VYDAVATEĽSTVO OSVETA

Rukopis posúdili Prof. RNDr. PhMr. Vladimír Homola Prof. Ing. Peter Kovács, DrSc. Doc. RNDr. Karel Rada, CSc. Na diele spolupracovali MUDr. Ladislav Ježek (kontrola fytoterapeutických údajov) RNDr. PhMr. Fila Machovičová (kontrolné metódy)

© Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek, CSc, 1988 Illustrations © akad. maliar Jindřich Krejča, 1977

OBSAH
Predhovor VŠEOBECNÁ ČASŤ Liečivé rastliny v živote človeka . . Zber a sušenie liečivých rastlín . . Skladovanie, triedenie, balenie a preprava drog Obsahové látky liečivých rastlín a drog Jedovaté rastliny Použitie liečivých rastlín ŠPECIÁLNA ČASŤ Agát biely Alchemilka žltozelená Archangelika lekárska Arnika horská Asparágus lekársky — špargľa . . . Balota čierna Baza čierna Baza chabzdová - chabzda .... Bazalka pravá Bedrovník aníz Bedrovník lomikameňový Bedrovník väčší Benedikt lekársky Betonika lekárska Blen čierny Blyskáč jarný Bolehlav škvrnitý Borák lekársky Borievka obyčajná Borovica horská kosodrevinová — kosodrevina Borovica lesná — sosna Bôľhoj lekársky Brečtan popínavý Breza previsnutá Bršlen európsky Brusnica čučoriedková - čučoriedka Brusnica obyčajná Cesnak cibuľový - cibuľa kuchynská Cesnak kuchynský Cesnak medvedí Čakanka obyčajná Čiernohlávok obyčajný Deväťsil lekársky Divozel veľkokvetý Divozel sápovitý Drchnička roľná Dub letný Dub zimný Durman obyčajný Ďatelina lúčna Fazuľa záhradná Fenikel obyčajný Fialka trojfarebná Fialka roľná Fialka voňavá Graciola lekárska Gypsomilka metlinatá Hadomor (hadí mor) španielsky . . Hamamel virgínsky Hlaváčik jarný Hlaváčik letný Hlaváčik jesenný Hloh obyčajný Hloh jednosemenný 51 52 53 54 56 57 58 59 61 62 63 64 66 67 68 69 70 72 73 74 75 77 78 79 80 81 82 84 85 86 88 89 90 91 91 93 94 94 95 96 98 99 100 100 101 103 104 105 106 107 107 107 109 109 11 13 23 24 27 30 7 Hluchavka biela Horčinka horká Horec žltý Chmeľ obyčajný Chren dedinský Ibiš lekársky Ihlica tŕnitá Imelo biele Jablčník obyčajný Jahoda obyčajná Jarabina vtáčia Jaseň štíhly Jastrabina lekárska Jesienka obyčajná Kapsička pastierska - pastierska kapsička obyčajná Kapucínka väčšia Kapusta čierna Horčica biela Karbinec európsky Klukva močiarna Kocúrnik obyčajný Komonica lekárska Konopnica žltkastobiela Konvalinka voňavá Kopytník európsky Koriander siaty Kosatec nemecký Kosatec florentský Kosatec bledý Kostihoj lekársky Kotúč poľný Kôpor voňavý Krasovlas bezbyľový Krtičník hľuznatý Kručinka farbiarska Krušina jelšová Krvavec lekársky Kuklík mestský Kuklík potočný Kukurica siata Kýchavica biela Kyjanička purpurová Lastovičník väčší Levanduľa úzkolistá Lieska obyčajná Ligurček lekársky Lipa veľkolistá Lipa malolistá Lipkavec marinkový Lišajník dubový Lobelka tabaková Lomikameň zrnitý Lopúch väčší Lopúch menší Lopúch plstnatý Luskáč lekársky Lyžičník lekársky Ľan úžitkový Ľubovník bodkovaný Ľuľkovec zlomocný Ľuľok sladkohorký Majorán záhradný Mak siaty Mak vlčí Materina dúška - dúška materina . Materina dúška obyčajná - dúška tymianová Mäta kučeravá Mäta pieporná Medovka lekárska 111 112 113 115 116 117 119 120 121 122 124 125 126 127 129 130 131 131 132 134 134 136 137 138 139 141 142 142 142 143 144 145 147 148 149 150 151 152 152 153 155 156 157 158 160 161 162 162 164 165 166 167 168 168 168 169 170 171 172 173 174 176 177 178 179 180 182 183 184 Medvedica lekárska Moruša čierna Moruša biela Mrkva obyčajná Mrlik dobrý Mrlík voňavý Mydlica lekárska Náprstník červený Náprstník vlnatý Nátržník husí Nátržník vzpriamený Nechtík lekársky Nevädza poľná Očianka Rostkovova Oman pravý Orech vlašský Ostrôžka poľná Ostružina černicová — černica . . . Ostružina malinová — malina . . . Ovos siaty Pagaštan konský Pakost smradľavý Palina abrotská — p. božie drievko Palina dračia Palina obyčajná Palina pontická Palina pravá Pamajorán obyčajný Papraď samčia Paprika ročná Parasca väčšia Pestrec mariánsky — silybum mariánske Petržlen záhradný Pivonka lekárska Plavúň obyčajný Pľúcnik lekársky Pľuzgierka islandská Podbeľ liečivý Praslička roľná Prietržník holý Prietržník chlpatý Prilbica modrá Prútnatec metlovitý Prvosienka jarná Prvosienka vyššia Púpava lekárska Pupenec roľný Puškvorec obyčajný Pýr plazivý Pyštek obyčajný Rasca lúčna Rebarbora dlanitá Rebríček obyčajný (myší chvost obyčajný) Rebríčkovec (paruman) spanilý — rumanček rímsky Repík lekársky Rešetliak prečisťujúci Ríbezľa čierna Ricín obyčajný Rimbaba obyčajná Rozmarín lekársky Rumanček pravý Ruta voňavá Ruža galská Ruža šípová Saturejka záhradná Sedmokráska obyčajná Senovka grécka Skorocel (chmelík) blškový .... 186 187 187 188 190 190 192 193 194 195 196 198 199 200 201 203 204 205 206 208 209 210 211 212 213 214 215 216 217 219 220 221 222 223 225 226 227 228 230 231 231 232 233 234 234 236 237 238 240 241 242 243 244 246 247 248 250 251 252 253 255 256 258 259 260 261 263 264

Skorocel (chmelík) piesočný . . . . Skorocel kopijovitý Sladič obyčajný Sladovka hladkoplodá — sladké drievko hladkoplodé Slamiha piesočná Slez lesný Slez maurský Slez nebadaný Slnečnica ročná Smrekovec opadavý Srdcovník obyčajný Starček obyčajný Stavikrv pieprový - horčiak . . . . Stavikrv vtáčí Šalvia lekárska Šalvia muškátová Štiav lúčny Tekvica obyčajná Topoľ biely Topoľ čierny Topoľovka ružová — ibiš ružový . . Trnka obyčajná — slivka trnková .

264 265 266 267 269 270 270 270 272 273 274 276 277 278 279 280 282 283 284 284 285 286

Turanec kanadský Túžobník brestový Vachta trojlistá Valeriána lekárska Veronika lekárska Veronika potočná Vlkovec obyčajný Vratič obyčajný Vŕba biela Vres obyčajný Vresovec šrvorradý Yzop lekársky Zádušník brečtanovitý Zbehovec plazivý Zeler voňavý Zemedym lekársky Zemežlč menšia Zemiak — ľuľok zemiakový . . . . Zimoľub okolíkatý Zimozeleň menší Zlatobyľ obyčajná Železník lekársky Žihľava dvojdomá — pŕhľava dvoj-

288 289 290 291 293 293 294 295 296 298 298 299 300 301 302 303 304 305 307 308 309 310

domá Žihľava malá - pŕhľava malá ... Žindava európska Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Stručný slovník medicínskych výrazov Literatúra Slovenské odborné názvy liečivých rastlín Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Slovenské ľudové a hovorové názvy rastlín České odborné názvy liečivých rastlín Latinské názvy liečivých rastlín . . Latinské názvy drog Oficiálne a ľudové indikácie . . . . Škodlivé účinky drog a následky po ich požití Vecný register

311 311 313 315 337 368 369 371 372 376 378 382 386 391 393

ktorými prechádza slovenské. Pokroky vo farmakognózii a príbuzných vedných odboroch si vynútili úpravu a aktualizáciu všeobecnej aj špeciálnej časti tohto monografického diela. Veríme. Pribudlo i niekoľko nových rastlín. ešte nevžité odborné názvy rastlín. české i latinské názvoslovie rastlín. v niektorých prípadoch uvádzame v zátvorke aj staršie.PREDHOVOR Tretie vydanie Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov prichádza do rúk čitateľa v prepracovanej podobe. cudzokrajných a menej dôležitých liečivých rastlín. pri ktorých moderná veda potvrdila významné liečivé účinky. Bratislava 1988 7 . Oproti predchádzajúcim vydaniam sme podstatne rozšírili receptár čajovín pripravovaných z liečivých rastlín. čiastočne aj praktických príčin sme však vyradili väčší počet chránených. Z technických. V treťom vydaní tohto diela sa odrážajú aj zmeny. Hlavné požiadavky ČsL 4 sme zaregistrovali. že vykonané úpravy pomôžu zvýšiť praktickú hodnotu a použiteľnosť nového Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov. Preto pri hľadaní niektorých údajov bude záujemca musieť siahať i po starších vydaniach tohto Atlasu. prípadne nové. ale zmeny vo výrobnom programe československých HVPL sa už nedali dôsledne zachytiť. Keďže botanická terminológia zatiaľ nie je celkom ustálená.

.

ale nevedecké. To isté dokazujú staroindické pamiatky a archeologické doklady o mezopotámskej kultúre Babylončanov. Toto učenie — nazývané signatúra plantarum. že rastliny ho môžu živiť a liečiť. Aj liečivosť bylín sa vykladala z rozličných hľadísk: predovšetkým pôsobilo meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa. 11 . lebo je v ňom i nános pavedeckých prvkov. žeby k nim bola pridala niečo podstatné. Ich pestovanie bolo miestami dokonca veľmi intenzívne a pokročilé. spravidla božskej alebo aspoň nižšej mýtickej bytosti. Ich vzťahy k okolitému prostrediu sú pevné. pochopiteľne. Liečivé rastliny tvoria v prírode ustálené spoločenstvá viazané na určité stanovište. pôvod mnohých domácich zvierat a kultúrnych druhov rastlín ostane azda navždy zahalený tajomstvom. Súborne sa nazývajú alopatia (z gréckeho allos — iný a pathos — choroba). Takmer každodenne sa v najrozličnejších podobách dostávajú na náš stôl ako potraviny. ktoré vo vyšších dávkach u zdravého človeka vyvoláva príznaky podobné ochoreniu. Hoci ľudové liečiteľstvo dalo ľudstvu veľa cenných liečivých rastlín (rumanček. Každý výraznejší zásah do biologickej rovnováhy krajiny prináša podstatné zmeny v jestvujúcich rastlinných spoločenstvách. rastliny so žltými kvetmi sú vhodné proti žltačke atď. s úzkym vzťahom k náboženstvu a tradíciám. nie sú nijaké písomné záznamy. Verilo sa. Nespokojnosť s výsledkami alopatických liečebných postupov v minulom storočí viedla k založeniu homeopatie. zeleniny. tým mocnejšie účinky sa pripisovali liečivej rastline nesúcej jej meno. Mnohé lieky prejavujú veľkú závislosť od dávkovania. Tieto liečebné postupy sa usilujú vyvolať v tele obranný proces liečivými látkami opačného účinku. ktorá vychádzala zo zásady similia similibus curantur — rovnaké možno liečiť rovnakým. signatúra rerum — je síce historicky zaujímavé. rozličnými magickými spôsobmi sa uchádzali o priazeň ducha rastliny a prinášali mu dary a obete. prípadne mu prospieť iným spôsobom. Podľa homeopatického chápania možno chorobu liečiť malými dávkami takého liečiva. V Európe rastie asi 1 000 druhov liečivých rastlín. Neskôr ich funkciu — vrátane liečiteľských úloh — nahradili kňazi. malo vysokú úroveň už niekoľko tisícročí pred naším letopočtom. Základy homeopatickej liečby (z gréckeho homoios — podobný) položil lipský lekár Samuel Hahnemann (1755 — 1843). silné brzdí a veľmi silné celkom ruší. Vo svojej prirodzenej poverčivosti predpokladal. mnohé slúžia na technické účely a početná je aj skupina rastlín. neraz aj vymiznutie niektorých rastlinných druhov. Aj staroegyptská kultúra umožnila vznik dobre organizovaného lekárstva. Vývoj botaniky oddávna išiel ruka v ruke s vývojom lekárstva. mätu a mnohé iné). v európskej oficiálnej medicíne vyše 300 (aj s cudzokrajnými) a v našej asi 150. Dávnoveký človek si dobre všimol. Už starovek diferencoval terapiu: contraria contrariis (protichodné protichodným) a similia similibus (rovnaké rovnakým). stredné ju podporuje. hlavné druhy obilia. Preto nás nesmie zarážať ono magické šero sprevádzajúce starú medicínu hlboko do stredoveku. Preto sa na podporu vedeckosti homeopatie koncom minulého storočia zaviedlo Ardtovo-Schulzeho pravidlo. lipový kvet. korenia.LIEČIVÉ RASTLINY V ŽIVOTE ČLOVEKA Rastliny sprevádzajú človeka od kolísky po hrob. Čínske lekárstvo. pretože najväčšie a najzákladnejšie objavy a vynálezy sa udiali pravdepodobne v neolite (v mladšej dobe kamennej). Modernejšie sa uplatňuje preventívna liečba zameraná na predchádzanie chorobám. Na Blízkom i Ďalekom Východe jestvovala skutočná lekárska veda už dávno pred zrodom antickej vzdelanosti. ktoré sa využívajú na liečbu. z ktorej. ako dosvedčujú staré čínske letopisy. dodnes zakorenené v ľudovom liečiteľstve. ktorí mali hlbšie znalosti o rastlinách. Z rozsiahlych vedomostí Egypťanov čerpala Európa počas celého stredoveku bez toho. že tieto vlastnosti sú darom nadprirodzeného ducha sídliaceho v rastline. Súbor starovekých vedomostí o liečivých rastlinách nebol malý. nadmorskú výšku a iné faktory. geologický podklad. V ľudovom liečiteľstve sa ich používa asi 800. domáce zvieratá. Medikamentózna liečba v minulosti spočívala predovšetkým na liečivých rastlinách. čím bola táto bytosť váženejšia. menej na látkach živočíšneho a minerálneho pôvodu. že rastliny s mečovitými listami hoja sečné a bodné rany. treba ho veľmi kriticky prehodnocovať. strukovín. Preto vznikla osobitná kasta čarodejníkov. krmovín. Liečba rastlinami čiže fytoterapia môže byť kauzálna (zameraná na príčiny chorôb) alebo symptomatická (zameraná proti príznakom chorôb). Na úsvite historického obdobia už vidíme v rukách ľudstva všetky najdôležitejšie prostriedky obživy: kultúrne rastliny. ktoré vychádza zo zásady: slabé dráždenie (nízka dávka liečiva) povzbudzuje životnú činnosť. technické i liečivé rastliny. Pri výbere liečebného použitia sa ľudová logika opierala najmä o tvar rastliny alebo niektorej jej časti. antická civilizácia vyrástla z veľkých a základných predhistorických objavov kultúrnych rastlín.

Liečivé rastliny a ich obsahové látky sú prírodného pôvodu. ktorá v tele podporuje tvorbu vlastných protilátok (na rozdiel od substitučnej liečby. ktoré používa väčšinou v čerstvom stave na prípravu rozotieraných preparátov alebo výťažkov. Túto skutočnosť musí mať čitateľ stále na zreteli. pri ktorej sa do tela vpravujú hotové obranné látky). Preto sa pokladajú za najprirodzenejšie liečivá. Často sa nekryjú. Vo fytoterapii tvorí akýsi spoj medzi ľudovým liečiteľstvom a vedeckou medicínou. Vychádza totiž najmä z liečivých rastlín. alopatie i homeopatie. V ľudovom liečiteľstve sa často zlučujú indikačné oblasti zo všetkých foriem terapie.Zmodernizovanú homeopatiu možno chápať ako formu podnetovej liečby. Na homeopatii je sympatická zásada dôkladného lekárskeho vyšetrenia a presnej diagnózy. prípadne sú vo výslovnom protiklade. Vo fytoterapii sa uplatňujú názory ľudového liečiteľstva. . Vo všeobecnosti sa však homeopatická liečba odmieta pre nedostatočnú vedeckú podloženosť. učenia o signatúre. Vo fytoterapii sa možno seriózne oprieť spravidla len o indikácie založené na kritickom vedeckom výskume a overené modernou oficiálnou medicínou.

petržlenový koreň.). Sušená liečivá rastlina. ergobazínu. ale stále stúpa ich priemyselné upotrebenie. zemežlče a ďalšie drogy. takže pri rozumnom zbere by sa nemali dať vyhubiť. prípadne rozšíriť škálu ich priaznivých účinkov. V tomto diele sa pri mnohých drogách uvádzajú i požiadavky platných noriem. že zvyšok tvoria rastliny dovážané z tropických alebo subtropických oblastí. ešte stále chýbalo asi 300 000 kg pre domácu potrebu (výroba liečivých čajovín. Egypt) a ktoré nám cenovo konkurujú. pričom sú tu možnosti a predpoklady aj na export kvalitných rastlinných drog. digitoxín a i. V niektorých druhoch dočasne obstojíme iba tradične dobrou kvalitou našich drog. Z asi 300 druhov drog „každodennej potreby". Z niektorých sa poloumelo vyrábajú ďalšie liečivá. a má aj priaznivé klimatické podmienky. a tým aj konštantného liečebného efektu. Rastliny možno upotrebiť priamo čerstvé. alebo po dôkladnom preskúmaní chemickej skladby slúžia ako modelové látky pri výrobe rovnako účinných syntetických látok (napr. Juhoslávia. chinínu.). Takmer celá krajina sa rozprestiera na južnom úbočí Karpát. na ktorých sa neskôr mohli utvoriť úrodné pôdy priemernej zrnitosti. Chýbali a chýbajú nám (i pre možný vývoz) bežné liečivé rastliny — drogy. resp. podľa morfínu látky mierniace bolesť (centrálne analgetika). stavikrvu vtáčieho.má veľmi vhodné podmienky. Na Slovensku rastie asi 200-250 všeobecne uznávaných druhov liečivých rastlín od nížinných pásem až po alpínske hole a skaly. farmaceutická chémia . Podľa kokaínu. kde je zber lepšie organizovaný (Bulharsko. 1969 u nás vykúpilo najviac liečivých rastlín za posledných 50 rokov. extraktov a pod. list čučoriedky. papaverín a efedrín sa môže izolovať z rastlín. prípadne celosvetovým nedostatkom. Maďarsko. j. no hoci sa napríklad r.). alebo preto. a to v produkčnom množstve. Pre každú drogu sú preto predpísané hodnoty jej kvality .náuka o syntetických liečivách a i. alebo len v niektorých jej častiach. že ich výroba by bola nehospodárna. a tým nadmerné zrážky.normy (ČSN. Spotreba liečivých rastlín (najmä na priemyselné spracovanie) podstatne stúpla a stále stúpa. Je síce pravda. rumanček. Mnohé liečivé rastliny a drogy sú stálou surovinou na izoláciu obsahových látok s menšou jedovatosťou. ako je to napr. Zvyčajne sa 13 . Pre vegetáciu — liečivé rastliny nevynímajúc . obsiahnutého v listoch koky. príp. ktorých celková syntéza by bola príliš nákladná (napr. niektoré hormóny zo saponínov a rozličné farmaká z alkaloidov námeľa). vňať materinej dúšky. tinktúr. nevyznačuje sa priveľkou vlhkosťou alebo suchom a vyhovujúca je i dĺžka slnečného svitu. chránená pred vetrami prinášajúcimi od severu veľké mrazy. OD LIEČIVEJ RASTLINY K DROGE Podmienkou použiteľnosti rastliny na liečenie sú vhodné obsahové látky. ktoré sú výslednicou zložitých životných (biochemických) pochodov a v istom štádiu vývoja sa ukladajú buď v celej rastline. droga. preto treba na ňu dnes hľadieť trochu inak ako kedysi a prísne dbať na jej požadovanú kvalitu. hyoscyamínu. ktoré sú bezpodmienečnou zložkou európskych priemyselne vyrábaných farmaceutických prípravkov (hromadne vyrábaných liekov). Slovensko je bohaté na vodné pramene. Ich prieskumom sa zaoberajú celé vedné odbory (farmakognózia — náuka o prírodných liečivách. t. v prípade morfínu. môže poskytnúť asi polovicu až dve tretiny. stáva sa stále viac priemyselnou surovinou. ON). podmienenou najmä spomínanými slovenskými prírodnými podmienkami. sa vyrobili mnohé syntetické látky vyvolávajúce miestne znecitlivenie (lokálne anestetiká). Tieto izolované čisté obsahové látky rastlinných drog možno ďalej spracúvať na liečivá. a to iba preto. kvalitné šípky. Kvalitu drog určujú predovšetkým obsahové látky.ZBER A SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Slovensko je mierne hornatou krajinou s rozmanitým geologickým zložením. čučoriedkové plody. Pri chemickom spracovaní možno izolované látky zbaviť niektorých vedľajších záporných účinkov. Preto nemá letné ani zimné tepelné extrémy. Na území Slovenska sa v druhohorách utvorili vápencové substráty a vulkanická činnosť v treťohorách zasa zmiernila reliéf tektonických zlomov a pokryla ich svojimi vyvrelinami. repíková vňať. Množstvom a druhovou rozmanitosťou rastlín by sa teda Slovenská socialistická republika mohla stať výhodnou surovinovou základňou na zakrytie spotreby liečivých drog na domácom trhu. že priame používanie liečivých rastlín je na ústupe. ktoré priaznivo ovplyvňujú vegetáciu. žihľavy. ktorá je určená obsahovými látkami. čo je však obvykle dosť ťažké. ergotamínu. než majú umelé (syntetické) látky. a tie podmieňujú aj ich terapeutické upotrebenie. aby každý zberač vedel určiť správny spracovateľský postup. ktoré sú zárukou jej akosti. Niektoré nákupné ceny sa preto veľmi výhodne upravili. ako je lipový kvet. ergotoxínu a srdcových glykozidov (strofantín. podľa indiánskeho šípového jedu kurare lieky spôsobujúce svalové ochabnutie (svalové relaxanciá v chirurgii) atď. ale napriek všetkému sa dostávame do nepríjemnej situácie: v exporte nás ohrozujú štáty. podľa saligenínu mnohé látky s protireumatickým pôsobením. od severovýchodu sucho a od severozápadu zasa priveľkú oblačnosť. kvet bazy čiernej a divozelu. alebo sa vyrába synteticky).

alebo niektoré zo súboru obsahových látok samy osebe majú výhodnejšie liečebné uplatnenie. obdobie zberu liečivých rastlín a sám zber. dá sa predpokladať. a preto sa miestami (v NDR. rastie. Anglicko). Problematika sa dá zosumovať do štyroch základných faktorov: 1. napr. NSR a i. fermentované laxatívny. prípadne ešte presnejšie: vzhľadom na vytváranie. všetko ostatné boli povery. kriedou a pod. pri kôre krušiny. jednotlivé obsahové látky sa izolujú a až potom sa používajú na prípravu liekov. rozkrajovať. Sušená liečivá rastlina — droga má obsahové látky konzervované. Čerstvé rastliny majú vedecky opodstatnené použitie v terapii. 2.. obsahové látky liečivých rastlín (drog). podľa citlivosti účinných látok voči teplote. vývoj niektorých jej orgánov. Mechanické časové zadelenie podľa kalendára nemusí vždy súhlasiť s vývojom rastlinných orgánov (neskorá jar. ak sa liečivé obsahové látky tvoria v listoch. po vytvorenie drogy. 3. pôsobenie pár alkoholu na zozberaný materiál. Súbor týchto prác pomenúvame apretácia. ktoré však nemožno uplatniť v bežnej domácej praxi (napr. Čerstvo zozberané rastliny tvoria liečivú biologickú surovinu — sušením sa z nej stáva droga. je v priamej závislosti od obsahových látok. Celý pochod úpravy materskej rastliny na drogu a napokon na liek. v istom ročnom či mesačnom období. z ktorých sa pripravujú lieky. Na zastavenie takýchto zmien sa vypracovali rozličné metódy. Keďže čerstvá rastlina ani droga obvykle nemávajú stále.). príp.). Časová závislosť zberu je ešte užšia. Orgány s obsahom silice zasa treba zberať neskoro popoludní. Nie je prípustná napr. vápnom. jednotlivé izolované zložky sú oveľa menej účinné. O aplikácii vhodnej formy a spôsobe užívania rozhoduje lekár na základe diagnózy. nasadenie kvetných púčikov. bieliť. že aj tvorba obsahových látok v nej prebieha normálne. aj na zbere „za mesačnej noci na sv. Apretácia rozhodne nesmie ísť na úkor kvality drogy. nerovnaké uplatnenie (napr. silica a mentol izolovaný zo silice). j. nepovoľuje sa bielenie ibišového koreňa kysličníkom síričitým. Lekár takisto posudzuje vhodnosť liečiva rastlinného či živočíšneho pôvodu alebo umelo vyrobeného. chladné leto. ktorý možno vždy a všade uplatniť. pretože má svoje vedecky opodstatnené dôvody a napr. U nás sú to napr. kedy je v nich alebo v niektorom ich orgáne maximum účinných obsahových látok. kvitne a pod. Jána" čosi bolo — ľudová múdrosť tušila vtedy maximum obsahových látok. konštantné množstvo obsahových látok. že najvýhodnejším spôsobom jednoduchého konzervovania. ktoré sa musí robiť odborne. Skúsenosti ukázali. homeopatia používa na prípravu liečiv prevažne čerstvé rastliny. posledný faktor je síce prvoradý. lebo inak v nej začnú prebiehať nežiadúce zmeny obsahových látok. pretože liečebne účinné obsahové látky sa v nich nijako nemenia. tuhá zima atď. Inokedy je zasa apretácia — fermentácia bezpodmienečne potrebná. lesné plody a huby nakupované Jednotami. Sušenie je teda veľmi zodpovedná úloha a môže nám celkom znehodnotiť námahu spojenú so zberom. sliz či 14 . osobitným spôsobom rozložiť obsahové látky. napr. spôsob skladovania drog (a ich preprava). preto sa niekedy výslovne zakazuje. OBDOBIE ZBERU LIEČIVÝCH RASTLÍN Obdobie zberu liečivých rastlín záleží na tom. prípadne látky s najvýraznejšími liečebnými účinkami možno izolovať a uplatniť ako čistú substanciu. tvorbu plodov atď. Tie musia ostať zachované i v drogách. droga a obsahová látka izolovaná z nej často majú v liečiteľstve rozličné. Ako opačný prípad možno uviesť tymianovú vňať a jej uplatnenie pri liečení čierneho kašľa — efektívne pôsobí len celý komplex obsahových látok čerstvej drogy. t. ktoré podmieňujú liečivosť. Zber sa dá vytýčiť časové. samozrejme. najmä ak obsahujú rezervné látky (škrob. lúpať. zmrazovanie pri nízkych teplotách čiže lyofilizácia a i. Liečivá rastlina ako celok. inulín. ako liečivo. Takto možno pochopiť nevyhnutnosť zberu zásobných orgánov — koreňov a podzemkov v jeseni. 4. Obdobie zberu liečivej rastliny nemožno voliť náhodne. lebo v čase silného slnečného žiarenia sa silica stráca. je sušenie. ale priamo závisí od predchádzajúcich.) nakupujú aj čerstvé rastliny. Niekedy treba rastlinu pred sušením upraviť. napr. Napríklad náprstníkové listy (Folium digitalis) pri zbere za slnečného dňa a popoludní majú zaručene vyšší obsah srdcových glykozidov než zrána. čerstvé semená pagaštana konského (Aesculus hippocastanum). spôsob sušenia nazberaného materiálu (príprava drog). začiatok kvitnutia. ktorý dostane chorý. Čerstvá biologická surovina sa musí čím skôr spracovať. preto ho kladieme na záver. pretože každé môže mať inú terapeutickú šírku. stabilizované sušením. lebo jej pôvodné obsahové látky majú dávivý účinok.konzervujú takým spôsobom. Preto sa často budujú továrne priamo pri pestovateľských plochách (oba nemecké štáty. Drogu možno zasa použiť v terapii priamo. aby sa pri ňom príliš nezmenili práve tie látky. Ak sa rastlina na stanovišti riadne vyvíja. vňať mäty piepornej. značí celú fázu úpravy biologickej suroviny až do konečného komerčného štádia. pre korene horca. Problematike preto venujeme osobitnú kapitolu.

t. Púpavový koreň s vňaťou.— Kčs 10. Pri každej rastline treba poznať charakter obsahových látok a zhruba i vplyvy. kvety (flores) pred ich úplným rozvinutím. j. zber čerstvého materiálu v kg. do čoho sa robí zber.00 4: 1 5.—Kčs 4. priestorom zapadnutým popolčekom a pod. c) zosychací pomer sušiaceho sa materiálu. Iba tak možno vždy získať z rastlín hodnotné drogy. ktorý sa zberá pre obsah horčín.00 5: 1 Po overení faktov si vyberieme 2 — 3 dobre známe druhy. Starší a dospelí pri zbere nesmú jesť a piť (fajčiť). Ako príklady možno uviesť prepočet za poldenný zber (4 hodiny): Zberaná časť Bylina Cena za 1 kg drogy (1977) list 1 kg 12. používame preto hrebene. že rastlinný materiál bude slúžiť ako liečivo. Gottwald): a) cena za 1 kg sušenej drogy.00 3. I keď je zber našou záľubou.15 Kčs 56. požičaní obalov atď.50 3: 1 9. podzemky (rhizomata) alebo hľuzy (tubera) zvyčajne vykopávame v jeseni. treba zvážiť jeho rentabilitu a vopred si pripraviť miesto na sušenie. Jednou 1S . dáme si vopred overiť a v nákupni ohodnotiť predbežnú vzorku drogy a jej kvalitu. listy (fólia) a vňať (herbae) tesne pred plným rozkvitaním kvetov na rastline. pretože vtedy je v ňom najviac horčín. Ak ešte nemáme skúsenosti. a na tie sa zameriame. Zber jedovatých rastlín je deťom do 14 rokov zakázaný. Kvety a listy trháme väčšinou ručne. a tým aj finančný príjem.— Kčs 22. pretože čím krehkejší je materiál. zdravé. b) hodinový výkon.5 : 1 2. vňať režeme kosákom alebo nožom (iba bylinné časti) a podzemné časti vyrypujeme rýľom. nenapadnuté škodcami a v predpísanom období. pri slnečnom počasí. vyhýbajme sa preto znečisteným prašným miestam. Všeobecne možno uviesť.70 Kčs 54. kde by sa zaparili a znehodnotili.—Kčs 40. kvety bez stopiek. navštívime pred zberom niektorú z nákupní. zásadne sa nesmú súčasne zberať nejedovaté a jedovaté rastliny. Mechanizácia zveľaďuje výsledky zberu. Pri zbere nesmieme nikdy zabúdať. až potom sa pustíme do väčšieho zberu. Vo všetkých prípadoch je to za sucha. Podzemné časti možno dávať do vriec. ZBER LIEČIVÝCH RASTLÍN A LESNÝCH PLODOV Ak nám ide o zber liečivých rastlín na odpredaj.—Kčs 48. v cenníku neuvedené). odosielaní.— Kčs Ľubovník vňať 1 kg 10. podzemné časti. kde si vyžiadame platný nákupný cenník a poinformujeme sa o možnostiach odpredaja (možno dohodnúť aj iné druhy.60 Kčs 13. Veľmi dôležité a často rozhodujúce je. Zberáme rastliny čisté.— Kčs Ihlica tŕnitá koreň 1 kg 17. ale nadzemné zásadne do košov alebo debničiek. treba vykopávať na jar.—Kčs Púpava koreň s vňaťou 1 kg 12. koreň s obsahom rezervného inulínu je zasa výhodné vykopávať v jeseni. že jednotlivé časti sa zberajú v čase plného rozvoja: plody (fructus) a semená (semina) v začínajúcej sa až dokonalej zrelosti. Rentabilita zberu sa dá vyrátať na základe troch faktorov (ako správne radí skúsený zberač O.00 6: 1 Zber v kg za 1 h (priemer) Zosychací pomer Rentabilita zberu 1 h v Kčs 4 h v Kčs 12. Rátanie: množstvo nazberané za 1 h delíme zosychacím pomerom a podiel vynásobíme nákupnou cenou za 1 kg drogy. Nemožno zberať viac.— Kčs Hloh list s kvetom 1 kg 12. kosáky a kosy a pod. ktoré sa vyskytujú hojne v okolí.silicu).50 Kčs 90. rozhodne však nie do igelitových vrecák.— Kčs 14.80 Kčs Podbeľ 5. ktoré na ne pôsobia. Výsledkom je odmena za 1 h práce v korunách. tým šetrnejšie musíme s ním zaobchádzať a negniaviť ho. ako korene (radices). ako je kapacita sušiacej plochy (o týchto problémoch hovorí ďalšia kapitola).

ČIERNE A MODRAVÉ BOBUĽKY si možno zameniť najmä za čučoriedky či čierne ríbezle. prvosienky. Osobitnú kapitolu pri zbere tvoria lesné plody a huby. ale ani jedlá. často trvalým poškodením obličiek a krvavým močením. Jeho príbuzný je popínavý okrasný ker zemolez kozí (ľudové ruža z Jericha . lebo plody zvyčajne dozrievajú postupne. Proti zapareniu je odolný napr. prípadne za černice.5 m2. vresu. preto ich treba čím skôr dodať do nákupne. vitamínov. kde môže niekto iný po nás o pár dní zberať ďalej. Vňať možno sušiť v neveľkých zväzkoch (snopčekoch). kvasia i hnijú. sirupy. Počas parných dní sa zber začína skôr. kokorík. že sa nič nemôže stať. nie je síce jedovatá. černíc. rôsoly.5 m2. ale až po oschnutí rannej rosy alebo dažďovej vody. ktorá sa prejavuje krvavými hnačkami. džemy. Slnkom rozohriate alebo mokré plody skôr podliehajú skaze. najmä za priaznivých poveternostných podmienok. 0. áron škvrnitý (Arum maculatum). Šípky a borievky zberáme do lubkových alebo prútených košíkov. ríbezle čiernej. Domáci i zahraniční spotrebitelia si obľúbili ich nenapodobiteľnú chuť i vôňu. chuťou i vôňou. Podľa prepočtov lekárnika K.25—0. lebo z nich vyteká cenná šťava (lepšie sú neopraskané smaltované nádoby).5 m2). Ak ich necháme dlhší čas na kope. Pravdaže. ktoré sa u nás stali v posledných rokoch veľmi hľadanými surovinami. ľul'ok žltý (Solanum luteum). Baza červená (Sambucus racemosa). ihličia. spojené až po dve spolu. ktorý rastie v záhradách i lesoch a kvitne skoro zjari. ktorý rastie v podhorskom pásme. kvety rumančeka. agáta. ZÁVEREČNÉ VAROVANIE PRI ZBERE LESNÝCH PLODOV Pri zbere lesných plodov a záhradného bobuľovitého ovocia sme si istí. jahôd. klesá obsah cukrov. bobuľky má poukladané akoby na okrúhlom tanieriku. brusníc a čučoriedok sú najvhodnejšie prepravné obaly (tzv. Slúžia ako výhodný vývozný artikel potravinárskeho priemyslu a umiestia sa v každom množstve i na domácom trhu. Pri sušení ostatného zozberaného materiálu sa na 1 m2 zmestí asi 0. než horúce slnko plody rozohreje. takže ich predaj z roka na rok stúpa. Z lesných plodov (malín. ČERVENÉ A ŽLTÉ JEDOVATÉ BOBUĽKY pripomínajú ríbezle a brusnice. zaparia sa (podobne ako veľa iných druhov).z prvých zásad zberača je: materiál sa nesmie zapariť! Veľmi citlivé sú napr. konopnice alebo jablčníka. zimolez pýŕitý — Lonicera xylosteum) — bobuľky sú vždy na stopke. s ktorými sa stretávame na detských klinikách. tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). Špeciálne poznámky k jednotlivým lesným plodom sa uvádzajú pri ich materských rastlinách. Aj v nich — podobne ako v drogách — prebieha biologické znehodnocovanie. posed dvojdomý (Bryonia dioica). kvet myšieho chvosta 1 m2. Podobné bobuľky má zemolez obyčajný (čes. zmrazenú dreň i ďalšie výrobky. Plody zbavujeme nečistôt už pri zbere. Pri zbere si počíname opatrne — neničíme porasty a dávame pozor na hady. Skúsený zberač môže na ploche veľa získať. menia sa farebne. patria k nim plody prudko jedovatého lykovca (Daphne mezereum). pastierskej kapsičky. Preto sú vhodné na zácvik zberačov-začiatočníkov. teda i na menej výhodných miestach. nezabúdajme však na menšie deti. Aj keď sme z tejto stránky veľmocou.Lonicera caprifolium). čučoriedok. hluchavky. Už 5 — 6 bobuliek spôsobuje u detí veľmi ťažkú otravu. uvedené údaje sú len orientačné. Pri zbere malín a černíc sú však nevhodné.75 m2. Dodatočným vyberaním lístia. divozelu či nevädze. listy podbeľa 3 m2 a listy maliny alebo ostružiny 3. Jeho polopriesvitné karmínové plody sa i veľkosťou podobajú ríbezľovým.zaparujú sa. vína.50 kg čerstvých kvetov. ktorá má husté strapce červených bobuliek. Lesné plody zberáme zásadne do čistých nádob. ba i kalina obyčajná (Viburnum opulus). šípok i borievok) vyrábame znamenité kompóty. listy vratiča 1. závažným. vňať prasličky. Občas sa vyskytujú stredne ťažké otravy plodmi zemolezu čierneho (Lonicera nigra). Naše varovanie vychádza zo skutočností. čo je veľká strata a národohospodárska škoda. Všetky lesné plody veľmi rýchlo podliehajú skaze . hoci každý rok ostáva v našich lesoch tisíce ton nevyzberaných lesných plodov i húb. brusníc. ibiša. kališných lístkov. lubkové koše) alebo prútené košíky — sú vzdušné a plody v nich dlho vydržia ako čerstvé. list jahody. tymianu. ani zďaleka nevieme uspokojiť konzumentov. kvet rumančeka 0. plody netlačíme a nestriasame. plesnejú. Na zber jahôd.50—1 kg čerstvých listov a 1—2 kg čerstvej kôry alebo koreňov. Zberáme systematicky. Obaly a nádoby nikdy nepreplňujeme. Jedovaté plody má i konvalinka. Otrava sa prejavuje 16 . Branca sa pri sušení 1 kg čerstvého materiálu vyžadujú väčšmi odstupňované plochy (kvet vratiča 0. nezrelých plodov a iných prímesí sa plody rozmliaždia.

jablčníka. I zatváracími špendlíkmi (obr. kosák.hnačkami. zlatobyle. pletie a pod. III Obr. napr. možno ich upevňovať aj Obr. šírka 45 cm).). hnačkami a dráždením obličiek. ostružina. prasličku. vlčí mak. trnky a pod. pamajoránu a tiež listy skorocelu. Takisto zriedkavé sú otravy plodmi vranieho oka (Paris quadrifolia). Zberá sa tak pupenec roľný. IV). k boku. ktoré vyvolávajú otravu s podobným priebehom ako lykovec. prietržník a pod. vachta. trávou a pod. pyštek a i. brusníc. žihľavy. pľúcnika. Skvalitníme tým zber a za rovnaké časové obdobie nazberáme viac ako rukou. vňatí menšieho vzrastu alebo iba vŕškov a pod. pyšteka. Ak nemožno uplatniť zber kosákom „pod rukou". čučoriedok. rebríček a i.jednoducho všetko a všade. slabšej kože alebo zo silonového tkaniva (hĺbka asi 50 cm. Zriedka spôsobuje otravu aj samorastlík klasnatý (Actaea spicata). zlatobyľ. Nevyhnutné je aj pri zbere liečivých rastlín. prvosienka. kde niet miesta na postavenie košíka. ktorý rastie v záhradných plotoch aj v lesných húštinách. s otvormi na zapnutie gombíkov na pracovných nohaviciach. alchemilka. II). nechtík. dosť vysoká bylina so strapcom čiernych bobúľ. 17 . listy maliny. kvetov (hloh. kapsár. ktoré často bývajú osobitnou špecialitou rutinovaného zberača.. ktorý sa uplatňuje v nízkych a poliehavých porastoch. zemežlč. . jahody.).).) a všade. ľubovníka. na hornom okraji vystužené všitým drôtom (priemer 2 — 3 mm) a s metrovými pásikmi (popruhmi) našitými v každom hornom rohu. konvalinky. zber nožom „pod palec" je vlastne zber jednou rukou. vratič a pod. s prišitými dvoma pásikmi z tenšej kože na hornej strane a s jedným na dolnej. Častejšou príčinou otráv sú jedovaté plody posedu bieleho (Bryonia alba).) je azda zbytočné robiť osobitné nákresy a opisy. stavikrv vtáčí. (Pri opise špeciálneho zberačského náradia sa opierame o návody skúseného zberača O. modro oinovatenými bobuľami umiestenými medzi štyrmi veľkými listami. vracaním. stavikrv vtáčí.). listov (brusnica. Dobre sa uplatňuje ako príručný obal pri oberučnom zbere plodov (šípky. srdcovníka. materinej dúšky. V). kde treba pracovať kolenačky (vysadzovanie. Účelnejšie je vyobrazenie menej známych a osvedčených nástrojov. v ktorých dopravujeme materiál domov. Zber „pod palec" sa Obr. č. sčervenenín kože a rozšírením zreničiek. L). Zber kosákom „pod rukou" je vlastne prežínanie. Zámenou za čierne ríbezle vznikajú aj otravy bobuľami ľuľka čierneho (Solanum nigrum) a brečtana. Uväzuje sa podľa potreby okolo pása. Otrava sa prejavuje zúžením zreníc. podbeľ. týmto spôsobom sa dobre zberá najmä vňať v čistom a bohatom poraste. zvyčajne je vhodný zber hrotom kosáka. a to tiež v hustých porastoch. ďalej vňať rebríčka. plátna. osvedčujú sa chrániče na kolená z penovej gumy (hrubej asi 3 -4 cm) a miery podľa vlastných kolien (asi 20 x 15 cm). V mnohých prípadoch je však výhodné mať pri zbere príslušné vrecko (tzv. Vyššia racionalizácia zberu sa dá docieliť aj nacvičením určitého spôsobu zberania — napr. Otrava má podobný priebeh ako pri lykovci. najmä na suchých hrudách. Plody takisto pripomínajú čierne ríbezle. zemedym. ušité z juty. Pri odrezávaní materiálu nožom odrezané rastliny berieme vo zväzkoch druhou rukou. nátržníka husieho. Gottwalda. vachty a vratiča (obr. vŕšky vresu. slamiha piesočná a i. jednoduchý hrebeň na rumanček a pod. no pridružujú sa i horúčky. III). cez rameno a pod. malina. kde sa nedá použiť kosák (obr. (obr. obr. Pri zbere nízkych porastov (sedmokráska.) Pri zbere nikdy nesmieme zabudnúť na zberné obaly. II uplatní výhodne v porastoch zarastených inými rastlinami. Tak zberáme napr. marinky. Z náradia používaného pri bežnom zbere liečivých rastlín (rozličné nože. čučoriedka. VŠEOBECNE O ZBERAČSKOM NÁRADÍ Pri každej pracovnej činnosti spravidla potrebujeme vhodné náradie.

IV Obr. VII Obr. DÍžka hrebeňa je asi 20 cm. Nity nesmú prekážať v strihu. slamihy. VIII Obr. široký asi 1 — 1. sedmokrásky a parumanu spanilého (obr. (obr. pupenec roľný. Obr. list púpavy. V Hrebeň na prvosienku a bôľhoj: Na zber prvosienky sa najlepšie osvedčuje hrebeň s násadcom. arniky a rimbaby starčekobstej (obr. stavikrv vtáčí. kvet prvosienok. úborov nevädze. Hroty sú prehnuté. Celková dĺžka nástroja je asi 30 — 35 cm.Obr. IX 18 . výška 6 cm. dĺžka násadca asi 75-90 cm. podbeľa.5 cm. prietržníky a pod. Hrebeňom sa zberá napr. bôľhoj a. Vyrypovač listových ruží: Šírka vidlice je asi 4—5 cm. Vyrypovačom zbierame napr. Nástroj sa úspešne uplatňuje pri zbere šípok. vnútorné hrany vidlice sú ostro nabrúsené. šírka 8 cm. VII). na vnútornej strane majú brúsený plechový pásik. pastiersku kapsičku. VI). VIII). Krajčírske alebo záhradnícke nožnice so zásobníkom: Zásobník je vyrobený zo slabšieho plechu a prinitovaný na pravé strihacie rameno nožníc. VI Obr.

na dobývanie koreňov kuklíka mestského alebo stavikrvu či nátržníkov je vhodná tzv. ibiša atď. archangeliku a pod. valeriány. je vhodný napr. Sysľovka je pomerne ťažká motyka. Používa sa na vykopávame koreňov v tvrdej pôde. Štvorhrotové oceľové hrable (alebo hák) na podzemky puškvorca majú krajné nožovité háky s ostrím a obidva vnútorné majú kruhovitý profil. prítomné enzýmy začínajú pôsobiť veľmi rýchlo. ligurček. Úzkym rýľom vykopávame napr. DÍžka násady je 1. vyrobená z dobrej ocele (staré perá z nákladného auta) a s pevnou násadou. Kopáč je dlhý asi 15—20 cm a má polovičnú šírku.Obr. moria nôžka (česky „muří nôžka"). dĺžka násady asi 70—90 cm a šírka rýľa okolo 8 cm. ihlicu tŕnistú. Zo živej sústavy hmoty sú ako prvé zasiahnuté najlabilnejšie látky. X). čiernej bazy a pod. Šírka hrablí je asi 30 cm a hroty merajú 10—12 cm. hlohu. kde je práca veľmi namáhavá a normálnym rýľom nemožná. DÍžka rýľa je asi 25 cm. z aglykónu a cukru. celková dĺžka náradia je asi 30 — 40 cm (obr. terapeuticky cenné glykozidy. lopúchy. X Obr. budované z dvoch zložiek. (obr. XII). XI Obr. spojených navzájom ľahko porušiteľnou väzbou.5 m (obr. oman. DÍžka tyče je asi 1. Úzky rýľ sa uplatňuje pri vykopávaní menších kolovitých koreňov. (obr. Sysľovkou sa dobývajú korene ľuľkovca zlomocného. SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Sušenie je druhý faktor.5-2. stavikrv (hadí koreň). Aby sa 19 . vyhovuje im najmä vodné prostredie (a ono v rastline je a má pre činnosť enzýmov priaznivú kyslú reakciu) a určitá teplota. ktorého priebeh zasa určujú svojím charakterom obsahové látky rastliny. medzi ktoré patria napr. Vzdialenosť hrotov je okolo 3—4 cm. mrkvu. XII Obr. archangeliky. Na vykopávame koreňov sa uplatňuje niekoľko typov nástrojov.5 — 2 m (obr IX). XIII). XI). V okamihu oddelenia zberanej časti sa preruší spojenie orgánu s celým telom rastliny a začínajú sa rozkladné procesy — odumieranie a vädnutie. Napr. XIII Na približovanie nedostupných konárov a ich pridŕžanie používame hák na tyči so slučkou. na zber šípok.

neobídeme sa bez nej najmä pri zbere (pestovaní) drahších drog. v kôlni a inde. S lieskami možno manipulovať priamo v prírode na mieste zberu alebo doma. aby si sušený materiál (droga) zachoval pôvodnú farbu. Na prednú spodnú stranu krovového trámu pribijeme druhú latku a tá nám poslúži ako spodná opora liesky. na zakladanie a ošetrovanie kultúr. V prípade potreby nám v nákupni poradia. XVI a XVII). Vzdialenosti medzi nimi by mali byť aspoň 20 cm. keď sa rastlina vo všetkých svojich častiach pri pokuse o ohnutie láme. akosti a ďalšími akosťami veľmi skoro uhradí náklady spojené so zariadením sušiarne. väčšinou škodlivé pôsobenie enzýmov. bezprašné a dobre vetrané. Vo voľnej prírode treba sušiť asi 1 m nad zemou. využijú ako horná opora pre liesky (obr. Všetky časti rastliny dodávame do nákupne celé.2-2 cm x 2-4 cm. Sušiareň v podstreší možno zariadiť lieskami tak. príp. treba čím rýchlejšie odpariť vodu. balenie. Na sušenie vňatí stačí. aby sa nestrapatil. Textil na okraji zahneme. však nemôže bez ujmy prebehnúť pri horcovom koreni a sladkom drievku. čím je povala vzdušnejšia. že jednotlivé liesky možno zasúvať a vyberať bez toho. napr. Krušinová kôra sa môže užívať až po ročnom skladovaní alebo po hodinovom zahrievaní pri teplote 100° C. takže ťažko vysloviť všeobecné pravidlo: poznáme prípady nevyhnutnosti vysokých teplôt (sušenie čajovníkových listov na bežný čierny čaj — pozri cudzokrajné drogy). Vhodne sa dajú využiť aj zvislé stredné trámy na povale. Pomalé sušenie — a to i na slnku — je možné pri krušinovej kôre (Cortex frangulae). ZARIAĎME SI SUŠIAREŇ Od včasnej jari do neskorej jesene treba využiť každý pekný deň na zber a ďalšiu manipuláciu s materiálom — sušenie. rastliny so silicou.Obr. Samozrejme. Liečivé rastliny sa najlepšie sušia na tzv. aby sa nedrobila. XV). odosielanie drog do nákupne. lebo spôsobujú rozklad či denaturáciu liečivých obsahových látok. v miestnosti asi vo výške 50 cm (aby vzduch prúdil aj odspodu a aby materiál nevlhol). rozrezané alebo rozdrvené drogy sa nenakupujú. pri dobrej výmene vzduchu (nie v miestnosti. ktoré nesú krov (obr. Pri nízkych teplotách zasa sušenie trvá veľmi dlho. aby sme ho využili na zariadenie lacnej sušiarne. nie však na slnku). XV ich činnosť zastavila. na ktorých sú zavesené škridlice. aby lieska bola riedko vypletená motúzom (silonom). Obyčajne už rozdiel medzi cenou I. na povale. Ak nemáme 20 . Napriek týmto úskaliam by sme si mali vytýčiť hlavnú zásadu: sušiť čím rýchlejšie. koľko môžeme ihneď po zbere usušiť. vždy zmodrejú). Vo všeobecnosti sú vysoké teploty pri sušení nevhodné. Miestnosti musia byť upravené. Môžeme si ich ľahko urobiť sami. ibiš. že sa latky. Rohy liesok možno spevniť kovovými uhlami. čisté. nie však pri vysokých teplotách. nazývaný fermentácia. tým lepšie rastliny schnú. Obvyklé rozmery liesok bývajú 80-100 cm x 100-120 cm.Flos malvae. ako zvýšiť akosť drogy. archangeliku (pri teplote do 30 — 35° C. začať čo najskôr so správnym a rýchlym sušením. teda sušiť tak. Pokojné zimné obdobie je priam určené na to. a pribijeme klinčekmi so širokými hlavičkami. kde sa práve takto rozložia obsahové látky s nežiadúcim dávivým účinkom. neobracajme pri tom zbytočne drogu. Sušenie sa končí. rýchlo treba sušiť horcový koreň. lebo chlpy zachytávajú zvyšky drog a ďalšia droga sa nimi potom znečisťuje. výhodou je. aby sme museli manipulovať s ostatnými. kde je para). vhodná hrúbka líšt je 1. Jutovina nie je vhodná. XIV). lieskach (obr. pričom sa predlžuje rozkladné. j. Sušíme v tieni. Teplotu sušenia určuje charakter obsahových látok. pôvodne ružové. t. Pridajme si k tomu spomínané skutočnosti a doplňme: zberajme len toľko. ale aj so slizom. Takýto usmernený rozklad obsahových látok. v obytných miestnostiach. Potrebujeme iba niekoľko líšt (latiek) a zopár metrov riedkeho nie chlpatého textilu. Výnimky z tohto pravidla sú zriedkavé (slezové kvety . papierovú tkaninu alebo organtín. napr. XIV Obr.

návody môžu byť iba rámcové. Sušenie pri umelom teple prebieha rýchlejšie a nezávisí od počasia. čo je dosť nevýhodné. prípadne s latkovými podložkami. XVI Obr. Sušenie vňate si spravidla nevyžaduje liesky. Maximálna teplota pri tomto spôsobe sušenia sa zvyčajne pohybuje medzi 40-50° C. Liesky v nich vešiame buď opísanými spôsobmi. pričom sa ich hmotnosť znižuje o 20 až 85 %. oprieme ho o stenu nad vykurovacím telesom a možno na ňom sušiť (obr.) Ak sme si zhotovili liesky. nerobí toto sušenie osobitný problém. urobíme si jednoduchý stojan na liesky. Pri sušení možno využiť i kôlne. Ak chceme získať tovar výbornej kvality. XVIII Obr. alebo pomocou kovových závesov (obr. kde sa pracuje s väčšími množstvami (napríklad na plantážach). Doma sa niekedy musíme uspokojiť s dosúšaním na peci alebo na sporáku (keď sa prestalo kúriť. XVIII). divozelu a i. alebo tam. Pri použití kovových závesov však jednotlivé liesky nemožno vymieňať. lebo váha liesok i so sušeným materiálom nepresahuje niekoľko kilogramov. navyše sa dá regulovať. Medzi drôtmi či latkami má byť odstup okolo 20 cm. stodoly a iné vzdušné zastrešené priestory. Pri jednotlivých častiach rastliny je po usušení takýto úbytok pôvodnej hmotnosti: semená 20 % vňať 75 % kôra 50 % listy 80 % korene 60 % kvety 85 % 21 . možno sušiť niektoré časti rastlín kombinovane: najprv v prievane a potom dosúšať horúcim vzduchom. XIX). postavíme medzi trámy náhradné stĺpiky (drúčiky). Stojan môže byť dvojitý (ako maliarsky rebrík) a potom možno sušiť z obidvoch strán. Tak sušíme napr. alebo na kolíky (obr. XVII Obr. XIX dosť dlhé latky. kvet bazy čiernej. hluchavky bielej. kde prirodzené teplo nestačí. Manipulácia si však vyžaduje prax. Medzi jednotlivými radmi výpletu sa odporúča medzera asi 40 cm. XXI). vystačíme s drôteným alebo silonovým výpletom. pivonky. Údaje o osobitných priemyslových a etážových sušiarňach uvádza príslušná odborná literatúra. Pri sušení sa z rastlín odparuje voda.Obr. Výhodný je najmä pre háklivé drogy s obsahom slizu alebo pre kvetový materiál. Konštrukcia nemusí byť veľmi pevná. Je výhodné tam.

Pozor na nebezpečenstvo ohňa! . Počas sušenia možno na ten istý účel použiť dymiace tablety. aby sa navzájom nemiešali. rozostrieme na liesky alebo. Sušiarne musíme udržiavať v úplnej čistote a dbáme. že drogy sú liečivá. podzemky a hľuzy.. navlečieme na povrázky a v prievane sušíme. pozdĺžne prerežeme. očistíme ich kefkou. a to každú podzemnú časť osobitne). Strasieme z nich zvyšky hliny. ak sú hrubé. Nikdy nesmieme zabúdať. a preto musíme dbať. neprepadávali na seba cez liesky a pod. aby do nich nemali prístup domáce zvieratá. podľa možnosti opláchneme (najlepšie prúdom tečúcej vody. preto pred začatím zberu musíme sušiace priestory a liesky asanovať.Obr. XX Obr. aby nenabrali na seba cudzie pachy. Možno na to upotrebiť u nás vyrábané prípravky. XXI Rozdielny je aj čas sušenia jednotlivých rastlinných častí v prirodzených podmienkach (bez použitia umelého tepla): Dĺžka sušenia Počet dní v lete Počet dní na jar a v jeseni Kvety 3—8 8—14 Rýchlo schnúce listy a vňať 3—6 10—14 Pomaly schnúce listy a vňať 10—14 14—21 Korene 14 21 Najťažšie sa sušia podzemné časti — korene. Drogy často napádajú škodcovia.

Ľahšie vrecia vešiame pod strechu. Drogy zvyčajne neodosielame do nákupne hneď po usušení. Niektoré drogy veľmi často napáda hmyz. Osobitné skladovacie predpisy uvádzame na patričnom mieste pri jednotlivých rastlinách. iné drogy a pod. silné slnečné svetlo a priveľké kolísanie teploty. v sparne sa niektoré druhy veľmi ľahko drobia). ďalej list podbeľa. starú zásobu nemiešajme s novou — radšej ju vysypme. ktoré za rok spotrebujeme. zhnednuté a inak sfarbené alebo farebne zmenené časti. čo tam nepatrí. čím ušetríme miesto a znemožníme prístup drobným domácim škodcom. nepoužívame vlastné obaly. Každý druh a časť rastliny musí byť vcelku a v osobitnom vreci. Do nepriedušných nádob však možno dávať len dokonale usušené drogy. Odbyt a predaj drog býval prv ťažší . Do vreca vložíme zoznam odosielaných drog (konsignáciu) a svoju adresu. bazy čiernej. Tovar na odosielanie sa balí do vriec. takže ich treba skladovať osobitne prísne. preto oddeľujeme aj drogy rozličnej akosti. aby nezvlhli. neodporúčame ich skúšať — takúto drogu treba zničiť. Menšie množstvá sa preto najlepšie skladujú v nahriatych plechovkách. I keď existujú isté možnosti záchrany mierne poškodených a škodcami napadnutých drog. prach a hmyz. Každé vrece označíme adresou nákupne a odosielateľa. V prípade väčších množstiev sa odporúča suchú drogu ponechať na kope vysokej 30—50 cm aspoň tri dni a až potom baliť na odosielanie. Drogy s osobitým príjemným či nepríjemným pachom ukladáme do sklených alebo plechových nádob. BALENIE A PREPRAVA Skladovanie drog zasa podstatne ovplyvňujú obsahové látky. štátna norma týkajúca sa liečivých drog — ČSN 86 6002 (Úprava drog a ich balenie. 23 . Na ich prechodné uskladnenie potrebujeme suchú. Existujú síce aj všeobecne platné predpisy. ak je jej menej. Najväčším nepriateľom uskladneného usušeného materiálu je vlhko. Tovar nebalíme do vriec alebo škatúľ z potravín. Voľné skladovanie však nie je veľmi výhodné — droga sa dá síce ľahko kontrolovať. ríbezle čiernej a pestovaného ibiša lekárskeho. vopred vyhlásené ceny. K tejto problematike vyšla čs. Preto ju radšej skladujeme v dobre uzavretých obaloch. čistá a bezprašná — vlhkú presušíme. má odbyt zabezpečený. komoru. maku vlčieho. ako aj časti napadnuté hmyzom (škodcami). ako sú jutové či papierové vrecia. Niektoré drogy (napr. na koreň valeriány treba sitá s okami 2 x 2 mm. zmes drog rozličnej kvality sa zasa hodnotí cenou najnižšej prítomnej akosti. Stačia na to obyčajné sitá s rozmermi otvorov pre kvety asi 2 x 2 mm. ale na druhej strane sa ľahko zapráši alebo inak znehodnotí. potom zbavíme prachu (pozri úvod kapitoly) a odstránime z nej všetko. časť povaly atď.). označovanie. Nedosušené drogy počas prepravy splesnejú a nákupňa ich odmietne. Dnes je hospodárenie s liečivými rastlinami plánované a tovar sa predáva za pevné. púpavy lekárskej. lipy. vrece zahneme dovnútra tak. alebo ju prechovávame v uzavretých obaloch. čím dostávajú nepeknú hnedú farbu a táto zmena prebieha na úkor obsahových látok. či je droga suchá. Jutové vrecia zašívame navrchu v smere. Skontrolujeme. pre listy a vňať asi 3 x 3 mm. Každú drogu treba pred odoslaním oprášiť — týka sa to najmä koreňov a vňate. kvety divozelu veľmi ľahko vlhnú. ináč by splesniveli.SKLADOVANIE DROG. ako je zašité dno vreca. môžu obsahovať zárodky škodcov. Tak napr. črvotočov a pod. ktoré dobrú drogu počas prepravy znehodnotia. Najpríhodnejšie obdobie je včas ráno. ktoré nám na požiadanie zašle nákupňa. rumančeka a trnky obyčajnej. ako sú cudzie prímesi (iné časti materskej rastliny. Drogu do vriec dobre natlačíme (asi 6—8 kg na vrece). Treba sa vyvarovať zbytočného znečistenia aj pomrvenia drog. po nasypaní drogy zalepených leukoplastom. Ak chceme drogy odosielať. Všeobecne drogám škodí vlhko.ceny kolísali a často nebolo možné tovar predať. ďateliny. rozličné druhy roztočov. Zásadne nebalíme počas dažďa alebo sparných dní (pri daždi vlhnú. Z týchto príčin sa usilujeme drogy ihneď po zbere odoslať do nákupne a zbytočne ich doma neskladovať. Skladovanú drogu buď voľne vysýpame na vhodnú podložku. Aj tu musíme byť vrcholne svedomití — drogy sú liečivá. Vrecia objednávame pred hlavnou sezónou. pre korene 3 x 3 mm až 5 x 5 mm. Tovar skladovaný v nepriehľadných obaloch treba často kontrolovať a každú chybu okamžite odstrániť. debny vyložené papierom či sudy. chybné. list náprstníka) sa nedarí uchovávať ani pri prísnych skladovacích podmienkach. Drogy majú predpísané určité kvalitatívne normy. Z uvedeného možno vyvodiť: každú drogu treba skladovať veľmi starostlivo (aspoň podľa návodu) a na domácu potrebu sa musia zbierať také množstvá. ale aj koreň lopúcha. aby sa dalo zaviazať. silné svetlo. Z bežného nákupného plánu medzi ne patrí napríklad kvet agáta. takže pre ne sú predpísané ročné výmenné lehoty (= exspiračná lehota). uvádzame ich pri každej rastline osobitne. Na tento účel možno prerobiť sýpku. vzdušnú a čistú miestnosť. jedine mierne navlhnutie sa dá včasným presušením odstrániť. treba ich vopred triediť. doprava. Kto zberá podľa štátneho plánu. preberanie a skladovanie). ICH TRIEDENIE. ale pre niektoré drogy nie sú dostačujúce.

prvá akosť zodpovedá požiadavke ČsL 4. vydanie nášho liekopisu — ČsL 4). a tá sa žiada aj v prípade drog upotrebených priamo ako liečivo — liek. aminokyselina fenylalanín je prítomná v každom živom organizme). asi 10 %. Nachádzajú sa iba v obmedzenom okruhu rastlín (napr. Môžu byť zložkou každého rastlinného tela (ubikvitárne). 4.. 2. Patria medzi ne napr. Primárne produkty sú dôležité pre udržanie života a v priebehu látkového metabolizmu môžu vystupovať aktívne (napr. iné časti materskej rastliny — všetky nepatričné časti materskej rastliny (napr. Uvádza ich najmä platný československý liekopis — v súčasnosti je to Československý liekopis. liečebný účinok drog podmieňuje ich akosť. vidíme. t.). medziprodukty (nemajú veľký význam z terapeutického hľadiska) a tzv. S ohľadom na chemickú štruktúru ide tu o nízkomolekulové látky.). Je vecou lekára. alebo sa vyskytujú len v úzko ohraničenom okruhu rastlín (špecializované). alkaloidy. vydanie (ČsL 4) — Pharmacopoea Bohemoslovaca. buničina a lignín). Ich fytoterapeutická hodnota nie je však rovnaká. Šťavnaté a dužinaté časti obsahujú až 98 % vody. že sa skladá predovšetkým zo značného množstva vody. Z celej sústavy rastlinnej živej hmoty možno vydeliť ešte jednu skupinu obsahových látok. ktoré z hľadiska funkcie v rastline vytvárajú buď jej kostru (napr. resp. ktorými sa droga znečistí pri zbere. Sekundárne látky sú substancie. Nás z nich osobitne zaujímajú tie. chémia rastlín). škrob a bielkoviny). glykogén a i. Všeobecné predpisy na skúšanie drog a liečivých rastlín uvádza ČSN 86 6005. ktoré sa neodstránia pri zbere alebo úprave drogy. ktoré v rastline vznikli hlavne druhotne ako výsledok jej životných prejavov. lebo sa používajú aj v tomto atlase: 1. editio quarta (PhBs IV) z r. j. ktoré sa dajú liečebne uplatniť. triesloviny a silice. ktoré sa ukladajú ako zásobné látky (napr. Tie. kamienky. Ich účinnosť podporujú vedľajšie účinné obsahové látky. Rátajú sa medzi ne funkčné súčiastky buniek (najmä enzýmy). 1987 (v čase edičnej prípravy tohto Atlasu sa chystalo už 4. Ak skúmame rastlinné telo z hľadiska chemickej skladby v zmysle novšie uplatňovaného pojmu fytochémia (t. cudzie organické prímesi — úlomky iných rastlín alebo iné organické látky. alkaloid strychnín iba v rode Strychnos). na izoláciu obsahových látok.OBSAHOVÉ LÁTKY LIEČIVÝCH RASTLÍN A DROG Ako sme už zdôrazňovali. príp. Drogy druhej. ako hlina. V kôre jej býva asi 50 % a v semenách. Oveľa menej vody je v zásobných podzemných orgánoch. enzýmy) alebo pasívne (napr. ktoré sú nositeľmi liečebného účinku. j. Ubikvitárne produkty sú rozšírené primerane tejto svojej funkcii (napr. apríla 1965. strata sušením — hmotnostný úbytok vznikajúci sušením drogy za predpísaných podmienok. úprave alebo preprave. na vodu najchudobnejších. rozpustné v organických rozpúšťadlách 24 . organické kyseliny. 3. alebo fungujú ako zásobné látky (napr. rastlina si vytvára prepestrý súbor obsahových látok.ČSN. na technické účely a podobne. preto sú u nás vytýčené štátne normy pre liečivé drogy. aby počas liečby správne uplatňoval pôsobenie hlavných či vedľajších účinných obsahových látok. Hlavný podiel bezvodého zvyšku — sušinu — tvoria potom chemicky zložité vysokomolekulové látky. kvetné časti a dužinaté plody do 90 %. liehom alebo inými obyčajnými rozpúšťadlami. ON. ktorá sa dá vyťažiť extrakciou vodou. ZÁKLADNÉ FYTOCHEMICKÉ ROZDELENIE OBSAHOVÝCH LÁTOK V RASTLINÁCH Ako teda vidno. škrob. ktoré si treba vysvetliť. nazývame hlavné účinné obsahové látky. Z druhotne (sekundárne) utváraných špecializovaných obsahových látok sú najdôležitejšie tieto: 1. prípadne pomáhajú plniť iné dôležité funkcie v rastline (enzýmy). V jej názvoslovnej časti sa uvádzajú viaceré pojmy. Zvyšok sušiny tvoria minerálne látky. metabolity). ktoré po spálení rastliny ostávajú ako popol. alkaloidy — zásadité látky obsahujúce v molekule viazaný dusík. Produkty látkovej premeny (metabolizmu) rastlín i zvierat sa zvyčajne rozdeľujú na dve skupiny: primárne a sekundárne. 1987. piesok atď. je oficiálna. X. kvety alebo byle v listovej droge). Neúčinný zvyšok tvoria balastné látky. listy. platná od 1. Okrem liekopisu sa u nás zaviedli ešte československé štátne normy pre liečivé drogy . ktoré sa vytvorili z primárnych špeciálne prebiehajúcimi látkovými premenami. tretej akosti sú určené na priemyselné spracovanie. Odborní pracovníci sú povinní poznať jeho obsah a riadiť sa ním. anorganické prímesi — neorganické znečisteniny. Tie zvyčajne podľa určitých znakov drogového materiálu rozlišujú pri každej droge tri akostné triedy. Ak drogu uvádza aj ČsL 4. tuky. Táto skupina tvorí premenlivý podiel v jednotlivých rastlinných druhoch čo do množstva i vzhľadom na svoju skladbu (uvádza sa v ČSN 86 6005 ako extrakt). prebytky primárnej látkovej premeny. alebo tvoria bunkovú štruktúru (celulóza. ktorý potrebuje pre svoj život. ktorý platí od 1. bielkoviny a pod. 4.

Tukom sa podobajú vosky. spazmolytických (rumanček a sladké drievko). močopudne (petržlenový koreň). napr. prvosienka. ide o vysokomolekulové zlúčeniny zložené z aminokyselín. inak aj cukry) — patria medzi najdôležitejšie látky zúčastňujúce sa na rastlinnom metabolizme. 4. Napríklad spálením 1 kg ľanového oleja sa uvoľní 38 970 joulov. Ich liečebné použitie patrí výlučne do pôsobnosti lekára.(éter. ktoré majú antibakteriálne účinky a nachádzajú sa napr. v ovocí sú prítomné p l o d o v é k y s e l i n y . ktoré sú často zmesou viac než 50 rozličných vonných látok. Vlastnosti lipidov závisia predovšetkým od týchto kyselín. 3. chloroform atď. používajú sa ako koreniny (majorán. ale aj ako nervína a sedatíva (chmeľové šištice a valeriánový koreň). najznámejšie z nich sú tuky a oleje. teda na zlepšenie chuti do jedenia. kyselina jablčná. ktoré sú zvyčajne netoxické. ovplyvňujú látkovú premenu. kyseliny olejovej. vínna a citrónová). glukóza a fruktóza. bielkoviny — tvoria základnú zložku živej bunkovej hmoty. preto sa nazývajú aj bioflavonoidy.). močopudných (list brezy). Všetky silice pôsobia dezinfekčné a hojne sa upotrebúvajú v ľudovom liečiteľstve. Sú priamym produktom fotosyntetickej asimilácie. šípkach atď. chorobné zmeny na sliznici tráviacich ústrojov a poruchy nervovej činnosti). škoricovník atď. sacharidy (predtým nazývané glycidy. Majú vysokú energetickú hodnotu. 5. Flavonoidy väčšinou nemajú vyhranené pôsobenie na organizmus. napr. vhodné na povzbudenie tvorby žalúdočných štiav. Obsahuje ich napr. napr. Ďalšie špecializované obsahové látky sa uvádzajú pri jednotlivých liečivých rastlinách.takmer výlučne ide o nejedovaté. prevažne glykozidické látky (iridoidy). flavonoidy — hojne rozšírené. Medzi najdôležitejšie patria srdcové glykozidy obsiahnuté v náprstníkoch a preháňavé antrachinónové glykozidy prítomné v krušinovej kôre. glykozidy — ďalšia skupina so značným zastúpením jedovatých obsahových látok. éterické oleje (silice) — bezdusíkaté. Pôsobia proti kašľu (napr. kyseliny — rozdeľujú sa na niekoľko skupín. Samovoľná manipulácia s týmito látkami je väčšinou nebezpečná. sú najdôležitejšie tieto: 1. resp. prítomné napr. u nás tvoria zložku liečebnej kozmetiky (krémy Neridé a Perilacin na výživu citlivej a suchej pokožky). Osobitnú skupinu glykozidov tvoria s a p o n í n y . predovšetkým škroby. 2. 3. významné sú i n e n a s ý t e n é m a s t n é kyseliny.). g u m o ž i v i c e a b a l z a m y (občas sa v liečbe používa peruánsky balzam). pre čeľade iskerníkovitých. Z ubikvitárnych obsahových látok. Najviac lipidov je v semenách (plodoch). kyselina nikotínová. Ich nedostatok vo výžive má za následok poruchy dôležitých biologických procesov. nevyhnutným pri dýchaní rastlín. Rezervnou látkou je aj inulín obsiahnutý v astrovitých a zvončekovitých 25 . niektoré aj ako stomachiká (palinová vňať). Obsahuje ich napr. z m i n e r á l n y c h k y s e l í n je najvýznamnejšia kyselina kremičitá. borovicová kolofónia). Blízky vzťah k siliciam majú živice (liečebne sa uplatňuje napr. V súčasnosti majú najmä technické použitie (šelak atď. žlto sfarbené látky s glykozidickou stavbou. lebo sa nevstrebávajú sliznicami čriev a žalúdka (saponíny obsiahnuté v kúkoli sa však vstrebávajú sliznicami. takmer napospol nejedovaté látky. ich soli sú rozpustné vo vode. zosilňujú však účinnok hlavných obsahových látok.). pri cudzokrajných drogách. Pre životné funkcie sú veľmi dôležité. a preto sú krvným jedom). napomáhajú odkašlávanie. horčiny . ale aj prípravkov používaných pri ochoreniach srdcového a obehového systému (hlohová droga). v ľanovom oleji. Saponíny podporujú vstrebávanie iných. obsiahnutý napr. divozel a fialka. ľuľkovitých. palmitovej a stearovej). teda 2. lipidy — významné rezervné látky vznikajúce pri druhotnej látkovej premene.5 x viac než z rovnakého množstva glukózy. ktoré sa ukladajú v rezervných orgánoch rastlín. 6. liečebne dôležité sú aj k y s e l i n y l i š a j n í k o v . Bohatý obsah flavonoidov majú kvety bazy i trnky a ihlica tŕnitá. 2. vňať tymianu). ktoré sa ako zásobná látka nachádzajú v ovocí a mede. Prudkým spôsobom ovplyvňujú niektoré životné funkcie. súčasne podávaných liečiv. ale aj disacharidy (hlavne trstinový či repný cukor) a polysacharidy. dodávajúce mu príslušnú osviežujúcu chuť (napr. v minulosti nazývané vitamín F. je hojne zastúpená k y s e l i n a a s k o r b o v á . v zelenine. ovocí. ktoré slúžia väčšinou ako ochranné látky na povrchu rastlinných orgánov. Na bielkoviny sú najbohatšie semená. ktoré sa nachádzajú vo všetkých rastlinách. obsiahnutá najmä v kvasniciach (jej nedostatok spôsobuje kožné poruchy. V liečiteľstve sa uplatňujú jednoduché cukry. slúžia na dráždenie kože (borovicový balzam). v rastlinnej ríši sa hojne vyskytujú aj iné k y s e l i n y v i t a m í n o v é h o c h a r a k t e r u. Pre živé organizmy sú vysoko toxické. v pľuzgierke islandskej a lišajníku dubovom. upravujú chuť a arómu (vanilka). repkový. Niektoré liečebne dôležité glykozidy sa nesprávnym sušením ľahko rozkladajú. Príznačné sú napr. slnečnicový a konopný olej). makovitých a ľaliovitých rastlín. vetropudne (rasca). známa skôr ako vitamín C. ľanový. Skladajú sa z glycerolu a vyšších mastných kyselín (napr. koreň horca a list vachty trojlistej. pôsobia močopudne a mierne preháňavo. Rastlinné oleje či tuky sú väčšinou tekuté (napr. v rute (potláča lámavosť krvných vlásočníc). prítomná hlavne v prasličke. uvoľňujúcim energiu pre životné deje a činným aj pri tvorbe iných obsahových látok. Najznámejší z nich je rutín.

rastlinách. Škroby sú pomocnými látkami pri príprave tabliet, zásypov atď., inulín zasa cenným diabetickým prostriedkom. Chemicky rovnaký základ má i celulóza (buničina), ktorá sa o. i. používa na výrobu vaty. V tesnej chemickej príbuznosti s cukrami sú slizy, gumy a pektíny. Slizy sa používajú najmä na utváranie ochranných povlakov niektorých liečiv, pri ktorých sú špecifické nároky na miesto a čas vstrebávania v tráviacom trakte. Podobné použitie majú aj ligníny a ďalšie zložky rastlinných organizmov. Okrem týchto skupín látok sa liečebne využívajú aj rastlinné farbivá, predovšetkým chlorofyly, ktoré sú súčasťou listovej zelene. Chlorofyly sa uplatňujú v prípravkoch na urýchlenie hojenia (napr. Chlorophyllum oleosum SPOFA) alebo v zubných dezinfekčných prípravkoch a pastách (napr. T 32 s chlorofylom), prípadne v liečebnej kozmetike. Izolujú sa napr. zo žihľavy alebo špenátu. Fytoterapeutické uplatnenie nachádzajú aj rastlinné biokatalyzátory čiže ergóny (pôsobky). Medzi ne sa zvyčajne začleňujú hormóny, enzýmy a vitamíny. Rastlín s hormonálnym účinkom na organizmus je málo. Niektoré však svojimi obsahovými látkami predsa len ovplyvňujú činnosť štítnej žľazy, ba struky fazule alebo jastrabinová vňať obsahujú aj glukokiníny znižujúce obsah cukru v krvi. Niektoré naše rastliny (napr. tulipány a cesnak) obsahujú i látky povzbudzujúce sexuálnu aktivitu. Bez prítomnosti enzýmov by ani v rastlinnom organizme nevznikla nijaká reakcia. Jestvuje veľké množstvo enzýmov s úzkym, špecifickým poslaním. Možno ich prirovnať ku kľúčom, kým látky, na ktoré majú pôsobiť, sú akýmisi zámkami: do každej zámky je dobrý iba jeden kľúč. Enzýmy majú mimoriadne vysokú účinnosť. Napríklad sacharáza štiepi až 200 000-násobné množstvo sacharózy na glukózu a fruktózu. Na využití enzýmových pochodov sú založené celé priemyselné odvetvia (kvasný priemysel, liehovarníctvo, pivovarníctvo, vinárstvo, výroba syrov, octu atď.). Inokedy však treba enzýmové pochody potlačiť a vylúčiť. Tak sa postupuje napr. vtedy, ak chceme zastaviť rozkladné procesy v liečivých rastlinách a zamedziť ničenie terapeuticky účinných obsahových látok. Obsobitnú, chemicky rôznorodú skupinu tvoria ochranné látky, nazývané aj fytoncídy alebo rastlinné antibiotiká. Niektoré z nich patria medzi silice, ďalšie medzi alkaloidy, triesloviny atď. Nachádzajú sa napr. v cesnaku, cibuli, repíku a v ľubovníku. Od pravých antibiotík, ktoré sú zväčša produktom plesní, sa však tzv. rastlinné antibiotiká odlišujú kvalitatívne i kvantitatívne. Súčasťou každého živého organizmu, teda i rastliny, je voda. V jednotlivých častiach rastlín sa nachádza 10 až 98 % vody. Je teda dôležitým stavebným aj zásobným materiálom. Bez prítomnosti vody by v rastlinách neprebiehali nijaké metabolické procesy. Rozborom sušiny alebo popola získame obraz o tom, ktoré látky či prvky prijala rastlina zo svojho prostredia. Po dokonalom spálení rastliny sa dá presne zistiť, aké minerálne látky obsahovala a aký bol ich podiel. Mnohé minerálne látky možno v určitých koncentráciách využívať liečebne. Napríklad draslík, hojne obsiahnutý v bliznách kukurice, pôsobí močopudne; dusičnan draselný, obsiahnutý napr. v listoch podbeľa, účinkuje zasa protiastmaticky. Podobne sa v pomocnej terapii využíva prítomnosť železa, vápnika, kremíka, jódu alebo iných prvkov či ich solí. Niektoré z nich sú však v rastlinách nežiadúce. Taký je napríklad šťaveľan vápenatý, nadmerne prítomný v rebarbore, štiave či v špenáte. Keďže sa šťaveľan vápenatý usadzuje v kĺbových puzdrách, reumatici by sa mali zriecť konzumu špenátu. To isté sa odporúča ľuďom náchylným na tvorbu močových kamienkov. Ani deťom by sa špenát nemal podávať častejšie ako raz týždenne (aj to vždy len s mliekom). Prirodzene, týmto sa nekončí ani hrubý výpočet látok obsiahnutých v rastlinách, a tobôž výpočet ich terapeutických alebo iných účinkov. (O niektorých sa podrobnejšie píše pri jednotlivých rastlinách v špeciálnej časti tohto diela a v stati Dôležitejšie cudzokrajné drogy.) V rastlinách ustavične vznikajú, menia sa a zanikajú nepredstaviteľné kvantá rozličných látok. Ani na liečivé látky nemožno hľadieť ako na uzavretý a nemenný súbor s ustálenými funkčnými vzťahmi. Istá látka rastlinného organizmu môže raz slúžiť ako medziprodukt, inokedy ako stavebná či rezervná látka, prípadne ako katalyzátor alebo výlučok z cyklu. Veľmi zložité väzby vznikajú pri liečebnom využívaní látok obsiahnutých v rastlinách. Preto rastlinná liečba nie je oblasťou, v ktorej by neodborníci mohli experimentovať bez rizika, že vážne ohrozia svoje či cudzie zdravie.

