VYDAVATEĽSTVO OSVETA

Rukopis posúdili Prof. RNDr. PhMr. Vladimír Homola Prof. Ing. Peter Kovács, DrSc. Doc. RNDr. Karel Rada, CSc. Na diele spolupracovali MUDr. Ladislav Ježek (kontrola fytoterapeutických údajov) RNDr. PhMr. Fila Machovičová (kontrolné metódy)

© Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek, CSc, 1988 Illustrations © akad. maliar Jindřich Krejča, 1977

OBSAH
Predhovor VŠEOBECNÁ ČASŤ Liečivé rastliny v živote človeka . . Zber a sušenie liečivých rastlín . . Skladovanie, triedenie, balenie a preprava drog Obsahové látky liečivých rastlín a drog Jedovaté rastliny Použitie liečivých rastlín ŠPECIÁLNA ČASŤ Agát biely Alchemilka žltozelená Archangelika lekárska Arnika horská Asparágus lekársky — špargľa . . . Balota čierna Baza čierna Baza chabzdová - chabzda .... Bazalka pravá Bedrovník aníz Bedrovník lomikameňový Bedrovník väčší Benedikt lekársky Betonika lekárska Blen čierny Blyskáč jarný Bolehlav škvrnitý Borák lekársky Borievka obyčajná Borovica horská kosodrevinová — kosodrevina Borovica lesná — sosna Bôľhoj lekársky Brečtan popínavý Breza previsnutá Bršlen európsky Brusnica čučoriedková - čučoriedka Brusnica obyčajná Cesnak cibuľový - cibuľa kuchynská Cesnak kuchynský Cesnak medvedí Čakanka obyčajná Čiernohlávok obyčajný Deväťsil lekársky Divozel veľkokvetý Divozel sápovitý Drchnička roľná Dub letný Dub zimný Durman obyčajný Ďatelina lúčna Fazuľa záhradná Fenikel obyčajný Fialka trojfarebná Fialka roľná Fialka voňavá Graciola lekárska Gypsomilka metlinatá Hadomor (hadí mor) španielsky . . Hamamel virgínsky Hlaváčik jarný Hlaváčik letný Hlaváčik jesenný Hloh obyčajný Hloh jednosemenný 51 52 53 54 56 57 58 59 61 62 63 64 66 67 68 69 70 72 73 74 75 77 78 79 80 81 82 84 85 86 88 89 90 91 91 93 94 94 95 96 98 99 100 100 101 103 104 105 106 107 107 107 109 109 11 13 23 24 27 30 7 Hluchavka biela Horčinka horká Horec žltý Chmeľ obyčajný Chren dedinský Ibiš lekársky Ihlica tŕnitá Imelo biele Jablčník obyčajný Jahoda obyčajná Jarabina vtáčia Jaseň štíhly Jastrabina lekárska Jesienka obyčajná Kapsička pastierska - pastierska kapsička obyčajná Kapucínka väčšia Kapusta čierna Horčica biela Karbinec európsky Klukva močiarna Kocúrnik obyčajný Komonica lekárska Konopnica žltkastobiela Konvalinka voňavá Kopytník európsky Koriander siaty Kosatec nemecký Kosatec florentský Kosatec bledý Kostihoj lekársky Kotúč poľný Kôpor voňavý Krasovlas bezbyľový Krtičník hľuznatý Kručinka farbiarska Krušina jelšová Krvavec lekársky Kuklík mestský Kuklík potočný Kukurica siata Kýchavica biela Kyjanička purpurová Lastovičník väčší Levanduľa úzkolistá Lieska obyčajná Ligurček lekársky Lipa veľkolistá Lipa malolistá Lipkavec marinkový Lišajník dubový Lobelka tabaková Lomikameň zrnitý Lopúch väčší Lopúch menší Lopúch plstnatý Luskáč lekársky Lyžičník lekársky Ľan úžitkový Ľubovník bodkovaný Ľuľkovec zlomocný Ľuľok sladkohorký Majorán záhradný Mak siaty Mak vlčí Materina dúška - dúška materina . Materina dúška obyčajná - dúška tymianová Mäta kučeravá Mäta pieporná Medovka lekárska 111 112 113 115 116 117 119 120 121 122 124 125 126 127 129 130 131 131 132 134 134 136 137 138 139 141 142 142 142 143 144 145 147 148 149 150 151 152 152 153 155 156 157 158 160 161 162 162 164 165 166 167 168 168 168 169 170 171 172 173 174 176 177 178 179 180 182 183 184 Medvedica lekárska Moruša čierna Moruša biela Mrkva obyčajná Mrlik dobrý Mrlík voňavý Mydlica lekárska Náprstník červený Náprstník vlnatý Nátržník husí Nátržník vzpriamený Nechtík lekársky Nevädza poľná Očianka Rostkovova Oman pravý Orech vlašský Ostrôžka poľná Ostružina černicová — černica . . . Ostružina malinová — malina . . . Ovos siaty Pagaštan konský Pakost smradľavý Palina abrotská — p. božie drievko Palina dračia Palina obyčajná Palina pontická Palina pravá Pamajorán obyčajný Papraď samčia Paprika ročná Parasca väčšia Pestrec mariánsky — silybum mariánske Petržlen záhradný Pivonka lekárska Plavúň obyčajný Pľúcnik lekársky Pľuzgierka islandská Podbeľ liečivý Praslička roľná Prietržník holý Prietržník chlpatý Prilbica modrá Prútnatec metlovitý Prvosienka jarná Prvosienka vyššia Púpava lekárska Pupenec roľný Puškvorec obyčajný Pýr plazivý Pyštek obyčajný Rasca lúčna Rebarbora dlanitá Rebríček obyčajný (myší chvost obyčajný) Rebríčkovec (paruman) spanilý — rumanček rímsky Repík lekársky Rešetliak prečisťujúci Ríbezľa čierna Ricín obyčajný Rimbaba obyčajná Rozmarín lekársky Rumanček pravý Ruta voňavá Ruža galská Ruža šípová Saturejka záhradná Sedmokráska obyčajná Senovka grécka Skorocel (chmelík) blškový .... 186 187 187 188 190 190 192 193 194 195 196 198 199 200 201 203 204 205 206 208 209 210 211 212 213 214 215 216 217 219 220 221 222 223 225 226 227 228 230 231 231 232 233 234 234 236 237 238 240 241 242 243 244 246 247 248 250 251 252 253 255 256 258 259 260 261 263 264

Skorocel (chmelík) piesočný . . . . Skorocel kopijovitý Sladič obyčajný Sladovka hladkoplodá — sladké drievko hladkoplodé Slamiha piesočná Slez lesný Slez maurský Slez nebadaný Slnečnica ročná Smrekovec opadavý Srdcovník obyčajný Starček obyčajný Stavikrv pieprový - horčiak . . . . Stavikrv vtáčí Šalvia lekárska Šalvia muškátová Štiav lúčny Tekvica obyčajná Topoľ biely Topoľ čierny Topoľovka ružová — ibiš ružový . . Trnka obyčajná — slivka trnková .

264 265 266 267 269 270 270 270 272 273 274 276 277 278 279 280 282 283 284 284 285 286

Turanec kanadský Túžobník brestový Vachta trojlistá Valeriána lekárska Veronika lekárska Veronika potočná Vlkovec obyčajný Vratič obyčajný Vŕba biela Vres obyčajný Vresovec šrvorradý Yzop lekársky Zádušník brečtanovitý Zbehovec plazivý Zeler voňavý Zemedym lekársky Zemežlč menšia Zemiak — ľuľok zemiakový . . . . Zimoľub okolíkatý Zimozeleň menší Zlatobyľ obyčajná Železník lekársky Žihľava dvojdomá — pŕhľava dvoj-

288 289 290 291 293 293 294 295 296 298 298 299 300 301 302 303 304 305 307 308 309 310

domá Žihľava malá - pŕhľava malá ... Žindava európska Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Stručný slovník medicínskych výrazov Literatúra Slovenské odborné názvy liečivých rastlín Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Slovenské ľudové a hovorové názvy rastlín České odborné názvy liečivých rastlín Latinské názvy liečivých rastlín . . Latinské názvy drog Oficiálne a ľudové indikácie . . . . Škodlivé účinky drog a následky po ich požití Vecný register

311 311 313 315 337 368 369 371 372 376 378 382 386 391 393

ktorými prechádza slovenské. v niektorých prípadoch uvádzame v zátvorke aj staršie. že vykonané úpravy pomôžu zvýšiť praktickú hodnotu a použiteľnosť nového Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov. pri ktorých moderná veda potvrdila významné liečivé účinky. Bratislava 1988 7 .PREDHOVOR Tretie vydanie Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov prichádza do rúk čitateľa v prepracovanej podobe. Preto pri hľadaní niektorých údajov bude záujemca musieť siahať i po starších vydaniach tohto Atlasu. ešte nevžité odborné názvy rastlín. Hlavné požiadavky ČsL 4 sme zaregistrovali. Z technických. Oproti predchádzajúcim vydaniam sme podstatne rozšírili receptár čajovín pripravovaných z liečivých rastlín. ale zmeny vo výrobnom programe československých HVPL sa už nedali dôsledne zachytiť. české i latinské názvoslovie rastlín. Pokroky vo farmakognózii a príbuzných vedných odboroch si vynútili úpravu a aktualizáciu všeobecnej aj špeciálnej časti tohto monografického diela. prípadne nové. Veríme. Keďže botanická terminológia zatiaľ nie je celkom ustálená. V treťom vydaní tohto diela sa odrážajú aj zmeny. cudzokrajných a menej dôležitých liečivých rastlín. čiastočne aj praktických príčin sme však vyradili väčší počet chránených. Pribudlo i niekoľko nových rastlín.

.

ako dosvedčujú staré čínske letopisy. čím bola táto bytosť váženejšia. pôvod mnohých domácich zvierat a kultúrnych druhov rastlín ostane azda navždy zahalený tajomstvom. Súborne sa nazývajú alopatia (z gréckeho allos — iný a pathos — choroba). silné brzdí a veľmi silné celkom ruší. ktoré vychádza zo zásady: slabé dráždenie (nízka dávka liečiva) povzbudzuje životnú činnosť. Hoci ľudové liečiteľstvo dalo ľudstvu veľa cenných liečivých rastlín (rumanček. korenia. Aj liečivosť bylín sa vykladala z rozličných hľadísk: predovšetkým pôsobilo meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa. geologický podklad. Preto nás nesmie zarážať ono magické šero sprevádzajúce starú medicínu hlboko do stredoveku. ale nevedecké. Vývoj botaniky oddávna išiel ruka v ruke s vývojom lekárstva. krmovín. 11 . mnohé slúžia na technické účely a početná je aj skupina rastlín. Modernejšie sa uplatňuje preventívna liečba zameraná na predchádzanie chorobám. s úzkym vzťahom k náboženstvu a tradíciám. Tieto liečebné postupy sa usilujú vyvolať v tele obranný proces liečivými látkami opačného účinku. antická civilizácia vyrástla z veľkých a základných predhistorických objavov kultúrnych rastlín. neraz aj vymiznutie niektorých rastlinných druhov. Medikamentózna liečba v minulosti spočívala predovšetkým na liečivých rastlinách. Vo svojej prirodzenej poverčivosti predpokladal.LIEČIVÉ RASTLINY V ŽIVOTE ČLOVEKA Rastliny sprevádzajú človeka od kolísky po hrob. Preto vznikla osobitná kasta čarodejníkov. Podľa homeopatického chápania možno chorobu liečiť malými dávkami takého liečiva. lipový kvet. prípadne mu prospieť iným spôsobom. Na úsvite historického obdobia už vidíme v rukách ľudstva všetky najdôležitejšie prostriedky obživy: kultúrne rastliny. Základy homeopatickej liečby (z gréckeho homoios — podobný) položil lipský lekár Samuel Hahnemann (1755 — 1843). v európskej oficiálnej medicíne vyše 300 (aj s cudzokrajnými) a v našej asi 150. že rastliny ho môžu živiť a liečiť. pochopiteľne. že tieto vlastnosti sú darom nadprirodzeného ducha sídliaceho v rastline. z ktorej. nadmorskú výšku a iné faktory. Neskôr ich funkciu — vrátane liečiteľských úloh — nahradili kňazi. Súbor starovekých vedomostí o liečivých rastlinách nebol malý. nie sú nijaké písomné záznamy. Toto učenie — nazývané signatúra plantarum. Takmer každodenne sa v najrozličnejších podobách dostávajú na náš stôl ako potraviny. ktorá vychádzala zo zásady similia similibus curantur — rovnaké možno liečiť rovnakým. Ich vzťahy k okolitému prostrediu sú pevné. zeleniny. Ich pestovanie bolo miestami dokonca veľmi intenzívne a pokročilé. To isté dokazujú staroindické pamiatky a archeologické doklady o mezopotámskej kultúre Babylončanov. mätu a mnohé iné). Na Blízkom i Ďalekom Východe jestvovala skutočná lekárska veda už dávno pred zrodom antickej vzdelanosti. treba ho veľmi kriticky prehodnocovať. lebo je v ňom i nános pavedeckých prvkov. hlavné druhy obilia. Dávnoveký človek si dobre všimol. signatúra rerum — je síce historicky zaujímavé. žeby k nim bola pridala niečo podstatné. ktorí mali hlbšie znalosti o rastlinách. stredné ju podporuje. malo vysokú úroveň už niekoľko tisícročí pred naším letopočtom. V ľudovom liečiteľstve sa ich používa asi 800. Nespokojnosť s výsledkami alopatických liečebných postupov v minulom storočí viedla k založeniu homeopatie. tým mocnejšie účinky sa pripisovali liečivej rastline nesúcej jej meno. V Európe rastie asi 1 000 druhov liečivých rastlín. Preto sa na podporu vedeckosti homeopatie koncom minulého storočia zaviedlo Ardtovo-Schulzeho pravidlo. Už starovek diferencoval terapiu: contraria contrariis (protichodné protichodným) a similia similibus (rovnaké rovnakým). menej na látkach živočíšneho a minerálneho pôvodu. Liečba rastlinami čiže fytoterapia môže byť kauzálna (zameraná na príčiny chorôb) alebo symptomatická (zameraná proti príznakom chorôb). Z rozsiahlych vedomostí Egypťanov čerpala Európa počas celého stredoveku bez toho. Pri výbere liečebného použitia sa ľudová logika opierala najmä o tvar rastliny alebo niektorej jej časti. ktoré vo vyšších dávkach u zdravého človeka vyvoláva príznaky podobné ochoreniu. Mnohé lieky prejavujú veľkú závislosť od dávkovania. Aj staroegyptská kultúra umožnila vznik dobre organizovaného lekárstva. technické i liečivé rastliny. ktoré sa využívajú na liečbu. pretože najväčšie a najzákladnejšie objavy a vynálezy sa udiali pravdepodobne v neolite (v mladšej dobe kamennej). spravidla božskej alebo aspoň nižšej mýtickej bytosti. Každý výraznejší zásah do biologickej rovnováhy krajiny prináša podstatné zmeny v jestvujúcich rastlinných spoločenstvách. domáce zvieratá. strukovín. rastliny so žltými kvetmi sú vhodné proti žltačke atď. Čínske lekárstvo. Liečivé rastliny tvoria v prírode ustálené spoločenstvá viazané na určité stanovište. rozličnými magickými spôsobmi sa uchádzali o priazeň ducha rastliny a prinášali mu dary a obete. že rastliny s mečovitými listami hoja sečné a bodné rany. dodnes zakorenené v ľudovom liečiteľstve. Verilo sa.

ktorá v tele podporuje tvorbu vlastných protilátok (na rozdiel od substitučnej liečby. Liečivé rastliny a ich obsahové látky sú prírodného pôvodu. Vo všeobecnosti sa však homeopatická liečba odmieta pre nedostatočnú vedeckú podloženosť.Zmodernizovanú homeopatiu možno chápať ako formu podnetovej liečby. Túto skutočnosť musí mať čitateľ stále na zreteli. učenia o signatúre. pri ktorej sa do tela vpravujú hotové obranné látky). . V ľudovom liečiteľstve sa často zlučujú indikačné oblasti zo všetkých foriem terapie. Často sa nekryjú. prípadne sú vo výslovnom protiklade. Preto sa pokladajú za najprirodzenejšie liečivá. Vo fytoterapii tvorí akýsi spoj medzi ľudovým liečiteľstvom a vedeckou medicínou. Vo fytoterapii sa možno seriózne oprieť spravidla len o indikácie založené na kritickom vedeckom výskume a overené modernou oficiálnou medicínou. Vo fytoterapii sa uplatňujú názory ľudového liečiteľstva. alopatie i homeopatie. Vychádza totiž najmä z liečivých rastlín. Na homeopatii je sympatická zásada dôkladného lekárskeho vyšetrenia a presnej diagnózy. ktoré používa väčšinou v čerstvom stave na prípravu rozotieraných preparátov alebo výťažkov.

Egypt) a ktoré nám cenovo konkurujú. čo je však obvykle dosť ťažké. od severovýchodu sucho a od severozápadu zasa priveľkú oblačnosť. Je síce pravda. príp. farmaceutická chémia . preto treba na ňu dnes hľadieť trochu inak ako kedysi a prísne dbať na jej požadovanú kvalitu. Takmer celá krajina sa rozprestiera na južnom úbočí Karpát.náuka o syntetických liečivách a i. a tie podmieňujú aj ich terapeutické upotrebenie. a má aj priaznivé klimatické podmienky. V tomto diele sa pri mnohých drogách uvádzajú i požiadavky platných noriem. Na území Slovenska sa v druhohorách utvorili vápencové substráty a vulkanická činnosť v treťohorách zasa zmiernila reliéf tektonických zlomov a pokryla ich svojimi vyvrelinami. ale stále stúpa ich priemyselné upotrebenie. vňať materinej dúšky. aby každý zberač vedel určiť správny spracovateľský postup. Maďarsko. hyoscyamínu. a tým nadmerné zrážky. chránená pred vetrami prinášajúcimi od severu veľké mrazy. a to iba preto. v prípade morfínu. chinínu. pričom sú tu možnosti a predpoklady aj na export kvalitných rastlinných drog. repíková vňať. obsiahnutého v listoch koky. ale napriek všetkému sa dostávame do nepríjemnej situácie: v exporte nás ohrozujú štáty. Kvalitu drog určujú predovšetkým obsahové látky. Množstvom a druhovou rozmanitosťou rastlín by sa teda Slovenská socialistická republika mohla stať výhodnou surovinovou základňou na zakrytie spotreby liečivých drog na domácom trhu. OD LIEČIVEJ RASTLINY K DROGE Podmienkou použiteľnosti rastliny na liečenie sú vhodné obsahové látky. ergotamínu. prípadne celosvetovým nedostatkom. a tým aj konštantného liečebného efektu. stáva sa stále viac priemyselnou surovinou. 1969 u nás vykúpilo najviac liečivých rastlín za posledných 50 rokov. Na Slovensku rastie asi 200-250 všeobecne uznávaných druhov liečivých rastlín od nížinných pásem až po alpínske hole a skaly. digitoxín a i. kde je zber lepšie organizovaný (Bulharsko. ergotoxínu a srdcových glykozidov (strofantín. že priame používanie liečivých rastlín je na ústupe. alebo len v niektorých jej častiach. podmienenou najmä spomínanými slovenskými prírodnými podmienkami. podľa saligenínu mnohé látky s protireumatickým pôsobením. ON). Spotreba liečivých rastlín (najmä na priemyselné spracovanie) podstatne stúpla a stále stúpa. Pri chemickom spracovaní možno izolované látky zbaviť niektorých vedľajších záporných účinkov. Tieto izolované čisté obsahové látky rastlinných drog možno ďalej spracúvať na liečivá. papaverín a efedrín sa môže izolovať z rastlín.). podľa indiánskeho šípového jedu kurare lieky spôsobujúce svalové ochabnutie (svalové relaxanciá v chirurgii) atď. sa vyrobili mnohé syntetické látky vyvolávajúce miestne znecitlivenie (lokálne anestetiká). ešte stále chýbalo asi 300 000 kg pre domácu potrebu (výroba liečivých čajovín. na ktorých sa neskôr mohli utvoriť úrodné pôdy priemernej zrnitosti. Juhoslávia. ktoré priaznivo ovplyvňujú vegetáciu. ktoré sú zárukou jej akosti. no hoci sa napríklad r. rumanček. Pre vegetáciu — liečivé rastliny nevynímajúc . Preto nemá letné ani zimné tepelné extrémy. podľa morfínu látky mierniace bolesť (centrálne analgetika). t. Z niektorých sa poloumelo vyrábajú ďalšie liečivá. resp. že ich výroba by bola nehospodárna. ktoré sú bezpodmienečnou zložkou európskych priemyselne vyrábaných farmaceutických prípravkov (hromadne vyrábaných liekov). Mnohé liečivé rastliny a drogy sú stálou surovinou na izoláciu obsahových látok s menšou jedovatosťou. Pre každú drogu sú preto predpísané hodnoty jej kvality . prípadne rozšíriť škálu ich priaznivých účinkov. Podľa kokaínu. kvalitné šípky. ktoré sú výslednicou zložitých životných (biochemických) pochodov a v istom štádiu vývoja sa ukladajú buď v celej rastline. stavikrvu vtáčieho. zemežlče a ďalšie drogy. Z asi 300 druhov drog „každodennej potreby". môže poskytnúť asi polovicu až dve tretiny. extraktov a pod. Chýbali a chýbajú nám (i pre možný vývoz) bežné liečivé rastliny — drogy. ktorá je určená obsahovými látkami. V niektorých druhoch dočasne obstojíme iba tradične dobrou kvalitou našich drog. Ich prieskumom sa zaoberajú celé vedné odbory (farmakognózia — náuka o prírodných liečivách. ktorých celková syntéza by bola príliš nákladná (napr. Zvyčajne sa 13 . alebo preto. j. Slovensko je bohaté na vodné pramene. že zvyšok tvoria rastliny dovážané z tropických alebo subtropických oblastí. droga. čučoriedkové plody. list čučoriedky. tinktúr.normy (ČSN. Sušená liečivá rastlina.ZBER A SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Slovensko je mierne hornatou krajinou s rozmanitým geologickým zložením.). Rastliny možno upotrebiť priamo čerstvé. ako je lipový kvet. než majú umelé (syntetické) látky.má veľmi vhodné podmienky. alebo po dôkladnom preskúmaní chemickej skladby slúžia ako modelové látky pri výrobe rovnako účinných syntetických látok (napr. nevyznačuje sa priveľkou vlhkosťou alebo suchom a vyhovujúca je i dĺžka slnečného svitu. ako je to napr. alebo sa vyrába synteticky). Niektoré nákupné ceny sa preto veľmi výhodne upravili. petržlenový koreň. žihľavy. niektoré hormóny zo saponínov a rozličné farmaká z alkaloidov námeľa). takže pri rozumnom zbere by sa nemali dať vyhubiť. ergobazínu.). a to v produkčnom množstve. kvet bazy čiernej a divozelu.

pretože každé môže mať inú terapeutickú šírku. Lekár takisto posudzuje vhodnosť liečiva rastlinného či živočíšneho pôvodu alebo umelo vyrobeného. Problematike preto venujeme osobitnú kapitolu. vývoj niektorých jej orgánov. tuhá zima atď. spôsob sušenia nazberaného materiálu (príprava drog). Na zastavenie takýchto zmien sa vypracovali rozličné metódy. preto sa niekedy výslovne zakazuje. inulín. všetko ostatné boli povery. samozrejme. sliz či 14 . pretože liečebne účinné obsahové látky sa v nich nijako nemenia. tvorbu plodov atď. alebo niektoré zo súboru obsahových látok samy osebe majú výhodnejšie liečebné uplatnenie. 3. konštantné množstvo obsahových látok. napr. kedy je v nich alebo v niektorom ich orgáne maximum účinných obsahových látok. začiatok kvitnutia. v istom ročnom či mesačnom období. Liečivá rastlina ako celok. Takto možno pochopiť nevyhnutnosť zberu zásobných orgánov — koreňov a podzemkov v jeseni. je sušenie. ktoré však nemožno uplatniť v bežnej domácej praxi (napr. podľa citlivosti účinných látok voči teplote. lesné plody a huby nakupované Jednotami. Celý pochod úpravy materskej rastliny na drogu a napokon na liek. Sušená liečivá rastlina — droga má obsahové látky konzervované. Anglicko). z ktorých sa pripravujú lieky. spôsob skladovania drog (a ich preprava). aby sa pri ňom príliš nezmenili práve tie látky. t. chladné leto. pri kôre krušiny. OBDOBIE ZBERU LIEČIVÝCH RASTLÍN Obdobie zberu liečivých rastlín záleží na tom. ak sa liečivé obsahové látky tvoria v listoch. Súbor týchto prác pomenúvame apretácia. bieliť. Apretácia rozhodne nesmie ísť na úkor kvality drogy. nasadenie kvetných púčikov.). dá sa predpokladať. rastie. Ako opačný prípad možno uviesť tymianovú vňať a jej uplatnenie pri liečení čierneho kašľa — efektívne pôsobí len celý komplex obsahových látok čerstvej drogy. napr. po vytvorenie drogy. Niekedy treba rastlinu pred sušením upraviť. lebo jej pôvodné obsahové látky majú dávivý účinok. obdobie zberu liečivých rastlín a sám zber. ale priamo závisí od predchádzajúcich. Jána" čosi bolo — ľudová múdrosť tušila vtedy maximum obsahových látok. stabilizované sušením. U nás sú to napr. vňať mäty piepornej. ako liečivo. pôsobenie pár alkoholu na zozberaný materiál. je v priamej závislosti od obsahových látok. napr. Nie je prípustná napr. 2. Sušenie je teda veľmi zodpovedná úloha a môže nám celkom znehodnotiť námahu spojenú so zberom. Problematika sa dá zosumovať do štyroch základných faktorov: 1. Zber sa dá vytýčiť časové. obsahové látky liečivých rastlín (drog). že najvýhodnejším spôsobom jednoduchého konzervovania. ktoré podmieňujú liečivosť. Preto sa často budujú továrne priamo pri pestovateľských plochách (oba nemecké štáty. zmrazovanie pri nízkych teplotách čiže lyofilizácia a i. že aj tvorba obsahových látok v nej prebieha normálne. jednotlivé izolované zložky sú oveľa menej účinné. O aplikácii vhodnej formy a spôsobe užívania rozhoduje lekár na základe diagnózy. prípadne látky s najvýraznejšími liečebnými účinkami možno izolovať a uplatniť ako čistú substanciu. fermentované laxatívny. Ak sa rastlina na stanovišti riadne vyvíja. jednotlivé obsahové látky sa izolujú a až potom sa používajú na prípravu liekov. ktorý dostane chorý.konzervujú takým spôsobom. čerstvé semená pagaštana konského (Aesculus hippocastanum). silica a mentol izolovaný zo silice). posledný faktor je síce prvoradý. j. rozkrajovať. Inokedy je zasa apretácia — fermentácia bezpodmienečne potrebná. osobitným spôsobom rozložiť obsahové látky. značí celú fázu úpravy biologickej suroviny až do konečného komerčného štádia. Tie musia ostať zachované i v drogách. Mechanické časové zadelenie podľa kalendára nemusí vždy súhlasiť s vývojom rastlinných orgánov (neskorá jar. pretože má svoje vedecky opodstatnené dôvody a napr. najmä ak obsahujú rezervné látky (škrob. NSR a i. kriedou a pod. nepovoľuje sa bielenie ibišového koreňa kysličníkom síričitým.). Drogu možno zasa použiť v terapii priamo. homeopatia používa na prípravu liečiv prevažne čerstvé rastliny. kvitne a pod. Čerstvo zozberané rastliny tvoria liečivú biologickú surovinu — sušením sa z nej stáva droga. nerovnaké uplatnenie (napr. vápnom. ktoré sa musí robiť odborne. pre korene horca. a preto sa miestami (v NDR. droga a obsahová látka izolovaná z nej často majú v liečiteľstve rozličné. preto ho kladieme na záver. Čerstvé rastliny majú vedecky opodstatnené použitie v terapii. Keďže čerstvá rastlina ani droga obvykle nemávajú stále. lebo inak v nej začnú prebiehať nežiadúce zmeny obsahových látok. lebo v čase silného slnečného žiarenia sa silica stráca. lúpať. Časová závislosť zberu je ešte užšia.) nakupujú aj čerstvé rastliny. Čerstvá biologická surovina sa musí čím skôr spracovať. príp. aj na zbere „za mesačnej noci na sv. Orgány s obsahom silice zasa treba zberať neskoro popoludní. ktorý možno vždy a všade uplatniť. Obdobie zberu liečivej rastliny nemožno voliť náhodne. prípadne ešte presnejšie: vzhľadom na vytváranie. Skúsenosti ukázali.. 4. Napríklad náprstníkové listy (Folium digitalis) pri zbere za slnečného dňa a popoludní majú zaručene vyšší obsah srdcových glykozidov než zrána.

Starší a dospelí pri zbere nesmú jesť a piť (fajčiť). kde si vyžiadame platný nákupný cenník a poinformujeme sa o možnostiach odpredaja (možno dohodnúť aj iné druhy. a tým aj finančný príjem. vyhýbajme sa preto znečisteným prašným miestam.00 5: 1 Po overení faktov si vyberieme 2 — 3 dobre známe druhy. tým šetrnejšie musíme s ním zaobchádzať a negniaviť ho. Pri zbere nesmieme nikdy zabúdať. požičaní obalov atď. ako korene (radices).50 Kčs 90. nenapadnuté škodcami a v predpísanom období. Zberáme rastliny čisté. zdravé.— Kčs Ihlica tŕnitá koreň 1 kg 17.00 3. Mechanizácia zveľaďuje výsledky zberu. rozhodne však nie do igelitových vrecák. Zber jedovatých rastlín je deťom do 14 rokov zakázaný. do čoho sa robí zber. Gottwald): a) cena za 1 kg sušenej drogy. v cenníku neuvedené).—Kčs 4.silicu). c) zosychací pomer sušiaceho sa materiálu. ZBER LIEČIVÝCH RASTLÍN A LESNÝCH PLODOV Ak nám ide o zber liečivých rastlín na odpredaj.— Kčs 22. odosielaní. koreň s obsahom rezervného inulínu je zasa výhodné vykopávať v jeseni. vňať režeme kosákom alebo nožom (iba bylinné časti) a podzemné časti vyrypujeme rýľom.15 Kčs 56. Púpavový koreň s vňaťou. treba vykopávať na jar. Rátanie: množstvo nazberané za 1 h delíme zosychacím pomerom a podiel vynásobíme nákupnou cenou za 1 kg drogy. kosáky a kosy a pod. podzemky (rhizomata) alebo hľuzy (tubera) zvyčajne vykopávame v jeseni. pretože vtedy je v ňom najviac horčín.80 Kčs Podbeľ 5. Jednou 1S .— Kčs 14.—Kčs 40. I keď je zber našou záľubou. Ako príklady možno uviesť prepočet za poldenný zber (4 hodiny): Zberaná časť Bylina Cena za 1 kg drogy (1977) list 1 kg 12. že rastlinný materiál bude slúžiť ako liečivo.—Kčs 48. Výsledkom je odmena za 1 h práce v korunách. Iba tak možno vždy získať z rastlín hodnotné drogy.60 Kčs 13. ako je kapacita sušiacej plochy (o týchto problémoch hovorí ďalšia kapitola). a na tie sa zameriame.00 4: 1 5. Kvety a listy trháme väčšinou ručne. ktoré na ne pôsobia. kde by sa zaparili a znehodnotili.— Kčs Hloh list s kvetom 1 kg 12. b) hodinový výkon. pretože čím krehkejší je materiál.— Kčs 10. Všeobecne možno uviesť. treba zvážiť jeho rentabilitu a vopred si pripraviť miesto na sušenie.50 3: 1 9. navštívime pred zberom niektorú z nákupní. Vo všetkých prípadoch je to za sucha. priestorom zapadnutým popolčekom a pod. Nemožno zberať viac. Pri každej rastline treba poznať charakter obsahových látok a zhruba i vplyvy. pri slnečnom počasí. zber čerstvého materiálu v kg.— Kčs Ľubovník vňať 1 kg 10. ktoré sa vyskytujú hojne v okolí. listy (fólia) a vňať (herbae) tesne pred plným rozkvitaním kvetov na rastline. t. že jednotlivé časti sa zberajú v čase plného rozvoja: plody (fructus) a semená (semina) v začínajúcej sa až dokonalej zrelosti. j. až potom sa pustíme do väčšieho zberu. používame preto hrebene. ale nadzemné zásadne do košov alebo debničiek. Rentabilita zberu sa dá vyrátať na základe troch faktorov (ako správne radí skúsený zberač O. Podzemné časti možno dávať do vriec. dáme si vopred overiť a v nákupni ohodnotiť predbežnú vzorku drogy a jej kvalitu.5 : 1 2.—Kčs Púpava koreň s vňaťou 1 kg 12. ktorý sa zberá pre obsah horčín.00 6: 1 Zber v kg za 1 h (priemer) Zosychací pomer Rentabilita zberu 1 h v Kčs 4 h v Kčs 12. kvety (flores) pred ich úplným rozvinutím. zásadne sa nesmú súčasne zberať nejedovaté a jedovaté rastliny.70 Kčs 54. Veľmi dôležité a často rozhodujúce je. podzemné časti. Ak ešte nemáme skúsenosti. kvety bez stopiek.

75 m2. 0. nie je síce jedovatá. Slnkom rozohriate alebo mokré plody skôr podliehajú skaze. ba i kalina obyčajná (Viburnum opulus). pastierskej kapsičky. Vňať možno sušiť v neveľkých zväzkoch (snopčekoch). ríbezle čiernej. kvasia i hnijú. tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). Lesné plody zberáme zásadne do čistých nádob. Domáci i zahraniční spotrebitelia si obľúbili ich nenapodobiteľnú chuť i vôňu. že sa nič nemôže stať. bobuľky má poukladané akoby na okrúhlom tanieriku. Ak ich necháme dlhší čas na kope. vňať prasličky. zmrazenú dreň i ďalšie výrobky.25—0. chuťou i vôňou. ktorá sa prejavuje krvavými hnačkami. preto ich treba čím skôr dodať do nákupne. Šípky a borievky zberáme do lubkových alebo prútených košíkov. Podobné bobuľky má zemolez obyčajný (čes.5 m2. list jahody.zaparujú sa. Špeciálne poznámky k jednotlivým lesným plodom sa uvádzajú pri ich materských rastlinách.5 m2). zimolez pýŕitý — Lonicera xylosteum) — bobuľky sú vždy na stopke. Jeho polopriesvitné karmínové plody sa i veľkosťou podobajú ríbezľovým. Počas parných dní sa zber začína skôr. patria k nim plody prudko jedovatého lykovca (Daphne mezereum). Pravdaže. Aj keď sme z tejto stránky veľmocou. rôsoly. kališných lístkov. čučoriedok. prvosienky. spojené až po dve spolu. najmä za priaznivých poveternostných podmienok. ktorý rastie v záhradách i lesoch a kvitne skoro zjari. áron škvrnitý (Arum maculatum). vitamínov. Aj v nich — podobne ako v drogách — prebieha biologické znehodnocovanie. lebo z nich vyteká cenná šťava (lepšie sú neopraskané smaltované nádoby). Otrava sa prejavuje 16 . Z lesných plodov (malín. Všetky lesné plody veľmi rýchlo podliehajú skaze . Slúžia ako výhodný vývozný artikel potravinárskeho priemyslu a umiestia sa v každom množstve i na domácom trhu. Preto sú vhodné na zácvik zberačov-začiatočníkov. šípok i borievok) vyrábame znamenité kompóty. Občas sa vyskytujú stredne ťažké otravy plodmi zemolezu čierneho (Lonicera nigra). sirupy. hluchavky. takže ich predaj z roka na rok stúpa. vresu. vína. zaparia sa (podobne ako veľa iných druhov). kvet myšieho chvosta 1 m2. Zberáme systematicky. kvety rumančeka. Dodatočným vyberaním lístia. ani zďaleka nevieme uspokojiť konzumentov. Proti zapareniu je odolný napr.50 kg čerstvých kvetov. klesá obsah cukrov. lubkové koše) alebo prútené košíky — sú vzdušné a plody v nich dlho vydržia ako čerstvé. Už 5 — 6 bobuliek spôsobuje u detí veľmi ťažkú otravu. konopnice alebo jablčníka. teda i na menej výhodných miestach. ľul'ok žltý (Solanum luteum). džemy. kvet rumančeka 0. ČERVENÉ A ŽLTÉ JEDOVATÉ BOBUĽKY pripomínajú ríbezle a brusnice. listy podbeľa 3 m2 a listy maliny alebo ostružiny 3. závažným. Pri sušení ostatného zozberaného materiálu sa na 1 m2 zmestí asi 0. ZÁVEREČNÉ VAROVANIE PRI ZBERE LESNÝCH PLODOV Pri zbere lesných plodov a záhradného bobuľovitého ovocia sme si istí. divozelu či nevädze.Lonicera caprifolium). uvedené údaje sú len orientačné. černíc.z prvých zásad zberača je: materiál sa nesmie zapariť! Veľmi citlivé sú napr. plesnejú. lebo plody zvyčajne dozrievajú postupne. agáta.5 m2. brusníc a čučoriedok sú najvhodnejšie prepravné obaly (tzv. nezabúdajme však na menšie deti. Skúsený zberač môže na ploche veľa získať. než horúce slnko plody rozohreje. ihličia. Jedovaté plody má i konvalinka. čo je veľká strata a národohospodárska škoda. jahôd. Obaly a nádoby nikdy nepreplňujeme. plody netlačíme a nestriasame. menia sa farebne. Osobitnú kapitolu pri zbere tvoria lesné plody a huby. listy vratiča 1. Branca sa pri sušení 1 kg čerstvého materiálu vyžadujú väčšmi odstupňované plochy (kvet vratiča 0. Baza červená (Sambucus racemosa). posed dvojdomý (Bryonia dioica). ale ani jedlá. ktoré sa u nás stali v posledných rokoch veľmi hľadanými surovinami. Pri zbere si počíname opatrne — neničíme porasty a dávame pozor na hady. Pri zbere malín a černíc sú však nevhodné. ibiša. ktorý rastie v podhorskom pásme. ktorá má husté strapce červených bobuliek. prípadne za černice. s ktorými sa stretávame na detských klinikách. nezrelých plodov a iných prímesí sa plody rozmliaždia. často trvalým poškodením obličiek a krvavým močením. Naše varovanie vychádza zo skutočností. kokorík. hoci každý rok ostáva v našich lesoch tisíce ton nevyzberaných lesných plodov i húb. Jeho príbuzný je popínavý okrasný ker zemolez kozí (ľudové ruža z Jericha . ale až po oschnutí rannej rosy alebo dažďovej vody. Plody zbavujeme nečistôt už pri zbere. kde môže niekto iný po nás o pár dní zberať ďalej.50—1 kg čerstvých listov a 1—2 kg čerstvej kôry alebo koreňov. brusníc. Podľa prepočtov lekárnika K. tymianu. Na zber jahôd. ČIERNE A MODRAVÉ BOBUĽKY si možno zameniť najmä za čučoriedky či čierne ríbezle.

prasličku. Účelnejšie je vyobrazenie menej známych a osvedčených nástrojov. vracaním. Otrava má podobný priebeh ako pri lykovci. slamiha piesočná a i. ostružina. kvetov (hloh. kde sa nedá použiť kosák (obr. srdcovníka. vlčí mak. Vyššia racionalizácia zberu sa dá docieliť aj nacvičením určitého spôsobu zberania — napr. Dobre sa uplatňuje ako príručný obal pri oberučnom zbere plodov (šípky.jednoducho všetko a všade. ďalej vňať rebríčka. čučoriedok. kde treba pracovať kolenačky (vysadzovanie. podbeľ. Gottwalda. pyštek a i. trávou a pod. III Obr. zemedym.) a všade. stavikrv vtáčí. alchemilka. na hornom okraji vystužené všitým drôtom (priemer 2 — 3 mm) a s metrovými pásikmi (popruhmi) našitými v každom hornom rohu. Z náradia používaného pri bežnom zbere liečivých rastlín (rozličné nože. s prišitými dvoma pásikmi z tenšej kože na hornej strane a s jedným na dolnej.hnačkami. cez rameno a pod. V mnohých prípadoch je však výhodné mať pri zbere príslušné vrecko (tzv. vŕšky vresu.). IV). Zberá sa tak pupenec roľný. prvosienka. zlatobyľ. ktorý sa uplatňuje v nízkych a poliehavých porastoch. šírka 45 cm). L). sčervenenín kože a rozšírením zreničiek. možno ich upevňovať aj Obr. Zriedka spôsobuje otravu aj samorastlík klasnatý (Actaea spicata). 17 . Zber kosákom „pod rukou" je vlastne prežínanie. kosák. Otrava sa prejavuje zúžením zreníc. Častejšou príčinou otráv sú jedovaté plody posedu bieleho (Bryonia alba). pletie a pod. pamajoránu a tiež listy skorocelu. rebríček a i. listov (brusnica. Zber „pod palec" sa Obr. Pri zbere nízkych porastov (sedmokráska. vachty a vratiča (obr. obr. Ak nemožno uplatniť zber kosákom „pod rukou". no pridružujú sa i horúčky. vachta. trnky a pod. VŠEOBECNE O ZBERAČSKOM NÁRADÍ Pri každej pracovnej činnosti spravidla potrebujeme vhodné náradie. kde niet miesta na postavenie košíka. listy maliny. malina. a to tiež v hustých porastoch. materinej dúšky. Uväzuje sa podľa potreby okolo pása. žihľavy. v ktorých dopravujeme materiál domov.. modro oinovatenými bobuľami umiestenými medzi štyrmi veľkými listami. V). ktoré často bývajú osobitnou špecialitou rutinovaného zberača. . Skvalitníme tým zber a za rovnaké časové obdobie nazberáme viac ako rukou. jablčníka. II uplatní výhodne v porastoch zarastených inými rastlinami. ľubovníka. osvedčujú sa chrániče na kolená z penovej gumy (hrubej asi 3 -4 cm) a miery podľa vlastných kolien (asi 20 x 15 cm). brusníc. č. kapsár. stavikrv vtáčí.) Pri zbere nikdy nesmieme zabudnúť na zberné obaly. II). ktoré vyvolávajú otravu s podobným priebehom ako lykovec. marinky. jednoduchý hrebeň na rumanček a pod. Zámenou za čierne ríbezle vznikajú aj otravy bobuľami ľuľka čierneho (Solanum nigrum) a brečtana. k boku. slabšej kože alebo zo silonového tkaniva (hĺbka asi 50 cm. I zatváracími špendlíkmi (obr. zvyčajne je vhodný zber hrotom kosáka.). jahody. ktorý rastie v záhradných plotoch aj v lesných húštinách. vratič a pod. pyšteka. zber nožom „pod palec" je vlastne zber jednou rukou. napr. Takisto zriedkavé sú otravy plodmi vranieho oka (Paris quadrifolia). (Pri opise špeciálneho zberačského náradia sa opierame o návody skúseného zberača O. zemežlč. pľúcnika.). týmto spôsobom sa dobre zberá najmä vňať v čistom a bohatom poraste. konvalinky. III). Tak zberáme napr. najmä na suchých hrudách. nátržníka husieho. plátna.) je azda zbytočné robiť osobitné nákresy a opisy.). zlatobyle. (obr. s otvormi na zapnutie gombíkov na pracovných nohaviciach. prietržník a pod. Nevyhnutné je aj pri zbere liečivých rastlín. vňatí menšieho vzrastu alebo iba vŕškov a pod. dosť vysoká bylina so strapcom čiernych bobúľ. Plody takisto pripomínajú čierne ríbezle. čučoriedka. hnačkami a dráždením obličiek. ušité z juty. Pri odrezávaní materiálu nožom odrezané rastliny berieme vo zväzkoch druhou rukou. nechtík.

úborov nevädze. list púpavy. Vyrypovač listových ruží: Šírka vidlice je asi 4—5 cm. IV Obr. DÍžka hrebeňa je asi 20 cm. arniky a rimbaby starčekobstej (obr. šírka 8 cm. vnútorné hrany vidlice sú ostro nabrúsené. (obr. Hrebeňom sa zberá napr. IX 18 . Nástroj sa úspešne uplatňuje pri zbere šípok. Celková dĺžka nástroja je asi 30 — 35 cm. VIII). dĺžka násadca asi 75-90 cm. VII). podbeľa. stavikrv vtáčí. VI Obr. Krajčírske alebo záhradnícke nožnice so zásobníkom: Zásobník je vyrobený zo slabšieho plechu a prinitovaný na pravé strihacie rameno nožníc. Vyrypovačom zbierame napr.Obr. VII Obr. kvet prvosienok. Nity nesmú prekážať v strihu. Obr. VI). slamihy. VIII Obr. pastiersku kapsičku. pupenec roľný. sedmokrásky a parumanu spanilého (obr. bôľhoj a. výška 6 cm. široký asi 1 — 1.5 cm. na vnútornej strane majú brúsený plechový pásik. prietržníky a pod. V Hrebeň na prvosienku a bôľhoj: Na zber prvosienky sa najlepšie osvedčuje hrebeň s násadcom. Hroty sú prehnuté.

lopúchy.5-2. hlohu.5 m (obr. XIII Na približovanie nedostupných konárov a ich pridŕžanie používame hák na tyči so slučkou. medzi ktoré patria napr. DÍžka tyče je asi 1. vyrobená z dobrej ocele (staré perá z nákladného auta) a s pevnou násadou. moria nôžka (česky „muří nôžka"). budované z dvoch zložiek. spojených navzájom ľahko porušiteľnou väzbou. kde je práca veľmi namáhavá a normálnym rýľom nemožná. (obr. Napr. oman. z aglykónu a cukru. mrkvu. XI). X). XII Obr. Sysľovkou sa dobývajú korene ľuľkovca zlomocného. stavikrv (hadí koreň). DÍžka násady je 1. na dobývanie koreňov kuklíka mestského alebo stavikrvu či nátržníkov je vhodná tzv. archangeliky. ihlicu tŕnistú. čiernej bazy a pod. Kopáč je dlhý asi 15—20 cm a má polovičnú šírku. V okamihu oddelenia zberanej časti sa preruší spojenie orgánu s celým telom rastliny a začínajú sa rozkladné procesy — odumieranie a vädnutie. Vzdialenosť hrotov je okolo 3—4 cm. Aby sa 19 . archangeliku a pod. prítomné enzýmy začínajú pôsobiť veľmi rýchlo. terapeuticky cenné glykozidy. SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Sušenie je druhý faktor. celková dĺžka náradia je asi 30 — 40 cm (obr. Sysľovka je pomerne ťažká motyka. Na vykopávame koreňov sa uplatňuje niekoľko typov nástrojov.5 — 2 m (obr IX). valeriány. Úzkym rýľom vykopávame napr. XIII).Obr. Zo živej sústavy hmoty sú ako prvé zasiahnuté najlabilnejšie látky. Šírka hrablí je asi 30 cm a hroty merajú 10—12 cm. Štvorhrotové oceľové hrable (alebo hák) na podzemky puškvorca majú krajné nožovité háky s ostrím a obidva vnútorné majú kruhovitý profil. XII). Používa sa na vykopávame koreňov v tvrdej pôde. vyhovuje im najmä vodné prostredie (a ono v rastline je a má pre činnosť enzýmov priaznivú kyslú reakciu) a určitá teplota. (obr. X Obr. dĺžka násady asi 70—90 cm a šírka rýľa okolo 8 cm. na zber šípok. XI Obr. ibiša atď. Úzky rýľ sa uplatňuje pri vykopávaní menších kolovitých koreňov. DÍžka rýľa je asi 25 cm. ligurček. je vhodný napr. ktorého priebeh zasa určujú svojím charakterom obsahové látky rastliny.

vždy zmodrejú). Vhodne sa dajú využiť aj zvislé stredné trámy na povale. bezprašné a dobre vetrané. ako zvýšiť akosť drogy. Výnimky z tohto pravidla sú zriedkavé (slezové kvety . napr. výhodou je. ktoré nesú krov (obr. XVI a XVII). Rohy liesok možno spevniť kovovými uhlami. papierovú tkaninu alebo organtín. Pri nízkych teplotách zasa sušenie trvá veľmi dlho. takže ťažko vysloviť všeobecné pravidlo: poznáme prípady nevyhnutnosti vysokých teplôt (sušenie čajovníkových listov na bežný čierny čaj — pozri cudzokrajné drogy). balenie. Všetky časti rastliny dodávame do nákupne celé. Teplotu sušenia určuje charakter obsahových látok. ZARIAĎME SI SUŠIAREŇ Od včasnej jari do neskorej jesene treba využiť každý pekný deň na zber a ďalšiu manipuláciu s materiálom — sušenie. Vzdialenosti medzi nimi by mali byť aspoň 20 cm. Obyčajne už rozdiel medzi cenou I. pri dobrej výmene vzduchu (nie v miestnosti. však nemôže bez ujmy prebehnúť pri horcovom koreni a sladkom drievku. keď sa rastlina vo všetkých svojich častiach pri pokuse o ohnutie láme.Flos malvae. Miestnosti musia byť upravené. Samozrejme. rastliny so silicou. Na sušenie vňatí stačí. V prípade potreby nám v nákupni poradia. archangeliku (pri teplote do 30 — 35° C. aby lieska bola riedko vypletená motúzom (silonom). vhodná hrúbka líšt je 1. Liečivé rastliny sa najlepšie sušia na tzv. rozrezané alebo rozdrvené drogy sa nenakupujú. napr. na ktorých sú zavesené škridlice. odosielanie drog do nákupne. aby sa nedrobila. Pridajme si k tomu spomínané skutočnosti a doplňme: zberajme len toľko. väčšinou škodlivé pôsobenie enzýmov. Napriek týmto úskaliam by sme si mali vytýčiť hlavnú zásadu: sušiť čím rýchlejšie. na zakladanie a ošetrovanie kultúr. Ak nemáme 20 . v miestnosti asi vo výške 50 cm (aby vzduch prúdil aj odspodu a aby materiál nevlhol). rýchlo treba sušiť horcový koreň. lebo chlpy zachytávajú zvyšky drog a ďalšia droga sa nimi potom znečisťuje. Krušinová kôra sa môže užívať až po ročnom skladovaní alebo po hodinovom zahrievaní pri teplote 100° C. XIV). že sa latky. Pokojné zimné obdobie je priam určené na to. Potrebujeme iba niekoľko líšt (latiek) a zopár metrov riedkeho nie chlpatého textilu. neobracajme pri tom zbytočne drogu. tým lepšie rastliny schnú. treba čím rýchlejšie odpariť vodu. Textil na okraji zahneme. lieskach (obr. aby sme ho využili na zariadenie lacnej sušiarne. teda sušiť tak. príp. Pomalé sušenie — a to i na slnku — je možné pri krušinovej kôre (Cortex frangulae). kde je para). kde sa práve takto rozložia obsahové látky s nežiadúcim dávivým účinkom. nazývaný fermentácia. čisté. t. Obvyklé rozmery liesok bývajú 80-100 cm x 100-120 cm.2-2 cm x 2-4 cm. ibiš. Sušiareň v podstreší možno zariadiť lieskami tak. aby si sušený materiál (droga) zachoval pôvodnú farbu. začať čo najskôr so správnym a rýchlym sušením. Sušíme v tieni.Obr. Na prednú spodnú stranu krovového trámu pribijeme druhú latku a tá nám poslúži ako spodná opora liesky. neobídeme sa bez nej najmä pri zbere (pestovaní) drahších drog. aby sa nestrapatil. pôvodne ružové. S lieskami možno manipulovať priamo v prírode na mieste zberu alebo doma. aby sme museli manipulovať s ostatnými. na povale. nie však na slnku). XV ich činnosť zastavila. j. XV). a pribijeme klinčekmi so širokými hlavičkami. čím je povala vzdušnejšia. Vo všeobecnosti sú vysoké teploty pri sušení nevhodné. že jednotlivé liesky možno zasúvať a vyberať bez toho. pričom sa predlžuje rozkladné. Môžeme si ich ľahko urobiť sami. Vo voľnej prírode treba sušiť asi 1 m nad zemou. v obytných miestnostiach. lebo spôsobujú rozklad či denaturáciu liečivých obsahových látok. XIV Obr. Sušenie sa končí. v kôlni a inde. koľko môžeme ihneď po zbere usušiť. akosti a ďalšími akosťami veľmi skoro uhradí náklady spojené so zariadením sušiarne. Jutovina nie je vhodná. využijú ako horná opora pre liesky (obr. Takýto usmernený rozklad obsahových látok. ale aj so slizom. nie však pri vysokých teplotách.

XVI Obr. Údaje o osobitných priemyslových a etážových sušiarňach uvádza príslušná odborná literatúra. hluchavky bielej. kde prirodzené teplo nestačí. Pri použití kovových závesov však jednotlivé liesky nemožno vymieňať. XVII Obr. Liesky v nich vešiame buď opísanými spôsobmi. pivonky. navyše sa dá regulovať. XVIII). Medzi jednotlivými radmi výpletu sa odporúča medzera asi 40 cm.Obr. návody môžu byť iba rámcové. vystačíme s drôteným alebo silonovým výpletom. Doma sa niekedy musíme uspokojiť s dosúšaním na peci alebo na sporáku (keď sa prestalo kúriť.) Ak sme si zhotovili liesky. Medzi drôtmi či latkami má byť odstup okolo 20 cm. divozelu a i. Stojan môže byť dvojitý (ako maliarsky rebrík) a potom možno sušiť z obidvoch strán. lebo váha liesok i so sušeným materiálom nepresahuje niekoľko kilogramov. alebo na kolíky (obr. XIX dosť dlhé latky. XXI). Pri sušení možno využiť i kôlne. prípadne s latkovými podložkami. Manipulácia si však vyžaduje prax. alebo tam. Je výhodné tam. Tak sušíme napr. urobíme si jednoduchý stojan na liesky. kde sa pracuje s väčšími množstvami (napríklad na plantážach). Výhodný je najmä pre háklivé drogy s obsahom slizu alebo pre kvetový materiál. kvet bazy čiernej. Pri sušení sa z rastlín odparuje voda. oprieme ho o stenu nad vykurovacím telesom a možno na ňom sušiť (obr. Maximálna teplota pri tomto spôsobe sušenia sa zvyčajne pohybuje medzi 40-50° C. Sušenie vňate si spravidla nevyžaduje liesky. Sušenie pri umelom teple prebieha rýchlejšie a nezávisí od počasia. nerobí toto sušenie osobitný problém. alebo pomocou kovových závesov (obr. Konštrukcia nemusí byť veľmi pevná. čo je dosť nevýhodné. postavíme medzi trámy náhradné stĺpiky (drúčiky). XIX). možno sušiť niektoré časti rastlín kombinovane: najprv v prievane a potom dosúšať horúcim vzduchom. pričom sa ich hmotnosť znižuje o 20 až 85 %. stodoly a iné vzdušné zastrešené priestory. XVIII Obr. Pri jednotlivých častiach rastliny je po usušení takýto úbytok pôvodnej hmotnosti: semená 20 % vňať 75 % kôra 50 % listy 80 % korene 60 % kvety 85 % 21 . Ak chceme získať tovar výbornej kvality.

neprepadávali na seba cez liesky a pod. Sušiarne musíme udržiavať v úplnej čistote a dbáme. podľa možnosti opláchneme (najlepšie prúdom tečúcej vody. preto pred začatím zberu musíme sušiace priestory a liesky asanovať.. rozostrieme na liesky alebo. ak sú hrubé. navlečieme na povrázky a v prievane sušíme.Obr. Možno na to upotrebiť u nás vyrábané prípravky. Nikdy nesmieme zabúdať. Pozor na nebezpečenstvo ohňa! . očistíme ich kefkou. Drogy často napádajú škodcovia. aby nenabrali na seba cudzie pachy. XXI Rozdielny je aj čas sušenia jednotlivých rastlinných častí v prirodzených podmienkach (bez použitia umelého tepla): Dĺžka sušenia Počet dní v lete Počet dní na jar a v jeseni Kvety 3—8 8—14 Rýchlo schnúce listy a vňať 3—6 10—14 Pomaly schnúce listy a vňať 10—14 14—21 Korene 14 21 Najťažšie sa sušia podzemné časti — korene. pozdĺžne prerežeme. že drogy sú liečivá. aby sa navzájom nemiešali. podzemky a hľuzy. a preto musíme dbať. Strasieme z nich zvyšky hliny. a to každú podzemnú časť osobitne). aby do nich nemali prístup domáce zvieratá. XX Obr. Počas sušenia možno na ten istý účel použiť dymiace tablety.

vrece zahneme dovnútra tak. treba ich vopred triediť. ICH TRIEDENIE. iné drogy a pod. rumančeka a trnky obyčajnej. Ak chceme drogy odosielať. 23 . jedine mierne navlhnutie sa dá včasným presušením odstrániť. Nedosušené drogy počas prepravy splesnejú a nákupňa ich odmietne. Na tento účel možno prerobiť sýpku. ináč by splesniveli. ktoré nám na požiadanie zašle nákupňa. takže pre ne sú predpísané ročné výmenné lehoty (= exspiračná lehota). Tovar na odosielanie sa balí do vriec. Preto ju radšej skladujeme v dobre uzavretých obaloch. čím dostávajú nepeknú hnedú farbu a táto zmena prebieha na úkor obsahových látok. aby sa dalo zaviazať. Drogu do vriec dobre natlačíme (asi 6—8 kg na vrece). Každú drogu treba pred odoslaním oprášiť — týka sa to najmä koreňov a vňate. bazy čiernej. v sparne sa niektoré druhy veľmi ľahko drobia). Existujú síce aj všeobecne platné predpisy. Osobitné skladovacie predpisy uvádzame na patričnom mieste pri jednotlivých rastlinách. vopred vyhlásené ceny. Dnes je hospodárenie s liečivými rastlinami plánované a tovar sa predáva za pevné. Skladovanú drogu buď voľne vysýpame na vhodnú podložku.SKLADOVANIE DROG. Každé vrece označíme adresou nákupne a odosielateľa. pre listy a vňať asi 3 x 3 mm. I keď existujú isté možnosti záchrany mierne poškodených a škodcami napadnutých drog. Drogy majú predpísané určité kvalitatívne normy. V prípade väčších množstiev sa odporúča suchú drogu ponechať na kope vysokej 30—50 cm aspoň tri dni a až potom baliť na odosielanie. Voľné skladovanie však nie je veľmi výhodné — droga sa dá síce ľahko kontrolovať. preberanie a skladovanie). silné slnečné svetlo a priveľké kolísanie teploty. list náprstníka) sa nedarí uchovávať ani pri prísnych skladovacích podmienkach. ak je jej menej. ktoré za rok spotrebujeme. Všeobecne drogám škodí vlhko. vzdušnú a čistú miestnosť. ako sú cudzie prímesi (iné časti materskej rastliny. Z týchto príčin sa usilujeme drogy ihneď po zbere odoslať do nákupne a zbytočne ich doma neskladovať. na koreň valeriány treba sitá s okami 2 x 2 mm. Z bežného nákupného plánu medzi ne patrí napríklad kvet agáta. nepoužívame vlastné obaly. Do nepriedušných nádob však možno dávať len dokonale usušené drogy. silné svetlo. Skontrolujeme. K tejto problematike vyšla čs. kvety divozelu veľmi ľahko vlhnú. Do vreca vložíme zoznam odosielaných drog (konsignáciu) a svoju adresu. rozličné druhy roztočov. uvádzame ich pri každej rastline osobitne. prach a hmyz. ale aj koreň lopúcha. aby nezvlhli. ako sú jutové či papierové vrecia. Treba sa vyvarovať zbytočného znečistenia aj pomrvenia drog. Tovar nebalíme do vriec alebo škatúľ z potravín. zhnednuté a inak sfarbené alebo farebne zmenené časti. zmes drog rozličnej kvality sa zasa hodnotí cenou najnižšej prítomnej akosti. ďalej list podbeľa. Odbyt a predaj drog býval prv ťažší . či je droga suchá. Vrecia objednávame pred hlavnou sezónou. chybné. Každý druh a časť rastliny musí byť vcelku a v osobitnom vreci. Ľahšie vrecia vešiame pod strechu. Z uvedeného možno vyvodiť: každú drogu treba skladovať veľmi starostlivo (aspoň podľa návodu) a na domácu potrebu sa musia zbierať také množstvá. časť povaly atď. debny vyložené papierom či sudy. Jutové vrecia zašívame navrchu v smere. alebo ju prechovávame v uzavretých obaloch. pre korene 3 x 3 mm až 5 x 5 mm. Aj tu musíme byť vrcholne svedomití — drogy sú liečivá. čo tam nepatrí. má odbyt zabezpečený. ktoré dobrú drogu počas prepravy znehodnotia. preto oddeľujeme aj drogy rozličnej akosti. Kto zberá podľa štátneho plánu. ďateliny. môžu obsahovať zárodky škodcov. starú zásobu nemiešajme s novou — radšej ju vysypme. Tovar skladovaný v nepriehľadných obaloch treba často kontrolovať a každú chybu okamžite odstrániť. púpavy lekárskej. takže ich treba skladovať osobitne prísne. doprava. Drogy s osobitým príjemným či nepríjemným pachom ukladáme do sklených alebo plechových nádob. označovanie. štátna norma týkajúca sa liečivých drog — ČSN 86 6002 (Úprava drog a ich balenie.ceny kolísali a často nebolo možné tovar predať. neodporúčame ich skúšať — takúto drogu treba zničiť. Tak napr. ako je zašité dno vreca. Na ich prechodné uskladnenie potrebujeme suchú. BALENIE A PREPRAVA Skladovanie drog zasa podstatne ovplyvňujú obsahové látky. Drogy zvyčajne neodosielame do nákupne hneď po usušení. Najpríhodnejšie obdobie je včas ráno. čím ušetríme miesto a znemožníme prístup drobným domácim škodcom. lipy. komoru. maku vlčieho. po nasypaní drogy zalepených leukoplastom. Stačia na to obyčajné sitá s rozmermi otvorov pre kvety asi 2 x 2 mm. ako aj časti napadnuté hmyzom (škodcami). ríbezle čiernej a pestovaného ibiša lekárskeho. čistá a bezprašná — vlhkú presušíme. Menšie množstvá sa preto najlepšie skladujú v nahriatych plechovkách. Niektoré drogy veľmi často napáda hmyz. črvotočov a pod. potom zbavíme prachu (pozri úvod kapitoly) a odstránime z nej všetko.). Niektoré drogy (napr. ale pre niektoré drogy nie sú dostačujúce. Najväčším nepriateľom uskladneného usušeného materiálu je vlhko. Zásadne nebalíme počas dažďa alebo sparných dní (pri daždi vlhnú. ale na druhej strane sa ľahko zapráši alebo inak znehodnotí.

ktoré v rastline vznikli hlavne druhotne ako výsledok jej životných prejavov. na technické účely a podobne. nazývame hlavné účinné obsahové látky. Primárne produkty sú dôležité pre udržanie života a v priebehu látkového metabolizmu môžu vystupovať aktívne (napr. Uvádza ich najmä platný československý liekopis — v súčasnosti je to Československý liekopis. t. škrob a bielkoviny). preto sú u nás vytýčené štátne normy pre liečivé drogy. glykogén a i. vydanie nášho liekopisu — ČsL 4). anorganické prímesi — neorganické znečisteniny.). Hlavný podiel bezvodého zvyšku — sušinu — tvoria potom chemicky zložité vysokomolekulové látky. Z celej sústavy rastlinnej živej hmoty možno vydeliť ešte jednu skupinu obsahových látok. Sekundárne látky sú substancie. Ubikvitárne produkty sú rozšírené primerane tejto svojej funkcii (napr. že sa skladá predovšetkým zo značného množstva vody. V kôre jej býva asi 50 % a v semenách. triesloviny a silice. Okrem liekopisu sa u nás zaviedli ešte československé štátne normy pre liečivé drogy . resp. medziprodukty (nemajú veľký význam z terapeutického hľadiska) a tzv. Oveľa menej vody je v zásobných podzemných orgánoch. rozpustné v organických rozpúšťadlách 24 . Šťavnaté a dužinaté časti obsahujú až 98 % vody. listy. na vodu najchudobnejších. alkaloid strychnín iba v rode Strychnos). a tá sa žiada aj v prípade drog upotrebených priamo ako liečivo — liek. Tie zvyčajne podľa určitých znakov drogového materiálu rozlišujú pri každej droge tri akostné triedy. Ak drogu uvádza aj ČsL 4. ktoré sa ukladajú ako zásobné látky (napr. ktoré sa vytvorili z primárnych špeciálne prebiehajúcimi látkovými premenami. apríla 1965. lebo sa používajú aj v tomto atlase: 1. Je vecou lekára. Patria medzi ne napr. tretej akosti sú určené na priemyselné spracovanie. ON. Z druhotne (sekundárne) utváraných špecializovaných obsahových látok sú najdôležitejšie tieto: 1.ČSN. Rátajú sa medzi ne funkčné súčiastky buniek (najmä enzýmy). Táto skupina tvorí premenlivý podiel v jednotlivých rastlinných druhoch čo do množstva i vzhľadom na svoju skladbu (uvádza sa v ČSN 86 6005 ako extrakt). strata sušením — hmotnostný úbytok vznikajúci sušením drogy za predpísaných podmienok. kamienky. alebo tvoria bunkovú štruktúru (celulóza. aminokyselina fenylalanín je prítomná v každom živom organizme). Ak skúmame rastlinné telo z hľadiska chemickej skladby v zmysle novšie uplatňovaného pojmu fytochémia (t. organické kyseliny. alebo sa vyskytujú len v úzko ohraničenom okruhu rastlín (špecializované). úprave alebo preprave. ktorá sa dá vyťažiť extrakciou vodou. Nachádzajú sa iba v obmedzenom okruhu rastlín (napr.). ktoré sa dajú liečebne uplatniť. ktorými sa droga znečistí pri zbere.. ZÁKLADNÉ FYTOCHEMICKÉ ROZDELENIE OBSAHOVÝCH LÁTOK V RASTLINÁCH Ako teda vidno. tuky. 1987 (v čase edičnej prípravy tohto Atlasu sa chystalo už 4. editio quarta (PhBs IV) z r. V jej názvoslovnej časti sa uvádzajú viaceré pojmy. Nás z nich osobitne zaujímajú tie. alkaloidy. kvety alebo byle v listovej droge). ktoré z hľadiska funkcie v rastline vytvárajú buď jej kostru (napr. alkaloidy — zásadité látky obsahujúce v molekule viazaný dusík. škrob. asi 10 %. piesok atď. Neúčinný zvyšok tvoria balastné látky. liečebný účinok drog podmieňuje ich akosť. j. ktorý potrebuje pre svoj život. Môžu byť zložkou každého rastlinného tela (ubikvitárne). ktoré po spálení rastliny ostávajú ako popol. chémia rastlín). 2. buničina a lignín). iné časti materskej rastliny — všetky nepatričné časti materskej rastliny (napr. vidíme. Odborní pracovníci sú povinní poznať jeho obsah a riadiť sa ním. kvetné časti a dužinaté plody do 90 %. rastlina si vytvára prepestrý súbor obsahových látok. metabolity). aby počas liečby správne uplatňoval pôsobenie hlavných či vedľajších účinných obsahových látok. liehom alebo inými obyčajnými rozpúšťadlami. ako hlina. Produkty látkovej premeny (metabolizmu) rastlín i zvierat sa zvyčajne rozdeľujú na dve skupiny: primárne a sekundárne. na izoláciu obsahových látok. príp. bielkoviny a pod. ktoré sú nositeľmi liečebného účinku. prvá akosť zodpovedá požiadavke ČsL 4. X. vydanie (ČsL 4) — Pharmacopoea Bohemoslovaca. je oficiálna. prebytky primárnej látkovej premeny.OBSAHOVÉ LÁTKY LIEČIVÝCH RASTLÍN A DROG Ako sme už zdôrazňovali. Ich fytoterapeutická hodnota nie je však rovnaká. ktoré sa neodstránia pri zbere alebo úprave drogy. Ich účinnosť podporujú vedľajšie účinné obsahové látky. S ohľadom na chemickú štruktúru ide tu o nízkomolekulové látky. prípadne pomáhajú plniť iné dôležité funkcie v rastline (enzýmy). Drogy druhej. enzýmy) alebo pasívne (napr. Tie. ktorý platí od 1. alebo fungujú ako zásobné látky (napr. j. 4. 1987. 4. cudzie organické prímesi — úlomky iných rastlín alebo iné organické látky. Všeobecné predpisy na skúšanie drog a liečivých rastlín uvádza ČSN 86 6005. 3. Zvyšok sušiny tvoria minerálne látky. ktoré si treba vysvetliť. platná od 1.

Príznačné sú napr. Ich liečebné použitie patrí výlučne do pôsobnosti lekára. vínna a citrónová). V súčasnosti majú najmä technické použitie (šelak atď. prvosienka. Napríklad spálením 1 kg ľanového oleja sa uvoľní 38 970 joulov. glukóza a fruktóza. Flavonoidy väčšinou nemajú vyhranené pôsobenie na organizmus. známa skôr ako vitamín C. obsiahnutá najmä v kvasniciach (jej nedostatok spôsobuje kožné poruchy. kyseliny — rozdeľujú sa na niekoľko skupín. Najviac lipidov je v semenách (plodoch). lebo sa nevstrebávajú sliznicami čriev a žalúdka (saponíny obsiahnuté v kúkoli sa však vstrebávajú sliznicami. predovšetkým škroby. Z ubikvitárnych obsahových látok. ich soli sú rozpustné vo vode. horčiny . 2. Prudkým spôsobom ovplyvňujú niektoré životné funkcie. žlto sfarbené látky s glykozidickou stavbou. v minulosti nazývané vitamín F. spazmolytických (rumanček a sladké drievko). resp. zosilňujú však účinnok hlavných obsahových látok. je hojne zastúpená k y s e l i n a a s k o r b o v á . v rastlinnej ríši sa hojne vyskytujú aj iné k y s e l i n y v i t a m í n o v é h o c h a r a k t e r u. ale aj disacharidy (hlavne trstinový či repný cukor) a polysacharidy. teda na zlepšenie chuti do jedenia. ide o vysokomolekulové zlúčeniny zložené z aminokyselín. flavonoidy — hojne rozšírené. Ďalšie špecializované obsahové látky sa uvádzajú pri jednotlivých liečivých rastlinách. repkový. Osobitnú skupinu glykozidov tvoria s a p o n í n y . napomáhajú odkašlávanie.(éter. 3. vňať tymianu). divozel a fialka. pôsobia močopudne a mierne preháňavo. sacharidy (predtým nazývané glycidy. teda 2. 5. Niektoré liečebne dôležité glykozidy sa nesprávnym sušením ľahko rozkladajú. šípkach atď.). a preto sú krvným jedom). Obsahuje ich napr. Sú priamym produktom fotosyntetickej asimilácie. napr. Na bielkoviny sú najbohatšie semená. ovplyvňujú látkovú premenu. éterické oleje (silice) — bezdusíkaté. Najznámejší z nich je rutín. ľanový. kyselina jablčná. 3. prevažne glykozidické látky (iridoidy). Bohatý obsah flavonoidov majú kvety bazy i trnky a ihlica tŕnitá. ovocí. palmitovej a stearovej). ktoré sa ako zásobná látka nachádzajú v ovocí a mede. ľuľkovitých. g u m o ž i v i c e a b a l z a m y (občas sa v liečbe používa peruánsky balzam). Medzi najdôležitejšie patria srdcové glykozidy obsiahnuté v náprstníkoch a preháňavé antrachinónové glykozidy prítomné v krušinovej kôre. bielkoviny — tvoria základnú zložku živej bunkovej hmoty.). V liečiteľstve sa uplatňujú jednoduché cukry. kyseliny olejovej. liečebne dôležité sú aj k y s e l i n y l i š a j n í k o v . upravujú chuť a arómu (vanilka).5 x viac než z rovnakého množstva glukózy. napr. močopudných (list brezy). používajú sa ako koreniny (majorán. Pre životné funkcie sú veľmi dôležité.takmer výlučne ide o nejedovaté. takmer napospol nejedovaté látky. uvoľňujúcim energiu pre životné deje a činným aj pri tvorbe iných obsahových látok. obsiahnutý napr. Vlastnosti lipidov závisia predovšetkým od týchto kyselín. ktoré slúžia väčšinou ako ochranné látky na povrchu rastlinných orgánov. nevyhnutným pri dýchaní rastlín. Rezervnou látkou je aj inulín obsiahnutý v astrovitých a zvončekovitých 25 . Samovoľná manipulácia s týmito látkami je väčšinou nebezpečná. významné sú i n e n a s ý t e n é m a s t n é kyseliny. v zelenine. v ľanovom oleji. Skladajú sa z glycerolu a vyšších mastných kyselín (napr. Pre živé organizmy sú vysoko toxické. inak aj cukry) — patria medzi najdôležitejšie látky zúčastňujúce sa na rastlinnom metabolizme. dodávajúce mu príslušnú osviežujúcu chuť (napr. borovicová kolofónia). pri cudzokrajných drogách. vhodné na povzbudenie tvorby žalúdočných štiav. napr. prítomná hlavne v prasličke. ale aj prípravkov používaných pri ochoreniach srdcového a obehového systému (hlohová droga). Pôsobia proti kašľu (napr. ktoré sú často zmesou viac než 50 rozličných vonných látok. ktoré sa ukladajú v rezervných orgánoch rastlín. lipidy — významné rezervné látky vznikajúce pri druhotnej látkovej premene. 2. ktoré sú zvyčajne netoxické. 4.). ale aj ako nervína a sedatíva (chmeľové šištice a valeriánový koreň). slúžia na dráždenie kože (borovicový balzam). chorobné zmeny na sliznici tráviacich ústrojov a poruchy nervovej činnosti). prítomné napr. ktoré majú antibakteriálne účinky a nachádzajú sa napr. močopudne (petržlenový koreň). u nás tvoria zložku liečebnej kozmetiky (krémy Neridé a Perilacin na výživu citlivej a suchej pokožky). Obsahuje ich napr. ktoré sa nachádzajú vo všetkých rastlinách. Ich nedostatok vo výžive má za následok poruchy dôležitých biologických procesov. Saponíny podporujú vstrebávanie iných. Majú vysokú energetickú hodnotu. Rastlinné oleje či tuky sú väčšinou tekuté (napr. Tukom sa podobajú vosky. preto sa nazývajú aj bioflavonoidy. sú najdôležitejšie tieto: 1. súčasne podávaných liečiv. slnečnicový a konopný olej). v rute (potláča lámavosť krvných vlásočníc). vetropudne (rasca). škoricovník atď. niektoré aj ako stomachiká (palinová vňať). 6. Všetky silice pôsobia dezinfekčné a hojne sa upotrebúvajú v ľudovom liečiteľstve. glykozidy — ďalšia skupina so značným zastúpením jedovatých obsahových látok. kyselina nikotínová. chloroform atď. pre čeľade iskerníkovitých. z m i n e r á l n y c h k y s e l í n je najvýznamnejšia kyselina kremičitá. koreň horca a list vachty trojlistej. v ovocí sú prítomné p l o d o v é k y s e l i n y . makovitých a ľaliovitých rastlín. najznámejšie z nich sú tuky a oleje. v pľuzgierke islandskej a lišajníku dubovom. Blízky vzťah k siliciam majú živice (liečebne sa uplatňuje napr.

rastlinách. Škroby sú pomocnými látkami pri príprave tabliet, zásypov atď., inulín zasa cenným diabetickým prostriedkom. Chemicky rovnaký základ má i celulóza (buničina), ktorá sa o. i. používa na výrobu vaty. V tesnej chemickej príbuznosti s cukrami sú slizy, gumy a pektíny. Slizy sa používajú najmä na utváranie ochranných povlakov niektorých liečiv, pri ktorých sú špecifické nároky na miesto a čas vstrebávania v tráviacom trakte. Podobné použitie majú aj ligníny a ďalšie zložky rastlinných organizmov. Okrem týchto skupín látok sa liečebne využívajú aj rastlinné farbivá, predovšetkým chlorofyly, ktoré sú súčasťou listovej zelene. Chlorofyly sa uplatňujú v prípravkoch na urýchlenie hojenia (napr. Chlorophyllum oleosum SPOFA) alebo v zubných dezinfekčných prípravkoch a pastách (napr. T 32 s chlorofylom), prípadne v liečebnej kozmetike. Izolujú sa napr. zo žihľavy alebo špenátu. Fytoterapeutické uplatnenie nachádzajú aj rastlinné biokatalyzátory čiže ergóny (pôsobky). Medzi ne sa zvyčajne začleňujú hormóny, enzýmy a vitamíny. Rastlín s hormonálnym účinkom na organizmus je málo. Niektoré však svojimi obsahovými látkami predsa len ovplyvňujú činnosť štítnej žľazy, ba struky fazule alebo jastrabinová vňať obsahujú aj glukokiníny znižujúce obsah cukru v krvi. Niektoré naše rastliny (napr. tulipány a cesnak) obsahujú i látky povzbudzujúce sexuálnu aktivitu. Bez prítomnosti enzýmov by ani v rastlinnom organizme nevznikla nijaká reakcia. Jestvuje veľké množstvo enzýmov s úzkym, špecifickým poslaním. Možno ich prirovnať ku kľúčom, kým látky, na ktoré majú pôsobiť, sú akýmisi zámkami: do každej zámky je dobrý iba jeden kľúč. Enzýmy majú mimoriadne vysokú účinnosť. Napríklad sacharáza štiepi až 200 000-násobné množstvo sacharózy na glukózu a fruktózu. Na využití enzýmových pochodov sú založené celé priemyselné odvetvia (kvasný priemysel, liehovarníctvo, pivovarníctvo, vinárstvo, výroba syrov, octu atď.). Inokedy však treba enzýmové pochody potlačiť a vylúčiť. Tak sa postupuje napr. vtedy, ak chceme zastaviť rozkladné procesy v liečivých rastlinách a zamedziť ničenie terapeuticky účinných obsahových látok. Obsobitnú, chemicky rôznorodú skupinu tvoria ochranné látky, nazývané aj fytoncídy alebo rastlinné antibiotiká. Niektoré z nich patria medzi silice, ďalšie medzi alkaloidy, triesloviny atď. Nachádzajú sa napr. v cesnaku, cibuli, repíku a v ľubovníku. Od pravých antibiotík, ktoré sú zväčša produktom plesní, sa však tzv. rastlinné antibiotiká odlišujú kvalitatívne i kvantitatívne. Súčasťou každého živého organizmu, teda i rastliny, je voda. V jednotlivých častiach rastlín sa nachádza 10 až 98 % vody. Je teda dôležitým stavebným aj zásobným materiálom. Bez prítomnosti vody by v rastlinách neprebiehali nijaké metabolické procesy. Rozborom sušiny alebo popola získame obraz o tom, ktoré látky či prvky prijala rastlina zo svojho prostredia. Po dokonalom spálení rastliny sa dá presne zistiť, aké minerálne látky obsahovala a aký bol ich podiel. Mnohé minerálne látky možno v určitých koncentráciách využívať liečebne. Napríklad draslík, hojne obsiahnutý v bliznách kukurice, pôsobí močopudne; dusičnan draselný, obsiahnutý napr. v listoch podbeľa, účinkuje zasa protiastmaticky. Podobne sa v pomocnej terapii využíva prítomnosť železa, vápnika, kremíka, jódu alebo iných prvkov či ich solí. Niektoré z nich sú však v rastlinách nežiadúce. Taký je napríklad šťaveľan vápenatý, nadmerne prítomný v rebarbore, štiave či v špenáte. Keďže sa šťaveľan vápenatý usadzuje v kĺbových puzdrách, reumatici by sa mali zriecť konzumu špenátu. To isté sa odporúča ľuďom náchylným na tvorbu močových kamienkov. Ani deťom by sa špenát nemal podávať častejšie ako raz týždenne (aj to vždy len s mliekom). Prirodzene, týmto sa nekončí ani hrubý výpočet látok obsiahnutých v rastlinách, a tobôž výpočet ich terapeutických alebo iných účinkov. (O niektorých sa podrobnejšie píše pri jednotlivých rastlinách v špeciálnej časti tohto diela a v stati Dôležitejšie cudzokrajné drogy.) V rastlinách ustavične vznikajú, menia sa a zanikajú nepredstaviteľné kvantá rozličných látok. Ani na liečivé látky nemožno hľadieť ako na uzavretý a nemenný súbor s ustálenými funkčnými vzťahmi. Istá látka rastlinného organizmu môže raz slúžiť ako medziprodukt, inokedy ako stavebná či rezervná látka, prípadne ako katalyzátor alebo výlučok z cyklu. Veľmi zložité väzby vznikajú pri liečebnom využívaní látok obsiahnutých v rastlinách. Preto rastlinná liečba nie je oblasťou, v ktorej by neodborníci mohli experimentovať bez rizika, že vážne ohrozia svoje či cudzie zdravie.

JEDOVATÉ RASTLINY
Už v staroveku sa poznala nielen liečivá sila, ale aj jedovatosť niektorých rastlín. Spočiatku sa rastlinné jedy používali na trávenie divej zveri. Napríklad prilbica žltá (Aconitum lycoctonum) sa pridávala do mäsa určeného na hubenie vlkov. Čoskoro sa však prišlo na to, že rastlinnými jedmi sa dajú odstraňovať aj nepohodlní ľudia. Vlastne už v mýtických časoch sa travičstvom zaoberala Medea z Kolchidy. Usudzuje sa, že používala jed z jesienky (Colchicum autumnale), ktorá hojne rástla v Kolchide na juhozápadných svahoch Kaukazu. V antických časoch sa na trávenie ľudí používal najmä bolehlav (Conium maculatum). Odvar z bolehlavu usmrtil aj slávneho Sokrata. V tom období sa poznali už aj jedovaté účinky tisu (Taxus baccata) a niektorých druhov húb. Kuriózny je prípad miernej otravy asi 10 000 vojakov Xenofonovej armády pri Trapezunte. Vyvolal ju včelí med znesený z okolitých rododendronov (Rhododendron ponticum a Rhododendron luteum). Dnešné poznatky o jedovatých rastlinách sú podstatne širšie a hlbšie. Aj v našom zemepisnom pásme rastú desiatky rastlinných druhov, ktoré môžu zapríčiniť nebezpečné otravy. Zberači liečivých rastlín nevyhnutne musia poznať aj všetky jedovaté rastliny. Príležitostní zberači by mali dôsledne rešpektovať aspoň zásadu, že na liečebné účely nikdy nezberajú rastliny, pri ktorých nemajú stopercentnú istotu o ich správnom druhovom určení. Veľa sa dá naučiť od skúsených zberačov, ale treba sa opierať i o spoľahlivé odborné príručky s výstižnými botanickými opismi a vernými vyobrazeniami liečivých rastlín. Otravy jedovatými rastlinami nie sú veľmi časté, pravda, ak odhliadneme od detských otráv zapríčinených plodmi, jadrami alebo kvetmi niektorých zelených rastlín. Takýchto detských otráv je pomerne veľa. Deti zo zvedavosti ochutnávajú aj plody jedovatých rastlín. Menšie deti treba dobre strážiť a vychovávať k tomu, aby nejedli plody neznámych rastlín. Na miestach, kde sa hrávajú, treba jedovaté rastliny vyplieť. Najúčinnejším spôsobom prevencie je však poznanie jedovatých rastlín. Deti majú výborné pozorovacie schopnosti a za pomoci rodičov či iných skúsených osôb sa dosť rýchlo naučia rozlišovať jedovaté rastliny. Len tak sa spoľahlivo môžu uchrániť pred otravami. Jedovatosť niektorých rastlín podmieňujú špecifické obsahové látky, ktoré môžu byť prítomné v celej rastline alebo len v niektorej jej časti, najmä v plodoch. V jedovatej rastline sa spravidla nachádza viacero jedov. Zvyčajne sú to alkaloidy (zásadité látky s obsahom dusíka) alebo glykozidy (organické zlúčeniny obsahujúce jedovatý aglykón, ktorý sa viaže na cukornú zložku), prípadne toxalbumíny (látky príbuzné bielkovinám, obsiahnuté v niektorých druhoch húb, ale aj v agáte a ďalších zelených rastlinách). Niektoré rastliny obsahujú jedovaté saponíny (napr. kúkoľ a vranie oko). Časť saponínov sa využíva i liečebne, no tie, ktoré sa po požití vstrebávajú do krvi, spôsobujú rozklad červených krviniek a sú veľmi nebezpečné. Len málo rastlín obsahuje jedovaté silice (napr. borievka netata) alebo jedovaté živice (napr. posed čierny, posed červený) či jedovaté horčiny (napr. zimozeleň, rododendron a šalát jedovatý). Najmenšiu skupinu tvoria rastliny s neznámym zložením jedov (napr. difenbachia a áron).
JARNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Už v čase, keď sa ešte len topí sneh, možno nájsť v prírode prvé jedovaté rastliny — snežienku jarnú (Galanthus nivalis) a bleduľu jarnú (Leucojum vernum). V cibuliach snežienok sa hromadia alkaloidy fenantridínovej skupiny, ktoré sú jedovaté, no po náležitej úprave slúžia i na výrobu liekov proti Parkinsonovej chorobe. Podobné látky sa nachádzajú aj v kvetoch klívie a amarylky, ktoré sa pestujú v domácnostiach ako dekoratívne rastliny. Nebezpečnejšie sú jedy obsiahnuté v kvetoch čemerice (Helleborus), iskerníkovitej rastliny pestovanej v záhradkách na ozdobu. Jed čemeríc vyvoláva prudké hnačky a obrny. Veľmi nebezpečný je lykovec jedovatý (Daphne mezereum), kríčkovitá rastlina rozšírená v záhradkách aj vo svetlejších lesoch. Kvety má sfarbené podobne ako orgován (Syringa). Už vdychovanie jeho omamnej vône môže zapríčiniť prudké bolesti hlavy. Pomerne veľké množstvo jedov obsahujú blizny šafranu (Crocus) a cibuľky narcisov (Narcissus). Otravy týmito rastlinami sú však u nás zriedkavé. Na jar deti často zbierajú iskerníkovité rastliny, ktoré v čerstvej šťave obsahujú jedovatý protoanemonín. Tento jed dráždi kožu a sliznice. Na koži vyvoláva pľuzgiere a ak sa dostane do očí, spôsobí prudký zápal spojiviek. Nachádza sa v šťave blyskáča (Ficaria verna), veterníc (Anemone), ponikleca (Pulsatilla) i záružlia (Caltha). Šťava týchto rastlín sa ľudovo odporúča proti reumatizmu. Toho sa rozhodne treba vyvarovať, lebo namiesto liečivého účinku privodí ťažké poškodenie kože.
27

Jedovaté sú i voňavé kvety chochlačky (Pistolochia, syn.: Corydalis), ktorá rastie v lesoch. V kvetoch chochlačky sa nachádza jedovatý alkaloid bulbokapnín, ktorý vyvoláva otravy s podobnými príznakmi, aké pozorujeme pri zápale mozgových blán. V ľudovom liečiteľstve sa táto rastlina odporúča proti závratom a nervovým poruchám. Pred akýmkoľvek liečebným použitím chochlačky však treba vystríhať. Prudko jedovatý je aj štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides), známejší pod názvom zlatý dážď. Obsahuje jedovatý alkaloid cytizín. Deti sa niekedy dajú zlákať zlatožltými kvetmi štedreca, no už päť rozžutých kvetov môže pre ne znamenať smrteľné nebezpečenstvo. Ešte toxickejšie sú nezrelé plody, ktoré sa veľmi podobajú na fazuľové struky. Po prvých príznakoch otravy (bledosť, potenie, nevoľnosť, vracanie a hnačky) treba ihneď vyhľadať lekára. Keďže štedrec sa často pestuje ako ozdobný ker v parkoch, na jeho jedovatosť by mal spravovateľ parku vhodnou formou upozorňovať (napr. na tabuľkách). Podobne by sa mali označovať aj iné jedovaté rastliny v parkoch. Koncom jari rozkvitá agát (Robinia pseudoacacia). Všetky časti tohto stromu — s výnimkou kvetov — obsahujú jedovaté látky. I vôňa kvetov vyvoláva u niektorých astmatikov záchvaty dusenia. V máji kvitne konvalinka (Convallaria majalis). V jej plodoch sú jedovaté látky, ktoré spôsobujú omámenosť, vracanie a nadmerné močenie. Podobné účinky má kokorík voňavý (Polygonatum odoratum), kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) i tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). Na rozhraní jari a leta kvitne niekoľko jedovatých druhov iskerníkov (Ranunculus), napr. iskerník prudký, iskerník jedovatý a iskerník plamenný. V čeľadi iskerníkovitých je veľmi veľa jedovatých druhov. Podobné vlastnosti majú aj viaceré druhy rodu plamienka (Clematis), žltohlav (Trollius) a orlíček (Aquilegia). Iná skupina jedov je prítomná v záhradnej ozdobnej rastline stračia nôžka (Delphinium). Jednou z našich naj jedovatejších rastlín je prilbica modrá (Aconitum napellus). Je to mohutná bylina rastúca vo voľnej prírode. Obsahuje jedovatý alkaloid akonitín. Človek postihnutý otravou cíti najprv veľmi silné mravčenie, potom sa mu zdá, akoby mu v cievach namiesto krvi kolovala ľadová voda, neskôr pociťuje nevoľnosť a úzkosť, ba niekedy sa mu celkom zastaví dych. Čerstvá rastlina môže vyvolať zápaly a pľuzgiere. Akákoľvek ľudovoliečiteľská manipulácia s prilbicou modrou je veľmi nebezpečná. Koncom jari alebo začiatkom leta začína na medziach i kamenistých stranách kvitnúť jedovatý rozchodník prudký (Sedum acre). Niekedy jeho kvety tvoria súvislé koberčeky. Obsahuje látky, ktoré dráždia sliznice aj kožu. Leptavý účinok má oranžové mlieko žlto kvitnúceho lastovičníka (Chelidonium majus). Ak sa dostane na rohovku oka, vyvoláva jej zvredovatenie. Jedovatá je i šťava mliečnika (Tithymalus, syn.: Euphorbia). Ľudovo sa šťava mliečnikov odporúča na bradavice, ale táto indikácia je nebezpečná. (S podobnou kritickosťou treba posudzovať aj mnohé ďalšie odporúčania ľudového liečiteľstva.)
LETNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Kým v jarnom období sú najväčšou hrozbou jedovaté rastliny z čeľade iskerníkovitých, v letných mesiacoch sú to zasa najmä rastliny z čeľade zelerovitých (Apiaceae). Táto čeľaď so 140 rodmi a približne 1000 druhmi zahrnuje výlučne byliny s hrubými, znútra dutými byľami, s listami dosadajúcimi na byľ pošvovou stopkou; na výrazných súkvetiach zelerovitých rastlín sa tvoria malé vajcovité plody, ktoré sa rozpadávajú na mesiačikovité útvary (nažky). Mnohé zelerovité rastliny sa využívajú v liečiteľstve, ale aj v kuchyni (napr. rasca, kôpor, fenikel, petržlen a mrkva), no niektoré sú mierne až stredne jedovaté (vyvolávajú omámenie, závraty, celkovú nevoľnosť atď.). Najnebezpečnejšou letnou jedovatou rastlinou je rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). Rastie na mokrých miestach, má príjemnú mrkvovú vôňu a sladkastú chuť. Často sa vyskytuje pri lesných studničkách, pričom jed prechádza z koreňov do vody. Takto sa možno otráviť aj kontaminovanou vodou zo studničky. Najviac jedu obsahuje rozpuk v čase kvitnutia (sušením sa jed z rastliny stráca). Pri otravách sa podáva silná čierna káva alebo čaj, prípadne riedený ocot či iná neškodná kyselina, ďalej živočíšne uhlie a prostriedky na vracanie. Jedy rozpuku sa súborne nazývajú polyíny (patrí k nim napr. cikutoxín). Podobné jedovaté látky obsahuje tetucha kozia (Aethusa cynapium). Často rastie medzi petržlenom, na ktorý sa podobá. Vyskytuje sa i na poliach a rumoviskách. Má akoby ovoskovanú byľ a páchne myšinou. Otrava sa prejavuje pálčivými bolesťami hltana a ťažkou poruchou chôdze. Známe sú už aj smrteľné otravy. Rovnako nebezpečný je bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), ktorý rastie pri plotoch a na vlhkých miestach v blízkosti ľudských obydlí. Obsahuje päť jedov zo skupiny alkaloidov. V antickom Grécku ho používali ako jed pri súdnych popravách. Menej známou, no takisto nebezpečnou rastlinou je krkoška márnivá (Chaerophyllum temulum). Rastie hojne v krovinách a pri plotoch. Vyzerá ako petržlen, ale plody má podobné rasci. Občas zapríčiňuje otravy dobytka.
28

V lete kvitnú a dozrievajú viaceré prudko jedovaté rastliny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Vlastne všetky ľuľkovité rastliny sú viac či menej jedovaté, dokonca i zemiaky, pravda, okrem zdravých hľúz. Známe sú však otravy klíčkami zemiakov, a najmä zelenými hľúzami, ktoré prezrádzajú prítomnosť jedovatého alkaloidu solanínu. Jedy niektorých ľuľkovitých rastlín predstavujú smrteľné nebezpečenstvo. Medzi prvé príznaky otravy ľuľkovitými rastlinami patrí sucho v ústach a na hlasivkách, sipľavý hlas, rozšírené zreničky nereagujúce na svetlo, ochabnutosť a halucinácie. Otrava si vyžaduje rýchlu odbornú lekársku pomoc. Medzi najnebezpečnejšie ľuľkovité rastliny patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna). Prudkú otravu spôsobí už niekoľko bobúľ ľuľkovca. Na vrub tejto rastliny pripadá u nás asi toľko otráv ako na všetky ostatné rastliny dovedna. Postihnuté bývajú spravidla deti. Občas sa deti otrávia i semienkami blenu čierneho (Hyoscyamus niger). Semienka sú uložené v tobolkách krčiažkovitého tvaru a vyzerajú ako mak. Podobné jedy obsahuje durman obyčajný (Datura stramonium), ktorý má biele zvončekovité kvety, ale aj ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara) s jedovatými sladkohorkými bobuľami. Pravda, jedovaté rastliny nie sú len v čeľadi ľuľkovitých, iskerníkovitých či zelerovitých. Roztrúsené sa vyskytujú aj v iných čeľadiach. V lete dozrievajú jedovaté plody kúkoľa (Agrostemma githago). Obsahujú saponín gitagín. Otrava sa prejavuje najprv hnačkami a potom porušením červených krviniek. Liečba je veľmi náročná. Vysokým obsahom prudko jedovatého alkaloidu kolchicínu sa vyznačujú plody jesienky (Colchicum autumnale). Tento jed sa obrazne nazýva rastlinný arzenik. Známy je už od staroveku. Jesienka má najprv plody a až neskôr, v jeseni kvety. Vypadané semienka tejto rastliny sú veľkým nebezpečenstvom pre deti. Nebezpečné sú aj plesnivé šištice chmeľu (Humulus lupulus). Vyvolávajú alergiu spojenú s ospanlivosťou, očnými zápalmi, kožnými vyrážkami atď. Zberači chmeľu by sa mali vyvarovať kontaktu s plesnivejúcimi šišticami tejto rastliny. Veľmi jedovatá je kýchavica biela (Veratrum album), mohutná bylina rastúca na horských pasienkoch. Pastieri ju poznajú a ničia, lebo zapríčiňuje otravy dobytka. Aj medzi kríkmi a stromami je niekoľko jedovatých druhov. Okrem spomínanej borievky netaty a tisu obsahuje jedovaté látky aj tuja (Thuja) a viacero ďalších ozdobných parkových drevín. Osobitne treba upozorniť na sumachovec (Toxicodendron). Táto dekoratívna, často pestovaná rastlina už po dotyku poškodzuje kožu. Dráždivé sú dokonca i jej výpary. Veľmi zákernou rastlinou je ricín (Ricinus). Má ostnaté plody s fazuľovitými semenami, ktoré obsahujú prudký jed zo skupiny toxalbumínov. Smrteľná dávka jedu je už v 2 — 10,,fazuľkách" ricínu. Otrava sa prejaví až po 10—12 hodinách sčervenením, krvácaním zo spojoviek i kože, hnačkami a kŕčmi. Medzitým sa jed už vstrebal do krvi, takže liečenie je mimoriadne ťažké. Aj medzi populárnymi liečivými rastlinami z čeľade zelerovitých sú také, ktoré môžu vyvolať podráždenie kože, precitlivenosť voči slnečnému žiareniu, poruchy kožnej pigmentácie atď. Takéto prejavy niekedy pozorujeme pri liečivom využívaní archangeliky, ľubovníka aj iných rastlín. Zapríčiňujú ich najmä glykozidy furokumaríny, hojne obsiahnuté vo viacerých zelerovitých rastlinách.
JESENNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

V jesenných mesiacoch dozrievajú v prírode plody mnohých druhov bylín, kríkov i stromov. Pre deti, ba i pre dospelých sú veľkým lákadlom červené plody kaliny (Viburnum). Po ich zjedení vznikajú prudké poruchy tráviacich ústrojov, ba známe sú i smrteľné otravy. Podobné tráviace poruchy vyvolávajú aj plody bazy čiernej, a najmä bazy chabzdovej. Na jedenie nie sú vhodné ani plody bršlenu, krušiny, rešetliaka a vtáčieho zobu. Posledným vážnym nebezpečenstvom v jesennom období je jesienka obyčajná (Colchicum autumnale). Prudko jedovaté sú plody aj bledofialové kvety tejto rastliny. Deti rozhodne nemožno bez dozoru nechať na lúke porastenej jesienkou. Po ochutnaní jej kvetov či plodov vzniká nebezpečná otrava, ktorá sa však prejaví oneskorene, až po vstrebaní jedu do krvi (podobne ako pri muchotrávke zelenej). Preto už pri podozrení, že sa dieťa otrávilo, treba urýchlene vyhľadať lekára. Ako sme už spomenuli, najviac otráv spôsobujú plody ľuľkovca. Druhou najčastejšou príčinou otráv zelenými rastlinami sú jadrá kôstkového ovocia, a to čerstvé i sušené. Obsahujú totiž kyanovodík, jed s horkomandľovou vôňou. Najviac kyanovodíka je v jadrách marhúľ a broskýň. Na jeho prítomnosť upozorňuje už horkastá chuť ovocných jadier. Ani jeden druh nášho kôstkového ovocia nemá jedlé jadrá. Cieľom state o jedovatých rastlinách nebolo vzbudzovať strach. Chceli sme len upozorniť na reálne nebezpečenstvo, ktoré hrozí najmä deťom ochutnávajúcim plody či iné časti neznámych rastlín. Kto si osvojí aspoň základy botaniky, nemusí sa takýchto otráv obávať. Ochrániť treba pred nimi hlavne deti. 29

POUŽITIE LIEČIVÝCH RASTLÍN
ČAJOVINOVÉ ZMESI Liečenie rastlinami siaha do predhistorických čias. Naši dávni predkovia konzumovali aj rastliny, pričom zistili, že niektoré z nich majú aj liečivé účinky. Pôvodne sa na liečenie používali čerstvé rastliny, neskôr rastlinné šťavy a odvary, v novšom období aj výťažky, tinktúry atď. Najväčšiu obľubu odpradávna až dodnes majú liečivé čajoviny. ' Najúčinnejšou terapeutickou formou je čerstvá rastlinná šťava. Zo šťavnatých plodov sa ľahko získava vylisovaním alebo rozotieraním. Málo šťavnaté rastlinné časti však treba rozomlieť na pocínovanom mäsovom strojčeku, uložiť na husté plátno a šťavu z nich pretlačiť do pripravenej nádoby. Postup je niekedy prácny, navyše sa musí každý deň opakovať, preto čerstvé bylinné šťavy nie sú v našom ľudovom liečiteľstve príliš obľúbené. Rozhodne by si zaslúžili väčšiu pozornosť. Užívajú sa buď v prirodzenom stave, alebo prisladené medom, prípadne sa zapíjajú čajom, neprevareným mliekom alebo hlienovými polievkami. Výborné uplatnenie nachádzajú v jarných liečebných kúrach, keď sa najviac prejavuje nedostatok vitamínov a prichádza jarná únava. Jarná kúra by mala trvať aspoň týždeň, radšej však dva týždne. Šťava sa vytláča z bylín, ktoré sú vhodné na šaláty. Ak je nechutná, mieša sa s malým množstvom šťavy z aromatických bylín. Medzi základné byliny pri vitamínových kúrach patrí alchemilka obyčajná, hluchavka biela, kapsička pastierska, ľubovník, nátržník husí, pamajorán obyčajný, pľúcnik lekársky, potočnica lekárska, praslička roľná, púpava lekárska, pýr plazivý, skorocel kopijovitý, štiav kyslý a veronika lekárska. Na prichutenie sú vhodné napr. archangelika lekárska, baza čierna, bedrovník lomikameňový, čakanka obyčajná, hadovník väčší, chmeľ obyčajný (výhonky), komonica lekárska, krvavec lekársky, kuklík mestský, lipkavec marinkový, materina dúška, stavikrv vtáčí, zádušník brečtanový, zemežlč menšia a žindava európska. Pri miešaní základných a aromatických bylín sa odporúča pomer 9 : 1 . Na jarné kúry — a na posilňovacie kúry vôbec — sa osvedčili napr. tieto čajoviny: (1) list šalvie, list rozmarínu a vňať paliny po 10 g, vňať myšieho chvosta a vňať ľubovníka po 20 g, list žihľavy 30 g (1 lyžica zmesi sa obarí štvrťlitrom vody a nechá sa prikryté 15 minút; podáva sa ráno, pred obedom a večer po 1 šálke); (2) list žihľavy, vňať myšieho chvosta a koreň púpavy po 20 g, vňať zemežlče 15 g, kvet trnky a kvet podbeľa po 10 g (príprava a podávanie ako pri prvej čajovine); (3) list mäty piepornej a podzemok puškvorca po 30 g, plod borievky 25 g, vňať pupenca plotného 15 g (príprava ako pri prvej čajovine, podáva sa 1 — 3 x denne po 1 šálke čaju). Obľúbené sú aj čajové nápoje pripravené z jednotlivých (nemiešaných) liečivých drog, napr. čaj z fenikla obyčajného proti nadúvaniu, čaj z kvetov lipy pri nachladnutí a na potenie, čaj z medovky lekárskej pri bolestiach hlavy a na povzbudenie trávenia, čaj z kvetov rumančeka pravého na kloktanie atď. Kto nemá možnosť presne naväzovať drogy, môže použiť orientačné mierky: do polievkovej lyžice sa zmestí 3 —5 g sušených kvetov alebo listov, asi 10 g sekanej vňate, 6—10 g sušených sekaných koreňov a 5 —10 g semien. Polievková lyžica má objem asi 15 ml, dezertná lyžička 10 ml a čajová alebo kávová lyžička 5 ml. Pojmom šálka alebo pohárik (česky pohárek) označujeme nádobku s objemom asi 100 ml (1 dl) a pojmom pohár (česky sklenice) zasa nádobku s objemom približne 150 ml (1,5 dl). Čajové nápoje sú vodnými výluhmi s nedostatočnou stálosťou. Preto by sa na každé použitie mali pripravovať čerstvé čaje. Rozhodne treba dodržať predpísaný spôsob prípravy. Len vtedy je totiž záruka, že do výluhu prejdú v požadovanom množstve a kvalite liečivé účinné látky a že sa zabráni vylúhovaniu nežiadúcich látok. Nápoje sa väčšinou pijú teplé alebo horúce (napr. pri nachladnutí, na vypotenie, takisto močopudné a žlčopudné čaje). Pri črevných ochoreniach sa neodporúča pridávať do nich cukor. Ak to povaha choroby nevylučuje, sladia sa medom alebo cukrom. V podstate rozoznávame tri spôsoby prípravy čajov: 1. macerát — výluh z drogy za studena; droga sa pre leje vodou, ktorá má teplotu 15—20 °C, nechá sa predpísaný čas stáť (0,5 — 12 hodín) a výluh sa precedí cez navlhčenú vatu alebo filtračný papier. Takto sa pripravuje výluh z drog obsahujúcich sliz (napr. z koreňa ibiša lekárskeho alebo z ľanového semena). 2. zapar (infúzum) - v domácich podmienkach sa pripravuje tak, že sa droga po navlhčení preleje predpísaným množstvom vriacej vody a nechá sa stáť 15 minút v prikrytej nádobe, pričom sa občas potriasa; po 30

vychladnutí sa precedí. Zapar sa robieva z mäkkých rastlinných častí, ako sú kvety, listy atď. Používajú sa naň silicové drogy (napr. mäta pieporná, medovka lekárska), ale aj lipový kvet, čínsky čaj atď. 3. odvar (dekoktum) - získava sa tak, že sa droga zaleje predpísaným množstvom vody a privedie sa do mierneho varu, ktorý trvá zvyčajne 10—15 minút; odstavený výluh sa nechá asi 15 minút chladnúť a potom sa odstaví. Na odvar sa používajú hlavne drogy z tvrdých rastlinných častí (z kôry, dreva atď.). Do mnohých čajovinových zmesí sa dávajú drogy s veľmi odlišnou konzistenciou a s rôznorodými obsahovými látkami. Preto sa uvedené tri spôsoby prípravy výluhu kombinujú. Napríklad pri maceračných záparoch alebo maceračných odvaroch sa čajovina najprv vylúhuje za studena polovičným množstvom vody, výluh sa zleje, čajovina sa preleje druhou polovicou horúcej vody a 15 minút sa nechá prikrytá stáť (pri odvare sa droga zavára). Obidva výluhy sa potom spoja. Maceračný zápar či odvar je veľmi kvalitný, lebo obsahuje maximálne množstvo všetkých účinných látok. Kombináciou macerátu a záparu sa pripravujú napr. prsné čajoviny obsahujúce silicové a slizové drogy. Príprava kombinovaných výluhov nie je náročná ani v domácich podmienkach. Väčšina rastlín nemá účinné obsahové látky lokalizované na povrchu, ale v bunkovej šťave či vnútorných pletivách. Voda ako rozpúšťadlo prenikne k nim ľahšie vtedy, ak sú rastlinné pletivá rozrušené, napr. posekané. Preto sa väčšina drog musí krájať na istú veľkosť, vyjadrenú veľkosťou ôk sita, ktorými musia kúsky drogy prepadať. Kvetová, listová a vňaťová droga spravidla musí prepadať sitom č. 1, ktoré má oká so svetlosťou 6 mm. Kôra a korene sa režú nadrobno, aby prepadali cez sito č. 2 (svetlosť ôk 3 mm). Roztlčené plody majú prepadať sitom č. 3, ktoré má oká so svetlosťou 2 mm. Plody anízu či fenikla sa pridávajú do čajoviny po miernom stlačení, ľanové semeno zasa bez osobitnej úpravy. Čajoviny na obklady sa pripravujú z hrubo práškovaných drog. Čajovinové zmesi sa pripravujú miešaním upravených drog na bielom papieri alebo vo vhodnej nádobe. Začína sa drogami s najvyšším hmotnostným podielom, postupne sa pridávajú menšie a menšie podiely (plody a semená na samý koniec). Čajovinová zmes sa preoseje na site č. 5 (oká so svetlosťou 0,25 mm) a znovu sa premieša. Čerstvá droga sa nesmie miešať so zvyškami starej zásoby. Pripravené drogy sa skladujú v dobre uzavretých obaloch, chránené pred svetlom a vlhkom (napr. v plechovkách alebo vo fľašiach so vzduchotesným uzáverom). Najneskôr po roku drogy strácajú účinnosť, a preto ich zásobu treba obnoviť. Informácie o príprave čaju z drogy nájdeme vo vhodných odborných príručkách, alebo nám ich poskytne lekáreň, kde drogy kúpime. Pravdaže, o druhu aj dĺžke užívania čajovín by mal rozhodnúť lekár. Pri niektorých chorobách — napr. obličkových a srdcových — nie je pitie čaju vhodné. Bez väčších obmedzení možno piť iba tzv. domáce čajoviny. Každá z nich okrem svojho základu (remedium cardinale) obsahuje i pomocné drogy (remedium adjuvans), ktoré podporujú a zosilňujú účinok hlavnej liečivej zložky. Často sa do nich pridávajú aj drogy na zlepšenie vône, chuti alebo vzhľadu (remedium corrigens). V domácich čajovinách sa uplatňujú najmä listy jahody, ostružiny a maliny, na aromatizáciu zasa listy medovky či mäty piepornej, vňať materinej dúšky alebo kvet lipy. Z čajoviny sa robí zápar (3—4 lyžice drogy na liter vody). Čaj sa sladí napr. medom. Pije sa teplý. Na prípravu 1 litra tzv. domáceho čaju možno použiť napr. tieto zmesi: (4) list jahody - 2 lyžice, list maliny a ostružiny - po 1 lyžici; (5) kvet lipy - 2 lyžice, kvet rumančeka, list jahody a sušené jablkové šupky - po pol lyžici; (6) kvet rumančeka a lipy — po 2 lyžice. Všetky zložky domácich čajovín si môžeme nazberať v prírode a nasušiť podľa návodov v špeciálnej časti. Kombinácie si urobíme podľa vlastnej potreby. Správne pripravený zápar musí byť zlatohnedý a číry. ŠPECIÁLNE ČAJOVINY PODĽA INDIKAČNÝCH SKUPÍN Anthelmintiká - proti črevným parazitom Základné drogy: cesnak, lúpané semeno tekvice. (7) Cesnak - 6-12 g Asi 2,5 dl teplého záparu na prípravu 2 klystírov. (8) Lúpané tekvicové semeno — 60 g, cukor — 20 g. Rozdrviť, rozmiešať a užiť priamo alebo v šálke kakaa, s marmeládou a podobne. (9) Lúpané tekvicové semeno — 30 g, vňať paliny pravej — 10 g. Stačí na tri šálky záparu. Vypiť počas dňa. (10) Vňať paliny pravej — 3 g, koreň sladkého drievka — 2 g, plody anízu — 0,5 g. Drogy rozpráškujeme, zmiešame s lekvárom. Užíva sa nalačno večer (5 dní po sebe). 31

Antiastmatiká — proti záduchu (astme) Základné drogy: list podbeľa a koreň prvosienky. (11) Vňať prvosienky s koreňom, list podbeľa a ľanové semeno — po 35 g. 3 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne šálku teplého čaju. (12) Vňať myšieho chvosta, list podbeľa, kvet slezu a levandule — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (13) Vňať tymianu a fialky trojfarebnej, list podbeľa, podzemok omanu, kvet arniky a plod anízu — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (14) List černice, maliny, ríbezle čiernej a brezy — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť denne 2 šálky (pri bronchiálnej astme). (15) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru, koreň púpavy lekárskej a čakanky — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny máčať 30 minút v 2,5 dl vody, potom 5 minút variť. Piť 2 x denne 1 šálku. (16) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 35 g, vňať konopnice — 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a 15 minút nechať stáť. Piť 2 x denne 1 šálku. Antídiabetiká — pomocná liečba pri cukrovke Základné drogy: struky fazule bez semien, vňať jastrabiny, list čučoriedky, šištice chmeľu. (17) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan preliať 2,5 dl vriace j vody a po 15 minútach scediť. Čaj piť teplý 3 x denne. (18) Vňať jastrabiny a struky fazule bez semien — po 25 dielov, list čučoriedky a žihľavy — po 20 dielov, list šalvie a koreň púpavy — po 5 dielov (zloženie zhodné s poľskou čajovinou Diabetosan). 2 dezertné lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 2 — 3 šálky. (19) List medvedice a čučoriedky, koreň valeriány, vňať jastrabiny — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 3—4 šálky. (20) Vňať jastrabiny a semeno jastrabiny — z každého rovnaký diel. Vrchovatú lyžičku čajoviny macerovať za studena v šálke vody, krátko povariť a 10 minút nechať stáť. Piť 3 x denne 1 šálku. (21) Vňať púpavy, list čučoriedky a brusnice — po 20 g, vňať jastrabiny — 40 g. Vrchovatú lyžicu čajoviny na 1 šálku odvaru. Piť 2 x denne pred jedením. (22) Fazuľové struky bez semien — 40 g, chmeľové šištice, list čučoriedky a šalvie — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (23) List čučoriedky - 60 g, list brezy - 20 g, list žihľavy a fazuľové struky bez semien - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne pred jedením. (24) Fazuľové struky bez semien — 60 g, list čučoriedky - 40 g. 2 lyžice čajoviny povariť v 5 dl vody a precediť. Piť 3 x denne 1 šálku (pred jedením). (25) Vňať jastrabiny, fazuľové struky bez semien, list čučoriedky a koreň púpavy s vňaťou — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Scediť do termosky a piť počas dňa (3—4 šálky). (26) Vňať jastrabiny a fazuľové struky bez semien — po 30 g, list čučoriedky, kvet púpavy a koreň púpavy - po 20 g. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. Piť 3 x denne 1 pohár. Antidiaroiká — proti hnačke Základné drogy: list a plod čučoriedky, koreň krvavca, koreň nátržníka vzpriameného, vňať nátržníka husieho a všeobecne drogy s obsahom trieslovín. (27) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Tormentan preliať šálkou horúcej vody a po 15 minútach scediť. Piť vlažné 3 x denne. (28) Plod čučoriedky — 30 dielov, list mäty piepornej — 20 dielov, kvet parumanu spanilého a list šalvie — po 10 dielov (zloženie zhodné s poľskou priemyselne vyrábanou čajovinou Tannosan). 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 4x denne po pol šálke teplého čaju (vždy pred jedením). (29) Vňať nátržníka husieho, list medovky a vňať mäty — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (30) Vňať nátržníka husieho — 20 g, list skorocelu kopijovitého — 15 g, vňať stavikrvu vtáčieho — 10 g. 1 lyžicu čajoviny na šálku záparu. (31) Vňať krvavca a podzemok nátržníka vzpriameného — z každého rovnaký diel. 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. 32

50 g. (43) Plod čučoriedky . Vypiť po dúškoch počas dňa. (46) Vňať pakostu smradľavého . Piť 2—3 x denne. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. list šalvie .15 g. Pri čerstvom zápale sa osvedčujú teplé obklady a kúpele z kvetu rumančeka a kôry duba. Piť 2 —3 x denne po dúškoch. 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky odvaru. koreň púpavy.50 g. Piť 2 —3 x denne. kvet rumančeka.5 g. 10 minút nechať stáť a scediť. kvet myšieho chvosta a plod rasce — po 5 dielov (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Rektosan). 2 lyžičky vňate na 2 poháre vody. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Slúži na teplé kúpele konečníka. (40) Kvet rumančeka. (49) Vňať pyšteka obyčajného — 20 g. (36) Vňať nátržníka husieho — 50 g.5 lyžičky drogy zavariť v pohári mlieka a scediť. (45) Podzemok pýru. Vypiť 2 poháre denne. (34) Vňať nátržníka husieho . 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. 2 lyžice čajoviny obariť 5 dl vriacej vody. (38) Podzemok nátržníka vzpriameného . list medovky . (33) Vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 25 g.100 g. (51) Kôra krušiny . lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného .100 g.20 g. Vňať povariť v 5 dl mlieka.po 45 g. vňať stavikrvu vtáčieho . 1 lyžicu čajoviny macerovať 2 h v šálke studenej vody. 3 lyžice čajoviny zavariť v 2 dl vody a precediť do termosky. podzemok kuklíka mestského a koreň horca — po 15 g. (52) Kvet rumančeka a pagaštana .10 g. pri chronických ťažkostiach najmä koreň kostihoja. kvet trnky a myšieho chvosta . 1 lyžica drogy na 5 dl odvaru. Prikladá sa ako kataplazma (cestovitý obklad) na bolestivé miesto. list čučoriedky .po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. list mäty piepornej . Slúži na vlažné kúpele konečníka. Piť teplé. koreň kostihoja. Užívať po lyžici (maximálne 1 šálku denne). 1 lyžicu čajoviny na 2. Pije sa v menších dávkach počas dňa.15 g. plod čučoriedky a kôra duba — po 30 g. kôra krušiny a kvet pagaštana — po 15 dielov. list mäty piepornej a kvet rumančeka — po 20 g. (50) Semeno senovky gréckej . 1 lyžičku čajoviny krátko povariť v pohári vody. (47) Kvet rumančeka . Pije sa teplé po dúškoch počas dňa. (37) Vňať nátržníka husieho . vňať nátržníka husieho.po 30 g. kvet pagaštana konského a vňať pyšteka obyčajného.30 g. plod a list čučoriedky — po 15 g.100 g. list medovky. (39) List skorocelu a čučoriedky. vňať veroniky a list žihľavy — z každého po 20 g.10 g. (48) Dubová kôra . lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného — po 10 g. macerovať za studena 8 hodín. trieslovinových) drog a protizápalových (silicových či slízových) drog. 1 lyžicu plodov 8 hodín macerovať v pohári vody. (44) Kvet rumančeka — 50 g. Piť po lyžici počas dňa.po 10 g.10 g. Antihemoroidáliá — proti hemoroidom Základné drogy: Vhodná je kombinácia protikrvácavých (napr. 1.po 30 g.(32) Podzemok nátržníka vzpriameného — 30 g. plod čučoriedky a list mäty piepornej — po 20 g.po 15 g.20 g. potom pol minúty povariť a pred odstavením pridať pol lyžičky listu mäty piepornej. (35) Vňať nátržníka husieho.10 g. list mäty piepornej a list jahody . 33 .5 dl vody. Piť ráno a večer po 1 šálke. 5 minút variť. plod jarabiny. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (41) Podzemok nátržníka vzpriameného — 50 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. vňať fialky trojfarebnej — 10 dielov. Pije sa horúce. 1-2 lyžičky drogy na šálku odvaru. vňať stavikrvu vtáčieho a kôra duba . 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky záparu. (42) Vňať saturejky a podzemok nátržníka vzpriameného . podzemok hadieho koreňa väčšieho. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. podzemok nátržníka vzpriameného a kôra duba — po 10 g. kvet arniky . Piť 2-3 x denne. kvet arniky .20 dielov.

(65) List brezy.50 g. (59) List orecha .Celú dávku čajoviny (80 g) zavariť do litra vody. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. ktorý sa pridá do kúpeľa. Piť denne 3 — 5 šálok. kvet bazy čiernej — 8 g.po 20 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru.5 litri vody a odstaviť na 15 minút. Piť ráno a večer po 1 pohári. kvet túžobníka a vňať prasličky . 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. preto sa osvedčuje najmä pri hnisavom zápale potných žliaz. kvet trnky a vňať myšieho chvosta — po 10 g. Čajovina zvyšuje odolnosť organizmu.5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. (58) List šalvie . 1 lyžicu čajoviny máčať asi 7 h v 2.5 dl vody. podzemok pýru — po 15 g.po 10 g. (66) Podzemok puškvorca a pýru.proti nadmernému neúčelnému poteniu Základné drogy: list šalvie a koreň valeriány. koreň lopúcha a plod šípky — po 20 g.po 30 g. Piť denne 3 šálky teplého čaju. potom prerušiť na 3 . Pije sa nesladené (1 šálka pred spaním). Antireumatiká — proti reumatizmu Základné drogy: list brezy. Piť 3 x denne.10 g. Piť 3 x denne. list šalvie — z každého po 25 g. (62) Vňať prasličky a list brezy — po 25 g. (53) Kôra duba . Pôsobí antibakteriálne i antihidroticky. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. koreň archangeliky. vňať repíka a mäty piepornej — po 10 g. list (vňať) medovky. Priaznivo ovplyvňuje stolicu pri zápaloch. kôra vŕby . (67) Kvet túžobníka — 25 g. potom oba výluhy zliať dovedna. kôra krušiny .z každého rovnaký diel. prípadne s obsahom salicylanov. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. vňať stavikrvu vtáčieho a kôry vŕby — po 20 dielov. Po ochladnutí sa používa na obklady alebo na kúpele.po 20 g. Kávovú lyžičku drogy zapariť 2. kvet nechtíka (mesiačika) a nevädze — po 1. Pije sa medzi jedlami 1 —2 poháre denne.5 g. (54) Kvet rumančeka a dubová kôra — po 12. 3 lyžice čajoviny zaliať 5 dl vriacej vody. polovicu výluhu zliať a druhú polovicu s čajovinou krátko povariť. vňať prasličky a koreň valeriány .4 týždne a znovu zopakovať dlhodobú kúru. (64) List brezy a žihľavy. plod borievky — 2 g. (63) Vňať ľubovníka a fialky trojfarebnej. Používa sa na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. Zmes zavariť v litri vody a odstaviť na 10 — 15 minút. Slúži na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. kôra vŕby a drogy pôsobiace diureticky či metabolický (hemokatarticky). (68) Pupene borovice — 1000 g. (60) Koreň ligurčeka .5 g. list šalvie . Piť počas dňa. vňať žihľavy a prasličky . (61) Vňať prasličky a myšieho chvosta. Povariť 5 minút v 1. 1 lyžica drogy na šálku odvaru. Všetku čajovinu zavariť do litra vody. Roztok slúži na omývanie alebo na sedací kúpeľ. Podáva sa po 1 šálke 3 x denne. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Antihidrotiká .50 g. 34 .10 g. koreň mydlice. nechať 15 minút vylúhovať v zakrytej nádobe a zapar scediť. list brezy a vňať srdcovníka . Piť 2 x denne 1 pohár 8-12 týždňov. vňať zlatobyle a prasličky. kvet arniky . prípadne sa v ňom namáčajú vatové tampóny. vňať tymianu a semeno čiernej horčice — po 100 g. (56) Podzemok nátržníka vzpriameného a list šalvie . Piť 2 —3 x denne (na každé použitie pripraviť čerstvý čaj). . vňať yzopu a myšieho chvosta a list šalvie . Po 15-minútovom pôsobení roztoku sa pokožka osuší a ošetrí vhodnou masťou.po 20 g. Používa sa na obklady alebo kúpele. vňať prasličky a koreň valeriány — po 20 g. list šalvie — 10 g.30 g.20 g. vňať myšieho chvosta — 5 g (zloženie podľa prípravku Hemoral). 1 lyžicu čajoviny na šálku odvaru.po 10 dielov (zloženie zhodné s poľským prípravkom Reumosan). Oba výluhy spojiť a nahradiť odparenú vodu (doliať na 1 liter). Zo všetkej čajoviny pripraviť 5 1 odvaru. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru.17 g. plod chabzdy a vňať stavikrvu vtáčieho — po 10 g. Drogu ešte povariť 10 minút v ďalšom pollitri vody a nechať 10 minút vylúhovať. (55) Kôra duba — 50 g. úbory rumančeka a koreň valeriány . koreň valeriány.5 g. (57) Krušinová kôra — 15 g.

Užívať len po konzultácii s lekárom. vňať ruty. (77) List medovky. (75) Koreň ibiša a kostihoja . (70) Kvet rumančeka a bazy čiernej. zemežlče a myšieho chvosta . kvet bazy čiernej a list bazy čiernej — po 10 g. kvet túžobníka a lipy . plod fenikla. olovrantom i večerou. 1 lyžicu rozdrvených semien zaliať pol pohárom vriacej vody. vňať rosičky. Antisklerotiká — proti skleróze Základné drogy: kvet. vňať prasličky. Čaj sa pije vlažný 3 x denne 30 minút pred jedením.po 30 g. čajovina. ráno priviesť do varu a odstaviť na pol hodiny. potom polovicu výluhu zliať.40 g. list brezy a kvet túžobníka — po 20 g. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. 3 lyžice drogy zaliať 2 pohármi studenej vody.50 g. koreň púpavy. vňať prasličky a konopnice — po 30 g. vymiešať. Slúži na vyplavovanie minerálnych solí z organizmu. 83. Piť 2—3 x denne.po 30 g. 4 lyžice plodov variť 20 minút v 1. Piť po dúškoch počas dňa po ústupe reumatických bolestí (ochranná čajovina). čajovina (výroba t. vňať ľubovníka.po 50 g. list brezy a ríbezle čiernej — po 40 g.5 dl vody. no iba po konzultácii s lekárom. drogu zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. Kvet a plod hlohu — 30 dielov. vňať medovky.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. konopnice a stavikrvu vtáčieho .5 dl odvaru. (84) Droseran — priemyselne vyrábaná čs.100 g. 3 lyžice čajoviny večer zaliať 5 dl studenej vody. vňať imela a cesnak.5 dl vody. druhú polovicu s čajovinou krátko povariť a obidva výluhy zliať dovedna. Podáva sa po konzultácii s lekárom pri užívaní liekov proti bolesti (nie však dlhší čas). vňať imela — 20 dielov. Pije sa 3 x denne po 1 šálke. Piť po dúškoch počas dňa. Piť po pohári pol hodiny pred raňajkami a obedom a 2 hodiny po večeri. vňať konopnice a benediktu lekárskeho — po 30 g. (71) Koreň ihlice — 25 g. ráno priviesť do varu a po ochladnutí precediť. koreň púpavy — 20 g. (82) List podbeľa . č.po 10 g. vňať myšieho chvosta — 5 dielov. plod a list hlohu. vňať majoránky. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 — 8 hodín v 2. Piť počas dňa po dúškoch.) Slúži na tlmenie bolestí. koreň ihlice . (80) Ľanové semeno — 50 g. koreň púpavy — 15 g. Piť 3 x denne po 1. priviesť na 5 minút do varu. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. Slúži na posilnenie žalúdočnej sliznice a povzbudenie chuti do jedenia. vňať benediktu lekárskeho — 10 g. Piť počas dňa po dúškoch. Pripravuje sa ako čajovina č. 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. Piť 3 x denne 1 pohár.priemyselne vyrábaná čs. (85) Sklerosan — poľský farmaceutický prípravok. Čajom sa ráno a večer zapíjajú dražé (obdukované cesnakové tablety vydávané v lekárni spolu s čajovinou). 5 lyžíc vňate zaliať pohárom vriacej vody. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. potom zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. (81) Vňať materinej dúšky . (74) List medovky lekárskej . list žihľavy — 15 g. 1 lyžička čajoviny na 1 dl odvaru. zastavená).po 30 g. Slúži na ochranu žalúdočnej sliznice. 2 lyžice sekanej drogy macerovať cez noc v 3 pohároch vody. obedom. kôra krušiny — 15 dielov. Piť po pol pohári pred raňajkami.(69) Kôra vŕby. (83) Alvisan . Príprava a dávkovanie i liečebné použitie ako pri čajovine č. na 10 minút prikryť pokrievkou. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. (76) Vňať jablčníka — 40 g. na 10 minút odstaviť a precediť. 1 lyžicu čajoviny zavariť 2 — 3 minúty v 2 dl vody a na 15 minút odstaviť. vňať stavikrvu vtáčieho — 10 dielov. (78) List medovky a brezy. Vhodné pri užívaní liekov proti zápalom a bolestiam. desiatou.30 g. (73) Vňať prasličky — 40 g. zavinúť do plátna a vo forme obkladu priložiť na 2—4 hodiny na choré miesto. Piť počas dňa pri užívaní protireumatických liekov.20 g. podzemok puškvorca. 77. 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. (79) Plod bazy čiernej — 50 g. 35 . list brezy a vňať benediktu lekárskeho . (72) Koreň lopúcha . (Odparenú vodu počas varu nahrádzať dolievaním vriacej vody.

Slúži aj proti vysokému tlaku krvi. (92) Pyrosan — poľský farmaceutický prípravok. (Species antiscleroticae RF). Čajovinu zapariť 2.po 20 g. divozela a bazy čiernej — po 25 g.10 g. kvet hlohu — 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. petržlenu a sladkého drievka — z každého rovnaký diel (diuretická čajovina podľa ČsL 3). koreň sladkého drievka. kvet lipy a plod šípok . (96) Vňať pamajoránu a kvet lipy . vňať ruty a prasličky — po 20 g. po usadení osladiť. oba výluhy zliať dovedna a pomiešať. Piť ráno a večer po 1 šálke.po 20 g.40 g. Diaforetiká — na vypotenie Základné drogy: kôra vŕby. Osladiť lyžičkou medu. Vypiť večer na dva razy (s hodinovou prestávkou). 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 hodín v 2. Večer vypiť 1 šálku. Kvet lipy a túžobníka — po 25 dielov. koreň valeriány a list (vňať) medovky — po 15 g. kôra krušiny — 20 g.30 g. Piť horúce (3 x denne po 1 šálke). (91) Vňať imela a kapsičky pastierskej . list podbeľa a skorocelu — z každého po 25 g. (95) Kvet rumančeka . divozela a bazy čiernej .močopudné čajoviny a močové dezinficienciá Základné drogy: list brezy. koreň ihlice.z každého rovnaký diel. piť horúce.5 dl vody a na noc odstaviť. koreň sladkého drievka .30 g. (97) Kvet lipy. plod borievky. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru.(86) Vňať imela — 30 g. list brusnice. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru.po 25 g. Diuretika .5 dl vriacej vody. kvet hlohu. koreň ihlice. 3 lyžice čajoviny na 5 dl záparu. 1 lyžicu čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín. Piť horúce 3 x denne. list brezy a pupene topoľa — po 10 dielov. kôra vŕby — 20 dielov. (94) List mäty piepornej. Pije sa po dúškoch počas dňa. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. vňať rosičky a jahody — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (87) Cesnak.po 10 g. koreň ibiša lekárskeho . vňať kapsičky pastierskej — 10 g. (99) Vňať tymianu a materinej dúšky — po 10 g. (88) Kvet hlohu — 50 g. kvet lipy a kvet túžobníka. vňať prasličky a imela — po 25 g. (90) Vňať prasličky a myšieho chvosta . Piť horúce. kvet bazy čiernej. napokon oba výluhy scediť dokopy. Čaj sa pije vlažný niekoľkokrát denne. Vypiť horúce v rozpätí 3 hodín.5 dl vriacej vody a precediť. potom polovicu výluhu zliať a druhú polovicu (s čajovinou) variť 2 minúty. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. kvet rumančeka a plod maliny — po 5 dielov. Vypiť 2 šálky počas dňa (po dúškoch). (98) Kvet lipy a bazy čiernej . vňať prietržníka. silíc alebo flavonoidov). 1 lyžicu čajoviny nechať zovrieť v 1. list jahody a černice (ostružiny černicovej) — z každého po 25 g. (102) Plod borievky. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. čajovinu preliať ďalším decilitrom vriacej vody a krátko povariť.20 g. vydania nemeckého liekopisu). 36 .z každého rovnaký diel. vňať imela .po 25 g. Kôra vŕby a kvet bazy čiernej .po 10 g. nechať 10 minút stáť. kvet lipy a bazy čiernej . vňať zemežlče. potom scediť.20 g. koreň petržlenu (vo všeobecnosti drogy s vysokým obsahom saponínov. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. list medvedice. (93) Species diaphoreticae (podľa 7. vňať ruty a nátržníka husieho . Piť horúce 3—4x denne. (100) Kvet divozela a slezu. kvet lipy. Piť horúce 3 x denne. list cudzokrajnej drogy buko. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 4 šálky denne. Piť večer. plod rasce a list raty . Piť horúce 2—3 šálky denne. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu.5 dl vody. (89) Vňať imela a kvet hlohu — po 25 g. kvet hlohu. (101) Koreň sladkého drievka. Piť 3 x denne po 1 dl. ľubovníka a myšieho chvosta .po 30 g.5 dl vody.

vňať prasličky a list medvedice — po 15 g (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Urosan).1 5 g. piť teplé. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu.5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať. Vypiť niekoľko šálok za deň.po 20 g. drogy s obsahom slizu. saponínové drogy napomáhajúce vylučovanie riedkeho sekrétu a stimulačné expektoranciá (vňať materinej dúšky. Léčivé rostliny). koreň sladkého drievka — 15 g a kvet slezu lesného — 5 g. koreň sladkého drievka). Proti kašlú koreň a list (kvet) ibiša. semeno ľanu a koreň sladkého drievka . Léčivé rostliny. plod fenikla) a silicové drogy podporujúce riedenie a vylučovanie hlienu. vňať tymianu alebo materinej dúšky. List ibiša — 55 g. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. list mäty piepornej . list skorocelu — 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. plod anízu. Vylúhovanú čaj ovinú scediť a preliať ďalšími 1. 2 — 3 lyžice čajoviny preliať 1.5 dl vriacej vody (použiteľný až po 20-minútovom vylúhovaní). (111) List podbeľa — 60 g. Možno ho použiť aj na kloktanie. 1 čajovú lyžičku drogy preliať 2. koreň ibiša — 25 g. list šalvie a skorocelu — po 20 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. vňať ľubovníka a myšieho chvosta. list brezy — 20 g. Slúži aj na kloktanie. (116) Species pectorales Planta .na uľahčenie vykašliavania Ántitusiká — na tlmenie kašľa Základné drogy: expektoranciá s miernym dávivým účinkom (koreň a kvet prvosienky. lišajník islandský. p. Po 15 minútach scediť a oba výluhy spojiť. Čajom sa zapíja tableta salicylanu sodného pripojená k čajovine (30 minút pred jedením).25 g. plod fenikla. plod fenikla a semeno ľanu — po 10 g.5 dl vriacej vody.po 10 g. (106) Betulan — produkt n. potom zavariť. (115) List ibiša — 45 g. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. koreň sladkého drievka. 111. 37 . nechať 15 minút vylúhovať a scediť. Čaj na pitie sa pripraví z 2 lyžíc drogy ako pri čajovine č. veroniky a zádušníka . Na kloktanie sa robí zápar z 2 lyžíc čajoviny a 2. Slúži na pomocnú liečbu pri chorobách močových ciest.5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. (108) Vňať ľubovníka a prasličky . Piť 3 x denne teplý čerstvý čaj. Má mierne močopudné účinky. list vachty trojlistej. 1 lyžicu čajoviny preliať 2.po 20 g. koreň valeriány . Príprava a užívanie ako pri čajovine č. list podbeľa a skorocelu — po 20 g. (113) Kvet bazy čiernej. (107) Species urologicae Planta . 1 lyžica čajoviny na 2. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. Pije sa teplý 3 x denne.5 dl večer). 115 (1. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. (118) Pulmoran — produkt n. Léčivé rostliny.5 dl sa vypije ráno a 1. (117) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). Léčivé rostliny. 1 lyžička čajoviny na šálku studenej vody.5 dl vody.z každého po 25 g.(103) Species diureticae Planta (produkt n. Vypiť 2 šálky denne. Expektoranciá . Piť vlažné. koreň ibiša a sladkého drievka — po 15 g. p. nechať 15 minút stáť a scediť. (112) List podbeľa — 60 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. (110) Vňať vresu . 1 lyžicu čajoviny zapariť 2.produkt n. kvet ibiša a maku vlčieho — po 10 g. Léčivé rostliny. vňať myšieho chvosta. Pije sa večer 1 šálka horúceho čaju. list medvedice. (109) List medvedice — 30 g. p.5 dl odvaru. macerovať 3 hodiny.produkt n.5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. p. p. list a kvet slizu. list čučoriedky. vňať myšieho chvosta. Čaj sa pije vlažný 3 x denne.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. (105) Vňať prietržníka. Pije sa niekoľkokrát denne. Čaj pripraviť ako pri č. kvet trnky a fazuľové struky bez semien — po 15 g. (104) List brezy — 30 dielov. vňať prietržníka a koreň ligurčeka — po 20 dielov. 113. vňať tymianu. lenže vriacej.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. (114) List podbeľa. Piť po dúškoch.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť (čaj sa nesmie variť). 1 lyžicu čajoviny preliať 2. kvet slezu a divozela — po 5 g. Piť 2 šálky denne. plod fenikla. osladiť medom. koreň ligurčeka a semeno ľanu — zo všetkého po 25 g.

