VYDAVATEĽSTVO OSVETA

Rukopis posúdili Prof. RNDr. PhMr. Vladimír Homola Prof. Ing. Peter Kovács, DrSc. Doc. RNDr. Karel Rada, CSc. Na diele spolupracovali MUDr. Ladislav Ježek (kontrola fytoterapeutických údajov) RNDr. PhMr. Fila Machovičová (kontrolné metódy)

© Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek, CSc, 1988 Illustrations © akad. maliar Jindřich Krejča, 1977

OBSAH
Predhovor VŠEOBECNÁ ČASŤ Liečivé rastliny v živote človeka . . Zber a sušenie liečivých rastlín . . Skladovanie, triedenie, balenie a preprava drog Obsahové látky liečivých rastlín a drog Jedovaté rastliny Použitie liečivých rastlín ŠPECIÁLNA ČASŤ Agát biely Alchemilka žltozelená Archangelika lekárska Arnika horská Asparágus lekársky — špargľa . . . Balota čierna Baza čierna Baza chabzdová - chabzda .... Bazalka pravá Bedrovník aníz Bedrovník lomikameňový Bedrovník väčší Benedikt lekársky Betonika lekárska Blen čierny Blyskáč jarný Bolehlav škvrnitý Borák lekársky Borievka obyčajná Borovica horská kosodrevinová — kosodrevina Borovica lesná — sosna Bôľhoj lekársky Brečtan popínavý Breza previsnutá Bršlen európsky Brusnica čučoriedková - čučoriedka Brusnica obyčajná Cesnak cibuľový - cibuľa kuchynská Cesnak kuchynský Cesnak medvedí Čakanka obyčajná Čiernohlávok obyčajný Deväťsil lekársky Divozel veľkokvetý Divozel sápovitý Drchnička roľná Dub letný Dub zimný Durman obyčajný Ďatelina lúčna Fazuľa záhradná Fenikel obyčajný Fialka trojfarebná Fialka roľná Fialka voňavá Graciola lekárska Gypsomilka metlinatá Hadomor (hadí mor) španielsky . . Hamamel virgínsky Hlaváčik jarný Hlaváčik letný Hlaváčik jesenný Hloh obyčajný Hloh jednosemenný 51 52 53 54 56 57 58 59 61 62 63 64 66 67 68 69 70 72 73 74 75 77 78 79 80 81 82 84 85 86 88 89 90 91 91 93 94 94 95 96 98 99 100 100 101 103 104 105 106 107 107 107 109 109 11 13 23 24 27 30 7 Hluchavka biela Horčinka horká Horec žltý Chmeľ obyčajný Chren dedinský Ibiš lekársky Ihlica tŕnitá Imelo biele Jablčník obyčajný Jahoda obyčajná Jarabina vtáčia Jaseň štíhly Jastrabina lekárska Jesienka obyčajná Kapsička pastierska - pastierska kapsička obyčajná Kapucínka väčšia Kapusta čierna Horčica biela Karbinec európsky Klukva močiarna Kocúrnik obyčajný Komonica lekárska Konopnica žltkastobiela Konvalinka voňavá Kopytník európsky Koriander siaty Kosatec nemecký Kosatec florentský Kosatec bledý Kostihoj lekársky Kotúč poľný Kôpor voňavý Krasovlas bezbyľový Krtičník hľuznatý Kručinka farbiarska Krušina jelšová Krvavec lekársky Kuklík mestský Kuklík potočný Kukurica siata Kýchavica biela Kyjanička purpurová Lastovičník väčší Levanduľa úzkolistá Lieska obyčajná Ligurček lekársky Lipa veľkolistá Lipa malolistá Lipkavec marinkový Lišajník dubový Lobelka tabaková Lomikameň zrnitý Lopúch väčší Lopúch menší Lopúch plstnatý Luskáč lekársky Lyžičník lekársky Ľan úžitkový Ľubovník bodkovaný Ľuľkovec zlomocný Ľuľok sladkohorký Majorán záhradný Mak siaty Mak vlčí Materina dúška - dúška materina . Materina dúška obyčajná - dúška tymianová Mäta kučeravá Mäta pieporná Medovka lekárska 111 112 113 115 116 117 119 120 121 122 124 125 126 127 129 130 131 131 132 134 134 136 137 138 139 141 142 142 142 143 144 145 147 148 149 150 151 152 152 153 155 156 157 158 160 161 162 162 164 165 166 167 168 168 168 169 170 171 172 173 174 176 177 178 179 180 182 183 184 Medvedica lekárska Moruša čierna Moruša biela Mrkva obyčajná Mrlik dobrý Mrlík voňavý Mydlica lekárska Náprstník červený Náprstník vlnatý Nátržník husí Nátržník vzpriamený Nechtík lekársky Nevädza poľná Očianka Rostkovova Oman pravý Orech vlašský Ostrôžka poľná Ostružina černicová — černica . . . Ostružina malinová — malina . . . Ovos siaty Pagaštan konský Pakost smradľavý Palina abrotská — p. božie drievko Palina dračia Palina obyčajná Palina pontická Palina pravá Pamajorán obyčajný Papraď samčia Paprika ročná Parasca väčšia Pestrec mariánsky — silybum mariánske Petržlen záhradný Pivonka lekárska Plavúň obyčajný Pľúcnik lekársky Pľuzgierka islandská Podbeľ liečivý Praslička roľná Prietržník holý Prietržník chlpatý Prilbica modrá Prútnatec metlovitý Prvosienka jarná Prvosienka vyššia Púpava lekárska Pupenec roľný Puškvorec obyčajný Pýr plazivý Pyštek obyčajný Rasca lúčna Rebarbora dlanitá Rebríček obyčajný (myší chvost obyčajný) Rebríčkovec (paruman) spanilý — rumanček rímsky Repík lekársky Rešetliak prečisťujúci Ríbezľa čierna Ricín obyčajný Rimbaba obyčajná Rozmarín lekársky Rumanček pravý Ruta voňavá Ruža galská Ruža šípová Saturejka záhradná Sedmokráska obyčajná Senovka grécka Skorocel (chmelík) blškový .... 186 187 187 188 190 190 192 193 194 195 196 198 199 200 201 203 204 205 206 208 209 210 211 212 213 214 215 216 217 219 220 221 222 223 225 226 227 228 230 231 231 232 233 234 234 236 237 238 240 241 242 243 244 246 247 248 250 251 252 253 255 256 258 259 260 261 263 264

Skorocel (chmelík) piesočný . . . . Skorocel kopijovitý Sladič obyčajný Sladovka hladkoplodá — sladké drievko hladkoplodé Slamiha piesočná Slez lesný Slez maurský Slez nebadaný Slnečnica ročná Smrekovec opadavý Srdcovník obyčajný Starček obyčajný Stavikrv pieprový - horčiak . . . . Stavikrv vtáčí Šalvia lekárska Šalvia muškátová Štiav lúčny Tekvica obyčajná Topoľ biely Topoľ čierny Topoľovka ružová — ibiš ružový . . Trnka obyčajná — slivka trnková .

264 265 266 267 269 270 270 270 272 273 274 276 277 278 279 280 282 283 284 284 285 286

Turanec kanadský Túžobník brestový Vachta trojlistá Valeriána lekárska Veronika lekárska Veronika potočná Vlkovec obyčajný Vratič obyčajný Vŕba biela Vres obyčajný Vresovec šrvorradý Yzop lekársky Zádušník brečtanovitý Zbehovec plazivý Zeler voňavý Zemedym lekársky Zemežlč menšia Zemiak — ľuľok zemiakový . . . . Zimoľub okolíkatý Zimozeleň menší Zlatobyľ obyčajná Železník lekársky Žihľava dvojdomá — pŕhľava dvoj-

288 289 290 291 293 293 294 295 296 298 298 299 300 301 302 303 304 305 307 308 309 310

domá Žihľava malá - pŕhľava malá ... Žindava európska Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Stručný slovník medicínskych výrazov Literatúra Slovenské odborné názvy liečivých rastlín Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Slovenské ľudové a hovorové názvy rastlín České odborné názvy liečivých rastlín Latinské názvy liečivých rastlín . . Latinské názvy drog Oficiálne a ľudové indikácie . . . . Škodlivé účinky drog a následky po ich požití Vecný register

311 311 313 315 337 368 369 371 372 376 378 382 386 391 393

PREDHOVOR Tretie vydanie Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov prichádza do rúk čitateľa v prepracovanej podobe. Veríme. ktorými prechádza slovenské. Keďže botanická terminológia zatiaľ nie je celkom ustálená. Hlavné požiadavky ČsL 4 sme zaregistrovali. v niektorých prípadoch uvádzame v zátvorke aj staršie. prípadne nové. ešte nevžité odborné názvy rastlín. Preto pri hľadaní niektorých údajov bude záujemca musieť siahať i po starších vydaniach tohto Atlasu. Bratislava 1988 7 . V treťom vydaní tohto diela sa odrážajú aj zmeny. Oproti predchádzajúcim vydaniam sme podstatne rozšírili receptár čajovín pripravovaných z liečivých rastlín. pri ktorých moderná veda potvrdila významné liečivé účinky. české i latinské názvoslovie rastlín. Z technických. cudzokrajných a menej dôležitých liečivých rastlín. Pribudlo i niekoľko nových rastlín. Pokroky vo farmakognózii a príbuzných vedných odboroch si vynútili úpravu a aktualizáciu všeobecnej aj špeciálnej časti tohto monografického diela. ale zmeny vo výrobnom programe československých HVPL sa už nedali dôsledne zachytiť. že vykonané úpravy pomôžu zvýšiť praktickú hodnotu a použiteľnosť nového Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov. čiastočne aj praktických príčin sme však vyradili väčší počet chránených.

.

technické i liečivé rastliny. To isté dokazujú staroindické pamiatky a archeologické doklady o mezopotámskej kultúre Babylončanov. stredné ju podporuje. Toto učenie — nazývané signatúra plantarum. Vo svojej prirodzenej poverčivosti predpokladal. domáce zvieratá. menej na látkach živočíšneho a minerálneho pôvodu. V Európe rastie asi 1 000 druhov liečivých rastlín. silné brzdí a veľmi silné celkom ruší. z ktorej. s úzkym vzťahom k náboženstvu a tradíciám. ktoré sa využívajú na liečbu. ale nevedecké. lipový kvet. Tieto liečebné postupy sa usilujú vyvolať v tele obranný proces liečivými látkami opačného účinku. Nespokojnosť s výsledkami alopatických liečebných postupov v minulom storočí viedla k založeniu homeopatie. prípadne mu prospieť iným spôsobom. Liečivé rastliny tvoria v prírode ustálené spoločenstvá viazané na určité stanovište. Čínske lekárstvo. že rastliny s mečovitými listami hoja sečné a bodné rany. ktoré vychádza zo zásady: slabé dráždenie (nízka dávka liečiva) povzbudzuje životnú činnosť. V ľudovom liečiteľstve sa ich používa asi 800. žeby k nim bola pridala niečo podstatné. Súborne sa nazývajú alopatia (z gréckeho allos — iný a pathos — choroba). Preto vznikla osobitná kasta čarodejníkov. nadmorskú výšku a iné faktory. Preto nás nesmie zarážať ono magické šero sprevádzajúce starú medicínu hlboko do stredoveku. nie sú nijaké písomné záznamy. Neskôr ich funkciu — vrátane liečiteľských úloh — nahradili kňazi. že rastliny ho môžu živiť a liečiť. neraz aj vymiznutie niektorých rastlinných druhov. Pri výbere liečebného použitia sa ľudová logika opierala najmä o tvar rastliny alebo niektorej jej časti. treba ho veľmi kriticky prehodnocovať. Aj staroegyptská kultúra umožnila vznik dobre organizovaného lekárstva. Medikamentózna liečba v minulosti spočívala predovšetkým na liečivých rastlinách. tým mocnejšie účinky sa pripisovali liečivej rastline nesúcej jej meno. Súbor starovekých vedomostí o liečivých rastlinách nebol malý. mnohé slúžia na technické účely a početná je aj skupina rastlín. dodnes zakorenené v ľudovom liečiteľstve. 11 . signatúra rerum — je síce historicky zaujímavé. Na Blízkom i Ďalekom Východe jestvovala skutočná lekárska veda už dávno pred zrodom antickej vzdelanosti. ktoré vo vyšších dávkach u zdravého človeka vyvoláva príznaky podobné ochoreniu. Podľa homeopatického chápania možno chorobu liečiť malými dávkami takého liečiva. Z rozsiahlych vedomostí Egypťanov čerpala Európa počas celého stredoveku bez toho. Každý výraznejší zásah do biologickej rovnováhy krajiny prináša podstatné zmeny v jestvujúcich rastlinných spoločenstvách. Mnohé lieky prejavujú veľkú závislosť od dávkovania. ktorá vychádzala zo zásady similia similibus curantur — rovnaké možno liečiť rovnakým. Verilo sa. v európskej oficiálnej medicíne vyše 300 (aj s cudzokrajnými) a v našej asi 150. rozličnými magickými spôsobmi sa uchádzali o priazeň ducha rastliny a prinášali mu dary a obete. pôvod mnohých domácich zvierat a kultúrnych druhov rastlín ostane azda navždy zahalený tajomstvom. lebo je v ňom i nános pavedeckých prvkov. Základy homeopatickej liečby (z gréckeho homoios — podobný) položil lipský lekár Samuel Hahnemann (1755 — 1843). Ich pestovanie bolo miestami dokonca veľmi intenzívne a pokročilé. pretože najväčšie a najzákladnejšie objavy a vynálezy sa udiali pravdepodobne v neolite (v mladšej dobe kamennej). korenia. že tieto vlastnosti sú darom nadprirodzeného ducha sídliaceho v rastline. pochopiteľne. rastliny so žltými kvetmi sú vhodné proti žltačke atď. Dávnoveký človek si dobre všimol. malo vysokú úroveň už niekoľko tisícročí pred naším letopočtom. Ich vzťahy k okolitému prostrediu sú pevné. Hoci ľudové liečiteľstvo dalo ľudstvu veľa cenných liečivých rastlín (rumanček. ako dosvedčujú staré čínske letopisy. Modernejšie sa uplatňuje preventívna liečba zameraná na predchádzanie chorobám.LIEČIVÉ RASTLINY V ŽIVOTE ČLOVEKA Rastliny sprevádzajú človeka od kolísky po hrob. Liečba rastlinami čiže fytoterapia môže byť kauzálna (zameraná na príčiny chorôb) alebo symptomatická (zameraná proti príznakom chorôb). geologický podklad. Aj liečivosť bylín sa vykladala z rozličných hľadísk: predovšetkým pôsobilo meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa. Takmer každodenne sa v najrozličnejších podobách dostávajú na náš stôl ako potraviny. spravidla božskej alebo aspoň nižšej mýtickej bytosti. strukovín. Vývoj botaniky oddávna išiel ruka v ruke s vývojom lekárstva. Preto sa na podporu vedeckosti homeopatie koncom minulého storočia zaviedlo Ardtovo-Schulzeho pravidlo. Už starovek diferencoval terapiu: contraria contrariis (protichodné protichodným) a similia similibus (rovnaké rovnakým). ktorí mali hlbšie znalosti o rastlinách. zeleniny. krmovín. mätu a mnohé iné). antická civilizácia vyrástla z veľkých a základných predhistorických objavov kultúrnych rastlín. hlavné druhy obilia. Na úsvite historického obdobia už vidíme v rukách ľudstva všetky najdôležitejšie prostriedky obživy: kultúrne rastliny. čím bola táto bytosť váženejšia.

Vo všeobecnosti sa však homeopatická liečba odmieta pre nedostatočnú vedeckú podloženosť. .Zmodernizovanú homeopatiu možno chápať ako formu podnetovej liečby. Vychádza totiž najmä z liečivých rastlín. Vo fytoterapii tvorí akýsi spoj medzi ľudovým liečiteľstvom a vedeckou medicínou. ktoré používa väčšinou v čerstvom stave na prípravu rozotieraných preparátov alebo výťažkov. Na homeopatii je sympatická zásada dôkladného lekárskeho vyšetrenia a presnej diagnózy. Často sa nekryjú. Vo fytoterapii sa uplatňujú názory ľudového liečiteľstva. učenia o signatúre. Liečivé rastliny a ich obsahové látky sú prírodného pôvodu. pri ktorej sa do tela vpravujú hotové obranné látky). alopatie i homeopatie. V ľudovom liečiteľstve sa často zlučujú indikačné oblasti zo všetkých foriem terapie. Túto skutočnosť musí mať čitateľ stále na zreteli. prípadne sú vo výslovnom protiklade. ktorá v tele podporuje tvorbu vlastných protilátok (na rozdiel od substitučnej liečby. Vo fytoterapii sa možno seriózne oprieť spravidla len o indikácie založené na kritickom vedeckom výskume a overené modernou oficiálnou medicínou. Preto sa pokladajú za najprirodzenejšie liečivá.

ktorá je určená obsahovými látkami. čo je však obvykle dosť ťažké. zemežlče a ďalšie drogy. a má aj priaznivé klimatické podmienky. Maďarsko. no hoci sa napríklad r. ergotoxínu a srdcových glykozidov (strofantín. Z niektorých sa poloumelo vyrábajú ďalšie liečivá. list čučoriedky. preto treba na ňu dnes hľadieť trochu inak ako kedysi a prísne dbať na jej požadovanú kvalitu. Juhoslávia. Rastliny možno upotrebiť priamo čerstvé. digitoxín a i. Tieto izolované čisté obsahové látky rastlinných drog možno ďalej spracúvať na liečivá. kde je zber lepšie organizovaný (Bulharsko. že priame používanie liečivých rastlín je na ústupe. sa vyrobili mnohé syntetické látky vyvolávajúce miestne znecitlivenie (lokálne anestetiká). alebo sa vyrába synteticky). ale stále stúpa ich priemyselné upotrebenie. podľa indiánskeho šípového jedu kurare lieky spôsobujúce svalové ochabnutie (svalové relaxanciá v chirurgii) atď. ešte stále chýbalo asi 300 000 kg pre domácu potrebu (výroba liečivých čajovín. a to iba preto. než majú umelé (syntetické) látky. ergobazínu. prípadne celosvetovým nedostatkom. ako je lipový kvet. extraktov a pod. kvalitné šípky. chinínu. ale napriek všetkému sa dostávame do nepríjemnej situácie: v exporte nás ohrozujú štáty. podmienenou najmä spomínanými slovenskými prírodnými podmienkami. alebo len v niektorých jej častiach. Slovensko je bohaté na vodné pramene. od severovýchodu sucho a od severozápadu zasa priveľkú oblačnosť. V tomto diele sa pri mnohých drogách uvádzajú i požiadavky platných noriem. hyoscyamínu. Z asi 300 druhov drog „každodennej potreby". Na Slovensku rastie asi 200-250 všeobecne uznávaných druhov liečivých rastlín od nížinných pásem až po alpínske hole a skaly. prípadne rozšíriť škálu ich priaznivých účinkov. aby každý zberač vedel určiť správny spracovateľský postup. čučoriedkové plody. Spotreba liečivých rastlín (najmä na priemyselné spracovanie) podstatne stúpla a stále stúpa. Pre každú drogu sú preto predpísané hodnoty jej kvality .). alebo preto.má veľmi vhodné podmienky. pričom sú tu možnosti a predpoklady aj na export kvalitných rastlinných drog. Mnohé liečivé rastliny a drogy sú stálou surovinou na izoláciu obsahových látok s menšou jedovatosťou. Ich prieskumom sa zaoberajú celé vedné odbory (farmakognózia — náuka o prírodných liečivách. Množstvom a druhovou rozmanitosťou rastlín by sa teda Slovenská socialistická republika mohla stať výhodnou surovinovou základňou na zakrytie spotreby liečivých drog na domácom trhu. Egypt) a ktoré nám cenovo konkurujú. podľa morfínu látky mierniace bolesť (centrálne analgetika).náuka o syntetických liečivách a i. ergotamínu. a to v produkčnom množstve. stáva sa stále viac priemyselnou surovinou. t. chránená pred vetrami prinášajúcimi od severu veľké mrazy. ktoré sú bezpodmienečnou zložkou európskych priemyselne vyrábaných farmaceutických prípravkov (hromadne vyrábaných liekov).).). Preto nemá letné ani zimné tepelné extrémy. žihľavy. príp. j. Podľa kokaínu. ako je to napr. podľa saligenínu mnohé látky s protireumatickým pôsobením. Chýbali a chýbajú nám (i pre možný vývoz) bežné liečivé rastliny — drogy. petržlenový koreň. že ich výroba by bola nehospodárna. 1969 u nás vykúpilo najviac liečivých rastlín za posledných 50 rokov. Zvyčajne sa 13 . resp. ktoré priaznivo ovplyvňujú vegetáciu. rumanček. farmaceutická chémia . môže poskytnúť asi polovicu až dve tretiny. repíková vňať. ktoré sú zárukou jej akosti. OD LIEČIVEJ RASTLINY K DROGE Podmienkou použiteľnosti rastliny na liečenie sú vhodné obsahové látky.normy (ČSN. Je síce pravda. Pri chemickom spracovaní možno izolované látky zbaviť niektorých vedľajších záporných účinkov. že zvyšok tvoria rastliny dovážané z tropických alebo subtropických oblastí. Na území Slovenska sa v druhohorách utvorili vápencové substráty a vulkanická činnosť v treťohorách zasa zmiernila reliéf tektonických zlomov a pokryla ich svojimi vyvrelinami. obsiahnutého v listoch koky. Pre vegetáciu — liečivé rastliny nevynímajúc . a tým nadmerné zrážky. Kvalitu drog určujú predovšetkým obsahové látky. kvet bazy čiernej a divozelu. ktoré sú výslednicou zložitých životných (biochemických) pochodov a v istom štádiu vývoja sa ukladajú buď v celej rastline. stavikrvu vtáčieho. na ktorých sa neskôr mohli utvoriť úrodné pôdy priemernej zrnitosti. niektoré hormóny zo saponínov a rozličné farmaká z alkaloidov námeľa). alebo po dôkladnom preskúmaní chemickej skladby slúžia ako modelové látky pri výrobe rovnako účinných syntetických látok (napr. ktorých celková syntéza by bola príliš nákladná (napr. a tie podmieňujú aj ich terapeutické upotrebenie.ZBER A SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Slovensko je mierne hornatou krajinou s rozmanitým geologickým zložením. nevyznačuje sa priveľkou vlhkosťou alebo suchom a vyhovujúca je i dĺžka slnečného svitu. ON). tinktúr. droga. Niektoré nákupné ceny sa preto veľmi výhodne upravili. v prípade morfínu. a tým aj konštantného liečebného efektu. Sušená liečivá rastlina. V niektorých druhoch dočasne obstojíme iba tradične dobrou kvalitou našich drog. Takmer celá krajina sa rozprestiera na južnom úbočí Karpát. takže pri rozumnom zbere by sa nemali dať vyhubiť. papaverín a efedrín sa môže izolovať z rastlín. vňať materinej dúšky.

Problematike preto venujeme osobitnú kapitolu. Časová závislosť zberu je ešte užšia.). že aj tvorba obsahových látok v nej prebieha normálne. Čerstvá biologická surovina sa musí čím skôr spracovať. a preto sa miestami (v NDR. obsahové látky liečivých rastlín (drog). prípadne ešte presnejšie: vzhľadom na vytváranie. Ako opačný prípad možno uviesť tymianovú vňať a jej uplatnenie pri liečení čierneho kašľa — efektívne pôsobí len celý komplex obsahových látok čerstvej drogy. nepovoľuje sa bielenie ibišového koreňa kysličníkom síričitým. pretože každé môže mať inú terapeutickú šírku. vňať mäty piepornej. preto sa niekedy výslovne zakazuje. Preto sa často budujú továrne priamo pri pestovateľských plochách (oba nemecké štáty. Čerstvé rastliny majú vedecky opodstatnené použitie v terapii. kriedou a pod. rastie. začiatok kvitnutia. kedy je v nich alebo v niektorom ich orgáne maximum účinných obsahových látok. Obdobie zberu liečivej rastliny nemožno voliť náhodne. Orgány s obsahom silice zasa treba zberať neskoro popoludní.). lúpať. Napríklad náprstníkové listy (Folium digitalis) pri zbere za slnečného dňa a popoludní majú zaručene vyšší obsah srdcových glykozidov než zrána. nerovnaké uplatnenie (napr. Skúsenosti ukázali. pre korene horca. Apretácia rozhodne nesmie ísť na úkor kvality drogy. homeopatia používa na prípravu liečiv prevažne čerstvé rastliny. Celý pochod úpravy materskej rastliny na drogu a napokon na liek. Anglicko). osobitným spôsobom rozložiť obsahové látky. tuhá zima atď. Sušenie je teda veľmi zodpovedná úloha a môže nám celkom znehodnotiť námahu spojenú so zberom. napr. všetko ostatné boli povery. Tie musia ostať zachované i v drogách. fermentované laxatívny. Nie je prípustná napr. 4. dá sa predpokladať. jednotlivé obsahové látky sa izolujú a až potom sa používajú na prípravu liekov. ktoré však nemožno uplatniť v bežnej domácej praxi (napr. lebo inak v nej začnú prebiehať nežiadúce zmeny obsahových látok. vývoj niektorých jej orgánov. 2. droga a obsahová látka izolovaná z nej často majú v liečiteľstve rozličné. alebo niektoré zo súboru obsahových látok samy osebe majú výhodnejšie liečebné uplatnenie.konzervujú takým spôsobom. zmrazovanie pri nízkych teplotách čiže lyofilizácia a i. Takto možno pochopiť nevyhnutnosť zberu zásobných orgánov — koreňov a podzemkov v jeseni. po vytvorenie drogy. Na zastavenie takýchto zmien sa vypracovali rozličné metódy.) nakupujú aj čerstvé rastliny. lebo v čase silného slnečného žiarenia sa silica stráca. preto ho kladieme na záver. Súbor týchto prác pomenúvame apretácia. O aplikácii vhodnej formy a spôsobe užívania rozhoduje lekár na základe diagnózy. ktoré sa musí robiť odborne. vápnom. ako liečivo. Keďže čerstvá rastlina ani droga obvykle nemávajú stále. pretože má svoje vedecky opodstatnené dôvody a napr. Jána" čosi bolo — ľudová múdrosť tušila vtedy maximum obsahových látok. podľa citlivosti účinných látok voči teplote. v istom ročnom či mesačnom období. spôsob skladovania drog (a ich preprava). Inokedy je zasa apretácia — fermentácia bezpodmienečne potrebná. príp. že najvýhodnejším spôsobom jednoduchého konzervovania. U nás sú to napr. Drogu možno zasa použiť v terapii priamo. NSR a i. pôsobenie pár alkoholu na zozberaný materiál. aby sa pri ňom príliš nezmenili práve tie látky. je sušenie. obdobie zberu liečivých rastlín a sám zber. ktoré podmieňujú liečivosť. bieliť. Ak sa rastlina na stanovišti riadne vyvíja. inulín. z ktorých sa pripravujú lieky. Mechanické časové zadelenie podľa kalendára nemusí vždy súhlasiť s vývojom rastlinných orgánov (neskorá jar. j. ktorý možno vždy a všade uplatniť. Čerstvo zozberané rastliny tvoria liečivú biologickú surovinu — sušením sa z nej stáva droga. konštantné množstvo obsahových látok. lesné plody a huby nakupované Jednotami. Niekedy treba rastlinu pred sušením upraviť. nasadenie kvetných púčikov. OBDOBIE ZBERU LIEČIVÝCH RASTLÍN Obdobie zberu liečivých rastlín záleží na tom. napr. Sušená liečivá rastlina — droga má obsahové látky konzervované. je v priamej závislosti od obsahových látok. jednotlivé izolované zložky sú oveľa menej účinné. sliz či 14 . posledný faktor je síce prvoradý. Liečivá rastlina ako celok. ktorý dostane chorý. chladné leto. lebo jej pôvodné obsahové látky majú dávivý účinok. pretože liečebne účinné obsahové látky sa v nich nijako nemenia. najmä ak obsahujú rezervné látky (škrob. Problematika sa dá zosumovať do štyroch základných faktorov: 1. Lekár takisto posudzuje vhodnosť liečiva rastlinného či živočíšneho pôvodu alebo umelo vyrobeného. ak sa liečivé obsahové látky tvoria v listoch. tvorbu plodov atď. pri kôre krušiny. značí celú fázu úpravy biologickej suroviny až do konečného komerčného štádia. rozkrajovať. t. silica a mentol izolovaný zo silice).. Zber sa dá vytýčiť časové. samozrejme. kvitne a pod. prípadne látky s najvýraznejšími liečebnými účinkami možno izolovať a uplatniť ako čistú substanciu. 3. napr. aj na zbere „za mesačnej noci na sv. čerstvé semená pagaštana konského (Aesculus hippocastanum). stabilizované sušením. ale priamo závisí od predchádzajúcich. spôsob sušenia nazberaného materiálu (príprava drog).

treba vykopávať na jar.70 Kčs 54. ktoré na ne pôsobia. ako je kapacita sušiacej plochy (o týchto problémoch hovorí ďalšia kapitola). podzemné časti. Jednou 1S . rozhodne však nie do igelitových vrecák. zdravé. ktoré sa vyskytujú hojne v okolí.—Kčs Púpava koreň s vňaťou 1 kg 12. listy (fólia) a vňať (herbae) tesne pred plným rozkvitaním kvetov na rastline. Všeobecne možno uviesť. Iba tak možno vždy získať z rastlín hodnotné drogy.00 6: 1 Zber v kg za 1 h (priemer) Zosychací pomer Rentabilita zberu 1 h v Kčs 4 h v Kčs 12.—Kčs 4. kde by sa zaparili a znehodnotili. Starší a dospelí pri zbere nesmú jesť a piť (fajčiť).50 3: 1 9. koreň s obsahom rezervného inulínu je zasa výhodné vykopávať v jeseni.— Kčs Ľubovník vňať 1 kg 10. tým šetrnejšie musíme s ním zaobchádzať a negniaviť ho.—Kčs 40. Zberáme rastliny čisté. zásadne sa nesmú súčasne zberať nejedovaté a jedovaté rastliny. odosielaní. dáme si vopred overiť a v nákupni ohodnotiť predbežnú vzorku drogy a jej kvalitu. Veľmi dôležité a často rozhodujúce je. že jednotlivé časti sa zberajú v čase plného rozvoja: plody (fructus) a semená (semina) v začínajúcej sa až dokonalej zrelosti. ktorý sa zberá pre obsah horčín. Rátanie: množstvo nazberané za 1 h delíme zosychacím pomerom a podiel vynásobíme nákupnou cenou za 1 kg drogy.00 5: 1 Po overení faktov si vyberieme 2 — 3 dobre známe druhy. Mechanizácia zveľaďuje výsledky zberu. Nemožno zberať viac. treba zvážiť jeho rentabilitu a vopred si pripraviť miesto na sušenie. Ak ešte nemáme skúsenosti. podzemky (rhizomata) alebo hľuzy (tubera) zvyčajne vykopávame v jeseni. Gottwald): a) cena za 1 kg sušenej drogy. a tým aj finančný príjem. a na tie sa zameriame. do čoho sa robí zber. kde si vyžiadame platný nákupný cenník a poinformujeme sa o možnostiach odpredaja (možno dohodnúť aj iné druhy.— Kčs Hloh list s kvetom 1 kg 12. ale nadzemné zásadne do košov alebo debničiek. t.5 : 1 2. používame preto hrebene. kvety (flores) pred ich úplným rozvinutím. že rastlinný materiál bude slúžiť ako liečivo. Výsledkom je odmena za 1 h práce v korunách. nenapadnuté škodcami a v predpísanom období. zber čerstvého materiálu v kg.—Kčs 48.50 Kčs 90.— Kčs 14. ZBER LIEČIVÝCH RASTLÍN A LESNÝCH PLODOV Ak nám ide o zber liečivých rastlín na odpredaj. j. I keď je zber našou záľubou.— Kčs 10. pretože vtedy je v ňom najviac horčín. Podzemné časti možno dávať do vriec. vyhýbajme sa preto znečisteným prašným miestam. Púpavový koreň s vňaťou. až potom sa pustíme do väčšieho zberu. Pri každej rastline treba poznať charakter obsahových látok a zhruba i vplyvy. navštívime pred zberom niektorú z nákupní. pri slnečnom počasí. Ako príklady možno uviesť prepočet za poldenný zber (4 hodiny): Zberaná časť Bylina Cena za 1 kg drogy (1977) list 1 kg 12.silicu).— Kčs 22. kosáky a kosy a pod. Zber jedovatých rastlín je deťom do 14 rokov zakázaný. Rentabilita zberu sa dá vyrátať na základe troch faktorov (ako správne radí skúsený zberač O. priestorom zapadnutým popolčekom a pod. ako korene (radices). Kvety a listy trháme väčšinou ručne. kvety bez stopiek.60 Kčs 13. v cenníku neuvedené). požičaní obalov atď. vňať režeme kosákom alebo nožom (iba bylinné časti) a podzemné časti vyrypujeme rýľom.15 Kčs 56.00 4: 1 5.00 3.— Kčs Ihlica tŕnitá koreň 1 kg 17. c) zosychací pomer sušiaceho sa materiálu. b) hodinový výkon. Vo všetkých prípadoch je to za sucha.80 Kčs Podbeľ 5. Pri zbere nesmieme nikdy zabúdať. pretože čím krehkejší je materiál.

Špeciálne poznámky k jednotlivým lesným plodom sa uvádzajú pri ich materských rastlinách. Z lesných plodov (malín. ČERVENÉ A ŽLTÉ JEDOVATÉ BOBUĽKY pripomínajú ríbezle a brusnice. hluchavky.50 kg čerstvých kvetov. Zberáme systematicky. Pravdaže. brusníc. ba i kalina obyčajná (Viburnum opulus). Pri zbere malín a černíc sú však nevhodné. Na zber jahôd. kde môže niekto iný po nás o pár dní zberať ďalej. ihličia. listy podbeľa 3 m2 a listy maliny alebo ostružiny 3. chuťou i vôňou. Lesné plody zberáme zásadne do čistých nádob. Skúsený zberač môže na ploche veľa získať. ktorý rastie v podhorskom pásme. lebo z nich vyteká cenná šťava (lepšie sú neopraskané smaltované nádoby). spojené až po dve spolu. 0. zimolez pýŕitý — Lonicera xylosteum) — bobuľky sú vždy na stopke. plesnejú. Baza červená (Sambucus racemosa). ľul'ok žltý (Solanum luteum). najmä za priaznivých poveternostných podmienok. kvety rumančeka. lubkové koše) alebo prútené košíky — sú vzdušné a plody v nich dlho vydržia ako čerstvé. šípok i borievok) vyrábame znamenité kompóty. Už 5 — 6 bobuliek spôsobuje u detí veľmi ťažkú otravu. nezabúdajme však na menšie deti. Osobitnú kapitolu pri zbere tvoria lesné plody a huby. džemy. preto ich treba čím skôr dodať do nákupne. listy vratiča 1. ale ani jedlá. Pri zbere si počíname opatrne — neničíme porasty a dávame pozor na hady. Aj v nich — podobne ako v drogách — prebieha biologické znehodnocovanie. ibiša. Naše varovanie vychádza zo skutočností. divozelu či nevädze. kokorík. lebo plody zvyčajne dozrievajú postupne. bobuľky má poukladané akoby na okrúhlom tanieriku.z prvých zásad zberača je: materiál sa nesmie zapariť! Veľmi citlivé sú napr. Šípky a borievky zberáme do lubkových alebo prútených košíkov. Podľa prepočtov lekárnika K. list jahody. áron škvrnitý (Arum maculatum). často trvalým poškodením obličiek a krvavým močením. zmrazenú dreň i ďalšie výrobky. Jeho príbuzný je popínavý okrasný ker zemolez kozí (ľudové ruža z Jericha .75 m2. Podobné bobuľky má zemolez obyčajný (čes. Jedovaté plody má i konvalinka. tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). konopnice alebo jablčníka. Počas parných dní sa zber začína skôr. takže ich predaj z roka na rok stúpa. ktorá sa prejavuje krvavými hnačkami. že sa nič nemôže stať. prípadne za černice. vína.50—1 kg čerstvých listov a 1—2 kg čerstvej kôry alebo koreňov.Lonicera caprifolium). čučoriedok. vitamínov. ČIERNE A MODRAVÉ BOBUĽKY si možno zameniť najmä za čučoriedky či čierne ríbezle. Všetky lesné plody veľmi rýchlo podliehajú skaze . kvasia i hnijú. vresu. čo je veľká strata a národohospodárska škoda. zaparia sa (podobne ako veľa iných druhov). Vňať možno sušiť v neveľkých zväzkoch (snopčekoch). Branca sa pri sušení 1 kg čerstvého materiálu vyžadujú väčšmi odstupňované plochy (kvet vratiča 0. Slnkom rozohriate alebo mokré plody skôr podliehajú skaze. patria k nim plody prudko jedovatého lykovca (Daphne mezereum).5 m2. Plody zbavujeme nečistôt už pri zbere. nezrelých plodov a iných prímesí sa plody rozmliaždia. Aj keď sme z tejto stránky veľmocou.25—0.zaparujú sa. nie je síce jedovatá. ktorá má husté strapce červených bobuliek. kvet myšieho chvosta 1 m2. sirupy. vňať prasličky. s ktorými sa stretávame na detských klinikách. plody netlačíme a nestriasame. Domáci i zahraniční spotrebitelia si obľúbili ich nenapodobiteľnú chuť i vôňu. než horúce slnko plody rozohreje. rôsoly. uvedené údaje sú len orientačné. ktorý rastie v záhradách i lesoch a kvitne skoro zjari.5 m2). ani zďaleka nevieme uspokojiť konzumentov. ktoré sa u nás stali v posledných rokoch veľmi hľadanými surovinami. pastierskej kapsičky. Dodatočným vyberaním lístia. kališných lístkov. černíc. hoci každý rok ostáva v našich lesoch tisíce ton nevyzberaných lesných plodov i húb. agáta. Proti zapareniu je odolný napr. Ak ich necháme dlhší čas na kope. prvosienky.5 m2. ZÁVEREČNÉ VAROVANIE PRI ZBERE LESNÝCH PLODOV Pri zbere lesných plodov a záhradného bobuľovitého ovocia sme si istí. ale až po oschnutí rannej rosy alebo dažďovej vody. Preto sú vhodné na zácvik zberačov-začiatočníkov. ríbezle čiernej. kvet rumančeka 0. Otrava sa prejavuje 16 . Pri sušení ostatného zozberaného materiálu sa na 1 m2 zmestí asi 0. Občas sa vyskytujú stredne ťažké otravy plodmi zemolezu čierneho (Lonicera nigra). Jeho polopriesvitné karmínové plody sa i veľkosťou podobajú ríbezľovým. brusníc a čučoriedok sú najvhodnejšie prepravné obaly (tzv. jahôd. Slúžia ako výhodný vývozný artikel potravinárskeho priemyslu a umiestia sa v každom množstve i na domácom trhu. závažným. posed dvojdomý (Bryonia dioica). menia sa farebne. tymianu. klesá obsah cukrov. teda i na menej výhodných miestach. Obaly a nádoby nikdy nepreplňujeme.

zemedym. V). vŕšky vresu. materinej dúšky. stavikrv vtáčí. Tak zberáme napr. zemežlč. č. Dobre sa uplatňuje ako príručný obal pri oberučnom zbere plodov (šípky.). listov (brusnica. a to tiež v hustých porastoch. s prišitými dvoma pásikmi z tenšej kože na hornej strane a s jedným na dolnej. jahody. alchemilka. L). zlatobyľ.). napr. vachta. osvedčujú sa chrániče na kolená z penovej gumy (hrubej asi 3 -4 cm) a miery podľa vlastných kolien (asi 20 x 15 cm). dosť vysoká bylina so strapcom čiernych bobúľ. prasličku. ušité z juty. pamajoránu a tiež listy skorocelu.jednoducho všetko a všade. Vyššia racionalizácia zberu sa dá docieliť aj nacvičením určitého spôsobu zberania — napr. Zriedka spôsobuje otravu aj samorastlík klasnatý (Actaea spicata). Častejšou príčinou otráv sú jedovaté plody posedu bieleho (Bryonia alba). Účelnejšie je vyobrazenie menej známych a osvedčených nástrojov.) a všade. (obr. v ktorých dopravujeme materiál domov. čučoriedka. Skvalitníme tým zber a za rovnaké časové obdobie nazberáme viac ako rukou. možno ich upevňovať aj Obr. IV). ktoré často bývajú osobitnou špecialitou rutinovaného zberača. vratič a pod. obr. pyšteka. podbeľ. Z náradia používaného pri bežnom zbere liečivých rastlín (rozličné nože. . Takisto zriedkavé sú otravy plodmi vranieho oka (Paris quadrifolia). (Pri opise špeciálneho zberačského náradia sa opierame o návody skúseného zberača O. cez rameno a pod. zber nožom „pod palec" je vlastne zber jednou rukou. prvosienka.) Pri zbere nikdy nesmieme zabudnúť na zberné obaly. srdcovníka. žihľavy. ďalej vňať rebríčka. trávou a pod.. Ak nemožno uplatniť zber kosákom „pod rukou". týmto spôsobom sa dobre zberá najmä vňať v čistom a bohatom poraste. stavikrv vtáčí. Zber kosákom „pod rukou" je vlastne prežínanie. ktorý sa uplatňuje v nízkych a poliehavých porastoch. vlčí mak. plátna. najmä na suchých hrudách. Nevyhnutné je aj pri zbere liečivých rastlín. prietržník a pod. pletie a pod. III Obr. vracaním. malina. ostružina.). Pri zbere nízkych porastov (sedmokráska. kvetov (hloh. II). nechtík. ktorý rastie v záhradných plotoch aj v lesných húštinách. III). kde sa nedá použiť kosák (obr. slabšej kože alebo zo silonového tkaniva (hĺbka asi 50 cm. kde treba pracovať kolenačky (vysadzovanie. Zámenou za čierne ríbezle vznikajú aj otravy bobuľami ľuľka čierneho (Solanum nigrum) a brečtana. slamiha piesočná a i. 17 . modro oinovatenými bobuľami umiestenými medzi štyrmi veľkými listami. listy maliny. pľúcnika. Otrava sa prejavuje zúžením zreníc. Pri odrezávaní materiálu nožom odrezané rastliny berieme vo zväzkoch druhou rukou. zlatobyle.hnačkami. hnačkami a dráždením obličiek. jednoduchý hrebeň na rumanček a pod. k boku. Otrava má podobný priebeh ako pri lykovci. Plody takisto pripomínajú čierne ríbezle. brusníc. ktoré vyvolávajú otravu s podobným priebehom ako lykovec. s otvormi na zapnutie gombíkov na pracovných nohaviciach. VŠEOBECNE O ZBERAČSKOM NÁRADÍ Pri každej pracovnej činnosti spravidla potrebujeme vhodné náradie. no pridružujú sa i horúčky. Zber „pod palec" sa Obr. Zberá sa tak pupenec roľný. konvalinky. pyštek a i. Uväzuje sa podľa potreby okolo pása.). nátržníka husieho. zvyčajne je vhodný zber hrotom kosáka. rebríček a i. trnky a pod. I zatváracími špendlíkmi (obr. vňatí menšieho vzrastu alebo iba vŕškov a pod. sčervenenín kože a rozšírením zreničiek. Gottwalda. kde niet miesta na postavenie košíka. na hornom okraji vystužené všitým drôtom (priemer 2 — 3 mm) a s metrovými pásikmi (popruhmi) našitými v každom hornom rohu.) je azda zbytočné robiť osobitné nákresy a opisy. čučoriedok. V mnohých prípadoch je však výhodné mať pri zbere príslušné vrecko (tzv. šírka 45 cm). jablčníka. II uplatní výhodne v porastoch zarastených inými rastlinami. kapsár. marinky. kosák. vachty a vratiča (obr. ľubovníka.

sedmokrásky a parumanu spanilého (obr. VI). Nity nesmú prekážať v strihu.5 cm. Nástroj sa úspešne uplatňuje pri zbere šípok. prietržníky a pod. Hroty sú prehnuté. Vyrypovač listových ruží: Šírka vidlice je asi 4—5 cm. na vnútornej strane majú brúsený plechový pásik. V Hrebeň na prvosienku a bôľhoj: Na zber prvosienky sa najlepšie osvedčuje hrebeň s násadcom. Celková dĺžka nástroja je asi 30 — 35 cm. (obr.Obr. Vyrypovačom zbierame napr. šírka 8 cm. VIII Obr. výška 6 cm. dĺžka násadca asi 75-90 cm. VII). slamihy. DÍžka hrebeňa je asi 20 cm. Hrebeňom sa zberá napr. stavikrv vtáčí. VI Obr. Obr. úborov nevädze. pupenec roľný. IV Obr. bôľhoj a. arniky a rimbaby starčekobstej (obr. VIII). vnútorné hrany vidlice sú ostro nabrúsené. pastiersku kapsičku. IX 18 . kvet prvosienok. VII Obr. Krajčírske alebo záhradnícke nožnice so zásobníkom: Zásobník je vyrobený zo slabšieho plechu a prinitovaný na pravé strihacie rameno nožníc. podbeľa. široký asi 1 — 1. list púpavy.

kde je práca veľmi namáhavá a normálnym rýľom nemožná. ihlicu tŕnistú. moria nôžka (česky „muří nôžka"). stavikrv (hadí koreň). Štvorhrotové oceľové hrable (alebo hák) na podzemky puškvorca majú krajné nožovité háky s ostrím a obidva vnútorné majú kruhovitý profil. Na vykopávame koreňov sa uplatňuje niekoľko typov nástrojov. vyhovuje im najmä vodné prostredie (a ono v rastline je a má pre činnosť enzýmov priaznivú kyslú reakciu) a určitá teplota.5-2. dĺžka násady asi 70—90 cm a šírka rýľa okolo 8 cm.5 m (obr. SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Sušenie je druhý faktor. Sysľovkou sa dobývajú korene ľuľkovca zlomocného. Vzdialenosť hrotov je okolo 3—4 cm. X). Zo živej sústavy hmoty sú ako prvé zasiahnuté najlabilnejšie látky. hlohu. Kopáč je dlhý asi 15—20 cm a má polovičnú šírku. V okamihu oddelenia zberanej časti sa preruší spojenie orgánu s celým telom rastliny a začínajú sa rozkladné procesy — odumieranie a vädnutie. XII). Úzkym rýľom vykopávame napr. Sysľovka je pomerne ťažká motyka. ligurček. Šírka hrablí je asi 30 cm a hroty merajú 10—12 cm. XI). X Obr. terapeuticky cenné glykozidy. mrkvu.5 — 2 m (obr IX). Úzky rýľ sa uplatňuje pri vykopávaní menších kolovitých koreňov. je vhodný napr.Obr. lopúchy. archangeliky. Používa sa na vykopávame koreňov v tvrdej pôde. DÍžka tyče je asi 1. DÍžka násady je 1. na zber šípok. spojených navzájom ľahko porušiteľnou väzbou. (obr. vyrobená z dobrej ocele (staré perá z nákladného auta) a s pevnou násadou. XIII). budované z dvoch zložiek. XII Obr. medzi ktoré patria napr. archangeliku a pod. Aby sa 19 . prítomné enzýmy začínajú pôsobiť veľmi rýchlo. čiernej bazy a pod. celková dĺžka náradia je asi 30 — 40 cm (obr. XIII Na približovanie nedostupných konárov a ich pridŕžanie používame hák na tyči so slučkou. XI Obr. ktorého priebeh zasa určujú svojím charakterom obsahové látky rastliny. (obr. na dobývanie koreňov kuklíka mestského alebo stavikrvu či nátržníkov je vhodná tzv. Napr. valeriány. DÍžka rýľa je asi 25 cm. z aglykónu a cukru. oman. ibiša atď.

napr. XV ich činnosť zastavila. lieskach (obr. aby sme museli manipulovať s ostatnými. Vo voľnej prírode treba sušiť asi 1 m nad zemou. pri dobrej výmene vzduchu (nie v miestnosti. teda sušiť tak. vhodná hrúbka líšt je 1. nazývaný fermentácia. Krušinová kôra sa môže užívať až po ročnom skladovaní alebo po hodinovom zahrievaní pri teplote 100° C. t. Sušíme v tieni. neobídeme sa bez nej najmä pri zbere (pestovaní) drahších drog. koľko môžeme ihneď po zbere usušiť. XIV Obr. papierovú tkaninu alebo organtín. pôvodne ružové. príp. aby sa nestrapatil. začať čo najskôr so správnym a rýchlym sušením. Pokojné zimné obdobie je priam určené na to. ktoré nesú krov (obr. ZARIAĎME SI SUŠIAREŇ Od včasnej jari do neskorej jesene treba využiť každý pekný deň na zber a ďalšiu manipuláciu s materiálom — sušenie. Môžeme si ich ľahko urobiť sami. S lieskami možno manipulovať priamo v prírode na mieste zberu alebo doma. Obyčajne už rozdiel medzi cenou I. Výnimky z tohto pravidla sú zriedkavé (slezové kvety . odosielanie drog do nákupne. XIV). nie však pri vysokých teplotách. v miestnosti asi vo výške 50 cm (aby vzduch prúdil aj odspodu a aby materiál nevlhol). treba čím rýchlejšie odpariť vodu. aby si sušený materiál (droga) zachoval pôvodnú farbu.Flos malvae. na ktorých sú zavesené škridlice. pričom sa predlžuje rozkladné. Pomalé sušenie — a to i na slnku — je možné pri krušinovej kôre (Cortex frangulae). výhodou je. Obvyklé rozmery liesok bývajú 80-100 cm x 100-120 cm. Miestnosti musia byť upravené. j. balenie. Pridajme si k tomu spomínané skutočnosti a doplňme: zberajme len toľko. napr. archangeliku (pri teplote do 30 — 35° C. XV). kde sa práve takto rozložia obsahové látky s nežiadúcim dávivým účinkom. Pri nízkych teplotách zasa sušenie trvá veľmi dlho. však nemôže bez ujmy prebehnúť pri horcovom koreni a sladkom drievku. Takýto usmernený rozklad obsahových látok. ale aj so slizom. Sušenie sa končí. čisté. Sušiareň v podstreší možno zariadiť lieskami tak. XVI a XVII). rozrezané alebo rozdrvené drogy sa nenakupujú. rýchlo treba sušiť horcový koreň. že jednotlivé liesky možno zasúvať a vyberať bez toho. a pribijeme klinčekmi so širokými hlavičkami. akosti a ďalšími akosťami veľmi skoro uhradí náklady spojené so zariadením sušiarne. aby lieska bola riedko vypletená motúzom (silonom). Ak nemáme 20 . aby sme ho využili na zariadenie lacnej sušiarne. kde je para). bezprašné a dobre vetrané. Na prednú spodnú stranu krovového trámu pribijeme druhú latku a tá nám poslúži ako spodná opora liesky.Obr. čím je povala vzdušnejšia. Samozrejme. takže ťažko vysloviť všeobecné pravidlo: poznáme prípady nevyhnutnosti vysokých teplôt (sušenie čajovníkových listov na bežný čierny čaj — pozri cudzokrajné drogy). väčšinou škodlivé pôsobenie enzýmov. Napriek týmto úskaliam by sme si mali vytýčiť hlavnú zásadu: sušiť čím rýchlejšie. rastliny so silicou. na zakladanie a ošetrovanie kultúr. Vzdialenosti medzi nimi by mali byť aspoň 20 cm. vždy zmodrejú). V prípade potreby nám v nákupni poradia. Jutovina nie je vhodná. Na sušenie vňatí stačí. Teplotu sušenia určuje charakter obsahových látok. Všetky časti rastliny dodávame do nákupne celé. v kôlni a inde. na povale. Liečivé rastliny sa najlepšie sušia na tzv. ibiš. Vo všeobecnosti sú vysoké teploty pri sušení nevhodné. tým lepšie rastliny schnú. Potrebujeme iba niekoľko líšt (latiek) a zopár metrov riedkeho nie chlpatého textilu. ako zvýšiť akosť drogy. neobracajme pri tom zbytočne drogu. že sa latky. v obytných miestnostiach. lebo chlpy zachytávajú zvyšky drog a ďalšia droga sa nimi potom znečisťuje. Vhodne sa dajú využiť aj zvislé stredné trámy na povale. keď sa rastlina vo všetkých svojich častiach pri pokuse o ohnutie láme. Textil na okraji zahneme. využijú ako horná opora pre liesky (obr. Rohy liesok možno spevniť kovovými uhlami. aby sa nedrobila. lebo spôsobujú rozklad či denaturáciu liečivých obsahových látok. nie však na slnku).2-2 cm x 2-4 cm.

urobíme si jednoduchý stojan na liesky. postavíme medzi trámy náhradné stĺpiky (drúčiky). Pri jednotlivých častiach rastliny je po usušení takýto úbytok pôvodnej hmotnosti: semená 20 % vňať 75 % kôra 50 % listy 80 % korene 60 % kvety 85 % 21 . kde prirodzené teplo nestačí. alebo tam. Manipulácia si však vyžaduje prax. kvet bazy čiernej. XIX dosť dlhé latky. Sušenie pri umelom teple prebieha rýchlejšie a nezávisí od počasia. hluchavky bielej. návody môžu byť iba rámcové. Pri použití kovových závesov však jednotlivé liesky nemožno vymieňať. čo je dosť nevýhodné. Pri sušení možno využiť i kôlne. divozelu a i. Ak chceme získať tovar výbornej kvality.Obr. Liesky v nich vešiame buď opísanými spôsobmi. prípadne s latkovými podložkami. Tak sušíme napr. Maximálna teplota pri tomto spôsobe sušenia sa zvyčajne pohybuje medzi 40-50° C. alebo pomocou kovových závesov (obr. vystačíme s drôteným alebo silonovým výpletom. XVI Obr. XVIII). nerobí toto sušenie osobitný problém. Doma sa niekedy musíme uspokojiť s dosúšaním na peci alebo na sporáku (keď sa prestalo kúriť. XIX). Je výhodné tam. XVIII Obr. stodoly a iné vzdušné zastrešené priestory. možno sušiť niektoré časti rastlín kombinovane: najprv v prievane a potom dosúšať horúcim vzduchom.) Ak sme si zhotovili liesky. Stojan môže byť dvojitý (ako maliarsky rebrík) a potom možno sušiť z obidvoch strán. XVII Obr. Medzi drôtmi či latkami má byť odstup okolo 20 cm. pričom sa ich hmotnosť znižuje o 20 až 85 %. Údaje o osobitných priemyslových a etážových sušiarňach uvádza príslušná odborná literatúra. Medzi jednotlivými radmi výpletu sa odporúča medzera asi 40 cm. lebo váha liesok i so sušeným materiálom nepresahuje niekoľko kilogramov. Pri sušení sa z rastlín odparuje voda. Konštrukcia nemusí byť veľmi pevná. alebo na kolíky (obr. Výhodný je najmä pre háklivé drogy s obsahom slizu alebo pre kvetový materiál. oprieme ho o stenu nad vykurovacím telesom a možno na ňom sušiť (obr. kde sa pracuje s väčšími množstvami (napríklad na plantážach). pivonky. XXI). navyše sa dá regulovať. Sušenie vňate si spravidla nevyžaduje liesky.

Pozor na nebezpečenstvo ohňa! . podľa možnosti opláchneme (najlepšie prúdom tečúcej vody. očistíme ich kefkou. že drogy sú liečivá. Strasieme z nich zvyšky hliny. Sušiarne musíme udržiavať v úplnej čistote a dbáme. XXI Rozdielny je aj čas sušenia jednotlivých rastlinných častí v prirodzených podmienkach (bez použitia umelého tepla): Dĺžka sušenia Počet dní v lete Počet dní na jar a v jeseni Kvety 3—8 8—14 Rýchlo schnúce listy a vňať 3—6 10—14 Pomaly schnúce listy a vňať 10—14 14—21 Korene 14 21 Najťažšie sa sušia podzemné časti — korene. aby nenabrali na seba cudzie pachy. navlečieme na povrázky a v prievane sušíme.. Počas sušenia možno na ten istý účel použiť dymiace tablety. pozdĺžne prerežeme. ak sú hrubé. podzemky a hľuzy. aby do nich nemali prístup domáce zvieratá. rozostrieme na liesky alebo. preto pred začatím zberu musíme sušiace priestory a liesky asanovať. neprepadávali na seba cez liesky a pod. Nikdy nesmieme zabúdať.Obr. a to každú podzemnú časť osobitne). Drogy často napádajú škodcovia. Možno na to upotrebiť u nás vyrábané prípravky. aby sa navzájom nemiešali. XX Obr. a preto musíme dbať.

v sparne sa niektoré druhy veľmi ľahko drobia). Voľné skladovanie však nie je veľmi výhodné — droga sa dá síce ľahko kontrolovať. Na ich prechodné uskladnenie potrebujeme suchú. debny vyložené papierom či sudy. Existujú síce aj všeobecne platné predpisy. Treba sa vyvarovať zbytočného znečistenia aj pomrvenia drog. iné drogy a pod. Skontrolujeme. Tovar na odosielanie sa balí do vriec. na koreň valeriány treba sitá s okami 2 x 2 mm. Niektoré drogy (napr. Drogy majú predpísané určité kvalitatívne normy. rozličné druhy roztočov. či je droga suchá. Preto ju radšej skladujeme v dobre uzavretých obaloch. takže pre ne sú predpísané ročné výmenné lehoty (= exspiračná lehota). pre listy a vňať asi 3 x 3 mm. list náprstníka) sa nedarí uchovávať ani pri prísnych skladovacích podmienkach.SKLADOVANIE DROG. Ľahšie vrecia vešiame pod strechu. zmes drog rozličnej kvality sa zasa hodnotí cenou najnižšej prítomnej akosti. má odbyt zabezpečený. Každý druh a časť rastliny musí byť vcelku a v osobitnom vreci. Stačia na to obyčajné sitá s rozmermi otvorov pre kvety asi 2 x 2 mm. časť povaly atď. silné svetlo. Každú drogu treba pred odoslaním oprášiť — týka sa to najmä koreňov a vňate. doprava. ako sú jutové či papierové vrecia. takže ich treba skladovať osobitne prísne. Nedosušené drogy počas prepravy splesnejú a nákupňa ich odmietne. I keď existujú isté možnosti záchrany mierne poškodených a škodcami napadnutých drog. bazy čiernej. Dnes je hospodárenie s liečivými rastlinami plánované a tovar sa predáva za pevné. Najväčším nepriateľom uskladneného usušeného materiálu je vlhko. lipy. označovanie. Drogu do vriec dobre natlačíme (asi 6—8 kg na vrece). Osobitné skladovacie predpisy uvádzame na patričnom mieste pri jednotlivých rastlinách. vzdušnú a čistú miestnosť. treba ich vopred triediť. Skladovanú drogu buď voľne vysýpame na vhodnú podložku. púpavy lekárskej. Aj tu musíme byť vrcholne svedomití — drogy sú liečivá. Všeobecne drogám škodí vlhko. chybné. kvety divozelu veľmi ľahko vlhnú. Tovar nebalíme do vriec alebo škatúľ z potravín. silné slnečné svetlo a priveľké kolísanie teploty. preto oddeľujeme aj drogy rozličnej akosti. uvádzame ich pri každej rastline osobitne. ríbezle čiernej a pestovaného ibiša lekárskeho. prach a hmyz. ak je jej menej. Najpríhodnejšie obdobie je včas ráno. štátna norma týkajúca sa liečivých drog — ČSN 86 6002 (Úprava drog a ich balenie. ináč by splesniveli. ale aj koreň lopúcha. 23 . V prípade väčších množstiev sa odporúča suchú drogu ponechať na kope vysokej 30—50 cm aspoň tri dni a až potom baliť na odosielanie. vopred vyhlásené ceny. aby nezvlhli. ICH TRIEDENIE. Ak chceme drogy odosielať. Do nepriedušných nádob však možno dávať len dokonale usušené drogy. alebo ju prechovávame v uzavretých obaloch. ako je zašité dno vreca. Tovar skladovaný v nepriehľadných obaloch treba často kontrolovať a každú chybu okamžite odstrániť. čím ušetríme miesto a znemožníme prístup drobným domácim škodcom. ktoré za rok spotrebujeme. Drogy s osobitým príjemným či nepríjemným pachom ukladáme do sklených alebo plechových nádob. rumančeka a trnky obyčajnej. BALENIE A PREPRAVA Skladovanie drog zasa podstatne ovplyvňujú obsahové látky. pre korene 3 x 3 mm až 5 x 5 mm. čistá a bezprašná — vlhkú presušíme. Z uvedeného možno vyvodiť: každú drogu treba skladovať veľmi starostlivo (aspoň podľa návodu) a na domácu potrebu sa musia zbierať také množstvá. aby sa dalo zaviazať. Zásadne nebalíme počas dažďa alebo sparných dní (pri daždi vlhnú. Na tento účel možno prerobiť sýpku.). K tejto problematike vyšla čs. Jutové vrecia zašívame navrchu v smere. môžu obsahovať zárodky škodcov. Kto zberá podľa štátneho plánu. Z týchto príčin sa usilujeme drogy ihneď po zbere odoslať do nákupne a zbytočne ich doma neskladovať. ktoré dobrú drogu počas prepravy znehodnotia. preberanie a skladovanie). neodporúčame ich skúšať — takúto drogu treba zničiť. ale pre niektoré drogy nie sú dostačujúce. čo tam nepatrí. ďateliny. ako sú cudzie prímesi (iné časti materskej rastliny. Vrecia objednávame pred hlavnou sezónou. čím dostávajú nepeknú hnedú farbu a táto zmena prebieha na úkor obsahových látok. jedine mierne navlhnutie sa dá včasným presušením odstrániť. potom zbavíme prachu (pozri úvod kapitoly) a odstránime z nej všetko. Do vreca vložíme zoznam odosielaných drog (konsignáciu) a svoju adresu. vrece zahneme dovnútra tak. Menšie množstvá sa preto najlepšie skladujú v nahriatych plechovkách. komoru. po nasypaní drogy zalepených leukoplastom. ktoré nám na požiadanie zašle nákupňa. Každé vrece označíme adresou nákupne a odosielateľa. črvotočov a pod. Drogy zvyčajne neodosielame do nákupne hneď po usušení. nepoužívame vlastné obaly. ale na druhej strane sa ľahko zapráši alebo inak znehodnotí.ceny kolísali a často nebolo možné tovar predať. Niektoré drogy veľmi často napáda hmyz. Tak napr. Odbyt a predaj drog býval prv ťažší . starú zásobu nemiešajme s novou — radšej ju vysypme. maku vlčieho. ako aj časti napadnuté hmyzom (škodcami). Z bežného nákupného plánu medzi ne patrí napríklad kvet agáta. zhnednuté a inak sfarbené alebo farebne zmenené časti. ďalej list podbeľa.

alkaloidy. 4. j. glykogén a i. vydanie nášho liekopisu — ČsL 4). tuky. apríla 1965. preto sú u nás vytýčené štátne normy pre liečivé drogy. tretej akosti sú určené na priemyselné spracovanie. ZÁKLADNÉ FYTOCHEMICKÉ ROZDELENIE OBSAHOVÝCH LÁTOK V RASTLINÁCH Ako teda vidno. anorganické prímesi — neorganické znečisteniny. Ak drogu uvádza aj ČsL 4. strata sušením — hmotnostný úbytok vznikajúci sušením drogy za predpísaných podmienok. ktorá sa dá vyťažiť extrakciou vodou. alebo fungujú ako zásobné látky (napr. Hlavný podiel bezvodého zvyšku — sušinu — tvoria potom chemicky zložité vysokomolekulové látky. Nachádzajú sa iba v obmedzenom okruhu rastlín (napr. Tie zvyčajne podľa určitých znakov drogového materiálu rozlišujú pri každej droge tri akostné triedy. nazývame hlavné účinné obsahové látky. V kôre jej býva asi 50 % a v semenách. Z celej sústavy rastlinnej živej hmoty možno vydeliť ešte jednu skupinu obsahových látok. Sekundárne látky sú substancie. metabolity). Môžu byť zložkou každého rastlinného tela (ubikvitárne).). ktoré sa neodstránia pri zbere alebo úprave drogy. Ich účinnosť podporujú vedľajšie účinné obsahové látky. ktoré sú nositeľmi liečebného účinku. Zvyšok sušiny tvoria minerálne látky. ktoré sa ukladajú ako zásobné látky (napr. Patria medzi ne napr. alkaloid strychnín iba v rode Strychnos). kvetné časti a dužinaté plody do 90 %. rastlina si vytvára prepestrý súbor obsahových látok. Oveľa menej vody je v zásobných podzemných orgánoch. úprave alebo preprave. ktoré z hľadiska funkcie v rastline vytvárajú buď jej kostru (napr. že sa skladá predovšetkým zo značného množstva vody. škrob a bielkoviny). liečebný účinok drog podmieňuje ich akosť. alkaloidy — zásadité látky obsahujúce v molekule viazaný dusík. ktoré sa vytvorili z primárnych špeciálne prebiehajúcimi látkovými premenami. prvá akosť zodpovedá požiadavke ČsL 4. Rátajú sa medzi ne funkčné súčiastky buniek (najmä enzýmy). platná od 1. prípadne pomáhajú plniť iné dôležité funkcie v rastline (enzýmy). Všeobecné predpisy na skúšanie drog a liečivých rastlín uvádza ČSN 86 6005. a tá sa žiada aj v prípade drog upotrebených priamo ako liečivo — liek. rozpustné v organických rozpúšťadlách 24 . Uvádza ich najmä platný československý liekopis — v súčasnosti je to Československý liekopis.ČSN. triesloviny a silice. vydanie (ČsL 4) — Pharmacopoea Bohemoslovaca. Tie. Šťavnaté a dužinaté časti obsahujú až 98 % vody. enzýmy) alebo pasívne (napr. ktoré po spálení rastliny ostávajú ako popol. príp. vidíme. resp. Okrem liekopisu sa u nás zaviedli ešte československé štátne normy pre liečivé drogy . Neúčinný zvyšok tvoria balastné látky. Je vecou lekára. na vodu najchudobnejších. ktoré sa dajú liečebne uplatniť. medziprodukty (nemajú veľký význam z terapeutického hľadiska) a tzv. ktorý platí od 1. ktorý potrebuje pre svoj život. 2. S ohľadom na chemickú štruktúru ide tu o nízkomolekulové látky.). liehom alebo inými obyčajnými rozpúšťadlami. ktoré v rastline vznikli hlavne druhotne ako výsledok jej životných prejavov. j. ktorými sa droga znečistí pri zbere. buničina a lignín). alebo tvoria bunkovú štruktúru (celulóza. piesok atď. prebytky primárnej látkovej premeny. lebo sa používajú aj v tomto atlase: 1. organické kyseliny. Ich fytoterapeutická hodnota nie je však rovnaká. V jej názvoslovnej časti sa uvádzajú viaceré pojmy. listy. chémia rastlín). t. Produkty látkovej premeny (metabolizmu) rastlín i zvierat sa zvyčajne rozdeľujú na dve skupiny: primárne a sekundárne. je oficiálna. Ak skúmame rastlinné telo z hľadiska chemickej skladby v zmysle novšie uplatňovaného pojmu fytochémia (t. aby počas liečby správne uplatňoval pôsobenie hlavných či vedľajších účinných obsahových látok. aminokyselina fenylalanín je prítomná v každom živom organizme). 1987. ktoré si treba vysvetliť. na technické účely a podobne. bielkoviny a pod. 4. kamienky. asi 10 %. 1987 (v čase edičnej prípravy tohto Atlasu sa chystalo už 4. kvety alebo byle v listovej droge). Primárne produkty sú dôležité pre udržanie života a v priebehu látkového metabolizmu môžu vystupovať aktívne (napr. cudzie organické prímesi — úlomky iných rastlín alebo iné organické látky. Drogy druhej. Táto skupina tvorí premenlivý podiel v jednotlivých rastlinných druhoch čo do množstva i vzhľadom na svoju skladbu (uvádza sa v ČSN 86 6005 ako extrakt). Nás z nich osobitne zaujímajú tie. Z druhotne (sekundárne) utváraných špecializovaných obsahových látok sú najdôležitejšie tieto: 1. Odborní pracovníci sú povinní poznať jeho obsah a riadiť sa ním. Ubikvitárne produkty sú rozšírené primerane tejto svojej funkcii (napr. alebo sa vyskytujú len v úzko ohraničenom okruhu rastlín (špecializované). na izoláciu obsahových látok. X.OBSAHOVÉ LÁTKY LIEČIVÝCH RASTLÍN A DROG Ako sme už zdôrazňovali. škrob. iné časti materskej rastliny — všetky nepatričné časti materskej rastliny (napr.. editio quarta (PhBs IV) z r. ON. ako hlina. 3.

Niektoré liečebne dôležité glykozidy sa nesprávnym sušením ľahko rozkladajú. divozel a fialka. Ďalšie špecializované obsahové látky sa uvádzajú pri jednotlivých liečivých rastlinách. Sú priamym produktom fotosyntetickej asimilácie. 5.5 x viac než z rovnakého množstva glukózy. vňať tymianu). ktoré sa ako zásobná látka nachádzajú v ovocí a mede. pre čeľade iskerníkovitých. prítomné napr. kyselina jablčná. Na bielkoviny sú najbohatšie semená. vhodné na povzbudenie tvorby žalúdočných štiav. Blízky vzťah k siliciam majú živice (liečebne sa uplatňuje napr. Pre živé organizmy sú vysoko toxické. uvoľňujúcim energiu pre životné deje a činným aj pri tvorbe iných obsahových látok. Najviac lipidov je v semenách (plodoch). predovšetkým škroby. borovicová kolofónia). 2. Najznámejší z nich je rutín. g u m o ž i v i c e a b a l z a m y (občas sa v liečbe používa peruánsky balzam). napomáhajú odkašlávanie. flavonoidy — hojne rozšírené. 4. kyselina nikotínová. kyseliny — rozdeľujú sa na niekoľko skupín. sú najdôležitejšie tieto: 1. Obsahuje ich napr. 2. chorobné zmeny na sliznici tráviacich ústrojov a poruchy nervovej činnosti). v pľuzgierke islandskej a lišajníku dubovom. ľuľkovitých. palmitovej a stearovej).takmer výlučne ide o nejedovaté. Osobitnú skupinu glykozidov tvoria s a p o n í n y . močopudne (petržlenový koreň). napr. ich soli sú rozpustné vo vode. obsiahnutá najmä v kvasniciach (jej nedostatok spôsobuje kožné poruchy. Prudkým spôsobom ovplyvňujú niektoré životné funkcie. napr. glykozidy — ďalšia skupina so značným zastúpením jedovatých obsahových látok. z m i n e r á l n y c h k y s e l í n je najvýznamnejšia kyselina kremičitá. repkový. ale aj ako nervína a sedatíva (chmeľové šištice a valeriánový koreň). škoricovník atď. významné sú i n e n a s ý t e n é m a s t n é kyseliny. zosilňujú však účinnok hlavných obsahových látok. žlto sfarbené látky s glykozidickou stavbou. liečebne dôležité sú aj k y s e l i n y l i š a j n í k o v . V súčasnosti majú najmä technické použitie (šelak atď. Skladajú sa z glycerolu a vyšších mastných kyselín (napr. kyseliny olejovej. preto sa nazývajú aj bioflavonoidy. v ovocí sú prítomné p l o d o v é k y s e l i n y . Bohatý obsah flavonoidov majú kvety bazy i trnky a ihlica tŕnitá. v zelenine. ktoré majú antibakteriálne účinky a nachádzajú sa napr. teda na zlepšenie chuti do jedenia. Tukom sa podobajú vosky. ktoré slúžia väčšinou ako ochranné látky na povrchu rastlinných orgánov.). nevyhnutným pri dýchaní rastlín. v ľanovom oleji. pôsobia močopudne a mierne preháňavo. resp. V liečiteľstve sa uplatňujú jednoduché cukry. slnečnicový a konopný olej). sacharidy (predtým nazývané glycidy. Samovoľná manipulácia s týmito látkami je väčšinou nebezpečná. makovitých a ľaliovitých rastlín. ktoré sa nachádzajú vo všetkých rastlinách.(éter. prvosienka. ovplyvňujú látkovú premenu. používajú sa ako koreniny (majorán. lebo sa nevstrebávajú sliznicami čriev a žalúdka (saponíny obsiahnuté v kúkoli sa však vstrebávajú sliznicami. spazmolytických (rumanček a sladké drievko). v minulosti nazývané vitamín F. Pre životné funkcie sú veľmi dôležité. Ich liečebné použitie patrí výlučne do pôsobnosti lekára. a preto sú krvným jedom). prítomná hlavne v prasličke. pri cudzokrajných drogách. takmer napospol nejedovaté látky. ovocí. najznámejšie z nich sú tuky a oleje. horčiny . 6. upravujú chuť a arómu (vanilka). Vlastnosti lipidov závisia predovšetkým od týchto kyselín. Medzi najdôležitejšie patria srdcové glykozidy obsiahnuté v náprstníkoch a preháňavé antrachinónové glykozidy prítomné v krušinovej kôre. slúžia na dráždenie kože (borovicový balzam). obsiahnutý napr. ale aj prípravkov používaných pri ochoreniach srdcového a obehového systému (hlohová droga). Rastlinné oleje či tuky sú väčšinou tekuté (napr. ale aj disacharidy (hlavne trstinový či repný cukor) a polysacharidy. u nás tvoria zložku liečebnej kozmetiky (krémy Neridé a Perilacin na výživu citlivej a suchej pokožky). napr. ktoré sú často zmesou viac než 50 rozličných vonných látok. šípkach atď. ktoré sú zvyčajne netoxické. Obsahuje ich napr. známa skôr ako vitamín C. chloroform atď. je hojne zastúpená k y s e l i n a a s k o r b o v á .). 3. Majú vysokú energetickú hodnotu. Napríklad spálením 1 kg ľanového oleja sa uvoľní 38 970 joulov. ľanový. dodávajúce mu príslušnú osviežujúcu chuť (napr. Flavonoidy väčšinou nemajú vyhranené pôsobenie na organizmus. éterické oleje (silice) — bezdusíkaté. súčasne podávaných liečiv. Všetky silice pôsobia dezinfekčné a hojne sa upotrebúvajú v ľudovom liečiteľstve. niektoré aj ako stomachiká (palinová vňať). Pôsobia proti kašľu (napr.). bielkoviny — tvoria základnú zložku živej bunkovej hmoty. inak aj cukry) — patria medzi najdôležitejšie látky zúčastňujúce sa na rastlinnom metabolizme. ktoré sa ukladajú v rezervných orgánoch rastlín. Ich nedostatok vo výžive má za následok poruchy dôležitých biologických procesov. Rezervnou látkou je aj inulín obsiahnutý v astrovitých a zvončekovitých 25 . Príznačné sú napr. v rastlinnej ríši sa hojne vyskytujú aj iné k y s e l i n y v i t a m í n o v é h o c h a r a k t e r u. prevažne glykozidické látky (iridoidy). 3. lipidy — významné rezervné látky vznikajúce pri druhotnej látkovej premene. v rute (potláča lámavosť krvných vlásočníc). vetropudne (rasca). teda 2. vínna a citrónová). koreň horca a list vachty trojlistej. ide o vysokomolekulové zlúčeniny zložené z aminokyselín. močopudných (list brezy). Saponíny podporujú vstrebávanie iných. Z ubikvitárnych obsahových látok. glukóza a fruktóza.

rastlinách. Škroby sú pomocnými látkami pri príprave tabliet, zásypov atď., inulín zasa cenným diabetickým prostriedkom. Chemicky rovnaký základ má i celulóza (buničina), ktorá sa o. i. používa na výrobu vaty. V tesnej chemickej príbuznosti s cukrami sú slizy, gumy a pektíny. Slizy sa používajú najmä na utváranie ochranných povlakov niektorých liečiv, pri ktorých sú špecifické nároky na miesto a čas vstrebávania v tráviacom trakte. Podobné použitie majú aj ligníny a ďalšie zložky rastlinných organizmov. Okrem týchto skupín látok sa liečebne využívajú aj rastlinné farbivá, predovšetkým chlorofyly, ktoré sú súčasťou listovej zelene. Chlorofyly sa uplatňujú v prípravkoch na urýchlenie hojenia (napr. Chlorophyllum oleosum SPOFA) alebo v zubných dezinfekčných prípravkoch a pastách (napr. T 32 s chlorofylom), prípadne v liečebnej kozmetike. Izolujú sa napr. zo žihľavy alebo špenátu. Fytoterapeutické uplatnenie nachádzajú aj rastlinné biokatalyzátory čiže ergóny (pôsobky). Medzi ne sa zvyčajne začleňujú hormóny, enzýmy a vitamíny. Rastlín s hormonálnym účinkom na organizmus je málo. Niektoré však svojimi obsahovými látkami predsa len ovplyvňujú činnosť štítnej žľazy, ba struky fazule alebo jastrabinová vňať obsahujú aj glukokiníny znižujúce obsah cukru v krvi. Niektoré naše rastliny (napr. tulipány a cesnak) obsahujú i látky povzbudzujúce sexuálnu aktivitu. Bez prítomnosti enzýmov by ani v rastlinnom organizme nevznikla nijaká reakcia. Jestvuje veľké množstvo enzýmov s úzkym, špecifickým poslaním. Možno ich prirovnať ku kľúčom, kým látky, na ktoré majú pôsobiť, sú akýmisi zámkami: do každej zámky je dobrý iba jeden kľúč. Enzýmy majú mimoriadne vysokú účinnosť. Napríklad sacharáza štiepi až 200 000-násobné množstvo sacharózy na glukózu a fruktózu. Na využití enzýmových pochodov sú založené celé priemyselné odvetvia (kvasný priemysel, liehovarníctvo, pivovarníctvo, vinárstvo, výroba syrov, octu atď.). Inokedy však treba enzýmové pochody potlačiť a vylúčiť. Tak sa postupuje napr. vtedy, ak chceme zastaviť rozkladné procesy v liečivých rastlinách a zamedziť ničenie terapeuticky účinných obsahových látok. Obsobitnú, chemicky rôznorodú skupinu tvoria ochranné látky, nazývané aj fytoncídy alebo rastlinné antibiotiká. Niektoré z nich patria medzi silice, ďalšie medzi alkaloidy, triesloviny atď. Nachádzajú sa napr. v cesnaku, cibuli, repíku a v ľubovníku. Od pravých antibiotík, ktoré sú zväčša produktom plesní, sa však tzv. rastlinné antibiotiká odlišujú kvalitatívne i kvantitatívne. Súčasťou každého živého organizmu, teda i rastliny, je voda. V jednotlivých častiach rastlín sa nachádza 10 až 98 % vody. Je teda dôležitým stavebným aj zásobným materiálom. Bez prítomnosti vody by v rastlinách neprebiehali nijaké metabolické procesy. Rozborom sušiny alebo popola získame obraz o tom, ktoré látky či prvky prijala rastlina zo svojho prostredia. Po dokonalom spálení rastliny sa dá presne zistiť, aké minerálne látky obsahovala a aký bol ich podiel. Mnohé minerálne látky možno v určitých koncentráciách využívať liečebne. Napríklad draslík, hojne obsiahnutý v bliznách kukurice, pôsobí močopudne; dusičnan draselný, obsiahnutý napr. v listoch podbeľa, účinkuje zasa protiastmaticky. Podobne sa v pomocnej terapii využíva prítomnosť železa, vápnika, kremíka, jódu alebo iných prvkov či ich solí. Niektoré z nich sú však v rastlinách nežiadúce. Taký je napríklad šťaveľan vápenatý, nadmerne prítomný v rebarbore, štiave či v špenáte. Keďže sa šťaveľan vápenatý usadzuje v kĺbových puzdrách, reumatici by sa mali zriecť konzumu špenátu. To isté sa odporúča ľuďom náchylným na tvorbu močových kamienkov. Ani deťom by sa špenát nemal podávať častejšie ako raz týždenne (aj to vždy len s mliekom). Prirodzene, týmto sa nekončí ani hrubý výpočet látok obsiahnutých v rastlinách, a tobôž výpočet ich terapeutických alebo iných účinkov. (O niektorých sa podrobnejšie píše pri jednotlivých rastlinách v špeciálnej časti tohto diela a v stati Dôležitejšie cudzokrajné drogy.) V rastlinách ustavične vznikajú, menia sa a zanikajú nepredstaviteľné kvantá rozličných látok. Ani na liečivé látky nemožno hľadieť ako na uzavretý a nemenný súbor s ustálenými funkčnými vzťahmi. Istá látka rastlinného organizmu môže raz slúžiť ako medziprodukt, inokedy ako stavebná či rezervná látka, prípadne ako katalyzátor alebo výlučok z cyklu. Veľmi zložité väzby vznikajú pri liečebnom využívaní látok obsiahnutých v rastlinách. Preto rastlinná liečba nie je oblasťou, v ktorej by neodborníci mohli experimentovať bez rizika, že vážne ohrozia svoje či cudzie zdravie.

JEDOVATÉ RASTLINY
Už v staroveku sa poznala nielen liečivá sila, ale aj jedovatosť niektorých rastlín. Spočiatku sa rastlinné jedy používali na trávenie divej zveri. Napríklad prilbica žltá (Aconitum lycoctonum) sa pridávala do mäsa určeného na hubenie vlkov. Čoskoro sa však prišlo na to, že rastlinnými jedmi sa dajú odstraňovať aj nepohodlní ľudia. Vlastne už v mýtických časoch sa travičstvom zaoberala Medea z Kolchidy. Usudzuje sa, že používala jed z jesienky (Colchicum autumnale), ktorá hojne rástla v Kolchide na juhozápadných svahoch Kaukazu. V antických časoch sa na trávenie ľudí používal najmä bolehlav (Conium maculatum). Odvar z bolehlavu usmrtil aj slávneho Sokrata. V tom období sa poznali už aj jedovaté účinky tisu (Taxus baccata) a niektorých druhov húb. Kuriózny je prípad miernej otravy asi 10 000 vojakov Xenofonovej armády pri Trapezunte. Vyvolal ju včelí med znesený z okolitých rododendronov (Rhododendron ponticum a Rhododendron luteum). Dnešné poznatky o jedovatých rastlinách sú podstatne širšie a hlbšie. Aj v našom zemepisnom pásme rastú desiatky rastlinných druhov, ktoré môžu zapríčiniť nebezpečné otravy. Zberači liečivých rastlín nevyhnutne musia poznať aj všetky jedovaté rastliny. Príležitostní zberači by mali dôsledne rešpektovať aspoň zásadu, že na liečebné účely nikdy nezberajú rastliny, pri ktorých nemajú stopercentnú istotu o ich správnom druhovom určení. Veľa sa dá naučiť od skúsených zberačov, ale treba sa opierať i o spoľahlivé odborné príručky s výstižnými botanickými opismi a vernými vyobrazeniami liečivých rastlín. Otravy jedovatými rastlinami nie sú veľmi časté, pravda, ak odhliadneme od detských otráv zapríčinených plodmi, jadrami alebo kvetmi niektorých zelených rastlín. Takýchto detských otráv je pomerne veľa. Deti zo zvedavosti ochutnávajú aj plody jedovatých rastlín. Menšie deti treba dobre strážiť a vychovávať k tomu, aby nejedli plody neznámych rastlín. Na miestach, kde sa hrávajú, treba jedovaté rastliny vyplieť. Najúčinnejším spôsobom prevencie je však poznanie jedovatých rastlín. Deti majú výborné pozorovacie schopnosti a za pomoci rodičov či iných skúsených osôb sa dosť rýchlo naučia rozlišovať jedovaté rastliny. Len tak sa spoľahlivo môžu uchrániť pred otravami. Jedovatosť niektorých rastlín podmieňujú špecifické obsahové látky, ktoré môžu byť prítomné v celej rastline alebo len v niektorej jej časti, najmä v plodoch. V jedovatej rastline sa spravidla nachádza viacero jedov. Zvyčajne sú to alkaloidy (zásadité látky s obsahom dusíka) alebo glykozidy (organické zlúčeniny obsahujúce jedovatý aglykón, ktorý sa viaže na cukornú zložku), prípadne toxalbumíny (látky príbuzné bielkovinám, obsiahnuté v niektorých druhoch húb, ale aj v agáte a ďalších zelených rastlinách). Niektoré rastliny obsahujú jedovaté saponíny (napr. kúkoľ a vranie oko). Časť saponínov sa využíva i liečebne, no tie, ktoré sa po požití vstrebávajú do krvi, spôsobujú rozklad červených krviniek a sú veľmi nebezpečné. Len málo rastlín obsahuje jedovaté silice (napr. borievka netata) alebo jedovaté živice (napr. posed čierny, posed červený) či jedovaté horčiny (napr. zimozeleň, rododendron a šalát jedovatý). Najmenšiu skupinu tvoria rastliny s neznámym zložením jedov (napr. difenbachia a áron).
JARNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Už v čase, keď sa ešte len topí sneh, možno nájsť v prírode prvé jedovaté rastliny — snežienku jarnú (Galanthus nivalis) a bleduľu jarnú (Leucojum vernum). V cibuliach snežienok sa hromadia alkaloidy fenantridínovej skupiny, ktoré sú jedovaté, no po náležitej úprave slúžia i na výrobu liekov proti Parkinsonovej chorobe. Podobné látky sa nachádzajú aj v kvetoch klívie a amarylky, ktoré sa pestujú v domácnostiach ako dekoratívne rastliny. Nebezpečnejšie sú jedy obsiahnuté v kvetoch čemerice (Helleborus), iskerníkovitej rastliny pestovanej v záhradkách na ozdobu. Jed čemeríc vyvoláva prudké hnačky a obrny. Veľmi nebezpečný je lykovec jedovatý (Daphne mezereum), kríčkovitá rastlina rozšírená v záhradkách aj vo svetlejších lesoch. Kvety má sfarbené podobne ako orgován (Syringa). Už vdychovanie jeho omamnej vône môže zapríčiniť prudké bolesti hlavy. Pomerne veľké množstvo jedov obsahujú blizny šafranu (Crocus) a cibuľky narcisov (Narcissus). Otravy týmito rastlinami sú však u nás zriedkavé. Na jar deti často zbierajú iskerníkovité rastliny, ktoré v čerstvej šťave obsahujú jedovatý protoanemonín. Tento jed dráždi kožu a sliznice. Na koži vyvoláva pľuzgiere a ak sa dostane do očí, spôsobí prudký zápal spojiviek. Nachádza sa v šťave blyskáča (Ficaria verna), veterníc (Anemone), ponikleca (Pulsatilla) i záružlia (Caltha). Šťava týchto rastlín sa ľudovo odporúča proti reumatizmu. Toho sa rozhodne treba vyvarovať, lebo namiesto liečivého účinku privodí ťažké poškodenie kože.
27

Jedovaté sú i voňavé kvety chochlačky (Pistolochia, syn.: Corydalis), ktorá rastie v lesoch. V kvetoch chochlačky sa nachádza jedovatý alkaloid bulbokapnín, ktorý vyvoláva otravy s podobnými príznakmi, aké pozorujeme pri zápale mozgových blán. V ľudovom liečiteľstve sa táto rastlina odporúča proti závratom a nervovým poruchám. Pred akýmkoľvek liečebným použitím chochlačky však treba vystríhať. Prudko jedovatý je aj štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides), známejší pod názvom zlatý dážď. Obsahuje jedovatý alkaloid cytizín. Deti sa niekedy dajú zlákať zlatožltými kvetmi štedreca, no už päť rozžutých kvetov môže pre ne znamenať smrteľné nebezpečenstvo. Ešte toxickejšie sú nezrelé plody, ktoré sa veľmi podobajú na fazuľové struky. Po prvých príznakoch otravy (bledosť, potenie, nevoľnosť, vracanie a hnačky) treba ihneď vyhľadať lekára. Keďže štedrec sa často pestuje ako ozdobný ker v parkoch, na jeho jedovatosť by mal spravovateľ parku vhodnou formou upozorňovať (napr. na tabuľkách). Podobne by sa mali označovať aj iné jedovaté rastliny v parkoch. Koncom jari rozkvitá agát (Robinia pseudoacacia). Všetky časti tohto stromu — s výnimkou kvetov — obsahujú jedovaté látky. I vôňa kvetov vyvoláva u niektorých astmatikov záchvaty dusenia. V máji kvitne konvalinka (Convallaria majalis). V jej plodoch sú jedovaté látky, ktoré spôsobujú omámenosť, vracanie a nadmerné močenie. Podobné účinky má kokorík voňavý (Polygonatum odoratum), kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) i tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). Na rozhraní jari a leta kvitne niekoľko jedovatých druhov iskerníkov (Ranunculus), napr. iskerník prudký, iskerník jedovatý a iskerník plamenný. V čeľadi iskerníkovitých je veľmi veľa jedovatých druhov. Podobné vlastnosti majú aj viaceré druhy rodu plamienka (Clematis), žltohlav (Trollius) a orlíček (Aquilegia). Iná skupina jedov je prítomná v záhradnej ozdobnej rastline stračia nôžka (Delphinium). Jednou z našich naj jedovatejších rastlín je prilbica modrá (Aconitum napellus). Je to mohutná bylina rastúca vo voľnej prírode. Obsahuje jedovatý alkaloid akonitín. Človek postihnutý otravou cíti najprv veľmi silné mravčenie, potom sa mu zdá, akoby mu v cievach namiesto krvi kolovala ľadová voda, neskôr pociťuje nevoľnosť a úzkosť, ba niekedy sa mu celkom zastaví dych. Čerstvá rastlina môže vyvolať zápaly a pľuzgiere. Akákoľvek ľudovoliečiteľská manipulácia s prilbicou modrou je veľmi nebezpečná. Koncom jari alebo začiatkom leta začína na medziach i kamenistých stranách kvitnúť jedovatý rozchodník prudký (Sedum acre). Niekedy jeho kvety tvoria súvislé koberčeky. Obsahuje látky, ktoré dráždia sliznice aj kožu. Leptavý účinok má oranžové mlieko žlto kvitnúceho lastovičníka (Chelidonium majus). Ak sa dostane na rohovku oka, vyvoláva jej zvredovatenie. Jedovatá je i šťava mliečnika (Tithymalus, syn.: Euphorbia). Ľudovo sa šťava mliečnikov odporúča na bradavice, ale táto indikácia je nebezpečná. (S podobnou kritickosťou treba posudzovať aj mnohé ďalšie odporúčania ľudového liečiteľstva.)
LETNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Kým v jarnom období sú najväčšou hrozbou jedovaté rastliny z čeľade iskerníkovitých, v letných mesiacoch sú to zasa najmä rastliny z čeľade zelerovitých (Apiaceae). Táto čeľaď so 140 rodmi a približne 1000 druhmi zahrnuje výlučne byliny s hrubými, znútra dutými byľami, s listami dosadajúcimi na byľ pošvovou stopkou; na výrazných súkvetiach zelerovitých rastlín sa tvoria malé vajcovité plody, ktoré sa rozpadávajú na mesiačikovité útvary (nažky). Mnohé zelerovité rastliny sa využívajú v liečiteľstve, ale aj v kuchyni (napr. rasca, kôpor, fenikel, petržlen a mrkva), no niektoré sú mierne až stredne jedovaté (vyvolávajú omámenie, závraty, celkovú nevoľnosť atď.). Najnebezpečnejšou letnou jedovatou rastlinou je rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). Rastie na mokrých miestach, má príjemnú mrkvovú vôňu a sladkastú chuť. Často sa vyskytuje pri lesných studničkách, pričom jed prechádza z koreňov do vody. Takto sa možno otráviť aj kontaminovanou vodou zo studničky. Najviac jedu obsahuje rozpuk v čase kvitnutia (sušením sa jed z rastliny stráca). Pri otravách sa podáva silná čierna káva alebo čaj, prípadne riedený ocot či iná neškodná kyselina, ďalej živočíšne uhlie a prostriedky na vracanie. Jedy rozpuku sa súborne nazývajú polyíny (patrí k nim napr. cikutoxín). Podobné jedovaté látky obsahuje tetucha kozia (Aethusa cynapium). Často rastie medzi petržlenom, na ktorý sa podobá. Vyskytuje sa i na poliach a rumoviskách. Má akoby ovoskovanú byľ a páchne myšinou. Otrava sa prejavuje pálčivými bolesťami hltana a ťažkou poruchou chôdze. Známe sú už aj smrteľné otravy. Rovnako nebezpečný je bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), ktorý rastie pri plotoch a na vlhkých miestach v blízkosti ľudských obydlí. Obsahuje päť jedov zo skupiny alkaloidov. V antickom Grécku ho používali ako jed pri súdnych popravách. Menej známou, no takisto nebezpečnou rastlinou je krkoška márnivá (Chaerophyllum temulum). Rastie hojne v krovinách a pri plotoch. Vyzerá ako petržlen, ale plody má podobné rasci. Občas zapríčiňuje otravy dobytka.
28

V lete kvitnú a dozrievajú viaceré prudko jedovaté rastliny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Vlastne všetky ľuľkovité rastliny sú viac či menej jedovaté, dokonca i zemiaky, pravda, okrem zdravých hľúz. Známe sú však otravy klíčkami zemiakov, a najmä zelenými hľúzami, ktoré prezrádzajú prítomnosť jedovatého alkaloidu solanínu. Jedy niektorých ľuľkovitých rastlín predstavujú smrteľné nebezpečenstvo. Medzi prvé príznaky otravy ľuľkovitými rastlinami patrí sucho v ústach a na hlasivkách, sipľavý hlas, rozšírené zreničky nereagujúce na svetlo, ochabnutosť a halucinácie. Otrava si vyžaduje rýchlu odbornú lekársku pomoc. Medzi najnebezpečnejšie ľuľkovité rastliny patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna). Prudkú otravu spôsobí už niekoľko bobúľ ľuľkovca. Na vrub tejto rastliny pripadá u nás asi toľko otráv ako na všetky ostatné rastliny dovedna. Postihnuté bývajú spravidla deti. Občas sa deti otrávia i semienkami blenu čierneho (Hyoscyamus niger). Semienka sú uložené v tobolkách krčiažkovitého tvaru a vyzerajú ako mak. Podobné jedy obsahuje durman obyčajný (Datura stramonium), ktorý má biele zvončekovité kvety, ale aj ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara) s jedovatými sladkohorkými bobuľami. Pravda, jedovaté rastliny nie sú len v čeľadi ľuľkovitých, iskerníkovitých či zelerovitých. Roztrúsené sa vyskytujú aj v iných čeľadiach. V lete dozrievajú jedovaté plody kúkoľa (Agrostemma githago). Obsahujú saponín gitagín. Otrava sa prejavuje najprv hnačkami a potom porušením červených krviniek. Liečba je veľmi náročná. Vysokým obsahom prudko jedovatého alkaloidu kolchicínu sa vyznačujú plody jesienky (Colchicum autumnale). Tento jed sa obrazne nazýva rastlinný arzenik. Známy je už od staroveku. Jesienka má najprv plody a až neskôr, v jeseni kvety. Vypadané semienka tejto rastliny sú veľkým nebezpečenstvom pre deti. Nebezpečné sú aj plesnivé šištice chmeľu (Humulus lupulus). Vyvolávajú alergiu spojenú s ospanlivosťou, očnými zápalmi, kožnými vyrážkami atď. Zberači chmeľu by sa mali vyvarovať kontaktu s plesnivejúcimi šišticami tejto rastliny. Veľmi jedovatá je kýchavica biela (Veratrum album), mohutná bylina rastúca na horských pasienkoch. Pastieri ju poznajú a ničia, lebo zapríčiňuje otravy dobytka. Aj medzi kríkmi a stromami je niekoľko jedovatých druhov. Okrem spomínanej borievky netaty a tisu obsahuje jedovaté látky aj tuja (Thuja) a viacero ďalších ozdobných parkových drevín. Osobitne treba upozorniť na sumachovec (Toxicodendron). Táto dekoratívna, často pestovaná rastlina už po dotyku poškodzuje kožu. Dráždivé sú dokonca i jej výpary. Veľmi zákernou rastlinou je ricín (Ricinus). Má ostnaté plody s fazuľovitými semenami, ktoré obsahujú prudký jed zo skupiny toxalbumínov. Smrteľná dávka jedu je už v 2 — 10,,fazuľkách" ricínu. Otrava sa prejaví až po 10—12 hodinách sčervenením, krvácaním zo spojoviek i kože, hnačkami a kŕčmi. Medzitým sa jed už vstrebal do krvi, takže liečenie je mimoriadne ťažké. Aj medzi populárnymi liečivými rastlinami z čeľade zelerovitých sú také, ktoré môžu vyvolať podráždenie kože, precitlivenosť voči slnečnému žiareniu, poruchy kožnej pigmentácie atď. Takéto prejavy niekedy pozorujeme pri liečivom využívaní archangeliky, ľubovníka aj iných rastlín. Zapríčiňujú ich najmä glykozidy furokumaríny, hojne obsiahnuté vo viacerých zelerovitých rastlinách.
JESENNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

V jesenných mesiacoch dozrievajú v prírode plody mnohých druhov bylín, kríkov i stromov. Pre deti, ba i pre dospelých sú veľkým lákadlom červené plody kaliny (Viburnum). Po ich zjedení vznikajú prudké poruchy tráviacich ústrojov, ba známe sú i smrteľné otravy. Podobné tráviace poruchy vyvolávajú aj plody bazy čiernej, a najmä bazy chabzdovej. Na jedenie nie sú vhodné ani plody bršlenu, krušiny, rešetliaka a vtáčieho zobu. Posledným vážnym nebezpečenstvom v jesennom období je jesienka obyčajná (Colchicum autumnale). Prudko jedovaté sú plody aj bledofialové kvety tejto rastliny. Deti rozhodne nemožno bez dozoru nechať na lúke porastenej jesienkou. Po ochutnaní jej kvetov či plodov vzniká nebezpečná otrava, ktorá sa však prejaví oneskorene, až po vstrebaní jedu do krvi (podobne ako pri muchotrávke zelenej). Preto už pri podozrení, že sa dieťa otrávilo, treba urýchlene vyhľadať lekára. Ako sme už spomenuli, najviac otráv spôsobujú plody ľuľkovca. Druhou najčastejšou príčinou otráv zelenými rastlinami sú jadrá kôstkového ovocia, a to čerstvé i sušené. Obsahujú totiž kyanovodík, jed s horkomandľovou vôňou. Najviac kyanovodíka je v jadrách marhúľ a broskýň. Na jeho prítomnosť upozorňuje už horkastá chuť ovocných jadier. Ani jeden druh nášho kôstkového ovocia nemá jedlé jadrá. Cieľom state o jedovatých rastlinách nebolo vzbudzovať strach. Chceli sme len upozorniť na reálne nebezpečenstvo, ktoré hrozí najmä deťom ochutnávajúcim plody či iné časti neznámych rastlín. Kto si osvojí aspoň základy botaniky, nemusí sa takýchto otráv obávať. Ochrániť treba pred nimi hlavne deti. 29

POUŽITIE LIEČIVÝCH RASTLÍN
ČAJOVINOVÉ ZMESI Liečenie rastlinami siaha do predhistorických čias. Naši dávni predkovia konzumovali aj rastliny, pričom zistili, že niektoré z nich majú aj liečivé účinky. Pôvodne sa na liečenie používali čerstvé rastliny, neskôr rastlinné šťavy a odvary, v novšom období aj výťažky, tinktúry atď. Najväčšiu obľubu odpradávna až dodnes majú liečivé čajoviny. ' Najúčinnejšou terapeutickou formou je čerstvá rastlinná šťava. Zo šťavnatých plodov sa ľahko získava vylisovaním alebo rozotieraním. Málo šťavnaté rastlinné časti však treba rozomlieť na pocínovanom mäsovom strojčeku, uložiť na husté plátno a šťavu z nich pretlačiť do pripravenej nádoby. Postup je niekedy prácny, navyše sa musí každý deň opakovať, preto čerstvé bylinné šťavy nie sú v našom ľudovom liečiteľstve príliš obľúbené. Rozhodne by si zaslúžili väčšiu pozornosť. Užívajú sa buď v prirodzenom stave, alebo prisladené medom, prípadne sa zapíjajú čajom, neprevareným mliekom alebo hlienovými polievkami. Výborné uplatnenie nachádzajú v jarných liečebných kúrach, keď sa najviac prejavuje nedostatok vitamínov a prichádza jarná únava. Jarná kúra by mala trvať aspoň týždeň, radšej však dva týždne. Šťava sa vytláča z bylín, ktoré sú vhodné na šaláty. Ak je nechutná, mieša sa s malým množstvom šťavy z aromatických bylín. Medzi základné byliny pri vitamínových kúrach patrí alchemilka obyčajná, hluchavka biela, kapsička pastierska, ľubovník, nátržník husí, pamajorán obyčajný, pľúcnik lekársky, potočnica lekárska, praslička roľná, púpava lekárska, pýr plazivý, skorocel kopijovitý, štiav kyslý a veronika lekárska. Na prichutenie sú vhodné napr. archangelika lekárska, baza čierna, bedrovník lomikameňový, čakanka obyčajná, hadovník väčší, chmeľ obyčajný (výhonky), komonica lekárska, krvavec lekársky, kuklík mestský, lipkavec marinkový, materina dúška, stavikrv vtáčí, zádušník brečtanový, zemežlč menšia a žindava európska. Pri miešaní základných a aromatických bylín sa odporúča pomer 9 : 1 . Na jarné kúry — a na posilňovacie kúry vôbec — sa osvedčili napr. tieto čajoviny: (1) list šalvie, list rozmarínu a vňať paliny po 10 g, vňať myšieho chvosta a vňať ľubovníka po 20 g, list žihľavy 30 g (1 lyžica zmesi sa obarí štvrťlitrom vody a nechá sa prikryté 15 minút; podáva sa ráno, pred obedom a večer po 1 šálke); (2) list žihľavy, vňať myšieho chvosta a koreň púpavy po 20 g, vňať zemežlče 15 g, kvet trnky a kvet podbeľa po 10 g (príprava a podávanie ako pri prvej čajovine); (3) list mäty piepornej a podzemok puškvorca po 30 g, plod borievky 25 g, vňať pupenca plotného 15 g (príprava ako pri prvej čajovine, podáva sa 1 — 3 x denne po 1 šálke čaju). Obľúbené sú aj čajové nápoje pripravené z jednotlivých (nemiešaných) liečivých drog, napr. čaj z fenikla obyčajného proti nadúvaniu, čaj z kvetov lipy pri nachladnutí a na potenie, čaj z medovky lekárskej pri bolestiach hlavy a na povzbudenie trávenia, čaj z kvetov rumančeka pravého na kloktanie atď. Kto nemá možnosť presne naväzovať drogy, môže použiť orientačné mierky: do polievkovej lyžice sa zmestí 3 —5 g sušených kvetov alebo listov, asi 10 g sekanej vňate, 6—10 g sušených sekaných koreňov a 5 —10 g semien. Polievková lyžica má objem asi 15 ml, dezertná lyžička 10 ml a čajová alebo kávová lyžička 5 ml. Pojmom šálka alebo pohárik (česky pohárek) označujeme nádobku s objemom asi 100 ml (1 dl) a pojmom pohár (česky sklenice) zasa nádobku s objemom približne 150 ml (1,5 dl). Čajové nápoje sú vodnými výluhmi s nedostatočnou stálosťou. Preto by sa na každé použitie mali pripravovať čerstvé čaje. Rozhodne treba dodržať predpísaný spôsob prípravy. Len vtedy je totiž záruka, že do výluhu prejdú v požadovanom množstve a kvalite liečivé účinné látky a že sa zabráni vylúhovaniu nežiadúcich látok. Nápoje sa väčšinou pijú teplé alebo horúce (napr. pri nachladnutí, na vypotenie, takisto močopudné a žlčopudné čaje). Pri črevných ochoreniach sa neodporúča pridávať do nich cukor. Ak to povaha choroby nevylučuje, sladia sa medom alebo cukrom. V podstate rozoznávame tri spôsoby prípravy čajov: 1. macerát — výluh z drogy za studena; droga sa pre leje vodou, ktorá má teplotu 15—20 °C, nechá sa predpísaný čas stáť (0,5 — 12 hodín) a výluh sa precedí cez navlhčenú vatu alebo filtračný papier. Takto sa pripravuje výluh z drog obsahujúcich sliz (napr. z koreňa ibiša lekárskeho alebo z ľanového semena). 2. zapar (infúzum) - v domácich podmienkach sa pripravuje tak, že sa droga po navlhčení preleje predpísaným množstvom vriacej vody a nechá sa stáť 15 minút v prikrytej nádobe, pričom sa občas potriasa; po 30

vychladnutí sa precedí. Zapar sa robieva z mäkkých rastlinných častí, ako sú kvety, listy atď. Používajú sa naň silicové drogy (napr. mäta pieporná, medovka lekárska), ale aj lipový kvet, čínsky čaj atď. 3. odvar (dekoktum) - získava sa tak, že sa droga zaleje predpísaným množstvom vody a privedie sa do mierneho varu, ktorý trvá zvyčajne 10—15 minút; odstavený výluh sa nechá asi 15 minút chladnúť a potom sa odstaví. Na odvar sa používajú hlavne drogy z tvrdých rastlinných častí (z kôry, dreva atď.). Do mnohých čajovinových zmesí sa dávajú drogy s veľmi odlišnou konzistenciou a s rôznorodými obsahovými látkami. Preto sa uvedené tri spôsoby prípravy výluhu kombinujú. Napríklad pri maceračných záparoch alebo maceračných odvaroch sa čajovina najprv vylúhuje za studena polovičným množstvom vody, výluh sa zleje, čajovina sa preleje druhou polovicou horúcej vody a 15 minút sa nechá prikrytá stáť (pri odvare sa droga zavára). Obidva výluhy sa potom spoja. Maceračný zápar či odvar je veľmi kvalitný, lebo obsahuje maximálne množstvo všetkých účinných látok. Kombináciou macerátu a záparu sa pripravujú napr. prsné čajoviny obsahujúce silicové a slizové drogy. Príprava kombinovaných výluhov nie je náročná ani v domácich podmienkach. Väčšina rastlín nemá účinné obsahové látky lokalizované na povrchu, ale v bunkovej šťave či vnútorných pletivách. Voda ako rozpúšťadlo prenikne k nim ľahšie vtedy, ak sú rastlinné pletivá rozrušené, napr. posekané. Preto sa väčšina drog musí krájať na istú veľkosť, vyjadrenú veľkosťou ôk sita, ktorými musia kúsky drogy prepadať. Kvetová, listová a vňaťová droga spravidla musí prepadať sitom č. 1, ktoré má oká so svetlosťou 6 mm. Kôra a korene sa režú nadrobno, aby prepadali cez sito č. 2 (svetlosť ôk 3 mm). Roztlčené plody majú prepadať sitom č. 3, ktoré má oká so svetlosťou 2 mm. Plody anízu či fenikla sa pridávajú do čajoviny po miernom stlačení, ľanové semeno zasa bez osobitnej úpravy. Čajoviny na obklady sa pripravujú z hrubo práškovaných drog. Čajovinové zmesi sa pripravujú miešaním upravených drog na bielom papieri alebo vo vhodnej nádobe. Začína sa drogami s najvyšším hmotnostným podielom, postupne sa pridávajú menšie a menšie podiely (plody a semená na samý koniec). Čajovinová zmes sa preoseje na site č. 5 (oká so svetlosťou 0,25 mm) a znovu sa premieša. Čerstvá droga sa nesmie miešať so zvyškami starej zásoby. Pripravené drogy sa skladujú v dobre uzavretých obaloch, chránené pred svetlom a vlhkom (napr. v plechovkách alebo vo fľašiach so vzduchotesným uzáverom). Najneskôr po roku drogy strácajú účinnosť, a preto ich zásobu treba obnoviť. Informácie o príprave čaju z drogy nájdeme vo vhodných odborných príručkách, alebo nám ich poskytne lekáreň, kde drogy kúpime. Pravdaže, o druhu aj dĺžke užívania čajovín by mal rozhodnúť lekár. Pri niektorých chorobách — napr. obličkových a srdcových — nie je pitie čaju vhodné. Bez väčších obmedzení možno piť iba tzv. domáce čajoviny. Každá z nich okrem svojho základu (remedium cardinale) obsahuje i pomocné drogy (remedium adjuvans), ktoré podporujú a zosilňujú účinok hlavnej liečivej zložky. Často sa do nich pridávajú aj drogy na zlepšenie vône, chuti alebo vzhľadu (remedium corrigens). V domácich čajovinách sa uplatňujú najmä listy jahody, ostružiny a maliny, na aromatizáciu zasa listy medovky či mäty piepornej, vňať materinej dúšky alebo kvet lipy. Z čajoviny sa robí zápar (3—4 lyžice drogy na liter vody). Čaj sa sladí napr. medom. Pije sa teplý. Na prípravu 1 litra tzv. domáceho čaju možno použiť napr. tieto zmesi: (4) list jahody - 2 lyžice, list maliny a ostružiny - po 1 lyžici; (5) kvet lipy - 2 lyžice, kvet rumančeka, list jahody a sušené jablkové šupky - po pol lyžici; (6) kvet rumančeka a lipy — po 2 lyžice. Všetky zložky domácich čajovín si môžeme nazberať v prírode a nasušiť podľa návodov v špeciálnej časti. Kombinácie si urobíme podľa vlastnej potreby. Správne pripravený zápar musí byť zlatohnedý a číry. ŠPECIÁLNE ČAJOVINY PODĽA INDIKAČNÝCH SKUPÍN Anthelmintiká - proti črevným parazitom Základné drogy: cesnak, lúpané semeno tekvice. (7) Cesnak - 6-12 g Asi 2,5 dl teplého záparu na prípravu 2 klystírov. (8) Lúpané tekvicové semeno — 60 g, cukor — 20 g. Rozdrviť, rozmiešať a užiť priamo alebo v šálke kakaa, s marmeládou a podobne. (9) Lúpané tekvicové semeno — 30 g, vňať paliny pravej — 10 g. Stačí na tri šálky záparu. Vypiť počas dňa. (10) Vňať paliny pravej — 3 g, koreň sladkého drievka — 2 g, plody anízu — 0,5 g. Drogy rozpráškujeme, zmiešame s lekvárom. Užíva sa nalačno večer (5 dní po sebe). 31

Antiastmatiká — proti záduchu (astme) Základné drogy: list podbeľa a koreň prvosienky. (11) Vňať prvosienky s koreňom, list podbeľa a ľanové semeno — po 35 g. 3 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne šálku teplého čaju. (12) Vňať myšieho chvosta, list podbeľa, kvet slezu a levandule — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (13) Vňať tymianu a fialky trojfarebnej, list podbeľa, podzemok omanu, kvet arniky a plod anízu — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (14) List černice, maliny, ríbezle čiernej a brezy — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť denne 2 šálky (pri bronchiálnej astme). (15) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru, koreň púpavy lekárskej a čakanky — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny máčať 30 minút v 2,5 dl vody, potom 5 minút variť. Piť 2 x denne 1 šálku. (16) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 35 g, vňať konopnice — 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a 15 minút nechať stáť. Piť 2 x denne 1 šálku. Antídiabetiká — pomocná liečba pri cukrovke Základné drogy: struky fazule bez semien, vňať jastrabiny, list čučoriedky, šištice chmeľu. (17) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan preliať 2,5 dl vriace j vody a po 15 minútach scediť. Čaj piť teplý 3 x denne. (18) Vňať jastrabiny a struky fazule bez semien — po 25 dielov, list čučoriedky a žihľavy — po 20 dielov, list šalvie a koreň púpavy — po 5 dielov (zloženie zhodné s poľskou čajovinou Diabetosan). 2 dezertné lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 2 — 3 šálky. (19) List medvedice a čučoriedky, koreň valeriány, vňať jastrabiny — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 3—4 šálky. (20) Vňať jastrabiny a semeno jastrabiny — z každého rovnaký diel. Vrchovatú lyžičku čajoviny macerovať za studena v šálke vody, krátko povariť a 10 minút nechať stáť. Piť 3 x denne 1 šálku. (21) Vňať púpavy, list čučoriedky a brusnice — po 20 g, vňať jastrabiny — 40 g. Vrchovatú lyžicu čajoviny na 1 šálku odvaru. Piť 2 x denne pred jedením. (22) Fazuľové struky bez semien — 40 g, chmeľové šištice, list čučoriedky a šalvie — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (23) List čučoriedky - 60 g, list brezy - 20 g, list žihľavy a fazuľové struky bez semien - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne pred jedením. (24) Fazuľové struky bez semien — 60 g, list čučoriedky - 40 g. 2 lyžice čajoviny povariť v 5 dl vody a precediť. Piť 3 x denne 1 šálku (pred jedením). (25) Vňať jastrabiny, fazuľové struky bez semien, list čučoriedky a koreň púpavy s vňaťou — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Scediť do termosky a piť počas dňa (3—4 šálky). (26) Vňať jastrabiny a fazuľové struky bez semien — po 30 g, list čučoriedky, kvet púpavy a koreň púpavy - po 20 g. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. Piť 3 x denne 1 pohár. Antidiaroiká — proti hnačke Základné drogy: list a plod čučoriedky, koreň krvavca, koreň nátržníka vzpriameného, vňať nátržníka husieho a všeobecne drogy s obsahom trieslovín. (27) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Tormentan preliať šálkou horúcej vody a po 15 minútach scediť. Piť vlažné 3 x denne. (28) Plod čučoriedky — 30 dielov, list mäty piepornej — 20 dielov, kvet parumanu spanilého a list šalvie — po 10 dielov (zloženie zhodné s poľskou priemyselne vyrábanou čajovinou Tannosan). 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 4x denne po pol šálke teplého čaju (vždy pred jedením). (29) Vňať nátržníka husieho, list medovky a vňať mäty — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (30) Vňať nátržníka husieho — 20 g, list skorocelu kopijovitého — 15 g, vňať stavikrvu vtáčieho — 10 g. 1 lyžicu čajoviny na šálku záparu. (31) Vňať krvavca a podzemok nátržníka vzpriameného — z každého rovnaký diel. 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. 32

3 lyžičky čajoviny na 2 šálky záparu. (37) Vňať nátržníka husieho . vňať fialky trojfarebnej — 10 dielov.50 g. list mäty piepornej a list jahody . (43) Plod čučoriedky . (38) Podzemok nátržníka vzpriameného . Piť 2 —3 x denne po dúškoch. kôra krušiny a kvet pagaštana — po 15 dielov. trieslovinových) drog a protizápalových (silicových či slízových) drog. Slúži na teplé kúpele konečníka. Vňať povariť v 5 dl mlieka. Piť 2—3 x denne. Pije sa v menších dávkach počas dňa. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. 2 lyžice čajoviny obariť 5 dl vriacej vody. macerovať za studena 8 hodín.10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru.30 g. Piť 2 —3 x denne. plod čučoriedky a kôra duba — po 30 g. vňať veroniky a list žihľavy — z každého po 20 g. 1 lyžicu čajoviny na 2. list mäty piepornej a kvet rumančeka — po 20 g.10 g. Piť 2-3 x denne. Prikladá sa ako kataplazma (cestovitý obklad) na bolestivé miesto.(32) Podzemok nátržníka vzpriameného — 30 g. (46) Vňať pakostu smradľavého . plod jarabiny. vňať stavikrvu vtáčieho a kôra duba . 1 lyžičku čajoviny krátko povariť v pohári vody. (50) Semeno senovky gréckej . (41) Podzemok nátržníka vzpriameného — 50 g. koreň kostihoja. kvet myšieho chvosta a plod rasce — po 5 dielov (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Rektosan).20 g. 3 lyžice čajoviny zavariť v 2 dl vody a precediť do termosky. 5 minút variť. 1 lyžicu plodov 8 hodín macerovať v pohári vody. (49) Vňať pyšteka obyčajného — 20 g. list medovky .20 g. (33) Vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 2 h v šálke studenej vody. list medovky. lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného .50 g. (48) Dubová kôra . plod čučoriedky a list mäty piepornej — po 20 g. podzemok nátržníka vzpriameného a kôra duba — po 10 g.100 g. list šalvie . kvet pagaštana konského a vňať pyšteka obyčajného.po 15 g.po 30 g. plod a list čučoriedky — po 15 g. Slúži na vlažné kúpele konečníka. pri chronických ťažkostiach najmä koreň kostihoja. Pri čerstvom zápale sa osvedčujú teplé obklady a kúpele z kvetu rumančeka a kôry duba. Piť teplé. Pije sa horúce.10 g.5 dl vody. 1-2 lyžičky drogy na šálku odvaru. (34) Vňať nátržníka husieho . 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky odvaru. Užívať po lyžici (maximálne 1 šálku denne). 10 minút nechať stáť a scediť.10 g.po 20 g.100 g. Vypiť 2 poháre denne.5 g. podzemok hadieho koreňa väčšieho. Vypiť po dúškoch počas dňa. potom pol minúty povariť a pred odstavením pridať pol lyžičky listu mäty piepornej. vňať nátržníka husieho. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu.100 g. (45) Podzemok pýru.5 lyžičky drogy zavariť v pohári mlieka a scediť. Pije sa teplé po dúškoch počas dňa. (51) Kôra krušiny . 33 . (36) Vňať nátržníka husieho — 50 g. podzemok kuklíka mestského a koreň horca — po 15 g. (39) List skorocelu a čučoriedky. (44) Kvet rumančeka — 50 g.15 g.po 45 g. Piť po lyžici počas dňa. (52) Kvet rumančeka a pagaštana . 2 lyžičky vňate na 2 poháre vody.20 dielov. (42) Vňať saturejky a podzemok nátržníka vzpriameného . (47) Kvet rumančeka . kvet trnky a myšieho chvosta .po 30 g. Piť ráno a večer po 1 šálke. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. koreň púpavy. (35) Vňať nátržníka husieho. 1 lyžica drogy na 5 dl odvaru. (40) Kvet rumančeka. list mäty piepornej . 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. kvet rumančeka. vňať stavikrvu vtáčieho . Antihemoroidáliá — proti hemoroidom Základné drogy: Vhodná je kombinácia protikrvácavých (napr. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru.15 g. lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného — po 10 g. kvet arniky . list čučoriedky . 1. kvet arniky .po 10 g.

Po 15-minútovom pôsobení roztoku sa pokožka osuší a ošetrí vhodnou masťou. preto sa osvedčuje najmä pri hnisavom zápale potných žliaz. list šalvie — z každého po 25 g. 3 lyžice čajoviny zaliať 5 dl vriacej vody.5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. (60) Koreň ligurčeka . polovicu výluhu zliať a druhú polovicu s čajovinou krátko povariť. Všetku čajovinu zavariť do litra vody. Piť počas dňa.5 dl vody. 1 lyžicu čajoviny na šálku odvaru. Antireumatiká — proti reumatizmu Základné drogy: list brezy. podzemok pýru — po 15 g. nechať 15 minút vylúhovať v zakrytej nádobe a zapar scediť. Drogu ešte povariť 10 minút v ďalšom pollitri vody a nechať 10 minút vylúhovať. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. . kvet nechtíka (mesiačika) a nevädze — po 1. (55) Kôra duba — 50 g. Zo všetkej čajoviny pripraviť 5 1 odvaru. potom prerušiť na 3 . Kávovú lyžičku drogy zapariť 2. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. prípadne sa v ňom namáčajú vatové tampóny. list šalvie .Celú dávku čajoviny (80 g) zavariť do litra vody. vňať prasličky a koreň valeriány — po 20 g. Pije sa medzi jedlami 1 —2 poháre denne. vňať žihľavy a prasličky .10 g. Piť 3 x denne. Povariť 5 minút v 1. Piť 2 x denne 1 pohár 8-12 týždňov. Slúži na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. ktorý sa pridá do kúpeľa. koreň mydlice. úbory rumančeka a koreň valeriány . kvet trnky a vňať myšieho chvosta — po 10 g.50 g. kôra krušiny .po 10 g.po 30 g. Zmes zavariť v litri vody a odstaviť na 10 — 15 minút. Používa sa na obklady alebo kúpele. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť denne 3 šálky teplého čaju. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Pije sa nesladené (1 šálka pred spaním). kvet arniky . Piť denne 3 — 5 šálok. vňať tymianu a semeno čiernej horčice — po 100 g. (67) Kvet túžobníka — 25 g. (63) Vňať ľubovníka a fialky trojfarebnej. vňať repíka a mäty piepornej — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. plod borievky — 2 g. list brezy a vňať srdcovníka .17 g. koreň valeriány. Používa sa na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady.5 litri vody a odstaviť na 15 minút. 1 lyžica drogy na šálku odvaru. vňať stavikrvu vtáčieho a kôry vŕby — po 20 dielov.5 g. vňať myšieho chvosta — 5 g (zloženie podľa prípravku Hemoral). potom oba výluhy zliať dovedna.10 g. Pôsobí antibakteriálne i antihidroticky.po 10 dielov (zloženie zhodné s poľským prípravkom Reumosan). (57) Krušinová kôra — 15 g. (65) List brezy. kôra vŕby a drogy pôsobiace diureticky či metabolický (hemokatarticky). 1 lyžicu čajoviny máčať asi 7 h v 2. Oba výluhy spojiť a nahradiť odparenú vodu (doliať na 1 liter). prípadne s obsahom salicylanov. (59) List orecha . kôra vŕby . (64) List brezy a žihľavy. Antihidrotiká . (68) Pupene borovice — 1000 g. koreň archangeliky. Podáva sa po 1 šálke 3 x denne.proti nadmernému neúčelnému poteniu Základné drogy: list šalvie a koreň valeriány. vňať prasličky a koreň valeriány . (54) Kvet rumančeka a dubová kôra — po 12. Roztok slúži na omývanie alebo na sedací kúpeľ.5 g.po 20 g. Piť 2 —3 x denne (na každé použitie pripraviť čerstvý čaj). kvet bazy čiernej — 8 g. list (vňať) medovky. koreň lopúcha a plod šípky — po 20 g. vňať zlatobyle a prasličky. Priaznivo ovplyvňuje stolicu pri zápaloch.4 týždne a znovu zopakovať dlhodobú kúru. (56) Podzemok nátržníka vzpriameného a list šalvie . kvet túžobníka a vňať prasličky . Piť ráno a večer po 1 pohári. list šalvie — 10 g. vňať yzopu a myšieho chvosta a list šalvie . (61) Vňať prasličky a myšieho chvosta.po 20 g.5 g.30 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne.po 20 g. (58) List šalvie . 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru.50 g. Čajovina zvyšuje odolnosť organizmu. 34 . Po ochladnutí sa používa na obklady alebo na kúpele.z každého rovnaký diel. plod chabzdy a vňať stavikrvu vtáčieho — po 10 g. (62) Vňať prasličky a list brezy — po 25 g. (66) Podzemok puškvorca a pýru.20 g. (53) Kôra duba .

Čajom sa ráno a večer zapíjajú dražé (obdukované cesnakové tablety vydávané v lekárni spolu s čajovinou). č. vňať imela — 20 dielov. kvet bazy čiernej a list bazy čiernej — po 10 g. (75) Koreň ibiša a kostihoja . vňať medovky. (83) Alvisan .5 dl odvaru. Piť po pol pohári pred raňajkami. list brezy a kvet túžobníka — po 20 g. na 10 minút odstaviť a precediť.po 50 g. Slúži na posilnenie žalúdočnej sliznice a povzbudenie chuti do jedenia. list brezy a vňať benediktu lekárskeho . (74) List medovky lekárskej . koreň ihlice . list žihľavy — 15 g.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. 35 . (78) List medovky a brezy. Piť 2—3 x denne.priemyselne vyrábaná čs. Antisklerotiká — proti skleróze Základné drogy: kvet. (79) Plod bazy čiernej — 50 g. Pije sa 3 x denne po 1 šálke. (71) Koreň ihlice — 25 g. drogu zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. Piť počas dňa po dúškoch. obedom. (Odparenú vodu počas varu nahrádzať dolievaním vriacej vody. Piť počas dňa pri užívaní protireumatických liekov. vňať stavikrvu vtáčieho — 10 dielov. 83. Piť 3 x denne 1 pohár.po 30 g. Vhodné pri užívaní liekov proti zápalom a bolestiam. na 10 minút prikryť pokrievkou. Pripravuje sa ako čajovina č. olovrantom i večerou. zavinúť do plátna a vo forme obkladu priložiť na 2—4 hodiny na choré miesto. vňať prasličky a konopnice — po 30 g. vňať rosičky. (72) Koreň lopúcha .) Slúži na tlmenie bolestí. (73) Vňať prasličky — 40 g.50 g. (77) List medovky. ráno priviesť do varu a odstaviť na pol hodiny. 5 lyžíc vňate zaliať pohárom vriacej vody.20 g. podzemok puškvorca. druhú polovicu s čajovinou krátko povariť a obidva výluhy zliať dovedna. čajovina (výroba t. zemežlče a myšieho chvosta . no iba po konzultácii s lekárom. plod a list hlohu. Slúži na vyplavovanie minerálnych solí z organizmu. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody.30 g. 4 lyžice plodov variť 20 minút v 1. desiatou. 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. plod fenikla. 1 lyžicu rozdrvených semien zaliať pol pohárom vriacej vody. 3 lyžice drogy zaliať 2 pohármi studenej vody. kvet túžobníka a lipy . zastavená). 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru.40 g. priviesť na 5 minút do varu. Piť po dúškoch počas dňa po ústupe reumatických bolestí (ochranná čajovina).po 30 g. (82) List podbeľa .(69) Kôra vŕby. Podáva sa po konzultácii s lekárom pri užívaní liekov proti bolesti (nie však dlhší čas). Piť 3 x denne po 1. vňať ľubovníka. ráno priviesť do varu a po ochladnutí precediť. koreň púpavy — 20 g. vňať ruty. čajovina.po 10 g. koreň púpavy — 15 g. vňať majoránky. Príprava a dávkovanie i liečebné použitie ako pri čajovine č. (76) Vňať jablčníka — 40 g. Slúži na ochranu žalúdočnej sliznice. Piť po pohári pol hodiny pred raňajkami a obedom a 2 hodiny po večeri. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 — 8 hodín v 2. (80) Ľanové semeno — 50 g. (85) Sklerosan — poľský farmaceutický prípravok. vymiešať. kôra krušiny — 15 dielov.5 dl vody. vňať myšieho chvosta — 5 dielov. 1 lyžicu čajoviny zavariť 2 — 3 minúty v 2 dl vody a na 15 minút odstaviť.100 g. Kvet a plod hlohu — 30 dielov. Užívať len po konzultácii s lekárom. 2 lyžice sekanej drogy macerovať cez noc v 3 pohároch vody. vňať benediktu lekárskeho — 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. (81) Vňať materinej dúšky .5 dl vody. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. vňať prasličky. koreň púpavy. Piť po dúškoch počas dňa. Čaj sa pije vlažný 3 x denne 30 minút pred jedením. potom polovicu výluhu zliať. konopnice a stavikrvu vtáčieho . (84) Droseran — priemyselne vyrábaná čs. 77. vňať imela a cesnak. list brezy a ríbezle čiernej — po 40 g. potom zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. 1 lyžička čajoviny na 1 dl odvaru. vňať konopnice a benediktu lekárskeho — po 30 g. Piť počas dňa po dúškoch. 3 lyžice čajoviny večer zaliať 5 dl studenej vody. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. (70) Kvet rumančeka a bazy čiernej.po 30 g.

1 lyžicu čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín.po 20 g. list brusnice.(86) Vňať imela — 30 g. (91) Vňať imela a kapsičky pastierskej .po 10 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 hodín v 2. napokon oba výluhy scediť dokopy.po 30 g. Vypiť horúce v rozpätí 3 hodín. Piť horúce. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru.20 g. vňať prietržníka.10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Čajovinu zapariť 2. divozela a bazy čiernej .z každého rovnaký diel. (95) Kvet rumančeka . Čaj sa pije vlažný niekoľkokrát denne. kvet lipy a kvet túžobníka. čajovinu preliať ďalším decilitrom vriacej vody a krátko povariť. Slúži aj proti vysokému tlaku krvi. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. (99) Vňať tymianu a materinej dúšky — po 10 g. Piť horúce 3—4x denne. (98) Kvet lipy a bazy čiernej .5 dl vriacej vody. nechať 10 minút stáť. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Vypiť večer na dva razy (s hodinovou prestávkou). vňať ruty a nátržníka husieho .po 25 g. (88) Kvet hlohu — 50 g.5 dl vody. Piť horúce 2—3 šálky denne. divozela a bazy čiernej — po 25 g. Vypiť 2 šálky počas dňa (po dúškoch). list brezy a pupene topoľa — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 3 x denne.po 25 g. (101) Koreň sladkého drievka. kvet lipy a bazy čiernej . 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. vňať zemežlče. ľubovníka a myšieho chvosta . list jahody a černice (ostružiny černicovej) — z každého po 25 g. (92) Pyrosan — poľský farmaceutický prípravok. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2.po 10 g.močopudné čajoviny a močové dezinficienciá Základné drogy: list brezy. vňať prasličky a imela — po 25 g. kôra krušiny — 20 g. kvet hlohu — 20 g. Kôra vŕby a kvet bazy čiernej . Diaforetiká — na vypotenie Základné drogy: kôra vŕby. Diuretika . oba výluhy zliať dovedna a pomiešať.z každého rovnaký diel. Piť horúce 4 šálky denne. 1 lyžicu čajoviny nechať zovrieť v 1. (100) Kvet divozela a slezu. Pije sa po dúškoch počas dňa. (102) Plod borievky. vydania nemeckého liekopisu).30 g. (94) List mäty piepornej. (96) Vňať pamajoránu a kvet lipy . kvet lipy a plod šípok . (87) Cesnak.5 dl vody. (97) Kvet lipy. kvet hlohu. potom scediť. vňať ruty a prasličky — po 20 g. Piť 3 x denne po 1 dl. list cudzokrajnej drogy buko. petržlenu a sladkého drievka — z každého rovnaký diel (diuretická čajovina podľa ČsL 3). potom polovicu výluhu zliať a druhú polovicu (s čajovinou) variť 2 minúty. koreň valeriány a list (vňať) medovky — po 15 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. vňať imela .20 g. list podbeľa a skorocelu — z každého po 25 g. plod rasce a list raty . Kvet lipy a túžobníka — po 25 dielov.5 dl vody a na noc odstaviť. koreň ihlice. kvet rumančeka a plod maliny — po 5 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. plod borievky. (Species antiscleroticae RF). list medvedice.40 g. Osladiť lyžičkou medu. kvet lipy. Piť horúce 3 x denne. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. vňať rosičky a jahody — po 10 g. po usadení osladiť. koreň petržlenu (vo všeobecnosti drogy s vysokým obsahom saponínov. Piť ráno a večer po 1 šálke. vňať kapsičky pastierskej — 10 g. kôra vŕby — 20 dielov. Piť večer.30 g. kvet hlohu. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. (93) Species diaphoreticae (podľa 7. Piť horúce (3 x denne po 1 šálke). koreň ibiša lekárskeho . (90) Vňať prasličky a myšieho chvosta . koreň sladkého drievka. (89) Vňať imela a kvet hlohu — po 25 g. silíc alebo flavonoidov). 3 lyžice čajoviny na 5 dl záparu. kvet bazy čiernej. koreň sladkého drievka . 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. piť horúce.po 20 g. koreň ihlice.5 dl vriacej vody a precediť. 36 . Večer vypiť 1 šálku.

5 dl vriacej vody (použiteľný až po 20-minútovom vylúhovaní).5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. p.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. kvet slezu a divozela — po 5 g. Čaj na pitie sa pripraví z 2 lyžíc drogy ako pri čajovine č. (117) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). list brezy — 20 g. List ibiša — 55 g. koreň sladkého drievka). kvet trnky a fazuľové struky bez semien — po 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. saponínové drogy napomáhajúce vylučovanie riedkeho sekrétu a stimulačné expektoranciá (vňať materinej dúšky. plod fenikla a semeno ľanu — po 10 g. Proti kašlú koreň a list (kvet) ibiša. (104) List brezy — 30 dielov. Slúži aj na kloktanie.po 20 g. vňať tymianu. vňať ľubovníka a myšieho chvosta. semeno ľanu a koreň sladkého drievka . list mäty piepornej . nechať 15 minút stáť a scediť. list medvedice. Pije sa večer 1 šálka horúceho čaju. (105) Vňať prietržníka. p.na uľahčenie vykašliavania Ántitusiká — na tlmenie kašľa Základné drogy: expektoranciá s miernym dávivým účinkom (koreň a kvet prvosienky. lišajník islandský. Piť 3 x denne teplý čerstvý čaj. koreň ligurčeka a semeno ľanu — zo všetkého po 25 g. 115 (1. macerovať 3 hodiny. koreň ibiša a sladkého drievka — po 15 g. Piť 2 šálky denne. piť teplé. p. 37 . Možno ho použiť aj na kloktanie. koreň sladkého drievka. 1 čajovú lyžičku drogy preliať 2. Léčivé rostliny.po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. (111) List podbeľa — 60 g. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. 1 lyžička čajoviny na šálku studenej vody. drogy s obsahom slizu. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. (107) Species urologicae Planta . (109) List medvedice — 30 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. koreň sladkého drievka — 15 g a kvet slezu lesného — 5 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Na kloktanie sa robí zápar z 2 lyžíc čajoviny a 2. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. list čučoriedky. (113) Kvet bazy čiernej. vňať prasličky a list medvedice — po 15 g (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Urosan).5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Léčivé rostliny. plod fenikla. Piť po dúškoch. Léčivé rostliny. (110) Vňať vresu . (115) List ibiša — 45 g. vňať myšieho chvosta. koreň ibiša — 25 g.(103) Species diureticae Planta (produkt n. Léčivé rostliny).5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. Pije sa niekoľkokrát denne. vňať tymianu alebo materinej dúšky. osladiť medom.5 dl vriacej vody. kvet ibiša a maku vlčieho — po 10 g. Čajom sa zapíja tableta salicylanu sodného pripojená k čajovine (30 minút pred jedením). veroniky a zádušníka . plod fenikla. Po 15 minútach scediť a oba výluhy spojiť. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. (116) Species pectorales Planta . 111. list šalvie a skorocelu — po 20 g.5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať. Má mierne močopudné účinky. Čaj sa pije vlažný 3 x denne.1 5 g. Léčivé rostliny. (112) List podbeľa — 60 g.25 g. (118) Pulmoran — produkt n. 1 lyžica čajoviny na 2.5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť.po 20 g. Piť vlažné. Čaj pripraviť ako pri č. plod anízu.5 dl vody. vňať myšieho chvosta. Slúži na pomocnú liečbu pri chorobách močových ciest. Čaj sa pije vlažný 3 x denne.5 dl večer).5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť (čaj sa nesmie variť). Vypiť 2 šálky denne. list skorocelu — 20 g. Čaj sa pije vlažný 3 x denne.5 dl odvaru. 2 — 3 lyžice čajoviny preliať 1. plod fenikla) a silicové drogy podporujúce riedenie a vylučovanie hlienu. (114) List podbeľa. Vylúhovanú čaj ovinú scediť a preliať ďalšími 1. Pije sa teplý 3 x denne. nechať 15 minút vylúhovať a scediť. p. list a kvet slizu.produkt n. koreň valeriány .z každého po 25 g. (106) Betulan — produkt n. Príprava a užívanie ako pri čajovine č. Expektoranciá . Vypiť niekoľko šálok za deň. list podbeľa a skorocelu — po 20 g. 113. (108) Vňať ľubovníka a prasličky . list vachty trojlistej.produkt n. lenže vriacej.5 dl sa vypije ráno a 1. potom zavariť. p. vňať prietržníka a koreň ligurčeka — po 20 dielov.