JEDOVATÉ RASTLINY
Už v staroveku sa poznala nielen liečivá sila, ale aj jedovatosť niektorých rastlín. Spočiatku sa rastlinné jedy používali na trávenie divej zveri. Napríklad prilbica žltá (Aconitum lycoctonum) sa pridávala do mäsa určeného na hubenie vlkov. Čoskoro sa však prišlo na to, že rastlinnými jedmi sa dajú odstraňovať aj nepohodlní ľudia. Vlastne už v mýtických časoch sa travičstvom zaoberala Medea z Kolchidy. Usudzuje sa, že používala jed z jesienky (Colchicum autumnale), ktorá hojne rástla v Kolchide na juhozápadných svahoch Kaukazu. V antických časoch sa na trávenie ľudí používal najmä bolehlav (Conium maculatum). Odvar z bolehlavu usmrtil aj slávneho Sokrata. V tom období sa poznali už aj jedovaté účinky tisu (Taxus baccata) a niektorých druhov húb. Kuriózny je prípad miernej otravy asi 10 000 vojakov Xenofonovej armády pri Trapezunte. Vyvolal ju včelí med znesený z okolitých rododendronov (Rhododendron ponticum a Rhododendron luteum). Dnešné poznatky o jedovatých rastlinách sú podstatne širšie a hlbšie. Aj v našom zemepisnom pásme rastú desiatky rastlinných druhov, ktoré môžu zapríčiniť nebezpečné otravy. Zberači liečivých rastlín nevyhnutne musia poznať aj všetky jedovaté rastliny. Príležitostní zberači by mali dôsledne rešpektovať aspoň zásadu, že na liečebné účely nikdy nezberajú rastliny, pri ktorých nemajú stopercentnú istotu o ich správnom druhovom určení. Veľa sa dá naučiť od skúsených zberačov, ale treba sa opierať i o spoľahlivé odborné príručky s výstižnými botanickými opismi a vernými vyobrazeniami liečivých rastlín. Otravy jedovatými rastlinami nie sú veľmi časté, pravda, ak odhliadneme od detských otráv zapríčinených plodmi, jadrami alebo kvetmi niektorých zelených rastlín. Takýchto detských otráv je pomerne veľa. Deti zo zvedavosti ochutnávajú aj plody jedovatých rastlín. Menšie deti treba dobre strážiť a vychovávať k tomu, aby nejedli plody neznámych rastlín. Na miestach, kde sa hrávajú, treba jedovaté rastliny vyplieť. Najúčinnejším spôsobom prevencie je však poznanie jedovatých rastlín. Deti majú výborné pozorovacie schopnosti a za pomoci rodičov či iných skúsených osôb sa dosť rýchlo naučia rozlišovať jedovaté rastliny. Len tak sa spoľahlivo môžu uchrániť pred otravami. Jedovatosť niektorých rastlín podmieňujú špecifické obsahové látky, ktoré môžu byť prítomné v celej rastline alebo len v niektorej jej časti, najmä v plodoch. V jedovatej rastline sa spravidla nachádza viacero jedov. Zvyčajne sú to alkaloidy (zásadité látky s obsahom dusíka) alebo glykozidy (organické zlúčeniny obsahujúce jedovatý aglykón, ktorý sa viaže na cukornú zložku), prípadne toxalbumíny (látky príbuzné bielkovinám, obsiahnuté v niektorých druhoch húb, ale aj v agáte a ďalších zelených rastlinách). Niektoré rastliny obsahujú jedovaté saponíny (napr. kúkoľ a vranie oko). Časť saponínov sa využíva i liečebne, no tie, ktoré sa po požití vstrebávajú do krvi, spôsobujú rozklad červených krviniek a sú veľmi nebezpečné. Len málo rastlín obsahuje jedovaté silice (napr. borievka netata) alebo jedovaté živice (napr. posed čierny, posed červený) či jedovaté horčiny (napr. zimozeleň, rododendron a šalát jedovatý). Najmenšiu skupinu tvoria rastliny s neznámym zložením jedov (napr. difenbachia a áron).
JARNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Už v čase, keď sa ešte len topí sneh, možno nájsť v prírode prvé jedovaté rastliny — snežienku jarnú (Galanthus nivalis) a bleduľu jarnú (Leucojum vernum). V cibuliach snežienok sa hromadia alkaloidy fenantridínovej skupiny, ktoré sú jedovaté, no po náležitej úprave slúžia i na výrobu liekov proti Parkinsonovej chorobe. Podobné látky sa nachádzajú aj v kvetoch klívie a amarylky, ktoré sa pestujú v domácnostiach ako dekoratívne rastliny. Nebezpečnejšie sú jedy obsiahnuté v kvetoch čemerice (Helleborus), iskerníkovitej rastliny pestovanej v záhradkách na ozdobu. Jed čemeríc vyvoláva prudké hnačky a obrny. Veľmi nebezpečný je lykovec jedovatý (Daphne mezereum), kríčkovitá rastlina rozšírená v záhradkách aj vo svetlejších lesoch. Kvety má sfarbené podobne ako orgován (Syringa). Už vdychovanie jeho omamnej vône môže zapríčiniť prudké bolesti hlavy. Pomerne veľké množstvo jedov obsahujú blizny šafranu (Crocus) a cibuľky narcisov (Narcissus). Otravy týmito rastlinami sú však u nás zriedkavé. Na jar deti často zbierajú iskerníkovité rastliny, ktoré v čerstvej šťave obsahujú jedovatý protoanemonín. Tento jed dráždi kožu a sliznice. Na koži vyvoláva pľuzgiere a ak sa dostane do očí, spôsobí prudký zápal spojiviek. Nachádza sa v šťave blyskáča (Ficaria verna), veterníc (Anemone), ponikleca (Pulsatilla) i záružlia (Caltha). Šťava týchto rastlín sa ľudovo odporúča proti reumatizmu. Toho sa rozhodne treba vyvarovať, lebo namiesto liečivého účinku privodí ťažké poškodenie kože.
27

Jedovaté sú i voňavé kvety chochlačky (Pistolochia, syn.: Corydalis), ktorá rastie v lesoch. V kvetoch chochlačky sa nachádza jedovatý alkaloid bulbokapnín, ktorý vyvoláva otravy s podobnými príznakmi, aké pozorujeme pri zápale mozgových blán. V ľudovom liečiteľstve sa táto rastlina odporúča proti závratom a nervovým poruchám. Pred akýmkoľvek liečebným použitím chochlačky však treba vystríhať. Prudko jedovatý je aj štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides), známejší pod názvom zlatý dážď. Obsahuje jedovatý alkaloid cytizín. Deti sa niekedy dajú zlákať zlatožltými kvetmi štedreca, no už päť rozžutých kvetov môže pre ne znamenať smrteľné nebezpečenstvo. Ešte toxickejšie sú nezrelé plody, ktoré sa veľmi podobajú na fazuľové struky. Po prvých príznakoch otravy (bledosť, potenie, nevoľnosť, vracanie a hnačky) treba ihneď vyhľadať lekára. Keďže štedrec sa často pestuje ako ozdobný ker v parkoch, na jeho jedovatosť by mal spravovateľ parku vhodnou formou upozorňovať (napr. na tabuľkách). Podobne by sa mali označovať aj iné jedovaté rastliny v parkoch. Koncom jari rozkvitá agát (Robinia pseudoacacia). Všetky časti tohto stromu — s výnimkou kvetov — obsahujú jedovaté látky. I vôňa kvetov vyvoláva u niektorých astmatikov záchvaty dusenia. V máji kvitne konvalinka (Convallaria majalis). V jej plodoch sú jedovaté látky, ktoré spôsobujú omámenosť, vracanie a nadmerné močenie. Podobné účinky má kokorík voňavý (Polygonatum odoratum), kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) i tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). Na rozhraní jari a leta kvitne niekoľko jedovatých druhov iskerníkov (Ranunculus), napr. iskerník prudký, iskerník jedovatý a iskerník plamenný. V čeľadi iskerníkovitých je veľmi veľa jedovatých druhov. Podobné vlastnosti majú aj viaceré druhy rodu plamienka (Clematis), žltohlav (Trollius) a orlíček (Aquilegia). Iná skupina jedov je prítomná v záhradnej ozdobnej rastline stračia nôžka (Delphinium). Jednou z našich naj jedovatejších rastlín je prilbica modrá (Aconitum napellus). Je to mohutná bylina rastúca vo voľnej prírode. Obsahuje jedovatý alkaloid akonitín. Človek postihnutý otravou cíti najprv veľmi silné mravčenie, potom sa mu zdá, akoby mu v cievach namiesto krvi kolovala ľadová voda, neskôr pociťuje nevoľnosť a úzkosť, ba niekedy sa mu celkom zastaví dych. Čerstvá rastlina môže vyvolať zápaly a pľuzgiere. Akákoľvek ľudovoliečiteľská manipulácia s prilbicou modrou je veľmi nebezpečná. Koncom jari alebo začiatkom leta začína na medziach i kamenistých stranách kvitnúť jedovatý rozchodník prudký (Sedum acre). Niekedy jeho kvety tvoria súvislé koberčeky. Obsahuje látky, ktoré dráždia sliznice aj kožu. Leptavý účinok má oranžové mlieko žlto kvitnúceho lastovičníka (Chelidonium majus). Ak sa dostane na rohovku oka, vyvoláva jej zvredovatenie. Jedovatá je i šťava mliečnika (Tithymalus, syn.: Euphorbia). Ľudovo sa šťava mliečnikov odporúča na bradavice, ale táto indikácia je nebezpečná. (S podobnou kritickosťou treba posudzovať aj mnohé ďalšie odporúčania ľudového liečiteľstva.)
LETNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Kým v jarnom období sú najväčšou hrozbou jedovaté rastliny z čeľade iskerníkovitých, v letných mesiacoch sú to zasa najmä rastliny z čeľade zelerovitých (Apiaceae). Táto čeľaď so 140 rodmi a približne 1000 druhmi zahrnuje výlučne byliny s hrubými, znútra dutými byľami, s listami dosadajúcimi na byľ pošvovou stopkou; na výrazných súkvetiach zelerovitých rastlín sa tvoria malé vajcovité plody, ktoré sa rozpadávajú na mesiačikovité útvary (nažky). Mnohé zelerovité rastliny sa využívajú v liečiteľstve, ale aj v kuchyni (napr. rasca, kôpor, fenikel, petržlen a mrkva), no niektoré sú mierne až stredne jedovaté (vyvolávajú omámenie, závraty, celkovú nevoľnosť atď.). Najnebezpečnejšou letnou jedovatou rastlinou je rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). Rastie na mokrých miestach, má príjemnú mrkvovú vôňu a sladkastú chuť. Často sa vyskytuje pri lesných studničkách, pričom jed prechádza z koreňov do vody. Takto sa možno otráviť aj kontaminovanou vodou zo studničky. Najviac jedu obsahuje rozpuk v čase kvitnutia (sušením sa jed z rastliny stráca). Pri otravách sa podáva silná čierna káva alebo čaj, prípadne riedený ocot či iná neškodná kyselina, ďalej živočíšne uhlie a prostriedky na vracanie. Jedy rozpuku sa súborne nazývajú polyíny (patrí k nim napr. cikutoxín). Podobné jedovaté látky obsahuje tetucha kozia (Aethusa cynapium). Často rastie medzi petržlenom, na ktorý sa podobá. Vyskytuje sa i na poliach a rumoviskách. Má akoby ovoskovanú byľ a páchne myšinou. Otrava sa prejavuje pálčivými bolesťami hltana a ťažkou poruchou chôdze. Známe sú už aj smrteľné otravy. Rovnako nebezpečný je bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), ktorý rastie pri plotoch a na vlhkých miestach v blízkosti ľudských obydlí. Obsahuje päť jedov zo skupiny alkaloidov. V antickom Grécku ho používali ako jed pri súdnych popravách. Menej známou, no takisto nebezpečnou rastlinou je krkoška márnivá (Chaerophyllum temulum). Rastie hojne v krovinách a pri plotoch. Vyzerá ako petržlen, ale plody má podobné rasci. Občas zapríčiňuje otravy dobytka.
28

V lete kvitnú a dozrievajú viaceré prudko jedovaté rastliny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Vlastne všetky ľuľkovité rastliny sú viac či menej jedovaté, dokonca i zemiaky, pravda, okrem zdravých hľúz. Známe sú však otravy klíčkami zemiakov, a najmä zelenými hľúzami, ktoré prezrádzajú prítomnosť jedovatého alkaloidu solanínu. Jedy niektorých ľuľkovitých rastlín predstavujú smrteľné nebezpečenstvo. Medzi prvé príznaky otravy ľuľkovitými rastlinami patrí sucho v ústach a na hlasivkách, sipľavý hlas, rozšírené zreničky nereagujúce na svetlo, ochabnutosť a halucinácie. Otrava si vyžaduje rýchlu odbornú lekársku pomoc. Medzi najnebezpečnejšie ľuľkovité rastliny patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna). Prudkú otravu spôsobí už niekoľko bobúľ ľuľkovca. Na vrub tejto rastliny pripadá u nás asi toľko otráv ako na všetky ostatné rastliny dovedna. Postihnuté bývajú spravidla deti. Občas sa deti otrávia i semienkami blenu čierneho (Hyoscyamus niger). Semienka sú uložené v tobolkách krčiažkovitého tvaru a vyzerajú ako mak. Podobné jedy obsahuje durman obyčajný (Datura stramonium), ktorý má biele zvončekovité kvety, ale aj ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara) s jedovatými sladkohorkými bobuľami. Pravda, jedovaté rastliny nie sú len v čeľadi ľuľkovitých, iskerníkovitých či zelerovitých. Roztrúsené sa vyskytujú aj v iných čeľadiach. V lete dozrievajú jedovaté plody kúkoľa (Agrostemma githago). Obsahujú saponín gitagín. Otrava sa prejavuje najprv hnačkami a potom porušením červených krviniek. Liečba je veľmi náročná. Vysokým obsahom prudko jedovatého alkaloidu kolchicínu sa vyznačujú plody jesienky (Colchicum autumnale). Tento jed sa obrazne nazýva rastlinný arzenik. Známy je už od staroveku. Jesienka má najprv plody a až neskôr, v jeseni kvety. Vypadané semienka tejto rastliny sú veľkým nebezpečenstvom pre deti. Nebezpečné sú aj plesnivé šištice chmeľu (Humulus lupulus). Vyvolávajú alergiu spojenú s ospanlivosťou, očnými zápalmi, kožnými vyrážkami atď. Zberači chmeľu by sa mali vyvarovať kontaktu s plesnivejúcimi šišticami tejto rastliny. Veľmi jedovatá je kýchavica biela (Veratrum album), mohutná bylina rastúca na horských pasienkoch. Pastieri ju poznajú a ničia, lebo zapríčiňuje otravy dobytka. Aj medzi kríkmi a stromami je niekoľko jedovatých druhov. Okrem spomínanej borievky netaty a tisu obsahuje jedovaté látky aj tuja (Thuja) a viacero ďalších ozdobných parkových drevín. Osobitne treba upozorniť na sumachovec (Toxicodendron). Táto dekoratívna, často pestovaná rastlina už po dotyku poškodzuje kožu. Dráždivé sú dokonca i jej výpary. Veľmi zákernou rastlinou je ricín (Ricinus). Má ostnaté plody s fazuľovitými semenami, ktoré obsahujú prudký jed zo skupiny toxalbumínov. Smrteľná dávka jedu je už v 2 — 10,,fazuľkách" ricínu. Otrava sa prejaví až po 10—12 hodinách sčervenením, krvácaním zo spojoviek i kože, hnačkami a kŕčmi. Medzitým sa jed už vstrebal do krvi, takže liečenie je mimoriadne ťažké. Aj medzi populárnymi liečivými rastlinami z čeľade zelerovitých sú také, ktoré môžu vyvolať podráždenie kože, precitlivenosť voči slnečnému žiareniu, poruchy kožnej pigmentácie atď. Takéto prejavy niekedy pozorujeme pri liečivom využívaní archangeliky, ľubovníka aj iných rastlín. Zapríčiňujú ich najmä glykozidy furokumaríny, hojne obsiahnuté vo viacerých zelerovitých rastlinách.
JESENNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

V jesenných mesiacoch dozrievajú v prírode plody mnohých druhov bylín, kríkov i stromov. Pre deti, ba i pre dospelých sú veľkým lákadlom červené plody kaliny (Viburnum). Po ich zjedení vznikajú prudké poruchy tráviacich ústrojov, ba známe sú i smrteľné otravy. Podobné tráviace poruchy vyvolávajú aj plody bazy čiernej, a najmä bazy chabzdovej. Na jedenie nie sú vhodné ani plody bršlenu, krušiny, rešetliaka a vtáčieho zobu. Posledným vážnym nebezpečenstvom v jesennom období je jesienka obyčajná (Colchicum autumnale). Prudko jedovaté sú plody aj bledofialové kvety tejto rastliny. Deti rozhodne nemožno bez dozoru nechať na lúke porastenej jesienkou. Po ochutnaní jej kvetov či plodov vzniká nebezpečná otrava, ktorá sa však prejaví oneskorene, až po vstrebaní jedu do krvi (podobne ako pri muchotrávke zelenej). Preto už pri podozrení, že sa dieťa otrávilo, treba urýchlene vyhľadať lekára. Ako sme už spomenuli, najviac otráv spôsobujú plody ľuľkovca. Druhou najčastejšou príčinou otráv zelenými rastlinami sú jadrá kôstkového ovocia, a to čerstvé i sušené. Obsahujú totiž kyanovodík, jed s horkomandľovou vôňou. Najviac kyanovodíka je v jadrách marhúľ a broskýň. Na jeho prítomnosť upozorňuje už horkastá chuť ovocných jadier. Ani jeden druh nášho kôstkového ovocia nemá jedlé jadrá. Cieľom state o jedovatých rastlinách nebolo vzbudzovať strach. Chceli sme len upozorniť na reálne nebezpečenstvo, ktoré hrozí najmä deťom ochutnávajúcim plody či iné časti neznámych rastlín. Kto si osvojí aspoň základy botaniky, nemusí sa takýchto otráv obávať. Ochrániť treba pred nimi hlavne deti. 29

POUŽITIE LIEČIVÝCH RASTLÍN
ČAJOVINOVÉ ZMESI Liečenie rastlinami siaha do predhistorických čias. Naši dávni predkovia konzumovali aj rastliny, pričom zistili, že niektoré z nich majú aj liečivé účinky. Pôvodne sa na liečenie používali čerstvé rastliny, neskôr rastlinné šťavy a odvary, v novšom období aj výťažky, tinktúry atď. Najväčšiu obľubu odpradávna až dodnes majú liečivé čajoviny. ' Najúčinnejšou terapeutickou formou je čerstvá rastlinná šťava. Zo šťavnatých plodov sa ľahko získava vylisovaním alebo rozotieraním. Málo šťavnaté rastlinné časti však treba rozomlieť na pocínovanom mäsovom strojčeku, uložiť na husté plátno a šťavu z nich pretlačiť do pripravenej nádoby. Postup je niekedy prácny, navyše sa musí každý deň opakovať, preto čerstvé bylinné šťavy nie sú v našom ľudovom liečiteľstve príliš obľúbené. Rozhodne by si zaslúžili väčšiu pozornosť. Užívajú sa buď v prirodzenom stave, alebo prisladené medom, prípadne sa zapíjajú čajom, neprevareným mliekom alebo hlienovými polievkami. Výborné uplatnenie nachádzajú v jarných liečebných kúrach, keď sa najviac prejavuje nedostatok vitamínov a prichádza jarná únava. Jarná kúra by mala trvať aspoň týždeň, radšej však dva týždne. Šťava sa vytláča z bylín, ktoré sú vhodné na šaláty. Ak je nechutná, mieša sa s malým množstvom šťavy z aromatických bylín. Medzi základné byliny pri vitamínových kúrach patrí alchemilka obyčajná, hluchavka biela, kapsička pastierska, ľubovník, nátržník husí, pamajorán obyčajný, pľúcnik lekársky, potočnica lekárska, praslička roľná, púpava lekárska, pýr plazivý, skorocel kopijovitý, štiav kyslý a veronika lekárska. Na prichutenie sú vhodné napr. archangelika lekárska, baza čierna, bedrovník lomikameňový, čakanka obyčajná, hadovník väčší, chmeľ obyčajný (výhonky), komonica lekárska, krvavec lekársky, kuklík mestský, lipkavec marinkový, materina dúška, stavikrv vtáčí, zádušník brečtanový, zemežlč menšia a žindava európska. Pri miešaní základných a aromatických bylín sa odporúča pomer 9 : 1 . Na jarné kúry — a na posilňovacie kúry vôbec — sa osvedčili napr. tieto čajoviny: (1) list šalvie, list rozmarínu a vňať paliny po 10 g, vňať myšieho chvosta a vňať ľubovníka po 20 g, list žihľavy 30 g (1 lyžica zmesi sa obarí štvrťlitrom vody a nechá sa prikryté 15 minút; podáva sa ráno, pred obedom a večer po 1 šálke); (2) list žihľavy, vňať myšieho chvosta a koreň púpavy po 20 g, vňať zemežlče 15 g, kvet trnky a kvet podbeľa po 10 g (príprava a podávanie ako pri prvej čajovine); (3) list mäty piepornej a podzemok puškvorca po 30 g, plod borievky 25 g, vňať pupenca plotného 15 g (príprava ako pri prvej čajovine, podáva sa 1 — 3 x denne po 1 šálke čaju). Obľúbené sú aj čajové nápoje pripravené z jednotlivých (nemiešaných) liečivých drog, napr. čaj z fenikla obyčajného proti nadúvaniu, čaj z kvetov lipy pri nachladnutí a na potenie, čaj z medovky lekárskej pri bolestiach hlavy a na povzbudenie trávenia, čaj z kvetov rumančeka pravého na kloktanie atď. Kto nemá možnosť presne naväzovať drogy, môže použiť orientačné mierky: do polievkovej lyžice sa zmestí 3 —5 g sušených kvetov alebo listov, asi 10 g sekanej vňate, 6—10 g sušených sekaných koreňov a 5 —10 g semien. Polievková lyžica má objem asi 15 ml, dezertná lyžička 10 ml a čajová alebo kávová lyžička 5 ml. Pojmom šálka alebo pohárik (česky pohárek) označujeme nádobku s objemom asi 100 ml (1 dl) a pojmom pohár (česky sklenice) zasa nádobku s objemom približne 150 ml (1,5 dl). Čajové nápoje sú vodnými výluhmi s nedostatočnou stálosťou. Preto by sa na každé použitie mali pripravovať čerstvé čaje. Rozhodne treba dodržať predpísaný spôsob prípravy. Len vtedy je totiž záruka, že do výluhu prejdú v požadovanom množstve a kvalite liečivé účinné látky a že sa zabráni vylúhovaniu nežiadúcich látok. Nápoje sa väčšinou pijú teplé alebo horúce (napr. pri nachladnutí, na vypotenie, takisto močopudné a žlčopudné čaje). Pri črevných ochoreniach sa neodporúča pridávať do nich cukor. Ak to povaha choroby nevylučuje, sladia sa medom alebo cukrom. V podstate rozoznávame tri spôsoby prípravy čajov: 1. macerát — výluh z drogy za studena; droga sa pre leje vodou, ktorá má teplotu 15—20 °C, nechá sa predpísaný čas stáť (0,5 — 12 hodín) a výluh sa precedí cez navlhčenú vatu alebo filtračný papier. Takto sa pripravuje výluh z drog obsahujúcich sliz (napr. z koreňa ibiša lekárskeho alebo z ľanového semena). 2. zapar (infúzum) - v domácich podmienkach sa pripravuje tak, že sa droga po navlhčení preleje predpísaným množstvom vriacej vody a nechá sa stáť 15 minút v prikrytej nádobe, pričom sa občas potriasa; po 30

vychladnutí sa precedí. Zapar sa robieva z mäkkých rastlinných častí, ako sú kvety, listy atď. Používajú sa naň silicové drogy (napr. mäta pieporná, medovka lekárska), ale aj lipový kvet, čínsky čaj atď. 3. odvar (dekoktum) - získava sa tak, že sa droga zaleje predpísaným množstvom vody a privedie sa do mierneho varu, ktorý trvá zvyčajne 10—15 minút; odstavený výluh sa nechá asi 15 minút chladnúť a potom sa odstaví. Na odvar sa používajú hlavne drogy z tvrdých rastlinných častí (z kôry, dreva atď.). Do mnohých čajovinových zmesí sa dávajú drogy s veľmi odlišnou konzistenciou a s rôznorodými obsahovými látkami. Preto sa uvedené tri spôsoby prípravy výluhu kombinujú. Napríklad pri maceračných záparoch alebo maceračných odvaroch sa čajovina najprv vylúhuje za studena polovičným množstvom vody, výluh sa zleje, čajovina sa preleje druhou polovicou horúcej vody a 15 minút sa nechá prikrytá stáť (pri odvare sa droga zavára). Obidva výluhy sa potom spoja. Maceračný zápar či odvar je veľmi kvalitný, lebo obsahuje maximálne množstvo všetkých účinných látok. Kombináciou macerátu a záparu sa pripravujú napr. prsné čajoviny obsahujúce silicové a slizové drogy. Príprava kombinovaných výluhov nie je náročná ani v domácich podmienkach. Väčšina rastlín nemá účinné obsahové látky lokalizované na povrchu, ale v bunkovej šťave či vnútorných pletivách. Voda ako rozpúšťadlo prenikne k nim ľahšie vtedy, ak sú rastlinné pletivá rozrušené, napr. posekané. Preto sa väčšina drog musí krájať na istú veľkosť, vyjadrenú veľkosťou ôk sita, ktorými musia kúsky drogy prepadať. Kvetová, listová a vňaťová droga spravidla musí prepadať sitom č. 1, ktoré má oká so svetlosťou 6 mm. Kôra a korene sa režú nadrobno, aby prepadali cez sito č. 2 (svetlosť ôk 3 mm). Roztlčené plody majú prepadať sitom č. 3, ktoré má oká so svetlosťou 2 mm. Plody anízu či fenikla sa pridávajú do čajoviny po miernom stlačení, ľanové semeno zasa bez osobitnej úpravy. Čajoviny na obklady sa pripravujú z hrubo práškovaných drog. Čajovinové zmesi sa pripravujú miešaním upravených drog na bielom papieri alebo vo vhodnej nádobe. Začína sa drogami s najvyšším hmotnostným podielom, postupne sa pridávajú menšie a menšie podiely (plody a semená na samý koniec). Čajovinová zmes sa preoseje na site č. 5 (oká so svetlosťou 0,25 mm) a znovu sa premieša. Čerstvá droga sa nesmie miešať so zvyškami starej zásoby. Pripravené drogy sa skladujú v dobre uzavretých obaloch, chránené pred svetlom a vlhkom (napr. v plechovkách alebo vo fľašiach so vzduchotesným uzáverom). Najneskôr po roku drogy strácajú účinnosť, a preto ich zásobu treba obnoviť. Informácie o príprave čaju z drogy nájdeme vo vhodných odborných príručkách, alebo nám ich poskytne lekáreň, kde drogy kúpime. Pravdaže, o druhu aj dĺžke užívania čajovín by mal rozhodnúť lekár. Pri niektorých chorobách — napr. obličkových a srdcových — nie je pitie čaju vhodné. Bez väčších obmedzení možno piť iba tzv. domáce čajoviny. Každá z nich okrem svojho základu (remedium cardinale) obsahuje i pomocné drogy (remedium adjuvans), ktoré podporujú a zosilňujú účinok hlavnej liečivej zložky. Často sa do nich pridávajú aj drogy na zlepšenie vône, chuti alebo vzhľadu (remedium corrigens). V domácich čajovinách sa uplatňujú najmä listy jahody, ostružiny a maliny, na aromatizáciu zasa listy medovky či mäty piepornej, vňať materinej dúšky alebo kvet lipy. Z čajoviny sa robí zápar (3—4 lyžice drogy na liter vody). Čaj sa sladí napr. medom. Pije sa teplý. Na prípravu 1 litra tzv. domáceho čaju možno použiť napr. tieto zmesi: (4) list jahody - 2 lyžice, list maliny a ostružiny - po 1 lyžici; (5) kvet lipy - 2 lyžice, kvet rumančeka, list jahody a sušené jablkové šupky - po pol lyžici; (6) kvet rumančeka a lipy — po 2 lyžice. Všetky zložky domácich čajovín si môžeme nazberať v prírode a nasušiť podľa návodov v špeciálnej časti. Kombinácie si urobíme podľa vlastnej potreby. Správne pripravený zápar musí byť zlatohnedý a číry. ŠPECIÁLNE ČAJOVINY PODĽA INDIKAČNÝCH SKUPÍN Anthelmintiká - proti črevným parazitom Základné drogy: cesnak, lúpané semeno tekvice. (7) Cesnak - 6-12 g Asi 2,5 dl teplého záparu na prípravu 2 klystírov. (8) Lúpané tekvicové semeno — 60 g, cukor — 20 g. Rozdrviť, rozmiešať a užiť priamo alebo v šálke kakaa, s marmeládou a podobne. (9) Lúpané tekvicové semeno — 30 g, vňať paliny pravej — 10 g. Stačí na tri šálky záparu. Vypiť počas dňa. (10) Vňať paliny pravej — 3 g, koreň sladkého drievka — 2 g, plody anízu — 0,5 g. Drogy rozpráškujeme, zmiešame s lekvárom. Užíva sa nalačno večer (5 dní po sebe). 31

Antiastmatiká — proti záduchu (astme) Základné drogy: list podbeľa a koreň prvosienky. (11) Vňať prvosienky s koreňom, list podbeľa a ľanové semeno — po 35 g. 3 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne šálku teplého čaju. (12) Vňať myšieho chvosta, list podbeľa, kvet slezu a levandule — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (13) Vňať tymianu a fialky trojfarebnej, list podbeľa, podzemok omanu, kvet arniky a plod anízu — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (14) List černice, maliny, ríbezle čiernej a brezy — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť denne 2 šálky (pri bronchiálnej astme). (15) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru, koreň púpavy lekárskej a čakanky — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny máčať 30 minút v 2,5 dl vody, potom 5 minút variť. Piť 2 x denne 1 šálku. (16) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 35 g, vňať konopnice — 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a 15 minút nechať stáť. Piť 2 x denne 1 šálku. Antídiabetiká — pomocná liečba pri cukrovke Základné drogy: struky fazule bez semien, vňať jastrabiny, list čučoriedky, šištice chmeľu. (17) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan preliať 2,5 dl vriace j vody a po 15 minútach scediť. Čaj piť teplý 3 x denne. (18) Vňať jastrabiny a struky fazule bez semien — po 25 dielov, list čučoriedky a žihľavy — po 20 dielov, list šalvie a koreň púpavy — po 5 dielov (zloženie zhodné s poľskou čajovinou Diabetosan). 2 dezertné lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 2 — 3 šálky. (19) List medvedice a čučoriedky, koreň valeriány, vňať jastrabiny — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 3—4 šálky. (20) Vňať jastrabiny a semeno jastrabiny — z každého rovnaký diel. Vrchovatú lyžičku čajoviny macerovať za studena v šálke vody, krátko povariť a 10 minút nechať stáť. Piť 3 x denne 1 šálku. (21) Vňať púpavy, list čučoriedky a brusnice — po 20 g, vňať jastrabiny — 40 g. Vrchovatú lyžicu čajoviny na 1 šálku odvaru. Piť 2 x denne pred jedením. (22) Fazuľové struky bez semien — 40 g, chmeľové šištice, list čučoriedky a šalvie — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (23) List čučoriedky - 60 g, list brezy - 20 g, list žihľavy a fazuľové struky bez semien - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne pred jedením. (24) Fazuľové struky bez semien — 60 g, list čučoriedky - 40 g. 2 lyžice čajoviny povariť v 5 dl vody a precediť. Piť 3 x denne 1 šálku (pred jedením). (25) Vňať jastrabiny, fazuľové struky bez semien, list čučoriedky a koreň púpavy s vňaťou — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Scediť do termosky a piť počas dňa (3—4 šálky). (26) Vňať jastrabiny a fazuľové struky bez semien — po 30 g, list čučoriedky, kvet púpavy a koreň púpavy - po 20 g. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. Piť 3 x denne 1 pohár. Antidiaroiká — proti hnačke Základné drogy: list a plod čučoriedky, koreň krvavca, koreň nátržníka vzpriameného, vňať nátržníka husieho a všeobecne drogy s obsahom trieslovín. (27) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Tormentan preliať šálkou horúcej vody a po 15 minútach scediť. Piť vlažné 3 x denne. (28) Plod čučoriedky — 30 dielov, list mäty piepornej — 20 dielov, kvet parumanu spanilého a list šalvie — po 10 dielov (zloženie zhodné s poľskou priemyselne vyrábanou čajovinou Tannosan). 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 4x denne po pol šálke teplého čaju (vždy pred jedením). (29) Vňať nátržníka husieho, list medovky a vňať mäty — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (30) Vňať nátržníka husieho — 20 g, list skorocelu kopijovitého — 15 g, vňať stavikrvu vtáčieho — 10 g. 1 lyžicu čajoviny na šálku záparu. (31) Vňať krvavca a podzemok nátržníka vzpriameného — z každého rovnaký diel. 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. 32

(34) Vňať nátržníka husieho .50 g. lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného .10 g. (45) Podzemok pýru. 10 minút nechať stáť a scediť. (44) Kvet rumančeka — 50 g. list šalvie . Piť 2—3 x denne.20 g. list medovky. potom pol minúty povariť a pred odstavením pridať pol lyžičky listu mäty piepornej. list mäty piepornej a kvet rumančeka — po 20 g. Prikladá sa ako kataplazma (cestovitý obklad) na bolestivé miesto. podzemok hadieho koreňa väčšieho. plod čučoriedky a kôra duba — po 30 g.po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. koreň kostihoja. Slúži na teplé kúpele konečníka. plod čučoriedky a list mäty piepornej — po 20 g. (33) Vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 25 g. Piť po lyžici počas dňa. 2 lyžice čajoviny obariť 5 dl vriacej vody.100 g.15 g. kvet trnky a myšieho chvosta . Piť 2 —3 x denne po dúškoch. list medovky .po 15 g. Vypiť 2 poháre denne. Piť 2-3 x denne. 1. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (36) Vňať nátržníka husieho — 50 g. list čučoriedky . (48) Dubová kôra . 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. 1 lyžicu čajoviny macerovať 2 h v šálke studenej vody. Antihemoroidáliá — proti hemoroidom Základné drogy: Vhodná je kombinácia protikrvácavých (napr. (49) Vňať pyšteka obyčajného — 20 g.50 g.po 20 g. Piť teplé. vňať veroniky a list žihľavy — z každého po 20 g. 5 minút variť.30 g.100 g. plod a list čučoriedky — po 15 g. 2 lyžičky vňate na 2 poháre vody. trieslovinových) drog a protizápalových (silicových či slízových) drog. kvet pagaštana konského a vňať pyšteka obyčajného. (37) Vňať nátržníka husieho . (42) Vňať saturejky a podzemok nátržníka vzpriameného . vňať stavikrvu vtáčieho . koreň púpavy. 1 lyžičku čajoviny krátko povariť v pohári vody. (38) Podzemok nátržníka vzpriameného . 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru.(32) Podzemok nátržníka vzpriameného — 30 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (41) Podzemok nátržníka vzpriameného — 50 g.5 lyžičky drogy zavariť v pohári mlieka a scediť. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (39) List skorocelu a čučoriedky. Piť ráno a večer po 1 šálke. Pri čerstvom zápale sa osvedčujú teplé obklady a kúpele z kvetu rumančeka a kôry duba.10 g. Pije sa horúce. lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného — po 10 g. (51) Kôra krušiny . podzemok kuklíka mestského a koreň horca — po 15 g.po 30 g. 1-2 lyžičky drogy na šálku odvaru. vňať fialky trojfarebnej — 10 dielov. Pije sa v menších dávkach počas dňa. (43) Plod čučoriedky . kvet arniky .po 30 g.10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. vňať stavikrvu vtáčieho a kôra duba . list mäty piepornej a list jahody . podzemok nátržníka vzpriameného a kôra duba — po 10 g. Pije sa teplé po dúškoch počas dňa. Piť 2 —3 x denne.15 g. kvet rumančeka.100 g.5 dl vody.20 g. 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky záparu.10 g. (35) Vňať nátržníka husieho. kvet myšieho chvosta a plod rasce — po 5 dielov (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Rektosan). (52) Kvet rumančeka a pagaštana . plod jarabiny.20 dielov. (50) Semeno senovky gréckej . 3 lyžice čajoviny zavariť v 2 dl vody a precediť do termosky.po 45 g. vňať nátržníka husieho. Vypiť po dúškoch počas dňa.5 g. 1 lyžicu plodov 8 hodín macerovať v pohári vody. Užívať po lyžici (maximálne 1 šálku denne). macerovať za studena 8 hodín. kôra krušiny a kvet pagaštana — po 15 dielov. Vňať povariť v 5 dl mlieka. 1 lyžicu čajoviny na 2. Slúži na vlažné kúpele konečníka. kvet arniky . 33 . 1 lyžica drogy na 5 dl odvaru. pri chronických ťažkostiach najmä koreň kostihoja. list mäty piepornej . (46) Vňať pakostu smradľavého . (47) Kvet rumančeka . 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky odvaru. (40) Kvet rumančeka.

Podáva sa po 1 šálke 3 x denne. preto sa osvedčuje najmä pri hnisavom zápale potných žliaz.po 30 g. . Pije sa nesladené (1 šálka pred spaním). (60) Koreň ligurčeka . kvet arniky . vňať repíka a mäty piepornej — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. list (vňať) medovky. podzemok pýru — po 15 g. list šalvie . kôra krušiny . kvet bazy čiernej — 8 g. Používa sa na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady.po 20 g. potom oba výluhy zliať dovedna. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Po 15-minútovom pôsobení roztoku sa pokožka osuší a ošetrí vhodnou masťou. vňať myšieho chvosta — 5 g (zloženie podľa prípravku Hemoral). Piť počas dňa. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. (66) Podzemok puškvorca a pýru. vňať tymianu a semeno čiernej horčice — po 100 g.5 litri vody a odstaviť na 15 minút.17 g. potom prerušiť na 3 . vňať prasličky a koreň valeriány . Piť denne 3 — 5 šálok. (62) Vňať prasličky a list brezy — po 25 g. Piť ráno a večer po 1 pohári. list šalvie — 10 g.po 10 dielov (zloženie zhodné s poľským prípravkom Reumosan). 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. 1 lyžicu čajoviny na šálku odvaru. Používa sa na obklady alebo kúpele.10 g.10 g.5 dl vody. Piť 3 x denne. plod borievky — 2 g. (68) Pupene borovice — 1000 g. Pije sa medzi jedlami 1 —2 poháre denne.po 20 g. kôra vŕby a drogy pôsobiace diureticky či metabolický (hemokatarticky). (65) List brezy. (67) Kvet túžobníka — 25 g. Oba výluhy spojiť a nahradiť odparenú vodu (doliať na 1 liter). Slúži na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. (55) Kôra duba — 50 g. (61) Vňať prasličky a myšieho chvosta. Zo všetkej čajoviny pripraviť 5 1 odvaru. (64) List brezy a žihľavy. Čajovina zvyšuje odolnosť organizmu. vňať žihľavy a prasličky . kvet trnky a vňať myšieho chvosta — po 10 g.proti nadmernému neúčelnému poteniu Základné drogy: list šalvie a koreň valeriány. Drogu ešte povariť 10 minút v ďalšom pollitri vody a nechať 10 minút vylúhovať. 1 lyžica drogy na šálku odvaru. (56) Podzemok nátržníka vzpriameného a list šalvie . 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Antireumatiká — proti reumatizmu Základné drogy: list brezy.30 g. (57) Krušinová kôra — 15 g. koreň mydlice. koreň lopúcha a plod šípky — po 20 g. (58) List šalvie . (53) Kôra duba . vňať prasličky a koreň valeriány — po 20 g.20 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Roztok slúži na omývanie alebo na sedací kúpeľ. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 7 h v 2.po 20 g. Povariť 5 minút v 1. Piť 2 —3 x denne (na každé použitie pripraviť čerstvý čaj).50 g. koreň valeriány. vňať stavikrvu vtáčieho a kôry vŕby — po 20 dielov. prípadne s obsahom salicylanov. Kávovú lyžičku drogy zapariť 2.Celú dávku čajoviny (80 g) zavariť do litra vody.4 týždne a znovu zopakovať dlhodobú kúru. vňať yzopu a myšieho chvosta a list šalvie . vňať zlatobyle a prasličky. kvet nechtíka (mesiačika) a nevädze — po 1. list brezy a vňať srdcovníka . 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru.5 g. plod chabzdy a vňať stavikrvu vtáčieho — po 10 g. Piť 3 x denne. Po ochladnutí sa používa na obklady alebo na kúpele. prípadne sa v ňom namáčajú vatové tampóny. nechať 15 minút vylúhovať v zakrytej nádobe a zapar scediť. Priaznivo ovplyvňuje stolicu pri zápaloch. list šalvie — z každého po 25 g.5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút.5 g. (59) List orecha . koreň archangeliky. kvet túžobníka a vňať prasličky . polovicu výluhu zliať a druhú polovicu s čajovinou krátko povariť. 34 . Piť denne 3 šálky teplého čaju. Antihidrotiká . (54) Kvet rumančeka a dubová kôra — po 12. 3 lyžice čajoviny zaliať 5 dl vriacej vody. úbory rumančeka a koreň valeriány . Zmes zavariť v litri vody a odstaviť na 10 — 15 minút. Pôsobí antibakteriálne i antihidroticky.po 10 g.50 g. kôra vŕby . ktorý sa pridá do kúpeľa. (63) Vňať ľubovníka a fialky trojfarebnej. Všetku čajovinu zavariť do litra vody.5 g. Piť 2 x denne 1 pohár 8-12 týždňov.z každého rovnaký diel.

(83) Alvisan . Antisklerotiká — proti skleróze Základné drogy: kvet.po 30 g. vňať benediktu lekárskeho — 10 g. konopnice a stavikrvu vtáčieho . vňať ruty.po 10 g. vňať medovky. 5 lyžíc vňate zaliať pohárom vriacej vody. (74) List medovky lekárskej . 1 lyžicu čajoviny preliať 2.40 g. podzemok puškvorca. č. (80) Ľanové semeno — 50 g. (79) Plod bazy čiernej — 50 g. vňať ľubovníka. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. no iba po konzultácii s lekárom. desiatou. Piť 3 x denne po 1. (81) Vňať materinej dúšky . vňať rosičky. 3 lyžice čajoviny večer zaliať 5 dl studenej vody.5 dl odvaru. vňať prasličky a konopnice — po 30 g. koreň púpavy — 20 g.5 dl vody. ráno priviesť do varu a odstaviť na pol hodiny.po 50 g. plod a list hlohu. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. zemežlče a myšieho chvosta . vňať myšieho chvosta — 5 dielov. Piť počas dňa po dúškoch. druhú polovicu s čajovinou krátko povariť a obidva výluhy zliať dovedna. kvet túžobníka a lipy . Piť 3 x denne 1 pohár. plod fenikla. vňať konopnice a benediktu lekárskeho — po 30 g. kvet bazy čiernej a list bazy čiernej — po 10 g. (72) Koreň lopúcha . vňať prasličky. vňať imela — 20 dielov.20 g. (75) Koreň ibiša a kostihoja .30 g.priemyselne vyrábaná čs. Piť po dúškoch počas dňa. Podáva sa po konzultácii s lekárom pri užívaní liekov proti bolesti (nie však dlhší čas). list brezy a kvet túžobníka — po 20 g. obedom. Čaj sa pije vlažný 3 x denne 30 minút pred jedením. olovrantom i večerou. 2 lyžice sekanej drogy macerovať cez noc v 3 pohároch vody. (71) Koreň ihlice — 25 g.100 g. (77) List medovky.50 g.) Slúži na tlmenie bolestí. list brezy a ríbezle čiernej — po 40 g. na 10 minút odstaviť a precediť. Príprava a dávkovanie i liečebné použitie ako pri čajovine č. Vhodné pri užívaní liekov proti zápalom a bolestiam. zastavená). list brezy a vňať benediktu lekárskeho . (70) Kvet rumančeka a bazy čiernej. Pripravuje sa ako čajovina č. (73) Vňať prasličky — 40 g. vňať stavikrvu vtáčieho — 10 dielov. 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. Slúži na posilnenie žalúdočnej sliznice a povzbudenie chuti do jedenia. 83. Čajom sa ráno a večer zapíjajú dražé (obdukované cesnakové tablety vydávané v lekárni spolu s čajovinou). potom zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. Piť po pohári pol hodiny pred raňajkami a obedom a 2 hodiny po večeri. priviesť na 5 minút do varu. koreň ihlice . 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. 1 lyžicu rozdrvených semien zaliať pol pohárom vriacej vody. Kvet a plod hlohu — 30 dielov. Slúži na vyplavovanie minerálnych solí z organizmu. (76) Vňať jablčníka — 40 g. (82) List podbeľa . čajovina. potom polovicu výluhu zliať. ráno priviesť do varu a po ochladnutí precediť.po 30 g. koreň púpavy. (84) Droseran — priemyselne vyrábaná čs. 35 .po 30 g. 4 lyžice plodov variť 20 minút v 1. Piť počas dňa pri užívaní protireumatických liekov. list žihľavy — 15 g. na 10 minút prikryť pokrievkou. drogu zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. vňať majoránky. (85) Sklerosan — poľský farmaceutický prípravok. 1 lyžička čajoviny na 1 dl odvaru. 77. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 — 8 hodín v 2. Piť po dúškoch počas dňa po ústupe reumatických bolestí (ochranná čajovina). 3 lyžice drogy zaliať 2 pohármi studenej vody. (78) List medovky a brezy. čajovina (výroba t.5 dl vody. Slúži na ochranu žalúdočnej sliznice. (Odparenú vodu počas varu nahrádzať dolievaním vriacej vody. Piť počas dňa po dúškoch. Užívať len po konzultácii s lekárom. vymiešať.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. koreň púpavy — 15 g. kôra krušiny — 15 dielov.(69) Kôra vŕby. zavinúť do plátna a vo forme obkladu priložiť na 2—4 hodiny na choré miesto. Pije sa 3 x denne po 1 šálke. Piť 2—3 x denne. 1 lyžicu čajoviny zavariť 2 — 3 minúty v 2 dl vody a na 15 minút odstaviť. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. Piť po pol pohári pred raňajkami. vňať imela a cesnak.

nechať 10 minút stáť. divozela a bazy čiernej — po 25 g. potom scediť. list cudzokrajnej drogy buko. koreň ihlice.5 dl vriacej vody. oba výluhy zliať dovedna a pomiešať. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu.po 20 g. Pije sa po dúškoch počas dňa.30 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. kvet hlohu. po usadení osladiť. piť horúce. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. čajovinu preliať ďalším decilitrom vriacej vody a krátko povariť. Vypiť 2 šálky počas dňa (po dúškoch). (96) Vňať pamajoránu a kvet lipy . kôra krušiny — 20 g. (94) List mäty piepornej. koreň petržlenu (vo všeobecnosti drogy s vysokým obsahom saponínov. Piť horúce 2—3 šálky denne. (89) Vňať imela a kvet hlohu — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Vypiť večer na dva razy (s hodinovou prestávkou). (98) Kvet lipy a bazy čiernej . 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. vňať ruty a nátržníka husieho .po 25 g. koreň sladkého drievka. (93) Species diaphoreticae (podľa 7.(86) Vňať imela — 30 g. list podbeľa a skorocelu — z každého po 25 g.40 g. Piť horúce 4 šálky denne.5 dl vriacej vody a precediť. (95) Kvet rumančeka .po 25 g. (97) Kvet lipy. kvet lipy.5 dl vody. Večer vypiť 1 šálku.5 dl vody. Čaj sa pije vlažný niekoľkokrát denne. napokon oba výluhy scediť dokopy. vňať prasličky a imela — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. kvet rumančeka a plod maliny — po 5 dielov.20 g. (99) Vňať tymianu a materinej dúšky — po 10 g. kvet lipy a bazy čiernej . koreň valeriány a list (vňať) medovky — po 15 g.po 20 g. list jahody a černice (ostružiny černicovej) — z každého po 25 g. vňať rosičky a jahody — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. list medvedice. 36 . ľubovníka a myšieho chvosta . kvet hlohu. (92) Pyrosan — poľský farmaceutický prípravok. (100) Kvet divozela a slezu.po 10 g. Diaforetiká — na vypotenie Základné drogy: kôra vŕby. koreň ihlice. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. Piť horúce. kôra vŕby — 20 dielov.20 g. Diuretika . Piť 3 x denne po 1 dl.5 dl vody a na noc odstaviť. divozela a bazy čiernej . (87) Cesnak.po 10 g. koreň sladkého drievka . kvet bazy čiernej. vňať zemežlče. (Species antiscleroticae RF).30 g. Piť horúce 3 x denne. 1 lyžicu čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín. vňať ruty a prasličky — po 20 g.po 30 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť večer. plod borievky. vňať prietržníka. potom polovicu výluhu zliať a druhú polovicu (s čajovinou) variť 2 minúty. Piť ráno a večer po 1 šálke. Slúži aj proti vysokému tlaku krvi. Piť horúce 3—4x denne. kvet lipy a plod šípok . silíc alebo flavonoidov). 1 lyžicu čajoviny nechať zovrieť v 1. (88) Kvet hlohu — 50 g. Čajovinu zapariť 2.močopudné čajoviny a močové dezinficienciá Základné drogy: list brezy. Kvet lipy a túžobníka — po 25 dielov. 3 lyžice čajoviny na 5 dl záparu.z každého rovnaký diel. vňať kapsičky pastierskej — 10 g. (91) Vňať imela a kapsičky pastierskej . (90) Vňať prasličky a myšieho chvosta . Vypiť horúce v rozpätí 3 hodín. Piť horúce 3 x denne. list brusnice.10 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 hodín v 2.z každého rovnaký diel. kvet hlohu — 20 g. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. vňať imela . kvet lipy a kvet túžobníka. petržlenu a sladkého drievka — z každého rovnaký diel (diuretická čajovina podľa ČsL 3). Piť horúce (3 x denne po 1 šálke). 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Kôra vŕby a kvet bazy čiernej . (102) Plod borievky. (101) Koreň sladkého drievka. Osladiť lyžičkou medu. list brezy a pupene topoľa — po 10 dielov. vydania nemeckého liekopisu). plod rasce a list raty . koreň ibiša lekárskeho .

kvet trnky a fazuľové struky bez semien — po 15 g.25 g. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. lenže vriacej. Slúži na pomocnú liečbu pri chorobách močových ciest.po 10 g. Léčivé rostliny. (106) Betulan — produkt n. plod anízu. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. koreň sladkého drievka).produkt n. p. osladiť medom. plod fenikla. Vylúhovanú čaj ovinú scediť a preliať ďalšími 1. Piť vlažné. Vypiť niekoľko šálok za deň. piť teplé. (112) List podbeľa — 60 g. Slúži aj na kloktanie.z každého po 25 g. (108) Vňať ľubovníka a prasličky . (110) Vňať vresu . koreň ibiša — 25 g.5 dl vriacej vody. kvet ibiša a maku vlčieho — po 10 g. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. List ibiša — 55 g. Vypiť 2 šálky denne. 1 čajovú lyžičku drogy preliať 2. lišajník islandský. Proti kašlú koreň a list (kvet) ibiša. Možno ho použiť aj na kloktanie. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. macerovať 3 hodiny. vňať tymianu. vňať prasličky a list medvedice — po 15 g (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Urosan). (107) Species urologicae Planta . p.(103) Species diureticae Planta (produkt n. Príprava a užívanie ako pri čajovine č. (104) List brezy — 30 dielov.5 dl odvaru. vňať ľubovníka a myšieho chvosta. nechať 15 minút vylúhovať a scediť. Léčivé rostliny. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. vňať prietržníka a koreň ligurčeka — po 20 dielov. potom zavariť. (105) Vňať prietržníka. 1 lyžica čajoviny na 2. 37 .produkt n. koreň ibiša a sladkého drievka — po 15 g. plod fenikla a semeno ľanu — po 10 g. (113) Kvet bazy čiernej. Čaj na pitie sa pripraví z 2 lyžíc drogy ako pri čajovine č. nechať 15 minút stáť a scediť.5 dl večer). (118) Pulmoran — produkt n. list vachty trojlistej. Po 15 minútach scediť a oba výluhy spojiť. Čajom sa zapíja tableta salicylanu sodného pripojená k čajovine (30 minút pred jedením). Má mierne močopudné účinky.5 dl vody. kvet slezu a divozela — po 5 g. p.5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť.5 dl vriacej vody (použiteľný až po 20-minútovom vylúhovaní). Léčivé rostliny. saponínové drogy napomáhajúce vylučovanie riedkeho sekrétu a stimulačné expektoranciá (vňať materinej dúšky.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. list a kvet slizu. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. (109) List medvedice — 30 g. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. koreň sladkého drievka. list šalvie a skorocelu — po 20 g.1 5 g.5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať. Na kloktanie sa robí zápar z 2 lyžíc čajoviny a 2. Pije sa večer 1 šálka horúceho čaju. koreň ligurčeka a semeno ľanu — zo všetkého po 25 g. plod fenikla. Čaj pripraviť ako pri č.na uľahčenie vykašliavania Ántitusiká — na tlmenie kašľa Základné drogy: expektoranciá s miernym dávivým účinkom (koreň a kvet prvosienky. p. Pije sa teplý 3 x denne. Léčivé rostliny. Pije sa niekoľkokrát denne.po 20 g. list mäty piepornej . list medvedice. vňať myšieho chvosta. (115) List ibiša — 45 g. plod fenikla) a silicové drogy podporujúce riedenie a vylučovanie hlienu. list skorocelu — 20 g.5 dl sa vypije ráno a 1. (117) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). (111) List podbeľa — 60 g. koreň valeriány . 1 lyžicu čajoviny preliať 2. (114) List podbeľa. veroniky a zádušníka . list brezy — 20 g. 1 lyžička čajoviny na šálku studenej vody.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť (čaj sa nesmie variť). drogy s obsahom slizu.po 20 g. semeno ľanu a koreň sladkého drievka . 113. list čučoriedky.5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. Piť po dúškoch. koreň sladkého drievka — 15 g a kvet slezu lesného — 5 g. vňať tymianu alebo materinej dúšky. Piť 2 šálky denne. list podbeľa a skorocelu — po 20 g. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. 111. vňať myšieho chvosta. Čaj sa pije vlažný 3 x denne.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Piť 3 x denne teplý čerstvý čaj. Expektoranciá . (116) Species pectorales Planta . Léčivé rostliny). 115 (1. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. p. 2 — 3 lyžice čajoviny preliať 1.

(119) Neopektosan — poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa - 35 dielov, koreň kostihoja — 15 dielov, vňať tymianu, plod fenikla, koreň ibiša, list ibiša a šalvie — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. Čaj piť čerstvý 3 x denne. Pôsobí ako mucilaginózum, emoliens, dezinficiens a antiflogistikum. Použiteľný aj na kloktanie. (120) Pectosan — Species pectorales; poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa — 35 dielov, koreň omanu - 25 dielov, koreň ibiša - 20 dielov, list šalvie a plod fenikla - po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár záparu. Piť 3 x denne čerstvé. Má rovnaké upotrebenie ako čajovina č. 119. (121) Kvet divozela a slezu, list podbeľa a skorocelu kopijovitého — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu (lepší je však maceračný zápar). Piť horúce 2-3 šálky denne. (122) Lišajník islandský a koreň ibiša — po 40 g, vňať jablčníka a list vachty — po 20 g, vňať kopytníka — 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4 x denne po 1 dl. Vhodné najmä na tíšenie kašľa pri zápale priedušiek. (123) Plod anízu a fenikla, semeno ľanu, vňať tymianu a materinej dúšky — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne (najmä pri kŕčovitom kašli). (124) Plod šípok, jarabiny a anízu — po 20 g, list podbeľa, kôra vŕby a kvet bazy čiernej — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne 1 pohár (vhodné hlavne pri zápale pľúc). (125) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 30 g, vňať konopnice — 20 g. 3 lyžice čajoviny na 5 dl odvaru. Dávku vypiť počas dňa. (126) Pulmosan — Species pulmonales (poľský farmaceutický prípravok). Vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho — po 30 dielov, koreň myšieho chvosta — 22,5 dielu, koreň púpavy — 12,5 dielu, kvet slnečnice — 5 dielov. 1 lyžička čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 x denne po 1 pohári (pomocný liek pri pľúcnych ochoreniach). (127) Vňať medovky a horčinky horkej, plod anízu a fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Piť 2 x denne po 1 pohári. (128) Kvet bazy čiernej, lipy, rumančeka, divozela a prvosienky — z každého po 20 g (upravené podľa belgického liekopisu). 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce 3 x denne po 1 šálke. (129) Koreň bedrovníka, vňať tymianu a ľubovníka, list žihľavy a skorocelu — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne po 1 šálke. (130) Koreň ibiša - 16 g, list podbeľa - 8 g, koreň sladkého drievka - 6 g, plod anízu a kvet divozela - po 4 g, podzemok kosatca — 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (131) Koreň ligurčeka — 50 g, koreň fialky voňavej — 25 g, koreň ibiša — 15 g, podzemok kosatca — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne. (132) Kvet divozela a slezu lesného — po 5 g. Zmes sa dá do 2,5 dl vody, nechá sa prejsť varom, potom sa odstaví a scedí. Pije sa po lyžiciach počas dňa. Slúži na uľahčenie odkašlávania. (133) Kvet divozela a slezu lesného — po 10 g, vňať prasličky, list a kvet podbeľa — po 5 g. Polovicu zmesi zavariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať 5—6 x denne po 1 polievkovej lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (134) Plod anízu - 25 g, koreň ibiša - 20 g. Drogu krátko povariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať každé 2 hodiny po lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (135) List skorocelu a pľúcnika lekárskeho - po 10 g. Zmes zapariť 5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť, potom scediť do termosky. Piť 3 x denne po pol šálky. (136) List podbeľa, vňať myšieho chvosta a pľúcnika lekárskeho — po 20 g (obľúbená poľská čajovina na odkašlávanie). 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne po 1 pohári. Gargarizmatiká — na kloktanie Základné drogy: kôra duba, koreň (podzemok) nátržníka rovného, kvet rumančeka, list (vňať) šalvie, list (koreň) ibiša; pozri aj expektoranciá pri čajovinách č. 115, 116, 117, 119, 120 a i. 38

(137) Septosan - Species desinficientes (poľský farmaceutický prípravok). List mäty a šalvie, vňať tymianu a materinej dúšky - po 25 dielov. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Slúži na výplachy ústnej dutiny a na kloktanie pri zápaloch mandlí a hrdla. (138) Podzemok nátržníka vzpriameného a dubová kôra — po 30 g, list šalvie a kvet rumančeka — po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého doplnkového liekopisu EB 6). 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (139) List ibiša, kvet slezu lesného a bazy čiernej - po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého liekopisu EB 4). 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, 10 minút nechať postáť a zliať. (140) List podbeľa, plod fenikla, kvet rumančeka, vňať mäty, repíka a šalvie - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (141) Vňať (list) šalvie a podzemok nátržníka vzpriameného — po 30 g, kvet rumančeka a koreň bedrovníka - po 20 g. 1 lyžica čajoviny na 2 šálky záparu. Kloktať teplým záparom. (142) List (vňať) šalvie - 30 g, list ibiša - 20 g, list medovky - 10 g. 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, po 10 minútach zliať. Slúži na kloktanie. (143) List ibiša a podbeľa — po 30 g, koreň ibiša, kvet divozela a bazy čiernej — po 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (144) Kvet rumančeka a slezu lesného - po 25 g, vňať prasličky — 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (145) List šalvie, vňať prasličky a kvet rumančeka — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľkokrát denne na kloktanie. (146) Kvet divozelu a kvet slezu lesného — 5 g. Zmes zahriať v 2,5 dl vody, hneď po zovretí odstaviť a precediť, napokon pridať neplnú kávovú lyžičku soli. Používa sa teplý na kloktanie. (147) Koreň bedrovníka, list šalvie, vňať repíka a kvet divozela — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľko ráz denne na kloktanie. Hemokatartiká (metaboliká) - na tzv. čistenie krvi a pri odtučňovaní Základné drogy: diuretika, laxanciá, amará a toniká. (148) Krušinová kôra - 50 g, fazuľové struky a list mäty - po 20 g, koreň sladkého drievka - 10 g, list orecha a kvet bazy čiernej - po 5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť teplé večer pred spaním. (149) Kvet vresu a vňať paliny obyčajnej — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (150) Degrosan - Species metabolicae (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny a chaluha bublinatá (morská riasa) — po 20 dielov, koreň púpavy, podzemok pýru a vňať myšieho chvosta — po 15 dielov, kvet lipy a vňať fialky trojfarebnej — po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár odvaru. Piť teplé 2 x denne. (151) Normosan — Species laxantes (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny — 50 dielov, podzemok pýru — 20 dielov, vňať mäty piepornej, plod rasce a bazy čiernej — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na 2 dl záparu. Piť na noc alebo raz denne. (152) Reduktan — produkt n. p. Léčivé rostliny (vhodný pri odtučňovaní). Návod na obale. (153) Krušinová kôra - 60 g, kvet trnky a hluchavky bielej - po 20 g, blizny kukurice a vňať fialky trojfarebnej - po 15 g, plod rasce a fenikla — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 poháre denne. (154) Koreň valeriány, list mäty piepornej, kvet rumančeka a vresu - po 25 g, kôra krušiny a list brezy - po 7,5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (155) Vňať vresu — 25 g, koreň valeriány, vňať ľubovníka a myšieho chvosta - po 20 g, list mäty piepornej - 1 5 g. Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 154. (156) List maliny (ostružiny malinovej), černice (ostružiny černicovej), ríbezle čiernej a brezy — z každého po 25 g. 39

1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl horúcej vody a nechať 10 minút stáť. Piť denne 2 šálky. (157) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru plazivého, koreň púpavy a čakanky — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 1 hodinu v 2,5 dl vody, potom povariť 5 minút. Piť 2x denne po 1 šálke. Hypotoniká — proti zvýšenému krvnému tlaku (pozri aj antisklerotiká) Základné drogy: cesnak (ďalšie drogy uvedené pri antisklerotikách), koreň valeriány, zrno ovsa, vňať komonice a šištice chmeľu. (158) Alvisan — pozri čajovinu č. 83. . - . (159) Droseran - pozri čajovinu č. 84. (160) Blizny kukurice, koreň valeriány, vňať nátržníka husieho a myšieho chvosta - z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (161) Kvet a list hlohu - z každého po 100 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne po 1 šálke. (162) Vňať imela a kvet hlohu — z každého po 50 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Vypiť 2 x denne po 1 šálke. (163) Cesnak, kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (164) Kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 30 g, vňať lastovičníka - 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v pohári vriacej vody. Piť 3 x denne po 1 pohári. (165) Kvet levandule — 50 g, vňať majoránu a rosičky — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. Cholagogá — žlčopudné čajoviny (pri ochoreniach žlčníka) Základné drogy: list boldo (pozri cudzokrajné drogy), list mäty piepornej, koreň (podzemok) rebarbory, koreň púpavy, vňať paliny pravej, vňať repíka, vňať jablčníka, plod pestreca (silyba) mariánskeho. (166) Species cholagogae Planta — žlčníková čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vody a po 15 minútach scediť. Piť teplé nalačno 2 x denne. (167) Salvat thé - produkt n. p. Léčivé rostliny. Príprava ako pri čajovine č. 166. Čajom sa zapíjajú tablety síranu sodného a horečnatého pripojené k čajovine. Čaj podľa možnosti nesladiť. Piť 3 x denne 15 minút pred jedením. Účinkuje aj ako mierne laxans a stomachikum. (168) Žlčníková čajovina - produkt nemeckého farmaceutického priemyslu (DRF 95). Plod pestreca (silyba) mariánskeho, list mäty piepornej, vňať paliny pravej a benedikta lekárskeho — po 20 g, koreň (podzemok) rebarbory a plod rasce - po 10 g. 1 lyžička čajoviny na 1 —2 šálky vody, nechať zovrieť, odstaviť a 20 minút macerovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (169) Cholagogá - poľská žlčníková čajovina (zároveň slúži ako choleretikum, laxans a digestívum). 1. (pri mäkkej stolici): plod borievky a vňať ľubovníka — po 20 dielov; 2. (pri normálnej stolici): koreň púpavy — 35 dielov, kvet slamihy piesočnej, list mäty piepornej, vňať myšieho chvosta a kôra krušiny — po 15 dielov, vňať lastovičníka — 5 dielov. 3. (pri zapečení): vňať stavikrvu vtáčieho - 55 dielov, kôra krušiny - 20 dielov, plod borievky - 15 dielov, vňať ľubovníka — 10 dielov. 1 lyžičku čajoviny nechať krátko vrieť, potom odstaviť a nechať 20 minút postáť. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (170) List mäty piepornej - 30 g, vňať jablčníka a list maliny - 20 g,vňaťrepíka - 15 g,koreňomanu - 5 g. 1 lyžicu čajoviny zaliať vriacou vodou a nechať postáť 15 minút. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. (171) List mäty piepornej — 25 g, vňať myšieho chvosta, koreň ihlice a horca — po 20 g, kôra krušiny — 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť pred jedením. (172) Kvet slamihy, list mäty piepornej, plod fenikla, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — po 20 g, kôra krušiny - 10 g. 1—2 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť pol hodiny pred jedením. (173) Vňať myšieho chvosta — 50 g, kvet slamihy - 30 g, podzemok rebarbory - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne pol hodiny pred jedením. (174) List mäty piepornej — 50 g, vňať repíka a jablčníka — po 20 g, podzemok rebarbory — 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne pol hodiny pred jedením. (175) Vňať repíka a jablčníka — po 50 g, podzemok rebarbory a koreň ihlice — po 25 g. 40

(176) (177) (178) (179)

(180) (181)

1 vrchovatá lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno nalačno a odpoludnia medzi olovrantom a večerou. List mäty piepornej, koreň púpavy, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — z každého po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne najmenej pol hodiny pred jedením. List mäty piepornej a mäty kučeravej - po 100 g, koreň ihlice a horca - po 25 g, kôra krušiny - 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce viac ráz denne. Podzemok rebarbory, vňať repíka a jablčníka - po 25 g, koreň ihlice - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne. List mäty piepornej a vňať materinej dúšky - po 50 g, list rozmarínu, šištice chmeľu, vňať zemedymu a paliny abrotskej (božieho drievka) — po 25 g. 1,5 lyžice čajoviny na 2 poháre záparu. Piť po 1 dl ráno nalačno a večer (žlčopudná čajovina s pomocným liečebným účinkom pri zápale podžalúdkovej žľazy). Koreň horca a vňať lastovičníka - po 50 g, koreň archangeliky lekárskej, list senný (dostať v lekárni), kvet nechtíka a levandule - po 25 g. Príprava, dávkovanie i uplatnenie ako pri čajovine č. 179. List mäty piepornej, vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 20 g, koreň ihlice a púpavy — po 15 g, list vachty trojlistej — 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a povariť 5 minút. Piť 1 šálku 3 x denne pol hodiny pred jedením.