(119) Neopektosan — poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa - 35 dielov, koreň kostihoja — 15 dielov, vňať tymianu, plod fenikla, koreň ibiša, list ibiša a šalvie — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. Čaj piť čerstvý 3 x denne. Pôsobí ako mucilaginózum, emoliens, dezinficiens a antiflogistikum. Použiteľný aj na kloktanie. (120) Pectosan — Species pectorales; poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa — 35 dielov, koreň omanu - 25 dielov, koreň ibiša - 20 dielov, list šalvie a plod fenikla - po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár záparu. Piť 3 x denne čerstvé. Má rovnaké upotrebenie ako čajovina č. 119. (121) Kvet divozela a slezu, list podbeľa a skorocelu kopijovitého — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu (lepší je však maceračný zápar). Piť horúce 2-3 šálky denne. (122) Lišajník islandský a koreň ibiša — po 40 g, vňať jablčníka a list vachty — po 20 g, vňať kopytníka — 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4 x denne po 1 dl. Vhodné najmä na tíšenie kašľa pri zápale priedušiek. (123) Plod anízu a fenikla, semeno ľanu, vňať tymianu a materinej dúšky — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne (najmä pri kŕčovitom kašli). (124) Plod šípok, jarabiny a anízu — po 20 g, list podbeľa, kôra vŕby a kvet bazy čiernej — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne 1 pohár (vhodné hlavne pri zápale pľúc). (125) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 30 g, vňať konopnice — 20 g. 3 lyžice čajoviny na 5 dl odvaru. Dávku vypiť počas dňa. (126) Pulmosan — Species pulmonales (poľský farmaceutický prípravok). Vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho — po 30 dielov, koreň myšieho chvosta — 22,5 dielu, koreň púpavy — 12,5 dielu, kvet slnečnice — 5 dielov. 1 lyžička čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 x denne po 1 pohári (pomocný liek pri pľúcnych ochoreniach). (127) Vňať medovky a horčinky horkej, plod anízu a fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Piť 2 x denne po 1 pohári. (128) Kvet bazy čiernej, lipy, rumančeka, divozela a prvosienky — z každého po 20 g (upravené podľa belgického liekopisu). 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce 3 x denne po 1 šálke. (129) Koreň bedrovníka, vňať tymianu a ľubovníka, list žihľavy a skorocelu — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne po 1 šálke. (130) Koreň ibiša - 16 g, list podbeľa - 8 g, koreň sladkého drievka - 6 g, plod anízu a kvet divozela - po 4 g, podzemok kosatca — 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (131) Koreň ligurčeka — 50 g, koreň fialky voňavej — 25 g, koreň ibiša — 15 g, podzemok kosatca — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne. (132) Kvet divozela a slezu lesného — po 5 g. Zmes sa dá do 2,5 dl vody, nechá sa prejsť varom, potom sa odstaví a scedí. Pije sa po lyžiciach počas dňa. Slúži na uľahčenie odkašlávania. (133) Kvet divozela a slezu lesného — po 10 g, vňať prasličky, list a kvet podbeľa — po 5 g. Polovicu zmesi zavariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať 5—6 x denne po 1 polievkovej lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (134) Plod anízu - 25 g, koreň ibiša - 20 g. Drogu krátko povariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať každé 2 hodiny po lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (135) List skorocelu a pľúcnika lekárskeho - po 10 g. Zmes zapariť 5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť, potom scediť do termosky. Piť 3 x denne po pol šálky. (136) List podbeľa, vňať myšieho chvosta a pľúcnika lekárskeho — po 20 g (obľúbená poľská čajovina na odkašlávanie). 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne po 1 pohári. Gargarizmatiká — na kloktanie Základné drogy: kôra duba, koreň (podzemok) nátržníka rovného, kvet rumančeka, list (vňať) šalvie, list (koreň) ibiša; pozri aj expektoranciá pri čajovinách č. 115, 116, 117, 119, 120 a i. 38

(137) Septosan - Species desinficientes (poľský farmaceutický prípravok). List mäty a šalvie, vňať tymianu a materinej dúšky - po 25 dielov. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Slúži na výplachy ústnej dutiny a na kloktanie pri zápaloch mandlí a hrdla. (138) Podzemok nátržníka vzpriameného a dubová kôra — po 30 g, list šalvie a kvet rumančeka — po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého doplnkového liekopisu EB 6). 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (139) List ibiša, kvet slezu lesného a bazy čiernej - po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého liekopisu EB 4). 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, 10 minút nechať postáť a zliať. (140) List podbeľa, plod fenikla, kvet rumančeka, vňať mäty, repíka a šalvie - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (141) Vňať (list) šalvie a podzemok nátržníka vzpriameného — po 30 g, kvet rumančeka a koreň bedrovníka - po 20 g. 1 lyžica čajoviny na 2 šálky záparu. Kloktať teplým záparom. (142) List (vňať) šalvie - 30 g, list ibiša - 20 g, list medovky - 10 g. 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, po 10 minútach zliať. Slúži na kloktanie. (143) List ibiša a podbeľa — po 30 g, koreň ibiša, kvet divozela a bazy čiernej — po 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (144) Kvet rumančeka a slezu lesného - po 25 g, vňať prasličky — 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (145) List šalvie, vňať prasličky a kvet rumančeka — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľkokrát denne na kloktanie. (146) Kvet divozelu a kvet slezu lesného — 5 g. Zmes zahriať v 2,5 dl vody, hneď po zovretí odstaviť a precediť, napokon pridať neplnú kávovú lyžičku soli. Používa sa teplý na kloktanie. (147) Koreň bedrovníka, list šalvie, vňať repíka a kvet divozela — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľko ráz denne na kloktanie. Hemokatartiká (metaboliká) - na tzv. čistenie krvi a pri odtučňovaní Základné drogy: diuretika, laxanciá, amará a toniká. (148) Krušinová kôra - 50 g, fazuľové struky a list mäty - po 20 g, koreň sladkého drievka - 10 g, list orecha a kvet bazy čiernej - po 5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť teplé večer pred spaním. (149) Kvet vresu a vňať paliny obyčajnej — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (150) Degrosan - Species metabolicae (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny a chaluha bublinatá (morská riasa) — po 20 dielov, koreň púpavy, podzemok pýru a vňať myšieho chvosta — po 15 dielov, kvet lipy a vňať fialky trojfarebnej — po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár odvaru. Piť teplé 2 x denne. (151) Normosan — Species laxantes (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny — 50 dielov, podzemok pýru — 20 dielov, vňať mäty piepornej, plod rasce a bazy čiernej — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na 2 dl záparu. Piť na noc alebo raz denne. (152) Reduktan — produkt n. p. Léčivé rostliny (vhodný pri odtučňovaní). Návod na obale. (153) Krušinová kôra - 60 g, kvet trnky a hluchavky bielej - po 20 g, blizny kukurice a vňať fialky trojfarebnej - po 15 g, plod rasce a fenikla — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 poháre denne. (154) Koreň valeriány, list mäty piepornej, kvet rumančeka a vresu - po 25 g, kôra krušiny a list brezy - po 7,5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (155) Vňať vresu — 25 g, koreň valeriány, vňať ľubovníka a myšieho chvosta - po 20 g, list mäty piepornej - 1 5 g. Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 154. (156) List maliny (ostružiny malinovej), černice (ostružiny černicovej), ríbezle čiernej a brezy — z každého po 25 g. 39

1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl horúcej vody a nechať 10 minút stáť. Piť denne 2 šálky. (157) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru plazivého, koreň púpavy a čakanky — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 1 hodinu v 2,5 dl vody, potom povariť 5 minút. Piť 2x denne po 1 šálke. Hypotoniká — proti zvýšenému krvnému tlaku (pozri aj antisklerotiká) Základné drogy: cesnak (ďalšie drogy uvedené pri antisklerotikách), koreň valeriány, zrno ovsa, vňať komonice a šištice chmeľu. (158) Alvisan — pozri čajovinu č. 83. . - . (159) Droseran - pozri čajovinu č. 84. (160) Blizny kukurice, koreň valeriány, vňať nátržníka husieho a myšieho chvosta - z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (161) Kvet a list hlohu - z každého po 100 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne po 1 šálke. (162) Vňať imela a kvet hlohu — z každého po 50 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Vypiť 2 x denne po 1 šálke. (163) Cesnak, kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (164) Kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 30 g, vňať lastovičníka - 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v pohári vriacej vody. Piť 3 x denne po 1 pohári. (165) Kvet levandule — 50 g, vňať majoránu a rosičky — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. Cholagogá — žlčopudné čajoviny (pri ochoreniach žlčníka) Základné drogy: list boldo (pozri cudzokrajné drogy), list mäty piepornej, koreň (podzemok) rebarbory, koreň púpavy, vňať paliny pravej, vňať repíka, vňať jablčníka, plod pestreca (silyba) mariánskeho. (166) Species cholagogae Planta — žlčníková čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vody a po 15 minútach scediť. Piť teplé nalačno 2 x denne. (167) Salvat thé - produkt n. p. Léčivé rostliny. Príprava ako pri čajovine č. 166. Čajom sa zapíjajú tablety síranu sodného a horečnatého pripojené k čajovine. Čaj podľa možnosti nesladiť. Piť 3 x denne 15 minút pred jedením. Účinkuje aj ako mierne laxans a stomachikum. (168) Žlčníková čajovina - produkt nemeckého farmaceutického priemyslu (DRF 95). Plod pestreca (silyba) mariánskeho, list mäty piepornej, vňať paliny pravej a benedikta lekárskeho — po 20 g, koreň (podzemok) rebarbory a plod rasce - po 10 g. 1 lyžička čajoviny na 1 —2 šálky vody, nechať zovrieť, odstaviť a 20 minút macerovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (169) Cholagogá - poľská žlčníková čajovina (zároveň slúži ako choleretikum, laxans a digestívum). 1. (pri mäkkej stolici): plod borievky a vňať ľubovníka — po 20 dielov; 2. (pri normálnej stolici): koreň púpavy — 35 dielov, kvet slamihy piesočnej, list mäty piepornej, vňať myšieho chvosta a kôra krušiny — po 15 dielov, vňať lastovičníka — 5 dielov. 3. (pri zapečení): vňať stavikrvu vtáčieho - 55 dielov, kôra krušiny - 20 dielov, plod borievky - 15 dielov, vňať ľubovníka — 10 dielov. 1 lyžičku čajoviny nechať krátko vrieť, potom odstaviť a nechať 20 minút postáť. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (170) List mäty piepornej - 30 g, vňať jablčníka a list maliny - 20 g,vňaťrepíka - 15 g,koreňomanu - 5 g. 1 lyžicu čajoviny zaliať vriacou vodou a nechať postáť 15 minút. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. (171) List mäty piepornej — 25 g, vňať myšieho chvosta, koreň ihlice a horca — po 20 g, kôra krušiny — 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť pred jedením. (172) Kvet slamihy, list mäty piepornej, plod fenikla, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — po 20 g, kôra krušiny - 10 g. 1—2 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť pol hodiny pred jedením. (173) Vňať myšieho chvosta — 50 g, kvet slamihy - 30 g, podzemok rebarbory - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne pol hodiny pred jedením. (174) List mäty piepornej — 50 g, vňať repíka a jablčníka — po 20 g, podzemok rebarbory — 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne pol hodiny pred jedením. (175) Vňať repíka a jablčníka — po 50 g, podzemok rebarbory a koreň ihlice — po 25 g. 40

(176) (177) (178) (179)

(180) (181)

1 vrchovatá lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno nalačno a odpoludnia medzi olovrantom a večerou. List mäty piepornej, koreň púpavy, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — z každého po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne najmenej pol hodiny pred jedením. List mäty piepornej a mäty kučeravej - po 100 g, koreň ihlice a horca - po 25 g, kôra krušiny - 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce viac ráz denne. Podzemok rebarbory, vňať repíka a jablčníka - po 25 g, koreň ihlice - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne. List mäty piepornej a vňať materinej dúšky - po 50 g, list rozmarínu, šištice chmeľu, vňať zemedymu a paliny abrotskej (božieho drievka) — po 25 g. 1,5 lyžice čajoviny na 2 poháre záparu. Piť po 1 dl ráno nalačno a večer (žlčopudná čajovina s pomocným liečebným účinkom pri zápale podžalúdkovej žľazy). Koreň horca a vňať lastovičníka - po 50 g, koreň archangeliky lekárskej, list senný (dostať v lekárni), kvet nechtíka a levandule - po 25 g. Príprava, dávkovanie i uplatnenie ako pri čajovine č. 179. List mäty piepornej, vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 20 g, koreň ihlice a púpavy — po 15 g, list vachty trojlistej — 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a povariť 5 minút. Piť 1 šálku 3 x denne pol hodiny pred jedením.

Karminatíva - proti nadúvaniu (proti zastaveným vetrom) Základné drogy: kvet rumančeka, list mäty, plod anízu, plod fenikla, plod rasce. (182) Vňať zemežlče a list medovky - po 40 g, plod fenikla a rasce - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne 1 šálku. (183) Vetrová čajovina - Species carminativae (ČsL 3). Vňať mäty piepornej a kvet rumančeka — po 25 g, koreň sladkého drievka a ibiša — po 20 g, plod fenikla — 10 g. 3 lyžice čajoviny preliať šálkou studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín, potom scediť, čajovinu preliať vriacou vodou a krátko zavariť; po scedení odvar priliať do maceračného výluhu. Piť teplé po 1 šálke asi pol hodiny pred jedením. (184) Detský čaj s rumančekom Spofa (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Podľa potreby prisladiť umelým sladidlom. Piť 2-3x denne. (185) Florkamil (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou preliať 1,5 dl vriacej vody a aspoň 5 minút nechať vylúhovať (treba ním pohybovať). Používa sa pri žalúdočných a črevných ťažkostiach, na obklady, výplachy atď. (186) Koreň archangeliky, rozpučené plody anízu, fenikla a koriandra - z každého rovnaký diel (receptúra podľa nemeckého liekopisu). 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. (187) Species deflatulentes - čajovina proti nadúvaniu (podľa nemeckého liekopisu DRF 291). Kvet rumančeka, list mäty piepornej, koreň valeriány, plod rasce a anízu — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (188) List vachty trojlistej a mäty piepornej, plod fenikla, vňať zemežlče a myšieho chvosta — z každého po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Piť 1 dl teplého záparu pol hodiny pred jedením. (189) Kvet rumančeka — 60 g, plod rasce — 20 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť 2 x denne po 1 šálke. (190) Plod rasce, anízu a fenikla — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2 šálkami vriacej vody, nechať stáť 20 minút, zliať a trochu osladiť. Vypiť počas dňa. (191) Plod anízu, vňať tymianu, prasličky a paliny pravej - z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. Laxatíva — preháňavé čajoviny Základné drogy: kôra krušiny, semeno ľanu, plod rešetliaka, koreň (podzemok) rebarbory, list senný (cudzokrajná droga). Pozri aj hemokatartiká. 41

(192) Species laxantes — preháňavá čajovina (ČsL 3). Kôra krušiny — 40 g (osobitne preparovaná), kvet lipy a bazy čiernej - po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť vlažné večer. (193) Species laxantes Planta - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Výluhom sa zapíja tableta pripojená k čajovine. Piť vlažné večer. (194) Normosan — pozri pod č. 151. (195) Kôra krušiny - 30 g, kvet bazy čiernej, maku vlčieho, hluchavky bielej, trnky a parumanu spanilého (rumančeka rímskeho) — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno a večer. (196) Plod rešetliaka a koreň sladkého drievka — po 30 g, kôra krušiny a plod fenikla — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (197) Podzemok pýru — 30 g, kôra krušiny — 25 g, vňať myšieho chvosta a list medovky — po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku vody, macerovať 10 hodín. Vypiť každé ráno 1 pohár. (198) Kôra krušiny — 75 g, plod rasce a oplodie pomaranča — po 12,5 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v šálke vriacej vody a po 20 minútach zliať. Piť ráno a večer po 1 šálke. Nervína (sedatíva) — na upokojenie Základné drogy: kvet levandule, list medovky, šištice chmeľu, vňať majoránu a koreň valeriány. (199) Species valerianae — valeriánová čajovina (ČsL 2). Koreň valeriány, list mäty a medovky — po 30 g, popučený plod fenikla — 10 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody, nechať 8 hodín vylúhovať a scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť, odstaviť a nechať usadiť. Po scedení oba výluhy zliať dovedna a čaj rozdeliť na 2 dávky. Piť vlažné ráno i večer. Vhodný aj na upokojenie srdca (kardiosedatívum). (200) Valofyt — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Čajom sa zapíja tableta pripojená k čajovine (liečivé kvasnice s glukózou). Pije sa 3 x denne. Zmierňuje aj stavy predráždenosti a úzkosti (neurotonikum). (201) Nervosan — Species sedativae (poľský farmaceutický prípravok). Koreň valeriány — 40 dielov, vňať myšieho chvosta — 20 dielov, vňať mäty a medovky — po 15 dielov, kvet rumančeka - 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne (ráno nalačno a večer pred spaním). Slúži aj proti kŕčom a nespavosti. (202) Koreň valeriány, podzemok pýru a puškvorca, list vachty a medovky — z každého po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2 x denne. (203) List medovky a kvet hlohu — po 15 g, vňať pyšteka a lišajník islandský — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 1 x denne. (204) Kvet levandule a prvosienky, list rozmarínu a medovky — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (205) Koreň valeriány a šištice chmeľu - po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť večer 1 — 2 šálky. Čaj je vhodný najmä proti nespavosti. (206) Vňať brečtana, list mäty, medovky a kocúrnika obyčajného - z každého po 25 g. (207) Species nervinae (mnohozložková čajovina obrúbená v NSR). List maliny (ostružiny malinovej) - 20 g, vňať komonice - 12 g, list mäty piepornej, hlohu s kvetom a rozmarínu, vňať ľubovníka, marinky (lipkavca marinkového) a paliny obyčajnej — po 6 g, list medovky, koreň valeriány, plod fenikla a vňať materinej dúšky — po 4 g, list vachty trojlistej, šištice chmeľu, kvet arniky, nechtíka a bazy čiernej — po 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu, nechať 10 minút vylúhovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (208) Horká čajovina - Species amaricantes (ČsL 2). Oplodie pomaranča — 250 g, vňať paliny a zemežlče — po 200 g, list vachty trojlistej — 150 g, podzemok puškvorca a koreň horca — po 100 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť a po usadení scediť. Oba výluhy zliať dovedna. Piť teplé 2 x denne po 1 šálke (pred jedením). (209) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (ČsL). Vňať zemežlče - 500 g, list mäty piepornej - 300 g, koreň archangeliky a bedrovníka - po 100 g.
42

Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 208. (210) Stomaran — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody, nechať 15 minút vylúhovať v prikrytej nádobe a scediť. Čaj sa pije teplý 2 —3 x denne nalačno (pred jedením). (211) Salvat thé - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 167. Slúži aj ako cholagogum a mierne laxatívum. (212) Digestoran - Species stomachicae a Species amarae (vyrába poľský farmaceutický priemysel). List vachty, vňať benediktu lekárskeho a myšieho chvosta — po 20 dielov, koreň kostihoja a list mäty piepornej — po 15 dielov, plod rasce — 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť čerstvé 2x denne (30 minút pred jedením). (213) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri prekyslení žalúdka). Kvet lipy, semeno lanu, koreň sladkého drievka, podzemok puškvorca, list mäty piepornej a plod fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke. (214) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri anacidite, achýlii a nedostatočnej tvorbe žalúdočných štiav). Podzemok puškvorca, koreň archangeliky, plod rasce a koriandra, vňať ľubovníka a zemežlče - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (215) Žalúdočná čajovina (vhodná hlavne pri zápale žalúdka). Plod fenikla, kvet rumančeka, podzemok pýru, koreň ibiša a sladkého drievka — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť večer po 1 šálke. (216) Žalúdočná čajovina (vhodná pri zápale tenkého čreva, ale i pri zápale žalúdka). Vňať stavikrvu vtáčieho, list skorocelu kopijovitého, plod čučoriedky a kôra duba - po 15 g, lišajník islandský, podzemok nátržníka vzpriameného a kvet rumančeka — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 2-3 x denne po 1 šálke.
ZMÄKČUJÚCE ČAJOVINY

Základné drogy: kvet rumančeka, list a koreň ibiša, semeno ľanu. (217) Zmäkčujúca čajovina — Species emollientes (ČsL 2). Semeno ľanu nedrvené — 40 g, kvet rumančeka, list ibiša a slezu — po 20 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1,5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1,5 dl vriacej vody a krátko povariť. Po ustatí scediť a oba výluhy zliať dovedna. Pije sa ráno a večer. Z rovnakých drog, ibaže hrubo práškovaných (sito č. 4), sa robí zmäkčujúca čajovina na obklady. Prikladá sa vo forme teplého kašovitého záparu. (218) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). Zloženie uvedené pri čajovine č. 117. Zmäkčujúce účinky má výluh pripravený podľa návodu odporúčaného pri čajovine č. 217. Čaj sa pije ráno a večer.
ČAJOVINY NA ŽENSKÉ CHOROBY

Základné drogy: vňať alchemilky, vňať kapsičky pastierskej, kvet hluchavky bielej, vňať nátržníka husieho. (219) Vagosan — Species vaginales (poľský farmaceutický prípravok na výplachy pošvy a iné hygienické účely). Kôra duba — 25 dielov, kvet rumančeka — 20 dielov, vňať stavikrvu vtáčieho, list šalvie a žihľavy — po 17,5 dielu, kvet nechtíka - 2,5 dielu. 3—4 lyžice čajoviny na 6 dl záparu. Slúži na výplachy. (220) Florkamil — tablety (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou aspoň 5 minút namáčať v 1,5 dl vriacej vody (niekoľko ráz vybrať a opäť ponoriť). Výluh slúži na výplachy. (221) Proti bolestivej menštruácii (antidysmenoroikum). Koreň kuklíka a kvet hluchavky - po 30 g, list alchemilky a vňať nátržníka husieho — po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vriacej vody. Piť 2 x denne po 1 šálke (začať 3—4 dni pred očakávaným začiatkom menštruácie).
43

(222) Kvet rumančeka — 40 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 30 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť ako čajovinu č. 221 (takisto slúži proti bolestivej menštruácii). (223) Kvet rumančeka a vňať nátržníka husieho - po 20 g, kvet hluchavky bielej — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke (má rovnaké použitie ako čajovina č. 221), (224) Vňať stavikrvu vtáčieho — 40 g, vňať prasličky a kapsičky pastierskej — po 30 g. 1 lyžicu čajoviny dlhšie povariť na miernom ohni v 5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1-2 šálky čaju. Vhodné hlavne na tlmenie menštruácie. (225) List alchemilky - 40 g, vňať ľubovníka, list medovky a myšieho chvosta - po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1—2 šálky čaju. (226) Vňať alchemilky - 30 g, kvet hluchavky, vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho - po 20 g, koreň horca - 1 0 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a variť 5 minút. Piť po dúškoch počas dňa. Vhodné pri bielotoku (fluor albus). (227) Vňať majoránu, plod fenikla, anízu a kôpru — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Vypiť 3 šálky denne. Podporuje tvorbu materinského mlieka (laktagogum). (228) List šalvie a šištice chmeľu - po 40 g, list orecha - 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, priviesť do varu a odstaviť. Piť ráno a večer po 1 šálke. Tlmí tvorbu materinského mlieka. (229) Vňať myšieho chvosta - 40 g, vňať ľubovníka - 30 g, vňať kapsičky pastierskej, imela a nátržníka husieho — po 20 g, koreň valeriány — 15 g, podzemok puškvorca — 10 g. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 6 hodín v 2,5 dl vlažnej vody, potom polovicu výluhu scediť a zvyšok po krátkom povarení priliať k macerátu. Denne vypiť 2 šálky.
INÉ ČAJOVINY

(230) Aromatická čajovina na kúpele (podľa ČsL 2). Vňať materinej dúšky, list šalvie a mäty piepornej — z každého rovnaký diel (napr. po 250 g). Na 1 vaňový kúpeľ pripraviť zapar z 500 g čajoviny a vliať ho do vody teplej 34—38 °C. Čajovinu z posekaných drog (sito č. 4) možno použiť aj na obklady. (231) Žlčopudná čajovina - Species cholagogae (nový článok ČsL 4) Vňať repíka a koreň púpavy s vňaťou — po 250 g, vňať jablčníka — 200 g, vňať mäty piepornej, podzemok rebarbory a kvet (úbor) rumančeka pravého — po 100 g. Čajovinu skladovať v dobre uzavretých obaloch (chrániť pred svetlom). Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (232) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (nový článok ČsL 4) Vňať paliny pravej, myšieho chvosta a mäty piepornej — po 200 g, vňať ľubovníka, plod fenikla, koreň ligurčeka a sladkého drievka - po 100 g. Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (233) Gynastan — priemyselne vyrábaná gynekologická čajovina v ponorných vreckách Vňať hluchavky bielej — 8 g, vňať alchemilky — 6 g, vňať nátržníka husieho — 4 g, vňať mäty piepornej - 2 g. Čaj sa pripravuje podľa návodu na obale. Užíva sa pri ženských ochoreniach, napr. pri výtoku a na tíšenie menštruačných bolestí. (234) Nontusyl — priemyselne vyrábaná priedušková čajovina v ponorných vreckách Koreň ibiša - 8 g, vňať tymianu a kvet lipy - po 4 g, vňať repíka a medovky - po 2 g. Príprava podľa návodu na obale. Užíva sa pri chorobách horných dýchacích ciest. (235) Aldermon — priemyselne vyrábaný vlasový kozmetický prípravok v ponorných vrecúškach Obsahuje koreň lopúcha, vňať žihľavy a list brezy. Príprava a použitie podľa pripojeného návodu. (236) Cutisan species — priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach Obsahuje vňať myšieho chvosta, mäty piepornej, repíka a alchemilky a kvet bazy so stopkami. Príprava a použitie podľa návodu na obale. (237) Nephrosal — obličková čajovina v záparových vrecúškach Obsahuje plod fazule bez semien, vňať prasličky, koreň ihlice, list brezy a žihľavy. Návod na obale. (238) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (1) Obsahuje šípky, list ostružiny malinovej a žihľavy. Čaj sa pripravuje a užíva podľa pripojeného návodu.
44

úbory rumančeka. (241) Ungolen species — čajovina pri chorobách pečene a žlčníka Plod pestreca (silyba) mariánskeho a repíka — po 10 g. 45 . sennové struky (cudzokrajná droga predávaná v lekárni). Sfiltrovaný výluh sa pije po kalíškoch (podobne ako elixír č. vňať alchemilky 6 g. mäty piepornej. myrha (cudzokrajná droga) — 1 g. list ostružiny černicovej a kvet agátu. náhradka za pravý čaj. Samsta Aloa — 20 g. list čiernej ríbezle. Dá sa využiť aj na liečivé liehové obklady. medovky.priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach (v 1 vrecúšku 1. (244) Bylinkový elixír podľa Dr.5 1 ražnej pálenky alebo borovičky.5 g). Indikácie: diuretikum. plod hlohu 10 g. základ tvorí typická metabolizujúca čajovina. koreň horca a galganový podzemok (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 2 g. koreň rebarbory — 6 g. pelendrek) — 10 g. výťažok zo sladkého drievka (tzv. kôra krušiny a koreň ihlice po 7 g.8 g. vňať prasličky 7.3 g. Pije sa pri žalúdočných ťažkostiach. antireumatikum.5 g. koreň púpavy — 6 g. má metabolizujúce pôsobenie. Tablety Natrii salicylici po 0.5 g. vňať žihľavy a list brezy po 6 g. občas treba premiešať. fenikel a podzemok zedoarie (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 4 g. vňať ľubovníka. vlasové tonikum. trúdnatec lekársky (huba uvádzaná pri smrekovci opadavom). list senný. hypotenzívum. Isteže. vňať ľubovníka 20 g. omývanie kožných defektov. (240) Priemyselne vyrábané čajoviny v ponorných vrecúškach s obsahom rozličných drog (kvet lipy a bazy čiernej. oplodie pomaranča 2. HROMADNE VYRÁBANÝCH ČAJOVÍNOVÝCH ZMESÍ Aldennon Koreň lopúcha 18 g. šalvie lekárskej a zemežlče). Alvisan Neo Vňať imela 40 g. Prefiltrovaný výluh (elixír) sa vo Švédsku ľudovo užíva ako prostriedok „na predĺženie života". Čaj sa pripravuje a užíva podľa návodu na obale.12 g. podzemok puškvorca . Rozdrvené byliny sa vsypú do dvojlitrovej fľaše a zalejú sa 1. vňať myšieho chvosta 10 g. fľaša sa dobre uzavrie a odloží na miesto chránené pred svetlom.5 g čajoviny) Vňať ľubovníka . podzemok puškvorca. elixír nemá zázračné účinky. vňať paliny pravej . Príprava a dávkovanie podľa návodu na obale. plod fenikla — 3 g. vňať repíka . list čiernej ríbezle a maliny ostružiny po 15 g. Bylinný čaj so šípkami Plod šípky 50 g. Indikácie: antisklerotikum.9 g.5 g. (243) Švédska čajovinová zmes — Species ad vitam longam: Aloa (cudzokrajná droga) — 17 g. list jahody 17. Záparové vrecká (20 ks po 1. Indikácie: dermatologikum. vňať mäty piepornej 10 g. Indikácie: dermatologikum. vňať yzopu a medovky po 5 g. úbory nechtíka a koreň horca — po 1 g. koreň petržlenu 4 g.(239) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (2) Obsahuje šípky. aníz a podzemok rebarbory — po 5 g. list hlohu s kvetom 16.1. oplodie pomaranča a koreň angeliky — po 5 g. ZOZNAM ČS. repíka. vňať mäty piepornej — 5 g. podzemok nátržníka vzpriameného a koreň sladkého drievka — po 3 g.2 g. Príprava a použitie čaju podľa návodu na obale. koreň sladkého drievka. vňať benediktu a myšieho chvosta — 8 g. Betulan List brezy 30 g. 40 g čajovinovej zmesi sa nechá 8 dní vylúhovať v 0. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 3 g. vňať medovky . 243). Indikácie: diabetikum. vňať repíka a kvet bazy čiernej po 7 g. blizny šafranu — 2 g.5 g.5 1 ražnej pálenky (prípadne v borovičke alebo v 60-percentnom lekárenskom liehu). Cutisan Vňať myšieho chvosta 20 g. (242) Eugastrin . paliny pravej.5 g. koreň angeliky a myrha — po 10 g. koreň omanu 6 g. Vylúhovanie trvá 10 dní (občas treba fľašou potriasať).4. vňať medovky a mäty piepornej po 2 g.

koreň ibiša. metabolikum. vňať repíka 3 g. kvet bazy so stopkami. vňať repíka a mäty piepornej po 10 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. kvet divozela 4 g. Javorina List ostružiny 22.5 g. Fyterol Kvet bazy 15 g. list maliny 10 g. plod fenikla a bazy. list brezy. koreň puškvorca 1. koreň sladkého drievka. šištice chmeľu 3 g. Reduktan Chaluha bublinatá.2 g. Diabetan Struky fazule bez semena 17 g. vňať čučoriedky a šalvie po 15 g. koreň ihlice a petržlenu po 25 g. tymianu. vňať jastrabiny 12 g. vňať šalvie. list ostružiny a plod fenikla po 8 g. Indikácia: prísada do kúpeľa. koreň sladkého drievka 5 g. cholagogum. žihľavy a stavikrvu vtáčieho po 15 g. vňať myšieho chvosta 5 g. list senný a brezy. Indikácie: stomachikum. kvet bazy. dezinfekcia močových ciest. vňať medovky 4. kvet bazy a podbeľa po 5 g. list žihľavy 2 g. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. koreň púpavy s vňaťou. koreň ihlice a plod fazule bez semena po 4 g. kvet levandule 10 g.Defatigan Úbory rumanu rímskeho 20 g.5 g. list maliny. Indikácia: karminatívum. Indikácia: čaj pre diabetikov. kvet agátu 2. Indikácie: diuretikum. 46 . kvet lipy a list čiernej ríbezle po 12 g. dezinficiens močových ciest. list jahody 6 g. koreň petržlenu po 10 g. Záparové vrecká (20 ks po 1 g). Indikácie: diuretikum. vňať tymianu a materinej dúšky po 10 g. Indikácia: expektorans. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 6 g. Nephrosal Vňať prasličky 6 g. koreň sladkého drievka 2 g. kôra krušiny a kvet bazy po 15 g. list maliny 10 g. Indikácie: dietetikum. vňať mäty piepornej 2 g.5 g. náhradka pravého čaju. plod fenikla 10 g. Detský čaj s rumančekom Úbory rumančeka 10 g. vňať stavikrvu vtáčieho 10 g. vňať medovky. Indikácia: dietetikum pri redukčnej diéte. plod anízu a fenikla po 5 g. Indikácia: antihemoroidová kúpeľová prísada. Species diureticae Planta List brezy.8 g.5 g). Hemoral Kôra duba a úbory rumančeka po 12. vňať prasličky 15 g. Pulmoran Koreň ibiša. koreň lopúcha 5 g. Eugastrin Vňať ľubovníka 12 g. vňať paliny pravej 9 g. vňať lipkavca (marinky) 7 g. koreň sladkého drievka 7 g. Pemisan Vňať pamajoránu a mäty piepornej po 20 g. Indikácia: diaforetikum.

list podbeľa a koreň ibiša po 22 g. plod fenikla 3 g. koreň ihlice a petržlenu po 10 g. Idikácia: laxans. list ostružiny. Indikácie: adstringens. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. vňať mäty piepornej a koreň sladkého drievka po 7 g. Stomaran Úbory rumančeka. ľubovníka. Species laxantes Planta Kôra krušiny 40 g. vňať žihľavy.5 g). vňať prietržníka 5g Indikácie: diuretikum. Species pectorales Planta List skorocelu 23 g. Species urologicae P. vňať benedikta a myšieho chvosta po 8 g. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. list maliny 5 g. plod fenikla 5 g. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. Šípkový čaj ochutený II Plod šípky 21 g. koreň ihlice 10 g. plod fenikla 5 g. list boldo. Tormentan Plod čučoriedky 32 g. dezinficiens močových ciest. List brezy a medvedice po 30 g. stomachikum. 47 . vňať zemežlče. Thé Salvat Vňať repíka a jablčníka po 25 g. Indikácie: cholagogum. Thevalin Vňať materinej dúšky 20 g. kvet divozela a prvosienky po 4 g. koreň omanu 10 g. vňať medovky a kvet levandule po 10 g. list ostružiny 6 g. digestívum. hepatoprotektívum. koreň púpavy 6 g. vňať jablčníka. repíka a mäty piepornej po 10 g. Indikácia: expektorans. list šalvie. Indikácie: stomachikum. šištice chmeľu. plod fenikla 10 g. laxans. choleretikum. antidiaroikum. kôra krušiny. Indikácie: cholagogum. list ostružiny 6 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. koreň nátržníka a krvavca po 20 g. kvet lipy a bazy po 20 g. vňať mäty piepornej 15 g. koreň sladkého drievka a vňať mäty piepornej po 10 g. Indikácie: diuretikum. úbory rumančeka. dezinficiens močových ciest. kvet agátu 3 g. vňať mäty piepornej 5 g. stavikrvu vtáčieho a myšieho chvosta po 5 g. Ungolen Vňať repíka a plod pestreca (silyba) mariánskeho po 10 g. Tablety Acidi tartarici cum Kalii-Natrii tartarici. kvet bazy. úbory rumančeka. Šípkový čaj ochutený I Plod šípky 21 g. list žihľavy 3 g.Species cholagogae Planta Vňať repíka 40 g. list medvedice 20 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. koreň ihlice a rebarbory po 15 g. Species urologicae Planta List brezy a koreň petržlenu po 25 g. P.5 g). koreň puškvorca a angeliky po 15 g. gastroenteritídy a kvasné dyspepsie. Indikácie: choleretikum. choleretikum. vňať mäty piepornej a koreň púpavy s vňaťou po 10 g.

kôra vŕby 7 g. vňať levandule a medovky po 11 g.5 g. koreň angeliky a vňať mäty piepornej po 3.Valofyt Neo Koreň valeriány 24 g. Yerba maté . Matový čaj (20 vreciek po 1. Lipový čaj (20 vreciek po 2 g). Repík lekársky (20 vreciek po 1. Ľubovník bodkovaný (20 vreciek po 1. Šalvia lekárska (20 vreciek po 1. Zemežlč menšia (20 vreciek po 1 g).8 g). plod ovsa.5 g). Záparové vrecká .5 g). Palina pravá (20 vreciek po 1 g). Kvet lipy (20 vreciek po 1 g). Kvet bazy čiernej (20 vreciek po 1 g).čaj mate (20 vreciek po lg). šištice chmeľu 12 g.5 g). Medovka lekárska (20 vreciek po 1 g). Indikácia: nervínum. plod hlohu 17 g.

.

rusky: . teda v čase. Agát má veľmi voňavé a medujúce kvety. V uvedených oblastiach dokonca zaisťuje hlavnú znášku. z koreňov vylučuje jedovaté látky. rozširuje sa veľmi ľahko. neopadaný po odkvitnutí. — Jeana Robina. Vysádzal sa najmä v mestských parkoch na oživenie zelene. taliansky: Robinia. keď ostatné stromy už odkvitli. Agát má pomenovanie podľa záhradníka francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. usporiadané do visiacich strapcov. najmä v nížinách. Zber sa robí v máji—júni odrezáváním celých súk- vetí alebo odtŕhaní m jednotlivých kvetov zo strapcov. miestami celkom zahubil vzácnu stepnú kvetenu a v jeho susedstve sa nedarí ovociu. kde sa za ním chodí kočovat'. Omyl môže skôr vzniknúť pri výklade zastaraného názvu Flos acaciae nostratis. Bôbovité . norme ON 86 6235 pre zvyčajné dve akostné triedy: Akosť — najviac v % Znak Kvety s iným sfarbením ako začerstva Iné časti materskej rastliny ako kvety Cudzie organické prímesi (prímesi iných rastlín a pod.TRNOVNÍK BÍLÝ AGÁT BIELY (+) Robinia pseudo-acacia L. má výraznú chuť a pach po agátových kvetoch. Pri zbere kvetnej drogy nemôže vzniknúť zámena. Kvet sa u nás nevykupuje každý rok. Materiál sa ľahko zaparí a hnedne. francúzsky: Robinier faux-acacia. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. Sušíme ihneď. rýchlo a opatrne. 20 6 2 14 10 3 51 . žiada sa kvet s kalichom. Agát k nám presídlil zo Severnej Ameriky. Laburnum anagyroides Medic). zlatožltým (v parkoch pestovaný štedrec — pozri jedovaté rastliny. Agátový med je vodojasný až žltkavý.Papilíonaceae) Nemecky:Weisse Robinie.Fabaceae (Motýľokveté . plodmi sú sploštené struky. Pestuje sa najmä pre rýchly rast a tvrdé drevo. bez iných prímesí Požiadavky na kvetnú drogu (Flos robiniae) v čs. lebo nie je náročný na pôdu. príp. ktorého otec priviezol agát zo severoamerickej Virgínie a vysadil v Jardin des Plants v Paríži. súmerné. so zelenkavým reflexom. AGÁT BIELY Trnitý ker alebo strom s nepárno perovitými listami. Bohato kvitne v druhej polovici mája. bezpodmienečne v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach.Flos robiniae seu Flos acaciae (Flos pseudoacaciae). 10. z 1 ha agátového lesa sa získa 350-1 700 kg medu. Príbuzné druhy majú nevoňavé kvety s ružovým alebo fialovým sfarbením. Z agáta sa u nás zberajú jednotlivé kvety . ktorým sa kedysi označovala kvetná droga z trnky obyčajnej. 3 1 14 8 2 II. lebo sa neznáša s mnohými rastlinami. voňavé.) Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne vyžíhanim drogy) Popol nerozpustný v kyseline chlorovodíkovej (stanoví sa laboratórne pri spomenutej skúške) I. ktorými ich ničí. Kvety biele. Rýchle sa rozšíril. anglicky: Acacia. zato má nároky na teplo a svetlo. U nás sa nerozvážne sadil asi pred 200 rokmi ako nenáročný strom na upevňovanie pieskov a zalesnenie chudobných pôd. Je významnou medonosnou rastlinou najmä na južnej Morave a južnom Slovensku. ťažko kryštalizuje a dlhý čas ostáva tekutý. Svojou rozpínavosťou ohrozuje pôvodné porasty. Dnes by sme sa ho však radi zbavili. v chladnejších oblastiach až v júni. maďarsky: Fehér ákácz.

vo vlhkých svetlých lesoch. rosička. Ľudové liečiteľstvo používa kvetnú drogu vo forme asi 5 % záparu — 2 až 3 šálky denne. zvýši sa vylučovanie moču o 17 až 40 % (Oźarowski. ale aj v oficiálnej medicíne. Homeopa- .tické upotrebenie esencie z kôry a konárikov býva pri prekyslení žalúdka (hyperacidita). pri migréne žalúdočného pôvodu a i. Ružovité . žltozelené. vychádza z formy listov. Začiatočníci by mali prísť najprv so vzorkou nasušeného materiálu do nákupne. akostnej triede nezodpovedá čo len jeden znak. akosti — je exportnou surovinou). droga sa zriedka užíva samotná. Kvety obsahujú hlavne flavonoidové glykozidy (robinín. toxické proteíny — lektíny. maďarsky: Közönséges palástfu. taktiež biozidy (biokvercetín) a silicu s vonnými látkami (nerol. rakovie zelie. kontrihel obyčajný. Má hemaglutinizujúce a mitogénne vlastnosti. ak sa užije 2 x denne 1 dl odvaru z 2 lyžíc agátového kvetu na 4 dl vody. rusky: Trváca mnohotvárna bylina so žltozelenou chlpatou byľou vysokou 15-70 cm. zberá sa lúpaním v marci—apríli. rozšírené vo viacerých európskych jazykoch. dozrievajú v nažky.Cortex acaciae. Kvety drobné. väčšinou s lesklochlpatým povrchom. Celá rastlina okrem kvetov je dosť jedovatá — predovšetkým kôra a semená. husia nôžka. Ak ustanoveniam normy v I. droga sa preradí do II. D 2 až D3). jeho toxicita per os vidí sa 52 v porovnaní s ricínom ricínových semien menšia. Alchymisti ich zberali a používali pri hľadaní kameňa mudrcov. žalúdočných a dvanástnikových vredoch. U nás nakupovaná droga sa vyváža. francúzsky: Alchemille commune.Rosaceae Ľudovo: divý muškát. V minulosti mala rastlina veľmi dobrú povesť nielen v ľudovom liečiteľstve. Vyskytuje sa od nížin až po vysokohorský stupeň. Ľudové liečiteľstvo občas používa aj agátovú kôru . Čajoviny: Javorina čaj — bylinná zmes (volne predajná balená čajovina). 7 — 11-laločné. hviezdoš. Bekál. najmä robín (zmes ?). akostnej triedy. lebo skladovaním sa znehodnocuje a veľmi rýchlo ju napádajú skladištní škodcovia. Na dne jej lievikovitých listov (nad stopkou) sa dlho udržiavajú kvapky rosy. pri kŕčoch rozličného pôvodu (spazmolytikum). Ich určovanie je veľmi náročné. v homeopatii sa používa čerstvá kôra zmiešaná s mladými konárikmi. zúbkaté. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ KONTRYHEL ŽLUTOZELENÝ Alchemilla xanthochlora Rothm. a preto treba dodržať požiadavky na najlepšiu akosť.). Pomenovanie ženský plášť. akacín). Syn. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ (len droga I. Typicky vyvinuté listy sú okrúhlasté. 1980). U nás rastie asi 40 druhov rodu alchemilka. farnezol. linalol a i. ženský plášť Nemecky: Gelbgruner Frauenmantel. ako by si azda zaslúžila. Neskôr sa na jej starú slávu pozabudlo a dnes sa liečebne využíva menej. ale aj pri potokoch a prameniskách. Po riadnom usušení drogu treba ihneď odovzdať nákupni. preto sa navzájom často zamieňajú. anglicky: Lady's mantle. za mladi vejárovito poskladané. ktorá pripomína záhyby plášťa. šípkový čaj ochutený II. španielsky: Alquimilla. ich aglykóny. taliansky: Alchemilla. Latinské pomenovanie rodu je odvodené od alchema — alchymistka. Rastie na mierne vlhkých lúkách a pasienkoch. pripravujú sa výťažky (esencia.: Alchemilla vulgaris L. dil. príčinou toxicity sú látky bielkovinovej povahy. kondolík. Podľa ČSN musí droga obsahovať predovšetkým alchemilku žltozelenú. častejšie tvorí zložku močopudných čajovín. Starovekí alchymisti pripisovali tejto byline veľkú liečivú moc. Droga má výrazné močopudné účinky a niekedy slúži na aromatizáciu čajovín. zoskupené do súkvetia.

široko krídlaté dvojnažky. Rastie pri potokoch. rusky: Dvojročná až trváca bylina s repovitým koreňom. Na vonkajšie použitie sú ČSN 86 6439 má na list alchemilky rovnaké požiadavky ako na vňaťovú drogu (ČSN 86 6725): Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené ako na materskej rastline (pôvodne sivozelené listy) Cudzie organické prímesi (iné časti materskej rastliny. Novšie sa odporúča zber pred tvorbou kvetných výhonkov (marec— apríl). Často ju poškodzuje hmyz. 3 5 0.Predmetom zberu z materskej rastliny je najčastejšie vňať. Stonka dutá. Materiál sušíme prirodzeným teplom v tieni. Predmetom nákupu r. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej vňate (dil. mnísi ju pestovali ako prostriedok proti moru. Pomer zoschnutia je 5 : 1 . Zberá sa na začiatku kvitnutia (máj—august). 226.8 II. 5 2 1 0. j. maďarsky: Orvosi archangyélika. iné rastliny atď. Korene vykopávané v jeseni (september—október) sa u nás nenakupujú. ktorá sa používala na omývanie rán. Syn. lebo výtažnosť silice je vtedy asi 1. svätodušný koreň. anglicky: Angelica.5 12 9 II. Po uschnutí sa veľmi drobí. čaj sa nesladí). Často sa pestuje. dávkujú sa 4 lyžičky posekanej drogy na pohár vriacej vody. v Nemecku aj pri liečbe cukrovky. v tme. U nás do r. 10 4 2 1 12 12 0. no poriadnom omytí sa korene sušia v tieni na vetranom mieste (hrubé sa pozdĺžne prekrajujú). piesok atď. ekzémov. Okrem toho sa alchemilková droga ľudovo používa na posilňovanie maternice pred pôrodom (celé 4 týždne pred pôrodom sa užívajú 3 šálky čaju denne. Má i mierny spazmolytický účinok (zmierňuje kŕče) a mierne podporuje aj vylučovanie moču. malé množstvá v plechovkách. Vyžaduje si však opatrnú manipuláciu.Umbelliferae) Ľudovo: angelika pravá. Brustwurz. korenistú chuť s horkastou príchuťou. Keď sa naukladá do tenkých vrstiev a má dostatočný prívod vzduchu. po dokonalom usušení má droga výraznejšiu arómu a ostrú. taliansky: Arcangelica. Z účinných obsahových látok rastliny majú najväčší liečebný význam triesloviny tanínového a elagového typu (6—8 %). V lete poskytuje mnoho jasnožltého medu. Z toxikologického hradiska sa pri tejto droge nezistili nijaké vedľajšie účinky. Najvýhodnejšie je ihneď ju odovzdať nákupni. 225. Ľudové liečiteľstvo pripisuje listovej droge všetky uvádzané účinky.Apiaceae (Okolíkaté . dorastá až do výšky 2 m. 1986 bola kvitnúca vňať alebo len prízemné listy sušené prirodzeným spôsobom. preto ju pri sušení treba obracať. porušených a zožltnutých listov alebo korienkov. roku celé koreňové systémy. lebo ľahko vlhne a ešte ľahšie ju napádajú škodcovia a hmyz. Charakter silice a kryštalických obsahových látok nie je dostatočne známy. vybolen Nemecky: Echte Engelwurz.: Angelica archangelica L. Droga sa ľahko zaparí. Listová droga nemá pach. ARCHANGELIKA LEKÁRSKA ANDĚLÍKA LÉKAŘSKÁ Archangelica officinalis Hoffm. 5 8 1 12 12 dávky drogy až 3 x vyššie ako pri zápare. vredov predkolenia atď. Po rýchlom. anjelský koreň. Pre plod — Fructus angelicae platí ČSN 86 6613: Akosť — najviac v % Znak Tmavé plody Iné časti materskej rastliny Cudzie plody Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenej % I. 233. vyžadoval by si podrobnejší prieskum. Do liečiteľstva sa dostala zo severských oblastí.5 12 10 0. schne rýchlo. U nás sa rozšírila v stredoveku. Možno ju použiť aj zvonku na rany. Popri kvitnúcich vrcholkoch sa zberajú aj prízemné listy bez stopiek (takáto zmiešaná droga sa označuje názvom Herba alchemillae). Zberači najradšej vyhľadávajú vyššie porasty na vlhkých lúkach. Zásluhou vysokého obsahu trieslovín pôsobí droga sťahujúco (adstringentne) pri ochoreniach žalúdka a čriev. kde rastie osobitná odroda. chutí trochu horko a sťahujúce Väčšina listovej drogy vykúpenej u nás sa vyváža do nesocialistických krajín.) Anorganické prímesi (t. janoklík. na nivách a lúkách od podhorského stupňa po alpín- sky. Čajoviny č. francúzsky: Archangélique officinale. Správne usušená listová alebo vňaťová droga má sivozelenú farbu. 221. bezlistých byli. 236.priemer). 1970 tvorila zložku čajoviny Vulneran.5 . Už pred začiatkom sušenia treba materiál zbaviť trávy. Najvýhodnejšie je sušenie umelou teplotou do 35—40 °C.) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. listy perovito zložené s nápadne nafúknutými pošvami. ktoré možno kosiť kosákom. D 2 . Jej akosť znižuje nadmerná drobivosť. španielsky: Arcangelica.5 % (v štádiu kvitnutia a tvorby plodov je najnižšia). Pre získanie koreňovej drogy — Radix angelicae sa vykopávajú v jeseni (september—október) 2. Používa sa i pri silnej menštruácii a klimakterických ťažkostiach. drobné zelenobiele kvety v okolíkoch hustých okolíčkov. dozrievajú vo vajcovité. najmä pre farmaceutické účely a ako korenina. hlina. Zelerovité . V oficinálnej medicíne niekedy tvorí zložku metabolických a odtučňovacích čajovín. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách. a preto rastlinu hojne obletuje a navštevuje hmyz (včely). ďalej horčiny a stopové množstvo kyseliny salicylovej.

rúbaniská a všeobecné zárasty s rašelinníkmi. chartreuse a i. povzbudzuje nervovú činnosť (je vhodný aj do kúpeľov). uspokojivo. 5 5 2 14 12 4 0. Strata sušením koreňovej drogy je asi 4—5 : 1. Na liečebné účely slúži celá rastlina. plody sa zberajú pred dozretím (v septembri). 200. plody sú nažky s chocholcom. oficiálna medicína používa kvet . taliansky: Arnica. m. organické kyseliny a sacharidy. so šikmým podzemkom. U nás sa uvádza iba v ČSR. Plody sa užívajú podobne (1 g na maceračný odvar). Mountain Arnica. Na farmaceutický trh prichádza droga z divorastúcich rastlín Bavorska. spazmolytikum a sedatívum. pri listovej 6 : 1 a pri plodoch je velmi malá. dermatitídy však nevyžadujú osobitný spôsob liečby. sa používa skoro výhradne ako korenina. Hlavnou obsahovou látkou drog je silica s obsahom felandrénu. 54 .1 Trváca bylina vysoká 30—60 cm. ARNIKA HORSKÁ (+) Arnica montana L. pôsobí mierne močopudne. V ČsL 2 sa uvádza aj podzemok s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae. francúzsky: Arnica montagnard. s ružicou prízemných listov a veľkým úborom s pomarančovými jazykovitými kvetmi. 209. Archangelikový koreň má podobné účinky ako puškvorcový (Radix calami aromatici): podporuje trávenie. severného Talianska a Balkánu. ďalej horké látky. 210.5 g drogy viac ráz denne ako zápar. koreňa. 66. nespavosť) a Valofyt Neo. chamissonis Less. hlavné indikačné oblasti sú: stomachikum. najmä z výšok 1 000-1 500 m n.Flos arnicae. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: šlakové korenie Nemecky: Arnika. kde je úplne chránená. napomáha odkašlávanie. Valofyt (stavy predráždenia a miernej úzkosti. 10 10 4 14 13 6 0. na kúpeľ 100—200 g sekanej drogy. Rastlina uprednostňuje vlhké horské lúky.ARCHANGELIKA LEKÁRSKA rastlinu ochranné látky (fytoalexíny — furanokumaríny) a tie niekedy vyvolávajú na pokožke boľavé vyrážky a ekzémy. suší ako silicový. pinénu a kumarínov (furanokumaríny).). triesloviny. pripúšťa sa aj z druhu A. Čajoviny č. španielsky: Amica. V prípravkoch sa zvyčajne kombinuje. List sa zberá v máji—júni. anglicky: Arnica. priemyselne vyrábané prípravky s koreňom sú čajoviny Stomaran (dietetický čaj pri zažívacích ťažkostiach). Pri zbere treba dávať pozor — čerstvá šťava predovšetkým podzemkov a plodov obsahuje pre Požiadavky ON 86 703 1 na koreňovú drogu — Radix angelicae: Znak Iné časti materskej rastliny Droga sfarbená ináč ako hnedosivo až červenkasto Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanovené laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovené v predošlom množstve) Obsah silice — najmenej % Akosť — najviac v % I. slúži proti kŕčom a ako aromatikum. Dávky sú 2—2. Značné množstvá drogy sa spotrebujú pri výrobe likérov (benediktínka. maďarsky: Hegyi Arnika. Bergwohlverleih.3 II. usky: PRHA HORSKÁ List — Folium angelicae alebo plod — Fructus angelicae. tiež v potravinárstve. 180.. 186.214. Čs.

vykĺbení. okrem ARNIKA HORSKÁ ON 86 6212 (resp. Znak Prekvitnuté kvety (s nažkami) Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Kvety sfarbené ináč ako pomarančovožlto Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne z predošlej hodnoty) II. ako vlasový a kozmetický prostriedok a i. Prípravky z arniky sú interne veľmi nebezpečné najmä deťom — sú vysoko toxické na ich organizmus. rýchlo sa sušia v tieni. Rovnaké obdobie zberu i manipulácia platí aj pre vňať — Herba arnicae. reume (riedený roztok možno miešať aj s tekutým octanom hlinitým).5 3 3.5 55 . karotinoidy (napr. Arnikový extrakt je u nás zložkou pasty na ekzémy a rany Alysal a masti Calovat. polyíny. tymol a metyléter tymolu (pre vysoký obsah parafínov má maslovitú konzistenciu). po poraneniach ako ranové antiseptikum. aplikovanej pri mimokíbovom reumatizme a vertebrogénnych syndrómoch. trombózach. resp. Vnútorné užívanie prípravkov smie odporučiť iba lekár. Veľmi časté je vonkajšie upotrebenie — uplatňuje sa roztok (tinktúra 5 —10-násobne riedená vodou alebo 2 % zápar z drogy). na natieranie zapálenej ústnej sliznice. 60 23 3 2 10 13 5 4 20 13 10 3 2 10 13 10 5 4 20 13 12 8 2 2. luteolínu a kempferolu).. treba dávať pozor. na urýchlenie granulácie. na podporu resorpcie krvácaní v hlbšie uloženom tkanive. seskviterpénové laktóny (arnifolín. do 4 %). umelou teplotou do 40 °C. 40 1.Jednotlivé úbory sa odtrhávajú celé (jún—august). cholín a triesloviny. Asi tu pôjde aj o prejavy nešpecifickej podnetovej terapie. proti zápalom. triterpénové alkoholy (arnidendiol. ďalej horčiny (hlavne arnicín). ba vyvolávajú až rozpad (nekrózu) tkaniva. 86 6237) má pre Flos arnicae (prvá pre kvet bez zákrovu. silica obsahujúca azulén. Silné koncentrácie roztoku tvoria pľuzgiere. tesne pod kvetným lôžkom (Flos arnicae cum calyce). fytomelany. zeaxantín). bronchiálnej astme a pri súčasnom zápale žalúdka a tenkého čreva (gastroenteritída) nie je farmakologicky celkom podložené. zvyšuje krvný tlak a vyvoláva kontrakcie maternice — účinkuje ako srdcové tonikum a stomachikum (tinktúra). Podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae sa vykopávajú v jeseni (september—október). 40 II. Droga pôsobí na krvný obeh. pri pomliaždeninách. helenalín — ester sa novšie uvádza ako toxický princíp a niektoré sú kontaktné alergény). Celkove tradované vnútorné upotrebenie pri obehových poruchách. aby neobsahovali čierne larvy muchy Trypeta arnicivora. druhá so zákrovom) tieto kritériá: Akosť — najviac v % úbory bez zákrovu so zákrovom I. suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na vzdušných miestach. po opuchoch (edémoch). do kloktadiel. Otázka obsahových látok nie je celkom jasná. Nazberaný materiál sa nesmie stláčať. sú to predovšetkým flavonoidy (glukozidy kvercetínu. faradiol a i.

najmä na južnej Morave. Liečebne sa kedysi používali aj plody . ktoré vyrastajú z ich spodnej strany — Radix et Rhizoma asparagi. U nás sa pestu- je záhradnícky. na okrajoch dubín. Plíniova. 10 8 3 14 12 Podzemky (korene) majú ON 86 7032. V bytových podmienkach je najčastejší a. Pri predráždení obličiek nemá sa užívať. bez chlorofylu. ktorá obsahuje tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predošlého zistenia) I. dráždia sliznice. 57. triesloviny (kyselina galová a tanín). maďarsky: Spárga. ktorý dodáva špargli osobitnú chuť. plumosus Bak. 14 4 2 12 12 5 helenalínu sa uvádzajú ako toxické seskviterpénové laktóny tenulín a partenín.). kde sú aj početné továrne na konzervovanie tejto zeleniny. Ľaliovité — Liliaceae (Asparágovité — Asparagaceae) Ľudovo: hromové korenie Nemecky: Gemuse-Spargel. veľa draselných solí (spolu so saponínmi podmieňujú močopudný efekt a minerálne látky (vápnik. Čajoviny č. pôvodom tiež z Afriky. Do obchodu sa dostávajú vo zväzkoch alebo sa konzervujú. obsahové látky sa menia podľa ročných období. taliansky: Asparago. fosfor. akoby obsahoval cukry. ASPARAGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) Asparagus officinalis L. V žiarivo červených plodoch je karotinoidné farbivo fyzalín. hustokvetý — A. sitosterol. V bohatších antických kuchyniach sa väčšina dnešných obľúbených druhov zeleniny uplatňovala skôr ako prísada do jedál aj preto. výhonky musia byť biele. (steroidné) saponíny (glukozid sarsasapogenínu a štyri ďalšie). Kvety drobné. Ordinuje 56 . v semenách neprebádaná horčina spargín a farbivo sparguarín. acutifolius alebo A. Zeleninou s jedlými koreňmi alebo podzemkami sa živili ľudia oddávna v čase núdze.. sacharidy. vyvolávajú dávenie. krvácania. na krovinatých úbočiach. Azda najviacej špargle v Európe sa dnes pestuje vo Francúzsku — v okolí Paríža pri Argenteuil a Saint Denis. ktoré sú premenené na drobné šupinky. Bočné konáriky sú sploštené a nahradzujú listy. Jej úprava bola asi taká ako dnes: malé výhonky sa varili (nesmú sa prevariť) a polievali horúcim olejom. Druh rastie od nížin do subalpínskych polôh na lúkach. ktorý sa často pestuje v skleníkoch pre jemnú vňať s plochými listovými konárikmi. francúzsky: Asperge officinale. Theofrastova a Dioskoridova pochádzala asi z iných druhov asparágusu ako naša (A. Pri užívaní nadobúda moč osobitný pach (metylmerkaptánom) a reaguje tak. o čom sú zaručené správy. 41. A liečivú povesť mala aj špargľa. staršie sú bez chuti. 51. s mäsitým podzemkom. sodík. Používajú sa čerstvé. horčík a i. neskôr červené bobule. V mnohých kultivaroch sa pestuje ako zelenina. vanilín. plody zelené. 5 5 1 14 10 II. 7 2 1 12 10 4 II. vňaťou zlatobyle a i. stigmasterol. žltozelené. dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). španielsky: Esparraguera. Ak sa sušia bežným spôsobom. Bola veľmi obľúbená a aj sa pestovala. v húšťavách i hájoch. rusky: CHŘEST OBECNÝ Dvojdomá trváca bylina vysoká 30—150 cm. Z obsahových látok podzemkov i výhonkov možno spomenúť aminokyseliny. Predmetom zberu sú mladé výhonky . Inak špargľa ako zelenina je dietetikum s miernym močopudným pôsobením. perovitý z Kapska — A. listami brezy. je však zložkou zahraničných farmaceutických prípravkov (najmä práškovaných čajovín v kombinácii s prasličkou. najmä asparagín (amid kyseliny jantárovej).guľaté zrelé červené bobule s drobnými čiernymi semenami a odporne sladkou. aphyllus).Pre vňať — Herba arnicae platí ČSN 86 6722: Akosť — najviac v % Znak Prekvitnuté a ináč sfarbené úbory ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. Predmetom zberu sú zriedka aj krátke a hrubé podzemky s dlhými koreňmi. vo svete je známych asi 150 druhov. glykozid koniferín. asi 3 % odvar z koreňa 2 -3 šálky denne). Platí to najmä o zeleri a petržlene. densiflorus Mayers. Pravda. U nás sa miestami pestuje pre dužna- té. Koreň ako droga prichádza do úvahy len zriedka. sú bez pachu. zamladi majú sladkastú chuť. preto sa nechávajú v tme. spomínané steroidné saponíny. Z cudzozemských druhov si zasluhuje zmienku a. zastúpený je aj komplex vitamínu B (B1 a B2). o toxických obsahových látkach nie sú žiadne bližšie údaje. alebo 4. Ak sa majú použiť ako zelenina. edémy a dýchacie ťažkosti spojené s ochromením srdcového svalu. ďalej arginín.Turiones asparagi recentes. anglicky: Asparagus. 207. Podzemky s koreňmi sa zberajú v marci—apríli a v októbri—novembri. kde si zachovajú dužnatosť a nedrevnatejú. trochu i ostrou chuťou. 13. slizy. podľa starších údajov sa aj pražili a boli náhradka — surogát kávy. rok po vysadení rastliny. Známy bol aj ich močopudný účinok a využíval sa i liečebne.). Všetky spomínané časti špargle majú experimentálne dokázaný silný močopudný účinok (užíva sa napr. v lesostepných a suchomilných trávnych spoločenstvách. Nyúlárnyék. že sa jej pripisovali liečivé účinky. Zberajú sa v apríli (máji) 3. chutné mladé výhonky (pred ich vyrastením nad zem). Otravy detí i dospelých sú známe. zmenia farbu z belasej na sivú. hnačky.

ako je jablčník obyčajný (Marrubium vulgare L. G. že jej pôvodné liečebné použitie je zastarané. Vyskytuje sa na rumoviskách. Všestranný znalec staroveku Plínius nezaznamenal o nej nič podrobnejšie. strkať. pôsobia ľahšie žalúdočné ťažkosti. Rastlina obľubuje pôdy s vyšším obsahom dusíka. Bobule pestovanej špargle sa pokladajú za toxické.36-12. predovšetkým diterpén marubiín s číslom horkosti 65 000.) a iné hluchavkovité rastliny. kvety červenofialové alebo biele. rafinóza. o toxických obsahových látkach nie sú však žiadne bližšie údaje a do úvahy prichodia najviacej saponíny. v podzemných orgánoch o. Prof. Wittsteina v jeho knižne vydanej farmakognózii z r. Kvitnúca balota je dobrou pastvou pre včely. sacharóza.). anglicky: Black Horehoud. Má štvorhrannú.. nie sú jedlé. pri cestách. Predmetom zberu z kvitnúcej rastliny (t. BALOTA ČIERNA Ballota nigra L. 57 . pričom však už seriózne hodnotenie prof. tak do 30-35 °C. najmä nie pre menšie deti. j. Nie je vhodná ani pre chorých na žlčník. rusky: MĚRNICE ČERNÁ Trváca bylina vysoká 30—100 cm. lebo prítomné aminokyseliny hromadia v tele dusíkaté látky a bielkoviny. vajcovité.). Schwarzer Gottvergess. zriedka lysá. balota sa však vraj znovu objavuje ako liečivo proti dne — pakostnici a v ľudovom liečiteľstve vtedy ako nervínum. Spomína ju Dioskorides ako liečivú a jej pomenovanie balloté sa vzťahovalo u starých Grékov na všetky hluchavkovité rastliny. sivo chlpatá až vlnatá. ďalej silica. v listoch kyselina kávová (0. španielsky: Marrubio fetido. Vo vňati baloty je veľa trieslovín (Madaus uvádza 9. asi v júni až v auguste) je vňať — Herba ballotae (nigrae). Navyše treba brať zreteľ na jej osobitne prenikavý pach a nedávať ju blízko materiálov. Historické záznamy o balote sú dosť chudobné. mladé výhonky niekedy vyvolávajú alergické kožné prejavy — dermatitídy. Vňaťová droga sa po usušení veľmi ponáša na vňaťovú drogu medovky lekárskej (Herba melissae). chutí horko. pretože balota sa používala v očnom i ušnom lekárstve. trochu horčiny. ktoré ľahko prijímajú cudzie pachy. v prípade skladovania dávať do dobre zatvorených nádob a skladovať v tme. ak umelou teplotou. kocúrnik obyčajný (Nepeta cataria L. nie sú však toxické. cukrovku. rýchle. čistce (Stachys L. Balotu čiernu možno ľahko zameniť za viacero podobných rastlín. usudzuje sa. pri močovom piesku a pod. cholín. ale i tak varujeme pred nimi najmä deti. obsahová látka nie je tiež známa. plod je rozdelený na štyri tvrdky.2 %). Usušená vňať si svoj odporný pach ponecháva. pre odporný pach rozdrvenej rastliny. 1882 hovorí. Krause ho odvodzuje od ballein a oys = ucho (genitív otos).29 %). Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: čierny jablčník Nemecky: Schwarznessel. Azda jedna z prvých indikácií bola práve v očnom lekárstve. Terapeutické upotrebenie baloty zaznamenalo veľké skoky. so štetinovitými listencami. rozkonárenú stonku a protistojné. Wittstein upozornil. Čerstvé výhonky sú oficinálne v homeopatickom liekopise. Ako rastlina so silicou podlieha všetkým ustanoveniam o patričnej manipulácii: treba ju sušiť v tieni. že by od lekárov zasluhovala väčšiu pozornosť. trochu drsne aromatický a trpkasto. francúzsky: Ballote fétide. stachyóza a verbaskóza. že pomenovanie balloté vzniklo od ballein = hodiť späť. vrúbkovano pílkovité listy. lámku. ohradách a na úhoroch od nížin do podhorského stupňa. maďarsky: Fekete pesztercze. Hojná najmä v blízkosti ľudských sídlisk. zoskupené do nepravých praslenov. i. Špargľa nie je vhodná ako hlavné jedlo (má priveľa minerálnych solí).ASPARÁGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) sa pri ochoreniach dolných partií močových ciest alebo ako pomocný liek pri obličkových kameňoch. taliansky: Marrobio fetido.

2—4 šálky denne. psia baza Nemecky: Schwarzer Holunder. Pri zbere sa nesmú stláčať (ľahko sa zaparia). (ČsL 4) 15 8 1 8 12 10 2(1) 20 II. operuje sa i sám. Ako droga mimoriadnej dôležitosti nakupuje sa kvet — Flos sambuci.). príp. nervínum (proti hystérii. pri stresoch a hypochondrických stavoch). 5 % zápar (asi 20 minút vylúhovať). rusky: BEZ ČERNÝ BALOTA ČIERNA Ker. Zvonka sa upotrebúva na obklady proti lámke. španielsky: nillero. ľahko sa rozmnoží a stane sa až húževnatou a nepríjemnou burinou. Droga ľahko podlieha skaze. Sušíme dovtedy. listy protistojné. Lepšie je sušiť umelým teplom do 45 °C nie na slnku. ako je v opise Iné časti materskej rastliny a stopky hrubšie ako 1 mm Cudzie organické prímesi Preosiatie sitom č. 58 Na kvetovú drogu (Flos samhuci) sa vzťahuje ON 86 6213. Pri sušení smú kvety iba sčasti zožltnúť. francúzsky: Sureau noir. Sušenie si vyžaduje trocha rutiny: kvety treba rozložiť vedľa seba stopkami hore. vzácnejšie strom s bielym stržňom v konároch. Bežne sa zamieňa s bazou chabzdovou (Sambucus ebulus L. 2—4 g prášku. Z tinktúry sa užíva 1—3 g na deň. preto ho hmyz málo navštevuje. ktorá však patrí medzi byliny. je citlivá i na najmenšie V súčasnom ľudovom liečiteľstve sa droga používa ako sedatívum. spazmolytikum a choleretikum. ischiasu a pod. ktorá potláča rast kultúrnych rastlín. Balota čierna sa v súčasnosti u nás už dlhšie nevykupuje. Nitrátofilná drevina mierne vlhkých stanovíšť . Ak sa balota prenesie s kompostom na pole. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky. ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené kvety. nemá medovinu. pričom sa dávkuje 1 lyžica na šálku záparu. IV (hrubý prášok) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Množstvo vodného výťažku najmenej I. preto sa ihneď odosiela do nákupne. resp.listnatých lesov. na dobre vetrané miesto. Ešte ten istý deň sa zdrhujú a preosejú cez hrubé sito. parkov i rumovísk. anglicky: Common Elder. taliansky: Sambuco. resp. sídlisk. nepárno perovité. hojná od nížin po horský stupeň. kvety biele vo viacramennom chocholíkatom vrcholíku. kým vyschnú aj hlavné stopky. S krátkou stopkou sa odstrihujú čerstvo rozkvitnuté súkvetia (máj—jún).BAZA ČIERNA Sambucus nigra L. 30 16 2 16 12 12 3 15 . alebo zavesiť za hlavnú stopku na špagát do tieňa. maďarsky: Fekete bodza. Kvet poskytuje včelám iba peľ. plody sú guľaté čiernofialové kôstkovice. prípadne sa uskladní v dobre uzatvorených nádobách. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . Zemolezovité — Caprifoliaoeae (Loniceraceae) Ľudovo: bieda.

ischiatické bolesti a migrénu. maďarsky: Földi bodza. 71. taliansky: Ebbio. pomer zoschnutia je asi 8 : 1. Kvetnú drogu možno zameniť najmä s bazou čiernou.). Kvety drobné. so stopkami i bez stopiek. Plody sú čierne bobuľovité kôstkovičky. amíny. 124. Plody obsahujú aj niektoré vitamíny. Skladujeme ich v dobre uzavretých nádobách. 15 5 1 0. drobné 59 . farmaceutický priemysel používa kvet do čajovín Reduktan (i plody). 65. tvoria chocholíkové mnohoramenné vrcholíky. 98. 195. 97. triesloviny. Kvety sa BAZA ČIERNA používajú aj v kuchyni a ako koreninová prísada. Čs. stáva sa bezcennou. Tíšia aj bolesti trojklaného nervu. Kvet sa dávkuje 1. organické kyseliny a kyselinu askorbovú (vitamín C) asi 340 mg v 100 g. 143. 148. 128. majú nepríjemné vedľajšie účinky (dávenie. španielsky: Sauco menor. vnútorne na potenie a ako korigens v preháňavých čajovinách. 113. Droga sa používa zvonka na obklady. ružovkasté s červenými pernicami (tým sa líši od ostatných zástupcov rodu). 207. uplatňovaným najmä v čajovinách na odtučňovanie. Species urologicae. Detský čaj s rumančekom. 184. Rastie na stranách a okrajoch lesov najmä v stredných a vyšších stupňoch. sacharidy. 240. 236. Farebne podobné.D 6). hnačky a i. Droga má charakteristický pach a škrabľavú chuť. Predmetom nákupu sú aj plody — Fructus sambuci. 139. Attich. Dokonale suché plody čistíme vytriasaním na šikmej drôtenej ploche alebo na sitách. 152. Zemolezovité — Caprifoliaceae (Loniceraceae) Nemecky: Zwerg-Holunder. Čs. V homeopatii sa používajú čerstvé kvety miešané rovnakým dielom s listami a čerstvá kôra (esencia D 3 . Čajoviny č. 193. 79. 95. sacharidy. Ak sa opätovne dosušuje. drogová norma ON 86 6238 sa týka kvetu bazy so stopkami (Flos sambuci cum stipite): Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zisťuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (zistí sa laboratórne) Akosť — najviac v % I.5 g na zápar alebo odvar.5 14 10 2 II. 118. dobre znáša vápenaté podklady.navlhnutie. Species laxantes (je oficinálna aj v ČsL 4). Species laxantes Planta. Kvety obsahujú silicu. anglicky: Danewort. Dávky drog nemožno zvyšovať. Dávkovanie: 1 lyžica na šálku záparu alebo odvaru. príp. 151. výťažok je zložkou Passitu — roztoku (sedatívum). Nezrelé zelené plody môžu vyvolať zdravotné ťažkosti. ktorá je však ker alebo strom a kôstkovičky má čiernofialové s krvavočervenou šťavou. listy nepárno perovité s prílistkami. 94. 30 10 2 1 14 10 3 (+) Sambucus ebulus L. keď sú tmavofialové až čierne (august—september). Odstrihujeme ich i s hlavnou stopkou. flavonoidy (hlavne rutín) — až 3 %. Species urologicae Planta a Pulmoran. vysoká 100—200 cm. 93. 70. rusky: BEZ CHEBDÍ BAZA CHABZDOVA -CHABZDA Trváca bylina s plazivým podzemkom. Sušíme na slnku alebo umelým teplom do 50 °C. 15-20 g šťavy. 192. francúzsky: Sureau yeble. antokyanové farbivá a sú mierne taxatívnym prostriedkom.

Plody a kvety majú navyše ešte aj iné organické kyseliny a sacharidy. tvoria však oválnu metlinu a plody sú červené kôstkovičky (kvitne asi od mája do júna). mierny laxatívny a pripisuje sa im potopudný. kvety majú voľné korunné lupienky a bielu farbu. H. Homeopatická medicína používa čerstvú kôru a zrelé bobule. triesloviny. preto sa vyvarujme samovoľného užívania. V Rumunsku plodmi farbili víno. musia byť zdravé a dosť hrubé.). Pri sušení treba zvyčajne použiť umelé teplo — asi 50 °C. Plody sa ľahko popučia a púšťajú šťavu. túžobník brestový je trváca bylina. usušené sú bez pachu a chutia odporne horko a ostro. že väčšie dávky čaju vyvolávajú závrate. ľudové liečiteľstvo aj listy. Zvonka sú svetlohnedosivé. Vie sa. Najprv sa zbavia zvyškov vňate a nečistôt a potom sa pozdĺžne rozrežú. S plodmi radšej neexperimentujme. že bobule pôsobia močopudne. Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal odvar z koreňov proti vodnatieľ60 ke.. Čerstvé korene voňajú ako syr. Korene podobne ako celá rastlina obsahujú chemicky neprebádaný horčinový princíp. porézne. Dávkujú sa opatrne — nemecký doplnkový liekopis uvádza jednorazovú dávku 2. Enz odporúčal šťavu z kôstkovičiek na výrobu atramentu. Okrem spomínaných častí sa používali aj listy a byle. sušené majú podobné použitie ako koreň (Kneippova zložka čajovín): diuretické a potopudné. Známa je močopudná zmes Hrušková: plody chabzdy — 5 g. sliz a farbivá. glykozidicky viazaný kyanovodík (sambunigrín). okrem toho organické kyseliny (valerovú. a to v tenkých vrstvách (maximálne 15 cm). Ďalšie ľudové odporúčania (užívanie pri piesku v moci. dnu belavé.). Niekedy sa odporúča 3 % odvar. ako sa pokusne ukázalo.5 : 1. jablčnú). Korene. ostro chutiacu látku. Mierny močopudný prostriedok je aj lekvár (varí sa podobne ako slivkový). V prípade potreby sa zberajú za zvyčajných podmienok a podobne sa materiál aj suší (kvet ako pri baze čiernej — pozor: ľahko sa zaparí). Na pohár studeného močopudného macerátu stačí pol čajovej lyžičky a pijú sa v priebehu dňa dve dávky. Pomer zosušenia je asi 3—3. saponín a silicu. koreňa ligurčeka a ihlice — z každého po 30 g. Plínius ju označoval ako ebulus (názov odvodený od gréckeho eú — dobre a boylé = rada). majú močopudný účinok. Možno ich sušiť aj umelým teplom do 50 °C. Chabzdu pokladali za liečivú už v staroveku. treba ich pokladať za toxické — poznáme otravy detí i dospelých. Korene sa vykopávajú rýľom v októbri. Obsahové látky drogy nie sú celkom preskúmané a ani účinky. citrónovú. preto treba pri zbere dávať ich pozorne do plochých nádob. slúžili ako purgans a emetikum. Odtrhávajú sa celé strapce so stopkami.) Maxim. 1983). rovnaký diel vňate prasličky. J. ktorý má postáť 12 minút (pijú sa 2—3 šálky denne). Zber dokonale zrelých plodov sa robí asi v septembri — októbri. octovú.) treba brať s rezervou. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1.. Dioskorides vedel. kvety na čaj a plody na výrobu lekváru (Roob ebuli). Predmetom zberu býva koreň — Radix ebuli. dávenie a pod. z čajoviny sa berie 1 čajová lyžička na zápar so 1/4 litrom vody a vypije sa polovica ráno a polovica večer. Homeopatia ich užíva čerstvé ako prostriedok proti kašľu.BAZA CHABZDOVÁ -CHABZDA a páchnuce kvety má aj ker či stromček baza červená (Sambucus racemosa L. Nerobil sa podstatný botanický ani terapeutický rozdiel medzi chabzdou a bazou čiernou. Výťažok . pektín. Kvety a listy sa používajú iba ojedinele. ovplyvňujú zvýšené vylučovanie žlče i potu a sú dobré pri vodnatielke. Kneipp pri nachladení. Používajú sa zväčša čerstvé. príčinou je asi živicovitá látka nachádzajúca sa hlavne v semenách (Frohne. pri zápaloch močového mechúra a pod. sušia v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach v tieni. Podobné sú ešte drobné kvety túžobníka brestového (Filipendula ulmaria (L. D. Pfänder. Sušenie si vyžaduje veľkú rutinu. V súčasnosti je koreň ako droga zastaraný prostriedok.5 g na šálku odvaru. užívajú sa 3 lyžičky denne. pokladali ju totiž za liek proti všetkým chorobám.

Bežnejšie je vonkajšie použitie odvaru alebo liehového výťažku po macerácii . lebo rastlina sa u nás buď pestuje v črepníkoch. či išlo práve o tento druh. Basilikum. Liehový výťažok sa dobre uplatňuje ako prostriedok na vzrast vlasov a proti lupinám (masáže). vyššie pílkovité až zúbkaté. do potravinárskych pást a údenín. dolné celistvookrajové. bazilikum Nemecky: Basilienkraut. D 1 . 67.2 61 . Oddávna je známe i použi- vanie vňate bazalky ako polievkového korenia. Z bazalky sa zberá vňať — Herba basilici (Herba ocimi citrati). BAZALKA PRAVÁ BAZALKA PRAVÁ Ocimum basilicum L. Bazalka pravá . V stredoveku sa používala podobne ako v klasickom staroveku. španielsky: Albahace dulce. stor. Bazalka je teplomilný druh ázijského pôvodu. Hluchavkovité . Žltobiele až červené kvety v klasoch z nepravých praslenov. 8 10 2 2 13 15 0.3 II. že už vtedy bolo treba uvádzať na pravú mieru povery. List sa používal ako aromatikum. listy vajcovité.ako väčšina hlu- chavkovitých rastlín. V homeopatii sa uplatňuje čerstvá. Zriedka sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. Do kultúr v Nemecku sa dostala v 12. 4 — 1 1 13 13 0. na nakladanie uhoriek a inej zeleniny.slúži na natieranie pri ochoreniach kĺbov a pohybových ústrojov (reumatizmus a pod. Liečivosť bola taká velká. bazilka. rusky: BAZALKA PRAVÁ Jednoročná rozkonárená bylina vysoká 10—50 cm. a to Droga má vyhovovať ČSN 86 6726 pre Herba hasilici: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti ako na materskej rastline Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenšie množstvo I. sa v súčasnosti prakticky používajú iba vo forme esencie v homeopatii (dil. alebo rastie v prírode v najteplejších oblastiach. taliansky: Basilico. Éterický olej sa bežne upotrebúva asi od 16. príp. nie je však vždy isté. Čajovina č.). šťava pri ušných zápaloch a proti uhryznutiu hadmi i škorpiónmi. Zámeny pri zbere neprichodia do úvahy. Liečivosť bazalky bola známa veľmi dávno. konvalinkového listu a i. francúzsky: Basilic commun. horné listeňovité. plody sú čierne. v kombinácii s výťažkom z morskej cibule. ktoré opriadli túto typickú hluchavkovitú rastlinu.z čerstvých častí rastliny). Jej kultúry a príbuzné druhy sa spomínajú už v sanskrtskej literatúre a v hippokratovských spisoch. nervínum. čiernohnedé tvrdky.sa v zahraničí uplatňuje ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov s diuretickým pôsobením (napr. Celsus aplikoval bazalku ako močopudnú a laxatívnu. Dioskorides a iní. stor. proti horúčke a ako regulátor stolice. Spomínali ju Theofrastos. Chabzda — kôra a plody. maďarsky: Baszalykum.Lamiaeeae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bazalienka.). anglicky: Sweet Basil. V časoch rímskeho cisárstva sa tešila pozornosti aj ako korenina a okrasná bylina. vôňou pripomínajúcu zmes hrebíčkov a ruží. Hippokrates. je medonosná včelárska rastlina.

V poľskom liečiteľstve je obľúbená ako stomachikum. Pre obsah silice a trieslovín v droge sa niekedy pripravuje odvar (len krátko mierne povariť).najmä list (pripravuje sa z nej homeopatická urtinktúra a esencia dil. lebo ľahko opadávajú. kde sa uplatňuje silica. najmä ako prísada do rybacích konzerv. s krídlatými vyčnievajúcimi rebrami. osobitne ako jemné korenie. cineol. mätou piepornou. keď dostávajú sivozelenú farbu (august— september). Najvyššie si cenil aníz z Kréty a z Egypta. Literatúra uvádza ešte prímes semien blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. ktorá uvoľňuje aj kŕče. teda pred dozretím.5 1. sa pestoval v Nemecku a okolo r. 2—3-krát denne). Užíval sa pri mnohých chorobách. majú hnedozelené ostré brázdy a svetlé silné rebrá. Pomer zoschnutia je asi 2 : 1. Drobné biele kvety v okolíkoch okolíkov. Nachádzame ju však ako zložku prípravkov vyrábaných na Západe (s karminatívnym a spazmolytickým pôsobením). pekne voňajú a ich vôňa prechádza aj do medu. zvyčajne v kombinácii s vňaťou pastierskej kapsičky.anízoviek. anglicky: Anis.) sú tiež lysé. jeho prastaré označenie v arabčine bolo anysum (vedec- ký názov pimpinella dostal z latinského bipinella pre tvar perovito strihaných listov) a ako liečivý ho uvádzal už Pytagoras okolo r. Zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú bežné. Patril aj do palety najslávnejšieho lekára staroveku Hippokrata (okolo r.tetuchy kozej (Aethusa cynapium L. alebo možno užiť priamo 1—2 g prášku. Niekedy splanieva. 1980). s archangelikovým 62 koreňom. kyslý saponín. Dianetol sa novšie popiera (Kraus. pentózany (5-7 %). horné trojnásobne perovito strihané. 1 6 2 10 12 Iné časti materskej rastliny ako plody 1 3 1 10 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej 2. 1. pričom sa neužíva samotná. pinén a ocimén). Druh pochádza z juhu. rusky: — Jednoročná bylina s vretenovitým koreňom vysoká 30-50 cm. ktoré sú menšie. mätou piepornou a pod. potom linalol. chránenú pred škodcami. kyseliny (kávovú. hlboko pílkovité. Necháme ich 4—5 dní zrieť a pozorne sušíme v tieni (umelým teplom do 35-40 °C). Drogu — Fructus anisi vulgaris. 400 pred n. minerálne soli a bližšie neopísané glykozidy. Droga obsahuje predovšetkým silicu (až do 1. gáfor. Dioskorides pokladal aníz za vynikajúcu zložku proti jedových elekruárií. plody sú visiace päťrebrové sivo páperisté dvojnažky. Nebezpečná zámena je s plodmi bolehlavu škvrnitého (Conium maculatum L. skladujeme v dobre zatvorených tmavých nádobkách. pri drobných kožných trhlinkách — ragádach. španielsky: Anis comun. Z obsahových látok je podstatná silica (priemerne 2-3 %. Iná kombinácia (spazmolytická a karminatívna) je napr. že aníz a kôpor rastú pre kuchyňu a pre lekárov. rastlina sa listami podobá petržlenu. 1550 sa dostal do Anglicka. Ľudové je predovšetkým zložkou bylinných aromatických kúpeľov na osvieženie. Zelerovité . furfurol (3 % ) . Prípravky sa ordinujú pri poruchách trávenia vyvolaných liekmi (predovšetkým sulfónamidmi) a pri ťažkostiach spojených s odlúčením pri dojčení. Kombinuje sa s rascou. ale v kombináciách. najviac u južných Slovanov a v Taliansku.5 3.Apiaceae (Okolíkaté — Umbellife ) Ľudovo: bederník anižový Nemecky: Anis. lysé. chronických zápaloch žalúdka (gastritíde).5 0. okrem toho je v droge asi 5 % trieslovín. všetky s pošvami. francúzsky: Boucage anis. U nás sa pestuje pre plody na poliach alebo v záhradách. D l ) . chlorogénovú) a iné látky.5 2. Strata na hmotnosti je asi 80 %. ale až do 6 % ) . 500 pred n. zápche. Plody zberáme postupne. Prv sa ordinovala pri vetroch. Anetol je na svetle nestály a mení sa na nie celkom neškodné kondenzované splodiny (dianetol a dianízoín). v domácnosti do omáčok. sacharidy (3-5 %). rumančekom. Rovnako dávno je známy anízový éterický olej.5 1. najmä v tráviacom trakte a v prieduškách (preto sa droga užíva aj pri kašli i čiernom kašli a pri spazmoch nervového pôvodu). Plody jedovatej zelerovitej rastliny . Aníz je jednou z najstarších liečivých rastlín sveta. kondurangovou kôrou a i. Pije sa 3 % zápar (po zaparení nechať stáť asi 15 minút — asi lyžica drogy na šálku horúcej vody. Plínius vyhlasoval. pretože všetky sa na seba veľmi podobajú (najmä plody — dvojnažky). ako korenina.) BEDROVNIK ANÍZ ANÝZ VONNÝ Pimpinella anisum L. Voňavkársky priemysel ju dáva ako prísadu do „ružovo-karafiátových" kompozícií. ktorý možno upotrebiť pri zaparení — intertrigu. 1. Používa sa ako karminatívum. tvári mladistvý výzor a uľahčoval ťažké sny. stor. Plody ďalej obsahujú olej (8 až 23 %).8 . zápaloch močového mechúra a plynnatosti a zvonka na zapálené rany a ako kloktadlo. flavonoidy. II. Od začiatku 14. V oficiálnom liečiteľstve je droga už zastaraná a v našom farmaceutickom priemysle sa nepoužíva.5 % ) . Homeopatické použitie rastliny a esencie je podobné ako alopatické (dávky: 3 x denne 10 kvapiek esencie.). jej skladba kolíše podľa pôvodu rastliny (nemecká droga obsahuje v silici do 55 % metylchavikolu. prostredné perovito zložené. dnes zložka kvalitných francúzskych aromatických likérov .). maďarsky: Illatos ánizs. bolestiach žalúdka. spazmolytikum (tieto účinky sú aj experimentálne potvrdené) a stomachikum. Droga má silný korenistý a príjemný pach a chutí sladko aromatický. výdatne medujú. dolné listy obličkovité. v ktorej hlavnou zložkou a nositeľom vône je anetol (80-90 % ) . Opatrným sušením sa aróma vňate stane jemnejšou a trvanlivejšou a nadobúda aromatickú. taliansky: Anice verde. Droga sa hojne používa v potravinárstve. — dodával dychu vôňu.). Bohato kvitnúce okolíky slúžia ako výborná paša pre včely. trochu chladivú a slanú chuť. bielkoviny (18 % ) . karminatívum a aromatické adjuvans v čajovinových zmesiach. Odrezáva sa tesne pred rozkvitnutím (asi jún až september) a suší sa rýchlo v tieni ako bežná silicová rastlina. feniklom. Droga sa liečebne používa pre ob- Na drogu sú podľa československého liekopisu (ČsL 3) a ON 86 6620 tieto požiadavky: Znak Akosť — najviac v % ČsL 3 1 3 1 10 10 I.

názov sa v staroveku neobmedzoval iba na niektoré druhy. čo značí perovito zložené listy. Pri zbere koreňovej drogy treba všeobecne konštatovať. na okraji hrubo pílkovité. strihané.124.) Lap. rusky: BEDRNÍK OBECNÝ Trváca variabilná bylina vysoká 20—60 cm. z čeľade ciaceae. Rastlina obľubuje mierne kyslé ťažké pôdy. ktorá má silné odhlieňovacie a odkašlávacie účinky. horné až čiarkovité. Aníz je zložkou čs. španielsky: Saxifraga menor. mierni nepriaznivé pohyby žalúdka a čriev. Druhové pomenovanie saxifraga sa zložilo z latinského saxum + fragere. dolné sediace. 134. väčší (líši sa najmä výrazne ryhovanou ostrohrannou byľou a podstatne dlhšími listami). silica sa vylučuje pľúcami a pôsobí priaznivo na ich činnosť ako mierne expektorans. listy nepárno perovito zložené. Pomenovanie pimpinella má podobne ako aníz od bipinella. 184. Zelerovité . BEDROVNÍK ANÍZ BEDROVNÍK LOMIKAMEŇQVÝ Pimpinella saxifraga L. Droga má aj dobré vetropudné účinky. 187. ktorá má podobné zloženie.Apíaceae (Okolíkaté . To už stačilo. Biele kvety v okolíkoch okolíkov. najmä mliečnej u dojčiacich matiek. Bedrovník u Rimanov patril medzi pestované rastliny. Na lomikameňový sa veľmi podobá b. priemyselne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom Spofa. dobre znáša sucho. s pošvami. ale vzťahoval sa aj na mnohé zelerovité rastliny a prenášal na rastliny s podobne formovanými listami vôbec — napr. suché lúky a lesy do výšky asi 800 m nad morom. aby sa mu zaistilo čestné miesto medzi liečivými rastlinami a veľký odbyt. Pre spazmolytické vlastnosti je aníz aj zložkou preháňavých čajovín. a preto je zložkou čajovin tohoto typu (Species pectorales). zber koreňov možno robiť iba na vopred označených miestach. 10.123. Všetkých bedrovníkov je asi 100 druhov. Pokladali ho za výborný prostriedok pri srdcových a ženských chorobách. stepných a polostepných stanovištiach a na výslnných miestach. chuť. kvapiek Guanar a Ipecarin (expektoranciá). vajcovité. ktoré sú spravidla rovné a majú petržlenový pach a chuť alebo s boľševníkom borščovým (Heracleum sphondylium L. Plody sú vajcovité stlačené visiace dvojnažky. že zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú veľmi časté. 130. sirupu Latol (laxans).sah silice. bedrinec.). 190. pasienky. čo malo označovať 63 . oficinálnej prsnej čajoviny Species pectorales. proti prílišnej polúcii a na účinnejšie oplodnenie.13.). 186. na krvavec (Sanguisorba). byľ jemne ryhovaná.5 g). plná.118. pri črevných a žalúdočných kolikách pôsobí uvoľňujúco (spazmolyticky). anglicky: Bumet saxifrage. V homeopatii sa pripravuje tinktúra s podobnými indikáciami. 191. Dávkuje sa 1 —2 g na zapar niekoľko ráz denne (ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku vo forme záparu 1. žiaľ. Veľká spotreba anízovej silice (Oleum anisi) viedla k tomu. trebník. maďarsky: Haszos folditomjén. Príbuzný smldník jelení (Peucedanum cervaria (L. bederníček. Silica s jednorazovou dávkou 4 kvapky má podobné účinky ako plody. sladká zelina Nemecky: Kleine Bibernelle. V mnohých prípadoch plní úlohu chuťového korigencia. Koreňová droga bedrovníka sa často zamieňa s koreňmi paštrnáka siateho (Pastinaca sativa L. že mnohé liekopisy povoľujú pod rovnakým označením aj silicu z plodov nazývaných hviezdicovitý aníz — Illicium verum Hooker fil. lomikameň.127. francúzsky: Boucage saxifrage. Rovnako ako fenikel podporuje činnosť žliaz. Preto sa vyskytuje aj na pieskoch. páperistá.Umbelliferae) Ľudovo: bedernica. čajoviny Pulmoran (expektorans). ktorý celý nepríjemne páchne a korene majú ostrohorkú chuť a rastlina je jedovatá. Čajoviny č. pastiliek Pleumolysin (expektorans) a roztoku Protosan solutio (stomatologikum). taliansky: Tragosellino becchino.) má vyvinutejšie okolíky a listy dva razy perovité. Sláva bedrovníka siaha veľmi ďaleko. hoci uprednostňuje medze.

Umbelliferae) Ľudovo: veľký bederník Nemecky.5 0. saponin. španielsky: Saxifraga mayor. upotrebenie a dávkovanie uvádzame pri b. pektíny a z minerálnych látok soli draslíka a vápnika. lomikameňového netreba zberať oddelene od b. Zo starších rastlín sa v jeseni (október—november) alebo zjari (marec—apríl) vykopávajú podzemné časti — Radix pimpinellae (albae). silica preniká do základného pletiva a rýchlo vyprchá. dosahuje výšky 60—100 cm. mnohohlavé. ľahko vlhne a napádajú ju škodcovia. Zelerovité . francúzsky: Grand boucage. maďarsky: Nagy fôlditomjén. mliečne. väčšieho. Radix pimpinellae minoris. hlavicovité. väčšom. Z ostatných obsahových látok si zaslúži pozornosť živica. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1. inak Radix saxifragae. izobergapténu. lebo koreňová časť silne napúča. Spolu s ním tvoria jednu drogu — Radix pimpinellae. b. hrubšie časti obyčajne po dĺžke rozrežú (aby sa urýchlilo sušenie) a rýchlo v tieni usušia. Väčšina starovekých a stredovekých pochvál sa však vzťahuje na bedrovník väčší. Podľa Liebermanna sa v súčasnosti na farmaceutickom trhu nachádza jedine droga pochádzajúca z b. kozím). Omytie musí byt' veľmi rýchle. dnu žltkastobiele. Najlepšie je dávať ju do dobre tesniacich plechoviek.05 II. treba menovať predovšetkým silicu (asi 0. v nej sa našlo dosť kumarínov — horký pimpinelín. ktoré podmieňujú liečebné upotrebenie drogy. zvonka špinavo svetložlté až sivožlté. Grosse Bibernelle. Z obsahových látok. V zmysle učenia o signatúre bedrovník sa stal presláveným prostriedkom proti močovým a žlčníkovým kameňom.03 Drogu tvorí podzemok i s koreňmi. lomikameňového. anglicky: Greater burnet saxifrage.Apiaceae (Okolíkaté . triesloviny. Byľ je 64 . Drogu koreňového pôvodu treba veľmi starostlivo skladovať. bedrovníkový koreň. rusky: Bedrovník väčší je trváca bylina. BEDROVNÍK VÄČŠÍ BEDRNÍK VĚTŠÍ Pimpinella major (L. ktorá obľubuje kamenisté miesta a láme kamene. predmetom zberu je zväčša varieta s osobitným pachom (tzv. sacharidy. že v terapii sa nemusí robiť medzi nimi rozdiel. Usušené korene sú hrubé asi ako brko. miestami s trochu tmavšími bodmi.5 13 6. Chuť drogy je sladko aromatická. pričom tento pach ostáva droge veľmi dlho.4 % ) .5 0. 8 3 13 9.BEDROVNÍK LOMIKAMEŇOVÝ rastlinu. Zriedka žiadaná vňať sa zrezáva počas kvitnutia byliny (asi v júni až v septembri) a suší sa bežne ako silicová. väčšom. menšie množstvá izopimpinelínu. nerozkonárené. Radix tragoselini. ostrá a hrýzavá. páchnu osobitne silno až odporne aromaticky. spondínu a i. 4 1. ktoré sa po vykopaní dobre očistia a príp. Rastliny charakterizujeme každú osobitne. ČSN 86 6727 sa uvádza pri ďalšom druhu. Ich obsahové látky sú také podobné. umbeliferón. taliansky: Tragosellino maggjore. krátko omyjú. Koreň b.) Huds. Požiadavky ČSN 86 7018 na koreň — Radix pimpinellae: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Cudzie anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Obsah silice — najmenej v % I. Liečivé účinky bedrovníka lomi- kameňového vyzdvihol prakticky až Linné.

ktorú ČSN 86 6727 platí pre sušenú vňať b. dutá. droga — Radix pimpinellae (albae majoris). Podzemné orgány sa vykopávajú zo starších rastlín na jar (marec—apríl). Pomer zoschnutia je asi 2. väčšieho i lomikameňového — Herba pimpinellae: Znak Inak sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Akosť — najviac v % I. uvádza sa medzi cudzokrajnými drogami. má tvar ako malá žltá repa. najmä v jeseni. pričom obsahovou štruktúrou je takmer totožná s b. j. Silica so saponínmi podmieňujú použitie na uľahčenie odkašlávania. napr. viachlavicovitý. keď sa zberajú podzemné časti a z nadzemných sa zachová len málo. Ako pri všetkých zelerovitých rastlinách. Pre obsah horkých látok používa sa aj pri chorobách žalúdka. Historické údaje o b. holá.). saponíny. kloktá sa pri angínach.03—0. inde sa však z oficiálnej liečebnej praxe vylúčila. liekopis (ČsL 3) ju už ako oficinálnu neuviedol a do ČsL 2 sa zaradila ako paralelná (t. Rastlina sa navyše preslávila i ako výborný prostriedok proti moru a na ňu sa zrejme vzťahuje známe české úslovie: „Pijme pivo s bobkem. Ako väčšina zelerovitých rastlín je ľudovo aj močo- pudným prostriedkom. prstienkatý. starší tmavší. umbeliferón a i. s obsahom kumarínov BEDROVNIK VÄČŠÍ (pimpinelín. väčší bol slávnejší.5—3 : 1. lomikameňovým. častejšie v jeseni (september—október). Bedrovníkový koreň je starý a cenný prostriedok proti chrapotu a katarom. Koreň je cylindrický. plnohodnotná. sacharidy. Konkrétne omyly pozri pri b. Droga vo farmácii pochádza skoro výlučne z divo rastúcich rastlín.asi do výšky 1 800 m nad morom. nie náhradná) droga za známu myrhu (Gummiresina myrrha. bergaptén. Po vykopaní treba podzemné časti dokonale očistiť. ryhovaná. Nový čs. žalúdočnej čajoviny — Species stomachicae. suší sa bežným spôsobom ako silicová. živice. Radix saxifragae magnae. droga sa dávkuje 0. narýchlo omyť a ako silicovú drogu sušiť rýchlo v tieni. triesloviny. Drogu treba skladovať v tmavých. lomikameňovom možno vo všetkom vzťahovať i na tento druh. i tu je zámena veľmi ľahká. Drogy obsahujú predovšetkým zlatožltú silicu (výťažnosť je asi 0. plody sú dvojnažky. lomikameňovom. ba ešte skôr. belavý. Chutí aromatický a hryzavo ostro. lebo práve b. koncový lístok nepárno perovitých listov je jednoduchý i trojlaločnatý. zápaloch hrdla a pod. lebo rýchlo vlhne a často ju napádajú škodcovia. nebudeme mŕít!" Dodnes je v mnohých krajinách veľmi obľúbená (napr. v Nemecku). II. nebudeme stonat.4 % ) . dobre zatvorených nádobách.ostrohranná. jezme bedrník. niekedy je rozkonárený. najlepšie v plechovkách. tvorí spolu s predchádzajúcou súbornú drogu Radix pimpinellae. páchne osobitne balzamicky. Ťažisko indikácií leží v oblasti expektoračnej a stomachickej. zavádza sa do ČsL 4). Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvý májový koreň (D1-D2). hnedastý. 8 8 12 10 5 5 12 Stonky hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 8 65 . častejšie však tvorí zložku čajovín.5—3 g (pol lyžice) viacej razy denne na zápar. Z kvitnúcej rastliny sa niekedy zberá vňať (asi jún—september) — Herba pimpinallae. vretenovitý. Druh rozšírený u nás na pôvodných a polokultúrnych až kultúrnych lúkach a vo svetlých lesoch s alkalickým až mierne kyslým substrátom od nížin po subalpínske stupne .

). aj po zaviazaní nosa a úst cítiť v hrdle a v hrtane bolestivé pichanie. Antický starovek rastlinu poznal a v liečení používal pod názvom étera knikos. V stredoveku b. ktorý však má hladké listy a chutí jemne horko alebo s pestrecom (silybom) mariánskym (Silybum marianum (L. benedicta L. napr. 147. 30 kvapiek do pohára vody na kloktanie. Materiál sušíme v tenkých vrstvách v tieni na vzdušných miestach. Odřezáváme ich nožom alebo kosákom v dĺžke do 25-30 cm. francúzsky: Chardon bénit. ostnato zúbkaté. a to aj viacej razy do roka. anglicky: Blessed-Thistle. byľ pavučinovito vlnatá. lekársky slúžil ako jeden z hlavných prostriedkov proti pľúcnym chorobám a moru (benedictus . Pre bodliakovitý výzor sa vňať pri zbere zamieňa s pichliačmi (Cirsium Mill. s pichliačom zelinovým — C.. Scop. uplatňuje sa pri výrobe chýrnych benediktínok a v potravinárskom priemysle ako korenina. Pri zbere. ktorého listy a semená slúžili ako liek proti uhryznutiu škorpiónmi (v skutočnosti však išlo o požlt vlnatý — Carthamus lanatus L. že bedrovník účinkuje na maternicu. na pohár vody. španielsky: Cardo bendito. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20—40 cm.) — vzhľadom na pichľavý kalich kvetov. príp. 66 BENEDIKT LEKÁRSKY V súčasnosti sa rastlina dostáva viacej do likérnického priemyslu. Druh pochádza z južnej Európy a Prednej Ázie. lekárskeho v dnešnom zmysle sa začína asi od 16. Čajoviny č. 3 8 2 1 10 12 II. Vňať sa užíva aj ako stomachikum a diuretikum (pol lyžice na zápar. ostropes Nemecky: Echtes Benediktenkraut. Astrovité . 6 12 4 2 10 15 . U nás sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva.) alebo Calcatrapa (C.uvádza ČsL 2. BENEDIKT LEKÁRSKY BENEDIKT LÉKAŘSKÝ Cnicus benedictus L. Rastlina sa dlho pokladala za starodávne atraktulis. listy podlhovasto kopijovité. 2—3-krát denne).). stor. s tinktúrou nátržníka.) Gaertn. Pokusmi na zvieratách sa zistilo. Všeobecne rozšírené používanie b. Sušenie na slnku ČSN 86 6730 má pre vňať benedikta (Herba cardui benedicti) tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Osi hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I. oleraceum (L. taliansky: Cardo santo. 120. Bedrovník nemá nijaké vedľajšie nepriaznivé účinky. sa používa bedrovníková tinktúra kúpená v lekárni. 141. lanuginosa Lam.požehnaný). Z rastliny zberáme tesne pred kvitnutím bylinné vrcholy a listy (asi jún-júl). kombinuje sa napr. vnútorné listene majú často dlhé rozkonárené tŕne. Na vonkajšie účely sú jeho dávky dvojnásobné. že moderná systematika sa hneď nerozhodla na spoločnom pomenovaní benediktu a rastlina sa označovala ako druh rodu Centaurea (C. a najmä sušení rastliny si treba vziať rukavice. a preto sa niekedy užíva v kombinovaných prípravkoch na upravenie menštruačného cyklu (emenagogum). lebo rastlina pichá a chlpy dráždia sliznice. emend.).Asteraceae Ľudovo: bodliak požehnaný. maďarsky: Aldottbárcs (Benedekfu). Terminologické nejasnosti sa odrazili aj v tom. 209. pichľavé. žlté úbory s vonkajšími široko lupeňovitými listeňmi.) Scop. Na rok 1986 sa jeho pestovanie odporúčalo.

Všeobecne hluchavkovité rastliny sú si dosť podobné. a preto treba pri ich zbere dávať dobrý pozor.5—2. príp. ktoré pri sušení dozrievajú. choleretikum. 67 .. Spravidla sa užíva v zmesiach s inými drogami. vňať paliny a mäty piepornej . Droga chutí silno a trvale horko. Droga ďalej obsahuje sliz a veľa solí draslíka.). j. Uplatňoval sa najmä koreň. orvosi bakfii. červený čistec. vyššie dávky pôsobia dráždivo na obličky. Terapeuticky účinné látky reprezentuje silica (asi 0. t. Podobné indikácie má aj homeopatia pre esenciu (dil. Čajoviny č. Droga . stomachikum (podobne ako koreň horca — Radix gentianae). 74. Droga sa užíva predovšetkým ako amárum. V oficiálnej medicíne sa s drogou najčastejšie stretneme ako so zložkou žlčníkových čajovín.25 % ) . Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 (uvádza sa od 3 . podporuje trávenie. pri chorobách so zvýšenou teplotou. Pretože je začerstva lepkavá a má veľmi horkú chuť.d o 5 : 1). Už ľudový názov dáva tušiť okruh zámen — sú to druhy rodu čistec. 219.3 % ) . 5 . magnézia a vápnika. Betonika má podľa Plínia názov od národa Vetonov. a tým sa droga znehodnocuje.) Trev. Čerstvá šťava urýchľuje hojenie rán.nie je možné.Herba cardui benedicti.168. resp. treba ju sušiť oddelene od ostatných. plod rasce. 78. v hornej polovici bezlistá. anglicky: Betony. tvorbu tráviacich štiav a žlče. Obľubuje svetlé lesy. francúzsky: Bétoine officinale. V primeraných dávkach nemá nijaké vedľajšie účinky. hojný v južnej Európe. ďalšie zbery majú veľa byli. D 1). na okraji tupo vrúbkované. ako je Ungolen (cholagogum. Protistojné listy sú podlhovasto vajcovité. ako antibiotikum ničiace grampozitívne baktérie a vírusy. 241. ako metabolikum pol pohára medzi jedlom). španielsky: Betonica. alopecurus L. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bukvica.ako žlčníková čajovina. BETONIKA LEKÁRSKA Betonica officinalis L. ako močopudný prostriedok. ľahko vlhne a plesnie. ktoré priaznivo ovplyvňuje pôsobenie horkého seskviterpénového dihydrolaktónu knicínu (niekedy stotožňovaný s centaurínom a považovaný za azulénovú laktónovú horčinu) a ďalšie horčiny germakranového typu (cca 0.4 . ktorý čerstvý odporne páchne a vyvoláva dávenie. 1 až 1 a 1/2 lyžice na pohár vody a piť denne po 1/4 pohára pred jedlom pol hodiny. taliansky: Betonica. pece- BETONIKA LEKÁRSKA ne (hepatopatia) a poruchách trávenia (dyspepsia). Tehotným ženám sa nesmie podávať. byľ štvorhranná. najmä č. maďarsky: Orvosi tisztesfii. Syn. ktorý žil kedysi na úpätí Pyrenejí v Španielsku a ktorý ju vraj prvý liečebne používal. Plody sú tvrdky. slúži na posilnenie pri chorobách tráviacich ústrojov a pečene. Za najkvalitnejší sa pokladá prvý a druhý zber (listy a vrcholky pred kvitnutím — asi jún až august). kvetov. hnedá alebo lesná betonika Nemecky: Heil-Batunge. napr. ktorý však má iné morfologické znaky a nepríjemne páchne. na Slovensku hojný. podzemok rebarbory. uvádza sa aj vitamín B1 a kyselina nikotínová. rusky: BUKVICE LÉKAŘSKÁ Trváca bylina vysoká 30 — 90 cm. kvalita drogy sa znehodnocuje. pri reumatických ochoreniach. hepatoprotektívum) a s prísadou vo forme extraktu alebo tinktúry v dražé alebo v roztokoch ordinovaných pri chorobách žlčníka (cholecystopatia). resp. Ľudové liečiteľstvo má pre benedikt veľmi široké uplatnenie: na povzbudenie nervovej činnosti. a často si všímať aj drobné identifikačné znaky. lúky a relatívne suché stanovištia od nížin po horský stupeň. a to vo forme odvaru (0. Antickí Rimania používali druh B.5 g drogy. lesný (Stachys sylvatica L. zakončená hustým valcovitým klasom karmínových kvetov z papraslenov. 73. celkove ako prostriedok ovplyvňujúci látkovú premenu a i. potom triesloviny (asi 8 % ) . jej amid.: Stachys officinalis (L. lesostepi. rastlina mení farbu.

Ľudovo sa tiež pripravuje tinktúra a víno s betonikou (užíva sa 30—50 kvapiek tinktúry alebo 25—75 ml vína 2—3 x denne). Listová droga sa často znečisťuje prímesou bylí. 1715 rastlina sa nepoužívala vnútorne. Krok o blene vyhlásil. maďarsky: Beléndek. Ďalej obsahuje neprebádané horké látky. kvety po- merne veľké. Známy francúzsky fytoterapeut Leclerc r. predovšetkým triesloviny (až do 19 %). okrem č. odrezáva sa i s prízemnými listami (jún—august). na dolnom pysku nachovo bodkovanou korunou sú usporiadané do pretrhávaného klasu hustých nepravých praslenov a sú bez medoviny. Suché kvety pichajú! Pomer zosušenia je asi 5 : 1. nie príjemný pach. Po tomto období začal blen postupne prenikať do terapie. Ľuľkovité — Solanaceae Ľudovo: čertova zelina Nemecky: Schwarzes Bilsenkraut. ktoré vôbec nespáchal. anglicky: Henbane. ktorý sa prejavuje tým. sťahujúco. t. 1927 pripodobnil jeho účinky k ľuľkovcu zlomocnému.). V staroveku. 10 2 0. plodov a pod.). Herba stachydis officinalis. pre deti a mladistvých pri hnačkách 1—3 lyžice odvaru.až dvojročná bylina vysoká 30-80 cm. čo je medzi hluchavkovitými rastlinami zriedkavé. Známy bol aj účinok blenu na mozog. Pripravuje sa z nej esencia. 68 Betonika nemá nepríjemné vedľajšie účinky. Časté uplatnenie v ľudovom liečiteľstve majú aj spomínané druhy rodu čistec (Stachys L. pri liečbe dýchacích ciest. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. boha slovanského (keltského). lesného (S. v oficiálnej medicíne ostávalo jeho použitie úzko ohraničené. pri hnačkách s listom žihľavy. II) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Obsah alkaloidov — najmenej v % Akosť — najviac v % 3 5 10 1 14 20 10 0. Zvyčajná forma je odvar (asi 5 %. 1/2 až lyžicu drogy na pohár vriacej vody a mierne variť 5 minút. recta L. Oficiálna medicína drogu používa zriedka ako adstringens. Bylina tvorila nevyhnutnú zložku všetkých mastí čarodejníc a ľúbostných mastí milencov. chutí škrabľavo a horko. španielsky: Beleňo negro. V stredoveku nahradzoval pri lekárskych zákrokoch chloroform. ako píšu Plínius a Dioskorides. že človek stráca schopnosť ovládať svoje myšlienky a je schopný sa priznať aj k takým činom. že má „jméno od Bělena. jeho kvety so žltou. vydávajícího výpovědi zvláště v léčení" a jemu bola vraj rastlina zasvätená. má osobitný. orecha. Bylina kvitne v júni—septembri a rastie najmä na slnečných a krovinatých stranách. Požiadavky na akosť listovej drogy — Folium hyoscyami — riadia sa podľa československého liekopisu ČsL 2: Znak Polámané a sčerneté časti listov Iné časti materskej rastliny Rozdrobené časti (liekopisné sito č. j. Mal široký okruh upotrebenia ako zázračná bylina s opojnými účinkami lepšími ako ópium. v obryse vajcovité až objímavé. rusky: Jedno. nátržníka husieho a s plodmi čiernej bazy. Vňaťovú drogu skladujeme na suchých miestach. Vňať sa u nás pokladala za „zázračný prostriedok" pri urieknutí. Droga sa častejšie kombinuje. Expektoračný čaj sa sladieva medom. sedatívne. proti zápalom močových ciest a pri kataroch žalúdka a čriev. antiseptikum (na obklady) a dermatikum (omývanie pri nadmernom potení). Predmetom zberu a nákupu u nás býva kvitnúca vňať — Herba betonicae. zlej cirkulácii krvi a ochromení pohyblivosti údov. malé množstvo silice a betaíny (asi 0. Sprevádza vidiecke sídliská a taktiež menej frekventované komunikácie s udupanou hlinou a rumoviska.05 . Až do r. 3 — 5 g). možno piť aj bylinnú šťavu s medom (3 x denne čajovú lyžičku). Ľudovo sa uplatňuje predovšetkým ako prostriedok proti hnačkám. obracať ho netreba. Obsahuje podobné látky ako čistec. blen bol známy od najstarších čias ako liečivá a magická rastlina. pije sa 1/2 pohára 1—2x denne. taliansky: Guisquiamo. francúzsky: Jusquiame noire. Najbežnejšie sa aplikoval Oleum seminis hyoscyami — blenový olej zo semien.1 %). napr. rovný (S. pri kĺbových ochoreniach s vňaťou čiernohlávku. plod je viečkatá tobolka. so žľaznatochlpatým kalichom zakončeným niekoľkými zubmi. Lekári sa ho však báli ordinovať. lebo vedeli. vňaťou myšieho chvosta a i. Podobá sa niektorým konopniciam. že má prudké účinky. 20 4 1 13 12 2 Betonika je dobrá včelárska rastlina. Rastlina sa v staroveku volala aj apollinaris podľa boha Apolóna. ten istý odvar sa používa aj zvonka. Preto pôsobí adstringentne. ktorá sa uplatňuje ako v alopatii. listy tupo laločnaté. skorocelu.5 13 10 1 II. žlté. fialovo žilkované. odvarom sa omývala tvár pri neuralgii. Dnes je zastaraná.Droga sa hodnotí podľa dočasnej internej normy farmaceutického závodu (IN 5/82): Akosť — najviac v % Znak pre Herba betonicae Droga sfarbená ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný' v HCl I. dosť hojne v teplejších oblastiach. Druh je viazaný na suché a teplé polohy do 500 m nad morom. myšieho chvosta. Príbuzné jednoročné odrody blenu majú inak sfarbené kvety a obsah alkaloidov je v nich nižší. BLÍN ČERNÝ BLEN ČIERNY + Hyoscyamus niger L. Materiál sa suší v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste prirodzeným teplom (do 35 °C). pestovali ho aj v kultúrach (Dioskorides opísal 4 druhy).) je to č. sylvatica L.

U nás sa vyskytujú dva poddruhy. sa mu nie veľmi podobajú. celidon menší. španielsky: Celidonia menor. Zber listov (vňate) môžu vykonávať iba dospelí. a to za zachovávania všetkých bezpečnostných opatrení. pri stareckej traslavosti (tremore) a rozličných kŕčoch. na potlačenie pohybového (motorického) nepokoja. lebo sa ľahko zaparí. rýchle. orzaj. smrečín aj kosodrevín. potom atropín a skopolamín. Droga má omamný pach. Nachádzame ju aj na polokultúrnych a kultúrnych lúkach. blyšťok. Pomer zoschnutia je asi 1. BLYSKÁČ JARNÝ Ficaria verna Huds. je to však hrubšia bylina. pravidelné. kvôli tomu sa v septembri odrezávajú nie celkom zrelé tobolky. Je veľmi citlivá na skladovanie. do dobre zatvorených nádob. bučín. že jeho jedovatou šťavou napúšťali Galovia svoje šípy. Príbuzný a veľmi podobný druh . Niekedy treba zberať semená — Semen hyoscyami. niekedy rozkonárené. krtičník menší. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia. rozhodne nie súčasne s nejakou nejedovatou rastlinou. na koreňoch nemá hľúzky a kvet obsahuje veľké okvetné lístky. čočka. rúpník. prípadne s hladinou spodnej vody aspoň 2 m pod povrchom. Alkaloidy pôsobia silne na ústredné nervstvo. uvádzaný v ČsL 2. Nemecky: Fruhlings-Scharbockskraut. podľa čoho dobre 69 . francúzsky: Ficaire renuncule. Blenový olej — Oleum hyoscyami. uvádzané mnohými svetovými liekopismi ako oficinálne. sčasti kyjačikovité a zhrubnuté. alkaloidný obsah drogy je totiž v porovnaní s inými zdrojmi dosť nízky. teda do výšky asi 1800 m nad morom. Syn. maďarsky: Saláta szironták.2: 1. dozrievajú v guľovité nažky so zobáčikom. Po usušení je najlepšie ihneď ju odoslať do zberne.BLEN ČIERNY veľkú jedovatosť môže drogu a prípravky predpisovať iba lekár. Pomer zoschnutia je asi 6-7 : 1. najmä vo vyšších polohách. taliansky: Celidonia minore. blýskavé kvieťa. slúžil po rozotieraní na miernenie bolestí (napr. kvety žlté. srdcovité až obličkovité. najmä v lužných lesoch a na tienistých miestach. je záružlie močiarne (Caltha palustris L. v tieni. anglicky: Pilewort. Je bežná v stupňoch dubín.kvitnúci tiež skoro z jari. Ak nemáme rutinu.). neobracajme. Korene sú sčasti niťovité. v tenkých vrstvách. zúbkaté alebo vrúbkované.Folium hyoscyami (prípadne celá vňať — Herba hyoscyami). po puknutí sa z nich vytriasajú semená. ostrú a horkú chuť (nesmie sa ochutnávať). krvavník menší. rúpové korenie.) Plínius napísal. Po odkvitnutí v pazuchách listov ostávajú rozmnožovacie pacibuľky. Droga je predovšetkým surovinou na izoláciu jednotlivých alkaloidov.Ranunculaceae Ľudovo: babí blysk. Zber sa robí v čase kvitnutia rastlín (asi jún—august). Pre ich Trváca bylina vysoká 10—30 cm. rusky: - ORSEJ JARNÍ Liečebne sa používajú predovšetkým listy . ordinovaná podobne ako v bežnej medicíne (alopatii) blen a podlieha tiež predpisu lekára (dil. Rastie na mierne kyslých až neutrálnych hlinitých pôdach s veľkou vodnou kapacitou alebo na stanovištiach občas a dočasne zaplavovaných. materiál nesmieme nechať dlho na kope. byle poliehavé až priame. Náš liekopis ČsL 3 ho už neuvádza. Celé konce byli odrezávame nožom alebo kosákom. Inak patrí na oddelené miesto. jednotlivé. listy stopkaté. Sušíme ho oddelene od ostatných rastlín. D 3-D 4).: Ranunculus ficaria L. reumatických). ktoré sa nechávajú na slnku dozrieť. Droga sa zberá osobitne. O iskerníku obličkolistovom (Ranunculus thora L. Iskerníky a blyskáč dobre poznali už v antike. Mate- riál sa najlepšie usuší pri umelej teplote (medzi 30-50 °C). Terapeuticky účinné látky oboch drog sú prudko jedovaté alkaloidy — hlavný je hyoscyamín. manna. Iskerníky. a to zvyčajne ako prostriedok proti astme. Iskerníkovité . medzi ktoré ho niektorí botanici zaraďujú.

maďarsky: Foltos burók. rusky: - Jedno. inak ešte saponin (fikarín). Vykopáva sa v jeseni (september). anglicky: Hemlock. všivec Nemecky: Gefleckter Schierling. Protoanemonín podmieňuje toxicitu mnohých z nich. kde bezmála všetci zástupcovia obsahujú už spomínaný jedovatý laktón protoanemonín vznikajúci z glykozidového predstupňa a prechádzajúci ľahko do neúčinného dimeru anemonínu. O najčastejšom — tradičnom ľudovom upotrebení najlepšie hovorí nemecký názov Scharbock . pôvod dnešného českého 70 názvu je nejasný). ako sa spomínalo v historikkom úvode. Protoanemonín je látka iritujúca pokožku a jeho toxicita spočíva asi na inaktivácii SH-skupín enzýmov. ficaria sa vytvorilo podľa podobnosti hľúzok na koreňoch s chorobnými výrastkami (bradavkovité kožné útvary . taliansky: Cicuta maggiore.extrakt a ten sa pridáva do masti (asi 15 % ) . ktoré sú v zástupcoch čeľade inak časté. V lekárstve boh' vtedy oficinálne a uznával sa hlavne Hippokratov iskerník ázijský (Ranunculus asiaticus L. nie je natoľko jedovatý — zrejme preto. no v ľudovom liečiteľstve i v homeopatii väčšmi používaná časť rastliny je koreň s vňaťou. Zaujímavé je. španielsky: Cicuta mayor. šťava z koreňov zmiešaná s medom sa dávala na bradavice. Vňať sa používa častejšie. zvyčajne sa nesuší. tiež však iba mladá a čerstvá.skorbut. i. Robilo sa to prikladaním rozdrveného čerstvého lístia a koreňov alebo zasypaním konečníka práškom. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ BOLEHLAV PLAMATÝ + Conium maculatum L. Jej výťažok sa o. červenkas- . že jeho prítomnosť vylučuje akumuláciu izochinolínových alkaloidov. všivák. a preto Matthiolus v zmysle učenia o signatúre pripisoval blyskáču osobitnú moc pri liečbe hemoroidov. Podobne sa používa aj tekutý alebo suchý extrakt proti hemoroidom. rastúci aj u nás. potom príkru chuť. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: rozpuk.až dvojročná bylina vysoká 100-200 cm. Latinské označenie blyskáča (Ficaria verna) je historicky zdôvodnené. Koreň je hrubý asi ako brko. aplikuje pri kožných ochoreniach.lastovička azda preto. V homeopatii sa používa čerstvá vňať na prípravu esencie a má tie isté aplikácie. byľ holá. obohacovala vitamínové kúry (iba v malom množstve ako korenistá prísada) alebo slúžila ako metabolikum. Používal sa zvonka na svrbivé svrabovité vyrážky. samozrejme. že práve blyskáč. Čerstvá vňať oddávna slúžila ako zdroj vitamínu C na jar pri jeho nedostatku. ojedinele sa suší bežným spôsobom (pomer zosušenia je asi 6 : 1). Rastliny sa vtedy v gréčtine súborne nazývali batrachion. svinská voš. zvonka sivý. Ľudovo sa dodnes teší veľkej vážnosti. Pomenovanie menší lastovičník mal blyskáč veľmi dlho — tak ho nazýval aj Matthiolus (česky celidona menší alebo soupové korení. čo si Rimania zlatinizovali na ranunculus. Vňať obsahuje na jar dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). Farmaceutický zriedka. že pred kvitnutím je ho vo vňati málo (nachádza sa v koreni). že rozkvitá s príletom lastovičiek). počas kvitnutia rastliny má veľmi ostrú. S blyskáčom to bolo však komplikovanejšie: gréckym lekárom bol známy . rastlina čeľade iskerníkovitých. mäsitý. Chutí slano a menej ostro ako koreň. pričom sa vidí. trhá sa pred kvitnutím byliny (marec —máj). Francúzsky liekopis aplikuje extrakt z drogy pri hemoroidoch a ťažkostiach podobného druhu a oživuje tým starú slávu jeho upotrebenia. batrachos i rana značí žabu.Theofrastos i Dioskorides ho nazývali chelidonion to mikron (od chelidon . Už Dioskorides porovnával hľúzky na koreňoch s pšeničnými zrnami — keď ich odplaví príval. bez pachu.BLYSKÁČ JARNÝ vedeli o jeho toxicite.). zmiernenie bolestí a pod. ostanú v naplavenine a na budúcu jar z nich vyrastie nová rastlinka. francúzsky: Grande cigue. intoxikácie sú zriedkavé — zväčša k nim dochádza u zvierat konzumujúcich krmovinu so značným podielom rastlín s jeho obsahom — seno už toxické nie je. liečebne overenú. príležitostne na kožné vyrážky.kondylómy). Radix et herba ficariae (seu Chelidonii minoris). ale čerstvý sa spracúva na výťažok . na zastavenie krvácaní. kyselinu fikarovú a trieslovinu. Rastlina sa dávala do zmesí jarných šalátov.

Najdôležitejšou obsahovou látkou bolehlavu sú jedovaté piperidínové alkaloidy — najviacej je ich v plodoch (vo vnútornom oplodí. a preto sa ľahko rozpadnú. pôsobí ochromujúco na pohybové nervové zakončenia. až priveľmi. s pošvami. ale tým nebezpečnejšou prímesou iných. tetucha kozia — Aethusa cynapium L. Sú asi 3 mm dlhé a rovnako široké. Smrť nastáva ochrnutím dychu (pri plnom vedomí).. (majú celkom iný pach) a podobná halucha — Oenanthe L. kvitnúce časti a listy (jún—júl). rebrá im rovnomerne vynikajú. po dosušení v teple sa plody vytriasajú a nechajú bežne sušiť v tieni (čas zberu asi august—september). že na jed bolehlavu sa dá postupne navyknúť. 1760 a neskôr sa do terapie zaviedli aj jeho plody. Druh rastie v húšťavách. sa odrezávajú celé vrcholce rastlín. Časté sú zámeny plodov — treba si všímať ich opisy. bez stopiek (napr. Vlastné medicínske použitie bolehlavu sa datuje asi od r. Rastlina hojne rástla medzi Aténami a Megarou i na Peloponéze. hrubé byle sa odstraňujú a materiál sa rýchlo suší prirodzeným teplom. Plod má na priereze nápadne žliabkovito vykrojený výživný bielok (endosperm). okolíky zložené z 8 — 15 okolíčkov. sivozelené až hnedozelené dvojnažky. Droga chutí odporne slano a horko. okrem neho sú tu jemu príbuzné látky (koniceín. Príznaky otravy skoro s klinickou presnosťou opísal Platón. 1. pomer zosušenia je asi 5. Pri zbere plodov — Fructus conii. podobajú sa mu všetky krkošky — Chaerophyllum L.5 : 1. cicuta). Antickí lekári poznali bolehlav (koneion. vôbec nemá (neobsahuje totiž vôbec silicu). Zámeny medzi rastlinami z čeľade zelerovitých sú časté. sú krídlaté a na okraji jemne poprehýbané. Listy trojito perovito zložené.. plody sú visiace dvojnažky (podrobný opis plodov v ďalšom texte).) Scop..5 %. na rumoviskách pri osadách. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . potom rozpuk jedovatý — Cicuta virosa L. kde je osobitná koniínová vrstva). Pre podobnosť možno bolehlav zameniť s čechricou voňavou — Myrrhis odorata (L. že bolehlav netvorí súvislejšie porasty). Kvety drobné. kôprovníček — Mutellina Wolf zasa iba na vysokých horách. dutá. kozy a ovce sú menej citlivé. a to rovnako jeho liečivé schopnosti. na ktorej vyvolávajú svrbivé vyrážky. prvý raz ho použili za vlády tridsiatich tyranov v Aténach (r.). Už vtedy bolo známe. ktoré zväčša patria do rovnakej čeľade (zriedkavou aj preto. horné sediace. ako aj jedovaté vlastnosti. bravy zasa opačne. v tomto prípade je situácia niekedy dosť ťažká a najlepšie sa dá riešiť pomocou mikroskopických preparátov. vajcovito-gulaté. ČsL 4 vylučuje jeho prímes v anízovom plode chemickou skúškou.) a r. živých plotoch. Treba dávať pozor najmä na zámeny nejedovatých druhov s jedovatými. Koniín má podobné účinky ako indiánske šípové jedy — kurare. prv časté prímesi v aníze však už nie sú). zápary zo zelerovitých plodov sa používajú najmä v detskom lekárstve a čaje sa pijú ako vetropudné. Po dozretí stoja proti sebe takmer polmesiačikovito. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ Na lepšie odlíšenie uvedieme opis plodov bolehlavu: sú to celkom lysé. rastie len na zamokrených miestach. spravidla na teplejších stanovištiach do 1 000 m nad morom. V staroveku poznali bolehlav aj ako popravný nástroj (Grécko a Perzia). resp. všetky sú na spodnej strane listov ochlpené. 399 ním usmrtili Sokrata. ktoré majú prakticky všetky zelerovité rastliny. 404-403 pred n. biele. do ktorej sa asi primiešavalo ópium.toškvrnitá. Ako liečivo sa často používala čerstvá šťava. Z farmaceutického hľadiska sú plody ako droga zriedkavou. najmä silicových rastlín. kde sa bolehlav už nevyskytuje. kroviskách. Dobytok. aníz je spravidla stopkatý. celkove asi 3.. Prežitie intoxikácie v gravidite má teratogénne účinky (vývin znetvorenín u mláďat). Drogy i alkaloidy bolehlavu slúžili 71 . Alkaloidy sa výborne vstrebávajú sliznicami i kožou. Na farmaceutické účely sa niekedy zberá vňať — Herba conii. silicové kanáliky. metylkoniceín a i. najznámejší alkaloid je koniín.

na byli vajcovité. Antika asi borák nepoznala. anglicky: Borage. ktoré sa hojne používajú v ľudovom liečiteľstve a z toxikologického hľadiska. 16 4 2 12 15—20 5 . ako majú vyzerať všetky rastliny patriace do tejto čeľade. indikovaná ako kedysi koniín. i keď jeho pôvod sa bežne kladie do južnej Európy. lebo alkaloidy sú prchavé. pri duševných chorobách a pod. s pôvabnými modrými kvetmi. francúzsky: Bourrache officinale. BRUTNÁK LÉKAŘSKÝ Borago officinalis L. Bolehlav uvádzame najmä pre možnosť nebezpečnej záměny s liečivými zelerovitými rastlinami. Má nápadné modré alebo biele stopkaté kvety s krátkou korunnou rúrkou. Naši zástupcovia čeľade borákovitých sú byliny. Vyznačujú sa komplikovaným spôsobom dávkovania. oharková zelina. rusky: BORÁK LEKÁRSKY BORAK LEKÁRSKY Jednoročná bylina vysoká 3080 cm. ich obsah v rastlinách značne kolíše a okrem toho majú nepríjemné vedľajšie účinky. čo vari nebude presné. Sprengel (t 1833). Veľmi zriedka sa v nížinách pestuje ako zelenina a vo voľnej prírode splanieva. burák. 8 2 1 12 15—20 3 II. Dnes sú však zastarané. že akékoľvek terapeutické experimenty s bolehlavom v ľudovom liečiteľstve sú zakázané a prípadné použitie je dôsledne vyhradené iba lekárovi. listy prízemnej ružice stopkaté. napríklad čapíkmi (supozitóriami) s obsahom koniínu sa lekári pokúšajú ovplyvniť inak neutišitelné bolesti pri ochoreniach predstojnice alebo niektorých chorobách nervového pôvodu (neuralgie). kvety tvoria riedke závinky a sú s listeňmi. sediace. borák poznali Arabi. Druh pochádza z južnej Európy. V homeopatii sa z rastliny pripravuje tinktúra a esencia (dil. Zámena medzi nimi je veľmi ľahká a častá. radosť srdca Nemecky: Borretsch. plytko vykrajované až celistvookrajové. byľ riedko štetinato ochlpená. Ako ČSN sa týka iba vňate (ON 86 6828): však napísal v jednom zo svojich diel vynikajúci nemecký botanik C. najmä ich najslávnejší lekár Ibn Sina. španielsky: Borratza. Netreba azda upozorňovať. z ktorej vyčnievajú tyčinky s neplodnou polovicou. taliansky: Borragine.v minulosti ako upokojujúce prostriedky — proti kašlu i astme. maďarsky: Kerti borágo. niekdajšie použitie pri rakovine je celkom neopodstatnené. preto treba dať pozor na opisy a vyobrazenia. známy skôr pod menom Avicenna (žil Akosť — najviac v % Znak Ináč zafarbené časti drogy ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. priama. Práve borák je z botanickej stránky vzorom. Gurkenkraut.). majú na stonke i listoch tuhé drsné chlpy (preto sa označujú aj ako drsnolisté) a sú si navzájom podobné. D 4). Zo všetkých borákovitých je najznámejšia nezábudka 72 (Myosotis L. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: atlacier. rastlina sa používa podobne ako v alopatii. Dnes sa iba niekedy upotrebúva izolovaný koniín.

Kvitne asi v máji až v septembri. na upokojenie a ako metabolizujúci prostriedok. slnečnice a s vňaťou komonice. „Vykiadzali sa ňou obydlia a zaháňali hady".5 0. Pri manipulácii so suchou drogou treba trochu opatrnosti — suché kvety pichajú. Borák sa u nás kedysi hojne pestoval v záhradkách ako korenina a zelenina. Drevina so širokým ekologickým rozpätím. kvety dvojdomé. anglicky: Juniper. kvetu pagaštana. a to pre schopnosť vylučovania potu. jadlovec. zložená prevažne z terpénov (pinén. Droga má aj vonkajšie použitie na hojenie rán. sabinén a i. Zväčša sa používa ako protektívum. 25 1 1 20 6 0. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej Anorganické prímesi Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. borovička. živice. derivát purínu. horčiny. drevo obsahuje i trochu živice. kyselina askorbová.). plody jej obsahujú v množstve asi 0. maďarsky: Boróka.5 20 5 1 0. musí sa olúpať. O pôvode pomenovania boráka jestvujú spory. V staroveku sa občas používali červenoplodé a grécke druhy borievky a aj b. hojná i v subalpínskom stupni. Dnes plody tvoria surovinu na výrobu borovičky. robí sa v rukaviciach (september—november). Tvrdenie bude však asi tiež omylom.). Niekedy sa vyrába aj borákové víno (obyčajnou maceráciou). Najpravdepodobnejšie vyzerá zdôvodnenie talianskeho botanika L. keď Arabi zaviedli slávne liečivo: borievkový lekvár — Roob juniperi. B. reumatikkých ťažkostiach. Tu sa pripravuje macerát (asi 8 %) alebo odvar. Juniperus communis L. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chránenú pred svetlom a vlhkom. Široké a významné použitie pre plody našiel až stredovek. odvarom sa niekedy prifarbujú zeleninové konzervy. Zápar sa nechá stáť asi 15 minút a pijú sa 2-3 šálky denne.0 g ako mace- Požiadavky na plodovú drogu uvádza ON 86 6610 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté. že jej listy poskytujú chutný korenistý šalát. sacharidy a stopy silice. minerálne látky (najmä dusičnan draselný a soli vápnika). jalovec Nemecky: Gemeiner Wacholder. Rastlina sa pestuje hlavne preto.5 0. a to v začiatočnom štádiu kvitnutia (máj-jún až september) alebo len listy — Folium boraginis. kvitnutie trvá približne mesiac. Najlepší zber plodov je ručný. na potné kúry.5 II.2 %) a azda i alantoínu — látky podobnej močovine.5-2. ktorý má príjemnú uhorkovú chuť. Palmu. Zberá sa vňať — Herba boraginis. kožných vriedkov. Liečebné upotrebenie rastliny nie je veľké.5 0.v rokoch 980-1036). Zber sa robí do vzdušných nádob. Vňať má osobitne príjemnú chuť — asi ako uhorky a podobný slabý pach. organické kyseliny a triesloviny. hlavne v ľudovom liečiteľstve a homeopatii. drevo v tomto smere pôsobí slabo (dávka je 0. ihlice dlhé až 2 cm. nedozreté plody Časti konárikov. prípadne kvet — Flos boraginis. usporiadané v trojpočetných praslenoch. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 . Na poli sa ľahko zvrhne na divú formu a stáva sa z neho burina.5 73 . Okrem toho sú v plodoch sacharidy. španielsky: Enebro. kvety voňajú medom a chutia nevýrazne. kvetom bielej hluchavky a so šípkami. Cyprusovité — Cupressacea Ľudovo: borovec. Z nazberaných plodov sa odstránia nezrelé a nevyvinuté. JALOVEC OBECNÝ BORIEVKA OBYČAJNÁ Úzko ihlancový ker. Je aj dobrým krmivom pre dobytok. v SSR nie. ktorý sa po krátkom zavarení (3-5 minút) nechá stáť prikrytý asi 12 minút a vhodným spôsobom prikladá (prípadne sa prikladajú priamo čisté rozdrvené listy). pôvodný je asi iba v južnom Španielsku. francúzsky: Genévier commun. Jeho mednatosť je vysoká. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvých listov.5 20 4 1 0. V ZSSR ho používajú na rozhojnenie včelej paše okolo úľov.Fructus (Bacca) juniperi a zriedka drevo — Lignum juniperi. pretože ide o nesprávne prenesenie pomenovania boyhlosson na borák (Dioskorides ním označil borákovitú rastlinu smohlu modrú — Anchusa azurea Mill. čo sa prejavuje diuretickým účinkom. listom ibiša. 15 0. pretože sú citlivé na zaparenie. Významná je prítomnosť rozpustných kremičitanov (do 2. ďalej pri zápaloch močových ciest. vrstvia sa maximálne do výšky 20 cm. Predmetom zberu a nákupu je u nás stále oficinálny plod . rusky: . Pomer zosušenia sa pohybuje v zvyčajnom rozpätí. nenakupované — zberá sa vo februári—marci. potom triesloviny (asi 3 % ) . ihličie a pod. najmä pri kašli a krčných chorobách. nechtíka. V terapii sa využíva dráždivé pôsobenie silice na obličky. Materiál sa najlepšie suší umelým teplom (do 35 °C). taliansky: Ginepro. obyčajná je v Čechách celkom chránená. Borievka má jemne aromatický pach a slabo korenistú chuť. s rumančekom.7 1 1 ČsL 4 15 0. že vzniklo z arabského abon a rach — otec potenia. Materiál sa opatrne suší v tenkých vrstvách v tieni (teplotou do 40 °C). Plody modročierne galbulusy. vňaťou repíka. napísal Plínius. Podstatnú časť účinných obsahových látok tvorí sliz (až 30 %).5 0. Plesnenia drogy sa netreba obávať. Z obsahových látok drog je liečebne najvýznamnejšia silica. saponín. ktorá sa zúčastňuje na stekuťovaní sekrétov z rán a umožňuje tvorbu nového zdravého tkaniva. pri zápaloch sa kombinuje s koreňom kostihoja. Ľudové liečiteľstvo používa drogy pri ochorení dýchacích ciest. dosahuje až 200 kg/ha a kvitne už asi mesiac po výseve. Uprednostňuje suchšie pôdy na výslnných miestach. obyčajná. drevo iba v stopách. ihličie a pod.2—2 %. Bratom borovičky je anglosaský gin a príbuzný je francúzsky geniévre alebo nemecký Steinhoger. na obklady s listom skorocelu. niekedy viackmeňový. chronických vyrážok a popálenín. kyselina askorbová. Drevo zberáme iba na výslovnú objednávku — suší sa bežným spôsobom. dozrievajú v treťom roku. Ako jej prvý výrobca sa uvádza Šebastián Laur zo Spišskej Belej. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1. Drogy sa dávkujú vo forme záparu v množstve 2 — 3 g kvetovej drogy alebo 8 —10 g vňaťovej (listovej) drogy (1 a 1/2 až dve lyžice) na pohár až dva vriacej vody.