(119) Neopektosan — poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa - 35 dielov, koreň kostihoja — 15 dielov, vňať tymianu, plod fenikla, koreň ibiša, list ibiša a šalvie — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. Čaj piť čerstvý 3 x denne. Pôsobí ako mucilaginózum, emoliens, dezinficiens a antiflogistikum. Použiteľný aj na kloktanie. (120) Pectosan — Species pectorales; poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa — 35 dielov, koreň omanu - 25 dielov, koreň ibiša - 20 dielov, list šalvie a plod fenikla - po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár záparu. Piť 3 x denne čerstvé. Má rovnaké upotrebenie ako čajovina č. 119. (121) Kvet divozela a slezu, list podbeľa a skorocelu kopijovitého — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu (lepší je však maceračný zápar). Piť horúce 2-3 šálky denne. (122) Lišajník islandský a koreň ibiša — po 40 g, vňať jablčníka a list vachty — po 20 g, vňať kopytníka — 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4 x denne po 1 dl. Vhodné najmä na tíšenie kašľa pri zápale priedušiek. (123) Plod anízu a fenikla, semeno ľanu, vňať tymianu a materinej dúšky — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne (najmä pri kŕčovitom kašli). (124) Plod šípok, jarabiny a anízu — po 20 g, list podbeľa, kôra vŕby a kvet bazy čiernej — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne 1 pohár (vhodné hlavne pri zápale pľúc). (125) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 30 g, vňať konopnice — 20 g. 3 lyžice čajoviny na 5 dl odvaru. Dávku vypiť počas dňa. (126) Pulmosan — Species pulmonales (poľský farmaceutický prípravok). Vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho — po 30 dielov, koreň myšieho chvosta — 22,5 dielu, koreň púpavy — 12,5 dielu, kvet slnečnice — 5 dielov. 1 lyžička čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 x denne po 1 pohári (pomocný liek pri pľúcnych ochoreniach). (127) Vňať medovky a horčinky horkej, plod anízu a fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Piť 2 x denne po 1 pohári. (128) Kvet bazy čiernej, lipy, rumančeka, divozela a prvosienky — z každého po 20 g (upravené podľa belgického liekopisu). 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce 3 x denne po 1 šálke. (129) Koreň bedrovníka, vňať tymianu a ľubovníka, list žihľavy a skorocelu — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne po 1 šálke. (130) Koreň ibiša - 16 g, list podbeľa - 8 g, koreň sladkého drievka - 6 g, plod anízu a kvet divozela - po 4 g, podzemok kosatca — 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (131) Koreň ligurčeka — 50 g, koreň fialky voňavej — 25 g, koreň ibiša — 15 g, podzemok kosatca — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne. (132) Kvet divozela a slezu lesného — po 5 g. Zmes sa dá do 2,5 dl vody, nechá sa prejsť varom, potom sa odstaví a scedí. Pije sa po lyžiciach počas dňa. Slúži na uľahčenie odkašlávania. (133) Kvet divozela a slezu lesného — po 10 g, vňať prasličky, list a kvet podbeľa — po 5 g. Polovicu zmesi zavariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať 5—6 x denne po 1 polievkovej lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (134) Plod anízu - 25 g, koreň ibiša - 20 g. Drogu krátko povariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať každé 2 hodiny po lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (135) List skorocelu a pľúcnika lekárskeho - po 10 g. Zmes zapariť 5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť, potom scediť do termosky. Piť 3 x denne po pol šálky. (136) List podbeľa, vňať myšieho chvosta a pľúcnika lekárskeho — po 20 g (obľúbená poľská čajovina na odkašlávanie). 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne po 1 pohári. Gargarizmatiká — na kloktanie Základné drogy: kôra duba, koreň (podzemok) nátržníka rovného, kvet rumančeka, list (vňať) šalvie, list (koreň) ibiša; pozri aj expektoranciá pri čajovinách č. 115, 116, 117, 119, 120 a i. 38

(137) Septosan - Species desinficientes (poľský farmaceutický prípravok). List mäty a šalvie, vňať tymianu a materinej dúšky - po 25 dielov. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Slúži na výplachy ústnej dutiny a na kloktanie pri zápaloch mandlí a hrdla. (138) Podzemok nátržníka vzpriameného a dubová kôra — po 30 g, list šalvie a kvet rumančeka — po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého doplnkového liekopisu EB 6). 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (139) List ibiša, kvet slezu lesného a bazy čiernej - po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého liekopisu EB 4). 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, 10 minút nechať postáť a zliať. (140) List podbeľa, plod fenikla, kvet rumančeka, vňať mäty, repíka a šalvie - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (141) Vňať (list) šalvie a podzemok nátržníka vzpriameného — po 30 g, kvet rumančeka a koreň bedrovníka - po 20 g. 1 lyžica čajoviny na 2 šálky záparu. Kloktať teplým záparom. (142) List (vňať) šalvie - 30 g, list ibiša - 20 g, list medovky - 10 g. 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, po 10 minútach zliať. Slúži na kloktanie. (143) List ibiša a podbeľa — po 30 g, koreň ibiša, kvet divozela a bazy čiernej — po 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (144) Kvet rumančeka a slezu lesného - po 25 g, vňať prasličky — 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (145) List šalvie, vňať prasličky a kvet rumančeka — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľkokrát denne na kloktanie. (146) Kvet divozelu a kvet slezu lesného — 5 g. Zmes zahriať v 2,5 dl vody, hneď po zovretí odstaviť a precediť, napokon pridať neplnú kávovú lyžičku soli. Používa sa teplý na kloktanie. (147) Koreň bedrovníka, list šalvie, vňať repíka a kvet divozela — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľko ráz denne na kloktanie. Hemokatartiká (metaboliká) - na tzv. čistenie krvi a pri odtučňovaní Základné drogy: diuretika, laxanciá, amará a toniká. (148) Krušinová kôra - 50 g, fazuľové struky a list mäty - po 20 g, koreň sladkého drievka - 10 g, list orecha a kvet bazy čiernej - po 5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť teplé večer pred spaním. (149) Kvet vresu a vňať paliny obyčajnej — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (150) Degrosan - Species metabolicae (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny a chaluha bublinatá (morská riasa) — po 20 dielov, koreň púpavy, podzemok pýru a vňať myšieho chvosta — po 15 dielov, kvet lipy a vňať fialky trojfarebnej — po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár odvaru. Piť teplé 2 x denne. (151) Normosan — Species laxantes (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny — 50 dielov, podzemok pýru — 20 dielov, vňať mäty piepornej, plod rasce a bazy čiernej — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na 2 dl záparu. Piť na noc alebo raz denne. (152) Reduktan — produkt n. p. Léčivé rostliny (vhodný pri odtučňovaní). Návod na obale. (153) Krušinová kôra - 60 g, kvet trnky a hluchavky bielej - po 20 g, blizny kukurice a vňať fialky trojfarebnej - po 15 g, plod rasce a fenikla — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 poháre denne. (154) Koreň valeriány, list mäty piepornej, kvet rumančeka a vresu - po 25 g, kôra krušiny a list brezy - po 7,5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (155) Vňať vresu — 25 g, koreň valeriány, vňať ľubovníka a myšieho chvosta - po 20 g, list mäty piepornej - 1 5 g. Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 154. (156) List maliny (ostružiny malinovej), černice (ostružiny černicovej), ríbezle čiernej a brezy — z každého po 25 g. 39

1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl horúcej vody a nechať 10 minút stáť. Piť denne 2 šálky. (157) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru plazivého, koreň púpavy a čakanky — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 1 hodinu v 2,5 dl vody, potom povariť 5 minút. Piť 2x denne po 1 šálke. Hypotoniká — proti zvýšenému krvnému tlaku (pozri aj antisklerotiká) Základné drogy: cesnak (ďalšie drogy uvedené pri antisklerotikách), koreň valeriány, zrno ovsa, vňať komonice a šištice chmeľu. (158) Alvisan — pozri čajovinu č. 83. . - . (159) Droseran - pozri čajovinu č. 84. (160) Blizny kukurice, koreň valeriány, vňať nátržníka husieho a myšieho chvosta - z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (161) Kvet a list hlohu - z každého po 100 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne po 1 šálke. (162) Vňať imela a kvet hlohu — z každého po 50 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Vypiť 2 x denne po 1 šálke. (163) Cesnak, kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (164) Kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 30 g, vňať lastovičníka - 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v pohári vriacej vody. Piť 3 x denne po 1 pohári. (165) Kvet levandule — 50 g, vňať majoránu a rosičky — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. Cholagogá — žlčopudné čajoviny (pri ochoreniach žlčníka) Základné drogy: list boldo (pozri cudzokrajné drogy), list mäty piepornej, koreň (podzemok) rebarbory, koreň púpavy, vňať paliny pravej, vňať repíka, vňať jablčníka, plod pestreca (silyba) mariánskeho. (166) Species cholagogae Planta — žlčníková čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vody a po 15 minútach scediť. Piť teplé nalačno 2 x denne. (167) Salvat thé - produkt n. p. Léčivé rostliny. Príprava ako pri čajovine č. 166. Čajom sa zapíjajú tablety síranu sodného a horečnatého pripojené k čajovine. Čaj podľa možnosti nesladiť. Piť 3 x denne 15 minút pred jedením. Účinkuje aj ako mierne laxans a stomachikum. (168) Žlčníková čajovina - produkt nemeckého farmaceutického priemyslu (DRF 95). Plod pestreca (silyba) mariánskeho, list mäty piepornej, vňať paliny pravej a benedikta lekárskeho — po 20 g, koreň (podzemok) rebarbory a plod rasce - po 10 g. 1 lyžička čajoviny na 1 —2 šálky vody, nechať zovrieť, odstaviť a 20 minút macerovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (169) Cholagogá - poľská žlčníková čajovina (zároveň slúži ako choleretikum, laxans a digestívum). 1. (pri mäkkej stolici): plod borievky a vňať ľubovníka — po 20 dielov; 2. (pri normálnej stolici): koreň púpavy — 35 dielov, kvet slamihy piesočnej, list mäty piepornej, vňať myšieho chvosta a kôra krušiny — po 15 dielov, vňať lastovičníka — 5 dielov. 3. (pri zapečení): vňať stavikrvu vtáčieho - 55 dielov, kôra krušiny - 20 dielov, plod borievky - 15 dielov, vňať ľubovníka — 10 dielov. 1 lyžičku čajoviny nechať krátko vrieť, potom odstaviť a nechať 20 minút postáť. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (170) List mäty piepornej - 30 g, vňať jablčníka a list maliny - 20 g,vňaťrepíka - 15 g,koreňomanu - 5 g. 1 lyžicu čajoviny zaliať vriacou vodou a nechať postáť 15 minút. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. (171) List mäty piepornej — 25 g, vňať myšieho chvosta, koreň ihlice a horca — po 20 g, kôra krušiny — 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť pred jedením. (172) Kvet slamihy, list mäty piepornej, plod fenikla, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — po 20 g, kôra krušiny - 10 g. 1—2 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť pol hodiny pred jedením. (173) Vňať myšieho chvosta — 50 g, kvet slamihy - 30 g, podzemok rebarbory - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne pol hodiny pred jedením. (174) List mäty piepornej — 50 g, vňať repíka a jablčníka — po 20 g, podzemok rebarbory — 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne pol hodiny pred jedením. (175) Vňať repíka a jablčníka — po 50 g, podzemok rebarbory a koreň ihlice — po 25 g. 40

(176) (177) (178) (179)

(180) (181)

1 vrchovatá lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno nalačno a odpoludnia medzi olovrantom a večerou. List mäty piepornej, koreň púpavy, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — z každého po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne najmenej pol hodiny pred jedením. List mäty piepornej a mäty kučeravej - po 100 g, koreň ihlice a horca - po 25 g, kôra krušiny - 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce viac ráz denne. Podzemok rebarbory, vňať repíka a jablčníka - po 25 g, koreň ihlice - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne. List mäty piepornej a vňať materinej dúšky - po 50 g, list rozmarínu, šištice chmeľu, vňať zemedymu a paliny abrotskej (božieho drievka) — po 25 g. 1,5 lyžice čajoviny na 2 poháre záparu. Piť po 1 dl ráno nalačno a večer (žlčopudná čajovina s pomocným liečebným účinkom pri zápale podžalúdkovej žľazy). Koreň horca a vňať lastovičníka - po 50 g, koreň archangeliky lekárskej, list senný (dostať v lekárni), kvet nechtíka a levandule - po 25 g. Príprava, dávkovanie i uplatnenie ako pri čajovine č. 179. List mäty piepornej, vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 20 g, koreň ihlice a púpavy — po 15 g, list vachty trojlistej — 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a povariť 5 minút. Piť 1 šálku 3 x denne pol hodiny pred jedením.

Karminatíva - proti nadúvaniu (proti zastaveným vetrom) Základné drogy: kvet rumančeka, list mäty, plod anízu, plod fenikla, plod rasce. (182) Vňať zemežlče a list medovky - po 40 g, plod fenikla a rasce - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne 1 šálku. (183) Vetrová čajovina - Species carminativae (ČsL 3). Vňať mäty piepornej a kvet rumančeka — po 25 g, koreň sladkého drievka a ibiša — po 20 g, plod fenikla — 10 g. 3 lyžice čajoviny preliať šálkou studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín, potom scediť, čajovinu preliať vriacou vodou a krátko zavariť; po scedení odvar priliať do maceračného výluhu. Piť teplé po 1 šálke asi pol hodiny pred jedením. (184) Detský čaj s rumančekom Spofa (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Podľa potreby prisladiť umelým sladidlom. Piť 2-3x denne. (185) Florkamil (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou preliať 1,5 dl vriacej vody a aspoň 5 minút nechať vylúhovať (treba ním pohybovať). Používa sa pri žalúdočných a črevných ťažkostiach, na obklady, výplachy atď. (186) Koreň archangeliky, rozpučené plody anízu, fenikla a koriandra - z každého rovnaký diel (receptúra podľa nemeckého liekopisu). 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. (187) Species deflatulentes - čajovina proti nadúvaniu (podľa nemeckého liekopisu DRF 291). Kvet rumančeka, list mäty piepornej, koreň valeriány, plod rasce a anízu — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (188) List vachty trojlistej a mäty piepornej, plod fenikla, vňať zemežlče a myšieho chvosta — z každého po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Piť 1 dl teplého záparu pol hodiny pred jedením. (189) Kvet rumančeka — 60 g, plod rasce — 20 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť 2 x denne po 1 šálke. (190) Plod rasce, anízu a fenikla — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2 šálkami vriacej vody, nechať stáť 20 minút, zliať a trochu osladiť. Vypiť počas dňa. (191) Plod anízu, vňať tymianu, prasličky a paliny pravej - z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. Laxatíva — preháňavé čajoviny Základné drogy: kôra krušiny, semeno ľanu, plod rešetliaka, koreň (podzemok) rebarbory, list senný (cudzokrajná droga). Pozri aj hemokatartiká. 41

(192) Species laxantes — preháňavá čajovina (ČsL 3). Kôra krušiny — 40 g (osobitne preparovaná), kvet lipy a bazy čiernej - po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť vlažné večer. (193) Species laxantes Planta - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Výluhom sa zapíja tableta pripojená k čajovine. Piť vlažné večer. (194) Normosan — pozri pod č. 151. (195) Kôra krušiny - 30 g, kvet bazy čiernej, maku vlčieho, hluchavky bielej, trnky a parumanu spanilého (rumančeka rímskeho) — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno a večer. (196) Plod rešetliaka a koreň sladkého drievka — po 30 g, kôra krušiny a plod fenikla — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (197) Podzemok pýru — 30 g, kôra krušiny — 25 g, vňať myšieho chvosta a list medovky — po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku vody, macerovať 10 hodín. Vypiť každé ráno 1 pohár. (198) Kôra krušiny — 75 g, plod rasce a oplodie pomaranča — po 12,5 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v šálke vriacej vody a po 20 minútach zliať. Piť ráno a večer po 1 šálke. Nervína (sedatíva) — na upokojenie Základné drogy: kvet levandule, list medovky, šištice chmeľu, vňať majoránu a koreň valeriány. (199) Species valerianae — valeriánová čajovina (ČsL 2). Koreň valeriány, list mäty a medovky — po 30 g, popučený plod fenikla — 10 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody, nechať 8 hodín vylúhovať a scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť, odstaviť a nechať usadiť. Po scedení oba výluhy zliať dovedna a čaj rozdeliť na 2 dávky. Piť vlažné ráno i večer. Vhodný aj na upokojenie srdca (kardiosedatívum). (200) Valofyt — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Čajom sa zapíja tableta pripojená k čajovine (liečivé kvasnice s glukózou). Pije sa 3 x denne. Zmierňuje aj stavy predráždenosti a úzkosti (neurotonikum). (201) Nervosan — Species sedativae (poľský farmaceutický prípravok). Koreň valeriány — 40 dielov, vňať myšieho chvosta — 20 dielov, vňať mäty a medovky — po 15 dielov, kvet rumančeka - 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne (ráno nalačno a večer pred spaním). Slúži aj proti kŕčom a nespavosti. (202) Koreň valeriány, podzemok pýru a puškvorca, list vachty a medovky — z každého po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2 x denne. (203) List medovky a kvet hlohu — po 15 g, vňať pyšteka a lišajník islandský — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 1 x denne. (204) Kvet levandule a prvosienky, list rozmarínu a medovky — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (205) Koreň valeriány a šištice chmeľu - po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť večer 1 — 2 šálky. Čaj je vhodný najmä proti nespavosti. (206) Vňať brečtana, list mäty, medovky a kocúrnika obyčajného - z každého po 25 g. (207) Species nervinae (mnohozložková čajovina obrúbená v NSR). List maliny (ostružiny malinovej) - 20 g, vňať komonice - 12 g, list mäty piepornej, hlohu s kvetom a rozmarínu, vňať ľubovníka, marinky (lipkavca marinkového) a paliny obyčajnej — po 6 g, list medovky, koreň valeriány, plod fenikla a vňať materinej dúšky — po 4 g, list vachty trojlistej, šištice chmeľu, kvet arniky, nechtíka a bazy čiernej — po 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu, nechať 10 minút vylúhovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (208) Horká čajovina - Species amaricantes (ČsL 2). Oplodie pomaranča — 250 g, vňať paliny a zemežlče — po 200 g, list vachty trojlistej — 150 g, podzemok puškvorca a koreň horca — po 100 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť a po usadení scediť. Oba výluhy zliať dovedna. Piť teplé 2 x denne po 1 šálke (pred jedením). (209) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (ČsL). Vňať zemežlče - 500 g, list mäty piepornej - 300 g, koreň archangeliky a bedrovníka - po 100 g.
42

Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 208. (210) Stomaran — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody, nechať 15 minút vylúhovať v prikrytej nádobe a scediť. Čaj sa pije teplý 2 —3 x denne nalačno (pred jedením). (211) Salvat thé - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 167. Slúži aj ako cholagogum a mierne laxatívum. (212) Digestoran - Species stomachicae a Species amarae (vyrába poľský farmaceutický priemysel). List vachty, vňať benediktu lekárskeho a myšieho chvosta — po 20 dielov, koreň kostihoja a list mäty piepornej — po 15 dielov, plod rasce — 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť čerstvé 2x denne (30 minút pred jedením). (213) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri prekyslení žalúdka). Kvet lipy, semeno lanu, koreň sladkého drievka, podzemok puškvorca, list mäty piepornej a plod fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke. (214) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri anacidite, achýlii a nedostatočnej tvorbe žalúdočných štiav). Podzemok puškvorca, koreň archangeliky, plod rasce a koriandra, vňať ľubovníka a zemežlče - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (215) Žalúdočná čajovina (vhodná hlavne pri zápale žalúdka). Plod fenikla, kvet rumančeka, podzemok pýru, koreň ibiša a sladkého drievka — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť večer po 1 šálke. (216) Žalúdočná čajovina (vhodná pri zápale tenkého čreva, ale i pri zápale žalúdka). Vňať stavikrvu vtáčieho, list skorocelu kopijovitého, plod čučoriedky a kôra duba - po 15 g, lišajník islandský, podzemok nátržníka vzpriameného a kvet rumančeka — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 2-3 x denne po 1 šálke.
ZMÄKČUJÚCE ČAJOVINY

Základné drogy: kvet rumančeka, list a koreň ibiša, semeno ľanu. (217) Zmäkčujúca čajovina — Species emollientes (ČsL 2). Semeno ľanu nedrvené — 40 g, kvet rumančeka, list ibiša a slezu — po 20 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1,5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1,5 dl vriacej vody a krátko povariť. Po ustatí scediť a oba výluhy zliať dovedna. Pije sa ráno a večer. Z rovnakých drog, ibaže hrubo práškovaných (sito č. 4), sa robí zmäkčujúca čajovina na obklady. Prikladá sa vo forme teplého kašovitého záparu. (218) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). Zloženie uvedené pri čajovine č. 117. Zmäkčujúce účinky má výluh pripravený podľa návodu odporúčaného pri čajovine č. 217. Čaj sa pije ráno a večer.
ČAJOVINY NA ŽENSKÉ CHOROBY

Základné drogy: vňať alchemilky, vňať kapsičky pastierskej, kvet hluchavky bielej, vňať nátržníka husieho. (219) Vagosan — Species vaginales (poľský farmaceutický prípravok na výplachy pošvy a iné hygienické účely). Kôra duba — 25 dielov, kvet rumančeka — 20 dielov, vňať stavikrvu vtáčieho, list šalvie a žihľavy — po 17,5 dielu, kvet nechtíka - 2,5 dielu. 3—4 lyžice čajoviny na 6 dl záparu. Slúži na výplachy. (220) Florkamil — tablety (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou aspoň 5 minút namáčať v 1,5 dl vriacej vody (niekoľko ráz vybrať a opäť ponoriť). Výluh slúži na výplachy. (221) Proti bolestivej menštruácii (antidysmenoroikum). Koreň kuklíka a kvet hluchavky - po 30 g, list alchemilky a vňať nátržníka husieho — po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vriacej vody. Piť 2 x denne po 1 šálke (začať 3—4 dni pred očakávaným začiatkom menštruácie).
43

(222) Kvet rumančeka — 40 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 30 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť ako čajovinu č. 221 (takisto slúži proti bolestivej menštruácii). (223) Kvet rumančeka a vňať nátržníka husieho - po 20 g, kvet hluchavky bielej — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke (má rovnaké použitie ako čajovina č. 221), (224) Vňať stavikrvu vtáčieho — 40 g, vňať prasličky a kapsičky pastierskej — po 30 g. 1 lyžicu čajoviny dlhšie povariť na miernom ohni v 5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1-2 šálky čaju. Vhodné hlavne na tlmenie menštruácie. (225) List alchemilky - 40 g, vňať ľubovníka, list medovky a myšieho chvosta - po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1—2 šálky čaju. (226) Vňať alchemilky - 30 g, kvet hluchavky, vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho - po 20 g, koreň horca - 1 0 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a variť 5 minút. Piť po dúškoch počas dňa. Vhodné pri bielotoku (fluor albus). (227) Vňať majoránu, plod fenikla, anízu a kôpru — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Vypiť 3 šálky denne. Podporuje tvorbu materinského mlieka (laktagogum). (228) List šalvie a šištice chmeľu - po 40 g, list orecha - 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, priviesť do varu a odstaviť. Piť ráno a večer po 1 šálke. Tlmí tvorbu materinského mlieka. (229) Vňať myšieho chvosta - 40 g, vňať ľubovníka - 30 g, vňať kapsičky pastierskej, imela a nátržníka husieho — po 20 g, koreň valeriány — 15 g, podzemok puškvorca — 10 g. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 6 hodín v 2,5 dl vlažnej vody, potom polovicu výluhu scediť a zvyšok po krátkom povarení priliať k macerátu. Denne vypiť 2 šálky.
INÉ ČAJOVINY

(230) Aromatická čajovina na kúpele (podľa ČsL 2). Vňať materinej dúšky, list šalvie a mäty piepornej — z každého rovnaký diel (napr. po 250 g). Na 1 vaňový kúpeľ pripraviť zapar z 500 g čajoviny a vliať ho do vody teplej 34—38 °C. Čajovinu z posekaných drog (sito č. 4) možno použiť aj na obklady. (231) Žlčopudná čajovina - Species cholagogae (nový článok ČsL 4) Vňať repíka a koreň púpavy s vňaťou — po 250 g, vňať jablčníka — 200 g, vňať mäty piepornej, podzemok rebarbory a kvet (úbor) rumančeka pravého — po 100 g. Čajovinu skladovať v dobre uzavretých obaloch (chrániť pred svetlom). Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (232) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (nový článok ČsL 4) Vňať paliny pravej, myšieho chvosta a mäty piepornej — po 200 g, vňať ľubovníka, plod fenikla, koreň ligurčeka a sladkého drievka - po 100 g. Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (233) Gynastan — priemyselne vyrábaná gynekologická čajovina v ponorných vreckách Vňať hluchavky bielej — 8 g, vňať alchemilky — 6 g, vňať nátržníka husieho — 4 g, vňať mäty piepornej - 2 g. Čaj sa pripravuje podľa návodu na obale. Užíva sa pri ženských ochoreniach, napr. pri výtoku a na tíšenie menštruačných bolestí. (234) Nontusyl — priemyselne vyrábaná priedušková čajovina v ponorných vreckách Koreň ibiša - 8 g, vňať tymianu a kvet lipy - po 4 g, vňať repíka a medovky - po 2 g. Príprava podľa návodu na obale. Užíva sa pri chorobách horných dýchacích ciest. (235) Aldermon — priemyselne vyrábaný vlasový kozmetický prípravok v ponorných vrecúškach Obsahuje koreň lopúcha, vňať žihľavy a list brezy. Príprava a použitie podľa pripojeného návodu. (236) Cutisan species — priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach Obsahuje vňať myšieho chvosta, mäty piepornej, repíka a alchemilky a kvet bazy so stopkami. Príprava a použitie podľa návodu na obale. (237) Nephrosal — obličková čajovina v záparových vrecúškach Obsahuje plod fazule bez semien, vňať prasličky, koreň ihlice, list brezy a žihľavy. Návod na obale. (238) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (1) Obsahuje šípky, list ostružiny malinovej a žihľavy. Čaj sa pripravuje a užíva podľa pripojeného návodu.
44

ZOZNAM ČS. vňať medovky a mäty piepornej po 2 g. vňať myšieho chvosta 10 g. plod hlohu 10 g.1. fenikel a podzemok zedoarie (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 4 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. koreň petržlenu 4 g. Sfiltrovaný výluh sa pije po kalíškoch (podobne ako elixír č. Indikácie: dermatologikum. podzemok puškvorca.5 g. Indikácie: dermatologikum. koreň púpavy — 6 g. Samsta Aloa — 20 g. 243). aníz a podzemok rebarbory — po 5 g.5 1 ražnej pálenky (prípadne v borovičke alebo v 60-percentnom lekárenskom liehu). elixír nemá zázračné účinky. Cutisan Vňať myšieho chvosta 20 g. repíka.5 g čajoviny) Vňať ľubovníka .12 g. koreň sladkého drievka. (240) Priemyselne vyrábané čajoviny v ponorných vrecúškach s obsahom rozličných drog (kvet lipy a bazy čiernej. Indikácie: antisklerotikum. podzemok nátržníka vzpriameného a koreň sladkého drievka — po 3 g. oplodie pomaranča a koreň angeliky — po 5 g. Alvisan Neo Vňať imela 40 g. vňať paliny pravej . základ tvorí typická metabolizujúca čajovina.4. šalvie lekárskej a zemežlče). plod fenikla a vňať mäty piepornej po 3 g.3 g. koreň angeliky a myrha — po 10 g.priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach (v 1 vrecúšku 1. (242) Eugastrin . Tablety Natrii salicylici po 0. Čaj sa pripravuje a užíva podľa návodu na obale. list senný. občas treba premiešať. má metabolizujúce pôsobenie. Rozdrvené byliny sa vsypú do dvojlitrovej fľaše a zalejú sa 1. mäty piepornej. trúdnatec lekársky (huba uvádzaná pri smrekovci opadavom). (243) Švédska čajovinová zmes — Species ad vitam longam: Aloa (cudzokrajná droga) — 17 g. vňať repíka . Bylinný čaj so šípkami Plod šípky 50 g. vňať žihľavy a list brezy po 6 g. úbory rumančeka. list jahody 17. vňať prasličky 7.5 g. pelendrek) — 10 g.5 g. výťažok zo sladkého drievka (tzv. vňať ľubovníka.5 g. medovky. Isteže. vňať yzopu a medovky po 5 g.9 g. Príprava a použitie čaju podľa návodu na obale. paliny pravej. vňať repíka a kvet bazy čiernej po 7 g.5 1 ražnej pálenky alebo borovičky. vlasové tonikum. list čiernej ríbezle a maliny ostružiny po 15 g. 45 . 40 g čajovinovej zmesi sa nechá 8 dní vylúhovať v 0.5 g). sennové struky (cudzokrajná droga predávaná v lekárni). koreň horca a galganový podzemok (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 2 g. Príprava a dávkovanie podľa návodu na obale. list ostružiny černicovej a kvet agátu. hypotenzívum. omývanie kožných defektov. blizny šafranu — 2 g. kôra krušiny a koreň ihlice po 7 g. Betulan List brezy 30 g. Indikácie: diabetikum. myrha (cudzokrajná droga) — 1 g. antireumatikum. Indikácie: diuretikum. vňať mäty piepornej 10 g. Pije sa pri žalúdočných ťažkostiach. Vylúhovanie trvá 10 dní (občas treba fľašou potriasať). koreň omanu 6 g. (244) Bylinkový elixír podľa Dr. vňať mäty piepornej — 5 g. náhradka za pravý čaj. Dá sa využiť aj na liečivé liehové obklady. HROMADNE VYRÁBANÝCH ČAJOVÍNOVÝCH ZMESÍ Aldennon Koreň lopúcha 18 g.8 g.(239) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (2) Obsahuje šípky. vňať medovky . úbory nechtíka a koreň horca — po 1 g.2 g. vňať benediktu a myšieho chvosta — 8 g. plod fenikla — 3 g. vňať ľubovníka 20 g. fľaša sa dobre uzavrie a odloží na miesto chránené pred svetlom. (241) Ungolen species — čajovina pri chorobách pečene a žlčníka Plod pestreca (silyba) mariánskeho a repíka — po 10 g.5 g. vňať alchemilky 6 g. oplodie pomaranča 2. podzemok puškvorca . koreň rebarbory — 6 g. list čiernej ríbezle. Prefiltrovaný výluh (elixír) sa vo Švédsku ľudovo užíva ako prostriedok „na predĺženie života". list hlohu s kvetom 16.

koreň ihlice a petržlenu po 25 g. list žihľavy 2 g. Hemoral Kôra duba a úbory rumančeka po 12. vňať prasličky 15 g. plod fenikla a bazy. Javorina List ostružiny 22. metabolikum. list maliny 10 g. Pulmoran Koreň ibiša. koreň sladkého drievka. vňať jastrabiny 12 g.Defatigan Úbory rumanu rímskeho 20 g. kvet agátu 2. koreň puškvorca 1. koreň púpavy s vňaťou. list maliny.2 g. list senný a brezy. vňať repíka 3 g. list maliny 10 g. Fyterol Kvet bazy 15 g. Species diureticae Planta List brezy.8 g. koreň ibiša. koreň sladkého drievka 5 g. kvet levandule 10 g. náhradka pravého čaju. Indikácia: čaj pre diabetikov. plod fenikla 10 g. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. kvet bazy so stopkami. Eugastrin Vňať ľubovníka 12 g. kvet bazy a podbeľa po 5 g. list ostružiny a plod fenikla po 8 g. Indikácia: prísada do kúpeľa. Indikácia: expektorans. žihľavy a stavikrvu vtáčieho po 15 g. Diabetan Struky fazule bez semena 17 g. Indikácie: dietetikum. koreň sladkého drievka 2 g. vňať medovky. vňať stavikrvu vtáčieho 10 g. vňať lipkavca (marinky) 7 g.5 g. kôra krušiny a kvet bazy po 15 g. vňať mäty piepornej 2 g. Indikácia: diaforetikum. Záparové vrecká (20 ks po 1.5 g. vňať tymianu a materinej dúšky po 10 g. koreň lopúcha 5 g. kvet lipy a list čiernej ríbezle po 12 g. tymianu. Pemisan Vňať pamajoránu a mäty piepornej po 20 g. kvet bazy. vňať myšieho chvosta 5 g. Indikácie: diuretikum. dezinfekcia močových ciest. šištice chmeľu 3 g. Reduktan Chaluha bublinatá. 46 .5 g. list jahody 6 g.5 g). Indikácia: karminatívum. Indikácia: antihemoroidová kúpeľová prísada. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 6 g. list brezy. cholagogum. Záparové vrecká (20 ks po 1 g). koreň petržlenu po 10 g. Indikácie: diuretikum. vňať šalvie. koreň ihlice a plod fazule bez semena po 4 g. Detský čaj s rumančekom Úbory rumančeka 10 g. kvet divozela 4 g. koreň sladkého drievka 7 g. vňať medovky 4. dezinficiens močových ciest. vňať paliny pravej 9 g. Indikácie: stomachikum. plod anízu a fenikla po 5 g. Nephrosal Vňať prasličky 6 g. Indikácia: dietetikum pri redukčnej diéte. vňať čučoriedky a šalvie po 15 g. vňať repíka a mäty piepornej po 10 g.

koreň nátržníka a krvavca po 20 g. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. Stomaran Úbory rumančeka. vňať benedikta a myšieho chvosta po 8 g.5 g). vňať mäty piepornej 15 g. choleretikum. koreň omanu 10 g. P. vňať mäty piepornej a koreň sladkého drievka po 7 g. Tormentan Plod čučoriedky 32 g. Thé Salvat Vňať repíka a jablčníka po 25 g.5 g). vňať prietržníka 5g Indikácie: diuretikum. Indikácie: cholagogum. stavikrvu vtáčieho a myšieho chvosta po 5 g. koreň ihlice 10 g. list žihľavy 3 g. koreň ihlice a rebarbory po 15 g. Species pectorales Planta List skorocelu 23 g. kvet bazy. Tablety Acidi tartarici cum Kalii-Natrii tartarici. kôra krušiny. úbory rumančeka. vňať jablčníka. koreň púpavy 6 g. repíka a mäty piepornej po 10 g. kvet divozela a prvosienky po 4 g. Šípkový čaj ochutený I Plod šípky 21 g. 47 . plod fenikla 5 g. list medvedice 20 g. choleretikum. vňať mäty piepornej a koreň púpavy s vňaťou po 10 g. list šalvie. antidiaroikum. list ostružiny 6 g. Indikácie: diuretikum. laxans. kvet agátu 3 g. Indikácie: stomachikum. Species urologicae P. Záparové vrecká (20 ks po 1. Idikácia: laxans. koreň sladkého drievka a vňať mäty piepornej po 10 g.Species cholagogae Planta Vňať repíka 40 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. Ungolen Vňať repíka a plod pestreca (silyba) mariánskeho po 10 g. list maliny 5 g. Indikácie: cholagogum. vňať žihľavy. Indikácie: adstringens. Species urologicae Planta List brezy a koreň petržlenu po 25 g. list boldo. kvet lipy a bazy po 20 g. List brezy a medvedice po 30 g. koreň puškvorca a angeliky po 15 g. ľubovníka. plod fenikla 3 g. Indikácia: expektorans. gastroenteritídy a kvasné dyspepsie. dezinficiens močových ciest. koreň ihlice a petržlenu po 10 g. list ostružiny 6 g. stomachikum. dezinficiens močových ciest. vňať mäty piepornej 5 g. Šípkový čaj ochutený II Plod šípky 21 g. plod fenikla 10 g. Species laxantes Planta Kôra krušiny 40 g. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. hepatoprotektívum. vňať zemežlče. Indikácie: choleretikum. list ostružiny. Thevalin Vňať materinej dúšky 20 g. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. plod fenikla 5 g. vňať medovky a kvet levandule po 10 g. list podbeľa a koreň ibiša po 22 g. digestívum. šištice chmeľu. úbory rumančeka.

8 g). šištice chmeľu 12 g. Indikácia: nervínum. Medovka lekárska (20 vreciek po 1 g). Šalvia lekárska (20 vreciek po 1. Kvet bazy čiernej (20 vreciek po 1 g). Ľubovník bodkovaný (20 vreciek po 1.5 g). vňať levandule a medovky po 11 g. Matový čaj (20 vreciek po 1. Palina pravá (20 vreciek po 1 g). Záparové vrecká . koreň angeliky a vňať mäty piepornej po 3.5 g). Kvet lipy (20 vreciek po 1 g). Zemežlč menšia (20 vreciek po 1 g). Yerba maté . Lipový čaj (20 vreciek po 2 g).Valofyt Neo Koreň valeriány 24 g. plod ovsa.čaj mate (20 vreciek po lg). kôra vŕby 7 g. Repík lekársky (20 vreciek po 1.5 g.5 g). plod hlohu 17 g.

.

U nás sa nerozvážne sadil asi pred 200 rokmi ako nenáročný strom na upevňovanie pieskov a zalesnenie chudobných pôd. Z agáta sa u nás zberajú jednotlivé kvety . Vysádzal sa najmä v mestských parkoch na oživenie zelene. Agát má veľmi voňavé a medujúce kvety. žiada sa kvet s kalichom. Je významnou medonosnou rastlinou najmä na južnej Morave a južnom Slovensku. V uvedených oblastiach dokonca zaisťuje hlavnú znášku. zlatožltým (v parkoch pestovaný štedrec — pozri jedovaté rastliny. Kvety biele. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. zato má nároky na teplo a svetlo. kde sa za ním chodí kočovat'. ťažko kryštalizuje a dlhý čas ostáva tekutý. Agátový med je vodojasný až žltkavý.TRNOVNÍK BÍLÝ AGÁT BIELY (+) Robinia pseudo-acacia L. miestami celkom zahubil vzácnu stepnú kvetenu a v jeho susedstve sa nedarí ovociu. plodmi sú sploštené struky. Laburnum anagyroides Medic). rozširuje sa veľmi ľahko. najmä v nížinách. lebo sa neznáša s mnohými rastlinami. Agát k nám presídlil zo Severnej Ameriky. — Jeana Robina. Materiál sa ľahko zaparí a hnedne. keď ostatné stromy už odkvitli. z koreňov vylučuje jedovaté látky.) Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne vyžíhanim drogy) Popol nerozpustný v kyseline chlorovodíkovej (stanoví sa laboratórne pri spomenutej skúške) I. Kvet sa u nás nevykupuje každý rok. bez iných prímesí Požiadavky na kvetnú drogu (Flos robiniae) v čs. rýchlo a opatrne. anglicky: Acacia. Príbuzné druhy majú nevoňavé kvety s ružovým alebo fialovým sfarbením. teda v čase. Sušíme ihneď.Papilíonaceae) Nemecky:Weisse Robinie. ktorého otec priviezol agát zo severoamerickej Virgínie a vysadil v Jardin des Plants v Paríži. v chladnejších oblastiach až v júni. 10. Svojou rozpínavosťou ohrozuje pôvodné porasty.Flos robiniae seu Flos acaciae (Flos pseudoacaciae). neopadaný po odkvitnutí.Fabaceae (Motýľokveté . Dnes by sme sa ho však radi zbavili. so zelenkavým reflexom. taliansky: Robinia. Rýchle sa rozšíril. má výraznú chuť a pach po agátových kvetoch. z 1 ha agátového lesa sa získa 350-1 700 kg medu. 20 6 2 14 10 3 51 . norme ON 86 6235 pre zvyčajné dve akostné triedy: Akosť — najviac v % Znak Kvety s iným sfarbením ako začerstva Iné časti materskej rastliny ako kvety Cudzie organické prímesi (prímesi iných rastlín a pod. francúzsky: Robinier faux-acacia. lebo nie je náročný na pôdu. voňavé. Agát má pomenovanie podľa záhradníka francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. príp. Bohato kvitne v druhej polovici mája. Pestuje sa najmä pre rýchly rast a tvrdé drevo. Pri zbere kvetnej drogy nemôže vzniknúť zámena. Bôbovité . maďarsky: Fehér ákácz. bezpodmienečne v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. Zber sa robí v máji—júni odrezáváním celých súk- vetí alebo odtŕhaní m jednotlivých kvetov zo strapcov. AGÁT BIELY Trnitý ker alebo strom s nepárno perovitými listami. súmerné. 3 1 14 8 2 II. ktorými ich ničí. ktorým sa kedysi označovala kvetná droga z trnky obyčajnej. Omyl môže skôr vzniknúť pri výklade zastaraného názvu Flos acaciae nostratis. usporiadané do visiacich strapcov. rusky: .

šípkový čaj ochutený II. Na dne jej lievikovitých listov (nad stopkou) sa dlho udržiavajú kvapky rosy. taktiež biozidy (biokvercetín) a silicu s vonnými látkami (nerol. častejšie tvorí zložku močopudných čajovín. Typicky vyvinuté listy sú okrúhlasté. Ružovité . pri migréne žalúdočného pôvodu a i. U nás rastie asi 40 druhov rodu alchemilka. lebo skladovaním sa znehodnocuje a veľmi rýchlo ju napádajú skladištní škodcovia. kondolík. dozrievajú v nažky. ich aglykóny. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ KONTRYHEL ŽLUTOZELENÝ Alchemilla xanthochlora Rothm. francúzsky: Alchemille commune. Pomenovanie ženský plášť. husia nôžka. zvýši sa vylučovanie moču o 17 až 40 % (Oźarowski. príčinou toxicity sú látky bielkovinovej povahy. Čajoviny: Javorina čaj — bylinná zmes (volne predajná balená čajovina). Kvety drobné.Cortex acaciae. preto sa navzájom často zamieňajú. Kvety obsahujú hlavne flavonoidové glykozidy (robinín. farnezol. dil.Rosaceae Ľudovo: divý muškát. akostnej triedy. U nás nakupovaná droga sa vyváža. akostnej triede nezodpovedá čo len jeden znak. 1980). rosička. rusky: Trváca mnohotvárna bylina so žltozelenou chlpatou byľou vysokou 15-70 cm. a preto treba dodržať požiadavky na najlepšiu akosť. akosti — je exportnou surovinou). V minulosti mala rastlina veľmi dobrú povesť nielen v ľudovom liečiteľstve. Ľudové liečiteľstvo občas používa aj agátovú kôru . žltozelené.). zúbkaté. rozšírené vo viacerých európskych jazykoch. droga sa zriedka užíva samotná. ženský plášť Nemecky: Gelbgruner Frauenmantel. vychádza z formy listov. Rastie na mierne vlhkých lúkách a pasienkoch. Homeopa- . pripravujú sa výťažky (esencia. španielsky: Alquimilla. droga sa preradí do II. Ak ustanoveniam normy v I. Má hemaglutinizujúce a mitogénne vlastnosti. ako by si azda zaslúžila. zberá sa lúpaním v marci—apríli. Droga má výrazné močopudné účinky a niekedy slúži na aromatizáciu čajovín. jeho toxicita per os vidí sa 52 v porovnaní s ricínom ricínových semien menšia. Začiatočníci by mali prísť najprv so vzorkou nasušeného materiálu do nákupne. Podľa ČSN musí droga obsahovať predovšetkým alchemilku žltozelenú. toxické proteíny — lektíny. Neskôr sa na jej starú slávu pozabudlo a dnes sa liečebne využíva menej. v homeopatii sa používa čerstvá kôra zmiešaná s mladými konárikmi. ale aj v oficiálnej medicíne. pri kŕčoch rozličného pôvodu (spazmolytikum). ale aj pri potokoch a prameniskách. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ (len droga I.: Alchemilla vulgaris L. Vyskytuje sa od nížin až po vysokohorský stupeň. žalúdočných a dvanástnikových vredoch.tické upotrebenie esencie z kôry a konárikov býva pri prekyslení žalúdka (hyperacidita). ak sa užije 2 x denne 1 dl odvaru z 2 lyžíc agátového kvetu na 4 dl vody. ktorá pripomína záhyby plášťa. za mladi vejárovito poskladané. Po riadnom usušení drogu treba ihneď odovzdať nákupni. Ľudové liečiteľstvo používa kvetnú drogu vo forme asi 5 % záparu — 2 až 3 šálky denne. Syn. anglicky: Lady's mantle. Ich určovanie je veľmi náročné. maďarsky: Közönséges palástfu. hviezdoš. Bekál. Starovekí alchymisti pripisovali tejto byline veľkú liečivú moc. D 2 až D3). zoskupené do súkvetia. rakovie zelie. kontrihel obyčajný. akacín). linalol a i. Latinské pomenovanie rodu je odvodené od alchema — alchymistka. väčšinou s lesklochlpatým povrchom. Celá rastlina okrem kvetov je dosť jedovatá — predovšetkým kôra a semená. 7 — 11-laločné. Alchymisti ich zberali a používali pri hľadaní kameňa mudrcov. najmä robín (zmes ?). vo vlhkých svetlých lesoch. taliansky: Alchemilla.

U nás sa rozšírila v stredoveku. a preto rastlinu hojne obletuje a navštevuje hmyz (včely). korenistú chuť s horkastou príchuťou. Syn.5 12 9 II. Predmetom nákupu r. svätodušný koreň. Najvýhodnejšie je sušenie umelou teplotou do 35—40 °C. ktoré možno kosiť kosákom. Popri kvitnúcich vrcholkoch sa zberajú aj prízemné listy bez stopiek (takáto zmiešaná droga sa označuje názvom Herba alchemillae). Vyžaduje si však opatrnú manipuláciu. roku celé koreňové systémy.Predmetom zberu z materskej rastliny je najčastejšie vňať. V lete poskytuje mnoho jasnožltého medu. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej vňate (dil. široko krídlaté dvojnažky. 236. 1970 tvorila zložku čajoviny Vulneran. Má i mierny spazmolytický účinok (zmierňuje kŕče) a mierne podporuje aj vylučovanie moču. Často sa pestuje. U nás do r. Keď sa naukladá do tenkých vrstiev a má dostatočný prívod vzduchu. španielsky: Arcangelica. 1986 bola kvitnúca vňať alebo len prízemné listy sušené prirodzeným spôsobom. 233. D 2 . Správne usušená listová alebo vňaťová droga má sivozelenú farbu.) Anorganické prímesi (t. porušených a zožltnutých listov alebo korienkov. Často ju poškodzuje hmyz. v tme.) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. anglicky: Angelica. dorastá až do výšky 2 m. taliansky: Arcangelica.5 . malé množstvá v plechovkách. 226. listy perovito zložené s nápadne nafúknutými pošvami. Jej akosť znižuje nadmerná drobivosť. lebo ľahko vlhne a ešte ľahšie ju napádajú škodcovia a hmyz. Najvýhodnejšie je ihneď ju odovzdať nákupni. 3 5 0. preto ju pri sušení treba obracať. Po uschnutí sa veľmi drobí. 225. 221. Pre plod — Fructus angelicae platí ČSN 86 6613: Akosť — najviac v % Znak Tmavé plody Iné časti materskej rastliny Cudzie plody Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenej % I. rusky: Dvojročná až trváca bylina s repovitým koreňom. ďalej horčiny a stopové množstvo kyseliny salicylovej. Brustwurz. 5 8 1 12 12 dávky drogy až 3 x vyššie ako pri zápare. V oficinálnej medicíne niekedy tvorí zložku metabolických a odtučňovacích čajovín. drobné zelenobiele kvety v okolíkoch hustých okolíčkov. vredov predkolenia atď. Droga sa ľahko zaparí. Zásluhou vysokého obsahu trieslovín pôsobí droga sťahujúco (adstringentne) pri ochoreniach žalúdka a čriev. Pre získanie koreňovej drogy — Radix angelicae sa vykopávajú v jeseni (september—október) 2. Materiál sušíme prirodzeným teplom v tieni. Z účinných obsahových látok rastliny majú najväčší liečebný význam triesloviny tanínového a elagového typu (6—8 %). Ľudové liečiteľstvo pripisuje listovej droge všetky uvádzané účinky. ARCHANGELIKA LEKÁRSKA ANDĚLÍKA LÉKAŘSKÁ Archangelica officinalis Hoffm. vyžadoval by si podrobnejší prieskum. v Nemecku aj pri liečbe cukrovky. na nivách a lúkách od podhorského stupňa po alpín- sky. vybolen Nemecky: Echte Engelwurz. Novšie sa odporúča zber pred tvorbou kvetných výhonkov (marec— apríl). kde rastie osobitná odroda. mnísi ju pestovali ako prostriedok proti moru. lebo výtažnosť silice je vtedy asi 1. Stonka dutá. hlina.5 12 10 0. Zelerovité . Zberá sa na začiatku kvitnutia (máj—august). 10 4 2 1 12 12 0. bezlistých byli. francúzsky: Archangélique officinale. 5 2 1 0. chutí trochu horko a sťahujúce Väčšina listovej drogy vykúpenej u nás sa vyváža do nesocialistických krajín. dozrievajú vo vajcovité. Z toxikologického hradiska sa pri tejto droge nezistili nijaké vedľajšie účinky. j. Korene vykopávané v jeseni (september—október) sa u nás nenakupujú. piesok atď. Používa sa i pri silnej menštruácii a klimakterických ťažkostiach. Listová droga nemá pach. Zberači najradšej vyhľadávajú vyššie porasty na vlhkých lúkach. ktorá sa používala na omývanie rán.8 II.: Angelica archangelica L. Možno ju použiť aj zvonku na rany. dávkujú sa 4 lyžičky posekanej drogy na pohár vriacej vody. iné rastliny atď. maďarsky: Orvosi archangyélika. janoklík. po dokonalom usušení má droga výraznejšiu arómu a ostrú.5 % (v štádiu kvitnutia a tvorby plodov je najnižšia). no poriadnom omytí sa korene sušia v tieni na vetranom mieste (hrubé sa pozdĺžne prekrajujú). Charakter silice a kryštalických obsahových látok nie je dostatočne známy. Okrem toho sa alchemilková droga ľudovo používa na posilňovanie maternice pred pôrodom (celé 4 týždne pred pôrodom sa užívajú 3 šálky čaju denne. čaj sa nesladí). Po rýchlom. Do liečiteľstva sa dostala zo severských oblastí.Apiaceae (Okolíkaté . Už pred začiatkom sušenia treba materiál zbaviť trávy. Pomer zoschnutia je 5 : 1 .Umbelliferae) Ľudovo: angelika pravá. ekzémov. Čajoviny č. najmä pre farmaceutické účely a ako korenina.priemer). Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách. Na vonkajšie použitie sú ČSN 86 6439 má na list alchemilky rovnaké požiadavky ako na vňaťovú drogu (ČSN 86 6725): Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené ako na materskej rastline (pôvodne sivozelené listy) Cudzie organické prímesi (iné časti materskej rastliny. Rastie pri potokoch. schne rýchlo. anjelský koreň.

V prípravkoch sa zvyčajne kombinuje. anglicky: Arnica. chamissonis Less. dermatitídy však nevyžadujú osobitný spôsob liečby. 186. Hlavnou obsahovou látkou drog je silica s obsahom felandrénu. Pri zbere treba dávať pozor — čerstvá šťava predovšetkým podzemkov a plodov obsahuje pre Požiadavky ON 86 703 1 na koreňovú drogu — Radix angelicae: Znak Iné časti materskej rastliny Droga sfarbená ináč ako hnedosivo až červenkasto Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanovené laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovené v predošlom množstve) Obsah silice — najmenej % Akosť — najviac v % I. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: šlakové korenie Nemecky: Arnika. najmä z výšok 1 000-1 500 m n. s ružicou prízemných listov a veľkým úborom s pomarančovými jazykovitými kvetmi.214. Mountain Arnica. Dávky sú 2—2. m. 66. pripúšťa sa aj z druhu A. spazmolytikum a sedatívum. nespavosť) a Valofyt Neo. plody sú nažky s chocholcom. plody sa zberajú pred dozretím (v septembri). triesloviny. Strata sušením koreňovej drogy je asi 4—5 : 1.5 g drogy viac ráz denne ako zápar. so šikmým podzemkom. ARNIKA HORSKÁ (+) Arnica montana L. pri listovej 6 : 1 a pri plodoch je velmi malá. povzbudzuje nervovú činnosť (je vhodný aj do kúpeľov). suší ako silicový. 5 5 2 14 12 4 0. oficiálna medicína používa kvet . tiež v potravinárstve. Čajoviny č. 54 . na kúpeľ 100—200 g sekanej drogy. severného Talianska a Balkánu. kde je úplne chránená.). 210. 10 10 4 14 13 6 0. Archangelikový koreň má podobné účinky ako puškvorcový (Radix calami aromatici): podporuje trávenie. španielsky: Amica. Bergwohlverleih. 200. Rastlina uprednostňuje vlhké horské lúky. sa používa skoro výhradne ako korenina. Na liečebné účely slúži celá rastlina. maďarsky: Hegyi Arnika. ďalej horké látky. slúži proti kŕčom a ako aromatikum. uspokojivo. organické kyseliny a sacharidy. hlavné indikačné oblasti sú: stomachikum. francúzsky: Arnica montagnard. usky: PRHA HORSKÁ List — Folium angelicae alebo plod — Fructus angelicae. pôsobí mierne močopudne.3 II. napomáha odkašlávanie. Plody sa užívajú podobne (1 g na maceračný odvar). priemyselne vyrábané prípravky s koreňom sú čajoviny Stomaran (dietetický čaj pri zažívacích ťažkostiach). Čs.ARCHANGELIKA LEKÁRSKA rastlinu ochranné látky (fytoalexíny — furanokumaríny) a tie niekedy vyvolávajú na pokožke boľavé vyrážky a ekzémy.1 Trváca bylina vysoká 30—60 cm. taliansky: Arnica. 209. Valofyt (stavy predráždenia a miernej úzkosti. rúbaniská a všeobecné zárasty s rašelinníkmi. Značné množstvá drogy sa spotrebujú pri výrobe likérov (benediktínka. 180. V ČsL 2 sa uvádza aj podzemok s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae. Na farmaceutický trh prichádza droga z divorastúcich rastlín Bavorska. pinénu a kumarínov (furanokumaríny).. List sa zberá v máji—júni.Flos arnicae. chartreuse a i. U nás sa uvádza iba v ČSR. koreňa.

Prípravky z arniky sú interne veľmi nebezpečné najmä deťom — sú vysoko toxické na ich organizmus. seskviterpénové laktóny (arnifolín. fytomelany. do kloktadiel.5 55 . Podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae sa vykopávajú v jeseni (september—október). okrem ARNIKA HORSKÁ ON 86 6212 (resp. aby neobsahovali čierne larvy muchy Trypeta arnicivora.Jednotlivé úbory sa odtrhávajú celé (jún—august). Nazberaný materiál sa nesmie stláčať. resp. reume (riedený roztok možno miešať aj s tekutým octanom hlinitým). Rovnaké obdobie zberu i manipulácia platí aj pre vňať — Herba arnicae. na urýchlenie granulácie. triterpénové alkoholy (arnidendiol.. suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na vzdušných miestach. Arnikový extrakt je u nás zložkou pasty na ekzémy a rany Alysal a masti Calovat. vykĺbení. umelou teplotou do 40 °C. treba dávať pozor. helenalín — ester sa novšie uvádza ako toxický princíp a niektoré sú kontaktné alergény). po poraneniach ako ranové antiseptikum. sú to predovšetkým flavonoidy (glukozidy kvercetínu. zvyšuje krvný tlak a vyvoláva kontrakcie maternice — účinkuje ako srdcové tonikum a stomachikum (tinktúra).5 3 3. polyíny. cholín a triesloviny. Veľmi časté je vonkajšie upotrebenie — uplatňuje sa roztok (tinktúra 5 —10-násobne riedená vodou alebo 2 % zápar z drogy). do 4 %). pri pomliaždeninách. Silné koncentrácie roztoku tvoria pľuzgiere. Otázka obsahových látok nie je celkom jasná. zeaxantín). 40 1. tymol a metyléter tymolu (pre vysoký obsah parafínov má maslovitú konzistenciu). luteolínu a kempferolu). ako vlasový a kozmetický prostriedok a i. tesne pod kvetným lôžkom (Flos arnicae cum calyce). faradiol a i. 60 23 3 2 10 13 5 4 20 13 10 3 2 10 13 10 5 4 20 13 12 8 2 2. Asi tu pôjde aj o prejavy nešpecifickej podnetovej terapie. po opuchoch (edémoch). Droga pôsobí na krvný obeh. rýchlo sa sušia v tieni. ďalej horčiny (hlavne arnicín). Vnútorné užívanie prípravkov smie odporučiť iba lekár. Znak Prekvitnuté kvety (s nažkami) Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Kvety sfarbené ináč ako pomarančovožlto Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne z predošlej hodnoty) II. na natieranie zapálenej ústnej sliznice. Celkove tradované vnútorné upotrebenie pri obehových poruchách. bronchiálnej astme a pri súčasnom zápale žalúdka a tenkého čreva (gastroenteritída) nie je farmakologicky celkom podložené. silica obsahujúca azulén. karotinoidy (napr. druhá so zákrovom) tieto kritériá: Akosť — najviac v % úbory bez zákrovu so zákrovom I. 40 II. trombózach. proti zápalom. na podporu resorpcie krvácaní v hlbšie uloženom tkanive. aplikovanej pri mimokíbovom reumatizme a vertebrogénnych syndrómoch. 86 6237) má pre Flos arnicae (prvá pre kvet bez zákrovu. ba vyvolávajú až rozpad (nekrózu) tkaniva.

Theofrastova a Dioskoridova pochádzala asi z iných druhov asparágusu ako naša (A. Bola veľmi obľúbená a aj sa pestovala. žltozelené. výhonky musia byť biele. ktoré sú premenené na drobné šupinky. Ak sa sušia bežným spôsobom. Podzemky s koreňmi sa zberajú v marci—apríli a v októbri—novembri. slizy. asi 3 % odvar z koreňa 2 -3 šálky denne).guľaté zrelé červené bobule s drobnými čiernymi semenami a odporne sladkou. Predmetom zberu sú zriedka aj krátke a hrubé podzemky s dlhými koreňmi. sitosterol. španielsky: Esparraguera.). U nás sa pestu- je záhradnícky.. v lesostepných a suchomilných trávnych spoločenstvách. Z obsahových látok podzemkov i výhonkov možno spomenúť aminokyseliny. akoby obsahoval cukry. zmenia farbu z belasej na sivú. 7 2 1 12 10 4 II. listami brezy. Ľaliovité — Liliaceae (Asparágovité — Asparagaceae) Ľudovo: hromové korenie Nemecky: Gemuse-Spargel. Koreň ako droga prichádza do úvahy len zriedka. o toxických obsahových látkach nie sú žiadne bližšie údaje. aphyllus). V mnohých kultivaroch sa pestuje ako zelenina. sacharidy. ďalej arginín. pôvodom tiež z Afriky. Známy bol aj ich močopudný účinok a využíval sa i liečebne. s mäsitým podzemkom. 5 5 1 14 10 II. 13. Do obchodu sa dostávajú vo zväzkoch alebo sa konzervujú. spomínané steroidné saponíny. zastúpený je aj komplex vitamínu B (B1 a B2). Druh rastie od nížin do subalpínskych polôh na lúkach. glykozid koniferín. 207. edémy a dýchacie ťažkosti spojené s ochromením srdcového svalu. maďarsky: Spárga.Pre vňať — Herba arnicae platí ČSN 86 6722: Akosť — najviac v % Znak Prekvitnuté a ináč sfarbené úbory ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. Pri užívaní nadobúda moč osobitný pach (metylmerkaptánom) a reaguje tak. vanilín. densiflorus Mayers. 41. Ak sa majú použiť ako zelenina. sodík. V žiarivo červených plodoch je karotinoidné farbivo fyzalín. 10 8 3 14 12 Podzemky (korene) majú ON 86 7032. trochu i ostrou chuťou. Jej úprava bola asi taká ako dnes: malé výhonky sa varili (nesmú sa prevariť) a polievali horúcim olejom. hnačky. Pravda. Zberajú sa v apríli (máji) 3. že sa jej pripisovali liečivé účinky. Pri predráždení obličiek nemá sa užívať. Z cudzozemských druhov si zasluhuje zmienku a. ASPARAGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) Asparagus officinalis L. ktoré vyrastajú z ich spodnej strany — Radix et Rhizoma asparagi. Platí to najmä o zeleri a petržlene. taliansky: Asparago. Všetky spomínané časti špargle majú experimentálne dokázaný silný močopudný účinok (užíva sa napr. alebo 4. plumosus Bak. acutifolius alebo A. Nyúlárnyék. vyvolávajú dávenie. na okrajoch dubín. sú bez pachu. dráždia sliznice. bez chlorofylu. 57.Turiones asparagi recentes. Ordinuje 56 . Azda najviacej špargle v Európe sa dnes pestuje vo Francúzsku — v okolí Paríža pri Argenteuil a Saint Denis. Čajoviny č. Predmetom zberu sú mladé výhonky . preto sa nechávajú v tme. najmä asparagín (amid kyseliny jantárovej). rusky: CHŘEST OBECNÝ Dvojdomá trváca bylina vysoká 30—150 cm. V bytových podmienkach je najčastejší a. ktorý sa často pestuje v skleníkoch pre jemnú vňať s plochými listovými konárikmi. obsahové látky sa menia podľa ročných období. Inak špargľa ako zelenina je dietetikum s miernym močopudným pôsobením. veľa draselných solí (spolu so saponínmi podmieňujú močopudný efekt a minerálne látky (vápnik. fosfor. ktorý dodáva špargli osobitnú chuť. ktorá obsahuje tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predošlého zistenia) I. (steroidné) saponíny (glukozid sarsasapogenínu a štyri ďalšie). horčík a i. stigmasterol. anglicky: Asparagus. kde sú aj početné továrne na konzervovanie tejto zeleniny. vňaťou zlatobyle a i. staršie sú bez chuti. Zeleninou s jedlými koreňmi alebo podzemkami sa živili ľudia oddávna v čase núdze. o čom sú zaručené správy. 14 4 2 12 12 5 helenalínu sa uvádzajú ako toxické seskviterpénové laktóny tenulín a partenín. Kvety drobné. plody zelené. Plíniova. podľa starších údajov sa aj pražili a boli náhradka — surogát kávy. rok po vysadení rastliny. na krovinatých úbočiach. Otravy detí i dospelých sú známe. krvácania. Liečebne sa kedysi používali aj plody . neskôr červené bobule. je však zložkou zahraničných farmaceutických prípravkov (najmä práškovaných čajovín v kombinácii s prasličkou. perovitý z Kapska — A. chutné mladé výhonky (pred ich vyrastením nad zem). zamladi majú sladkastú chuť. triesloviny (kyselina galová a tanín). vo svete je známych asi 150 druhov. dosť kyseliny askorbovej (vitamín C).). 51. kde si zachovajú dužnatosť a nedrevnatejú. A liečivú povesť mala aj špargľa. U nás sa miestami pestuje pre dužna- té. V bohatších antických kuchyniach sa väčšina dnešných obľúbených druhov zeleniny uplatňovala skôr ako prísada do jedál aj preto. Bočné konáriky sú sploštené a nahradzujú listy. najmä na južnej Morave. francúzsky: Asperge officinale. Používajú sa čerstvé. v semenách neprebádaná horčina spargín a farbivo sparguarín. hustokvetý — A. v húšťavách i hájoch.

že pomenovanie balloté vzniklo od ballein = hodiť späť. Ako rastlina so silicou podlieha všetkým ustanoveniam o patričnej manipulácii: treba ju sušiť v tieni. chutí horko. vrúbkovano pílkovité listy. francúzsky: Ballote fétide. Spomína ju Dioskorides ako liečivú a jej pomenovanie balloté sa vzťahovalo u starých Grékov na všetky hluchavkovité rastliny. BALOTA ČIERNA Ballota nigra L. 1882 hovorí. sivo chlpatá až vlnatá. čistce (Stachys L. pre odporný pach rozdrvenej rastliny. j. Prof. pri cestách. trochu horčiny. Rastlina obľubuje pôdy s vyšším obsahom dusíka. lámku.ASPARÁGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) sa pri ochoreniach dolných partií močových ciest alebo ako pomocný liek pri obličkových kameňoch. Usušená vňať si svoj odporný pach ponecháva. Navyše treba brať zreteľ na jej osobitne prenikavý pach a nedávať ju blízko materiálov. Vňaťová droga sa po usušení veľmi ponáša na vňaťovú drogu medovky lekárskej (Herba melissae). Vo vňati baloty je veľa trieslovín (Madaus uvádza 9. so štetinovitými listencami. kvety červenofialové alebo biele. Terapeutické upotrebenie baloty zaznamenalo veľké skoky. Azda jedna z prvých indikácií bola práve v očnom lekárstve. Wittsteina v jeho knižne vydanej farmakognózii z r. ďalej silica. tak do 30-35 °C. lebo prítomné aminokyseliny hromadia v tele dusíkaté látky a bielkoviny. predovšetkým diterpén marubiín s číslom horkosti 65 000. stachyóza a verbaskóza. v prípade skladovania dávať do dobre zatvorených nádob a skladovať v tme. usudzuje sa. rozkonárenú stonku a protistojné. anglicky: Black Horehoud. pôsobia ľahšie žalúdočné ťažkosti. v listoch kyselina kávová (0. i.. taliansky: Marrobio fetido. trochu drsne aromatický a trpkasto. španielsky: Marrubio fetido.29 %). rýchle. zriedka lysá. ktoré ľahko prijímajú cudzie pachy.) a iné hluchavkovité rastliny. kocúrnik obyčajný (Nepeta cataria L. ale i tak varujeme pred nimi najmä deti. ak umelou teplotou. Všestranný znalec staroveku Plínius nezaznamenal o nej nič podrobnejšie. Má štvorhrannú. strkať. Krause ho odvodzuje od ballein a oys = ucho (genitív otos). balota sa však vraj znovu objavuje ako liečivo proti dne — pakostnici a v ľudovom liečiteľstve vtedy ako nervínum. ohradách a na úhoroch od nížin do podhorského stupňa. Čerstvé výhonky sú oficinálne v homeopatickom liekopise. Wittstein upozornil. obsahová látka nie je tiež známa. Historické záznamy o balote sú dosť chudobné. sacharóza. pri močovom piesku a pod. nie sú však toxické. cholín. G. o toxických obsahových látkach nie sú však žiadne bližšie údaje a do úvahy prichodia najviacej saponíny. najmä nie pre menšie deti. zoskupené do nepravých praslenov. pričom však už seriózne hodnotenie prof. že by od lekárov zasluhovala väčšiu pozornosť. Bobule pestovanej špargle sa pokladajú za toxické.). rafinóza. Kvitnúca balota je dobrou pastvou pre včely. mladé výhonky niekedy vyvolávajú alergické kožné prejavy — dermatitídy. maďarsky: Fekete pesztercze. v podzemných orgánoch o.36-12. asi v júni až v auguste) je vňať — Herba ballotae (nigrae). že jej pôvodné liečebné použitie je zastarané.). vajcovité. rusky: MĚRNICE ČERNÁ Trváca bylina vysoká 30—100 cm. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: čierny jablčník Nemecky: Schwarznessel. Predmetom zberu z kvitnúcej rastliny (t. plod je rozdelený na štyri tvrdky. pretože balota sa používala v očnom i ušnom lekárstve. Schwarzer Gottvergess. cukrovku.2 %). Balotu čiernu možno ľahko zameniť za viacero podobných rastlín. Nie je vhodná ani pre chorých na žlčník. Špargľa nie je vhodná ako hlavné jedlo (má priveľa minerálnych solí). ako je jablčník obyčajný (Marrubium vulgare L. 57 . Hojná najmä v blízkosti ľudských sídlisk. nie sú jedlé. Vyskytuje sa na rumoviskách.

Sušenie si vyžaduje trocha rutiny: kvety treba rozložiť vedľa seba stopkami hore. príp. kvety biele vo viacramennom chocholíkatom vrcholíku. francúzsky: Sureau noir. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky. Pri zbere sa nesmú stláčať (ľahko sa zaparia). (ČsL 4) 15 8 1 8 12 10 2(1) 20 II. rusky: BEZ ČERNÝ BALOTA ČIERNA Ker. nepárno perovité. 5 % zápar (asi 20 minút vylúhovať). nervínum (proti hystérii. taliansky: Sambuco. ktorá potláča rast kultúrnych rastlín. hojná od nížin po horský stupeň. Ak sa balota prenesie s kompostom na pole. Bežne sa zamieňa s bazou chabzdovou (Sambucus ebulus L. Droga ľahko podlieha skaze. alebo zavesiť za hlavnú stopku na špagát do tieňa. Lepšie je sušiť umelým teplom do 45 °C nie na slnku. Balota čierna sa v súčasnosti u nás už dlhšie nevykupuje. resp. kým vyschnú aj hlavné stopky. je citlivá i na najmenšie V súčasnom ľudovom liečiteľstve sa droga používa ako sedatívum. 2—4 šálky denne. na dobre vetrané miesto. 2—4 g prášku. 58 Na kvetovú drogu (Flos samhuci) sa vzťahuje ON 86 6213. operuje sa i sám. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . resp. maďarsky: Fekete bodza. ako je v opise Iné časti materskej rastliny a stopky hrubšie ako 1 mm Cudzie organické prímesi Preosiatie sitom č. nemá medovinu. vzácnejšie strom s bielym stržňom v konároch. S krátkou stopkou sa odstrihujú čerstvo rozkvitnuté súkvetia (máj—jún). Nitrátofilná drevina mierne vlhkých stanovíšť . Zemolezovité — Caprifoliaoeae (Loniceraceae) Ľudovo: bieda. ktorá však patrí medzi byliny. Ako droga mimoriadnej dôležitosti nakupuje sa kvet — Flos sambuci. ischiasu a pod. preto ho hmyz málo navštevuje.). Ešte ten istý deň sa zdrhujú a preosejú cez hrubé sito. pričom sa dávkuje 1 lyžica na šálku záparu. IV (hrubý prášok) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Množstvo vodného výťažku najmenej I. psia baza Nemecky: Schwarzer Holunder. 30 16 2 16 12 12 3 15 . Sušíme dovtedy.listnatých lesov. Pri sušení smú kvety iba sčasti zožltnúť. sídlisk. listy protistojné. Kvet poskytuje včelám iba peľ. pri stresoch a hypochondrických stavoch). ľahko sa rozmnoží a stane sa až húževnatou a nepríjemnou burinou. španielsky: nillero. preto sa ihneď odosiela do nákupne.BAZA ČIERNA Sambucus nigra L. anglicky: Common Elder. plody sú guľaté čiernofialové kôstkovice. prípadne sa uskladní v dobre uzatvorených nádobách. parkov i rumovísk. ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené kvety. Z tinktúry sa užíva 1—3 g na deň. spazmolytikum a choleretikum. Zvonka sa upotrebúva na obklady proti lámke.

Plody obsahujú aj niektoré vitamíny. hnačky a i. drobné 59 . 113. majú nepríjemné vedľajšie účinky (dávenie. drogová norma ON 86 6238 sa týka kvetu bazy so stopkami (Flos sambuci cum stipite): Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zisťuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (zistí sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. Detský čaj s rumančekom. vnútorne na potenie a ako korigens v preháňavých čajovinách. Ak sa opätovne dosušuje. 143. 124. francúzsky: Sureau yeble. Droga má charakteristický pach a škrabľavú chuť. taliansky: Ebbio. 15 5 1 0. ktorá je však ker alebo strom a kôstkovičky má čiernofialové s krvavočervenou šťavou. Kvety sa BAZA ČIERNA používajú aj v kuchyni a ako koreninová prísada. Attich. výťažok je zložkou Passitu — roztoku (sedatívum). organické kyseliny a kyselinu askorbovú (vitamín C) asi 340 mg v 100 g. Kvety obsahujú silicu. 15-20 g šťavy. 97. triesloviny. Zemolezovité — Caprifoliaceae (Loniceraceae) Nemecky: Zwerg-Holunder. keď sú tmavofialové až čierne (august—september). so stopkami i bez stopiek. ischiatické bolesti a migrénu. Kvet sa dávkuje 1. 70. 236. 94. antokyanové farbivá a sú mierne taxatívnym prostriedkom. Predmetom nákupu sú aj plody — Fructus sambuci. V homeopatii sa používajú čerstvé kvety miešané rovnakým dielom s listami a čerstvá kôra (esencia D 3 . tvoria chocholíkové mnohoramenné vrcholíky. Droga sa používa zvonka na obklady. amíny.). maďarsky: Földi bodza. 139. 151. 128. 240. flavonoidy (hlavne rutín) — až 3 %. španielsky: Sauco menor. Kvety drobné. ružovkasté s červenými pernicami (tým sa líši od ostatných zástupcov rodu). Kvetnú drogu možno zameniť najmä s bazou čiernou. Plody sú čierne bobuľovité kôstkovičky. 30 10 2 1 14 10 3 (+) Sambucus ebulus L. anglicky: Danewort. 93. listy nepárno perovité s prílistkami.5 g na zápar alebo odvar.navlhnutie. Dokonale suché plody čistíme vytriasaním na šikmej drôtenej ploche alebo na sitách. Sušíme na slnku alebo umelým teplom do 50 °C. 95. Čajoviny č. 207. uplatňovaným najmä v čajovinách na odtučňovanie.D 6). rusky: BEZ CHEBDÍ BAZA CHABZDOVA -CHABZDA Trváca bylina s plazivým podzemkom. 79. Tíšia aj bolesti trojklaného nervu. 148. Rastie na stranách a okrajoch lesov najmä v stredných a vyšších stupňoch.5 14 10 2 II. dobre znáša vápenaté podklady. Čs. pomer zoschnutia je asi 8 : 1. 195. Dávkovanie: 1 lyžica na šálku záparu alebo odvaru. Species laxantes Planta. Skladujeme ich v dobre uzavretých nádobách. farmaceutický priemysel používa kvet do čajovín Reduktan (i plody). vysoká 100—200 cm. sacharidy. 193. Species urologicae. 71. Species laxantes (je oficinálna aj v ČsL 4). Farebne podobné. 192. sacharidy. 118. príp. Species urologicae Planta a Pulmoran. 98. Nezrelé zelené plody môžu vyvolať zdravotné ťažkosti. Odstrihujeme ich i s hlavnou stopkou. 152. 184. Čs. Dávky drog nemožno zvyšovať. stáva sa bezcennou. 65.

Najprv sa zbavia zvyškov vňate a nečistôt a potom sa pozdĺžne rozrežú. usušené sú bez pachu a chutia odporne horko a ostro. kvety majú voľné korunné lupienky a bielu farbu. ktorý má postáť 12 minút (pijú sa 2—3 šálky denne). Enz odporúčal šťavu z kôstkovičiek na výrobu atramentu. Korene sa vykopávajú rýľom v októbri. Chabzdu pokladali za liečivú už v staroveku. dávenie a pod. Korene.5 g na šálku odvaru. Korene podobne ako celá rastlina obsahujú chemicky neprebádaný horčinový princíp. z čajoviny sa berie 1 čajová lyžička na zápar so 1/4 litrom vody a vypije sa polovica ráno a polovica večer. Okrem spomínaných častí sa používali aj listy a byle. sušia v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach v tieni. citrónovú. ostro chutiacu látku. D. užívajú sa 3 lyžičky denne. Zber dokonale zrelých plodov sa robí asi v septembri — októbri. triesloviny. H. musia byť zdravé a dosť hrubé.). ako sa pokusne ukázalo. Homeopatická medicína používa čerstvú kôru a zrelé bobule. že väčšie dávky čaju vyvolávajú závrate. Dioskorides vedel. koreňa ligurčeka a ihlice — z každého po 30 g. kvety na čaj a plody na výrobu lekváru (Roob ebuli). V prípade potreby sa zberajú za zvyčajných podmienok a podobne sa materiál aj suší (kvet ako pri baze čiernej — pozor: ľahko sa zaparí). že bobule pôsobia močopudne. pokladali ju totiž za liek proti všetkým chorobám. glykozidicky viazaný kyanovodík (sambunigrín). Plody sa ľahko popučia a púšťajú šťavu. Čerstvé korene voňajú ako syr.). sliz a farbivá. treba ich pokladať za toxické — poznáme otravy detí i dospelých. Nerobil sa podstatný botanický ani terapeutický rozdiel medzi chabzdou a bazou čiernou. Zvonka sú svetlohnedosivé. Obsahové látky drogy nie sú celkom preskúmané a ani účinky. octovú. Vie sa. Používajú sa zväčša čerstvé.5 : 1. okrem toho organické kyseliny (valerovú. pektín. Pfänder. ovplyvňujú zvýšené vylučovanie žlče i potu a sú dobré pri vodnatielke. Mierny močopudný prostriedok je aj lekvár (varí sa podobne ako slivkový). Podobné sú ešte drobné kvety túžobníka brestového (Filipendula ulmaria (L. S plodmi radšej neexperimentujme.) treba brať s rezervou. 1983). jablčnú). saponín a silicu. Na pohár studeného močopudného macerátu stačí pol čajovej lyžičky a pijú sa v priebehu dňa dve dávky. Niekedy sa odporúča 3 % odvar. Plody a kvety majú navyše ešte aj iné organické kyseliny a sacharidy. Odtrhávajú sa celé strapce so stopkami. Pomer zosušenia je asi 3—3. príčinou je asi živicovitá látka nachádzajúca sa hlavne v semenách (Frohne. preto sa vyvarujme samovoľného užívania. V Rumunsku plodmi farbili víno.. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. preto treba pri zbere dávať ich pozorne do plochých nádob. mierny laxatívny a pripisuje sa im potopudný. Známa je močopudná zmes Hrušková: plody chabzdy — 5 g. V súčasnosti je koreň ako droga zastaraný prostriedok.BAZA CHABZDOVÁ -CHABZDA a páchnuce kvety má aj ker či stromček baza červená (Sambucus racemosa L. Výťažok . a to v tenkých vrstvách (maximálne 15 cm). pri zápaloch močového mechúra a pod. Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal odvar z koreňov proti vodnatieľ60 ke.. rovnaký diel vňate prasličky. dnu belavé. Predmetom zberu býva koreň — Radix ebuli. Sušenie si vyžaduje veľkú rutinu. porézne.) Maxim. J. Kneipp pri nachladení. Možno ich sušiť aj umelým teplom do 50 °C. ľudové liečiteľstvo aj listy. slúžili ako purgans a emetikum. sušené majú podobné použitie ako koreň (Kneippova zložka čajovín): diuretické a potopudné. túžobník brestový je trváca bylina. Kvety a listy sa používajú iba ojedinele. Ďalšie ľudové odporúčania (užívanie pri piesku v moci. majú močopudný účinok. Plínius ju označoval ako ebulus (názov odvodený od gréckeho eú — dobre a boylé = rada). Dávkujú sa opatrne — nemecký doplnkový liekopis uvádza jednorazovú dávku 2. tvoria však oválnu metlinu a plody sú červené kôstkovičky (kvitne asi od mája do júna). Pri sušení treba zvyčajne použiť umelé teplo — asi 50 °C. Homeopatia ich užíva čerstvé ako prostriedok proti kašľu.

List sa používal ako aromatikum. V stredoveku sa používala podobne ako v klasickom staroveku. Jej kultúry a príbuzné druhy sa spomínajú už v sanskrtskej literatúre a v hippokratovských spisoch. šťava pri ušných zápaloch a proti uhryznutiu hadmi i škorpiónmi. V časoch rímskeho cisárstva sa tešila pozornosti aj ako korenina a okrasná bylina. konvalinkového listu a i. Spomínali ju Theofrastos. Liehový výťažok sa dobre uplatňuje ako prostriedok na vzrast vlasov a proti lupinám (masáže). že už vtedy bolo treba uvádzať na pravú mieru povery. dolné celistvookrajové. španielsky: Albahace dulce. bazilka. Hluchavkovité . alebo rastie v prírode v najteplejších oblastiach. proti horúčke a ako regulátor stolice. v kombinácii s výťažkom z morskej cibule. 8 10 2 2 13 15 0.z čerstvých častí rastliny). do potravinárskych pást a údenín. Čajovina č. Basilikum.2 61 .Lamiaeeae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bazalienka. Zriedka sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. bazilikum Nemecky: Basilienkraut. Zámeny pri zbere neprichodia do úvahy. listy vajcovité. Z bazalky sa zberá vňať — Herba basilici (Herba ocimi citrati). a to Droga má vyhovovať ČSN 86 6726 pre Herba hasilici: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti ako na materskej rastline Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenšie množstvo I.slúži na natieranie pri ochoreniach kĺbov a pohybových ústrojov (reumatizmus a pod. francúzsky: Basilic commun. Dioskorides a iní. V homeopatii sa uplatňuje čerstvá.). Éterický olej sa bežne upotrebúva asi od 16. čiernohnedé tvrdky. horné listeňovité. Žltobiele až červené kvety v klasoch z nepravých praslenov. nie je však vždy isté. stor. Bežnejšie je vonkajšie použitie odvaru alebo liehového výťažku po macerácii . Bazalka je teplomilný druh ázijského pôvodu. BAZALKA PRAVÁ BAZALKA PRAVÁ Ocimum basilicum L. vôňou pripomínajúcu zmes hrebíčkov a ruží. Do kultúr v Nemecku sa dostala v 12.3 II. 4 — 1 1 13 13 0. nervínum. Liečivosť bazalky bola známa veľmi dávno. stor.ako väčšina hlu- chavkovitých rastlín. D 1 . taliansky: Basilico. Chabzda — kôra a plody. príp.). či išlo práve o tento druh. Oddávna je známe i použi- vanie vňate bazalky ako polievkového korenia. vyššie pílkovité až zúbkaté. lebo rastlina sa u nás buď pestuje v črepníkoch. na nakladanie uhoriek a inej zeleniny.sa v zahraničí uplatňuje ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov s diuretickým pôsobením (napr. sa v súčasnosti prakticky používajú iba vo forme esencie v homeopatii (dil. Celsus aplikoval bazalku ako močopudnú a laxatívnu. Liečivosť bola taká velká. 67. Hippokrates. plody sú čierne. rusky: BAZALKA PRAVÁ Jednoročná rozkonárená bylina vysoká 10—50 cm. anglicky: Sweet Basil. je medonosná včelárska rastlina. ktoré opriadli túto typickú hluchavkovitú rastlinu. maďarsky: Baszalykum. Bazalka pravá .

dnes zložka kvalitných francúzskych aromatických likérov . pentózany (5-7 %). tvári mladistvý výzor a uľahčoval ťažké sny. Zelerovité . Rovnako dávno je známy anízový éterický olej. 1 6 2 10 12 Iné časti materskej rastliny ako plody 1 3 1 10 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej 2. skladujeme v dobre zatvorených tmavých nádobkách. sacharidy (3-5 %). Niekedy splanieva.anízoviek.tetuchy kozej (Aethusa cynapium L. Pre obsah silice a trieslovín v droge sa niekedy pripravuje odvar (len krátko mierne povariť). Zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú bežné. jej skladba kolíše podľa pôvodu rastliny (nemecká droga obsahuje v silici do 55 % metylchavikolu. Strata na hmotnosti je asi 80 %. najmä ako prísada do rybacích konzerv. II. rusky: — Jednoročná bylina s vretenovitým koreňom vysoká 30-50 cm. lysé. D l ) .5 0. Iná kombinácia (spazmolytická a karminatívna) je napr.).Apiaceae (Okolíkaté — Umbellife ) Ľudovo: bederník anižový Nemecky: Anis. Droga má silný korenistý a príjemný pach a chutí sladko aromatický. ale v kombináciách. — dodával dychu vôňu. zvyčajne v kombinácii s vňaťou pastierskej kapsičky. plody sú visiace päťrebrové sivo páperisté dvojnažky. V oficiálnom liečiteľstve je droga už zastaraná a v našom farmaceutickom priemysle sa nepoužíva. pričom sa neužíva samotná. Prípravky sa ordinujú pri poruchách trávenia vyvolaných liekmi (predovšetkým sulfónamidmi) a pri ťažkostiach spojených s odlúčením pri dojčení. chronických zápaloch žalúdka (gastritíde). Voňavkársky priemysel ju dáva ako prísadu do „ružovo-karafiátových" kompozícií. 2—3-krát denne). bielkoviny (18 % ) . najmä v tráviacom trakte a v prieduškách (preto sa droga užíva aj pri kašli i čiernom kašli a pri spazmoch nervového pôvodu). Od začiatku 14. Ľudové je predovšetkým zložkou bylinných aromatických kúpeľov na osvieženie.). Drogu — Fructus anisi vulgaris. U nás sa pestuje pre plody na poliach alebo v záhradách. Patril aj do palety najslávnejšieho lekára staroveku Hippokrata (okolo r. francúzsky: Boucage anis. chlorogénovú) a iné látky. 400 pred n. rastlina sa listami podobá petržlenu. Užíval sa pri mnohých chorobách. zápaloch močového mechúra a plynnatosti a zvonka na zapálené rany a ako kloktadlo. Z obsahových látok je podstatná silica (priemerne 2-3 %. Kombinuje sa s rascou. teda pred dozretím. Pomer zoschnutia je asi 2 : 1. španielsky: Anis comun. 1. Odrezáva sa tesne pred rozkvitnutím (asi jún až september) a suší sa rýchlo v tieni ako bežná silicová rastlina.) sú tiež lysé. minerálne soli a bližšie neopísané glykozidy. Opatrným sušením sa aróma vňate stane jemnejšou a trvanlivejšou a nadobúda aromatickú.) BEDROVNIK ANÍZ ANÝZ VONNÝ Pimpinella anisum L. hlboko pílkovité. Aníz je jednou z najstarších liečivých rastlín sveta. Plody ďalej obsahujú olej (8 až 23 %). bolestiach žalúdka. Nebezpečná zámena je s plodmi bolehlavu škvrnitého (Conium maculatum L. Literatúra uvádza ešte prímes semien blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. okrem toho je v droge asi 5 % trieslovín. Necháme ich 4—5 dní zrieť a pozorne sušíme v tieni (umelým teplom do 35-40 °C). Plody jedovatej zelerovitej rastliny . pekne voňajú a ich vôňa prechádza aj do medu. Dianetol sa novšie popiera (Kraus.5 2. ktorý možno upotrebiť pri zaparení — intertrigu. sa pestoval v Nemecku a okolo r. majú hnedozelené ostré brázdy a svetlé silné rebrá. dolné listy obličkovité.). mätou piepornou a pod. Droga obsahuje predovšetkým silicu (až do 1.5 1. kde sa uplatňuje silica. alebo možno užiť priamo 1—2 g prášku. Používa sa ako karminatívum.8 . Pije sa 3 % zápar (po zaparení nechať stáť asi 15 minút — asi lyžica drogy na šálku horúcej vody. ako korenina. pri drobných kožných trhlinkách — ragádach. taliansky: Anice verde. Plody zberáme postupne. Droga sa hojne používa v potravinárstve. trochu chladivú a slanú chuť.5 1. stor. mätou piepornou. Dioskorides pokladal aníz za vynikajúcu zložku proti jedových elekruárií.5 3. pretože všetky sa na seba veľmi podobajú (najmä plody — dvojnažky). potom linalol. cineol. Drobné biele kvety v okolíkoch okolíkov. kyslý saponín. 500 pred n. Najvyššie si cenil aníz z Kréty a z Egypta. anglicky: Anis. Bohato kvitnúce okolíky slúžia ako výborná paša pre včely. v ktorej hlavnou zložkou a nositeľom vône je anetol (80-90 % ) . Homeopatické použitie rastliny a esencie je podobné ako alopatické (dávky: 3 x denne 10 kvapiek esencie. Druh pochádza z juhu. prostredné perovito zložené. všetky s pošvami. furfurol (3 % ) . ktorá uvoľňuje aj kŕče. s archangelikovým 62 koreňom. ale až do 6 % ) .5 % ) . Nachádzame ju však ako zložku prípravkov vyrábaných na Západe (s karminatívnym a spazmolytickým pôsobením). ktoré sú menšie. jeho prastaré označenie v arabčine bolo anysum (vedec- ký názov pimpinella dostal z latinského bipinella pre tvar perovito strihaných listov) a ako liečivý ho uvádzal už Pytagoras okolo r. zápche. kondurangovou kôrou a i. lebo ľahko opadávajú. horné trojnásobne perovito strihané. Droga sa liečebne používa pre ob- Na drogu sú podľa československého liekopisu (ČsL 3) a ON 86 6620 tieto požiadavky: Znak Akosť — najviac v % ČsL 3 1 3 1 10 10 I. Prv sa ordinovala pri vetroch. chránenú pred škodcami. spazmolytikum (tieto účinky sú aj experimentálne potvrdené) a stomachikum. osobitne ako jemné korenie. najviac u južných Slovanov a v Taliansku. že aníz a kôpor rastú pre kuchyňu a pre lekárov. keď dostávajú sivozelenú farbu (august— september). V poľskom liečiteľstve je obľúbená ako stomachikum. 1980). Plínius vyhlasoval. flavonoidy. výdatne medujú. v domácnosti do omáčok. 1. s krídlatými vyčnievajúcimi rebrami. pinén a ocimén). gáfor.najmä list (pripravuje sa z nej homeopatická urtinktúra a esencia dil. 1550 sa dostal do Anglicka. rumančekom. maďarsky: Illatos ánizs. Anetol je na svetle nestály a mení sa na nie celkom neškodné kondenzované splodiny (dianetol a dianízoín). karminatívum a aromatické adjuvans v čajovinových zmesiach. feniklom. kyseliny (kávovú.

Bedrovník u Rimanov patril medzi pestované rastliny. plná. Pre spazmolytické vlastnosti je aníz aj zložkou preháňavých čajovín. V mnohých prípadoch plní úlohu chuťového korigencia. taliansky: Tragosellino becchino. 130. Sláva bedrovníka siaha veľmi ďaleko.118. trebník. 191. španielsky: Saxifraga menor. 10. ktorá má silné odhlieňovacie a odkašlávacie účinky. že mnohé liekopisy povoľujú pod rovnakým označením aj silicu z plodov nazývaných hviezdicovitý aníz — Illicium verum Hooker fil. Všetkých bedrovníkov je asi 100 druhov.Apíaceae (Okolíkaté .123. strihané.124. V homeopatii sa pripravuje tinktúra s podobnými indikáciami. Na lomikameňový sa veľmi podobá b. na krvavec (Sanguisorba). francúzsky: Boucage saxifrage. listy nepárno perovito zložené. chuť. silica sa vylučuje pľúcami a pôsobí priaznivo na ich činnosť ako mierne expektorans. zber koreňov možno robiť iba na vopred označených miestach. Plody sú vajcovité stlačené visiace dvojnažky. pastiliek Pleumolysin (expektorans) a roztoku Protosan solutio (stomatologikum). čajoviny Pulmoran (expektorans). Droga má aj dobré vetropudné účinky.). 187. názov sa v staroveku neobmedzoval iba na niektoré druhy. byľ jemne ryhovaná. Druhové pomenovanie saxifraga sa zložilo z latinského saxum + fragere. hoci uprednostňuje medze.sah silice. dolné sediace. že zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú veľmi časté. bedrinec. BEDROVNÍK ANÍZ BEDROVNÍK LOMIKAMEŇQVÝ Pimpinella saxifraga L. 186. 184. Veľká spotreba anízovej silice (Oleum anisi) viedla k tomu. 190. najmä mliečnej u dojčiacich matiek. stepných a polostepných stanovištiach a na výslnných miestach. proti prílišnej polúcii a na účinnejšie oplodnenie. kvapiek Guanar a Ipecarin (expektoranciá). žiaľ. priemyselne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom Spofa. na okraji hrubo pílkovité. bederníček. Pokladali ho za výborný prostriedok pri srdcových a ženských chorobách.5 g).) Lap. ale vzťahoval sa aj na mnohé zelerovité rastliny a prenášal na rastliny s podobne formovanými listami vôbec — napr. aby sa mu zaistilo čestné miesto medzi liečivými rastlinami a veľký odbyt.Umbelliferae) Ľudovo: bedernica. ktoré sú spravidla rovné a majú petržlenový pach a chuť alebo s boľševníkom borščovým (Heracleum sphondylium L. Rovnako ako fenikel podporuje činnosť žliaz. Rastlina obľubuje mierne kyslé ťažké pôdy. Pomenovanie pimpinella má podobne ako aníz od bipinella. sladká zelina Nemecky: Kleine Bibernelle. väčší (líši sa najmä výrazne ryhovanou ostrohrannou byľou a podstatne dlhšími listami). Príbuzný smldník jelení (Peucedanum cervaria (L.127. čo značí perovito zložené listy. dobre znáša sucho. Koreňová droga bedrovníka sa často zamieňa s koreňmi paštrnáka siateho (Pastinaca sativa L. 134. s pošvami. sirupu Latol (laxans). maďarsky: Haszos folditomjén. čo malo označovať 63 . páperistá. anglicky: Bumet saxifrage. pri črevných a žalúdočných kolikách pôsobí uvoľňujúco (spazmolyticky). ktorý celý nepríjemne páchne a korene majú ostrohorkú chuť a rastlina je jedovatá. Dávkuje sa 1 —2 g na zapar niekoľko ráz denne (ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku vo forme záparu 1. a preto je zložkou čajovin tohoto typu (Species pectorales). Pri zbere koreňovej drogy treba všeobecne konštatovať. suché lúky a lesy do výšky asi 800 m nad morom. Čajoviny č. vajcovité. rusky: BEDRNÍK OBECNÝ Trváca variabilná bylina vysoká 20—60 cm. Aníz je zložkou čs. lomikameň.) má vyvinutejšie okolíky a listy dva razy perovité. Silica s jednorazovou dávkou 4 kvapky má podobné účinky ako plody. oficinálnej prsnej čajoviny Species pectorales. z čeľade ciaceae. To už stačilo.13. horné až čiarkovité. Zelerovité . Biele kvety v okolíkoch okolíkov. mierni nepriaznivé pohyby žalúdka a čriev.). Preto sa vyskytuje aj na pieskoch. ktorá má podobné zloženie. pasienky.

b. dosahuje výšky 60—100 cm. Koreň b. pektíny a z minerálnych látok soli draslíka a vápnika. Ich obsahové látky sú také podobné. mliečne. Väčšina starovekých a stredovekých pochvál sa však vzťahuje na bedrovník väčší. že v terapii sa nemusí robiť medzi nimi rozdiel. maďarsky: Nagy fôlditomjén. 8 3 13 9. zvonka špinavo svetložlté až sivožlté. sacharidy. kozím). anglicky: Greater burnet saxifrage. V zmysle učenia o signatúre bedrovník sa stal presláveným prostriedkom proti močovým a žlčníkovým kameňom.) Huds. Zelerovité . treba menovať predovšetkým silicu (asi 0. Usušené korene sú hrubé asi ako brko. nerozkonárené. ktoré sa po vykopaní dobre očistia a príp. Liečivé účinky bedrovníka lomi- kameňového vyzdvihol prakticky až Linné. Z obsahových látok. väčšom. Spolu s ním tvoria jednu drogu — Radix pimpinellae. lomikameňového. ČSN 86 6727 sa uvádza pri ďalšom druhu. ktorá obľubuje kamenisté miesta a láme kamene. španielsky: Saxifraga mayor. Drogu koreňového pôvodu treba veľmi starostlivo skladovať. Radix pimpinellae minoris. upotrebenie a dávkovanie uvádzame pri b.5 0. ostrá a hrýzavá. inak Radix saxifragae. páchnu osobitne silno až odporne aromaticky. Požiadavky ČSN 86 7018 na koreň — Radix pimpinellae: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Cudzie anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Obsah silice — najmenej v % I. Zo starších rastlín sa v jeseni (október—november) alebo zjari (marec—apríl) vykopávajú podzemné časti — Radix pimpinellae (albae). bedrovníkový koreň. saponin. dnu žltkastobiele. Omytie musí byt' veľmi rýchle. predmetom zberu je zväčša varieta s osobitným pachom (tzv. Najlepšie je dávať ju do dobre tesniacich plechoviek. Chuť drogy je sladko aromatická. miestami s trochu tmavšími bodmi. Podľa Liebermanna sa v súčasnosti na farmaceutickom trhu nachádza jedine droga pochádzajúca z b. lebo koreňová časť silne napúča.Umbelliferae) Ľudovo: veľký bederník Nemecky. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1. krátko omyjú.4 % ) . väčšieho. rusky: Bedrovník väčší je trváca bylina. v nej sa našlo dosť kumarínov — horký pimpinelín. Rastliny charakterizujeme každú osobitne.05 II.Apiaceae (Okolíkaté . hrubšie časti obyčajne po dĺžke rozrežú (aby sa urýchlilo sušenie) a rýchlo v tieni usušia. spondínu a i. francúzsky: Grand boucage. menšie množstvá izopimpinelínu. väčšom. mnohohlavé. izobergapténu. Byľ je 64 . hlavicovité.5 0. pričom tento pach ostáva droge veľmi dlho.5 13 6.BEDROVNÍK LOMIKAMEŇOVÝ rastlinu. ľahko vlhne a napádajú ju škodcovia. BEDROVNÍK VÄČŠÍ BEDRNÍK VĚTŠÍ Pimpinella major (L.03 Drogu tvorí podzemok i s koreňmi. lomikameňového netreba zberať oddelene od b. silica preniká do základného pletiva a rýchlo vyprchá. taliansky: Tragosellino maggjore. Radix tragoselini. Grosse Bibernelle. umbeliferón. Zriedka žiadaná vňať sa zrezáva počas kvitnutia byliny (asi v júni až v septembri) a suší sa bežne ako silicová. Z ostatných obsahových látok si zaslúži pozornosť živica. ktoré podmieňujú liečebné upotrebenie drogy. triesloviny. 4 1.

triesloviny. dobre zatvorených nádobách. väčšieho i lomikameňového — Herba pimpinellae: Znak Inak sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Akosť — najviac v % I. droga sa dávkuje 0. najmä v jeseni. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvý májový koreň (D1-D2). kloktá sa pri angínach.03—0. holá. lebo práve b. s obsahom kumarínov BEDROVNIK VÄČŠÍ (pimpinelín. saponíny. lomikameňovom možno vo všetkom vzťahovať i na tento druh. 8 8 12 10 5 5 12 Stonky hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 8 65 . i tu je zámena veľmi ľahká. v Nemecku). ktorú ČSN 86 6727 platí pre sušenú vňať b. pričom obsahovou štruktúrou je takmer totožná s b.ostrohranná. Podzemné orgány sa vykopávajú zo starších rastlín na jar (marec—apríl). belavý. dutá. častejšie v jeseni (september—október). Drogu treba skladovať v tmavých. tvorí spolu s predchádzajúcou súbornú drogu Radix pimpinellae. lomikameňovom. Koreň je cylindrický. Silica so saponínmi podmieňujú použitie na uľahčenie odkašlávania. viachlavicovitý. ryhovaná. Droga vo farmácii pochádza skoro výlučne z divo rastúcich rastlín. niekedy je rozkonárený. plnohodnotná. sacharidy. j. Ako pri všetkých zelerovitých rastlinách. inde sa však z oficiálnej liečebnej praxe vylúčila. najlepšie v plechovkách. droga — Radix pimpinellae (albae majoris). Pomer zoschnutia je asi 2. hnedastý.5—3 g (pol lyžice) viacej razy denne na zápar. narýchlo omyť a ako silicovú drogu sušiť rýchlo v tieni.asi do výšky 1 800 m nad morom. Chutí aromatický a hryzavo ostro. nie náhradná) droga za známu myrhu (Gummiresina myrrha. lebo rýchlo vlhne a často ju napádajú škodcovia. Z kvitnúcej rastliny sa niekedy zberá vňať (asi jún—september) — Herba pimpinallae. žalúdočnej čajoviny — Species stomachicae. vretenovitý. umbeliferón a i. častejšie však tvorí zložku čajovín. prstienkatý. Bedrovníkový koreň je starý a cenný prostriedok proti chrapotu a katarom. uvádza sa medzi cudzokrajnými drogami. Ako väčšina zelerovitých rastlín je ľudovo aj močo- pudným prostriedkom. liekopis (ČsL 3) ju už ako oficinálnu neuviedol a do ČsL 2 sa zaradila ako paralelná (t. ba ešte skôr. Pre obsah horkých látok používa sa aj pri chorobách žalúdka.5—3 : 1. nebudeme stonat.4 % ) . Radix saxifragae magnae. starší tmavší. Drogy obsahujú predovšetkým zlatožltú silicu (výťažnosť je asi 0. napr. plody sú dvojnažky. páchne osobitne balzamicky. živice. nebudeme mŕít!" Dodnes je v mnohých krajinách veľmi obľúbená (napr. zavádza sa do ČsL 4).). bergaptén. väčší bol slávnejší. Druh rozšírený u nás na pôvodných a polokultúrnych až kultúrnych lúkach a vo svetlých lesoch s alkalickým až mierne kyslým substrátom od nížin po subalpínske stupne . zápaloch hrdla a pod. má tvar ako malá žltá repa. Historické údaje o b. jezme bedrník. koncový lístok nepárno perovitých listov je jednoduchý i trojlaločnatý. suší sa bežným spôsobom ako silicová. II. lomikameňovým. Rastlina sa navyše preslávila i ako výborný prostriedok proti moru a na ňu sa zrejme vzťahuje známe české úslovie: „Pijme pivo s bobkem. Ťažisko indikácií leží v oblasti expektoračnej a stomachickej. Po vykopaní treba podzemné časti dokonale očistiť. keď sa zberajú podzemné časti a z nadzemných sa zachová len málo. Konkrétne omyly pozri pri b. Nový čs.

lanuginosa Lam. 2—3-krát denne). taliansky: Cardo santo. Terminologické nejasnosti sa odrazili aj v tom. Všeobecne rozšírené používanie b. 120. Rastlina sa dlho pokladala za starodávne atraktulis. kombinuje sa napr. žlté úbory s vonkajšími široko lupeňovitými listeňmi. 141. Pokusmi na zvieratách sa zistilo. BENEDIKT LEKÁRSKY BENEDIKT LÉKAŘSKÝ Cnicus benedictus L. oleraceum (L. s pichliačom zelinovým — C. vnútorné listene majú často dlhé rozkonárené tŕne.) Gaertn. a preto sa niekedy užíva v kombinovaných prípravkoch na upravenie menštruačného cyklu (emenagogum). anglicky: Blessed-Thistle.) alebo Calcatrapa (C.Asteraceae Ľudovo: bodliak požehnaný. lekársky slúžil ako jeden z hlavných prostriedkov proti pľúcnym chorobám a moru (benedictus . 6 12 4 2 10 15 . že moderná systematika sa hneď nerozhodla na spoločnom pomenovaní benediktu a rastlina sa označovala ako druh rodu Centaurea (C. Astrovité . Materiál sušíme v tenkých vrstvách v tieni na vzdušných miestach. Na vonkajšie účely sú jeho dávky dvojnásobné. lekárskeho v dnešnom zmysle sa začína asi od 16. 147. Druh pochádza z južnej Európy a Prednej Ázie.). aj po zaviazaní nosa a úst cítiť v hrdle a v hrtane bolestivé pichanie. uplatňuje sa pri výrobe chýrnych benediktínok a v potravinárskom priemysle ako korenina. španielsky: Cardo bendito. že bedrovník účinkuje na maternicu. Čajoviny č. Scop. 3 8 2 1 10 12 II.požehnaný). ostropes Nemecky: Echtes Benediktenkraut. Pre bodliakovitý výzor sa vňať pri zbere zamieňa s pichliačmi (Cirsium Mill. benedicta L. s tinktúrou nátržníka. Z rastliny zberáme tesne pred kvitnutím bylinné vrcholy a listy (asi jún-júl). na pohár vody. listy podlhovasto kopijovité. francúzsky: Chardon bénit.). U nás sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. 30 kvapiek do pohára vody na kloktanie.) Scop. Antický starovek rastlinu poznal a v liečení používal pod názvom étera knikos. byľ pavučinovito vlnatá. Sušenie na slnku ČSN 86 6730 má pre vňať benedikta (Herba cardui benedicti) tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Osi hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I. 209.) — vzhľadom na pichľavý kalich kvetov. 66 BENEDIKT LEKÁRSKY V súčasnosti sa rastlina dostáva viacej do likérnického priemyslu. maďarsky: Aldottbárcs (Benedekfu). príp. ktorý však má hladké listy a chutí jemne horko alebo s pestrecom (silybom) mariánskym (Silybum marianum (L.. ktorého listy a semená slúžili ako liek proti uhryznutiu škorpiónmi (v skutočnosti však išlo o požlt vlnatý — Carthamus lanatus L.uvádza ČsL 2. emend. pichľavé. stor. Vňať sa užíva aj ako stomachikum a diuretikum (pol lyžice na zápar. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20—40 cm. a najmä sušení rastliny si treba vziať rukavice. ostnato zúbkaté. Na rok 1986 sa jeho pestovanie odporúčalo. Pri zbere. a to aj viacej razy do roka. napr. Bedrovník nemá nijaké vedľajšie nepriaznivé účinky.). lebo rastlina pichá a chlpy dráždia sliznice. Odřezáváme ich nožom alebo kosákom v dĺžke do 25-30 cm. sa používa bedrovníková tinktúra kúpená v lekárni. V stredoveku b.

celkove ako prostriedok ovplyvňujúci látkovú premenu a i. uvádza sa aj vitamín B1 a kyselina nikotínová. vyššie dávky pôsobia dráždivo na obličky. Droga chutí silno a trvale horko. kvetov. Tehotným ženám sa nesmie podávať. pri reumatických ochoreniach. Podobné indikácie má aj homeopatia pre esenciu (dil. Za najkvalitnejší sa pokladá prvý a druhý zber (listy a vrcholky pred kvitnutím — asi jún až august). Už ľudový názov dáva tušiť okruh zámen — sú to druhy rodu čistec. ľahko vlhne a plesnie. 78. lúky a relatívne suché stanovištia od nížin po horský stupeň. plod rasce.: Stachys officinalis (L. pece- BETONIKA LEKÁRSKA ne (hepatopatia) a poruchách trávenia (dyspepsia). V oficiálnej medicíne sa s drogou najčastejšie stretneme ako so zložkou žlčníkových čajovín. alopecurus L. rusky: BUKVICE LÉKAŘSKÁ Trváca bylina vysoká 30 — 90 cm. Antickí Rimania používali druh B.. Plody sú tvrdky. j. hnedá alebo lesná betonika Nemecky: Heil-Batunge.168. resp. ďalšie zbery majú veľa byli. potom triesloviny (asi 8 % ) . Terapeuticky účinné látky reprezentuje silica (asi 0. 5 . slúži na posilnenie pri chorobách tráviacich ústrojov a pečene. maďarsky: Orvosi tisztesfii. Protistojné listy sú podlhovasto vajcovité. Uplatňoval sa najmä koreň. lesný (Stachys sylvatica L. a často si všímať aj drobné identifikačné znaky. zakončená hustým valcovitým klasom karmínových kvetov z papraslenov. 73.ako žlčníková čajovina. Pretože je začerstva lepkavá a má veľmi horkú chuť. 1 až 1 a 1/2 lyžice na pohár vody a piť denne po 1/4 pohára pred jedlom pol hodiny. Droga ďalej obsahuje sliz a veľa solí draslíka. resp. ktorý však má iné morfologické znaky a nepríjemne páchne.) Trev.nie je možné. kvalita drogy sa znehodnocuje. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bukvica. v hornej polovici bezlistá. a tým sa droga znehodnocuje. t. magnézia a vápnika. ktoré pri sušení dozrievajú. vňať paliny a mäty piepornej . byľ štvorhranná. 219. lesostepi. Čajoviny č. Spravidla sa užíva v zmesiach s inými drogami. francúzsky: Bétoine officinale. a to vo forme odvaru (0. hepatoprotektívum) a s prísadou vo forme extraktu alebo tinktúry v dražé alebo v roztokoch ordinovaných pri chorobách žlčníka (cholecystopatia). rastlina mení farbu.3 % ) . Ľudové liečiteľstvo má pre benedikt veľmi široké uplatnenie: na povzbudenie nervovej činnosti.5 g drogy. D 1). hojný v južnej Európe. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 (uvádza sa od 3 .5—2. na okraji tupo vrúbkované. ako je Ungolen (cholagogum. podporuje trávenie. ktorý čerstvý odporne páchne a vyvoláva dávenie. taliansky: Betonica. napr. červený čistec. pri chorobách so zvýšenou teplotou. Droga . anglicky: Betony. Všeobecne hluchavkovité rastliny sú si dosť podobné.25 % ) . Čerstvá šťava urýchľuje hojenie rán. španielsky: Betonica. a preto treba pri ich zbere dávať dobrý pozor. na Slovensku hojný. BETONIKA LEKÁRSKA Betonica officinalis L. Betonika má podľa Plínia názov od národa Vetonov. V primeraných dávkach nemá nijaké vedľajšie účinky.Herba cardui benedicti. treba ju sušiť oddelene od ostatných. orvosi bakfii. stomachikum (podobne ako koreň horca — Radix gentianae).d o 5 : 1). najmä č. podzemok rebarbory. ktorý žil kedysi na úpätí Pyrenejí v Španielsku a ktorý ju vraj prvý liečebne používal. tvorbu tráviacich štiav a žlče. príp. Syn.4 . choleretikum. 74. jej amid.). ako antibiotikum ničiace grampozitívne baktérie a vírusy. ako metabolikum pol pohára medzi jedlom). ako močopudný prostriedok. 67 . Droga sa užíva predovšetkým ako amárum. ktoré priaznivo ovplyvňuje pôsobenie horkého seskviterpénového dihydrolaktónu knicínu (niekedy stotožňovaný s centaurínom a považovaný za azulénovú laktónovú horčinu) a ďalšie horčiny germakranového typu (cca 0. Obľubuje svetlé lesy. 241.

Ďalej obsahuje neprebádané horké látky. chutí škrabľavo a horko. myšieho chvosta. Expektoračný čaj sa sladieva medom. BLÍN ČERNÝ BLEN ČIERNY + Hyoscyamus niger L. Droga sa častejšie kombinuje. 20 4 1 13 12 2 Betonika je dobrá včelárska rastlina. Vňať sa u nás pokladala za „zázračný prostriedok" pri urieknutí.Droga sa hodnotí podľa dočasnej internej normy farmaceutického závodu (IN 5/82): Akosť — najviac v % Znak pre Herba betonicae Droga sfarbená ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný' v HCl I. vňaťou myšieho chvosta a i. čo je medzi hluchavkovitými rastlinami zriedkavé. predovšetkým triesloviny (až do 19 %). zlej cirkulácii krvi a ochromení pohyblivosti údov. II) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Obsah alkaloidov — najmenej v % Akosť — najviac v % 3 5 10 1 14 20 10 0. recta L. Mal široký okruh upotrebenia ako zázračná bylina s opojnými účinkami lepšími ako ópium.05 . Známy francúzsky fytoterapeut Leclerc r. Príbuzné jednoročné odrody blenu majú inak sfarbené kvety a obsah alkaloidov je v nich nižší. obracať ho netreba. V stredoveku nahradzoval pri lekárskych zákrokoch chloroform.).až dvojročná bylina vysoká 30-80 cm. napr.1 %). Až do r. v oficiálnej medicíne ostávalo jeho použitie úzko ohraničené. Podobá sa niektorým konopniciam. plodov a pod. proti zápalom močových ciest a pri kataroch žalúdka a čriev. sťahujúco. že má prudké účinky. Po tomto období začal blen postupne prenikať do terapie. V staroveku. možno piť aj bylinnú šťavu s medom (3 x denne čajovú lyžičku). Rastlina sa v staroveku volala aj apollinaris podľa boha Apolóna. Druh je viazaný na suché a teplé polohy do 500 m nad morom. španielsky: Beleňo negro. lesného (S. skorocelu. anglicky: Henbane. listy tupo laločnaté. pestovali ho aj v kultúrach (Dioskorides opísal 4 druhy). lebo vedeli. Materiál sa suší v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste prirodzeným teplom (do 35 °C). ktoré vôbec nespáchal. Zvyčajná forma je odvar (asi 5 %. Ľudovo sa uplatňuje predovšetkým ako prostriedok proti hnačkám. jeho kvety so žltou. 10 2 0. Pripravuje sa z nej esencia. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. Preto pôsobí adstringentne. antiseptikum (na obklady) a dermatikum (omývanie pri nadmernom potení). Ľudovo sa tiež pripravuje tinktúra a víno s betonikou (užíva sa 30—50 kvapiek tinktúry alebo 25—75 ml vína 2—3 x denne). Dnes je zastaraná. pre deti a mladistvých pri hnačkách 1—3 lyžice odvaru. Vňaťovú drogu skladujeme na suchých miestach. Oficiálna medicína drogu používa zriedka ako adstringens. odrezáva sa i s prízemnými listami (jún—august). má osobitný. Listová droga sa často znečisťuje prímesou bylí. boha slovanského (keltského). pri liečbe dýchacích ciest. orecha. Obsahuje podobné látky ako čistec. Sprevádza vidiecke sídliská a taktiež menej frekventované komunikácie s udupanou hlinou a rumoviska. Požiadavky na akosť listovej drogy — Folium hyoscyami — riadia sa podľa československého liekopisu ČsL 2: Znak Polámané a sčerneté časti listov Iné časti materskej rastliny Rozdrobené časti (liekopisné sito č. že má „jméno od Bělena. ktorá sa uplatňuje ako v alopatii. pri hnačkách s listom žihľavy.5 13 10 1 II. maďarsky: Beléndek. 68 Betonika nemá nepríjemné vedľajšie účinky. pije sa 1/2 pohára 1—2x denne. okrem č.) je to č. Bylina kvitne v júni—septembri a rastie najmä na slnečných a krovinatých stranách. rusky: Jedno. nie príjemný pach. Suché kvety pichajú! Pomer zosušenia je asi 5 : 1. taliansky: Guisquiamo. Bylina tvorila nevyhnutnú zložku všetkých mastí čarodejníc a ľúbostných mastí milencov. malé množstvo silice a betaíny (asi 0. Herba stachydis officinalis. Časté uplatnenie v ľudovom liečiteľstve majú aj spomínané druhy rodu čistec (Stachys L. Ľuľkovité — Solanaceae Ľudovo: čertova zelina Nemecky: Schwarzes Bilsenkraut. sedatívne. Známy bol aj účinok blenu na mozog. 3 — 5 g). Najbežnejšie sa aplikoval Oleum seminis hyoscyami — blenový olej zo semien. ten istý odvar sa používa aj zvonka. nátržníka husieho a s plodmi čiernej bazy. rovný (S. že človek stráca schopnosť ovládať svoje myšlienky a je schopný sa priznať aj k takým činom. so žľaznatochlpatým kalichom zakončeným niekoľkými zubmi. 1927 pripodobnil jeho účinky k ľuľkovcu zlomocnému. v obryse vajcovité až objímavé. dosť hojne v teplejších oblastiach. j. ako píšu Plínius a Dioskorides. Lekári sa ho však báli ordinovať. Predmetom zberu a nákupu u nás býva kvitnúca vňať — Herba betonicae. odvarom sa omývala tvár pri neuralgii.). Krok o blene vyhlásil. t. francúzsky: Jusquiame noire. na dolnom pysku nachovo bodkovanou korunou sú usporiadané do pretrhávaného klasu hustých nepravých praslenov a sú bez medoviny. pri kĺbových ochoreniach s vňaťou čiernohlávku. 1/2 až lyžicu drogy na pohár vriacej vody a mierne variť 5 minút. plod je viečkatá tobolka. kvety po- merne veľké. ktorý sa prejavuje tým. blen bol známy od najstarších čias ako liečivá a magická rastlina. 1715 rastlina sa nepoužívala vnútorne. sylvatica L. fialovo žilkované. vydávajícího výpovědi zvláště v léčení" a jemu bola vraj rastlina zasvätená. žlté.

Alkaloidy pôsobia silne na ústredné nervstvo. Je bežná v stupňoch dubín. na potlačenie pohybového (motorického) nepokoja. zúbkaté alebo vrúbkované. sčasti kyjačikovité a zhrubnuté. pravidelné.: Ranunculus ficaria L. Blenový olej — Oleum hyoscyami. blyšťok. rúpník. Droga má omamný pach. blýskavé kvieťa. krvavník menší. Zber listov (vňate) môžu vykonávať iba dospelí. orzaj. Náš liekopis ČsL 3 ho už neuvádza. Niekedy treba zberať semená — Semen hyoscyami. Po odkvitnutí v pazuchách listov ostávajú rozmnožovacie pacibuľky. Terapeuticky účinné látky oboch drog sú prudko jedovaté alkaloidy — hlavný je hyoscyamín. dozrievajú v guľovité nažky so zobáčikom. Nemecky: Fruhlings-Scharbockskraut. rúpové korenie. Pre ich Trváca bylina vysoká 10—30 cm. krtičník menší. niekedy rozkonárené. kvôli tomu sa v septembri odrezávajú nie celkom zrelé tobolky. je to však hrubšia bylina. materiál nesmieme nechať dlho na kope. rozhodne nie súčasne s nejakou nejedovatou rastlinou.2: 1. BLYSKÁČ JARNÝ Ficaria verna Huds. Príbuzný a veľmi podobný druh . a to za zachovávania všetkých bezpečnostných opatrení. ordinovaná podobne ako v bežnej medicíne (alopatii) blen a podlieha tiež predpisu lekára (dil. podľa čoho dobre 69 . Rastie na mierne kyslých až neutrálnych hlinitých pôdach s veľkou vodnou kapacitou alebo na stanovištiach občas a dočasne zaplavovaných.).) Plínius napísal. celidon menší. a to zvyčajne ako prostriedok proti astme. že jeho jedovatou šťavou napúšťali Galovia svoje šípy. ktoré sa nechávajú na slnku dozrieť. Pomer zoschnutia je asi 6-7 : 1. smrečín aj kosodrevín. taliansky: Celidonia minore. Syn. po puknutí sa z nich vytriasajú semená. Korene sú sčasti niťovité. srdcovité až obličkovité. U nás sa vyskytujú dva poddruhy. francúzsky: Ficaire renuncule. Pomer zoschnutia je asi 1. sa mu nie veľmi podobajú. najmä v lužných lesoch a na tienistých miestach. Iskerníkovité . rýchle. O iskerníku obličkolistovom (Ranunculus thora L. prípadne s hladinou spodnej vody aspoň 2 m pod povrchom. Droga sa zberá osobitne. na koreňoch nemá hľúzky a kvet obsahuje veľké okvetné lístky. Sušíme ho oddelene od ostatných rastlín. Celé konce byli odrezávame nožom alebo kosákom. Mate- riál sa najlepšie usuší pri umelej teplote (medzi 30-50 °C). uvádzané mnohými svetovými liekopismi ako oficinálne. Iskerníky. maďarsky: Saláta szironták. Inak patrí na oddelené miesto.kvitnúci tiež skoro z jari. teda do výšky asi 1800 m nad morom. listy stopkaté. Po usušení je najlepšie ihneď ju odoslať do zberne.BLEN ČIERNY veľkú jedovatosť môže drogu a prípravky predpisovať iba lekár. jednotlivé. v tieni. reumatických). do dobre zatvorených nádob. Droga je predovšetkým surovinou na izoláciu jednotlivých alkaloidov. je záružlie močiarne (Caltha palustris L. uvádzaný v ČsL 2. lebo sa ľahko zaparí. Ak nemáme rutinu. alkaloidný obsah drogy je totiž v porovnaní s inými zdrojmi dosť nízky. pri stareckej traslavosti (tremore) a rozličných kŕčoch. čočka. D 3-D 4). Je veľmi citlivá na skladovanie. v tenkých vrstvách. manna. bučín. slúžil po rozotieraní na miernenie bolestí (napr.Ranunculaceae Ľudovo: babí blysk. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia. Nachádzame ju aj na polokultúrnych a kultúrnych lúkach. najmä vo vyšších polohách. medzi ktoré ho niektorí botanici zaraďujú. neobracajme. rusky: - ORSEJ JARNÍ Liečebne sa používajú predovšetkým listy . Zber sa robí v čase kvitnutia rastlín (asi jún—august). ostrú a horkú chuť (nesmie sa ochutnávať). byle poliehavé až priame. potom atropín a skopolamín. španielsky: Celidonia menor.Folium hyoscyami (prípadne celá vňať — Herba hyoscyami). anglicky: Pilewort. Iskerníky a blyskáč dobre poznali už v antike. kvety žlté.

BLYSKÁČ JARNÝ vedeli o jeho toxicite. bez pachu. anglicky: Hemlock.extrakt a ten sa pridáva do masti (asi 15 % ) . Chutí slano a menej ostro ako koreň. všivec Nemecky: Gefleckter Schierling. ficaria sa vytvorilo podľa podobnosti hľúzok na koreňoch s chorobnými výrastkami (bradavkovité kožné útvary . na zastavenie krvácaní. potom príkru chuť. inak ešte saponin (fikarín). Vykopáva sa v jeseni (september). že pred kvitnutím je ho vo vňati málo (nachádza sa v koreni).Theofrastos i Dioskorides ho nazývali chelidonion to mikron (od chelidon . všivák. Pomenovanie menší lastovičník mal blyskáč veľmi dlho — tak ho nazýval aj Matthiolus (česky celidona menší alebo soupové korení.lastovička azda preto. Už Dioskorides porovnával hľúzky na koreňoch s pšeničnými zrnami — keď ich odplaví príval.kondylómy). rastúci aj u nás. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: rozpuk. rastlina čeľade iskerníkovitých. byľ holá. kde bezmála všetci zástupcovia obsahujú už spomínaný jedovatý laktón protoanemonín vznikajúci z glykozidového predstupňa a prechádzajúci ľahko do neúčinného dimeru anemonínu. zvyčajne sa nesuší. počas kvitnutia rastliny má veľmi ostrú. Vňať sa používa častejšie.až dvojročná bylina vysoká 100-200 cm. ktoré sú v zástupcoch čeľade inak časté. Robilo sa to prikladaním rozdrveného čerstvého lístia a koreňov alebo zasypaním konečníka práškom. Rastlina sa dávala do zmesí jarných šalátov. francúzsky: Grande cigue. ostanú v naplavenine a na budúcu jar z nich vyrastie nová rastlinka. Protoanemonín je látka iritujúca pokožku a jeho toxicita spočíva asi na inaktivácii SH-skupín enzýmov. ale čerstvý sa spracúva na výťažok . ako sa spomínalo v historikkom úvode. zvonka sivý. svinská voš. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ BOLEHLAV PLAMATÝ + Conium maculatum L. mäsitý. červenkas- . že jeho prítomnosť vylučuje akumuláciu izochinolínových alkaloidov. trhá sa pred kvitnutím byliny (marec —máj). španielsky: Cicuta mayor. pôvod dnešného českého 70 názvu je nejasný). Jej výťažok sa o. že rozkvitá s príletom lastovičiek). Vňať obsahuje na jar dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). obohacovala vitamínové kúry (iba v malom množstve ako korenistá prísada) alebo slúžila ako metabolikum. batrachos i rana značí žabu. liečebne overenú. Zaujímavé je. čo si Rimania zlatinizovali na ranunculus. Používal sa zvonka na svrbivé svrabovité vyrážky. že práve blyskáč.). kyselinu fikarovú a trieslovinu. šťava z koreňov zmiešaná s medom sa dávala na bradavice. V homeopatii sa používa čerstvá vňať na prípravu esencie a má tie isté aplikácie. taliansky: Cicuta maggiore. V lekárstve boh' vtedy oficinálne a uznával sa hlavne Hippokratov iskerník ázijský (Ranunculus asiaticus L. maďarsky: Foltos burók. nie je natoľko jedovatý — zrejme preto. Radix et herba ficariae (seu Chelidonii minoris). Rastliny sa vtedy v gréčtine súborne nazývali batrachion. Farmaceutický zriedka. Čerstvá vňať oddávna slúžila ako zdroj vitamínu C na jar pri jeho nedostatku. O najčastejšom — tradičnom ľudovom upotrebení najlepšie hovorí nemecký názov Scharbock . Latinské označenie blyskáča (Ficaria verna) je historicky zdôvodnené. i. Protoanemonín podmieňuje toxicitu mnohých z nich. S blyskáčom to bolo však komplikovanejšie: gréckym lekárom bol známy . intoxikácie sú zriedkavé — zväčša k nim dochádza u zvierat konzumujúcich krmovinu so značným podielom rastlín s jeho obsahom — seno už toxické nie je.skorbut. rusky: - Jedno. Podobne sa používa aj tekutý alebo suchý extrakt proti hemoroidom. príležitostne na kožné vyrážky. pričom sa vidí. no v ľudovom liečiteľstve i v homeopatii väčšmi používaná časť rastliny je koreň s vňaťou. Ľudovo sa dodnes teší veľkej vážnosti. aplikuje pri kožných ochoreniach. a preto Matthiolus v zmysle učenia o signatúre pripisoval blyskáču osobitnú moc pri liečbe hemoroidov. Francúzsky liekopis aplikuje extrakt z drogy pri hemoroidoch a ťažkostiach podobného druhu a oživuje tým starú slávu jeho upotrebenia. samozrejme. zmiernenie bolestí a pod. tiež však iba mladá a čerstvá. Koreň je hrubý asi ako brko. ojedinele sa suší bežným spôsobom (pomer zosušenia je asi 6 : 1).

. pôsobí ochromujúco na pohybové nervové zakončenia.) a r. 404-403 pred n. spravidla na teplejších stanovištiach do 1 000 m nad morom. 399 ním usmrtili Sokrata.) Scop. Kvety drobné.toškvrnitá. prv časté prímesi v aníze však už nie sú). Ako liečivo sa často používala čerstvá šťava. Droga chutí odporne slano a horko. kôprovníček — Mutellina Wolf zasa iba na vysokých horách. Sú asi 3 mm dlhé a rovnako široké. pomer zosušenia je asi 5. všetky sú na spodnej strane listov ochlpené.). Z farmaceutického hľadiska sú plody ako droga zriedkavou. Prežitie intoxikácie v gravidite má teratogénne účinky (vývin znetvorenín u mláďat). Plod má na priereze nápadne žliabkovito vykrojený výživný bielok (endosperm). tetucha kozia — Aethusa cynapium L. že na jed bolehlavu sa dá postupne navyknúť.. Príznaky otravy skoro s klinickou presnosťou opísal Platón. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . kde sa bolehlav už nevyskytuje. Pri zbere plodov — Fructus conii. cicuta). Rastlina hojne rástla medzi Aténami a Megarou i na Peloponéze. okrem neho sú tu jemu príbuzné látky (koniceín. po dosušení v teple sa plody vytriasajú a nechajú bežne sušiť v tieni (čas zberu asi august—september). celkove asi 3. potom rozpuk jedovatý — Cicuta virosa L. a preto sa ľahko rozpadnú.5 : 1. kozy a ovce sú menej citlivé. až priveľmi. Zámeny medzi rastlinami z čeľade zelerovitých sú časté. vajcovito-gulaté. ako aj jedovaté vlastnosti. živých plotoch. sú krídlaté a na okraji jemne poprehýbané.. 1. s pošvami. na ktorej vyvolávajú svrbivé vyrážky. Dobytok. Vlastné medicínske použitie bolehlavu sa datuje asi od r. prvý raz ho použili za vlády tridsiatich tyranov v Aténach (r. Druh rastie v húšťavách. okolíky zložené z 8 — 15 okolíčkov. 1760 a neskôr sa do terapie zaviedli aj jeho plody. v tomto prípade je situácia niekedy dosť ťažká a najlepšie sa dá riešiť pomocou mikroskopických preparátov. Listy trojito perovito zložené. dutá. resp. bez stopiek (napr. metylkoniceín a i. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ Na lepšie odlíšenie uvedieme opis plodov bolehlavu: sú to celkom lysé. silicové kanáliky. (majú celkom iný pach) a podobná halucha — Oenanthe L. biele. sivozelené až hnedozelené dvojnažky. plody sú visiace dvojnažky (podrobný opis plodov v ďalšom texte). podobajú sa mu všetky krkošky — Chaerophyllum L. na rumoviskách pri osadách. aníz je spravidla stopkatý.. Po dozretí stoja proti sebe takmer polmesiačikovito. Koniín má podobné účinky ako indiánske šípové jedy — kurare. zápary zo zelerovitých plodov sa používajú najmä v detskom lekárstve a čaje sa pijú ako vetropudné. že bolehlav netvorí súvislejšie porasty). Antickí lekári poznali bolehlav (koneion. Už vtedy bolo známe. Drogy i alkaloidy bolehlavu slúžili 71 . Časté sú zámeny plodov — treba si všímať ich opisy. sa odrezávajú celé vrcholce rastlín. ktoré zväčša patria do rovnakej čeľade (zriedkavou aj preto. Smrť nastáva ochrnutím dychu (pri plnom vedomí). do ktorej sa asi primiešavalo ópium. Treba dávať pozor najmä na zámeny nejedovatých druhov s jedovatými. V staroveku poznali bolehlav aj ako popravný nástroj (Grécko a Perzia). ČsL 4 vylučuje jeho prímes v anízovom plode chemickou skúškou. Pre podobnosť možno bolehlav zameniť s čechricou voňavou — Myrrhis odorata (L. horné sediace. hrubé byle sa odstraňujú a materiál sa rýchlo suší prirodzeným teplom. ale tým nebezpečnejšou prímesou iných. kroviskách. Na farmaceutické účely sa niekedy zberá vňať — Herba conii. ktoré majú prakticky všetky zelerovité rastliny. Alkaloidy sa výborne vstrebávajú sliznicami i kožou. bravy zasa opačne. najznámejší alkaloid je koniín. Najdôležitejšou obsahovou látkou bolehlavu sú jedovaté piperidínové alkaloidy — najviacej je ich v plodoch (vo vnútornom oplodí.5 %. rebrá im rovnomerne vynikajú. kde je osobitná koniínová vrstva). kvitnúce časti a listy (jún—júl). najmä silicových rastlín. a to rovnako jeho liečivé schopnosti. rastie len na zamokrených miestach. vôbec nemá (neobsahuje totiž vôbec silicu).

i keď jeho pôvod sa bežne kladie do južnej Európy. majú na stonke i listoch tuhé drsné chlpy (preto sa označujú aj ako drsnolisté) a sú si navzájom podobné. ich obsah v rastlinách značne kolíše a okrem toho majú nepríjemné vedľajšie účinky. Druh pochádza z južnej Európy. ktoré sa hojne používajú v ľudovom liečiteľstve a z toxikologického hľadiska. s pôvabnými modrými kvetmi. Má nápadné modré alebo biele stopkaté kvety s krátkou korunnou rúrkou. indikovaná ako kedysi koniín. Vyznačujú sa komplikovaným spôsobom dávkovania. Bolehlav uvádzame najmä pre možnosť nebezpečnej záměny s liečivými zelerovitými rastlinami. V homeopatii sa z rastliny pripravuje tinktúra a esencia (dil. niekdajšie použitie pri rakovine je celkom neopodstatnené. z ktorej vyčnievajú tyčinky s neplodnou polovicou. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: atlacier. francúzsky: Bourrache officinale. Gurkenkraut. borák poznali Arabi. napríklad čapíkmi (supozitóriami) s obsahom koniínu sa lekári pokúšajú ovplyvniť inak neutišitelné bolesti pri ochoreniach predstojnice alebo niektorých chorobách nervového pôvodu (neuralgie). na byli vajcovité. Zo všetkých borákovitých je najznámejšia nezábudka 72 (Myosotis L. ako majú vyzerať všetky rastliny patriace do tejto čeľade. radosť srdca Nemecky: Borretsch. Antika asi borák nepoznala. burák. oharková zelina. byľ riedko štetinato ochlpená. plytko vykrajované až celistvookrajové. lebo alkaloidy sú prchavé. čo vari nebude presné. rastlina sa používa podobne ako v alopatii. Ako ČSN sa týka iba vňate (ON 86 6828): však napísal v jednom zo svojich diel vynikajúci nemecký botanik C.v minulosti ako upokojujúce prostriedky — proti kašlu i astme. kvety tvoria riedke závinky a sú s listeňmi. španielsky: Borratza. rusky: BORÁK LEKÁRSKY BORAK LEKÁRSKY Jednoročná bylina vysoká 3080 cm. 8 2 1 12 15—20 3 II. Sprengel (t 1833). taliansky: Borragine. preto treba dať pozor na opisy a vyobrazenia. anglicky: Borage. najmä ich najslávnejší lekár Ibn Sina. Dnes sa iba niekedy upotrebúva izolovaný koniín. Netreba azda upozorňovať. Práve borák je z botanickej stránky vzorom. sediace.). Dnes sú však zastarané. že akékoľvek terapeutické experimenty s bolehlavom v ľudovom liečiteľstve sú zakázané a prípadné použitie je dôsledne vyhradené iba lekárovi. 16 4 2 12 15—20 5 . maďarsky: Kerti borágo. D 4). BRUTNÁK LÉKAŘSKÝ Borago officinalis L. Zámena medzi nimi je veľmi ľahká a častá. známy skôr pod menom Avicenna (žil Akosť — najviac v % Znak Ináč zafarbené časti drogy ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. priama. Veľmi zriedka sa v nížinách pestuje ako zelenina a vo voľnej prírode splanieva. listy prízemnej ružice stopkaté. Naši zástupcovia čeľade borákovitých sú byliny. pri duševných chorobách a pod.

francúzsky: Genévier commun. robí sa v rukaviciach (september—november). na upokojenie a ako metabolizujúci prostriedok. chronických vyrážok a popálenín.5 0.5 73 . čo sa prejavuje diuretickým účinkom. kvetom bielej hluchavky a so šípkami.2 %) a azda i alantoínu — látky podobnej močovine. španielsky: Enebro.). kvety dvojdomé.2—2 %. Cyprusovité — Cupressacea Ľudovo: borovec. v SSR nie. saponín. Vňať má osobitne príjemnú chuť — asi ako uhorky a podobný slabý pach. Rastlina sa pestuje hlavne preto. pretože ide o nesprávne prenesenie pomenovania boyhlosson na borák (Dioskorides ním označil borákovitú rastlinu smohlu modrú — Anchusa azurea Mill. jadlovec. a to pre schopnosť vylučovania potu. plody jej obsahujú v množstve asi 0.5 20 5 1 0. Pri manipulácii so suchou drogou treba trochu opatrnosti — suché kvety pichajú. jalovec Nemecky: Gemeiner Wacholder. ktorý sa po krátkom zavarení (3-5 minút) nechá stáť prikrytý asi 12 minút a vhodným spôsobom prikladá (prípadne sa prikladajú priamo čisté rozdrvené listy). Drevo zberáme iba na výslovnú objednávku — suší sa bežným spôsobom. V staroveku sa občas používali červenoplodé a grécke druhy borievky a aj b. ihlice dlhé až 2 cm. napísal Plínius. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chránenú pred svetlom a vlhkom. ktorá sa zúčastňuje na stekuťovaní sekrétov z rán a umožňuje tvorbu nového zdravého tkaniva. Okrem toho sú v plodoch sacharidy.). Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 . „Vykiadzali sa ňou obydlia a zaháňali hady". sacharidy a stopy silice. že jej listy poskytujú chutný korenistý šalát. Materiál sa opatrne suší v tenkých vrstvách v tieni (teplotou do 40 °C). pôvodný je asi iba v južnom Španielsku. Borák sa u nás kedysi hojne pestoval v záhradkách ako korenina a zelenina. O pôvode pomenovania boráka jestvujú spory. s rumančekom. Materiál sa najlepšie suší umelým teplom (do 35 °C). Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej Anorganické prímesi Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. sabinén a i. V terapii sa využíva dráždivé pôsobenie silice na obličky. Palmu. Liečebné upotrebenie rastliny nie je veľké. rusky: . horčiny. listom ibiša. Zápar sa nechá stáť asi 15 minút a pijú sa 2-3 šálky denne.Fructus (Bacca) juniperi a zriedka drevo — Lignum juniperi. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvých listov. JALOVEC OBECNÝ BORIEVKA OBYČAJNÁ Úzko ihlancový ker. že vzniklo z arabského abon a rach — otec potenia. Z nazberaných plodov sa odstránia nezrelé a nevyvinuté. Široké a významné použitie pre plody našiel až stredovek. keď Arabi zaviedli slávne liečivo: borievkový lekvár — Roob juniperi. potom triesloviny (asi 3 % ) . taliansky: Ginepro.0 g ako mace- Požiadavky na plodovú drogu uvádza ON 86 6610 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté. dozrievajú v treťom roku.5 20 4 1 0. organické kyseliny a triesloviny. Uprednostňuje suchšie pôdy na výslnných miestach. ďalej pri zápaloch močových ciest. kožných vriedkov. kvitnutie trvá približne mesiac.7 1 1 ČsL 4 15 0. Zberá sa vňať — Herba boraginis. borovička. vňaťou repíka. Predmetom zberu a nákupu je u nás stále oficinálny plod . obyčajná je v Čechách celkom chránená.5 0. Na poli sa ľahko zvrhne na divú formu a stáva sa z neho burina. musí sa olúpať. Plesnenia drogy sa netreba obávať. pretože sú citlivé na zaparenie. Podstatnú časť účinných obsahových látok tvorí sliz (až 30 %). odvarom sa niekedy prifarbujú zeleninové konzervy. drevo v tomto smere pôsobí slabo (dávka je 0. ihličie a pod. kvety voňajú medom a chutia nevýrazne. kyselina askorbová. prípadne kvet — Flos boraginis. anglicky: Juniper. Zber sa robí do vzdušných nádob. Drogy sa dávkujú vo forme záparu v množstve 2 — 3 g kvetovej drogy alebo 8 —10 g vňaťovej (listovej) drogy (1 a 1/2 až dve lyžice) na pohár až dva vriacej vody. na potné kúry. Ľudové liečiteľstvo používa drogy pri ochorení dýchacích ciest. Droga má aj vonkajšie použitie na hojenie rán. Bratom borovičky je anglosaský gin a príbuzný je francúzsky geniévre alebo nemecký Steinhoger. a to v začiatočnom štádiu kvitnutia (máj-jún až september) alebo len listy — Folium boraginis. Kvitne asi v máji až v septembri. ihličie a pod. Ako jej prvý výrobca sa uvádza Šebastián Laur zo Spišskej Belej. B. hojná i v subalpínskom stupni. Plody modročierne galbulusy. ktorý má príjemnú uhorkovú chuť. zložená prevažne z terpénov (pinén. najmä pri kašli a krčných chorobách. niekedy viackmeňový. dosahuje až 200 kg/ha a kvitne už asi mesiac po výseve. Pomer zosušenia sa pohybuje v zvyčajnom rozpätí. na obklady s listom skorocelu. živice. Významná je prítomnosť rozpustných kremičitanov (do 2. Drevina so širokým ekologickým rozpätím. Tvrdenie bude však asi tiež omylom. Najpravdepodobnejšie vyzerá zdôvodnenie talianskeho botanika L. maďarsky: Boróka. vrstvia sa maximálne do výšky 20 cm. derivát purínu. 15 0.5 0. hlavne v ľudovom liečiteľstve a homeopatii. kvetu pagaštana. minerálne látky (najmä dusičnan draselný a soli vápnika). pri zápaloch sa kombinuje s koreňom kostihoja. Borievka má jemne aromatický pach a slabo korenistú chuť. Zväčša sa používa ako protektívum.5 II. Niekedy sa vyrába aj borákové víno (obyčajnou maceráciou). nenakupované — zberá sa vo februári—marci. nechtíka. Z obsahových látok drog je liečebne najvýznamnejšia silica. drevo obsahuje i trochu živice. Je aj dobrým krmivom pre dobytok. usporiadané v trojpočetných praslenoch. reumatikkých ťažkostiach.v rokoch 980-1036). V ZSSR ho používajú na rozhojnenie včelej paše okolo úľov. Jeho mednatosť je vysoká. Tu sa pripravuje macerát (asi 8 %) alebo odvar. kyselina askorbová. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1. Dnes plody tvoria surovinu na výrobu borovičky. nedozreté plody Časti konárikov. Najlepší zber plodov je ručný.5-2. Juniperus communis L. slnečnice a s vňaťou komonice. 25 1 1 20 6 0. drevo iba v stopách. obyčajná.5 0.

a to najmä v oblasti Tirolských Alp. u nás Karpaty. BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ . KLEČ HORSKÁ . oddávna sa však z ihličia destiluje silica. zamladi vzpriamené. Plody šišky. samčie v zlatožltých vajcovitých klasoch. ako sú Alpy. Po b. 15 1 15 7 2 Ker alebo strom s poliehavým kmeňom i konármi. 3. Ich vyššie dávky a dlhšie užívanie poškodzuje obličky. taliansky: Mugo. Kvety jednodomé.živa silicu alebo jej liehový roztok. samičie tmavočervené. ktorý sa po vylisovaní za studena používa predovšetkým v potravinárstve. že kosodrevina rastie vo vysokohorských oblastiach. Zámeny sú veľmi nepravdepodobné . Je málo známe. Plody sa uplatňujú aj vo veterinárstve.KOSODŘEVINA Pinus mugo Turra subsp. krivých konárov. t. opadajú po 3—9 rokoch.KOSODREVINA BORIEVKA OBYČAJNÁ rát alebo zápar). kedrové mlieko alebo kedrová sladká smotana 74 .). Používanie plodov je zhruba analogické. vytvára samostatný kosodrevinový stupeň. južné a severné Tirolsko a Horné Bavorsko. Čajoviny č. ktoré sú na konci vystúpavé. ale v kombináciách. Borovice vtedy používali hlavne na stavbu lodí. horskej sa v histórii zle pátra.). maďarsky: Henye fenyo. 169. španielsky: Pino negro. Niekedy slúži aj ako diaforetikum a prísada do urologikkých. metabolických čajovín. 10 1 15 7 2 II. odkiaľ má aj pôvod jej meno Mugo alebo Mugus. rusky: . po dozretí v treťom roku ovisnuté. Oficiálna medicína na tieto účely pou- Borievkové drevo — Lignum juniperi — sa hodnotí podľa požiadaviek ON 86 7210: Akosť — najviac v % Znak Kusy dreva so zvyškami kôry Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 1. Pino pumilio. Pino montano. vyvolávajú krvácanie. krvčistiacich. V ZSSR sa kedrové oriešky používajú v cukrárstve a konzervárenskom priemysle. sú olejnatým potravinárskym orieškom (aj olejnaté semená limby sú jedlé) a nazývajú sa kedrové oriešky. 102. stomachické a aj ako cholagogum. 65. Dáva sa i do osviežujúcich kúpeľov (100 až 200 g na liter odvaru) a protireumatických aj iných prípravkov. antireumatických a tzv. Obsahujú až 35 % výborného oleja.5 g drogy v jednej dávke). aká je oficinálna napr. Rastie v subalpínskom stupni na rôznych substrátoch. sibírskej (Pinus sibirica L. Majú aj dezinfekčné účinky. Homeopatia má podobné použitie pre esenciu pripravenú z čerstvých plodov. aj v ČsL 4 — Species diureticae. anglicky: Mountain Pine. j. Už názov rastliny hovorí. vyrastajú po dve. Názov pinus je známy od starovekých Rimanov. že semená b. Stade pochádza väčšina materiálu na silicu. Plodová droga je často zložkou diuretických čajovín. hlavne diuretické. pumilio (Haenke) Franco Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: kosodrevina Nemecky: Berg Kiefer. ktorá sa destiluje pomocou vodnej pary z ihličia a mladších konárikov. francúzsky: Pin nain. Názov kosodrevina je odvodený od kosých. sestry našej tatranskej limby (Pinus cembra L. ako ju tu nazývajú. listy — ihlice sú dlhé 5—8 mm. ktorý slúži aj na masáže alebo ako žalúdočný a vetropudný prostriedok. Dávky pre dokonale zdravých na obličky a negravidné ženy sú 1 kávová lyžička drogy na zápar dva razy denne (ČsL 4 uvádza perorálne na zápar 0. Drogy sa neužívajú samotné. denná dávka silice je 2—5 kvapiek. ktorí ním označovali všetky ihličiny podobné borovici (Gréci ich rozlišovali lepšie).

nigra L. V stredomorskej oblasti sa podobne využívajú pinelky — pignolky čiže píniové oriešky. rusky: . borka šupinovito odpadá. na plytkých pôdach aj na skalách. obyčajne v pásme dubín. samičie zelenkasté. s rozpukanou kôrou. ČsL 4 má silicu oficinálnu.5 g mentolu. BOROVICE LESNÍ BOROVICA LESNÁ . okrem toho je prítomný pinén. felandrén a rad ďalších — asi 25 významných zložiek.je bezfarebná tekutina s príjemnou vôňou. stor. - Strom vysoký až 40 m. prípravok so silicou kosodreviny je Inhalol pini (kvapky používané na inhaláciu pri kataroch dýchacích ciest alebo riedené s teplou Vincentkou 1 : 20 až 1 : 40) a roztok Inhalex.KOSODREVINA vonkajšie prekrvenie. boleniu zubov a i. v dolnej časti kmeň hrubý. borovíc). zvonka na kúpele: 20 % zápar na 2 litre vody — vyliať celé do kúpeľa). (napr. Čs. Všetky dráždia kožu. pri nachladení. hučaní v ušiach. 1640 kežmarský lekár Kristián Augustín de Hortis a vyrábal sa hojne všade na Spiši (Oleum seu Balsamum hungaricum). 0. . dávajú sa do kúpeľov. anglicky: Scots Pine. reumatizme a pod. Kvety jednodomé. Silica kosodreviny patrí do skupiny ihličinových silíc (destilátov z čerstvého ihličia. Súčasne sa jej dobre darí na vápencových bralách. Časté sú kombinácie silice s mentolom a i. limonén. francúzsky: Pin sylvestre. Výrobou týchto olejov u nás silne utrpeli porasty limby a kosodreviny. ktoré je miestami ľudovým prostriedkom s podobným použitím ako silica destilovaná vodnou parou (užíva sa vnútorne: asi 5 % zápar z ihličia. proti závratom. španielsky: Pino Silvestre. 10 g liehu — na inhaláciu). Upevňuje viate piesky a bežne sa pestuje ako úžitkový lesný strom. Príbuzná je b. smrekovca. Za účinné sa ešte rátajú silvestrén a kadinén. i na mokrých rašeliniskách typu vrchovísk. ktorý sa po zaparení nechá stáť asi 20 minút prikrytý. pri kolike.. Oleum pini pumilionis — silica kosodreviny .BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ .). po oboch stra- 75 . Oproti terpentínovéj silici má výhodu v menšom obsahu dráždivého pinénu. pri chorobách dýchacích ciest. pijú sa 2—3 šálky denne. Ihlice vyrastajú na konároch po dve. olejnaté semená pínie (Pinus pinea L. Z kosodreviny možno celý rok zberať ihličie.3 na konci konárikov. silno voňajúce karbonylové zlúčeniny nie sú bližšie známe. 1676. na vresoviskách. Oficiálnym využívaním výluhov z kosodrevinového ihličia sa preslávili kúpele v Spišskej Belej (okres Poprad). čierna — P. pŕs a pod. Vynašiel ho vraj okolo r. opadávajú po 2 — 3 rokoch. Pripravujú sa aj viaceré mazadlá či masti. taliansky: Pino di scozia. sú lahodnou a výživnou pochúťkou. maďarsky: Erdei fenyo. Z limby sa vtedy pripravoval limbový olej.5 g eukalyptovej silice. má však dlhšie ihlice. V 17. počas veľkého rozšírenia olejkárstva u nás. miestami zasahuje aj do pásma bučín až smrečín. Oleje sa používali najmä proti „prsným ťažkostiam". jednotlivé alebo po 2 . Silica sa uplatňuje predovšetkým na inhaláciu pri ochorení dýchacích ciest. ktoré sa používajú na natierame chrbta.inhalovať lievikom. nositeľom vône je predovšetkým bornylacetát. znáša kyslé i zásadité substráty (pH 4—8). ktorý vraj náhodou vynašiel slavkovský učiteľ Gašpar Donati r. sosna obyčajná Nemecky: Gemeine Kiefer. organické soli a živice. stretávame sa s kosodrevinovým olejom ako s nevyhnutnou súčasťou olejkárskej výbavy. 0. Sosna je nenáročná drevina. Nachádzame ju na suchých pieskoch. 2 g kosodrevinovej.SOSNA získané rozotieraním semien vo vode. Ostatné účinky má podobné ako silica z borovice lesnej alebo eukalyptová silica (pozri cudzokrajné drogy). Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: borovica. Oleum pini pumilionis vyvoláva Pinus sylvestris L. Jedia sa surové (chutia ako mandle) a zužitkúvajú sa aj v cukrárstve. samčie žlté. Ihličie obsahuje aj triesloviny. výhonkov alebo plodových šišiek smrekov.. plody sú šišky a dozrievajú v druhom roku. slúžia na uľahčenie odkašlávania alebo do esencií na zlepšenie ovzdušia v uzatvorených miestnostiach a sálach. Najjednoduchší spôsob aplikácie je pol kávovej lyžičky v štvrť litri horúcej vody .