Karminatíva - proti nadúvaniu (proti zastaveným vetrom) Základné drogy: kvet rumančeka, list mäty, plod anízu, plod fenikla, plod rasce. (182) Vňať zemežlče a list medovky - po 40 g, plod fenikla a rasce - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne 1 šálku. (183) Vetrová čajovina - Species carminativae (ČsL 3). Vňať mäty piepornej a kvet rumančeka — po 25 g, koreň sladkého drievka a ibiša — po 20 g, plod fenikla — 10 g. 3 lyžice čajoviny preliať šálkou studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín, potom scediť, čajovinu preliať vriacou vodou a krátko zavariť; po scedení odvar priliať do maceračného výluhu. Piť teplé po 1 šálke asi pol hodiny pred jedením. (184) Detský čaj s rumančekom Spofa (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Podľa potreby prisladiť umelým sladidlom. Piť 2-3x denne. (185) Florkamil (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou preliať 1,5 dl vriacej vody a aspoň 5 minút nechať vylúhovať (treba ním pohybovať). Používa sa pri žalúdočných a črevných ťažkostiach, na obklady, výplachy atď. (186) Koreň archangeliky, rozpučené plody anízu, fenikla a koriandra - z každého rovnaký diel (receptúra podľa nemeckého liekopisu). 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. (187) Species deflatulentes - čajovina proti nadúvaniu (podľa nemeckého liekopisu DRF 291). Kvet rumančeka, list mäty piepornej, koreň valeriány, plod rasce a anízu — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (188) List vachty trojlistej a mäty piepornej, plod fenikla, vňať zemežlče a myšieho chvosta — z každého po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Piť 1 dl teplého záparu pol hodiny pred jedením. (189) Kvet rumančeka — 60 g, plod rasce — 20 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť 2 x denne po 1 šálke. (190) Plod rasce, anízu a fenikla — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2 šálkami vriacej vody, nechať stáť 20 minút, zliať a trochu osladiť. Vypiť počas dňa. (191) Plod anízu, vňať tymianu, prasličky a paliny pravej - z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. Laxatíva — preháňavé čajoviny Základné drogy: kôra krušiny, semeno ľanu, plod rešetliaka, koreň (podzemok) rebarbory, list senný (cudzokrajná droga). Pozri aj hemokatartiká. 41

(192) Species laxantes — preháňavá čajovina (ČsL 3). Kôra krušiny — 40 g (osobitne preparovaná), kvet lipy a bazy čiernej - po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť vlažné večer. (193) Species laxantes Planta - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Výluhom sa zapíja tableta pripojená k čajovine. Piť vlažné večer. (194) Normosan — pozri pod č. 151. (195) Kôra krušiny - 30 g, kvet bazy čiernej, maku vlčieho, hluchavky bielej, trnky a parumanu spanilého (rumančeka rímskeho) — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno a večer. (196) Plod rešetliaka a koreň sladkého drievka — po 30 g, kôra krušiny a plod fenikla — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (197) Podzemok pýru — 30 g, kôra krušiny — 25 g, vňať myšieho chvosta a list medovky — po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku vody, macerovať 10 hodín. Vypiť každé ráno 1 pohár. (198) Kôra krušiny — 75 g, plod rasce a oplodie pomaranča — po 12,5 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v šálke vriacej vody a po 20 minútach zliať. Piť ráno a večer po 1 šálke. Nervína (sedatíva) — na upokojenie Základné drogy: kvet levandule, list medovky, šištice chmeľu, vňať majoránu a koreň valeriány. (199) Species valerianae — valeriánová čajovina (ČsL 2). Koreň valeriány, list mäty a medovky — po 30 g, popučený plod fenikla — 10 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody, nechať 8 hodín vylúhovať a scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť, odstaviť a nechať usadiť. Po scedení oba výluhy zliať dovedna a čaj rozdeliť na 2 dávky. Piť vlažné ráno i večer. Vhodný aj na upokojenie srdca (kardiosedatívum). (200) Valofyt — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Čajom sa zapíja tableta pripojená k čajovine (liečivé kvasnice s glukózou). Pije sa 3 x denne. Zmierňuje aj stavy predráždenosti a úzkosti (neurotonikum). (201) Nervosan — Species sedativae (poľský farmaceutický prípravok). Koreň valeriány — 40 dielov, vňať myšieho chvosta — 20 dielov, vňať mäty a medovky — po 15 dielov, kvet rumančeka - 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne (ráno nalačno a večer pred spaním). Slúži aj proti kŕčom a nespavosti. (202) Koreň valeriány, podzemok pýru a puškvorca, list vachty a medovky — z každého po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2 x denne. (203) List medovky a kvet hlohu — po 15 g, vňať pyšteka a lišajník islandský — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 1 x denne. (204) Kvet levandule a prvosienky, list rozmarínu a medovky — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (205) Koreň valeriány a šištice chmeľu - po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť večer 1 — 2 šálky. Čaj je vhodný najmä proti nespavosti. (206) Vňať brečtana, list mäty, medovky a kocúrnika obyčajného - z každého po 25 g. (207) Species nervinae (mnohozložková čajovina obrúbená v NSR). List maliny (ostružiny malinovej) - 20 g, vňať komonice - 12 g, list mäty piepornej, hlohu s kvetom a rozmarínu, vňať ľubovníka, marinky (lipkavca marinkového) a paliny obyčajnej — po 6 g, list medovky, koreň valeriány, plod fenikla a vňať materinej dúšky — po 4 g, list vachty trojlistej, šištice chmeľu, kvet arniky, nechtíka a bazy čiernej — po 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu, nechať 10 minút vylúhovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (208) Horká čajovina - Species amaricantes (ČsL 2). Oplodie pomaranča — 250 g, vňať paliny a zemežlče — po 200 g, list vachty trojlistej — 150 g, podzemok puškvorca a koreň horca — po 100 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť a po usadení scediť. Oba výluhy zliať dovedna. Piť teplé 2 x denne po 1 šálke (pred jedením). (209) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (ČsL). Vňať zemežlče - 500 g, list mäty piepornej - 300 g, koreň archangeliky a bedrovníka - po 100 g.
42

Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 208. (210) Stomaran — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody, nechať 15 minút vylúhovať v prikrytej nádobe a scediť. Čaj sa pije teplý 2 —3 x denne nalačno (pred jedením). (211) Salvat thé - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 167. Slúži aj ako cholagogum a mierne laxatívum. (212) Digestoran - Species stomachicae a Species amarae (vyrába poľský farmaceutický priemysel). List vachty, vňať benediktu lekárskeho a myšieho chvosta — po 20 dielov, koreň kostihoja a list mäty piepornej — po 15 dielov, plod rasce — 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť čerstvé 2x denne (30 minút pred jedením). (213) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri prekyslení žalúdka). Kvet lipy, semeno lanu, koreň sladkého drievka, podzemok puškvorca, list mäty piepornej a plod fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke. (214) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri anacidite, achýlii a nedostatočnej tvorbe žalúdočných štiav). Podzemok puškvorca, koreň archangeliky, plod rasce a koriandra, vňať ľubovníka a zemežlče - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (215) Žalúdočná čajovina (vhodná hlavne pri zápale žalúdka). Plod fenikla, kvet rumančeka, podzemok pýru, koreň ibiša a sladkého drievka — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť večer po 1 šálke. (216) Žalúdočná čajovina (vhodná pri zápale tenkého čreva, ale i pri zápale žalúdka). Vňať stavikrvu vtáčieho, list skorocelu kopijovitého, plod čučoriedky a kôra duba - po 15 g, lišajník islandský, podzemok nátržníka vzpriameného a kvet rumančeka — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 2-3 x denne po 1 šálke.
ZMÄKČUJÚCE ČAJOVINY

Základné drogy: kvet rumančeka, list a koreň ibiša, semeno ľanu. (217) Zmäkčujúca čajovina — Species emollientes (ČsL 2). Semeno ľanu nedrvené — 40 g, kvet rumančeka, list ibiša a slezu — po 20 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1,5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1,5 dl vriacej vody a krátko povariť. Po ustatí scediť a oba výluhy zliať dovedna. Pije sa ráno a večer. Z rovnakých drog, ibaže hrubo práškovaných (sito č. 4), sa robí zmäkčujúca čajovina na obklady. Prikladá sa vo forme teplého kašovitého záparu. (218) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). Zloženie uvedené pri čajovine č. 117. Zmäkčujúce účinky má výluh pripravený podľa návodu odporúčaného pri čajovine č. 217. Čaj sa pije ráno a večer.
ČAJOVINY NA ŽENSKÉ CHOROBY

Základné drogy: vňať alchemilky, vňať kapsičky pastierskej, kvet hluchavky bielej, vňať nátržníka husieho. (219) Vagosan — Species vaginales (poľský farmaceutický prípravok na výplachy pošvy a iné hygienické účely). Kôra duba — 25 dielov, kvet rumančeka — 20 dielov, vňať stavikrvu vtáčieho, list šalvie a žihľavy — po 17,5 dielu, kvet nechtíka - 2,5 dielu. 3—4 lyžice čajoviny na 6 dl záparu. Slúži na výplachy. (220) Florkamil — tablety (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou aspoň 5 minút namáčať v 1,5 dl vriacej vody (niekoľko ráz vybrať a opäť ponoriť). Výluh slúži na výplachy. (221) Proti bolestivej menštruácii (antidysmenoroikum). Koreň kuklíka a kvet hluchavky - po 30 g, list alchemilky a vňať nátržníka husieho — po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vriacej vody. Piť 2 x denne po 1 šálke (začať 3—4 dni pred očakávaným začiatkom menštruácie).
43

(222) Kvet rumančeka — 40 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 30 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť ako čajovinu č. 221 (takisto slúži proti bolestivej menštruácii). (223) Kvet rumančeka a vňať nátržníka husieho - po 20 g, kvet hluchavky bielej — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke (má rovnaké použitie ako čajovina č. 221), (224) Vňať stavikrvu vtáčieho — 40 g, vňať prasličky a kapsičky pastierskej — po 30 g. 1 lyžicu čajoviny dlhšie povariť na miernom ohni v 5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1-2 šálky čaju. Vhodné hlavne na tlmenie menštruácie. (225) List alchemilky - 40 g, vňať ľubovníka, list medovky a myšieho chvosta - po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1—2 šálky čaju. (226) Vňať alchemilky - 30 g, kvet hluchavky, vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho - po 20 g, koreň horca - 1 0 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a variť 5 minút. Piť po dúškoch počas dňa. Vhodné pri bielotoku (fluor albus). (227) Vňať majoránu, plod fenikla, anízu a kôpru — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Vypiť 3 šálky denne. Podporuje tvorbu materinského mlieka (laktagogum). (228) List šalvie a šištice chmeľu - po 40 g, list orecha - 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, priviesť do varu a odstaviť. Piť ráno a večer po 1 šálke. Tlmí tvorbu materinského mlieka. (229) Vňať myšieho chvosta - 40 g, vňať ľubovníka - 30 g, vňať kapsičky pastierskej, imela a nátržníka husieho — po 20 g, koreň valeriány — 15 g, podzemok puškvorca — 10 g. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 6 hodín v 2,5 dl vlažnej vody, potom polovicu výluhu scediť a zvyšok po krátkom povarení priliať k macerátu. Denne vypiť 2 šálky.
INÉ ČAJOVINY

(230) Aromatická čajovina na kúpele (podľa ČsL 2). Vňať materinej dúšky, list šalvie a mäty piepornej — z každého rovnaký diel (napr. po 250 g). Na 1 vaňový kúpeľ pripraviť zapar z 500 g čajoviny a vliať ho do vody teplej 34—38 °C. Čajovinu z posekaných drog (sito č. 4) možno použiť aj na obklady. (231) Žlčopudná čajovina - Species cholagogae (nový článok ČsL 4) Vňať repíka a koreň púpavy s vňaťou — po 250 g, vňať jablčníka — 200 g, vňať mäty piepornej, podzemok rebarbory a kvet (úbor) rumančeka pravého — po 100 g. Čajovinu skladovať v dobre uzavretých obaloch (chrániť pred svetlom). Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (232) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (nový článok ČsL 4) Vňať paliny pravej, myšieho chvosta a mäty piepornej — po 200 g, vňať ľubovníka, plod fenikla, koreň ligurčeka a sladkého drievka - po 100 g. Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (233) Gynastan — priemyselne vyrábaná gynekologická čajovina v ponorných vreckách Vňať hluchavky bielej — 8 g, vňať alchemilky — 6 g, vňať nátržníka husieho — 4 g, vňať mäty piepornej - 2 g. Čaj sa pripravuje podľa návodu na obale. Užíva sa pri ženských ochoreniach, napr. pri výtoku a na tíšenie menštruačných bolestí. (234) Nontusyl — priemyselne vyrábaná priedušková čajovina v ponorných vreckách Koreň ibiša - 8 g, vňať tymianu a kvet lipy - po 4 g, vňať repíka a medovky - po 2 g. Príprava podľa návodu na obale. Užíva sa pri chorobách horných dýchacích ciest. (235) Aldermon — priemyselne vyrábaný vlasový kozmetický prípravok v ponorných vrecúškach Obsahuje koreň lopúcha, vňať žihľavy a list brezy. Príprava a použitie podľa pripojeného návodu. (236) Cutisan species — priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach Obsahuje vňať myšieho chvosta, mäty piepornej, repíka a alchemilky a kvet bazy so stopkami. Príprava a použitie podľa návodu na obale. (237) Nephrosal — obličková čajovina v záparových vrecúškach Obsahuje plod fazule bez semien, vňať prasličky, koreň ihlice, list brezy a žihľavy. Návod na obale. (238) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (1) Obsahuje šípky, list ostružiny malinovej a žihľavy. Čaj sa pripravuje a užíva podľa pripojeného návodu.
44

9 g. Bylinný čaj so šípkami Plod šípky 50 g. vňať myšieho chvosta 10 g. vňať yzopu a medovky po 5 g. vňať benediktu a myšieho chvosta — 8 g.5 1 ražnej pálenky (prípadne v borovičke alebo v 60-percentnom lekárenskom liehu). koreň omanu 6 g. list čiernej ríbezle. Cutisan Vňať myšieho chvosta 20 g. Pije sa pri žalúdočných ťažkostiach. vňať repíka . vňať ľubovníka 20 g. vňať mäty piepornej 10 g. úbory rumančeka. Betulan List brezy 30 g. vňať paliny pravej . medovky. antireumatikum. list hlohu s kvetom 16. HROMADNE VYRÁBANÝCH ČAJOVÍNOVÝCH ZMESÍ Aldennon Koreň lopúcha 18 g. výťažok zo sladkého drievka (tzv. omývanie kožných defektov. vňať ľubovníka. (240) Priemyselne vyrábané čajoviny v ponorných vrecúškach s obsahom rozličných drog (kvet lipy a bazy čiernej. oplodie pomaranča a koreň angeliky — po 5 g. Indikácie: diuretikum. Indikácie: antisklerotikum. blizny šafranu — 2 g. koreň púpavy — 6 g. pelendrek) — 10 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. vňať medovky a mäty piepornej po 2 g. hypotenzívum. trúdnatec lekársky (huba uvádzaná pri smrekovci opadavom).5 g. (243) Švédska čajovinová zmes — Species ad vitam longam: Aloa (cudzokrajná droga) — 17 g. Tablety Natrii salicylici po 0. vňať žihľavy a list brezy po 6 g. fenikel a podzemok zedoarie (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 4 g. plod fenikla — 3 g. občas treba premiešať. repíka.1. Vylúhovanie trvá 10 dní (občas treba fľašou potriasať).8 g.5 g). kôra krušiny a koreň ihlice po 7 g. podzemok puškvorca . Samsta Aloa — 20 g. (244) Bylinkový elixír podľa Dr. vňať repíka a kvet bazy čiernej po 7 g. úbory nechtíka a koreň horca — po 1 g.4. koreň horca a galganový podzemok (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 2 g.priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach (v 1 vrecúšku 1. Prefiltrovaný výluh (elixír) sa vo Švédsku ľudovo užíva ako prostriedok „na predĺženie života". Príprava a použitie čaju podľa návodu na obale. plod hlohu 10 g. mäty piepornej. Dá sa využiť aj na liečivé liehové obklady. (242) Eugastrin . Isteže. Rozdrvené byliny sa vsypú do dvojlitrovej fľaše a zalejú sa 1. myrha (cudzokrajná droga) — 1 g. list jahody 17.2 g.(239) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (2) Obsahuje šípky. 45 .5 g. koreň sladkého drievka.5 g. Indikácie: diabetikum.5 g. Indikácie: dermatologikum. aníz a podzemok rebarbory — po 5 g.5 g čajoviny) Vňať ľubovníka .5 g. koreň rebarbory — 6 g. podzemok nátržníka vzpriameného a koreň sladkého drievka — po 3 g. ZOZNAM ČS.12 g. podzemok puškvorca. vňať prasličky 7. koreň petržlenu 4 g. oplodie pomaranča 2. sennové struky (cudzokrajná droga predávaná v lekárni). list čiernej ríbezle a maliny ostružiny po 15 g. vňať medovky . vňať mäty piepornej — 5 g. 40 g čajovinovej zmesi sa nechá 8 dní vylúhovať v 0. koreň angeliky a myrha — po 10 g. Alvisan Neo Vňať imela 40 g. vňať alchemilky 6 g. fľaša sa dobre uzavrie a odloží na miesto chránené pred svetlom. má metabolizujúce pôsobenie. vlasové tonikum. náhradka za pravý čaj. 243).5 1 ražnej pálenky alebo borovičky. Príprava a dávkovanie podľa návodu na obale. Sfiltrovaný výluh sa pije po kalíškoch (podobne ako elixír č. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 3 g. elixír nemá zázračné účinky. (241) Ungolen species — čajovina pri chorobách pečene a žlčníka Plod pestreca (silyba) mariánskeho a repíka — po 10 g.3 g. šalvie lekárskej a zemežlče). Čaj sa pripravuje a užíva podľa návodu na obale. Indikácie: dermatologikum. list ostružiny černicovej a kvet agátu. základ tvorí typická metabolizujúca čajovina. list senný. paliny pravej.

koreň sladkého drievka 2 g. koreň ibiša. Indikácia: prísada do kúpeľa. list brezy.2 g. plod fenikla 10 g. vňať lipkavca (marinky) 7 g. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. Javorina List ostružiny 22. kvet bazy. žihľavy a stavikrvu vtáčieho po 15 g. koreň petržlenu po 10 g. Eugastrin Vňať ľubovníka 12 g. Pemisan Vňať pamajoránu a mäty piepornej po 20 g. Indikácie: diuretikum. koreň puškvorca 1. Indikácie: diuretikum.5 g. 46 . kvet agátu 2. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 6 g. Nephrosal Vňať prasličky 6 g. dezinficiens močových ciest. plod anízu a fenikla po 5 g. koreň sladkého drievka. kvet bazy so stopkami. Hemoral Kôra duba a úbory rumančeka po 12. kôra krušiny a kvet bazy po 15 g. vňať prasličky 15 g. vňať repíka a mäty piepornej po 10 g. Species diureticae Planta List brezy. kvet levandule 10 g. vňať medovky. Indikácia: dietetikum pri redukčnej diéte. Detský čaj s rumančekom Úbory rumančeka 10 g. Indikácia: karminatívum. list ostružiny a plod fenikla po 8 g. vňať repíka 3 g. koreň púpavy s vňaťou. plod fenikla a bazy. Indikácie: stomachikum. list maliny 10 g. vňať šalvie. Pulmoran Koreň ibiša. metabolikum. dezinfekcia močových ciest. list maliny 10 g. Indikácia: diaforetikum. vňať mäty piepornej 2 g. tymianu. Indikácia: čaj pre diabetikov.5 g.Defatigan Úbory rumanu rímskeho 20 g. Indikácia: antihemoroidová kúpeľová prísada. vňať jastrabiny 12 g. vňať paliny pravej 9 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. list jahody 6 g. list senný a brezy. vňať medovky 4. Fyterol Kvet bazy 15 g. cholagogum. koreň ihlice a petržlenu po 25 g. koreň sladkého drievka 7 g. list žihľavy 2 g. vňať myšieho chvosta 5 g. Záparové vrecká (20 ks po 1 g). šištice chmeľu 3 g. list maliny. koreň sladkého drievka 5 g. vňať tymianu a materinej dúšky po 10 g. Reduktan Chaluha bublinatá. koreň lopúcha 5 g.8 g. kvet bazy a podbeľa po 5 g. vňať čučoriedky a šalvie po 15 g. Indikácia: expektorans. kvet lipy a list čiernej ríbezle po 12 g.5 g. Indikácie: dietetikum.5 g). koreň ihlice a plod fazule bez semena po 4 g. náhradka pravého čaju. Diabetan Struky fazule bez semena 17 g. vňať stavikrvu vtáčieho 10 g. kvet divozela 4 g.

Indikácie: cholagogum. Stomaran Úbory rumančeka. koreň ihlice a rebarbory po 15 g. Indikácia: expektorans. dezinficiens močových ciest. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa.Species cholagogae Planta Vňať repíka 40 g. Šípkový čaj ochutený II Plod šípky 21 g. Tormentan Plod čučoriedky 32 g. kôra krušiny. Species pectorales Planta List skorocelu 23 g. vňať prietržníka 5g Indikácie: diuretikum. stavikrvu vtáčieho a myšieho chvosta po 5 g. koreň púpavy 6 g. repíka a mäty piepornej po 10 g. hepatoprotektívum. list ostružiny 6 g. kvet lipy a bazy po 20 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. 47 . Species laxantes Planta Kôra krušiny 40 g. vňať medovky a kvet levandule po 10 g. Indikácie: choleretikum. Záparové vrecká (20 ks po 1. úbory rumančeka. plod fenikla 5 g. koreň puškvorca a angeliky po 15 g. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. vňať mäty piepornej 5 g. vňať zemežlče. Species urologicae Planta List brezy a koreň petržlenu po 25 g. laxans. list medvedice 20 g. antidiaroikum. koreň omanu 10 g. kvet agátu 3 g. Indikácie: stomachikum. Thevalin Vňať materinej dúšky 20 g. choleretikum. dezinficiens močových ciest. ľubovníka. list maliny 5 g. digestívum. kvet divozela a prvosienky po 4 g. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. List brezy a medvedice po 30 g. koreň sladkého drievka a vňať mäty piepornej po 10 g. Idikácia: laxans. Šípkový čaj ochutený I Plod šípky 21 g.5 g). šištice chmeľu. koreň ihlice a petržlenu po 10 g. Tablety Acidi tartarici cum Kalii-Natrii tartarici. list ostružiny 6 g. koreň ihlice 10 g. Indikácie: cholagogum. P. úbory rumančeka. Thé Salvat Vňať repíka a jablčníka po 25 g. Ungolen Vňať repíka a plod pestreca (silyba) mariánskeho po 10 g. list žihľavy 3 g. vňať mäty piepornej 15 g. list boldo. list ostružiny. plod fenikla 10 g. koreň nátržníka a krvavca po 20 g. vňať mäty piepornej a koreň sladkého drievka po 7 g. kvet bazy. Indikácie: adstringens. vňať žihľavy. Indikácie: diuretikum. vňať benedikta a myšieho chvosta po 8 g. vňať jablčníka. plod fenikla 3 g.5 g). vňať mäty piepornej a koreň púpavy s vňaťou po 10 g. list šalvie. stomachikum. list podbeľa a koreň ibiša po 22 g. gastroenteritídy a kvasné dyspepsie. Species urologicae P. choleretikum. plod fenikla 5 g.

Matový čaj (20 vreciek po 1. Zemežlč menšia (20 vreciek po 1 g). vňať levandule a medovky po 11 g. Medovka lekárska (20 vreciek po 1 g).Valofyt Neo Koreň valeriány 24 g.8 g). Kvet lipy (20 vreciek po 1 g). koreň angeliky a vňať mäty piepornej po 3. Yerba maté . Kvet bazy čiernej (20 vreciek po 1 g).5 g). Indikácia: nervínum.5 g). plod ovsa. kôra vŕby 7 g. Repík lekársky (20 vreciek po 1.5 g). Palina pravá (20 vreciek po 1 g). Záparové vrecká . plod hlohu 17 g. Šalvia lekárska (20 vreciek po 1.5 g. Lipový čaj (20 vreciek po 2 g). Ľubovník bodkovaný (20 vreciek po 1. šištice chmeľu 12 g.čaj mate (20 vreciek po lg).

.

lebo nie je náročný na pôdu. so zelenkavým reflexom. z 1 ha agátového lesa sa získa 350-1 700 kg medu. Príbuzné druhy majú nevoňavé kvety s ružovým alebo fialovým sfarbením. 3 1 14 8 2 II. Z agáta sa u nás zberajú jednotlivé kvety . príp. ktorými ich ničí. lebo sa neznáša s mnohými rastlinami. taliansky: Robinia. má výraznú chuť a pach po agátových kvetoch. maďarsky: Fehér ákácz. Kvety biele. keď ostatné stromy už odkvitli. rusky: . ktorým sa kedysi označovala kvetná droga z trnky obyčajnej.TRNOVNÍK BÍLÝ AGÁT BIELY (+) Robinia pseudo-acacia L. kde sa za ním chodí kočovat'. Agát k nám presídlil zo Severnej Ameriky.Papilíonaceae) Nemecky:Weisse Robinie. plodmi sú sploštené struky.Fabaceae (Motýľokveté . žiada sa kvet s kalichom. Pestuje sa najmä pre rýchly rast a tvrdé drevo. Agát má veľmi voňavé a medujúce kvety. najmä v nížinách. teda v čase. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. voňavé. anglicky: Acacia.Flos robiniae seu Flos acaciae (Flos pseudoacaciae). Zber sa robí v máji—júni odrezáváním celých súk- vetí alebo odtŕhaní m jednotlivých kvetov zo strapcov. 20 6 2 14 10 3 51 . Sušíme ihneď. Kvet sa u nás nevykupuje každý rok. neopadaný po odkvitnutí. Bôbovité . Omyl môže skôr vzniknúť pri výklade zastaraného názvu Flos acaciae nostratis. V uvedených oblastiach dokonca zaisťuje hlavnú znášku. 10. Svojou rozpínavosťou ohrozuje pôvodné porasty. Bohato kvitne v druhej polovici mája. zlatožltým (v parkoch pestovaný štedrec — pozri jedovaté rastliny. v chladnejších oblastiach až v júni. Materiál sa ľahko zaparí a hnedne. Je významnou medonosnou rastlinou najmä na južnej Morave a južnom Slovensku. miestami celkom zahubil vzácnu stepnú kvetenu a v jeho susedstve sa nedarí ovociu. U nás sa nerozvážne sadil asi pred 200 rokmi ako nenáročný strom na upevňovanie pieskov a zalesnenie chudobných pôd. bezpodmienečne v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. norme ON 86 6235 pre zvyčajné dve akostné triedy: Akosť — najviac v % Znak Kvety s iným sfarbením ako začerstva Iné časti materskej rastliny ako kvety Cudzie organické prímesi (prímesi iných rastlín a pod. rozširuje sa veľmi ľahko. ktorého otec priviezol agát zo severoamerickej Virgínie a vysadil v Jardin des Plants v Paríži. Laburnum anagyroides Medic). zato má nároky na teplo a svetlo.) Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne vyžíhanim drogy) Popol nerozpustný v kyseline chlorovodíkovej (stanoví sa laboratórne pri spomenutej skúške) I. rýchlo a opatrne. francúzsky: Robinier faux-acacia. Agát má pomenovanie podľa záhradníka francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. ťažko kryštalizuje a dlhý čas ostáva tekutý. — Jeana Robina. AGÁT BIELY Trnitý ker alebo strom s nepárno perovitými listami. usporiadané do visiacich strapcov. Pri zbere kvetnej drogy nemôže vzniknúť zámena. Dnes by sme sa ho však radi zbavili. Agátový med je vodojasný až žltkavý. z koreňov vylučuje jedovaté látky. bez iných prímesí Požiadavky na kvetnú drogu (Flos robiniae) v čs. Vysádzal sa najmä v mestských parkoch na oživenie zelene. Rýchle sa rozšíril. súmerné.

Celá rastlina okrem kvetov je dosť jedovatá — predovšetkým kôra a semená. V minulosti mala rastlina veľmi dobrú povesť nielen v ľudovom liečiteľstve. Rastie na mierne vlhkých lúkách a pasienkoch. pripravujú sa výťažky (esencia. Ich určovanie je veľmi náročné. častejšie tvorí zložku močopudných čajovín. Syn. zvýši sa vylučovanie moču o 17 až 40 % (Oźarowski. Neskôr sa na jej starú slávu pozabudlo a dnes sa liečebne využíva menej. U nás nakupovaná droga sa vyváža. zúbkaté. Bekál. Latinské pomenovanie rodu je odvodené od alchema — alchymistka. rusky: Trváca mnohotvárna bylina so žltozelenou chlpatou byľou vysokou 15-70 cm. Typicky vyvinuté listy sú okrúhlasté. Vyskytuje sa od nížin až po vysokohorský stupeň. D 2 až D3). akacín). 7 — 11-laločné. akostnej triedy. hviezdoš. droga sa preradí do II.: Alchemilla vulgaris L. vychádza z formy listov.Rosaceae Ľudovo: divý muškát. taliansky: Alchemilla. zoskupené do súkvetia. Podľa ČSN musí droga obsahovať predovšetkým alchemilku žltozelenú. droga sa zriedka užíva samotná. preto sa navzájom často zamieňajú. Čajoviny: Javorina čaj — bylinná zmes (volne predajná balená čajovina). francúzsky: Alchemille commune. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ (len droga I. kondolík. najmä robín (zmes ?). akosti — je exportnou surovinou). Alchymisti ich zberali a používali pri hľadaní kameňa mudrcov. v homeopatii sa používa čerstvá kôra zmiešaná s mladými konárikmi. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ KONTRYHEL ŽLUTOZELENÝ Alchemilla xanthochlora Rothm. anglicky: Lady's mantle. husia nôžka. zberá sa lúpaním v marci—apríli. Kvety obsahujú hlavne flavonoidové glykozidy (robinín. žltozelené. príčinou toxicity sú látky bielkovinovej povahy. linalol a i. jeho toxicita per os vidí sa 52 v porovnaní s ricínom ricínových semien menšia. Ružovité . Kvety drobné. pri kŕčoch rozličného pôvodu (spazmolytikum). Na dne jej lievikovitých listov (nad stopkou) sa dlho udržiavajú kvapky rosy. maďarsky: Közönséges palástfu. vo vlhkých svetlých lesoch. U nás rastie asi 40 druhov rodu alchemilka. pri migréne žalúdočného pôvodu a i.Cortex acaciae. ženský plášť Nemecky: Gelbgruner Frauenmantel. kontrihel obyčajný. rozšírené vo viacerých európskych jazykoch. akostnej triede nezodpovedá čo len jeden znak. dozrievajú v nažky. väčšinou s lesklochlpatým povrchom. Pomenovanie ženský plášť. Začiatočníci by mali prísť najprv so vzorkou nasušeného materiálu do nákupne.tické upotrebenie esencie z kôry a konárikov býva pri prekyslení žalúdka (hyperacidita). ako by si azda zaslúžila. Po riadnom usušení drogu treba ihneď odovzdať nákupni. Má hemaglutinizujúce a mitogénne vlastnosti.). Droga má výrazné močopudné účinky a niekedy slúži na aromatizáciu čajovín. španielsky: Alquimilla. farnezol. Homeopa- . rakovie zelie. taktiež biozidy (biokvercetín) a silicu s vonnými látkami (nerol. ktorá pripomína záhyby plášťa. šípkový čaj ochutený II. ak sa užije 2 x denne 1 dl odvaru z 2 lyžíc agátového kvetu na 4 dl vody. ale aj v oficiálnej medicíne. toxické proteíny — lektíny. rosička. Ak ustanoveniam normy v I. za mladi vejárovito poskladané. 1980). a preto treba dodržať požiadavky na najlepšiu akosť. Ľudové liečiteľstvo používa kvetnú drogu vo forme asi 5 % záparu — 2 až 3 šálky denne. ich aglykóny. dil. ale aj pri potokoch a prameniskách. žalúdočných a dvanástnikových vredoch. Ľudové liečiteľstvo občas používa aj agátovú kôru . Starovekí alchymisti pripisovali tejto byline veľkú liečivú moc. lebo skladovaním sa znehodnocuje a veľmi rýchlo ju napádajú skladištní škodcovia.

roku celé koreňové systémy. preto ju pri sušení treba obracať.: Angelica archangelica L. Používa sa i pri silnej menštruácii a klimakterických ťažkostiach. 10 4 2 1 12 12 0. 1970 tvorila zložku čajoviny Vulneran. Pre plod — Fructus angelicae platí ČSN 86 6613: Akosť — najviac v % Znak Tmavé plody Iné časti materskej rastliny Cudzie plody Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenej % I. Na vonkajšie použitie sú ČSN 86 6439 má na list alchemilky rovnaké požiadavky ako na vňaťovú drogu (ČSN 86 6725): Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené ako na materskej rastline (pôvodne sivozelené listy) Cudzie organické prímesi (iné časti materskej rastliny.Umbelliferae) Ľudovo: angelika pravá. Má i mierny spazmolytický účinok (zmierňuje kŕče) a mierne podporuje aj vylučovanie moču. Popri kvitnúcich vrcholkoch sa zberajú aj prízemné listy bez stopiek (takáto zmiešaná droga sa označuje názvom Herba alchemillae). Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách. kde rastie osobitná odroda. ARCHANGELIKA LEKÁRSKA ANDĚLÍKA LÉKAŘSKÁ Archangelica officinalis Hoffm. mnísi ju pestovali ako prostriedok proti moru. U nás sa rozšírila v stredoveku. dorastá až do výšky 2 m. Možno ju použiť aj zvonku na rany. Droga sa ľahko zaparí. Jej akosť znižuje nadmerná drobivosť.priemer). Listová droga nemá pach. Okrem toho sa alchemilková droga ľudovo používa na posilňovanie maternice pred pôrodom (celé 4 týždne pred pôrodom sa užívajú 3 šálky čaju denne. lebo výtažnosť silice je vtedy asi 1. lebo ľahko vlhne a ešte ľahšie ju napádajú škodcovia a hmyz. 236. Syn. U nás do r. Keď sa naukladá do tenkých vrstiev a má dostatočný prívod vzduchu. Materiál sušíme prirodzeným teplom v tieni. dávkujú sa 4 lyžičky posekanej drogy na pohár vriacej vody.8 II. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej vňate (dil.5 12 10 0. taliansky: Arcangelica. vyžadoval by si podrobnejší prieskum.5 12 9 II. Zberači najradšej vyhľadávajú vyššie porasty na vlhkých lúkach. V lete poskytuje mnoho jasnožltého medu. V oficinálnej medicíne niekedy tvorí zložku metabolických a odtučňovacích čajovín. a preto rastlinu hojne obletuje a navštevuje hmyz (včely). j. drobné zelenobiele kvety v okolíkoch hustých okolíčkov. anjelský koreň. 5 8 1 12 12 dávky drogy až 3 x vyššie ako pri zápare. anglicky: Angelica. Správne usušená listová alebo vňaťová droga má sivozelenú farbu. Už pred začiatkom sušenia treba materiál zbaviť trávy. na nivách a lúkách od podhorského stupňa po alpín- sky.Apiaceae (Okolíkaté . Korene vykopávané v jeseni (september—október) sa u nás nenakupujú. no poriadnom omytí sa korene sušia v tieni na vetranom mieste (hrubé sa pozdĺžne prekrajujú). chutí trochu horko a sťahujúce Väčšina listovej drogy vykúpenej u nás sa vyváža do nesocialistických krajín. Rastie pri potokoch. čaj sa nesladí). bezlistých byli. Brustwurz. D 2 .5 % (v štádiu kvitnutia a tvorby plodov je najnižšia). Do liečiteľstva sa dostala zo severských oblastí. po dokonalom usušení má droga výraznejšiu arómu a ostrú. Často ju poškodzuje hmyz. Najvýhodnejšie je ihneď ju odovzdať nákupni. dozrievajú vo vajcovité. Z toxikologického hradiska sa pri tejto droge nezistili nijaké vedľajšie účinky. 3 5 0. Pre získanie koreňovej drogy — Radix angelicae sa vykopávajú v jeseni (september—október) 2. janoklík. Po rýchlom. Zberá sa na začiatku kvitnutia (máj—august). 233.) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. malé množstvá v plechovkách. Stonka dutá. 221. rusky: Dvojročná až trváca bylina s repovitým koreňom. ktoré možno kosiť kosákom. iné rastliny atď. vredov predkolenia atď. svätodušný koreň. Čajoviny č. ktorá sa používala na omývanie rán. Často sa pestuje. 1986 bola kvitnúca vňať alebo len prízemné listy sušené prirodzeným spôsobom. široko krídlaté dvojnažky. Charakter silice a kryštalických obsahových látok nie je dostatočne známy. francúzsky: Archangélique officinale. Novšie sa odporúča zber pred tvorbou kvetných výhonkov (marec— apríl). maďarsky: Orvosi archangyélika. hlina. španielsky: Arcangelica. Zásluhou vysokého obsahu trieslovín pôsobí droga sťahujúco (adstringentne) pri ochoreniach žalúdka a čriev. schne rýchlo. Ľudové liečiteľstvo pripisuje listovej droge všetky uvádzané účinky. Pomer zoschnutia je 5 : 1 . Vyžaduje si však opatrnú manipuláciu. porušených a zožltnutých listov alebo korienkov. ekzémov. Zelerovité . 226. piesok atď. 225. Najvýhodnejšie je sušenie umelou teplotou do 35—40 °C. Po uschnutí sa veľmi drobí. listy perovito zložené s nápadne nafúknutými pošvami. ďalej horčiny a stopové množstvo kyseliny salicylovej. Z účinných obsahových látok rastliny majú najväčší liečebný význam triesloviny tanínového a elagového typu (6—8 %). Predmetom nákupu r. vybolen Nemecky: Echte Engelwurz.) Anorganické prímesi (t. korenistú chuť s horkastou príchuťou. najmä pre farmaceutické účely a ako korenina.Predmetom zberu z materskej rastliny je najčastejšie vňať.5 . 5 2 1 0. v Nemecku aj pri liečbe cukrovky. v tme.

španielsky: Amica. ARNIKA HORSKÁ (+) Arnica montana L. Hlavnou obsahovou látkou drog je silica s obsahom felandrénu. Rastlina uprednostňuje vlhké horské lúky. oficiálna medicína používa kvet . Na liečebné účely slúži celá rastlina. 200. napomáha odkašlávanie. rúbaniská a všeobecné zárasty s rašelinníkmi. chartreuse a i..214. Plody sa užívajú podobne (1 g na maceračný odvar). Čajoviny č.1 Trváca bylina vysoká 30—60 cm. 186. 54 . 66. anglicky: Arnica. Bergwohlverleih.). plody sú nažky s chocholcom. severného Talianska a Balkánu. so šikmým podzemkom. pripúšťa sa aj z druhu A. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: šlakové korenie Nemecky: Arnika. slúži proti kŕčom a ako aromatikum. m. dermatitídy však nevyžadujú osobitný spôsob liečby.ARCHANGELIKA LEKÁRSKA rastlinu ochranné látky (fytoalexíny — furanokumaríny) a tie niekedy vyvolávajú na pokožke boľavé vyrážky a ekzémy. pri listovej 6 : 1 a pri plodoch je velmi malá. kde je úplne chránená. Čs. uspokojivo.Flos arnicae. Značné množstvá drogy sa spotrebujú pri výrobe likérov (benediktínka. organické kyseliny a sacharidy. V prípravkoch sa zvyčajne kombinuje. tiež v potravinárstve. sa používa skoro výhradne ako korenina. Valofyt (stavy predráždenia a miernej úzkosti. maďarsky: Hegyi Arnika.3 II. najmä z výšok 1 000-1 500 m n. suší ako silicový. 5 5 2 14 12 4 0. 10 10 4 14 13 6 0.5 g drogy viac ráz denne ako zápar. plody sa zberajú pred dozretím (v septembri). povzbudzuje nervovú činnosť (je vhodný aj do kúpeľov). pôsobí mierne močopudne. s ružicou prízemných listov a veľkým úborom s pomarančovými jazykovitými kvetmi. Pri zbere treba dávať pozor — čerstvá šťava predovšetkým podzemkov a plodov obsahuje pre Požiadavky ON 86 703 1 na koreňovú drogu — Radix angelicae: Znak Iné časti materskej rastliny Droga sfarbená ináč ako hnedosivo až červenkasto Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanovené laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovené v predošlom množstve) Obsah silice — najmenej % Akosť — najviac v % I. chamissonis Less. spazmolytikum a sedatívum. V ČsL 2 sa uvádza aj podzemok s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae. Dávky sú 2—2. usky: PRHA HORSKÁ List — Folium angelicae alebo plod — Fructus angelicae. taliansky: Arnica. triesloviny. Na farmaceutický trh prichádza droga z divorastúcich rastlín Bavorska. U nás sa uvádza iba v ČSR. francúzsky: Arnica montagnard. ďalej horké látky. Strata sušením koreňovej drogy je asi 4—5 : 1. na kúpeľ 100—200 g sekanej drogy. 209. Archangelikový koreň má podobné účinky ako puškvorcový (Radix calami aromatici): podporuje trávenie. pinénu a kumarínov (furanokumaríny). nespavosť) a Valofyt Neo. koreňa. hlavné indikačné oblasti sú: stomachikum. priemyselne vyrábané prípravky s koreňom sú čajoviny Stomaran (dietetický čaj pri zažívacích ťažkostiach). 180. Mountain Arnica. List sa zberá v máji—júni. 210.

tymol a metyléter tymolu (pre vysoký obsah parafínov má maslovitú konzistenciu). umelou teplotou do 40 °C. na urýchlenie granulácie. cholín a triesloviny. Asi tu pôjde aj o prejavy nešpecifickej podnetovej terapie. Nazberaný materiál sa nesmie stláčať. 86 6237) má pre Flos arnicae (prvá pre kvet bez zákrovu. sú to predovšetkým flavonoidy (glukozidy kvercetínu. zvyšuje krvný tlak a vyvoláva kontrakcie maternice — účinkuje ako srdcové tonikum a stomachikum (tinktúra). triterpénové alkoholy (arnidendiol. Arnikový extrakt je u nás zložkou pasty na ekzémy a rany Alysal a masti Calovat. Veľmi časté je vonkajšie upotrebenie — uplatňuje sa roztok (tinktúra 5 —10-násobne riedená vodou alebo 2 % zápar z drogy). polyíny. Podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae sa vykopávajú v jeseni (september—október). 60 23 3 2 10 13 5 4 20 13 10 3 2 10 13 10 5 4 20 13 12 8 2 2. na podporu resorpcie krvácaní v hlbšie uloženom tkanive. aplikovanej pri mimokíbovom reumatizme a vertebrogénnych syndrómoch. treba dávať pozor. Silné koncentrácie roztoku tvoria pľuzgiere. silica obsahujúca azulén. fytomelany.. do 4 %). Znak Prekvitnuté kvety (s nažkami) Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Kvety sfarbené ináč ako pomarančovožlto Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne z predošlej hodnoty) II. pri pomliaždeninách. karotinoidy (napr. reume (riedený roztok možno miešať aj s tekutým octanom hlinitým). Droga pôsobí na krvný obeh. seskviterpénové laktóny (arnifolín. luteolínu a kempferolu). Celkove tradované vnútorné upotrebenie pri obehových poruchách. proti zápalom. rýchlo sa sušia v tieni. helenalín — ester sa novšie uvádza ako toxický princíp a niektoré sú kontaktné alergény). ba vyvolávajú až rozpad (nekrózu) tkaniva. zeaxantín). do kloktadiel.5 55 . suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na vzdušných miestach. po poraneniach ako ranové antiseptikum. tesne pod kvetným lôžkom (Flos arnicae cum calyce). vykĺbení. ako vlasový a kozmetický prostriedok a i. Rovnaké obdobie zberu i manipulácia platí aj pre vňať — Herba arnicae. faradiol a i. ďalej horčiny (hlavne arnicín). na natieranie zapálenej ústnej sliznice. aby neobsahovali čierne larvy muchy Trypeta arnicivora.Jednotlivé úbory sa odtrhávajú celé (jún—august). po opuchoch (edémoch). Otázka obsahových látok nie je celkom jasná. 40 1. Prípravky z arniky sú interne veľmi nebezpečné najmä deťom — sú vysoko toxické na ich organizmus. Vnútorné užívanie prípravkov smie odporučiť iba lekár. okrem ARNIKA HORSKÁ ON 86 6212 (resp. resp. trombózach. 40 II. bronchiálnej astme a pri súčasnom zápale žalúdka a tenkého čreva (gastroenteritída) nie je farmakologicky celkom podložené.5 3 3. druhá so zákrovom) tieto kritériá: Akosť — najviac v % úbory bez zákrovu so zákrovom I.

triesloviny (kyselina galová a tanín). Do obchodu sa dostávajú vo zväzkoch alebo sa konzervujú. rok po vysadení rastliny. V mnohých kultivaroch sa pestuje ako zelenina. ktorá obsahuje tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predošlého zistenia) I. listami brezy. na okrajoch dubín.. densiflorus Mayers. staršie sú bez chuti. Platí to najmä o zeleri a petržlene. na krovinatých úbočiach. anglicky: Asparagus. aphyllus).guľaté zrelé červené bobule s drobnými čiernymi semenami a odporne sladkou. ktoré vyrastajú z ich spodnej strany — Radix et Rhizoma asparagi. Azda najviacej špargle v Európe sa dnes pestuje vo Francúzsku — v okolí Paríža pri Argenteuil a Saint Denis. Predmetom zberu sú mladé výhonky . dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). U nás sa pestu- je záhradnícky. výhonky musia byť biele. najmä na južnej Morave. asi 3 % odvar z koreňa 2 -3 šálky denne). dráždia sliznice. sú bez pachu. 7 2 1 12 10 4 II. zmenia farbu z belasej na sivú. vo svete je známych asi 150 druhov. Kvety drobné. A liečivú povesť mala aj špargľa. 51. Ľaliovité — Liliaceae (Asparágovité — Asparagaceae) Ľudovo: hromové korenie Nemecky: Gemuse-Spargel. alebo 4. hnačky. vňaťou zlatobyle a i. spomínané steroidné saponíny. v húšťavách i hájoch.). perovitý z Kapska — A. Zberajú sa v apríli (máji) 3. Zeleninou s jedlými koreňmi alebo podzemkami sa živili ľudia oddávna v čase núdze.Turiones asparagi recentes. hustokvetý — A. edémy a dýchacie ťažkosti spojené s ochromením srdcového svalu. Čajoviny č. Pri užívaní nadobúda moč osobitný pach (metylmerkaptánom) a reaguje tak. obsahové látky sa menia podľa ročných období. 14 4 2 12 12 5 helenalínu sa uvádzajú ako toxické seskviterpénové laktóny tenulín a partenín. ďalej arginín. plumosus Bak. (steroidné) saponíny (glukozid sarsasapogenínu a štyri ďalšie). neskôr červené bobule. V bohatších antických kuchyniach sa väčšina dnešných obľúbených druhov zeleniny uplatňovala skôr ako prísada do jedál aj preto. o toxických obsahových látkach nie sú žiadne bližšie údaje. veľa draselných solí (spolu so saponínmi podmieňujú močopudný efekt a minerálne látky (vápnik. V žiarivo červených plodoch je karotinoidné farbivo fyzalín. v semenách neprebádaná horčina spargín a farbivo sparguarín. kde si zachovajú dužnatosť a nedrevnatejú. sitosterol. U nás sa miestami pestuje pre dužna- té. ASPARAGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) Asparagus officinalis L. že sa jej pripisovali liečivé účinky. Z obsahových látok podzemkov i výhonkov možno spomenúť aminokyseliny.). maďarsky: Spárga. rusky: CHŘEST OBECNÝ Dvojdomá trváca bylina vysoká 30—150 cm. fosfor. Ak sa majú použiť ako zelenina. Nyúlárnyék. zastúpený je aj komplex vitamínu B (B1 a B2). Všetky spomínané časti špargle majú experimentálne dokázaný silný močopudný účinok (užíva sa napr. taliansky: Asparago. Pri predráždení obličiek nemá sa užívať. Otravy detí i dospelých sú známe. pôvodom tiež z Afriky. Používajú sa čerstvé. Inak špargľa ako zelenina je dietetikum s miernym močopudným pôsobením. žltozelené. 207. o čom sú zaručené správy. sacharidy. v lesostepných a suchomilných trávnych spoločenstvách. ktorý dodáva špargli osobitnú chuť. španielsky: Esparraguera. podľa starších údajov sa aj pražili a boli náhradka — surogát kávy. Plíniova. acutifolius alebo A. Predmetom zberu sú zriedka aj krátke a hrubé podzemky s dlhými koreňmi. sodík. vyvolávajú dávenie. Bočné konáriky sú sploštené a nahradzujú listy. 5 5 1 14 10 II. ktorý sa často pestuje v skleníkoch pre jemnú vňať s plochými listovými konárikmi. bez chlorofylu. 10 8 3 14 12 Podzemky (korene) majú ON 86 7032. V bytových podmienkach je najčastejší a. trochu i ostrou chuťou. Podzemky s koreňmi sa zberajú v marci—apríli a v októbri—novembri. s mäsitým podzemkom. Bola veľmi obľúbená a aj sa pestovala. kde sú aj početné továrne na konzervovanie tejto zeleniny. horčík a i. Druh rastie od nížin do subalpínskych polôh na lúkach. preto sa nechávajú v tme. krvácania. zamladi majú sladkastú chuť. 41. najmä asparagín (amid kyseliny jantárovej). Ak sa sušia bežným spôsobom. chutné mladé výhonky (pred ich vyrastením nad zem). 13. 57. glykozid koniferín. je však zložkou zahraničných farmaceutických prípravkov (najmä práškovaných čajovín v kombinácii s prasličkou. Známy bol aj ich močopudný účinok a využíval sa i liečebne. plody zelené. Koreň ako droga prichádza do úvahy len zriedka. Theofrastova a Dioskoridova pochádzala asi z iných druhov asparágusu ako naša (A. akoby obsahoval cukry. ktoré sú premenené na drobné šupinky. Z cudzozemských druhov si zasluhuje zmienku a. slizy. Pravda. stigmasterol.Pre vňať — Herba arnicae platí ČSN 86 6722: Akosť — najviac v % Znak Prekvitnuté a ináč sfarbené úbory ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. vanilín. Jej úprava bola asi taká ako dnes: malé výhonky sa varili (nesmú sa prevariť) a polievali horúcim olejom. Liečebne sa kedysi používali aj plody . francúzsky: Asperge officinale. Ordinuje 56 .

pre odporný pach rozdrvenej rastliny. ale i tak varujeme pred nimi najmä deti. španielsky: Marrubio fetido. Prof. tak do 30-35 °C. trochu horčiny..36-12. že by od lekárov zasluhovala väčšiu pozornosť. kvety červenofialové alebo biele. Wittsteina v jeho knižne vydanej farmakognózii z r. stachyóza a verbaskóza. Bobule pestovanej špargle sa pokladajú za toxické. trochu drsne aromatický a trpkasto. lámku. lebo prítomné aminokyseliny hromadia v tele dusíkaté látky a bielkoviny. sacharóza. so štetinovitými listencami. v podzemných orgánoch o. taliansky: Marrobio fetido. Kvitnúca balota je dobrou pastvou pre včely.ASPARÁGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) sa pri ochoreniach dolných partií močových ciest alebo ako pomocný liek pri obličkových kameňoch. rafinóza. chutí horko. obsahová látka nie je tiež známa. Špargľa nie je vhodná ako hlavné jedlo (má priveľa minerálnych solí). vrúbkovano pílkovité listy. Čerstvé výhonky sú oficinálne v homeopatickom liekopise. že pomenovanie balloté vzniklo od ballein = hodiť späť. balota sa však vraj znovu objavuje ako liečivo proti dne — pakostnici a v ľudovom liečiteľstve vtedy ako nervínum. ako je jablčník obyčajný (Marrubium vulgare L. rozkonárenú stonku a protistojné.) a iné hluchavkovité rastliny. j. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: čierny jablčník Nemecky: Schwarznessel. pôsobia ľahšie žalúdočné ťažkosti. Vo vňati baloty je veľa trieslovín (Madaus uvádza 9. nie sú jedlé. Má štvorhrannú. Terapeutické upotrebenie baloty zaznamenalo veľké skoky. rýchle. cukrovku. 57 . Ako rastlina so silicou podlieha všetkým ustanoveniam o patričnej manipulácii: treba ju sušiť v tieni. maďarsky: Fekete pesztercze. cholín. Wittstein upozornil. Predmetom zberu z kvitnúcej rastliny (t. Historické záznamy o balote sú dosť chudobné. mladé výhonky niekedy vyvolávajú alergické kožné prejavy — dermatitídy. Navyše treba brať zreteľ na jej osobitne prenikavý pach a nedávať ju blízko materiálov. Všestranný znalec staroveku Plínius nezaznamenal o nej nič podrobnejšie. Krause ho odvodzuje od ballein a oys = ucho (genitív otos). Azda jedna z prvých indikácií bola práve v očnom lekárstve. i. sivo chlpatá až vlnatá. Spomína ju Dioskorides ako liečivú a jej pomenovanie balloté sa vzťahovalo u starých Grékov na všetky hluchavkovité rastliny. francúzsky: Ballote fétide. pri cestách. Balotu čiernu možno ľahko zameniť za viacero podobných rastlín. ďalej silica. ohradách a na úhoroch od nížin do podhorského stupňa.29 %). 1882 hovorí. nie sú však toxické. pretože balota sa používala v očnom i ušnom lekárstve. zriedka lysá.2 %). G. zoskupené do nepravých praslenov. o toxických obsahových látkach nie sú však žiadne bližšie údaje a do úvahy prichodia najviacej saponíny. Schwarzer Gottvergess. Nie je vhodná ani pre chorých na žlčník. Vňaťová droga sa po usušení veľmi ponáša na vňaťovú drogu medovky lekárskej (Herba melissae). Hojná najmä v blízkosti ľudských sídlisk. usudzuje sa. asi v júni až v auguste) je vňať — Herba ballotae (nigrae). v prípade skladovania dávať do dobre zatvorených nádob a skladovať v tme. kocúrnik obyčajný (Nepeta cataria L. pričom však už seriózne hodnotenie prof. pri močovom piesku a pod. Rastlina obľubuje pôdy s vyšším obsahom dusíka. anglicky: Black Horehoud. BALOTA ČIERNA Ballota nigra L. čistce (Stachys L. rusky: MĚRNICE ČERNÁ Trváca bylina vysoká 30—100 cm. že jej pôvodné liečebné použitie je zastarané. plod je rozdelený na štyri tvrdky. Vyskytuje sa na rumoviskách.). vajcovité. strkať.). Usušená vňať si svoj odporný pach ponecháva. ak umelou teplotou. predovšetkým diterpén marubiín s číslom horkosti 65 000. v listoch kyselina kávová (0. ktoré ľahko prijímajú cudzie pachy. najmä nie pre menšie deti.

Droga ľahko podlieha skaze. psia baza Nemecky: Schwarzer Holunder. Bežne sa zamieňa s bazou chabzdovou (Sambucus ebulus L. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené kvety. španielsky: nillero. sídlisk. parkov i rumovísk. hojná od nížin po horský stupeň. resp.listnatých lesov. spazmolytikum a choleretikum. príp. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky. Zvonka sa upotrebúva na obklady proti lámke. Sušíme dovtedy. kým vyschnú aj hlavné stopky. prípadne sa uskladní v dobre uzatvorených nádobách. ľahko sa rozmnoží a stane sa až húževnatou a nepríjemnou burinou. nervínum (proti hystérii. rusky: BEZ ČERNÝ BALOTA ČIERNA Ker. operuje sa i sám. 5 % zápar (asi 20 minút vylúhovať). Z tinktúry sa užíva 1—3 g na deň. Lepšie je sušiť umelým teplom do 45 °C nie na slnku. Kvet poskytuje včelám iba peľ. maďarsky: Fekete bodza. Zemolezovité — Caprifoliaoeae (Loniceraceae) Ľudovo: bieda. S krátkou stopkou sa odstrihujú čerstvo rozkvitnuté súkvetia (máj—jún). francúzsky: Sureau noir. alebo zavesiť za hlavnú stopku na špagát do tieňa. Sušenie si vyžaduje trocha rutiny: kvety treba rozložiť vedľa seba stopkami hore. listy protistojné. 30 16 2 16 12 12 3 15 . ischiasu a pod. plody sú guľaté čiernofialové kôstkovice. 58 Na kvetovú drogu (Flos samhuci) sa vzťahuje ON 86 6213. pričom sa dávkuje 1 lyžica na šálku záparu. Pri zbere sa nesmú stláčať (ľahko sa zaparia). nepárno perovité. preto sa ihneď odosiela do nákupne. Nitrátofilná drevina mierne vlhkých stanovíšť . nemá medovinu. pri stresoch a hypochondrických stavoch). Pri sušení smú kvety iba sčasti zožltnúť. 2—4 g prášku. (ČsL 4) 15 8 1 8 12 10 2(1) 20 II. Ak sa balota prenesie s kompostom na pole. preto ho hmyz málo navštevuje.). ako je v opise Iné časti materskej rastliny a stopky hrubšie ako 1 mm Cudzie organické prímesi Preosiatie sitom č. anglicky: Common Elder. 2—4 šálky denne. ktorá potláča rast kultúrnych rastlín. Ešte ten istý deň sa zdrhujú a preosejú cez hrubé sito. ktorá však patrí medzi byliny.BAZA ČIERNA Sambucus nigra L. vzácnejšie strom s bielym stržňom v konároch. taliansky: Sambuco. resp. Ako droga mimoriadnej dôležitosti nakupuje sa kvet — Flos sambuci. Balota čierna sa v súčasnosti u nás už dlhšie nevykupuje. na dobre vetrané miesto. kvety biele vo viacramennom chocholíkatom vrcholíku. IV (hrubý prášok) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Množstvo vodného výťažku najmenej I. je citlivá i na najmenšie V súčasnom ľudovom liečiteľstve sa droga používa ako sedatívum.

195. maďarsky: Földi bodza. Zemolezovité — Caprifoliaceae (Loniceraceae) Nemecky: Zwerg-Holunder. Kvety sa BAZA ČIERNA používajú aj v kuchyni a ako koreninová prísada. francúzsky: Sureau yeble. 15-20 g šťavy. Tíšia aj bolesti trojklaného nervu. 94. Species laxantes (je oficinálna aj v ČsL 4). Species urologicae Planta a Pulmoran. pomer zoschnutia je asi 8 : 1. 93. Plody sú čierne bobuľovité kôstkovičky. 97. Farebne podobné. drobné 59 . 192. Odstrihujeme ich i s hlavnou stopkou. 184. Skladujeme ich v dobre uzavretých nádobách. Rastie na stranách a okrajoch lesov najmä v stredných a vyšších stupňoch. Detský čaj s rumančekom. 124. Kvet sa dávkuje 1. hnačky a i. Species urologicae. 236. Čs. Droga má charakteristický pach a škrabľavú chuť. 98. farmaceutický priemysel používa kvet do čajovín Reduktan (i plody). Čs. Species laxantes Planta. 30 10 2 1 14 10 3 (+) Sambucus ebulus L. sacharidy. 151. 118. triesloviny. Kvety obsahujú silicu. 193.5 g na zápar alebo odvar. 152. Plody obsahujú aj niektoré vitamíny. V homeopatii sa používajú čerstvé kvety miešané rovnakým dielom s listami a čerstvá kôra (esencia D 3 . ktorá je však ker alebo strom a kôstkovičky má čiernofialové s krvavočervenou šťavou. 71. antokyanové farbivá a sú mierne taxatívnym prostriedkom. Nezrelé zelené plody môžu vyvolať zdravotné ťažkosti. Attich. keď sú tmavofialové až čierne (august—september). uplatňovaným najmä v čajovinách na odtučňovanie. Ak sa opätovne dosušuje. 70. sacharidy. organické kyseliny a kyselinu askorbovú (vitamín C) asi 340 mg v 100 g. majú nepríjemné vedľajšie účinky (dávenie. Kvetnú drogu možno zameniť najmä s bazou čiernou.D 6). ischiatické bolesti a migrénu. ružovkasté s červenými pernicami (tým sa líši od ostatných zástupcov rodu). anglicky: Danewort. taliansky: Ebbio. 113. 65.navlhnutie. vnútorne na potenie a ako korigens v preháňavých čajovinách. španielsky: Sauco menor.). Dávkovanie: 1 lyžica na šálku záparu alebo odvaru.5 14 10 2 II. dobre znáša vápenaté podklady. Dokonale suché plody čistíme vytriasaním na šikmej drôtenej ploche alebo na sitách. 139. tvoria chocholíkové mnohoramenné vrcholíky. listy nepárno perovité s prílistkami. Droga sa používa zvonka na obklady. drogová norma ON 86 6238 sa týka kvetu bazy so stopkami (Flos sambuci cum stipite): Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zisťuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (zistí sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. 15 5 1 0. stáva sa bezcennou. 95. 79. Kvety drobné. výťažok je zložkou Passitu — roztoku (sedatívum). 143. Sušíme na slnku alebo umelým teplom do 50 °C. rusky: BEZ CHEBDÍ BAZA CHABZDOVA -CHABZDA Trváca bylina s plazivým podzemkom. Dávky drog nemožno zvyšovať. Čajoviny č. vysoká 100—200 cm. so stopkami i bez stopiek. príp. amíny. 128. 240. flavonoidy (hlavne rutín) — až 3 %. 207. 148. Predmetom nákupu sú aj plody — Fructus sambuci.

Okrem spomínaných častí sa používali aj listy a byle. Homeopatická medicína používa čerstvú kôru a zrelé bobule. Nerobil sa podstatný botanický ani terapeutický rozdiel medzi chabzdou a bazou čiernou.BAZA CHABZDOVÁ -CHABZDA a páchnuce kvety má aj ker či stromček baza červená (Sambucus racemosa L. ľudové liečiteľstvo aj listy. z čajoviny sa berie 1 čajová lyžička na zápar so 1/4 litrom vody a vypije sa polovica ráno a polovica večer. tvoria však oválnu metlinu a plody sú červené kôstkovičky (kvitne asi od mája do júna). glykozidicky viazaný kyanovodík (sambunigrín). dnu belavé. ktorý má postáť 12 minút (pijú sa 2—3 šálky denne). Výťažok .). Korene. saponín a silicu. D. Chabzdu pokladali za liečivú už v staroveku. Pri sušení treba zvyčajne použiť umelé teplo — asi 50 °C. kvety na čaj a plody na výrobu lekváru (Roob ebuli). Zvonka sú svetlohnedosivé. ovplyvňujú zvýšené vylučovanie žlče i potu a sú dobré pri vodnatielke. Sušenie si vyžaduje veľkú rutinu. Najprv sa zbavia zvyškov vňate a nečistôt a potom sa pozdĺžne rozrežú. mierny laxatívny a pripisuje sa im potopudný. musia byť zdravé a dosť hrubé. V súčasnosti je koreň ako droga zastaraný prostriedok. S plodmi radšej neexperimentujme. sušené majú podobné použitie ako koreň (Kneippova zložka čajovín): diuretické a potopudné. slúžili ako purgans a emetikum. Známa je močopudná zmes Hrušková: plody chabzdy — 5 g. citrónovú. a to v tenkých vrstvách (maximálne 15 cm). pri zápaloch močového mechúra a pod. treba ich pokladať za toxické — poznáme otravy detí i dospelých. sliz a farbivá. kvety majú voľné korunné lupienky a bielu farbu.) Maxim. Korene podobne ako celá rastlina obsahujú chemicky neprebádaný horčinový princíp. Ďalšie ľudové odporúčania (užívanie pri piesku v moci. Vie sa. sušia v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach v tieni. Plody a kvety majú navyše ešte aj iné organické kyseliny a sacharidy. Podobné sú ešte drobné kvety túžobníka brestového (Filipendula ulmaria (L. ostro chutiacu látku. túžobník brestový je trváca bylina. Pomer zosušenia je asi 3—3. že väčšie dávky čaju vyvolávajú závrate.). Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. preto sa vyvarujme samovoľného užívania. pokladali ju totiž za liek proti všetkým chorobám. J. ako sa pokusne ukázalo. H. že bobule pôsobia močopudne. V prípade potreby sa zberajú za zvyčajných podmienok a podobne sa materiál aj suší (kvet ako pri baze čiernej — pozor: ľahko sa zaparí). pektín. Plody sa ľahko popučia a púšťajú šťavu. Niekedy sa odporúča 3 % odvar. Na pohár studeného močopudného macerátu stačí pol čajovej lyžičky a pijú sa v priebehu dňa dve dávky. Používajú sa zväčša čerstvé. príčinou je asi živicovitá látka nachádzajúca sa hlavne v semenách (Frohne. dávenie a pod. Zber dokonale zrelých plodov sa robí asi v septembri — októbri. Predmetom zberu býva koreň — Radix ebuli. Čerstvé korene voňajú ako syr. Homeopatia ich užíva čerstvé ako prostriedok proti kašľu. Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal odvar z koreňov proti vodnatieľ60 ke. Korene sa vykopávajú rýľom v októbri. Dioskorides vedel.. Možno ich sušiť aj umelým teplom do 50 °C. Odtrhávajú sa celé strapce so stopkami. usušené sú bez pachu a chutia odporne horko a ostro. Mierny močopudný prostriedok je aj lekvár (varí sa podobne ako slivkový). octovú. Kneipp pri nachladení. Obsahové látky drogy nie sú celkom preskúmané a ani účinky. Pfänder..) treba brať s rezervou. užívajú sa 3 lyžičky denne.5 g na šálku odvaru. triesloviny. Plínius ju označoval ako ebulus (názov odvodený od gréckeho eú — dobre a boylé = rada). koreňa ligurčeka a ihlice — z každého po 30 g. preto treba pri zbere dávať ich pozorne do plochých nádob.5 : 1. 1983). rovnaký diel vňate prasličky. V Rumunsku plodmi farbili víno. Enz odporúčal šťavu z kôstkovičiek na výrobu atramentu. porézne. Kvety a listy sa používajú iba ojedinele. jablčnú). okrem toho organické kyseliny (valerovú. Dávkujú sa opatrne — nemecký doplnkový liekopis uvádza jednorazovú dávku 2. majú močopudný účinok.

dolné celistvookrajové. listy vajcovité. bazilikum Nemecky: Basilienkraut. Zámeny pri zbere neprichodia do úvahy. Oddávna je známe i použi- vanie vňate bazalky ako polievkového korenia. ktoré opriadli túto typickú hluchavkovitú rastlinu. konvalinkového listu a i. horné listeňovité.sa v zahraničí uplatňuje ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov s diuretickým pôsobením (napr. 4 — 1 1 13 13 0. stor. či išlo práve o tento druh.3 II. Spomínali ju Theofrastos. Liečivosť bazalky bola známa veľmi dávno. nervínum. Hluchavkovité . List sa používal ako aromatikum. alebo rastie v prírode v najteplejších oblastiach. je medonosná včelárska rastlina. maďarsky: Baszalykum. Éterický olej sa bežne upotrebúva asi od 16. Z bazalky sa zberá vňať — Herba basilici (Herba ocimi citrati).Lamiaeeae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bazalienka. Bežnejšie je vonkajšie použitie odvaru alebo liehového výťažku po macerácii . čiernohnedé tvrdky. V homeopatii sa uplatňuje čerstvá. vôňou pripomínajúcu zmes hrebíčkov a ruží. Liehový výťažok sa dobre uplatňuje ako prostriedok na vzrast vlasov a proti lupinám (masáže). Zriedka sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. taliansky: Basilico. a to Droga má vyhovovať ČSN 86 6726 pre Herba hasilici: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti ako na materskej rastline Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenšie množstvo I. proti horúčke a ako regulátor stolice. D 1 . BAZALKA PRAVÁ BAZALKA PRAVÁ Ocimum basilicum L. Do kultúr v Nemecku sa dostala v 12. anglicky: Sweet Basil. v kombinácii s výťažkom z morskej cibule. 8 10 2 2 13 15 0. Hippokrates. Čajovina č. nie je však vždy isté. sa v súčasnosti prakticky používajú iba vo forme esencie v homeopatii (dil. bazilka. príp. rusky: BAZALKA PRAVÁ Jednoročná rozkonárená bylina vysoká 10—50 cm.).). lebo rastlina sa u nás buď pestuje v črepníkoch. Bazalka je teplomilný druh ázijského pôvodu. Liečivosť bola taká velká.z čerstvých častí rastliny). Jej kultúry a príbuzné druhy sa spomínajú už v sanskrtskej literatúre a v hippokratovských spisoch. šťava pri ušných zápaloch a proti uhryznutiu hadmi i škorpiónmi. Celsus aplikoval bazalku ako močopudnú a laxatívnu. Dioskorides a iní. vyššie pílkovité až zúbkaté. na nakladanie uhoriek a inej zeleniny. Žltobiele až červené kvety v klasoch z nepravých praslenov. Basilikum. V časoch rímskeho cisárstva sa tešila pozornosti aj ako korenina a okrasná bylina. do potravinárskych pást a údenín. španielsky: Albahace dulce. že už vtedy bolo treba uvádzať na pravú mieru povery. francúzsky: Basilic commun. V stredoveku sa používala podobne ako v klasickom staroveku.2 61 . plody sú čierne. stor. Bazalka pravá . 67. Chabzda — kôra a plody.slúži na natieranie pri ochoreniach kĺbov a pohybových ústrojov (reumatizmus a pod.ako väčšina hlu- chavkovitých rastlín.

s archangelikovým 62 koreňom. D l ) .). chránenú pred škodcami. Pre obsah silice a trieslovín v droge sa niekedy pripravuje odvar (len krátko mierne povariť). okrem toho je v droge asi 5 % trieslovín. 1980). U nás sa pestuje pre plody na poliach alebo v záhradách.5 2. pekne voňajú a ich vôňa prechádza aj do medu. Nachádzame ju však ako zložku prípravkov vyrábaných na Západe (s karminatívnym a spazmolytickým pôsobením). feniklom. pentózany (5-7 %). v ktorej hlavnou zložkou a nositeľom vône je anetol (80-90 % ) . sacharidy (3-5 %). dnes zložka kvalitných francúzskych aromatických likérov . Opatrným sušením sa aróma vňate stane jemnejšou a trvanlivejšou a nadobúda aromatickú. Dioskorides pokladal aníz za vynikajúcu zložku proti jedových elekruárií. furfurol (3 % ) . teda pred dozretím. Zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú bežné. Drogu — Fructus anisi vulgaris. bielkoviny (18 % ) . stor.anízoviek. II. zvyčajne v kombinácii s vňaťou pastierskej kapsičky. rastlina sa listami podobá petržlenu. kyslý saponín. potom linalol. 400 pred n. tvári mladistvý výzor a uľahčoval ťažké sny. Bohato kvitnúce okolíky slúžia ako výborná paša pre včely. Užíval sa pri mnohých chorobách.) sú tiež lysé. Necháme ich 4—5 dní zrieť a pozorne sušíme v tieni (umelým teplom do 35-40 °C). Anetol je na svetle nestály a mení sa na nie celkom neškodné kondenzované splodiny (dianetol a dianízoín).Apiaceae (Okolíkaté — Umbellife ) Ľudovo: bederník anižový Nemecky: Anis. mätou piepornou. pretože všetky sa na seba veľmi podobajú (najmä plody — dvojnažky).5 1. V oficiálnom liečiteľstve je droga už zastaraná a v našom farmaceutickom priemysle sa nepoužíva. najmä v tráviacom trakte a v prieduškách (preto sa droga užíva aj pri kašli i čiernom kašli a pri spazmoch nervového pôvodu). Prípravky sa ordinujú pri poruchách trávenia vyvolaných liekmi (predovšetkým sulfónamidmi) a pri ťažkostiach spojených s odlúčením pri dojčení. zápche. taliansky: Anice verde. Droga obsahuje predovšetkým silicu (až do 1. Iná kombinácia (spazmolytická a karminatívna) je napr.5 3. mätou piepornou a pod. zápaloch močového mechúra a plynnatosti a zvonka na zapálené rany a ako kloktadlo. Zelerovité . rusky: — Jednoročná bylina s vretenovitým koreňom vysoká 30-50 cm. dolné listy obličkovité. francúzsky: Boucage anis.8 . chlorogénovú) a iné látky. Homeopatické použitie rastliny a esencie je podobné ako alopatické (dávky: 3 x denne 10 kvapiek esencie. maďarsky: Illatos ánizs. Pije sa 3 % zápar (po zaparení nechať stáť asi 15 minút — asi lyžica drogy na šálku horúcej vody. pričom sa neužíva samotná. osobitne ako jemné korenie. Niekedy splanieva. ako korenina. plody sú visiace päťrebrové sivo páperisté dvojnažky. cineol. kde sa uplatňuje silica.).5 1. Droga sa liečebne používa pre ob- Na drogu sú podľa československého liekopisu (ČsL 3) a ON 86 6620 tieto požiadavky: Znak Akosť — najviac v % ČsL 3 1 3 1 10 10 I. majú hnedozelené ostré brázdy a svetlé silné rebrá. 500 pred n. ale až do 6 % ) . Pomer zoschnutia je asi 2 : 1. Z obsahových látok je podstatná silica (priemerne 2-3 %. — dodával dychu vôňu. Dianetol sa novšie popiera (Kraus. 1 6 2 10 12 Iné časti materskej rastliny ako plody 1 3 1 10 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej 2. pinén a ocimén). najviac u južných Slovanov a v Taliansku. Plody zberáme postupne. ktorý možno upotrebiť pri zaparení — intertrigu. Droga sa hojne používa v potravinárstve. V poľskom liečiteľstve je obľúbená ako stomachikum. Plínius vyhlasoval. alebo možno užiť priamo 1—2 g prášku. minerálne soli a bližšie neopísané glykozidy. Používa sa ako karminatívum. flavonoidy. prostredné perovito zložené. jej skladba kolíše podľa pôvodu rastliny (nemecká droga obsahuje v silici do 55 % metylchavikolu. horné trojnásobne perovito strihané.najmä list (pripravuje sa z nej homeopatická urtinktúra a esencia dil. Literatúra uvádza ešte prímes semien blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. Patril aj do palety najslávnejšieho lekára staroveku Hippokrata (okolo r. Prv sa ordinovala pri vetroch. výdatne medujú. Plody ďalej obsahujú olej (8 až 23 %). Druh pochádza z juhu.). lysé. gáfor. Droga má silný korenistý a príjemný pach a chutí sladko aromatický. hlboko pílkovité. Odrezáva sa tesne pred rozkvitnutím (asi jún až september) a suší sa rýchlo v tieni ako bežná silicová rastlina. lebo ľahko opadávajú. 1. skladujeme v dobre zatvorených tmavých nádobkách. Voňavkársky priemysel ju dáva ako prísadu do „ružovo-karafiátových" kompozícií. kyseliny (kávovú. Od začiatku 14. v domácnosti do omáčok. španielsky: Anis comun. pri drobných kožných trhlinkách — ragádach. 1550 sa dostal do Anglicka. Drobné biele kvety v okolíkoch okolíkov. karminatívum a aromatické adjuvans v čajovinových zmesiach. 2—3-krát denne). jeho prastaré označenie v arabčine bolo anysum (vedec- ký názov pimpinella dostal z latinského bipinella pre tvar perovito strihaných listov) a ako liečivý ho uvádzal už Pytagoras okolo r. ale v kombináciách. kondurangovou kôrou a i. Kombinuje sa s rascou.5 0. 1. Najvyššie si cenil aníz z Kréty a z Egypta. rumančekom. anglicky: Anis. všetky s pošvami. chronických zápaloch žalúdka (gastritíde). ktorá uvoľňuje aj kŕče. s krídlatými vyčnievajúcimi rebrami. Nebezpečná zámena je s plodmi bolehlavu škvrnitého (Conium maculatum L. ktoré sú menšie. keď dostávajú sivozelenú farbu (august— september).) BEDROVNIK ANÍZ ANÝZ VONNÝ Pimpinella anisum L. Ľudové je predovšetkým zložkou bylinných aromatických kúpeľov na osvieženie. že aníz a kôpor rastú pre kuchyňu a pre lekárov. najmä ako prísada do rybacích konzerv. bolestiach žalúdka. trochu chladivú a slanú chuť. Rovnako dávno je známy anízový éterický olej. spazmolytikum (tieto účinky sú aj experimentálne potvrdené) a stomachikum. sa pestoval v Nemecku a okolo r.tetuchy kozej (Aethusa cynapium L. Aníz je jednou z najstarších liečivých rastlín sveta. Plody jedovatej zelerovitej rastliny .5 % ) . Strata na hmotnosti je asi 80 %.

že zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú veľmi časté. byľ jemne ryhovaná. zber koreňov možno robiť iba na vopred označených miestach.). 186. Silica s jednorazovou dávkou 4 kvapky má podobné účinky ako plody. anglicky: Bumet saxifrage. s pošvami. 187. Aníz je zložkou čs. hoci uprednostňuje medze.Umbelliferae) Ľudovo: bedernica. Všetkých bedrovníkov je asi 100 druhov. 130. maďarsky: Haszos folditomjén. čajoviny Pulmoran (expektorans). suché lúky a lesy do výšky asi 800 m nad morom. sladká zelina Nemecky: Kleine Bibernelle. Rovnako ako fenikel podporuje činnosť žliaz. páperistá. španielsky: Saxifraga menor. aby sa mu zaistilo čestné miesto medzi liečivými rastlinami a veľký odbyt.) Lap.118. Pri zbere koreňovej drogy treba všeobecne konštatovať. proti prílišnej polúcii a na účinnejšie oplodnenie. väčší (líši sa najmä výrazne ryhovanou ostrohrannou byľou a podstatne dlhšími listami). taliansky: Tragosellino becchino. pastiliek Pleumolysin (expektorans) a roztoku Protosan solutio (stomatologikum).sah silice. V homeopatii sa pripravuje tinktúra s podobnými indikáciami. pri črevných a žalúdočných kolikách pôsobí uvoľňujúco (spazmolyticky). kvapiek Guanar a Ipecarin (expektoranciá).Apíaceae (Okolíkaté . 191. že mnohé liekopisy povoľujú pod rovnakým označením aj silicu z plodov nazývaných hviezdicovitý aníz — Illicium verum Hooker fil. názov sa v staroveku neobmedzoval iba na niektoré druhy. Veľká spotreba anízovej silice (Oleum anisi) viedla k tomu. žiaľ. vajcovité. strihané. Na lomikameňový sa veľmi podobá b. Pokladali ho za výborný prostriedok pri srdcových a ženských chorobách.) má vyvinutejšie okolíky a listy dva razy perovité. Plody sú vajcovité stlačené visiace dvojnažky.). Sláva bedrovníka siaha veľmi ďaleko. ktorý celý nepríjemne páchne a korene majú ostrohorkú chuť a rastlina je jedovatá. Pre spazmolytické vlastnosti je aníz aj zložkou preháňavých čajovín. na krvavec (Sanguisorba). Dávkuje sa 1 —2 g na zapar niekoľko ráz denne (ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku vo forme záparu 1. trebník. rusky: BEDRNÍK OBECNÝ Trváca variabilná bylina vysoká 20—60 cm. pasienky. čo značí perovito zložené listy. To už stačilo.124. Príbuzný smldník jelení (Peucedanum cervaria (L. dobre znáša sucho. Pomenovanie pimpinella má podobne ako aníz od bipinella. ktoré sú spravidla rovné a majú petržlenový pach a chuť alebo s boľševníkom borščovým (Heracleum sphondylium L. Droga má aj dobré vetropudné účinky. silica sa vylučuje pľúcami a pôsobí priaznivo na ich činnosť ako mierne expektorans. 190.13. sirupu Latol (laxans). na okraji hrubo pílkovité. dolné sediace. priemyselne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom Spofa. BEDROVNÍK ANÍZ BEDROVNÍK LOMIKAMEŇQVÝ Pimpinella saxifraga L. bederníček. najmä mliečnej u dojčiacich matiek. 134. 184. ktorá má silné odhlieňovacie a odkašlávacie účinky. Zelerovité . čo malo označovať 63 .5 g). francúzsky: Boucage saxifrage. V mnohých prípadoch plní úlohu chuťového korigencia. ktorá má podobné zloženie. 10. stepných a polostepných stanovištiach a na výslnných miestach. z čeľade ciaceae. plná. Druhové pomenovanie saxifraga sa zložilo z latinského saxum + fragere. a preto je zložkou čajovin tohoto typu (Species pectorales). listy nepárno perovito zložené. bedrinec. oficinálnej prsnej čajoviny Species pectorales. chuť. lomikameň. Bedrovník u Rimanov patril medzi pestované rastliny.127. Preto sa vyskytuje aj na pieskoch. Biele kvety v okolíkoch okolíkov. Koreňová droga bedrovníka sa často zamieňa s koreňmi paštrnáka siateho (Pastinaca sativa L. Rastlina obľubuje mierne kyslé ťažké pôdy. Čajoviny č. horné až čiarkovité. mierni nepriaznivé pohyby žalúdka a čriev.123. ale vzťahoval sa aj na mnohé zelerovité rastliny a prenášal na rastliny s podobne formovanými listami vôbec — napr.

rusky: Bedrovník väčší je trváca bylina. kozím). maďarsky: Nagy fôlditomjén. pektíny a z minerálnych látok soli draslíka a vápnika. 8 3 13 9. ktoré sa po vykopaní dobre očistia a príp. ktoré podmieňujú liečebné upotrebenie drogy.Apiaceae (Okolíkaté . spondínu a i. Z obsahových látok. že v terapii sa nemusí robiť medzi nimi rozdiel. umbeliferón.5 13 6. taliansky: Tragosellino maggjore. Grosse Bibernelle. Zo starších rastlín sa v jeseni (október—november) alebo zjari (marec—apríl) vykopávajú podzemné časti — Radix pimpinellae (albae). sacharidy. treba menovať predovšetkým silicu (asi 0. ČSN 86 6727 sa uvádza pri ďalšom druhu. saponin. miestami s trochu tmavšími bodmi. lomikameňového netreba zberať oddelene od b. nerozkonárené. bedrovníkový koreň. Rastliny charakterizujeme každú osobitne.03 Drogu tvorí podzemok i s koreňmi. lebo koreňová časť silne napúča. silica preniká do základného pletiva a rýchlo vyprchá. hlavicovité. Chuť drogy je sladko aromatická. dnu žltkastobiele. Koreň b. Radix tragoselini. izobergapténu. mnohohlavé. Radix pimpinellae minoris.BEDROVNÍK LOMIKAMEŇOVÝ rastlinu.5 0. Zelerovité . dosahuje výšky 60—100 cm. predmetom zberu je zväčša varieta s osobitným pachom (tzv. hrubšie časti obyčajne po dĺžke rozrežú (aby sa urýchlilo sušenie) a rýchlo v tieni usušia.Umbelliferae) Ľudovo: veľký bederník Nemecky.05 II. väčšom. v nej sa našlo dosť kumarínov — horký pimpinelín. Byľ je 64 .) Huds. páchnu osobitne silno až odporne aromaticky. Z ostatných obsahových látok si zaslúži pozornosť živica. menšie množstvá izopimpinelínu. Ich obsahové látky sú také podobné. Liečivé účinky bedrovníka lomi- kameňového vyzdvihol prakticky až Linné.5 0. ľahko vlhne a napádajú ju škodcovia. b. triesloviny. BEDROVNÍK VÄČŠÍ BEDRNÍK VĚTŠÍ Pimpinella major (L. Väčšina starovekých a stredovekých pochvál sa však vzťahuje na bedrovník väčší.4 % ) . Usušené korene sú hrubé asi ako brko. Požiadavky ČSN 86 7018 na koreň — Radix pimpinellae: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Cudzie anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Obsah silice — najmenej v % I. Spolu s ním tvoria jednu drogu — Radix pimpinellae. V zmysle učenia o signatúre bedrovník sa stal presláveným prostriedkom proti močovým a žlčníkovým kameňom. španielsky: Saxifraga mayor. krátko omyjú. väčšieho. mliečne. Omytie musí byt' veľmi rýchle. Podľa Liebermanna sa v súčasnosti na farmaceutickom trhu nachádza jedine droga pochádzajúca z b. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1. lomikameňového. 4 1. zvonka špinavo svetložlté až sivožlté. francúzsky: Grand boucage. anglicky: Greater burnet saxifrage. Zriedka žiadaná vňať sa zrezáva počas kvitnutia byliny (asi v júni až v septembri) a suší sa bežne ako silicová. inak Radix saxifragae. ktorá obľubuje kamenisté miesta a láme kamene. Najlepšie je dávať ju do dobre tesniacich plechoviek. upotrebenie a dávkovanie uvádzame pri b. väčšom. Drogu koreňového pôvodu treba veľmi starostlivo skladovať. pričom tento pach ostáva droge veľmi dlho. ostrá a hrýzavá.

koncový lístok nepárno perovitých listov je jednoduchý i trojlaločnatý. nebudeme stonat. častejšie však tvorí zložku čajovín. i tu je zámena veľmi ľahká. keď sa zberajú podzemné časti a z nadzemných sa zachová len málo. najmä v jeseni. lebo rýchlo vlhne a často ju napádajú škodcovia. v Nemecku).03—0. má tvar ako malá žltá repa. viachlavicovitý.asi do výšky 1 800 m nad morom. ryhovaná. napr. jezme bedrník. hnedastý. plody sú dvojnažky. väčšieho i lomikameňového — Herba pimpinellae: Znak Inak sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Akosť — najviac v % I. Drogy obsahujú predovšetkým zlatožltú silicu (výťažnosť je asi 0.ostrohranná. s obsahom kumarínov BEDROVNIK VÄČŠÍ (pimpinelín. Rastlina sa navyše preslávila i ako výborný prostriedok proti moru a na ňu sa zrejme vzťahuje známe české úslovie: „Pijme pivo s bobkem. žalúdočnej čajoviny — Species stomachicae. Podzemné orgány sa vykopávajú zo starších rastlín na jar (marec—apríl). starší tmavší. prstienkatý. Ako väčšina zelerovitých rastlín je ľudovo aj močo- pudným prostriedkom. Pre obsah horkých látok používa sa aj pri chorobách žalúdka. inde sa však z oficiálnej liečebnej praxe vylúčila. Ako pri všetkých zelerovitých rastlinách. Z kvitnúcej rastliny sa niekedy zberá vňať (asi jún—september) — Herba pimpinallae. narýchlo omyť a ako silicovú drogu sušiť rýchlo v tieni. holá.5—3 : 1. plnohodnotná. Konkrétne omyly pozri pri b.). najlepšie v plechovkách. ba ešte skôr. sacharidy. lomikameňovom. vretenovitý. zápaloch hrdla a pod. Radix saxifragae magnae. Pomer zoschnutia je asi 2. Druh rozšírený u nás na pôvodných a polokultúrnych až kultúrnych lúkach a vo svetlých lesoch s alkalickým až mierne kyslým substrátom od nížin po subalpínske stupne . zavádza sa do ČsL 4). Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvý májový koreň (D1-D2). Historické údaje o b. Koreň je cylindrický. nebudeme mŕít!" Dodnes je v mnohých krajinách veľmi obľúbená (napr. lebo práve b. triesloviny. droga sa dávkuje 0.4 % ) . liekopis (ČsL 3) ju už ako oficinálnu neuviedol a do ČsL 2 sa zaradila ako paralelná (t. j. uvádza sa medzi cudzokrajnými drogami. belavý. Silica so saponínmi podmieňujú použitie na uľahčenie odkašlávania. saponíny. dutá. bergaptén. častejšie v jeseni (september—október). II. Chutí aromatický a hryzavo ostro. suší sa bežným spôsobom ako silicová. pričom obsahovou štruktúrou je takmer totožná s b. Droga vo farmácii pochádza skoro výlučne z divo rastúcich rastlín. ktorú ČSN 86 6727 platí pre sušenú vňať b. kloktá sa pri angínach. tvorí spolu s predchádzajúcou súbornú drogu Radix pimpinellae. Bedrovníkový koreň je starý a cenný prostriedok proti chrapotu a katarom. väčší bol slávnejší. Ťažisko indikácií leží v oblasti expektoračnej a stomachickej. nie náhradná) droga za známu myrhu (Gummiresina myrrha. droga — Radix pimpinellae (albae majoris). umbeliferón a i. Nový čs. živice. páchne osobitne balzamicky. lomikameňovom možno vo všetkom vzťahovať i na tento druh. Po vykopaní treba podzemné časti dokonale očistiť. 8 8 12 10 5 5 12 Stonky hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 8 65 .5—3 g (pol lyžice) viacej razy denne na zápar. dobre zatvorených nádobách. Drogu treba skladovať v tmavých. lomikameňovým. niekedy je rozkonárený.