Majú aj dezinfekčné účinky. španielsky: Pino negro.5 g drogy v jednej dávke). Borovice vtedy používali hlavne na stavbu lodí. Názov kosodrevina je odvodený od kosých. sestry našej tatranskej limby (Pinus cembra L. 65. Dáva sa i do osviežujúcich kúpeľov (100 až 200 g na liter odvaru) a protireumatických aj iných prípravkov. sibírskej (Pinus sibirica L. rusky: . horskej sa v histórii zle pátra. Drogy sa neužívajú samotné. stomachické a aj ako cholagogum. ako sú Alpy. Ich vyššie dávky a dlhšie užívanie poškodzuje obličky. a to najmä v oblasti Tirolských Alp. že kosodrevina rastie vo vysokohorských oblastiach. listy — ihlice sú dlhé 5—8 mm. metabolických čajovín. že semená b. 10 1 15 7 2 II. kedrové mlieko alebo kedrová sladká smotana 74 .živa silicu alebo jej liehový roztok.KOSODŘEVINA Pinus mugo Turra subsp. Pino montano. vytvára samostatný kosodrevinový stupeň. Rastie v subalpínskom stupni na rôznych substrátoch. ktorí ním označovali všetky ihličiny podobné borovici (Gréci ich rozlišovali lepšie). hlavne diuretické. Homeopatia má podobné použitie pre esenciu pripravenú z čerstvých plodov. krivých konárov. Plody sa uplatňujú aj vo veterinárstve. Niekedy slúži aj ako diaforetikum a prísada do urologikkých. odkiaľ má aj pôvod jej meno Mugo alebo Mugus. aká je oficinálna napr. KLEČ HORSKÁ . anglicky: Mountain Pine. Kvety jednodomé. Zámeny sú veľmi nepravdepodobné . pumilio (Haenke) Franco Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: kosodrevina Nemecky: Berg Kiefer. Čajoviny č. 102. južné a severné Tirolsko a Horné Bavorsko. j. Obsahujú až 35 % výborného oleja. Oficiálna medicína na tieto účely pou- Borievkové drevo — Lignum juniperi — sa hodnotí podľa požiadaviek ON 86 7210: Akosť — najviac v % Znak Kusy dreva so zvyškami kôry Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 1. denná dávka silice je 2—5 kvapiek. Po b. zamladi vzpriamené. ktorá sa destiluje pomocou vodnej pary z ihličia a mladších konárikov. 3.).). t. antireumatických a tzv. taliansky: Mugo. vyvolávajú krvácanie. ako ju tu nazývajú. Stade pochádza väčšina materiálu na silicu. u nás Karpaty. ktorý slúži aj na masáže alebo ako žalúdočný a vetropudný prostriedok. oddávna sa však z ihličia destiluje silica. samičie tmavočervené. ktoré sú na konci vystúpavé. samčie v zlatožltých vajcovitých klasoch. Pino pumilio. 15 1 15 7 2 Ker alebo strom s poliehavým kmeňom i konármi. sú olejnatým potravinárskym orieškom (aj olejnaté semená limby sú jedlé) a nazývajú sa kedrové oriešky. opadajú po 3—9 rokoch. Dávky pre dokonale zdravých na obličky a negravidné ženy sú 1 kávová lyžička drogy na zápar dva razy denne (ČsL 4 uvádza perorálne na zápar 0. Plodová droga je často zložkou diuretických čajovín. ale v kombináciách. Je málo známe. vyrastajú po dve. aj v ČsL 4 — Species diureticae. 169. krvčistiacich. Používanie plodov je zhruba analogické. V ZSSR sa kedrové oriešky používajú v cukrárstve a konzervárenskom priemysle. ktorý sa po vylisovaní za studena používa predovšetkým v potravinárstve. francúzsky: Pin nain. Už názov rastliny hovorí. po dozretí v treťom roku ovisnuté. Plody šišky.KOSODREVINA BORIEVKA OBYČAJNÁ rát alebo zápar). BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ . Názov pinus je známy od starovekých Rimanov. maďarsky: Henye fenyo.

10 g liehu — na inhaláciu).3 na konci konárikov. čierna — P. taliansky: Pino di scozia.je bezfarebná tekutina s príjemnou vôňou. Oleum pini pumilionis — silica kosodreviny . Vynašiel ho vraj okolo r. Jedia sa surové (chutia ako mandle) a zužitkúvajú sa aj v cukrárstve. reumatizme a pod. organické soli a živice. BOROVICE LESNÍ BOROVICA LESNÁ . prípravok so silicou kosodreviny je Inhalol pini (kvapky používané na inhaláciu pri kataroch dýchacích ciest alebo riedené s teplou Vincentkou 1 : 20 až 1 : 40) a roztok Inhalex. ktoré sa používajú na natierame chrbta. samčie žlté. slúžia na uľahčenie odkašlávania alebo do esencií na zlepšenie ovzdušia v uzatvorených miestnostiach a sálach. proti závratom. Oproti terpentínovéj silici má výhodu v menšom obsahu dráždivého pinénu. má však dlhšie ihlice. Pripravujú sa aj viaceré mazadlá či masti. Najjednoduchší spôsob aplikácie je pol kávovej lyžičky v štvrť litri horúcej vody .. opadávajú po 2 — 3 rokoch. Za účinné sa ešte rátajú silvestrén a kadinén. francúzsky: Pin sylvestre. V 17. Časté sú kombinácie silice s mentolom a i. Oleum pini pumilionis vyvoláva Pinus sylvestris L. Z limby sa vtedy pripravoval limbový olej. 0. Ihličie obsahuje aj triesloviny. plody sú šišky a dozrievajú v druhom roku. nositeľom vône je predovšetkým bornylacetát. s rozpukanou kôrou.KOSODREVINA vonkajšie prekrvenie. olejnaté semená pínie (Pinus pinea L. ČsL 4 má silicu oficinálnu. nigra L. Ihlice vyrastajú na konároch po dve.BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ . smrekovca. i na mokrých rašeliniskách typu vrchovísk. sú lahodnou a výživnou pochúťkou. Súčasne sa jej dobre darí na vápencových bralách. ktorý sa po zaparení nechá stáť asi 20 minút prikrytý. silno voňajúce karbonylové zlúčeniny nie sú bližšie známe. znáša kyslé i zásadité substráty (pH 4—8). ktoré je miestami ľudovým prostriedkom s podobným použitím ako silica destilovaná vodnou parou (užíva sa vnútorne: asi 5 % zápar z ihličia. stor. Silica kosodreviny patrí do skupiny ihličinových silíc (destilátov z čerstvého ihličia. 1640 kežmarský lekár Kristián Augustín de Hortis a vyrábal sa hojne všade na Spiši (Oleum seu Balsamum hungaricum). Príbuzná je b. boleniu zubov a i. limonén. Oleje sa používali najmä proti „prsným ťažkostiam". borka šupinovito odpadá.). na vresoviskách. obyčajne v pásme dubín. Kvety jednodomé. Z kosodreviny možno celý rok zberať ihličie.SOSNA získané rozotieraním semien vo vode. V stredomorskej oblasti sa podobne využívajú pinelky — pignolky čiže píniové oriešky.inhalovať lievikom. hučaní v ušiach. ktorý vraj náhodou vynašiel slavkovský učiteľ Gašpar Donati r. výhonkov alebo plodových šišiek smrekov. v dolnej časti kmeň hrubý. pri nachladení. pri chorobách dýchacích ciest. Ostatné účinky má podobné ako silica z borovice lesnej alebo eukalyptová silica (pozri cudzokrajné drogy). Všetky dráždia kožu. miestami zasahuje aj do pásma bučín až smrečín. pri kolike. sosna obyčajná Nemecky: Gemeine Kiefer. pŕs a pod. maďarsky: Erdei fenyo. po oboch stra- 75 . Upevňuje viate piesky a bežne sa pestuje ako úžitkový lesný strom. rusky: . 0. - Strom vysoký až 40 m. zvonka na kúpele: 20 % zápar na 2 litre vody — vyliať celé do kúpeľa). felandrén a rad ďalších — asi 25 významných zložiek. okrem toho je prítomný pinén. Výrobou týchto olejov u nás silne utrpeli porasty limby a kosodreviny. borovíc). pijú sa 2—3 šálky denne. samičie zelenkasté. Čs. počas veľkého rozšírenia olejkárstva u nás.. 1676. jednotlivé alebo po 2 .5 g mentolu. (napr. dávajú sa do kúpeľov. Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: borovica. . Sosna je nenáročná drevina. anglicky: Scots Pine. španielsky: Pino Silvestre. Silica sa uplatňuje predovšetkým na inhaláciu pri ochorení dýchacích ciest. na plytkých pôdach aj na skalách. Nachádzame ju na suchých pieskoch.5 g eukalyptovej silice. Oficiálnym využívaním výluhov z kosodrevinového ihličia sa preslávili kúpele v Spišskej Belej (okres Poprad). stretávame sa s kosodrevinovým olejom ako s nevyhnutnou súčasťou olejkárskej výbavy. 2 g kosodrevinovej.

. med je tzv. Niekedy tvorí súčasť tzv. najlepšie umelým teplom. je známy oddávna. upravuje a používa sa najmä v technike.SOSNA nách rovnako tmavozelené a väčšie šušky. a to v marci—apríli. ale nie všetky sú vhodné na získavanie balzamu. ktorá sa ešte ďalej čistí (Oleum terebinthinae rectificatum) a neprchavú. ktorú tvorí najmä živicovitý zvyšok — kolofónia (Resina colophonium). lesná vlna. Skladovať sa môže iba v dokonale zatvorených nádobách. že sa asi pol kg čerstvého ihličia namáčalo deň v dvoch litroch studenej vody a potom asi hodinu sa povarilo. Včely ho zbierajú iba pri nedostatku. z európskych je to najmä P. Terpentínová silica sa používa predovšetkým ako známe rozpúšťadlo lakov či farieb. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. Veľmi aromatický živicový pach a horkokorenistú chuť majú aj ľudové používané pupene zo smreka obyčajného (Picea abies) a z jedle bielej (Abies alba Mill. bez živice. V staroveku sa na ihličiny hľadelo prakticky: drevo tvorilo stavebný materiál a bralo sa to. pri lámke a pod. Sosna je dôležitá aj inak. Predmetom zberu sú konce konárikov — jarné výhonky. Gréci však lepšie rozlišovali ihličiny. vydanie). čo sa podobalo borovici. kedysi toto pomenovanie bolo vyhradené len pre produkt z ostrova Chios (cyperský balzam). Zber sa robí iba za slnečného počasia. spadkového i listového pôvodu a množstvo medovice závisí od klimatických podmienok. boli to jednoducho latinské abies alebo grécke elaté a pinus . príp. Spracúva sa väčšinou pomocou destilácie na dve frakcie: prchavú — tvorí ju terpentínová silica (Oleum terebinthinae). Pri prípadnom jarnom zbere výhonkov treba dávať pozor aj na smrek obyčajný (Picea abies (L. Najlepšie drevo už vtedy poskytoval dub. aj na parfumovanie dychu — rímske ženy ho pili ako univerzálne dezodorans. ktorý sa pokladal za dobrý liek proti rakovine a bol obľúbený pre svoj osobitý pach. ktorou sa plnili hlavnice pre chorých a obkladali údy postihnuté reumatizmom. Istejšie sú ako prísada do kúpeľov pri nervových a reumatických ťažkostiach. do vyvárky bieliz- 76 . sosna bola u nich pitys agria. Poskytuje im však tmel — propolis. Môže pochádzať z rozličných borovíc (je ich asi 80). keď sú konce konárikov pokryté striebornými obalmi. hrubšie a vajcovitého tvaru. Používali ho preto chorí i zdraví a slúžil napr. čo bolo poruke. aby sa zachovala vôňa.BOROVICA LESNÁ . Podstatnú zložku všetkých tvorí živica. vyvarené ihličie sa prikladalo na bolestivé miesta a obviazalo. sa ním kŕmili kozy — ich mlieko potom pomáhalo proti tuberkulóze. Získava sa narezávaním dreva. ktorý ich má menšie.) Karsten). Najvýznamnejším produktom ihličín je oleoresina = silico-živica-terpentínový balzam — Balsamum terebinthina. 6. Turio pini sylvestris. Drevá sa prísne triedili a borovice ostali na stavby a na palivo. Materiál sa môže aj sušiť — rýchlo. U nás je však ich zber zo živých stromov zakázaný.). Používajú sa na prípravu osviežujúceho a vitamínového nápoja. Zber sa robí zásadne iba z vyrúbaných stromov. veľmi krátko sa zavarí 500 až 1 500 g mladých pupeňov na 2—3 litre vody a odvar sa vleje do kúpeľa teplého asi 34° C. i keď podradnejšej akosti. ďalej asi 0. Borovica meduje zriedka. rozvarené ihličie sa dávalo do kúpeľov. Kvitne asi v máji a dáva veľké množstvo peľu. Podľa starého ľudového receptu sa tzv. ktoré sú veľmi účinné (oficinálne sú napr. lesná vlna vyrábala aj tak. Surový produkt sa čistí. ako bieliaci prostriedok (dáva sa napr. príp. Liečebné použitie borovicových pupeňov je zriedkavé. ako píše Theofrastos. v nemeckom liekopise. vredových mastí. Výťažky sú vnútorne veľmi dráždivé a poškodzujú obličky. Neskôr sa z čerstvých borovicových ihlíc vyvarením v lúhu pripravovala tzv. ktorý horlivo zbierajú. niektorých náplastí. Názov terebinthina — dnešný terpentín. O mäkké stavebné drevo nebola v Grécku alebo v Itálii núdza.všetko.3 % silice s obsahom dráždivého pinénu a horčiny s kyselinou askorbovou. sylvestris L.

žlťák Nemecky: Gemeiner Wundklee. Nerozmrvené časti 5—10 % Mierne zmeny. anglicky: Kidney-Vetch. Pre silné dráždenie sa dnes nahrádza v inhalačných prostriedkoch kosodrevinovou silicou. Pre obsah pinénu dráždi kožu. prítomnosť škodcov vylúčená 77 . Znáša aj vápencový podklad. na byli striedavé. málo rozkonárená. dezinfikovať a hojiť. koncový najväčší. úročka. nepárno perovité. Listy v prízemnej ružici. je veľmi nápadná a známa. u nás rastie iba spomínaný b. všetky čelistvookrajové. taliansky: Vulneraria. Dokopy je asi 30 druhov bôľhojov. drogová norma dosiaľ nevyšla. bielymi. 68. Čajovina č. Medzi ne patrí aj bôľhoj. niekedy dvojfarebnými kvetmi. Kolofónia má podobné vonkajšie použitie. väčšinou však technické. Vyskytuje sa v niekoľkých poddruhoch. Je jedným z druhov charakteristických pre sladké lúky. nevedeli sa zbaviť určitých chýb v liečiteľstve a väzeli aj v zajatí mágie a povier. preto sa pestovalo liečenie pomocou liekov: chladivé lístie malo mierniť zápalové procesy. BOĽHOJ LEKÁRSKY BÔĽHOJ LEKÁRSKY ÚROČNÍK BOLHOJ Anthyllis vulneraria L. ktoré sa líšia okrem iného aj farbou kvetov. lekársky. ktorú nemožno odoprieť antickým chirurgom. neriedená silica spôsobuje až ťažko sa hojace rany. rusky: - Trváca bylina vysoká 5—40 cm. živo sa uplatňovalo najmä učenie o signatúre. ktorou sa hoja bolestivé miesta. chorvátskym ranocelna. Sčasti rozmrvené Droga nepoškodená. bylinné výťažky čistiť. Druh obľubuje suché stanovištia. žltá ďatelina. vo vyratúvaní sa stretávame s mnohými bylinami. Pri chirurgických zákrokoch jestvovali iba slabé dohady o zábrane vniknutia infekcie napr. francúzsky: Anthyllide vulnéraire. ČsL 4 uvádza ako oficinálny čistený terpentínový olej — Oleum terebinthinae rectificatum. maďarsky: Nyúlszapuka. 11. Ľudové „rady" na vnútorné upotrebenie pri niektorých chorobách vonkoncom neodporúčame — silne dráždi obličky. riedke. rastlina. Napriek všetkej obratnosti. byľ oblá. purpurovými. španielsky: Vulneraria. náplastí a mazadiel proti reumatizmu a pri neuralgických bolestiach. preslávený Čs. solník. nemeckým Wundklee — t. úročník. ktoré sú až dodnes vážené právom či neprávom v ľudovom liečiteľstve. Plody sú šikmo vajcovité struky. podlhovasto vajcovité. mydiel a pod. preto je vhodná ako zložka mastí. Už názov rastliny vraví o jej liečebnom poslaní. Súkvetie tvoria zdanlivo koncové hlávky so žltými. preto možno uplatniť len všeobecné kritériá: Kvalita Znak Vlhkosť Prímesi (každého druhu) Farba a vzhľad Poškodenie škodcami a ich prítomnosť I.Papilionaceae) Ľudovo: skalák. Pestuje sa tiež ako krmovina („žltá ďatelina"). sediace v pazuchách 3—7-laločnatých listeňov. chlpatá. najmä svahy a okraje lesov na plodných pieskoch a hnedozemiach. To sa zhoduje aj s latinským vulneraria (vulnus = rana). Zámena rastliny pri zbere nehrozí. ktorý sa získava najmä z druhov rodu Pinus.ne. Bôbovité — Fabaceae (Motýlokveté . Droga skladovateľná — všeobecne platné zásady pre vysušenie na vzduchu do 5 % Pôvodná.). do rany alebo o ničení choroboplodných zárodkov chemickými prostriedkami. j.

Vytvára tu dostatok zelenej hmoty. sliz a triesloviny. španielsky: Herba. steny. anglicky: Ivy. potom hederasaponínu B.: Ajuga chamaepitys (L. po 15 minútach scediť a po prefiltrovaní piť). preto ju treba včas skosiť. Neskôr upadol do zabudnutia a potom prešiel do ľudového užívania ako prostriedok proti tuberkulóze. ľahko drevnatie. podľa možnosti čo najrýchlejšie. pretože sa upevňuje korienkami o skaly. Droga — Flos anthylidis (Ros vulnerariae) sa skladuje v dobre zatvorených nádobách. napomáha vylučovanie bakteriálnych toxínov a škodlivých produktov látkovej premeny. čo podmieňuje predovšetkým obsah saponínov. 78 kvetom bazy čiernej. skorocelu a i. ktorá neúčinkuje na každého človeka rovnako. kempferol. fytoncídne pôsobiace látky a čerstvé listy miestne dráždivú látku helixín. možno ich sušiť aj na slnku. Kvitne až od sedemdesiateho roku svojho života (v septembri až novembri). nehojace sa rany (vredy predkolenia a pod. zimolez Nemecky: Gemeiner Efeu. francúzsky: Lierre grimpant. U nás sú priotrávenia bobuľkami veľmi zriedkavé. Čaj zo sekanej drogy sa zvyčajne pripraví ako zápar alebo odvar (variť max. omývanie. Dnes sa medicína — najmä na Západe — i liekopisy. Sušený bôľhoj sa oddávna pil ako náhradka za pravý ruský čaj (kvet i list) a často sa kvôli tomu kombinoval s listom jahody alebo maliny. Liečebné použitie majú celé hlávky súkvetia bez stopiek. Modročierne bobule brečtana dozrievajú na jar a sú prudko jedovaté. Rovnaký odvar sa používa aj externe. Rastlina obsahuje predovšetkým saponíny (do 5 % — ich hemolytický index je asi 1 000-1 500 v 1 g listov). Čo do množstva je najviacej bidezmozidického hederasaponínu C (asi 4 % ). na múroch. na plodných konárikoch celistvookrajové. poskytuje monodezmozidický p-hederín. listom brezy. Rastlina u nás reprezentuje iba nepatrný zvyšok treťohornej kriedovej kveteny. vždyzelené dlhostopkaté listy. osobitne však v plodoch. pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. Z literatúry poznáme prípady otráv — predovšetkým detí. s úbormi arniky. pri kožných poraneniach. Plody sú čierne bobule dozrievajúce až na jar (marec—apríl). saponíny. Väčšinou sa však používa zvonka: na obklady.druh Chamaepitys trifida Dumort (syn.. popínavý je u nás jediným zástupcom čeľade aralkovitých rastlín. napomáha vylučovanie moču a povzbudzuje črevnú peristaltiku. Aralkovité . vňať — Folium (Herba) hederae helicis. k nemu opäť vracajú. Na juhu sa pne brečtana rozrastajú do značnej hrúbky a kedysi sa z nich vyrábali čaše. líček. rusky: Ker so stonkou dlhou aj 20 m.) Schreb. D 1). genín hederasaponínu C je tiež hederagenín. piesčitej i vápenatej pôde. obsahové látky nie sú celkom prebádané. Rastlina obsahuje ešte horké glykozidy. ktorá sa používa podobne ako alopatické prípravky. vinúť. V súčasnosti sa liečebne používajú listy. usporiadané v okolíkoch. básnik. B. vňate stavikrvu vtáčieho. pričom sa dožije aj 200 rokov. zbehovček trojklaný (zbehovec úzkolistý). zvonka napr.Araliaceae Ľudovo: bľušť. V súčasnosti je bôľhoj skoro výhradne záležitosťou ľudového liečiteľstva. Známy je hederakosid hederasaponín A. Genín hederasaponínu B je kyselina oleanolová — podobne ako tymianový saponín materinej dúšky a má rovnaké cukrové zložky ako hederasaponín C. náhrobky i domy a stromy. Kvety zelenkasté. Kvitne v máji—júni a poskytuje včelám veľmi dobrú nektárovú pašu. V súčasnosti má najvýznamnejšiu úlohu ako krmovina. pôsobí pritom sťahujúco a dezinfekčné. častejšie sa spája však s keltským hedea = povraz (pre tvar stonky) či s gréckym hedra = sedlo. súborne sa nazývajú hederakosidy (z chemickej stránky majú triterpénový charakter). Sušia sa rýchlo. aby sa vyberali iba svieže a nie celkom rozvinuté kvety — iné totiž pri sušení nadobúdajú nepekný hnedastý odtieň a rozpadávajú sa. resp. Materiál sa suší v tenkej vrstve na vzdušnom mieste. 5 minút na veľmi miernom ohni a prikryté. depuratívne pôsobenie. ktorá sa užívala ako liek. Ak rastlina prestarne. Z obsahových látok rastliny sú dôležité flavonoidy (kvercetín. a podobný význam má aj helix od helissó = krútiť.v ránhojičstve. za účinnejšie sa pokladajú listy laločnaté. antocyaníny. či Plíniov anthylis je náš bôľhoj. alebo ide o Anthyllis hermannie či dokonca podľa mienky nemeckého botanika Sprengela o celkom inú bylinu . na pníčkoch laločnaté. kožné zápaly. trhajú sa na jar alebo v lete (jún—júl). Treba však dávať pozor. kde ho vysádzajú. na omývanie či obklady.). . na vymývanie mokvavých a páchnucich rán. s kvetmi trnky a pod. Neskôr sa rastlina stala symbolom uznávaných básnikov a jej pomenovanie možno odvodiť z gréckeho aédón = spevák. Ako dobré suché i zelené krmivo je veľmi vhodný najmä pre horské oblasti a hojne sa pestuje na Balkáne a v strednej Európe. aby si zachoval pôvodnú farbu a nestratil aromatický pach. Pomer zosušenia čerstvého materiálu je asi 4. BREČTAN POPÍNAVÝ BREČTAN POPÍNAVÝ + Hedera helix L. Podľa predstáv starých Grékov sa vencami z brečtana zdobil boh Zeus s členmi svojej družiny. Je všeobecne známy a pri zbere jeho listov neprichádzajú do úvahy nijaké zámeny. triesloviny. ktorý má genín hederagenín a cukrové zložky tvoria po jednej molekule glukóza a arabinóza. pomliaždeniny. Ako kultúrna bylina sa bôľhoj často zaraďuje do osevných postupov najmä na suchej. skôr sa stretávame s dotykovou alergiou na hviezdicovité chlpy mladých výhonkov brečtana alebo s podráždením pokožky zapríčineným čerstvými mladými listami. Druh rastie divo v tienistých lesoch a na skalách. úbormi nechtíka či rumančeka. krmiva. taliansky: Edera. Tieto obsahové látky sú rozložené v celej rastline. Trhajú sa ručne alebo špeciálnymi kovovými hrebeňmi. zápaloch mandlí a pod. maďarsky: Repkény borostyán. Dávky drogy možno dvojnásobne zvýšiť. Plody mali uplatnenie ako dáviaci alebo laxatívny prostriedok. obľubuje tieň. Ľud si ho obľúbil aj ako náhradku za ruský čaj. vňaťou očianky. na kloktanie pri ochoreniach ďasien.5-6 : 1. Nie je však celkom isté. a preto dostal aj prívlastok lekársky. Dosť často sa vyskytuje aj v parkoch. že brečtan je všade a ničí sochy. túto vlastnosť brečtana už antika pokladala za nepríjemnú a Plínius si ťažkal. Do čajovín sa vhodne kombinuje — interne s podzemkom pýru. izoramnetín). V homeopatii sa z čerstvých výhonkov pripravuje esencia (dil. myšieho chvosta.xantofyl. farbivá . ktorý ľahko prechádza v monodezmozidický a-hederín s vysokým hemolytickým indexom (= 15 000). má celkový vplyv na látkovú premenu v organizme — metabolické. z ktorých sa pili lieky pri rozličných zápaloch.). repíka. dávky: 2 — 3 lyžice kvetov na 2 poháre vody — pije sa 1/2 až 2/3 pohára 2—3 x denne. cintorínoch. Výluh slúži aj ako vlasové kozmetikum. zberajú sa v čase kvitnutia rastliny (od mája do júna až júla). potom sacharidy a minerálne soli. Dakedy ho pestujú aj ako izbovú rastlinu. Z narezaných pňov vyteká gumoživica.

keď sa experimentálne potvrdil a dokázal silný močopudný účinok odvaru. s anízom. Vedecky podložené užívanie siaha do r.). je nenáročný na ekologické podmienky. na bočných konárikoch. Dragendorff a i. Medzi mimoriadne dôležité a nakupované drogy patria listy. supozitóriá. Strom so vzpriameným kmeňom a bielou lúpavou borkou. Z navŕtaného kmeňa brezy na jar pred nasadením listov vyteká sladká brezová šťava. španielsky: Abedul. Výťažok z nej účinkuje ako tonikum a antiflogistikum (prípravok Befungin — ZSSR). ale má i antispazmotický. je zdrojom jarnej paše. asi 1 g.vážne sa tým poškodzujú stromy. a ich krížencov. Z liečebného hľadiska možno použiť všetky taxóny b. dávkovanie: plná kávová lyžička na šálku horúcej vody (3-krát denne). resp. samičie kratšie. U nás sa nesmie získavať . na povzbudenie činnosti pečene a žlčníka (pri žlčníkových bolestiach zapríčinených kamienkami sa pol čajovej lyžičky drogy — t. Kvety v jahňadách — samčie po 2—3 na konci konárov. francúzsky: Bouleau blane. 206. dvojito pílkovité. Ako sa zistilo. ktorý ocenila a preverila i oficiálna medicína.) Pilát. Čajovina č. Droga. ktorá už dávnejšie upútava záujem vedcov (Kriegel. Niekedy sa dávajú do čajovín (napr. Na severe sa šťava pije ako občerstvujúci nápoj a skvasená ako tzv. spolu s listom podbeľa. maďarsky: Közönséges nyír. ale aj pri reumatizme. ľahký sedatívny a protiedémový účinok. Weissbirke. dne. Plody sú krídlaté nažky. Kedže kvitne v apríli až v máji a včelám poskytuje hnědavý peľ i tmel — propolis. Má výborné rezbárske drevo a je dobre známa aj včelárom. Novšie sa jej začal pripisovať protirakovinový účinok v začiatočnom štádiu ochorenia. starším zležaným navážkam a príležitostne osídluje piesky a kremičité horniny. Listy deloidné. ovisnuté konáre husto posiate žltými živicovými žliazkami. feniklom i s koreňmi sladkého drievka). anglicky: Silver Birch. Zavarená s vínom (2 polievkové lyžice na štvrť litra bieleho vína) je prostriedkom proti žalúdočným a črevným kolikám. Sandbirke. pri spastických bronchitídach — liekové formy sú kvapky. Breza patrí do palety prastarých ľudových liečebných prostriedkov. taliansky: Betulla. 1897. Celú rastlinu treba preto pokladať za jedovatú. v terapeutických dávkach nemá nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. plstnatej — Betula pubescens Ehrh. Druh dáva prednosť veľmi kyslým a kyslým pôdam (pH 3. bez jahniad. vyššie dávky môžu vyvolať veľmi nebezpečnú otravu. Na kmeňoch starších briez sa často vo veľkom množstve vyskytuje huba ryšavec šikmý — Inonotus obliquus (Pers. maceruje za studena asi 8 h v šálke vody — pije sa po dúškoch cez deň). tablety a používajú sa i v aerosólovej forme. Vzhľadom na toxické pôsobenie je jeho upotrebenie bez lekárskeho dozoru nebezpečné a zakázané. ktorá je ľudovým prostriedkom na ošetrovanie vlasov. zdrevnatených . List sa ľudovo používal nielen ako expektorans. brečtan máva rozdielnu účinnosť podľa stanovišťa a sorty. vňaťou pľúcnika. zvonka sa aplikoval ako prostriedok na rany a pri parazitárnych ochoreniach.BREČTAN POPÍNAVÝ Betula pendula Roth Brezovité — Betulaceae Nemecky: Hängebirke. j. brezové víno alebo „šampanské". jej výťažky sa uplatňujú v priemyselne vyrábaných prípravkoch proti čiernemu kašľu. Zberajú sa len svieže. Breza veľmi rýchlo rastie a na pôdu nie je náročná. ex Fr.5 až 6. Zber listovej drogy možno robiť aj z príbuznej b. rusky: - BŘÍZA BĚLOKORÁ BREZA PREVISNUTA Brečtan má dôležité miesto medzi saponínovými drogami — pôsobí expektoračne. previsnutej.0). Pôsobí na krvný obeh (podľa dávky rozširuje alebo zužuje cievy a súčasne spomaľuje srdcový tep). Wolff.

zriedka strom s hladkou zelenosivou kôrou. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1 (v jeseni 3 : 1). Drogu po usušení možno vyčistiť na site s okami asi 6 x 6 mm. francúzsky: Fusain d'Europe. ale lámanie konárov áno. dozrievajú na karmínové štvorpuzdrové tobolky so semenami ukrytými v oranžovom miešku. 109.). Čajoviny č. 71.„kvadrátkami". Rezanie stromom neškodí. Droga má slabý hemolytický účinok. 23.prítomné rozličné kyseliny. bradavičnatý má čierne . ako je Species diureticae Planta (pomocný liek pri chorobách močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. 66. Naše dva bežné druhy . verrucosus Scop. triesloviny. 152. vajcovité. kvôli lepšiemu vylúhovaniu sa odporúča pridať na hrot noža sódy bikarbóny — užíva sa 2-krát denne). 78. maďarsky: Csikos kecskerágó. 5 3 2 1 2 12 7 Ker. kvadrátky Nemecky: Europäisches Pfaffenhiitein. živica. Nedosušená droga sa však zlepuje a plesnivie. bradavičnatý (E. aby bol bez prímesí. Listy sú u nás zvyčajnou zložkou močopudných (saluretických). Z terapeutických obsahových látok treba spomenúť silicu (asi 0. Zber je rýchly — treba iba dbať. resp.majú síce tiež liečebné použitie. ČsL 4 žiada minimálne 30 hemolytických jednotiek saponínov v 1 g drogy. taliansky: Fusaggine. b. hojný zástupca listnatých lesov a krovín od nížin po horský stupeň asi do 1 500 m nad morom. Species urologicae Planta a do odtučňovacej čajoviny Reduktan. Bršlen je jediný zástupca čeľade u nás i v Európe. Pridáva sa i do čajovín Betulan. no zatiaľ čo b. najlepšie ručne (v pevných rukaviciach zdrhovaním). 104. celkom ukryté v oranžovom miešku. 237. anglicky: Spindle-Tree. európsky má po dozretí jedovaté biele semienka upevnené v „kvadrátkach" na dlhých stopkách. pôsobenie čajoviny je potopudné.b. minerálne látky. potom sú Na listovú drogu — Folium betulae sa vzťahujú požiadavky ČSN 86 6416: Znak Listy sfarbené inak ako sviežozelene Iné časti materskej rastliny Stopy jahniad Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 80 Akosť — najviac v % I. majú dosť podobné plody. 65. ale u nás nie sú podmienky na ich získavanie (zber pupeňov je priam nežiadúci). 235. 70. ČsL 4 má drogu ako oficinálnu. 62. značné množstvo flavonoidov — hlavne hyperosid (2 % ) . Sú vďačným objektom na zácvik mladým zberačom — ťažko sa drvia a nezaparujú sa. končisté. je typický štvorlaločnými tobolkami . 154. 103. Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. kyselina askorbová (vitamín C). španielsky: Bonetero. diuretický efekt vyvoláva silica a flavonoidy (obličky sa pritom nedráždia). 14. európsky a b. pre bunkový metabolizmus dôležitá kyselina nikotínová. 74.5 12 5 II.05 % ) . 156. s kvetom lipy a čiernej bazy. Kvety s nenápadnou zelenkastou korunou. BRSLEN EVROPSKÝ + Euonymus europaeus L. dezinficiens močových ciest). antireumatických a dezinfekčných čajovín. 64. Zber rezaním konárov musí povoliť lesná správa. 92. Listy lysé. rusky: BREZA PREVISNUTÁ BRŠLEN EURÓPSKY častí. Ostatné časti rastliny — brezové pupene (Gemma betulae) alebo destiláciou získaný brezový decht (Pix betulae) . saponíny (3 %). Listy sa užívajú vo forme záparu (1—2 polievkové lyžice na šálku. Bršlenovité — Celastraceae Ľudovo: kňazské čiapočky. Častejšie sú kombinácie napr. Väčšina zástupcov rastie v subtrópoch alebo v trópoch. a to v apríli až v júni (auguste). 1 — — — 0. drobno pílkovité. Druh často nachádzame v kroviskách a v drevitých zárastoch. jej amid.

Pre tieto účinky sú niekedy v cudzine zložkou priemyselne vyrábaných prípravkov.. Z nášho druhu sa niekedy zberajú plody — Fructus euonymi. európsky a je jedovatejší. a tým možno vysvetliť niekdajšie používanie plodov bršlenu proti všiam a svrabu. Pomenovanie rastliny (bršlen — brslen) sa nevyskytuje iba v slovanských jazykoch. hnačky).semená ukryté len napoly v červenom miešku. Plody európskeho druhu bršlenu (nazývané tiež Fructus tetragoniae) slúžili kedysi ako oficinálne proti nepríjemnému hmyzu a svrabu (za nositeľa účinku sa pokladá horká látka triacetín). živicovité farbivá a dôležitá je aj koreňová kaučukovitá látka . Otravy plodmi majú skrytý. dlhšie sa neprejavujúci (latentný) priebeh. látku podobnú oleuropeínu (pozri olivový list) a iridoidénu (pseudoindikán aukubínového typu). Bršlen je možno ker budúcnosti. B. vyrábali naši predkovia úhor. ako náprstníky). latinský názov vychádza údajne z gréckeho eu — dobre a onoma = meno. Rastlinu poznali už v staroveku. mäty a pod. Navonok sa prejaví po 15 — 16 hodinách prudkými poruchami tráviacich ústrojov (koliky. listy — Folium euonymi. niekedy oficiálna aj v alopatii. Extrakty sú 81 . Vtedy láka včely. vychýrenosť. Drogu z neho tvorí kôra — Cortex euonymi. príp. a preto aj figuruje v súpiske liečivých rastlín. lebo niektoré druhy páchnu a sú jedovaté. žlčníka alebo pri poruchách trávenia. Niektorí včelári však popierajú jeho význam. špáradlá na zuby. Nápadný oranžový miešok budí niekedy detskú zvedavosť. ktoré po celý deň odletujú s dosť veľkým množstvom sladiny a peľu. ktoré rady žerú miešky a semená potom vyvrhujú v chuchvalcoch. pôsobia insekticídne. evobiosid a evomonosid. Pre obsah príbuzného aukubínu takto pôsobia napr. ktoré je skoro nepórovité a vhodné na kreslenie. potom horúčkou a obehovými poruchami. Štruktúrne podobné alkaloidy sa izolovali aj z iných koreňov zástupcov čeľade (Trypterygium wilfordii). Bylinožravce sa bršlenu vyhýbajú. Spolu s listami boldovníka. Prítomné sú ešte horké látky. čo sa tu myslí skôr ironicky. sú zložkou prípravkov indikovaných pri nešpecifických ochoreniach pečene. obsahuje aj gumy. ktorá znižuje krvný tlak. v Keni. verrucosus) obsahuje o. Dužinaté plody bršlenu rozširujú vtáci. aj výťažky z očianky alebo z lipkavca. Ker kvitne v máji až júni. atropurpureus Jacquin. aglykón je digitoxigenín a cukrové zložky tvoria ramnózy a glukózy). z tuhého a hustého dreva. ktoré asi reprezentujú súbor toxických BRŠLEN EURÓPSKY látok. ktorí spracúvajú bršleny na drobné výrobky. bradavičnatý má v koreni viacej gutaperče ako b. Okrem glykozidov náprstníkového typu (digitaloidov). ale aj do pušného prachu. efedrín a katín). aj rumunčina a i. i. z jeho odporne horkých semien sa prv lisoval olej. Otravy zvierat i ľudí (aj dospelých) boli časté. preto sa v ZSSR pestuje a skúma sa aj u nás. účinkujúcich na srdce a alkaloidov. Poznáme aj nepríjemné stavy tokárov dreva. Liehové výťažky používa homeopatia pri kolikovitých hnačkách a pečeňových poruchách. Obsahové látky spomínaných drog nie sú veľmi známe. ktoré obsahujú viacero alkaloidov s povzbudivými účinkami (napr. drobné a jemnejšie výrobky i palice. má ho napr. za najdôležitejšie sa pokladajú digitaloidy (evonosid. Spomínané rastlinné časti ako drogy sú obsolútne (zastarané).) je ker rastúci v horách južnej Etiópie. sú tiež rovnako toxické. drevo sa bežne používalo na rezbárske a sústružnícke práce. experimentálne sa dokázalo. Pestuje sa pre listy.1 % — Polyestery C15-polyalkoholu. Kôra má dokázané cholagogické a mierne laxatívne pôsobenie. že listy majú mierne preháňavé účinky a plody nevýrazne pôsobia na srdce (podobným spôsobom. v najväčšom množstve zastúpený evonín) a ešte neznáma látka. najmä červienky. Drevo je tvrdé a ťažké. dnes máme už menej údajov. B. potom alkaloidy (v semenách asi 0.gutaperča. Známa kata jedlá (Catha edulis Forsk. Tanzánii a Somálsku. kôra — Cortex euonymi. bradavičnatý (E. Zástupcovia čeľade majú podobné spektrum obsahových látok ako bršleny. Najpoužívanejší a najdôkladnejšie preskúmaný je bršlen rastúci najmä na Floride (USA) — E. Droga sa užíva ako psychoanaleptikum. vhodné napr. na obuvnícke kolíčky (cvoky).

0). čierna jahoda. listy opadavé. husto rozkonárený. Čučoriedka kvitne asi v apríli — máji. v lesoch na veľmi kyslých až kyslých pôdach (pH 4. myrtové jahody.5 2 17 5 1. vajcovité. Veľmi hľadanou surovinou sú tmavomodré oinovatené bobule. 6 2 12 6 1 0. Listová droga — Folium myrtilli sa hodnotí podľa ČSN 86 6425 Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny alebo listy sfarbené inak ako na rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predchádzajúceho) Obsah arbutínu — najmenej v % Na plody sa vzťahuje ON 86 6615 a ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Listy z materskej rastliny a pod. že chráni lesnú pôdu splavovaním a podporuje tvorbu humusu na nevápennom podklade. Kvety s guľovito krčiažkovitou zelenoružovkastou korunou. čičeretka. Blauneere.25 1 17 3 0. Za zámenu treba rátať aj list brusnice pravej. Pred sušením sa odstránia všetky nečistoty a materiál sa suší rýchlo. vo vyšších polohách aj v júni. drobno pílkovité. Osídluje ľahké aj ťažké pôdy. Čučoriedka je ešte dôležitá tým. umiestnené v pazuchách listov. ktoré dozrievajú podľa nadmorskej výšky 82 . Druh rastie na vresoviskách. nelesklé. čičoretka. rašeliniskách.8 II. ktorá však rastie na horských lúkach a má celistvookrajové listy a väčšie i svetlejšie plody. maďarsky: Fekete áfonya. Listy sa v máji až v októbri zdrhujú z bezkvetých konárikov. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: boruvnice. španielsky: Mirtilo. Plody sú guľovité modročierne oinovatené bobule. Vňať sa odstrihuje alebo odrezáva kosákom a suší podobne. 12 4 12 9 1. Pre špecifickú účinnosť a toxicitu varujeme pred svojvoľným užívaním bršlenov v liečiteľstve. rusky: — Kríček vysoký 30—50 cm. niekedy trochu končisté. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Látky extrahovateľné vodou — najmenej I. Za priaznivých poveternostných podmienok poskytuje skorú výdatnú znášku medu. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1 (zber: júl— august).ČUČORIEDKA Vaccinium myrtillus L.ČUČORIEDKA BORŮVKA ČERNÁ BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . srdcovej činnosti a trávenia. 1 0.25 I 17 3 0. ale neznáša hlinité.5 0. 2 0.6 40 I.5-6. myrtovky Nemecky: Heidelbeere. francúzsky: Airelle myrtille. anglicky: Bilberry. čiernice.toxické a ich dlhšie užívanie má za následok poruchy psychiky.. hafery. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. taliansky: Mirtillo.6 40 II. v tenkých vrstvách (3—5 cm). Obľubuje nevýživné piesky. Poznáme dokonca „čistý" čučoriedkový med. BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ .5 Pri zbere listovej drogy hrozí zámena s listom čučoriedky barinnej — Vaccinium uliginosum L.5 30 ČsL 3 1 0.

Pre deti sú vynikajúcim prostriedkom proti hnačke a dietetikum. gastritídach. 17. plody okrem cukrov a plodových kyselín farbivá. nikdy nie čučoriedkovými kombajnami. sú vhodné na šťavy. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité . Syn. BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSINKA OBECNÁ Rhodococcus vitis-idaea (L. Plody možno sušiť . Falšovanie sa ľahko pozná — listy sú iného tvaru.koniec augusta).43. nevýrazne podvinuté. Pomer zoschnutia je asi 8 : 1. chutia príkro sladkohorko a majú nepríjemný pach. 18. Listová droga obsahuje predovšetkým triesloviny. maďarsky: Voros áfonya.5-6. 20. francúzsky: Airelle rouge. na kloktanie. koreňom čakanky a pod. obyčajná je zameniteľná za čučoriedku obyčajnú . španielsky: Mirtillo rojo. oplodím fazule. 24.40. brusnice. ani jedna čajovina však nenahradí inzulín! Plody patria medzi najzdravšie druhy ovocia. Vo veľkom sa zberali aj brusnice. listy obrátene vajcovité.5 -3 g (pol lyžice) na zápar . Ich stanovištia sú rovnaké. lebo sa ničia porasty. Pre obsah vitamínov slúžia aj na podporu rastu detí a zvyšujú odolnosť proti chorobám. Dávka: 0. Na listovú drogu sa vzťahuje norma ČSN 86 Znak Zámena s krušpánom vždyzeleným . prípravky dovážame. kyselinky Nemecky: Preiselbeere. 22. Pre pomerne vysoký obsah trieslovín listy majú protizápalové účinky.26. II. flavonoidy a glukokiníny znižujúce hladinu cukru v krvi. 32. Čajoviny č. Steinbeere..) Anorganické prímesi (piesok a pod. aby sa nepripiekli). flavonoidy pôsobia mierne močopudne. kyhančie. 108. príp. Cowberry. kvety zvonkovité. kožovité.8 83 . B. červené jahody.: Vaccinium vitis-idaea L.27. užívanej pri letných hnačkách. červené borievky. obyčajná je miestami vzácnejšia. Častejšie sa používajú pri cukrovke (kombinujú sa napr.8 6 3 1.) Vlhkosť Obsah popola (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah arbutínu v droge — najmenej v % 6 2 1 13 4 2 13 Vždyzelený ker so vzpriamenými konármi. Plody sú červené bobule. Druh nie je náročný na živiny ani na vodu. 28. Kronsbeere. keď sa robí odvar (variť na miernom ohni celkom krátko). 25. 19. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Diabetan so spoľahlivým pôsobením. vína. vňaťou jastrabiny. kyhanka.možno použiť aj pri hnačkách. 44. mušty. 21.). vyberá si iba veľmi kyslé až kyslé 4 2 3. kým sa nevytvorili plody. Zber lesných plodov sa na svete robil odpradávna.) Avr. Farbivá plodov slúžia na výrobu prípravkov na regeneráciu očného purpuru (zvyšujú aj ostrosť zraku). 34. biele až ružovkasté. Čs. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % I. 23. kompóty a pod.(júl . vyskytuje sa ako lesný druh od nížin až do alpínskeho stupňa. taliansky: Myrtillo rosso. Sú zložkou čajoviny Tormentan. ČsL 3 má jednotlivú dávku na zápar 5 g. 216. najmä pri zbere listovej drogy.Vacciniaceae) Ľudovo: bruslinky. je zámerným falšovaním. teda vo výškovom rozpätí asi 2 000 metrov.najlepšie umelým teplom do 45 °C v rúre (pozor však. s listom orecha.Buxus sempervirens L. 39. pri dyspepsii a pod. rusky: - substráty (pH 4. Zberajú sa ručne alebo hrebeňmi. Pripravuje sa studený macerát i zápar až odvar zo 7-10 g plodov. ba až vzácna. vysoký 10—20 cm.Vaccinium myrtillus L. ibaže b. Ich dávny názov vacci6432. vitamíny (komplex B a C) a provitamín A.0). tento okrasný ker rastie zväčša na cintorínoch a v záhradách. 12 Iné časti materskej rastliny ako listy: zle sfarbené listy Cudzie organické prímesi (rastlinné a pod.

Cibuľa okrem toho obsahuje značné množstvo biokatalyzátorov . že jedia stále svoju obľúbenú cibuľu.5 %). Zápary sa ľudové pijú pri reumatických ochoreniach. taliansky: Cipolla. Listy možno označiť za rovnocennú drogu s medvedicovým listom. že cibuľa im dodáva silu a odvahu. a to umelým teplom. Drogu tvorí predovšetkým list — Folium vitis idaeae (oficinálny v ČsL 2). Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . ako jej cesnakový izomér a predstavuje princíp. ak sa pestuje na semeno) a poskytuje včelám dosť nektáru. napr. sírny derivát. V Egypte sa pestovala už vtedy. chutia lepšie zavárané. pije sa pol pohára 2—3 x denne. Cibuľa sa zberá podobne ako cesnak. anglicky: Onion. lebo majú nižší obsah trieslovín. keď aj jačmeň a pšenica. aby obsahovali čím menej trieslovín. pálčivou či trpkastou príchuťou. podľa normy sa zber robí v júni—auguste. rozšírili jej pestovanie medzi germánskymi kmeňmi za Alpami. Vykupovať možno len zdravé. ophioscordon (Link) Holub in Dostál). Dlhým a nevhodným skladovaním sa znehodnocujú. ktorý pri krájaní cibule dráždi na slzenie. plody obsahujú podobné látky. Na špeciálne účely sa suší (umelým teplom). uplatňujú sa aj pri cukrovke. jeho oslnenia a pod. Indii. perlovka. navyše aj cukry a sacharidy. Allium cepa L. Môžu sa jesť čerstvé. Perzii. používaná ako prísada do zeleninovej zmesi mixed-pickles alebo nakladaná samostatne (pokladá sa aj za odrodu póru). Droga z nej sa nazýva Bulbus cepae. Plody brusnice sú veľmi žiadaným ovocím. A. rusky: CIBULE KUCHYNSKÁ CESNAK CIBUĽOVÝ . či dokonca zelené plody. Ukladáme ich do vedier a pod. kofeoylarbutín.). množstvo sort a nenahraditeľnosť je výsledkom mnohotisícročného vývoja. Cibuľa bola odjakživa vysoko cenená aj ako liečivo. Materiál sa rýchlo suší v tenkej vrstve prirodzeným teplom. Sýrii a Palestíne). t. napomáhajú tiež vylučovanie solí z organizmu (saluretikum).ako každá dlho pestovaná rastlina. vo východnej Ázii i v oblasti Stredomoria. pretože plody obsahujú značné množstvá kyseliny šťaveľovej. sú surovinou v konzervárenskom priemysle (výroba kompótov) a výhodným vývozným tovarom. žiaľ je veľmi vzácna. vyznačuje sa znamenitou medovou znáškou. Jej štiepne produkty sú propiónaldehyd a síra. Rastlina sa pestuje v záhradách a na roliach ako kuchynská zelenina. Rímski vojaci verili. 84 Sekané listy je lepšie macerovat' v studenej vode (15—30 minút) a potom zapariť ako zapar. metylaliín. narcisov a pod. Ostrejšie sorty sú dnes skorej koreninou mierneho pásma a sladké cibule zo Stredomoria a Orientu slúžia ako lahôdka k bielemu chlebu. pomer zoschnutia je asi 7 : 1. Čajovina č. hyperosid (asi 0. Obsah arbutínu je v nich síce nižší. V našich končinách sa už začiatkom stredoveku používala ako najobvyklejšie kuchynské korenie a zelenina. Hlavná obsahová látka listov je glykozid arbutín (2 — 8 % ) . predovšetkým však propenylaliín (S-propenyl-L-cysteínsulfoxid). má mnoho sort a foriem. Brusnica je významná aj pre včelárov. Bolle-Zwiebel. malé cibuľky pestované ako záhradková zelenina strednej a severnej Európy (v staroveku predovšetkým v Malej Ázii. farbivá. španielsky: Cebolla. voľný hydrochinón. ale sú výhodnejšie než medvedicové. lebo uvoľňujúci sa hydrochinón štiepením arbutínu môže poškodiť pečeň. niektorí autori vôbec odporúčajú iba maceráty za studena. maďarsky: Veres hagyma. Cibuľa . ponechané v pivnici na dozretie. Predpokladá sa. so sladkou. Odvary z listov sú tmavé. inak aj hrebeňmi. Ojedinele sa zberá a suší aj brusnicový kvet — Flos vitis idaeae. Cibuľa je oddávna bežným kuchynským korením a zeleninou. subsp. Brusnicové kompóty by mali jesť ľudia s obličkovými kameňmi. ibaže v iných množstvách. a tá im zastiera mozog a otupuje zmysly. flavonoidy. Rovnako špeciálny je cesnak šalotkový — Allium salota Dostál (syn. Listy sa nesmú pri zbere stláčať. Cibuľa kvitne v lete (v druhom roku. čisté a nezaschnuté plody.CIBUĽA Bylina s veľkou mnohošupinatou cibuľou a s oblými dutými listami. Veľmi jemnou chuťou sa vyznačuje tzv. vytrhávaním v čase plného rozvoja (júl—september). Biele. Jej obľuba. neskôr vyrastá 30—100 cm vysoká rúrkovitá stonka s jednoduchými sivozelenými listami. francúzsky: Ail oignon. Farmácia preto nerobí rozdiel medzi jednotlivými sortami.nium objasňuje Plínius. obľúbený najmä Židmi. tvoria výnimku medzi ovocím — sú kyselinotvorné. 960 obyvateľom Palerma. Plody zberáme ručne — ak nám ide o kvalitu. okrem toho listy obsahujú acetylarbutín. Ľaliovité . Dávkujú sa až do 10 g denne v krátko zavarenom odvare (mierny var maximálne 2 minúty) — jedna a pol lyžice na pohár vody. že mal niekoľko vývojových centier. Rastliny kvitnú asi v júni—júli. domáci v Ťan-šane a na Pamíre.Liliaceae Nemecky: Kuchenzwiebel. 21. ale keďže sú trpko horkasté. Zriedka sa sušia na farmaceutické účely.). ascalonicum Strend et Mattfeld non L. Hlavnou zložkou cibuľových prchavých látok je n-propyldisulfid. a sú preto zložkou pomocných čajovín. Ani v prípade cibule nepoznáme spoľahlivo jej vlasť: za najpríbuznejší divo rastúci druh sa pokladá Allium oschaninnii. Napríklad učený Arab Ibn Haukal vyčítal asi okolo r. najmä pri kataroch — nutkajú do močenia. Vytvorená kyselina propenylsulfénová je však stabilnejšia. triesloviny (3—5 %) a organické kyseliny. porušovať lámaním — ľahko potom černejú. propylaliín. pektíny. 1. kultúrna odroda cibule — cesnaku (Allium sativum L. čo závisí od polohy stanovišťa. Štiepne produkty majú rovnako ako pri cesnaku silné antibakteriálne účinky. obsahuje tiež arbutín. drobné belavé kvety tvoria mnohokvetový skrutcový okolík obalený krátkym blanitým tulcom. Možno ju teda rátať medzi vďačné včelárske rastliny. sú biologicky nevhodné. V cibuli je aj bližšie neznámy flavonoid — štiepením z neho vzniká kvercetín a dve chemicky neprebádané substancie (rozpustné v alkohole a účinné na srdce). Zavárané brusnice sa nekazia. poznáme však zámeny zeleniny — cibule cibuľami iných ľaliovitých rastlín a veľmi nepríjemné (s cibuľami tulipánov. čo možno chápať ako baccinium — ker s bobuľami (bobuľa = bacca). salidrosid. Cibuľa podobne ako cesnak obsahuje vo všetkých svojich orgánoch (osobitne však v cibuli) horčičné glykozidy — glukozinolátového charakteru. lebo obsahujú konzervujúcu látku — kyselinu benzoovú. Niektorí učenci ju však zatracovali podobne ako cesnak. Sumeri a Akkádovia ju poznali asi 3 000 rokov pred n. resp. Cibuľa sa pestovala v Mezopotámii. červené. Ovídius i Vergílius zo zmeneného gréckeho vakindos. Obsahové látky sú v zásade rovnaké a rovnocenné. najmä pri chorobách mechúra (ak je moč zásaditý) a močových ciest. kyselinu askorbovú (vitamín C). medu i peľu. Slúžia ako urodezinficiens a protizápalový prostriedok a adstringens. j. Zámeny za rastlinu neprichodia do úvahy. tmavohnedé a pravidelné pitie čajov z arbutínových drog nesmie trvať dlho. jeho predstupeň L-glutamyl-S-propenylcysteínsulfoxid a enzýmové štiepenie prebieha podobne ako pri aliíne cesnaku. zmierňujú hnačky.

Stredná Ázia bola zrejme jeho prvotným vývojovým centrom. Cesnak spolu s cibuľou a rumančekom sa v minulosti rátali za najúčinnejšie liečivé byliny. Cibulovitá bylina pestovaná pre zeleninu.CIBUĽA (najmä enzýmov). Do Číny sa dostal azda s kočovnými Mongolmi a určite už r. predovšetkým však močopudné a žlčotvorné. francúzsky: Ail cultivé. taliansky: Aglio. sa pestoval vo veľkom. nachladení. Za osobitne účinné sa pokladajú listy urgíney prímorskej — Urginea maritima (L. provitamínov hlavne kyselinu askorbovú (C-vitamín). Z liečebného hľadiska sa nerobí rozdiel medzi kultúrnymi plemenami c. zvyčajne sa prikladali na bradavice. Domovinou cesnaku je asi Sin-ťiang v Strednej Ázii a prarodičom Allium longicuspis. Skrutcový okolík belavých kvetov býva obalený dlhým blanitým tulcom. hadí (A. listnatá stonka vysoká asi 30-80 cm. zvonka dráždi kožu — najmä čerstvá šťava.) .strúčikov. rusky: — ČESNEK KUCHYNSKÝ CESNAK CIBUĽOVÝ . biblických národov. V ZSSR zistili. Pestovaný cesnak sa pokladal za univerzálny liek a prostriedok podnecujúci vtip i bojovnosť. Všetky tieto indikácie sa uplatňujú predovšetkým v ľudovom liečiteľstve (pri kašli.CESNAK KUCHYNSKY Allium sativum L. najmä rozdrvených listov. — užívajú sa rezy s cukrom. Užíva sa lyžica sirupu viac ráz denne. Sanskrt má pre cesnak dokonca tri mená. že tam. vyskytuje sa táto choroba veľmi zriedka.divo rastúci aj u nás. Pestovaný cesnak údajne chráni aj pred rakovinou. je riedky a zvyčajne má i rozmnožovacie cibuľky. anglicky: Garlic. pôsobí proti parazitom — anthelminticky. potom ju necháme vychladnúť. Nimbus liečebných možností okolo cesnaku 85 . osoží pri chorobách dýchacích ciest. Táto jeho „sila" bola známa oddávna. scedíme a nalejeme do menších fliaš. kde ľudia denne jedia cesnak. pri črevných parazitoch sa nechá rozkrájaná cibuľa stáť cez noc v štvrťlitri vody a precedený výťažok sa pije 3—4 dni nalačno). Ako liečivo a profylaktický prostriedok mal znamenitú povesť aj u tzv. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvej cibule a aplikuje ju najmä pri črevných a žalúdočných poruchách. kde ho vraj dávali robotníkom pri stavbe pyramíd (azda aj ako prevenciu proti epidémiám). španielsky: Ajo común. z vitamínov resp. 2 000 pred n. zvýšenej teplote a pod. Aj v Moravskom krase pri Adamove sa našli zvyšky strúčikov cesnaku pochádzajúce z obdobia hallštatskej kultúry (rozhranie doby železnej a bronzovej). draslík.) Baker (droga: + Bulbus scillae). Za druhé vývojové centrum sa pokladá Stredomorie. 80 g medu a 400 g cukru. victorialis L. Odvarom zo šupiek cibule sa farbia veľkonočné vajíčka. V liečiteľstve sa uplatňuje aj cibuľový sirup. maďarsky: Fog hagyma. Už klasické národy vedeli liečebne oceniť aj divo rastúce druhy a c. fluór a železo). Zámeny s inou rastlinou pre všeobecne ľahkú identifikáciu neprichádzajú do úvahy. V Starej Mezopotámii a v povodí Nílu sa takisto oddávna pestoval. najmä v Egypte. sodík. znižuje pritom hladinu krvného cukru. bol domácim prostriedkom proti čarom a svojho nositeľa chránil proti rezným a bodným ranám. cibuľa zložená z cibuliek . 1. divo rastúci v Tan-šane a povodí rieky Syrdarja. listy ploché. Ľaliovité — Líliaceae Nemecky: Knoblauch. žliabkovité. Známe je aj prikladanie cibule na vredy. Pripravuje sa z 500 g rozkrájaných cibúľ. Zmes varíme 3 hodiny v litri vody (vodu dolievanie). Kuchynská cibuľa má asi podobné pôsobenie a účinky ako cesnak. Rímski vojaci ho dostávali na povzbudenie bojového nadšenia .skôr sa v tom však skrývalo podvedomé hygienické opatrenie. čo sú ojedinelé nálezy z predhistorickej rastlinnej produkcie. sacharidy a cukry a minerálne látky (vápnik. možno ich aj zavárať. kuchynského. Druh sa pestuje v záhradách i na roliach. ďalej glukokiníny.

látky s účinkom mužských i ženských sexuálnych hormónov. Stonka trojhranná. vhodnej najmä pri dyspepsii (poruchách trávenia). lebo porušené hnijú. amid kyseliny nikotínovej). ktoré sa analogicky štiepia pomocou enzýmov. ktorý ju chráni pred vyprchaním silice až 6 mesiacov. listy ploché. Cesnak má mnohostranné použitie: je antiseptikum. Okrem aliínu sú v cesnaku prítomné aj menšie množstvá príbuzných zlúčenín. hypotonikum. sa vytvárajú druhotne po poranení alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. 163. resp. Podľa chemickej skladby alicínu sa pripravilo viacero prípravkov aplikovaných najmä pri hubových ochoreniach. protikŕčovo. za zvyčajnú dávku sa považuje 2 g ako macerát — asi 3 %. napr. Droga sa má skladovať v celofánovom obale. cystín. taliansky: Aglio orsino. resp. Cesnak kvitne asi v júli až septembri a z včelárskeho hľadiska poskytuje rozdielne množstvá medu — závisia od klimatických podmienok. je podporným prostriedkom proti infekčným ochoreniam. antisklerotikum). Očistia sa od hliny a nechávajú sa dobre oschnúť. D 2—D 3). metylaliín. Čerstvá a neporanená cibuľa cesnaku obsahuje nevonný. 86 Účinnú obsahovú látku cesnaku predstavuje nepríjemne páchnúci komplex substancií s obsahom síry — horčičné glykozidy. Na farmaceutické účely sa nesušia. Čerstvé strúčiky cesnaku používa homeopatia na príprvu esencie (dil. ktorá sa hydrolýzou mení na kyselinu vínnu a amoniak. bronchitídach a tuberkulóze. propylaliín a pod. 83. metionín. ktorý má silný cesnakový pach a vysokú účinnosť proti chorobám zapríčineným baktériami a nižšími hubami. slabo pôsobí na črevné parazity (anthelmintikum: podáva sa zvyčajne odvar cesnaku v mlieku). Cibule cesnaku — Bulbus allii sativi sa zberajú vytrhávaním v čase plného rozvoja (asi júl—august). Novšia čajovina Alvisan Neo ho už neobsahuje. jód. astme. Ľaliovíté — Liliaceae Ľudovo: medvědí lenek Nemecky: Bären Lauch. 87. Čajoviny č.CESNAK KUCHYNSKÝ vzrástol až do nezmyselných povier. anglicky: Ramson. dialylpolysulfidy. Ani alicín však nie je stály a vytvára sírny prchavý produkt (dialyldisulfid). C. Obľúbený cesnakový sirup sa robí z drobno nakrájaného cesnaku podobne ako cibuľový (pozri rastlinu cesnak cibuľový. Pri paralelnom štiepení aliínu pomocou enzýmu aliinázy vzniká aj kyselina aminoakrylová. Cesnak bol zložkou čs. CESNAK MEDVĚDI ČESNEK MEDVĚDÍ Allium ursinum L. priemyselne vyrábaného prípravku Alvisan — čajovina s tabletovaným cesnakom (indikácie: vysoký krvný tlak. proti paradentóze a na mokvavé rany. D.. B2. hodno spomenúť vitamíny (A. B1. Aplikuje sa aj pri klimakterických ťažkostiach. či minerálne soli. cysteínsulfoxidov. sacharidy a slizy i pektíny. Strúčiky treba oddeľovať prstami.pripisuje sa sexuálne účinným látkam a licínu. španielsky: Ajo de oso. glukozinoláty. proti ktorým v súčasnosti máme málo účinných liečiv. antibiotický neúčinný sírny aliín (3-alyl-L-cysteínsulfoxid). ovplyvňuje tvorbu a vylučovanie žlče. rusky: Trváca bylina vysoká 20-80 cm. Konzum čerstvého je najúčinnejší. Dnes sa cesnaku vracia vážnosť všestranného liečiva. 7. Dokázalo sa mu pôsobenie proti zvýšenému krvnému tlaku. pri artérioskleróze . Z ďalších obsahových látok je to rad genuínne prítomných aminokyselín (cysteín. francúzsky: Ail des ours. maďarsky: Medve hagyma. deoxyaliín). pôsobí proti jedovatým splodinám ako detoxikans. s elipsovitými čepeľa- . pri rozotieraní (drvení) strúčikov sa aliín pomocou enzýmu aliinázy mení na nestabilný medziprodukt — kyselinu alylsulfénovú a potom na alicín. cibuľa podlhovastá. nie nožom. Užíva sa rovnako. digestívum a metabolikum. v žalúdočnom a črevnom trakte zvyšuje sekréciu žliaz. nositeľ pachu — dialyldisulfid a dialyltrisulfid. antibakteriálnym pôsobením priaznivo ovplyvňuje črevnú flóru. monosulfoxid dialyldisulfidu.

Zistili sa tiež látky s dosť výrazným pôsobením na maternicu. závraty. pri zápaloch tenkého čreva a pod. ktoré uvádza napr. chrípka. tulec pod okolíkom zložený z 2 . dávka: 2 . súvisí údajne so slovom česnúť. subsp. porrum (L. kde ho bežné konzumujú aj ľudia). vyrastajú z cibule. zmierňuje nervové vzruchy a dobre pôsobí pri chorobách z nachladnutia). vertikálne rozšírený od nížin po subalpínsky stupeň. nespavosť. Rodový názov cesnaku je odvodený od starého latinského pomenovania allium. veľa slizov (až 15 %) a sacharidov. medvedieho sa po- 87 . Známe sú prípady hemolytickej anémie zvierat. i nelesných spoločenstvách. ophioscordon (Link) Holub in Dostál. údajne má priaznivé vplyvy na srdcovú činnosť a na činnosť štítnej žľazy. keď sa začali intenzívnejšie prieskumy rastlín s obsahom antibakteriálnych látok — fytoncídov.3 suchoblanitých listeňov. ibaže oveľa slabšie. Rastlina má podobné obsahové látky ako cesnak. ochoreli po cibuli aj psy). cibuli v auguste-septembri. artérioskleróza. rozčesnúť (má zložené. známa najvyšším obsahom sírnych derivátov (povzbudzuje činnosť pečene a žalúdočných žliaz.. s obľubou v bučinách. dubohrabinách.mi. Nepríjemne páchne. Cesnak medvedí sa ocitol v popredí CESNAK MEDVEDÍ vážneho liečebného záujmu až v čase. nepríjemne páchnuce alkylsulfidy. a cesnaku pažítky — A. Vo farmácii sa používa ako žalúdočné a črevné dezinficiens. Na vitamíny je mimoriadne bohatá cibuľa zimná. ďalej čpavok. Z rastliny sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba allii ursini. victorialis L. napr. V ľudovej liečiteľskej praxi sa výťažkami z rastliny liečia nielen uvedené ťažkosti.) Regel okrem aliínu obsahuje saponíny.3 x denne po 10-20 kvapiek). rastie na kyslých až neutrálnych stanovištiach. Zber vňate prebieha asi v máji—júni. Čerstvá vňať c. črevné parazitózy a i. a preto sa mu väčšina bylinožravcov vyhýba. hlavne pestované zeleninové druhy rodu. Druhové meno ursinum mu Linné pridelil preto. V oficiálnej alopatickej medicíne sa šťava z čerstvej rastliny používa ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov (dražé) alebo tinktúra ( 2 . že ho vraj s obľubou pojedajú medvede (rastie najmä na Sibíri.3 x denne čajová lyžička. okrem toho aj stopy bližšie neznámeho merkaptánu a aldehydu. Podobné pôsobenie sa pripisuje aj cesnaku perlovkovému .. sativum L. spravidla v tieni až polotieni. Plínius. — cesnak sa v ľudovom liečiteľstve používa ešte cesnak hadí — A. ampeloprasum L.A. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachodí účinná zmes sírnych derivátov — sulfidov. ale aj zvýšený krvný tlak. Rastliny výrazne páchnu najmä v období kvitnutia. Svojimi dvoma listami je dosť podobný najbližším druhom rodu Allium L. ktoré ho konzumovali vo väčšom množstve (aj po kultivovaných druhoch cesnaku — cibule. Na kyselinu askorbovú a fytoncídne látky je bohatý aj list cesnaku voňavého — A. šalotka — Allium salota Dostál. V lužných lesoch tvorí rozsiahle porasty. Z ostatných druhov rodu Allium L. pretože by stratili účinnosť. bežne u nás pestovanej v črepníkoch (100 g listov obsahuje 50-100 mg kyseliny askorbovej). odorum L. Označenie cesnak — česnek je bežné vo väčšine slovanských jazykoch. ale aj cibuľa — Bulbus allii ursini. Druh je vlhkomilný. Prenáša sa i do mlieka a mäsa zvierat. tiež je prítomná horká látka a organické soli. Pór pravý — A. subs. má i antibakteriálne vlastnosti. často monocenózy. jej listy obsahujú až 15 x viac kyseliny askorbovej (C-vitamínu) ako ostatné cibule. Stvol je zakončený bielymi kvetmi v riedkom skrutcovom okolíku. alkylpolysulfidy — predovšetkým divinylsulfid a divinylpolysulfid. Nazberané rastlinné časti sa zvyčajne nesušia. a dobré meno majú aj ostatné. akoby rozčesnuté cibule). Šťava tvorí chuťovú zložku jarných bylinných kúr. schoenoprasum L. ktoré ho požierajú. prípravky sa indikujú pri hnilobných a kvasných žalúdočných ťažkostiach. pach je však veľmi výrazný a cítiť ho ďaleko. prakticky sa využíva celá rastlina.

Čakankovité — Cichoríaceae (Astrovité — Asteraceae) Ľudovo: cigória. byľ má Na koreňovú drogu — Radix cichorii — sa vzťahuje. s takmer srdcovitými zúbkatými listami a so strapcom drobných bielych kvetov. V I. korenie sv. Východní mágo- . maďarsky: Mezei katáng. Početné jednotlivé úbory s jazykovitými kvetmi jasnomodrej farby. Zichorie. ON 86 7033: Znak Zle sfarbená droga Droga so zvyškami nadzemných častí Vlhkost Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Na vňať sa vzťahuje ČSN 86 6728: Akosť — najviac v % I. španielsky: Xicoira. bylina z čeľade kapustovitých vysoká až 100 cm. 10 8 12 10 3 Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené časti ako na rastline Osi hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) I. suší sa pri teplote do 35 °C. Podobné obsahové látky má cesnačka lekárska . vlhkosť 14 %. rumoviskách. zo žltkastobieleho vretenovitého koreňa vyrastá rozkonárená byľ s ružicou prízemných laločnatých listov. Zberá sa z nej kvitnúca vňať. 1 % anorganických prímesí. nie menšiu povesť mala v lekárstve. rusky: - ČEKANKA OBECNÁ Trváca bylina vysoká 20-120 cm. Čakanku pestovali už starí Egypťania a vážili si ju ako šalátovú zeleninu. ktorý je prudko jedovatý. lebo je veľmi aromatický a mierne horkastý. ČAKANKA OBYČAJNÁ ČAKANKA OBYČAJNÁ Cichorium intybus L.). Pri zbere vňate nehrozí zámena. kde rastú rastliny s podobnými koreňmi. anglicky: Chicory. obsah popola 15 % a podiel popola nerozpustného v HC1 2 %. treba ho iba opatrne dávkovať. Nebezpečná je zámena s nevýrazne chutiacim koreňom blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. Skôr by mohlo ísť o zámenu pri jesennom vykopávaní koreňov na stanovišti. 8 10 12 10 listy kopijovité. plody sú nažky. 5 4 12 8 2 II. Veľmi hľadaným skoro všeliekom boli najmä kvety a plody. taliansky: Cicoria. ktorý je surovinou na výrobu cigórie. akostnej triede sa pripúšťa maximálne 10 % drogy s odlišným sfarbením. roliach. Tinktúra z cesnačky je zložkou roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). 2 % organických prímesí. francúzsky: Chicorée. Miestami sa pestuje pre koreň. 4 5 12 8 II. rastlina je veľmi dobre známa. medziach. Petra Nemecky: Gemeine Wegwarte. pri cestách ako burina od nížin po podhorský stupeň. Veľmi rozšírený druh na suchších lúkách.) Cavara et Grande.jemne posekaný list je vhodný do studených omáčok. mletého mäsa a rybích vývarov. Succory.užíva aj ako kuchynská korenina . Vňať cesnačky — Herba alliariae sa hodnotí podľa internej normy IN 4/84.Alliaria petiolata (Bieb.

octovú. okrem toho aj horčiny. koreňom púpavy. Kvitnúce vrcholky vňate sa odrezávajú v júli-auguste a sušia v tenkej vrstve bez prehrabovania na vzdušných a tienistých miestach. je čakanka štrbákova. Príbuznou zeleninou. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: brunelka. ktorý izoloval saponíny. 1 % (2 %) anorganických prímesí. Novšie prieskumy (Losch 1933. dva antokyanové glykozidy a horčiny. gumu. 89 . Nakupuje sa koreň a vňať — Radix cichorii seu Herba cichorii. myšieho chvosta — do čajovín pri žlčníkových chorobách a s vňaťou žihľavy. Zápar má mierne účinky na vypudzovanie žlče . Hlavné obsahové látky sú v šťave. čiernohlávková voda s ružovým olejom sa dávala na zvredovatené ústa alebo na rany. Ich pôvod vie určiť iba skúsený botanik. stomachikum).) Nath. dosť flavonoidov. Samy sa užívajú zriedka. v listoch je aj kumarínový glykozid cichoriín. Bylina sa bežne vyskytuje na lúkách. Koreň je už od r. známejšia ako endívia — C.a trans-kávovú). Pitie odvaru v medovej kaši miernilo chrlenie krvi a čistilo pľúca od krvavého kašľa a bylina utlčená s kaviárom a priložená ako obklad na vredy urýchľovala ich dozretie a otvárala i hojila rany. že aglykón tvorí kyselina oleanolová. V Belgicku a inde na Západe sa v jeseni bežne predávajú jemné puky. Inak drogy slúžia na povzbudenie chuti (horčinové tonikum. len čo začína kvitnúť. Plody sú tvrdky. radicosus sa pestuje pre korene a subsp. Čiernohlávky ako väčšina hluchavkovitých rastlín sú medonosné. zapekať s mäsom a pod. Predmetom zberu z rastliny v čase kvitnutia (jún—september) je vňať — Herba prunellae (Herba brunellae). v lesoch a ako burina záhrad od nížin po horský stupeň. horčík a železo). fosfor. cholín. rezervná látka úborovitých a čakankovitých rastlín sa ukladá v koreňoch namiesto škrobu. Podrobnejšie fytochemické prieskumy rozličných druhov čiernohlávkov robil r. Nadzemnú časť odstrihujeme ihneď. Spodné kvety má už dávno odkvitnuté. pasienkoch. úbormi nechtíka a pod. Gessner 1953. endivia L. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. vňaťou stavikrvu vtáčieho. mierne preháňavé. s listom mäty. vlhkosť 14 % (14 %). Používal sa odvar aj čerstvá bylina. aby sa nezaparil (pri teplote do 35 °C). veľkokvetý . D 2 — 0). má iba päť členov. rastie roztrúsené v teplejších a suchších oblastiach. Najkrajší je č. listy vajcovité.). Vňať obsahuje pomerne dosť trieslovín (asi 7 % ) . u nás sú tri. vňaťou ľubovníka. častejšie sa kombinujú v zmesiach (napr. Vedecký názov rodu pochádza z latinského bruneus = hnedý. ktoré vyrástli v tmavých pivniciach na koreňoch čakanky zasypaných pieskom. Čajoviny č. pod týmto označením ho uvádzal aj Matthiolus. sodík. ČERNOHLÁVEK OBECNÝ Prunella vulgaris L. triesloviny. alebo hneď pri umelom teple). Rod čiernohlávkov je malý. Krober 1937. vcelku potvrdili oprávnenosť používania pri krčných ochoreniach a zápaloch ústnej sliznice. Japonci dokázali vo svojej droge aj kyselinu ursolovú. 1690 známy ako náhradka kávy v Holandsku.dávka je 1 lyžička vňate (piť 3 x denne šálku) alebo 2—5 g koreňa na odvar (5 minút variť na slabom ohni. a to výhradne z divo rastúcich rastlín (pestované majú iné obsahové látky). Šťava vo vode alebo vo víne sa odporúčala ako liek na vyplakovanie alebo premývanie hrdla.laktucín a laktupikrín. inulín. svalník menší Nemecky: Kleine Braunelle. — do metabolizujúcich čajovín). Dáva dobrú nektárovú i peľovú znášku. Berger 1954). stopy silice. zvonka slúžia na obklady pri bolestivých zápaloch alebo vredoch. glykozid aukubín (s vplyvom na krvný tlak) a doteraz ešte nie celkom preskúmané látky. manitol. rusky: - ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 5-25 cm. zastrihovaný — P. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. obyčajný s obľubou vytvára miešance s oboma druhmi. najvyššie dva pod hlávkovitým súkvetím modrofialových kvetov. hlavuška. Preslávil sa ako výborný prostriedok proti krčným zápalom. Droga sa hodnotí podľa internej normy IN 1/84. Materiál sušíme pozorne v tenkých vrstvách. Č. hyperosid a kyselinu kávovú. laciniata (L. kyselinu stearovú. šťaveľan draselný a kyselinu octovú. brunellus = hnedastý (vzhľadom na listene a kalichy). Metanolové výluhy obsahovali rutín.P. pretože neskôr kvety opadávajú. metabolizujúce (tzv. V koreni glykozidické horčiny. po omytí sa režú na približne 15 cm dlhé kusy a sušia na tienistom mieste (najlepšie je dosušiť umelým teplom pri 40—50 °C. dusiť. 1963 Sandra. akosti v zátvorke) pripúšťa maximálne 10 % (20 %) drogy s iným sfarbením. kvitne najčastejšie žltkastobielo a listy má perovito rozoklané. 157. francúzsky: Brunelle commune. anglicky: Self-heal. cholín. Č. Skladujeme dobre uzatvorený a chránime najmä proti vlhkú. 15. ktorá môže v zime spestriť chudobný jedálny lístok. Šťava ďalej obsahuje triterpénové deriváty (a — a (3-laktucerol). ten vraj nadobudol krásu a obľubu u každého a všetko sa mu darilo. piť 3 X denne). ide o horké látky terpénového charakteru . ďalej živicu. saponíny. mladé listy a výhonky patria medzi šalátové a jarné polievkové byliny (dvojročná subsp. španielsky: Brunella. Mladé listy sa miestami upravujú na šalát alebo kašu a podávajú pri skorbute. minerálne látky (draslík. Čakanka kvitne v júni (júli) až v septembri (októbri). obsah popola 10 % (15 %) a popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . Korene sa vyrypujú rýľom (september—október). čiernohlávka. Čiernohlávok sa pre svoju mimoriadne liečivú moc nazýval aj božia spása (Gottheil). zbavujú nadzemných častí a sčernetých partií. ktoré sa potom nepodobajú ani na jedného z rodičov. kôrou krušiny. druhové pomenovanie vulgaris = obyčajný. akosť (požiadavka II. inulín. kňazská zelina. grandiflora (L. vápnik. taliansky: Brunella. arginín. Čiernohlávok je jednou z rastlín. Po prvej svetovej vojne sa korene stali náhradkou kávy. List (1979) stanovil okrem toho aj triterpénové kyseliny (okrem ursolovej aj cis. foliosus pre list). stor. krvčistiace). sú močopudné. Kvety sušením strácajú belasú farbu. Inulín je oficinálny v ČsL 3 a izoluje sa aj z čakanky. chromatograficky dokázal.) Scholler. čertohlav. V homeopatii sa používa čerstvý koreň vykopávaný na jeseň. pomer zoschnutia je asi 4 : 1 . pripravuje sa z neho esencia (dil. Madaus (1938). maďarsky: Kozonséges békavár. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. kvety má veľké a fialové. sú hľadané ako zimná šalátová zelenina (dajú sa variť. Gessner (1953) a Losch (1933) uvádzali iba triesloviny (7 %). levulóza a kyselina dikafeyltartarová (cichóriová).via z nej urobili čarodejnú bylinu: kto sa natrel jej šťavou zmiešanou s olejom. Odvar sa používal aj pri horúčke a Matthiolus radil okrem toho zmes šťavy s octom a s ružovým olejom prikladať na spánky proti bolestiam hlavy. inulín (10—15 %). arginín. byľ slabo rozkonárená. ktorú zaviedli do liečiteľstva nemeckí lekári v 16. májovník. keď horné iba začínajú rozkvitať. Droga nemá pach a chutí horko. ktorá pre I. spodné v ružici.

Listy deväťsilu nemožno zamieňať za listy podbeľa. Medzi prirodzené patrilo žuvanie aromatických liečivých bylín. myšieho chvosta. Obsahové látky podzemka tvorí asi . List bez stopky sa zberá v máji a kvet v začiatočnom štádiu kvitnutia (február—máj). pri niektorých ženských chorobách a na omývanie. nátržní90 ka husieho. DEVATSIL LEKÁRSKY DEVĚTSIL LÉKAŘSKÝ Petasites hybridus (L. Prenikavo páchnuce korene prešli iba neskôr do veterinárnej praxe a rozotreté listy sa prikladali na rany. na báze hlboko srdcovitou čepeľou. teda náš deväťsil. na jar vytvára šupinatú purpurovú byľ vysokú 50-100 cm. koňské kopyto. Homeopatická esencia slúži na podobné účely. maďarsky: Kózonséges kalapfu. francúzsky: Petasite. taliansky: Farfaraccio. materiál sa kladie v tenkých vrstvách do tieňa — pri výdatnom vetraní dobre schne. spočiatku na rube sivoplstnaté. a to ako ústna voda alebo na očné výplachy a na kloktanie pri krčných a ústnych zápaloch a podobných ťažkostiach (pôsobí ako adstringens). lopušica. a ten istý autor. kvetom bielej hluchavky. albus (L. list — Folium petasitidis (zoschýňa v pomere 5—6:1) a kvet — Flos petasitidis (zoschýňa v pomere 5 : 1). anglicky: Butterbur. Oficiálna medicína sa k nemu stavia zhovievavo. pomenovanie dostal od petasos = slnečný klobúk. španielsky: Sombrerera. Droga slúži v ľudovom liečiteľstve ako protizápalový prostriedok na vymývanie rán. tu sa však častejšie kombinuje napr. ktorý o tom píše (Dioskorides). Príbuzný d. acsalapu. levandule a pod. keď sa stal hlavným liečivom proti moru. s vňaťou ľubovníka. podbel (!) Nemecky: Rote Pestwurz. Príbuzné druhy čiernohlávka sa používajú zriedkavejšie.. Palma uvádza asi 3 % zápar — nechať postáť asi 15 minút a piť 2-3 šálky denne). V súčasnosti má oficinálne použitie v homeopatii — z čerstvej rastliny zberanej v apríli sa pripravuje esencia (dil. ktorej v antike nesmierne dôverovali pri morových epidémiách — petasites. v liekopisoch však nie je oficinálny. prasličky. K. biely — P. Droga sa však pre obsah trieslovín aplikuje aj vnútorne. na rube plstnaté a majú 7-9 výrazných žíl. nesmie teplota presiahnuť 35—40 °C. Druh rastie na vlhkých tienistých miestach a v pobrežných porastoch od nížin do horského stupňa. a to ako prostriedok proti hnačkám. Jednotlivé časti sa sušia vzhľadom na obsah silice tak ako všetky silicové drogy — podzemky sa narýchlo omyjú (ostatné časti nie). Drogy: podzemok či koreň — Rhizoma seu Radix petasitidis (pomer zoschnutia 3 : 1). rusky: Trváca bylina s hluzovitým podzemkom. ale rátajú sa za rovnako účinné. zriedka bielymi kvetmi. zakončenú predĺženým strapcom úbo- rov s bledočervenými.) Gaertn. Meyer et Scherb. pre svoje obrovské listy. s okrúhlou. menuje ešte jednu slávnu bylinu. Ak sa suší umelým teplom. veľké.ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Z drogy sa zvyčajne používa 6—10 % odvar (var na slabom ohni asi 5 minút). Predmetom zberu býva prakticky celá rastlina. Plody sú chocholaté nažky. ale miestami až v apríli—máji). Astrovité — Asteraceae Ľudovo: devesel. podzemok sa vykopáva pred kvitnutím (rastlina spravidla kvitne vo februári—marci. ani pri vykopávaní koreňov! Pri morových nákazách a epidémiách sa ľudstvo utiekalo k prirodzeným i nadprirodzeným prostriedkom.) Gaertn. nazývaný po ňom Gentiana. žalúdočným a črevným ťažkostiam. D 2 — 0). V nemčine má podľa toho aj svoje pomenovanie — Pestwurz (Pest = mor). dávkuje sa zvyčajne 1 lyžica na šálku záparu 1—2 x denne (taliansky autor L. ktoré sú menšie. Jeho sláva sa obnovila v stredoveku. má žltobiele kvety v polguľovitých úboroch. sú stopkaté. Deväťsil má zo všetkých našich bylín najväčšie listy — nezameniť s lopúchmi. Ilýrsky kráľ Gentios nariadil pri more užívať horec čiže encián. s listom alchemilky. Listy v bohatej prízemnej ružici vyrastajú neskoršie.

oficinálny v čs. líši sa hlavne krátko zbiehavými až nezbiehavými listami. štrkoviska a brehy vodných tokov. 91 .1 % silice. Divozely poskytujú med bledožltej farby. prípadne fialovo ochlpené tyčinky. liekopise. alebo sa extrakt kombinuje s inými liečivami. Divozel patrí k najstarším liečivým rastlinám sveta. Kvitnú celé leto. anglicky: Mullein. predpokladá sa spomínané spazmolytické pôsobenie. devina. asi 2 % pektínových látok. V Nemecku sa užíva prášok z koreňa zavarený vo víne s medom alebo s ryžou a pšeničnými alebo ovsennými vločkami. horčina petasitín. (u nás asi 10). lesných čistinkách.: V. sliz. oranka. Vedecké pomenovanie pochádza zo skomoleného latinského barbascum (barba = fúzy) pre jeho plstnaté ochlpenie. O pôsobení obsahových látok z farmakologického hľadiska nie je veľa známe. proti kašľu. dávka: 1 lyžica drogy na šálku záparu 3-krát denne). vo viniciach. typické stanovištia sú výslnné pahorky. ruderálnych stanovištiach a pri cestách. S-petazín. Predmetom zberu ako droga mimoriadnej dôležitosti je kvet — Flos verbasci. ba v protikŕčových účinkoch ho predstihne. rusky: - 0. maďarsky: Keskenylevelú okórfarkkóró. skalnaté stráne. druh sa vyskytuje vo dvoch chemických chemovaroch. španielsky: Gordolobo. Krtičníkovité . veľkokvetý je dvojročná bylina vysoká asi 100-200 cm. thapsiforme Schrad. Neskôr sa izoloval z rastliny petazín. reumatizme a tinktúre sa pripisovali silné diuretické účinky. divizna. monoterpénové i seskviterpénové uhľovodíky a petasitolidy. Nemecky: Grossblumige Konigskerze. prízemné listy sú zreteľne stopkaté. chrapote. Uplatňuje sa pri bolestivých menštruáciách. ktoré by oprávňovalo starodávne ľudové používanie ako prostriedku pri chorobách dýchacích ciest. na zapálené žily a vredy. maďarsky: Szóros farkkóró. kráľovská svieca. plody sú tobolky. 1962 a ďalšie). huniak. Kvet tvoril oddávna zložku prsných čajovín. Rastie s optimom výskytu na teplých pahorkatinách. sápovitý je vysoký iba 30—150 cm. ktorý má podobné účinky ako alkaloid papaverín (pozri mak siaty). Čerstvé listy sa prikladajú na rany. kruželica. List deväťsilu obsahuje okrem toho izopetazín. žľazy a pod. plstnatá stonka nesie dokonale zbiehavé listy a veľké. Rastie na kamenistých stranách. opuchy. mierne súmerné citrónovožlté kvety. inulín. ľudovo sa užíva aj zápar z kvetov (2 %. sacharidy. pri astme a pod. Ťažko sa vysloviť priazni- D. V droge sa nesmú nachádzať. izo-S-petazín. reumatizme. ester izopetazolu je menej účinný.Scrophulariaceae Ľudovo: cisárska svieca. kde ich rastie veľa. Ľudové liečiteľstvo používa list najmä ako močopudný a potopudný prostriedok (aj ako náhradný za list podbeľa. môžu včely naznášať naozaj dosť medu. Ľudovo sa používal pri pľúcnych kataroch. Prieskum rastliny sa robil aj u nás (r. majú kvetné koruny zväčša menšie. 20 minút nechať stáť prikrytý — 3 šálky denne).vo ku všetkým indikáciám. veľkokvetý. trieslovina a minerálne soli. D. Molene medicinale. ďalej pri kašli. Príbuzné druhy rodu Verbascum L. nekombinovaný výťažok z listov a z koreňa (jednotlivá dávka je 0. aplikuje sa pri bronchiálnej astme. rusky: DIVIZNA VEĽKOKVĚTÁ DIVOZEL SÁPOVITÝ DIVIZNA SÁPOVITÁ Verbascum phlomoides L. Syn. V niektorých západných štátoch sa používa čistý. živica (petasit). ochoreniach dýchacích ciest a proti črevným parazitom. taliansky: Guaraguasco. DEVÄŤSIL LEKÁRSKY DIVOZEL VEĽKOKVETÝ Verbascum densifloram Bertol.06 g a podlieha lekárskemu predpisu). pri ischiatických ťažkostiach. pánbožkova onučka. pretože zväzočky ich kvetov sa rozvíjajú postupne. Antika opriadla divozel poverami o zázračných účinkoch. nachladnutí a chrapote. volov chvost Nemecky: Windblumen-Kônigskerze. niektoré však sú asi oprávnené. francúzsky: Bouillon blanc. Na farmaceutické účely sa pestujú aj osobitne — najmä d. tam.

Pomer zosušenia je asi 8 : 1. Čajoviny č. 128. Droga — Flos verbasci má medový pach a chutí sladkasto. v drobnom najlepšie v predhriatých plechovkách. odvaru alebo macerátu) je 1.116. Materiál je veľmi hákli- Kvet divozelu — Flos verbasci (Flos verbascorum) sa ako droga hodnotí podľa ON 86 6214 a podľa ČsL 4: Znak Droga farbená inak ako materská rastlina Nerozvinuté kvety a kvety s kališnými časťami Iné organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol z drogy (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Saponínový obsah v hemolytických jednotkách (h. Výnimočné uplatnenie v homeopatii majú čerstvé korene — Radix verbasci. Jednotlivá dávka drogy vo forme záparu (príp. Kvalita drogy sa o. pripravenú predpísaným spôsobom z hovädzej krvi. jednotlivo rozložený.j. čo je údaj pre účinnosť saponínov prítomných v 1 g drogy. každý zber osobitne na prudkom slnku alebo umelým teplom.5 g (ČsL 4). je Species pectorales .5 10 8 2 1 10 3 1. ktorý mierni dráždenie horných dýchacích ciest a sčasti z obsahu flavonoidov a saponínov. hodnotí osobitným spôsobom — v hemolytických jednotkách (h. 133.Verbasci e radice). ktoré sa hemolyzovali odvarom z 1 g saponínovej drogy. Zber pre nákup treba čo najskôr odovzdať. Zisťuje sa laboratórne tak. Droga obsahuje terapeuticky účinné saponíny. 20 III. a to ručným otrháváním za suchého počasia.121. Vyrába sa aj priemyselne ako Species pectorales Planta. pretože droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. Kvety možno po dôkladnom vysušení skladovať v nepriedušne uzavretých igelitových vreckách. a to viac ráz denne. 184. 4 20 30 .97. Pri sušení umelým teplom neprekračovať teplotu 40 °C. Homeopatia používa na prípravu esencie celú čerstvú kvitnúcu vňať zbieranú na začiatku kvitnutia a známe sú aj homeopatické prípravky z čerstvého koreňa (TEEP .) — najmenej 92 Akosť — najviac v % I.prsná čajovina. ktorý sa uplatňuje ako čajovina s karminatívnym účinkom alebo náhradka za pravý ruský čierny čaj. 146. Materiál by mal uschnúť za jeden deň. Kvet tvorí aj súčasť hromadne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom.100. 30 12 4 1 0. vykopávané v júli až v auguste. a ČsL 4 10 II. zistená hodnota odpovedá počtu mililitrov suspenzie červených hovädzích krviniek. 130.DIVOZEL VEĽKOKVETÝ DIVOZEL SÁPOVITÝ Zberajú sa iba kvetné koruny bez kalicha.).5 10 10 6 2 40 8 3 vý na stláčanie a zaparenie. sliz a flavonoidy.115. Obdobie zberu: (jún) júl—september (október). ktoré dobre zatvoríme a okolo uzáveru ešte zalepíme leukoplastom. 132. j. 143. i. Upotrebuje sa ako expektorans. Sušíme ho rýchlo. Oficiálna čajovina ČsL 4. pričom účinnosť v tomto smere sčasti vyplýva aj zo slížového obsahu. kde kvet tvorí zložku.94. 147. najlepšie v poludňajších hodinách. Práca s materiálom vyžaduje trochu rutiny a skúseností. ktoré reflektoricky zvyšujú bronchiálnu sekréciu. že sa nechá odvar z drogy pôsobiť na suspenziu červených krviniek.

Historické osudy drchničky sú tiež zaujímavé. je oveľa útlejšia. celistvookrajové. poliehavou až vystúpavou byľou vysokou 10—30 cm. predovšetkým žlčníkových a pečeňových. Kvety na dlhých stopkách vyrastajú jednotlivo z pazúch listov a majú ohnivočervené koruny. žabí střevíc Nemecky: Roter Gauchheil. väčšinou sa nachádzajúce aj v koreni. vajcovité. Najčastejším predmetom zberu býva kvitnúca vňať — Herba anagallidis (júl-august). Podobne sa odlišujú aj druhy rodu rožec . francúzsky: Mouron des champs. S týmto upotrebením prešla i do stredoveku. Plínius. (v európskej časti ZSSR obidve variety) DRCHNIČKA ROĽNÁ Jednoročná bylina s lysou. listy krížmo protistojné. keď bola predmetom nákupu.). ktorá je nepomerne vzácnejšia a rastie iba v teplejších až najteplejších oblastiach. (Stellariaceae).+ Cyclamen europaeum L. rusky: . V Indii sa ešte aj dnes používa pri love rýb (má hemolytický účinok podobný ako cyklámen . ktoré sa u nás vyskytujú dosť hojne.Cerastium L. rastie od nížin po podhorský stupeň. Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: kačacie (mačacie. Spomínali ju už Hippokrates. taliansky: Anagallide. anglicky: Scarlet Pimpernel. ba mala vraj čarovnú moc na vyvolanie ducha z podsvetia a zachraňovala ľudí pohryzených besným psom. a pri hadom uhryznutí. Kvety totiž nemajú medovinu a hmyz ich zriedka navštevuje. žabinec.5 12 12 6 1 12 15 2 3 pokratovych časoch slúžila ako liek na ťažké rany a vredy. španielsky: Murrons. V minulosti. Túto povesť si udržala až do stredoveku. v staroveku zaháňala melanchóliu. Liečiteľsky sa mimoriadne preslávila. že kvitne znovu v jeseni.DRCHNIČKA ROLNÍ DRCHNIČKA ROĽNÁ ( + ) Anagallis arvensis L. 10 Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina začerstva Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) 5 3 0. i. ktorá sa zberá celá. žiada sa čerstvá kvitnúca vňať. Dnešný latinský názov vznikol asi z gréckeho anagelao = smiať sa. pomer zosušenia je asi 5 : 1. Už v hip- Akosť — najviac v % I. II.). tenšie nebodkované listy a biele kvety (patrí do čeľade hviezdicovitých — Stellariaceae). Zaujímavé je jej rytmické ranné a odpoludňajšie zatváranie kvetov. maďarsky: Mezei tikszem. Slúžila totiž o. rátala sa medzi univerzálne protijedy. aj na zvýšenie odvahy. kuracie oko. Plody sú tobolky. Thefrastos. má zaguľatené a na jednej strane ochlpené stonky. Rastlina sa v súčasnosti využíva najmä homeopaticky. Zatvára ich aj pred dažďom. bez korienkov a plodov. z ktorých 93 . kurimor. najmä medzi zeleninou. bystrosti a veselosti. žabie) mydlo. štvorhrannou. Už v antickom Grécku Na drogu sa vzťahuje ON 86 6830: Znak bola známa ako bežná burina. Suší sa v jednej vrstve na tienistých a vzdušných miestach. Dioskorides. Samozrejme. Častejšie sa však uvádza spojenie gréckeho ana = opäť a agállo = zdobím. Dioskorides odporúčal jej šťavu pri bolení zubov a s vínom sa píjavala najmä pri bolestiach. Častá burina polí a záhrad. čo je dôležité pre vlastné opeľovanie. a to vzhľadom na to. vznikali zámeny najmä s kuričkou (druhy rodu Minuartia L. námožníček. U nás sa vyskytujú variety odlišujúce sa najmä farbou kvetov. Drchnička je prastarou liečivou rastlinou. Podstatnú obsahovú zložku vňate a semien tvoria saponíny.

Plody sú žalude na dlhých stopkách. Bukovité — Fagaceae Nemecky: Wintereiche. vtáky. Drevo je veľmi cenná surovina . poskytujú mnoho dobrého okrovožltého peľu a okrem toho majú aj voskový listový med.5 %). kone. kamienkoch. Druh pôvodný len v podhorských oblastiach. sacharidov (7 %). maďarsky: Kocsánytalan tolgy. Žalude dlho slúžili ako surovina na výrobu atramentu. maďarsky: Kocsányos tolgy. Okrem týchto domácich druhov dubov rastú u nás a pestujú sa rozmanité cudzozemské druhy. rastúci na skalnatých pôdach. balvan.5 12 8 9 II. rusky: ( ) D. Duby mali vždy dobré meno aj v liečiteľstve. Duby sa opeľujú vetrom.5 12 10 6 DUB ZIMNÝ DUB ZIMNÍ (DRNÁK) Quercus petraea (Mattusch. Druhové meno robur = sila. zvonka asi 5 % zápar.) Liebl. v liečiteľstve ako adstringentný prostriedok: antidiaroikum. španielsky: Roble albar. Homeopatický liekopis uvádza ako oficinálnu čerstvú kôru mladých konárov. ďalej saponin podobný saponínu našej mydlice lekárskej (Saponaria officinalis L. Oficinálnu drogu ČsL 4 tvorí kôra . známe dubové kúpele.dubiny lužných lesov a nížin na sprašovom podklade. letný je stredne vysoký strom. antiseptikum a antihemoragikum. samičie jahňady po 2—7 na krátkych stopkách alebo sediace na koncoch konárov a samčie dlhé 3 — 5 cm. Používa sa preto na vodné stavby. taliansky: Quercia. pre vstrebávanie sa saponínov treba ju však považovať za toxickú. oleja (15 %). Materiál sa môže sušiť na slnku alebo umelým teplom. Dianthaceae = Silenaceae). v listoch sú aj flavonoidné glykozidy. je veľmi trvanlivé. tvoria drogu Glandes quercus. D 3).je tvrdé. Staroveké národy dub zasväcovali svojmu najvyššiemu bohu. Rastie v nižších polohách až do podhorských stupňov na mierne kyslých skalnatých pôdach. hrubá asi 3-6 mm (zoschne asi na 3 mm). bielkovín (asi 7. Je jedovatá pre psov. Zápar pôsobí metabolický („čistí" krv). podvaly. Homeopatická esencia sa používa najmä pri svrbivých vyrážkach (dil. pri nervových a pečeňových poruchách. Kôra má po navlhčení zapáchať trieslom . tiež pri lišajoch a na ťažko sa hoj rany. Veľmi zriedkavé použitie majú listy — Folium quercus. Silica u ľudí vyvoláva bolenie hlavy a vracanie. jedovatý saponin — sapotoxín cyklamín (totožný so saponínom cyklámenu). zimný má vajcovitú korunu. samčie vo visiacich riedkych jahňadách. zajace a králiky. Droga je predovšetkým močopudným prostriedkom (diuretikum). o čom však chýba spoľahlivý dôkaz. D. že drchnička je účinná aj pri besnote. na upokojenie. najmä vo vlhku.chuť má slabo horkastú a silne zvieravú. listy perovito laločnaté. kde vytvára spolu s predchádzajúcim miešané dubiny. na kúpele (omrzliny. získal vzhľadom na drevo. močopudne a údajne drchničkou možno nahradiť kvasiové drevo . Od staroveku až dodnes sú napr. Zvyčajne sa pijú 2—3 šálky asi 1 % záparu (po zaparení sa nechá asi 15 minút stáť) alebo zápar z pol čajovej lyžičky na pohár vody ako denná dávka. opuchy.Cortex quercus. 94 . rusky: DUB LETNÍ (KŘEMELÁK) Druh vytvárajúci prirodzené lesné zárasty . skladovaním. Ľudovo droga slúži ako prostriedok mierniaci bolesti. sa menia na neúčinné farbisté tmavohnedočervené látky — flobafény. Upotrebúva sa predovšetkým zvonka vo forme odvarov (lyžica kôry na pohár vody. čistá trieslovinová droga slúži v technickej praxi na spracúvanie koží. lesklá. Pomer zosušenia je asi 2 : 1. kým iné druhy zasa podľa ďalších významných vlastností: petraea od petra = skala. Kmeň alebo konár smie byť maximálne hrubý 15 cm. Odlupuje sa iba mladá.8 g prášku 4 x denne. popraskaná a hrubšia ako 6 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah trieslovín v % — najmenej I. Duby si odjakživa vysoko cenili všetky národy ako symbol sily a krásy lesa. DUB LETNÝ Quercus robur L. anglicky: Common Oak. zápaloch obličiek a hemoroidoch. Vedecký názov duba pochádza z latinského quercus. Nemecky: Stiel. Dubové listy a žalude sa často uplatňovali v znaku lesníkov a poľovníkov. listy na stopkách dlhých 1—2 cm. Hecker ordinoval 1. tzv. zrkadlová kôra bez zvyškov dreva. Dubová kôra ako tzv. samičie po 2—5 v pazuchách listov. Podľa šumu starého duba sa veštilo v gréckej dodonskej veštiarni a starovekí básnici Ovídius a Vergílius uvádzali žalude ako prvú potravu človeka. Rastlina má hemolytický index asi 3 500. pri hemoroidoch a na výplachy. Zber sa robí zjari (marec—apríl). variť na miernom ohni 5 minút). zberaná z asi 10-ročných konárov alebo kmeňov (iba so súhlasom majiteľa lesa). kvety jednodomé. 10 10 3 1. zbavené osovej čiašky a po usušení aj šupky (strata na hmotnosti je nepatrná). s krátkou stopkou. 5 5 1 0. pevné a štiepateľné.jeden je asi totožný s kyslým saponínom senegového koreňa (Radix senegae — typická americká droga. potopudne. výrobu sudov a pod. Ešte stále sa udržuje názor.Lignum quassiae (pozri stať Cudzokrajné drogy). takmer vo vode nehnije. ktorý vyvoláva silné miestne dráždenie (vstrebáva sa sliznicami a pre ľudí i niektoré živočíchy je hemolytickým jedom ešte pri veľkom riedení .. pri dermatózach sa zavaria 3—4 lyžice kôry 5—7 minút vo 2 litroch vody a vlejú do vane dopoly plnej 37 °C teplej vody). a to pri rúbaní alebo presvetľovaní porastov. čo sa niekedy odvodzuje z keltského quer = krásny a cuez = strom. V semenách je veľa škrobu (asi 37 % ) .priotrávenia s ním v minulosti boli známe). Obsahovými látkami všetkých častí sú hlavne triesloviny (7—20 % ) . Okrem kôry sa zberajú aj zrelé a zdravé žalude (október—november). Sommereiche. horčiny a silicu s osobitným pachom. pozri medzi cudzokrajné drogy). francúzsky: Chéne rouvre. Vnútorne sa užíva zriedka a nie Na kôru — Cortex quercus — sa vzťahuje ČSN 86 6110: Akosť — najviac v % Znak Kusy kôry tmavšie na vnútorne] strane Staršia kôra. Okrem toho obsahuje triesloviny. ťažké. Žalude sú krátkostopkaté až sediace. Pridáva sa do priemyselne vyrábanej čajoviny Hemoral (antihemoroidová kúpeľová prísada).

40. rozkonárená. predovšetkým pri hnačkách.pozri Cudzokrajné drogy). asi 25 druhov. rusky: DURMAN OBECNÝ DURMAN OBYČAJNÝ jednotlivé. + Datura stramonium L. 39. Ľuľkovité . hrubo zúbkaté. 95 Jednoročná bylina vysoká 30-80 cm.DUB LETNÝ samotná. 55. Ako liečivo sa stal známym až zásluhou Storka (1762). listy vajcovité. Väčšina liekopisov uvádza oficinálnu vňať. Narkotické účinky rastliny poznali dávno predtým Arabi a užívali ho podobne ako ópium na lekárske účely. obyčajný má variety líšiace sa hlavne farbou kvetov a plodmi (biele alebo fialové kvety a plody ostnité alebo hladké). blen čierny — Hyoscyamus niger L. s bielou lievikovitou korunou. byľ holá. 138. na bežné kúpele a obklady sa zavarí 500 g kôry na 3 -4 litre vody. metel L. má listy menšie. ježkova palica. ČsL 4 uvádza na zápar aplikovaný externe 15 g. . spodné srdcovité. 54. Osudy d. keď sa rozšíril po Európe (domovinou sú južné časti Ruska). zasa vajcovité. kravák. maďarsky: Csattanó maszlag. Pri zámenách alebo falšovaní listovej drogy prichádza do úvahy najmä ľuľok čierny — Solanum nigrum L.) je nepochybne najstaršia liečivá rastlina z rodu durmanov. d. ktorá pochádza z Etiópie. nie končisté a hrubo zubaté. kvety . panenská uhorka.Solanaceae Ľudovo: bugačka. j. Plody sú ježaté vajcovité tobolky. streštený ľuľok. cigánske (svinské) jablko. horné bez stopky. rastlina s pichliačmi. dubienky domácich dubov nie sú vhodné na liečbu a nezberajú sa (pozri ČsL 4). taliansky: Stramonio. Ľuľkovec zlomocný — Atropa bella-donna L. žalúdočných i črevných kataroch (1 lyžička kôry na šálku záparu 2—3 x denne alebo prášok 5 x denne na hrot noža. Príbuzný durman metel (D. 44. pazušné alebo koncové.vyvolávajú ich hrčiarky . Bežná burina záhrad. ho pokladajú za spomínaný strychnos manikos starovekých Grékov. má listy vajcovité a celistvookrajové. vlčie bodliačie Nemecky: Weisser Stechapfle. Predmetom zberu je list — Folium stramonii. 48. možno ich potom upotrebiť v detskej praxi ako prostriedok proti hnačkám. že grécke strychnos manikos predsa len bol durman. tiež vňať (Herba stramonii) a semeno (Semen stramonii). 216.Chenopodium hybridum L. V detskej praxi sa dáva 1 kg kôry na kúpeľ. Žalude sa niekedy pražia ako káva . francúzsky: Stramoine. t. podľa iných je to zmenené perzské tatula z tat = pichať. prípadne macerovať za studena pri izbovej teplote 1 lyžicu kôry na 2 šálky vody a vypiť po dúškoch cez deň). Pomenovanie Datura pochádza údajne z arabského datora. listy má však oveľa menšie. že antickí lekári dávali pomenovanie strychnos mnohým jedovatým rastlinám a odlišovali ich iba ďalšími prívlastkami. Podobný mrlík hybridný . mašlák. 219. Celkove má Datura L. Čajoviny č.. anglicky: Thorn-Apple.pražením klesá obsah trieslovín a škrob sa mení na dextríny. až bielo ochlpené a hrubo zubaté. obyčajný bol v staroveku asi neznámy. ktorí ho vozili so sebou ako liečivú rastlinu. vystupuje v rozličných typoch nitrátofilných spoločenstiev. bez chuti a zamladi je akoby pomúčený. maslové semeno. z ktorých u nás rastie 5. Camerarius ho prvý zobrazil a jeho domovinu omylom kládol do Orientu. Listy sú vhodné proti hnačkám. Dubienky sú guľaté nádory čiže patologické novotvary (Galia) spôsobené hmyzom. Liečebne sa používajú z duba hálkového (Q.3 litre vody.. úhorov. Polyploidizáciou a krížením sa vypestovali odrody bohatšie na účinné obsahové látky — alkaloidy. španielsky: Estramonio. na odvary proti poteniu nôh alebo na výplachy 1 kg kôry na 2 . Okrem spomínaných druhov sa na farmaceutické účely (hlavne izoláciu alkaloidov) hojne používa ešte Datura inermis Jacq. Fraas sa prikláňal k názoru. miestami sa miešajú s kakaom a cukrom na výživný prostriedok a slúžia aj ako kávovina (Semen quercus tostum). obyčajného možno spoľahlivo sledovať až od stredoveku. O rozšírenie durmanu po Európe sa údajne pričinili Cigáni. Ťažkosť spočíva v tom. ČsL 2 má oficinálny list. D. infectoria Oliv. 53. rumovísk. Schlechtendal a i.

ktoré však môžu i chýbať.sú iba farebnou odchýlkou) vo vajcovitých hlávkach.sení ich ešte presušíme. potom načechrané do vrstvy 5—6 cm (maximálna teplota do 45 °C. Rodové meno ďateliny (Trifolium) pochádza z latinského tres = tri + folium = list. dnes sa obsahové látky upravujú do sprejov. príp. s trojpočetnými (zriedka 4—6-početnými) listami.indikuje svieže (mierne vlhké) pôdy.ČERVENÝ JETEL Trifolium pratense L. ktoré sa získavajú zberom nie celkom zrelých toboliek (september—október). Prešľachtený sa často pestuje na poliach.3-0. Použitie drog patrí výlučne do rúk lekára a podobne ako pri ľuľkovci zlomocnom — Atropa bella-donna L. slúžia hlavne na izoláciu alkaloidov (atropínu) a ako antiastmatikum. Divo rastúcich druhov ďatelín je asi 300. sýtozelené. lebo ťažko znáša sucho i väčšie vlhko. anglicky: Red Clover. Pomer zosušenia je asi 5—7 : 1. Pomer zosušenia je asi 1. rastlina je prudko jedovatá! Zber drog je deťom prísne zakázaný. až sú semená v tobolkách čierne. Účinné obsahové látky sú vysoko toxické alkaloidy (0. 5 2 5 0. DURMAN OBYČAJNÝ Listy odrezávame podľa možností ráno. t. Druh je variabilný. U nás sa v minulosti tiež vyrábali z nich antiastmatické cigarety. O liečivých účinkoch ďateliny sa . Mnoho odrôd sa podarilo vyšľachtiť a ďalšie vznikli ich krížením. Bôbovité . derivát kumarínu umbeliferón a veľa dusičnanu draselného. ktorých lístky majú zreteľné polmesiačikovité škvrny. V ľudovom liečiteľstve je akákoľvek manipulácia s ňou zakázaná.poľské pramene). Niekedy sa vykupujú aj semená. len zdravé. vedľajšie obsahové látky sú triesloviny (4. francúzsky: Trefle des prés.5 — 20 12 0.Papilionaceae) Ľudovo: štajerka. Pozor.5 mg atropínu.5 0. Oveľa viac sa rastlina používa v homeopatii. v priemere 0. i september). najmä hyoscyamín. s krátkou stopkou. Červené kvety (zriedka biele .4. trojlístok a pratense = rastúci na lúke.35 %) tropánovej rady.25 g listov obsahuje 0. uvádza sa aj možnosť do 60 °C . Koreň obsahuje aj iné alkaloidy (tiež však deriváty tropánu). na začiatku kvitnutia rastlín (jún-august. Pôvodne rastie na lúkách. Dym z 1. vytrvalá ďatelina Nemecky: Rot-Klee.5 20 12 neudané ČsL 2 5 2 10 0. maďarsky: Réti lóhere.5 %). taliansky: Trifoglio dei prati. dosúšajú sa na slnku. stopy silice.25 Trváca bylina všeobecne známa. plody sú nepukavé struky. atropín a málo skopolamínu. rusky: ĎATELINA LÚČNA Na listovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6411 a požiadavky ČsL 2: Akosť — najviac v % Znak Sčerneté a zhnednuté listy Prímesi materskej rastliny Rozdrvené časti a stopky listov Cudzie organické časti — prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Vlhkosť Obsah alkaloidov v % — najmenej 1.Fabaceae (Motýľokveté . Po vytra- JETEL LUČNÍ . S drogami treba manipulovať veľmi obozretne. na okraji lesov i vo svetlých lesoch . jednotlivo.5 : 1. španielsky: Trébol de prados. j. Sušia sa rozložené vedľa seba.1—0. Prípravky by sa nemali podávať pacientom so srdcovými ťažkosťami. ktorý sa s najväčšou mierou spolu s ďalšími látkami pričiňuje o terapeutické pôsobenie. Listová droga aj semená sú veľmi háklivé na skladovanie — ľahko vlhnú.

cuk97 . najmä dnes. Tvoria podstatnú zložku zmesiek. najmä biela plazivá (Amoria repens (L. T. Uplatňuje sa ako chuťové a vôňové korigens. farbivá.lucernu siatu (Medicago sativa L. úsade a opuchoch žliaz. Pri nešetrnom zbere sa takto znehodnocujú aj zaparené kvety. bielom výtoku. repens L. Homér spomínal medzi lotosmi akúsi znamenitú krmovinu pre kone a jestvuje dohad. Drogu — Flos trifolii rubri neuskladňujeme. Spomína ju abatiša Hildegarda vo svojom diele Na kvet — drogu Flos trifolii rubri sa vzťahuje ON 86 6240: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté kvetné hlávky Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. lúčna sa používa hlavne pri hnačkách (antidiaroikum. Celkom rozkvitnuté alebo odkvitajúce kvety pri sušení sa rozpadajú a hnednú. Prvé správy o ďateline z našich oblastí pochádzajú asi z 11. v máji až v auguste (príp.ĎATELINA LÚČNA vedelo len veľmi málo. lúčnej sú triesloviny. adstringens) a bronchitídach. Plínius uvádzal síce Trifolium. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať z ď. ď. syn. najmä za vlhkého počasia. fenolové látky. v listoch sa nachádza asparagín a iné aminokyseliny. triesloviny a flavonoidy. Z národohospodárskeho hľadiska sú ďateliny naše najdôležitejšie krmoviny a obohacujú pôdu dusíkom. išlo o liečivú vachtu trojlistú (Menyanthes trifoliata L. aby sa využilo jej nektarové bohatstvo a zvýšila úroda semien. riedko rozložený a na vzdušnom mieste. jahodovitá). uvádzanej pod menom lagopus. — ďatelinovec). Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . glukozid trifoliín. Kvetné hlávky bez podporného listeňa sa zberajú v júni—septembri hneď po rozkvitnutí a rýchlo sa sušia (pomer zosušenia je asi 6 : 1).) Presl.). 12 5 2 0. flavonoidy. plazivá sa liečebne využíva najmä pri reumatizme. roľnej (Trifolium arvense L. ktorá po skosení veľmi rýchlo dorastá a čoskoro kvitne. Ď. stor. hnedasté kvety vyradíme. tiež nakupovanú drogu — Flos trifolii albi. Namiesto ďateliny mali starovekí poľnohospodári veľmi cennú krmovinu . 20 10 4 1 14 10 3 Physica a herbáre 16. si ju vysoko cenili.5 14 8 3 II.. lúčnej i ď. rastúci u nás len v teplejších oblastiach i to roztrúsene (ď. lúčnej — červený. Ď. Materiál sušíme ihneď a rýchlo v tenkých vrstvách. Ďateliny sú veľmi významné pre včelárov. roľná silicu. Ď. roľná pre svoje adstringentné pôsobenie zasa pri hnačkách. Je výbornou včelou pašou. Predmetom zberu a nákupu u nás je kvet ď. že ju odporúčal už Dioskorides ako antidiaroikum. Ľahko totiž podlieha skaze a napáda ju hmyz. zvonka ako kožné dezinficiens. ale ihneď odpredáme nákupni. plazivej a sušené kvetné hlávky bez stopiek. nemožno ho považovať za ďatelinu. že to bol asi teplomilný južnejší druh Trifolium fragiferum L. Lepšie je sušiť umelým teplom do 35 °C. organické kyseliny. Upotrebenie sa akosi prelínalo vždy s upotrebením ď. stor. plazivá obsahuje najmä triesloviny a ď. Červená ďatelina je rovnako dôležitým prínosom pre včelie hospodárstvo.). keď sa včely usmerňujú hlavne na ňu. Ďatelina dáva z 1 ha až 100 kg medu. Účinnými obsahovými látkami ď. O nej sa vie.). živicu. jún—september) otrhávame na začiatku kvitnutia mäsovočervené alebo jasnokarmínové hlávky bez podporných listeňov. izotrifoliín.

ružovej. FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZOL OBECNÝ Phaseolus vulgaris L.Bohne. Vedecké pomenovanie fazule vzniklo z gréckeho phaseolos = člnok. najmä na roliach. Fazule kvitnú v júni až v auguste. Akosť medu sa však často preceňuje.). druhové latinské označenie vulgaris = obyčajný. kde sú semená fazule národným pokrmom. červenej a i. sa zjavili prvé fazuľové semená v prístavoch španielskych moreplavcov. j.rovke. Plocha kultúrnych fazúľ je dosť rovnomerne rozdelená medzi Starý a Nový svet. Plody sú lysé. majú celé strapce kvetov poskytujú98 cich zlatožltý med aj dostatok peľu. čo však podľa opisu boli zrejme iné strukoviny ako fazule. Gréci sa s nimi oboznámili údajne počas ťaženia Alexandra Veľkého do Indie. perovito zložené listy tvoria velké vajcovité stopkaté lístky. Prvé herbáre z druhej polovice už poznali rozdiely medzi egyptskými fazuľami a vtedajšou americkou novinkou. Celkový počet sort je značný (zhruba 500). Až začiatkom 16. francúzsky: Haricot. Dosúšajú sa umelým teplom pri mierne zvýšenej teplote (30 — nanajvýš 40 °C). anglicky: Kidney-Bean. Národy starovekého Stredomoria pravé fazule nepoznali. 5 1 0. Oficinálna droga sa ešte dnes označuje v niektorých liekopisoch termínom Fructus phaseoli sine semine — fazuľový struk bez semena. Dáva sa prednosť strukom žltobielej farby. nadmernej tvorbe slín s poruchami žalúdočnej sekrécie a pri ochoreniach dýchacích ciest. egyptské bôby (Faba vulgaris Moench alebo východoafrická strukovina Dolichos lablab L. Importovali ho k nám z Južnej Ameriky. pestované dodnes v Egypte). stor. lúčnej má podobné uplatnenie ako v alopatii. Dávkovanie všetkých je prakticky rovnaké: ako čaj — 6 lyžičiek drogy nasypaných do 3 dl vriacej vody sa nechá 10 minút prikryté stáť a po prefiltrovaní sa pije počas dňa po dúškoch. Americké fazule potom za niekoľko desaťročí vytlačili takmer načisto z kultúr tzv. 10 2 1 10 10 3 . kvety v málokvetových strapcoch rozličnej farby (bielej. loďka (pre tvar strukov). Bôbovité . no súčasne ako Pericarpium phaseoli. august —september a zbavujú sa semien. t. Zosychajúce zožltnuté struky sa zberajú v čase úplnej zrelosti. Fazuľa sa u nás šľachtí ako strukovina a zelenina. španielsky: Fasol.Papilionaceae) Nemecky: Garten . maďarsky: Bab. Už starí Aztékovia v Mexiku vysievali fazule v zmesi s kukuricou. Fazule pochádzajú prevažne z trópov. taliansky: Fagiolo.5 10 7 2 II. aj druhy rodu Vigna. Homeopatická esencia z ď. Na plod fazule bez semien — Fructus phaseoli sine semine — sa vzťahuje norma ON 86 6621: Znak Ináč sfarbená droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. príp. asi 10—15 cm dlhé struky so semenami. Druh sa pestuje ako zelenina aj ako strukovina v domácich záhradkách a v kríčkovitej kultúrnej forme. rusky: - Jednoročná bylina vysoká 35-50 cm s pravoovíjavou stonkou dlhou 100—200 cm.Fabaceae (Motýľokveté .

V súčasnosti sa šľachtí vo všetkých teplejších oblastiach sveta. fazín — účinný ako ricín (ricínového semena) a abrín. užívajú sa preto ako diuretikum. Plody aromatické podlhovasté rebrovité dvojnažky. Sušia sa bežným spôsobom. cholín. najmä v začiatočných štádiách cukrovky. maďarsky: Kozonséges harmatkása. pri ktorom poznáme viacej foriem. zabraňujúce proteínovú syntézu. 237. rozpustnú kyselinu kremičitú). znižujúci hladinu cukru v krvi. rusky: Dvojročná bylina vysoká 100—200 cm. 25. 17. Rastlina má domov v oblasti Stredo- zemného mora a v západnej časti Ázie. 40—50 % hemicelulóz a glukokiníny (účinný glukokinín. trigonelín. kým fenikel má iba jeden). Kvety drobné. bielkoviny (24 %). Droga sa pridáva i do čajoviny Nephrosal (diuretikum a dezinficiens močových ciest). slúži ako pomocný liek pri cukrovke s veľmi dobrými výsledkami (nenahradzuje však inzulín). takisto ako všetky semenné drogy. fazuľová múka — Farina phaseoli. Druh sa u nás pestuje v zeleninárskych záhradách pre voňavé dvojnažky. Drogu je vhodné kombinovať s inými (pozri zoznam čajovín). organické kyseliny (pipekolovú. taliansky: Finocchio selvatico. i. 148. 22. Semená v prášku slúžia na horúce obklady — kataplazmy pri mokvavých a svrbivých ekzémoch a na izoláciu škrobu (Amylum phaseoli). Semená obsahujú škrob (45-50 % ) . tmavý fenikel (subsp. minerálne soli (o. odstaviť na 10 minút a scediť do termosky. 18. Hlavní dodávatelia na svetový trh sú západoeurópske štáty a južná Európa. vyvolávajú ťažké krvácavé stavy a koliky.). pravý). listy s pošvami. V homeopatii sa používajú drogy z odkvitajúcich druhov kríčkovej alebo zákrpkovej fazule. Zrelé oplodie obsahuje predovšetkým aminokyseliny (najmä gvanidínový derivát arginín). v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. užíva sa odvar z 3—4 lyžíc sekanej drogy na 300 ml vody. metabolikum — pri reumatizme. Čajoviny č. 26. antidiabetikum. sa doposiaľ nepodarilo izolovať. Miestami sa na ten istý účel vysieva ako poľná plodina. anglicky: Fennel. vulgare — f. za príslušnej diéty ako antidiabetikum. Náš juhomoravský fenikel („Moravský") sa na trhu veľmi cení. španielsky: Hinojo común. 108. nevarené semená (i struky) sú jedovaté a otravy známe — postihujú najmä deti. variť 2 minúty. priaznivo tiež ovplyvňujú látkovú premenu. traumatínovú a i. fazeolozid D). pije sa 2—3-krát denne pol pohára medzi jedlom (ako diuretikum). Niekedy sa odporúča variť 15—20 g drogy s litrom vody asi 2 hodiny — denná dávka je 1/2 až 3/4 litra odvaru. 24. perovito zložené do nitkovitých výčnelkov. FENIKEL OBYČAJNÝ FENIKEL OBYČAJNÝ FENYKL OBECNÝ Foeniculum vulgare Mill. inozitol. dextrín a predovšetkým toxické lektíny. Zo zámen a falšovaní prichádza do úvahy kôprovník (Meum athamanticum Jacq. niektorých dermatózach a tiež pri močových kameňoch (najmä fosfátových). Klinicky a pokusmi sa dokázalo. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Fenchel. 23. v rozomletom stave označované ako tzv. žlté.) s menej valcovitými červenohnedými dvojnažkami podobnými pachom feniklu (pod lupou mu však vidno v každom údolí nažky 2—3 silicové kanáliky. Najviac treba dávať pozor na plody fenikla zbavené silice a umelo prifarbené. francúzsky: Fenouil officinal. ľahko splanieva. alantoín.Liečebné použitie a význam pre potravinárstvo majú aj semená — Semen phaseoli. že vodné výťažky zo strukov zvyšujú vylučovanie moču a znižujú hladinu cukru v krvi. Liekopisy majú oficinálny tzv. i. aj u nás. fazín sa varom denaturuje. Čs. o. Fenikel bol veľmi obľúbený už u sta99 . ďalej triterpény (o. priemyselne vyrábaný prípravok s obsahom fazuľových strukov bez semena je čajovina Diabetan.

118. Nemajú ani liečebné použitie. F.) Gaud. Ľudovo: bylina psotníková. Drogu — Fructus foeniculi tvoria zväčša celé dvojnažky. no korunné lupienky kvetov sú žltkasté či biele. sirôtka. macoška. vajcovito kopijovitý. Druh rastie na rumoviskách. korigens. 152. Vedecký názov viola sa odvodzuje od iolon. teda i včely. mydlárstvo. FIALKA ROĽNÁ Viola arvensis Murr. Často sa uvádzal v herbároch ako zložka čajovín a iných prípravkov. Antickí Gréci i Rimania označovali fialku výrazom flox. taliansky: Viola tricolore. subsp. medzi ktorými následkom hybridizácie existuje mnoho prechodných foriem. Meduje každý rok. laktagogum pre dojčiace matky (zvyšuje tvorbu mlieka). Moderné liekopisy žiadajú určitý obsah silice — minimálne 3—4 % (nezameriavajú sa iba na vonkajší výzor). trojfarebná patrí medzi farebne najkrajšie fialky. i rozkonárená. silica tzv. 153. úhoroch. Zvyšok rastlín sa potom po dozretí skosí a krátko presuší a vymláti (tzv. vrúbkovaný. Reduktan (pomocná liečba tučnoty). ČsL 4 má oficinálne čajoviny s feniklom: vetrovú — Species carminativae. rusky: . 2 2 1 10 11 2 1. Listy má ako f. 183. 215. sacharidy a olej. Silica je zložkou kvapiek Solutan (antiastmatikum) a masážneho roztoku Herbadent. sladkého fenikla má menej fenchónu (5 %). ale viacej anetolu (až do 80 % ) . Plody sú tobolky. 184. Dáva prednosť kyslej piesočnatej pôde. ostatné sú žlté alebo belavé. 199. 120. Oblasť používania je podobná ako pri aníze. sirotky. prípravkov proti hmyzu a i. choleretikum. ale osobitný význam z včelárskeho hľadiska nemajú. 123. anízový aldehyd a rozličné terpénové uhľovodíky. fialičky. Stomaran (čajovina pri tráviacich ťažkostiach). Zriedka sa ľudovo používa koreň — Radix foeniculi ako karminatívum. najlepšie bez obracania. netvorí poplazy. Najlepšie sa zberajú ručne odrezávaním vyvinutých a dokonale zrelých okolíkov (júl-september). Materiál sa suší v prievane prirodzeným alebo umelým teplom do 50 °C. Plody sú tobolky. Droga ďalej tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (choroby močových ciest). Pomenovanie foeniculum pochádza zo zdrobneného foenum = seno (pre pach a výzor po usušení listov) a nachádzame ho už u Plínia. srdečné korenie. maďarsky: Háromszínú árvácska. Diabetan (pomocná liečba cukrovky). Často rastie na roliach. Silica sa s obľubou používala proti blchám. Kvety majú dva vrchné lupienky celé alebo sčasti fialové. medziach a opustených. ďalej granuliek Mucilogram a Sennagran (laxans). vysoká 10-30 cm. ruského čierneho čaju). F. Homeopatia žiada zrelé plody. Kvitne v júli až septembri. 192. 17. Dobrá droga obsahuje 4 —6 % silice. Fialky — trojfarebnú i roľnú . Homeopatická tinktúra má analogické použitie ako droga v alopatii. koncový úkrojok väčší. a tá je výborné spazmolytikum. tricolor L. česaný fenikel).76. Drogu skladu- . Feniklová voda (Aqua foeniculi) slúži zvonka na ošetrovanie zápalov očí a kloktanie. čo je zdrobnený výraz pre ion — tak nazýval fialky už napr. expektorans. F. trojfarebná. Arabov. Ďalšie obsahové látky sú bielkoviny. Homér. 241. likérov. 182.113. Indov.ČsL 4 a ON 86 6622 majú tieto požiadavky Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice najmenej I. Je to rozšírený a veľmi polymorfný druh.5 3 II. často fialovo pásikované alebo modrasté. zanedbaných pozemkoch. výroba cukríkov. najlepšie zberané v septembri druhého roku rastliny. MACEŠKA ROLNÍ rých Číňanov. medziach. Dávky plodov sú 1. Do strednej Európy priniesli fenikel benediktíni v skorom stredoveku. 172. francúzsky: Violette tricolore. vňať — Herba foeniculi zasa pri chorobách z nachladnutia a plody pri chrípkových stavoch a ochoreniach. Záhradné veľkokveté formy sú nežiadúcou prímesou v drogách a nezberajú sa. t. arvensis (Murr. nie však vždy rovnako. roľná je jednoročná bylina vysoká 10—20 cm. trojičná. a ČsL 4 1 1 0. Na farmaceutické účely sa zberá a nakupuje celá nadzemná časť kvitnúcich rastlín (máj—august) . postupne ako dozrievajú (tzv. ďalej spazmolytikum a karminatívum. ktorej hlavnú zložku tvorí terpén anetol (60 %). j.112. Druhové označenie tricolor je z latinského tres = tri a color = farba. 188. Čajoviny č. Pomer zoschnutia je 5 — 6 : 1. všiam i proti hmyzu sliepok. ostáva tekutý. a aj keď je tento med tmavý.Herba violae tricoloris (seu trinitatis seu jacae). Egypťanov. fenikulín. Species pectorales Planta (prsná čajovina) a ústnej vody Herbadent.5 FIALKA TROJFAREBNÁ MACEŠKA TROJBAREVNÁ Viola tricolor L. plody po krátkom presušení sa dosúšajú pri teplote do 35 °č. metylchavikol.5 g na zápar jednotlivo perorálne (ČsL 4). 193. V. slamnatý čiže sekaný fenikel). potom fenchón (10-20 % ) . Fialkovité . Fenikel ako väčšina zelerovitých rastlín je medonosný. maceška.119. Fenikel a silica má ešte široké priemyselné použitie (kozmetika. Plody sú oficinálne vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 4). stonka jednoduchá. anglicky: Wild Pansy.). Ungolen (cholagogum. 190. Fenikel je výborné sekretolytikum a expektorans na báze silice. 227.opeľuje hmyz. z drogy sa izoluje silica. karminatívum. 210. trojfarebná je jednoročná až trváca bylina. 140. úhoroch. stomachikum 100 (najmä v detskej praxi). Zahrňuje rozličné typy. V čajovinách sa fenikel s obľubou kombinuje s anízom a rascou. Máva najvoňavejší med. 197. španielsky: Flos de la Trinidad. hepatoprotektívum) a Pulmoran (expektoračná čajovina). Stonkové listy s perovito delenými prílistkami. a to ako korenina i liečivo. 207.Violaceae Fialka roľná sa bežne ráta iba za poddruh fialky trojfarebnej. 196. 213. preháňaciu — Species laxantes a žalúdkovú čajovinu — Species stomachicae.5 10 10 1. b. pri okrajoch lesov a ciest. 232. trojice Nemecky: Acker-Stiefmutterchen. Detský čaj s rumančekom Spofa (náhrada tzv. netvorí poplazy. 186. Grékov i Rimanov. sirotky. 127.

ďalej ako metabolický prostriedok (zvyšujú činnosť močových orgánov a potných žliaz). antokyanidy. Homeopatia pri podobných indikáciách ako alopatia používa esenciu pripravenú z čerstvých kvitnúcich rastlín (zberajú sa v auguste až v septembri).5 10 8 2 II. ako slabé diaforetikum a pre metabolické pôsobenie pomáhajú aj pri reumatizme a niektorých kožných ochoreniach. Vnútorne sa dávkujú 2 lyžice drogy na 300 ml vody. 4 3 1 12 12 II. môže sa uplatniť emetické pôsobenie. impetigu. 50. po krátkom zavarení na miernom ohni 10 minút postáť. pri ťažkostiach s močením. maďarsky: Illatos ibolya. Drogy sa pokladajú predovšetkým za expektoračné sekretolytiká. 13. karotenoidy. španielsky: Violeta odorosa. francúzsky: Violette odorante. 10 4 2 1 10 10 3 I. 152. triesloviny. zberajú sa v rovnakom údobí (máj až august) a sušia podobne ako vňať. silica (okolo 0. Droga je pri skladovaní veľmi citlivá na vlhko. Nemá pach a chutí slabo sladkasto. rusky: VIOLKA VONNÁ Trváca bylina vysoká 10—20 cm. Kvety s ostrohou. Čajoviny č. Majú diuretické pôsobenie — aplikujú sa pri kataroch močového mechúra.). akné. FIALKA VOŇAVÁ Viola odorata L. prítomný je aj glykozid gaulterín. aj spojených s horúčkou). sliz. koruna fialová. 63. 5 ´2 1 0. emeticky pôsobiaci alkaloid violin.01 %) a minerálne soli (do 11 % ) . Účinné obsahové látky sú hlavne saponíny. potom flavonoidy (predovšetkým rutín). adjuvans pri ekzémoch. Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené kvety ako na čerstvej rastline Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovuje sa laboratórne) I. na hornom okraji riasnaté. Pre obsah rutinu sú aj vazotonikum. Fialkovité — Violaceae Ľudovo: fialôčka Nemecky: März-Veilchen. zriedka biela. Dávky zbytočne nezvyšovať. pri oparoch a i. Drogy sa aplikujú aj externe — zvonka na obklady alebo do kloktadiel (pri zápaloch a pod. uľahčujú odkašlávanie pri ochorení dýchacích ciest (príp. pri čiernom kašli. drogová ON 86 6246 pre kvet (Flos violae tricoloris). scediť do termosky a vypiť po dúškoch v priebehu dňa. 8 6 2 12 15 jeme v dobre uzatvorených nádobách v tme. taliansky: Viola mammola. anglicky: Sweet Violet. pľúcnych ochoreniach a pod. napr. Kvety po odkvitnutí 101 .FIALKA TROJFAREBNÁ FIALKA ROĽNÁ ČSN 86 6822 stanovuje pre vňať tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Čs. Pomer zosušenia je 8 : 1. z krátkeho podzemka vyrastajú zakoreňujúce poplazy s ružicami stopkatých až obličkovitých listov so široko vajcovitými prílistkami. vždy príjemne voňajúca. 150. Predmetom nákupu sú k kvety — Flos violae tricoloris.

Klinicky dokázal. voňavej môže nahradzovať koreň ipekakuány (pozri drogy cudzieho pôvodu). pomádovým spôsobom (samovoľným vyprchaním do vrstvy tuku). že kvitne od konca apríla do začiatku mája. pôsobenie drogy v tomto smere treba pripísať údajne prítomným saponínom (Braun. Starí lekári jej prisudzovali veľkú liečivú silu. t. Druh rastie v kroviskách. a preto ich botanicky vie správne určiť niekedy len skúsený odborník. Obdobie zberu: marec-apríl. voňavej si novšie overovali viacerí autori (Linde 1919. ktorý je vraj chemickou skladbou a najmä účinnosťou blízky emetínu ipekakuánového koreňa.5 g drogy. na medziach a vo svetlých lesoch.. Slovanské pomenovania fialky majú spoločný základ a Mathioli v herbári ju nazval fiola. ako ju napr. ak bolela hlava. voňavá patrí u nás k najstarším liečivým rastlinám. že koreň f. Mnohé z nich majú ešte rozličné odrody. Sirup je pekne modrý. hlavným znakom je vôňa. ktorú nemá takmer ani jeden príbuzný druh a vyrastanie listov priamo z podzemka. Silica kvetov je jedným z najdrahších éterických olejov — nachádza sa v kvetoch v množstve 0. získava sa tzv. aký je tento rod pestrý. ale aj z listov. Schreck 1922.3 —1. zoschnutie asi 5 : 1. Obdobie zberu: asi marec—apríl. Slávny fytoterapeut Leclerc vo Francúzsku odporúčal koreň aj ako emetikum. hlavne korene. plody sú tobolky. za dobrého vetrania (umelým teplom. Podobne ako vňať sa niekedy zberá a suší list — Folium violae odoratae. Plinius ju menoval na treťom mieste čo do obľúbenosti kvetov pri výzdobe (za ružou a ľaliou). maximálne do 35—40 °C).). z čoho si možno urobiť predstavu. F. odpredáva sa na vývoz. j. canina L. Cennejšie sú kvety jedincov rastúcich v tieni (majú tmavšie kvety) a sú voňavejšie. Jej vôňa vystúpi až po 5 —10 000-násobnom riedení. Pomer zoschnutia: 7 : 1. pre svoj nízky saponínový obsah však bez osobitného významu. Celá rastlina. pripravoval sa zaparením 10 polievkových lyžíc kvetov bez kalicha v 100 ml vriacej vody. obsahuje značné množstvo saponínov.) a potvrdili ho. Po krátkom omytí sa suší rýchle na tienistom mieste. Najčastejšie sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba violae odoratae. Grimme 1921 a i. Drogu treba skladovať na suchých miestach. bronchiálnych kataroch. Viola L. chrániť pred svetlom. Celá čeľaď fialkovitých rastlín má u nás iba jeden rod — fialku. pomer zosušenia asi 4 : 1. Drogy sa u nás nenakupujú. na chorý konečník. kvety podľa Dioskorida slúžili pri epilepsii chlapcov a na zapálené hrdlo. psia (V. keď začínajú búrky. tento hydrolyzujúci glykozid je prítomný aj v kvetoch. Dbáme pritom. pokladá sa novšie za pochybný. ktorý stanovil saponínový obsah a skúšal drogu na obsah a účinnosť prítomného alkaloidu violínu (violaemetínu). že fialka stráca 102 pri prvej jarnej búrke vôňu. aby sa zachovala pôvodná farba kvetov a ich vôňa. Opeľovanie kvetov fialiek obstarávajú včely. voňavej sa podobá viac druhov — treba si všimnúť botanický opis. Názor. v dobre zavretých nádobách. Kvety však obsahujú aj medovú šťavu. Podzemok s koreňmi (Radix seu Rhizoma violae odoratae) sa získava vytrhávaním rastlín v septembri—októbri. Podľa Plínia bolo najlepšie voňať fialky. ktoré láka najmä príjemná vôňa. čerstvá je oficinálna v homeopatii. dávky okolo 2 g pôsobia emeticky (dávivo). Výskyt alkaloidu violínu. bez prístupu slnka alebo umelým teplom do 50 °C. ktoré okrem toho majú veľa modrého farbiva (antokyan) a ketonické látky irón a jonón. po 24-hodinovom státí sa to prefiltrovalo a pomaly zahrievalo so 100—150 g cukru. Expektoračné pôsobenie f.003 %. ktoré sú nositeľmi vône. Niekedy sa zberá kvet — Flos violae odoratae. Všetky časti drogy pôsobia ako mierne expektorans — sekretolytikum. listy sa používali zvonka pri zápaloch.FIALKA VOŇAVÁ sa skláňajú k zemi. na uľavenie pri kašli a riedenie hlienu pri čiernom kašli. V detskej praxi bol prv veľmi obľúbený sirup z fialkových kvetov bez kalicha. Silica sa extrahuje nielen z kvetov. Fialky u nás rastú asi v 30 druhoch (na svete celkove asi 400). Predmetom liečebného používania je celá rastlina. F. Podnet ku tomu dal Kroeber. Koreň sa zasa začína uplatňovať pri výrobe priemyselných liečiv a aj v receptúre (ako . možno vysvetliť tak. a v tom čase už kvitne podobná nevonná f. Používal ju už Hippokrates. silnom zahlienení dýchacích ciest (ako čaj: 2 čajové lyžičky vňate na 300 ml vody macerovať za studena alebo 1-2 % odvar). Vedecké pomenovanie rodu pochádza z gréckeho ion — zdrobnené iolon. zber: marec—apríl. 1968). inak sa suší v tenkých vrstvách rozostretá na vzdušnom mieste. ľahko sa zaparuje a vlhne. pomer zosušenia asi 6 : 1. nazýval Homér a Pindaros. Materiál treba sušiť veľmi rýchlo. Na zápar z koreňa sa berie 0. ďalej stopy silice s metylesterom kyseliny salicylovej.