O mäkké stavebné drevo nebola v Grécku alebo v Itálii núdza. z európskych je to najmä P. Zber sa robí zásadne iba z vyrúbaných stromov. ako píše Theofrastos. ktorý sa pokladal za dobrý liek proti rakovine a bol obľúbený pre svoj osobitý pach. Veľmi aromatický živicový pach a horkokorenistú chuť majú aj ľudové používané pupene zo smreka obyčajného (Picea abies) a z jedle bielej (Abies alba Mill. ktoré sú veľmi účinné (oficinálne sú napr. Podstatnú zložku všetkých tvorí živica. ktorá sa ešte ďalej čistí (Oleum terebinthinae rectificatum) a neprchavú. Získava sa narezávaním dreva. rozvarené ihličie sa dávalo do kúpeľov. Kvitne asi v máji a dáva veľké množstvo peľu. keď sú konce konárikov pokryté striebornými obalmi. ktorú tvorí najmä živicovitý zvyšok — kolofónia (Resina colophonium). Zber sa robí iba za slnečného počasia. vydanie). bez živice.SOSNA nách rovnako tmavozelené a väčšie šušky. Neskôr sa z čerstvých borovicových ihlíc vyvarením v lúhu pripravovala tzv. príp.). pri lámke a pod. Podľa starého ľudového receptu sa tzv. Materiál sa môže aj sušiť — rýchlo. ale nie všetky sú vhodné na získavanie balzamu. niektorých náplastí. do vyvárky bieliz- 76 . Výťažky sú vnútorne veľmi dráždivé a poškodzujú obličky. Skladovať sa môže iba v dokonale zatvorených nádobách. čo sa podobalo borovici. hrubšie a vajcovitého tvaru. ktorý horlivo zbierajú. boli to jednoducho latinské abies alebo grécke elaté a pinus .. Názov terebinthina — dnešný terpentín. Najlepšie drevo už vtedy poskytoval dub. v nemeckom liekopise. upravuje a používa sa najmä v technike. Sosna je dôležitá aj inak. Môže pochádzať z rozličných borovíc (je ich asi 80). Gréci však lepšie rozlišovali ihličiny.BOROVICA LESNÁ . Včely ho zbierajú iba pri nedostatku. príp. V staroveku sa na ihličiny hľadelo prakticky: drevo tvorilo stavebný materiál a bralo sa to. Používali ho preto chorí i zdraví a slúžil napr. i keď podradnejšej akosti. Poskytuje im však tmel — propolis. vyvarené ihličie sa prikladalo na bolestivé miesta a obviazalo. spadkového i listového pôvodu a množstvo medovice závisí od klimatických podmienok. aj na parfumovanie dychu — rímske ženy ho pili ako univerzálne dezodorans. aby sa zachovala vôňa. Drevá sa prísne triedili a borovice ostali na stavby a na palivo.3 % silice s obsahom dráždivého pinénu a horčiny s kyselinou askorbovou. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. sylvestris L. je známy oddávna. U nás je však ich zber zo živých stromov zakázaný. Turio pini sylvestris. Surový produkt sa čistí. Niekedy tvorí súčasť tzv. sosna bola u nich pitys agria. ktorou sa plnili hlavnice pre chorých a obkladali údy postihnuté reumatizmom. Spracúva sa väčšinou pomocou destilácie na dve frakcie: prchavú — tvorí ju terpentínová silica (Oleum terebinthinae). Terpentínová silica sa používa predovšetkým ako známe rozpúšťadlo lakov či farieb. Používajú sa na prípravu osviežujúceho a vitamínového nápoja. vredových mastí. najlepšie umelým teplom. med je tzv. Istejšie sú ako prísada do kúpeľov pri nervových a reumatických ťažkostiach. Najvýznamnejším produktom ihličín je oleoresina = silico-živica-terpentínový balzam — Balsamum terebinthina. 6.) Karsten). Predmetom zberu sú konce konárikov — jarné výhonky. ďalej asi 0. Pri prípadnom jarnom zbere výhonkov treba dávať pozor aj na smrek obyčajný (Picea abies (L. lesná vlna vyrábala aj tak. sa ním kŕmili kozy — ich mlieko potom pomáhalo proti tuberkulóze.všetko. veľmi krátko sa zavarí 500 až 1 500 g mladých pupeňov na 2—3 litre vody a odvar sa vleje do kúpeľa teplého asi 34° C. a to v marci—apríli. že sa asi pol kg čerstvého ihličia namáčalo deň v dvoch litroch studenej vody a potom asi hodinu sa povarilo. ktorý ich má menšie. kedysi toto pomenovanie bolo vyhradené len pre produkt z ostrova Chios (cyperský balzam). ako bieliaci prostriedok (dáva sa napr. Borovica meduje zriedka. Liečebné použitie borovicových pupeňov je zriedkavé. čo bolo poruke. lesná vlna.

je veľmi nápadná a známa. úročka. dezinfikovať a hojiť. do rany alebo o ničení choroboplodných zárodkov chemickými prostriedkami. Medzi ne patrí aj bôľhoj. koncový najväčší.Papilionaceae) Ľudovo: skalák. bielymi. anglicky: Kidney-Vetch. Zámena rastliny pri zbere nehrozí. Vyskytuje sa v niekoľkých poddruhoch. preto sa pestovalo liečenie pomocou liekov: chladivé lístie malo mierniť zápalové procesy. úročník. španielsky: Vulneraria. Čajovina č. väčšinou však technické. purpurovými. Pre silné dráždenie sa dnes nahrádza v inhalačných prostriedkoch kosodrevinovou silicou. Druh obľubuje suché stanovištia. francúzsky: Anthyllide vulnéraire. rusky: - Trváca bylina vysoká 5—40 cm. nemeckým Wundklee — t. Je jedným z druhov charakteristických pre sladké lúky. Pestuje sa tiež ako krmovina („žltá ďatelina"). Bôbovité — Fabaceae (Motýlokveté . najmä svahy a okraje lesov na plodných pieskoch a hnedozemiach. preto je vhodná ako zložka mastí. To sa zhoduje aj s latinským vulneraria (vulnus = rana). bylinné výťažky čistiť. náplastí a mazadiel proti reumatizmu a pri neuralgických bolestiach. drogová norma dosiaľ nevyšla. riedke. Znáša aj vápencový podklad. Droga skladovateľná — všeobecne platné zásady pre vysušenie na vzduchu do 5 % Pôvodná. Kolofónia má podobné vonkajšie použitie. živo sa uplatňovalo najmä učenie o signatúre. Plody sú šikmo vajcovité struky. u nás rastie iba spomínaný b. j. preto možno uplatniť len všeobecné kritériá: Kvalita Znak Vlhkosť Prímesi (každého druhu) Farba a vzhľad Poškodenie škodcami a ich prítomnosť I. Dokopy je asi 30 druhov bôľhojov. solník. ktoré sa líšia okrem iného aj farbou kvetov. prítomnosť škodcov vylúčená 77 . chlpatá. neriedená silica spôsobuje až ťažko sa hojace rany. nepárno perovité. ktorú nemožno odoprieť antickým chirurgom. Sčasti rozmrvené Droga nepoškodená.ne. Už názov rastliny vraví o jej liečebnom poslaní. všetky čelistvookrajové. taliansky: Vulneraria. sediace v pazuchách 3—7-laločnatých listeňov. rastlina. Pri chirurgických zákrokoch jestvovali iba slabé dohady o zábrane vniknutia infekcie napr. Pre obsah pinénu dráždi kožu. chorvátskym ranocelna. niekedy dvojfarebnými kvetmi. Súkvetie tvoria zdanlivo koncové hlávky so žltými. ktorou sa hoja bolestivé miesta. Napriek všetkej obratnosti. Listy v prízemnej ružici. málo rozkonárená. ktoré sú až dodnes vážené právom či neprávom v ľudovom liečiteľstve. na byli striedavé. lekársky. žlťák Nemecky: Gemeiner Wundklee. Ľudové „rady" na vnútorné upotrebenie pri niektorých chorobách vonkoncom neodporúčame — silne dráždi obličky. mydiel a pod. maďarsky: Nyúlszapuka. 68. 11. nevedeli sa zbaviť určitých chýb v liečiteľstve a väzeli aj v zajatí mágie a povier.). podlhovasto vajcovité. byľ oblá. preslávený Čs. žltá ďatelina. BOĽHOJ LEKÁRSKY BÔĽHOJ LEKÁRSKY ÚROČNÍK BOLHOJ Anthyllis vulneraria L. ktorý sa získava najmä z druhov rodu Pinus. vo vyratúvaní sa stretávame s mnohými bylinami. Nerozmrvené časti 5—10 % Mierne zmeny. ČsL 4 uvádza ako oficinálny čistený terpentínový olej — Oleum terebinthinae rectificatum.

kožné zápaly. fytoncídne pôsobiace látky a čerstvé listy miestne dráždivú látku helixín.: Ajuga chamaepitys (L. skorocelu a i. genín hederasaponínu C je tiež hederagenín. Vytvára tu dostatok zelenej hmoty. poskytuje monodezmozidický p-hederín. osobitne však v plodoch. možno ich sušiť aj na slnku. pomliaždeniny. resp. vňať — Folium (Herba) hederae helicis. cintorínoch. aby sa vyberali iba svieže a nie celkom rozvinuté kvety — iné totiž pri sušení nadobúdajú nepekný hnedastý odtieň a rozpadávajú sa. španielsky: Herba. z ktorých sa pili lieky pri rozličných zápaloch. Aralkovité . rusky: Ker so stonkou dlhou aj 20 m. zberajú sa v čase kvitnutia rastliny (od mája do júna až júla). Pomer zosušenia čerstvého materiálu je asi 4. Genín hederasaponínu B je kyselina oleanolová — podobne ako tymianový saponín materinej dúšky a má rovnaké cukrové zložky ako hederasaponín C. ktorý má genín hederagenín a cukrové zložky tvoria po jednej molekule glukóza a arabinóza. popínavý je u nás jediným zástupcom čeľade aralkovitých rastlín. Podľa predstáv starých Grékov sa vencami z brečtana zdobil boh Zeus s členmi svojej družiny. pričom sa dožije aj 200 rokov.v ránhojičstve. častejšie sa spája však s keltským hedea = povraz (pre tvar stonky) či s gréckym hedra = sedlo. napomáha vylučovanie bakteriálnych toxínov a škodlivých produktov látkovej premeny. B. sliz a triesloviny. básnik. zvonka napr. Z literatúry poznáme prípady otráv — predovšetkým detí. Ako dobré suché i zelené krmivo je veľmi vhodný najmä pre horské oblasti a hojne sa pestuje na Balkáne a v strednej Európe. Druh rastie divo v tienistých lesoch a na skalách. kempferol. Je všeobecne známy a pri zbere jeho listov neprichádzajú do úvahy nijaké zámeny. Dávky drogy možno dvojnásobne zvýšiť.xantofyl. Známy je hederakosid hederasaponín A. napomáha vylučovanie moču a povzbudzuje črevnú peristaltiku.druh Chamaepitys trifida Dumort (syn. Ľud si ho obľúbil aj ako náhradku za ruský čaj. Na juhu sa pne brečtana rozrastajú do značnej hrúbky a kedysi sa z nich vyrábali čaše. piesčitej i vápenatej pôde. za účinnejšie sa pokladajú listy laločnaté. Čo do množstva je najviacej bidezmozidického hederasaponínu C (asi 4 % ). náhrobky i domy a stromy. U nás sú priotrávenia bobuľkami veľmi zriedkavé. Rastlina u nás reprezentuje iba nepatrný zvyšok treťohornej kriedovej kveteny. kde ho vysádzajú. k nemu opäť vracajú. usporiadané v okolíkoch. myšieho chvosta. Dosť často sa vyskytuje aj v parkoch. potom sacharidy a minerálne soli. pôsobí pritom sťahujúco a dezinfekčné. 78 kvetom bazy čiernej. Rastlina obsahuje ešte horké glykozidy. má celkový vplyv na látkovú premenu v organizme — metabolické. obsahové látky nie sú celkom prebádané. alebo ide o Anthyllis hermannie či dokonca podľa mienky nemeckého botanika Sprengela o celkom inú bylinu . pri kožných poraneniach.). ktorá neúčinkuje na každého človeka rovnako. Výluh slúži aj ako vlasové kozmetikum. farbivá . aby si zachoval pôvodnú farbu a nestratil aromatický pach. ktorá sa užívala ako liek. francúzsky: Lierre grimpant. izoramnetín). Kvitne až od sedemdesiateho roku svojho života (v septembri až novembri). Nie je však celkom isté. vinúť. vňate stavikrvu vtáčieho. omývanie. V súčasnosti je bôľhoj skoro výhradne záležitosťou ľudového liečiteľstva. Plody sú čierne bobule dozrievajúce až na jar (marec—apríl).. potom hederasaponínu B. D 1). V súčasnosti má najvýznamnejšiu úlohu ako krmovina. Rovnaký odvar sa používa aj externe. po 15 minútach scediť a po prefiltrovaní piť). Treba však dávať pozor. nehojace sa rany (vredy predkolenia a pod. či Plíniov anthylis je náš bôľhoj. Trhajú sa ručne alebo špeciálnymi kovovými hrebeňmi.) Schreb. Ako kultúrna bylina sa bôľhoj často zaraďuje do osevných postupov najmä na suchej. Väčšinou sa však používa zvonka: na obklady. depuratívne pôsobenie. pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. úbormi nechtíka či rumančeka. ľahko drevnatie. vždyzelené dlhostopkaté listy.). trhajú sa na jar alebo v lete (jún—júl). Liečebné použitie majú celé hlávky súkvetia bez stopiek. na pníčkoch laločnaté. preto ju treba včas skosiť. Čaj zo sekanej drogy sa zvyčajne pripraví ako zápar alebo odvar (variť max. taliansky: Edera. ktorá sa používa podobne ako alopatické prípravky. steny. Kvitne v máji—júni a poskytuje včelám veľmi dobrú nektárovú pašu. pretože sa upevňuje korienkami o skaly. podľa možnosti čo najrýchlejšie. s kvetmi trnky a pod. líček. dávky: 2 — 3 lyžice kvetov na 2 poháre vody — pije sa 1/2 až 2/3 pohára 2—3 x denne. a podobný význam má aj helix od helissó = krútiť. že brečtan je všade a ničí sochy. ktorý ľahko prechádza v monodezmozidický a-hederín s vysokým hemolytickým indexom (= 15 000). Dnes sa medicína — najmä na Západe — i liekopisy. Plody mali uplatnenie ako dáviaci alebo laxatívny prostriedok. na omývanie či obklady. Neskôr upadol do zabudnutia a potom prešiel do ľudového užívania ako prostriedok proti tuberkulóze. . na vymývanie mokvavých a páchnucich rán. na plodných konárikoch celistvookrajové.Araliaceae Ľudovo: bľušť. zbehovček trojklaný (zbehovec úzkolistý). Neskôr sa rastlina stala symbolom uznávaných básnikov a jej pomenovanie možno odvodiť z gréckeho aédón = spevák. čo podmieňuje predovšetkým obsah saponínov. saponíny. súborne sa nazývajú hederakosidy (z chemickej stránky majú triterpénový charakter). Z obsahových látok rastliny sú dôležité flavonoidy (kvercetín. Sušený bôľhoj sa oddávna pil ako náhradka za pravý ruský čaj (kvet i list) a často sa kvôli tomu kombinoval s listom jahody alebo maliny. na múroch. Droga — Flos anthylidis (Ros vulnerariae) sa skladuje v dobre zatvorených nádobách. listom brezy. skôr sa stretávame s dotykovou alergiou na hviezdicovité chlpy mladých výhonkov brečtana alebo s podráždením pokožky zapríčineným čerstvými mladými listami. zimolez Nemecky: Gemeiner Efeu. obľubuje tieň. s úbormi arniky. Kvety zelenkasté. BREČTAN POPÍNAVÝ BREČTAN POPÍNAVÝ + Hedera helix L. anglicky: Ivy. Ak rastlina prestarne. Z narezaných pňov vyteká gumoživica. 5 minút na veľmi miernom ohni a prikryté. a preto dostal aj prívlastok lekársky. triesloviny. antocyaníny. Tieto obsahové látky sú rozložené v celej rastline. Rastlina obsahuje predovšetkým saponíny (do 5 % — ich hemolytický index je asi 1 000-1 500 v 1 g listov). Do čajovín sa vhodne kombinuje — interne s podzemkom pýru. Materiál sa suší v tenkej vrstve na vzdušnom mieste. repíka. na kloktanie pri ochoreniach ďasien. Dakedy ho pestujú aj ako izbovú rastlinu. zápaloch mandlí a pod. V súčasnosti sa liečebne používajú listy.5-6 : 1. Modročierne bobule brečtana dozrievajú na jar a sú prudko jedovaté. V homeopatii sa z čerstvých výhonkov pripravuje esencia (dil. vňaťou očianky. túto vlastnosť brečtana už antika pokladala za nepríjemnú a Plínius si ťažkal. krmiva. Sušia sa rýchlo. maďarsky: Repkény borostyán.

j. je nenáročný na ekologické podmienky. keď sa experimentálne potvrdil a dokázal silný močopudný účinok odvaru. ex Fr. dne. Droga. feniklom i s koreňmi sladkého drievka). tablety a používajú sa i v aerosólovej forme. vňaťou pľúcnika. List sa ľudovo používal nielen ako expektorans. ktorý ocenila a preverila i oficiálna medicína. resp. maďarsky: Közönséges nyír. Wolff. dvojito pílkovité. francúzsky: Bouleau blane. španielsky: Abedul. Breza veľmi rýchlo rastie a na pôdu nie je náročná.BREČTAN POPÍNAVÝ Betula pendula Roth Brezovité — Betulaceae Nemecky: Hängebirke. 206. Druh dáva prednosť veľmi kyslým a kyslým pôdam (pH 3.). maceruje za studena asi 8 h v šálke vody — pije sa po dúškoch cez deň). ktorá už dávnejšie upútava záujem vedcov (Kriegel. Výťažok z nej účinkuje ako tonikum a antiflogistikum (prípravok Befungin — ZSSR). taliansky: Betulla. Z navŕtaného kmeňa brezy na jar pred nasadením listov vyteká sladká brezová šťava. rusky: - BŘÍZA BĚLOKORÁ BREZA PREVISNUTA Brečtan má dôležité miesto medzi saponínovými drogami — pôsobí expektoračne. vyššie dávky môžu vyvolať veľmi nebezpečnú otravu. Na severe sa šťava pije ako občerstvujúci nápoj a skvasená ako tzv. jej výťažky sa uplatňujú v priemyselne vyrábaných prípravkoch proti čiernemu kašľu. Strom so vzpriameným kmeňom a bielou lúpavou borkou. U nás sa nesmie získavať . a ich krížencov. v terapeutických dávkach nemá nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. s anízom. Vedecky podložené užívanie siaha do r. Dragendorff a i. brečtan máva rozdielnu účinnosť podľa stanovišťa a sorty. ale aj pri reumatizme. ľahký sedatívny a protiedémový účinok. Medzi mimoriadne dôležité a nakupované drogy patria listy. Ako sa zistilo. Má výborné rezbárske drevo a je dobre známa aj včelárom. zvonka sa aplikoval ako prostriedok na rany a pri parazitárnych ochoreniach.0). Zavarená s vínom (2 polievkové lyžice na štvrť litra bieleho vína) je prostriedkom proti žalúdočným a črevným kolikám. Plody sú krídlaté nažky. Zberajú sa len svieže. ovisnuté konáre husto posiate žltými živicovými žliazkami. previsnutej.vážne sa tým poškodzujú stromy. Na kmeňoch starších briez sa často vo veľkom množstve vyskytuje huba ryšavec šikmý — Inonotus obliquus (Pers. Niekedy sa dávajú do čajovín (napr. Zber listovej drogy možno robiť aj z príbuznej b. zdrevnatených . ale má i antispazmotický. Kvety v jahňadách — samčie po 2—3 na konci konárov. Listy deloidné. na povzbudenie činnosti pečene a žlčníka (pri žlčníkových bolestiach zapríčinených kamienkami sa pol čajovej lyžičky drogy — t. brezové víno alebo „šampanské".) Pilát. Sandbirke. Celú rastlinu treba preto pokladať za jedovatú. je zdrojom jarnej paše. na bočných konárikoch. ktorá je ľudovým prostriedkom na ošetrovanie vlasov. plstnatej — Betula pubescens Ehrh. Vzhľadom na toxické pôsobenie je jeho upotrebenie bez lekárskeho dozoru nebezpečné a zakázané. Weissbirke. dávkovanie: plná kávová lyžička na šálku horúcej vody (3-krát denne). spolu s listom podbeľa. Kedže kvitne v apríli až v máji a včelám poskytuje hnědavý peľ i tmel — propolis. Novšie sa jej začal pripisovať protirakovinový účinok v začiatočnom štádiu ochorenia. Z liečebného hľadiska možno použiť všetky taxóny b. Čajovina č. asi 1 g. Breza patrí do palety prastarých ľudových liečebných prostriedkov. anglicky: Silver Birch. 1897. bez jahniad. pri spastických bronchitídach — liekové formy sú kvapky. samičie kratšie. starším zležaným navážkam a príležitostne osídluje piesky a kremičité horniny.5 až 6. supozitóriá. Pôsobí na krvný obeh (podľa dávky rozširuje alebo zužuje cievy a súčasne spomaľuje srdcový tep).

23. majú dosť podobné plody. Čajoviny č. Listy sa užívajú vo forme záparu (1—2 polievkové lyžice na šálku. antireumatických a dezinfekčných čajovín. európsky má po dozretí jedovaté biele semienka upevnené v „kvadrátkach" na dlhých stopkách. ako je Species diureticae Planta (pomocný liek pri chorobách močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. živica. taliansky: Fusaggine. potom sú Na listovú drogu — Folium betulae sa vzťahujú požiadavky ČSN 86 6416: Znak Listy sfarbené inak ako sviežozelene Iné časti materskej rastliny Stopy jahniad Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 80 Akosť — najviac v % I. pôsobenie čajoviny je potopudné. resp.b. minerálne látky. Nedosušená droga sa však zlepuje a plesnivie. končisté. najlepšie ručne (v pevných rukaviciach zdrhovaním). Droga má slabý hemolytický účinok. Z terapeutických obsahových látok treba spomenúť silicu (asi 0. ale lámanie konárov áno. 62. s kvetom lipy a čiernej bazy. Zber rezaním konárov musí povoliť lesná správa. zriedka strom s hladkou zelenosivou kôrou. 74. európsky a b. Listy lysé. 235. Pridáva sa i do čajovín Betulan. 237. Listy sú u nás zvyčajnou zložkou močopudných (saluretických). b. Druh často nachádzame v kroviskách a v drevitých zárastoch. Bršlenovité — Celastraceae Ľudovo: kňazské čiapočky. no zatiaľ čo b. vajcovité. 70. kvadrátky Nemecky: Europäisches Pfaffenhiitein. 64. Častejšie sú kombinácie napr. Zber je rýchly — treba iba dbať. 109.„kvadrátkami". dozrievajú na karmínové štvorpuzdrové tobolky so semenami ukrytými v oranžovom miešku.05 % ) . drobno pílkovité. ale u nás nie sú podmienky na ich získavanie (zber pupeňov je priam nežiadúci). 1 — — — 0.prítomné rozličné kyseliny. ČsL 4 má drogu ako oficinálnu. Väčšina zástupcov rastie v subtrópoch alebo v trópoch. saponíny (3 %). 66. a to v apríli až v júni (auguste). 78. anglicky: Spindle-Tree. 154. Rezanie stromom neškodí. verrucosus Scop. 152. Kvety s nenápadnou zelenkastou korunou. Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach.5 12 5 II. triesloviny. 92. kvôli lepšiemu vylúhovaniu sa odporúča pridať na hrot noža sódy bikarbóny — užíva sa 2-krát denne). dezinficiens močových ciest). kyselina askorbová (vitamín C). bradavičnatý (E. 65. Sú vďačným objektom na zácvik mladým zberačom — ťažko sa drvia a nezaparujú sa. Naše dva bežné druhy . španielsky: Bonetero. hojný zástupca listnatých lesov a krovín od nížin po horský stupeň asi do 1 500 m nad morom. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1 (v jeseni 3 : 1). je typický štvorlaločnými tobolkami .majú síce tiež liečebné použitie. 14. 104. maďarsky: Csikos kecskerágó. aby bol bez prímesí. 71. ČsL 4 žiada minimálne 30 hemolytických jednotiek saponínov v 1 g drogy. značné množstvo flavonoidov — hlavne hyperosid (2 % ) . 103. pre bunkový metabolizmus dôležitá kyselina nikotínová. Drogu po usušení možno vyčistiť na site s okami asi 6 x 6 mm. rusky: BREZA PREVISNUTÁ BRŠLEN EURÓPSKY častí. jej amid. diuretický efekt vyvoláva silica a flavonoidy (obličky sa pritom nedráždia). Species urologicae Planta a do odtučňovacej čajoviny Reduktan. 156. BRSLEN EVROPSKÝ + Euonymus europaeus L. celkom ukryté v oranžovom miešku. Bršlen je jediný zástupca čeľade u nás i v Európe. bradavičnatý má čierne . Ostatné časti rastliny — brezové pupene (Gemma betulae) alebo destiláciou získaný brezový decht (Pix betulae) . francúzsky: Fusain d'Europe. 5 3 2 1 2 12 7 Ker.).

Najpoužívanejší a najdôkladnejšie preskúmaný je bršlen rastúci najmä na Floride (USA) — E. obsahuje aj gumy. Nápadný oranžový miešok budí niekedy detskú zvedavosť. vychýrenosť. experimentálne sa dokázalo. mäty a pod. lebo niektoré druhy páchnu a sú jedovaté. kôra — Cortex euonymi. ktoré rady žerú miešky a semená potom vyvrhujú v chuchvalcoch. latinský názov vychádza údajne z gréckeho eu — dobre a onoma = meno. Kôra má dokázané cholagogické a mierne laxatívne pôsobenie. Obsahové látky spomínaných drog nie sú veľmi známe. Z nášho druhu sa niekedy zberajú plody — Fructus euonymi. drobné a jemnejšie výrobky i palice. drevo sa bežne používalo na rezbárske a sústružnícke práce. Bylinožravce sa bršlenu vyhýbajú. Vtedy láka včely. aglykón je digitoxigenín a cukrové zložky tvoria ramnózy a glukózy). má ho napr. Rastlinu poznali už v staroveku. hnačky). Pre obsah príbuzného aukubínu takto pôsobia napr. Drogu z neho tvorí kôra — Cortex euonymi. pôsobia insekticídne. látku podobnú oleuropeínu (pozri olivový list) a iridoidénu (pseudoindikán aukubínového typu). Okrem glykozidov náprstníkového typu (digitaloidov). dnes máme už menej údajov.1 % — Polyestery C15-polyalkoholu. B. najmä červienky. sú zložkou prípravkov indikovaných pri nešpecifických ochoreniach pečene. špáradlá na zuby. efedrín a katín). Prítomné sú ešte horké látky. Zástupcovia čeľade majú podobné spektrum obsahových látok ako bršleny.gutaperča. aj rumunčina a i. Extrakty sú 81 . Otravy plodmi majú skrytý. verrucosus) obsahuje o. Drevo je tvrdé a ťažké. z jeho odporne horkých semien sa prv lisoval olej. evobiosid a evomonosid. ako náprstníky). potom alkaloidy (v semenách asi 0. žlčníka alebo pri poruchách trávenia. i. Bršlen je možno ker budúcnosti. vyrábali naši predkovia úhor.. vhodné napr. Pre tieto účinky sú niekedy v cudzine zložkou priemyselne vyrábaných prípravkov. aj výťažky z očianky alebo z lipkavca. že listy majú mierne preháňavé účinky a plody nevýrazne pôsobia na srdce (podobným spôsobom. Otravy zvierat i ľudí (aj dospelých) boli časté. Plody európskeho druhu bršlenu (nazývané tiež Fructus tetragoniae) slúžili kedysi ako oficinálne proti nepríjemnému hmyzu a svrabu (za nositeľa účinku sa pokladá horká látka triacetín). listy — Folium euonymi. Spolu s listami boldovníka. živicovité farbivá a dôležitá je aj koreňová kaučukovitá látka . bradavičnatý (E. Liehové výťažky používa homeopatia pri kolikovitých hnačkách a pečeňových poruchách. Dužinaté plody bršlenu rozširujú vtáci. ktoré po celý deň odletujú s dosť veľkým množstvom sladiny a peľu.semená ukryté len napoly v červenom miešku. Pestuje sa pre listy. ktoré asi reprezentujú súbor toxických BRŠLEN EURÓPSKY látok. atropurpureus Jacquin. Tanzánii a Somálsku. na obuvnícke kolíčky (cvoky). sú tiež rovnako toxické. ale aj do pušného prachu. Známa kata jedlá (Catha edulis Forsk. ktorá znižuje krvný tlak. príp. z tuhého a hustého dreva. dlhšie sa neprejavujúci (latentný) priebeh. B. ktorí spracúvajú bršleny na drobné výrobky. a tým možno vysvetliť niekdajšie používanie plodov bršlenu proti všiam a svrabu. Spomínané rastlinné časti ako drogy sú obsolútne (zastarané). európsky a je jedovatejší. v najväčšom množstve zastúpený evonín) a ešte neznáma látka. ktoré obsahujú viacero alkaloidov s povzbudivými účinkami (napr. niekedy oficiálna aj v alopatii. Poznáme aj nepríjemné stavy tokárov dreva. bradavičnatý má v koreni viacej gutaperče ako b. preto sa v ZSSR pestuje a skúma sa aj u nás. čo sa tu myslí skôr ironicky. v Keni. Droga sa užíva ako psychoanaleptikum. účinkujúcich na srdce a alkaloidov. Ker kvitne v máji až júni.) je ker rastúci v horách južnej Etiópie. Pomenovanie rastliny (bršlen — brslen) sa nevyskytuje iba v slovanských jazykoch. potom horúčkou a obehovými poruchami. Navonok sa prejaví po 15 — 16 hodinách prudkými poruchami tráviacich ústrojov (koliky. ktoré je skoro nepórovité a vhodné na kreslenie. Štruktúrne podobné alkaloidy sa izolovali aj z iných koreňov zástupcov čeľade (Trypterygium wilfordii). za najdôležitejšie sa pokladajú digitaloidy (evonosid. Niektorí včelári však popierajú jeho význam. a preto aj figuruje v súpiske liečivých rastlín.

Plody sú guľovité modročierne oinovatené bobule. maďarsky: Fekete áfonya.6 40 I. srdcovej činnosti a trávenia. ktoré dozrievajú podľa nadmorskej výšky 82 . francúzsky: Airelle myrtille. Za zámenu treba rátať aj list brusnice pravej.5 30 ČsL 3 1 0. španielsky: Mirtilo. ktorá však rastie na horských lúkach a má celistvookrajové listy a väčšie i svetlejšie plody. 1 0. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Látky extrahovateľné vodou — najmenej I. Čučoriedka kvitne asi v apríli — máji. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . Listy sa v máji až v októbri zdrhujú z bezkvetých konárikov. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: boruvnice.ČUČORIEDKA Vaccinium myrtillus L. Čučoriedka je ešte dôležitá tým. taliansky: Mirtillo. Druh rastie na vresoviskách. 6 2 12 6 1 0. v lesoch na veľmi kyslých až kyslých pôdach (pH 4. Poznáme dokonca „čistý" čučoriedkový med. niekedy trochu končisté. vo vyšších polohách aj v júni.8 II. Za priaznivých poveternostných podmienok poskytuje skorú výdatnú znášku medu. Veľmi hľadanou surovinou sú tmavomodré oinovatené bobule.toxické a ich dlhšie užívanie má za následok poruchy psychiky. Blauneere. Kvety s guľovito krčiažkovitou zelenoružovkastou korunou. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1 (zber: júl— august). že chráni lesnú pôdu splavovaním a podporuje tvorbu humusu na nevápennom podklade. husto rozkonárený. Listová droga — Folium myrtilli sa hodnotí podľa ČSN 86 6425 Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny alebo listy sfarbené inak ako na rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predchádzajúceho) Obsah arbutínu — najmenej v % Na plody sa vzťahuje ON 86 6615 a ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Listy z materskej rastliny a pod. v tenkých vrstvách (3—5 cm). Pre špecifickú účinnosť a toxicitu varujeme pred svojvoľným užívaním bršlenov v liečiteľstve.25 I 17 3 0. Osídluje ľahké aj ťažké pôdy. rusky: — Kríček vysoký 30—50 cm. čičoretka. 12 4 12 9 1.ČUČORIEDKA BORŮVKA ČERNÁ BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . Obľubuje nevýživné piesky. anglicky: Bilberry.. myrtové jahody. drobno pílkovité. umiestnené v pazuchách listov.5-6. ale neznáša hlinité. čičeretka. čierna jahoda. myrtovky Nemecky: Heidelbeere.25 1 17 3 0.6 40 II. Pred sušením sa odstránia všetky nečistoty a materiál sa suší rýchlo.5 Pri zbere listovej drogy hrozí zámena s listom čučoriedky barinnej — Vaccinium uliginosum L. čiernice. hafery.5 0. rašeliniskách. nelesklé. Vňať sa odstrihuje alebo odrezáva kosákom a suší podobne. listy opadavé. 2 0.0). vajcovité.5 2 17 5 1.

možno použiť aj pri hnačkách.: Vaccinium vitis-idaea L. Syn. pri dyspepsii a pod. Farbivá plodov slúžia na výrobu prípravkov na regeneráciu očného purpuru (zvyšujú aj ostrosť zraku). nikdy nie čučoriedkovými kombajnami. 23. ibaže b. ani jedna čajovina však nenahradí inzulín! Plody patria medzi najzdravšie druhy ovocia. vysoký 10—20 cm. Na listovú drogu sa vzťahuje norma ČSN 86 Znak Zámena s krušpánom vždyzeleným . BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSINKA OBECNÁ Rhodococcus vitis-idaea (L. prípravky dovážame. II. taliansky: Myrtillo rosso. 32. Pre deti sú vynikajúcim prostriedkom proti hnačke a dietetikum. Pre pomerne vysoký obsah trieslovín listy majú protizápalové účinky.5 -3 g (pol lyžice) na zápar . rusky: - substráty (pH 4. 22. Častejšie sa používajú pri cukrovke (kombinujú sa napr. flavonoidy pôsobia mierne močopudne. španielsky: Mirtillo rojo. ČsL 3 má jednotlivú dávku na zápar 5 g. Čs. kyselinky Nemecky: Preiselbeere. listy obrátene vajcovité. kompóty a pod. Pre obsah vitamínov slúžia aj na podporu rastu detí a zvyšujú odolnosť proti chorobám. 24.Buxus sempervirens L.) Avr. vína. Cowberry. kým sa nevytvorili plody.koniec augusta). oplodím fazule. obyčajná je miestami vzácnejšia. kyhančie. tento okrasný ker rastie zväčša na cintorínoch a v záhradách. 20.) Anorganické prímesi (piesok a pod. vitamíny (komplex B a C) a provitamín A. koreňom čakanky a pod. 17. 25. kvety zvonkovité. Plody sú červené bobule. Sú zložkou čajoviny Tormentan. Kronsbeere. 216. brusnice. Ich dávny názov vacci6432. vyberá si iba veľmi kyslé až kyslé 4 2 3. 21.26. Plody možno sušiť . vyskytuje sa ako lesný druh od nížin až do alpínskeho stupňa.). 19. Pripravuje sa studený macerát i zápar až odvar zo 7-10 g plodov. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % I.Vacciniaceae) Ľudovo: bruslinky. kyhanka. Listová droga obsahuje predovšetkým triesloviny. chutia príkro sladkohorko a majú nepríjemný pach. nevýrazne podvinuté. ba až vzácna.) Vlhkosť Obsah popola (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah arbutínu v droge — najmenej v % 6 2 1 13 4 2 13 Vždyzelený ker so vzpriamenými konármi.43.8 6 3 1. keď sa robí odvar (variť na miernom ohni celkom krátko). farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Diabetan so spoľahlivým pôsobením. červené borievky. Pomer zoschnutia je asi 8 : 1. kožovité. Steinbeere. najmä pri zbere listovej drogy. s listom orecha. biele až ružovkasté. sú vhodné na šťavy. Dávka: 0. príp. na kloktanie.. užívanej pri letných hnačkách. obyčajná je zameniteľná za čučoriedku obyčajnú .Vaccinium myrtillus L. červené jahody. 44. 18.5-6.8 83 . Zber lesných plodov sa na svete robil odpradávna. gastritídach. flavonoidy a glukokiníny znižujúce hladinu cukru v krvi.40. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité . Čajoviny č. teda vo výškovom rozpätí asi 2 000 metrov. Zberajú sa ručne alebo hrebeňmi. 39. B. Ich stanovištia sú rovnaké. 12 Iné časti materskej rastliny ako listy: zle sfarbené listy Cudzie organické prímesi (rastlinné a pod. francúzsky: Airelle rouge. lebo sa ničia porasty. 108. Vo veľkom sa zberali aj brusnice. mušty.27. je zámerným falšovaním. 28. vňaťou jastrabiny. aby sa nepripiekli). 34. plody okrem cukrov a plodových kyselín farbivá.0). Druh nie je náročný na živiny ani na vodu. Falšovanie sa ľahko pozná — listy sú iného tvaru. maďarsky: Voros áfonya.(júl .najlepšie umelým teplom do 45 °C v rúre (pozor však.

sú surovinou v konzervárenskom priemysle (výroba kompótov) a výhodným vývozným tovarom. Dlhým a nevhodným skladovaním sa znehodnocujú. a tá im zastiera mozog a otupuje zmysly. ponechané v pivnici na dozretie. Vykupovať možno len zdravé. A. jeho oslnenia a pod. perlovka. červené. Zriedka sa sušia na farmaceutické účely. Cibuľa okrem toho obsahuje značné množstvo biokatalyzátorov . zmierňujú hnačky. sú biologicky nevhodné. či dokonca zelené plody. že jedia stále svoju obľúbenú cibuľu. Zámeny za rastlinu neprichodia do úvahy. jeho predstupeň L-glutamyl-S-propenylcysteínsulfoxid a enzýmové štiepenie prebieha podobne ako pri aliíne cesnaku. Cibuľa kvitne v lete (v druhom roku. ktorý pri krájaní cibule dráždi na slzenie. pije sa pol pohára 2—3 x denne. podľa normy sa zber robí v júni—auguste. chutia lepšie zavárané.5 %). keď aj jačmeň a pšenica. Odvary z listov sú tmavé. 1. kultúrna odroda cibule — cesnaku (Allium sativum L. Cibuľa sa zberá podobne ako cesnak. Na špeciálne účely sa suší (umelým teplom). Listy možno označiť za rovnocennú drogu s medvedicovým listom. Drogu tvorí predovšetkým list — Folium vitis idaeae (oficinálny v ČsL 2). najmä pri kataroch — nutkajú do močenia. malé cibuľky pestované ako záhradková zelenina strednej a severnej Európy (v staroveku predovšetkým v Malej Ázii. V našich končinách sa už začiatkom stredoveku používala ako najobvyklejšie kuchynské korenie a zelenina. kofeoylarbutín. pretože plody obsahujú značné množstvá kyseliny šťaveľovej. maďarsky: Veres hagyma. navyše aj cukry a sacharidy. používaná ako prísada do zeleninovej zmesi mixed-pickles alebo nakladaná samostatne (pokladá sa aj za odrodu póru). narcisov a pod. Plody brusnice sú veľmi žiadaným ovocím. lebo obsahujú konzervujúcu látku — kyselinu benzoovú. Perzii. t. tvoria výnimku medzi ovocím — sú kyselinotvorné. Zavárané brusnice sa nekazia. napomáhajú tiež vylučovanie solí z organizmu (saluretikum). Allium cepa L. pektíny. Jej štiepne produkty sú propiónaldehyd a síra. Čajovina č. Niektorí učenci ju však zatracovali podobne ako cesnak. Rastliny kvitnú asi v júni—júli. Plody zberáme ručne — ak nám ide o kvalitu. obsahuje tiež arbutín. čisté a nezaschnuté plody. Obsahové látky sú v zásade rovnaké a rovnocenné. tmavohnedé a pravidelné pitie čajov z arbutínových drog nesmie trvať dlho. Brusnica je významná aj pre včelárov. subsp. 21. Ľaliovité . 84 Sekané listy je lepšie macerovat' v studenej vode (15—30 minút) a potom zapariť ako zapar. Cibuľa sa pestovala v Mezopotámii. rozšírili jej pestovanie medzi germánskymi kmeňmi za Alpami. rusky: CIBULE KUCHYNSKÁ CESNAK CIBUĽOVÝ . neskôr vyrastá 30—100 cm vysoká rúrkovitá stonka s jednoduchými sivozelenými listami. vo východnej Ázii i v oblasti Stredomoria. ibaže v iných množstvách. Štiepne produkty majú rovnako ako pri cesnaku silné antibakteriálne účinky. a sú preto zložkou pomocných čajovín. uplatňujú sa aj pri cukrovke. Biele. Dávkujú sa až do 10 g denne v krátko zavarenom odvare (mierny var maximálne 2 minúty) — jedna a pol lyžice na pohár vody.CIBUĽA Bylina s veľkou mnohošupinatou cibuľou a s oblými dutými listami. Ostrejšie sorty sú dnes skorej koreninou mierneho pásma a sladké cibule zo Stredomoria a Orientu slúžia ako lahôdka k bielemu chlebu. ophioscordon (Link) Holub in Dostál). najmä pri chorobách mechúra (ak je moč zásaditý) a močových ciest. medu i peľu. Cibuľa podobne ako cesnak obsahuje vo všetkých svojich orgánoch (osobitne však v cibuli) horčičné glykozidy — glukozinolátového charakteru. Ojedinele sa zberá a suší aj brusnicový kvet — Flos vitis idaeae. V cibuli je aj bližšie neznámy flavonoid — štiepením z neho vzniká kvercetín a dve chemicky neprebádané substancie (rozpustné v alkohole a účinné na srdce). Ani v prípade cibule nepoznáme spoľahlivo jej vlasť: za najpríbuznejší divo rastúci druh sa pokladá Allium oschaninnii. Predpokladá sa. ak sa pestuje na semeno) a poskytuje včelám dosť nektáru. predovšetkým však propenylaliín (S-propenyl-L-cysteínsulfoxid). domáci v Ťan-šane a na Pamíre. Rastlina sa pestuje v záhradách a na roliach ako kuchynská zelenina. Rímski vojaci verili. Hlavná obsahová látka listov je glykozid arbutín (2 — 8 % ) . vytrhávaním v čase plného rozvoja (júl—september). voľný hydrochinón. že cibuľa im dodáva silu a odvahu. Vytvorená kyselina propenylsulfénová je však stabilnejšia. Slúžia ako urodezinficiens a protizápalový prostriedok a adstringens. francúzsky: Ail oignon. Listy sa nesmú pri zbere stláčať. hyperosid (asi 0. Indii. Zápary sa ľudové pijú pri reumatických ochoreniach. Bolle-Zwiebel. Napríklad učený Arab Ibn Haukal vyčítal asi okolo r. vyznačuje sa znamenitou medovou znáškou. j. má mnoho sort a foriem. 960 obyvateľom Palerma. V Egypte sa pestovala už vtedy. a to umelým teplom. Materiál sa rýchlo suší v tenkej vrstve prirodzeným teplom. množstvo sort a nenahraditeľnosť je výsledkom mnohotisícročného vývoja. kyselinu askorbovú (vitamín C).). Rovnako špeciálny je cesnak šalotkový — Allium salota Dostál (syn. so sladkou. že mal niekoľko vývojových centier. napr. čo závisí od polohy stanovišťa. ale keďže sú trpko horkasté. pálčivou či trpkastou príchuťou. porušovať lámaním — ľahko potom černejú. Droga z nej sa nazýva Bulbus cepae. farbivá. lebo uvoľňujúci sa hydrochinón štiepením arbutínu môže poškodiť pečeň. Hlavnou zložkou cibuľových prchavých látok je n-propyldisulfid. plody obsahujú podobné látky. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Sýrii a Palestíne). resp. Ukladáme ich do vedier a pod. niektorí autori vôbec odporúčajú iba maceráty za studena. taliansky: Cipolla. poznáme však zámeny zeleniny — cibule cibuľami iných ľaliovitých rastlín a veľmi nepríjemné (s cibuľami tulipánov. triesloviny (3—5 %) a organické kyseliny. obľúbený najmä Židmi. salidrosid. Môžu sa jesť čerstvé. drobné belavé kvety tvoria mnohokvetový skrutcový okolík obalený krátkym blanitým tulcom. Brusnicové kompóty by mali jesť ľudia s obličkovými kameňmi. Jej obľuba. Cibuľa bola odjakživa vysoko cenená aj ako liečivo. ale sú výhodnejšie než medvedicové. okrem toho listy obsahujú acetylarbutín.nium objasňuje Plínius. Veľmi jemnou chuťou sa vyznačuje tzv. čo možno chápať ako baccinium — ker s bobuľami (bobuľa = bacca). Farmácia preto nerobí rozdiel medzi jednotlivými sortami. Obsah arbutínu je v nich síce nižší. Ovídius i Vergílius zo zmeneného gréckeho vakindos.). inak aj hrebeňmi.Liliaceae Nemecky: Kuchenzwiebel. španielsky: Cebolla. Sumeri a Akkádovia ju poznali asi 3 000 rokov pred n. Cibuľa . anglicky: Onion. ako jej cesnakový izomér a predstavuje princíp. aby obsahovali čím menej trieslovín. pomer zoschnutia je asi 7 : 1. sírny derivát. propylaliín. Cibuľa je oddávna bežným kuchynským korením a zeleninou. lebo majú nižší obsah trieslovín. flavonoidy.ako každá dlho pestovaná rastlina. metylaliín. žiaľ je veľmi vzácna. ascalonicum Strend et Mattfeld non L. Možno ju teda rátať medzi vďačné včelárske rastliny.

pri črevných parazitoch sa nechá rozkrájaná cibuľa stáť cez noc v štvrťlitri vody a precedený výťažok sa pije 3—4 dni nalačno). Zmes varíme 3 hodiny v litri vody (vodu dolievanie). pôsobí proti parazitom — anthelminticky. 80 g medu a 400 g cukru. Cesnak spolu s cibuľou a rumančekom sa v minulosti rátali za najúčinnejšie liečivé byliny. scedíme a nalejeme do menších fliaš. draslík. Pestovaný cesnak sa pokladal za univerzálny liek a prostriedok podnecujúci vtip i bojovnosť. biblických národov. španielsky: Ajo común. Už klasické národy vedeli liečebne oceniť aj divo rastúce druhy a c. predovšetkým však močopudné a žlčotvorné. bol domácim prostriedkom proti čarom a svojho nositeľa chránil proti rezným a bodným ranám. Známe je aj prikladanie cibule na vredy. Ľaliovité — Líliaceae Nemecky: Knoblauch. Nimbus liečebných možností okolo cesnaku 85 . hadí (A. možno ich aj zavárať. divo rastúci v Tan-šane a povodí rieky Syrdarja. zvýšenej teplote a pod. vyskytuje sa táto choroba veľmi zriedka. — užívajú sa rezy s cukrom. 2 000 pred n. provitamínov hlavne kyselinu askorbovú (C-vitamín). najmä v Egypte. fluór a železo). kuchynského. V ZSSR zistili. taliansky: Aglio. Aj v Moravskom krase pri Adamove sa našli zvyšky strúčikov cesnaku pochádzajúce z obdobia hallštatskej kultúry (rozhranie doby železnej a bronzovej).) . francúzsky: Ail cultivé. Užíva sa lyžica sirupu viac ráz denne. Rímski vojaci ho dostávali na povzbudenie bojového nadšenia . listy ploché. kde ľudia denne jedia cesnak. Zámeny s inou rastlinou pre všeobecne ľahkú identifikáciu neprichádzajú do úvahy. Kuchynská cibuľa má asi podobné pôsobenie a účinky ako cesnak. Sanskrt má pre cesnak dokonca tri mená. najmä rozdrvených listov.strúčikov.skôr sa v tom však skrývalo podvedomé hygienické opatrenie. zvyčajne sa prikladali na bradavice. Pestovaný cesnak údajne chráni aj pred rakovinou. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvej cibule a aplikuje ju najmä pri črevných a žalúdočných poruchách.CIBUĽA (najmä enzýmov). Za osobitne účinné sa pokladajú listy urgíney prímorskej — Urginea maritima (L. Domovinou cesnaku je asi Sin-ťiang v Strednej Ázii a prarodičom Allium longicuspis. ďalej glukokiníny. Cibulovitá bylina pestovaná pre zeleninu. že tam. Skrutcový okolík belavých kvetov býva obalený dlhým blanitým tulcom. Do Číny sa dostal azda s kočovnými Mongolmi a určite už r. Za druhé vývojové centrum sa pokladá Stredomorie.) Baker (droga: + Bulbus scillae). Z liečebného hľadiska sa nerobí rozdiel medzi kultúrnymi plemenami c. anglicky: Garlic. Táto jeho „sila" bola známa oddávna. žliabkovité. sacharidy a cukry a minerálne látky (vápnik. listnatá stonka vysoká asi 30-80 cm. victorialis L. 1. z vitamínov resp. Pripravuje sa z 500 g rozkrájaných cibúľ. V Starej Mezopotámii a v povodí Nílu sa takisto oddávna pestoval. nachladení. sodík. Ako liečivo a profylaktický prostriedok mal znamenitú povesť aj u tzv.CESNAK KUCHYNSKY Allium sativum L. kde ho vraj dávali robotníkom pri stavbe pyramíd (azda aj ako prevenciu proti epidémiám). čo sú ojedinelé nálezy z predhistorickej rastlinnej produkcie. Druh sa pestuje v záhradách i na roliach. Všetky tieto indikácie sa uplatňujú predovšetkým v ľudovom liečiteľstve (pri kašli. potom ju necháme vychladnúť. V liečiteľstve sa uplatňuje aj cibuľový sirup.divo rastúci aj u nás. rusky: — ČESNEK KUCHYNSKÝ CESNAK CIBUĽOVÝ . osoží pri chorobách dýchacích ciest. zvonka dráždi kožu — najmä čerstvá šťava. Stredná Ázia bola zrejme jeho prvotným vývojovým centrom. sa pestoval vo veľkom. cibuľa zložená z cibuliek . znižuje pritom hladinu krvného cukru. Odvarom zo šupiek cibule sa farbia veľkonočné vajíčka. je riedky a zvyčajne má i rozmnožovacie cibuľky. maďarsky: Fog hagyma.

za zvyčajnú dávku sa považuje 2 g ako macerát — asi 3 %. Dnes sa cesnaku vracia vážnosť všestranného liečiva. Obľúbený cesnakový sirup sa robí z drobno nakrájaného cesnaku podobne ako cibuľový (pozri rastlinu cesnak cibuľový. dialylpolysulfidy. látky s účinkom mužských i ženských sexuálnych hormónov. propylaliín a pod. protikŕčovo.CESNAK KUCHYNSKÝ vzrástol až do nezmyselných povier. digestívum a metabolikum. resp. anglicky: Ramson. Čerstvé strúčiky cesnaku používa homeopatia na príprvu esencie (dil. pri rozotieraní (drvení) strúčikov sa aliín pomocou enzýmu aliinázy mení na nestabilný medziprodukt — kyselinu alylsulfénovú a potom na alicín. astme. ovplyvňuje tvorbu a vylučovanie žlče. cysteínsulfoxidov. C. sa vytvárajú druhotne po poranení alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. Cesnak bol zložkou čs. Čajoviny č. lebo porušené hnijú. antibakteriálnym pôsobením priaznivo ovplyvňuje črevnú flóru. Ľaliovíté — Liliaceae Ľudovo: medvědí lenek Nemecky: Bären Lauch. Stonka trojhranná. B2. metylaliín. Cesnak má mnohostranné použitie: je antiseptikum. proti paradentóze a na mokvavé rany. antibiotický neúčinný sírny aliín (3-alyl-L-cysteínsulfoxid). Dokázalo sa mu pôsobenie proti zvýšenému krvnému tlaku. hypotonikum. či minerálne soli. Z ďalších obsahových látok je to rad genuínne prítomných aminokyselín (cysteín. 83. cibuľa podlhovastá. B1. ktoré sa analogicky štiepia pomocou enzýmov. maďarsky: Medve hagyma. Novšia čajovina Alvisan Neo ho už neobsahuje. španielsky: Ajo de oso. v žalúdočnom a črevnom trakte zvyšuje sekréciu žliaz. antisklerotikum). glukozinoláty. Cesnak kvitne asi v júli až septembri a z včelárskeho hľadiska poskytuje rozdielne množstvá medu — závisia od klimatických podmienok. deoxyaliín). CESNAK MEDVĚDI ČESNEK MEDVĚDÍ Allium ursinum L. nie nožom. proti ktorým v súčasnosti máme málo účinných liečiv. hodno spomenúť vitamíny (A. priemyselne vyrábaného prípravku Alvisan — čajovina s tabletovaným cesnakom (indikácie: vysoký krvný tlak. 87. taliansky: Aglio orsino. D. listy ploché. Aplikuje sa aj pri klimakterických ťažkostiach. Podľa chemickej skladby alicínu sa pripravilo viacero prípravkov aplikovaných najmä pri hubových ochoreniach. bronchitídach a tuberkulóze. Okrem aliínu sú v cesnaku prítomné aj menšie množstvá príbuzných zlúčenín. rusky: Trváca bylina vysoká 20-80 cm. ktorý ju chráni pred vyprchaním silice až 6 mesiacov. slabo pôsobí na črevné parazity (anthelmintikum: podáva sa zvyčajne odvar cesnaku v mlieku). Očistia sa od hliny a nechávajú sa dobre oschnúť. 7. Užíva sa rovnako. 163. napr. monosulfoxid dialyldisulfidu. ktorá sa hydrolýzou mení na kyselinu vínnu a amoniak.. cystín. amid kyseliny nikotínovej). Na farmaceutické účely sa nesušia. Čerstvá a neporanená cibuľa cesnaku obsahuje nevonný. resp. vhodnej najmä pri dyspepsii (poruchách trávenia). ktorý má silný cesnakový pach a vysokú účinnosť proti chorobám zapríčineným baktériami a nižšími hubami. jód. francúzsky: Ail des ours. pri artérioskleróze . metionín. Ani alicín však nie je stály a vytvára sírny prchavý produkt (dialyldisulfid). Strúčiky treba oddeľovať prstami. pôsobí proti jedovatým splodinám ako detoxikans. 86 Účinnú obsahovú látku cesnaku predstavuje nepríjemne páchnúci komplex substancií s obsahom síry — horčičné glykozidy.pripisuje sa sexuálne účinným látkam a licínu. sacharidy a slizy i pektíny. Konzum čerstvého je najúčinnejší. Pri paralelnom štiepení aliínu pomocou enzýmu aliinázy vzniká aj kyselina aminoakrylová. s elipsovitými čepeľa- . Cibule cesnaku — Bulbus allii sativi sa zberajú vytrhávaním v čase plného rozvoja (asi júl—august). nositeľ pachu — dialyldisulfid a dialyltrisulfid. Droga sa má skladovať v celofánovom obale. D 2—D 3). je podporným prostriedkom proti infekčným ochoreniam.

ophioscordon (Link) Holub in Dostál. subs. Šťava tvorí chuťovú zložku jarných bylinných kúr. často monocenózy. dubohrabinách. Nazberané rastlinné časti sa zvyčajne nesušia. bežne u nás pestovanej v črepníkoch (100 g listov obsahuje 50-100 mg kyseliny askorbovej). V lužných lesoch tvorí rozsiahle porasty. s obľubou v bučinách. Známe sú prípady hemolytickej anémie zvierat. ktoré ho konzumovali vo väčšom množstve (aj po kultivovaných druhoch cesnaku — cibule. Čerstvá vňať c.. Na kyselinu askorbovú a fytoncídne látky je bohatý aj list cesnaku voňavého — A. schoenoprasum L. ochoreli po cibuli aj psy). známa najvyšším obsahom sírnych derivátov (povzbudzuje činnosť pečene a žalúdočných žliaz. prakticky sa využíva celá rastlina. keď sa začali intenzívnejšie prieskumy rastlín s obsahom antibakteriálnych látok — fytoncídov. Cesnak medvedí sa ocitol v popredí CESNAK MEDVEDÍ vážneho liečebného záujmu až v čase. údajne má priaznivé vplyvy na srdcovú činnosť a na činnosť štítnej žľazy. kde ho bežné konzumujú aj ľudia). akoby rozčesnuté cibule). nespavosť. rastie na kyslých až neutrálnych stanovištiach. a dobré meno majú aj ostatné. Vo farmácii sa používa ako žalúdočné a črevné dezinficiens. ale aj zvýšený krvný tlak. alkylpolysulfidy — predovšetkým divinylsulfid a divinylpolysulfid.3 x denne po 10-20 kvapiek). rozčesnúť (má zložené. Z rastliny sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba allii ursini. Pór pravý — A. Označenie cesnak — česnek je bežné vo väčšine slovanských jazykoch. Z ostatných druhov rodu Allium L.3 x denne čajová lyžička. V ľudovej liečiteľskej praxi sa výťažkami z rastliny liečia nielen uvedené ťažkosti.) Regel okrem aliínu obsahuje saponíny. tiež je prítomná horká látka a organické soli. medvedieho sa po- 87 . a preto sa mu väčšina bylinožravcov vyhýba. Rastlina má podobné obsahové látky ako cesnak. ktoré ho požierajú.A. jej listy obsahujú až 15 x viac kyseliny askorbovej (C-vitamínu) ako ostatné cibule. V oficiálnej alopatickej medicíne sa šťava z čerstvej rastliny používa ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov (dražé) alebo tinktúra ( 2 . Rodový názov cesnaku je odvodený od starého latinského pomenovania allium. zmierňuje nervové vzruchy a dobre pôsobí pri chorobách z nachladnutia).. artérioskleróza. ďalej čpavok. Druhové meno ursinum mu Linné pridelil preto. porrum (L. Rastliny výrazne páchnu najmä v období kvitnutia. Podobné pôsobenie sa pripisuje aj cesnaku perlovkovému . dávka: 2 . závraty. victorialis L.3 suchoblanitých listeňov. Nepríjemne páchne. ampeloprasum L. má i antibakteriálne vlastnosti. Stvol je zakončený bielymi kvetmi v riedkom skrutcovom okolíku. vertikálne rozšírený od nížin po subalpínsky stupeň. napr. pretože by stratili účinnosť. Druh je vlhkomilný. nepríjemne páchnuce alkylsulfidy. pach je však veľmi výrazný a cítiť ho ďaleko. chrípka. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachodí účinná zmes sírnych derivátov — sulfidov. Zber vňate prebieha asi v máji—júni. vyrastajú z cibule. — cesnak sa v ľudovom liečiteľstve používa ešte cesnak hadí — A. veľa slizov (až 15 %) a sacharidov. hlavne pestované zeleninové druhy rodu. šalotka — Allium salota Dostál. Prenáša sa i do mlieka a mäsa zvierat. Svojimi dvoma listami je dosť podobný najbližším druhom rodu Allium L. ktoré uvádza napr. súvisí údajne so slovom česnúť. tulec pod okolíkom zložený z 2 . Zistili sa tiež látky s dosť výrazným pôsobením na maternicu. subsp. cibuli v auguste-septembri. Plínius. prípravky sa indikujú pri hnilobných a kvasných žalúdočných ťažkostiach. pri zápaloch tenkého čreva a pod. Na vitamíny je mimoriadne bohatá cibuľa zimná. že ho vraj s obľubou pojedajú medvede (rastie najmä na Sibíri. okrem toho aj stopy bližšie neznámeho merkaptánu a aldehydu. a cesnaku pažítky — A. ale aj cibuľa — Bulbus allii ursini. sativum L. ibaže oveľa slabšie. i nelesných spoločenstvách. spravidla v tieni až polotieni.mi. črevné parazitózy a i. odorum L.

Miestami sa pestuje pre koreň. lebo je veľmi aromatický a mierne horkastý. Tinktúra z cesnačky je zložkou roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). Vňať cesnačky — Herba alliariae sa hodnotí podľa internej normy IN 4/84.) Cavara et Grande. Početné jednotlivé úbory s jazykovitými kvetmi jasnomodrej farby. kde rastú rastliny s podobnými koreňmi. ČAKANKA OBYČAJNÁ ČAKANKA OBYČAJNÁ Cichorium intybus L. Zberá sa z nej kvitnúca vňať. V I. Petra Nemecky: Gemeine Wegwarte. nie menšiu povesť mala v lekárstve. treba ho iba opatrne dávkovať. Skôr by mohlo ísť o zámenu pri jesennom vykopávaní koreňov na stanovišti. Pri zbere vňate nehrozí zámena. bylina z čeľade kapustovitých vysoká až 100 cm. suší sa pri teplote do 35 °C. ON 86 7033: Znak Zle sfarbená droga Droga so zvyškami nadzemných častí Vlhkost Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Na vňať sa vzťahuje ČSN 86 6728: Akosť — najviac v % I. Nebezpečná je zámena s nevýrazne chutiacim koreňom blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. zo žltkastobieleho vretenovitého koreňa vyrastá rozkonárená byľ s ružicou prízemných laločnatých listov. 8 10 12 10 listy kopijovité. rumoviskách. 1 % anorganických prímesí.užíva aj ako kuchynská korenina . Veľmi rozšírený druh na suchších lúkách.jemne posekaný list je vhodný do studených omáčok. Čakanku pestovali už starí Egypťania a vážili si ju ako šalátovú zeleninu. pri cestách ako burina od nížin po podhorský stupeň. 2 % organických prímesí. maďarsky: Mezei katáng. Podobné obsahové látky má cesnačka lekárska . francúzsky: Chicorée. anglicky: Chicory. vlhkosť 14 %. roliach. 10 8 12 10 3 Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené časti ako na rastline Osi hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) I. ktorý je prudko jedovatý. Zichorie. mletého mäsa a rybích vývarov. 4 5 12 8 II. taliansky: Cicoria. Veľmi hľadaným skoro všeliekom boli najmä kvety a plody. byľ má Na koreňovú drogu — Radix cichorii — sa vzťahuje. Čakankovité — Cichoríaceae (Astrovité — Asteraceae) Ľudovo: cigória.). s takmer srdcovitými zúbkatými listami a so strapcom drobných bielych kvetov. rastlina je veľmi dobre známa. medziach. korenie sv. Východní mágo- . Succory.Alliaria petiolata (Bieb. obsah popola 15 % a podiel popola nerozpustného v HC1 2 %. plody sú nažky. španielsky: Xicoira. 5 4 12 8 2 II. ktorý je surovinou na výrobu cigórie. rusky: - ČEKANKA OBECNÁ Trváca bylina vysoká 20-120 cm. akostnej triede sa pripúšťa maximálne 10 % drogy s odlišným sfarbením.

akosť (požiadavka II. v listoch je aj kumarínový glykozid cichoriín. vňaťou stavikrvu vtáčieho. Čiernohlávok sa pre svoju mimoriadne liečivú moc nazýval aj božia spása (Gottheil). vňaťou ľubovníka. 1963 Sandra. vlhkosť 14 % (14 %). Šťava ďalej obsahuje triterpénové deriváty (a — a (3-laktucerol). pomer zoschnutia je asi 4 : 1 . sodík. čertohlav. D 2 — 0). krvčistiace). 157. Čakanka kvitne v júni (júli) až v septembri (októbri). Zápar má mierne účinky na vypudzovanie žlče . Rod čiernohlávkov je malý. listy vajcovité. rusky: - ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 5-25 cm. pripravuje sa z neho esencia (dil. po omytí sa režú na približne 15 cm dlhé kusy a sušia na tienistom mieste (najlepšie je dosušiť umelým teplom pri 40—50 °C. — do metabolizujúcich čajovín). obsah popola 10 % (15 %) a popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . čiernohlávka. chromatograficky dokázal. endivia L. dva antokyanové glykozidy a horčiny. sú močopudné. májovník.via z nej urobili čarodejnú bylinu: kto sa natrel jej šťavou zmiešanou s olejom.dávka je 1 lyžička vňate (piť 3 x denne šálku) alebo 2—5 g koreňa na odvar (5 minút variť na slabom ohni. koreňom púpavy. Kvety sušením strácajú belasú farbu. V koreni glykozidické horčiny. brunellus = hnedastý (vzhľadom na listene a kalichy). 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. španielsky: Brunella. kvitne najčastejšie žltkastobielo a listy má perovito rozoklané. Skladujeme dobre uzatvorený a chránime najmä proti vlhkú. Najkrajší je č. byľ slabo rozkonárená.a trans-kávovú). pod týmto označením ho uvádzal aj Matthiolus. horčík a železo). 15. cholín. u nás sú tri. Nadzemnú časť odstrihujeme ihneď. Madaus (1938). že aglykón tvorí kyselina oleanolová. Kvitnúce vrcholky vňate sa odrezávajú v júli-auguste a sušia v tenkej vrstve bez prehrabovania na vzdušných a tienistých miestach. vápnik. je čakanka štrbákova. kvety má veľké a fialové. arginín. Odvar sa používal aj pri horúčke a Matthiolus radil okrem toho zmes šťavy s octom a s ružovým olejom prikladať na spánky proti bolestiam hlavy. 1690 známy ako náhradka kávy v Holandsku. Vedecký názov rodu pochádza z latinského bruneus = hnedý. Vňať obsahuje pomerne dosť trieslovín (asi 7 % ) . Čiernohlávok je jednou z rastlín. 89 . aby sa nezaparil (pri teplote do 35 °C). octovú. Berger 1954). Hlavné obsahové látky sú v šťave. grandiflora (L. ten vraj nadobudol krásu a obľubu u každého a všetko sa mu darilo. 1 % (2 %) anorganických prímesí. Dáva dobrú nektárovú i peľovú znášku. dusiť. mierne preháňavé.). rezervná látka úborovitých a čakankovitých rastlín sa ukladá v koreňoch namiesto škrobu. stopy silice. ktorá môže v zime spestriť chudobný jedálny lístok. List (1979) stanovil okrem toho aj triterpénové kyseliny (okrem ursolovej aj cis. Materiál sušíme pozorne v tenkých vrstvách. taliansky: Brunella. francúzsky: Brunelle commune. V homeopatii sa používa čerstvý koreň vykopávaný na jeseň. Inak drogy slúžia na povzbudenie chuti (horčinové tonikum. obyčajný s obľubou vytvára miešance s oboma druhmi. najvyššie dva pod hlávkovitým súkvetím modrofialových kvetov. Podrobnejšie fytochemické prieskumy rozličných druhov čiernohlávkov robil r. Japonci dokázali vo svojej droge aj kyselinu ursolovú. zvonka slúžia na obklady pri bolestivých zápaloch alebo vredoch. hyperosid a kyselinu kávovú. Droga nemá pach a chutí horko. s listom mäty. zbavujú nadzemných častí a sčernetých partií. Č. V Belgicku a inde na Západe sa v jeseni bežne predávajú jemné puky. okrem toho aj horčiny. pasienkoch. piť 3 X denne). Pomer zosušenia je asi 5 : 1. ktorú zaviedli do liečiteľstva nemeckí lekári v 16. Metanolové výluhy obsahovali rutín. má iba päť členov. kôrou krušiny. kňazská zelina. inulín (10—15 %). anglicky: Self-heal. ide o horké látky terpénového charakteru . veľkokvetý . Predmetom zberu z rastliny v čase kvitnutia (jún—september) je vňať — Herba prunellae (Herba brunellae). Koreň je už od r. cholín. myšieho chvosta — do čajovín pri žlčníkových chorobách a s vňaťou žihľavy. zapekať s mäsom a pod. metabolizujúce (tzv. Čiernohlávky ako väčšina hluchavkovitých rastlín sú medonosné. Ich pôvod vie určiť iba skúsený botanik. maďarsky: Kozonséges békavár. akosti v zátvorke) pripúšťa maximálne 10 % (20 %) drogy s iným sfarbením.laktucín a laktupikrín. dosť flavonoidov. stor. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: brunelka. Používal sa odvar aj čerstvá bylina. Preslávil sa ako výborný prostriedok proti krčným zápalom. ktorý izoloval saponíny. Príbuznou zeleninou. hlavuška. Po prvej svetovej vojne sa korene stali náhradkou kávy. druhové pomenovanie vulgaris = obyčajný. minerálne látky (draslík. ktoré vyrástli v tmavých pivniciach na koreňoch čakanky zasypaných pieskom. alebo hneď pri umelom teple). sú hľadané ako zimná šalátová zelenina (dajú sa variť. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. Šťava vo vode alebo vo víne sa odporúčala ako liek na vyplakovanie alebo premývanie hrdla.P. ktorá pre I. laciniata (L. saponíny. Krober 1937. foliosus pre list). ktoré sa potom nepodobajú ani na jedného z rodičov. zastrihovaný — P. len čo začína kvitnúť. v lesoch a ako burina záhrad od nížin po horský stupeň. triesloviny. levulóza a kyselina dikafeyltartarová (cichóriová). Samy sa užívajú zriedka. kyselinu stearovú. Čajoviny č. gumu. Nakupuje sa koreň a vňať — Radix cichorii seu Herba cichorii. manitol. Mladé listy sa miestami upravujú na šalát alebo kašu a podávajú pri skorbute. čiernohlávková voda s ružovým olejom sa dávala na zvredovatené ústa alebo na rany. ďalej živicu. Pitie odvaru v medovej kaši miernilo chrlenie krvi a čistilo pľúca od krvavého kašľa a bylina utlčená s kaviárom a priložená ako obklad na vredy urýchľovala ich dozretie a otvárala i hojila rany. známejšia ako endívia — C. inulín. Spodné kvety má už dávno odkvitnuté. Novšie prieskumy (Losch 1933. pretože neskôr kvety opadávajú. Droga sa hodnotí podľa internej normy IN 1/84.) Nath. stomachikum). Inulín je oficinálny v ČsL 3 a izoluje sa aj z čakanky. Korene sa vyrypujú rýľom (september—október). šťaveľan draselný a kyselinu octovú. úbormi nechtíka a pod. arginín. mladé listy a výhonky patria medzi šalátové a jarné polievkové byliny (dvojročná subsp. radicosus sa pestuje pre korene a subsp. keď horné iba začínajú rozkvitať. inulín. fosfor. rastie roztrúsené v teplejších a suchších oblastiach.) Scholler. Plody sú tvrdky. glykozid aukubín (s vplyvom na krvný tlak) a doteraz ešte nie celkom preskúmané látky. Gessner 1953. a to výhradne z divo rastúcich rastlín (pestované majú iné obsahové látky). Bylina sa bežne vyskytuje na lúkách. vcelku potvrdili oprávnenosť používania pri krčných ochoreniach a zápaloch ústnej sliznice. častejšie sa kombinujú v zmesiach (napr. spodné v ružici. svalník menší Nemecky: Kleine Braunelle. Č. Gessner (1953) a Losch (1933) uvádzali iba triesloviny (7 %). ČERNOHLÁVEK OBECNÝ Prunella vulgaris L.

nátržní90 ka husieho. s vňaťou ľubovníka. na jar vytvára šupinatú purpurovú byľ vysokú 50-100 cm. ktoré sú menšie. D 2 — 0). K. ktorej v antike nesmierne dôverovali pri morových epidémiách — petasites. Predmetom zberu býva prakticky celá rastlina. pri niektorých ženských chorobách a na omývanie. lopušica. Príbuzné druhy čiernohlávka sa používajú zriedkavejšie. Homeopatická esencia slúži na podobné účely. ktorý o tom píše (Dioskorides). podbel (!) Nemecky: Rote Pestwurz. Druh rastie na vlhkých tienistých miestach a v pobrežných porastoch od nížin do horského stupňa. žalúdočným a črevným ťažkostiam. s okrúhlou. keď sa stal hlavným liečivom proti moru. dávkuje sa zvyčajne 1 lyžica na šálku záparu 1—2 x denne (taliansky autor L. Ak sa suší umelým teplom. albus (L. a to ako prostriedok proti hnačkám. spočiatku na rube sivoplstnaté. Obsahové látky podzemka tvorí asi . a to ako ústna voda alebo na očné výplachy a na kloktanie pri krčných a ústnych zápaloch a podobných ťažkostiach (pôsobí ako adstringens). koňské kopyto. acsalapu. levandule a pod. má žltobiele kvety v polguľovitých úboroch. Príbuzný d. Listy deväťsilu nemožno zamieňať za listy podbeľa. sú stopkaté. Plody sú chocholaté nažky. DEVATSIL LEKÁRSKY DEVĚTSIL LÉKAŘSKÝ Petasites hybridus (L. španielsky: Sombrerera. Ilýrsky kráľ Gentios nariadil pri more užívať horec čiže encián. Meyer et Scherb. podzemok sa vykopáva pred kvitnutím (rastlina spravidla kvitne vo februári—marci. zriedka bielymi kvetmi. Drogy: podzemok či koreň — Rhizoma seu Radix petasitidis (pomer zoschnutia 3 : 1). prasličky. taliansky: Farfaraccio. francúzsky: Petasite. ale rátajú sa za rovnako účinné. v liekopisoch však nie je oficinálny. veľké. na báze hlboko srdcovitou čepeľou. V nemčine má podľa toho aj svoje pomenovanie — Pestwurz (Pest = mor). ani pri vykopávaní koreňov! Pri morových nákazách a epidémiách sa ľudstvo utiekalo k prirodzeným i nadprirodzeným prostriedkom. materiál sa kladie v tenkých vrstvách do tieňa — pri výdatnom vetraní dobre schne.. kvetom bielej hluchavky. nazývaný po ňom Gentiana. maďarsky: Kózonséges kalapfu. nesmie teplota presiahnuť 35—40 °C.) Gaertn. myšieho chvosta. a ten istý autor. ale miestami až v apríli—máji). pomenovanie dostal od petasos = slnečný klobúk. menuje ešte jednu slávnu bylinu. Medzi prirodzené patrilo žuvanie aromatických liečivých bylín.) Gaertn. anglicky: Butterbur. tu sa však častejšie kombinuje napr. biely — P. s listom alchemilky. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: devesel. Listy v bohatej prízemnej ružici vyrastajú neskoršie. Prenikavo páchnuce korene prešli iba neskôr do veterinárnej praxe a rozotreté listy sa prikladali na rany. rusky: Trváca bylina s hluzovitým podzemkom. list — Folium petasitidis (zoschýňa v pomere 5—6:1) a kvet — Flos petasitidis (zoschýňa v pomere 5 : 1). Oficiálna medicína sa k nemu stavia zhovievavo. pre svoje obrovské listy. Droga sa však pre obsah trieslovín aplikuje aj vnútorne. na rube plstnaté a majú 7-9 výrazných žíl. V súčasnosti má oficinálne použitie v homeopatii — z čerstvej rastliny zberanej v apríli sa pripravuje esencia (dil. teda náš deväťsil. Jeho sláva sa obnovila v stredoveku. Jednotlivé časti sa sušia vzhľadom na obsah silice tak ako všetky silicové drogy — podzemky sa narýchlo omyjú (ostatné časti nie). Droga slúži v ľudovom liečiteľstve ako protizápalový prostriedok na vymývanie rán. List bez stopky sa zberá v máji a kvet v začiatočnom štádiu kvitnutia (február—máj). Deväťsil má zo všetkých našich bylín najväčšie listy — nezameniť s lopúchmi.ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Z drogy sa zvyčajne používa 6—10 % odvar (var na slabom ohni asi 5 minút). Palma uvádza asi 3 % zápar — nechať postáť asi 15 minút a piť 2-3 šálky denne). zakončenú predĺženým strapcom úbo- rov s bledočervenými.

líši sa hlavne krátko zbiehavými až nezbiehavými listami. prízemné listy sú zreteľne stopkaté. izo-S-petazín. francúzsky: Bouillon blanc. 91 . Čerstvé listy sa prikladajú na rany. S-petazín. devina. ľudovo sa užíva aj zápar z kvetov (2 %.06 g a podlieha lekárskemu predpisu). Rastie s optimom výskytu na teplých pahorkatinách. predpokladá sa spomínané spazmolytické pôsobenie. thapsiforme Schrad. mierne súmerné citrónovožlté kvety. majú kvetné koruny zväčša menšie. druh sa vyskytuje vo dvoch chemických chemovaroch. Ťažko sa vysloviť priazni- D. maďarsky: Szóros farkkóró. Ľudovo sa používal pri pľúcnych kataroch. plstnatá stonka nesie dokonale zbiehavé listy a veľké. Na farmaceutické účely sa pestujú aj osobitne — najmä d. pri ischiatických ťažkostiach. pánbožkova onučka. ruderálnych stanovištiach a pri cestách. pri astme a pod. volov chvost Nemecky: Windblumen-Kônigskerze. sliz. Nemecky: Grossblumige Konigskerze. Syn. rusky: DIVIZNA VEĽKOKVĚTÁ DIVOZEL SÁPOVITÝ DIVIZNA SÁPOVITÁ Verbascum phlomoides L. sacharidy. pretože zväzočky ich kvetov sa rozvíjajú postupne. nachladnutí a chrapote. kruželica. ochoreniach dýchacích ciest a proti črevným parazitom. opuchy. vo viniciach. veľkokvetý. reumatizme a tinktúre sa pripisovali silné diuretické účinky. V niektorých západných štátoch sa používa čistý. nekombinovaný výťažok z listov a z koreňa (jednotlivá dávka je 0. horčina petasitín. ba v protikŕčových účinkoch ho predstihne. chrapote. plody sú tobolky. V droge sa nesmú nachádzať. D. kráľovská svieca.1 % silice. štrkoviska a brehy vodných tokov. typické stanovištia sú výslnné pahorky. kde ich rastie veľa. niektoré však sú asi oprávnené. sápovitý je vysoký iba 30—150 cm.vo ku všetkým indikáciám. ktorý má podobné účinky ako alkaloid papaverín (pozri mak siaty). prípadne fialovo ochlpené tyčinky. rusky: - 0. lesných čistinkách. ďalej pri kašli. huniak. List deväťsilu obsahuje okrem toho izopetazín.: V. Rastie na kamenistých stranách. môžu včely naznášať naozaj dosť medu. inulín. ester izopetazolu je menej účinný. O pôsobení obsahových látok z farmakologického hľadiska nie je veľa známe. (u nás asi 10). alebo sa extrakt kombinuje s inými liečivami. divizna. dávka: 1 lyžica drogy na šálku záparu 3-krát denne). na zapálené žily a vredy. proti kašľu. reumatizme. maďarsky: Keskenylevelú okórfarkkóró. 1962 a ďalšie). Krtičníkovité . ktoré by oprávňovalo starodávne ľudové používanie ako prostriedku pri chorobách dýchacích ciest. španielsky: Gordolobo. Divozely poskytujú med bledožltej farby. Neskôr sa izoloval z rastliny petazín. Kvet tvoril oddávna zložku prsných čajovín. taliansky: Guaraguasco. tam. Antika opriadla divozel poverami o zázračných účinkoch. liekopise. Predmetom zberu ako droga mimoriadnej dôležitosti je kvet — Flos verbasci. živica (petasit). Molene medicinale. V Nemecku sa užíva prášok z koreňa zavarený vo víne s medom alebo s ryžou a pšeničnými alebo ovsennými vločkami. oranka. skalnaté stráne. 20 minút nechať stáť prikrytý — 3 šálky denne). asi 2 % pektínových látok. žľazy a pod. anglicky: Mullein. Uplatňuje sa pri bolestivých menštruáciách. Divozel patrí k najstarším liečivým rastlinám sveta. Prieskum rastliny sa robil aj u nás (r.Scrophulariaceae Ľudovo: cisárska svieca. monoterpénové i seskviterpénové uhľovodíky a petasitolidy. aplikuje sa pri bronchiálnej astme. trieslovina a minerálne soli. Vedecké pomenovanie pochádza zo skomoleného latinského barbascum (barba = fúzy) pre jeho plstnaté ochlpenie. Kvitnú celé leto. oficinálny v čs. veľkokvetý je dvojročná bylina vysoká asi 100-200 cm. Ľudové liečiteľstvo používa list najmä ako močopudný a potopudný prostriedok (aj ako náhradný za list podbeľa. Príbuzné druhy rodu Verbascum L. DEVÄŤSIL LEKÁRSKY DIVOZEL VEĽKOKVETÝ Verbascum densifloram Bertol.

a ČsL 4 10 II. Sušíme ho rýchlo. Výnimočné uplatnenie v homeopatii majú čerstvé korene — Radix verbasci. Práca s materiálom vyžaduje trochu rutiny a skúseností. ktoré sa hemolyzovali odvarom z 1 g saponínovej drogy. Oficiálna čajovina ČsL 4. odvaru alebo macerátu) je 1. Jednotlivá dávka drogy vo forme záparu (príp. hodnotí osobitným spôsobom — v hemolytických jednotkách (h. a to viac ráz denne. pripravenú predpísaným spôsobom z hovädzej krvi. kde kvet tvorí zložku. Kvet tvorí aj súčasť hromadne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom. Kvalita drogy sa o. Pri sušení umelým teplom neprekračovať teplotu 40 °C.121. Zber pre nákup treba čo najskôr odovzdať. je Species pectorales . Pomer zosušenia je asi 8 : 1. ktorý mierni dráždenie horných dýchacích ciest a sčasti z obsahu flavonoidov a saponínov. Vyrába sa aj priemyselne ako Species pectorales Planta. Obdobie zberu: (jún) júl—september (október). ktoré reflektoricky zvyšujú bronchiálnu sekréciu. ktorý sa uplatňuje ako čajovina s karminatívnym účinkom alebo náhradka za pravý ruský čierny čaj. každý zber osobitne na prudkom slnku alebo umelým teplom. najlepšie v poludňajších hodinách. 4 20 30 . 146.5 10 8 2 1 10 3 1.) — najmenej 92 Akosť — najviac v % I.97. a to ručným otrháváním za suchého počasia.94. 184. ktoré dobre zatvoríme a okolo uzáveru ešte zalepíme leukoplastom. 128. Zisťuje sa laboratórne tak. čo je údaj pre účinnosť saponínov prítomných v 1 g drogy.116. Upotrebuje sa ako expektorans. jednotlivo rozložený. v drobnom najlepšie v predhriatých plechovkách.DIVOZEL VEĽKOKVETÝ DIVOZEL SÁPOVITÝ Zberajú sa iba kvetné koruny bez kalicha.100. 143. Homeopatia používa na prípravu esencie celú čerstvú kvitnúcu vňať zbieranú na začiatku kvitnutia a známe sú aj homeopatické prípravky z čerstvého koreňa (TEEP . 147. 130. j.prsná čajovina.j. sliz a flavonoidy. 132.5 10 10 6 2 40 8 3 vý na stláčanie a zaparenie. i. že sa nechá odvar z drogy pôsobiť na suspenziu červených krviniek. zistená hodnota odpovedá počtu mililitrov suspenzie červených hovädzích krviniek. Čajoviny č.). Droga obsahuje terapeuticky účinné saponíny. Materiál je veľmi hákli- Kvet divozelu — Flos verbasci (Flos verbascorum) sa ako droga hodnotí podľa ON 86 6214 a podľa ČsL 4: Znak Droga farbená inak ako materská rastlina Nerozvinuté kvety a kvety s kališnými časťami Iné organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol z drogy (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Saponínový obsah v hemolytických jednotkách (h. vykopávané v júli až v auguste. pričom účinnosť v tomto smere sčasti vyplýva aj zo slížového obsahu.5 g (ČsL 4).Verbasci e radice). pretože droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo.115. 133. 30 12 4 1 0. 20 III. Materiál by mal uschnúť za jeden deň. Droga — Flos verbasci má medový pach a chutí sladkasto. Kvety možno po dôkladnom vysušení skladovať v nepriedušne uzavretých igelitových vreckách.

francúzsky: Mouron des champs. Zaujímavé je jej rytmické ranné a odpoludňajšie zatváranie kvetov. Už v hip- Akosť — najviac v % I. Drchnička je prastarou liečivou rastlinou. Zatvára ich aj pred dažďom. Dioskorides. (Stellariaceae). španielsky: Murrons.). anglicky: Scarlet Pimpernel. a to vzhľadom na to. a pri hadom uhryznutí.5 12 12 6 1 12 15 2 3 pokratovych časoch slúžila ako liek na ťažké rany a vredy. ktorá je nepomerne vzácnejšia a rastie iba v teplejších až najteplejších oblastiach. II. maďarsky: Mezei tikszem. aj na zvýšenie odvahy.). V Indii sa ešte aj dnes používa pri love rýb (má hemolytický účinok podobný ako cyklámen . Častá burina polí a záhrad. kuracie oko. z ktorých 93 . Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: kačacie (mačacie. Suší sa v jednej vrstve na tienistých a vzdušných miestach. žabinec. keď bola predmetom nákupu. Túto povesť si udržala až do stredoveku. Podstatnú obsahovú zložku vňate a semien tvoria saponíny. tenšie nebodkované listy a biele kvety (patrí do čeľade hviezdicovitých — Stellariaceae). i. ba mala vraj čarovnú moc na vyvolanie ducha z podsvetia a zachraňovala ľudí pohryzených besným psom. bystrosti a veselosti.Cerastium L. vajcovité. rastie od nížin po podhorský stupeň. je oveľa útlejšia. Dnešný latinský názov vznikol asi z gréckeho anagelao = smiať sa. U nás sa vyskytujú variety odlišujúce sa najmä farbou kvetov. ktorá sa zberá celá. Samozrejme. Rastlina sa v súčasnosti využíva najmä homeopaticky. pomer zosušenia je asi 5 : 1. Kvety na dlhých stopkách vyrastajú jednotlivo z pazúch listov a majú ohnivočervené koruny. rusky: . Plínius. najmä medzi zeleninou. bez korienkov a plodov. ktoré sa u nás vyskytujú dosť hojne. vznikali zámeny najmä s kuričkou (druhy rodu Minuartia L. čo je dôležité pre vlastné opeľovanie. Spomínali ju už Hippokrates. (v európskej časti ZSSR obidve variety) DRCHNIČKA ROĽNÁ Jednoročná bylina s lysou. žiada sa čerstvá kvitnúca vňať. že kvitne znovu v jeseni. žabie) mydlo. taliansky: Anagallide. Historické osudy drchničky sú tiež zaujímavé. väčšinou sa nachádzajúce aj v koreni. poliehavou až vystúpavou byľou vysokou 10—30 cm. Plody sú tobolky. 10 Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina začerstva Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) 5 3 0.+ Cyclamen europaeum L. S týmto upotrebením prešla i do stredoveku.DRCHNIČKA ROLNÍ DRCHNIČKA ROĽNÁ ( + ) Anagallis arvensis L. listy krížmo protistojné. Thefrastos. predovšetkým žlčníkových a pečeňových. Častejšie sa však uvádza spojenie gréckeho ana = opäť a agállo = zdobím. Liečiteľsky sa mimoriadne preslávila. Už v antickom Grécku Na drogu sa vzťahuje ON 86 6830: Znak bola známa ako bežná burina. má zaguľatené a na jednej strane ochlpené stonky. Najčastejším predmetom zberu býva kvitnúca vňať — Herba anagallidis (júl-august). v staroveku zaháňala melanchóliu. kurimor. celistvookrajové. rátala sa medzi univerzálne protijedy. námožníček. Kvety totiž nemajú medovinu a hmyz ich zriedka navštevuje. žabí střevíc Nemecky: Roter Gauchheil. Podobne sa odlišujú aj druhy rodu rožec . Dioskorides odporúčal jej šťavu pri bolení zubov a s vínom sa píjavala najmä pri bolestiach. štvorhrannou. V minulosti. Slúžila totiž o.

Je jedovatá pre psov. zápaloch obličiek a hemoroidoch. Duby sa opeľujú vetrom. anglicky: Common Oak. pevné a štiepateľné. Rastlina má hemolytický index asi 3 500. jedovatý saponin — sapotoxín cyklamín (totožný so saponínom cyklámenu). Veľmi zriedkavé použitie majú listy — Folium quercus. antiseptikum a antihemoragikum. takmer vo vode nehnije.dubiny lužných lesov a nížin na sprašovom podklade. ktorý vyvoláva silné miestne dráždenie (vstrebáva sa sliznicami a pre ľudí i niektoré živočíchy je hemolytickým jedom ešte pri veľkom riedení . získal vzhľadom na drevo. potopudne. Dubové listy a žalude sa často uplatňovali v znaku lesníkov a poľovníkov. Homeopatická esencia sa používa najmä pri svrbivých vyrážkach (dil. Ešte stále sa udržuje názor. variť na miernom ohni 5 minút). Drevo je veľmi cenná surovina .5 %). sacharidov (7 %). 10 10 3 1. Duby si odjakživa vysoko cenili všetky národy ako symbol sily a krásy lesa. Odlupuje sa iba mladá. francúzsky: Chéne rouvre.5 12 10 6 DUB ZIMNÝ DUB ZIMNÍ (DRNÁK) Quercus petraea (Mattusch. najmä vo vlhku. Nemecky: Stiel. pri dermatózach sa zavaria 3—4 lyžice kôry 5—7 minút vo 2 litroch vody a vlejú do vane dopoly plnej 37 °C teplej vody). Kôra má po navlhčení zapáchať trieslom . Pridáva sa do priemyselne vyrábanej čajoviny Hemoral (antihemoroidová kúpeľová prísada). Hecker ordinoval 1. španielsky: Roble albar. pozri medzi cudzokrajné drogy). sa menia na neúčinné farbisté tmavohnedočervené látky — flobafény. kým iné druhy zasa podľa ďalších významných vlastností: petraea od petra = skala.priotrávenia s ním v minulosti boli známe). Okrem kôry sa zberajú aj zrelé a zdravé žalude (október—november). samičie jahňady po 2—7 na krátkych stopkách alebo sediace na koncoch konárov a samčie dlhé 3 — 5 cm. popraskaná a hrubšia ako 6 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah trieslovín v % — najmenej I. Vnútorne sa užíva zriedka a nie Na kôru — Cortex quercus — sa vzťahuje ČSN 86 6110: Akosť — najviac v % Znak Kusy kôry tmavšie na vnútorne] strane Staršia kôra. Staroveké národy dub zasväcovali svojmu najvyššiemu bohu. rusky: ( ) D. Duby mali vždy dobré meno aj v liečiteľstve.je tvrdé. 5 5 1 0. tiež pri lišajoch a na ťažko sa hoj rany. Zápar pôsobí metabolický („čistí" krv). D 3). Pomer zosušenia je asi 2 : 1. vtáky. pri nervových a pečeňových poruchách. Zvyčajne sa pijú 2—3 šálky asi 1 % záparu (po zaparení sa nechá asi 15 minút stáť) alebo zápar z pol čajovej lyžičky na pohár vody ako denná dávka. poskytujú mnoho dobrého okrovožltého peľu a okrem toho majú aj voskový listový med. s krátkou stopkou. Rastie v nižších polohách až do podhorských stupňov na mierne kyslých skalnatých pôdach. maďarsky: Kocsányos tolgy. Obsahovými látkami všetkých častí sú hlavne triesloviny (7—20 % ) . Okrem toho obsahuje triesloviny. balvan. na kúpele (omrzliny. ťažké. močopudne a údajne drchničkou možno nahradiť kvasiové drevo . Podľa šumu starého duba sa veštilo v gréckej dodonskej veštiarni a starovekí básnici Ovídius a Vergílius uvádzali žalude ako prvú potravu človeka. tvoria drogu Glandes quercus. maďarsky: Kocsánytalan tolgy. Sommereiche. bielkovín (asi 7. Dubová kôra ako tzv. D. na upokojenie. opuchy. pri hemoroidoch a na výplachy.. samčie vo visiacich riedkych jahňadách. listy na stopkách dlhých 1—2 cm. horčiny a silicu s osobitným pachom. Okrem týchto domácich druhov dubov rastú u nás a pestujú sa rozmanité cudzozemské druhy. v liečiteľstve ako adstringentný prostriedok: antidiaroikum. a to pri rúbaní alebo presvetľovaní porastov. Silica u ľudí vyvoláva bolenie hlavy a vracanie. listy perovito laločnaté. Používa sa preto na vodné stavby. Žalude dlho slúžili ako surovina na výrobu atramentu. Dianthaceae = Silenaceae). v listoch sú aj flavonoidné glykozidy. výrobu sudov a pod. taliansky: Quercia. zvonka asi 5 % zápar. skladovaním.jeden je asi totožný s kyslým saponínom senegového koreňa (Radix senegae — typická americká droga. Plody sú žalude na dlhých stopkách. tzv. čistá trieslovinová droga slúži v technickej praxi na spracúvanie koží. zberaná z asi 10-ročných konárov alebo kmeňov (iba so súhlasom majiteľa lesa). ďalej saponin podobný saponínu našej mydlice lekárskej (Saponaria officinalis L.) Liebl. Kmeň alebo konár smie byť maximálne hrubý 15 cm. Ľudovo droga slúži ako prostriedok mierniaci bolesti. Homeopatický liekopis uvádza ako oficinálnu čerstvú kôru mladých konárov. Materiál sa môže sušiť na slnku alebo umelým teplom. kde vytvára spolu s predchádzajúcim miešané dubiny. Upotrebúva sa predovšetkým zvonka vo forme odvarov (lyžica kôry na pohár vody. kamienkoch. DUB LETNÝ Quercus robur L. letný je stredne vysoký strom. kone. podvaly. že drchnička je účinná aj pri besnote. Druh pôvodný len v podhorských oblastiach. o čom však chýba spoľahlivý dôkaz. rastúci na skalnatých pôdach.Lignum quassiae (pozri stať Cudzokrajné drogy).8 g prášku 4 x denne. pre vstrebávanie sa saponínov treba ju však považovať za toxickú.5 12 8 9 II. rusky: DUB LETNÍ (KŘEMELÁK) Druh vytvárajúci prirodzené lesné zárasty . zimný má vajcovitú korunu.Cortex quercus.chuť má slabo horkastú a silne zvieravú. hrubá asi 3-6 mm (zoschne asi na 3 mm). 94 . kvety jednodomé. Žalude sú krátkostopkaté až sediace. lesklá. oleja (15 %). známe dubové kúpele. Droga je predovšetkým močopudným prostriedkom (diuretikum). samičie po 2—5 v pazuchách listov. zajace a králiky. Od staroveku až dodnes sú napr. čo sa niekedy odvodzuje z keltského quer = krásny a cuez = strom. Druhové meno robur = sila. V semenách je veľa škrobu (asi 37 % ) . zrkadlová kôra bez zvyškov dreva. je veľmi trvanlivé. Vedecký názov duba pochádza z latinského quercus. Zber sa robí zjari (marec—apríl). zbavené osovej čiašky a po usušení aj šupky (strata na hmotnosti je nepatrná). Oficinálnu drogu ČsL 4 tvorí kôra . Bukovité — Fagaceae Nemecky: Wintereiche.

Polyploidizáciou a krížením sa vypestovali odrody bohatšie na účinné obsahové látky — alkaloidy. obyčajný bol v staroveku asi neznámy. možno ich potom upotrebiť v detskej praxi ako prostriedok proti hnačkám.pozri Cudzokrajné drogy). zasa vajcovité. má listy vajcovité a celistvookrajové. Ľuľkovec zlomocný — Atropa bella-donna L. Osudy d. že antickí lekári dávali pomenovanie strychnos mnohým jedovatým rastlinám a odlišovali ich iba ďalšími prívlastkami. metel L. Okrem spomínaných druhov sa na farmaceutické účely (hlavne izoláciu alkaloidov) hojne používa ešte Datura inermis Jacq. streštený ľuľok. úhorov. rozkonárená. Príbuzný durman metel (D. rusky: DURMAN OBECNÝ DURMAN OBYČAJNÝ jednotlivé. vystupuje v rozličných typoch nitrátofilných spoločenstiev. anglicky: Thorn-Apple. Celkove má Datura L. 40. pazušné alebo koncové. Väčšina liekopisov uvádza oficinálnu vňať. 39. V detskej praxi sa dáva 1 kg kôry na kúpeľ.DUB LETNÝ samotná. Pri zámenách alebo falšovaní listovej drogy prichádza do úvahy najmä ľuľok čierny — Solanum nigrum L. až bielo ochlpené a hrubo zubaté. keď sa rozšíril po Európe (domovinou sú južné časti Ruska). mašlák. kvety . ktorí ho vozili so sebou ako liečivú rastlinu. Ťažkosť spočíva v tom. rumovísk.) je nepochybne najstaršia liečivá rastlina z rodu durmanov. O rozšírenie durmanu po Európe sa údajne pričinili Cigáni. ho pokladajú za spomínaný strychnos manikos starovekých Grékov. s bielou lievikovitou korunou. hrubo zúbkaté. asi 25 druhov. Plody sú ježaté vajcovité tobolky. 54.3 litre vody. taliansky: Stramonio. Bežná burina záhrad. panenská uhorka. 44. podľa iných je to zmenené perzské tatula z tat = pichať. Dubienky sú guľaté nádory čiže patologické novotvary (Galia) spôsobené hmyzom.Solanaceae Ľudovo: bugačka. d. miestami sa miešajú s kakaom a cukrom na výživný prostriedok a slúžia aj ako kávovina (Semen quercus tostum). prípadne macerovať za studena pri izbovej teplote 1 lyžicu kôry na 2 šálky vody a vypiť po dúškoch cez deň). . kravák. byľ holá. maslové semeno. tiež vňať (Herba stramonii) a semeno (Semen stramonii). listy vajcovité. Listy sú vhodné proti hnačkám. dubienky domácich dubov nie sú vhodné na liečbu a nezberajú sa (pozri ČsL 4). ktorá pochádza z Etiópie. Podobný mrlík hybridný . Predmetom zberu je list — Folium stramonii. horné bez stopky. Ako liečivo sa stal známym až zásluhou Storka (1762). blen čierny — Hyoscyamus niger L.vyvolávajú ich hrčiarky . francúzsky: Stramoine. t. španielsky: Estramonio.. Liečebne sa používajú z duba hálkového (Q. má listy menšie. žalúdočných i črevných kataroch (1 lyžička kôry na šálku záparu 2—3 x denne alebo prášok 5 x denne na hrot noža. listy má však oveľa menšie. na bežné kúpele a obklady sa zavarí 500 g kôry na 3 -4 litre vody. že grécke strychnos manikos predsa len bol durman. ČsL 2 má oficinálny list. Narkotické účinky rastliny poznali dávno predtým Arabi a užívali ho podobne ako ópium na lekárske účely.pražením klesá obsah trieslovín a škrob sa mení na dextríny. Camerarius ho prvý zobrazil a jeho domovinu omylom kládol do Orientu. z ktorých u nás rastie 5. 48. 138. + Datura stramonium L. cigánske (svinské) jablko. 53. Čajoviny č. Žalude sa niekedy pražia ako káva . spodné srdcovité. infectoria Oliv. nie končisté a hrubo zubaté. na odvary proti poteniu nôh alebo na výplachy 1 kg kôry na 2 . 216. Ľuľkovité . Fraas sa prikláňal k názoru. bez chuti a zamladi je akoby pomúčený.. Schlechtendal a i. vlčie bodliačie Nemecky: Weisser Stechapfle. obyčajného možno spoľahlivo sledovať až od stredoveku. ČsL 4 uvádza na zápar aplikovaný externe 15 g. j. rastlina s pichliačmi.Chenopodium hybridum L. ježkova palica. predovšetkým pri hnačkách. 55. maďarsky: Csattanó maszlag. 219. 95 Jednoročná bylina vysoká 30-80 cm. D. obyčajný má variety líšiace sa hlavne farbou kvetov a plodmi (biele alebo fialové kvety a plody ostnité alebo hladké). Pomenovanie Datura pochádza údajne z arabského datora.

Účinné obsahové látky sú vysoko toxické alkaloidy (0. U nás sa v minulosti tiež vyrábali z nich antiastmatické cigarety. S drogami treba manipulovať veľmi obozretne. rastlina je prudko jedovatá! Zber drog je deťom prísne zakázaný. V ľudovom liečiteľstve je akákoľvek manipulácia s ňou zakázaná. dnes sa obsahové látky upravujú do sprejov. vytrvalá ďatelina Nemecky: Rot-Klee. Divo rastúcich druhov ďatelín je asi 300.3-0. sýtozelené. jednotlivo.25 Trváca bylina všeobecne známa. maďarsky: Réti lóhere.5 20 12 neudané ČsL 2 5 2 10 0. s trojpočetnými (zriedka 4—6-početnými) listami. dosúšajú sa na slnku. Listová droga aj semená sú veľmi háklivé na skladovanie — ľahko vlhnú. Prípravky by sa nemali podávať pacientom so srdcovými ťažkosťami. lebo ťažko znáša sucho i väčšie vlhko.5 — 20 12 0. príp.35 %) tropánovej rady. vedľajšie obsahové látky sú triesloviny (4.5 : 1.poľské pramene). plody sú nepukavé struky. ktoré sa získavajú zberom nie celkom zrelých toboliek (september—október). Bôbovité . najmä hyoscyamín.4.Papilionaceae) Ľudovo: štajerka. španielsky: Trébol de prados. v priemere 0. Pozor. atropín a málo skopolamínu.1—0. Červené kvety (zriedka biele . trojlístok a pratense = rastúci na lúke. s krátkou stopkou.25 g listov obsahuje 0. na okraji lesov i vo svetlých lesoch . ktorých lístky majú zreteľné polmesiačikovité škvrny. Pôvodne rastie na lúkách. potom načechrané do vrstvy 5—6 cm (maximálna teplota do 45 °C.5 0. O liečivých účinkoch ďateliny sa . Niekedy sa vykupujú aj semená. anglicky: Red Clover. Prešľachtený sa často pestuje na poliach. derivát kumarínu umbeliferón a veľa dusičnanu draselného. ktorý sa s najväčšou mierou spolu s ďalšími látkami pričiňuje o terapeutické pôsobenie. i september).sení ich ešte presušíme. ktoré však môžu i chýbať. Mnoho odrôd sa podarilo vyšľachtiť a ďalšie vznikli ich krížením. slúžia hlavne na izoláciu alkaloidov (atropínu) a ako antiastmatikum. na začiatku kvitnutia rastlín (jún-august. len zdravé.5 %). Koreň obsahuje aj iné alkaloidy (tiež však deriváty tropánu). stopy silice. Sušia sa rozložené vedľa seba. Pomer zosušenia je asi 1. francúzsky: Trefle des prés.sú iba farebnou odchýlkou) vo vajcovitých hlávkach. Pomer zosušenia je asi 5—7 : 1. Druh je variabilný. DURMAN OBYČAJNÝ Listy odrezávame podľa možností ráno. až sú semená v tobolkách čierne. taliansky: Trifoglio dei prati. Oveľa viac sa rastlina používa v homeopatii. t. rusky: ĎATELINA LÚČNA Na listovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6411 a požiadavky ČsL 2: Akosť — najviac v % Znak Sčerneté a zhnednuté listy Prímesi materskej rastliny Rozdrvené časti a stopky listov Cudzie organické časti — prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Vlhkosť Obsah alkaloidov v % — najmenej 1. Rodové meno ďateliny (Trifolium) pochádza z latinského tres = tri + folium = list. Dym z 1. Po vytra- JETEL LUČNÍ .Fabaceae (Motýľokveté . 5 2 5 0.indikuje svieže (mierne vlhké) pôdy. Použitie drog patrí výlučne do rúk lekára a podobne ako pri ľuľkovci zlomocnom — Atropa bella-donna L. uvádza sa aj možnosť do 60 °C .5 mg atropínu.ČERVENÝ JETEL Trifolium pratense L. j.

5 14 8 3 II. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . Ďateliny sú veľmi významné pre včelárov.. nemožno ho považovať za ďatelinu. glukozid trifoliín. úsade a opuchoch žliaz. bielom výtoku. keď sa včely usmerňujú hlavne na ňu. v máji až v auguste (príp. fenolové látky. Materiál sušíme ihneď a rýchlo v tenkých vrstvách. plazivá sa liečebne využíva najmä pri reumatizme. že ju odporúčal už Dioskorides ako antidiaroikum. Ď. najmä za vlhkého počasia. — ďatelinovec). Homér spomínal medzi lotosmi akúsi znamenitú krmovinu pre kone a jestvuje dohad. rastúci u nás len v teplejších oblastiach i to roztrúsene (ď. Prvé správy o ďateline z našich oblastí pochádzajú asi z 11. ď.lucernu siatu (Medicago sativa L. Namiesto ďateliny mali starovekí poľnohospodári veľmi cennú krmovinu . farbivá. lúčnej — červený. Je výbornou včelou pašou. syn. jahodovitá). Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať z ď. riedko rozložený a na vzdušnom mieste. zvonka ako kožné dezinficiens.ĎATELINA LÚČNA vedelo len veľmi málo. izotrifoliín.). plazivá obsahuje najmä triesloviny a ď. ale ihneď odpredáme nákupni. tiež nakupovanú drogu — Flos trifolii albi. aby sa využilo jej nektarové bohatstvo a zvýšila úroda semien. cuk97 . Účinnými obsahovými látkami ď. 20 10 4 1 14 10 3 Physica a herbáre 16. Plínius uvádzal síce Trifolium. Kvetné hlávky bez podporného listeňa sa zberajú v júni—septembri hneď po rozkvitnutí a rýchlo sa sušia (pomer zosušenia je asi 6 : 1). adstringens) a bronchitídach. roľná pre svoje adstringentné pôsobenie zasa pri hnačkách. Celkom rozkvitnuté alebo odkvitajúce kvety pri sušení sa rozpadajú a hnednú. najmä biela plazivá (Amoria repens (L. živicu. jún—september) otrhávame na začiatku kvitnutia mäsovočervené alebo jasnokarmínové hlávky bez podporných listeňov. T. hnedasté kvety vyradíme. plazivej a sušené kvetné hlávky bez stopiek. uvádzanej pod menom lagopus. išlo o liečivú vachtu trojlistú (Menyanthes trifoliata L. roľná silicu.). lúčnej sú triesloviny. stor. roľnej (Trifolium arvense L. Spomína ju abatiša Hildegarda vo svojom diele Na kvet — drogu Flos trifolii rubri sa vzťahuje ON 86 6240: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté kvetné hlávky Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I.). Tvoria podstatnú zložku zmesiek. ktorá po skosení veľmi rýchlo dorastá a čoskoro kvitne. Ď. najmä dnes. Upotrebenie sa akosi prelínalo vždy s upotrebením ď. lúčna sa používa hlavne pri hnačkách (antidiaroikum. Drogu — Flos trifolii rubri neuskladňujeme. Pri nešetrnom zbere sa takto znehodnocujú aj zaparené kvety. v listoch sa nachádza asparagín a iné aminokyseliny. triesloviny a flavonoidy. že to bol asi teplomilný južnejší druh Trifolium fragiferum L. flavonoidy. si ju vysoko cenili. Červená ďatelina je rovnako dôležitým prínosom pre včelie hospodárstvo. Lepšie je sušiť umelým teplom do 35 °C. Predmetom zberu a nákupu u nás je kvet ď. Z národohospodárskeho hľadiska sú ďateliny naše najdôležitejšie krmoviny a obohacujú pôdu dusíkom. 12 5 2 0. Ď. Ľahko totiž podlieha skaze a napáda ju hmyz. repens L. organické kyseliny. stor. Uplatňuje sa ako chuťové a vôňové korigens.) Presl. O nej sa vie. lúčnej i ď. Ďatelina dáva z 1 ha až 100 kg medu.

Fazuľa sa u nás šľachtí ako strukovina a zelenina. Na plod fazule bez semien — Fructus phaseoli sine semine — sa vzťahuje norma ON 86 6621: Znak Ináč sfarbená droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. Plocha kultúrnych fazúľ je dosť rovnomerne rozdelená medzi Starý a Nový svet. červenej a i. Oficinálna droga sa ešte dnes označuje v niektorých liekopisoch termínom Fructus phaseoli sine semine — fazuľový struk bez semena. nadmernej tvorbe slín s poruchami žalúdočnej sekrécie a pri ochoreniach dýchacích ciest. j. asi 10—15 cm dlhé struky so semenami. egyptské bôby (Faba vulgaris Moench alebo východoafrická strukovina Dolichos lablab L. stor. rusky: - Jednoročná bylina vysoká 35-50 cm s pravoovíjavou stonkou dlhou 100—200 cm. Fazule kvitnú v júni až v auguste. Dosúšajú sa umelým teplom pri mierne zvýšenej teplote (30 — nanajvýš 40 °C). kde sú semená fazule národným pokrmom. FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZOL OBECNÝ Phaseolus vulgaris L.). perovito zložené listy tvoria velké vajcovité stopkaté lístky. Homeopatická esencia z ď. kvety v málokvetových strapcoch rozličnej farby (bielej. 10 2 1 10 10 3 . lúčnej má podobné uplatnenie ako v alopatii. Prvé herbáre z druhej polovice už poznali rozdiely medzi egyptskými fazuľami a vtedajšou americkou novinkou. Akosť medu sa však často preceňuje. Dáva sa prednosť strukom žltobielej farby. druhové latinské označenie vulgaris = obyčajný. čo však podľa opisu boli zrejme iné strukoviny ako fazule. Národy starovekého Stredomoria pravé fazule nepoznali. Celkový počet sort je značný (zhruba 500).5 10 7 2 II.rovke. Americké fazule potom za niekoľko desaťročí vytlačili takmer načisto z kultúr tzv.Bohne. najmä na roliach. t.Fabaceae (Motýľokveté . Druh sa pestuje ako zelenina aj ako strukovina v domácich záhradkách a v kríčkovitej kultúrnej forme. Dávkovanie všetkých je prakticky rovnaké: ako čaj — 6 lyžičiek drogy nasypaných do 3 dl vriacej vody sa nechá 10 minút prikryté stáť a po prefiltrovaní sa pije počas dňa po dúškoch. Fazule pochádzajú prevažne z trópov. francúzsky: Haricot. no súčasne ako Pericarpium phaseoli. sa zjavili prvé fazuľové semená v prístavoch španielskych moreplavcov. august —september a zbavujú sa semien. španielsky: Fasol. pestované dodnes v Egypte). maďarsky: Bab. Importovali ho k nám z Južnej Ameriky. ružovej. Zosychajúce zožltnuté struky sa zberajú v čase úplnej zrelosti. loďka (pre tvar strukov). Bôbovité . príp. Vedecké pomenovanie fazule vzniklo z gréckeho phaseolos = člnok. aj druhy rodu Vigna.Papilionaceae) Nemecky: Garten . Gréci sa s nimi oboznámili údajne počas ťaženia Alexandra Veľkého do Indie. taliansky: Fagiolo. anglicky: Kidney-Bean. majú celé strapce kvetov poskytujú98 cich zlatožltý med aj dostatok peľu. 5 1 0. Plody sú lysé. Už starí Aztékovia v Mexiku vysievali fazule v zmesi s kukuricou. Až začiatkom 16.

listy s pošvami. 108. 148. tmavý fenikel (subsp. rusky: Dvojročná bylina vysoká 100—200 cm. 17.). Semená obsahujú škrob (45-50 % ) . bielkoviny (24 %). Čajoviny č. cholín. sa doposiaľ nepodarilo izolovať. variť 2 minúty. 40—50 % hemicelulóz a glukokiníny (účinný glukokinín. antidiabetikum. perovito zložené do nitkovitých výčnelkov. rozpustnú kyselinu kremičitú). takisto ako všetky semenné drogy. priaznivo tiež ovplyvňujú látkovú premenu. kým fenikel má iba jeden). V súčasnosti sa šľachtí vo všetkých teplejších oblastiach sveta. Kvety drobné. niektorých dermatózach a tiež pri močových kameňoch (najmä fosfátových). že vodné výťažky zo strukov zvyšujú vylučovanie moču a znižujú hladinu cukru v krvi. najmä v začiatočných štádiách cukrovky. inozitol. 22. v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. 18. 26. o. za príslušnej diéty ako antidiabetikum. užívajú sa preto ako diuretikum. Najviac treba dávať pozor na plody fenikla zbavené silice a umelo prifarbené. Plody aromatické podlhovasté rebrovité dvojnažky. Druh sa u nás pestuje v zeleninárskych záhradách pre voňavé dvojnažky. Droga sa pridáva i do čajoviny Nephrosal (diuretikum a dezinficiens močových ciest). minerálne soli (o. vulgare — f. Drogu je vhodné kombinovať s inými (pozri zoznam čajovín). fazuľová múka — Farina phaseoli. Rastlina má domov v oblasti Stredo- zemného mora a v západnej časti Ázie. Fenikel bol veľmi obľúbený už u sta99 . zabraňujúce proteínovú syntézu. 24. FENIKEL OBYČAJNÝ FENIKEL OBYČAJNÝ FENYKL OBECNÝ Foeniculum vulgare Mill. organické kyseliny (pipekolovú. 25. ďalej triterpény (o. v rozomletom stave označované ako tzv. pije sa 2—3-krát denne pol pohára medzi jedlom (ako diuretikum). žlté. odstaviť na 10 minút a scediť do termosky.) s menej valcovitými červenohnedými dvojnažkami podobnými pachom feniklu (pod lupou mu však vidno v každom údolí nažky 2—3 silicové kanáliky. priemyselne vyrábaný prípravok s obsahom fazuľových strukov bez semena je čajovina Diabetan. i. francúzsky: Fenouil officinal. V homeopatii sa používajú drogy z odkvitajúcich druhov kríčkovej alebo zákrpkovej fazule. španielsky: Hinojo común. metabolikum — pri reumatizme. Miestami sa na ten istý účel vysieva ako poľná plodina. trigonelín. dextrín a predovšetkým toxické lektíny. 23. fazín sa varom denaturuje. Semená v prášku slúžia na horúce obklady — kataplazmy pri mokvavých a svrbivých ekzémoch a na izoláciu škrobu (Amylum phaseoli). pravý). Zrelé oplodie obsahuje predovšetkým aminokyseliny (najmä gvanidínový derivát arginín). Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Fenchel. Klinicky a pokusmi sa dokázalo. ľahko splanieva. Náš juhomoravský fenikel („Moravský") sa na trhu veľmi cení. fazín — účinný ako ricín (ricínového semena) a abrín. Sušia sa bežným spôsobom. maďarsky: Kozonséges harmatkása.Liečebné použitie a význam pre potravinárstvo majú aj semená — Semen phaseoli. Hlavní dodávatelia na svetový trh sú západoeurópske štáty a južná Európa. znižujúci hladinu cukru v krvi. vyvolávajú ťažké krvácavé stavy a koliky. nevarené semená (i struky) sú jedovaté a otravy známe — postihujú najmä deti. slúži ako pomocný liek pri cukrovke s veľmi dobrými výsledkami (nenahradzuje však inzulín). taliansky: Finocchio selvatico. anglicky: Fennel. alantoín. Čs. Liekopisy majú oficinálny tzv. Zo zámen a falšovaní prichádza do úvahy kôprovník (Meum athamanticum Jacq. fazeolozid D). užíva sa odvar z 3—4 lyžíc sekanej drogy na 300 ml vody. Niekedy sa odporúča variť 15—20 g drogy s litrom vody asi 2 hodiny — denná dávka je 1/2 až 3/4 litra odvaru. traumatínovú a i. aj u nás. 237. pri ktorom poznáme viacej foriem. i.

a aj keď je tento med tmavý. Plody sú tobolky. Kvety majú dva vrchné lupienky celé alebo sčasti fialové. Zvyšok rastlín sa potom po dozretí skosí a krátko presuší a vymláti (tzv. trojičná. Dávky plodov sú 1. česaný fenikel). Fenikel je výborné sekretolytikum a expektorans na báze silice. Indov. 197.5 10 10 1. medzi ktorými následkom hybridizácie existuje mnoho prechodných foriem. Druhové označenie tricolor je z latinského tres = tri a color = farba. Zriedka sa ľudovo používa koreň — Radix foeniculi ako karminatívum. 193. Do strednej Európy priniesli fenikel benediktíni v skorom stredoveku. ktorej hlavnú zložku tvorí terpén anetol (60 %). ostáva tekutý. postupne ako dozrievajú (tzv. teda i včely. 183. najlepšie zberané v septembri druhého roku rastliny. Stonkové listy s perovito delenými prílistkami. Detský čaj s rumančekom Spofa (náhrada tzv.Violaceae Fialka roľná sa bežne ráta iba za poddruh fialky trojfarebnej. 188. maďarsky: Háromszínú árvácska. 192. ale osobitný význam z včelárskeho hľadiska nemajú. netvorí poplazy. MACEŠKA ROLNÍ rých Číňanov. trojfarebná patrí medzi farebne najkrajšie fialky. 17.113. všiam i proti hmyzu sliepok. preháňaciu — Species laxantes a žalúdkovú čajovinu — Species stomachicae. hepatoprotektívum) a Pulmoran (expektoračná čajovina). z drogy sa izoluje silica. stomachikum 100 (najmä v detskej praxi). maceška. sladkého fenikla má menej fenchónu (5 %). Fialkovité . Homeopatia žiada zrelé plody. tricolor L. karminatívum. choleretikum. Pomer zoschnutia je 5 — 6 : 1. Plody sú oficinálne vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 4). Homeopatická tinktúra má analogické použitie ako droga v alopatii. vajcovito kopijovitý. trojfarebná je jednoročná až trváca bylina. slamnatý čiže sekaný fenikel).Herba violae tricoloris (seu trinitatis seu jacae). Drogu skladu- . macoška. 120. Drogu — Fructus foeniculi tvoria zväčša celé dvojnažky. expektorans. F. čo je zdrobnený výraz pre ion — tak nazýval fialky už napr. zanedbaných pozemkoch. ruského čierneho čaju).5 3 II. Arabov. Reduktan (pomocná liečba tučnoty).opeľuje hmyz. trojice Nemecky: Acker-Stiefmutterchen. Dobrá droga obsahuje 4 —6 % silice. Species pectorales Planta (prsná čajovina) a ústnej vody Herbadent. Dáva prednosť kyslej piesočnatej pôde. potom fenchón (10-20 % ) . 241. prípravkov proti hmyzu a i. nie však vždy rovnako. F. Droga ďalej tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (choroby močových ciest). trojfarebná. 227. i rozkonárená. FIALKA ROĽNÁ Viola arvensis Murr. fialičky. španielsky: Flos de la Trinidad. F. arvensis (Murr. medziach. často fialovo pásikované alebo modrasté. koncový úkrojok väčší. Čajoviny č. Často sa uvádzal v herbároch ako zložka čajovín a iných prípravkov. V čajovinách sa fenikel s obľubou kombinuje s anízom a rascou. srdečné korenie. taliansky: Viola tricolore. Egypťanov. Pomenovanie foeniculum pochádza zo zdrobneného foenum = seno (pre pach a výzor po usušení listov) a nachádzame ho už u Plínia.112. Diabetan (pomocná liečba cukrovky). metylchavikol. Na farmaceutické účely sa zberá a nakupuje celá nadzemná časť kvitnúcich rastlín (máj—august) . anízový aldehyd a rozličné terpénové uhľovodíky. Silica je zložkou kvapiek Solutan (antiastmatikum) a masážneho roztoku Herbadent. 232. 182. Stomaran (čajovina pri tráviacich ťažkostiach). 207. 190. anglicky: Wild Pansy. Materiál sa suší v prievane prirodzeným alebo umelým teplom do 50 °C.118. Oblasť používania je podobná ako pri aníze. a ČsL 4 1 1 0. Feniklová voda (Aqua foeniculi) slúži zvonka na ošetrovanie zápalov očí a kloktanie. Grékov i Rimanov. vňať — Herba foeniculi zasa pri chorobách z nachladnutia a plody pri chrípkových stavoch a ochoreniach. 210. 215. Fialky — trojfarebnú i roľnú .) Gaud. sirôtka.76. likérov. ďalej granuliek Mucilogram a Sennagran (laxans). subsp. 152. Najlepšie sa zberajú ručne odrezávaním vyvinutých a dokonale zrelých okolíkov (júl-september). 199. Antickí Gréci i Rimania označovali fialku výrazom flox. Záhradné veľkokveté formy sú nežiadúcou prímesou v drogách a nezberajú sa. rusky: . a tá je výborné spazmolytikum. 213. Homér. 153. Kvitne v júli až septembri. no korunné lupienky kvetov sú žltkasté či biele. Nemajú ani liečebné použitie. 172.5 g na zápar jednotlivo perorálne (ČsL 4). Zahrňuje rozličné typy. 127. 186. úhoroch. ostatné sú žlté alebo belavé. najlepšie bez obracania. b. 2 2 1 10 11 2 1. sacharidy a olej. Plody sú tobolky. 123. Fenikel ako väčšina zelerovitých rastlín je medonosný. fenikulín. francúzsky: Violette tricolore. Moderné liekopisy žiadajú určitý obsah silice — minimálne 3—4 % (nezameriavajú sa iba na vonkajší výzor). netvorí poplazy. ČsL 4 má oficinálne čajoviny s feniklom: vetrovú — Species carminativae. 184. korigens. pri okrajoch lesov a ciest. a to ako korenina i liečivo. j.119. ale viacej anetolu (až do 80 % ) . sirotky. 196. plody po krátkom presušení sa dosúšajú pri teplote do 35 °č. Druh rastie na rumoviskách. ďalej spazmolytikum a karminatívum. mydlárstvo. Silica sa s obľubou používala proti blchám.5 FIALKA TROJFAREBNÁ MACEŠKA TROJBAREVNÁ Viola tricolor L. t. Ungolen (cholagogum. výroba cukríkov. úhoroch. sirotky. Ľudovo: bylina psotníková. silica tzv. Máva najvoňavejší med.ČsL 4 a ON 86 6622 majú tieto požiadavky Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice najmenej I. laktagogum pre dojčiace matky (zvyšuje tvorbu mlieka). vrúbkovaný.). Fenikel a silica má ešte široké priemyselné použitie (kozmetika. stonka jednoduchá. Vedecký názov viola sa odvodzuje od iolon. roľná je jednoročná bylina vysoká 10—20 cm. Ďalšie obsahové látky sú bielkoviny. medziach a opustených. 140. V. Meduje každý rok. Listy má ako f. vysoká 10-30 cm. Často rastie na roliach. Je to rozšírený a veľmi polymorfný druh.

španielsky: Violeta odorosa.). 13. Majú diuretické pôsobenie — aplikujú sa pri kataroch močového mechúra. adjuvans pri ekzémoch. 5 ´2 1 0. pľúcnych ochoreniach a pod. Drogy sa aplikujú aj externe — zvonka na obklady alebo do kloktadiel (pri zápaloch a pod. 152. anglicky: Sweet Violet. prítomný je aj glykozid gaulterín. Kvety po odkvitnutí 101 . zriedka biela. z krátkeho podzemka vyrastajú zakoreňujúce poplazy s ružicami stopkatých až obličkovitých listov so široko vajcovitými prílistkami. taliansky: Viola mammola. ďalej ako metabolický prostriedok (zvyšujú činnosť močových orgánov a potných žliaz). 10 4 2 1 10 10 3 I. pri čiernom kašli. triesloviny. 150. koruna fialová. uľahčujú odkašlávanie pri ochorení dýchacích ciest (príp. scediť do termosky a vypiť po dúškoch v priebehu dňa. Čajoviny č. môže sa uplatniť emetické pôsobenie. Predmetom nákupu sú k kvety — Flos violae tricoloris. 63. Pre obsah rutinu sú aj vazotonikum. ako slabé diaforetikum a pre metabolické pôsobenie pomáhajú aj pri reumatizme a niektorých kožných ochoreniach. napr. rusky: VIOLKA VONNÁ Trváca bylina vysoká 10—20 cm. 8 6 2 12 15 jeme v dobre uzatvorených nádobách v tme. po krátkom zavarení na miernom ohni 10 minút postáť. Kvety s ostrohou. Vnútorne sa dávkujú 2 lyžice drogy na 300 ml vody. aj spojených s horúčkou). karotenoidy. akné. 50. maďarsky: Illatos ibolya. FIALKA VOŇAVÁ Viola odorata L. zberajú sa v rovnakom údobí (máj až august) a sušia podobne ako vňať. vždy príjemne voňajúca. pri ťažkostiach s močením. francúzsky: Violette odorante. antokyanidy. drogová ON 86 6246 pre kvet (Flos violae tricoloris).FIALKA TROJFAREBNÁ FIALKA ROĽNÁ ČSN 86 6822 stanovuje pre vňať tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Čs. Homeopatia pri podobných indikáciách ako alopatia používa esenciu pripravenú z čerstvých kvitnúcich rastlín (zberajú sa v auguste až v septembri). 4 3 1 12 12 II.01 %) a minerálne soli (do 11 % ) . impetigu. Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené kvety ako na čerstvej rastline Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovuje sa laboratórne) I. silica (okolo 0. Účinné obsahové látky sú hlavne saponíny. Drogy sa pokladajú predovšetkým za expektoračné sekretolytiká. sliz. Fialkovité — Violaceae Ľudovo: fialôčka Nemecky: März-Veilchen. emeticky pôsobiaci alkaloid violin. Pomer zosušenia je 8 : 1.5 10 8 2 II. Nemá pach a chutí slabo sladkasto. Dávky zbytočne nezvyšovať. na hornom okraji riasnaté. potom flavonoidy (predovšetkým rutín). pri oparoch a i. Droga je pri skladovaní veľmi citlivá na vlhko.

z čoho si možno urobiť predstavu. obsahuje značné množstvo saponínov. voňavá patrí u nás k najstarším liečivým rastlinám. ktorý stanovil saponínový obsah a skúšal drogu na obsah a účinnosť prítomného alkaloidu violínu (violaemetínu). že fialka stráca 102 pri prvej jarnej búrke vôňu. bronchiálnych kataroch. Po krátkom omytí sa suší rýchle na tienistom mieste. voňavej si novšie overovali viacerí autori (Linde 1919.. inak sa suší v tenkých vrstvách rozostretá na vzdušnom mieste. j. hlavným znakom je vôňa. pomer zosušenia asi 6 : 1. ktorú nemá takmer ani jeden príbuzný druh a vyrastanie listov priamo z podzemka. ktorý je vraj chemickou skladbou a najmä účinnosťou blízky emetínu ipekakuánového koreňa. dávky okolo 2 g pôsobia emeticky (dávivo). Druh rastie v kroviskách. a v tom čase už kvitne podobná nevonná f. ale aj z listov. pokladá sa novšie za pochybný. Všetky časti drogy pôsobia ako mierne expektorans — sekretolytikum. po 24-hodinovom státí sa to prefiltrovalo a pomaly zahrievalo so 100—150 g cukru. ľahko sa zaparuje a vlhne. ktoré okrem toho majú veľa modrého farbiva (antokyan) a ketonické látky irón a jonón. možno vysvetliť tak. Fialky u nás rastú asi v 30 druhoch (na svete celkove asi 400). Podzemok s koreňmi (Radix seu Rhizoma violae odoratae) sa získava vytrhávaním rastlín v septembri—októbri. Silica sa extrahuje nielen z kvetov. Podľa Plínia bolo najlepšie voňať fialky. v dobre zavretých nádobách. Niekedy sa zberá kvet — Flos violae odoratae. tento hydrolyzujúci glykozid je prítomný aj v kvetoch. aký je tento rod pestrý.5 g drogy. a preto ich botanicky vie správne určiť niekedy len skúsený odborník. pomádovým spôsobom (samovoľným vyprchaním do vrstvy tuku). kvety podľa Dioskorida slúžili pri epilepsii chlapcov a na zapálené hrdlo. Klinicky dokázal. pomer zosušenia asi 4 : 1. Predmetom liečebného používania je celá rastlina. Cennejšie sú kvety jedincov rastúcich v tieni (majú tmavšie kvety) a sú voňavejšie.). F. Názor. získava sa tzv. ďalej stopy silice s metylesterom kyseliny salicylovej.FIALKA VOŇAVÁ sa skláňajú k zemi. Slávny fytoterapeut Leclerc vo Francúzsku odporúčal koreň aj ako emetikum. Drogy sa u nás nenakupujú. voňavej sa podobá viac druhov — treba si všimnúť botanický opis. ak bolela hlava. na chorý konečník. Celá čeľaď fialkovitých rastlín má u nás iba jeden rod — fialku. 1968). na medziach a vo svetlých lesoch. Silica kvetov je jedným z najdrahších éterických olejov — nachádza sa v kvetoch v množstve 0. hlavne korene. za dobrého vetrania (umelým teplom. Starí lekári jej prisudzovali veľkú liečivú silu. Na zápar z koreňa sa berie 0. čerstvá je oficinálna v homeopatii. odpredáva sa na vývoz. že koreň f. Sirup je pekne modrý. Jej vôňa vystúpi až po 5 —10 000-násobnom riedení. pre svoj nízky saponínový obsah však bez osobitného významu. psia (V. F. keď začínajú búrky. Expektoračné pôsobenie f. Vedecké pomenovanie rodu pochádza z gréckeho ion — zdrobnené iolon.3 —1. Výskyt alkaloidu violínu. plody sú tobolky. zoschnutie asi 5 : 1. Materiál treba sušiť veľmi rýchlo. Slovanské pomenovania fialky majú spoločný základ a Mathioli v herbári ju nazval fiola. že kvitne od konca apríla do začiatku mája. Používal ju už Hippokrates. canina L. Obdobie zberu: marec-apríl. na uľavenie pri kašli a riedenie hlienu pri čiernom kašli. V detskej praxi bol prv veľmi obľúbený sirup z fialkových kvetov bez kalicha. voňavej môže nahradzovať koreň ipekakuány (pozri drogy cudzieho pôvodu). Celá rastlina. listy sa používali zvonka pri zápaloch. zber: marec—apríl. nazýval Homér a Pindaros. Koreň sa zasa začína uplatňovať pri výrobe priemyselných liečiv a aj v receptúre (ako . pripravoval sa zaparením 10 polievkových lyžíc kvetov bez kalicha v 100 ml vriacej vody. silnom zahlienení dýchacích ciest (ako čaj: 2 čajové lyžičky vňate na 300 ml vody macerovať za studena alebo 1-2 % odvar). ktoré láka najmä príjemná vôňa. Dbáme pritom. Plinius ju menoval na treťom mieste čo do obľúbenosti kvetov pri výzdobe (za ružou a ľaliou). Podobne ako vňať sa niekedy zberá a suší list — Folium violae odoratae. maximálne do 35—40 °C). ako ju napr. t. Opeľovanie kvetov fialiek obstarávajú včely. Kvety však obsahujú aj medovú šťavu. Mnohé z nich majú ešte rozličné odrody.003 %. chrániť pred svetlom. Schreck 1922. Drogu treba skladovať na suchých miestach. Grimme 1921 a i. Najčastejšie sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba violae odoratae. pôsobenie drogy v tomto smere treba pripísať údajne prítomným saponínom (Braun. ktoré sú nositeľmi vône.) a potvrdili ho. Obdobie zberu: asi marec—apríl. Viola L. Pomer zoschnutia: 7 : 1. Podnet ku tomu dal Kroeber. aby sa zachovala pôvodná farba kvetov a ich vôňa. bez prístupu slnka alebo umelým teplom do 50 °C.

podzemok tenký. Tento účinok vyvoláva hlavne elateridín — glykozid približne rovnako silne účinný ako má jalapová hľúza — Tuber jalapae (pozri cudzokrajné drogy). končisté až hrotité. — šišak (najmä S. vrúbkovaný.02 %). Materiál sa suší prirodzeným teplom (umelé teplo nesmie presahovať 40-45 °C). biele koruny s červenými žilkami. vďaka. prípadne sa u nich prejavili aj poruchy zraku. Druh má veľké nároky na vlhkosť. Vedecké pomenovanie vyšlo z predpokladu liečivosti a odvodilo sa z latinského gratia = milosť. jednoduchá alebo riedko konáristá. španielsky: Graciola.5 : 1. Ďalšie látky sú horčiny. ďalej Scutellaria L. rastie v teplejších oblastiach v nížinách až horskom stupni v húšťavách na brehoch vôd. ale slabšiu účinnosť ako aukubín obsiahnutý napr.Scrophulariaceae Nemecky: Gottes-Gnadenkraut. ktoré ju spásali. niekedy priama. Sám aukubín má tlmivé účinky na centrálnu nervovú 103 .) Dostál) — má však inakšie listy a inak usporiadané bledočervené kvety. vo vlhkých lesoch a na vlhkých lúkach. očné ochorenia. jej chuť je však výrazne horká a pálčivá. byľ vystúpavá. Plody sú tobolky. aj v očianke Rostkovovej. vyhýba sa pôdam s vyšším obsahom vápna. lysá. článkovaný. rastliny s vysokým obsahom aukubínu majú hypertonický účinok — spôsobujú pokles krvného tlaku. — veronika (rozrazil). Rastlinu treba rozhodne pokladať za toxickú. GRACIOLA LEKÁRSKA GRACIOLA LEKÁRSKA + Gratiola officinalis L. Droga nemá pach. D 2 . Na osobitné požiadanie sa zberá v júni až v auguste kvitnúca vňať — Herba gratiolae (florens). Listy sediace. anglicky: Water-Hyssop. U nás sa rastlina upotrebúvala v ľudovom liečiteľstve proti vodnatieľke a pečeňovým ochoreniam. silica. Graciolín má podobnú. francúzsky: Gratiole. ktorú vraj bohovia udelili ľuďom ako osobitnú milosť (Gratia Dei). draslíka. Rastlina nezadržateľne nutká na stolicu. Stopkaté kvety vyrastajúce z pazúch listov majú široko lievikovité. Čajoviny č. plazivý. odrezávajú sa kvitnúce nadzemné časti krátko pred kvitnutím. ktorý má inak formované listy i kvety a chutí slabo horkoslano). aj ten je pomerne zriedkavý. Zámeny sú možné najmä s druhmi rodu Veronica L. Rastlina obsahuje vo všetkých svojich častiach — osobitne vo vňati — kryštalický glukozid graciolín (asi 0. triterpénová zlúčenina graciolón a látky ešte bližšie neprebádané. V homoepatii sa pripravuje esencia aplikovaná na bolesti uší. líši sa i menej horkou chuťou. Homeopatia pripravuje z ešte nekvitnúcej čerstvej vňate esenciu (dil. Podobná je i konopička (konopnica) širokolistá (Dalanum ladanum (L. takže sa kedysi používala ako prečisťujúci prostriedok (najmä podzemok). Manipulácia s rastlinou i drogou musí byť opatrná. horko chutiace zlúčeniny — kukurbitacíny. maďarsky: Orvosi csikorka. galericulata L. Krtičníkovité . Antickí lekári neuvádzali graciolu vo svojich spisoch.mierne sekretolytikum — najmä v sirupoch). vzhľadom na povesti o všestrannom liečebnom význame rastliny. potom soli vápnika. fosforu. lebo je začerstva i po usušení jedovatá. čierny kašel a reumatizmus. ktorého aglykón je gracioligenín (pri pokusoch na zvieratách sa ukázal neúčinný) a graciotoxín alkoholovej povahy. resp. taliansky: Graziola. čoskoro dostali prudké hnačky. Pre časté otravy sa však jej užívanie zanechalo. graciola sa vyznačuje pálčivou a horkou chuťou. na okraji riedko pílkovité. je u nás zastúpený iba jedným druhom. Rod Gratiola L. rusky: KONITRUD LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 20—40 cm. Celkove súbor glykozidov má účinnosť asi 1 000 žabích jednotiek v 1 g vňate a list asi 1 500. Keď deti vypili mlieko od kráv. pomer zosušenia je asi 5.D 3). holé. 131. — š. (asi 0. kopijovité.15 %). ktorý chutí škrabľavo a horko a na srdce účinkuje podobne ako náprstníkové srdcové glykozidy.