Rastlina sa dlho pokladala za starodávne atraktulis. Bedrovník nemá nijaké vedľajšie nepriaznivé účinky. anglicky: Blessed-Thistle. Materiál sušíme v tenkých vrstvách v tieni na vzdušných miestach. Sušenie na slnku ČSN 86 6730 má pre vňať benedikta (Herba cardui benedicti) tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Osi hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I.požehnaný). že bedrovník účinkuje na maternicu..Asteraceae Ľudovo: bodliak požehnaný. lekársky slúžil ako jeden z hlavných prostriedkov proti pľúcnym chorobám a moru (benedictus .uvádza ČsL 2. že moderná systematika sa hneď nerozhodla na spoločnom pomenovaní benediktu a rastlina sa označovala ako druh rodu Centaurea (C. benedicta L. byľ pavučinovito vlnatá.). maďarsky: Aldottbárcs (Benedekfu). s tinktúrou nátržníka. listy podlhovasto kopijovité. žlté úbory s vonkajšími široko lupeňovitými listeňmi. 209. lebo rastlina pichá a chlpy dráždia sliznice. 2—3-krát denne).) — vzhľadom na pichľavý kalich kvetov. 141. Pri zbere. francúzsky: Chardon bénit. Vňať sa užíva aj ako stomachikum a diuretikum (pol lyžice na zápar. aj po zaviazaní nosa a úst cítiť v hrdle a v hrtane bolestivé pichanie. ktorý však má hladké listy a chutí jemne horko alebo s pestrecom (silybom) mariánskym (Silybum marianum (L. BENEDIKT LEKÁRSKY BENEDIKT LÉKAŘSKÝ Cnicus benedictus L. ktorého listy a semená slúžili ako liek proti uhryznutiu škorpiónmi (v skutočnosti však išlo o požlt vlnatý — Carthamus lanatus L. ostnato zúbkaté. sa používa bedrovníková tinktúra kúpená v lekárni.) alebo Calcatrapa (C. uplatňuje sa pri výrobe chýrnych benediktínok a v potravinárskom priemysle ako korenina. a to aj viacej razy do roka. Všeobecne rozšírené používanie b. oleraceum (L. kombinuje sa napr. pichľavé. 120.) Scop. príp. napr. španielsky: Cardo bendito. Čajoviny č. U nás sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. Scop. Pre bodliakovitý výzor sa vňať pri zbere zamieňa s pichliačmi (Cirsium Mill. lekárskeho v dnešnom zmysle sa začína asi od 16. na pohár vody. 6 12 4 2 10 15 . 30 kvapiek do pohára vody na kloktanie. s pichliačom zelinovým — C. a najmä sušení rastliny si treba vziať rukavice. emend. vnútorné listene majú často dlhé rozkonárené tŕne. 147. Na rok 1986 sa jeho pestovanie odporúčalo. Na vonkajšie účely sú jeho dávky dvojnásobné. lanuginosa Lam. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20—40 cm. Odřezáváme ich nožom alebo kosákom v dĺžke do 25-30 cm. Pokusmi na zvieratách sa zistilo. Terminologické nejasnosti sa odrazili aj v tom. Astrovité . a preto sa niekedy užíva v kombinovaných prípravkoch na upravenie menštruačného cyklu (emenagogum). Antický starovek rastlinu poznal a v liečení používal pod názvom étera knikos.). Z rastliny zberáme tesne pred kvitnutím bylinné vrcholy a listy (asi jún-júl). stor.). 66 BENEDIKT LEKÁRSKY V súčasnosti sa rastlina dostáva viacej do likérnického priemyslu. ostropes Nemecky: Echtes Benediktenkraut. V stredoveku b. 3 8 2 1 10 12 II.) Gaertn. taliansky: Cardo santo. Druh pochádza z južnej Európy a Prednej Ázie.

Podobné indikácie má aj homeopatia pre esenciu (dil. francúzsky: Bétoine officinale. Čajoviny č. resp. Protistojné listy sú podlhovasto vajcovité. tvorbu tráviacich štiav a žlče. Uplatňoval sa najmä koreň. hnedá alebo lesná betonika Nemecky: Heil-Batunge. anglicky: Betony. magnézia a vápnika. Za najkvalitnejší sa pokladá prvý a druhý zber (listy a vrcholky pred kvitnutím — asi jún až august). Syn. 78. plod rasce.4 . stomachikum (podobne ako koreň horca — Radix gentianae). alopecurus L. ktorý žil kedysi na úpätí Pyrenejí v Španielsku a ktorý ju vraj prvý liečebne používal. slúži na posilnenie pri chorobách tráviacich ústrojov a pečene. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bukvica. 5 . ľahko vlhne a plesnie. Droga sa užíva predovšetkým ako amárum. 1 až 1 a 1/2 lyžice na pohár vody a piť denne po 1/4 pohára pred jedlom pol hodiny. Už ľudový názov dáva tušiť okruh zámen — sú to druhy rodu čistec. byľ štvorhranná.). Všeobecne hluchavkovité rastliny sú si dosť podobné. celkove ako prostriedok ovplyvňujúci látkovú premenu a i. ako je Ungolen (cholagogum.3 % ) . podporuje trávenie. a to vo forme odvaru (0. resp. choleretikum. ktorý čerstvý odporne páchne a vyvoláva dávenie. zakončená hustým valcovitým klasom karmínových kvetov z papraslenov. rastlina mení farbu.ako žlčníková čajovina. Droga chutí silno a trvale horko. Čerstvá šťava urýchľuje hojenie rán. vňať paliny a mäty piepornej . lesostepi. španielsky: Betonica. ktoré pri sušení dozrievajú. t. D 1). a preto treba pri ich zbere dávať dobrý pozor. Terapeuticky účinné látky reprezentuje silica (asi 0. 67 . pri chorobách so zvýšenou teplotou. ktoré priaznivo ovplyvňuje pôsobenie horkého seskviterpénového dihydrolaktónu knicínu (niekedy stotožňovaný s centaurínom a považovaný za azulénovú laktónovú horčinu) a ďalšie horčiny germakranového typu (cca 0.5 g drogy. Pretože je začerstva lepkavá a má veľmi horkú chuť. pri reumatických ochoreniach. orvosi bakfii. ako metabolikum pol pohára medzi jedlom). Betonika má podľa Plínia názov od národa Vetonov.: Stachys officinalis (L. na okraji tupo vrúbkované. Tehotným ženám sa nesmie podávať. kvalita drogy sa znehodnocuje. a často si všímať aj drobné identifikačné znaky. najmä č.nie je možné. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 (uvádza sa od 3 .5—2. rusky: BUKVICE LÉKAŘSKÁ Trváca bylina vysoká 30 — 90 cm. v hornej polovici bezlistá.d o 5 : 1).168. 73.) Trev. 74. maďarsky: Orvosi tisztesfii. 219. Spravidla sa užíva v zmesiach s inými drogami. a tým sa droga znehodnocuje. potom triesloviny (asi 8 % ) .Herba cardui benedicti. treba ju sušiť oddelene od ostatných. V primeraných dávkach nemá nijaké vedľajšie účinky. Antickí Rimania používali druh B. pece- BETONIKA LEKÁRSKA ne (hepatopatia) a poruchách trávenia (dyspepsia). hepatoprotektívum) a s prísadou vo forme extraktu alebo tinktúry v dražé alebo v roztokoch ordinovaných pri chorobách žlčníka (cholecystopatia). Ľudové liečiteľstvo má pre benedikt veľmi široké uplatnenie: na povzbudenie nervovej činnosti. uvádza sa aj vitamín B1 a kyselina nikotínová.25 % ) . jej amid. na Slovensku hojný. Droga ďalej obsahuje sliz a veľa solí draslíka. červený čistec. BETONIKA LEKÁRSKA Betonica officinalis L. Plody sú tvrdky. ako močopudný prostriedok. j. lesný (Stachys sylvatica L. hojný v južnej Európe. V oficiálnej medicíne sa s drogou najčastejšie stretneme ako so zložkou žlčníkových čajovín. kvetov. podzemok rebarbory. napr. príp. taliansky: Betonica. vyššie dávky pôsobia dráždivo na obličky. lúky a relatívne suché stanovištia od nížin po horský stupeň. 241.. ďalšie zbery majú veľa byli. ako antibiotikum ničiace grampozitívne baktérie a vírusy. ktorý však má iné morfologické znaky a nepríjemne páchne. Obľubuje svetlé lesy. Droga .

sedatívne. že má prudké účinky. sťahujúco. malé množstvo silice a betaíny (asi 0. Droga sa častejšie kombinuje. boha slovanského (keltského). Ďalej obsahuje neprebádané horké látky. Pripravuje sa z nej esencia. pri liečbe dýchacích ciest. pije sa 1/2 pohára 1—2x denne. recta L.až dvojročná bylina vysoká 30-80 cm. 1927 pripodobnil jeho účinky k ľuľkovcu zlomocnému. 10 2 0. Druh je viazaný na suché a teplé polohy do 500 m nad morom. že má „jméno od Bělena. Predmetom zberu a nákupu u nás býva kvitnúca vňať — Herba betonicae. vydávajícího výpovědi zvláště v léčení" a jemu bola vraj rastlina zasvätená.5 13 10 1 II. pri kĺbových ochoreniach s vňaťou čiernohlávku. maďarsky: Beléndek. odrezáva sa i s prízemnými listami (jún—august).05 . antiseptikum (na obklady) a dermatikum (omývanie pri nadmernom potení). ten istý odvar sa používa aj zvonka. so žľaznatochlpatým kalichom zakončeným niekoľkými zubmi. Preto pôsobí adstringentne. má osobitný. V staroveku. Obsahuje podobné látky ako čistec. skorocelu. Krok o blene vyhlásil. Zvyčajná forma je odvar (asi 5 %. Herba stachydis officinalis. na dolnom pysku nachovo bodkovanou korunou sú usporiadané do pretrhávaného klasu hustých nepravých praslenov a sú bez medoviny. Sprevádza vidiecke sídliská a taktiež menej frekventované komunikácie s udupanou hlinou a rumoviska. V stredoveku nahradzoval pri lekárskych zákrokoch chloroform. plodov a pod.). španielsky: Beleňo negro. kvety po- merne veľké. ktorý sa prejavuje tým. Suché kvety pichajú! Pomer zosušenia je asi 5 : 1. nátržníka husieho a s plodmi čiernej bazy. ako píšu Plínius a Dioskorides. obracať ho netreba. fialovo žilkované. proti zápalom močových ciest a pri kataroch žalúdka a čriev. Materiál sa suší v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste prirodzeným teplom (do 35 °C). v oficiálnej medicíne ostávalo jeho použitie úzko ohraničené. predovšetkým triesloviny (až do 19 %). v obryse vajcovité až objímavé. Rastlina sa v staroveku volala aj apollinaris podľa boha Apolóna. chutí škrabľavo a horko. 68 Betonika nemá nepríjemné vedľajšie účinky. 20 4 1 13 12 2 Betonika je dobrá včelárska rastlina. rusky: Jedno. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. 3 — 5 g). pri hnačkách s listom žihľavy. myšieho chvosta. Vňaťovú drogu skladujeme na suchých miestach. taliansky: Guisquiamo. Až do r. Expektoračný čaj sa sladieva medom. Požiadavky na akosť listovej drogy — Folium hyoscyami — riadia sa podľa československého liekopisu ČsL 2: Znak Polámané a sčerneté časti listov Iné časti materskej rastliny Rozdrobené časti (liekopisné sito č. nie príjemný pach. BLÍN ČERNÝ BLEN ČIERNY + Hyoscyamus niger L. Podobá sa niektorým konopniciam. Ľuľkovité — Solanaceae Ľudovo: čertova zelina Nemecky: Schwarzes Bilsenkraut. sylvatica L.1 %). francúzsky: Jusquiame noire. t. Ľudovo sa tiež pripravuje tinktúra a víno s betonikou (užíva sa 30—50 kvapiek tinktúry alebo 25—75 ml vína 2—3 x denne). Najbežnejšie sa aplikoval Oleum seminis hyoscyami — blenový olej zo semien. j. orecha. listy tupo laločnaté. Bylina tvorila nevyhnutnú zložku všetkých mastí čarodejníc a ľúbostných mastí milencov. okrem č. pestovali ho aj v kultúrach (Dioskorides opísal 4 druhy). Ľudovo sa uplatňuje predovšetkým ako prostriedok proti hnačkám. Časté uplatnenie v ľudovom liečiteľstve majú aj spomínané druhy rodu čistec (Stachys L. Listová droga sa často znečisťuje prímesou bylí. blen bol známy od najstarších čias ako liečivá a magická rastlina. plod je viečkatá tobolka.Droga sa hodnotí podľa dočasnej internej normy farmaceutického závodu (IN 5/82): Akosť — najviac v % Znak pre Herba betonicae Droga sfarbená ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný' v HCl I. odvarom sa omývala tvár pri neuralgii.) je to č. II) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Obsah alkaloidov — najmenej v % Akosť — najviac v % 3 5 10 1 14 20 10 0. jeho kvety so žltou. ktoré vôbec nespáchal. napr. 1715 rastlina sa nepoužívala vnútorne. lesného (S.). Vňať sa u nás pokladala za „zázračný prostriedok" pri urieknutí. Dnes je zastaraná. Známy francúzsky fytoterapeut Leclerc r. čo je medzi hluchavkovitými rastlinami zriedkavé. anglicky: Henbane. Bylina kvitne v júni—septembri a rastie najmä na slnečných a krovinatých stranách. že človek stráca schopnosť ovládať svoje myšlienky a je schopný sa priznať aj k takým činom. 1/2 až lyžicu drogy na pohár vriacej vody a mierne variť 5 minút. žlté. lebo vedeli. Po tomto období začal blen postupne prenikať do terapie. ktorá sa uplatňuje ako v alopatii. Známy bol aj účinok blenu na mozog. Príbuzné jednoročné odrody blenu majú inak sfarbené kvety a obsah alkaloidov je v nich nižší. Lekári sa ho však báli ordinovať. dosť hojne v teplejších oblastiach. Mal široký okruh upotrebenia ako zázračná bylina s opojnými účinkami lepšími ako ópium. zlej cirkulácii krvi a ochromení pohyblivosti údov. pre deti a mladistvých pri hnačkách 1—3 lyžice odvaru. vňaťou myšieho chvosta a i. Oficiálna medicína drogu používa zriedka ako adstringens. možno piť aj bylinnú šťavu s medom (3 x denne čajovú lyžičku). rovný (S.

O iskerníku obličkolistovom (Ranunculus thora L. Po usušení je najlepšie ihneď ju odoslať do zberne. D 3-D 4). Zber listov (vňate) môžu vykonávať iba dospelí. maďarsky: Saláta szironták. Nachádzame ju aj na polokultúrnych a kultúrnych lúkach. Pre ich Trváca bylina vysoká 10—30 cm. že jeho jedovatou šťavou napúšťali Galovia svoje šípy. listy stopkaté. Po odkvitnutí v pazuchách listov ostávajú rozmnožovacie pacibuľky. blyšťok. sčasti kyjačikovité a zhrubnuté. U nás sa vyskytujú dva poddruhy. srdcovité až obličkovité. Náš liekopis ČsL 3 ho už neuvádza. zúbkaté alebo vrúbkované. Mate- riál sa najlepšie usuší pri umelej teplote (medzi 30-50 °C). potom atropín a skopolamín. rýchle. medzi ktoré ho niektorí botanici zaraďujú. materiál nesmieme nechať dlho na kope. rúpové korenie. pri stareckej traslavosti (tremore) a rozličných kŕčoch. Iskerníky. Droga je predovšetkým surovinou na izoláciu jednotlivých alkaloidov. ktoré sa nechávajú na slnku dozrieť. smrečín aj kosodrevín. sa mu nie veľmi podobajú. Syn. španielsky: Celidonia menor. Iskerníky a blyskáč dobre poznali už v antike. uvádzané mnohými svetovými liekopismi ako oficinálne. do dobre zatvorených nádob. teda do výšky asi 1800 m nad morom. kvôli tomu sa v septembri odrezávajú nie celkom zrelé tobolky. bučín.Ranunculaceae Ľudovo: babí blysk. byle poliehavé až priame.). najmä v lužných lesoch a na tienistých miestach. Blenový olej — Oleum hyoscyami. dozrievajú v guľovité nažky so zobáčikom. kvety žlté. na koreňoch nemá hľúzky a kvet obsahuje veľké okvetné lístky. francúzsky: Ficaire renuncule. rusky: - ORSEJ JARNÍ Liečebne sa používajú predovšetkým listy . BLYSKÁČ JARNÝ Ficaria verna Huds. blýskavé kvieťa. taliansky: Celidonia minore. jednotlivé. prípadne s hladinou spodnej vody aspoň 2 m pod povrchom. orzaj. Zber sa robí v čase kvitnutia rastlín (asi jún—august). Iskerníkovité . Rastie na mierne kyslých až neutrálnych hlinitých pôdach s veľkou vodnou kapacitou alebo na stanovištiach občas a dočasne zaplavovaných. manna. anglicky: Pilewort. Sušíme ho oddelene od ostatných rastlín. čočka. Korene sú sčasti niťovité.2: 1. rozhodne nie súčasne s nejakou nejedovatou rastlinou. je záružlie močiarne (Caltha palustris L.: Ranunculus ficaria L. neobracajme. Pomer zoschnutia je asi 6-7 : 1. lebo sa ľahko zaparí.BLEN ČIERNY veľkú jedovatosť môže drogu a prípravky predpisovať iba lekár. Droga sa zberá osobitne. a to za zachovávania všetkých bezpečnostných opatrení.kvitnúci tiež skoro z jari. Príbuzný a veľmi podobný druh . Niekedy treba zberať semená — Semen hyoscyami. Je veľmi citlivá na skladovanie. celidon menší. Alkaloidy pôsobia silne na ústredné nervstvo. krvavník menší. v tenkých vrstvách. Je bežná v stupňoch dubín. Terapeuticky účinné látky oboch drog sú prudko jedovaté alkaloidy — hlavný je hyoscyamín.Folium hyoscyami (prípadne celá vňať — Herba hyoscyami). a to zvyčajne ako prostriedok proti astme. pravidelné. rúpník. alkaloidný obsah drogy je totiž v porovnaní s inými zdrojmi dosť nízky.) Plínius napísal. niekedy rozkonárené. krtičník menší. podľa čoho dobre 69 . Nemecky: Fruhlings-Scharbockskraut. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia. slúžil po rozotieraní na miernenie bolestí (napr. Pomer zoschnutia je asi 1. ordinovaná podobne ako v bežnej medicíne (alopatii) blen a podlieha tiež predpisu lekára (dil. ostrú a horkú chuť (nesmie sa ochutnávať). reumatických). v tieni. Celé konce byli odrezávame nožom alebo kosákom. je to však hrubšia bylina. najmä vo vyšších polohách. uvádzaný v ČsL 2. po puknutí sa z nich vytriasajú semená. Droga má omamný pach. na potlačenie pohybového (motorického) nepokoja. Inak patrí na oddelené miesto. Ak nemáme rutinu.

byľ holá. všivák. a preto Matthiolus v zmysle učenia o signatúre pripisoval blyskáču osobitnú moc pri liečbe hemoroidov. ojedinele sa suší bežným spôsobom (pomer zosušenia je asi 6 : 1). Protoanemonín podmieňuje toxicitu mnohých z nich. všivec Nemecky: Gefleckter Schierling. trhá sa pred kvitnutím byliny (marec —máj). S blyskáčom to bolo však komplikovanejšie: gréckym lekárom bol známy . rastúci aj u nás. ako sa spomínalo v historikkom úvode. Vňať sa používa častejšie. tiež však iba mladá a čerstvá. maďarsky: Foltos burók. Už Dioskorides porovnával hľúzky na koreňoch s pšeničnými zrnami — keď ich odplaví príval. obohacovala vitamínové kúry (iba v malom množstve ako korenistá prísada) alebo slúžila ako metabolikum. Pomenovanie menší lastovičník mal blyskáč veľmi dlho — tak ho nazýval aj Matthiolus (česky celidona menší alebo soupové korení. Rastliny sa vtedy v gréčtine súborne nazývali batrachion. V homeopatii sa používa čerstvá vňať na prípravu esencie a má tie isté aplikácie. Chutí slano a menej ostro ako koreň. Radix et herba ficariae (seu Chelidonii minoris). Protoanemonín je látka iritujúca pokožku a jeho toxicita spočíva asi na inaktivácii SH-skupín enzýmov. Farmaceutický zriedka. zvonka sivý. svinská voš. no v ľudovom liečiteľstve i v homeopatii väčšmi používaná časť rastliny je koreň s vňaťou.skorbut. Koreň je hrubý asi ako brko. Vykopáva sa v jeseni (september). ostanú v naplavenine a na budúcu jar z nich vyrastie nová rastlinka. že práve blyskáč. zvyčajne sa nesuší.lastovička azda preto. potom príkru chuť. španielsky: Cicuta mayor. Ľudovo sa dodnes teší veľkej vážnosti. inak ešte saponin (fikarín). kde bezmála všetci zástupcovia obsahujú už spomínaný jedovatý laktón protoanemonín vznikajúci z glykozidového predstupňa a prechádzajúci ľahko do neúčinného dimeru anemonínu.extrakt a ten sa pridáva do masti (asi 15 % ) . počas kvitnutia rastliny má veľmi ostrú. červenkas- . Rastlina sa dávala do zmesí jarných šalátov. Vňať obsahuje na jar dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). ficaria sa vytvorilo podľa podobnosti hľúzok na koreňoch s chorobnými výrastkami (bradavkovité kožné útvary . intoxikácie sú zriedkavé — zväčša k nim dochádza u zvierat konzumujúcich krmovinu so značným podielom rastlín s jeho obsahom — seno už toxické nie je. Používal sa zvonka na svrbivé svrabovité vyrážky. nie je natoľko jedovatý — zrejme preto. O najčastejšom — tradičnom ľudovom upotrebení najlepšie hovorí nemecký názov Scharbock . šťava z koreňov zmiešaná s medom sa dávala na bradavice.kondylómy). že pred kvitnutím je ho vo vňati málo (nachádza sa v koreni). batrachos i rana značí žabu. i. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ BOLEHLAV PLAMATÝ + Conium maculatum L. zmiernenie bolestí a pod. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: rozpuk. V lekárstve boh' vtedy oficinálne a uznával sa hlavne Hippokratov iskerník ázijský (Ranunculus asiaticus L. kyselinu fikarovú a trieslovinu. čo si Rimania zlatinizovali na ranunculus. taliansky: Cicuta maggiore. príležitostne na kožné vyrážky. mäsitý. anglicky: Hemlock. na zastavenie krvácaní. pôvod dnešného českého 70 názvu je nejasný). ale čerstvý sa spracúva na výťažok .). Zaujímavé je. Robilo sa to prikladaním rozdrveného čerstvého lístia a koreňov alebo zasypaním konečníka práškom. Podobne sa používa aj tekutý alebo suchý extrakt proti hemoroidom. že jeho prítomnosť vylučuje akumuláciu izochinolínových alkaloidov. Francúzsky liekopis aplikuje extrakt z drogy pri hemoroidoch a ťažkostiach podobného druhu a oživuje tým starú slávu jeho upotrebenia. francúzsky: Grande cigue. rusky: - Jedno. samozrejme.BLYSKÁČ JARNÝ vedeli o jeho toxicite. rastlina čeľade iskerníkovitých. pričom sa vidí. Čerstvá vňať oddávna slúžila ako zdroj vitamínu C na jar pri jeho nedostatku. Jej výťažok sa o.Theofrastos i Dioskorides ho nazývali chelidonion to mikron (od chelidon . aplikuje pri kožných ochoreniach.až dvojročná bylina vysoká 100-200 cm. ktoré sú v zástupcoch čeľade inak časté. že rozkvitá s príletom lastovičiek). Latinské označenie blyskáča (Ficaria verna) je historicky zdôvodnené. bez pachu. liečebne overenú.

sa odrezávajú celé vrcholce rastlín. spravidla na teplejších stanovištiach do 1 000 m nad morom. podobajú sa mu všetky krkošky — Chaerophyllum L. Drogy i alkaloidy bolehlavu slúžili 71 . rastie len na zamokrených miestach. Pri zbere plodov — Fructus conii. Dobytok.) Scop. Príznaky otravy skoro s klinickou presnosťou opísal Platón. prv časté prímesi v aníze však už nie sú). Antickí lekári poznali bolehlav (koneion. horné sediace. v tomto prípade je situácia niekedy dosť ťažká a najlepšie sa dá riešiť pomocou mikroskopických preparátov. Z farmaceutického hľadiska sú plody ako droga zriedkavou. do ktorej sa asi primiešavalo ópium. vôbec nemá (neobsahuje totiž vôbec silicu). Najdôležitejšou obsahovou látkou bolehlavu sú jedovaté piperidínové alkaloidy — najviacej je ich v plodoch (vo vnútornom oplodí. a to rovnako jeho liečivé schopnosti. aníz je spravidla stopkatý. Časté sú zámeny plodov — treba si všímať ich opisy. potom rozpuk jedovatý — Cicuta virosa L.) a r. dutá. ktoré majú prakticky všetky zelerovité rastliny. na ktorej vyvolávajú svrbivé vyrážky. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ Na lepšie odlíšenie uvedieme opis plodov bolehlavu: sú to celkom lysé.. Alkaloidy sa výborne vstrebávajú sliznicami i kožou.. Vlastné medicínske použitie bolehlavu sa datuje asi od r. Kvety drobné. Pre podobnosť možno bolehlav zameniť s čechricou voňavou — Myrrhis odorata (L. že bolehlav netvorí súvislejšie porasty). až priveľmi. pomer zosušenia je asi 5. ktoré zväčša patria do rovnakej čeľade (zriedkavou aj preto. Rastlina hojne rástla medzi Aténami a Megarou i na Peloponéze. (majú celkom iný pach) a podobná halucha — Oenanthe L.5 : 1. Ako liečivo sa často používala čerstvá šťava.5 %. zápary zo zelerovitých plodov sa používajú najmä v detskom lekárstve a čaje sa pijú ako vetropudné. Smrť nastáva ochrnutím dychu (pri plnom vedomí). V staroveku poznali bolehlav aj ako popravný nástroj (Grécko a Perzia). hrubé byle sa odstraňujú a materiál sa rýchlo suší prirodzeným teplom. s pošvami. vajcovito-gulaté. prvý raz ho použili za vlády tridsiatich tyranov v Aténach (r. ČsL 4 vylučuje jeho prímes v anízovom plode chemickou skúškou. sivozelené až hnedozelené dvojnažky. okrem neho sú tu jemu príbuzné látky (koniceín. po dosušení v teple sa plody vytriasajú a nechajú bežne sušiť v tieni (čas zberu asi august—september). 1. metylkoniceín a i. najznámejší alkaloid je koniín. Po dozretí stoja proti sebe takmer polmesiačikovito. Listy trojito perovito zložené. ale tým nebezpečnejšou prímesou iných. resp. Koniín má podobné účinky ako indiánske šípové jedy — kurare. cicuta). Sú asi 3 mm dlhé a rovnako široké. Droga chutí odporne slano a horko. okolíky zložené z 8 — 15 okolíčkov. 404-403 pred n. biele.toškvrnitá. kde je osobitná koniínová vrstva). ako aj jedovaté vlastnosti. bravy zasa opačne. na rumoviskách pri osadách. kde sa bolehlav už nevyskytuje. 399 ním usmrtili Sokrata.. pôsobí ochromujúco na pohybové nervové zakončenia. živých plotoch. rebrá im rovnomerne vynikajú.). Pomer zosušenia je asi 3 : 1 .. tetucha kozia — Aethusa cynapium L. Prežitie intoxikácie v gravidite má teratogénne účinky (vývin znetvorenín u mláďat). Druh rastie v húšťavách. že na jed bolehlavu sa dá postupne navyknúť. silicové kanáliky. kvitnúce časti a listy (jún—júl). 1760 a neskôr sa do terapie zaviedli aj jeho plody. Už vtedy bolo známe. sú krídlaté a na okraji jemne poprehýbané. Plod má na priereze nápadne žliabkovito vykrojený výživný bielok (endosperm). celkove asi 3. všetky sú na spodnej strane listov ochlpené. kroviskách. Treba dávať pozor najmä na zámeny nejedovatých druhov s jedovatými. kozy a ovce sú menej citlivé. kôprovníček — Mutellina Wolf zasa iba na vysokých horách. Zámeny medzi rastlinami z čeľade zelerovitých sú časté. bez stopiek (napr. Na farmaceutické účely sa niekedy zberá vňať — Herba conii. najmä silicových rastlín. a preto sa ľahko rozpadnú. plody sú visiace dvojnažky (podrobný opis plodov v ďalšom texte).

známy skôr pod menom Avicenna (žil Akosť — najviac v % Znak Ináč zafarbené časti drogy ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. D 4). niekdajšie použitie pri rakovine je celkom neopodstatnené. borák poznali Arabi. Bolehlav uvádzame najmä pre možnosť nebezpečnej záměny s liečivými zelerovitými rastlinami. napríklad čapíkmi (supozitóriami) s obsahom koniínu sa lekári pokúšajú ovplyvniť inak neutišitelné bolesti pri ochoreniach predstojnice alebo niektorých chorobách nervového pôvodu (neuralgie). taliansky: Borragine. BRUTNÁK LÉKAŘSKÝ Borago officinalis L. Dnes sú však zastarané. anglicky: Borage. 16 4 2 12 15—20 5 . z ktorej vyčnievajú tyčinky s neplodnou polovicou. na byli vajcovité. i keď jeho pôvod sa bežne kladie do južnej Európy.v minulosti ako upokojujúce prostriedky — proti kašlu i astme. burák. španielsky: Borratza. 8 2 1 12 15—20 3 II. priama. radosť srdca Nemecky: Borretsch. V homeopatii sa z rastliny pripravuje tinktúra a esencia (dil. rusky: BORÁK LEKÁRSKY BORAK LEKÁRSKY Jednoročná bylina vysoká 3080 cm. majú na stonke i listoch tuhé drsné chlpy (preto sa označujú aj ako drsnolisté) a sú si navzájom podobné. Vyznačujú sa komplikovaným spôsobom dávkovania. ktoré sa hojne používajú v ľudovom liečiteľstve a z toxikologického hľadiska. sediace. s pôvabnými modrými kvetmi. oharková zelina. pri duševných chorobách a pod. Druh pochádza z južnej Európy. Dnes sa iba niekedy upotrebúva izolovaný koniín.). byľ riedko štetinato ochlpená. lebo alkaloidy sú prchavé. preto treba dať pozor na opisy a vyobrazenia. francúzsky: Bourrache officinale. Práve borák je z botanickej stránky vzorom. Netreba azda upozorňovať. Má nápadné modré alebo biele stopkaté kvety s krátkou korunnou rúrkou. Antika asi borák nepoznala. ich obsah v rastlinách značne kolíše a okrem toho majú nepríjemné vedľajšie účinky. Sprengel (t 1833). maďarsky: Kerti borágo. Zo všetkých borákovitých je najznámejšia nezábudka 72 (Myosotis L. kvety tvoria riedke závinky a sú s listeňmi. listy prízemnej ružice stopkaté. indikovaná ako kedysi koniín. rastlina sa používa podobne ako v alopatii. ako majú vyzerať všetky rastliny patriace do tejto čeľade. najmä ich najslávnejší lekár Ibn Sina. Veľmi zriedka sa v nížinách pestuje ako zelenina a vo voľnej prírode splanieva. čo vari nebude presné. Ako ČSN sa týka iba vňate (ON 86 6828): však napísal v jednom zo svojich diel vynikajúci nemecký botanik C. Gurkenkraut. že akékoľvek terapeutické experimenty s bolehlavom v ľudovom liečiteľstve sú zakázané a prípadné použitie je dôsledne vyhradené iba lekárovi. Naši zástupcovia čeľade borákovitých sú byliny. Zámena medzi nimi je veľmi ľahká a častá. plytko vykrajované až celistvookrajové. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: atlacier.

ihlice dlhé až 2 cm. odvarom sa niekedy prifarbujú zeleninové konzervy. Rastlina sa pestuje hlavne preto. zložená prevažne z terpénov (pinén. chronických vyrážok a popálenín.2 %) a azda i alantoínu — látky podobnej močovine.7 1 1 ČsL 4 15 0.5-2. sacharidy a stopy silice. dozrievajú v treťom roku. maďarsky: Boróka. minerálne látky (najmä dusičnan draselný a soli vápnika).5 0. že jej listy poskytujú chutný korenistý šalát. ihličie a pod. ďalej pri zápaloch močových ciest. Významná je prítomnosť rozpustných kremičitanov (do 2. jadlovec.2—2 %. horčiny. pretože sú citlivé na zaparenie. O pôvode pomenovania boráka jestvujú spory. Liečebné upotrebenie rastliny nie je veľké. kvety voňajú medom a chutia nevýrazne. Drevo zberáme iba na výslovnú objednávku — suší sa bežným spôsobom. Zväčša sa používa ako protektívum. anglicky: Juniper. derivát purínu. hlavne v ľudovom liečiteľstve a homeopatii. že vzniklo z arabského abon a rach — otec potenia. ihličie a pod. Na poli sa ľahko zvrhne na divú formu a stáva sa z neho burina. Zber sa robí do vzdušných nádob. Niekedy sa vyrába aj borákové víno (obyčajnou maceráciou). V staroveku sa občas používali červenoplodé a grécke druhy borievky a aj b. a to pre schopnosť vylučovania potu. drevo iba v stopách. Kvitne asi v máji až v septembri. Najpravdepodobnejšie vyzerá zdôvodnenie talianskeho botanika L. Vňať má osobitne príjemnú chuť — asi ako uhorky a podobný slabý pach. sabinén a i. Zberá sa vňať — Herba boraginis.0 g ako mace- Požiadavky na plodovú drogu uvádza ON 86 6610 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté.5 II. borovička. Uprednostňuje suchšie pôdy na výslnných miestach. Z obsahových látok drog je liečebne najvýznamnejšia silica. s rumančekom. Borievka má jemne aromatický pach a slabo korenistú chuť. Juniperus communis L. Materiál sa najlepšie suší umelým teplom (do 35 °C).). Drevina so širokým ekologickým rozpätím. drevo obsahuje i trochu živice. Dnes plody tvoria surovinu na výrobu borovičky. keď Arabi zaviedli slávne liečivo: borievkový lekvár — Roob juniperi. Ako jej prvý výrobca sa uvádza Šebastián Laur zo Spišskej Belej. pri zápaloch sa kombinuje s koreňom kostihoja. Cyprusovité — Cupressacea Ľudovo: borovec. Bratom borovičky je anglosaský gin a príbuzný je francúzsky geniévre alebo nemecký Steinhoger. Droga má aj vonkajšie použitie na hojenie rán. ktorý sa po krátkom zavarení (3-5 minút) nechá stáť prikrytý asi 12 minút a vhodným spôsobom prikladá (prípadne sa prikladajú priamo čisté rozdrvené listy). vrstvia sa maximálne do výšky 20 cm. organické kyseliny a triesloviny. taliansky: Ginepro. Ľudové liečiteľstvo používa drogy pri ochorení dýchacích ciest. Plody modročierne galbulusy. Široké a významné použitie pre plody našiel až stredovek. 15 0. Pri manipulácii so suchou drogou treba trochu opatrnosti — suché kvety pichajú.5 0. plody jej obsahujú v množstve asi 0. listom ibiša. na potné kúry. kvitnutie trvá približne mesiac. rusky: . Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 . čo sa prejavuje diuretickým účinkom. V terapii sa využíva dráždivé pôsobenie silice na obličky. nedozreté plody Časti konárikov. Predmetom zberu a nákupu je u nás stále oficinálny plod . nechtíka. francúzsky: Genévier commun. kvetom bielej hluchavky a so šípkami. napísal Plínius. kvetu pagaštana. Materiál sa opatrne suší v tenkých vrstvách v tieni (teplotou do 40 °C). „Vykiadzali sa ňou obydlia a zaháňali hady". pôvodný je asi iba v južnom Španielsku.5 20 5 1 0. potom triesloviny (asi 3 % ) . drevo v tomto smere pôsobí slabo (dávka je 0.5 20 4 1 0. JALOVEC OBECNÝ BORIEVKA OBYČAJNÁ Úzko ihlancový ker. reumatikkých ťažkostiach. hojná i v subalpínskom stupni.). na obklady s listom skorocelu.v rokoch 980-1036). ktorý má príjemnú uhorkovú chuť. Tu sa pripravuje macerát (asi 8 %) alebo odvar. španielsky: Enebro. Je aj dobrým krmivom pre dobytok.5 73 . 25 1 1 20 6 0. obyčajná. Tvrdenie bude však asi tiež omylom. robí sa v rukaviciach (september—november). najmä pri kašli a krčných chorobách. a to v začiatočnom štádiu kvitnutia (máj-jún až september) alebo len listy — Folium boraginis. B. na upokojenie a ako metabolizujúci prostriedok. niekedy viackmeňový.Fructus (Bacca) juniperi a zriedka drevo — Lignum juniperi. Najlepší zber plodov je ručný. Podstatnú časť účinných obsahových látok tvorí sliz (až 30 %). nenakupované — zberá sa vo februári—marci. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej Anorganické prímesi Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. Jeho mednatosť je vysoká. živice. obyčajná je v Čechách celkom chránená.5 0. Plesnenia drogy sa netreba obávať. saponín. Pomer zosušenia sa pohybuje v zvyčajnom rozpätí. musí sa olúpať. prípadne kvet — Flos boraginis. kožných vriedkov. slnečnice a s vňaťou komonice. Palmu. vňaťou repíka. kyselina askorbová. V ZSSR ho používajú na rozhojnenie včelej paše okolo úľov. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chránenú pred svetlom a vlhkom. Zápar sa nechá stáť asi 15 minút a pijú sa 2-3 šálky denne. Drogy sa dávkujú vo forme záparu v množstve 2 — 3 g kvetovej drogy alebo 8 —10 g vňaťovej (listovej) drogy (1 a 1/2 až dve lyžice) na pohár až dva vriacej vody. kvety dvojdomé. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvých listov. Okrem toho sú v plodoch sacharidy. jalovec Nemecky: Gemeiner Wacholder. ktorá sa zúčastňuje na stekuťovaní sekrétov z rán a umožňuje tvorbu nového zdravého tkaniva. dosahuje až 200 kg/ha a kvitne už asi mesiac po výseve. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1. kyselina askorbová. Borák sa u nás kedysi hojne pestoval v záhradkách ako korenina a zelenina. pretože ide o nesprávne prenesenie pomenovania boyhlosson na borák (Dioskorides ním označil borákovitú rastlinu smohlu modrú — Anchusa azurea Mill. Z nazberaných plodov sa odstránia nezrelé a nevyvinuté.5 0. usporiadané v trojpočetných praslenoch. v SSR nie.

ako ju tu nazývajú. Dávky pre dokonale zdravých na obličky a negravidné ženy sú 1 kávová lyžička drogy na zápar dva razy denne (ČsL 4 uvádza perorálne na zápar 0. Používanie plodov je zhruba analogické. po dozretí v treťom roku ovisnuté. že semená b. Dáva sa i do osviežujúcich kúpeľov (100 až 200 g na liter odvaru) a protireumatických aj iných prípravkov. a to najmä v oblasti Tirolských Alp. vyvolávajú krvácanie. Názov pinus je známy od starovekých Rimanov. Drogy sa neužívajú samotné. Čajoviny č. KLEČ HORSKÁ . Po b. Plodová droga je často zložkou diuretických čajovín. zamladi vzpriamené. Plody sa uplatňujú aj vo veterinárstve.). sú olejnatým potravinárskym orieškom (aj olejnaté semená limby sú jedlé) a nazývajú sa kedrové oriešky. metabolických čajovín. Kvety jednodomé. Oficiálna medicína na tieto účely pou- Borievkové drevo — Lignum juniperi — sa hodnotí podľa požiadaviek ON 86 7210: Akosť — najviac v % Znak Kusy dreva so zvyškami kôry Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 1.). krvčistiacich. Borovice vtedy používali hlavne na stavbu lodí. ktorý sa po vylisovaní za studena používa predovšetkým v potravinárstve. Názov kosodrevina je odvodený od kosých. aj v ČsL 4 — Species diureticae. horskej sa v histórii zle pátra. BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ . ale v kombináciách. 169. ktoré sú na konci vystúpavé. samčie v zlatožltých vajcovitých klasoch. Zámeny sú veľmi nepravdepodobné . listy — ihlice sú dlhé 5—8 mm. j. 102. Pino montano. Homeopatia má podobné použitie pre esenciu pripravenú z čerstvých plodov. že kosodrevina rastie vo vysokohorských oblastiach. krivých konárov. rusky: . u nás Karpaty. taliansky: Mugo. Ich vyššie dávky a dlhšie užívanie poškodzuje obličky. 65. Majú aj dezinfekčné účinky. sestry našej tatranskej limby (Pinus cembra L. Rastie v subalpínskom stupni na rôznych substrátoch. pumilio (Haenke) Franco Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: kosodrevina Nemecky: Berg Kiefer. ktorí ním označovali všetky ihličiny podobné borovici (Gréci ich rozlišovali lepšie). V ZSSR sa kedrové oriešky používajú v cukrárstve a konzervárenskom priemysle. antireumatických a tzv. odkiaľ má aj pôvod jej meno Mugo alebo Mugus. ktorá sa destiluje pomocou vodnej pary z ihličia a mladších konárikov. sibírskej (Pinus sibirica L. Obsahujú až 35 % výborného oleja. hlavne diuretické. ktorý slúži aj na masáže alebo ako žalúdočný a vetropudný prostriedok. Niekedy slúži aj ako diaforetikum a prísada do urologikkých. južné a severné Tirolsko a Horné Bavorsko. vytvára samostatný kosodrevinový stupeň.KOSODREVINA BORIEVKA OBYČAJNÁ rát alebo zápar). maďarsky: Henye fenyo. kedrové mlieko alebo kedrová sladká smotana 74 . anglicky: Mountain Pine. Už názov rastliny hovorí. 3. aká je oficinálna napr. oddávna sa však z ihličia destiluje silica. stomachické a aj ako cholagogum. opadajú po 3—9 rokoch. samičie tmavočervené. 15 1 15 7 2 Ker alebo strom s poliehavým kmeňom i konármi. 10 1 15 7 2 II. vyrastajú po dve. Je málo známe. španielsky: Pino negro. Plody šišky. Pino pumilio. t.živa silicu alebo jej liehový roztok. ako sú Alpy. Stade pochádza väčšina materiálu na silicu.5 g drogy v jednej dávke). francúzsky: Pin nain.KOSODŘEVINA Pinus mugo Turra subsp. denná dávka silice je 2—5 kvapiek.

Silica kosodreviny patrí do skupiny ihličinových silíc (destilátov z čerstvého ihličia. organické soli a živice. dávajú sa do kúpeľov. sosna obyčajná Nemecky: Gemeine Kiefer. prípravok so silicou kosodreviny je Inhalol pini (kvapky používané na inhaláciu pri kataroch dýchacích ciest alebo riedené s teplou Vincentkou 1 : 20 až 1 : 40) a roztok Inhalex. - Strom vysoký až 40 m. pri chorobách dýchacích ciest. Oleum pini pumilionis vyvoláva Pinus sylvestris L. ktoré je miestami ľudovým prostriedkom s podobným použitím ako silica destilovaná vodnou parou (užíva sa vnútorne: asi 5 % zápar z ihličia. ČsL 4 má silicu oficinálnu.5 g mentolu. samičie zelenkasté. (napr. rusky: . silno voňajúce karbonylové zlúčeniny nie sú bližšie známe. stor. obyčajne v pásme dubín. Vynašiel ho vraj okolo r. smrekovca. okrem toho je prítomný pinén. počas veľkého rozšírenia olejkárstva u nás. pijú sa 2—3 šálky denne.SOSNA získané rozotieraním semien vo vode. olejnaté semená pínie (Pinus pinea L. na vresoviskách. 1640 kežmarský lekár Kristián Augustín de Hortis a vyrábal sa hojne všade na Spiši (Oleum seu Balsamum hungaricum). v dolnej časti kmeň hrubý.). i na mokrých rašeliniskách typu vrchovísk. Upevňuje viate piesky a bežne sa pestuje ako úžitkový lesný strom. felandrén a rad ďalších — asi 25 významných zložiek. Z kosodreviny možno celý rok zberať ihličie. španielsky: Pino Silvestre. V 17. nigra L. miestami zasahuje aj do pásma bučín až smrečín. 0. Silica sa uplatňuje predovšetkým na inhaláciu pri ochorení dýchacích ciest. borovíc). Jedia sa surové (chutia ako mandle) a zužitkúvajú sa aj v cukrárstve. s rozpukanou kôrou. anglicky: Scots Pine. stretávame sa s kosodrevinovým olejom ako s nevyhnutnou súčasťou olejkárskej výbavy. 2 g kosodrevinovej.. Ihličie obsahuje aj triesloviny. pri nachladení. zvonka na kúpele: 20 % zápar na 2 litre vody — vyliať celé do kúpeľa). taliansky: Pino di scozia. Ostatné účinky má podobné ako silica z borovice lesnej alebo eukalyptová silica (pozri cudzokrajné drogy). slúžia na uľahčenie odkašlávania alebo do esencií na zlepšenie ovzdušia v uzatvorených miestnostiach a sálach. sú lahodnou a výživnou pochúťkou. reumatizme a pod. Čs. limonén. po oboch stra- 75 . Najjednoduchší spôsob aplikácie je pol kávovej lyžičky v štvrť litri horúcej vody . Kvety jednodomé. samčie žlté. hučaní v ušiach. Výrobou týchto olejov u nás silne utrpeli porasty limby a kosodreviny. proti závratom. ktorý vraj náhodou vynašiel slavkovský učiteľ Gašpar Donati r. má však dlhšie ihlice. boleniu zubov a i. plody sú šišky a dozrievajú v druhom roku. jednotlivé alebo po 2 .3 na konci konárikov. . 0. Z limby sa vtedy pripravoval limbový olej..BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ . borka šupinovito odpadá. Za účinné sa ešte rátajú silvestrén a kadinén.KOSODREVINA vonkajšie prekrvenie. Nachádzame ju na suchých pieskoch. Oleum pini pumilionis — silica kosodreviny . Príbuzná je b.5 g eukalyptovej silice.je bezfarebná tekutina s príjemnou vôňou. 1676. pŕs a pod. Pripravujú sa aj viaceré mazadlá či masti. Súčasne sa jej dobre darí na vápencových bralách. BOROVICE LESNÍ BOROVICA LESNÁ . Ihlice vyrastajú na konároch po dve. Časté sú kombinácie silice s mentolom a i. Oficiálnym využívaním výluhov z kosodrevinového ihličia sa preslávili kúpele v Spišskej Belej (okres Poprad). ktorý sa po zaparení nechá stáť asi 20 minút prikrytý. maďarsky: Erdei fenyo. ktoré sa používajú na natierame chrbta. nositeľom vône je predovšetkým bornylacetát. na plytkých pôdach aj na skalách. V stredomorskej oblasti sa podobne využívajú pinelky — pignolky čiže píniové oriešky. opadávajú po 2 — 3 rokoch. pri kolike.inhalovať lievikom. Všetky dráždia kožu. 10 g liehu — na inhaláciu). znáša kyslé i zásadité substráty (pH 4—8). Sosna je nenáročná drevina. Oleje sa používali najmä proti „prsným ťažkostiam". výhonkov alebo plodových šišiek smrekov. čierna — P. Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: borovica. francúzsky: Pin sylvestre. Oproti terpentínovéj silici má výhodu v menšom obsahu dráždivého pinénu.

Liečebné použitie borovicových pupeňov je zriedkavé. Podstatnú zložku všetkých tvorí živica. sosna bola u nich pitys agria. lesná vlna vyrábala aj tak. Skladovať sa môže iba v dokonale zatvorených nádobách. Terpentínová silica sa používa predovšetkým ako známe rozpúšťadlo lakov či farieb. Veľmi aromatický živicový pach a horkokorenistú chuť majú aj ľudové používané pupene zo smreka obyčajného (Picea abies) a z jedle bielej (Abies alba Mill. V staroveku sa na ihličiny hľadelo prakticky: drevo tvorilo stavebný materiál a bralo sa to.. Používajú sa na prípravu osviežujúceho a vitamínového nápoja. ktorá sa ešte ďalej čistí (Oleum terebinthinae rectificatum) a neprchavú. boli to jednoducho latinské abies alebo grécke elaté a pinus . 6.3 % silice s obsahom dráždivého pinénu a horčiny s kyselinou askorbovou. aj na parfumovanie dychu — rímske ženy ho pili ako univerzálne dezodorans. príp. Včely ho zbierajú iba pri nedostatku.) Karsten). Spracúva sa väčšinou pomocou destilácie na dve frakcie: prchavú — tvorí ju terpentínová silica (Oleum terebinthinae). lesná vlna. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. sylvestris L. Môže pochádzať z rozličných borovíc (je ich asi 80). kedysi toto pomenovanie bolo vyhradené len pre produkt z ostrova Chios (cyperský balzam). Podľa starého ľudového receptu sa tzv. i keď podradnejšej akosti. ale nie všetky sú vhodné na získavanie balzamu. príp. že sa asi pol kg čerstvého ihličia namáčalo deň v dvoch litroch studenej vody a potom asi hodinu sa povarilo. vydanie). Sosna je dôležitá aj inak. Názov terebinthina — dnešný terpentín. upravuje a používa sa najmä v technike. Predmetom zberu sú konce konárikov — jarné výhonky.SOSNA nách rovnako tmavozelené a väčšie šušky. Poskytuje im však tmel — propolis. Výťažky sú vnútorne veľmi dráždivé a poškodzujú obličky. Získava sa narezávaním dreva. z európskych je to najmä P.BOROVICA LESNÁ . pri lámke a pod. ktorý ich má menšie. veľmi krátko sa zavarí 500 až 1 500 g mladých pupeňov na 2—3 litre vody a odvar sa vleje do kúpeľa teplého asi 34° C. ako píše Theofrastos. aby sa zachovala vôňa. Surový produkt sa čistí.). čo bolo poruke. rozvarené ihličie sa dávalo do kúpeľov. Turio pini sylvestris. Niekedy tvorí súčasť tzv. sa ním kŕmili kozy — ich mlieko potom pomáhalo proti tuberkulóze. U nás je však ich zber zo živých stromov zakázaný. Drevá sa prísne triedili a borovice ostali na stavby a na palivo. O mäkké stavebné drevo nebola v Grécku alebo v Itálii núdza. ako bieliaci prostriedok (dáva sa napr. Pri prípadnom jarnom zbere výhonkov treba dávať pozor aj na smrek obyčajný (Picea abies (L. ďalej asi 0. niektorých náplastí. spadkového i listového pôvodu a množstvo medovice závisí od klimatických podmienok. bez živice. najlepšie umelým teplom. Najlepšie drevo už vtedy poskytoval dub. Istejšie sú ako prísada do kúpeľov pri nervových a reumatických ťažkostiach. ktoré sú veľmi účinné (oficinálne sú napr. Zber sa robí zásadne iba z vyrúbaných stromov. Zber sa robí iba za slnečného počasia. Kvitne asi v máji a dáva veľké množstvo peľu. je známy oddávna. Používali ho preto chorí i zdraví a slúžil napr. a to v marci—apríli. čo sa podobalo borovici. hrubšie a vajcovitého tvaru. v nemeckom liekopise. vyvarené ihličie sa prikladalo na bolestivé miesta a obviazalo. Gréci však lepšie rozlišovali ihličiny. ktorý sa pokladal za dobrý liek proti rakovine a bol obľúbený pre svoj osobitý pach. keď sú konce konárikov pokryté striebornými obalmi.všetko. vredových mastí. Materiál sa môže aj sušiť — rýchlo. do vyvárky bieliz- 76 . ktorú tvorí najmä živicovitý zvyšok — kolofónia (Resina colophonium). Borovica meduje zriedka. med je tzv. Neskôr sa z čerstvých borovicových ihlíc vyvarením v lúhu pripravovala tzv. ktorý horlivo zbierajú. Najvýznamnejším produktom ihličín je oleoresina = silico-živica-terpentínový balzam — Balsamum terebinthina. ktorou sa plnili hlavnice pre chorých a obkladali údy postihnuté reumatizmom.

taliansky: Vulneraria. Medzi ne patrí aj bôľhoj. lekársky. Pestuje sa tiež ako krmovina („žltá ďatelina"). ktorou sa hoja bolestivé miesta. vo vyratúvaní sa stretávame s mnohými bylinami. Ľudové „rady" na vnútorné upotrebenie pri niektorých chorobách vonkoncom neodporúčame — silne dráždi obličky. purpurovými. Druh obľubuje suché stanovištia. Bôbovité — Fabaceae (Motýlokveté . do rany alebo o ničení choroboplodných zárodkov chemickými prostriedkami. Pre obsah pinénu dráždi kožu. byľ oblá. 68. anglicky: Kidney-Vetch. Sčasti rozmrvené Droga nepoškodená. BOĽHOJ LEKÁRSKY BÔĽHOJ LEKÁRSKY ÚROČNÍK BOLHOJ Anthyllis vulneraria L. preto je vhodná ako zložka mastí. prítomnosť škodcov vylúčená 77 . rusky: - Trváca bylina vysoká 5—40 cm. Listy v prízemnej ružici. francúzsky: Anthyllide vulnéraire. málo rozkonárená. Kolofónia má podobné vonkajšie použitie. u nás rastie iba spomínaný b. preslávený Čs. úročník. na byli striedavé. Plody sú šikmo vajcovité struky. neriedená silica spôsobuje až ťažko sa hojace rany. žltá ďatelina. Pre silné dráždenie sa dnes nahrádza v inhalačných prostriedkoch kosodrevinovou silicou. To sa zhoduje aj s latinským vulneraria (vulnus = rana). chorvátskym ranocelna. sediace v pazuchách 3—7-laločnatých listeňov. riedke. ktoré sa líšia okrem iného aj farbou kvetov. rastlina. Dokopy je asi 30 druhov bôľhojov. ktorú nemožno odoprieť antickým chirurgom. mydiel a pod. podlhovasto vajcovité. Už názov rastliny vraví o jej liečebnom poslaní.ne. preto možno uplatniť len všeobecné kritériá: Kvalita Znak Vlhkosť Prímesi (každého druhu) Farba a vzhľad Poškodenie škodcami a ich prítomnosť I. väčšinou však technické. drogová norma dosiaľ nevyšla. Nerozmrvené časti 5—10 % Mierne zmeny. solník. nemeckým Wundklee — t. žlťák Nemecky: Gemeiner Wundklee. najmä svahy a okraje lesov na plodných pieskoch a hnedozemiach. Napriek všetkej obratnosti. bielymi.). španielsky: Vulneraria. živo sa uplatňovalo najmä učenie o signatúre. náplastí a mazadiel proti reumatizmu a pri neuralgických bolestiach. Súkvetie tvoria zdanlivo koncové hlávky so žltými. nevedeli sa zbaviť určitých chýb v liečiteľstve a väzeli aj v zajatí mágie a povier.Papilionaceae) Ľudovo: skalák. dezinfikovať a hojiť. 11. maďarsky: Nyúlszapuka. nepárno perovité. Droga skladovateľná — všeobecne platné zásady pre vysušenie na vzduchu do 5 % Pôvodná. preto sa pestovalo liečenie pomocou liekov: chladivé lístie malo mierniť zápalové procesy. Zámena rastliny pri zbere nehrozí. je veľmi nápadná a známa. ktoré sú až dodnes vážené právom či neprávom v ľudovom liečiteľstve. Pri chirurgických zákrokoch jestvovali iba slabé dohady o zábrane vniknutia infekcie napr. chlpatá. ČsL 4 uvádza ako oficinálny čistený terpentínový olej — Oleum terebinthinae rectificatum. koncový najväčší. bylinné výťažky čistiť. všetky čelistvookrajové. j. Čajovina č. niekedy dvojfarebnými kvetmi. úročka. Znáša aj vápencový podklad. ktorý sa získava najmä z druhov rodu Pinus. Je jedným z druhov charakteristických pre sladké lúky. Vyskytuje sa v niekoľkých poddruhoch.

pôsobí pritom sťahujúco a dezinfekčné. BREČTAN POPÍNAVÝ BREČTAN POPÍNAVÝ + Hedera helix L. anglicky: Ivy. podľa možnosti čo najrýchlejšie. cintorínoch. Na juhu sa pne brečtana rozrastajú do značnej hrúbky a kedysi sa z nich vyrábali čaše. španielsky: Herba. Do čajovín sa vhodne kombinuje — interne s podzemkom pýru.). Rastlina obsahuje predovšetkým saponíny (do 5 % — ich hemolytický index je asi 1 000-1 500 v 1 g listov). pričom sa dožije aj 200 rokov. Nie je však celkom isté. potom hederasaponínu B. U nás sú priotrávenia bobuľkami veľmi zriedkavé. poskytuje monodezmozidický p-hederín. 78 kvetom bazy čiernej. francúzsky: Lierre grimpant. vňate stavikrvu vtáčieho. Kvitne v máji—júni a poskytuje včelám veľmi dobrú nektárovú pašu. popínavý je u nás jediným zástupcom čeľade aralkovitých rastlín. antocyaníny. V súčasnosti sa liečebne používajú listy. zimolez Nemecky: Gemeiner Efeu. vňaťou očianky. taliansky: Edera. Treba však dávať pozor. Rastlina obsahuje ešte horké glykozidy.). resp. má celkový vplyv na látkovú premenu v organizme — metabolické. . napomáha vylučovanie bakteriálnych toxínov a škodlivých produktov látkovej premeny. Rastlina u nás reprezentuje iba nepatrný zvyšok treťohornej kriedovej kveteny. V súčasnosti má najvýznamnejšiu úlohu ako krmovina. zbehovček trojklaný (zbehovec úzkolistý). líček. k nemu opäť vracajú. Plody mali uplatnenie ako dáviaci alebo laxatívny prostriedok. krmiva. Ľud si ho obľúbil aj ako náhradku za ruský čaj. pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. kde ho vysádzajú. Ako kultúrna bylina sa bôľhoj často zaraďuje do osevných postupov najmä na suchej. aby sa vyberali iba svieže a nie celkom rozvinuté kvety — iné totiž pri sušení nadobúdajú nepekný hnedastý odtieň a rozpadávajú sa. rusky: Ker so stonkou dlhou aj 20 m. triesloviny. Pomer zosušenia čerstvého materiálu je asi 4. po 15 minútach scediť a po prefiltrovaní piť). ktorá sa používa podobne ako alopatické prípravky. vždyzelené dlhostopkaté listy. Dávky drogy možno dvojnásobne zvýšiť. Materiál sa suší v tenkej vrstve na vzdušnom mieste. pomliaždeniny. s úbormi arniky. izoramnetín). Kvitne až od sedemdesiateho roku svojho života (v septembri až novembri). V homeopatii sa z čerstvých výhonkov pripravuje esencia (dil. ktorá neúčinkuje na každého človeka rovnako. alebo ide o Anthyllis hermannie či dokonca podľa mienky nemeckého botanika Sprengela o celkom inú bylinu . Tieto obsahové látky sú rozložené v celej rastline. ktorý ľahko prechádza v monodezmozidický a-hederín s vysokým hemolytickým indexom (= 15 000). ľahko drevnatie. básnik. Liečebné použitie majú celé hlávky súkvetia bez stopiek. zvonka napr. zápaloch mandlí a pod. pri kožných poraneniach. na kloktanie pri ochoreniach ďasien. aby si zachoval pôvodnú farbu a nestratil aromatický pach.) Schreb. ktorá sa užívala ako liek.druh Chamaepitys trifida Dumort (syn. fytoncídne pôsobiace látky a čerstvé listy miestne dráždivú látku helixín. Dosť často sa vyskytuje aj v parkoch. vinúť. Druh rastie divo v tienistých lesoch a na skalách. Neskôr sa rastlina stala symbolom uznávaných básnikov a jej pomenovanie možno odvodiť z gréckeho aédón = spevák. listom brezy. na vymývanie mokvavých a páchnucich rán. Z literatúry poznáme prípady otráv — predovšetkým detí. obľubuje tieň. piesčitej i vápenatej pôde. potom sacharidy a minerálne soli. osobitne však v plodoch. Neskôr upadol do zabudnutia a potom prešiel do ľudového užívania ako prostriedok proti tuberkulóze. repíka. dávky: 2 — 3 lyžice kvetov na 2 poháre vody — pije sa 1/2 až 2/3 pohára 2—3 x denne. Podľa predstáv starých Grékov sa vencami z brečtana zdobil boh Zeus s členmi svojej družiny. na múroch. Vytvára tu dostatok zelenej hmoty. B. Rovnaký odvar sa používa aj externe. Ak rastlina prestarne. Známy je hederakosid hederasaponín A.v ránhojičstve. na plodných konárikoch celistvookrajové. preto ju treba včas skosiť. za účinnejšie sa pokladajú listy laločnaté. skôr sa stretávame s dotykovou alergiou na hviezdicovité chlpy mladých výhonkov brečtana alebo s podráždením pokožky zapríčineným čerstvými mladými listami. vňať — Folium (Herba) hederae helicis. Ako dobré suché i zelené krmivo je veľmi vhodný najmä pre horské oblasti a hojne sa pestuje na Balkáne a v strednej Európe. Sušia sa rýchlo. kempferol.xantofyl. myšieho chvosta. a podobný význam má aj helix od helissó = krútiť. možno ich sušiť aj na slnku. napomáha vylučovanie moču a povzbudzuje črevnú peristaltiku. zberajú sa v čase kvitnutia rastliny (od mája do júna až júla). že brečtan je všade a ničí sochy. ktorý má genín hederagenín a cukrové zložky tvoria po jednej molekule glukóza a arabinóza. V súčasnosti je bôľhoj skoro výhradne záležitosťou ľudového liečiteľstva. skorocelu a i. s kvetmi trnky a pod. omývanie.5-6 : 1. Je všeobecne známy a pri zbere jeho listov neprichádzajú do úvahy nijaké zámeny. na pníčkoch laločnaté. Dnes sa medicína — najmä na Západe — i liekopisy. Čo do množstva je najviacej bidezmozidického hederasaponínu C (asi 4 % ). častejšie sa spája však s keltským hedea = povraz (pre tvar stonky) či s gréckym hedra = sedlo. D 1). obsahové látky nie sú celkom prebádané. usporiadané v okolíkoch. Trhajú sa ručne alebo špeciálnymi kovovými hrebeňmi. z ktorých sa pili lieky pri rozličných zápaloch.: Ajuga chamaepitys (L. či Plíniov anthylis je náš bôľhoj. Plody sú čierne bobule dozrievajúce až na jar (marec—apríl). saponíny. maďarsky: Repkény borostyán. 5 minút na veľmi miernom ohni a prikryté. Sušený bôľhoj sa oddávna pil ako náhradka za pravý ruský čaj (kvet i list) a často sa kvôli tomu kombinoval s listom jahody alebo maliny. náhrobky i domy a stromy. Genín hederasaponínu B je kyselina oleanolová — podobne ako tymianový saponín materinej dúšky a má rovnaké cukrové zložky ako hederasaponín C.Araliaceae Ľudovo: bľušť. Z narezaných pňov vyteká gumoživica. na omývanie či obklady. Modročierne bobule brečtana dozrievajú na jar a sú prudko jedovaté.. túto vlastnosť brečtana už antika pokladala za nepríjemnú a Plínius si ťažkal. Čaj zo sekanej drogy sa zvyčajne pripraví ako zápar alebo odvar (variť max. nehojace sa rany (vredy predkolenia a pod. Z obsahových látok rastliny sú dôležité flavonoidy (kvercetín. Droga — Flos anthylidis (Ros vulnerariae) sa skladuje v dobre zatvorených nádobách. Výluh slúži aj ako vlasové kozmetikum. kožné zápaly. súborne sa nazývajú hederakosidy (z chemickej stránky majú triterpénový charakter). Dakedy ho pestujú aj ako izbovú rastlinu. Väčšinou sa však používa zvonka: na obklady. a preto dostal aj prívlastok lekársky. depuratívne pôsobenie. farbivá . Aralkovité . pretože sa upevňuje korienkami o skaly. Kvety zelenkasté. úbormi nechtíka či rumančeka. čo podmieňuje predovšetkým obsah saponínov. sliz a triesloviny. steny. genín hederasaponínu C je tiež hederagenín. trhajú sa na jar alebo v lete (jún—júl).

s anízom. zdrevnatených . ale aj pri reumatizme. dne. španielsky: Abedul. Zberajú sa len svieže. anglicky: Silver Birch. ovisnuté konáre husto posiate žltými živicovými žliazkami. U nás sa nesmie získavať . taliansky: Betulla. feniklom i s koreňmi sladkého drievka). j. brečtan máva rozdielnu účinnosť podľa stanovišťa a sorty. resp.BREČTAN POPÍNAVÝ Betula pendula Roth Brezovité — Betulaceae Nemecky: Hängebirke. Dragendorff a i. maďarsky: Közönséges nyír. ex Fr. Zber listovej drogy možno robiť aj z príbuznej b. Vzhľadom na toxické pôsobenie je jeho upotrebenie bez lekárskeho dozoru nebezpečné a zakázané. na bočných konárikoch. Na severe sa šťava pije ako občerstvujúci nápoj a skvasená ako tzv. Z navŕtaného kmeňa brezy na jar pred nasadením listov vyteká sladká brezová šťava. Celú rastlinu treba preto pokladať za jedovatú. Pôsobí na krvný obeh (podľa dávky rozširuje alebo zužuje cievy a súčasne spomaľuje srdcový tep). je nenáročný na ekologické podmienky. 1897. Medzi mimoriadne dôležité a nakupované drogy patria listy. vyššie dávky môžu vyvolať veľmi nebezpečnú otravu. Strom so vzpriameným kmeňom a bielou lúpavou borkou. jej výťažky sa uplatňujú v priemyselne vyrábaných prípravkoch proti čiernemu kašľu. Listy deloidné. ktorá je ľudovým prostriedkom na ošetrovanie vlasov. Novšie sa jej začal pripisovať protirakovinový účinok v začiatočnom štádiu ochorenia. vňaťou pľúcnika. Z liečebného hľadiska možno použiť všetky taxóny b. Droga.) Pilát. Na kmeňoch starších briez sa často vo veľkom množstve vyskytuje huba ryšavec šikmý — Inonotus obliquus (Pers. Breza patrí do palety prastarých ľudových liečebných prostriedkov.5 až 6. Plody sú krídlaté nažky. zvonka sa aplikoval ako prostriedok na rany a pri parazitárnych ochoreniach. Čajovina č. rusky: - BŘÍZA BĚLOKORÁ BREZA PREVISNUTA Brečtan má dôležité miesto medzi saponínovými drogami — pôsobí expektoračne. tablety a používajú sa i v aerosólovej forme. keď sa experimentálne potvrdil a dokázal silný močopudný účinok odvaru. Weissbirke. Breza veľmi rýchlo rastie a na pôdu nie je náročná. 206. pri spastických bronchitídach — liekové formy sú kvapky. samičie kratšie. previsnutej. asi 1 g. maceruje za studena asi 8 h v šálke vody — pije sa po dúškoch cez deň).0). brezové víno alebo „šampanské". Kvety v jahňadách — samčie po 2—3 na konci konárov. a ich krížencov. francúzsky: Bouleau blane. ale má i antispazmotický. Niekedy sa dávajú do čajovín (napr. dvojito pílkovité. Sandbirke. List sa ľudovo používal nielen ako expektorans. Vedecky podložené užívanie siaha do r. ktorá už dávnejšie upútava záujem vedcov (Kriegel.). bez jahniad.vážne sa tým poškodzujú stromy. je zdrojom jarnej paše. starším zležaným navážkam a príležitostne osídluje piesky a kremičité horniny. Má výborné rezbárske drevo a je dobre známa aj včelárom. v terapeutických dávkach nemá nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. Wolff. ktorý ocenila a preverila i oficiálna medicína. Ako sa zistilo. Výťažok z nej účinkuje ako tonikum a antiflogistikum (prípravok Befungin — ZSSR). Kedže kvitne v apríli až v máji a včelám poskytuje hnědavý peľ i tmel — propolis. plstnatej — Betula pubescens Ehrh. Druh dáva prednosť veľmi kyslým a kyslým pôdam (pH 3. supozitóriá. dávkovanie: plná kávová lyžička na šálku horúcej vody (3-krát denne). na povzbudenie činnosti pečene a žlčníka (pri žlčníkových bolestiach zapríčinených kamienkami sa pol čajovej lyžičky drogy — t. ľahký sedatívny a protiedémový účinok. spolu s listom podbeľa. Zavarená s vínom (2 polievkové lyžice na štvrť litra bieleho vína) je prostriedkom proti žalúdočným a črevným kolikám.

b. 70. ČsL 4 žiada minimálne 30 hemolytických jednotiek saponínov v 1 g drogy. a to v apríli až v júni (auguste). Species urologicae Planta a do odtučňovacej čajoviny Reduktan. európsky má po dozretí jedovaté biele semienka upevnené v „kvadrátkach" na dlhých stopkách. 71. 64. diuretický efekt vyvoláva silica a flavonoidy (obličky sa pritom nedráždia). s kvetom lipy a čiernej bazy. Zber rezaním konárov musí povoliť lesná správa. Droga má slabý hemolytický účinok. 74. verrucosus Scop. vajcovité. 156. 235. Zber je rýchly — treba iba dbať. najlepšie ručne (v pevných rukaviciach zdrhovaním). značné množstvo flavonoidov — hlavne hyperosid (2 % ) . ale lámanie konárov áno.majú síce tiež liečebné použitie. pre bunkový metabolizmus dôležitá kyselina nikotínová. Druh často nachádzame v kroviskách a v drevitých zárastoch. celkom ukryté v oranžovom miešku. Rezanie stromom neškodí. rusky: BREZA PREVISNUTÁ BRŠLEN EURÓPSKY častí. 66. 14. jej amid.). resp. Kvety s nenápadnou zelenkastou korunou. Bršlenovité — Celastraceae Ľudovo: kňazské čiapočky. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1 (v jeseni 3 : 1). Sú vďačným objektom na zácvik mladým zberačom — ťažko sa drvia a nezaparujú sa. Drogu po usušení možno vyčistiť na site s okami asi 6 x 6 mm. Listy lysé. 78. potom sú Na listovú drogu — Folium betulae sa vzťahujú požiadavky ČSN 86 6416: Znak Listy sfarbené inak ako sviežozelene Iné časti materskej rastliny Stopy jahniad Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 80 Akosť — najviac v % I. zriedka strom s hladkou zelenosivou kôrou. minerálne látky. Častejšie sú kombinácie napr. španielsky: Bonetero.„kvadrátkami". Nedosušená droga sa však zlepuje a plesnivie. živica. Ostatné časti rastliny — brezové pupene (Gemma betulae) alebo destiláciou získaný brezový decht (Pix betulae) . Listy sa užívajú vo forme záparu (1—2 polievkové lyžice na šálku. hojný zástupca listnatých lesov a krovín od nížin po horský stupeň asi do 1 500 m nad morom. triesloviny. ale u nás nie sú podmienky na ich získavanie (zber pupeňov je priam nežiadúci). európsky a b. 1 — — — 0. Listy sú u nás zvyčajnou zložkou močopudných (saluretických). Naše dva bežné druhy . francúzsky: Fusain d'Europe. maďarsky: Csikos kecskerágó. Čajoviny č. 5 3 2 1 2 12 7 Ker. dozrievajú na karmínové štvorpuzdrové tobolky so semenami ukrytými v oranžovom miešku. 109. 104. Väčšina zástupcov rastie v subtrópoch alebo v trópoch. majú dosť podobné plody. Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. 62. aby bol bez prímesí. 152.b. kvadrátky Nemecky: Europäisches Pfaffenhiitein. bradavičnatý (E. dezinficiens močových ciest). 65. ČsL 4 má drogu ako oficinálnu. Bršlen je jediný zástupca čeľade u nás i v Európe. drobno pílkovité. kyselina askorbová (vitamín C). kvôli lepšiemu vylúhovaniu sa odporúča pridať na hrot noža sódy bikarbóny — užíva sa 2-krát denne). BRSLEN EVROPSKÝ + Euonymus europaeus L. Pridáva sa i do čajovín Betulan. je typický štvorlaločnými tobolkami . Z terapeutických obsahových látok treba spomenúť silicu (asi 0. bradavičnatý má čierne . 237. pôsobenie čajoviny je potopudné. saponíny (3 %). končisté. 154. ako je Species diureticae Planta (pomocný liek pri chorobách močových ciest) a Nephrosal (diuretikum.05 % ) . 92. 103. taliansky: Fusaggine. 23. antireumatických a dezinfekčných čajovín. anglicky: Spindle-Tree.5 12 5 II. no zatiaľ čo b.prítomné rozličné kyseliny.

1 % — Polyestery C15-polyalkoholu. aj výťažky z očianky alebo z lipkavca. preto sa v ZSSR pestuje a skúma sa aj u nás. Liehové výťažky používa homeopatia pri kolikovitých hnačkách a pečeňových poruchách. v najväčšom množstve zastúpený evonín) a ešte neznáma látka. Tanzánii a Somálsku. mäty a pod. vychýrenosť. Kôra má dokázané cholagogické a mierne laxatívne pôsobenie. Navonok sa prejaví po 15 — 16 hodinách prudkými poruchami tráviacich ústrojov (koliky.gutaperča. špáradlá na zuby. a tým možno vysvetliť niekdajšie používanie plodov bršlenu proti všiam a svrabu. potom alkaloidy (v semenách asi 0. Prítomné sú ešte horké látky. Plody európskeho druhu bršlenu (nazývané tiež Fructus tetragoniae) slúžili kedysi ako oficinálne proti nepríjemnému hmyzu a svrabu (za nositeľa účinku sa pokladá horká látka triacetín). z tuhého a hustého dreva. čo sa tu myslí skôr ironicky. vyrábali naši predkovia úhor. Ker kvitne v máji až júni. že listy majú mierne preháňavé účinky a plody nevýrazne pôsobia na srdce (podobným spôsobom. Bršlen je možno ker budúcnosti. potom horúčkou a obehovými poruchami. Obsahové látky spomínaných drog nie sú veľmi známe. vhodné napr. z jeho odporne horkých semien sa prv lisoval olej. Drevo je tvrdé a ťažké. Z nášho druhu sa niekedy zberajú plody — Fructus euonymi. i. bradavičnatý má v koreni viacej gutaperče ako b. atropurpureus Jacquin. najmä červienky. ktoré rady žerú miešky a semená potom vyvrhujú v chuchvalcoch. sú tiež rovnako toxické. Bylinožravce sa bršlenu vyhýbajú. Pre obsah príbuzného aukubínu takto pôsobia napr. ktoré po celý deň odletujú s dosť veľkým množstvom sladiny a peľu. dnes máme už menej údajov. v Keni. látku podobnú oleuropeínu (pozri olivový list) a iridoidénu (pseudoindikán aukubínového typu). ktorí spracúvajú bršleny na drobné výrobky. Známa kata jedlá (Catha edulis Forsk. B. dlhšie sa neprejavujúci (latentný) priebeh. Spomínané rastlinné časti ako drogy sú obsolútne (zastarané). Niektorí včelári však popierajú jeho význam. za najdôležitejšie sa pokladajú digitaloidy (evonosid. latinský názov vychádza údajne z gréckeho eu — dobre a onoma = meno. na obuvnícke kolíčky (cvoky). lebo niektoré druhy páchnu a sú jedovaté. hnačky). Spolu s listami boldovníka. Poznáme aj nepríjemné stavy tokárov dreva. drobné a jemnejšie výrobky i palice. kôra — Cortex euonymi. aglykón je digitoxigenín a cukrové zložky tvoria ramnózy a glukózy). Extrakty sú 81 . ale aj do pušného prachu. Otravy plodmi majú skrytý. ktorá znižuje krvný tlak. príp. verrucosus) obsahuje o. Zástupcovia čeľade majú podobné spektrum obsahových látok ako bršleny. Pre tieto účinky sú niekedy v cudzine zložkou priemyselne vyrábaných prípravkov. Rastlinu poznali už v staroveku. aj rumunčina a i. Droga sa užíva ako psychoanaleptikum. a preto aj figuruje v súpiske liečivých rastlín. efedrín a katín). živicovité farbivá a dôležitá je aj koreňová kaučukovitá látka . niekedy oficiálna aj v alopatii. ako náprstníky)..semená ukryté len napoly v červenom miešku. Dužinaté plody bršlenu rozširujú vtáci.) je ker rastúci v horách južnej Etiópie. Najpoužívanejší a najdôkladnejšie preskúmaný je bršlen rastúci najmä na Floride (USA) — E. sú zložkou prípravkov indikovaných pri nešpecifických ochoreniach pečene. Otravy zvierat i ľudí (aj dospelých) boli časté. účinkujúcich na srdce a alkaloidov. bradavičnatý (E. ktoré asi reprezentujú súbor toxických BRŠLEN EURÓPSKY látok. žlčníka alebo pri poruchách trávenia. evobiosid a evomonosid. európsky a je jedovatejší. ktoré obsahujú viacero alkaloidov s povzbudivými účinkami (napr. listy — Folium euonymi. experimentálne sa dokázalo. Nápadný oranžový miešok budí niekedy detskú zvedavosť. drevo sa bežne používalo na rezbárske a sústružnícke práce. obsahuje aj gumy. B. Drogu z neho tvorí kôra — Cortex euonymi. pôsobia insekticídne. ktoré je skoro nepórovité a vhodné na kreslenie. Pomenovanie rastliny (bršlen — brslen) sa nevyskytuje iba v slovanských jazykoch. Okrem glykozidov náprstníkového typu (digitaloidov). Vtedy láka včely. má ho napr. Štruktúrne podobné alkaloidy sa izolovali aj z iných koreňov zástupcov čeľade (Trypterygium wilfordii). Pestuje sa pre listy.