Druh má veľké nároky na vlhkosť. 131.5 : 1. Stopkaté kvety vyrastajúce z pazúch listov majú široko lievikovité. ktorý má inak formované listy i kvety a chutí slabo horkoslano). je u nás zastúpený iba jedným druhom. V homoepatii sa pripravuje esencia aplikovaná na bolesti uší. Plody sú tobolky. potom soli vápnika. ďalej Scutellaria L. galericulata L. čoskoro dostali prudké hnačky. Graciolín má podobnú. čierny kašel a reumatizmus. anglicky: Water-Hyssop. U nás sa rastlina upotrebúvala v ľudovom liečiteľstve proti vodnatieľke a pečeňovým ochoreniam. maďarsky: Orvosi csikorka. Listy sediace. fosforu. ktorého aglykón je gracioligenín (pri pokusoch na zvieratách sa ukázal neúčinný) a graciotoxín alkoholovej povahy. aj ten je pomerne zriedkavý. vzhľadom na povesti o všestrannom liečebnom význame rastliny. draslíka. Tento účinok vyvoláva hlavne elateridín — glykozid približne rovnako silne účinný ako má jalapová hľúza — Tuber jalapae (pozri cudzokrajné drogy). aj v očianke Rostkovovej. (asi 0. Vedecké pomenovanie vyšlo z predpokladu liečivosti a odvodilo sa z latinského gratia = milosť. francúzsky: Gratiole. takže sa kedysi používala ako prečisťujúci prostriedok (najmä podzemok). Celkove súbor glykozidov má účinnosť asi 1 000 žabích jednotiek v 1 g vňate a list asi 1 500. kopijovité. jej chuť je však výrazne horká a pálčivá. Rastlina obsahuje vo všetkých svojich častiach — osobitne vo vňati — kryštalický glukozid graciolín (asi 0. Pre časté otravy sa však jej užívanie zanechalo. biele koruny s červenými žilkami. vyhýba sa pôdam s vyšším obsahom vápna. podzemok tenký. Ďalšie látky sú horčiny. D 2 . Droga nemá pach. Manipulácia s rastlinou i drogou musí byť opatrná. končisté až hrotité. lysá. článkovaný. silica. ktoré ju spásali. Čajoviny č. Krtičníkovité . — veronika (rozrazil). Podobná je i konopička (konopnica) širokolistá (Dalanum ladanum (L. — š. vo vlhkých lesoch a na vlhkých lúkach. ktorý chutí škrabľavo a horko a na srdce účinkuje podobne ako náprstníkové srdcové glykozidy. Sám aukubín má tlmivé účinky na centrálnu nervovú 103 . španielsky: Graciola. rusky: KONITRUD LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 20—40 cm. Antickí lekári neuvádzali graciolu vo svojich spisoch. Na osobitné požiadanie sa zberá v júni až v auguste kvitnúca vňať — Herba gratiolae (florens). graciola sa vyznačuje pálčivou a horkou chuťou. pomer zosušenia je asi 5. jednoduchá alebo riedko konáristá. líši sa i menej horkou chuťou. taliansky: Graziola. Rastlinu treba rozhodne pokladať za toxickú. Materiál sa suší prirodzeným teplom (umelé teplo nesmie presahovať 40-45 °C). resp.D 3).Scrophulariaceae Nemecky: Gottes-Gnadenkraut.mierne sekretolytikum — najmä v sirupoch).) Dostál) — má však inakšie listy a inak usporiadané bledočervené kvety. očné ochorenia. triterpénová zlúčenina graciolón a látky ešte bližšie neprebádané. rastie v teplejších oblastiach v nížinách až horskom stupni v húšťavách na brehoch vôd. Zámeny sú možné najmä s druhmi rodu Veronica L. Rastlina nezadržateľne nutká na stolicu. — šišak (najmä S.02 %). byľ vystúpavá. vrúbkovaný. niekedy priama. Rod Gratiola L. lebo je začerstva i po usušení jedovatá. na okraji riedko pílkovité. ale slabšiu účinnosť ako aukubín obsiahnutý napr. prípadne sa u nich prejavili aj poruchy zraku. Keď deti vypili mlieko od kráv. GRACIOLA LEKÁRSKA GRACIOLA LEKÁRSKA + Gratiola officinalis L. Homeopatia pripravuje z ešte nekvitnúcej čerstvej vňate esenciu (dil. ktorú vraj bohovia udelili ľuďom ako osobitnú milosť (Gratia Dei). horko chutiace zlúčeniny — kukurbitacíny.15 %). plazivý. holé. odrezávajú sa kvitnúce nadzemné časti krátko pred kvitnutím. vďaka. rastliny s vysokým obsahom aukubínu majú hypertonický účinok — spôsobujú pokles krvného tlaku.

Pre obsah veľmi zaujímavých látok je rastlina v súčasnosti predmetom prieskumu. uplatňujú sa pri akútnych a chronických žalúdočných a črevných poruchách s kŕčmi. stretávame sa s ňou ako s technickou rastlinou už od najstarších čias a jej význam sa nezmenil prakticky až dodnes. z ktorých u nás rastie päť druhov s niekoľkými poddruhmi a tri cudzie. Za nositeľa účinku sa pokladá predovšetkým graciolín a jeho štiepne produkty. plazivá (G. súčasti Tatranského národného parku. fastigiata a iné. okrem toho zapríčiňuje krvné výrony do mozgu a i. G. najmä jemnejších. Zbiera sa do kytíc.sústavu a po vnútornom podaní vyvoláva zápaly žalúdka a tenkého čreva na pokusných zvieratách. z viachlavého podzemka vyrastá vretenovitý koreň hlboko do pôdy. Klinčekovité . Rodové označenie rastliny vychádza z gréckeho gypsos = sadra. listy čiarkovito kopijovité. ŠATER LATNATÝ Gypsophila paniculata L.. 1953. bohato rozkonárená. Z vypozorovaných účinkov a z ľudového liečiteľstva je známe. Plody sú tobolky. osobitne hodvábnych. rastlina obľubujúca sadrovitú. Používala sa hlavne ako prací prostriedok. Pred ľudovo odporúčanými indikáciami varujeme. terapia s graciolou sa zanechala. Byľ rozložitá. Druh v prírode uprednostňuje stepné lokality s piesočnatým substrátom.) tvorí zložku nádherného koberca na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier. južná — G. druhový názov to ďalej upresňuje (paniculata = z panicula — metlinaté súkvetie). ešte dnes v týchto oblastiach používané na pranie látok. špecifických prípadoch. Všetky u nás sú vo voľnej prírode mimoriadne zriedkavé. rusky: . sa používala a pôsobí anthelminticky. pri obličkových ochoreniach a kataroch močového mechúra a pri niektorých detských chorobách. Keďže po užívaní drogy a prípravkov vznikajú u ľudí otravy a laxatívne pôsobenie sa prejavuje príliš drasticky. — GYPSOMILKA METLINATÁ GYPSOMILKA METLINATÁ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. Drogu tvoria rozličné druhy rodu 104 Gypsophila L. Englyos derczefu. Nevedno. a to na pieskoch spolu s inými teplomilnými a pieskomilnými panónskymi druhmi. že droga — vňať gracioly. vápencovú pôdu. Podobná pieskovka stepná — Psammophiliella stepposa (Klokov) Ikonnikov sa zasa nachádza v rezervácii na juhozápadnom Slovensku v katastri obce Kamenín a g. 1968). levantský. Rimania struthium. (Gessner. t. maďarsky: Fátyolvirág. krieda a filos = priateľ. Podľa opisu to bola nepochybne g. Historický úvod k používaniu gypsomilky je zhruba rovnaký ako v prípade mydlice lekárskej. repens L. maďarský) mydlový či mydlicový koreň. diureticky. j. Účinok na srdce sa pripisuje glykozidu graciotoxínu. G. V homeopatii sa rastlina a prípravky používajú i naďalej. niekedy má i vyše 1 000 kvetov. Druhý obchodný druh koreňovej drogy je Radix saponariae rubrae (pozri mydlicu lekársku). drasticky laxatívne. struthium. Graciolu možno užívať iba na radu lekára a v osobitných. dezinfekčné a miestne dráždivo. Výslovne sa zakazuje používať rastlinu ženám pri menštruácii a počas gravidity. metlinatá je jedna z materských rastlín koreňovej drogy zastarane označovanej ako Radix saponariae albae — biely (sivý. keďže strouthos je vrabec. hispanica. ovplyvňuje i srdcovú činnosť. Drobné biele.Dianthaceae (Silenkovité — Silenaceae) Nemecky: Schleiergipskraut. G. chlpatá. prípadne aj graciolón. a preto sa občas pestuje aj v záhradkách. Esencie pripravené z nekvitnúcej rastliny — z čerstvej vňate. Hippokrates nazýval rastlinu strouthion. Steinegger. v akej súvislosti sa toto slovo vzťahuje na rastlinu. metlinatá rastie v Štátnej prírodnej rezervácii Čenkovská lesostep neďaleko Štúrova. O rast- . zriedka ružové kvety v metlinovitom súkvetí z množstva vrcholíkov. v terapii sa zriedka uplatňovala pre svoje špeciálne účinky. G.

najmä zušľachtený poddruh (subsp. rezedokvetý (S. U Plínia sa dozvedáme. V tomto zmysle nachádzame zmienky z r. V Španielsku sa rastlina nazývala jabonera (od jabon = mydlo) a v Neapole lanaria. sediace a zvyčajne riedko zubaté. resedifolia). označovaných ako Saponinum album. zápale hrtana a pod. Droga sa samostatne nepoužíva. Tussilen . španielsky: Escorzonera. podzemky sa krátko a rýchle omyjú. ako sú listene zákrovu. i lupu.). rusky: HADOMOR (HADI MOR) ŠPANIELSKY Trváca bylina vysoká 40-110 cm. listy na rozkonárenej byli podlhovasto elipsovité. expektorans a Benephorin . Jej vnútorné upotrebenie sa pre vstrebávanie saponínov neodporúča. podľa želania nákupcu). Hadomor španielsky nebol v staroveku známy. Čakankovité — Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: čierny koreň Nemecky: Garten — Schwarzwurzel. má hrubý. ako je čakanka obyčajná a ďalšie. po usušení aj do zimných. ordinujú sa podobne. ktoré sa uplatňujú o. že struthion čiže radicula = korienok rastie divo vraj iba na vyprahnutých miestach v Ázii a Sýrii. Plody sú nažky. Môžu to byť aj iné rastliny. Saponinum album tvorí zložku čs. režú na kusy (príp. ktorá je tiež bohatá na saponíny (Gréci ju poznali ako oficinálnu rastlinu). dužinatý koreň. v analytických prácach (pozri divozel — otázku stanovovania saponínov hemolytickým indexom alebo hemolytickými jednotkami). tvorí iba zložku liekových foriem. expektorans. V našich záhradkách sa najčastejšie pestuje okrem gypsomilky metlinatej aj gypsomilka ozdobná (G. Ich nežné kvietky sú veľmi vhodné do kytíc. Droga obsahuje vysoké percento saponínov (6—30 %). pomocný liek pri bronchitíde. Sušia sa prirodzeným teplom. naviazaním na povrazy. 1882 aj u prof. ako materskú rastlinu uvádza Gypsophila struthium L. ovosný koreň — kozobrada pórolistá (Tragopogon porrifolius L. vo svetlých lesoch. ako droga označované Radix gypsophilae (paniculatae) — Radix saponariae albae. Nepochybne sa struthion týka aj mydlice lekárskej. Druh rastie na trávnatých svahoch.). Predmetom zberu z gypsomiliek sú mnohohlavové podzemky (u nás možno vykopávať iba pestované druhy . prípadne umelou teplotou 40-50 °C. porrifolius). Rastlina je obľúbenou zeleninou milovníkov rastlinných pokrmov.kvapky. maďarsky: Spanyol pozdor.kvapky. najmä ich korene.line písali aj iní grécki autori. taliansky: Scorzanera. prevažuje glykozid (3-amyrínového typu — bidezmozidický oligosid gypsosid. Zber sa robí od marca do septembra. na suchších a aj vlhkých lúkach — s obľubou na vápencovom substráte od pahorkatín do podhorského stupňa. Wittsteina v jeho knižnej publikácii o Radix saponariae aegypticae (čiže hispanicae alebo levanticae). i. anglicky: Scorzonera. Podobnú zeleninu môže poskytnúť stredomorský tzv. známou pod názvom čierny koreň.roztok. hemolytický index drogy je 2 600 až 3 900. prípravkov Guanar . V technických odboroch slúži na izoláciu saponínov. francúzsky: Scorzonere. až čiarkovité. Koncové žlté úbory s okrajovými jazykovými kvetmi s korunnými lupienkami dva razy dlhšími. HADOMOR (HADÍ MOR) ŠPANIELSKY HADÍ MORD ŠPANĚLSKÝ (ČERNÝ KOŘEN) Scorzonera hispanica L. Wittstein zaznamenal aj jej použitie: je vraj viac technické ako liečebné — nahrádza mydlo najmä pri praní vlny.kvapky. elegans Bieb. ako liek proti hadiemu uhryznutiu alebo jedu ropuchy.. Dioskoridov ierakion mikron je h.vo voľnej prírode sú prísne chránené). u nás neveľmi známy. stor. lana = vlna. napr. arrostii Guss. Na Sicílii a v južnom Taliansku rastie hlavne druh G. inde sa pestuje. Pleumolysin . „Čierny koreň" sa prvý raz použil asi v Španielsku v prvej polovici 16. Názov pochá- 105 . Strata na hmotnosti je asi 3 : 1. Droga prichádzajúca na farmaceutický trh pochádza zvyčajne z Malej Ázie alebo z južnej Európy.

Rastlina pochádza zo Severnej Ameriky.Stachys sieboldii Miq. HAMAMEL VIRGÍNSKY Hamamelis virginiana L. Odvar z kôry a listov užívali severoamerickí Indiáni oddávna proti mnohým chorobám. Koreň sa niekedy používa v liečiteľstve (10 % odvar — nechať mierne vrieť asi 20 minút. vhodný na diéty. 1898) bol osvedčeným vonkajším i vnútorným prostriedkom proti hemoroidom (osobitne pri krvácajúcich). keď je citeľný nedostatok zeleniny. rastúcu najmä pri riečnych tokoch v nížinách a na piesočnatých presypoch. Druhové pomenovanie má podľa miesta pôvodného výskytu (Virgínia). List sa zberá v jeseni a rýchle suší. Čierny koreň je výborná zeleninová lahôdka zimných a najmä jarných mesiacov.5 % a obsahuje hlavne eugenol a seskviterpény (R. upravovať ako karbonátky. glykozid rozpustný vo vode a saponín (ten je však predmetom sporov) a Madaus (r. na trh prichádza vo zväzkoch. poskytuje chutný koreň na šaláty. čakanka. ale dajú sa i dusiť. Korene sa varia v osolenej. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2—3 razy denne). čriev. dlhý. Mäkké sa scedia a upravujú ako špargľa. elipsovité. asparagín. potom veľa sacharidov. zvonček repkový. chuť má vtedy sladkú. U nás sa pestuje ako dekoratívna drevina v parkoch a okrasných záhradách. ďalšími obsahovými látkami sú cholín (asi 0. vo Francúzsku a odtiaľto sa rozšíril do Nemecka a k nám. 1962). konáre lysavejúce. Možno ho aj sušiť — bežným spôsobom ako korene iných úborovitých či čakankovitých rastlín — pozri napr. Kvety žlté. fosforu) a vitamíny. Kvitne v jeseni alebo v zime. Tretia zelerovitá rastlina je potočník sladký (sevlák zeleninový — Sium sisarum L. Pred prípravou sa oškrabú ostrým nožom. pupalku dvojročnú (Oenothera biennis L. nepatrne horkastú. Kuchárske príručky bežne uvádzajú recepty na prípravu očistených.) . predovšetkým však ako protizápalový prostriedok. Plod je tobolka s dvoma olejnatými čiernymi jedlými semenami. vo Francúzsku pestovaná ako zelenina.). arginín. ľahko stráviteľný. lebo namiesto škrobu obsahujú inulín (majú ho okrem úborovitých a čakankovitých rastlín aj zvončekovité a horcovité rastliny). 1736. listy sa okrem toho líšia chemickými reakciami. Osobitnou koreňovou pochúťkou sú čierne korene vyprážané ako rezne a podávané s majonézovým zemiakovým šalátom. na kŕčové žily. Kôra má podobné použitie. tiež na uľahčenie odkašlávania (expektorans). púpava) môžu byť cennou zeleninou najmä pre diabetikov. kombinovať s inou zeleninou (karotka. napr. kozia brada. najmä v Brazílii. hrubo vrúbkovano zubaté. je tu namiesto škrobu). Silica je v čerstvých listoch asi 0. žalúdka. pri cievnych ochoreniach a na miestne zápaly. Benígni. hlavne elágového typu. ktorý za mlada. Ker je rovnako dobre známy aj v Južnej Amerike. 1938) uvádza aj kyselinu askorbovú. Obsahové látky koreňa tvorí predovšetkým inulín (rezervný polysacharid. krátke tyčinky a štvorlistý kalich. Destilát z čerstvých listov a konárikov je v USA veľmi obľúbený. nezvädnuté a celé korene.5 %). inozitol. opuchy. ako aj pri pohlavných chorobách. Býva hrubý ako prst. krátko končisté. treba dať však pozor na príbuzné jedovaté druhy! Mladá vňať krkošky sa dá upraviť ako špenát. oškrabaných a uvarených čiernych koreňov. V Amerike sa nachádza v každej holičskej oficíne. Jeho kultúry boli rozšírené niekedy aj u nás. vo veľkom sa pestuje vo Francúzsku. Listová droga slúži predovšetkým ako adstringens. čisté sa hneď kladú do vody okyslenej trochou octu alebo citrónom (inak dostanú čiernu farbu). Drogu najčastejšie tvoria listy — Folium hamamelidis (oficinálne v ČsL 2 a vo väčšine svetových liekopisov).dza z talianskeho scorza = kôra a nera = čierny (pre vonkajšie čierne zafarbenie). dávkuje . stor. močopudný a zmäkčovací prostriedok.pestuje sa ojedinele v Maďarsku a v Nemecku.). Anglicku i Švajčiarsku. V európskych kultúrach je asi 350 rokov. pri hroziacom potrate a zvonka na podliatiny. Kôra sa zberá tradičným spôsobom a je oficinálna v niektorých starších liekopisoch. poskytuje chutnú a ľahko stráviteľnú zeleninu. vyrastajú z pazúch listov. Spoľahlivo sa dá odlíšiť mikroskopicky: lieska totiž má v mezofyle veľké drúzy šťaveľanu vápenatého a hama- mel idioblasty — kamenné bunky. v kôre 0. Podobne ako špargľu možno upraviť podzemky z rastliny čistec Sieboldov (čistec hlíznatý . používali sa aj múčnaté semená. keď ešte roní mlieko. čakanka obyčajná a púpava lekárska. stopkaté. Ďalej je prítomný sliz. púpavu. guma a celulóza. musia vrieť asi 1/2 až 3/4 hodiny. u nás nedocenený. železa. taliansky: Hamamelide. majú štyri úzke korunné lupienky. U nás sa neprávom zanedbáva. Možno z nich variť výbornú diétnu polievku. Tiež zvonček repkový (zvonek hlíznatý — Campanula rapunculus L. Menej sa používa kôra. Čierny koreň sa aj pestuje. Poskytuje dužnatý podzemok — Radix (Rhizoma) scorzonerae (hispanicae). Listová droga — Folium hamamelidis i kôra — Cortex hamamelidis obsahujú predovšetkým triesloviny (3—9. nazývané hamamelitaníny a silicu. Do európskej medicíny sa dostal po r. ktorých výživový a chuťový význam sa dosť často pre106 hliada. bohaté na olej. Koreň je výživný. Podľa Pottera (r. Majú celkom príjemnú chuť. anglicky: Witch-Hazel. hemostyptikum a venotonikum. Na farmaceutický trh prichádza spravidla z atlantickej oblasti Severnej Ameriky. Odporúčal sa aj pri krvácaní z nosa. maďarsky: Hamamelisz. Ako kuchynská zelenina prešiel do všeobecného používania až začiatkom 17. 2—3 šálky denne) ako potopudný. vždy ho pokladali za liečivú rastlinu. pražiť. Pomenovanie hamamelis je známe u Athaenea. Podobne možno upotrebiť aj niektoré ďalšie rastliny. Pri kupovaní treba vyberať hladké. trochu okyslenej vode. rusky: v európskej časti ZSSR sa neuvádza VILÍN VIRGINSKÝ Ker alebo stromček vysoký až 7 m. kde sa stále pokladá za veľmi kvalitnú zeleninu.. zvonka 3 polievkové lyžice na liter záparu (na kúpele a omývanie). s 10 % prísadou liehu sa expeduje do celého sveta ako „pánska kozmetika". Zo zelerovitých rastlín má podobné použitie buľka hľuznatá (bulvuška hlíznatá — Bunium bulbocastanum L.05 %. svrbivé ekzémy.Hamamelidaceae Nemecky: Virginischer Zauberstrauch. Hamamel je stará indiánska liečivá rastlina.2 %). na severoamerickú drevinu ho preniesol Linné. Hamamelovité . hojne minerálnych solí (vápnika. pór) alebo s mäsom. manitol. Pochádza z Číny. ktorý ním označoval mišpuľu.). keď ho do Európy priviezol Collinson. Tieto rastliny (hadí mor. Svojimi listami pripomína liesku. prípadne sa dávajú do zriedeného mlieka. pľúc a pod. glukozid podobný koniferínu. listy veľké.) sa dá upotrebiť ako zelenina — v južnej Európe sa pripravuje z neho obľúbený šalát.). hoci môže nahradiť drahú špargľu. zapekať. ďalej krkoška hľuznatá (krablice hlíznatá — Chaerophyllum bulbosum L. väčšinou sa lisuje na kompaktnú hmotu. preto slúžia aj ako požívatina. Kuchynsky sa dá využiť aj kozia brada pórolistá.

: Adonis vernalis L. HLAVÁČKOVEC PODZIMNÍ Akosť — najviac v % Znak Červenohnedé časti materskej rastliny pochádzajúce z osí Cudzie organické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej v % ČSL 2 5 2 6 2 3. v lesostepných porastoch. plody sú chlpaté nažky. na Slovensku len zásadne — povoľuje sa obmedzený zber na určitých lokalitách. francúzsky: Adonide printaniere. Podľa niektorých botanikov je iba plemenom h. + Adonanthe vernalis (L. Jednotlivé. letného Nemecky: Herbst-Adonisroschen. voda i extrakt sa používa aj na ošetrovanie podliatin. V miernom adstringentnom účinku spočíva aj určitý spôsob ionizujúceho pôsobenia na pokožku. vredoch predkolenia.2 % extraktu a mierni nepríjemné následky nadmerného opaľovania a urýchľuje regeneráciu. a prípravok liečebnej kozmetiky Neridé mlieko po opaľovaní . rusky: . Ľudovo: český elebor. Preto sa niekedy zamieňa i pri alopatickom upotrebení. proti miestnym zápalom kože i slizníc a pri hnačkách. análne trhliny a pod. zápary alebo odvary či extrakty sa upotrebujú najmä v mastiach pri hemoroidoch alebo v čapíkoch pri kŕčových žilách. maďarsky: Ószi hérics. na zastavovanie krvi a na hojenie rán.je zákonom v ČSR úplne chránený druh. Druh rastie v teplomilných dúbravách. rusky: . maďarsky: Nyári hérics.denne. Tvorí napr. HLAVÁČEK JARNÍ HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ + Adonis aestivalis L. zväčša koncové kvety majú 10—12 žltých korunných lupienkov. slepomak letný. Extraktom možno umývať i vlasy (proti lupinám). anglicky: Spring Adonis. Homeopatia sa pokúsila za hamamelový list zaviesť ako náhradku list liesky. Drogy treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch. hemoroidov a kôra i list sa niekedy aplikujú spolu vnútorne — extrakt 2—3-krát denne 1 čajová lyžička alebo 10-15 kvapiek výťažku 3—krát HLAVÁČIK JESENNÝ + Adonis autumnalis L. Výťažky. rozstrihaný mak. Na to slúži predovšetkým hamamelová voda — Aqua hamamelidis. preto sa výťažky Požiadavky ČsL 2 sú takéto: z listov môžu zužitkúvať v kozmetike. horká tráva. na výslnných trávnatých svahoch. kožná pigmentácia ostáva neporušená. miláčik. kačičky. zlatúš Nemecky: Fruhlings-Adonisroschen.5 Hlaváčik jarný je trváca bylina s 20—35 cm vysokou listnatou stonkou so striedavými listami dvojito až mnohonásobne strihanými na čiarkovité až nitkovité segmenty. poľný kohútik (kominárik). taliansky: Adonide primaverile. lišajov.obsahuje 0. rusky: HLAVÁČKOVEC LETNÍ HAMAMEL VIRGÍNSKY sa 1 polievková lyžica na šálku odvaru. pripravovaná destiláciou z čerstvých listov. prípadne extrakt — Extractum hamamelidis corticis seu Extractum hamamelidis fluidum (listov). Ľudovo: červánky. slepomak (jarný). ľná ružička. väčší počet tyčiniek a drobných semenníkov na guľato vajcovitom lôžku. Podľa homeopatického liekopisu sa oficinalna urtinktúra pripravuje z kôry čerstvých výhonkov a koreňa. údajne sa osvedčil. kôry a mladých konárikov. farmaceutický prípravok vyrábaný priemyselne z tekutého hamamelového extraktu je Aviril H unguentum — masť na hemoroidy. ohníček. hlaváč. významný druh prí107 . čierne (falošné) korenie.) Spach Syn. počet jeho prirodzených lokalít ubúda . volové očko Nemecky: Sommer-Adonisroschen. maďarsky: Tavaszi hérics. Čs. súvislá.

saponíny a 2. a preto droga sa na liečebné účely stabilizuje a nastavuje na určitú účinnosť (Adonidis pulvis normatus — Iiekopisy zvyčajne žiadajú obsah 0. v núdzi možno sušiť v tieni. Ľudove najčastejšie pri ťažkostiach s močením. Droga okrem toho pôsobí výrazne diureticky. Účinné obsahové látky sú kardioglykozidy . letného.HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ rodnej rezervácie Devínska Kobyla pri Bratislave. jednotlivé kvety majú korunné lupienky červenej farby a dozrievajú v holé nažky so zeleným zobáčikom. že hlaváčik má vlastne indikácie ako náprstník. Hlaváčiky sa opeľujú hmyzom. adonitoxigeníny (adonitoxín). Užíva sa preto ako kardiotonikum. poskytujú mu dostatok peľu. jesenného a h.strofantidíny (cymarín. druhové pomenovania upresňujú niektoré vlastnosti (vernalis značí v latinčine kvitnúci na jar). diuretikum v ľahších a stredne ťažkých prípadoch dekompenzácie a funkčných srdcových ťažkostiach. odrezáva sa bez spodných bezlistových častí (apríl—máj) a suší oddelene (je jedovatá) pri teplote 55 — 60 °C v priebehu pol hodiny. Viaže sa na pôdu s výrazným obsahom vápna a na nižšie. Drogu treba skladovať v tme v dobre zatvorených nádobách a staršia ako dva roky by sa nemala používať. V porovnaní s inými rastlinami je v droge veľa lítia. plody sú holé nažky.2 % cymarínu. Niektoré druhy hlaváčikov poznala už antika a opriadla ich mýtmi a povesťami. Hlaváčik letný je jednoročná bylina so stonkou 20 . aby sa zamedzilo rozkladnému pôsobeniu enzýmov. s listami mnohonásobne strihanými na čiarkovité segmenty. kumulácia nenastáva.6-dimetoxybenzochinón. jarného je kvitnúca vňať — Herba adonidis. kam ju nechtiac vysievajú semenami z južnej Európy. k-strofantín). Pri prieskume tohoto účinku ruský vedec Bubnov r. čím sa začal prieskum hlaváčika v tomto smere. potom flavonoidy. Predmetom zberu z h. Vedecké pomenovanie hlaváčikov je odvodené od krásneho gréckeho boha Adonisa — predobraz každoročne sa obnovujúcej vegetačnej sily. teplejšie polohy. pri opatrnom obracaní. účinnosť sa hodnotí na morčatách). tiež pri klimakterických ťažkostiach srdca 108 . kvety má z 5—8 karmínových. Botanicky sa dlho zamieňali za čemerice a najmä korene a semená sa používali pri najrozličnejších chorobách — dokonca aj pri rakovine. Hlaváčik jesenný je tiež jednoročná bylina. listy strihané až na čiarkovité segmen- Droga — Herba adonidis (vernalis) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Najviac v % 2 14 10 2 ty. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. stonku má vysokú 20—40 cm. 1883 ako prvý zistil. v tenkých vrstvách. Rastie na roliach. rastie najmä v kultúrnych spoločenstvách obilnín a priemyselných rastlín. ČsL 2 výslovne zakazuje v droge prímes h. Druh je častou burinou poľných pôd. na spodnej strane zväčša čiernych lupienkov. nemajú však medovinu. Srdcové glykozidy sa ľahko rozrušujú. Strata sušením je asi 5 : 1 . v prievane. zriedka sa pestuje v záhradkách na okrasu.30 cm vysokou. Srdcové glykozidy sa relatívne zle resorbujú a rýchle doznievajú.

O liečebnom používam hlohov v antike sa vie málo. rastie na stranách a niekedy sa pestuje v parkoch. j. priemyselne vyrábané prípravky nie sú. Nemecky: Eingriffiger Weissdom. rusky: HLOH JEDNOSEMENNY Hloh obyčajný je tŕnitý ker alebo polostrom. s jednou čnelkou). letného. HLOH OBECNÝ Crataegus oxyacantha L. Gréci nazývali kry oxyacantha a Theofrastos spomína ozdobný hloh (C. Kvety sú biele.0 g. Hloh jednosemenný je husto rozkonárený ker alebo malý strom. Quercetanus. často ho vysádzajú v parkoch ako solitéru. pripravoval z hlohu pre svojho monarchu dodnes osvedčený Sirupus senectorum. anglicky Midland Hawthorn. Plody sú guľovité červené malvičky. listy stopkaté. Listy v dospelosti nemajú chlpy v pazuchách žilnatiny. s krátkou stopkou. Nemecky: Zweigriffiger Weissdorn. vajcovité. taliansky: Pappa di volpe. Druhové označenie vyjadruje ďalšie vlastnosti (oxyacantha pochádza z gréckeho oxys = ostrý a akantha = tŕň.: C. pri angina pectoris. Kvety sú biele. jarného. stor. aj zubov. francúzsky: Aubépine commune. V homeopatii sa rastlina používa od 19. Okrem druhov u nás pôvodných rastú v ČSSR aj druhy cudzokrajné a pestované. listová čepeľ na báze klinovitá. účinnosť je veľmi slabá. napr. osobný lekár Henricha IV. Najčastejšie liečebné použitie majú štyri drogy: kvet — Flos crataegi. hlavne pri nedostatočnej činnosti srdca (insuficiencii). ktorý sa zberá iba z bielokvitnúcich druhov na začiatku kvitnutia (máj—jún). pri okraji svetlých lesov. francúzsky: Aubépine á style unique. ktoré v dospelosti opadávajú. i po dozretí na nich ostávajú výrazne odstávajúce kališné listy. španielsky: Espino blanco. najvyššia denná dávka 6. mladé konáriky sú plstnato odeté. ktorý odporúčal kvety proti úsadu. ostanú iba okolo žilnatiny. Obsahuje tiež glykozidy digitaloidného charakteru.. časť konárikov sa premieňa na tŕne dlhé asi 12 mm. Hlaváčiky pre špecificky účinné obsahové látky a toxicitu môže predpísať iba lekár. Podľa fytoterapeuta Leclerca (1927) sa dnešné používanie hlohu po prvý raz náznakovite spomína v rukopisných poznámkach neznámeho francúzskeho autora zo 17. Čs. usporiadané do priamych vrcholíkov. jesenný má tiež podobné digitaloidy . Vedecké pomenovanie hlohu je odvodené od gréckeho krataigos = silný (pre ťažké a tvrdé drevo alebo pre tŕne používané prv ako zbraň). Druh rastie na pasienkoch. Listy majú na líci roztrúsené trichómy. laevigata (Poiret) DC. ku ktorým v zrelosti priliehajú kališné lístky. Kroviskový a lesný druh hojný až po horský stupeň.(najčastejšia a najvhodnejšia forma je štandardizovaný extrakt). azarolus) ako krataigos — zhotovovali sa z neho prípravky utišujúce bolesti. stor. ale majú iba 1/90 účinnosti h. anglicky: Hawthorn. H. jarného. zápaloch pľúc a reumatizme. H. Pri bežnom dávkovaní nie je nebezpečenstvo nežiadúcich účinkov. taliansky: Biancospino. Hloh spoľahlivo nachádzame až u Petrusa de Crescentiis. rusky: HLOH OBYČAJNÝ HLOH OBYČAJNÝ HLOH JEDNOSEMENNY Crataegus monogyna Jacq. zriedka sa zberá kvitnúca vňať — Herba adonidis aestivalis. Najvyššia jednotlivá dávka je 1. droga teda nemôže byť náhradkou za Herba adonidis vernalis. letný je rovnako jedovatý. monogyna z monos = jediný a gyne = žena. troj-až päťlaločnaté. maďarsky: Csere galagonya. v ohradách.účinnosť je však iba 1/30 h. Homeopatická esencia sa používa podobne (dil. na medziach. dozrievajú v jednosemenné tmavočervené malvičky.0 g — užíva sa zvyčajne 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa 2—3-krát denne. maďarsky: Egybibeszárú galagonya. sušiť by sa mala ako vňať h. Syn. španielsky: Espino. t. správy sú nespoľahli- vé a rastliny asi neboli obľúbené. Pre závažnosť indikácií môže drogu ordinovať iba lekár. neopadnutými korunnými lupienkami bez prímesí listov 109 . Predávkovanie vyvoláva ťažkosti a prejavy ako intoxikácia — otrava digitaloidmi. D 4—D 2).

kardiotonikum a sedatívum. Zosychajú v pomere asi 5—6 : 1. aglykóny kvercetín a vitexín. Hojne žiadané sú i plody — Fructus crataegi. Zberá sa aj list — Folium crataegi (máj—júl). 30 10 2 0. Homeopatia používa čerstvé plody z h. Nesmie sa obracať. 110 Čs. katechínové triesloviny.7 % flavonoidov (počítané ako hyperosid). najmä v starobe. hypotenzívum. potom dosúšajú umelo. Červené farbivá pôsobia sedatívne. napr. ursolová. Materiál je náchylný na zaparenie.5 10 11 ČSN 86 6417 — Folium crataegi Znak Časti kvetov Konáriky a ich časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkost Popol (tj zvyšok po spalovaní drog)) Akosť — najviac v % I 3 1 1 0 . skupina vitamínov B (hlavne B1) a pektíny. obyčajného.5 12 9 ČSN 86 6617 — Fructus crataegi Znak Plody sfarbené inak ako červené (tmavé. Účinkujú ako srdcové tonikum — na povzbudenie srdcovej činnosti. potom je tu kyselina askorbová. pije sa 2 razy denne. musíme dať pozor. veľmi podobné — triterpénové kyseliny (krategolová. ďalej koronárne a obehové účinné aminopuríny. suší sa rozostretý v tenkých vrstvách v tieni. materiál sa spracúva podobne.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Akosť — najviac v % I. spálené a pod. nepoškodené. 10 2 1 — 15 4 II. 15 5 1 — 12 7 II. hlohové farebné látky zo skupiny flavonoidov: flavónový glykozid hyperosid a vitexín-ramnosid. na zníženie vysokého krvného tlaku a súčasné zlepšenie prietoku krvi v srdci (základný rozdiel od náprstníkovej terapie). pomer zosušenia 5 .) Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Akosť — najviac v % I. resp. kvety sa rozpadávajú. Obchodne najžiadanejší a oficinálny podľa ČsL 4 je list s kvetom — Folium crataegi cum flore (niekedy označovaný ako Herba crataegi). Najlepšie je dosušiť umelým teplom. list s kvetom alebo plod: 1 kávová lyžička na šálku záparu. zdravé. pije sa 2-krát denne až 3-krát (plod). či ne vlhne a neplesnie. Drogy sa v terapii používajú hlavne ako antisklerotikum. bylinné konce konárov s kvetmi sa zdrhujú a manipuluje sa s nimi ako s kvetmi (apríl—jún).a konárikov. bez stopiek.6 : 1. aby sa nepripiekli.5 15 6 . teplotou do 70 °C. 10 4 1 — 10 9 II. drogové normy majú štyri ustanovenia: ČSN 86 6229 — Flos crataegi Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. Pomer zoschnutia: 6-8 : 1. Sušia sa napred v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste. Drogu pri skladovaní treba často kontrolovať. Drogy sa dávkujú: kvet — 1 polievková lyžica na šálku záparu. no iba zrelé. zberajú sa v septembri . Zosychá v pomere 4—6 : 1. 20 4 2 0. saponín.5 12 6 II 3 5 3 2 14 8 ČSN 86 6433 — Folium crataegi cum flore Znak Stmavnuté kvety. bohato zastúpené červené farbivá patria do skupiny antokyanov. rýchlo (umelým teplom do 35 °C). tmavé kvety a inak zafarbené listy ako na rastline Iné časti materskej rastliny (konáriky a pod. Účinné látky drog sú v podstate rovnaké. Droga podľa požiadaviek ČsL 4 musí obsahovať najmenej 0. Celkom rozvinuté kvety sa pri sušení rozpadávajú a žitnú. v rúre. Po dohovore s nákupňou sa vykupujú aj surové — pri väčšej dodávke.októbri. 20 8 2 0. oleanolová). ako aj pri poruchách rytmu.

curvisepala Lindm. Ružokveté. žltkastobiela. Druh rastie najmä na lesných čistinách.). Známy liečiteľ Kneipp ordinoval kvet do zmesi so žihľavou o. Druhové označenie vyjadruje farbu kvetu — album = latinsky biely. Stopkaté protistojné listy sú vajcovito kopijovité. za najúčinnejšiu časť sa pokladá kvet. španielsky: Lamio blanco. lamia = druh morského žraloka. suchý extrakt z h. Už Dioskorides a Plínius botanicky rozlišovali dva druhy žihľavy — jednak malú pálivú. 161. migréne a pod. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: hluchá pŕhľava.mŕtva žihľava. kvitnúca vňať. mŕtva pokriva Nemecky: Weisse Taubnessel. príp. tinktúra). Homeopatická esencia (dil.vyrábajú v zahraničí — za veľmi účinnú formu sa pokladá aj vodno-liehový výťažok. jednosemenného). hypotenzívum) s listami a kvetmi hlohu. malvičky tmavočervené. drogu tvoria biele kvetné koruny bez kalicha. Stredoveké herbáre nevedeli k týmto indikáciám veľa dodať a aplikácia rastliny. Sú dobrými včelárskymi rastlinami. Hluchavky sú všeobecne nenáročné byliny. v burinných nitrátofilných spoločenstvách. taliansky: Lamio bianco. pomliaždeniny a na rany. Čs. lenže Dioskoridovo leukas nemožno s určitosťou vzťahovať na bielu hluchavku. rastú ako burina a kvitnú od jari do jesene. stonka priama.. anglicky: White DeadNettle. 84. Podľa Plínia hluchavka slúžila predovšetkým ako kataplazma na opuchy. maďarsky: Fehér árvacsalán (tátkanaf). Dioskorides ju odporúčal aj proti uhryznutiu divou zverou. pri múroch a cestách. aby sa na ňom mohla precvičiť precíznosť zberačskej práce a získala patričná rutina. 1983 bola aj vňať — Herba lamii albi. 200. Novšie (asi od r. plnokveté alebo pestované a zušľachťované príbuzné druhy hlohu sa pre farmaceutické účely nezberajú. francúzsky: Lamierblane. štvorhranná. Dávajú veľké množstvo citrónovožltého medu a málo peľu. hojná vo svetlých lesoch a krovinách (Karpaty až po úpätie Tatier — zvyčajne rátaná iba za poddruh h. O možnostiach užívania je potrebné poradiť sa s lekárom. 91. 163. pretože kvet má papuľkovitú zubatú korunu. na okraji výrazne pílkovité. 88. dvojdomú a jednak nepálivú. 89. D 1 — 0) má podobné indikácie ako alopatia. Odborné pomenovanie hluchavky je odvodené od gréckeho laimos alebo lamos = hltan. krivokališný (h. Niekedy sa výťažky z hlohu kombinujú s výťažkami z náprstníkových listov a strofantových semien (prípravky tohoto typu sa .Drogy sa častejšie miešajú s inými. rúbaniskách. listu s kvetom tvorí zložku roztoku Passit (sedatívum). křivokališný). 1920) je kvet liečivom pri ženských chorobách. 164. Biele koruny 111 . proti ochoreniu dýchacích ciest a sám ako naparovací prostriedok pri ušných ochoreniach. Zber dovoľuje aj ČsL 4. sa rozširovala iba pomaly. kvitne v máji až júni. no iba jeden má bielo sfarbenú korunu. 87. Plody sú vajcovité tvrdky. Čajoviny č. 203. hluchá žihľava. vtedy označovanej ako Urtica mortua . v ohradách a živých plotoch. 207. 86. plod je v čajovine Valofyt Neo (nervínum). farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Alvisan Neo (antisklerotikum. biele alebo žltkasté. HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BÍLÁ Lamium album L. Zberový materiál je vhodný na to. jasnota. Predmetom nákupu je kvet — Flos lamii albi a od r. segetum (Necker) Dostál). roztoku Valosedan (sedatívum pri ľahších formách nespavosti. dražé Sedobelin (spazmolytikum so sedatívnym účinkom). resp. D. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20 — 50 cm. ktorá obsahuje aj plody. fialovastá. mohla to byť aj konopnica (Dalanum Dostál — napr. Kvety sediace v pazuchách listov. h. 83. 162. okrem C. i. U nás rastie asi 7 druhov hluchaviek s niekoľkými poddruhmi. drevina kvitnúca bielo.

bez zdrevnatených častí. prízemná listová ružica z tuhých vajcovitých listov väčších ako na byli (bylové sa smerom hore zmenšujú). Podobné a príbuzné druhy hojnejšie rastúce na Slovensku sú predovšetkým P. vulgaris L. totožného s kyselinou polygalovou (americký koreň ho však má 6 — 10 % ). pretože o niektorých druhoch sa verilo. vňať sa dávkuje o niečo vyššie. ľahko sa zaparí a treba ju sušiť riedko rozloženú (najlepšie umelým teplom). druh má kolienkovitú byľ. Vedecké pomenovanie horčinky je odvodené od gréckeho polys = veľa a gala = mlieko. v koreni je až 1% neutrálneho saponínu senegínu. Vňať sa zberá začiatkom kvitnutia. popol 16% (18%) a popol nerozpustný v HC1 2 % (3 %). Expektoračné pôsobenie drogy zrejme podporuje fenolový glykozid gaulterín (agly- . Polygala — polygalon bolo známe už v antike. kyslý saponín. Dávky kvetovej drogy sú zvyčajne 112 1 kávová lyžička na šálku záparu. 195. Droga sa nedrobí. vlhkosť v oboch akostných triedach do 14 %. Pri identifikácii prakticky rozhoduje horká chuť. sladí sa medom. na horách iba vo vápencových oblastiach. 1 polievková lyžica kvetov na 1/4 litra vody. hemoroidy. sliz. portugalský a rumunský) mali oficinálnu vňať s koreňom — Polygalae herba cum radice (Herba polygalae amarae cum radice). veľkosťou kvetov a stanovišťom. koreň sa očistí (najlepšie bez opláchnutia. Hlavné účinné obsahové látky sú saponíny. P. křížkové korenie. Niektoré liekopisy okolo r. Rastlina rastie na suchých lúkach a pasienkoch od nížin do alpínskeho stupňa. Súkvetie tvorí koncový hustý strapec modrých. 1 % (2 %) anorganických prímesí. 153. ďalej proti nespavosti. Droga sa častejšie používa v kombináciách (expektoračná s Herba serpylli. Folium urticae. väčšia (dosť hojná na stepných lúkach a slnečných kamenistých stranách). okrem toho hlavne ľudovo. expektorans a pri poruchách trávenia. taliansky: Poligala amara. — h. 1970). rast na barinatých miestach a neprítomnosť prízemnej listovej ružice. comosa Schkuhr — h. Horčinkovité — Polygalaceae Ľudovo: kostolíček. Folium menthae piperitae a pod. listy sú velmi horké. vňať najmä triesloviny (až vyše 10 % ) . 233. chochlatá (rastie na lesných okrajoch a suchých lúkach). triesloviny. Herba violae tricoloris a pod. akostná trieda v zátvorke) môže byť maximálne 10 % (20 %) drogy s iným zafarbením. Kvet obsahuje hlavne silicu. akostnej triede (II. Drogu neskladujme — ihneď ju treba odniesť do nákupne. Homeopatia pripravuje esenciu 0ažDil. ale aj ako celkové metabolikum. iba niekedy bez koreňa (zber: máj—jún). zvonka na ekzémy. vítod horký Nemecky: Bitteres Kreuzblumchen. Droga sa preto zvyčajne zaraďuje do skupiny s nie celkom preskúmanými obsahovými látkami. že po nich kozy a kravy dobre doja. na miernom teple a v celkom tenkých vrstvách bez obracania. pomer zosušenia je asi 4 : 1. krížok. Mladé listy slúžia na jarné šaláty a polievky. Stavikrv vtáčí treba rozhodne pokladať za falšovanie. doplnkový nemecký. listy s prílistkami a drobné nevzhľadné kvety s bielym až ružovým lemovaním. Folium farfarae. metabolizujúca s Herba glechomae. 221. Podobné údaje majú i stredoveké a novšie herbáre. Zápar z drogy alebo aj z čerstvých kvetov sa odporúča ako lahodný a voňavý bylinný čaj (Korbelář. — h. silicu. prípadne s krátkym opláchnutím bez namočenia vňate) a materiál sa suší bežným spôsobom v tenkej vrstve na dobre vetranom mieste. obyčajná (dosť hojná na podobných miestach) a P. resp. byľ jednoduchá. čo vyvolalo hľadanie rovnako účinného domáceho druhu horčinky. homeopatický liekopis na esenciu iba čerstvú kvitnúcu vňať. 25 2 2 10 13 hluchaviek trháme iba ručne za suchého počasia (od mája do októbra). Majú asi taký charakter. 1938 (z európskych napr. pri výtoku (fluóru). V I. ženských ochoreniach. adstringens. Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch líšiacich sa najmä bohatosťou strapcov. švédsky. nesmieme ich však pri tom veľmi stlačiť! Materiál je veľmi náchylný na zaparenie a na to treba dbať už pri zbere a najmä pri sušení. Dioskorides ho spomína veľmi krátko. ako saponíny americkej horčinky senegovej. análne trhliny a popáleniny. zvonka sa pripravuje asi 6 % zápar. Skutočný záujem o horčinky vznikol po dokázaní liečivých účinkov severoamerického druhu Polygala senega (Radix senegae — pozri cudzokrajné drogy). maďarsky: Keserú pacsirtafú. major Jacq. anglicky: Bitter Milk Wort. pije sa 2-krát denne. Podobne sa manipuluje aj s vňaťou — zosušenie 6 : 1 . dokonca i verí. menštruačných tažkostiach. Flos sambuci. Jej kvalita sa hodnotí podľa internej normy IN 1/82. Fructus foeniculi. francúzsky: Polygala amer. odporúča sa dosušiť umelým teplom (pri 30-40 °C). flavonoidy a bližšie nepreskúmané glykozidy.Kvalita drogy podľa ČSN 86 6225 pre kvet — Flos lamii albi: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. i ďalšie látky bližšie nepreskúmané. istejšie je. soli draslíka. možno pri tom ohnúť byľ a vytrhnúť všetky kvety naraz z celého papraslenu. ďalšie dva zadelil novšie Dostál do samostatného druhu Polygala amarella Crantz (horčinka horkastá).D la má zhruba použitie ako alopatia. niekedy modrofialových i ružových alebo bielych kvetov. 226. horčinková vňať s koreňom. HORČINKA HORKÁ VÍTOD HOŘKÝ Polygala amara L. Homeopatia používa na špeciálne rozotieraný prípravok Teep celú rastlinu i s koreňom (zber: máj—júl). pomer zosušenia je asi 7 — 8 : 1. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. 10 1 1 10 11 II. 223.). španielsky: Poligala amarga. Drogy sa liečebne používajú ako mucilaginózum. že horčinku poznal Plínius a obaja autori jej prisudzovali laktačné pôsobenie a spomínali použitie aj pri pľúcnych a prsných ochoreniach. rusky: (nerastie v európskej časti ZSSR) Trváca bylina vysoká iba 10—15 cm. Ich podstatným odlišovacím znakom je slabá alebo celkom mierna horká chuť. Plody sú tobolky. Čajoviny č. Ľahko podlieha skaze — je hygroskopická a citlivá na svetlo. flavonoidy a sliz. dánsky. pri tzv. Suší sa rýchlo. Veľmi premenlivý druh.. pri chorobách močových ciest. Predmetom zberu i dnes býva horčinková kvitnúca vňať s koreňom.

neodmieta sa však a v NSR ešte dnes tvorí zložku niektorých priemyselne vyrábaných liečivých expektoračných čajovín. častejšie sa však kombinujú ich výťažky. zvyčajne sa dáva 1 kávová lyžička na šálku odvaru. Prax ukazuje. byľ priama.05 %) a droga obsahuje aj horčiny (polygalín . Zámeny preto neprichádzajú do úvahy. ale skrutkovito sa stáčajúce a tvoriace tak stonku. majú repovitý tvar a sú tmavé. Prítomné bývajú aj hľuzy prilbice modrej. Čajovina č. Druh sa vyskytuje na pôvodnom stanovišti v ukrajinských Poloninách. maďarsky: Sárga tárnics. taliansky: Genziana maggiore. kvetom prvosienky. fialky trojfarebnej. medovkový list — 1 lyžica čajoviny na zápar z 300 ml vody. V 15. aníz. Používa sa aj ako metabolikum. anglicky: Yellow Gentian. Zo samej vňate sa spravidla pripravuje iba studený macerát (1 plná čajová lyžička drogy ako denná dávka).polygamarín). fenikel. Ako všetky drogy s horkou chuťou slúžil proti horúčke. občas aj v zverolekárstve. ktorá nemá listy krížno protistojné. že sa tu dosť často stretávame s tmavými. Ďalej tu bývajú korene ľuľkovca zlomocného (Radix belladonnae). ktorý ním liečil mor. stor. Španielska a Francúzska sú predmetom zberu staršie korene a podzemky divo rastúcich rastlín. Plody sú jednopuzdrové tobolky. Klinicky a experimentálne sa dokázalo. vňaťou rosičky. treba ju vyššie dávkovať: 20-25 g na 200 ml vody ako odvar — jedna polievková lyžica každé 3 hodiny. listy protistojné. malé množstvo silice (asi 0. j. možno trhať bez poškodenia podzemnej časti jeho nadzemnú časť). sa s nimi stretávame ako s napúčacím prostriedkom na rozširovanie otvorov rán a na zavádzanie do pošvy. ktoré sa dajú odlíšiť jednoduchými chemickými reakciami. V koreňovej droge sa treba vyvarovať najmä nežiadúcich prímesí iných. Pri ochoreniach z nachladnutia je najznámejšia kombinácia: rovnaký diel vňate horčinky s koreňom. horné sediace. rusky: HOŘEC ŽLUTÝ kón tvorí metylester kyseliny salicylovej). zvyčajne sa dávkuje 1—3 g na odvar (čaj). skoro čiernymi podzemkami kýchavice bielej (Radix — Rhizoma veratri albi). Pravda. koreňom bedrovníka a mydlice. že droga má skutočne expektoračný účinok. Horec má pomenovanie podľa ilýrskeho kráľa Gentia. pijú sa 2-3 šálky denne. široko elipsovité. Horcovité — Gentianaceae Ľudovo: encián Nemecky: Gelber Enzian. španielsky: Genciana. U nás rastie iba v kultúrach. Pre obsah horčín možno drogu ordinovať aj ako amarum — tonikum na tráviace orgány. Sú sírovožltej farby. dolné s krátkou stopkou. horce veľmi preslávilo rímske cisárstvo. celistvookrajové. jedovatých koreňov. Ľudovo sa ešte i dnes užíva na podporu tvorby mlieka u dojčiacich matiek. francúzsky: Gentiane jaune. Leclerc — známy francúzsky fytoterapeut. Hojne sa užíval aj ako anthelmintikum (proti črevným parazitom). t. že horčinka môže byť náhradnou až plnohodnotnou (paralelnou) drogou za drahšiu severoamerickú senegu. HOREC ŽLTÝ Gentiana lutea L.).HORČINKA HORKÁ Pri droge nepoznáme žiadne nepríjemné vedľajšie účinky.: 127. ktoré sú svetlej farby a obsahujú veľa škrobu. v SSR je horec luskáčovitý čiastočne chránený. Kvety na dlhých stopkách v pazušných zväzočkoch. Droga domáceho pôvodu pochádza iba z pestovaných rastlín. Z nejedovatých koreňov sa najčastejšie nájdu korene štiavov (druhy rodu Rumex L. Celsus ho odporúčal ako protijed. Trváca bylina vysoká 60 —100 cm. Droga Polygalae herba cum radice sa v súčasnej oficiálnej medicíne pokladá za obsolétnu — zastaranú. v ktorých sa kombinuje s tymianom. ktoré už odkvit113 . Na základe prieskumov saponínových glykozidov (Glaser a Krauter) sa verilo. Horce patria v ČSSR medzi úplne chránené druhy (v ČSR všetky. podstatne ich charakterizuje vláknitý drevnatý lom. ju úspešne ordinoval i pri pochrípkových bronchitídach na uvolnenie hlienov a pri čiernom kašli katarálneho pôvodu. V horských oblastiach Balkánu.

180. Liekopisy (aj ČsL 4) a normy fermentáciu výslovne zakazujú. Koreň horca tvorí podľa ČsL 4 zložku horkých tinktúr . Okrem koreňovej drogy čs. U nás sa na tieto účely horec pestuje (má to byt' vo vyšších polohách). liekopis dovoľuje použiť i podzemné časti h.). Horčiny horcov liečebne patria ku tzv. pannonica Scop. Čajoviny č. sa robí v 6. s číslom horkosti asi 12 000. vyššie dávky vyvolávajú spravidla bolesti hlavy. Bežne sa užíva 1/2 kávovej lyžičky (ČsL 4 1 g) odvaru alebo záparu. Droga je preto amarum-stomachikum. pije sa 2—3 x denne po lyžiciach vždy pol hodiny pred jedlom. amaroswerín a amaropagín. základom je amarogencín. príp. 4 10 8 4 20 5000 hneď po očistení usušiť. podľa ČsL 3 je aj zvyčajne súčasťou pilulkovej hmoty ako plnidlo. ktorá by zmenila farbu drogy a znížila jej horkú chuť. obsah 2 %. Liečebné použitie koreňov podmieňujú najmä glykozidne viazané iridoidy — horčiny. 171. nevoľnosť a dávenie.Radix gentianae. 208. bodkovaného (G. Inak nastane fermentácia koreňa. Materiál na liečebné účely treba Akosť — najviac v % 1. najmä v likérnictve.) — všetko druhy u nás prísne chránené a niektoré celkom vyhubené. purpurea L. triesloviny. h. užíva sa pri dyspepsiách a chronických gastritídach so subaciditou (s nedostatkom žalúdočnej kyseliny). punctata L. čistým horčinám (amara pura). sliz a pektín.—7. panónskeho (G. 2 10 6 3 33 10 000 II. najlepšie pri zvýšenej teplote 45—60 °C (stačí aj 20—30 °C). potom genciopikrosid. Na potravinárske a likérnické účely sa korene sušia pomaly na voľnom vzduchu. j. h. 226. amid kyseliny nikotínovej. 177.). sacharidy (gencianóza).HOREC ŽLTÝ li. ktorého číslo horkosti je asi 58 miliónov. 114 . po vykopaní sa materiál nechá na kopách alebo ešte slabo prikryje hlinou — tým vzniká fermentácia. Je aj zložkou priemyselne vyrábaných dražé Boldochol I (užívajú sa ako žlčotvorné — choleretiká).Tinctura amara a Tinctura gentianae (užíva sa 20-30 kvapiek pred jedlom). potom sú prítomné farbivá — napr. ktorú zavŕši pomalé sušenie. Droga povzbudzuje aj činnosť pečene a žlčníka. Zber podzemných častí t. droga je skoro celkom bez škrobu (obsahuje rezervný fruktózan inulín). roku kultúry v októbri—novembri alebo zjari (marec). 32. pri hnačkách a na zvýšenie sekrécie žalúdočnej šťavy. Strata na hmotnosti pri sušení je asi 80 %. Má i široké priemyselné uplatnenie. žltý xantónový derivát gentizín. purpurového (G. Droga dostane červenohnedú farbu a vytvoria sa v nej aromatické látky. koreňov s podzemkami bez bočných korienkov Požiadavky ON 86 7028: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah vodného extraktu — najmenej Číslo horkosti — najmenej a zvyškov nadzemných častí . Reflektoricky povzbudzujú tvorbu žalúdočnej šťavy.

5 13 9 2 0.4 II.4 115 . Ako liana sprevádza poriečne lužné lesy. V kultúrach sú rastliny iba s piestikovými kvetmi. Piestikové šištice sa zberajú v jeseni (august — október). oficinálnu v niektorých liekopisoch. U nás rastie divo a zdivie aj v kultúrach. Sušia sa v osobitných sušiarňach pri 40—50 °C. dlanito 3—5-laločnaté. Pestoval sa už v antickej epoche. Lupulín ľahko podlieha skaze i pri prísnom spôsobe skladovania (v dobre uzatvorených obaloch a chránený pred svetlom). ČsL 2 a ČSN 46 2510 povoľuje v nej ojedinele pieskové zrná a v malej miere odlomky plodových šištíc. Pach ako valeriána smie byt' iba slabý. rusky: Trváca dvojdomá rastlina. 1803 Deroche a od r. V klasických herbároch sa uvádzajú mnohé indikácie. Chmeľ slúžieval ako liečivo i korenina alebo horčinový prostriedok. Prašníkové sa odstraňujú. Novšie sa chmeľ pestuje aj na Slovensku. Pomer zosušenia je asi 2 : 1. francúzsky: Houblon grimpant.0 %. Konopovité — Cannabaceae Nemecky: Gemeiner Hopfen. lianovite plazivé byle sú dlhé až 6 m. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým silicu (1—3 %. Listy stopkaté. pobrežné kroviská. a. španielsky: Lupulo. farnezén. pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Silice má byť najmenej 0. nesmie CHMEĽ OBYČAJNÝ mať žíhaním viacej popola ako 10. taliansky: Luppulo. stor. V Čechách sa prvé chmeľnice založili asi začiatkom 11. anglicky: Hops. Preosiatím a vyčistením usušených zrelých šištíc — hlávok získame práškovú drogu Glandulae lupuli — chmeľové žliazky (Lupulinum — lupulín). krvčistiaci prostriedok a na podporu menštruácie. Náš chmeľ bol a je jedným z najlepších na svete. Tvoria drogu Strobilus lupuli (Ros humuli lupuli).9 %.CHMEL OBECNÝ CHMEĽ OBYČAJNÝ Humulus lupulus L. tvorením klíčivých plodov strácajú šištice na akosti. okraj pílkovitý. Tyčinkové kvety v koncových zložitých strapcoch alebo v listových pazuchách. lebo stráca účinnosť. 10 20 2 1 13 12 3 0. Plody sú nažky. 5 10 1 0. Najčastejšie sa používal ako močopudný a tzv. Po roku treba drogu vymeniť. ktoré obsahujú horčiny humulón a lupulón (tiež kohumulón a kolupulón) a ďalšie acylfloroglu- Na chmeľové šištice — Strobilus lupuli — sa vzťahuje drogová norma ON 86 7610: Akosť — najviac v % Znak Hnedé šištice Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah kysličníka síričitého I. nesmie obsahovať hýfy plesní alebo dokonca hmyz a páchnut ako syr. maďarsky: Felfutó komló. Chmeľové žliazky — lupulín pre medicínu objavil r. piestikové kvety tvoria vajcovitú šišku so šupinami pokrytými žliazkami. Prášok sa po vytrasení ešte dosúša. zárasty neošetrovaných kanálov a mokrých priekop s mierne eutrofnou vodou. Vlhkomilný druh.a (B-karyofylén a rozličné kyslíkaté monoterpény). Divý alebo zdivený chmel nemá pre farmáciu ani pivovarníctvo nijakú cenu. Droga má silne korenistý pach a škrabľavú chuť. hlavné zložky: myrcén. 1813 zaviedol ako sedatívum parížsky lekárnik Planche. živice (asi 80 %).

stomachikum a amarum. anafrodiziakum. 207. Literatúra uvádza aj látky s hormonálnym estrogénnym účinkom. perovito strihané. maďarsky: Torma. V menšom množstve sa pestuje v záhradách. Vedecké pomenovanie chrenu je keltského pôvodu. ako močopudný a bolesti tíšiaci prostriedok a na dráždenie kože (aj pri reumatizme). najlepší zvuk na svete má český chren z okolia Malina pri Kutnej Hore alebo od Čáslavi a nemecké chreny z Durínska. mierne uspávacie prostriedky (hypnotikum). francúzsky: Raifort. stopkaté. prípadne medzi roripy (Rorippa). Pričiňujú sa oň chmeľové horčiny. Významné použitie predstavuje aromatizácia piva (pre obsah silice a horčín) a jeho konzervovanie (vplyvom antibakteriálnych vlastností obsahových látok). kde je napr. pripravuje sa z čerstvých žliazok (dil. niektorí botanici-systematici zaraďujú chren do rodu lyžičníkov (Cochlearia) alebo medzi reďkev (Raphanus). biele kvety dozrievajú v šešuľky.. Kultúra chrenu do strednej Európy sa dostala z Východu asi začiatkom stredoveku. Bavorska alebo z okolia Hamburgu. pri vode. Stonka vo vrchnej časti rozkonárená. O pestovaní 116 . Čajoviny č. rusky: . Ako ukazuje rad synoným. 179. Extrakty zo žliazok i žliazky sa preto uplatňujú ako sedatívum. Aj viacerí súčasní autori sa prikláňajú k jeho zaradeniu medzi druhy Rorippa. Meyer et Scherb. proti pohlavnej predráždenosti (anafrodiziakum) a ako narkotikum. O liečebnom používaní chrenu v staroveku nie sú jednotné správy. Čs. Sú tiež mierne sedatívum. zvonka na zle sa hojace rany. najmä v blízkosti sídlisk. taliansky: Armoracia. D 2 . V homeopatii sa esencia používa ako diuretikum. 200. Plínius mu napr.cidy. najmä ak ide o nespavosť a sexuálnu predráždenosť. no nie často. jej listy menšie. 205. usporiadané do prízemnej ružice. 22. Valosedan (neurasténia. čajovinu Valofyt Neo (sedatívum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echter Meerrettich. V ľudovom liečiteľstve sa chmeľ používa aj proti kŕčom. horné čiarkovité.15% rovnakého zloženia ako lupulín). migréna) a Calmonal (externé antireumatikum). CHREN DEDINSKÝ Trváca bylina vysoká 100—150 cm. 184. 228. silicu (asi 0. španielsky: Rabano rusticano. chrenovitá alebo medzi žerušnice (Cardamine). Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa na noc. aj r. niekedy ako čaj v zápare alebo macerát (literatúra uvádza najvyššiu dennú dávku 15 g — rastlina vyvoláva určité toxické prejavy). farmaceutický priemysel vyrába v kombinácii s chmeľovými šišticami Detský čaj s rumančekom Spofa (náhradka za tzv. Čo do množstva sú jednotlivé chmeľové horčiny rozdielne zastúpené — závisí to od pôvodu chmeľu. Armorica bolo keltské pomenovanie pre dnešné Bretónsko. Latinské druhové označenie rusticanus = dedinský. či k potočniciam (Nasturtium). Používal sa síce v domácej i odbornej liečbe. Listy veľké. pri zbere nevznikajú zámeny. Chmeľové žliazky sa dávkujú v množstve 0. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým lupulín. Chmeľ sa v prípravkoch kombinuje s podobnými drogami. známe aj sedatívnym a antibakteriálnym pôsobením. v húšťavách. pri furunkulóze a do posilňujúcich kúpeľov. prisudzoval krotenie pohlavných vášni a bystrenie umu. amarum a stomachikum. extrakt je zložkou roztoku Passit (sedatívum). CHREN DEDINSKÝ KŘEN SELSKÝ Armoracia rusticana Gaertn. ruský čaj). anglicky: Horse Radish. zložené z ar = blízko a more = more + rich = kraj. vo väčšom na plantážach. na lúkach. označuje rastlinu vyskytujúcu sa neďaleko mora. Druh rastie divo na vlhkých hlinách. Chren oddávna pestovali najmä Slovania. má dlhý a hrubý koreň.0 ) . hrubo pílkovité. živice (asi 15 % ) .5 — 1 g 2—3 x denne. Rastlina je veľmi dobre známa.

stor. zvyšovanie sekrécie žalúdočných štiav. prosviemik. Chren dobre poznajú aj kuchári. končisté. okraj vrúbkovano pílkovitý. nie silice. kým tzv. pôvodnou látkou je tiež sinigrín — glukozinolát. Ľudová liečba zostáva pri tradičných chrenových plackách aplikovaných zvonka vo forme náplastí (s múkou a masťou v pomere 1 : 5 : 1). Jeho zber sa zvyčajne robí z kultúr v druhom roku vývoja (marec-máj alebo častejšie september-október). no tam splanieva. Kvety biele alebo bledoružové. Na Spiši kedysi používali listy aj ako náhradku za tabak a na Horehroní ich v časoch zlej úrody pripravovali na jedenie alebo zakvasovali na spôsob kapusty. španielsky: Altea común. v majonéze) domáceho alebo maďarského pôvodu. slez biely (liečivý) Nemecky: Echter Eibisch. Veľmi zriedka sa suší prirodzeným teplom — pomer zosušenia je asi 3 : 1. ale aj v lekárstve. jarnej únave). dokázali. Aplikoval sa na rany vzdorujúce hojeniu. francúzsky: Guimauve officinal. Značný obsah kyseliny askorbovej je odporučením pre konzum v predjarnom období a pri chrípkových infekciách. v ktorých sa chren určitú dobu máčal. jednotlivé alebo v pazušných či koncových strapcoch. sacharidy. Právom sa zaraďuje medzi vitamínovú príchuťovú zeleninu a pikantné korenie. rozpadavé. ktorej prchavú zložku tvorí predovšetkým fenyletylhorčičný podiel. sú dobrým liekom proti žalúdočným kŕčom a chren nastrúhaný s cukrom je domácim liekom proti zachrípnutiu. Z koreňa sa v NSR priemyselne vyrábajú príprav- 1BIŠ LEKÁRSKY ky používané pri nešpecifických infekciách a podráždení močových ciest. Ide však o prchavú zložku pôvodne prítomnú v glukozidovej väzbe — glukozinolát. Pestuje sa na okrasu aj v záhradkách. príp. Liečebne sa užíva asi 3 % zapar. samotná prchavosť nie je základnou vlastnosťou iba silíc. niekedy rozkonárená. Hojná je 117 . 2-3 šálky denne. jednoduchá. Spravidla sa používa v čerstvom stave. rozpúšťanie hlienov a močopudné pôsobenie. pre dennú bežnú potrebu v domácnosti prichádza na trh aj strúhaný chren (príp. Dala sa izolovať destiláciou s vodnou parou. stonka priama. Listy trojuholníkovito alebo podlhovasto vajcovité. používané hojne v potravinárskom a konzervárenskom priemysle.a širokom používaní sú záznamy z 12. a preto sa označila za silicu. enzýmy. Koreň sa dôkladne umyje a očistí od drobných korienkov. sa užíva macerát v červenom víne v množstve 25 — 75 ml (odporúča sa pri tzv. V homeopatii sa na prípravu esencie používa iba čerstvý koreň. šťava z čerstvých koreňov alebo liehové nápoje. chrenové placky sa používajú zvonka proti reumatizmu. Pre podporu trávenia je osobitne vhodný ako príloha k ťažko stráviteľným a mastným jedlám. rusky: PROSKURNÍK LÉKAŘSKÝ IBIŠ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 60—150 cm. pri šťave je zvyčajná denná dávka asi 25—50 g. Plody diskovité. 1900 konštatoval. arginín a glutamín. Rastlina upozorňuje svojou prítomnosťou v prirodzenom záraste na slané pôdy. ibišek. lajbiš. Prítomné je i značné množstvo kyseliny askorbovej. anglicky: Marsh Mallow. Z bežných interných upotrebení koreňa (hlavne ľudových) možno vyzdvihnúť povzbudzovanie žalúdočnej a črevnej činnosti. ako pri semene kapusty čiernej. pri zápaloch močového mechúra a obličiek. slúžia na zlepšenie prekrvenia pri reumatických bolestiach. Althaea officinalis L. že chren sa používa nielen v kuchyni. taliansky: Altea. Polívka vo svojej „Názornej květeně" z r. Slezovité — Malvaceae Ľudovo: ajbiš. celá rastlina husto plstnatá. koreň vetvovitý. Winter a spol. Nastáva tu podobný stav. asparagín. odkiaľ sa dostáva i do voľnej prírody. Čerstvý koreň chrenu — Radix armoraciae rusticanae recens je dnes opäť oficinálny v niektorých liekopisoch. že po rozstrúhaní čerstvého pletiva koreňa vzniká ľahko prchavá látka s vysokými antibakteriálnymi vlastnosťami. Glukozinoláty sú horčičné glukozidy. Tvorí pikantnú prísadu k mäsám a do omáčok. preskiernik. najčastejšie však zvonka ako prostriedok dráždiaci kožu. maďarsky: Orvosi (mahola) ziliz.

Na oficinálne účely (ČsL 4) sa korene aj lúpu. Známy Kneipp (1935) ho neveľmi chválil. ktorý rastie na 118 chránených miestach ako ibiš. nenapadnutý hrdzou. zjari (marec—apríl). až 9. koreň t. hodnotil totiž odvar a dnes vieme.5 14 8 2 10 II. druhový názov zdôrazňuje jeho liečivosť (officinalis = liečivý. Kvet sa získava v čase kvitnutia rastliny (júl—september). norma pre vňať — Herha althaeae (ČSN 86 6740): Akosť — najviac v % Znak Byle hrubšie ako 5 mm Plody ibiša Ináč sfarbená droga Hrdzou napadnuté listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. Pomer zosušenia pre Radix althaeae je asi . omyly. 10 20 5 1 ČsL4 5 10 3 1 0. I.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania pre 1 g drogy najmenej (hodnotenie obsahu slizu) I. Nie je natoľko sivoplstnatý.Listová droga podľa ON 86 6442 a podľa ČsL 4 má tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy Iné časti materskej rastliny List napadnutý hrdzou (Puccinia malvacearum Mont. Ináč sfarbené. List sa zberá postupne (júl— august). 8 10 12 6 4 2 13 19 v juhozápadnej časti Slovenska pozdĺž našich južných hraníc na vlhkejších pôdach bohatých na živiny. Všetky drogy treba chrániť pred vlhkom a svetlom v dobre uzatvorených obaloch. hrvoľ i zápaly prsníkov. Výborne sa osvedčoval aj v ránhojičstve. 8 2 1 0. 16 4 2 1 14 10 3 5 ČsL 4 8 2 1 0. Jeho nevýhodou však je. príp. ktoré rady poškodzujú korene). Podobne sa zberá ihneď po rozkvitnutí aj vňať (jún-júl). inak podliehajú skaze. zásadne dovtedy.5 12 Nestanovuje sa 12 16 2. Rastliny vyzerajú výrazne odlišne. zásadne iba zdravý. Predmetom zberu je vlastne celá rastlina: korene sa vykopávajú v jeseni (október—november). zbavujú sa korku a časti kôry a bez umývania sa sušia na lieskach v dobre vetraných miestnostiach alebo nízkym umelým teplom navlečené na povrázky (pozor pri tom na myši.5 12 16 2. Hippokrates ho predpisoval astmatikom a pri dyzentérii.).5 12 12 18 3. Ako včelárska rastlina sa uvádza medzi peľonosnými bylinami. zle lúpané korene Zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania — najmenej 8 2 1 0. nezberáme kvet a keď zberáme koreň.). Namiesto pravého ibišového koreňa prichádza na trh aj koreň topoľovky ružovej (ibiša ružo- vého — Alcea rosea L. lekársky kvitne asi v júli až auguste. hodinou ráno. kým rastliny ešte plne nerozkvitli. Vedecké pomenovanie ibiša sa odvodilo z gréckeho althaino = podporovať. lekársky). Nesprávne apretovaný koreň (najmä ak sušením dostal neprípustné tmavú farbu) sa niekedy posýpa kriedou. Voľne rastúce majú v celej ČSSR chránenú podzemnú časť. príp. Suší sa teplotou do 40-50 °C.5 6 Nelúpaný koreň — Radix althaeae naturalis — sa hodnotí podľa ON 867015. že kvety sa roztvárajú medzi 8. 16 4 2 1 14 12 5 5 Znak Čs. s koreňmi ľuľkovca zlomocného. že treba užívať macerát za studena. kvetné lupienky majú ružovofialovú farbu a viac sa podobajú slezu lesnému.5 14 10 3 10 II. aj to len asi na tri hodiny. na lome zdrevnatený a na priečnom priereze žltý. lúpaný podľa ON 86 7016. všetky tieto „skrášľovania" sú zakázané a liekopisy ich vylučujú chemickým dôkazom. nezberáme list. vtedajší botanici ho veľmi jasne odlišovali od slezu a pokladali za všemocný. ČsL 4 žiada lúpaný i nelúpaný koreň: Akosť — najviac v % I.5 12 7 2 10 Koreň nelúpaný I. t. althos = liečivo alebo althomai = uzdravovať. Keď zberáme list a koreň. j. najmä pri sušení vo veľkom. ružovej je na povrchu sivší. Zo zámen pre listovú a koreňovú drogu treba uviesť príbuzný slezovec durínsky (slezovec durynský — Lavatera thuringiaca L. 5 10 3 1 II. Ibiš bol veľmi dobre známy už v antickej dobe. Odlíšenie je nevyhnutné — ľuľkovec je prudko jedovatý (obsahuje alkaloidy). iní ním liečili mumps. nie však na slaných pôdach. 4 5 6 3 2 1 13 16 II. vápnom alebo sadrou. Z praxe sú známe zámeny — resp.

). Niekedy sa pridáva ako kozmetická prísada do mydiel a vo farmácii sa používa aj pri príprave piluliek. v koreni ešte škrob. Kvety súmerné. Dobre znáša aj extrémy vo vlhkosti pôdy.98. 119 . kataroch dýchacích i močových ciest. Folium althaeae 3—5 : 1.117.5 g koreňa ako macerát. ihlič pichľavý. francúzsky: Bugrane commune. 134. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: babský hnev.218.73. 130.) má vystúpavú zakoreňujúcu stonku. hluchý tŕň. Herba althaeae 4 : 1 a Flos althaeae 5-8 : 1. zvonka do očných a ústnych vôd. anglicky: Restharrow. JEHLICE TRNITÁ IHLICA TŔNITÁ IHLICA TŔNITÁ Druh rastie najmä v pásme nížin a pahorkatín na suchých neobrábaných pôdach ílovitého a slieňového typu. 139. Hlavné účinné látky sú sliz. repens L. betaín a veľa minerálnych látok. asparagín. sirupov — Sirupus althaeae). Pije sa 2 až 3 razy denne. antiflogistikum (pri zápaloch horných dýchacích ciest. ružové. 4 4 4 13 9 3 Poloker s trnitými konármi. na prípravu klystírov a kataplaziem. 234. je bez tŕňov a trochu lepkavá. Macerát možno použiť aj na kloktanie a výplachy ústnej dutiny. vysoký 30—50 cm. v kvetoch aj silica (0.215. zväčša však tvoria zložku čajovín alebo iných galenických prípravkov (napr. Drogy sa užívajú aj samostatne. Velmi obľubuje slnečné stanovištia. ktorá spôsobuje hrdzavé škvrny na listoch (Puccinia malvacearum Mont. i. Pulmoran (expektorans) a Species pectorales Planta (expektorans).115.4 : 1 . Drogy pôsobia antitusicky. sacharóza.118. bodličia. rusky: Požiadavky na koreňovú drogu (Radix ononidis) podľa ON 86 7011 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zle očistené korene (a na lome tmavé) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. dolné listy trojpočetné. elipsovité. Rastliny bývajú často napadnuté hrdzou. ako mucilaginózum-protektívum. repík (!). 122.217. 184. maďarsky: Tóvises iglicz. resp. Koreň má podobné použitie aj v homeopatii a vo veterinárstve. pri faryngítídach. španielsky: Anonis. zúbkaté.02 % ) . vochlice. arvensis L. 143.113. koreň do Species carminativae a do prípravkov Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum. Preto sa aplikujú pri čiernom kašli. zvyčajne sa dávajú 2 kávové lyžičky na pohár studenej vody. 131. pri bolestiach obličiek (osobitne v detskej praxi). Čajovinyč. do kloktadiel pri zápaloch mandlí a ústnej dutiny. horné jednoduché. tíšia bolesť i zápaly. Podľa ČsL 4 sa list s koreňom pridáva do Species pectorales. v pazuchách listov (prevažne po jednom).) rastie väčšinou v nižších a teplej- Ononis spinosa L. mužská láska. 120. pektíny a flavonoidy. Jednotlivá perorálna dávka podľa ČsL 4 je 0. 119. z ktorých i. náhradka za čierny čaj). plazivá (O. taliansky: Ononide. roľná (O. V našej kvetene je ihlica zastúpená tromi podobnými druhmi. tracheitídach a bronchitídach). 142. Plod je vajcovitý struk. zanovica Nemecky: Dornige Hauchel. 183. (ČsL 4) 2(2) 2 2 13(10) 7(6) 2 II.

album L. no neodporúča sa užívať vo vyšších dávkach a pridlho alebo pričasto. Vedecké označenie imela je odvodené z latinského viscum = lep (vzťahuje sa na plody. mali by sa sušiť pri teplote 50 °C v sušiarni. biele lepivé bobule). druhové meno upresňuje — spinosa v latinčine značí tŕnitý. Rastliny kvitnú v lete. uplatňuje sa aj na zle sa hojace rany. opadavé listy. francúzsky: Gui commun. Na drogu sa vzťahuje ON 86 6718 a požiadavky ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Množstvo liehového extraktu (45 % lieh) — najmenej I. Močopudné pôsobenie sa pripisuje predovšetkým silici a hlavne flavonoidom a ononidu. plazivá. Bolo to tým.5 20 . odrežú sa im „krčky" — podzemky. 175.102. Nemecky: Laubholz-Mistel. vidlicovite sa rozkonáruje. roľná sa pestuje a korene vykupujú. Zo zeme sa vyberajú špeciálnymi hákovito ohnutými vidlami alebo úzkym rýľom.ších polohách. 178. miernenie bolesti zubov). Zriedkavejšie sa zberá kvitnúca vňať — Herba ononidis (jún—september). saponíny však neobsahuje. čo značilo krmovinu pre somárov.74. Vňať má podobné použitie i dávkovanie. 71. Používalo sa proti mnohým chorobám. pomer zosušenia je asi 3 : 1. ktoré zvyčajne v jeseni opŕchali. Získané korene sa dobre očistia. na zvýšenie plodnosti i ako mocný protijed proti otravám. Imelovcovité — Loranthaceae Ľudovo: jemelo.Radix ononidis (aj v ČsL 4). dobre premyjú. Drobné kvety žltkasté. 5 8 1 11 10 1. Plody sú biele lepkavé bobule. Species cholagogae Planta (žlčníková čajovina). Za neprípustný (falšovanie) sa pokladá príbuzný imelovec európsky (Loranthus europaeus Jacq. O jeho vážne zaradenie do terapie sa zaslúžil Gaulthiers (1907). Vo Francúzsku sa viacej používa i. visco. diureticky účinný je totiž aj odvar z drogy — pre obsah silice by sa mal pripravovať zápar.171. v dobre zatvorených obaloch a chránená pred svetlom. že rástlo v korunách stromov. flavonoidné glykozidy a triterpén onocerín (= onokol). stonky rozkonárené.imelo ihličnanové . ktorú odporúčal aj známy fytoterapeut Leclerc (1927). 177. častejšie v jeseni (október—november). P. Botanickí systematikovia v súčasnosti delia rod na V. Species urologicae P. dezinficiens močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. Veľmi drobné kvety imela (kvitne skoro . ktorý robil pokusy s aplikovaním pri neoperovateľných karcinómoch (liečil ich extraktami podávanými vo forme injekcií). ba ani samostatne. Sušia sa na teplých. odrezávajú sa bylinné vrcholce a bežne sa sušia. anglicky: Mistletoe. dezinficiens močových ciest). že mení obyčajné kovy na striebro. podlhovasto vajcovité. ako má glycyrizín sladkého drievka (Glycyrrhiza glabra L. V ČsL 4 tvorí droga zložku močopudnej čajoviny Species diureticae a čs. V homeopatii sa čerstvé bylinné časti a korene zberané počas kvitnutia používajú na prípravu esencie. Podľa starých povier chránila dobytok. Korene oboch sú tenšie. hemoroidoch. že ho zoslali bohovia. Preto mu pripisovali zázračné účinky a v ságach a povestiach všetkých národov malo dôležitú úlohu. látke podobnej chemickej štruktúry. druhový názov album = biele má vzťah k farbe plodov. Opeľovanie ihlíc robí hmyz. Species urologicae Planta (urologická. Viacročné rastliny sa vykopávajú na jar (marec—apríl). prípadne už od augusta. Bežný výklad vedeckého pomenovania ihlice vychádza z latinského onos = somár. omelo a pod. dobre vetraných a tienistých miestach. taliansky: Vischio. maďarsky: Fehér fagyôngy. imelo však ostávalo zelené. Vo väčšine liekopisov je oficinálny koreň . mierne močopudná a antiseptická). ktoré láka nektár a príjemná ovocná vôňa. Obsahuje asi 0.237. Koreň je spoľahlivé diuretikum. JMELÍ LISTNÁČOVÉ IMELO BIELE Viscum album L. celistvookrajové a neopadavé. Usušené korene by sa pri ohnutí mali lámať. najmä na boroviciach. Imelo odpradávna priťahovalo pozornosť človeka. I. et Reut. alebo — zväčša na ihličnatých lesných drevinách. — imelo listnáčové a V. laxum Boiss.asi v marci-apríli) opeľujú hlavne muchy a včely. ale má iba mäkké. nedráždi ani obličky. Antická ononis slúžila Rimanom i Grékom v liečiteľstve podobne ako dnešná. kvety v riedkych klasovitých strapcoch.5 g perorálne.5 20 II. Voči ich oficiálnemu liečebnému uplatneniu niet námietok a ČsL 4 rozšíril paletu materských rastlín.103. bobule žlté a konáriky hnedé. umiestnené v rázsochách a na koncoch ko- nárikov. 10 16 2 11 12 2 13 ČsL 3 5 8 1 11 10 1. ktorý dokázal vplyv imela na zníženie krvného tlaku. listy kožovité. najmä močových ciest. Čajoviny č. takže sa zdalo. rastie najmä na duboch. ba i pri vysokom krvnom tlaku (má metabolizujúce pôsobenie) a pre prítomnosť silice a flavonoidov ako dezinficiens.166. rusky: Poloparazitický stromovitý ker vysoký 30-50 cm. je menej rozkonárená a nemá tŕne. odstránia drobné korienky i vňať. poskytujú iba peľ. Pri zbere na farmaceutické účely sa nerobí rozdiel. Korene sa nedrobia a nezaparujú. Tabernaemontanus veril. Droga nemá vedľajšie účinky. teda aj včely. (diuretikum. Skladuje sa na vzdušných a suchých miestach. 181.).podľa cudzopasnosti buď na listnatých stromoch (okrem dubov). pri chronických kožných ochoreniach. mala však aj špeciálne indikácie (napr. a Kaelin (1930. nemajú medovinu. droga má slabé hemolytické účinky.). za špecificky účinné sa považuje cudzopasiace na smrekovci opadavom (modrín opadavý — Larix decidua Miller). . vischia. žltozelené. Visco. španielsky: Muerdago. kvety má väčšie ako obe predchádzajúce. Keďže schnú pomaly.2 % silice nie celkom známej skladby. omelí. farmaceutický priemysel ju uplatňuje v čajovinách Betulan (pomocný liek pri chorobách močových ciest). ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 1. S ohľadom na močopudné pôsobenie droga sa používa aj proti 120 reumatizmu. Drogu je vhodné pozväzovať do menších otiepok. 1933). ktorá sa užíva najmä pri piesku v obličkách. hrubšie režú po dĺžke a narežú približne na rovnako dlhé kusy.

ktoré znižujú krvný tlak a pôsobia sedatívne na srdcovú činnosť. hrubo vrúbkované. maďarsky: Orvosi (Lozonséges) pemetefu. Mediteránny druh rozšírený od nížin po horský stupeň. čo označuje horkú šťavu. Jablčník patrí medzi najstaršie liečivé rastliny. Čajoviny č. taliansky: Marrubio. Pri zbere vňate sú časté zámeny s príbuzným j. ktorá však nemá listy sivo plstnaté a líši sa i červenými kvetmi. 163. 91.z 1 kávovej lyžičky na šálku a pijú sa 2—3 šálky denne. obyčajne v zimných mesiacoch (december—február). 164. vyskytuje sa roztrúsené na suchých pasienkoch. 162. Hovorí sa. denná dávka 5. kde sa vyskytoval v hojnej miere. 87. Zatiaľ nie sú celkom objasnené látky. s listami kopijovitými.zmesi rozličných peptidov viskotoxínu. 89. Drobné biele kvety sú sediace a tvoria pazušné paprasleny. 1970) kancerostatické pôsobenie pripisujú proteínovej zložke histónového charakteru. peregrinum L. sušením zmizne osobitný. 1965. 86. popri cestách a na rozličných ruderálnych stanovištiach. Droga sa dávkuje perorálne ako macerát jednotlivo 1. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. ČsL 3 v droge výslovne zakazuje prímes imelovca. acetylcholínu a kyseline oleanolovej. ktorý má miestne dráždivé účinky a nekrotizujúce vlastnosti (pôsobí miestne odumieranie tkaniva). Zo zástupcov čeľade hluchavkovitých rastlín sú podobné najmä kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. chránená pred svetlom. 84. prípadne dvom živicovým alkoholom. 90. Antonius Musa kombinoval jablčník s myrhou pri vnútorných hnisavých procesoch. Teuscher. flavonoidom a glykozidovej substancii bielkovinovej povahy . obsahuje asi 17 % bázických aminokyselín. Dávky sa nesmú zvyšovať a o použití imela a vhodnej liekovej forme sa treba poradiť s lekárom. čo sa v južnej Európe traduje dodnes. Viskotoxín sa pokladá za vhodný na protirakovinovú terapiu. účinné obsahové látky sa varom čiastočne rozkladajú. rastúcim najmä na južnom Slovensku. 83. 85. pretože jeho domovinou je južná Európa. že slávny Linné odvodil názov jablčníka od mesta Maria-Urb v bývalom Latiu pri jazere Fucinus. Droga má horkú chuť. Imelová vňať sa indikuje pri hypertónii a artérioskleróze. stenčenými v stopku a jemne bielo plstnatými.0 g (ČsL 3). vyžaduje si iba teplo a svetlo. rusky: - IMELO BIELE Predmetom zberu je vňať — Herba visci albi. listy vajcovité.. Herba visci albi tvorí zložku čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum a hypotenzívum). a balota čierna — Ballota nigra L. oficinálna v mnohých liekopisoch (aj v ČsL 3).. teplota (ani umelé teplo) nemá prestúpiť 40 °C. je vyšší. Sušia sa vo zväzočkoch na vzdušných a suchých miestach prirodzeným teplom. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Gemeiner Andorn. nie príjemný pach rastliny. Lekár Castor Antonius ordinoval šťavu s medom pri tuberkulóze a Celsus prípravok zahusťoval a predpisoval ako linktus (prostriedok na lízanie).0 g.. Účinnosť možno pripisovať sčasti zistenému cholínu. Vedecké pomenovanie sa odvodzuje od hebrejského mar + rob. Kvitne v júni až sep121 . španielsky: Mamibio. byl štvorhranná. slabo aromatická bylina vysoká 30—60 cm. zber však možno robiť prakticky po celý rok. Plody sú tvrdky. JABLČNÍK OBYČAJNÝ JABLEČNÍK OBECNÝ Marrubium vulgare L. Novšie (Vester a kol. Na homeopatické účely sa zberajú rovnakým dielom čerstvé plody a listy (homeopatia žiada radšej imelo z listnatých stromov). U nás je jablčník burinou bez veľkých nárokov. Pre bežnú potrebu sa pripravuje zápar Trváca. Jablčník po rozotretí páchne ako jablká a je veľmi horký. francúzsky: Marrube commun. ktorá sa dá izolovať extrakciou s vodou. Starovekí lekári ho používali proti tuberkulóze a získal si meno ako univerzálny liek. anglicky: White Horehound. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. bohato rozkonárený. bielo plstnatá. zberajú sa olistené mladé konce konárikov (do hrúbky 5 mm). 229. cudzím — M. hlavne arginín.

anglicky: Wild Strawberry.zlúčenina sekopimaranového typu v množstve asi 0. s bielymi kvetmi v okolíkovitom vrcholíku. použitie ako vňaťová droga v alopatii.inak značí aj jedlý). gae Planta a Thé Salvat. na zapálené rany a aj pri bolessliznice. Jahodové listy do denného nápoja (nie však na sušenie) možno fermentovať podobne ako malinové alebo sa dávajú do zmesi s fermentovanými ostružinovými listami. pritom nedráždi na vracanie.vú vňať ešte ďalšie široké uplatnenie gy dráždia dýchacie cesty a vysušujú (napr. . podzemská jahoda. býva zložkou žlčníkových čajovín. Na liečebné účely sa môžu zberať aj listy a plody ostatných našich divorastúcich druhov jahôd. Predmetom 100 g drogy. Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal jesť jahody najmä na „čistenie krvi a pri chorobách pečene". na odrezáva sa na začiatku rozkvetu. pokiaľ nie je ešte zdrevnatená byl.3 — 1 %). no účinnou terapeutickou zložkou sú glykozidové horčiny. Vedecké pomenovanie jahody je asi odvodené od latinského fragrans = voňavý (vzhľadom na plody). Do zberu nepatria listy a stonky pestovaných druhov. zvyšuje funkciu pečene a v primeraných dávkach priaznivo pôsobí pri nepravidelnom tepe srdca (pri arytmii) ako kardiosedatívum. choleretikum a expektorans . zatvorených obaloch chránená pred Čajoviny č.). Droga sa skladuje v dobre tivej menštruácii a i. Liečivé účinky majú aj saponíny a silica (asi 0. Suší sa v tieni pripravuje esencia. zemnica Nemecky: Wald-Erdbeere. Čs. stor. priemyselne vyrábané čajoviny jún—august. Ako medu žltej farby. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: jahodník. u Nikolausa Alexandria — tvorili zložku prípravku Potio sacra tussientibus. dávka čajoviny: zápar z dvoch čajových lyžičiek na 300 ml vody.05 % ) . svetlom. 175. Droga sa užíva ako antidiaroikum. Správna droga sa skladá z mladých. Peľu dáva málo. Byle chudobne rozkonárené. Jahody sa zberali už v antike ako lesné ovocie a používali aj liečebne. Plody sú červené opadavé plodstvá .cies cholagogae. Známe je aj ich ľudové použitie pri pakostnici a na rýchlejšie vylučovanie moču. Rozprášené čiastočky dro. Osobitnú kúru predstavovali v 13. V ČsL 4 SpeMateriál je mierne náchylný na zapa. podzemok. smokvica. OBYČAJNÝ pre žlčotvorný účinok prípadne ešte kombinovaná s podzemkom kurkumy tembri. 174. cukríky sa varí až do stuhnutia. madarsky: Erdei (Fóldi) szamócza. kg cukru. na mierne vlhkých. Na sirup sa zmes povarí. hlavne marubiín (diterpénový kryštalický laktón . 167.má expektoračné sekretolytické pôsobenie. 8 5 5 3 13 10 6—7 %). Bežne sa užíva zápar z dvoch čajových lyžičiek na šálku a pije sa denne jedna šálka. rusky: Trváca bylina vysoká 10—40 cm.231. 166.jahody s mnohými vtlačenými nažkami. silne meduje i za najväčšieho (pozri medzi cudzokrajnými drogasucha. 178. 170. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1. Obsahové látky sú triesloviny (asi 122 JAHODA OBYČAJNÁ JAHODNÍK OBECNÝ Fragaria vesca L. taliansky: Fragola. Z prízemnej listovej ružice vyrastajú zakoreňujúce sa poplazy. 76.(ČsL4) 3 3 2 1 12(10) 5(12) II. výživných a hlinitých pôdach. predpisovaného osobám so slabými pľúcami. V homeopatii sa z čerstvých listov renie.Vňať — Herha marrubii albi — má ČSN 86 67 10 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (nerozpustný v HCl : 3) l. prípadne sa ešte pridávajú s vňaťou jablčníka sú Species cholagolisty.211. španielsky: Fraulera. Na farmaceutické účely sa jablčník domáci prostriedok proti kašľu sa osobitne pestuje. Listy sa oddávna používali na prípravu denného čaju. z hladiska obsahových látok sú bezcenné. zvyšuje sekréciu bronchov dýchacích ciest. vtáčeníčka. a keďže horčiny podporujú vylučovanie žlče. ktorá má podobné v tenkých vrstvách bez obracania. Bežnou čajovinou je vňať jablčníka zmiešaná rovnakým dielom s vňaťou mäty piepornej. je oficinálny v ČsL 4 pripravuje sirup alebo cukríky zo ako nová liečivá rastlina. ktoré sa odsekávajú kosákom. nie je však drobivý. francúzsky: Fraisier des bois. Listy sú troj početné. Najčastejšie sa používa pri ochoreniach dýchacích ciest. trištvrte litra vody a pol zberu je vňať — Herba marrubii. 122. Obľúbenejšie však boli čučoriedky. koreňom púpavy a s malinoJABLČNÍK vým listom alebo s repíkovou vňaťou. zato však dosť mi). Podáva sa aj vo forme macerátu viac ráz denne alebo priamo v prášku (znížená účinnosť trieslovín). zúbkaté. umelé teplo pri sušení nemá prekročiť Ľudové liečiteľstvo má pre jablčníko35-40 °C. druhové vescus = malý (v porovnaní s ostatnými druhmi . Rastie v lesoch a na lesných rúbaniskách.

101.5 12 9 II. v zarastených je výkonnejší zber rukou. Plody sú výživnou a zdravou pochúťkou (so smotanou sú však ťažko stráviteľné a u niektorých osôb vyvolávajú žihľavku). Sú veľmi vyhľadávaným tovarom v potravinárskom priemysle. V homeopatii sa z čerstvých zrelých plodov pripravuje esencia. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. pri astme a ochoreniach močových ciest.pomer zosušenia je asi 8 : 1. Slúžia oddávna na prípravu záparu — 1 kávová lyžička na šálku. inak sa ľahko rozmliaždia. ktorá sa aplikuje na omrzliny a pri opuchoch jazyka. teda v máji až auguste. 15 5 1 12 12 ešte nezhorknutých listov divo rastúcich druhov jahôd s krátkymi stopkami zberanými v čase kvitnutia. 88. zbavených prímesí. ako protizápalový prostriedok. mierne diuretikum a náhradka pravého čaju. pije sa 2—3-krát denne. Zberajú sa ručne do menších nádob alebo do košíkov. Dozrievajú asi v júni —júli. Listy obsahujú predovšetkým triesloviny. pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 50 °C. pektín. 5. Droga — Folium fragariae sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. podáva sa nervóznym a málokrvným osobám. aby sa aj spodné vrstvy prevetrávali. krvavých hemoroidoch (i na klystíry). Čajoviny č. List u nás tvorí súčasť čajovín Bylinný čaj so šípkami a Javorina (dietetikum a náhradka pravého čaju). kyseliny a aromatické látky. Suší sa v nevysokých vrstvách na dobre vetraných miestach. 123 . Pre obsah trieslovín sa užívajú pri hnačkách. List je mierne náchylný na zaparenie a je aj trochu drobivý. ale aj pri chorobách obličiek. Zrelé čerstvé jahody sú oficinálne v homeopatickom liekopise (Fructus fragariae) a možno ich sušiť aj na slnku alebo umelým teplom . plody zasa sacharidy. Listy sa oddávna užívajú ako adstringens. na prípravu kloktadiel alebo pri páchnucom dychu. zaparia a plesnejú. pri obličkových kameňoch. flavonoidy a kyselinu askorbovú. 4. odtrhávaním. Sušené sú zložkou niektorých čajovinových zmesí a používajú sa v likérnictve. v domácnostiach sa používajú na prípravu osviežujúceho nápoja — zápar z jednej polievkovej lyžice listov na 2 poháre vody. Materiál sa dá kosiť kosákom v čistých porastoch. 6 2 0. Treba ju chrániť pred vlhkom. ako obklady na mokvavé a krvácajúce rany. V ľudovom liečiteľstve sa čaj pije ako metabolizujúci prostriedok — na napomáhanie látkovej premeny. 8 4 2 12 13 ČSN 86 6427 sa týka listovej drogy — Folium fragariae: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. 4 2 1 12 10 II.JAHODA OBYČAJNÁ ČSN 86 6745 sa vzťahuje na dve akosti jahodovej vňate — Herba fragariae — a má tieto základné ustanovenia: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. 35.

Väčšinou ich zrelé plody — červené okrúhle malvice — možno rátať za lesné ovocie. Najlepšia je vraj z jarabín moravského druhu (subsp. Med je červenožltý a po vykryštalizovaní hrubo zrnitý a má silnú arómu. Vo vyšších polohách ju často vysadzujú do alejí a parkov. chytanie vtákov — jarabiny sa oddávna používali ako vnadidlo pri odchyte vtákov. vtáčia kvitne asi v máji-júni. jeráb. Menej chutné plody. alebo z arabského sorbet — jarabina.) Crantz — břek obecný. mukyňovej čiže mukyne (S. Azda práve o nej písal Plínius. usporiadané v chocholíkovitých metlinách. Eberesche. na okraji pílkovité.JARABINA VTÁČIA JARABINA VTÁČIA Sorbus aucuparia L.) výhodné formy pre potravinárstvo a likérnictvo. vtáčia a oskoruša (Sorbus domestica L. francúzsky: Sorbier des oissieurs. Plody sú guľaté červené alebo žlté malvice. Hedl. kyslý. emend. taliansky: Sorbo degli uccellatori. strom v lesoch teplejších polôh) a až po omrznutí sa dajú jesť plody j. suchých a slnečných stanovíšť na vápenatej pôde). Listy sú nepárno perovito zložené. vyskytovalo sa už v staroveku ako starorímsky výraz pre jarabinu. či keltského sor = trpký. Druhové pomenovanie upresňuje. lístky kopijovité. listy sú krmovinou pre kozy a ovce. et D. J. Ružovité . anglicky: Rowan. a to ľudí i dobytka. aria (L. Plody sa v staroveku nakladali. Rastie v horských lesoch. v čase kvetu poskytuje včelám med i peľ. Vedecké pomenovanie sorbus je veľmi staré. Najvýznamnejším zástupcom je práve j. oskorušu i brekyňu. Predmetom zberu sú zrelé červené Ker. pila sa po lyžiciach pri dyzentérii. že miluje drsnejšiu polohu. najmä stopky plodov Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. drevina listnatých strání. 5 5 1 20 4 2 II. Mičurin zaradil do svojej ovocinárskej praxe štúdium jarabín a podarilo sa mu získať medzidruhovým a dokonca medzirodovým krížením s mišpuľou (Mespilus germanica L. napr. sŕkať. moravica (Zengerl. V germánskej mytológii bola jarabina zasvätená bohu hromu Donarovi a stala sa predmetom mnohých povier a ság. s plodmi dlhými až 15 mm.Rosaceae Ľudovo: divá breskyňa. Čerstvé plody sa odjakživa jedli ako laxans a vyrábal sa z nich ocot a pálenka. prípadne aj sušili na slnku. Miestami sa odvaru z nich ešte dnes prisudzujú významné liečivé vlastnosti pri pľúcnych ochoreniach. torminalis (L. Pochádza buď z latinského sorbere = jesť. Na Slovensku sa kedysi z plodov pálila silná pálenka. rusky: JEŘÁB PTAČÍ často pochádzajú z pestovaných druhov. Love). brekyňová čiže brekyňa (S. jarab obyčajný.) Crantz — muk obecný. jarabok. častejšie strom vysoký 16—18 m s guľatou korunou a svetlosivou kôrou. Nie všetky sú však domáce a nie všetky majú jedlé plody. Jarabinové výlisky sú veľmi hodnotným vitaminóznym krmivom. 10 10 2 20 6 3 . ale cenné drevo pre rezbárstvo má j. vtáčej zrejme súvisí s používaním oskoruše. Kvety biele. hoci 124 Droga — plod sa hodnotí podľa ON 86 6623: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Iné časti materských rastlín. maďarsky: Veres berkenye. Á.). drevo je výborným materiálom na sústružnícke práce. španielsky: Serbal de cazadores. jarabina. Upotrebenie j. U nás rastie asi 10 druhov jarabín. aucuparia = aucupium. skoruše Nemecky: Wilde Vogelbeere.

1 lyžica na šálku záparu (užíva sa 3 x denne jedna lyžica). Olivovité — Oleaceae Nemecky: Gemeiner Esche. 50. keďže jeho drevo sa dá ľahko štiepať. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. 85. anglicky: Ash. Pod menom fraxinus strom poznali už antickí Rimania. ktorý sa užíva po lyžičkách 3 —5 x denne. nie perorálne. Ľudovo sa užívajú aj proti reumatizmu a obličkovým kameňom.1-0. Skladované plody treba občas presúšať. čo spôsobuje slinotok až dávenie a gastroenteritídy. kvety sa zjavujú súčasne s listami. najmä na juhu Európy. taliansky: Frassino. preto je vhodná na prípravu štiav.kyselina sorbová (v nezrelých plodoch parasorbová). odkiaľ sa vyváža a často býva oficinálna (u nás v ČsL 1). Obsahová látka sorbit slúži ako výživný prostriedok pre diabetikov a základná surovina na výrobu sorbózy. karotenoidy. maďarsky: Magas kórisfa. vínna. Narezávaním sa získava laxatívne pôsobiaca cukornatá šťava. Gréci ho označovali názvom melia. Sušia sa rýchlo . čo sa dokázalo pokusmi na zvieratách vyššími dávkami. resp. na vlhkých lúkach a naplaveninách v nížinách a teplých polohách. sorbitol a i. na zosuvoch a starších navážkách v stredných stupňoch aj v hrebeňových lesoch hôr. Koncentrované roztoky sorbit majú vzhľad glycerínu. Plody j. silica. Produkujú ju hlavne stromy rastúce na Sicílii. Čajoviny č. Vo farmácii a v kozmetike sú náhradkou za glycerín. listové čepele 4. Plody sa užívajú predovšetkým ako črevné regulans a močopudný prostriedok.). Pestovaná jarabina vtáčia moravská je veľmi bohatá na cukor (asi 13 %) a pektín. Oddávna sú známym prostriedkom proti skorbutu. pôsobia mierne preháňavo a protizápalovo. Má šedivú bradavičkatú kôru. francúzsky: Fréne élevé. Niekedy zapríčiňujú ľahké otravy. triesloviny. Rastie hojne v lužných lesoch. mannový (Fraxinus ornus L. španielsky: Fresno. Príčinou je obsah kyseliny parasorbovej. vtáčej (najmä čerstvé) nie sú celkom neškodné. je zdrojom kyseliny askorbovej a antiflogistikom. sú v konečných zložitých strapcoch a majú korunu. Drevina patrí k rastlinám. Strom často nachádzame v parkoch. kompótov.2 % ) . ktoré obľubujú vlhké pôdy. Plody boli presláveným diu125 . najmä oštepov. pretože sa z neho robili koly a tyče do plotov. Pripisujú sa jej aj karcinogénne vlastnosti. Oranžovočervené plody majú trpkojablkový pach a horkastotrpkú chuť. rusky: JASEŇ ŠTÍHLY Strom vysoký až 30 m. Dobre znáša kyslé i vápenaté neutrálne pôdy. aby si zachovali pôvodnú farbu.a nepoškodené plody (október—november). ktorá dráždi sliznice žalúdočného a črevného traktu. Plody sú nažky s krídlatým vrcholom. Všeobecne sa jasene oddávna uplatňovali v liečiteľstve. Meno fraxinus sa odvodzuje z gréckeho fraxis = oplotenie. kyselina askorbová (0. aby sa nezaparili. likéru a pod. Divo u nás rastie veľmi vzácne iba na južnom Slovensku (je chránený). na kôre konárov nemá nijaké šošovičky (lenticely). podľa iného výkladu je odvodené od fraxis = štiepateľný. Častejšie sa vysádza na neúrodných stranách. citrónová. Pružné jaseňové drevo oddávna slúžilo na výrobu ohybného náradia.). Dávkovanie: jedna kávová lyžička plodov na šálku macerátu. jablčná. pektín. Účinné látky v plodoch tvoria hlavne organické kyseliny . Príbuzný a podobný je j. vylúhovať asi 8 h pri obyčajnej teplote (užíva sa každý druhý deň). Sušením plodov a varom sa rozruší a vyprchá. Droga má mierny preháňavý účinok.najlepšie umelým teplom. metliny kvetov sa vyvíjajú skôr ako listy. kým umelý sorbitol sa používa na výrobu moderných polykondenzačných živíc (Tween). rutín a kvercetín (flavonoidy). 124. po zaschnutí známa ako manna.až 7-jarmové. ale iba subkutánnymi injekciami. Štiepením sa vytvára kyselina sorbová (sorbínová). JASEŇ ŠTÍHLY JASAN ZTEPILÝ Fraxinus excelsior L. Listy nepárno perovité. sorbóza. Droga má názov: Fructus sorbi (aucupariae) — Bacca sorbi. ktorá je netoxická a používa sa ako konzervans v potravinárstve. Šťavu z čerstvých plodov možno zavariť s polovičným množstvom cukru na sirup. ktorá má veľký význam pri tvorbe kyseliny askorbovej. sacharidy (glukóza.

Sú to najmä niektoré druhy rodu Vicia L. najmä galegínu. Používanie drog na väčšinu týchto ochorení je skutočne zastarané a neúspešné. na rany. triesloviny. Rastlina má pomerne veľa peľu. kozia ruta. príp. U nás zriedkavo rastie voľne. ktoré sa hodnotia podľa ČSN 86 6813: Akosť — najviac v % Znak 1. podľa neho má galegín také vlastnosti. Plody sú kostrbaté struky. že sa na ňom zdržuje chrobák španielska mucha .5 0. Použitie na zvýšenie laktácie asi prišlo z Ameriky. ľadník. Alopatia sa k používaniu listov i kôry stavia dosť zhovievavo. eskulín). maďarsky: Kecskeruta. atónii (ochabnutosti) močového mechúra. náradia. potom manitol (za čerstvá horký). v snôpkoch (ak umelým teplom. U nás sa vyskytuje najviacej na južnom Slovensku. horúčku. Vraj zaháňala mor. Pre obsah silice a glykozidov možno použiť umelé teplo iba v teplote do 40 °C. listy nepárno perovito zložené. Majú listy párno pe- rovité a ich hlavná stopka vybieha v hrotoch alebo v úponoch.kantarída. Biele jaseňové drevo je vhodné na stolárske. ťažko poškodzuje pečeň). štedrevec liečivý Nemecky: Echte Geissraute. francúzsky: Galega officinal. dne. Listy obsahujú predovšetkým horkú látku — oxykumarínový glukozid fraxín s aglykónom fraxetínom a fraxanolglukozid. 1927/28) mu dokázal slabšie hypoglykemické účinky — t. znižovanie obsahu cukru v krvi. Z ďalších neskorších indikácií bolo významné ešte jej potopudné a diuretické pôsobenie. ursolovú. list čiernej ríbezle a kvet túžobníka. Známe je aj externé použitie listovej drogy (kúpele. manitol a minerálne soli. Drevo je veľmi tvrdé a ťažké. Listy i kôra majú experimentálne dokázaný mierny laxatívny účinok (depuratívum). bez pachu a chuť má zvieravú a horkú. fraxidín. Kôra sa dávkuje rovnako. trieslovinu. medovina jej však chýba. List i kôra sa využíva pri reumatizme. zberajú sa jednotlivé lístky bez stopiek (jún až september. poukazujúce na zvyšovanie dojivosti. lístky kopijovité alebo elipsovité. príp. podobne účinnými ako zložky čajovinových zmesí. tak teplotou do 50 °C). s kvetom bazy. kyselinu jablčnú. Droga je ľahko lomivá. Kôra slúžila na izoláciu triesla v garbiarstve. Preto si ju včelári osobitne necenia. kvercetín). Pri ušnom ochorení (otoskleróze) sa ako adjuvans podáva odvar z čajoviny. Používajú sa na priemyselnú izoláciu obsahových látok. aj pri reumatizme a dne (zvyšoval vyplavovanie solí z organizmu — saluretikum). pri ochorení obličiek a močových kamienkoch. Predmetom zberu pre farmaceutické účely býva list — Folium fraxini a kôra — Cortex fraxini. Predmetom zberu bývajú aj semená — Semen galegae.5 12 10 II. kolárske a sústružnícke práce. Ináč sfarbené časti drogy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol 6 1. Nožom alebo kosákom sa odrezávajú kvitnúce a hojne olistené vrcholky bylín. Druh rastie v nížinách i pahorkatinách. Občas sa pestuje na okrasu v záhradkách. v súčasnosti v NDR a NSR. 14 3 1 12 14 126 . najmä v pobrežných húštinách a vlhkých lesoch. Známy však bol zápar z 3 lyžičiek listov na 300 ml vody užívaný po dúškoch cez deň pri chorobách obličiek a zadržiavaní tekutiny v organizme. rusky: Trváca bylina vysoká 40-110 cm. 1600 ju však už nachádzame v mnohých nemeckých záhradách ako liečivú. listom brezy. zber sa robí viac ráz do roka (jul—august). Droga Herba galegae je v niektorých liekopisoch oficinálna. dáva sa ako obklad na zle sa hojace rany. Materiál sa suší zvyčajným spôsobom. Podobnosť jastrabiny s inými zástupcami v rámci čeľade je značná. triterpénové zlúčeniny (kyselinu ursolovú). Mladá kôra z konárov sa zberá na jar a bežne suší. španielsky: Galega. ktorá poskytuje drogu + Cantharis (uvádza ju ČsL 2).). najmä kumaríny (fraxín. taliansky: Galega. Jastrabina je hojná najmä v južnej Európe a v západnej Ázii. ktoré je bohaté na sliz. dlhé asi 10-20 cm. kôra zasa najstarším surogátom za chinínovníkovú kôru. Stromy kvitnú v apríli—máji a včely ich veľmi obletujú. lenže sa v horúcej vode krátko povarí. najmä kozy a ovce. Pomer zosušenia je asi 4 — 5 : 1. u nás majú iba zriedkavé ľudové použitie. vňaťou prietržníka). ktorá má tri zložky: kôra jaseňa. liečila mnohé detské choroby a slúžila proti uhryznutiu hadmi a divou zverou. Kvitne v pazušných strapcovitých súkvetiach. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: jastrabí hrach. kôra sa v Poľsku používa ako depuratívum v kombinácii napr. Z oficiálnej alopatie sa pomaly vytrácajú. pružné i pevné. Rozsiahle skúmanie galegínu urobil Reinwein (1927). Ako prostriedok proti horúčke sú drogy zastarané. jednoduché. flavonoidy (kvercitrín. na zber sa využíva iba pestovaná. Kôra obsahuje dosť podobné látky. dýh i nábytku. ba aj na vypudenie črevných parazitov.retikom. JESTŘABINA LÉKAŘSKÁ JASTRABINA LEKÁRSKA Galega officinalis L. j. príp. príp. zakončené osťou. Tauret r. Sušia sa na dobre vetraných tienistých miestach v tenkých vrstvách. Kedysi sa vo Švajčiarsku a aj inde pestovala na krmivo. lebo dosiaľ spomínané indikácie sa neukazovali uspokojivé (okrem diaforetickej a diuretickej). pri vredoch predkolenia a pod. kvety biele alebo fialovomodrasté. sacharidy (aj tetrasacharid stachyózu). Ľudové liečiteľstvo južných krajov uplatňuje aj lyko stromov. 5 — 9-jarmové. Kecskere galga. má rada humóznu pôdu — vysieva sa na jar. Pri zapečení sa niekoľko ráz denne dávkuje 1 lyžička listov na šálku horúcej vody. novšie sa spomína grécke gala = mlieko a ago = ženiem. — vika. 1914 objavil v rastline „alkaloid" galegín a spolu so Simonnetom (r. ako glukokiníny. Okolo r. pretože poskytujú hojnosť peľu (opeľujú sa vetrom). listy sú dobrým krmivom pre niektoré domáce zvieratá. Výklad o odbornom pomenovaní rastliny nie je jednoznačný a celkom istý. Drogy sa častejšie kombinujú s inými. silicu s obsahom terpénov a vitamín K2. ryhované a duté. iba do augusta). Používa sa na výrobu lyží. po zovretí sa odstaví a nechá postáť prikrytá 5 minút. kvitne v lete. Jaseň je známy aj tým. byle priame. používanú vo veterinárstve (na humánne účely je vysoko toxická a nebezpečná. Jastrabina sa dokázateľne spomína až v skorom stredoveku. anglicky: Goat's Rue. len z času na čas sa stávajú módnymi (napr. parkiet. Kvety sa rozvíjajú skôr ako listy. V súčasnosti je Herba galegae — vňať jastrabiny má dve akosti.

25. dozrievajúci v máji až júni vkyjakovité tobolky dlhé 30-50 mm. Pred interným užívaním svorne varovali všetky herbáre. Droga sa zriedka užíva samotná . divá cibuľa. druhové meno autumnale značí jesenný. Vzhľadom sa jesienka ponáša na šafrány (Crocus L. Najhojnejšie sú rozšírené v stredomorskej oblasti. a preto sa priemyslová výroba takýchto prípravkov v mnohých štátoch zastavila (aj u nás prípravku Galegolu). 26. šarlach a pod. taliansky: Colchico. Spoľahlivejšie použitie je na podpornú liečbu pri cukrovke — diabetes mellitus. sirotka. tak nazýval Dioskorides prudko jedovatú rastlinu rastúcu v Kolchide na pobreží Čierneho mora. ocún. Bylina rastie často na lúkach pahorkatín až horského stupňa. Potom jesienka upadla do zabudnutia a ujal sa jej až stredovek na základe odporúčania arabských lekárov. francúzsky: Colchique ďautomne. nadzemná časť .). Novšie sa používa výťažok — extrakt v masti aplikovaný zvonka na zacelenie kožných defektov po neoplastických operáciách a na zosilnenie pôsobenia rontgenových ožarovaní. sacharidy a trieslovina. reumatizmu. dávkujú sa 2 lyžičky drogy na pohár vody. 18. účinok je však pochybný. šafranica. maďarsky: Ószi kikerics. j. 17. pokladali ho za veratrín. ktoré lievikovito obklopujú zelený semenník s množstvom semien.jej dávka je 1 -2 kávové lyžičky na šálku vody v zápare. JESIENKA OBYČAJNÁ + Colchicum autumnale L. Vňať má staré ľudové použitie ako prostriedok podporujúci tvorbu mlieka cicavcov. anglicky: Meadon Saffron. Usudzuje sa. ak sa užíva ako adjuvans pri cukrovke. Ako obsahové látky sa uvádzajú aj niektoré aminokyseliny . vyrastá v jeseni a je zakončená fialovými kvetmi s lievikovitým okvetím. 21. 19. Rastlina vo všetkých orgánoch. naháč. Druhy Colchicum sa v antike liečebne používali málo. sa jesienka opäť dostala do európskej medicíny. 20.arginín a gvanidín. kvitnúci druh v jeseni. lúčny matečník. V ľudovom liečiteľstve sa vňať jastra- biny užíva aj ako močupudný a potopudný prostriedok. liehovine alebo v octe ako tinktúra. vodnatieľke. zimovít Nemecky: Herbstzeitlose. U nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej Trváca bylina so šupinatou hľúzou. orálny inzulín. jeseňka. podobne ako o vňaťovú drogu. ďalej saponín.stvol. no iba na vonkajšie upotrebenie. Semená sa používajú podobne a pokladajú sa hlavne za pomocné a účinné antidiabetikum. Macerovala sa vo víne. príp. napr. V Nemecku sa jastrabina pridáva do antidiabetických čajovín a do tabliet s metabolickým pôsobením (NSR). najmä však v semenách obsahuje izoamyléngvanidín galegín. má rada mierne vlhké pôdy s výživnou a trochu alkalickou hlinou. rusky: OCÚN JESENNÍ JASTRABINA LEKÁRSKA o ne veľký záujem. Asi v polovici 16. 1820 lekárnik Peletier a Caventou. Správne ho určil Geifer a Hesse. Ľaliovité — Lilíaceae Ľudovo: bujačina. že Medea používala jed z jesienky. Hneď sa však nepresadila. horké látky. Operuje sa v jeseni a na jar vyrastá prízemná ružica čiarkovitých listov. Čajoviny č. 1820 namiesto nespoľahli127 . rastlina sa označuje aj ako orálne antidiabetikum. proti epilepsii a pri horúčkovitých detských ochoreniach s vyrážkami (osýpky. vo vňati hlavne flavónový glukozid galuteolín (štiepi sa na luteolín a glukózu).čajoviny Diabetan — pomocná liečba cukrovky. vysoká 10—30 cm. Rod zahrňuje podľa užšieho alebo širšieho chápania 30 až 60 druhov. zložku mnohých tajných prostriedkov. Obsahovú látku kolchicín prvý zistil r. Jesienka tvorila napr.). s ktorými ju však pri zbere nemožno nijako zameniť. ktorá sa aj vykupuje. španielsky: Colchico común. Anglický lekár Williams r. stor. teda vo vlasti miešačky jedov — Medey. hoci boli dobre známe a známa bola aj ich jedovatosť. Cibuľky mali aj vedľajšie toxické príznaky a nedali sa presne dávkovať. Vedecké pomenovanie jesienky vychádza z gréckeho kolchikon. t. mala kolísavú účinnosť. proti astme.

Poskytuje včelám neskorú peľovú i nektárovú pašu. z ktorých najdôležitejší je kolchicín (0. ČsL 4 uvádza ako oficinálny jedovatý alkaloid + + Colchicinum . Pred kvitnutím — na jar. i. pôsobí močopudne. kvety ostávajú dlho otvorené. je však menej jedovatá ako kolchicín a stala sa účinným liekom pri niektorých krvných ochoreniach. v lete (hlavne v auguste až septembri) sa vykopávajú hľuzy. asi jún—júl. Skladujú sa v dobre uzatvorených sklených nádobách. Najčatejšie sa vo svetových liekopisoch uvádzajú semená . Používajú sa na to osobitné vypichovacie nástroje.+ Semen colchici. Kolchicín je silný kapilárny jed (rozširuje kapiláry a nivočí cievy). častejšie však v jeseni. hrajúce sa so semenami (5 g je smrteľná dávka). 128 . Jesienke venoval veľkú pozornosť náš vedec Šantavý. Droga je bez pachu a má veľmi horkú a ostrú chuť.5 ojedinele. Pri skladovaní ich treba dobre chrániť pred vlhkom a svetlom. odrezávaných v čase hnednutia. j. a tak sa ako droga r. izolovaný z hľúz alebo zo semien jesienky. o. ktoré sú uložené hlboko v zemi. Podstatnými obsahovými látkami sú vysokojedovaté alkaloidy. Náš farmaceutický priemysel vyrába dražé Colchicin Spofa. Pôsobí už v nepatrných dávkach. 1826 ocitli v anglickom liekopise.kolchicín.2—0. teplotou okolo 40 °C. užívané pri akútnych záchvatoch dny (samozrejme. chránené pred vlhkom i svetlom. Kvety jesienky sa trhajú a sušia iba Ukazovateľom kvality sú požiadavky ČsL 2 pre + Semen colchici: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Popol Obsah kolchicínu — najmenej ČsL 2 2 5 0. Tobolky sa presušia. Predmetom zberu je celá rastlina. V ľudovom liečiteľstve sa v nijakom prípade nesmú používať. Je nebezpečná pre dobytok i pre deti. najlepšie sa dosúšajú pri umelom teple. Vyberajú sa po dozretí z plodov — toboliek. Po očistení sa zvyčajne pokrájajú na lupienky — koláčiky a rýchlo sa sušia.JESIENKA OBYČAJNÁ vej hrúzy s kolísavým obsahom kolchicínu začal používať semená. Pre prudkú jedovatosť zber ani akákoľvek manipulácia sa nesmie zveriť deťom. Jeho roztoky sa uplatňujú aj v praxi pri pestovaní polyploidných rastlín so zvýšeným počtom chromozómov (vyznačujú sa obyčajne rýchlym rastom a nadmernou tvorbou zelenej hmoty). izoloval látku označenú F — demekolcín.6 % — nachádza sa predovšetkým v najvnútornejších vrstvách osemenia). Hoci je jesienka jedovatá. Med má tmavú farbu. Strata na hmotnosti je malá. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . semená sa z nich vytrasú a dosušia. ktorá má silný antimitotický účinok. Čerstvé hľuzy sa používajú v homeopatii. u nás sú v ČsL 2. čo možno urobiť aj na slnku. Peľ je oranžovožltý a býva ho veľké množstvo. pre- chádzajúcu až do zelena. t. Všetky prípravky s colchicínom alebo jesienkou podliehajú predpisom lekára. Droga + Tuber colchici. Jesienka je inak nepríjemnou jedovatou burinou v sene. Rastlina je významná ako prostriedok na liečenie dny a reumatizmu — antiuretikum a cytostatikum. nedokázala sa jedovatosť medu. Ako Colchicum e seminibus sa používajú v homeopatii. resp. iba na lekársky predpis). Možno ich sušiť aj na slnku.