že droga — vňať gracioly. súčasti Tatranského národného parku. pri obličkových ochoreniach a kataroch močového mechúra a pri niektorých detských chorobách. G. ovplyvňuje i srdcovú činnosť. 1968). levantský. — GYPSOMILKA METLINATÁ GYPSOMILKA METLINATÁ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. Graciolu možno užívať iba na radu lekára a v osobitných. keďže strouthos je vrabec. Drogu tvoria rozličné druhy rodu 104 Gypsophila L. plazivá (G. t. drasticky laxatívne. Pre obsah veľmi zaujímavých látok je rastlina v súčasnosti predmetom prieskumu.Dianthaceae (Silenkovité — Silenaceae) Nemecky: Schleiergipskraut. uplatňujú sa pri akútnych a chronických žalúdočných a črevných poruchách s kŕčmi. osobitne hodvábnych. Za nositeľa účinku sa pokladá predovšetkým graciolín a jeho štiepne produkty. a to na pieskoch spolu s inými teplomilnými a pieskomilnými panónskymi druhmi. fastigiata a iné. ešte dnes v týchto oblastiach používané na pranie látok. v terapii sa zriedka uplatňovala pre svoje špeciálne účinky. Zbiera sa do kytíc. vápencovú pôdu. stretávame sa s ňou ako s technickou rastlinou už od najstarších čias a jej význam sa nezmenil prakticky až dodnes. Druhý obchodný druh koreňovej drogy je Radix saponariae rubrae (pozri mydlicu lekársku). Podľa opisu to bola nepochybne g. Druh v prírode uprednostňuje stepné lokality s piesočnatým substrátom. Z vypozorovaných účinkov a z ľudového liečiteľstva je známe. zriedka ružové kvety v metlinovitom súkvetí z množstva vrcholíkov. Podobná pieskovka stepná — Psammophiliella stepposa (Klokov) Ikonnikov sa zasa nachádza v rezervácii na juhozápadnom Slovensku v katastri obce Kamenín a g. chlpatá. krieda a filos = priateľ. O rast- . maďarsky: Fátyolvirág. najmä jemnejších. a preto sa občas pestuje aj v záhradkách. Klinčekovité . G. rastlina obľubujúca sadrovitú. Rodové označenie rastliny vychádza z gréckeho gypsos = sadra. z ktorých u nás rastie päť druhov s niekoľkými poddruhmi a tri cudzie. diureticky. maďarský) mydlový či mydlicový koreň. Používala sa hlavne ako prací prostriedok. z viachlavého podzemka vyrastá vretenovitý koreň hlboko do pôdy. špecifických prípadoch. Hippokrates nazýval rastlinu strouthion. Esencie pripravené z nekvitnúcej rastliny — z čerstvej vňate. (Gessner. G. prípadne aj graciolón. hispanica. listy čiarkovito kopijovité. Všetky u nás sú vo voľnej prírode mimoriadne zriedkavé.. V homeopatii sa rastlina a prípravky používajú i naďalej. dezinfekčné a miestne dráždivo. repens L. metlinatá je jedna z materských rastlín koreňovej drogy zastarane označovanej ako Radix saponariae albae — biely (sivý. sa používala a pôsobí anthelminticky.) tvorí zložku nádherného koberca na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier. niekedy má i vyše 1 000 kvetov. Plody sú tobolky. Keďže po užívaní drogy a prípravkov vznikajú u ľudí otravy a laxatívne pôsobenie sa prejavuje príliš drasticky. južná — G. Účinok na srdce sa pripisuje glykozidu graciotoxínu. Pred ľudovo odporúčanými indikáciami varujeme. G. Byľ rozložitá. terapia s graciolou sa zanechala. druhový názov to ďalej upresňuje (paniculata = z panicula — metlinaté súkvetie). v akej súvislosti sa toto slovo vzťahuje na rastlinu. metlinatá rastie v Štátnej prírodnej rezervácii Čenkovská lesostep neďaleko Štúrova. j. Drobné biele.sústavu a po vnútornom podaní vyvoláva zápaly žalúdka a tenkého čreva na pokusných zvieratách. Steinegger. Nevedno. bohato rozkonárená. struthium. Englyos derczefu. Výslovne sa zakazuje používať rastlinu ženám pri menštruácii a počas gravidity. Historický úvod k používaniu gypsomilky je zhruba rovnaký ako v prípade mydlice lekárskej. ŠATER LATNATÝ Gypsophila paniculata L. 1953. Rimania struthium. okrem toho zapríčiňuje krvné výrony do mozgu a i. rusky: .

ovosný koreň — kozobrada pórolistá (Tragopogon porrifolius L. pomocný liek pri bronchitíde. napr. 1882 aj u prof. Wittsteina v jeho knižnej publikácii o Radix saponariae aegypticae (čiže hispanicae alebo levanticae). naviazaním na povrazy. Ich nežné kvietky sú veľmi vhodné do kytíc. V tomto zmysle nachádzame zmienky z r. vo svetlých lesoch. Druh rastie na trávnatých svahoch. Nepochybne sa struthion týka aj mydlice lekárskej. Droga obsahuje vysoké percento saponínov (6—30 %). i lupu. Na Sicílii a v južnom Taliansku rastie hlavne druh G. sediace a zvyčajne riedko zubaté. až čiarkovité. Dioskoridov ierakion mikron je h. rusky: HADOMOR (HADI MOR) ŠPANIELSKY Trváca bylina vysoká 40-110 cm. na suchších a aj vlhkých lúkach — s obľubou na vápencovom substráte od pahorkatín do podhorského stupňa. Čakankovité — Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: čierny koreň Nemecky: Garten — Schwarzwurzel. i. U Plínia sa dozvedáme. Zber sa robí od marca do septembra. najmä ich korene.vo voľnej prírode sú prísne chránené). V Španielsku sa rastlina nazývala jabonera (od jabon = mydlo) a v Neapole lanaria. Tussilen . Hadomor španielsky nebol v staroveku známy.. resedifolia). porrifolius). prípadne umelou teplotou 40-50 °C.). ako sú listene zákrovu. zápale hrtana a pod. tvorí iba zložku liekových foriem.). expektorans. stor. známou pod názvom čierny koreň. HADOMOR (HADÍ MOR) ŠPANIELSKY HADÍ MORD ŠPANĚLSKÝ (ČERNÝ KOŘEN) Scorzonera hispanica L. označovaných ako Saponinum album. francúzsky: Scorzonere. má hrubý. inde sa pestuje. dužinatý koreň. ako liek proti hadiemu uhryznutiu alebo jedu ropuchy. španielsky: Escorzonera. ktoré sa uplatňujú o. lana = vlna. maďarsky: Spanyol pozdor. Názov pochá- 105 . Droga prichádzajúca na farmaceutický trh pochádza zvyčajne z Malej Ázie alebo z južnej Európy. ktorá je tiež bohatá na saponíny (Gréci ju poznali ako oficinálnu rastlinu). taliansky: Scorzanera. rezedokvetý (S. hemolytický index drogy je 2 600 až 3 900. podzemky sa krátko a rýchle omyjú. ako je čakanka obyčajná a ďalšie. najmä zušľachtený poddruh (subsp. Plody sú nažky. anglicky: Scorzonera. Pleumolysin . Droga sa samostatne nepoužíva.kvapky. Saponinum album tvorí zložku čs. elegans Bieb. režú na kusy (príp. v analytických prácach (pozri divozel — otázku stanovovania saponínov hemolytickým indexom alebo hemolytickými jednotkami). Môžu to byť aj iné rastliny. po usušení aj do zimných. expektorans a Benephorin . Wittstein zaznamenal aj jej použitie: je vraj viac technické ako liečebné — nahrádza mydlo najmä pri praní vlny. ako materskú rastlinu uvádza Gypsophila struthium L. že struthion čiže radicula = korienok rastie divo vraj iba na vyprahnutých miestach v Ázii a Sýrii. Sušia sa prirodzeným teplom.kvapky. Predmetom zberu z gypsomiliek sú mnohohlavové podzemky (u nás možno vykopávať iba pestované druhy . V našich záhradkách sa najčastejšie pestuje okrem gypsomilky metlinatej aj gypsomilka ozdobná (G.kvapky.roztok. arrostii Guss. Rastlina je obľúbenou zeleninou milovníkov rastlinných pokrmov. „Čierny koreň" sa prvý raz použil asi v Španielsku v prvej polovici 16. Strata na hmotnosti je asi 3 : 1. podľa želania nákupcu). u nás neveľmi známy. V technických odboroch slúži na izoláciu saponínov. ordinujú sa podobne. prípravkov Guanar . Podobnú zeleninu môže poskytnúť stredomorský tzv. ako droga označované Radix gypsophilae (paniculatae) — Radix saponariae albae.line písali aj iní grécki autori. Koncové žlté úbory s okrajovými jazykovými kvetmi s korunnými lupienkami dva razy dlhšími. prevažuje glykozid (3-amyrínového typu — bidezmozidický oligosid gypsosid. listy na rozkonárenej byli podlhovasto elipsovité. Jej vnútorné upotrebenie sa pre vstrebávanie saponínov neodporúča.

Tiež zvonček repkový (zvonek hlíznatý — Campanula rapunculus L. stor.). rastúcu najmä pri riečnych tokoch v nížinách a na piesočnatých presypoch. prípadne sa dávajú do zriedeného mlieka. Silica je v čerstvých listoch asi 0. kozia brada. tiež na uľahčenie odkašlávania (expektorans). Druhové pomenovanie má podľa miesta pôvodného výskytu (Virgínia). glukozid podobný koniferínu. Kuchárske príručky bežne uvádzajú recepty na prípravu očistených. nezvädnuté a celé korene.). ďalej krkoška hľuznatá (krablice hlíznatá — Chaerophyllum bulbosum L. ľahko stráviteľný. Odporúčal sa aj pri krvácaní z nosa. Kuchynsky sa dá využiť aj kozia brada pórolistá. ktorý ním označoval mišpuľu. Podobne ako špargľu možno upraviť podzemky z rastliny čistec Sieboldov (čistec hlíznatý . Spoľahlivo sa dá odlíšiť mikroskopicky: lieska totiž má v mezofyle veľké drúzy šťaveľanu vápenatého a hama- mel idioblasty — kamenné bunky. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2—3 razy denne). väčšinou sa lisuje na kompaktnú hmotu.05 %. ktorých výživový a chuťový význam sa dosť často pre106 hliada. glykozid rozpustný vo vode a saponín (ten je však predmetom sporov) a Madaus (r. treba dať však pozor na príbuzné jedovaté druhy! Mladá vňať krkošky sa dá upraviť ako špenát. púpava) môžu byť cennou zeleninou najmä pre diabetikov. dlhý. chuť má vtedy sladkú. musia vrieť asi 1/2 až 3/4 hodiny. Obsahové látky koreňa tvorí predovšetkým inulín (rezervný polysacharid. najmä v Brazílii. Menej sa používa kôra. Jeho kultúry boli rozšírené niekedy aj u nás. hojne minerálnych solí (vápnika. napr. 1898) bol osvedčeným vonkajším i vnútorným prostriedkom proti hemoroidom (osobitne pri krvácajúcich). v kôre 0. vo veľkom sa pestuje vo Francúzsku. asparagín. na severoamerickú drevinu ho preniesol Linné. Plod je tobolka s dvoma olejnatými čiernymi jedlými semenami.5 % a obsahuje hlavne eugenol a seskviterpény (R. maďarsky: Hamamelisz. keď ho do Európy priviezol Collinson. Na farmaceutický trh prichádza spravidla z atlantickej oblasti Severnej Ameriky. konáre lysavejúce.2 %). 1962). trochu okyslenej vode. keď ešte roní mlieko. Drogu najčastejšie tvoria listy — Folium hamamelidis (oficinálne v ČsL 2 a vo väčšine svetových liekopisov).5 %). vždy ho pokladali za liečivú rastlinu. Osobitnou koreňovou pochúťkou sú čierne korene vyprážané ako rezne a podávané s majonézovým zemiakovým šalátom. Podľa Pottera (r.). inozitol. manitol. taliansky: Hamamelide. Hamamel je stará indiánska liečivá rastlina. hrubo vrúbkovano zubaté. Kvety žlté. Možno ho aj sušiť — bežným spôsobom ako korene iných úborovitých či čakankovitých rastlín — pozri napr. Pomenovanie hamamelis je známe u Athaenea.).Stachys sieboldii Miq. hlavne elágového typu. List sa zberá v jeseni a rýchle suší. Zo zelerovitých rastlín má podobné použitie buľka hľuznatá (bulvuška hlíznatá — Bunium bulbocastanum L. listy sa okrem toho líšia chemickými reakciami. pražiť. zvonka 3 polievkové lyžice na liter záparu (na kúpele a omývanie). Do európskej medicíny sa dostal po r. Koreň sa niekedy používa v liečiteľstve (10 % odvar — nechať mierne vrieť asi 20 minút. 1938) uvádza aj kyselinu askorbovú. Anglicku i Švajčiarsku.dza z talianskeho scorza = kôra a nera = čierny (pre vonkajšie čierne zafarbenie). Kôra má podobné použitie. čakanka. rusky: v európskej časti ZSSR sa neuvádza VILÍN VIRGINSKÝ Ker alebo stromček vysoký až 7 m. Tieto rastliny (hadí mor. Poskytuje dužnatý podzemok — Radix (Rhizoma) scorzonerae (hispanicae). Kvitne v jeseni alebo v zime. krátke tyčinky a štvorlistý kalich. lebo namiesto škrobu obsahujú inulín (majú ho okrem úborovitých a čakankovitých rastlín aj zvončekovité a horcovité rastliny). pri hroziacom potrate a zvonka na podliatiny. Čierny koreň je výborná zeleninová lahôdka zimných a najmä jarných mesiacov. krátko končisté. opuchy. Hamamelovité . kombinovať s inou zeleninou (karotka. kde sa stále pokladá za veľmi kvalitnú zeleninu. na trh prichádza vo zväzkoch. pľúc a pod. zapekať. U nás sa neprávom zanedbáva. je tu namiesto škrobu). vo Francúzsku a odtiaľto sa rozšíril do Nemecka a k nám. keď je citeľný nedostatok zeleniny. železa. 1736. močopudný a zmäkčovací prostriedok. potom veľa sacharidov. ďalšími obsahovými látkami sú cholín (asi 0. poskytuje chutnú a ľahko stráviteľnú zeleninu. preto slúžia aj ako požívatina. hemostyptikum a venotonikum. Rastlina pochádza zo Severnej Ameriky.Hamamelidaceae Nemecky: Virginischer Zauberstrauch. anglicky: Witch-Hazel. majú štyri úzke korunné lupienky. Čierny koreň sa aj pestuje. poskytuje chutný koreň na šaláty. Koreň je výživný. svrbivé ekzémy. Býva hrubý ako prst. ale dajú sa i dusiť. vhodný na diéty. upravovať ako karbonátky. stopkaté. Pochádza z Číny. Listová droga — Folium hamamelidis i kôra — Cortex hamamelidis obsahujú predovšetkým triesloviny (3—9. Ker je rovnako dobre známy aj v Južnej Amerike. vo Francúzsku pestovaná ako zelenina. HAMAMEL VIRGÍNSKY Hamamelis virginiana L. U nás sa pestuje ako dekoratívna drevina v parkoch a okrasných záhradách. oškrabaných a uvarených čiernych koreňov. Listová droga slúži predovšetkým ako adstringens.. Kôra sa zberá tradičným spôsobom a je oficinálna v niektorých starších liekopisoch. Benígni. Pri kupovaní treba vyberať hladké. V Amerike sa nachádza v každej holičskej oficíne. používali sa aj múčnaté semená. Pred prípravou sa oškrabú ostrým nožom. hoci môže nahradiť drahú špargľu. ktorý za mlada. zvonček repkový. predovšetkým však ako protizápalový prostriedok.pestuje sa ojedinele v Maďarsku a v Nemecku. pór) alebo s mäsom. Korene sa varia v osolenej. Destilát z čerstvých listov a konárikov je v USA veľmi obľúbený. Tretia zelerovitá rastlina je potočník sladký (sevlák zeleninový — Sium sisarum L. čisté sa hneď kladú do vody okyslenej trochou octu alebo citrónom (inak dostanú čiernu farbu). s 10 % prísadou liehu sa expeduje do celého sveta ako „pánska kozmetika". u nás nedocenený.) sa dá upotrebiť ako zelenina — v južnej Európe sa pripravuje z neho obľúbený šalát. Možno z nich variť výbornú diétnu polievku. Ako kuchynská zelenina prešiel do všeobecného používania až začiatkom 17. pri cievnych ochoreniach a na miestne zápaly. nazývané hamamelitaníny a silicu. listy veľké. arginín. guma a celulóza. nepatrne horkastú. Svojimi listami pripomína liesku. Odvar z kôry a listov užívali severoamerickí Indiáni oddávna proti mnohým chorobám. na kŕčové žily. 2—3 šálky denne) ako potopudný. Ďalej je prítomný sliz. Podobne možno upotrebiť aj niektoré ďalšie rastliny.) . fosforu) a vitamíny. Majú celkom príjemnú chuť. V európskych kultúrach je asi 350 rokov. ako aj pri pohlavných chorobách. dávkuje . púpavu. žalúdka. pupalku dvojročnú (Oenothera biennis L. čakanka obyčajná a púpava lekárska. vyrastajú z pazúch listov. Mäkké sa scedia a upravujú ako špargľa. elipsovité. čriev. bohaté na olej.

volové očko Nemecky: Sommer-Adonisroschen. Ľudovo: český elebor. anglicky: Spring Adonis. zápary alebo odvary či extrakty sa upotrebujú najmä v mastiach pri hemoroidoch alebo v čapíkoch pri kŕčových žilách.) Spach Syn. zlatúš Nemecky: Fruhlings-Adonisroschen. rozstrihaný mak. análne trhliny a pod. slepomak (jarný). + Adonanthe vernalis (L. hlaváč. maďarsky: Tavaszi hérics. a prípravok liečebnej kozmetiky Neridé mlieko po opaľovaní . kačičky. významný druh prí107 .2 % extraktu a mierni nepríjemné následky nadmerného opaľovania a urýchľuje regeneráciu. poľný kohútik (kominárik).obsahuje 0. vredoch predkolenia. kôry a mladých konárikov. Podľa homeopatického liekopisu sa oficinalna urtinktúra pripravuje z kôry čerstvých výhonkov a koreňa. HLAVÁČKOVEC PODZIMNÍ Akosť — najviac v % Znak Červenohnedé časti materskej rastliny pochádzajúce z osí Cudzie organické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej v % ČSL 2 5 2 6 2 3. Extraktom možno umývať i vlasy (proti lupinám). maďarsky: Ószi hérics. francúzsky: Adonide printaniere. ohníček. kožná pigmentácia ostáva neporušená. farmaceutický prípravok vyrábaný priemyselne z tekutého hamamelového extraktu je Aviril H unguentum — masť na hemoroidy. Podľa niektorých botanikov je iba plemenom h. horká tráva. maďarsky: Nyári hérics. počet jeho prirodzených lokalít ubúda . V miernom adstringentnom účinku spočíva aj určitý spôsob ionizujúceho pôsobenia na pokožku. v lesostepných porastoch. rusky: . Tvorí napr. čierne (falošné) korenie. Druh rastie v teplomilných dúbravách. taliansky: Adonide primaverile. Preto sa niekedy zamieňa i pri alopatickom upotrebení. súvislá. miláčik. údajne sa osvedčil. Čs. letného Nemecky: Herbst-Adonisroschen. HLAVÁČEK JARNÍ HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ + Adonis aestivalis L. lišajov. Drogy treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch. preto sa výťažky Požiadavky ČsL 2 sú takéto: z listov môžu zužitkúvať v kozmetike. voda i extrakt sa používa aj na ošetrovanie podliatin. slepomak letný. Ľudovo: červánky. rusky: HLAVÁČKOVEC LETNÍ HAMAMEL VIRGÍNSKY sa 1 polievková lyžica na šálku odvaru. väčší počet tyčiniek a drobných semenníkov na guľato vajcovitom lôžku. pripravovaná destiláciou z čerstvých listov.: Adonis vernalis L.je zákonom v ČSR úplne chránený druh. proti miestnym zápalom kože i slizníc a pri hnačkách.denne. Na to slúži predovšetkým hamamelová voda — Aqua hamamelidis. Homeopatia sa pokúsila za hamamelový list zaviesť ako náhradku list liesky. Jednotlivé. na zastavovanie krvi a na hojenie rán. plody sú chlpaté nažky. na Slovensku len zásadne — povoľuje sa obmedzený zber na určitých lokalitách. Výťažky. na výslnných trávnatých svahoch. prípadne extrakt — Extractum hamamelidis corticis seu Extractum hamamelidis fluidum (listov). ľná ružička. rusky: . hemoroidov a kôra i list sa niekedy aplikujú spolu vnútorne — extrakt 2—3-krát denne 1 čajová lyžička alebo 10-15 kvapiek výťažku 3—krát HLAVÁČIK JESENNÝ + Adonis autumnalis L. zväčša koncové kvety majú 10—12 žltých korunných lupienkov.5 Hlaváčik jarný je trváca bylina s 20—35 cm vysokou listnatou stonkou so striedavými listami dvojito až mnohonásobne strihanými na čiarkovité až nitkovité segmenty.

odrezáva sa bez spodných bezlistových častí (apríl—máj) a suší oddelene (je jedovatá) pri teplote 55 — 60 °C v priebehu pol hodiny. jesenného a h. s listami mnohonásobne strihanými na čiarkovité segmenty. listy strihané až na čiarkovité segmen- Droga — Herba adonidis (vernalis) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Najviac v % 2 14 10 2 ty. Hlaváčik jesenný je tiež jednoročná bylina. Viaže sa na pôdu s výrazným obsahom vápna a na nižšie. 1883 ako prvý zistil. že hlaváčik má vlastne indikácie ako náprstník. Hlaváčiky sa opeľujú hmyzom. aby sa zamedzilo rozkladnému pôsobeniu enzýmov. Srdcové glykozidy sa relatívne zle resorbujú a rýchle doznievajú. Niektoré druhy hlaváčikov poznala už antika a opriadla ich mýtmi a povesťami. Strata sušením je asi 5 : 1 . Predmetom zberu z h. poskytujú mu dostatok peľu. diuretikum v ľahších a stredne ťažkých prípadoch dekompenzácie a funkčných srdcových ťažkostiach.6-dimetoxybenzochinón. jarného je kvitnúca vňať — Herba adonidis. Vedecké pomenovanie hlaváčikov je odvodené od krásneho gréckeho boha Adonisa — predobraz každoročne sa obnovujúcej vegetačnej sily. letného. saponíny a 2. kumulácia nenastáva. adonitoxigeníny (adonitoxín). V porovnaní s inými rastlinami je v droge veľa lítia. Ľudove najčastejšie pri ťažkostiach s močením. Rastie na roliach. Účinné obsahové látky sú kardioglykozidy . nemajú však medovinu. tiež pri klimakterických ťažkostiach srdca 108 .HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ rodnej rezervácie Devínska Kobyla pri Bratislave. kam ju nechtiac vysievajú semenami z južnej Európy. na spodnej strane zväčša čiernych lupienkov. Botanicky sa dlho zamieňali za čemerice a najmä korene a semená sa používali pri najrozličnejších chorobách — dokonca aj pri rakovine. teplejšie polohy. a preto droga sa na liečebné účely stabilizuje a nastavuje na určitú účinnosť (Adonidis pulvis normatus — Iiekopisy zvyčajne žiadajú obsah 0. v núdzi možno sušiť v tieni. Druh je častou burinou poľných pôd. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. čím sa začal prieskum hlaváčika v tomto smere.strofantidíny (cymarín. plody sú holé nažky. Srdcové glykozidy sa ľahko rozrušujú. Pri prieskume tohoto účinku ruský vedec Bubnov r. pri opatrnom obracaní. zriedka sa pestuje v záhradkách na okrasu. účinnosť sa hodnotí na morčatách).30 cm vysokou. jednotlivé kvety majú korunné lupienky červenej farby a dozrievajú v holé nažky so zeleným zobáčikom. v tenkých vrstvách. potom flavonoidy. Hlaváčik letný je jednoročná bylina so stonkou 20 . stonku má vysokú 20—40 cm. kvety má z 5—8 karmínových. ČsL 2 výslovne zakazuje v droge prímes h. v prievane.2 % cymarínu. rastie najmä v kultúrnych spoločenstvách obilnín a priemyselných rastlín. druhové pomenovania upresňujú niektoré vlastnosti (vernalis značí v latinčine kvitnúci na jar). Droga okrem toho pôsobí výrazne diureticky. Užíva sa preto ako kardiotonikum. Drogu treba skladovať v tme v dobre zatvorených nádobách a staršia ako dva roky by sa nemala používať. k-strofantín).

ostanú iba okolo žilnatiny.(najčastejšia a najvhodnejšia forma je štandardizovaný extrakt). Nemecky: Eingriffiger Weissdom. usporiadané do priamych vrcholíkov. taliansky: Pappa di volpe. osobný lekár Henricha IV. maďarsky: Egybibeszárú galagonya. stor. HLOH OBECNÝ Crataegus oxyacantha L.: C. španielsky: Espino. O liečebnom používam hlohov v antike sa vie málo. Podľa fytoterapeuta Leclerca (1927) sa dnešné používanie hlohu po prvý raz náznakovite spomína v rukopisných poznámkach neznámeho francúzskeho autora zo 17. Obsahuje tiež glykozidy digitaloidného charakteru. Nemecky: Zweigriffiger Weissdorn. listová čepeľ na báze klinovitá. H. dozrievajú v jednosemenné tmavočervené malvičky. časť konárikov sa premieňa na tŕne dlhé asi 12 mm. Plody sú guľovité červené malvičky. často ho vysádzajú v parkoch ako solitéru. Homeopatická esencia sa používa podobne (dil. Pre závažnosť indikácií môže drogu ordinovať iba lekár. j. troj-až päťlaločnaté. anglicky: Hawthorn. droga teda nemôže byť náhradkou za Herba adonidis vernalis. D 4—D 2). Kroviskový a lesný druh hojný až po horský stupeň. Vedecké pomenovanie hlohu je odvodené od gréckeho krataigos = silný (pre ťažké a tvrdé drevo alebo pre tŕne používané prv ako zbraň). monogyna z monos = jediný a gyne = žena. Kvety sú biele. správy sú nespoľahli- vé a rastliny asi neboli obľúbené. anglicky Midland Hawthorn. neopadnutými korunnými lupienkami bez prímesí listov 109 . zápaloch pľúc a reumatizme. na medziach.0 g. Najčastejšie liečebné použitie majú štyri drogy: kvet — Flos crataegi. Čs. vajcovité. účinnosť je veľmi slabá.0 g — užíva sa zvyčajne 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa 2—3-krát denne.účinnosť je však iba 1/30 h. s krátkou stopkou. s jednou čnelkou). Quercetanus. ale majú iba 1/90 účinnosti h. aj zubov. azarolus) ako krataigos — zhotovovali sa z neho prípravky utišujúce bolesti. jarného. t.. V homeopatii sa rastlina používa od 19. sušiť by sa mala ako vňať h. Okrem druhov u nás pôvodných rastú v ČSSR aj druhy cudzokrajné a pestované. maďarsky: Csere galagonya. Pri bežnom dávkovaní nie je nebezpečenstvo nežiadúcich účinkov. pri angina pectoris. letný je rovnako jedovatý. ku ktorým v zrelosti priliehajú kališné lístky. priemyselne vyrábané prípravky nie sú. jesenný má tiež podobné digitaloidy . Gréci nazývali kry oxyacantha a Theofrastos spomína ozdobný hloh (C. Predávkovanie vyvoláva ťažkosti a prejavy ako intoxikácia — otrava digitaloidmi. rastie na stranách a niekedy sa pestuje v parkoch. Listy majú na líci roztrúsené trichómy. zriedka sa zberá kvitnúca vňať — Herba adonidis aestivalis. Druhové označenie vyjadruje ďalšie vlastnosti (oxyacantha pochádza z gréckeho oxys = ostrý a akantha = tŕň. H. laevigata (Poiret) DC. letného. Listy v dospelosti nemajú chlpy v pazuchách žilnatiny. pri okraji svetlých lesov. Hlaváčiky pre špecificky účinné obsahové látky a toxicitu môže predpísať iba lekár. ktorý sa zberá iba z bielokvitnúcich druhov na začiatku kvitnutia (máj—jún). Druh rastie na pasienkoch. jarného. Hloh jednosemenný je husto rozkonárený ker alebo malý strom. hlavne pri nedostatočnej činnosti srdca (insuficiencii). listy stopkaté. rusky: HLOH OBYČAJNÝ HLOH OBYČAJNÝ HLOH JEDNOSEMENNY Crataegus monogyna Jacq. stor. taliansky: Biancospino. v ohradách. najvyššia denná dávka 6. i po dozretí na nich ostávajú výrazne odstávajúce kališné listy. španielsky: Espino blanco. napr. ktoré v dospelosti opadávajú. francúzsky: Aubépine á style unique. mladé konáriky sú plstnato odeté. Najvyššia jednotlivá dávka je 1. Hloh spoľahlivo nachádzame až u Petrusa de Crescentiis. Kvety sú biele. ktorý odporúčal kvety proti úsadu. francúzsky: Aubépine commune. rusky: HLOH JEDNOSEMENNY Hloh obyčajný je tŕnitý ker alebo polostrom. Syn. pripravoval z hlohu pre svojho monarchu dodnes osvedčený Sirupus senectorum.

Nesmie sa obracať. Hojne žiadané sú i plody — Fructus crataegi.5 12 9 ČSN 86 6617 — Fructus crataegi Znak Plody sfarbené inak ako červené (tmavé. Účinkujú ako srdcové tonikum — na povzbudenie srdcovej činnosti. saponín. kardiotonikum a sedatívum. musíme dať pozor. materiál sa spracúva podobne. Celkom rozvinuté kvety sa pri sušení rozpadávajú a žitnú. pomer zosušenia 5 . hypotenzívum. zdravé. skupina vitamínov B (hlavne B1) a pektíny. Homeopatia používa čerstvé plody z h. 30 10 2 0.) Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Akosť — najviac v % I. Zosychá v pomere 4—6 : 1.a konárikov. potom dosúšajú umelo. 15 5 1 — 12 7 II.5 12 6 II 3 5 3 2 14 8 ČSN 86 6433 — Folium crataegi cum flore Znak Stmavnuté kvety. najmä v starobe. Sušia sa napred v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste. na zníženie vysokého krvného tlaku a súčasné zlepšenie prietoku krvi v srdci (základný rozdiel od náprstníkovej terapie). zberajú sa v septembri . aglykóny kvercetín a vitexín. bylinné konce konárov s kvetmi sa zdrhujú a manipuluje sa s nimi ako s kvetmi (apríl—jún). ako aj pri poruchách rytmu. v rúre. Droga podľa požiadaviek ČsL 4 musí obsahovať najmenej 0.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Akosť — najviac v % I. 10 2 1 — 15 4 II. drogové normy majú štyri ustanovenia: ČSN 86 6229 — Flos crataegi Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. kvety sa rozpadávajú. katechínové triesloviny. Najlepšie je dosušiť umelým teplom. či ne vlhne a neplesnie. napr. no iba zrelé. Drogy sa v terapii používajú hlavne ako antisklerotikum. obyčajného. aby sa nepripiekli. pije sa 2 razy denne. 20 4 2 0. Materiál je náchylný na zaparenie. teplotou do 70 °C. suší sa rozostretý v tenkých vrstvách v tieni. list s kvetom alebo plod: 1 kávová lyžička na šálku záparu. hlohové farebné látky zo skupiny flavonoidov: flavónový glykozid hyperosid a vitexín-ramnosid. nepoškodené. rýchlo (umelým teplom do 35 °C).októbri. pije sa 2-krát denne až 3-krát (plod). Obchodne najžiadanejší a oficinálny podľa ČsL 4 je list s kvetom — Folium crataegi cum flore (niekedy označovaný ako Herba crataegi). veľmi podobné — triterpénové kyseliny (krategolová. spálené a pod.5 10 11 ČSN 86 6417 — Folium crataegi Znak Časti kvetov Konáriky a ich časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkost Popol (tj zvyšok po spalovaní drog)) Akosť — najviac v % I 3 1 1 0 . 10 4 1 — 10 9 II. ďalej koronárne a obehové účinné aminopuríny. Zosychajú v pomere asi 5—6 : 1. Zberá sa aj list — Folium crataegi (máj—júl). 20 8 2 0.7 % flavonoidov (počítané ako hyperosid). Červené farbivá pôsobia sedatívne. ursolová.5 15 6 . Účinné látky drog sú v podstate rovnaké. Pomer zoschnutia: 6-8 : 1. tmavé kvety a inak zafarbené listy ako na rastline Iné časti materskej rastliny (konáriky a pod. bohato zastúpené červené farbivá patria do skupiny antokyanov. resp. Po dohovore s nákupňou sa vykupujú aj surové — pri väčšej dodávke. Drogy sa dávkujú: kvet — 1 polievková lyžica na šálku záparu. bez stopiek. 110 Čs. Drogu pri skladovaní treba často kontrolovať.6 : 1. oleanolová). potom je tu kyselina askorbová.

pri múroch a cestách. španielsky: Lamio blanco. Sú dobrými včelárskymi rastlinami. Zber dovoľuje aj ČsL 4. Ružokveté. lamia = druh morského žraloka. jasnota. 203. plnokveté alebo pestované a zušľachťované príbuzné druhy hlohu sa pre farmaceutické účely nezberajú. fialovastá. roztoku Valosedan (sedatívum pri ľahších formách nespavosti. rúbaniskách. štvorhranná. Odborné pomenovanie hluchavky je odvodené od gréckeho laimos alebo lamos = hltan. hojná vo svetlých lesoch a krovinách (Karpaty až po úpätie Tatier — zvyčajne rátaná iba za poddruh h. migréne a pod. Niekedy sa výťažky z hlohu kombinujú s výťažkami z náprstníkových listov a strofantových semien (prípravky tohoto typu sa . 207. sa rozširovala iba pomaly. francúzsky: Lamierblane. 87. O možnostiach užívania je potrebné poradiť sa s lekárom. žltkastobiela. kvitnúca vňať. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: hluchá pŕhľava. Stredoveké herbáre nevedeli k týmto indikáciám veľa dodať a aplikácia rastliny. 86. listu s kvetom tvorí zložku roztoku Passit (sedatívum). 89. Hluchavky sú všeobecne nenáročné byliny. proti ochoreniu dýchacích ciest a sám ako naparovací prostriedok pri ušných ochoreniach. anglicky: White DeadNettle. h. D 1 — 0) má podobné indikácie ako alopatia. i. tinktúra). dvojdomú a jednak nepálivú. 1983 bola aj vňať — Herba lamii albi. 163. maďarsky: Fehér árvacsalán (tátkanaf). Dávajú veľké množstvo citrónovožltého medu a málo peľu. Novšie (asi od r. suchý extrakt z h. dražé Sedobelin (spazmolytikum so sedatívnym účinkom). farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Alvisan Neo (antisklerotikum. kvitne v máji až júni. křivokališný). Stopkaté protistojné listy sú vajcovito kopijovité. lenže Dioskoridovo leukas nemožno s určitosťou vzťahovať na bielu hluchavku. Plody sú vajcovité tvrdky. hluchá žihľava. Podľa Plínia hluchavka slúžila predovšetkým ako kataplazma na opuchy.). plod je v čajovine Valofyt Neo (nervínum). krivokališný (h. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20 — 50 cm. Už Dioskorides a Plínius botanicky rozlišovali dva druhy žihľavy — jednak malú pálivú. jednosemenného). vtedy označovanej ako Urtica mortua . biele alebo žltkasté. 84. mŕtva pokriva Nemecky: Weisse Taubnessel. za najúčinnejšiu časť sa pokladá kvet. 161. stonka priama. HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BÍLÁ Lamium album L. drevina kvitnúca bielo. rastú ako burina a kvitnú od jari do jesene.mŕtva žihľava. Druhové označenie vyjadruje farbu kvetu — album = latinsky biely. Kvety sediace v pazuchách listov. 162. drogu tvoria biele kvetné koruny bez kalicha. Druh rastie najmä na lesných čistinách. Biele koruny 111 . 164. 83. ktorá obsahuje aj plody. hypotenzívum) s listami a kvetmi hlohu. Homeopatická esencia (dil. príp. segetum (Necker) Dostál). v burinných nitrátofilných spoločenstvách. malvičky tmavočervené. taliansky: Lamio bianco. D. resp. v ohradách a živých plotoch. Predmetom nákupu je kvet — Flos lamii albi a od r.vyrábajú v zahraničí — za veľmi účinnú formu sa pokladá aj vodno-liehový výťažok. Zberový materiál je vhodný na to. 1920) je kvet liečivom pri ženských chorobách. pretože kvet má papuľkovitú zubatú korunu. aby sa na ňom mohla precvičiť precíznosť zberačskej práce a získala patričná rutina. no iba jeden má bielo sfarbenú korunu. na okraji výrazne pílkovité. okrem C. 88. curvisepala Lindm.. 91. 200. Čs. Čajoviny č.Drogy sa častejšie miešajú s inými. Známy liečiteľ Kneipp ordinoval kvet do zmesi so žihľavou o. U nás rastie asi 7 druhov hluchaviek s niekoľkými poddruhmi. Dioskorides ju odporúčal aj proti uhryznutiu divou zverou. mohla to byť aj konopnica (Dalanum Dostál — napr. pomliaždeniny a na rany.

rusky: (nerastie v európskej časti ZSSR) Trváca bylina vysoká iba 10—15 cm. ďalej proti nespavosti. niekedy modrofialových i ružových alebo bielych kvetov. listy s prílistkami a drobné nevzhľadné kvety s bielym až ružovým lemovaním. portugalský a rumunský) mali oficinálnu vňať s koreňom — Polygalae herba cum radice (Herba polygalae amarae cum radice). 221. V I. menštruačných tažkostiach. obyčajná (dosť hojná na podobných miestach) a P. pri výtoku (fluóru). resp. Herba violae tricoloris a pod. Homeopatia pripravuje esenciu 0ažDil. vlhkosť v oboch akostných triedach do 14 %. horčinková vňať s koreňom. ale aj ako celkové metabolikum. pri chorobách močových ciest. Niektoré liekopisy okolo r. 10 1 1 10 11 II. 1 polievková lyžica kvetov na 1/4 litra vody. totožného s kyselinou polygalovou (americký koreň ho však má 6 — 10 % ). Folium farfarae. Čajoviny č. Homeopatia používa na špeciálne rozotieraný prípravok Teep celú rastlinu i s koreňom (zber: máj—júl). rast na barinatých miestach a neprítomnosť prízemnej listovej ružice. Droga sa preto zvyčajne zaraďuje do skupiny s nie celkom preskúmanými obsahovými látkami. análne trhliny a popáleniny. Vedecké pomenovanie horčinky je odvodené od gréckeho polys = veľa a gala = mlieko. Kvet obsahuje hlavne silicu. křížkové korenie. metabolizujúca s Herba glechomae. Polygala — polygalon bolo známe už v antike. Suší sa rýchlo. odporúča sa dosušiť umelým teplom (pri 30-40 °C). že po nich kozy a kravy dobre doja. Veľmi premenlivý druh.D la má zhruba použitie ako alopatia. Hlavné účinné obsahové látky sú saponíny. Zápar z drogy alebo aj z čerstvých kvetov sa odporúča ako lahodný a voňavý bylinný čaj (Korbelář. taliansky: Poligala amara. adstringens. veľkosťou kvetov a stanovišťom. — h. major Jacq. doplnkový nemecký. možno pri tom ohnúť byľ a vytrhnúť všetky kvety naraz z celého papraslenu. prízemná listová ružica z tuhých vajcovitých listov väčších ako na byli (bylové sa smerom hore zmenšujú). popol 16% (18%) a popol nerozpustný v HC1 2 % (3 %). Folium menthae piperitae a pod. zvonka sa pripravuje asi 6 % zápar. 1938 (z európskych napr. nesmieme ich však pri tom veľmi stlačiť! Materiál je veľmi náchylný na zaparenie a na to treba dbať už pri zbere a najmä pri sušení. hemoroidy. Plody sú tobolky. Majú asi taký charakter. akostná trieda v zátvorke) môže byť maximálne 10 % (20 %) drogy s iným zafarbením. dokonca i verí. ďalšie dva zadelil novšie Dostál do samostatného druhu Polygala amarella Crantz (horčinka horkastá). ženských ochoreniach. soli draslíka. na miernom teple a v celkom tenkých vrstvách bez obracania. Podobné údaje majú i stredoveké a novšie herbáre. P. kyslý saponín. istejšie je. krížok. 226. francúzsky: Polygala amer. pije sa 2-krát denne. homeopatický liekopis na esenciu iba čerstvú kvitnúcu vňať. ľahko sa zaparí a treba ju sušiť riedko rozloženú (najlepšie umelým teplom). anglicky: Bitter Milk Wort. 195. 153. akostnej triede (II. Podobné a príbuzné druhy hojnejšie rastúce na Slovensku sú predovšetkým P. pretože o niektorých druhoch sa verilo. vítod horký Nemecky: Bitteres Kreuzblumchen. na horách iba vo vápencových oblastiach.Kvalita drogy podľa ČSN 86 6225 pre kvet — Flos lamii albi: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. flavonoidy a sliz. iba niekedy bez koreňa (zber: máj—jún). Mladé listy slúžia na jarné šaláty a polievky. španielsky: Poligala amarga. väčšia (dosť hojná na stepných lúkach a slnečných kamenistých stranách).. comosa Schkuhr — h. Skutočný záujem o horčinky vznikol po dokázaní liečivých účinkov severoamerického druhu Polygala senega (Radix senegae — pozri cudzokrajné drogy). Jej kvalita sa hodnotí podľa internej normy IN 1/82. silicu. Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch líšiacich sa najmä bohatosťou strapcov. vulgaris L. — h. Drogu neskladujme — ihneď ju treba odniesť do nákupne. 25 2 2 10 13 hluchaviek trháme iba ručne za suchého počasia (od mája do októbra). pri tzv. pomer zosušenia je asi 7 — 8 : 1. ako saponíny americkej horčinky senegovej. švédsky. vňať najmä triesloviny (až vyše 10 % ) . Folium urticae. i ďalšie látky bližšie nepreskúmané. Súkvetie tvorí koncový hustý strapec modrých. Expektoračné pôsobenie drogy zrejme podporuje fenolový glykozid gaulterín (agly- . dánsky. zvonka na ekzémy. že horčinku poznal Plínius a obaja autori jej prisudzovali laktačné pôsobenie a spomínali použitie aj pri pľúcnych a prsných ochoreniach. prípadne s krátkym opláchnutím bez namočenia vňate) a materiál sa suší bežným spôsobom v tenkej vrstve na dobre vetranom mieste. Predmetom zberu i dnes býva horčinková kvitnúca vňať s koreňom. Pri identifikácii prakticky rozhoduje horká chuť. okrem toho hlavne ľudovo. bez zdrevnatených častí. chochlatá (rastie na lesných okrajoch a suchých lúkach). expektorans a pri poruchách trávenia. pomer zosušenia je asi 4 : 1. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. v koreni je až 1% neutrálneho saponínu senegínu. vňať sa dávkuje o niečo vyššie. 233. Dioskorides ho spomína veľmi krátko. Ich podstatným odlišovacím znakom je slabá alebo celkom mierna horká chuť. druh má kolienkovitú byľ. Droga sa častejšie používa v kombináciách (expektoračná s Herba serpylli. listy sú velmi horké.). Ľahko podlieha skaze — je hygroskopická a citlivá na svetlo. HORČINKA HORKÁ VÍTOD HOŘKÝ Polygala amara L. sliz. 223. byľ jednoduchá. koreň sa očistí (najlepšie bez opláchnutia. Rastlina rastie na suchých lúkach a pasienkoch od nížin do alpínskeho stupňa. čo vyvolalo hľadanie rovnako účinného domáceho druhu horčinky. Podobne sa manipuluje aj s vňaťou — zosušenie 6 : 1 . Flos sambuci. Fructus foeniculi. Drogy sa liečebne používajú ako mucilaginózum. 1 % (2 %) anorganických prímesí. Stavikrv vtáčí treba rozhodne pokladať za falšovanie. 1970). maďarsky: Keserú pacsirtafú. flavonoidy a bližšie nepreskúmané glykozidy. sladí sa medom. Horčinkovité — Polygalaceae Ľudovo: kostolíček. Dávky kvetovej drogy sú zvyčajne 112 1 kávová lyžička na šálku záparu. Vňať sa zberá začiatkom kvitnutia. triesloviny. Droga sa nedrobí.

fialky trojfarebnej. Leclerc — známy francúzsky fytoterapeut. V koreňovej droge sa treba vyvarovať najmä nežiadúcich prímesí iných. dolné s krátkou stopkou. Prax ukazuje. Horec má pomenovanie podľa ilýrskeho kráľa Gentia. Plody sú jednopuzdrové tobolky. malé množstvo silice (asi 0. zvyčajne sa dáva 1 kávová lyžička na šálku odvaru. medovkový list — 1 lyžica čajoviny na zápar z 300 ml vody. ktoré sa dajú odlíšiť jednoduchými chemickými reakciami. anglicky: Yellow Gentian. španielsky: Genciana. horce veľmi preslávilo rímske cisárstvo. Prítomné bývajú aj hľuzy prilbice modrej. treba ju vyššie dávkovať: 20-25 g na 200 ml vody ako odvar — jedna polievková lyžica každé 3 hodiny. že droga má skutočne expektoračný účinok. Španielska a Francúzska sú predmetom zberu staršie korene a podzemky divo rastúcich rastlín. podstatne ich charakterizuje vláknitý drevnatý lom. jedovatých koreňov. aníz.05 %) a droga obsahuje aj horčiny (polygalín . HOREC ŽLTÝ Gentiana lutea L. Horce patria v ČSSR medzi úplne chránené druhy (v ČSR všetky. Kvety na dlhých stopkách v pazušných zväzočkoch. ktorá nemá listy krížno protistojné.polygamarín). že horčinka môže byť náhradnou až plnohodnotnou (paralelnou) drogou za drahšiu severoamerickú senegu. v SSR je horec luskáčovitý čiastočne chránený. majú repovitý tvar a sú tmavé. V horských oblastiach Balkánu. ktoré už odkvit113 . kvetom prvosienky. častejšie sa však kombinujú ich výťažky. celistvookrajové. Druh sa vyskytuje na pôvodnom stanovišti v ukrajinských Poloninách. V 15. Pri ochoreniach z nachladnutia je najznámejšia kombinácia: rovnaký diel vňate horčinky s koreňom. Ľudovo sa ešte i dnes užíva na podporu tvorby mlieka u dojčiacich matiek. ktorý ním liečil mor. j. Čajovina č. Ďalej tu bývajú korene ľuľkovca zlomocného (Radix belladonnae). koreňom bedrovníka a mydlice. Trváca bylina vysoká 60 —100 cm. U nás rastie iba v kultúrach. široko elipsovité. zvyčajne sa dávkuje 1—3 g na odvar (čaj). Z nejedovatých koreňov sa najčastejšie nájdu korene štiavov (druhy rodu Rumex L. vňaťou rosičky. Klinicky a experimentálne sa dokázalo. horné sediace. ktoré sú svetlej farby a obsahujú veľa škrobu. francúzsky: Gentiane jaune. listy protistojné. byľ priama. neodmieta sa však a v NSR ešte dnes tvorí zložku niektorých priemyselne vyrábaných liečivých expektoračných čajovín. možno trhať bez poškodenia podzemnej časti jeho nadzemnú časť). sa s nimi stretávame ako s napúčacím prostriedkom na rozširovanie otvorov rán a na zavádzanie do pošvy. Zo samej vňate sa spravidla pripravuje iba studený macerát (1 plná čajová lyžička drogy ako denná dávka). taliansky: Genziana maggiore. pijú sa 2-3 šálky denne. ale skrutkovito sa stáčajúce a tvoriace tak stonku. že sa tu dosť často stretávame s tmavými. t. Zámeny preto neprichádzajú do úvahy.: 127. Horcovité — Gentianaceae Ľudovo: encián Nemecky: Gelber Enzian. maďarsky: Sárga tárnics. v ktorých sa kombinuje s tymianom. Sú sírovožltej farby. rusky: HOŘEC ŽLUTÝ kón tvorí metylester kyseliny salicylovej). Droga domáceho pôvodu pochádza iba z pestovaných rastlín.). Pre obsah horčín možno drogu ordinovať aj ako amarum — tonikum na tráviace orgány. fenikel. Ako všetky drogy s horkou chuťou slúžil proti horúčke. Používa sa aj ako metabolikum. Celsus ho odporúčal ako protijed.HORČINKA HORKÁ Pri droge nepoznáme žiadne nepríjemné vedľajšie účinky. Hojne sa užíval aj ako anthelmintikum (proti črevným parazitom). skoro čiernymi podzemkami kýchavice bielej (Radix — Rhizoma veratri albi). Pravda. Droga Polygalae herba cum radice sa v súčasnej oficiálnej medicíne pokladá za obsolétnu — zastaranú. ju úspešne ordinoval i pri pochrípkových bronchitídach na uvolnenie hlienov a pri čiernom kašli katarálneho pôvodu. Na základe prieskumov saponínových glykozidov (Glaser a Krauter) sa verilo. občas aj v zverolekárstve. stor.

ktorá by zmenila farbu drogy a znížila jej horkú chuť. 114 . základom je amarogencín. pannonica Scop.HOREC ŽLTÝ li. 4 10 8 4 20 5000 hneď po očistení usušiť. koreňov s podzemkami bez bočných korienkov Požiadavky ON 86 7028: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah vodného extraktu — najmenej Číslo horkosti — najmenej a zvyškov nadzemných častí . h. čistým horčinám (amara pura). ktorého číslo horkosti je asi 58 miliónov. obsah 2 %. Droga dostane červenohnedú farbu a vytvoria sa v nej aromatické látky. amid kyseliny nikotínovej. sacharidy (gencianóza). potom sú prítomné farbivá — napr.). Okrem koreňovej drogy čs. bodkovaného (G. Bežne sa užíva 1/2 kávovej lyžičky (ČsL 4 1 g) odvaru alebo záparu. najlepšie pri zvýšenej teplote 45—60 °C (stačí aj 20—30 °C).Tinctura amara a Tinctura gentianae (užíva sa 20-30 kvapiek pred jedlom). Strata na hmotnosti pri sušení je asi 80 %. 180.). triesloviny. pri hnačkách a na zvýšenie sekrécie žalúdočnej šťavy. sliz a pektín. Reflektoricky povzbudzujú tvorbu žalúdočnej šťavy. 171. purpurového (G. podľa ČsL 3 je aj zvyčajne súčasťou pilulkovej hmoty ako plnidlo. s číslom horkosti asi 12 000. U nás sa na tieto účely horec pestuje (má to byt' vo vyšších polohách). žltý xantónový derivát gentizín. punctata L. panónskeho (G. roku kultúry v októbri—novembri alebo zjari (marec). Droga je preto amarum-stomachikum. príp. 226. 2 10 6 3 33 10 000 II. užíva sa pri dyspepsiách a chronických gastritídach so subaciditou (s nedostatkom žalúdočnej kyseliny). Inak nastane fermentácia koreňa.—7. Koreň horca tvorí podľa ČsL 4 zložku horkých tinktúr . potom genciopikrosid. vyššie dávky vyvolávajú spravidla bolesti hlavy. Droga povzbudzuje aj činnosť pečene a žlčníka. ktorú zavŕši pomalé sušenie. sa robí v 6. h. droga je skoro celkom bez škrobu (obsahuje rezervný fruktózan inulín). Horčiny horcov liečebne patria ku tzv. Materiál na liečebné účely treba Akosť — najviac v % 1. Liekopisy (aj ČsL 4) a normy fermentáciu výslovne zakazujú. purpurea L. pije sa 2—3 x denne po lyžiciach vždy pol hodiny pred jedlom. Liečebné použitie koreňov podmieňujú najmä glykozidne viazané iridoidy — horčiny. amaroswerín a amaropagín. nevoľnosť a dávenie. Zber podzemných častí t. 32. liekopis dovoľuje použiť i podzemné časti h. Má i široké priemyselné uplatnenie. Čajoviny č. j.) — všetko druhy u nás prísne chránené a niektoré celkom vyhubené. po vykopaní sa materiál nechá na kopách alebo ešte slabo prikryje hlinou — tým vzniká fermentácia. Je aj zložkou priemyselne vyrábaných dražé Boldochol I (užívajú sa ako žlčotvorné — choleretiká).Radix gentianae. 208. 177. Na potravinárske a likérnické účely sa korene sušia pomaly na voľnom vzduchu. najmä v likérnictve.

Divý alebo zdivený chmel nemá pre farmáciu ani pivovarníctvo nijakú cenu. krvčistiaci prostriedok a na podporu menštruácie. Piestikové šištice sa zberajú v jeseni (august — október). Konopovité — Cannabaceae Nemecky: Gemeiner Hopfen. ČsL 2 a ČSN 46 2510 povoľuje v nej ojedinele pieskové zrná a v malej miere odlomky plodových šištíc. Lupulín ľahko podlieha skaze i pri prísnom spôsobe skladovania (v dobre uzatvorených obaloch a chránený pred svetlom). lianovite plazivé byle sú dlhé až 6 m.4 II. piestikové kvety tvoria vajcovitú šišku so šupinami pokrytými žliazkami. Náš chmeľ bol a je jedným z najlepších na svete. Prášok sa po vytrasení ešte dosúša. anglicky: Hops.a (B-karyofylén a rozličné kyslíkaté monoterpény). Prašníkové sa odstraňujú.0 %. Pomer zosušenia je asi 2 : 1. hlavné zložky: myrcén. Droga má silne korenistý pach a škrabľavú chuť.5 13 9 2 0. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým silicu (1—3 %. Vlhkomilný druh. a. V Čechách sa prvé chmeľnice založili asi začiatkom 11. pobrežné kroviská. U nás rastie divo a zdivie aj v kultúrach. ktoré obsahujú horčiny humulón a lupulón (tiež kohumulón a kolupulón) a ďalšie acylfloroglu- Na chmeľové šištice — Strobilus lupuli — sa vzťahuje drogová norma ON 86 7610: Akosť — najviac v % Znak Hnedé šištice Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah kysličníka síričitého I.4 115 . dlanito 3—5-laločnaté. V kultúrach sú rastliny iba s piestikovými kvetmi. francúzsky: Houblon grimpant. lebo stráca účinnosť. Tyčinkové kvety v koncových zložitých strapcoch alebo v listových pazuchách. Pach ako valeriána smie byt' iba slabý. Tvoria drogu Strobilus lupuli (Ros humuli lupuli). maďarsky: Felfutó komló. Chmeľové žliazky — lupulín pre medicínu objavil r. Plody sú nažky. Najčastejšie sa používal ako močopudný a tzv. Chmeľ slúžieval ako liečivo i korenina alebo horčinový prostriedok. Novšie sa chmeľ pestuje aj na Slovensku. Preosiatím a vyčistením usušených zrelých šištíc — hlávok získame práškovú drogu Glandulae lupuli — chmeľové žliazky (Lupulinum — lupulín). 10 20 2 1 13 12 3 0. Silice má byť najmenej 0. 5 10 1 0. V klasických herbároch sa uvádzajú mnohé indikácie. Listy stopkaté. Pestoval sa už v antickej epoche. nesmie obsahovať hýfy plesní alebo dokonca hmyz a páchnut ako syr. Po roku treba drogu vymeniť. Sušia sa v osobitných sušiarňach pri 40—50 °C. oficinálnu v niektorých liekopisoch. rusky: Trváca dvojdomá rastlina. stor.9 %. zárasty neošetrovaných kanálov a mokrých priekop s mierne eutrofnou vodou. Ako liana sprevádza poriečne lužné lesy. španielsky: Lupulo. pomer zosušenia je asi 4 : 1 . nesmie CHMEĽ OBYČAJNÝ mať žíhaním viacej popola ako 10. živice (asi 80 %). 1813 zaviedol ako sedatívum parížsky lekárnik Planche. 1803 Deroche a od r.CHMEL OBECNÝ CHMEĽ OBYČAJNÝ Humulus lupulus L. tvorením klíčivých plodov strácajú šištice na akosti. farnezén. taliansky: Luppulo. okraj pílkovitý.

Sú tiež mierne sedatívum. taliansky: Armoracia. Pričiňujú sa oň chmeľové horčiny.0 ) . Plínius mu napr. pri vode. Chmeľ sa v prípravkoch kombinuje s podobnými drogami. kde je napr.15% rovnakého zloženia ako lupulín). čajovinu Valofyt Neo (sedatívum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). pri zbere nevznikajú zámeny. Ako ukazuje rad synoným. niekedy ako čaj v zápare alebo macerát (literatúra uvádza najvyššiu dennú dávku 15 g — rastlina vyvoláva určité toxické prejavy). ako močopudný a bolesti tíšiaci prostriedok a na dráždenie kože (aj pri reumatizme). živice (asi 15 % ) . španielsky: Rabano rusticano. CHREN DEDINSKÝ Trváca bylina vysoká 100—150 cm. zvonka na zle sa hojace rany. D 2 . no nie často. rusky: . Vedecké pomenovanie chrenu je keltského pôvodu. proti pohlavnej predráždenosti (anafrodiziakum) a ako narkotikum. Valosedan (neurasténia. 22. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa na noc. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echter Meerrettich. Stonka vo vrchnej časti rozkonárená. najmä ak ide o nespavosť a sexuálnu predráždenosť. ruský čaj).. Kultúra chrenu do strednej Európy sa dostala z Východu asi začiatkom stredoveku. amarum a stomachikum. známe aj sedatívnym a antibakteriálnym pôsobením. francúzsky: Raifort. maďarsky: Torma. Chren oddávna pestovali najmä Slovania. silicu (asi 0. jej listy menšie. Literatúra uvádza aj látky s hormonálnym estrogénnym účinkom. 207. prípadne medzi roripy (Rorippa). O pestovaní 116 . zložené z ar = blízko a more = more + rich = kraj. perovito strihané. 184. pri furunkulóze a do posilňujúcich kúpeľov. Druh rastie divo na vlhkých hlinách. Aj viacerí súčasní autori sa prikláňajú k jeho zaradeniu medzi druhy Rorippa. Bavorska alebo z okolia Hamburgu. extrakt je zložkou roztoku Passit (sedatívum). Latinské druhové označenie rusticanus = dedinský. na lúkach. migréna) a Calmonal (externé antireumatikum). najlepší zvuk na svete má český chren z okolia Malina pri Kutnej Hore alebo od Čáslavi a nemecké chreny z Durínska. farmaceutický priemysel vyrába v kombinácii s chmeľovými šišticami Detský čaj s rumančekom Spofa (náhradka za tzv. Významné použitie predstavuje aromatizácia piva (pre obsah silice a horčín) a jeho konzervovanie (vplyvom antibakteriálnych vlastností obsahových látok). 228. Chmeľové žliazky sa dávkujú v množstve 0. Rastlina je veľmi dobre známa. V homeopatii sa esencia používa ako diuretikum.5 — 1 g 2—3 x denne. horné čiarkovité. má dlhý a hrubý koreň. usporiadané do prízemnej ružice. anglicky: Horse Radish. Čo do množstva sú jednotlivé chmeľové horčiny rozdielne zastúpené — závisí to od pôvodu chmeľu. aj r. pripravuje sa z čerstvých žliazok (dil. označuje rastlinu vyskytujúcu sa neďaleko mora. 179. CHREN DEDINSKÝ KŘEN SELSKÝ Armoracia rusticana Gaertn. či k potočniciam (Nasturtium). Armorica bolo keltské pomenovanie pre dnešné Bretónsko. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým lupulín. Používal sa síce v domácej i odbornej liečbe. biele kvety dozrievajú v šešuľky. 205. najmä v blízkosti sídlisk. chrenovitá alebo medzi žerušnice (Cardamine). Listy veľké. stopkaté. prisudzoval krotenie pohlavných vášni a bystrenie umu. Čs. anafrodiziakum. vo väčšom na plantážach. Extrakty zo žliazok i žliazky sa preto uplatňujú ako sedatívum. v húšťavách. hrubo pílkovité. Čajoviny č.cidy. V menšom množstve sa pestuje v záhradách. O liečebnom používaní chrenu v staroveku nie sú jednotné správy. V ľudovom liečiteľstve sa chmeľ používa aj proti kŕčom. 200. stomachikum a amarum. niektorí botanici-systematici zaraďujú chren do rodu lyžičníkov (Cochlearia) alebo medzi reďkev (Raphanus). mierne uspávacie prostriedky (hypnotikum). Meyer et Scherb.

taliansky: Altea. lajbiš. no tam splanieva. Glukozinoláty sú horčičné glukozidy. jarnej únave). slez biely (liečivý) Nemecky: Echter Eibisch. že po rozstrúhaní čerstvého pletiva koreňa vzniká ľahko prchavá látka s vysokými antibakteriálnymi vlastnosťami. že chren sa používa nielen v kuchyni. maďarsky: Orvosi (mahola) ziliz. preskiernik. a preto sa označila za silicu. 1900 konštatoval. príp. Právom sa zaraďuje medzi vitamínovú príchuťovú zeleninu a pikantné korenie. Spravidla sa používa v čerstvom stave. pri zápaloch močového mechúra a obličiek. Koreň sa dôkladne umyje a očistí od drobných korienkov. stor. Z koreňa sa v NSR priemyselne vyrábajú príprav- 1BIŠ LEKÁRSKY ky používané pri nešpecifických infekciách a podráždení močových ciest. najčastejšie však zvonka ako prostriedok dráždiaci kožu. Značný obsah kyseliny askorbovej je odporučením pre konzum v predjarnom období a pri chrípkových infekciách. rozpadavé. Listy trojuholníkovito alebo podlhovasto vajcovité. samotná prchavosť nie je základnou vlastnosťou iba silíc. chrenové placky sa používajú zvonka proti reumatizmu. zvyšovanie sekrécie žalúdočných štiav. Pestuje sa na okrasu aj v záhradkách.a širokom používaní sú záznamy z 12. Tvorí pikantnú prísadu k mäsám a do omáčok. ktorej prchavú zložku tvorí predovšetkým fenyletylhorčičný podiel. používané hojne v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. šťava z čerstvých koreňov alebo liehové nápoje. Rastlina upozorňuje svojou prítomnosťou v prirodzenom záraste na slané pôdy. pôvodnou látkou je tiež sinigrín — glukozinolát. celá rastlina husto plstnatá. v ktorých sa chren určitú dobu máčal. Plody diskovité. Veľmi zriedka sa suší prirodzeným teplom — pomer zosušenia je asi 3 : 1. v majonéze) domáceho alebo maďarského pôvodu. Jeho zber sa zvyčajne robí z kultúr v druhom roku vývoja (marec-máj alebo častejšie september-október). koreň vetvovitý. Chren dobre poznajú aj kuchári. rozpúšťanie hlienov a močopudné pôsobenie. Dala sa izolovať destiláciou s vodnou parou. V homeopatii sa na prípravu esencie používa iba čerstvý koreň. Hojná je 117 . anglicky: Marsh Mallow. Althaea officinalis L. rusky: PROSKURNÍK LÉKAŘSKÝ IBIŠ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 60—150 cm. Pre podporu trávenia je osobitne vhodný ako príloha k ťažko stráviteľným a mastným jedlám. stonka priama. Z bežných interných upotrebení koreňa (hlavne ľudových) možno vyzdvihnúť povzbudzovanie žalúdočnej a črevnej činnosti. Kvety biele alebo bledoružové. enzýmy. Winter a spol. niekedy rozkonárená. kým tzv. sacharidy. Ide však o prchavú zložku pôvodne prítomnú v glukozidovej väzbe — glukozinolát. Slezovité — Malvaceae Ľudovo: ajbiš. Čerstvý koreň chrenu — Radix armoraciae rusticanae recens je dnes opäť oficinálny v niektorých liekopisoch. pre dennú bežnú potrebu v domácnosti prichádza na trh aj strúhaný chren (príp. španielsky: Altea común. ibišek. sa užíva macerát v červenom víne v množstve 25 — 75 ml (odporúča sa pri tzv. Ľudová liečba zostáva pri tradičných chrenových plackách aplikovaných zvonka vo forme náplastí (s múkou a masťou v pomere 1 : 5 : 1). Aplikoval sa na rany vzdorujúce hojeniu. ako pri semene kapusty čiernej. asparagín. dokázali. ale aj v lekárstve. Nastáva tu podobný stav. končisté. Prítomné je i značné množstvo kyseliny askorbovej. jednoduchá. okraj vrúbkovano pílkovitý. sú dobrým liekom proti žalúdočným kŕčom a chren nastrúhaný s cukrom je domácim liekom proti zachrípnutiu. arginín a glutamín. francúzsky: Guimauve officinal. Polívka vo svojej „Názornej květeně" z r. pri šťave je zvyčajná denná dávka asi 25—50 g. odkiaľ sa dostáva i do voľnej prírody. jednotlivé alebo v pazušných či koncových strapcoch. nie silice. prosviemik. 2-3 šálky denne. Na Spiši kedysi používali listy aj ako náhradku za tabak a na Horehroní ich v časoch zlej úrody pripravovali na jedenie alebo zakvasovali na spôsob kapusty. slúžia na zlepšenie prekrvenia pri reumatických bolestiach. Liečebne sa užíva asi 3 % zapar.

príp. Namiesto pravého ibišového koreňa prichádza na trh aj koreň topoľovky ružovej (ibiša ružo- vého — Alcea rosea L. vápnom alebo sadrou. ktoré rady poškodzujú korene). hodinou ráno. koreň t. príp. t. j. Pomer zosušenia pre Radix althaeae je asi . že kvety sa roztvárajú medzi 8.5 12 16 2. 16 4 2 1 14 12 5 5 Znak Čs. 8 2 1 0. lekársky). hrvoľ i zápaly prsníkov. Z praxe sú známe zámeny — resp.5 14 8 2 10 II. nezberáme kvet a keď zberáme koreň.Listová droga podľa ON 86 6442 a podľa ČsL 4 má tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy Iné časti materskej rastliny List napadnutý hrdzou (Puccinia malvacearum Mont. zásadne dovtedy. Ibiš bol veľmi dobre známy už v antickej dobe. Na oficinálne účely (ČsL 4) sa korene aj lúpu.5 14 10 3 10 II. aj to len asi na tri hodiny. 8 10 12 6 4 2 13 19 v juhozápadnej časti Slovenska pozdĺž našich južných hraníc na vlhkejších pôdach bohatých na živiny. hodnotil totiž odvar a dnes vieme.). althos = liečivo alebo althomai = uzdravovať. 4 5 6 3 2 1 13 16 II. nie však na slaných pôdach. iní ním liečili mumps. 16 4 2 1 14 10 3 5 ČsL 4 8 2 1 0.5 12 12 18 3. Výborne sa osvedčoval aj v ránhojičstve. zásadne iba zdravý. omyly. I. Suší sa teplotou do 40-50 °C. nezberáme list. vtedajší botanici ho veľmi jasne odlišovali od slezu a pokladali za všemocný. nenapadnutý hrdzou.5 12 7 2 10 Koreň nelúpaný I. všetky tieto „skrášľovania" sú zakázané a liekopisy ich vylučujú chemickým dôkazom. ružovej je na povrchu sivší. najmä pri sušení vo veľkom. na lome zdrevnatený a na priečnom priereze žltý. Rastliny vyzerajú výrazne odlišne. ČsL 4 žiada lúpaný i nelúpaný koreň: Akosť — najviac v % I. Všetky drogy treba chrániť pred vlhkom a svetlom v dobre uzatvorených obaloch. s koreňmi ľuľkovca zlomocného. kým rastliny ešte plne nerozkvitli. Kvet sa získava v čase kvitnutia rastliny (júl—september). Odlíšenie je nevyhnutné — ľuľkovec je prudko jedovatý (obsahuje alkaloidy). inak podliehajú skaze. zjari (marec—apríl). Ináč sfarbené.5 12 Nestanovuje sa 12 16 2. až 9. zbavujú sa korku a časti kôry a bez umývania sa sušia na lieskach v dobre vetraných miestnostiach alebo nízkym umelým teplom navlečené na povrázky (pozor pri tom na myši. Jeho nevýhodou však je. Hippokrates ho predpisoval astmatikom a pri dyzentérii. kvetné lupienky majú ružovofialovú farbu a viac sa podobajú slezu lesnému. ktorý rastie na 118 chránených miestach ako ibiš. Keď zberáme list a koreň. Zo zámen pre listovú a koreňovú drogu treba uviesť príbuzný slezovec durínsky (slezovec durynský — Lavatera thuringiaca L.5 6 Nelúpaný koreň — Radix althaeae naturalis — sa hodnotí podľa ON 867015. Vedecké pomenovanie ibiša sa odvodilo z gréckeho althaino = podporovať. Nie je natoľko sivoplstnatý.). Známy Kneipp (1935) ho neveľmi chválil. 5 10 3 1 II. Podobne sa zberá ihneď po rozkvitnutí aj vňať (jún-júl). Nesprávne apretovaný koreň (najmä ak sušením dostal neprípustné tmavú farbu) sa niekedy posýpa kriedou. Predmetom zberu je vlastne celá rastlina: korene sa vykopávajú v jeseni (október—november). že treba užívať macerát za studena.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania pre 1 g drogy najmenej (hodnotenie obsahu slizu) I. norma pre vňať — Herha althaeae (ČSN 86 6740): Akosť — najviac v % Znak Byle hrubšie ako 5 mm Plody ibiša Ináč sfarbená droga Hrdzou napadnuté listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. zle lúpané korene Zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania — najmenej 8 2 1 0. List sa zberá postupne (júl— august). Ako včelárska rastlina sa uvádza medzi peľonosnými bylinami. Voľne rastúce majú v celej ČSSR chránenú podzemnú časť. 10 20 5 1 ČsL4 5 10 3 1 0. lekársky kvitne asi v júli až auguste. lúpaný podľa ON 86 7016. druhový názov zdôrazňuje jeho liečivosť (officinalis = liečivý.

sirupov — Sirupus althaeae).).218. 119 . Pulmoran (expektorans) a Species pectorales Planta (expektorans). dolné listy trojpočetné. horné jednoduché. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: babský hnev. v koreni ešte škrob. je bez tŕňov a trochu lepkavá.217. Kvety súmerné. Pije sa 2 až 3 razy denne. pektíny a flavonoidy. zvyčajne sa dávajú 2 kávové lyžičky na pohár studenej vody. tracheitídach a bronchitídach). Rastliny bývajú často napadnuté hrdzou. pri bolestiach obličiek (osobitne v detskej praxi).02 % ) . 234. Velmi obľubuje slnečné stanovištia. 139. Drogy sa užívajú aj samostatne. plazivá (O. 143. ako mucilaginózum-protektívum. 183. Niekedy sa pridáva ako kozmetická prísada do mydiel a vo farmácii sa používa aj pri príprave piluliek. 4 4 4 13 9 3 Poloker s trnitými konármi. Macerát možno použiť aj na kloktanie a výplachy ústnej dutiny. Čajovinyč. Hlavné účinné látky sú sliz. arvensis L. Herba althaeae 4 : 1 a Flos althaeae 5-8 : 1. Dobre znáša aj extrémy vo vlhkosti pôdy. koreň do Species carminativae a do prípravkov Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum. Podľa ČsL 4 sa list s koreňom pridáva do Species pectorales.) rastie väčšinou v nižších a teplej- Ononis spinosa L.113. betaín a veľa minerálnych látok. zúbkaté. antiflogistikum (pri zápaloch horných dýchacích ciest. v pazuchách listov (prevažne po jednom). pri faryngítídach. JEHLICE TRNITÁ IHLICA TŔNITÁ IHLICA TŔNITÁ Druh rastie najmä v pásme nížin a pahorkatín na suchých neobrábaných pôdach ílovitého a slieňového typu. francúzsky: Bugrane commune. náhradka za čierny čaj). zväčša však tvoria zložku čajovín alebo iných galenických prípravkov (napr.5 g koreňa ako macerát. kataroch dýchacích i močových ciest. 130. 184. mužská láska. i. (ČsL 4) 2(2) 2 2 13(10) 7(6) 2 II. v kvetoch aj silica (0. anglicky: Restharrow. zanovica Nemecky: Dornige Hauchel. 134. Plod je vajcovitý struk. 142. maďarsky: Tóvises iglicz. 122. tíšia bolesť i zápaly. sacharóza. resp.118. ružové. z ktorých i. hluchý tŕň. roľná (O. rusky: Požiadavky na koreňovú drogu (Radix ononidis) podľa ON 86 7011 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zle očistené korene (a na lome tmavé) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. asparagín.73. Koreň má podobné použitie aj v homeopatii a vo veterinárstve.115. repík (!). taliansky: Ononide. ktorá spôsobuje hrdzavé škvrny na listoch (Puccinia malvacearum Mont. elipsovité. bodličia. zvonka do očných a ústnych vôd.215. V našej kvetene je ihlica zastúpená tromi podobnými druhmi. španielsky: Anonis. vochlice. na prípravu klystírov a kataplaziem. repens L.98. Drogy pôsobia antitusicky. 119. 131. vysoký 30—50 cm.117.) má vystúpavú zakoreňujúcu stonku. Folium althaeae 3—5 : 1. Preto sa aplikujú pri čiernom kašli. do kloktadiel pri zápaloch mandlí a ústnej dutiny.4 : 1 . ihlič pichľavý. 120. Jednotlivá perorálna dávka podľa ČsL 4 je 0.

taliansky: Vischio.podľa cudzopasnosti buď na listnatých stromoch (okrem dubov). Obsahuje asi 0. najmä na boroviciach. celistvookrajové a neopadavé. Pri zbere na farmaceutické účely sa nerobí rozdiel. francúzsky: Gui commun.237. Na drogu sa vzťahuje ON 86 6718 a požiadavky ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Množstvo liehového extraktu (45 % lieh) — najmenej I. plazivá.asi v marci-apríli) opeľujú hlavne muchy a včely. Droga nemá vedľajšie účinky. odrežú sa im „krčky" — podzemky. Sušia sa na teplých. a Kaelin (1930. ako má glycyrizín sladkého drievka (Glycyrrhiza glabra L. hrubšie režú po dĺžke a narežú približne na rovnako dlhé kusy.5 20 . častejšie v jeseni (október—november). ktorú odporúčal aj známy fytoterapeut Leclerc (1927). Koreň je spoľahlivé diuretikum. stonky rozkonárené.Radix ononidis (aj v ČsL 4). I.2 % silice nie celkom známej skladby. Plody sú biele lepkavé bobule. ktoré láka nektár a príjemná ovocná vôňa. ktorá sa užíva najmä pri piesku v obličkách. V ČsL 4 tvorí droga zložku močopudnej čajoviny Species diureticae a čs. opadavé listy. . vischia. v dobre zatvorených obaloch a chránená pred svetlom. Drobné kvety žltkasté. Podľa starých povier chránila dobytok. P. biele lepivé bobule). Veľmi drobné kvety imela (kvitne skoro . pri chronických kožných ochoreniach.166. roľná sa pestuje a korene vykupujú. Usušené korene by sa pri ohnutí mali lámať. na zvýšenie plodnosti i ako mocný protijed proti otravám. anglicky: Mistletoe. 175. vidlicovite sa rozkonáruje. Species cholagogae Planta (žlčníková čajovina). Vedecké označenie imela je odvodené z latinského viscum = lep (vzťahuje sa na plody. Voči ich oficiálnemu liečebnému uplatneniu niet námietok a ČsL 4 rozšíril paletu materských rastlín. 71.5 20 II. bobule žlté a konáriky hnedé. Vňať má podobné použitie i dávkovanie.74. 5 8 1 11 10 1. Vo Francúzsku sa viacej používa i. et Reut. ba ani samostatne. že rástlo v korunách stromov. (diuretikum. nemajú medovinu. Bolo to tým. ktoré zvyčajne v jeseni opŕchali. laxum Boiss. Drogu je vhodné pozväzovať do menších otiepok. umiestnené v rázsochách a na koncoch ko- nárikov. Získané korene sa dobre očistia. najmä močových ciest. je menej rozkonárená a nemá tŕne. dezinficiens močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. Za neprípustný (falšovanie) sa pokladá príbuzný imelovec európsky (Loranthus europaeus Jacq. alebo — zväčša na ihličnatých lesných drevinách. pomer zosušenia je asi 3 : 1.171. 178. maďarsky: Fehér fagyôngy. 10 16 2 11 12 2 13 ČsL 3 5 8 1 11 10 1. Používalo sa proti mnohým chorobám. čo značilo krmovinu pre somárov. mala však aj špeciálne indikácie (napr. — imelo listnáčové a V. visco. miernenie bolesti zubov). Opeľovanie ihlíc robí hmyz. rusky: Poloparazitický stromovitý ker vysoký 30-50 cm. podlhovasto vajcovité. Tabernaemontanus veril. druhové meno upresňuje — spinosa v latinčine značí tŕnitý. žltozelené. diureticky účinný je totiž aj odvar z drogy — pre obsah silice by sa mal pripravovať zápar. odstránia drobné korienky i vňať. listy kožovité.102. dobre vetraných a tienistých miestach. že mení obyčajné kovy na striebro. Vo väčšine liekopisov je oficinálny koreň . Čajoviny č. Botanickí systematikovia v súčasnosti delia rod na V. album L. nedráždi ani obličky.). Korene oboch sú tenšie. Visco. druhový názov album = biele má vzťah k farbe plodov.imelo ihličnanové . Keďže schnú pomaly. Viacročné rastliny sa vykopávajú na jar (marec—apríl). odrezávajú sa bylinné vrcholce a bežne sa sušia. mierne močopudná a antiseptická). kvety v riedkych klasovitých strapcoch. Preto mu pripisovali zázračné účinky a v ságach a povestiach všetkých národov malo dôležitú úlohu. látke podobnej chemickej štruktúry. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 1. Nemecky: Laubholz-Mistel. imelo však ostávalo zelené. Močopudné pôsobenie sa pripisuje predovšetkým silici a hlavne flavonoidom a ononidu. Bežný výklad vedeckého pomenovania ihlice vychádza z latinského onos = somár. droga má slabé hemolytické účinky. S ohľadom na močopudné pôsobenie droga sa používa aj proti 120 reumatizmu. dezinficiens močových ciest). V homeopatii sa čerstvé bylinné časti a korene zberané počas kvitnutia používajú na prípravu esencie. takže sa zdalo. Imelo odpradávna priťahovalo pozornosť človeka. že ho zoslali bohovia. 177. prípadne už od augusta. ale má iba mäkké. no neodporúča sa užívať vo vyšších dávkach a pridlho alebo pričasto. Zriedkavejšie sa zberá kvitnúca vňať — Herba ononidis (jún—september). 1933). omelo a pod. Antická ononis slúžila Rimanom i Grékom v liečiteľstve podobne ako dnešná. španielsky: Muerdago. poskytujú iba peľ. Korene sa nedrobia a nezaparujú. rastie najmä na duboch. ktorý robil pokusy s aplikovaním pri neoperovateľných karcinómoch (liečil ich extraktami podávanými vo forme injekcií).5 g perorálne. uplatňuje sa aj na zle sa hojace rany. teda aj včely. ba i pri vysokom krvnom tlaku (má metabolizujúce pôsobenie) a pre prítomnosť silice a flavonoidov ako dezinficiens. Imelovcovité — Loranthaceae Ľudovo: jemelo. ktorý dokázal vplyv imela na zníženie krvného tlaku. farmaceutický priemysel ju uplatňuje v čajovinách Betulan (pomocný liek pri chorobách močových ciest). Rastliny kvitnú v lete. za špecificky účinné sa považuje cudzopasiace na smrekovci opadavom (modrín opadavý — Larix decidua Miller).). Species urologicae Planta (urologická. Species urologicae P. O jeho vážne zaradenie do terapie sa zaslúžil Gaulthiers (1907). mali by sa sušiť pri teplote 50 °C v sušiarni. JMELÍ LISTNÁČOVÉ IMELO BIELE Viscum album L.103. flavonoidné glykozidy a triterpén onocerín (= onokol). kvety má väčšie ako obe predchádzajúce.ších polohách. omelí. Zo zeme sa vyberajú špeciálnymi hákovito ohnutými vidlami alebo úzkym rýľom. hemoroidoch. 181. Skladuje sa na vzdušných a suchých miestach. saponíny však neobsahuje. dobre premyjú.

chránená pred svetlom. Droga má horkú chuť. U nás je jablčník burinou bez veľkých nárokov. Droga sa dávkuje perorálne ako macerát jednotlivo 1. Kvitne v júni až sep121 . bohato rozkonárený. 1965. zberajú sa olistené mladé konce konárikov (do hrúbky 5 mm). Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Gemeiner Andorn.. Plody sú tvrdky. Drobné biele kvety sú sediace a tvoria pazušné paprasleny. 87. rastúcim najmä na južnom Slovensku. 89. Mediteránny druh rozšírený od nížin po horský stupeň. Zo zástupcov čeľade hluchavkovitých rastlín sú podobné najmä kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. Jablčník po rozotretí páchne ako jablká a je veľmi horký. 83. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. a balota čierna — Ballota nigra L. ktorá sa dá izolovať extrakciou s vodou. s listami kopijovitými. ktorý má miestne dráždivé účinky a nekrotizujúce vlastnosti (pôsobí miestne odumieranie tkaniva). Čajoviny č. čo sa v južnej Európe traduje dodnes. prípadne dvom živicovým alkoholom. bielo plstnatá. Imelová vňať sa indikuje pri hypertónii a artérioskleróze. pretože jeho domovinou je južná Európa.z 1 kávovej lyžičky na šálku a pijú sa 2—3 šálky denne. 84.0 g. Novšie (Vester a kol. Herba visci albi tvorí zložku čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum a hypotenzívum). zber však možno robiť prakticky po celý rok. je vyšší. listy vajcovité. 90. sušením zmizne osobitný. vyžaduje si iba teplo a svetlo. obyčajne v zimných mesiacoch (december—február). popri cestách a na rozličných ruderálnych stanovištiach. Viskotoxín sa pokladá za vhodný na protirakovinovú terapiu. ČsL 3 v droge výslovne zakazuje prímes imelovca. flavonoidom a glykozidovej substancii bielkovinovej povahy . Starovekí lekári ho používali proti tuberkulóze a získal si meno ako univerzálny liek. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Antonius Musa kombinoval jablčník s myrhou pri vnútorných hnisavých procesoch. taliansky: Marrubio. 162. hrubo vrúbkované.zmesi rozličných peptidov viskotoxínu. Pri zbere vňate sú časté zámeny s príbuzným j. Sušia sa vo zväzočkoch na vzdušných a suchých miestach prirodzeným teplom. Zatiaľ nie sú celkom objasnené látky. cudzím — M. denná dávka 5.. 164. rusky: - IMELO BIELE Predmetom zberu je vňať — Herba visci albi. Účinnosť možno pripisovať sčasti zistenému cholínu. Hovorí sa. maďarsky: Orvosi (Lozonséges) pemetefu. Lekár Castor Antonius ordinoval šťavu s medom pri tuberkulóze a Celsus prípravok zahusťoval a predpisoval ako linktus (prostriedok na lízanie). ktoré znižujú krvný tlak a pôsobia sedatívne na srdcovú činnosť. Teuscher. nie príjemný pach rastliny. francúzsky: Marrube commun. peregrinum L. Jablčník patrí medzi najstaršie liečivé rastliny. 85. účinné obsahové látky sa varom čiastočne rozkladajú. acetylcholínu a kyseline oleanolovej. že slávny Linné odvodil názov jablčníka od mesta Maria-Urb v bývalom Latiu pri jazere Fucinus. anglicky: White Horehound. stenčenými v stopku a jemne bielo plstnatými. oficinálna v mnohých liekopisoch (aj v ČsL 3). Dávky sa nesmú zvyšovať a o použití imela a vhodnej liekovej forme sa treba poradiť s lekárom. 1970) kancerostatické pôsobenie pripisujú proteínovej zložke histónového charakteru. JABLČNÍK OBYČAJNÝ JABLEČNÍK OBECNÝ Marrubium vulgare L. Pre bežnú potrebu sa pripravuje zápar Trváca. Vedecké pomenovanie sa odvodzuje od hebrejského mar + rob. vyskytuje sa roztrúsené na suchých pasienkoch. 86. hlavne arginín. slabo aromatická bylina vysoká 30—60 cm. kde sa vyskytoval v hojnej miere.0 g (ČsL 3). byl štvorhranná. teplota (ani umelé teplo) nemá prestúpiť 40 °C. 91. 229. 163.. španielsky: Mamibio. obsahuje asi 17 % bázických aminokyselín. ktorá však nemá listy sivo plstnaté a líši sa i červenými kvetmi. Na homeopatické účely sa zberajú rovnakým dielom čerstvé plody a listy (homeopatia žiada radšej imelo z listnatých stromov). čo označuje horkú šťavu.

175. Suší sa v tieni pripravuje esencia. zemnica Nemecky: Wald-Erdbeere. Peľu dáva málo. V homeopatii sa z čerstvých listov renie. 170. Plody sú červené opadavé plodstvá . gae Planta a Thé Salvat. hlavne marubiín (diterpénový kryštalický laktón . Vedecké pomenovanie jahody je asi odvodené od latinského fragrans = voňavý (vzhľadom na plody). Na sirup sa zmes povarí. nie je však drobivý. svetlom.3 — 1 %). Na liečebné účely sa môžu zberať aj listy a plody ostatných našich divorastúcich druhov jahôd. no účinnou terapeutickou zložkou sú glykozidové horčiny. . Správna droga sa skladá z mladých.).cies cholagogae. je oficinálny v ČsL 4 pripravuje sirup alebo cukríky zo ako nová liečivá rastlina. vtáčeníčka. choleretikum a expektorans . Predmetom 100 g drogy. býva zložkou žlčníkových čajovín. V ČsL 4 SpeMateriál je mierne náchylný na zapa. priemyselne vyrábané čajoviny jún—august. 167. 8 5 5 3 13 10 6—7 %).Vňať — Herha marrubii albi — má ČSN 86 67 10 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (nerozpustný v HCl : 3) l. stor. zúbkaté. Jahodové listy do denného nápoja (nie však na sušenie) možno fermentovať podobne ako malinové alebo sa dávajú do zmesi s fermentovanými ostružinovými listami. a keďže horčiny podporujú vylučovanie žlče. Droga sa skladuje v dobre tivej menštruácii a i.211.05 % ) . anglicky: Wild Strawberry.vú vňať ešte ďalšie široké uplatnenie gy dráždia dýchacie cesty a vysušujú (napr. Jahody sa zberali už v antike ako lesné ovocie a používali aj liečebne. Droga sa užíva ako antidiaroikum. Byle chudobne rozkonárené. francúzsky: Fraisier des bois. pritom nedráždi na vracanie. rusky: Trváca bylina vysoká 10—40 cm. OBYČAJNÝ pre žlčotvorný účinok prípadne ešte kombinovaná s podzemkom kurkumy tembri. smokvica. Osobitnú kúru predstavovali v 13. Do zberu nepatria listy a stonky pestovaných druhov. na odrezáva sa na začiatku rozkvetu. Najčastejšie sa používa pri ochoreniach dýchacích ciest. Čs. dávka čajoviny: zápar z dvoch čajových lyžičiek na 300 ml vody. podzemok. umelé teplo pri sušení nemá prekročiť Ľudové liečiteľstvo má pre jablčníko35-40 °C. španielsky: Fraulera. zato však dosť mi). na zapálené rany a aj pri bolessliznice. použitie ako vňaťová droga v alopatii. zvyšuje funkciu pečene a v primeraných dávkach priaznivo pôsobí pri nepravidelnom tepe srdca (pri arytmii) ako kardiosedatívum. silne meduje i za najväčšieho (pozri medzi cudzokrajnými drogasucha. Podáva sa aj vo forme macerátu viac ráz denne alebo priamo v prášku (znížená účinnosť trieslovín). koreňom púpavy a s malinoJABLČNÍK vým listom alebo s repíkovou vňaťou.231.má expektoračné sekretolytické pôsobenie. madarsky: Erdei (Fóldi) szamócza. zvyšuje sekréciu bronchov dýchacích ciest. 166. Rastie v lesoch a na lesných rúbaniskách. z hladiska obsahových látok sú bezcenné.inak značí aj jedlý). Liečivé účinky majú aj saponíny a silica (asi 0. u Nikolausa Alexandria — tvorili zložku prípravku Potio sacra tussientibus. s bielymi kvetmi v okolíkovitom vrcholíku. druhové vescus = malý (v porovnaní s ostatnými druhmi . trištvrte litra vody a pol zberu je vňať — Herba marrubii. taliansky: Fragola. Bežne sa užíva zápar z dvoch čajových lyžičiek na šálku a pije sa denne jedna šálka. kg cukru. Na farmaceutické účely sa jablčník domáci prostriedok proti kašľu sa osobitne pestuje. výživných a hlinitých pôdach. 76. 178. Bežnou čajovinou je vňať jablčníka zmiešaná rovnakým dielom s vňaťou mäty piepornej. Listy sa oddávna používali na prípravu denného čaju. ktoré sa odsekávajú kosákom. Listy sú troj početné. 174. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1. Rozprášené čiastočky dro. Známe je aj ich ľudové použitie pri pakostnici a na rýchlejšie vylučovanie moču. na mierne vlhkých. Obsahové látky sú triesloviny (asi 122 JAHODA OBYČAJNÁ JAHODNÍK OBECNÝ Fragaria vesca L. prípadne sa ešte pridávajú s vňaťou jablčníka sú Species cholagolisty. Obľúbenejšie však boli čučoriedky. ktorá má podobné v tenkých vrstvách bez obracania. cukríky sa varí až do stuhnutia. Ako medu žltej farby. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: jahodník.zlúčenina sekopimaranového typu v množstve asi 0.jahody s mnohými vtlačenými nažkami. zatvorených obaloch chránená pred Čajoviny č.(ČsL4) 3 3 2 1 12(10) 5(12) II. Z prízemnej listovej ružice vyrastajú zakoreňujúce sa poplazy. podzemská jahoda. Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal jesť jahody najmä na „čistenie krvi a pri chorobách pečene". pokiaľ nie je ešte zdrevnatená byl. predpisovaného osobám so slabými pľúcami. 122.

Sú veľmi vyhľadávaným tovarom v potravinárskom priemysle. teda v máji až auguste. zaparia a plesnejú. odtrhávaním. 5. Pre obsah trieslovín sa užívajú pri hnačkách. Suší sa v nevysokých vrstvách na dobre vetraných miestach. Materiál sa dá kosiť kosákom v čistých porastoch. ale aj pri chorobách obličiek. Droga — Folium fragariae sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. ktorá sa aplikuje na omrzliny a pri opuchoch jazyka. pektín. 6 2 0. na prípravu kloktadiel alebo pri páchnucom dychu. Slúžia oddávna na prípravu záparu — 1 kávová lyžička na šálku. flavonoidy a kyselinu askorbovú. Listy sa oddávna užívajú ako adstringens. 4. v zarastených je výkonnejší zber rukou. 101. 88. List je mierne náchylný na zaparenie a je aj trochu drobivý. Plody sú výživnou a zdravou pochúťkou (so smotanou sú však ťažko stráviteľné a u niektorých osôb vyvolávajú žihľavku). pri obličkových kameňoch. ako obklady na mokvavé a krvácajúce rany. v domácnostiach sa používajú na prípravu osviežujúceho nápoja — zápar z jednej polievkovej lyžice listov na 2 poháre vody. ako protizápalový prostriedok. Sušené sú zložkou niektorých čajovinových zmesí a používajú sa v likérnictve.JAHODA OBYČAJNÁ ČSN 86 6745 sa vzťahuje na dve akosti jahodovej vňate — Herba fragariae — a má tieto základné ustanovenia: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. 4 2 1 12 10 II. pije sa 2—3-krát denne.pomer zosušenia je asi 8 : 1. zbavených prímesí. Dozrievajú asi v júni —júli. 35. pri astme a ochoreniach močových ciest. 123 . Listy obsahujú predovšetkým triesloviny. inak sa ľahko rozmliaždia. Zberajú sa ručne do menších nádob alebo do košíkov. aby sa aj spodné vrstvy prevetrávali. podáva sa nervóznym a málokrvným osobám. Treba ju chrániť pred vlhkom. mierne diuretikum a náhradka pravého čaju. plody zasa sacharidy. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Čajoviny č. List u nás tvorí súčasť čajovín Bylinný čaj so šípkami a Javorina (dietetikum a náhradka pravého čaju).5 12 9 II. krvavých hemoroidoch (i na klystíry). 8 4 2 12 13 ČSN 86 6427 sa týka listovej drogy — Folium fragariae: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. V ľudovom liečiteľstve sa čaj pije ako metabolizujúci prostriedok — na napomáhanie látkovej premeny. Zrelé čerstvé jahody sú oficinálne v homeopatickom liekopise (Fructus fragariae) a možno ich sušiť aj na slnku alebo umelým teplom . kyseliny a aromatické látky. V homeopatii sa z čerstvých zrelých plodov pripravuje esencia. pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 50 °C. 15 5 1 12 12 ešte nezhorknutých listov divo rastúcich druhov jahôd s krátkymi stopkami zberanými v čase kvitnutia.

Čerstvé plody sa odjakživa jedli ako laxans a vyrábal sa z nich ocot a pálenka. Predmetom zberu sú zrelé červené Ker. oskorušu i brekyňu. Druhové pomenovanie upresňuje. Azda práve o nej písal Plínius. V germánskej mytológii bola jarabina zasvätená bohu hromu Donarovi a stala sa predmetom mnohých povier a ság.) Crantz — muk obecný. Vedecké pomenovanie sorbus je veľmi staré. jeráb. najmä stopky plodov Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. Kvety biele. maďarsky: Veres berkenye. Najlepšia je vraj z jarabín moravského druhu (subsp. emend. J. drevina listnatých strání. jarabina. torminalis (L. Menej chutné plody. Hedl. Rastie v horských lesoch. Listy sú nepárno perovito zložené. jarabok. Vo vyšších polohách ju často vysadzujú do alejí a parkov. Med je červenožltý a po vykryštalizovaní hrubo zrnitý a má silnú arómu. mukyňovej čiže mukyne (S. na okraji pílkovité. aria (L. et D. napr. Jarabinové výlisky sú veľmi hodnotným vitaminóznym krmivom. ale cenné drevo pre rezbárstvo má j. prípadne aj sušili na slnku. brekyňová čiže brekyňa (S. 10 10 2 20 6 3 .JARABINA VTÁČIA JARABINA VTÁČIA Sorbus aucuparia L. Miestami sa odvaru z nich ešte dnes prisudzujú významné liečivé vlastnosti pri pľúcnych ochoreniach. vtáčej zrejme súvisí s používaním oskoruše. listy sú krmovinou pre kozy a ovce.Rosaceae Ľudovo: divá breskyňa. kyslý. Plody sa v staroveku nakladali. usporiadané v chocholíkovitých metlinách. anglicky: Rowan. jarab obyčajný.). alebo z arabského sorbet — jarabina. rusky: JEŘÁB PTAČÍ často pochádzajú z pestovaných druhov. Love). španielsky: Serbal de cazadores. vtáčia a oskoruša (Sorbus domestica L. či keltského sor = trpký. chytanie vtákov — jarabiny sa oddávna používali ako vnadidlo pri odchyte vtákov. aucuparia = aucupium. francúzsky: Sorbier des oissieurs. lístky kopijovité. vyskytovalo sa už v staroveku ako starorímsky výraz pre jarabinu. moravica (Zengerl. Upotrebenie j. Najvýznamnejším zástupcom je práve j. 5 5 1 20 4 2 II.) Crantz — břek obecný. U nás rastie asi 10 druhov jarabín. hoci 124 Droga — plod sa hodnotí podľa ON 86 6623: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Iné časti materských rastlín. sŕkať. suchých a slnečných stanovíšť na vápenatej pôde). a to ľudí i dobytka. Á. taliansky: Sorbo degli uccellatori. Na Slovensku sa kedysi z plodov pálila silná pálenka.) výhodné formy pre potravinárstvo a likérnictvo. Nie všetky sú však domáce a nie všetky majú jedlé plody. Väčšinou ich zrelé plody — červené okrúhle malvice — možno rátať za lesné ovocie. drevo je výborným materiálom na sústružnícke práce. v čase kvetu poskytuje včelám med i peľ. skoruše Nemecky: Wilde Vogelbeere. strom v lesoch teplejších polôh) a až po omrznutí sa dajú jesť plody j. Eberesche. Ružovité . s plodmi dlhými až 15 mm. že miluje drsnejšiu polohu. Plody sú guľaté červené alebo žlté malvice. Mičurin zaradil do svojej ovocinárskej praxe štúdium jarabín a podarilo sa mu získať medzidruhovým a dokonca medzirodovým krížením s mišpuľou (Mespilus germanica L. vtáčia kvitne asi v máji-júni. pila sa po lyžiciach pri dyzentérii. častejšie strom vysoký 16—18 m s guľatou korunou a svetlosivou kôrou. Pochádza buď z latinského sorbere = jesť.

kyselina askorbová (0. Pružné jaseňové drevo oddávna slúžilo na výrobu ohybného náradia. Vo farmácii a v kozmetike sú náhradkou za glycerín. najmä na juhu Európy. Listy nepárno perovité. Príbuzný a podobný je j. sorbóza. rusky: JASEŇ ŠTÍHLY Strom vysoký až 30 m. Šťavu z čerstvých plodov možno zavariť s polovičným množstvom cukru na sirup. na zosuvoch a starších navážkách v stredných stupňoch aj v hrebeňových lesoch hôr. Ľudovo sa užívajú aj proti reumatizmu a obličkovým kameňom. španielsky: Fresno. pôsobia mierne preháňavo a protizápalovo. nie perorálne. Sušením plodov a varom sa rozruší a vyprchá. Skladované plody treba občas presúšať. kompótov. silica. resp. Pestovaná jarabina vtáčia moravská je veľmi bohatá na cukor (asi 13 %) a pektín. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. rutín a kvercetín (flavonoidy).a nepoškodené plody (október—november). 1 lyžica na šálku záparu (užíva sa 3 x denne jedna lyžica). na vlhkých lúkach a naplaveninách v nížinách a teplých polohách. Obsahová látka sorbit slúži ako výživný prostriedok pre diabetikov a základná surovina na výrobu sorbózy. Čajoviny č.). Produkujú ju hlavne stromy rastúce na Sicílii. taliansky: Frassino.až 7-jarmové. je zdrojom kyseliny askorbovej a antiflogistikom. Sušia sa rýchlo . pektín. Dávkovanie: jedna kávová lyžička plodov na šálku macerátu. aby sa nezaparili. Oranžovočervené plody majú trpkojablkový pach a horkastotrpkú chuť. sú v konečných zložitých strapcoch a majú korunu. maďarsky: Magas kórisfa. Častejšie sa vysádza na neúrodných stranách. metliny kvetov sa vyvíjajú skôr ako listy. ktorá dráždi sliznice žalúdočného a črevného traktu. Niekedy zapríčiňujú ľahké otravy. vtáčej (najmä čerstvé) nie sú celkom neškodné. Narezávaním sa získava laxatívne pôsobiaca cukornatá šťava. JASEŇ ŠTÍHLY JASAN ZTEPILÝ Fraxinus excelsior L.). Dobre znáša kyslé i vápenaté neutrálne pôdy. francúzsky: Fréne élevé. Plody boli presláveným diu125 . Oddávna sú známym prostriedkom proti skorbutu.najlepšie umelým teplom. 124. čo spôsobuje slinotok až dávenie a gastroenteritídy. triesloviny. po zaschnutí známa ako manna. sacharidy (glukóza. Štiepením sa vytvára kyselina sorbová (sorbínová). Meno fraxinus sa odvodzuje z gréckeho fraxis = oplotenie. Všeobecne sa jasene oddávna uplatňovali v liečiteľstve. 85. mannový (Fraxinus ornus L. ktoré obľubujú vlhké pôdy. Koncentrované roztoky sorbit majú vzhľad glycerínu. podľa iného výkladu je odvodené od fraxis = štiepateľný. Divo u nás rastie veľmi vzácne iba na južnom Slovensku (je chránený). Drevina patrí k rastlinám. anglicky: Ash. Rastie hojne v lužných lesoch. Plody sa užívajú predovšetkým ako črevné regulans a močopudný prostriedok. ktorý sa užíva po lyžičkách 3 —5 x denne. aby si zachovali pôvodnú farbu.kyselina sorbová (v nezrelých plodoch parasorbová). kvety sa zjavujú súčasne s listami. najmä oštepov. ale iba subkutánnymi injekciami. odkiaľ sa vyváža a často býva oficinálna (u nás v ČsL 1). keďže jeho drevo sa dá ľahko štiepať. ktorá má veľký význam pri tvorbe kyseliny askorbovej. listové čepele 4. kým umelý sorbitol sa používa na výrobu moderných polykondenzačných živíc (Tween). Príčinou je obsah kyseliny parasorbovej. Má šedivú bradavičkatú kôru. Droga má názov: Fructus sorbi (aucupariae) — Bacca sorbi. karotenoidy. čo sa dokázalo pokusmi na zvieratách vyššími dávkami. citrónová. vylúhovať asi 8 h pri obyčajnej teplote (užíva sa každý druhý deň). Droga má mierny preháňavý účinok. ktorá je netoxická a používa sa ako konzervans v potravinárstve. Plody j. likéru a pod. sorbitol a i. Pod menom fraxinus strom poznali už antickí Rimania. Strom často nachádzame v parkoch. Gréci ho označovali názvom melia. na kôre konárov nemá nijaké šošovičky (lenticely). 50.1-0. Plody sú nažky s krídlatým vrcholom. vínna. jablčná. preto je vhodná na prípravu štiav. pretože sa z neho robili koly a tyče do plotov.2 % ) . Olivovité — Oleaceae Nemecky: Gemeiner Esche. Pripisujú sa jej aj karcinogénne vlastnosti. Účinné látky v plodoch tvoria hlavne organické kyseliny .

len z času na čas sa stávajú módnymi (napr. anglicky: Goat's Rue. silicu s obsahom terpénov a vitamín K2. — vika. Stromy kvitnú v apríli—máji a včely ich veľmi obletujú. 14 3 1 12 14 126 . zakončené osťou. Ako prostriedok proti horúčke sú drogy zastarané. pretože poskytujú hojnosť peľu (opeľujú sa vetrom). najmä v pobrežných húštinách a vlhkých lesoch. Použitie na zvýšenie laktácie asi prišlo z Ameriky.kantarída. Predmetom zberu pre farmaceutické účely býva list — Folium fraxini a kôra — Cortex fraxini. Biele jaseňové drevo je vhodné na stolárske.). Kôra sa dávkuje rovnako. Rozsiahle skúmanie galegínu urobil Reinwein (1927). 1600 ju však už nachádzame v mnohých nemeckých záhradách ako liečivú. bez pachu a chuť má zvieravú a horkú. listy sú dobrým krmivom pre niektoré domáce zvieratá. Pre obsah silice a glykozidov možno použiť umelé teplo iba v teplote do 40 °C. Občas sa pestuje na okrasu v záhradkách. kvercetín). medovina jej však chýba. Ináč sfarbené časti drogy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol 6 1. kôra sa v Poľsku používa ako depuratívum v kombinácii napr. triterpénové zlúčeniny (kyselinu ursolovú). Výklad o odbornom pomenovaní rastliny nie je jednoznačný a celkom istý. v snôpkoch (ak umelým teplom. JESTŘABINA LÉKAŘSKÁ JASTRABINA LEKÁRSKA Galega officinalis L. Droga Herba galegae je v niektorých liekopisoch oficinálna. Plody sú kostrbaté struky. kôra zasa najstarším surogátom za chinínovníkovú kôru. eskulín). Predmetom zberu bývajú aj semená — Semen galegae. dne. Nožom alebo kosákom sa odrezávajú kvitnúce a hojne olistené vrcholky bylín. flavonoidy (kvercitrín. Podobnosť jastrabiny s inými zástupcami v rámci čeľade je značná. jednoduché. byle priame. že sa na ňom zdržuje chrobák španielska mucha . španielsky: Galega. listy nepárno perovito zložené. Listy obsahujú predovšetkým horkú látku — oxykumarínový glukozid fraxín s aglykónom fraxetínom a fraxanolglukozid. Rastlina má pomerne veľa peľu. Jastrabina sa dokázateľne spomína až v skorom stredoveku. kyselinu jablčnú. pružné i pevné. maďarsky: Kecskeruta. kolárske a sústružnícke práce. List i kôra sa využíva pri reumatizme. Materiál sa suší zvyčajným spôsobom. Kvitne v pazušných strapcovitých súkvetiach. dlhé asi 10-20 cm. Z ďalších neskorších indikácií bolo významné ešte jej potopudné a diuretické pôsobenie. Pomer zosušenia je asi 4 — 5 : 1. Majú listy párno pe- rovité a ich hlavná stopka vybieha v hrotoch alebo v úponoch. Ľudové liečiteľstvo južných krajov uplatňuje aj lyko stromov. lenže sa v horúcej vode krátko povarí. Známy však bol zápar z 3 lyžičiek listov na 300 ml vody užívaný po dúškoch cez deň pri chorobách obličiek a zadržiavaní tekutiny v organizme. Známe je aj externé použitie listovej drogy (kúpele. taliansky: Galega. liečila mnohé detské choroby a slúžila proti uhryznutiu hadmi a divou zverou. Používa sa na výrobu lyží. kozia ruta. Preto si ju včelári osobitne necenia. ba aj na vypudenie črevných parazitov. ursolovú. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: jastrabí hrach. potom manitol (za čerstvá horký). horúčku. na zber sa využíva iba pestovaná. ktoré je bohaté na sliz. Drogy sa častejšie kombinujú s inými. používanú vo veterinárstve (na humánne účely je vysoko toxická a nebezpečná.5 12 10 II. dýh i nábytku. Listy i kôra majú experimentálne dokázaný mierny laxatívny účinok (depuratívum). 1927/28) mu dokázal slabšie hypoglykemické účinky — t. fraxidín. ťažko poškodzuje pečeň). príp. j. lístky kopijovité alebo elipsovité. pri vredoch predkolenia a pod. poukazujúce na zvyšovanie dojivosti. štedrevec liečivý Nemecky: Echte Geissraute. Droga je ľahko lomivá. ktoré sa hodnotia podľa ČSN 86 6813: Akosť — najviac v % Znak 1. 5 — 9-jarmové. triesloviny. Vraj zaháňala mor. francúzsky: Galega officinal. Sušia sa na dobre vetraných tienistých miestach v tenkých vrstvách. zberajú sa jednotlivé lístky bez stopiek (jún až september. Okolo r. Jastrabina je hojná najmä v južnej Európe a v západnej Ázii. po zovretí sa odstaví a nechá postáť prikrytá 5 minút. najmä kozy a ovce. Drevo je veľmi tvrdé a ťažké. lebo dosiaľ spomínané indikácie sa neukazovali uspokojivé (okrem diaforetickej a diuretickej). ľadník. aj pri reumatizme a dne (zvyšoval vyplavovanie solí z organizmu — saluretikum). Pri ušnom ochorení (otoskleróze) sa ako adjuvans podáva odvar z čajoviny. u nás majú iba zriedkavé ľudové použitie. dáva sa ako obklad na zle sa hojace rany. Kedysi sa vo Švajčiarsku a aj inde pestovala na krmivo. Jaseň je známy aj tým. listom brezy. s kvetom bazy. príp. znižovanie obsahu cukru v krvi. Používanie drog na väčšinu týchto ochorení je skutočne zastarané a neúspešné. ryhované a duté. podľa neho má galegín také vlastnosti. atónii (ochabnutosti) močového mechúra. príp. Kôra obsahuje dosť podobné látky. Pri zapečení sa niekoľko ráz denne dávkuje 1 lyžička listov na šálku horúcej vody. list čiernej ríbezle a kvet túžobníka. náradia. Sú to najmä niektoré druhy rodu Vicia L. príp. ako glukokiníny. rusky: Trváca bylina vysoká 40-110 cm. má rada humóznu pôdu — vysieva sa na jar. Z oficiálnej alopatie sa pomaly vytrácajú. najmä kumaríny (fraxín. Kôra slúžila na izoláciu triesla v garbiarstve. Tauret r. 1914 objavil v rastline „alkaloid" galegín a spolu so Simonnetom (r. kvitne v lete. najmä galegínu. trieslovinu. U nás sa vyskytuje najviacej na južnom Slovensku. v súčasnosti v NDR a NSR. Kecskere galga. Alopatia sa k používaniu listov i kôry stavia dosť zhovievavo. novšie sa spomína grécke gala = mlieko a ago = ženiem. ktorá má tri zložky: kôra jaseňa. Používajú sa na priemyselnú izoláciu obsahových látok.retikom. podobne účinnými ako zložky čajovinových zmesí. V súčasnosti je Herba galegae — vňať jastrabiny má dve akosti. parkiet. vňaťou prietržníka). U nás zriedkavo rastie voľne. na rany.5 0. pri ochorení obličiek a močových kamienkoch. iba do augusta). Druh rastie v nížinách i pahorkatinách. kvety biele alebo fialovomodrasté. Kvety sa rozvíjajú skôr ako listy. tak teplotou do 50 °C). ktorá poskytuje drogu + Cantharis (uvádza ju ČsL 2). Mladá kôra z konárov sa zberá na jar a bežne suší. manitol a minerálne soli. zber sa robí viac ráz do roka (jul—august). sacharidy (aj tetrasacharid stachyózu).

má rada mierne vlhké pôdy s výživnou a trochu alkalickou hlinou. 1820 namiesto nespoľahli127 . Rastlina vo všetkých orgánoch. druhové meno autumnale značí jesenný. 18. Ako obsahové látky sa uvádzajú aj niektoré aminokyseliny . 21. zložku mnohých tajných prostriedkov. Semená sa používajú podobne a pokladajú sa hlavne za pomocné a účinné antidiabetikum. Vzhľadom sa jesienka ponáša na šafrány (Crocus L. 19. zimovít Nemecky: Herbstzeitlose. sacharidy a trieslovina. ktoré lievikovito obklopujú zelený semenník s množstvom semien. a preto sa priemyslová výroba takýchto prípravkov v mnohých štátoch zastavila (aj u nás prípravku Galegolu). Potom jesienka upadla do zabudnutia a ujal sa jej až stredovek na základe odporúčania arabských lekárov. horké látky. dávkujú sa 2 lyžičky drogy na pohár vody. Operuje sa v jeseni a na jar vyrastá prízemná ružica čiarkovitých listov. liehovine alebo v octe ako tinktúra. Čajoviny č. taliansky: Colchico. španielsky: Colchico común. proti astme. Pred interným užívaním svorne varovali všetky herbáre. Vňať má staré ľudové použitie ako prostriedok podporujúci tvorbu mlieka cicavcov. teda vo vlasti miešačky jedov — Medey. Ľaliovité — Lilíaceae Ľudovo: bujačina. proti epilepsii a pri horúčkovitých detských ochoreniach s vyrážkami (osýpky. anglicky: Meadon Saffron. lúčny matečník. francúzsky: Colchique ďautomne. tak nazýval Dioskorides prudko jedovatú rastlinu rastúcu v Kolchide na pobreží Čierneho mora. 20. vyrastá v jeseni a je zakončená fialovými kvetmi s lievikovitým okvetím. mala kolísavú účinnosť.stvol. účinok je však pochybný. šarlach a pod. ktorá sa aj vykupuje. Droga sa zriedka užíva samotná . rusky: OCÚN JESENNÍ JASTRABINA LEKÁRSKA o ne veľký záujem. orálny inzulín. stor. U nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej Trváca bylina so šupinatou hľúzou. vo vňati hlavne flavónový glukozid galuteolín (štiepi sa na luteolín a glukózu). nadzemná časť .jej dávka je 1 -2 kávové lyžičky na šálku vody v zápare. Obsahovú látku kolchicín prvý zistil r. 17. reumatizmu. kvitnúci druh v jeseni. podobne ako o vňaťovú drogu. Jesienka tvorila napr. Bylina rastie často na lúkach pahorkatín až horského stupňa. hoci boli dobre známe a známa bola aj ich jedovatosť. pokladali ho za veratrín. sirotka. ďalej saponín. vodnatieľke. 26. 25.). Spoľahlivejšie použitie je na podpornú liečbu pri cukrovke — diabetes mellitus. rastlina sa označuje aj ako orálne antidiabetikum. napr. jeseňka. sa jesienka opäť dostala do európskej medicíny. maďarsky: Ószi kikerics. Usudzuje sa. 1820 lekárnik Peletier a Caventou. Anglický lekár Williams r. V ľudovom liečiteľstve sa vňať jastra- biny užíva aj ako močupudný a potopudný prostriedok. Vedecké pomenovanie jesienky vychádza z gréckeho kolchikon. Asi v polovici 16. Novšie sa používa výťažok — extrakt v masti aplikovaný zvonka na zacelenie kožných defektov po neoplastických operáciách a na zosilnenie pôsobenia rontgenových ožarovaní. ocún. divá cibuľa.čajoviny Diabetan — pomocná liečba cukrovky. príp. no iba na vonkajšie upotrebenie.). dozrievajúci v máji až júni vkyjakovité tobolky dlhé 30-50 mm. j. vysoká 10—30 cm. Najhojnejšie sú rozšírené v stredomorskej oblasti. Cibuľky mali aj vedľajšie toxické príznaky a nedali sa presne dávkovať. Rod zahrňuje podľa užšieho alebo širšieho chápania 30 až 60 druhov. šafranica. Druhy Colchicum sa v antike liečebne používali málo. že Medea používala jed z jesienky. t. JESIENKA OBYČAJNÁ + Colchicum autumnale L. naháč. V Nemecku sa jastrabina pridáva do antidiabetických čajovín a do tabliet s metabolickým pôsobením (NSR). Macerovala sa vo víne. s ktorými ju však pri zbere nemožno nijako zameniť. ak sa užíva ako adjuvans pri cukrovke.arginín a gvanidín. najmä však v semenách obsahuje izoamyléngvanidín galegín. Správne ho určil Geifer a Hesse. Hneď sa však nepresadila.

Droga + Tuber colchici. z ktorých najdôležitejší je kolchicín (0. Tobolky sa presušia. kvety ostávajú dlho otvorené. Hoci je jesienka jedovatá. je však menej jedovatá ako kolchicín a stala sa účinným liekom pri niektorých krvných ochoreniach. Je nebezpečná pre dobytok i pre deti. Vyberajú sa po dozretí z plodov — toboliek. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . 1826 ocitli v anglickom liekopise. najlepšie sa dosúšajú pri umelom teple. Kvety jesienky sa trhajú a sušia iba Ukazovateľom kvality sú požiadavky ČsL 2 pre + Semen colchici: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Popol Obsah kolchicínu — najmenej ČsL 2 2 5 0. pre- chádzajúcu až do zelena. Jesienke venoval veľkú pozornosť náš vedec Šantavý. Peľ je oranžovožltý a býva ho veľké množstvo. Poskytuje včelám neskorú peľovú i nektárovú pašu. Jeho roztoky sa uplatňujú aj v praxi pri pestovaní polyploidných rastlín so zvýšeným počtom chromozómov (vyznačujú sa obyčajne rýchlym rastom a nadmernou tvorbou zelenej hmoty). častejšie však v jeseni. iba na lekársky predpis). Med má tmavú farbu. Pre prudkú jedovatosť zber ani akákoľvek manipulácia sa nesmie zveriť deťom. Droga je bez pachu a má veľmi horkú a ostrú chuť. Čerstvé hľuzy sa používajú v homeopatii. 128 . Skladujú sa v dobre uzatvorených sklených nádobách.JESIENKA OBYČAJNÁ vej hrúzy s kolísavým obsahom kolchicínu začal používať semená. asi jún—júl. nedokázala sa jedovatosť medu.kolchicín. resp. Strata na hmotnosti je malá. Pôsobí už v nepatrných dávkach. Možno ich sušiť aj na slnku. Všetky prípravky s colchicínom alebo jesienkou podliehajú predpisom lekára. hrajúce sa so semenami (5 g je smrteľná dávka).5 ojedinele. Jesienka je inak nepríjemnou jedovatou burinou v sene. Náš farmaceutický priemysel vyrába dražé Colchicin Spofa. Pred kvitnutím — na jar. Ako Colchicum e seminibus sa používajú v homeopatii. teplotou okolo 40 °C. izoloval látku označenú F — demekolcín. t. V ľudovom liečiteľstve sa v nijakom prípade nesmú používať. Predmetom zberu je celá rastlina. i.6 % — nachádza sa predovšetkým v najvnútornejších vrstvách osemenia). odrezávaných v čase hnednutia. ČsL 4 uvádza ako oficinálny jedovatý alkaloid + + Colchicinum . chránené pred vlhkom i svetlom. pôsobí močopudne. Po očistení sa zvyčajne pokrájajú na lupienky — koláčiky a rýchlo sa sušia. j. užívané pri akútnych záchvatoch dny (samozrejme. v lete (hlavne v auguste až septembri) sa vykopávajú hľuzy. semená sa z nich vytrasú a dosušia. Najčatejšie sa vo svetových liekopisoch uvádzajú semená . a tak sa ako droga r. Kolchicín je silný kapilárny jed (rozširuje kapiláry a nivočí cievy).2—0. izolovaný z hľúz alebo zo semien jesienky. Používajú sa na to osobitné vypichovacie nástroje. o. ktoré sú uložené hlboko v zemi. ktorá má silný antimitotický účinok. Rastlina je významná ako prostriedok na liečenie dny a reumatizmu — antiuretikum a cytostatikum.+ Semen colchici. u nás sú v ČsL 2. Pri skladovaní ich treba dobre chrániť pred vlhkom a svetlom. čo možno urobiť aj na slnku. Podstatnými obsahovými látkami sú vysokojedovaté alkaloidy.

Rastie aj na medziach. na byli šípovito objímavých. Zber možno odporúčať aj začiatočníkom — ľahko sa identifikuje. 4 4 2 13 13 129 .PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ KOKOŠKA PASTUŠÍ TOBOLKA Capsella bursa-pastoris (L. Napadnuté exempláre nezberáme. mošna. Vo vlhkom lete rastlinu napáda parazitická pieseň (Cystopus candidus (Pers. Sušenie netrvá dlho. Kunze). španielsky: Bolsas de pastor. Odrezáva sa na začiatku kvitnutia (apríl—máj—október). možno zber robiť viac ráz. Je prispôsobená na opeľovanie vlastným peľom. 2 2 1 13 10 II. a to ako prostriedok účinkujúci na maternicu.peniazok. Vyskytuje sa hromadne. s prízemnou ružicou stopkatých. bez väčšieho množstva plodov. kolduška. O skutočne účinných obsahových látkach pastierskej kapsičky sa dodnes Vňaťová droga — Herha bursae pastoris sa posudzuje podľa ČSN 86 6741: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. čo však vyvrátil ĽHarste r. za hydrastisový koreň či podzemok (pozri cudzokrajné drogy). Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. holá kača. pri okrajoch ciest a v dedinách. Pieseň sa kedysi dávala do súvislosti s účinkom byliny. anglicky: Shepherd's purse. maďarsky: Pásztortáska. kokoška. betašná zelina. Materiál sa nezaparuje. Latinské vedecké meno capsella je zdrobnenina od capsa = tobolka (bursa pastoris = pastierska kapsa).PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ Jednoročná až dvojročná bylina vysoká 10—35 cm. Cenila sa ako náhradka za vtedy drahý námeľ (Secale cornutum — pozri kyjanička purpurová). Vzhľadom na to. slabo ostrú chuť a je horkastá. Plody sú typické obrátene trojboké šešuľky. takže rastlina vyzerá ako pomúčená. Druh patrí medzi najbežnejšie buriny rolí a záhrad. bieda. Biele kvety v strapci. V prípade masového výskytu dá sa získať pokosením.) O. gracovito perovito strihaných listov. aby sa usušili aj plody. Pri sušení musíme dbať na to. Rastlina je veľmi známa. Rastlinu liečebne používal už Hippokrates. Na homeopatické účely a niektoré špeciálne prípravky sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. srdiečka Nemecky: Gemeines Hirtentäschel. Droga má slabý nepríjemný pach. chudobka. Opäť sa dostala do popredia záujmu počas prvej svetovej vojny. Rastlina má veľmi malé kvety. rumoviskách. schne rýchlo. lopata. dobre sa zberá i suší. Drogu tvorí nadzemná časť i s prízemnou ružicou listov. preto ju hmyz navštevuje zriedka.) Medic. betuška. zvaná aj Thlaspi Bursa pastoris. keď bol nedostatok zahraničných drog. Z rastliny sa zberá a nakupuje kvitnúca vňať — Herba bursae pastoris. byľ rozkonárená. 1938. že do roka vyrastá niekoľko generácií. resp. je však mierne drobivý. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: babie kapsy. francúzsky: Bourse á pasteur. Treba sušiť prirodzeným teplom. rusky: - KAPSIČKA PASTIERSKA ..KAPSIČKA PASTIERSKA . úhoroch. Materiál sa očistí od prímesí a dá rýchlo sušiť. ktorá znetvoruje stonku i šešule a pokrýva ich bielym práškom. taliansky: Borsa pastore. ale bez koreňov a cudzích prímesí.

a to maternicovému (pokusy ňou nahradiť námeľovú terapiu neboli úspešné). pričom sa vhodne kombinuje s inými drogami. kapucínkovitých rastlín. ale vcelku príjemnú chuť sa jedli ako šalát. trochu trieslovín a saponíny. že Plod — Fructus tropaeoli — sa posudzuje podľa ON 86 6625: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené a nezrelé plody Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah benzylizotiokyanatanu alylnatého v 1 g plodov — najmenej I. 91. ekzémy). Na celom svete sa pestujú ako okrasné rastliny. tropaeolum je zdrobneninou tohoto slova. a to tyramín. betaín a niektoré ich estery. ale aj pri ochoreniach obličiek. štítovité. Čajoviny č. Homeopatické prípravky sa používajú hlavne pri rozličných krvácaniach. okrem toho flavonoidy (diosmín). Malé tropaeolum opísal r. ale skorej ako okrasný kvet. dlhostopkaté. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na macerát (pripravuje sa za studena) a pije sa 2—4x denne. chrasty. listy stopkaté. ostrohovité. 1580 Dodonaeus. kvety nápadné. potom látky s obsahom síry. rusky: . Jej použitie je predovšetkým v ľudovom liečiteľstve. 224. najmä proti skorbutu. maďarsky: Nagy sarkantyúka. farmaceutický priemysel používal extrakt z pastierskej kapsičky ako zložku prípravku Alysal — pasta aplikovaná na chronické ekzémy (dermatologikum). Droga sa uplatňuje ako slabé hemostatikum pri metrorágiách a menorágiách. prípadne na zaparenia . acetylcholín. španielsky: Capuchina. anglicky: Indian Cress. taliansky: Cappuccina. 89. U nás je jediným zástupcom čeľade 130 . Listy i kvety pre svoju ostrú. Okrem alkoholických výťažkov (tinktúra a extrakt) sa z drogy pripravuje aj teplý zápar (1 lyžica drogy — postáť 15—20 minút. cholín. francúzsky: Capucine ä grande fleur. Kapucínkovité — Tropaeolaceae Ľudovo: vytrčpán Nemecky: Grosse Kapuzinkresse. 20 12 12 4 10 mg Poliehavá trváca bylina so stonkou dlhou 30-200 cm. Macerát sa za studena aplikuje aj externe na omývanie (vyrážky. Čs. 229. Literatúra však zhodne uvádza biogénne aminy. Leclerc (1916) dospel k názoru. Sprvoti nevyvolalo veľa pozornosti ako liečivo.vedú spory. Plody sú tobolky s obličkovitými semenami dlhými asi 1 cm. Semená obsahujú až 20 % oleja. Je antihemoragikum proti vnútornému krvácaniu. približne okrúhle. 10 10 9 2 14 mg II. piť 2—4x denne) — najmä ako diuretikum. ako diuretikum a zvonka dermatologikum pri dermatitídach a ekzémoch. Kvetné pupene a nezrelé plody sa nakladali do octu a konzumovali ako kapary. 1684 Bevernong. potom pri krvácaniach zo žalúdka alebo z pľúc a z močových ciest. KAPUCÍNKA VÄČŠIA KAPUCÍNKA VÄČŠIA LICHOŘEŘIŠNICE VĚTŠÍ Tropaeolum majus L. V latinčine tropaeum označuje strom ovešaný zbraňami — znak víťazstva. Miestami sa takto konzervujú dodnes. Veľké tropaeolum privie- zol do Európy r. Má nerovnakú a nie vždy spoľahlivú účinnosť. Druh pochádza z Južnej Ameriky a kultivuje sa po celom svete na okrasu. ako podporný prostriedok pri žalúdočných a črevných ochoreniach. všetky pochádzajú z Južnej Ameriky. Celý rod má asi 80 druhov.intertrigo a na obklady pri krvácavých poraneniach. najčastejšie oranžovožlté.

hoci šťava koná dobré služby pri chronickej bronchitíde a pľúcnych zápaloch i emfyzémoch (rozdutí pľúc). Fructus tropaeoli majoris. pestovaný na roliach. Takéto semená však treba potom rýchlo a opatrne sušiť na slnku alebo umelým teplom pri 35-40 °C. Horčica biela je jednoročná bylina podobná k. súčasť miešaniek. Horčice patria k najstarším liečebným a dietetickým prostriedkom. V tomto prípade je lepšie a istejšie pridržiavať sa ľudového názvu pre obidve rastliny — horčica. — vždy čerstvé. maďarsky: Fekete mustár. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Weisser Senf. ktorá sa pozná podľa bledožltých lupienkov s fialovastými žilkami. polievok.03 % prchavých látok. Druhové meno niger = čierny (podľa farby semena). j. Okrem toho ťažko uviesť do súladu všetky staroveké i novšie názvy kapusty a horčice. Nedávno vznikli spory o liečivej účinnosti semien dopestovaných u nás a dovážaných. na rumoviskách a v húšťavách. najmä však v nížinách. ani látka pripravená umelo. listy žihľavy a zimozeleňa. rusky: Kapusta čierna je jednoročná. ktoré sa užívajú pri infekciách močových ciest. Kapucínka patrí medzi rastliny. Semeno zberané zmetaním sa oddelí od hliny a iných nečistôt plavením vo vode. V minulosti bola rastlina obrúbená ako zložka tinktúry proti vypadávaniu vlasov a na ich vzrast (do 90 % liehu sa na 15 dní naložili rovnakým dielom . španielsky: Mostaza negra. semeno kapusty čiernej. bylinných kúr. má ČsL 2 tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ostatné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi (hlavne semená iných kapustovitých rastlín) Popol (zvyšok po spálení drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah izotiokyanatanu alylnatého — najmenej ČsL 2 1 2 5 2 0. Benzylhorčičná prchavá látka z nej vznikajúca. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. Pre ostrú chuť sa list (hlavne mladý. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. plod. Po precedení a pridaní trošky aromatickej gerániovej silice — Oleum geranii slúžila tinktúra na natieranie (Leclercov recept). (BRUKEV ČERNOHOŘČICE) ČERNOHOŘČICE SETÁ KAPUSTA ČIERNA Brassica nigra (L. Schwarzer Senf. ale aj pri skorbute a meteorizme (dávka šťavy je 30—50 g). napr. aby nevznikli omyly. hlavne podľa miesta pestovania rastlín a výroba prípravku Urogran — granulovaných semien. ako chren. Príbuzná a veľmi podobná je žlto kvitnúca ohnica (reďkev ohnicová — Raphanus raphanistrum L. až sivohnedé. príp. čierna. resp. francúzsky: Sénevé blane. zrelé má svetlú žltohnedú farbu. j. zápaloch obličiek a močového mechúra. Rastie na podobných miestach ako k. anglicky: Black Mustard. nevaria sa a ani nesušia. aj vonku na slnku. obsahujú asi 0. Rastie na úhoroch. kým semená horčice roľnej sú zvyčajne väčšie. semená malé. taliansky: Senape bianca. čiernej. podobný ako pri kapuste čiernej (Brassica nigra (L. maďarsky: Fehér mustár. chutia tiež mierne. Semená sa sušia v tenkých vrstvách na lieskach alebo na čistých papieroch (napr. anglicky: White Mustard. taliansky: Senape. bronchitídach. chrípkových ochoreniach. bielej sú neprípustné. Droga má charakteristický zemitý a zemiakový pach. Semeno k. čo však vyplýva iba zo slovenského prekladu označenia pre rod (Brassica). až 100 cm vysoká bylina s rozkonárenou bylou. Všetky časti kapucínky — najmä semená. látky s obsahom síry v glykozidovej väzbe (zastúpené najmä rastlinami z čeľade kapustovitých rastlín — Brassicaceae. Semeno kapucínky dozrieva postupne. medziach. španielsky: Mostaza bianca. Sú však skoro dvakrát väčšie. resp. v koncových strapcoch. t.). ktorých nepriaznivé pôsobenie sa najväčšmi prejavuje pri infekcii močových ciest. ktoré sa po vydestilovaní z rozdrobeného materiálu skladajú skoro výhradne z benzylhorčičnej zlúčeniny. mala by sa používať predovšetkým proti vypadávaniu vlasov a na podporu ich rastu. Slovenské pomenovanie kapusty vychádza asi z latinského caput = hlava. jemnejšie jamkovito bodkované a chutia mierne. po chvíli ostro pálčivú. na rozdiel od bielej horčice. Za vlhkého počasia sa zberá postupne tak. čiernej.napr. destiláciou nerozdrveného materiálu sa získava skoro výhradne nitryl kyseliny fenyloctovej. Už v staroveku poskytovali podobne ako dnes korenistú prísadu k jedlám a preslávili sa ako účinný a silný protijed. Plody sú zobáčikovité šešule priklonené ku stonke. sa používa ako rastlinné dezinficiens močových ciest. môžu sa semená. pre tvar zatvorenej hlávky. zmiesť metličkou a ostatné pozberať ručne (jún—október). Vzájomné prímesi k. za sucha . červenohnedé. Na rovnakom poli rastie niekedy aj veľmi podobná horčica roľná (Sinapis arvensis L. plody a vňať. má výrazné antibakteriálne účinky . Prieskum antibakteriálneho účinku a prešetrenie obsahových látok v tomto smere je novšieho dáta. Je tu zjavný glykozidový predstupeň — glukotropeolín. resp.) Koch). roľná — Sinapis Pre Semen sinapis (nigrae). čiernej a h. francúzsky: Moutarde noir.) Koch Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: čierna horčica Nemecky: Senf-Kohl. v skleníkoch) a ak je pekné počasie.ak je povrch pôdy uváľaný. Kve- ty žlté. väčšej — príp. uplatňujú sa podobne ako potočnica alebo lyžičník. ale šešule má odstávajúce a semená sú žltkasté alebo červenkastožlté. pri komunikáciách. chren. po 100 g — čerstvé listy a semená kapucínky. Droga: Semen tropaeoli majoris. sa vyrábajú prípravky. sa zastavila.aj v najmenšej koncentrácii účinkuje na 46 kmeňov baktérií Staphylococcus (Micrococcus) pyogenes aureus. horčica a potočnica). ktoré vypadávajú. spodnými lýrovitými a predĺžené kopijovitými hornými listami. ktoré obsahujú glukozinoláty. Po navlhčení páchne ostro. „Horčice" (aj h. ako dozrieva. izotiocyanát. t. aj kvet i nezrelé plody alebo kvetné púčiky) používajú ako prísada do šalátov. Chuť má spočiatku nevýraznú. caputium = kapucňa. Túto vlastnosť nemá glykozid. omáčok a pod. Pupene a nezrelé plody tiež niekedy nahradzujú známe kapary — zelené oká očiek z rýb (po naložení do octu). guľaté. rusky: HOŘČICE BÍLÁ HORČICA BIELA Sinapis alba L.7 131 .). Ich semená sa často nájdu ako prímes v semenách k. guľatejšie a hladké.