Za priaznivých poveternostných podmienok poskytuje skorú výdatnú znášku medu. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1 (zber: júl— august). v tenkých vrstvách (3—5 cm). taliansky: Mirtillo. umiestnené v pazuchách listov. ktorá však rastie na horských lúkach a má celistvookrajové listy a väčšie i svetlejšie plody. Obľubuje nevýživné piesky. Druh rastie na vresoviskách. Osídluje ľahké aj ťažké pôdy.ČUČORIEDKA Vaccinium myrtillus L. Pre špecifickú účinnosť a toxicitu varujeme pred svojvoľným užívaním bršlenov v liečiteľstve. myrtovky Nemecky: Heidelbeere. hafery. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: boruvnice. francúzsky: Airelle myrtille.5 0. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Látky extrahovateľné vodou — najmenej I.toxické a ich dlhšie užívanie má za následok poruchy psychiky.0). Listová droga — Folium myrtilli sa hodnotí podľa ČSN 86 6425 Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny alebo listy sfarbené inak ako na rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predchádzajúceho) Obsah arbutínu — najmenej v % Na plody sa vzťahuje ON 86 6615 a ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Listy z materskej rastliny a pod.25 I 17 3 0. anglicky: Bilberry. 12 4 12 9 1. drobno pílkovité. Kvety s guľovito krčiažkovitou zelenoružovkastou korunou. Listy sa v máji až v októbri zdrhujú z bezkvetých konárikov. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. husto rozkonárený. Vňať sa odstrihuje alebo odrezáva kosákom a suší podobne. vajcovité. Za zámenu treba rátať aj list brusnice pravej. rusky: — Kríček vysoký 30—50 cm. čičoretka. Plody sú guľovité modročierne oinovatené bobule. BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . ktoré dozrievajú podľa nadmorskej výšky 82 . 2 0. listy opadavé. že chráni lesnú pôdu splavovaním a podporuje tvorbu humusu na nevápennom podklade. 6 2 12 6 1 0.5-6.6 40 I. myrtové jahody.5 30 ČsL 3 1 0.5 Pri zbere listovej drogy hrozí zámena s listom čučoriedky barinnej — Vaccinium uliginosum L. čiernice. Pred sušením sa odstránia všetky nečistoty a materiál sa suší rýchlo. 1 0. Čučoriedka kvitne asi v apríli — máji. Čučoriedka je ešte dôležitá tým. maďarsky: Fekete áfonya. niekedy trochu končisté.. Veľmi hľadanou surovinou sú tmavomodré oinovatené bobule. vo vyšších polohách aj v júni. srdcovej činnosti a trávenia. Blauneere. rašeliniskách. ale neznáša hlinité.6 40 II. v lesoch na veľmi kyslých až kyslých pôdach (pH 4.25 1 17 3 0. španielsky: Mirtilo. Poznáme dokonca „čistý" čučoriedkový med.8 II. čičeretka. čierna jahoda.5 2 17 5 1. nelesklé.ČUČORIEDKA BORŮVKA ČERNÁ BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ .

Kronsbeere. chutia príkro sladkohorko a majú nepríjemný pach. ČsL 3 má jednotlivú dávku na zápar 5 g. Pripravuje sa studený macerát i zápar až odvar zo 7-10 g plodov. kým sa nevytvorili plody. BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSINKA OBECNÁ Rhodococcus vitis-idaea (L. 18. prípravky dovážame. teda vo výškovom rozpätí asi 2 000 metrov. Farbivá plodov slúžia na výrobu prípravkov na regeneráciu očného purpuru (zvyšujú aj ostrosť zraku). aby sa nepripiekli). 108. kompóty a pod. Cowberry. Steinbeere. Druh nie je náročný na živiny ani na vodu. príp. ani jedna čajovina však nenahradí inzulín! Plody patria medzi najzdravšie druhy ovocia. vyberá si iba veľmi kyslé až kyslé 4 2 3. brusnice. 21.možno použiť aj pri hnačkách. Pre pomerne vysoký obsah trieslovín listy majú protizápalové účinky. sú vhodné na šťavy. vysoký 10—20 cm.Vacciniaceae) Ľudovo: bruslinky. Plody sú červené bobule. Dávka: 0. flavonoidy pôsobia mierne močopudne. pri dyspepsii a pod. 23.(júl . Zber lesných plodov sa na svete robil odpradávna. keď sa robí odvar (variť na miernom ohni celkom krátko). Pre deti sú vynikajúcim prostriedkom proti hnačke a dietetikum. Zberajú sa ručne alebo hrebeňmi.) Anorganické prímesi (piesok a pod. 32. užívanej pri letných hnačkách. kožovité. vitamíny (komplex B a C) a provitamín A. kyselinky Nemecky: Preiselbeere. Pomer zoschnutia je asi 8 : 1. kvety zvonkovité. najmä pri zbere listovej drogy. Ich dávny názov vacci6432.: Vaccinium vitis-idaea L. 22.26. II. Čs.Vaccinium myrtillus L.8 83 . na kloktanie. kyhančie.koniec augusta). vňaťou jastrabiny. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Diabetan so spoľahlivým pôsobením. 24. gastritídach. 12 Iné časti materskej rastliny ako listy: zle sfarbené listy Cudzie organické prímesi (rastlinné a pod. 19.najlepšie umelým teplom do 45 °C v rúre (pozor však. s listom orecha. 39. tento okrasný ker rastie zväčša na cintorínoch a v záhradách.5-6. rusky: - substráty (pH 4. Pre obsah vitamínov slúžia aj na podporu rastu detí a zvyšujú odolnosť proti chorobám. 25. obyčajná je miestami vzácnejšia. nikdy nie čučoriedkovými kombajnami.27. Syn. Listová droga obsahuje predovšetkým triesloviny. ba až vzácna. Sú zložkou čajoviny Tormentan. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % I. Ich stanovištia sú rovnaké. obyčajná je zameniteľná za čučoriedku obyčajnú . flavonoidy a glukokiníny znižujúce hladinu cukru v krvi.8 6 3 1. 44. taliansky: Myrtillo rosso. kyhanka. červené jahody. vyskytuje sa ako lesný druh od nížin až do alpínskeho stupňa. 20.43. španielsky: Mirtillo rojo. vína. 17. je zámerným falšovaním. koreňom čakanky a pod. 216. Čajoviny č. listy obrátene vajcovité. biele až ružovkasté..0). nevýrazne podvinuté. Plody možno sušiť .) Avr. 28. Vo veľkom sa zberali aj brusnice.40.5 -3 g (pol lyžice) na zápar . francúzsky: Airelle rouge.) Vlhkosť Obsah popola (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah arbutínu v droge — najmenej v % 6 2 1 13 4 2 13 Vždyzelený ker so vzpriamenými konármi. plody okrem cukrov a plodových kyselín farbivá.Buxus sempervirens L. mušty. oplodím fazule. Častejšie sa používajú pri cukrovke (kombinujú sa napr. červené borievky. B. ibaže b. lebo sa ničia porasty. maďarsky: Voros áfonya. Na listovú drogu sa vzťahuje norma ČSN 86 Znak Zámena s krušpánom vždyzeleným .). Falšovanie sa ľahko pozná — listy sú iného tvaru. 34. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité .

Zriedka sa sušia na farmaceutické účely. napr. Ojedinele sa zberá a suší aj brusnicový kvet — Flos vitis idaeae. pomer zoschnutia je asi 7 : 1.CIBUĽA Bylina s veľkou mnohošupinatou cibuľou a s oblými dutými listami. Ovídius i Vergílius zo zmeneného gréckeho vakindos. ibaže v iných množstvách. maďarsky: Veres hagyma. Napríklad učený Arab Ibn Haukal vyčítal asi okolo r. Bolle-Zwiebel. propylaliín. ak sa pestuje na semeno) a poskytuje včelám dosť nektáru. Cibuľa sa zberá podobne ako cesnak. Droga z nej sa nazýva Bulbus cepae. vyznačuje sa znamenitou medovou znáškou. množstvo sort a nenahraditeľnosť je výsledkom mnohotisícročného vývoja. Zápary sa ľudové pijú pri reumatických ochoreniach. Hlavná obsahová látka listov je glykozid arbutín (2 — 8 % ) . 960 obyvateľom Palerma. subsp.nium objasňuje Plínius. ponechané v pivnici na dozretie. porušovať lámaním — ľahko potom černejú. malé cibuľky pestované ako záhradková zelenina strednej a severnej Európy (v staroveku predovšetkým v Malej Ázii. Zámeny za rastlinu neprichodia do úvahy. tvoria výnimku medzi ovocím — sú kyselinotvorné. Dávkujú sa až do 10 g denne v krátko zavarenom odvare (mierny var maximálne 2 minúty) — jedna a pol lyžice na pohár vody. t. červené. hyperosid (asi 0. V Egypte sa pestovala už vtedy. anglicky: Onion. resp. ale sú výhodnejšie než medvedicové. má mnoho sort a foriem. navyše aj cukry a sacharidy. perlovka. predovšetkým však propenylaliín (S-propenyl-L-cysteínsulfoxid). Cibuľa kvitne v lete (v druhom roku. Štiepne produkty majú rovnako ako pri cesnaku silné antibakteriálne účinky. flavonoidy. Sýrii a Palestíne). sírny derivát. francúzsky: Ail oignon. najmä pri kataroch — nutkajú do močenia. Rovnako špeciálny je cesnak šalotkový — Allium salota Dostál (syn. sú biologicky nevhodné. pektíny. Vytvorená kyselina propenylsulfénová je však stabilnejšia. Farmácia preto nerobí rozdiel medzi jednotlivými sortami. čo závisí od polohy stanovišťa. kultúrna odroda cibule — cesnaku (Allium sativum L. chutia lepšie zavárané. kyselinu askorbovú (vitamín C). pálčivou či trpkastou príchuťou. Odvary z listov sú tmavé. narcisov a pod. najmä pri chorobách mechúra (ak je moč zásaditý) a močových ciest. Obsah arbutínu je v nich síce nižší. Dlhým a nevhodným skladovaním sa znehodnocujú. že jedia stále svoju obľúbenú cibuľu. Sumeri a Akkádovia ju poznali asi 3 000 rokov pred n. Jej štiepne produkty sú propiónaldehyd a síra. Rímski vojaci verili. Rastliny kvitnú asi v júni—júli. medu i peľu. inak aj hrebeňmi. napomáhajú tiež vylučovanie solí z organizmu (saluretikum). Veľmi jemnou chuťou sa vyznačuje tzv. ale keďže sú trpko horkasté. poznáme však zámeny zeleniny — cibule cibuľami iných ľaliovitých rastlín a veľmi nepríjemné (s cibuľami tulipánov. niektorí autori vôbec odporúčajú iba maceráty za studena. že mal niekoľko vývojových centier. Brusnica je významná aj pre včelárov. voľný hydrochinón. so sladkou. že cibuľa im dodáva silu a odvahu. Listy sa nesmú pri zbere stláčať. Obsahové látky sú v zásade rovnaké a rovnocenné. Cibuľa je oddávna bežným kuchynským korením a zeleninou. Indii. domáci v Ťan-šane a na Pamíre. lebo uvoľňujúci sa hydrochinón štiepením arbutínu môže poškodiť pečeň. ako jej cesnakový izomér a predstavuje princíp. Plody zberáme ručne — ak nám ide o kvalitu. 84 Sekané listy je lepšie macerovat' v studenej vode (15—30 minút) a potom zapariť ako zapar. Čajovina č. jeho oslnenia a pod. Ani v prípade cibule nepoznáme spoľahlivo jej vlasť: za najpríbuznejší divo rastúci druh sa pokladá Allium oschaninnii. Ľaliovité . Biele.). Jej obľuba.5 %). obsahuje tiež arbutín. Ukladáme ich do vedier a pod. obľúbený najmä Židmi.). A. Materiál sa rýchlo suší v tenkej vrstve prirodzeným teplom. ktorý pri krájaní cibule dráždi na slzenie. Môžu sa jesť čerstvé. Plody brusnice sú veľmi žiadaným ovocím. španielsky: Cebolla. okrem toho listy obsahujú acetylarbutín. čisté a nezaschnuté plody. plody obsahujú podobné látky. Možno ju teda rátať medzi vďačné včelárske rastliny. ascalonicum Strend et Mattfeld non L. používaná ako prísada do zeleninovej zmesi mixed-pickles alebo nakladaná samostatne (pokladá sa aj za odrodu póru).ako každá dlho pestovaná rastlina. Zavárané brusnice sa nekazia. drobné belavé kvety tvoria mnohokvetový skrutcový okolík obalený krátkym blanitým tulcom. podľa normy sa zber robí v júni—auguste. Cibuľa . vytrhávaním v čase plného rozvoja (júl—september). sú surovinou v konzervárenskom priemysle (výroba kompótov) a výhodným vývozným tovarom. rozšírili jej pestovanie medzi germánskymi kmeňmi za Alpami. triesloviny (3—5 %) a organické kyseliny. j. tmavohnedé a pravidelné pitie čajov z arbutínových drog nesmie trvať dlho. uplatňujú sa aj pri cukrovke. pretože plody obsahujú značné množstvá kyseliny šťaveľovej. či dokonca zelené plody. V našich končinách sa už začiatkom stredoveku používala ako najobvyklejšie kuchynské korenie a zelenina. ophioscordon (Link) Holub in Dostál). Ostrejšie sorty sú dnes skorej koreninou mierneho pásma a sladké cibule zo Stredomoria a Orientu slúžia ako lahôdka k bielemu chlebu. salidrosid. taliansky: Cipolla. kofeoylarbutín. lebo obsahujú konzervujúcu látku — kyselinu benzoovú. Allium cepa L. Listy možno označiť za rovnocennú drogu s medvedicovým listom. rusky: CIBULE KUCHYNSKÁ CESNAK CIBUĽOVÝ . Slúžia ako urodezinficiens a protizápalový prostriedok a adstringens. Cibuľa sa pestovala v Mezopotámii. aby obsahovali čím menej trieslovín. keď aj jačmeň a pšenica. a sú preto zložkou pomocných čajovín.Liliaceae Nemecky: Kuchenzwiebel. V cibuli je aj bližšie neznámy flavonoid — štiepením z neho vzniká kvercetín a dve chemicky neprebádané substancie (rozpustné v alkohole a účinné na srdce). metylaliín. a tá im zastiera mozog a otupuje zmysly. neskôr vyrastá 30—100 cm vysoká rúrkovitá stonka s jednoduchými sivozelenými listami. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Cibuľa okrem toho obsahuje značné množstvo biokatalyzátorov . zmierňujú hnačky. Niektorí učenci ju však zatracovali podobne ako cesnak. Vykupovať možno len zdravé. lebo majú nižší obsah trieslovín. pije sa pol pohára 2—3 x denne. Rastlina sa pestuje v záhradách a na roliach ako kuchynská zelenina. Perzii. žiaľ je veľmi vzácna. 1. Cibuľa podobne ako cesnak obsahuje vo všetkých svojich orgánoch (osobitne však v cibuli) horčičné glykozidy — glukozinolátového charakteru. Brusnicové kompóty by mali jesť ľudia s obličkovými kameňmi. vo východnej Ázii i v oblasti Stredomoria. Drogu tvorí predovšetkým list — Folium vitis idaeae (oficinálny v ČsL 2). Predpokladá sa. čo možno chápať ako baccinium — ker s bobuľami (bobuľa = bacca). Hlavnou zložkou cibuľových prchavých látok je n-propyldisulfid. Na špeciálne účely sa suší (umelým teplom). jeho predstupeň L-glutamyl-S-propenylcysteínsulfoxid a enzýmové štiepenie prebieha podobne ako pri aliíne cesnaku. farbivá. Cibuľa bola odjakživa vysoko cenená aj ako liečivo. 21. a to umelým teplom.

Do Číny sa dostal azda s kočovnými Mongolmi a určite už r. Za druhé vývojové centrum sa pokladá Stredomorie. bol domácim prostriedkom proti čarom a svojho nositeľa chránil proti rezným a bodným ranám. 1. sodík. zvonka dráždi kožu — najmä čerstvá šťava. Sanskrt má pre cesnak dokonca tri mená. potom ju necháme vychladnúť. je riedky a zvyčajne má i rozmnožovacie cibuľky.divo rastúci aj u nás. sacharidy a cukry a minerálne látky (vápnik.skôr sa v tom však skrývalo podvedomé hygienické opatrenie. scedíme a nalejeme do menších fliaš. vyskytuje sa táto choroba veľmi zriedka. — užívajú sa rezy s cukrom. kuchynského. Cibulovitá bylina pestovaná pre zeleninu. Táto jeho „sila" bola známa oddávna. ďalej glukokiníny. nachladení. Stredná Ázia bola zrejme jeho prvotným vývojovým centrom. Pripravuje sa z 500 g rozkrájaných cibúľ. anglicky: Garlic. kde ho vraj dávali robotníkom pri stavbe pyramíd (azda aj ako prevenciu proti epidémiám). Známe je aj prikladanie cibule na vredy. Odvarom zo šupiek cibule sa farbia veľkonočné vajíčka. cibuľa zložená z cibuliek . draslík. rusky: — ČESNEK KUCHYNSKÝ CESNAK CIBUĽOVÝ . taliansky: Aglio. Rímski vojaci ho dostávali na povzbudenie bojového nadšenia . Aj v Moravskom krase pri Adamove sa našli zvyšky strúčikov cesnaku pochádzajúce z obdobia hallštatskej kultúry (rozhranie doby železnej a bronzovej). Zmes varíme 3 hodiny v litri vody (vodu dolievanie). Už klasické národy vedeli liečebne oceniť aj divo rastúce druhy a c. Ľaliovité — Líliaceae Nemecky: Knoblauch. Pestovaný cesnak údajne chráni aj pred rakovinou.CESNAK KUCHYNSKY Allium sativum L. V liečiteľstve sa uplatňuje aj cibuľový sirup. victorialis L. V ZSSR zistili. kde ľudia denne jedia cesnak. Užíva sa lyžica sirupu viac ráz denne. pri črevných parazitoch sa nechá rozkrájaná cibuľa stáť cez noc v štvrťlitri vody a precedený výťažok sa pije 3—4 dni nalačno). V Starej Mezopotámii a v povodí Nílu sa takisto oddávna pestoval. Ako liečivo a profylaktický prostriedok mal znamenitú povesť aj u tzv. Cesnak spolu s cibuľou a rumančekom sa v minulosti rátali za najúčinnejšie liečivé byliny. pôsobí proti parazitom — anthelminticky. sa pestoval vo veľkom. 2 000 pred n. že tam. najmä v Egypte. predovšetkým však močopudné a žlčotvorné. najmä rozdrvených listov. osoží pri chorobách dýchacích ciest. Pestovaný cesnak sa pokladal za univerzálny liek a prostriedok podnecujúci vtip i bojovnosť. listy ploché. Z liečebného hľadiska sa nerobí rozdiel medzi kultúrnymi plemenami c. zvyčajne sa prikladali na bradavice.strúčikov.) . žliabkovité. Zámeny s inou rastlinou pre všeobecne ľahkú identifikáciu neprichádzajú do úvahy. listnatá stonka vysoká asi 30-80 cm. Domovinou cesnaku je asi Sin-ťiang v Strednej Ázii a prarodičom Allium longicuspis. zvýšenej teplote a pod.) Baker (droga: + Bulbus scillae). divo rastúci v Tan-šane a povodí rieky Syrdarja. Za osobitne účinné sa pokladajú listy urgíney prímorskej — Urginea maritima (L. znižuje pritom hladinu krvného cukru. 80 g medu a 400 g cukru. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvej cibule a aplikuje ju najmä pri črevných a žalúdočných poruchách. čo sú ojedinelé nálezy z predhistorickej rastlinnej produkcie. Druh sa pestuje v záhradách i na roliach. provitamínov hlavne kyselinu askorbovú (C-vitamín). možno ich aj zavárať. maďarsky: Fog hagyma. hadí (A. Skrutcový okolík belavých kvetov býva obalený dlhým blanitým tulcom. biblických národov. Nimbus liečebných možností okolo cesnaku 85 . Kuchynská cibuľa má asi podobné pôsobenie a účinky ako cesnak.CIBUĽA (najmä enzýmov). španielsky: Ajo común. francúzsky: Ail cultivé. fluór a železo). Všetky tieto indikácie sa uplatňujú predovšetkým v ľudovom liečiteľstve (pri kašli. z vitamínov resp.

Čajoviny č. Dnes sa cesnaku vracia vážnosť všestranného liečiva. taliansky: Aglio orsino. astme. resp.CESNAK KUCHYNSKÝ vzrástol až do nezmyselných povier. listy ploché. slabo pôsobí na črevné parazity (anthelmintikum: podáva sa zvyčajne odvar cesnaku v mlieku). ktorý ju chráni pred vyprchaním silice až 6 mesiacov. 87. rusky: Trváca bylina vysoká 20-80 cm. antibakteriálnym pôsobením priaznivo ovplyvňuje črevnú flóru. s elipsovitými čepeľa- . bronchitídach a tuberkulóze. Konzum čerstvého je najúčinnejší. B1.. deoxyaliín). Stonka trojhranná. Na farmaceutické účely sa nesušia. pri artérioskleróze . C. Podľa chemickej skladby alicínu sa pripravilo viacero prípravkov aplikovaných najmä pri hubových ochoreniach. či minerálne soli. Užíva sa rovnako. ktorá sa hydrolýzou mení na kyselinu vínnu a amoniak. vhodnej najmä pri dyspepsii (poruchách trávenia). pôsobí proti jedovatým splodinám ako detoxikans. za zvyčajnú dávku sa považuje 2 g ako macerát — asi 3 %. Cesnak má mnohostranné použitie: je antiseptikum. D. Droga sa má skladovať v celofánovom obale. sa vytvárajú druhotne po poranení alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. látky s účinkom mužských i ženských sexuálnych hormónov. nositeľ pachu — dialyldisulfid a dialyltrisulfid. Z ďalších obsahových látok je to rad genuínne prítomných aminokyselín (cysteín. protikŕčovo. v žalúdočnom a črevnom trakte zvyšuje sekréciu žliaz. priemyselne vyrábaného prípravku Alvisan — čajovina s tabletovaným cesnakom (indikácie: vysoký krvný tlak. monosulfoxid dialyldisulfidu.pripisuje sa sexuálne účinným látkam a licínu. digestívum a metabolikum. Cesnak kvitne asi v júli až septembri a z včelárskeho hľadiska poskytuje rozdielne množstvá medu — závisia od klimatických podmienok. hypotonikum. D 2—D 3). 163. resp. Pri paralelnom štiepení aliínu pomocou enzýmu aliinázy vzniká aj kyselina aminoakrylová. Obľúbený cesnakový sirup sa robí z drobno nakrájaného cesnaku podobne ako cibuľový (pozri rastlinu cesnak cibuľový. CESNAK MEDVĚDI ČESNEK MEDVĚDÍ Allium ursinum L. proti paradentóze a na mokvavé rany. Ľaliovíté — Liliaceae Ľudovo: medvědí lenek Nemecky: Bären Lauch. metionín. sacharidy a slizy i pektíny. jód. lebo porušené hnijú. anglicky: Ramson. Cibule cesnaku — Bulbus allii sativi sa zberajú vytrhávaním v čase plného rozvoja (asi júl—august). španielsky: Ajo de oso. Okrem aliínu sú v cesnaku prítomné aj menšie množstvá príbuzných zlúčenín. 86 Účinnú obsahovú látku cesnaku predstavuje nepríjemne páchnúci komplex substancií s obsahom síry — horčičné glykozidy. Cesnak bol zložkou čs. cysteínsulfoxidov. Strúčiky treba oddeľovať prstami. maďarsky: Medve hagyma. nie nožom. Aplikuje sa aj pri klimakterických ťažkostiach. Novšia čajovina Alvisan Neo ho už neobsahuje. proti ktorým v súčasnosti máme málo účinných liečiv. je podporným prostriedkom proti infekčným ochoreniam. hodno spomenúť vitamíny (A. antibiotický neúčinný sírny aliín (3-alyl-L-cysteínsulfoxid). metylaliín. Čerstvá a neporanená cibuľa cesnaku obsahuje nevonný. 83. ktoré sa analogicky štiepia pomocou enzýmov. Očistia sa od hliny a nechávajú sa dobre oschnúť. amid kyseliny nikotínovej). ovplyvňuje tvorbu a vylučovanie žlče. dialylpolysulfidy. Ani alicín však nie je stály a vytvára sírny prchavý produkt (dialyldisulfid). Dokázalo sa mu pôsobenie proti zvýšenému krvnému tlaku. propylaliín a pod. antisklerotikum). B2. napr. glukozinoláty. cibuľa podlhovastá. pri rozotieraní (drvení) strúčikov sa aliín pomocou enzýmu aliinázy mení na nestabilný medziprodukt — kyselinu alylsulfénovú a potom na alicín. Čerstvé strúčiky cesnaku používa homeopatia na príprvu esencie (dil. francúzsky: Ail des ours. cystín. 7. ktorý má silný cesnakový pach a vysokú účinnosť proti chorobám zapríčineným baktériami a nižšími hubami.

A. Vo farmácii sa používa ako žalúdočné a črevné dezinficiens. Rastliny výrazne páchnu najmä v období kvitnutia. pach je však veľmi výrazný a cítiť ho ďaleko. Nepríjemne páchne. známa najvyšším obsahom sírnych derivátov (povzbudzuje činnosť pečene a žalúdočných žliaz. šalotka — Allium salota Dostál. keď sa začali intenzívnejšie prieskumy rastlín s obsahom antibakteriálnych látok — fytoncídov. Rodový názov cesnaku je odvodený od starého latinského pomenovania allium. i nelesných spoločenstvách. prípravky sa indikujú pri hnilobných a kvasných žalúdočných ťažkostiach. rozčesnúť (má zložené.. — cesnak sa v ľudovom liečiteľstve používa ešte cesnak hadí — A. kde ho bežné konzumujú aj ľudia). Pór pravý — A. medvedieho sa po- 87 . odorum L. Prenáša sa i do mlieka a mäsa zvierat. Z ostatných druhov rodu Allium L. chrípka. subsp. ophioscordon (Link) Holub in Dostál. Čerstvá vňať c. Zber vňate prebieha asi v máji—júni. pri zápaloch tenkého čreva a pod. hlavne pestované zeleninové druhy rodu. artérioskleróza. pretože by stratili účinnosť. a dobré meno majú aj ostatné.3 x denne čajová lyžička. a cesnaku pažítky — A. victorialis L. tulec pod okolíkom zložený z 2 . Rastlina má podobné obsahové látky ako cesnak. Označenie cesnak — česnek je bežné vo väčšine slovanských jazykoch. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachodí účinná zmes sírnych derivátov — sulfidov. súvisí údajne so slovom česnúť. ktoré ho požierajú. vyrastajú z cibule. bežne u nás pestovanej v črepníkoch (100 g listov obsahuje 50-100 mg kyseliny askorbovej). vertikálne rozšírený od nížin po subalpínsky stupeň. porrum (L. Plínius. Známe sú prípady hemolytickej anémie zvierat. akoby rozčesnuté cibule). ibaže oveľa slabšie. cibuli v auguste-septembri. Druh je vlhkomilný. spravidla v tieni až polotieni. črevné parazitózy a i. dubohrabinách. nespavosť. ktoré uvádza napr. rastie na kyslých až neutrálnych stanovištiach. závraty. Šťava tvorí chuťovú zložku jarných bylinných kúr. Na kyselinu askorbovú a fytoncídne látky je bohatý aj list cesnaku voňavého — A.3 suchoblanitých listeňov. Cesnak medvedí sa ocitol v popredí CESNAK MEDVEDÍ vážneho liečebného záujmu až v čase. tiež je prítomná horká látka a organické soli. zmierňuje nervové vzruchy a dobre pôsobí pri chorobách z nachladnutia).. Zistili sa tiež látky s dosť výrazným pôsobením na maternicu. Na vitamíny je mimoriadne bohatá cibuľa zimná. V oficiálnej alopatickej medicíne sa šťava z čerstvej rastliny používa ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov (dražé) alebo tinktúra ( 2 . ochoreli po cibuli aj psy). ktoré ho konzumovali vo väčšom množstve (aj po kultivovaných druhoch cesnaku — cibule. nepríjemne páchnuce alkylsulfidy. veľa slizov (až 15 %) a sacharidov. s obľubou v bučinách. napr. V lužných lesoch tvorí rozsiahle porasty.3 x denne po 10-20 kvapiek). Stvol je zakončený bielymi kvetmi v riedkom skrutcovom okolíku. jej listy obsahujú až 15 x viac kyseliny askorbovej (C-vitamínu) ako ostatné cibule. dávka: 2 . ampeloprasum L. údajne má priaznivé vplyvy na srdcovú činnosť a na činnosť štítnej žľazy. okrem toho aj stopy bližšie neznámeho merkaptánu a aldehydu. má i antibakteriálne vlastnosti.) Regel okrem aliínu obsahuje saponíny. Druhové meno ursinum mu Linné pridelil preto. schoenoprasum L. prakticky sa využíva celá rastlina. a preto sa mu väčšina bylinožravcov vyhýba.mi. že ho vraj s obľubou pojedajú medvede (rastie najmä na Sibíri. ďalej čpavok. Svojimi dvoma listami je dosť podobný najbližším druhom rodu Allium L. subs. ale aj cibuľa — Bulbus allii ursini. Podobné pôsobenie sa pripisuje aj cesnaku perlovkovému . Z rastliny sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba allii ursini. často monocenózy. alkylpolysulfidy — predovšetkým divinylsulfid a divinylpolysulfid. Nazberané rastlinné časti sa zvyčajne nesušia. V ľudovej liečiteľskej praxi sa výťažkami z rastliny liečia nielen uvedené ťažkosti. ale aj zvýšený krvný tlak. sativum L.

2 % organických prímesí. Vňať cesnačky — Herba alliariae sa hodnotí podľa internej normy IN 4/84.užíva aj ako kuchynská korenina . francúzsky: Chicorée. Početné jednotlivé úbory s jazykovitými kvetmi jasnomodrej farby. rumoviskách. 10 8 12 10 3 Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené časti ako na rastline Osi hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) I. ktorý je surovinou na výrobu cigórie. 4 5 12 8 II. Podobné obsahové látky má cesnačka lekárska . medziach. 8 10 12 10 listy kopijovité. rusky: - ČEKANKA OBECNÁ Trváca bylina vysoká 20-120 cm. Miestami sa pestuje pre koreň. taliansky: Cicoria.Alliaria petiolata (Bieb. roliach. lebo je veľmi aromatický a mierne horkastý. Petra Nemecky: Gemeine Wegwarte.jemne posekaný list je vhodný do studených omáčok. rastlina je veľmi dobre známa. ktorý je prudko jedovatý. 1 % anorganických prímesí.). V I. Skôr by mohlo ísť o zámenu pri jesennom vykopávaní koreňov na stanovišti. Tinktúra z cesnačky je zložkou roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). kde rastú rastliny s podobnými koreňmi. Veľmi hľadaným skoro všeliekom boli najmä kvety a plody. s takmer srdcovitými zúbkatými listami a so strapcom drobných bielych kvetov. 5 4 12 8 2 II. nie menšiu povesť mala v lekárstve. maďarsky: Mezei katáng. anglicky: Chicory. ČAKANKA OBYČAJNÁ ČAKANKA OBYČAJNÁ Cichorium intybus L. korenie sv. španielsky: Xicoira. akostnej triede sa pripúšťa maximálne 10 % drogy s odlišným sfarbením. Zichorie. zo žltkastobieleho vretenovitého koreňa vyrastá rozkonárená byľ s ružicou prízemných laločnatých listov. ON 86 7033: Znak Zle sfarbená droga Droga so zvyškami nadzemných častí Vlhkost Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Na vňať sa vzťahuje ČSN 86 6728: Akosť — najviac v % I. Čakanku pestovali už starí Egypťania a vážili si ju ako šalátovú zeleninu. Nebezpečná je zámena s nevýrazne chutiacim koreňom blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. Pri zbere vňate nehrozí zámena. Succory.) Cavara et Grande. treba ho iba opatrne dávkovať. byľ má Na koreňovú drogu — Radix cichorii — sa vzťahuje. Východní mágo- . bylina z čeľade kapustovitých vysoká až 100 cm. pri cestách ako burina od nížin po podhorský stupeň. mletého mäsa a rybích vývarov. Veľmi rozšírený druh na suchších lúkách. Čakankovité — Cichoríaceae (Astrovité — Asteraceae) Ľudovo: cigória. vlhkosť 14 %. plody sú nažky. obsah popola 15 % a podiel popola nerozpustného v HC1 2 %. suší sa pri teplote do 35 °C. Zberá sa z nej kvitnúca vňať.

taliansky: Brunella. stomachikum). vcelku potvrdili oprávnenosť používania pri krčných ochoreniach a zápaloch ústnej sliznice. spodné v ružici. Korene sa vyrypujú rýľom (september—október). v lesoch a ako burina záhrad od nížin po horský stupeň. ktorá môže v zime spestriť chudobný jedálny lístok. 1690 známy ako náhradka kávy v Holandsku. aby sa nezaparil (pri teplote do 35 °C). List (1979) stanovil okrem toho aj triterpénové kyseliny (okrem ursolovej aj cis. pomer zoschnutia je asi 4 : 1 . obsah popola 10 % (15 %) a popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . pripravuje sa z neho esencia (dil. octovú. ktorú zaviedli do liečiteľstva nemeckí lekári v 16. inulín. pasienkoch. sodík. rastie roztrúsené v teplejších a suchších oblastiach. Berger 1954). ktoré vyrástli v tmavých pivniciach na koreňoch čakanky zasypaných pieskom. mladé listy a výhonky patria medzi šalátové a jarné polievkové byliny (dvojročná subsp. maďarsky: Kozonséges békavár. Preslávil sa ako výborný prostriedok proti krčným zápalom. cholín. sú hľadané ako zimná šalátová zelenina (dajú sa variť.P. inulín (10—15 %). 1963 Sandra. arginín.a trans-kávovú). pretože neskôr kvety opadávajú. rezervná látka úborovitých a čakankovitých rastlín sa ukladá v koreňoch namiesto škrobu. okrem toho aj horčiny. horčík a železo). foliosus pre list). V Belgicku a inde na Západe sa v jeseni bežne predávajú jemné puky. endivia L. saponíny. Bylina sa bežne vyskytuje na lúkách. metabolizujúce (tzv. — do metabolizujúcich čajovín).). Šťava vo vode alebo vo víne sa odporúčala ako liek na vyplakovanie alebo premývanie hrdla. dosť flavonoidov. Odvar sa používal aj pri horúčke a Matthiolus radil okrem toho zmes šťavy s octom a s ružovým olejom prikladať na spánky proti bolestiam hlavy. ten vraj nadobudol krásu a obľubu u každého a všetko sa mu darilo. Ich pôvod vie určiť iba skúsený botanik. Gessner 1953. v listoch je aj kumarínový glykozid cichoriín. Zápar má mierne účinky na vypudzovanie žlče . po omytí sa režú na približne 15 cm dlhé kusy a sušia na tienistom mieste (najlepšie je dosušiť umelým teplom pri 40—50 °C. dusiť. Hlavné obsahové látky sú v šťave. Čiernohlávky ako väčšina hluchavkovitých rastlín sú medonosné. rusky: - ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 5-25 cm.dávka je 1 lyžička vňate (piť 3 x denne šálku) alebo 2—5 g koreňa na odvar (5 minút variť na slabom ohni. Čajoviny č. Po prvej svetovej vojne sa korene stali náhradkou kávy. Materiál sušíme pozorne v tenkých vrstvách. Dáva dobrú nektárovú i peľovú znášku. D 2 — 0). arginín. Inak drogy slúžia na povzbudenie chuti (horčinové tonikum. Používal sa odvar aj čerstvá bylina. zapekať s mäsom a pod. veľkokvetý .via z nej urobili čarodejnú bylinu: kto sa natrel jej šťavou zmiešanou s olejom. dva antokyanové glykozidy a horčiny. ktorá pre I. len čo začína kvitnúť. akosť (požiadavka II. Krober 1937. Vedecký názov rodu pochádza z latinského bruneus = hnedý. kyselinu stearovú. listy vajcovité. ktorý izoloval saponíny. Čiernohlávok je jednou z rastlín. Kvety sušením strácajú belasú farbu. radicosus sa pestuje pre korene a subsp. hyperosid a kyselinu kávovú. Koreň je už od r. španielsky: Brunella. svalník menší Nemecky: Kleine Braunelle. Novšie prieskumy (Losch 1933. častejšie sa kombinujú v zmesiach (napr. ktoré sa potom nepodobajú ani na jedného z rodičov. Madaus (1938). čertohlav. Samy sa užívajú zriedka. 15. sú močopudné. triesloviny. piť 3 X denne). u nás sú tri. chromatograficky dokázal. Vňať obsahuje pomerne dosť trieslovín (asi 7 % ) . Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: brunelka. Predmetom zberu z rastliny v čase kvitnutia (jún—september) je vňať — Herba prunellae (Herba brunellae). byľ slabo rozkonárená. čiernohlávka. ďalej živicu. Čakanka kvitne v júni (júli) až v septembri (októbri). Čiernohlávok sa pre svoju mimoriadne liečivú moc nazýval aj božia spása (Gottheil). V homeopatii sa používa čerstvý koreň vykopávaný na jeseň. vlhkosť 14 % (14 %). 157. kvitne najčastejšie žltkastobielo a listy má perovito rozoklané. zbavujú nadzemných častí a sčernetých partií. glykozid aukubín (s vplyvom na krvný tlak) a doteraz ešte nie celkom preskúmané látky. inulín. Metanolové výluhy obsahovali rutín. stor. šťaveľan draselný a kyselinu octovú. cholín. koreňom púpavy. čiernohlávková voda s ružovým olejom sa dávala na zvredovatené ústa alebo na rany. zastrihovaný — P. Japonci dokázali vo svojej droge aj kyselinu ursolovú. Nakupuje sa koreň a vňať — Radix cichorii seu Herba cichorii. ČERNOHLÁVEK OBECNÝ Prunella vulgaris L. gumu. Č. hlavuška. minerálne látky (draslík. Č. vňaťou stavikrvu vtáčieho. druhové pomenovanie vulgaris = obyčajný. obyčajný s obľubou vytvára miešance s oboma druhmi. vápnik. anglicky: Self-heal. je čakanka štrbákova.) Nath. Inulín je oficinálny v ČsL 3 a izoluje sa aj z čakanky. úbormi nechtíka a pod. myšieho chvosta — do čajovín pri žlčníkových chorobách a s vňaťou žihľavy. V koreni glykozidické horčiny. známejšia ako endívia — C. najvyššie dva pod hlávkovitým súkvetím modrofialových kvetov. 1 % (2 %) anorganických prímesí. s listom mäty. Gessner (1953) a Losch (1933) uvádzali iba triesloviny (7 %). krvčistiace). 89 . Plody sú tvrdky. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. kôrou krušiny. Najkrajší je č. Šťava ďalej obsahuje triterpénové deriváty (a — a (3-laktucerol). brunellus = hnedastý (vzhľadom na listene a kalichy). Mladé listy sa miestami upravujú na šalát alebo kašu a podávajú pri skorbute. Skladujeme dobre uzatvorený a chránime najmä proti vlhkú. fosfor. grandiflora (L. stopy silice. Nadzemnú časť odstrihujeme ihneď. má iba päť členov. manitol. Príbuznou zeleninou. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. Podrobnejšie fytochemické prieskumy rozličných druhov čiernohlávkov robil r. keď horné iba začínajú rozkvitať. mierne preháňavé. Spodné kvety má už dávno odkvitnuté. Droga nemá pach a chutí horko. zvonka slúžia na obklady pri bolestivých zápaloch alebo vredoch. Droga sa hodnotí podľa internej normy IN 1/84. ide o horké látky terpénového charakteru .) Scholler. a to výhradne z divo rastúcich rastlín (pestované majú iné obsahové látky). kvety má veľké a fialové. Rod čiernohlávkov je malý. laciniata (L. pod týmto označením ho uvádzal aj Matthiolus. akosti v zátvorke) pripúšťa maximálne 10 % (20 %) drogy s iným sfarbením. Kvitnúce vrcholky vňate sa odrezávajú v júli-auguste a sušia v tenkej vrstve bez prehrabovania na vzdušných a tienistých miestach. levulóza a kyselina dikafeyltartarová (cichóriová).laktucín a laktupikrín. Pitie odvaru v medovej kaši miernilo chrlenie krvi a čistilo pľúca od krvavého kašľa a bylina utlčená s kaviárom a priložená ako obklad na vredy urýchľovala ich dozretie a otvárala i hojila rany. májovník. vňaťou ľubovníka. že aglykón tvorí kyselina oleanolová. kňazská zelina. francúzsky: Brunelle commune. alebo hneď pri umelom teple).

Predmetom zberu býva prakticky celá rastlina. list — Folium petasitidis (zoschýňa v pomere 5—6:1) a kvet — Flos petasitidis (zoschýňa v pomere 5 : 1). V nemčine má podľa toho aj svoje pomenovanie — Pestwurz (Pest = mor). Drogy: podzemok či koreň — Rhizoma seu Radix petasitidis (pomer zoschnutia 3 : 1). pomenovanie dostal od petasos = slnečný klobúk. na rube plstnaté a majú 7-9 výrazných žíl. nazývaný po ňom Gentiana. a to ako prostriedok proti hnačkám. podzemok sa vykopáva pred kvitnutím (rastlina spravidla kvitne vo februári—marci. materiál sa kladie v tenkých vrstvách do tieňa — pri výdatnom vetraní dobre schne. pri niektorých ženských chorobách a na omývanie. pre svoje obrovské listy. Droga sa však pre obsah trieslovín aplikuje aj vnútorne. myšieho chvosta. a ten istý autor. Jednotlivé časti sa sušia vzhľadom na obsah silice tak ako všetky silicové drogy — podzemky sa narýchlo omyjú (ostatné časti nie). koňské kopyto.) Gaertn. menuje ešte jednu slávnu bylinu. ktorej v antike nesmierne dôverovali pri morových epidémiách — petasites. rusky: Trváca bylina s hluzovitým podzemkom. teda náš deväťsil. s vňaťou ľubovníka. Jeho sláva sa obnovila v stredoveku. v liekopisoch však nie je oficinálny. Medzi prirodzené patrilo žuvanie aromatických liečivých bylín. ani pri vykopávaní koreňov! Pri morových nákazách a epidémiách sa ľudstvo utiekalo k prirodzeným i nadprirodzeným prostriedkom. keď sa stal hlavným liečivom proti moru.ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Z drogy sa zvyčajne používa 6—10 % odvar (var na slabom ohni asi 5 minút). Ak sa suší umelým teplom. Deväťsil má zo všetkých našich bylín najväčšie listy — nezameniť s lopúchmi. kvetom bielej hluchavky.. francúzsky: Petasite. Druh rastie na vlhkých tienistých miestach a v pobrežných porastoch od nížin do horského stupňa. má žltobiele kvety v polguľovitých úboroch. veľké. zriedka bielymi kvetmi. Prenikavo páchnuce korene prešli iba neskôr do veterinárnej praxe a rozotreté listy sa prikladali na rany. dávkuje sa zvyčajne 1 lyžica na šálku záparu 1—2 x denne (taliansky autor L. a to ako ústna voda alebo na očné výplachy a na kloktanie pri krčných a ústnych zápaloch a podobných ťažkostiach (pôsobí ako adstringens). podbel (!) Nemecky: Rote Pestwurz.) Gaertn. tu sa však častejšie kombinuje napr. Listy deväťsilu nemožno zamieňať za listy podbeľa. anglicky: Butterbur. ktoré sú menšie. žalúdočným a črevným ťažkostiam. španielsky: Sombrerera. nesmie teplota presiahnuť 35—40 °C. sú stopkaté. biely — P. V súčasnosti má oficinálne použitie v homeopatii — z čerstvej rastliny zberanej v apríli sa pripravuje esencia (dil. Homeopatická esencia slúži na podobné účely. nátržní90 ka husieho. prasličky. spočiatku na rube sivoplstnaté. Príbuzné druhy čiernohlávka sa používajú zriedkavejšie. K. D 2 — 0). na báze hlboko srdcovitou čepeľou. acsalapu. List bez stopky sa zberá v máji a kvet v začiatočnom štádiu kvitnutia (február—máj). ale rátajú sa za rovnako účinné. DEVATSIL LEKÁRSKY DEVĚTSIL LÉKAŘSKÝ Petasites hybridus (L. Ilýrsky kráľ Gentios nariadil pri more užívať horec čiže encián. Príbuzný d. Oficiálna medicína sa k nemu stavia zhovievavo. levandule a pod. albus (L. Plody sú chocholaté nažky. lopušica. Palma uvádza asi 3 % zápar — nechať postáť asi 15 minút a piť 2-3 šálky denne). ale miestami až v apríli—máji). Obsahové látky podzemka tvorí asi . Meyer et Scherb. Droga slúži v ľudovom liečiteľstve ako protizápalový prostriedok na vymývanie rán. taliansky: Farfaraccio. ktorý o tom píše (Dioskorides). na jar vytvára šupinatú purpurovú byľ vysokú 50-100 cm. s okrúhlou. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: devesel. Listy v bohatej prízemnej ružici vyrastajú neskoršie. maďarsky: Kózonséges kalapfu. zakončenú predĺženým strapcom úbo- rov s bledočervenými. s listom alchemilky.

Rastie s optimom výskytu na teplých pahorkatinách. inulín. žľazy a pod. Krtičníkovité . Prieskum rastliny sa robil aj u nás (r.06 g a podlieha lekárskemu predpisu). Kvet tvoril oddávna zložku prsných čajovín. 1962 a ďalšie). nekombinovaný výťažok z listov a z koreňa (jednotlivá dávka je 0. horčina petasitín. pri astme a pod. Predmetom zberu ako droga mimoriadnej dôležitosti je kvet — Flos verbasci. Čerstvé listy sa prikladajú na rany.: V. španielsky: Gordolobo. môžu včely naznášať naozaj dosť medu. plstnatá stonka nesie dokonale zbiehavé listy a veľké. oranka. Ťažko sa vysloviť priazni- D. asi 2 % pektínových látok. Kvitnú celé leto. Divozely poskytujú med bledožltej farby. volov chvost Nemecky: Windblumen-Kônigskerze. rusky: DIVIZNA VEĽKOKVĚTÁ DIVOZEL SÁPOVITÝ DIVIZNA SÁPOVITÁ Verbascum phlomoides L. proti kašľu. pri ischiatických ťažkostiach. reumatizme a tinktúre sa pripisovali silné diuretické účinky. O pôsobení obsahových látok z farmakologického hľadiska nie je veľa známe. ktoré by oprávňovalo starodávne ľudové používanie ako prostriedku pri chorobách dýchacích ciest. Vedecké pomenovanie pochádza zo skomoleného latinského barbascum (barba = fúzy) pre jeho plstnaté ochlpenie. ľudovo sa užíva aj zápar z kvetov (2 %. maďarsky: Szóros farkkóró. maďarsky: Keskenylevelú okórfarkkóró. líši sa hlavne krátko zbiehavými až nezbiehavými listami. majú kvetné koruny zväčša menšie. dávka: 1 lyžica drogy na šálku záparu 3-krát denne). kde ich rastie veľa. Syn. na zapálené žily a vredy. izo-S-petazín. plody sú tobolky. D. sliz. typické stanovištia sú výslnné pahorky. veľkokvetý je dvojročná bylina vysoká asi 100-200 cm. 20 minút nechať stáť prikrytý — 3 šálky denne). Divozel patrí k najstarším liečivým rastlinám sveta. alebo sa extrakt kombinuje s inými liečivami. niektoré však sú asi oprávnené. anglicky: Mullein. V niektorých západných štátoch sa používa čistý. oficinálny v čs. monoterpénové i seskviterpénové uhľovodíky a petasitolidy. skalnaté stráne. druh sa vyskytuje vo dvoch chemických chemovaroch. pánbožkova onučka. (u nás asi 10). liekopise. francúzsky: Bouillon blanc. Molene medicinale. S-petazín. pretože zväzočky ich kvetov sa rozvíjajú postupne. nachladnutí a chrapote. opuchy. Uplatňuje sa pri bolestivých menštruáciách. vo viniciach. sacharidy. reumatizme.vo ku všetkým indikáciám. trieslovina a minerálne soli. ba v protikŕčových účinkoch ho predstihne. List deväťsilu obsahuje okrem toho izopetazín. divizna. Antika opriadla divozel poverami o zázračných účinkoch. prípadne fialovo ochlpené tyčinky. veľkokvetý. ester izopetazolu je menej účinný. V Nemecku sa užíva prášok z koreňa zavarený vo víne s medom alebo s ryžou a pšeničnými alebo ovsennými vločkami. chrapote. aplikuje sa pri bronchiálnej astme. Ľudové liečiteľstvo používa list najmä ako močopudný a potopudný prostriedok (aj ako náhradný za list podbeľa. DEVÄŤSIL LEKÁRSKY DIVOZEL VEĽKOKVETÝ Verbascum densifloram Bertol. lesných čistinkách. devina. ktorý má podobné účinky ako alkaloid papaverín (pozri mak siaty).1 % silice. Nemecky: Grossblumige Konigskerze. ruderálnych stanovištiach a pri cestách. rusky: - 0. 91 . Ľudovo sa používal pri pľúcnych kataroch. ďalej pri kašli. ochoreniach dýchacích ciest a proti črevným parazitom. Rastie na kamenistých stranách. živica (petasit). Na farmaceutické účely sa pestujú aj osobitne — najmä d.Scrophulariaceae Ľudovo: cisárska svieca. štrkoviska a brehy vodných tokov. sápovitý je vysoký iba 30—150 cm. Neskôr sa izoloval z rastliny petazín. Príbuzné druhy rodu Verbascum L. huniak. prízemné listy sú zreteľne stopkaté. thapsiforme Schrad. tam. V droge sa nesmú nachádzať. mierne súmerné citrónovožlté kvety. taliansky: Guaraguasco. predpokladá sa spomínané spazmolytické pôsobenie. kruželica. kráľovská svieca.

ktoré sa hemolyzovali odvarom z 1 g saponínovej drogy. 146. Pri sušení umelým teplom neprekračovať teplotu 40 °C. Materiál by mal uschnúť za jeden deň. odvaru alebo macerátu) je 1.5 10 8 2 1 10 3 1. 30 12 4 1 0. Materiál je veľmi hákli- Kvet divozelu — Flos verbasci (Flos verbascorum) sa ako droga hodnotí podľa ON 86 6214 a podľa ČsL 4: Znak Droga farbená inak ako materská rastlina Nerozvinuté kvety a kvety s kališnými časťami Iné organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol z drogy (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Saponínový obsah v hemolytických jednotkách (h. ktorý sa uplatňuje ako čajovina s karminatívnym účinkom alebo náhradka za pravý ruský čierny čaj. 143. a to ručným otrháváním za suchého počasia. 132. 147.100. Sušíme ho rýchlo.) — najmenej 92 Akosť — najviac v % I.j. Droga obsahuje terapeuticky účinné saponíny.116.). hodnotí osobitným spôsobom — v hemolytických jednotkách (h. jednotlivo rozložený. Zisťuje sa laboratórne tak. Droga — Flos verbasci má medový pach a chutí sladkasto.DIVOZEL VEĽKOKVETÝ DIVOZEL SÁPOVITÝ Zberajú sa iba kvetné koruny bez kalicha. Výnimočné uplatnenie v homeopatii majú čerstvé korene — Radix verbasci. Homeopatia používa na prípravu esencie celú čerstvú kvitnúcu vňať zbieranú na začiatku kvitnutia a známe sú aj homeopatické prípravky z čerstvého koreňa (TEEP . Jednotlivá dávka drogy vo forme záparu (príp. že sa nechá odvar z drogy pôsobiť na suspenziu červených krviniek. je Species pectorales . pretože droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. zistená hodnota odpovedá počtu mililitrov suspenzie červených hovädzích krviniek. každý zber osobitne na prudkom slnku alebo umelým teplom. pričom účinnosť v tomto smere sčasti vyplýva aj zo slížového obsahu. čo je údaj pre účinnosť saponínov prítomných v 1 g drogy. v drobnom najlepšie v predhriatých plechovkách. ktorý mierni dráždenie horných dýchacích ciest a sčasti z obsahu flavonoidov a saponínov.94. Obdobie zberu: (jún) júl—september (október). kde kvet tvorí zložku. Zber pre nákup treba čo najskôr odovzdať.Verbasci e radice). 133. 184. a ČsL 4 10 II. Kvet tvorí aj súčasť hromadne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom. vykopávané v júli až v auguste. 20 III. Oficiálna čajovina ČsL 4.115. j. a to viac ráz denne. najlepšie v poludňajších hodinách. Upotrebuje sa ako expektorans.prsná čajovina. Pomer zosušenia je asi 8 : 1. i. sliz a flavonoidy. Kvety možno po dôkladnom vysušení skladovať v nepriedušne uzavretých igelitových vreckách. ktoré reflektoricky zvyšujú bronchiálnu sekréciu.97. Kvalita drogy sa o. 4 20 30 .121. Vyrába sa aj priemyselne ako Species pectorales Planta. 130. pripravenú predpísaným spôsobom z hovädzej krvi. Čajoviny č. 128.5 g (ČsL 4). Práca s materiálom vyžaduje trochu rutiny a skúseností.5 10 10 6 2 40 8 3 vý na stláčanie a zaparenie. ktoré dobre zatvoríme a okolo uzáveru ešte zalepíme leukoplastom.

Plínius. Dnešný latinský názov vznikol asi z gréckeho anagelao = smiať sa. Suší sa v jednej vrstve na tienistých a vzdušných miestach. bystrosti a veselosti. U nás sa vyskytujú variety odlišujúce sa najmä farbou kvetov. Historické osudy drchničky sú tiež zaujímavé. že kvitne znovu v jeseni. Podobne sa odlišujú aj druhy rodu rožec .+ Cyclamen europaeum L. 10 Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina začerstva Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) 5 3 0. tenšie nebodkované listy a biele kvety (patrí do čeľade hviezdicovitých — Stellariaceae). Plody sú tobolky. Častejšie sa však uvádza spojenie gréckeho ana = opäť a agállo = zdobím. Podstatnú obsahovú zložku vňate a semien tvoria saponíny. vznikali zámeny najmä s kuričkou (druhy rodu Minuartia L.DRCHNIČKA ROLNÍ DRCHNIČKA ROĽNÁ ( + ) Anagallis arvensis L. ktoré sa u nás vyskytujú dosť hojne. žabinec. Dioskorides odporúčal jej šťavu pri bolení zubov a s vínom sa píjavala najmä pri bolestiach. predovšetkým žlčníkových a pečeňových. ktorá je nepomerne vzácnejšia a rastie iba v teplejších až najteplejších oblastiach. najmä medzi zeleninou.Cerastium L. ktorá sa zberá celá. ba mala vraj čarovnú moc na vyvolanie ducha z podsvetia a zachraňovala ľudí pohryzených besným psom. Častá burina polí a záhrad. Kvety na dlhých stopkách vyrastajú jednotlivo z pazúch listov a majú ohnivočervené koruny. kuracie oko. II. námožníček. Najčastejším predmetom zberu býva kvitnúca vňať — Herba anagallidis (júl-august). rátala sa medzi univerzálne protijedy. Samozrejme. V Indii sa ešte aj dnes používa pri love rýb (má hemolytický účinok podobný ako cyklámen . poliehavou až vystúpavou byľou vysokou 10—30 cm.). Túto povesť si udržala až do stredoveku. a to vzhľadom na to.). štvorhrannou. celistvookrajové. Drchnička je prastarou liečivou rastlinou. maďarsky: Mezei tikszem. Zatvára ich aj pred dažďom. aj na zvýšenie odvahy. Liečiteľsky sa mimoriadne preslávila. S týmto upotrebením prešla i do stredoveku. Kvety totiž nemajú medovinu a hmyz ich zriedka navštevuje. (Stellariaceae). a pri hadom uhryznutí. Spomínali ju už Hippokrates. keď bola predmetom nákupu. žabí střevíc Nemecky: Roter Gauchheil. anglicky: Scarlet Pimpernel. pomer zosušenia je asi 5 : 1. bez korienkov a plodov. Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: kačacie (mačacie. Už v hip- Akosť — najviac v % I. V minulosti. rastie od nížin po podhorský stupeň.5 12 12 6 1 12 15 2 3 pokratovych časoch slúžila ako liek na ťažké rany a vredy. žiada sa čerstvá kvitnúca vňať. vajcovité. Thefrastos. z ktorých 93 . Rastlina sa v súčasnosti využíva najmä homeopaticky. rusky: . taliansky: Anagallide. Zaujímavé je jej rytmické ranné a odpoludňajšie zatváranie kvetov. žabie) mydlo. francúzsky: Mouron des champs. i. Už v antickom Grécku Na drogu sa vzťahuje ON 86 6830: Znak bola známa ako bežná burina. listy krížmo protistojné. (v európskej časti ZSSR obidve variety) DRCHNIČKA ROĽNÁ Jednoročná bylina s lysou. kurimor. Dioskorides. čo je dôležité pre vlastné opeľovanie. je oveľa útlejšia. má zaguľatené a na jednej strane ochlpené stonky. španielsky: Murrons. v staroveku zaháňala melanchóliu. väčšinou sa nachádzajúce aj v koreni. Slúžila totiž o.

samčie vo visiacich riedkych jahňadách. letný je stredne vysoký strom. kamienkoch. Podľa šumu starého duba sa veštilo v gréckej dodonskej veštiarni a starovekí básnici Ovídius a Vergílius uvádzali žalude ako prvú potravu človeka. Plody sú žalude na dlhých stopkách. Druhové meno robur = sila. sa menia na neúčinné farbisté tmavohnedočervené látky — flobafény. rusky: DUB LETNÍ (KŘEMELÁK) Druh vytvárajúci prirodzené lesné zárasty . pevné a štiepateľné. anglicky: Common Oak. vtáky. Zvyčajne sa pijú 2—3 šálky asi 1 % záparu (po zaparení sa nechá asi 15 minút stáť) alebo zápar z pol čajovej lyžičky na pohár vody ako denná dávka. Druh pôvodný len v podhorských oblastiach. Pridáva sa do priemyselne vyrábanej čajoviny Hemoral (antihemoroidová kúpeľová prísada). Homeopatický liekopis uvádza ako oficinálnu čerstvú kôru mladých konárov. pri hemoroidoch a na výplachy. španielsky: Roble albar. taliansky: Quercia. Je jedovatá pre psov.priotrávenia s ním v minulosti boli známe). DUB LETNÝ Quercus robur L. Okrem toho obsahuje triesloviny. potopudne. Hecker ordinoval 1. rastúci na skalnatých pôdach. Obsahovými látkami všetkých častí sú hlavne triesloviny (7—20 % ) . zvonka asi 5 % zápar. D 3). Upotrebúva sa predovšetkým zvonka vo forme odvarov (lyžica kôry na pohár vody. získal vzhľadom na drevo.jeden je asi totožný s kyslým saponínom senegového koreňa (Radix senegae — typická americká droga. hrubá asi 3-6 mm (zoschne asi na 3 mm). pre vstrebávanie sa saponínov treba ju však považovať za toxickú. Dubová kôra ako tzv. Vnútorne sa užíva zriedka a nie Na kôru — Cortex quercus — sa vzťahuje ČSN 86 6110: Akosť — najviac v % Znak Kusy kôry tmavšie na vnútorne] strane Staršia kôra. ďalej saponin podobný saponínu našej mydlice lekárskej (Saponaria officinalis L. jedovatý saponin — sapotoxín cyklamín (totožný so saponínom cyklámenu). 94 . V semenách je veľa škrobu (asi 37 % ) . Rastie v nižších polohách až do podhorských stupňov na mierne kyslých skalnatých pôdach. Používa sa preto na vodné stavby.dubiny lužných lesov a nížin na sprašovom podklade. poskytujú mnoho dobrého okrovožltého peľu a okrem toho majú aj voskový listový med. sacharidov (7 %). Ľudovo droga slúži ako prostriedok mierniaci bolesti. s krátkou stopkou.) Liebl. pozri medzi cudzokrajné drogy). zbavené osovej čiašky a po usušení aj šupky (strata na hmotnosti je nepatrná). Zápar pôsobí metabolický („čistí" krv). zajace a králiky. Droga je predovšetkým močopudným prostriedkom (diuretikum). balvan. výrobu sudov a pod. lesklá. podvaly. kone. Oficinálnu drogu ČsL 4 tvorí kôra .5 12 10 6 DUB ZIMNÝ DUB ZIMNÍ (DRNÁK) Quercus petraea (Mattusch. Bukovité — Fagaceae Nemecky: Wintereiche. Kmeň alebo konár smie byť maximálne hrubý 15 cm. Homeopatická esencia sa používa najmä pri svrbivých vyrážkach (dil.. ťažké.Cortex quercus.chuť má slabo horkastú a silne zvieravú. listy na stopkách dlhých 1—2 cm. 10 10 3 1. pri nervových a pečeňových poruchách. je veľmi trvanlivé. a to pri rúbaní alebo presvetľovaní porastov. D. bielkovín (asi 7. skladovaním. Drevo je veľmi cenná surovina . Ešte stále sa udržuje názor.5 12 8 9 II. 5 5 1 0. Kôra má po navlhčení zapáchať trieslom . kým iné druhy zasa podľa ďalších významných vlastností: petraea od petra = skala. Materiál sa môže sušiť na slnku alebo umelým teplom.5 %).Lignum quassiae (pozri stať Cudzokrajné drogy). francúzsky: Chéne rouvre. listy perovito laločnaté. Sommereiche. čistá trieslovinová droga slúži v technickej praxi na spracúvanie koží. Duby si odjakživa vysoko cenili všetky národy ako symbol sily a krásy lesa. variť na miernom ohni 5 minút). zberaná z asi 10-ročných konárov alebo kmeňov (iba so súhlasom majiteľa lesa). čo sa niekedy odvodzuje z keltského quer = krásny a cuez = strom. Silica u ľudí vyvoláva bolenie hlavy a vracanie. Žalude dlho slúžili ako surovina na výrobu atramentu. Žalude sú krátkostopkaté až sediace. takmer vo vode nehnije. v listoch sú aj flavonoidné glykozidy. Okrem týchto domácich druhov dubov rastú u nás a pestujú sa rozmanité cudzozemské druhy. oleja (15 %). antiseptikum a antihemoragikum. že drchnička je účinná aj pri besnote. Od staroveku až dodnes sú napr. opuchy. kvety jednodomé. pri dermatózach sa zavaria 3—4 lyžice kôry 5—7 minút vo 2 litroch vody a vlejú do vane dopoly plnej 37 °C teplej vody). Zber sa robí zjari (marec—apríl). Pomer zosušenia je asi 2 : 1. samičie jahňady po 2—7 na krátkych stopkách alebo sediace na koncoch konárov a samčie dlhé 3 — 5 cm. Staroveké národy dub zasväcovali svojmu najvyššiemu bohu. maďarsky: Kocsánytalan tolgy. maďarsky: Kocsányos tolgy. Duby mali vždy dobré meno aj v liečiteľstve. ktorý vyvoláva silné miestne dráždenie (vstrebáva sa sliznicami a pre ľudí i niektoré živočíchy je hemolytickým jedom ešte pri veľkom riedení . na kúpele (omrzliny. močopudne a údajne drchničkou možno nahradiť kvasiové drevo . Veľmi zriedkavé použitie majú listy — Folium quercus. horčiny a silicu s osobitným pachom. tiež pri lišajoch a na ťažko sa hoj rany. samičie po 2—5 v pazuchách listov. Duby sa opeľujú vetrom. zrkadlová kôra bez zvyškov dreva. známe dubové kúpele. kde vytvára spolu s predchádzajúcim miešané dubiny. Odlupuje sa iba mladá. Nemecky: Stiel. o čom však chýba spoľahlivý dôkaz. Dubové listy a žalude sa často uplatňovali v znaku lesníkov a poľovníkov. tvoria drogu Glandes quercus. rusky: ( ) D. v liečiteľstve ako adstringentný prostriedok: antidiaroikum. na upokojenie. najmä vo vlhku.je tvrdé. Dianthaceae = Silenaceae). popraskaná a hrubšia ako 6 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah trieslovín v % — najmenej I. zimný má vajcovitú korunu. Vedecký názov duba pochádza z latinského quercus. Rastlina má hemolytický index asi 3 500. zápaloch obličiek a hemoroidoch.8 g prášku 4 x denne. tzv. Okrem kôry sa zberajú aj zrelé a zdravé žalude (október—november).

Plody sú ježaté vajcovité tobolky. že antickí lekári dávali pomenovanie strychnos mnohým jedovatým rastlinám a odlišovali ich iba ďalšími prívlastkami. maslové semeno.vyvolávajú ich hrčiarky . miestami sa miešajú s kakaom a cukrom na výživný prostriedok a slúžia aj ako kávovina (Semen quercus tostum). rusky: DURMAN OBECNÝ DURMAN OBYČAJNÝ jednotlivé. Fraas sa prikláňal k názoru. Ľuľkovité . ČsL 4 uvádza na zápar aplikovaný externe 15 g. Väčšina liekopisov uvádza oficinálnu vňať. rumovísk. . možno ich potom upotrebiť v detskej praxi ako prostriedok proti hnačkám.DUB LETNÝ samotná. francúzsky: Stramoine. t. listy má však oveľa menšie. Listy sú vhodné proti hnačkám. O rozšírenie durmanu po Európe sa údajne pričinili Cigáni. byľ holá. Žalude sa niekedy pražia ako káva . rastlina s pichliačmi. D. horné bez stopky. má listy menšie. metel L. streštený ľuľok.. d. taliansky: Stramonio. kravák. že grécke strychnos manikos predsa len bol durman. infectoria Oliv. ježkova palica. 54.Solanaceae Ľudovo: bugačka. má listy vajcovité a celistvookrajové. + Datura stramonium L. obyčajný bol v staroveku asi neznámy. bez chuti a zamladi je akoby pomúčený. zasa vajcovité. tiež vňať (Herba stramonii) a semeno (Semen stramonii). mašlák. 216. Polyploidizáciou a krížením sa vypestovali odrody bohatšie na účinné obsahové látky — alkaloidy. ktorí ho vozili so sebou ako liečivú rastlinu. Osudy d. rozkonárená.3 litre vody. Okrem spomínaných druhov sa na farmaceutické účely (hlavne izoláciu alkaloidov) hojne používa ešte Datura inermis Jacq. listy vajcovité. nie končisté a hrubo zubaté. blen čierny — Hyoscyamus niger L. žalúdočných i črevných kataroch (1 lyžička kôry na šálku záparu 2—3 x denne alebo prášok 5 x denne na hrot noža. 44. maďarsky: Csattanó maszlag. Schlechtendal a i.pozri Cudzokrajné drogy). pazušné alebo koncové. V detskej praxi sa dáva 1 kg kôry na kúpeľ. 39. Pri zámenách alebo falšovaní listovej drogy prichádza do úvahy najmä ľuľok čierny — Solanum nigrum L. obyčajný má variety líšiace sa hlavne farbou kvetov a plodmi (biele alebo fialové kvety a plody ostnité alebo hladké). Liečebne sa používajú z duba hálkového (Q.) je nepochybne najstaršia liečivá rastlina z rodu durmanov. kvety . Predmetom zberu je list — Folium stramonii. na bežné kúpele a obklady sa zavarí 500 g kôry na 3 -4 litre vody. ktorá pochádza z Etiópie. predovšetkým pri hnačkách. Narkotické účinky rastliny poznali dávno predtým Arabi a užívali ho podobne ako ópium na lekárske účely. Bežná burina záhrad. Ako liečivo sa stal známym až zásluhou Storka (1762). anglicky: Thorn-Apple. Pomenovanie Datura pochádza údajne z arabského datora. prípadne macerovať za studena pri izbovej teplote 1 lyžicu kôry na 2 šálky vody a vypiť po dúškoch cez deň).Chenopodium hybridum L. asi 25 druhov. keď sa rozšíril po Európe (domovinou sú južné časti Ruska). 48. j. na odvary proti poteniu nôh alebo na výplachy 1 kg kôry na 2 . 53. ho pokladajú za spomínaný strychnos manikos starovekých Grékov. Príbuzný durman metel (D. 219. 40. Ťažkosť spočíva v tom. dubienky domácich dubov nie sú vhodné na liečbu a nezberajú sa (pozri ČsL 4). ČsL 2 má oficinálny list.. panenská uhorka. Dubienky sú guľaté nádory čiže patologické novotvary (Galia) spôsobené hmyzom. 55. Čajoviny č. vystupuje v rozličných typoch nitrátofilných spoločenstiev. Ľuľkovec zlomocný — Atropa bella-donna L. Camerarius ho prvý zobrazil a jeho domovinu omylom kládol do Orientu. až bielo ochlpené a hrubo zubaté. obyčajného možno spoľahlivo sledovať až od stredoveku. vlčie bodliačie Nemecky: Weisser Stechapfle. Celkove má Datura L. cigánske (svinské) jablko. 95 Jednoročná bylina vysoká 30-80 cm. úhorov. spodné srdcovité. Podobný mrlík hybridný . hrubo zúbkaté. s bielou lievikovitou korunou.pražením klesá obsah trieslovín a škrob sa mení na dextríny. podľa iných je to zmenené perzské tatula z tat = pichať. španielsky: Estramonio. z ktorých u nás rastie 5. 138.

35 %) tropánovej rady.sú iba farebnou odchýlkou) vo vajcovitých hlávkach.sení ich ešte presušíme. lebo ťažko znáša sucho i väčšie vlhko. Listová droga aj semená sú veľmi háklivé na skladovanie — ľahko vlhnú. Použitie drog patrí výlučne do rúk lekára a podobne ako pri ľuľkovci zlomocnom — Atropa bella-donna L.1—0. Koreň obsahuje aj iné alkaloidy (tiež však deriváty tropánu). príp. Mnoho odrôd sa podarilo vyšľachtiť a ďalšie vznikli ich krížením. stopy silice. U nás sa v minulosti tiež vyrábali z nich antiastmatické cigarety.indikuje svieže (mierne vlhké) pôdy. vytrvalá ďatelina Nemecky: Rot-Klee. Sušia sa rozložené vedľa seba.25 Trváca bylina všeobecne známa. 5 2 5 0. Bôbovité .3-0. Pomer zosušenia je asi 1. Oveľa viac sa rastlina používa v homeopatii.Fabaceae (Motýľokveté . trojlístok a pratense = rastúci na lúke. až sú semená v tobolkách čierne. španielsky: Trébol de prados. vedľajšie obsahové látky sú triesloviny (4.5 : 1. t.25 g listov obsahuje 0.poľské pramene). najmä hyoscyamín. Pozor.ČERVENÝ JETEL Trifolium pratense L. O liečivých účinkoch ďateliny sa . taliansky: Trifoglio dei prati.4. ktoré však môžu i chýbať. na okraji lesov i vo svetlých lesoch . Druh je variabilný.Papilionaceae) Ľudovo: štajerka. Dym z 1. S drogami treba manipulovať veľmi obozretne. jednotlivo. maďarsky: Réti lóhere. ktorý sa s najväčšou mierou spolu s ďalšími látkami pričiňuje o terapeutické pôsobenie.5 %). s trojpočetnými (zriedka 4—6-početnými) listami. rastlina je prudko jedovatá! Zber drog je deťom prísne zakázaný. j.5 mg atropínu. na začiatku kvitnutia rastlín (jún-august. ktoré sa získavajú zberom nie celkom zrelých toboliek (september—október).5 0. anglicky: Red Clover. atropín a málo skopolamínu. Niekedy sa vykupujú aj semená. DURMAN OBYČAJNÝ Listy odrezávame podľa možností ráno. rusky: ĎATELINA LÚČNA Na listovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6411 a požiadavky ČsL 2: Akosť — najviac v % Znak Sčerneté a zhnednuté listy Prímesi materskej rastliny Rozdrvené časti a stopky listov Cudzie organické časti — prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Vlhkosť Obsah alkaloidov v % — najmenej 1. sýtozelené. Pôvodne rastie na lúkách. ktorých lístky majú zreteľné polmesiačikovité škvrny. V ľudovom liečiteľstve je akákoľvek manipulácia s ňou zakázaná. v priemere 0.5 20 12 neudané ČsL 2 5 2 10 0.5 — 20 12 0. i september). dnes sa obsahové látky upravujú do sprejov. Červené kvety (zriedka biele . plody sú nepukavé struky. len zdravé. dosúšajú sa na slnku. Prešľachtený sa často pestuje na poliach. s krátkou stopkou. uvádza sa aj možnosť do 60 °C . Rodové meno ďateliny (Trifolium) pochádza z latinského tres = tri + folium = list. Účinné obsahové látky sú vysoko toxické alkaloidy (0. Po vytra- JETEL LUČNÍ . potom načechrané do vrstvy 5—6 cm (maximálna teplota do 45 °C. Prípravky by sa nemali podávať pacientom so srdcovými ťažkosťami. francúzsky: Trefle des prés. derivát kumarínu umbeliferón a veľa dusičnanu draselného. Pomer zosušenia je asi 5—7 : 1. slúžia hlavne na izoláciu alkaloidov (atropínu) a ako antiastmatikum. Divo rastúcich druhov ďatelín je asi 300.

v máji až v auguste (príp. repens L. Lepšie je sušiť umelým teplom do 35 °C. úsade a opuchoch žliaz. nemožno ho považovať za ďatelinu.. tiež nakupovanú drogu — Flos trifolii albi. Prvé správy o ďateline z našich oblastí pochádzajú asi z 11.). plazivá sa liečebne využíva najmä pri reumatizme. Ľahko totiž podlieha skaze a napáda ju hmyz. ktorá po skosení veľmi rýchlo dorastá a čoskoro kvitne. Kvetné hlávky bez podporného listeňa sa zberajú v júni—septembri hneď po rozkvitnutí a rýchlo sa sušia (pomer zosušenia je asi 6 : 1). organické kyseliny. — ďatelinovec). stor. lúčnej — červený. roľná silicu. plazivá obsahuje najmä triesloviny a ď. O nej sa vie. Tvoria podstatnú zložku zmesiek.). flavonoidy. Predmetom zberu a nákupu u nás je kvet ď. plazivej a sušené kvetné hlávky bez stopiek. triesloviny a flavonoidy. že ju odporúčal už Dioskorides ako antidiaroikum.) Presl. išlo o liečivú vachtu trojlistú (Menyanthes trifoliata L.). bielom výtoku. stor. izotrifoliín. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať z ď. Plínius uvádzal síce Trifolium. lúčnej i ď. Spomína ju abatiša Hildegarda vo svojom diele Na kvet — drogu Flos trifolii rubri sa vzťahuje ON 86 6240: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté kvetné hlávky Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. si ju vysoko cenili. Uplatňuje sa ako chuťové a vôňové korigens. Ďateliny sú veľmi významné pre včelárov. Pri nešetrnom zbere sa takto znehodnocujú aj zaparené kvety. Homér spomínal medzi lotosmi akúsi znamenitú krmovinu pre kone a jestvuje dohad. Celkom rozkvitnuté alebo odkvitajúce kvety pri sušení sa rozpadajú a hnednú. hnedasté kvety vyradíme. farbivá. T. riedko rozložený a na vzdušnom mieste. adstringens) a bronchitídach. Namiesto ďateliny mali starovekí poľnohospodári veľmi cennú krmovinu . roľná pre svoje adstringentné pôsobenie zasa pri hnačkách.5 14 8 3 II. syn. Ďatelina dáva z 1 ha až 100 kg medu. rastúci u nás len v teplejších oblastiach i to roztrúsene (ď. 20 10 4 1 14 10 3 Physica a herbáre 16. Je výbornou včelou pašou. Ď. fenolové látky. 12 5 2 0. Materiál sušíme ihneď a rýchlo v tenkých vrstvách. lúčnej sú triesloviny. najmä za vlhkého počasia. živicu. že to bol asi teplomilný južnejší druh Trifolium fragiferum L.ĎATELINA LÚČNA vedelo len veľmi málo. ale ihneď odpredáme nákupni. roľnej (Trifolium arvense L. cuk97 . Účinnými obsahovými látkami ď. uvádzanej pod menom lagopus. Z národohospodárskeho hľadiska sú ďateliny naše najdôležitejšie krmoviny a obohacujú pôdu dusíkom. jún—september) otrhávame na začiatku kvitnutia mäsovočervené alebo jasnokarmínové hlávky bez podporných listeňov. lúčna sa používa hlavne pri hnačkách (antidiaroikum. zvonka ako kožné dezinficiens. Ď. Drogu — Flos trifolii rubri neuskladňujeme. najmä dnes. Červená ďatelina je rovnako dôležitým prínosom pre včelie hospodárstvo. aby sa využilo jej nektarové bohatstvo a zvýšila úroda semien. v listoch sa nachádza asparagín a iné aminokyseliny. Ď. glukozid trifoliín.lucernu siatu (Medicago sativa L. keď sa včely usmerňujú hlavne na ňu. ď. najmä biela plazivá (Amoria repens (L. Upotrebenie sa akosi prelínalo vždy s upotrebením ď. jahodovitá).

lúčnej má podobné uplatnenie ako v alopatii. príp. taliansky: Fagiolo. august —september a zbavujú sa semien. čo však podľa opisu boli zrejme iné strukoviny ako fazule. Importovali ho k nám z Južnej Ameriky. Druh sa pestuje ako zelenina aj ako strukovina v domácich záhradkách a v kríčkovitej kultúrnej forme. Plocha kultúrnych fazúľ je dosť rovnomerne rozdelená medzi Starý a Nový svet.5 10 7 2 II. nadmernej tvorbe slín s poruchami žalúdočnej sekrécie a pri ochoreniach dýchacích ciest. 10 2 1 10 10 3 . Fazuľa sa u nás šľachtí ako strukovina a zelenina. maďarsky: Bab. Dávkovanie všetkých je prakticky rovnaké: ako čaj — 6 lyžičiek drogy nasypaných do 3 dl vriacej vody sa nechá 10 minút prikryté stáť a po prefiltrovaní sa pije počas dňa po dúškoch. Na plod fazule bez semien — Fructus phaseoli sine semine — sa vzťahuje norma ON 86 6621: Znak Ináč sfarbená droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. Národy starovekého Stredomoria pravé fazule nepoznali. pestované dodnes v Egypte). Homeopatická esencia z ď. Prvé herbáre z druhej polovice už poznali rozdiely medzi egyptskými fazuľami a vtedajšou americkou novinkou. j. Gréci sa s nimi oboznámili údajne počas ťaženia Alexandra Veľkého do Indie. Celkový počet sort je značný (zhruba 500). no súčasne ako Pericarpium phaseoli. Dosúšajú sa umelým teplom pri mierne zvýšenej teplote (30 — nanajvýš 40 °C). španielsky: Fasol.rovke. rusky: - Jednoročná bylina vysoká 35-50 cm s pravoovíjavou stonkou dlhou 100—200 cm. Fazule kvitnú v júni až v auguste.). stor. 5 1 0. Plody sú lysé. Bôbovité . Oficinálna droga sa ešte dnes označuje v niektorých liekopisoch termínom Fructus phaseoli sine semine — fazuľový struk bez semena. Americké fazule potom za niekoľko desaťročí vytlačili takmer načisto z kultúr tzv. sa zjavili prvé fazuľové semená v prístavoch španielskych moreplavcov. Dáva sa prednosť strukom žltobielej farby. egyptské bôby (Faba vulgaris Moench alebo východoafrická strukovina Dolichos lablab L. Fazule pochádzajú prevažne z trópov. najmä na roliach. asi 10—15 cm dlhé struky so semenami. kvety v málokvetových strapcoch rozličnej farby (bielej. Vedecké pomenovanie fazule vzniklo z gréckeho phaseolos = člnok. ružovej. t.Papilionaceae) Nemecky: Garten . perovito zložené listy tvoria velké vajcovité stopkaté lístky. druhové latinské označenie vulgaris = obyčajný. červenej a i. majú celé strapce kvetov poskytujú98 cich zlatožltý med aj dostatok peľu. anglicky: Kidney-Bean. Až začiatkom 16.Bohne. Už starí Aztékovia v Mexiku vysievali fazule v zmesi s kukuricou.Fabaceae (Motýľokveté . francúzsky: Haricot. loďka (pre tvar strukov). Akosť medu sa však často preceňuje. aj druhy rodu Vigna. FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZOL OBECNÝ Phaseolus vulgaris L. Zosychajúce zožltnuté struky sa zberajú v čase úplnej zrelosti. kde sú semená fazule národným pokrmom.