Napadnuté exempláre nezberáme. Rastlina je veľmi známa. lopata. 1938. Sušenie netrvá dlho. chudobka. Zber možno odporúčať aj začiatočníkom — ľahko sa identifikuje. srdiečka Nemecky: Gemeines Hirtentäschel. bez väčšieho množstva plodov. Materiál sa nezaparuje. Je prispôsobená na opeľovanie vlastným peľom. na byli šípovito objímavých. betuška. slabo ostrú chuť a je horkastá. Vyskytuje sa hromadne. schne rýchlo. zvaná aj Thlaspi Bursa pastoris. keď bol nedostatok zahraničných drog. úhoroch. pri okrajoch ciest a v dedinách.PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ Jednoročná až dvojročná bylina vysoká 10—35 cm. Treba sušiť prirodzeným teplom. Kunze). Pieseň sa kedysi dávala do súvislosti s účinkom byliny. španielsky: Bolsas de pastor. rusky: - KAPSIČKA PASTIERSKA . preto ju hmyz navštevuje zriedka. byľ rozkonárená. s prízemnou ružicou stopkatých. takže rastlina vyzerá ako pomúčená. ktorá znetvoruje stonku i šešule a pokrýva ich bielym práškom. možno zber robiť viac ráz. Plody sú typické obrátene trojboké šešuľky.. maďarsky: Pásztortáska. Biele kvety v strapci.) Medic. gracovito perovito strihaných listov. francúzsky: Bourse á pasteur. Vzhľadom na to. resp. aby sa usušili aj plody. holá kača. Droga má slabý nepríjemný pach. Rastlina má veľmi malé kvety.PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ KOKOŠKA PASTUŠÍ TOBOLKA Capsella bursa-pastoris (L. za hydrastisový koreň či podzemok (pozri cudzokrajné drogy). Vo vlhkom lete rastlinu napáda parazitická pieseň (Cystopus candidus (Pers. V prípade masového výskytu dá sa získať pokosením. Z rastliny sa zberá a nakupuje kvitnúca vňať — Herba bursae pastoris. anglicky: Shepherd's purse. Materiál sa očistí od prímesí a dá rýchlo sušiť.KAPSIČKA PASTIERSKA . Drogu tvorí nadzemná časť i s prízemnou ružicou listov. Rastie aj na medziach. Druh patrí medzi najbežnejšie buriny rolí a záhrad. je však mierne drobivý. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. Pri sušení musíme dbať na to. taliansky: Borsa pastore. Odrezáva sa na začiatku kvitnutia (apríl—máj—október). kokoška.) O. a to ako prostriedok účinkujúci na maternicu. betašná zelina. O skutočne účinných obsahových látkach pastierskej kapsičky sa dodnes Vňaťová droga — Herha bursae pastoris sa posudzuje podľa ČSN 86 6741: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. ale bez koreňov a cudzích prímesí. čo však vyvrátil ĽHarste r. mošna. že do roka vyrastá niekoľko generácií. Na homeopatické účely a niektoré špeciálne prípravky sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. Opäť sa dostala do popredia záujmu počas prvej svetovej vojny.peniazok. bieda. 4 4 2 13 13 129 . rumoviskách. kolduška. Rastlinu liečebne používal už Hippokrates. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: babie kapsy. 2 2 1 13 10 II. Cenila sa ako náhradka za vtedy drahý námeľ (Secale cornutum — pozri kyjanička purpurová). dobre sa zberá i suší. Latinské vedecké meno capsella je zdrobnenina od capsa = tobolka (bursa pastoris = pastierska kapsa).

a to tyramín. potom pri krvácaniach zo žalúdka alebo z pľúc a z močových ciest. V latinčine tropaeum označuje strom ovešaný zbraňami — znak víťazstva.intertrigo a na obklady pri krvácavých poraneniach. acetylcholín. Čs. 89. kvety nápadné. 224. ostrohovité. potom látky s obsahom síry. okrem toho flavonoidy (diosmín). cholín. že Plod — Fructus tropaeoli — sa posudzuje podľa ON 86 6625: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené a nezrelé plody Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah benzylizotiokyanatanu alylnatého v 1 g plodov — najmenej I. 229. ako diuretikum a zvonka dermatologikum pri dermatitídach a ekzémoch. maďarsky: Nagy sarkantyúka. približne okrúhle. Malé tropaeolum opísal r. francúzsky: Capucine ä grande fleur. Je antihemoragikum proti vnútornému krvácaniu. Kapucínkovité — Tropaeolaceae Ľudovo: vytrčpán Nemecky: Grosse Kapuzinkresse. Okrem alkoholických výťažkov (tinktúra a extrakt) sa z drogy pripravuje aj teplý zápar (1 lyžica drogy — postáť 15—20 minút. Celý rod má asi 80 druhov. tropaeolum je zdrobneninou tohoto slova. ale skorej ako okrasný kvet. štítovité. Plody sú tobolky s obličkovitými semenami dlhými asi 1 cm. chrasty. ekzémy). farmaceutický priemysel používal extrakt z pastierskej kapsičky ako zložku prípravku Alysal — pasta aplikovaná na chronické ekzémy (dermatologikum). ako podporný prostriedok pri žalúdočných a črevných ochoreniach. Listy i kvety pre svoju ostrú. betaín a niektoré ich estery. Čajoviny č. taliansky: Cappuccina. rusky: . listy stopkaté. Homeopatické prípravky sa používajú hlavne pri rozličných krvácaniach. U nás je jediným zástupcom čeľade 130 . a to maternicovému (pokusy ňou nahradiť námeľovú terapiu neboli úspešné). Semená obsahujú až 20 % oleja. prípadne na zaparenia . 1580 Dodonaeus. všetky pochádzajú z Južnej Ameriky. piť 2—4x denne) — najmä ako diuretikum. Miestami sa takto konzervujú dodnes. Veľké tropaeolum privie- zol do Európy r. Na celom svete sa pestujú ako okrasné rastliny. pričom sa vhodne kombinuje s inými drogami. najmä proti skorbutu. Kvetné pupene a nezrelé plody sa nakladali do octu a konzumovali ako kapary. Macerát sa za studena aplikuje aj externe na omývanie (vyrážky. ale vcelku príjemnú chuť sa jedli ako šalát. ale aj pri ochoreniach obličiek. španielsky: Capuchina. trochu trieslovín a saponíny. 91.vedú spory. Druh pochádza z Južnej Ameriky a kultivuje sa po celom svete na okrasu. 20 12 12 4 10 mg Poliehavá trváca bylina so stonkou dlhou 30-200 cm. Leclerc (1916) dospel k názoru. Droga sa uplatňuje ako slabé hemostatikum pri metrorágiách a menorágiách. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na macerát (pripravuje sa za studena) a pije sa 2—4x denne. 1684 Bevernong. Jej použitie je predovšetkým v ľudovom liečiteľstve. Sprvoti nevyvolalo veľa pozornosti ako liečivo. kapucínkovitých rastlín. anglicky: Indian Cress. Literatúra však zhodne uvádza biogénne aminy. Má nerovnakú a nie vždy spoľahlivú účinnosť. najčastejšie oranžovožlté. dlhostopkaté. KAPUCÍNKA VÄČŠIA KAPUCÍNKA VÄČŠIA LICHOŘEŘIŠNICE VĚTŠÍ Tropaeolum majus L. 10 10 9 2 14 mg II.

taliansky: Senape. plod. Semená sa sušia v tenkých vrstvách na lieskach alebo na čistých papieroch (napr. maďarsky: Fekete mustár. jemnejšie jamkovito bodkované a chutia mierne. Druhové meno niger = čierny (podľa farby semena). Ich semená sa často nájdu ako prímes v semenách k. t. resp. taliansky: Senape bianca. mala by sa používať predovšetkým proti vypadávaniu vlasov a na podporu ich rastu. čiernej. sa vyrábajú prípravky. ktoré obsahujú glukozinoláty. rusky: Kapusta čierna je jednoročná. anglicky: Black Mustard. ktoré sa užívajú pri infekciách močových ciest. podobný ako pri kapuste čiernej (Brassica nigra (L. Droga má charakteristický zemitý a zemiakový pach. „Horčice" (aj h. Prieskum antibakteriálneho účinku a prešetrenie obsahových látok v tomto smere je novšieho dáta. sa zastavila. Všetky časti kapucínky — najmä semená. — vždy čerstvé. Už v staroveku poskytovali podobne ako dnes korenistú prísadu k jedlám a preslávili sa ako účinný a silný protijed. spodnými lýrovitými a predĺžené kopijovitými hornými listami. Sú však skoro dvakrát väčšie. nevaria sa a ani nesušia. Pre ostrú chuť sa list (hlavne mladý. Plody sú zobáčikovité šešule priklonené ku stonke.) Koch). ale aj pri skorbute a meteorizme (dávka šťavy je 30—50 g). guľaté. pri komunikáciách. Slovenské pomenovanie kapusty vychádza asi z latinského caput = hlava. rusky: HOŘČICE BÍLÁ HORČICA BIELA Sinapis alba L. ani látka pripravená umelo. Nedávno vznikli spory o liečivej účinnosti semien dopestovaných u nás a dovážaných.). ktorá sa pozná podľa bledožltých lupienkov s fialovastými žilkami. izotiocyanát. obsahujú asi 0. zmiesť metličkou a ostatné pozberať ručne (jún—október). má ČsL 2 tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ostatné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi (hlavne semená iných kapustovitých rastlín) Popol (zvyšok po spálení drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah izotiokyanatanu alylnatého — najmenej ČsL 2 1 2 5 2 0. (BRUKEV ČERNOHOŘČICE) ČERNOHOŘČICE SETÁ KAPUSTA ČIERNA Brassica nigra (L. Rastie na podobných miestach ako k. Príbuzná a veľmi podobná je žlto kvitnúca ohnica (reďkev ohnicová — Raphanus raphanistrum L. hlavne podľa miesta pestovania rastlín a výroba prípravku Urogran — granulovaných semien. Po navlhčení páchne ostro. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Weisser Senf. Droga: Semen tropaeoli majoris. Okrem toho ťažko uviesť do súladu všetky staroveké i novšie názvy kapusty a horčice. ktoré sa po vydestilovaní z rozdrobeného materiálu skladajú skoro výhradne z benzylhorčičnej zlúčeniny. V minulosti bola rastlina obrúbená ako zložka tinktúry proti vypadávaniu vlasov a na ich vzrast (do 90 % liehu sa na 15 dní naložili rovnakým dielom . čiernej a h. sa používa ako rastlinné dezinficiens močových ciest. j. chutia tiež mierne. Chuť má spočiatku nevýraznú. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. caputium = kapucňa.03 % prchavých látok. Semeno zberané zmetaním sa oddelí od hliny a iných nečistôt plavením vo vode. Semeno kapucínky dozrieva postupne. omáčok a pod. resp.aj v najmenšej koncentrácii účinkuje na 46 kmeňov baktérií Staphylococcus (Micrococcus) pyogenes aureus.). čiernej. V tomto prípade je lepšie a istejšie pridržiavať sa ľudového názvu pre obidve rastliny — horčica. Za vlhkého počasia sa zberá postupne tak. francúzsky: Sénevé blane. bronchitídach. Schwarzer Senf. anglicky: White Mustard. za sucha . ako chren. aj kvet i nezrelé plody alebo kvetné púčiky) používajú ako prísada do šalátov. horčica a potočnica). čierna.ak je povrch pôdy uváľaný. španielsky: Mostaza negra. ale šešule má odstávajúce a semená sú žltkasté alebo červenkastožlté. Horčica biela je jednoročná bylina podobná k. môžu sa semená. kým semená horčice roľnej sú zvyčajne väčšie. j. ktorých nepriaznivé pôsobenie sa najväčšmi prejavuje pri infekcii močových ciest. Vzájomné prímesi k. príp. v koncových strapcoch. Takéto semená však treba potom rýchlo a opatrne sušiť na slnku alebo umelým teplom pri 35-40 °C. má výrazné antibakteriálne účinky . Pupene a nezrelé plody tiež niekedy nahradzujú známe kapary — zelené oká očiek z rýb (po naložení do octu). bylinných kúr. medziach. španielsky: Mostaza bianca. bielej sú neprípustné. Kapucínka patrí medzi rastliny. na rumoviskách a v húšťavách. látky s obsahom síry v glykozidovej väzbe (zastúpené najmä rastlinami z čeľade kapustovitých rastlín — Brassicaceae. resp.hoci šťava koná dobré služby pri chronickej bronchitíde a pľúcnych zápaloch i emfyzémoch (rozdutí pľúc). Je tu zjavný glykozidový predstupeň — glukotropeolín. súčasť miešaniek. semená malé. francúzsky: Moutarde noir. ktoré vypadávajú. až sivohnedé. Po precedení a pridaní trošky aromatickej gerániovej silice — Oleum geranii slúžila tinktúra na natieranie (Leclercov recept). chren. polievok. aby nevznikli omyly. najmä však v nížinách.7 131 . po 100 g — čerstvé listy a semená kapucínky. t. semeno kapusty čiernej. uplatňujú sa podobne ako potočnica alebo lyžičník. Benzylhorčičná prchavá látka z nej vznikajúca. aj vonku na slnku. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. plody a vňať. listy žihľavy a zimozeleňa. zápaloch obličiek a močového mechúra. Túto vlastnosť nemá glykozid. Kve- ty žlté. Horčice patria k najstarším liečebným a dietetickým prostriedkom. Fructus tropaeoli majoris. chrípkových ochoreniach. Rastie na úhoroch. väčšej — príp. červenohnedé. na rozdiel od bielej horčice. Semeno k. čo však vyplýva iba zo slovenského prekladu označenia pre rod (Brassica). zrelé má svetlú žltohnedú farbu. guľatejšie a hladké.napr. napr. maďarsky: Fehér mustár. po chvíli ostro pálčivú. destiláciou nerozdrveného materiálu sa získava skoro výhradne nitryl kyseliny fenyloctovej. roľná — Sinapis Pre Semen sinapis (nigrae). v skleníkoch) a ak je pekné počasie. pestovaný na roliach. Na rovnakom poli rastie niekedy aj veľmi podobná horčica roľná (Sinapis arvensis L. pre tvar zatvorenej hlávky. ako dozrieva. až 100 cm vysoká bylina s rozkonárenou bylou.) Koch Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: čierna horčica Nemecky: Senf-Kohl.

prípadne Semen sinapis albae (inak aj Semen erucae). teda asi koncom júla. dolný čisto biely. označovaný ako Oleum sinapis. Rastliny sa nechajú oschnúť. listy elipsovité. tým ľahšie vypadávajú. Neprchavý tzv. ktorej je práve v tom čase nedostatok. bielkovinové látky. príp. končisté. vlčia noha Nemecky: Ufer-Wohlstrapp. Čajovina č. Sú dôležité nielen tým. najmä burina jarín). Strata na hmotnosti je malá. sú drogy bez pachu. Nektárovosť sa zastavuje chladom. Podobné použitie má aj izolovaný izotiokyanát. naj- . alebo sa z čerstvej horčičnej múky a vody pripravuje kašovitý obklad (voda nesmie mať viacej ako 40—45 °C. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté . nie je však terapeuticky dôležitý.). Rastie preto hlavne pri otvorených stokách so znečistenou vodou. lebo zničí enzýmy). Obklad sa smie ponechať len do ľahkého sčervenania pokožky. ktorá patrí medzi B-tioglukozidázy. sediace kvety tvoria pazušné paprasleny. príp. ktoré po poranení pletiva alebo pri destilácii štiepia glukozinoláty). Biela horčica má podobné použitie. Druh obrubuje stanovištia s nadbytkom dusíka. V jeseni medujú menej ako v lete. ostrá (lebo nastal rozklad glukozinolátu porušením pletiva). Čím sú plody zrelšie. anglicky: Bugle Weed. jej glukozinolát však nehydrolyzuje na prchavé zložky.. Plody sú hladké tvrdky. španielsky: Bugula. „Silica" — prchavá zložka k. za určitých podmienok glukozinoláty sa štiepia na prchavé izotiokyanáty — látky s obsahom dusíka a síry. Ich chuť je sprvu mierna. kaša sa nanesie na látku a prikladá pri akútnych zápaloch a reumatických bolestiach. horčičného papiera (Charta sinapisata — horčičná múka nalepená bezvodým lepidlom na vhodný podklad papiera — oficinálny prípravok v ČsL 2). treba zber robiť ručne. neskôr slabo kyselkavá a až po chvíli pálčivá. byľ priama. Robí sa to zvyčajne pokosením rastlín v čase začiatočnej zrelosti (šešule sa farbia do žltohnedá). V obidvoch prípadoch zberáme z pestovaných rastlín semená — Semen sinapis nigrae. Upotrebenie podmieňuje dráždivý izotiokyanát. Semená slúžia predovšetkým ako korenina a na výrobu pokrmovej horčice. potom sliz. ale aj neskôr ako strniskovú rastlinu.sinigrín v k. myrozináza. horný pysk majú biely. 68. najmä horčicu bielu. rusky: KARBINEC EURÓPSKY Trváca bylina vysoká 20—110 cm. Kým sa tieto prchavé zlúčeniny neuvoľnia. lebo inak môže spôsobiť ťažké zápaly kože. mastný olej je pre ostrú príchuť vhodný iba na technické účely — výroba mydiel. na sústavne spásaných mokrých pasienkoch a v priekopách. sinigrín na alylhorčičnú látku. glukozid a v h. páperistá. čiernej slúži na dráždenie kože vo forme kúpeľov. maďarsky: Európai peszércze. resp. slabo červeno bodkovaný. Účinnú zložku semien predstavujú glukosinolaty . kvitnú už krátko po zasiatí (do 6 týždňov) a dlho (asi 20 dní). potom sa mlátia a získané semená sa 132 ešte presušia na hromadách a potom sa čistia. Sú preto významné pre včelárov. horčičný glykozid. bielej glukozinolát sinalbín (a príslušné enzýmy. Ak sú prezreté. má preto vhodnejšie interné uplatnenie. alylizo- KARBINEC EVROPSKÝ Lycopus europaeus L. do rozličných nakladačov (na uhorky a pod. arvensis L. mazacie oleje a pod. že ich možno vysievať zavčasu zjari. väčšinou jednoduchá. vždy rozširujú včeliu pašu. čiernej. Poskytujú med i veľa peľu. zúbkaté. sidenirch zelina. horčičnej múky. V lete dá 1 ha horčice asi 40 kg medu.Labiatae) Ľudovo: heraklia. Rozprášené semená vyvolávajú zápaly slizníc.KAPUSTA ČIERNA HORČICA BIELA tiokyanát a sinalbín na p-hydroxybenzylizotiokyanát. Obsahové látky v obidvoch prípadoch tvorí olej (asi 25—35 %). čiernej (syntetická) tvorí zložku priemyselne vyrábaných mastí Calovat a Rheumosin unguentum uplatňovaných ako derivans. látky s dráždivými a prekrvujúcimi vlastnosťami. Semeno k. Drogám silne škodí vlhko.

s chinínom a i. virginicus Mchx. roztie- mä v blízkosti hnojísk. ďalej pri poruchách srdcových chlopní a srdcovej slabosti s pocitom strachu. až stredne ťažkých formách hypertyreózy (t. Zástupcov oboch rodov uvádzame osobitne. a to pre podobnosť kvetov alebo listov s odtlačkom vlčej laby. ktorý bol prv liekom proti malárii. virgínskemu (L. európskeho). Ak sa suší. ostricové lúky a jelšiny od nížin po horské polohy. predpokladá sa. v ktorých sa výťažky z karbinca kombinujú napr. 1855 sa začal uplatňovať v homeopatii americký k. Dodonaeus. so srdcovníkovými extraktmi. že majú tyreostatickú aktivitu. k.05-0. pobrežné kriačiny. vysoký obsah fluóru (0. vysoký je mohutnejší. že ich užívanie a vhodnosť vie posúdiť iba lekár a predpísať. fil. Účinný princíp tohoto pôsobenia sa nepodarilo doposiaľ izolovať v čistej forme. Typické stanovištia sú napr. najmä nemeckých lekárov. Opísal ho až v 16. Pri umelom teple nemožno prekročiť teplotu 35 °C. že je v rastline obsiahnutý vo fenolových látkach a fluóre. silica. Druhové pomenovanie má označovať jeho domovinu. Sušenie nesmie byť zdĺhavé. pri ľahších. európskeho rastie u nás k. virginicus Mchx. Okrem uvádzaného k. ktorý má dodnes svoje významné miesto v terapii. Tak sa dostal do drogového pokladu renesančných. Značná podobnosť je ešte s druhmi rodu jablčník . ktoré však majú inak tvarované listy a inú farbu kvetov. Nie je isté. sa uplatňuje aj v homeopatii: robí sa z neho tinktúra (z čerstvej kvitnúcej rastliny). Karbinec — hlavne americký. (u nás sa nevyrábajú). litospermová a i.Marrubium L. Droga sa zriedka dávkuje vo forme čaju (zápar z 1-2 lyžičiek na šálku vody. j. 2—3 razy denne). predovšetkým list. je však prirodzené. Droga má slabý aromatický pach a chutí veľmi horko (najmä semená).). pri iných srdcových funkčných poruchách. Karbinec je špecifickým liekom proti Basedowovej chorobe. ktorý sa pokladá za účinnejší. častejšie sa užívajú štandardizované hotové prípravky. Používanie potom upadlo do zabudnutia a od r. pri basedowovskom srdci s veľkou dráždivosťou a slabosťou..) a krížence oboch druhov. exaltatus L. asi júl—september) a zvyčajne sa spracú- 133 . listy má chobotnato rozdelené na kopijovité úkrojky. označovanú aj ako glykozid lykopín. búchaní srdca. pri chorobnom stave vyvolanom zvýšenou činnosťou štítnej žľazy). V terapii sa zvyčajne dáva prednosť americkému karbincu — k. pretože o mnohých fenoloch je známe. Účinok sa prejavuje až po dlhšom užívaní — asi po 3—4 týždňoch. Karbinec sa používa aj pri vegetatívnych dystonických poruchách (porucha napätia svalstva). príp. živicovitej konzistencie. Využívala sa aj farbiaca schopnosť šťavy — sama alebo s modrou skalicou slúžila na farbenie na čierno. ursolová. treba na to tienisté. organické kyseliny (kávová.1 % ) . Napriek novému vývoju terapie vo svete pri Basedowovej chorobe udržali si prípravky s karbincom svoje miesto. saponiny a bližšie nepreskúmané látky fenolového charakteru. j. dobre vetrané miesta. pričom prípravky možno užívať bez nebezpečenstva aj niekoľko mesiacov. Mal veľmi časté použitie proti horúčke a na zastavenie krvácania. Morfologickými znakmi je karbinec príbuzný so zástupcami rodu srdcovník — Leonurus L. Predmetom zberu je vňať — Herba lycopi europaei. vysoký (L. európskym (niektorí botanici ho rátajú iba za varietu k. vlhké priekopy. Vedecké označenie karbinca je zložené z gréckeho lykos = vlk a pous = noha. či antickí lekári poznali tento karbinec. obsahuje hlavne horčinu nie celkom známej skladby.KARBINEC EURÓPSKY va čerstvá. farba kvetov a obdobie kvitnutia sa stotožňujú s k. Vňať.). pri ktorých je ovplyvnený pulz. stor.). Jej šťavnatá časť sa odrezáva v čase kvitnutia (t. Samoliečiteľskú manipuláciu s rastlinou vonkoncom neodporúčame a varujeme pred ňou. Ďalej je v nej do 10 % trieslovín. najmä ak je spojená s tachykardiou (zrýchlenie srdcovej činnosti nad 90 tepov za minútu). virgínsky (L. flavonoidy.

majú priemer 10—15 mm. Záhorská nížina) a v podhorských oblastiach. Podobne sa uplatňujú aj plody (čerstvé i sušené). Kľukva je významnou rastlinou pre včelárov a mohla by poskytovať znamenitú medovú znášku. List — Folium oxycocci — sa používa zriedka. pektíny. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: mačacia madra. neopadavé. najmä kyselinu benzoovú. Nebeda. kým nepoznali pravý čaj. hlavne brusnice. od bázy rozkonárená. druhové pomenovanie palustris = močiarny. preto aj staršie označenie vychádzalo zo spoločného rodového pomenovania Vaccinium. podvinuté. bodkované a v čase dozrievania sa ukrývajú zvyčajne v machu. O lis134 toch je známe. Kvety koncové. Listovú drogu z kľukvy nemožno primiešavať medzi brusnicovú alebo medvedicovú. Bobule sú väčšie ako brusnice. Plody kľukvy . pri ochoreniach močových a žlčových ciest. Kľukva sa uvádza v našej oblasti až v novších dobách. neznáša vápno v pôde.: Vaccinium oxycoccos L. Bylina rastie na podobných stanovištiach ako brusnica barinná (Vaccinium uliginosum L. plstnatá. taliansky: Nepitella. Listy kožovité. od ktorej sa líši podstatne mohutnosťou svojho vzrastu. mačacia mäta. alebo sa z nich šťava priamo lisuje. Suší sa prirodzeným teplom na vzdušných miestach. pazušné. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: blatnice. často sú jednostranne červené. Macskamenta. v plodoch je glykozid vakciín a erikolín. V našej farmácii sa však kľukva ani jej šťava nepoužívajú. francúzsky: Népéta (calament). čerstvé sa najčastejšie upravujú na šťavu (recept ako pri brusnicovej šťave). v niektorých oblastiach ZSSR.) Avronin). Predmetom zberu z kľukvy sú listy a plody: list sa zberá jednotlivo v mesiacoch jún—august. List kľukvy obsahuje ako účinnú látku glukozid arbutín. maďarsky: Foltosáfonya. ako antidiaroikum a pri rozličných krvácaniach. možno ich zavárať do cukru podobne ako iné lesné ovocie. Kľukvové i brusnicové plody v cukre sa nekazia. melisa Nemecky: Echte Katzenminze. Veľmi zriedka sa plody sušia. pretože obsahujú konzervujúce látky. aby sa materiál priveľmi nestláčal a neprelamoval. Potrebuje horniny a zeminy s extrémne kyslou pôdnou reakciou a s dostatkom až prebytkom vody.Fructus oxycocci . španielsky: Nepeta. ale zvyčajne sa odporúča nechať ich pred jedením alebo spracovaním namrznúť. ale aj v nížinách (napr. objasňuje výskyt. pri hemoroidálnych krvácaniach a ochorení obličiek. ak ich dovtedy nenavštívi hmyz. anglicky: Lesser Calamint. chínová a benzoová. píjavali každé ráno zápar z malinových a kľukvových listov. Plody sú guľovité červené bobule. Tento útly a poliehavý kríček patrí medzi čučoriedkovité rastliny (podčeľaď Vaccinioideae). KOCÚRNIK OBYČAJNÝ ŠANTA KOČIČÍ Nepeta cataria L. zrno. blizny sa oplodnia vlastným peľom (pod tyčinkami sa ukrýva sladká šťava). Vedecký názov sa skladá z gréckeho oxys = kyslý a kokkos = bobuľa. Indikácie sú analogické ako v alopatii. Listy sa ľudovo používajú na prípravu záparu používaného ako adstringens. má veľa spoločného s brusnicou pravou (Rhodococcus vitis-idaea (L. Ďalej sú v listoch triesloviny. riedko listnatými konárikmi. Šťava sa používa predovšetkým v terapii chorôb z nachladnutia a pri horúčkovitých ochoreniach (podobne ako malinová alebo černicová šťava). Konzervované plody sa občas zjavia v potravinárskych predajniach. ale aj ako metabolikum pri reumatizme a dne. pomer zosušenia je asi 3 : 1 . pri žltačke s opuchmi a hnačkami. — vlochyně bahenní). Okrem toho sa liečebne využíva v spojení tuberkulózy s dýchavičnosťou. — syn. celistvookrajové. dlhostopkaté. že v starších dobách cárskeho Ruska. Odlišujú sa konzistenciou (sú hrubé ako papier) a silne vystúpavou žilnatinou na spodnej strane listov. Cípy ružových častí kvetnej koruny sa čoskoro po rozvinutí ohnú dozadu a kvety vädnú až asi 18 dní. vajcovité. kyselina benzoová sa uvoľňuje aj hydrolýzou glykozidu vakciínu. maďarsky: Macska csipkepity.raný prípravok TEEP a esencia dil. Plody slúžia na rovnaké účely ako brusnicové. Pri zbere treba dávať pozor. príp. machové brusnice Nemecky: Moosbeere. Rašelinový druh rozšírený nielen vo vysokohorských polohách. rusky: Trváca bylina vysoká 50—100 cm. kyselina askorbová a farbivá (antokyány). hlavne stagnujúcej. kde rastie skutočne v produkčnom množstve. keby sa vyskytovala v dostatočnom množstve. Listy sa niekedy nechávajú fermentovať spolu s malinovými. aro- . pomer zosušenia je asi 7 : 1. mäkké (v auguste —septembri) a upravujú sa čerstvé. sýto ružové. D 2 — 0. napr.sa zberajú zrelé. rusky: KĽUKVA MOČIARNA KĽUKVA MOČIARNA Poliehavý krík s tenkými kmienkami dlhými až 80 cm a s vystúpavými. organické kyseliny — najmä kyselina citrónová (2-3 %). KLIKVA B A H E N N Í Oxycoccus palustris Pers. Staršie upotrebenie je známe iba z ľudového liečiteľstva tých krajov.

vajcovité. a existuje dokonca kocúrniková varieta s citrónovým pachom (var. Listy dlhostopkaté. karmínovo fŕkané. hlavy. s rodom Calamintha Miller — marulka.najmä po koreňoch. inak aj Herba catariae. potom horčiny a triesloviny. Podobné sú i druhy saturejky — Satureja L. Čajovina č. Rastlina obsahuje silicu (0. Miestami sa pestuje v záhradkách (po čase splanieva). 3 šálky denne. nápadná podobnosť a možnosť zámeny je napr.matická. ktorá má však inak formované listy a husté červené kvety združené do papraslenov. — jarva (klinopád). najmä jej citrónovo voňajúcu odrodu. nahor sa zmenšujú. dúšky — Thymus L. rady sa váľajú mačky. Identifikácia kocúrnika v drogovom materiáli je niekedy veľmi ťažká. Plody sú tvrdky. pílkovité. a mäty — Mentha L. 206. niekedy až do októbra. na rumoviskách. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ podobný mate a ostro aromatickú horkú chuť podobnú gáfru. žlčotvorne (choleretikum i cholekinetikum) a expektoračne (pri kataroch dýchacích ciest). limonén a prítomný je dokonca aj mentol a mentón. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba nepetae. gerániol. V stredoveku a začiatkom novoveku sa používal ako prostriedok proti vynechávaniu menštruácie. K. neunikol pozornosti klasických národov. rodom Clinopodium L. Kvety biele. Význam drogy je malý.7 % ) .. Odrezáva sa v čase kvitnutia rastliny a suší bežným spôsobom ako silicová rastlina. citriodora Beck. končisté. citriodora Beck). 135 . pri hystérii a proti iným rozličným ťažkostiam. lebo býva nepríjemnou a znehodnocujúcou prímesou podrobnejšie preskúmanej a výrazne účinnej drogy medovky lekárskej. v ktorej prevláda citrónovovoňajúci citral. najmä s druhom C. základ má ako nepetový laktón gerániolového radu). aromatikum. Cennejšia je citrónovo páchnuca odroda — var. v ktorej je veľa karvakrolu (monocyklický monoterpénový alkohol). Vňať má i po usušení silný aromatický pach. je účinná aj antibakteriálne. postáť 20 minút. Materiál sa ľahko zaparí a je drobivý. odporný. do ktorého rodu ju zaradiť. ďalej triesloviny a horčiny. obyčajná. maslová a valérová).. Vyskytuje sa v teplomilných a nitrátofilných spoločenstvách. čo ukazuje na názorovú rozdielnosť systematikov.2-0. Túto drogu možno hodnotiť zhruba ako medovku lekársku — poslúži ako nervínum. Uvádzajú sa tiež rozličné kyseliny a ich estery (octová. Vňať obsahuje asi 0. Oficiálna medicína sa k droge stavia skorej odmietavo ako zhovievavo. nerol. resp. paprasleny v strapcoch. Rastlina má po botanickej systematickej stránke mnohé synonymá. obyčajný je u nás dosť hojný. pretože vraj po ňom . čo sa odráža aj v nárečových pomenovaniach. trochu nepríjemný. Keďže kvitne od júna do jesene. Kocúrnik nepoužíva ani homeopatia. pri komunikáciách a v kroviskách.. Ako všetky hluchavkovité rastliny je medonosný. katarom dýchacích ciest a často sa omylom pestuje ako medovka. zväčša však len preto.4 % silice. Latinské vedecké pomenovanie rastliny vychádza z názvu etruského mesta Nepete (dnes Nepi). poskytuje včelám dobrú neskoršiu znášku. žlčopudne. ďalej bližšie neurčený alkohol nepetol. ale je aj toxický) a pulegón (monoterpén neznámej konštitúcie. j. Droga sa dávkuje v množstve 4—8 g na zápar. na podporu menštruácie (emenagogum) i trávenia. kde sa vraj kocúrnik hojne vyskytoval a prívlastok cataria = mačací je z latinského catus = kocúr. Ostrým pachom zaháňal hady a ako kloktadlo slúžil pri angíne. bežne 3 % zápar. Kocúrnik — prenikavo voňajúca bylina. citronelol. možno ju však približne hodnotiť ako medovku lekársku. vulgare L. Podobná je hlavne medovka lekárska — Melissa officinalis L. Ľudovo sa dodnes pokladá za prostriedok proti bolestiam žalúdka. aromatické. stopy tymolu (má silné dezinfekčné účinky. Ľudovo sa cení ako prostriedok proti hnačkám a pri chronickej bronchitíde.

KOMONICA LEKÁRSKA

KOMONICA LEKÁRSKA
Melilotus officinalis (L.) Pallas Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté - Papilionaceae) Ľudovo: blúd, kadere sv. Jána, kameníček, kamenná ďatelina (ďatelinka), komínok, lucerna (lucernica žltá), žltý kvietok Nemecky: Echter Steinklee; maďarsky: Orvosi somkóró, Somkóró mézkerep; taliansky: Meliloto; francúzsky: Mélilot officinal; anglicky: Common melilot; rusky:

KOMONICE LÉKAŘSKÁ

Rastlina má viaceré príbuzné druhy - najmä k. zubatú, M. dentatus (Waldst. et Kit.) Pers., rastúcu roztrúsené na slaniskách, so svetložltými kvetmi bez pachu. Veľmi podobná a v zbere tolerovaná je k. najvyššia

— M. altissimus Thuill., so živožltými kvetmi, ktorých všetky korunné lupienky sú rovnako dlhé (stonky sú málo rozkonárené a štíhlejšie). Pôvod vedeckého pomenovania rastliny je z gréckeho meli = med a lotos = kvet, t. j. medová rastlina. V antike označovali názvom melilotus viaceré byliny podobných vlastností, ako majú komonice. Ich účinky chválili hippokratovskí lekári a Theofrastos. Z včelárskeho hradiska sú všetky komonice výborné medonosné rastliny, poskytujú dobrú znášku a hojnosť peľu. Ako krmovina majú podradnejší význam, vhodné sú pre kone (Anglicko) a na zelené hnojenie. Často sa nimi osievajú železničné násypy, kde sa im veľmi dobre darí. Predmetom zberu a nákupu roku 1986 boli kvetonosné vrcholky žltokvitnúcich rastlín. Odrezávajú sa kosákom alebo nožom na začiatku rozkvetu (jún—august). Stonky môžu byť 20—40 cm dlhé; materiál sa suší na tienistých a dobre vetraných miestach v tenkých vrstvách alebo na natiahnutých povrazoch v malých zväzočkoch. Pomer zosušenia je 4—5 : 1. Teplota pri sušení umelým teplom nesmie prestúpiť 35 °C. Droga - Herba meliloti — veľmi páchne za kumarínom a má horkoslanú chuť. Účinné obsahové látky tvoria najmä kumarínový glykozid melilotín a voľný kumarín, asi 0,9 %, ktorý sa v čerstvej rastline nachádza v nevoňavom predstupni (kumarigén melilotozid), z ďalších látok sú to purínové deriváty (alantoín, kyselina alantoínová a močová), cholín, triesloviny, flavonoidy a sliz. Pri pokusoch pestovať komonicu ako krmovinu sa v nej objavil dikumarol (derivát z dvoch mol. kumarínu) — bakteriálnym pôsobením v sene skladovanom vo vlhkú a pri kŕmení senom s komonicou trpel dobytok zvláštnou chorobou — zníženou zrážanlivosťou krvi a vznikali rozsiahle podkožné krvácania (hemorágie). Prieskumom sa zistilo, že dikumarol brzdí v pečeni tvorbu protrombínu

Na vňaťovú drogu — Herba meliloti — sa vzťahuje ČSN 86 6717): Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Stonky hrubšie ako 3 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 4 2 3 0.5 13 12 II. 8 4 5 1 13 14

Dvojročná bylina vysoká 30-150 cm; byľ hranatá, listy trojpočetné, na dlhých stopkách, zúbkaté, prílistky celistvookrajové. Malé stopkaté kvety žlté, v dlhých pazušných strapcoch. Plody sú malé holé struky. Rastie v teplejších oblastiach, v porastoch ruderálnych rastlín, napr. na železničných násypoch, na medziach, vo viniciach, na riečnych štrkoch od nížin až do podhorského stupňa.
136

(látka, ktorá spôsobuje krvnú zrážanlivosť) a vo väčších dávkach poškodzuje pečeň. Substancia sa krátko po objavení zaviedla do terapie namiesto heparínu proti trombózam (dnes sa vyrába prevažne synteticky). Podľa dikumarolu sa neskoršie syntetizovali mnohé antikoagulanciá s rýchlejším účinkom. Pretože dikumarol a jeho deriváty pôsobia opačne ako vitamín K, označujú sa ako antivitamíny. Oficinálne sa komonicová vňať používa ako diuretikum, korigens vône a zvonka na obklady a ku kúpeľom na zapálené rany a vredy. Zvyčajne tvorí zložku Species emolientes - zmäkčujúcich čajovín pri opuchoch kĺbov, žliaz, na zmiernenie reumatických bolestí a do kúpeľov na vredy — hlavne predkolenia, kde pôsobí svojou schopnosťou znižovať zrážanlivosť krvi a rozširovať cievy. Vňať interne pôsobí ako angiotonikum — upevňuje krvné cievy a aj ako lymfotonikum - upevňuje miazgové cievy. Vnútorná aplikácia (aj pri bronchiálnych kataroch a ako diuretikum) je zriedkavejšia — treba pri nej zvýšenú opatrnosť, pre premenlivý obsah kumarínu sa neodporúča a kumarín vo vyšších dávkach vyvoláva bolesti hlavy a závrate s ospalosťou. Zvyčajné dávky drogy sú 1 kávová lyžička na šálku macerátu — denne najviacej 2 šálky. Na obklady a umývanie sa dávajú 2 lyžice drogy na pol litra vody. Komonice majú aj technické použitie — kvetmi sa niekedy aromatizuje tabak alebo sa používajú proti moľom. Čs. priemyselne vyrábané tablety Pelentan a Pelentanettae obsahujú derivát bikumarolu a slúžia na prevenciu a liečenie trombóz. V homeopatii sa z čerstvých listov a kvetov pripravuje esencia a zo sušených kvetov tinktúra (dil. D 1 a 0). Užíva sa hlavne pri úporných bolestiach hlavy a pri migréne. Čajovina č. 207.

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

ná, listy vajcovité, končisté, hrubo zúbkované, kvety sírovožlté, usporiadané do 4—8-pazušných papraslenov. Plody sú tvrdky. Druh pochádza zo západnej Európy. Zriedkavo ho nachádzame ako burinu na roliach, úhoroch, rumoviskách, spravidla v nížinách.

Často sa pestuje a jeho pestovanie sa u nás odporúča. Rastlina nie je náročná, znáša polotieň a vysieva sa priamo na pole neskoro v jeseni. Botanicky — systematicky sa novšie rod Galeopsis L. rozdelil na druhy rodu Dalanum Dostál - konopnička, so zástupcami D. segetum (Neck.)

KONOPIČKA BLEDOŽLUTÁ Dalanum segetum (Necker) Dostál (syn.: Galeopsis segetum Necker) Hluchavkovité - Lamiaceae (Pyskaté - Labiatae) Nemecky: Saat-Hohlzahn; maďarsky: Vajszínu vajfú; taliansky: Galeopside; francúzsky: Galeopsis velouée; anglicky: Downy Hemp-Nettle; španielsky: Galeopsis aterciopelado; rusky: (druh v európskej časti ZSSR nerastie)

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

Na drogu vňate — Herba galeopsidis sa vzťahuje ČSN 86 6715: Akosť — najviac v % Znak Tmavšie časti drogy Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 2 3 5 1 14 12 II. 5 6 8 3 14 15

Jednoročná bylina vysoká 10—40 cm; byľ páperistá, štvorhran-

137

Dostál, D. ladanum (L.) Dostál - k. širokolistá, D. angustifolium (Ehrh.) Dostál — k. úzkolistá a rod Galeopsis L. — konopnica (konopice), z ktorého možno zberať najmä dosť hojnú G. tetrahit L. — k. napuchnutú, s ružovými až ružovočervenými, zriedka bielymi kvetmi, ďalej G. pubescens Bess. — k. páperistú — má kvety v ústí svetlofialové, horný pysk svetločervený a dolný vzadu žltý, na okraji červený alebo žltý, roztrúsené rastúcu G. speciosa Mill. — k. úhľadnú, má korunu sírovožltú, v ústí modrastú, dolný pysk s fialovou kresbou; rastie na čistinách, v lesoch a kroviskách. Z hľadiska základných terapeuticky účinných látok sú všetky konopničky a konopnice približne rovnocenné, a preto môžu spoločne tvoriť vňaťovú drogu. Konopnicu (konopničku) rátali v antike do okruhu žihliav a Plínius, Dioskorides i Theofrastos ju odporúčali na opuchy, pomliaždeniny a rany (to jej priznával i stredovek), ale okrem toho i pri pľúcnych ochoreniach, najmä pri tuberkulóze. Posledná indikácia je známa i z ľudového liečiteľstva. Ako väčšina hluchavkovitých rastlín aj konopničky a konopnice sú medonosné. Vňať sa zberá na začiatku rozkvetu — Herba galeopsidis (seu Herba galeopsidum — vňať konopníc) — (júl— august, príp. aj september). Byle nesmú mať väčší priemer ako 5 mm; zberajú sa väčšinou bočné výhonky. Materiál sa suší v silnom prievane alebo — lepšie, umelým teplom do 35—40 °C, vždy v tenkej vrstve tak dlho, až sa pri pokuse o zohnutie láme. Nezaparuje sa, droga je však mierne drobivá. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. Droga sa nesmie baliť vlhká, lebo pri doprave ľahko splesnie. Spotreba konopnice je značná, preto sa u nás pestuje. K terapeuticky dôležitým látkam patria triesloviny (5-10 %), hlavne však tzv. rozpustná kyselina kremičitá, resp. kremičitany (asi 0,2 %), potom neutrálny a kyslý saponín, horký glykozid, silica a substancie podobné pektínom. Uvádza sa, že obsah kremičitanov je najvyšší koncom októbra (resp. kyseliny kremičitej). Konopnicu treba hodnotiť na základe obsahu kremičitanov, teda podobne ako prasličku alebo stavikrv vtáčí. Oficiálna medicína ju uznáva ako expektorans pri bronchitídach a diuretikum (predovšetkým pre obsah saponínov). Vo viacerých liekopisoch je v súčasnosti oficinálna a býva zložkou priemyselne vyrábaných čajovinových zmesí, najmä prsných, kremičitano138

vých, antiastmatických alebo močopudných; u nás tvorila dlho zložku dôležitej farmaceuticky významnej Species pectorales Planta — prsnej čajoviny. Najznámejšia kompozícia silikátovej čajoviny je tzv. Kobertova — Kuhnscheho silikátová čajovina, skladajúca sa z troch drog s obsahom kremičitanov: rovnaký diel vňate konopnice, prasličky a stavikrvu vtáčieho; jej dávkovanie: 2 čajové lyžičky na šálku vody. Pri bronchitídach, čiernom kašli, zápale priedušiek a pod. sa často kombinuje s pľúcnikom, podbeľom, skorocelom, prípadne sa pridáva kyselina askorbová na užívanie. Výťažky z konopníc sa niekedy dávajú do štiav proti kašľu, do dražé alebo kvapiek či balzamov. Ľudové liečiteľstvo používa konopnice veľmi široko. Okrem uvedených indikácií ju používa aj pri málokrvnosti, v rekonvalescencii na povzbudenie chuti do jedenia, zvonka pri furunkulóze, na zle sa hojace rany a pod. Ako zvyčajná dávka sa uvádza 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—3 razy denne; pri špeciálnych kúrach nie sú ojedinelé denné dávky drogy až do 30 g. Z toxikologického hľadiska sa pri užívam konopnice nepozorovali nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. Esenciu pripravovanú z čerstvej kvitnúcej vňate upotrebúva homeopatia, a to pri ochorení sleziny a v podobných prípadoch ako alopatia. Čajoviny č. 16, 73, 77, 78, 125.

KONVALINKA VOŇAVÁ
KONVALINKA VONNÁ + Convallaria majalis L. Ľaliovité — Liliaceae Ľudovo: bimbonka, bíser, gombália, husie víno, kokorič, kokorík, kukučka voňavá, májové zvončeky, perliček, perlokvet Nemecky: Maiglockchen; maďarsky: Májusi gyóngyvirág; taliansky: Mughetto; francúzsky: Muguet; anglicky: Lily of the Valley; španielsky: Lirio de los valles; rusky:

Trváca bylina vysoká do 30 cm; má tenký podzemok, dva elipsovito kopijovité listy vyrastajúce na jar a jednostranný strapec bielych až ružovkastých voňavých kvetov. Plod je červená bobuľa. Druh patrí k slabo vlhkomilným rastlinám, dáva prednosť kyslým pôdam. Je rastlinou listnatých lesov, ale aj horských smrečín. Vyhľadáva polotieň. Na celom svete rastú tri druhy konvalinky s množstvom záhradníckych odrôd. S ohľadom na barbarský zber ju treba vo voľnej prírode starostlivo chrániť. Zo zámen a falšovaní treba spomenúť častú prímes listov kokoríka (Polygonatum Miller), ktoré majú

striedavé listy, ale menšie a inak formované biele mliečne kvety. Vedecké i národné pomenovanie konvalinky má zväčša spoločný latinský základ — convallis = údolie; prv sa rastlina označovala ako lilium convallium = ľalia údolí. Druhové pomenovanie majalis = májový sa vzťahuje na obdobie kvitnutia. Konvalinka je stará liečivá rastlina. Hojne sa používala v 15. stor. proti slabosti a jedom, no taktiež na posilnenie srdca, mozgu a zmyslov. List a kvet zberaný v čase kvitnutia tvorí drogu Folium convallariae seu Herba convallariae, ktorá má mimoriadnu dôležitosť a nie je náročná na manipuláciu pre zberača. Čerstvé kvety sú oficinálne v homeopatickom liekopise. Zber vňate sa robí odrezávaním (apríl, máj až jún). Listy musia byť dobre vyvinuté, nezožltnuté, tmavozelené, bez stopiek, nepoškodené, kvety mliečnobiele. Materiál možno sušiť vo zväzočkoch alebo v tenkých vrstvách (najviacej 3-5 cm) za veľmi dobrého vetrania. Ľahko sa totiž zaparuje — nie je však drobivý. Veľmi peknú drogu získame pri sušení umelým teplom (maximálne teplotou 40-60 °C). Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 , pre kvet 7 : 1 . Droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. Pri nedosušení pri nevhodnom transporte ľahko plesnivie. Skladuje sa po dokonalom usušení v dobre uzatvoriteľných obaloch (najlepšie z umelej hmoty) ako separandum - oddelene od ostatných drog. Rastlina je jedovatá. Preto pri zbere a minupulácii s ňou treba postupovať opatrne. Droga je skoro bez pachu, chuť má sprvu sladkú, potom horkú a ostrú. Hlavné účinné obsahové látky sú kardiotonické glykozidy, t. j. glykozidy pôsobiace na srdce. Majú podobné vlastnosti ako strofantové semená (Semen strophanthi — pozri cudzokrajné drogy). Glykozidov je asi 20, pričom hlavný sa odlišuje podľa pôvodu drogy; v západnej a severozápadnej Európe sa nachádza prevažne konvalatoxol, vo východnej Európe konvalozid a lokundjosid a v strednej Európe asi rovnaké množstvá všetkých troch menovaných glykozidov. Okrem toho sa v droge vyskytuje konvalatoxín, ktorý vzniká pri sušení z konvalosidu. Konvalatoxín sa účinnosťou vyrovná digitoxínu (pozri náprstníky); droga sa preto novšie štandardizuje na obsah konvalatoxínu (0,20 % — tak žiada napr. nemecký liekopis DAB 8). Konvalinkové glykozidy sa rátajú medzi srdcové glykozidy. Majú výrazný vplyv na sťahovanie srdcového

KONVALINKA VOŇAVÁ

svalu, pričom sa nehromadia v organizme. Preto sa používajú pri niektorých srdcových ťažkostiach, najmä v prípadoch, keď nie je vhodné používať náprstník; účinkujú ako srdcové tonikum. Denná dávka listu je 1,5 g vo forme prášku alebo v zápare na šálku vody a užíva sa po lyžiciach niekoľkokrát denne; podobné dávky má aj vňať. Drogu a jej prípravky nemožno užívať bez nariadenia lekára a kontroly. Z rastliny sa izolujú jej účinné obsahové látky a upravujú do rozličných liekových foriem. Sušené kvety bývajú zložkou šnupavých tabakov, resp. prípravkov na šnupanie pri silnej nádche a bolesti hlavy. Používajú sa aj vo voňavkárstve. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. D 4 — D 3). Používa sa podobne ako v alopatii pri srdcových ťažkostiach. Jedovatosť konvalinky sa nesmie podceňovať; všetky orgány obsahujú kardenolidové glykozidy a steroidné saponíny. Kardenolidy sú najmä v kvetoch (do 0,4 % — 2 — 3-krát viacej ako v listoch) a v semenách. Saponíny — silne hemolyticky účinné sú najmä v pokožke bobulí, a preto treba pri ich požití rátať s hemolytickou účinnosťou; požitie plodov láka najmä deti, a preto ich treba pred nimi prísne vystríhať. Ťažké intoxikácie sú dnes už vzácne, ale existujú stále.

Na drogu (Herba convallariae) sa vzťahuje predpis ČsL 2: Akosť — najviac v % ČsL 2 2 10

Znak (+ Herba convallariae) Cudzie organické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy)

KOPYTNÍK EVROPSKÝ + Asarum europaeum L. Vlkovcovité — Aristolochiaceae Ľudovo: baraní jazyk, hôrny nardus, kopydlen, lesná šípka, lesný nardus, myšie uško, omylník Nemecky: Braune Haselwurz; madarsky: Kapotnyák; taliansky: Asaro; francúzsky: Asaretd'Europe; anglicky: Asarabacca; španielsky: Asaro; rusky:

KOPYTNÍK EURÓPSKY

Na listovú drogu (Folium convallariae) sa vzťahuje ON 86 6441: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč. ako je uvedené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. 8 2 0.5 12 10 2 II. 16 4 1 12 12 3

Nízka trváca bylina vysoká asi 10 cm; podzemok tenký, plazivý, rozkonárený, šupinovitý. Byľ vystúpavá, huňatá, listy kožovité, prezimujúce, v obryse majú tvar konského kopyta; odtiaľ pochádza aj názov rastliny. Kvety sú jednotlivé, tmavohnedé, vo vnútri fialové až červenohnedé, sotva vyčnievajúce zo zeme. Plod je chlpatá vajcovitá tobolka. Rastie na ťažších hlinitých pôdach, vyhľadáva tieň a mierne vlhko; najlepšie sa mu darí v tieni listnatých lesov, najmä bučín , niekedy znáša aj vápnité pôdy. Vo vyšších stupňoch sa viaže na bázické horniny s vyšším obsahom vápnika alebo horčíka. Z 28 druhov kopytníka rastie v Európe iba tento jeden. U nás je miestami veľmi hojný. Pri jarnom alebo jesennom zbere
139

KOPYTNÍK EURÓPSKY

koreňovej drogy vznikajú niekedy zámeny (príp. úmyselné falšovanie) s cudzími druhmi rastúcimi na rovnakých lokalitách; je to predovšetkým jahoda obyčajná, kuklíky, valeriána lekárska, fialka voňavá a luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria Medic. — tolita lékařská), ktoré nemajú vôbec článkované rozkonárené podzemky, pričom sa líšia i pachom a chuťou. Podzemok kopytníka páchne ako gáfor, má palivo ostrú, korenistú chuť a otupuje jazyk (pôsobí znecitlivejúco - anesteticky). Vedecké meno kopytníka sa vysvetľuje dosť rozdielne; grécke antické pomenovanie napr. odvodil Dioskorides z aseron = nevoľnosť, odpor (rastlina totiž vyvoláva dávenie). Ďalší výklad je z asaron = bezkonárový, čím sa mieni vzrast rastliny; uvádza ho vo
140

svojej kvetene Polívka. Wittstein odvodil názov od asaros = koberec, lebo rastlina pokrýva pôdu ako koberec. Tento výklad sa pokladá za najpriliehavejší. Kopytník patril k najslávnejším liekom gréckej antiky. Používali sa aj jeho semená a z rastliny sa vyrábalo víno; preslávil sa ako emetikum a tiež liek pri pečeňových chorobách. Kopytník má protogynické kvety — najskôr dozrievajú blizny a až potom sa otvárajú prašníky s peľom. Ich opeľovanie obstaráva drobný hmyz, najmä malé a mladé mušky, ktoré vyhľadávajú v kvetoch prístrešie. Inak nenápadné kvety hmyz neveľmi lákajú. Celá rastlina je mierne jedovatá. Zberá sa buď vňať s koreňmi — Radix asari cum herba, a to v auguste, alebo len podzemok s koreňmi — Rhi-

zoma (Radix) asari, a to v auguste až septembri (októbri) po dozretí plodov. Po krátkom omytí sa podzemky sušia teplotou do 35 °C. Pomer zosušenia vňate s koreňmi je asi 4,5 : 1, podzemku s koreňmi asi 3,5—4,5 : 1. V homeopatii sa používajú čerstvé podzemky s koreňmi. Charakteristická zložka kopytníka je azarón — nazývaný aj kopytníkový gáfor. Vylučuje sa zo silice (jej obsah je asi 1 %) a pomaly kryštalizuje. Keďže je ľahko prchavou substanciou, z drogy rýchlo mizne. V droge sú ďalej prítomné triesloviny, živica, sliz a antibakteriálne pôsobiace látky i minerálne soli (najmä draslíka a kremíka). Sláva kopytníka ako emetika pretrváva od staroveku cez stredovek dodnes; podľa učenia o signatúre bol vhodným prostriedkom na liečenie chorôb pečene (pre tvar listov) a pri vodnatieľke. Bežné dávky boli 0,2-1 g prášku koreňa denne alebo v odvare z 8 g drogy na 200 ml vody (3 x denne 1 lyžicu). Rastlina sa dnes vo svetovej alopatickej medicíne málo používa, lebo ju možno nahradiť lepšími emetikami. Kopytník je občas pre svoje zaujímavé obsahové látky opätovne predmetom skúmania, a z času na čas sa propaguje, ako napr. v súčasnosti v Poľsku, kde je aj oficinálny ako koreň s vňaťou — Herba asari cum radicibus. Uplatňuje sa zápar ako expektorans, sekretolytikum, diuretikum a emetikum (dávky: pol polievkovej lyžice vňaťovej drogy na pohár horúcej vody, zabárať 15 minút a piť 2—3 x denne 1 lyžicu). Oficinálna tinktúra (Tinctura asari) slúži ako expektorans a diuretikum (15—20 kvapiek 3 x denne). Azarón má lokálne dráždivé pôsobenie. Emetický účinok drogy vzniká reflektoricky podráždením žalúdočnej sliznice a diuretický podráždením obličiek. Homeopatia užíva esenciu z čerstvých koreňov (dil. D 2 - D 3 ) , predovšetkým pri horúčkovitých ochoreniach s návalmi krvi, pri nervovej precitlivelosti, hystérii, svetloplachosti, predráždení, nervových bolestiach, dávení, hnačkách, reumatizme a kolikách. Ľudovo sa užíva aj pri pečeňových ochoreniach (podľa tradície), pri žltačke a je i „tajným" prostriedkom proti túžbe po alkohole a šnupavým prostriedkom pri nádche, ojedinele tiež jedom na myši a potkanov, resp. krysy.
Čajoviny č. 122.

KORIANDER SIATY
Coriandrum sativum L. Zelerovité - Apiaceae (Okotíkaté - Umbelliferae) Nemecky: Garten-Koriander; maďarsky: Kerti koriandrum; taliansky: Coriandolo; francúzsky: Coriandre; anglicky: Coriander; španielsky: Culantrillo, Cilantro; rusky:

KORIANDR SETÝ

Jednoročná bylina vysoká 25 — 100 cm; byľ jemne ryhovaná. Dolné listy jednoduché alebo perovito zárezové, stonkové dvakrát až trikrát perovito zložené; tvoria čiarkovité segmenty. Kvety v okolíkoch bez obalov, biele alebo ružové; okolíčky majú čiarkovité obalčeky. Plody sú guľaté žltkasté dvojnažky. Druh pochádza z Blízkeho východu a Stredomoria. U nás zdomácnel v zeleninových záhradkách. Po čase splanieva. Farmaceuticky používaný plod je dvojnažka, ktorá sa líši od ostatných plodov zelerovitých rastlín tým, že je okrúhlastá, guľatá a semenný bielok na vnútornej strane je lyžicovito vybraný (dutosemenná dvojnažka); podobne stavaných dvojnažiek je v našej kvetené veľmi málo. Droga používaná v Európe pochádza zväčša z oblastí Stredomoria, z balkánskych krajín alebo z južnej časti Ukrajiny. U nás sa pestuje spolu s feniklom najmä na južnej Morave a vyšľachtený tzv. Hrubčický koriander sa dáva do octových nálevov a do konzerv. Koriander je prastará kultúrna rastlina. Našiel sa už v egyptských hroboch faraónov z čias okolo r. 1000 pred n. 1. ako obetná rastlina. Zmieňuje sa o ňom aj Starý zákon. Jeho zrelé dvojnažky boli odjakživa známe skôr ako liečivo než ako korenina; korenili za antiky víno. Starí Gréci ho nazývali koriannon, čo je zložené z koris = ploštica a annon = aníz, pretože čerstvé zelené plody podobné anízu páchnu plošticami. Podľa veľkosti plodov sa zvyčajne rozlišujú dve variety: var. vulgare Alef. — býva oficinálna vliekopisoch; plody majú priemer asi 3—5 mm, častejšia však je var. microcarpum D. C, ktorá má priemer iba 1,5—3 mm. Nadzemná časť rastliny za čerstva páchne nepríjemne, sušením sa však tento pach stráca a droga i bylinná časť dostáva príjemnú korenistú arómu. Čerstvá vňať, resp. list sa v Stredomorí používa ako korenina — korení podobne ako u nás petržlenová vňať: miešané šaláty, bylinné omáčky, maslový chlieb, bylinkové masla, syry, tvaroh, majonézy a vajcové jedlá. Pach kvitnúcich rastlín môže vyvo-

KORIANDER SIATY

lať nevoľnosť až príznaky omámenia. Opeľujú sa cudzím peľom, ktorý preniesol hmyz z mladších kvetov a až neskôr vlastným, keď sa nezúrodnili pomocou hmyzu. Plody sa pre farmaceutické účely zberajú vtedy, keď začínajú žltnúť (júl-august). Odrezávajú sa celé okolíky, alebo sa rastliny zrána pokosia či vytrhajú, zväzkujú do snopčekov a nechajú dozrieť a dosušiť. Po vymlátení sa triedia a dosušia podobne ako všetky drogy s obsahom silice, teda v tenkých vrstvách na suchých a vzdušných miestach (maximálna teplota 35 °C). Pomer zosušenia je asi 1,5 : 1. Droga má korenistý pach i chuť. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch (nie z umelej hmoty), chránená pred

svetlom, vlhkom, hmyzom a najmä myšami, ktoré niekedy škodia aj čerstvým plodom. Droga: Fructus coriandri. Koriandrový plod sa hodnotí podľa potravinárskej normy ČSN 58 0515 a v droge I. akosti môžu byť maximálne 2 % cudzích prímesí, 5 % polámaných plodov, vlhkosť 13 %, obsah popola 9 %, anorganických prímesí 2,5 % a silice najmenej 0,1 %. Podstatnú zložku koriandra tvorí silica, ktorej výťažnosť kolíše podľa pôvodu medzi 0,2 — 1,0 %; plod je o. i. oficinálny v 8. vydaní sovietskeho liekopisu, kde sa žiada minimálne 0,5 % silice. Najvyšší obsah má tzv. ruský koriander. Pre výťažnosť sú vhodnejšie malé plody. Hlavnou zlož141

kou silice je príjemne páchnúci d(+)linalol (60—70 %), potom geraniol, jeho acetát a príp. plošticovo páchnúci trans-tri-decén-(2)al(l). V oleji endospermu (13—20 %) obsahuje droga po zmydelnení najmä kyselinu petroselínovú, kým proteínov je asi 17 %. Z ostatných látok sú to ešte triesloviny, pektín, kyselina askorbová a sacharidy. Napriek odlišnému zloženiu obsahových látok silice používa sa koriander podobne ako rasca, teda ako stomachikum, karminatívum, mierne spazmolytikum pri dyspepsiách. Linalol pôsobí baktericídne. Silica zvyšuje chuť do jedla — podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy, čím podporuje trávenie, mierni kŕče a zastavuje vetry. Má tiež priaznivé pôsobenie na nervovú sústavu. Podobné použitie ako rasca má aj externe: v tzv. karmelitskom liehu pri reumatizme a bolestiach v kĺboch. Koriander je aj korigens vône a chuti. Bežné dávky sú pol kávovej lyžičky na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. Niekedy sa podáva aj vo forme prášku. Sama droga sa predpisuje zriedka, častejšie tvorí zložku čajovín, najmä karminatívnych. ČsL 4 uvádza ako oficinálnu silicu (Oleum coriandri) vydestilovanú vodnou parou zo zrelých plodov. Silica tvorí zložku oficinálnej aromatickej vetrovej vody — Aqua carminativa a podľa ČsL 4 musí obsahovať aspoň 60 % voľných i viazaných alkoholov, ktoré sa hodnotia takisto ako linalol. Plody koriandra sa dnes hojnejšie používajú ako korenina v kuchyni — korenia podobne ako šalvia a pomarančové oplodie strukoviny, rozličné mäsá, najmä ryby a divinu, baraninu, kapustu, repu, dôležité sú pri nakladaní kapusty, uhoriek, hríbov (ako aróma i konzervačné činidlo), v údenárstve, pri výrobe cukroviniek alebo v likérnictve; rozomleté sú zložkou predovšetkým ázijských a latinskoamerických koreninových zmesí, tvoria tiež zložku známeho karí korenia, ktoré si možno namiešať podľa tohto predpisu: koriander 24 g, čierne korenie 6 g, fenikel 6 g, podzemok kurkumy 12 g (pozri cudzokrajné drogy), papričky chilli 6 g a rasca 6 g. Iný recept: papričky chilli 3 g, koriander 26 g, kurkumový podzemok 14 g, rasca 7 g, semeno bielej horčice 3 g, fenikel 7 g. Jednotlivé druhy korenín sa spolu utlčú, preosejú jemným sitom a skladujú v dobre zatvorených nádobách. Čajoviny č. 186, 214.
142

KOSATEC NĚMECKÝ Iris germanica L. Nemecky: Deutscher Schwertlilie; maďarsky; Német nószirom; taliansky: Giaggiolo (Ireos o Giaggiolo); francúzsky: Iris germanique; anglicky: German Iris; španielsky: Lirio cardeno; rusky:

KOSATEC NEMECKY

KOSATEC FLORENTSKÝ

KOSATEC FLORENTSKÝ

Iris florentina L. Nemecky: Florentinische Schwertlilie; maďarsky: Flórenczi nószirom; taliansky: Iride florentina; francúzsky: Iris de Florence; anglicky: Fiorentine Iris; španielsky: Lirio blanco; rusky:

KOSATEC BLEDÝ
Iris pallida Lam. Kosatcovité — Iridaceae Nemecky: Blasse Schwertlilie; maďarsky: Halvány nószirom; rusky:

KOSATEC BLEDÝ

Kosatec nemecký je trváca bylina vysoká 30 —100 cm; podzemok je hrubý, krátko plazivý, listy široko mečovité. Veľké charakteristické kvety sú modré až fialové, voňavé, takmer sediace. Plody sú tobolky. Druh oblasti Stredozemného mora. U nás sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Často splanieva. Kosatec florentský je trváca bylina vysoká 30—60 cm; velké kvety sú biele alebo bledomodré. Plod je tobolka. Pochádza z Mezopotámie alebo zo Stredomoria. Pestuje sa na ozdobu. Kosatec bledý je trváca bylina vysoká 30—90 cm; listy majú nápadnú žilnatinu. Kvety sú voňavé, biele alebo fialkasté, plod je viacsemenná tobolka. Pochádza z Orientu. K nám sa dostal zo Stredomoria. Dosť často sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Kosatcov u nás rastie asi 10 druhov. Väčšina z nich je vo volnej prírode vzácna, a preto sú chránené. Najhojnejší je k. žltý (I. pseudacorus L.), ktorý ako jediný nie je v SSR úplne chránený. Podzemky má znútra červenkasté a zo všetkých strán vyháňajú

korienky. Nemožno ho primiešavať do drogy. Vedecké pomenovanie kosatcov pochádza asi z gréckeho iris = dúha, čím sa mala vyjadriť pestrosť kvetov. Druhové pomenovania poukazujú na niektorú charakteristiku. Kosatce sa používali od najstarších čias ako liečivá. Americká medicína si viac cení tamojší domáci druh strakatého kosatca, I. versicolor L., oddávna známy ako liečivo Indiánov, ktorí ho používajú pri vodnatieľke; v Severnej Amerike celkom vytlačil z terapie k. nemecký. Používa sa ako emetikum, cholagogum a mierne, no účinné laxans a diuretikum. Kosatce väčšinou opeľuje hmyz. Hoci kvety nevoňajú, obsahujú veľa medoviny v okvetnej rúrke. Navštevujú ich najmä čmeliaky a niektoré muchy. Majú aj dostatok žltého peľu. Zberajú sa najmä podzemky druhov I. germanica L. - k. nemeckého, I. florentina L. — k. florentského a I. pallida Lam. — k. bledého; vykopávajú sa v jeseni (október) alebo na jar (marec) a to z 3—4-ročných rastlín. Materiál sa zbavuje nadzemných častí a drobných korienkov a po očistení sa omyje a podzemky sa dôkladne olúpu. Po opätovnom opláchnutí sa sušia v tenkých vrstvách alebo na povrázkoch v dobrom prievane a na bezprašných miestach. Sušením sa stráca 7 5 - 8 0 % hmotnosti čerstvých podzemkov. Pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 35 °C (silicová droga). Podzemky sušením strácajú nepríjemný príkry pach a dostávajú výrazne príjemnú fialkovú vôňu, vďaka čomu dostali aj pomenovanie „fialkový koreň". Droga sa označuje ako Radix (Rhizoma) iridis seu Radix (Rhizoma) iridum (koreň — podzemok kosatcov). V homeopatii sa používa čerstvý podzemok. Pre zachovanie vône a preto, že ju ľahko napádajú rozliční škodcovia, treba drogu skladovať v dobre zatvo-

Podzemok kosatca — Radix (Rhizoma) iridis sa posudzuje podľa ČSN 86 7024: Akosť — najviac v % Znak I. Časti stoniek a koreňov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy) Vlhkosť Obsah silice najmenej — — 0.5 3.5 13 0.1 II. 3 1 1 5 13 0.06

pestrofarebný . pozdĺž tokov. podlhovasto kopijovité. Dobre sa očistia od hliny. Podzemok má aj priemyselné uplatnenie — kozmetické.). Trváca bylina vysoká 60—100 cm. väčšinou purpurové. versicolor L. kazival. príp. Koreň sa používa aj čerstvý. hnačkách so silnými kolikami a podobne ako v alopatii. dobrý koreň. krídlato hranatá. Treba si všimnúť opis rastliny (farbu. anglicky: Comfrey. Drogy obsahujú značné množstvo trieslovín (vňať asi 8—9 %. zbavia listov a rýchle sa sušia na slnku (hrubšie sa pozdĺžne režú). usporiadanie kvetov a pod. rusky: KOSTIVAL LÉKAŘSKÝ KOSATEC NEMECKÝ KOSATEC FLORENTSKÝ rených nádobách (nie z umelých hmôt) a chrániť pred svetlom. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov uplatňuje predovšetkým pri migréne. echimidín). po- travinárstve a i. Drogy: Herba seu Folium symphyti. 131. taliansky: Consolida maggiore. V staroveku bol dobre známy a užíval sa pri vykašlávaní krvi. dolné zúžené do krídlatej stopky. až november). trudovník Nemecky: Gemeiner Beinwell. končisté. medunica.5 % ) . ale aj ako expektorans a tiež pri chorobách žlčníka (najmä americký k. v ktorej je asi 10 % irónu (ketón. Kvety v hustých dvojzávinkoch. štetinatá. maďarsky: Fekete nadálytô. rozkonárená. olej a slizy. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. vznikajúci pri sušení. materiál sa suší v tenkých vrstvách v tieni. Med má jasnú farbu. v priekopách. zdravé listy trhané počas kvitnutia (asi máj-júl). Rastlina kvitne v máji až septembri. španielsky: Consuelda mayor. Peľu dáva málo. podmieňujúci fialkový pach). svalník. symfytín. alkaloidy tlmiace ústrednú nervovú sústavu (konzolicín. ktorým sa označovali viaceré byliny používané na zrastanie kostných zlomenín. ostatné zbiehavé. asi 50 % škrobu (označuje sa ako irizín). Kostihoj má vedecký názov odvodený od gréckeho symfyein = zrastať spolu. zvyčajne sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. korene sa vykopávajú v jeseni (september—október. Vnútorná dužina koreňov musí byť pri tom biela. vo vlhčinách svetlých lesov. korene 5 %). Byľ vzpriamená. strieborník. ktoré sa používa na zasypanie detskej pokožky. potom glykozid iridín. mnohohlavý. sacharidy. ischiase. Druh sa vyskytuje na mokrých lúkách. U nás tvorí zložku hromadne vyrábaného Aviril zásypu .KOSTIHOJ LEKÁRSKY + Symphytum officinale L. pretože zástupcovia čeľade borákovitých rastlín sa medzi sebou ľahko zamieňajú. francúzsky: Consoude officinale. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. Čajoviny č. čo je však nehygienický ľudový prostriedok. Zriedka sa zberá vňať resp. listy striedavé. Podzemok kedysi slúžil ako prostriedok na prerezávanie zúbkov deťom (Rhizoma iridis pro infantibus). Droga ľahko podlieha skaze. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: čierny koreň. Hlavnú obsahovú látku drogy predstavuje silica (až 0. prikladal sa na rany. či to bol iba kostihoj lekársky. Kosatcový podzemok sa používa predovšetkým ako čuchové korigens. 130.). Plody sú tvrdky. Destiláciou sa z neho získava silica — Oleum iridis. od nížin po horský stupeň. podzemok zhrubnutý. celistvookrajové. Dobre sa sušia alebo dosúšajú umelým teplom do 45 °C. vo voňavkárstve. pre vysoký obsah škrobu a slizu aj ako mucilaginózum pri kataroch horných dýchacích ciest (v niektorých liekopisoch tvorí zložku prsnej čajoviny — Species pectorales).externého dermatologika. ich rozpadové produkty a významný je purínový 143 . Nie je však celkom isté. udreniny a zlomeniny. pokryté drsnými chlpmi. má pomerne veľké kvety a hojne meduje. likérnictve.I. potom sliz. Predmetom zberu a nákupu ako dôležitá droga je koreň — Radix symphyti (Radix consolidae majoris). Ak sa ako droga užíva interne.

náplastí. v koreni do 1. zradca Nemecky: Feld-Mannstreu. Čajoviny č. jemne ryhovaná. dolné starších rastlín dlhostopkaté.5 12 7 9 Trváca bylina bohato rozkonárená. mužská viera (láska). španielsky: Cardicuca. pri ekzémoch. Rastlinu by laici skôr zaradili medzi bodliaky ako do čeľade zeleroví- . v súkvetí prechádzajú do listeňov. Droga veľmi účinne napomáha hojenie pri zlomeninách a vstrebávanie opuchlín i krvných podliatin.5 12 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) 144 1 1. na okrajoch pichľavo zúbkaté. scediť.5 %. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: kotačka. potom cholín. resp. pri chronických zápaloch dýchacích ciest. vredoch predkolenia. mastí. Neridé výživný krém) a roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). 212. horné skoro sediace. francúzsky: Panicaut campétre. vyskytuje sa roztrúsené až hojne v nížinách až podhorských oblastiach. 50. faryngitíde. aminokyseliny (asparagín). Alantoín je zložkou liečebnej kozmetiky (Neridé vitamínový krém. že jej alkaloidy sú kancerogénne. II. menšie. Droga sa užíva pri poruchách okostice a zlomeninách. i. toito. Vrcholíkové súkvetia z hlávok. pri vredovej chorobe. ktorá sa užíva o. celistvé. Kostihoj je v súčasnosti u nás predmetom širšieho prieskumu. silica a steroidné látky. ráno priviesť do varu. maďarsky: Mezei íringó (Eryngium). královské zelí. dvojito perovito strihané. 10 5 — 0. Kedže sa zistilo. vetrník. rusky: - MÁČKA LADNÍ KOTÚČ POĽNÝ ČSN 86 7020 má pre koreňovú drogu tieto základné požiadavky: Znak Staršie zdrevnatené korene Akosť — najviac v % I. kloktanie. ale aj pri poruchách trávenia. ihneď odstaviť. zvonka na zle sa hojace rany. pije sa 2-razy denne po 1 dl). angínach. najčastejšie na trávnatých a kamenistých svahoch. pri trombózach. čajoviny Vulneran (na hnisavé rany) sa už dávnejšie zastavila. mierni bolesti pri kŕčových žilách a zlomeninách. Slúži i na omývanie. nepríjemná burina suchých pasienkov. Druh je teplomilný. Výroba čs. mačka poľná. byľ priama. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov esenciu. Plody sú dvojnažky. taliansky: Calcatereppolo. Teraz kostihoj tvorí zložku granuliek Mucilogran (laxans). adstringens pri paradentóze. Prízemné listy jednoduché. vysoká 30-50 cm. Tinktúra z kvitnúcej vňate sa aplikuje hlavne na rany. 75. na hematómy. flavonoidy. KOSTIHOJ LEKÁRSKY derivát alantoín (derivát kyseliny močovej). v niektorých štátoch (Poľsko) sa prestali vyrábať prípravky na interné užívanie. najmä pri silnom zahlienení. pri pľúcnych a vredových ochoreniach (zmier- Eryngium campestre L. proti hnačke (1 lyžica drogy na 300 ml vody — maceračný odvar: 6 hodín macerovať. anglicky: Field Holly. jednoduchšie. kvety biele alebo zelenkasté.ňuje bolesti pri žalúdkových vredoch). pri ťažkostiach s močením. čajovinových zmesí a iných prostriedkov na podporu hojenia hnisavých a hlbokých rán a na vytváranie náhradných tkanív. 119. ako podpora tvor- by kalusu. zápaloch svalov. artritíde. Bežnejšie a častejšie upotrebenie je (aj v oficiálnej medicíne) vonkajšie. a to vo forme horúcich bylinných obkladov.

belasé súkvetia majú belasé korunné lupienky a stonka sa rozkonáruje až v hornej časti. campestre = poľný). Zvyčajne sa robí 3 % odvar (varí sa asi 10 minút na slabom ohni. príp. Vňať sa trhá v rukaviciach. Na stepných lúkach a medziach a na suchých pastvinách južného Slovenska alebo v teplejších oblastiach Čiech a Moravy je zriedkavý k. pri edémoch nôh.) odporúčajú užívanie čerstvej šťavy (1 lyžica s medom a kandizovaným cukrom na šálku vody). pri kameňových ochoreniach. Niekedy však tvorí zložku rozličných galenických prípravkov proti kašľu (kombinovaná s tymianom.5 %). Viac autorov (Madaus. ťialovastý. čkať. sacharidy. listy perovito strihané. ktorá znehodnocuje a zaplieňuje pasienky. maritimum = morský. Kotúč má asi 180 druhov. Koreňová droga má vďaka obsahu saponinov a silice slabý expektoračný a spazmolytický účinok. taliansky: Aneto. Protikŕčové pôsobenie šťavy sa ľudové využíva aj pri čiernom kašli a pri bolesti v prsiach. bez koreňa. jemne ryhovaná. overený a dokázaný aj klinicky.5 %). čo je vraj odvodené od erygein = grgať. zbaviť nadzem- ných častí i bočných korienkov a materiál sa suší na tienistých a vzdušných miestach. dolné listy nedelené. najmä prítomnosťou a obsahom saponinov v koreni. účinkuje proti kŕčom. alpínsky (E. V homeopatii sa spracúva čerstvá kvitnúca vňať Eryngium maritimum L.125 %). Kotúč sa v ľudovom liečiteľstve uplatňuje hlavne ako diuretikum. pretože . pri ochoreniach pohlavných orgánov a i. V súčasnej oficiálnej medicíne je obsolétna. denne 3 šálky). španielsky: Anat. stopkaté. Drogy chránime pred vlhkom a škodcami. Jednotlivé druhy sú si chemickým zložením dosť podobné. naopak . srdcovito vajcovité. liečili nadúvanie. skorocelom a podobne účinkujúcimi drogami). maďarsky: Nehézsargú kapor. rusky: KOPR VONNÝ Jednoročná bylina vysoká 30—100 cm. lebo listy sú pichľavo zubaté. Rastliny sa už v staroveku označovali názvom eryngium. koreň sa zvyčajne dosuší umelým teplom. keďže niekde rastie vo veľkom množstve. ďalej slizy. silica (asi 0. Možno však s ním rátať vo včelárstve. materinou dúškou. Pomer zosušenia vňate je asi 4 : 1 (Herba eryngii) a koreňa 3 : 1 (Radix eryngii). Kotúč kvitne asi v júli—auguste (septembri) a nemá hospodársky význam. francúzsky: Anethodorant. 145 . horký princíp a veľa rozličných solí. ďalej ako prostriedok na tzv. triesloviny (asi 1. lebo „úbory" tvoria pichľavé gule.). lebo na dne kvietkov vylučuje hojne medoviny a dáva veľa nektárovej paše. Bässler a i. modrastý má skutočne belasú byľ. plocholistý (E. čistenie krvi. podbeľom. U nás však rastú iba dva. a to na „čistenie krvi" a ako stimulans (na podporu činnosti viacerých orgánov). na úpravu menštruácie (emenagogum) a na niektoré kožné ochorenia. Kotúč je prastará liečivá rastlina a medzi jeho druhmi sa nerobieva rozdiel. dutá. Účinné látky tvoria predovšetkým saponíny (asi 0. KÔPOR VOŇAVÝ Anethum graveolens L.). alpinum L. kvety v okolíkoch bez obalov. Tretí je doposiaľ dosť sporný — údajne rastie na alpínskych holiach (Vysoké Tatry). sa užíva prášok (1 —5 g v oblátkach) alebo tinktúra (60-180 kvapiek denne). nitkovité.je burina. zriedka sa ordinuje vo forme sirupov alebo kvapiek.ako uvádzal Dioskorides. ochorení predstojnice. V odbornom binomickom názvosloví sa potom jednotlivé druhy bližšie označili väčšinou podľa miesta výskytu (napr. Predmetom zberu býva vňať zberaná v júli až v septembri a koreň vykopávaný v septembri-októbri. poľného. anglicky: Anet. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten Dill.KOTÚČ POĽNÝ tých rastlín. nie natoľko ako stonka k. s modrými kvetmi. novšie nazývaný k. Podporuje aj menštruáciu. Ide o k. Koreň (podzemok) treba dobre očistiť. pri močových a iných kameňoch. b ľ lysá. planum L.

V uvedených indikačných oblastiach sa plody kôpru zvyknú kombinovať s mätou. Sám kôpor sa denne dávkuje v množstve asi 6 g. pridáva sa do zmesí zeleniny. vňať však až 85 % (7 : 1).používa sa do omáčok. Plody sú stlačené nažky v dvojnažkách. úbory rumančeka 10 g — 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. Najdôležitejšou zložkou rastliny je silica (2—4 % ) . Kôpor sa dával jesť i do kúpeľov hysterickým ženám a vyrábala sa z neho i povestná masť anethine na vredy a proti kolikám. Vňať slúži na kuchynské a potravinárske (konzervárenské) účely. Plody sušením strácajú na hmotnosti len málo. laktagogum a stomachikum. uplatňuje sa preto ako žalúdočné a črevné karminatívum.5 %. obsahujúca hlavne karvón (40 — 60 %). Do strednej Európy sa dostal zásluhou Rimanov. Ako korenina je dnes svetoznámy. 227.KÔPOR VOŇAVÝ malé. suší sa rýchlo v tieni. likérnictve i vo farmácii. na dlhých stopkách. preto ich treba starostlivo skladovať. z iných častí materskej rastliny môže obsahovať najviacej 1 %. spazmolytikum i ako mierne stomachikum. Pri bežných skúškach plodovej akosti sa vyžaduje. 0 . Zberá sa i vňať — Herba anethi. uplatňuje sa však aj čerstvá. Plody a silica sa v lekárňach žiadali najmä proti kašľu. t. Kôpor je prastará liečivá i kuchynská rastlina . potom limonén a felandrén. t. odrezávaná pred kvitnutím (jún—júl). ako mierne stomachikum a pri plynatosti (meteorizme) je známa čajovina: plod kôpru. príp.) alebo s feniklom (Foeniculum vulgare Mill. i viacej. Silica z plodov sa používa v kozmetike (v mydlárstve). anízom (Pimpinella anisum L. ktorých tretina je už zrelá. Pestuje sa ako zelenina v záhradkách. I profesionálnym atlétom ho pridávali do všetkých jedál (prvý známy doping). Má experimentálne dokázaný a klinicky overený karminatívny účinok. aby si posilnili svalstvo pred zápasom. žlté. V plodoch je ešte olej. Čajovina č. Pre všeobecnú znalosť kôpru a jeho pestovanie sa zámeny a falšovania nevyskytujú. . 1550 pred n. K nám sa dostala z južnej Európy. j. do pečiva i na konzervovanie zeleniny. stor. Predmetom zberu sú plody (nesprávne označované ako semená) — Fructus (semen) anethi. napr.) odporúčal sa používať pri bolení hlavy a na rozširovanie ciev. plod rasce — z každého po 5 g. dve lyžičky drogy na šálku horúceho záparu (deťom podľa veku štvrť až pol lyžičky). Propagoval ho v Kapitulári Karol Veľký a v 10. získavané vytriasaním z odrezaných okolíkov. Plody sú olejnaté. čo je vraj odvodené z aemi = dýcham (pre silný pach). najlepšie pri teplote 30—35 °C. bielkoviny a amínové bázy. Pije sa aj pri nespavosti (večer 1 pohár) a ako diuretikum. polievok. rovnaké použitie uvádza aj Nový zákon. Kôpor sa svojím účinkom úzko spája s rascou (Carum carvi L. j. Tradičné použitie pri hemoroidoch nie je dostatočne dokázané.).Dl (3x denne 10 kvapiek) a indikačné oblasti sú rovnaké ako má alopatia. Vedecké pomenovanie kôpru je z gréckeho anethon. sa už hromadne pestoval v Anglicku. Rimania si pri slávnos146 tiach venčili hlavy kvitnúcimi byľami a gladiátori si silicou z kvetov natierali údy. Rastlina pochádza z Ázie. žltohnedá (júl—august). 1. V homeopatii sa používa dil. z cudzích organických prímesí takisto 1 % a z anorganických maximálne 0. Rovnaký zápar sa odporúča aj ako karminatívum. na mäso. Zriedka splanieva. feniklom.). Prisudzuje sa mu aj účinok na tvorbu mlieka a tíšenie kašľa. aby droga nebola znečistená. Podľa ľudových povier kôpor zaháňal démonov podobne ako iné aromatické rastliny (spájali sa s ním najmä povery okolo svadobných obradov). Ľudovo sa aplikuje aj externe — na udreniny sa prikladá až horúci odvar z plodov v oleji. Na pozoruhodnom Ebersovom papyruse (asi z r. podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy (Braun 1977).

ďalej triesloviny. krehký.5 cm. že rastlina sa pomenovala na počesť Karola Veľkého.. diaforetikum a dermatologikum. Polievková lyžica čajoviny sa zaparí štvrťlitrom horúcej vody a nechá sa 10 minút stáť prikryté. má slabší preháňavý účinok. vnútorné zákrovné listene sú žlté. anglicky: Carline Thistle. Rastlina má značné antibakteriálne účinky (podmieňuje ich asi karlínový oxid). Starí lekári ho cenili ako prostriedok na prípravu odvarov. Nazýva sa aj divá či nepravá artičoka. Spravidla sa kombinuje do čajovinových zmesí na zníženie horúčky (napr. ktorý sa dá jesť. V Nemecku je krasovlas chránený. Východoeurópsky druh. Uprostred ružice vyrastá úbor s priemerom až 120 mm. rastie hojne na trávnatých pasienkoch. krasovlások bezbyľový (biely) Nemecky: Grosse Eberwurz. že krasovlas spomínal už Theofrastos.PUPAVA BEZLODYŽNÁ Carlina acaulis L. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kančí koreň. pripomínajú jazykovité koruny. Vykopané korene sa rýchlo omyjú a zbavia nadzemných častí. palivo aromatický. Listy sú podlhovasté. lišajov alebo iných kožných neduhov. čo však Tournefort pokladá za omyl. s listom vachty trojlistej a koreňom krasovlasu po 15 g). aromatickej a mandľovej chuti. španielsky: Carlina. plesní. vnútorné zákrovné listene sú biele. pokrytou bohatou prízemnou ružicou listov. 1543. ktorými sa omývali úporné kožné vyrážky. kde sa zabodne. a to ako diuretikum. cardo = bodliak. Používa sa prevažne v ľudovom liečiteľstve. niektorí autori uvádzajú. rusky: KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ Trváca bylina s velmi krátkou. francúzsky: Carline acaulate. kvetom bazy čiernej a vňaťou myšieho chvosta po 20 g. suchoblanité. krasovlas sa preto pestoval KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ najmä pri kláštoroch. Droga sa označovala ako Radix carlinae seu Apri. vypudzuje hlísty a povzbudzuje chuť do jedenia. lišaje a pod. zabodol sa do dužnatého lôžka krasovlasu — a mor bol zažehnaný. Má bodliakovité stonky vysoké 20-30 (až do 80) cm. a preto ho miestami ľudovo prezývajú kančí koreň. svetlohnedý až sivohnedý s rohovitým lomom (nie s vláknitým). Silberdistel. perovito strihané. Podľa legendy mu vo sne oznámil anjel. s vlnatým odením na celom povrchu. Z príbuzných druhov rastie u nás k. Staré korene. chutí pálčivo horko a bol presláveným liekom. Na vonkajšie omývanie sa používa zápar pripravený z 2 lyžíc drogy na šálku vody a 1 lyžice octu. aby vystrelil šíp a pozoroval. prípadne v prášku (3-4 x denne po 2 g). má osobitný trochu nepríjemný pach a chutí horko-sladko. s hlavnou obsahovou látkou karlínovým oxidom a so seskviterpénom karlínom). Linného vedecké pomenovanie rodu Carlina je asi skomolenina talianskeho cardina. obyčajne nečlenenou stonkou. V Pyrenejách sa koreň ešte dodnes jedáva ako zelenina (šalát). V alopatii sa dnes málo používa a azda neprávom. nerovnomerne ostnaté. taliansky: Carlina.). a to maximálne pri teplote do 30-35 °C). vulgaris L. úbory oveľa menšie. Pozdĺžne sa prekrajujú na polovice alebo štvrtiny a sušia sa ako silicová droga (za dobrého vetrania v tieni. Droga má menšie oficiálne alopatické upotrebenie. Sama koreňová droga sa dávkuje v zápare (jedna kávová lyžička na šálku. Doplnkový nemecký liekopis (EB 6) žiadal pre drogu minimálne 1 % silice. byľ je rozkonárená a viacúborová. nesušia sa umelým teplom. ktoré sú vo vnútri prázdne a korene rozštiepené treba vyradiť. Predmetom zberu býva koreň — Radix carlinae. 147 . hrubý 1—2. Koreň začerstva silno páchne. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Z významnejších liekopisov ho donedávna uvádzal ako oficinálny doplnkový zväzok nemeckého liekopisu DAB 6. na bravy krasovlas údajne pôsobí toxicky. Jeho koreňmi bez aromatického pachu sa zamieňa koreňová droga k. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch. zakrpatenou. maďarsky: Szárnélkuli kórfény. Používa sa na kúpele a omývanie vyrážok. pretože krasovlas sa v Grécku nevyskytuje. Plody sú chlpaté nažky s opadavým chocholcom. Uprednostňuje slnečné miesta a kremičité (kyslejšie) pôdy. s lipovým kvetom. bezbyľového. a preto sa niekedy u nás zberá na vývoz. kvety všetky rúrkovité. lebo ľahko vlhne. pije sa 4 x denne). priemer maximálne do 50 mm. Obsahové látky koreňa tvorí najmä rezervný fruktózaninulín (18-22 % ) . Korene sa vykopávajú v jeseni (september-október až november). Cardopathiae alebo aj Chamaeleontis albae. ktorý ju vraj odporúčal jesť svojim vojakom počas moru. Koreň je dlhý okolo 30 cm. saponín a živica. na lúkach s hlbším hlinitým profilom. Szártalan bábakalács. svahoch. Šťavu z koreňa úspešne použil proti pásomnici Leonard Fisch r. V literatúre sa uvádza. pijú sa dve šálky čaju denne. V našich oblastiach je liečebne známy už velmi dlho. Spolu s dužnatým úborovým lôžkom sa na vrchnej strane vytvára dosť hrubý a mäsitý terč horkastej. lomivý. obyčajný (C. pri tom ho možno iba dosúšať. zasluhoval by si viacej pozornosti. potom svetlohnedá až tmavohnedá silica s omamným pachom (až 2 %.

hesperidín a i. francúzsky: Scrophulaire noueuse. zdivený rastie napr. Uplatňovali sa aj semená. v dedinských záhradkách tešínskeho Sliezska). hnedočervené. byľ priama. horký glukozid skrofularín a potom pektíny. kyselinu kávovú viazanú na triesloviny. Rastlina kvitne v lete. dvojito pílkovité. K. glykozidy náprstníkového charakteru. Denná dávka koreňovej drogy v prášku bola 2—4 g. ktorých účinnosť je však veľmi slabá (pozri náprstníky). Kvety bankovité. Podľa druhu choroby dostal vedecké i ľudové pomenovanie. vňať nepríjemne páchne a má slanú. že odstraňujú opuchy). hemoroidy a pri bolestiach uší a očí. hľuznatý je výrazný lysou stonkou a hľuzovito napuchnutým podzemkom. a to proti črevným parazitom. a preto v zahraničí jej extrakt slúži ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov uplatňova- . ekzémy. španielsky: Escrofularia. Názov má odvodený od latinského scrophula = škrofulóza. — u nás je pomerne vzácny. ochvatná zelina. pre obsah saponínov a iných glykozidov (bioflavonoidov) má farmakologicky dokázaný močopudný a slabo preháňavý efekt. prípadne len sám podzemok — Rhizoma (Radix) scrophulariae. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba scrophulariae. pripravuje sa z nej esencia. K. organické kyseliny (vínnu. Listy krátkostopkaté. u nás rastie 5.. j. Z podobných príčin sa miestami (hlavne v západnej Európe) pestuje k. Je to burina. maslovú a škoricovú). Táto choroba sa ním kedysi liečila. valcovitého tvaru. svinský koreň. vernalis L. Poskytuje bohatú znášku nektáru. lecitín. vyskytuje sa hojne v lesoch a kriačinách až do výšky 1000 m n. citrónovú. Rastlina je lužný a lúčny typ s vysokými nárokmi na mokré až vlhké pôdy. zvonka 8 %. tumory. Podzemok uzlovitý. ktorý je veľmi vhodnou jarnou včelárskou rastlinou. pazušné.KRTIČNÍK HĽUZNATÝ KRTIČNÍK HĽUZNATÝ Scrophularia nodosa L. zberá sa v máji až septembri. ktorý má asi 140 druhov. štvorhranná. Čoskoro po vysatí nektáru sa tvoria nové a nové kvapôčky. hľuzovník. ktorý sa tvorí v podobe veľkých kvapiek na báze semenníkov. m. Drogy sa ešte dnes takto používajú v talianskom a nemeckom ľudovom liečiteľstve najmä pri opuchoch (diuretikum). okrem toho pálivú živicu. na vredy a pod. Záparom z vňate sa omývali hnisavé rany a hemoroidy a slúžil aj na teplé obklady (na opuchy. tuberkulóza krčných žliaz. krvné podliatiny. usporiadané do riedkych chocholíkov tvoria koncovú metlinu. vňať s podzemkom. vajcovito podlhovasté. nepríjemne páchne a má príkru. nekrídlatá. horkú chuť. ale aj listy. Celá čeľaď krtičníkovitých dostala meno podľa rodu Scrophularia L. Homeopaticky pripravená esencia slúži predovšetkým pri škrofulóze na opuchy. maďarsky: Gôcsos tákajak (gorvélyfú). Plody sú tvrdky. horkú a trochu ostrú bylinnú chuť. anglicky: Figwort. t. pri srdcovej arytmii a ako prostriedok na rany. Vo vňati sa novšie zistili horčiny — iridoidy (hlavný je harpagozid). že v podzemku je ich málo). stopkaté. flavonoidné glykozidy a ich aglykóny (diosmín. včely nav- števujú kvety po celý deň. vitamín D. Vňať — Herba scrophulariae. trudovník Nemecky: Knotige Braunwurz. Krtičníkovité . taliansky: Scrophularia maggiore.). krtičné korenie. Nazberaný materiál sa suší zvyčajným spôsobom. 2-3 šálky denne). jablčnú. Za liečivý sa pokladal predovšetkým podzemok. niekedy aj pred kvitnutím. Rozkonárený a hľuznatý podzemok je po usušení svetlosivý. Homeopatia spracúva čerstvú celú rastlinu zberanú na začiatku kvitnutia. zvyčajne jednoduchá. Vnútorne sa užíval 3 % zápar (20 minút postáť. Koreň i vňať sa kedysi používali najmä na opuchnuté žľazy (verilo sa. ale vo včelárstve má veľký význam. soli mangánu a aj iných prvkov. hľuznatý je starým liečebným prostriedkom. Krtičník obsahuje predovšetkým saponíny (niektorí autori tvrdia. rusky: KRTIČNÍK HLÍZNATÝ Trváca bylina vysoká 40—120 cm. jarný (S.Scrophulariaceae Ľudovo: hľuzové korenie. hubatá žihľava. pri bolesti v ušiach a i.).

rusky: - KRUČINKA BARVÍŘSKÁ Poloker vysoký asi 30—60 cm. KRUČINKA FARBIARSKA Latinské rodové označenie kručinky vychádza najskôr z keltského gen = ker. náhradka za Tuber (Radix) harpagophyti (droga z juhoafrickej sezamovitej rastliny). Matthiolus (Nový herbár z r. Pomenovanie genista nachádzame spoľahlivo až v 16. pasienkov a svahov. farbiarskej sa priraďujú aj niektoré jednotky. Kručinka obsahuje v listoch i kvetoch žlté farbivo. ktoré sa oddávna používalo na farbenie plátna a vlny. sediace. anglicky: Greenweed. bez tŕňov. 1626) ju okrem toho pokladal za diuretikum a purgans a odporúčal ju aj proti dne. Bock ju v herbári z r. bolestiam v krížoch a v panvovej oblasti. Rastlina je toxická najmä pre ovce a kravy (hematuria). nemecká — G. s pritisnutým ochlpením). chlpatá — G. asi 1 cm. Táto látka slúži proti zápalom kĺbov a znižuje obsah cholesterolu v krvi i kyseliny močovej v organizme. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: žltá ihlička Nemecky: Färberginster. elipsovité. Obsahuje účinný iridoid harpagosid asi v polovičnom množstve ako hľuzy harpagofytu (pozri medzi cudzokrajnými rastlinami — Harpagophytum procumbens (Bruch) DC. 1882 uvádza ako oficinálnu (Herba et Flos genistae tinctoriae). Kvety žlté. ktorý má príbuzné obsahové látky. Kvety majú množstvo peľu. — kručinka nie je celkom jednoznačné. Podľa výsledkov doterajšieho prieskumu sa u nás chápe priširoko. poslednej sa veľmi podobá kručinkovec položený (Corothamnus procumbens (Waldst. Tieto technické údaje poznali už v antike. Z byli namáčaných vo vode možno získať vlákna podobné ľanovým.ných pri zápche. Liečebné a technické používanie rastliny je v súčasnosti zriedkavé. hľuznatý v terapeutických dávkach nemá vedľajšie jedovaté účinky. používala sa však hlavne na farbenie. K. je klasická farbiarska rastlina). v silnom odvare ju odporúčal pri besnote psov a semená ako purgans. rastie hlavne na stredne kyslých pôdach (pH 5-6) a patrí k typickým bylinám suchých kyslejších lúk. ktoré by mali byt' osobitnými druhmi. kým druhové pomenovanie z latinského tinctorius = farbiarsky (k. prof. Pred domácim užívaním teda treba varovať. či išlo iba o druh k. francúzsky: Genet bátard. Richard Mead (1673-1745) kručinkou liečil vodnatieľku a podobne ju ordinoval aj v 19. Druh dobre znáša sucho. Ku k. Plíniova genista značila aj iné druhy a aj prútnatec — Sarothamnus Wimmer. dlhé listy a hodvábne ochlpené horné korunné lupienky kvetu a struky. hore pritlačeno chlpaté. kameňoch a na zosilnenie v rekonvalescencii (čaj vraj ovplyvňuje vylučovanie hlienov).) alebo poliehavosť a plazivosť bylí (k. maďarsky: Nyul rekettye. nemeckú a odporúčal pri močovom piesku. B. husto metlovito rozkonárený. usporiadané v strapcoch.) C. farbiarskej. stopkaté.Herba genistae tin149 . na vypudzovanie črevného obsahu pri niektorých vnútorných ochoreniach a novšie aj ako antireumatikum. Známy ľudový liečiteľ Kneipp r. stor. Systematické triedenie druhov rodu Genista L. Frerichs z Berlína. okrajov dubín. 1565 chválil ako rastlinu zastavujúcu krvácanie a podporujúcu potenie. ktorý má sediace kvety. Opeľovanie kručinky obstarávajú najmä včely a čmeliaky. taliansky: Ginestrina. v minulosti nazývaný zanoväť ležatá). in Willd. Wittstein ju vo svojej farmakognózii z r. ex Meissen — Pedaliaceae). et Kit.. Presl. Niekedy sa pestuje aj v záhradách na okrasu. H. 1935 chválil k. Stonky pozdĺžne ryhované. V súčasnosti ako odlišovacie znaky sa berú do úvahy tŕne na stonkách (k. končisté. germanica L. listy striedavé. lebo obsahové látky sa pravdepodobne vstrebávajú. stor. Plody sú stlačené struky. Nevedno však. Predmetom občasného zberu býva kvitnúca vňať . Väčšie dávky však môžu najmä pre saponínový obsah pôsobiť nepriaznivo (močenie krvi — hematuria). ktorý sa vysýpa už z kvetových pupeňov. KRUČINKA FARBIARSKA Genista tinctoria L. pilosa L.

Droga sa dávkuje v množstve 2-3 g (1 lyžička) v zápare alebo v čaji 1—2 x denne. ktorého konáre sa končia tŕním. anglicky: Alder Buckthorn. odřezávaná na začiatku rozkvitania asi do polovice rastlinných byli. Najčastejšie sa zamieňa s rešetliakom prečisťujúcim (Rhamnus catharticus L.) Gaertn. ďalej žltý flavónový glykozid luteolín (najmä v kvetoch). cytizín a metylcytizín. V homeopatii sa používa čerstvá. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. svíba Nemecky: Faulbaum. lepkavou (Alnus glutinosa (L.3 %). maďarsky: Kutyabenge. pravdepodobne aj glykozid genisteín. ovplyvňuje látkovú premenu a cievny systém (upevňuje cievne steny. V ľudovom liečiteľstve sa vňať používa pre dobré močopudné účinky aj pri reumatizme. Ako porast často sprevádza vŕby.). Pri zbere kôry často vzniká zámena s jelšami. listov a kvetov sa v homeopatii používa podobne ako alopatické prípravky. Primus padus L.5 15 5 0. je odvodený od latinského frangere Ker až menší strom sčiernohnedou. KRUŠINA JELŠOVÁ Frangula alnus Mill.5 20 0. lesklú kôru bez bradavičiek.Frangula. ktorá má oranžovožltý podklad a roztrúsené 150 Kôrová droga podlieha ON 86 6112 a ustanoveniam ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Kôra hrubšia ako 2 mm Kôra so zvyškami dreva Kôra s lišajníkmi Cudzie organické prímesi (napr. zvyčajne vo zväzočkoch.6 3.Rhamnaceae Ľudovo: psí drieň. bielo bodkovanou a lesklou kôrou. nie priečne predĺžené. Vedecký názov krušiny . Esencia z čerstvých výhonkov. taliansky: Frangola. Rešetliakovité . rešetliak korošina. čím sa zvyšuje krvný tlak a priechod krvi obličkami). rastie aj na čistých íloch. rusky: KRUŠINA JELŠOVÁ KRUŠINA OLŠOVÁ biele korkové bradavičky sú guľaté. 3 1 2 II. — syn. francúzsky: Neprun bourdaine. Alkaloidy mierne prehlbujú dýchanie. Pazušné kvety drobné.). najmä s j. 6 2 4 1 15 7. Rastlina je častým druhom slatinných jelšín a iných listnatých lesov s hlbokými podmáčanými pôdami.5 — . španielsky: Frangula. Podobná čremcha obyčajná — Padus avium Miller (syn. tvorbe kamienkov a pri nedostačujúcej srdcovej činnosti. jelše a topole v lužných zárastoch. Osvedčila sa aj pri ochoreniach močových ciest.5 1 2 15 ČsL 4 3 1 2 0. Plody sú červené kôstkovice (po dozretí čierne). s rovnakým dielom vňate stavikrvu vtáčieho (2 lyžičky čajoviny na 2 poháre vody ako macerozápar). materiál sa suší v tieni.6 3. v čajovine sa kombinuje napr. potom silica a triesloviny. cudzie kôry a i. napr.ctoriae. droga však obsahuje prevažne bioflavonoidy a za podpory silice má výrazný močopudný účinok (kedysi sa používala najmä na opuchy pri srdcových ochoreniach).) má inak uspo- nadané kvety a hladkú. zelenkasté.: Rhamnus frangula L. celistvookrajové.5 15 5 0. Inak sa zber robí počas kvitnutia (jún—august).) Vlhkosť Obsah popola (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah popola nerozpustného v HC1 Obsah všetkých antrachinónov — najmenej Obsah látok extrahovatelných vodou — najmenej I. Vo všetkých častiach rastliny sa nachádzajú alkaloidy (asi 0. Okrem toho účinkuje aj mierne preháňavo. Listy obrátene vajcovité.

lebo sa kedysi používal na zastavovanie krvi. sirupu Latol (laxans). ale s hranicou doázijskej droge až 20 %.pomocná liečba pri tučnote). Novšie prieskumy robil francúzsky fytoterapeut Leclerc r. Dáva prednosť mierne vlhkým polokultúrnym lúkam so stálou záso.však zmoknúť. 10 4 1 14 12 4 4 151 . lekárskom inštitúte (N. zosýchací pomer je asi 3 : 1. najmä nezrelé. 152. slabej peristaltike hrubého čreva a pri hemoroidoch.148. vaj.57. vlašský teriál sa suší zvyčajným spôsobom. 5 2 0. strebať. Vedecké rodové pomenovanie krvavca pochádza z latinského sanguis = krv a sorbere = sať. ďalej kyselinu chryzofánolovú. Zber sa robí na jar (marec —máj). kde ho poznali a liečebne využívali od najstarších čias (napr.= lámať (pre lomivé drevo) a druhové označenie alnus je rodové označenie jelše. Vyššie dávky sú nebezpečné (známe sú priotrávenia detí kôrou alebo plodmi). V homeopatii sa používa čerstvá kôra. orezávajú sa mladé konáriky. rozkonárený podzemok očistení a krátkom omytí sa materiál s koreňmi. španielsky: Sanguisorba. Droga potom obsahuje voľné alebo glykozidovo viazané oxidované i redukované antracénové deriváty. hlavne glukofrangulín a jeho aglykón frangula-emodín. 153. ale v malom množstve. ktorý je nižší a kvetné hlávky má aj v zrelosti zelenožlté. chuť má zvieravú rových hlávkach. Podáva sa pri zlyhaní drastických laxatívnych prípravkov.). Izolovaný antrachinónový aglykón frangula-emodín tvorí zložku kvapiek Cholagol (choleretikum a cholekinetikum). 1939 na Tomskom 172. Cortex frangulae je zložkou oficinálne preháňavej čajoviny .Cortex frangulae. Sennagran (granulky . hrubšie ON 86 7038 pre koreňovú drogu — Radix sanguisorbae — má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HCl Obsah trieslovín — najmenej I.Species laxantes ČsL 4 a čs. Listy riedke. Droga nemá pach. Na liečebné účely sa musí fermentovať. granuliek Mucilogran a dražé Properistol (laxans). toten lekársky.laxans).85. kologické vyhodnotenie rastliny sa 150. Krušina sa dostala do liečiteľstva ako náhradka za drahú rebarboru.mi bohaté na triesloviny (vo výchobou pôdnej vlahy. prvý raz urobilo r. V čerstvej kôre sú prítomné iba diantróny glukofrangulínu. menšieho je liečebne menej účinná.5 14 10 3 7 II. Častejšie ako kôra sa používajú jej prípravky či výťažky (Extractum frangulae fluidum — Extractum frangulae siccum . MaĽudovo: krvavé korenie.5 mm a najmenej 20 cm dlhá). Často sa zamieňa s krvavníkom menším (Poterium sanguisorba L. Prvý na ne poukázal Petrus de Crescentiis (okolo r. pri pečeňových a žlčníkových i slezinových ťažkostiach. ojedinele aj sušené plody. aby sa zabránilo dráždeniu. 1961). keď korene použil jeho kováč pri zahmyzení koni. 1959. 197. droga z k. Druh rastie najmä na naplaveni. kognostického hľadiska robil aj autor textu (Kresánek.a veľmi trpkú. čo sa docieli pomalým sušením alebo zahrievaním. U nás sa vykupujú Great Bumet.5 % voľných a viazaných antrachinónov a z toho najviac 1 % redukovaných. Ružovité — Rosaceae sanguisorbae. Na hoNemecky: Grosser Wiesenkopf. Dávkuje sa 1/2 až 1 kávová lyžička na šálku záparu. Species laxantes Planta (čajovina — pomocná liečba pri návykových zapečeniach a laxans). vykopáTrváca bylina vysoká 60—150 cm. Kôra sa suší buď na slnku. Jej jednotlivá terapeutická perorálna dávka vo forme záparu podľa ČsL 4 je 1 g. F. čo vyplýva z ich podobnosti. francúzsky: Sanguisorbe officinale. Hlavné obsahové látky — antrachinónové glykozidy (5 — 8 %) sú zväčša odvodené od emodínu. Predmetom zberu a drogou mimoriadnej dôležitosti je kôra . Kvety v tmavopurpu. lebo čerstvá kôra pôsobí inak ako droga (emeticky). striedavé. taliansky: Sanguisorba. 151. tým je hodnotnejšia (má byť hrubá 1.65.choroby žlčníka). S možnosťami zavedenia do terapie však boli problémy. priemyselne vyrábaných prípravkov Betulan (čajovina — pomocný liek pri ochorení močových ciest).. robí sa v júni—júli. Nemá sa užívať v čase dojčenia . 196. v dnešnom ZSSR alebo v Číne). nepár. Pomer zosušenia je asi covité. Prieskum koreňovej drogy z farma198. triesloviny a horčiny. Korene i podzemky krvavca sú veľnách. 169. Plod je nažka.Možno ho sušiť aj na slnku. 195. spodnej vody asi v dvojmetrovej hĺbke.4 : 1. Reduktan (čajovina . anglicky: kvitnúca vňať. zúbkaté. Plody obsahujú tiež antrachinónové glykozidy. Oszi vérfú. 171. Podrobné farmaČajoviny č. Hofštat). 50. rusky: a zberajú podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) sanguisorbae.. inak 2-3 x denne (najčastejšie v zmesi s inými drogami). pije sa po dúškoch najlepšie na noc. Po má hrubý.88. Sanguisorba minor Scop. pričom predovšetkým antróny silne dráždia sliznice. musia sa získať monomérne látky a prítomné látky oxidovať na menej dráždivé. alebo umelým teplom (do 40 °C). 193. priamu. 177. Thé Salvat (čajovina . KRVAVEC LEKÁRSKY V európskych oblastiach je rozšíreTOTEN LÉKAŘSKÝ nejší zber kvitnúcej vňate — Herba Sanguisorba officinalis L. Krušina sa ordinuje ako laxans — osobitne pri chronických obstipáciách (zapečení). bedrovník Pomer zosušenia je asi 5 : 1. 1927.51. lístky dlhostopkaté. maďarsky: meopatické účely sa používa čerstvá Orvosi vérfú. nesmie noperovité. Oblasť jeho masovejšieho výskytu je na východe. najlepšie po daždi a čím je získaná kôra tenšia. stonku.Elixir frangulae). Denná dávka nesmie prekročiť 15 g. Krvavec nebol v antike veľmi známy. Podľa ČsL 4 droga musí obsahovať najmenej 3. 154. rastie od nížin po horský stupeň. vajú sa na jeseň (august—október).účinné látky sa vylučujú do materinského mlieka. V našich končinách prvé zaručené správy o jeho aplikácii pochádzajú z čias Karola V. syn. Je častou zložkou metabolických a odtučňovacích čajovinových zmesí a má aj slabé anthelmintické pôsobenie. 192. 1305). Skladovanú kôru treba chrániť pred vlhkom a svetlom. hore rozkonárenú reže na kusy asi 10—15 cm dlhé.

Všeobecne majú výrazné vonkajšie i vnútorné sťahujúce. Druhové označenie vystihuje výskyt. španielsky: Cariofilata officinal. Rozšírený od nížin do subalpínskeho stupňa. vyšší. pri hnačkách. ktorá sa uplatňuje ako adstringens. nie je náročný na dusík a pôdnu vlhkosť. Plínius opísal druh . piť cez deň po dúškoch 152 alebo vo forme tinktúry (30—50 kvapiek po jedle). KUKLÍK MĚSTSKÝ Geum urbanum L. rašelinách. Pomenovanie Geum možno nájsť už u Plínia. čriev a i. taliansky: Cariofillata. pri vredoch a pod. Kvety sú koncové. Podzemné časti majú podobné. s ktorým sa často kríži. užíva sa každé 2 h 1 lyžica alebo vo forme riedkeho liehového výťažku (30-50 kvapiek 3—4x denne). brehoch vôd a lesných prameníšť od nížin až po alpínsky stupeň. Niektoré kuklíky cudzieho pôvodu sa u nás pestujú v záhradách. s ktorými sa robili rozsiahle klinické pokusy a výskumy najmä za druhej svetovej vojny. z ktorej sa pijú 4 — 6 čajových lyžičiek denne.prvokové pôsobenie. rivale L. až 2. Preskúmané sú najmä drogy sovietskej proveniencie. Uplatnili sa hlavne ako rovnocenná náhradka za tanalbín (upravené do tabliet). Čajoviny č. Koreň sa dávkuje 1 lyžica na šálku odvaru. Niekedy sa z čerstvej vňate lisovaním získava šťava. Terapeutické pôsobenie a použitie vňate je podobné ako pri väčšine drog s obsahom trieslovín a saponínov: slúži ako protikrvácavý prostriedok pri krvácaniach rozličného pôvodu (napr. Listy byle sú trojpočetné. maternice. 27. Vňať má dobré antibakteriálne a skôr antistocídne účinky (proti prvokom). Pôsobí aj antiseptický. rastie však často aj v iných rastlinných spoločenstvách. Pri zbere sa medzi nimi zvyčajne nerobí rozdiel. V čerstvej vňati je dosť kyseliny askorbovej. K. Dávkovanie: 2—3 čajové lyžičky na pohár vody. rusky: KUKLIK MESTSKY KRVAVEC LEKÁRSKY KUKLÍK POTOČNÍ Geum rivale L. macerovať za studena 8 — 10 hodín.). kravský rebríček. pretrhovane nepárnoperovitých listov. pri letných hnačkách. na omývanie rán. šikmý. Charakteristický druh dubovo-bukových lesov. jasnožlté. protizápalové. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: benedykt. črevných kataroch. Kuklíky sa používajú v liečiteľstve už od staroveku. potočný je príbuzný druh (G.). 31. ale ešte širšie použitie. horné trojlaločnaté. ktoré asi tvoria aktivátor pôsobenia). kubičkové korenie. ďasien. anthelmintické a veľmi dobré protibakteriálne a proti- Trváca bylina vysoká 30—60 cm. malé. obsahujú ďalej triterpénové saponíny (sangvizorbín a waremokonín — aj vo vňati. zakončený prízemnou ružicou dlhostopkatých. maďarsky: Kózonséges gyombérgyókér. anglicky: Herb Bennet. farmaceutický priemysel používa koreňovú drogu ako zložku čajoviny Tormentan. je menej hojný. s väčšími sivočervenými alebo svetločervenými kvetmi. dezinfekčné. Čs. močaristým terénom. na hemoroidy a proti hnačke. Výťažky sa dávajú do rozličných galenických foriem alebo sa aplikuje priamo prášok (na šnupanie). zázvorový koreň Nemecky: Echte Nelkenwurz. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky ani vo vyšších dávkach. antidiaroikum. eutrofným vodám. zadržiavanom močení a zápaloch ciev. hrebíčkový kopček. flavonoidy a antibakteriálne pôsobiace látky (vo veľkej miere viazané na triesloviny. karafiátový kořeň. Podzemok hrubý. Dáva prednosť rumoviskám. dlhostopkaté. čepele pokrývajú chĺpky a žliazky. predovšetkým ako adstringens. žalúdka. zajačie oko. KUKLÍK POTOČNÝ časti majú vyšší obsah). na okraji ktorých rastie. vzniklo asi z gréckeho geuo = ochutnávam (vzhľadom na voňavý koreň). kvasných dyspepsiách a zápaloch žalúdka (gastritídy). francúzsky: Benoite officinale. hrebíčkové (kravské) korenie. z nosa.5—5 %). Plody sú nažky. zriedka rozkonárený. rastie na vlhkých lúkach. Aplikuje sa v kloktadlách (pri angíne).

Vňaťová droga sa hodnotí podľa IN 3/84. popol 10 % (12 % ) . vlhkosť 14 % (14 % ) . Ľudovo sa cení ako stomachikum. organických prímesí 2 % (4 %). akosť (II. Z obsahových látok sú najhojnejšie zastúpené triesloviny (až 30 %). Miesto rastu si včas zistíme (ešte v čase kvitnutia byliny). obaloch. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Pre obsah horčín je aj posilňujúcim prostriedkom pri ochoreniach žalúdočno-črevného traktu. Aj použitie drogy k. ktorý vzniká pri enzýmovom rozklade glykozidu geínu. Koreň sa používa v domácnosti ako náhradka za klinčeky a škoricu. potočného má ako droga označenie Radix (Rhizoma) caryophyllatae aquaticae seu gei rivularis. akosť v zátvorke) pripúšťa maximálne 3 % (5 %) nadzemných častí. 32. španielsky: Maiz común. Čs. ako dezinfekčné kloktadlo (odstraňuje nepríjemný pach z úst). Drogy treba pri skladovaní chrániť pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených nádobách. resp. Čajoviny č. popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . organických prímesí 1 % (2 %). zvonka 2 polievkové lyžice na 1/2 litra záparu (kúpele. KUKUŘICE SETÁ Zea mays L. popola nerozpustného v HC1 5 % (8 %). Mladé byle sa dávajú do omáčok. ktorá pre I. september až november) alebo zjari (február—marec). na omývanie alebo obklady pri niektorých kožných ochoreniach a na kúpele pri hemoroidoch. Podzemky sa vykopávajú na jar alebo na jeseň a sušia na vzdušnom mieste teplotou do 35 °C. hromadne vyrábaný prípravok s tinktúrou z kuklíka je Stomatosan — antiseptikum ústnej dutiny. tlmí črevné koliky.KUKLIK MESTSKÝ KUKLÍK POTOČNÝ ako geum a vychvaľoval ho ako prostriedok proti prsným ťažkostiam. horčina a flavón. anorganických 8 % (10 %). Vňať zberaná na začiatku kvitnutia sa suší pri teplote do 35 °C a obsahuje predovšetkým silicu a triesloviny. omývanie kože). rusky: KUKURICA SIATA Kultúrna jednoročná. obsah popola 15 % (18 %). Najčastejším predmetom zberu a nákupu je podzemok s koreňmi . Rastlina sa kedysi užívala aj ako expektorans a pri vracaní. Na homeopatické účely sa používa celá čerstvá kvitnúca rastlina. vykašlávanie krvi. až 300 cm vysoká bylina s plnými steblami. Nadzemná časť sa odstráni a po očistení od hliny sa podzemky sušia na vzdušnom mieste (aj umelo pri teplote do 35 °C). z ktorého sa pri hydrolýze uvoľňuje silica s eugenolom.Radix (Rhizoma) caryophyllatae seu gei urbani. Vňať sa užíva v horúcom zápare (2 lyžičky na pohár vody) a vo forme tinktúry (10-15 kvapiek 2-3 razy denne). Predmetom zberu je niekedy aj vňať — Herba caryophyllatae alebo celá rastlina.podobne ako k. anorganických 1 % (2 %). francúzsky: Mais. K. Podzemok k.Gramineae) Ľudovo: turecká pšenica Nemecky: Getreide-Mais. mestský obsahuje popri trieslovinách a horčine aj geín (geozid-glykozid). anglicky: Indian Corn. hnačky a dávenie. taliansky: Mais. vykopávaný v jeseni (október. potočného je podobné. inak sfarbená droga maximálne 10 % (20 %). V homeopatii sa používa esencia z celej čerstvej rastliny i tinktúra zo sušeného podzemka bohatá na triesloviny. no pre relatívne nízky obsah trieslovín má pri liečbe hnačiek len slabý účinok. Pri vonkajšom použití slúži na výplachy ústnej dutiny pri uvoľňovaní zubov. 221. Mais cultivé. potočný . Pre horkú chuť i obsah silice s príjemným klinčekovým pachom sa používa aj v likérnictve. resp. Droga pre obsah trieslovín je adstringens a antidiaroíkum: zastavuje krvácanie. polievok a prívarkov. Koreňová droga podlieha internej norme IN 4/82. podstatnou obsahovou látkou je však silica s eugenolom. Listy 153 . Dávkovanie: interne 1-2 g prášku viac ráz denne alebo 1 kávová lyžička koreňovej drogy na šálku záparu (pije sa 1 — 2 x denne). krváca- nie z ďasien. maďarsky: Csoveskukoricza. výplachy. Lipnicovité — Poaceae (Trávy . vlhkosť 13 % (13 %). hemoroidy.

okolo r. živicu (asi 2 %). Rastie iba v kultúre a je odkázaná na sústavné ošetrovanie človekom. kde je rastlina dôležitou krmovinou i chlebovinou. takisto neopadáva z rastliny. urtinktúry alebo tabliet „Teep". Odtučnená kukuričná múka je veľmi výživná a ľahko stráviteľná. takže kukurica nesplanieva. keď jej semená dozrievajú. a preto sa pri výrobe pečiva mieša s pšeničnou alebo s ražnou. pri piesku a ťažkostiach s močením (Peyer. Doviezli ju k nám z Ameriky. ktoré sú príčinou pachuti. Zrelé šúľky sú dlhé okolo 30 cm. takže pečivo má osobitnú príchuť.2 %). V homeopatii sa používajú čerstvé blizny na prípravu tzv. 1630. Zachovali sa prastaré ságy a bájky o jej význame pri náboženských obradoch. Treba ich opatrne. horčiny (okolo 1 %). Rastlina je príležitostným ľudovým prostriedkom používaným pri ťažkostiach s močením (diuretikum). Niektorí autori kladú jej vlasť na územie starých Navajov a Mayov . že poskytuje „denný chlieb" a dru154 hové označenie mays je peruánskeho pôvodu — ich pomenovanie kukurice. olej a alantoín (pozri kostihoj). kde vegetuje od mája do prvého prízemného mrazu. Osevne plochy kuku- rice sa v minulých desaťročiach podstatne zvýšili predovšetkým v ZSSR. Darí sa jej na výživných. Vedecký názov kukurice vznikol z gréckeho zaein = žiť. z obalu vyčnievajú nitkovité čnelky dlhé až 20 cm. Ako droga sa odborne nazývajú Stigmata maydis (maidis) alebo Stylus maydis. dodávajú špeciálnu príchuť anglosaskej whisky. sacharidy. 1493 Kolumbus. Zberajú sa v júli—auguste (pri dozrievaní kukurice). amíny. Saladinova káva. no rýchlo sušiť v tieni. Castan (1879) ich dávno poznal ako sedatívum a diuretikum. O jej rozšírenie sa údajne najviac zaslúžili Cigáni. Zrná kukurice slúžili ako náhradka za kávu. Blizny obsahujú saponíny (asi 3 %). vzhľadom na to. Vo farmácii sa ešte dnes používajú čnelky (blizny) samičích kvetov. Dnes sa už predáva múka i krupica z kukurice získaná zomletím až po odstránení olejnatých klíčkov. chemicky nie celkom prebádaný alkaloid. ktorá sa používala ako sladidlo. Pôvod kukurice dodnes zahaľuje tajomstvo. široké do 10 cm. Okázalé slávnosti s kultom kukurice pozná Čína rovnako ako americkí Indiáni. Jej múka nemá lepkové zlúčeniny. pri močovom piesku. ale aj účinným a neškodným odtučňovacím prostriedkom a antidiabetikum (s dosť problematickým pôsobením). Stržeň byle obsahuje až 9 % sacharózy. minerálne látky (hlavne draslík). Pražila sa z nich tzv. šúľok ostáva trvale obalený pošvami. samičie v šúľkoch vyrastajúcich z pazúch listov strednej časti stebla. Známe je pestovanie tzv. Prvé zrná kukurice priviezol do Starého Sveta r. Blizny sú známe aj ako prostriedok na falšovanie šafranu. V produkčných kukuričných oblastiach sa spomínajú ako liek proti bolestiam mechúra. Palice i obilky sa našli v pohrebiskách i katakombách Peru. stor. Bežné dávky sú 4 —8 g drogy na jednu šálku záparu (denná dávka 40 g). dostatočne vlhkých pôdach južných častí štátu. Používanie blizien vošlo do histórie od druhej polovice minulého storočia. ktoré vyčnievajú na vrcholkoch šúľkov. Portugalskí moreplavci ju zaviezli ešte v 16. farbivá. Za prvotné nálezisko kukurice sa najčastejšie pokladá Peru a Bolívia. Jej zrno nevypadáva. Samčie kvety v priamej koncovej metline. flavonoidy.do Strednej Ameriky. podľa sovietskych bádateľov má aj žlčopudné účinky. cukrovej kukurice. silicu (asi 0. 1937). Kukurica sa od najstarších čias používala aj v liečiteľstve.KUKURICA SIATA veľmi dlhé. a to vraj už v pobielohorskej dobe. triesloviny (11-13 %). najmä kŕčovitým. Dôležitú farmaceutickú surovinu tvorí olej lisovaný z kukuričných klíč- . pije sa každé 3 h za polievkovú lyžicu. Zrná sa spracúvajú aj v liehovarníctve. odporúča sa chorým a rekonvalescentom (je to v podstate Maizena). pokrývajú ich žltkasté až žemľovožlté hranato-guľaté zrná. Do stredoeurópskych oblastí sa dostala pravdepodobne z Balkánu. aj v mohylách okolo Mississippi. do Afriky. s dlhými pošvami.

sa ľudové pokladajú za účinné antacidum (znižujú nadmernú kyslosť žalúdočnej šťavy). lobelianum Bernh. KYCHAVICA BIELA KYCHAVICA BIELA + Veratrum album L. Ľaliovité — Liliaceae Nemecky: Weisser Germer. Ustilago maydis. Obsahuje alkaloidy (ustilagín a amíny). vyrába sa z neho glukóza. molekulovou destiláciou sa z oleja lisuje vitamín E. zväčša v chránených oblastiach. ktorá má hnedopurpurové kvety na pomerne dlhých stopkách. sirupy. novšie rátaná za samostatný druh: V. ryžových kukuríc (Zea mays var.doplnok každej ľudovej zábavy. technicky sa používa na apretúry a na prípravu špeciálnych škrobov. praskavých. Vedecký názov kýchavice je z latin- Trváca bylina vysoká 50—150 cm. v Čechách vzácne aj prísne chránená k. francúzsky: Hellebore blane. 153. Čajoviny č. Prevažnú časť oleja (80 %) tvoria nenasýtené mastné kyseliny (acylglyceroly najmä kyseliny linolovej a olejovej).). prípravku Protosan — roztok (stomatologikum). Pražené končisté zrná tzv. Rafináciou oleja sa u nás vyrába Palmol E (Palma. Šťava z mladých plodov kukurice sa zahusťuje na sirup a slúži ako sladidlo do konzerv. ktorý je toxický. Liečivé zložky sú súčasťou čs. s nápadne vyčnievajúcou žilnatinou a objímavými pošvami. 1 3 15 12 4 1 11. španielsky: Elleboro (Eléboro) blanco.kov (lacnejší ako olej z pšeničných). Rastie na lesných lúkach. lobelianum Bernh. anglicky: White Hellebore. rusky: KÝCHAVICE BÍLÁ lohách. 2 6 15 15 6 0. Plody sú tobolky s mnohými semenami. ktoré majú podobný účinok ako námeľ (pozri heslo kyjanička purpurová). 160.. uplatňuje sa v galenike (výroba tabliet a piluliek). tvorí zložku púdrov a zásypov. znetvoruje klasy. maltóza. určený pre farmaceutický priemysel.. elipsovité. Eurázijský druh.Amylum maydis. taliansky: Ellebro bianco. premieňa ich na hrčovité zdureniny plné čierneho výtrusného prachu. Povestný a obávaný cudzopasník — sneť kukuričná. Liečebne sa používajú aj podzemky k. Podzemok valcovitý. Bratislava). Lobelova — V. lobelianum (Bernh.ssp. tvoria nepravú stonku. zelenej — V.7 ČsL 4 1 3 15 12 4 1 155 . Na Slovensku rastie iba poddruh kýchavice bielej Lobelovej (novšie označovaný ako k. everta) zvané pukance . ktorá je oficinálna v USA. Široké použitie má aj kukuričný škrob . Kvetonosná stonka nesie drobnejšie listy a vrcholovú metlinu drobných zelenkastých kvetov .. dodávaný aj na spotrebiteľský trh. olej má široké potravinárske (predovšetkým surový) a technické upotrebenie. listy veľké. hojný najmä v Karpatoch. okolo salašov a na slatinách vo vyšších po- Kvalita drogy sa posudzuje podľa ON 86 7035 a československého liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Zle sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah alkaloidov — najmenej I. čierna — V. používa sa na prípravu dietetík a iných výživných prostriedkov a prípravkov. viride Ait. maďarsky: Fehér zázspa. striedavé.) Arcang. nigrum L.

pri stavoch ochrnutia. nelepiaci sa na prsty. či liečivý druh často spomínaný v antickej literatúre predstavuje k. purgans a diaforetikum) sa pre vysokú toxicitu už dávno zanechalo. vyvíja fialový. Hlavné účinné látky sú estery (cevadín. najmä podzemné orgány. angeliková. Menej kvalitný tovar sa spracúva priemyselne.5 0. Opeľovanie kvetov kýchavice obstarávajú hlavne niektoré muchy. Vedecké pomenovanie huby je z latinského clava = palica. ľahko sa uvoľňujúci z klasov. Po krátkom omytí a prípadnom pozdĺžnom prerezaní sa opatrne a rýchlo suší.1 . aplikovaná pri kolapse (náhle zlyhanie krvného obehu). rusky: PALIČKOVICE NACHOVÁ Namiesto zrna sa v klase raži. najmä raži. Doposiaľ po- ČsL 2 má na námeľovu drogu tieto požiadavky (zhodné s ČSN 86 7310): Znak Zlomky sklerócií Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Skleróciá napadnuté hmyzom Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah alkaloidov — najmenej Najviac v % 7 1. Výberom možno dopestovať skleróciá s vyšším obsahom a druhovo špecifikovaným. a tak sa dostával ako nebezpečná prímes do múky a vyvolával najmä v stredoveku ťažké a dlho prebiehajúce otravy. V homeopatii sa používa i čerstvý podzemok. Kyjaničkovité . maslová a veratrová. germerín a i. Výskyt námeľa je zriedkavý a nestačí kryť spotrebu. Pre nepresný botanický opis nemožno potvrdiť. Droga a jej prípravky sa vnútorne uplatňujú vo veterinárstve ako žalú156 dočné prostriedky a zvonka ako šnupacie prášky i proti hmyzu. rubijervín). zväčša však len okolo 0. rožtekovitý útvar dlhý 2—3 cm — námeľ. KYJANIČKA PURPUROVÁ + Claviceps purpurea (FR. podľa stavby huby.09-0.5 % prudko jedovatých alkaloidov steroidného typu (cholestanového alebo C-nor-D-homocholestanového radu). prášok veľmi dráždi sliznice a núti na kýchanie. Droga z voľne vytváraného skleróciá obsahuje do 1 %. pochádza iba z raže. resp. Neskôr vypadáva z klasu a v pôde prezimuje. glukoalkaloidy (pseudojervín). má trvale horkú a ostrú chuť. anglicky: Ergot. melanchólii. Vývojový cyklus huby opísal r. Kýchavice — najmä biela a zelená — sú predmetom rozsiahleho prieskumu. Pomer zosušenia je asi 3.Clavicipitaceae Ľudovo: čierne (svätojánske) žito. podobne ako alkaloid akonitín obsiahnutý v prilbici. dáva však prednosť obilninám. Niekedy sa používajú výťažky ako zložka mazadiel pri neuralgii a reumatizme. a to iba vcelku. Všetky časti rastliny. D 4). zriedka pšenice alebo jačmeňa. Pomenovanie sa môže vzťahovať aj na čemericu (dnes Helleborus L. Otravy postihujú i dobytok.Secale cornutum. maďarsky: Anyarosz. hlavne však rozdielnosťou v skladbe obsahových látok — alkaloidov. Droga obsahuje aj organické kyseliny. lebo vraj ak sa kýchne.0 — 1.2 % alkaloidov. Po presušení teplotou do 35 °C treba drogu prísne chrániť pred vlhkom v dobre uzatvorených obaloch a pred svetlom. Materiál sa zbavuje hliny i nadzemných častí. pokladané za morové nákazy. alkamíny (jervín. francúzsky: Ergot de seigle. Zber sa robí v júni -júli. pretože znecitlivujú nervové zakončenia. Robí sa to strojové pomocou špeciálnej očkovacej látky. taliansky: Segala cornuta. Alkaloidy — predovšetkým jervín a jeho deriváty — vyvolávajú abnormality plodov. V homeopatii sa z usušených podzemkov pripravuje esencia (dil.3 : 1. 1929 v Írsku. veľkosťou. Predmetom farmaceutického zberu sú podzemné časti: podzemok i s koreňmi. kŕčoch. Možno ju skladovať maximálne jeden rok. Perkoláciou sa z drogy pripravuje tinktúra (Tinctura veratri). Námeľ treba zberať dokonale zrelý. triterpény a flavonoidy. resp. zvonka najmä na svrbivé pluzgierovité vyrážky.) Tul. astme i čiernom kašli a úplavicových hnačkách. Epidémie zapríčinené námeľom sú známe aj v novších dobách — dokonca r. Veratrové alkaloidy znižujú krvný tlak a spomaľujú srdcovú činnosť. Oficinálna droga . novšie sa začína pestovať aj umele na špeciálnych živných pôdach. Na jar na ňom vyrastú stopkaté fialovočervené paličky a v nich sa vyvíjajú výtrusy. octová. Znovu zdôrazňujeme: droga a jej prípravky sú toxické. námeľ. veratridín. glykozidových i volných alkaloidov spočíva na steroidnom jadre (chemicky podobnú štruktúru majú náprstníkové čiže srdcové glykozidy).5 : 1. Obilie sa prv nečistilo a o námeli sa myslelo. Základ ich esterových. Droga nepáchne.11 % alkaloidov. Škodca napáda divorastúce trávy. preto sa droga produkuje umele infikovaním raže na osobitných poliach. ktorá má podľa ČsL 3 obsahovať 0. potvrdí sa pravdivosť povedaného. Alkaloidy sú buď voľné. V esterových alkaloidoch sa viažu viaceré kyseliny (napr. Vykopávajú sa v jeseni (september—október). bielu — Helleborus leukos. Huba po tomto štádiu svojho života opäť vytvára iný druh výtrusov — konídie. Preto by sa mal zberať 1—2 týždne pred žatvou (vtedy obsahuje najvyššie percento účinných látok).). ktoré infikujú niektoré semenníky hostiteľa (jarná nákaza).ského verare = hovoriť pravdu. 1853 Tulasne. Ak sa použije umelé teplo.). ražná hubka. Sú účinným liekom iba v rukách lekára. ovce a teľce. Pomer zosušenia je asi 1. španielsky: Cornezuelo de centeno. Vývojový cyklus sa končí zároveň s obilím. Skleróciá sú vý- značné formou. Obsah alkaloidov v skleróciách je podmienený geneticky a závisí od ekologických faktorov rovnako ako alkaloidové spektrum. nesmie teplota presahovať 50 °C. kyjak a caput = hlava. claviceps = kyjakovitý. z ktorých každá napáda inú rastlinu. oficinálny vo väčšine svetových liekopisov (aj v ČsL 4). nerozdrobenú. Domácke vnútorné užívanie drogy a izolátov z nej (ako emetikum. farbou. antipyretikum. ktoré lížu medovinu vylučujúcu sa na spodných zhrubnutých častiach okvetných lístkov. hlavne kozy. ktoré prenášajú muchy na ďalšie semenníky (letná nákaza). benzoová). Jestvuje veľa biologických rás týchto húb (námeľov). obsahujú 1. matka Nemecky: Mutterkorn. alebo esterovo či glykozidicky viazané. mimoriadne nebezpečné (1—2 g drogy alebo 10—30 mg alkaloidov môže usmrtiť človeka). že je to iba znetvorené zrno.5 1 7 5 0.

Ostatné obsahové látky námeľa tvoria amíny (histamín. Čs. Anavenol dražé a kvapky. Osobitne zaujímavé vlastnosti ho z času na čas vracajú do terapie. niekedy sa odvodzujú od latinského coeli donum = dar nebies. bradavičník. ale pre silný sympatolytický a centrálne sedatívny účinok väčšmi pri migréne a v neurológii. L. zámeny neprichádzajú do úvahy. Droga sa v terapii nepoužíva. iba jej izolované alkaloidy. krvavník. celistoň. dravnícovina. tiež pri Basedowovej chorobe. Makovíté — Papaveraceae Ľudovo: bolák. lišajník. listy nepárnoperovito zložené. hlohový mlieč. preto sa . Robinson 1896 a Stickl 1929). francúzsky: Chelidoine. napr. väčší je u nás jediným druhom rodu. španielsky: Celidonia. Druh patrí k dusíkomilným a vlhkomilným bylinám. betaín). i teraz sa stáva predmetom výskumu. šelvoro. vo vlhkú. napr. neurohumorálne (na nervový a miechový systém.používa v gynekológii ako pomocný prostriedok pri pôrode. celadona.usporiadané do okolíkov. ktoré majú špeciálne účinky. Pred návodom na zber upozorňujeme: oranžové mlieko (šťava lastovičníka) sa dosť nekriticky síce preceňuje v dráždivosti a toxicite. anglicky: Greater Celandine. fenylalanín. xantónové farbivá a steríny. taliansky: Celidonia. hypoglykémia — zníženie množstva cukru v krvi). Šťava v stredoveku slúžila na výrobu kameňa mudrcov. hydroxyalanín. Ergotamín sa uplatňuje aj pri popôrodných krvácaniach. periférne (vazokonstriktívne — sťahujú cievy a uterokontrakčné . odporúčaná najmä pri žltačke a očných chorobách. valín. hydroxyvalín a kyselina hydroxyamínomaslová. cholín. Rastie hlavne v rôznych spoločenstvách burín blízko ľudských obydlí. opačné ako adrenalín). ergotamínovej a ergotoxínovej a sú v nich viazané aminokyseliny prolín. pričom sa často kombinuje s výťažkami z ľuľkovca alebo s barbiturátmi. alkaloidy lastovičníka (chelidonín a i. nebeský dar. v mliečniciach má oranžový latex. leucín. Alkaloidy sa chemicky ľahko menia. napr. Plody sú tobolky. Veľký terapeutický význam z alkaloidov má najmä ergobazín (označovaný aj ako ergometrín alebo ergovín) a ergotamín. klavínové alkaloidy nie sú terapeuticky dôležité. centrálne na predĺženú miechu (znižujú krvný tlak aj frekvenciu srdcového tepu) a na medzimozog (vzniká mydriáza — rozšírenie zreničiek. Vedecké i národné pomenovania rastliny sú odvodené z gréckeho chelidón = lastovička. Bellaspon dražé.) sú sčasti založené na báze benzofenantridínu. ako celá rástli157 LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ KYJANIČKA PURPUROVÁ známe asi 30 alkaloidov námeľa. Skúmala sa i pri hľadaní protirakovinových liečiv (napr. krkavec. ktoré obsahujú námeľové alkaloidy. Alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej sa zvyčajne delia na dve skupiny: jednoduché amidy (napr. celodej.sťahujú maternicu). tyramín. hadí mlieč. metylkarbaminolamid kyseliny lyzergovej) a peptidové alkaloidy skupiny ergometrínovej. Crystepin dražé a iné. cendelín. lenže sú priveľmi toxické. krvavý starček. rusky: Trváca bylina vysoká 30—80 cm. Lastovičník je velmi stará liečivá rastlina. Ergometrín vyvoláva na maternici rytmické sťahy. krkavičník. všetky podliehajú lekárskemu predpisu. ergobazín. olej (asi 30 % ) . častejšie však na zvládnutie krvácaní (hlavne po pôrode). farmaceutický priemysel vyrába asi 20 druhov prípravkov. VLAŠTOVIČNÍK VĚTŠÍ + Chelidonium majus L. klimakterických ťažkostiach a poruchách neurovegetatívneho systému. takže majú určité cytostatické pôsobenie (zastavujú rast nádorových buniek — predpoklad aplikácie na bradavice). tolita Nemecky: Grosses Schóllkraut. Stonka rozkonárená. maďarsky: Vérehulló fecskefú. dajú sa však na ne syntézou previesť. ergín. vytvárajú farmakologicky neúčinné stereoizoméry — deriváty kyseliny izolyzergovej. kvety žlté. ktoré sa zvyčajne delia na dve kategórie: alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej a klavínové alkaloidy.

Pomer zoschnutia je asi 5—6:1. Chelidonín pôsobí podobne ako morfín — centrálne sedatívne a analgeticky. Skladujeme ju v dobre uzatvorených obaloch (najlepšie z umelých hmôt). vysoký až 50 cm. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. aβ-allokryptopin). Čajoviny č. 4 2 1 13 15 II. Čs. taliansky: Lavanda. radšej ho preto robme v rukaviciach a nenechajme zberať rastlinu deťom. Droga sa po dosušení musí dobre zabaliť. droga obsahuje aj silicu a flavonoidy. ktoré z chemického hľadiska patria k typu benzofenantridínovému (chelidonín. Čerstvá droga má po rozdrvení odporný. vo vňati 0.0 g na šálku záparu. ako extrakt alebo tinktúra. 180.príp. sangvinarín má podobné vlastnosti ako strychnin (pozri Semen strychni — cudzokrajné drogy). na doliečenie posthepatitických stavov. možno ho viac ráz pri tom obracať.5-1. po vytiahnutí rastliny zo zeme odstránime zvädnuté a zožltnuté časti. Mliečna šťava obsahuje kolísavé množstvá celého radu alkaloidov. rusky: LEVANDULE LÉKAŘSKÁ Trsovitý poloker s priamymi konármi. Dávky drogy sú 0. sušením rastlina veľa stráca na účinnosti i toxicite. Materiál sušíme v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach (teplotou do 35 °C). lebo splesnie. Všetky alkaloidy majú baktericídne vlastnosti. berberín okrem dráždivého pôsobenia na hladké svalstvo má aj cholekinetické vlastnosti (podporuje tvorbu žlče). ale je individuálne dráždivá a môže vyvolať ťažkosti. na začiatku kvitnutia (máj .4-0. D 3 — 0) má v podstate podobnú indikačnú oblasť ako alopatia. Doposiaľ sa izolovalo viac ako 20 alkaloidov. cholagogické (pri cholecystopatiách). bez hrubších častí a zožltnutých listov.: 164. Homeopatická esencia (dil. Ak sme zberali vňať i s koreňom. tiež spazmolyticky. 8 4 2 13 18 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Lavandula angustifolia Miller Hluchavkovité . sangvinarín). až narkotický pach a ostrú horkú chuť. protoberberínovému (berberín) a protopínovému (protopín. 169. koreň dokonale očistíme a sušíme v celosti. Kvalita drogy Herba chelidonii sa posudzuje podľa ČSN 86 6821.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Lavendel. Zberá sa mimoriadne dôležitá mladá vňať — Herba chelidonii. Listy podvihnú- 158 .3-1 % (platné nemecké liekopisy žiadajú 0. anglicky: Common Lavender.LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ na. novšie sa úspešne aplikoval pri glaukóme do očí. farmaceutický priemysel používa výťažok ako zložku pasty Alysal — aplikuje sa na chronické ekzémy a drogu v granulkách Boldogran — choleretikum a cholekinetikum. Jej celkové pôsobenie je spazmolytické. apríl až júl). čo sa niekedy žiada. príbuzných opiovým. resp. v koreni je ich aj do 2 %. ľahko vlhne a do nákupne sa nesmie odosielať nedosušená. francúzsky: Lavande. má tlmivé účinky (v nadzemnej časti je ho však málo). maďarsky: Levendula. chelerytrín — je jedovatý. a to celá. Homeopatia vyžaduje čerstvý koreň zberaný pred kvitnutím rastliny. nerozrezávame. droga sa však užíva v kombináciách. mierne sedatívne. španielsky: Lavandula. chelerytrín.8 %).

5 0. V droge je veľa trieslovín (asi 12 %). 30-32 % ) . Externe sa používajú 3 lyžice drogy na liter záparu na kúpele. s obľubou sa užíva pri migréne. 5 1 1. Ak sa žiadajú iba kvety. čiarkovité. Vhodná teplota na sušenie je asi 20—30 °C. vňať s kvetom — Herba lavandulae a kvet — Flos lavandulae. pije sa 2 x denne. Ak sa suší umelým teplom. Levanduľa ako väčšina hluchavkovitých rastlín je medonosná a možno ju úspešne pestovať ako okrasnú. obsahuje minimálne 35 % esterov. prvosienkou. angustifolia) obsahujú hlavne linalylacetát (20-24 %. potom málo nerolu. ktoré na vrchole stonky tvoria klas.5 12 12 0. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé kvety.5 14 8 1 II. rozmarínom.). Importovaná rastlina. nespavosti (podobne ako medovka — Melissa officinalis L. až bez esterov (s linalolom a cineolom ako hlavnými zložkami) a lavandínové silice pochádzajú z hybridov (napr. priaznivo pôsobí pri neurasténii. pije sa 2 x denne. zoskupené v chudobných papraslenoch. teplota nesmie prekročiť 30-35 °C (silica). Drobné kvety takmer sediace. je chudobná. na samom začiatku kvitnutia (júl-august). Skladá sa asi z 30 doposiaľ známych zložiek. oddávna sa pestuje v záhradkách. Francúzsko a Maďarsko. 10 10 1 1 té. V zmesiach je levanduľa obľúbená najmä s medovkou. — tzv. máspazmoľytické účinky pri kŕčoch. Plody sú lesklé tvrdky.5 12 13 0. Bylinné vrcholce sa odrezavajú alebo žnú krátko pred kvitnutím. Silica (Oleum lavandulae) je zlož159 . hystérii. L. kvetná i vňaťová časť má osobitne charakteristický výzor. podporuje trávenie a zvyšuje tvorbu žlče.2 II. sivomodré až fialové. mierni bolesti a koliky. na rube srstnaté. Vňať: 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Zámeny a falšovania drog prakticky neprichádzajú do úvahy — materská rastlina sa výhradne pestuje. latifolia Med. resp. Kvet obsahuje 1—3 % silice. strata na hmotnosti býva asi 75-80 %. Zvyčajné dávky kvetnej drogy sú 1 kávová lyžička na šálku záparu. odrezavajú sa kosákom iba koncové klasy papraslenov a dávajú sa sušiť v tenkých vrstvách. sa vňať suší v prievane vo zväzočkoch. Po usušení sa jednotlivé kvety i s kalichom obtŕhajú. Rastliny možno zberať aj viacej razy do roka. Kvet i vňať levandule sa uplatňuje predovšetkým ako nervínum. pretože kvety sa rozvíjajú postupne. príp.Na kvetnú drogu — Flos lavandulae sa vzťahuje ČSN 86 6228: Akosť — najviac v % Znak Neúplné rozvinuté kvety a iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 10 2 3 14 10 0. externe: 6 polievkových lyžíc na liter záparu na kúpele.7 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Obsah silice — najmenej Vňaťová droga — Herba lavandulae sa hodnotí podľa ON 6831. hlavnou zložkou je linalylacetát (30-50 % ) . častejšie sa užíva v zmesi s inými drogami. 5 5 0. latifolia x L. angustifolia. Kvetnú drogu treba veľmi starostlivo skladovať . linalol (10—15 %).v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). linaol a terpénové alkoholy ako L. škodí jej vlhko i svetlo. Hlavnými dodávateľmi drogy na farmaceutický trh sú Španielsko. srdcových ťažkostiach. borneolu. Liekopisne neprípustná silica z príbuzného druhu L. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená droga ako materská rastlina Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. geraniolu a iných terpénov. Predmetom zberu na farmaceutické a kozmetické účely býva vňať. cholagogum a externé derivans. Pomenovanie levandule je odvodené od latinského lavare = umývať (oddávna tvorila prísadu do kúpeľov). Spik-olej. valeriánou a pod. resp. sedatívum. oficinálnu vo väčšine svetových liekopisoch.