Drogám silne škodí vlhko. Ak sú prezreté. naj- . potom sa mlátia a získané semená sa 132 ešte presušia na hromadách a potom sa čistia. väčšinou jednoduchá. lebo inak môže spôsobiť ťažké zápaly kože. resp. Čím sú plody zrelšie. vždy rozširujú včeliu pašu. bielej glukozinolát sinalbín (a príslušné enzýmy. Obklad sa smie ponechať len do ľahkého sčervenania pokožky. Účinnú zložku semien predstavujú glukosinolaty . sidenirch zelina. arvensis L. Sú preto významné pre včelárov. jej glukozinolát však nehydrolyzuje na prchavé zložky. teda asi koncom júla.. prípadne Semen sinapis albae (inak aj Semen erucae). že ich možno vysievať zavčasu zjari. mazacie oleje a pod. nie je však terapeuticky dôležitý.sinigrín v k. sú drogy bez pachu. bielkovinové látky. tým ľahšie vypadávajú. anglicky: Bugle Weed. maďarsky: Európai peszércze. látky s dráždivými a prekrvujúcimi vlastnosťami. Biela horčica má podobné použitie. za určitých podmienok glukozinoláty sa štiepia na prchavé izotiokyanáty — látky s obsahom dusíka a síry. horčičného papiera (Charta sinapisata — horčičná múka nalepená bezvodým lepidlom na vhodný podklad papiera — oficinálny prípravok v ČsL 2). Čajovina č. Kým sa tieto prchavé zlúčeniny neuvoľnia. dolný čisto biely. čiernej slúži na dráždenie kože vo forme kúpeľov. sediace kvety tvoria pazušné paprasleny. alylizo- KARBINEC EVROPSKÝ Lycopus europaeus L. treba zber robiť ručne. Sú dôležité nielen tým. lebo zničí enzýmy). do rozličných nakladačov (na uhorky a pod. Rastie preto hlavne pri otvorených stokách so znečistenou vodou. najmä horčicu bielu. má preto vhodnejšie interné uplatnenie. slabo červeno bodkovaný. Poskytujú med i veľa peľu. Plody sú hladké tvrdky. ktorá patrí medzi B-tioglukozidázy. listy elipsovité. kvitnú už krátko po zasiatí (do 6 týždňov) a dlho (asi 20 dní). Semeno k. čiernej. príp. „Silica" — prchavá zložka k. končisté. kaša sa nanesie na látku a prikladá pri akútnych zápaloch a reumatických bolestiach. rusky: KARBINEC EURÓPSKY Trváca bylina vysoká 20—110 cm. Podobné použitie má aj izolovaný izotiokyanát. Rozprášené semená vyvolávajú zápaly slizníc. čiernej (syntetická) tvorí zložku priemyselne vyrábaných mastí Calovat a Rheumosin unguentum uplatňovaných ako derivans. potom sliz. V lete dá 1 ha horčice asi 40 kg medu. na sústavne spásaných mokrých pasienkoch a v priekopách. Druh obrubuje stanovištia s nadbytkom dusíka. horný pysk majú biely. španielsky: Bugula. ktorej je práve v tom čase nedostatok. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté . byľ priama. ale aj neskôr ako strniskovú rastlinu. mastný olej je pre ostrú príchuť vhodný iba na technické účely — výroba mydiel. horčičný glykozid. glukozid a v h. 68. Strata na hmotnosti je malá. myrozináza. Obsahové látky v obidvoch prípadoch tvorí olej (asi 25—35 %). Neprchavý tzv. označovaný ako Oleum sinapis.Labiatae) Ľudovo: heraklia. ktoré po poranení pletiva alebo pri destilácii štiepia glukozinoláty).). najmä burina jarín). Ich chuť je sprvu mierna. Rastliny sa nechajú oschnúť. ostrá (lebo nastal rozklad glukozinolátu porušením pletiva). neskôr slabo kyselkavá a až po chvíli pálčivá. zúbkaté. vlčia noha Nemecky: Ufer-Wohlstrapp. Upotrebenie podmieňuje dráždivý izotiokyanát. príp. Semená slúžia predovšetkým ako korenina a na výrobu pokrmovej horčice. páperistá. horčičnej múky. sinigrín na alylhorčičnú látku. V jeseni medujú menej ako v lete. V obidvoch prípadoch zberáme z pestovaných rastlín semená — Semen sinapis nigrae.KAPUSTA ČIERNA HORČICA BIELA tiokyanát a sinalbín na p-hydroxybenzylizotiokyanát. Robí sa to zvyčajne pokosením rastlín v čase začiatočnej zrelosti (šešule sa farbia do žltohnedá). alebo sa z čerstvej horčičnej múky a vody pripravuje kašovitý obklad (voda nesmie mať viacej ako 40—45 °C. Nektárovosť sa zastavuje chladom.

Účinný princíp tohoto pôsobenia sa nepodarilo doposiaľ izolovať v čistej forme. Samoliečiteľskú manipuláciu s rastlinou vonkoncom neodporúčame a varujeme pred ňou. Pri umelom teple nemožno prekročiť teplotu 35 °C. ktorý sa pokladá za účinnejší. že je v rastline obsiahnutý vo fenolových látkach a fluóre. Používanie potom upadlo do zabudnutia a od r. ostricové lúky a jelšiny od nížin po horské polohy. Karbinec je špecifickým liekom proti Basedowovej chorobe. ktorý má dodnes svoje významné miesto v terapii. Využívala sa aj farbiaca schopnosť šťavy — sama alebo s modrou skalicou slúžila na farbenie na čierno. je však prirodzené. Napriek novému vývoju terapie vo svete pri Basedowovej chorobe udržali si prípravky s karbincom svoje miesto. sa uplatňuje aj v homeopatii: robí sa z neho tinktúra (z čerstvej kvitnúcej rastliny). Droga má slabý aromatický pach a chutí veľmi horko (najmä semená). pri chorobnom stave vyvolanom zvýšenou činnosťou štítnej žľazy). pri ktorých je ovplyvnený pulz. j. virginicus Mchx. pri ľahších. Sušenie nesmie byť zdĺhavé. ďalej pri poruchách srdcových chlopní a srdcovej slabosti s pocitom strachu. vysoký (L. fil. Jej šťavnatá časť sa odrezáva v čase kvitnutia (t. j. stor. Druhové pomenovanie má označovať jeho domovinu. ktorý bol prv liekom proti malárii.KARBINEC EURÓPSKY va čerstvá. Tak sa dostal do drogového pokladu renesančných. ursolová. predpokladá sa. Okrem uvádzaného k. flavonoidy. silica.Marrubium L. či antickí lekári poznali tento karbinec. treba na to tienisté. Ak sa suší.). litospermová a i. V terapii sa zvyčajne dáva prednosť americkému karbincu — k. pričom prípravky možno užívať bez nebezpečenstva aj niekoľko mesiacov. pobrežné kriačiny. vysoký obsah fluóru (0. pretože o mnohých fenoloch je známe. Dodonaeus.1 % ) . dobre vetrané miesta. (u nás sa nevyrábajú). predovšetkým list. so srdcovníkovými extraktmi. označovanú aj ako glykozid lykopín. Ďalej je v nej do 10 % trieslovín.). búchaní srdca.. Predmetom zberu je vňať — Herba lycopi europaei. organické kyseliny (kávová. virgínskemu (L. saponiny a bližšie nepreskúmané látky fenolového charakteru. Značná podobnosť je ešte s druhmi rodu jablčník . v ktorých sa výťažky z karbinca kombinujú napr. virginicus Mchx. Opísal ho až v 16. listy má chobotnato rozdelené na kopijovité úkrojky. ktoré však majú inak tvarované listy a inú farbu kvetov. Morfologickými znakmi je karbinec príbuzný so zástupcami rodu srdcovník — Leonurus L. pri iných srdcových funkčných poruchách. Mal veľmi časté použitie proti horúčke a na zastavenie krvácania. najmä nemeckých lekárov. Vňať. až stredne ťažkých formách hypertyreózy (t. a to pre podobnosť kvetov alebo listov s odtlačkom vlčej laby. európskeho rastie u nás k. častejšie sa užívajú štandardizované hotové prípravky. farba kvetov a obdobie kvitnutia sa stotožňujú s k. Zástupcov oboch rodov uvádzame osobitne. že majú tyreostatickú aktivitu. exaltatus L. 1855 sa začal uplatňovať v homeopatii americký k. Karbinec — hlavne americký.05-0.). Droga sa zriedka dávkuje vo forme čaju (zápar z 1-2 lyžičiek na šálku vody. obsahuje hlavne horčinu nie celkom známej skladby. pri basedowovskom srdci s veľkou dráždivosťou a slabosťou. asi júl—september) a zvyčajne sa spracú- 133 . k. Nie je isté. 2—3 razy denne). najmä ak je spojená s tachykardiou (zrýchlenie srdcovej činnosti nad 90 tepov za minútu). s chinínom a i. Karbinec sa používa aj pri vegetatívnych dystonických poruchách (porucha napätia svalstva). európskeho). vlhké priekopy.) a krížence oboch druhov. virgínsky (L. živicovitej konzistencie. Vedecké označenie karbinca je zložené z gréckeho lykos = vlk a pous = noha. roztie- mä v blízkosti hnojísk. európskym (niektorí botanici ho rátajú iba za varietu k. Účinok sa prejavuje až po dlhšom užívaní — asi po 3—4 týždňoch. Typické stanovištia sú napr. príp. vysoký je mohutnejší. že ich užívanie a vhodnosť vie posúdiť iba lekár a predpísať.

plstnatá. možno ich zavárať do cukru podobne ako iné lesné ovocie. List — Folium oxycocci — sa používa zriedka. Indikácie sú analogické ako v alopatii. majú priemer 10—15 mm. pomer zosušenia je asi 7 : 1. ak ich dovtedy nenavštívi hmyz. že v starších dobách cárskeho Ruska.raný prípravok TEEP a esencia dil. Potrebuje horniny a zeminy s extrémne kyslou pôdnou reakciou a s dostatkom až prebytkom vody. Bylina rastie na podobných stanovištiach ako brusnica barinná (Vaccinium uliginosum L. kým nepoznali pravý čaj. Kvety koncové. Plody slúžia na rovnaké účely ako brusnicové. Ďalej sú v listoch triesloviny. — syn. v plodoch je glykozid vakciín a erikolín. KLIKVA B A H E N N Í Oxycoccus palustris Pers. — vlochyně bahenní). V našej farmácii sa však kľukva ani jej šťava nepoužívajú. rusky: Trváca bylina vysoká 50—100 cm. neznáša vápno v pôde. druhové pomenovanie palustris = močiarny. Plody sú guľovité červené bobule. Rašelinový druh rozšírený nielen vo vysokohorských polohách. sýto ružové. ale aj v nížinách (napr. mäkké (v auguste —septembri) a upravujú sa čerstvé. Okrem toho sa liečebne využíva v spojení tuberkulózy s dýchavičnosťou. Listovú drogu z kľukvy nemožno primiešavať medzi brusnicovú alebo medvedicovú. Cípy ružových častí kvetnej koruny sa čoskoro po rozvinutí ohnú dozadu a kvety vädnú až asi 18 dní. machové brusnice Nemecky: Moosbeere. Suší sa prirodzeným teplom na vzdušných miestach. pektíny. pomer zosušenia je asi 3 : 1 . pazušné. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: mačacia madra. organické kyseliny — najmä kyselina citrónová (2-3 %). od bázy rozkonárená. Konzervované plody sa občas zjavia v potravinárskych predajniach. od ktorej sa líši podstatne mohutnosťou svojho vzrastu. neopadavé. zrno. mačacia mäta.sa zberajú zrelé. pri žltačke s opuchmi a hnačkami. Macskamenta. Podobne sa uplatňujú aj plody (čerstvé i sušené). Listy sa ľudovo používajú na prípravu záparu používaného ako adstringens. Plody kľukvy . pri ochoreniach močových a žlčových ciest. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ ŠANTA KOČIČÍ Nepeta cataria L. D 2 — 0. kde rastie skutočne v produkčnom množstve. List kľukvy obsahuje ako účinnú látku glukozid arbutín. podvinuté. celistvookrajové. riedko listnatými konárikmi. Kľukvové i brusnicové plody v cukre sa nekazia. aro- . preto aj staršie označenie vychádzalo zo spoločného rodového pomenovania Vaccinium. Listy sa niekedy nechávajú fermentovať spolu s malinovými. píjavali každé ráno zápar z malinových a kľukvových listov. hlavne brusnice. Kľukva sa uvádza v našej oblasti až v novších dobách. aby sa materiál priveľmi nestláčal a neprelamoval. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: blatnice. rusky: KĽUKVA MOČIARNA KĽUKVA MOČIARNA Poliehavý krík s tenkými kmienkami dlhými až 80 cm a s vystúpavými. taliansky: Nepitella. má veľa spoločného s brusnicou pravou (Rhodococcus vitis-idaea (L. kyselina askorbová a farbivá (antokyány). príp. v niektorých oblastiach ZSSR. keby sa vyskytovala v dostatočnom množstve. Vedecký názov sa skladá z gréckeho oxys = kyslý a kokkos = bobuľa.Fructus oxycocci . dlhostopkaté. Tento útly a poliehavý kríček patrí medzi čučoriedkovité rastliny (podčeľaď Vaccinioideae). kyselina benzoová sa uvoľňuje aj hydrolýzou glykozidu vakciínu. Predmetom zberu z kľukvy sú listy a plody: list sa zberá jednotlivo v mesiacoch jún—august. vajcovité. Bobule sú väčšie ako brusnice. Šťava sa používa predovšetkým v terapii chorôb z nachladnutia a pri horúčkovitých ochoreniach (podobne ako malinová alebo černicová šťava).: Vaccinium oxycoccos L. Pri zbere treba dávať pozor. pri hemoroidálnych krvácaniach a ochorení obličiek. blizny sa oplodnia vlastným peľom (pod tyčinkami sa ukrýva sladká šťava). melisa Nemecky: Echte Katzenminze. ale zvyčajne sa odporúča nechať ich pred jedením alebo spracovaním namrznúť. anglicky: Lesser Calamint. často sú jednostranne červené. Záhorská nížina) a v podhorských oblastiach. francúzsky: Népéta (calament). Listy kožovité. Staršie upotrebenie je známe iba z ľudového liečiteľstva tých krajov. maďarsky: Macska csipkepity. O lis134 toch je známe. Veľmi zriedka sa plody sušia. ako antidiaroikum a pri rozličných krvácaniach. hlavne stagnujúcej. napr. Kľukva je významnou rastlinou pre včelárov a mohla by poskytovať znamenitú medovú znášku. španielsky: Nepeta. Odlišujú sa konzistenciou (sú hrubé ako papier) a silne vystúpavou žilnatinou na spodnej strane listov. bodkované a v čase dozrievania sa ukrývajú zvyčajne v machu. alebo sa z nich šťava priamo lisuje. pretože obsahujú konzervujúce látky. maďarsky: Foltosáfonya. najmä kyselinu benzoovú.) Avronin). Nebeda. čerstvé sa najčastejšie upravujú na šťavu (recept ako pri brusnicovej šťave). ale aj ako metabolikum pri reumatizme a dne. chínová a benzoová. objasňuje výskyt.

s rodom Calamintha Miller — marulka. obyčajný je u nás dosť hojný. možno ju však približne hodnotiť ako medovku lekársku. Kocúrnik nepoužíva ani homeopatia. limonén a prítomný je dokonca aj mentol a mentón. Keďže kvitne od júna do jesene.7 % ) . je účinná aj antibakteriálne. Význam drogy je malý. Vyskytuje sa v teplomilných a nitrátofilných spoločenstvách. do ktorého rodu ju zaradiť. rady sa váľajú mačky. a mäty — Mentha L. Ostrým pachom zaháňal hady a ako kloktadlo slúžil pri angíne. citriodora Beck). Kocúrnik — prenikavo voňajúca bylina. potom horčiny a triesloviny. žlčotvorne (choleretikum i cholekinetikum) a expektoračne (pri kataroch dýchacích ciest). niekedy až do októbra. Čajovina č. žlčopudne. čo sa odráža aj v nárečových pomenovaniach.. Ľudovo sa cení ako prostriedok proti hnačkám a pri chronickej bronchitíde. v ktorej prevláda citrónovovoňajúci citral. kde sa vraj kocúrnik hojne vyskytoval a prívlastok cataria = mačací je z latinského catus = kocúr.2-0. Oficiálna medicína sa k droge stavia skorej odmietavo ako zhovievavo. citronelol. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ podobný mate a ostro aromatickú horkú chuť podobnú gáfru. na podporu menštruácie (emenagogum) i trávenia. resp.. Miestami sa pestuje v záhradkách (po čase splanieva). nahor sa zmenšujú. neunikol pozornosti klasických národov. 206. — jarva (klinopád). inak aj Herba catariae. 135 . stopy tymolu (má silné dezinfekčné účinky. lebo býva nepríjemnou a znehodnocujúcou prímesou podrobnejšie preskúmanej a výrazne účinnej drogy medovky lekárskej. pri hystérii a proti iným rozličným ťažkostiam. Túto drogu možno hodnotiť zhruba ako medovku lekársku — poslúži ako nervínum. končisté. Uvádzajú sa tiež rozličné kyseliny a ich estery (octová. ďalej bližšie neurčený alkohol nepetol. karmínovo fŕkané. čo ukazuje na názorovú rozdielnosť systematikov. pílkovité. Odrezáva sa v čase kvitnutia rastliny a suší bežným spôsobom ako silicová rastlina. Rastlina obsahuje silicu (0. Latinské vedecké pomenovanie rastliny vychádza z názvu etruského mesta Nepete (dnes Nepi). 3 šálky denne. aromatikum. paprasleny v strapcoch. Vňať obsahuje asi 0. Ako všetky hluchavkovité rastliny je medonosný. K.4 % silice. Rastlina má po botanickej systematickej stránke mnohé synonymá. ale je aj toxický) a pulegón (monoterpén neznámej konštitúcie. nápadná podobnosť a možnosť zámeny je napr. Identifikácia kocúrnika v drogovom materiáli je niekedy veľmi ťažká. Ľudovo sa dodnes pokladá za prostriedok proti bolestiam žalúdka. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba nepetae. ktorá má však inak formované listy a husté červené kvety združené do papraslenov. dúšky — Thymus L. trochu nepríjemný. gerániol. v ktorej je veľa karvakrolu (monocyklický monoterpénový alkohol). najmä jej citrónovo voňajúcu odrodu. maslová a valérová). zväčša však len preto. hlavy. Plody sú tvrdky. Vňať má i po usušení silný aromatický pach. a existuje dokonca kocúrniková varieta s citrónovým pachom (var. obyčajná. poskytuje včelám dobrú neskoršiu znášku.. Kvety biele. najmä s druhom C. citriodora Beck. nerol. rodom Clinopodium L. vajcovité. pretože vraj po ňom .najmä po koreňoch. bežne 3 % zápar.matická. pri komunikáciách a v kroviskách. Cennejšia je citrónovo páchnuca odroda — var. Droga sa dávkuje v množstve 4—8 g na zápar. katarom dýchacích ciest a často sa omylom pestuje ako medovka. Podobná je hlavne medovka lekárska — Melissa officinalis L. na rumoviskách. ďalej triesloviny a horčiny. Materiál sa ľahko zaparí a je drobivý. V stredoveku a začiatkom novoveku sa používal ako prostriedok proti vynechávaniu menštruácie. postáť 20 minút. aromatické. Listy dlhostopkaté. odporný. vulgare L. základ má ako nepetový laktón gerániolového radu). Podobné sú i druhy saturejky — Satureja L. j.

KOMONICA LEKÁRSKA

KOMONICA LEKÁRSKA
Melilotus officinalis (L.) Pallas Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté - Papilionaceae) Ľudovo: blúd, kadere sv. Jána, kameníček, kamenná ďatelina (ďatelinka), komínok, lucerna (lucernica žltá), žltý kvietok Nemecky: Echter Steinklee; maďarsky: Orvosi somkóró, Somkóró mézkerep; taliansky: Meliloto; francúzsky: Mélilot officinal; anglicky: Common melilot; rusky:

KOMONICE LÉKAŘSKÁ

Rastlina má viaceré príbuzné druhy - najmä k. zubatú, M. dentatus (Waldst. et Kit.) Pers., rastúcu roztrúsené na slaniskách, so svetložltými kvetmi bez pachu. Veľmi podobná a v zbere tolerovaná je k. najvyššia

— M. altissimus Thuill., so živožltými kvetmi, ktorých všetky korunné lupienky sú rovnako dlhé (stonky sú málo rozkonárené a štíhlejšie). Pôvod vedeckého pomenovania rastliny je z gréckeho meli = med a lotos = kvet, t. j. medová rastlina. V antike označovali názvom melilotus viaceré byliny podobných vlastností, ako majú komonice. Ich účinky chválili hippokratovskí lekári a Theofrastos. Z včelárskeho hradiska sú všetky komonice výborné medonosné rastliny, poskytujú dobrú znášku a hojnosť peľu. Ako krmovina majú podradnejší význam, vhodné sú pre kone (Anglicko) a na zelené hnojenie. Často sa nimi osievajú železničné násypy, kde sa im veľmi dobre darí. Predmetom zberu a nákupu roku 1986 boli kvetonosné vrcholky žltokvitnúcich rastlín. Odrezávajú sa kosákom alebo nožom na začiatku rozkvetu (jún—august). Stonky môžu byť 20—40 cm dlhé; materiál sa suší na tienistých a dobre vetraných miestach v tenkých vrstvách alebo na natiahnutých povrazoch v malých zväzočkoch. Pomer zosušenia je 4—5 : 1. Teplota pri sušení umelým teplom nesmie prestúpiť 35 °C. Droga - Herba meliloti — veľmi páchne za kumarínom a má horkoslanú chuť. Účinné obsahové látky tvoria najmä kumarínový glykozid melilotín a voľný kumarín, asi 0,9 %, ktorý sa v čerstvej rastline nachádza v nevoňavom predstupni (kumarigén melilotozid), z ďalších látok sú to purínové deriváty (alantoín, kyselina alantoínová a močová), cholín, triesloviny, flavonoidy a sliz. Pri pokusoch pestovať komonicu ako krmovinu sa v nej objavil dikumarol (derivát z dvoch mol. kumarínu) — bakteriálnym pôsobením v sene skladovanom vo vlhkú a pri kŕmení senom s komonicou trpel dobytok zvláštnou chorobou — zníženou zrážanlivosťou krvi a vznikali rozsiahle podkožné krvácania (hemorágie). Prieskumom sa zistilo, že dikumarol brzdí v pečeni tvorbu protrombínu

Na vňaťovú drogu — Herba meliloti — sa vzťahuje ČSN 86 6717): Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Stonky hrubšie ako 3 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 4 2 3 0.5 13 12 II. 8 4 5 1 13 14

Dvojročná bylina vysoká 30-150 cm; byľ hranatá, listy trojpočetné, na dlhých stopkách, zúbkaté, prílistky celistvookrajové. Malé stopkaté kvety žlté, v dlhých pazušných strapcoch. Plody sú malé holé struky. Rastie v teplejších oblastiach, v porastoch ruderálnych rastlín, napr. na železničných násypoch, na medziach, vo viniciach, na riečnych štrkoch od nížin až do podhorského stupňa.
136

(látka, ktorá spôsobuje krvnú zrážanlivosť) a vo väčších dávkach poškodzuje pečeň. Substancia sa krátko po objavení zaviedla do terapie namiesto heparínu proti trombózam (dnes sa vyrába prevažne synteticky). Podľa dikumarolu sa neskoršie syntetizovali mnohé antikoagulanciá s rýchlejším účinkom. Pretože dikumarol a jeho deriváty pôsobia opačne ako vitamín K, označujú sa ako antivitamíny. Oficinálne sa komonicová vňať používa ako diuretikum, korigens vône a zvonka na obklady a ku kúpeľom na zapálené rany a vredy. Zvyčajne tvorí zložku Species emolientes - zmäkčujúcich čajovín pri opuchoch kĺbov, žliaz, na zmiernenie reumatických bolestí a do kúpeľov na vredy — hlavne predkolenia, kde pôsobí svojou schopnosťou znižovať zrážanlivosť krvi a rozširovať cievy. Vňať interne pôsobí ako angiotonikum — upevňuje krvné cievy a aj ako lymfotonikum - upevňuje miazgové cievy. Vnútorná aplikácia (aj pri bronchiálnych kataroch a ako diuretikum) je zriedkavejšia — treba pri nej zvýšenú opatrnosť, pre premenlivý obsah kumarínu sa neodporúča a kumarín vo vyšších dávkach vyvoláva bolesti hlavy a závrate s ospalosťou. Zvyčajné dávky drogy sú 1 kávová lyžička na šálku macerátu — denne najviacej 2 šálky. Na obklady a umývanie sa dávajú 2 lyžice drogy na pol litra vody. Komonice majú aj technické použitie — kvetmi sa niekedy aromatizuje tabak alebo sa používajú proti moľom. Čs. priemyselne vyrábané tablety Pelentan a Pelentanettae obsahujú derivát bikumarolu a slúžia na prevenciu a liečenie trombóz. V homeopatii sa z čerstvých listov a kvetov pripravuje esencia a zo sušených kvetov tinktúra (dil. D 1 a 0). Užíva sa hlavne pri úporných bolestiach hlavy a pri migréne. Čajovina č. 207.

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

ná, listy vajcovité, končisté, hrubo zúbkované, kvety sírovožlté, usporiadané do 4—8-pazušných papraslenov. Plody sú tvrdky. Druh pochádza zo západnej Európy. Zriedkavo ho nachádzame ako burinu na roliach, úhoroch, rumoviskách, spravidla v nížinách.

Často sa pestuje a jeho pestovanie sa u nás odporúča. Rastlina nie je náročná, znáša polotieň a vysieva sa priamo na pole neskoro v jeseni. Botanicky — systematicky sa novšie rod Galeopsis L. rozdelil na druhy rodu Dalanum Dostál - konopnička, so zástupcami D. segetum (Neck.)

KONOPIČKA BLEDOŽLUTÁ Dalanum segetum (Necker) Dostál (syn.: Galeopsis segetum Necker) Hluchavkovité - Lamiaceae (Pyskaté - Labiatae) Nemecky: Saat-Hohlzahn; maďarsky: Vajszínu vajfú; taliansky: Galeopside; francúzsky: Galeopsis velouée; anglicky: Downy Hemp-Nettle; španielsky: Galeopsis aterciopelado; rusky: (druh v európskej časti ZSSR nerastie)

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

Na drogu vňate — Herba galeopsidis sa vzťahuje ČSN 86 6715: Akosť — najviac v % Znak Tmavšie časti drogy Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 2 3 5 1 14 12 II. 5 6 8 3 14 15

Jednoročná bylina vysoká 10—40 cm; byľ páperistá, štvorhran-

137

Dostál, D. ladanum (L.) Dostál - k. širokolistá, D. angustifolium (Ehrh.) Dostál — k. úzkolistá a rod Galeopsis L. — konopnica (konopice), z ktorého možno zberať najmä dosť hojnú G. tetrahit L. — k. napuchnutú, s ružovými až ružovočervenými, zriedka bielymi kvetmi, ďalej G. pubescens Bess. — k. páperistú — má kvety v ústí svetlofialové, horný pysk svetločervený a dolný vzadu žltý, na okraji červený alebo žltý, roztrúsené rastúcu G. speciosa Mill. — k. úhľadnú, má korunu sírovožltú, v ústí modrastú, dolný pysk s fialovou kresbou; rastie na čistinách, v lesoch a kroviskách. Z hľadiska základných terapeuticky účinných látok sú všetky konopničky a konopnice približne rovnocenné, a preto môžu spoločne tvoriť vňaťovú drogu. Konopnicu (konopničku) rátali v antike do okruhu žihliav a Plínius, Dioskorides i Theofrastos ju odporúčali na opuchy, pomliaždeniny a rany (to jej priznával i stredovek), ale okrem toho i pri pľúcnych ochoreniach, najmä pri tuberkulóze. Posledná indikácia je známa i z ľudového liečiteľstva. Ako väčšina hluchavkovitých rastlín aj konopničky a konopnice sú medonosné. Vňať sa zberá na začiatku rozkvetu — Herba galeopsidis (seu Herba galeopsidum — vňať konopníc) — (júl— august, príp. aj september). Byle nesmú mať väčší priemer ako 5 mm; zberajú sa väčšinou bočné výhonky. Materiál sa suší v silnom prievane alebo — lepšie, umelým teplom do 35—40 °C, vždy v tenkej vrstve tak dlho, až sa pri pokuse o zohnutie láme. Nezaparuje sa, droga je však mierne drobivá. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. Droga sa nesmie baliť vlhká, lebo pri doprave ľahko splesnie. Spotreba konopnice je značná, preto sa u nás pestuje. K terapeuticky dôležitým látkam patria triesloviny (5-10 %), hlavne však tzv. rozpustná kyselina kremičitá, resp. kremičitany (asi 0,2 %), potom neutrálny a kyslý saponín, horký glykozid, silica a substancie podobné pektínom. Uvádza sa, že obsah kremičitanov je najvyšší koncom októbra (resp. kyseliny kremičitej). Konopnicu treba hodnotiť na základe obsahu kremičitanov, teda podobne ako prasličku alebo stavikrv vtáčí. Oficiálna medicína ju uznáva ako expektorans pri bronchitídach a diuretikum (predovšetkým pre obsah saponínov). Vo viacerých liekopisoch je v súčasnosti oficinálna a býva zložkou priemyselne vyrábaných čajovinových zmesí, najmä prsných, kremičitano138

vých, antiastmatických alebo močopudných; u nás tvorila dlho zložku dôležitej farmaceuticky významnej Species pectorales Planta — prsnej čajoviny. Najznámejšia kompozícia silikátovej čajoviny je tzv. Kobertova — Kuhnscheho silikátová čajovina, skladajúca sa z troch drog s obsahom kremičitanov: rovnaký diel vňate konopnice, prasličky a stavikrvu vtáčieho; jej dávkovanie: 2 čajové lyžičky na šálku vody. Pri bronchitídach, čiernom kašli, zápale priedušiek a pod. sa často kombinuje s pľúcnikom, podbeľom, skorocelom, prípadne sa pridáva kyselina askorbová na užívanie. Výťažky z konopníc sa niekedy dávajú do štiav proti kašľu, do dražé alebo kvapiek či balzamov. Ľudové liečiteľstvo používa konopnice veľmi široko. Okrem uvedených indikácií ju používa aj pri málokrvnosti, v rekonvalescencii na povzbudenie chuti do jedenia, zvonka pri furunkulóze, na zle sa hojace rany a pod. Ako zvyčajná dávka sa uvádza 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—3 razy denne; pri špeciálnych kúrach nie sú ojedinelé denné dávky drogy až do 30 g. Z toxikologického hľadiska sa pri užívam konopnice nepozorovali nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. Esenciu pripravovanú z čerstvej kvitnúcej vňate upotrebúva homeopatia, a to pri ochorení sleziny a v podobných prípadoch ako alopatia. Čajoviny č. 16, 73, 77, 78, 125.

KONVALINKA VOŇAVÁ
KONVALINKA VONNÁ + Convallaria majalis L. Ľaliovité — Liliaceae Ľudovo: bimbonka, bíser, gombália, husie víno, kokorič, kokorík, kukučka voňavá, májové zvončeky, perliček, perlokvet Nemecky: Maiglockchen; maďarsky: Májusi gyóngyvirág; taliansky: Mughetto; francúzsky: Muguet; anglicky: Lily of the Valley; španielsky: Lirio de los valles; rusky:

Trváca bylina vysoká do 30 cm; má tenký podzemok, dva elipsovito kopijovité listy vyrastajúce na jar a jednostranný strapec bielych až ružovkastých voňavých kvetov. Plod je červená bobuľa. Druh patrí k slabo vlhkomilným rastlinám, dáva prednosť kyslým pôdam. Je rastlinou listnatých lesov, ale aj horských smrečín. Vyhľadáva polotieň. Na celom svete rastú tri druhy konvalinky s množstvom záhradníckych odrôd. S ohľadom na barbarský zber ju treba vo voľnej prírode starostlivo chrániť. Zo zámen a falšovaní treba spomenúť častú prímes listov kokoríka (Polygonatum Miller), ktoré majú

striedavé listy, ale menšie a inak formované biele mliečne kvety. Vedecké i národné pomenovanie konvalinky má zväčša spoločný latinský základ — convallis = údolie; prv sa rastlina označovala ako lilium convallium = ľalia údolí. Druhové pomenovanie majalis = májový sa vzťahuje na obdobie kvitnutia. Konvalinka je stará liečivá rastlina. Hojne sa používala v 15. stor. proti slabosti a jedom, no taktiež na posilnenie srdca, mozgu a zmyslov. List a kvet zberaný v čase kvitnutia tvorí drogu Folium convallariae seu Herba convallariae, ktorá má mimoriadnu dôležitosť a nie je náročná na manipuláciu pre zberača. Čerstvé kvety sú oficinálne v homeopatickom liekopise. Zber vňate sa robí odrezávaním (apríl, máj až jún). Listy musia byť dobre vyvinuté, nezožltnuté, tmavozelené, bez stopiek, nepoškodené, kvety mliečnobiele. Materiál možno sušiť vo zväzočkoch alebo v tenkých vrstvách (najviacej 3-5 cm) za veľmi dobrého vetrania. Ľahko sa totiž zaparuje — nie je však drobivý. Veľmi peknú drogu získame pri sušení umelým teplom (maximálne teplotou 40-60 °C). Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 , pre kvet 7 : 1 . Droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. Pri nedosušení pri nevhodnom transporte ľahko plesnivie. Skladuje sa po dokonalom usušení v dobre uzatvoriteľných obaloch (najlepšie z umelej hmoty) ako separandum - oddelene od ostatných drog. Rastlina je jedovatá. Preto pri zbere a minupulácii s ňou treba postupovať opatrne. Droga je skoro bez pachu, chuť má sprvu sladkú, potom horkú a ostrú. Hlavné účinné obsahové látky sú kardiotonické glykozidy, t. j. glykozidy pôsobiace na srdce. Majú podobné vlastnosti ako strofantové semená (Semen strophanthi — pozri cudzokrajné drogy). Glykozidov je asi 20, pričom hlavný sa odlišuje podľa pôvodu drogy; v západnej a severozápadnej Európe sa nachádza prevažne konvalatoxol, vo východnej Európe konvalozid a lokundjosid a v strednej Európe asi rovnaké množstvá všetkých troch menovaných glykozidov. Okrem toho sa v droge vyskytuje konvalatoxín, ktorý vzniká pri sušení z konvalosidu. Konvalatoxín sa účinnosťou vyrovná digitoxínu (pozri náprstníky); droga sa preto novšie štandardizuje na obsah konvalatoxínu (0,20 % — tak žiada napr. nemecký liekopis DAB 8). Konvalinkové glykozidy sa rátajú medzi srdcové glykozidy. Majú výrazný vplyv na sťahovanie srdcového

KONVALINKA VOŇAVÁ

svalu, pričom sa nehromadia v organizme. Preto sa používajú pri niektorých srdcových ťažkostiach, najmä v prípadoch, keď nie je vhodné používať náprstník; účinkujú ako srdcové tonikum. Denná dávka listu je 1,5 g vo forme prášku alebo v zápare na šálku vody a užíva sa po lyžiciach niekoľkokrát denne; podobné dávky má aj vňať. Drogu a jej prípravky nemožno užívať bez nariadenia lekára a kontroly. Z rastliny sa izolujú jej účinné obsahové látky a upravujú do rozličných liekových foriem. Sušené kvety bývajú zložkou šnupavých tabakov, resp. prípravkov na šnupanie pri silnej nádche a bolesti hlavy. Používajú sa aj vo voňavkárstve. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. D 4 — D 3). Používa sa podobne ako v alopatii pri srdcových ťažkostiach. Jedovatosť konvalinky sa nesmie podceňovať; všetky orgány obsahujú kardenolidové glykozidy a steroidné saponíny. Kardenolidy sú najmä v kvetoch (do 0,4 % — 2 — 3-krát viacej ako v listoch) a v semenách. Saponíny — silne hemolyticky účinné sú najmä v pokožke bobulí, a preto treba pri ich požití rátať s hemolytickou účinnosťou; požitie plodov láka najmä deti, a preto ich treba pred nimi prísne vystríhať. Ťažké intoxikácie sú dnes už vzácne, ale existujú stále.

Na drogu (Herba convallariae) sa vzťahuje predpis ČsL 2: Akosť — najviac v % ČsL 2 2 10

Znak (+ Herba convallariae) Cudzie organické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy)

KOPYTNÍK EVROPSKÝ + Asarum europaeum L. Vlkovcovité — Aristolochiaceae Ľudovo: baraní jazyk, hôrny nardus, kopydlen, lesná šípka, lesný nardus, myšie uško, omylník Nemecky: Braune Haselwurz; madarsky: Kapotnyák; taliansky: Asaro; francúzsky: Asaretd'Europe; anglicky: Asarabacca; španielsky: Asaro; rusky:

KOPYTNÍK EURÓPSKY

Na listovú drogu (Folium convallariae) sa vzťahuje ON 86 6441: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč. ako je uvedené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. 8 2 0.5 12 10 2 II. 16 4 1 12 12 3

Nízka trváca bylina vysoká asi 10 cm; podzemok tenký, plazivý, rozkonárený, šupinovitý. Byľ vystúpavá, huňatá, listy kožovité, prezimujúce, v obryse majú tvar konského kopyta; odtiaľ pochádza aj názov rastliny. Kvety sú jednotlivé, tmavohnedé, vo vnútri fialové až červenohnedé, sotva vyčnievajúce zo zeme. Plod je chlpatá vajcovitá tobolka. Rastie na ťažších hlinitých pôdach, vyhľadáva tieň a mierne vlhko; najlepšie sa mu darí v tieni listnatých lesov, najmä bučín , niekedy znáša aj vápnité pôdy. Vo vyšších stupňoch sa viaže na bázické horniny s vyšším obsahom vápnika alebo horčíka. Z 28 druhov kopytníka rastie v Európe iba tento jeden. U nás je miestami veľmi hojný. Pri jarnom alebo jesennom zbere
139

KOPYTNÍK EURÓPSKY

koreňovej drogy vznikajú niekedy zámeny (príp. úmyselné falšovanie) s cudzími druhmi rastúcimi na rovnakých lokalitách; je to predovšetkým jahoda obyčajná, kuklíky, valeriána lekárska, fialka voňavá a luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria Medic. — tolita lékařská), ktoré nemajú vôbec článkované rozkonárené podzemky, pričom sa líšia i pachom a chuťou. Podzemok kopytníka páchne ako gáfor, má palivo ostrú, korenistú chuť a otupuje jazyk (pôsobí znecitlivejúco - anesteticky). Vedecké meno kopytníka sa vysvetľuje dosť rozdielne; grécke antické pomenovanie napr. odvodil Dioskorides z aseron = nevoľnosť, odpor (rastlina totiž vyvoláva dávenie). Ďalší výklad je z asaron = bezkonárový, čím sa mieni vzrast rastliny; uvádza ho vo
140

svojej kvetene Polívka. Wittstein odvodil názov od asaros = koberec, lebo rastlina pokrýva pôdu ako koberec. Tento výklad sa pokladá za najpriliehavejší. Kopytník patril k najslávnejším liekom gréckej antiky. Používali sa aj jeho semená a z rastliny sa vyrábalo víno; preslávil sa ako emetikum a tiež liek pri pečeňových chorobách. Kopytník má protogynické kvety — najskôr dozrievajú blizny a až potom sa otvárajú prašníky s peľom. Ich opeľovanie obstaráva drobný hmyz, najmä malé a mladé mušky, ktoré vyhľadávajú v kvetoch prístrešie. Inak nenápadné kvety hmyz neveľmi lákajú. Celá rastlina je mierne jedovatá. Zberá sa buď vňať s koreňmi — Radix asari cum herba, a to v auguste, alebo len podzemok s koreňmi — Rhi-

zoma (Radix) asari, a to v auguste až septembri (októbri) po dozretí plodov. Po krátkom omytí sa podzemky sušia teplotou do 35 °C. Pomer zosušenia vňate s koreňmi je asi 4,5 : 1, podzemku s koreňmi asi 3,5—4,5 : 1. V homeopatii sa používajú čerstvé podzemky s koreňmi. Charakteristická zložka kopytníka je azarón — nazývaný aj kopytníkový gáfor. Vylučuje sa zo silice (jej obsah je asi 1 %) a pomaly kryštalizuje. Keďže je ľahko prchavou substanciou, z drogy rýchlo mizne. V droge sú ďalej prítomné triesloviny, živica, sliz a antibakteriálne pôsobiace látky i minerálne soli (najmä draslíka a kremíka). Sláva kopytníka ako emetika pretrváva od staroveku cez stredovek dodnes; podľa učenia o signatúre bol vhodným prostriedkom na liečenie chorôb pečene (pre tvar listov) a pri vodnatieľke. Bežné dávky boli 0,2-1 g prášku koreňa denne alebo v odvare z 8 g drogy na 200 ml vody (3 x denne 1 lyžicu). Rastlina sa dnes vo svetovej alopatickej medicíne málo používa, lebo ju možno nahradiť lepšími emetikami. Kopytník je občas pre svoje zaujímavé obsahové látky opätovne predmetom skúmania, a z času na čas sa propaguje, ako napr. v súčasnosti v Poľsku, kde je aj oficinálny ako koreň s vňaťou — Herba asari cum radicibus. Uplatňuje sa zápar ako expektorans, sekretolytikum, diuretikum a emetikum (dávky: pol polievkovej lyžice vňaťovej drogy na pohár horúcej vody, zabárať 15 minút a piť 2—3 x denne 1 lyžicu). Oficinálna tinktúra (Tinctura asari) slúži ako expektorans a diuretikum (15—20 kvapiek 3 x denne). Azarón má lokálne dráždivé pôsobenie. Emetický účinok drogy vzniká reflektoricky podráždením žalúdočnej sliznice a diuretický podráždením obličiek. Homeopatia užíva esenciu z čerstvých koreňov (dil. D 2 - D 3 ) , predovšetkým pri horúčkovitých ochoreniach s návalmi krvi, pri nervovej precitlivelosti, hystérii, svetloplachosti, predráždení, nervových bolestiach, dávení, hnačkách, reumatizme a kolikách. Ľudovo sa užíva aj pri pečeňových ochoreniach (podľa tradície), pri žltačke a je i „tajným" prostriedkom proti túžbe po alkohole a šnupavým prostriedkom pri nádche, ojedinele tiež jedom na myši a potkanov, resp. krysy.
Čajoviny č. 122.

KORIANDER SIATY
Coriandrum sativum L. Zelerovité - Apiaceae (Okotíkaté - Umbelliferae) Nemecky: Garten-Koriander; maďarsky: Kerti koriandrum; taliansky: Coriandolo; francúzsky: Coriandre; anglicky: Coriander; španielsky: Culantrillo, Cilantro; rusky:

KORIANDR SETÝ

Jednoročná bylina vysoká 25 — 100 cm; byľ jemne ryhovaná. Dolné listy jednoduché alebo perovito zárezové, stonkové dvakrát až trikrát perovito zložené; tvoria čiarkovité segmenty. Kvety v okolíkoch bez obalov, biele alebo ružové; okolíčky majú čiarkovité obalčeky. Plody sú guľaté žltkasté dvojnažky. Druh pochádza z Blízkeho východu a Stredomoria. U nás zdomácnel v zeleninových záhradkách. Po čase splanieva. Farmaceuticky používaný plod je dvojnažka, ktorá sa líši od ostatných plodov zelerovitých rastlín tým, že je okrúhlastá, guľatá a semenný bielok na vnútornej strane je lyžicovito vybraný (dutosemenná dvojnažka); podobne stavaných dvojnažiek je v našej kvetené veľmi málo. Droga používaná v Európe pochádza zväčša z oblastí Stredomoria, z balkánskych krajín alebo z južnej časti Ukrajiny. U nás sa pestuje spolu s feniklom najmä na južnej Morave a vyšľachtený tzv. Hrubčický koriander sa dáva do octových nálevov a do konzerv. Koriander je prastará kultúrna rastlina. Našiel sa už v egyptských hroboch faraónov z čias okolo r. 1000 pred n. 1. ako obetná rastlina. Zmieňuje sa o ňom aj Starý zákon. Jeho zrelé dvojnažky boli odjakživa známe skôr ako liečivo než ako korenina; korenili za antiky víno. Starí Gréci ho nazývali koriannon, čo je zložené z koris = ploštica a annon = aníz, pretože čerstvé zelené plody podobné anízu páchnu plošticami. Podľa veľkosti plodov sa zvyčajne rozlišujú dve variety: var. vulgare Alef. — býva oficinálna vliekopisoch; plody majú priemer asi 3—5 mm, častejšia však je var. microcarpum D. C, ktorá má priemer iba 1,5—3 mm. Nadzemná časť rastliny za čerstva páchne nepríjemne, sušením sa však tento pach stráca a droga i bylinná časť dostáva príjemnú korenistú arómu. Čerstvá vňať, resp. list sa v Stredomorí používa ako korenina — korení podobne ako u nás petržlenová vňať: miešané šaláty, bylinné omáčky, maslový chlieb, bylinkové masla, syry, tvaroh, majonézy a vajcové jedlá. Pach kvitnúcich rastlín môže vyvo-

KORIANDER SIATY

lať nevoľnosť až príznaky omámenia. Opeľujú sa cudzím peľom, ktorý preniesol hmyz z mladších kvetov a až neskôr vlastným, keď sa nezúrodnili pomocou hmyzu. Plody sa pre farmaceutické účely zberajú vtedy, keď začínajú žltnúť (júl-august). Odrezávajú sa celé okolíky, alebo sa rastliny zrána pokosia či vytrhajú, zväzkujú do snopčekov a nechajú dozrieť a dosušiť. Po vymlátení sa triedia a dosušia podobne ako všetky drogy s obsahom silice, teda v tenkých vrstvách na suchých a vzdušných miestach (maximálna teplota 35 °C). Pomer zosušenia je asi 1,5 : 1. Droga má korenistý pach i chuť. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch (nie z umelej hmoty), chránená pred

svetlom, vlhkom, hmyzom a najmä myšami, ktoré niekedy škodia aj čerstvým plodom. Droga: Fructus coriandri. Koriandrový plod sa hodnotí podľa potravinárskej normy ČSN 58 0515 a v droge I. akosti môžu byť maximálne 2 % cudzích prímesí, 5 % polámaných plodov, vlhkosť 13 %, obsah popola 9 %, anorganických prímesí 2,5 % a silice najmenej 0,1 %. Podstatnú zložku koriandra tvorí silica, ktorej výťažnosť kolíše podľa pôvodu medzi 0,2 — 1,0 %; plod je o. i. oficinálny v 8. vydaní sovietskeho liekopisu, kde sa žiada minimálne 0,5 % silice. Najvyšší obsah má tzv. ruský koriander. Pre výťažnosť sú vhodnejšie malé plody. Hlavnou zlož141

kou silice je príjemne páchnúci d(+)linalol (60—70 %), potom geraniol, jeho acetát a príp. plošticovo páchnúci trans-tri-decén-(2)al(l). V oleji endospermu (13—20 %) obsahuje droga po zmydelnení najmä kyselinu petroselínovú, kým proteínov je asi 17 %. Z ostatných látok sú to ešte triesloviny, pektín, kyselina askorbová a sacharidy. Napriek odlišnému zloženiu obsahových látok silice používa sa koriander podobne ako rasca, teda ako stomachikum, karminatívum, mierne spazmolytikum pri dyspepsiách. Linalol pôsobí baktericídne. Silica zvyšuje chuť do jedla — podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy, čím podporuje trávenie, mierni kŕče a zastavuje vetry. Má tiež priaznivé pôsobenie na nervovú sústavu. Podobné použitie ako rasca má aj externe: v tzv. karmelitskom liehu pri reumatizme a bolestiach v kĺboch. Koriander je aj korigens vône a chuti. Bežné dávky sú pol kávovej lyžičky na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. Niekedy sa podáva aj vo forme prášku. Sama droga sa predpisuje zriedka, častejšie tvorí zložku čajovín, najmä karminatívnych. ČsL 4 uvádza ako oficinálnu silicu (Oleum coriandri) vydestilovanú vodnou parou zo zrelých plodov. Silica tvorí zložku oficinálnej aromatickej vetrovej vody — Aqua carminativa a podľa ČsL 4 musí obsahovať aspoň 60 % voľných i viazaných alkoholov, ktoré sa hodnotia takisto ako linalol. Plody koriandra sa dnes hojnejšie používajú ako korenina v kuchyni — korenia podobne ako šalvia a pomarančové oplodie strukoviny, rozličné mäsá, najmä ryby a divinu, baraninu, kapustu, repu, dôležité sú pri nakladaní kapusty, uhoriek, hríbov (ako aróma i konzervačné činidlo), v údenárstve, pri výrobe cukroviniek alebo v likérnictve; rozomleté sú zložkou predovšetkým ázijských a latinskoamerických koreninových zmesí, tvoria tiež zložku známeho karí korenia, ktoré si možno namiešať podľa tohto predpisu: koriander 24 g, čierne korenie 6 g, fenikel 6 g, podzemok kurkumy 12 g (pozri cudzokrajné drogy), papričky chilli 6 g a rasca 6 g. Iný recept: papričky chilli 3 g, koriander 26 g, kurkumový podzemok 14 g, rasca 7 g, semeno bielej horčice 3 g, fenikel 7 g. Jednotlivé druhy korenín sa spolu utlčú, preosejú jemným sitom a skladujú v dobre zatvorených nádobách. Čajoviny č. 186, 214.
142

KOSATEC NĚMECKÝ Iris germanica L. Nemecky: Deutscher Schwertlilie; maďarsky; Német nószirom; taliansky: Giaggiolo (Ireos o Giaggiolo); francúzsky: Iris germanique; anglicky: German Iris; španielsky: Lirio cardeno; rusky:

KOSATEC NEMECKY

KOSATEC FLORENTSKÝ

KOSATEC FLORENTSKÝ

Iris florentina L. Nemecky: Florentinische Schwertlilie; maďarsky: Flórenczi nószirom; taliansky: Iride florentina; francúzsky: Iris de Florence; anglicky: Fiorentine Iris; španielsky: Lirio blanco; rusky:

KOSATEC BLEDÝ
Iris pallida Lam. Kosatcovité — Iridaceae Nemecky: Blasse Schwertlilie; maďarsky: Halvány nószirom; rusky:

KOSATEC BLEDÝ

Kosatec nemecký je trváca bylina vysoká 30 —100 cm; podzemok je hrubý, krátko plazivý, listy široko mečovité. Veľké charakteristické kvety sú modré až fialové, voňavé, takmer sediace. Plody sú tobolky. Druh oblasti Stredozemného mora. U nás sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Často splanieva. Kosatec florentský je trváca bylina vysoká 30—60 cm; velké kvety sú biele alebo bledomodré. Plod je tobolka. Pochádza z Mezopotámie alebo zo Stredomoria. Pestuje sa na ozdobu. Kosatec bledý je trváca bylina vysoká 30—90 cm; listy majú nápadnú žilnatinu. Kvety sú voňavé, biele alebo fialkasté, plod je viacsemenná tobolka. Pochádza z Orientu. K nám sa dostal zo Stredomoria. Dosť často sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Kosatcov u nás rastie asi 10 druhov. Väčšina z nich je vo volnej prírode vzácna, a preto sú chránené. Najhojnejší je k. žltý (I. pseudacorus L.), ktorý ako jediný nie je v SSR úplne chránený. Podzemky má znútra červenkasté a zo všetkých strán vyháňajú

korienky. Nemožno ho primiešavať do drogy. Vedecké pomenovanie kosatcov pochádza asi z gréckeho iris = dúha, čím sa mala vyjadriť pestrosť kvetov. Druhové pomenovania poukazujú na niektorú charakteristiku. Kosatce sa používali od najstarších čias ako liečivá. Americká medicína si viac cení tamojší domáci druh strakatého kosatca, I. versicolor L., oddávna známy ako liečivo Indiánov, ktorí ho používajú pri vodnatieľke; v Severnej Amerike celkom vytlačil z terapie k. nemecký. Používa sa ako emetikum, cholagogum a mierne, no účinné laxans a diuretikum. Kosatce väčšinou opeľuje hmyz. Hoci kvety nevoňajú, obsahujú veľa medoviny v okvetnej rúrke. Navštevujú ich najmä čmeliaky a niektoré muchy. Majú aj dostatok žltého peľu. Zberajú sa najmä podzemky druhov I. germanica L. - k. nemeckého, I. florentina L. — k. florentského a I. pallida Lam. — k. bledého; vykopávajú sa v jeseni (október) alebo na jar (marec) a to z 3—4-ročných rastlín. Materiál sa zbavuje nadzemných častí a drobných korienkov a po očistení sa omyje a podzemky sa dôkladne olúpu. Po opätovnom opláchnutí sa sušia v tenkých vrstvách alebo na povrázkoch v dobrom prievane a na bezprašných miestach. Sušením sa stráca 7 5 - 8 0 % hmotnosti čerstvých podzemkov. Pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 35 °C (silicová droga). Podzemky sušením strácajú nepríjemný príkry pach a dostávajú výrazne príjemnú fialkovú vôňu, vďaka čomu dostali aj pomenovanie „fialkový koreň". Droga sa označuje ako Radix (Rhizoma) iridis seu Radix (Rhizoma) iridum (koreň — podzemok kosatcov). V homeopatii sa používa čerstvý podzemok. Pre zachovanie vône a preto, že ju ľahko napádajú rozliční škodcovia, treba drogu skladovať v dobre zatvo-

Podzemok kosatca — Radix (Rhizoma) iridis sa posudzuje podľa ČSN 86 7024: Akosť — najviac v % Znak I. Časti stoniek a koreňov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy) Vlhkosť Obsah silice najmenej — — 0.5 3.5 13 0.1 II. 3 1 1 5 13 0.06

ale aj ako expektorans a tiež pri chorobách žlčníka (najmä americký k. versicolor L. má pomerne veľké kvety a hojne meduje. podmieňujúci fialkový pach). Byľ vzpriamená. dobrý koreň. Kostihoj má vedecký názov odvodený od gréckeho symfyein = zrastať spolu. usporiadanie kvetov a pod. Dobre sa sušia alebo dosúšajú umelým teplom do 45 °C. príp. po- travinárstve a i. Dobre sa očistia od hliny. vo vlhčinách svetlých lesov. alkaloidy tlmiace ústrednú nervovú sústavu (konzolicín. korene 5 %). Kosatcový podzemok sa používa predovšetkým ako čuchové korigens. materiál sa suší v tenkých vrstvách v tieni. krídlato hranatá. mnohohlavý. Med má jasnú farbu. rusky: KOSTIVAL LÉKAŘSKÝ KOSATEC NEMECKÝ KOSATEC FLORENTSKÝ rených nádobách (nie z umelých hmôt) a chrániť pred svetlom. 130. končisté. Treba si všimnúť opis rastliny (farbu. podlhovasto kopijovité. Rastlina kvitne v máji až septembri. štetinatá. taliansky: Consolida maggiore. zbavia listov a rýchle sa sušia na slnku (hrubšie sa pozdĺžne režú). Destiláciou sa z neho získava silica — Oleum iridis. V staroveku bol dobre známy a užíval sa pri vykašlávaní krvi. či to bol iba kostihoj lekársky. Droga ľahko podlieha skaze. od nížin po horský stupeň. celistvookrajové. potom sliz. ostatné zbiehavé. hnačkách so silnými kolikami a podobne ako v alopatii. likérnictve. čo je však nehygienický ľudový prostriedok. symfytín.). Pomer zosušenia je asi 7 : 1. Zriedka sa zberá vňať resp. ktorým sa označovali viaceré byliny používané na zrastanie kostných zlomenín. vznikajúci pri sušení.I. dolné zúžené do krídlatej stopky. U nás tvorí zložku hromadne vyrábaného Aviril zásypu .5 % ) . udreniny a zlomeniny. kazival. medunica. Predmetom zberu a nákupu ako dôležitá droga je koreň — Radix symphyti (Radix consolidae majoris). 131. v ktorej je asi 10 % irónu (ketón. pretože zástupcovia čeľade borákovitých rastlín sa medzi sebou ľahko zamieňajú. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: čierny koreň. asi 50 % škrobu (označuje sa ako irizín).KOSTIHOJ LEKÁRSKY + Symphytum officinale L. francúzsky: Consoude officinale. Drogy: Herba seu Folium symphyti. ischiase. echimidín). až november). prikladal sa na rany. väčšinou purpurové. pestrofarebný . V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov uplatňuje predovšetkým pri migréne. Druh sa vyskytuje na mokrých lúkách. Koreň sa používa aj čerstvý. Nie je však celkom isté. trudovník Nemecky: Gemeiner Beinwell. Drogy obsahujú značné množstvo trieslovín (vňať asi 8—9 %. svalník. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. Trváca bylina vysoká 60—100 cm. rozkonárená.). Peľu dáva málo. Plody sú tvrdky. Čajoviny č. strieborník. vo voňavkárstve. Ak sa ako droga užíva interne. korene sa vykopávajú v jeseni (september—október. zvyčajne sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. pozdĺž tokov. Podzemok má aj priemyselné uplatnenie — kozmetické. podzemok zhrubnutý.externého dermatologika. olej a slizy. pokryté drsnými chlpmi. Hlavnú obsahovú látku drogy predstavuje silica (až 0. listy striedavé. pre vysoký obsah škrobu a slizu aj ako mucilaginózum pri kataroch horných dýchacích ciest (v niektorých liekopisoch tvorí zložku prsnej čajoviny — Species pectorales). Podzemok kedysi slúžil ako prostriedok na prerezávanie zúbkov deťom (Rhizoma iridis pro infantibus). Vnútorná dužina koreňov musí byť pri tom biela. potom glykozid iridín. zdravé listy trhané počas kvitnutia (asi máj-júl). ich rozpadové produkty a významný je purínový 143 . maďarsky: Fekete nadálytô. španielsky: Consuelda mayor. sacharidy. anglicky: Comfrey. Kvety v hustých dvojzávinkoch. ktoré sa používa na zasypanie detskej pokožky. v priekopách.

najmä pri silnom zahlienení. rusky: - MÁČKA LADNÍ KOTÚČ POĽNÝ ČSN 86 7020 má pre koreňovú drogu tieto základné požiadavky: Znak Staršie zdrevnatené korene Akosť — najviac v % I. horné skoro sediace. mužská viera (láska). ihneď odstaviť. dvojito perovito strihané. vredoch predkolenia. Neridé výživný krém) a roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). KOSTIHOJ LEKÁRSKY derivát alantoín (derivát kyseliny močovej). mastí. pije sa 2-razy denne po 1 dl). taliansky: Calcatereppolo. 212. ráno priviesť do varu. faryngitíde. dolné starších rastlín dlhostopkaté. Prízemné listy jednoduché. francúzsky: Panicaut campétre. kvety biele alebo zelenkasté. byľ priama. anglicky: Field Holly. flavonoidy. aminokyseliny (asparagín). artritíde. Výroba čs. Alantoín je zložkou liečebnej kozmetiky (Neridé vitamínový krém. Slúži i na omývanie. španielsky: Cardicuca. mačka poľná. Čajoviny č. čajoviny Vulneran (na hnisavé rany) sa už dávnejšie zastavila.5 12 7 9 Trváca bylina bohato rozkonárená. pri ťažkostiach s močením. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: kotačka. zápaloch svalov. Bežnejšie a častejšie upotrebenie je (aj v oficiálnej medicíne) vonkajšie. angínach. Tinktúra z kvitnúcej vňate sa aplikuje hlavne na rany. scediť. nepríjemná burina suchých pasienkov. maďarsky: Mezei íringó (Eryngium). a to vo forme horúcich bylinných obkladov. zvonka na zle sa hojace rany. na hematómy. silica a steroidné látky. 75. pri trombózach. vyskytuje sa roztrúsené až hojne v nížinách až podhorských oblastiach. pri pľúcnych a vredových ochoreniach (zmier- Eryngium campestre L. na okrajoch pichľavo zúbkaté. adstringens pri paradentóze. jemne ryhovaná. Kedže sa zistilo. ako podpora tvor- by kalusu. pri vredovej chorobe. proti hnačke (1 lyžica drogy na 300 ml vody — maceračný odvar: 6 hodín macerovať. Droga sa užíva pri poruchách okostice a zlomeninách.5 12 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) 144 1 1. v súkvetí prechádzajú do listeňov. najčastejšie na trávnatých a kamenistých svahoch. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov esenciu. čajovinových zmesí a iných prostriedkov na podporu hojenia hnisavých a hlbokých rán a na vytváranie náhradných tkanív.5 %. 119. ktorá sa užíva o. 10 5 — 0. i. zradca Nemecky: Feld-Mannstreu. Kostihoj je v súčasnosti u nás predmetom širšieho prieskumu. Druh je teplomilný. potom cholín. v koreni do 1. že jej alkaloidy sú kancerogénne. Droga veľmi účinne napomáha hojenie pri zlomeninách a vstrebávanie opuchlín i krvných podliatin. Teraz kostihoj tvorí zložku granuliek Mucilogran (laxans). 50. Rastlinu by laici skôr zaradili medzi bodliaky ako do čeľade zeleroví- . jednoduchšie. ale aj pri poruchách trávenia. kloktanie. vetrník. Vrcholíkové súkvetia z hlávok. v niektorých štátoch (Poľsko) sa prestali vyrábať prípravky na interné užívanie. toito. Plody sú dvojnažky. vysoká 30-50 cm. celistvé. menšie. resp. mierni bolesti pri kŕčových žilách a zlomeninách. náplastí. pri chronických zápaloch dýchacích ciest. II. královské zelí.ňuje bolesti pri žalúdkových vredoch). pri ekzémoch.

Bässler a i. nie natoľko ako stonka k. Kotúč je prastará liečivá rastlina a medzi jeho druhmi sa nerobieva rozdiel. taliansky: Aneto. triesloviny (asi 1. Účinné látky tvoria predovšetkým saponíny (asi 0. KÔPOR VOŇAVÝ Anethum graveolens L. alpinum L. silica (asi 0.ako uvádzal Dioskorides. Drogy chránime pred vlhkom a škodcami. Predmetom zberu býva vňať zberaná v júli až v septembri a koreň vykopávaný v septembri-októbri. účinkuje proti kŕčom.5 %). campestre = poľný). lebo „úbory" tvoria pichľavé gule. naopak .) odporúčajú užívanie čerstvej šťavy (1 lyžica s medom a kandizovaným cukrom na šálku vody). Pomer zosušenia vňate je asi 4 : 1 (Herba eryngii) a koreňa 3 : 1 (Radix eryngii). pri močových a iných kameňoch. modrastý má skutočne belasú byľ. U nás však rastú iba dva. rusky: KOPR VONNÝ Jednoročná bylina vysoká 30—100 cm. maďarsky: Nehézsargú kapor. skorocelom a podobne účinkujúcimi drogami). srdcovito vajcovité. Kotúč sa v ľudovom liečiteľstve uplatňuje hlavne ako diuretikum.je burina. príp. Vňať sa trhá v rukaviciach. liečili nadúvanie. Protikŕčové pôsobenie šťavy sa ľudové využíva aj pri čiernom kašli a pri bolesti v prsiach. anglicky: Anet. ďalej ako prostriedok na tzv. ktorá znehodnocuje a zaplieňuje pasienky.). bez koreňa. stopkaté. denne 3 šálky). a to na „čistenie krvi" a ako stimulans (na podporu činnosti viacerých orgánov). Ide o k. nitkovité. alpínsky (E. poľného. ďalej slizy. čistenie krvi. Koreňová droga má vďaka obsahu saponinov a silice slabý expektoračný a spazmolytický účinok. lebo listy sú pichľavo zubaté. Podporuje aj menštruáciu. pri edémoch nôh. sacharidy. pretože . novšie nazývaný k. kvety v okolíkoch bez obalov. Koreň (podzemok) treba dobre očistiť. Kotúč má asi 180 druhov. na úpravu menštruácie (emenagogum) a na niektoré kožné ochorenia. zbaviť nadzem- ných častí i bočných korienkov a materiál sa suší na tienistých a vzdušných miestach. Kotúč kvitne asi v júli—auguste (septembri) a nemá hospodársky význam. pri ochoreniach pohlavných orgánov a i. belasé súkvetia majú belasé korunné lupienky a stonka sa rozkonáruje až v hornej časti. čo je vraj odvodené od erygein = grgať. overený a dokázaný aj klinicky. Niekedy však tvorí zložku rozličných galenických prípravkov proti kašľu (kombinovaná s tymianom. francúzsky: Anethodorant. Tretí je doposiaľ dosť sporný — údajne rastie na alpínskych holiach (Vysoké Tatry). s modrými kvetmi.125 %). Viac autorov (Madaus. jemne ryhovaná. najmä prítomnosťou a obsahom saponinov v koreni. maritimum = morský. listy perovito strihané. Na stepných lúkach a medziach a na suchých pastvinách južného Slovenska alebo v teplejších oblastiach Čiech a Moravy je zriedkavý k. Možno však s ním rátať vo včelárstve. V homeopatii sa spracúva čerstvá kvitnúca vňať Eryngium maritimum L. b ľ lysá. pri kameňových ochoreniach. koreň sa zvyčajne dosuší umelým teplom. dutá. keďže niekde rastie vo veľkom množstve. Jednotlivé druhy sú si chemickým zložením dosť podobné. plocholistý (E. materinou dúškou. čkať. zriedka sa ordinuje vo forme sirupov alebo kvapiek. španielsky: Anat. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten Dill. sa užíva prášok (1 —5 g v oblátkach) alebo tinktúra (60-180 kvapiek denne). ochorení predstojnice. V odbornom binomickom názvosloví sa potom jednotlivé druhy bližšie označili väčšinou podľa miesta výskytu (napr.). 145 . Rastliny sa už v staroveku označovali názvom eryngium. Zvyčajne sa robí 3 % odvar (varí sa asi 10 minút na slabom ohni. V súčasnej oficiálnej medicíne je obsolétna.5 %). ťialovastý. horký princíp a veľa rozličných solí. podbeľom. lebo na dne kvietkov vylučuje hojne medoviny a dáva veľa nektárovej paše.KOTÚČ POĽNÝ tých rastlín. planum L. dolné listy nedelené.

5 %. stor. j.) alebo s feniklom (Foeniculum vulgare Mill. rovnaké použitie uvádza aj Nový zákon. ktorých tretina je už zrelá. napr. polievok. laktagogum a stomachikum. sa už hromadne pestoval v Anglicku. na dlhých stopkách. V homeopatii sa používa dil. suší sa rýchlo v tieni. potom limonén a felandrén. získavané vytriasaním z odrezaných okolíkov. Do strednej Európy sa dostal zásluhou Rimanov. Čajovina č. obsahujúca hlavne karvón (40 — 60 %). z cudzích organických prímesí takisto 1 % a z anorganických maximálne 0. Najdôležitejšou zložkou rastliny je silica (2—4 % ) . Vňať slúži na kuchynské a potravinárske (konzervárenské) účely. Pije sa aj pri nespavosti (večer 1 pohár) a ako diuretikum. Predmetom zberu sú plody (nesprávne označované ako semená) — Fructus (semen) anethi. Ľudovo sa aplikuje aj externe — na udreniny sa prikladá až horúci odvar z plodov v oleji. uplatňuje sa však aj čerstvá. úbory rumančeka 10 g — 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. Zberá sa i vňať — Herba anethi. príp. t. Plody sušením strácajú na hmotnosti len málo. spazmolytikum i ako mierne stomachikum. dve lyžičky drogy na šálku horúceho záparu (deťom podľa veku štvrť až pol lyžičky). Vedecké pomenovanie kôpru je z gréckeho anethon. vňať však až 85 % (7 : 1). Pri bežných skúškach plodovej akosti sa vyžaduje. Kôpor sa dával jesť i do kúpeľov hysterickým ženám a vyrábala sa z neho i povestná masť anethine na vredy a proti kolikám. Rimania si pri slávnos146 tiach venčili hlavy kvitnúcimi byľami a gladiátori si silicou z kvetov natierali údy. najlepšie pri teplote 30—35 °C. preto ich treba starostlivo skladovať. žlté. 0 .Dl (3x denne 10 kvapiek) a indikačné oblasti sú rovnaké ako má alopatia.používa sa do omáčok. žltohnedá (júl—august). anízom (Pimpinella anisum L. pridáva sa do zmesí zeleniny. plod rasce — z každého po 5 g. Na pozoruhodnom Ebersovom papyruse (asi z r. Plody a silica sa v lekárňach žiadali najmä proti kašľu. Rastlina pochádza z Ázie. Prisudzuje sa mu aj účinok na tvorbu mlieka a tíšenie kašľa. na mäso. Kôpor sa svojím účinkom úzko spája s rascou (Carum carvi L. Propagoval ho v Kapitulári Karol Veľký a v 10. Plody sú stlačené nažky v dvojnažkách. likérnictve i vo farmácii.). . V uvedených indikačných oblastiach sa plody kôpru zvyknú kombinovať s mätou. Pestuje sa ako zelenina v záhradkách.KÔPOR VOŇAVÝ malé. Rovnaký zápar sa odporúča aj ako karminatívum. Silica z plodov sa používa v kozmetike (v mydlárstve). aby droga nebola znečistená. Má experimentálne dokázaný a klinicky overený karminatívny účinok. aby si posilnili svalstvo pred zápasom. t. bielkoviny a amínové bázy. Ako korenina je dnes svetoznámy. Podľa ľudových povier kôpor zaháňal démonov podobne ako iné aromatické rastliny (spájali sa s ním najmä povery okolo svadobných obradov). i viacej. Sám kôpor sa denne dávkuje v množstve asi 6 g. odrezávaná pred kvitnutím (jún—júl). Kôpor je prastará liečivá i kuchynská rastlina . Tradičné použitie pri hemoroidoch nie je dostatočne dokázané. Plody sú olejnaté. podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy (Braun 1977). Pre všeobecnú znalosť kôpru a jeho pestovanie sa zámeny a falšovania nevyskytujú.). feniklom. do pečiva i na konzervovanie zeleniny. 1550 pred n. čo je vraj odvodené z aemi = dýcham (pre silný pach). K nám sa dostala z južnej Európy. ako mierne stomachikum a pri plynatosti (meteorizme) je známa čajovina: plod kôpru. Zriedka splanieva. I profesionálnym atlétom ho pridávali do všetkých jedál (prvý známy doping).) odporúčal sa používať pri bolení hlavy a na rozširovanie ciev. j. 1. V plodoch je ešte olej. uplatňuje sa preto ako žalúdočné a črevné karminatívum. 227. z iných častí materskej rastliny môže obsahovať najviacej 1 %.

anglicky: Carline Thistle. ktorý sa dá jesť. Spolu s dužnatým úborovým lôžkom sa na vrchnej strane vytvára dosť hrubý a mäsitý terč horkastej. krasovlások bezbyľový (biely) Nemecky: Grosse Eberwurz. perovito strihané. s lipovým kvetom. Doplnkový nemecký liekopis (EB 6) žiadal pre drogu minimálne 1 % silice. Linného vedecké pomenovanie rodu Carlina je asi skomolenina talianskeho cardina. Nazýva sa aj divá či nepravá artičoka. prípadne v prášku (3-4 x denne po 2 g). Podľa legendy mu vo sne oznámil anjel. na bravy krasovlas údajne pôsobí toxicky. hrubý 1—2. saponín a živica.). Východoeurópsky druh. že krasovlas spomínal už Theofrastos. pripomínajú jazykovité koruny. aby vystrelil šíp a pozoroval. Vykopané korene sa rýchlo omyjú a zbavia nadzemných častí. s listom vachty trojlistej a koreňom krasovlasu po 15 g). niektorí autori uvádzajú. pije sa 4 x denne). priemer maximálne do 50 mm. s hlavnou obsahovou látkou karlínovým oxidom a so seskviterpénom karlínom). ďalej triesloviny. vnútorné zákrovné listene sú žlté. V Pyrenejách sa koreň ešte dodnes jedáva ako zelenina (šalát).5 cm. francúzsky: Carline acaulate. svahoch. vulgaris L. a preto ho miestami ľudovo prezývajú kančí koreň. Szártalan bábakalács. V literatúre sa uvádza. Používa sa na kúpele a omývanie vyrážok. zabodol sa do dužnatého lôžka krasovlasu — a mor bol zažehnaný. vypudzuje hlísty a povzbudzuje chuť do jedenia. lišaje a pod. ktorými sa omývali úporné kožné vyrážky. Spravidla sa kombinuje do čajovinových zmesí na zníženie horúčky (napr. pri tom ho možno iba dosúšať. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kančí koreň. vnútorné zákrovné listene sú biele. palivo aromatický. taliansky: Carlina. lomivý. byľ je rozkonárená a viacúborová. Šťavu z koreňa úspešne použil proti pásomnici Leonard Fisch r. V našich oblastiach je liečebne známy už velmi dlho. Pozdĺžne sa prekrajujú na polovice alebo štvrtiny a sušia sa ako silicová droga (za dobrého vetrania v tieni. plesní. s vlnatým odením na celom povrchu. pretože krasovlas sa v Grécku nevyskytuje. rusky: KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ Trváca bylina s velmi krátkou. 147 . Uprostred ružice vyrastá úbor s priemerom až 120 mm. kde sa zabodne.. maďarsky: Szárnélkuli kórfény. že rastlina sa pomenovala na počesť Karola Veľkého. Koreň je dlhý okolo 30 cm. potom svetlohnedá až tmavohnedá silica s omamným pachom (až 2 %. Korene sa vykopávajú v jeseni (september-október až november). Z príbuzných druhov rastie u nás k. pijú sa dve šálky čaju denne. aromatickej a mandľovej chuti. Jeho koreňmi bez aromatického pachu sa zamieňa koreňová droga k. nerovnomerne ostnaté. rastie hojne na trávnatých pasienkoch.PUPAVA BEZLODYŽNÁ Carlina acaulis L. kvetom bazy čiernej a vňaťou myšieho chvosta po 20 g. krehký. cardo = bodliak. Uprednostňuje slnečné miesta a kremičité (kyslejšie) pôdy. Staré korene. Obsahové látky koreňa tvorí najmä rezervný fruktózaninulín (18-22 % ) . má osobitný trochu nepríjemný pach a chutí horko-sladko. 1543. ktorý ju vraj odporúčal jesť svojim vojakom počas moru. a to maximálne pri teplote do 30-35 °C). úbory oveľa menšie. chutí pálčivo horko a bol presláveným liekom. Koreň začerstva silno páchne. V alopatii sa dnes málo používa a azda neprávom. V Nemecku je krasovlas chránený. Droga sa označovala ako Radix carlinae seu Apri. Plody sú chlpaté nažky s opadavým chocholcom. Cardopathiae alebo aj Chamaeleontis albae. krasovlas sa preto pestoval KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ najmä pri kláštoroch. Z významnejších liekopisov ho donedávna uvádzal ako oficinálny doplnkový zväzok nemeckého liekopisu DAB 6. Predmetom zberu býva koreň — Radix carlinae. Na vonkajšie omývanie sa používa zápar pripravený z 2 lyžíc drogy na šálku vody a 1 lyžice octu. má slabší preháňavý účinok. Silberdistel. nesušia sa umelým teplom. pokrytou bohatou prízemnou ružicou listov. Sama koreňová droga sa dávkuje v zápare (jedna kávová lyžička na šálku. Rastlina má značné antibakteriálne účinky (podmieňuje ich asi karlínový oxid). Polievková lyžica čajoviny sa zaparí štvrťlitrom horúcej vody a nechá sa 10 minút stáť prikryté. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . obyčajne nečlenenou stonkou. Starí lekári ho cenili ako prostriedok na prípravu odvarov. čo však Tournefort pokladá za omyl. Droga má menšie oficiálne alopatické upotrebenie. lebo ľahko vlhne. kvety všetky rúrkovité. španielsky: Carlina. Používa sa prevažne v ľudovom liečiteľstve. bezbyľového. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch. Listy sú podlhovasté. na lúkach s hlbším hlinitým profilom. zasluhoval by si viacej pozornosti. ktoré sú vo vnútri prázdne a korene rozštiepené treba vyradiť. svetlohnedý až sivohnedý s rohovitým lomom (nie s vláknitým). a to ako diuretikum. obyčajný (C. zakrpatenou. a preto sa niekedy u nás zberá na vývoz. Má bodliakovité stonky vysoké 20-30 (až do 80) cm. suchoblanité. diaforetikum a dermatologikum. lišajov alebo iných kožných neduhov.

krtičné korenie. Vňať — Herba scrophulariae. francúzsky: Scrophulaire noueuse. Rastlina je lužný a lúčny typ s vysokými nárokmi na mokré až vlhké pôdy. vňať s podzemkom. Je to burina. hľuznatý je výrazný lysou stonkou a hľuzovito napuchnutým podzemkom. horký glukozid skrofularín a potom pektíny. ale aj listy. ktorý je veľmi vhodnou jarnou včelárskou rastlinou. vernalis L. španielsky: Escrofularia. t. hľuznatý je starým liečebným prostriedkom. horkú a trochu ostrú bylinnú chuť. 2-3 šálky denne). Krtičníkovité . dvojito pílkovité. v dedinských záhradkách tešínskeho Sliezska). pri srdcovej arytmii a ako prostriedok na rany. a to proti črevným parazitom. krvné podliatiny. hemoroidy a pri bolestiach uší a očí. vyskytuje sa hojne v lesoch a kriačinách až do výšky 1000 m n. Koreň i vňať sa kedysi používali najmä na opuchnuté žľazy (verilo sa. ktorý sa tvorí v podobe veľkých kvapiek na báze semenníkov. soli mangánu a aj iných prvkov. Drogy sa ešte dnes takto používajú v talianskom a nemeckom ľudovom liečiteľstve najmä pri opuchoch (diuretikum). Táto choroba sa ním kedysi liečila. Plody sú tvrdky. vajcovito podlhovasté. že v podzemku je ich málo). okrem toho pálivú živicu. Za liečivý sa pokladal predovšetkým podzemok.). Krtičník obsahuje predovšetkým saponíny (niektorí autori tvrdia. Vnútorne sa užíval 3 % zápar (20 minút postáť. Vo vňati sa novšie zistili horčiny — iridoidy (hlavný je harpagozid). tumory. usporiadané do riedkych chocholíkov tvoria koncovú metlinu. prípadne len sám podzemok — Rhizoma (Radix) scrophulariae. horkú chuť. jarný (S. Rozkonárený a hľuznatý podzemok je po usušení svetlosivý. a preto v zahraničí jej extrakt slúži ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov uplatňova- . ekzémy.. Listy krátkostopkaté. organické kyseliny (vínnu. Poskytuje bohatú znášku nektáru.). flavonoidné glykozidy a ich aglykóny (diosmín. hľuzovník. maslovú a škoricovú). zvyčajne jednoduchá. valcovitého tvaru. zdivený rastie napr. ochvatná zelina. Z podobných príčin sa miestami (hlavne v západnej Európe) pestuje k. pazušné. trudovník Nemecky: Knotige Braunwurz. anglicky: Figwort.Scrophulariaceae Ľudovo: hľuzové korenie. hnedočervené. byľ priama. hubatá žihľava. j. Rastlina kvitne v lete. tuberkulóza krčných žliaz. u nás rastie 5. kyselinu kávovú viazanú na triesloviny. stopkaté. zvonka 8 %. jablčnú. maďarsky: Gôcsos tákajak (gorvélyfú). K. včely nav- števujú kvety po celý deň. na vredy a pod. ktorých účinnosť je však veľmi slabá (pozri náprstníky). glykozidy náprstníkového charakteru. vňať nepríjemne páchne a má slanú. Podľa druhu choroby dostal vedecké i ľudové pomenovanie. — u nás je pomerne vzácny. m. Homeopatia spracúva čerstvú celú rastlinu zberanú na začiatku kvitnutia. nekrídlatá. niekedy aj pred kvitnutím. svinský koreň. Denná dávka koreňovej drogy v prášku bola 2—4 g. vitamín D.KRTIČNÍK HĽUZNATÝ KRTIČNÍK HĽUZNATÝ Scrophularia nodosa L. štvorhranná. Názov má odvodený od latinského scrophula = škrofulóza. Kvety bankovité. Celá čeľaď krtičníkovitých dostala meno podľa rodu Scrophularia L. nepríjemne páchne a má príkru. pripravuje sa z nej esencia. Čoskoro po vysatí nektáru sa tvoria nové a nové kvapôčky. Podzemok uzlovitý. Záparom z vňate sa omývali hnisavé rany a hemoroidy a slúžil aj na teplé obklady (na opuchy. pre obsah saponínov a iných glykozidov (bioflavonoidov) má farmakologicky dokázaný močopudný a slabo preháňavý efekt. taliansky: Scrophularia maggiore. Nazberaný materiál sa suší zvyčajným spôsobom. ale vo včelárstve má veľký význam. hesperidín a i. Homeopaticky pripravená esencia slúži predovšetkým pri škrofulóze na opuchy. zberá sa v máji až septembri. lecitín. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba scrophulariae. rusky: KRTIČNÍK HLÍZNATÝ Trváca bylina vysoká 40—120 cm. K. citrónovú. ktorý má asi 140 druhov. Uplatňovali sa aj semená. pri bolesti v ušiach a i. že odstraňujú opuchy).

okrajov dubín. listy striedavé. Ku k. K. je klasická farbiarska rastlina). Nevedno však. sediace. bez tŕňov. V súčasnosti ako odlišovacie znaky sa berú do úvahy tŕne na stonkách (k. H. rastie hlavne na stredne kyslých pôdach (pH 5-6) a patrí k typickým bylinám suchých kyslejších lúk. prof.. farbiarskej. germanica L. kameňoch a na zosilnenie v rekonvalescencii (čaj vraj ovplyvňuje vylučovanie hlienov). v minulosti nazývaný zanoväť ležatá). končisté. ktoré by mali byt' osobitnými druhmi. bolestiam v krížoch a v panvovej oblasti. Obsahuje účinný iridoid harpagosid asi v polovičnom množstve ako hľuzy harpagofytu (pozri medzi cudzokrajnými rastlinami — Harpagophytum procumbens (Bruch) DC.) alebo poliehavosť a plazivosť bylí (k. hľuznatý v terapeutických dávkach nemá vedľajšie jedovaté účinky. nemecká — G. na vypudzovanie črevného obsahu pri niektorých vnútorných ochoreniach a novšie aj ako antireumatikum. — kručinka nie je celkom jednoznačné. Wittstein ju vo svojej farmakognózii z r. Táto látka slúži proti zápalom kĺbov a znižuje obsah cholesterolu v krvi i kyseliny močovej v organizme. Pomenovanie genista nachádzame spoľahlivo až v 16. Plíniova genista značila aj iné druhy a aj prútnatec — Sarothamnus Wimmer. stopkaté. francúzsky: Genet bátard. 1626) ju okrem toho pokladal za diuretikum a purgans a odporúčal ju aj proti dne.ných pri zápche. hore pritlačeno chlpaté. Frerichs z Berlína. ktoré sa oddávna používalo na farbenie plátna a vlny. náhradka za Tuber (Radix) harpagophyti (droga z juhoafrickej sezamovitej rastliny). Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: žltá ihlička Nemecky: Färberginster. ex Meissen — Pedaliaceae). Známy ľudový liečiteľ Kneipp r. elipsovité. či išlo iba o druh k. farbiarskej sa priraďujú aj niektoré jednotky. Opeľovanie kručinky obstarávajú najmä včely a čmeliaky. Kručinka obsahuje v listoch i kvetoch žlté farbivo. usporiadané v strapcoch. Richard Mead (1673-1745) kručinkou liečil vodnatieľku a podobne ju ordinoval aj v 19. 1935 chválil k. Rastlina je toxická najmä pre ovce a kravy (hematuria). Pred domácim užívaním teda treba varovať. používala sa však hlavne na farbenie. rusky: - KRUČINKA BARVÍŘSKÁ Poloker vysoký asi 30—60 cm. Presl. stor. Kvety majú množstvo peľu.) C. Predmetom občasného zberu býva kvitnúca vňať . KRUČINKA FARBIARSKA Latinské rodové označenie kručinky vychádza najskôr z keltského gen = ker. lebo obsahové látky sa pravdepodobne vstrebávajú. v silnom odvare ju odporúčal pri besnote psov a semená ako purgans. pasienkov a svahov. Stonky pozdĺžne ryhované. poslednej sa veľmi podobá kručinkovec položený (Corothamnus procumbens (Waldst. Väčšie dávky však môžu najmä pre saponínový obsah pôsobiť nepriaznivo (močenie krvi — hematuria). chlpatá — G. B. taliansky: Ginestrina. Plody sú stlačené struky. husto metlovito rozkonárený. maďarsky: Nyul rekettye. Liečebné a technické používanie rastliny je v súčasnosti zriedkavé. 1565 chválil ako rastlinu zastavujúcu krvácanie a podporujúcu potenie. kým druhové pomenovanie z latinského tinctorius = farbiarsky (k.Herba genistae tin149 . Podľa výsledkov doterajšieho prieskumu sa u nás chápe priširoko. Tieto technické údaje poznali už v antike. ktorý má príbuzné obsahové látky. et Kit. 1882 uvádza ako oficinálnu (Herba et Flos genistae tinctoriae). stor. KRUČINKA FARBIARSKA Genista tinctoria L. pilosa L. asi 1 cm. ktorý má sediace kvety. Druh dobre znáša sucho. anglicky: Greenweed. Kvety žlté. s pritisnutým ochlpením). dlhé listy a hodvábne ochlpené horné korunné lupienky kvetu a struky. Bock ju v herbári z r. in Willd. ktorý sa vysýpa už z kvetových pupeňov. Niekedy sa pestuje aj v záhradách na okrasu. nemeckú a odporúčal pri močovom piesku. Systematické triedenie druhov rodu Genista L. Z byli namáčaných vo vode možno získať vlákna podobné ľanovým. Matthiolus (Nový herbár z r.

KRUŠINA JELŠOVÁ Frangula alnus Mill. materiál sa suší v tieni.). Primus padus L.: Rhamnus frangula L. Pazušné kvety drobné. Listy obrátene vajcovité.ctoriae. taliansky: Frangola. španielsky: Frangula. 3 1 2 II. Rastlina je častým druhom slatinných jelšín a iných listnatých lesov s hlbokými podmáčanými pôdami. lepkavou (Alnus glutinosa (L. pravdepodobne aj glykozid genisteín.5 15 5 0. Droga sa dávkuje v množstve 2-3 g (1 lyžička) v zápare alebo v čaji 1—2 x denne. s rovnakým dielom vňate stavikrvu vtáčieho (2 lyžičky čajoviny na 2 poháre vody ako macerozápar). bielo bodkovanou a lesklou kôrou. celistvookrajové. potom silica a triesloviny.Frangula. tvorbe kamienkov a pri nedostačujúcej srdcovej činnosti. v čajovine sa kombinuje napr. čím sa zvyšuje krvný tlak a priechod krvi obličkami). zvyčajne vo zväzočkoch.) má inak uspo- nadané kvety a hladkú. V homeopatii sa používa čerstvá. 6 2 4 1 15 7. Plody sú červené kôstkovice (po dozretí čierne). Inak sa zber robí počas kvitnutia (jún—august). jelše a topole v lužných zárastoch. anglicky: Alder Buckthorn. maďarsky: Kutyabenge. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Esencia z čerstvých výhonkov.5 — . V ľudovom liečiteľstve sa vňať používa pre dobré močopudné účinky aj pri reumatizme. nie priečne predĺžené. — syn. Vedecký názov krušiny . francúzsky: Neprun bourdaine.).) Gaertn. Ako porast často sprevádza vŕby. napr. svíba Nemecky: Faulbaum. odřezávaná na začiatku rozkvitania asi do polovice rastlinných byli.) Vlhkosť Obsah popola (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah popola nerozpustného v HC1 Obsah všetkých antrachinónov — najmenej Obsah látok extrahovatelných vodou — najmenej I. ktorého konáre sa končia tŕním.5 1 2 15 ČsL 4 3 1 2 0. najmä s j. Podobná čremcha obyčajná — Padus avium Miller (syn. zelenkasté. Alkaloidy mierne prehlbujú dýchanie.6 3.6 3. ktorá má oranžovožltý podklad a roztrúsené 150 Kôrová droga podlieha ON 86 6112 a ustanoveniam ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Kôra hrubšia ako 2 mm Kôra so zvyškami dreva Kôra s lišajníkmi Cudzie organické prímesi (napr. listov a kvetov sa v homeopatii používa podobne ako alopatické prípravky. je odvodený od latinského frangere Ker až menší strom sčiernohnedou. rešetliak korošina. Vo všetkých častiach rastliny sa nachádzajú alkaloidy (asi 0.5 15 5 0. Najčastejšie sa zamieňa s rešetliakom prečisťujúcim (Rhamnus catharticus L.5 20 0. Osvedčila sa aj pri ochoreniach močových ciest. rastie aj na čistých íloch. ďalej žltý flavónový glykozid luteolín (najmä v kvetoch). Okrem toho účinkuje aj mierne preháňavo. rusky: KRUŠINA JELŠOVÁ KRUŠINA OLŠOVÁ biele korkové bradavičky sú guľaté. droga však obsahuje prevažne bioflavonoidy a za podpory silice má výrazný močopudný účinok (kedysi sa používala najmä na opuchy pri srdcových ochoreniach).Rhamnaceae Ľudovo: psí drieň. ovplyvňuje látkovú premenu a cievny systém (upevňuje cievne steny. Pri zbere kôry často vzniká zámena s jelšami. cytizín a metylcytizín. cudzie kôry a i. lesklú kôru bez bradavičiek.3 %). Rešetliakovité .

196. 152. 1305). Pomer zosušenia je asi covité. Zber sa robí na jar (marec —máj). 154. španielsky: Sanguisorba. Denná dávka nesmie prekročiť 15 g. Krušina sa dostala do liečiteľstva ako náhradka za drahú rebarboru.účinné látky sa vylučujú do materinského mlieka. striedavé.mi bohaté na triesloviny (vo výchobou pôdnej vlahy. lístky dlhostopkaté..Možno ho sušiť aj na slnku. najlepšie po daždi a čím je získaná kôra tenšia. Droga nemá pach.4 : 1.však zmoknúť. musia sa získať monomérne látky a prítomné látky oxidovať na menej dráždivé.5 % voľných a viazaných antrachinónov a z toho najviac 1 % redukovaných. V našich končinách prvé zaručené správy o jeho aplikácii pochádzajú z čias Karola V. 1927. syn. Podáva sa pri zlyhaní drastických laxatívnych prípravkov. ojedinele aj sušené plody. Nemá sa užívať v čase dojčenia . Sennagran (granulky . Droga potom obsahuje voľné alebo glykozidovo viazané oxidované i redukované antracénové deriváty. vlašský teriál sa suší zvyčajným spôsobom. vajú sa na jeseň (august—október). Krvavec nebol v antike veľmi známy. Vedecké rodové pomenovanie krvavca pochádza z latinského sanguis = krv a sorbere = sať. Krušina sa ordinuje ako laxans — osobitne pri chronických obstipáciách (zapečení). francúzsky: Sanguisorbe officinale.pomocná liečba pri tučnote). Hofštat). 197. Prvý na ne poukázal Petrus de Crescentiis (okolo r. 1961). Vyššie dávky sú nebezpečné (známe sú priotrávenia detí kôrou alebo plodmi).. menšieho je liečebne menej účinná. Po má hrubý. triesloviny a horčiny. inak 2-3 x denne (najčastejšie v zmesi s inými drogami). 1959. strebať. Oblasť jeho masovejšieho výskytu je na východe. 10 4 1 14 12 4 4 151 . čo vyplýva z ich podobnosti. Dáva prednosť mierne vlhkým polokultúrnym lúkam so stálou záso. Kôra sa suší buď na slnku.Elixir frangulae). 193. Druh rastie najmä na naplaveni. robí sa v júni—júli. Oszi vérfú. Plody obsahujú tiež antrachinónové glykozidy. V homeopatii sa používa čerstvá kôra.5 mm a najmenej 20 cm dlhá). nepár. Ružovité — Rosaceae sanguisorbae. pije sa po dúškoch najlepšie na noc. 195. Dávkuje sa 1/2 až 1 kávová lyžička na šálku záparu. hrubšie ON 86 7038 pre koreňovú drogu — Radix sanguisorbae — má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HCl Obsah trieslovín — najmenej I. bedrovník Pomer zosušenia je asi 5 : 1.88.Cortex frangulae. granuliek Mucilogran a dražé Properistol (laxans). taliansky: Sanguisorba. Korene i podzemky krvavca sú veľnách. Kvety v tmavopurpu. zúbkaté. rozkonárený podzemok očistení a krátkom omytí sa materiál s koreňmi. Izolovaný antrachinónový aglykón frangula-emodín tvorí zložku kvapiek Cholagol (choleretikum a cholekinetikum). Skladovanú kôru treba chrániť pred vlhkom a svetlom. Reduktan (čajovina . vaj. 177. kde ho poznali a liečebne využívali od najstarších čias (napr. 169. MaĽudovo: krvavé korenie. priamu. Jej jednotlivá terapeutická perorálna dávka vo forme záparu podľa ČsL 4 je 1 g. Listy riedke. rastie od nížin po horský stupeň.148.= lámať (pre lomivé drevo) a druhové označenie alnus je rodové označenie jelše. 50. Sanguisorba minor Scop. Predmetom zberu a drogou mimoriadnej dôležitosti je kôra . hore rozkonárenú reže na kusy asi 10—15 cm dlhé. keď korene použil jeho kováč pri zahmyzení koni. S možnosťami zavedenia do terapie však boli problémy. aby sa zabránilo dráždeniu. U nás sa vykupujú Great Bumet.57. V čerstvej kôre sú prítomné iba diantróny glukofrangulínu. tým je hodnotnejšia (má byť hrubá 1. toten lekársky.choroby žlčníka). čo sa docieli pomalým sušením alebo zahrievaním.65. droga z k.51. Na liečebné účely sa musí fermentovať.). ktorý je nižší a kvetné hlávky má aj v zrelosti zelenožlté. Hlavné obsahové látky — antrachinónové glykozidy (5 — 8 %) sú zväčša odvodené od emodínu. 192. 1939 na Tomskom 172. lekárskom inštitúte (N. rusky: a zberajú podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) sanguisorbae. zosýchací pomer je asi 3 : 1.5 14 10 3 7 II.a veľmi trpkú. prvý raz urobilo r. 5 2 0. ďalej kyselinu chryzofánolovú. sirupu Latol (laxans). Je častou zložkou metabolických a odtučňovacích čajovinových zmesí a má aj slabé anthelmintické pôsobenie. nesmie noperovité. najmä nezrelé. Species laxantes Planta (čajovina — pomocná liečba pri návykových zapečeniach a laxans). ale s hranicou doázijskej droge až 20 %. ale v malom množstve. slabej peristaltike hrubého čreva a pri hemoroidoch. Novšie prieskumy robil francúzsky fytoterapeut Leclerc r. orezávajú sa mladé konáriky. vykopáTrváca bylina vysoká 60—150 cm. hlavne glukofrangulín a jeho aglykón frangula-emodín. Podrobné farmaČajoviny č.Species laxantes ČsL 4 a čs. 153. Thé Salvat (čajovina . Cortex frangulae je zložkou oficinálne preháňavej čajoviny . 171. stonku. pri pečeňových a žlčníkových i slezinových ťažkostiach. lebo čerstvá kôra pôsobí inak ako droga (emeticky). Na hoNemecky: Grosser Wiesenkopf. maďarsky: meopatické účely sa používa čerstvá Orvosi vérfú. priemyselne vyrábaných prípravkov Betulan (čajovina — pomocný liek pri ochorení močových ciest). pričom predovšetkým antróny silne dráždia sliznice. kognostického hľadiska robil aj autor textu (Kresánek. Často sa zamieňa s krvavníkom menším (Poterium sanguisorba L. KRVAVEC LEKÁRSKY V európskych oblastiach je rozšíreTOTEN LÉKAŘSKÝ nejší zber kvitnúcej vňate — Herba Sanguisorba officinalis L. anglicky: kvitnúca vňať. Častejšie ako kôra sa používajú jej prípravky či výťažky (Extractum frangulae fluidum — Extractum frangulae siccum .85. Podľa ČsL 4 droga musí obsahovať najmenej 3. kologické vyhodnotenie rastliny sa 150. v dnešnom ZSSR alebo v Číne). Prieskum koreňovej drogy z farma198. Plod je nažka. spodnej vody asi v dvojmetrovej hĺbke. F. chuť má zvieravú rových hlávkach. 151. alebo umelým teplom (do 40 °C).laxans). lebo sa kedysi používal na zastavovanie krvi.

Rozšírený od nížin do subalpínskeho stupňa.). vyšší. Plody sú nažky. protizápalové. Podzemok hrubý. vzniklo asi z gréckeho geuo = ochutnávam (vzhľadom na voňavý koreň). s ktorými sa robili rozsiahle klinické pokusy a výskumy najmä za druhej svetovej vojny. karafiátový kořeň. dezinfekčné. až 2. Pomenovanie Geum možno nájsť už u Plínia. 31. flavonoidy a antibakteriálne pôsobiace látky (vo veľkej miere viazané na triesloviny. rastie však často aj v iných rastlinných spoločenstvách. na okraji ktorých rastie. zakončený prízemnou ružicou dlhostopkatých. taliansky: Cariofillata. močaristým terénom. s ktorým sa často kríži. Terapeutické pôsobenie a použitie vňate je podobné ako pri väčšine drog s obsahom trieslovín a saponínov: slúži ako protikrvácavý prostriedok pri krvácaniach rozličného pôvodu (napr. Koreň sa dávkuje 1 lyžica na šálku odvaru. Niektoré kuklíky cudzieho pôvodu sa u nás pestujú v záhradách. z ktorej sa pijú 4 — 6 čajových lyžičiek denne. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky ani vo vyšších dávkach. užíva sa každé 2 h 1 lyžica alebo vo forme riedkeho liehového výťažku (30-50 kvapiek 3—4x denne). obsahujú ďalej triterpénové saponíny (sangvizorbín a waremokonín — aj vo vňati. KUKLÍK MĚSTSKÝ Geum urbanum L. Čajoviny č. 27. Charakteristický druh dubovo-bukových lesov. potočný je príbuzný druh (G. rivale L. kvasných dyspepsiách a zápaloch žalúdka (gastritídy). horné trojlaločnaté. čriev a i. hrebíčkové (kravské) korenie. rašelinách. jasnožlté. Preskúmané sú najmä drogy sovietskej proveniencie. ale ešte širšie použitie. zajačie oko. na hemoroidy a proti hnačke. Dávkovanie: 2—3 čajové lyžičky na pohár vody. ktoré asi tvoria aktivátor pôsobenia).prvokové pôsobenie. Vňať má dobré antibakteriálne a skôr antistocídne účinky (proti prvokom). Listy byle sú trojpočetné. Plínius opísal druh . pri letných hnačkách. kravský rebríček. dlhostopkaté. rastie na vlhkých lúkach. španielsky: Cariofilata officinal. na omývanie rán. žalúdka. pretrhovane nepárnoperovitých listov. malé. kubičkové korenie. Podzemné časti majú podobné. farmaceutický priemysel používa koreňovú drogu ako zložku čajoviny Tormentan. antidiaroikum. anglicky: Herb Bennet. anthelmintické a veľmi dobré protibakteriálne a proti- Trváca bylina vysoká 30—60 cm. V čerstvej vňati je dosť kyseliny askorbovej. maďarsky: Kózonséges gyombérgyókér. šikmý. brehoch vôd a lesných prameníšť od nížin až po alpínsky stupeň. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: benedykt. K. Druhové označenie vystihuje výskyt. pri hnačkách. francúzsky: Benoite officinale. Pri zbere sa medzi nimi zvyčajne nerobí rozdiel. rusky: KUKLIK MESTSKY KRVAVEC LEKÁRSKY KUKLÍK POTOČNÍ Geum rivale L. eutrofným vodám. ďasien. s väčšími sivočervenými alebo svetločervenými kvetmi. macerovať za studena 8 — 10 hodín. hrebíčkový kopček. Dáva prednosť rumoviskám. Pôsobí aj antiseptický. predovšetkým ako adstringens. pri vredoch a pod. z nosa. Všeobecne majú výrazné vonkajšie i vnútorné sťahujúce. Uplatnili sa hlavne ako rovnocenná náhradka za tanalbín (upravené do tabliet). Výťažky sa dávajú do rozličných galenických foriem alebo sa aplikuje priamo prášok (na šnupanie). maternice. črevných kataroch. Čs. Niekedy sa z čerstvej vňate lisovaním získava šťava. zriedka rozkonárený. Kvety sú koncové. zadržiavanom močení a zápaloch ciev.). zázvorový koreň Nemecky: Echte Nelkenwurz. ktorá sa uplatňuje ako adstringens.5—5 %). KUKLÍK POTOČNÝ časti majú vyšší obsah). Kuklíky sa používajú v liečiteľstve už od staroveku. čepele pokrývajú chĺpky a žliazky. Aplikuje sa v kloktadlách (pri angíne). nie je náročný na dusík a pôdnu vlhkosť. je menej hojný. piť cez deň po dúškoch 152 alebo vo forme tinktúry (30—50 kvapiek po jedle).

anglicky: Indian Corn. potočného je podobné. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . KUKUŘICE SETÁ Zea mays L. popola nerozpustného v HC1 5 % (8 %). vykopávaný v jeseni (október. K. vykašlávanie krvi. taliansky: Mais. hemoroidy. organických prímesí 2 % (4 %). Podzemok k. popol 10 % (12 % ) . z ktorého sa pri hydrolýze uvoľňuje silica s eugenolom. ktorý vzniká pri enzýmovom rozklade glykozidu geínu. Listy 153 . akosť (II. Vňaťová droga sa hodnotí podľa IN 3/84. hnačky a dávenie. polievok a prívarkov. Na homeopatické účely sa používa celá čerstvá kvitnúca rastlina. tlmí črevné koliky. Vňať sa užíva v horúcom zápare (2 lyžičky na pohár vody) a vo forme tinktúry (10-15 kvapiek 2-3 razy denne). francúzsky: Mais. V homeopatii sa používa esencia z celej čerstvej rastliny i tinktúra zo sušeného podzemka bohatá na triesloviny. obsah popola 15 % (18 %). Dávkovanie: interne 1-2 g prášku viac ráz denne alebo 1 kávová lyžička koreňovej drogy na šálku záparu (pije sa 1 — 2 x denne). Drogy treba pri skladovaní chrániť pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených nádobách. Droga pre obsah trieslovín je adstringens a antidiaroíkum: zastavuje krvácanie. Podzemky sa vykopávajú na jar alebo na jeseň a sušia na vzdušnom mieste teplotou do 35 °C. resp. anorganických 8 % (10 %). Koreň sa používa v domácnosti ako náhradka za klinčeky a škoricu. organických prímesí 1 % (2 %). potočného má ako droga označenie Radix (Rhizoma) caryophyllatae aquaticae seu gei rivularis. Predmetom zberu je niekedy aj vňať — Herba caryophyllatae alebo celá rastlina. september až november) alebo zjari (február—marec). Mais cultivé. na omývanie alebo obklady pri niektorých kožných ochoreniach a na kúpele pri hemoroidoch. maďarsky: Csoveskukoricza. výplachy. akosť v zátvorke) pripúšťa maximálne 3 % (5 %) nadzemných častí. Lipnicovité — Poaceae (Trávy .KUKLIK MESTSKÝ KUKLÍK POTOČNÝ ako geum a vychvaľoval ho ako prostriedok proti prsným ťažkostiam. Nadzemná časť sa odstráni a po očistení od hliny sa podzemky sušia na vzdušnom mieste (aj umelo pri teplote do 35 °C). zvonka 2 polievkové lyžice na 1/2 litra záparu (kúpele. rusky: KUKURICA SIATA Kultúrna jednoročná. Pri vonkajšom použití slúži na výplachy ústnej dutiny pri uvoľňovaní zubov. Vňať zberaná na začiatku kvitnutia sa suší pri teplote do 35 °C a obsahuje predovšetkým silicu a triesloviny. podstatnou obsahovou látkou je však silica s eugenolom. no pre relatívne nízky obsah trieslovín má pri liečbe hnačiek len slabý účinok. obaloch. krváca- nie z ďasien. inak sfarbená droga maximálne 10 % (20 %).Gramineae) Ľudovo: turecká pšenica Nemecky: Getreide-Mais. Čs. ako dezinfekčné kloktadlo (odstraňuje nepríjemný pach z úst). Aj použitie drogy k.Radix (Rhizoma) caryophyllatae seu gei urbani. Rastlina sa kedysi užívala aj ako expektorans a pri vracaní. potočný . 32. vlhkosť 13 % (13 %). Z obsahových látok sú najhojnejšie zastúpené triesloviny (až 30 %). až 300 cm vysoká bylina s plnými steblami. anorganických 1 % (2 %). Najčastejším predmetom zberu a nákupu je podzemok s koreňmi . Pre obsah horčín je aj posilňujúcim prostriedkom pri ochoreniach žalúdočno-črevného traktu. Pre horkú chuť i obsah silice s príjemným klinčekovým pachom sa používa aj v likérnictve. mestský obsahuje popri trieslovinách a horčine aj geín (geozid-glykozid). Mladé byle sa dávajú do omáčok.podobne ako k. Miesto rastu si včas zistíme (ešte v čase kvitnutia byliny). Ľudovo sa cení ako stomachikum. španielsky: Maiz común. horčina a flavón. resp. Čajoviny č. Koreňová droga podlieha internej norme IN 4/82. hromadne vyrábaný prípravok s tinktúrou z kuklíka je Stomatosan — antiseptikum ústnej dutiny. ktorá pre I. popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . 221. vlhkosť 14 % (14 % ) . omývanie kože).

podľa sovietskych bádateľov má aj žlčopudné účinky. Kukurica sa od najstarších čias používala aj v liečiteľstve. flavonoidy. s dlhými pošvami. V homeopatii sa používajú čerstvé blizny na prípravu tzv. Za prvotné nálezisko kukurice sa najčastejšie pokladá Peru a Bolívia. ale aj účinným a neškodným odtučňovacím prostriedkom a antidiabetikum (s dosť problematickým pôsobením).do Strednej Ameriky. Prvé zrná kukurice priviezol do Starého Sveta r. 1630. živicu (asi 2 %). odporúča sa chorým a rekonvalescentom (je to v podstate Maizena). takže pečivo má osobitnú príchuť. chemicky nie celkom prebádaný alkaloid. O jej rozšírenie sa údajne najviac zaslúžili Cigáni. Okázalé slávnosti s kultom kukurice pozná Čína rovnako ako americkí Indiáni. farbivá. amíny. Rastlina je príležitostným ľudovým prostriedkom používaným pri ťažkostiach s močením (diuretikum). takže kukurica nesplanieva. do Afriky. takisto neopadáva z rastliny. urtinktúry alebo tabliet „Teep". široké do 10 cm. pokrývajú ich žltkasté až žemľovožlté hranato-guľaté zrná. Saladinova káva. ktorá sa používala ako sladidlo. Jej zrno nevypadáva. najmä kŕčovitým. vzhľadom na to. Používanie blizien vošlo do histórie od druhej polovice minulého storočia. Rastie iba v kultúre a je odkázaná na sústavné ošetrovanie človekom. Blizny obsahujú saponíny (asi 3 %). V produkčných kukuričných oblastiach sa spomínajú ako liek proti bolestiam mechúra. Castan (1879) ich dávno poznal ako sedatívum a diuretikum. silicu (asi 0. Zachovali sa prastaré ságy a bájky o jej význame pri náboženských obradoch. a to vraj už v pobielohorskej dobe. pije sa každé 3 h za polievkovú lyžicu. Zrná kukurice slúžili ako náhradka za kávu. olej a alantoín (pozri kostihoj). Samčie kvety v priamej koncovej metline. okolo r. Portugalskí moreplavci ju zaviezli ešte v 16.2 %). 1493 Kolumbus. Zrná sa spracúvajú aj v liehovarníctve. pri močovom piesku. Zrelé šúľky sú dlhé okolo 30 cm. Jej múka nemá lepkové zlúčeniny. Osevne plochy kuku- rice sa v minulých desaťročiach podstatne zvýšili predovšetkým v ZSSR. minerálne látky (hlavne draslík). dostatočne vlhkých pôdach južných častí štátu. Blizny sú známe aj ako prostriedok na falšovanie šafranu. Dôležitú farmaceutickú surovinu tvorí olej lisovaný z kukuričných klíč- . horčiny (okolo 1 %). Vo farmácii sa ešte dnes používajú čnelky (blizny) samičích kvetov. ktoré vyčnievajú na vrcholkoch šúľkov. Treba ich opatrne. pri piesku a ťažkostiach s močením (Peyer. z obalu vyčnievajú nitkovité čnelky dlhé až 20 cm. Ako droga sa odborne nazývajú Stigmata maydis (maidis) alebo Stylus maydis. Dnes sa už predáva múka i krupica z kukurice získaná zomletím až po odstránení olejnatých klíčkov. Zberajú sa v júli—auguste (pri dozrievaní kukurice).KUKURICA SIATA veľmi dlhé. Doviezli ju k nám z Ameriky. keď jej semená dozrievajú. a preto sa pri výrobe pečiva mieša s pšeničnou alebo s ražnou. triesloviny (11-13 %). stor. šúľok ostáva trvale obalený pošvami. Bežné dávky sú 4 —8 g drogy na jednu šálku záparu (denná dávka 40 g). Darí sa jej na výživných. ktoré sú príčinou pachuti. Pôvod kukurice dodnes zahaľuje tajomstvo. Do stredoeurópskych oblastí sa dostala pravdepodobne z Balkánu. cukrovej kukurice. aj v mohylách okolo Mississippi. Známe je pestovanie tzv. Palice i obilky sa našli v pohrebiskách i katakombách Peru. 1937). Niektorí autori kladú jej vlasť na územie starých Navajov a Mayov . samičie v šúľkoch vyrastajúcich z pazúch listov strednej časti stebla. že poskytuje „denný chlieb" a dru154 hové označenie mays je peruánskeho pôvodu — ich pomenovanie kukurice. sacharidy. Vedecký názov kukurice vznikol z gréckeho zaein = žiť. Stržeň byle obsahuje až 9 % sacharózy. Pražila sa z nich tzv. kde vegetuje od mája do prvého prízemného mrazu. dodávajú špeciálnu príchuť anglosaskej whisky. no rýchlo sušiť v tieni. Odtučnená kukuričná múka je veľmi výživná a ľahko stráviteľná. kde je rastlina dôležitou krmovinou i chlebovinou.

technicky sa používa na apretúry a na prípravu špeciálnych škrobov. Liečebne sa používajú aj podzemky k. taliansky: Ellebro bianco. ryžových kukuríc (Zea mays var. striedavé. dodávaný aj na spotrebiteľský trh. zväčša v chránených oblastiach. ktorá má hnedopurpurové kvety na pomerne dlhých stopkách. Povestný a obávaný cudzopasník — sneť kukuričná. zelenej — V. lobelianum (Bernh. prípravku Protosan — roztok (stomatologikum). Prevažnú časť oleja (80 %) tvoria nenasýtené mastné kyseliny (acylglyceroly najmä kyseliny linolovej a olejovej). Široké použitie má aj kukuričný škrob . Šťava z mladých plodov kukurice sa zahusťuje na sirup a slúži ako sladidlo do konzerv. Na Slovensku rastie iba poddruh kýchavice bielej Lobelovej (novšie označovaný ako k.7 ČsL 4 1 3 15 12 4 1 155 . maltóza.. Eurázijský druh. praskavých. čierna — V. maďarsky: Fehér zázspa. určený pre farmaceutický priemysel. ktoré majú podobný účinok ako námeľ (pozri heslo kyjanička purpurová). znetvoruje klasy. Pražené končisté zrná tzv. vyrába sa z neho glukóza. Ustilago maydis. viride Ait. Rafináciou oleja sa u nás vyrába Palmol E (Palma. Obsahuje alkaloidy (ustilagín a amíny). Plody sú tobolky s mnohými semenami. ktorý je toxický. používa sa na prípravu dietetík a iných výživných prostriedkov a prípravkov. lobelianum Bernh. molekulovou destiláciou sa z oleja lisuje vitamín E. Vedecký názov kýchavice je z latin- Trváca bylina vysoká 50—150 cm. sirupy.ssp. uplatňuje sa v galenike (výroba tabliet a piluliek). Kvetonosná stonka nesie drobnejšie listy a vrcholovú metlinu drobných zelenkastých kvetov .Amylum maydis. Liečivé zložky sú súčasťou čs.kov (lacnejší ako olej z pšeničných).). everta) zvané pukance . Lobelova — V. Bratislava). tvorí zložku púdrov a zásypov. elipsovité. okolo salašov a na slatinách vo vyšších po- Kvalita drogy sa posudzuje podľa ON 86 7035 a československého liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Zle sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah alkaloidov — najmenej I. francúzsky: Hellebore blane. španielsky: Elleboro (Eléboro) blanco. ktorá je oficinálna v USA. 153. listy veľké. anglicky: White Hellebore.doplnok každej ľudovej zábavy. olej má široké potravinárske (predovšetkým surový) a technické upotrebenie. novšie rátaná za samostatný druh: V. KYCHAVICA BIELA KYCHAVICA BIELA + Veratrum album L. s nápadne vyčnievajúcou žilnatinou a objímavými pošvami.. 160. sa ľudové pokladajú za účinné antacidum (znižujú nadmernú kyslosť žalúdočnej šťavy). Rastie na lesných lúkach. rusky: KÝCHAVICE BÍLÁ lohách. 1 3 15 12 4 1 11. Podzemok valcovitý. Ľaliovité — Liliaceae Nemecky: Weisser Germer. hojný najmä v Karpatoch. v Čechách vzácne aj prísne chránená k. 2 6 15 15 6 0. lobelianum Bernh.) Arcang. nigrum L. tvoria nepravú stonku. premieňa ich na hrčovité zdureniny plné čierneho výtrusného prachu.. Čajoviny č.

D 4). Všetky časti rastliny. hlavne však rozdielnosťou v skladbe obsahových látok — alkaloidov. že je to iba znetvorené zrno. Námeľ treba zberať dokonale zrelý. maďarsky: Anyarosz. Epidémie zapríčinené námeľom sú známe aj v novších dobách — dokonca r.5 : 1. Jestvuje veľa biologických rás týchto húb (námeľov). bielu — Helleborus leukos. ktoré prenášajú muchy na ďalšie semenníky (letná nákaza). Možno ju skladovať maximálne jeden rok. Pomer zosušenia je asi 3. zväčša však len okolo 0. či liečivý druh často spomínaný v antickej literatúre predstavuje k. veľkosťou. V homeopatii sa z usušených podzemkov pripravuje esencia (dil. potvrdí sa pravdivosť povedaného. Droga obsahuje aj organické kyseliny. Zber sa robí v júni -júli. ktorá má podľa ČsL 3 obsahovať 0. Predmetom farmaceutického zberu sú podzemné časti: podzemok i s koreňmi. 1853 Tulasne. Alkaloidy — predovšetkým jervín a jeho deriváty — vyvolávajú abnormality plodov. rožtekovitý útvar dlhý 2—3 cm — námeľ. podľa stavby huby. Na jar na ňom vyrastú stopkaté fialovočervené paličky a v nich sa vyvíjajú výtrusy. Otravy postihujú i dobytok. Ak sa použije umelé teplo.11 % alkaloidov. Po presušení teplotou do 35 °C treba drogu prísne chrániť pred vlhkom v dobre uzatvorených obaloch a pred svetlom. triterpény a flavonoidy. Droga z voľne vytváraného skleróciá obsahuje do 1 %. pochádza iba z raže. kyjak a caput = hlava. má trvale horkú a ostrú chuť. purgans a diaforetikum) sa pre vysokú toxicitu už dávno zanechalo.Secale cornutum. a tak sa dostával ako nebezpečná prímes do múky a vyvolával najmä v stredoveku ťažké a dlho prebiehajúce otravy. Škodca napáda divorastúce trávy. matka Nemecky: Mutterkorn. ražná hubka. Niekedy sa používajú výťažky ako zložka mazadiel pri neuralgii a reumatizme. glukoalkaloidy (pseudojervín).09-0. španielsky: Cornezuelo de centeno. alebo esterovo či glykozidicky viazané. Vykopávajú sa v jeseni (september—október).ského verare = hovoriť pravdu. nesmie teplota presahovať 50 °C. dáva však prednosť obilninám. farbou. Droga nepáchne.5 % prudko jedovatých alkaloidov steroidného typu (cholestanového alebo C-nor-D-homocholestanového radu).3 : 1. ľahko sa uvoľňujúci z klasov. Pomenovanie sa môže vzťahovať aj na čemericu (dnes Helleborus L.). Znovu zdôrazňujeme: droga a jej prípravky sú toxické.) Tul. Sú účinným liekom iba v rukách lekára. Výskyt námeľa je zriedkavý a nestačí kryť spotrebu. Základ ich esterových. Obilie sa prv nečistilo a o námeli sa myslelo. a to iba vcelku. nerozdrobenú. Robí sa to strojové pomocou špeciálnej očkovacej látky. Vedecké pomenovanie huby je z latinského clava = palica. Neskôr vypadáva z klasu a v pôde prezimuje. Oficinálna droga . prášok veľmi dráždi sliznice a núti na kýchanie. Preto by sa mal zberať 1—2 týždne pred žatvou (vtedy obsahuje najvyššie percento účinných látok). Materiál sa zbavuje hliny i nadzemných častí. Skleróciá sú vý- značné formou. Huba po tomto štádiu svojho života opäť vytvára iný druh výtrusov — konídie. antipyretikum. Kýchavice — najmä biela a zelená — sú predmetom rozsiahleho prieskumu. Vývojový cyklus huby opísal r. glykozidových i volných alkaloidov spočíva na steroidnom jadre (chemicky podobnú štruktúru majú náprstníkové čiže srdcové glykozidy). germerín a i.5 0. maslová a veratrová. lebo vraj ak sa kýchne. rubijervín).2 % alkaloidov. francúzsky: Ergot de seigle.1 . Pomer zosušenia je asi 1. astme i čiernom kašli a úplavicových hnačkách. pretože znecitlivujú nervové zakončenia.5 1 7 5 0. novšie sa začína pestovať aj umele na špeciálnych živných pôdach. Po krátkom omytí a prípadnom pozdĺžnom prerezaní sa opatrne a rýchlo suší. zriedka pšenice alebo jačmeňa. námeľ. nelepiaci sa na prsty. ovce a teľce. melanchólii. aplikovaná pri kolapse (náhle zlyhanie krvného obehu). veratridín.Clavicipitaceae Ľudovo: čierne (svätojánske) žito. Hlavné účinné látky sú estery (cevadín. ktoré lížu medovinu vylučujúcu sa na spodných zhrubnutých častiach okvetných lístkov. anglicky: Ergot. Výberom možno dopestovať skleróciá s vyšším obsahom a druhovo špecifikovaným. ktoré infikujú niektoré semenníky hostiteľa (jarná nákaza). alkamíny (jervín. KYJANIČKA PURPUROVÁ + Claviceps purpurea (FR. Domácke vnútorné užívanie drogy a izolátov z nej (ako emetikum. Kyjaničkovité . pri stavoch ochrnutia. resp. rusky: PALIČKOVICE NACHOVÁ Namiesto zrna sa v klase raži. z ktorých každá napáda inú rastlinu. oficinálny vo väčšine svetových liekopisov (aj v ČsL 4). Alkaloidy sú buď voľné.). mimoriadne nebezpečné (1—2 g drogy alebo 10—30 mg alkaloidov môže usmrtiť človeka). claviceps = kyjakovitý. taliansky: Segala cornuta. benzoová). Opeľovanie kvetov kýchavice obstarávajú hlavne niektoré muchy. octová. kŕčoch. Pre nepresný botanický opis nemožno potvrdiť. resp. Doposiaľ po- ČsL 2 má na námeľovu drogu tieto požiadavky (zhodné s ČSN 86 7310): Znak Zlomky sklerócií Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Skleróciá napadnuté hmyzom Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah alkaloidov — najmenej Najviac v % 7 1. 1929 v Írsku. angeliková. najmä podzemné orgány. Menej kvalitný tovar sa spracúva priemyselne. pokladané za morové nákazy.0 — 1. podobne ako alkaloid akonitín obsiahnutý v prilbici. preto sa droga produkuje umele infikovaním raže na osobitných poliach. Veratrové alkaloidy znižujú krvný tlak a spomaľujú srdcovú činnosť. Droga a jej prípravky sa vnútorne uplatňujú vo veterinárstve ako žalú156 dočné prostriedky a zvonka ako šnupacie prášky i proti hmyzu. V homeopatii sa používa i čerstvý podzemok. hlavne kozy. Vývojový cyklus sa končí zároveň s obilím. zvonka najmä na svrbivé pluzgierovité vyrážky. Obsah alkaloidov v skleróciách je podmienený geneticky a závisí od ekologických faktorov rovnako ako alkaloidové spektrum. vyvíja fialový. Perkoláciou sa z drogy pripravuje tinktúra (Tinctura veratri). najmä raži. obsahujú 1. V esterových alkaloidoch sa viažu viaceré kyseliny (napr.

Vedecké i národné pomenovania rastliny sú odvodené z gréckeho chelidón = lastovička. leucín. opačné ako adrenalín). tyramín. betaín). častejšie však na zvládnutie krvácaní (hlavne po pôrode). ktoré obsahujú námeľové alkaloidy. krkavičník. ergobazín. lenže sú priveľmi toxické. maďarsky: Vérehulló fecskefú. VLAŠTOVIČNÍK VĚTŠÍ + Chelidonium majus L. cholín. Bellaspon dražé.) sú sčasti založené na báze benzofenantridínu. napr.používa v gynekológii ako pomocný prostriedok pri pôrode. ktoré sa zvyčajne delia na dve kategórie: alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej a klavínové alkaloidy. periférne (vazokonstriktívne — sťahujú cievy a uterokontrakčné . pričom sa často kombinuje s výťažkami z ľuľkovca alebo s barbiturátmi. krkavec. šelvoro. Lastovičník je velmi stará liečivá rastlina. dravnícovina. odporúčaná najmä pri žltačke a očných chorobách. Ergometrín vyvoláva na maternici rytmické sťahy. celistoň. preto sa . ktoré majú špeciálne účinky. bradavičník. takže majú určité cytostatické pôsobenie (zastavujú rast nádorových buniek — predpoklad aplikácie na bradavice). ale pre silný sympatolytický a centrálne sedatívny účinok väčšmi pri migréne a v neurológii. Druh patrí k dusíkomilným a vlhkomilným bylinám. Droga sa v terapii nepoužíva. centrálne na predĺženú miechu (znižujú krvný tlak aj frekvenciu srdcového tepu) a na medzimozog (vzniká mydriáza — rozšírenie zreničiek. listy nepárnoperovito zložené. Robinson 1896 a Stickl 1929). napr.usporiadané do okolíkov. zámeny neprichádzajú do úvahy. Anavenol dražé a kvapky. vo vlhkú. cendelín. Crystepin dražé a iné. Čs. alkaloidy lastovičníka (chelidonín a i. klavínové alkaloidy nie sú terapeuticky dôležité. Makovíté — Papaveraceae Ľudovo: bolák. Skúmala sa i pri hľadaní protirakovinových liečiv (napr. Pred návodom na zber upozorňujeme: oranžové mlieko (šťava lastovičníka) sa dosť nekriticky síce preceňuje v dráždivosti a toxicite. hadí mlieč. francúzsky: Chelidoine. neurohumorálne (na nervový a miechový systém. španielsky: Celidonia. ergotamínovej a ergotoxínovej a sú v nich viazané aminokyseliny prolín. v mliečniciach má oranžový latex. Ostatné obsahové látky námeľa tvoria amíny (histamín. hydroxyvalín a kyselina hydroxyamínomaslová. lišajník. xantónové farbivá a steríny. Alkaloidy sa chemicky ľahko menia. iba jej izolované alkaloidy. farmaceutický priemysel vyrába asi 20 druhov prípravkov. tolita Nemecky: Grosses Schóllkraut. ergín. tiež pri Basedowovej chorobe. celadona. väčší je u nás jediným druhom rodu. kvety žlté. rusky: Trváca bylina vysoká 30—80 cm. olej (asi 30 % ) . Rastie hlavne v rôznych spoločenstvách burín blízko ľudských obydlí. klimakterických ťažkostiach a poruchách neurovegetatívneho systému. všetky podliehajú lekárskemu predpisu. L.sťahujú maternicu). metylkarbaminolamid kyseliny lyzergovej) a peptidové alkaloidy skupiny ergometrínovej. Šťava v stredoveku slúžila na výrobu kameňa mudrcov. krvavník. i teraz sa stáva predmetom výskumu. hypoglykémia — zníženie množstva cukru v krvi). krvavý starček. hlohový mlieč. Plody sú tobolky. valín. anglicky: Greater Celandine. napr. Veľký terapeutický význam z alkaloidov má najmä ergobazín (označovaný aj ako ergometrín alebo ergovín) a ergotamín. Osobitne zaujímavé vlastnosti ho z času na čas vracajú do terapie. vytvárajú farmakologicky neúčinné stereoizoméry — deriváty kyseliny izolyzergovej. fenylalanín. hydroxyalanín. niekedy sa odvodzujú od latinského coeli donum = dar nebies. ako celá rástli157 LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ KYJANIČKA PURPUROVÁ známe asi 30 alkaloidov námeľa. taliansky: Celidonia. nebeský dar. dajú sa však na ne syntézou previesť. Alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej sa zvyčajne delia na dve skupiny: jednoduché amidy (napr. Ergotamín sa uplatňuje aj pri popôrodných krvácaniach. celodej. Stonka rozkonárená.

169. francúzsky: Lavande. lebo splesnie. Zberá sa mimoriadne dôležitá mladá vňať — Herba chelidonii.8 %). chelerytrín — je jedovatý. Homeopatická esencia (dil. 180. chelerytrín. Doposiaľ sa izolovalo viac ako 20 alkaloidov. na doliečenie posthepatitických stavov. ale je individuálne dráždivá a môže vyvolať ťažkosti.0 g na šálku záparu. príbuzných opiovým. sušením rastlina veľa stráca na účinnosti i toxicite.4-0. Mliečna šťava obsahuje kolísavé množstvá celého radu alkaloidov. 8 4 2 13 18 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Lavandula angustifolia Miller Hluchavkovité . 4 2 1 13 15 II. droga sa však užíva v kombináciách. sangvinarín). novšie sa úspešne aplikoval pri glaukóme do očí. Listy podvihnú- 158 . Materiál sušíme v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach (teplotou do 35 °C).3-1 % (platné nemecké liekopisy žiadajú 0. na začiatku kvitnutia (máj . v koreni je ich aj do 2 %. sangvinarín má podobné vlastnosti ako strychnin (pozri Semen strychni — cudzokrajné drogy). Všetky alkaloidy majú baktericídne vlastnosti. protoberberínovému (berberín) a protopínovému (protopín. možno ho viac ráz pri tom obracať. mierne sedatívne. rusky: LEVANDULE LÉKAŘSKÁ Trsovitý poloker s priamymi konármi. Čajoviny č.: 164. anglicky: Common Lavender. po vytiahnutí rastliny zo zeme odstránime zvädnuté a zožltnuté časti. Chelidonín pôsobí podobne ako morfín — centrálne sedatívne a analgeticky. ľahko vlhne a do nákupne sa nesmie odosielať nedosušená. berberín okrem dráždivého pôsobenia na hladké svalstvo má aj cholekinetické vlastnosti (podporuje tvorbu žlče). ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Lavendel. koreň dokonale očistíme a sušíme v celosti.5-1. Kvalita drogy Herba chelidonii sa posudzuje podľa ČSN 86 6821. čo sa niekedy žiada. Homeopatia vyžaduje čerstvý koreň zberaný pred kvitnutím rastliny. má tlmivé účinky (v nadzemnej časti je ho však málo). ktoré z chemického hľadiska patria k typu benzofenantridínovému (chelidonín. farmaceutický priemysel používa výťažok ako zložku pasty Alysal — aplikuje sa na chronické ekzémy a drogu v granulkách Boldogran — choleretikum a cholekinetikum. až narkotický pach a ostrú horkú chuť. španielsky: Lavandula.LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ na. radšej ho preto robme v rukaviciach a nenechajme zberať rastlinu deťom. maďarsky: Levendula. Pomer zoschnutia je asi 5—6:1. Skladujeme ju v dobre uzatvorených obaloch (najlepšie z umelých hmôt).príp. Droga sa po dosušení musí dobre zabaliť. nerozrezávame. vysoký až 50 cm. a to celá. Jej celkové pôsobenie je spazmolytické. aβ-allokryptopin). taliansky: Lavanda. Dávky drogy sú 0. vo vňati 0. ako extrakt alebo tinktúra. droga obsahuje aj silicu a flavonoidy. resp. cholagogické (pri cholecystopatiách). Čerstvá droga má po rozdrvení odporný. D 3 — 0) má v podstate podobnú indikačnú oblasť ako alopatia. tiež spazmolyticky. Čs. Ak sme zberali vňať i s koreňom. bez hrubších častí a zožltnutých listov. apríl až júl).

pretože kvety sa rozvíjajú postupne. Ak sa suší umelým teplom. linalol (10—15 %). Plody sú lesklé tvrdky. valeriánou a pod. prvosienkou. na samom začiatku kvitnutia (júl-august). je chudobná. Drobné kvety takmer sediace.5 14 8 1 II.5 12 12 0. externe: 6 polievkových lyžíc na liter záparu na kúpele. strata na hmotnosti býva asi 75-80 %. rozmarínom. oddávna sa pestuje v záhradkách. sa vňať suší v prievane vo zväzočkoch. máspazmoľytické účinky pri kŕčoch.5 12 13 0. s obľubou sa užíva pri migréne. potom málo nerolu. Ak sa žiadajú iba kvety. linaol a terpénové alkoholy ako L. Francúzsko a Maďarsko. mierni bolesti a koliky. Predmetom zberu na farmaceutické a kozmetické účely býva vňať. Zámeny a falšovania drog prakticky neprichádzajú do úvahy — materská rastlina sa výhradne pestuje. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená droga ako materská rastlina Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. angustifolia. kvetná i vňaťová časť má osobitne charakteristický výzor. teplota nesmie prekročiť 30-35 °C (silica). na rube srstnaté. škodí jej vlhko i svetlo. Pomenovanie levandule je odvodené od latinského lavare = umývať (oddávna tvorila prísadu do kúpeľov). sedatívum.v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). 10 2 3 14 10 0. 5 1 1. V droge je veľa trieslovín (asi 12 %). častejšie sa užíva v zmesi s inými drogami. Liekopisne neprípustná silica z príbuzného druhu L. zoskupené v chudobných papraslenoch. latifolia x L. Vhodná teplota na sušenie je asi 20—30 °C. oficinálnu vo väčšine svetových liekopisoch. hlavnou zložkou je linalylacetát (30-50 % ) . 5 5 0. sivomodré až fialové. latifolia Med. L.7 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Obsah silice — najmenej Vňaťová droga — Herba lavandulae sa hodnotí podľa ON 6831. vňať s kvetom — Herba lavandulae a kvet — Flos lavandulae. 30-32 % ) . Externe sa používajú 3 lyžice drogy na liter záparu na kúpele. angustifolia) obsahujú hlavne linalylacetát (20-24 %. Importovaná rastlina. cholagogum a externé derivans. pije sa 2 x denne. — tzv. geraniolu a iných terpénov. Spik-olej. Rastliny možno zberať aj viacej razy do roka. Kvetnú drogu treba veľmi starostlivo skladovať . Zvyčajné dávky kvetnej drogy sú 1 kávová lyžička na šálku záparu. príp. Skladá sa asi z 30 doposiaľ známych zložiek. Hlavnými dodávateľmi drogy na farmaceutický trh sú Španielsko. pije sa 2 x denne. Silica (Oleum lavandulae) je zlož159 . Levanduľa ako väčšina hluchavkovitých rastlín je medonosná a možno ju úspešne pestovať ako okrasnú.5 0. Vňať: 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Kvet obsahuje 1—3 % silice. resp. borneolu. podporuje trávenie a zvyšuje tvorbu žlče.Na kvetnú drogu — Flos lavandulae sa vzťahuje ČSN 86 6228: Akosť — najviac v % Znak Neúplné rozvinuté kvety a iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. ktoré na vrchole stonky tvoria klas. Po usušení sa jednotlivé kvety i s kalichom obtŕhajú. až bez esterov (s linalolom a cineolom ako hlavnými zložkami) a lavandínové silice pochádzajú z hybridov (napr. Bylinné vrcholce sa odrezavajú alebo žnú krátko pred kvitnutím. 10 10 1 1 té. hystérii. priaznivo pôsobí pri neurasténii. nespavosti (podobne ako medovka — Melissa officinalis L. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé kvety. V zmesiach je levanduľa obľúbená najmä s medovkou. Kvet i vňať levandule sa uplatňuje predovšetkým ako nervínum. resp. odrezavajú sa kosákom iba koncové klasy papraslenov a dávajú sa sušiť v tenkých vrstvách. obsahuje minimálne 35 % esterov.).2 II. srdcových ťažkostiach. čiarkovité.

druhový názov plynie zo starovekého Plíniovho názvu pre liesku — nux avellana .kou mazadiel proti reumatizmu. najväčšia — C. Čs. ktorý včely potrebujú ako bielkovinovú stravu pre rozvoj svojich plodov. že sa bude pestovať ako partner na kríženie. atropurpurea. Východoázijský druh (C. ale aj na iných susedných drevinách. kým mäkké a pružné. sa u nás pestujú v parkoch. rezbári a výrobcovia palíc. Veľmi premenlivý druh. anglicky: Hazel. Už vo februári sa na jej konárikoch tvoria dlhé visiace jahňady a červené piestikové kvety. rusky: LÍSKA OBECNÁ LIESKA OBYČAJNÁ Ker alebo menší strom. tiež proti svrabu a veľmi často slúži na aromatizáciu farmaceutických i kozmetických prípravkov. pri neuralgiách. maďarsky: Kozônséges mogyoró. Príbuzná 1. pochádzajú z východnej Ázie a Severnej Ameriky. Corylus avellana L. 1 1 0. s tmavonachovými listami. 200. maxima Mill. Obľubuje mierne vlhké stanovištia a vápencové pôdy. čomu by listy prekážali. listy má široko vajcovité. Calmonal liquidum .. ťažké drevo využíva160 LIESKA OBYČAJNÁ jú napr. Plody sú oriešky v čiaške. končisté. 180. Čajoviny č. vznikali asi v južnej Európe už v staroveku. ischiasu. Kultúrne formy — často hybridného pôvodu. francúzsky: Noisetier. zvaná aj lombardská. aby vietor mohol sprostredkovať opeľovanie ešte pred vyrastaním listov nielen na lieskach. obsahuje extrakt a používa sa ako externé antireumatikum. nie sú zatiaľ známe z kultúr. 204. Lieska sa u nás pestuje aj v niekoľkých zušľachtených sortách — na ozdobu. napr. Pre včely je lieska veľmi užitočná. užitočný vďaka plodom. colurna L. Je jednodomý. priemyselne vyrábaný prípravok s vňaťou levandule je čajovina Valofyt Neo — nervínum. Na našich stráňach a na okraji lesov je lieska prvým kvitnúcim jarným stromom. 1. 230. Vedecké označenie rodu Corylus je z latinčiny. Veľmi hojný druh listnatých lesov a krovín. Poskytuje mnoho skorej a bohatej paše s množstvom sírovožltého peľu. na okraji dvojito pílkovité. ako ochranný ker. krvavá — C. avellana var.5 7 11. no ide o prekrútený grécky karyon — orech. Lieska má osobitný význam ako drevina na vysádzanie opustených a zanedbaných miest. 2 2 1 9 13 13 . samčie kvety tvoria visiace zlatožlté jahňady.roztok.. silica tvorí zložku masti Rheumosin unguentum — derivans (prekrvujúce mazadlo) a aromatickej masti — Unguentum aromaticum Spofa. turecká — C. 12. 165. má dlhé oriešky a stromovitá 1. Kvitne zavčasu. niektoré však rastú iba na Kaukaze. Uvá- Na listovú drogu — Folium avellanae sa vzťahuje Č S N 86 6 4 2 3 : Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy ako na rastline Cudzie organické prímesi A n o r g a n i c k é prímesi Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Vlhkosť I. samičie sú červené a púčikovité. košov i dreveného uhlia. Lieskovité — Corylaceae Nemecky: Gemeine Haselnuss.hojne vraj rástla v okolí mesta Avelly či Abelly v Kampánii. Ostatné druhy liesok (je ich asi 15). heterophylla) je veľmi odolný voči suchu i mrazom a má dobré vyhliadky.

až trojito strihané. francúzsky: Liveche officinale. nedozreté semeno sa po usušení celkom zvraští. Možno nimi nahradiť mandle. diuretické i emenagogické účinky a uplatnenie 161 . flavonoidy. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Inak list možno použiť aj ako prísadu do mnohých čajovinových zmesí. citrónovo žltým drevom. sacharidy a kôra obsahuje okrem silice aj triesloviny. anglicky: Lovage. Staroveký predpis na miešanie roztlčených lieskovcov s medom pri kašli sa ľudovo traduje dodnes. Listy sú dvojito. obsahovými látkami podobná. Zelené alebo svetlohnedé oriešky nehodno trhať. Plody sú vajcovité krídlaté dvojnažky.treba ju preskúmať mikroskopicky. vo svojom diele De re rustica.05 % ) . usporiadané v okolíkoch okolíkov. hnisavých ranách a podobné terapeutické uplatnenie má aj kôra — náhradka za Cortex hamamelidis: na skrátenie času krvácania. stomachické. Dioskorides opísal plody a korene a spomenul prekrvujúce. technicky. Podstatnú zložku účinných látok listov tvorí silica (0. Tschircha Dioskoridovo ligystikon alebo Columellovo či Plíniovo ligusticum je totožné s našou rastlinou. 1. má mierne zvieravú chuť. kŕčových žilách. maďarsky: Lestyán. Nevedno. ako venotonikum a adstringens. zato má listový.dza sa. Oriešky sa po vylúpaní z obalu sušia rozostreté na vzdušnom mieste. Z farmaceutického a medicínskeho hľadiska sú dôležité lieskové listy. čo vylučuje zámenu. periférnych obehových poruchách. že peľ má až 30 % bielkovín. najmä na prípravu chutného a zdravého čaju s miernym močopudným pôsobením. Okrem praktického potravinárskeho využitia majú medicínsky a technický význam aj plody — lieskové oriešky — Nux coryli. voskovitou konzistenciou a pachom podobným polievkovému koreniu (maggi). či bola známa v antike. Columella ho uviedol r. 35 — 65 n. LIGURČEK LEKÁRSKY Levisticum officinale Koch Zelerovité . menším množstvom korienkov. Koreňová droga ligurčeka skôr pripomína korene bedrovníkov. Lieska nemá kvetný nektár. Oriešky sa používajú predovšetkým v potravinárstve. Sekaná droga sa zvyčajne diferencuje ťažšie . kvety bledožlté. Miestami sa pestuje v domácich záhradkách a dočasne splanieva. U nás však koreňová droga pochádza iba z rastlín pestovaných. Olej jadier je jedlý. príp. Orvosi levisztikum. nemá pach. List liesky býva neprípustnou zámenou za severoamerický hamamelový list — Folium hamamelidis. pri hemoroidoch. pretože rastlina sa hojne vyskytovala v Ligurskom pohorí. taliansky: Sedáno di monte. zberajú sa len zdravé a zelené (v máji—auguste). Ojedinele sa v jarných mesiacoch zberá aj kôra — Cortex coryli avellanae. Rastlina pochádza z južnej Európy.Apiaceae (Okolíkaté . má hrubý hlavovitý podzemok s dlhými koreňmi. keď oriešky vypadávajú z listencovitého obalu. lekárskeho dodáva archangelika lekárska. Možno ich sušiť aj umelým teplom. Vedecké označenie ligurčeka pochádza z latinského ligusticum = ligurský. rusky: LIBEČEK LÉKAŘSKÝ LIGURČEK LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká až 200 cm. pri metrorágii a horúčke — dávkuje sa 1 g na zápar z pohára vody. okolo 20 % bielkovín a pre svoju jemnú chuť sú vyhľadávanejšie ako väčšie vlašské orechy. pri kŕčových žilách. Oriešky majú až 60 % oleja. ktoré možno zberať po úplnom dozretí semena. Koreň ligurčeka sa líši od archangelikového tenším podzemkom. Kôra sa užíva aj proti hnačkám. 2—5 % sacharózy. používa sa v potravinárstve. španielsky: Levistico. teplota nesmie prekročiť 40 °C.podľa chuti. Pri dovoze sa často namiesto 1. ale možno ho použiť ako náhradku do čajovinových zmesí alebo do prípravkov proti rozličným krvácaniam. dávkovanie je voľné . Podľa vysvetlenia „otca farmakognózie" A. flobafény a živicovité kyseliny. kozmetike. Po usušení prirodzeným teplom na vzdušnom mieste poskytujú drogu Folium avellanae (coryli avellanae).Umbelliferae) Ľudovo: ľúbočok Nemecky: Garten-Liebstóckel. Droga — list. Podľa niektorých údajov majú vyššiu energetickú hodnotu ako tučné bravčové mäsa alebo sójové bôby.