18. ďalej triterpény (o. španielsky: Hinojo común. 148. Čs. cholín. nevarené semená (i struky) sú jedovaté a otravy známe — postihujú najmä deti. variť 2 minúty. organické kyseliny (pipekolovú. perovito zložené do nitkovitých výčnelkov. Droga sa pridáva i do čajoviny Nephrosal (diuretikum a dezinficiens močových ciest). že vodné výťažky zo strukov zvyšujú vylučovanie moču a znižujú hladinu cukru v krvi.Liečebné použitie a význam pre potravinárstvo majú aj semená — Semen phaseoli. Semená obsahujú škrob (45-50 % ) . fazín — účinný ako ricín (ricínového semena) a abrín. Kvety drobné. 108. pravý). antidiabetikum. Fenikel bol veľmi obľúbený už u sta99 .). takisto ako všetky semenné drogy. Zo zámen a falšovaní prichádza do úvahy kôprovník (Meum athamanticum Jacq. bielkoviny (24 %). Druh sa u nás pestuje v zeleninárskych záhradách pre voňavé dvojnažky. fazín sa varom denaturuje. FENIKEL OBYČAJNÝ FENIKEL OBYČAJNÝ FENYKL OBECNÝ Foeniculum vulgare Mill. fazeolozid D). taliansky: Finocchio selvatico. Hlavní dodávatelia na svetový trh sú západoeurópske štáty a južná Európa. minerálne soli (o. Čajoviny č. Zrelé oplodie obsahuje predovšetkým aminokyseliny (najmä gvanidínový derivát arginín). 25. 24. v rozomletom stave označované ako tzv. Liekopisy majú oficinálny tzv. slúži ako pomocný liek pri cukrovke s veľmi dobrými výsledkami (nenahradzuje však inzulín). vulgare — f. tmavý fenikel (subsp. alantoín. v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. 237. fazuľová múka — Farina phaseoli. metabolikum — pri reumatizme. Niekedy sa odporúča variť 15—20 g drogy s litrom vody asi 2 hodiny — denná dávka je 1/2 až 3/4 litra odvaru. dextrín a predovšetkým toxické lektíny. traumatínovú a i. užívajú sa preto ako diuretikum. anglicky: Fennel. Najviac treba dávať pozor na plody fenikla zbavené silice a umelo prifarbené. pri ktorom poznáme viacej foriem. ľahko splanieva. znižujúci hladinu cukru v krvi. za príslušnej diéty ako antidiabetikum. kým fenikel má iba jeden). Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Fenchel. zabraňujúce proteínovú syntézu. 22. Plody aromatické podlhovasté rebrovité dvojnažky.) s menej valcovitými červenohnedými dvojnažkami podobnými pachom feniklu (pod lupou mu však vidno v každom údolí nažky 2—3 silicové kanáliky. 17. 40—50 % hemicelulóz a glukokiníny (účinný glukokinín. Sušia sa bežným spôsobom. žlté. sa doposiaľ nepodarilo izolovať. najmä v začiatočných štádiách cukrovky. vyvolávajú ťažké krvácavé stavy a koliky. Miestami sa na ten istý účel vysieva ako poľná plodina. trigonelín. niektorých dermatózach a tiež pri močových kameňoch (najmä fosfátových). listy s pošvami. Semená v prášku slúžia na horúce obklady — kataplazmy pri mokvavých a svrbivých ekzémoch a na izoláciu škrobu (Amylum phaseoli). odstaviť na 10 minút a scediť do termosky. pije sa 2—3-krát denne pol pohára medzi jedlom (ako diuretikum). o. V súčasnosti sa šľachtí vo všetkých teplejších oblastiach sveta. priaznivo tiež ovplyvňujú látkovú premenu. rusky: Dvojročná bylina vysoká 100—200 cm. i. francúzsky: Fenouil officinal. 23. rozpustnú kyselinu kremičitú). užíva sa odvar z 3—4 lyžíc sekanej drogy na 300 ml vody. aj u nás. Rastlina má domov v oblasti Stredo- zemného mora a v západnej časti Ázie. inozitol. maďarsky: Kozonséges harmatkása. 26. Drogu je vhodné kombinovať s inými (pozri zoznam čajovín). Náš juhomoravský fenikel („Moravský") sa na trhu veľmi cení. priemyselne vyrábaný prípravok s obsahom fazuľových strukov bez semena je čajovina Diabetan. i. V homeopatii sa používajú drogy z odkvitajúcich druhov kríčkovej alebo zákrpkovej fazule. Klinicky a pokusmi sa dokázalo.

čo je zdrobnený výraz pre ion — tak nazýval fialky už napr. Stomaran (čajovina pri tráviacich ťažkostiach). medzi ktorými následkom hybridizácie existuje mnoho prechodných foriem. Často rastie na roliach. Nemajú ani liečebné použitie. laktagogum pre dojčiace matky (zvyšuje tvorbu mlieka).119. 186. arvensis (Murr. no korunné lupienky kvetov sú žltkasté či biele.112. Kvety majú dva vrchné lupienky celé alebo sčasti fialové.76.) Gaud. ďalej granuliek Mucilogram a Sennagran (laxans). najlepšie zberané v septembri druhého roku rastliny. Ľudovo: bylina psotníková. Ungolen (cholagogum. taliansky: Viola tricolore.Herba violae tricoloris (seu trinitatis seu jacae). ale viacej anetolu (až do 80 % ) . silica tzv. česaný fenikel). 210. 184. nie však vždy rovnako.5 3 II. Arabov. Drogu — Fructus foeniculi tvoria zväčša celé dvojnažky. trojičná. sirotky. fenikulín. Antickí Gréci i Rimania označovali fialku výrazom flox. úhoroch. 199. 183. 120. Plody sú tobolky. Homér. anglicky: Wild Pansy. 213. úhoroch.Violaceae Fialka roľná sa bežne ráta iba za poddruh fialky trojfarebnej. tricolor L. Vedecký názov viola sa odvodzuje od iolon. výroba cukríkov. Fenikel je výborné sekretolytikum a expektorans na báze silice. slamnatý čiže sekaný fenikel). Egypťanov. potom fenchón (10-20 % ) . 190. V čajovinách sa fenikel s obľubou kombinuje s anízom a rascou. Plody sú oficinálne vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 4).ČsL 4 a ON 86 6622 majú tieto požiadavky Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice najmenej I. 232. medziach a opustených. MACEŠKA ROLNÍ rých Číňanov. Dáva prednosť kyslej piesočnatej pôde. Homeopatická tinktúra má analogické použitie ako droga v alopatii. trojfarebná je jednoročná až trváca bylina. Materiál sa suší v prievane prirodzeným alebo umelým teplom do 50 °C. Ďalšie obsahové látky sú bielkoviny. Pomer zoschnutia je 5 — 6 : 1. srdečné korenie. Do strednej Európy priniesli fenikel benediktíni v skorom stredoveku. 127. a ČsL 4 1 1 0. Fialkovité . Reduktan (pomocná liečba tučnoty). 215. Silica sa s obľubou používala proti blchám. Feniklová voda (Aqua foeniculi) slúži zvonka na ošetrovanie zápalov očí a kloktanie.113. ale osobitný význam z včelárskeho hľadiska nemajú. Stonkové listy s perovito delenými prílistkami. Je to rozšírený a veľmi polymorfný druh. anízový aldehyd a rozličné terpénové uhľovodíky. a to ako korenina i liečivo. Oblasť používania je podobná ako pri aníze. F. netvorí poplazy. ktorej hlavnú zložku tvorí terpén anetol (60 %). hepatoprotektívum) a Pulmoran (expektoračná čajovina). Kvitne v júli až septembri. roľná je jednoročná bylina vysoká 10—20 cm. postupne ako dozrievajú (tzv. vysoká 10-30 cm. španielsky: Flos de la Trinidad. zanedbaných pozemkoch. teda i včely. ostáva tekutý. F. 2 2 1 10 11 2 1. fialičky. 197. ČsL 4 má oficinálne čajoviny s feniklom: vetrovú — Species carminativae. francúzsky: Violette tricolore.). mydlárstvo. Meduje každý rok. Na farmaceutické účely sa zberá a nakupuje celá nadzemná časť kvitnúcich rastlín (máj—august) . 123. FIALKA ROĽNÁ Viola arvensis Murr. expektorans. Máva najvoňavejší med. ruského čierneho čaju). Species pectorales Planta (prsná čajovina) a ústnej vody Herbadent. Silica je zložkou kvapiek Solutan (antiastmatikum) a masážneho roztoku Herbadent. i rozkonárená. Dávky plodov sú 1. Druh rastie na rumoviskách. 241. z drogy sa izoluje silica. V. trojfarebná patrí medzi farebne najkrajšie fialky. Homeopatia žiada zrelé plody. 193. vňať — Herba foeniculi zasa pri chorobách z nachladnutia a plody pri chrípkových stavoch a ochoreniach. Plody sú tobolky. 152. t. preháňaciu — Species laxantes a žalúdkovú čajovinu — Species stomachicae. j. koncový úkrojok väčší.5 g na zápar jednotlivo perorálne (ČsL 4). 140.5 10 10 1. 196. 192. macoška. subsp. Fenikel a silica má ešte široké priemyselné použitie (kozmetika. stomachikum 100 (najmä v detskej praxi). Grékov i Rimanov. netvorí poplazy. likérov.opeľuje hmyz. a tá je výborné spazmolytikum. všiam i proti hmyzu sliepok. plody po krátkom presušení sa dosúšajú pri teplote do 35 °č. vajcovito kopijovitý. maceška. 182. choleretikum. medziach. Pomenovanie foeniculum pochádza zo zdrobneného foenum = seno (pre pach a výzor po usušení listov) a nachádzame ho už u Plínia. Drogu skladu- . Záhradné veľkokveté formy sú nežiadúcou prímesou v drogách a nezberajú sa. F. 207. vrúbkovaný. Dobrá droga obsahuje 4 —6 % silice. rusky: . Najlepšie sa zberajú ručne odrezávaním vyvinutých a dokonale zrelých okolíkov (júl-september). najlepšie bez obracania. prípravkov proti hmyzu a i. Zvyšok rastlín sa potom po dozretí skosí a krátko presuší a vymláti (tzv. a aj keď je tento med tmavý. často fialovo pásikované alebo modrasté. korigens. stonka jednoduchá. Zriedka sa ľudovo používa koreň — Radix foeniculi ako karminatívum. trojfarebná. trojice Nemecky: Acker-Stiefmutterchen. metylchavikol. sacharidy a olej.5 FIALKA TROJFAREBNÁ MACEŠKA TROJBAREVNÁ Viola tricolor L. sladkého fenikla má menej fenchónu (5 %). pri okrajoch lesov a ciest. Fenikel ako väčšina zelerovitých rastlín je medonosný. Detský čaj s rumančekom Spofa (náhrada tzv. ďalej spazmolytikum a karminatívum. 17. Zahrňuje rozličné typy. 153. maďarsky: Háromszínú árvácska. Droga ďalej tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (choroby močových ciest). 188. Indov. Často sa uvádzal v herbároch ako zložka čajovín a iných prípravkov. Čajoviny č. sirotky. karminatívum. b. Moderné liekopisy žiadajú určitý obsah silice — minimálne 3—4 % (nezameriavajú sa iba na vonkajší výzor). Listy má ako f. 172. 227. Druhové označenie tricolor je z latinského tres = tri a color = farba. ostatné sú žlté alebo belavé. sirôtka. Diabetan (pomocná liečba cukrovky). Fialky — trojfarebnú i roľnú .118.

Vnútorne sa dávkujú 2 lyžice drogy na 300 ml vody. ako slabé diaforetikum a pre metabolické pôsobenie pomáhajú aj pri reumatizme a niektorých kožných ochoreniach. Pre obsah rutinu sú aj vazotonikum. ďalej ako metabolický prostriedok (zvyšujú činnosť močových orgánov a potných žliaz). 50. zberajú sa v rovnakom údobí (máj až august) a sušia podobne ako vňať. prítomný je aj glykozid gaulterín. pri oparoch a i. triesloviny. francúzsky: Violette odorante. taliansky: Viola mammola. na hornom okraji riasnaté. scediť do termosky a vypiť po dúškoch v priebehu dňa. Drogy sa pokladajú predovšetkým za expektoračné sekretolytiká. akné. Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené kvety ako na čerstvej rastline Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovuje sa laboratórne) I.). 13. koruna fialová. Droga je pri skladovaní veľmi citlivá na vlhko. anglicky: Sweet Violet. napr. 5 ´2 1 0. pri ťažkostiach s močením. Kvety s ostrohou. 4 3 1 12 12 II. drogová ON 86 6246 pre kvet (Flos violae tricoloris).FIALKA TROJFAREBNÁ FIALKA ROĽNÁ ČSN 86 6822 stanovuje pre vňať tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Čs. Majú diuretické pôsobenie — aplikujú sa pri kataroch močového mechúra. zriedka biela. karotenoidy. silica (okolo 0. Kvety po odkvitnutí 101 . po krátkom zavarení na miernom ohni 10 minút postáť. pľúcnych ochoreniach a pod.01 %) a minerálne soli (do 11 % ) . pri čiernom kašli. Dávky zbytočne nezvyšovať. 152. Čajoviny č. Účinné obsahové látky sú hlavne saponíny. 8 6 2 12 15 jeme v dobre uzatvorených nádobách v tme. 10 4 2 1 10 10 3 I. 150. Fialkovité — Violaceae Ľudovo: fialôčka Nemecky: März-Veilchen. antokyanidy. vždy príjemne voňajúca. Homeopatia pri podobných indikáciách ako alopatia používa esenciu pripravenú z čerstvých kvitnúcich rastlín (zberajú sa v auguste až v septembri). 63. Pomer zosušenia je 8 : 1. uľahčujú odkašlávanie pri ochorení dýchacích ciest (príp. Drogy sa aplikujú aj externe — zvonka na obklady alebo do kloktadiel (pri zápaloch a pod. emeticky pôsobiaci alkaloid violin. maďarsky: Illatos ibolya. z krátkeho podzemka vyrastajú zakoreňujúce poplazy s ružicami stopkatých až obličkovitých listov so široko vajcovitými prílistkami. aj spojených s horúčkou). španielsky: Violeta odorosa. adjuvans pri ekzémoch. Nemá pach a chutí slabo sladkasto. impetigu.5 10 8 2 II. Predmetom nákupu sú k kvety — Flos violae tricoloris. sliz. môže sa uplatniť emetické pôsobenie. FIALKA VOŇAVÁ Viola odorata L. rusky: VIOLKA VONNÁ Trváca bylina vysoká 10—20 cm. potom flavonoidy (predovšetkým rutín).

V detskej praxi bol prv veľmi obľúbený sirup z fialkových kvetov bez kalicha. Kvety však obsahujú aj medovú šťavu. Materiál treba sušiť veľmi rýchlo.5 g drogy. Na zápar z koreňa sa berie 0. Mnohé z nich majú ešte rozličné odrody. Slovanské pomenovania fialky majú spoločný základ a Mathioli v herbári ju nazval fiola. ktorý stanovil saponínový obsah a skúšal drogu na obsah a účinnosť prítomného alkaloidu violínu (violaemetínu). získava sa tzv. inak sa suší v tenkých vrstvách rozostretá na vzdušnom mieste. ale aj z listov. voňavej sa podobá viac druhov — treba si všimnúť botanický opis. Cennejšie sú kvety jedincov rastúcich v tieni (majú tmavšie kvety) a sú voňavejšie. aký je tento rod pestrý. ktorý je vraj chemickou skladbou a najmä účinnosťou blízky emetínu ipekakuánového koreňa. tento hydrolyzujúci glykozid je prítomný aj v kvetoch. že kvitne od konca apríla do začiatku mája. chrániť pred svetlom. Výskyt alkaloidu violínu. Jej vôňa vystúpi až po 5 —10 000-násobnom riedení. voňavej môže nahradzovať koreň ipekakuány (pozri drogy cudzieho pôvodu). maximálne do 35—40 °C). a v tom čase už kvitne podobná nevonná f. voňavej si novšie overovali viacerí autori (Linde 1919. keď začínajú búrky. Viola L. možno vysvetliť tak. Obdobie zberu: marec-apríl. nazýval Homér a Pindaros. pripravoval sa zaparením 10 polievkových lyžíc kvetov bez kalicha v 100 ml vriacej vody. Podobne ako vňať sa niekedy zberá a suší list — Folium violae odoratae.) a potvrdili ho. Predmetom liečebného používania je celá rastlina. Vedecké pomenovanie rodu pochádza z gréckeho ion — zdrobnené iolon.003 %. plody sú tobolky. Celá rastlina. Názor. ľahko sa zaparuje a vlhne. Podzemok s koreňmi (Radix seu Rhizoma violae odoratae) sa získava vytrhávaním rastlín v septembri—októbri. Drogy sa u nás nenakupujú. ktoré sú nositeľmi vône. 1968). kvety podľa Dioskorida slúžili pri epilepsii chlapcov a na zapálené hrdlo. ďalej stopy silice s metylesterom kyseliny salicylovej. Obdobie zberu: asi marec—apríl. na uľavenie pri kašli a riedenie hlienu pri čiernom kašli. obsahuje značné množstvo saponínov. hlavným znakom je vôňa. z čoho si možno urobiť predstavu. Plinius ju menoval na treťom mieste čo do obľúbenosti kvetov pri výzdobe (za ružou a ľaliou). ktoré láka najmä príjemná vôňa. Silica kvetov je jedným z najdrahších éterických olejov — nachádza sa v kvetoch v množstve 0. dávky okolo 2 g pôsobia emeticky (dávivo). Starí lekári jej prisudzovali veľkú liečivú silu. t. listy sa používali zvonka pri zápaloch. Najčastejšie sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba violae odoratae. a preto ich botanicky vie správne určiť niekedy len skúsený odborník. pomádovým spôsobom (samovoľným vyprchaním do vrstvy tuku). ako ju napr. že koreň f. Niekedy sa zberá kvet — Flos violae odoratae. pomer zosušenia asi 4 : 1. Koreň sa zasa začína uplatňovať pri výrobe priemyselných liečiv a aj v receptúre (ako . pomer zosušenia asi 6 : 1.3 —1. pôsobenie drogy v tomto smere treba pripísať údajne prítomným saponínom (Braun. hlavne korene. ktoré okrem toho majú veľa modrého farbiva (antokyan) a ketonické látky irón a jonón. voňavá patrí u nás k najstarším liečivým rastlinám. Slávny fytoterapeut Leclerc vo Francúzsku odporúčal koreň aj ako emetikum. Opeľovanie kvetov fialiek obstarávajú včely. canina L. Používal ju už Hippokrates. bronchiálnych kataroch. Fialky u nás rastú asi v 30 druhoch (na svete celkove asi 400). Drogu treba skladovať na suchých miestach. Sirup je pekne modrý. Dbáme pritom. Celá čeľaď fialkovitých rastlín má u nás iba jeden rod — fialku. j. Expektoračné pôsobenie f. Po krátkom omytí sa suší rýchle na tienistom mieste. odpredáva sa na vývoz. ak bolela hlava. že fialka stráca 102 pri prvej jarnej búrke vôňu. F. ktorú nemá takmer ani jeden príbuzný druh a vyrastanie listov priamo z podzemka. na medziach a vo svetlých lesoch. F.). v dobre zavretých nádobách. silnom zahlienení dýchacích ciest (ako čaj: 2 čajové lyžičky vňate na 300 ml vody macerovať za studena alebo 1-2 % odvar). Podnet ku tomu dal Kroeber. pre svoj nízky saponínový obsah však bez osobitného významu. Druh rastie v kroviskách. Silica sa extrahuje nielen z kvetov.. Grimme 1921 a i.FIALKA VOŇAVÁ sa skláňajú k zemi. po 24-hodinovom státí sa to prefiltrovalo a pomaly zahrievalo so 100—150 g cukru. pokladá sa novšie za pochybný. aby sa zachovala pôvodná farba kvetov a ich vôňa. Schreck 1922. Pomer zoschnutia: 7 : 1. na chorý konečník. Podľa Plínia bolo najlepšie voňať fialky. Klinicky dokázal. zber: marec—apríl. za dobrého vetrania (umelým teplom. Všetky časti drogy pôsobia ako mierne expektorans — sekretolytikum. bez prístupu slnka alebo umelým teplom do 50 °C. psia (V. zoschnutie asi 5 : 1. čerstvá je oficinálna v homeopatii.

končisté až hrotité. Krtičníkovité . fosforu. graciola sa vyznačuje pálčivou a horkou chuťou.D 3). Pre časté otravy sa však jej užívanie zanechalo. Keď deti vypili mlieko od kráv. Zámeny sú možné najmä s druhmi rodu Veronica L. odrezávajú sa kvitnúce nadzemné časti krátko pred kvitnutím. vyhýba sa pôdam s vyšším obsahom vápna. vrúbkovaný. silica. Listy sediace. — š. Graciolín má podobnú. D 2 . Materiál sa suší prirodzeným teplom (umelé teplo nesmie presahovať 40-45 °C). plazivý. ďalej Scutellaria L. vzhľadom na povesti o všestrannom liečebnom význame rastliny.5 : 1. očné ochorenia. vo vlhkých lesoch a na vlhkých lúkach. Vedecké pomenovanie vyšlo z predpokladu liečivosti a odvodilo sa z latinského gratia = milosť. biele koruny s červenými žilkami. ktorého aglykón je gracioligenín (pri pokusoch na zvieratách sa ukázal neúčinný) a graciotoxín alkoholovej povahy. Sám aukubín má tlmivé účinky na centrálnu nervovú 103 . líši sa i menej horkou chuťou. 131. takže sa kedysi používala ako prečisťujúci prostriedok (najmä podzemok). V homoepatii sa pripravuje esencia aplikovaná na bolesti uší. Tento účinok vyvoláva hlavne elateridín — glykozid približne rovnako silne účinný ako má jalapová hľúza — Tuber jalapae (pozri cudzokrajné drogy). ktorú vraj bohovia udelili ľuďom ako osobitnú milosť (Gratia Dei). Ďalšie látky sú horčiny. U nás sa rastlina upotrebúvala v ľudovom liečiteľstve proti vodnatieľke a pečeňovým ochoreniam. Antickí lekári neuvádzali graciolu vo svojich spisoch. — šišak (najmä S. Plody sú tobolky. ale slabšiu účinnosť ako aukubín obsiahnutý napr. GRACIOLA LEKÁRSKA GRACIOLA LEKÁRSKA + Gratiola officinalis L. byľ vystúpavá. francúzsky: Gratiole. (asi 0. potom soli vápnika.02 %). jednoduchá alebo riedko konáristá.mierne sekretolytikum — najmä v sirupoch). čierny kašel a reumatizmus. rusky: KONITRUD LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 20—40 cm. resp. lebo je začerstva i po usušení jedovatá. galericulata L. podzemok tenký. Droga nemá pach. Homeopatia pripravuje z ešte nekvitnúcej čerstvej vňate esenciu (dil. jej chuť je však výrazne horká a pálčivá. je u nás zastúpený iba jedným druhom. Čajoviny č. Rastlinu treba rozhodne pokladať za toxickú. vďaka. Druh má veľké nároky na vlhkosť. Stopkaté kvety vyrastajúce z pazúch listov majú široko lievikovité. triterpénová zlúčenina graciolón a látky ešte bližšie neprebádané. Manipulácia s rastlinou i drogou musí byť opatrná. Rastlina obsahuje vo všetkých svojich častiach — osobitne vo vňati — kryštalický glukozid graciolín (asi 0. taliansky: Graziola. Celkove súbor glykozidov má účinnosť asi 1 000 žabích jednotiek v 1 g vňate a list asi 1 500. prípadne sa u nich prejavili aj poruchy zraku. Rod Gratiola L. španielsky: Graciola. draslíka. maďarsky: Orvosi csikorka. aj v očianke Rostkovovej.Scrophulariaceae Nemecky: Gottes-Gnadenkraut. niekedy priama. ktoré ju spásali. kopijovité. ktorý má inak formované listy i kvety a chutí slabo horkoslano).) Dostál) — má však inakšie listy a inak usporiadané bledočervené kvety. lysá. článkovaný. horko chutiace zlúčeniny — kukurbitacíny.15 %). na okraji riedko pílkovité. rastie v teplejších oblastiach v nížinách až horskom stupni v húšťavách na brehoch vôd. ktorý chutí škrabľavo a horko a na srdce účinkuje podobne ako náprstníkové srdcové glykozidy. Podobná je i konopička (konopnica) širokolistá (Dalanum ladanum (L. — veronika (rozrazil). holé. aj ten je pomerne zriedkavý. pomer zosušenia je asi 5. čoskoro dostali prudké hnačky. Rastlina nezadržateľne nutká na stolicu. anglicky: Water-Hyssop. Na osobitné požiadanie sa zberá v júni až v auguste kvitnúca vňať — Herba gratiolae (florens). rastliny s vysokým obsahom aukubínu majú hypertonický účinok — spôsobujú pokles krvného tlaku.

ŠATER LATNATÝ Gypsophila paniculata L. prípadne aj graciolón. maďarsky: Fátyolvirág. z ktorých u nás rastie päť druhov s niekoľkými poddruhmi a tri cudzie. Používala sa hlavne ako prací prostriedok. a preto sa občas pestuje aj v záhradkách. Plody sú tobolky. rastlina obľubujúca sadrovitú. Pre obsah veľmi zaujímavých látok je rastlina v súčasnosti predmetom prieskumu. Esencie pripravené z nekvitnúcej rastliny — z čerstvej vňate. sa používala a pôsobí anthelminticky. okrem toho zapríčiňuje krvné výrony do mozgu a i. Zbiera sa do kytíc. struthium. keďže strouthos je vrabec.) tvorí zložku nádherného koberca na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier. Pred ľudovo odporúčanými indikáciami varujeme. Druh v prírode uprednostňuje stepné lokality s piesočnatým substrátom. G. metlinatá rastie v Štátnej prírodnej rezervácii Čenkovská lesostep neďaleko Štúrova. Podobná pieskovka stepná — Psammophiliella stepposa (Klokov) Ikonnikov sa zasa nachádza v rezervácii na juhozápadnom Slovensku v katastri obce Kamenín a g. druhový názov to ďalej upresňuje (paniculata = z panicula — metlinaté súkvetie). uplatňujú sa pri akútnych a chronických žalúdočných a črevných poruchách s kŕčmi. v terapii sa zriedka uplatňovala pre svoje špeciálne účinky. chlpatá. (Gessner. niekedy má i vyše 1 000 kvetov. — GYPSOMILKA METLINATÁ GYPSOMILKA METLINATÁ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. krieda a filos = priateľ. Podľa opisu to bola nepochybne g. Historický úvod k používaniu gypsomilky je zhruba rovnaký ako v prípade mydlice lekárskej. a to na pieskoch spolu s inými teplomilnými a pieskomilnými panónskymi druhmi. listy čiarkovito kopijovité. južná — G. Drogu tvoria rozličné druhy rodu 104 Gypsophila L. Všetky u nás sú vo voľnej prírode mimoriadne zriedkavé. pri obličkových ochoreniach a kataroch močového mechúra a pri niektorých detských chorobách. G. Účinok na srdce sa pripisuje glykozidu graciotoxínu. zriedka ružové kvety v metlinovitom súkvetí z množstva vrcholíkov. 1953. levantský. O rast- . Za nositeľa účinku sa pokladá predovšetkým graciolín a jeho štiepne produkty. Graciolu možno užívať iba na radu lekára a v osobitných. stretávame sa s ňou ako s technickou rastlinou už od najstarších čias a jej význam sa nezmenil prakticky až dodnes. G. hispanica. v akej súvislosti sa toto slovo vzťahuje na rastlinu. vápencovú pôdu. Druhý obchodný druh koreňovej drogy je Radix saponariae rubrae (pozri mydlicu lekársku). Hippokrates nazýval rastlinu strouthion. t. maďarský) mydlový či mydlicový koreň. metlinatá je jedna z materských rastlín koreňovej drogy zastarane označovanej ako Radix saponariae albae — biely (sivý. plazivá (G. G.sústavu a po vnútornom podaní vyvoláva zápaly žalúdka a tenkého čreva na pokusných zvieratách. Steinegger. j. osobitne hodvábnych. Nevedno. že droga — vňať gracioly. Byľ rozložitá. Z vypozorovaných účinkov a z ľudového liečiteľstva je známe. rusky: . Rodové označenie rastliny vychádza z gréckeho gypsos = sadra. drasticky laxatívne. súčasti Tatranského národného parku. ovplyvňuje i srdcovú činnosť. diureticky. V homeopatii sa rastlina a prípravky používajú i naďalej. Englyos derczefu. bohato rozkonárená. špecifických prípadoch. Keďže po užívaní drogy a prípravkov vznikajú u ľudí otravy a laxatívne pôsobenie sa prejavuje príliš drasticky.Dianthaceae (Silenkovité — Silenaceae) Nemecky: Schleiergipskraut. repens L. ešte dnes v týchto oblastiach používané na pranie látok. fastigiata a iné. z viachlavého podzemka vyrastá vretenovitý koreň hlboko do pôdy. Výslovne sa zakazuje používať rastlinu ženám pri menštruácii a počas gravidity. 1968). Klinčekovité . Rimania struthium. najmä jemnejších. terapia s graciolou sa zanechala. dezinfekčné a miestne dráždivo.. Drobné biele.

prípravkov Guanar . Predmetom zberu z gypsomiliek sú mnohohlavové podzemky (u nás možno vykopávať iba pestované druhy . Pleumolysin . Môžu to byť aj iné rastliny. rusky: HADOMOR (HADI MOR) ŠPANIELSKY Trváca bylina vysoká 40-110 cm. Jej vnútorné upotrebenie sa pre vstrebávanie saponínov neodporúča. 1882 aj u prof. ako droga označované Radix gypsophilae (paniculatae) — Radix saponariae albae. taliansky: Scorzanera. naviazaním na povrazy. V tomto zmysle nachádzame zmienky z r. Saponinum album tvorí zložku čs. podzemky sa krátko a rýchle omyjú. Názov pochá- 105 . elegans Bieb. Na Sicílii a v južnom Taliansku rastie hlavne druh G. francúzsky: Scorzonere. prevažuje glykozid (3-amyrínového typu — bidezmozidický oligosid gypsosid.kvapky. pomocný liek pri bronchitíde. i lupu. u nás neveľmi známy.roztok. najmä ich korene. expektorans a Benephorin . Wittstein zaznamenal aj jej použitie: je vraj viac technické ako liečebné — nahrádza mydlo najmä pri praní vlny.kvapky. Nepochybne sa struthion týka aj mydlice lekárskej. stor. Dioskoridov ierakion mikron je h. expektorans. režú na kusy (príp. po usušení aj do zimných. Čakankovité — Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: čierny koreň Nemecky: Garten — Schwarzwurzel. najmä zušľachtený poddruh (subsp. HADOMOR (HADÍ MOR) ŠPANIELSKY HADÍ MORD ŠPANĚLSKÝ (ČERNÝ KOŘEN) Scorzonera hispanica L. „Čierny koreň" sa prvý raz použil asi v Španielsku v prvej polovici 16. Droga obsahuje vysoké percento saponínov (6—30 %). ako sú listene zákrovu. U Plínia sa dozvedáme. Zber sa robí od marca do septembra. lana = vlna. hemolytický index drogy je 2 600 až 3 900. ako materskú rastlinu uvádza Gypsophila struthium L.line písali aj iní grécki autori. Wittsteina v jeho knižnej publikácii o Radix saponariae aegypticae (čiže hispanicae alebo levanticae). Droga prichádzajúca na farmaceutický trh pochádza zvyčajne z Malej Ázie alebo z južnej Európy. Plody sú nažky. že struthion čiže radicula = korienok rastie divo vraj iba na vyprahnutých miestach v Ázii a Sýrii. inde sa pestuje. porrifolius). zápale hrtana a pod. prípadne umelou teplotou 40-50 °C.vo voľnej prírode sú prísne chránené). ktorá je tiež bohatá na saponíny (Gréci ju poznali ako oficinálnu rastlinu).kvapky. sediace a zvyčajne riedko zubaté. maďarsky: Spanyol pozdor. rezedokvetý (S. ovosný koreň — kozobrada pórolistá (Tragopogon porrifolius L. až čiarkovité. podľa želania nákupcu). Tussilen . ako je čakanka obyčajná a ďalšie. tvorí iba zložku liekových foriem. arrostii Guss. listy na rozkonárenej byli podlhovasto elipsovité. známou pod názvom čierny koreň. označovaných ako Saponinum album. na suchších a aj vlhkých lúkach — s obľubou na vápencovom substráte od pahorkatín do podhorského stupňa. napr.. Hadomor španielsky nebol v staroveku známy.).). Druh rastie na trávnatých svahoch. Droga sa samostatne nepoužíva. ordinujú sa podobne. Strata na hmotnosti je asi 3 : 1. ako liek proti hadiemu uhryznutiu alebo jedu ropuchy. V našich záhradkách sa najčastejšie pestuje okrem gypsomilky metlinatej aj gypsomilka ozdobná (G. v analytických prácach (pozri divozel — otázku stanovovania saponínov hemolytickým indexom alebo hemolytickými jednotkami). V technických odboroch slúži na izoláciu saponínov. Koncové žlté úbory s okrajovými jazykovými kvetmi s korunnými lupienkami dva razy dlhšími. španielsky: Escorzonera. Podobnú zeleninu môže poskytnúť stredomorský tzv. Rastlina je obľúbenou zeleninou milovníkov rastlinných pokrmov. vo svetlých lesoch. Sušia sa prirodzeným teplom. dužinatý koreň. anglicky: Scorzonera. resedifolia). má hrubý. V Španielsku sa rastlina nazývala jabonera (od jabon = mydlo) a v Neapole lanaria. Ich nežné kvietky sú veľmi vhodné do kytíc. ktoré sa uplatňujú o. i.

nepatrne horkastú. fosforu) a vitamíny. hrubo vrúbkovano zubaté. ktorých výživový a chuťový význam sa dosť často pre106 hliada. predovšetkým však ako protizápalový prostriedok.). svrbivé ekzémy. Osobitnou koreňovou pochúťkou sú čierne korene vyprážané ako rezne a podávané s majonézovým zemiakovým šalátom.). asparagín. Hamamelovité . krátke tyčinky a štvorlistý kalich. Korene sa varia v osolenej. Kuchárske príručky bežne uvádzajú recepty na prípravu očistených. Odvar z kôry a listov užívali severoamerickí Indiáni oddávna proti mnohým chorobám. keď ešte roní mlieko.). Kvitne v jeseni alebo v zime.5 %). List sa zberá v jeseni a rýchle suší. vo Francúzsku pestovaná ako zelenina. 2—3 šálky denne) ako potopudný. používali sa aj múčnaté semená. Odporúčal sa aj pri krvácaní z nosa. pri hroziacom potrate a zvonka na podliatiny. vhodný na diéty. ktorý ním označoval mišpuľu. Silica je v čerstvých listoch asi 0. maďarsky: Hamamelisz. Kvety žlté. arginín. inozitol. Ďalej je prítomný sliz. pľúc a pod. chuť má vtedy sladkú. Anglicku i Švajčiarsku. 1938) uvádza aj kyselinu askorbovú. taliansky: Hamamelide. Možno z nich variť výbornú diétnu polievku. Hamamel je stará indiánska liečivá rastlina. krátko končisté. u nás nedocenený. Pred prípravou sa oškrabú ostrým nožom. ale dajú sa i dusiť. čakanka. púpava) môžu byť cennou zeleninou najmä pre diabetikov. treba dať však pozor na príbuzné jedovaté druhy! Mladá vňať krkošky sa dá upraviť ako špenát. zvonček repkový. na kŕčové žily. manitol. čakanka obyčajná a púpava lekárska. glukozid podobný koniferínu. trochu okyslenej vode. 1898) bol osvedčeným vonkajším i vnútorným prostriedkom proti hemoroidom (osobitne pri krvácajúcich). bohaté na olej. musia vrieť asi 1/2 až 3/4 hodiny. Býva hrubý ako prst. prípadne sa dávajú do zriedeného mlieka. konáre lysavejúce. Do európskej medicíny sa dostal po r.) . Ker je rovnako dobre známy aj v Južnej Amerike. napr. ďalšími obsahovými látkami sú cholín (asi 0. 1736. kde sa stále pokladá za veľmi kvalitnú zeleninu. Kôra sa zberá tradičným spôsobom a je oficinálna v niektorých starších liekopisoch. čisté sa hneď kladú do vody okyslenej trochou octu alebo citrónom (inak dostanú čiernu farbu). Pomenovanie hamamelis je známe u Athaenea. nezvädnuté a celé korene. Možno ho aj sušiť — bežným spôsobom ako korene iných úborovitých či čakankovitých rastlín — pozri napr. listy veľké. ako aj pri pohlavných chorobách. je tu namiesto škrobu). Podobne možno upotrebiť aj niektoré ďalšie rastliny. listy sa okrem toho líšia chemickými reakciami. Pri kupovaní treba vyberať hladké. upravovať ako karbonátky. Benígni. Drogu najčastejšie tvoria listy — Folium hamamelidis (oficinálne v ČsL 2 a vo väčšine svetových liekopisov). keď ho do Európy priviezol Collinson. preto slúžia aj ako požívatina. V Amerike sa nachádza v každej holičskej oficíne. Čierny koreň je výborná zeleninová lahôdka zimných a najmä jarných mesiacov. majú štyri úzke korunné lupienky. Čierny koreň sa aj pestuje. hemostyptikum a venotonikum. guma a celulóza. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2—3 razy denne). pražiť. Spoľahlivo sa dá odlíšiť mikroskopicky: lieska totiž má v mezofyle veľké drúzy šťaveľanu vápenatého a hama- mel idioblasty — kamenné bunky. Zo zelerovitých rastlín má podobné použitie buľka hľuznatá (bulvuška hlíznatá — Bunium bulbocastanum L. vyrastajú z pazúch listov.dza z talianskeho scorza = kôra a nera = čierny (pre vonkajšie čierne zafarbenie). ľahko stráviteľný. rastúcu najmä pri riečnych tokoch v nížinách a na piesočnatých presypoch.5 % a obsahuje hlavne eugenol a seskviterpény (R. Destilát z čerstvých listov a konárikov je v USA veľmi obľúbený. Svojimi listami pripomína liesku. potom veľa sacharidov.Stachys sieboldii Miq. U nás sa pestuje ako dekoratívna drevina v parkoch a okrasných záhradách.Hamamelidaceae Nemecky: Virginischer Zauberstrauch. Mäkké sa scedia a upravujú ako špargľa. Tieto rastliny (hadí mor. pupalku dvojročnú (Oenothera biennis L..) sa dá upotrebiť ako zelenina — v južnej Európe sa pripravuje z neho obľúbený šalát. v kôre 0. hoci môže nahradiť drahú špargľu. Koreň sa niekedy používa v liečiteľstve (10 % odvar — nechať mierne vrieť asi 20 minút. dlhý. kombinovať s inou zeleninou (karotka. vo Francúzsku a odtiaľto sa rozšíril do Nemecka a k nám.2 %). Ako kuchynská zelenina prešiel do všeobecného používania až začiatkom 17. Plod je tobolka s dvoma olejnatými čiernymi jedlými semenami. elipsovité. Rastlina pochádza zo Severnej Ameriky. ďalej krkoška hľuznatá (krablice hlíznatá — Chaerophyllum bulbosum L. rusky: v európskej časti ZSSR sa neuvádza VILÍN VIRGINSKÝ Ker alebo stromček vysoký až 7 m. Na farmaceutický trh prichádza spravidla z atlantickej oblasti Severnej Ameriky. najmä v Brazílii. čriev. kozia brada. Listová droga — Folium hamamelidis i kôra — Cortex hamamelidis obsahujú predovšetkým triesloviny (3—9. Pochádza z Číny.pestuje sa ojedinele v Maďarsku a v Nemecku. väčšinou sa lisuje na kompaktnú hmotu. železa. poskytuje chutnú a ľahko stráviteľnú zeleninu. lebo namiesto škrobu obsahujú inulín (majú ho okrem úborovitých a čakankovitých rastlín aj zvončekovité a horcovité rastliny). Menej sa používa kôra. 1962). močopudný a zmäkčovací prostriedok.05 %. Tretia zelerovitá rastlina je potočník sladký (sevlák zeleninový — Sium sisarum L. oškrabaných a uvarených čiernych koreňov. na trh prichádza vo zväzkoch. glykozid rozpustný vo vode a saponín (ten je však predmetom sporov) a Madaus (r. keď je citeľný nedostatok zeleniny. Tiež zvonček repkový (zvonek hlíznatý — Campanula rapunculus L. stor. tiež na uľahčenie odkašlávania (expektorans). hojne minerálnych solí (vápnika. V európskych kultúrach je asi 350 rokov. hlavne elágového typu. pri cievnych ochoreniach a na miestne zápaly. poskytuje chutný koreň na šaláty. HAMAMEL VIRGÍNSKY Hamamelis virginiana L. zvonka 3 polievkové lyžice na liter záparu (na kúpele a omývanie).). Poskytuje dužnatý podzemok — Radix (Rhizoma) scorzonerae (hispanicae). Kôra má podobné použitie. Majú celkom príjemnú chuť. stopkaté. zapekať. dávkuje . vždy ho pokladali za liečivú rastlinu. pór) alebo s mäsom. anglicky: Witch-Hazel. U nás sa neprávom zanedbáva. Koreň je výživný. nazývané hamamelitaníny a silicu. vo veľkom sa pestuje vo Francúzsku. Podobne ako špargľu možno upraviť podzemky z rastliny čistec Sieboldov (čistec hlíznatý . Podľa Pottera (r. Kuchynsky sa dá využiť aj kozia brada pórolistá. Listová droga slúži predovšetkým ako adstringens. na severoamerickú drevinu ho preniesol Linné. s 10 % prísadou liehu sa expeduje do celého sveta ako „pánska kozmetika". opuchy. ktorý za mlada. Jeho kultúry boli rozšírené niekedy aj u nás. Druhové pomenovanie má podľa miesta pôvodného výskytu (Virgínia). Obsahové látky koreňa tvorí predovšetkým inulín (rezervný polysacharid. žalúdka. púpavu.

počet jeho prirodzených lokalít ubúda . Podľa homeopatického liekopisu sa oficinalna urtinktúra pripravuje z kôry čerstvých výhonkov a koreňa. HLAVÁČEK JARNÍ HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ + Adonis aestivalis L. prípadne extrakt — Extractum hamamelidis corticis seu Extractum hamamelidis fluidum (listov). letného Nemecky: Herbst-Adonisroschen. taliansky: Adonide primaverile. maďarsky: Tavaszi hérics.2 % extraktu a mierni nepríjemné následky nadmerného opaľovania a urýchľuje regeneráciu.) Spach Syn.je zákonom v ČSR úplne chránený druh. údajne sa osvedčil. análne trhliny a pod. kôry a mladých konárikov. zlatúš Nemecky: Fruhlings-Adonisroschen. kačičky. rusky: .obsahuje 0. Drogy treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch. HLAVÁČKOVEC PODZIMNÍ Akosť — najviac v % Znak Červenohnedé časti materskej rastliny pochádzajúce z osí Cudzie organické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej v % ČSL 2 5 2 6 2 3. rozstrihaný mak. maďarsky: Ószi hérics. + Adonanthe vernalis (L.: Adonis vernalis L. proti miestnym zápalom kože i slizníc a pri hnačkách. na Slovensku len zásadne — povoľuje sa obmedzený zber na určitých lokalitách. v lesostepných porastoch. na zastavovanie krvi a na hojenie rán. Výťažky. plody sú chlpaté nažky. vredoch predkolenia. väčší počet tyčiniek a drobných semenníkov na guľato vajcovitom lôžku. Extraktom možno umývať i vlasy (proti lupinám). zväčša koncové kvety majú 10—12 žltých korunných lupienkov. hlaváč.5 Hlaváčik jarný je trváca bylina s 20—35 cm vysokou listnatou stonkou so striedavými listami dvojito až mnohonásobne strihanými na čiarkovité až nitkovité segmenty. Druh rastie v teplomilných dúbravách. voda i extrakt sa používa aj na ošetrovanie podliatin. anglicky: Spring Adonis. Jednotlivé. Podľa niektorých botanikov je iba plemenom h. slepomak letný. významný druh prí107 . Na to slúži predovšetkým hamamelová voda — Aqua hamamelidis. horká tráva. V miernom adstringentnom účinku spočíva aj určitý spôsob ionizujúceho pôsobenia na pokožku. pripravovaná destiláciou z čerstvých listov. poľný kohútik (kominárik). ľná ružička. rusky: HLAVÁČKOVEC LETNÍ HAMAMEL VIRGÍNSKY sa 1 polievková lyžica na šálku odvaru. lišajov. francúzsky: Adonide printaniere. maďarsky: Nyári hérics. čierne (falošné) korenie. Homeopatia sa pokúsila za hamamelový list zaviesť ako náhradku list liesky. a prípravok liečebnej kozmetiky Neridé mlieko po opaľovaní . hemoroidov a kôra i list sa niekedy aplikujú spolu vnútorne — extrakt 2—3-krát denne 1 čajová lyžička alebo 10-15 kvapiek výťažku 3—krát HLAVÁČIK JESENNÝ + Adonis autumnalis L. farmaceutický prípravok vyrábaný priemyselne z tekutého hamamelového extraktu je Aviril H unguentum — masť na hemoroidy. rusky: . Tvorí napr. súvislá. Preto sa niekedy zamieňa i pri alopatickom upotrebení. Ľudovo: český elebor. Čs. Ľudovo: červánky. kožná pigmentácia ostáva neporušená. na výslnných trávnatých svahoch. volové očko Nemecky: Sommer-Adonisroschen. ohníček. preto sa výťažky Požiadavky ČsL 2 sú takéto: z listov môžu zužitkúvať v kozmetike.denne. miláčik. zápary alebo odvary či extrakty sa upotrebujú najmä v mastiach pri hemoroidoch alebo v čapíkoch pri kŕčových žilách. slepomak (jarný).

jednotlivé kvety majú korunné lupienky červenej farby a dozrievajú v holé nažky so zeleným zobáčikom. plody sú holé nažky. nemajú však medovinu. V porovnaní s inými rastlinami je v droge veľa lítia. letného. čím sa začal prieskum hlaváčika v tomto smere. Botanicky sa dlho zamieňali za čemerice a najmä korene a semená sa používali pri najrozličnejších chorobách — dokonca aj pri rakovine. odrezáva sa bez spodných bezlistových častí (apríl—máj) a suší oddelene (je jedovatá) pri teplote 55 — 60 °C v priebehu pol hodiny. tiež pri klimakterických ťažkostiach srdca 108 . Hlaváčik jesenný je tiež jednoročná bylina. jesenného a h. Predmetom zberu z h. v prievane. jarného je kvitnúca vňať — Herba adonidis. Užíva sa preto ako kardiotonikum. a preto droga sa na liečebné účely stabilizuje a nastavuje na určitú účinnosť (Adonidis pulvis normatus — Iiekopisy zvyčajne žiadajú obsah 0. rastie najmä v kultúrnych spoločenstvách obilnín a priemyselných rastlín. v núdzi možno sušiť v tieni. zriedka sa pestuje v záhradkách na okrasu. kvety má z 5—8 karmínových. že hlaváčik má vlastne indikácie ako náprstník. listy strihané až na čiarkovité segmen- Droga — Herba adonidis (vernalis) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Najviac v % 2 14 10 2 ty. Srdcové glykozidy sa ľahko rozrušujú. s listami mnohonásobne strihanými na čiarkovité segmenty. aby sa zamedzilo rozkladnému pôsobeniu enzýmov. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. stonku má vysokú 20—40 cm. kumulácia nenastáva. Pri prieskume tohoto účinku ruský vedec Bubnov r. v tenkých vrstvách. Rastie na roliach. Droga okrem toho pôsobí výrazne diureticky. potom flavonoidy. Druh je častou burinou poľných pôd. Účinné obsahové látky sú kardioglykozidy . kam ju nechtiac vysievajú semenami z južnej Európy.6-dimetoxybenzochinón. diuretikum v ľahších a stredne ťažkých prípadoch dekompenzácie a funkčných srdcových ťažkostiach. Vedecké pomenovanie hlaváčikov je odvodené od krásneho gréckeho boha Adonisa — predobraz každoročne sa obnovujúcej vegetačnej sily. adonitoxigeníny (adonitoxín). teplejšie polohy. Viaže sa na pôdu s výrazným obsahom vápna a na nižšie.2 % cymarínu.30 cm vysokou. 1883 ako prvý zistil. účinnosť sa hodnotí na morčatách). Hlaváčik letný je jednoročná bylina so stonkou 20 .HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ rodnej rezervácie Devínska Kobyla pri Bratislave. Strata sušením je asi 5 : 1 . saponíny a 2. druhové pomenovania upresňujú niektoré vlastnosti (vernalis značí v latinčine kvitnúci na jar).strofantidíny (cymarín. Niektoré druhy hlaváčikov poznala už antika a opriadla ich mýtmi a povesťami. ČsL 2 výslovne zakazuje v droge prímes h. Ľudove najčastejšie pri ťažkostiach s močením. pri opatrnom obracaní. Hlaváčiky sa opeľujú hmyzom. Drogu treba skladovať v tme v dobre zatvorených nádobách a staršia ako dva roky by sa nemala používať. k-strofantín). poskytujú mu dostatok peľu. Srdcové glykozidy sa relatívne zle resorbujú a rýchle doznievajú. na spodnej strane zväčša čiernych lupienkov.

listová čepeľ na báze klinovitá. Čs. azarolus) ako krataigos — zhotovovali sa z neho prípravky utišujúce bolesti. HLOH OBECNÝ Crataegus oxyacantha L. monogyna z monos = jediný a gyne = žena. Najčastejšie liečebné použitie majú štyri drogy: kvet — Flos crataegi. jarného. Homeopatická esencia sa používa podobne (dil. mladé konáriky sú plstnato odeté. stor. Druhové označenie vyjadruje ďalšie vlastnosti (oxyacantha pochádza z gréckeho oxys = ostrý a akantha = tŕň. vajcovité. H.(najčastejšia a najvhodnejšia forma je štandardizovaný extrakt). pripravoval z hlohu pre svojho monarchu dodnes osvedčený Sirupus senectorum. dozrievajú v jednosemenné tmavočervené malvičky. na medziach.0 g. Pri bežnom dávkovaní nie je nebezpečenstvo nežiadúcich účinkov. Druh rastie na pasienkoch. Hlaváčiky pre špecificky účinné obsahové látky a toxicitu môže predpísať iba lekár. aj zubov. francúzsky: Aubépine á style unique. najvyššia denná dávka 6. letný je rovnako jedovatý. rastie na stranách a niekedy sa pestuje v parkoch. jarného. rusky: HLOH JEDNOSEMENNY Hloh obyčajný je tŕnitý ker alebo polostrom. Nemecky: Zweigriffiger Weissdorn. Kvety sú biele. Kroviskový a lesný druh hojný až po horský stupeň. pri okraji svetlých lesov. zápaloch pľúc a reumatizme. francúzsky: Aubépine commune. často ho vysádzajú v parkoch ako solitéru. ku ktorým v zrelosti priliehajú kališné lístky. s krátkou stopkou. napr. ktoré v dospelosti opadávajú. Quercetanus. Nemecky: Eingriffiger Weissdom. j. hlavne pri nedostatočnej činnosti srdca (insuficiencii). ostanú iba okolo žilnatiny. anglicky Midland Hawthorn. Hloh spoľahlivo nachádzame až u Petrusa de Crescentiis. Okrem druhov u nás pôvodných rastú v ČSSR aj druhy cudzokrajné a pestované. Vedecké pomenovanie hlohu je odvodené od gréckeho krataigos = silný (pre ťažké a tvrdé drevo alebo pre tŕne používané prv ako zbraň). Najvyššia jednotlivá dávka je 1. anglicky: Hawthorn. i po dozretí na nich ostávajú výrazne odstávajúce kališné listy. Obsahuje tiež glykozidy digitaloidného charakteru. Predávkovanie vyvoláva ťažkosti a prejavy ako intoxikácia — otrava digitaloidmi. troj-až päťlaločnaté. časť konárikov sa premieňa na tŕne dlhé asi 12 mm. Kvety sú biele. ale majú iba 1/90 účinnosti h. taliansky: Pappa di volpe. pri angina pectoris. Hloh jednosemenný je husto rozkonárený ker alebo malý strom. osobný lekár Henricha IV. stor. letného. zriedka sa zberá kvitnúca vňať — Herba adonidis aestivalis. Pre závažnosť indikácií môže drogu ordinovať iba lekár. t.: C. s jednou čnelkou). ktorý odporúčal kvety proti úsadu. Listy majú na líci roztrúsené trichómy. ktorý sa zberá iba z bielokvitnúcich druhov na začiatku kvitnutia (máj—jún). listy stopkaté. španielsky: Espino blanco. maďarsky: Egybibeszárú galagonya. laevigata (Poiret) DC. droga teda nemôže byť náhradkou za Herba adonidis vernalis. usporiadané do priamych vrcholíkov. rusky: HLOH OBYČAJNÝ HLOH OBYČAJNÝ HLOH JEDNOSEMENNY Crataegus monogyna Jacq.0 g — užíva sa zvyčajne 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa 2—3-krát denne.účinnosť je však iba 1/30 h. Listy v dospelosti nemajú chlpy v pazuchách žilnatiny. D 4—D 2). v ohradách. Podľa fytoterapeuta Leclerca (1927) sa dnešné používanie hlohu po prvý raz náznakovite spomína v rukopisných poznámkach neznámeho francúzskeho autora zo 17. Gréci nazývali kry oxyacantha a Theofrastos spomína ozdobný hloh (C. priemyselne vyrábané prípravky nie sú. sušiť by sa mala ako vňať h. taliansky: Biancospino. neopadnutými korunnými lupienkami bez prímesí listov 109 . Plody sú guľovité červené malvičky. maďarsky: Csere galagonya. O liečebnom používam hlohov v antike sa vie málo. španielsky: Espino. účinnosť je veľmi slabá. správy sú nespoľahli- vé a rastliny asi neboli obľúbené. Syn. H. jesenný má tiež podobné digitaloidy . V homeopatii sa rastlina používa od 19..

Drogy sa v terapii používajú hlavne ako antisklerotikum. na zníženie vysokého krvného tlaku a súčasné zlepšenie prietoku krvi v srdci (základný rozdiel od náprstníkovej terapie). Zberá sa aj list — Folium crataegi (máj—júl). 10 4 1 — 10 9 II. v rúre. oleanolová). suší sa rozostretý v tenkých vrstvách v tieni.7 % flavonoidov (počítané ako hyperosid). Účinkujú ako srdcové tonikum — na povzbudenie srdcovej činnosti. 15 5 1 — 12 7 II. katechínové triesloviny. Homeopatia používa čerstvé plody z h. či ne vlhne a neplesnie.6 : 1. Drogu pri skladovaní treba často kontrolovať. 20 8 2 0. spálené a pod.5 12 6 II 3 5 3 2 14 8 ČSN 86 6433 — Folium crataegi cum flore Znak Stmavnuté kvety.októbri. resp. Účinné látky drog sú v podstate rovnaké. tmavé kvety a inak zafarbené listy ako na rastline Iné časti materskej rastliny (konáriky a pod. bylinné konce konárov s kvetmi sa zdrhujú a manipuluje sa s nimi ako s kvetmi (apríl—jún).a konárikov. no iba zrelé. ako aj pri poruchách rytmu. nepoškodené.) Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Akosť — najviac v % I.5 15 6 . bez stopiek.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Akosť — najviac v % I. pije sa 2-krát denne až 3-krát (plod). potom je tu kyselina askorbová. veľmi podobné — triterpénové kyseliny (krategolová. Najlepšie je dosušiť umelým teplom. Po dohovore s nákupňou sa vykupujú aj surové — pri väčšej dodávke. Červené farbivá pôsobia sedatívne. pije sa 2 razy denne. rýchlo (umelým teplom do 35 °C). saponín. Zosychajú v pomere asi 5—6 : 1. Drogy sa dávkujú: kvet — 1 polievková lyžica na šálku záparu. kardiotonikum a sedatívum. Zosychá v pomere 4—6 : 1. skupina vitamínov B (hlavne B1) a pektíny. ursolová. Materiál je náchylný na zaparenie. Sušia sa napred v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste. Nesmie sa obracať. zberajú sa v septembri .5 12 9 ČSN 86 6617 — Fructus crataegi Znak Plody sfarbené inak ako červené (tmavé. list s kvetom alebo plod: 1 kávová lyžička na šálku záparu. bohato zastúpené červené farbivá patria do skupiny antokyanov. Celkom rozvinuté kvety sa pri sušení rozpadávajú a žitnú. najmä v starobe. kvety sa rozpadávajú. Pomer zoschnutia: 6-8 : 1. hypotenzívum. 20 4 2 0. aglykóny kvercetín a vitexín. hlohové farebné látky zo skupiny flavonoidov: flavónový glykozid hyperosid a vitexín-ramnosid. 30 10 2 0. obyčajného.5 10 11 ČSN 86 6417 — Folium crataegi Znak Časti kvetov Konáriky a ich časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkost Popol (tj zvyšok po spalovaní drog)) Akosť — najviac v % I 3 1 1 0 . teplotou do 70 °C. 10 2 1 — 15 4 II. Hojne žiadané sú i plody — Fructus crataegi. musíme dať pozor. ďalej koronárne a obehové účinné aminopuríny. 110 Čs. napr. zdravé. Obchodne najžiadanejší a oficinálny podľa ČsL 4 je list s kvetom — Folium crataegi cum flore (niekedy označovaný ako Herba crataegi). pomer zosušenia 5 . potom dosúšajú umelo. drogové normy majú štyri ustanovenia: ČSN 86 6229 — Flos crataegi Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. aby sa nepripiekli. materiál sa spracúva podobne. Droga podľa požiadaviek ČsL 4 musí obsahovať najmenej 0.

mŕtva pokriva Nemecky: Weisse Taubnessel. Už Dioskorides a Plínius botanicky rozlišovali dva druhy žihľavy — jednak malú pálivú. 83. 203. Biele koruny 111 . Kvety sediace v pazuchách listov. hypotenzívum) s listami a kvetmi hlohu. plnokveté alebo pestované a zušľachťované príbuzné druhy hlohu sa pre farmaceutické účely nezberajú. hojná vo svetlých lesoch a krovinách (Karpaty až po úpätie Tatier — zvyčajne rátaná iba za poddruh h. Zber dovoľuje aj ČsL 4. biele alebo žltkasté. U nás rastie asi 7 druhov hluchaviek s niekoľkými poddruhmi. Sú dobrými včelárskymi rastlinami. 161. žltkastobiela.mŕtva žihľava. Novšie (asi od r. Druh rastie najmä na lesných čistinách. kvitne v máji až júni. suchý extrakt z h. anglicky: White DeadNettle. 88. 86. listu s kvetom tvorí zložku roztoku Passit (sedatívum). 1983 bola aj vňať — Herba lamii albi. Známy liečiteľ Kneipp ordinoval kvet do zmesi so žihľavou o. stonka priama. curvisepala Lindm. štvorhranná. okrem C. v ohradách a živých plotoch. dražé Sedobelin (spazmolytikum so sedatívnym účinkom). sa rozširovala iba pomaly. HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BÍLÁ Lamium album L. Druhové označenie vyjadruje farbu kvetu — album = latinsky biely. drevina kvitnúca bielo. 91. rúbaniskách. Dávajú veľké množstvo citrónovožltého medu a málo peľu. plod je v čajovine Valofyt Neo (nervínum). hluchá žihľava. 89. dvojdomú a jednak nepálivú. malvičky tmavočervené. ktorá obsahuje aj plody. resp. Homeopatická esencia (dil. Odborné pomenovanie hluchavky je odvodené od gréckeho laimos alebo lamos = hltan. 163. 1920) je kvet liečivom pri ženských chorobách. maďarsky: Fehér árvacsalán (tátkanaf). fialovastá. D.). 164. príp. O možnostiach užívania je potrebné poradiť sa s lekárom. kvitnúca vňať.. pretože kvet má papuľkovitú zubatú korunu. mohla to byť aj konopnica (Dalanum Dostál — napr. 84. 162. jednosemenného). Stredoveké herbáre nevedeli k týmto indikáciám veľa dodať a aplikácia rastliny. 207. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: hluchá pŕhľava. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20 — 50 cm. proti ochoreniu dýchacích ciest a sám ako naparovací prostriedok pri ušných ochoreniach. lenže Dioskoridovo leukas nemožno s určitosťou vzťahovať na bielu hluchavku. Dioskorides ju odporúčal aj proti uhryznutiu divou zverou. Zberový materiál je vhodný na to. taliansky: Lamio bianco.Drogy sa častejšie miešajú s inými. lamia = druh morského žraloka. francúzsky: Lamierblane. krivokališný (h. za najúčinnejšiu časť sa pokladá kvet. pri múroch a cestách. jasnota. migréne a pod. Hluchavky sú všeobecne nenáročné byliny. Ružokveté. rastú ako burina a kvitnú od jari do jesene.vyrábajú v zahraničí — za veľmi účinnú formu sa pokladá aj vodno-liehový výťažok. vtedy označovanej ako Urtica mortua . španielsky: Lamio blanco. Podľa Plínia hluchavka slúžila predovšetkým ako kataplazma na opuchy. v burinných nitrátofilných spoločenstvách. i. 87. h. Čs. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Alvisan Neo (antisklerotikum. tinktúra). Plody sú vajcovité tvrdky. drogu tvoria biele kvetné koruny bez kalicha. Čajoviny č. Predmetom nákupu je kvet — Flos lamii albi a od r. křivokališný). pomliaždeniny a na rany. Stopkaté protistojné listy sú vajcovito kopijovité. roztoku Valosedan (sedatívum pri ľahších formách nespavosti. 200. no iba jeden má bielo sfarbenú korunu. na okraji výrazne pílkovité. aby sa na ňom mohla precvičiť precíznosť zberačskej práce a získala patričná rutina. segetum (Necker) Dostál). D 1 — 0) má podobné indikácie ako alopatia. Niekedy sa výťažky z hlohu kombinujú s výťažkami z náprstníkových listov a strofantových semien (prípravky tohoto typu sa .

adstringens. pije sa 2-krát denne. listy s prílistkami a drobné nevzhľadné kvety s bielym až ružovým lemovaním. listy sú velmi horké. Homeopatia používa na špeciálne rozotieraný prípravok Teep celú rastlinu i s koreňom (zber: máj—júl). resp. sliz. Veľmi premenlivý druh. horčinková vňať s koreňom. prípadne s krátkym opláchnutím bez namočenia vňate) a materiál sa suší bežným spôsobom v tenkej vrstve na dobre vetranom mieste. metabolizujúca s Herba glechomae. ľahko sa zaparí a treba ju sušiť riedko rozloženú (najlepšie umelým teplom). portugalský a rumunský) mali oficinálnu vňať s koreňom — Polygalae herba cum radice (Herba polygalae amarae cum radice). flavonoidy a sliz. Mladé listy slúžia na jarné šaláty a polievky. vítod horký Nemecky: Bitteres Kreuzblumchen. že horčinku poznal Plínius a obaja autori jej prisudzovali laktačné pôsobenie a spomínali použitie aj pri pľúcnych a prsných ochoreniach. soli draslíka. odporúča sa dosušiť umelým teplom (pri 30-40 °C). homeopatický liekopis na esenciu iba čerstvú kvitnúcu vňať. Podobne sa manipuluje aj s vňaťou — zosušenie 6 : 1 . rast na barinatých miestach a neprítomnosť prízemnej listovej ružice. prízemná listová ružica z tuhých vajcovitých listov väčších ako na byli (bylové sa smerom hore zmenšujú). Herba violae tricoloris a pod. pomer zosušenia je asi 4 : 1. ďalej proti nespavosti. Droga sa preto zvyčajne zaraďuje do skupiny s nie celkom preskúmanými obsahovými látkami. Droga sa nedrobí. Čajoviny č. Hlavné účinné obsahové látky sú saponíny. análne trhliny a popáleniny. že po nich kozy a kravy dobre doja. obyčajná (dosť hojná na podobných miestach) a P. Niektoré liekopisy okolo r. francúzsky: Polygala amer. dokonca i verí. pri výtoku (fluóru). Expektoračné pôsobenie drogy zrejme podporuje fenolový glykozid gaulterín (agly- . istejšie je. P. Folium farfarae. Drogu neskladujme — ihneď ju treba odniesť do nákupne. vlhkosť v oboch akostných triedach do 14 %. ako saponíny americkej horčinky senegovej. Súkvetie tvorí koncový hustý strapec modrých. silicu. zvonka na ekzémy. křížkové korenie. koreň sa očistí (najlepšie bez opláchnutia. vňať sa dávkuje o niečo vyššie. na miernom teple a v celkom tenkých vrstvách bez obracania. krížok. zvonka sa pripravuje asi 6 % zápar.Kvalita drogy podľa ČSN 86 6225 pre kvet — Flos lamii albi: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 1970).D la má zhruba použitie ako alopatia. major Jacq. 25 2 2 10 13 hluchaviek trháme iba ručne za suchého počasia (od mája do októbra). 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. niekedy modrofialových i ružových alebo bielych kvetov. rusky: (nerastie v európskej časti ZSSR) Trváca bylina vysoká iba 10—15 cm. 221. HORČINKA HORKÁ VÍTOD HOŘKÝ Polygala amara L. Fructus foeniculi. švédsky. v koreni je až 1% neutrálneho saponínu senegínu. Droga sa častejšie používa v kombináciách (expektoračná s Herba serpylli. sladí sa medom. Kvet obsahuje hlavne silicu. maďarsky: Keserú pacsirtafú.. pomer zosušenia je asi 7 — 8 : 1. Folium urticae. vňať najmä triesloviny (až vyše 10 % ) . ale aj ako celkové metabolikum. chochlatá (rastie na lesných okrajoch a suchých lúkach). španielsky: Poligala amarga.). Rastlina rastie na suchých lúkach a pasienkoch od nížin do alpínskeho stupňa. Podobné údaje majú i stredoveké a novšie herbáre. 10 1 1 10 11 II. Pri identifikácii prakticky rozhoduje horká chuť. Majú asi taký charakter. Ľahko podlieha skaze — je hygroskopická a citlivá na svetlo. Ich podstatným odlišovacím znakom je slabá alebo celkom mierna horká chuť. Dioskorides ho spomína veľmi krátko. 233. Zápar z drogy alebo aj z čerstvých kvetov sa odporúča ako lahodný a voňavý bylinný čaj (Korbelář. Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch líšiacich sa najmä bohatosťou strapcov. čo vyvolalo hľadanie rovnako účinného domáceho druhu horčinky. 226. expektorans a pri poruchách trávenia. doplnkový nemecký. 153. Vňať sa zberá začiatkom kvitnutia. flavonoidy a bližšie nepreskúmané glykozidy. väčšia (dosť hojná na stepných lúkach a slnečných kamenistých stranách). comosa Schkuhr — h. totožného s kyselinou polygalovou (americký koreň ho však má 6 — 10 % ). Suší sa rýchlo. taliansky: Poligala amara. bez zdrevnatených častí. Polygala — polygalon bolo známe už v antike. na horách iba vo vápencových oblastiach. Jej kvalita sa hodnotí podľa internej normy IN 1/82. veľkosťou kvetov a stanovišťom. Horčinkovité — Polygalaceae Ľudovo: kostolíček. nesmieme ich však pri tom veľmi stlačiť! Materiál je veľmi náchylný na zaparenie a na to treba dbať už pri zbere a najmä pri sušení. Skutočný záujem o horčinky vznikol po dokázaní liečivých účinkov severoamerického druhu Polygala senega (Radix senegae — pozri cudzokrajné drogy). okrem toho hlavne ľudovo. akostnej triede (II. byľ jednoduchá. 1 polievková lyžica kvetov na 1/4 litra vody. hemoroidy. pri chorobách močových ciest. možno pri tom ohnúť byľ a vytrhnúť všetky kvety naraz z celého papraslenu. druh má kolienkovitú byľ. akostná trieda v zátvorke) môže byť maximálne 10 % (20 %) drogy s iným zafarbením. V I. anglicky: Bitter Milk Wort. — h. Stavikrv vtáčí treba rozhodne pokladať za falšovanie. menštruačných tažkostiach. Drogy sa liečebne používajú ako mucilaginózum. ženských ochoreniach. Dávky kvetovej drogy sú zvyčajne 112 1 kávová lyžička na šálku záparu. 195. Podobné a príbuzné druhy hojnejšie rastúce na Slovensku sú predovšetkým P. popol 16% (18%) a popol nerozpustný v HC1 2 % (3 %). Plody sú tobolky. Vedecké pomenovanie horčinky je odvodené od gréckeho polys = veľa a gala = mlieko. dánsky. — h. Flos sambuci. pri tzv. 1938 (z európskych napr. pretože o niektorých druhoch sa verilo. triesloviny. Predmetom zberu i dnes býva horčinková kvitnúca vňať s koreňom. ďalšie dva zadelil novšie Dostál do samostatného druhu Polygala amarella Crantz (horčinka horkastá). Folium menthae piperitae a pod. i ďalšie látky bližšie nepreskúmané. Homeopatia pripravuje esenciu 0ažDil. 223. 1 % (2 %) anorganických prímesí. iba niekedy bez koreňa (zber: máj—jún). kyslý saponín. vulgaris L.

Plody sú jednopuzdrové tobolky. pijú sa 2-3 šálky denne. ktorý ním liečil mor. ktoré už odkvit113 . majú repovitý tvar a sú tmavé. t. Pre obsah horčín možno drogu ordinovať aj ako amarum — tonikum na tráviace orgány. stor. malé množstvo silice (asi 0. byľ priama. francúzsky: Gentiane jaune. ale skrutkovito sa stáčajúce a tvoriace tak stonku. sa s nimi stretávame ako s napúčacím prostriedkom na rozširovanie otvorov rán a na zavádzanie do pošvy. koreňom bedrovníka a mydlice. fialky trojfarebnej.HORČINKA HORKÁ Pri droge nepoznáme žiadne nepríjemné vedľajšie účinky. medovkový list — 1 lyžica čajoviny na zápar z 300 ml vody. fenikel. V 15. Sú sírovožltej farby. maďarsky: Sárga tárnics. anglicky: Yellow Gentian. rusky: HOŘEC ŽLUTÝ kón tvorí metylester kyseliny salicylovej). Hojne sa užíval aj ako anthelmintikum (proti črevným parazitom). Španielska a Francúzska sú predmetom zberu staršie korene a podzemky divo rastúcich rastlín. Horec má pomenovanie podľa ilýrskeho kráľa Gentia. U nás rastie iba v kultúrach. častejšie sa však kombinujú ich výťažky. Ľudovo sa ešte i dnes užíva na podporu tvorby mlieka u dojčiacich matiek. Leclerc — známy francúzsky fytoterapeut. v SSR je horec luskáčovitý čiastočne chránený. Klinicky a experimentálne sa dokázalo. Droga domáceho pôvodu pochádza iba z pestovaných rastlín. v ktorých sa kombinuje s tymianom. Na základe prieskumov saponínových glykozidov (Glaser a Krauter) sa verilo. Ďalej tu bývajú korene ľuľkovca zlomocného (Radix belladonnae). skoro čiernymi podzemkami kýchavice bielej (Radix — Rhizoma veratri albi). Prax ukazuje.polygamarín). zvyčajne sa dáva 1 kávová lyžička na šálku odvaru. široko elipsovité. že horčinka môže byť náhradnou až plnohodnotnou (paralelnou) drogou za drahšiu severoamerickú senegu. podstatne ich charakterizuje vláknitý drevnatý lom. že droga má skutočne expektoračný účinok. dolné s krátkou stopkou. celistvookrajové. Pri ochoreniach z nachladnutia je najznámejšia kombinácia: rovnaký diel vňate horčinky s koreňom. Ako všetky drogy s horkou chuťou slúžil proti horúčke. j. ktoré sa dajú odlíšiť jednoduchými chemickými reakciami. zvyčajne sa dávkuje 1—3 g na odvar (čaj). Trváca bylina vysoká 60 —100 cm. Čajovina č.05 %) a droga obsahuje aj horčiny (polygalín . Horcovité — Gentianaceae Ľudovo: encián Nemecky: Gelber Enzian. Druh sa vyskytuje na pôvodnom stanovišti v ukrajinských Poloninách. Prítomné bývajú aj hľuzy prilbice modrej. že sa tu dosť často stretávame s tmavými. Pravda. neodmieta sa však a v NSR ešte dnes tvorí zložku niektorých priemyselne vyrábaných liečivých expektoračných čajovín. horné sediace. španielsky: Genciana. HOREC ŽLTÝ Gentiana lutea L. taliansky: Genziana maggiore. ju úspešne ordinoval i pri pochrípkových bronchitídach na uvolnenie hlienov a pri čiernom kašli katarálneho pôvodu. vňaťou rosičky. Kvety na dlhých stopkách v pazušných zväzočkoch.). Horce patria v ČSSR medzi úplne chránené druhy (v ČSR všetky. Z nejedovatých koreňov sa najčastejšie nájdu korene štiavov (druhy rodu Rumex L. možno trhať bez poškodenia podzemnej časti jeho nadzemnú časť). jedovatých koreňov. Celsus ho odporúčal ako protijed. V horských oblastiach Balkánu. Zo samej vňate sa spravidla pripravuje iba studený macerát (1 plná čajová lyžička drogy ako denná dávka). horce veľmi preslávilo rímske cisárstvo. Droga Polygalae herba cum radice sa v súčasnej oficiálnej medicíne pokladá za obsolétnu — zastaranú. ktoré sú svetlej farby a obsahujú veľa škrobu. Zámeny preto neprichádzajú do úvahy. ktorá nemá listy krížno protistojné. listy protistojné.: 127. aníz. treba ju vyššie dávkovať: 20-25 g na 200 ml vody ako odvar — jedna polievková lyžica každé 3 hodiny. V koreňovej droge sa treba vyvarovať najmä nežiadúcich prímesí iných. Používa sa aj ako metabolikum. kvetom prvosienky. občas aj v zverolekárstve.

potom sú prítomné farbivá — napr. základom je amarogencín. pije sa 2—3 x denne po lyžiciach vždy pol hodiny pred jedlom. Strata na hmotnosti pri sušení je asi 80 %.) — všetko druhy u nás prísne chránené a niektoré celkom vyhubené. nevoľnosť a dávenie. liekopis dovoľuje použiť i podzemné časti h. purpurového (G. príp. najmä v likérnictve. vyššie dávky vyvolávajú spravidla bolesti hlavy.Radix gentianae. Na potravinárske a likérnické účely sa korene sušia pomaly na voľnom vzduchu. Čajoviny č. Zber podzemných častí t. potom genciopikrosid. 4 10 8 4 20 5000 hneď po očistení usušiť. Okrem koreňovej drogy čs. U nás sa na tieto účely horec pestuje (má to byt' vo vyšších polohách). Liekopisy (aj ČsL 4) a normy fermentáciu výslovne zakazujú. punctata L. po vykopaní sa materiál nechá na kopách alebo ešte slabo prikryje hlinou — tým vzniká fermentácia. Je aj zložkou priemyselne vyrábaných dražé Boldochol I (užívajú sa ako žlčotvorné — choleretiká). panónskeho (G. purpurea L.). ktorú zavŕši pomalé sušenie. Horčiny horcov liečebne patria ku tzv. 171. Má i široké priemyselné uplatnenie. j. 208. triesloviny. amid kyseliny nikotínovej. 180. 226. s číslom horkosti asi 12 000. roku kultúry v októbri—novembri alebo zjari (marec). sa robí v 6. najlepšie pri zvýšenej teplote 45—60 °C (stačí aj 20—30 °C). bodkovaného (G. čistým horčinám (amara pura). Inak nastane fermentácia koreňa. Droga povzbudzuje aj činnosť pečene a žlčníka. Koreň horca tvorí podľa ČsL 4 zložku horkých tinktúr . Materiál na liečebné účely treba Akosť — najviac v % 1.HOREC ŽLTÝ li. pannonica Scop. koreňov s podzemkami bez bočných korienkov Požiadavky ON 86 7028: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah vodného extraktu — najmenej Číslo horkosti — najmenej a zvyškov nadzemných častí . droga je skoro celkom bez škrobu (obsahuje rezervný fruktózan inulín). Droga dostane červenohnedú farbu a vytvoria sa v nej aromatické látky. obsah 2 %.). žltý xantónový derivát gentizín. užíva sa pri dyspepsiách a chronických gastritídach so subaciditou (s nedostatkom žalúdočnej kyseliny). amaroswerín a amaropagín. Reflektoricky povzbudzujú tvorbu žalúdočnej šťavy. h. 2 10 6 3 33 10 000 II. sliz a pektín. 114 .—7. h. 177. Bežne sa užíva 1/2 kávovej lyžičky (ČsL 4 1 g) odvaru alebo záparu.Tinctura amara a Tinctura gentianae (užíva sa 20-30 kvapiek pred jedlom). podľa ČsL 3 je aj zvyčajne súčasťou pilulkovej hmoty ako plnidlo. sacharidy (gencianóza). pri hnačkách a na zvýšenie sekrécie žalúdočnej šťavy. ktorého číslo horkosti je asi 58 miliónov. ktorá by zmenila farbu drogy a znížila jej horkú chuť. 32. Liečebné použitie koreňov podmieňujú najmä glykozidne viazané iridoidy — horčiny. Droga je preto amarum-stomachikum.