Veľmi premenlivý druh. niektoré však rastú iba na Kaukaze. Lieskovité — Corylaceae Nemecky: Gemeine Haselnuss. turecká — C. ťažké drevo využíva160 LIESKA OBYČAJNÁ jú napr. ale aj na iných susedných drevinách.. Ostatné druhy liesok (je ich asi 15). Calmonal liquidum . Už vo februári sa na jej konárikoch tvoria dlhé visiace jahňady a červené piestikové kvety. colurna L. listy má široko vajcovité. napr. Kultúrne formy — často hybridného pôvodu. silica tvorí zložku masti Rheumosin unguentum — derivans (prekrvujúce mazadlo) a aromatickej masti — Unguentum aromaticum Spofa. Je jednodomý. Lieska má osobitný význam ako drevina na vysádzanie opustených a zanedbaných miest. rusky: LÍSKA OBECNÁ LIESKA OBYČAJNÁ Ker alebo menší strom. vznikali asi v južnej Európe už v staroveku. má dlhé oriešky a stromovitá 1. Vedecké označenie rodu Corylus je z latinčiny. Veľmi hojný druh listnatých lesov a krovín.hojne vraj rástla v okolí mesta Avelly či Abelly v Kampánii. 1 1 0. maxima Mill. Plody sú oriešky v čiaške. čomu by listy prekážali. atropurpurea. ako ochranný ker. najväčšia — C. 180. 204. avellana var. krvavá — C. 200. Lieska sa u nás pestuje aj v niekoľkých zušľachtených sortách — na ozdobu. 2 2 1 9 13 13 . tiež proti svrabu a veľmi často slúži na aromatizáciu farmaceutických i kozmetických prípravkov. končisté. Pre včely je lieska veľmi užitočná. Čs. Príbuzná 1. obsahuje extrakt a používa sa ako externé antireumatikum. no ide o prekrútený grécky karyon — orech. priemyselne vyrábaný prípravok s vňaťou levandule je čajovina Valofyt Neo — nervínum. Obľubuje mierne vlhké stanovištia a vápencové pôdy. 12. 1. francúzsky: Noisetier. ischiasu. heterophylla) je veľmi odolný voči suchu i mrazom a má dobré vyhliadky. nie sú zatiaľ známe z kultúr. aby vietor mohol sprostredkovať opeľovanie ešte pred vyrastaním listov nielen na lieskach. Kvitne zavčasu.roztok. rezbári a výrobcovia palíc. Corylus avellana L. na okraji dvojito pílkovité. maďarsky: Kozônséges mogyoró. anglicky: Hazel.5 7 11. Poskytuje mnoho skorej a bohatej paše s množstvom sírovožltého peľu.. Východoázijský druh (C.kou mazadiel proti reumatizmu. druhový názov plynie zo starovekého Plíniovho názvu pre liesku — nux avellana . Čajoviny č. že sa bude pestovať ako partner na kríženie. ktorý včely potrebujú ako bielkovinovú stravu pre rozvoj svojich plodov. Uvá- Na listovú drogu — Folium avellanae sa vzťahuje Č S N 86 6 4 2 3 : Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy ako na rastline Cudzie organické prímesi A n o r g a n i c k é prímesi Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Vlhkosť I. pri neuralgiách. Na našich stráňach a na okraji lesov je lieska prvým kvitnúcim jarným stromom. samčie kvety tvoria visiace zlatožlté jahňady. s tmavonachovými listami. užitočný vďaka plodom. košov i dreveného uhlia. sa u nás pestujú v parkoch. kým mäkké a pružné. 230. 165. pochádzajú z východnej Ázie a Severnej Ameriky. samičie sú červené a púčikovité. zvaná aj lombardská.

dza sa. Podstatnú zložku účinných látok listov tvorí silica (0. pri metrorágii a horúčke — dávkuje sa 1 g na zápar z pohára vody. Columella ho uviedol r. ale možno ho použiť ako náhradku do čajovinových zmesí alebo do prípravkov proti rozličným krvácaniam. 35 — 65 n. citrónovo žltým drevom. Plody sú vajcovité krídlaté dvojnažky.až trojito strihané. španielsky: Levistico. Oriešky sa po vylúpaní z obalu sušia rozostreté na vzdušnom mieste. najmä na prípravu chutného a zdravého čaju s miernym močopudným pôsobením. Okrem praktického potravinárskeho využitia majú medicínsky a technický význam aj plody — lieskové oriešky — Nux coryli. Možno ich sušiť aj umelým teplom. Orvosi levisztikum. voskovitou konzistenciou a pachom podobným polievkovému koreniu (maggi). pri kŕčových žilách. Koreň ligurčeka sa líši od archangelikového tenším podzemkom. maďarsky: Lestyán. Po usušení prirodzeným teplom na vzdušnom mieste poskytujú drogu Folium avellanae (coryli avellanae).05 % ) . francúzsky: Liveche officinale. okolo 20 % bielkovín a pre svoju jemnú chuť sú vyhľadávanejšie ako väčšie vlašské orechy. Listy sú dvojito. ktoré možno zberať po úplnom dozretí semena. vo svojom diele De re rustica. Zelené alebo svetlohnedé oriešky nehodno trhať. Z farmaceutického a medicínskeho hľadiska sú dôležité lieskové listy. pretože rastlina sa hojne vyskytovala v Ligurskom pohorí.Umbelliferae) Ľudovo: ľúbočok Nemecky: Garten-Liebstóckel. List liesky býva neprípustnou zámenou za severoamerický hamamelový list — Folium hamamelidis. Ojedinele sa v jarných mesiacoch zberá aj kôra — Cortex coryli avellanae. Oriešky majú až 60 % oleja.treba ju preskúmať mikroskopicky. zato má listový. stomachické. používa sa v potravinárstve. rusky: LIBEČEK LÉKAŘSKÝ LIGURČEK LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká až 200 cm. pri hemoroidoch. ako venotonikum a adstringens. taliansky: Sedáno di monte. teplota nesmie prekročiť 40 °C. Kôra sa užíva aj proti hnačkám. či bola známa v antike. Droga — list. Rastlina pochádza z južnej Európy. čo vylučuje zámenu. periférnych obehových poruchách. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. kŕčových žilách. Staroveký predpis na miešanie roztlčených lieskovcov s medom pri kašli sa ľudovo traduje dodnes. keď oriešky vypadávajú z listencovitého obalu. Podľa niektorých údajov majú vyššiu energetickú hodnotu ako tučné bravčové mäsa alebo sójové bôby. LIGURČEK LEKÁRSKY Levisticum officinale Koch Zelerovité . usporiadané v okolíkoch okolíkov. kvety bledožlté. anglicky: Lovage. dávkovanie je voľné . že peľ má až 30 % bielkovín. kozmetike.Apiaceae (Okolíkaté . nemá pach. Dioskorides opísal plody a korene a spomenul prekrvujúce. Inak list možno použiť aj ako prísadu do mnohých čajovinových zmesí. menším množstvom korienkov. príp. Oriešky sa používajú predovšetkým v potravinárstve. nedozreté semeno sa po usušení celkom zvraští. Tschircha Dioskoridovo ligystikon alebo Columellovo či Plíniovo ligusticum je totožné s našou rastlinou. má hrubý hlavovitý podzemok s dlhými koreňmi. Koreňová droga ligurčeka skôr pripomína korene bedrovníkov. hnisavých ranách a podobné terapeutické uplatnenie má aj kôra — náhradka za Cortex hamamelidis: na skrátenie času krvácania. flobafény a živicovité kyseliny. obsahovými látkami podobná. Nevedno. Možno nimi nahradiť mandle. 1. zberajú sa len zdravé a zelené (v máji—auguste). Olej jadier je jedlý. Vedecké označenie ligurčeka pochádza z latinského ligusticum = ligurský. Podľa vysvetlenia „otca farmakognózie" A. Pri dovoze sa často namiesto 1. má mierne zvieravú chuť.podľa chuti. 2—5 % sacharózy. lekárskeho dodáva archangelika lekárska. flavonoidy. technicky. sacharidy a kôra obsahuje okrem silice aj triesloviny. Sekaná droga sa zvyčajne diferencuje ťažšie . Lieska nemá kvetný nektár. diuretické i emenagogické účinky a uplatnenie 161 . Miestami sa pestuje v domácich záhradkách a dočasne splanieva. U nás však koreňová droga pochádza iba z rastlín pestovaných.

a-terpineolu a cineolu. Tieto účinky sa experimentálne dokázali aj jeho silici. tomentosa Moench). striebristá (T.Flos tiliae. Vo veterinárstve sa ľudovo používa na urýchlenie pôrodu. Lipy kvitnú asi 12 — 14 dní (jún —júl). rusky: L. Podobné použitie má aj silica — Oleum levistici. pije sa 2—3x denne — denná dávka je horúci zápar z 1-3 lyžíc drogy na 2 poháre vody. asi kríženec 1. . odtučňovacích.5-2. lebo hrozí nebezpečenstvo úrazov. nachádzame ho napr. Častejšie tvorí zložku diuretických čajovín. Ordinuje sa pri opuchoch (edémoch). španielsky: Tilio común. u nás neprávom zanedbaná. menej kalorických. malolistej a spolu figurujú ako 1. Drogu . Vergília a iných starovekých autorov. (ČsL 4) Ináč sfarbené časti koreňov ako na materskej rastline Nadzemné časti materskej rastliny Anorganické prímesi (organické) Vlhkosť Popol (nerozpustný v HC1) Obsah silice — najmenej 5(8) 3 1 (1) 14(12) 8(3) 0. Ako koreninu možno použiť aj plody (pre octové pokrmy so zeleninou a s hubami). Čajoviny č. na čo treba dávať pozor (najskôr sa to zbadá na zmene farby kožovitého listeňa). ani v stredoveku. sú viac-menej iba ľudové. Nemecky: Sommer-Linde. Znášku podmieňuje najmä teplo a vlhko. a 17. taliansky: Tiglío. maďarsky: Kislevelú hárs (hársfa). pre kožovité listene súkvetí. malolistá má listy takmer lysé (len na spodnej strane pri žilkách sú zväzočky chlpov sfarbených do hrdzavá). potom kumarínov (hlavne bergaptén a umbeliferón). pochádza vraj z gréckeho ptilon = krídlo. u Collumelu. predovšetkým v noci. Nedrobí sa. Súkvetie zvyčajne pozostáva z 3 kvetov žltej farby s kožovitým listeňom. 10 6 2 14 10 0. Droga má veľmi charakteristický korenistý pach a ostro horkú chuť. čo možno sledovať spätne až do 16. Z ďalších obsahových látok hodno uviesť organické kyseliny a sacharidy. vňať. europaea L. pri teplote 20-30 °C (maximálne do 45 °C). Prímes plodov a hrdzavých kvetov zber znehodnocuje. Strom starý 50—100 rokov (lipy sa dožívajú aj 600 rokov) dá okolo 10 kg medu. Predmetom zberu býva aj list (júl-august) alebo plody (august—september). p. Druh rastie v prírode a dáva prednosť hlbším a vlhším pôdam. Rastie predovšetkým na plytkých kamenistých pôdach. LIPA VEĽKOLISTÁ Tilia platyphyllos Scop. resp. Účinnú obsahovú látku predstavuje silica (0. ktorá spolu s vňaťou sa používa viacej ako korenina v priemysle i v kuchyni. na líci tmavozelenými a lesklými. na spodnej strane pritlačené chlpaté až skoro lysé. nie však iné druhy. často aj v listnatých lesoch. veľkolistá sa niekedy pokladá za kultúrnu formu 1. preto treba pri užívaní postupovať opatrne. rusky: LÍPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ LÍPA MALOLISTÁ Tilia cordata Mill. francúzsky: Tilleul á grandes feuilles. Súkvetie má 5 —10 kvetov. Drogu treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelej hmoty). preto sa silnejšie korene pozdĺžne rozrezávajú (nie na priečne plátky) a suší sa najlepšie v prievane (výška na lieske asi 6 cm). európska — T. no pôsobí slabšie ako koreň ihlice tŕnitej. na nohách a šťava proti vypadávaniu vlasov. veľkolistá je mohutný strom. Pre množstvo kvetov a veľkú medovaciu schopnosť sú včelársky veľmi cenné.Na koreňovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 7025 a ČsL 4. 105. 162 n-butylftalid a i. ale ľahko sa zaparí. Pri zbere treba stromy šetriť. Pre zber sú prípustné aj krížence a T. Materiál ťažko schne. Vykopáva sa spolu s podzemkom v 2. Kvety sa liečebne nepoužívali ani v staroveku. listy na opuchy v ústach. ligustilid. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) porovnával jeho karminatívny a diuretický účinok s archangelikou. anglicky: Common Lime. Koreňová droga býva oficinálna v liekopisoch. Zväzočky chlpov pri žilnatine sú skoro biele. Obe známe liečiteľky stredoveku — abatiša Hildegarda i Trotula ho ordinovali proti kŕčovým ochoreniam a ako emenagogum — prostriedok upravujúci menštruačný cyklus.7 % ) . najmä 1. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva predovšetkým koreň . Plody sú päťhranné tvrdé nažky. Plínia. Výhodnejšie sú drogové kombinácie. Vysádza sa aj do alejí a parkov. Plody sú guľaté kožovité nažky.Radix levistici. bez prímesí. Pomenovanie lipy — tilia. Homeopatia používa čerstvý podzemok i s koreňmi. resp. pri ochorení pečene a sleziny. malolistej a 1. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Kôra slúžila proti malomocenstvu. Ligurček bol veľmi obľúbený v stredoveku. 60. keď rozkvitla asi polovica kvetov súkvetia. emenagogum. Listy má srdcovité. p.ftalidov (až 70 % ) . s obsahom laktónových zlúčenín kyseliny ftalovej . 131. Vo Švajčiarsku sa dodnes pijú teplé a sladené mlieka cez dutú stonku ligurčeka ako prostriedok proti bolestiam v hrdle..—3. Takisto sa vysádza do parkov i alejí. Osobitné rozšírenie našiel vďaka Kapituláru Karola Veľkého. zvaný aj Radix ligustici seu Laserpitii germanici.5 II. 232. Lipovité — Tiliaceae Nemecky: Winter-Línde. všeobecnej slabosti. ktorá sa pestuje v parkoch a konáriky i mladé listy má striebristo ochlpené. Ján Kollár ospieval lipu ako symbol Slovanov. ktoré majú tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I. Nazberaný materiál sa suší v tieni a v prievane. 104. Zberajú sa na začiatku kvitnutia (jún—júl). euchlora Koch — 1. i anglosaská lekárska literatúra. u nás sa zavádza do ČsL 4. pri reumatizme a zahlienení dýchacích ciest. maďarsky: Nagylevelú hárs (hársfa). vhodná predovšetkým do diétnych jedál. stor. Kôra a drevo sa používali na upevňovanie zlomenín. Pri sušení korene strácajú asi 70 % hmotnosti (pomer zosušenia je asi 3 : 1) a list 80 % (zosušenie asi 5 : 1). roku (október). Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. L. Ostatné upotrebenia — stomachikum. na okraji pílkovité. Droga je podľa literatury hlavne diuretikom a karminatívom. stor. L. Často ho uvádzali herbáre v 16. n-butylidenftalid = ligustikový laktón. vyčerpanosti a pod. Silica však dráždi obličky. Kvety by mali zberať iba dospelí. Predmetom zberu sú celé súkvetia i s podporným listeňom. nadmernom potení.3 proti pohryznutiu divou zverou. kaukazskej. zelenkastá s listami na rube bledými.

Komentár k DAB 7. bežná dávka je 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 —5 x denne s prísadou medu a citrónovej šťavy. Na kvetnú drogu — Flos tiliae — sa vzťahuje ON 86 62 K) a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč. 213. Jednotlivá perorálna dávka na zápar podľa ČsL 3 je 1. Droga obsahuje značné množstvo slizu (číslo napúčania je podľa ČsL 4 najmenej 25 pre 1 g drogy). Odvar tvorí kozmetikum (vhodné najmä pre ľudí zamestnaných v prašnom prostredí — čistí pokožku a tvári dodáva jemný zlatistý nádych). Používa sa aj ako korigens v mnohých čajovinách. tvorí zložku čajovín používaných pri reumatizme.92. 128. pri hyperacidite. 5. Čaj sa pije aj pri neurasténii a chloróze. kvety sú svetložlté až žltožltohnedé. ktoré podľa neho pôsobia nepriamo dráždením príslušných nervov. glykozidy (o.5 g drogy.95. Moderné liekopisné komentáre sa o nich vyslovujú ako o nedokázateľných a diaforetický efekt sa pripisuje skôr horúcej vode (napr. dĺžka listeňov asi 6 cm. Lipový kvet tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 . 98. angíny. šírka listeňov asi 1.1 % s farnezolom). kašeľ. 150. 35 24 3 11 12 3 ČsL 4 15 8 1 11 8 1 ČSN 86 6210 uvádza pre lipový kvet tieto rozmery: priemer kvetov asi 1 cm. Kedysi bolo zložkou pušného prachu a zasypali sa ním rany a kožné vyrážky. Farba listeňov drogy je žltozelená. Čaj nesmie mať nepríjemný pach ani chuť (prímes kvetov iných líp). ďalej triesloviny. 163 . 192. laxatívnych.Species laxantes. čs.). 25 16 2 11 10 2 III. Reduktan — čajovina na odtučnenie a plní sa do záparových vrecák. flavonoidy (hesperidín. i. NSR z r. 6. 1969). 193. lyko na viazanie zeleniny či kvetov a uhlie (Carbo tiliae) má široké liečebné upotrebenie (proti nadúvaniu. hromadne vyrábaných čajovín Species laxantes Planta — preháňavá čajovina. taktiež na kloktanie a do kúpeľov a ústnych vôd. Droga je predovšetkým diaforetikum. 1926 experimentálne dokázal špecifické látky vyvolávajúce potenie.93.94. kvercitrín a i. užíva sa pri kataroch dýchacích ciest a horúčkovitých ochoreniach. slabo aromatický a chuť sladkasto slizovitá. Mäkké drevo líp je výborné na stolárske a rezbárske práce. tilirozid). 15 8 1 11 8 1 II. malé množstvo silice (0. 234. plody) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. ľudové pri žlčníkových a pečeňových ochoreniach).84. Pach drogy je charakteristický. 240. 69. O obsahu špeciálnych potopudných glykozidov sa vedú dlhé spory. ako je uvedené v závere normy Iné časti materskej rastliny (listy. Čajoviny č.LIPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ Inflorescentia tiliarum skladujeme chránenú pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených obaloch najdlhšie jeden rok.04-0. bronchitídy. metabolických i diuretických a pôsobí aj ako stomachikum a spazmolytikum. pri chorobách z nachladenia. ako detoxikans. ako je chrípka.5 cm. 97. Wiechowski r.

kvitne neskôr (júl—september). ešte nerozkvitnuté byliny sa namáčali v bielom víne. valdmajster. kde často pokrýva celé plochy. má sa kosiť kosákom. celistvookrajové. — lipkavec syridlový čiže pravý). 207. ako A. vredy a pod. Veľmi podobný je ešte lipkavec lesný — Galium sylvaticum L. schultesii Vest hlavne v Karpatoch. a 6 Asperula L. em. 10 5 2 12 18 . Celkove rastie v ČSSR asi 35 druhov rodu Galium L.. iba aromatizuje čajoviny. do močopudnej s listom brezy. v tenkých nestlačených vrstvách. pije sa 2—3 x denne po lyžičkách. ktorý známy bylinkár Kneipp odporúčal najmä proti zápche a vodnatieľke. na hnisavé rany. sivý — G. Homeopatia používa lipkavec na liečebné účely čerstvý. Drobné biele kvety zoskupené vo vrcholíkových vidlicovitých metlinách. 5 2 1 12 14 II. Istý čas bol lipkavec taký hľadaný. kumarín sa uvoľňuje pri sušení (enzýmove) a má slabé narkotické vlastnosti a je mierne toxický. Plod je rozpadavý suchý dvojplodolistový plôdik. Je veľmi hľadaná a ako droga sa označuje Herba asperulae alebo Herba matrisylvae.MARINKA VOŇAVÁ MARINKA VONNÁ LIPKAVEC MARINKOVY . Vzhľadom na protizápalové pôsobenie možno lipkavec používať aj zvonka na obklady. 164 Na vňaťovú drogu — Herba asperulae sa vzťahuje ČSN 86 6817: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I.D 1) sa indikuje ako v alopatii.) Scop. flavonoidy. že podobnosť s druhmi rodu Galium — lipkavec je veľká. Z obsahových látok lipkavca treba menovať iridoidový glykozid asperulosid. horčiny a triesloviny. Pomer zosušenia je asi 6—7:1. spavosť až zastavenie dychu. planá morena.MARINKA VOŇAVÁ Galium odoratum (L. v 6-9-početných praslenoch.syn. preto sa nesmie pchať do obalov alebo skladovať dlhší čas na vysokých kopách. Užíva sa 1 kávová lyžička na pohár záparu. listy kopijovité. že nie je celkom neškodný. dezinfekčné. Duft-Labkraut. s tenkými a drsnými listami v 6—8-početných praslenoch. Herba hepaticae stellatae. preto bol premenovaný. farbiarska. miestami už v apríli alebo až v júni). a preto kedysi ho sušili a pridávali do tabaku. kúpele. príp. 1539 ho odporúčal do tzv. Lipkavec má diuretické. U nás sa tradične zberá vňať. rastúca najmä v teplejších oblastiach. drúbňava. pri sušení sa nedrobí. Častejšie sa vmiešava do čajovín. lebo niekde jej hrozí už vyhubenie. sčiarkovitými listami v 8 — 10-početných praslenoch.LIPKAVEC MARINKOVÝ . taliansky: Stellina odorosa. verum L. Trváca holá bylina vysoká do 30 (50) cm. podľa potreby obraciame.: Asperula odorata L. španielsky: Asperilla odorosa. Ehrend. na Slovensku rastie ešte podobný 1. D 2 . maďarsky: Szagos muge. glaucum L. kuklík a prietržník). venotonické a antiflogistické vlastnosti. napr. francúzsky: Aspérule odorante. Nesmie sa sušiť v byte a na iných miestach.G. Vyššie dávky spôsobujú úporné bolestí hlavy. V liečebných dávkach sa neodporúča dlhšie užívať ako 2—3 týždne. kumarín. marunka májová. štvorhranná. Rastie najmä v bučinách s kyslejšou pôdou. Zberá sa celá na začiatku kvitnutia rastliny (v máji. Marenovité — Rubiaceae Ľudovo: božcové korenie. tabaky a niektoré liehoviny. vňať sa zberá pred kvitnutím a pripravená esencia (dil. tinctoria L. kvetom agátu. Materiál sa ľahko zaparí. ale aj marinka — Asperula. Jeho sláva pomaly upadla najmä potom. Lipkavec bol vtedy veľmi vychýrený a hľadaný. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. Benediktínski mnísi začiatkom stredoveku z neho pripravovali voňavý nápoj a Hieronymus Bock vo svojom Herbári z r. Schultesov . voňavý svízel Nemecky: Waldmeister. Uvedené čerstvé. m. žindava.. Ostal len zložkou denného čaju a používal sa v homeopatii. vňaťou prasličky. ako našu čajovinu Javorina (dietetikum. . dávenie. náhradka pravého čaju). rusky: Už z toho vidno. keď sa zistilo. májového nápoja. rýchlo. Sušíme ho na vetraných miestach. so 4-6-početnými praslenmi (horné listy má skoro čiarkovité a viac-menej protistojné). Pekne vonia. kde sa dlhšie zdržujú ľudia (má silný pach). Čajovina č. že sa pestoval. spazmolytické. s oblou byľou. ktorý sa zvyčajne skladal ešte aj z iných bylín (veronika. chránený pred svetlom. závrate. Pre rastlinu sa v súčasnosti uplatňuje vedecký názov Galium odoratum. Zo sušených listov sa oddávna varí čaj. Rastlina sa nesmie vytrhávať i s koreňom. lebo zráža mlieko na tvaroh (najmä G. anglicky: Sweet Woodruff.. napr. Zber sa robí ručne. Lipkavec (marinka) bol liečivou rastlinou už v stredoveku. nevonný. Byľ skoro priama. Pri častých zámenách prichodia do úvahy najmä iné druhy rodu lipkavec. Latinské pomenovanie je odvodené od gréckeho gala = mlieko. Nápoj vraj otváral zapchatú pečeň a osviežoval srdce. 1.

07 až 0. sú tuhé. pleťových vôd. na rozdiel od pľuzgierky islandskej. sušenie netrvá dlho. krémov. vanilín a rozličné terpény. ďalej borneol. Slúži jednak na udržiavanie vonnej zmesi (buketu) jemných voňaviek. púdrov a pod. no nikdy nie zoškrabávať. Zosychá v pomere asi 1. prípadne nepríjemným pachom). Lichen quercinus. slivka. breza. aby droga nenavlhla (prejaví sa to zmenou farby. Dá sa to robiť prakticky celý rok. Kyselina je v lišajníkoch hojne rozšírená.5 3-4 0. jedla). citronelol. Muscus arboreus alebo Lichen prunastri.) Ach. na rube slaboružovkasté alebo belavé.5 : 1. a to za suchého počasia. napr. Možno ho odtrhávať v celých strapcoch. L. takisto jeho konzistencia — od tekutej až po pevnú.) alebo destiláciou s vodou či vodnou parou.2—0. Aromatické látky sa získavajú viacerými spôsobmi. aj v zástupcoch rodov Usnea. Na odosielanie vo väčšom množstve sa droga lisuje. mydlárstvo a kozmetika spotrebúvajú aj silicu vydestilovanú z drogy. napr. Lišajník obsahuje hlavne vonné látky. liehový výťažok má príjemnejšiu a lepšiu vôňu i akosť ako výťažok získaný zmesou lieh — benzén. najmä extrakciou organickými vylúhovadlami (benzénom. resinoides. lebo lišajník neobsahuje veľa vody. Pri skladovaní ich treba dať na suché vzdušné miesto. Mitsouku alebo sa používa na aromatizáciu lepších kozmetických prípravkov. Oficiálna medicína sa k tomu stavia skepticky. silicu (0. spracovaná a akostná droga má podľa poznatkov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv v Bratislave vyhovovať týmto základným požiadavkám: Znak Cudzie organické nečistoty Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Najviac v % 5—6 0. Účinné spektrum kyseliny usnínovej sa blíži penicilínu. zväčša sa však uvádzajú mesiace jún—október. tá je pre príjemnú vôňu veľmi obľúbená a tvorí nevyhnutnú zložku niektorých známych kompozícií. predovšetkým pri miestnom použití. petroléterom. Zber sa robí ručne.Odborne: konárnik slivkový LIŠEJNÍK DUBOVÝ . francúzsky: Mousse de chéne. Produkt má príjemnú vôňu a je známy pod rozličnými názvami: resinaromes. V praxi sa rozlišuje hrubší druh — Evernia prunastri vulgaris a najmenší druh — Evernia prunastri gracilis.1 %) a niektoré kyseliny. abscesov (dutiny v tkanive vytvorené zápalovým rozpadom a vyplnené hnisom) a infikovaných rán. etylester kyseliny evernínovej = lichenol). Ako droga má rozličné pomenovania. extrakciou benzénom sa získa viacej tmavo zafarbeného výťažku. Našla sa napr. agát. Drogu najlepšej akosti poskytuje lišajník rastúci na duboch. Suší sa v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste prirodzeným teplom. ktorý nie je taký jemný ako výťažok získaný petroléterom. rusky: LIŠAJNÍK DUBOVÝ LIŠAJNÍK DUBOVÝ Lišajník s rozkonárenou kríčkovitou stielkou pripevnenou ku kôre stromov. kataroch žalúdka a čriev a pri parazitárnych ochoreniach.VĚTVIČNÍK DUBOVÝ (SLÍVOVÝ) Evernia prunastri (L. dubový má uplatnenie aj v ľudovom liečiteľstve. Druh rastie epifyticky na kôre rozličných stromov vo vlhkom ovzduší. Fúzatkovité — Usneaceae Nemecky: Eichenmoos. Lichen quercinus viridis. ako všetky lišajníky slúži proti kašľu. liehom a pod. po usušení má výraznú príjemnú vôňu. čaj sa pije pri tuberkulóze. vždy plné a hladké. gáfor. a preto sa táto kyselina dáva do zásypov alebo mastí na natieranie furunkulov (hnisavé stafylokokové zápaly). ktorá rastie vo vyšších polohách na zemi medzi trávou a machom. najmä v nižších polohách na listnatých stromoch (dub. Lišajníky vzbudili pozornosť v lekárskych kruhoch svojimi vysokými antibiotickými vlastnosťami. ale niektoré indikácie oprávňuje prítomnosť antibakteriálne pôsobiacich Správne usušená. borovica. tujón. Vzhľad a zloženie výťažku sú rozličné. ale v značnej miere pôvod a kvalita suroviny. Drogu netreba obracať. dubový pre obsah aromatických látok používa najmä ako surovina vo voňavkárstve a v kozmetike. Spracúva sa čiastočne aj u nás. jednak tvorí zložku ich kompozície. Konáriky stielky sú stužkovité. trnka) i ihličnatých (smrek. Voňavkárstvo. Foins Coupés. geraniol. farba od čiernej až po zelenú alebo hnedú. zväčša ho však vyvážame. Usušené stielky šuchocú. Zberá sa celá kríkovito rozkonárená stielka. Cetraria. s belavými zoskupeniami sorédií na okrajoch. Cladonia a Ramalina. na líci sivastozelenkasté. pričom túto rôznorodosť nespôsobuje iba zmena vylúhovadlá alebo extrakčnej metódy.3 9—10 165 . Zozberaný lišajník treba pred sušením prečistiť a zbaviť cudzích prímesí. V súčasnosti sa 1. Fougére. hlavnú zložku silice tvorí orcín-monometyléter (resp. fixodors a i. Z lišajníkových kyselín sú najznámejšie kyselina usnínová a evernová (spolu tvoria hlavnú zložku látky nazývanej evozín) a kyselina evernínová. buk. ako je Chypre.

+ Lobelia inflata L. podlhovasto vajcovité. Po dávke lobelínu a následnom prívode nikotínu vzniká dráždenie na dávenie a pocit ošklivosti. Farmaceutické upotrebenie má vňať — Herba lobeliae. Lobelkovité — Lobeliaceae Nemecky: Aufgeblasene Lobelie. žiarivá — L. potom tinktúra — Tinctura lobeliae a izolovaný alkaloid — chlorid lobelínia. 5 6 2 14 14 6 0. lobelanín. u nás pestované v záhradách i črepníkoch. lobelanidín a ich norderiváty. je oficinálna v mnohých svetových liekopisoch (u nás v ČsL 2). Pôvodne severoamerická rastlina. Lobelín sa uplatňuje aj ako prostriedok proti kŕčom a expektorans (čierny kašeľ. francúzsky: Lobélie inflée. Čerstvú vňať používa homeopatia. bronchití- LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Podľa ČsL 2 najviac v % 4 10 12 5 Lobelková vňať — Herba lobeliae má podľa ČSN 86 6716 tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo alkaloidov — najmenej I. vtedy je v rastline najvyšší obsah účinných látok. Výťažok z drogy pôsobí ako broncholytikum a antiastmatikum. červenkastá. expektorans pri bronchiálnej astme. Medzi príbuzné druhy.3 de a čiernom kašli. podľa požiadavky väčšiny liekopisov minimálne množstvo je 0.lobelková vňať. lobelinium chloratum. s červenými kvetmi aj stonkami. antiastmatikum. v Európe sa aklimatizovala. V droge sa ich doposiaľ identifikovalo asi 20. rusky: LOBELKA NADMUTÁ LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Jednoročná bylina vysoká 50—70 cm.3 II. listy striedavé. Plody sú tobolky. horné sediace. bronchitídy a poď. ktorý dráždením žalúdočnej sliznice vyvoláva zosilnenú sekréciu bronchiálnej sliznice.2-0. Širšiemu upotrebeniu lišajníkov všeobecne bráni ich pomalý rast a nemožnosť pestovania. Podstatnú obsahovú zložku drogy tvoria alkaloidy (0. Lobelka získala svoje meno od dvorného botanika anglického kráľa Jakuba L. flámskeho lekára a botanika Mathiasa de ĽObel (1538-1616). Kvety drobné. 166 . Americkí osadníci mali pre ňu aj ďalšie indikácie.3 %. erinus L. Pôsobia ako dychové analeptikum. 2 4 0. keď dozrievajú (hnednú) prvé plody.3 g (v čajovinových zmesiach sa nepoužíva). Druhové označenie inflata = nadutá má podľa tvaru bruchatých plodov — toboliek. maximálne pri teplote do 40 °C. chránenú pred svetlom v dobre zatvorených obaloch.lišajníkových kyselín. Nadzemné orgány rastliny sa zberajú koncom kvitnutia. 1741 ju kultivoval v Uppsale). a tým posilňuje expektoráciu. Lobelín pôsobí povzbudzujúco na dychové centrum a pre vlastnosti podobné nikotínu môže sa používať na odvykacie kúry fajčiarov. Lobelka sa používa aj vo veterinárnej praxi — najmä pre kone. Droga Herba lobeliae . čo asi vyvoláva izolobinín. dôležité vedľajšie sú izolobinín (s dehydropiperidínovým skeletom). Európu s ňou oboznámil slávny Linné (r. modré. Hlavnými producentmi lobelky sú USA a Kanada. pazušné. Celá rastlina je riedko chlpatá. denná 0. Drogu skladujeme oddelene od ostatných (je toxická). veľké plantáže sú aj v ZSSR. byľ hranatá. drobná — L. Hlavný alkaloid je lobelín — derivát piperidínu. anglicky: Indian Tobacco. španielsky: Lobelia. Najvyššia jednotlivá dávka drogy je 0. maďarsky: Lobelia. Severoamerickí Indiáni ju Požiadavky podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Stonky s priemerom viac ako 2 mm Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 používali ako dávivý prostriedok a proti astme. s bledomodrými kvetmi a parková 1. Materiál sa suší rýchlo. oddelene.1 g. na krátkych stopkách. dolné so stopkou.6 % ) . taliansky: Lobelia (Tabacco indiano). fulgens Willd. Vo vyšších dávkach je emetikom.).5 14 12 5 0. patrí 1.

Dávkujú sa 3 čajové lyžičky na šálku záparu — piť 2-3 razy denne. ale aj pri hnačke a zvonka pri vypadávaní vlasov a uhryznutí hadom. súkvetie koncové. Vedecké pomenovanie rastliny vychádza z latinského saxum = skala a frangera = lámať. Podľa prof. j. Čs. rúpové korenie Nemecky: Knollchen-Steinbrech. spomína sa živica. stor. Listy byle sú laločnaté. Von Halier (Medicinálny lexikón z r. čepele okrúhlasté. 167 . napr. Lomikameňovité — Saxifragaceae Ľudovo: lomkameň. málo listnatá. pretože niektoré druhy najradšej rastú na skalách (podľa niektorých vraj preto. maďarské: pri kameňoch obličiek. Aj homeopatia používa na prípravu esencie i rozotieraného prípravku „Teep" iba čerstvú kvitnúcu vňať. Droga a jej prípravky pre toxicitu podliehajú predpisom lekára. Poľské použitie: vňať ako diaforetikum.). vo vyšších celkom chýba. Rastie na podobných stanovištiach ako 1. účinkom blízky salicínu — pozri heslo vŕba biela). pre malé hluzky alebo pacibuľky pri koreňoch. močových kameňoch. lúkach. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva nadzemná kvitnúca časť rastliny — vňať. či je aj v tomto druhu lomikameňa (Thoms). Nie je však isté. lastovičníkom. kde sa kombinovala vňať lomikameňa s mätou piepornou. Droga: Herba saxifragae (granulatae). Materiál je náchylný na zaparenie a suší sa zvyčajným spôsobom vo vrstvách hrubých asi 8 — 12 cm. naše: šťava zvonka pri bolestiach očí. uší. uvádzala ho abatiša Hildegarda (12. riedko trsnatá. že sa používajú proti kameňovitým ochoreniam). príp. LOMIKÁMEN ZRNATÝ LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Saxifraga granulata L. Obsahuje hlavne triesloviny a horčiny. D 4-D 3). Lomikameň nebol antike známy a staroveké použitie nie je jasné. L. Účinné obsahové látky drogy nie sú priveľmi známe. Ľudovo sa traduje jej používanie na rozpúšťanie piesku a kameňov v obličkách a močovom mechúre. Rastie hojne v nižších polohách na svetlých teplých stranách. glykozid bergenín (zvyčajne prítomný v zástupcoch čeľade lomikameňovitých.antiastmatikum a spolu s chloridom lobelínia je zložkou prášku Felsol — tiež antiastmatikum. čo je však sporné. maďarsky: Bibircses vajfu (kotor). bez koreňov a pacibuliek). Kvety sú biele. zrnitý. vňať pri žalúdočných kŕčoch a pri kameňových ťažkostiach (Madaus 1938). Európske ľudové liečiteľstvo má pre lomikameň veľa zaujímavých indikácií. Plody sú tobolky. no v stredoveku ho už rátali k veľmi obľúbeným liečivým rastlinám. Z 200 druhov lomikameňovitých rastlín sa u nás vyskytuje asi 40. bulbifera L. Zo starších receptov je známy čaj z vňate používaný pri kameňoch v močových cestách: 3 lyžičky usušenej vňate na 2 poháre vody ako zápar — nechať postáť 10 minút. stor. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku tabliet Antasthman . medziach a neobrábaných pozemkoch. oficinálne koreň.) a Paracelsus. Získava sa odrezávaním nad zemou (t. Podobné použitie má rastlina aj v homeopatii. v Dánsku sa používa pri slezinových a pečeňových ťažkostiach. vňať a kvet. vo zväzočkoch na povraze a na tienistých miestach.V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravuje esencia (dil. smerom nahor sa zmenšujú. ktorý má cibuľkaté pupene pri koreni a spodné listy sú obličkovitého tvaru alebo okrúhle a vrúbkované a má žľaznato chlpatú a bohato olistenú stonku (12 i viacej listov. Listy v riedkej prízemnej ružici. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. riedke. pasienkoch. rusky: - Trváca bylina vysoká až 50 cm. 1755) písal. 5 2 12 12 Droga sa používa ako močopudný prostriedok. cibuľkatý (S. V stredných stupňoch je vzácny. zrnitému je najbližší 1. 1. LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Na vňaťovú drogu — Herba saxifragae sa vzťahuje ČSN 86 6815. zrnitý iba 5—7). Obdobie zberu je asi máj až jún. žltačke. častejšie priama. Wittsteina (1882) boli v 19. Neskôr sa zachovalo iba používanie vňate. okraj vrúbkovaný až laločnatý. pri nedoslýchavosti. z ich pazúch vyrastajú výhonky s rozmnožovacími cibulkami. 2 1 12 8 II. používaná podobne ako alopatické prípravky.5—5 : 1. že okrem „lámania kameňov" má aj močopudné účinky a uplatňuje sa aj proti zahlieneniu pľúc. Druhový názov značí zrnitý — granu- latum. piť po dúškoch počas dňa. Pomer zosušenia je asi 4. Pri žlčníkových kameňoch sa zvyčajne ordinovala čajovina podľa Turka. myším chvostom a pestrecom (silybom) mariánskym.

3 1. Rastie na rumoviskách. Ruderálny druh nížin až podhorského stupňa. husto pavučinaté. Predmetom zberu a nákupu sú dnes iba korene lopúchov . L. Súvisí s učením o sig168 natúre. Latinské meno drogy vzniklo z talianskeho barda = konská deka. ktorí si zahaľovali tvár veľkými listami. Podzemné časti sa nesmú zamieňať s koreňmi ľuľkovca. Ľudovo: lapún Nemecky: Grosse Klette. plstnatý: vajcovité úbory sú fialové. rúbaniskách. dorastá do výšky asi 1 m. Rastie na rumoviskách. O používaní rastliny na podporu vzrastu vlasov písal už V. no až v druhom roku. rusky: LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH PLSTNATÝ Arctium tomentosum Mill. menší: zákrov má zamladi trochu pavučinatý. Nezriedka si ľudia mýlia lopúchy s deväťsilom . na násypoch a v kroviskách od nížin po podhorský stupeň. pri cestách. lopúchy rezervnú látku — fruktózan inulín. ktoré sú priečne brázdená a drevo zväčša nemajú lúčovité (jednoduchá chemická skúška: prierez sa roztokom jódu sfarbí na modro.5 12 12 3 . Dorastá do výšky asi 80-110 cm. Vykopávajú sa z nekvitnúcich rastlín v jeseni (september—október) alebo na jar (apríl -máj). rusky: Lopuchy sú dvojročné byliny s veľkými stopkatými listami s okrúhlou čepeľou a guľatými úbormi s háčikovitými zákrovnými listeňmi.Petasites Mill. rusky: LOPUCH VĚTŠÍ LOPÚCH VÄČŠÍ LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH MENŠÍ Arctium minus (Hill) Bernh. ktorý reakciu nedáva).. najlepšie umelým teplom pri teplote 30—35 °C. listene zákrovu sú zakončené háčikmi. lebo korene obsahujú škrob. Cordus (1515 — 1544). vnútorný rad zákrovných listeňov nemá háčikovitý hrot. z pomenovania starých keltských spevákov — bardov. ktorý má oveľa väčšie listy a rastie na zamokrených miestach. neskôr lysý.5 1 12 9 1.LOPÚCH VÄČŠÍ Arctium lappa L. Materiál sa suší na dobre vetranom mieste v tieni. — 0. anglicky: Great Burdock. francúzsky: Bardane commune. španielsky: Bardana. maďarsky: Molyhos bojtorán. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Nemecky: Filz-Klette. Lopúchy už v staroveku patrili medzi rastliny opradené poverami. maďarsky: Kis bojtorán.5 II. väčší: nemá pavučinaté zákrovy a všetky listene zákrovu majú odstávajúce háčiky. L. aby ich pri vystúpení nebolo poznať. Nemecky: Kleine Klette. duté alebo drevnaté sa vyradia. obľubuje čerstvé navážky. pre veľkosť listov. hrubšie sa po dĺžke rozrežú. taliansky: Bardana. dosahuje výšku 1—2 m. Rýchlo a dôkladne sa omyjú. príp.5 2. L. Koreňovú drogu tvoria všetky uvedené druhy lopúchov.Radix bardanae (Radix lappae). maďarsky: Kozónséges bojtorán. Podľa ČSN 86 702 1 má droga tieto základné znaky: Znak Staršie zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. pre plstnaté ochlpenie listov. pasienkoch a v kroviskách od nížin po horský stupeň.

preto ju treba čím skôr priniesť do nákupne. LUSKÁČ LEKÁRSKY TOLITA LÉKAŘSKÁ + Vincetoxicum hirundinaria Medic. Pôsobivé bolo predovšetkým meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa a veľ169 . a to pri furunkulóze a bolestiach obličiek (dávkovanie: 1 lyžička na pohár vody. za studena macerovať 8—10 h). ktorý má mnohé žlté bočné korienky. Poľská polooficiálna medicína propaguje šťavu z koreňa . hypoglykemikum. lekársky je u nás jediným zástupcom rodu. triesloviny. Možno užiť denne aj 6—12 g práškovanej drogy. Liečivosť bylín sa odjakživa vykladala z rozličných hľadísk. semená. Je častý na vápencových skal- natých substrátoch od nížin až do horského stupňa. jej pôvodné stanovištia sa vyznačujú hlbokými vlhkými pôdami. celistvookrajové. slano. V našich podmienkach je to teplomilný druh viazaný na suché lokality. Za zvyčajnú dávku sa pokladajú vnútorne 2—3 lyžice drogy na šálku záparu. horčinu a trochu oleja. rusky: LUSKÁČ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 20-100 (120) cm. priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov všetkých troch druhov esenciu (dil. Koreň tvorí zložku čs. listy kopijovité.. dolné až sediace. — syn.5 % odvar z koreňov. V terapii sa uplatňuje ako diuretikum. L.Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Aplikuje sa zvonka pri nadmernom vytváraní suchého hustého mazu na koži hlavy (seborrhoea sicca). 17.5 1 odvaru.Succus bardanae. Luskáčový koreň (Radix vincetoxici). pri chorobách pečene. taliansky: Vincetossico. v plodoch 1. Čajoviny č. a to ako diuretikum. so šupinatým podzemkom. D 3 . Rastliny majú aj výrazné antibakteriálne účinky. žlčníka. Drogu ľahko napádajú škodcovia. horné na krátkych stopkách. Plody sú blanité mechúriky. 235. Jeho stanovišťami sú lesostepi. kvety žltkastobiele až zelenkasté. Eurázijský druh. Droga má slabý pach. horko a príkro.: Asclepias vincetoxicum L. s červenofialovými kvetmi. Zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička na pohár odvaru (pije sa 2—3 x denne). ekzémoch a mykózach. 63. chlpatá. Niekedy sa čerstvý koreň upravuje ako bežná zelenina. suché trávnaté alebo skalnaté svahy. Ľudove sa uplatňuje aj list a plod. odlišuje sa chemickými skúškami. Najbežnejšie sa droga používa na prípravu tzv. V semenách sa uvádza aj glykozid arkciín. byľ priama. Na masáže pokožky s cieľom podporiť rast vlasov sa 3—5 x týždenne používa 2 . španielsky: Centosigo. Čaj sa pije 2—3 x denne. oblá. francúzsky: Dompte-venin officinale. Ide o výťažok z koreňovej drogy získaný pomocou kvalitného oleja. v mimopazušných zdanlivých okolíkoch. aplikovanú vnútorne pri kožných chorobách a zvonka aj proti nadmernému poteniu pod pazuchami. zvončekovité. lopúchového oleja — Oleum bardanae. Koreňová droga slúži ďalej na izoláciu inulínu používaného predovšetkým ako dietetikum a liečebné diagnostikum. chutí odporne. anglicky: Asclepiad. silicu (asi 0. zvonka 1 polievková lyžica na 0. sa často primiešava do oficinálnej drogy Radix valerianae — valeriánový koreň (pozri heslo) a medzi prvosienkový (Radix primulae).D 1). sacharidy. Glejovkovité — Asclepiadaceae Nemecky: Weisse Schwalbenwurz. maďarsky: Kbzónséges méreggylok. ktoré sa kedysi používali na chytanie vtákov. 72. pripúšťa sa aj krátky var. Niektoré druhy obsahujú pravdepodobne narkotický pôsobiace látky. diaforetikum a cholagogum. dlhý asi 5 cm a hrubý 1 cm s nepravidelne sprehýbaným podzemkom. depuratíyum a cholagogum. Z obsahových látok (nie celkom prebádaných) treba uviesť predovšetkým polysacharid fruktózan.2 % ) . ďalej sliz. V záhradkách sa občas vysádza príbuzná glejovka americká — Asclepias syriaca L. Ľudové použitie koreňovej drogy je veľmi široké: hlavne dermatikum. väčšieho lignanový glykozid horčinového charakteru. resp. výborne znáša aj dlhšie obdobie sucha. jednoduchá. rezervnú látku inulín (40-50 % ) .

Dávka drogy na zápar (1 %) — nesmie prekročiť 0. To azda viedlo aj slovenských autorov k tomu. Sláva rastliny zapadla.5 % ) . napr. dvojročná až trvalá holá bylina vysoká 10-30 cm. utišovať. listy má lyžicovitého tvaru. vo Francúzsku už od 14. taliansky: Coclearia. z ktorých sa pripravuje esencia (dil. hormónov. U nás sa kedysi hojne pestoval. Lyžičník bol odpradávna známy ako vynikajúci antiskorbutický prostriedok. Synonymové vedecké pomenovanie rodu Cynanchum L. vzhľadom na tvar prízemných listov. srdcovité. škrtím. možnosti nežiadúcej prímesi v nejedovatých drogách.. Vedecké pomenovanie lyžičníka je odvodené z latinského cochlear = lyžica. lebo je vlastne analógiou lyžičníka. sleziny) a metabolikum — predovšetkým pri cukrovke. je nebezpečná. lekárskeho sa bežne uvádzajú steroidné glykozidy komplikovanej štruktúry (vincetoxín či asklepiadín = cynanchín — asi 1. rastie roztrúsené i voľne pri potokoch i prameňoch a miestami sa pestuje ako šalátová zelenina (napr. ktoré sú sústavne predmetom pozornosti výskumníkov. Homeopatia používa esenciu predovšetkým ako potopudný a močopudný prostriedok. Rastie pri prameňoch i na mokrých sutinách vo vysokých polohách. asclepias. Prechodne splanieva. potom z aucho = dávim. diuretický a emetický účinok. spôsoboval totiž dávenie. že rastlina usmrcuje psov a niektoré šelmy. Liečebne sa používala bežne čerstvá vňať . v chorvátštine). rastlina sa ľudovo nazýva aj lastovičník (pozri nemecké Schwalbenwurz. neskoršie palivo horko. ozdobou studených mís a pod. anglicky: Scurvy-grass. Brown. cedí sa po 30 minútach a pijú sa 1—3 šálky denne. Azda sa v budúcnosti luskáč zaradí medzi rastliny s kardiotonickým pôsobením. nepríjemne páchnu (preto aj častá zámena s koreňmi valeriány). z ktorých vyteká biele mlieko. dolné stopkaté. ktoré má obdobu aj v niektorých slovanských jazykoch. tatrae Borbás. liečivá. tatranský — C. p. diuretikum a metabolikum. p. sliz a živica. rusky: LŽIČNÍK LÉKAŘSKÝ Dvojročná až trváca bylina vysoká 20—30 cm. Veľmi dobre ho poznali námorníci — nasolený v sudoch sa vozil na dlhých cestách. Droga: Radix (Rhizoma) vincetoxici (Radix hirundinanae seu Radix asclepiadis). na oboch koncoch zúžené šešuľky. na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier a v CHKO Slovenský raj na podobnom substráte ako glaciálny relikt. Je to vysokohorská rastlina. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echtes Loffelkraut. základ steroidov. že luskáč je v liečiteľstve zastaraný (má iba slabé použitie vo veterinárstve a jeho stonky sú vhodné na technické použitie vďaka odolnému lyku). Rastlinu uvádzame pre obsah esterových glykozidov pregnanového typu. U nás sa pestuje v záhradkách. niektorých vitamínov a iných látok. horné sediace až objímavé. Droga má experimentálne overený potopudný. Chutia sprvu nepríjemne sladko. endemický druh Tatier. Je nenáročný a znesie aj najkrutejšiu zimu. Zvonka sa používa na staré udreniny. mäsových polievok. z čerstvých listov sa pripravuje ostrý šalát a listy sú pikantným korením do omáčok. Druhový názov officinalis = lekárenská. hoci znovu prichodí do popredia vedeckého výskumu — dnes však pre novozistené obsahové látky. D 3). Rastie na severských európskych pobrežiach. Ľudovo sa traduje okrem toho ako prostriedok pri ochoreniach obličiek. Z obsahových látok 1. je vytvorené z gréckeho kyón. Aesculap dal vraj 1. keď rastlinu volali lastovičou bylinou (hirundinaria — hirundo = latinsky lastovička) vzhľadom na plodové mechúriky.mi imponoval božský objaviteľ alebo vôbec mýtická postava. 1882 konštatovať. osobitne ju neuvádzame. Má ostrú chuť a štipľavý pach. aby pomenovali rastlinu luskáč. j. Potočnica je vitaminiferum (A a C). pečene. Biele až fialové kvety tvoria husté strapce a dozrievajú v okrúhle dlhostopkaté.). ako metabolizujúci a preháňavý prostriedok a pri menštruačných ťažkostiach. lekársky ľudstvu ako najlepší protijed a z toho možno odvodzovať aj jeho neskorší názov vincetoxicum — premáhajúci jedy. napr. Pred aplikáciou drogy bez dozoru lekára varujeme. Ľudove sa užíva najmä ako cholagogum (pri chorobách žlčníka. francúzsky: Cochléaria officinal. pílkovité. LYŽIČNÍK LEKÁRSKY LYŽIČNÍK LEKÁRSKY Cochlearia officinalis L. ďalej silica. t. listy jednoduché. Inak droga pôsobí dávivo. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Stonky má hranaté.0—1. španielsky: Coclearia. droga má priveľmi špecifické pôsobenie. slaných lúkách a močaristých miestach.2 g. celistvookrajové. kynos = pes. Toto meno má pôvod v staroveku. Príbuzný druh lyžičníka je potočnica lekárska — Nasturtium officinale R. Predmetom zberu na homeopatické účely sú čerstvé listy. Známe sú aj otravy s podobným priebehom ako otravy prilbicou.Herba cochlea- . čo má vystihovať liečebné použitie. stor. maďarsky: Orvosi kalánfú. rozkonárené nízko pri zemi. Tak sa meno boha liečiteľstva Aesculapa (Asklepios) dostalo rastline označovanej ako asklepios. Vzhľadom na liečivé účinky zaslúžil by si viacej pozornosti pestovateľov. Valopatii sa skôr používajú podzemky s koreňmi. ktoré sa po dozretí rozčesnú ako chvost lastovičky. saponíny 170 (kyselina asklepiadová). Už farmakognostik prof. Podzemné časti sa vykopávajú najlepšie v októbri a sušia umelým teplom. Voľne rastie chránený druh 1. České meno tolita je odvodené od staroslovenského toliti = mierniť. tiež pre príp. Wittstein musel r. pretože v staroveku sa domnievali.

Aj starí Slovania tkali plátno a liečebné použitie ľanových semien je mladšieho dáta. macrospermum) zberané v čase. var. na slnku alebo umelým teplom. maďarsky: Házi len. minerálne látky a veľa kyseliny askorbovej (vitamín C). Lisuje sa z nich šťava alebo sa listy upravujú ako šalát (s octom alebo s olejom). mláti a čistí. Pri jarnom zbere treba dávať pozor. usitatissimum L. Uplatňuje sa aj ako stomachikum. uvoľňuje sa poranením pletiva enzýmovou činnosťou. uložený iba v epiderme buniek osemenia. 1938) odporúča z každého druhu 3 x denne po lyžici. na obklady a zle sa hojace rany. Portugalský liekopis (z r. Plody sú guľaté tobolky s desiatimi semenami. kývavosťou zubov. Semená sa nechajú na tienistých miestach dosušiť. taliansky: Lino. za listy fialky voňavej (ich prísady však v šaláte nie sú na škodu). zúbkované. španielsky: Liňo. kyselinu galakturonovú a manurónovú. rusky: . resp. arabinózu.linamarín a lotaustralín. Možno ich sušiť aj umelým teplom . obsah oleja najmenej 35 %. Na jednoduchej. Z obsahových látok semien je lie- ĽAN ÚŽITKOVÝ čebne najdôležitejší sliz (3-6 %). príp. Kvalita semena — Semen lini sa posudzuje podľa ČsL 4 takto: Znak Cudzie organické prímesi/anorganické Najviac v % 2/0. francúzsky: Lin. lekársky obsahuje aj enzýmy. príp. asi v máji až júni. steríny a kyanogénne glykozidy (1. Pri hydrolýze poskytuje najmä galaktózu. ktoré sú viac vykrajované. diuretikum. L. xylózu. príp. Ľanovité — Linaceae Nemecky: Saat-Lein. Vytrhaný či pokosený ľan sa po oschnutí zväzočkuje. Čeľaď ľanovitých rastlín zahrňuje asi 25 rodov s 500 druhmi. Jednoročná. 1938). Číslo napúčania podľa ČsL 4 by malo byt' najmenej 4. LEN SETÝ ĽAN ÚŽITKOVÝ Linum usitatissimum L. s citrónovou šťavou. Kvety sú dlhostopkaté. enzýmy. j. vňate. Zber vňate. Možno ju kombinovať so šťavou z potočnice lekárskej.5 % . Droga sa uvádza ako oficinálna vo väčšine svetových liekopisov (opäť aj v ČsL 4). môžeme ju používať čerstvú do šalátov od apríla až do zimy a chutí výborne aj posekaná na chlebe s maslom. zo ZSSR. derivans. Semená sa získavajú neskôr — v septembri až októbri. Vzhľadom na mnohostrannú upotrebiteľnosť a osožnosť dal Linné ľanu pomenovanie najužitočnejší = usitatissimum. pri angíne i reumatizme. Farmaceutickú drogu — Semen lini tvoria zrelé semená šľachteného ľanu. Droga nemá pach. Homeopatia využíva lyžičník hlavne pri kožných (najmä chronických) a pečeňových ochoreniach. Prchavý izotiokyanát je podobný zlúčenine nachádzajúcej sa v kapucínke. keď semená v tobolkách zhnedli a šuchocú a listy z rastliny skoro celkom opadali. butylhorčičnú zlúčeninu. bez pachu a chutia príkro. Na svetový trh sa ľanové semeno dostáva predovšetkým z Maroka a Argentíny. Ak pestujeme rastlinu v záhradke. z ktorých približne polovica patrí k rodu Linum L. V Európe sa pestuje asi 6000 rokov. chrenovitú chuť a pôsobí aj ako metabolikum — vhodná zložka jarných bylinných kúr.riae. resp. Stará kultúrna rastlina z Blízkeho východu. t. dnes opäť propagovaných a právom. Pije sa zvyčajne šťava (50—200 ml v aromatickom nápoji 3 x denne).). Často splanieva od nížin po horský stupeň. proteíny(25 %). sušená sa pokladá za menejcennú. Z účinných obsahových látok možno uviesť prchavý izotiokyanát. Okrem vňate bob oficinálne aj semená — Semen cochleariae. musí sa sušiť rýchlo. hore rozkonárenej stonke má striedavé čiarkovité celistvookrajové listy. niekedy dvojročná bylina vysoká aj 1 m. V prospech liečebného používania svedčí predovšetkým obsah kyseliny askorbovej (vitamín C). glukózu. niekedy aj v auguste. Aby droga nezhnedla. osoží pri chorobách spojených so zápalmi ďasien. — ľan. usporiadané v riedkej závinkovej metline. aby sa lístky nezamenili s listami blyskáča jarného (Ficaria verna Huds. pestovaná len v poľných kultúrach. Bežnejší je však jarný zber mladých lístkov.teplotou do 40 °C. triesloviny.25 5 1 10 Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Ináč zafarbená/ poškodená droga 5/5 171 . podobne ako v iných kapustovitých rastlinách (pozri kapustu čiernu a horčicu bielu). Flachs. zväčša tzv. jasnomodré alebo biele. anglicky: Cultivated Flax. bolesťami v krku a ústach. ešte raz preliať vodou a večer znovu kloktať (Madaus. list má ostrú. olejnatého (L. pôvodne glykozidicky viazanú ako glukozinolát — glukokochlearín. semená obsahujú aj vysychavý olej (30-40 %). ráno po scedení použiť na kloktanie. listov sa robí počas kvitnutia rastliny. V kloktadle používanom pri paradentóze sa odporúča kombinovať rovnaký diel vňaťovej lyžičníkovej drogy s listom či vňaťou šalvie: večer naložiť 1 lyžičku čajoviny do šálky vody. pri žuvaní slizovatie a pri ochutnaní pripomína olej.

trezalka. Ich zvyšok po lisovaní oleja a odtučnení sa odborne označuje ako Semen lini pulveratum desoleatum (ČsL 2) alebo jednoduchšie Placenta seminis lini. na izoláciu nenasýtených mastných kyselín a i. ktorý ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ rastie dosť hojne v horských oblastiach a typickými stanovišťami sú mokré lúky a jelšiny (má štvorhrannú. Olej zo semien sa kedysi miešal s rovnakým dielom vápenatého mlieka a slúžil v domácnostiach na drobné spáleniny (dnes už zastaraný prostriedok). svätojánska bylina. Na vonkajšie použitie sa rozmiešajú najlepšie odtučnené rozdrvené semená s vodou na kašu a aplikujú ako teplé obklady. linolová (25 % ) . uplatňujú sa aj pri kataroch močových ciest a zvonka ako antiflogistikum a emoliens. vajcovité. (C. Mucilago (Decoctum) seminis lini . prečisťujúci — L. Johanniskraut. 20 6 2 2 13 12 2 10 ČsL 4 10 3 1 1 13 10 1 20 . semeno tvorí zložku čs. španielsky: Hipericón. francúzsky: Millepertius officinal. Esencia používaná v homeopatii sa pripravuje z čerstvých kvitnúcich byli a tinktúra zo semien. Jeho technické uplatnenie je veľmi široké (mydlá. 213. vo vode alebo s kompótom. Nemecky: Tupfel-Harnheu. sediace. dieravec. láskavec. Semená sú spoľahlivé mierne laxans. prestrielavec.slizový výťažok sa pripravuje za studena: 1 diel semien a 10 dielov studenej vody. maďarsky: Kozonségesorbáncfu. koreň matky božej. TŘEZALKA TEČKOVANÁ ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ Hypericum perforatum L. 172 Spomedzi ostatných druhov ľanu sa kedysi ešte farmaceutický používal ľ. lebo ľanové semeno je stále veľmi hľadaným produktom na svetových trhoch. Je častým druhom nížin až horských polôh a vyskytuje sa v rozličných typoch trávnatých i lesných porastov. príp.laxans. Z príbuzných a podobných druhov treba vylúčiť najmä tie. čiernobodkované. maculatum Crantz. kivník. Čajoviny č. Bolo by účelné zlepšiť technológiu výroby a zberu ľanu.slúžil ako laxans. rusky: Trváca bylina vysoká 30—100 cm. Na zmäkčenie stolice sa odporúča piť večer a ráno 1—6 lyžičiek celých alebo nahrubo drvených semien v mlieku. potom palmitová a stearová. v ovocnej šťave. šampónu so sírou. prípravku Mucilogan granulky .. potom mucilaginózum. antitusikum.).pomaly hydrolyzujúce najmä v drvených semenách). olejová (15 % ) . kvieťa panny Márie. Plody sú tobolky. ako je linolénová (až 65 % ) . Druh dobre znáša sucho. dnes uvádzaný pod rodovým pomenovaním Catharolinum Reichenb. křížek. estery kyseliny linolénovej a linolovej sa označujú ako vitamín F a tvoria zložku liečebnej kozmetiky (náš priemyselný prípravok Perilacin má formu regeneračného krému. Domáca produkcia ľanového semena kryje iba 25 % spotreby nášho priemyslu. Semená zvyčajne tvoria zložku zmäkčujúcich čajovín — Species emollientes a zmäkčujúcich čajovín na obklady — Species emollientes ad cataplasmata. fermeže.123.109. kvety v bohatých vidlicovitých metlinách.80. listy protistojné. Podstatným odli- Na drogu — Herba hyperici sa vzťahuje ON 86 6713 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Zdrevnatené osi hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Látky extrahovateľné 60 % liehom — minimálne I.217. bez miešania sa nechá 30 min stáť a precedí. 10 3 1 1 13 10 1 15 II. Uprednostňuje však vlhké podklady.105.112. zvyčajne sa sladí medom a užíva sa každé 2 h pol šálky. červený zvonček. Ľubovníkovité — Hypericaceae Ľudovo: bylina sv. ľubeník. je bohatý na acylglyceroly nenasýtených kyselín. ktoré nemajú žľaznaté bodky — neobsahujú účinné látky. taliansky: Iperico. čarovník. anglicky: Common Saint John's Wort. škvrnitého . Zriedkavejšie slúžia ako adjuvačný prostriedok pri cukrovke. Jána. catharticum (L. Olej zo severských oblastí je v porovnaní s olejom južných krajov bohatší na nenasýtené mastné kyseliny. catharticum L. 11.ľanček lúčny) . s priesvitnými bodkami. Ľanový olej — Oleum lini (oficinálny vo všetkých svetových liekopisoch) sa získava zo zrelých semien extrakciou alebo lisovaním. Oleum lini tvorí zložku oficinálneho draselného mydla — Sapo kalinus. Farina lini (ľanová múka).H. na rašeliniskách a pri močiaroch. vitamínového krému a výživného krému). žlté.) Small . ČsL 4 povoľuje prímes ľ. preto je častý aj v pobrežných húšťavách. byľ dvojkrídla. Voľných kyselín je asi 1 % a ich obsah stúpa počas skladovania. rúbaniskách a medziach. Na vnútorné užívanie sa dáva 5-10 g drogy na šálku záparu. ale nekrídlatú stonku). rozkonárená. preto rastie i na suchých lúkach.

Hodnotí sa podľa ON 86 6748. Predmetom zberu sú predovšetkým listy.. španielsky: Belladonna. 91. Drogu treba čím skôr dodať do nákupne . ČsL 4 uvádza ako perorálnu dávku 1. Hrubšie sa pozdĺžne režú a dlhé sa skracujú. 181. 242. D 1 Prípravky z ľubovníka tvoria i súčasť kloktadiel. Pomer zosušenia je asi 5 — 6 : 1.hypericum. zápaloch močových ciest a pri ženských ťažkostiach. dnes tvorí zložku najmä mastí. Vzhľadom na vysokú spotrebu drog sa všeobecne podporuje jeho pestovanie. Stomaran — čajovina (stomachikum. ktorá vraj prestrihovala niť života (prenesené na vysokú jedovatosť rastliny). Materiál sa po omytí suší na vzdušných miestach alebo umelým teplom. Rodové pomenovanie ľuľkovca vychádza z gréckeho atropos — neodvratiteľný. antiflogistikum. izolovaný z čerstvých kvetov. cholagogum. oficinálna aj v ČsL 4. 229. Na objednávku sa niekedy zberá vňať . ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ + Atropa bella-donna L. dimérne produkty antracénových derivátov — ČsL 4 žiada minimálne 0. cholagogum). W. francúzsky: Belladone. pije sa 2 x denne. Vňať sa zväzuje do snopčekov a suší v tienistom a dobre vetranom mieste. 1. Oficiálna alopatia okrem vňaťovej drogy uplatňuje aj výťažky vo forme štandardizovaných prípravkov. Etymológia pomenovania je nejasná. fotodynamicky účinné. Indikácie: adstringens. ale v kvetoch je v lete nadbytok peľu. Možno ju použiť analogicky ako list. že kožná pigmentácia vyvolaná osvetlením (fotosenzibilizujúce pôsobenie) má pôvod v hypericínoch — farbivách ľubovníka. Neporušené listy bez stopiek sa trhajú v čase kvitnutia rastliny (jún —august). silicu (0. Slúži aj ako metabolikum a olej pri reumatizme. pre toxicitu oddelene od ostatných drog. V homeopatii sa používa esencia z čerstvej kvitnúcej vňate a jej indikácie sú podobné ako alopatické (dil.7 %). pridávajú sa do kúpeľov na hemoroidy a používajú sa aj v kozmetike. Odrezávaním či kosením sa zberajú olistené kvitnúce vrcholky rastlín v dobe. 207. Rastie v listnatých lesoch. listy veľké. nočnom strachu a pod. 240. digestívum). neurovegetatívne poruchy). Drogu skladujeme v dobre uzatvorených obaloch. Dávkovanie: 1 kávová lyžička na pohár záparu.05 % hypericínu).5 % . 71. 232. 33. mozgovomiechová skleróza a i. čajoviny Eugastrin (stomachikum. oficinálne v mnohých svetových liekopisoch . Korene sa vykopávajú v septembri —októbri z 3—4-ročných jedincov. fluoreskujúce. Droga sa hodnotí podľa ON 86 7010 a ČsL 4. Vedecké pomenovanie rastliny vzniklo podľa starého názvu. rusky: - RULÍK ZLOMOCNÝ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. 169. 83. Droga sa osvedčuje aj v detskej praxi — pri nočnom pomočovaní. flavónové glykozidy (hyperosid — 0.Herba belladonnae. Zvonka: antiflogistikum . Druhové pomenovanie je pre priesvitavo bodkované listy (perforatum = latinsky prevŕtaný). pochádza z toho. teplotou do 30 °C. pseudohypericín a i. vredy predkolenia (ulcus cruris). Známy je vplyv obsahových látok ľubovníka na kožnú pigmentáciu — hypericizmus. aplikuje sa na velké plochy. Zvonka sa prv používal ľubovníkový olej — Oleum hyperici. Ak použijeme umelé teplo. plne rozkvitnuté rastliny nedávajú dobrú drogu). Ľuľkovec sa pri zbere listov (vňate) často zamieňa za podobnú skopóliu kranskú (Scopolia carniolica Jacq. Droga sa ľudovo používa oveľa širšie — pri chorobách pečene. lulák. Listy sa veľmi ťažko odlišujú. Ľulkovité — Solanaceae Ľudovo: čertov blázniček. Doba: júl -august. 63. krásavica. vajcovité. Čajoviny č. Liečivosť rastliny spoznala až stredoveká talianska lekárska škola. nie však zdrevnatené. 155. Zberá sa aj koreň — Radix belladonnae (oficinálny v ČsL 4). poranenia. ale iba z mladých a nekvitnúcich výhonkov. najmä v bučinách pahorkatín a podhorského stupňa. Rastlina obsahuje veľa trieslovín (10 %. ktorý uvádzali už Dioskorides a Plínius: hyperikon . varikóznych vredoch a tromboflebitídach.5 g vňate v zápare alebo v odvare. migréna. Príslušné prípravky ordinuje lekár. suchý výťažok roztoku Passit (sedatívum). 110. že Talianky si z bobúľ pripravovali líčidlo. Rastlina je prudko jedovatá — vyžaduje osobitnú obozretnú manipuláciu. nemnica. čím sa zvýši zber budúcim rokom. bodkovaného je valcovitá. nadraguľa. toto nebezpečenstvo je však pri aplikácii priemyselne vyrábaných prípravkov značne znížené. farebné látky.najmä pri ulcus cruris. žlčníka. výťažky tvoria zložku injekcií Floristen Spofa a Floristen forte Spofa (indikácie: chronické ženské zápaly. u niektorých citlivých osôb sa môže prejaviť ako nežiadúci účinok.šovacím znakom ľ. Olejové výťažky z rastliny sú v detských olejoch a emulzných mastiach na ochranu pokožky pred slnečným žiarením.hlavný je 173 . vlašské bella donna — krásna pani. ale plné. 129. Droga tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum. preto má rastlina význam vo včelárstve. možno ich získať aj zdrhovaním. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. 1934 sa im podarilo dokázať. kŕčové žily. ľulok. — u nás iba na východnom Slovensku). Sušia sa rýchlo v tenkých vrstvách rozprestreté na vzdušných a tienistých miestach. mnohé sa ujmú. tak volali najstaršiu sudičku. Obdobie zberu je dosť neskoro. prípadne si vstrekovali trochu šťavy do očí.). Odrezané krčky koreňov s fialovými pupeňmi sa po vykopaní zasa zahrabú do zeme. zápaly lymfatických ciest a pod. bez koreňových hlavíc a tenkých korienkov. manipulácia je ako s listom. Hausmann a F. melanchólia. celistvookrajové. treba ju skladovať preto v dobre uzatvorených obaloch a chránenú pred svetlom. stomachikum. Obsahové látky rastliny tvoria jedovaté alkaloidy. ktorá v juhoslovanskom tovare tvorí až 50 % prímesí. Ľubovník nemá síce sladkú šťavu. kvety aj 12 %).2 %).2-0.108. vo voľnej prírode si treba včas označiť miesto výskytu rastliny. Stonka rozkonárená.ľahko ju napádajú škodcovia a vlhne. 214. toten Nemecky: Schwarze Tollkirsche. taktiež rozkonárený. koreň hrubý. neprekročme teplotu 35 °C. hypotenzívum). pomer zosušenia asi 6 : 1 . maďarsky: Maszlagos nadragulya. nervínum (depresie. koreň až 1. keď rozkvitla asi polovica kvetov (asi 25—30 cm dlhé stonky. 225. anglicky: Belladonna. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. Sarabnicky pátrali po jeho pôvode a r. list ich obsahuje asi 1 %. diantróny (až 1 % — hypericíny: hypericín. taliansky: Belladonna. Hnedočervené kvety dozrievajú v lesklé čierne mnohosemenné bobule. metabolikum. z oboch strán stisnutá stonka a žľaznatobrvité kališné lístky. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu je vňať — Herba hyperici. -0). pričom sa vychádza z klinicky a experimentálne overeného adstringentného a protizápalového účinku (zvonka i vnútorne) a silného sedatívneho pôsobenia. 210. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. aby dostali ohnivý výraz. Ako droga sa nazývajú Folium belladonnae.

032 % alkaloidov). miernia nutkanie na dávenie a nadmerné slinenie. anglicky: Bittersweet.2 g. mydriatikum a antiparkinsonikum (tzv.4 %.5 15 3 13 0. rusky: - ĽUĽOK SLADKOHORKÝ Trváca.Solanaceae Ľudovo: bokožnice. sladká vŕbka Nemecky: Bittersusser Nachtschatten. Koreň sa uplatňuje ako spazmolytikum. polokríkovitá. bulharská kúra). priemyselne vyrábaných prípravkov (Asthmin prášok. jeho najvyššia jednotlivá dávka je 0. Bellaspon — dražé. červené psinky.3 II. 8 4 1 0. V rastline sú prítomné aj triesloviny (do 10 %). Byle má poliehavé. Jeho maximálne dávky sú rovnaké ako listu a rovnako podlieha predpisom lekára.15 ČsL 4 8 4 1 0. podobne ako priemyselne vyrábané prípravky.siccum) a perkoláciou získaná tinktúra (Tinctura belladonnae — nastavená na množstvo 0. francúzsky: Morelle douceamere. majú široké použitie v terapii.6 g a používa sa iba v zmesiach s ďalšími drogami — liečivami. myšie drevo. List je predovšetkým spazmolytikom a antiastmatikom. denná 0. Alkaloidy drog pôsobia povzbudivo na centrálny nervový systém. môže ich ordinovať iba lekár. ktorá sa nachádza iba v listoch. Ľuľkovcové listy a koreň pre špecifickú účinnosť a toxicitu môže ordinovať iba lekár.028-0. Diagnosticky významná je flavonoid- ná zlúčenina β-metyleskuletin. analgetikum. využívajú sa predovšetkým ako parasympatolytiká (uvoľňujú kŕče hladkého svalstva a koliky). maďarsky: Kesernyés csucsor. sedatívum atď. podobne ako izolovaný alkaloid atropín (tvorí zložku asi 30 čs.). potom opticky neaktívny jeho racemát atropín a z ďalších najmä skopolamín. Radobellinum substancia reprezentuje alkaloidový obsah koreňa a tvorí zložku celého radu čs.3 % alkaloidov a pre koreň 0. sladká-horká. D 5—D 3) s podobným používaním. 16 8 2 1 17 4 13 0. kumaríny a organické kyseliny. zvyčajne 174 . bronchodilatans. POTMĚCHUŤ POPÍNAVÁ + Solanum dulcamara L. často dlhé aj 250 cm. antiparkinsonikum). Ľuľkovité . podobne ako tablety Radobelin s ich obsahom (parasympatolytikum. na báze drevnatejúca bylina. španielsky: Dulcamara. taliansky: Dulcamara.5 15 3 13 0. V homeopatii sa z čerstvého koreňa a nadzemnej časti rastliny pripravuje esencia (Dil. vystúpavé až ovíjavé.ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ tropanový alkaloid 1-hyoscyamín. priemyselne vyrábaných prípravkov). List je zložkou tabliet Antasthman (bronchodilatans) a tinktúra kvapiek Contraspan — spazmolytikum. pôsobia proti zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy. ČsL Základné požiadavky ON 86 6412 a ČsL na listovú drogu — Folium belladonnae: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustné v HC1 Vlhkosť Obsah alkaloidov — najmenej I. psie víno. čo môže ordinovať iba lekár. Oficinálne prípravky tvorí extrakt (suchý . titrovaný prášok už ČsL 4 neuvádza. ako majú alopatické prípravky. Listy sú rôznotvaré.3 4 žiada pre list minimálne 0. rozširujú zreničky.

Ako vidno. prípadne za zemolez ovíjavý (Lonicera periclymenum L.) používal ľuľok ako diaforetický prostriedok pri zápale pľúc a pohrudnice. užíval sa aj pri žltačke a horúčkach. popínavý ker vysoký až 5 m. 1. často nepresne označované ako stopky. Holandský lekár Boerhave (18. ekzémy. stor. tomatidenolová rasa ich má bez alkaloidov. nápadný tmavočervenými bobuľami a protistojnými listami (u nás sa zriedka pestuje v parkoch). V odbornom prívlastku dulcamara je skryté latinské dulcis = sladký a amarus = horký. soladulcín. čo pripomína počiatočnú sladkosť a neskoršiu horkosť mladých konárikov. nigrum L. Za zvyčajnú terapeutickú dávku sa pokladá 0. Droga — Caulis (Caules) či Stipes (Stipites) dulcamarae sa kedysi terapeuticky veľmi cenila ako metabolikum.ĽUĽOK SLADKOHORKÝ jednoducho kopijovité. na báze uškaté. ako aj spirostanoly (steroidné saponíny. Novšie prieskumy (Frohne a Pfänder 1983) ukazujú. raz Amara dulcis. tigogenín. kým holandský botanik Dodonaeus použil názov Dulcamara. Pre svoje výnimočné obsahové látky sa v poslednom čase celý rod Solanum L. ktoré ich sprevádzajú). Homeopatia spracúva mladé konáriky s listami odtrhávané ešte pred rozkvitnutím rastliny. Rastie v nižších nadmorských výškach na stanovištiach s veľmi vlhkou pôdou. rozličné dermatopatie a pod. že Theofrastovo a Dioskoridovo Smilax znamenalo ľuľok. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Zberajú sa pred vyrastením listov (marec—apríl) alebo po opadaní listov (október). Droga ďalej obsahuje 11 % trieslovín a v popole sa našlo relatívne dosť solí mangánu. Na alopatické účely sa materiál suší rozostretý v tenkých vrstvách prirodzeným alebo umelým teplom (40 °C). Stipes — Stipes dulcamarae. Predmetom zberu sú v niektorých liekopisoch oficinálne konce konárikov — Caulis. čierny (S. Vzájomné zastúpenie jednotlivých zložiek je podmienené biotopom rastliny a závisí od biologickej rasy. špecificky účinné na kožné ochorenia (exantémy. tomatidenol. sladkohorký nemožno zamieňať za príbuzný ľ. Lonicerus mu vo svojom herbári venoval dlhú oslavnú pasáž. Nemožno s určitosťou tvrdiť. Historicky zaznamenané nejednotné údaje o jedovatosti ľuľka možno dnes vysvetliť geneticky a vplyvom pôvodu drogy. Stredovekí otcovia botaniky nazývali rastlinu raz Dulcisamarum. Ľ. stor. ktoré sú založené na steránovom jadre (chemicky sú blízke srdcovým glykozidom obsiahnutým v náprstníkoch). n. tíšiacich bolesti a kŕče). mnohé tradované údaje bude potrebné dôkladne prehodnotiť. lužné lesy a priekopy. Linné pri syfilise a reumatizme.5-2 g prášku viacej ráz denne (Klemperer -Rošt). intenzívne vedecky skúma. Ako aglykóny sa izolovali spirosolany solasodín. hrubšie konáriky sa pred sušením režú po dĺžke. že obsah steroidných alkaloidov v plodoch klesá s ich dozrievaním (toxické sú nezrelé a veľké kvantá). ktorý je jednoročnou bylinou s inak tvarovanými listami a s čiernymi alebo zelenými či žltkastobielymi bobuľami. Droga i celá rastlina obsahuje kolísavé množstvá (okolo 1 %) osobitných glykoalkaloidov spirosolanového typu. pričom ich výroba by bola pomerne ľahká a lacná. Vedcov upútava i výrazný antibiotický účinok steroidných saponínov a glykoalkaloidov ľuľka. ďalej ako antiastmatikum a prostriedok pri choro175 . pri plotoch a v blízkosti hnojísk. S označením Solanum sa stretávame už v 1.). Niektoré látky obsiahnuté v ľuľku možno premeniť na látky hormonálneho charakteru — kortikoidy a mužské pohlavné hormóny. Kvety majú fialovú korunu a dozrievajú vo visiace vajcovité sýtočervené bobule. ďalej na rumoviskách. Poznali ho vtedy ako močopudný a laxatívny prostriedok. u Celsa.). ako sú pobrežné kroviská. S ohľadom na možnú jedovatosť zber sa deťom neodporúča a nebezpečná je aj manipulácia s terapeutickým experimentovaním. Pravdepodobne je odvodené od solari = latinsky tešiť sa (podľa niektorých rastlín čeľade Solanaceae. potom ich hydroxyderiváty. diosgenín a yomogenín. ktoré podmieňujú rasy podobného označenia.). Odrezávajú sa 2—3-ročné zdrevnatené konáriky dlhé asi 6 cm.

saturejky záhradnej alebo pamajoránom obyčajným (pozri ako osobitné heslá). Aromatický majorán. Po usušení tvorí drogu Herba majoranae. Vňaťovú drogu dosť často znehodnocujú plody z materskej rastliny. pri bolestiach nervového pôvodu. Majorán je medonosná rastlina. semená alebo polámané časti býľ a pod. Meno majorana sa odvodzuje z hebrejského mar = horký. Gréci i Rimania. maryamych. pohryznutí škorpiónmi a na úpravu menštruačného cyklu. U nás sú majoránové polia na južnej Morave a južnom Slovensku. K nám sa majorán dostal počas križiackych vojen z Jeruzalema. čo sú staré mená tejto rastliny. ktorý má menšie huňaté listy a zdrevnatené stonky. maďarsky: Kerti majoranna. Rastlina sa u nás oddávna udomácnila vo vidieckych záhradách. taliansky: Maggiorana. zemiakovej). i. príp. kvety drobné. V Becherovom Parnasii illustrati z r. V neskorom stredoveku sa preslávil ako liek proti nádche. celistvookrajové. Celá je páperisto chlpatá a aromatická. Zriedka splanieva a aj to iba prechodne. sústredené v pazuchách okrúhlych celistvookrajových listeňov. Včelám poskytuje dosť nektáru i trochu peľu. V kultúrach sa niekedy nachádza aj trváci Origanum majoranoides L. resp.bach z nachladnutia a s tým spojené ťažkosti (o.Labiatae) Ľudovo: majoránka Nemecky: Majorán. na baraninu. Pri zbere a sušení sa uplatňujú všeobecné zásady pre silicové drogy: odrezáva sa 25—30 cm nadzemnej časti. Pestuje sa ako korenina — majorán. 1662 sa jeho účinnosť porovnávala s materinou dúškou. čo znižuje jej kvalitu. do omáčok. Kvitne hlavne v júli až v auguste. Stredovekí arabskí lekári ho odporúčali najmä pri migréne. kultivovali už starovekí Egypťania. nádche. MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁNKA ZAHRADNÍ Majorána hortensis Moench Hluchavkovité . vzhľadu drogových častí. na uľahčenie prehĺtania a na vytriezvenie po opojení liehovinami. aj reumatizmus).Lamiaceae (Pyskaté . gréckeho amarakos alebo arabského marjamie. rusky: Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 10—40 cm. Majorán sa pestuje po celej Európe. v Oriente i v Amerike. Listy sú obrátenovajcovité. Na lekárenské účely sa žiada droga získaná zdrhovaním listov i kvetov. gulášovej.pozri cudzokrajné drogy). uplatňuje aj niektoré historické indikácie. resp. zimný. Plody sú tvrdky. epilepsii. do plniek. francúzsky: Marjolaine. Homeopatická medicína má oficinálnu esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate. kŕčoch tváre. Z rastliny sa zberajú nadzemné časti bylinných stoniek v období kvitnutia (jún)-júl-august—(september). no predovšetkým pri zakáľačkách.. Rastlina slúžila najmä ako liečivo. Spracúvala sa s hovädzím lojom na masť používanú na prekrvenie i upokojenie nervov (Amaracinum alebo Sampsuchinum). španielsky: Majorana. Osobitne sa používala ako liek proti bolestiam hlavy. no oddávna bola i koreninou. biele. ktorá sa môže zväzkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách v tieni a v prievane (umelým teplom pri teplote do 35-40 °C). uplatňovala sa podobne ako koreň sarsaparily (Radix sarsaparillae . ktorý má vlasť kdesi v severozápadnej Afrike alebo vo východnom Stredomorí či v Prednej Ázii. Droga sa falšuje prímesou vňate tymianu (dúška tymianová). Naše gazdinky s obľubou používajú majorán pri príprave niektorých polievok (napr.. či z latinského amarus. čo sa pomerne ľahko odlíši už podľa pachu. Pri posudzovaní kvality drogy sa uplatňujú znaky normy ČSN 58 0513 176 . m. Dnes sa používa iba príležitostne pri niektorých kožných ochoreniach a bronchiálnych ťažkostiach. anglicky: Marjoram. v Stredomorí rastie v kultúrach ako poloker. ale aj pri zápaloch spojoviek. D 2—D 4) v podobných prípadoch ako alopatia. Homeopatická medicína používa esenciu (dil.

5—0. pri zahlienení pľúc. V osevnom postupe figuruje ako okopanina. nie však medovinu. Čajoviny č. Listy sú sediace. čím sa vytvára surové ópium. ktoré majú slabo vyvinutú sústavu článkovaných mliečnic (u nás tzv.9 % silice. enzýmy a kyselina askorbová (vitamín C). obyčajne biele s čiernou škvrnou na báze. V ľudovom liečiteľstve sa pripravuje aj masť: 4—6 g čerstvo vylisovanej šťavy sa zmieša s asi 30 g masťového základu. preto slúži ako mierny pomocný prostriedok pri meteorizme (nadúvaní). 2. MAK SIATY Papaver somniferum L. uhľovodíky terpinén a sabinén. Druhový názov somniferum je z latinského somnus = spánok a farre = prinášať. Po špeciálnom narezávaní vytekajúca šťava na vzduchu tuhne a hnedne.Papaver. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. olejnaté maky. modrozelené. ktorej je najviacej pri prvom zbere. ópiové maky s bohato vyvinutou sústavou mliečnic a s veľkým množstvom šťavy . majú mliečnice. Veľké kvety majú dva opadavé kališné lístky a štyri veľké korunné lupienky. Rastlina je prestúpená mliečnicami s bielou šťavou. obyčajne nerozkonárená. silica však obsahuje hlavne terpineol. maďarsky: Álomhozó mák. z ktorých vyteká biela mliečna šťava — zdroj ópia. pri reumatizme a používa sa podobne ako pamajorán obyčajný (pozri osobitné heslo). Plody sú tobolky — makovice. toleruje však jej indikačné použitie ako stomachikum. Dnešné vedecké označenie maku . Makovice a maličké semienka v neolitických kolových stavbách poukazujú na kultúry maku v strednej Európe už pred vyše 2000 rokmi. spodné perovito delené. 227. karminatívum. stonka priama. proti črevným parazitom a astme. Starí Gréci ho nazývali mékón. júca z Ázie. Mak je náročná plodina. Majorán má dokázaný slabý účinok na tvorbu žalúdočnej šťavy i karminatívny efekt. Silica pôsobí spočiatku povzbudzujúco.7-3. či slúžil na liečebné účely alebo na získavanie oleja. proti kŕčom všetkého druhu (i menštruačným). diuretikum a diaforetikum. bolo názvom m. siateho už u Rimanov. Praktici delia pestované maky podľa úžitku na dve skupiny: 1. španielsky: Amapola.(potravinárskej): vyžaduje sa minimálne 0. žalúdočných ťažkostiach s nedostačujúcou tvorbou žalúdočnej šťavy a pod. maximálna vlhkosť môže byť 16 % a obsah popola najviacej 5 %. pri migréne. Správy o ňom siahajú však aj do histórie iných orientálnych národov. horčiny. Ópium začalo svoju svetobežnú cestu asi z Číny. rusky: MÁK SETÝ MAK SIATY Jednoročná bylina vysoká až 150 cm. Osobitne bohaté sú nezrelé steny toboliek. zvonka na aromatické kúpele. 76. anglicky: Opium Poppy. Surové ópium sa po prečistení nastavuje na určité množstvo 177 . potom mierne narkotický. Včelám poskytuje hojnosť peľu.latexu. spazmolytikum. ktorá je nositeľom pachu. Kvitne v júni-auguste (podľa výsevu). horné nedelené. taliansky: Papavero. Látka. V droge je ešte asi 10 % trieslovín. Jeho produkcia podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam a dozoru. Makovité — Papaveraceae Nemecky: Schlafmohn. slepáky s tmavomodrými semenami). na mokvavé a hnisavé rany. odkiaľ sa často dočasne šíri po okolí. ktorý sa pije 2 x denne.5 % ) . Všetky orgány maku (s výnimkou semien). Oficiálna medicína drogu zriedka používa. Okrem toho ľudové liečiteľstvo má pre majorán celý rad ďalších indikácií — pôsobí pri ľahších nervových ochoreniach. Mak je olejnatá plodina pochádza- Nevedno však. bolestiach hlavy. Pestuje sa na roliach a v záhradách. Hlavnú terapeutickú zložku tvorí aromatická silica (0. francúzsky: Pavot somnifére. V prípade potreby možno užiť aj 2—5 kvapiek silice na cukor. nie je známa. 165.

ftalidizochinolínové (noskapín. Niekedy sa zberajú makové listy — Folium papaveris. maďarsky: Pipacs mák. Uschne asi za 5 dní. nasleduje noskapín čiže narkotín (1. slepý mak.05 % bezvodého morfínu) už ČsL 4 neuvádza. ktorý tíši bolesti. Ópium je prudko jedovaté. V súčasnosti sa u nás používa mláťačka na mak. vlčieho a poľného — P. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Plod je tobolka .3—6. panáček. protopínové (protopín) a i. preto zber robíme za sucha. tebaín). 20 3 3 8 10 . Izoluje sa z nich olej — Oleum papaveris. Najväčší podiel z nich pripadá na morfín (7—21 % ) . živice. niekedy sa považuje za miešanca m. ale aj dokonale zrelé. argemone L. pukovec. kohútiky. Lupienky zberané za rosy alebo po daždi sa zlepujú. z ktorého sa pripravuje práškované ópium (Ópium pulveratum) s presne určeným obsahom alkaloidov (9. Z príbuzných zameniteľných druhov pri zbere korunných lupienkov možno uviesť m. t. francúzsky: Pavot coquelicot. dubium L. má guľovitú a bohato štetinatú makovicu. v dobrom prievane a bez obracania (umelým teplom najviacej do 35 °C). Droga po usušení musí mať pôvodnú farbu. i lekár ich smie ordinovať iba za určitých podmienok. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch a chránime pred svetlom. kodeín. mazadiel.1—0. ktorý vtedy neodlišovali od vlčieho maku. pri cestách v nížinách až horskom stupni.. hybridný — P.5 — 13 %). tebaín (0..1-4. Posledná slabika je azda z latinského verum = pravý. prchlík. V ČsL 4 je oficinálne surové ópium. Tejto rastline. Zmes alkaloidov ako celok obsahujú injekcie No178 vopon (analgetikum anodynum) . vlčí a listové úkrojky má skoro čiarkovité. medzi morfinanové (morfín. úrazoch. benzylizochinolínové (papaverín). Na vrchole stonky je kvet s veľkými červenými korunnými lupienkami (často s čiernou skvrnou na báze). lebo kedysi sa šťava primiešavala do jedla detí. napr. hybridum L. NSR.účinných obsahových látok (alkaloidov) a ďalej sa spracúva na liečebné účely. dobre našuchorený a rozložený. ktorú skonštruoval J.makovica. roztrúsené rastúci v teplejších oblastiach. Jeho hlavný podiel tvoria acylglyceroly kyseliny linolovej. Predmetom farmaceutického zberu (nie však vždy nákupu) sú korunné lupienky zberané z rastlín v čase kvitnutia (máj—august). viníc a rumovísk okolia Bratislavy. rumoviskách. je nižší ako m. mačinec. Ako mimoriadne cenná surovina sa spracúvajú olamované a vytrasené makovice so stonkou kratšou ako 15 cm (II. skutočný. U nás by sa dalo získať z maku. paničky. Alkaloidy sú sčasti viazané ako mekonáty. Droga: Flos papaveris rhoeas (Flos rhoeados). papaverín (0. Semená obsahujú predovšetkým olej (50-60 % ) . Semená maku sa používajú prevažne v potravinárstve. Olej i semená niekedy slúžia na prípravu emulzií. Európski producenti sú iba ZSSR a Juhoslávia. tulipánky. tumoroch a pod. kokrhel. takže i tobolky po dozretí tvoria drogu — Fructus papaveris maturus. resp. soli kyseliny mekónovej (asi 3—5 % ) . má pritisnuto ochlpené kvetné stonky. Samo ópium alebo jeho prípravky slúžia ako upokojujúci prostriedok. Rakúsku a Holandsku). Buranovský (patentovaná aj vo Švajčiarsku.prepočítaných na morfín). pleskanec. Druhové pomenovanie možno odvodiť od reo = tečiem. Nie sú ani také háklivé na stláčanie. Korunné lupienky iných druhov sa v droge odlišujú veľmi ťažko.. rusky: MAK VLČÍ Jednoročná bylina vysoká 20— 80 cm. neklamný. V semenách sa nachádzajú iba stopy spomínaných alkaloidov. ktorý sa pridáva do mastí. Lekár musí zvážiť jeho aplikáciu a vhodnosť. ktorý má na spodku korunných lupienkov vždy čiernu škvrnu. taliansky: Rosolaccio. slizovité látky. ba i olej — Oleum papaveris. pochybný — P. burina polí.5%). divý mak. vyvoláva spánok a mierni úporné hnačky. veľmi záleží na serióznosti zberača a na správnej botanickej identifikácii materskej rastliny.7 % ) . Ópiový prášok (Pulvis opii — s obsahom 10 % bezvodého morfínu) a ópiovú tinktúru (Tinctura opii . ako ľahko sa zaparia. Z chemického hľadiska patria do rozličných skupín. Slúži aj na izoláciu jednotlivých alkaloidov. aby dobre spali. štetinatý — Papaver strigosum (Boenn. ópia) možno uviesť kaučuk. Najlepšie sa odtŕhajú oboma rukami smerom hore. akosť tvorí maková drvina získaná strojovým výmlatom makovíc s dlhou stonkou). miznem (pre výron bieleho mlieka alebo ľahko opadavú korunu). Droga má slabý pach a chutí mierne horko a slizovito. Na priamej stonke sedia perovito laločnaté až perovito delené listy. Zriedkavo sa u nás vyskytuje m. Častý ako burina na poliach. španielsky: Ampola. Na kvalitu korunných lupienkov — Flos rhoeados sa vzťahuje ČSN 86 6218. z ktorých sa semená vytriasli. 10 1 1 8 7 II. tuky. j. dubium. Manipulácia s ním podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. karafiát. panenka.95-1. Makovité — Papaveraceae Ľudovo: bubovec. narceín). Všetky prípravky podliehajú prísnej osobitnej kontrole. Vedecký názov maku vznikol z keltského papa — detská kasička.5 % ) .s obsahom 0. prípadne celé nezrelé tobolky — Fructus papaveris immaturus.8 — 10. anglicky: Fliedpoppy. z ktorých poznáme asi 40 druhov. M. v poludňajších hodinách.5%) a narceín ( 0. Najlepšie je ihneď ju odovzdať do nákupne. ale pre vysoké výrobné náklady a nižšiu kvalitu by to bolo neekonomické. v antických časoch pripisovali narkotické vlastnosti. Z ďalších obsahových látok drog (resp.aplikujú sa pri úporných bolestiach.5-7. vlčí kvet Nemecky: Klatschmohn. červánky. kodeín (0. má aj potravinárske použitie. Materiál sa suší vo vrstve 2—4 cm.2 % . MÁK VLČÍ Papaver rhoeas L. no taktiež druhu P. Zriedkavé farmaceutické použitie má koreň maku — Radix papaveris alebo semená — Semen papaveris. ktoré sú u nás zložkou asi 30 priemyselne vyrábaných prípravkov. Vo všetkých týchto drogách (okrem semien) sa nachádzajú toxické alkaloidy. Korunné lupienky sa ľudovo oddávna používali proti kašľu.) Schur .novšie rátaný ako poddruh. získaný lisovaním. ohníček. Surové ópium ich obsahuje asi 20—30 %. sčasti ako laktáty (na kyselinu mliečnu).

Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. listy zvyčajne vajcovité a celistvookrajové. slizu. Byle sú zakončené fialovočervenými i bielymi kvetmi zoskupenými do hlávkovitých. najviac v kvitnúcej vňati (až 1 % ) . Droga sa kedysi často používala v liečiteľstve na farbenie sirupov proti kašľu ( napr. nezamieňa sa a pre hojný výskyt sa ani nefalšuje.60 % ) . Plody sú tvrdky. maďarsky: Mezei kakukfú. Thymus serpyllum L. malého množstva alkaloidov (readínu a ďalších príbuzných alkaloidov) prítomného v korunných lupienkoch. že je matkou premenenou na kvietok (K. do drogy Flos papaveris rhoeados nepatria. Zo spomínaných druhov má m. poľný nie je po tejto stránke dostačujúco preskúmaný. Táto tradícia. aromatizačnou prísadou voňaviek a mydiel a i. 195. materonka. má pomerne vysoký obsah alkaloidov — až do 0.5 % (obsahuje hlavne tebaín). Erben). predsa sa do nej nesmie primiešavať. démutka. rozkonárené. bromoformového). priame. španielsky: Serpol. Okrem medicínskej oblasti bola koreninou vín. okrajoch lesov. Druhy rastú vo veľmi rozdielnych prostrediach: na stepiach. v starom Grécku sa jej skutočne pripisovala sila. L. Ich systematika je pre nebotanika ťažká a v mnohých prípadoch dá prácu aj odborníkovi (časté sú krížence). kvalifikuje sa to ako falšovanie. Ako však aj prv menované. je súborným pomenovaním via- cerých našich druhov a odrôd. materinka. M. byle sú obyčajne poliehavé a zakoreňujúce. Semená maku vlčieho obsahujú asi 40 % oleja. lebo by z nej opadali kvety i listy. Dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. sa pripraví sirup. Materina dúška je všeobecne známa. skalách. V potravinárstve slúži na farbenie esencií. Pri dosúšaní rastlinu neobraciame. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádza silica (0. J.Labiatae) Ľudovo: dúška chodec. rusky: ( ) MATEŘÍDOUŠKA ÚZKOLISTÁ MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) Materina dúška. V Aténach sa vraj vysadzovala ako medonosná. orientálny sa často pestuje v zá- hrádkách ako okrasný.Lamiaceae (Pyskaté . Miller. emend. hybridný dokonca zanedbateľný. zasvätenie bohyni Frei a mariánsky kult v kresťanstve urobili z nej rastlinu opradenú mnohými ľudovými povesťami. Považovala sa za rovnocennú s tymianom a vysádza sa dodnes na hroby. m. ale aj polievok. (spec.15-0. novšie dúška materina. pochybný len veľmi nízky obsah alkaloidov a m. Najslávnejšia bola v stredoveku a používala sa aj vo veterinárstve. s. mužnosť. V súčasnosti sa skorej uplatňuje ako vzhľadové korigens do čajovinových zmesí a niekedy ako antitusikum. žadovník Nemecky: Sandthymian. olistené bylinné kvitnúce časti sa odstrihujú alebo kosia. hoci majú niekedy aj korunné lupienky červené. Farmaceutický sa môže použiť ktorákoľvek materina dúška z množstva príjemne voňajúcich taxónov. liečebne sa neuplatňuje. ktorý má podobné zloženie ako olej maku siateho. taliansky: Pepolino.MAK VLČÍ Z hradiska účinných obsahových látok ide pravdepodobne o spoločné pôsobenie antokyanového farbiva. francúzsky: Thym serpolet. zber sa robí krátko pred úplným rozkvitaním alebo počas kvitnutia (júl-september). coll. príp. i. odstránia sa drevnaté časti a prímesi tráv a materiál sa suší v tenkých vrstvách na tienistých a vetraných miestach (umelým teplom do teploty 30—35 °C). Tradične sa zberá a nakupuje vňať — Herba serpylli. aj v gynekológii. Čajoviny č. T. čo dalo vznik poetickej českej povesti.) Hluchavkovité . Hoci vňať rastliny ako droga je skoro taká hodnotná ako tymianová (Herba thymi). Sú to trváce byliny až polokry vysoké do 30 cm. anglicky: Wild Thyme. Vedecké pomenovanie materinej dúšky je odvodené z gréckeho thymos = sila. ale aj osviežujúce účinky a odporúčala sa o. s obsahom hlavne p-cymolu a linalolu popri 179 . na lúkach i výslnných krovinatých stranách od nížin po horský stupeň. prísadou likérov. 113. Hegi ich uvádza 21. papraslenov.

Na kúpele sa kombinuje do čajovín napr.MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) terpénových esteroch. Rastlina ani droga nie sú toxické. Hluchavkovité . kataroch.2 II. 5 5 5 13 12 0. vajcovitú. aplikuje sa ako mazadlo.99. ktorej silica má vysoký obsah silne dezinfekčné účinných fenolov (až 50 % ) . vplýva na to. farmaceutický priemysel používa silicu ako zložku prípravku Benephorin (kvapky — expektorans) a Thymomel (sirup — expektorans) obsahuje výťažok (extractum serpylli). španielsky: Tomillo común. existencia mnohých taxónov a pod.129. 230. taliansky: Timo.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Thymian. maďarsky: Orvosi kakukfu (démutka). triesloviny. rusky: - Poloker vysoký až 30 cm. pri kĺbovom reumatizme sa namáča do mentolového liehu (francovka) napr. . — d. Na vňaťovú drogu (Herba serpylli) sa vzťahuje ČSN 86 6720: Znak Inak sfarbená droga ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice najmenej 180 Akosť — najviac v % 1. minerálne zložky a uvádza sa i kyslý saponín.137. nervových slabostiach. Ako expektoračná zmes je známa čajovina z rovnakého dielu materinej dúšky s koreňom prvosienky a listom podbeľa (2 lyžičky na šálku). karvakro- lová a citralová (tieto zložky prevládajú v ich silici). s priamymi.123. užíva sa pri nespavosti. Čajoviny č. flavóny (luteolín a apigenín). chemické rasy materinej dúšky: tymolová. s nižším obsahom tymolu alebo karvakrolu. kolikách. Čs. Species aromaticae ad cataplasma (aromatická čajovina a na obklady) a Species pectorales (prsná čajovina). rany.115. nechutí do jedenia i zvonka na obklady.. 179. pri nachladnutí a do mazadiel. závratoch. pulegioides L. štvorhrannými a drevnatejúcimi konármi. aromatikum. bolestiach hlavy. Doposiaľ sú známe zhruba tri tzv. Listy čiarkovito kopijovité a podvinuté. niektorí autori (napr. veľmi rozkonárený. pri meteorizme. Droga je predovšetkým stomachikum.2 čajové lyžičky na šálku. Homeopatická esencia sa robí z čerstvej kvitnúcej vňate a slúži predovšetkým na posilňovanie nervov. dá sa spoľahlivo užívať pri čiernom kašli (s rosičkou sa uplatňuje v moderných prípravkoch). V ČsL 2 tvorila droga zložku čajovín Species aromaticae.1 MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TÝMIANOVÁ). pije sa 2—3 x denne. s majoránom. Podobne sa uplatňuje aj silica — tiež ako prostriedok proti katarom. 207. Hegnauer) preto pripúšťajú ako materskú rastlinu iba druh Th. droga obsahuje aj horčiny. na natieranie a masírovanie. anglicky: Garden Thyme. pri meteorizme a bolestiach žalúdka sa pije počas dňa zápar z dvoch lyžičiek drogy na 2 poháre vody (má postáť 10 minút).TYMIAN TYMIÁN OBECNÝ Thymus vulgaris L. rovnako ako žalúdočný prostriedok. že hlavná obsahová látka — silica je v kvalitatívnom i kvantitatívnom zložení rozdielna. pri reumatizme a na posilňujúce i aromatické kúpele. amarum a antitusikum. s listom rozmarínu a kvetom fialky. Rôznotvárnosť lokalít (rastie až do alpínskeho stupňa). Užíva sa zápar . 81. Posilňuje žalúdok i nervy. francúzsky: Thym commun. hnačkách. 3 3 2 13 10 0.

. Tymian poznali už v staroveku.2 % silice a v nej najmenej 0. rátaných ako tymol. Ťažšie sa odlíši tovar dodávaný zo zahraničia. geraniol. zygis L. Poškodzuje štítnu žľazu — vyvoláva tyreotoxikózy 131 . linalol.6 0 % ) . ďalej ako stomachikum. 10 10 2 4 13 14 5/'3 7 dúcu prímes . borneol. údenín i liehovín (najmä pravej francúzskej benediktínky)./CsL 4 5 5 1 2 13/10 12 II. omáčok. užíva sa pri bronchitis. flavonové glykozidy a horčiny. slúži najmä v zubnom lekárstve. španielsky tymian. laryngitis a pertusis. Pri čiernom kašli sa často ordinuje sirup s obsahom výťažku z tymianu (užíva sa 4—6x denne 1 lyžička). Tymol je však dosť toxický. ktorá bola zložkou mumifikačného balzamu.MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TYMIANOVÁ) -TYMIAN Chudobné paprasleny drobných červených kvietkov sú zoskupené vo vrcholové hlávky. asi v júni -júli až v auguste 1—2 x do roka. Homeopatia používa hlavne zo silice izolovaný tymol (pri sexuálnych neurasténiách a pod.75—6. Plody sú tvrdky. linalylacetát.3 % ) . v starom Egypte z neho izolovali silicu. pije sa 2 .8-cymolu. Oddávna sa používal ako korenina do polievok.6 % a pri II. akosti je najmenej 0. zimný) obsahuje v silici asi 40—50 % tymolu a skoro nijaký karvakrol.). list — Folium thymi. je účinné antiseptikum. ako prostriedok odstraňujúci zápach. Droga je obľúbená ako expektorans. karminatívum. akosti 0. droga obsahuje aj triesloviny. bornylresp. resp. Užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Mill. v oblasti strednej Európy rastúci tymian (tzv. je dnes už liekopisne prípustný (silicový obsah odpovedá tymianu i skladbou. Nový nemecký liekopis žiada minimálne 1. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (0. potom málo 1. zahraničná droga má často v prevahe cineol alebo linalol či karvakrol. emend. drogu žiadajú získať zdrhovaním listov a kvetových zakončení v začiatočnom štádiu rozkvitania. Dodnes sa uplatňuje pri konzervovaní rýb v Stredozemí.) sa často vyskytuje ako nežiadúca prímes vňaťovej drogy tymianu.3 %. Hlavná zložka silice — tymol. Botanicky príbuzná materina dúška (Thymus serpyllum L. pri výrobe pást a ústnych vôd. Prv pokladaný za nežia- ON 86 6719 a ČsL 4 majú tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Byle hrubšie ako 2 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. t. Druh pochádza zo stredomorskej oblasti a pestuje sa v záhradkách ako trváca teplomilná rastlina vhodná aj pre suchšie stanovištia. s význačným obsahom najmä tymolu alebo karvakrolu ( 2 0 .Th.3 x denne. Pre obklady sa pripravuje 5 % zápar. Vo väčšine liekopisov je oficinálna vňať (i v ČsL 4) — Herba thymi. zvonka je vhodná na obklady. tymolmetyléter a α-pinen. Strata na hmotnosti je asi 70 % — zosušenie 3—4 : 1. Pozná sa pomerne ľahko — má inak formované listy. má iba vyšší karvakrolový podiel ako tymolový). Materiál sa suší bežne ako silicový. kúpele. saponíny. spazmolytikum. kloktanie či výplachy úst a silica ako derivans. Obsah silice v droge podľa ČsL 4 a podľa normy I. pečienok. Pre značnú spotrebu sa tymian odporúča pestovať. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie silice podmieňuje jej pôvod. j.5 % fenolov.

Čs.3 Rastlina je medonosná a kučeravé formy mäty sa pestujú najmä v USA. MÄTA KUČERAVÁ Na vňať (Herba menthae crispae) sa vzťahuje ČSN 86 6732: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky Časti drogy sfarbené inak ako na materskej rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah silice — najmenej I. lebo sa drobí. aquatica L. príp.vajcovito srdcovité.. Históriu mäty kučeravej ťažko osobitne sledovať. Pri sušení sa smie aj obracať. 5 5 15 4 1 14 14 1. s vyčnievajúcou žilnatinou na rube a so zvlneným okrajom so zúbkami. špicatá L.115. Čajoviny č. usporiadané do klasov z papraslenov. 13. ZSSR. Tussilen (expektorans). severnom Nemecku. V ČsL 4 je oficinálny aj tekutý extrakt (Extractum thymi fluidum).. Zámeny medzi mätami sú pre množstvo krížencov celkom bežné. Rastlina je náročná na vlhko. Vňaťovú drogu obsahujú čajoviny Defatigan (kúpeľová prísada) a Pulmoran (expektorans). Ipecarin (expektorans). na vnútorné a nervové choroby i hadie uhryznutie.5 II. Dosúšať sa smie i umelým teplom — teplotou medzi 20 — 30 °C. drsno chlpaté. plody tvrdky. Guanar (expektorans). ktorý tvorí terapeutickú časť sirupu z materinej dúšky obyčajnej — Sirupus thymi compositus. v Škandinávii. rozkonárené. vodnej — M.a slabo sa vstrebáva aj pri vonkajšom používaní. Sušením stratia 182 . Kvety sú červenofialové. a to pre tvar listov. m. Výťažky sú zložkou mnohých galeník. rusky: MÁTA KADEŘAVÁ Trváca bylina vysoká 50—100 cm. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. Anglicku.) Huds. sivá — Mentha pulegium L. nebola to súčasná m. drogy: m. Slúžia predovšetkým na izoláciu silice. Starí Gréci ju pridávali aj do posvätného nápoja. podzemok plazivý. kučeravá páchne ako rasca (kmín). Pre toxicitu sa dnes interne neužíva.. Systematický botanický prieskum rodu mäta je mladého dáta a býva veľmi neprehľadný pre množstvo najrozličnejších systematických jednotiek a krížencov. Používala sa pri kašli. Zber sa robí z kvitnúcich rastlín (júl—september). žalúdočných. m. Pomenovanie Mentha je z gréckeho mintha = silný pach a podľa Ovídia ide vraj o premenenú nymfu Menthe či Minthe.99. francúzsky: Menthe crispée.234. úpornej nádche a pľúcnych chorobách. pričom materiál nesmie ležať dlhšie na kopách alebo v košoch — ľahko sa zaparí. MÄTA KUČERAVÁ Mentha crispa auct. loginfolia (L. Kučeravá varieta rastie iba v kultúrach. prípadne vňať — Herba menthae crispae. ich variet i hybridov a príp. m. stonky priame. 123. no opatrne.68. Vňať býva zložkou prsných čajovín — Species pectorales (ČsL 2.. Suší sa rýchlo prirodzeným teplom v tieni za dobrého vetrania. Určite však bola známa napr. v tenkých vrstvách. Listy takmer sediace. 191. anglicky: Spearmint. v súčasnosti ju obsahujú kvapky Benephorin (expektorans). najmä z m.5 0. Má veľkú ľudovú tradíciu aj u nás — ordinoval ju známy bylinkár Fraňo Madva. kučeravej majú však ploché listové čepele a pri identifikácii pomáha aj pach rastliny. non Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Krauseminze. Egypte a miestami aj u nás. protiastmatických. Všetky druhy mäty okrem m. maďarsky: Fodor menta. ktorý pili pri eleuzínskych slávnostiach. Je vyšľachtená z rozličných druhov. klasnatej — M. tekutý extrakt obsahujú kvapky a pastilky Pleumolysin (expektorans) a sirup Thymomel (expektorans). prívlastok crispa je z latinského crispus = kučeravý. žlčopudných. ktorá sa používa v zubnom lekárstve. tinktúru roztok Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny) a tymol je v kobaltovej paste. 137. Predmetom zberu je list — Folium menthae crispae. vyšľachtená postupne pestovaním. dlholistej — M. Samozrejme. kučeravá. Je charakteristická kučeravými listami a červenofialovými či bielofialovými kvetmi. nie vyššou ako 35 °C. aj ďalších druhov.119. priemyselne vyrábané prípravky obsahujúce silicu boli kvapky Apertuss (expektorans). Columella spomína vína korenené mätou. nervových a aromatických čajovín.118. ČsL 3 i ČsL 4). dnes označovaná ako polej obyčajná — Pulegium vulgare Mill.

Prvé zaručené správy o dnešnej máte sú z r. hesperidín). Droga sa užíva predovšetkým ako stomachikum. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: promincľa. m. podobne ako rasca (i pach má podobný). resp. vajcovito kopijovité. (je husto sivochlpatá). Plody sú tvrdky. vodnej — M. nevyvoláva chladivý pocit pri ochutnávaní. pričom všetky zložky drogy sú v premenlivom množstve podľa jej pôvodu. Osobitný význam má forma rubescens Camus (s červenkastými stonkami — Mitcham) a pallescens Camus (zelenkasté stonky — tzv. na plantážach a dočasne splanieva. hore rozkonárené. V Japonsku sa kultivuje najmä varieta m. m. Druh M. 1. v tenkých vrstvách. Rastlina je kríženec iných druhov (pozri ďalej). rotundifolia (L. Droga i silica sa používa podobne ako m. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Droga chutí korenisto. ostro pílkovité. španielsky: Menta piperita. m. piepornej. Suší sa na dobre vetraných miestach v tieni. Tieto druhy — najmä u nás najhojnejšia a voľne rastúca m. arvensis L. falcká mäta — white mint).). aquatica L. Stonky priame. zmes rovnakých dielov listov boldovníka (pozri Folium boldo medzi cudzokrajnými drogami). kde sa väčšina rastlín spotrebuje na izoláciu silice. Čajovina č. dlholistej — M. Materiál sa ľahko zaparí. dihydrokumínalkoholu (nositelia vône). keď vňať dorastie do výšky 25—30 cm. kučeravej a rumančekových úborov. apigenín. prípadne list — Folium menthae piperitae. vňať 75—80 %. Droga obsahuje aj triesloviny.. karminatívum a pri ochoreniach žlčníka. Neprípustná je vňať napadnutá hrdzou. pieporná — ľudove sa vraví. ktorá obsahuje predovšetkým karvón (42-67 % ) . flavonoidy (diozmín. 1696 od Raya.) Huds. piperita sa rozpadá na množstvo taxónov. no vždy za sucha a vtedy. rusky: MATA PIEPORNA MÁTA PIEPORNÁ Trváca bylina vysoká až 100 cm. tvoria klasy. klasnatej — M. 3 x denne šálka. píeporná ako viacnásobný hybrid sa podobá všetkým zložkám kríženia: m. len zriedka tvoria semená. non al. M. roľnej (M. Rastliny vypestované zo semien degenerujú. anglicky: Peppermint. špicatá L. Zvyšky mäty sa našli v starých egyptských hroboch z r. francúzsky: Menthe poivrée. nie však mentol. vodná — nesmú byť prímesami oficinálnej vňaťovej či listovej drogy.) Huds. trochu chlpaté. m. tesne pred kvitnutím (júl-september). Rastlina je veľmi medonosná.. Fialové kvety sú zoskupené v papraslenoch. Zber sa robí viac ráz do roka. ktorá má zhruba okrúhle listy a m. s fialovastými žilkami na rube. 1 200 až 600 pred n. acetáty dihydrokarveolu. Hlavnou obsahovou látkou drogy je silica (1—2 %). 177. Najvhodnejšia je teplota 20-30 °C (maximum 35 °C). (často sfarbená do červená). Čajovina je žlčopudná a pije sa zápar z lyžice čajoviny na šálku vody. Oddávna sa pestuje v záhradkách. felandrén). v Karnaku. Z obsahových látok je najdôležitej183 . okrúhlolistej — M. taliansky: Menta peprina. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. V NSR a NDR je mäta najpoužívanejšou liečivou rastlinou. Kosí sa kosákom alebo kosou (vo veľkom kosačkou na trávu). luteolín.neobsahuje mentol. s drevnatým podzemkom a s nadzemnými poplazmi (stolónmi). vetrová zelina Nemecky: Pfefferminze: maďarsky: Borsos menta. MÁTA PEPRNÁ Mentha x piperita L. Predmetom zberu je vňať — Herba menthae piperitae.listy na hmotnosti asi 83—88 %. že je „slabšia" . z ktorej sa získava mentol. Rastlina je veľmi aromatická. pre rovnaké účely sa kombinuje aj s ihlicovým a horcovým koreňom a kôrou krušiny. Väčšinou však býva zložkou čajovín. Najväčšie kultúry sú v USA. horčiny. Osvedčená je napr. listy stopkaté. fialovasté. longifolia (L. potom terpény (pinény. limonén.

na okraji vrúbkovano pílkovité. 179.5 — 5 % ) . ďalej hlavne nie veľa mentofuránu (2. 169. v rastlinách napadnutých hrdzou.mentole. včelník Nemecky: Zitronen-Melisse. Mentol tvorí častú zložku protireumatických mazadiel i šnupacích mastí a používa sa proti svrbeniu. 170. List i vňať mäty sú u nás zložkou mnohých oficinálnych čajovín (ČsL 3: vetrová — Species carminativae. 140. 50 20 10 3 3 14 14 0. Thé Salvat. pre obsah trieslovín aj antidiaroicky. 209. ale v zásade silica musí mať určité množstvo mentolu (50-78 % ) . proti nadúvaniu. karminatívum — koliky tráviaceho traktu a žlčových ciest.). 27. mentol obsahujú dražé Boldochol I. 42. na obklady a i valeriánových. Silica sa uplatňuje podobne ako droga a tvorí ešte zložku ďalších prípravkov. P. flavonoidy (o. 241. 137. požitím mierne znehodnotenej stravy (1—2 g drogy na šálku — ČsL 4 uvádza jednotlivú dávku per os na zápar 1. Hemoral. Využívajú sa ako chuťové korigens (zubné pasty. 189. 30 10 3 2 1 14 14 0. Vnútorne sa jednorazovo dávkujú 2—4 kvapky. luteolín. 3. taliansky: Melissa. Betulan. izomentón.05 g.3 Vňať sa hodnotí podľa ON 86 6810 a ČsL 3 a základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % I. Plody sú tvrdky.4 ČsL4 10 5 3 4 1 12 12 2 0. rozkonárená. Stopangin solúcia i sprej. 222. cholagogum. V pazuchách horných listov sú paprasleny bielych kvetov. 83. ako aj masážneho roztoku Herbadent. Pernisan.Species cholagogae. 231. na zvýšenie chuti do jedla a sú mierne antidiaroické — zastavujú hnačky. 168. 154.5 mm Prítomné časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. Zápary sú obľúbeným prostriedkom pri žalúdočných ťažkostiach vyvolaných napr. Mäta tvorí zložku mnohých čajovín.1 %) — obsah mentolu. 29. rusky: - Trváca bylina vysoká až 100 cm. stonka štvorhranná. kloktadlá. 206.Na listovú drogu (Folium menthae piperitae) sa vzťahuje ČSN 86 6415: Akosť — najviac v % Znak Listý sfarbené ináč ako na materskej rastline Rozdrvené listy prechádzajúce na site okami s priemerom 2.Tormentan.5 g). ich glykozidy) a minerálne sob. MEDUŇKA LÉKAŘSKÁ MEDOVKA LEKÁRSKA Melissa officinalis L. 240. Hlavné indikácie drog sú: stomachikum. Čajoviny č. Haemorisan masť. 174. 35. Detský čaj s rumančekom. pre vňať je dávka 2 kávové lyžičky. Osobitne dôležitý je účinok drogy na tvorbu a vylučovanie žlče. jeho obsah je vysoký v drogách resp. Droga i silica majú spazmolytické účinky.7 II. francúzsky: Mélisse officinale. 41. Javorina. Ga-Fo roztok. Cutisan. 10 5 3 4 1 14 12 2 0. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 x denne pred jedlom. Druh pochádza zo stredomorského pobrežia Blízkeho východu a z juho- . apigenín. 200. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: rojovník. droga obsahuje ešte triesloviny (6 — 12 %). Stomaran. limonén.8 Znak Zhnednutá droga Časti stoniek hrubšie ako 5 mm Vňať napadnutá hrdzou Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 Obsah silice najmenej šia silica (1-3 %). horčiny. cineol. 213. 110. Syntetické produkty však obsahujú viaceré stereoizoméry mentolu (napr. 177.5 III.8 II. 181. žalúdočných. mentofurán je nežiadúci. potom jasmon (0. 212. (-)-mentón. pretože u nich zapríčiňuje dusenie (známe sú aj otravy). 155. 230.. Vyrába sa tiež synteticky (z tymolu alebo piperitonu či citronelalu alebo z pinénu.5 14 12 0. 232. 188. 183. žalúdková — Species stomachicae) i priemyselne vyrábaných (Alvisan Neo. Uplatňuje sa aj pri kolíkových a žlčníkových bolestiach. nesmie sa však ordinovať dojčatám a malým deťom. dražé Laxafel. 184. z iných monoterpénov). karminatívnych. neomentol s nepríjemným chuťovým vnemom). Jednotlivá dávka je 0. 3 2 1 1 0. Inhalex solúcia. Species urologicae P. jeho estery (s kyselinou octovou alebo valérovou — nie menej ako 5 % ) . príp. 207. Valofyt Neo. žuvačky a i. silicu aj Inahlol Pini roztok a Contraspan kvapky. Species pectorales. Mentol má podobné použitie. V silici je prítomný ešte celý rad zložiek (mentón. pre obsah mentolu je účinná antiseptický a protizápalovo. 233. ktorý pôsobí zvonka ako prostriedok potlačujúci citlivosť nervových zakončení (vyvoláva pocit chladu). 201. 176. spazmolytikum. zvonka sa používa aj proti migréne. Niektorými účinkami pripomínajú rumanček. a to aromatických. 187. korigens. 32. ústne vody. Rheumosin masť. ČsL 4 aj žlčopudná . 148. Ungolen. Cholagol kvapky. masti Borozan. 199. 94. Matový čaj v záparových vreckách). 54. esterifikovaného mentolu a jasmonu zlepšuje čuchové (a chuťové) kvality drogy a naopak. 20 10 6 8 2 14 14 3 0. listy vajcovito srdcovité. pulegón a i. 172. anglicky: Balm. 28. maďarsky: Czitromszagú melisza (Cittromfú). španielsky: Melisa común. 236. Liečebný účinok drog spočíva 184 predovšetkým v silici a jej zložke . granuliek Sennagran. i. 210.). 151. ktorej zloženie sa počas vegetácie mení. na inhaláciu pri bronchitídach a na ústne výplachy.

var. ako v iných hluchavkovitých rastlinách. napr. Ak sušíme umelým teplom. pestuje sa aj u nás. vňať 0. husto chlpatá a podobná M. muškátový orech 10 g. 100 ml vody. Pri nedodržaní odporúčaného času zberu má droga nepríjemný (plošticový) pach. pri nespavosti a vegetatívnych dystóniách. M. pričom sa neobracia. (takisto zväčša majú príjemnú vôňu.. Zápar z drogy (list: 1 kávová lyžička na šálku.05-0. Podobný kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. sa pestujú len zriedkavo. denne 2 — 3 šálky. Včelám poskytuje hojnú pašu nektáru i peľu. diaforetikum. najlepšie v plechovkách (najdlhšie 1 rok). Ďalšie druhy medov- ky . Zberajú sa takmer výhradne z pestovaných jedincov. Typické zložky tvorí aldehyd citronelal (cca 39 %) a citral (30 % ) .02 % ) . Liečivý včelník moldavský — Dracocephalum moldavica L.Spiritus melissae compositus. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé listy (dil. Užíva sa predovšetkým pri nervovo podmienených poruchách žalúdočného a črevného traktu.napr. D 1-0). po 2 kvapky škoricovej a klinčekovej silice. Medovka obsahuje predovšetkým silicu (list 0. po 5 kvapiek citronelovej (medovkovej) a muškátovej silice. citrónová kôra 20 g. Medovka je veľmi stará liečivá rastlina. karmelitánskom liehu (Karmelitergeist). alebo vhodne kombinovanú s inými drogami.. ktorá je vyššia. Preslávila sa hlavne v tzv. Miestami aj splanieva. má obojstranne ochlpené listy. hirsuta Benth. potom sa tekutina scedí a uloží do menších dobre zatvorených fľaštičiek. kopijovitými a ostro pílkovitými. S výrobou karmelitánského liehu sa začalo r. stomachikum. potom horčiny.. Najvýhodnejšie sa zberá v popoludňajších hodinách a za suchého počasia. Možno ju preto uplatniť aj pri ľahších formách nespavosti. Materiál sa čo najrýchlejšie suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. Pri zámene a falšovaní listovej. čistého liehu 100 g a vody 200 g. v droge je aj do 5 % trieslovín.Herba melissae (ČsL 4) a Folium melissae. resp. plod koriandra 30 g. pokrájané a dobre premiešané zložky necháme macerovať 7 dní. Medovkový lieh . Droga sa ľahko zaparí. vzrastu.. Medovka spája v sebe účinky mäty a rumančeka so sedatívnym pôsobením. ochlpenia a pod. chránená pred svetlom. z rodu čistec — Stachys L. nesmie teplota prekročiť 30-35 °C. Slúžila tiež ako korenina a prísada likérov. vysokých 20—30 cm.MEDOVKA LEKÁRSKA východnej Európy. Medovka kvitne v júni až auguste.. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch.010. jej zloženie závisí od pôvodu rastliny. odlišuje sa zasa modrými kvetmi a dlhšími listami. z terpénov ešte karyofylén. 1611 (parížski karmelitáni) a v uplynulých storočiach sa pokladal za univerzálny liek. Pomer zosušenia vňate je asi 5 : 1. cordifolia Pers. a to buď samu.3 %. citronelol a linalol. Ďalšou vhodnou oblasťou sú choroby z nachladnutia a chrípkové ochorenia. no pri mikroskopickom vyšetrení možno zistiť prítomnosť šťaveľanu vápenatého). ktorá však má iný pach i tvar listov. má zvyčajne takýto pomer jednotlivých zložiek: 300 ml liehu. Droga — Folium melissae podľa 185 . alkoholy geraniol. vňaťovej drogy prichádzajú do úvahy najmä zástupcovia čeľade hluchavkovitých rastlín. Mimoriadne dôležitú drogu tvorí vňať a list . officinalis L. Pestuje sa v záhradkách. vňať: 1 polievková lyžica na šálku záparu) pôsobí ako sedatívum. ešte dnes propagovanom na Západe. listu 6 : 1. a to rovnakého typu. ako nervínum a sedatívum. vždy na začiatku kvitnutia (jún—september). Karmelitánske kvapky možno pripraviť aj takto: medovkový list 50 g. tzv. sliz a flavonoidy. karminatívum. je drobivá a hnedne. kôra škorice 10 g. turecká melisa. pri migréne a bolestivej menštruácii a pod. Zámena je možná i za balotu čiernu — Ballota nigra L.

: Vaccinium vitis-idaea L. (syn.5 14 12 1 0. toloknienka Nemecky: Echte Bärentraube. Vňať sa dáva do čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum.5 0. oficinálnu silicu ČsL 4.5 — 1. pestuje sa v parkoch. Lemongrass-silicu poskytuje zasa C. vňať tvorí tiež zložku koreninových zmesí. 203. winterianus Jowitt — tak ju označuje ČsL 4). Rastie v horskom a vyššom stupni. 207. — vôňovec z čeľade Poaceae. 206.5 0. 35. španielsky: Uva de orso. taliansky: Uva orsina.) W. medveszôlô.05 MEDVEDICA LEKÁRSKA Arctostaphylos uva-ursi (L. ktorá má vajcovité. Oleum citronellae tvorí u nás zložku oficinálnej vetrovej vody — Aqua carminativa. chuť mierne zvieravá. 234. Valofyt Neo (sedatívum. 184. Podobná je i čučoriedka barinná (Vaccinium uliginosum L. poskytujúcu Oleum citronellae. Plod je červená kôstkovica. Čajoviny č. Listy sa zdrhujú v apríli alebo v júni. ktorý pochádza z južnej Európy. maďarsky: Orvosi medvegerezd. mierne neurotonikum). Príbuzným druhom je brusnica obyčajná (Rhodococcus vitis-idaea (L. Kvety sú ružové alebo biele. obrátenevajcovité. stor.2 % silice. často destilovaných cez medovkovú vňať. pri výrobe limonád. Medvedica patrí v ČSSR k úplne chráneným rastlinám. Medovka obsahuje málo silice (Oleum melissae). stále zelený. V 13.) W. zoskupené do riedkeho ovísajúceho strapca. tropických tráv. Oleum citronellae javae. Eugastrin (stomachikum. Najčastejšie ide o C. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. hypotenzívum).3 % aldehydu citralu). príp. talianski a francúzski lekári a v 18. Medovka má aj potravinárske a technické použitie (v likérnictve. 182. Ako cirkumpolárna rastlina bola medvedica na severe odjakživa ľudovým liečivom. balkánskych štátov alebo zo Škandinávie. Vedecký názov rastliny pochádza z gréckeho arktos = medveď a stafylé = hrozno. Ker vysoký 30—90 cm. rýchlo sa sušia na slnku. Medvedicová droga sa niekedy falšuje listom krušpánu vždyzeleného — Buxus sempervirens L. 83.1 II. Betulan (pomocná liečba pri ochoreniach močových ciest). 201. 142. 10 10 25 8 2 14 16 2 0.) — jej listy nie sú celkom kožovité a na spodnej strane sú sivozelené. 86. s poliehavými a vystúpavými konárikmi. prenikla natrvalo do materia medica. 204. anglicky: Bearberry. 57. stor. 78. 242. neskôr sladkastá.). nardus (L.08 Listy sfarbené ináč ako na rastline a rozdrvené listy Zdrevnatené stonky Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej ČsL 2 tvorí zložku čajoviny Species Valerianae a výťažok z medovky je súčasťou priemyselne vyrábaného prípravku Passit (sedatívum). rusky: MEDVĚDICE LÉKAŘSKÁ Listová droga — Folium melissae musí vyhovovať ČSN 86 6419: Znak Akosť — najviac v % I. Wats. a najmä na cintorínoch. V predaji je aj droga osobitne balená v 5 g záparových vreckách (označené ako medovka lekárska). cholagogum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). 5 — 1 0. bledozelené. tenké a na okraji drobnopílkovité.Na vňaťovú drogu (Herba melissae) sa vzťahuje ČSN 86 681 1 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky hrubšie ako 5 mm Časti drogy sfarbené ináč ako na rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej I. preto sa používa silica s obsahom citrónelalu a geraniolu získaná z rôznych druhov rodu Cymbopogon Spreng. Má podobný pach ako citrónová silica — Oleum citri. . Obchodná droga je z medvedice rastúcej divo v Španielsku (lepší druh). stor. Laponci radi konzumujú plody a listy používajú ako čierne farbivo. metabolikum. 8 3 3 2 14 14 1. v mydlárstve a i. francúzsky: Busserole. ju uvádzajú anglické herbáre. Podobný význam má aj druhové meno uvarursi. 199. horká. Wats. 200. s prevahou citralu (50-85 %).: C. tiež oficinálna v ČsL 4 (musí obsahovať najmenej 2. 202. 127.) Avronin — syn. 29. 77. podobný brusnici. 51./CsL 4 5 5 15/— 4 1 14/12 14/12 1. ktorá však nie je sieťovito pospájaná.07 II. Listy čučoriedky obyčajnej sú väčšie.) Spreng. Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum. z Talianska.).. silica sa podľa proveniencie označuje ako Oleum citronellae ceylanicae. predovšetkým na horských lúkach a v riedkych kroviskách (najmä v zárastoch borievky). rastliny obsahujú asi 186 0. Striedavé listy sú kožovité. ale až v prvej polovici 17. 197.. 240. Konáriky sa často zakoreňujú. ju začali ordinovať španielski. Silica sa niekedy získava z citrónového oplodia destiláciou cez medovkovú vňať a silica sa označuje ako Oleum melissae citrátům. lístky sa pri zložení velmi ľahko rozštiepia na dve polovice. Vresovcovité — Ericaceae Ľudovo: hrôznik. 225. náhradka ruského čaju). umelým teplom (pri 55 °C). trochu širšie a väčšie listy na rube hnedobodkované. prevažne s obsahom citronelalu (25-54 %) a geraniolu (16—45 % ) . 74. Má končisté vajcovité listy na hornej strane s vystúpenou žilnatinou. lebo múčnaté plody vraj s obľubou žerú medvede. Pach drogy je slabo aromatický. flexuosus (Nees et Steud.

po resorpcii sa arbutín štiepi na antiseptický pôsobiaci hydrochi- MORUŠOVNÍK BÍLÝ Moms alba L. M. Droga je dezinficiens močových ciest — pôsobí iba pri alkalickej reakcii moču . pomocná čajovina pri chorobách močových ciest. 19. cholagogických. elagovú a chinovú). 7/4 6 2 0. rusky: . Čs.nón. taliansky: Moro nero. rusky: . 8 12 4 1 12 6 3 4 MORUŠOVNÍK ČERNÝ Moras nigra L. aj metylarbutín (až do 12 % . príp.ČsL 4 žiada minimálne 7 % ) . Pestujú ho na teplejších územiach v záhradách a pri komunikáciách. samičie sú s voľnými brvitými okvetnými lístkami. MEDVEDICA LEKÁRSKA Medvedica obsahuje fenolový glykozid arbutín (hydrochinón-B-glukozid). ďalej ester arbutínu s kyselinou galovou. s nepočetnými lalokmi. francúzsky: Múrier noir. Strom pochádza z Ázie. Samčie kvety majú zelenkasté okvetie. Listy striedavé. ich aglykón hydrochinón. Droga býva častou zložkou oficinálnych urologických. širokovajcovité. Droga nie je vhodná na dlhšie užívanie — môže dôjsť až k otravám hydrochinónom. výhodnejší je však macerát za studena alebo zápar (1 kávová lyžička drogy na šálku). tiež organické kyseliny (ursolovú. Aby sa glykozidy lepšie vylúhovali. I).5 10/12 4 1 7 II. Droga sa používa aj vo veterinárstve. 104. myri- citrín. sóda bikarbóna). 105. galovú. triesloviny galového a elagového typu (15 — 20 % ) . MORUŠA BIELA ON 86 6414 a ČsL 4 stanovujú pre drogu tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah arbutínu — najmenej ČsL 4 a I. priemyselne vyrábaný prípravok s drogou je Species urologicae Planta (diuretikum. Plody sú krátkostopkaté čiernofialové moruše. smú sa v lekárni vydávať a používať do čajovinových zmesí a na predpísané prípravky iba rezané listy (sito č. španielsky: Moral camún. Čajoviny č. MORUŠA ČIERNA M.5 %) a v malom množstve iridoidnú substanciu monotropeín.5 g (ČsL 4). hyperosid — 1. Kvety jednodomé alebo dvojdomé. Arbutín v organizme nie je neškodný. pridáva sa i do antidiabetických (pre predpokladaný obsah enkolínu). flavonoidy (kvercitrín. maďarsky: Fekete (savanyú) eperfa. Homeopatia pripravuje z čerstvých listov esenciu s podobnými účinkami a indikáciami ako alopatia. Podporuje napr. antireumatických alebo metabolických čajovín. tvoria pazušné vajcovité nepravé klasy. 109. biela: striedavé listy má nedele187 . čierna: strom so sivým kmeňom a červenohnedými konármi. vylučovanie cukru do moču (glykozúria) a poškodzuje pečeň. Morušovité — Moraceae Nemecky: Weisser Maulbeerbaum. Zvyčajná dávka drogy na odvar je 1. Nemecky: Schwarzer Maulbeerbaum. maďarsky: Fehér eperfa. diuretických. anglicky: Mulberrytree. niektorí autori pochybujú o jeho účinnosti. hyperosid pôsobí diureticky a flavonoidy dezinfekčné. čím sa zníži obsah trieslovín v prípravku. Pre docielenie alkalickej reakcie sa niekedy pridáva hydrogenuhličitan sodný (tzv. mierne antiseptikum).

francúzsky: Carotte commune. taliansky: Carota. biele až 22%). čiernej a červenej (M. trnavská (M. Pharm. Šťava sa niekedy používa na farbenie vína a podľa Hagera (1930) pri bolestiach v krku. MRKVA OBYČAJNÁ Daucus carota L. rusky: MRKEV OBECNÁ Dvojročná bylina vysoká 30— 80 cm. ktorý má medovitú chuť. hoci nie sú náročné na pôdu. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Wilde Mohre. čiernej). Sušia sa bežným spôsobom. 1923 je 1. Z listovej drogy sa pripravuje asi 5 % odvar (varí sa 3 minúty. dajú sa aj nakladať ako kompót). čiastka (vzhľadom na zložené plody).5 g sirupu). Druh bol importovaný z Ázie. bielu i m. Moruše sa opeľujú vetrom. dlho pestovaná najmä v karpatskej oblasti (na Slovácku známa ako molperně). anglicky: Wild Carrot. Oddávna sa používajú v liečiteľstve. španielsky: Pastanaga. Ich zber sa robí v júli—auguste. z r. Palma. expektorans a zdroj na prípravu osviežujúceho sirupu bohatého na ovocné kyseliny (zvyčajná jednotlivá dávka podľa Brit. stonky má ryhované a štetinaté.7-3. Plody obsahujú veľa sacharidov (9-10%.). gréckym meros = diel. ovocné kyseliny (citrónovú. Pripisovali sa im narkotické i antitoxické účinky a slúžili aj na zlepšenie trávenia a na farbenie vína. ordinuje sa podobne ako alopatické prípravky. Antické Grécko pestovalo m. Plody sú zelenkasté až biele alebo červenkasté moruše. Sú známe najmä z kultúrnej histórie starých Tadžikov. je kríženec m. Možno z nich pripraviť šťavu (na liter šťavy asi 1/4 litra vody. glukózu. Na liečebné účely slúžia hlavne v južnej Európe (L. ktoré slúžili ako krmivo hodvábnika. čiernu a plody boli v staroveku veľmi obľúbené. čiernej. pijú sa 2—3 šálky denne). M. Moruše sú známe od najstarších čias. Častejšie sa listy využívajú v homeopatii. asparagínovú aminokyselinu.MORUŠA ČIERNA MORUŠA BIELA né až okrúhlastovajcovité alebo s niekoľkými nesúmernými lalokmi. 800 g cukru a šťava z 1 citróna. a to vo forme rozotieraného prípravku Teep. pektíny a minerálne látky (do 1 % ) . so zřetelnými pošvami. listy perovito zložené. severoamerického druhu. prípadne sa užíva 2—6 g prášku denne. ktorý sa pripravuje z čerstvých listov. regulačné pôsobenie na hladinu krvného cukru a odporúčajú sa pri cukrovke i ochoreniach podžalúdkovej žľazy (pankreasu). ale nehojne. rubra L. minerálne soli. dôležitá zložka nukleových kyselín). maďarsky: Sárgarépa murok. Moruše sa často pestujú v krovitom tvare a dlhoročným pestovaním sa vytvorili mnohé odrody. Plody možno sušiť najlepšie umelým teplom. Obsahujú veľa uhličitanu vápenatého. Kvalitné je i morušové víno. Pri chove húseníc listami čiernej moruše sa pradie hodváb prostrednej akosti. Biele plody sú vhodné na prípravu muštu. Dobre usušené sú trvanlivé a nahradzujú cukor. V Strednej Ázii sa oddávna sušili a mleli na sladkú múku. Pôvodne ho pestovali pre listy.). ako potrava pre húsenice hodvábnika sú vhodnejšie listy bielej moruše. Zriedkavejšie použitie majú listy (používajú sa najmä z m. biela sa pestovala v Číne. Za surová je to chutné ovocie. dnes sa pestuje pre chutné plody. horné skoro sediace. Farmaceutický možno moruše hodnotiť ako mierne laxans. triesloviny a prisudzuje sa im adstringentný účinok. Výhľadovou drevinou pre naše hospodárstvo by mohla byť m. x tymaviensis Domin). u nás kedysi 188 pestovaného alebo triploidná forma m. ktorá sa pridávala do cesta. Pomenovanie moruše súvisí s latinským morus — príp. Druhové označenie sa dáva podľa farby plodov. Kvety . adenín (purínová báza. Cod. Moruše sa u nás pestujú. Veľmi lahodný je morušový sirup — Sirupus mororum. Predmetom zberu na liečebné účely bývajú dnes iba plody — Fructus mori (júl—august). ktoré sa líšia najmä tvarom listov. 1964). jablčnú a i.