Čajoviny č. malolistej a spolu figurujú ako 1. španielsky: Tilio común. ani v stredoveku. pochádza vraj z gréckeho ptilon = krídlo. veľkolistá sa niekedy pokladá za kultúrnu formu 1. maďarsky: Kislevelú hárs (hársfa). Listy má srdcovité. no pôsobí slabšie ako koreň ihlice tŕnitej. Vo veterinárstve sa ľudovo používa na urýchlenie pôrodu. Pre zber sú prípustné aj krížence a T. Druh rastie v prírode a dáva prednosť hlbším a vlhším pôdam. Osobitné rozšírenie našiel vďaka Kapituláru Karola Veľkého. pri ochorení pečene a sleziny. čo možno sledovať spätne až do 16. bez prímesí. u nás neprávom zanedbaná.—3. Ligurček bol veľmi obľúbený v stredoveku. Ordinuje sa pri opuchoch (edémoch). 105. lebo hrozí nebezpečenstvo úrazov.ftalidov (až 70 % ) . Obe známe liečiteľky stredoveku — abatiša Hildegarda i Trotula ho ordinovali proti kŕčovým ochoreniam a ako emenagogum — prostriedok upravujúci menštruačný cyklus. pre kožovité listene súkvetí. u Collumelu. Pri sušení korene strácajú asi 70 % hmotnosti (pomer zosušenia je asi 3 : 1) a list 80 % (zosušenie asi 5 : 1). Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva predovšetkým koreň . Vergília a iných starovekých autorov. Vo Švajčiarsku sa dodnes pijú teplé a sladené mlieka cez dutú stonku ligurčeka ako prostriedok proti bolestiam v hrdle. Takisto sa vysádza do parkov i alejí. a-terpineolu a cineolu. asi kríženec 1. u nás sa zavádza do ČsL 4. Podobné použitie má aj silica — Oleum levistici. stor. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. a 17. roku (október). Zväzočky chlpov pri žilnatine sú skoro biele. anglicky: Common Lime. p. na okraji pílkovité. veľkolistá je mohutný strom. Pomenovanie lipy — tilia. Nedrobí sa.. na spodnej strane pritlačené chlpaté až skoro lysé. ale ľahko sa zaparí. Lipy kvitnú asi 12 — 14 dní (jún —júl). Kôra a drevo sa používali na upevňovanie zlomenín. (ČsL 4) Ináč sfarbené časti koreňov ako na materskej rastline Nadzemné časti materskej rastliny Anorganické prímesi (organické) Vlhkosť Popol (nerozpustný v HC1) Obsah silice — najmenej 5(8) 3 1 (1) 14(12) 8(3) 0. Vykopáva sa spolu s podzemkom v 2. na čo treba dávať pozor (najskôr sa to zbadá na zmene farby kožovitého listeňa). 232. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. p. L. ktorá spolu s vňaťou sa používa viacej ako korenina v priemysle i v kuchyni. Súkvetie zvyčajne pozostáva z 3 kvetov žltej farby s kožovitým listeňom. striebristá (T. pije sa 2—3x denne — denná dávka je horúci zápar z 1-3 lyžíc drogy na 2 poháre vody. Koreňová droga býva oficinálna v liekopisoch. francúzsky: Tilleul á grandes feuilles. LIPA VEĽKOLISTÁ Tilia platyphyllos Scop. Plody sú päťhranné tvrdé nažky. Kôra slúžila proti malomocenstvu. tomentosa Moench). . sú viac-menej iba ľudové. Strom starý 50—100 rokov (lipy sa dožívajú aj 600 rokov) dá okolo 10 kg medu. europaea L. malolistej a 1. zelenkastá s listami na rube bledými. nie však iné druhy. vňať. nachádzame ho napr.Flos tiliae. emenagogum. Tieto účinky sa experimentálne dokázali aj jeho silici. s obsahom laktónových zlúčenín kyseliny ftalovej . na líci tmavozelenými a lesklými. na nohách a šťava proti vypadávaniu vlasov. Nemecky: Sommer-Linde. Materiál ťažko schne.5-2. kaukazskej. vhodná predovšetkým do diétnych jedál. často aj v listnatých lesoch. Nazberaný materiál sa suší v tieni a v prievane. 60. ligustilid. vyčerpanosti a pod. Vysádza sa aj do alejí a parkov. Často ho uvádzali herbáre v 16.7 % ) . Rastie predovšetkým na plytkých kamenistých pôdach. stor. pri reumatizme a zahlienení dýchacích ciest. Účinnú obsahovú látku predstavuje silica (0. Predmetom zberu sú celé súkvetia i s podporným listeňom. Kvety sa liečebne nepoužívali ani v staroveku. Ostatné upotrebenia — stomachikum. Kvety by mali zberať iba dospelí. preto treba pri užívaní postupovať opatrne. n-butylidenftalid = ligustikový laktón. Plínia. rusky: L. Droga má veľmi charakteristický korenistý pach a ostro horkú chuť. taliansky: Tiglío. rusky: LÍPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ LÍPA MALOLISTÁ Tilia cordata Mill. Drogu treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelej hmoty). Ján Kollár ospieval lipu ako symbol Slovanov. Silica však dráždi obličky.Radix levistici. Predmetom zberu býva aj list (júl-august) alebo plody (august—september). zvaný aj Radix ligustici seu Laserpitii germanici. preto sa silnejšie korene pozdĺžne rozrezávajú (nie na priečne plátky) a suší sa najlepšie v prievane (výška na lieske asi 6 cm). Pre množstvo kvetov a veľkú medovaciu schopnosť sú včelársky veľmi cenné. Výhodnejšie sú drogové kombinácie. Znášku podmieňuje najmä teplo a vlhko. 10 6 2 14 10 0. všeobecnej slabosti. resp. menej kalorických. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) porovnával jeho karminatívny a diuretický účinok s archangelikou. odtučňovacích. ktoré majú tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I.3 proti pohryznutiu divou zverou. Súkvetie má 5 —10 kvetov. resp. keď rozkvitla asi polovica kvetov súkvetia. i anglosaská lekárska literatúra. Z ďalších obsahových látok hodno uviesť organické kyseliny a sacharidy. Homeopatia používa čerstvý podzemok i s koreňmi. najmä 1. 131. euchlora Koch — 1. predovšetkým v noci. Droga je podľa literatury hlavne diuretikom a karminatívom. Lipovité — Tiliaceae Nemecky: Winter-Línde. európska — T. L. maďarsky: Nagylevelú hárs (hársfa). 162 n-butylftalid a i.5 II. Drogu . listy na opuchy v ústach. malolistá má listy takmer lysé (len na spodnej strane pri žilkách sú zväzočky chlpov sfarbených do hrdzavá). 104. ktorá sa pestuje v parkoch a konáriky i mladé listy má striebristo ochlpené. potom kumarínov (hlavne bergaptén a umbeliferón). Častejšie tvorí zložku diuretických čajovín. pri teplote 20-30 °C (maximálne do 45 °C).Na koreňovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 7025 a ČsL 4. Prímes plodov a hrdzavých kvetov zber znehodnocuje. Ako koreninu možno použiť aj plody (pre octové pokrmy so zeleninou a s hubami). Pri zbere treba stromy šetriť. Zberajú sa na začiatku kvitnutia (jún—júl). nadmernom potení. Plody sú guľaté kožovité nažky.

kašeľ. ďalej triesloviny. Farba listeňov drogy je žltozelená. angíny. čs. bežná dávka je 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 —5 x denne s prísadou medu a citrónovej šťavy. 25 16 2 11 10 2 III.04-0. Čaj nesmie mať nepríjemný pach ani chuť (prímes kvetov iných líp). O obsahu špeciálnych potopudných glykozidov sa vedú dlhé spory. laxatívnych. slabo aromatický a chuť sladkasto slizovitá. i. užíva sa pri kataroch dýchacích ciest a horúčkovitých ochoreniach. plody) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I.95. metabolických i diuretických a pôsobí aj ako stomachikum a spazmolytikum. 128. kvety sú svetložlté až žltožltohnedé. ľudové pri žlčníkových a pečeňových ochoreniach). ako detoxikans.93. NSR z r. bronchitídy. 234. 97. tilirozid). 163 . Droga obsahuje značné množstvo slizu (číslo napúčania je podľa ČsL 4 najmenej 25 pre 1 g drogy). 35 24 3 11 12 3 ČsL 4 15 8 1 11 8 1 ČSN 86 6210 uvádza pre lipový kvet tieto rozmery: priemer kvetov asi 1 cm.).92. Jednotlivá perorálna dávka na zápar podľa ČsL 3 je 1. Používa sa aj ako korigens v mnohých čajovinách. 5. 6. Na kvetnú drogu — Flos tiliae — sa vzťahuje ON 86 62 K) a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč. 240. Komentár k DAB 7.84.LIPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ Inflorescentia tiliarum skladujeme chránenú pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených obaloch najdlhšie jeden rok. 98. taktiež na kloktanie a do kúpeľov a ústnych vôd. hromadne vyrábaných čajovín Species laxantes Planta — preháňavá čajovina. Čaj sa pije aj pri neurasténii a chloróze. Mäkké drevo líp je výborné na stolárske a rezbárske práce. Wiechowski r. malé množstvo silice (0. 213. dĺžka listeňov asi 6 cm. Čajoviny č. 1969). pri chorobách z nachladenia. 193.Species laxantes. ako je uvedené v závere normy Iné časti materskej rastliny (listy. flavonoidy (hesperidín. šírka listeňov asi 1. ktoré podľa neho pôsobia nepriamo dráždením príslušných nervov. glykozidy (o. Odvar tvorí kozmetikum (vhodné najmä pre ľudí zamestnaných v prašnom prostredí — čistí pokožku a tvári dodáva jemný zlatistý nádych). Pach drogy je charakteristický. Kedysi bolo zložkou pušného prachu a zasypali sa ním rany a kožné vyrážky. 192. pri hyperacidite. Droga je predovšetkým diaforetikum. Lipový kvet tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 .5 cm. 15 8 1 11 8 1 II. 69. ako je chrípka. Reduktan — čajovina na odtučnenie a plní sa do záparových vrecák.1 % s farnezolom). 150. lyko na viazanie zeleniny či kvetov a uhlie (Carbo tiliae) má široké liečebné upotrebenie (proti nadúvaniu. tvorí zložku čajovín používaných pri reumatizme.5 g drogy. kvercitrín a i. 1926 experimentálne dokázal špecifické látky vyvolávajúce potenie. Moderné liekopisné komentáre sa o nich vyslovujú ako o nedokázateľných a diaforetický efekt sa pripisuje skôr horúcej vode (napr.94.

Ehrend. 207. preto sa nesmie pchať do obalov alebo skladovať dlhší čas na vysokých kopách. spazmolytické. Je veľmi hľadaná a ako droga sa označuje Herba asperulae alebo Herba matrisylvae. marunka májová.) Scop. Zber sa robí ručne. má sa kosiť kosákom. Lipkavec má diuretické.MARINKA VOŇAVÁ MARINKA VONNÁ LIPKAVEC MARINKOVY . vňať sa zberá pred kvitnutím a pripravená esencia (dil. D 2 . keď sa zistilo. štvorhranná. a preto kedysi ho sušili a pridávali do tabaku. verum L. májového nápoja. Zberá sa celá na začiatku kvitnutia rastliny (v máji. so 4-6-početnými praslenmi (horné listy má skoro čiarkovité a viac-menej protistojné). Čajovina č. kvetom agátu. planá morena. schultesii Vest hlavne v Karpatoch. Ostal len zložkou denného čaju a používal sa v homeopatii. 1. Duft-Labkraut. Schultesov . Rastlina sa nesmie vytrhávať i s koreňom. na hnisavé rany. venotonické a antiflogistické vlastnosti. s tenkými a drsnými listami v 6—8-početných praslenoch. nevonný. Pre rastlinu sa v súčasnosti uplatňuje vedecký názov Galium odoratum. Jeho sláva pomaly upadla najmä potom. Latinské pomenovanie je odvodené od gréckeho gala = mlieko. kúpele. kuklík a prietržník). Istý čas bol lipkavec taký hľadaný. španielsky: Asperilla odorosa. taliansky: Stellina odorosa. 1539 ho odporúčal do tzv. vňaťou prasličky. tinctoria L. závrate. že podobnosť s druhmi rodu Galium — lipkavec je veľká. náhradka pravého čaju).. kumarín sa uvoľňuje pri sušení (enzýmove) a má slabé narkotické vlastnosti a je mierne toxický. kvitne neskôr (júl—september). Užíva sa 1 kávová lyžička na pohár záparu. že sa pestoval. U nás sa tradične zberá vňať. rusky: Už z toho vidno. 10 5 2 12 18 . francúzsky: Aspérule odorante. Plod je rozpadavý suchý dvojplodolistový plôdik. kde často pokrýva celé plochy. do močopudnej s listom brezy. lebo zráža mlieko na tvaroh (najmä G. Pekne vonia. pije sa 2—3 x denne po lyžičkách. V liečebných dávkach sa neodporúča dlhšie užívať ako 2—3 týždne. Byľ skoro priama. Lipkavec bol vtedy veľmi vychýrený a hľadaný. horčiny a triesloviny. flavonoidy. Herba hepaticae stellatae. žindava. . Lipkavec (marinka) bol liečivou rastlinou už v stredoveku. farbiarska. dávenie. pri sušení sa nedrobí. rastúca najmä v teplejších oblastiach.: Asperula odorata L. Sušíme ho na vetraných miestach. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. ale aj marinka — Asperula.G. chránený pred svetlom. celistvookrajové. Z obsahových látok lipkavca treba menovať iridoidový glykozid asperulosid. Vyššie dávky spôsobujú úporné bolestí hlavy. Benediktínski mnísi začiatkom stredoveku z neho pripravovali voňavý nápoj a Hieronymus Bock vo svojom Herbári z r. listy kopijovité. Materiál sa ľahko zaparí. Častejšie sa vmiešava do čajovín. napr. spavosť až zastavenie dychu. Nesmie sa sušiť v byte a na iných miestach. príp. em. Celkove rastie v ČSSR asi 35 druhov rodu Galium L. voňavý svízel Nemecky: Waldmeister. v tenkých nestlačených vrstvách. ako A.MARINKA VOŇAVÁ Galium odoratum (L.syn.D 1) sa indikuje ako v alopatii. Trváca holá bylina vysoká do 30 (50) cm. Pri častých zámenách prichodia do úvahy najmä iné druhy rodu lipkavec.. Vzhľadom na protizápalové pôsobenie možno lipkavec používať aj zvonka na obklady. Nápoj vraj otváral zapchatú pečeň a osviežoval srdce. Uvedené čerstvé. anglicky: Sweet Woodruff. a 6 Asperula L.. Homeopatia používa lipkavec na liečebné účely čerstvý. Veľmi podobný je ešte lipkavec lesný — Galium sylvaticum L. ešte nerozkvitnuté byliny sa namáčali v bielom víne. sčiarkovitými listami v 8 — 10-početných praslenoch. drúbňava. 164 Na vňaťovú drogu — Herba asperulae sa vzťahuje ČSN 86 6817: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. miestami už v apríli alebo až v júni). maďarsky: Szagos muge. kumarín. valdmajster. ktorý známy bylinkár Kneipp odporúčal najmä proti zápche a vodnatieľke. podľa potreby obraciame. Pomer zosušenia je asi 6—7:1. preto bol premenovaný. lebo niekde jej hrozí už vyhubenie. v 6-9-početných praslenoch. iba aromatizuje čajoviny. kde sa dlhšie zdržujú ľudia (má silný pach). na Slovensku rastie ešte podobný 1. rýchlo. sivý — G. s oblou byľou. dezinfekčné. glaucum L. napr. Rastie najmä v bučinách s kyslejšou pôdou. Marenovité — Rubiaceae Ľudovo: božcové korenie. m. ako našu čajovinu Javorina (dietetikum. ktorý sa zvyčajne skladal ešte aj z iných bylín (veronika. vredy a pod. Zo sušených listov sa oddávna varí čaj. — lipkavec syridlový čiže pravý). tabaky a niektoré liehoviny. 5 2 1 12 14 II. Drobné biele kvety zoskupené vo vrcholíkových vidlicovitých metlinách.LIPKAVEC MARINKOVÝ . že nie je celkom neškodný.

VĚTVIČNÍK DUBOVÝ (SLÍVOVÝ) Evernia prunastri (L. aj v zástupcoch rodov Usnea. geraniol. L. Na odosielanie vo väčšom množstve sa droga lisuje. hlavnú zložku silice tvorí orcín-monometyléter (resp. Produkt má príjemnú vôňu a je známy pod rozličnými názvami: resinaromes. rusky: LIŠAJNÍK DUBOVÝ LIŠAJNÍK DUBOVÝ Lišajník s rozkonárenou kríčkovitou stielkou pripevnenou ku kôre stromov. Zozberaný lišajník treba pred sušením prečistiť a zbaviť cudzích prímesí. takisto jeho konzistencia — od tekutej až po pevnú. buk. Lišajníky vzbudili pozornosť v lekárskych kruhoch svojimi vysokými antibiotickými vlastnosťami. Cladonia a Ramalina. na rozdiel od pľuzgierky islandskej. mydlárstvo a kozmetika spotrebúvajú aj silicu vydestilovanú z drogy. ďalej borneol. breza. V súčasnosti sa 1. Druh rastie epifyticky na kôre rozličných stromov vo vlhkom ovzduší. Vzhľad a zloženie výťažku sú rozličné. púdrov a pod. pleťových vôd. Našla sa napr. Zber sa robí ručne. Mitsouku alebo sa používa na aromatizáciu lepších kozmetických prípravkov. zväčša ho však vyvážame. napr. jedla). Aromatické látky sa získavajú viacerými spôsobmi. agát. Lichen quercinus. prípadne nepríjemným pachom). gáfor. Usušené stielky šuchocú. na rube slaboružovkasté alebo belavé. Spracúva sa čiastočne aj u nás.Odborne: konárnik slivkový LIŠEJNÍK DUBOVÝ . Konáriky stielky sú stužkovité.1 %) a niektoré kyseliny. sú tuhé. napr. petroléterom. dubový má uplatnenie aj v ľudovom liečiteľstve. Muscus arboreus alebo Lichen prunastri. Lichen quercinus viridis. liehom a pod. tujón. Z lišajníkových kyselín sú najznámejšie kyselina usnínová a evernová (spolu tvoria hlavnú zložku látky nazývanej evozín) a kyselina evernínová. Suší sa v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste prirodzeným teplom.5 : 1. ale v značnej miere pôvod a kvalita suroviny. tá je pre príjemnú vôňu veľmi obľúbená a tvorí nevyhnutnú zložku niektorých známych kompozícií. francúzsky: Mousse de chéne.) Ach. Účinné spektrum kyseliny usnínovej sa blíži penicilínu. fixodors a i. ktorý nie je taký jemný ako výťažok získaný petroléterom. jednak tvorí zložku ich kompozície. slivka. Zberá sa celá kríkovito rozkonárená stielka. citronelol. borovica. no nikdy nie zoškrabávať.3 9—10 165 . pričom túto rôznorodosť nespôsobuje iba zmena vylúhovadlá alebo extrakčnej metódy. trnka) i ihličnatých (smrek. ktorá rastie vo vyšších polohách na zemi medzi trávou a machom. dubový pre obsah aromatických látok používa najmä ako surovina vo voňavkárstve a v kozmetike. a to za suchého počasia. Drogu netreba obracať. V praxi sa rozlišuje hrubší druh — Evernia prunastri vulgaris a najmenší druh — Evernia prunastri gracilis. Cetraria. resinoides. ako všetky lišajníky slúži proti kašľu.2—0. lebo lišajník neobsahuje veľa vody. ale niektoré indikácie oprávňuje prítomnosť antibakteriálne pôsobiacich Správne usušená. Dá sa to robiť prakticky celý rok. kataroch žalúdka a čriev a pri parazitárnych ochoreniach. Foins Coupés. aby droga nenavlhla (prejaví sa to zmenou farby. čaj sa pije pri tuberkulóze.5 3-4 0. vždy plné a hladké. Voňavkárstvo. predovšetkým pri miestnom použití. krémov. zväčša sa však uvádzajú mesiace jún—október. Kyselina je v lišajníkoch hojne rozšírená. Pri skladovaní ich treba dať na suché vzdušné miesto. etylester kyseliny evernínovej = lichenol). najmä extrakciou organickými vylúhovadlami (benzénom.) alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. farba od čiernej až po zelenú alebo hnedú. Zosychá v pomere asi 1. najmä v nižších polohách na listnatých stromoch (dub. Slúži jednak na udržiavanie vonnej zmesi (buketu) jemných voňaviek. Oficiálna medicína sa k tomu stavia skepticky. Fougére. Fúzatkovité — Usneaceae Nemecky: Eichenmoos. Možno ho odtrhávať v celých strapcoch. extrakciou benzénom sa získa viacej tmavo zafarbeného výťažku. vanilín a rozličné terpény. spracovaná a akostná droga má podľa poznatkov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv v Bratislave vyhovovať týmto základným požiadavkám: Znak Cudzie organické nečistoty Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Najviac v % 5—6 0. Lišajník obsahuje hlavne vonné látky. sušenie netrvá dlho. ako je Chypre. na líci sivastozelenkasté. po usušení má výraznú príjemnú vôňu.07 až 0. s belavými zoskupeniami sorédií na okrajoch. liehový výťažok má príjemnejšiu a lepšiu vôňu i akosť ako výťažok získaný zmesou lieh — benzén. a preto sa táto kyselina dáva do zásypov alebo mastí na natieranie furunkulov (hnisavé stafylokokové zápaly). silicu (0. Ako droga má rozličné pomenovania. Drogu najlepšej akosti poskytuje lišajník rastúci na duboch. abscesov (dutiny v tkanive vytvorené zápalovým rozpadom a vyplnené hnisom) a infikovaných rán.

fulgens Willd. listy striedavé. Podstatnú obsahovú zložku drogy tvoria alkaloidy (0. čo asi vyvoláva izolobinín. Kvety drobné. keď dozrievajú (hnednú) prvé plody. na krátkych stopkách. Lobelín pôsobí povzbudzujúco na dychové centrum a pre vlastnosti podobné nikotínu môže sa používať na odvykacie kúry fajčiarov.1 g. oddelene. Vo vyšších dávkach je emetikom. Pôvodne severoamerická rastlina.lobelková vňať. ktorý dráždením žalúdočnej sliznice vyvoláva zosilnenú sekréciu bronchiálnej sliznice. lobelanín. bronchití- LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Podľa ČsL 2 najviac v % 4 10 12 5 Lobelková vňať — Herba lobeliae má podľa ČSN 86 6716 tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo alkaloidov — najmenej I. anglicky: Indian Tobacco. 166 . potom tinktúra — Tinctura lobeliae a izolovaný alkaloid — chlorid lobelínia. podľa požiadavky väčšiny liekopisov minimálne množstvo je 0. maximálne pri teplote do 40 °C. denná 0. Európu s ňou oboznámil slávny Linné (r. Materiál sa suší rýchlo. 5 6 2 14 14 6 0. Čerstvú vňať používa homeopatia. Hlavnými producentmi lobelky sú USA a Kanada. Najvyššia jednotlivá dávka drogy je 0. Plody sú tobolky. lobelanidín a ich norderiváty. Lobelín sa uplatňuje aj ako prostriedok proti kŕčom a expektorans (čierny kašeľ. 2 4 0. u nás pestované v záhradách i črepníkoch. Lobelkovité — Lobeliaceae Nemecky: Aufgeblasene Lobelie. maďarsky: Lobelia.3 II. horné sediace. Drogu skladujeme oddelene od ostatných (je toxická). chránenú pred svetlom v dobre zatvorených obaloch. bronchitídy a poď. V droge sa ich doposiaľ identifikovalo asi 20. vtedy je v rastline najvyšší obsah účinných látok. dolné so stopkou. taliansky: Lobelia (Tabacco indiano).2-0. flámskeho lekára a botanika Mathiasa de ĽObel (1538-1616). expektorans pri bronchiálnej astme. červenkastá. Lobelka získala svoje meno od dvorného botanika anglického kráľa Jakuba L.3 de a čiernom kašli. Medzi príbuzné druhy. Nadzemné orgány rastliny sa zberajú koncom kvitnutia. drobná — L. Farmaceutické upotrebenie má vňať — Herba lobeliae. Americkí osadníci mali pre ňu aj ďalšie indikácie. francúzsky: Lobélie inflée. Druhové označenie inflata = nadutá má podľa tvaru bruchatých plodov — toboliek. Droga Herba lobeliae . s bledomodrými kvetmi a parková 1. dôležité vedľajšie sú izolobinín (s dehydropiperidínovým skeletom).6 % ) . Po dávke lobelínu a následnom prívode nikotínu vzniká dráždenie na dávenie a pocit ošklivosti. Hlavný alkaloid je lobelín — derivát piperidínu. lobelinium chloratum. antiastmatikum.3 g (v čajovinových zmesiach sa nepoužíva).3 %.). podlhovasto vajcovité. pazušné. + Lobelia inflata L. patrí 1. a tým posilňuje expektoráciu. Celá rastlina je riedko chlpatá. Výťažok z drogy pôsobí ako broncholytikum a antiastmatikum. Širšiemu upotrebeniu lišajníkov všeobecne bráni ich pomalý rast a nemožnosť pestovania. Pôsobia ako dychové analeptikum. erinus L. byľ hranatá. s červenými kvetmi aj stonkami. v Európe sa aklimatizovala. 1741 ju kultivoval v Uppsale).lišajníkových kyselín. veľké plantáže sú aj v ZSSR. rusky: LOBELKA NADMUTÁ LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Jednoročná bylina vysoká 50—70 cm. žiarivá — L.5 14 12 5 0. modré. je oficinálna v mnohých svetových liekopisoch (u nás v ČsL 2). španielsky: Lobelia. Lobelka sa používa aj vo veterinárnej praxi — najmä pre kone. Severoamerickí Indiáni ju Požiadavky podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Stonky s priemerom viac ako 2 mm Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 používali ako dávivý prostriedok a proti astme.

2 1 12 8 II. maďarské: pri kameňoch obličiek. 167 . ktorý má cibuľkaté pupene pri koreni a spodné listy sú obličkovitého tvaru alebo okrúhle a vrúbkované a má žľaznato chlpatú a bohato olistenú stonku (12 i viacej listov. vo zväzočkoch na povraze a na tienistých miestach. Ľudovo sa traduje jej používanie na rozpúšťanie piesku a kameňov v obličkách a močovom mechúre. uší. Rastie na podobných stanovištiach ako 1. Aj homeopatia používa na prípravu esencie i rozotieraného prípravku „Teep" iba čerstvú kvitnúcu vňať. Čs. napr. riedko trsnatá. medziach a neobrábaných pozemkoch. Nie je však isté. Pri žlčníkových kameňoch sa zvyčajne ordinovala čajovina podľa Turka. zrnitému je najbližší 1. LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Na vňaťovú drogu — Herba saxifragae sa vzťahuje ČSN 86 6815. 1. Pomer zosušenia je asi 4. spomína sa živica. či je aj v tomto druhu lomikameňa (Thoms). pre malé hluzky alebo pacibuľky pri koreňoch. riedke. zrnitý iba 5—7). no v stredoveku ho už rátali k veľmi obľúbeným liečivým rastlinám. j. maďarsky: Bibircses vajfu (kotor). glykozid bergenín (zvyčajne prítomný v zástupcoch čeľade lomikameňovitých. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva nadzemná kvitnúca časť rastliny — vňať. cibuľkatý (S. Plody sú tobolky. že okrem „lámania kameňov" má aj močopudné účinky a uplatňuje sa aj proti zahlieneniu pľúc. zrnitý. z ich pazúch vyrastajú výhonky s rozmnožovacími cibulkami. lúkach. V stredných stupňoch je vzácny. myším chvostom a pestrecom (silybom) mariánskym. Dávkujú sa 3 čajové lyžičky na šálku záparu — piť 2-3 razy denne. žltačke. Účinné obsahové látky drogy nie sú priveľmi známe. oficinálne koreň. L. bez koreňov a pacibuliek). bulbifera L. súkvetie koncové. Európske ľudové liečiteľstvo má pre lomikameň veľa zaujímavých indikácií.antiastmatikum a spolu s chloridom lobelínia je zložkou prášku Felsol — tiež antiastmatikum. Listy byle sú laločnaté. Listy v riedkej prízemnej ružici. uvádzala ho abatiša Hildegarda (12. Podobné použitie má rastlina aj v homeopatii. ale aj pri hnačke a zvonka pri vypadávaní vlasov a uhryznutí hadom. naše: šťava zvonka pri bolestiach očí. rúpové korenie Nemecky: Knollchen-Steinbrech. účinkom blízky salicínu — pozri heslo vŕba biela). okraj vrúbkovaný až laločnatý. príp. málo listnatá. čepele okrúhlasté. Rastie hojne v nižších polohách na svetlých teplých stranách. používaná podobne ako alopatické prípravky.V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravuje esencia (dil. piť po dúškoch počas dňa. Materiál je náchylný na zaparenie a suší sa zvyčajným spôsobom vo vrstvách hrubých asi 8 — 12 cm. kde sa kombinovala vňať lomikameňa s mätou piepornou. močových kameňoch. pri nedoslýchavosti. Lomikameň nebol antike známy a staroveké použitie nie je jasné. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I.). Z 200 druhov lomikameňovitých rastlín sa u nás vyskytuje asi 40.) a Paracelsus. lastovičníkom. Obsahuje hlavne triesloviny a horčiny. Kvety sú biele. Neskôr sa zachovalo iba používanie vňate. pasienkoch. Získava sa odrezávaním nad zemou (t. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku tabliet Antasthman . pretože niektoré druhy najradšej rastú na skalách (podľa niektorých vraj preto. že sa používajú proti kameňovitým ochoreniam). smerom nahor sa zmenšujú. Lomikameňovité — Saxifragaceae Ľudovo: lomkameň. častejšie priama. Droga: Herba saxifragae (granulatae). Podľa prof. Druhový názov značí zrnitý — granu- latum. čo je však sporné. v Dánsku sa používa pri slezinových a pečeňových ťažkostiach. Zo starších receptov je známy čaj z vňate používaný pri kameňoch v močových cestách: 3 lyžičky usušenej vňate na 2 poháre vody ako zápar — nechať postáť 10 minút. rusky: - Trváca bylina vysoká až 50 cm. vňať a kvet. Wittsteina (1882) boli v 19. LOMIKÁMEN ZRNATÝ LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Saxifraga granulata L. Poľské použitie: vňať ako diaforetikum. Obdobie zberu je asi máj až jún. stor. D 4-D 3). 1755) písal. 5 2 12 12 Droga sa používa ako močopudný prostriedok. vo vyšších celkom chýba.5—5 : 1. vňať pri žalúdočných kŕčoch a pri kameňových ťažkostiach (Madaus 1938). stor. Droga a jej prípravky pre toxicitu podliehajú predpisom lekára. Vedecké pomenovanie rastliny vychádza z latinského saxum = skala a frangera = lámať. Von Halier (Medicinálny lexikón z r.

duté alebo drevnaté sa vyradia. L. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Nemecky: Filz-Klette. hrubšie sa po dĺžke rozrežú. príp. španielsky: Bardana.. L. Vykopávajú sa z nekvitnúcich rastlín v jeseni (september—október) alebo na jar (apríl -máj). 3 1.5 12 12 3 . Latinské meno drogy vzniklo z talianskeho barda = konská deka. pre veľkosť listov. taliansky: Bardana. maďarsky: Molyhos bojtorán. L. Rýchlo a dôkladne sa omyjú. maďarsky: Kozónséges bojtorán. z pomenovania starých keltských spevákov — bardov. Predmetom zberu a nákupu sú dnes iba korene lopúchov . pasienkoch a v kroviskách od nížin po horský stupeň. Súvisí s učením o sig168 natúre. dorastá do výšky asi 1 m. Koreňovú drogu tvoria všetky uvedené druhy lopúchov. rusky: LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH PLSTNATÝ Arctium tomentosum Mill. rúbaniskách. Ľudovo: lapún Nemecky: Grosse Klette. Rastie na rumoviskách. Nemecky: Kleine Klette. obľubuje čerstvé navážky. Materiál sa suší na dobre vetranom mieste v tieni. rusky: LOPUCH VĚTŠÍ LOPÚCH VÄČŠÍ LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH MENŠÍ Arctium minus (Hill) Bernh.Radix bardanae (Radix lappae). plstnatý: vajcovité úbory sú fialové. dosahuje výšku 1—2 m. menší: zákrov má zamladi trochu pavučinatý. pri cestách.LOPÚCH VÄČŠÍ Arctium lappa L. lopúchy rezervnú látku — fruktózan inulín. Nezriedka si ľudia mýlia lopúchy s deväťsilom . neskôr lysý.5 2. Lopúchy už v staroveku patrili medzi rastliny opradené poverami. — 0. O používaní rastliny na podporu vzrastu vlasov písal už V. ktorí si zahaľovali tvár veľkými listami. rusky: Lopuchy sú dvojročné byliny s veľkými stopkatými listami s okrúhlou čepeľou a guľatými úbormi s háčikovitými zákrovnými listeňmi. ktorý reakciu nedáva).5 1 12 9 1. ktorý má oveľa väčšie listy a rastie na zamokrených miestach. anglicky: Great Burdock. vnútorný rad zákrovných listeňov nemá háčikovitý hrot. maďarsky: Kis bojtorán. pre plstnaté ochlpenie listov.5 II. Podľa ČSN 86 702 1 má droga tieto základné znaky: Znak Staršie zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. aby ich pri vystúpení nebolo poznať. na násypoch a v kroviskách od nížin po podhorský stupeň. Dorastá do výšky asi 80-110 cm. francúzsky: Bardane commune. lebo korene obsahujú škrob. no až v druhom roku. Rastie na rumoviskách. väčší: nemá pavučinaté zákrovy a všetky listene zákrovu majú odstávajúce háčiky. ktoré sú priečne brázdená a drevo zväčša nemajú lúčovité (jednoduchá chemická skúška: prierez sa roztokom jódu sfarbí na modro. listene zákrovu sú zakončené háčikmi. husto pavučinaté.Petasites Mill. Cordus (1515 — 1544). Ruderálny druh nížin až podhorského stupňa. Podzemné časti sa nesmú zamieňať s koreňmi ľuľkovca. najlepšie umelým teplom pri teplote 30—35 °C.

suché trávnaté alebo skalnaté svahy. Niekedy sa čerstvý koreň upravuje ako bežná zelenina. rezervnú látku inulín (40-50 % ) . silicu (asi 0. hypoglykemikum. D 3 .5 % odvar z koreňov. s červenofialovými kvetmi. pripúšťa sa aj krátky var. so šupinatým podzemkom. Drogu ľahko napádajú škodcovia. Najbežnejšie sa droga používa na prípravu tzv. Na masáže pokožky s cieľom podporiť rast vlasov sa 3—5 x týždenne používa 2 . a to ako diuretikum. V terapii sa uplatňuje ako diuretikum. Zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička na pohár odvaru (pije sa 2—3 x denne).Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . výborne znáša aj dlhšie obdobie sucha. resp.D 1). sa často primiešava do oficinálnej drogy Radix valerianae — valeriánový koreň (pozri heslo) a medzi prvosienkový (Radix primulae). maďarsky: Kbzónséges méreggylok. odlišuje sa chemickými skúškami. L. zvončekovité. Glejovkovité — Asclepiadaceae Nemecky: Weisse Schwalbenwurz. horčinu a trochu oleja. Luskáčový koreň (Radix vincetoxici). rusky: LUSKÁČ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 20-100 (120) cm.5 1 odvaru. preto ju treba čím skôr priniesť do nákupne. Poľská polooficiálna medicína propaguje šťavu z koreňa . Je častý na vápencových skal- natých substrátoch od nížin až do horského stupňa. LUSKÁČ LEKÁRSKY TOLITA LÉKAŘSKÁ + Vincetoxicum hirundinaria Medic. Aplikuje sa zvonka pri nadmernom vytváraní suchého hustého mazu na koži hlavy (seborrhoea sicca). oblá. Ľudove sa uplatňuje aj list a plod. lekársky je u nás jediným zástupcom rodu. za studena macerovať 8—10 h). Plody sú blanité mechúriky. jej pôvodné stanovištia sa vyznačujú hlbokými vlhkými pôdami. Niektoré druhy obsahujú pravdepodobne narkotický pôsobiace látky. ďalej sliz. taliansky: Vincetossico. žlčníka. semená. kvety žltkastobiele až zelenkasté. Pôsobivé bolo predovšetkým meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa a veľ169 . ktoré sa kedysi používali na chytanie vtákov. triesloviny. V našich podmienkach je to teplomilný druh viazaný na suché lokality. Droga má slabý pach. celistvookrajové. horné na krátkych stopkách. ekzémoch a mykózach. V semenách sa uvádza aj glykozid arkciín. v mimopazušných zdanlivých okolíkoch. Čaj sa pije 2—3 x denne. listy kopijovité. chlpatá. jednoduchá. Ľudové použitie koreňovej drogy je veľmi široké: hlavne dermatikum. Koreň tvorí zložku čs. v plodoch 1. dlhý asi 5 cm a hrubý 1 cm s nepravidelne sprehýbaným podzemkom. 63. chutí odporne. anglicky: Asclepiad.. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov všetkých troch druhov esenciu (dil. zvonka 1 polievková lyžica na 0.: Asclepias vincetoxicum L. väčšieho lignanový glykozid horčinového charakteru. priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan. Liečivosť bylín sa odjakživa vykladala z rozličných hľadísk. Možno užiť denne aj 6—12 g práškovanej drogy. 17. V záhradkách sa občas vysádza príbuzná glejovka americká — Asclepias syriaca L.Succus bardanae. pri chorobách pečene. Eurázijský druh. diaforetikum a cholagogum. sacharidy. lopúchového oleja — Oleum bardanae. 72.2 % ) . 235. francúzsky: Dompte-venin officinale. slano. horko a príkro. Čajoviny č. — syn. ktorý má mnohé žlté bočné korienky. Za zvyčajnú dávku sa pokladajú vnútorne 2—3 lyžice drogy na šálku záparu. Koreňová droga slúži ďalej na izoláciu inulínu používaného predovšetkým ako dietetikum a liečebné diagnostikum. Z obsahových látok (nie celkom prebádaných) treba uviesť predovšetkým polysacharid fruktózan. dolné až sediace. Jeho stanovišťami sú lesostepi. depuratíyum a cholagogum. Ide o výťažok z koreňovej drogy získaný pomocou kvalitného oleja. aplikovanú vnútorne pri kožných chorobách a zvonka aj proti nadmernému poteniu pod pazuchami. byľ priama. španielsky: Centosigo. Rastliny majú aj výrazné antibakteriálne účinky. a to pri furunkulóze a bolestiach obličiek (dávkovanie: 1 lyžička na pohár vody.

Ľudove sa užíva najmä ako cholagogum (pri chorobách žlčníka. p.Herba cochlea- . slaných lúkách a močaristých miestach. ktoré sú sústavne predmetom pozornosti výskumníkov. Tak sa meno boha liečiteľstva Aesculapa (Asklepios) dostalo rastline označovanej ako asklepios. v chorvátštine). asclepias. Rastie pri prameňoch i na mokrých sutinách vo vysokých polohách. listy jednoduché. lekárskeho sa bežne uvádzajú steroidné glykozidy komplikovanej štruktúry (vincetoxín či asklepiadín = cynanchín — asi 1. Droga má experimentálne overený potopudný. vzhľadom na tvar prízemných listov. Aesculap dal vraj 1. Rastlinu uvádzame pre obsah esterových glykozidov pregnanového typu. LYŽIČNÍK LEKÁRSKY LYŽIČNÍK LEKÁRSKY Cochlearia officinalis L. dvojročná až trvalá holá bylina vysoká 10-30 cm. Je to vysokohorská rastlina. základ steroidov. je nebezpečná. Už farmakognostik prof. pílkovité. Príbuzný druh lyžičníka je potočnica lekárska — Nasturtium officinale R.2 g. U nás sa kedysi hojne pestoval. Azda sa v budúcnosti luskáč zaradí medzi rastliny s kardiotonickým pôsobením. Vedecké pomenovanie lyžičníka je odvodené z latinského cochlear = lyžica. Sláva rastliny zapadla. U nás sa pestuje v záhradkách. Druhový názov officinalis = lekárenská. p. čo má vystihovať liečebné použitie. Pred aplikáciou drogy bez dozoru lekára varujeme. rastlina sa ľudovo nazýva aj lastovičník (pozri nemecké Schwalbenwurz. endemický druh Tatier. Inak droga pôsobí dávivo. t. Synonymové vedecké pomenovanie rodu Cynanchum L. rusky: LŽIČNÍK LÉKAŘSKÝ Dvojročná až trváca bylina vysoká 20—30 cm. sliz a živica. sleziny) a metabolikum — predovšetkým pri cukrovke. listy má lyžicovitého tvaru. Brown. dolné stopkaté. Toto meno má pôvod v staroveku. napr. na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier a v CHKO Slovenský raj na podobnom substráte ako glaciálny relikt. španielsky: Coclearia. taliansky: Coclearia. tatrae Borbás. lebo je vlastne analógiou lyžičníka. maďarsky: Orvosi kalánfú. 1882 konštatovať.mi imponoval božský objaviteľ alebo vôbec mýtická postava. liečivá. Wittstein musel r. škrtím. diuretický a emetický účinok. Chutia sprvu nepríjemne sladko. že luskáč je v liečiteľstve zastaraný (má iba slabé použitie vo veterinárstve a jeho stonky sú vhodné na technické použitie vďaka odolnému lyku). Predmetom zberu na homeopatické účely sú čerstvé listy.0—1. Potočnica je vitaminiferum (A a C). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. francúzsky: Cochléaria officinal. Má ostrú chuť a štipľavý pach. horné sediace až objímavé. ozdobou studených mís a pod. Dávka drogy na zápar (1 %) — nesmie prekročiť 0. Ľudovo sa traduje okrem toho ako prostriedok pri ochoreniach obličiek. ktoré má obdobu aj v niektorých slovanských jazykoch. Rastie na severských európskych pobrežiach. na oboch koncoch zúžené šešuľky. droga má priveľmi špecifické pôsobenie. celistvookrajové. stor. diuretikum a metabolikum. keď rastlinu volali lastovičou bylinou (hirundinaria — hirundo = latinsky lastovička) vzhľadom na plodové mechúriky. srdcovité. vo Francúzsku už od 14. kynos = pes. tiež pre príp.). To azda viedlo aj slovenských autorov k tomu. Vzhľadom na liečivé účinky zaslúžil by si viacej pozornosti pestovateľov. neskoršie palivo horko. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echtes Loffelkraut. Lyžičník bol odpradávna známy ako vynikajúci antiskorbutický prostriedok. j. rozkonárené nízko pri zemi. hoci znovu prichodí do popredia vedeckého výskumu — dnes však pre novozistené obsahové látky. anglicky: Scurvy-grass. z ktorých vyteká biele mlieko. Veľmi dobre ho poznali námorníci — nasolený v sudoch sa vozil na dlhých cestách. Droga: Radix (Rhizoma) vincetoxici (Radix hirundinanae seu Radix asclepiadis). rastie roztrúsené i voľne pri potokoch i prameňoch a miestami sa pestuje ako šalátová zelenina (napr. Z obsahových látok 1. aby pomenovali rastlinu luskáč. ďalej silica. Biele až fialové kvety tvoria husté strapce a dozrievajú v okrúhle dlhostopkaté. tatranský — C. potom z aucho = dávim. ako metabolizujúci a preháňavý prostriedok a pri menštruačných ťažkostiach. Stonky má hranaté. ktoré sa po dozretí rozčesnú ako chvost lastovičky. spôsoboval totiž dávenie. Je nenáročný a znesie aj najkrutejšiu zimu. pretože v staroveku sa domnievali.5 % ) . možnosti nežiadúcej prímesi v nejedovatých drogách. napr. nepríjemne páchnu (preto aj častá zámena s koreňmi valeriány). hormónov. lekársky ľudstvu ako najlepší protijed a z toho možno odvodzovať aj jeho neskorší názov vincetoxicum — premáhajúci jedy. cedí sa po 30 minútach a pijú sa 1—3 šálky denne. mäsových polievok. Podzemné časti sa vykopávajú najlepšie v októbri a sušia umelým teplom. osobitne ju neuvádzame. Voľne rastie chránený druh 1. saponíny 170 (kyselina asklepiadová). niektorých vitamínov a iných látok. Liečebne sa používala bežne čerstvá vňať . je vytvorené z gréckeho kyón. Valopatii sa skôr používajú podzemky s koreňmi. z čerstvých listov sa pripravuje ostrý šalát a listy sú pikantným korením do omáčok. Zvonka sa používa na staré udreniny. z ktorých sa pripravuje esencia (dil. České meno tolita je odvodené od staroslovenského toliti = mierniť. Známe sú aj otravy s podobným priebehom ako otravy prilbicou.. že rastlina usmrcuje psov a niektoré šelmy. Prechodne splanieva. D 3). Homeopatia používa esenciu predovšetkým ako potopudný a močopudný prostriedok. pečene. utišovať.

resp. bez pachu a chutia príkro. musí sa sušiť rýchlo. niekedy aj v auguste. kývavosťou zubov. Ľanovité — Linaceae Nemecky: Saat-Lein. list má ostrú. Stará kultúrna rastlina z Blízkeho východu. Pri hydrolýze poskytuje najmä galaktózu. Číslo napúčania podľa ČsL 4 by malo byt' najmenej 4. Pri jarnom zbere treba dávať pozor. taliansky: Lino. pestovaná len v poľných kultúrach. dnes opäť propagovaných a právom. kyselinu galakturonovú a manurónovú. Možno ich sušiť aj umelým teplom . na obklady a zle sa hojace rany. rusky: . s citrónovou šťavou. pri angíne i reumatizme. jasnomodré alebo biele. — ľan. Z obsahových látok semien je lie- ĽAN ÚŽITKOVÝ čebne najdôležitejší sliz (3-6 %). Možno ju kombinovať so šťavou z potočnice lekárskej. anglicky: Cultivated Flax. Prchavý izotiokyanát je podobný zlúčenine nachádzajúcej sa v kapucínke. Na svetový trh sa ľanové semeno dostáva predovšetkým z Maroka a Argentíny. steríny a kyanogénne glykozidy (1. Homeopatia využíva lyžičník hlavne pri kožných (najmä chronických) a pečeňových ochoreniach. Vytrhaný či pokosený ľan sa po oschnutí zväzočkuje. minerálne látky a veľa kyseliny askorbovej (vitamín C).riae. proteíny(25 %). Flachs. glukózu. listov sa robí počas kvitnutia rastliny. resp. usitatissimum L. ešte raz preliať vodou a večer znovu kloktať (Madaus. aby sa lístky nezamenili s listami blyskáča jarného (Ficaria verna Huds. mláti a čistí. Vzhľadom na mnohostrannú upotrebiteľnosť a osožnosť dal Linné ľanu pomenovanie najužitočnejší = usitatissimum. Ak pestujeme rastlinu v záhradke. V Európe sa pestuje asi 6000 rokov. Aby droga nezhnedla. Droga sa uvádza ako oficinálna vo väčšine svetových liekopisov (opäť aj v ČsL 4). butylhorčičnú zlúčeninu. uvoľňuje sa poranením pletiva enzýmovou činnosťou. semená obsahujú aj vysychavý olej (30-40 %). maďarsky: Házi len. 1938) odporúča z každého druhu 3 x denne po lyžici. zväčša tzv. Aj starí Slovania tkali plátno a liečebné použitie ľanových semien je mladšieho dáta. var. môžeme ju používať čerstvú do šalátov od apríla až do zimy a chutí výborne aj posekaná na chlebe s maslom. bolesťami v krku a ústach. t. na slnku alebo umelým teplom. Lisuje sa z nich šťava alebo sa listy upravujú ako šalát (s octom alebo s olejom). Pije sa zvyčajne šťava (50—200 ml v aromatickom nápoji 3 x denne). xylózu. asi v máji až júni. Plody sú guľaté tobolky s desiatimi semenami. z ktorých približne polovica patrí k rodu Linum L. enzýmy. Kvety sú dlhostopkaté. Čeľaď ľanovitých rastlín zahrňuje asi 25 rodov s 500 druhmi. L. zo ZSSR. Semená sa nechajú na tienistých miestach dosušiť. obsah oleja najmenej 35 %. príp. j. Droga nemá pach. hore rozkonárenej stonke má striedavé čiarkovité celistvookrajové listy. V kloktadle používanom pri paradentóze sa odporúča kombinovať rovnaký diel vňaťovej lyžičníkovej drogy s listom či vňaťou šalvie: večer naložiť 1 lyžičku čajoviny do šálky vody. príp. vňate. osoží pri chorobách spojených so zápalmi ďasien. arabinózu. niekedy dvojročná bylina vysoká aj 1 m. španielsky: Liňo.5 % . Bežnejší je však jarný zber mladých lístkov. podobne ako v iných kapustovitých rastlinách (pozri kapustu čiernu a horčicu bielu). 1938). za listy fialky voňavej (ich prísady však v šaláte nie sú na škodu). usporiadané v riedkej závinkovej metline. sušená sa pokladá za menejcennú. pôvodne glykozidicky viazanú ako glukozinolát — glukokochlearín. ráno po scedení použiť na kloktanie. pri žuvaní slizovatie a pri ochutnaní pripomína olej. olejnatého (L. uložený iba v epiderme buniek osemenia. V prospech liečebného používania svedčí predovšetkým obsah kyseliny askorbovej (vitamín C). ktoré sú viac vykrajované. diuretikum.25 5 1 10 Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Ináč zafarbená/ poškodená droga 5/5 171 . LEN SETÝ ĽAN ÚŽITKOVÝ Linum usitatissimum L.linamarín a lotaustralín. Často splanieva od nížin po horský stupeň. francúzsky: Lin. Portugalský liekopis (z r. triesloviny. Z účinných obsahových látok možno uviesť prchavý izotiokyanát. Zber vňate. zúbkované. Okrem vňate bob oficinálne aj semená — Semen cochleariae. príp.teplotou do 40 °C. derivans. macrospermum) zberané v čase.). Uplatňuje sa aj ako stomachikum. Na jednoduchej. lekársky obsahuje aj enzýmy. Kvalita semena — Semen lini sa posudzuje podľa ČsL 4 takto: Znak Cudzie organické prímesi/anorganické Najviac v % 2/0. Farmaceutickú drogu — Semen lini tvoria zrelé semená šľachteného ľanu. chrenovitú chuť a pôsobí aj ako metabolikum — vhodná zložka jarných bylinných kúr. keď semená v tobolkách zhnedli a šuchocú a listy z rastliny skoro celkom opadali. Jednoročná. Semená sa získavajú neskôr — v septembri až októbri.

Nemecky: Tupfel-Harnheu. maďarsky: Kozonségesorbáncfu. Zriedkavejšie slúžia ako adjuvačný prostriedok pri cukrovke. škvrnitého . vajcovité. Ľanový olej — Oleum lini (oficinálny vo všetkých svetových liekopisoch) sa získava zo zrelých semien extrakciou alebo lisovaním. sediace. Uprednostňuje však vlhké podklady. ľubeník. prípravku Mucilogan granulky . Na vnútorné užívanie sa dáva 5-10 g drogy na šálku záparu. 10 3 1 1 13 10 1 15 II. taliansky: Iperico.ľanček lúčny) . príp. Semená zvyčajne tvoria zložku zmäkčujúcich čajovín — Species emollientes a zmäkčujúcich čajovín na obklady — Species emollientes ad cataplasmata.). (C. žlté. zvyčajne sa sladí medom a užíva sa každé 2 h pol šálky. čiernobodkované. Plody sú tobolky. rusky: Trváca bylina vysoká 30—100 cm. prečisťujúci — L. trezalka.pomaly hydrolyzujúce najmä v drvených semenách). Je častým druhom nížin až horských polôh a vyskytuje sa v rozličných typoch trávnatých i lesných porastov. rozkonárená. na izoláciu nenasýtených mastných kyselín a i. olejová (15 % ) . Olej zo semien sa kedysi miešal s rovnakým dielom vápenatého mlieka a slúžil v domácnostiach na drobné spáleniny (dnes už zastaraný prostriedok). semeno tvorí zložku čs.. Olej zo severských oblastí je v porovnaní s olejom južných krajov bohatší na nenasýtené mastné kyseliny. v ovocnej šťave. je bohatý na acylglyceroly nenasýtených kyselín. červený zvonček. čarovník. 213.217. ČsL 4 povoľuje prímes ľ. TŘEZALKA TEČKOVANÁ ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ Hypericum perforatum L. Z príbuzných a podobných druhov treba vylúčiť najmä tie. catharticum L. Jeho technické uplatnenie je veľmi široké (mydlá. kivník. ale nekrídlatú stonku). španielsky: Hipericón. francúzsky: Millepertius officinal. Voľných kyselín je asi 1 % a ich obsah stúpa počas skladovania. ktorý ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ rastie dosť hojne v horských oblastiach a typickými stanovišťami sú mokré lúky a jelšiny (má štvorhrannú. prestrielavec. preto rastie i na suchých lúkach. koreň matky božej. kvieťa panny Márie. potom palmitová a stearová. svätojánska bylina. rúbaniskách a medziach. ktoré nemajú žľaznaté bodky — neobsahujú účinné látky. Oleum lini tvorí zložku oficinálneho draselného mydla — Sapo kalinus. listy protistojné. Semená sú spoľahlivé mierne laxans. catharticum (L.109. bez miešania sa nechá 30 min stáť a precedí. lebo ľanové semeno je stále veľmi hľadaným produktom na svetových trhoch. Domáca produkcia ľanového semena kryje iba 25 % spotreby nášho priemyslu. uplatňujú sa aj pri kataroch močových ciest a zvonka ako antiflogistikum a emoliens. linolová (25 % ) . estery kyseliny linolénovej a linolovej sa označujú ako vitamín F a tvoria zložku liečebnej kozmetiky (náš priemyselný prípravok Perilacin má formu regeneračného krému.laxans. Jána. 20 6 2 2 13 12 2 10 ČsL 4 10 3 1 1 13 10 1 20 . Farina lini (ľanová múka).H. Ich zvyšok po lisovaní oleja a odtučnení sa odborne označuje ako Semen lini pulveratum desoleatum (ČsL 2) alebo jednoduchšie Placenta seminis lini. na rašeliniskách a pri močiaroch. ako je linolénová (až 65 % ) . Mucilago (Decoctum) seminis lini . Johanniskraut. šampónu so sírou. kvety v bohatých vidlicovitých metlinách.80. dnes uvádzaný pod rodovým pomenovaním Catharolinum Reichenb. preto je častý aj v pobrežných húšťavách. Čajoviny č. Podstatným odli- Na drogu — Herba hyperici sa vzťahuje ON 86 6713 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Zdrevnatené osi hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Látky extrahovateľné 60 % liehom — minimálne I. fermeže. vo vode alebo s kompótom. anglicky: Common Saint John's Wort. 172 Spomedzi ostatných druhov ľanu sa kedysi ešte farmaceutický používal ľ. Bolo by účelné zlepšiť technológiu výroby a zberu ľanu. maculatum Crantz. Esencia používaná v homeopatii sa pripravuje z čerstvých kvitnúcich byli a tinktúra zo semien.) Small . křížek. vitamínového krému a výživného krému).slúžil ako laxans. Ľubovníkovité — Hypericaceae Ľudovo: bylina sv. byľ dvojkrídla. Na vonkajšie použitie sa rozmiešajú najlepšie odtučnené rozdrvené semená s vodou na kašu a aplikujú ako teplé obklady. potom mucilaginózum. antitusikum. Na zmäkčenie stolice sa odporúča piť večer a ráno 1—6 lyžičiek celých alebo nahrubo drvených semien v mlieku. láskavec. 11. s priesvitnými bodkami.112.123. Druh dobre znáša sucho.slizový výťažok sa pripravuje za studena: 1 diel semien a 10 dielov studenej vody.105. dieravec.

5 g vňate v zápare alebo v odvare. taliansky: Belladonna. bodkovaného je valcovitá. lulák. koreň až 1. farebné látky.Herba belladonnae. 232. 63. 229.hypericum. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. taktiež rozkonárený. krásavica. ale v kvetoch je v lete nadbytok peľu. Odrezané krčky koreňov s fialovými pupeňmi sa po vykopaní zasa zahrabú do zeme. -0). Na objednávku sa niekedy zberá vňať . 181. flavónové glykozidy (hyperosid — 0. kvety aj 12 %). cholagogum). toto nebezpečenstvo je však pri aplikácii priemyselne vyrábaných prípravkov značne znížené. V homeopatii sa používa esencia z čerstvej kvitnúcej vňate a jej indikácie sú podobné ako alopatické (dil. 155. ale iba z mladých a nekvitnúcich výhonkov. W. ČsL 4 uvádza ako perorálnu dávku 1. že Talianky si z bobúľ pripravovali líčidlo.7 %). výťažky tvoria zložku injekcií Floristen Spofa a Floristen forte Spofa (indikácie: chronické ženské zápaly. Stomaran — čajovina (stomachikum..ľahko ju napádajú škodcovia a vlhne.hlavný je 173 . kŕčové žily. Hausmann a F. Dávkovanie: 1 kávová lyžička na pohár záparu. hypotenzívum). 83. 240. Ak použijeme umelé teplo. nadraguľa. pridávajú sa do kúpeľov na hemoroidy a používajú sa aj v kozmetike. Čajoviny č. aplikuje sa na velké plochy. Oficiálna alopatia okrem vňaťovej drogy uplatňuje aj výťažky vo forme štandardizovaných prípravkov. 129. ktorá v juhoslovanskom tovare tvorí až 50 % prímesí. Korene sa vykopávajú v septembri —októbri z 3—4-ročných jedincov. čajoviny Eugastrin (stomachikum. ktorá vraj prestrihovala niť života (prenesené na vysokú jedovatosť rastliny). vlašské bella donna — krásna pani. Droga sa ľudovo používa oveľa širšie — pri chorobách pečene. vredy predkolenia (ulcus cruris). Materiál sa po omytí suší na vzdušných miestach alebo umelým teplom. 91. antiflogistikum. tak volali najstaršiu sudičku. 110. zápaloch močových ciest a pri ženských ťažkostiach. pseudohypericín a i. nie však zdrevnatené. pije sa 2 x denne. z oboch strán stisnutá stonka a žľaznatobrvité kališné lístky. Olejové výťažky z rastliny sú v detských olejoch a emulzných mastiach na ochranu pokožky pred slnečným žiarením. keď rozkvitla asi polovica kvetov (asi 25—30 cm dlhé stonky. Doba: júl -august. najmä v bučinách pahorkatín a podhorského stupňa. Vňať sa zväzuje do snopčekov a suší v tienistom a dobre vetranom mieste. Ľulkovité — Solanaceae Ľudovo: čertov blázniček. koreň hrubý. D 1 Prípravky z ľubovníka tvoria i súčasť kloktadiel. pre toxicitu oddelene od ostatných drog. nočnom strachu a pod. neprekročme teplotu 35 °C. francúzsky: Belladone. Druhové pomenovanie je pre priesvitavo bodkované listy (perforatum = latinsky prevŕtaný). mnohé sa ujmú. plne rozkvitnuté rastliny nedávajú dobrú drogu). Odrezávaním či kosením sa zberajú olistené kvitnúce vrcholky rastlín v dobe. cholagogum. 1. 214. Stonka rozkonárená. preto má rastlina význam vo včelárstve. aby dostali ohnivý výraz. Zberá sa aj koreň — Radix belladonnae (oficinálny v ČsL 4). Ako droga sa nazývajú Folium belladonnae. toten Nemecky: Schwarze Tollkirsche. digestívum). Sušia sa rýchlo v tenkých vrstvách rozprestreté na vzdušných a tienistých miestach. ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ + Atropa bella-donna L. vo voľnej prírode si treba včas označiť miesto výskytu rastliny. manipulácia je ako s listom. 71.najmä pri ulcus cruris. izolovaný z čerstvých kvetov. čím sa zvýši zber budúcim rokom. Vedecké pomenovanie rastliny vzniklo podľa starého názvu. pochádza z toho. silicu (0. Hrubšie sa pozdĺžne režú a dlhé sa skracujú. rusky: - RULÍK ZLOMOCNÝ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. ľulok. Možno ju použiť analogicky ako list. stomachikum. ale plné. možno ich získať aj zdrhovaním. listy veľké. Droga sa osvedčuje aj v detskej praxi — pri nočnom pomočovaní. Droga sa hodnotí podľa ON 86 7010 a ČsL 4. treba ju skladovať preto v dobre uzatvorených obaloch a chránenú pred svetlom. Ľuľkovec sa pri zbere listov (vňate) často zamieňa za podobnú skopóliu kranskú (Scopolia carniolica Jacq. melanchólia. dimérne produkty antracénových derivátov — ČsL 4 žiada minimálne 0. 225. Droga tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum. Príslušné prípravky ordinuje lekár. pomer zosušenia asi 6 : 1 . V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. Zvonka sa prv používal ľubovníkový olej — Oleum hyperici. suchý výťažok roztoku Passit (sedatívum). prípadne si vstrekovali trochu šťavy do očí. mozgovomiechová skleróza a i. Drogu skladujeme v dobre uzatvorených obaloch. varikóznych vredoch a tromboflebitídach. Predmetom zberu sú predovšetkým listy. Drogu treba čím skôr dodať do nákupne . Predmetom farmaceutického zberu a nákupu je vňať — Herba hyperici. Etymológia pomenovania je nejasná.2-0. 33.108. bez koreňových hlavíc a tenkých korienkov. pričom sa vychádza z klinicky a experimentálne overeného adstringentného a protizápalového účinku (zvonka i vnútorne) a silného sedatívneho pôsobenia. Listy sa veľmi ťažko odlišujú. fluoreskujúce. Hnedočervené kvety dozrievajú v lesklé čierne mnohosemenné bobule. Rastlina je prudko jedovatá — vyžaduje osobitnú obozretnú manipuláciu.). diantróny (až 1 % — hypericíny: hypericín. fotodynamicky účinné. teplotou do 30 °C. Rastie v listnatých lesoch. metabolikum. Slúži aj ako metabolikum a olej pri reumatizme. anglicky: Belladonna. žlčníka. 207. — u nás iba na východnom Slovensku). Obsahové látky rastliny tvoria jedovaté alkaloidy. že kožná pigmentácia vyvolaná osvetlením (fotosenzibilizujúce pôsobenie) má pôvod v hypericínoch — farbivách ľubovníka. španielsky: Belladonna. oficinálna aj v ČsL 4. nemnica. poranenia. Známy je vplyv obsahových látok ľubovníka na kožnú pigmentáciu — hypericizmus. oficinálne v mnohých svetových liekopisoch . Obdobie zberu je dosť neskoro. 1934 sa im podarilo dokázať.5 % . Liečivosť rastliny spoznala až stredoveká talianska lekárska škola. zápaly lymfatických ciest a pod. 169. Hodnotí sa podľa ON 86 6748.2 %). vajcovité. Vzhľadom na vysokú spotrebu drog sa všeobecne podporuje jeho pestovanie. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. 210.šovacím znakom ľ.05 % hypericínu). u niektorých citlivých osôb sa môže prejaviť ako nežiadúci účinok. Rastlina obsahuje veľa trieslovín (10 %. nervínum (depresie. Zvonka: antiflogistikum . Rodové pomenovanie ľuľkovca vychádza z gréckeho atropos — neodvratiteľný. neurovegetatívne poruchy). list ich obsahuje asi 1 %. Sarabnicky pátrali po jeho pôvode a r. Neporušené listy bez stopiek sa trhajú v čase kvitnutia rastliny (jún —august). maďarsky: Maszlagos nadragulya. 242. Indikácie: adstringens. Ľubovník nemá síce sladkú šťavu. celistvookrajové. ktorý uvádzali už Dioskorides a Plínius: hyperikon . migréna. dnes tvorí zložku najmä mastí. Pomer zosušenia je asi 5 — 6 : 1.

na báze drevnatejúca bylina. môže ich ordinovať iba lekár. rusky: - ĽUĽOK SLADKOHORKÝ Trváca. Koreň sa uplatňuje ako spazmolytikum. vystúpavé až ovíjavé. bulharská kúra). čo môže ordinovať iba lekár. V rastline sú prítomné aj triesloviny (do 10 %). často dlhé aj 250 cm. zvyčajne 174 . španielsky: Dulcamara. ako majú alopatické prípravky. priemyselne vyrábaných prípravkov (Asthmin prášok. Alkaloidy drog pôsobia povzbudivo na centrálny nervový systém. psie víno.6 g a používa sa iba v zmesiach s ďalšími drogami — liečivami. Oficinálne prípravky tvorí extrakt (suchý . potom opticky neaktívny jeho racemát atropín a z ďalších najmä skopolamín. sladká-horká. maďarsky: Kesernyés csucsor.5 15 3 13 0.). francúzsky: Morelle douceamere. ktorá sa nachádza iba v listoch. rozširujú zreničky. podobne ako izolovaný alkaloid atropín (tvorí zložku asi 30 čs. D 5—D 3) s podobným používaním. červené psinky.ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ tropanový alkaloid 1-hyoscyamín. bronchodilatans. 16 8 2 1 17 4 13 0. jeho najvyššia jednotlivá dávka je 0. denná 0. titrovaný prášok už ČsL 4 neuvádza.2 g. podobne ako tablety Radobelin s ich obsahom (parasympatolytikum. List je zložkou tabliet Antasthman (bronchodilatans) a tinktúra kvapiek Contraspan — spazmolytikum. Jeho maximálne dávky sú rovnaké ako listu a rovnako podlieha predpisom lekára. Byle má poliehavé.siccum) a perkoláciou získaná tinktúra (Tinctura belladonnae — nastavená na množstvo 0. pôsobia proti zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy.3 % alkaloidov a pre koreň 0. Radobellinum substancia reprezentuje alkaloidový obsah koreňa a tvorí zložku celého radu čs. Ľuľkovcové listy a koreň pre špecifickú účinnosť a toxicitu môže ordinovať iba lekár. anglicky: Bittersweet.Solanaceae Ľudovo: bokožnice. antiparkinsonikum). využívajú sa predovšetkým ako parasympatolytiká (uvoľňujú kŕče hladkého svalstva a koliky).5 15 3 13 0. V homeopatii sa z čerstvého koreňa a nadzemnej časti rastliny pripravuje esencia (Dil. List je predovšetkým spazmolytikom a antiastmatikom. Listy sú rôznotvaré.3 4 žiada pre list minimálne 0. Ľuľkovité .15 ČsL 4 8 4 1 0. priemyselne vyrábaných prípravkov).4 %. polokríkovitá. majú široké použitie v terapii. POTMĚCHUŤ POPÍNAVÁ + Solanum dulcamara L. sedatívum atď. ČsL Základné požiadavky ON 86 6412 a ČsL na listovú drogu — Folium belladonnae: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustné v HC1 Vlhkosť Obsah alkaloidov — najmenej I.3 II. kumaríny a organické kyseliny. Diagnosticky významná je flavonoid- ná zlúčenina β-metyleskuletin. podobne ako priemyselne vyrábané prípravky. Bellaspon — dražé. analgetikum.028-0.032 % alkaloidov). taliansky: Dulcamara. 8 4 1 0. sladká vŕbka Nemecky: Bittersusser Nachtschatten. miernia nutkanie na dávenie a nadmerné slinenie. mydriatikum a antiparkinsonikum (tzv. myšie drevo.

stor. užíval sa aj pri žltačke a horúčkach. ktoré sú založené na steránovom jadre (chemicky sú blízke srdcovým glykozidom obsiahnutým v náprstníkoch). nigrum L. ktoré podmieňujú rasy podobného označenia. pričom ich výroba by bola pomerne ľahká a lacná. potom ich hydroxyderiváty. ďalej ako antiastmatikum a prostriedok pri choro175 . S ohľadom na možnú jedovatosť zber sa deťom neodporúča a nebezpečná je aj manipulácia s terapeutickým experimentovaním. Linné pri syfilise a reumatizme. ako sú pobrežné kroviská. mnohé tradované údaje bude potrebné dôkladne prehodnotiť. n. na báze uškaté. Stredovekí otcovia botaniky nazývali rastlinu raz Dulcisamarum. Droga — Caulis (Caules) či Stipes (Stipites) dulcamarae sa kedysi terapeuticky veľmi cenila ako metabolikum. Droga i celá rastlina obsahuje kolísavé množstvá (okolo 1 %) osobitných glykoalkaloidov spirosolanového typu. ktorý je jednoročnou bylinou s inak tvarovanými listami a s čiernymi alebo zelenými či žltkastobielymi bobuľami.). S označením Solanum sa stretávame už v 1. rozličné dermatopatie a pod. sladkohorký nemožno zamieňať za príbuzný ľ. Homeopatia spracúva mladé konáriky s listami odtrhávané ešte pred rozkvitnutím rastliny. čo pripomína počiatočnú sladkosť a neskoršiu horkosť mladých konárikov. stor. ktoré ich sprevádzajú). Vedcov upútava i výrazný antibiotický účinok steroidných saponínov a glykoalkaloidov ľuľka. lužné lesy a priekopy. Predmetom zberu sú v niektorých liekopisoch oficinálne konce konárikov — Caulis.ĽUĽOK SLADKOHORKÝ jednoducho kopijovité. Poznali ho vtedy ako močopudný a laxatívny prostriedok. kým holandský botanik Dodonaeus použil názov Dulcamara. Ako aglykóny sa izolovali spirosolany solasodín. že obsah steroidných alkaloidov v plodoch klesá s ich dozrievaním (toxické sú nezrelé a veľké kvantá). Kvety majú fialovú korunu a dozrievajú vo visiace vajcovité sýtočervené bobule. raz Amara dulcis. V odbornom prívlastku dulcamara je skryté latinské dulcis = sladký a amarus = horký. Stipes — Stipes dulcamarae. ekzémy. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . čierny (S.). intenzívne vedecky skúma. prípadne za zemolez ovíjavý (Lonicera periclymenum L. Zberajú sa pred vyrastením listov (marec—apríl) alebo po opadaní listov (október). Lonicerus mu vo svojom herbári venoval dlhú oslavnú pasáž. ako aj spirostanoly (steroidné saponíny.). Droga ďalej obsahuje 11 % trieslovín a v popole sa našlo relatívne dosť solí mangánu. Pre svoje výnimočné obsahové látky sa v poslednom čase celý rod Solanum L. diosgenín a yomogenín. hrubšie konáriky sa pred sušením režú po dĺžke. tomatidenolová rasa ich má bez alkaloidov. často nepresne označované ako stopky. Vzájomné zastúpenie jednotlivých zložiek je podmienené biotopom rastliny a závisí od biologickej rasy. popínavý ker vysoký až 5 m. Holandský lekár Boerhave (18. Novšie prieskumy (Frohne a Pfänder 1983) ukazujú. špecificky účinné na kožné ochorenia (exantémy. Historicky zaznamenané nejednotné údaje o jedovatosti ľuľka možno dnes vysvetliť geneticky a vplyvom pôvodu drogy. pri plotoch a v blízkosti hnojísk. že Theofrastovo a Dioskoridovo Smilax znamenalo ľuľok. tigogenín. 1. Ako vidno. Nemožno s určitosťou tvrdiť. ďalej na rumoviskách. Niektoré látky obsiahnuté v ľuľku možno premeniť na látky hormonálneho charakteru — kortikoidy a mužské pohlavné hormóny. Za zvyčajnú terapeutickú dávku sa pokladá 0. tíšiacich bolesti a kŕče). soladulcín. nápadný tmavočervenými bobuľami a protistojnými listami (u nás sa zriedka pestuje v parkoch). tomatidenol.5-2 g prášku viacej ráz denne (Klemperer -Rošt). Na alopatické účely sa materiál suší rozostretý v tenkých vrstvách prirodzeným alebo umelým teplom (40 °C).) používal ľuľok ako diaforetický prostriedok pri zápale pľúc a pohrudnice. Rastie v nižších nadmorských výškach na stanovištiach s veľmi vlhkou pôdou. Odrezávajú sa 2—3-ročné zdrevnatené konáriky dlhé asi 6 cm. Pravdepodobne je odvodené od solari = latinsky tešiť sa (podľa niektorých rastlín čeľade Solanaceae. u Celsa. Ľ.

D 2—D 4) v podobných prípadoch ako alopatia. uplatňovala sa podobne ako koreň sarsaparily (Radix sarsaparillae . Po usušení tvorí drogu Herba majoranae. Osobitne sa používala ako liek proti bolestiam hlavy. uplatňuje aj niektoré historické indikácie. gulášovej. Naše gazdinky s obľubou používajú majorán pri príprave niektorých polievok (napr. Meno majorana sa odvodzuje z hebrejského mar = horký. U nás sú majoránové polia na južnej Morave a južnom Slovensku.Labiatae) Ľudovo: majoránka Nemecky: Majorán. pohryznutí škorpiónmi a na úpravu menštruačného cyklu. Droga sa falšuje prímesou vňate tymianu (dúška tymianová). Aromatický majorán. Včelám poskytuje dosť nektáru i trochu peľu.pozri cudzokrajné drogy). Plody sú tvrdky. ktorý má vlasť kdesi v severozápadnej Afrike alebo vo východnom Stredomorí či v Prednej Ázii. Na lekárenské účely sa žiada droga získaná zdrhovaním listov i kvetov. vzhľadu drogových častí. ale aj pri zápaloch spojoviek. maďarsky: Kerti majoranna. Vňaťovú drogu dosť často znehodnocujú plody z materskej rastliny.bach z nachladnutia a s tým spojené ťažkosti (o. do omáčok. Listy sú obrátenovajcovité. rusky: Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 10—40 cm. aj reumatizmus). gréckeho amarakos alebo arabského marjamie. francúzsky: Marjolaine. Kvitne hlavne v júli až v auguste. Zriedka splanieva a aj to iba prechodne. Rastlina sa u nás oddávna udomácnila vo vidieckych záhradách. Rastlina slúžila najmä ako liečivo. K nám sa majorán dostal počas križiackych vojen z Jeruzalema. celistvookrajové. ktorý má menšie huňaté listy a zdrevnatené stonky. čo sa pomerne ľahko odlíši už podľa pachu. Pri zbere a sušení sa uplatňujú všeobecné zásady pre silicové drogy: odrezáva sa 25—30 cm nadzemnej časti. Gréci i Rimania. 1662 sa jeho účinnosť porovnávala s materinou dúškou. Majorán sa pestuje po celej Európe. resp. Majorán je medonosná rastlina. Z rastliny sa zberajú nadzemné časti bylinných stoniek v období kvitnutia (jún)-júl-august—(september). Dnes sa používa iba príležitostne pri niektorých kožných ochoreniach a bronchiálnych ťažkostiach. do plniek. saturejky záhradnej alebo pamajoránom obyčajným (pozri ako osobitné heslá). maryamych. zemiakovej). Homeopatická medicína má oficinálnu esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate. taliansky: Maggiorana. V kultúrach sa niekedy nachádza aj trváci Origanum majoranoides L. v Stredomorí rastie v kultúrach ako poloker.Lamiaceae (Pyskaté . i. ktorá sa môže zväzkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách v tieni a v prievane (umelým teplom pri teplote do 35-40 °C). španielsky: Majorana. kultivovali už starovekí Egypťania. Spracúvala sa s hovädzím lojom na masť používanú na prekrvenie i upokojenie nervov (Amaracinum alebo Sampsuchinum). resp. semená alebo polámané časti býľ a pod. V Becherovom Parnasii illustrati z r. Pestuje sa ako korenina — majorán. čo znižuje jej kvalitu. príp. nádche. pri bolestiach nervového pôvodu.. anglicky: Marjoram. Pri posudzovaní kvality drogy sa uplatňujú znaky normy ČSN 58 0513 176 . Stredovekí arabskí lekári ho odporúčali najmä pri migréne. epilepsii. zimný. kŕčoch tváre. Homeopatická medicína používa esenciu (dil. no predovšetkým pri zakáľačkách. na baraninu. v Oriente i v Amerike. kvety drobné. V neskorom stredoveku sa preslávil ako liek proti nádche. sústredené v pazuchách okrúhlych celistvookrajových listeňov. MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁNKA ZAHRADNÍ Majorána hortensis Moench Hluchavkovité . biele. no oddávna bola i koreninou. na uľahčenie prehĺtania a na vytriezvenie po opojení liehovinami. či z latinského amarus. m. Celá je páperisto chlpatá a aromatická. čo sú staré mená tejto rastliny..

Papaver. spazmolytikum.(potravinárskej): vyžaduje sa minimálne 0. Starí Gréci ho nazývali mékón. Plody sú tobolky — makovice. Dnešné vedecké označenie maku . nie je známa. silica však obsahuje hlavne terpineol. nie však medovinu. V osevnom postupe figuruje ako okopanina. toleruje však jej indikačné použitie ako stomachikum. Hlavnú terapeutickú zložku tvorí aromatická silica (0. či slúžil na liečebné účely alebo na získavanie oleja. stonka priama. Pestuje sa na roliach a v záhradách. Čajoviny č. pri migréne. Správy o ňom siahajú však aj do histórie iných orientálnych národov. 165. taliansky: Papavero. V prípade potreby možno užiť aj 2—5 kvapiek silice na cukor.7-3. olejnaté maky. ktoré majú slabo vyvinutú sústavu článkovaných mliečnic (u nás tzv. Majorán má dokázaný slabý účinok na tvorbu žalúdočnej šťavy i karminatívny efekt. Listy sú sediace. Silica pôsobí spočiatku povzbudzujúco. uhľovodíky terpinén a sabinén. Rastlina je prestúpená mliečnicami s bielou šťavou. 2. maďarsky: Álomhozó mák. spodné perovito delené. ktorý sa pije 2 x denne. slepáky s tmavomodrými semenami). Makovice a maličké semienka v neolitických kolových stavbách poukazujú na kultúry maku v strednej Európe už pred vyše 2000 rokmi. proti črevným parazitom a astme. horné nedelené.9 % silice. V droge je ešte asi 10 % trieslovín. Kvitne v júni-auguste (podľa výsevu). Oficiálna medicína drogu zriedka používa. modrozelené. Ópium začalo svoju svetobežnú cestu asi z Číny. potom mierne narkotický. MAK SIATY Papaver somniferum L. siateho už u Rimanov. preto slúži ako mierny pomocný prostriedok pri meteorizme (nadúvaní). ópiové maky s bohato vyvinutou sústavou mliečnic a s veľkým množstvom šťavy . obyčajne nerozkonárená. zvonka na aromatické kúpele. pri reumatizme a používa sa podobne ako pamajorán obyčajný (pozri osobitné heslo). z ktorých vyteká biela mliečna šťava — zdroj ópia. Osobitne bohaté sú nezrelé steny toboliek.5 % ) . 227. na mokvavé a hnisavé rany. pri zahlienení pľúc. horčiny. proti kŕčom všetkého druhu (i menštruačným). obyčajne biele s čiernou škvrnou na báze. anglicky: Opium Poppy. rusky: MÁK SETÝ MAK SIATY Jednoročná bylina vysoká až 150 cm. karminatívum. Surové ópium sa po prečistení nastavuje na určité množstvo 177 . žalúdočných ťažkostiach s nedostačujúcou tvorbou žalúdočnej šťavy a pod. bolo názvom m. ktorej je najviacej pri prvom zbere. španielsky: Amapola. Druhový názov somniferum je z latinského somnus = spánok a farre = prinášať. Jeho produkcia podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam a dozoru. Látka. Okrem toho ľudové liečiteľstvo má pre majorán celý rad ďalších indikácií — pôsobí pri ľahších nervových ochoreniach. 76. Všetky orgány maku (s výnimkou semien). Makovité — Papaveraceae Nemecky: Schlafmohn. francúzsky: Pavot somnifére. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu.latexu. bolestiach hlavy. ktorá je nositeľom pachu. V ľudovom liečiteľstve sa pripravuje aj masť: 4—6 g čerstvo vylisovanej šťavy sa zmieša s asi 30 g masťového základu. enzýmy a kyselina askorbová (vitamín C). Mak je náročná plodina. Veľké kvety majú dva opadavé kališné lístky a štyri veľké korunné lupienky.5—0. Včelám poskytuje hojnosť peľu. maximálna vlhkosť môže byť 16 % a obsah popola najviacej 5 %. čím sa vytvára surové ópium. Mak je olejnatá plodina pochádza- Nevedno však. Po špeciálnom narezávaní vytekajúca šťava na vzduchu tuhne a hnedne. diuretikum a diaforetikum. Praktici delia pestované maky podľa úžitku na dve skupiny: 1. júca z Ázie. majú mliečnice. odkiaľ sa často dočasne šíri po okolí.

5 — 13 %). pochybný — P. akosť tvorí maková drvina získaná strojovým výmlatom makovíc s dlhou stonkou).novšie rátaný ako poddruh. z ktorých sa semená vytriasli.95-1. Vo všetkých týchto drogách (okrem semien) sa nachádzajú toxické alkaloidy. tumoroch a pod. Predmetom farmaceutického zberu (nie však vždy nákupu) sú korunné lupienky zberané z rastlín v čase kvitnutia (máj—august). ftalidizochinolínové (noskapín. má aj potravinárske použitie. V semenách sa nachádzajú iba stopy spomínaných alkaloidov. Korunné lupienky iných druhov sa v droge odlišujú veľmi ťažko.5%) a narceín ( 0. taliansky: Rosolaccio. pri cestách v nížinách až horskom stupni.makovica. Samo ópium alebo jeho prípravky slúžia ako upokojujúci prostriedok. j. Makovité — Papaveraceae Ľudovo: bubovec. Uschne asi za 5 dní. Jeho hlavný podiel tvoria acylglyceroly kyseliny linolovej. Najlepšie sa odtŕhajú oboma rukami smerom hore. Všetky prípravky podliehajú prísnej osobitnej kontrole. kodeín (0. dubium L. Surové ópium ich obsahuje asi 20—30 %. Najlepšie je ihneď ju odovzdať do nákupne. španielsky: Ampola. Izoluje sa z nich olej — Oleum papaveris. ópia) možno uviesť kaučuk. papaverín (0. Častý ako burina na poliach. t. tebaín (0.8 — 10. v antických časoch pripisovali narkotické vlastnosti. anglicky: Fliedpoppy. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. neklamný. úrazoch. živice. U nás by sa dalo získať z maku. Lekár musí zvážiť jeho aplikáciu a vhodnosť. Nie sú ani také háklivé na stláčanie.1-4. no taktiež druhu P. z ktorého sa pripravuje práškované ópium (Ópium pulveratum) s presne určeným obsahom alkaloidov (9. Európski producenti sú iba ZSSR a Juhoslávia. Semená obsahujú predovšetkým olej (50-60 % ) . ktorú skonštruoval J. z ktorých poznáme asi 40 druhov. mazadiel.5-7. Rakúsku a Holandsku). prípadne celé nezrelé tobolky — Fructus papaveris immaturus. protopínové (protopín) a i. Ópium je prudko jedovaté. roztrúsené rastúci v teplejších oblastiach. mačinec. ako ľahko sa zaparia. ktorý má na spodku korunných lupienkov vždy čiernu škvrnu. Alkaloidy sú sčasti viazané ako mekonáty. ktoré sú u nás zložkou asi 30 priemyselne vyrábaných prípravkov.prepočítaných na morfín). 20 3 3 8 10 . argemone L. tebaín). vlčí kvet Nemecky: Klatschmohn. Zriedkavé farmaceutické použitie má koreň maku — Radix papaveris alebo semená — Semen papaveris. Buranovský (patentovaná aj vo Švajčiarsku.2 % . rumoviskách.) Schur .s obsahom 0. má pritisnuto ochlpené kvetné stonky. kohútiky. ktorý sa pridáva do mastí. lebo kedysi sa šťava primiešavala do jedla detí. resp. dubium.5%). MÁK VLČÍ Papaver rhoeas L. tulipánky. miznem (pre výron bieleho mlieka alebo ľahko opadavú korunu). Semená maku sa používajú prevažne v potravinárstve. ktorý vtedy neodlišovali od vlčieho maku. Korunné lupienky sa ľudovo oddávna používali proti kašľu. kokrhel. burina polí. Droga má slabý pach a chutí mierne horko a slizovito. maďarsky: Pipacs mák. Zmes alkaloidov ako celok obsahujú injekcie No178 vopon (analgetikum anodynum) . slepý mak. V ČsL 4 je oficinálne surové ópium. napr. prchlík.7 % ) . hybridum L. ba i olej — Oleum papaveris.5 % ) ..05 % bezvodého morfínu) už ČsL 4 neuvádza. kodeín. slizovité látky. ktorý tíši bolesti. medzi morfinanové (morfín. Niekedy sa zberajú makové listy — Folium papaveris. Druhové pomenovanie možno odvodiť od reo = tečiem.. tuky. Slúži aj na izoláciu jednotlivých alkaloidov. Z príbuzných zameniteľných druhov pri zbere korunných lupienkov možno uviesť m. soli kyseliny mekónovej (asi 3—5 % ) . Tejto rastline.3—6. francúzsky: Pavot coquelicot. pleskanec. Plod je tobolka . ohníček. získaný lisovaním. v poludňajších hodinách. Najväčší podiel z nich pripadá na morfín (7—21 % ) . Droga po usušení musí mať pôvodnú farbu. Zriedkavo sa u nás vyskytuje m. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch a chránime pred svetlom. Na priamej stonke sedia perovito laločnaté až perovito delené listy. niekedy sa považuje za miešanca m. V súčasnosti sa u nás používa mláťačka na mak. Lupienky zberané za rosy alebo po daždi sa zlepujú.aplikujú sa pri úporných bolestiach. vyvoláva spánok a mierni úporné hnačky. benzylizochinolínové (papaverín). viníc a rumovísk okolia Bratislavy. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. skutočný. Z ďalších obsahových látok drog (resp. aby dobre spali. M. panenka. Manipulácia s ním podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam. vlčieho a poľného — P.. červánky. divý mak. rusky: MAK VLČÍ Jednoročná bylina vysoká 20— 80 cm. Vedecký názov maku vznikol z keltského papa — detská kasička. karafiát. vlčí a listové úkrojky má skoro čiarkovité. narceín). Droga: Flos papaveris rhoeas (Flos rhoeados). veľmi záleží na serióznosti zberača a na správnej botanickej identifikácii materskej rastliny. Na kvalitu korunných lupienkov — Flos rhoeados sa vzťahuje ČSN 86 6218. takže i tobolky po dozretí tvoria drogu — Fructus papaveris maturus. Materiál sa suší vo vrstve 2—4 cm. dobre našuchorený a rozložený. Na vrchole stonky je kvet s veľkými červenými korunnými lupienkami (často s čiernou skvrnou na báze). sčasti ako laktáty (na kyselinu mliečnu). Posledná slabika je azda z latinského verum = pravý. Z chemického hľadiska patria do rozličných skupín. NSR. 10 1 1 8 7 II. pukovec. ale aj dokonale zrelé. preto zber robíme za sucha. i lekár ich smie ordinovať iba za určitých podmienok.1—0. Ako mimoriadne cenná surovina sa spracúvajú olamované a vytrasené makovice so stonkou kratšou ako 15 cm (II. Ópiový prášok (Pulvis opii — s obsahom 10 % bezvodého morfínu) a ópiovú tinktúru (Tinctura opii . je nižší ako m. panáček. ale pre vysoké výrobné náklady a nižšiu kvalitu by to bolo neekonomické. v dobrom prievane a bez obracania (umelým teplom najviacej do 35 °C). paničky. štetinatý — Papaver strigosum (Boenn. nasleduje noskapín čiže narkotín (1. Olej i semená niekedy slúžia na prípravu emulzií.účinných obsahových látok (alkaloidov) a ďalej sa spracúva na liečebné účely. hybridný — P. má guľovitú a bohato štetinatú makovicu.

kvalifikuje sa to ako falšovanie. papraslenov. liečebne sa neuplatňuje. Droga sa kedysi často používala v liečiteľstve na farbenie sirupov proti kašľu ( napr. Okrem medicínskej oblasti bola koreninou vín. je súborným pomenovaním via- cerých našich druhov a odrôd. zber sa robí krátko pred úplným rozkvitaním alebo počas kvitnutia (júl-september). Erben). Vedecké pomenovanie materinej dúšky je odvodené z gréckeho thymos = sila. Druhy rastú vo veľmi rozdielnych prostrediach: na stepiach. materinka. zasvätenie bohyni Frei a mariánsky kult v kresťanstve urobili z nej rastlinu opradenú mnohými ľudovými povesťami. Dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. 195. V súčasnosti sa skorej uplatňuje ako vzhľadové korigens do čajovinových zmesí a niekedy ako antitusikum. ktorý má podobné zloženie ako olej maku siateho. aj v gynekológii. Čajoviny č. s. i. španielsky: Serpol. najviac v kvitnúcej vňati (až 1 % ) . emend. nezamieňa sa a pre hojný výskyt sa ani nefalšuje. okrajoch lesov. Tradične sa zberá a nakupuje vňať — Herba serpylli. má pomerne vysoký obsah alkaloidov — až do 0. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. bromoformového). Farmaceutický sa môže použiť ktorákoľvek materina dúška z množstva príjemne voňajúcich taxónov. francúzsky: Thym serpolet. 113. poľný nie je po tejto stránke dostačujúco preskúmaný. mužnosť. Táto tradícia. Semená maku vlčieho obsahujú asi 40 % oleja. (spec.Lamiaceae (Pyskaté . odstránia sa drevnaté časti a prímesi tráv a materiál sa suší v tenkých vrstvách na tienistých a vetraných miestach (umelým teplom do teploty 30—35 °C). v starom Grécku sa jej skutočne pripisovala sila. že je matkou premenenou na kvietok (K. orientálny sa často pestuje v zá- hrádkách ako okrasný. Thymus serpyllum L. priame. prísadou likérov. Pri dosúšaní rastlinu neobraciame. maďarsky: Mezei kakukfú. ale aj osviežujúce účinky a odporúčala sa o.) Hluchavkovité . V Aténach sa vraj vysadzovala ako medonosná. L. rusky: ( ) MATEŘÍDOUŠKA ÚZKOLISTÁ MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) Materina dúška. Byle sú zakončené fialovočervenými i bielymi kvetmi zoskupenými do hlávkovitých. Považovala sa za rovnocennú s tymianom a vysádza sa dodnes na hroby. m. slizu. do drogy Flos papaveris rhoeados nepatria. sa pripraví sirup. hybridný dokonca zanedbateľný. taliansky: Pepolino. Ich systematika je pre nebotanika ťažká a v mnohých prípadoch dá prácu aj odborníkovi (časté sú krížence). aromatizačnou prísadou voňaviek a mydiel a i. malého množstva alkaloidov (readínu a ďalších príbuzných alkaloidov) prítomného v korunných lupienkoch. anglicky: Wild Thyme.Labiatae) Ľudovo: dúška chodec. predsa sa do nej nesmie primiešavať. čo dalo vznik poetickej českej povesti. novšie dúška materina. ale aj polievok. Najslávnejšia bola v stredoveku a používala sa aj vo veterinárstve. Zo spomínaných druhov má m.5 % (obsahuje hlavne tebaín). Materina dúška je všeobecne známa. Hoci vňať rastliny ako droga je skoro taká hodnotná ako tymianová (Herba thymi). materonka.MAK VLČÍ Z hradiska účinných obsahových látok ide pravdepodobne o spoločné pôsobenie antokyanového farbiva. listy zvyčajne vajcovité a celistvookrajové. Sú to trváce byliny až polokry vysoké do 30 cm. V potravinárstve slúži na farbenie esencií. olistené bylinné kvitnúce časti sa odstrihujú alebo kosia. T. Hegi ich uvádza 21. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádza silica (0. J. M. lebo by z nej opadali kvety i listy. skalách. s obsahom hlavne p-cymolu a linalolu popri 179 .60 % ) . žadovník Nemecky: Sandthymian.15-0. coll. Ako však aj prv menované. byle sú obyčajne poliehavé a zakoreňujúce. príp. Miller. Plody sú tvrdky. démutka. hoci majú niekedy aj korunné lupienky červené. na lúkach i výslnných krovinatých stranách od nížin po horský stupeň. rozkonárené. pochybný len veľmi nízky obsah alkaloidov a m.

MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) terpénových esteroch. 179. Podobne sa uplatňuje aj silica — tiež ako prostriedok proti katarom. nechutí do jedenia i zvonka na obklady. s majoránom. farmaceutický priemysel používa silicu ako zložku prípravku Benephorin (kvapky — expektorans) a Thymomel (sirup — expektorans) obsahuje výťažok (extractum serpylli). pri meteorizme a bolestiach žalúdka sa pije počas dňa zápar z dvoch lyžičiek drogy na 2 poháre vody (má postáť 10 minút). flavóny (luteolín a apigenín).99. 3 3 2 13 10 0.2 II. s listom rozmarínu a kvetom fialky.2 čajové lyžičky na šálku. triesloviny.. Listy čiarkovito kopijovité a podvinuté. taliansky: Timo. rovnako ako žalúdočný prostriedok. bolestiach hlavy. závratoch.TYMIAN TYMIÁN OBECNÝ Thymus vulgaris L. Ako expektoračná zmes je známa čajovina z rovnakého dielu materinej dúšky s koreňom prvosienky a listom podbeľa (2 lyžičky na šálku).123. Homeopatická esencia sa robí z čerstvej kvitnúcej vňate a slúži predovšetkým na posilňovanie nervov. pri nachladnutí a do mazadiel. nervových slabostiach.137. aplikuje sa ako mazadlo. — d. Rastlina ani droga nie sú toxické. pri reumatizme a na posilňujúce i aromatické kúpele. pri kĺbovom reumatizme sa namáča do mentolového liehu (francovka) napr. že hlavná obsahová látka — silica je v kvalitatívnom i kvantitatívnom zložení rozdielna. Hegnauer) preto pripúšťajú ako materskú rastlinu iba druh Th. minerálne zložky a uvádza sa i kyslý saponín. dá sa spoľahlivo užívať pri čiernom kašli (s rosičkou sa uplatňuje v moderných prípravkoch). 81. niektorí autori (napr. Na vňaťovú drogu (Herba serpylli) sa vzťahuje ČSN 86 6720: Znak Inak sfarbená droga ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice najmenej 180 Akosť — najviac v % 1. amarum a antitusikum. droga obsahuje aj horčiny.115. V ČsL 2 tvorila droga zložku čajovín Species aromaticae. Species aromaticae ad cataplasma (aromatická čajovina a na obklady) a Species pectorales (prsná čajovina). pulegioides L. hnačkách. 230. pije sa 2—3 x denne. anglicky: Garden Thyme. karvakro- lová a citralová (tieto zložky prevládajú v ich silici). Užíva sa zápar . . užíva sa pri nespavosti. vajcovitú. Hluchavkovité . Na kúpele sa kombinuje do čajovín napr.129. Posilňuje žalúdok i nervy. kolikách. pri meteorizme. veľmi rozkonárený. maďarsky: Orvosi kakukfu (démutka). ktorej silica má vysoký obsah silne dezinfekčné účinných fenolov (až 50 % ) . španielsky: Tomillo común. Čs. francúzsky: Thym commun. 5 5 5 13 12 0.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Thymian. 207. Doposiaľ sú známe zhruba tri tzv. chemické rasy materinej dúšky: tymolová. štvorhrannými a drevnatejúcimi konármi. Droga je predovšetkým stomachikum. aromatikum. rany. Čajoviny č. rusky: - Poloker vysoký až 30 cm. existencia mnohých taxónov a pod. s priamymi. kataroch. vplýva na to. na natieranie a masírovanie. s nižším obsahom tymolu alebo karvakrolu. Rôznotvárnosť lokalít (rastie až do alpínskeho stupňa).1 MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TÝMIANOVÁ).

kloktanie či výplachy úst a silica ako derivans. bornylresp. saponíny.3 % ) .5 % fenolov. Druh pochádza zo stredomorskej oblasti a pestuje sa v záhradkách ako trváca teplomilná rastlina vhodná aj pre suchšie stanovištia. asi v júni -júli až v auguste 1—2 x do roka. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (0. tymolmetyléter a α-pinen.MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TYMIANOVÁ) -TYMIAN Chudobné paprasleny drobných červených kvietkov sú zoskupené vo vrcholové hlávky. linalylacetát. zygis L. borneol. Hlavná zložka silice — tymol.3 %. s význačným obsahom najmä tymolu alebo karvakrolu ( 2 0 . pri výrobe pást a ústnych vôd. pečienok. Strata na hmotnosti je asi 70 % — zosušenie 3—4 : 1. Droga je obľúbená ako expektorans. Poškodzuje štítnu žľazu — vyvoláva tyreotoxikózy 131 . Oddávna sa používal ako korenina do polievok. resp. užíva sa pri bronchitis. Pre značnú spotrebu sa tymian odporúča pestovať. Pozná sa pomerne ľahko — má inak formované listy. v starom Egypte z neho izolovali silicu. Pri čiernom kašli sa často ordinuje sirup s obsahom výťažku z tymianu (užíva sa 4—6x denne 1 lyžička). drogu žiadajú získať zdrhovaním listov a kvetových zakončení v začiatočnom štádiu rozkvitania. Vo väčšine liekopisov je oficinálna vňať (i v ČsL 4) — Herba thymi. kúpele.75—6. Nový nemecký liekopis žiada minimálne 1. j. v oblasti strednej Európy rastúci tymian (tzv. Dodnes sa uplatňuje pri konzervovaní rýb v Stredozemí./CsL 4 5 5 1 2 13/10 12 II. ako prostriedok odstraňujúci zápach. rátaných ako tymol. akosti je najmenej 0. laryngitis a pertusis.8-cymolu. Homeopatia používa hlavne zo silice izolovaný tymol (pri sexuálnych neurasténiách a pod. je dnes už liekopisne prípustný (silicový obsah odpovedá tymianu i skladbou. Tymian poznali už v staroveku. Pre obklady sa pripravuje 5 % zápar. flavonové glykozidy a horčiny. 10 10 2 4 13 14 5/'3 7 dúcu prímes .. pije sa 2 . geraniol. potom málo 1. zimný) obsahuje v silici asi 40—50 % tymolu a skoro nijaký karvakrol. je účinné antiseptikum. Ťažšie sa odlíši tovar dodávaný zo zahraničia. list — Folium thymi. Materiál sa suší bežne ako silicový. omáčok. má iba vyšší karvakrolový podiel ako tymolový). španielsky tymian. Botanicky príbuzná materina dúška (Thymus serpyllum L.Th.3 x denne. slúži najmä v zubnom lekárstve.) sa často vyskytuje ako nežiadúca prímes vňaťovej drogy tymianu. akosti 0.6 0 % ) . zahraničná droga má často v prevahe cineol alebo linalol či karvakrol. Užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. karminatívum. spazmolytikum.). t.6 % a pri II. emend. Obsah silice v droge podľa ČsL 4 a podľa normy I. Mill. droga obsahuje aj triesloviny. Prv pokladaný za nežia- ON 86 6719 a ČsL 4 majú tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Byle hrubšie ako 2 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. zvonka je vhodná na obklady. Tymol je však dosť toxický. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie silice podmieňuje jej pôvod. ďalej ako stomachikum. linalol. ktorá bola zložkou mumifikačného balzamu.2 % silice a v nej najmenej 0. údenín i liehovín (najmä pravej francúzskej benediktínky). Plody sú tvrdky.

ktorý pili pri eleuzínskych slávnostiach. 13.. Všetky druhy mäty okrem m. MÄTA KUČERAVÁ Mentha crispa auct. severnom Nemecku. Určite však bola známa napr. Pri sušení sa smie aj obracať. no opatrne.. v tenkých vrstvách. Dosúšať sa smie i umelým teplom — teplotou medzi 20 — 30 °C. anglicky: Spearmint. Pomenovanie Mentha je z gréckeho mintha = silný pach a podľa Ovídia ide vraj o premenenú nymfu Menthe či Minthe. protiastmatických. vodnej — M.99. usporiadané do klasov z papraslenov. ZSSR. žalúdočných. ČsL 3 i ČsL 4). špicatá L. francúzsky: Menthe crispée. príp. ich variet i hybridov a príp. 123. kučeravej majú však ploché listové čepele a pri identifikácii pomáha aj pach rastliny. Guanar (expektorans).118. Je charakteristická kučeravými listami a červenofialovými či bielofialovými kvetmi. MÄTA KUČERAVÁ Na vňať (Herba menthae crispae) sa vzťahuje ČSN 86 6732: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky Časti drogy sfarbené inak ako na materskej rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah silice — najmenej I. prípadne vňať — Herba menthae crispae. úpornej nádche a pľúcnych chorobách. V ČsL 4 je oficinálny aj tekutý extrakt (Extractum thymi fluidum). na vnútorné a nervové choroby i hadie uhryznutie. nervových a aromatických čajovín. vyšľachtená postupne pestovaním. prívlastok crispa je z latinského crispus = kučeravý. kučeravá.5 II. Má veľkú ľudovú tradíciu aj u nás — ordinoval ju známy bylinkár Fraňo Madva. Výťažky sú zložkou mnohých galeník. Columella spomína vína korenené mätou. Anglicku. v súčasnosti ju obsahujú kvapky Benephorin (expektorans). rozkonárené.234. Kučeravá varieta rastie iba v kultúrach. Čs. m. Slúžia predovšetkým na izoláciu silice.119. tekutý extrakt obsahujú kvapky a pastilky Pleumolysin (expektorans) a sirup Thymomel (expektorans). klasnatej — M. Je vyšľachtená z rozličných druhov. a to pre tvar listov. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. nie vyššou ako 35 °C. Vňaťovú drogu obsahujú čajoviny Defatigan (kúpeľová prísada) a Pulmoran (expektorans). drsno chlpaté.a slabo sa vstrebáva aj pri vonkajšom používaní. Vňať býva zložkou prsných čajovín — Species pectorales (ČsL 2. rusky: MÁTA KADEŘAVÁ Trváca bylina vysoká 50—100 cm. ktorá sa používa v zubnom lekárstve. žlčopudných. aj ďalších druhov. Kvety sú červenofialové. Rastlina je náročná na vlhko. sivá — Mentha pulegium L.3 Rastlina je medonosná a kučeravé formy mäty sa pestujú najmä v USA. nebola to súčasná m. Ipecarin (expektorans). ktorý tvorí terapeutickú časť sirupu z materinej dúšky obyčajnej — Sirupus thymi compositus. Predmetom zberu je list — Folium menthae crispae. loginfolia (L. Sušením stratia 182 . stonky priame. dlholistej — M. priemyselne vyrábané prípravky obsahujúce silicu boli kvapky Apertuss (expektorans). lebo sa drobí. dnes označovaná ako polej obyčajná — Pulegium vulgare Mill. v Škandinávii. Egypte a miestami aj u nás. Samozrejme. Používala sa pri kašli. maďarsky: Fodor menta. 5 5 15 4 1 14 14 1. Suší sa rýchlo prirodzeným teplom v tieni za dobrého vetrania. tinktúru roztok Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny) a tymol je v kobaltovej paste.68. Zámeny medzi mätami sú pre množstvo krížencov celkom bežné. Starí Gréci ju pridávali aj do posvätného nápoja. Tussilen (expektorans).) Huds. 191. s vyčnievajúcou žilnatinou na rube a so zvlneným okrajom so zúbkami. Systematický botanický prieskum rodu mäta je mladého dáta a býva veľmi neprehľadný pre množstvo najrozličnejších systematických jednotiek a krížencov. m. najmä z m.115.. podzemok plazivý. Zber sa robí z kvitnúcich rastlín (júl—september). m. Čajoviny č. non Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Krauseminze. Pre toxicitu sa dnes interne neužíva. pričom materiál nesmie ležať dlhšie na kopách alebo v košoch — ľahko sa zaparí.5 0. plody tvrdky. 137. aquatica L.. Listy takmer sediace. Históriu mäty kučeravej ťažko osobitne sledovať.vajcovito srdcovité. kučeravá páchne ako rasca (kmín). drogy: m.

rotundifolia (L. nevyvoláva chladivý pocit pri ochutnávaní. felandrén). len zriedka tvoria semená. hesperidín). kučeravej a rumančekových úborov. pieporná — ľudove sa vraví. Najvhodnejšia je teplota 20-30 °C (maximum 35 °C). MÁTA PEPRNÁ Mentha x piperita L. Rastliny vypestované zo semien degenerujú. pričom všetky zložky drogy sú v premenlivom množstve podľa jej pôvodu. Plody sú tvrdky. s drevnatým podzemkom a s nadzemnými poplazmi (stolónmi). fialovasté. Čajovina je žlčopudná a pije sa zápar z lyžice čajoviny na šálku vody. m. V NSR a NDR je mäta najpoužívanejšou liečivou rastlinou. aquatica L. resp. karminatívum a pri ochoreniach žlčníka. tvoria klasy. Droga i silica sa používa podobne ako m. no vždy za sucha a vtedy. M. Predmetom zberu je vňať — Herba menthae piperitae. piepornej. keď vňať dorastie do výšky 25—30 cm. horčiny. 1696 od Raya. Droga sa užíva predovšetkým ako stomachikum. Oddávna sa pestuje v záhradkách. Suší sa na dobre vetraných miestach v tieni. hore rozkonárené. s fialovastými žilkami na rube. podobne ako rasca (i pach má podobný). 1 200 až 600 pred n. (je husto sivochlpatá). v tenkých vrstvách. Materiál sa ľahko zaparí. Zber sa robí viac ráz do roka. taliansky: Menta peprina. Neprípustná je vňať napadnutá hrdzou. pre rovnaké účely sa kombinuje aj s ihlicovým a horcovým koreňom a kôrou krušiny. falcká mäta — white mint). potom terpény (pinény. Droga obsahuje aj triesloviny. Kosí sa kosákom alebo kosou (vo veľkom kosačkou na trávu). vetrová zelina Nemecky: Pfefferminze: maďarsky: Borsos menta. (často sfarbená do červená). piperita sa rozpadá na množstvo taxónov. tesne pred kvitnutím (júl-september). m. Stonky priame. Väčšinou však býva zložkou čajovín.. zmes rovnakých dielov listov boldovníka (pozri Folium boldo medzi cudzokrajnými drogami). ktorá má zhruba okrúhle listy a m. trochu chlpaté. roľnej (M. prípadne list — Folium menthae piperitae. špicatá L. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. v Karnaku. longifolia (L.neobsahuje mentol. non al. Osobitný význam má forma rubescens Camus (s červenkastými stonkami — Mitcham) a pallescens Camus (zelenkasté stonky — tzv. Druh M.). z ktorej sa získava mentol. francúzsky: Menthe poivrée. acetáty dihydrokarveolu. ostro pílkovité. klasnatej — M. Prvé zaručené správy o dnešnej máte sú z r. 3 x denne šálka. píeporná ako viacnásobný hybrid sa podobá všetkým zložkám kríženia: m.) Huds. Čajovina č.. m. na plantážach a dočasne splanieva. nie však mentol. Tieto druhy — najmä u nás najhojnejšia a voľne rastúca m. arvensis L.) Huds. dlholistej — M. 177. flavonoidy (diozmín. Fialové kvety sú zoskupené v papraslenoch. Rastlina je veľmi aromatická. Rastlina je kríženec iných druhov (pozri ďalej). Rastlina je veľmi medonosná. Najväčšie kultúry sú v USA. vajcovito kopijovité. limonén. okrúhlolistej — M. luteolín. vodná — nesmú byť prímesami oficinálnej vňaťovej či listovej drogy. rusky: MATA PIEPORNA MÁTA PIEPORNÁ Trváca bylina vysoká až 100 cm. apigenín. V Japonsku sa kultivuje najmä varieta m. m. Zvyšky mäty sa našli v starých egyptských hroboch z r. Hlavnou obsahovou látkou drogy je silica (1—2 %). 1. Osvedčená je napr. ktorá obsahuje predovšetkým karvón (42-67 % ) . vodnej — M. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: promincľa.listy na hmotnosti asi 83—88 %. kde sa väčšina rastlín spotrebuje na izoláciu silice. že je „slabšia" . anglicky: Peppermint. dihydrokumínalkoholu (nositelia vône). Z obsahových látok je najdôležitej183 . vňať 75—80 %. Droga chutí korenisto. španielsky: Menta piperita. listy stopkaté.

kloktadlá. List i vňať mäty sú u nás zložkou mnohých oficinálnych čajovín (ČsL 3: vetrová — Species carminativae. flavonoidy (o. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 x denne pred jedlom. 110. jeho obsah je vysoký v drogách resp. Uplatňuje sa aj pri kolíkových a žlčníkových bolestiach. 10 5 3 4 1 14 12 2 0. 209. Betulan. apigenín. 179. Hlavné indikácie drog sú: stomachikum.8 II. pre obsah mentolu je účinná antiseptický a protizápalovo. na inhaláciu pri bronchitídach a na ústne výplachy.7 II. 155. 29.5 g).8 Znak Zhnednutá droga Časti stoniek hrubšie ako 5 mm Vňať napadnutá hrdzou Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 Obsah silice najmenej šia silica (1-3 %). 172. neomentol s nepríjemným chuťovým vnemom). listy vajcovito srdcovité. Thé Salvat. 184. 168. Haemorisan masť.5 — 5 % ) .Tormentan. Ungolen. 236. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: rojovník. 241. Stopangin solúcia i sprej. ich glykozidy) a minerálne sob. rozkonárená. 151. Druh pochádza zo stredomorského pobrežia Blízkeho východu a z juho- . nesmie sa však ordinovať dojčatám a malým deťom. 54. Syntetické produkty však obsahujú viaceré stereoizoméry mentolu (napr. 222. rusky: - Trváca bylina vysoká až 100 cm.mentole. 177. 148. žalúdková — Species stomachicae) i priemyselne vyrábaných (Alvisan Neo. karminatívnych. luteolín. žalúdočných. na zvýšenie chuti do jedla a sú mierne antidiaroické — zastavujú hnačky. 30 10 3 2 1 14 14 0. Javorina. pre obsah trieslovín aj antidiaroicky. 170. esterifikovaného mentolu a jasmonu zlepšuje čuchové (a chuťové) kvality drogy a naopak. požitím mierne znehodnotenej stravy (1—2 g drogy na šálku — ČsL 4 uvádza jednotlivú dávku per os na zápar 1.). Cholagol kvapky. izomentón. pretože u nich zapríčiňuje dusenie (známe sú aj otravy). zvonka sa používa aj proti migréne. a to aromatických. ale v zásade silica musí mať určité množstvo mentolu (50-78 % ) . cholagogum. ústne vody. Species pectorales. Inhalex solúcia. včelník Nemecky: Zitronen-Melisse. 213. P. i. Matový čaj v záparových vreckách). 28. Liečebný účinok drog spočíva 184 predovšetkým v silici a jej zložke . ďalej hlavne nie veľa mentofuránu (2. Osobitne dôležitý je účinok drogy na tvorbu a vylučovanie žlče. 188. 233. 183. 169. MEDUŇKA LÉKAŘSKÁ MEDOVKA LEKÁRSKA Melissa officinalis L. 3. masti Borozan. (-)-mentón. Mentol tvorí častú zložku protireumatických mazadiel i šnupacích mastí a používa sa proti svrbeniu. Pernisan. 137. V silici je prítomný ešte celý rad zložiek (mentón. pulegón a i. karminatívum — koliky tráviaceho traktu a žlčových ciest. Využívajú sa ako chuťové korigens (zubné pasty. 154.5 III. na obklady a i valeriánových. spazmolytikum. 41. Cutisan. 20 10 6 8 2 14 14 3 0. Plody sú tvrdky. žuvačky a i. granuliek Sennagran. 210. 200. 207. 206. 27. Mentol má podobné použitie. cineol. 181. Jednotlivá dávka je 0. droga obsahuje ešte triesloviny (6 — 12 %).4 ČsL4 10 5 3 4 1 12 12 2 0. limonén. 35. Niektorými účinkami pripomínajú rumanček. 176.).5 mm Prítomné časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. mentofurán je nežiadúci. v rastlinách napadnutých hrdzou. 50 20 10 3 3 14 14 0. 199. Silica sa uplatňuje podobne ako droga a tvorí ešte zložku ďalších prípravkov. anglicky: Balm. pre vňať je dávka 2 kávové lyžičky. Zápary sú obľúbeným prostriedkom pri žalúdočných ťažkostiach vyvolaných napr. ČsL 4 aj žlčopudná . proti nadúvaniu. Rheumosin masť. 42. Ga-Fo roztok.05 g. horčiny. maďarsky: Czitromszagú melisza (Cittromfú). 187. silicu aj Inahlol Pini roztok a Contraspan kvapky. 201. Mäta tvorí zložku mnohých čajovín. na okraji vrúbkovano pílkovité. príp. Stomaran. Droga i silica majú spazmolytické účinky. 140. ako aj masážneho roztoku Herbadent. z iných monoterpénov). V pazuchách horných listov sú paprasleny bielych kvetov.3 Vňať sa hodnotí podľa ON 86 6810 a ČsL 3 a základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % I. ktorý pôsobí zvonka ako prostriedok potlačujúci citlivosť nervových zakončení (vyvoláva pocit chladu). dražé Laxafel. 240. francúzsky: Mélisse officinale. stonka štvorhranná. ktorej zloženie sa počas vegetácie mení.. 3 2 1 1 0. Species urologicae P. Valofyt Neo. Vnútorne sa jednorazovo dávkujú 2—4 kvapky. Hemoral. taliansky: Melissa. 212. Detský čaj s rumančekom. španielsky: Melisa común. potom jasmon (0. mentol obsahujú dražé Boldochol I. 230. jeho estery (s kyselinou octovou alebo valérovou — nie menej ako 5 % ) .5 14 12 0. Vyrába sa tiež synteticky (z tymolu alebo piperitonu či citronelalu alebo z pinénu.Species cholagogae. 83. 94. 231. 174.Na listovú drogu (Folium menthae piperitae) sa vzťahuje ČSN 86 6415: Akosť — najviac v % Znak Listý sfarbené ináč ako na materskej rastline Rozdrvené listy prechádzajúce na site okami s priemerom 2. korigens. Čajoviny č. 189. 232. 32.1 %) — obsah mentolu.

Pri zámene a falšovaní listovej. alkoholy geraniol.3 %. Mimoriadne dôležitú drogu tvorí vňať a list . pokrájané a dobre premiešané zložky necháme macerovať 7 dní. Droga sa ľahko zaparí. listu 6 : 1. nesmie teplota prekročiť 30-35 °C. Najvýhodnejšie sa zberá v popoludňajších hodinách a za suchého počasia. pri migréne a bolestivej menštruácii a pod. má obojstranne ochlpené listy. pričom sa neobracia. ako v iných hluchavkovitých rastlinách. muškátový orech 10 g. Pomer zosušenia vňate je asi 5 : 1. ochlpenia a pod. ešte dnes propagovanom na Západe. plod koriandra 30 g. vždy na začiatku kvitnutia (jún—september). Typické zložky tvorí aldehyd citronelal (cca 39 %) a citral (30 % ) . S výrobou karmelitánského liehu sa začalo r.Spiritus melissae compositus. Medovka je veľmi stará liečivá rastlina. Podobný kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. napr. vňaťovej drogy prichádzajú do úvahy najmä zástupcovia čeľade hluchavkovitých rastlín. vňať 0. po 2 kvapky škoricovej a klinčekovej silice. Zberajú sa takmer výhradne z pestovaných jedincov. ktorá však má iný pach i tvar listov. officinalis L. je drobivá a hnedne. potom horčiny. tzv. 1611 (parížski karmelitáni) a v uplynulých storočiach sa pokladal za univerzálny liek. má zvyčajne takýto pomer jednotlivých zložiek: 300 ml liehu.02 % ) . citrónová kôra 20 g. Medovka spája v sebe účinky mäty a rumančeka so sedatívnym pôsobením. Možno ju preto uplatniť aj pri ľahších formách nespavosti. husto chlpatá a podobná M..05-0. denne 2 — 3 šálky. Zápar z drogy (list: 1 kávová lyžička na šálku. v droge je aj do 5 % trieslovín. karminatívum. turecká melisa. (takisto zväčša majú príjemnú vôňu. Ďalšie druhy medov- ky .. M. chránená pred svetlom. a to buď samu.. Medovka obsahuje predovšetkým silicu (list 0. stomachikum. Ak sušíme umelým teplom. Miestami aj splanieva. Liečivý včelník moldavský — Dracocephalum moldavica L. vysokých 20—30 cm. karmelitánskom liehu (Karmelitergeist). kôra škorice 10 g. Ďalšou vhodnou oblasťou sú choroby z nachladnutia a chrípkové ochorenia. Užíva sa predovšetkým pri nervovo podmienených poruchách žalúdočného a črevného traktu.010. Zámena je možná i za balotu čiernu — Ballota nigra L. var.MEDOVKA LEKÁRSKA východnej Európy. po 5 kvapiek citronelovej (medovkovej) a muškátovej silice. vzrastu. D 1-0). a to rovnakého typu. ako nervínum a sedatívum. alebo vhodne kombinovanú s inými drogami.. Pestuje sa v záhradkách. Pri nedodržaní odporúčaného času zberu má droga nepríjemný (plošticový) pach. potom sa tekutina scedí a uloží do menších dobre zatvorených fľaštičiek. sa pestujú len zriedkavo. cordifolia Pers. Medovkový lieh . najlepšie v plechovkách (najdlhšie 1 rok). Materiál sa čo najrýchlejšie suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. Preslávila sa hlavne v tzv. odlišuje sa zasa modrými kvetmi a dlhšími listami. z terpénov ešte karyofylén. Medovka kvitne v júni až auguste. Droga — Folium melissae podľa 185 . sliz a flavonoidy.Herba melissae (ČsL 4) a Folium melissae. pri nespavosti a vegetatívnych dystóniách.napr. Slúžila tiež ako korenina a prísada likérov. jej zloženie závisí od pôvodu rastliny. resp. Karmelitánske kvapky možno pripraviť aj takto: medovkový list 50 g. pestuje sa aj u nás. čistého liehu 100 g a vody 200 g. 100 ml vody. ktorá je vyššia. z rodu čistec — Stachys L. hirsuta Benth. diaforetikum. no pri mikroskopickom vyšetrení možno zistiť prítomnosť šťaveľanu vápenatého). kopijovitými a ostro pílkovitými. citronelol a linalol. Včelám poskytuje hojnú pašu nektáru i peľu. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. vňať: 1 polievková lyžica na šálku záparu) pôsobí ako sedatívum.. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé listy (dil.

3 % aldehydu citralu). často destilovaných cez medovkovú vňať. V 13. ju začali ordinovať španielski. cholagogum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). mierne neurotonikum). francúzsky: Busserole. horká.) W. hypotenzívum). stor. Podobná je i čučoriedka barinná (Vaccinium uliginosum L. winterianus Jowitt — tak ju označuje ČsL 4). Medovka má aj potravinárske a technické použitie (v likérnictve. Silica sa niekedy získava z citrónového oplodia destiláciou cez medovkovú vňať a silica sa označuje ako Oleum melissae citrátům. ktorá však nie je sieťovito pospájaná. anglicky: Bearberry. pestuje sa v parkoch. pri výrobe limonád. 200. príp. toloknienka Nemecky: Echte Bärentraube. Eugastrin (stomachikum.05 MEDVEDICA LEKÁRSKA Arctostaphylos uva-ursi (L. neskôr sladkastá. Ker vysoký 30—90 cm. predovšetkým na horských lúkach a v riedkych kroviskách (najmä v zárastoch borievky). umelým teplom (pri 55 °C). trochu širšie a väčšie listy na rube hnedobodkované. 83. preto sa používa silica s obsahom citrónelalu a geraniolu získaná z rôznych druhov rodu Cymbopogon Spreng. tiež oficinálna v ČsL 4 (musí obsahovať najmenej 2. 201. v mydlárstve a i. silica sa podľa proveniencie označuje ako Oleum citronellae ceylanicae./CsL 4 5 5 15/— 4 1 14/12 14/12 1. 184. Pach drogy je slabo aromatický. medveszôlô. 204. Plod je červená kôstkovica. chuť mierne zvieravá. Čajoviny č. Medvedica patrí v ČSSR k úplne chráneným rastlinám. lebo múčnaté plody vraj s obľubou žerú medvede. Striedavé listy sú kožovité. Listy sa zdrhujú v apríli alebo v júni. talianski a francúzski lekári a v 18. 86.08 Listy sfarbené ináč ako na rastline a rozdrvené listy Zdrevnatené stonky Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej ČsL 2 tvorí zložku čajoviny Species Valerianae a výťažok z medovky je súčasťou priemyselne vyrábaného prípravku Passit (sedatívum). 242. Ako cirkumpolárna rastlina bola medvedica na severe odjakživa ľudovým liečivom. podobný brusnici. ktorá má vajcovité. 207. a najmä na cintorínoch. Oleum citronellae javae. Podobný význam má aj druhové meno uvarursi. 8 3 3 2 14 14 1.: C. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. taliansky: Uva orsina. 78. maďarsky: Orvosi medvegerezd.) — jej listy nie sú celkom kožovité a na spodnej strane sú sivozelené.1 II. V predaji je aj droga osobitne balená v 5 g záparových vreckách (označené ako medovka lekárska).). prenikla natrvalo do materia medica. 202. rusky: MEDVĚDICE LÉKAŘSKÁ Listová droga — Folium melissae musí vyhovovať ČSN 86 6419: Znak Akosť — najviac v % I.) Avronin — syn. 199. (syn. 5 — 1 0. nardus (L. 206. stor. 127. s poliehavými a vystúpavými konárikmi. Príbuzným druhom je brusnica obyčajná (Rhodococcus vitis-idaea (L. Medovka obsahuje málo silice (Oleum melissae).5 0. oficinálnu silicu ČsL 4.). stor. 51. 234. Oleum citronellae tvorí u nás zložku oficinálnej vetrovej vody — Aqua carminativa. Má podobný pach ako citrónová silica — Oleum citri.. 197. Listy čučoriedky obyčajnej sú väčšie. metabolikum. Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum. náhradka ruského čaju). — vôňovec z čeľade Poaceae. ale až v prvej polovici 17. bledozelené. poskytujúcu Oleum citronellae. Medvedicová droga sa niekedy falšuje listom krušpánu vždyzeleného — Buxus sempervirens L. z Talianska. Valofyt Neo (sedatívum. 35.5 — 1. balkánskych štátov alebo zo Škandinávie. 29. Vedecký názov rastliny pochádza z gréckeho arktos = medveď a stafylé = hrozno. 225.2 % silice. Lemongrass-silicu poskytuje zasa C. Vresovcovité — Ericaceae Ľudovo: hrôznik. tenké a na okraji drobnopílkovité. zoskupené do riedkeho ovísajúceho strapca. rýchlo sa sušia na slnku. 77. Má končisté vajcovité listy na hornej strane s vystúpenou žilnatinou. obrátenevajcovité.) Spreng. stále zelený. Wats. vňať tvorí tiež zložku koreninových zmesí. Kvety sú ružové alebo biele. Obchodná droga je z medvedice rastúcej divo v Španielsku (lepší druh). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. 74. flexuosus (Nees et Steud.) W..5 0. lístky sa pri zložení velmi ľahko rozštiepia na dve polovice. . Wats. Rastie v horskom a vyššom stupni. Vňať sa dáva do čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. ju uvádzajú anglické herbáre. 182. Laponci radi konzumujú plody a listy používajú ako čierne farbivo. prevažne s obsahom citronelalu (25-54 %) a geraniolu (16—45 % ) . Najčastejšie ide o C. 57.5 14 12 1 0. rastliny obsahujú asi 186 0.: Vaccinium vitis-idaea L. Betulan (pomocná liečba pri ochoreniach močových ciest). ktorý pochádza z južnej Európy. s prevahou citralu (50-85 %). španielsky: Uva de orso. tropických tráv. 142.Na vňaťovú drogu (Herba melissae) sa vzťahuje ČSN 86 681 1 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky hrubšie ako 5 mm Časti drogy sfarbené ináč ako na rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej I. 240.07 II. Konáriky sa často zakoreňujú. 203.

8 12 4 1 12 6 3 4 MORUŠOVNÍK ČERNÝ Moras nigra L. Listy striedavé. ďalej ester arbutínu s kyselinou galovou. Nemecky: Schwarzer Maulbeerbaum. hyperosid — 1. Droga je dezinficiens močových ciest — pôsobí iba pri alkalickej reakcii moču . francúzsky: Múrier noir. anglicky: Mulberrytree. výhodnejší je však macerát za studena alebo zápar (1 kávová lyžička drogy na šálku). Droga sa používa aj vo veterinárstve. Morušovité — Moraceae Nemecky: Weisser Maulbeerbaum. 109. maďarsky: Fehér eperfa. vylučovanie cukru do moču (glykozúria) a poškodzuje pečeň. Aby sa glykozidy lepšie vylúhovali.5 g (ČsL 4). cholagogických. Čs. hyperosid pôsobí diureticky a flavonoidy dezinfekčné. niektorí autori pochybujú o jeho účinnosti. M. Zvyčajná dávka drogy na odvar je 1.5 %) a v malom množstve iridoidnú substanciu monotropeín. Arbutín v organizme nie je neškodný. 105. MORUŠA BIELA ON 86 6414 a ČsL 4 stanovujú pre drogu tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah arbutínu — najmenej ČsL 4 a I. Samčie kvety majú zelenkasté okvetie. širokovajcovité. španielsky: Moral camún. Homeopatia pripravuje z čerstvých listov esenciu s podobnými účinkami a indikáciami ako alopatia. 7/4 6 2 0. I). smú sa v lekárni vydávať a používať do čajovinových zmesí a na predpísané prípravky iba rezané listy (sito č. rusky: . Droga býva častou zložkou oficinálnych urologických. tvoria pazušné vajcovité nepravé klasy. Čajoviny č. čím sa zníži obsah trieslovín v prípravku. galovú. mierne antiseptikum). diuretických. samičie sú s voľnými brvitými okvetnými lístkami. elagovú a chinovú). maďarsky: Fekete (savanyú) eperfa.nón. ich aglykón hydrochinón.ČsL 4 žiada minimálne 7 % ) .5 10/12 4 1 7 II. pridáva sa i do antidiabetických (pre predpokladaný obsah enkolínu). triesloviny galového a elagového typu (15 — 20 % ) . 19. Strom pochádza z Ázie. príp. 104. MEDVEDICA LEKÁRSKA Medvedica obsahuje fenolový glykozid arbutín (hydrochinón-B-glukozid). Pre docielenie alkalickej reakcie sa niekedy pridáva hydrogenuhličitan sodný (tzv. čierna: strom so sivým kmeňom a červenohnedými konármi. Kvety jednodomé alebo dvojdomé. MORUŠA ČIERNA M. rusky: . priemyselne vyrábaný prípravok s drogou je Species urologicae Planta (diuretikum. sóda bikarbóna). tiež organické kyseliny (ursolovú. antireumatických alebo metabolických čajovín. s nepočetnými lalokmi. Podporuje napr. aj metylarbutín (až do 12 % . biela: striedavé listy má nedele187 . Pestujú ho na teplejších územiach v záhradách a pri komunikáciách.po resorpcii sa arbutín štiepi na antiseptický pôsobiaci hydrochi- MORUŠOVNÍK BÍLÝ Moms alba L. Droga nie je vhodná na dlhšie užívanie — môže dôjsť až k otravám hydrochinónom. flavonoidy (kvercitrín. taliansky: Moro nero. Plody sú krátkostopkaté čiernofialové moruše. pomocná čajovina pri chorobách močových ciest. myri- citrín.