Droga má silne korenistý pach a škrabľavú chuť. 1813 zaviedol ako sedatívum parížsky lekárnik Planche. 1803 Deroche a od r. Po roku treba drogu vymeniť. Konopovité — Cannabaceae Nemecky: Gemeiner Hopfen. anglicky: Hops. dlanito 3—5-laločnaté. Prašníkové sa odstraňujú. 10 20 2 1 13 12 3 0.0 %. Náš chmeľ bol a je jedným z najlepších na svete. maďarsky: Felfutó komló.5 13 9 2 0. Chmeľové žliazky — lupulín pre medicínu objavil r. pomer zosušenia je asi 4 : 1 .4 115 . rusky: Trváca dvojdomá rastlina. 5 10 1 0. francúzsky: Houblon grimpant. lianovite plazivé byle sú dlhé až 6 m. nesmie CHMEĽ OBYČAJNÝ mať žíhaním viacej popola ako 10. Pomer zosušenia je asi 2 : 1. piestikové kvety tvoria vajcovitú šišku so šupinami pokrytými žliazkami. hlavné zložky: myrcén. oficinálnu v niektorých liekopisoch. Lupulín ľahko podlieha skaze i pri prísnom spôsobe skladovania (v dobre uzatvorených obaloch a chránený pred svetlom). Novšie sa chmeľ pestuje aj na Slovensku. Najčastejšie sa používal ako močopudný a tzv. V klasických herbároch sa uvádzajú mnohé indikácie. ČsL 2 a ČSN 46 2510 povoľuje v nej ojedinele pieskové zrná a v malej miere odlomky plodových šištíc. a. Prášok sa po vytrasení ešte dosúša. Preosiatím a vyčistením usušených zrelých šištíc — hlávok získame práškovú drogu Glandulae lupuli — chmeľové žliazky (Lupulinum — lupulín). Tvoria drogu Strobilus lupuli (Ros humuli lupuli). Chmeľ slúžieval ako liečivo i korenina alebo horčinový prostriedok. Divý alebo zdivený chmel nemá pre farmáciu ani pivovarníctvo nijakú cenu. okraj pílkovitý. Sušia sa v osobitných sušiarňach pri 40—50 °C. taliansky: Luppulo. zárasty neošetrovaných kanálov a mokrých priekop s mierne eutrofnou vodou.4 II. V Čechách sa prvé chmeľnice založili asi začiatkom 11. U nás rastie divo a zdivie aj v kultúrach.9 %. Ako liana sprevádza poriečne lužné lesy. pobrežné kroviská. španielsky: Lupulo. nesmie obsahovať hýfy plesní alebo dokonca hmyz a páchnut ako syr. farnezén. živice (asi 80 %). Listy stopkaté. ktoré obsahujú horčiny humulón a lupulón (tiež kohumulón a kolupulón) a ďalšie acylfloroglu- Na chmeľové šištice — Strobilus lupuli — sa vzťahuje drogová norma ON 86 7610: Akosť — najviac v % Znak Hnedé šištice Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah kysličníka síričitého I.CHMEL OBECNÝ CHMEĽ OBYČAJNÝ Humulus lupulus L. krvčistiaci prostriedok a na podporu menštruácie. Piestikové šištice sa zberajú v jeseni (august — október). Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým silicu (1—3 %. lebo stráca účinnosť. Tyčinkové kvety v koncových zložitých strapcoch alebo v listových pazuchách. stor. Silice má byť najmenej 0. tvorením klíčivých plodov strácajú šištice na akosti. Plody sú nažky. Pach ako valeriána smie byt' iba slabý.a (B-karyofylén a rozličné kyslíkaté monoterpény). Pestoval sa už v antickej epoche. V kultúrach sú rastliny iba s piestikovými kvetmi. Vlhkomilný druh.

najmä v blízkosti sídlisk. Aj viacerí súčasní autori sa prikláňajú k jeho zaradeniu medzi druhy Rorippa. Významné použitie predstavuje aromatizácia piva (pre obsah silice a horčín) a jeho konzervovanie (vplyvom antibakteriálnych vlastností obsahových látok). francúzsky: Raifort. hrubo pílkovité. mierne uspávacie prostriedky (hypnotikum). Meyer et Scherb. Armorica bolo keltské pomenovanie pre dnešné Bretónsko. aj r. pri vode. V ľudovom liečiteľstve sa chmeľ používa aj proti kŕčom. prípadne medzi roripy (Rorippa). Chren oddávna pestovali najmä Slovania. vo väčšom na plantážach. amarum a stomachikum. 207. pri zbere nevznikajú zámeny. Čs. CHREN DEDINSKÝ KŘEN SELSKÝ Armoracia rusticana Gaertn. španielsky: Rabano rusticano. zvonka na zle sa hojace rany. Literatúra uvádza aj látky s hormonálnym estrogénnym účinkom.15% rovnakého zloženia ako lupulín). maďarsky: Torma.0 ) . biele kvety dozrievajú v šešuľky. no nie často. Vedecké pomenovanie chrenu je keltského pôvodu. O liečebnom používaní chrenu v staroveku nie sú jednotné správy. Používal sa síce v domácej i odbornej liečbe. V homeopatii sa esencia používa ako diuretikum. živice (asi 15 % ) . prisudzoval krotenie pohlavných vášni a bystrenie umu. Chmeľ sa v prípravkoch kombinuje s podobnými drogami. Bavorska alebo z okolia Hamburgu. najlepší zvuk na svete má český chren z okolia Malina pri Kutnej Hore alebo od Čáslavi a nemecké chreny z Durínska. CHREN DEDINSKÝ Trváca bylina vysoká 100—150 cm. Stonka vo vrchnej časti rozkonárená. jej listy menšie. pri furunkulóze a do posilňujúcich kúpeľov. kde je napr. 184. Čo do množstva sú jednotlivé chmeľové horčiny rozdielne zastúpené — závisí to od pôvodu chmeľu. migréna) a Calmonal (externé antireumatikum). 200. má dlhý a hrubý koreň. chrenovitá alebo medzi žerušnice (Cardamine). silicu (asi 0. perovito strihané. Kultúra chrenu do strednej Európy sa dostala z Východu asi začiatkom stredoveku. Extrakty zo žliazok i žliazky sa preto uplatňujú ako sedatívum. Plínius mu napr. či k potočniciam (Nasturtium). 205. horné čiarkovité. zložené z ar = blízko a more = more + rich = kraj. proti pohlavnej predráždenosti (anafrodiziakum) a ako narkotikum. čajovinu Valofyt Neo (sedatívum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). na lúkach. v húšťavách. stopkaté. ruský čaj). ako močopudný a bolesti tíšiaci prostriedok a na dráždenie kože (aj pri reumatizme). D 2 . označuje rastlinu vyskytujúcu sa neďaleko mora. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa na noc. Chmeľové žliazky sa dávkujú v množstve 0. 228. extrakt je zložkou roztoku Passit (sedatívum).. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým lupulín. V menšom množstve sa pestuje v záhradách. Druh rastie divo na vlhkých hlinách. Rastlina je veľmi dobre známa. Pričiňujú sa oň chmeľové horčiny. taliansky: Armoracia. najmä ak ide o nespavosť a sexuálnu predráždenosť. známe aj sedatívnym a antibakteriálnym pôsobením. Listy veľké. pripravuje sa z čerstvých žliazok (dil. 179. anafrodiziakum. anglicky: Horse Radish. farmaceutický priemysel vyrába v kombinácii s chmeľovými šišticami Detský čaj s rumančekom Spofa (náhradka za tzv. Ako ukazuje rad synoným.5 — 1 g 2—3 x denne. Čajoviny č. 22. usporiadané do prízemnej ružice. O pestovaní 116 . niekedy ako čaj v zápare alebo macerát (literatúra uvádza najvyššiu dennú dávku 15 g — rastlina vyvoláva určité toxické prejavy). Sú tiež mierne sedatívum. Valosedan (neurasténia. rusky: . Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echter Meerrettich. Latinské druhové označenie rusticanus = dedinský. niektorí botanici-systematici zaraďujú chren do rodu lyžičníkov (Cochlearia) alebo medzi reďkev (Raphanus). stomachikum a amarum.cidy.

francúzsky: Guimauve officinal. preskiernik. v ktorých sa chren určitú dobu máčal. Právom sa zaraďuje medzi vitamínovú príchuťovú zeleninu a pikantné korenie. slúžia na zlepšenie prekrvenia pri reumatických bolestiach. rozpúšťanie hlienov a močopudné pôsobenie. Listy trojuholníkovito alebo podlhovasto vajcovité. zvyšovanie sekrécie žalúdočných štiav. šťava z čerstvých koreňov alebo liehové nápoje. jednotlivé alebo v pazušných či koncových strapcoch. no tam splanieva. rozpadavé. Jeho zber sa zvyčajne robí z kultúr v druhom roku vývoja (marec-máj alebo častejšie september-október). Čerstvý koreň chrenu — Radix armoraciae rusticanae recens je dnes opäť oficinálny v niektorých liekopisoch. Glukozinoláty sú horčičné glukozidy. Z bežných interných upotrebení koreňa (hlavne ľudových) možno vyzdvihnúť povzbudzovanie žalúdočnej a črevnej činnosti. Na Spiši kedysi používali listy aj ako náhradku za tabak a na Horehroní ich v časoch zlej úrody pripravovali na jedenie alebo zakvasovali na spôsob kapusty. stonka priama. Prítomné je i značné množstvo kyseliny askorbovej. príp. Koreň sa dôkladne umyje a očistí od drobných korienkov. ibišek. sa užíva macerát v červenom víne v množstve 25 — 75 ml (odporúča sa pri tzv. sú dobrým liekom proti žalúdočným kŕčom a chren nastrúhaný s cukrom je domácim liekom proti zachrípnutiu. Pre podporu trávenia je osobitne vhodný ako príloha k ťažko stráviteľným a mastným jedlám. pre dennú bežnú potrebu v domácnosti prichádza na trh aj strúhaný chren (príp. okraj vrúbkovano pílkovitý. Hojná je 117 . odkiaľ sa dostáva i do voľnej prírody. arginín a glutamín. Pestuje sa na okrasu aj v záhradkách. jarnej únave). Slezovité — Malvaceae Ľudovo: ajbiš. V homeopatii sa na prípravu esencie používa iba čerstvý koreň. Veľmi zriedka sa suší prirodzeným teplom — pomer zosušenia je asi 3 : 1. v majonéze) domáceho alebo maďarského pôvodu. a preto sa označila za silicu. že po rozstrúhaní čerstvého pletiva koreňa vzniká ľahko prchavá látka s vysokými antibakteriálnymi vlastnosťami. že chren sa používa nielen v kuchyni. Althaea officinalis L. ako pri semene kapusty čiernej. maďarsky: Orvosi (mahola) ziliz. chrenové placky sa používajú zvonka proti reumatizmu. 2-3 šálky denne. používané hojne v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. taliansky: Altea. Winter a spol. Polívka vo svojej „Názornej květeně" z r. Nastáva tu podobný stav. Tvorí pikantnú prísadu k mäsám a do omáčok. najčastejšie však zvonka ako prostriedok dráždiaci kožu. 1900 konštatoval. pri zápaloch močového mechúra a obličiek. lajbiš. dokázali. jednoduchá. Liečebne sa užíva asi 3 % zapar. ktorej prchavú zložku tvorí predovšetkým fenyletylhorčičný podiel. ale aj v lekárstve. Kvety biele alebo bledoružové. anglicky: Marsh Mallow. Značný obsah kyseliny askorbovej je odporučením pre konzum v predjarnom období a pri chrípkových infekciách. pôvodnou látkou je tiež sinigrín — glukozinolát. Z koreňa sa v NSR priemyselne vyrábajú príprav- 1BIŠ LEKÁRSKY ky používané pri nešpecifických infekciách a podráždení močových ciest. celá rastlina husto plstnatá. slez biely (liečivý) Nemecky: Echter Eibisch. pri šťave je zvyčajná denná dávka asi 25—50 g. nie silice. Chren dobre poznajú aj kuchári. prosviemik. koreň vetvovitý. kým tzv. Ide však o prchavú zložku pôvodne prítomnú v glukozidovej väzbe — glukozinolát. enzýmy. sacharidy. Plody diskovité. Aplikoval sa na rany vzdorujúce hojeniu. samotná prchavosť nie je základnou vlastnosťou iba silíc.a širokom používaní sú záznamy z 12. niekedy rozkonárená. španielsky: Altea común. Dala sa izolovať destiláciou s vodnou parou. končisté. asparagín. Spravidla sa používa v čerstvom stave. Ľudová liečba zostáva pri tradičných chrenových plackách aplikovaných zvonka vo forme náplastí (s múkou a masťou v pomere 1 : 5 : 1). Rastlina upozorňuje svojou prítomnosťou v prirodzenom záraste na slané pôdy. rusky: PROSKURNÍK LÉKAŘSKÝ IBIŠ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 60—150 cm. stor.

nie však na slaných pôdach. Odlíšenie je nevyhnutné — ľuľkovec je prudko jedovatý (obsahuje alkaloidy). 10 20 5 1 ČsL4 5 10 3 1 0.). nenapadnutý hrdzou. koreň t. druhový názov zdôrazňuje jeho liečivosť (officinalis = liečivý. 4 5 6 3 2 1 13 16 II. hodinou ráno. nezberáme list. Výborne sa osvedčoval aj v ránhojičstve. Rastliny vyzerajú výrazne odlišne. všetky tieto „skrášľovania" sú zakázané a liekopisy ich vylučujú chemickým dôkazom. kvetné lupienky majú ružovofialovú farbu a viac sa podobajú slezu lesnému. 8 2 1 0. althos = liečivo alebo althomai = uzdravovať. zle lúpané korene Zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania — najmenej 8 2 1 0. 8 10 12 6 4 2 13 19 v juhozápadnej časti Slovenska pozdĺž našich južných hraníc na vlhkejších pôdach bohatých na živiny. vápnom alebo sadrou. Podobne sa zberá ihneď po rozkvitnutí aj vňať (jún-júl). 16 4 2 1 14 10 3 5 ČsL 4 8 2 1 0. ktorý rastie na 118 chránených miestach ako ibiš. Ináč sfarbené. s koreňmi ľuľkovca zlomocného. zásadne iba zdravý. Nie je natoľko sivoplstnatý. Hippokrates ho predpisoval astmatikom a pri dyzentérii.5 12 7 2 10 Koreň nelúpaný I. norma pre vňať — Herha althaeae (ČSN 86 6740): Akosť — najviac v % Znak Byle hrubšie ako 5 mm Plody ibiša Ináč sfarbená droga Hrdzou napadnuté listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. najmä pri sušení vo veľkom. zbavujú sa korku a časti kôry a bez umývania sa sušia na lieskach v dobre vetraných miestnostiach alebo nízkym umelým teplom navlečené na povrázky (pozor pri tom na myši. hrvoľ i zápaly prsníkov.5 6 Nelúpaný koreň — Radix althaeae naturalis — sa hodnotí podľa ON 867015. aj to len asi na tri hodiny. lúpaný podľa ON 86 7016. Voľne rastúce majú v celej ČSSR chránenú podzemnú časť. ktoré rady poškodzujú korene). lekársky). Ako včelárska rastlina sa uvádza medzi peľonosnými bylinami. zásadne dovtedy. ČsL 4 žiada lúpaný i nelúpaný koreň: Akosť — najviac v % I. Zo zámen pre listovú a koreňovú drogu treba uviesť príbuzný slezovec durínsky (slezovec durynský — Lavatera thuringiaca L. Ibiš bol veľmi dobre známy už v antickej dobe. iní ním liečili mumps. Suší sa teplotou do 40-50 °C. že treba užívať macerát za studena. Známy Kneipp (1935) ho neveľmi chválil. na lome zdrevnatený a na priečnom priereze žltý. I. nezberáme kvet a keď zberáme koreň. j. až 9. Pomer zosušenia pre Radix althaeae je asi . Predmetom zberu je vlastne celá rastlina: korene sa vykopávajú v jeseni (október—november). Všetky drogy treba chrániť pred vlhkom a svetlom v dobre uzatvorených obaloch. príp. že kvety sa roztvárajú medzi 8. lekársky kvitne asi v júli až auguste. Jeho nevýhodou však je. Kvet sa získava v čase kvitnutia rastliny (júl—september). Nesprávne apretovaný koreň (najmä ak sušením dostal neprípustné tmavú farbu) sa niekedy posýpa kriedou. t.5 12 12 18 3. ružovej je na povrchu sivší.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania pre 1 g drogy najmenej (hodnotenie obsahu slizu) I. príp. Keď zberáme list a koreň. kým rastliny ešte plne nerozkvitli. List sa zberá postupne (júl— august). inak podliehajú skaze.5 14 10 3 10 II. hodnotil totiž odvar a dnes vieme. Namiesto pravého ibišového koreňa prichádza na trh aj koreň topoľovky ružovej (ibiša ružo- vého — Alcea rosea L.5 12 Nestanovuje sa 12 16 2. omyly.5 12 16 2. Na oficinálne účely (ČsL 4) sa korene aj lúpu. zjari (marec—apríl). Vedecké pomenovanie ibiša sa odvodilo z gréckeho althaino = podporovať.Listová droga podľa ON 86 6442 a podľa ČsL 4 má tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy Iné časti materskej rastliny List napadnutý hrdzou (Puccinia malvacearum Mont. Z praxe sú známe zámeny — resp. 16 4 2 1 14 12 5 5 Znak Čs. 5 10 3 1 II. vtedajší botanici ho veľmi jasne odlišovali od slezu a pokladali za všemocný.5 14 8 2 10 II.).

zvyčajne sa dávajú 2 kávové lyžičky na pohár studenej vody. zúbkaté. ružové. Čajovinyč.218.73. Folium althaeae 3—5 : 1. taliansky: Ononide. bodličia.4 : 1 . španielsky: Anonis. ako mucilaginózum-protektívum. zanovica Nemecky: Dornige Hauchel. repík (!). pri faryngítídach. (ČsL 4) 2(2) 2 2 13(10) 7(6) 2 II. koreň do Species carminativae a do prípravkov Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum. i. 184.5 g koreňa ako macerát. Pije sa 2 až 3 razy denne. v kvetoch aj silica (0. pektíny a flavonoidy. vochlice. sirupov — Sirupus althaeae).98.02 % ) . zväčša však tvoria zložku čajovín alebo iných galenických prípravkov (napr. z ktorých i. 142. resp. repens L. Drogy sa užívajú aj samostatne. je bez tŕňov a trochu lepkavá. Dobre znáša aj extrémy vo vlhkosti pôdy. do kloktadiel pri zápaloch mandlí a ústnej dutiny. rusky: Požiadavky na koreňovú drogu (Radix ononidis) podľa ON 86 7011 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zle očistené korene (a na lome tmavé) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. 119. na prípravu klystírov a kataplaziem.) rastie väčšinou v nižších a teplej- Ononis spinosa L. asparagín. plazivá (O. 134. dolné listy trojpočetné. vysoký 30—50 cm.115.113. ihlič pichľavý. Podľa ČsL 4 sa list s koreňom pridáva do Species pectorales. horné jednoduché. 130. Macerát možno použiť aj na kloktanie a výplachy ústnej dutiny.117. Niekedy sa pridáva ako kozmetická prísada do mydiel a vo farmácii sa používa aj pri príprave piluliek. Herba althaeae 4 : 1 a Flos althaeae 5-8 : 1. Jednotlivá perorálna dávka podľa ČsL 4 je 0. tíšia bolesť i zápaly. anglicky: Restharrow. kataroch dýchacích i močových ciest.217. v koreni ešte škrob. 119 .).118. Plod je vajcovitý struk.) má vystúpavú zakoreňujúcu stonku. arvensis L. 4 4 4 13 9 3 Poloker s trnitými konármi. Drogy pôsobia antitusicky. Pulmoran (expektorans) a Species pectorales Planta (expektorans). V našej kvetene je ihlica zastúpená tromi podobnými druhmi. ktorá spôsobuje hrdzavé škvrny na listoch (Puccinia malvacearum Mont. 183. Velmi obľubuje slnečné stanovištia. 143. elipsovité. Hlavné účinné látky sú sliz. hluchý tŕň. roľná (O. zvonka do očných a ústnych vôd. 131. sacharóza. JEHLICE TRNITÁ IHLICA TŔNITÁ IHLICA TŔNITÁ Druh rastie najmä v pásme nížin a pahorkatín na suchých neobrábaných pôdach ílovitého a slieňového typu. antiflogistikum (pri zápaloch horných dýchacích ciest. 120. tracheitídach a bronchitídach). pri bolestiach obličiek (osobitne v detskej praxi). francúzsky: Bugrane commune. náhradka za čierny čaj).215. Kvety súmerné. betaín a veľa minerálnych látok. 139. Preto sa aplikujú pri čiernom kašli. Koreň má podobné použitie aj v homeopatii a vo veterinárstve. 234. 122. v pazuchách listov (prevažne po jednom). maďarsky: Tóvises iglicz. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: babský hnev. Rastliny bývajú často napadnuté hrdzou. mužská láska.

Imelo odpradávna priťahovalo pozornosť človeka. roľná sa pestuje a korene vykupujú. za špecificky účinné sa považuje cudzopasiace na smrekovci opadavom (modrín opadavý — Larix decidua Miller). dezinficiens močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. Veľmi drobné kvety imela (kvitne skoro . rusky: Poloparazitický stromovitý ker vysoký 30-50 cm. Botanickí systematikovia v súčasnosti delia rod na V. anglicky: Mistletoe. dezinficiens močových ciest).171. Korene oboch sú tenšie. španielsky: Muerdago. alebo — zväčša na ihličnatých lesných drevinách. rastie najmä na duboch. — imelo listnáčové a V. omelí. ktorý robil pokusy s aplikovaním pri neoperovateľných karcinómoch (liečil ich extraktami podávanými vo forme injekcií). kvety v riedkych klasovitých strapcoch. pri chronických kožných ochoreniach. Podľa starých povier chránila dobytok. francúzsky: Gui commun. 178. Korene sa nedrobia a nezaparujú. kvety má väčšie ako obe predchádzajúce. celistvookrajové a neopadavé.asi v marci-apríli) opeľujú hlavne muchy a včely. prípadne už od augusta. Viacročné rastliny sa vykopávajú na jar (marec—apríl).).2 % silice nie celkom známej skladby. dobre vetraných a tienistých miestach. Používalo sa proti mnohým chorobám. ktorý dokázal vplyv imela na zníženie krvného tlaku. Vo Francúzsku sa viacej používa i. Preto mu pripisovali zázračné účinky a v ságach a povestiach všetkých národov malo dôležitú úlohu. 177. Skladuje sa na vzdušných a suchých miestach. I. že mení obyčajné kovy na striebro. Usušené korene by sa pri ohnutí mali lámať. flavonoidné glykozidy a triterpén onocerín (= onokol). takže sa zdalo. uplatňuje sa aj na zle sa hojace rany. Bolo to tým. Vňať má podobné použitie i dávkovanie. stonky rozkonárené. mala však aj špeciálne indikácie (napr. druhové meno upresňuje — spinosa v latinčine značí tŕnitý. ktoré zvyčajne v jeseni opŕchali. najmä močových ciest. Vo väčšine liekopisov je oficinálny koreň . najmä na boroviciach. Močopudné pôsobenie sa pripisuje predovšetkým silici a hlavne flavonoidom a ononidu. odrežú sa im „krčky" — podzemky. mierne močopudná a antiseptická). Species cholagogae Planta (žlčníková čajovina). taliansky: Vischio. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 1. ktoré láka nektár a príjemná ovocná vôňa.237. O jeho vážne zaradenie do terapie sa zaslúžil Gaulthiers (1907).Radix ononidis (aj v ČsL 4). . Tabernaemontanus veril. ktorú odporúčal aj známy fytoterapeut Leclerc (1927). droga má slabé hemolytické účinky. Plody sú biele lepkavé bobule.5 g perorálne. v dobre zatvorených obaloch a chránená pred svetlom.103. Antická ononis slúžila Rimanom i Grékom v liečiteľstve podobne ako dnešná. Čajoviny č. dobre premyjú. Voči ich oficiálnemu liečebnému uplatneniu niet námietok a ČsL 4 rozšíril paletu materských rastlín. žltozelené. Nemecky: Laubholz-Mistel. ktorá sa užíva najmä pri piesku v obličkách. odstránia drobné korienky i vňať.). P. plazivá. imelo však ostávalo zelené. 175. laxum Boiss. Na drogu sa vzťahuje ON 86 6718 a požiadavky ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Množstvo liehového extraktu (45 % lieh) — najmenej I. biele lepivé bobule). nedráždi ani obličky.podľa cudzopasnosti buď na listnatých stromoch (okrem dubov). saponíny však neobsahuje. že rástlo v korunách stromov. Pri zbere na farmaceutické účely sa nerobí rozdiel. Opeľovanie ihlíc robí hmyz. čo značilo krmovinu pre somárov. Koreň je spoľahlivé diuretikum. farmaceutický priemysel ju uplatňuje v čajovinách Betulan (pomocný liek pri chorobách močových ciest). Species urologicae P. Keďže schnú pomaly. ba i pri vysokom krvnom tlaku (má metabolizujúce pôsobenie) a pre prítomnosť silice a flavonoidov ako dezinficiens. 1933).102. ako má glycyrizín sladkého drievka (Glycyrrhiza glabra L.imelo ihličnanové . je menej rozkonárená a nemá tŕne. (diuretikum. diureticky účinný je totiž aj odvar z drogy — pre obsah silice by sa mal pripravovať zápar. V ČsL 4 tvorí droga zložku močopudnej čajoviny Species diureticae a čs. et Reut. umiestnené v rázsochách a na koncoch ko- nárikov.ších polohách. odrezávajú sa bylinné vrcholce a bežne sa sušia. mali by sa sušiť pri teplote 50 °C v sušiarni. opadavé listy. visco. Rastliny kvitnú v lete.5 20 II. JMELÍ LISTNÁČOVÉ IMELO BIELE Viscum album L. druhový názov album = biele má vzťah k farbe plodov. listy kožovité. hrubšie režú po dĺžke a narežú približne na rovnako dlhé kusy. Zriedkavejšie sa zberá kvitnúca vňať — Herba ononidis (jún—september).5 20 . Za neprípustný (falšovanie) sa pokladá príbuzný imelovec európsky (Loranthus europaeus Jacq. S ohľadom na močopudné pôsobenie droga sa používa aj proti 120 reumatizmu. Imelovcovité — Loranthaceae Ľudovo: jemelo. podlhovasto vajcovité. poskytujú iba peľ. maďarsky: Fehér fagyôngy. Species urologicae Planta (urologická. Bežný výklad vedeckého pomenovania ihlice vychádza z latinského onos = somár. a Kaelin (1930. teda aj včely. Obsahuje asi 0. Visco. Získané korene sa dobre očistia. miernenie bolesti zubov). látke podobnej chemickej štruktúry. na zvýšenie plodnosti i ako mocný protijed proti otravám. Vedecké označenie imela je odvodené z latinského viscum = lep (vzťahuje sa na plody. ale má iba mäkké. bobule žlté a konáriky hnedé. ba ani samostatne. Droga nemá vedľajšie účinky. pomer zosušenia je asi 3 : 1. V homeopatii sa čerstvé bylinné časti a korene zberané počas kvitnutia používajú na prípravu esencie. omelo a pod. vischia. Drogu je vhodné pozväzovať do menších otiepok. hemoroidoch. 5 8 1 11 10 1.166. nemajú medovinu. Zo zeme sa vyberajú špeciálnymi hákovito ohnutými vidlami alebo úzkym rýľom. že ho zoslali bohovia. album L. Drobné kvety žltkasté. 10 16 2 11 12 2 13 ČsL 3 5 8 1 11 10 1. 181.74. no neodporúča sa užívať vo vyšších dávkach a pridlho alebo pričasto. vidlicovite sa rozkonáruje. 71. častejšie v jeseni (október—november). Sušia sa na teplých.

Kvitne v júni až sep121 . Herba visci albi tvorí zložku čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum a hypotenzívum). prípadne dvom živicovým alkoholom. maďarsky: Orvosi (Lozonséges) pemetefu.. Imelová vňať sa indikuje pri hypertónii a artérioskleróze. hlavne arginín. Droga sa dávkuje perorálne ako macerát jednotlivo 1. ktorá však nemá listy sivo plstnaté a líši sa i červenými kvetmi. čo označuje horkú šťavu. 164. Plody sú tvrdky. Lekár Castor Antonius ordinoval šťavu s medom pri tuberkulóze a Celsus prípravok zahusťoval a predpisoval ako linktus (prostriedok na lízanie). ktorý má miestne dráždivé účinky a nekrotizujúce vlastnosti (pôsobí miestne odumieranie tkaniva).. anglicky: White Horehound. Viskotoxín sa pokladá za vhodný na protirakovinovú terapiu.0 g (ČsL 3). JABLČNÍK OBYČAJNÝ JABLEČNÍK OBECNÝ Marrubium vulgare L. 83. Zatiaľ nie sú celkom objasnené látky. ktorá sa dá izolovať extrakciou s vodou.z 1 kávovej lyžičky na šálku a pijú sa 2—3 šálky denne. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Gemeiner Andorn. kde sa vyskytoval v hojnej miere. U nás je jablčník burinou bez veľkých nárokov. Pri zbere vňate sú časté zámeny s príbuzným j. zberajú sa olistené mladé konce konárikov (do hrúbky 5 mm). Sušia sa vo zväzočkoch na vzdušných a suchých miestach prirodzeným teplom. 229. denná dávka 5. slabo aromatická bylina vysoká 30—60 cm. bohato rozkonárený. acetylcholínu a kyseline oleanolovej. bielo plstnatá. 162. Starovekí lekári ho používali proti tuberkulóze a získal si meno ako univerzálny liek. Hovorí sa. cudzím — M. Pre bežnú potrebu sa pripravuje zápar Trváca. 89. pretože jeho domovinou je južná Európa. Drobné biele kvety sú sediace a tvoria pazušné paprasleny. ktoré znižujú krvný tlak a pôsobia sedatívne na srdcovú činnosť. obsahuje asi 17 % bázických aminokyselín. 85. Jablčník patrí medzi najstaršie liečivé rastliny. Zo zástupcov čeľade hluchavkovitých rastlín sú podobné najmä kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. 91. flavonoidom a glykozidovej substancii bielkovinovej povahy . 90. francúzsky: Marrube commun.zmesi rozličných peptidov viskotoxínu. vyžaduje si iba teplo a svetlo. byl štvorhranná. oficinálna v mnohých liekopisoch (aj v ČsL 3). že slávny Linné odvodil názov jablčníka od mesta Maria-Urb v bývalom Latiu pri jazere Fucinus. a balota čierna — Ballota nigra L. hrubo vrúbkované. Dávky sa nesmú zvyšovať a o použití imela a vhodnej liekovej forme sa treba poradiť s lekárom. Mediteránny druh rozšírený od nížin po horský stupeň. čo sa v južnej Európe traduje dodnes. Vedecké pomenovanie sa odvodzuje od hebrejského mar + rob. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. sušením zmizne osobitný. Na homeopatické účely sa zberajú rovnakým dielom čerstvé plody a listy (homeopatia žiada radšej imelo z listnatých stromov). 87. chránená pred svetlom. je vyšší. 1965. teplota (ani umelé teplo) nemá prestúpiť 40 °C. obyčajne v zimných mesiacoch (december—február). Jablčník po rozotretí páchne ako jablká a je veľmi horký. peregrinum L..0 g. 84. s listami kopijovitými. nie príjemný pach rastliny. ČsL 3 v droge výslovne zakazuje prímes imelovca. rastúcim najmä na južnom Slovensku. 86. Účinnosť možno pripisovať sčasti zistenému cholínu. 1970) kancerostatické pôsobenie pripisujú proteínovej zložke histónového charakteru. účinné obsahové látky sa varom čiastočne rozkladajú. stenčenými v stopku a jemne bielo plstnatými. taliansky: Marrubio. vyskytuje sa roztrúsené na suchých pasienkoch. 163. španielsky: Mamibio. Droga má horkú chuť. Čajoviny č. popri cestách a na rozličných ruderálnych stanovištiach. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. listy vajcovité. rusky: - IMELO BIELE Predmetom zberu je vňať — Herba visci albi. zber však možno robiť prakticky po celý rok. Antonius Musa kombinoval jablčník s myrhou pri vnútorných hnisavých procesoch. Teuscher. Novšie (Vester a kol.

druhové vescus = malý (v porovnaní s ostatnými druhmi . Podáva sa aj vo forme macerátu viac ráz denne alebo priamo v prášku (znížená účinnosť trieslovín).vú vňať ešte ďalšie široké uplatnenie gy dráždia dýchacie cesty a vysušujú (napr. 76. na zapálené rany a aj pri bolessliznice. zatvorených obaloch chránená pred Čajoviny č. 178. zato však dosť mi).). 175. anglicky: Wild Strawberry.3 — 1 %). nie je však drobivý.inak značí aj jedlý). je oficinálny v ČsL 4 pripravuje sirup alebo cukríky zo ako nová liečivá rastlina.cies cholagogae. Plody sú červené opadavé plodstvá . Liečivé účinky majú aj saponíny a silica (asi 0. na mierne vlhkých. s bielymi kvetmi v okolíkovitom vrcholíku. svetlom. priemyselne vyrábané čajoviny jún—august. na odrezáva sa na začiatku rozkvetu. Jahodové listy do denného nápoja (nie však na sušenie) možno fermentovať podobne ako malinové alebo sa dávajú do zmesi s fermentovanými ostružinovými listami. Listy sa oddávna používali na prípravu denného čaju. zemnica Nemecky: Wald-Erdbeere. zúbkaté. ktoré sa odsekávajú kosákom. 166. Vedecké pomenovanie jahody je asi odvodené od latinského fragrans = voňavý (vzhľadom na plody). Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal jesť jahody najmä na „čistenie krvi a pri chorobách pečene". taliansky: Fragola. výživných a hlinitých pôdach. stor. kg cukru. no účinnou terapeutickou zložkou sú glykozidové horčiny. býva zložkou žlčníkových čajovín. OBYČAJNÝ pre žlčotvorný účinok prípadne ešte kombinovaná s podzemkom kurkumy tembri. vtáčeníčka. Byle chudobne rozkonárené. koreňom púpavy a s malinoJABLČNÍK vým listom alebo s repíkovou vňaťou. francúzsky: Fraisier des bois.má expektoračné sekretolytické pôsobenie. 170. španielsky: Fraulera. podzemok.231. použitie ako vňaťová droga v alopatii.211.(ČsL4) 3 3 2 1 12(10) 5(12) II. Suší sa v tieni pripravuje esencia. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1. Predmetom 100 g drogy. Do zberu nepatria listy a stonky pestovaných druhov. podzemská jahoda. zvyšuje sekréciu bronchov dýchacích ciest. Známe je aj ich ľudové použitie pri pakostnici a na rýchlejšie vylučovanie moču. zvyšuje funkciu pečene a v primeraných dávkach priaznivo pôsobí pri nepravidelnom tepe srdca (pri arytmii) ako kardiosedatívum. silne meduje i za najväčšieho (pozri medzi cudzokrajnými drogasucha. umelé teplo pri sušení nemá prekročiť Ľudové liečiteľstvo má pre jablčníko35-40 °C. Rastie v lesoch a na lesných rúbaniskách. 122. rusky: Trváca bylina vysoká 10—40 cm. Bežne sa užíva zápar z dvoch čajových lyžičiek na šálku a pije sa denne jedna šálka. Na sirup sa zmes povarí. pokiaľ nie je ešte zdrevnatená byl. Rozprášené čiastočky dro. . 8 5 5 3 13 10 6—7 %).Vňať — Herha marrubii albi — má ČSN 86 67 10 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (nerozpustný v HCl : 3) l. z hladiska obsahových látok sú bezcenné. madarsky: Erdei (Fóldi) szamócza.05 % ) . dávka čajoviny: zápar z dvoch čajových lyžičiek na 300 ml vody. Listy sú troj početné. prípadne sa ešte pridávajú s vňaťou jablčníka sú Species cholagolisty. Obsahové látky sú triesloviny (asi 122 JAHODA OBYČAJNÁ JAHODNÍK OBECNÝ Fragaria vesca L. ktorá má podobné v tenkých vrstvách bez obracania. a keďže horčiny podporujú vylučovanie žlče. Peľu dáva málo. Na liečebné účely sa môžu zberať aj listy a plody ostatných našich divorastúcich druhov jahôd. Jahody sa zberali už v antike ako lesné ovocie a používali aj liečebne.zlúčenina sekopimaranového typu v množstve asi 0. Správna droga sa skladá z mladých. trištvrte litra vody a pol zberu je vňať — Herba marrubii. Na farmaceutické účely sa jablčník domáci prostriedok proti kašľu sa osobitne pestuje. u Nikolausa Alexandria — tvorili zložku prípravku Potio sacra tussientibus. Osobitnú kúru predstavovali v 13. Ako medu žltej farby. Bežnou čajovinou je vňať jablčníka zmiešaná rovnakým dielom s vňaťou mäty piepornej. Droga sa užíva ako antidiaroikum. 167. choleretikum a expektorans . predpisovaného osobám so slabými pľúcami. Obľúbenejšie však boli čučoriedky. pritom nedráždi na vracanie. V homeopatii sa z čerstvých listov renie. 174. V ČsL 4 SpeMateriál je mierne náchylný na zapa. Najčastejšie sa používa pri ochoreniach dýchacích ciest. Z prízemnej listovej ružice vyrastajú zakoreňujúce sa poplazy. smokvica. cukríky sa varí až do stuhnutia. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: jahodník. gae Planta a Thé Salvat.jahody s mnohými vtlačenými nažkami. Droga sa skladuje v dobre tivej menštruácii a i. hlavne marubiín (diterpénový kryštalický laktón . Čs.

krvavých hemoroidoch (i na klystíry). 6 2 0. 15 5 1 12 12 ešte nezhorknutých listov divo rastúcich druhov jahôd s krátkymi stopkami zberanými v čase kvitnutia. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. v zarastených je výkonnejší zber rukou.pomer zosušenia je asi 8 : 1. Listy sa oddávna užívajú ako adstringens. pri obličkových kameňoch. plody zasa sacharidy. mierne diuretikum a náhradka pravého čaju. Zberajú sa ručne do menších nádob alebo do košíkov. ako protizápalový prostriedok. pektín. Plody sú výživnou a zdravou pochúťkou (so smotanou sú však ťažko stráviteľné a u niektorých osôb vyvolávajú žihľavku). na prípravu kloktadiel alebo pri páchnucom dychu. List u nás tvorí súčasť čajovín Bylinný čaj so šípkami a Javorina (dietetikum a náhradka pravého čaju).5 12 9 II. List je mierne náchylný na zaparenie a je aj trochu drobivý. Pre obsah trieslovín sa užívajú pri hnačkách. Zrelé čerstvé jahody sú oficinálne v homeopatickom liekopise (Fructus fragariae) a možno ich sušiť aj na slnku alebo umelým teplom . Sušené sú zložkou niektorých čajovinových zmesí a používajú sa v likérnictve. 5. 8 4 2 12 13 ČSN 86 6427 sa týka listovej drogy — Folium fragariae: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. flavonoidy a kyselinu askorbovú. pri astme a ochoreniach močových ciest. pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 50 °C. zbavených prímesí. 101. 123 . Sú veľmi vyhľadávaným tovarom v potravinárskom priemysle. 4. podáva sa nervóznym a málokrvným osobám. Treba ju chrániť pred vlhkom. Droga — Folium fragariae sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. zaparia a plesnejú. kyseliny a aromatické látky. ako obklady na mokvavé a krvácajúce rany. 88. odtrhávaním. inak sa ľahko rozmliaždia. Čajoviny č. v domácnostiach sa používajú na prípravu osviežujúceho nápoja — zápar z jednej polievkovej lyžice listov na 2 poháre vody. Listy obsahujú predovšetkým triesloviny. V homeopatii sa z čerstvých zrelých plodov pripravuje esencia. teda v máji až auguste. Slúžia oddávna na prípravu záparu — 1 kávová lyžička na šálku. aby sa aj spodné vrstvy prevetrávali. Materiál sa dá kosiť kosákom v čistých porastoch.JAHODA OBYČAJNÁ ČSN 86 6745 sa vzťahuje na dve akosti jahodovej vňate — Herba fragariae — a má tieto základné ustanovenia: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. Suší sa v nevysokých vrstvách na dobre vetraných miestach. V ľudovom liečiteľstve sa čaj pije ako metabolizujúci prostriedok — na napomáhanie látkovej premeny. 4 2 1 12 10 II. ktorá sa aplikuje na omrzliny a pri opuchoch jazyka. 35. ale aj pri chorobách obličiek. Dozrievajú asi v júni —júli. pije sa 2—3-krát denne.

jarabok. torminalis (L. Plody sú guľaté červené alebo žlté malvice. španielsky: Serbal de cazadores. Ružovité . Najvýznamnejším zástupcom je práve j. drevina listnatých strání. listy sú krmovinou pre kozy a ovce. jeráb. Predmetom zberu sú zrelé červené Ker. napr. alebo z arabského sorbet — jarabina. vtáčia a oskoruša (Sorbus domestica L. 5 5 1 20 4 2 II. či keltského sor = trpký. Eberesche.) Crantz — břek obecný. Miestami sa odvaru z nich ešte dnes prisudzujú významné liečivé vlastnosti pri pľúcnych ochoreniach. aria (L. najmä stopky plodov Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. 10 10 2 20 6 3 . pila sa po lyžiciach pri dyzentérii. anglicky: Rowan. suchých a slnečných stanovíšť na vápenatej pôde). skoruše Nemecky: Wilde Vogelbeere. moravica (Zengerl. Upotrebenie j. Vedecké pomenovanie sorbus je veľmi staré. Druhové pomenovanie upresňuje.) výhodné formy pre potravinárstvo a likérnictvo. oskorušu i brekyňu. Kvety biele. Jarabinové výlisky sú veľmi hodnotným vitaminóznym krmivom. emend. et D. drevo je výborným materiálom na sústružnícke práce. Azda práve o nej písal Plínius. rusky: JEŘÁB PTAČÍ často pochádzajú z pestovaných druhov. s plodmi dlhými až 15 mm. strom v lesoch teplejších polôh) a až po omrznutí sa dajú jesť plody j. častejšie strom vysoký 16—18 m s guľatou korunou a svetlosivou kôrou. kyslý. mukyňovej čiže mukyne (S. prípadne aj sušili na slnku. Rastie v horských lesoch. že miluje drsnejšiu polohu. sŕkať. Med je červenožltý a po vykryštalizovaní hrubo zrnitý a má silnú arómu. Pochádza buď z latinského sorbere = jesť. chytanie vtákov — jarabiny sa oddávna používali ako vnadidlo pri odchyte vtákov. Nie všetky sú však domáce a nie všetky majú jedlé plody. v čase kvetu poskytuje včelám med i peľ. Na Slovensku sa kedysi z plodov pálila silná pálenka. V germánskej mytológii bola jarabina zasvätená bohu hromu Donarovi a stala sa predmetom mnohých povier a ság. Mičurin zaradil do svojej ovocinárskej praxe štúdium jarabín a podarilo sa mu získať medzidruhovým a dokonca medzirodovým krížením s mišpuľou (Mespilus germanica L. taliansky: Sorbo degli uccellatori. a to ľudí i dobytka. ale cenné drevo pre rezbárstvo má j. Plody sa v staroveku nakladali. Á. Väčšinou ich zrelé plody — červené okrúhle malvice — možno rátať za lesné ovocie. aucuparia = aucupium. Vo vyšších polohách ju často vysadzujú do alejí a parkov. lístky kopijovité.JARABINA VTÁČIA JARABINA VTÁČIA Sorbus aucuparia L. francúzsky: Sorbier des oissieurs. jarabina. na okraji pílkovité. Hedl.). Listy sú nepárno perovito zložené. vyskytovalo sa už v staroveku ako starorímsky výraz pre jarabinu.Rosaceae Ľudovo: divá breskyňa. jarab obyčajný.) Crantz — muk obecný. vtáčia kvitne asi v máji-júni. maďarsky: Veres berkenye. hoci 124 Droga — plod sa hodnotí podľa ON 86 6623: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Iné časti materských rastlín. Čerstvé plody sa odjakživa jedli ako laxans a vyrábal sa z nich ocot a pálenka. Love). vtáčej zrejme súvisí s používaním oskoruše. U nás rastie asi 10 druhov jarabín. Najlepšia je vraj z jarabín moravského druhu (subsp. J. usporiadané v chocholíkovitých metlinách. Menej chutné plody. brekyňová čiže brekyňa (S.

maďarsky: Magas kórisfa. vínna. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. Drevina patrí k rastlinám. francúzsky: Fréne élevé. kvety sa zjavujú súčasne s listami. Droga má názov: Fructus sorbi (aucupariae) — Bacca sorbi.). je zdrojom kyseliny askorbovej a antiflogistikom. nie perorálne. citrónová. ktoré obľubujú vlhké pôdy. Oranžovočervené plody majú trpkojablkový pach a horkastotrpkú chuť. Čajoviny č. 85. rusky: JASEŇ ŠTÍHLY Strom vysoký až 30 m. Strom často nachádzame v parkoch. vylúhovať asi 8 h pri obyčajnej teplote (užíva sa každý druhý deň). podľa iného výkladu je odvodené od fraxis = štiepateľný. 1 lyžica na šálku záparu (užíva sa 3 x denne jedna lyžica).). keďže jeho drevo sa dá ľahko štiepať. Divo u nás rastie veľmi vzácne iba na južnom Slovensku (je chránený). Plody boli presláveným diu125 . aby sa nezaparili. ktorý sa užíva po lyžičkách 3 —5 x denne. Rastie hojne v lužných lesoch. Plody j. pôsobia mierne preháňavo a protizápalovo. Plody sa užívajú predovšetkým ako črevné regulans a močopudný prostriedok. Účinné látky v plodoch tvoria hlavne organické kyseliny . Má šedivú bradavičkatú kôru. aby si zachovali pôvodnú farbu. 50. najmä na juhu Európy. pektín. silica. španielsky: Fresno. Narezávaním sa získava laxatívne pôsobiaca cukornatá šťava. vtáčej (najmä čerstvé) nie sú celkom neškodné.1-0. ktorá dráždi sliznice žalúdočného a črevného traktu. ktorá má veľký význam pri tvorbe kyseliny askorbovej. pretože sa z neho robili koly a tyče do plotov. na zosuvoch a starších navážkách v stredných stupňoch aj v hrebeňových lesoch hôr. Príčinou je obsah kyseliny parasorbovej. Pod menom fraxinus strom poznali už antickí Rimania. sorbóza. Plody sú nažky s krídlatým vrcholom. Olivovité — Oleaceae Nemecky: Gemeiner Esche. Štiepením sa vytvára kyselina sorbová (sorbínová). Pripisujú sa jej aj karcinogénne vlastnosti.a nepoškodené plody (október—november). kyselina askorbová (0. karotenoidy. Skladované plody treba občas presúšať. metliny kvetov sa vyvíjajú skôr ako listy. Gréci ho označovali názvom melia. ktorá je netoxická a používa sa ako konzervans v potravinárstve. Šťavu z čerstvých plodov možno zavariť s polovičným množstvom cukru na sirup.2 % ) . JASEŇ ŠTÍHLY JASAN ZTEPILÝ Fraxinus excelsior L. mannový (Fraxinus ornus L. jablčná. Sušia sa rýchlo . triesloviny. resp. anglicky: Ash. čo spôsobuje slinotok až dávenie a gastroenteritídy.kyselina sorbová (v nezrelých plodoch parasorbová). 124. sorbitol a i.až 7-jarmové. čo sa dokázalo pokusmi na zvieratách vyššími dávkami. na kôre konárov nemá nijaké šošovičky (lenticely). Dobre znáša kyslé i vápenaté neutrálne pôdy. listové čepele 4. po zaschnutí známa ako manna. Pružné jaseňové drevo oddávna slúžilo na výrobu ohybného náradia. Produkujú ju hlavne stromy rastúce na Sicílii. Častejšie sa vysádza na neúrodných stranách. ale iba subkutánnymi injekciami. Meno fraxinus sa odvodzuje z gréckeho fraxis = oplotenie. Všeobecne sa jasene oddávna uplatňovali v liečiteľstve. Dávkovanie: jedna kávová lyžička plodov na šálku macerátu. kým umelý sorbitol sa používa na výrobu moderných polykondenzačných živíc (Tween). Príbuzný a podobný je j. Niekedy zapríčiňujú ľahké otravy. Ľudovo sa užívajú aj proti reumatizmu a obličkovým kameňom. Pestovaná jarabina vtáčia moravská je veľmi bohatá na cukor (asi 13 %) a pektín. Obsahová látka sorbit slúži ako výživný prostriedok pre diabetikov a základná surovina na výrobu sorbózy. sú v konečných zložitých strapcoch a majú korunu. likéru a pod. sacharidy (glukóza. taliansky: Frassino. Koncentrované roztoky sorbit majú vzhľad glycerínu. najmä oštepov. rutín a kvercetín (flavonoidy). kompótov. Listy nepárno perovité. odkiaľ sa vyváža a často býva oficinálna (u nás v ČsL 1). Sušením plodov a varom sa rozruší a vyprchá. Oddávna sú známym prostriedkom proti skorbutu.najlepšie umelým teplom. Vo farmácii a v kozmetike sú náhradkou za glycerín. Droga má mierny preháňavý účinok. na vlhkých lúkach a naplaveninách v nížinách a teplých polohách. preto je vhodná na prípravu štiav.

Rozsiahle skúmanie galegínu urobil Reinwein (1927). novšie sa spomína grécke gala = mlieko a ago = ženiem. ťažko poškodzuje pečeň). 14 3 1 12 14 126 . Listy obsahujú predovšetkým horkú látku — oxykumarínový glukozid fraxín s aglykónom fraxetínom a fraxanolglukozid. znižovanie obsahu cukru v krvi. kvitne v lete. Používa sa na výrobu lyží. Nožom alebo kosákom sa odrezávajú kvitnúce a hojne olistené vrcholky bylín.). Známy však bol zápar z 3 lyžičiek listov na 300 ml vody užívaný po dúškoch cez deň pri chorobách obličiek a zadržiavaní tekutiny v organizme. Majú listy párno pe- rovité a ich hlavná stopka vybieha v hrotoch alebo v úponoch. na rany. tak teplotou do 50 °C). parkiet. pri vredoch predkolenia a pod. pružné i pevné. podľa neho má galegín také vlastnosti. ktoré je bohaté na sliz. Vraj zaháňala mor. v snôpkoch (ak umelým teplom. lenže sa v horúcej vode krátko povarí. po zovretí sa odstaví a nechá postáť prikrytá 5 minút.5 0. U nás sa vyskytuje najviacej na južnom Slovensku. dáva sa ako obklad na zle sa hojace rany. ktoré sa hodnotia podľa ČSN 86 6813: Akosť — najviac v % Znak 1. používanú vo veterinárstve (na humánne účely je vysoko toxická a nebezpečná. 1600 ju však už nachádzame v mnohých nemeckých záhradách ako liečivú. manitol a minerálne soli. rusky: Trváca bylina vysoká 40-110 cm.kantarída. Známe je aj externé použitie listovej drogy (kúpele. Sú to najmä niektoré druhy rodu Vicia L. Jastrabina je hojná najmä v južnej Európe a v západnej Ázii. Pomer zosušenia je asi 4 — 5 : 1. Kecskere galga. horúčku. príp. Používajú sa na priemyselnú izoláciu obsahových látok. kyselinu jablčnú. — vika. liečila mnohé detské choroby a slúžila proti uhryznutiu hadmi a divou zverou. dýh i nábytku. aj pri reumatizme a dne (zvyšoval vyplavovanie solí z organizmu — saluretikum). zakončené osťou. najmä kumaríny (fraxín. zber sa robí viac ráz do roka (jul—august). Jastrabina sa dokázateľne spomína až v skorom stredoveku. Použitie na zvýšenie laktácie asi prišlo z Ameriky. Ako prostriedok proti horúčke sú drogy zastarané. na zber sa využíva iba pestovaná. triterpénové zlúčeniny (kyselinu ursolovú). ba aj na vypudenie črevných parazitov. kôra zasa najstarším surogátom za chinínovníkovú kôru. Sušia sa na dobre vetraných tienistých miestach v tenkých vrstvách. medovina jej však chýba. najmä galegínu. maďarsky: Kecskeruta. iba do augusta). Kôra slúžila na izoláciu triesla v garbiarstve. Pri zapečení sa niekoľko ráz denne dávkuje 1 lyžička listov na šálku horúcej vody. Predmetom zberu pre farmaceutické účely býva list — Folium fraxini a kôra — Cortex fraxini. triesloviny. byle priame. francúzsky: Galega officinal. Pri ušnom ochorení (otoskleróze) sa ako adjuvans podáva odvar z čajoviny. flavonoidy (kvercitrín. príp. Rastlina má pomerne veľa peľu. listy sú dobrým krmivom pre niektoré domáce zvieratá. taliansky: Galega. ryhované a duté. Ľudové liečiteľstvo južných krajov uplatňuje aj lyko stromov. podobne účinnými ako zložky čajovinových zmesí. Drevo je veľmi tvrdé a ťažké. Jaseň je známy aj tým. poukazujúce na zvyšovanie dojivosti. ktorá poskytuje drogu + Cantharis (uvádza ju ČsL 2). kozia ruta. Kedysi sa vo Švajčiarsku a aj inde pestovala na krmivo. U nás zriedkavo rastie voľne. atónii (ochabnutosti) močového mechúra. len z času na čas sa stávajú módnymi (napr. kvercetín). v súčasnosti v NDR a NSR. ursolovú. pretože poskytujú hojnosť peľu (opeľujú sa vetrom).5 12 10 II. Výklad o odbornom pomenovaní rastliny nie je jednoznačný a celkom istý. najmä kozy a ovce. Pre obsah silice a glykozidov možno použiť umelé teplo iba v teplote do 40 °C. Stromy kvitnú v apríli—máji a včely ich veľmi obletujú. Z oficiálnej alopatie sa pomaly vytrácajú.retikom. listom brezy. štedrevec liečivý Nemecky: Echte Geissraute. 1927/28) mu dokázal slabšie hypoglykemické účinky — t. Materiál sa suší zvyčajným spôsobom. lebo dosiaľ spomínané indikácie sa neukazovali uspokojivé (okrem diaforetickej a diuretickej). 1914 objavil v rastline „alkaloid" galegín a spolu so Simonnetom (r. sacharidy (aj tetrasacharid stachyózu). s kvetom bazy. má rada humóznu pôdu — vysieva sa na jar. JESTŘABINA LÉKAŘSKÁ JASTRABINA LEKÁRSKA Galega officinalis L. Biele jaseňové drevo je vhodné na stolárske. kolárske a sústružnícke práce. Podobnosť jastrabiny s inými zástupcami v rámci čeľade je značná. že sa na ňom zdržuje chrobák španielska mucha . V súčasnosti je Herba galegae — vňať jastrabiny má dve akosti. Drogy sa častejšie kombinujú s inými. Z ďalších neskorších indikácií bolo významné ešte jej potopudné a diuretické pôsobenie. List i kôra sa využíva pri reumatizme. Tauret r. dne. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: jastrabí hrach. listy nepárno perovito zložené. Kôra sa dávkuje rovnako. Alopatia sa k používaniu listov i kôry stavia dosť zhovievavo. lístky kopijovité alebo elipsovité. silicu s obsahom terpénov a vitamín K2. ktorá má tri zložky: kôra jaseňa. 5 — 9-jarmové. anglicky: Goat's Rue. španielsky: Galega. Kôra obsahuje dosť podobné látky. kvety biele alebo fialovomodrasté. potom manitol (za čerstvá horký). list čiernej ríbezle a kvet túžobníka. Plody sú kostrbaté struky. kôra sa v Poľsku používa ako depuratívum v kombinácii napr. j. náradia. u nás majú iba zriedkavé ľudové použitie. Preto si ju včelári osobitne necenia. trieslovinu. jednoduché. Občas sa pestuje na okrasu v záhradkách. zberajú sa jednotlivé lístky bez stopiek (jún až september. ľadník. príp. eskulín). Droga je ľahko lomivá. pri ochorení obličiek a močových kamienkoch. fraxidín. Kvitne v pazušných strapcovitých súkvetiach. Listy i kôra majú experimentálne dokázaný mierny laxatívny účinok (depuratívum). ako glukokiníny. Droga Herba galegae je v niektorých liekopisoch oficinálna. Okolo r. bez pachu a chuť má zvieravú a horkú. Mladá kôra z konárov sa zberá na jar a bežne suší. Používanie drog na väčšinu týchto ochorení je skutočne zastarané a neúspešné. Ináč sfarbené časti drogy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol 6 1. príp. vňaťou prietržníka). Predmetom zberu bývajú aj semená — Semen galegae. Kvety sa rozvíjajú skôr ako listy. najmä v pobrežných húštinách a vlhkých lesoch. Druh rastie v nížinách i pahorkatinách. dlhé asi 10-20 cm.

Obsahovú látku kolchicín prvý zistil r. 17. ktorá sa aj vykupuje. naháč. 1820 lekárnik Peletier a Caventou. Operuje sa v jeseni a na jar vyrastá prízemná ružica čiarkovitých listov. Ľaliovité — Lilíaceae Ľudovo: bujačina. ktoré lievikovito obklopujú zelený semenník s množstvom semien. Najhojnejšie sú rozšírené v stredomorskej oblasti. divá cibuľa. ocún. Droga sa zriedka užíva samotná . j. 26. taliansky: Colchico. pokladali ho za veratrín. 18. príp. vysoká 10—30 cm. Macerovala sa vo víne. zimovít Nemecky: Herbstzeitlose. účinok je však pochybný. sirotka.). ak sa užíva ako adjuvans pri cukrovke.arginín a gvanidín. Anglický lekár Williams r. Pred interným užívaním svorne varovali všetky herbáre. Cibuľky mali aj vedľajšie toxické príznaky a nedali sa presne dávkovať. U nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej Trváca bylina so šupinatou hľúzou. JESIENKA OBYČAJNÁ + Colchicum autumnale L. Semená sa používajú podobne a pokladajú sa hlavne za pomocné a účinné antidiabetikum. Vňať má staré ľudové použitie ako prostriedok podporujúci tvorbu mlieka cicavcov. Rastlina vo všetkých orgánoch. s ktorými ju však pri zbere nemožno nijako zameniť. 20. že Medea používala jed z jesienky. hoci boli dobre známe a známa bola aj ich jedovatosť. a preto sa priemyslová výroba takýchto prípravkov v mnohých štátoch zastavila (aj u nás prípravku Galegolu). kvitnúci druh v jeseni. najmä však v semenách obsahuje izoamyléngvanidín galegín. dozrievajúci v máji až júni vkyjakovité tobolky dlhé 30-50 mm. podobne ako o vňaťovú drogu. anglicky: Meadon Saffron. jeseňka. Správne ho určil Geifer a Hesse. t. Vedecké pomenovanie jesienky vychádza z gréckeho kolchikon. liehovine alebo v octe ako tinktúra. V Nemecku sa jastrabina pridáva do antidiabetických čajovín a do tabliet s metabolickým pôsobením (NSR).jej dávka je 1 -2 kávové lyžičky na šálku vody v zápare. horké látky. dávkujú sa 2 lyžičky drogy na pohár vody. druhové meno autumnale značí jesenný. napr. mala kolísavú účinnosť. Vzhľadom sa jesienka ponáša na šafrány (Crocus L. Potom jesienka upadla do zabudnutia a ujal sa jej až stredovek na základe odporúčania arabských lekárov. proti epilepsii a pri horúčkovitých detských ochoreniach s vyrážkami (osýpky. 1820 namiesto nespoľahli127 . Usudzuje sa. Spoľahlivejšie použitie je na podpornú liečbu pri cukrovke — diabetes mellitus. lúčny matečník. 21. V ľudovom liečiteľstve sa vňať jastra- biny užíva aj ako močupudný a potopudný prostriedok. sacharidy a trieslovina. Ako obsahové látky sa uvádzajú aj niektoré aminokyseliny . proti astme. sa jesienka opäť dostala do európskej medicíny. teda vo vlasti miešačky jedov — Medey. Asi v polovici 16. Novšie sa používa výťažok — extrakt v masti aplikovaný zvonka na zacelenie kožných defektov po neoplastických operáciách a na zosilnenie pôsobenia rontgenových ožarovaní. šafranica. nadzemná časť . Hneď sa však nepresadila.stvol. Rod zahrňuje podľa užšieho alebo širšieho chápania 30 až 60 druhov. rastlina sa označuje aj ako orálne antidiabetikum.).čajoviny Diabetan — pomocná liečba cukrovky. šarlach a pod. vo vňati hlavne flavónový glukozid galuteolín (štiepi sa na luteolín a glukózu). Jesienka tvorila napr. Bylina rastie často na lúkach pahorkatín až horského stupňa. vyrastá v jeseni a je zakončená fialovými kvetmi s lievikovitým okvetím. 25. tak nazýval Dioskorides prudko jedovatú rastlinu rastúcu v Kolchide na pobreží Čierneho mora. španielsky: Colchico común. rusky: OCÚN JESENNÍ JASTRABINA LEKÁRSKA o ne veľký záujem. ďalej saponín. no iba na vonkajšie upotrebenie. stor. má rada mierne vlhké pôdy s výživnou a trochu alkalickou hlinou. zložku mnohých tajných prostriedkov. Čajoviny č. vodnatieľke. Druhy Colchicum sa v antike liečebne používali málo. 19. maďarsky: Ószi kikerics. reumatizmu. francúzsky: Colchique ďautomne. orálny inzulín.

nedokázala sa jedovatosť medu. je však menej jedovatá ako kolchicín a stala sa účinným liekom pri niektorých krvných ochoreniach. teplotou okolo 40 °C. Droga + Tuber colchici. 1826 ocitli v anglickom liekopise. izoloval látku označenú F — demekolcín. t. Med má tmavú farbu. Kolchicín je silný kapilárny jed (rozširuje kapiláry a nivočí cievy).kolchicín. Jeho roztoky sa uplatňujú aj v praxi pri pestovaní polyploidných rastlín so zvýšeným počtom chromozómov (vyznačujú sa obyčajne rýchlym rastom a nadmernou tvorbou zelenej hmoty). ČsL 4 uvádza ako oficinálny jedovatý alkaloid + + Colchicinum . Po očistení sa zvyčajne pokrájajú na lupienky — koláčiky a rýchlo sa sušia. Podstatnými obsahovými látkami sú vysokojedovaté alkaloidy. Hoci je jesienka jedovatá. ktorá má silný antimitotický účinok. Kvety jesienky sa trhajú a sušia iba Ukazovateľom kvality sú požiadavky ČsL 2 pre + Semen colchici: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Popol Obsah kolchicínu — najmenej ČsL 2 2 5 0. Najčatejšie sa vo svetových liekopisoch uvádzajú semená . o. Droga je bez pachu a má veľmi horkú a ostrú chuť. Rastlina je významná ako prostriedok na liečenie dny a reumatizmu — antiuretikum a cytostatikum. Možno ich sušiť aj na slnku. hrajúce sa so semenami (5 g je smrteľná dávka). i.6 % — nachádza sa predovšetkým v najvnútornejších vrstvách osemenia). Ako Colchicum e seminibus sa používajú v homeopatii. semená sa z nich vytrasú a dosušia. resp.5 ojedinele. častejšie však v jeseni. Pôsobí už v nepatrných dávkach. asi jún—júl. kvety ostávajú dlho otvorené. izolovaný z hľúz alebo zo semien jesienky. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . čo možno urobiť aj na slnku. Predmetom zberu je celá rastlina. v lete (hlavne v auguste až septembri) sa vykopávajú hľuzy. pôsobí močopudne. odrezávaných v čase hnednutia. ktoré sú uložené hlboko v zemi. Poskytuje včelám neskorú peľovú i nektárovú pašu. u nás sú v ČsL 2. 128 . Čerstvé hľuzy sa používajú v homeopatii. Jesienke venoval veľkú pozornosť náš vedec Šantavý. Pre prudkú jedovatosť zber ani akákoľvek manipulácia sa nesmie zveriť deťom. Pred kvitnutím — na jar. Náš farmaceutický priemysel vyrába dražé Colchicin Spofa. Tobolky sa presušia. a tak sa ako droga r. V ľudovom liečiteľstve sa v nijakom prípade nesmú používať. j.+ Semen colchici. Je nebezpečná pre dobytok i pre deti.2—0. chránené pred vlhkom i svetlom. Peľ je oranžovožltý a býva ho veľké množstvo.JESIENKA OBYČAJNÁ vej hrúzy s kolísavým obsahom kolchicínu začal používať semená. Jesienka je inak nepríjemnou jedovatou burinou v sene. pre- chádzajúcu až do zelena. Všetky prípravky s colchicínom alebo jesienkou podliehajú predpisom lekára. iba na lekársky predpis). Skladujú sa v dobre uzatvorených sklených nádobách. Vyberajú sa po dozretí z plodov — toboliek. najlepšie sa dosúšajú pri umelom teple. Používajú sa na to osobitné vypichovacie nástroje. Pri skladovaní ich treba dobre chrániť pred vlhkom a svetlom. Strata na hmotnosti je malá. užívané pri akútnych záchvatoch dny (samozrejme. z ktorých najdôležitejší je kolchicín (0.

francúzsky: Bourse á pasteur. Na homeopatické účely a niektoré špeciálne prípravky sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. Treba sušiť prirodzeným teplom. Cenila sa ako náhradka za vtedy drahý námeľ (Secale cornutum — pozri kyjanička purpurová). je však mierne drobivý. a to ako prostriedok účinkujúci na maternicu. ktorá znetvoruje stonku i šešule a pokrýva ich bielym práškom. úhoroch. Druh patrí medzi najbežnejšie buriny rolí a záhrad. bieda.PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ KOKOŠKA PASTUŠÍ TOBOLKA Capsella bursa-pastoris (L. Biele kvety v strapci. 1938. Materiál sa nezaparuje. anglicky: Shepherd's purse.PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ Jednoročná až dvojročná bylina vysoká 10—35 cm. Drogu tvorí nadzemná časť i s prízemnou ružicou listov. Pieseň sa kedysi dávala do súvislosti s účinkom byliny. slabo ostrú chuť a je horkastá. srdiečka Nemecky: Gemeines Hirtentäschel. aby sa usušili aj plody. Vyskytuje sa hromadne. kokoška. resp. gracovito perovito strihaných listov. Napadnuté exempláre nezberáme. taliansky: Borsa pastore. 2 2 1 13 10 II. Opäť sa dostala do popredia záujmu počas prvej svetovej vojny. Pri sušení musíme dbať na to. kolduška. Rastie aj na medziach. maďarsky: Pásztortáska. Vo vlhkom lete rastlinu napáda parazitická pieseň (Cystopus candidus (Pers.) O. za hydrastisový koreň či podzemok (pozri cudzokrajné drogy).peniazok. na byli šípovito objímavých. byľ rozkonárená. Sušenie netrvá dlho. s prízemnou ružicou stopkatých. Kunze). Je prispôsobená na opeľovanie vlastným peľom. takže rastlina vyzerá ako pomúčená.. betašná zelina. Rastlina má veľmi malé kvety. Rastlina je veľmi známa. bez väčšieho množstva plodov. O skutočne účinných obsahových látkach pastierskej kapsičky sa dodnes Vňaťová droga — Herha bursae pastoris sa posudzuje podľa ČSN 86 6741: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. možno zber robiť viac ráz. Latinské vedecké meno capsella je zdrobnenina od capsa = tobolka (bursa pastoris = pastierska kapsa). Rastlinu liečebne používal už Hippokrates. lopata. preto ju hmyz navštevuje zriedka. pri okrajoch ciest a v dedinách.KAPSIČKA PASTIERSKA . Zber možno odporúčať aj začiatočníkom — ľahko sa identifikuje. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. rusky: - KAPSIČKA PASTIERSKA . holá kača. V prípade masového výskytu dá sa získať pokosením. dobre sa zberá i suší. 4 4 2 13 13 129 . Vzhľadom na to.) Medic. že do roka vyrastá niekoľko generácií. španielsky: Bolsas de pastor. Materiál sa očistí od prímesí a dá rýchlo sušiť. zvaná aj Thlaspi Bursa pastoris. mošna. čo však vyvrátil ĽHarste r. Droga má slabý nepríjemný pach. schne rýchlo. betuška. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: babie kapsy. Plody sú typické obrátene trojboké šešuľky. keď bol nedostatok zahraničných drog. ale bez koreňov a cudzích prímesí. Z rastliny sa zberá a nakupuje kvitnúca vňať — Herba bursae pastoris. Odrezáva sa na začiatku kvitnutia (apríl—máj—október). chudobka. rumoviskách.

maďarsky: Nagy sarkantyúka. a to maternicovému (pokusy ňou nahradiť námeľovú terapiu neboli úspešné). kapucínkovitých rastlín. potom látky s obsahom síry. a to tyramín. V latinčine tropaeum označuje strom ovešaný zbraňami — znak víťazstva. Miestami sa takto konzervujú dodnes. Droga sa uplatňuje ako slabé hemostatikum pri metrorágiách a menorágiách. 20 12 12 4 10 mg Poliehavá trváca bylina so stonkou dlhou 30-200 cm. najmä proti skorbutu. Macerát sa za studena aplikuje aj externe na omývanie (vyrážky. acetylcholín. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na macerát (pripravuje sa za studena) a pije sa 2—4x denne. potom pri krvácaniach zo žalúdka alebo z pľúc a z močových ciest. Plody sú tobolky s obličkovitými semenami dlhými asi 1 cm. ale skorej ako okrasný kvet. ale vcelku príjemnú chuť sa jedli ako šalát. 89. že Plod — Fructus tropaeoli — sa posudzuje podľa ON 86 6625: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené a nezrelé plody Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah benzylizotiokyanatanu alylnatého v 1 g plodov — najmenej I. cholín. Listy i kvety pre svoju ostrú. približne okrúhle. ako podporný prostriedok pri žalúdočných a črevných ochoreniach. Má nerovnakú a nie vždy spoľahlivú účinnosť. 229. farmaceutický priemysel používal extrakt z pastierskej kapsičky ako zložku prípravku Alysal — pasta aplikovaná na chronické ekzémy (dermatologikum). Leclerc (1916) dospel k názoru. Veľké tropaeolum privie- zol do Európy r.intertrigo a na obklady pri krvácavých poraneniach. Celý rod má asi 80 druhov. Jej použitie je predovšetkým v ľudovom liečiteľstve. rusky: . 1580 Dodonaeus. piť 2—4x denne) — najmä ako diuretikum. Čajoviny č. prípadne na zaparenia . francúzsky: Capucine ä grande fleur. listy stopkaté. ekzémy). U nás je jediným zástupcom čeľade 130 .vedú spory. taliansky: Cappuccina. chrasty. KAPUCÍNKA VÄČŠIA KAPUCÍNKA VÄČŠIA LICHOŘEŘIŠNICE VĚTŠÍ Tropaeolum majus L. Kvetné pupene a nezrelé plody sa nakladali do octu a konzumovali ako kapary. kvety nápadné. Druh pochádza z Južnej Ameriky a kultivuje sa po celom svete na okrasu. Malé tropaeolum opísal r. 224. ostrohovité. Sprvoti nevyvolalo veľa pozornosti ako liečivo. Kapucínkovité — Tropaeolaceae Ľudovo: vytrčpán Nemecky: Grosse Kapuzinkresse. pričom sa vhodne kombinuje s inými drogami. Na celom svete sa pestujú ako okrasné rastliny. okrem toho flavonoidy (diosmín). Je antihemoragikum proti vnútornému krvácaniu. všetky pochádzajú z Južnej Ameriky. Semená obsahujú až 20 % oleja. Čs. najčastejšie oranžovožlté. dlhostopkaté. tropaeolum je zdrobneninou tohoto slova. 10 10 9 2 14 mg II. 91. ako diuretikum a zvonka dermatologikum pri dermatitídach a ekzémoch. betaín a niektoré ich estery. 1684 Bevernong. Literatúra však zhodne uvádza biogénne aminy. Okrem alkoholických výťažkov (tinktúra a extrakt) sa z drogy pripravuje aj teplý zápar (1 lyžica drogy — postáť 15—20 minút. trochu trieslovín a saponíny. štítovité. španielsky: Capuchina. ale aj pri ochoreniach obličiek. Homeopatické prípravky sa používajú hlavne pri rozličných krvácaniach. anglicky: Indian Cress.

semeno kapusty čiernej. Droga: Semen tropaeoli majoris. ktoré sa užívajú pri infekciách močových ciest. Semená sa sušia v tenkých vrstvách na lieskach alebo na čistých papieroch (napr. Horčica biela je jednoročná bylina podobná k. čo však vyplýva iba zo slovenského prekladu označenia pre rod (Brassica). Druhové meno niger = čierny (podľa farby semena). chutia tiež mierne. francúzsky: Moutarde noir. na rozdiel od bielej horčice. Semeno zberané zmetaním sa oddelí od hliny a iných nečistôt plavením vo vode. Slovenské pomenovanie kapusty vychádza asi z latinského caput = hlava.7 131 . bielej sú neprípustné. V minulosti bola rastlina obrúbená ako zložka tinktúry proti vypadávaniu vlasov a na ich vzrast (do 90 % liehu sa na 15 dní naložili rovnakým dielom . má výrazné antibakteriálne účinky . ktoré obsahujú glukozinoláty.). po chvíli ostro pálčivú. ako chren. resp. čiernej a h. zápaloch obličiek a močového mechúra. uplatňujú sa podobne ako potočnica alebo lyžičník. najmä však v nížinách. maďarsky: Fekete mustár. Benzylhorčičná prchavá látka z nej vznikajúca. aj kvet i nezrelé plody alebo kvetné púčiky) používajú ako prísada do šalátov. Kve- ty žlté. Nedávno vznikli spory o liečivej účinnosti semien dopestovaných u nás a dovážaných. čierna. pri komunikáciách. v skleníkoch) a ak je pekné počasie. Schwarzer Senf.napr. guľatejšie a hladké. j. Na rovnakom poli rastie niekedy aj veľmi podobná horčica roľná (Sinapis arvensis L. môžu sa semená. plod. Je tu zjavný glykozidový predstupeň — glukotropeolín. väčšej — príp.hoci šťava koná dobré služby pri chronickej bronchitíde a pľúcnych zápaloch i emfyzémoch (rozdutí pľúc). aby nevznikli omyly. Fructus tropaeoli majoris. Prieskum antibakteriálneho účinku a prešetrenie obsahových látok v tomto smere je novšieho dáta. ktorých nepriaznivé pôsobenie sa najväčšmi prejavuje pri infekcii močových ciest. ani látka pripravená umelo. zmiesť metličkou a ostatné pozberať ručne (jún—október). roľná — Sinapis Pre Semen sinapis (nigrae). polievok. plody a vňať. ale aj pri skorbute a meteorizme (dávka šťavy je 30—50 g). chren. Okrem toho ťažko uviesť do súladu všetky staroveké i novšie názvy kapusty a horčice. čiernej.ak je povrch pôdy uváľaný. Po precedení a pridaní trošky aromatickej gerániovej silice — Oleum geranii slúžila tinktúra na natieranie (Leclercov recept). resp. izotiocyanát. semená malé. Pupene a nezrelé plody tiež niekedy nahradzujú známe kapary — zelené oká očiek z rýb (po naložení do octu). anglicky: White Mustard. j.aj v najmenšej koncentrácii účinkuje na 46 kmeňov baktérií Staphylococcus (Micrococcus) pyogenes aureus. hlavne podľa miesta pestovania rastlín a výroba prípravku Urogran — granulovaných semien. Semeno k.). francúzsky: Sénevé blane.) Koch Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: čierna horčica Nemecky: Senf-Kohl. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. spodnými lýrovitými a predĺžené kopijovitými hornými listami. ktoré vypadávajú. podobný ako pri kapuste čiernej (Brassica nigra (L. Takéto semená však treba potom rýchlo a opatrne sušiť na slnku alebo umelým teplom pri 35-40 °C. destiláciou nerozdrveného materiálu sa získava skoro výhradne nitryl kyseliny fenyloctovej. Horčice patria k najstarším liečebným a dietetickým prostriedkom. príp. Rastie na úhoroch. ako dozrieva. látky s obsahom síry v glykozidovej väzbe (zastúpené najmä rastlinami z čeľade kapustovitých rastlín — Brassicaceae. za sucha . Sú však skoro dvakrát väčšie. (BRUKEV ČERNOHOŘČICE) ČERNOHOŘČICE SETÁ KAPUSTA ČIERNA Brassica nigra (L. až 100 cm vysoká bylina s rozkonárenou bylou. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. anglicky: Black Mustard. až sivohnedé. bronchitídach. sa vyrábajú prípravky. ale šešule má odstávajúce a semená sú žltkasté alebo červenkastožlté. mala by sa používať predovšetkým proti vypadávaniu vlasov a na podporu ich rastu. na rumoviskách a v húšťavách. „Horčice" (aj h. rusky: Kapusta čierna je jednoročná. červenohnedé. ktoré sa po vydestilovaní z rozdrobeného materiálu skladajú skoro výhradne z benzylhorčičnej zlúčeniny. Droga má charakteristický zemitý a zemiakový pach. — vždy čerstvé. ktorá sa pozná podľa bledožltých lupienkov s fialovastými žilkami. listy žihľavy a zimozeleňa. v koncových strapcoch. španielsky: Mostaza negra.03 % prchavých látok. t. Plody sú zobáčikovité šešule priklonené ku stonke. pre tvar zatvorenej hlávky. Kapucínka patrí medzi rastliny. Všetky časti kapucínky — najmä semená. má ČsL 2 tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ostatné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi (hlavne semená iných kapustovitých rastlín) Popol (zvyšok po spálení drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah izotiokyanatanu alylnatého — najmenej ČsL 2 1 2 5 2 0. po 100 g — čerstvé listy a semená kapucínky. nevaria sa a ani nesušia. Túto vlastnosť nemá glykozid. sa zastavila. kým semená horčice roľnej sú zvyčajne väčšie. chrípkových ochoreniach. V tomto prípade je lepšie a istejšie pridržiavať sa ľudového názvu pre obidve rastliny — horčica. bylinných kúr. čiernej. Vzájomné prímesi k. medziach. pestovaný na roliach. napr. caputium = kapucňa. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Weisser Senf. Ich semená sa často nájdu ako prímes v semenách k. aj vonku na slnku. maďarsky: Fehér mustár. jemnejšie jamkovito bodkované a chutia mierne.) Koch). horčica a potočnica). Po navlhčení páchne ostro. Už v staroveku poskytovali podobne ako dnes korenistú prísadu k jedlám a preslávili sa ako účinný a silný protijed. taliansky: Senape bianca. Za vlhkého počasia sa zberá postupne tak. t. súčasť miešaniek. guľaté. Príbuzná a veľmi podobná je žlto kvitnúca ohnica (reďkev ohnicová — Raphanus raphanistrum L. Rastie na podobných miestach ako k. španielsky: Mostaza bianca. obsahujú asi 0. taliansky: Senape. resp. sa používa ako rastlinné dezinficiens močových ciest. rusky: HOŘČICE BÍLÁ HORČICA BIELA Sinapis alba L. omáčok a pod. Chuť má spočiatku nevýraznú. zrelé má svetlú žltohnedú farbu. Pre ostrú chuť sa list (hlavne mladý. Semeno kapucínky dozrieva postupne.