V Kapitulári Karola Velkeho sa odporúčalo poddaným. Na mnohých miestach rozsiahlej ríše tohto panovníka sa utvorili základy mrkvových kultúr. Pripravuje sa z nej aj liečivý karoténový výťažok. Aj naši slovanskí predkovia ju radi jedli. Polívka (Kvétena z r. Cenil sa čo len trochu hrubší koreň. že na vidieku sa mrkvou farbí bledé maslo na žlto. usporiadané do okolíkov. Mrkva kvitne asi v júni až septembri. ale sa spracúvajú čerstvé.slabého koreňa divej mrkvy — sa vypestovali známe karotky alebo dlhé. Na lepšie využitie provitamínu treba mrkvu čím jemnejšie postrúhať. na suchých pasienkoch. Až v kuchárskej knihe labužníka Apicia ju nachádzame medzi zeleninami. U nás rastie v lesnom plemene ako všeobecne rozšírená burina suchých stanovíšť so skalnatým i hlinitým substrátom. V plodoch je do 1. Mrkva okrem toho obsahuje silicu neznámeho zloženia (koreň asi 0. zberané zrezávaním okolíkov krátko pred dozretím. Nektár sa roní z medových žliazok. upraženú ako kávovú náhradku a šťavu ako anthelmintikum (najmä proti škŕkavkám). Z koreňa sa varí aj mrkvový cukrový sirup. Mrkvová šťava i silica z nej pôsobia na svalovinu červov napred výslovne dráždivo a potom až ochromujúco.6 % silice s vysokým podielom seskviterpénov a terpénových alkoholov. vysoký obsah oranžového karoténu. brunšvícke alebo frankfurtské i ďalšie mrkvy a nám neveľmi známe obrovské zelenohlavé belgické či zlatožlté francúzske a iné. 189 . Šťava — Succus dauci caroti recens expressus (zahustená: Roob dauci) je pomocným liekom pri rúpoch (oxyúriách) a škrkavkách (askaridoch) a výborným zdrojom provitamínu A. Osvedčuje sa vraj i pri zväčšených mandliach detí. Z prarodiča . Variety s dlhým koreňom obsahujú v plodoch aj azarón. no i na mokrých stanovištiach. ktoré ležia na dne kvetu. V liste je alkaloid pyrolidín.MRKVA OBYČAJNÁ sú biele alebo žltkasté či ružovkasté. Droga: Radix dauci sativi. Na liečebné účely sa nesušia. ktoré prispeli k ďalšiemu rozmachu pestovania mrkvy v neskoršom stredoveku a na začiatku novoveku. napr. 1900) uvádza koreň mrkvy ako potravu pre ľudí i domáce zvieratá (v Anglicku ňou kŕmili najmä kone). Predmetom ojedinelého liečebného používania sú plody — Fructus dauci. Podľa staršej anglickej literatúry údajne prináša úľavu aj pri rakovinových stavoch. Materiál sa po vymlátení dosuší. Koreň má ešte veľa pektínov (11 %) a minerálnych látok (najmä draslíka). ale i to. Mrkvu siali starí Rimania i Germáni. napr. Ako včelárska rastlina prichádza do úvahy všade. náklonnosti k polypom a ako adjuvačný prostriedok pri liečbe cukrovky (2 poháre šťavy denne). provitamínu A i vitamínov B a C povýšili mrkvu na hodnotnú zeleninu. ktorý osoží zraku (chráni pred šerosleposťou). lúkach a vo svetlých lesoch. Mrkvu zamieňali najmä s paštrnákom (Pastinaca sativa L. Názvom daukos označovali grécki lekári rozličné zelerovité rastliny. a to bez výškového obmedzenia. na mokrých lúkách a rašelinách. aby ju hojne pestovali a nasledovali tak príklad kráľovských pestovateľov zeleniny. Významné množstvo sacharidov. pri dozrievaní plodov skrútené dovnútra. aby sa ľahšie predalo. V kultúrnom plemene má typický pomarančovočervený koreň. Pestuje sa v záhradách i na roliach. Plody majú korenistý pach a chutia horkasto a silno aromatický. v pobrežných kroviskách. V Európe rastie divo a miestami je nenávidenou burinou. amsterdamské.). kde sa pestuje vo väčšom množstve na semeno.01 %). Med z mrkvy má tmavožltú farbu. keď sú dostatočne veľké a dužnaté (jún—október). Kvet obsahuje veľa nektáru. počas kvitnutia rozostreté. Korene sa vykopávajú z pestovaných variet vtedy. bezkyslíkatý daucín a karotíny. Plody sú rebrovité a štetinaté nažky. Mrkve i plodom sa experimentálne dokázal slabý protihlístový (vermifúgny) účinok. Používanie dvojročných kultúrnych mrkiev možno odhadnúť asi na 5 000 rokov.

železo. triesloviny a minerálne soli. hemoroidoch ako emoliens. Mrlíkovité — Chenopodiaceae Nemecky: Tee-Gänsefuss. dobrom. odporúča sa aj ako pomocný prostriedok pri tuberkulóze. Droga obsahuje saponíny. Jednoročná bylina vysoká 30— 60 cm. Kedysi sa zriedka používala aj vňať — Herba boni-henrici. Pre obsah pektínov mrkva slúži na úpravu stolice pri hnačke. Najväčšie množstvá mrkvy sa zužitkúvajú v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. Dáva sa do súvislosti aj s „dobrým" francúzskym kráľom Henrichom IV. Druh sa u nás aklimatizoval. španielsky: Buen enrique. často červenkastá. M. Užívajú sa 2—3 šálky denne.. Stonka priama. Druhové pomenovanie odvodzuje Grimm z mena Henrich. španielsky: Hierba hormiguera. Obsahové látky sú neveľmi preskúmané.. Na dedine rastie na ušliapanej pôde. Z drog sa pripravuje asi 5 % zápar. pôvodom z južnej Európy. vňať počas kvitnutia byliny (máj až august). Plody sú nažky. Bylina je dôsledným sprievodcom ľudských sídlisk od nížin až po horské stupne. a to pri bronchitídach. ktoré majú vždy jednodomé rovnotvárne kvety a plody zatvorené do zveličených kroviek. Sušia sa za bežných podmienok (koreň možno sušiť aj na slnku). strapcový . celistvookrajové. francúzsky: Anserine ambroisie.Chenopodiaceae Nemecky: Dorf-Gänsefuss. taliansky: Té di Germania. Heinrich. MERLÍK VŠEDOBR MRLÍK DOBRÝ MRLÍK DOBRÝ Chenopodium bonus-henricus L. maďarsky: Jószagú libatopp (mirhafu). alebo má odlíšiť rastlinu od blenu. Byľ priama. Pomenovanie Chenopodium sme objasnili pri m. Mrlíky treba odlišovať od lobôd — druhov rodu Atriplex L. Listy podlhovasté až kopijovité. Minerálne látky (najmä draslík) pôsobia mierne močopudne. Oddávna sa ako liečivá rastlina pestuje vo vidieckych záhradách. dobrý svojho času dokonca prenikol aj do zeleninárskych záhrad (Anglicko). voňavého pochádza z gréčtiny: ambrossii + eides = podobný ambrózii (rastlina svojou vôňou pripomína ambróziu). Plody niekedy tvoria zložku anthelmintických čajovín. Aromatický m. Starí Gréci a Rimania jedávali mladé žihľavy a iné rastliny. francúzsky: Bon-Henri. 190 medzi nimi aj mladé listy m. Palma. Pochádza z tropickej Ameriky. odkiaľ prechodne preniká do okolitých porastov. Už v antike sa stretávame s konzumom zeleninovej stravy (podmieneným však iba pudové). či od neveľmi chutnej bažanky trvácej — Mercurialis perennis L.) je odvodené od gréckeho chén = hus a podion = nôžka. botrys L. plytkolaločnaté. Klbkaté súkvetia i listy sú husto pokryté žliazkami. jednoduchá. auricomum. slizy. capitatum. anglicky: Mexican Tea. rusky: MERLÍK VONNÝ MRLÍK VOŇAVÝ Vedecké pomenovanie mrlíkov (Chenopodium L. vzhľadom na tvar listov niektorých druhov. . ktorý urobil veľa pre botaniku. listy striedavé. Karotela). Koreň sa zberá zjari alebo v jeseni. Obe drogy sa označovali aj ako Radix seu Herba lapathi unctuosi. Plody sú nažky. taliansky: Bono enrico. Mladé listy nahrádzali špenát a mladé výhonky zasa špargľu. lebo o jeho slávu sa postaral práve tento náboženský rád asi v 17. druhové pomenovanie m. Ich systematika je pre začiatočníka ťažká. Ojedinele sa ešte pestujú ako špenátové rastliny juhoeurópske mrlíky Ch. kašli. ktorá sa jedávala zjari ako zelenina. Pre obsah železa tam slúži aj ako liek pri anémii a niektorých krvných ochoreniach. 1964). Najbohatší z čeľade je práve rod mrlíkov (asi 40 druhov). dobrého slúžil neskoršie proti tuberkulóze a vňať ako purgans a zvonka na rany. Pestovanie špenátu sa rozšírilo až v stredoveku (z Perzie). + Chenopodium ambrosioides L. Kvety v stopkovitej metline klbiek na konci byli. (lebeda zahradní) sa u nás miestami (napr. maďarsky: Paréj libatopp. Rozlišujú sa hlavne podľa výzoru listov. Mrlíkovité . Droga je obľúbená najmä v ľudovom liečiteľstve Talianska (L. (Euphorbiaceae). Ľudové liečiteľstvo u nás dodnes nezabudlo na spomínané indikácie. ešte i dnes miestami používané. anglicky: Good King Henry. stopkaté. hoci to nie je práve najlepšia náhradka za špenát. u nás roztrúsené splanený. niekedy sa nachádza ako nežiadúca prímes vo vňaťovej droge prietržníkov (Herba herniariae). Koreň m.Ch. V ľudovom liečiteľstve sa uplatňuje mrlíkový koreň — Radix boni-henrici. Pražené korene slúžia dodnes ako kávovina. najmä dojčiat a rekonvalescentov. Jej dietetické účinky sa využívajú pri črevných a žalúdočných poruchách.. krajovo nazývaného zlý Henrich. Loboda záhradná — Atriplex hortensis L. foliosum a Ch. lebo sa navzájom veľmi podobajú.Ch. rusky: Trváca bylina vysoká 80—110 cm. na hornom Pohroní) zamieňala s mrlíkom dobrým pri zbere špenátových rastlín. dobrého.ktorý s prídavkom sladového výťažku a pomarančovej alebo citrónovej šťavy je základom osviežujúcich a zdravých nápojov (u nás napr. rozkonárená. ako sa volali dobrí škriatkovia starých Germánov. ktoré sa podľa bobuľovitých červených plodstiev ľudovo nazývajú aj jahodový špenát (v ich kvetných klbkách dužnatie a červenie okvetie). Výhľadovou špenátovou zeleninou u nás môže byť aj austrálsky mrlík zlatolistý . riedko zúbkaté i celistvookrajové. Do čeľade mrlíkovitých z najznámejších rastlín patrí špenát a cukrová repa. Mrlík doviezli do Európy z Mexika ako liečivú rastlinu pod názvom jezuitský čaj.

Treba ho pokladať za jedovatý. potom cymol a ďalšie terpény. 6 5 1 13 19 0. aj p-cymén a α-terpinén. V terapii — predovšetkým v Amerike. t. Vňať sa užíva zriedka — je anthelmintikum. niekedy na podporu trávenia. Občas ho možno obracať a pritom vyradiť zle zafarbené listy. teplotou do 35 °C v tieni. anthelminthicum L.stor. aj ako tonikum. gáfrovitú chuť. nervových slabostiach a pri ochrnutí po porážke. Oktoploidná varieta sa ešte dnes terapeuticky hojne využíva. závraty. ktoré sa morfologicky iba nepatrne líšia. Mrlík je jedným z najstarších surogátov za čínsky či ruský čaj. voňavý obsahuje najmä silicu (až 0. okrem toho napr. najmä silice. V niektorých krajoch sa dokonca na liečebné účely pestoval. hlavne v USA (Chenopodium anthelminthicum L. droga obsahuje aj saponíny. Ľudové liečiteľstvo Južnej Ameriky Vňaťová droga (Herba chenopodii) sa kontroluje podľa ČSN 86 6820: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. a to dva-tri razy do roka (jún-september). protihlístový. nauzea. Zberá sa kvitnúca vňať — Herba chenopodii. Výťažnosť býva asi 0. V ťažších prípadoch môže dôjsť aj k ochrnutiu dýchacieho centra. tetraploidné. Droga i silica prichádza do obchodu skoro výhradne z USA. niekedy i kŕče a poruchy sluchu (hučanie v ušiach). silica európskeho pôvodu sa jej nevyrovná. Materiál sa suší v tenkých vrstvách oddelene ako silicová rastlina. Oproti iným vňatiam schne pomaly. Ordinoval sa aj v prášku a robila sa z neho známa tinktúra (Tinctura Botryos mexicanae). hexaploidné i oktoploidné variety. M. j. Silica obsahuje veľa askaridolu (60—65 %). Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch — ľahko vlhne. 191 . Ako plnohodnotné anthelmintikum sa užíva Oleum chenopodii anthelminthici. dávka je pol kávovej lyžičky na šálku záparu. ktorý sa získava destiláciou vodnou parou z odkvitnutých plodových konárikov severoamerickej rastliny Ch. Odrezávajú sa len kvetonosné bylinné časti. príp.2-2. kde sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. Keďže rastlina vytvára rozličné chromozómové rasy. po jej preskúmaní sa našli diploidné. antiastmatikum a emenagogum (zneužíval sa i abortívne).3 %). zriedkavo používaná droga pochádza z kultivovaných rastlín. Mrlík voňavý sa hojne pestuje v strednej Európe. Má príjemný korenistý pach a ostrú. Ako oficinálna je v homeopatickom liekopise. únava. Vo svojej mexickej a brazílskej domovine je známy aj ako vermifúgum (proti vnútorným črevným parazitom). paréza (čiastočná obrna).25 II. ktorý sa pestuje hlavne v USA. Strata na hmotnosti je asi 70 %.15 okrem použitia drogy proti črevným parazitom ju užíva na úpravu nepravidelnej menštruácie. Je však prudko účinná a bez rady lekára sa nesmie užívať. sa uplatňuje buď silica. 3 2 0. v Rakúsku ešte r. — m.). astme. Príznaky otravy z predávkova- MRLÍK VOŇAVÝ nia. stimulans. V Európe sa ešte cenila aj pri angine pectoris. 1940 používaná ako oficinálny osviežujúci a žalúdočné stimulačný prostriedok.0 %.5 13 16 0. sú motorický nepokoj. v ktorej sa nachádza peroxidický monocyklický monoterpén askaridol.

hlístam a aj pásomniciam. ale tiež ako koreň mydlice. pre dávne používanie pri praní. elipsovité. španielsky: Saponaria.) Scop. stonky priame. celistvookrajové. Druh uprednostňuje mokré a vlhké lužné a lúčne pôdy. sódu. Antika mala síce už priam luxusné kúpele a ľudia sa kúpali veľmi často. O mydle na umývanie hovoril až lekár Galenus. piesok a z rastlinných surovín akési otruby z vlčieho bôbu. Používa sa iba vtedy. Mydlica sa opeľuje podobne ako väčšina zástupcov čeľade: prostredníctvom hmyzu. na povrchu hnedé. lišajoch a vredoch. Obidva druhy sa za mladi veľmi podobajú.). V staroveku si mydlicu cenili skôr liečebne ako technicky. kôra mimoriadne vláknitá a drevo biele. keď sa z akýchkoľvek príčin nedajú ordinovať moderné syntetické liečivá (napr. maďarsky: Tajtékzó szappanfú. Kvety biele alebo ružové. taliansky: Saponaria. rusky: Trváca bylina vysoká až 80 cm. Rastlinu nachádzame už u starovekých arabských lekárov. Pri zámenách sa stretávame s prímesami mliečnika chvojkovitého (Tithymalus cyparissias (L.). francúzsky: Saponaire. Plnokveté formy mydlice vysádzané v záhradkách na okrasu do drogy nepatria. ktorá obsahuje účinný. Druhový názov officinalis = latinsky lekárenský. zvané lomentum. vulvaria L. výrazne páchnúci trimetylamín. anglicky: Soapwort. MYDLICE LÉKAŘSKÁ MYDLICA LEKÁRSKA Saponaria officinalis L. prípadne odtučňovali nespracovanú vlnu. Rastie aj v pobrežných húšťavách a na vlhkých pieskoch. Listy protistojné. hnedastej alebo žltkastej farby. Ordinovali ju pri lepre. 8 6 2 2 13 10 192 . Jeho korene sú však veľmi tenké. len hore rozkonárené. mydlička Nemecky: Echtes Seifenkraut. Drogu Radix saponariae albae tvoria druhy rodu gypsomilka — Gypsophila L. Gréci pokladali koreň MYDLICA LEKÁRSKA za oficinálny. ale na umývanie používali po- taš. keď ešte nebolo známe mydlo — prali nimi. že koreň rozmiešaný vo vode veľmi pení. V homeopatii má širšie uplatnenie čerstvá kvitnúca vňať m. aplikované na podporu menštruácie (emenagogum). Hippokratovo strouthion možno chápať ako rozličné druhy južných gypsomiliek. Plody sú vajcovité tobolky. (pozri gypsomilka metlinatá). smradľavého (Ch. a to proti škrkavkám.alebo čistý askaridol. ktoré všeobecne vytlačili z používania rastlinné anthelmintiká. proti kŕčom (spazmolytikum) a i. Tvorí surovinu pre alkoholové výťažky a rozotierané prípravky Teep. najmä denných motý- Na koreňovú drogu — Radix saponariae sa vzťahuje ČSN 86 7027: Akosť — najviac v % Znak Zvyšky nadzemných častí rastlín Zle očistené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Iné druhy klinčekovitých rastlín majú podzemky s korkom sivej. Vedecké označenie mydlice vzniklo z latinského sapo = mydlo. Klinčekovité — Dianthaceae (Silenkovité — Silanaceae) Ľudovo: mačacie mydlo. zoskupené vo vrcholíkových súkvetiach. a najmä preto. Gypsomilky i mydlica im robili dobré služby v dobe. piperazínového typu). 4 3 1 1 13 7 II. Pre pomerne veľkú jedovatosť silice i askaridolu je uplatnenie zriedkavé.

bez obracania. ba aj reumatizme a kĺbových ťažkostiach. pre vzhľad kvetnej koruny. 67. Druh rastie v kroviskách. plynule prechádzajú do súkvetia — jednostranného strapca. riedkych lesoch a na rúbaniskách vo výške 500-1 500 m n. Slúži na pranie jemných tkanín (nerozkladá farby). maceruje sa 8 h a po scedení počas dňa vypije. francúzsky: Digitale pourpure. španielsky: Digital. maďarsky: Piros gyuszúvirág. stor. B. druhové označenie vyjadruje farbu kvetu. ktorý r. kostrou. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . NÁPRSTNÍK ČERVENÝ NÁPRSTNÍK ČERVENÝ + Digitalis purpurea L. výťažok je dobré sekretolytikum. anglicky: Foxglove. ale aj na liečebné účely — rozličné chemické rasy. Po rýchlom a krátkom omytí (pozor: saponíny sa vodou vyplavujú!) a zbavení nadzemných častí sa suší na vzdušnom mieste. pozostávajúce prevažne zo saponasidov A. Koreň . Izolované saponíny (predovšetkým však z gypsomiliek) tvoria niekedy zložku expektoračných prípravkov. furunkulóze. jej listy sú sediace. Vňať sa liečebne využíva zväčša ako expektorans. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. ktorá sa indikuje pri ochoreniach z nachladnutia a niektorých stavoch depresie. resp. chutí sprvu sladkasto. Niekedy sa zberá vňať . hemolytický index drogy je asi 1 200 až 1 800 (2 000). s triterpénovým jadrom.Scrophulariaceae Nemecky: Roter Fingerhut. Drogu možno použiť ako metabolikum.Radix saponariae rubrae. Zber listov — Folium digitalis pur193 . alebo skoro zjari (marec). s prevahou kardenolidov A-skupiny a pod. kvety s rúrkovito zvonkovitou korunou bledočervenej farby. taliansky: Digitale. Koreň rastliny má predovšetkým expektoračné účinky a slabšie diuretické. rusky: NÁPRSTNÍK ČERVENÝ Dvojročná bylina vysoká 30— 120 cm. Oddávna bol známy v írskom liečiteľstve. depuratívum a pre protizapalove pôsobenie sa uplatňuje príležitostne pri zápaloch mandlí. C a D.5 — 5 % ) . digitale = náprstok. napr. Čajovina č. umelým teplom (do 70 °C). kopijovité. Pomenovanie náprstníka pochádza z latinského digitus = prst. Stonka vyrastá v druhom roku. na vzdušnom mieste. Uprednostňuje pôdy s vysokým obsahom mangánu. vnútri s tmavými červenými skvrnami. Suší sa jednotlivo rozložená. Koreň mydlice má široké technické uplatnenie. ďalej do zubných pást i práškov a pod. kyslé bidesmozidy. čím vyvolávajú nepríjemné vedľajšie účinky. Antické Grécko a Rím náprstník nepoznali. Pevné miesto získal v liečiteľstve po skúmaní anglickým lekárom Witheringom. čo sa robí odrezávaním nadzemných častí na začiatku kvitnutia (jún—júl). V homeopatii sa z koreňa pripravuje tinktúra. Dávka na deň je odvar z 10 g drogy na 200 ml vody alebo 1 lyžička práškového koreňa na pohár studenej vody. ktoré hľadajú na dne kvetov medovinu. Plody sú tobolky. Obsahovými látkami drogy sú predovšetkým saponíny (asi 2. Ordinoval sa od 5. m. neskôr sladko-horko až nepríjemne škrabľavo. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru a užíva sa po lyžiciach. Krtičníkovité . že saponínové drogy sú na dlhší čas užívania nevhodné. Často sa pestuje pre okrasu. Rastie predovšetkým v západnej Európe. Droga nemá pach. prízemná ružica vajcovitých listov je zúžená na báze do krídlatej listovej stopky. a to z rastlín 2—3 ročných. na slnku. Treba však upozorniť. príp. sa vykopáva buď v jeseni (október — november).ľov. saponíny sa môžu vstrebávať. pri rozličných komplikáciách v šestonedelí. potom aj ako metabolikum pri niektorých kožných ochoreniach. kým neskrehnú všetky byle. ktoré majú spoločne sapogenín gypsogenín. Usušené korene sú krehké.Herba saponariae rubrae. krčných a kožných ochoreniach. 1785 vydal spis o náprstníku a jeho uplatnení v terapii srdcových chorôb.

5 % digitoxínu. napr. pôvodne ukladané v rastline ako prvotné glykozidy. Digitoxín tvorí aj zložku práškov Felsol. Wokes. ktoré ľahko odštepujú z glykozidovej väzby molekuly glukózy. Okrem iného majú silné diuretické účinky. Hlavné glykozidy sú purpureaglykozid A (aglykón digitoxigenín) a purpureaglykozid B (aglykón gitoxigenín). Preto sa treba presne pridržiavať návodov na spracovanie: listy sa zberajú v septembri—októbri (podľa obdobia výsevu) z jednoročných rastlín (iba prízemná ružica). má však holé stonky a rub listov. anglicky: Woolly Foxglove. ale aj pri gastritíde. teda ústami. nákup pre potreby farmaceutického priemyslu pochádza výhradne z pestovaných druhov. Suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na tienistom mieste. lebo inak nastáva enzýmový alebo tepelný rozklad účinných glykozidov. materiál treba urýchlene dodať nákupni.digitoxigenín. Odštiepením cukru (jednej molekuly glukózy) vznikajú sekundárne glykozidy. pričom niektoré sú špeciálne iba pre digitalisové glykozidy (digitoxóza. španielsky: Digital lanosa.3 % kardenolidov (Ph. ktoré stimulujú (dávajú popud) bradykardiu (spomalenie srdcovej činnosti). Ďalšími obsahovými látkami drogy sú enzýmy. Látky účinkujúce na srdce tvorí glykozidová zmes s aglykónmi digitoxigenínom. vlnatého.5 10 4 pureae sa robí v prvom roku rastliny zvyčajne v auguste. prítomné sú aj flavóny (luteolín. Nemecký liekopis žiada nastavenie normovaného listu na obsah 0. Hlavná indikačná oblasť je srdcová hypertrofia (zväčšenie) s insuficienciou (nedostatočná činnosť. sprevádzajú ich glykozidy neúčinné na srdce (digitanolové a pregnanové glykozidy. aj molekulu kyseliny octovej viazanú na jeden z cukrov. Keďže n. červeného obsahujú okrem špecifických cukrov (troch molekúl digitoxózy). jeho zámeny pri zbere prakticky neprichádzajú do úvahy. tigonín — zlepšujú resorpciu účinných glykozidov). digitalinum verum a strospezid. Rastlina pochádza z Balkánu (podľa niektorých prameňov zo severného Maďarska). červený. že listy n. Zrezávajú sa po oschnutí rosy. druhové meno je z latinského lanatus = vlnatý. červeného (digitoxín. Z čerstvých listov zberaných na začiatku kvitnutia sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. sliz (mierni dráždenie) a ďalšie látky (výskum ešte nie je uzatvorený). pomer zosušenia je asi4 — 5 : 1. D 4) s podobným použitím ako prípravky v alopatii. cholín a acetylcholín. indikujú sa per os. Materiál sa suší umelým teplom (40—60 °C). Listová droga sa dosť podobá listom skorocelu. Listy v prízemnej ružici i stonkové sú kopijovité. Najčastejšie nežiadúce príznaky sú nevoľnosť. Sekundárne glykozidy možno chemicky previesť na glykozidy n. Listy obsahujú vyše 60 druhov mimoriadne nestálych srdcových glykozidov. pričom sa menia na sekundárne glykozidy digitoxín a gitoxín. ak treba dosiahnuť rýchlejší účinok a keď sa nevyžaduje dlhšie pôsobenie. očných zápaloch a poruchách videnia. Eur. taliansky: Digitale lanosa. V liečebnom použití musí mať droga biologicky presne stanovenú účinnosť (podľa ČsL 2 sa list označuje ako titrovaný). gitoxigenínom a gitaloxigenínom. nauzea a dyspesia. hlavne bradykardii (spomalená srdcová činnosť) a stenokardii (nedokrvenosť srdcového svalu). Krtičníkovité — Scrophulariaceae Nemecky: Wolliger Fingerhut.saponíny — spirostanolové glykozidy (digitonín. zlyhávanie) a odstraňovanie v tele nahromadenej vody touto nedostatočnou činnosťou (druhotné močopudné účinky). Pôvod vedeckého pomenovania sme uviedli pri n. za suchého počasia a v poludňajších hodinách. gitaloxigenín a diginatigenín). Rastlina našla liečebné uplatnenie iba v novšej dobe. vlnatého v porovnaní s listami n. naj- . ktoré sa užívajú pri astme. NÁPRSTNÍK VLNATY + Digitalis lanata Ehrh. Pri všetkých náprstníkových prípravkoch je nebezpečenstvo kumulácie (hromadenia v organizme) a predávkovania. vlnatý je u nás vo voľnej prírode ojedinelý. ale aj injekčné (parenterálne). počet cukrových jednotiek v glykozidovej väzbe je 1—5. U nás sa pestuje v kultúrach. Ich štiepenie (hydrolýza) nastáva už pri zbere. vlnatý sa v súčasnosti používa podobne ako n.Droga — Folium digitalis purpureae — podlieha požiadavkám ČSN 86 6410: Znak Zhnednuté listy Rozdrvené listy Iné časti materskej rastliny Minerálne prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCL Najviac v % 1 2 2 0. kardenolidové digilanidy (cca 1 %). pri prvých príznakoch je nutné liečbu prerušiť. v druhom roku počas kvitnutia (jún—august). najlepšie pri umelom teple teplotou medzi 6070 °C. červeného 194 patrí aj menej dôležitý odorozid H. francúzsky: Digitale laineuse. maďarsky: Gypjas gyuszúvirág. nemá pach a chutí horkasto. gitoxín. i digoxín). ktoré sa nahradzujú účinnými princípmi n. Dafer a Lasch v 30-tych rokoch nášho storočia dokázali. Pri aplikácii náprstníkových prípravkov treba sa vyhýbať podávaniu liekov s obsahom vápnika. ktoré na rozdiel od glykozidov n. luteolín-7glukozid). Hromadne vyrábané prípravky s obsahom čistých glykozidov majú dnes významné miesto v terapii.40 % ) . Dáva sa mu však prednosť vtedy. N. droga je teda kardiotonikum — užíva sa pri srdcovej insuficiencii všetkých druhov. červeného majú 3 — 5 x vyššiu účinnosť na insuficientné srdce a odvtedy jej význam stúpa. zápale dvanástnika. Kvety má hnedobiele. gitonín. gitoxigenín. žltačke. digoxigenín. pregnanové glykozidy. Zber možno robiť aj viac ráz do roka. zoskupené v hustom klase. Droga obsahuje vyše 30 druhov jedovatých a veľmi labilných srdcových glykozidov (v priemere asi 0. III). Používajú sa čisté látky a ich deriváty. Hlavné obsahové látky sú srdcové glykozidy — lanatozidy A—E. červený. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . V terapii sa používajú v súčasnosti iba čisté látky a ich deriváty. červenom. digitaloín. K terapeutickým glykozidom n. digitalóza). List má obsahovať minimálne 0. resp. digipurpinín — (asi 1 %). Vylúčením cukrov a kyseliny octovej sa vytvárajú už liečebne neúčinné aglykóny (geníny glykozidov . rusky: (druh sa neuvádza v európskej časti ZSSR) NÁPRSTNÍK VLNATÝ Rastlina sa podobá na n. saponínové glykozidy.15-0. List je tmavozelený.

in- Na listovu drogu — Folium digitalis lanatae — sa vztahuje ON 86 6434: Znak Ináč sfarbené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Celkový obsah lanatozidov — najmenej z toho lanatozidu C — najmenej Akosť — najviac v % I. injekcie). D. Pre bohaté olistenie býľ bylín sa zber dá dobre robiť kosákom „pod rukou" i voľne 195 . Je to trváca trsovitá bylina vysoká 10— 40 cm. Z iných druhov náprstníka sa v zahraničí priemyselne spracúva aj n. anglicky: Silverweed. kanársky (kultivuje sa v Polsku).) — obidva rastú aj u nás. plazivý (Potentilla reptans L. micrantha L. Digoxin SPOFA (tablety. pre účely veterinárne). Plody sú nažky. s listami dlaňovito zloženými z 5 — 1 úzkych. francúzsky: Anserine. čiarkovitých. pazušné. — n. sediacich. námožníček.. NÁTRŽNÍK HUSÍ Potentilla anserina L. Ružovité . argentea L. canariensis L.NÁPRSTNÍK VLNATÝ jekcie. n. päťpočetné. návesníček. španielsky: Argentina. označovaná aj ako Herba argentinae. obrátene vajcovitých až kopijovitých lístkov. Nátržníky dostali svoje meno Potentilla podľa toho. (španielske druhy). z našich prípravkov sú to: Acedigal (kvapky.1 35 % Trváca bylina s hrubým rozkonáreným podzemkom. Príbuzný a veľmi podobný n. Digoxin SPOFA (injekcie. Poskytuje im dostatok peľu i medoviny. tablety. Digitoxin SPOFA (dražé). D. zakoreňujúca.) je rovnako hojný na podobných stanovištiach. (rastie najmä v Taliansku) a D. 3 2 2 11 10 4 0. na rube bieloplstnatých lístkov. Ostatné nátržníky sa líšia hlavne zložením listov. Listy nepárnoperovito zložené z hlboko pílkovitých. Kvety žlté. Do palety fytoterapeuticky účinných nátržníkov možno zaradiť aj n. žltý (D. strieborník Nemecky: Gänsefingerkraut. tak aj n. často aj na mierne slaných. injekcie). rusky: MOCHNA HUSÍ („STŘÍBRNÍK") mä v skupine kardiotoník (lieky na posilnenie srdcového svalu) a v priemyselne vyrábaných prípravkoch sú srdcové glykozidy stabilizované v presne známom množstve. vysoká 15—50 cm. ferruginea L. maďarsky: Liba pimpó. husie kvietko.Rosaceae Ľudovo: husia nôžka. mochna lesklá.Herba anserinae.). thapsi L. lutea L. Felsol prášok (antiastmatikum). z menej známych je to napr. kačičky. Druhové anserina je z anser = hus (rastlina často rastie tam. kvapky). že niektorým druhom sa pripisovali znamenité liečivé vlastnosti (z latinského potens = mocný). strieborný — P. D. husí opeľuje hmyz. kde sedávajú husi). husie mydlo. Lanatosid C SPOFA (dražé. Rastie v blízkosti sídlisk na mierne vlhkých pôdach s vysokým obsahom dusíka. Vyhľadávajú ho najmä včely a osy. s dlhostopkatými listami rozdelenými na päť lístkov predĺžené obrátene vajcovitého tvaru. Ako všetky nátržníky. veľkokvetý (D. čapíky. 6 4 4 11 12 6 0. Byľ poliehavá. husičky. taliansky: Anserina. najmä na pasienkoch pre husi. Predmetom zberu i nákupu býva vňať .2 25 % II. grandiflora Mill. na dlhých stopkách s priemerom 1-2 cm.

Vykopáva sa skoro zjari (marec) alebo neskôr v jeseni (október). francúzsky: Tormentille. Nachádzame ho vo všetkých pásmach našich zemepisných šírok na lúkach. kým ostatné (neplazivé) druhy nátržníkov po päť.tiež vitamín C a minerálne látky. v podzemku o. Vňať i podzemok sú trieslovinovou drogou s podobnými účinkami. nátržník. D 1 až 0). MOCHNA NÁTRŽNÍK ručne. 37. vyrastajú z pazúch listov. chemicky nie celkom preskúmaná. prietržník. zelených. vystúpavá až vzpriamená. Prieskumy dokázali. Viaže sa na kremičité pôdy. rozkonárená. Droga nemá chuť ani pach. kolíkových bolestiach žalúdka i čriev a podobných poruchách (pri meteorizme). s nápadne hrubým uzlovitým podzemkom. lebo podzemok je dosť hrubý. maďarsky: Vérontó fú. mochna lesná. Druh nie je prieberčivý. Pomer zoschnutia 3 : 1 . zápaloch v ústach. N. Na kúpele a vonkajšie upotrebenie sa dávka drogy zvýši (1 lyžica na pohár). Schne rýchlo. 36. husí má výrazný spazmolytický účinok pri bolestivej a dlhotrvajúcej menštruácii. sedmizámková zelina Nemecky: Hohes Fingerkraut. lístky hrubozúbkaté. Možnosť zámeny s inými druhmi rodu je však aj tak . anglicky: Common Tormentíl. Možno ho dochutiť cukrom. vzpriamený. zahreje sa a nechá vrieť 2 minúty. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . na dlhých a tenkých stopkách. 90. 30. horčiny. 10 6 2 12 14 NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ Potentilla erecta (L. Zriedkakedy sa žiada zberať iba podzemok . 34. v lesných zárastoch.NÁTRŽNÍK HUSÍ Užíva sa pri hnačkách. rovný . aj cholín a mastné kyseliny. 229. Po očistení 196 sa umyje a suší podobne ako vňať. i. 159.P. Kvety žlté. Príbuzný n. Trváca bylina vysoká 10—30 cm. zvonka na kloktanie. Vedľajšie účinky sa nepozorovali ani po dlhšom užívaní. na zapálené a krvácajúce rany a pod. takže ju možno i obracať. Znáša nízku aj vysokú pôdnu vlhkosť. Suší sa v tieni prirodzeným teplom (ak umelým. 223. s priemerom iba 5-12 mm. na omývanie i obklady.) Räuschel Ružovité — Rosaceae Ľudovo: červienkový koreň.. pri bolestiach v ústnej dutine. že je Vysokohodnotný prostriedok tíšiaci kŕčovité bolesti bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. vnútornom krvácaní. ako má n. antiflogistikum a mierne spazmolytikum. Pre náchylnosť na zaparenie treba materiál vždy dobre našuchoriť. španielsky: Tormentila. Mladá vňať slúži niekedy v domácnosti ako zelenina. Pri sušení sa však nedrobí. flavonoidy a sliz. potom pol hodiny vylúhovať. 32. taliansky: Tormentilla. 35. Liečebný efekt sa prejaví po 4—5 dňoch užívania. listy dlaňovito zložené. Byľ poliehavá. nie vyše 40 °C). rusky: . V homeopatii sa z kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. 6 3 1 12 10 II. sedmílist. má v kvetoch iba po štyri korunné lupienky. 221. 3-5-početné. 233. robí sa tak na výslovnú objednávku. Na vňaťovú drogu — Herba anserinae — sa vzťahuje ČSN 86 6818: Akosť — najviac v % Znak Iné a ináč sfarbené časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Hlavná obsahová látka drog je termolabilná. tormentol. Vňať je náchylná na zaparenie pri zbere i sušení. bolestiach zubov. N. Plody sú nažky. Vlastný zber vňate sa robí počas kvitnutia (máj-august) z nezašpinených jedincov. v droge je najviacej katechínových trieslovín (6-10 %). na rúbaniskách atď. Sušenie trvá dlhšie. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na pohár záparu a pije sa 2—3 x denne. Uplatňuje sa predovšetkým pri menštruačných kolikách. 29. Vlažný odvar sa pije 2—3 x denne.Radix (Rhizoma) anserinae seu Radix (Rhizoma) argentinae. recta L. Čajoviny č. Dajú sa aplikovať ako adstringens. strieborný sa užíva ináč: 1 polievková lyžica vňate sa namočí do pohára studenej vody. žalúdočných a črevných kataroch.

Z včelárskeho hľadiska sa rastlina veľmi cení pre obsah medoviny a značné množstvá peľu. Je oficinálna v ČsL 4 ako Radix tormentillae. 8 2 3 14 ČsL 4 8 1 1. výluh sa zleje a zvyšok drogy sa preleje vrelou vodou. alebo sa odvodzuje z latinského tormentina = črev- Na podzemok (Radix — Rhizoma tormentillae) sa vztahuje ČSN 86 7019. ktorá spolu s ČsL 4 má tieto základné znaky: Znak Iné časti materskej rastliny ako podzemok (korene a pod. Droga sa užíva pri hnačkách. umyjú sa. antidiaroikum a antiflogistikum (na zápaly slizníc). vylúhuje sa 8 h. pri silnej menštruácii a pod. ďalej glykozid tormentilín i tormentol a stopy silice. ba potvrdilo sa. Dodnes zachované pomenovanie Tormentilla v názve drogy (Radix tormentillae) vychádza z latinského tormentum = bolesť.5 14 6 3 9 9 5 6 4 1. proti ktorým sa droga oddávna používala.). na lome červenkasté až červenofialové. Majú nenápadný pach a veľmi zvieravú chuť. krvácaniach každého druhu (napr. Zber je potrebné robiť po dohovore s nákupňou. Trieslovinový komplex pôsobí antibakteriálne. Vhodnosť jej uplatnenia v terapii hnačiek sa spoľahlivo dokázala i vedecky. Z vykopaných podzemkov sa odstránia zvyšky hliny. niekedy aj v máji—júni a auguste—septembri. úplavici. Technicky droga slúži ako farbiaci prostriedok (farbí kožu na červe197 veľká. aj črevného a žalúdočného. z ktorej 20—30 kvapiek vo vode poslúži na natieranie zapálených slizníc úst. Účinné obsahové látky tvoria katechĺnové (tormentilové) triesloviny (17-25 % ) . Suché podzemky sú veľmi tvrdé. drobné korienky (možno to robiť až doma). pozri cudzokrajné drogy). Predmetom zberu sú podzemky dokonale zbavené koreňov. Dávkuje sa 1/2 kávovej lyžičky na šálku odvaru 2—4x denne. Vykopávajú sa opatrne (najlepšie špeciálnymi trojprstovými motyčkami. že droga sa celkom vyrovná americkému rataňovému koreňu (Radix ratanhiae — ČsL 4. Podzemok (koreň) začerstva vonia podobne ako ruže a starý v tme svetielkuje. Zber sa robí buď v marci—apríli.NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ né koliky. Latinský názov Potentilla sa pôvodne používal v stredoveku iba pre n. husí. hrubšie sa rozrežú a dajú sušiť na vzdušné miesta (lepšie je umelým teplom pri teplote 40 °C). či vyrážky. vhodná je aj tinktúra — Tinctura tormentillae. ľudovo nazývanými múria noha).) a tmavá droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Akosť — najviac v % I. II.5 11 4 1 1. Skladuje sa v uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. Na homeopatické účely sa používa čerstvý podzemok.5 12 Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej . Po 10 minútach sa obidva výluhy spoja a využíva sa počas dňa. nadzemné časti. Droga má pomer zosušenia asi 3 : 1. Droga je silné adstringens. na popraskané ruky alebo pery. Materiál sa nezaparuje a nedrobí. ako kloktadlo pri zápaloch hrdla a pod. Odvary drogy sa používajú aj pri kĺbovom reumatizme na obklady alebo ako zložka mastí na mokvavé rany. mandlí. Pri silných hnačkách sa dá 1 čajová lyžička drogy do pol pohára studenej vody. Prášok z podzemka sa niekedy dával aj do zubných práškov (a dáva sa opäť aj dnes). alebo v októbri.

Je všeobecne známa. Využíva sa aj vo veterinárnej medicíne (podobne ako v humánnej).41. okrajové kvety majú väčšie. Predmetom zberu sú sýtooranžové korunné lupienky vytrhávané z plno- Na kvetnú drogu so zákrovom (Flos calendulae cum calyce) sa vzťahuje ČSN 86 6221 a bez zákrovu (Flos calendulae sine calyce) ČSN 86 6222. Astrovité . 28. sú menšie. 5 6 12 15 bez zákrovu I. 138. jeho klymenon je však určite nechtík roľný. že Dioskoridovo chrysanthemon predstavuje nechtík. po zliatí sa čajovina preleje pohárom vriacej vody. pripravuje sa perkoláciou drogy. Základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % Znak so zákrovom I. taliansky: Calendola. francúzsky: Souci officinal.. ktorý rastie v teplejších oblastiach. V ČsL 4 je okrem drogy oficinálna aj Tinctura tormentillae. 27. Identifikácia nechtíka v histórii je veľmi ťažká. trieslo na kože.216. anglicky: Pot Marigold.56. arvensis L. roľného . Úbory n. 1817 ju Westring odporúčal pri rakovine maternice. 42. Nátržník býva veľmi častou zložkou mnohých čajovinových zmesí.Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: krusíček. slniečko Nemecky: Garten-Ringblume. rusky: MĚSÍČEK LÉKAŘSKÝ NECHTÍK LEKÁRSKY Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 30-50 cm.). najmä vo viniciach. mesiačik. 39. Listy má striedavé. Iné časti rastliny ako kvet Droga sfarbená inak ako kvety Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 3 12 13 II. na úhoroch a rumoviskách. Podľa Turcka sa dáva nátržníkový podzemok aj do čajovín proti cukrovke: rovnaký diel podzemka nátržníka. maďarsky: Korômvirág. dlhostopkaté. 141. Rastlinu pestujú v okrasných záhradkách. 38. Vedecký názov nechtíka vychádza z latinského calendae = prvý deň v mesiaci (narážka na dlhé obdobie kvitnutia alebo na počet jazykovitých kvetov — „ako dní v mesiaci"). je prísada pri výrobe atramentov atď.C. neobstojí — išlo o chryzantémovku vencovitú (Chrysanthemum coronarium L. 2 3 12 11 II. Zriedka splanieva.no). španielsky: Calendula. 3 6 12 13 . pri vynechávajúcej menštruácii (kvet s vi198 nom). NECHTÍK LEKÁRSKY Calendula officinalis L. Táto rastlina sa dokázateľne ordinovala v 16. R. 31. Okrajové kvety slúžili oddávna na falšovanie šafranu. tráviacich poruchách žalúdka). farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku čajoviny Tormentan (užíva sa pri letných hnačkách. 10 minút sa nechá postáť a výluhy sa spoja). vňať na nakurovanie a šťava z rastliny pri bolení zubov. extrakt je v masážnom roztoku Herbadent a v ústnej vode Herbadent (antiseptikum) a tinktúra v roztoku Stomatisan (antiseptikum ústnej dutiny). úbory po odkvitnutí ovisnú. stor. Pochádza z južnej Európy. Čajoviny č. Čs. listu čučoriedky a sušených fazuľových strukov bez fazule (biela sorta) — 2 lyžičky na macerozápar na 2 poháre vody (dávka čajoviny sa napred 8 h maceruje za studena v pohári vody.44. 32. Plody sú ohnuté nažky bez chocholca. jednoduché. úbory väčšinou oranžovožlté. nahotka liečivá. Tvrdenie starších i mladších farmakognostov.

kvetých úborov bez zvyškov zákrovov (kalichov), niekedy aj úbory s kalichom. Je to vhodný materiál pre zácvik zberačov. Droga — kvet nechtíka bez zákrovu, Flos calendulae sine calyce sa vytrháva v hlavnom období kvitnutia (júl — august) z plnokvetých odrôd pestovaných rastlín. Menejhodnotnú drogu dostaneme vytrhávaním kvetov z usušených úborov v celosti. Zberáme vždy iba toľko materiálu, koľko môžeme bez problémov sušiť. Sušíme čo najrýchlejšie a v tenkých vrstvách, bez prístupu slnka (kvety inak strácajú farbu). Pri sušení umelým teplom neprekračujeme 30-35 °C! Pomer zoschnutia asi 8 : 1 . Drogu v dobre uzatvorených obaloch chránime pred svetlom. Ak zberáme na odpredaj, ihneď po usušení ju expedujeme do nákupne, lebo ľahko podlieha skaze. Zber kvetov so zákrovom - Flos calendulae cum calyce, robíme iba so súhlasom nákupne. Sušenie a celková manipulácia sú rovnaké ako pri droge bez kalicha. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1. Na homeopatické účely sa pripravuje esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. D 2). Aplikuje sa interne i zvonka ako v alopatii. Kvet v čerstvom stave má balzamický pach a aromatickú chuť, ktorá sa sušením stráca. Účinné obsahové látky nechtíka tvoria predovšetkým flavonoidy, karotenoidy (farbivá), špeciálne polyénové zlúčeniny (polyíny), triterpénové saponíny a silica. Droga pôsobí ako cholagogum-choleretikum, mierne spazmolytikum a externé antiflogistikum. Priaznivé terapeutické prejavy sú zrejme spôsobené súčinnosťou flavonoidov, farbív a silice. Droga má v alopatii podobné uplatnenie ako arnika horská. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu; pije sa každé 3 h. Na omývanie a výplachy sa používa zápar z 2 polievkových lyžíc drogy na liter vody. Ľudovo sa používa hlavne tinktúra — 1 diel kvetnej drogy sa maceruje v 10 dieloch čistého liehu; čajová lyžička získanej tinktúry sa vleje do štvrť litra vody a aplikuje sa na rany, preležaniny, udreniny, pri zápaloch kože i jej poškodení zapríčinenom ožarovaním alebo slnením. Významne urýchľuje hojenie rán. Preto býva zložkou mastí, zásypov a pod. Ľudovo sa pripravuje masť z čerstvej šťavy (4—6 g šťavy na 30 g nesoleného masla), prípadne sa dávajú obklady. Odvar z nechtíka zjemňuje a zvláčňuje pokožku, preto sa používa v kozmetike ako krém Fyto s extraktom z arniky (robí sa 5 — 10 % odvar z kvetov; var

nesmie presiahnuť 2 minúty). Karotínové farbivo kvetov je neškodné. Dáva sa najmä do syrov a masla na zlepšenie farby. Vnútorné užívanie drogy je zriedkavé. Droga pôsobí priaznivo na žľazy s vnútorným vylučovaním a pri zápaloch, po interných chirurgických zákrokoch, operáciách novotvarov a aj pri novotvaroch žalúdka, čriev a pod. (tablety sa vyrábajú v ZSSR). Kvety niekedy tvoria zložku žlčníkových, žalúdočných, pečeňových a pod. čajovín. Tinktúra sa podáva v množstve asi 2—4 g denne, výťažok v dávke 0,3—0,5 g a vylisovanej šťavy stačia 1 — 2 lyžice (s cukrovou alebo aromatickú vodou). Kvetná droga sa často pridáva do čajovín na zlepšenie ich vzhľadu. Čajoviny č. 65, 180, 207, 219.

CHRPA POLNÍ („MODRÁK") Cyanus segetum Hill — syn.: Centaurea cyanus L. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: chrpa, modrák, sinokvet, svitlák, svetlák Nemecky: Kom-FIockenblume; maďarsky: Kék búzavirág; taliansky: Fiordaliso; francúzsky: Bluet des champs; anglicky: Corneflower; španielsky: Aciano; rusky:

NEVÄDZA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 30— 50 cm; stonka hranatá, rozkonárená, listy čiarkovité, koncové úbory s okrajovými modrými kvetmi. Plody sú nažky s dvojradovým chocholcom. Rastlina uprednostňuje piesočnaté podklady so slabo kyslou reakciou. Jej výskyt prezrádza, že pôda nemá pod povrchom spodnú vodu. Druh pochádza zo Stredomoria. U nás sa rozšíril v poľných kultúrach (najmä v obilí) a na slnečných stráňach. Podobných druhov je viac. Dajú sa však ľahko odlíšiť už tým, že n. poľná rastie prevažne iba medzi obilím. Príbuzné druhy a plemená rodu Cyanus Miller, príp. Jacea Miller (nevädzovec, česky chrpina) sa nezberajú.

Nevädza má vo svojom pomenovaní mnoho nejasného. Ani latinský názov sa nepoužíva jednotne. Donedávna sa uprednostňovalo označenie Centaurea cyanus podľa bájnych kentaurov, ktorí sa po zanechaní bojového a dobrodružného života venovali medicíne. Najslávnejší kentaur bol lekár Chiron, Eskulapov učiteľ. Chiron si vyliečil ranu od Heraklovho šípa liekom z byliny kentaureion, čo je naša zemežlč; tá sa delila o meno s južným druhom nevädze — Centaurea centaurium (u Dioskoridesa „veľké kentaureion", pričom zemežlč bola menšie kentaureion). Linné preniesol názov na nevädzu. Prívlastok cyanus je z gréckeho kyanos = modrý, pre farbu úborov. Dnešné vedecké meno je však odvodené z cyanus a segetum (latinsky seges = siatie, jarina, obilie), t. j. modrý kvet medzi obilím. Z príbuzných druhov a foriem alebo hybridov, zaradených zvyčajne do rodu Jacea Mill., z včelárskeho hľadiska prichádza do úvahy predovšetkým nevädzovec lúčny — J. pratensis Lam., príp. nevädzník hlaváčovitý — Colymbada scabiosa (L.) Holub; sú nenáročné, rastú v obilí, na lúkach, stráňach i na suchých pôdach. Kvitnú v júni až októbri; hromadný rozkvet sa končí zvyčajne v auguste. Výdatne medujú. Včelám na niektorých miestach zaisťujú hlavnú znášku a poskytujú aj dostatočné množstvo peľu. Med býva sfarbený tmavo až čierno. Med z n. poľnej je hnedastý, ostrej chuti, pričom peľ je žltobiely. Vyznačuje sa však tým, že ťažko cukornatie a pekne vonia. Nevýhodou je to, že nevädza rastie prevažne medzi obilím, kde včely nalietavaním na klasy si často porušujú krídelká. Nevädza je významná aj tým, že zaisťuje znášku aj v suchých rokoch. Hospodársky je takmer bezvýznamnou burinou (žerú ju iba ovce a kozy). Predmetom zberu sú sýtomodré hlavičky kvetov s kalichom bez stopiek — Flos cyani cum calyce, alebo len sýtomodré jazykovité kvety vytr-

Kvet bez kalicha (Flos cyani sine calyce) posudzuje ČSN 86 6222 a kvet s kalichom (Flos cyani cum calyce) ČSN 86 6221: Akosť — najviac v % Znak bez kalicha I. Iné časti materskej rastliny ako kvet (úbory) Kvety sfarbené inak ako na rastline Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 10 12 7 II. 5 20 12 10 s kalichom I. 3 10 12 10 II. 5 20 12 12

199

NEVÄDZA POĽNÁ

OČIANKA ROSTKOVOVA
SVĚTLÍK LÉKAŘSKÝ
Euphrasia rostkoviana Hayne Krtičníkovité - Scrophulariaceae Ľudovo: ambrožka, bradavník, potešenie očí, tešinka, zubová tráva Nemecky: Gemeiner Augentrost; maďarsky: Mirigyes szemviditó; taliansky: Eufrasia; francúzsky: Euphraise officinale; anglicky: Eyebright; španielsky: Eufrasia; rusky: -

hávané z úborov na začiatku kvitnutia rastliny (máj—júl, niekedy aj august) - Flos cyani sine calyce. Sušíme rýchlo v tieni, v tenkej vrstve (1—2 cm), nikdy nie na slnku (kvet vybledne). Lepšie je sušiť umelým teplom — teplotou do 35 °C, tak si kvet zachová pôvodnú farbu. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 (s kalichom), 6 : 1 (bez kalicha). Na skladovanie je droga veľmi citlivá, patrí do dobre zatvorených obalov (najlepšie z umelých hmôt) a treba ju chrániť pred svetlom (vybledne a plesnie). Podstatnú zložku obsahových látok drogy tvoria modré farbivá, princíp tvorí seskviterpén laktónového zloženia a azulogénneho charakteru (proazulén a antokyanosidy), potom glykozid cichoriín, triesloviny, flavonoidy, sliz a minerálne soli (o. i. dosť mangánových). V súčasnosti sa droga používa hlavne ako antiflogistikum 200

a diuretikum. Dávkuje sa jedna kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 x denne (používa sa hlavne v zmesi s ďalšími drogami); veľmi často tvorí iba skrášľovaciu prísadu čajovín. V 16. stor. i neskôr sa užíval zápar aj ako prostriedok proti „búchaniu srdca" (výťažok zmiešaný s pivom miernil bolesti v močových cestách), proti žltačke a do očných vôd ako mierne antiseptikum. Ľudovo sa ešte dnes droga uplatňuje v čajovinách na látkovú premenu, zvonka na omývanie rán a vredov a ako prísada do vodičiek na vlasy. Z nevädzových jazykovitých lupienkov sa izoluje azúrovomodré farbivo, ktorým sa prikrašľujú kozmetické prípravky. Novšie sa droga zavádza aj ako horčinový prostriedok pri žalúdočných ťažkostiach. Čajovina č. 65.

Jednoročná, niekoľkonásobne rozkonárená bylina vysoká 10 — 30 cm. Listy sediace, protistojné, vajcovité, pravidelne zúbkaté (zúbkov je 5 — 7). Z pazúch listeňov vyrastajú sediace kvety s bielou alebo svetlofialovou korunou. Plody sú tobolky. Rastie na vlhkých lúkach všetkých výškových stupňov, zriedkavejšie aj na pasienkoch a okrajoch lesov. Znáša i kremičité pôdy. Rod očianky je veľmi premenlivý; jednotlivé taxóny sa navzájom krížia veľmi ľahko (u nás asi 17 druhov a 13 krížencov). Pôvodný druh sa označoval ako Euphrasia officinalis L. Rozdelil sa na viacero samostatných druhov, ktoré sa navzájom veľmi podobajú a rozlíši ich iba skúsený botaniksystematik. Jednotlivé charakteristiky netreba uvádzať, pretože všetky sa môžu zberať a tvoria dôležitú nakupovanú drogu. Liečivosť očianky bola dobre známa už staroveku, o čom svedčí jej grécke pomenovanie eufrasia = radosť, spokojnosť (pre elegantný vzhľad a liečivosť). Používala sa najmä pri očných ochoreniach. Kneipp okrem vymývania boľavých očí odvarom z očianky odporúčal čaj z listov ako posilňujúci prostriedok na žalúdok. V ére bylinných vín sa v nich vyvárala okrem šalvie, ľubovníka a yzopu aj očianka. Očianky sú pre včelárov významné nektárovou znáškou. Peľu poskytujú málo. Kvitnú v lete. Predmetom zberu a nákupu je vňať — Herba euphrasiae. Zber sa robí na začiatku kvitnutia (jún —september). Odrezávajú sa olistené a kvitnúce časti byliny bez spodných zdrevnatených častí býľ. Treba dávať pozor na prímesi tráv, lebo rastlina sa najčastejšie vyskytuje v porastoch na nízkotrávnatých lúkach a pastvinách. Veľmi podobná hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys L.) je typická hluchavkovitá rastlina a obľubuje hlavne slnečné, vápencové, skalnaté stráne nížin a pahorkatín; je tiež liečivá (amarum, aromatikum, metabolikum, choleretikum). Materiál je trochu náchylný na zaparenie a veľmi ľahko opadávajú kvetné časti a listy; sušíme ho preto na

OČIANKA ROSTKOVOVA

napr. aj z lipkavcov, Galium L. alebo skorocelov — Plantago L.). Ďalšími obsahovými látkami očianky sú triesloviny (3-8 % ) , silica (0,15 % ) , horčina, modré farbivo, aromatická substancia podobná živici (údajne tvorí podstatnú zložku liečebného princípu očianky), minerálne látky a olej; droga nie je celkom preskúmaná. Očianka je adstringens — vhodné pri blefaritídach (zápal okrajových mazových žliaz mihalníc), konjunktivitídach (zápal spojovky) a hordeolu (tzv. jačmeň); robí sa odvar z 3 kávových lyžičiek na 2 šálky k teplým kúpeľom, príp. sa kombinuje s borovou vodou, rumančekom a feniklom, a používa sa aj ako obklad. Ľudovo slúži aj pri ochoreniach slizníc dýchacích ciest, spojených so zahlienením (bronchitída, astma), pri chrapote, ako stomachikum na tvorbu žalúdočných štiav, pri slabosti žalúdka, tráviacich ťažkostiach, nechuti do jedenia, pri žltačke (kombinuje sa s vňaťou paliny pravej, s koreňom čakanky, púpavy a pod.), pri zle sa hojacich ranách a na miernenie kŕčov a zvieravých bolestí hlavy, proti hystérii a nespavosti (tu sa zvykne kombinovať s vňaťou ruty) a pri duševnej únave. Tu sa odporúča dávkovanie: 2-3 g prášku z drogy denne alebo 3 lyžičky vňaťovej drogy na 2 šálky denne (2 % zápar), príp. 5 — 10 kvapiek tinktúry 2-3 x denne alebo 10 kvapiek tinktúry do pohára vody na omývanie. Homeopatická esencia z celej čerstvej a kvitnúcej rastliny sa upotrebúva v očnom lekárstve a pri ochoreniach pokožky i slizníc.
OMAN PRAVÝ

OMAN PRAVÝ

tienistých miestach v tenkých vrstvách a bez zbytočného prehŕňania, prípadne vo zväzočkoch nad bielym papierom, pričom čisté a bezchybné opadané kvety i listy dodatočne doložíme do drogy. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať.

Droga obsahuje flavonoidy, potom glykozid aukubín (= rinantín), ktorý patrí medzi iridoidy (pseudoindikány); experimentálne sa dokázalo, že na liečenie vysokého krvného tlaku sú vhodné práve rastliny so značným obsahom aukubínu — malo by sa to vzťahovať i na extrakty z očianky (ale

Inula helenium L. Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Compositae) Ľudovo: alant, ománek, voman Nemecky: Echter Alant; maďarsky: Ôrnénygyokér sertecsék; taliansky: Enula; francúzsky: Grande Aunée; anglicky: Elecampane; španielsky: Ala; rusky:

Na vňaťovú drogu — Herba euphrasiae sa vzťahuje ČSN 86 6819: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina a zdrevnatené časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 12 II. 10 6 2 14 12

Trváca bylina vysoká až 150 cm, s hrubým podzemkom a koreňmi, s priamou, ryhovanou, hore rozkonárenou byľou. Prízemné listy sú vajcovité, na báze srdcovité, stonkové široko kopijovité, sediace, na rube plstnaté. Úbory sú veľké, žlté, vnútorné zákrovné listene suché a kožovité. Plody sú nažky s dlhým chocholcom. Rastlina sa importovala k nám zo strednej Ázie. Tradične sa pestuje v záhradách; miestami splanieva. U nás rastie 8 druhov omanov (Dostál, 1982); o. britský - I. britannica L., ktorý sa niekedy zamieňa za arniku horskú, je hojný druh nížinného
201

OMAN PRAVÝ

a podhorského stupňa, je nižší ako o. pravý a listy má na rube pavučinato ochlpené a o. hodvábny — I. oculus-Christi L. má podobne ochlpené listy a je pomerne zriedkavý teplomilný druh. Keďže u nás podzemok o. pravého prichádza na farmaceutický trh iba

z pestovaných rastlín (o. Goliát), je zámena nepravdepodobná. Nebezpečná je prímes koreňa ľuľkovca. Rodové meno inula je odvodené z inaein = vyprázdňovať, čistiť (s ohľadom na účinky drogy) a druhové z helios = slnko (podľa formy úbo-

Na podzemok — koreň (Radix enulae) sa vzťahuje ČSN 86 7013:
Akosť — najviac v % Znak Nadzemné časti rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej
I.

II. 2 1 3
13 10

0,5 — 1
13

7 1.5

1

rov), prípadne z helenion = košíček. Nikandros opísal v bájke vznik kvetu zo sĺz prekrásnej Heleny plačúcej nad kormidelníkom Menelaom, ktorého uštipol had. Legenda dodala byline povesť protijedu. Oman je ako väčšina astrovitých rastlín medonosnou bylinou. Pestuje sa však aj ako okrasná kvetina v záhradkách. Podzemky omanu i s koreňmi sa ako droga označujú Radix (Rhizoma) helenii alebo Radix inulae či enulae; vykopávajú sa podzemné časti 2-ročných rastlín (august-október), pričom koreňové puky sa môžu použiť na výsadbu ďalšej kultúry. Materiál sa rýchlo omyje a dá sušiť na dobre vetraných miestach, najlepšie umelým teplom (do 40 °C); pre urýchlenie usušenia sa korene rozrezávajú. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na homeopatické účely sa používa čerstvá podzemná časť; pripravuje sa z nej esencia (dil. D 2 - D 1). Na vykopávanie podzemných častí sa najlepšie dajú použiť úzke a dlhé rýle. Korene sa nesmú poškodiť, malé korienky nechávame a hneď na jeseň vysádzame. Pri manipulácii s rastlinami i s drogou niekedy vznikajú opuchy a podráždenie slizníc. S ohľadom na veľkú spotrebu sa rastlina u nás pestuje (i súkromne na zmluvu s nákupňou). Omanový podzemok i korene obsahujú predovšetkým silicu (1—3 % ) , v ktorej hlavnú zložku tvoria alantolaktóny (seskviterpény); obsah azulénov je problematický. V podzemku je veľké množstvo inulínu (až 45 % ) , potom sacharidy a horčiny. Droga je expektorans, spazmolytikum, stomachikum, diuretikum a cholagogum; užíva sa pol kávovej lyžičky na šálku záparu; pije sa 3-krát denne po lyžiciach. Uvoľňuje zahlienené dýchacie cesty, pričom pôsobí aj antibakteriálne a mierne diureticky; vplýva i na tvorbu a uvoľňovanie žlče. Ľudovo sa uplatňuje interne aj ako anthelmintikum, na povzbudenie chuti do jedla, ako metabolikum (urýchľuje látkovú premenu), zvonka proti kožným vyrážkam, lišajom, na zle sa hojace rany, mokvavé lišaje, ako kloktadlo (zápaly hrdla, stomatitída a pod.). Omanový koreň je u nás zložkou priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (diuretikum, antireumatikum), Thé Salvat (choleretikum, stomachikum, laxans), Species cholagogae Planta (cholagogum, choleretikum). Droga má široké použitie v likérnic-

202

kom priemysle i ako surovina na izoláciu inulínu, významného ako dietetikum (oficinálny v ČsL 3). Niekedy destilovaná silica — Oleum inulae je veľmi účinná proti niektorým druhom hmyzu (usmrcuje napr. larvy moskytov). Zo známejších receptov možno uviesť: odvar z 5 g koreňa omanu a 10 g kostihoja na 250 ml vody, ktorý sa po precedení zmieša s 30 g pomarančového sirupu — pije sa 3 x denne 10 — 20 kvapiek pri bronchitíde. Ako prsná čajovina sa osvedčuje zmes poľského Pektosanu (č. 120) a Species pectorales - čajovinu možno uplatniť ako mucilaginózum, emoliens, expektorans, dezinficiens a antiflogistikum. Čajoviny č. 13, 120, 166, 167, 170, 211.

ORECH VLAŠSKÝ

OŘEŠÁK KRÁLOVSKÝ („VLAŠSKÝ OŘECH")

ORECH VLAŠSKÝ

Juglans regia L. Orechovité — Juglandaceae Nemecky: Echter Walnuss; maďarsky: Pompás diófa; taliansky: Noce; francúzsky: Noyer commun;"anglicky: Walnut; španielsky: Nogal; rusky:

Strom so silným kmeňom a mohutnou korunou. Listy striedavé, nepárno perovito zložené, 3—4-jarmové. Samčie kvety tvoria dlhé zelené jahňady, samičie sedia na konci mladých výhonkov. Plody sú zelené, potom černejúce kôstkovice (ľudovo orechy). Rastlina sa k nám dostala z juhozápadnej Európy. Pestuje sa v teplejších oblastiach. Dlhoročným pestovaním vzniklo niekoľko odrôd, napr. orechy s „papierovými" škrupinami (var. fragilis), s plodmi až ako slepačie vajce (var. maxima — ich jadro však veľmi Zosychá) a i. Odrody (i sorty) sa odlišujú podľa listov, obdobia rozkvitania, tvaru koruny stromu, stupňa mrazuvzdornosti atď., predovšetkým však podľa tvaru orechov. V kultúre poznáme asi 150 orechových sort. Listy možno zberať zo všetkých orechov, okrem o. čierneho - J. nigra L. a o. popolavého - J. cinerea L., ktoré majú listy na okraji viac-menej ostro zúbkaté. Latinské meno juglans vzniklo skrátením Jovis + glans, t. j. Jupiterov žaluď (preklad z gréckeho Dios Balanos, lebo v staroveku orechy pokladali za božské jedlo a strom zasvätili Jupiterovi). Druhové pomenovanie regia = kráľovský. Ako vlasť orecha sa väčšinou uvádza územie tiahnúce sa cez Malú Áziu až do západnej Číny. Antické Grécko

orechy nazývalo perzské alebo kráľovské, lebo podľa Plínia ich priniesli králi z Perzie. Drevo oddávna používali stolári. Opeľovanie stromov obstaráva vietor. Lekárenský najpoužívanejšie sú orechové listy — Folium juglandis; trhajú sa jednotlivo, no iba mladé, zelené a za suchého počasia (jún —júl). Treba dávať pozor, aby sa zbytočne nelámali a nezaparili; sušia sa rýchlo

v tenkých vrstvách. Po usušení si musia zachovať pôvodnú zelenú farbu. Nesprávnou manipuláciou a zlým sušením droga hnedne. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. Droga má slabo korenistý pach a slabo škrabľavú chuť. Zberá sa i zelené oplodie orechov — Pericarpium (Cortex) juglandis nucum (fructus), a to v čase dozrievania a oberania plodov, kým je ešte zelené (júl-august). Suší sa v tenkej vrstve na slnku alebo umelým teplom, lebo

Listová droga sa hodnotí podľa ČSN 86 6438: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 8 3 0.5 12 10 II. 16 6 1 0.5 12 12

203

obsahuje veľa vody a ľahko plesnie. Správne usušené oplodie dostáva čiernohnedú farbu a je hubovité; pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na iné ciele (cukrárstvo, likérnictvo, potravinárstvo) sa používajú nezrelé plody (zberajú sa v čase, keď ešte vnútornú škrupinu orecha možno prepichnúť špendlíkom) — Fructus juglandis immaturus a zrelé plody — Fructus juglandis maturus. Listy obsahujú ako účinné látky triesloviny (asi 2—5 %), prevažne galotanínového typu, potom silicu (má zelenohnedú farbu, pri obyčajnej teplote je tuhá a páchne príjemne dechtovito), ďalej kyselina askorbová (vitamín C) a horkú látku — v čerstvom materiáli hydrojuglónglukozid, ktorý po rozrušení pletiva prechádza v hydrojuglón a potom juglón (farbí kožu do hneda, preto sa i výťažky z oplodia nezrelých orechov používajú do krémov na opaľovanie, prípadne v jemnom oleji ako známe kozmetikum). Podobné látky obsahuje aj oplodie a plody — jadrá majú predovšetkým olej (asi 40-60 %). Drogy z orecha treba hodnotiť predovšetkým ako trieslovinové; sú adstringens, hemostatikum a antiseptikum. List sa dávkuje: pol kávovej lyžičky na šálku odvaru - pije sa 2—3x denne. Vnútorne sa užíva pri žalúdočných a črevných kataroch, ako metabolikum, zvonka ako adstringens pri kúpeľoch, osobitne proti nadmernému poteniu, na omrzliny a pod. Juglón má protikrvácavé účinky, lenže slabšie ako vitamín K (liečebne sa nedajú využiť). Výraznejšie sú spazmolytické, sedatívne a fungicídne (baktericídne) vlastnosti. List sa externe dávkuje na kúpeľ v množstve 0,5-1 kg. Ľudovo sa droga používa vnútorne i zvonka ako posilňujúci prostriedok, na opuchnuté žľazy, pri zlomeninách kostí, očných kataroch, všeobecnej slabosti, pri uvoľnených zuboch a kožných ochoreniach, ďalej pri ľahkej nechutí do jedla, menštruačných ťažkostiach, ako anthelmintický prostriedok a na kloktanie (zápaly hrdla a v ústach), s kvetom nevädze, myšieho chvosta, rumančekom a vňaťou očianky pri kožných ochoreniach (akné, neurodermatídy a i.). V homeopatii sa z rovnakého dielu čerstvého zeleného oplodia a listov pripravuje esencia (dil. D 2 —D 1), ktorá sa používa pri chronických očných kataroch a tráviacich poruchách. Čerstvé listy sú ľudovo známe ako insekticídum (napr. proti blchám). Čajoviny č. 59, 148, 228. 204

+ Consolida regalis S. F. Gray - syn.: Delphinium consolida L. Iskerníkovité — Ranunculaceae Ľudovo: kozia bríadka, ostruhy, rytierska ostruha, stračia nôžka, stračka poľná, svalník kráľovský, vtáčky Nemecky: Feld-Rittersporn; maďarsky: Szarbaláb sarkvirág; taliansky: Erba cornetta; francúzsky: Dauphinelle des champs; anglicky: Forking larkspur; španielsky: Consolda real; rusky: -

OSTRÔŽKA POLNÍ

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 10—50 (120) cm; byľ priama, hore rozkonárená. Listy stopkaté, trojpočetné, lístky v čiarkovitých úkrojkoch. Súkvetie tvorí jednoduchý strapec; kvety tmavomodré, modrofialové, zriedka ružové alebo biele; majú dlhú ostrohu. Plody sú mechúriky. Obyčajná burina obilných kultúr, najmä na hlinitých roliach od nížin do podhorských oblastí. Z príbuzných a podobných druhov rodu poznáme záhradné druhy, ktoré do drogy nepatria. Veľmi podobné kvety majú príbuzné stračonôžky (Delphinium L.) — líšia sa plochými, dlaňovitými a päťdielnymi listami. Vedecký názov rodu Consolida je odvodený z latinského consolidare = sceľovať, hojiť; druhové meno regalis = kráľovský, patriaci kráľovi, dôstojný (pre celkový výzor rastliny). Už z rastu medzi obilím možno usudzovať, že o. poľná nie je našou pôvodnou rastlinou. O tomto a príbuznom druhu o. záhradná — Consolida ajacis (L.) Schur, starí nemeckí botanici a lekári predpokladali, že

v nich opäť našli dve liečivé rastliny, ktoré spomínal vo svojich spisoch Dioskorides, a preto ich označili ako Delphinium a D. alterum. Podľa Frassa, výborného znalca antickej flóry, však Dioskoridovo delfinon znamená Delphinium peregrinum L. a možno aj Hippokratovo hyakinthos alebo kammaros. Pôvodné použitie tejto rastlinnej drogy ustúpilo do pozadia asi v polovici 18. stor. Potom sa opäť žiadala vňať, no zväčša iba ako prísada na skrášľovanie čajovín. Opeľovanie rastliny obstaráva hmyz, najmä čmeliaky, ktoré hľadajú v kvetnej ostrohe medovinu. Aby sa zabezpečilo opeľovanie rastliny cudzím peľom, prašníky dozrievajú omnoho skôr ako blizny. Najčastejšie sa zberajú a niekedy nakupujú kvety — Flos calcatrippae (consolidae). Zberajú sa v plnom rozkvete (jún—august) s krátkou stopkou, za sucha, bez kalicha. Neznášajú stláčanie a sušia sa v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste, v tieni, príp. umelo (do 35 °C). Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch, chránené pred svetlom; ľahko strácajú farbu a plesnejú. Pomer zosušenia je 8 : 1. Droga má medovitý pach a slizovitú chuť, trochu horkú. Zriedkavejšie sa zberá vňať — Herba calcatrippae (consolidae). Zber sa robí tiež v období plného kvetu a suší sa podobným spôsobom ako kvety. Strata zoschnutím je asi 80 %. V homeopatii sa žiada čerstvá kvitnúca vňať.

Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6220 s týmito základnými znakmi: Akosť — najviac v % Znak Časti kvetov sfarbené ináč ako na rastline Iné časti materskej rastliny cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 8 II. 10 5 2 10 10

Na vňaťovú drogu (Herba calcatrippae — consolidae) sa vzťahuje ČSN 86 6738: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina Cudzie anorganické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 2 1 13 8 II. 10 4 2 1š 10

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Droga má slabý medovitý pach, prakticky nijakú chuť. Chemizmus rastliny nie je celkom prebádaný; hoci všetky časti okrem kvetov obsahujú jedovaté diterpénové alkaloidy (podobné, ako má prilbica), otravy ľudí nie sú zatiaľ známe; občas sa vyskytnú u dobytka. Z alkaloidov sa uvádza hlavne napelín. Kvety obsahujú predovšetkým antokyanový glykozid delfinín (modrý) a žltý flavonol, potom kempferol. Vňať sa v minulosti používala v záparoch ako močopudný prostriedok a proti vnútorným parazitom. Dnes sa uplatňuje ako zložka expektoračných a diuretických čajovín — samostatne sa nepoužíva. Miestami má veterinárne použitie. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravujú alkoholické výťažky (dil. D 2 - D 1), ktoré pôsobia proti

vnútorným parazitom, laxatívne a močopudne.

Rubus fruticosus agg. Ružovité - Rosaceae Ľudovo: černica, čierna malina, ožina Nemecky: Brombeere; maďarsky Fekete szeder; taliansky: Rovo; francúzsky: Ronce; anglicky: Blackberry; španielsky: Zarzamora; rusky: -

OSTRUŽINÍK KROVITÝ

OSTRUŽINA ČERNICOVÁ - ČERNICA

Ker vysoký 30-80 (150) cm; konáre tŕnité, listy dlaňovito zložené, trojaž päťpočetné, na rube holé. Plody sú čierne ostružiny (plodstvo kôstkovičiek), ktoré po dozretí opadávajú. Taxón zahrňuje u nás asi 50 malých druhov. Ich špecifické ekologické znaky sú doposiaľ málo známe. Černice rastú na brehoch potokov,

ale aj na rúbaniskách a v kroviskách živých plotov, vyskytujú sa v lesoch v rozličných nadmorských výškach. Černica a malina patria spolu do botanického rodu Rubus L., ktorý robí botanikom problémy desiatkami svojich premenlivých druhov a aj neobyčajne pružným krížením. Na určovanie treba osobitné znalosti. Pri bežnom zbere určovanie nemá praktický význam, pretože všetky rastliny sa zberajú ako rovnocenné. Vedecký názov ostružiny vznikol asi z latinského ruber = červený (podľa farby plodov niektorých druhov); fruticosus je takisto z latinčiny (frutex = ker). Semená černice sa našli už v neolitických kolových stavbách. Plody i listy sa vychvaľovali v hippokratovských spisoch. Liečebne sa používali pri zapálených a ľahko krvácajúcich ranách. V ľudovom liečiteľstve sa osobitne cenili ako prostriedok proti hnačkám, pri bielom výtoku žien, pri veľmi silnom menštruačnom krvácaní. Listy s mladými výhonkami pomáhali pri kožných vyrážkach všetkých druhov. Podľa Leclerca (1927) možno listy použiť aj na kloktanie pri angíne a Madaus (1938) ich prvý raz spomenul aj proti cukrovke. Novšie sa začali fermentovať na chutný čaj ako náhradka za pravý čierny čínsky (návod podľa Peyera je pri malinovom liste). Ostružina je jednou z najlepších včelárskych rastlín čo do nektárovej i peľovej pastvy. Med je zlatožltý a príjemne vonia; peľ má zlatosivú farbu. Predmetom zberu sú mladé listy bez prímesí, svieže a zdravé, trhané jednotlivo v období kvitnutia (máj-jún až september). Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. Ak sa sušia umelým, najvýhodnejšia je teplota 40-50 °C. Sušenie sa urýchľuje častým obracaním. Zle zafarbené listy sa z drogy odstránia. Droga: Fructus rubi fruticosi. Droga nemá pach a chutí zvieravo. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Je vhodná na zber pre začiatočníkov. Predmetom zberu a nákupu v Jednote sú zrelé čierne plody — Fructus rubi fruticosi recens, ktoré sa zberajú v auguste až v októbri. Mali by byť zdravé, čerstvé, čisté, suché, bez prímesí (neoddeľujú sa od lôžka). Zberné nádoby musia byť z pevného materiálu. Černice sa spracúvajú priemyselne podobne ako maliny. Vyrába sa z nich nielen džem a pod., ale aj dezertné víno. Plody možno aj sušiť umelým teplom, čo si vyžaduje veľkú rutinu. 205

najmä v oblastiach. pri akútnych i chronických žalúdočných ochoreniach. 156. jantárová a i. na rube bieloplstnaté. a to pre obsah trieslovín (5 -14 % ). krvácaniach akéhokoľvek pôvodu (žalúdočného. 239.OSTRUŽINA ČERNICOVÁ . ako prostriedok proti kašľu. Čajoviny č. taliansky: Lampone. Listová droga sa používa predovšetkým pri katarálnych ochoreniach tráviaceho traktu. na raňajky a pod. Slúži aj na kloktanie a omývanie (vyrážky a pod. Šťava z černíc sa odporúča pri zväčšenej štítnej žľaze. i.5 12 8 II. čistenie krvi.Rosaceae Ľudovo: malina Nemecky: Himbeere. slabé fungicídne vlastnosti. Listy nepárno perovito zložené. Čs.). digestívum). 6 2 0. trochu inozitolu. 4. farbív a pektín. 15 5 1 12 11 Trváca bylina s drevnatými stonkami. Je premenli- 206 . organické kyseliny. rusky: Základné znaky drogy stanovuje ČSN 86 6429: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako listy a časti sfarbené ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním drogy) I.). vysoká 60-120 cm. náhradka pravého čaju). Tým sa podstatne líši od príbuzných druhov a krížencov. pri kožných vyrážkach a na kloktanie i omývame. francúzsky: Ronce framboisier. Malina má na rube bieloplstnaté listy. menštruačného a pod.). V plodoch sú predovšetkým antokyanové glykozidy . sliz. Plodstvo červených kôstkovičiek — malín po dozretí opadáva. črevných kataroch. List má aj baktericídne. droga obsahuje aj malé množstvo kyseliny askorbovej (vitamín C). španielsky: Frambueso. Kvety biele. Stomaran (stomachikum. Často sa pestuje v záhradách a na plantážach. Pre príjemnú chuť možno list ostružiny uplatniť ako denný čaj (napr. kde je chuťovo nie najpríjemnejšia voda. strume. na tzv.ČERNICA a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. pôsobí aj ako stomachikum. Javorina (dietetikum. Z obsahových látok sú ešte významné organické kyseliny (jablčná. MALINÍK OBECNÝ OSTRUŽINA MALINOVÁ . Šípkový čaj ochutený I a Šípkový čaj ochutený II (náhradka pravého čaju). sacharidy a v semenách asi 13 % oleja. adstringens Rubus idaeus L. je vhodná na účely zubnej kozmetiky a na liečenie ústnej dutiny. anglicky: Raspberry. 14. 210. Ľudové použitie drogy je oveľa širšie: pri hnačkách každého druhu. Dáva prednosť mierne vlhkým pôdam. 101. Bylinný čaj so šípkami (dietetikum. maďarsky: Málna. List je významné antidiaroikum. Rastie na rúbaniskách. v riedkych lesoch i húšťavách nížin aj hôr. resp. hromadne vyrábané prípravky sú čajoviny Diabetan (pomocná liečba cukrovky). o. Ako doplnková droga môže sa pridávať do väčšiny čajovín (chuťové korigens). náhradka pravého čaju).). pri chorobách z nachladnutia a ochoreniach dýchacích ciest. 17. Ružovité .farbivá. stonky pretrvávajú dva roky. pektín.MALINA Na liečebné účely sa využíva predovšetkým list. v riedkych pazušných metlinách.

Za vhodných klimatických podmienok dá 1 ha ma- Na kvalitu drogy (Folium rubi idaei) sa vzťahuje ČSN 86 6430: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny a listy s iným ako zeleným sfarbením Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Predmetom zberu býva list — Folium rubi idaei. B a A. Plody možno aj sušiť. svieže listy. Rolovanie. vitamíny C. Med je svetlý. Niekedy sa zberá aj vňať — Herba rubi idaei. V prípade potreby sa lístky opäť zrolujú a rýchlo sušia na lieskach v tenkej vrstve (na slnku alebo umelým teplom). Listy obsahujú hlavne triesloviny. Rýchlo sa kazia. t. V kultúrach sa získalo asi 500 sort. sušia sa umelým teplom — Fructus rubi idaei. Čerstvé zrelé plody sa upravujú s cukrom na sirup — Sirupus rubi idaei. Vrecko sa na noc vloží medzi dve dosky a na teplom mieste sa nechá cez noc fermentovať. Obdobie kvitnutia malín trvá mesiac i dlhšie. neprestarnuté a čisté maliny vykupuje Jednota. Malinové listy sa používajú podobne ako černicové — sú zložkou hlavne čajovinových zmesí ako mierne cholagogum a diuretikum. flavóny. sacharidy. Známe sú aj krížence s černicami. Malina patrí medzi rastliny poskytujúce včelám množstvo nektárovej i peľovej paše. Plody obsahujú predovšetkým kyselinu citrónovú a jablčnú. Pri rýchlom sušení v tenkých vrstvách na teplom mieste treba dbať. zaparenie a fermentovanie sa ešte dva razy opakuje. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Semená maliny sa našli — podobne ako černice. triesloviny. zdravé. Najlepšie sa zberajú do smaltovaných nádob. podľa možnosti bez stopiek (rýchlejšie schnú). Druhový názov idaeus je podľa Plínia odvodený od hory Idy. Neobsahujú kofeín ako bežný čaj. po zvädnutí sa jednotlivé lístky na stole zrolujú a zviažu do šatky alebo do ľanového vrecka a vystavia sa asi na 30 minút teplým vodným parám. zber: máj-jún. mladé nedrevnaté nadzemné olistené výhonky do 50 cm od vrcholku. Sušia sa podobne ako listy. umelé teplo nesmie prekročiť 40-50 °C. Zrelé. Vhodné sú iba mladé. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. dávkujú sa 1 lyžica na šálku záparu — pije sa 2—3 x 207 . má výbornú chuť i akosť. pektín. hromadné kvitnutie v júni asi 14 dní. Zber oboch druhov drog je veľmi vhodný pre začiatočníkov. Kultúrne maliny sa svojou kvalitou nikdy nevyrovnajú divo rastúcim. Nektárové žľazy sú vyvinuté v podobe žľaznatého krúžku okolo tyčiniek kvetu. potom vitamín C a flavonoidy. pokladá sa za lepší ako lipový. Zber sa robí za suchého počasia v júli—auguste. 6 2 0.5 12 8 II. Listy fermentáciou zhnednú a dostanú príjemnú arómu. Malina poskytuje najistejšiu medovú znášku. pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Z listov maliny (príp. j. ktorá bola v Malej Ázii v staroveku chýrnym náleziskom malín. inak podobné látky ako černicové. Zberá sa v lete (jún—júl-september). Podľa Peyera sa fermentujú takto: nazberaný materiál sa nechá 24-36 h na kope. z čerstvých plodov sa získa 70-80 % šťavy. aj černice alebo ich zmesi s prídavkom listov jahody) možno po fermentácii variť chutný čaj. aby si zachovali pôvodnú farbu. Antickí lekári chválili mali- novú šťavu pri tráviacich ťažkostiach. už v kolových stavbách z neolitu. farbivá. Listy sa pri sušení nesmú rozdrviť. 15 5 1 12 11 lín asi 50—100 kg medu. je to veľmi dôležitá a hľadaná droga. O prvé plantáže sa zaslúžili stredovekí mnísi.OSTRUŽINA MALINOVÁ -MALINA vý druh s mnohými odrodami.

Pripravujú sa zo zaparených. Species diureticae Planta (diuretikum. veľa vápnika a kyseliny kremičitej (v popole až 70 % kysličníka kremičitého). Sirup pripravený zo šťavy malín sa používa ako diaforetikum. rusky: OVES SETÝ Jednoročná trávnatá bylina vysoká 40 — 70 cm. pošvaté. látka používaná pri výrobe umelých živíc i plastických látok. na impregnáciu dreva. 166. korigens a súčasť osviežujúcich nápojov. lecitín). 184. cholín. choleretikum). isté je. Ovos sa podistým kultivoval na severe. 208 OVOS SIATY Predmetom farmaceutického používania sú plody . zberané pri dozretí (august—september). aminokyseliny (leucín. 92. V šťave mladých rastlín sú gonadotropne účinné látky (povzbudzujú činnosť pohlavných žliaz). Po niekoľkých storočiach sa ovos v Európe celkom udomácnil. taktiež glukóza a ramnóza (v pomere 3—4 : 1). 103. hlavne bielkoviny.stor. Zápar z 2—3 lyžičiek drvených plodov na šálku sa pije 3 x denne pri stavoch vyčerpania a nervo- . Možno usudzovať. obsahuje pektíny. 14. resp. Koncová metlina je z visiacich kláskov. no aj ako mucilaginózum (slizové polievky sú vhodné pre rekonvalescentov po ťažkých ochoreniach. prípravkov čajovín Detský čaj s rumančekom SPOFA (karminatívum).denne. Species cholagogae Planta (cholagogum. 4. z ktorých najdôležitejší je fosfor viazaný do organických zlúčenín (fytín. Lipnicovité . Zo starovekých autorov ho ako prvý spomenul Dieuches. ako prostriedok spomaľujúci starnutie kaučuku. tyrozín). sa z neho varilo pivo (v Belgicku dodnes).Poaceae (Trávy . Ovsené zrno obsahuje veľa výživných látok. List (vňať) tvorí aj hlavnú zložku priemyselne vyrábaných -osviežujúcich nápojov. Čajoviny č. vitamín A. potom usušených a olúpaných ovsených obiliek. 207. Plínius. Ovsená slama — Stramentum avenae. taliansky: Avena. tuky a minerálne látky. sediace. Ovos sa pestuje na poliach najmä vo vyšších polohách. Bylinný čaj so šípkami (náhradka pravého čaju) a Javorina (denný čaj). 156. avenacín). Lúpaný ovos — Fructus avenae decorticatum je hodnotný najmä ako výživný prostriedok. V Škótsku sa z neho robieva suchárovitý chlieb a v Škandinávii sa jedáva ovsená kaša (európsky sever a severozápad používa dodnes ovsené pokrmy ako národné jedlá). pri hnačkách a nechutí do jedenia a pri prsných a krčných bolestiach). Ďalej je prítomný glukozid avenín (uvádzaný aj ako alkaloid). Sirup sa neznáša s alkalický reagujúcimi látkami .mení farbu a zráža sa. List maliny tvorí zložku čs.Fructus avenae. anglicky: Wild Oat. ktorý napísal. maďarsky: Abrak zab. triterpenoidné saponíny (napr. že kultúrne ovsy nemajú jednotný pôvod. i keď to asi nebol kultivovaný ovos v našom zmysle. že z ovsa sa dá pripraviť kaša stráviteľnejšia ako krúpy. 238. Listy sú úzke. OVOS SIATY Avena sativa L. že ovos tak menovali antickí Rimania napr. Z ovsených otrúb sa vyrába furfural. O pôvode odborného pomenovania avena existuje vela názorov. ovsená slama — Stramentum avenae a škrob — Amylum avenae. ktorí ho pestovali asi už vo svojej pravlasti. dezinficiens močových ciest). ktoré sa naparia a lisujú. stonku — steblo má duté a kolienkaté. 170. Ovsené vločky sú veľmi hodnotnou potravinou.Gramineae) Nemecky: Saat-Hafer. 84. Až do l6. francúzsky: Avoine cultivée. Zásluha na rozšírení ovsa patrí najmä Slovanom. potom vitamíny (aj A). ako antiseptikum škrobových a glejových roztokov a aromatikum niektorých amerických tabakov. Plody sú zrná obalené plevicou a plievočkou. korigens. Ovos má oddávna svoje miesto v dietetike a dnes aj v modernej diabetickej liečbe. španielsky: Avena. ale akýsi burinový druh. steroidné saponíny (avena kosid A a B s aglykónom nuatigenínom).

páviovým — Ae. zriedka i čistý ovsený škrob . lišajoch. ktorý sa používa do zásypov. vysoký aj 25 m. priemyselne vyrábaná čajovina s ovsenými zrnami je Valofyt Neo (nervínum. 200. maďal Nemecky: Gemeine Rosskastanie.obsahujú veľa vody. lebo rozomleté semená boli liekom pre dýchavičné kone. anglicky: Horse-Chestnut. Čs. Tinktúra je zasa vhodnejšia ako tonikum pri neurasténii..Farina avenae. múku s medom proti kašľu a zvonka na opuchy (Dánsko) i proti hemoroidom (Taliansko). nespavosti (najmä z duševného vyčerpania). španielsky: Castano de Indias. Predmetom široko organizovaného zberu sú v septembri až októbri známe „gaštany" — Semen hippocastani recens.Amylum avenae. treba ich Listová droga — Folium hippocastani sa hodnotí podľa ČSN 86 6424: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I. pavia L. konským. sedatívum.Folium hippocastani (zberajú sa v apríli). čím chcel Linné vyjadriť podobnosť s jedlým gaštanom. Ak sa žiadajú sušiť. ktoré treba zberať. 10 2 12 13 209 . okrem toho znižuje činnosť štítnej žľazy a zmierňuje predráždenosť. stopka dlhá až 20 cm. rusky: - Strom so šupinatou sivohneďou borkou. Vedecké označenie stromu je odvodené z latinského esca = jedlo. Plody sú ostnaté zelené tobolky s lesklými hnedými semenami. Biele kvety tvoria priamu kužeľovitú metlinu zloženú z vidlanov. Treba ich hneď dopraviť do zberne. napr. Ovsené vločky sa pre obsah glukokinínov užívajú aj pri cukrovke. Druhové meno je z gréckeho hippos = kôň. keď sú už dokonale zrelé. ekzémoch. v Rakúsku proti obstipácii a v Maďarsku zvonka pri svrabe (podľa Madausa. lebo sú veľmi háklivé . svrabe a i. ranách. omrzlinách. ale aj pri pečeňových ochoreniach. často vysadzovaným v parkoch a niekoľkými ďalšími druhmi „pávií".Aesculaceae Ľudovo: gaštan (konský). ochrnutiach. Zrná varené v mede sa v Litovskej SSR používajú pri dyspepsii (poruchy trávenia). Z ľudového používania možno ešte menovať ovsený sliz ako prostriedok na posilňovanie žalúdka.vej slabosti. zriedka pestovanými v parkoch. Hnedý jedlý gaštan — Castanea sativa Mill. potom červeno kvitnúcim p. Do predaja sa dostáva ovsená múka . 1938). Celá čeľaď je u nás zastúpená iba druhmi rodu pagaštan. Listy dlaňovito strihané na 5 —7 dielov. púdrov a na prípravu galeník. variť pol hodiny) sú užitočné pri reumatizme. 40—50 %. pričom účinkuje aj ako dietetikum. O jeho terapeutické využitie. kašli. Čajovina č. piluliek. prakticky po vypadnutí z plodov. Prvé správy o tomto strome i jeho vyobrazenie priniesol až Matthioli (1565). bronchitíde a i. patrí do čeľaďe bukovitých rastlín (Fagaceae). list bežným spôsobom. aplikované dodnes. Pagaštanovité . a to p. ľahko plesnejú. ďalej pri nechuti do jedenia. maďarsky: Gesztenye bokrétafa (Lógesztenye). Pestuje sa ako okrasný solitér a alejový strom. zlom prekrvení. Zriedkavým predmetom zberu býva kvet — Flos hippocastani seu Castaneae aequinae (zberá sa v máji bez stopiek) a mladý list . PAGAŠTAN KONSKÝ PAGAŠTAN KONSKÝ JÍROVEC MAĎAL („KOŇSKÝ KAŠTAN") Aesculus hippocastanum L. taliansky: Ippocastano. Pomer zosušenia je pri kvete asi 6 : 1 a listu 4 : 1. Slamové kúpele (asi 1 kg na kúpeľ. Kvet sa najlepšie suší umelým teplom do 35 °C. neurotonikum). Pagaštan sa u nás udomácnil v parkoch. ischiase. Homeopatia používa rozotierané prípravky (Teep) z čerstvej kvitnúcej rastliny a urtinktúru. 5 1 12 11 II. sexuálnej predráždenosti. francúzsky: Marronier de Inde. sa v rokoch 1896-1909 zaslúžil de Vevey.

. zvonka zasa odvary na rany. 52. okrem toho slúžia ako krmivo pre divú zver. bielkoviny a v osemení sa nachádza katechín a neglykozidová katechínová trieslovina. najmä v húšťavách. Pre obsah kumarínov sú aj zložkou opaľovacích krémov. ružovú. Rovnako hojný je p. Najvýznamnejšie terapeutické uplatnenie v súčasnosti majú výťažky (Extractum hippocastani fluidum) alebo izolované zložky (azda najviacej escín). lúčny . zväčšenej predstojnici a pri hemoroidoch. je málo toxický. krvavý . PAKOST SMRADĽAVÝ KAKOST SMRDUTÝ Geranium robertianum L. kvitnúci červeno. škrob (50-60 % ) .. pri hemoroidoch. chlpatú. Kvety karmínovoružové. rozpadá sa na zobákovité plôdiky.5 %. kumarín eskulín. adenozín. purínové deriváty. V ľudovom liečiteľstve sa odporúča pri úporných hnačkách podať pol kávovej lyžičky postrúhaného sušeného semena s trochou liehoviny. Listy sú zložené z 3-5-stopkatých lístkov so zúbkatými úkrojkami. pri hemoroidoch a obehových poruchách.15 % ) . taliansky: Cícutarossa. výroba pracích prostriedkov a pod. opuchoch pečene. 50. iné časti rastliny 1 %. pri múroch. ktorý rastie na lúkach i medziach a kvitne modro. Plod je zobákovitý. na rumoviskách a medziach od nížin po horský stupeň. angínach. kataroch hrtana a hltana. Všetky druhy sú si veľmi podobné. pratense L. reu210 PAKOST SMRADĽAVÝ matizme. Pôsobia i spazmolyticky (účinok spočíva predovšetkým na saponíne escína a flavonoidoch). z čoho u nás rastie 20. francúzsky: Geranium robertin.G. anglicky: Herb Robert. henézszagú gólyaorr.sušiť v tenkých vrstvách a dosúšať pri teplote asi 60 °C. ich zmes je escín (ako aglykóny sa označujú protoescigenín a baringtogenol C). Z obsahových látok sú najzaujímavejšie triterpenoidné saponíny. niekedy sa odporúča ako náhradka za saponin z gypsomiliek. anorganické prímesi vôbec neprípustné. olej (7—8 % ) . Vrecia sa nesmú ukladať na seba vo viacerých vrstvách.G. Významné upotrebenie majú semená v priemysle (výťažky do hasiacich prístrojov. proti zápalom i edémom a na spomalenie zrážania krvi. Byľ má priamu alebo polieha- vú. býčnik. krehkú. Dávkuje sa 1 lyžička na šálku záparu. opuchy. milosť božia Nemecky: Ruprechts-Storchschnabel. maďarsky: Bakbúzó gólyaorr (gerely). akosť: chybné semená maximálne 5 %. Saponin prítomný v semenách má pomerne malú hemolytickú účinnosť ( 1 : 1 2 000). Čs. chronickej gastritíde. organické prímesi 0. tvoria dvojkvetové vidlice. rozkonárenú. sťahujúcim a protihemoroidným prostriedkom. absorbujú škodlivé účinky ultrafialových lúčov a ochranných mastí. pričom kumaríny zvyšujú aj odolnosť stien ciev a rozširujú vencovité cievy. španielsky: Hierba robertiana. Rod pakostov má asi 170 druhov. a to pri kŕčoch v prsiach. často aj v lesoch. na rúbaniskách. stopkaté. adenín. Semeno sa hodnotí internou normou IN 2/82 vypracovanou iba pre I. čapí nos smrdutý. Pakostovité — Geraniaceae Ľudovo: bocianí noštek. Listy sú expektoračným. Azda najrozšírenejší je p.). rusky: Jednoročná bylina vysoká asi 40 cm. Semená obsahujú aj flavonoidy (0. hromadne vyrábaný prípravok je Anavenol (kvapky a dražé — venofarmakum) s obsahom eskulínu. Semená sa skladujú v sieťovaných vreciach na chladných miestach. v oplodí o. Podávajú sa vnútorne i zvonka. V homeopatii sa uplatňuje esencia (dil. ktoré tvoria základ mnohých hromadne vyrábaných prípravkov používaných pri periférnych poruchách krvného obehu. na liečbu kŕčových žíl. čapina. Čajoviny č. D 1—D 2). omrzliny. cievnych poruchách. sanguineum L. pazušné. lišaje. i. kyselinu močovú. celkom ich je 8-28 %. Rastlina rastie na vlhkých a tienistých miestach.

P. zo Severnej Ameriky. Čajovina č.P.vzhľadom na dlhé zobákovité plody. hnačkách. Róbert). husto rozkonárený. Odborné druhové pomenovanie robertianum mu Linné vybral z histórie (na jeho liečebné vlastnosti údajne poukázal sv. BOŽIE DRIEVKO PALINA ABROTSKA-P. Eberraute. Súčasné používame drogy je slabé. ako typické adstringens a trieslovinová droga. taliansky: Abrotano. ktorý sa pokladal za dobrý posilňujúci prostriedok. ktorí prenášali do herbárov hlavne liečebné poznatky antiky. ktoré sa za sucha skrutkovito stočí a pred dažďom rozvinie (na p. no iba čerstvý koreň — Radix Geranii maculati. chuť však ostáva nepríjemne horká a príkra. Slúžil najmä na prečistenie močových ciest — zbavoval ich piesku a kameňov (podobne účinkoval na obličky) a tlmil bolesti pečene. zoskupené v pazušných metlinách.P. Z domácich druhov sa liečebne využíva aj vňať kvitnúcich druhov p. pálivých ranách. 0) sa v homeopatii používa ako adstringens a pri Basedowovej chorobe. Indiáni v západnej časti Severnej Ameriky používali pakost proti syfilisu. Pôvod ich latinského mena artemisia. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: boží drevec. krvácaniach (najmä z nosa a pľúc). Pochádza z Ázie. brotaň. Paliny patria medzi najstaršie liečivé byliny vôbec. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. p. prípadne kolísavé množstvo silice. má zobákovité zakončenie plodov. španielsky: Abrotano macho. V ľudovom liečiteľstve sa droga tradične využíva pri žalúdočných a črevných kataroch. resp. Vnútorne sa aplikuje ako adstringens. resp. Denná dávka na vnútorné užívanie sú 2 lyžičky sekanej vňate (za studena macerovať 8 h. Pri zbere vňate treba postupovať opatrne — u citlivých zberačov môže vyvolať na koži slabé zápaly. zvonka na omývanie. tuberosum L. 46. zvonka na rany a opuchy a podľa Schultza aj na chronické prieduškové katary. 1 lyžička na šálku záparu). dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku studeného macerátu alebo záparu.) a antivirózne účinný fenol. veľmi zriedkavá je p.P. Po odstránení cudzích prímesí sa suší prirodzeným teplom bez prístupu slnka na vzdušnom mieste. ale málo peľu. ťažko určiť. pri kameňových poruchách.. BOŽIE DRIEVKO Artemisia abrotanum L. 1731). pontická a odlišný vzhľad má p. anglicky: Southerwood. pravá. Poskytuje včelám veľa medu. lúčny. Ako Herba Roberti alebo Herba Geranium Robertianum sa rastlina nachádzala už v herbároch 16. hemostatikum a antidiaroikum. droga obsahuje aj kyseliny (jablčnú. smradľavom sa stočí ibadooblúka). bolestiach močového mechúra a zvonka na zle sa hojace rany a opuchy. okrem toho je veľmi horká. najmä p. zápaloch kože a i. rusky: (v európskej časti ZSSR nerastie) PELYNĚK BROTAN . ale zrejme to boli iné druhy. Nepríjemný plošticový zápach byliny sa sušením stráca. ktorých je u nás asi 17. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) radil kloktať odvar z pakostu pri angínach. smradľavého ako liečiva na všetky opuchy a rany. brotan. Eberreis. prípadne od artemés = zdravý. Listy striedavé. Najčastejšie sa odvodzuje od mena bohyne Artemis (Diany) alebo kráľovnej Artemisie (palinou liečila svojho manžela). Droga: Herba geranii (robertiani) alebo Herba rupertii. sanguineum L. Terapeuticky účinná zložka drogy je trieslovina (asi 5 — 10 %). a p. ktorý má zo všetkých druhov pakostu najvyššie množstvo trieslovín a kyseliny galovej (10-28 %). Esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. Jeho stonka i listy nepríjemne páchnu. umelým teplom do 35 °C. Užíva sa pri hnačkách. Všetky druhy sa lekársky uznávali ako 211 . Pakost sa už u Dioskorida nazýval geranium (z gréckeho geranos = žeriav) . pratense L. Literatúra gréckeho staroveku síce spomína pakosty. smradľavý sa od všetkých podobných druhov odlišuje najmä listami. Ľudovo sa pakost uplatňoval pri hnačkách. maďarsky: Abrut uróm. vo veterinárnej praxi pri hematúrii a dyzentérii. dvojito perovito strihané. kým pre vplyv na sťahovanie maternice ho Kobert odporúčal proti maternicovému krvácaniu. externe je dermatologikum. smradľavého sa odrezáva v máji—júni až v septembri (prípadne sa pokosí). krvavého — G. Kvitne asi v máji až septembri. Všetky časti byliny príjemne voňajú a chutia korenisto aromatický. maculatum L. reumatizme a cirhóze pečene. Pri zámene prichádza do úvahy najmä p. prípadne na obklady pri fistulách. hľuznatý — G. smradľavému sa veľmi podobá aj iný zástupca čeľade . Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. Plody sú nažky bez chocholca. pije sa 1-2x denne. Spomedzi pakostov je včelársky významný najmä p. Úbory drob- né. Druh neslobodno zamieňať s ostatnými palinami.bociannik rozpukovitý (Erodium cicutarium L'Hér. lúčneho . storočia. francúzsky: Aurone mále. potom bližšie neprebádaná horčina geraniín. krvácaniach rozličného druhu.). dračia (u nás sa pestuje). segmentíky čiarkovité. LATNATÝ Poloker vysoký 50—100 cm. na rube sivochlpaté. palina drevinka Nemecky: Stabwurz-Beifuss. najmä p. Z príbuzných druhov sa v homeopatii používa G. Pestuje sa vo vidieckych záhradách. Vnútorne sa užíval vodný destilát z vňate (Tabernaemontanus-Bauhinus. Kvitnúca vňať p. obyčajná (má nepríjemný pach). PALINA ABROTSKÁ . zhodovali sa na veľkej liečivosti pakostov.G. bolestiach v močových cestách a rozličných krvácaniach. Práškovaná vňať s rutou a palinou zajedaná chlebom posilňovala srdce. citrónovú a i. Stredovekí lekári.

účinkujú proti horúčke. Od príbuzných druhov sa líši hlavne nedelenými listami. španielsky: Estragone. 179. 1. anglicky: Tarragon. ponechal i Linné ako odvodeninu z gréckeho abros = elegantný (pre vzhľad listov a príjemný pach). od abrotos = božský (pre liečivé účinky). Slúžievala na aromatizáciu octu a horčice. t. Zvonka slúži na prípravu kúpeľov na omrzliny. na potenie. Z p. Keďže ide o pestovaný druh. Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl prostriedky proti kŕčom. V domácnostiach sa uplatňuje ako korenina na mastné mäso. Chutia palivo aromatický a trochu horkasto. Schne pomaly a treba ho oddeliť od iného materiálu. podobný ako citróny alebo medovka lekárska. abrotská obsahuje najmä silicu s aromatickými zložkami (asi 1. Čajovina č. pri „nemeckých" druhoch sú vidličkovité. tarkán Nemecky: Estragón. horčinu. dračia je stará korenina. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. P. stor. a to kvitnúca vňať (doplňovaná listom) alebo len list — Herba dracunculi seu Folium dracunculi. ju používa podobne ako p. dračej podľa Linného vychádza zo zdrobneniny draco (grécky drakón) = had a vzťahuje sa na hadovito formovaný koreň rastliny. lebo je veľmi aromatický. jednoduchými čiarkovitými listami a s malými guľatými úbormi usporiadanými v riedkych metlinách. niektoré sa uctievali ako kultové byliny (p. dračiu ako vynikajúci prostriedok proti moru. abrotskej sa zberá zvyčajne vňať s kvetmi — Herba cum floribus abrotani. málokrvnosti spojenej s poruchami trávenia. Droga sa skladuje dobre uzatvorená. oficiálne a v alopatii sa nepoužíva. U nás miestami splanel. Plody sú nažky bez chocholca. ktoré Na vňaťovú drogu (Herba dracunculi) sa vzťahuje ČSN 86 6731: Akosť — najviac v % I. hydinu. Matthiolus r. prípadne na obklady a rany. Jej domovinu pravdepodobne ohraničuje areál brehov stredoruských riek cez Sibír až po Ochotské more a v Severnej Amerike od Aljašky až po Texas. Vedecký názov abrotanum. Iné údaje o rode Artemisia — palina uvádzame pri ostatných druhoch. inak označovaná aj Summitas abrotani alebo list či vňať — Folium seu Herba abrotani.5 % ) . Materiál sa suší podobne ako každá silicová droga — v tieni. Botanicky sa neskoršie zaraďovala medzi druhy rodu Pyrethrum — rimbaby. majonézy a šaláty. Pre príjemnú citrónovú arómu a horkastú chuť bola oddávna obľúbená v kuchyni. Odrezávame kvetné bylinné vrcholky. v tme. horúčave v prsiach. u slávneho lekára Galéna pod označením knikos. Preto treba s rastlinou manipulovať opatrne. Veľmi aromatické sorty sa dnes pestujú predovšetkým vo Francúzsku. pri ťažkostiach s močením a vynechávaní menštruácie). slanomilná). 212 II. triesloviny a bližšie neznáme alkaloidy abrotanín a abrotín s podobnými vlastnosťami ako chinín (pozri chinovníkovú kôru medzi cudzokrajnými drogami). Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Stonky hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) II. Pri zbere. V staroveku tento druh paliny veľmi nepoznali.Asteraceae (Úborovité . možnosť jeho zámeny je malá. sušení. potopudný a anthelmintický prostriedok (zvyčajné dávky sú 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Botanické označenie p.Compositae) Ľudovo: estragon. Používali sa najmä semená (proti zvieraniu.polyíny. 1563 odporúčal p. skladovaní a inej manipulácii s drogou často vzniká podráždenie slizníc dýchacích ciest a hrtana spojené s kašľom. taliansky: Dragontea. Rastlina sa najväčšmi používa v priemysle. Zber sa robí v júni až v auguste. podľa inak formovaných krycích trichómov (chlpov). D 3 a 0 ) . Liečebné použitie drogy Herba abrotani je viac-menej iba ľudové. tvaroh. Zatiaľ čo pri „ruských" druhoch sú krycie trichómy zoskupené do hviezdice. Rozlíšenie obchodných druhov („ruský" a „nemecký" tovar) sa robieva hlavne pomocou mikroskopu. Druh pochádza z Ázie.Na vňaťovú drogu — Herba abrotani — sa vzťahuje ON 86 6827. Jej hlavné znaky: Akosť — najviac v % I. ale aj ako prostriedok proti moľom. na dobre vetraných miestach. j. Dnes sa všeobecne uplatňuje v konzervárenskom a potravinárskom priemysle. 10 5 3 10 6 10 12 9 2 3 pravú: pri poruchách trávenia. pravdepodobne glykozid. rusky: PALINA DRAČIA Trváca bylina vysoká 60 — 120 cm s metlovitými stonkami. použitý už Dioskoridom. ale aj antiseptický a na srdcový sval. V koreňoch sa nachádzajú zaujímavé látky . bez zdrevnatených častí. ale aj ako močopudný. Zberá sa za suchého počasia. resp. v tenkých vrstvách (umele do 35 °C). Zber sa robí viac ráz do roka v júli až auguste (septembri). Zmienku o ňom nachádzame v 2. Homeopatia používa čerstvé listy a pripravuje z nich esenciu (dil. a to najmä na výrobu likérov a vermútov. P. 10 5 3 2 1 14 10 6 4 2 14 12 . Astrovité . Homeopatické použitie esencie je rovnaké ako v ľudovom liečiteľstve. kapilín s dobrými fungistatickými vlastnosťami. francúzsky: Estragón. nechutí do jedenia. pred n. 2—3 x denne 1 šálku). Rastlinné časti majú veľmi prenikavý a príjemný pach. maďarsky: Tárkony urom. paldán. Ako korenina sa vysádzala najmä vo vidieckych a kláštorných záhradách. PELYNĚK KOZALEC („ESTRAGÓN") Artemisia dracunculus L. Ľudové liečiteľstvo — najmä v južných krajinách.

Suší sa rýchlo. ľahko sa odlíši svojím nie príjemným pachom.Compositae) Ľudovo: Černobyl. zvyčajná dávka je asi Trváca bylina vysoká 50-100 cm. polievok. rusky: . Farmaceutické použitie drogy je ako stomachikum a amarum. Materiál treba pred zväzovaním dobre pretriediť. za dobrého vetrania. s rozkonárenou stonkou. pijú sa 2—3 šálky denne alebo prášok (1 —2 g denne). Starí Gréci a Rimania dávali prednosť iným. španielsky: Artemisia. na líci lysé a tmavozelené. ktorá slúži na izoláciu silice . Tento druh sa dnes uplatňuje prevažne v ľudovom liečiteľstve. Ak sušíme umelým teplom. ako sa ľudia večer pred sv. Červenkasté vajcovité úbory sú v hustých metlinách na vrcholkoch stoniek. anglicky: Omugwort. francúzsky: Armoise. pije sa niekoľkokrát denne po lyžiciach. triesloviny a živicu. maďarsky: Fekete urom. ako emenagogum i choleretikum a na potenie. Rastlina uprednostňuje uľahnuté staršie násypy. korenistou chuťou so slabo horkou príchuťou. prípadne vo forme medicinálneho vína). Účinné látky predstavuje predovšetkým silica (0. asi dve tretiny v nej pripadá na metylchavikol čiže estragol (pre podobnosť so silicou anízu nazýva sa aj izoanetol). schne pomaly. uhoriek. voňavkárske a praktické kuchynské upotrebenie. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. Rastlina je obľúbenejšia a používanejšia v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. Iba ojedinele sa uvádza v liekopisoch. Preto sa vyskytujú skôr jej prímesi v iných druhoch palín. Nachádza sa v ňom aj polyín kapilín (fungistatikum). Artemisia vulgaris L. Plínius odporúčal bylinu chorým i zdravým. Koreň obsahuje asi 0. šalátov a pod. Častejšie sa používa čerstvá vňať. octu. Podstatnú časť zvyšku tvoria linalylacetát. užíva sa v oblátkach. felandrén. Droga si udržiava príjemný aromatický pach a slabú horkú chuť.2 % silice slabého pachu a cel- kom iného zloženia. Rastlina i droga má hlavne potravinárske. užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Pre metabolické vlastnosti sa niekedy používa aj pri kôrnatení tepien a iných cievnych poruchách (rozžutá čerstvá vňať alebo lístky. pri výrobe bylinného octu (estragónový ocot) a horčice alebo ako zložka koreninových extraktov. prípadne i vzhľadom a mikroskopickým obrazom. aldehydy (napr. Pripisoval sa jej božský pôvod podľa bohyne Artemidy. Jánom touto bylinou opásavali 213 . Podľa Hippokrata sa pridávala do vína posilňujúceho šestonedieľky. v tieni. Vytvára dokonca typické spoločenstvá. Spomedzi všetkých. domácim teplomilným druhom.Oleum dracunculi aethereum. ale je bežná aj pri cestách. potom sa precedí. Používala sa pri ženských ťažkostiach. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . aby neobsahoval nečistoty. Plody sú nažky bez chocholca. teplota nesmie byť vyššia ako 30-35 °C.PALINA DRAČIA 2 % zápar (prikrytý nechať stáť asi 15 minút. Pre hojnosť výskytu mal v našom liečiteľstve prevahu práve tento druh. metoxyškoricový). na rumoviskách a neobrábaných pozemkoch. asi troch stoviek druhov paliny. V domácnostiach sa ako pikantná korenina pridáva do omáčok. Palina patrí medzi najstaršie rastliny používané v liečiteľstve. Listy má perovito delené. ocimén a i. PELYNĚK ČERNOBÝL PALINA OBYČAJNÁ sa zvyčajne viažu do neveľkých snopčekov. na rube bieloplstnaté. Herba dracunculi sa v alopatickej liečbe využíva zriedka. na posilnenie žalúdka pri tvorbe štiav i trávení. K historickému používaniu paliny uvádzame poznámky aj pri ďalších druhoch. prímorská uctievala ako kultová rastlina bohyne Izis. je najlepšie identifikovateľná. taliansky: Artemisia. Podobné použitie má izolovaná silica. Matthiolus opísal. najvyššia a u nás najbežnejšia. je prostriedkom na zvýšenie chuti do jedla. ľahko hnedne. V Starom Egypte sa tamojšia p.2-1 % ) . polynka obyčajná Nemecky: Gemeiner Beifuss. Z ďalších obsahových látok rastliny možno spomenúť horčiny.

Hlavnou zložkou rastliny je silica (asi 0. dyspepsia). resp. aj do rozpusteného sadla. Predmetom zberu býva niekedy aj koreň — Radix artemisiae (vulgaris). 74. 1984). taliansky: Assenzio pontico. Vzhľadom na osobitne zriedkavý výskyt zámena s príbuznými druhmi prakticky neprichodí do úvahy. aj keď 214 .Herba artenisiae (vulgaris). Osičková. zvyčajne neveľký. U nás sa veľmi zriedka vyskytuje v oblastiach teplomilnej panónskej flóry. Keďže ide o silicovú drogu. čarom. Osičková. ako všetky paliny. Externe ako antiflogistikum. Zasluhuje si najvyššiu ochranu. cholín. Čerstvý sa používa v homeopatii (esencia dil. ďalej nechuti do jedenia (acídna a subacídna gastritída. Predmetom zberu býva kvitnúca vňať (niekedy aj nákupu) . V koreni je inulín. tiež expektoračné účinky (pozri napr. Gessner. pri hemoroidoch (J. kačacích. borovice). dolné stopkaté. polyín kapilín (fungistatikum) a iné látky.PALINA OBYČAJNÁ teplota pri sušení nemá presiahnuť 30-35 °C. Čajovina č. maďarsky: Bárány urom. Odstrihujú sa na začiatku kvitnutia (júl—september) kvitnúce vrcholky bylín (ich stonka nemá presahovať priemer 5 mm). španielsky: Tomillo pontico. bravčových alebo jahňacích pečienok a plniek. ďalej proazulény a jedovatý tujón (pozri p. Pripravuje sa zápar z jednej kávovej lyžičky na šálku a pije sa 2-3 x denne po lyžiciach. anglicky: Roman Mugwort.2 % vo vňati). pravá). Ako korenina sa najlepšie uplatňujú čerstvé listy (sušené sú bezcenné) a rozkvitajúce úbory (tie možno sušiť) (J.Compositae) Ľudovo: rímska palina Nemecky: Romischer Beifuss. Slúži najmä na povzbudenie činnosti žalúdka a tvorbu šťavy pri jej nedostatku. Malé úbory s rúrkovitými žltými kvetmi a so sivoplstnatým zákrovom tvoria v jednostranných strapcoch koncovú metlinu. Pomer zoschnutia je asi 3—4 : 1.5 : 1. PALINA PONTICKÁ Artemisia pontica L. lebo rastlina. obsahuje jedovatý tujón (O. Základné požiadavky ČSN 86 6729 na drogu Herba artemisiae: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Obsahuje najmä cienol. Pomer zosušenia je asi 3-3. rusky: - PELYNĚK PONTICKÝ a venčili proti obludám. Dopyt po droge je sezónny. Ostatné ľudové indikácie uvádzané úvodom nie sú vždy bez rizika. keď mu miesto vody dali žič s octom. že palina vyrástla z potu Krista na kríži. 1953). D 3-D 2). Pre osobitný pach sa používala aj ako korenina do husacích. vykopáva sa zjari alebo na jeseň a suší sa bežným spôsobom. Striedavé listy sú dvojito perovito strihané. Rastie na suchých vápencových pôdach. so sivoplstnatou rozkonárenou stonkou. napr. Sušia sa v snopčekoch alebo rozostreté na tienistých a dobre vetraných miestach. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . II. 1984). nešťastiam i chorobám. ktorý má antiseptické a anthelmintické. francúzsky: Armoise pontique. horčiny (artemizín) a triesloviny. najmä na stepných stranách a medziach. O pôvode horkosti hovorí naša povesť. Plody sú nažky bez chocholca. 10 5 3 10 6 10 12 9 Trváca bylina vysoká 20 — 50 cm.

na skalnatých stranách od nížin až po horský stupeň. Tento zvyk prevzali neskôr aj Európania. Santonin sa nachádza v paline slanomilnej . v Alžírsku sa kedysi podával riedený absint vojakom proti malárii (účinkovať malo všetko horké). 6 4 14 12 Trváca bylina vysoká 50—100 cm. Najvýraznejšie sa odlišuje príjemným pachom (podobný má p. ktorý pochádza z cudzieho druhu paliny. Madva. Rastlinné časti obsahujú horký princíp artemizín. s trsom vzpriamených sivoplstnatých stoniek. že táto rastlina má osobitnú vlastnosť — chráni odev pred hmyzom. Hippokrates ju odporúčal pri žltačke. anglicky: Wormwood. na zvýšenie vypudzovania žlče zo žlčníka (cholagogum)..Compositae) Ľudovo: absint. polyňok Nemecky: Wermut. živicu a rozličné minerálne soli. španielsky: Asenzio. Na koncoch stoniek sú v riedkych metlinách zoskupené previsnuté úbory so žltými kvetmi. Typická rastlina suchých plôch a rumovísk. ktorá sa líši nie celkom príjemným pachom. tiež na omývanie rán.PALINA PONTICKÁ je ostatným vo všetkom podobná. pontickú spomínal aj Ovídius.Asteraceae (Úborovité . kvitnúce vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). palín.boli výborným liekom proti boleniu žalúdka. Patrí do skupiny palín s pradávnym liečebným používaním. Plínius uviedol aj prípravu palinového extraktu. Pôvod rodového označenia Artemisia sme si už vysvetlili. ojedinele rastúcej v rezerváciách na slaniskách južného Slovenska. Astrovité . V klasickom staroveku mala široké rozpätie používania. 2 — 3 šálky denne. Často rastie pri cestách.5-1 g 2-3x denne a tinktúra (denne 30—60 kvapiek). Oficiálna medicína ani homeopatia rastlinu osobitne nepoužíva. t. pontická rastie u nás napr. Rastlina je stomachikum — amarum. Uvádza sa napr. Palina je jedna z najstarších liečivých rastlín. pije sa 3 x denne. lebo jej ochrana je daná lokalitami výskytu. zoznámil sa s ňou vo svojom vyhnanstve pri Čiernom mori. ktorý je špecifickým prostriedkom proti škrkavkám a hlístam. V súpiske chránených rastlín sa neuvádza. maďarsky: Fehér urom. subsp. ale aj zvonka. PALINA PRAVÁ Artemisia absinthium L. Obľubuje pôdy s dostatkom dusíka. ale ak bola možnosť výberu. v dolnej časti drevnatá. Pritom navrhol. v prírodných rezerváciách Devínska Kobyla. taktiež ako tonikum (na celkové posilnenie organizmu). j. P. Už Dioskorides poznamenal. Inak pozri a porovnaj všetky druhy paliny. s tzv. pontická obsahuje aj triesloviny.) Gams. radosť. monogyna (W. potom oxysantonín. obyčajnou — Artemisia vulgaris L. viazaná na suché stanovištia. ako močopudný a žalúdočný prostriedok.Artemisia santonicum L. Ľudovo sa odporúča 1 % zápar. jej kvalita sa posudzuje podľa ČSN 86 6737. so striedavými. Najčastejšie sa zamieňa s p. Zber rastliny na liečebné účely vo voľnej prírode neprichodí do úvahy. rudnianskou masťou ju odporúčal neplodným ženám. prášok z drogy v dávkach 0. rusky: PELYNĚK PRAVÝ Ak je vňať (Herba absinthii pontici) predmetom farmaceutického používania. silicu (bližšie nepreskúmanú). Užíva sa aj čerstvá šťava (5 —10 g denne). aj vo Fándlyho súpiske liečivých rastlín. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesí Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním rastliny) I. francúzsky: Absinthe. peluň. Rastlina sa v oblastiach svojho výskytu používa skoro výhradne v ľudo- vom liečiteľstve. Ordinoval ju aj náš chýrny bylinkár F. chemicky príbuzný so santonínom (ČsL 2). O santoníne sa píše aj medzi cudzokrajnými rastlinami pri droge cicvárový kvet (Flos cinae). Rodové vedecké označenie nadväzuje na grécke artemés = zdravý (vzhľadom na liečivosť druhov tohto rodu). Plody sú nažky bez chocholca. Názov paliny je z gréckeho a = bez a psindos = zábava. Šúr. najmä na staré násypy a navážky. 215 . Čierneho mora. na úpravu menštruácie. list sa zberá v júni. abrotanová). K. U nás sa prv listy namáčali do pálenky . pretože sú vraj takto chránené pred myšami. Vzhľadom na neširoký areál výskytu nenadobudla masové uplatnenie. Predmetom zberu bývajú listy a kvitnúce vrcholky pestovaných bylín. aby sa knihy písali atramentom uvareným s palinou. paliny slúžili ako koreniny a veľmi sa cenili pri zariekaní a veštení. druhové odborné meno dostala táto palina podľa hojného výskytu v oblasti Pontu. dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. 3 2 14 10 II. P. uplatňuje sa ako horčinový a sťahujúci prostriedok. resp. P. zrejme sa jej dávala prednosť pred ostatnými. takisto plstnatými trojito perovito delenými listami s kopijovitými segmentmi. Používali ju už starí Egypťania. Pri užívaní sa vyžaduje zvýšená opatrnosť. Užívala sa vnútorne asi ako dnes. ale aj v oblasti Juhoslovenského krasu (toto územie patrí medzi floristicky najbohatšie kraje strednej Európy). taliansky: Assenzio.

Najvýraznejšou zložkou silice je tujón (asi 10 % . francúzsky: Origan. Hluchavkovité . lebo sú velmi horké. V predaji sú aj záparové vrecká .Palina pravá — záparové vrecká a balenie paliny vo vreckách . taliansky: Origano. spazmolytikum a digestívum.5 13(11) 10(9) 2 0. dážď ich zmýva a droga sa znehodnocuje. 10. príčinou absintinizmu. Pomer zosušenia je asi 3 — 5 : 1.Palina pravá SPOFA. najmä pri dlhšom užívaní a vo vyšších dávkach. U nás tvorí súčasť žalúdkovej čajoviny a tinktúry. tujól (70 %) a ich estery. užíva sa 3 x denne. 168. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. znecitlivením až bezvedomím.A a B). absintín a artabsín. 207. cholagogum).1 10 000 11. Zber materiálu sa môže robiť len za suchého počasia. a najmä do liehovín (absint). akosť. Najdôležitejšími obsahovými látkami je silica (až 0. 176. lebo v droge sa najväčšmi cenia prítomné horčiny (pozri normu ČsL 4). španielsky: Oregano. vňať je v čajovine Eugastrin (stomachikum. Oficiálna medicína zanechala všetky ľudové liečebné odporúčania použitia paliny. Ich pitie spôsobuje degeneráciu centrálneho nervového systému a poruchy intelektu. 208. Čajoviny č. ktorá je v kvapkách Contraspan (spazmolytikum).PALINA PRAVÁ Najčastejším predmetom zberu a nákupu sú listnaté vrcholy byliny — Herba absinthii. 10 6 4 1 13 12 3 0. Na vňaťovú drogu — Herba absinthii — sa vztahuje ON 86 6832 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga s iným sfarbením ako čerstvá vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Číslo horkosti — najmenej I. Zvyčajne sa kombinuje s inými drogami. Jej dávky sú 1 kávová lyžička drogy na pohár záparu. Ako horčinový prostriedok slúži na zvýšenie chuti do jedenia. na tvorbu žalúdočnej šťavy a býva zložkou žlčopudných čajovín. Väčšina štátov preto zakazuje pridávanie paliny do vín.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: divý majorán Nemecky: Wilder Dost. Zber sa robí za pekného počasia (jún-september). rusky: PAMAJORÁN OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 20-50 (80) cm s priamou jednoduchou byľou 216 . Zvyčajne sa nakupuje iba I. anglicky: Marjoram.5 %) a horčiny. 191. 172. 232. (ČsL 4) 5 3 2 0. Droga sa používa už len ako stomachikum-amárum. DOBROMYSL OBECNÁ Origanum vulgare L. Pre výrazný pach sa sušia oddelene od ostatných rastlín. maďarsky: Szurokszagú murvapikk. dlhé do 30 cm a so stonkou hrubou do 5 mm. metabolikum. Táto choroba sa prejavuje kŕčmi. Zložky silice chamazulény a horčiny (seskviterpénové laktóny — gvajanolidy) stoja voči sebe v biogenetickej závislosti. 242. pretože je nebezpečná.05 5 000 Vrcholky vňate sa uložia na čistú podložku v tieni na dobre vetranom mieste (vo vrstve hrubej do 10—15 cm). 240. Pre tieto obsahové látky je silica. Szurokfú. Papierové podložky sa po usušení zahodia.

Čajoviny č.5 % . Matthiolus ho ordinoval aj proti kŕčom. Po prechodnom ústupe do úzadia sa zasa zjavuje v palete liečivých rastlín. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvú kvitnúcu vňať. kapradie.PAMAJORÁN OBYČAJNÝ a vajcovitými celistvookrajovými listami. kropadlie. okrasa). združených do bohatej metliny. Drobné fialové kvety v pazuchách elipsovitých červenofialových listeňov sú zoskupené do malých kláskov. proti kašľu. Droga obsahuje predovšetkým silicu (0. Na spodnej strane listu pozdĺž strednej žilky sú kôpkovité hrdzavohnedé výtrusnice. papradie. proti zápche. 6 10 3 2 13 10 0. Droga je expektorans a choleretikum. Rodové vedecké meno pamajoránu je odvodené z gréckeho origanon alebo origanos (oros = hora a ganos = lesk. Rastlina je medonosná. karvakrol a iné terpény (droga s vyšším obsahom tymolu sa považuje za cennejšiu). vodnatieľke. Kvitne asi od júla až do jesene. 2 5 1 1 13 8 0. Suší sa riedko rozložený. aby dobre uschol aj vnútri zväzočkov. tiež flavonoidy (glykozidy luteolínu. z krátkeho. aromatická čajovina na obklady a vňať tu tvorí zložku. Spodné bezlisté a drevnaté byle do zberu nepatria.15-0. prechladnutiu. rusky: KAPRAĎ SAMEC Na vňaťovú drogu — Herba origani sa vzťahuje ČSN 86 6723: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Hrubšie časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. Podľa abatiše Hildegardy liečil aj malomocenstvo. ktoré zosilňujú jej pôsobenie v základnej indikácii. Podľa ČsL 2 sú oficinálne aromatické čajoviny — Species aromaticae a Species aromaticae ad cataplasma. proti všetkým druhom kŕčov (i pri menštruácii). Predmetom zberu a nákupu je vňať na začiatku kvitnutia — Herba origani. peračina. Pri hromadnom zbere sa zožína kosákom. maďarsky: Férfías (erdei) paizsika. pri ženských ochoreniach.Polypodiaceae) Ľudovo: cicvár. V ľudovom liečiteľstve sa považuje za špecifikum pri zápale pohrudnice (alebo v stavoch po zápaloch). 1564 odporúčal aj proti zápalom a nočnému poteniu. chebdie. anglicky: Male Fern. Med i peľ sú žltej farby. Hippokrates pokladal pamajorán za prostriedok proti hemoroidom. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a ľahko sa mrví. šuštkovičník Nemecky: Gemeiner Wurmfarn. 230. na povzbudenie chuti do jedenia a ako aromatikum do posilňovacích kúpeľov. Nemožno sa preto čudovať. na tvorbu žlče a úpravu menštruácie. Plody sú tvrdky. španielsky: Helecho macho. najmä na slnečných krovinatých stráňach. V nižších polohách uprednostňuje hrabové dubiny. odporúčal ho aj pri pľúcnych ochoreniach a na posilnenie nervov. zberá sa na začiatku kvitnutia do dĺžky 30 cm a hrúbky byle 3 mm. striedavo zložené z 20—30 pílkovitých lístkov (jariem). Častejšie sa kombinuje s inými drogami.až 1. v stredných bučiny so spodnou vodou vo väčšej hĺbke a pôdy so značnou vodnou kapacitou. čertovo rebro. Všeobecne slúžil na urýchlenie trávenia. hrdzavochlpatého podzemka vyrastajú listy dlhé až 140 cm. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2 x denne).). Lonicerus ho r. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. j. 217 . na tienistých a dobre vetraných miestach (pri umelom teple do 35 °C). papruška. reumatizme a ochorení dýchacích ciest.5 % niekedy). Rastie v tienistých lesoch od nížin až po alpínsky stupeň.08 Trváca statná bylina. kašli a proti bolestiam v krku. používa sa aj na posilnenie nervov. Okrem toho sa ešte používal ako korenina. Poskytuje aj peľ.1 II. bolestiam pečene a obličiek. Treba dbať. častejšie v neveľkých zväzočkoch. t. Rastie od nížin až po subalpínsky stupeň. okrajoch lesov a rúbaniskách. pri astme. Dioskorides používal listy a kvety s vínom proti uhryznutiu divou zverou a Scribonius Largo vo väčších dávkach ako emetikum. pri sexuálnych poruchách. hadie rebro. že pamajorán pokladali za zázračnú bylinu. 96. apigenínu a i. PAPRAĎ SAMČIA + Dryopteris filix-mas (L. črevných parazitoch a angíne. aromatická čajovina. Príbuzný majorán záhradný je pomerne drobná pestovaná bylina s bielymi kvetmi a dúška tymianová (tymian) zasa poloker s fialovými kvetmi. francúzsky: Fougére mále. hlavy a zubov.) Schott Papraďovité — Aspidiaceae (Sladíčovité . potom triesloviny a horčiny. ktorá sa najčastejšie aplikuje pri hystérii a sexuálnych poruchách. taliansky: Felce maschia. V starých nemeckých herbároch vystupuje pamajorán ako dôležité liečivo. reumatizme. kde podstatné zložky tvorí tymol (10 %). Druh osídľuje suché a teplé alkalické stanovištia.

udrží si svoje obsahové látky až rok. Ľudovo sa odvar z podzemka používa na zle sa hojace rany a aj ako 218 . Druhové označenie sa skladá z filix = latinsky papraď a mas = mužský. má tmavošupinatý podzemok. Majú nepríjemné vedľajšie účinky (nauzea. samčia a jej prípravky sa zriedka uplatňujú ako prostriedky proti vnútorným parazitom. Zdravé podzemky sa očistia. samčej je podzemná časť — Rhizoma filicis maris — Radix filicis maris. usporiadané v hustých zväzkoch. surový floroglucín je zmesou dimerných. Ich základom je bezdusíkatá látka fenolového charakteru patriaca do skupiny polyketidov — floroglucín (viazaná na kyselinu maslovú — butanolfloroglucidy). Nelúpané. dyspnoe. odrežú sa z nich listy a ponechajú iba bázy. Prípravky sú veľmi toxické a aplikujú sa iba vtedy. zásluhou ženevského lekárnika a Peschiera. Droga má osobitný pach a sladkastú chuť.) A. nerozrezané sa sušia pri miernej teplote (umelé teplo do 35 °C) — správna droga musí byť na lome zelenkavá (hnedočervená farba svedčí o chybnom sušení. rozložená . ktorá je súčasne trpká a neskôr ostrá. po 1 — 2 h treba podať laxatívne účinný prostriedok. vykopávaný v júli až septembri. dlhé 30—100 cm. P. staršia droga sa nesmie používať. Hoffm. prípadne o starej. Príbuzné druhy sa pestujú aj v záhradách a sú rovnako jedovaté a nie sú predmetom zberu. Pri zámene najčastejšie prichodí do úvahy p. Lis- tové bázy majú 5 — 11 cievnych zväzkov. Floroglucínové deriváty sú veľmi labilné. jedovatej droge — nesmie sa používať). čím sa vyjadruje veľký rozdiel vo vzraste v porovnaní s nižšou „ženskou" rastlinou. pomerne málo listov a vyššie. a preto sa extrakt pripravuje s ním. ktorá má listy na obryse až trojboko vajcovité. príp. bolesti hlavy. vo veterinárstve proti motoliciam. stor. Všeobecné používanie podzemku (éterového extraktu) sa však presadilo až v 18.) Roth. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1.D. Druh poznala a používala už antika. Od najstarších čias je známa ako čarovná rastlina. kŕče a poruchy zraku). Ak sa skladuje v tme a v dobre zatvorených obaloch. kondenzáciou butanónov vznikajú veľmi komplikované zlúčeniny. dilatata (G. Papradka samičia (Athyrium filix-femina (L. Obsahové látky sú veľmi dobre rozpustné v éteri. ak zlyhali ostatné anthelmintiká. Používa sa extrakt v tobolkách alebo v želatínových kapsliach davkovaných po 1. Účinné obsahové látky drogy sú uložené v osobitných žliazkach hubovitého pletiva listových báz a podzemka. Vedecký názov vznikol z gréckeho drys = dub a pteris = papraď (pre Podzemková droga (+ Radix — Rhizoma filicis maris) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Ináč sfarbené a zle očistené podzemky Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo éterového extraktu — najmenej (obsahuje najmenej 25 % surového filicínu) Najviac v % 5 2 13 4 3 8 častý výskyt v dubinách). závraty. Gray. pre deti do 15 rokov 4—6 g a pre deti do 4 rokov nie je vhodné užívanie prípravkov. Athyriaceae). trimerných a tetramerných floroglucínových derivátov — butanónov. F. Predmetom zberu z p.0 g (dávka pre dospelého je 6—10 g. osobitne proti pásomniciam (tenifúgum). Proti škrkavkám a mrliam sú neúčinné. skoro lysé stopky (listová báza má iba 2 cievne zväzky).PAPRAĎ SAMČIA Rastlina má viacej podobných druhov.

Capsicum frutescens L.4 % štipľavej látky. ktorá má podobné použitie ako alopatické prípravky. resp. resp. PAPRIKA ROČNÁ Naša slovenská paprika má vo svete dobrý zvuk a úspešne sa uplatňuje na zahraničných trhoch. Ich hlavnú zložku tvorí kapsaicín (asi 70 %). Z čerstvého podzemka sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. Včelám dáva málo nektárovej znášky. Paprikové plody obsahujú asi 0. 1494 od španielskeho lekára Chanca.5 % alkaloidov.Curry. kde sa pestovala už koncom 16. convar. frutescens (cayenský piepor. falšovanie. Ľuľkovité — Solanaceae Nemecky: Paprika.P. dnes pestovaná najmä v tropických oblastiach Afriky. súčasť známeho korenia karí .externé antireumatikum. má asi 50 druhov pochádzajúcich z tropickej Ameriky. D 4 .Fructus capsici. taliansky: Peperone. že juhoamerickí a stredoamerickí Indiáni používali paprikové bobule ako korenie alebo čerstvú zeleninu dávno pred príchodom Európanov.) Terpó s 0. ktorou je alkaloid kapsaicín. ktorý sa sústreďuje predovšetkým v priehradkách papri- ČsL 2 má pre plod tieto základné požiadavky: Znak Prímesi byli a cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Množstvo liehového extraktu — najmenej Najviac v % 3 13 6. Liekopisy (aj ČsL 2) bežne požadujú dlhoplodú a štipľavú formu papriky . stor. Ameriky a Indie. Paprika bola už vtedy kulúrnou bylinou. z Východnej Indie. V niektorých liekopisoch sa pripúšťa i cayenská paprika . Pestuje sa na plantážach v najteplejších častiach krajiny. fastigiatum a C. Preto sa kedysi nazývala španielske korenie. Kvitne v júni —septembri. španielsky: Pimiento. treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chrániť pred svetlom Ľahko ju napádajú živočíšni škodcovia. ale dosť peľu. chillies). Všeobecne sa rozšírila po Európe až po objavení Ameriky. fenylalkamínov benzylamínového typu s ostrou chuťou. farbou i chuťou (štipľavosťou) a mäsitosťou oplodia. Prvé overené správy o nej sú z r. Isté je. Pazušné kvety s bielou korunou dozrievajú v duté červené bobule.5 25 219 . listy kopijovito-vajcovité. častejšie však navlečené na povrázkoch. Rod paprika — Capsicum L. Drogu . PAPRIKA ROČNÍ PAPRIKA ROČNÁ Capsicum annuum L. Ostatné papriky sa vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 2) pokladajú za zámeny. anglicky: Pod Pepper. longum (DC. a. ktorý sprevádzal Kolumba na jeho druhej objavnej plavbe do Západnej Indie. stonka vzpriamená.D 3 — zberá sa v júli až auguste). Špeciálne ostré druhy papriky sú C. veľkosťou.. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20— 50 cm.04-1. francúzsky: Piment annuel. Zber plodov pre farmaceutické ciele sa robí v období zrelosti (červenenia) bobúľ. Do Európy sa dostala zásluhou Španielov. Podstatná časť svetovej produkcie papriky pochádza v súčasnosti z Maďarska. celistvookrajové. maďarsky: Egynyári paprika. neskoršie z podobných príčin turecké alebo uhorské. Plody zberané i s krátkou stopkou sa nechajú trochu zvädnúť a sušia sa na lieskach. V ČsL 2 sa obsah kapsaicínu posudzuje chuťovou skúškou (liehová zmes ešte v riedení 1 : 25 000 musí mať zreteľne štipľavú chuť). Pri zbere a najmä pri práškovaní treba postupovať obozretne — paprika silne dráždi sliznice a pokožku. teda v júli až septembri. Dnes sa pestuje vo vyše 50 varietach a formách v teplých oblastiach Starého i Nového sveta odlišných tvarom.