7-3. Dobre usušené sú trvanlivé a nahradzujú cukor. 800 g cukru a šťava z 1 citróna. Cod. ale nehojne. 1964). stonky má ryhované a štetinaté. čiastka (vzhľadom na zložené plody). M. Sušia sa bežným spôsobom. Moruše sa u nás pestujú. Oddávna sa používajú v liečiteľstve. biela sa pestovala v Číne. Obsahujú veľa uhličitanu vápenatého. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Wilde Mohre. Plody obsahujú veľa sacharidov (9-10%. Veľmi lahodný je morušový sirup — Sirupus mororum. čiernu a plody boli v staroveku veľmi obľúbené.MORUŠA ČIERNA MORUŠA BIELA né až okrúhlastovajcovité alebo s niekoľkými nesúmernými lalokmi. adenín (purínová báza. Ich zber sa robí v júli—auguste. ako potrava pre húsenice hodvábnika sú vhodnejšie listy bielej moruše. maďarsky: Sárgarépa murok.5 g sirupu).). pektíny a minerálne látky (do 1 % ) . taliansky: Carota. pijú sa 2—3 šálky denne).). Sú známe najmä z kultúrnej histórie starých Tadžikov. Možno z nich pripraviť šťavu (na liter šťavy asi 1/4 litra vody. listy perovito zložené. bielu i m. horné skoro sediace. Pomenovanie moruše súvisí s latinským morus — príp. španielsky: Pastanaga. hoci nie sú náročné na pôdu. Predmetom zberu na liečebné účely bývajú dnes iba plody — Fructus mori (júl—august). Moruše sa často pestujú v krovitom tvare a dlhoročným pestovaním sa vytvorili mnohé odrody. Pharm. ktoré sa líšia najmä tvarom listov. 1923 je 1. Častejšie sa listy využívajú v homeopatii. Pôvodne ho pestovali pre listy. Pri chove húseníc listami čiernej moruše sa pradie hodváb prostrednej akosti. čiernej. Kvalitné je i morušové víno. dajú sa aj nakladať ako kompót). Moruše sú známe od najstarších čias. biele až 22%). Na liečebné účely slúžia hlavne v južnej Európe (L. Zriedkavejšie použitie majú listy (používajú sa najmä z m. so zřetelnými pošvami. francúzsky: Carotte commune. ktorý sa pripravuje z čerstvých listov. Druh bol importovaný z Ázie. Výhľadovou drevinou pre naše hospodárstvo by mohla byť m. Palma. ovocné kyseliny (citrónovú. Antické Grécko pestovalo m. expektorans a zdroj na prípravu osviežujúceho sirupu bohatého na ovocné kyseliny (zvyčajná jednotlivá dávka podľa Brit. ktoré slúžili ako krmivo hodvábnika. Plody sú zelenkasté až biele alebo červenkasté moruše. Moruše sa opeľujú vetrom. dôležitá zložka nukleových kyselín). Za surová je to chutné ovocie. Druhové označenie sa dáva podľa farby plodov. asparagínovú aminokyselinu. ktorý má medovitú chuť. MRKVA OBYČAJNÁ Daucus carota L. gréckym meros = diel. jablčnú a i. rusky: MRKEV OBECNÁ Dvojročná bylina vysoká 30— 80 cm. minerálne soli. severoamerického druhu. dlho pestovaná najmä v karpatskej oblasti (na Slovácku známa ako molperně). regulačné pôsobenie na hladinu krvného cukru a odporúčajú sa pri cukrovke i ochoreniach podžalúdkovej žľazy (pankreasu). ordinuje sa podobne ako alopatické prípravky. rubra L. z r. čiernej). glukózu. čiernej a červenej (M. Biele plody sú vhodné na prípravu muštu. Pripisovali sa im narkotické i antitoxické účinky a slúžili aj na zlepšenie trávenia a na farbenie vína. trnavská (M. Kvety . Plody možno sušiť najlepšie umelým teplom. V Strednej Ázii sa oddávna sušili a mleli na sladkú múku. prípadne sa užíva 2—6 g prášku denne. anglicky: Wild Carrot. triesloviny a prisudzuje sa im adstringentný účinok. u nás kedysi 188 pestovaného alebo triploidná forma m. dnes sa pestuje pre chutné plody. je kríženec m. Z listovej drogy sa pripravuje asi 5 % odvar (varí sa 3 minúty. x tymaviensis Domin). ktorá sa pridávala do cesta. Farmaceutický možno moruše hodnotiť ako mierne laxans. a to vo forme rozotieraného prípravku Teep. Šťava sa niekedy používa na farbenie vína a podľa Hagera (1930) pri bolestiach v krku.

upraženú ako kávovú náhradku a šťavu ako anthelmintikum (najmä proti škŕkavkám). napr. Významné množstvo sacharidov. vysoký obsah oranžového karoténu. aby sa ľahšie predalo. aby ju hojne pestovali a nasledovali tak príklad kráľovských pestovateľov zeleniny. Mrkvová šťava i silica z nej pôsobia na svalovinu červov napred výslovne dráždivo a potom až ochromujúco. napr. Koreň má ešte veľa pektínov (11 %) a minerálnych látok (najmä draslíka). Na mnohých miestach rozsiahlej ríše tohto panovníka sa utvorili základy mrkvových kultúr. brunšvícke alebo frankfurtské i ďalšie mrkvy a nám neveľmi známe obrovské zelenohlavé belgické či zlatožlté francúzske a iné. Pripravuje sa z nej aj liečivý karoténový výťažok. Predmetom ojedinelého liečebného používania sú plody — Fructus dauci. Variety s dlhým koreňom obsahujú v plodoch aj azarón. ktorý osoží zraku (chráni pred šerosleposťou). Plody majú korenistý pach a chutia horkasto a silno aromatický. Med z mrkvy má tmavožltú farbu. Pestuje sa v záhradách i na roliach.MRKVA OBYČAJNÁ sú biele alebo žltkasté či ružovkasté. V liste je alkaloid pyrolidín. Korene sa vykopávajú z pestovaných variet vtedy. ktoré prispeli k ďalšiemu rozmachu pestovania mrkvy v neskoršom stredoveku a na začiatku novoveku. amsterdamské. Šťava — Succus dauci caroti recens expressus (zahustená: Roob dauci) je pomocným liekom pri rúpoch (oxyúriách) a škrkavkách (askaridoch) a výborným zdrojom provitamínu A. bezkyslíkatý daucín a karotíny. ktoré ležia na dne kvetu.01 %). na suchých pasienkoch. Nektár sa roní z medových žliazok. Materiál sa po vymlátení dosuší. Z koreňa sa varí aj mrkvový cukrový sirup.slabého koreňa divej mrkvy — sa vypestovali známe karotky alebo dlhé. lúkach a vo svetlých lesoch. keď sú dostatočne veľké a dužnaté (jún—október). že na vidieku sa mrkvou farbí bledé maslo na žlto. Droga: Radix dauci sativi. no i na mokrých stanovištiach.6 % silice s vysokým podielom seskviterpénov a terpénových alkoholov. a to bez výškového obmedzenia. Aj naši slovanskí predkovia ju radi jedli. Ako včelárska rastlina prichádza do úvahy všade. Na liečebné účely sa nesušia. Cenil sa čo len trochu hrubší koreň. Osvedčuje sa vraj i pri zväčšených mandliach detí. na mokrých lúkách a rašelinách. zberané zrezávaním okolíkov krátko pred dozretím. V Európe rastie divo a miestami je nenávidenou burinou. Názvom daukos označovali grécki lekári rozličné zelerovité rastliny. Používanie dvojročných kultúrnych mrkiev možno odhadnúť asi na 5 000 rokov. Mrkvu siali starí Rimania i Germáni. pri dozrievaní plodov skrútené dovnútra. usporiadané do okolíkov. náklonnosti k polypom a ako adjuvačný prostriedok pri liečbe cukrovky (2 poháre šťavy denne). 1900) uvádza koreň mrkvy ako potravu pre ľudí i domáce zvieratá (v Anglicku ňou kŕmili najmä kone). Mrkve i plodom sa experimentálne dokázal slabý protihlístový (vermifúgny) účinok. Kvet obsahuje veľa nektáru. Až v kuchárskej knihe labužníka Apicia ju nachádzame medzi zeleninami. provitamínu A i vitamínov B a C povýšili mrkvu na hodnotnú zeleninu.). Plody sú rebrovité a štetinaté nažky. Na lepšie využitie provitamínu treba mrkvu čím jemnejšie postrúhať. U nás rastie v lesnom plemene ako všeobecne rozšírená burina suchých stanovíšť so skalnatým i hlinitým substrátom. V Kapitulári Karola Velkeho sa odporúčalo poddaným. Polívka (Kvétena z r. Z prarodiča . ale i to. 189 . kde sa pestuje vo väčšom množstve na semeno. V kultúrnom plemene má typický pomarančovočervený koreň. počas kvitnutia rozostreté. Mrkvu zamieňali najmä s paštrnákom (Pastinaca sativa L. Podľa staršej anglickej literatúry údajne prináša úľavu aj pri rakovinových stavoch. v pobrežných kroviskách. Mrkva kvitne asi v júni až septembri. V plodoch je do 1. ale sa spracúvajú čerstvé. Mrkva okrem toho obsahuje silicu neznámeho zloženia (koreň asi 0.

celistvookrajové. V ľudovom liečiteľstve sa uplatňuje mrlíkový koreň — Radix boni-henrici. dobrého slúžil neskoršie proti tuberkulóze a vňať ako purgans a zvonka na rany. alebo má odlíšiť rastlinu od blenu.. pôvodom z južnej Európy. 190 medzi nimi aj mladé listy m. (Euphorbiaceae). plytkolaločnaté. Kvety v stopkovitej metline klbiek na konci byli. krajovo nazývaného zlý Henrich. Na dedine rastie na ušliapanej pôde. Karotela). Do čeľade mrlíkovitých z najznámejších rastlín patrí špenát a cukrová repa. Pomenovanie Chenopodium sme objasnili pri m. u nás roztrúsené splanený. odporúča sa aj ako pomocný prostriedok pri tuberkulóze. Listy podlhovasté až kopijovité. Najbohatší z čeľade je práve rod mrlíkov (asi 40 druhov). triesloviny a minerálne soli. francúzsky: Anserine ambroisie. (lebeda zahradní) sa u nás miestami (napr. Mladé listy nahrádzali špenát a mladé výhonky zasa špargľu. Byľ priama. lebo sa navzájom veľmi podobajú. hemoroidoch ako emoliens. voňavého pochádza z gréčtiny: ambrossii + eides = podobný ambrózii (rastlina svojou vôňou pripomína ambróziu). Plody sú nažky. hoci to nie je práve najlepšia náhradka za špenát. Loboda záhradná — Atriplex hortensis L. Z drog sa pripravuje asi 5 % zápar. anglicky: Good King Henry.Chenopodiaceae Nemecky: Dorf-Gänsefuss. Už v antike sa stretávame s konzumom zeleninovej stravy (podmieneným však iba pudové). lebo o jeho slávu sa postaral práve tento náboženský rád asi v 17. vňať počas kvitnutia byliny (máj až august). odkiaľ prechodne preniká do okolitých porastov. Mrlíkovité — Chenopodiaceae Nemecky: Tee-Gänsefuss. rozkonárená. ktoré sa podľa bobuľovitých červených plodstiev ľudovo nazývajú aj jahodový špenát (v ich kvetných klbkách dužnatie a červenie okvetie). Bylina je dôsledným sprievodcom ľudských sídlisk od nížin až po horské stupne. listy striedavé. ktorý urobil veľa pre botaniku. Klbkaté súkvetia i listy sú husto pokryté žliazkami. Jednoročná bylina vysoká 30— 60 cm. Plody sú nažky. či od neveľmi chutnej bažanky trvácej — Mercurialis perennis L. železo. na hornom Pohroní) zamieňala s mrlíkom dobrým pri zbere špenátových rastlín. francúzsky: Bon-Henri. Pestovanie špenátu sa rozšírilo až v stredoveku (z Perzie). Ľudové liečiteľstvo u nás dodnes nezabudlo na spomínané indikácie. botrys L. Heinrich. dobrom. Obe drogy sa označovali aj ako Radix seu Herba lapathi unctuosi. Droga je obľúbená najmä v ľudovom liečiteľstve Talianska (L. španielsky: Buen enrique. Ojedinele sa ešte pestujú ako špenátové rastliny juhoeurópske mrlíky Ch. Plody niekedy tvoria zložku anthelmintických čajovín. druhové pomenovanie m. slizy. rusky: MERLÍK VONNÝ MRLÍK VOŇAVÝ Vedecké pomenovanie mrlíkov (Chenopodium L. často červenkastá. taliansky: Bono enrico. Stonka priama. Minerálne látky (najmä draslík) pôsobia mierne močopudne.. Obsahové látky sú neveľmi preskúmané. ktoré majú vždy jednodomé rovnotvárne kvety a plody zatvorené do zveličených kroviek. anglicky: Mexican Tea. Pochádza z tropickej Ameriky. Pražené korene slúžia dodnes ako kávovina. auricomum. Výhľadovou špenátovou zeleninou u nás môže byť aj austrálsky mrlík zlatolistý . Ich systematika je pre začiatočníka ťažká. Pre obsah pektínov mrkva slúži na úpravu stolice pri hnačke. capitatum. + Chenopodium ambrosioides L.. Jej dietetické účinky sa využívajú pri črevných a žalúdočných poruchách. jednoduchá.Ch. taliansky: Té di Germania. vzhľadom na tvar listov niektorých druhov. Rozlišujú sa hlavne podľa výzoru listov. Pre obsah železa tam slúži aj ako liek pri anémii a niektorých krvných ochoreniach. Oddávna sa ako liečivá rastlina pestuje vo vidieckych záhradách. strapcový . rusky: Trváca bylina vysoká 80—110 cm. ešte i dnes miestami používané. španielsky: Hierba hormiguera. ako sa volali dobrí škriatkovia starých Germánov. najmä dojčiat a rekonvalescentov. maďarsky: Paréj libatopp.Ch. stopkaté. ktorá sa jedávala zjari ako zelenina. Užívajú sa 2—3 šálky denne. Kedysi sa zriedka používala aj vňať — Herba boni-henrici. Mrlíky treba odlišovať od lobôd — druhov rodu Atriplex L. 1964). . Druhové pomenovanie odvodzuje Grimm z mena Henrich. Aromatický m. Sušia sa za bežných podmienok (koreň možno sušiť aj na slnku). M. maďarsky: Jószagú libatopp (mirhafu). Starí Gréci a Rimania jedávali mladé žihľavy a iné rastliny. Koreň sa zberá zjari alebo v jeseni. foliosum a Ch. Mrlík doviezli do Európy z Mexika ako liečivú rastlinu pod názvom jezuitský čaj. dobrý svojho času dokonca prenikol aj do zeleninárskych záhrad (Anglicko). riedko zúbkaté i celistvookrajové. niekedy sa nachádza ako nežiadúca prímes vo vňaťovej droge prietržníkov (Herba herniariae). Koreň m. a to pri bronchitídach. Najväčšie množstvá mrkvy sa zužitkúvajú v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. kašli. Dáva sa do súvislosti aj s „dobrým" francúzskym kráľom Henrichom IV. dobrého. Mrlíkovité .ktorý s prídavkom sladového výťažku a pomarančovej alebo citrónovej šťavy je základom osviežujúcich a zdravých nápojov (u nás napr. MERLÍK VŠEDOBR MRLÍK DOBRÝ MRLÍK DOBRÝ Chenopodium bonus-henricus L.) je odvodené od gréckeho chén = hus a podion = nôžka. Druh sa u nás aklimatizoval. Droga obsahuje saponíny. Palma.

Zberá sa kvitnúca vňať — Herba chenopodii. Oktoploidná varieta sa ešte dnes terapeuticky hojne využíva. protihlístový. 6 5 1 13 19 0. 3 2 0. sú motorický nepokoj. Droga i silica prichádza do obchodu skoro výhradne z USA. niekedy na podporu trávenia. zriedkavo používaná droga pochádza z kultivovaných rastlín. a to dva-tri razy do roka (jún-september). ktorý sa získava destiláciou vodnou parou z odkvitnutých plodových konárikov severoamerickej rastliny Ch. Výťažnosť býva asi 0.stor. sa uplatňuje buď silica. V niektorých krajoch sa dokonca na liečebné účely pestoval. hexaploidné i oktoploidné variety. aj p-cymén a α-terpinén. Materiál sa suší v tenkých vrstvách oddelene ako silicová rastlina.3 %). Strata na hmotnosti je asi 70 %.5 13 16 0. kde sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. stimulans. niekedy i kŕče a poruchy sluchu (hučanie v ušiach). anthelminthicum L. Ordinoval sa aj v prášku a robila sa z neho známa tinktúra (Tinctura Botryos mexicanae). Má príjemný korenistý pach a ostrú. Ľudové liečiteľstvo Južnej Ameriky Vňaťová droga (Herba chenopodii) sa kontroluje podľa ČSN 86 6820: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. potom cymol a ďalšie terpény. Ako oficinálna je v homeopatickom liekopise. gáfrovitú chuť. — m.2-2. hlavne v USA (Chenopodium anthelminthicum L.0 %. tetraploidné. príp. závraty. voňavý obsahuje najmä silicu (až 0. Príznaky otravy z predávkova- MRLÍK VOŇAVÝ nia. V terapii — predovšetkým v Amerike. najmä silice. Oproti iným vňatiam schne pomaly. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch — ľahko vlhne. v Rakúsku ešte r. teplotou do 35 °C v tieni. silica európskeho pôvodu sa jej nevyrovná. droga obsahuje aj saponíny. Je však prudko účinná a bez rady lekára sa nesmie užívať. paréza (čiastočná obrna). astme. 1940 používaná ako oficinálny osviežujúci a žalúdočné stimulačný prostriedok. aj ako tonikum. Občas ho možno obracať a pritom vyradiť zle zafarbené listy.15 okrem použitia drogy proti črevným parazitom ju užíva na úpravu nepravidelnej menštruácie. V Európe sa ešte cenila aj pri angine pectoris. M. dávka je pol kávovej lyžičky na šálku záparu. po jej preskúmaní sa našli diploidné. Mrlík je jedným z najstarších surogátov za čínsky či ruský čaj. V ťažších prípadoch môže dôjsť aj k ochrnutiu dýchacieho centra.25 II. Treba ho pokladať za jedovatý. ktoré sa morfologicky iba nepatrne líšia. antiastmatikum a emenagogum (zneužíval sa i abortívne). nervových slabostiach a pri ochrnutí po porážke. Mrlík voňavý sa hojne pestuje v strednej Európe. Vo svojej mexickej a brazílskej domovine je známy aj ako vermifúgum (proti vnútorným črevným parazitom). únava. nauzea. 191 . t. Odrezávajú sa len kvetonosné bylinné časti.). j. Ako plnohodnotné anthelmintikum sa užíva Oleum chenopodii anthelminthici. ktorý sa pestuje hlavne v USA. okrem toho napr. Silica obsahuje veľa askaridolu (60—65 %). v ktorej sa nachádza peroxidický monocyklický monoterpén askaridol. Keďže rastlina vytvára rozličné chromozómové rasy. Vňať sa užíva zriedka — je anthelmintikum.

) Scop.).alebo čistý askaridol. Ordinovali ju pri lepre. ale tiež ako koreň mydlice. vulvaria L. Gréci pokladali koreň MYDLICA LEKÁRSKA za oficinálny. Rastie aj v pobrežných húšťavách a na vlhkých pieskoch. Používa sa iba vtedy. Druhový názov officinalis = latinsky lekárenský. Listy protistojné. pre dávne používanie pri praní. Iné druhy klinčekovitých rastlín majú podzemky s korkom sivej. V staroveku si mydlicu cenili skôr liečebne ako technicky. Druh uprednostňuje mokré a vlhké lužné a lúčne pôdy. a najmä preto. sódu. na povrchu hnedé. ktoré všeobecne vytlačili z používania rastlinné anthelmintiká. piesok a z rastlinných surovín akési otruby z vlčieho bôbu. proti kŕčom (spazmolytikum) a i. Kvety biele alebo ružové. keď ešte nebolo známe mydlo — prali nimi. aplikované na podporu menštruácie (emenagogum). len hore rozkonárené. Jeho korene sú však veľmi tenké. piperazínového typu). španielsky: Saponaria. Plody sú vajcovité tobolky. lišajoch a vredoch. maďarsky: Tajtékzó szappanfú. Gypsomilky i mydlica im robili dobré služby v dobe. stonky priame. MYDLICE LÉKAŘSKÁ MYDLICA LEKÁRSKA Saponaria officinalis L.). elipsovité. Drogu Radix saponariae albae tvoria druhy rodu gypsomilka — Gypsophila L. výrazne páchnúci trimetylamín. O mydle na umývanie hovoril až lekár Galenus. Hippokratovo strouthion možno chápať ako rozličné druhy južných gypsomiliek. 8 6 2 2 13 10 192 . Tvorí surovinu pre alkoholové výťažky a rozotierané prípravky Teep. najmä denných motý- Na koreňovú drogu — Radix saponariae sa vzťahuje ČSN 86 7027: Akosť — najviac v % Znak Zvyšky nadzemných častí rastlín Zle očistené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Pri zámenách sa stretávame s prímesami mliečnika chvojkovitého (Tithymalus cyparissias (L. Rastlinu nachádzame už u starovekých arabských lekárov. zoskupené vo vrcholíkových súkvetiach. Obidva druhy sa za mladi veľmi podobajú. zvané lomentum. celistvookrajové. keď sa z akýchkoľvek príčin nedajú ordinovať moderné syntetické liečivá (napr. hnedastej alebo žltkastej farby. hlístam a aj pásomniciam. Mydlica sa opeľuje podobne ako väčšina zástupcov čeľade: prostredníctvom hmyzu. Antika mala síce už priam luxusné kúpele a ľudia sa kúpali veľmi často. taliansky: Saponaria. francúzsky: Saponaire. ale na umývanie používali po- taš. anglicky: Soapwort. Klinčekovité — Dianthaceae (Silenkovité — Silanaceae) Ľudovo: mačacie mydlo. a to proti škrkavkám. kôra mimoriadne vláknitá a drevo biele. Pre pomerne veľkú jedovatosť silice i askaridolu je uplatnenie zriedkavé. Vedecké označenie mydlice vzniklo z latinského sapo = mydlo. že koreň rozmiešaný vo vode veľmi pení. 4 3 1 1 13 7 II. mydlička Nemecky: Echtes Seifenkraut. prípadne odtučňovali nespracovanú vlnu. rusky: Trváca bylina vysoká až 80 cm. V homeopatii má širšie uplatnenie čerstvá kvitnúca vňať m. (pozri gypsomilka metlinatá). ktorá obsahuje účinný. Plnokveté formy mydlice vysádzané v záhradkách na okrasu do drogy nepatria. smradľavého (Ch.

a to z rastlín 2—3 ročných. kyslé bidesmozidy. na slnku. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru a užíva sa po lyžiciach. Čajovina č. 67. Často sa pestuje pre okrasu. digitale = náprstok. potom aj ako metabolikum pri niektorých kožných ochoreniach. výťažok je dobré sekretolytikum.5 — 5 % ) . 1785 vydal spis o náprstníku a jeho uplatnení v terapii srdcových chorôb. Koreň . NÁPRSTNÍK ČERVENÝ NÁPRSTNÍK ČERVENÝ + Digitalis purpurea L. umelým teplom (do 70 °C). Suší sa jednotlivo rozložená. maceruje sa 8 h a po scedení počas dňa vypije. Druh rastie v kroviskách. čím vyvolávajú nepríjemné vedľajšie účinky. pri rozličných komplikáciách v šestonedelí. C a D. sa vykopáva buď v jeseni (október — november). kostrou. Obsahovými látkami drogy sú predovšetkým saponíny (asi 2. ďalej do zubných pást i práškov a pod. Droga nemá pach. Izolované saponíny (predovšetkým však z gypsomiliek) tvoria niekedy zložku expektoračných prípravkov. rusky: NÁPRSTNÍK ČERVENÝ Dvojročná bylina vysoká 30— 120 cm. hemolytický index drogy je asi 1 200 až 1 800 (2 000). depuratívum a pre protizapalove pôsobenie sa uplatňuje príležitostne pri zápaloch mandlí. Usušené korene sú krehké. Uprednostňuje pôdy s vysokým obsahom mangánu. španielsky: Digital. chutí sprvu sladkasto. že saponínové drogy sú na dlhší čas užívania nevhodné. s prevahou kardenolidov A-skupiny a pod. vnútri s tmavými červenými skvrnami.Radix saponariae rubrae. Pevné miesto získal v liečiteľstve po skúmaní anglickým lekárom Witheringom. pozostávajúce prevažne zo saponasidov A. plynule prechádzajú do súkvetia — jednostranného strapca. bez obracania. Koreň mydlice má široké technické uplatnenie. B. m. maďarsky: Piros gyuszúvirág. Slúži na pranie jemných tkanín (nerozkladá farby). stor. resp. Antické Grécko a Rím náprstník nepoznali. Drogu možno použiť ako metabolikum. prízemná ružica vajcovitých listov je zúžená na báze do krídlatej listovej stopky. Pomenovanie náprstníka pochádza z latinského digitus = prst. saponíny sa môžu vstrebávať.Herba saponariae rubrae. alebo skoro zjari (marec). Po rýchlom a krátkom omytí (pozor: saponíny sa vodou vyplavujú!) a zbavení nadzemných častí sa suší na vzdušnom mieste. Zber listov — Folium digitalis pur193 . Pomer zosušenia je asi 5 : 1. s triterpénovým jadrom. kým neskrehnú všetky byle. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 .Scrophulariaceae Nemecky: Roter Fingerhut. druhové označenie vyjadruje farbu kvetu. napr. V homeopatii sa z koreňa pripravuje tinktúra. francúzsky: Digitale pourpure. jej listy sú sediace. Dávka na deň je odvar z 10 g drogy na 200 ml vody alebo 1 lyžička práškového koreňa na pohár studenej vody. krčných a kožných ochoreniach. Rastie predovšetkým v západnej Európe. anglicky: Foxglove. taliansky: Digitale. ba aj reumatizme a kĺbových ťažkostiach. Krtičníkovité . Stonka vyrastá v druhom roku. ale aj na liečebné účely — rozličné chemické rasy. Plody sú tobolky. ktoré hľadajú na dne kvetov medovinu.ľov. Vňať sa liečebne využíva zväčša ako expektorans. ktoré majú spoločne sapogenín gypsogenín. kopijovité. čo sa robí odrezávaním nadzemných častí na začiatku kvitnutia (jún—júl). Koreň rastliny má predovšetkým expektoračné účinky a slabšie diuretické. príp. na vzdušnom mieste. furunkulóze. Oddávna bol známy v írskom liečiteľstve. ktorý r. Treba však upozorniť. kvety s rúrkovito zvonkovitou korunou bledočervenej farby. Ordinoval sa od 5. ktorá sa indikuje pri ochoreniach z nachladnutia a niektorých stavoch depresie. neskôr sladko-horko až nepríjemne škrabľavo. riedkych lesoch a na rúbaniskách vo výške 500-1 500 m n. pre vzhľad kvetnej koruny. Niekedy sa zberá vňať .

Preto sa treba presne pridržiavať návodov na spracovanie: listy sa zberajú v septembri—októbri (podľa obdobia výsevu) z jednoročných rastlín (iba prízemná ružica). NÁPRSTNÍK VLNATY + Digitalis lanata Ehrh. Wokes. V liečebnom použití musí mať droga biologicky presne stanovenú účinnosť (podľa ČsL 2 sa list označuje ako titrovaný). Materiál sa suší umelým teplom (40—60 °C). francúzsky: Digitale laineuse. červený. gitoxigenínom a gitaloxigenínom. taliansky: Digitale lanosa. Hlavné obsahové látky sú srdcové glykozidy — lanatozidy A—E. Nemecký liekopis žiada nastavenie normovaného listu na obsah 0. že listy n. pregnanové glykozidy. luteolín-7glukozid). Droga obsahuje vyše 30 druhov jedovatých a veľmi labilných srdcových glykozidov (v priemere asi 0. Pôvod vedeckého pomenovania sme uviedli pri n. Vylúčením cukrov a kyseliny octovej sa vytvárajú už liečebne neúčinné aglykóny (geníny glykozidov . červeného majú 3 — 5 x vyššiu účinnosť na insuficientné srdce a odvtedy jej význam stúpa. Hlavné glykozidy sú purpureaglykozid A (aglykón digitoxigenín) a purpureaglykozid B (aglykón gitoxigenín). pôvodne ukladané v rastline ako prvotné glykozidy. teda ústami. Keďže n. vlnatého v porovnaní s listami n. počet cukrových jednotiek v glykozidovej väzbe je 1—5. Ich štiepenie (hydrolýza) nastáva už pri zbere. Odštiepením cukru (jednej molekuly glukózy) vznikajú sekundárne glykozidy. červeného 194 patrí aj menej dôležitý odorozid H. vlnatý sa v súčasnosti používa podobne ako n. Látky účinkujúce na srdce tvorí glykozidová zmes s aglykónmi digitoxigenínom. materiál treba urýchlene dodať nákupni. ale aj pri gastritíde. Hromadne vyrábané prípravky s obsahom čistých glykozidov majú dnes významné miesto v terapii. cholín a acetylcholín.5 10 4 pureae sa robí v prvom roku rastliny zvyčajne v auguste. pomer zosušenia je asi4 — 5 : 1. červeného (digitoxín. pričom niektoré sú špeciálne iba pre digitalisové glykozidy (digitoxóza. sliz (mierni dráždenie) a ďalšie látky (výskum ešte nie je uzatvorený). vlnatého. digitalóza). gitoxigenín. naj- . Sekundárne glykozidy možno chemicky previesť na glykozidy n. červený. Najčastejšie nežiadúce príznaky sú nevoľnosť. Digitoxín tvorí aj zložku práškov Felsol. tigonín — zlepšujú resorpciu účinných glykozidov). v druhom roku počas kvitnutia (jún—august). digipurpinín — (asi 1 %). K terapeutickým glykozidom n. Zber možno robiť aj viac ráz do roka. saponínové glykozidy. digitalinum verum a strospezid.digitoxigenín. ktoré na rozdiel od glykozidov n. V terapii sa používajú v súčasnosti iba čisté látky a ich deriváty. nákup pre potreby farmaceutického priemyslu pochádza výhradne z pestovaných druhov.Droga — Folium digitalis purpureae — podlieha požiadavkám ČSN 86 6410: Znak Zhnednuté listy Rozdrvené listy Iné časti materskej rastliny Minerálne prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCL Najviac v % 1 2 2 0. Dafer a Lasch v 30-tych rokoch nášho storočia dokázali. Dáva sa mu však prednosť vtedy. Okrem iného majú silné diuretické účinky. aj molekulu kyseliny octovej viazanú na jeden z cukrov. List má obsahovať minimálne 0. najlepšie pri umelom teple teplotou medzi 6070 °C. rusky: (druh sa neuvádza v európskej časti ZSSR) NÁPRSTNÍK VLNATÝ Rastlina sa podobá na n. Suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na tienistom mieste. gitaloxigenín a diginatigenín). očných zápaloch a poruchách videnia. nauzea a dyspesia. jeho zámeny pri zbere prakticky neprichádzajú do úvahy. kardenolidové digilanidy (cca 1 %). Ďalšími obsahovými látkami drogy sú enzýmy. Rastlina našla liečebné uplatnenie iba v novšej dobe. Hlavná indikačná oblasť je srdcová hypertrofia (zväčšenie) s insuficienciou (nedostatočná činnosť. ak treba dosiahnuť rýchlejší účinok a keď sa nevyžaduje dlhšie pôsobenie. zoskupené v hustom klase.40 % ) . indikujú sa per os. Listy obsahujú vyše 60 druhov mimoriadne nestálych srdcových glykozidov. Eur. lebo inak nastáva enzýmový alebo tepelný rozklad účinných glykozidov. ktoré stimulujú (dávajú popud) bradykardiu (spomalenie srdcovej činnosti). droga je teda kardiotonikum — užíva sa pri srdcovej insuficiencii všetkých druhov. resp. druhové meno je z latinského lanatus = vlnatý. Kvety má hnedobiele. Z čerstvých listov zberaných na začiatku kvitnutia sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. D 4) s podobným použitím ako prípravky v alopatii. i digoxín). španielsky: Digital lanosa. Listová droga sa dosť podobá listom skorocelu.15-0.5 % digitoxínu. má však holé stonky a rub listov. nemá pach a chutí horkasto. pri prvých príznakoch je nutné liečbu prerušiť.saponíny — spirostanolové glykozidy (digitonín. červeného obsahujú okrem špecifických cukrov (troch molekúl digitoxózy). sprevádzajú ich glykozidy neúčinné na srdce (digitanolové a pregnanové glykozidy. digoxigenín. gitoxín. Zrezávajú sa po oschnutí rosy. Rastlina pochádza z Balkánu (podľa niektorých prameňov zo severného Maďarska). Používajú sa čisté látky a ich deriváty. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . prítomné sú aj flavóny (luteolín. zlyhávanie) a odstraňovanie v tele nahromadenej vody touto nedostatočnou činnosťou (druhotné močopudné účinky). pričom sa menia na sekundárne glykozidy digitoxín a gitoxín. napr. vlnatý je u nás vo voľnej prírode ojedinelý. Pri všetkých náprstníkových prípravkoch je nebezpečenstvo kumulácie (hromadenia v organizme) a predávkovania. za suchého počasia a v poludňajších hodinách. Listy v prízemnej ružici i stonkové sú kopijovité. ktoré sa nahradzujú účinnými princípmi n. červenom. U nás sa pestuje v kultúrach.3 % kardenolidov (Ph. gitonín. III). Krtičníkovité — Scrophulariaceae Nemecky: Wolliger Fingerhut. List je tmavozelený. ale aj injekčné (parenterálne). žltačke. maďarsky: Gypjas gyuszúvirág. anglicky: Woolly Foxglove. Pri aplikácii náprstníkových prípravkov treba sa vyhýbať podávaniu liekov s obsahom vápnika. ktoré sa užívajú pri astme. N. digitaloín. ktoré ľahko odštepujú z glykozidovej väzby molekuly glukózy. hlavne bradykardii (spomalená srdcová činnosť) a stenokardii (nedokrvenosť srdcového svalu). zápale dvanástnika.

s dlhostopkatými listami rozdelenými na päť lístkov predĺžené obrátene vajcovitého tvaru. (rastie najmä v Taliansku) a D. označovaná aj ako Herba argentinae. vysoká 15—50 cm. n. Príbuzný a veľmi podobný n. francúzsky: Anserine. D. in- Na listovu drogu — Folium digitalis lanatae — sa vztahuje ON 86 6434: Znak Ináč sfarbené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Celkový obsah lanatozidov — najmenej z toho lanatozidu C — najmenej Akosť — najviac v % I. husí opeľuje hmyz. Poskytuje im dostatok peľu i medoviny. španielsky: Argentina. Pre bohaté olistenie býľ bylín sa zber dá dobre robiť kosákom „pod rukou" i voľne 195 .Rosaceae Ľudovo: husia nôžka. Nátržníky dostali svoje meno Potentilla podľa toho. Vyhľadávajú ho najmä včely a osy. husie kvietko. Ružovité . Digoxin SPOFA (injekcie. mochna lesklá. návesníček. — n.2 25 % II. že niektorým druhom sa pripisovali znamenité liečivé vlastnosti (z latinského potens = mocný). na rube bieloplstnatých lístkov. D. strieborník Nemecky: Gänsefingerkraut. čiarkovitých. anglicky: Silverweed. Predmetom zberu i nákupu býva vňať .1 35 % Trváca bylina s hrubým rozkonáreným podzemkom. Druhové anserina je z anser = hus (rastlina často rastie tam. D. kačičky. 3 2 2 11 10 4 0. thapsi L. husie mydlo.NÁPRSTNÍK VLNATÝ jekcie. pazušné. čapíky.) je rovnako hojný na podobných stanovištiach. (španielske druhy).). Plody sú nažky. canariensis L. tablety.Herba anserinae. strieborný — P. Kvety žlté. z našich prípravkov sú to: Acedigal (kvapky. často aj na mierne slaných. Do palety fytoterapeuticky účinných nátržníkov možno zaradiť aj n. zakoreňujúca. Digitoxin SPOFA (dražé). injekcie). pre účely veterinárne).) — obidva rastú aj u nás. Listy nepárnoperovito zložené z hlboko pílkovitých. Ostatné nátržníky sa líšia hlavne zložením listov. ferruginea L. na dlhých stopkách s priemerom 1-2 cm. Digoxin SPOFA (tablety. veľkokvetý (D. sediacich. grandiflora Mill. plazivý (Potentilla reptans L. Felsol prášok (antiastmatikum). Ako všetky nátržníky. päťpočetné. maďarsky: Liba pimpó. Byľ poliehavá.. kvapky). s listami dlaňovito zloženými z 5 — 1 úzkych. námožníček. rusky: MOCHNA HUSÍ („STŘÍBRNÍK") mä v skupine kardiotoník (lieky na posilnenie srdcového svalu) a v priemyselne vyrábaných prípravkoch sú srdcové glykozidy stabilizované v presne známom množstve. injekcie). žltý (D. Rastie v blízkosti sídlisk na mierne vlhkých pôdach s vysokým obsahom dusíka. 6 4 4 11 12 6 0. NÁTRŽNÍK HUSÍ Potentilla anserina L. z menej známych je to napr. Je to trváca trsovitá bylina vysoká 10— 40 cm. micrantha L. Lanatosid C SPOFA (dražé. lutea L. kanársky (kultivuje sa v Polsku). argentea L. taliansky: Anserina. obrátene vajcovitých až kopijovitých lístkov. najmä na pasienkoch pre husi. husičky. Z iných druhov náprstníka sa v zahraničí priemyselne spracúva aj n. tak aj n. kde sedávajú husi).

strieborný sa užíva ináč: 1 polievková lyžica vňate sa namočí do pohára studenej vody. 90. Možno ho dochutiť cukrom. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . na omývanie i obklady. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na pohár záparu a pije sa 2—3 x denne. Prieskumy dokázali. Byľ poliehavá. Vlažný odvar sa pije 2—3 x denne. tormentol. 10 6 2 12 14 NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ Potentilla erecta (L. španielsky: Tormentila. recta L. prietržník. vystúpavá až vzpriamená. Droga nemá chuť ani pach. Uplatňuje sa predovšetkým pri menštruačných kolikách. Vedľajšie účinky sa nepozorovali ani po dlhšom užívaní. na rúbaniskách atď. Znáša nízku aj vysokú pôdnu vlhkosť. 3-5-početné. Liečebný efekt sa prejaví po 4—5 dňoch užívania. Mladá vňať slúži niekedy v domácnosti ako zelenina. vyrastajú z pazúch listov. Vykopáva sa skoro zjari (marec) alebo neskôr v jeseni (október). 35. sedmílist. Na kúpele a vonkajšie upotrebenie sa dávka drogy zvýši (1 lyžica na pohár). 29. antiflogistikum a mierne spazmolytikum. zelených. Plody sú nažky. 37.. Viaže sa na kremičité pôdy. v droge je najviacej katechínových trieslovín (6-10 %). maďarsky: Vérontó fú. 6 3 1 12 10 II. kolíkových bolestiach žalúdka i čriev a podobných poruchách (pri meteorizme). Príbuzný n. Trváca bylina vysoká 10—30 cm. zápaloch v ústach.) Räuschel Ružovité — Rosaceae Ľudovo: červienkový koreň.NÁTRŽNÍK HUSÍ Užíva sa pri hnačkách. 30.tiež vitamín C a minerálne látky. V homeopatii sa z kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. vzpriamený. husí má výrazný spazmolytický účinok pri bolestivej a dlhotrvajúcej menštruácii. nátržník. Pri sušení sa však nedrobí. 32.P. Pre náchylnosť na zaparenie treba materiál vždy dobre našuchoriť. Schne rýchlo. rusky: . anglicky: Common Tormentíl. 229. Hlavná obsahová látka drog je termolabilná. Kvety žlté. MOCHNA NÁTRŽNÍK ručne. žalúdočných a črevných kataroch. Zriedkakedy sa žiada zberať iba podzemok . aj cholín a mastné kyseliny. kým ostatné (neplazivé) druhy nátržníkov po päť. Možnosť zámeny s inými druhmi rodu je však aj tak . v lesných zárastoch. na zapálené a krvácajúce rany a pod. i. na dlhých a tenkých stopkách. rovný . chemicky nie celkom preskúmaná. 159.Radix (Rhizoma) anserinae seu Radix (Rhizoma) argentinae. s nápadne hrubým uzlovitým podzemkom. 233. listy dlaňovito zložené. mochna lesná. v podzemku o. 34. flavonoidy a sliz. Nachádzame ho vo všetkých pásmach našich zemepisných šírok na lúkach. N. robí sa tak na výslovnú objednávku. zvonka na kloktanie. pri bolestiach v ústnej dutine. 36. lístky hrubozúbkaté. horčiny. potom pol hodiny vylúhovať. Suší sa v tieni prirodzeným teplom (ak umelým. sedmizámková zelina Nemecky: Hohes Fingerkraut. že je Vysokohodnotný prostriedok tíšiaci kŕčovité bolesti bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. 221. Čajoviny č. Druh nie je prieberčivý. Po očistení 196 sa umyje a suší podobne ako vňať. s priemerom iba 5-12 mm. D 1 až 0). ako má n. Na vňaťovú drogu — Herba anserinae — sa vzťahuje ČSN 86 6818: Akosť — najviac v % Znak Iné a ináč sfarbené časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. takže ju možno i obracať. N. Vňať je náchylná na zaparenie pri zbere i sušení. Pomer zoschnutia 3 : 1 . vnútornom krvácaní. rozkonárená. bolestiach zubov. Dajú sa aplikovať ako adstringens. Vlastný zber vňate sa robí počas kvitnutia (máj-august) z nezašpinených jedincov. Sušenie trvá dlhšie. má v kvetoch iba po štyri korunné lupienky. francúzsky: Tormentille. nie vyše 40 °C). zahreje sa a nechá vrieť 2 minúty. taliansky: Tormentilla. lebo podzemok je dosť hrubý. Vňať i podzemok sú trieslovinovou drogou s podobnými účinkami. 223.

Predmetom zberu sú podzemky dokonale zbavené koreňov. Odvary drogy sa používajú aj pri kĺbovom reumatizme na obklady alebo ako zložka mastí na mokvavé rany. či vyrážky.). Zber je potrebné robiť po dohovore s nákupňou. Je oficinálna v ČsL 4 ako Radix tormentillae. Skladuje sa v uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. ako kloktadlo pri zápaloch hrdla a pod. pri silnej menštruácii a pod. Droga je silné adstringens. Pri silných hnačkách sa dá 1 čajová lyžička drogy do pol pohára studenej vody. Droga sa užíva pri hnačkách. že droga sa celkom vyrovná americkému rataňovému koreňu (Radix ratanhiae — ČsL 4. drobné korienky (možno to robiť až doma). ľudovo nazývanými múria noha). aj črevného a žalúdočného. Trieslovinový komplex pôsobí antibakteriálne. Latinský názov Potentilla sa pôvodne používal v stredoveku iba pre n. vylúhuje sa 8 h. 8 2 3 14 ČsL 4 8 1 1. úplavici. výluh sa zleje a zvyšok drogy sa preleje vrelou vodou. Podzemok (koreň) začerstva vonia podobne ako ruže a starý v tme svetielkuje. Vykopávajú sa opatrne (najlepšie špeciálnymi trojprstovými motyčkami.) a tmavá droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Akosť — najviac v % I. hrubšie sa rozrežú a dajú sušiť na vzdušné miesta (lepšie je umelým teplom pri teplote 40 °C). Prášok z podzemka sa niekedy dával aj do zubných práškov (a dáva sa opäť aj dnes). husí. krvácaniach každého druhu (napr. alebo sa odvodzuje z latinského tormentina = črev- Na podzemok (Radix — Rhizoma tormentillae) sa vztahuje ČSN 86 7019. na popraskané ruky alebo pery. nadzemné časti. Vhodnosť jej uplatnenia v terapii hnačiek sa spoľahlivo dokázala i vedecky.5 12 Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej .5 11 4 1 1. ďalej glykozid tormentilín i tormentol a stopy silice. Po 10 minútach sa obidva výluhy spoja a využíva sa počas dňa. Z včelárskeho hľadiska sa rastlina veľmi cení pre obsah medoviny a značné množstvá peľu.5 14 6 3 9 9 5 6 4 1. pozri cudzokrajné drogy). Z vykopaných podzemkov sa odstránia zvyšky hliny. Účinné obsahové látky tvoria katechĺnové (tormentilové) triesloviny (17-25 % ) . Zber sa robí buď v marci—apríli. vhodná je aj tinktúra — Tinctura tormentillae. proti ktorým sa droga oddávna používala. umyjú sa. Dodnes zachované pomenovanie Tormentilla v názve drogy (Radix tormentillae) vychádza z latinského tormentum = bolesť. antidiaroikum a antiflogistikum (na zápaly slizníc). Suché podzemky sú veľmi tvrdé. Technicky droga slúži ako farbiaci prostriedok (farbí kožu na červe197 veľká. mandlí. II. Dávkuje sa 1/2 kávovej lyžičky na šálku odvaru 2—4x denne. ktorá spolu s ČsL 4 má tieto základné znaky: Znak Iné časti materskej rastliny ako podzemok (korene a pod. Droga má pomer zosušenia asi 3 : 1. Materiál sa nezaparuje a nedrobí. na lome červenkasté až červenofialové.NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ né koliky. Na homeopatické účely sa používa čerstvý podzemok. Majú nenápadný pach a veľmi zvieravú chuť. z ktorej 20—30 kvapiek vo vode poslúži na natieranie zapálených slizníc úst. alebo v októbri. niekedy aj v máji—júni a auguste—septembri. ba potvrdilo sa.

okrajové kvety majú väčšie. francúzsky: Souci officinal. 3 6 12 13 . 32. nahotka liečivá. 10 minút sa nechá postáť a výluhy sa spoja). Identifikácia nechtíka v histórii je veľmi ťažká. Podľa Turcka sa dáva nátržníkový podzemok aj do čajovín proti cukrovke: rovnaký diel podzemka nátržníka. sú menšie.. Čs. Listy má striedavé. jeho klymenon je však určite nechtík roľný. úbory po odkvitnutí ovisnú. roľného . 5 6 12 15 bez zákrovu I. stor. po zliatí sa čajovina preleje pohárom vriacej vody. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku čajoviny Tormentan (užíva sa pri letných hnačkách. taliansky: Calendola. V ČsL 4 je okrem drogy oficinálna aj Tinctura tormentillae. na úhoroch a rumoviskách. rusky: MĚSÍČEK LÉKAŘSKÝ NECHTÍK LEKÁRSKY Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 30-50 cm.C. listu čučoriedky a sušených fazuľových strukov bez fazule (biela sorta) — 2 lyžičky na macerozápar na 2 poháre vody (dávka čajoviny sa napred 8 h maceruje za studena v pohári vody. arvensis L. dlhostopkaté. najmä vo viniciach. 2 3 12 11 II. anglicky: Pot Marigold. 39. 141. 31. neobstojí — išlo o chryzantémovku vencovitú (Chrysanthemum coronarium L. maďarsky: Korômvirág. Astrovité . Okrajové kvety slúžili oddávna na falšovanie šafranu. že Dioskoridovo chrysanthemon predstavuje nechtík. R.41. 42. Zriedka splanieva.no). jednoduché. pripravuje sa perkoláciou drogy. Iné časti rastliny ako kvet Droga sfarbená inak ako kvety Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 3 12 13 II. extrakt je v masážnom roztoku Herbadent a v ústnej vode Herbadent (antiseptikum) a tinktúra v roztoku Stomatisan (antiseptikum ústnej dutiny).). trieslo na kože. Nátržník býva veľmi častou zložkou mnohých čajovinových zmesí. Predmetom zberu sú sýtooranžové korunné lupienky vytrhávané z plno- Na kvetnú drogu so zákrovom (Flos calendulae cum calyce) sa vzťahuje ČSN 86 6221 a bez zákrovu (Flos calendulae sine calyce) ČSN 86 6222. je prísada pri výrobe atramentov atď. Rastlinu pestujú v okrasných záhradkách. španielsky: Calendula. 27.56. 28. pri vynechávajúcej menštruácii (kvet s vi198 nom). NECHTÍK LEKÁRSKY Calendula officinalis L. Úbory n. Tvrdenie starších i mladších farmakognostov. vňať na nakurovanie a šťava z rastliny pri bolení zubov. Plody sú ohnuté nažky bez chocholca. 38. slniečko Nemecky: Garten-Ringblume. Je všeobecne známa. Základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % Znak so zákrovom I. Pochádza z južnej Európy.Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: krusíček. 138. 1817 ju Westring odporúčal pri rakovine maternice. úbory väčšinou oranžovožlté. Táto rastlina sa dokázateľne ordinovala v 16.44. tráviacich poruchách žalúdka). mesiačik. Vedecký názov nechtíka vychádza z latinského calendae = prvý deň v mesiaci (narážka na dlhé obdobie kvitnutia alebo na počet jazykovitých kvetov — „ako dní v mesiaci"). Využíva sa aj vo veterinárnej medicíne (podobne ako v humánnej). ktorý rastie v teplejších oblastiach. Čajoviny č.216.

kvetých úborov bez zvyškov zákrovov (kalichov), niekedy aj úbory s kalichom. Je to vhodný materiál pre zácvik zberačov. Droga — kvet nechtíka bez zákrovu, Flos calendulae sine calyce sa vytrháva v hlavnom období kvitnutia (júl — august) z plnokvetých odrôd pestovaných rastlín. Menejhodnotnú drogu dostaneme vytrhávaním kvetov z usušených úborov v celosti. Zberáme vždy iba toľko materiálu, koľko môžeme bez problémov sušiť. Sušíme čo najrýchlejšie a v tenkých vrstvách, bez prístupu slnka (kvety inak strácajú farbu). Pri sušení umelým teplom neprekračujeme 30-35 °C! Pomer zoschnutia asi 8 : 1 . Drogu v dobre uzatvorených obaloch chránime pred svetlom. Ak zberáme na odpredaj, ihneď po usušení ju expedujeme do nákupne, lebo ľahko podlieha skaze. Zber kvetov so zákrovom - Flos calendulae cum calyce, robíme iba so súhlasom nákupne. Sušenie a celková manipulácia sú rovnaké ako pri droge bez kalicha. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1. Na homeopatické účely sa pripravuje esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. D 2). Aplikuje sa interne i zvonka ako v alopatii. Kvet v čerstvom stave má balzamický pach a aromatickú chuť, ktorá sa sušením stráca. Účinné obsahové látky nechtíka tvoria predovšetkým flavonoidy, karotenoidy (farbivá), špeciálne polyénové zlúčeniny (polyíny), triterpénové saponíny a silica. Droga pôsobí ako cholagogum-choleretikum, mierne spazmolytikum a externé antiflogistikum. Priaznivé terapeutické prejavy sú zrejme spôsobené súčinnosťou flavonoidov, farbív a silice. Droga má v alopatii podobné uplatnenie ako arnika horská. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu; pije sa každé 3 h. Na omývanie a výplachy sa používa zápar z 2 polievkových lyžíc drogy na liter vody. Ľudovo sa používa hlavne tinktúra — 1 diel kvetnej drogy sa maceruje v 10 dieloch čistého liehu; čajová lyžička získanej tinktúry sa vleje do štvrť litra vody a aplikuje sa na rany, preležaniny, udreniny, pri zápaloch kože i jej poškodení zapríčinenom ožarovaním alebo slnením. Významne urýchľuje hojenie rán. Preto býva zložkou mastí, zásypov a pod. Ľudovo sa pripravuje masť z čerstvej šťavy (4—6 g šťavy na 30 g nesoleného masla), prípadne sa dávajú obklady. Odvar z nechtíka zjemňuje a zvláčňuje pokožku, preto sa používa v kozmetike ako krém Fyto s extraktom z arniky (robí sa 5 — 10 % odvar z kvetov; var

nesmie presiahnuť 2 minúty). Karotínové farbivo kvetov je neškodné. Dáva sa najmä do syrov a masla na zlepšenie farby. Vnútorné užívanie drogy je zriedkavé. Droga pôsobí priaznivo na žľazy s vnútorným vylučovaním a pri zápaloch, po interných chirurgických zákrokoch, operáciách novotvarov a aj pri novotvaroch žalúdka, čriev a pod. (tablety sa vyrábajú v ZSSR). Kvety niekedy tvoria zložku žlčníkových, žalúdočných, pečeňových a pod. čajovín. Tinktúra sa podáva v množstve asi 2—4 g denne, výťažok v dávke 0,3—0,5 g a vylisovanej šťavy stačia 1 — 2 lyžice (s cukrovou alebo aromatickú vodou). Kvetná droga sa často pridáva do čajovín na zlepšenie ich vzhľadu. Čajoviny č. 65, 180, 207, 219.

CHRPA POLNÍ („MODRÁK") Cyanus segetum Hill — syn.: Centaurea cyanus L. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: chrpa, modrák, sinokvet, svitlák, svetlák Nemecky: Kom-FIockenblume; maďarsky: Kék búzavirág; taliansky: Fiordaliso; francúzsky: Bluet des champs; anglicky: Corneflower; španielsky: Aciano; rusky:

NEVÄDZA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 30— 50 cm; stonka hranatá, rozkonárená, listy čiarkovité, koncové úbory s okrajovými modrými kvetmi. Plody sú nažky s dvojradovým chocholcom. Rastlina uprednostňuje piesočnaté podklady so slabo kyslou reakciou. Jej výskyt prezrádza, že pôda nemá pod povrchom spodnú vodu. Druh pochádza zo Stredomoria. U nás sa rozšíril v poľných kultúrach (najmä v obilí) a na slnečných stráňach. Podobných druhov je viac. Dajú sa však ľahko odlíšiť už tým, že n. poľná rastie prevažne iba medzi obilím. Príbuzné druhy a plemená rodu Cyanus Miller, príp. Jacea Miller (nevädzovec, česky chrpina) sa nezberajú.

Nevädza má vo svojom pomenovaní mnoho nejasného. Ani latinský názov sa nepoužíva jednotne. Donedávna sa uprednostňovalo označenie Centaurea cyanus podľa bájnych kentaurov, ktorí sa po zanechaní bojového a dobrodružného života venovali medicíne. Najslávnejší kentaur bol lekár Chiron, Eskulapov učiteľ. Chiron si vyliečil ranu od Heraklovho šípa liekom z byliny kentaureion, čo je naša zemežlč; tá sa delila o meno s južným druhom nevädze — Centaurea centaurium (u Dioskoridesa „veľké kentaureion", pričom zemežlč bola menšie kentaureion). Linné preniesol názov na nevädzu. Prívlastok cyanus je z gréckeho kyanos = modrý, pre farbu úborov. Dnešné vedecké meno je však odvodené z cyanus a segetum (latinsky seges = siatie, jarina, obilie), t. j. modrý kvet medzi obilím. Z príbuzných druhov a foriem alebo hybridov, zaradených zvyčajne do rodu Jacea Mill., z včelárskeho hľadiska prichádza do úvahy predovšetkým nevädzovec lúčny — J. pratensis Lam., príp. nevädzník hlaváčovitý — Colymbada scabiosa (L.) Holub; sú nenáročné, rastú v obilí, na lúkach, stráňach i na suchých pôdach. Kvitnú v júni až októbri; hromadný rozkvet sa končí zvyčajne v auguste. Výdatne medujú. Včelám na niektorých miestach zaisťujú hlavnú znášku a poskytujú aj dostatočné množstvo peľu. Med býva sfarbený tmavo až čierno. Med z n. poľnej je hnedastý, ostrej chuti, pričom peľ je žltobiely. Vyznačuje sa však tým, že ťažko cukornatie a pekne vonia. Nevýhodou je to, že nevädza rastie prevažne medzi obilím, kde včely nalietavaním na klasy si často porušujú krídelká. Nevädza je významná aj tým, že zaisťuje znášku aj v suchých rokoch. Hospodársky je takmer bezvýznamnou burinou (žerú ju iba ovce a kozy). Predmetom zberu sú sýtomodré hlavičky kvetov s kalichom bez stopiek — Flos cyani cum calyce, alebo len sýtomodré jazykovité kvety vytr-

Kvet bez kalicha (Flos cyani sine calyce) posudzuje ČSN 86 6222 a kvet s kalichom (Flos cyani cum calyce) ČSN 86 6221: Akosť — najviac v % Znak bez kalicha I. Iné časti materskej rastliny ako kvet (úbory) Kvety sfarbené inak ako na rastline Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 10 12 7 II. 5 20 12 10 s kalichom I. 3 10 12 10 II. 5 20 12 12

199

NEVÄDZA POĽNÁ

OČIANKA ROSTKOVOVA
SVĚTLÍK LÉKAŘSKÝ
Euphrasia rostkoviana Hayne Krtičníkovité - Scrophulariaceae Ľudovo: ambrožka, bradavník, potešenie očí, tešinka, zubová tráva Nemecky: Gemeiner Augentrost; maďarsky: Mirigyes szemviditó; taliansky: Eufrasia; francúzsky: Euphraise officinale; anglicky: Eyebright; španielsky: Eufrasia; rusky: -

hávané z úborov na začiatku kvitnutia rastliny (máj—júl, niekedy aj august) - Flos cyani sine calyce. Sušíme rýchlo v tieni, v tenkej vrstve (1—2 cm), nikdy nie na slnku (kvet vybledne). Lepšie je sušiť umelým teplom — teplotou do 35 °C, tak si kvet zachová pôvodnú farbu. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 (s kalichom), 6 : 1 (bez kalicha). Na skladovanie je droga veľmi citlivá, patrí do dobre zatvorených obalov (najlepšie z umelých hmôt) a treba ju chrániť pred svetlom (vybledne a plesnie). Podstatnú zložku obsahových látok drogy tvoria modré farbivá, princíp tvorí seskviterpén laktónového zloženia a azulogénneho charakteru (proazulén a antokyanosidy), potom glykozid cichoriín, triesloviny, flavonoidy, sliz a minerálne soli (o. i. dosť mangánových). V súčasnosti sa droga používa hlavne ako antiflogistikum 200

a diuretikum. Dávkuje sa jedna kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 x denne (používa sa hlavne v zmesi s ďalšími drogami); veľmi často tvorí iba skrášľovaciu prísadu čajovín. V 16. stor. i neskôr sa užíval zápar aj ako prostriedok proti „búchaniu srdca" (výťažok zmiešaný s pivom miernil bolesti v močových cestách), proti žltačke a do očných vôd ako mierne antiseptikum. Ľudovo sa ešte dnes droga uplatňuje v čajovinách na látkovú premenu, zvonka na omývanie rán a vredov a ako prísada do vodičiek na vlasy. Z nevädzových jazykovitých lupienkov sa izoluje azúrovomodré farbivo, ktorým sa prikrašľujú kozmetické prípravky. Novšie sa droga zavádza aj ako horčinový prostriedok pri žalúdočných ťažkostiach. Čajovina č. 65.

Jednoročná, niekoľkonásobne rozkonárená bylina vysoká 10 — 30 cm. Listy sediace, protistojné, vajcovité, pravidelne zúbkaté (zúbkov je 5 — 7). Z pazúch listeňov vyrastajú sediace kvety s bielou alebo svetlofialovou korunou. Plody sú tobolky. Rastie na vlhkých lúkach všetkých výškových stupňov, zriedkavejšie aj na pasienkoch a okrajoch lesov. Znáša i kremičité pôdy. Rod očianky je veľmi premenlivý; jednotlivé taxóny sa navzájom krížia veľmi ľahko (u nás asi 17 druhov a 13 krížencov). Pôvodný druh sa označoval ako Euphrasia officinalis L. Rozdelil sa na viacero samostatných druhov, ktoré sa navzájom veľmi podobajú a rozlíši ich iba skúsený botaniksystematik. Jednotlivé charakteristiky netreba uvádzať, pretože všetky sa môžu zberať a tvoria dôležitú nakupovanú drogu. Liečivosť očianky bola dobre známa už staroveku, o čom svedčí jej grécke pomenovanie eufrasia = radosť, spokojnosť (pre elegantný vzhľad a liečivosť). Používala sa najmä pri očných ochoreniach. Kneipp okrem vymývania boľavých očí odvarom z očianky odporúčal čaj z listov ako posilňujúci prostriedok na žalúdok. V ére bylinných vín sa v nich vyvárala okrem šalvie, ľubovníka a yzopu aj očianka. Očianky sú pre včelárov významné nektárovou znáškou. Peľu poskytujú málo. Kvitnú v lete. Predmetom zberu a nákupu je vňať — Herba euphrasiae. Zber sa robí na začiatku kvitnutia (jún —september). Odrezávajú sa olistené a kvitnúce časti byliny bez spodných zdrevnatených častí býľ. Treba dávať pozor na prímesi tráv, lebo rastlina sa najčastejšie vyskytuje v porastoch na nízkotrávnatých lúkach a pastvinách. Veľmi podobná hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys L.) je typická hluchavkovitá rastlina a obľubuje hlavne slnečné, vápencové, skalnaté stráne nížin a pahorkatín; je tiež liečivá (amarum, aromatikum, metabolikum, choleretikum). Materiál je trochu náchylný na zaparenie a veľmi ľahko opadávajú kvetné časti a listy; sušíme ho preto na

OČIANKA ROSTKOVOVA

napr. aj z lipkavcov, Galium L. alebo skorocelov — Plantago L.). Ďalšími obsahovými látkami očianky sú triesloviny (3-8 % ) , silica (0,15 % ) , horčina, modré farbivo, aromatická substancia podobná živici (údajne tvorí podstatnú zložku liečebného princípu očianky), minerálne látky a olej; droga nie je celkom preskúmaná. Očianka je adstringens — vhodné pri blefaritídach (zápal okrajových mazových žliaz mihalníc), konjunktivitídach (zápal spojovky) a hordeolu (tzv. jačmeň); robí sa odvar z 3 kávových lyžičiek na 2 šálky k teplým kúpeľom, príp. sa kombinuje s borovou vodou, rumančekom a feniklom, a používa sa aj ako obklad. Ľudovo slúži aj pri ochoreniach slizníc dýchacích ciest, spojených so zahlienením (bronchitída, astma), pri chrapote, ako stomachikum na tvorbu žalúdočných štiav, pri slabosti žalúdka, tráviacich ťažkostiach, nechuti do jedenia, pri žltačke (kombinuje sa s vňaťou paliny pravej, s koreňom čakanky, púpavy a pod.), pri zle sa hojacich ranách a na miernenie kŕčov a zvieravých bolestí hlavy, proti hystérii a nespavosti (tu sa zvykne kombinovať s vňaťou ruty) a pri duševnej únave. Tu sa odporúča dávkovanie: 2-3 g prášku z drogy denne alebo 3 lyžičky vňaťovej drogy na 2 šálky denne (2 % zápar), príp. 5 — 10 kvapiek tinktúry 2-3 x denne alebo 10 kvapiek tinktúry do pohára vody na omývanie. Homeopatická esencia z celej čerstvej a kvitnúcej rastliny sa upotrebúva v očnom lekárstve a pri ochoreniach pokožky i slizníc.
OMAN PRAVÝ

OMAN PRAVÝ

tienistých miestach v tenkých vrstvách a bez zbytočného prehŕňania, prípadne vo zväzočkoch nad bielym papierom, pričom čisté a bezchybné opadané kvety i listy dodatočne doložíme do drogy. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať.

Droga obsahuje flavonoidy, potom glykozid aukubín (= rinantín), ktorý patrí medzi iridoidy (pseudoindikány); experimentálne sa dokázalo, že na liečenie vysokého krvného tlaku sú vhodné práve rastliny so značným obsahom aukubínu — malo by sa to vzťahovať i na extrakty z očianky (ale

Inula helenium L. Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Compositae) Ľudovo: alant, ománek, voman Nemecky: Echter Alant; maďarsky: Ôrnénygyokér sertecsék; taliansky: Enula; francúzsky: Grande Aunée; anglicky: Elecampane; španielsky: Ala; rusky:

Na vňaťovú drogu — Herba euphrasiae sa vzťahuje ČSN 86 6819: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina a zdrevnatené časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 12 II. 10 6 2 14 12

Trváca bylina vysoká až 150 cm, s hrubým podzemkom a koreňmi, s priamou, ryhovanou, hore rozkonárenou byľou. Prízemné listy sú vajcovité, na báze srdcovité, stonkové široko kopijovité, sediace, na rube plstnaté. Úbory sú veľké, žlté, vnútorné zákrovné listene suché a kožovité. Plody sú nažky s dlhým chocholcom. Rastlina sa importovala k nám zo strednej Ázie. Tradične sa pestuje v záhradách; miestami splanieva. U nás rastie 8 druhov omanov (Dostál, 1982); o. britský - I. britannica L., ktorý sa niekedy zamieňa za arniku horskú, je hojný druh nížinného
201

OMAN PRAVÝ

a podhorského stupňa, je nižší ako o. pravý a listy má na rube pavučinato ochlpené a o. hodvábny — I. oculus-Christi L. má podobne ochlpené listy a je pomerne zriedkavý teplomilný druh. Keďže u nás podzemok o. pravého prichádza na farmaceutický trh iba

z pestovaných rastlín (o. Goliát), je zámena nepravdepodobná. Nebezpečná je prímes koreňa ľuľkovca. Rodové meno inula je odvodené z inaein = vyprázdňovať, čistiť (s ohľadom na účinky drogy) a druhové z helios = slnko (podľa formy úbo-

Na podzemok — koreň (Radix enulae) sa vzťahuje ČSN 86 7013:
Akosť — najviac v % Znak Nadzemné časti rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej
I.

II. 2 1 3
13 10

0,5 — 1
13

7 1.5

1

rov), prípadne z helenion = košíček. Nikandros opísal v bájke vznik kvetu zo sĺz prekrásnej Heleny plačúcej nad kormidelníkom Menelaom, ktorého uštipol had. Legenda dodala byline povesť protijedu. Oman je ako väčšina astrovitých rastlín medonosnou bylinou. Pestuje sa však aj ako okrasná kvetina v záhradkách. Podzemky omanu i s koreňmi sa ako droga označujú Radix (Rhizoma) helenii alebo Radix inulae či enulae; vykopávajú sa podzemné časti 2-ročných rastlín (august-október), pričom koreňové puky sa môžu použiť na výsadbu ďalšej kultúry. Materiál sa rýchlo omyje a dá sušiť na dobre vetraných miestach, najlepšie umelým teplom (do 40 °C); pre urýchlenie usušenia sa korene rozrezávajú. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na homeopatické účely sa používa čerstvá podzemná časť; pripravuje sa z nej esencia (dil. D 2 - D 1). Na vykopávanie podzemných častí sa najlepšie dajú použiť úzke a dlhé rýle. Korene sa nesmú poškodiť, malé korienky nechávame a hneď na jeseň vysádzame. Pri manipulácii s rastlinami i s drogou niekedy vznikajú opuchy a podráždenie slizníc. S ohľadom na veľkú spotrebu sa rastlina u nás pestuje (i súkromne na zmluvu s nákupňou). Omanový podzemok i korene obsahujú predovšetkým silicu (1—3 % ) , v ktorej hlavnú zložku tvoria alantolaktóny (seskviterpény); obsah azulénov je problematický. V podzemku je veľké množstvo inulínu (až 45 % ) , potom sacharidy a horčiny. Droga je expektorans, spazmolytikum, stomachikum, diuretikum a cholagogum; užíva sa pol kávovej lyžičky na šálku záparu; pije sa 3-krát denne po lyžiciach. Uvoľňuje zahlienené dýchacie cesty, pričom pôsobí aj antibakteriálne a mierne diureticky; vplýva i na tvorbu a uvoľňovanie žlče. Ľudovo sa uplatňuje interne aj ako anthelmintikum, na povzbudenie chuti do jedla, ako metabolikum (urýchľuje látkovú premenu), zvonka proti kožným vyrážkam, lišajom, na zle sa hojace rany, mokvavé lišaje, ako kloktadlo (zápaly hrdla, stomatitída a pod.). Omanový koreň je u nás zložkou priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (diuretikum, antireumatikum), Thé Salvat (choleretikum, stomachikum, laxans), Species cholagogae Planta (cholagogum, choleretikum). Droga má široké použitie v likérnic-

202

kom priemysle i ako surovina na izoláciu inulínu, významného ako dietetikum (oficinálny v ČsL 3). Niekedy destilovaná silica — Oleum inulae je veľmi účinná proti niektorým druhom hmyzu (usmrcuje napr. larvy moskytov). Zo známejších receptov možno uviesť: odvar z 5 g koreňa omanu a 10 g kostihoja na 250 ml vody, ktorý sa po precedení zmieša s 30 g pomarančového sirupu — pije sa 3 x denne 10 — 20 kvapiek pri bronchitíde. Ako prsná čajovina sa osvedčuje zmes poľského Pektosanu (č. 120) a Species pectorales - čajovinu možno uplatniť ako mucilaginózum, emoliens, expektorans, dezinficiens a antiflogistikum. Čajoviny č. 13, 120, 166, 167, 170, 211.

ORECH VLAŠSKÝ

OŘEŠÁK KRÁLOVSKÝ („VLAŠSKÝ OŘECH")

ORECH VLAŠSKÝ

Juglans regia L. Orechovité — Juglandaceae Nemecky: Echter Walnuss; maďarsky: Pompás diófa; taliansky: Noce; francúzsky: Noyer commun;"anglicky: Walnut; španielsky: Nogal; rusky:

Strom so silným kmeňom a mohutnou korunou. Listy striedavé, nepárno perovito zložené, 3—4-jarmové. Samčie kvety tvoria dlhé zelené jahňady, samičie sedia na konci mladých výhonkov. Plody sú zelené, potom černejúce kôstkovice (ľudovo orechy). Rastlina sa k nám dostala z juhozápadnej Európy. Pestuje sa v teplejších oblastiach. Dlhoročným pestovaním vzniklo niekoľko odrôd, napr. orechy s „papierovými" škrupinami (var. fragilis), s plodmi až ako slepačie vajce (var. maxima — ich jadro však veľmi Zosychá) a i. Odrody (i sorty) sa odlišujú podľa listov, obdobia rozkvitania, tvaru koruny stromu, stupňa mrazuvzdornosti atď., predovšetkým však podľa tvaru orechov. V kultúre poznáme asi 150 orechových sort. Listy možno zberať zo všetkých orechov, okrem o. čierneho - J. nigra L. a o. popolavého - J. cinerea L., ktoré majú listy na okraji viac-menej ostro zúbkaté. Latinské meno juglans vzniklo skrátením Jovis + glans, t. j. Jupiterov žaluď (preklad z gréckeho Dios Balanos, lebo v staroveku orechy pokladali za božské jedlo a strom zasvätili Jupiterovi). Druhové pomenovanie regia = kráľovský. Ako vlasť orecha sa väčšinou uvádza územie tiahnúce sa cez Malú Áziu až do západnej Číny. Antické Grécko

orechy nazývalo perzské alebo kráľovské, lebo podľa Plínia ich priniesli králi z Perzie. Drevo oddávna používali stolári. Opeľovanie stromov obstaráva vietor. Lekárenský najpoužívanejšie sú orechové listy — Folium juglandis; trhajú sa jednotlivo, no iba mladé, zelené a za suchého počasia (jún —júl). Treba dávať pozor, aby sa zbytočne nelámali a nezaparili; sušia sa rýchlo

v tenkých vrstvách. Po usušení si musia zachovať pôvodnú zelenú farbu. Nesprávnou manipuláciou a zlým sušením droga hnedne. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. Droga má slabo korenistý pach a slabo škrabľavú chuť. Zberá sa i zelené oplodie orechov — Pericarpium (Cortex) juglandis nucum (fructus), a to v čase dozrievania a oberania plodov, kým je ešte zelené (júl-august). Suší sa v tenkej vrstve na slnku alebo umelým teplom, lebo

Listová droga sa hodnotí podľa ČSN 86 6438: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 8 3 0.5 12 10 II. 16 6 1 0.5 12 12

203

obsahuje veľa vody a ľahko plesnie. Správne usušené oplodie dostáva čiernohnedú farbu a je hubovité; pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na iné ciele (cukrárstvo, likérnictvo, potravinárstvo) sa používajú nezrelé plody (zberajú sa v čase, keď ešte vnútornú škrupinu orecha možno prepichnúť špendlíkom) — Fructus juglandis immaturus a zrelé plody — Fructus juglandis maturus. Listy obsahujú ako účinné látky triesloviny (asi 2—5 %), prevažne galotanínového typu, potom silicu (má zelenohnedú farbu, pri obyčajnej teplote je tuhá a páchne príjemne dechtovito), ďalej kyselina askorbová (vitamín C) a horkú látku — v čerstvom materiáli hydrojuglónglukozid, ktorý po rozrušení pletiva prechádza v hydrojuglón a potom juglón (farbí kožu do hneda, preto sa i výťažky z oplodia nezrelých orechov používajú do krémov na opaľovanie, prípadne v jemnom oleji ako známe kozmetikum). Podobné látky obsahuje aj oplodie a plody — jadrá majú predovšetkým olej (asi 40-60 %). Drogy z orecha treba hodnotiť predovšetkým ako trieslovinové; sú adstringens, hemostatikum a antiseptikum. List sa dávkuje: pol kávovej lyžičky na šálku odvaru - pije sa 2—3x denne. Vnútorne sa užíva pri žalúdočných a črevných kataroch, ako metabolikum, zvonka ako adstringens pri kúpeľoch, osobitne proti nadmernému poteniu, na omrzliny a pod. Juglón má protikrvácavé účinky, lenže slabšie ako vitamín K (liečebne sa nedajú využiť). Výraznejšie sú spazmolytické, sedatívne a fungicídne (baktericídne) vlastnosti. List sa externe dávkuje na kúpeľ v množstve 0,5-1 kg. Ľudovo sa droga používa vnútorne i zvonka ako posilňujúci prostriedok, na opuchnuté žľazy, pri zlomeninách kostí, očných kataroch, všeobecnej slabosti, pri uvoľnených zuboch a kožných ochoreniach, ďalej pri ľahkej nechutí do jedla, menštruačných ťažkostiach, ako anthelmintický prostriedok a na kloktanie (zápaly hrdla a v ústach), s kvetom nevädze, myšieho chvosta, rumančekom a vňaťou očianky pri kožných ochoreniach (akné, neurodermatídy a i.). V homeopatii sa z rovnakého dielu čerstvého zeleného oplodia a listov pripravuje esencia (dil. D 2 —D 1), ktorá sa používa pri chronických očných kataroch a tráviacich poruchách. Čerstvé listy sú ľudovo známe ako insekticídum (napr. proti blchám). Čajoviny č. 59, 148, 228. 204

+ Consolida regalis S. F. Gray - syn.: Delphinium consolida L. Iskerníkovité — Ranunculaceae Ľudovo: kozia bríadka, ostruhy, rytierska ostruha, stračia nôžka, stračka poľná, svalník kráľovský, vtáčky Nemecky: Feld-Rittersporn; maďarsky: Szarbaláb sarkvirág; taliansky: Erba cornetta; francúzsky: Dauphinelle des champs; anglicky: Forking larkspur; španielsky: Consolda real; rusky: -

OSTRÔŽKA POLNÍ

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 10—50 (120) cm; byľ priama, hore rozkonárená. Listy stopkaté, trojpočetné, lístky v čiarkovitých úkrojkoch. Súkvetie tvorí jednoduchý strapec; kvety tmavomodré, modrofialové, zriedka ružové alebo biele; majú dlhú ostrohu. Plody sú mechúriky. Obyčajná burina obilných kultúr, najmä na hlinitých roliach od nížin do podhorských oblastí. Z príbuzných a podobných druhov rodu poznáme záhradné druhy, ktoré do drogy nepatria. Veľmi podobné kvety majú príbuzné stračonôžky (Delphinium L.) — líšia sa plochými, dlaňovitými a päťdielnymi listami. Vedecký názov rodu Consolida je odvodený z latinského consolidare = sceľovať, hojiť; druhové meno regalis = kráľovský, patriaci kráľovi, dôstojný (pre celkový výzor rastliny). Už z rastu medzi obilím možno usudzovať, že o. poľná nie je našou pôvodnou rastlinou. O tomto a príbuznom druhu o. záhradná — Consolida ajacis (L.) Schur, starí nemeckí botanici a lekári predpokladali, že

v nich opäť našli dve liečivé rastliny, ktoré spomínal vo svojich spisoch Dioskorides, a preto ich označili ako Delphinium a D. alterum. Podľa Frassa, výborného znalca antickej flóry, však Dioskoridovo delfinon znamená Delphinium peregrinum L. a možno aj Hippokratovo hyakinthos alebo kammaros. Pôvodné použitie tejto rastlinnej drogy ustúpilo do pozadia asi v polovici 18. stor. Potom sa opäť žiadala vňať, no zväčša iba ako prísada na skrášľovanie čajovín. Opeľovanie rastliny obstaráva hmyz, najmä čmeliaky, ktoré hľadajú v kvetnej ostrohe medovinu. Aby sa zabezpečilo opeľovanie rastliny cudzím peľom, prašníky dozrievajú omnoho skôr ako blizny. Najčastejšie sa zberajú a niekedy nakupujú kvety — Flos calcatrippae (consolidae). Zberajú sa v plnom rozkvete (jún—august) s krátkou stopkou, za sucha, bez kalicha. Neznášajú stláčanie a sušia sa v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste, v tieni, príp. umelo (do 35 °C). Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch, chránené pred svetlom; ľahko strácajú farbu a plesnejú. Pomer zosušenia je 8 : 1. Droga má medovitý pach a slizovitú chuť, trochu horkú. Zriedkavejšie sa zberá vňať — Herba calcatrippae (consolidae). Zber sa robí tiež v období plného kvetu a suší sa podobným spôsobom ako kvety. Strata zoschnutím je asi 80 %. V homeopatii sa žiada čerstvá kvitnúca vňať.

Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6220 s týmito základnými znakmi: Akosť — najviac v % Znak Časti kvetov sfarbené ináč ako na rastline Iné časti materskej rastliny cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 8 II. 10 5 2 10 10

Na vňaťovú drogu (Herba calcatrippae — consolidae) sa vzťahuje ČSN 86 6738: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina Cudzie anorganické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 2 1 13 8 II. 10 4 2 1š 10

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Droga má slabý medovitý pach, prakticky nijakú chuť. Chemizmus rastliny nie je celkom prebádaný; hoci všetky časti okrem kvetov obsahujú jedovaté diterpénové alkaloidy (podobné, ako má prilbica), otravy ľudí nie sú zatiaľ známe; občas sa vyskytnú u dobytka. Z alkaloidov sa uvádza hlavne napelín. Kvety obsahujú predovšetkým antokyanový glykozid delfinín (modrý) a žltý flavonol, potom kempferol. Vňať sa v minulosti používala v záparoch ako močopudný prostriedok a proti vnútorným parazitom. Dnes sa uplatňuje ako zložka expektoračných a diuretických čajovín — samostatne sa nepoužíva. Miestami má veterinárne použitie. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravujú alkoholické výťažky (dil. D 2 - D 1), ktoré pôsobia proti

vnútorným parazitom, laxatívne a močopudne.

Rubus fruticosus agg. Ružovité - Rosaceae Ľudovo: černica, čierna malina, ožina Nemecky: Brombeere; maďarsky Fekete szeder; taliansky: Rovo; francúzsky: Ronce; anglicky: Blackberry; španielsky: Zarzamora; rusky: -

OSTRUŽINÍK KROVITÝ

OSTRUŽINA ČERNICOVÁ - ČERNICA

Ker vysoký 30-80 (150) cm; konáre tŕnité, listy dlaňovito zložené, trojaž päťpočetné, na rube holé. Plody sú čierne ostružiny (plodstvo kôstkovičiek), ktoré po dozretí opadávajú. Taxón zahrňuje u nás asi 50 malých druhov. Ich špecifické ekologické znaky sú doposiaľ málo známe. Černice rastú na brehoch potokov,

ale aj na rúbaniskách a v kroviskách živých plotov, vyskytujú sa v lesoch v rozličných nadmorských výškach. Černica a malina patria spolu do botanického rodu Rubus L., ktorý robí botanikom problémy desiatkami svojich premenlivých druhov a aj neobyčajne pružným krížením. Na určovanie treba osobitné znalosti. Pri bežnom zbere určovanie nemá praktický význam, pretože všetky rastliny sa zberajú ako rovnocenné. Vedecký názov ostružiny vznikol asi z latinského ruber = červený (podľa farby plodov niektorých druhov); fruticosus je takisto z latinčiny (frutex = ker). Semená černice sa našli už v neolitických kolových stavbách. Plody i listy sa vychvaľovali v hippokratovských spisoch. Liečebne sa používali pri zapálených a ľahko krvácajúcich ranách. V ľudovom liečiteľstve sa osobitne cenili ako prostriedok proti hnačkám, pri bielom výtoku žien, pri veľmi silnom menštruačnom krvácaní. Listy s mladými výhonkami pomáhali pri kožných vyrážkach všetkých druhov. Podľa Leclerca (1927) možno listy použiť aj na kloktanie pri angíne a Madaus (1938) ich prvý raz spomenul aj proti cukrovke. Novšie sa začali fermentovať na chutný čaj ako náhradka za pravý čierny čínsky (návod podľa Peyera je pri malinovom liste). Ostružina je jednou z najlepších včelárskych rastlín čo do nektárovej i peľovej pastvy. Med je zlatožltý a príjemne vonia; peľ má zlatosivú farbu. Predmetom zberu sú mladé listy bez prímesí, svieže a zdravé, trhané jednotlivo v období kvitnutia (máj-jún až september). Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. Ak sa sušia umelým, najvýhodnejšia je teplota 40-50 °C. Sušenie sa urýchľuje častým obracaním. Zle zafarbené listy sa z drogy odstránia. Droga: Fructus rubi fruticosi. Droga nemá pach a chutí zvieravo. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Je vhodná na zber pre začiatočníkov. Predmetom zberu a nákupu v Jednote sú zrelé čierne plody — Fructus rubi fruticosi recens, ktoré sa zberajú v auguste až v októbri. Mali by byť zdravé, čerstvé, čisté, suché, bez prímesí (neoddeľujú sa od lôžka). Zberné nádoby musia byť z pevného materiálu. Černice sa spracúvajú priemyselne podobne ako maliny. Vyrába sa z nich nielen džem a pod., ale aj dezertné víno. Plody možno aj sušiť umelým teplom, čo si vyžaduje veľkú rutinu. 205

Bylinný čaj so šípkami (dietetikum. stonky pretrvávajú dva roky. farbív a pektín. 101. Z obsahových látok sú ešte významné organické kyseliny (jablčná. Šťava z černíc sa odporúča pri zväčšenej štítnej žľaze. jantárová a i.farbivá. francúzsky: Ronce framboisier. Čajoviny č.). i. a to pre obsah trieslovín (5 -14 % ).ČERNICA a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. organické kyseliny. trochu inozitolu. rusky: Základné znaky drogy stanovuje ČSN 86 6429: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako listy a časti sfarbené ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním drogy) I.5 12 8 II. v riedkych lesoch i húšťavách nížin aj hôr. pri akútnych i chronických žalúdočných ochoreniach. pektín. Listy nepárno perovito zložené. adstringens Rubus idaeus L. V plodoch sú predovšetkým antokyanové glykozidy . 15 5 1 12 11 Trváca bylina s drevnatými stonkami. 6 2 0. strume. Ako doplnková droga môže sa pridávať do väčšiny čajovín (chuťové korigens). Javorina (dietetikum. o. Šípkový čaj ochutený I a Šípkový čaj ochutený II (náhradka pravého čaju). Často sa pestuje v záhradách a na plantážach.MALINA Na liečebné účely sa využíva predovšetkým list. náhradka pravého čaju). ako prostriedok proti kašľu. menštruačného a pod. 14. španielsky: Frambueso. maďarsky: Málna.). krvácaniach akéhokoľvek pôvodu (žalúdočného. pri chorobách z nachladnutia a ochoreniach dýchacích ciest. najmä v oblastiach. sacharidy a v semenách asi 13 % oleja. taliansky: Lampone. Listová droga sa používa predovšetkým pri katarálnych ochoreniach tráviaceho traktu. Pre príjemnú chuť možno list ostružiny uplatniť ako denný čaj (napr. čistenie krvi. MALINÍK OBECNÝ OSTRUŽINA MALINOVÁ . 239. na tzv. 210. 156.OSTRUŽINA ČERNICOVÁ . Rastie na rúbaniskách. droga obsahuje aj malé množstvo kyseliny askorbovej (vitamín C). Tým sa podstatne líši od príbuzných druhov a krížencov. na rube bieloplstnaté.). 17. Malina má na rube bieloplstnaté listy.). anglicky: Raspberry. Ľudové použitie drogy je oveľa širšie: pri hnačkách každého druhu. pôsobí aj ako stomachikum. pri kožných vyrážkach a na kloktanie i omývame. resp. je vhodná na účely zubnej kozmetiky a na liečenie ústnej dutiny. na raňajky a pod. List je významné antidiaroikum. v riedkych pazušných metlinách.Rosaceae Ľudovo: malina Nemecky: Himbeere. Čs. kde je chuťovo nie najpríjemnejšia voda. digestívum). hromadne vyrábané prípravky sú čajoviny Diabetan (pomocná liečba cukrovky). Ružovité . Kvety biele. List má aj baktericídne. slabé fungicídne vlastnosti. náhradka pravého čaju). 4. Plodstvo červených kôstkovičiek — malín po dozretí opadáva. Stomaran (stomachikum. vysoká 60-120 cm. črevných kataroch. Dáva prednosť mierne vlhkým pôdam. Slúži aj na kloktanie a omývanie (vyrážky a pod. Je premenli- 206 . sliz.

farbivá. Zrelé. je to veľmi dôležitá a hľadaná droga. sacharidy.OSTRUŽINA MALINOVÁ -MALINA vý druh s mnohými odrodami. dávkujú sa 1 lyžica na šálku záparu — pije sa 2—3 x 207 . Med je svetlý. Zberá sa v lete (jún—júl-september). inak podobné látky ako černicové. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Za vhodných klimatických podmienok dá 1 ha ma- Na kvalitu drogy (Folium rubi idaei) sa vzťahuje ČSN 86 6430: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny a listy s iným ako zeleným sfarbením Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. 6 2 0. svieže listy. Podľa Peyera sa fermentujú takto: nazberaný materiál sa nechá 24-36 h na kope. Nektárové žľazy sú vyvinuté v podobe žľaznatého krúžku okolo tyčiniek kvetu. 15 5 1 12 11 lín asi 50—100 kg medu. Antickí lekári chválili mali- novú šťavu pri tráviacich ťažkostiach. Rýchlo sa kazia. Známe sú aj krížence s černicami. z čerstvých plodov sa získa 70-80 % šťavy. neprestarnuté a čisté maliny vykupuje Jednota. potom vitamín C a flavonoidy. B a A. pokladá sa za lepší ako lipový. pektín. flavóny. j. po zvädnutí sa jednotlivé lístky na stole zrolujú a zviažu do šatky alebo do ľanového vrecka a vystavia sa asi na 30 minút teplým vodným parám. Malina patrí medzi rastliny poskytujúce včelám množstvo nektárovej i peľovej paše. Vhodné sú iba mladé. aj černice alebo ich zmesi s prídavkom listov jahody) možno po fermentácii variť chutný čaj. Malina poskytuje najistejšiu medovú znášku. O prvé plantáže sa zaslúžili stredovekí mnísi. Listy obsahujú hlavne triesloviny. Kultúrne maliny sa svojou kvalitou nikdy nevyrovnajú divo rastúcim. aby si zachovali pôvodnú farbu. Plody obsahujú predovšetkým kyselinu citrónovú a jablčnú. Druhový názov idaeus je podľa Plínia odvodený od hory Idy. Pri rýchlom sušení v tenkých vrstvách na teplom mieste treba dbať. podľa možnosti bez stopiek (rýchlejšie schnú). Listy sa pri sušení nesmú rozdrviť. t. Zber oboch druhov drog je veľmi vhodný pre začiatočníkov. Neobsahujú kofeín ako bežný čaj. Listy fermentáciou zhnednú a dostanú príjemnú arómu. Malinové listy sa používajú podobne ako černicové — sú zložkou hlavne čajovinových zmesí ako mierne cholagogum a diuretikum. zber: máj-jún. Obdobie kvitnutia malín trvá mesiac i dlhšie. Vrecko sa na noc vloží medzi dve dosky a na teplom mieste sa nechá cez noc fermentovať. Niekedy sa zberá aj vňať — Herba rubi idaei. už v kolových stavbách z neolitu. Semená maliny sa našli — podobne ako černice. Zber sa robí za suchého počasia v júli—auguste. umelé teplo nesmie prekročiť 40-50 °C. zaparenie a fermentovanie sa ešte dva razy opakuje.5 12 8 II. pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Z listov maliny (príp. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. Predmetom zberu býva list — Folium rubi idaei. Rolovanie. V kultúrach sa získalo asi 500 sort. vitamíny C. hromadné kvitnutie v júni asi 14 dní. sušia sa umelým teplom — Fructus rubi idaei. triesloviny. Sušia sa podobne ako listy. V prípade potreby sa lístky opäť zrolujú a rýchlo sušia na lieskach v tenkej vrstve (na slnku alebo umelým teplom). ktorá bola v Malej Ázii v staroveku chýrnym náleziskom malín. má výbornú chuť i akosť. Čerstvé zrelé plody sa upravujú s cukrom na sirup — Sirupus rubi idaei. Najlepšie sa zberajú do smaltovaných nádob. zdravé. Plody možno aj sušiť. mladé nedrevnaté nadzemné olistené výhonky do 50 cm od vrcholku.

ovsená slama — Stramentum avenae a škrob — Amylum avenae. rusky: OVES SETÝ Jednoročná trávnatá bylina vysoká 40 — 70 cm. aminokyseliny (leucín. Sirup sa neznáša s alkalický reagujúcimi látkami . taktiež glukóza a ramnóza (v pomere 3—4 : 1). 156. lecitín). obsahuje pektíny. korigens. Sirup pripravený zo šťavy malín sa používa ako diaforetikum. Z ovsených otrúb sa vyrába furfural. isté je. choleretikum). taliansky: Avena. Species cholagogae Planta (cholagogum. Zásluha na rozšírení ovsa patrí najmä Slovanom. V Škótsku sa z neho robieva suchárovitý chlieb a v Škandinávii sa jedáva ovsená kaša (európsky sever a severozápad používa dodnes ovsené pokrmy ako národné jedlá). 84. triterpenoidné saponíny (napr. pri hnačkách a nechutí do jedenia a pri prsných a krčných bolestiach). avenacín). na impregnáciu dreva. Ovsené zrno obsahuje veľa výživných látok. Koncová metlina je z visiacich kláskov. 4. 103. List (vňať) tvorí aj hlavnú zložku priemyselne vyrábaných -osviežujúcich nápojov. ktorí ho pestovali asi už vo svojej pravlasti. ale akýsi burinový druh. resp. i keď to asi nebol kultivovaný ovos v našom zmysle. Ovos sa pestuje na poliach najmä vo vyšších polohách. potom vitamíny (aj A). 184. Plínius. Plody sú zrná obalené plevicou a plievočkou. korigens a súčasť osviežujúcich nápojov. Bylinný čaj so šípkami (náhradka pravého čaju) a Javorina (denný čaj). španielsky: Avena.stor.Gramineae) Nemecky: Saat-Hafer. anglicky: Wild Oat. dezinficiens močových ciest). Ovsené vločky sú veľmi hodnotnou potravinou. stonku — steblo má duté a kolienkaté. francúzsky: Avoine cultivée. Listy sú úzke. 238. ktoré sa naparia a lisujú. 166. veľa vápnika a kyseliny kremičitej (v popole až 70 % kysličníka kremičitého).mení farbu a zráža sa. že z ovsa sa dá pripraviť kaša stráviteľnejšia ako krúpy. prípravkov čajovín Detský čaj s rumančekom SPOFA (karminatívum). ako antiseptikum škrobových a glejových roztokov a aromatikum niektorých amerických tabakov. Ovsená slama — Stramentum avenae. vitamín A. List maliny tvorí zložku čs. látka používaná pri výrobe umelých živíc i plastických látok. Lúpaný ovos — Fructus avenae decorticatum je hodnotný najmä ako výživný prostriedok. Po niekoľkých storočiach sa ovos v Európe celkom udomácnil. cholín.denne. Lipnicovité . hlavne bielkoviny. steroidné saponíny (avena kosid A a B s aglykónom nuatigenínom). Zápar z 2—3 lyžičiek drvených plodov na šálku sa pije 3 x denne pri stavoch vyčerpania a nervo- . maďarsky: Abrak zab. OVOS SIATY Avena sativa L. 14. ako prostriedok spomaľujúci starnutie kaučuku. O pôvode odborného pomenovania avena existuje vela názorov. Ovos má oddávna svoje miesto v dietetike a dnes aj v modernej diabetickej liečbe. sa z neho varilo pivo (v Belgicku dodnes). Až do l6. sediace. 92. pošvaté. potom usušených a olúpaných ovsených obiliek. z ktorých najdôležitejší je fosfor viazaný do organických zlúčenín (fytín. 208 OVOS SIATY Predmetom farmaceutického používania sú plody . Čajoviny č. Species diureticae Planta (diuretikum. ktorý napísal. Možno usudzovať. Ovos sa podistým kultivoval na severe. Zo starovekých autorov ho ako prvý spomenul Dieuches.Fructus avenae. že ovos tak menovali antickí Rimania napr. Ďalej je prítomný glukozid avenín (uvádzaný aj ako alkaloid). zberané pri dozretí (august—september). 207. tyrozín). 170. V šťave mladých rastlín sú gonadotropne účinné látky (povzbudzujú činnosť pohlavných žliaz). že kultúrne ovsy nemajú jednotný pôvod. no aj ako mucilaginózum (slizové polievky sú vhodné pre rekonvalescentov po ťažkých ochoreniach. tuky a minerálne látky. Pripravujú sa zo zaparených.Poaceae (Trávy .

maďal Nemecky: Gemeine Rosskastanie. lebo rozomleté semená boli liekom pre dýchavičné kone. často vysadzovaným v parkoch a niekoľkými ďalšími druhmi „pávií". variť pol hodiny) sú užitočné pri reumatizme. 40—50 %.Farina avenae. Homeopatia používa rozotierané prípravky (Teep) z čerstvej kvitnúcej rastliny a urtinktúru. prakticky po vypadnutí z plodov. Kvet sa najlepšie suší umelým teplom do 35 °C. Pestuje sa ako okrasný solitér a alejový strom. Pagaštanovité . patrí do čeľaďe bukovitých rastlín (Fagaceae). zlom prekrvení.Folium hippocastani (zberajú sa v apríli).. Ak sa žiadajú sušiť. sa v rokoch 1896-1909 zaslúžil de Vevey. keď sú už dokonale zrelé. omrzlinách. Biele kvety tvoria priamu kužeľovitú metlinu zloženú z vidlanov. Hnedý jedlý gaštan — Castanea sativa Mill.Aesculaceae Ľudovo: gaštan (konský). bronchitíde a i. priemyselne vyrábaná čajovina s ovsenými zrnami je Valofyt Neo (nervínum. a to p. 200. ľahko plesnejú. rusky: - Strom so šupinatou sivohneďou borkou.Amylum avenae. maďarsky: Gesztenye bokrétafa (Lógesztenye). Treba ich hneď dopraviť do zberne. anglicky: Horse-Chestnut. ranách. piluliek. kašli. konským. Pagaštan sa u nás udomácnil v parkoch. Vedecké označenie stromu je odvodené z latinského esca = jedlo. O jeho terapeutické využitie. francúzsky: Marronier de Inde. ktoré treba zberať. čím chcel Linné vyjadriť podobnosť s jedlým gaštanom. v Rakúsku proti obstipácii a v Maďarsku zvonka pri svrabe (podľa Madausa. pavia L. nespavosti (najmä z duševného vyčerpania). vysoký aj 25 m.obsahujú veľa vody. Druhové meno je z gréckeho hippos = kôň. 5 1 12 11 II. Slamové kúpele (asi 1 kg na kúpeľ. napr. zriedka i čistý ovsený škrob . Tinktúra je zasa vhodnejšia ako tonikum pri neurasténii. páviovým — Ae. pričom účinkuje aj ako dietetikum. ekzémoch. Pomer zosušenia je pri kvete asi 6 : 1 a listu 4 : 1. 10 2 12 13 209 . taliansky: Ippocastano. ktorý sa používa do zásypov. Čs. Zrná varené v mede sa v Litovskej SSR používajú pri dyspepsii (poruchy trávenia). neurotonikum). púdrov a na prípravu galeník. sedatívum. Listy dlaňovito strihané na 5 —7 dielov. Zriedkavým predmetom zberu býva kvet — Flos hippocastani seu Castaneae aequinae (zberá sa v máji bez stopiek) a mladý list . ďalej pri nechuti do jedenia. múku s medom proti kašľu a zvonka na opuchy (Dánsko) i proti hemoroidom (Taliansko). zriedka pestovanými v parkoch. svrabe a i. PAGAŠTAN KONSKÝ PAGAŠTAN KONSKÝ JÍROVEC MAĎAL („KOŇSKÝ KAŠTAN") Aesculus hippocastanum L. Z ľudového používania možno ešte menovať ovsený sliz ako prostriedok na posilňovanie žalúdka. list bežným spôsobom. Do predaja sa dostáva ovsená múka . Plody sú ostnaté zelené tobolky s lesklými hnedými semenami. ale aj pri pečeňových ochoreniach. lebo sú veľmi háklivé . ochrnutiach. aplikované dodnes. treba ich Listová droga — Folium hippocastani sa hodnotí podľa ČSN 86 6424: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I. Čajovina č. potom červeno kvitnúcim p. ischiase. Ovsené vločky sa pre obsah glukokinínov užívajú aj pri cukrovke. lišajoch. 1938). okrem toho znižuje činnosť štítnej žľazy a zmierňuje predráždenosť. Celá čeľaď je u nás zastúpená iba druhmi rodu pagaštan. Prvé správy o tomto strome i jeho vyobrazenie priniesol až Matthioli (1565). sexuálnej predráždenosti. Predmetom široko organizovaného zberu sú v septembri až októbri známe „gaštany" — Semen hippocastani recens.vej slabosti. španielsky: Castano de Indias. stopka dlhá až 20 cm.

reu210 PAKOST SMRADĽAVÝ matizme. pri hemoroidoch. Semená sa skladujú v sieťovaných vreciach na chladných miestach. často aj v lesoch. Byľ má priamu alebo polieha- vú. kvitnúci červeno. Dávkuje sa 1 lyžička na šálku záparu. Pre obsah kumarínov sú aj zložkou opaľovacích krémov. 52.. Čs. Listy sú zložené z 3-5-stopkatých lístkov so zúbkatými úkrojkami. akosť: chybné semená maximálne 5 %. lišaje. Listy sú expektoračným. na liečbu kŕčových žíl. hromadne vyrábaný prípravok je Anavenol (kvapky a dražé — venofarmakum) s obsahom eskulínu. kyselinu močovú. pratense L. Azda najrozšírenejší je p. celkom ich je 8-28 %. Semená obsahujú aj flavonoidy (0. a to pri kŕčoch v prsiach. V homeopatii sa uplatňuje esencia (dil. ich zmes je escín (ako aglykóny sa označujú protoescigenín a baringtogenol C). Semeno sa hodnotí internou normou IN 2/82 vypracovanou iba pre I. opuchy. chlpatú. angínach.sušiť v tenkých vrstvách a dosúšať pri teplote asi 60 °C.). španielsky: Hierba robertiana.G. chronickej gastritíde. ktoré tvoria základ mnohých hromadne vyrábaných prípravkov používaných pri periférnych poruchách krvného obehu. krvavý . Najvýznamnejšie terapeutické uplatnenie v súčasnosti majú výťažky (Extractum hippocastani fluidum) alebo izolované zložky (azda najviacej escín). 50. V ľudovom liečiteľstve sa odporúča pri úporných hnačkách podať pol kávovej lyžičky postrúhaného sušeného semena s trochou liehoviny. výroba pracích prostriedkov a pod. absorbujú škodlivé účinky ultrafialových lúčov a ochranných mastí. Plod je zobákovitý. na rumoviskách a medziach od nížin po horský stupeň. ktorý rastie na lúkach i medziach a kvitne modro. sanguineum L. pri hemoroidoch a obehových poruchách. Rovnako hojný je p. organické prímesi 0. niekedy sa odporúča ako náhradka za saponin z gypsomiliek. omrzliny. okrem toho slúžia ako krmivo pre divú zver. cievnych poruchách. kataroch hrtana a hltana. PAKOST SMRADĽAVÝ KAKOST SMRDUTÝ Geranium robertianum L. na rúbaniskách. ružovú. stopkaté. škrob (50-60 % ) . čapina. Rastlina rastie na vlhkých a tienistých miestach. adenín. Saponin prítomný v semenách má pomerne malú hemolytickú účinnosť ( 1 : 1 2 000). anorganické prímesi vôbec neprípustné. iné časti rastliny 1 %. býčnik. Kvety karmínovoružové. i. Významné upotrebenie majú semená v priemysle (výťažky do hasiacich prístrojov. sťahujúcim a protihemoroidným prostriedkom.15 % ) . francúzsky: Geranium robertin. Čajoviny č. purínové deriváty. najmä v húšťavách.G. je málo toxický. pri múroch. lúčny . olej (7—8 % ) . D 1—D 2). zvonka zasa odvary na rany. Podávajú sa vnútorne i zvonka. bielkoviny a v osemení sa nachádza katechín a neglykozidová katechínová trieslovina. Rod pakostov má asi 170 druhov. zväčšenej predstojnici a pri hemoroidoch. z čoho u nás rastie 20. krehkú. anglicky: Herb Robert. kumarín eskulín. milosť božia Nemecky: Ruprechts-Storchschnabel. rozpadá sa na zobákovité plôdiky. taliansky: Cícutarossa. proti zápalom i edémom a na spomalenie zrážania krvi. maďarsky: Bakbúzó gólyaorr (gerely). rozkonárenú. Vrecia sa nesmú ukladať na seba vo viacerých vrstvách. pazušné. adenozín. v oplodí o. tvoria dvojkvetové vidlice. . henézszagú gólyaorr. rusky: Jednoročná bylina vysoká asi 40 cm.5 %. pričom kumaríny zvyšujú aj odolnosť stien ciev a rozširujú vencovité cievy. Pôsobia i spazmolyticky (účinok spočíva predovšetkým na saponíne escína a flavonoidoch). opuchoch pečene. Pakostovité — Geraniaceae Ľudovo: bocianí noštek. čapí nos smrdutý. Z obsahových látok sú najzaujímavejšie triterpenoidné saponíny. Všetky druhy sú si veľmi podobné.

PALINA ABROTSKÁ . Nepríjemný plošticový zápach byliny sa sušením stráca.P. ale málo peľu. Druh neslobodno zamieňať s ostatnými palinami. Pestuje sa vo vidieckych záhradách. externe je dermatologikum. zvonka na omývanie. Všetky časti byliny príjemne voňajú a chutia korenisto aromatický. pije sa 1-2x denne. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1.. no iba čerstvý koreň — Radix Geranii maculati. Eberreis. umelým teplom do 35 °C. Slúžil najmä na prečistenie močových ciest — zbavoval ich piesku a kameňov (podobne účinkoval na obličky) a tlmil bolesti pečene. ale zrejme to boli iné druhy. maďarsky: Abrut uróm. krvácaniach (najmä z nosa a pľúc). p. ťažko určiť. smradľavý sa od všetkých podobných druhov odlišuje najmä listami. brotaň. BOŽIE DRIEVKO PALINA ABROTSKA-P. maculatum L. ktorých je u nás asi 17. 1 lyžička na šálku záparu). smradľavého ako liečiva na všetky opuchy a rany. má zobákovité zakončenie plodov. Pôvod ich latinského mena artemisia. Eberraute. Čajovina č. Ľudovo sa pakost uplatňoval pri hnačkách. bolestiach v močových cestách a rozličných krvácaniach. obyčajná (má nepríjemný pach). zoskupené v pazušných metlinách. Kvitne asi v máji až septembri. Stredovekí lekári. Z domácich druhov sa liečebne využíva aj vňať kvitnúcich druhov p. Literatúra gréckeho staroveku síce spomína pakosty. krvácaniach rozličného druhu. a p. Práškovaná vňať s rutou a palinou zajedaná chlebom posilňovala srdce. anglicky: Southerwood. Paliny patria medzi najstaršie liečivé byliny vôbec. veľmi zriedkavá je p. hemostatikum a antidiaroikum. hľuznatý — G. Listy striedavé. Plody sú nažky bez chocholca. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku studeného macerátu alebo záparu. V ľudovom liečiteľstve sa droga tradične využíva pri žalúdočných a črevných kataroch. ako typické adstringens a trieslovinová droga. Súčasné používame drogy je slabé. BOŽIE DRIEVKO Artemisia abrotanum L. chuť však ostáva nepríjemne horká a príkra. potom bližšie neprebádaná horčina geraniín. Úbory drob- né. Droga: Herba geranii (robertiani) alebo Herba rupertii. Najčastejšie sa odvodzuje od mena bohyne Artemis (Diany) alebo kráľovnej Artemisie (palinou liečila svojho manžela). pravá. resp. Kvitnúca vňať p. prípadne na obklady pri fistulách. Denná dávka na vnútorné užívanie sú 2 lyžičky sekanej vňate (za studena macerovať 8 h. najmä p. prípadne od artemés = zdravý. citrónovú a i. Pri zbere vňate treba postupovať opatrne — u citlivých zberačov môže vyvolať na koži slabé zápaly. droga obsahuje aj kyseliny (jablčnú. storočia. Z príbuzných druhov sa v homeopatii používa G. husto rozkonárený. krvavého — G. Róbert). taliansky: Abrotano. 1731). ktorí prenášali do herbárov hlavne liečebné poznatky antiky. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: boží drevec. pontická a odlišný vzhľad má p. tuberosum L.vzhľadom na dlhé zobákovité plody. Esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. sanguineum L. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. španielsky: Abrotano macho.P. francúzsky: Aurone mále.) a antivirózne účinný fenol. Po odstránení cudzích prímesí sa suší prirodzeným teplom bez prístupu slnka na vzdušnom mieste. Jeho stonka i listy nepríjemne páchnu. LATNATÝ Poloker vysoký 50—100 cm. kým pre vplyv na sťahovanie maternice ho Kobert odporúčal proti maternicovému krvácaniu. segmentíky čiarkovité. Terapeuticky účinná zložka drogy je trieslovina (asi 5 — 10 %). Vnútorne sa aplikuje ako adstringens. smradľavého sa odrezáva v máji—júni až v septembri (prípadne sa pokosí). Všetky druhy sa lekársky uznávali ako 211 . bolestiach močového mechúra a zvonka na zle sa hojace rany a opuchy. ktorý sa pokladal za dobrý posilňujúci prostriedok. ktorý má zo všetkých druhov pakostu najvyššie množstvo trieslovín a kyseliny galovej (10-28 %). smradľavom sa stočí ibadooblúka). Pochádza z Ázie. reumatizme a cirhóze pečene. lúčny. pratense L.P.G. na rube sivochlpaté. resp. zhodovali sa na veľkej liečivosti pakostov. Pakost sa už u Dioskorida nazýval geranium (z gréckeho geranos = žeriav) . najmä p. dvojito perovito strihané. okrem toho je veľmi horká.bociannik rozpukovitý (Erodium cicutarium L'Hér. palina drevinka Nemecky: Stabwurz-Beifuss. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) radil kloktať odvar z pakostu pri angínach. 0) sa v homeopatii používa ako adstringens a pri Basedowovej chorobe. pálivých ranách. zápaloch kože a i.P. Odborné druhové pomenovanie robertianum mu Linné vybral z histórie (na jeho liečebné vlastnosti údajne poukázal sv. Užíva sa pri hnačkách. 46. brotan. Spomedzi pakostov je včelársky významný najmä p. pri kameňových poruchách. smradľavému sa veľmi podobá aj iný zástupca čeľade . Poskytuje včelám veľa medu. Pri zámene prichádza do úvahy najmä p. dračia (u nás sa pestuje). Ako Herba Roberti alebo Herba Geranium Robertianum sa rastlina nachádzala už v herbároch 16. vo veterinárnej praxi pri hematúrii a dyzentérii. lúčneho . zo Severnej Ameriky. rusky: (v európskej časti ZSSR nerastie) PELYNĚK BROTAN . prípadne kolísavé množstvo silice.). Indiáni v západnej časti Severnej Ameriky používali pakost proti syfilisu. hnačkách. ktoré sa za sucha skrutkovito stočí a pred dažďom rozvinie (na p. Vnútorne sa užíval vodný destilát z vňate (Tabernaemontanus-Bauhinus. zvonka na rany a opuchy a podľa Schultza aj na chronické prieduškové katary.

od abrotos = božský (pre liečivé účinky). sušení. Jej hlavné znaky: Akosť — najviac v % I. francúzsky: Estragón. a to kvitnúca vňať (doplňovaná listom) alebo len list — Herba dracunculi seu Folium dracunculi. Homeopatické použitie esencie je rovnaké ako v ľudovom liečiteľstve. lebo je veľmi aromatický. rusky: PALINA DRAČIA Trváca bylina vysoká 60 — 120 cm s metlovitými stonkami. PELYNĚK KOZALEC („ESTRAGÓN") Artemisia dracunculus L. pri ťažkostiach s močením a vynechávaní menštruácie). maďarsky: Tárkony urom. Pre príjemnú citrónovú arómu a horkastú chuť bola oddávna obľúbená v kuchyni. podobný ako citróny alebo medovka lekárska. Chutia palivo aromatický a trochu horkasto. pri „nemeckých" druhoch sú vidličkovité. a to najmä na výrobu likérov a vermútov. tarkán Nemecky: Estragón. 179. V koreňoch sa nachádzajú zaujímavé látky . paldán. inak označovaná aj Summitas abrotani alebo list či vňať — Folium seu Herba abrotani. prípadne na obklady a rany. Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl prostriedky proti kŕčom. Botanicky sa neskoršie zaraďovala medzi druhy rodu Pyrethrum — rimbaby. 10 5 3 2 1 14 10 6 4 2 14 12 . Iné údaje o rode Artemisia — palina uvádzame pri ostatných druhoch. horčinu. španielsky: Estragone. ktoré Na vňaťovú drogu (Herba dracunculi) sa vzťahuje ČSN 86 6731: Akosť — najviac v % I. Astrovité . dračiu ako vynikajúci prostriedok proti moru. Z p. na potenie. možnosť jeho zámeny je malá. Matthiolus r. Rozlíšenie obchodných druhov („ruský" a „nemecký" tovar) sa robieva hlavne pomocou mikroskopu. Zberá sa za suchého počasia. Zmienku o ňom nachádzame v 2. P. Ľudové liečiteľstvo — najmä v južných krajinách. Jej domovinu pravdepodobne ohraničuje areál brehov stredoruských riek cez Sibír až po Ochotské more a v Severnej Amerike od Aljašky až po Texas.Asteraceae (Úborovité . V staroveku tento druh paliny veľmi nepoznali. Schne pomaly a treba ho oddeliť od iného materiálu. abrotská obsahuje najmä silicu s aromatickými zložkami (asi 1. ale aj antiseptický a na srdcový sval. pravdepodobne glykozid. Keďže ide o pestovaný druh. dračia je stará korenina. bez zdrevnatených častí. Veľmi aromatické sorty sa dnes pestujú predovšetkým vo Francúzsku. horúčave v prsiach. 2—3 x denne 1 šálku). v tme. na dobre vetraných miestach. Rastlinné časti majú veľmi prenikavý a príjemný pach. Zvonka slúži na prípravu kúpeľov na omrzliny. nechutí do jedenia. D 3 a 0 ) . tvaroh. P. účinkujú proti horúčke. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. Čajovina č. abrotskej sa zberá zvyčajne vňať s kvetmi — Herba cum floribus abrotani. Druh pochádza z Ázie. potopudný a anthelmintický prostriedok (zvyčajné dávky sú 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Materiál sa suší podobne ako každá silicová droga — v tieni. Botanické označenie p. ju používa podobne ako p. 1. Zber sa robí viac ráz do roka v júli až auguste (septembri).Compositae) Ľudovo: estragon. 1563 odporúčal p. Odrezávame kvetné bylinné vrcholky. málokrvnosti spojenej s poruchami trávenia. podľa inak formovaných krycích trichómov (chlpov). v tenkých vrstvách (umele do 35 °C). Slúžievala na aromatizáciu octu a horčice.Na vňaťovú drogu — Herba abrotani — sa vzťahuje ON 86 6827. Homeopatia používa čerstvé listy a pripravuje z nich esenciu (dil. anglicky: Tarragon. u slávneho lekára Galéna pod označením knikos. Preto treba s rastlinou manipulovať opatrne. pred n. dračej podľa Linného vychádza zo zdrobneniny draco (grécky drakón) = had a vzťahuje sa na hadovito formovaný koreň rastliny. hydinu. Vedecký názov abrotanum. skladovaní a inej manipulácii s drogou často vzniká podráždenie slizníc dýchacích ciest a hrtana spojené s kašľom. Rastlina sa najväčšmi používa v priemysle. kapilín s dobrými fungistatickými vlastnosťami. Plody sú nažky bez chocholca.5 % ) . U nás miestami splanel. Zatiaľ čo pri „ruských" druhoch sú krycie trichómy zoskupené do hviezdice. Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Stonky hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) II. Ako korenina sa vysádzala najmä vo vidieckych a kláštorných záhradách. Droga sa skladuje dobre uzatvorená. niektoré sa uctievali ako kultové byliny (p. Zber sa robí v júni až v auguste. použitý už Dioskoridom. ale aj ako močopudný. Používali sa najmä semená (proti zvieraniu. taliansky: Dragontea. 10 5 3 10 6 10 12 9 2 3 pravú: pri poruchách trávenia. Pri zbere. Dnes sa všeobecne uplatňuje v konzervárenskom a potravinárskom priemysle. Liečebné použitie drogy Herba abrotani je viac-menej iba ľudové. 212 II. stor. Od príbuzných druhov sa líši hlavne nedelenými listami. ale aj ako prostriedok proti moľom. resp. majonézy a šaláty. ponechal i Linné ako odvodeninu z gréckeho abros = elegantný (pre vzhľad listov a príjemný pach). triesloviny a bližšie neznáme alkaloidy abrotanín a abrotín s podobnými vlastnosťami ako chinín (pozri chinovníkovú kôru medzi cudzokrajnými drogami). oficiálne a v alopatii sa nepoužíva. j. slanomilná).polyíny. jednoduchými čiarkovitými listami a s malými guľatými úbormi usporiadanými v riedkych metlinách. t. V domácnostiach sa uplatňuje ako korenina na mastné mäso.

je najlepšie identifikovateľná. Nachádza sa v ňom aj polyín kapilín (fungistatikum). Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. šalátov a pod. ako sa ľudia večer pred sv. užíva sa v oblátkach. felandrén.PALINA DRAČIA 2 % zápar (prikrytý nechať stáť asi 15 minút. prípadne vo forme medicinálneho vína). Ak sušíme umelým teplom. aby neobsahoval nečistoty. Artemisia vulgaris L. ľahko hnedne. Rastlina uprednostňuje uľahnuté staršie násypy. taliansky: Artemisia. K historickému používaniu paliny uvádzame poznámky aj pri ďalších druhoch. Matthiolus opísal. Účinné látky predstavuje predovšetkým silica (0. V domácnostiach sa ako pikantná korenina pridáva do omáčok. ale je bežná aj pri cestách. potom sa precedí. aldehydy (napr. na rube bieloplstnaté.Oleum dracunculi aethereum. s rozkonárenou stonkou. Iba ojedinele sa uvádza v liekopisoch. pije sa niekoľkokrát denne po lyžiciach.Compositae) Ľudovo: Černobyl. Tento druh sa dnes uplatňuje prevažne v ľudovom liečiteľstve. za dobrého vetrania. Preto sa vyskytujú skôr jej prímesi v iných druhoch palín. octu. Plínius odporúčal bylinu chorým i zdravým. Podstatnú časť zvyšku tvoria linalylacetát. korenistou chuťou so slabo horkou príchuťou. Používala sa pri ženských ťažkostiach. Vytvára dokonca typické spoločenstvá. je prostriedkom na zvýšenie chuti do jedla. asi troch stoviek druhov paliny. Podobné použitie má izolovaná silica. rusky: . Rastlina i droga má hlavne potravinárske. Farmaceutické použitie drogy je ako stomachikum a amarum. Herba dracunculi sa v alopatickej liečbe využíva zriedka. Podľa Hippokrata sa pridávala do vína posilňujúceho šestonedieľky. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . anglicky: Omugwort. na líci lysé a tmavozelené. Listy má perovito delené. schne pomaly. prípadne i vzhľadom a mikroskopickým obrazom. Spomedzi všetkých. V Starom Egypte sa tamojšia p. Suší sa rýchlo. Starí Gréci a Rimania dávali prednosť iným. ľahko sa odlíši svojím nie príjemným pachom. Pre hojnosť výskytu mal v našom liečiteľstve prevahu práve tento druh. Droga si udržiava príjemný aromatický pach a slabú horkú chuť. pri výrobe bylinného octu (estragónový ocot) a horčice alebo ako zložka koreninových extraktov. francúzsky: Armoise. metoxyškoricový). domácim teplomilným druhom. zvyčajná dávka je asi Trváca bylina vysoká 50-100 cm. španielsky: Artemisia. Častejšie sa používa čerstvá vňať. PELYNĚK ČERNOBÝL PALINA OBYČAJNÁ sa zvyčajne viažu do neveľkých snopčekov. Pripisoval sa jej božský pôvod podľa bohyne Artemidy. na rumoviskách a neobrábaných pozemkoch. Rastlina je obľúbenejšia a používanejšia v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. maďarsky: Fekete urom. Palina patrí medzi najstaršie rastliny používané v liečiteľstve. voňavkárske a praktické kuchynské upotrebenie. v tieni. Pre metabolické vlastnosti sa niekedy používa aj pri kôrnatení tepien a iných cievnych poruchách (rozžutá čerstvá vňať alebo lístky.2-1 % ) . triesloviny a živicu. užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Jánom touto bylinou opásavali 213 . polievok. Červenkasté vajcovité úbory sú v hustých metlinách na vrcholkoch stoniek. Materiál treba pred zväzovaním dobre pretriediť. teplota nesmie byť vyššia ako 30-35 °C. Z ďalších obsahových látok rastliny možno spomenúť horčiny. Koreň obsahuje asi 0. uhoriek. asi dve tretiny v nej pripadá na metylchavikol čiže estragol (pre podobnosť so silicou anízu nazýva sa aj izoanetol). ktorá slúži na izoláciu silice .2 % silice slabého pachu a cel- kom iného zloženia. prímorská uctievala ako kultová rastlina bohyne Izis. ako emenagogum i choleretikum a na potenie. ocimén a i. pijú sa 2—3 šálky denne alebo prášok (1 —2 g denne). polynka obyčajná Nemecky: Gemeiner Beifuss. najvyššia a u nás najbežnejšia. Plody sú nažky bez chocholca. na posilnenie žalúdka pri tvorbe štiav i trávení.

dolné stopkaté. Gessner. Vzhľadom na osobitne zriedkavý výskyt zámena s príbuznými druhmi prakticky neprichodí do úvahy. Ako korenina sa najlepšie uplatňujú čerstvé listy (sušené sú bezcenné) a rozkvitajúce úbory (tie možno sušiť) (J. 74. Základné požiadavky ČSN 86 6729 na drogu Herba artemisiae: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Predmetom zberu býva niekedy aj koreň — Radix artemisiae (vulgaris). obsahuje jedovatý tujón (O. cholín. 1953). Slúži najmä na povzbudenie činnosti žalúdka a tvorbu šťavy pri jej nedostatku. ďalej nechuti do jedenia (acídna a subacídna gastritída. II. 1984). pravá). horčiny (artemizín) a triesloviny. tiež expektoračné účinky (pozri napr. rusky: - PELYNĚK PONTICKÝ a venčili proti obludám. Dopyt po droge je sezónny. V koreni je inulín. Odstrihujú sa na začiatku kvitnutia (júl—september) kvitnúce vrcholky bylín (ich stonka nemá presahovať priemer 5 mm). Čerstvý sa používa v homeopatii (esencia dil. D 3-D 2).PALINA OBYČAJNÁ teplota pri sušení nemá presiahnuť 30-35 °C. napr. lebo rastlina. že palina vyrástla z potu Krista na kríži. Sušia sa v snopčekoch alebo rozostreté na tienistých a dobre vetraných miestach. najmä na stepných stranách a medziach. 10 5 3 10 6 10 12 9 Trváca bylina vysoká 20 — 50 cm. kačacích. Zasluhuje si najvyššiu ochranu. resp. keď mu miesto vody dali žič s octom. nešťastiam i chorobám. taliansky: Assenzio pontico. ako všetky paliny. Malé úbory s rúrkovitými žltými kvetmi a so sivoplstnatým zákrovom tvoria v jednostranných strapcoch koncovú metlinu.2 % vo vňati). Rastie na suchých vápencových pôdach. borovice). anglicky: Roman Mugwort. aj do rozpusteného sadla. Osičková. francúzsky: Armoise pontique. aj keď 214 . španielsky: Tomillo pontico. Predmetom zberu býva kvitnúca vňať (niekedy aj nákupu) . Pomer zoschnutia je asi 3—4 : 1. čarom. dyspepsia). bravčových alebo jahňacích pečienok a plniek. polyín kapilín (fungistatikum) a iné látky.Herba artenisiae (vulgaris). PALINA PONTICKÁ Artemisia pontica L. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . Čajovina č. zvyčajne neveľký. pri hemoroidoch (J. 1984). Striedavé listy sú dvojito perovito strihané. Pomer zosušenia je asi 3-3.5 : 1. Obsahuje najmä cienol. Pre osobitný pach sa používala aj ako korenina do husacích. ktorý má antiseptické a anthelmintické. Keďže ide o silicovú drogu. Osičková. Pripravuje sa zápar z jednej kávovej lyžičky na šálku a pije sa 2-3 x denne po lyžiciach. ďalej proazulény a jedovatý tujón (pozri p. Externe ako antiflogistikum. so sivoplstnatou rozkonárenou stonkou. U nás sa veľmi zriedka vyskytuje v oblastiach teplomilnej panónskej flóry. vykopáva sa zjari alebo na jeseň a suší sa bežným spôsobom. Plody sú nažky bez chocholca. Hlavnou zložkou rastliny je silica (asi 0. Ostatné ľudové indikácie uvádzané úvodom nie sú vždy bez rizika. maďarsky: Bárány urom. O pôvode horkosti hovorí naša povesť.Compositae) Ľudovo: rímska palina Nemecky: Romischer Beifuss.

silicu (bližšie nepreskúmanú). zoznámil sa s ňou vo svojom vyhnanstve pri Čiernom mori. resp. Uvádza sa napr. P. dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. lebo jej ochrana je daná lokalitami výskytu. Obľubuje pôdy s dostatkom dusíka. Plínius uviedol aj prípravu palinového extraktu. Rodové vedecké označenie nadväzuje na grécke artemés = zdravý (vzhľadom na liečivosť druhov tohto rodu). viazaná na suché stanovištia.Asteraceae (Úborovité . Užíva sa aj čerstvá šťava (5 —10 g denne). Patrí do skupiny palín s pradávnym liečebným používaním. Pri užívaní sa vyžaduje zvýšená opatrnosť. P. maďarsky: Fehér urom. polyňok Nemecky: Wermut. Najvýraznejšie sa odlišuje príjemným pachom (podobný má p. 3 2 14 10 II. na skalnatých stranách od nížin až po horský stupeň. najmä na staré násypy a navážky. Pôvod rodového označenia Artemisia sme si už vysvetlili. na úpravu menštruácie. Hippokrates ju odporúčal pri žltačke. Čierneho mora. Plody sú nažky bez chocholca. pontická rastie u nás napr. taktiež ako tonikum (na celkové posilnenie organizmu). Rastlinné časti obsahujú horký princíp artemizín. Palina je jedna z najstarších liečivých rastlín. jej kvalita sa posudzuje podľa ČSN 86 6737. Rastlina je stomachikum — amarum. že táto rastlina má osobitnú vlastnosť — chráni odev pred hmyzom. O santoníne sa píše aj medzi cudzokrajnými rastlinami pri droge cicvárový kvet (Flos cinae). Pritom navrhol. Astrovité . Oficiálna medicína ani homeopatia rastlinu osobitne nepoužíva. Inak pozri a porovnaj všetky druhy paliny. aby sa knihy písali atramentom uvareným s palinou. pontickú spomínal aj Ovídius. rudnianskou masťou ju odporúčal neplodným ženám. list sa zberá v júni. živicu a rozličné minerálne soli. chemicky príbuzný so santonínom (ČsL 2). anglicky: Wormwood. Užívala sa vnútorne asi ako dnes. monogyna (W. pretože sú vraj takto chránené pred myšami. ale ak bola možnosť výberu.boli výborným liekom proti boleniu žalúdka. ale aj zvonka. j.) Gams. abrotanová). obyčajnou — Artemisia vulgaris L. francúzsky: Absinthe.. Santonin sa nachádza v paline slanomilnej . aj vo Fándlyho súpiske liečivých rastlín. pontická obsahuje aj triesloviny. španielsky: Asenzio. P. peluň. Už Dioskorides poznamenal. v Alžírsku sa kedysi podával riedený absint vojakom proti malárii (účinkovať malo všetko horké). pije sa 3 x denne. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesí Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním rastliny) I. Názov paliny je z gréckeho a = bez a psindos = zábava. ktorá sa líši nie celkom príjemným pachom. Zber rastliny na liečebné účely vo voľnej prírode neprichodí do úvahy. 2 — 3 šálky denne. uplatňuje sa ako horčinový a sťahujúci prostriedok. zrejme sa jej dávala prednosť pred ostatnými. Vzhľadom na neširoký areál výskytu nenadobudla masové uplatnenie. ale aj v oblasti Juhoslovenského krasu (toto územie patrí medzi floristicky najbohatšie kraje strednej Európy). Najčastejšie sa zamieňa s p. V súpiske chránených rastlín sa neuvádza. ktorý pochádza z cudzieho druhu paliny. so striedavými. t. Ordinoval ju aj náš chýrny bylinkár F. Predmetom zberu bývajú listy a kvitnúce vrcholky pestovaných bylín. Často rastie pri cestách. subsp. tiež na omývanie rán. V klasickom staroveku mala široké rozpätie používania.5-1 g 2-3x denne a tinktúra (denne 30—60 kvapiek). ktorý je špecifickým prostriedkom proti škrkavkám a hlístam. taliansky: Assenzio. ojedinele rastúcej v rezerváciách na slaniskách južného Slovenska. U nás sa prv listy namáčali do pálenky . 6 4 14 12 Trváca bylina vysoká 50—100 cm. palín. rusky: PELYNĚK PRAVÝ Ak je vňať (Herba absinthii pontici) predmetom farmaceutického používania. Ľudovo sa odporúča 1 % zápar. 215 .Compositae) Ľudovo: absint. na zvýšenie vypudzovania žlče zo žlčníka (cholagogum). v dolnej časti drevnatá. Tento zvyk prevzali neskôr aj Európania. druhové odborné meno dostala táto palina podľa hojného výskytu v oblasti Pontu. kvitnúce vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). ako močopudný a žalúdočný prostriedok. PALINA PRAVÁ Artemisia absinthium L. prášok z drogy v dávkach 0. s tzv. Používali ju už starí Egypťania. takisto plstnatými trojito perovito delenými listami s kopijovitými segmentmi. Na koncoch stoniek sú v riedkych metlinách zoskupené previsnuté úbory so žltými kvetmi. s trsom vzpriamených sivoplstnatých stoniek.Artemisia santonicum L. Typická rastlina suchých plôch a rumovísk. K. Šúr. paliny slúžili ako koreniny a veľmi sa cenili pri zariekaní a veštení. Rastlina sa v oblastiach svojho výskytu používa skoro výhradne v ľudo- vom liečiteľstve. v prírodných rezerváciách Devínska Kobyla.PALINA PONTICKÁ je ostatným vo všetkom podobná. Madva. radosť. potom oxysantonín.

Oficiálna medicína zanechala všetky ľudové liečebné odporúčania použitia paliny.PALINA PRAVÁ Najčastejším predmetom zberu a nákupu sú listnaté vrcholy byliny — Herba absinthii.5 13(11) 10(9) 2 0. ktorá je v kvapkách Contraspan (spazmolytikum). 191. Zvyčajne sa kombinuje s inými drogami. metabolikum. V predaji sú aj záparové vrecká . 168. Najdôležitejšími obsahovými látkami je silica (až 0. francúzsky: Origan. Na vňaťovú drogu — Herba absinthii — sa vztahuje ON 86 6832 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga s iným sfarbením ako čerstvá vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Číslo horkosti — najmenej I. najmä pri dlhšom užívaní a vo vyšších dávkach. absintín a artabsín. Zložky silice chamazulény a horčiny (seskviterpénové laktóny — gvajanolidy) stoja voči sebe v biogenetickej závislosti.A a B). anglicky: Marjoram. znecitlivením až bezvedomím.5 %) a horčiny. U nás tvorí súčasť žalúdkovej čajoviny a tinktúry. Zber materiálu sa môže robiť len za suchého počasia. Zvyčajne sa nakupuje iba I. 207.Palina pravá — záparové vrecká a balenie paliny vo vreckách . Zber sa robí za pekného počasia (jún-september).Palina pravá SPOFA. vňať je v čajovine Eugastrin (stomachikum.1 10 000 11. Pomer zosušenia je asi 3 — 5 : 1. 10. 10 6 4 1 13 12 3 0. Ako horčinový prostriedok slúži na zvýšenie chuti do jedenia. 242. (ČsL 4) 5 3 2 0. 232. Väčšina štátov preto zakazuje pridávanie paliny do vín. spazmolytikum a digestívum. 176. Droga sa používa už len ako stomachikum-amárum. lebo sú velmi horké. Ich pitie spôsobuje degeneráciu centrálneho nervového systému a poruchy intelektu. španielsky: Oregano. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: divý majorán Nemecky: Wilder Dost. Pre tieto obsahové látky je silica. Pre výrazný pach sa sušia oddelene od ostatných rastlín. pretože je nebezpečná. 172. taliansky: Origano. rusky: PAMAJORÁN OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 20-50 (80) cm s priamou jednoduchou byľou 216 . cholagogum). užíva sa 3 x denne. dlhé do 30 cm a so stonkou hrubou do 5 mm.05 5 000 Vrcholky vňate sa uložia na čistú podložku v tieni na dobre vetranom mieste (vo vrstve hrubej do 10—15 cm). 208. 240. dážď ich zmýva a droga sa znehodnocuje. Táto choroba sa prejavuje kŕčmi. Čajoviny č. Papierové podložky sa po usušení zahodia. akosť. na tvorbu žalúdočnej šťavy a býva zložkou žlčopudných čajovín. príčinou absintinizmu. tujól (70 %) a ich estery. Najvýraznejšou zložkou silice je tujón (asi 10 % . Szurokfú. a najmä do liehovín (absint). DOBROMYSL OBECNÁ Origanum vulgare L. maďarsky: Szurokszagú murvapikk. Hluchavkovité . Jej dávky sú 1 kávová lyžička drogy na pohár záparu. lebo v droge sa najväčšmi cenia prítomné horčiny (pozri normu ČsL 4).

vodnatieľke. Lonicerus ho r. Na spodnej strane listu pozdĺž strednej žilky sú kôpkovité hrdzavohnedé výtrusnice. aromatická čajovina na obklady a vňať tu tvorí zložku. na tvorbu žlče a úpravu menštruácie.1 II. papradie. anglicky: Male Fern. Treba dbať. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2 x denne). šuštkovičník Nemecky: Gemeiner Wurmfarn. 217 . peračina. proti kašľu. Rastlina je medonosná. Droga obsahuje predovšetkým silicu (0. Drobné fialové kvety v pazuchách elipsovitých červenofialových listeňov sú zoskupené do malých kláskov. kapradie. Všeobecne slúžil na urýchlenie trávenia. Podľa ČsL 2 sú oficinálne aromatické čajoviny — Species aromaticae a Species aromaticae ad cataplasma. reumatizme a ochorení dýchacích ciest. Rodové vedecké meno pamajoránu je odvodené z gréckeho origanon alebo origanos (oros = hora a ganos = lesk. na povzbudenie chuti do jedenia a ako aromatikum do posilňovacích kúpeľov. španielsky: Helecho macho.15-0. proti všetkým druhom kŕčov (i pri menštruácii). Predmetom zberu a nákupu je vňať na začiatku kvitnutia — Herba origani. používa sa aj na posilnenie nervov. Pri hromadnom zbere sa zožína kosákom. ktoré zosilňujú jej pôsobenie v základnej indikácii. hlavy a zubov. zberá sa na začiatku kvitnutia do dĺžky 30 cm a hrúbky byle 3 mm. papruška. reumatizme. aromatická čajovina. kropadlie. kašli a proti bolestiam v krku. pri sexuálnych poruchách. okrajoch lesov a rúbaniskách. prechladnutiu. odporúčal ho aj pri pľúcnych ochoreniach a na posilnenie nervov. Rastie v tienistých lesoch od nížin až po alpínsky stupeň. v stredných bučiny so spodnou vodou vo väčšej hĺbke a pôdy so značnou vodnou kapacitou. proti zápche. Spodné bezlisté a drevnaté byle do zberu nepatria. kde podstatné zložky tvorí tymol (10 %). rusky: KAPRAĎ SAMEC Na vňaťovú drogu — Herba origani sa vzťahuje ČSN 86 6723: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Hrubšie časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. tiež flavonoidy (glykozidy luteolínu. V ľudovom liečiteľstve sa považuje za špecifikum pri zápale pohrudnice (alebo v stavoch po zápaloch). Kvitne asi od júla až do jesene. V starých nemeckých herbároch vystupuje pamajorán ako dôležité liečivo. najmä na slnečných krovinatých stráňach. maďarsky: Férfías (erdei) paizsika. Nemožno sa preto čudovať. potom triesloviny a horčiny. karvakrol a iné terpény (droga s vyšším obsahom tymolu sa považuje za cennejšiu). hadie rebro. Suší sa riedko rozložený. 1564 odporúčal aj proti zápalom a nočnému poteniu. že pamajorán pokladali za zázračnú bylinu.). Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. Plody sú tvrdky. apigenínu a i. združených do bohatej metliny. na tienistých a dobre vetraných miestach (pri umelom teple do 35 °C). bolestiam pečene a obličiek. chebdie. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a ľahko sa mrví. pri ženských ochoreniach. PAPRAĎ SAMČIA + Dryopteris filix-mas (L.08 Trváca statná bylina. čertovo rebro. aby dobre uschol aj vnútri zväzočkov.5 % .5 % niekedy). 6 10 3 2 13 10 0. pri astme. Hippokrates pokladal pamajorán za prostriedok proti hemoroidom. častejšie v neveľkých zväzočkoch. t. 2 5 1 1 13 8 0. Poskytuje aj peľ. Rastie od nížin až po subalpínsky stupeň. Po prechodnom ústupe do úzadia sa zasa zjavuje v palete liečivých rastlín. striedavo zložené z 20—30 pílkovitých lístkov (jariem). Matthiolus ho ordinoval aj proti kŕčom.PAMAJORÁN OBYČAJNÝ a vajcovitými celistvookrajovými listami. V nižších polohách uprednostňuje hrabové dubiny.až 1. Med i peľ sú žltej farby. hrdzavochlpatého podzemka vyrastajú listy dlhé až 140 cm. Dioskorides používal listy a kvety s vínom proti uhryznutiu divou zverou a Scribonius Largo vo väčších dávkach ako emetikum. Okrem toho sa ešte používal ako korenina. z krátkeho.) Schott Papraďovité — Aspidiaceae (Sladíčovité . Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvú kvitnúcu vňať. okrasa). Podľa abatiše Hildegardy liečil aj malomocenstvo. Čajoviny č. taliansky: Felce maschia. Droga je expektorans a choleretikum. ktorá sa najčastejšie aplikuje pri hystérii a sexuálnych poruchách. črevných parazitoch a angíne. francúzsky: Fougére mále. Príbuzný majorán záhradný je pomerne drobná pestovaná bylina s bielymi kvetmi a dúška tymianová (tymian) zasa poloker s fialovými kvetmi. 96. Druh osídľuje suché a teplé alkalické stanovištia. 230. j.Polypodiaceae) Ľudovo: cicvár. Častejšie sa kombinuje s inými drogami.

Obsahové látky sú veľmi dobre rozpustné v éteri. P. nerozrezané sa sušia pri miernej teplote (umelé teplo do 35 °C) — správna droga musí byť na lome zelenkavá (hnedočervená farba svedčí o chybnom sušení. Od najstarších čias je známa ako čarovná rastlina. F. Príbuzné druhy sa pestujú aj v záhradách a sú rovnako jedovaté a nie sú predmetom zberu. Hoffm. Majú nepríjemné vedľajšie účinky (nauzea. Prípravky sú veľmi toxické a aplikujú sa iba vtedy. Všeobecné používanie podzemku (éterového extraktu) sa však presadilo až v 18. prípadne o starej. vykopávaný v júli až septembri. staršia droga sa nesmie používať.) Roth.PAPRAĎ SAMČIA Rastlina má viacej podobných druhov. jedovatej droge — nesmie sa používať). Vedecký názov vznikol z gréckeho drys = dub a pteris = papraď (pre Podzemková droga (+ Radix — Rhizoma filicis maris) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Ináč sfarbené a zle očistené podzemky Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo éterového extraktu — najmenej (obsahuje najmenej 25 % surového filicínu) Najviac v % 5 2 13 4 3 8 častý výskyt v dubinách). Proti škrkavkám a mrliam sú neúčinné. čím sa vyjadruje veľký rozdiel vo vzraste v porovnaní s nižšou „ženskou" rastlinou. po 1 — 2 h treba podať laxatívne účinný prostriedok. Nelúpané. pre deti do 15 rokov 4—6 g a pre deti do 4 rokov nie je vhodné užívanie prípravkov. stor.) A. Lis- tové bázy majú 5 — 11 cievnych zväzkov. Druhové označenie sa skladá z filix = latinsky papraď a mas = mužský. Ich základom je bezdusíkatá látka fenolového charakteru patriaca do skupiny polyketidov — floroglucín (viazaná na kyselinu maslovú — butanolfloroglucidy). Pri zámene najčastejšie prichodí do úvahy p. odrežú sa z nich listy a ponechajú iba bázy.0 g (dávka pre dospelého je 6—10 g. ak zlyhali ostatné anthelmintiká. má tmavošupinatý podzemok. zásluhou ženevského lekárnika a Peschiera. Ak sa skladuje v tme a v dobre zatvorených obaloch. a preto sa extrakt pripravuje s ním. Papradka samičia (Athyrium filix-femina (L. vo veterinárstve proti motoliciam. Používa sa extrakt v tobolkách alebo v želatínových kapsliach davkovaných po 1. príp. samčia a jej prípravky sa zriedka uplatňujú ako prostriedky proti vnútorným parazitom. dlhé 30—100 cm. Ľudovo sa odvar z podzemka používa na zle sa hojace rany a aj ako 218 . Účinné obsahové látky drogy sú uložené v osobitných žliazkach hubovitého pletiva listových báz a podzemka. trimerných a tetramerných floroglucínových derivátov — butanónov. dilatata (G. kŕče a poruchy zraku). skoro lysé stopky (listová báza má iba 2 cievne zväzky). kondenzáciou butanónov vznikajú veľmi komplikované zlúčeniny. Droga má osobitný pach a sladkastú chuť. surový floroglucín je zmesou dimerných. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. dyspnoe. Zdravé podzemky sa očistia. ktorá má listy na obryse až trojboko vajcovité. závraty. Athyriaceae). Gray. rozložená . bolesti hlavy. pomerne málo listov a vyššie.D. udrží si svoje obsahové látky až rok. Predmetom zberu z p. ktorá je súčasne trpká a neskôr ostrá. Druh poznala a používala už antika. samčej je podzemná časť — Rhizoma filicis maris — Radix filicis maris. usporiadané v hustých zväzkoch. Floroglucínové deriváty sú veľmi labilné. osobitne proti pásomniciam (tenifúgum).

Prvé overené správy o nej sú z r. Z čerstvého podzemka sa v homeopatii pripravuje esencia (dil.04-1. Špeciálne ostré druhy papriky sú C. frutescens (cayenský piepor. dnes pestovaná najmä v tropických oblastiach Afriky. listy kopijovito-vajcovité. Všeobecne sa rozšírila po Európe až po objavení Ameriky. súčasť známeho korenia karí . ktorý sprevádzal Kolumba na jeho druhej objavnej plavbe do Západnej Indie. stor. Do Európy sa dostala zásluhou Španielov. teda v júli až septembri.5 25 219 . Plody zberané i s krátkou stopkou sa nechajú trochu zvädnúť a sušia sa na lieskach. ale dosť peľu. veľkosťou. Kvitne v júni —septembri. z Východnej Indie. maďarsky: Egynyári paprika. Preto sa kedysi nazývala španielske korenie. francúzsky: Piment annuel. Isté je. stonka vzpriamená. španielsky: Pimiento. neskoršie z podobných príčin turecké alebo uhorské. fenylalkamínov benzylamínového typu s ostrou chuťou. celistvookrajové. Ameriky a Indie.) Terpó s 0. že juhoamerickí a stredoamerickí Indiáni používali paprikové bobule ako korenie alebo čerstvú zeleninu dávno pred príchodom Európanov. Paprika bola už vtedy kulúrnou bylinou.. falšovanie. V ČsL 2 sa obsah kapsaicínu posudzuje chuťovou skúškou (liehová zmes ešte v riedení 1 : 25 000 musí mať zreteľne štipľavú chuť).Capsicum frutescens L. D 4 . rusky: Jednoročná bylina vysoká 20— 50 cm. fastigiatum a C.Curry. Pazušné kvety s bielou korunou dozrievajú v duté červené bobule. convar. Dnes sa pestuje vo vyše 50 varietach a formách v teplých oblastiach Starého i Nového sveta odlišných tvarom. Ľuľkovité — Solanaceae Nemecky: Paprika. Podstatná časť svetovej produkcie papriky pochádza v súčasnosti z Maďarska. a.4 % štipľavej látky. farbou i chuťou (štipľavosťou) a mäsitosťou oplodia. kde sa pestovala už koncom 16. 1494 od španielskeho lekára Chanca. PAPRIKA ROČNÍ PAPRIKA ROČNÁ Capsicum annuum L. V niektorých liekopisoch sa pripúšťa i cayenská paprika . Paprikové plody obsahujú asi 0. častejšie však navlečené na povrázkoch.D 3 — zberá sa v júli až auguste). Včelám dáva málo nektárovej znášky. má asi 50 druhov pochádzajúcich z tropickej Ameriky. resp. Rod paprika — Capsicum L. longum (DC. ktorá má podobné použitie ako alopatické prípravky.5 % alkaloidov.Fructus capsici. Ostatné papriky sa vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 2) pokladajú za zámeny. treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chrániť pred svetlom Ľahko ju napádajú živočíšni škodcovia. ktorou je alkaloid kapsaicín. ktorý sa sústreďuje predovšetkým v priehradkách papri- ČsL 2 má pre plod tieto základné požiadavky: Znak Prímesi byli a cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Množstvo liehového extraktu — najmenej Najviac v % 3 13 6. Pri zbere a najmä pri práškovaní treba postupovať obozretne — paprika silne dráždi sliznice a pokožku. Ich hlavnú zložku tvorí kapsaicín (asi 70 %). Drogu . resp. Liekopisy (aj ČsL 2) bežne požadujú dlhoplodú a štipľavú formu papriky .P.externé antireumatikum. Pestuje sa na plantážach v najteplejších častiach krajiny. taliansky: Peperone. anglicky: Pod Pepper. PAPRIKA ROČNÁ Naša slovenská paprika má vo svete dobrý zvuk a úspešne sa uplatňuje na zahraničných trhoch. Zber plodov pre farmaceutické ciele sa robí v období zrelosti (červenenia) bobúľ. chillies).