Z drogy 220 . Ich aromatické plody sa nazývali cuminum aethiopicum . Čs. Plody sa užívali aj ako žalúdočný prostriedok proti nadúvaniu. MORAČ VĚTŠÍ PARASCA VÄČŠIA PARASCA VÄČŠIA Fructus ammi visnagae sa izolujú obsahové látky aplikované pri angine pectoris. náplasti a mazadlá. Nažky p.0 g v perorálnej liekovej forme. sacharidy. Jeho ostrá chuť sa dá rozoznať ešte v riedení 1 : 10 miliónov. zvonka na inhalácie po zápaloch. listy dvojaž trojnásobne perovito strihané. dolné stopkaté. vitamíny (B2. silice a v semenách aj olej (10—15 % ) . plody p. napr. v každom rebierku majú schizogénny silicový kanálik a nad osemením prstenec zhrubnutých buniek (dobre viditeľný pod mikroskopom). Plody sú dvojnažky. V homeopatii sa zo zrelých plodov pripravuje tinktúra (dil. stonka ryhovaná. bolestiach močových ciest a žalúdka. väčšej neobsahujú chromóny (pozri aj cudzozemské drogy — plod parasce špáradlovej). Nažky obsahujú predovšetkým furochromón kelín. Parasca bola kedysi veľmi obľúbená ako korenina. chutia ostro a horko. francúzsky: Ammi majeur. Na miestach hojného rastu (napr. rusky: Jednoročná bylina vysoká 30100 cm. maďarsky: Hamana zizon. astme a pod. aplikuje sa najmä v klimaktériu a pri hemoroidoch. Kvety na dlhých stopkách sú drobné. ktorý pôsobí na vencové cievy a bronchy ako spazmolytikum. visnaga (L. ktoré sa užívali ako vazodilatans vencovitých ciev a spazmolytikum. a to zrezávaním okolíkov za rosy. droge z parasce špáradlovej — A. zápaloch pohrudnice a hrdla. ( + ) Ammi majus L. Občas splanieva. D 4 . biele.D 2).) Lam.7 mm).až päťnásobne a na výplachy úst až 100-násobne. hladké.etiópska rasca. Pomenovanie ammi je odvodené od miesta výskytu rastliny (grécke ammos = piesok). V dávkovaní treba byt' opatrným interne aj externe. pľuzgiere a dokonca až vredy. neuralgiách a pod. Paprika je vnútorné stomachikum a externé derivans. Mazadlá obsahujú tinktúru riedenú asi štvor. egyptská rasca (ammi. pri hemoroidoch. špáradlovej sú širšie (asi 1. rubefaciens.. Slúžia na to mnohé prípravky. anglicky: Bishop's Weed. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Grosse Knorrpelmohre. užíva sa interne 0. najmä v priemyselnej výrobe špeciálnych liečivých prípravkov. Parasca je juhoeurópska poľná burina. Naisto ich možno odlíšiť chemickými metódami (chromatograficky). Náš priemysel ho spracúval do tabliet (Khellin Spofa). v Maďarsku a Taliansku). Hlavnou obsahovou látkou je silica. zberá sa v období zrelosti plodov (júl—október). potom flavónové glykozidy. je bežne známe. Paprika sa používa na prekrvenie pokožky a slizníc.3 — 1. Predmetom zberu a priemyselného spracovania sú predovšetkým plody alebo vňať — Fructus (Herba) ammi majoris. lysé. Tzv. Často sú nežiadúcou prímesou vo Fructus ammi visnagae. po dlhodobej externej aplikácii môžu vzniknúť dermatitídy. C). tinktúry. Vnútorne paprika zvyšuje chuť do jedenia a podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy. hojne používanej v medicíne. španielsky: Ami. že vitamín C sa prvý raz objavil a izoloval v paprike maďarskými vedcami. Liečebne sa uplatňovala pri kolikách. ktorá sa k nám dostáva zväčša so semenami poľnohospodárskych plodín. Ďalšie obsahové látky sú karotenoidy (ich obsah je dôležitý pre posúdenie kvality predávaného druhu papriky). U niektorých chorých môžu sa po perorálnej aplikácii prejaviť pri vyšších dávkach gastroenteritídy. Dvojnažky parasce sa podobajú rasci. po vymlátení sa suší a čistí. zoskupené v okolíkoch okolíkov. Materiál sa nechá preschnúť. Plody parasce majú slabý aromatický pach. farmaceutické prípravky sú Capsicolle Emplastrum — derivans a Pain-Expeller roztok — derivans. teda pri reumatických ťažkostiach. horné až sediace. daukos) pochádzala zo zelerovitých aromatických rastlín. taliansky: Ammi. Pre pomerne zriedkavý výskyt sa u nás nezberá.kových bobúľ.

Z furokumarínov je relatívne najjedovatejší. H. Prípravky indikované pri vitiligu poďliehajú lekárskemu predpisu a kontrole.) Gaertn. rusky: OSTROPESTŘEC MARIÁNSKÝ Jedno. PESTREC MARIÁNSKY .tvorba erytémov. Užíva sa v tabletách a súčasne sa postihnuté miesta natierajú tinktúrou z týchto látok. ďalej flavonoidy.SILYBUM MARIÁNSKÉ Silybum marianum (L. taliansky: Cardo mariano. so žltými ostňami. Plody sú nažky s chocholcom. Ide vlastne o stratu hnedého kožného farbiva (pigmentu) na ohraničených plochách. Povrch kože je inak celkom normálny. tzv. ale furokumaríny (0. ktoré sa postupne zväčšujú a splývajú. pretože je hlavným nositeľom repigmentácie kože. španielsky: Cardo mariano. adsorbujú ultrafialové svetlo a vyvolávajú fotodermatózne prejavy na koži. že doterajšími liečebnými metódami sa dá pomôcť iba na obmedzených a menej rozsiahlych plochách. xantotoxín. Dioskorides nazýval rastlinu silybon. užíva sa 1-3 lyžičky na šálku vody 3—4x denne. ľubovník a iné. ktoré sa dostali do styku s rastlinami obsahujúcimi furokumaríny (napr. Synonymový názov silyba Carduus marianus L. francúzsky: Chardon marie. ostrozúbkaté. napr. hore rozkonárená. Nápadné bíeloškvrnité listy sú elipsovité. lúčna dermatitída . stonka priama.SILYBUM MARIÁNSKE PESTREC MARIÁNSKY . maďarsky: Máriatóvis. Novšie sa zistilo. Jednotlivé koncové úbory majú červenofialové alebo purpurovokarmínové rúrkovité kvety. izopimpinelín. Vystavením plôch slnečnému alebo inému žiareniu sa táto kozmetická chyba nedá napraviť. dokonca vznikajú pľuzgieriky. Používala sa predovšetkým pri ochoreniach pečene a pri žltačke. Ochorenie sa zvyčajne začína jednou alebo niekoľkými bielymi škvrnami. bergaptén. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mariánsky bodliak. nadväzuje a využíva tzv. väčšej sa užívajú aj pri poruchách trávenia a pri nadúvaní. Fotosenzibilizujúci účinok extraktov p. Rastlinu poznali už v antike. pri leukodermatózach čiže bielych škvrnách označovaných ako vitiligo. Zápary z plodovej drogy p. Rastlina sa zvyčajne odrezávala pred rozkvitnutím kvetov a sušila sa v dekoratívnych kyticiach. Pestujú ho v záhradách v teplejších oblastiach. používaná pri liečbe vitiliga. Druhové označenie sa spája so starou legendou. Známa je napr. Príčina vzniku ochorenia nie je zatiaľ známa (niekedy sa zistí rodinný výskyt). Japonec Kusuke dokázal. imperatorín. listnatá. Názov silybum je údajne odvodený z egyptského sobil. Ľudové a homeopatické používanie — predovšetkým v Nemecku. Furokumaríny obsahujú predovšetkým rastliny z čeľade zelerovitých rastlín. ale terapeuticky najzaujímavejší xantotoxín. Roku 1916 ho spozoroval Freund pri aplikácii kolínskej vody s vyšším obsahom bergamotovej silice a po následnom ožiarení slnkom. skôr naopak — kontrast postihnutej a normálnej kože sa iba zvyšuje. Na ich okraji býva pigment zmnožený. že silybum má 221 . Veľmi pripomína i benedikt lekársky.ktorá neobsahuje chromóny. väčšej bol v Egypte známy už v minulom storočí. zápalov po ožiarení slnkom na tých partiách kože. Pod názvom meladíny jestvuje v klinickej praxi zmes xantotoxínu a imperatorínu. Uplatňovali sa najmä olejnaté nažky. ale aj pohánke. olej a bielkovinové látky.5-1.0 % ) .až dvojročná bylina vysoká 50—200 cm. volčec Nemecky: Gemeine Mariendistel. Splanené formy rastú i vo voľnej prírode. ukazovali sa ako veľmi sľubné. Druh pochádza zo Stredomoria. upozorňuje na veľkú podobnosť s bodliakmi. čím tvoria presne ohraničené biele plochy. Extrakty z parasce vyvolali veľké nádeje. pretože amoidín a amidín — súborne nazývané psoralény. pri ležaní na lúke). že tieto úkazy zapríčiňujú furokumaríny. Zistilo sa. anglicky: Milk Thistle. perovitolaločnaté. majú fotosenzibilizujúce účinky. Rademachera (1772-1850). Furokumaríny — citlivé na svetlo. skúsenostnú terapiu lekára J. Liečba vitiliga však ostáva i naďalej istým problémom.

pije sa 2 x denne. pri Petroselinum crispum (Mill. Plody sú vajcovité dvojnažky. Flavoligany majú antihepatotoxický účinok. ako taxifolín. Môže sa užívať aj prášok z plodov (4—5 x denne zarovnaná čajová lyžička) či tinktúra z nedrvených plodov (2 x denne 15 kvapiek). Plodom sa na základe pokusov so zvieratami dokázal aj protihorúčkový účinok. predovšetkým poškodenú tetranitrotoluolom a trinitrotoluolom (je hepatoprotektívum). francúzsky: Persil cultivé. 222 Pre ostatné indikácie a spazmolytické pôsobenie sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu.7—3 % flavolignanov. Oplodie chutí horkasto a semená olejovito. Čajoviny č.0 12. kvercetín a kempferol. 2 2 1 10 7 2 11. lesklé.0 5. 241. Plody sa nechajú dozrieť na suchých a vzdušných miestach. maďarsky: Kertí petrezselyem. silica a asi 0.8 mm. Prípravky sa užívajú pri chronickej cholecystopatii (porucha žlčníka).5 2. Jeho účinnosť však ani zďaleka nedosahuje. ďalej iné flavomoidy. pozdĺžne takmer čierno ryhované.5 2. na okraji svetložlté. Strata sušením je malá. prípadne tvorí zložku nemeckej oficinálnej Tinctura cholagogae fortis.5(2) 0. silydianínu a silychristínu). strychnínovou a i. histamín). spodné perovito zložené z drobných segmentov. horné listy obyčajne troj početné. hnedočierne. iný návod (Bässler) uvádza: 30 g plodov na pol litra vody.05 . Plody sú oválne. až vyvrie polovica vody. Spoľahlivejšie účinky má tinktúra z nedrvených plodov (Tinctura cardui mariae „Rademacher") v receptúre kombinovaná s lastovičníkovou. označované aj nesprávne ako Semen cardui Mariae. hrubé asi 1. variť na slabom ohni tak dlho. ako napr.0 7. (ČsL 4) 6(5) 0. niekedy svetlejšie. mierne sploštené. Zber sa robí zvyčajne odrezávaním celých úborov i so zákrovom krátko pred dozretím plodov (september—október).5 0. Ľudovo sa odporúča užívať asi 2 % odvar (8 minút nechať slabo vrieť). V súčasnosti sú oficinálne v nemeckom liekopise (DAB 8). Plodová droga — Fructus petroselini — sa hodnotí podľa ČSN 86 6618: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie nejedovaté plody Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. horčina. Predmetom zberu sú plody — Fructus cardui mariae. komplex aminokyselín so značným obsahom síry a sacharidov. choleretikum.5 — 3 mm. Najnovšie pečeňové terapeutiká už obsahujú čistý silymarín. jemne ryhovaná.) A. Druh pochádza zo Stredomoria. 12 1 1 1 12 8 2 0. W. 1. sa droga kedysi odporúčala ako náhradka za námeľ — Secale cornutum (pozri kyjaničku purpurovú).. Pre obsah biogénnych amínov (tyramín.5 5. taliansky: Prezzemolo. španielsky: Prixei. hepatoprotektívum). byľ vysoká 70—100 cm.1 II. Plody sú zložkou čs. Ochranne účinkuje na pečeň. Zelenožlté kvety v okolíkoch okolíkov. 3 šálky denne). posthepatickom syndróme (stav po pečeňových ochoreniach). priemyselne vyrábaných granuliek Boldogran (choleretikum a cholekinetikum) a čajoviny Ungolen (cholagogum. ill Zelerovité . anglicky: Parsley. 4 4 2 10 10 1 Na koreňovú drogu — Radix petroselini sa vztahuje ON 86 7014 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zhnednutá droga Nadzemné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HO Obsah silice — najmenej I. dlhé 6 .0 otravách hubami a i. Nemajú nijaký pach. Obsahové látky tvorí najmä olej s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín. rusky: PETRŽEL ZAHRADNÍ PETRŽLEN ZÁHRADNÝ Jednoročná alebo dvojročná bylina s mäsitým mrkvovitým koreňom.0 II.Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Petrsilie.0 12. 168. najmä silymarín (zmes zložená hlavne zo silybínu. z ľubovníka. V Taliansku sa aj varí asi 3 % odvar z koreňa (10 minút variť. 0. Ani po dlhšom užívaní nepôsobia toxicky a nesprevádzajú ich nepríjemné vedľajšie účinky.) vo forme dražé alebo kvapiek. Ochranne pôsobia na pečeň a zlepšujú jej činnosť pri príznakoch zápalov i chronických ochoreniach.0 5. vlastnosti choleretické (zvyšuje tvorbu žlče) a cholagogické (podporuje vylučovanie žlče). púpavy a i. pije sa každú hodinu 1 lyžica.5 12 5(6) 1 0. náš prípravok Flavobion dražé. V súčasnosti sa vyrába už dosť lepších priemyselných prípravkov s kombinovanými výťažkami (napr.Kvalita drogy sa hodnotí podľa ČSN 86 6626: Akosť — najviac v % Znak Anorganické prímesi Organické prímesi Iné časti materskej rastliny Popol Vlhkosť I. Po dozretí sa zbavujú lietacieho aparátu.

Reduktan (odtučňovacia čajovina) a Species urologicae P. holá. Suší sa opatrne a bez nadzemných častí (ľahko sa kazí a napáda ho hmyz a hnedne). ústrednú nervovú sústavu a tráviacu sústavu. Má však i antiprotozoárne a baktericídne vlastnosti.Aeethusa cynapium L. Hmotnostná strata je asi 75-80 %. t. Species urologicae Planta (dezinficiens močových ciest). anglicky: Peony. francúzsky. maďarsky: Piros bazsarózsa. a tak možno rozlišovať sortu apiolovú. olistená. Silne dráždi obličky. Pri zámenách vňate petržlenu prichádza do úvahy najmä tetucha kozí pysk . zriedka ružovými alebo žltkastými korunnými lupienkami.) Danert) — koreňový petržlen a listový s plochými listami (convar. Pôvodcami dráždivosti sú najmä apiol a myristicín.pivonka je jediným zástupcom čeľade. HVLP — čajovina Betulan (diuretikum. vulgare (Nois. koncové. rusky: (v európskej časti ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká 35—60 cm s vretenovitými hľúzami. slúži aj ako kozmetikum proti pehám. Plody sú mechúriky. Ako zelenina sa pestuje v záhradách a na roliach. sú zriedkavé. Vňať je jedovatá pre papagáje a niektoré drobné zvieratá. (diuretikum dezinficiens). Všetky časti petržlenu obsahujú silicu . 152.) Danert) alebo s kučeravými (convar. Kvety veľké. Koreň je zložkou oficinálnej močopudnej čajoviny ČsL 3 — Species diureticae. v čajovine ČsL 4 je nahradený ligurčekovým koreňom a listom brezy. aj ludové indikácie.plody 2-7 %. ktorá kvitne už prvý rok a chýba jej typický petržlenový pach. crispum). Species diureticae Planta (diuretikum). taliansky: Peonia. Obsahujú ho čs. Čajoviny č. Najvýhodnejšia teplota na sušenie je 30-40 °C. 102. Listy viacpočetné. Pochádza z južnej a juhovýchodnej Európy.. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . kvôli rýchlejšiemu sušeniu sa pozdĺžne krája. Predmetom zberu a nákupu býva oficinálny koreň — Radix petroselini. Drogy sa oddávna používajú ako diuretikum. Čerstvá šťava z rastlín sa ľudovo prikladá na rany a opuchliny. plody olej a vňať vitamín C. ktorá je jednou z najjedovatejších zelerovitých rastlín (rastie práve na hriadkách. Radix levistici a Folium betulae. Možno ho sušiť aj na motúzoch. s 5 — 10 purpurovými. koreňa dve kávové lyžičky na šálku záparu.PETRŽLEN ZÁHRADNÝ vú alebo alyltetrametoxybenzénovú. Dráždi aj maternicu (neužívať v gravidite!). antireumatikum). Na lekárenské ciele 223 . Plody i korene obsahujú ešte flavonoidy (najmä apiín). j. iné.listy 0. Pivonkovité — Paeoniaceae Nemecky: Garten-Pfingstrose. Niekedy bývajú oficinálne aj plody — Fructus petroselini. Stonka priama. francúzsky: Pivoine officinale. Dvojnažky slúžia aj na izoláciu silice — Oleum petroselini. tzv. Latinské petroselinum (grécky: petroselinon) je odvodené od petra = kameň (rástol na kamenistých miestach) a selinon (názov viacerých zelerovitých rastlín) — rastliny s lesklými listami. nerozkonárená. 103. Bežnou dávkou plodov je pol kávovej lyžičky na šálku záparu niekoľkokrát denne. Homeopatia používa čerstvé plody a esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. Vykopáva sa na jar (marec) alebo v jeseni (október—november) z dvojročných rastlín nezbavených listov. D 3-D 1). španielsky: Peonia hembra. Užíva sa tiež čerstvá šťava koreňov — 100-150 g. Silica získaná z plodov destiláciou býva tiež oficinálna. Dôkladne sa očistí a umyje. zberané v čase začiatočnej zrelosti (august). so široko kopijovitými úkrojkami.3 % a korene okolo 0. Je to jednoročná bylina. a tým vyvoláva močopudné pôsobenie. myristicíno- PIVONKA LEKÁRSKA PIVOŇKA LÉKAŘSKÁ + Paeonia officinalis L. radicosum (Alef. P. kde sa vysádza petržlen). prípadne na miesta poštípané hmyzom. podávanú najmä pri zápaloch močových ciest.1 %. Rod Paeonia . Najbežnejšie variety petržlenu sú s dužnatým vretenovitým koreňom (convar. U nás sa pestuje v záhradách (plnokvetá) na okrasu. Kultúrne sorty sa líšia jej hlavnou zložkou.

liečivý.: P. mascula (L.PIVOŇKA LEKÁRSKA slúžia iba korunné lupienky pivoniek s červenými alebo s tmavočervenými kvetmi.: P. medovosladkastý pach a trpko zvieravú chuť. v našich záhradách však spravidla rastú nečervené formy tohto druhu.P. Suší sa bežným spôsobom. stor. Patrí do rúk lekára . Zberajú sa z plne rozvinutých kvetov (máj—jún) a sušia sa opatrne. cyanín a triesloviny. oficiálny. dne i pri hemoroidoch. 224 . Z príbuzných druhov by vyhovovala aj p. 20 2 2 14 8 3 tenuifolia L. ktorý sa vykopáva na jar (marec—apríl). Pomer zosušenia je asi 7 : 1. červená . je nervínum a antispazmodikum. Na liečebné účely sa používajú korunné lupienky iba červenokvitnúcich rastlín (lupienky inak sfarbených rastlín sa nezberajú). Čerstvý sa používa v homeopatii. z dôležitejších látok sa v kvetoch uvádza antokyanový glykozid paeonín. Opeľovanie pivonky obstaráva hmyz. lekárskej používali hojne Arabi a Číňania ako antidiabetikum.) Miller (syn. suffruticosa Andrz. Kvety pred rozvinutím vylučujú z kališných lístkov medovú šťavu. V homeopatii sa z čerstvého koreňa zberaného na jar pripravuje esencia (dil. U nás sa pestuje aj p. Súčasná medicína jej v celosvetovom meradle neprisudzuje veľké použitie. obyčajne plnokvetých. resp. corallina Retz. ktorá sa uplatňuje proti reumatizmu. ktorá láka mravce. arborea Donn (syn. Botanickí klasici 16. na napätie hladkého svalstva. D 2).P. v ktorých sa tyčinky väčšinou premenili na korunné lupienky. Droga: Flos paeoniae (aj Flos rosae benedictae). krovitá . venovali pivonkám rozdielnu pozornosť. ktorý vraj objavil liečivú silu tejto rastliny). Droga má tmavočervené zafarbenie. Na kvetnú drogu — Flos paeoniae — sa vzťahuje ON 86 6241: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl I. z východnej Ázie. čínska — bielokvetá — P. Ktorým obsahovým látkam treba pripisovať terapeutický efekt. Veľmi zriedka sa používa koreň — Radix paeoniae. 10 1 1 14 5 2 II. Jej užívanie nie je celkom neškodné. Všetky jej drogy majú údajne tlmiace účinky na črevnú peristaltiku (rytmické sťahovanie svalstva tráviacej rúry). Ojedinele sa zberajú aj semená — Semen paeoniae.). Večer a za dažďa sa koruna kvetov zatvára. Droga sa užíva ako spazmolytikum — dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. taktiež p. a p. Ľudovo sa používa odvar z koreňa (3—4 g na šálku). zatiaľ nevedno. a to v septembri. Sú citlivé na svetlo a vlhko. aby nestratili pôvodnú farbu. aby sa peľ uchránil pred vlhkom. Druhové meno officinalis = lat. Príbuzný druh našej p. ktorá pochádza z Číny. lactiflora Pallas.) s listami rozstrihanými na čiarkovité úkrojky a s krásnymi kvetmi. preto ich treba dobre uzatvoriť a chrániť pred svetlom. Rôznofarebné alebo vyblednuté lupienky do drogy nepatria. najmä pri skladovaní. tenkolistá — P.treba ju pokladať za jedovatú. údajne miernia aj bolesti. Vedecké pomenovanie pivonky vychádza z antického názvu paionia (podľa boha lekárstva Paiona.

anglicky: Stag's — Horn moss. maďarsky: Kapcsos korpafú. Prieskum homeopatického používania rastliny začal asi Hahnemann (r. Rastlina hrala veľkú úlohu najmä v kultoch východných národov. čiarkovité až kopijovité. klavatín. Obľubuje kremičité pôdy. medvedia tlapa. nemá chuť. Bocka. po zapálení aj na inhaláciu dymu a okrem toho podobne ako koreň. antipyretický účinok. Plavúne dosiahli najväčšie rozšírenie koncom prvohôr. clavatum je z latinského clava = palica. veľa polysacharidu Kvalita drogy (Lycopodium — Sporae Lycopodiorum) sa posudzuje podľa ON 86 7630 aj podľa liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. veľmi pohyblivý prášok svetložltej farby.3 ČsL 4 6 3 0. Plavúne sa od začiatku novoveku rátali medzi machy. na vresoviskách a v zárastoch slamihovky od nížin až po pásmo kosodreviny v horskom stupni. Výrazne viaže alumínium. Často sa uvádzaj ú v botanicko-medicínskej literatúre 16. najmä kysličník hlinitý. U nás nakupovaná kvetná droga slúži predovšetkým na export do nesocialistických krajín. rusky: - PLAVÚŇ OBYČAJNÝ Nízka trváca bylina. Výtrusnicové klasy sú na dlhých nepravých stopkách. koltunová zelina. Prvá kresba p. Pomer zosušenia je asi 1. plavúňové výtrusy. vidlicovito rozkonárená a vystúpavá. machovina. Zo semien možno izolovať aj olej. španielsky: Licopodio. ktorý má podobné vlastnosti ako ľanový. najčastejšie zoskupené po dva. Rastie vo svetlejších suchých lesoch. alebo sa zberajú skorej a nechávajú sa dozrieť na slnku (najlepšie v sklenených nádobách — uhorkových fľašiach) a potom sa vytriasajú. vidlačky. tiež pri nepravidelnej menštruácii a obličkových kolikách (1 lyžička na šálku odvaru). Indikácie sa značne prekrývajú s alopatickými. Pri zbere musíme dávať pozor. francúzsky: Lycopode ä massue. Dnes sa odporúčajú proti kŕčom čriev a žalúdka s dávením a pri hnačkách. Zberať možno iba ich výtrusné klasy. kyjak (pre tvar stopka tých výtrusných klasov). 6 3 0.2 225 . Vytriasaním kláskov sa získajú spóry — Lycopodium.2 : 1. Stonka dlhá až 120 cm. Spóruje od konca júna do konca augusta. Sporae lycopodii. Klasy sa odstrihujú buď celkom zrelé (júl—august). i. svätojánsky pás. obyčajného bola v herbári H. morčia (vlčia) noha. stor. Pre pomerne zriedkavý výskyt sú na celom území ČSSR celkom chránené. Názov plavúň vraj súvisí so slovom plávať — vzhľadom na nezmáčateľné a na vode plávajúce výtrusy. Listy veľmi husté. Spóry obsahujú veľké množstvo tuku (asi 50 %). Ľudovo bolo lykopódium (spóry) oddávna známe. ani zápach. mach. miestami zakoreňuje. Je indikátorom kyslých podkladov (pH 4-6).Kvet zväčša slúži ako skrášľujúci prostriedok do čajovín. 1828). Dnešné druhy plavúňov sú iba drobné byliny so šupinovitými listami. Opatrným preosievaním sa získa jemný. aby sme nevytrhli celú rastlinu. klavatoxín a najmä nikotín). Vodou sa ťažko zmáčajú a po vhodení do plameňa rýchlo a prskajúc zhoria („bleskový prášok"). PLAVÚŇ OBYČAJNÝ PLAVÚŇ VIDLAČKA Lycopodium clavatum L. Vedecké pomenovanie je zložené z gréckeho lykos = vlk a podion = nôžka (vzhľadom na husto olistené stonky). ktorý sa prípadne ešte presuší.2 II. jelení rožok.predmetom zberu sú spóry . Plavúňovité — Lycopodiaceae Ľudovo: čertov spár.výtrusy všetkých našich druhov a ich taxónov. Droga má svetložltú farbu. taliansky: Licopodio. pričom spóry sa z nich vytriasajú priamo do vrecúška z hustého plátna. Ich opis podrobne netreba uvádzať . ktoré majú o. Semená boli kedysi zložkou prípravkov proti epilepsii. vlčie chvosty Nemecky: Keulen-Bärlapp. Telá vymretých permokarbónskych stromovitých druhov vytvorili sloje čierneho uhlia. 6 S 0. Muszyňski dokázal vo vňati piatich druhov alkaloidy (lykopodín. plazivá.

Typická hájová rastlina nížin až horského stupňa. hore rozkonárená. najbližší príbuzný je p. Vo forme zásypov sa uplatňuje samotné alebo sa mieša s kysličníkom zinočnatým a pod. Kvitne už od marca a veľmi dlho. pri kožných chorobách. Ľudovo sa ojedinele užíva pri ochoreniach močových ciest a pečene (1 —2 g v oblátkach 3 x denne alebo v čaji.2 g zabíja žabu v odvare. botanik 16. na vysýpanie foriem v zlievačskej technike. potom ako pomocná látka v lekárenskej praxi — na zasypanie piluliek. tiež sacharózu. napred ružové. niekedy sa aj pestuje. kuroslep. PĽUCNIK LEKÁRSKY PĽÚCNIK LEKÁRSKY Pulmonaria officinalis L. tmavý — P. stor. odtrhávaním jednotlivých mladých listov aj s krátkou stopkou (máj —august). predovšetkým podľa lokality výskytu. 226 Pri zbere treba postupovať opatrne pre vzájomnú podobnosť zástupcov čeľade borákovitých rastlín. ďalej neuralgii a melanchólii. čmelík. červené kľúče. Predmetom zberu a nákupu je list . Plody sú tvrdky. čeľaď Cichoriaceae — čakankovitých. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: cicalka. vajcovito predĺžené. Kvety sú v trojzávinkoch.) s tmavopurpurovou až čiernou korunou. 2 presné lyžičky spór na 2 poháre vody ako studený macerát. rozkonáreným čiernym koreňom. krátkosrstnatá. francúzsky: Pulmonaire officinale. taliansky: Pulmonaria. Ľudovo sa používa aj celá sušená vňať. zimičie korálky Nemecky: Echtes Lungenkraut. s plazivým. ktorý zapríčiňuje ťažkú zmáčateľnosť. najmä v bučinách. na skalách i v krovinách. zber v čistých porastoch možno robiť kosákom. s belavými okrúhlastými škvrnami. Podľa ČsL 3 slúži lykopodium ako oficinálne konspergens (posýpacia látka) na pilulky. medunica. vypiť v priebehu dňa po dúškoch). pľúcna zelina.Folium pulmonariae a iba po dohovore s nákupňou aj vňať — Herba pulmonariae. anglicky: LungWort.. mäkko chlpatý.) DC. Ruellius asi prvý odporúčal pľúcnik ako prostriedok proti pľúcnym chorobám. celistvookrajové. Včelám poskytuje bohatú nektárovú pašu a trochu peľu. hvezdoš. súčasť bunkových stien výtrusov).. spomínaný už Plíniom. potom rozličné kyseliny napr. t. španielsky: Pulmonaria. Plavúne dokazatelné vytvárajú tzv. chlpaté. celá rastlina je sivochlpatá a hojne rastie najmä na suchých lúkach a pastvinách teplejších oblastí. Pod pomenovaním pulmonaria sa zvyčajne chápal lišajník Lobaria pulmonaria Lk. Byľ priama. V homeopatii sa uplatňuje predovšetkým pri niektorých chronických ochoreniach pľúc.sporonínu (asi 20 % — podobný celulóze. maďarsky: Pettyegetett turdófu. močového mechúra či obličiek. obscura Dumort. u nás sa vyskytuje hlavne v lesoch. Prízemné listy stopkaté. dlhostopkaté. modrý kľúč. niekedy hnedoškvrnité. Z iných druhov čeľade je podobný najmä ostreň počerný (Nonea pulla (L. Lykopodium slúži ako zasýpací prášok na menšie poranenia a pri kožných ochoreniach. Pľúcnik je veľmi nenáročná rastlina. Zaznamenané sú aj hojné zámeny s nekvitnúcim jastrabníkom lesným — Hieracium murorum L. sčasti vlnito vykrajované. V spisoch starovekých gréckych a rímskych lekárov nie je zreteľná zmienka o pľúcniku. ako dermatologikum a konspergens. chemické rasy (s rozdielnym obsahom alkaloidov a iných látok). urbánek. potom fialové a po oplodnení modré. Materiál sa suší v jednej . najlepšie však ručne. pečene. na svetelné efekty v divadelníctve a pod.. Vňať pre svoj alkaloidný obsah je toxická (0. listy má zväčša menšie. vajcovité až kopijovité. Listy takmer sediace. čriev. Vedecký názov pľúcnika sa odvodzuje z latinského pulmo = pľúca (s ohľadom na používanie rastliny pri liečení pľúcnych ochorení). bez bielych škvŕn. a to s príznakmi účinku kurare — šípového jedu Indiánov). na báze uťaté. Ďalšie použitie lykopódia je technické — v zmesi s karmínom na zisťovanie odtlačkov prstov. rastie s obľubou vo svetlých lesoch. rusky: PLICNÍK LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 10—30 cm. hydroxykávovú) a stopy alkaloidov. j. žalúdka. včielka.

zemský pľúcnik Nemecky: Isländisches Moos. islandskej uvádzajú aj materskú rastlinu p. piesočnaté. potom dosušiť v tieni a v prievane.proti zápalom a navyše mierne močopudne. pastierskou kapsičkou a s koreňom kostihoja). Známa je čajovina pri ulkusovej chorobe žalúdka a čriev (kombinácia s vňaťou stavikrvu vtáčieho. potom sú prítomné vitamíny (A. Možno ju zberať prakticky po celý rok . islandský mach. Predmetom zberu je celá stielka — Thallus lichenis islandici. P. anglicky: Icelandic Lichen. připravuje sa 10 % odvar (krátko zavariť — tento možno použiť aj ako remineralizujúci prostriedok i na vykašlávanie. macerát možno pridávať po lyžici k čajovému nápoju pripravenému zo zmesi ďalších drog. cetrarová. podbeľ. protocetrarová. pretože sa nemrví. Niektoré novšie liekopisy (napr. Sprevádza ho izolichenín. napr. rusky: - Rastlina má plochokríčkovitú stielku vysokú asi 10-15 cm. Ďalšie obsahové látky majú prevažne horkú chuť . Do čajovín sa zvyčajne kombinuje najmä s bylinami pôsobiacimi na dýchacie orgány (skorocel. na obklady a oplachovanie. usnínová a i.5 lyžice vňate na 1 a pol pohára teplej vody. Droga obsahuje aj pektíny a sliz. Droga sa užíva predovšetkým pri kataroch priedušiek. sivozelenej až zelenohnedej farby. úzkolistú — C. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku — pije sa 3 —5 x denne. na vrchoviskách a v horských polohách. 136. stor.polysacharid lichenín. predovšetkým v borinách s porastom vresu. zvyšuje krvnú zrážanlivosť. pije sa 3-krát denne šálka.Listová droga (Folium puimonariae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6436: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 1. taliansky: Lichene islandico. ako pomocný prostriedok pri liečbe tuberkulózy a vredov a jej zvyčajná dávka je 2 kávové lyžičky na šálku záparu. precediť do termosky a pije sa 1/3-1/2 pohára 2-3x denne). B1). Odvtedy je oficiálnym článkom všetkých svetových liekopisov. samotná sa uplatňuje zriedka. 16 10 4 1 12 10—12 Na vňaťovú drogu (Herba pulmonariae) sa vztahuje ČSN 6739: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 227 . Sušenie netrvá dlho. 8 2 1 12 12-15 II. triesloviny (do 10 %). praslička. konopnice. 8 5 2 0. a preto sa z drogy aj izolujú (tiež z iných lišajníkov) a tvoria zložku antibiotických mastí a zásypov. Nazberanú pľuzgierku možno ihneď na mieste presúšať ako seno.). Usušená stielka je pevná a tuhá. prvý raz sa liečebne použil na Islande. Pôsobí aj protizápalovo. Pach drogy je slabý. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a veľmi sa mrví. kyslé. bohato rozkonárenú. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PUKLÉŘKA ISLANDSKÁ Cetraria islandica (L. sliz. španielsky: Liquen de Islandia.D-glukózových jednotiek (B-glukopyranozy). tiež antiflogisticky . Mladé exempláre sú mäkké. Na piesočnatých morských pôdach ukladá sa do stielky relatívne veľa jódu. francúzsky: Cetraire d'Islande. špongiovité. lichesterová. 16 4 2 12 10-12 vrstve na vzdušnom a tienistom mieste. staré tvrdé a lámavé. žihľavy. pľúcny lišajník. myším chvostom. minerálne soli (veľa sodných. V našich šírkach uprednostňuje suché kremičité pôdy. Droga sa niekedy používa aj zvonka ako adstringentný a zmäkčujúci prostriedok. ktoré majú rub olivovozelenej farby — poskytujú kvalitnejšiu drogu. tiež amarum. Diskovkovité — Parmeliaceae Ľudovo: eskimácky chlieb. NSR. vydanie z r. Vedecké označenie lišajníka vzniklo z latinského cetra = malý kožovitý štítok (vzhľad plodníc) a islandica = islandský. Homeopatie používa esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate zberanej v apríli až v máji. ktorý je však slabší ako pri bežných saponínových drogách.5 12 12—15 II. prasličky. pri hemoroidoch. islandská je typickým liečivom severských národov. Všeobecné uplatnenie v medicíne dosiahla koncom 18. gastroenteritídach a má antibiotické pôsobenie. 135.súborne sa nazývajú kyseliny lišajníkové (napr. Hojne sa využíva aj v homoepatii (vo forme tinktúry). Pľúcnik obsahuje veľa kyseliny kremičitej (v rozpustnej i nerozpustnej forme). Lišajníkové kyseliny sú antibiotický účinné. stavaný z a-glukózových jednotiek. prvosienka a pod. Z obsahových látok lišajníka vyniká predovšetkým membránový sliz . tenuifolia (Retz) Howe. uplatňuje sa pri kataroch dýchacích ciest. tymian. Zber a apretácia vňate je podobná. ktorý sa rozpúšťa v horúcej vode. resp. rozpúšťa sa už v studenej vode a farbí sa roztokom jódu. 1978) popri p. chuť horká. zložený zo 60-200 B . Treba ju dávať do dobre uzatvorených obalov. draselných a vápenatých) a alantoín (1 % — derivát močoviny). pôsobí aj mucilaginózne a adstringentne. Usilujeme sa vyberať stielky. Čajoviny č. polysacharid podobnej stavby ako škrob. lebo droga neobsahuje veľa vody (zosýcha v pomere 1. ktorý nefarbí roztok jódu. Droge sa klinicky dokázal expektoračný efekt. Chemicky je to lineárny glukan podobný celulóze.5 : 1).najlepšie sa zberá v lete po daždi.) Ach. ale pri zlom skladovaní prijíma vzdušnú vlhkosť. — spolu asi 2 %). saponíny. 8. so zmäkčujúcimi drogami (kostihoj). Droga je predovšetkým mucilaginózum a antitusikum. dávka je 1 — 1. maďarsky: Izlandi zuzmó. dáva modrú farbu.

122. pľúcnej tuberkulóze. hybridus (L. ktorý má strapcovité úbory purpurových kvetov. Podbeľ je stále veľmi váženou liečivou rastlinou.. pri ochorení obličiek. s druhmi rodu deväťsil .P. preto ju možno uplatniť aj pri poruchách trávenia.toch sa používa ako surovina na výrobu dietetickej múky a liehu. predovšetkým s d. lókórmu szattyú. Užíva sa najmä pri zahlienení horných dýchacích ciest. hnačkách. pričom v polguľovitých súkvetiach majú byliny žltobiele úbory. prípadne macerát.Petasites Miller.40. francúzsky: Tussilage pas ďáne. ich ošetrenia odvarom z drogy. pre obsah horkých látok aj ako horčinový prostriedok pri nechutí do jedenia — zmnožuje tvorbu žalúdočných štiav a pôsobí ionizujúco.5 Trváca bylina vysoká 10 — 20 cm. Ako stomachikum sa pije zvyčajne ako prvý odvar z drogy (obsahuje hlavne horké látky). Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Ľudovo: veľký podbeľ. 10 2 11 3 1. maďarsky: Martilapu. Pri zbere listov vznikajú zámeny napr. 39. s plazivými podzemnými výbežkami. 228 . väčšie a na rube holé listy. Poskytuje dostatok žltého nektáru a čiernožltého peľu. Rastlina kvitne už v marci.203... podzemok hrubý. Meyer et Scherb. List i kvet sú oficinálne v mnohých liekopisoch.. Druh rastie na ílovitých podkladoch. ktoré neobsahujú veľa organických látok. ale aj s d. ako mucilaginózum druhý. Plody sú nažky s chocholcom. taliansky: Farfaro. 5 1 11 2 1 II. Podbeľ bol známy už v časoch Hippokrata ako prostriedok na tíšenie suchého kašľa. žalúdočných a črevných kataroch. Podľa ČsL 3 tvorí p. Druhové meno súvisí s latinským far = múka (pre múčny prášok na rube listov). Ľudovo sa droga vysoko cení ako prostriedok proti astme.) Gaertn. rusky: . na rube bieloplstnaté. ktoré sa prejavujú vo vodných výťažkoch z drogy). D 2 — 0). albus (L. žlté pierka Nemecky: Gemeiner Huflattich. ako posilňujúci prostriedok pri vyčerpa- nosti a po ťažkých infekčných ochoreniach. lekárskym — P. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PODBEĽ LIEČIVÝ Tussilago farfara L. španielsky: Tussilago. Čajoviny č. Dávne používanie pri pľúcnej tuberkulóze sa po objavení lišajníkových kyselín v droge zdá aspoň čiastočne opodstatnené (majú veľké antibiotické účinky. širšiemu uplatneniu bráni omedzený výskyt a nemožnosť pestovania. príp.- PODBĚL LÉKAŘSKÝ externe sa aplikuje na zle sa hojace rany. zato však väčšie. ktorý má síce listy na rube plstnaté. na vážkach a iných vlhkých substrátoch. V homeopatii sa zo sušených stielok pripravuje tinktúra (dil. anglicky: Coltsfoot. Názov tussilago je z latinského tussis = kašeľ a z ago = ženiem. Zvonka sa používa aj na zasýpanie zle sa hojacich rán.) Gaertn.216. bielym . islandská zložku prsnej čajoviny — Species pectorales a je v čajovine aj podľa ČsL 4.115. Na podzemkoch sú dvojaké púčiky — z jedných zjari vyrastajú šupinaté stonky s vrcholovými žltými úbormi a z druhých neskôr dlhostopkaté listy so srdcovitou čepeľou a zúbkatým okrajom. močového mechúra a v severských štá- Stielka lišajníka — Lichen islandicus — sa hodnotí podľa ČsL 4 a ON 86 7626: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 ČsL 4 a 1.

sú bohaté na žlté farbivo (xantofyl). Možno ich trhať aj hrebeňom na zber rumančeka — výkon sa tým zvýši asi 4-násobne. urtinktúra) a rozotieraný preparát Teep. potom glykozidovú horčinu tusilagín. stopkami hore. Úbory obsahujú trochu silice. Najlepšie je sušiť umelým teplom. Úbory nestláčame. Treba zberať iba úbory len na začiatku rozkvetu. Podľa ČSN 86 6226 má kvetná droga (Flos farfarae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I. lebo sa veľmi ľahko zaparí. V homeopatii sa z čerstvých listov zberaných v júni až júli pripravuje esencia (tzv.Flos farfarae (marec-apríl). Sú ochranné prostriedky pre horné dýchacie cesty — pri kataroch. Úbory tvoria zložku čs. Droga je mierne drobi- Prekvitnuté úhory Tmavé úbory Úbory so stopkou dlhšou ako 1 cm Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČSN 86 6422 a ČsL 4 stanovuje pre listovú drogu (Folium farfarae) základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Listy inej ako zelenej farby Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. kašli. (ČsL 4) 2 1 1 14(12) 18(19) II. list: 1 kávová lyžička na šálku 3—4x denne. Častejšie sa však kombinujú s inými drogami. Drogu radšej doma neskladujme . možno ho skosiť kosákom (máj—júl). Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1.PODBEĽ LIEČIVÝ vá a ľahko podlieha skaze.patrí čím skôr do nákupne. nesmie byť napadnutý hrdzou alebo škodcami. Musia si zachovať pôvodnú žltú farbu. triesloviny a steroly. Suší sa v jednej vrstve. HVLP Pulmoranu (čajovina . Sušíme ich rýchlo na tienistých miestach v tenkých vrstvách za dobrého vetrania. Pomer zosušenia je asi 5 -6 : 1. Pije sa zápar — úbory: 1 kávová lyžička na šálku 2 x denne. ČsL 4 žiada aj hodnotenie číslom napúčania (najmenej 10 na 1 g drogy a s obsahom nerozpustného popola v HC1 maximálne 4 %). patrí do dobre zatvorených obalov. no pre liečebné upotrebenie je rozhodujúci obsah slizu. astme. flavonoidov a trieslovín. stopy silice a v popole je vysoký obsah zinku a draslíka. Drogy sa v oficiálnej medicíne používajú predovšetkým ako mucilaginóza a expektoranciá. 24 12 10 6 4 2 13 13 Predmetom zberu bývajú celé úbory . 5 3 3 14 20 229 .expektorans) a list čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a oficinálnej čajoviny ČsL 4 Species pectorales . Trhajú sa ručne alebo sa odstrihujú s krátkou stopkou nožničkami so zásobníkom.prsnej čajoviny. List musí mať čím kratšiu stopku. lebo sú náchylné na zaparenie. Zberá sa i zelený list — Folium farfarae (ČsL 4). List obsahuje predovšetkým sliz. prítomné sú aj horčiny. 12 6 5 3 2 1 13 10 II. inak pri sušení dozrievajú.

napr. (jej tenké konáriky sa dvojito rozkonárujú).11. Rastie na piesočnatých a hlinitých substrátoch ako vlhkomilná burina slabo obrábaných rolí. Pred sušením sa materiál vytriedi. Primiešaniny iných druhov sú neprípustné. V sušenej vňati sa nachádza veľa kyseliny kremičitej (6 — 8 % ) . luteolín a kempferol). oxalovú. Prasličkovité — Equisetaceae Ľudovo: divé proso.5 12 12 20 II. cestných priekop i železničných násypov. na vzdušných a tienistých miestach. Ďalšími látkami sú flavonoidné glykozidy (aglykóny sú napr. Zber sa robí zrezávaním v máji-septembri. 119. 140. lesná — E. z podzemka na jar vyrastá napred žltý až červenohnedý výhonok vysoký asi 20 cm.E. Rodové meno prasličky je odvodené od latinského equus = kôň a seta — chvost.Ľudové použitie drog je veľmi široké. francúzsky: Préle des champs. šmirglová (vechťová) zelina (tráva) Nemecky: Ackerschlachtelhalm. Droga nemá pach a chuť. 130. Po odumretí výhonku vyrastajú v lete zelené asimilačné stonky. (má na byli nápadne vystupujúce rebrá a široké bielolemované pošvy).82. so slabou hemolytickou účinnosťou. horčina. akonitovú. Nedosušená droga ľahko plesnie. Čajoviny č. hneď po zbere a v tenkých vrstvách. Predmetom zberu sú jalové letné byle zelenej farby. močiarna . Kvôli zachovaniu zelenej farby sa suší rýchlo.12. Praslička bola obľúbená už v antickom liečiteľstve. 120. s blanitou pošvou na každom článku. ktoré sú praslenovito rozkonárené a drsné. p.111. sylvaticum L. plivačka.E. trochu silice a stopy alkaloidov (o. 118. Jej dávka je 2 g na šálku záparu či odvaru. označované ako Herba equiseti (ČsL 4). zakončený výtrusným klasom. fluviatile L. 143. že na zlatonosných substrátoch koncentruje zlato (až 0. odvodňovacích kanálov. španielsky: Coda de caballo. kvercetín. Je známa tým. praska.5 10 15 4 20 9 . 121. taliansky: Coda di cavallo. Druhové pomenovanie je z latinského arvum — oráčina (miesto častého výskytu). 5 7 3 12 15 20 ČsL 4 5 3 0. anglicky: Common horsetail. Prasličková vňať sa používa predovšetkým ako diuretikum. p. i. prasličková vňať. palustre L. praslica. Prasličky sú si veľmi podobné. jablčnú. 133. 2. na zber lekárenskej vňaťovej drogy nie sú vhodné iné druhy okrem p. p. nikotín). 114. 113. maďarsky: Mezei zsurló. 124. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. z ktorej asi 10 % sa rozpúšťa vo vode a prechá230 PRASLIČKA ROĽNÁ dza do liečebných záparov (odvarov).5 % popola). potom tuk a v popole je väčšie množstvo hliníka a draslíka. PRASLIČKA ROĽNÁ Equisetum arvense L.100. roľnej.13. (je vysoká až 150 cm). mokrých okrajov lesov. 112. riečna . saponin ekvisetonín. Droga obsahuje aj kyseliny — napr. rusky: PŘESLIČKA ROĽNÍ Trváca bylina vysoká až 60 cm. Slúži však aj ako antisklerotikum (zápar maximálne Na drogu (Herba equiseti) sa vzťahujú ustanovenia ČSN 86 6711 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné sfarbenie rastlinných častí ako zelené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol — najmenej — najviac nerozpustný v HCl I. 2 5 0. stolička. bez čiernych spodných častí. 136. chvost. pije sa 2-3-krát denne.

87. V homeopatii sa z čerstvých neplodných jarných výhonkov pripravuje esencia (dil. 104. kejlová bylina. U nás je vňať zložkou čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. 125. 90. stozrno. potom ako prostriedok obmedzujúci potenie pri tuberkulóze (tu sú zvyčajné denné dávky 4 plné čajové lyžičky na odvar). 164. lenže celá chlpatá. špecifické účinky však na baktérie nemá. že by sa rastlina používala skôr ako v 16. Ľudovo sa často odporúča čerstvá lisovaná šťava (najmä pri pľúcnych ochoreniach). dezinficiens močových ciest). 191. ktorá však nemá pach a líši sa i sťahujúcou chuťou. stor.presne 30 sekúnd). španielsky: Hemiaria. rozchodníček. 126. Zatiaľ nemožno nájsť spoľahlivé dôkazy o tom. Rastie na piesočnatých miestach v nížinách i pahorkatinách. 61. Na drogu sa vzťahujú ustanovenia ON 86 672 I a ČsL 3: Znak Inak sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah saponínov vyjadrený hemolytickými jednotkami v 1 g drogy — najmenej Akosť — najviac v % I. Predmetom zberu je vňať oboch druhov. 65. anglicky: Glabrous RuptureWort. pri plúcnej tuberkulóze). 53. Dobre znáša sucho i vlhko. na kloktanie pri zápaloch. Vňaťová droga prietržníkov sa kedysi zamieňala s vňaťou stavikrvu vtáčieho. maďarsky: Kopasz porczika. teplota nesmie prestúpiť 35 °C. 5 40 7 20 5 40 231 . kýla. 62. Druhové meno glabra = lysý. vhodná pri ochorení močových orgánov i proti tuberkulóze. dezinficiens močových ciest). 73. Čajoviny č. zberá sa celá plazivá stonka v čase kvitnutia rastliny (asi od júna do septembra). Vedecké pomenovanie je odvodené z latinského hernia = prietrž. husie mydlo. 237. Species diureticae Planta (diuretikum. 77. čo poukazuje na niekdajšie použitie. Zvonka sa používa do kúpeľov a na bylinné obklady na zle sa hojace rany či vredy. na zastavenie rozličných krvácaní. D 2 — 0 ) . 224. 78. Upadla však do zabudnutia a do terapie sa dostala až v novšej dobe. chlpatého začne pri vädnutí voňať kumarínom. 226. Kvety má pazušné. 10 10 ČsL 3 5 5 3 2 12 10 PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria hirsuta L. úplavičník. PRIETRŽNÍK HOLÝ PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria glabra L. piesočník. Droga z p. 16. a to odrezávaním nad zemou. Nemecky: Kahles Bruchkraut. hypotenzívum). 55. Oddávna je známe jej technické použitie — napr. Často býva zložkou adjuvačných čajovín pri tuberkulóznych ochoreniach. 163. Pridáva sa i do urologických a pľúcnych čajovín. 108. s takmer sediacimi protistojnými listami. taliansky: Emiaria. Dôkladne očistená sa rýchlo suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. rusky: PRŮTRŽNÍK LYSÝ PRIETRŽNÍK HOLY Je veľmi riedko ochlpená až holá. Slúžila i ako diuretikum. Prietržník chlpatý: bylina podobná predchádzajúcej. uľahčuje rozpúšťanie hlienov. rozchodník. Rastie na pieskoch a piesočnatých pôdach od nížin po podhorský stupeň. maďarsky: Borzas porczika. francúzsky: Hemiaire glabre. 83. do antisklerotických čajovín a do čajovín pri hemoroidoch . Ak sa suší umelým teplom. II. na čistenie kuchynského riadu a nefarbeného nábytku. veľmi drobné. označuje vzhľad rastliny. Obsahom kyseliny kremičitej môže droga podporovať pri infekčných ochoreniach (predovšetkým pri cirhotickom procese. 89. 64. zrniečko Nemecky: Behaartes Bruchkraut. Plody sú guľaté tobolky. Nephrosal (diuretikum. Striebrenkovité — Paronychiaceae (Klinčekovité — Caryophyllaceae) Ľudovo: bolševník. ako diuretikum. postupe) — liečebné procesy (napr. 145.aplikovaných externe. rusky: 5 5 3 2 12 10 PRŮTRŽNÍK CHLUPATÝ 6 4 12 12 Prietržník holý: drobná trváca bylina s rozprestrenými. husto rozkonárenými byľami dlhými 5-10 cm. 103. 67. jej kalich má štetinovité hrotité zuby. 133. na kloktanie pri zápaloch mandlí a na výplachy nosa pri krvácaní.

petržlenu a pod. taliansky: Aconito. Drogu možno použiť aj pri chronickom zápale močových ciest (močového mechúra.5 PRILBICA MODRÁ OMĚJ ŠALAMOUNEK + Aconitum napellus L. resp. anglicky: Monkshood. že v rastline je prítomný neutrálny saponin (asi 3 %).5 g. žlčníka a pri zápalových ochoreniach sa s obľubou kombinuje s listom medvedice alebo sa ešte pridáva ľanové semeno a ligurčekový koreň. Pôvodne rástla divo v horskom a subalpínskom stupni na výživných a vlhkých pôdach. Obidva majú veľkú hemolytickú účinnosť. Pre lepšie využitie kyslého saponínu sa odporúča pridať do záparu z drogy trochu jedlej sódy (natrium hydrogencarbonicum). plody s 3 mechúrikmi. Listy má dlaňovito 232 .kombinuje sa s koreňom ihlice tŕnitej. Čajoviny č. Droga tvorí častú zložku diuretických čajovín . dezinfekčnom a diuretickom účinku sa zrejme podieľajú saponíny.herniarín (metyléter umbeliferónu) a umbeliferón. obličiek. tenezmy močového mechúra) a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Droga je diuretikum. silice a herniarín. španielsky: Aconito.06 %). dezinfikuje močové cesty a uvoľňuje kŕče močového mechúra. 1916) zistil. s repovitou hľúzou. pije sa 2 — 3 x denne. potom glykozidy kvercetínu a izoramnetínu). maďarsky: Havasi (katika) sisakvirág. glykozid kyseliny kvilajovej (asi 0. Podľa ČsL 3 jednotlivá dávka na perorálne použitie v odvare je 1. (zvyčajne sa dávkuje: 2 lyžičky drogy na šálku vody. francúzsky: Aconit napel. rusky: (zo ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká okolo 1 m. Skladovanú drogu treba chrániť v dobre zatvorených obaloch. Dnes je častejšia ako okrasná rastlina. Všetky druhy prilbice sú v ČSR Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. 104. Na spazmolytickom. nechať krátko prevrieť a 10 minút prikryté postáť). kumaríny pôsobia asi na sťahy močového mechúra a alkaloid paronychín tlmí centrálnu nervovú sústavu.kým z p. kvety modré. tiež kyslý saponin — kyselina herniarová. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu: Znak skúšky na čistotu Sčerneté časti koreňov — maximum Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HCl % 5 5 1 2 10 7 2. Záhradná rastlina. spazmolytikum.5 % — hyperozid. dezinficiens močových ciest (chronické cystitídy. Býva zložkou urologických čajovín — Species urologicae. ale aj nepríjemne páchnúci alkaloid paronychín. najmä na pasienkoch a lúkach. triesloviny a silica (0. x variegatum Iskemíkovité — Ranunculaceae Ľudovo: gebuľa Nemecky: Blauer Eisenhut. 105. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Príčinou príjemného pachu drogy sú kumaríny . PRILBICA MODRÁ delené. prilbicovité. holého nepáchne. Už Däbler (r.4 %). močovej rúry) a pri sťahoch močového mechúra a pod. Chuť drogy je slabo horkastá a škrabľavá. uretritídy. Prítomné sú aj flavonoidy (asi 1.

Celkom výnimočne sú predmetom zberu listy . n. lupanín a ich izoméry. potom príbuzné alkaloidy. Hľuzová (koreňová) droga musí obsahovať minimálne 0. častejšie sa uplatňujú izolované obsahové látky. Prilbica je vo svete zväčša chránená. zajačia kapusta (zelí). vedľajší alkaloid je sarotamnín. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu. Na homeopatické ciele sa vykopáva zrána celá rastlina v čase začínajúceho kvitnutia.nesmú sa zberať ani nadzemné. ale veľké množstvo peľu. Pri zbere treba zachovávať všetky predpisy o zaobchádzaní s jedovatými látkami. Flos genistae scoparii). je ľudové použitie prilbice zvonka proti parazitom dobytka i všiam. používajú sa aj čerstvé hľuzy. D 4.8 % alkaloidov rozpustných v éteri. najmä sparteín (tetracyklický chinolizidínový alkaloid). droga obsahuje aj triesloviny a škrob. a preto sa pre farmaceutické účely pestuje. kým druhové označenie pochádza zo zdrobneniny latinského napus = repa (pre tvar podzemných častí rastliny). zvíťaziť.auguste a sušia bežným spôsobom. na zníženie horúčky pri chorobách z nachladenia. Formu aplikácie a dávky musí stanoviť výlučne lekár. Hlavnými účinnými obsahovými látkami sú alkaloidy (celkove 0. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádzajú kolísavé množstvá diterpénových alkaloidov (0. kyslých a nevýživných substrátoch. Rodové vedecké pomenovanie prilbice sa odvodzuje z gréckeho akonití = bez prachu. Akonitová tinktúra (Tinctura aconiti) tvorí zložku čs. reumatických ťažkostiach a migréne. rastlina sa pre vysokú toxicitu hovorovo nazýva rastlinný arzenik. rusky: Capo- PRÚTNATEC METLOVITÝ Ker vysoký 50—200 cm. Radix sarothamni. dcérske (vytvorené počas posledného roku). scopa = metla. najmä na piesočnatých a kamenistých pasienkoch. a pri nervových bolestiach. Kvetmi sa farbilo na žlto a výhonky sa používali na metly. španielsky: Hiniesta de escobas. Zriedkavejšie sa používal koreň. Rozličné botanické označenia svedčia o podobnosti s inými rodmi. Ďalšie obsahové látky sú flavonoidy (skoparín a vitexín). v SSR patria k čiastočne chráneným — povoľuje sa zber nadzemných častí. V niektorých liekopisoch boli oficinálne mladé výhonky s kvetmi zberané vo februári alebo v októbri (s plodmi) . 1850 po objavení tekutého alkaloidu spareínu vo vňati prútnatca. s kmienkom hrubým do 10 cm a s metlovitými konármi. a tak sparteín i celá vňať dostali významné miesto v modernej terapii srdcových chorôb). najmä napelín (resp. Bôbovité . Predmetom zriedkavého liečebného uplatnenia je celá rastlina. D 6—D 4) sa uplatňuje najmä pri začiatočných horúčkovitých stavoch zapríčinených chrípkou a pod. Na lekársky predpis sú viazané aj homeopatické prípravky od riedenia dil. ako benzoylakonín a akonín. v boroch. Po rýchlom usušení poskytujú drogu — Flos sarothamni (Flos spartii scoparii. je oficinálna (ČsL 4). Hrubšie sa pozdĺžne režú a materiál sa rýchlo suší (najlepšie pri teplote 30-40 °C a dosuší sa 1 hodinu pri 50 °C). Treba varovať i pred nebezpečenstvom ťažkých detských otráv po vysávaní nektáru z kvetov. Celá rastlina je jedovatá. stopkaté.Semen sarothamni. anglicky: Broom. Dnes sa používajú iba prípravky s presne nastaveným množstvom obsahových látok (najmä akonitínu — štandardizované prípravky. Prútnatec treba v staroveku hľadať medzi rastlinami označovanými ako Genista (keltské gen = ker alebo skôr z lat. plod je čierny struk (na švíkoch chlpatý). usmrtiť bez prachu arény. triesloviny.5 %). Homeopatická esencia (dil. a to v podobe prípravku ako je sabadilový ocot (pozri cudzokrajnú drogu sabadilu alebo domácu kýchavicu). Pri manipulácii s rastlinou i drogou si treba uvedomiť. t. na rúbaniskách atď. Sparteín pôsobí i na gravidnú maternicu. ktoré sa vykopávajú koncom kvitnutia rastliny (júl—september. Na homeopatické ciele sa používajú čerstvé kvety. vítečník. pantofličky. z ktorých najvýznamnejší je akonitín (0. stor. jednotlivé alebo po dva na skrátených brachyblastoch.: Spartium scoparium L. maďarsky: Kozónséges seprózanót. Vedľajšími obsahovými látkami sú ďalšie alkaloidy (napr. Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. V staroveku i stredoveku vedeli o prilbici iba ako o smrtiacom jede. pre možnosť otráv však nebezpečné. 1. V minulosti sa celá rastlina používala i pri pohryzení besným psom a semená slúžili ako laxans. Kvety žlté. efedrín a sparteín) a hydrolytické štiepne produkty. Kvety nemajú nektár. pre ohybnosť byli). Číňania ju však stáročia používali v zmesi s áronom.8 % ) . ex Koch — syn. Obrat v terapii nastal r. Vyskytuje sa od nížin po podhorský stupeň v teplejších oblastiach na suchších až suchých. Z konárov možno vyhotovovať jemné metly — iný hospodársky význam nemá. ktoré sú zamladi zelené. genu = koleno. horčina a stopy silice.úplne chránené . dne. užíva sa predovšetkým pri neuralgii. neskôr zelenohnedé. JANOVEC METLATÝ + Sarothamnus scoparius (L. bez boja (vzhľadom na vysokú toxicitu). Zber nikdy nesmú robiť deti. ani podzemné časti. druhový názov je z lat. janovec. U nás rastie ako jediný zástupca rodu. hlavne semená. Kvety niekedy slúžili ako močopud233 . Zberajú sa hľuzy s koreňom. 1885 vyzdvihol jeho priaznivé účinky na srdce (sprvoti sa pokladali za podobné účinku náprstníka.Folium aconiti. Tento nenáročný ker kvitne najmä v máji až júni.). zajačie chvošče Nemecky: Gemeiner Besenginster. aj zubov). Preto sa uplatňuje aj v gynekologickej praxi (najmä vo Francúzsku). blenom a durmanom ako narkotikum. francúzsky: Genét á balais.Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: janofit.) — odporúčal prútnatec pri poruchách močového mechúra. priemyselne vyrábaných prípravkov kvapiek Pleumolysin (antitusikum) a bromoformového sirupu — Sirupus bromoformii (antitusikum).8-1. alkaloidy súborne označované ako akonitíny a alkamínestery). na konci konárov jednoduché. listy 5 : 1.5 %). Európski lekári sa ju báli ordinovať pre vysokú toxicitu (známe sú slávne pokusy Matthioliho s odsúdencami v Ríme a Prahe v 16. stor. Zaujímavé. Vedecké rodové meno rastliny vychádza z gréckeho saron = metla a thamnos = ker. izosparteín (= genisteín). niekedy až v októbri). zberajú sa v júni . resp.Herba sarothamni (Summitates sarothamni scoparii). inak trojpočetné. j. taliansky: Ginestra. G. Akonitín alebo tinktúra z koreňov sa používa predovšetkým ako analgetikum a antipyretikum. See r.3-1. čisté látky). na uľahčenie vykašlávania a miernenie bolestí (napr. Arabskí lekári = najmä slávny Mesué (10. zbavené korienkov — Radix aconiti (Tuber aconiti napelli).) Wimm. jetelica. Listy striedavé. častejšie semená . Korene sa zosúšajú v pomere asi 3-4 : 1. a preto sa drogy používajú veľmi zriedkavo. a to najmä tzv. najmä sparteín. Obsah účinných látok v drogách veľmi kolíše. že je to jedna z najjedovatejších rastlín — u citlivých osôb už dotyk môže vyvolať kožné zápaly a pľuzgiere.

rusky: PRVOSIENKA VYŠŠIA ný prostriedok. j. Indikácie sú: poruchy krvného obehu pri srdcovej nedostatočnosti a diuretikum. kozí drist. Sparteín samotný brzdí dráždivé podnety srdcového svalu. V praxi sú v popredí detské otravy hlavne plodmi a semenami. rusky: . zvyšuje krvný tlak. a preto sa nesmie používať v čajovinových zmesiach. šlaková bylina. pričom strednú jednotlivú dávku predstavuje 1. Pestuje sa aj u nás na okrasu a kvitne veľmi skoro — v apríli až v máji. pôsobí na centrá riadiace činnosť vnútorných orgánov alebo hladkého svalstva útrob. pôrodných sťahov. ale iba na zápar alebo extrakt. kankalín. Droga je prudko účinná. ale celkove prevláda budivé pôsobenie . preto ho osobitne neuvádzame. čo je štedrec ovisnutý (štědřenec odvislý — Laburnum anagyroides Medic). Je bohatá na flavonoidy a slúži pri hepertonii.j. Hojne sa nachádza v semenách známeho kra zlatý dážď. Listy sú v mladosti podvinuté. prvosna. Na kvetnú drogu (Flos primulae) sa vzťahuje ČSN 86 6217: Akosť — najviac v % Znak Zozelenené kvety Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Obsah saponínov v hemolytických jednotkách (h. ktorý musí sledovať priebeh liečby.) v 1 g drogy — najmenej I. kozia brada.otravy sú podobné koniínovým (pozri bolehlav škvrnitý). maďarsky: Sugar kankalin.PRÚTNATEC METLOVITÝ vie posúdiť iba lekár. kaška. V homeopatii sa z čerstvých pripravuje esencia (dil.0 g drogy. Dávkovanie a vhodnosť upotrebenia Prvosienka jarná: trváca bylina vysoká 15—25 cm. pri srdcovej slabosti so spomaleným tepom a pod. kadrela. Wald-Schlusselblume. V zemi má krátky podzemok s mnohými žltými koreňmi. Je vysoko toxická .) Hill Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: biela bukvica.t. Chemicky príbuzný sparteínu je alkaloid cytizín. P R V O S E N K A VYŠŠÍ Primula elatior (L. Varujme sa pred akýmkoľvek používaním drog alebo rastliny. dnová bylina. podlienka. Vhodné sú pri poruchách dráždenia srdca. 50 5 10 10 35 25 . Prejavmi pôsobenia sa podobá nikotínu. Plody sú tobolky. španielsky: Primavera común. povzbudzuje hladké svalstvo čriev i maternice a na maternici vyvoláva silné sťahy .preto sa používa aj ako prostriedok na vyvolanie 234 pôrodu. kropáček. Alkaloidy zvyšujú krvný tlak a zvyšujú tonus hladkého svalstva a maternice. mŕtvičná bylina Nemecky: Wald-Primel. pre plody sa nazýva aj fazulkový strom. 30 2 10 8 II. Stvol ukončený okolíkom žĺtkovožltých (na báze oranžových) kvetov. Drogy majú špecifické pôsobenie. ochoreniach srdcového svalu a pod. Máriin kľúč. predovšetkým tlmí sympatické ganglia. Petrov kľúč. taliansky: Primavera odorosa. Vňať i koreň a semená majú aj močopudné účinky. nebezpečné sú aj kvety — pozor na možnosti otráv! Terapeuticky sa štedrec nezužitkúva. kľúč. s vráskovanou čepeľou a vrúbkovaným okrajom. na ich zosilnenie. U nás rastie v troch poddruhoch a v celom rade záhradných krížencov. primulka. rozširuje koronárne cievy. francúzsky: Primevére officinale. Nemecky: Wiesen-Schlusselblume. PRVOSENKA („PETRKLÍČ") JARNÍ PRVOSIENKA JARNÁ Primula veris L. mäkkochlpaté. Nie sú náhradkou za náprstník pri srdcovej insuficiencii. D 2—D 1). anglicky: Cowslip. maďarsky: Tavaszi kankalin. príp. prvnička.

vyššej je v zmesi prítomná asi na 90%. Rastie na lúkách vyšších polôh a vo svetlých lesoch. jarná. o. najmä na vápenci. dobre Podzemné časti — Radix (Rhizoma) primulae — hodnotí ON 86 7017 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah saponínov vyjadrený v hemolytických jednotkách (h. Po očistení a krátkom omytí sa sušia prirodzeným teplom (umelým do 35—40 °C).2 g koreňovej drogy. koruny kvetov sírovožlté. Z terapeutického hľadiska sa pokladá za výhodnejšiu p. takéto smú byť prítomné iba v malom množstve. Vo vyšších dávkach môžu byť hnačky a dávenie. Zápar sa pije predovšetkým ako odhlieňovací prostriedok. lúkach. Aglykón hlavného saponínu je primulagenín A (spoločná pre obidva druhy je primárne kyselina primulová A . v p. pasienkoch a v lesoch nižších polôh.časť dostane zelenkastú farbu. začiatočníkov. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 0. výhodne sa zberajú za sucha osobitným hrebeňom s riedkymi hrotmi obrátenými nahor (príp. j. Kvet u nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a koreň poskytuje saponíny pre kvapky Solutan 235 . rumančekovým hrebeňom). Rýchlo sa sušia v jednej tenkej vrstve na miernom teple (teplých kachliach) . cípy ploché a hlbšie. Väčšina ostatných druhov rodu je chránená úplne a celoštátne. Druh uprednostňuje kypré. 10 4 4 10 12 100 5 ČsL 4 5 2 2 10 9 150 3 prevzdušnené a stredne vlhké pôdy. Nenakupujú sa a ani záhradné krížence nie sú predmetom zberu. bez oranžových škvŕn. najmä v kalichoch). 2—3 šálky denne po dúškoch vypiť. Z obsahových látok rastlín sú najdôležitejšie pentacyklické triterpénové saponíny (5 — 10% v podzemkoch a asi 2 % v kvetoch. Musia byť žlté a s krátkou stopkou (do 1 cm). Pomer zosušenia je asi 6 : 1. vykašlávací a je slabo diuretický. Obidva druhy majú v ČSR chránenú podzemnú časť. Prvosienka vyššia: meria 15- 30 cm.) na 1 g drogy — najmenej Popol nerozpustný v HC1 I. Predmetom zberu a nákupu sú kvety i s kalichom — Flos primulae cum calyce — Flos primulae. Kvety sa ľahko zaparia. P. Podzemné časti prvosienok sa vykopávajú v marci alebo v októbri. má väčší podzemok s hnedými koreňmi. v p. jarná obsahuje aj fenolové glykozidy (primverín a primulaverín. denne 2 šálky — koreň: 1 kávová lyžička na šálku záparu. ďalej sú v drogách flavonoidy a málo silice. Kvetná droga je súca na zácvik začínajúcich zberačov. 5 2 2 10 9 150 3 II. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. i. no pri sušení sa nedrobia.PRVOSIENKA JARNÁ PRVOSIENKA VYŠŠIA V prírode sa vyskytuje na suchších stanovištiach. Vedecké pomenovanie prvosienky vzniklo z lat. jarnej 50%.B-amarinovy typ saponínu. Zber sa robí v období plného vývoja rastliny (marec-apríl—máj). metylester kyseliny metoxysalicylovej). primus = prvý a ver = jar (teda prvá medzi jarnými kvetmi). Drogy sú predovšetkým expektoransom — dávkujú sa: kvet — 1 lyžica na šálku záparu. po hydrolýze poskytujú vonné látky.

Francúzsku. i. Najrozšírenejšia je na suchých miestach s hlbokým profilom hlín. Chutí horkejšie. Odvodený je od gréckeho taraxis = zápal očí (mlieko púpavy sa vtedy používalo na tieto účely) a akeomai = liečiť. Pri zbere netreba rozlišovať jednotlivé taxóny — ako drogy sú prípustné všetky. Tussilen (expektorans). pasienkoch. zato veľmi cenný peľ s vysokým obsahom bielkovín. Med z neho rýchlo kryštalizuje aj vo veľkých nádobách. pampeliška. cennou zeleninou diabetikov. rusky: Trváca bylina vysoká 5—30 cm. Drogy sa zväčša kombinujú (napr.Radix taraxaci. francúzsky: Pissenlit. neuralgii a závratoch. chmeľom. pretože namiesto škrobu obsahujú rezervný polysacharid inulín (oficinálny aj v ČsL 4). levanduľovým kvetom. Ani jej kŕmna hodnota nie je zanedbateľná. pri ochoreniach obličiek. anglicky: Common dandelion. I. Korene sa najlepšie získavajú v je- Na koreň s vňaťou (Radix taraxici cum herba) sa vzťahuje ČSN 86 7023 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Listy a korene sfarbené ináč ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČsL 4 dovoľuje max. s listom podbeľa. Korene jemných pestovaných druhov púpavy možno kuchynsky použiť ako špargľu alebo čierny koreň. Volí si mierne kyslé substráty. španielsky: Taraxacón. Kuhlblume. Predmetom zberu sú korene . Púpava patrila k najbežnejším druhom jarnej šalátovej zeleniny. (ČsL 4) 6(8) 2 1. príp. pri cestách a pod. Plody sú nažky s chocholcom. PÚPAVA LEKÁRSKA PÚPAVA LEKÁRSKA PAMPELIŠKA LÉKAŘSKÁ („SMETANKA") Taraxacum officinale Weber in Wiggers Čakankovité . na medziach. Pleumolysin pastiliek (expektorans) a tinktura je zložkou roztoku Stomatosan (dezinficiens ústnej dutiny). U nás rastie asi 70 malých druhov (mikrospecies) od nížin po alpínske stupne. skoro biely na priereze a nemá v ňom sústredené kruhy mliečnic. Korene — najmä z pestovaných púpav. suchý. Ľudové použitie drog je veľmi široké a rôznorodé. Čajoviny č. 11. slúžia aj ako surovina pri výrobe cigórie. Latinský názov púpavy pochádza od najslávnejšieho arabského lekára Ibn Sinu. Kvet poskytuje neveľké množstvo nektáru. ktorý je zriedka viachlavý. Homeopatia pripravuje z kvitnúcich rastlín tzv. Tie sú . Úbory na konci dutého stvola a na lysom lôžku majú len žlté jazykovité kvety. preto zámeny nevznikajú. lúkách. smotánka Nemecky: Lowenzahn. maďarsky: Pongyola pitypang. 204. V celej rastline sa nachádzajú mliečnice. úhoroch. 14 5 4 11 15 . Obľúbili si ju najmä v Nemecku. tiež list — Folium taraxaci. s vretenovitým mliečnatým koreňom a s prízemnou ružicou kopijovitých gracovitých listov. Púpava kvitne od apríla—mája do septembra—októbra.5(2) 11 10(12) II.Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mlieč. ľanovým semenom. taliansky: Tarassaco. s valeriánovým koreňom.podobne ako korene čakanky. známejšieho ako Avicenna (980-1036). a tu sa aj pestovala. Pre hromadný výskyt púpav je veľmi dôležitou včelárskou rastlinou. 128.(expektorans. Púpava je všeobecne známa. D 2).Radix taraxaci cum herba (ČsL 4). Taliansku. urtinktúru a esenciu (dil. popovňak. Jej jemné listové 236 srdiečka sú pri raste na tmavých miestach belšie a krehkejšie. Ide najmä o koreň čakanky. ďalej koreň s vňaťou . bronchodilatans). Len pri jesennom vykopávaní koreňov na rovnakom stanovišti hrozí zámena za iné druhy. zvonka svetlejší. 2 % popola nerozpustného v HC1. vňaťou betoniky a i.). ktoré sa užívajú o.

18. púpavový med — úbory zavarené v cukre. až 5 : 1.) R. koreňov s listami a s kvetnými pupeňmi. Veľmi ľahko ju napáda hmyz a myši. francúzsky: Liseron des champs. Ordinoval ho napr. stomachikum. Čs. Brown.241. aj náš fytoterapeut Fraňo Madva ako drastikum . plazivá. trhá sa jednotlivo. 77. Pomer zosušenia je asi 3—5 : 1. potom sliz. kopijovité. Zberajú sa mladé rastlinky bez kvitnúcich byli.Koreň — Radix taraxaci — sa posudzuje podľa ČSN 86 7026: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga Korene napadnuté hmyzom Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Aorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I.5 12 14 II. 45. je horkastá. Thé Salvat (choleretikum. pritom povoja bola známa v antike. čajovina s koreňom je Ungolen (cholagogum. j. 5 10 4 1 12 16 seni. pasienkoch a pod. španielsky: Campanilla Silvestře. suší v tieni v tenkých vrstvách. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. pri poruchách trávenia. pečene. zvinúť (pre poskladané listy v mladom štádiu). 12 12 6 2 2 11 10 5 laxans) a je zložkou granuliek Boldogran (choleretikum. Pupencovité . slák. Drogy sú predovšetkým amarum. Trváca bylina vyrastajúca z plazivého rozkonáreného podzemka. 167.211. Treba dbať. obličiek. Po očistení a krátkom omytí (zbavené nadzemných častí) sa čo najrýchlejšie sušia. reumatizme a poruchách trávenia (inak rovnako ako v alopatii). aby sme ho nepretrhli. ešte nerozkvitnutých rastlín. 126. 169. 3 5 2 0. choleretikum. convolvere = skrútiť. Čajoviny č. povoja sa pokladala iba za akýsi druh pupenca (Convovulus sepium L. Suchá droga sa po ohnutí láme. plazivý kúkoľ. kaučuk. vystúpavá. Dosť časté sú zámeny s povojou plotnou . biele alebo ružovkasté. taliansky: Vilucchio. sú kozmopolitne rozšírené po svete. V homeopatii sa pripravoval vyťa237 . 15. 21. kvety však oveľa väčšie a vždy biele. neuralgii. Korene obsahujú predovšetkým inulín — najmä zberané osobitne ako droga. obtáčka. B2. Marec až máj je vhodný na zber celých. Laxatívnym pôsobením sa už v hippokratovských časoch preslávilo scammonium. Väčšina pochádza z trópov (náš pupenec asi zo strednej Afriky). Prisudzovali sa jej aj dráždivé sexuálne účinky (afrodiziakum). t. 73. Predmetom zberu býva niekedy aj list (aj nákupu). niekedy dlhá až 70-100 cm. anglicky: Bindweed. Kvety vyrastajú z pazúch listov. Droga nesmie páchnuť.Calystegia sepium (L. scammonia L. najmä sprašových pôdach. vnútornú časť (drevo) citrónovožltú.menej silné ako jalapa (pozri tropické rastliny). maďarsky: Kis hajnalika. reumatizme a chronických ekzémoch. púpavová vňať s koreňom tvorí zložku čajoviny Diabetan (dietetický čaj pre diabetikov). Prítomné sú aj cenné minerálne soli. jedno z najlepších purgatív starovekej medicíny.Convolvulaceae Ľudovo. Plody sú guľovité tobolky s bodkovanými semenami. od augusta do októbra alebo zjari (marec). lievikovité. indikujú sa pri chorobách sleziny. povojník. Listy holé. Terapeuticky cenné látky tvoria však aj horčiny. xantofyly a karotenoidy. 176. 6 8 3 1 1 11 8 3 II. má sivohnedý až červenohnedý povrch a biely lom. Jej byľ je ľavotočivá. zber: máj-október. V čeľadi pupencovitých rastlín je asi 1 000 druhov. ktorej rastliny sa týkalo. Homeopatia pripravuje z čerstvej nekvitnúcej rastliny esenciu (dil.). triesloviny. Dávkuje sa 2 g (až polievková lyžica) na šálku odvaru či záparu. pri plotoch. v mliečnej šťave cerylalkohol. Listy má podobné ako pupenec. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Byľ poliehavá. Vedecké meno pupenca sa dá odvodiť z lat. 150. na spodnom okraji s dvoma ostrými lalokmi. živica z orientálneho pupenca prečisťujúceho (C. Rastie aj pozdĺž ciest. lebo z rezu vyteká veľa „mlieka" (ak ich treba rozrezávať. Na jar sa pije púpavová šťava (odporúča sa miešať so žihľavovou). hojnou v pobrežných krovinách a v mestských plotoch. 26. cholagogum (najmä koreň s vňaťou). potom diuretikum. tak iba pozdĺžne!). Druh je bežnou burinou poľných kultúr na hlinitých. na násypoch. dosúšajú umelým (do 50 °C). PUPENEC ROĽNÝ SVLAČEC ROLNÍ (+) Convolvulus arvensis L. šlatec Nemecky: Ackerwinde. no nie je celkom jasné. cholekinetikum). D 1 a 0 ) . Veľmi obľúbený tzv. ktorá sa užíva pri bolestiach hlavy.). 78. Sušia sa v jednej vrstve prirodzeným teplom. 157. nadzemné časti obsahujú vitamín C. Pomenovanie bolo známe už v staroveku. Až donedávna sa totiž nerobil rozdiel medzi pupencom a povojou v botanickej systematike.231. najlepšie umelým teplom do 50 °C. rusky: Na listy — Folium taraxaci — sa vztahuje ČSN 86 6437: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. resp. hepatoprotektívum). 2. laktucerol. užívané pri chorobách z nachladnutia a pri kašli. dne. 181. terpénové alkoholy. z ktorých je najvýznamnejší taraxacín. mladé listy tvoria zložku jarných bylinných kúr. sú dlhostopkaté.

Pupencové drogy sa v čajovinách kombinujú s inými. Vňať sa trhá počas kvitnutia rastliny (jún—september). šišvorec. alkaloidy ergolínového typu (podobné má námeľ) a flavonoidy. nejedlík. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . 238 Droga s označením „majoris" pochádza z povoje.. resp. kalmus. Vňať pupenca rady požierajú ovce.prieskum ešte nie je uzavretý). PUPENEC ROĽNÝ žok z čerstvej kvitnúcej vňate p. používa sa približne ako alopatické prípravky. Koreň sa užíva ojedinele. 1574 vysadil Clusius v bo- . Áronovité — Araceae Ľudovo: brustvorec. stimulácia celkovej látkovej premeny. napr. z hrubého plazivého podzemka vyrastajú mečovité listy dlhé až 100 cm a trojhranné stvoly s bočnými šúľkami drobných zelenkastých kvetov podopretých tulcom. ktoré sa súborne nazývajú glukoretíny. španielsky: verdadero. kde vytvára celé zárasty. Čajovina č. Korene sa vykopávajú v jeseni (september—október). že všetky jedince u nás pochádzajú z príbuzenstva rastliny. 3. oplieta stebla obilia. protihorúčkové a močopudné pôsobenie. Ludwig vysvetľoval neplodnosť puškvorca tým. má postáť asi 15 minút prikrytý). takže rastliny často poliehajú. Suší sa prirodzeným teplom. rusky: - PUŠKVOREC OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 50-120 cm. Tým sa znižuje výnos a sťažuje zber. Častejšie sa však uplatňuje tinktúra — 5 až 15 g v slizovom macerate alebo priamo prášok (jednorazovo 1—2 g). anglicky: Sweet Flag. Občas bývajú predmetom zberu a výskumov. zaujímavá substancia podporujúca zrážanie krvi (nemá však charakter vitamínu K). ich základom sú 12 —16-uhlíkaté mastné kyseliny. Prítomné sú i jalapíny rozpustné v éteri a nerozpustné konvolvuliny (ich podrobnejší Puškvorec obecný Acorus calamus L. t. Prof. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej kvitnúcej vňate p. tatáraka tráva (koreň) Nemecky: Echter Kalmus. prípadne sa uplatňujú výťažky (extrakty). roľného (zber: jún—júl). napr. kam korene úžitkových plodín obyčajne nesiahajú. maďarsky: Orvosi kálmos. Rastie na trvale zaplavovaných pôdach. Drogy uvádzame ako možné a uplatňované náhradky za cudzokrajné drogy Tuber alebo Resina jalapae (jalapová hľúza — jalapová živica).. Predmetom zberu z pupenca býva koreň . pľúcny koreň. listom senny a pod. potom žlčopudné. pretože živiny čerpá zväčša z hlbších vrstiev. získavanú zberom z p. ľanu a pod. Veľké množstvo pupenca môže v krajnom prípade zabrániť strojovému zberu. ktoré sa líšia počtom chromozómov a aj množstvom silice a jej skladby. najmä za daždivého počasia. Podstatné obsahové látky tvoria glykozidove viazané živice (2-3 % ) . ktorú r. Väčšie škody narobí na povrchu. Sušia sa bežným spôsobom. Pochádza z južnej Číny a Prednej Indie. V niektorých štátoch (NSR) sa priemyselne vyrábajú čajoviny a dražé. Druhé vydanie ČsL 2 malo uviesť ako oficinálnu vňať s koreňom pupenca (+ Herba convolvuli cum radice). Naša triploidná populácia je neplodná a množí sa vegetatívne. slano a horkasto. Ako purgatívum alebo žlčopudná čajovina sa pije asi 5 % zápar vňate (1—2 lyžičky na šálku. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Okrem laxatívneho pôsobenia sa drogám pripisuje aj metabolický účinok. Pupenec nenarobí veľa škôd na porastoch.Radix convolvuli arvensis (minoris) alebo častejšie vňať — Herba convolvuli (arvensis — minoris). Pri liečebnom využívaní koreňa treba však postupovať veľmi obozretne. v močiaroch. s kôrou krušiny. taliansky: Calamo aromatico. Tvorí rozličné cytotypy. roľného (zber: jún—júl). Drogy chutia horko. francúzsky: Roseau odorant. j. Z ostatných obsahových látok sú zastúpené triesloviny (1 — 10 % ) . V terapeutických dávkach nemajú drogy nepríjemné vedľajšie účinky. Množí sa iba vegetatívne. roľného a povoje plotnej.

5 2 bách používal ako korenina a liek. rozpadové produkty). Ľahko ho napáda hmyz. ani nezaparuje.5 12 12 12 2 1. Zber sa robí v novembri — apríli. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (až 3 % . II. pije sa najmenej pol hodiny pred jedením. Ako stomachikum je obľúbená aj tinktúra — 15—30 kvapiek na cukor alebo do vody. Puškvorec je predovšetkým amarum-aromatikum. Patrí k terapeuticky hodnotným aromatickým horčinovým prostriedkom. ale láme. keď ju dostal z Východu. Jeho podzemok i listy u nás ordinoval známy fytoterapeut Fraňo Madva na posilnenie žalúdka a varený vo víne so škoricou zasa na zvýšenie mužskej potencie.5 6 0. za chladného počasia. zvýšenej kyslosti žalúdočných štiav. Predmetom zberu a nákupu bývajú podzemky — Rhizoma (Radix) calami (aromatici). Ľudovo sa droge pripisuje sedatívny. Dobre usušený podzemok je na lome špinavobiely a pri lámaní sa neohne. trstina. nie práve vhodného na sušenie prirodzeným teplom. príp. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Drogu sušíme oddelene od ostatných — je priveľmi aromatická. Potom sa vegetatívne rozšírila po celej Európe a zdomácněla. Nositeľom pachu je predovšetkým azarylový aldehyd. terpény a seskviterpény. sacharidy a bázické látky (cholín. v tetraploidných aj 7 % ) . lebo sa pracuje v bahne. Z ďalších látok sú v droge triesloviny. zápale žalúdka (gastritída). Okrem stomachického upotrebenia nachádza uplatnenie pri poruchách trávenia. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. Druhové pomenovanie calamus = rákos.v diploidných druhoch asi 2 %. stomachikum. mnohé indikácie sa 239 . resp.akoron. preperú sa vo vode a zbavia korienkov. Puškvorec sa už v predvekých do- Podzemok — Rhizoma (Radix) calami aromatici hodnotí ČSN 86 7153 a ČsL 2: Znak Časti stvolov a korene Časti drogy sfarbené ináč ako uvádza opis Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1. pije sa 2—3x denne. súčasne horkú. Obsahuje najmä B-azaron (5 — 10 % ) . Vytiahnuté podzemky sa otriasaním zbavia bahna. do kúpeľov a na obklady sa pridáva ako prostriedok dráždiaci kožu. Dôkladne očistené sa sušia vo vrstve vysokej maximálne 5 cm — najlepšie umelým teplom do 35 °C. Droga má silný. meteorizme a hnačkách. Materiál sa nedrobí. karminatívum pri kolikách. Už v antike bol puškvorec známy ako acorus . 5 ČsL 2 0 5 — 1 0. anorexii a subacidite. krvotvorný a antirachitický účinok. diuretikum. na kloktanie pri zápaloch hrdla.5 6 3 2 8 1 0.PUŠKVOREC OBYČAJNÝ tanickej záhrade vo Viedni. aromatickú chuť. Dávka: pol kávovej lyžičky na šálku záparu. chránený pred svetlom. analgetický. diaforetikum — užíva sa hlavne pri dyspepsiách rozličného pôvodu. pri ulkusovej chorobe a ako spazmolytikum. horčina akorín a živica akoretín. osobitý pach a ostrú. Zber si vyžaduje primeranú výstroj. liekopisy ich požadujú zvyčajne lúpané. Zvonka sa používa zápar z práškovanej drogy.

pýrnica Nemecky: Gemeine Quecke. maďarsky: Taracbúza. s kláskami zostavenými do dvoj radových klasov (k osi sú obrátené úzkym bokom a podopreté iba jedinou plevou.: Agropyron repens (L. francúzsky: Chiendent. ktorý má koncový zdanlivý okolík nepravých klasov a podzemok je oveľa hrubší. ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté časti drogy Časti podzemkov so zvyškami korienkov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Vlhkosť I. čo je. okrem toho obsahuje škrob. chybné. Čs.syn. sa využíva najmä ako stomachikum a zvonka do mazadiel. väčšinou však v jeseni (september . listy čiarkovité. Stebla priame. 210. kolienkaté. široké asi 1 cm. drsné. Predmetom zberu je podzemok — Rhizoma graminis (Radix graminis. Pýr sa opeľuje najčastejšie pomocou vetra. Sú si podobné. Eugastrin (stomachikum. Lipnicovité rastliny sa všeobecne určujú veľmi ťažko. Pýru sa najviac podobá pýrovník psí — Elymus caninus (L. Časté sú zámeny drogy s podzemkom prstnatca obyčajného — Cynodon dactylon (L. V homeopatii sa z lúpanej drogy pripravuje tinktúra používaná ako alopatické prípravky. 213. v křoviskách a pri cestách. . žiaľ. hladké. rusky: PÝR PLAZIVÝ Trváca tráva vysoká až 150 cm. 76. 30 5 1 0.) Desv. 202. Zber podzemkov sa robí na jar (marec—apríl).. niekoľko metrov dlhými podzemkami. medziach. Burina rastúca na roliach. iba v kolienkach plné. Silica — Oleum calami. taliansky: Gramigna.5 6 13 240 . pejr. prípravky s drogou sú čajovina Stomaran (digestívum. so žltými plazivými. pasienkoch. Najvýznamnejšia sloven- ská produkčná oblasť sa niekedy nachádzala pri Borskom Mikuláši. 66. bežný i v súvise s obilím — drvený a druhový názov repens = lat. pýr poznala už antika ako burinu. metabolikum. Lipnicovité — Poaceae (Trávy — Gramineae) Ľudovo: divé žito. 10 — 0. ktoré sú článkované a duté. Plod je zrno. Čajoviny č. stomachikum).i viackvetných kláskoch. pejrovka. ale mäkké. bez bočných korienkov. 208. tritus = obyčajný.229. pýrava.214. Možno ho Podzemková droga podlieha ČSN 86 6850. plazivý. anglicky: Couch-Grass. Radix agropyri repentis). preto roztokom jódu sa farbí do modra..) L. samozrejme. Rodový názov Elytrigia má zrejme koreň v lat. 3.mechanicky prenášajú z cudzokrajných polyploidných druhov.5 — 5 13 II. s redším kláskom a trsnatým podzemkom bez výbežkov a mätonoh trváci . suchých lúkach.) Beauv.Lolium perenne L. len vrcholový klások má dve plevy).október). španielsky: Grama oficinal. narušila sa melioráciami.) Pers. cholagogum) a veterinárny prípravok Medicinálne lízadlo (liz). PÝR PLAZIVÝ PÝR PLAZIVÝ Elytrigia repens (L. Kvety v koncovom dvojradovom klase v troj. Droga sa široko uplatňuje v cukrárstve i likérnictve. Podzemok ako droga sa zjavil až koncom stredoveku v severnej Európe. ale aj ako liečivo.

Materiál sa pred sušením zvyčajne viaže do neveľkých kytíc. Naproti tomu je skoro vo všetkých herbároch 15. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . T. Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline II. Odvar z kvetov sa pil pri vyrážkach. kvety žlté. Ľudovo sa droga uplatňuje aj pri kataroch priedušiek a na odhlieňovanie dýchacích ciest. preslávená bola masť — Unguentum linariae.05 %). Predmetom zberu býva vňať . 15. Listy čiarkovité. Zle sfarbené časti sa vopred odstránia. Príbuzným. metabolické a depurgatívne účinky. sleziny a pečene. slnečných polostepných stranách. Ordinoval sa najmä proti chorobám pečene. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov používa pri ochoreniach močových ciest. chorobách močového mechúra. fruktózan triticín (3 — 18 %). krvavica. Droga sa všeobecne považuje za vhodnú náhradku za cudzokrajnú sarsaparilu — Radix sarsaparillae — pozri cudzie drogy. 45. najmä nekvitnúce. kručinkolistý — L. koncentrované PYŠTEK OBYČAJNÝ ČSN 86 6724 stanovuje pre vňaťovú drogu (Herba linariae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % I.získať pri oraní alebo pri bránení polí. španielsky: Linaria común. — mliečnik. sliz. francúzsky: Linaire commune.) Miller. aby sa umožnilo lepšie presušenie. odrezáva sa v čase kvitnutia — jún až august. hledík. medziach a na roliach od nížin po hory. ktorý má kopijovité listy s 3—5 nervami. taliansky: Linaria. saponíny. Sušia sa na dobre vetraných miestach v tenkej vrstve pri teplote 40 °C. ktorý má modrosivé listy a po poranení roní biele mlieko. ktoré sa mu nebezpečne podobajú. linaracín a i. a 16. stopkaté. chutí sladkasto. chvojkový. obyčajný — T. aby nesplesnel. Podzemok má diuretické.. V ľudovej mágii sa rastlina používala proti čarám a urieknutiu. Prihrubé kytice sa rozdelia. Droga nemá pach. Pri sušení ich možno obracať. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. Zastúpená je aj kyselina kremičitá a silica (0. 67. Dáva sa aj do antidiabetických zmesí. na úpravu stolice. spolupôsobí pri dne. Extrakt je pomocnou látkou pri príprave piluliek v galenickej farmácii a v dietetických výrobkoch (pre velké množstvo viazanej fruktózy).m. Je to napr. sivo oinovatené riedke menšie kvety v redšom strapci.215. i proti tuberkulóze a zvonka pri rakovine. Slúžila tiež na farbenie. pasienkoch. s priamymi nerozkonárenými stonka- 8 241 . 157. v hustých koncových strapcoch. stor. tvorí zložku diuretických.01-0. denná dosahuje aj 100 g. prípadne falšovanie za niektoré druhy rodu Tithymalus Gaetn. V zmesiach s inými zvyšuje vylučovanie moču pri reumatických ochoreniach. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. Zväzky sa sušia na tienistých a vzdušných miestach. 150. Vnút- PYŠTEK OBYČAJNÝ rajšok zväzku treba dôkladne vysušiť. V spisoch antických autorov nemožno pyštek s určitosťou nájsť. tiež m. zvyšok tvorí karvón. pre podobnosť listov. s tuhšími sivozelenými listami.202. Plody sú tobolky. Známe sú aj zámeny.Herba linariae (Herba anthirrhini linariae). . sleziny. Rodové vedecké pomenovanie rastliny je z latinského linum = ľan. ktorú zostavil hessenský lekár Johann Wolpius. prípadne aj v septembri. hubička. LNICE OBECNÁ („KVĚTEL") Linaria vulgaris Miller Krtičníkovité . Slúžila proti „zlatej žile". zameniteľným druhom je p.) Scop. Jednorazová dávka drogy j e 3 . nie odumierajúce a hnedasté podzemky. fan Matky božej. rastie v nižších polohách stredného i južného Slovenska na suchých a slnečných stranách. pije sa 2—3 x denne. 151. zväčínec Nemecky: Gemeines Leinkraut. Čajoviny č. 5 5 1 10 10 3 2 — 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhanim drogy) Trváca bylina vysoká 20—50 cm. úhoroch. 197. genistifolia (L. pektolinarín. pri piesku v močových cestách a pri poruchách činnosti žlčníka. Základné obsahové látky tvorí rozpustný polysacharid. bočných korienkov a zhnednutých častí a vyberajú sa iba žlté. cyparissias (L. škrob nie je prítomný. celistvookrajové. Droga si musí zachovať farbu čerstvej rastliny. 66. Materiál sa zbaví hliny. pantoflíček. Droga je aj muciloginózum. skalnatých miestach.1 0 g v odvare. škľabivé. inozitol. Rastie pospolito na skalách. potom aj iné sacharidy. diaforetických a metabolických čajovín.) Scop. Po usušení sa znovu vytriedia zdravé a jasnožlté kusy (najmä ak sa tak neurobilo dostatočne prv). Hlavné účinné látky pyšteka sú horké flavónové glykozidy linarín. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. rusky: mi. ktorá sa skladá z antibakteriálne účinného agropyrénu (95 %). esula (L. pri zadržiavaní moču. ohnica.Scrophulariaceae Ľudovo: bradavičník. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru. Uplatňuje sa pri miernych obstipačných ťažkostiach. rozmarinka. maďarsky: Kózonséges gyujtoványfu. anglicky: Toadflax.

49. ktorý je najlepším identifi- RASCA LÚČNA KMÍN KOŘENNÝ Carum carvi L.). Listy má perovito zložené. Prípravky sa robia z čerstvej kvitnúcej vňate bez koreňa. octovú. zberanej v júni až septembri. španielsky: Caró. napr. ktorý sa nechá stáť prikrytý asi 18 minút a pijú sa 2—4 šálky denne. na obklady pri zápale spojoviek s vňaťou očianky. resp. s Radix bardanae — koreňom lopúcha. úbormi rumančeka a kvetom nevädze. Vňať je predovšetkým diuretikum a laxans.. Čajoviny č. Zelerovité .5 2 3 Väčšinou dvojročná bylina vysoká asi 50 cm. U nás tvoril donedávna zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Vulneran — odvar z nej slúžil na omývanie a obklady pri kožných chorobách alebo vredoch predkolenia či na vymývanie hnisavých rán.Apiaceae (Okolíkaté . V homoepatii sa tzv. Okrem nich rastlina obsahuje alkaloid peganín. Folium plantaginis — listom skorocela a i. organické kyseliny (mravčiu. maďarsky: Konyha komény. rusky: Na plodovú drogu — Fructus carvi — sa vzťahuje ČSN 58 0515: Znak Nezrelé plody Cudzie organické prímesi Polámané plody Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1 1 1 13 7. lyžica drogy na pohár vody). Pripravuje sa zvyčajne 3—4 % zápar. cholagogický a protizápalový prostriedok. D 2). Plody sú oblúkovito zakrivené nažky v rozpadavej dvojnažke. prípadne na oplachovanie (3—4 % odvar. Plody rasce sú rozpadavé dvojnažky s výrazným pachom. triesloviny. V čajovinách sa pyštek takmer vždy kombinuje s inými drogami. urtinktúra riedi a používa napr.. Silnejšie odvary sa používajú proti hmyzu (tu účinkuje zatiaľ neznáma látka). kvety biele alebo ružovočervené. Zamieňajú sa najmä 242 . RASCA LÚČNA medziach a úhoroch.najmä v kvetoch. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—4x denne. Plody zelerovitých rastlín (dvoj naž- ky) sa navzájom veľmi ľahko zamenia. hemoroidoch a pod. pasienkoch. s delenými segmentmi. usporiadané v okolíkoch okolíkov. 203. minerálne látky. kačným znakom. sacharidy. jablčnú a i. Preto treba dávať pozor na ich opis a opis materskej rastliny. U nás sa šľachtí ako korenina (okolie Pŕerova — skorý druh vhodný aj na mechanizovaný zber). vriedkoch. pri hnačkách (dil. taliansky: Carvi. nočnom pomočovaní a inak ako v alopatii. Rastie divo na lúkach. pektín a vitamín C. anglicky: Caraway. fistulách. ale aj potopudný. Ľudové liečiteľstvo oddávna používa rastlinu ako močopudný. francúzsky: Carvi. Vňať vo forme kašovitého odvaru z 20 g drogy na pol litra mlieka sa aplikuje zvonka ako emoliens a antiflogistikum pri kožných vyrážkach.Umbelliferae) Nemecky: Wiesen-Kummel. Tinktúra sa užíva pri zväčšenej predstojnici a pri ťažkostiach s močením (10—30 kvapiek 2—3 x denne). preháňavý.

kumaríny a flavonoidy. Strata na hmotnosti je malá. 190. že išlo o cudzie korenie z Malej Ázie. stor. pred n. a digestívom. ich zber sa robí v júli—auguste.. r. tuk. potom egyptskú rascu. Čínsky tovar pochádza z jedincov starých aj 30 rokov. parascu väčšiu — Ammi majus L.5 10 10 1 II. ktoré sa u nás pestujú ako zelenina. HVLP Contraspan kvapky (spazmolytikum) a Latol sirupu (laxans). Zvyšky rasce sa našli v kolových neolitických stavbách. Stavikrvovité — Polygonaceae Nemecky: Arznei-Rhabarber. je aj zložkou čs. 198. pochádzajúce až od hraníc čínskej ríše. Často sa uplatňuje aj v karminatívnych a taxatívnych čajovinách. 189. dlanitej i r.153. pôvodom z Egypta. Najväčšie dodávky obchodného tovaru poskytujú divorastúce druhy rebarbory z Tibetu a niektorých iných čínskych provincií. ČsL 3 uvádza silicu ako zložku aromatickej vetrovej vody (Aqua carminativa). lesklé. a to v jeseni po dozretí semien (september—október). Spomína sa v herbári z 27.50.podľa ČsL 4 neprípustné.. pôsobiace obstipačne. ktorú možno pokladať za náš druh (meno však zviedlo Plínia k výkladu. Má vynikajúce upokojujúce vlastnosti a priaznivé účinky na žalúdočnú mobilitu (pohyblivosť). Plody sú nažky. obsahujúca najmä karvón (50-60 %) a limonén. Rastliny sa kosia alebo vytrhávajú v raňajších hodinách za rosy. 214. adstringentne).168. Pôvodne sa zberala iba z divorastúcich jedincov. Pri žuvaní vŕzga. španielsky: Ruibarbo. palmatum a Rh. a ich krížence. Liekopisnú koreňovú drogu tvoria podzemné orgány r.. maďarsky: Rebarbara. Hlavnou zložkou obsahových látok je silica (3—7 %). Je oficinálna v ČsL 4 (dávkujú sa 2—3 kvapky). pontická . Druhový názov palmatum má podľa dlaňovitého tvaru listov. hlavne reín.Rh. officinale Baillon) a ich hybridov.) Hoffm. Všetkými druhmi rasce sa korenilo i liečilo (najviacej však rímskou). živice. obličkových kamienkoch. Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch. ďalej flavónové glykozidy (rutín). pochádzajúcu z Afriky (preto ju Plínius nazýval aj cuminum aethiopicum). získaná destiláciou zo zrelých plodov. Obyčajne sa lúpu až po kambium. pontickej a v 10. potom karskú (karon. Je tiež výborným spazmolytikom. lekárskej (R. Okrem antracénových derivátov obsahuje droga aj triesloviny (tanoglykozidy a ich štiepne produkty. Droga má silný charakteristický pach. 187. kareon). z Karie).s nažkami kozonohy hostcovej — Aegopodium podagraria L. niekedy aj pred kvitnutím. diantróny reidíny. Podobné použitie má aj silica — Oleum carvi. chutí korenisto a horko.5 % voľných i viazaných antroachinónov. Droga sa označuje ako Radix rhei (chinensis) a podľa ČsL 4 musí obsahovať minimálne 3. Rastlina sa u nás môže pestovať. 10 2 1 10 13 2 ČsL 4 10 1 0. Rebarboru poznali v Číne už veľmi dávno.5 10 10 1 243 . sa zaužívali aj iné druhy rebarbory. prichádzajú do úvahy kultúrne pestované druhy r. Podľa nemeckého botanika Sprengela (+ 1833). dnešná Volga. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa až 4 x denne). anglicky: Thubarbar. keď začínajú okolíky hnednúť a väčšina plodov je už zrelá. Listnatá stonka má na vrchole bohaté metliny malých bielych kvetov. Pre vysoký obsah karvónu je rasca spoľahlivým karminatívom. plody dlhé 4 — 6 mm. Vedecké označenie rebarbory súvisí s latinským reum. podobne ako silica fenikla (Oleum foeniculi) alebo anízu (Oleum anisí). fysion a ich glykozidy. rhabarbarum L. officinale majú svoj domov vo vysokých pohoriach západnej Číny. Pozväzujú sa do snopčekov a nechajú dozrieť (na plachtách). hrubšie sa prerežú a sušia na povrazoch pri teplote do 50 °C (v Číne aj nad ohňom). Podľa Rittera prekvital obchod s rebarborou od najstarších čias.. 1. V homeopatii sa používajú čerstvé korene. sennidíny a palmidíny. vlnitá — Rh. tvoriacim asi štvrtinu nažky. tmavšie nažky bez silicových kanálikov (dobre ich vidno na priečnom priereze pod mikroskopom). V posledných desaťročiach však stúpol medicinálny význam európskej rebarbory (zo ZSSR a z oboch nemeckých štátov). 212. francúzsky: Rhubarbe. Strata hmotnosti býva 65—80 %. pričom všetky tieto látky sú významné svojím špecifickým laxatívnym pôsobením. ktorá má širšie listy. Po vymlátení a vyčistení sa presúšajú na vzdušných miestach za občasného presypania. s brázdeným zobákom. Predmetom zberu sú plody dozreté a rozpadnuté dvojnažky (Fructus carvi). Vrchol slávy dosiahla až v stredoveku. sacharidy a veľa šťaveľanu vápenatého (preto sa nesmie užívať pri močovom piesku. stor. Zberajú sa podzemné časti 6 — 10ročných rastlín. používali starí Gréci a Rimania koreň r. reum-emodín. taliansky: Rubarbaru. rusky: REBARBORA DLANITÁ REBARBORA DLANITA Trváca bylina vysoká až 200 cm s repovitým podzemkom a s veľkými dlhostopkatými dlaňovito delenými listami zoskupenými v prízemnej ružici. veľa pektínu. Od pomeru týchto zložiek v silici závisí ich kvalita a pach. Čajovinyč. má veľké listy a ryhovanú stonku. V stredoveku a na začiatku novoveku sa jej sláva ešte znásobila. pôsobí aj dezinfekčné (bakteriostatic- ky) a proti vnútorným parazitom. Kvalita drogy sa hodnotí podľa ON 86 7152 a podľa ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. Bola veľmi obľúbená v liečiteľstve a pripisovali sa jej aj čarovné účinky. chryzofanol. V antike ju takto nazývali podľa rieky Rha. pri reumatizme a pod. Hlavnú oblasť uplatnenia tvoria koliky tráviaceho traktu.86. z poriečia ktorej sa dostávala do obchodu. Ako prímesi . Droga obsahuje 3—12% antracénových derivátov. aloe-emodín. aby nažky neopadali. najmä pri kolikovitých ochoreniach gastrointestinálneho traktu. Podobná trebuľa lesná — Anthriscus sylvestris (L. Rheum palmatum L.182.151. V antickom Ríme poznali tri druhy rasce: rímsku — Cuminum odorum. 5 1 0. niekedy iba na ozdobu. rhaponticum L. Ďalej sú v droge bielkoviny. čiernohnedé.). Rh.

166. za dobrého vetrania a čo najrýchlejšie. Zberajú a vykupujú sa kvetné úbory .kvety (Flos millefolii) a vňať (Herba millefolii . Úbory sa najlepšie odstrihujú nožnicami so zásobníkom (nesmú mať stopky — iba do 1 cm. tinktúr. Vnútorné užívanie je známe len od 18. maďarsky: Kozonséges cickafark. Drobné biele. byľ veľmi premenlivá v tvare i odení. francúzsky: Mille-feuilles. V malých dávkach sa uplatňuje adstringentný účinok trieslovín. Listy dvakrát perovitostrihané. 244 v kozmetike ako prostriedok na farbenie vlasov. španielsky: Abrofia. lebo inak tvoria vňaťovú drogu). Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kunica. ružovkasté alebo červenkasté vajcovité úbory sú na vrchole priamej stonky v chocholíkových metlinách. na zastavenie krvácania (drevorubači si prikladali na rany listy) a tiež na umývanie vlasov. Vňať sa najlepšie odrezáva kosákom. prípadne zväzočkovaním. delené na čiarkovité segmenty. Materiál tvoria len rastlinné vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). na rumoviskách a pri okrajoch komunikácií. Laxatívny účinok sa dostaví za 8-10 hodín. rusky: - Droga je laxans a stomachikum.2 g.231. rebríček. reumatizme a pod. choleretikum). Boldogran granulky (rovnaká indikácia) a extrakt je v Properistol dražé (laxans). panónsky sa ráta ako osobitný druh (A. sirupov. Druh u nás rastie vo dvoch poddruhoch (Dostál. 1982). Suší sa bežným spôsobom. Rastie na výslnných kamenistých svahoch. Na liečebnom uplatnení rebríčka sa odvtedy prakticky nič nezmenilo. rezné rany. Pomer zosušenia materiálu je asi 4 : 1. všekorenie Nemecky: Gemeine Scharfgarbe. a to v tieni. zberať treba len úbory biele. pannonica Scheele). Už odpradávna slúžil na liečenie rán. a preto sú vhodné na začiatočný zácvik zberačov. 168. Sušia sa rozložené v tenkých vrstvách za dobrého vetrania (možno sušiť aj na slnku medzi 9. r. a to na začiatku rozkvitania (júl—september). a to na suchých trávnatých stepných lokalitách s kamenistým alebo piesočnatým podkladom. Jednotlivá dávka v prášku alebo vo forme odvaru je ako stomachikum 0. Čs. Antracénové deriváty sa vylučujú čiastočne obličkami a farbia moč oranžovo až hnedo. Droga tvorí zložku žalúdočných práškov (pri zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy). Nie sú veľmi citlivé. stolistník. farmaceutický priemysel vyrába s rebarborou čajovinu Species cholagogae Planta (cholagogum. Pre spomínaný vysoký obsah šťaveľanu vápenatého ich nemožno dávať deťom a takisto sa neodporúča jesť ich vo väčších množstvách pri chorobách močových ústrojov. 178. Naše ľudové liečiteľstvo ho tiež pozná ako prostriedok na pomliaždeniny.ČsL4). ako laxans 1. Listové stopky domácich druhov sa používajú na prípravu kompótov a marmelád. preháňavý účinok sa vyvoláva špecifickým dráždením hrubého čreva. Vňať je mierne náchyl- .). Trváca bylina vysoká 10—80 cm.REBARBORA DLANITÁ REBRÍČEK OBECNÝ REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Achillea millefolium L. stor. 175. piesčinách a suchých skalách v teplejších oblastiach štátu.211. Na stonkách musí byť väčšina úborov v štádiu pupeňov.0 g (pol kávovej lyžičky). extraktov a pod. dlhé najviacej 25 cm. mačací chvost. taliansky: Millefoglio. h. 167. je súčasťou mnohých — často oficinálnych galenických prípravkov (napr. Čajoviny č. Plody sú úzko krídlaté nažky bez chocholca. Rebríček patrí k najstarším liečivým rastlinám. Prechádzajú do mlieka dojčiacich matiek. keď nepadá rosa). Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. —17. 173. anglicky: Milfoil. Rebarbora je tiež zložkou veterinárneho prípravku Pulvis ruminatorius (stomachikum). uplatňuje sa v likérnictve pri výrobe horkých liehovín. (môžu zhoršiť stav).

33. Pri vonkajšom upotrebení (kloktadlá pri Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6224: REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Akosť — najviac v % Znak Úbory sfarbené ináč ako na rastline (resp. 155. 126. aj trochu drobivá. Drogy sa najčastejšie uplatňujú ako aromatické amárum. slabé spazmolytikum. 153.5 13 8 0. Užívajú sa pri nešpecifických žalúdočných problémoch.50. Hemoral (antihemoroidálna kúpeľová prísada). 136. 176. tujón. ako vyššie) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (a popol nerozpustný v HCl) Obsah silice — najmenej I. V droge sú prítomné aj horčiny.1 II. choleretikum a hepatoprotektívum). 110. Species urologicae Planta (diuretikum. (ČsL 4) 3 3(1) 1(0. 61. 3 1 0. ktoré sú horké. Cutisan (dermatologikum). V zásade sa podobá silici rumančeka kamilkového — Chamomilla recutita (L. cholagogum. karyofylén) a i. 169. priemyselne pripravovanej čajoviny Ungolen (cholagogum. 241. 5 4 3 13 10 zapálených ďasnách. 114. 212. Úbory sa dávkujú 1 kávová lyžička na šálku záparu. hlavný je chamazulén. Obsah modrých azulénogénnych látok. 76. odrody a pod. nedostatočnom alebo porušenom trávení.51. protireumatických. flavonoidy. závisia od biotopu. 172. antireumatikum). 245 . karminatívum. pôsobia proti kŕčom i ako účinné dezinficiens (aj zvonka) a navyše majú dobrý močopudný vplyv.5 %). poraneniach a na opuchy (edémy). 160. 1. vňať 2 kávové lyžičky. 57. Preto bývajú zložkou metabolických. 174. Čajoviny č. 85. nie bielokveté) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (t.15. j. Úbory sú zložkou čs. cineol. žlčových. 201. 12. 197. dezinficiens močových ciest). Obsahové látky nie sú celkom jednoznačne prebádané. 225. Silica obsahuje aj seskviterpény (napr.) Rauschert.15 II. kolíše od 0 do 40 %. antisklerotických a aj sedatívnych a diuretických čajovín. 157.05-0. na kožné vyrážky a pod. 6 2 1 Na kvalitu vňaťovej drogy (Herba millefolii) sa vzťahuje ČSN 86 6712 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline (resp. pri skleróze. oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species stomachicae — žalúdková čajovina. 181. 108. 2. 173. tinktúra roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). Množstvo silice dosť kolíše (0.) dáva sa dvakrát toľko drogy ako na vnútorné užívanie. 150. zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice — najmenej I. 59. rovnako aj zloženie. 229. na omývanie popraskaných rúk.2 13 10 0. 90. vňať čajoviny Betulan (diuretikum.54. 171.ná na zaparenie. triesloviny a kumaríny. Drogy skladujeme v uzatvorených obaloch a chránené pred svetlom.5) 12(10) 8(2) 0. 232. 91. terpénové zložky.

druhá ako „obchodná".) Smith. ktoré sa dostávajú na trh. pochádzajú spravidla z vypestovanej plnokvetej formy (var. anglicky: Chamomille. H. Plody sú nažky. V ich strede je pri plnokvetej forme len málo rúrkovitých žltých kvetov. francúzsky: Camomille. rusky: - jeho zámeny sotva prichádzajú do úvahy. Ľahko sa zaparí a treba ho po zbere čím skôr dať sušiť.5 14 8 2 0.REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ . Materiál je veľmi háklivý. Listy má dvakrát perovito strihané. (ten však má úbory bez pachu). čo je však Pyrethrum parthenium. Zber úborov sa robí za suchého počasia v období kvitnutia (máj—júl až august). . s jednoduchými alebo až trojdielnymi segmentmi. Z ekonomického hľadiska ide o vhodnú liečivú rastlinu. Nerozvinuté úbory obsahujú veľa vody a zle sa sušia. stor. V 16. flore pleno). taliansky: Camomilla romana. Preto 246 . Obsah terapeuticky účinnej silice je najvyšší pred plným rozkvitnutím (počas ďalšieho kvitnutia klesá až na jednu tretinu). sa s ním ojedinele stretávame v nemeckých lekárňach.) Astrovité . Zberajú sa úbory bez stopiek.4 Znak Úbory so stopkami dlhšími ako 2 cm a zle sfarbené úbory Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Trváca bylina vysoká 15 — 30 cm s ryhovanou stonkou. Francúzsko a Anglicko. Druh sa zvyčajne pestuje. ktorý sa pri falšovaní primiešava do drogy aj s druhom rebríček bertrámový — Achillea ptarmica L. Pestovanie parumanu má u nás dobré podmienky. Úbory. Trajanus považoval rastlinu za pravé Dioskoridovo parthenion. Gesnera pochádzal zo Španielska a už predtým sa používal v Anglicku. Dôležitými producentmi drogy sú Belgicko. Hundskamille.Asteraceae (Úborovité — Compositae) Nemecky: Rómische Kamille. Pri použití umelého tepla nemož- Kvalita drogy (Flos chamomillae romanae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6230: Akosť — najviac v % I. Rozostiera sa v tenkých vrstvách na tienistých a dobre vetraných miestach (pozri návod pre rumanček pravý). Paruman je podobný druhu rimbaba obyčajná — Pyrethrum parthenium (L.(syn. matfarsky: Római montika. Paruman spanilý ako liečivá rastlina je známy už dávno.6 II.) All.RUMANČEK RÍMSKY REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ -RUMANČEK RÍMSKY RMENEC SLIČNÝ („ŘÍMSKÝ HEŘMÁNEK") Chamaemelum nobile (L. V antických spisoch ho možno však veľmi ťažko identifikovať. Koncové úbory majú biele jazykovité samčie kvety. Pri výslovných falšovaniach sa do drogy primiešavajú predovšetkým úbory iných astrovitých rastlín. Droga sa hodnotí predovšetkým podľa vonkajšieho vzhľadu. 10 2 0. ktorá sa každoročne vykupuje. Podľa C. Na triedenie sa používajú sitá s priemerom 20 mm (najvyššia kvalita) a 16 mm (druhá trieda). 20 4 1 14 10 3 0. Novšie sa tovar bežne triedi podľa veľkosti úborov — prvá trieda sa označuje „prima".: Anthemis nobilis L. španielsky: Manzanilla.

Vysoko si ju cenili v antickom Grécku. varkočky Panny Márie Nemecky: Kleiner Odermennig.6—2. procera Wallr. lúkach. Po zvyčajnom dôkladnom umytí a prepláchnutí sa vlasy premyjú teplým (vlažným) záparom (jeho príprava: asi 15 g drogy preliať 2 1 vriacej vody. Farmakologické pôsobenie drogy je antiflogistické a karminatívne. stonček. metakrylovej. ktorý má visiace plody a čiašku asi len do polovice plytko ryhovanú — pre príjemnú vôňu sa niekedy pestuje vo vidieckych záhradkách. na vonkajšie použitie sa pripraví 10—15 % zápar (scedí sa po 20 minútach). hlavnú zložku tvoria estery kyseliny angelikovej (až 2. rebríček.no prekročiť teplotu 30-35 °C. . na oplachovanie pleti. Obsahuje menšie množstvá azulénov ako rumanček. španielsky: Agrimonia. pri zastaraných pľúcnych kataroch. Galenos. ktorý údajne prvý použil túto bylinu pri pečeňových chorobách. ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Prímes plodov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol (nerozpustný v HC1) Množstvo extraktu získaného 95 % liehom — najmenej I. Okrem ľudového uplatnenia drogy pri bolestivej menštruácii. v menšej miere aj spazmolytické. Pije sa čaj zo záparu — 1 kávová lyžička na šálku. Na vňať repíka (Herba agrimoniae) sa vzťahuje ON 86 6834.5 % ) . žlté. traňk sv. Pre tieto účely sa vyrába čs. Rastie na sprašových a vápencových hlinách. Plody sú nažky hore ovenčené štetinovitými ostňami. niekoľkokrát denne. resp. osvieženie vlasovej pokožky a odporúča sa najmä pri ošetrovaní svetlých vlasov. Serapion. izomaslovej a tiglínovej. voňavý..r. rúbaniskách a vo svetlých lesoch. útrobník. repíček. horčiny a cholín.. striedavo jarmové. kde ju zasvätili Pallas Athene. získaná obyčajne destiláciou s vodnou parou v množstve asi 0. Platearius aj Avicenna vychvaľovali jej liečivú silu. po 15 minútach scediť). proti krvácaniam a pri pečeňových a kožných chorobách. prípravok Defatigan (čajovina . ktoré odfarbuje a dodáva im prirodzený lesk. V materiáli sa niekedy nachádzajú rastlinné časti divozelu čierneho — Verbascum nigrum L. príbuzné A. taliansky: Agrimonia. maďarsky: Kozonséges párlófú. ochabnutí čriev i mechúra. Plínius.7 %). Na kúpele 3 polievkové lyžice na 5 1 vody. perovito zložené. francúzsky: Aigremoine eupatoire: anglicky: Common Agrimony. ako má rumanček). Repík má rodové meno pravdepodobne z gréckeho agros = pole a moné = bydlisko (podľa častého miesta výskytu). starček. Podstatnou obsahovou látkou je modrozelená silica — Oleum chamomillae romanae. vysoká 247 . Droga — Flos chamomillae romanae sa najlepšie skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. kumaríny (totožné s rumančekom). Kvety skoro sediace. zúbkaté. Plínius i Dioskorides nazývali rastlinu eupatorion. rusky: Pe- Iné časti materskej rastliny Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo extraktu s 95 % liehom — najmenej Množstvo trieslovín — najmenej Trváca chlpatá bylina s jednoduchou priamou stonkou. 8 5 6 2 1 12 10 3 10 II. v hornej časti stonky v riedkom strapcovítom alebo klasovitom súkvetí. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: arček. kráľovský traňk. sú omnoho hrubšie a výraznejšie vlnato ochlpené. slúži droga aj ako kozmetikum. Z mladých stoniek. subsp. izoamylalkohol). prítomné sú aj alkoholy (napr. Vo Francúzsku sa droga používa ako prísada pri výrobe špeciálnych vín (Vermouth — sec). pasienkoch. 15 10 12 4 2 12 13 5 6 Podľa tejto ON sa droga hodnotí pri preberaní v nákupni.subsp. takmer v prízemnej ružici. akosti ON sú trochu rozdielne: Znak Inak sfarbená droga ČsL 4 — najviac v % 8 6 5 2 12 10 2 8 3. hřebíček. farmaceutický tovar však podlieha požiadavkám ČsL 4 a jeho základné požiadavky oproti I. Usušenú drogu triedime na sitách podľa veľkosti úborov. 30—100 cm. Droga je absolútne netoxická a nemá nijaké vedľajšie účinky. Z vedľajších obsahových látok možno spomenúť flavonoidy (apigenín — inak podobné. V ľudovom liečiteľstve sa repík oddávna uplatňuje hlavne pri pľúcnych ochoreniach (i tuberkulóze). Čajoviny č. Druhový názov sa odvodzuje od starovekého pontického kráľa Mitridata Eupatora. konopenec.kúpeľová prísada).5 REPÍK LEKÁRSKY ŘEPÍK LÉKAŘSKÝ Agrimonia eupatoria L. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. grandis — väčší. 195. Kunhuty. Spodné listy obyčajne husté. eupatoria — pravý a subsp. 28. Predmetom zberu môžu byť všetky naše poddruhy .6 % (Európsky liekopis žiada minimálne 0. listov a kvetov sa pripravovalo trvanlivé žlté farbivo (prakticky išlo o izoláciu flavonoidu kvercitrínu).

Droga sa najčastejšie používa ako zvieravý a sťahujúci prostriedok pri kataroch žalúdka a čriev spojených s hnačkami. na výplachy ústnej i nosovej dutiny. čepele okrúhle až elipsovité. svieže a zdravé listy. 174. Hemoral čajoviny (antihemoroidová kúpeľová prísada). silicu (0. Dobré sú iba mladšie.2 %). cholagogum. maďarsky: Varjútóvis benge. variť 5 — 6 minút a precediť). pri umelom teple sa nesmie prekročiť 35 °C. ŘEŠETLÁK POČISTIVÝ REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Ker vysoký do 200 cm. extrakt masážneho roztoku Herbadent (antiseptikum ústnej dutiny) a Herbadent ústnej vody. Na vonkajšie upotrebenie sa zvyčajne pripravuje odvar (2 lyžičky na pohár vody. nepravidelnou korunou. Vňať obsahuje katechínové triesloviny (asi 5 % ) . Obdobie kvitnutia jednotlivých kvetov trvá však iba 1—2 dni. Zvonka sa dávkujú 1—2 polievkové lyžice na 2 poháre odvaru. cholagogum). so stonkami do hrúbky 5 mm a s malým množstvom plodov. . špecificky pri žalúdočných. hepatoprotektívum). Zvonku sa používa na kloktanie pri zápaloch v ústnej dutine. kvitnúce a hojne olistené. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku na odvar alebo zápar 1. Sušia sa v tenkých vrstvách rozostreté v tieni. kyselinu kremičitú (až 12 %). 210. ďalej na úpravu činnosti žalúdka. 166. až september). 170. Listy má protistojné.5 g. Materiál je mierne náchylný na zaparenie. 54. Stomaran (stomachikum. ale i vlastným. Zberá sa v začiatkoch kvitnutia (jún—august). ako kloktadlo pre spevákov aj rečníkov. ako prísada do kúpeľov pri únave a vo veterinárnej medicíne pri niektorých ochoreniach zvierat. Rešetliakovité . Na kúpele a obklady sa používa teplý odvar niekoľko ráz denne. Rastlina je nedokonale dvojdomá. organické kyseliny. Obe drogy ľahko vlhnú . Pomer zosušenia je 3—4 : 1.Rhamnaceae Nemecky: Purgier-Kreuzdorn.treba ich skladovať v dobre zatvorených obaloch. antipelagrický. čs. Predmetom zberu býva niekedy iba list — Folium agrimoniae. chránené pred svetlom a pri skladovaní častejšie kontrolovať. 211. Trochu sa mrví. 167. resp. Voňavé kvety so zelenkastými korunami sú usporiadané do riedkych vrcholíkov. glykozidove viazanú horčinu. Cutisan čajoviny (dermatologikum — omývanie kožných defektov). 241. na okraji drobno pílkovité. stomachikum. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. 242. s riedkou. digestívum). 236. 231. Vňať repíka je predovšetkým adstringens. 234. predovšetkým koni. Droga tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species cholagogae — žlčopudná čajovina. 147. 248 Rhamnus catharticus L.REPÍK LEKÁRSKY denne. Zberá sa celá nadzemná časť krátko pred kvitnutím a počas neho (máj—júl. cholekinetikum). droga sa balí aj do záparových vrecák. Boldogran granuliek (choleretikum. 240. taliansky: Spin cervino. V ČsL 4 je oficinálna repíková vňať — Herba agrimoniae. Vňať možno zväzočkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste. pričom sa z rastliny odstraňujú prízemné listy ružice. laxans). anglicky: Buckthorn. 178. HVLP Species cholagogae Planta (cholagogum. choleretikum). francúzsky: Nerprun purgatif. stomachikum a externe antiflogistikum. Je medonosný. choleretikum. odrezávajú sa iba mladé. Repík sa opeľuje cudzím peľom. Ungolen (cholagogum. relatívne veľa amidu kyseliny nikotínovej (PP-faktor. 140. alebo aj pečeňových i žlčníkových poruchách a pri piesku či kamienkoch v žlčníku i obličkách. všeobecne dôležitý pre metabolizmus v živých bunkách) a flavonoidy. 175. Thé Salvat (choleretikum. Zrelé plody sú čierne kôstkovice. španielsky: Espina cervina. na obklady. metabolikum. Eugastrin čajoviny (stomachikum. ktoré drogu znehodnocujú. pri kožných vyrážkach. rusky: . užíva sa 1 kávová lyžička na pohár vody v odvare alebo v zápare — pije sa 2—3 x Čajoviny č.

). Meddygon Myddvai možno sa dočítať o varení sirupu z bobuľovej šťavy a medu ako o „otváracom" sirupe. ktorý vo vyšších dávkach spôsobuje poruchy trávenia.. sacharidy a vitamín C. R. V ľudových poverách sa rešetliak pokladal za prostriedok proti démonom a čarám. oleoides . Theofrastos a Dioskorides ním označovali rozličné druhy dnešných rešetliakov alebo krušiny. frangulín.REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Rastie ako typický xerofyt na suchých a teplých svahoch. tiež však ramnokatartín. stor. ktoré veľmi dráždia sliznice a pokožku). ako obsahuje krušina jelšová. Preto je 249 . Druhový prívlastok catharticus je z gréckeho kathairein = čistiť. Príbuzným druhom.5 : 1. saponínové glykozidy. preháňať (pre laxatívne vlastnosti kôstkovíc). Všetky rastlinné časti môžu slúžiť ako purgans. Vedecký názov rastliny vychádza z gréckeho rhamnos. Plody — Fructus rhamni cathartici seu Spinae cervinae u nás nie sú oficinálne. potom sčernejú . V staršom liečiteľstve sa najčastejšie uplatňovali zrelé čerstvé alebo sušené bobule (v mnohých liekopisoch boli v minulosti oficinálne). jej plody sú takmer štandardnou prímesou medzi rešetliakovými. Zber zrelých plodov sa robí ručným odtrhávaním v septembri až októbri. prečisťovať. Pri žuvaní rešetliakových plodov sa sliny farbia modrasto až modrohnedo (nie zelen- kastohnedo ako pri krušinových). Celá rastlina obsahuje účinné antrachinóny a antranoly (voľné i glykozidove viazané). Upozorňoval však.r. Zberá sa na jar a suší sa bežným spôsobom. emodínové glykozidy. kempferol). Preto sa májové konáriky dávali nad dvere stajne. Lepšie sa suší umelým teplom. čo sa však neskôr ukázalo omylom. Kôra obsahuje aj antrachinónové deriváty. Podľa Fluckigera primát v liečebnom využití kôstkovíc patrí Severanom. teda takmer tie isté látky. embryo je priame a majú viacej hroznovito usporiadaných exkrečných buniek v oplodí a i. ale vďaka prispôsobivosti aj na neutrálnych a mierne kyslých horninách od nížin po podhorský stupeň. do výšky 1000 m. Ľahšie odlíšiteľnou prímesou sú bobule zobu vtáčieho . organické kyseliny (napr. Už v 9. V slávnom receptári južného Walesu z 13. glukofrangulín. sa používali vo veterinárnej medicíne. Rešetliakové majú aj inú anatomickú stavbu (napr. Ďalej sú prítomné flavóny a flavónové glykozidy (kvercetín. čím vznikajú mierne laxatívne prejavy. s tmavou čiernomodrou šťavou a sladkastohorkou chuťou. lebo jej laxatívne účinky sú asi päťnásobne slabšie. pôsobí dávivo a zapríčiňuje aj črevné koliky (prevládajú v nej redukované antróly a antranoly. že môže vyvolať zúrivosť. zriedka kôra (Geiger. ostnitý. materiál sa vopred očistí od zvyškov listov i konárikov. Pomer zosušenia je asi 3. lebo antrachinóny pôsobia priamo na peristaltiku (pohyby) hrubého čreva. pretože sa pokladal za druh opisovaný Dioskoridom. Thoms). v riedkych kroviskách a svetlých lesoch. no teplota nesmie prekročiť 45 °C. Čerstvá kôra je však veľmi silné laxans. stor. sčasti aj diantróny. aby sa nepočarilo dobytku. je krušina jelšová — Frangula alnus Miller. Zriedka je predmetom zberu kôra — Cortex rhamni cathartici (Spinae cervinae). úplavicové hnačky a lokálne silné dráždenie. ktorý rastie na podobných stanovištiach. Vyskytuje sa na vápencoch. Kôstkovičky rešetliaka bývajú najprv zelené. jantárová a jej vápenná soľ).krušinové napred sčervenejú potom černejú.Ligustrum vulgare L. Možnosť návyku na drogu je pomerne malá. dnes označovaný ako Paliurius australis. voľné emodíny. Droga pochádzajúca z plodov napadnutých plesňou (Puccinia coronata) je jedovatá. Suší sa v tenkých vrstvách na tienistom a dobre vetranom mieste. Recept na taxatívny sirup spomínal aj Matthiolus. Nie je však vhodná ako náhradka za krušinovú. Čerstvé bobule dodnes využíva homeopatia. Staroveký rhamnos bol asi Rh. Šťava sa využívala aj pri liečbe podagry. prečisťujúci sa zaviedol do medicíny.

Menšie kultúry sú v severozápadnej Európe. Ribes rubrum L. Ríbezľa čierna je jednou z hlavných ovocných kultúr ZSSR. lebo iný hmyz s krátkym sosákom nedosiahne na dno čiašky.majú hodnotnú medovinu. čierna. Včajovinách proti tučnote tvoria častú zložku napr. petraeum Wulf. pobrežné kroviská a vlhké lesy do nadmorskej výšky 1000 m. ktorú využívajú najmä včely. anglicky: Black Currant. na okraji pílkovité. V pohári studenej vody sa 8 hodín maceruje zvyčajne 10 g (2 lyžičky) plodov. V ľudovom liečiteľstve plody slúžia aj ako diuretikum alebo metabolikum. Pestuje sa v záhradách ako ovocina. že výťažky z plodov pripravené za studena sú účinnejšie ako výluhy pripravené za tepla. Prof. R. ktorej kalichy a listy nemajú žľazy a do zberaného materiálu nepatria ani divorastúce r. lebo môžu vyvolať dávenie alebo dráždiť črevnú sliznicu a zapríčiniť jej krvácanie. Obdobie kvitnutia trvá 8—10 dní. Vedecké pomenovanie druhu Ribes L.vhodná aj na dlhšie užívanie. Spomedzi všetkých ríbezlí je včelársky najcennejšia práve r. striedavé. Ríbezle všeobecne . RÍBEZĽA ČIERNA Ribes nigrum L. kvetom bazy čiernej. krušinovou kôrou a s vňaťou ligurčeka a benedikta lekárskeho. Používa sa najmä v detskej praxi (dávka: 1—3 lyžičky). Listy má stopkaté. Egrešovité — Grossulariaceae (Lomíkameňovité — Saxifragaceae) Ľudovo: ríbezle. Prvý. rusky: RYBÍZ ČERNÝ RÍBEZĽA ČIERNA Ker vysoký až 200 cm. dlaňovité. s chaluhou bublinatou. bol lekár Peter Forestus (+l579).pijú sa 2 šálky denne. Podobné druhy sú pestované ríbezle — r. rašeliniská.. maďarsky: Fekete ribiszke (egreš). Roku 1882 konštatoval. — r. v prírode si volí vlhké až mokré stanovištia. Wittstein si ich tiež vysoko cenil. Žltozelené kvety tvoria riedke ovisnuté strapce. skalná. Mohli však byť známe. červená. V niektorých liekopisoch je oficinálny sirup pripravený z čerstvých plodov. Ríbezľa Listová droga (Folium ribis nigri) podlieha ČSN 86 6435: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté listy Listy napadnuté hrdzou Iné časti rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. smradľavý rybíz Nemecky: Schwarze Johannisbeere. Tvrdé drevo slúži na jemné rezbárske výrobky a bobule na prípravu sýtej maliarskej zelene (Succus viridis) alebo krycej žltej farby. Výluh sa pije nalačno večer alebo ráno. s 3—5 lalokmi. 5 5 2 1 13 10 II. Z 1 lyžičky čajoviny na pohár vody sa pripravuje macerodekoktum (pije sa cez deň po dúškoch). pochádza vraj z arabského ribaš 250 (označenie pre kyslé plody niektorých ríbezlí). francúzsky: Cassis. Plody sú šťavnaté čierne bobule. španielsky: Casis. že stopky a listy sa kedysi používali ako náhradka za čierny čaj a plody na prípravu sirupu. 196. kvitne v apríli až júni. Čajovina č. kto poukázal na liečivosť čiernych ríbezlí. Pokusne sa zistilo. Stanovené dávky sa však nesmú zvyšovať. V antike sa nespomínajú ríbezle ani egreše. ráno a večer pred jedlom. a i. pretože majú domovinu v Ázii a Európe. Rešetliak má i technický význam. s chlpatými konármi. taliansky: Cassis. Inak zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička plodov na šálku záparu . 8 10 4 2 13 12 .a tobôž čierne .

Ak sa spracúvajú dokonale zrelé a za tepla. Drogu treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch. v subtropickej klíme rastie ako trváca stromovitá alebo krovitá rastlina vysoká 10-12 m. Nesmie sa získavať extrakciou alebo dodatočnou rafináciou. pri starostlivosti o riasy a pri výrobe mydiel). a to od začínajúcej až do úplnej zrelosti. pektín a veľa sacharózy. kozmetikum (na vlasové prípravky. Napomáha tiež látkovú premenu v organizme. je skôr možné. najmä však ako mazadlo na výkonné letecké motory. V liečiteľstve sa dávkujú podobne ako listy. U nás sa vysádza ako okrasná rastlina v záhradkách a črepníkoch. Listy štítovité.Gemma ribis nigri. vitamín C a minerálne soli bóru. vín a želé. keď už ker odkvitol. Z ich endospermu sa izoluje nevysychavý olej. maďarsky: Kozonséges riczinusz. španielsky: Ricino.