3 — 1. Predmetom zberu a priemyselného spracovania sú predovšetkým plody alebo vňať — Fructus (Herba) ammi majoris. biele. v Maďarsku a Taliansku).etiópska rasca. Plody sa užívali aj ako žalúdočný prostriedok proti nadúvaniu. Nažky p. farmaceutické prípravky sú Capsicolle Emplastrum — derivans a Pain-Expeller roztok — derivans. väčšej neobsahujú chromóny (pozri aj cudzozemské drogy — plod parasce špáradlovej). Plody parasce majú slabý aromatický pach. visnaga (L. Mazadlá obsahujú tinktúru riedenú asi štvor. Nažky obsahujú predovšetkým furochromón kelín. užíva sa interne 0. rubefaciens. taliansky: Ammi. chutia ostro a horko. španielsky: Ami. Tzv. ktoré sa užívali ako vazodilatans vencovitých ciev a spazmolytikum. lysé. Občas splanieva. Pre pomerne zriedkavý výskyt sa u nás nezberá. rusky: Jednoročná bylina vysoká 30100 cm. Materiál sa nechá preschnúť.) Lam. anglicky: Bishop's Weed.7 mm). Slúžia na to mnohé prípravky. Pomenovanie ammi je odvodené od miesta výskytu rastliny (grécke ammos = piesok).kových bobúľ. zvonka na inhalácie po zápaloch. náplasti a mazadlá. tinktúry. pľuzgiere a dokonca až vredy. Z drogy 220 . bolestiach močových ciest a žalúdka. Liečebne sa uplatňovala pri kolikách. sacharidy. najmä v priemyselnej výrobe špeciálnych liečivých prípravkov.0 g v perorálnej liekovej forme. a to zrezávaním okolíkov za rosy. po vymlátení sa suší a čistí. dolné stopkaté.D 2). Na miestach hojného rastu (napr. Náš priemysel ho spracúval do tabliet (Khellin Spofa). Hlavnou obsahovou látkou je silica. daukos) pochádzala zo zelerovitých aromatických rastlín. že vitamín C sa prvý raz objavil a izoloval v paprike maďarskými vedcami. ( + ) Ammi majus L.až päťnásobne a na výplachy úst až 100-násobne. V homeopatii sa zo zrelých plodov pripravuje tinktúra (dil. pri hemoroidoch. hojne používanej v medicíne. zberá sa v období zrelosti plodov (júl—október). zoskupené v okolíkoch okolíkov. stonka ryhovaná. špáradlovej sú širšie (asi 1. vitamíny (B2. C). Často sú nežiadúcou prímesou vo Fructus ammi visnagae. silice a v semenách aj olej (10—15 % ) . Dvojnažky parasce sa podobajú rasci. teda pri reumatických ťažkostiach. v každom rebierku majú schizogénny silicový kanálik a nad osemením prstenec zhrubnutých buniek (dobre viditeľný pod mikroskopom). Ďalšie obsahové látky sú karotenoidy (ich obsah je dôležitý pre posúdenie kvality predávaného druhu papriky). ktorý pôsobí na vencové cievy a bronchy ako spazmolytikum. Kvety na dlhých stopkách sú drobné. po dlhodobej externej aplikácii môžu vzniknúť dermatitídy.. Paprika sa používa na prekrvenie pokožky a slizníc. francúzsky: Ammi majeur. potom flavónové glykozidy. horné až sediace. U niektorých chorých môžu sa po perorálnej aplikácii prejaviť pri vyšších dávkach gastroenteritídy. Naisto ich možno odlíšiť chemickými metódami (chromatograficky). Paprika je vnútorné stomachikum a externé derivans. hladké. je bežne známe. V dávkovaní treba byt' opatrným interne aj externe. MORAČ VĚTŠÍ PARASCA VÄČŠIA PARASCA VÄČŠIA Fructus ammi visnagae sa izolujú obsahové látky aplikované pri angine pectoris. Jeho ostrá chuť sa dá rozoznať ešte v riedení 1 : 10 miliónov. D 4 . Ich aromatické plody sa nazývali cuminum aethiopicum . ktorá sa k nám dostáva zväčša so semenami poľnohospodárskych plodín. Parasca bola kedysi veľmi obľúbená ako korenina. maďarsky: Hamana zizon. Parasca je juhoeurópska poľná burina. plody p. egyptská rasca (ammi. droge z parasce špáradlovej — A. aplikuje sa najmä v klimaktériu a pri hemoroidoch. zápaloch pohrudnice a hrdla. napr. listy dvojaž trojnásobne perovito strihané. Vnútorne paprika zvyšuje chuť do jedenia a podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Grosse Knorrpelmohre. Čs. astme a pod. neuralgiách a pod. Plody sú dvojnažky.

francúzsky: Chardon marie. tzv. Splanené formy rastú i vo voľnej prírode. Na ich okraji býva pigment zmnožený. že doterajšími liečebnými metódami sa dá pomôcť iba na obmedzených a menej rozsiahlych plochách. taliansky: Cardo mariano. volčec Nemecky: Gemeine Mariendistel. stonka priama. dokonca vznikajú pľuzgieriky. PESTREC MARIÁNSKY . hore rozkonárená.SILYBUM MARIÁNSKÉ Silybum marianum (L. Druhové označenie sa spája so starou legendou. Nápadné bíeloškvrnité listy sú elipsovité. pri ležaní na lúke). bergaptén. ďalej flavonoidy. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mariánsky bodliak. Plody sú nažky s chocholcom. Zistilo sa.) Gaertn.SILYBUM MARIÁNSKE PESTREC MARIÁNSKY . španielsky: Cardo mariano. adsorbujú ultrafialové svetlo a vyvolávajú fotodermatózne prejavy na koži. Známa je napr. olej a bielkovinové látky. Japonec Kusuke dokázal. lúčna dermatitída .5-1. Ochorenie sa zvyčajne začína jednou alebo niekoľkými bielymi škvrnami. Zápary z plodovej drogy p. upozorňuje na veľkú podobnosť s bodliakmi.až dvojročná bylina vysoká 50—200 cm. ostrozúbkaté. väčšej sa užívajú aj pri poruchách trávenia a pri nadúvaní.ktorá neobsahuje chromóny. Rastlinu poznali už v antike. Novšie sa zistilo. H. xantotoxín. Ľudové a homeopatické používanie — predovšetkým v Nemecku. že tieto úkazy zapríčiňujú furokumaríny. čím tvoria presne ohraničené biele plochy. Druh pochádza zo Stredomoria. Rastlina sa zvyčajne odrezávala pred rozkvitnutím kvetov a sušila sa v dekoratívnych kyticiach. Veľmi pripomína i benedikt lekársky. Liečba vitiliga však ostáva i naďalej istým problémom. Jednotlivé koncové úbory majú červenofialové alebo purpurovokarmínové rúrkovité kvety. ukazovali sa ako veľmi sľubné. ale furokumaríny (0. pri leukodermatózach čiže bielych škvrnách označovaných ako vitiligo. Príčina vzniku ochorenia nie je zatiaľ známa (niekedy sa zistí rodinný výskyt). Užíva sa v tabletách a súčasne sa postihnuté miesta natierajú tinktúrou z týchto látok. skúsenostnú terapiu lekára J. Furokumaríny obsahujú predovšetkým rastliny z čeľade zelerovitých rastlín. väčšej bol v Egypte známy už v minulom storočí. Pestujú ho v záhradách v teplejších oblastiach. skôr naopak — kontrast postihnutej a normálnej kože sa iba zvyšuje. Synonymový názov silyba Carduus marianus L. rusky: OSTROPESTŘEC MARIÁNSKÝ Jedno. Uplatňovali sa najmä olejnaté nažky. majú fotosenzibilizujúce účinky. so žltými ostňami.0 % ) . ktoré sa postupne zväčšujú a splývajú. napr. listnatá. zápalov po ožiarení slnkom na tých partiách kože. Z furokumarínov je relatívne najjedovatejší. nadväzuje a využíva tzv. ale terapeuticky najzaujímavejší xantotoxín. Pod názvom meladíny jestvuje v klinickej praxi zmes xantotoxínu a imperatorínu. ktoré sa dostali do styku s rastlinami obsahujúcimi furokumaríny (napr. ľubovník a iné. Roku 1916 ho spozoroval Freund pri aplikácii kolínskej vody s vyšším obsahom bergamotovej silice a po následnom ožiarení slnkom. pretože je hlavným nositeľom repigmentácie kože. užíva sa 1-3 lyžičky na šálku vody 3—4x denne. anglicky: Milk Thistle. Furokumaríny — citlivé na svetlo. pretože amoidín a amidín — súborne nazývané psoralény. Rademachera (1772-1850). Povrch kože je inak celkom normálny. Fotosenzibilizujúci účinok extraktov p. Extrakty z parasce vyvolali veľké nádeje. Vystavením plôch slnečnému alebo inému žiareniu sa táto kozmetická chyba nedá napraviť. Prípravky indikované pri vitiligu poďliehajú lekárskemu predpisu a kontrole.tvorba erytémov. izopimpinelín. Používala sa predovšetkým pri ochoreniach pečene a pri žltačke. Ide vlastne o stratu hnedého kožného farbiva (pigmentu) na ohraničených plochách. používaná pri liečbe vitiliga. perovitolaločnaté. imperatorín. Dioskorides nazýval rastlinu silybon. že silybum má 221 . Názov silybum je údajne odvodený z egyptského sobil. ale aj pohánke. maďarsky: Máriatóvis.

Ochranne účinkuje na pečeň. rusky: PETRŽEL ZAHRADNÍ PETRŽLEN ZÁHRADNÝ Jednoročná alebo dvojročná bylina s mäsitým mrkvovitým koreňom.0 12. variť na slabom ohni tak dlho.0 5. Čajoviny č. silica a asi 0. horčina. hnedočierne. hrubé asi 1. predovšetkým poškodenú tetranitrotoluolom a trinitrotoluolom (je hepatoprotektívum). ill Zelerovité . 222 Pre ostatné indikácie a spazmolytické pôsobenie sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu. označované aj nesprávne ako Semen cardui Mariae. Druh pochádza zo Stredomoria. vlastnosti choleretické (zvyšuje tvorbu žlče) a cholagogické (podporuje vylučovanie žlče). Plody sú vajcovité dvojnažky.5 — 3 mm. W. iný návod (Bässler) uvádza: 30 g plodov na pol litra vody. Spoľahlivejšie účinky má tinktúra z nedrvených plodov (Tinctura cardui mariae „Rademacher") v receptúre kombinovaná s lastovičníkovou. Zelenožlté kvety v okolíkoch okolíkov.0 otravách hubami a i. Plody sa nechajú dozrieť na suchých a vzdušných miestach.. dlhé 6 . až vyvrie polovica vody. pri Petroselinum crispum (Mill. Plodová droga — Fructus petroselini — sa hodnotí podľa ČSN 86 6618: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie nejedovaté plody Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. posthepatickom syndróme (stav po pečeňových ochoreniach).) vo forme dražé alebo kvapiek. Obsahové látky tvorí najmä olej s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín. silydianínu a silychristínu). Plody sú oválne. mierne sploštené. V súčasnosti sa vyrába už dosť lepších priemyselných prípravkov s kombinovanými výťažkami (napr.5 5.0 5. 0. Plodom sa na základe pokusov so zvieratami dokázal aj protihorúčkový účinok. niekedy svetlejšie. Prípravky sa užívajú pri chronickej cholecystopatii (porucha žlčníka). 241.05 . 1. pije sa každú hodinu 1 lyžica.5 2. Zber sa robí zvyčajne odrezávaním celých úborov i so zákrovom krátko pred dozretím plodov (september—október). 3 šálky denne). byľ vysoká 70—100 cm. najmä silymarín (zmes zložená hlavne zo silybínu. 4 4 2 10 10 1 Na koreňovú drogu — Radix petroselini sa vztahuje ON 86 7014 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zhnednutá droga Nadzemné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HO Obsah silice — najmenej I. Môže sa užívať aj prášok z plodov (4—5 x denne zarovnaná čajová lyžička) či tinktúra z nedrvených plodov (2 x denne 15 kvapiek). na okraji svetložlté. Plody sú zložkou čs. Po dozretí sa zbavujú lietacieho aparátu. pije sa 2 x denne. taliansky: Prezzemolo.0 II. 168. prípadne tvorí zložku nemeckej oficinálnej Tinctura cholagogae fortis. V Taliansku sa aj varí asi 3 % odvar z koreňa (10 minút variť. jemne ryhovaná.Kvalita drogy sa hodnotí podľa ČSN 86 6626: Akosť — najviac v % Znak Anorganické prímesi Organické prímesi Iné časti materskej rastliny Popol Vlhkosť I. Ani po dlhšom užívaní nepôsobia toxicky a nesprevádzajú ich nepríjemné vedľajšie účinky. spodné perovito zložené z drobných segmentov. z ľubovníka.) A. Ľudovo sa odporúča užívať asi 2 % odvar (8 minút nechať slabo vrieť). histamín). Ochranne pôsobia na pečeň a zlepšujú jej činnosť pri príznakoch zápalov i chronických ochoreniach. lesklé.5(2) 0. (ČsL 4) 6(5) 0. Predmetom zberu sú plody — Fructus cardui mariae.1 II. Jeho účinnosť však ani zďaleka nedosahuje. komplex aminokyselín so značným obsahom síry a sacharidov. Najnovšie pečeňové terapeutiká už obsahujú čistý silymarín. anglicky: Parsley. Nemajú nijaký pach. španielsky: Prixei. Strata sušením je malá.5 0. hepatoprotektívum). Oplodie chutí horkasto a semená olejovito. kvercetín a kempferol.5 12 5(6) 1 0. horné listy obyčajne troj početné. ako napr. strychnínovou a i. V súčasnosti sú oficinálne v nemeckom liekopise (DAB 8). choleretikum. 12 1 1 1 12 8 2 0. Flavoligany majú antihepatotoxický účinok. sa droga kedysi odporúčala ako náhradka za námeľ — Secale cornutum (pozri kyjaničku purpurovú). maďarsky: Kertí petrezselyem.7—3 % flavolignanov. 2 2 1 10 7 2 11. pozdĺžne takmer čierno ryhované. náš prípravok Flavobion dražé. ako taxifolín.0 7. ďalej iné flavomoidy.8 mm.Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Petrsilie. priemyselne vyrábaných granuliek Boldogran (choleretikum a cholekinetikum) a čajoviny Ungolen (cholagogum. francúzsky: Persil cultivé.0 12. Pre obsah biogénnych amínov (tyramín. púpavy a i.5 2.

Radix levistici a Folium betulae.3 % a korene okolo 0. j. Pôvodcami dráždivosti sú najmä apiol a myristicín. prípadne na miesta poštípané hmyzom. U nás sa pestuje v záhradách (plnokvetá) na okrasu. taliansky: Peonia. Kultúrne sorty sa líšia jej hlavnou zložkou. Koreň je zložkou oficinálnej močopudnej čajoviny ČsL 3 — Species diureticae. ktorá kvitne už prvý rok a chýba jej typický petržlenový pach. 152. koreňa dve kávové lyžičky na šálku záparu. slúži aj ako kozmetikum proti pehám. ktorá je jednou z najjedovatejších zelerovitých rastlín (rastie práve na hriadkách.Aeethusa cynapium L. Na lekárenské ciele 223 . nerozkonárená. tzv. Bežnou dávkou plodov je pol kávovej lyžičky na šálku záparu niekoľkokrát denne. Listy viacpočetné. crispum). HVLP — čajovina Betulan (diuretikum.) Danert) alebo s kučeravými (convar. holá. s 5 — 10 purpurovými. aj ludové indikácie. Species urologicae Planta (dezinficiens močových ciest). Plody sú mechúriky. Obsahujú ho čs. Všetky časti petržlenu obsahujú silicu . Niekedy bývajú oficinálne aj plody — Fructus petroselini. Dôkladne sa očistí a umyje. 102. Možno ho sušiť aj na motúzoch. podávanú najmä pri zápaloch močových ciest. zberané v čase začiatočnej zrelosti (august). Homeopatia používa čerstvé plody a esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. rusky: (v európskej časti ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká 35—60 cm s vretenovitými hľúzami. anglicky: Peony. Ako zelenina sa pestuje v záhradách a na roliach. ústrednú nervovú sústavu a tráviacu sústavu. myristicíno- PIVONKA LEKÁRSKA PIVOŇKA LÉKAŘSKÁ + Paeonia officinalis L. španielsky: Peonia hembra. kvôli rýchlejšiemu sušeniu sa pozdĺžne krája. francúzsky: Pivoine officinale. Najvýhodnejšia teplota na sušenie je 30-40 °C. a tým vyvoláva močopudné pôsobenie. sú zriedkavé. v čajovine ČsL 4 je nahradený ligurčekovým koreňom a listom brezy. francúzsky. Kvety veľké. Má však i antiprotozoárne a baktericídne vlastnosti. Je to jednoročná bylina. P. (diuretikum dezinficiens). Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Species diureticae Planta (diuretikum). Užíva sa tiež čerstvá šťava koreňov — 100-150 g. Dráždi aj maternicu (neužívať v gravidite!). Silica získaná z plodov destiláciou býva tiež oficinálna. t. Dvojnažky slúžia aj na izoláciu silice — Oleum petroselini. Stonka priama. Hmotnostná strata je asi 75-80 %. so široko kopijovitými úkrojkami. a tak možno rozlišovať sortu apiolovú.listy 0. Suší sa opatrne a bez nadzemných častí (ľahko sa kazí a napáda ho hmyz a hnedne). Najbežnejšie variety petržlenu sú s dužnatým vretenovitým koreňom (convar. Pri zámenách vňate petržlenu prichádza do úvahy najmä tetucha kozí pysk . Vykopáva sa na jar (marec) alebo v jeseni (október—november) z dvojročných rastlín nezbavených listov.plody 2-7 %. Čajoviny č.. Čerstvá šťava z rastlín sa ľudovo prikladá na rany a opuchliny. Predmetom zberu a nákupu býva oficinálny koreň — Radix petroselini. iné. olistená. vulgare (Nois. Pivonkovité — Paeoniaceae Nemecky: Garten-Pfingstrose. Drogy sa oddávna používajú ako diuretikum. maďarsky: Piros bazsarózsa. Pochádza z južnej a juhovýchodnej Európy. antireumatikum). Plody i korene obsahujú ešte flavonoidy (najmä apiín). plody olej a vňať vitamín C. Latinské petroselinum (grécky: petroselinon) je odvodené od petra = kameň (rástol na kamenistých miestach) a selinon (názov viacerých zelerovitých rastlín) — rastliny s lesklými listami. Silne dráždi obličky. 103. Vňať je jedovatá pre papagáje a niektoré drobné zvieratá. koncové.) Danert) — koreňový petržlen a listový s plochými listami (convar. radicosum (Alef.PETRŽLEN ZÁHRADNÝ vú alebo alyltetrametoxybenzénovú. D 3-D 1). Reduktan (odtučňovacia čajovina) a Species urologicae P. zriedka ružovými alebo žltkastými korunnými lupienkami.pivonka je jediným zástupcom čeľade.1 %. kde sa vysádza petržlen). Rod Paeonia .

zatiaľ nevedno. dne i pri hemoroidoch. Opeľovanie pivonky obstaráva hmyz. oficiálny. Vedecké pomenovanie pivonky vychádza z antického názvu paionia (podľa boha lekárstva Paiona.) Miller (syn. 224 . najmä pri skladovaní. Ojedinele sa zberajú aj semená — Semen paeoniae.PIVOŇKA LEKÁRSKA slúžia iba korunné lupienky pivoniek s červenými alebo s tmavočervenými kvetmi. ktorá láka mravce. suffruticosa Andrz. 10 1 1 14 5 2 II. lekárskej používali hojne Arabi a Číňania ako antidiabetikum. ktorá pochádza z Číny.) s listami rozstrihanými na čiarkovité úkrojky a s krásnymi kvetmi. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. na napätie hladkého svalstva. tenkolistá — P. Zberajú sa z plne rozvinutých kvetov (máj—jún) a sušia sa opatrne. Z príbuzných druhov by vyhovovala aj p. a p. obyčajne plnokvetých. Ľudovo sa používa odvar z koreňa (3—4 g na šálku). ktorá sa uplatňuje proti reumatizmu. ktorý sa vykopáva na jar (marec—apríl). U nás sa pestuje aj p. aby sa peľ uchránil pred vlhkom. 20 2 2 14 8 3 tenuifolia L. Príbuzný druh našej p.P. Súčasná medicína jej v celosvetovom meradle neprisudzuje veľké použitie. ktorý vraj objavil liečivú silu tejto rastliny). V homeopatii sa z čerstvého koreňa zberaného na jar pripravuje esencia (dil. červená .treba ju pokladať za jedovatú. je nervínum a antispazmodikum. arborea Donn (syn.: P. z východnej Ázie. liečivý. mascula (L. Večer a za dažďa sa koruna kvetov zatvára.). corallina Retz. stor. krovitá . v našich záhradách však spravidla rastú nečervené formy tohto druhu. lactiflora Pallas. Ktorým obsahovým látkam treba pripisovať terapeutický efekt. Droga sa užíva ako spazmolytikum — dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. preto ich treba dobre uzatvoriť a chrániť pred svetlom. D 2). údajne miernia aj bolesti. Všetky jej drogy majú údajne tlmiace účinky na črevnú peristaltiku (rytmické sťahovanie svalstva tráviacej rúry). Čerstvý sa používa v homeopatii. a to v septembri. medovosladkastý pach a trpko zvieravú chuť. venovali pivonkám rozdielnu pozornosť. z dôležitejších látok sa v kvetoch uvádza antokyanový glykozid paeonín. v ktorých sa tyčinky väčšinou premenili na korunné lupienky. Rôznofarebné alebo vyblednuté lupienky do drogy nepatria.P. Na liečebné účely sa používajú korunné lupienky iba červenokvitnúcich rastlín (lupienky inak sfarbených rastlín sa nezberajú). Sú citlivé na svetlo a vlhko. Suší sa bežným spôsobom. Botanickí klasici 16. Druhové meno officinalis = lat. Kvety pred rozvinutím vylučujú z kališných lístkov medovú šťavu. Na kvetnú drogu — Flos paeoniae — sa vzťahuje ON 86 6241: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl I. čínska — bielokvetá — P. Patrí do rúk lekára . Veľmi zriedka sa používa koreň — Radix paeoniae. Droga má tmavočervené zafarbenie. Droga: Flos paeoniae (aj Flos rosae benedictae). aby nestratili pôvodnú farbu. taktiež p. cyanín a triesloviny.: P. Jej užívanie nie je celkom neškodné. resp.

plavúňové výtrusy. rusky: - PLAVÚŇ OBYČAJNÝ Nízka trváca bylina. medvedia tlapa. Telá vymretých permokarbónskych stromovitých druhov vytvorili sloje čierneho uhlia. Je indikátorom kyslých podkladov (pH 4-6). Sporae lycopodii. i. nemá chuť. vidlačky. Opatrným preosievaním sa získa jemný. Výrazne viaže alumínium. Stonka dlhá až 120 cm. Indikácie sa značne prekrývajú s alopatickými. Muszyňski dokázal vo vňati piatich druhov alkaloidy (lykopodín.Kvet zväčša slúži ako skrášľujúci prostriedok do čajovín. španielsky: Licopodio. Dnešné druhy plavúňov sú iba drobné byliny so šupinovitými listami. stor. plazivá. obyčajného bola v herbári H. alebo sa zberajú skorej a nechávajú sa dozrieť na slnku (najlepšie v sklenených nádobách — uhorkových fľašiach) a potom sa vytriasajú. morčia (vlčia) noha. PLAVÚŇ OBYČAJNÝ PLAVÚŇ VIDLAČKA Lycopodium clavatum L. Obľubuje kremičité pôdy. taliansky: Licopodio. Spóry obsahujú veľké množstvo tuku (asi 50 %).2 II. veľa polysacharidu Kvalita drogy (Lycopodium — Sporae Lycopodiorum) sa posudzuje podľa ON 86 7630 aj podľa liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. Rastlina hrala veľkú úlohu najmä v kultoch východných národov. Prvá kresba p. Ľudovo bolo lykopódium (spóry) oddávna známe. Pre pomerne zriedkavý výskyt sú na celom území ČSSR celkom chránené. Semená boli kedysi zložkou prípravkov proti epilepsii. 6 S 0. Pri zbere musíme dávať pozor. anglicky: Stag's — Horn moss. pričom spóry sa z nich vytriasajú priamo do vrecúška z hustého plátna. Vodou sa ťažko zmáčajú a po vhodení do plameňa rýchlo a prskajúc zhoria („bleskový prášok"). svätojánsky pás. najčastejšie zoskupené po dva. Klasy sa odstrihujú buď celkom zrelé (júl—august). 1828). Plavúňovité — Lycopodiaceae Ľudovo: čertov spár. Názov plavúň vraj súvisí so slovom plávať — vzhľadom na nezmáčateľné a na vode plávajúce výtrusy. veľmi pohyblivý prášok svetložltej farby.predmetom zberu sú spóry . mach. na vresoviskách a v zárastoch slamihovky od nížin až po pásmo kosodreviny v horskom stupni. francúzsky: Lycopode ä massue. Vytriasaním kláskov sa získajú spóry — Lycopodium. vidlicovito rozkonárená a vystúpavá. Rastie vo svetlejších suchých lesoch.3 ČsL 4 6 3 0.2 225 . kyjak (pre tvar stopka tých výtrusných klasov). koltunová zelina. Droga má svetložltú farbu. čiarkovité až kopijovité. Bocka. Listy veľmi husté. Plavúne dosiahli najväčšie rozšírenie koncom prvohôr. Dnes sa odporúčajú proti kŕčom čriev a žalúdka s dávením a pri hnačkách. miestami zakoreňuje. antipyretický účinok. clavatum je z latinského clava = palica. U nás nakupovaná kvetná droga slúži predovšetkým na export do nesocialistických krajín. Plavúne sa od začiatku novoveku rátali medzi machy. Vedecké pomenovanie je zložené z gréckeho lykos = vlk a podion = nôžka (vzhľadom na husto olistené stonky). klavatoxín a najmä nikotín). Často sa uvádzaj ú v botanicko-medicínskej literatúre 16. Prieskum homeopatického používania rastliny začal asi Hahnemann (r. Ich opis podrobne netreba uvádzať . ani zápach. jelení rožok. Pomer zosušenia je asi 1. aby sme nevytrhli celú rastlinu. Spóruje od konca júna do konca augusta.výtrusy všetkých našich druhov a ich taxónov. machovina. ktorý má podobné vlastnosti ako ľanový.2 : 1. ktoré majú o. klavatín. Zberať možno iba ich výtrusné klasy. vlčie chvosty Nemecky: Keulen-Bärlapp. ktorý sa prípadne ešte presuší. po zapálení aj na inhaláciu dymu a okrem toho podobne ako koreň. Výtrusnicové klasy sú na dlhých nepravých stopkách. Zo semien možno izolovať aj olej. 6 3 0. maďarsky: Kapcsos korpafú. najmä kysličník hlinitý. tiež pri nepravidelnej menštruácii a obličkových kolikách (1 lyžička na šálku odvaru).

PĽUCNIK LEKÁRSKY PĽÚCNIK LEKÁRSKY Pulmonaria officinalis L. obscura Dumort. u nás sa vyskytuje hlavne v lesoch. taliansky: Pulmonaria. odtrhávaním jednotlivých mladých listov aj s krátkou stopkou (máj —august). čmelík. niekedy hnedoškvrnité. vajcovité až kopijovité. močového mechúra či obličiek. 2 presné lyžičky spór na 2 poháre vody ako studený macerát. Vňať pre svoj alkaloidný obsah je toxická (0. urbánek. hydroxykávovú) a stopy alkaloidov. Vo forme zásypov sa uplatňuje samotné alebo sa mieša s kysličníkom zinočnatým a pod. vypiť v priebehu dňa po dúškoch).. V spisoch starovekých gréckych a rímskych lekárov nie je zreteľná zmienka o pľúcniku. Byľ priama. listy má zväčša menšie. Materiál sa suší v jednej . súčasť bunkových stien výtrusov). Pľúcnik je veľmi nenáročná rastlina. mäkko chlpatý. Ruellius asi prvý odporúčal pľúcnik ako prostriedok proti pľúcnym chorobám. španielsky: Pulmonaria. chlpaté. s belavými okrúhlastými škvrnami.) s tmavopurpurovou až čiernou korunou. potom ako pomocná látka v lekárenskej praxi — na zasypanie piluliek. tmavý — P. Typická hájová rastlina nížin až horského stupňa. t. rusky: PLICNÍK LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 10—30 cm. včielka. najmä v bučinách. na báze uťaté. V homeopatii sa uplatňuje predovšetkým pri niektorých chronických ochoreniach pľúc. botanik 16.. najlepšie však ručne. vajcovito predĺžené.Folium pulmonariae a iba po dohovore s nákupňou aj vňať — Herba pulmonariae. Ďalšie použitie lykopódia je technické — v zmesi s karmínom na zisťovanie odtlačkov prstov. Prízemné listy stopkaté. niekedy sa aj pestuje. krátkosrstnatá. na skalách i v krovinách. dlhostopkaté. Kvety sú v trojzávinkoch. ktorý zapríčiňuje ťažkú zmáčateľnosť. Kvitne už od marca a veľmi dlho. najbližší príbuzný je p. rozkonáreným čiernym koreňom. francúzsky: Pulmonaire officinale. zimičie korálky Nemecky: Echtes Lungenkraut. Listy takmer sediace. Plody sú tvrdky. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: cicalka. pečene. čriev. stor.sporonínu (asi 20 % — podobný celulóze. Vedecký názov pľúcnika sa odvodzuje z latinského pulmo = pľúca (s ohľadom na používanie rastliny pri liečení pľúcnych ochorení). ako dermatologikum a konspergens. Plavúne dokazatelné vytvárajú tzv. Lykopodium slúži ako zasýpací prášok na menšie poranenia a pri kožných ochoreniach. Pod pomenovaním pulmonaria sa zvyčajne chápal lišajník Lobaria pulmonaria Lk. celistvookrajové. Podľa ČsL 3 slúži lykopodium ako oficinálne konspergens (posýpacia látka) na pilulky. Predmetom zberu a nákupu je list . chemické rasy (s rozdielnym obsahom alkaloidov a iných látok). maďarsky: Pettyegetett turdófu. pľúcna zelina. pri kožných chorobách. spomínaný už Plíniom. modrý kľúč. sčasti vlnito vykrajované. na vysýpanie foriem v zlievačskej technike. a to s príznakmi účinku kurare — šípového jedu Indiánov). Ľudovo sa používa aj celá sušená vňať. j. zber v čistých porastoch možno robiť kosákom. červené kľúče. potom rozličné kyseliny napr.) DC. s plazivým. ďalej neuralgii a melanchólii. hore rozkonárená. hvezdoš. 226 Pri zbere treba postupovať opatrne pre vzájomnú podobnosť zástupcov čeľade borákovitých rastlín. čeľaď Cichoriaceae — čakankovitých. celá rastlina je sivochlpatá a hojne rastie najmä na suchých lúkach a pastvinách teplejších oblastí. bez bielych škvŕn. Z iných druhov čeľade je podobný najmä ostreň počerný (Nonea pulla (L. potom fialové a po oplodnení modré. Ľudovo sa ojedinele užíva pri ochoreniach močových ciest a pečene (1 —2 g v oblátkach 3 x denne alebo v čaji.. medunica. tiež sacharózu. na svetelné efekty v divadelníctve a pod. napred ružové.2 g zabíja žabu v odvare. Zaznamenané sú aj hojné zámeny s nekvitnúcim jastrabníkom lesným — Hieracium murorum L. rastie s obľubou vo svetlých lesoch. kuroslep. anglicky: LungWort. Včelám poskytuje bohatú nektárovú pašu a trochu peľu. predovšetkým podľa lokality výskytu. žalúdka.

staré tvrdé a lámavé. gastroenteritídach a má antibiotické pôsobenie. Droga je predovšetkým mucilaginózum a antitusikum. NSR. stavaný z a-glukózových jednotiek. Sprevádza ho izolichenín. vydanie z r. maďarsky: Izlandi zuzmó. Predmetom zberu je celá stielka — Thallus lichenis islandici. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PUKLÉŘKA ISLANDSKÁ Cetraria islandica (L. prasličky. Droga sa užíva predovšetkým pri kataroch priedušiek. tenuifolia (Retz) Howe. islandská je typickým liečivom severských národov.5 12 12—15 II. Homeopatie používa esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate zberanej v apríli až v máji. 8 5 2 0. Droge sa klinicky dokázal expektoračný efekt.) Ach. bohato rozkonárenú. Ďalšie obsahové látky majú prevažne horkú chuť . lebo droga neobsahuje veľa vody (zosýcha v pomere 1. cetrarová. Mladé exempláre sú mäkké. Možno ju zberať prakticky po celý rok . pretože sa nemrví. draselných a vápenatých) a alantoín (1 % — derivát močoviny). rozpúšťa sa už v studenej vode a farbí sa roztokom jódu. španielsky: Liquen de Islandia. ktorý sa rozpúšťa v horúcej vode. pastierskou kapsičkou a s koreňom kostihoja). konopnice. Zber a apretácia vňate je podobná. Všeobecné uplatnenie v medicíne dosiahla koncom 18. Sušenie netrvá dlho. Z obsahových látok lišajníka vyniká predovšetkým membránový sliz . Diskovkovité — Parmeliaceae Ľudovo: eskimácky chlieb. Treba ju dávať do dobre uzatvorených obalov. ktoré majú rub olivovozelenej farby — poskytujú kvalitnejšiu drogu. taliansky: Lichene islandico. pľúcny lišajník.). so zmäkčujúcimi drogami (kostihoj). Materiál je mierne náchylný na zaparenie a veľmi sa mrví. tymian. predovšetkým v borinách s porastom vresu. Pľúcnik obsahuje veľa kyseliny kremičitej (v rozpustnej i nerozpustnej forme). kyslé. Na piesočnatých morských pôdach ukladá sa do stielky relatívne veľa jódu. ale pri zlom skladovaní prijíma vzdušnú vlhkosť. Odvtedy je oficiálnym článkom všetkých svetových liekopisov. polysacharid podobnej stavby ako škrob. Droga sa niekedy používa aj zvonka ako adstringentný a zmäkčujúci prostriedok. B1). ktorý nefarbí roztok jódu. Pach drogy je slabý. resp. žihľavy. prvosienka a pod. 16 10 4 1 12 10—12 Na vňaťovú drogu (Herba pulmonariae) sa vztahuje ČSN 6739: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Chemicky je to lineárny glukan podobný celulóze. islandský mach. sliz. praslička. tiež antiflogisticky . Čajoviny č.proti zápalom a navyše mierne močopudne.polysacharid lichenín. minerálne soli (veľa sodných. 8. potom sú prítomné vitamíny (A. pije sa 3-krát denne šálka.5 lyžice vňate na 1 a pol pohára teplej vody. 8 2 1 12 12-15 II. — spolu asi 2 %). 16 4 2 12 10-12 vrstve na vzdušnom a tienistom mieste. zvyšuje krvnú zrážanlivosť. Usušená stielka je pevná a tuhá. Usilujeme sa vyberať stielky. stor. špongiovité. rusky: - Rastlina má plochokríčkovitú stielku vysokú asi 10-15 cm. pri hemoroidoch. precediť do termosky a pije sa 1/3-1/2 pohára 2-3x denne). ktorý je však slabší ako pri bežných saponínových drogách. Nazberanú pľuzgierku možno ihneď na mieste presúšať ako seno. francúzsky: Cetraire d'Islande. úzkolistú — C. 227 . piesočnaté. islandskej uvádzajú aj materskú rastlinu p.súborne sa nazývajú kyseliny lišajníkové (napr. 1978) popri p. podbeľ. 135. 136. ako pomocný prostriedok pri liečbe tuberkulózy a vredov a jej zvyčajná dávka je 2 kávové lyžičky na šálku záparu. P. tiež amarum.najlepšie sa zberá v lete po daždi. V našich šírkach uprednostňuje suché kremičité pôdy. myším chvostom.Listová droga (Folium puimonariae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6436: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 1. Do čajovín sa zvyčajne kombinuje najmä s bylinami pôsobiacimi na dýchacie orgány (skorocel. triesloviny (do 10 %). Droga obsahuje aj pektíny a sliz. uplatňuje sa pri kataroch dýchacích ciest.D-glukózových jednotiek (B-glukopyranozy). dáva modrú farbu. pôsobí aj mucilaginózne a adstringentne. napr. anglicky: Icelandic Lichen. dávka je 1 — 1. zemský pľúcnik Nemecky: Isländisches Moos. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku — pije sa 3 —5 x denne. prvý raz sa liečebne použil na Islande.5 : 1). Niektoré novšie liekopisy (napr. Hojne sa využíva aj v homoepatii (vo forme tinktúry). Pôsobí aj protizápalovo. samotná sa uplatňuje zriedka. potom dosušiť v tieni a v prievane. na vrchoviskách a v horských polohách. sivozelenej až zelenohnedej farby. macerát možno pridávať po lyžici k čajovému nápoju pripravenému zo zmesi ďalších drog. lichesterová. Vedecké označenie lišajníka vzniklo z latinského cetra = malý kožovitý štítok (vzhľad plodníc) a islandica = islandský. saponíny. Známa je čajovina pri ulkusovej chorobe žalúdka a čriev (kombinácia s vňaťou stavikrvu vtáčieho. chuť horká. připravuje sa 10 % odvar (krátko zavariť — tento možno použiť aj ako remineralizujúci prostriedok i na vykašlávanie. zložený zo 60-200 B . na obklady a oplachovanie. usnínová a i. a preto sa z drogy aj izolujú (tiež z iných lišajníkov) a tvoria zložku antibiotických mastí a zásypov. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. protocetrarová. Lišajníkové kyseliny sú antibiotický účinné.

pre obsah horkých látok aj ako horčinový prostriedok pri nechutí do jedenia — zmnožuje tvorbu žalúdočných štiav a pôsobí ionizujúco. Podbeľ bol známy už v časoch Hippokrata ako prostriedok na tíšenie suchého kašľa. ale aj s d. ako posilňujúci prostriedok pri vyčerpa- nosti a po ťažkých infekčných ochoreniach.40. pri ochorení obličiek.122.. s plazivými podzemnými výbežkami. preto ju možno uplatniť aj pri poruchách trávenia.toch sa používa ako surovina na výrobu dietetickej múky a liehu. 228 .5 Trváca bylina vysoká 10 — 20 cm. Druhové meno súvisí s latinským far = múka (pre múčny prášok na rube listov). Zvonka sa používa aj na zasýpanie zle sa hojacich rán. 5 1 11 2 1 II. ktorý má síce listy na rube plstnaté. Názov tussilago je z latinského tussis = kašeľ a z ago = ženiem. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PODBEĽ LIEČIVÝ Tussilago farfara L. Podbeľ je stále veľmi váženou liečivou rastlinou.) Gaertn. anglicky: Coltsfoot. Meyer et Scherb. taliansky: Farfaro. pričom v polguľovitých súkvetiach majú byliny žltobiele úbory. D 2 — 0). Dávne používanie pri pľúcnej tuberkulóze sa po objavení lišajníkových kyselín v droge zdá aspoň čiastočne opodstatnené (majú veľké antibiotické účinky. príp. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Ľudovo: veľký podbeľ. List i kvet sú oficinálne v mnohých liekopisoch. močového mechúra a v severských štá- Stielka lišajníka — Lichen islandicus — sa hodnotí podľa ČsL 4 a ON 86 7626: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 ČsL 4 a 1. Pri zbere listov vznikajú zámeny napr.. žalúdočných a črevných kataroch. Ako stomachikum sa pije zvyčajne ako prvý odvar z drogy (obsahuje hlavne horké látky). Podľa ČsL 3 tvorí p. ich ošetrenia odvarom z drogy. francúzsky: Tussilage pas ďáne. s druhmi rodu deväťsil . hnačkách. islandská zložku prsnej čajoviny — Species pectorales a je v čajovine aj podľa ČsL 4.- PODBĚL LÉKAŘSKÝ externe sa aplikuje na zle sa hojace rany. Plody sú nažky s chocholcom. Rastlina kvitne už v marci. na rube bieloplstnaté. širšiemu uplatneniu bráni omedzený výskyt a nemožnosť pestovania. na vážkach a iných vlhkých substrátoch. ako mucilaginózum druhý. lókórmu szattyú. hybridus (L. predovšetkým s d. španielsky: Tussilago. Ľudovo sa droga vysoko cení ako prostriedok proti astme. Poskytuje dostatok žltého nektáru a čiernožltého peľu.) Gaertn. ktoré neobsahujú veľa organických látok.203. Užíva sa najmä pri zahlienení horných dýchacích ciest.216. väčšie a na rube holé listy.P. ktorý má strapcovité úbory purpurových kvetov. Na podzemkoch sú dvojaké púčiky — z jedných zjari vyrastajú šupinaté stonky s vrcholovými žltými úbormi a z druhých neskôr dlhostopkaté listy so srdcovitou čepeľou a zúbkatým okrajom.Petasites Miller. pľúcnej tuberkulóze.. rusky: .. lekárskym — P. 39. zato však väčšie. maďarsky: Martilapu. Druh rastie na ílovitých podkladoch. V homeopatii sa zo sušených stielok pripravuje tinktúra (dil. ktoré sa prejavujú vo vodných výťažkoch z drogy).115. žlté pierka Nemecky: Gemeiner Huflattich. prípadne macerát. albus (L. bielym . podzemok hrubý. Čajoviny č. 10 2 11 3 1.

nesmie byť napadnutý hrdzou alebo škodcami. List musí mať čím kratšiu stopku. stopkami hore. Sú ochranné prostriedky pre horné dýchacie cesty — pri kataroch. 12 6 5 3 2 1 13 10 II. Najlepšie je sušiť umelým teplom.prsnej čajoviny. list: 1 kávová lyžička na šálku 3—4x denne. Suší sa v jednej vrstve. Musia si zachovať pôvodnú žltú farbu. patrí do dobre zatvorených obalov. Podľa ČSN 86 6226 má kvetná droga (Flos farfarae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I. možno ho skosiť kosákom (máj—júl). Úbory tvoria zložku čs. stopy silice a v popole je vysoký obsah zinku a draslíka.patrí čím skôr do nákupne. Sušíme ich rýchlo na tienistých miestach v tenkých vrstvách za dobrého vetrania. Drogy sa v oficiálnej medicíne používajú predovšetkým ako mucilaginóza a expektoranciá. lebo sú náchylné na zaparenie. Zberá sa i zelený list — Folium farfarae (ČsL 4). astme. HVLP Pulmoranu (čajovina .expektorans) a list čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a oficinálnej čajoviny ČsL 4 Species pectorales . V homeopatii sa z čerstvých listov zberaných v júni až júli pripravuje esencia (tzv. inak pri sušení dozrievajú. Úbory nestláčame. Trhajú sa ručne alebo sa odstrihujú s krátkou stopkou nožničkami so zásobníkom. (ČsL 4) 2 1 1 14(12) 18(19) II.Flos farfarae (marec-apríl). 5 3 3 14 20 229 . Treba zberať iba úbory len na začiatku rozkvetu. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. List obsahuje predovšetkým sliz. lebo sa veľmi ľahko zaparí. Droga je mierne drobi- Prekvitnuté úhory Tmavé úbory Úbory so stopkou dlhšou ako 1 cm Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČSN 86 6422 a ČsL 4 stanovuje pre listovú drogu (Folium farfarae) základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Listy inej ako zelenej farby Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. triesloviny a steroly. Pomer zosušenia je asi 5 -6 : 1. kašli. flavonoidov a trieslovín. prítomné sú aj horčiny. sú bohaté na žlté farbivo (xantofyl). Pije sa zápar — úbory: 1 kávová lyžička na šálku 2 x denne. no pre liečebné upotrebenie je rozhodujúci obsah slizu. Úbory obsahujú trochu silice. ČsL 4 žiada aj hodnotenie číslom napúčania (najmenej 10 na 1 g drogy a s obsahom nerozpustného popola v HC1 maximálne 4 %). Častejšie sa však kombinujú s inými drogami. 24 12 10 6 4 2 13 13 Predmetom zberu bývajú celé úbory . Možno ich trhať aj hrebeňom na zber rumančeka — výkon sa tým zvýši asi 4-násobne. Drogu radšej doma neskladujme .PODBEĽ LIEČIVÝ vá a ľahko podlieha skaze. potom glykozidovú horčinu tusilagín. urtinktúra) a rozotieraný preparát Teep.

130. Droga nemá pach a chuť. oxalovú. Po odumretí výhonku vyrastajú v lete zelené asimilačné stonky. označované ako Herba equiseti (ČsL 4). Primiešaniny iných druhov sú neprípustné. prasličková vňať. z ktorej asi 10 % sa rozpúšťa vo vode a prechá230 PRASLIČKA ROĽNÁ dza do liečebných záparov (odvarov). fluviatile L. Jej dávka je 2 g na šálku záparu či odvaru. jablčnú. 119. sylvaticum L. riečna . plivačka. saponin ekvisetonín. kvercetín. 143. PRASLIČKA ROĽNÁ Equisetum arvense L. Pred sušením sa materiál vytriedi.5 12 12 20 II. ktoré sú praslenovito rozkonárené a drsné. 120. 133. stolička. cestných priekop i železničných násypov. praska. nikotín). Zber sa robí zrezávaním v máji-septembri. Praslička bola obľúbená už v antickom liečiteľstve. bez čiernych spodných častí. Prasličky sú si veľmi podobné. V sušenej vňati sa nachádza veľa kyseliny kremičitej (6 — 8 % ) .13.Ľudové použitie drog je veľmi široké. praslica. akonitovú.11. palustre L. chvost. s blanitou pošvou na každom článku. Čajoviny č. 114.E. (jej tenké konáriky sa dvojito rozkonárujú). pije sa 2-3-krát denne. Prasličkovité — Equisetaceae Ľudovo: divé proso.5 10 15 4 20 9 . močiarna . 118. lesná — E.82. rusky: PŘESLIČKA ROĽNÍ Trváca bylina vysoká až 60 cm. odvodňovacích kanálov. Je známa tým. 112. 136. šmirglová (vechťová) zelina (tráva) Nemecky: Ackerschlachtelhalm. zakončený výtrusným klasom. Prasličková vňať sa používa predovšetkým ako diuretikum. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. taliansky: Coda di cavallo.111.5 % popola). 121. luteolín a kempferol). p. p. potom tuk a v popole je väčšie množstvo hliníka a draslíka. hneď po zbere a v tenkých vrstvách. trochu silice a stopy alkaloidov (o. (má na byli nápadne vystupujúce rebrá a široké bielolemované pošvy). 140. so slabou hemolytickou účinnosťou. Predmetom zberu sú jalové letné byle zelenej farby. francúzsky: Préle des champs.E. maďarsky: Mezei zsurló. 2. Kvôli zachovaniu zelenej farby sa suší rýchlo. 113. na zber lekárenskej vňaťovej drogy nie sú vhodné iné druhy okrem p.100. Slúži však aj ako antisklerotikum (zápar maximálne Na drogu (Herba equiseti) sa vzťahujú ustanovenia ČSN 86 6711 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné sfarbenie rastlinných častí ako zelené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol — najmenej — najviac nerozpustný v HCl I. Druhové pomenovanie je z latinského arvum — oráčina (miesto častého výskytu). 2 5 0. roľnej. 5 7 3 12 15 20 ČsL 4 5 3 0.12. horčina. že na zlatonosných substrátoch koncentruje zlato (až 0. Rastie na piesočnatých a hlinitých substrátoch ako vlhkomilná burina slabo obrábaných rolí. Rodové meno prasličky je odvodené od latinského equus = kôň a seta — chvost. (je vysoká až 150 cm). z podzemka na jar vyrastá napred žltý až červenohnedý výhonok vysoký asi 20 cm. mokrých okrajov lesov. anglicky: Common horsetail. Nedosušená droga ľahko plesnie. p. španielsky: Coda de caballo. 124. i. Ďalšími látkami sú flavonoidné glykozidy (aglykóny sú napr. Droga obsahuje aj kyseliny — napr. na vzdušných a tienistých miestach. napr.

Rastie na piesočnatých miestach v nížinách i pahorkatinách. Dobre znáša sucho i vlhko. vhodná pri ochorení močových orgánov i proti tuberkulóze. Ľudovo sa často odporúča čerstvá lisovaná šťava (najmä pri pľúcnych ochoreniach). rusky: 5 5 3 2 12 10 PRŮTRŽNÍK CHLUPATÝ 6 4 12 12 Prietržník holý: drobná trváca bylina s rozprestrenými. maďarsky: Borzas porczika. Vňaťová droga prietržníkov sa kedysi zamieňala s vňaťou stavikrvu vtáčieho. potom ako prostriedok obmedzujúci potenie pri tuberkulóze (tu sú zvyčajné denné dávky 4 plné čajové lyžičky na odvar). stozrno. francúzsky: Hemiaire glabre. Čajoviny č. postupe) — liečebné procesy (napr. 73. Obsahom kyseliny kremičitej môže droga podporovať pri infekčných ochoreniach (predovšetkým pri cirhotickom procese. rozchodníček. 237. úplavičník. na kloktanie pri zápaloch. teplota nesmie prestúpiť 35 °C. 62. 226. Oddávna je známe jej technické použitie — napr. 125. Droga z p. 145. Vedecké pomenovanie je odvodené z latinského hernia = prietrž. 67. čo poukazuje na niekdajšie použitie. V homeopatii sa z čerstvých neplodných jarných výhonkov pripravuje esencia (dil. 103. U nás je vňať zložkou čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. hypotenzívum). rozchodník. špecifické účinky však na baktérie nemá. Plody sú guľaté tobolky. veľmi drobné. označuje vzhľad rastliny. pri plúcnej tuberkulóze). anglicky: Glabrous RuptureWort. Zvonka sa používa do kúpeľov a na bylinné obklady na zle sa hojace rany či vredy. Často býva zložkou adjuvačných čajovín pri tuberkulóznych ochoreniach. Prietržník chlpatý: bylina podobná predchádzajúcej. 77. 64. dezinficiens močových ciest). 61. španielsky: Hemiaria. II. Upadla však do zabudnutia a do terapie sa dostala až v novšej dobe. Nemecky: Kahles Bruchkraut. Striebrenkovité — Paronychiaceae (Klinčekovité — Caryophyllaceae) Ľudovo: bolševník. uľahčuje rozpúšťanie hlienov. taliansky: Emiaria. 164. kýla. do antisklerotických čajovín a do čajovín pri hemoroidoch . kejlová bylina. na kloktanie pri zápaloch mandlí a na výplachy nosa pri krvácaní. Ak sa suší umelým teplom. 224. že by sa rastlina používala skôr ako v 16. s takmer sediacimi protistojnými listami. piesočník. ako diuretikum. 65. PRIETRŽNÍK HOLÝ PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria glabra L. 53. jej kalich má štetinovité hrotité zuby.presne 30 sekúnd). 78. lenže celá chlpatá. Slúžila i ako diuretikum. a to odrezávaním nad zemou. 16. dezinficiens močových ciest). zberá sa celá plazivá stonka v čase kvitnutia rastliny (asi od júna do septembra). chlpatého začne pri vädnutí voňať kumarínom. 90. 191. Druhové meno glabra = lysý. Nephrosal (diuretikum. Pridáva sa i do urologických a pľúcnych čajovín. 89. 104. zrniečko Nemecky: Behaartes Bruchkraut. Zatiaľ nemožno nájsť spoľahlivé dôkazy o tom. 87. 5 40 7 20 5 40 231 . Predmetom zberu je vňať oboch druhov. maďarsky: Kopasz porczika. 10 10 ČsL 3 5 5 3 2 12 10 PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria hirsuta L. husie mydlo. Dôkladne očistená sa rýchlo suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. 83. na zastavenie rozličných krvácaní. ktorá však nemá pach a líši sa i sťahujúcou chuťou. 126. husto rozkonárenými byľami dlhými 5-10 cm. na čistenie kuchynského riadu a nefarbeného nábytku. Kvety má pazušné. D 2 — 0 ) . Species diureticae Planta (diuretikum. Rastie na pieskoch a piesočnatých pôdach od nížin po podhorský stupeň. 108. 133. Na drogu sa vzťahujú ustanovenia ON 86 672 I a ČsL 3: Znak Inak sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah saponínov vyjadrený hemolytickými jednotkami v 1 g drogy — najmenej Akosť — najviac v % I. 55.aplikovaných externe. stor. rusky: PRŮTRŽNÍK LYSÝ PRIETRŽNÍK HOLY Je veľmi riedko ochlpená až holá. 163.

Drogu možno použiť aj pri chronickom zápale močových ciest (močového mechúra.5 PRILBICA MODRÁ OMĚJ ŠALAMOUNEK + Aconitum napellus L. rusky: (zo ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká okolo 1 m. najmä na pasienkoch a lúkach. dezinfekčnom a diuretickom účinku sa zrejme podieľajú saponíny. resp. kumaríny pôsobia asi na sťahy močového mechúra a alkaloid paronychín tlmí centrálnu nervovú sústavu. obličiek. kvety modré. Všetky druhy prilbice sú v ČSR Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. dezinfikuje močové cesty a uvoľňuje kŕče močového mechúra. Príčinou príjemného pachu drogy sú kumaríny . (zvyčajne sa dávkuje: 2 lyžičky drogy na šálku vody. Podľa ČsL 3 jednotlivá dávka na perorálne použitie v odvare je 1. Droga je diuretikum. 104. anglicky: Monkshood. tiež kyslý saponin — kyselina herniarová.06 %). petržlenu a pod. Už Däbler (r. 105. Chuť drogy je slabo horkastá a škrabľavá. spazmolytikum. triesloviny a silica (0. plody s 3 mechúrikmi. pije sa 2 — 3 x denne. Obidva majú veľkú hemolytickú účinnosť. x variegatum Iskemíkovité — Ranunculaceae Ľudovo: gebuľa Nemecky: Blauer Eisenhut. ale aj nepríjemne páchnúci alkaloid paronychín. Droga tvorí častú zložku diuretických čajovín . španielsky: Aconito. silice a herniarín. prilbicovité. Čajoviny č.kombinuje sa s koreňom ihlice tŕnitej.kým z p. potom glykozidy kvercetínu a izoramnetínu).4 %).5 g. francúzsky: Aconit napel. že v rastline je prítomný neutrálny saponin (asi 3 %). uretritídy. Na spazmolytickom. tenezmy močového mechúra) a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. žlčníka a pri zápalových ochoreniach sa s obľubou kombinuje s listom medvedice alebo sa ešte pridáva ľanové semeno a ligurčekový koreň. Prítomné sú aj flavonoidy (asi 1. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . močovej rúry) a pri sťahoch močového mechúra a pod.5 % — hyperozid. Pre lepšie využitie kyslého saponínu sa odporúča pridať do záparu z drogy trochu jedlej sódy (natrium hydrogencarbonicum). Dnes je častejšia ako okrasná rastlina. dezinficiens močových ciest (chronické cystitídy. PRILBICA MODRÁ delené. Záhradná rastlina.herniarín (metyléter umbeliferónu) a umbeliferón. taliansky: Aconito. Listy má dlaňovito 232 . Pôvodne rástla divo v horskom a subalpínskom stupni na výživných a vlhkých pôdach. holého nepáchne. s repovitou hľúzou. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu: Znak skúšky na čistotu Sčerneté časti koreňov — maximum Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HCl % 5 5 1 2 10 7 2. 1916) zistil. Býva zložkou urologických čajovín — Species urologicae. nechať krátko prevrieť a 10 minút prikryté postáť). maďarsky: Havasi (katika) sisakvirág. Skladovanú drogu treba chrániť v dobre zatvorených obaloch. glykozid kyseliny kvilajovej (asi 0.

D 4. Vedecké rodové meno rastliny vychádza z gréckeho saron = metla a thamnos = ker. Akonitín alebo tinktúra z koreňov sa používa predovšetkým ako analgetikum a antipyretikum. najmä na piesočnatých a kamenistých pasienkoch. rastlina sa pre vysokú toxicitu hovorovo nazýva rastlinný arzenik. Obsah účinných látok v drogách veľmi kolíše. a pri nervových bolestiach. Kvety žlté. usmrtiť bez prachu arény. Listy striedavé. plod je čierny struk (na švíkoch chlpatý). Prútnatec treba v staroveku hľadať medzi rastlinami označovanými ako Genista (keltské gen = ker alebo skôr z lat. janovec. Zberajú sa hľuzy s koreňom. priemyselne vyrábaných prípravkov kvapiek Pleumolysin (antitusikum) a bromoformového sirupu — Sirupus bromoformii (antitusikum). Hlavnými účinnými obsahovými látkami sú alkaloidy (celkove 0. scopa = metla. ktoré sa vykopávajú koncom kvitnutia rastliny (júl—september.5 %). častejšie sa uplatňujú izolované obsahové látky. Hrubšie sa pozdĺžne režú a materiál sa rýchlo suší (najlepšie pri teplote 30-40 °C a dosuší sa 1 hodinu pri 50 °C). V niektorých liekopisoch boli oficinálne mladé výhonky s kvetmi zberané vo februári alebo v októbri (s plodmi) . taliansky: Ginestra. na konci konárov jednoduché. U nás rastie ako jediný zástupca rodu. používajú sa aj čerstvé hľuzy. Celá rastlina je jedovatá. vítečník. ex Koch — syn. je oficinálna (ČsL 4). efedrín a sparteín) a hydrolytické štiepne produkty.) Wimm. Prilbica je vo svete zväčša chránená. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu. na uľahčenie vykašlávania a miernenie bolestí (napr. Rodové vedecké pomenovanie prilbice sa odvodzuje z gréckeho akonití = bez prachu. z ktorých najvýznamnejší je akonitín (0. Obrat v terapii nastal r. pre možnosť otráv však nebezpečné. Vedľajšími obsahovými látkami sú ďalšie alkaloidy (napr. 1850 po objavení tekutého alkaloidu spareínu vo vňati prútnatca. See r. ktoré sú zamladi zelené. hlavne semená. JANOVEC METLATÝ + Sarothamnus scoparius (L. alkaloidy súborne označované ako akonitíny a alkamínestery). lupanín a ich izoméry.Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: janofit. t. kým druhové označenie pochádza zo zdrobneniny latinského napus = repa (pre tvar podzemných častí rastliny). V minulosti sa celá rastlina používala i pri pohryzení besným psom a semená slúžili ako laxans. v SSR patria k čiastočne chráneným — povoľuje sa zber nadzemných častí. najmä sparteín. n. stor.8-1. francúzsky: Genét á balais. Kvety nemajú nektár. D 6—D 4) sa uplatňuje najmä pri začiatočných horúčkovitých stavoch zapríčinených chrípkou a pod. dne. je ľudové použitie prilbice zvonka proti parazitom dobytka i všiam. droga obsahuje aj triesloviny a škrob.Semen sarothamni. Preto sa uplatňuje aj v gynekologickej praxi (najmä vo Francúzsku). Na homeopatické ciele sa používajú čerstvé kvety. 1. Zaujímavé. Kvety niekedy slúžili ako močopud233 . najmä napelín (resp. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádzajú kolísavé množstvá diterpénových alkaloidov (0. Číňania ju však stáročia používali v zmesi s áronom. Hľuzová (koreňová) droga musí obsahovať minimálne 0.Herba sarothamni (Summitates sarothamni scoparii). maďarsky: Kozónséges seprózanót. vedľajší alkaloid je sarotamnín. neskôr zelenohnedé. Tento nenáročný ker kvitne najmä v máji až júni. Vyskytuje sa od nížin po podhorský stupeň v teplejších oblastiach na suchších až suchých. resp.3-1. Po rýchlom usušení poskytujú drogu — Flos sarothamni (Flos spartii scoparii. genu = koleno.) — odporúčal prútnatec pri poruchách močového mechúra.Folium aconiti. Ďalšie obsahové látky sú flavonoidy (skoparín a vitexín). listy 5 : 1. čisté látky). jednotlivé alebo po dva na skrátených brachyblastoch. a to v podobe prípravku ako je sabadilový ocot (pozri cudzokrajnú drogu sabadilu alebo domácu kýchavicu).5 %). a preto sa drogy používajú veľmi zriedkavo. j. Zriedkavejšie sa používal koreň. Formu aplikácie a dávky musí stanoviť výlučne lekár. Z konárov možno vyhotovovať jemné metly — iný hospodársky význam nemá.nesmú sa zberať ani nadzemné. s kmienkom hrubým do 10 cm a s metlovitými konármi. horčina a stopy silice. v boroch. jetelica. bez boja (vzhľadom na vysokú toxicitu). Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi.úplne chránené . Pri zbere treba zachovávať všetky predpisy o zaobchádzaní s jedovatými látkami. druhový názov je z lat. Predmetom zriedkavého liečebného uplatnenia je celá rastlina. kyslých a nevýživných substrátoch. ale veľké množstvo peľu. zvíťaziť. Pri manipulácii s rastlinou i drogou si treba uvedomiť. zajačie chvošče Nemecky: Gemeiner Besenginster. a preto sa pre farmaceutické účely pestuje. V staroveku i stredoveku vedeli o prilbici iba ako o smrtiacom jede. potom príbuzné alkaloidy.).8 % ) . blenom a durmanom ako narkotikum. rusky: Capo- PRÚTNATEC METLOVITÝ Ker vysoký 50—200 cm. izosparteín (= genisteín). španielsky: Hiniesta de escobas. že je to jedna z najjedovatejších rastlín — u citlivých osôb už dotyk môže vyvolať kožné zápaly a pľuzgiere. pre ohybnosť byli). Radix sarothamni. dcérske (vytvorené počas posledného roku). Flos genistae scoparii). reumatických ťažkostiach a migréne.8 % alkaloidov rozpustných v éteri. Kvetmi sa farbilo na žlto a výhonky sa používali na metly. ako benzoylakonín a akonín. zberajú sa v júni .auguste a sušia bežným spôsobom. Arabskí lekári = najmä slávny Mesué (10. stor. Európski lekári sa ju báli ordinovať pre vysokú toxicitu (známe sú slávne pokusy Matthioliho s odsúdencami v Ríme a Prahe v 16. Na lekársky predpis sú viazané aj homeopatické prípravky od riedenia dil. Na homeopatické ciele sa vykopáva zrána celá rastlina v čase začínajúceho kvitnutia. Homeopatická esencia (dil. na rúbaniskách atď. Dnes sa používajú iba prípravky s presne nastaveným množstvom obsahových látok (najmä akonitínu — štandardizované prípravky. 1885 vyzdvihol jeho priaznivé účinky na srdce (sprvoti sa pokladali za podobné účinku náprstníka. Korene sa zosúšajú v pomere asi 3-4 : 1. Treba varovať i pred nebezpečenstvom ťažkých detských otráv po vysávaní nektáru z kvetov. pantofličky. ani podzemné časti. častejšie semená . Rozličné botanické označenia svedčia o podobnosti s inými rodmi. Akonitová tinktúra (Tinctura aconiti) tvorí zložku čs. anglicky: Broom. niekedy až v októbri). a to najmä tzv. triesloviny. užíva sa predovšetkým pri neuralgii. Celkom výnimočne sú predmetom zberu listy . zbavené korienkov — Radix aconiti (Tuber aconiti napelli). Bôbovité .: Spartium scoparium L. stopkaté. Zber nikdy nesmú robiť deti. zajačia kapusta (zelí). G. a tak sparteín i celá vňať dostali významné miesto v modernej terapii srdcových chorôb). na zníženie horúčky pri chorobách z nachladenia. Sparteín pôsobí i na gravidnú maternicu. najmä sparteín (tetracyklický chinolizidínový alkaloid). inak trojpočetné. aj zubov).

šlaková bylina. kadrela. Na kvetnú drogu (Flos primulae) sa vzťahuje ČSN 86 6217: Akosť — najviac v % Znak Zozelenené kvety Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Obsah saponínov v hemolytických jednotkách (h. Chemicky príbuzný sparteínu je alkaloid cytizín. rusky: . Drogy majú špecifické pôsobenie. mäkkochlpaté. Pestuje sa aj u nás na okrasu a kvitne veľmi skoro — v apríli až v máji. pôrodných sťahov. anglicky: Cowslip.) v 1 g drogy — najmenej I. PRVOSENKA („PETRKLÍČ") JARNÍ PRVOSIENKA JARNÁ Primula veris L. Stvol ukončený okolíkom žĺtkovožltých (na báze oranžových) kvetov. Vhodné sú pri poruchách dráždenia srdca. Alkaloidy zvyšujú krvný tlak a zvyšujú tonus hladkého svalstva a maternice. U nás rastie v troch poddruhoch a v celom rade záhradných krížencov. kozia brada. kozí drist. prvnička. nebezpečné sú aj kvety — pozor na možnosti otráv! Terapeuticky sa štedrec nezužitkúva. j.otravy sú podobné koniínovým (pozri bolehlav škvrnitý).PRÚTNATEC METLOVITÝ vie posúdiť iba lekár. rozširuje koronárne cievy. s vráskovanou čepeľou a vrúbkovaným okrajom. a preto sa nesmie používať v čajovinových zmesiach. V praxi sú v popredí detské otravy hlavne plodmi a semenami. D 2—D 1). Indikácie sú: poruchy krvného obehu pri srdcovej nedostatočnosti a diuretikum. čo je štedrec ovisnutý (štědřenec odvislý — Laburnum anagyroides Medic). V homeopatii sa z čerstvých pripravuje esencia (dil. Prejavmi pôsobenia sa podobá nikotínu. Nemecky: Wiesen-Schlusselblume. kropáček. Hojne sa nachádza v semenách známeho kra zlatý dážď. Plody sú tobolky. kľúč. Wald-Schlusselblume. španielsky: Primavera común.j. Nie sú náhradkou za náprstník pri srdcovej insuficiencii. V zemi má krátky podzemok s mnohými žltými koreňmi. Listy sú v mladosti podvinuté. maďarsky: Sugar kankalin. pri srdcovej slabosti so spomaleným tepom a pod. preto ho osobitne neuvádzame. ktorý musí sledovať priebeh liečby. ale iba na zápar alebo extrakt. P R V O S E N K A VYŠŠÍ Primula elatior (L. Varujme sa pred akýmkoľvek používaním drog alebo rastliny. taliansky: Primavera odorosa. prvosna. Je vysoko toxická .) Hill Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: biela bukvica. 30 2 10 8 II. Je bohatá na flavonoidy a slúži pri hepertonii. Droga je prudko účinná.t. ochoreniach srdcového svalu a pod. mŕtvičná bylina Nemecky: Wald-Primel. zvyšuje krvný tlak.0 g drogy. maďarsky: Tavaszi kankalin. dnová bylina. pre plody sa nazýva aj fazulkový strom. pričom strednú jednotlivú dávku predstavuje 1. francúzsky: Primevére officinale. povzbudzuje hladké svalstvo čriev i maternice a na maternici vyvoláva silné sťahy . Petrov kľúč. rusky: PRVOSIENKA VYŠŠIA ný prostriedok. Máriin kľúč. predovšetkým tlmí sympatické ganglia. ale celkove prevláda budivé pôsobenie .preto sa používa aj ako prostriedok na vyvolanie 234 pôrodu. Sparteín samotný brzdí dráždivé podnety srdcového svalu. pôsobí na centrá riadiace činnosť vnútorných orgánov alebo hladkého svalstva útrob. Dávkovanie a vhodnosť upotrebenia Prvosienka jarná: trváca bylina vysoká 15—25 cm. kankalín. na ich zosilnenie. Vňať i koreň a semená majú aj močopudné účinky. kaška. 50 5 10 10 35 25 . podlienka. príp. primulka.

ďalej sú v drogách flavonoidy a málo silice.B-amarinovy typ saponínu. Vedecké pomenovanie prvosienky vzniklo z lat. lúkach. no pri sušení sa nedrobia. 2—3 šálky denne po dúškoch vypiť.PRVOSIENKA JARNÁ PRVOSIENKA VYŠŠIA V prírode sa vyskytuje na suchších stanovištiach. 10 4 4 10 12 100 5 ČsL 4 5 2 2 10 9 150 3 prevzdušnené a stredne vlhké pôdy. v p. Po očistení a krátkom omytí sa sušia prirodzeným teplom (umelým do 35—40 °C). Kvet u nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a koreň poskytuje saponíny pre kvapky Solutan 235 .časť dostane zelenkastú farbu. pasienkoch a v lesoch nižších polôh. v p. 5 2 2 10 9 150 3 II. denne 2 šálky — koreň: 1 kávová lyžička na šálku záparu. j. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 0. vyššej je v zmesi prítomná asi na 90%. o.2 g koreňovej drogy. Zápar sa pije predovšetkým ako odhlieňovací prostriedok. Aglykón hlavného saponínu je primulagenín A (spoločná pre obidva druhy je primárne kyselina primulová A .) na 1 g drogy — najmenej Popol nerozpustný v HC1 I. Kvety sa ľahko zaparia. Podzemné časti prvosienok sa vykopávajú v marci alebo v októbri. najmä na vápenci. Kvetná droga je súca na zácvik začínajúcich zberačov. Obidva druhy majú v ČSR chránenú podzemnú časť. rumančekovým hrebeňom). má väčší podzemok s hnedými koreňmi. Nenakupujú sa a ani záhradné krížence nie sú predmetom zberu. Z terapeutického hľadiska sa pokladá za výhodnejšiu p. najmä v kalichoch). po hydrolýze poskytujú vonné látky. vykašlávací a je slabo diuretický. Drogy sú predovšetkým expektoransom — dávkujú sa: kvet — 1 lyžica na šálku záparu. dobre Podzemné časti — Radix (Rhizoma) primulae — hodnotí ON 86 7017 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah saponínov vyjadrený v hemolytických jednotkách (h. Predmetom zberu a nákupu sú kvety i s kalichom — Flos primulae cum calyce — Flos primulae. výhodne sa zberajú za sucha osobitným hrebeňom s riedkymi hrotmi obrátenými nahor (príp. metylester kyseliny metoxysalicylovej). Zber sa robí v období plného vývoja rastliny (marec-apríl—máj). cípy ploché a hlbšie. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. jarná obsahuje aj fenolové glykozidy (primverín a primulaverín. Vo vyšších dávkach môžu byť hnačky a dávenie. Prvosienka vyššia: meria 15- 30 cm. koruny kvetov sírovožlté. jarná. Z obsahových látok rastlín sú najdôležitejšie pentacyklické triterpénové saponíny (5 — 10% v podzemkoch a asi 2 % v kvetoch. Rýchlo sa sušia v jednej tenkej vrstve na miernom teple (teplých kachliach) . Väčšina ostatných druhov rodu je chránená úplne a celoštátne. začiatočníkov. jarnej 50%. primus = prvý a ver = jar (teda prvá medzi jarnými kvetmi). Druh uprednostňuje kypré. Rastie na lúkách vyšších polôh a vo svetlých lesoch. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. P. bez oranžových škvŕn. takéto smú byť prítomné iba v malom množstve. Musia byť žlté a s krátkou stopkou (do 1 cm). i.

Obľúbili si ju najmä v Nemecku.podobne ako korene čakanky. Púpava patrila k najbežnejším druhom jarnej šalátovej zeleniny. Korene — najmä z pestovaných púpav. slúžia aj ako surovina pri výrobe cigórie. ďalej koreň s vňaťou .Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mlieč. Najrozšírenejšia je na suchých miestach s hlbokým profilom hlín. zvonka svetlejší. Latinský názov púpavy pochádza od najslávnejšieho arabského lekára Ibn Sinu.). I. Kvet poskytuje neveľké množstvo nektáru. smotánka Nemecky: Lowenzahn. anglicky: Common dandelion. Francúzsku. Med z neho rýchlo kryštalizuje aj vo veľkých nádobách. Pleumolysin pastiliek (expektorans) a tinktura je zložkou roztoku Stomatosan (dezinficiens ústnej dutiny). Pre hromadný výskyt púpav je veľmi dôležitou včelárskou rastlinou. španielsky: Taraxacón.Radix taraxaci cum herba (ČsL 4). pri ochoreniach obličiek. zato veľmi cenný peľ s vysokým obsahom bielkovín.Radix taraxaci. 204. úhoroch. Chutí horkejšie. levanduľovým kvetom. Homeopatia pripravuje z kvitnúcich rastlín tzv. tiež list — Folium taraxaci. Taliansku. cennou zeleninou diabetikov. vňaťou betoniky a i. Tussilen (expektorans). Tie sú . Predmetom zberu sú korene . 128.(expektorans. Čajoviny č. pampeliška. s vretenovitým mliečnatým koreňom a s prízemnou ružicou kopijovitých gracovitých listov. rusky: Trváca bylina vysoká 5—30 cm. maďarsky: Pongyola pitypang. Ľudové použitie drog je veľmi široké a rôznorodé. bronchodilatans). preto zámeny nevznikajú. ľanovým semenom. Ide najmä o koreň čakanky. popovňak. (ČsL 4) 6(8) 2 1. a tu sa aj pestovala. Odvodený je od gréckeho taraxis = zápal očí (mlieko púpavy sa vtedy používalo na tieto účely) a akeomai = liečiť. s valeriánovým koreňom. francúzsky: Pissenlit. ktoré sa užívajú o. Úbory na konci dutého stvola a na lysom lôžku majú len žlté jazykovité kvety.5(2) 11 10(12) II. suchý. Kuhlblume. 11. neuralgii a závratoch. Pri zbere netreba rozlišovať jednotlivé taxóny — ako drogy sú prípustné všetky. Drogy sa zväčša kombinujú (napr. PÚPAVA LEKÁRSKA PÚPAVA LEKÁRSKA PAMPELIŠKA LÉKAŘSKÁ („SMETANKA") Taraxacum officinale Weber in Wiggers Čakankovité . pasienkoch. Púpava kvitne od apríla—mája do septembra—októbra. 2 % popola nerozpustného v HC1. Volí si mierne kyslé substráty. chmeľom. skoro biely na priereze a nemá v ňom sústredené kruhy mliečnic. Ani jej kŕmna hodnota nie je zanedbateľná. s listom podbeľa. príp. 14 5 4 11 15 . ktorý je zriedka viachlavý. Plody sú nažky s chocholcom. V celej rastline sa nachádzajú mliečnice. Jej jemné listové 236 srdiečka sú pri raste na tmavých miestach belšie a krehkejšie. Korene sa najlepšie získavajú v je- Na koreň s vňaťou (Radix taraxici cum herba) sa vzťahuje ČSN 86 7023 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Listy a korene sfarbené ináč ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČsL 4 dovoľuje max. pri cestách a pod. Len pri jesennom vykopávaní koreňov na rovnakom stanovišti hrozí zámena za iné druhy. na medziach. taliansky: Tarassaco. urtinktúru a esenciu (dil. pretože namiesto škrobu obsahujú rezervný polysacharid inulín (oficinálny aj v ČsL 4). U nás rastie asi 70 malých druhov (mikrospecies) od nížin po alpínske stupne. i. lúkách. D 2). známejšieho ako Avicenna (980-1036). Korene jemných pestovaných druhov púpavy možno kuchynsky použiť ako špargľu alebo čierny koreň. Púpava je všeobecne známa.

Čs. Byľ poliehavá. živica z orientálneho pupenca prečisťujúceho (C. 26. aby sme ho nepretrhli. púpavový med — úbory zavarené v cukre. 2. Pupencovité . Sušia sa v jednej vrstve prirodzeným teplom. španielsky: Campanilla Silvestře. Ordinoval ho napr. V homeopatii sa pripravoval vyťa237 . cholekinetikum). dne. stomachikum. 5 10 4 1 12 16 seni. Až donedávna sa totiž nerobil rozdiel medzi pupencom a povojou v botanickej systematike.241. 6 8 3 1 1 11 8 3 II. až 5 : 1. od augusta do októbra alebo zjari (marec). scammonia L. 78. resp. púpavová vňať s koreňom tvorí zložku čajoviny Diabetan (dietetický čaj pre diabetikov). na násypoch. nadzemné časti obsahujú vitamín C. Listy holé. Rastie aj pozdĺž ciest. plazivá. vystúpavá. Drogy sú predovšetkým amarum. Homeopatia pripravuje z čerstvej nekvitnúcej rastliny esenciu (dil. povoja sa pokladala iba za akýsi druh pupenca (Convovulus sepium L. trhá sa jednotlivo. 150. Terapeuticky cenné látky tvoria však aj horčiny. 21. 176. 77. no nie je celkom jasné. Väčšina pochádza z trópov (náš pupenec asi zo strednej Afriky). najmä sprašových pôdach. koreňov s listami a s kvetnými pupeňmi. Dosť časté sú zámeny s povojou plotnou . hojnou v pobrežných krovinách a v mestských plotoch. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. obtáčka. biele alebo ružovkasté. dosúšajú umelým (do 50 °C). Zberajú sa mladé rastlinky bez kvitnúcich byli. tak iba pozdĺžne!). B2. sú kozmopolitne rozšírené po svete. Pomer zosušenia je asi 3—5 : 1. lievikovité. Veľmi obľúbený tzv. terpénové alkoholy. francúzsky: Liseron des champs. reumatizme a chronických ekzémoch. choleretikum. 181. 73. potom sliz. Trváca bylina vyrastajúca z plazivého rozkonáreného podzemka. anglicky: Bindweed. kopijovité. 157. Veľmi ľahko ju napáda hmyz a myši. Kvety vyrastajú z pazúch listov. lebo z rezu vyteká veľa „mlieka" (ak ich treba rozrezávať. cholagogum (najmä koreň s vňaťou). reumatizme a poruchách trávenia (inak rovnako ako v alopatii). z ktorých je najvýznamnejší taraxacín. Suchá droga sa po ohnutí láme. pasienkoch a pod. Plody sú guľovité tobolky s bodkovanými semenami. pečene. Čajoviny č. Dávkuje sa 2 g (až polievková lyžica) na šálku odvaru či záparu. na spodnom okraji s dvoma ostrými lalokmi. šlatec Nemecky: Ackerwinde. čajovina s koreňom je Ungolen (cholagogum.Koreň — Radix taraxaci — sa posudzuje podľa ČSN 86 7026: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga Korene napadnuté hmyzom Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Aorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. j. triesloviny. povojník. zvinúť (pre poskladané listy v mladom štádiu). suší v tieni v tenkých vrstvách. kvety však oveľa väčšie a vždy biele. Korene obsahujú predovšetkým inulín — najmä zberané osobitne ako droga. má sivohnedý až červenohnedý povrch a biely lom. ktorá sa užíva pri bolestiach hlavy. rusky: Na listy — Folium taraxaci — sa vztahuje ČSN 86 6437: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. potom diuretikum.211.Convolvulaceae Ľudovo. 3 5 2 0. Druh je bežnou burinou poľných kultúr na hlinitých. 169. ešte nerozkvitnutých rastlín. pritom povoja bola známa v antike. aj náš fytoterapeut Fraňo Madva ako drastikum . Marec až máj je vhodný na zber celých. ktorej rastliny sa týkalo. maďarsky: Kis hajnalika.231. Droga nesmie páchnuť. taliansky: Vilucchio. vnútornú časť (drevo) citrónovožltú. 126. kaučuk. 45. 12 12 6 2 2 11 10 5 laxans) a je zložkou granuliek Boldogran (choleretikum. sú dlhostopkaté. Predmetom zberu býva niekedy aj list (aj nákupu). 15. Listy má podobné ako pupenec. v mliečnej šťave cerylalkohol. Vedecké meno pupenca sa dá odvodiť z lat. užívané pri chorobách z nachladnutia a pri kašli.5 12 14 II. Na jar sa pije púpavová šťava (odporúča sa miešať so žihľavovou). neuralgii. Prítomné sú aj cenné minerálne soli. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Thé Salvat (choleretikum.). Laxatívnym pôsobením sa už v hippokratovských časoch preslávilo scammonium. V čeľadi pupencovitých rastlín je asi 1 000 druhov. hepatoprotektívum). zber: máj-október.) R. D 1 a 0 ) .Calystegia sepium (L.menej silné ako jalapa (pozri tropické rastliny). 18. pri poruchách trávenia. convolvere = skrútiť. niekedy dlhá až 70-100 cm. obličiek. xantofyly a karotenoidy. 167. pri plotoch. Prisudzovali sa jej aj dráždivé sexuálne účinky (afrodiziakum). Brown. plazivý kúkoľ. indikujú sa pri chorobách sleziny. jedno z najlepších purgatív starovekej medicíny. mladé listy tvoria zložku jarných bylinných kúr. najlepšie umelým teplom do 50 °C. PUPENEC ROĽNÝ SVLAČEC ROLNÍ (+) Convolvulus arvensis L. slák. laktucerol. t. Pomenovanie bolo známe už v staroveku. Jej byľ je ľavotočivá. je horkastá. Treba dbať. Po očistení a krátkom omytí (zbavené nadzemných častí) sa čo najrýchlejšie sušia.).

prípadne sa uplatňujú výťažky (extrakty). t. Prof. slano a horkasto. anglicky: Sweet Flag. získavanú zberom z p.Radix convolvuli arvensis (minoris) alebo častejšie vňať — Herba convolvuli (arvensis — minoris). Tým sa znižuje výnos a sťažuje zber. pretože živiny čerpá zväčša z hlbších vrstiev. maďarsky: Orvosi kálmos. takže rastliny často poliehajú. Častejšie sa však uplatňuje tinktúra — 5 až 15 g v slizovom macerate alebo priamo prášok (jednorazovo 1—2 g). Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . francúzsky: Roseau odorant. kde vytvára celé zárasty. napr. Množí sa iba vegetatívne. PUPENEC ROĽNÝ žok z čerstvej kvitnúcej vňate p. v močiaroch. Podstatné obsahové látky tvoria glykozidove viazané živice (2-3 % ) . ktoré sa líšia počtom chromozómov a aj množstvom silice a jej skladby. Drogy chutia horko. roľného a povoje plotnej. Veľké množstvo pupenca môže v krajnom prípade zabrániť strojovému zberu. Pupencové drogy sa v čajovinách kombinujú s inými. 1574 vysadil Clusius v bo- . používa sa približne ako alopatické prípravky. listom senny a pod. má postáť asi 15 minút prikrytý). Tvorí rozličné cytotypy. stimulácia celkovej látkovej premeny. Druhé vydanie ČsL 2 malo uviesť ako oficinálnu vňať s koreňom pupenca (+ Herba convolvuli cum radice). Koreň sa užíva ojedinele. z hrubého plazivého podzemka vyrastajú mečovité listy dlhé až 100 cm a trojhranné stvoly s bočnými šúľkami drobných zelenkastých kvetov podopretých tulcom. V niektorých štátoch (NSR) sa priemyselne vyrábajú čajoviny a dražé. Okrem laxatívneho pôsobenia sa drogám pripisuje aj metabolický účinok. Ludwig vysvetľoval neplodnosť puškvorca tým. ktorú r. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej kvitnúcej vňate p. nejedlík. Vňať sa trhá počas kvitnutia rastliny (jún—september). španielsky: verdadero. rusky: - PUŠKVOREC OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 50-120 cm. kam korene úžitkových plodín obyčajne nesiahajú.. Predmetom zberu z pupenca býva koreň . oplieta stebla obilia. alkaloidy ergolínového typu (podobné má námeľ) a flavonoidy. Pri liečebnom využívaní koreňa treba však postupovať veľmi obozretne. roľného (zber: jún—júl). Väčšie škody narobí na povrchu. roľného (zber: jún—júl). Čajovina č. najmä za daždivého počasia.. potom žlčopudné. j. Korene sa vykopávajú v jeseni (september—október). ľanu a pod. resp. tatáraka tráva (koreň) Nemecky: Echter Kalmus. Ako purgatívum alebo žlčopudná čajovina sa pije asi 5 % zápar vňate (1—2 lyžičky na šálku. Rastie na trvale zaplavovaných pôdach. napr. s kôrou krušiny. pľúcny koreň. V terapeutických dávkach nemajú drogy nepríjemné vedľajšie účinky. Naša triploidná populácia je neplodná a množí sa vegetatívne. že všetky jedince u nás pochádzajú z príbuzenstva rastliny. Áronovité — Araceae Ľudovo: brustvorec. 3. šišvorec. ich základom sú 12 —16-uhlíkaté mastné kyseliny. Suší sa prirodzeným teplom. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Pochádza z južnej Číny a Prednej Indie. 238 Droga s označením „majoris" pochádza z povoje. Prítomné sú i jalapíny rozpustné v éteri a nerozpustné konvolvuliny (ich podrobnejší Puškvorec obecný Acorus calamus L. Občas bývajú predmetom zberu a výskumov. zaujímavá substancia podporujúca zrážanie krvi (nemá však charakter vitamínu K). kalmus. Z ostatných obsahových látok sú zastúpené triesloviny (1 — 10 % ) . ktoré sa súborne nazývajú glukoretíny. taliansky: Calamo aromatico. Pupenec nenarobí veľa škôd na porastoch.prieskum ešte nie je uzavretý). Vňať pupenca rady požierajú ovce. Sušia sa bežným spôsobom. Drogy uvádzame ako možné a uplatňované náhradky za cudzokrajné drogy Tuber alebo Resina jalapae (jalapová hľúza — jalapová živica). protihorúčkové a močopudné pôsobenie.

ani nezaparuje. diuretikum. Puškvorec je predovšetkým amarum-aromatikum. zvýšenej kyslosti žalúdočných štiav. do kúpeľov a na obklady sa pridáva ako prostriedok dráždiaci kožu. Ako stomachikum je obľúbená aj tinktúra — 15—30 kvapiek na cukor alebo do vody. karminatívum pri kolikách.5 6 0. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (až 3 % . pije sa najmenej pol hodiny pred jedením. keď ju dostal z Východu. diaforetikum — užíva sa hlavne pri dyspepsiách rozličného pôvodu. Dobre usušený podzemok je na lome špinavobiely a pri lámaní sa neohne. Puškvorec sa už v predvekých do- Podzemok — Rhizoma (Radix) calami aromatici hodnotí ČSN 86 7153 a ČsL 2: Znak Časti stvolov a korene Časti drogy sfarbené ináč ako uvádza opis Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1. za chladného počasia. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. lebo sa pracuje v bahne. analgetický.5 6 3 2 8 1 0. na kloktanie pri zápaloch hrdla. pije sa 2—3x denne. Vytiahnuté podzemky sa otriasaním zbavia bahna. Droga má silný. Potom sa vegetatívne rozšírila po celej Európe a zdomácněla. rozpadové produkty). Ľudovo sa droge pripisuje sedatívny. Nositeľom pachu je predovšetkým azarylový aldehyd. 5 ČsL 2 0 5 — 1 0. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 .5 2 bách používal ako korenina a liek. horčina akorín a živica akoretín. mnohé indikácie sa 239 . Druhové pomenovanie calamus = rákos. Zvonka sa používa zápar z práškovanej drogy. krvotvorný a antirachitický účinok. trstina. Ľahko ho napáda hmyz. Predmetom zberu a nákupu bývajú podzemky — Rhizoma (Radix) calami (aromatici). nie práve vhodného na sušenie prirodzeným teplom. Zber si vyžaduje primeranú výstroj. chránený pred svetlom. aromatickú chuť. Už v antike bol puškvorec známy ako acorus . Jeho podzemok i listy u nás ordinoval známy fytoterapeut Fraňo Madva na posilnenie žalúdka a varený vo víne so škoricou zasa na zvýšenie mužskej potencie. Zber sa robí v novembri — apríli. Materiál sa nedrobí.akoron. osobitý pach a ostrú.v diploidných druhoch asi 2 %. Patrí k terapeuticky hodnotným aromatickým horčinovým prostriedkom. sacharidy a bázické látky (cholín. stomachikum. Dôkladne očistené sa sušia vo vrstve vysokej maximálne 5 cm — najlepšie umelým teplom do 35 °C. Obsahuje najmä B-azaron (5 — 10 % ) . II.5 12 12 12 2 1. pri ulkusovej chorobe a ako spazmolytikum. liekopisy ich požadujú zvyčajne lúpané. v tetraploidných aj 7 % ) . Z ďalších látok sú v droge triesloviny. Drogu sušíme oddelene od ostatných — je priveľmi aromatická. ale láme. súčasne horkú. anorexii a subacidite. resp. Dávka: pol kávovej lyžičky na šálku záparu. zápale žalúdka (gastritída). Okrem stomachického upotrebenia nachádza uplatnenie pri poruchách trávenia. terpény a seskviterpény. meteorizme a hnačkách. príp. preperú sa vo vode a zbavia korienkov.PUŠKVOREC OBYČAJNÝ tanickej záhrade vo Viedni.

Predmetom zberu je podzemok — Rhizoma graminis (Radix graminis. maďarsky: Taracbúza.) Pers. listy čiarkovité. s redším kláskom a trsnatým podzemkom bez výbežkov a mätonoh trváci . niekoľko metrov dlhými podzemkami. pýrava. Rodový názov Elytrigia má zrejme koreň v lat. Burina rastúca na roliach. s kláskami zostavenými do dvoj radových klasov (k osi sú obrátené úzkym bokom a podopreté iba jedinou plevou. Čajoviny č. 210. 76. ktoré sú článkované a duté. čo je.: Agropyron repens (L. väčšinou však v jeseni (september . 30 5 1 0. Najvýznamnejšia sloven- ská produkčná oblasť sa niekedy nachádzala pri Borskom Mikuláši. pasienkoch.. samozrejme. Čs.mechanicky prenášajú z cudzokrajných polyploidných druhov. bez bočných korienkov.214.229. len vrcholový klások má dve plevy). plazivý. kolienkaté. pýr poznala už antika ako burinu. Droga sa široko uplatňuje v cukrárstve i likérnictve. preto roztokom jódu sa farbí do modra. 10 — 0. metabolikum.) Desv. taliansky: Gramigna. so žltými plazivými. 213. Sú si podobné. Stebla priame.) Beauv. 208. hladké. Plod je zrno. tritus = obyčajný. . žiaľ.5 — 5 13 II. PÝR PLAZIVÝ PÝR PLAZIVÝ Elytrigia repens (L. sa využíva najmä ako stomachikum a zvonka do mazadiel. Podzemok ako droga sa zjavil až koncom stredoveku v severnej Európe. v křoviskách a pri cestách. Lipnicovité — Poaceae (Trávy — Gramineae) Ľudovo: divé žito. iba v kolienkach plné. francúzsky: Chiendent. V homeopatii sa z lúpanej drogy pripravuje tinktúra používaná ako alopatické prípravky. Radix agropyri repentis).október). španielsky: Grama oficinal. narušila sa melioráciami. široké asi 1 cm.5 6 13 240 . Eugastrin (stomachikum. stomachikum). Časté sú zámeny drogy s podzemkom prstnatca obyčajného — Cynodon dactylon (L. pýrnica Nemecky: Gemeine Quecke.syn. prípravky s drogou sú čajovina Stomaran (digestívum. Pýru sa najviac podobá pýrovník psí — Elymus caninus (L. okrem toho obsahuje škrob. 66. ale aj ako liečivo.. Silica — Oleum calami. drsné. suchých lúkach. chybné.) L. pejr. Možno ho Podzemková droga podlieha ČSN 86 6850. ktorý má koncový zdanlivý okolík nepravých klasov a podzemok je oveľa hrubší. ale mäkké. medziach.Lolium perenne L. anglicky: Couch-Grass. cholagogum) a veterinárny prípravok Medicinálne lízadlo (liz). 3.i viackvetných kláskoch. bežný i v súvise s obilím — drvený a druhový názov repens = lat. Zber podzemkov sa robí na jar (marec—apríl). rusky: PÝR PLAZIVÝ Trváca tráva vysoká až 150 cm. Pýr sa opeľuje najčastejšie pomocou vetra. pejrovka. Kvety v koncovom dvojradovom klase v troj. 202. Lipnicovité rastliny sa všeobecne určujú veľmi ťažko. ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté časti drogy Časti podzemkov so zvyškami korienkov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Vlhkosť I.

esula (L. španielsky: Linaria común. Droga je aj muciloginózum. pektolinarín. Naproti tomu je skoro vo všetkých herbároch 15. Droga si musí zachovať farbu čerstvej rastliny. hubička. Dáva sa aj do antidiabetických zmesí. Prihrubé kytice sa rozdelia. 157. Zastúpená je aj kyselina kremičitá a silica (0. Pri sušení ich možno obracať. pije sa 2—3 x denne. Známe sú aj zámeny. Droga sa všeobecne považuje za vhodnú náhradku za cudzokrajnú sarsaparilu — Radix sarsaparillae — pozri cudzie drogy.05 %). i proti tuberkulóze a zvonka pri rakovine. Je to napr. pre podobnosť listov. Predmetom zberu býva vňať . Hlavné účinné látky pyšteka sú horké flavónové glykozidy linarín. nie odumierajúce a hnedasté podzemky. Podzemok má diuretické. Po usušení sa znovu vytriedia zdravé a jasnožlté kusy (najmä ak sa tak neurobilo dostatočne prv). francúzsky: Linaire commune. zameniteľným druhom je p. chutí sladkasto. Listy čiarkovité. spolupôsobí pri dne. pasienkoch. Zväzky sa sušia na tienistých a vzdušných miestach.1 0 g v odvare. — mliečnik. V ľudovej mágii sa rastlina používala proti čarám a urieknutiu. sleziny.215. odrezáva sa v čase kvitnutia — jún až august.m.získať pri oraní alebo pri bránení polí. 67. diaforetických a metabolických čajovín.Herba linariae (Herba anthirrhini linariae). stopkaté. prípadne aj v septembri. LNICE OBECNÁ („KVĚTEL") Linaria vulgaris Miller Krtičníkovité . Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Zle sfarbené časti sa vopred odstránia. Vnút- PYŠTEK OBYČAJNÝ rajšok zväzku treba dôkladne vysušiť. kvety žlté. Čajoviny č. pantoflíček. 45. stor. metabolické a depurgatívne účinky. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Rodové vedecké pomenovanie rastliny je z latinského linum = ľan. inozitol. Jednorazová dávka drogy j e 3 . cyparissias (L. na úpravu stolice. medziach a na roliach od nížin po hory. Extrakt je pomocnou látkou pri príprave piluliek v galenickej farmácii a v dietetických výrobkoch (pre velké množstvo viazanej fruktózy). zvyšok tvorí karvón. Odvar z kvetov sa pil pri vyrážkach. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. kručinkolistý — L. ktorý má modrosivé listy a po poranení roní biele mlieko. T.Scrophulariaceae Ľudovo: bradavičník. obyčajný — T. škľabivé. Sušia sa na dobre vetraných miestach v tenkej vrstve pri teplote 40 °C. sivo oinovatené riedke menšie kvety v redšom strapci. Rastie pospolito na skalách. . maďarsky: Kózonséges gyujtoványfu. potom aj iné sacharidy. 5 5 1 10 10 3 2 — 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhanim drogy) Trváca bylina vysoká 20—50 cm. prípadne falšovanie za niektoré druhy rodu Tithymalus Gaetn. a 16. pri zadržiavaní moču. škrob nie je prítomný. 197. Príbuzným. 150. najmä nekvitnúce. pri piesku v močových cestách a pri poruchách činnosti žlčníka. krvavica.202. tvorí zložku diuretických. Ľudovo sa droga uplatňuje aj pri kataroch priedušiek a na odhlieňovanie dýchacích ciest. rozmarinka. zväčínec Nemecky: Gemeines Leinkraut. ktorý má kopijovité listy s 3—5 nervami.. slnečných polostepných stranách. Slúžila proti „zlatej žile". rusky: mi. genistifolia (L. hledík. V spisoch antických autorov nemožno pyštek s určitosťou nájsť. anglicky: Toadflax. preslávená bola masť — Unguentum linariae. Droga nemá pach. ktorá sa skladá z antibakteriálne účinného agropyrénu (95 %). fruktózan triticín (3 — 18 %). Ordinoval sa najmä proti chorobám pečene. ohnica. bočných korienkov a zhnednutých častí a vyberajú sa iba žlté. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. chorobách močového mechúra. V zmesiach s inými zvyšuje vylučovanie moču pri reumatických ochoreniach. Plody sú tobolky. taliansky: Linaria. saponíny. celistvookrajové. v hustých koncových strapcoch. s priamymi nerozkonárenými stonka- 8 241 . chvojkový. aby nesplesnel. rastie v nižších polohách stredného i južného Slovenska na suchých a slnečných stranách. tiež m. linaracín a i. denná dosahuje aj 100 g. Uplatňuje sa pri miernych obstipačných ťažkostiach. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov používa pri ochoreniach močových ciest. 66.) Scop. koncentrované PYŠTEK OBYČAJNÝ ČSN 86 6724 stanovuje pre vňaťovú drogu (Herba linariae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % I.01-0. 15. ktoré sa mu nebezpečne podobajú. Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline II.) Miller. Základné obsahové látky tvorí rozpustný polysacharid. Slúžila tiež na farbenie. skalnatých miestach. s tuhšími sivozelenými listami. Materiál sa zbaví hliny. 151. sliz. aby sa umožnilo lepšie presušenie. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru. úhoroch. sleziny a pečene. fan Matky božej. Materiál sa pred sušením zvyčajne viaže do neveľkých kytíc.) Scop. ktorú zostavil hessenský lekár Johann Wolpius.

Plody zelerovitých rastlín (dvoj naž- ky) sa navzájom veľmi ľahko zamenia. 203. Plody rasce sú rozpadavé dvojnažky s výrazným pachom. fistulách. rusky: Na plodovú drogu — Fructus carvi — sa vzťahuje ČSN 58 0515: Znak Nezrelé plody Cudzie organické prímesi Polámané plody Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1 1 1 13 7. Plody sú oblúkovito zakrivené nažky v rozpadavej dvojnažke. úbormi rumančeka a kvetom nevädze. Vňať je predovšetkým diuretikum a laxans. hemoroidoch a pod.Apiaceae (Okolíkaté . preháňavý. Prípravky sa robia z čerstvej kvitnúcej vňate bez koreňa. V čajovinách sa pyštek takmer vždy kombinuje s inými drogami. 49. taliansky: Carvi. V homoepatii sa tzv. s delenými segmentmi. Okrem nich rastlina obsahuje alkaloid peganín. francúzsky: Carvi. sacharidy. urtinktúra riedi a používa napr. Listy má perovito zložené. organické kyseliny (mravčiu. minerálne látky.. kvety biele alebo ružovočervené. lyžica drogy na pohár vody). zberanej v júni až septembri. triesloviny. kačným znakom. Preto treba dávať pozor na ich opis a opis materskej rastliny. pektín a vitamín C. Rastie divo na lúkach. Pripravuje sa zvyčajne 3—4 % zápar. resp. španielsky: Caró. Silnejšie odvary sa používajú proti hmyzu (tu účinkuje zatiaľ neznáma látka).). cholagogický a protizápalový prostriedok. jablčnú a i. U nás sa šľachtí ako korenina (okolie Pŕerova — skorý druh vhodný aj na mechanizovaný zber). na obklady pri zápale spojoviek s vňaťou očianky. Tinktúra sa užíva pri zväčšenej predstojnici a pri ťažkostiach s močením (10—30 kvapiek 2—3 x denne). Folium plantaginis — listom skorocela a i.. ktorý je najlepším identifi- RASCA LÚČNA KMÍN KOŘENNÝ Carum carvi L. anglicky: Caraway. pri hnačkách (dil. ktorý sa nechá stáť prikrytý asi 18 minút a pijú sa 2—4 šálky denne. usporiadané v okolíkoch okolíkov. prípadne na oplachovanie (3—4 % odvar. Ľudové liečiteľstvo oddávna používa rastlinu ako močopudný. vriedkoch. ale aj potopudný.5 2 3 Väčšinou dvojročná bylina vysoká asi 50 cm. U nás tvoril donedávna zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Vulneran — odvar z nej slúžil na omývanie a obklady pri kožných chorobách alebo vredoch predkolenia či na vymývanie hnisavých rán. octovú. s Radix bardanae — koreňom lopúcha. napr. D 2). maďarsky: Konyha komény. pasienkoch. Čajoviny č. RASCA LÚČNA medziach a úhoroch. nočnom pomočovaní a inak ako v alopatii.najmä v kvetoch. Zamieňajú sa najmä 242 .Umbelliferae) Nemecky: Wiesen-Kummel. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—4x denne. Vňať vo forme kašovitého odvaru z 20 g drogy na pol litra mlieka sa aplikuje zvonka ako emoliens a antiflogistikum pri kožných vyrážkach. Zelerovité .

potom karskú (karon. s brázdeným zobákom. 198. stor. obličkových kamienkoch. a digestívom. 212. vlnitá — Rh. Často sa uplatňuje aj v karminatívnych a taxatívnych čajovinách. V antickom Ríme poznali tri druhy rasce: rímsku — Cuminum odorum..) Hoffm. tvoriacim asi štvrtinu nažky. Predmetom zberu sú plody dozreté a rozpadnuté dvojnažky (Fructus carvi). officinale majú svoj domov vo vysokých pohoriach západnej Číny. Zberajú sa podzemné časti 6 — 10ročných rastlín. 1. Hlavnou zložkou obsahových látok je silica (3—7 %). sa zaužívali aj iné druhy rebarbory. anglicky: Thubarbar.5 % voľných i viazaných antroachinónov. Ďalej sú v droge bielkoviny. r. V stredoveku a na začiatku novoveku sa jej sláva ešte znásobila. hrubšie sa prerežú a sušia na povrazoch pri teplote do 50 °C (v Číne aj nad ohňom). HVLP Contraspan kvapky (spazmolytikum) a Latol sirupu (laxans). Rheum palmatum L. pred n. z Karie). pôvodom z Egypta. Rebarboru poznali v Číne už veľmi dávno. palmatum a Rh. Pozväzujú sa do snopčekov a nechajú dozrieť (na plachtách).50. potom egyptskú rascu. Po vymlátení a vyčistení sa presúšajú na vzdušných miestach za občasného presypania. ktoré sa u nás pestujú ako zelenina.153. pôsobí aj dezinfekčné (bakteriostatic- ky) a proti vnútorným parazitom. francúzsky: Rhubarbe. Je tiež výborným spazmolytikom. plody dlhé 4 — 6 mm. 187. Podobná trebuľa lesná — Anthriscus sylvestris (L. pochádzajúcu z Afriky (preto ju Plínius nazýval aj cuminum aethiopicum). Stavikrvovité — Polygonaceae Nemecky: Arznei-Rhabarber. veľa pektínu. parascu väčšiu — Ammi majus L. pontická . kumaríny a flavonoidy. diantróny reidíny. pri reumatizme a pod. pôsobiace obstipačne. adstringentne). rhaponticum L. dlanitej i r. tuk. 190. pričom všetky tieto látky sú významné svojím špecifickým laxatívnym pôsobením. Podobné použitie má aj silica — Oleum carvi. stor. Vedecké označenie rebarbory súvisí s latinským reum. Liekopisnú koreňovú drogu tvoria podzemné orgány r. ich zber sa robí v júli—auguste. a ich krížence.86. Je oficinálna v ČsL 4 (dávkujú sa 2—3 kvapky). sennidíny a palmidíny. podobne ako silica fenikla (Oleum foeniculi) alebo anízu (Oleum anisí). aloe-emodín. Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch. Droga sa označuje ako Radix rhei (chinensis) a podľa ČsL 4 musí obsahovať minimálne 3. Podľa Rittera prekvital obchod s rebarborou od najstarších čias. tmavšie nažky bez silicových kanálikov (dobre ich vidno na priečnom priereze pod mikroskopom). ČsL 3 uvádza silicu ako zložku aromatickej vetrovej vody (Aqua carminativa). rusky: REBARBORA DLANITÁ REBARBORA DLANITA Trváca bylina vysoká až 200 cm s repovitým podzemkom a s veľkými dlhostopkatými dlaňovito delenými listami zoskupenými v prízemnej ružici. čiernohnedé. reum-emodín. taliansky: Rubarbaru. Čajovinyč. rhabarbarum L. fysion a ich glykozidy. Spomína sa v herbári z 27. 214.Rh.182. 10 2 1 10 13 2 ČsL 4 10 1 0. Droga má silný charakteristický pach. Strata na hmotnosti je malá. 189. maďarsky: Rebarbara. chutí korenisto a horko. Kvalita drogy sa hodnotí podľa ON 86 7152 a podľa ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. Rh.5 10 10 1 243 . V antike ju takto nazývali podľa rieky Rha. španielsky: Ruibarbo. ktorú možno pokladať za náš druh (meno však zviedlo Plínia k výkladu. obsahujúca najmä karvón (50-60 %) a limonén.. Čínsky tovar pochádza z jedincov starých aj 30 rokov. pontickej a v 10. pochádzajúce až od hraníc čínskej ríše. V homeopatii sa používajú čerstvé korene. Od pomeru týchto zložiek v silici závisí ich kvalita a pach. získaná destiláciou zo zrelých plodov. Pre vysoký obsah karvónu je rasca spoľahlivým karminatívom. najmä pri kolikovitých ochoreniach gastrointestinálneho traktu. Rastliny sa kosia alebo vytrhávajú v raňajších hodinách za rosy. ktorá má širšie listy. používali starí Gréci a Rimania koreň r. Všetkými druhmi rasce sa korenilo i liečilo (najviacej však rímskou). officinale Baillon) a ich hybridov. Rastlina sa u nás môže pestovať. Má vynikajúce upokojujúce vlastnosti a priaznivé účinky na žalúdočnú mobilitu (pohyblivosť). dnešná Volga. 5 1 0. z poriečia ktorej sa dostávala do obchodu. Plody sú nažky. Okrem antracénových derivátov obsahuje droga aj triesloviny (tanoglykozidy a ich štiepne produkty. Bola veľmi obľúbená v liečiteľstve a pripisovali sa jej aj čarovné účinky. kareon).s nažkami kozonohy hostcovej — Aegopodium podagraria L. a to v jeseni po dozretí semien (september—október).151. prichádzajú do úvahy kultúrne pestované druhy r. hlavne reín. Zvyšky rasce sa našli v kolových neolitických stavbách. je aj zložkou čs.podľa ČsL 4 neprípustné. že išlo o cudzie korenie z Malej Ázie. Listnatá stonka má na vrchole bohaté metliny malých bielych kvetov. ďalej flavónové glykozidy (rutín). aby nažky neopadali. Pôvodne sa zberala iba z divorastúcich jedincov. sacharidy a veľa šťaveľanu vápenatého (preto sa nesmie užívať pri močovom piesku. Obyčajne sa lúpu až po kambium. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa až 4 x denne). Vrchol slávy dosiahla až v stredoveku. má veľké listy a ryhovanú stonku. Druhový názov palmatum má podľa dlaňovitého tvaru listov.168.. Pri žuvaní vŕzga.. Ako prímesi . Strata hmotnosti býva 65—80 %. lekárskej (R. živice. niekedy iba na ozdobu. Hlavnú oblasť uplatnenia tvoria koliky tráviaceho traktu. Podľa nemeckého botanika Sprengela (+ 1833). chryzofanol. V posledných desaťročiach však stúpol medicinálny význam európskej rebarbory (zo ZSSR a z oboch nemeckých štátov).). niekedy aj pred kvitnutím. Droga obsahuje 3—12% antracénových derivátov.5 10 10 1 II. keď začínajú okolíky hnednúť a väčšina plodov je už zrelá. Najväčšie dodávky obchodného tovaru poskytujú divorastúce druhy rebarbory z Tibetu a niektorých iných čínskych provincií. lesklé.

Suší sa bežným spôsobom. Na stonkách musí byť väčšina úborov v štádiu pupeňov. Droga tvorí zložku žalúdočných práškov (pri zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy).ČsL4). rezné rany. Na liečebnom uplatnení rebríčka sa odvtedy prakticky nič nezmenilo. Čs. Boldogran granulky (rovnaká indikácia) a extrakt je v Properistol dražé (laxans). a to v tieni. sirupov. Už odpradávna slúžil na liečenie rán. h. farmaceutický priemysel vyrába s rebarborou čajovinu Species cholagogae Planta (cholagogum.0 g (pol kávovej lyžičky). Antracénové deriváty sa vylučujú čiastočne obličkami a farbia moč oranžovo až hnedo. a to na suchých trávnatých stepných lokalitách s kamenistým alebo piesočnatým podkladom. 244 v kozmetike ako prostriedok na farbenie vlasov. Drobné biele.REBARBORA DLANITÁ REBRÍČEK OBECNÝ REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Achillea millefolium L. Nie sú veľmi citlivé. 168. francúzsky: Mille-feuilles. (môžu zhoršiť stav). Pre spomínaný vysoký obsah šťaveľanu vápenatého ich nemožno dávať deťom a takisto sa neodporúča jesť ich vo väčších množstvách pri chorobách močových ústrojov. maďarsky: Kozonséges cickafark. Jednotlivá dávka v prášku alebo vo forme odvaru je ako stomachikum 0. španielsky: Abrofia. Zberajú a vykupujú sa kvetné úbory . tinktúr. Rastie na výslnných kamenistých svahoch. V malých dávkach sa uplatňuje adstringentný účinok trieslovín. Plody sú úzko krídlaté nažky bez chocholca. taliansky: Millefoglio. stolistník. 1982). je súčasťou mnohých — často oficinálnych galenických prípravkov (napr. uplatňuje sa v likérnictve pri výrobe horkých liehovín. panónsky sa ráta ako osobitný druh (A. 178. Úbory sa najlepšie odstrihujú nožnicami so zásobníkom (nesmú mať stopky — iba do 1 cm. ružovkasté alebo červenkasté vajcovité úbory sú na vrchole priamej stonky v chocholíkových metlinách. Naše ľudové liečiteľstvo ho tiež pozná ako prostriedok na pomliaždeniny. všekorenie Nemecky: Gemeine Scharfgarbe. za dobrého vetrania a čo najrýchlejšie. stor. preháňavý účinok sa vyvoláva špecifickým dráždením hrubého čreva. Listy dvakrát perovitostrihané. Rebarbora je tiež zložkou veterinárneho prípravku Pulvis ruminatorius (stomachikum). a preto sú vhodné na začiatočný zácvik zberačov.2 g. Trváca bylina vysoká 10—80 cm. na zastavenie krvácania (drevorubači si prikladali na rany listy) a tiež na umývanie vlasov. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kunica. na rumoviskách a pri okrajoch komunikácií. —17. lebo inak tvoria vňaťovú drogu). ako laxans 1. reumatizme a pod. Rebríček patrí k najstarším liečivým rastlinám. Vnútorné užívanie je známe len od 18. Druh u nás rastie vo dvoch poddruhoch (Dostál. zberať treba len úbory biele.211. 173. 166. choleretikum). Čajoviny č. pannonica Scheele). 175. Vňať je mierne náchyl- . Materiál tvoria len rastlinné vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september).kvety (Flos millefolii) a vňať (Herba millefolii . 167. dlhé najviacej 25 cm. rusky: - Droga je laxans a stomachikum. Laxatívny účinok sa dostaví za 8-10 hodín. a to na začiatku rozkvitania (júl—september). mačací chvost. rebríček. delené na čiarkovité segmenty. extraktov a pod. piesčinách a suchých skalách v teplejších oblastiach štátu. Vňať sa najlepšie odrezáva kosákom. Sušia sa rozložené v tenkých vrstvách za dobrého vetrania (možno sušiť aj na slnku medzi 9. keď nepadá rosa). prípadne zväzočkovaním.231. byľ veľmi premenlivá v tvare i odení. r. Prechádzajú do mlieka dojčiacich matiek. anglicky: Milfoil. Pomer zosušenia materiálu je asi 4 : 1.). Listové stopky domácich druhov sa používajú na prípravu kompótov a marmelád.

110. cineol. 171. pri skleróze. Užívajú sa pri nešpecifických žalúdočných problémoch.2 13 10 0. 241. dezinficiens močových ciest). 59. na omývanie popraskaných rúk. 12. 172. j. 160. Cutisan (dermatologikum).15.50.5 %). aj trochu drobivá. 229.) dáva sa dvakrát toľko drogy ako na vnútorné užívanie. 155. Obsah modrých azulénogénnych látok. vňať 2 kávové lyžičky. nedostatočnom alebo porušenom trávení. Množstvo silice dosť kolíše (0. 176. 6 2 1 Na kvalitu vňaťovej drogy (Herba millefolii) sa vzťahuje ČSN 86 6712 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline (resp. V droge sú prítomné aj horčiny.5 13 8 0. 90. 181. 91. pôsobia proti kŕčom i ako účinné dezinficiens (aj zvonka) a navyše majú dobrý močopudný vplyv. slabé spazmolytikum. kolíše od 0 do 40 %. Obsahové látky nie sú celkom jednoznačne prebádané. 57. triesloviny a kumaríny. Drogy sa najčastejšie uplatňujú ako aromatické amárum. poraneniach a na opuchy (edémy). cholagogum. 245 .ná na zaparenie. žlčových.) Rauschert. Pri vonkajšom upotrebení (kloktadlá pri Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6224: REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Akosť — najviac v % Znak Úbory sfarbené ináč ako na rastline (resp. karyofylén) a i. oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species stomachicae — žalúdková čajovina. Preto bývajú zložkou metabolických. protireumatických. 169. 136. Silica obsahuje aj seskviterpény (napr. priemyselne pripravovanej čajoviny Ungolen (cholagogum. tinktúra roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny).51. závisia od biotopu. 201. ktoré sú horké. 212. 150. odrody a pod. vňať čajoviny Betulan (diuretikum. terpénové zložky. 85. 5 4 3 13 10 zapálených ďasnách. 153. 76. 174. (ČsL 4) 3 3(1) 1(0. 61. antisklerotických a aj sedatívnych a diuretických čajovín.54. zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice — najmenej I. choleretikum a hepatoprotektívum). Species urologicae Planta (diuretikum. tujón. 232. ako vyššie) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (a popol nerozpustný v HCl) Obsah silice — najmenej I. 114. 157.05-0. Drogy skladujeme v uzatvorených obaloch a chránené pred svetlom. 2.1 II. Úbory sa dávkujú 1 kávová lyžička na šálku záparu. 173. antireumatikum).33. 225. 3 1 0. 197. 1. 108. flavonoidy. Úbory sú zložkou čs. rovnako aj zloženie. nie bielokveté) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (t.15 II. na kožné vyrážky a pod. Hemoral (antihemoroidálna kúpeľová prísada). V zásade sa podobá silici rumančeka kamilkového — Chamomilla recutita (L. hlavný je chamazulén. 126. karminatívum.5) 12(10) 8(2) 0. Čajoviny č.

Koncové úbory majú biele jazykovité samčie kvety. španielsky: Manzanilla. Zber úborov sa robí za suchého počasia v období kvitnutia (máj—júl až august). Droga sa hodnotí predovšetkým podľa vonkajšieho vzhľadu.) All. Dôležitými producentmi drogy sú Belgicko. čo je však Pyrethrum parthenium. pochádzajú spravidla z vypestovanej plnokvetej formy (var. Trajanus považoval rastlinu za pravé Dioskoridovo parthenion. V 16. Gesnera pochádzal zo Španielska a už predtým sa používal v Anglicku. Paruman spanilý ako liečivá rastlina je známy už dávno. (ten však má úbory bez pachu). Plody sú nažky. francúzsky: Camomille. . Hundskamille. flore pleno). anglicky: Chamomille. Preto 246 . V ich strede je pri plnokvetej forme len málo rúrkovitých žltých kvetov. matfarsky: Római montika. Z ekonomického hľadiska ide o vhodnú liečivú rastlinu. rusky: - jeho zámeny sotva prichádzajú do úvahy. ktorý sa pri falšovaní primiešava do drogy aj s druhom rebríček bertrámový — Achillea ptarmica L. Novšie sa tovar bežne triedi podľa veľkosti úborov — prvá trieda sa označuje „prima". Ľahko sa zaparí a treba ho po zbere čím skôr dať sušiť. Nerozvinuté úbory obsahujú veľa vody a zle sa sušia. Podľa C. Obsah terapeuticky účinnej silice je najvyšší pred plným rozkvitnutím (počas ďalšieho kvitnutia klesá až na jednu tretinu).6 II.) Astrovité . s jednoduchými alebo až trojdielnymi segmentmi. V antických spisoch ho možno však veľmi ťažko identifikovať. stor. Pri použití umelého tepla nemož- Kvalita drogy (Flos chamomillae romanae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6230: Akosť — najviac v % I. Rozostiera sa v tenkých vrstvách na tienistých a dobre vetraných miestach (pozri návod pre rumanček pravý). Úbory. Francúzsko a Anglicko. Listy má dvakrát perovito strihané. Paruman je podobný druhu rimbaba obyčajná — Pyrethrum parthenium (L.: Anthemis nobilis L.4 Znak Úbory so stopkami dlhšími ako 2 cm a zle sfarbené úbory Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Trváca bylina vysoká 15 — 30 cm s ryhovanou stonkou. ktoré sa dostávajú na trh.) Smith.5 14 8 2 0.(syn. Materiál je veľmi háklivý.RUMANČEK RÍMSKY REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ -RUMANČEK RÍMSKY RMENEC SLIČNÝ („ŘÍMSKÝ HEŘMÁNEK") Chamaemelum nobile (L. sa s ním ojedinele stretávame v nemeckých lekárňach. Zberajú sa úbory bez stopiek. H. 10 2 0. Pestovanie parumanu má u nás dobré podmienky. taliansky: Camomilla romana. druhá ako „obchodná". 20 4 1 14 10 3 0. Na triedenie sa používajú sitá s priemerom 20 mm (najvyššia kvalita) a 16 mm (druhá trieda). Druh sa zvyčajne pestuje. ktorá sa každoročne vykupuje.Asteraceae (Úborovité — Compositae) Nemecky: Rómische Kamille. Pri výslovných falšovaniach sa do drogy primiešavajú predovšetkým úbory iných astrovitých rastlín.REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ .

varkočky Panny Márie Nemecky: Kleiner Odermennig. Droga — Flos chamomillae romanae sa najlepšie skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. 30—100 cm. vysoká 247 . Spodné listy obyčajne husté. taliansky: Agrimonia. Usušenú drogu triedime na sitách podľa veľkosti úborov. po 15 minútach scediť).kúpeľová prísada). Ružovité — Rosaceae Ľudovo: arček.5 REPÍK LEKÁRSKY ŘEPÍK LÉKAŘSKÝ Agrimonia eupatoria L. Repík má rodové meno pravdepodobne z gréckeho agros = pole a moné = bydlisko (podľa častého miesta výskytu).no prekročiť teplotu 30-35 °C. v hornej časti stonky v riedkom strapcovítom alebo klasovitom súkvetí. farmaceutický tovar však podlieha požiadavkám ČsL 4 a jeho základné požiadavky oproti I. Serapion. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. 195. listov a kvetov sa pripravovalo trvanlivé žlté farbivo (prakticky išlo o izoláciu flavonoidu kvercitrínu). Obsahuje menšie množstvá azulénov ako rumanček. V ľudovom liečiteľstve sa repík oddávna uplatňuje hlavne pri pľúcnych ochoreniach (i tuberkulóze). Pije sa čaj zo záparu — 1 kávová lyžička na šálku.subsp. španielsky: Agrimonia. ako má rumanček). izoamylalkohol). maďarsky: Kozonséges párlófú. hlavnú zložku tvoria estery kyseliny angelikovej (až 2.7 %). lúkach. v menšej miere aj spazmolytické. Na kúpele 3 polievkové lyžice na 5 1 vody. francúzsky: Aigremoine eupatoire: anglicky: Common Agrimony. niekoľkokrát denne. voňavý. 28. Kvety skoro sediace. na oplachovanie pleti. ktorý údajne prvý použil túto bylinu pri pečeňových chorobách. Okrem ľudového uplatnenia drogy pri bolestivej menštruácii. Čajoviny č. ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Prímes plodov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol (nerozpustný v HC1) Množstvo extraktu získaného 95 % liehom — najmenej I. Plody sú nažky hore ovenčené štetinovitými ostňami. eupatoria — pravý a subsp.6—2. striedavo jarmové. Podstatnou obsahovou látkou je modrozelená silica — Oleum chamomillae romanae. 15 10 12 4 2 12 13 5 6 Podľa tejto ON sa droga hodnotí pri preberaní v nákupni. kde ju zasvätili Pallas Athene.6 % (Európsky liekopis žiada minimálne 0. perovito zložené. Rastie na sprašových a vápencových hlinách. akosti ON sú trochu rozdielne: Znak Inak sfarbená droga ČsL 4 — najviac v % 8 6 5 2 12 10 2 8 3.r. horčiny a cholín. prípravok Defatigan (čajovina . V materiáli sa niekedy nachádzajú rastlinné časti divozelu čierneho — Verbascum nigrum L. izomaslovej a tiglínovej. 8 5 6 2 1 12 10 3 10 II. procera Wallr. slúži droga aj ako kozmetikum. rusky: Pe- Iné časti materskej rastliny Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo extraktu s 95 % liehom — najmenej Množstvo trieslovín — najmenej Trváca chlpatá bylina s jednoduchou priamou stonkou. osvieženie vlasovej pokožky a odporúča sa najmä pri ošetrovaní svetlých vlasov. získaná obyčajne destiláciou s vodnou parou v množstve asi 0. Predmetom zberu môžu byť všetky naše poddruhy . žlté. útrobník. takmer v prízemnej ružici. Droga je absolútne netoxická a nemá nijaké vedľajšie účinky. grandis — väčší. hřebíček. Farmakologické pôsobenie drogy je antiflogistické a karminatívne. Kunhuty.. na vonkajšie použitie sa pripraví 10—15 % zápar (scedí sa po 20 minútach). Platearius aj Avicenna vychvaľovali jej liečivú silu. pasienkoch. Z vedľajších obsahových látok možno spomenúť flavonoidy (apigenín — inak podobné. Plínius i Dioskorides nazývali rastlinu eupatorion. Vysoko si ju cenili v antickom Grécku. ochabnutí čriev i mechúra. Z mladých stoniek. Galenos. Pre tieto účely sa vyrába čs. pri zastaraných pľúcnych kataroch. príbuzné A. Plínius. subsp. kumaríny (totožné s rumančekom). proti krvácaniam a pri pečeňových a kožných chorobách. repíček. metakrylovej. konopenec. traňk sv. .5 % ) . stonček. Po zvyčajnom dôkladnom umytí a prepláchnutí sa vlasy premyjú teplým (vlažným) záparom (jeho príprava: asi 15 g drogy preliať 2 1 vriacej vody. ktorý má visiace plody a čiašku asi len do polovice plytko ryhovanú — pre príjemnú vôňu sa niekedy pestuje vo vidieckych záhradkách. prítomné sú aj alkoholy (napr. Vo Francúzsku sa droga používa ako prísada pri výrobe špeciálnych vín (Vermouth — sec). resp.. ktoré odfarbuje a dodáva im prirodzený lesk. zúbkaté. rúbaniskách a vo svetlých lesoch. Druhový názov sa odvodzuje od starovekého pontického kráľa Mitridata Eupatora. starček. rebríček. kráľovský traňk. Na vňať repíka (Herba agrimoniae) sa vzťahuje ON 86 6834. sú omnoho hrubšie a výraznejšie vlnato ochlpené.

Obdobie kvitnutia jednotlivých kvetov trvá však iba 1—2 dni. Zberá sa celá nadzemná časť krátko pred kvitnutím a počas neho (máj—júl. s riedkou. stomachikum. Predmetom zberu býva niekedy iba list — Folium agrimoniae. Droga sa najčastejšie používa ako zvieravý a sťahujúci prostriedok pri kataroch žalúdka a čriev spojených s hnačkami. V ČsL 4 je oficinálna repíková vňať — Herba agrimoniae. odrezávajú sa iba mladé. so stonkami do hrúbky 5 mm a s malým množstvom plodov. Dobré sú iba mladšie. rusky: . ďalej na úpravu činnosti žalúdka. ako prísada do kúpeľov pri únave a vo veterinárnej medicíne pri niektorých ochoreniach zvierat. resp. Vňať obsahuje katechínové triesloviny (asi 5 % ) . 147. maďarsky: Varjútóvis benge. variť 5 — 6 minút a precediť). Trochu sa mrví. metabolikum. pri kožných vyrážkach. 248 Rhamnus catharticus L. relatívne veľa amidu kyseliny nikotínovej (PP-faktor. 242. stomachikum a externe antiflogistikum. chránené pred svetlom a pri skladovaní častejšie kontrolovať. čepele okrúhle až elipsovité. pričom sa z rastliny odstraňujú prízemné listy ružice. extrakt masážneho roztoku Herbadent (antiseptikum ústnej dutiny) a Herbadent ústnej vody. 167. Pomer zosušenia je 3—4 : 1. všeobecne dôležitý pre metabolizmus v živých bunkách) a flavonoidy. 175. Na vonkajšie upotrebenie sa zvyčajne pripravuje odvar (2 lyžičky na pohár vody. ktoré drogu znehodnocujú. glykozidove viazanú horčinu. Materiál je mierne náchylný na zaparenie.treba ich skladovať v dobre zatvorených obaloch. 240. 140. predovšetkým koni. cholekinetikum). Zberá sa v začiatkoch kvitnutia (jún—august). Na kúpele a obklady sa používa teplý odvar niekoľko ráz denne. francúzsky: Nerprun purgatif. 231. Rešetliakovité . anglicky: Buckthorn. Droga tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species cholagogae — žlčopudná čajovina. svieže a zdravé listy. čs. španielsky: Espina cervina. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku na odvar alebo zápar 1. Rastlina je nedokonale dvojdomá. Vňať možno zväzočkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste. Vňať repíka je predovšetkým adstringens. hepatoprotektívum). Ungolen (cholagogum. Boldogran granuliek (choleretikum. Hemoral čajoviny (antihemoroidová kúpeľová prísada). 54. taliansky: Spin cervino. ako kloktadlo pre spevákov aj rečníkov. antipelagrický. kvitnúce a hojne olistené. Repík sa opeľuje cudzím peľom. Listy má protistojné. 241. choleretikum. ale i vlastným. 178. pri umelom teple sa nesmie prekročiť 35 °C. 166. Obe drogy ľahko vlhnú . Eugastrin čajoviny (stomachikum. na okraji drobno pílkovité. cholagogum. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1.REPÍK LEKÁRSKY denne. digestívum). alebo aj pečeňových i žlčníkových poruchách a pri piesku či kamienkoch v žlčníku i obličkách. Zvonku sa používa na kloktanie pri zápaloch v ústnej dutine. organické kyseliny. Zvonka sa dávkujú 1—2 polievkové lyžice na 2 poháre odvaru. cholagogum). Thé Salvat (choleretikum.Rhamnaceae Nemecky: Purgier-Kreuzdorn. na obklady. choleretikum). Zrelé plody sú čierne kôstkovice.5 g. Sušia sa v tenkých vrstvách rozostreté v tieni. HVLP Species cholagogae Planta (cholagogum.2 %). kyselinu kremičitú (až 12 %). droga sa balí aj do záparových vrecák. špecificky pri žalúdočných. Cutisan čajoviny (dermatologikum — omývanie kožných defektov). 234. 211. užíva sa 1 kávová lyžička na pohár vody v odvare alebo v zápare — pije sa 2—3 x Čajoviny č. 174. nepravidelnou korunou. na výplachy ústnej i nosovej dutiny. 236. Je medonosný. ŘEŠETLÁK POČISTIVÝ REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Ker vysoký do 200 cm. 210. laxans). Voňavé kvety so zelenkastými korunami sú usporiadané do riedkych vrcholíkov. . až september). silicu (0. 170. Stomaran (stomachikum.

ktorý vo vyšších dávkach spôsobuje poruchy trávenia. Možnosť návyku na drogu je pomerne malá. Nie je však vhodná ako náhradka za krušinovú. teda takmer tie isté látky. ako obsahuje krušina jelšová.). V staršom liečiteľstve sa najčastejšie uplatňovali zrelé čerstvé alebo sušené bobule (v mnohých liekopisoch boli v minulosti oficinálne). sacharidy a vitamín C. Recept na taxatívny sirup spomínal aj Matthiolus. stor.REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Rastie ako typický xerofyt na suchých a teplých svahoch.krušinové napred sčervenejú potom černejú. Pri žuvaní rešetliakových plodov sa sliny farbia modrasto až modrohnedo (nie zelen- kastohnedo ako pri krušinových). Preto sa májové konáriky dávali nad dvere stajne. R. Podľa Fluckigera primát v liečebnom využití kôstkovíc patrí Severanom. Ďalej sú prítomné flavóny a flavónové glykozidy (kvercetín. Zriedka je predmetom zberu kôra — Cortex rhamni cathartici (Spinae cervinae). Vyskytuje sa na vápencoch. úplavicové hnačky a lokálne silné dráždenie. Kôra obsahuje aj antrachinónové deriváty. Upozorňoval však. zriedka kôra (Geiger. že môže vyvolať zúrivosť. Zberá sa na jar a suší sa bežným spôsobom. kempferol). stor. Pomer zosušenia je asi 3. dnes označovaný ako Paliurius australis. embryo je priame a majú viacej hroznovito usporiadaných exkrečných buniek v oplodí a i. Meddygon Myddvai možno sa dočítať o varení sirupu z bobuľovej šťavy a medu ako o „otváracom" sirupe. sčasti aj diantróny. ktoré veľmi dráždia sliznice a pokožku). Preto je 249 . Druhový prívlastok catharticus je z gréckeho kathairein = čistiť. v riedkych kroviskách a svetlých lesoch. voľné emodíny. Všetky rastlinné časti môžu slúžiť ako purgans. do výšky 1000 m. Thoms). aby sa nepočarilo dobytku. sa používali vo veterinárnej medicíne. Čerstvé bobule dodnes využíva homeopatia. pôsobí dávivo a zapríčiňuje aj črevné koliky (prevládajú v nej redukované antróly a antranoly. jantárová a jej vápenná soľ). frangulín. Šťava sa využívala aj pri liečbe podagry. Rešetliakové majú aj inú anatomickú stavbu (napr. ostnitý. čím vznikajú mierne laxatívne prejavy.Ligustrum vulgare L. saponínové glykozidy. Čerstvá kôra je však veľmi silné laxans. Ľahšie odlíšiteľnou prímesou sú bobule zobu vtáčieho . oleoides . glukofrangulín. potom sčernejú . lebo antrachinóny pôsobia priamo na peristaltiku (pohyby) hrubého čreva. čo sa však neskôr ukázalo omylom. no teplota nesmie prekročiť 45 °C. Príbuzným druhom. emodínové glykozidy. lebo jej laxatívne účinky sú asi päťnásobne slabšie. V ľudových poverách sa rešetliak pokladal za prostriedok proti démonom a čarám. Droga pochádzajúca z plodov napadnutých plesňou (Puccinia coronata) je jedovatá. prečisťovať. Staroveký rhamnos bol asi Rh. preháňať (pre laxatívne vlastnosti kôstkovíc). Plody — Fructus rhamni cathartici seu Spinae cervinae u nás nie sú oficinálne. jej plody sú takmer štandardnou prímesou medzi rešetliakovými. pretože sa pokladal za druh opisovaný Dioskoridom.5 : 1. ktorý rastie na podobných stanovištiach. Lepšie sa suší umelým teplom. organické kyseliny (napr. prečisťujúci sa zaviedol do medicíny. Suší sa v tenkých vrstvách na tienistom a dobre vetranom mieste. s tmavou čiernomodrou šťavou a sladkastohorkou chuťou. Celá rastlina obsahuje účinné antrachinóny a antranoly (voľné i glykozidove viazané). Kôstkovičky rešetliaka bývajú najprv zelené. Zber zrelých plodov sa robí ručným odtrhávaním v septembri až októbri. ale vďaka prispôsobivosti aj na neutrálnych a mierne kyslých horninách od nížin po podhorský stupeň. tiež však ramnokatartín. Vedecký názov rastliny vychádza z gréckeho rhamnos. Už v 9. V slávnom receptári južného Walesu z 13.r. je krušina jelšová — Frangula alnus Miller. Theofrastos a Dioskorides ním označovali rozličné druhy dnešných rešetliakov alebo krušiny.. materiál sa vopred očistí od zvyškov listov i konárikov.

s 3—5 lalokmi. v prírode si volí vlhké až mokré stanovištia. striedavé. dlaňovité. Obdobie kvitnutia trvá 8—10 dní. Listy má stopkaté. V pohári studenej vody sa 8 hodín maceruje zvyčajne 10 g (2 lyžičky) plodov. Ribes rubrum L. pobrežné kroviská a vlhké lesy do nadmorskej výšky 1000 m. anglicky: Black Currant. Z 1 lyžičky čajoviny na pohár vody sa pripravuje macerodekoktum (pije sa cez deň po dúškoch). Čajovina č. na okraji pílkovité. kto poukázal na liečivosť čiernych ríbezlí. ráno a večer pred jedlom.pijú sa 2 šálky denne. že stopky a listy sa kedysi používali ako náhradka za čierny čaj a plody na prípravu sirupu. Wittstein si ich tiež vysoko cenil. Mohli však byť známe. rusky: RYBÍZ ČERNÝ RÍBEZĽA ČIERNA Ker vysoký až 200 cm..a tobôž čierne . Stanovené dávky sa však nesmú zvyšovať. Egrešovité — Grossulariaceae (Lomíkameňovité — Saxifragaceae) Ľudovo: ríbezle. R. Prvý. že výťažky z plodov pripravené za studena sú účinnejšie ako výluhy pripravené za tepla. červená. francúzsky: Cassis. lebo iný hmyz s krátkym sosákom nedosiahne na dno čiašky. Inak zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička plodov na šálku záparu . Ríbezle všeobecne . maďarsky: Fekete ribiszke (egreš). s chaluhou bublinatou. čierna. kvitne v apríli až júni. a i. lebo môžu vyvolať dávenie alebo dráždiť črevnú sliznicu a zapríčiniť jej krvácanie. V ľudovom liečiteľstve plody slúžia aj ako diuretikum alebo metabolikum. kvetom bazy čiernej. Včajovinách proti tučnote tvoria častú zložku napr. pretože majú domovinu v Ázii a Európe.majú hodnotnú medovinu. 196. ktorú využívajú najmä včely. Ríbezľa čierna je jednou z hlavných ovocných kultúr ZSSR. smradľavý rybíz Nemecky: Schwarze Johannisbeere. Podobné druhy sú pestované ríbezle — r. Pestuje sa v záhradách ako ovocina. Tvrdé drevo slúži na jemné rezbárske výrobky a bobule na prípravu sýtej maliarskej zelene (Succus viridis) alebo krycej žltej farby. skalná. španielsky: Casis. Vedecké pomenovanie druhu Ribes L. Žltozelené kvety tvoria riedke ovisnuté strapce. Plody sú šťavnaté čierne bobule. pochádza vraj z arabského ribaš 250 (označenie pre kyslé plody niektorých ríbezlí). krušinovou kôrou a s vňaťou ligurčeka a benedikta lekárskeho. Rešetliak má i technický význam. Prof. V antike sa nespomínajú ríbezle ani egreše. taliansky: Cassis. bol lekár Peter Forestus (+l579). — r. s chlpatými konármi. Spomedzi všetkých ríbezlí je včelársky najcennejšia práve r. RÍBEZĽA ČIERNA Ribes nigrum L. Ríbezľa Listová droga (Folium ribis nigri) podlieha ČSN 86 6435: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté listy Listy napadnuté hrdzou Iné časti rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 5 2 1 13 10 II. Pokusne sa zistilo. Menšie kultúry sú v severozápadnej Európe. 8 10 4 2 13 12 .vhodná aj na dlhšie užívanie. Používa sa najmä v detskej praxi (dávka: 1—3 lyžičky). rašeliniská. V niektorých liekopisoch je oficinálny sirup pripravený z čerstvých plodov. petraeum Wulf. Výluh sa pije nalačno večer alebo ráno. Roku 1882 konštatoval. ktorej kalichy a listy nemajú žľazy a do zberaného materiálu nepatria ani divorastúce r.

Gemma ribis nigri. 4000 pred n. zápaloch močových ciest i mechúra a pri čiernom kašli detí. stor. východoázijské či brazílske semená ho obsahujú asi 50 %. Pradávne upotrebenie mal aj v Indii. Sú vhodné na prípravu sirupov. pri reumatizme i hnačkách. s hrubou. Droga má výrazný osobitný pach a chutí nevýrazne. pijú sa 2—3 šálky denne. lebo doma ju ľahko napádajú škodcovia. čierna je z celého rodu lekársky i potravinársky najcennejšia. samčie s rozkonárenými tyčinkami. V svetoznámom Ebersovom papyruse sa spomínal ako purgans. jednotlivo. kyslé zložky oleja a pod. kyselinu (najmä citrónovú). Pre farmaceutickú potrebu sa používa produkt z prvého lisovania. manipulácia je ako s listami. Drogu treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch. červené farbivo. Vylisovaný surový olej sa musí ešte prevariť s vodou. Robí sa z neho aj kloktadlo. 70. pektín a veľa sacharózy. nemajú nepríjemný pach — najmä pri konzervovaní. V staroveku sa pestoval v Oriente a v južnej Európe. hrdzou nenapadnuté listy — Folium ribis nigri. Z ich endospermu sa izoluje nevysychavý olej. Výklad vedeckého pomenovania rastliny je neistý. Je veľmi variabilnou rastlinou. Ako purgans sa v Európe zaužíval v 18. Čerstvé i sušené listy sa v domácnostiach tiež dávajú do konzervovanej zeleniny — kapusty a uhoriek. čo treba