Strata na hmotnosti je malá. Podobné použitie má aj izolovaný izotiokyanát. Sú dôležité nielen tým. Druh obrubuje stanovištia s nadbytkom dusíka. horný pysk majú biely. označovaný ako Oleum sinapis. mastný olej je pre ostrú príchuť vhodný iba na technické účely — výroba mydiel. dolný čisto biely. mazacie oleje a pod. ostrá (lebo nastal rozklad glukozinolátu porušením pletiva). látky s dráždivými a prekrvujúcimi vlastnosťami. končisté. horčičného papiera (Charta sinapisata — horčičná múka nalepená bezvodým lepidlom na vhodný podklad papiera — oficinálny prípravok v ČsL 2). čiernej (syntetická) tvorí zložku priemyselne vyrábaných mastí Calovat a Rheumosin unguentum uplatňovaných ako derivans. bielkovinové látky. ktorá patrí medzi B-tioglukozidázy. kaša sa nanesie na látku a prikladá pri akútnych zápaloch a reumatických bolestiach. Sú preto významné pre včelárov. príp. vždy rozširujú včeliu pašu. španielsky: Bugula.sinigrín v k. byľ priama. vlčia noha Nemecky: Ufer-Wohlstrapp.). Plody sú hladké tvrdky. Robí sa to zvyčajne pokosením rastlín v čase začiatočnej zrelosti (šešule sa farbia do žltohnedá). arvensis L. Rastie preto hlavne pri otvorených stokách so znečistenou vodou. treba zber robiť ručne. neskôr slabo kyselkavá a až po chvíli pálčivá. najmä burina jarín). Semeno k. Čajovina č. čiernej. Semená slúžia predovšetkým ako korenina a na výrobu pokrmovej horčice. prípadne Semen sinapis albae (inak aj Semen erucae). potom sliz. anglicky: Bugle Weed. 68. Nektárovosť sa zastavuje chladom. jej glukozinolát však nehydrolyzuje na prchavé zložky. sinigrín na alylhorčičnú látku. Obsahové látky v obidvoch prípadoch tvorí olej (asi 25—35 %). V obidvoch prípadoch zberáme z pestovaných rastlín semená — Semen sinapis nigrae. že ich možno vysievať zavčasu zjari. V lete dá 1 ha horčice asi 40 kg medu. Poskytujú med i veľa peľu. najmä horčicu bielu. tým ľahšie vypadávajú. za určitých podmienok glukozinoláty sa štiepia na prchavé izotiokyanáty — látky s obsahom dusíka a síry. lebo inak môže spôsobiť ťažké zápaly kože. čiernej slúži na dráždenie kože vo forme kúpeľov.. Kým sa tieto prchavé zlúčeniny neuvoľnia. bielej glukozinolát sinalbín (a príslušné enzýmy. ktoré po poranení pletiva alebo pri destilácii štiepia glukozinoláty). lebo zničí enzýmy). sú drogy bez pachu. horčičnej múky. má preto vhodnejšie interné uplatnenie. potom sa mlátia a získané semená sa 132 ešte presušia na hromadách a potom sa čistia. Obklad sa smie ponechať len do ľahkého sčervenania pokožky. glukozid a v h. rusky: KARBINEC EURÓPSKY Trváca bylina vysoká 20—110 cm. alylizo- KARBINEC EVROPSKÝ Lycopus europaeus L. Ich chuť je sprvu mierna. sediace kvety tvoria pazušné paprasleny. do rozličných nakladačov (na uhorky a pod.KAPUSTA ČIERNA HORČICA BIELA tiokyanát a sinalbín na p-hydroxybenzylizotiokyanát. Neprchavý tzv. Ak sú prezreté. listy elipsovité. maďarsky: Európai peszércze. ktorej je práve v tom čase nedostatok. myrozináza. kvitnú už krátko po zasiatí (do 6 týždňov) a dlho (asi 20 dní). páperistá.Labiatae) Ľudovo: heraklia. Účinnú zložku semien predstavujú glukosinolaty . horčičný glykozid. resp. príp. Upotrebenie podmieňuje dráždivý izotiokyanát. „Silica" — prchavá zložka k. Drogám silne škodí vlhko. väčšinou jednoduchá. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté . sidenirch zelina. teda asi koncom júla. naj- . zúbkaté. slabo červeno bodkovaný. Biela horčica má podobné použitie. nie je však terapeuticky dôležitý. Rastliny sa nechajú oschnúť. Rozprášené semená vyvolávajú zápaly slizníc. Čím sú plody zrelšie. alebo sa z čerstvej horčičnej múky a vody pripravuje kašovitý obklad (voda nesmie mať viacej ako 40—45 °C. ale aj neskôr ako strniskovú rastlinu. V jeseni medujú menej ako v lete. na sústavne spásaných mokrých pasienkoch a v priekopách.

sa uplatňuje aj v homeopatii: robí sa z neho tinktúra (z čerstvej kvitnúcej rastliny). j. európskeho rastie u nás k. ktorý bol prv liekom proti malárii. exaltatus L.05-0. ursolová. listy má chobotnato rozdelené na kopijovité úkrojky. predovšetkým list. Opísal ho až v 16. najmä ak je spojená s tachykardiou (zrýchlenie srdcovej činnosti nad 90 tepov za minútu). búchaní srdca. asi júl—september) a zvyčajne sa spracú- 133 . Účinok sa prejavuje až po dlhšom užívaní — asi po 3—4 týždňoch. Využívala sa aj farbiaca schopnosť šťavy — sama alebo s modrou skalicou slúžila na farbenie na čierno. pri basedowovskom srdci s veľkou dráždivosťou a slabosťou. vlhké priekopy. európskeho). či antickí lekári poznali tento karbinec. litospermová a i. organické kyseliny (kávová. silica. častejšie sa užívajú štandardizované hotové prípravky. najmä nemeckých lekárov. vysoký je mohutnejší. Značná podobnosť je ešte s druhmi rodu jablčník . Napriek novému vývoju terapie vo svete pri Basedowovej chorobe udržali si prípravky s karbincom svoje miesto. Karbinec je špecifickým liekom proti Basedowovej chorobe. pri chorobnom stave vyvolanom zvýšenou činnosťou štítnej žľazy). Morfologickými znakmi je karbinec príbuzný so zástupcami rodu srdcovník — Leonurus L. Karbinec sa používa aj pri vegetatívnych dystonických poruchách (porucha napätia svalstva). vysoký obsah fluóru (0. 1855 sa začal uplatňovať v homeopatii americký k. Druhové pomenovanie má označovať jeho domovinu. Predmetom zberu je vňať — Herba lycopi europaei. až stredne ťažkých formách hypertyreózy (t. Ďalej je v nej do 10 % trieslovín. Sušenie nesmie byť zdĺhavé. Používanie potom upadlo do zabudnutia a od r. v ktorých sa výťažky z karbinca kombinujú napr.. a to pre podobnosť kvetov alebo listov s odtlačkom vlčej laby.). že je v rastline obsiahnutý vo fenolových látkach a fluóre. ktoré však majú inak tvarované listy a inú farbu kvetov. virgínsky (L. Droga sa zriedka dávkuje vo forme čaju (zápar z 1-2 lyžičiek na šálku vody. pri ľahších. saponiny a bližšie nepreskúmané látky fenolového charakteru. vysoký (L.1 % ) . Tak sa dostal do drogového pokladu renesančných. pri ktorých je ovplyvnený pulz. obsahuje hlavne horčinu nie celkom známej skladby. k.Marrubium L. živicovitej konzistencie. Účinný princíp tohoto pôsobenia sa nepodarilo doposiaľ izolovať v čistej forme. pričom prípravky možno užívať bez nebezpečenstva aj niekoľko mesiacov. Okrem uvádzaného k. pobrežné kriačiny. európskym (niektorí botanici ho rátajú iba za varietu k. ostricové lúky a jelšiny od nížin po horské polohy. 2—3 razy denne). j.). Karbinec — hlavne americký. virginicus Mchx. Jej šťavnatá časť sa odrezáva v čase kvitnutia (t. Droga má slabý aromatický pach a chutí veľmi horko (najmä semená). je však prirodzené. Mal veľmi časté použitie proti horúčke a na zastavenie krvácania. dobre vetrané miesta. ktorý sa pokladá za účinnejší. fil. príp. stor. Dodonaeus. že ich užívanie a vhodnosť vie posúdiť iba lekár a predpísať. (u nás sa nevyrábajú). Zástupcov oboch rodov uvádzame osobitne. flavonoidy. s chinínom a i. roztie- mä v blízkosti hnojísk. ktorý má dodnes svoje významné miesto v terapii. Ak sa suší.KARBINEC EURÓPSKY va čerstvá. so srdcovníkovými extraktmi. virgínskemu (L. Vňať. predpokladá sa. označovanú aj ako glykozid lykopín.). Pri umelom teple nemožno prekročiť teplotu 35 °C. V terapii sa zvyčajne dáva prednosť americkému karbincu — k. Nie je isté. treba na to tienisté. pri iných srdcových funkčných poruchách. pretože o mnohých fenoloch je známe. Typické stanovištia sú napr. virginicus Mchx. Vedecké označenie karbinca je zložené z gréckeho lykos = vlk a pous = noha. ďalej pri poruchách srdcových chlopní a srdcovej slabosti s pocitom strachu.) a krížence oboch druhov. Samoliečiteľskú manipuláciu s rastlinou vonkoncom neodporúčame a varujeme pred ňou. farba kvetov a obdobie kvitnutia sa stotožňujú s k. že majú tyreostatickú aktivitu.

ak ich dovtedy nenavštívi hmyz. mäkké (v auguste —septembri) a upravujú sa čerstvé. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: mačacia madra. hlavne brusnice. kyselina benzoová sa uvoľňuje aj hydrolýzou glykozidu vakciínu. od ktorej sa líši podstatne mohutnosťou svojho vzrastu. mačacia mäta. chínová a benzoová. pri žltačke s opuchmi a hnačkami. dlhostopkaté. má veľa spoločného s brusnicou pravou (Rhodococcus vitis-idaea (L. sýto ružové. alebo sa z nich šťava priamo lisuje. preto aj staršie označenie vychádzalo zo spoločného rodového pomenovania Vaccinium. — vlochyně bahenní). Rašelinový druh rozšírený nielen vo vysokohorských polohách. vajcovité. majú priemer 10—15 mm. napr. Bylina rastie na podobných stanovištiach ako brusnica barinná (Vaccinium uliginosum L. Staršie upotrebenie je známe iba z ľudového liečiteľstva tých krajov. pri hemoroidálnych krvácaniach a ochorení obličiek. Šťava sa používa predovšetkým v terapii chorôb z nachladnutia a pri horúčkovitých ochoreniach (podobne ako malinová alebo černicová šťava).Fructus oxycocci . — syn. organické kyseliny — najmä kyselina citrónová (2-3 %). Konzervované plody sa občas zjavia v potravinárskych predajniach. Plody kľukvy . anglicky: Lesser Calamint. Pri zbere treba dávať pozor. že v starších dobách cárskeho Ruska. Potrebuje horniny a zeminy s extrémne kyslou pôdnou reakciou a s dostatkom až prebytkom vody. ako antidiaroikum a pri rozličných krvácaniach. často sú jednostranne červené. Odlišujú sa konzistenciou (sú hrubé ako papier) a silne vystúpavou žilnatinou na spodnej strane listov. španielsky: Nepeta. pektíny. Kvety koncové. ale zvyčajne sa odporúča nechať ich pred jedením alebo spracovaním namrznúť. taliansky: Nepitella. maďarsky: Macska csipkepity. Cípy ružových častí kvetnej koruny sa čoskoro po rozvinutí ohnú dozadu a kvety vädnú až asi 18 dní. Bobule sú väčšie ako brusnice. ale aj ako metabolikum pri reumatizme a dne. D 2 — 0. príp.raný prípravok TEEP a esencia dil. Nebeda. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: blatnice. Veľmi zriedka sa plody sušia. machové brusnice Nemecky: Moosbeere. riedko listnatými konárikmi. francúzsky: Népéta (calament). rusky: Trváca bylina vysoká 50—100 cm. čerstvé sa najčastejšie upravujú na šťavu (recept ako pri brusnicovej šťave). pri ochoreniach močových a žlčových ciest. od bázy rozkonárená. List kľukvy obsahuje ako účinnú látku glukozid arbutín. Kľukva je významnou rastlinou pre včelárov a mohla by poskytovať znamenitú medovú znášku. neopadavé. najmä kyselinu benzoovú.: Vaccinium oxycoccos L. rusky: KĽUKVA MOČIARNA KĽUKVA MOČIARNA Poliehavý krík s tenkými kmienkami dlhými až 80 cm a s vystúpavými. možno ich zavárať do cukru podobne ako iné lesné ovocie. KLIKVA B A H E N N Í Oxycoccus palustris Pers. kyselina askorbová a farbivá (antokyány). Suší sa prirodzeným teplom na vzdušných miestach. Podobne sa uplatňujú aj plody (čerstvé i sušené). aro- . druhové pomenovanie palustris = močiarny. Okrem toho sa liečebne využíva v spojení tuberkulózy s dýchavičnosťou. melisa Nemecky: Echte Katzenminze. pomer zosušenia je asi 7 : 1. Macskamenta. Kľukvové i brusnicové plody v cukre sa nekazia. O lis134 toch je známe. bodkované a v čase dozrievania sa ukrývajú zvyčajne v machu. pazušné. Listovú drogu z kľukvy nemožno primiešavať medzi brusnicovú alebo medvedicovú. Tento útly a poliehavý kríček patrí medzi čučoriedkovité rastliny (podčeľaď Vaccinioideae). Kľukva sa uvádza v našej oblasti až v novších dobách. ale aj v nížinách (napr. Indikácie sú analogické ako v alopatii. hlavne stagnujúcej. pretože obsahujú konzervujúce látky. Listy sa niekedy nechávajú fermentovať spolu s malinovými. kým nepoznali pravý čaj. plstnatá. Predmetom zberu z kľukvy sú listy a plody: list sa zberá jednotlivo v mesiacoch jún—august. celistvookrajové. blizny sa oplodnia vlastným peľom (pod tyčinkami sa ukrýva sladká šťava). Záhorská nížina) a v podhorských oblastiach. Vedecký názov sa skladá z gréckeho oxys = kyslý a kokkos = bobuľa. objasňuje výskyt. v niektorých oblastiach ZSSR. V našej farmácii sa však kľukva ani jej šťava nepoužívajú. zrno. Ďalej sú v listoch triesloviny. keby sa vyskytovala v dostatočnom množstve. Listy sa ľudovo používajú na prípravu záparu používaného ako adstringens. List — Folium oxycocci — sa používa zriedka. Listy kožovité. píjavali každé ráno zápar z malinových a kľukvových listov. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ ŠANTA KOČIČÍ Nepeta cataria L.) Avronin). aby sa materiál priveľmi nestláčal a neprelamoval. pomer zosušenia je asi 3 : 1 . v plodoch je glykozid vakciín a erikolín. podvinuté. maďarsky: Foltosáfonya. Plody sú guľovité červené bobule. kde rastie skutočne v produkčnom množstve. Plody slúžia na rovnaké účely ako brusnicové. neznáša vápno v pôde.sa zberajú zrelé.

Odrezáva sa v čase kvitnutia rastliny a suší bežným spôsobom ako silicová rastlina. maslová a valérová). ďalej triesloviny a horčiny. Vňať obsahuje asi 0..matická. inak aj Herba catariae. Plody sú tvrdky. Cennejšia je citrónovo páchnuca odroda — var. čo ukazuje na názorovú rozdielnosť systematikov. Vňať má i po usušení silný aromatický pach. karmínovo fŕkané. Kvety biele. je účinná aj antibakteriálne. Podobná je hlavne medovka lekárska — Melissa officinalis L. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba nepetae. do ktorého rodu ju zaradiť. končisté. Podobné sú i druhy saturejky — Satureja L. pri komunikáciách a v kroviskách. postáť 20 minút. 206. aromatikum. limonén a prítomný je dokonca aj mentol a mentón. nápadná podobnosť a možnosť zámeny je napr.. a mäty — Mentha L. citriodora Beck. ale je aj toxický) a pulegón (monoterpén neznámej konštitúcie. ktorá má však inak formované listy a husté červené kvety združené do papraslenov. potom horčiny a triesloviny. čo sa odráža aj v nárečových pomenovaniach. Oficiálna medicína sa k droge stavia skorej odmietavo ako zhovievavo. nerol. neunikol pozornosti klasických národov. pretože vraj po ňom . dúšky — Thymus L. najmä s druhom C. niekedy až do októbra. Uvádzajú sa tiež rozličné kyseliny a ich estery (octová. v ktorej je veľa karvakrolu (monocyklický monoterpénový alkohol). nahor sa zmenšujú. K. stopy tymolu (má silné dezinfekčné účinky. 3 šálky denne. v ktorej prevláda citrónovovoňajúci citral. paprasleny v strapcoch. obyčajná. s rodom Calamintha Miller — marulka. citronelol. Kocúrnik — prenikavo voňajúca bylina. gerániol. kde sa vraj kocúrnik hojne vyskytoval a prívlastok cataria = mačací je z latinského catus = kocúr.4 % silice. Túto drogu možno hodnotiť zhruba ako medovku lekársku — poslúži ako nervínum. Listy dlhostopkaté. pílkovité.najmä po koreňoch. resp. na rumoviskách. Identifikácia kocúrnika v drogovom materiáli je niekedy veľmi ťažká. vajcovité. a existuje dokonca kocúrniková varieta s citrónovým pachom (var.2-0. obyčajný je u nás dosť hojný.7 % ) . KOCÚRNIK OBYČAJNÝ podobný mate a ostro aromatickú horkú chuť podobnú gáfru. — jarva (klinopád). rodom Clinopodium L. Keďže kvitne od júna do jesene. Ostrým pachom zaháňal hady a ako kloktadlo slúžil pri angíne. Miestami sa pestuje v záhradkách (po čase splanieva). poskytuje včelám dobrú neskoršiu znášku. V stredoveku a začiatkom novoveku sa používal ako prostriedok proti vynechávaniu menštruácie. vulgare L. rady sa váľajú mačky. pri hystérii a proti iným rozličným ťažkostiam. j. Latinské vedecké pomenovanie rastliny vychádza z názvu etruského mesta Nepete (dnes Nepi). Materiál sa ľahko zaparí a je drobivý. Význam drogy je malý. ďalej bližšie neurčený alkohol nepetol. Rastlina má po botanickej systematickej stránke mnohé synonymá. Ľudovo sa dodnes pokladá za prostriedok proti bolestiam žalúdka.. citriodora Beck). žlčopudne. zväčša však len preto. lebo býva nepríjemnou a znehodnocujúcou prímesou podrobnejšie preskúmanej a výrazne účinnej drogy medovky lekárskej. aromatické. žlčotvorne (choleretikum i cholekinetikum) a expektoračne (pri kataroch dýchacích ciest). bežne 3 % zápar. katarom dýchacích ciest a často sa omylom pestuje ako medovka. odporný. Droga sa dávkuje v množstve 4—8 g na zápar. Ľudovo sa cení ako prostriedok proti hnačkám a pri chronickej bronchitíde. základ má ako nepetový laktón gerániolového radu). hlavy. 135 . možno ju však približne hodnotiť ako medovku lekársku. Rastlina obsahuje silicu (0. Ako všetky hluchavkovité rastliny je medonosný. Kocúrnik nepoužíva ani homeopatia. Vyskytuje sa v teplomilných a nitrátofilných spoločenstvách. Čajovina č. na podporu menštruácie (emenagogum) i trávenia. trochu nepríjemný. najmä jej citrónovo voňajúcu odrodu.

KOMONICA LEKÁRSKA

KOMONICA LEKÁRSKA
Melilotus officinalis (L.) Pallas Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté - Papilionaceae) Ľudovo: blúd, kadere sv. Jána, kameníček, kamenná ďatelina (ďatelinka), komínok, lucerna (lucernica žltá), žltý kvietok Nemecky: Echter Steinklee; maďarsky: Orvosi somkóró, Somkóró mézkerep; taliansky: Meliloto; francúzsky: Mélilot officinal; anglicky: Common melilot; rusky:

KOMONICE LÉKAŘSKÁ

Rastlina má viaceré príbuzné druhy - najmä k. zubatú, M. dentatus (Waldst. et Kit.) Pers., rastúcu roztrúsené na slaniskách, so svetložltými kvetmi bez pachu. Veľmi podobná a v zbere tolerovaná je k. najvyššia

— M. altissimus Thuill., so živožltými kvetmi, ktorých všetky korunné lupienky sú rovnako dlhé (stonky sú málo rozkonárené a štíhlejšie). Pôvod vedeckého pomenovania rastliny je z gréckeho meli = med a lotos = kvet, t. j. medová rastlina. V antike označovali názvom melilotus viaceré byliny podobných vlastností, ako majú komonice. Ich účinky chválili hippokratovskí lekári a Theofrastos. Z včelárskeho hradiska sú všetky komonice výborné medonosné rastliny, poskytujú dobrú znášku a hojnosť peľu. Ako krmovina majú podradnejší význam, vhodné sú pre kone (Anglicko) a na zelené hnojenie. Často sa nimi osievajú železničné násypy, kde sa im veľmi dobre darí. Predmetom zberu a nákupu roku 1986 boli kvetonosné vrcholky žltokvitnúcich rastlín. Odrezávajú sa kosákom alebo nožom na začiatku rozkvetu (jún—august). Stonky môžu byť 20—40 cm dlhé; materiál sa suší na tienistých a dobre vetraných miestach v tenkých vrstvách alebo na natiahnutých povrazoch v malých zväzočkoch. Pomer zosušenia je 4—5 : 1. Teplota pri sušení umelým teplom nesmie prestúpiť 35 °C. Droga - Herba meliloti — veľmi páchne za kumarínom a má horkoslanú chuť. Účinné obsahové látky tvoria najmä kumarínový glykozid melilotín a voľný kumarín, asi 0,9 %, ktorý sa v čerstvej rastline nachádza v nevoňavom predstupni (kumarigén melilotozid), z ďalších látok sú to purínové deriváty (alantoín, kyselina alantoínová a močová), cholín, triesloviny, flavonoidy a sliz. Pri pokusoch pestovať komonicu ako krmovinu sa v nej objavil dikumarol (derivát z dvoch mol. kumarínu) — bakteriálnym pôsobením v sene skladovanom vo vlhkú a pri kŕmení senom s komonicou trpel dobytok zvláštnou chorobou — zníženou zrážanlivosťou krvi a vznikali rozsiahle podkožné krvácania (hemorágie). Prieskumom sa zistilo, že dikumarol brzdí v pečeni tvorbu protrombínu

Na vňaťovú drogu — Herba meliloti — sa vzťahuje ČSN 86 6717): Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Stonky hrubšie ako 3 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 4 2 3 0.5 13 12 II. 8 4 5 1 13 14

Dvojročná bylina vysoká 30-150 cm; byľ hranatá, listy trojpočetné, na dlhých stopkách, zúbkaté, prílistky celistvookrajové. Malé stopkaté kvety žlté, v dlhých pazušných strapcoch. Plody sú malé holé struky. Rastie v teplejších oblastiach, v porastoch ruderálnych rastlín, napr. na železničných násypoch, na medziach, vo viniciach, na riečnych štrkoch od nížin až do podhorského stupňa.
136

(látka, ktorá spôsobuje krvnú zrážanlivosť) a vo väčších dávkach poškodzuje pečeň. Substancia sa krátko po objavení zaviedla do terapie namiesto heparínu proti trombózam (dnes sa vyrába prevažne synteticky). Podľa dikumarolu sa neskoršie syntetizovali mnohé antikoagulanciá s rýchlejším účinkom. Pretože dikumarol a jeho deriváty pôsobia opačne ako vitamín K, označujú sa ako antivitamíny. Oficinálne sa komonicová vňať používa ako diuretikum, korigens vône a zvonka na obklady a ku kúpeľom na zapálené rany a vredy. Zvyčajne tvorí zložku Species emolientes - zmäkčujúcich čajovín pri opuchoch kĺbov, žliaz, na zmiernenie reumatických bolestí a do kúpeľov na vredy — hlavne predkolenia, kde pôsobí svojou schopnosťou znižovať zrážanlivosť krvi a rozširovať cievy. Vňať interne pôsobí ako angiotonikum — upevňuje krvné cievy a aj ako lymfotonikum - upevňuje miazgové cievy. Vnútorná aplikácia (aj pri bronchiálnych kataroch a ako diuretikum) je zriedkavejšia — treba pri nej zvýšenú opatrnosť, pre premenlivý obsah kumarínu sa neodporúča a kumarín vo vyšších dávkach vyvoláva bolesti hlavy a závrate s ospalosťou. Zvyčajné dávky drogy sú 1 kávová lyžička na šálku macerátu — denne najviacej 2 šálky. Na obklady a umývanie sa dávajú 2 lyžice drogy na pol litra vody. Komonice majú aj technické použitie — kvetmi sa niekedy aromatizuje tabak alebo sa používajú proti moľom. Čs. priemyselne vyrábané tablety Pelentan a Pelentanettae obsahujú derivát bikumarolu a slúžia na prevenciu a liečenie trombóz. V homeopatii sa z čerstvých listov a kvetov pripravuje esencia a zo sušených kvetov tinktúra (dil. D 1 a 0). Užíva sa hlavne pri úporných bolestiach hlavy a pri migréne. Čajovina č. 207.

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

ná, listy vajcovité, končisté, hrubo zúbkované, kvety sírovožlté, usporiadané do 4—8-pazušných papraslenov. Plody sú tvrdky. Druh pochádza zo západnej Európy. Zriedkavo ho nachádzame ako burinu na roliach, úhoroch, rumoviskách, spravidla v nížinách.

Často sa pestuje a jeho pestovanie sa u nás odporúča. Rastlina nie je náročná, znáša polotieň a vysieva sa priamo na pole neskoro v jeseni. Botanicky — systematicky sa novšie rod Galeopsis L. rozdelil na druhy rodu Dalanum Dostál - konopnička, so zástupcami D. segetum (Neck.)

KONOPIČKA BLEDOŽLUTÁ Dalanum segetum (Necker) Dostál (syn.: Galeopsis segetum Necker) Hluchavkovité - Lamiaceae (Pyskaté - Labiatae) Nemecky: Saat-Hohlzahn; maďarsky: Vajszínu vajfú; taliansky: Galeopside; francúzsky: Galeopsis velouée; anglicky: Downy Hemp-Nettle; španielsky: Galeopsis aterciopelado; rusky: (druh v európskej časti ZSSR nerastie)

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

Na drogu vňate — Herba galeopsidis sa vzťahuje ČSN 86 6715: Akosť — najviac v % Znak Tmavšie časti drogy Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 2 3 5 1 14 12 II. 5 6 8 3 14 15

Jednoročná bylina vysoká 10—40 cm; byľ páperistá, štvorhran-

137

Dostál, D. ladanum (L.) Dostál - k. širokolistá, D. angustifolium (Ehrh.) Dostál — k. úzkolistá a rod Galeopsis L. — konopnica (konopice), z ktorého možno zberať najmä dosť hojnú G. tetrahit L. — k. napuchnutú, s ružovými až ružovočervenými, zriedka bielymi kvetmi, ďalej G. pubescens Bess. — k. páperistú — má kvety v ústí svetlofialové, horný pysk svetločervený a dolný vzadu žltý, na okraji červený alebo žltý, roztrúsené rastúcu G. speciosa Mill. — k. úhľadnú, má korunu sírovožltú, v ústí modrastú, dolný pysk s fialovou kresbou; rastie na čistinách, v lesoch a kroviskách. Z hľadiska základných terapeuticky účinných látok sú všetky konopničky a konopnice približne rovnocenné, a preto môžu spoločne tvoriť vňaťovú drogu. Konopnicu (konopničku) rátali v antike do okruhu žihliav a Plínius, Dioskorides i Theofrastos ju odporúčali na opuchy, pomliaždeniny a rany (to jej priznával i stredovek), ale okrem toho i pri pľúcnych ochoreniach, najmä pri tuberkulóze. Posledná indikácia je známa i z ľudového liečiteľstva. Ako väčšina hluchavkovitých rastlín aj konopničky a konopnice sú medonosné. Vňať sa zberá na začiatku rozkvetu — Herba galeopsidis (seu Herba galeopsidum — vňať konopníc) — (júl— august, príp. aj september). Byle nesmú mať väčší priemer ako 5 mm; zberajú sa väčšinou bočné výhonky. Materiál sa suší v silnom prievane alebo — lepšie, umelým teplom do 35—40 °C, vždy v tenkej vrstve tak dlho, až sa pri pokuse o zohnutie láme. Nezaparuje sa, droga je však mierne drobivá. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. Droga sa nesmie baliť vlhká, lebo pri doprave ľahko splesnie. Spotreba konopnice je značná, preto sa u nás pestuje. K terapeuticky dôležitým látkam patria triesloviny (5-10 %), hlavne však tzv. rozpustná kyselina kremičitá, resp. kremičitany (asi 0,2 %), potom neutrálny a kyslý saponín, horký glykozid, silica a substancie podobné pektínom. Uvádza sa, že obsah kremičitanov je najvyšší koncom októbra (resp. kyseliny kremičitej). Konopnicu treba hodnotiť na základe obsahu kremičitanov, teda podobne ako prasličku alebo stavikrv vtáčí. Oficiálna medicína ju uznáva ako expektorans pri bronchitídach a diuretikum (predovšetkým pre obsah saponínov). Vo viacerých liekopisoch je v súčasnosti oficinálna a býva zložkou priemyselne vyrábaných čajovinových zmesí, najmä prsných, kremičitano138

vých, antiastmatických alebo močopudných; u nás tvorila dlho zložku dôležitej farmaceuticky významnej Species pectorales Planta — prsnej čajoviny. Najznámejšia kompozícia silikátovej čajoviny je tzv. Kobertova — Kuhnscheho silikátová čajovina, skladajúca sa z troch drog s obsahom kremičitanov: rovnaký diel vňate konopnice, prasličky a stavikrvu vtáčieho; jej dávkovanie: 2 čajové lyžičky na šálku vody. Pri bronchitídach, čiernom kašli, zápale priedušiek a pod. sa často kombinuje s pľúcnikom, podbeľom, skorocelom, prípadne sa pridáva kyselina askorbová na užívanie. Výťažky z konopníc sa niekedy dávajú do štiav proti kašľu, do dražé alebo kvapiek či balzamov. Ľudové liečiteľstvo používa konopnice veľmi široko. Okrem uvedených indikácií ju používa aj pri málokrvnosti, v rekonvalescencii na povzbudenie chuti do jedenia, zvonka pri furunkulóze, na zle sa hojace rany a pod. Ako zvyčajná dávka sa uvádza 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—3 razy denne; pri špeciálnych kúrach nie sú ojedinelé denné dávky drogy až do 30 g. Z toxikologického hľadiska sa pri užívam konopnice nepozorovali nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. Esenciu pripravovanú z čerstvej kvitnúcej vňate upotrebúva homeopatia, a to pri ochorení sleziny a v podobných prípadoch ako alopatia. Čajoviny č. 16, 73, 77, 78, 125.

KONVALINKA VOŇAVÁ
KONVALINKA VONNÁ + Convallaria majalis L. Ľaliovité — Liliaceae Ľudovo: bimbonka, bíser, gombália, husie víno, kokorič, kokorík, kukučka voňavá, májové zvončeky, perliček, perlokvet Nemecky: Maiglockchen; maďarsky: Májusi gyóngyvirág; taliansky: Mughetto; francúzsky: Muguet; anglicky: Lily of the Valley; španielsky: Lirio de los valles; rusky:

Trváca bylina vysoká do 30 cm; má tenký podzemok, dva elipsovito kopijovité listy vyrastajúce na jar a jednostranný strapec bielych až ružovkastých voňavých kvetov. Plod je červená bobuľa. Druh patrí k slabo vlhkomilným rastlinám, dáva prednosť kyslým pôdam. Je rastlinou listnatých lesov, ale aj horských smrečín. Vyhľadáva polotieň. Na celom svete rastú tri druhy konvalinky s množstvom záhradníckych odrôd. S ohľadom na barbarský zber ju treba vo voľnej prírode starostlivo chrániť. Zo zámen a falšovaní treba spomenúť častú prímes listov kokoríka (Polygonatum Miller), ktoré majú

striedavé listy, ale menšie a inak formované biele mliečne kvety. Vedecké i národné pomenovanie konvalinky má zväčša spoločný latinský základ — convallis = údolie; prv sa rastlina označovala ako lilium convallium = ľalia údolí. Druhové pomenovanie majalis = májový sa vzťahuje na obdobie kvitnutia. Konvalinka je stará liečivá rastlina. Hojne sa používala v 15. stor. proti slabosti a jedom, no taktiež na posilnenie srdca, mozgu a zmyslov. List a kvet zberaný v čase kvitnutia tvorí drogu Folium convallariae seu Herba convallariae, ktorá má mimoriadnu dôležitosť a nie je náročná na manipuláciu pre zberača. Čerstvé kvety sú oficinálne v homeopatickom liekopise. Zber vňate sa robí odrezávaním (apríl, máj až jún). Listy musia byť dobre vyvinuté, nezožltnuté, tmavozelené, bez stopiek, nepoškodené, kvety mliečnobiele. Materiál možno sušiť vo zväzočkoch alebo v tenkých vrstvách (najviacej 3-5 cm) za veľmi dobrého vetrania. Ľahko sa totiž zaparuje — nie je však drobivý. Veľmi peknú drogu získame pri sušení umelým teplom (maximálne teplotou 40-60 °C). Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 , pre kvet 7 : 1 . Droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. Pri nedosušení pri nevhodnom transporte ľahko plesnivie. Skladuje sa po dokonalom usušení v dobre uzatvoriteľných obaloch (najlepšie z umelej hmoty) ako separandum - oddelene od ostatných drog. Rastlina je jedovatá. Preto pri zbere a minupulácii s ňou treba postupovať opatrne. Droga je skoro bez pachu, chuť má sprvu sladkú, potom horkú a ostrú. Hlavné účinné obsahové látky sú kardiotonické glykozidy, t. j. glykozidy pôsobiace na srdce. Majú podobné vlastnosti ako strofantové semená (Semen strophanthi — pozri cudzokrajné drogy). Glykozidov je asi 20, pričom hlavný sa odlišuje podľa pôvodu drogy; v západnej a severozápadnej Európe sa nachádza prevažne konvalatoxol, vo východnej Európe konvalozid a lokundjosid a v strednej Európe asi rovnaké množstvá všetkých troch menovaných glykozidov. Okrem toho sa v droge vyskytuje konvalatoxín, ktorý vzniká pri sušení z konvalosidu. Konvalatoxín sa účinnosťou vyrovná digitoxínu (pozri náprstníky); droga sa preto novšie štandardizuje na obsah konvalatoxínu (0,20 % — tak žiada napr. nemecký liekopis DAB 8). Konvalinkové glykozidy sa rátajú medzi srdcové glykozidy. Majú výrazný vplyv na sťahovanie srdcového

KONVALINKA VOŇAVÁ

svalu, pričom sa nehromadia v organizme. Preto sa používajú pri niektorých srdcových ťažkostiach, najmä v prípadoch, keď nie je vhodné používať náprstník; účinkujú ako srdcové tonikum. Denná dávka listu je 1,5 g vo forme prášku alebo v zápare na šálku vody a užíva sa po lyžiciach niekoľkokrát denne; podobné dávky má aj vňať. Drogu a jej prípravky nemožno užívať bez nariadenia lekára a kontroly. Z rastliny sa izolujú jej účinné obsahové látky a upravujú do rozličných liekových foriem. Sušené kvety bývajú zložkou šnupavých tabakov, resp. prípravkov na šnupanie pri silnej nádche a bolesti hlavy. Používajú sa aj vo voňavkárstve. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. D 4 — D 3). Používa sa podobne ako v alopatii pri srdcových ťažkostiach. Jedovatosť konvalinky sa nesmie podceňovať; všetky orgány obsahujú kardenolidové glykozidy a steroidné saponíny. Kardenolidy sú najmä v kvetoch (do 0,4 % — 2 — 3-krát viacej ako v listoch) a v semenách. Saponíny — silne hemolyticky účinné sú najmä v pokožke bobulí, a preto treba pri ich požití rátať s hemolytickou účinnosťou; požitie plodov láka najmä deti, a preto ich treba pred nimi prísne vystríhať. Ťažké intoxikácie sú dnes už vzácne, ale existujú stále.

Na drogu (Herba convallariae) sa vzťahuje predpis ČsL 2: Akosť — najviac v % ČsL 2 2 10

Znak (+ Herba convallariae) Cudzie organické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy)

KOPYTNÍK EVROPSKÝ + Asarum europaeum L. Vlkovcovité — Aristolochiaceae Ľudovo: baraní jazyk, hôrny nardus, kopydlen, lesná šípka, lesný nardus, myšie uško, omylník Nemecky: Braune Haselwurz; madarsky: Kapotnyák; taliansky: Asaro; francúzsky: Asaretd'Europe; anglicky: Asarabacca; španielsky: Asaro; rusky:

KOPYTNÍK EURÓPSKY

Na listovú drogu (Folium convallariae) sa vzťahuje ON 86 6441: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč. ako je uvedené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. 8 2 0.5 12 10 2 II. 16 4 1 12 12 3

Nízka trváca bylina vysoká asi 10 cm; podzemok tenký, plazivý, rozkonárený, šupinovitý. Byľ vystúpavá, huňatá, listy kožovité, prezimujúce, v obryse majú tvar konského kopyta; odtiaľ pochádza aj názov rastliny. Kvety sú jednotlivé, tmavohnedé, vo vnútri fialové až červenohnedé, sotva vyčnievajúce zo zeme. Plod je chlpatá vajcovitá tobolka. Rastie na ťažších hlinitých pôdach, vyhľadáva tieň a mierne vlhko; najlepšie sa mu darí v tieni listnatých lesov, najmä bučín , niekedy znáša aj vápnité pôdy. Vo vyšších stupňoch sa viaže na bázické horniny s vyšším obsahom vápnika alebo horčíka. Z 28 druhov kopytníka rastie v Európe iba tento jeden. U nás je miestami veľmi hojný. Pri jarnom alebo jesennom zbere
139

KOPYTNÍK EURÓPSKY

koreňovej drogy vznikajú niekedy zámeny (príp. úmyselné falšovanie) s cudzími druhmi rastúcimi na rovnakých lokalitách; je to predovšetkým jahoda obyčajná, kuklíky, valeriána lekárska, fialka voňavá a luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria Medic. — tolita lékařská), ktoré nemajú vôbec článkované rozkonárené podzemky, pričom sa líšia i pachom a chuťou. Podzemok kopytníka páchne ako gáfor, má palivo ostrú, korenistú chuť a otupuje jazyk (pôsobí znecitlivejúco - anesteticky). Vedecké meno kopytníka sa vysvetľuje dosť rozdielne; grécke antické pomenovanie napr. odvodil Dioskorides z aseron = nevoľnosť, odpor (rastlina totiž vyvoláva dávenie). Ďalší výklad je z asaron = bezkonárový, čím sa mieni vzrast rastliny; uvádza ho vo
140

svojej kvetene Polívka. Wittstein odvodil názov od asaros = koberec, lebo rastlina pokrýva pôdu ako koberec. Tento výklad sa pokladá za najpriliehavejší. Kopytník patril k najslávnejším liekom gréckej antiky. Používali sa aj jeho semená a z rastliny sa vyrábalo víno; preslávil sa ako emetikum a tiež liek pri pečeňových chorobách. Kopytník má protogynické kvety — najskôr dozrievajú blizny a až potom sa otvárajú prašníky s peľom. Ich opeľovanie obstaráva drobný hmyz, najmä malé a mladé mušky, ktoré vyhľadávajú v kvetoch prístrešie. Inak nenápadné kvety hmyz neveľmi lákajú. Celá rastlina je mierne jedovatá. Zberá sa buď vňať s koreňmi — Radix asari cum herba, a to v auguste, alebo len podzemok s koreňmi — Rhi-

zoma (Radix) asari, a to v auguste až septembri (októbri) po dozretí plodov. Po krátkom omytí sa podzemky sušia teplotou do 35 °C. Pomer zosušenia vňate s koreňmi je asi 4,5 : 1, podzemku s koreňmi asi 3,5—4,5 : 1. V homeopatii sa používajú čerstvé podzemky s koreňmi. Charakteristická zložka kopytníka je azarón — nazývaný aj kopytníkový gáfor. Vylučuje sa zo silice (jej obsah je asi 1 %) a pomaly kryštalizuje. Keďže je ľahko prchavou substanciou, z drogy rýchlo mizne. V droge sú ďalej prítomné triesloviny, živica, sliz a antibakteriálne pôsobiace látky i minerálne soli (najmä draslíka a kremíka). Sláva kopytníka ako emetika pretrváva od staroveku cez stredovek dodnes; podľa učenia o signatúre bol vhodným prostriedkom na liečenie chorôb pečene (pre tvar listov) a pri vodnatieľke. Bežné dávky boli 0,2-1 g prášku koreňa denne alebo v odvare z 8 g drogy na 200 ml vody (3 x denne 1 lyžicu). Rastlina sa dnes vo svetovej alopatickej medicíne málo používa, lebo ju možno nahradiť lepšími emetikami. Kopytník je občas pre svoje zaujímavé obsahové látky opätovne predmetom skúmania, a z času na čas sa propaguje, ako napr. v súčasnosti v Poľsku, kde je aj oficinálny ako koreň s vňaťou — Herba asari cum radicibus. Uplatňuje sa zápar ako expektorans, sekretolytikum, diuretikum a emetikum (dávky: pol polievkovej lyžice vňaťovej drogy na pohár horúcej vody, zabárať 15 minút a piť 2—3 x denne 1 lyžicu). Oficinálna tinktúra (Tinctura asari) slúži ako expektorans a diuretikum (15—20 kvapiek 3 x denne). Azarón má lokálne dráždivé pôsobenie. Emetický účinok drogy vzniká reflektoricky podráždením žalúdočnej sliznice a diuretický podráždením obličiek. Homeopatia užíva esenciu z čerstvých koreňov (dil. D 2 - D 3 ) , predovšetkým pri horúčkovitých ochoreniach s návalmi krvi, pri nervovej precitlivelosti, hystérii, svetloplachosti, predráždení, nervových bolestiach, dávení, hnačkách, reumatizme a kolikách. Ľudovo sa užíva aj pri pečeňových ochoreniach (podľa tradície), pri žltačke a je i „tajným" prostriedkom proti túžbe po alkohole a šnupavým prostriedkom pri nádche, ojedinele tiež jedom na myši a potkanov, resp. krysy.
Čajoviny č. 122.

KORIANDER SIATY
Coriandrum sativum L. Zelerovité - Apiaceae (Okotíkaté - Umbelliferae) Nemecky: Garten-Koriander; maďarsky: Kerti koriandrum; taliansky: Coriandolo; francúzsky: Coriandre; anglicky: Coriander; španielsky: Culantrillo, Cilantro; rusky:

KORIANDR SETÝ

Jednoročná bylina vysoká 25 — 100 cm; byľ jemne ryhovaná. Dolné listy jednoduché alebo perovito zárezové, stonkové dvakrát až trikrát perovito zložené; tvoria čiarkovité segmenty. Kvety v okolíkoch bez obalov, biele alebo ružové; okolíčky majú čiarkovité obalčeky. Plody sú guľaté žltkasté dvojnažky. Druh pochádza z Blízkeho východu a Stredomoria. U nás zdomácnel v zeleninových záhradkách. Po čase splanieva. Farmaceuticky používaný plod je dvojnažka, ktorá sa líši od ostatných plodov zelerovitých rastlín tým, že je okrúhlastá, guľatá a semenný bielok na vnútornej strane je lyžicovito vybraný (dutosemenná dvojnažka); podobne stavaných dvojnažiek je v našej kvetené veľmi málo. Droga používaná v Európe pochádza zväčša z oblastí Stredomoria, z balkánskych krajín alebo z južnej časti Ukrajiny. U nás sa pestuje spolu s feniklom najmä na južnej Morave a vyšľachtený tzv. Hrubčický koriander sa dáva do octových nálevov a do konzerv. Koriander je prastará kultúrna rastlina. Našiel sa už v egyptských hroboch faraónov z čias okolo r. 1000 pred n. 1. ako obetná rastlina. Zmieňuje sa o ňom aj Starý zákon. Jeho zrelé dvojnažky boli odjakživa známe skôr ako liečivo než ako korenina; korenili za antiky víno. Starí Gréci ho nazývali koriannon, čo je zložené z koris = ploštica a annon = aníz, pretože čerstvé zelené plody podobné anízu páchnu plošticami. Podľa veľkosti plodov sa zvyčajne rozlišujú dve variety: var. vulgare Alef. — býva oficinálna vliekopisoch; plody majú priemer asi 3—5 mm, častejšia však je var. microcarpum D. C, ktorá má priemer iba 1,5—3 mm. Nadzemná časť rastliny za čerstva páchne nepríjemne, sušením sa však tento pach stráca a droga i bylinná časť dostáva príjemnú korenistú arómu. Čerstvá vňať, resp. list sa v Stredomorí používa ako korenina — korení podobne ako u nás petržlenová vňať: miešané šaláty, bylinné omáčky, maslový chlieb, bylinkové masla, syry, tvaroh, majonézy a vajcové jedlá. Pach kvitnúcich rastlín môže vyvo-

KORIANDER SIATY

lať nevoľnosť až príznaky omámenia. Opeľujú sa cudzím peľom, ktorý preniesol hmyz z mladších kvetov a až neskôr vlastným, keď sa nezúrodnili pomocou hmyzu. Plody sa pre farmaceutické účely zberajú vtedy, keď začínajú žltnúť (júl-august). Odrezávajú sa celé okolíky, alebo sa rastliny zrána pokosia či vytrhajú, zväzkujú do snopčekov a nechajú dozrieť a dosušiť. Po vymlátení sa triedia a dosušia podobne ako všetky drogy s obsahom silice, teda v tenkých vrstvách na suchých a vzdušných miestach (maximálna teplota 35 °C). Pomer zosušenia je asi 1,5 : 1. Droga má korenistý pach i chuť. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch (nie z umelej hmoty), chránená pred

svetlom, vlhkom, hmyzom a najmä myšami, ktoré niekedy škodia aj čerstvým plodom. Droga: Fructus coriandri. Koriandrový plod sa hodnotí podľa potravinárskej normy ČSN 58 0515 a v droge I. akosti môžu byť maximálne 2 % cudzích prímesí, 5 % polámaných plodov, vlhkosť 13 %, obsah popola 9 %, anorganických prímesí 2,5 % a silice najmenej 0,1 %. Podstatnú zložku koriandra tvorí silica, ktorej výťažnosť kolíše podľa pôvodu medzi 0,2 — 1,0 %; plod je o. i. oficinálny v 8. vydaní sovietskeho liekopisu, kde sa žiada minimálne 0,5 % silice. Najvyšší obsah má tzv. ruský koriander. Pre výťažnosť sú vhodnejšie malé plody. Hlavnou zlož141

kou silice je príjemne páchnúci d(+)linalol (60—70 %), potom geraniol, jeho acetát a príp. plošticovo páchnúci trans-tri-decén-(2)al(l). V oleji endospermu (13—20 %) obsahuje droga po zmydelnení najmä kyselinu petroselínovú, kým proteínov je asi 17 %. Z ostatných látok sú to ešte triesloviny, pektín, kyselina askorbová a sacharidy. Napriek odlišnému zloženiu obsahových látok silice používa sa koriander podobne ako rasca, teda ako stomachikum, karminatívum, mierne spazmolytikum pri dyspepsiách. Linalol pôsobí baktericídne. Silica zvyšuje chuť do jedla — podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy, čím podporuje trávenie, mierni kŕče a zastavuje vetry. Má tiež priaznivé pôsobenie na nervovú sústavu. Podobné použitie ako rasca má aj externe: v tzv. karmelitskom liehu pri reumatizme a bolestiach v kĺboch. Koriander je aj korigens vône a chuti. Bežné dávky sú pol kávovej lyžičky na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. Niekedy sa podáva aj vo forme prášku. Sama droga sa predpisuje zriedka, častejšie tvorí zložku čajovín, najmä karminatívnych. ČsL 4 uvádza ako oficinálnu silicu (Oleum coriandri) vydestilovanú vodnou parou zo zrelých plodov. Silica tvorí zložku oficinálnej aromatickej vetrovej vody — Aqua carminativa a podľa ČsL 4 musí obsahovať aspoň 60 % voľných i viazaných alkoholov, ktoré sa hodnotia takisto ako linalol. Plody koriandra sa dnes hojnejšie používajú ako korenina v kuchyni — korenia podobne ako šalvia a pomarančové oplodie strukoviny, rozličné mäsá, najmä ryby a divinu, baraninu, kapustu, repu, dôležité sú pri nakladaní kapusty, uhoriek, hríbov (ako aróma i konzervačné činidlo), v údenárstve, pri výrobe cukroviniek alebo v likérnictve; rozomleté sú zložkou predovšetkým ázijských a latinskoamerických koreninových zmesí, tvoria tiež zložku známeho karí korenia, ktoré si možno namiešať podľa tohto predpisu: koriander 24 g, čierne korenie 6 g, fenikel 6 g, podzemok kurkumy 12 g (pozri cudzokrajné drogy), papričky chilli 6 g a rasca 6 g. Iný recept: papričky chilli 3 g, koriander 26 g, kurkumový podzemok 14 g, rasca 7 g, semeno bielej horčice 3 g, fenikel 7 g. Jednotlivé druhy korenín sa spolu utlčú, preosejú jemným sitom a skladujú v dobre zatvorených nádobách. Čajoviny č. 186, 214.
142

KOSATEC NĚMECKÝ Iris germanica L. Nemecky: Deutscher Schwertlilie; maďarsky; Német nószirom; taliansky: Giaggiolo (Ireos o Giaggiolo); francúzsky: Iris germanique; anglicky: German Iris; španielsky: Lirio cardeno; rusky:

KOSATEC NEMECKY

KOSATEC FLORENTSKÝ

KOSATEC FLORENTSKÝ

Iris florentina L. Nemecky: Florentinische Schwertlilie; maďarsky: Flórenczi nószirom; taliansky: Iride florentina; francúzsky: Iris de Florence; anglicky: Fiorentine Iris; španielsky: Lirio blanco; rusky:

KOSATEC BLEDÝ
Iris pallida Lam. Kosatcovité — Iridaceae Nemecky: Blasse Schwertlilie; maďarsky: Halvány nószirom; rusky:

KOSATEC BLEDÝ

Kosatec nemecký je trváca bylina vysoká 30 —100 cm; podzemok je hrubý, krátko plazivý, listy široko mečovité. Veľké charakteristické kvety sú modré až fialové, voňavé, takmer sediace. Plody sú tobolky. Druh oblasti Stredozemného mora. U nás sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Často splanieva. Kosatec florentský je trváca bylina vysoká 30—60 cm; velké kvety sú biele alebo bledomodré. Plod je tobolka. Pochádza z Mezopotámie alebo zo Stredomoria. Pestuje sa na ozdobu. Kosatec bledý je trváca bylina vysoká 30—90 cm; listy majú nápadnú žilnatinu. Kvety sú voňavé, biele alebo fialkasté, plod je viacsemenná tobolka. Pochádza z Orientu. K nám sa dostal zo Stredomoria. Dosť často sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Kosatcov u nás rastie asi 10 druhov. Väčšina z nich je vo volnej prírode vzácna, a preto sú chránené. Najhojnejší je k. žltý (I. pseudacorus L.), ktorý ako jediný nie je v SSR úplne chránený. Podzemky má znútra červenkasté a zo všetkých strán vyháňajú

korienky. Nemožno ho primiešavať do drogy. Vedecké pomenovanie kosatcov pochádza asi z gréckeho iris = dúha, čím sa mala vyjadriť pestrosť kvetov. Druhové pomenovania poukazujú na niektorú charakteristiku. Kosatce sa používali od najstarších čias ako liečivá. Americká medicína si viac cení tamojší domáci druh strakatého kosatca, I. versicolor L., oddávna známy ako liečivo Indiánov, ktorí ho používajú pri vodnatieľke; v Severnej Amerike celkom vytlačil z terapie k. nemecký. Používa sa ako emetikum, cholagogum a mierne, no účinné laxans a diuretikum. Kosatce väčšinou opeľuje hmyz. Hoci kvety nevoňajú, obsahujú veľa medoviny v okvetnej rúrke. Navštevujú ich najmä čmeliaky a niektoré muchy. Majú aj dostatok žltého peľu. Zberajú sa najmä podzemky druhov I. germanica L. - k. nemeckého, I. florentina L. — k. florentského a I. pallida Lam. — k. bledého; vykopávajú sa v jeseni (október) alebo na jar (marec) a to z 3—4-ročných rastlín. Materiál sa zbavuje nadzemných častí a drobných korienkov a po očistení sa omyje a podzemky sa dôkladne olúpu. Po opätovnom opláchnutí sa sušia v tenkých vrstvách alebo na povrázkoch v dobrom prievane a na bezprašných miestach. Sušením sa stráca 7 5 - 8 0 % hmotnosti čerstvých podzemkov. Pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 35 °C (silicová droga). Podzemky sušením strácajú nepríjemný príkry pach a dostávajú výrazne príjemnú fialkovú vôňu, vďaka čomu dostali aj pomenovanie „fialkový koreň". Droga sa označuje ako Radix (Rhizoma) iridis seu Radix (Rhizoma) iridum (koreň — podzemok kosatcov). V homeopatii sa používa čerstvý podzemok. Pre zachovanie vône a preto, že ju ľahko napádajú rozliční škodcovia, treba drogu skladovať v dobre zatvo-

Podzemok kosatca — Radix (Rhizoma) iridis sa posudzuje podľa ČSN 86 7024: Akosť — najviac v % Znak I. Časti stoniek a koreňov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy) Vlhkosť Obsah silice najmenej — — 0.5 3.5 13 0.1 II. 3 1 1 5 13 0.06

externého dermatologika. olej a slizy. Rastlina kvitne v máji až septembri. symfytín. Drogy: Herba seu Folium symphyti. Ak sa ako droga užíva interne.). potom sliz. rozkonárená. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. kazival. likérnictve. Med má jasnú farbu. Kvety v hustých dvojzávinkoch. pretože zástupcovia čeľade borákovitých rastlín sa medzi sebou ľahko zamieňajú. španielsky: Consuelda mayor. pre vysoký obsah škrobu a slizu aj ako mucilaginózum pri kataroch horných dýchacích ciest (v niektorých liekopisoch tvorí zložku prsnej čajoviny — Species pectorales). podlhovasto kopijovité. korene sa vykopávajú v jeseni (september—október. Hlavnú obsahovú látku drogy predstavuje silica (až 0. ktorým sa označovali viaceré byliny používané na zrastanie kostných zlomenín. U nás tvorí zložku hromadne vyrábaného Aviril zásypu . Trváca bylina vysoká 60—100 cm. V staroveku bol dobre známy a užíval sa pri vykašlávaní krvi. Destiláciou sa z neho získava silica — Oleum iridis. Kosatcový podzemok sa používa predovšetkým ako čuchové korigens. dobrý koreň. anglicky: Comfrey. mnohohlavý. či to bol iba kostihoj lekársky. strieborník. medunica. echimidín). hnačkách so silnými kolikami a podobne ako v alopatii. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: čierny koreň. zdravé listy trhané počas kvitnutia (asi máj-júl). Drogy obsahujú značné množstvo trieslovín (vňať asi 8—9 %. od nížin po horský stupeň. v ktorej je asi 10 % irónu (ketón. taliansky: Consolida maggiore. Predmetom zberu a nákupu ako dôležitá droga je koreň — Radix symphyti (Radix consolidae majoris). 130. udreniny a zlomeniny. Plody sú tvrdky. Podzemok kedysi slúžil ako prostriedok na prerezávanie zúbkov deťom (Rhizoma iridis pro infantibus). pokryté drsnými chlpmi. Vnútorná dužina koreňov musí byť pri tom biela. krídlato hranatá. zvyčajne sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne.). ale aj ako expektorans a tiež pri chorobách žlčníka (najmä americký k. maďarsky: Fekete nadálytô. má pomerne veľké kvety a hojne meduje. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. celistvookrajové. štetinatá. alkaloidy tlmiace ústrednú nervovú sústavu (konzolicín. Druh sa vyskytuje na mokrých lúkách. Podzemok má aj priemyselné uplatnenie — kozmetické. listy striedavé.I. väčšinou purpurové. vo voňavkárstve. príp. Droga ľahko podlieha skaze. čo je však nehygienický ľudový prostriedok. ich rozpadové produkty a významný je purínový 143 . podzemok zhrubnutý. až november). rusky: KOSTIVAL LÉKAŘSKÝ KOSATEC NEMECKÝ KOSATEC FLORENTSKÝ rených nádobách (nie z umelých hmôt) a chrániť pred svetlom. Kostihoj má vedecký názov odvodený od gréckeho symfyein = zrastať spolu. zbavia listov a rýchle sa sušia na slnku (hrubšie sa pozdĺžne režú). Dobre sa sušia alebo dosúšajú umelým teplom do 45 °C. ostatné zbiehavé. francúzsky: Consoude officinale. Koreň sa používa aj čerstvý. prikladal sa na rany. vo vlhčinách svetlých lesov. ischiase. korene 5 %). Zriedka sa zberá vňať resp. trudovník Nemecky: Gemeiner Beinwell.KOSTIHOJ LEKÁRSKY + Symphytum officinale L. končisté. materiál sa suší v tenkých vrstvách v tieni. ktoré sa používa na zasypanie detskej pokožky. Čajoviny č. usporiadanie kvetov a pod. asi 50 % škrobu (označuje sa ako irizín). pestrofarebný . svalník. pozdĺž tokov. v priekopách. po- travinárstve a i. dolné zúžené do krídlatej stopky. Nie je však celkom isté. versicolor L. Byľ vzpriamená.5 % ) . Peľu dáva málo. vznikajúci pri sušení. Dobre sa očistia od hliny. podmieňujúci fialkový pach). V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov uplatňuje predovšetkým pri migréne. sacharidy. potom glykozid iridín. Treba si všimnúť opis rastliny (farbu. 131.

angínach. v súkvetí prechádzajú do listeňov. 119. ale aj pri poruchách trávenia. pri vredovej chorobe. v koreni do 1. francúzsky: Panicaut campétre. anglicky: Field Holly. Čajoviny č.5 12 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) 144 1 1. 212. kvety biele alebo zelenkasté. Droga sa užíva pri poruchách okostice a zlomeninách. pri pľúcnych a vredových ochoreniach (zmier- Eryngium campestre L. ráno priviesť do varu. na okrajoch pichľavo zúbkaté. potom cholín. 50. najmä pri silnom zahlienení. mierni bolesti pri kŕčových žilách a zlomeninách. zápaloch svalov. kloktanie. Bežnejšie a častejšie upotrebenie je (aj v oficiálnej medicíne) vonkajšie. jednoduchšie. zradca Nemecky: Feld-Mannstreu. dvojito perovito strihané. adstringens pri paradentóze. Alantoín je zložkou liečebnej kozmetiky (Neridé vitamínový krém. Neridé výživný krém) a roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). najčastejšie na trávnatých a kamenistých svahoch. maďarsky: Mezei íringó (Eryngium). Kedže sa zistilo. rusky: - MÁČKA LADNÍ KOTÚČ POĽNÝ ČSN 86 7020 má pre koreňovú drogu tieto základné požiadavky: Znak Staršie zdrevnatené korene Akosť — najviac v % I. faryngitíde. že jej alkaloidy sú kancerogénne. jemne ryhovaná.5 %. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov esenciu. nepríjemná burina suchých pasienkov. Tinktúra z kvitnúcej vňate sa aplikuje hlavne na rany. vredoch predkolenia. španielsky: Cardicuca. Teraz kostihoj tvorí zložku granuliek Mucilogran (laxans). pri ťažkostiach s močením. královské zelí. ihneď odstaviť. proti hnačke (1 lyžica drogy na 300 ml vody — maceračný odvar: 6 hodín macerovať. ktorá sa užíva o. Vrcholíkové súkvetia z hlávok.5 12 7 9 Trváca bylina bohato rozkonárená. toito. celistvé.ňuje bolesti pri žalúdkových vredoch). čajovinových zmesí a iných prostriedkov na podporu hojenia hnisavých a hlbokých rán a na vytváranie náhradných tkanív. silica a steroidné látky. mačka poľná. flavonoidy. Prízemné listy jednoduché. Plody sú dvojnažky. pri ekzémoch. mastí. ako podpora tvor- by kalusu. i. Rastlinu by laici skôr zaradili medzi bodliaky ako do čeľade zeleroví- . Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: kotačka. Droga veľmi účinne napomáha hojenie pri zlomeninách a vstrebávanie opuchlín i krvných podliatin. Slúži i na omývanie. Kostihoj je v súčasnosti u nás predmetom širšieho prieskumu. 10 5 — 0. Výroba čs. mužská viera (láska). na hematómy. náplastí. zvonka na zle sa hojace rany. vysoká 30-50 cm. a to vo forme horúcich bylinných obkladov. resp. horné skoro sediace. artritíde. Druh je teplomilný. II. pri trombózach. vetrník. pije sa 2-razy denne po 1 dl). pri chronických zápaloch dýchacích ciest. vyskytuje sa roztrúsené až hojne v nížinách až podhorských oblastiach. byľ priama. čajoviny Vulneran (na hnisavé rany) sa už dávnejšie zastavila. KOSTIHOJ LEKÁRSKY derivát alantoín (derivát kyseliny močovej). 75. menšie. scediť. taliansky: Calcatereppolo. dolné starších rastlín dlhostopkaté. v niektorých štátoch (Poľsko) sa prestali vyrábať prípravky na interné užívanie. aminokyseliny (asparagín).

silica (asi 0. Koreňová droga má vďaka obsahu saponinov a silice slabý expektoračný a spazmolytický účinok. novšie nazývaný k. plocholistý (E. s modrými kvetmi. belasé súkvetia majú belasé korunné lupienky a stonka sa rozkonáruje až v hornej časti. denne 3 šálky). pri edémoch nôh. skorocelom a podobne účinkujúcimi drogami). alpinum L. lebo na dne kvietkov vylučuje hojne medoviny a dáva veľa nektárovej paše. čistenie krvi. b ľ lysá. poľného. planum L. modrastý má skutočne belasú byľ. listy perovito strihané. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten Dill. príp. anglicky: Anet. srdcovito vajcovité. čo je vraj odvodené od erygein = grgať. účinkuje proti kŕčom. stopkaté. nitkovité. taliansky: Aneto.) odporúčajú užívanie čerstvej šťavy (1 lyžica s medom a kandizovaným cukrom na šálku vody). pri ochoreniach pohlavných orgánov a i. rusky: KOPR VONNÝ Jednoročná bylina vysoká 30—100 cm. bez koreňa. maritimum = morský. horký princíp a veľa rozličných solí. zbaviť nadzem- ných častí i bočných korienkov a materiál sa suší na tienistých a vzdušných miestach. V súčasnej oficiálnej medicíne je obsolétna. V homeopatii sa spracúva čerstvá kvitnúca vňať Eryngium maritimum L. dolné listy nedelené. Niekedy však tvorí zložku rozličných galenických prípravkov proti kašľu (kombinovaná s tymianom. Rastliny sa už v staroveku označovali názvom eryngium. Ide o k. Kotúč sa v ľudovom liečiteľstve uplatňuje hlavne ako diuretikum.ako uvádzal Dioskorides. liečili nadúvanie. Tretí je doposiaľ dosť sporný — údajne rastie na alpínskych holiach (Vysoké Tatry). overený a dokázaný aj klinicky. 145 . Drogy chránime pred vlhkom a škodcami. V odbornom binomickom názvosloví sa potom jednotlivé druhy bližšie označili väčšinou podľa miesta výskytu (napr. sacharidy. španielsky: Anat. alpínsky (E. Pomer zosušenia vňate je asi 4 : 1 (Herba eryngii) a koreňa 3 : 1 (Radix eryngii). triesloviny (asi 1. ochorení predstojnice. U nás však rastú iba dva. Možno však s ním rátať vo včelárstve. Vňať sa trhá v rukaviciach. ďalej ako prostriedok na tzv.125 %).5 %). Jednotlivé druhy sú si chemickým zložením dosť podobné. Účinné látky tvoria predovšetkým saponíny (asi 0. Kotúč má asi 180 druhov. pri kameňových ochoreniach. pri močových a iných kameňoch. naopak . podbeľom. Kotúč je prastará liečivá rastlina a medzi jeho druhmi sa nerobieva rozdiel. nie natoľko ako stonka k. ťialovastý. Podporuje aj menštruáciu. Na stepných lúkach a medziach a na suchých pastvinách južného Slovenska alebo v teplejších oblastiach Čiech a Moravy je zriedkavý k. maďarsky: Nehézsargú kapor. Koreň (podzemok) treba dobre očistiť.). ktorá znehodnocuje a zaplieňuje pasienky. Predmetom zberu býva vňať zberaná v júli až v septembri a koreň vykopávaný v septembri-októbri. francúzsky: Anethodorant. dutá. a to na „čistenie krvi" a ako stimulans (na podporu činnosti viacerých orgánov).KOTÚČ POĽNÝ tých rastlín. Kotúč kvitne asi v júli—auguste (septembri) a nemá hospodársky význam. najmä prítomnosťou a obsahom saponinov v koreni. Zvyčajne sa robí 3 % odvar (varí sa asi 10 minút na slabom ohni. čkať. KÔPOR VOŇAVÝ Anethum graveolens L. kvety v okolíkoch bez obalov.je burina. campestre = poľný).5 %). pretože . keďže niekde rastie vo veľkom množstve. lebo „úbory" tvoria pichľavé gule. na úpravu menštruácie (emenagogum) a na niektoré kožné ochorenia. jemne ryhovaná.). Protikŕčové pôsobenie šťavy sa ľudové využíva aj pri čiernom kašli a pri bolesti v prsiach. sa užíva prášok (1 —5 g v oblátkach) alebo tinktúra (60-180 kvapiek denne). zriedka sa ordinuje vo forme sirupov alebo kvapiek. materinou dúškou. koreň sa zvyčajne dosuší umelým teplom. Bässler a i. lebo listy sú pichľavo zubaté. Viac autorov (Madaus. ďalej slizy.

1. plod rasce — z každého po 5 g. preto ich treba starostlivo skladovať. získavané vytriasaním z odrezaných okolíkov. Prisudzuje sa mu aj účinok na tvorbu mlieka a tíšenie kašľa. žlté. Pre všeobecnú znalosť kôpru a jeho pestovanie sa zámeny a falšovania nevyskytujú. Kôpor sa svojím účinkom úzko spája s rascou (Carum carvi L. V homeopatii sa používa dil. 227. dve lyžičky drogy na šálku horúceho záparu (deťom podľa veku štvrť až pol lyžičky). obsahujúca hlavne karvón (40 — 60 %). čo je vraj odvodené z aemi = dýcham (pre silný pach). Pestuje sa ako zelenina v záhradkách.) odporúčal sa používať pri bolení hlavy a na rozširovanie ciev. úbory rumančeka 10 g — 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. Na pozoruhodnom Ebersovom papyruse (asi z r. i viacej. podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy (Braun 1977). 1550 pred n. ako mierne stomachikum a pri plynatosti (meteorizme) je známa čajovina: plod kôpru. do pečiva i na konzervovanie zeleniny.). sa už hromadne pestoval v Anglicku. bielkoviny a amínové bázy. j. na dlhých stopkách. Do strednej Európy sa dostal zásluhou Rimanov. Vedecké pomenovanie kôpru je z gréckeho anethon. K nám sa dostala z južnej Európy. V plodoch je ešte olej. Rimania si pri slávnos146 tiach venčili hlavy kvitnúcimi byľami a gladiátori si silicou z kvetov natierali údy. Najdôležitejšou zložkou rastliny je silica (2—4 % ) . V uvedených indikačných oblastiach sa plody kôpru zvyknú kombinovať s mätou. t. Plody sú olejnaté. ktorých tretina je už zrelá. Pije sa aj pri nespavosti (večer 1 pohár) a ako diuretikum. uplatňuje sa preto ako žalúdočné a črevné karminatívum. Tradičné použitie pri hemoroidoch nie je dostatočne dokázané. suší sa rýchlo v tieni. žltohnedá (júl—august). likérnictve i vo farmácii.) alebo s feniklom (Foeniculum vulgare Mill. vňať však až 85 % (7 : 1). I profesionálnym atlétom ho pridávali do všetkých jedál (prvý známy doping). 0 . aby si posilnili svalstvo pred zápasom. j. odrezávaná pred kvitnutím (jún—júl). Ako korenina je dnes svetoznámy. Zriedka splanieva. Rovnaký zápar sa odporúča aj ako karminatívum. rovnaké použitie uvádza aj Nový zákon. Čajovina č. t. Kôpor je prastará liečivá i kuchynská rastlina . z cudzích organických prímesí takisto 1 % a z anorganických maximálne 0.používa sa do omáčok. Má experimentálne dokázaný a klinicky overený karminatívny účinok.). príp. Predmetom zberu sú plody (nesprávne označované ako semená) — Fructus (semen) anethi. pridáva sa do zmesí zeleniny. Vňať slúži na kuchynské a potravinárske (konzervárenské) účely. Silica z plodov sa používa v kozmetike (v mydlárstve). Kôpor sa dával jesť i do kúpeľov hysterickým ženám a vyrábala sa z neho i povestná masť anethine na vredy a proti kolikám. Propagoval ho v Kapitulári Karol Veľký a v 10. najlepšie pri teplote 30—35 °C. Podľa ľudových povier kôpor zaháňal démonov podobne ako iné aromatické rastliny (spájali sa s ním najmä povery okolo svadobných obradov). laktagogum a stomachikum. Plody sú stlačené nažky v dvojnažkách. Zberá sa i vňať — Herba anethi. Plody a silica sa v lekárňach žiadali najmä proti kašľu. stor. feniklom.Dl (3x denne 10 kvapiek) a indikačné oblasti sú rovnaké ako má alopatia. . uplatňuje sa však aj čerstvá. Plody sušením strácajú na hmotnosti len málo. Ľudovo sa aplikuje aj externe — na udreniny sa prikladá až horúci odvar z plodov v oleji. anízom (Pimpinella anisum L. z iných častí materskej rastliny môže obsahovať najviacej 1 %. spazmolytikum i ako mierne stomachikum. potom limonén a felandrén.KÔPOR VOŇAVÝ malé. Rastlina pochádza z Ázie. Sám kôpor sa denne dávkuje v množstve asi 6 g. na mäso. polievok.5 %. aby droga nebola znečistená. Pri bežných skúškach plodovej akosti sa vyžaduje. napr.

Má bodliakovité stonky vysoké 20-30 (až do 80) cm. Plody sú chlpaté nažky s opadavým chocholcom. Východoeurópsky druh. V Nemecku je krasovlas chránený. cardo = bodliak. Cardopathiae alebo aj Chamaeleontis albae. priemer maximálne do 50 mm. Vykopané korene sa rýchlo omyjú a zbavia nadzemných častí. anglicky: Carline Thistle. Spolu s dužnatým úborovým lôžkom sa na vrchnej strane vytvára dosť hrubý a mäsitý terč horkastej. Silberdistel. pri tom ho možno iba dosúšať. Droga má menšie oficiálne alopatické upotrebenie. ďalej triesloviny. lebo ľahko vlhne. krasovlas sa preto pestoval KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ najmä pri kláštoroch. rusky: KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ Trváca bylina s velmi krátkou. rastie hojne na trávnatých pasienkoch. kde sa zabodne. vnútorné zákrovné listene sú žlté. Koreň začerstva silno páchne. obyčajne nečlenenou stonkou. zabodol sa do dužnatého lôžka krasovlasu — a mor bol zažehnaný. Szártalan bábakalács. Na vonkajšie omývanie sa používa zápar pripravený z 2 lyžíc drogy na šálku vody a 1 lyžice octu. Podľa legendy mu vo sne oznámil anjel. Pozdĺžne sa prekrajujú na polovice alebo štvrtiny a sušia sa ako silicová droga (za dobrého vetrania v tieni. perovito strihané. Staré korene. ktorý ju vraj odporúčal jesť svojim vojakom počas moru. prípadne v prášku (3-4 x denne po 2 g). lišaje a pod. saponín a živica. že krasovlas spomínal už Theofrastos. že rastlina sa pomenovala na počesť Karola Veľkého. nerovnomerne ostnaté. 1543. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kančí koreň. má osobitný trochu nepríjemný pach a chutí horko-sladko. pijú sa dve šálky čaju denne. Spravidla sa kombinuje do čajovinových zmesí na zníženie horúčky (napr. s listom vachty trojlistej a koreňom krasovlasu po 15 g). a preto sa niekedy u nás zberá na vývoz. na bravy krasovlas údajne pôsobí toxicky. Používa sa prevažne v ľudovom liečiteľstve.5 cm. s vlnatým odením na celom povrchu. francúzsky: Carline acaulate. aromatickej a mandľovej chuti. zakrpatenou. Sama koreňová droga sa dávkuje v zápare (jedna kávová lyžička na šálku. chutí pálčivo horko a bol presláveným liekom. s hlavnou obsahovou látkou karlínovým oxidom a so seskviterpénom karlínom). V literatúre sa uvádza. Z významnejších liekopisov ho donedávna uvádzal ako oficinálny doplnkový zväzok nemeckého liekopisu DAB 6. a to ako diuretikum. Rastlina má značné antibakteriálne účinky (podmieňuje ich asi karlínový oxid). Uprednostňuje slnečné miesta a kremičité (kyslejšie) pôdy. Droga sa označovala ako Radix carlinae seu Apri. niektorí autori uvádzajú. Linného vedecké pomenovanie rodu Carlina je asi skomolenina talianskeho cardina. Šťavu z koreňa úspešne použil proti pásomnici Leonard Fisch r. Doplnkový nemecký liekopis (EB 6) žiadal pre drogu minimálne 1 % silice. vypudzuje hlísty a povzbudzuje chuť do jedenia.). Koreň je dlhý okolo 30 cm. zasluhoval by si viacej pozornosti. vnútorné zákrovné listene sú biele. nesušia sa umelým teplom. krasovlások bezbyľový (biely) Nemecky: Grosse Eberwurz. obyčajný (C. Listy sú podlhovasté.. pokrytou bohatou prízemnou ružicou listov. ktorý sa dá jesť. svahoch. úbory oveľa menšie. Polievková lyžica čajoviny sa zaparí štvrťlitrom horúcej vody a nechá sa 10 minút stáť prikryté. byľ je rozkonárená a viacúborová. Starí lekári ho cenili ako prostriedok na prípravu odvarov. aby vystrelil šíp a pozoroval. Nazýva sa aj divá či nepravá artičoka. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch. V Pyrenejách sa koreň ešte dodnes jedáva ako zelenina (šalát).PUPAVA BEZLODYŽNÁ Carlina acaulis L. pije sa 4 x denne). V alopatii sa dnes málo používa a azda neprávom. kvety všetky rúrkovité. Jeho koreňmi bez aromatického pachu sa zamieňa koreňová droga k. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . plesní. lišajov alebo iných kožných neduhov. palivo aromatický. V našich oblastiach je liečebne známy už velmi dlho. suchoblanité. Používa sa na kúpele a omývanie vyrážok. krehký. na lúkach s hlbším hlinitým profilom. 147 . maďarsky: Szárnélkuli kórfény. s lipovým kvetom. Korene sa vykopávajú v jeseni (september-október až november). a to maximálne pri teplote do 30-35 °C). pretože krasovlas sa v Grécku nevyskytuje. kvetom bazy čiernej a vňaťou myšieho chvosta po 20 g. má slabší preháňavý účinok. vulgaris L. Predmetom zberu býva koreň — Radix carlinae. lomivý. pripomínajú jazykovité koruny. hrubý 1—2. a preto ho miestami ľudovo prezývajú kančí koreň. Uprostred ružice vyrastá úbor s priemerom až 120 mm. svetlohnedý až sivohnedý s rohovitým lomom (nie s vláknitým). Z príbuzných druhov rastie u nás k. bezbyľového. diaforetikum a dermatologikum. španielsky: Carlina. ktoré sú vo vnútri prázdne a korene rozštiepené treba vyradiť. Obsahové látky koreňa tvorí najmä rezervný fruktózaninulín (18-22 % ) . potom svetlohnedá až tmavohnedá silica s omamným pachom (až 2 %. taliansky: Carlina. ktorými sa omývali úporné kožné vyrážky. čo však Tournefort pokladá za omyl.

hľuznatý je výrazný lysou stonkou a hľuzovito napuchnutým podzemkom. ochvatná zelina. taliansky: Scrophularia maggiore. zvyčajne jednoduchá. prípadne len sám podzemok — Rhizoma (Radix) scrophulariae. ktorý má asi 140 druhov. Vnútorne sa užíval 3 % zápar (20 minút postáť. vernalis L. valcovitého tvaru. Podľa druhu choroby dostal vedecké i ľudové pomenovanie. Rastlina je lužný a lúčny typ s vysokými nárokmi na mokré až vlhké pôdy. Homeopatia spracúva čerstvú celú rastlinu zberanú na začiatku kvitnutia. pre obsah saponínov a iných glykozidov (bioflavonoidov) má farmakologicky dokázaný močopudný a slabo preháňavý efekt. jablčnú. francúzsky: Scrophulaire noueuse. ktorý sa tvorí v podobe veľkých kvapiek na báze semenníkov. zdivený rastie napr.KRTIČNÍK HĽUZNATÝ KRTIČNÍK HĽUZNATÝ Scrophularia nodosa L. pripravuje sa z nej esencia. Rozkonárený a hľuznatý podzemok je po usušení svetlosivý. krvné podliatiny. tuberkulóza krčných žliaz. na vredy a pod. — u nás je pomerne vzácny. Denná dávka koreňovej drogy v prášku bola 2—4 g. hnedočervené. ktorý je veľmi vhodnou jarnou včelárskou rastlinou. krtičné korenie. Z podobných príčin sa miestami (hlavne v západnej Európe) pestuje k. byľ priama. štvorhranná. Podzemok uzlovitý. Nazberaný materiál sa suší zvyčajným spôsobom. hubatá žihľava. t. organické kyseliny (vínnu. Vňať — Herba scrophulariae. ekzémy. Homeopaticky pripravená esencia slúži predovšetkým pri škrofulóze na opuchy. Záparom z vňate sa omývali hnisavé rany a hemoroidy a slúžil aj na teplé obklady (na opuchy. Názov má odvodený od latinského scrophula = škrofulóza. španielsky: Escrofularia. v dedinských záhradkách tešínskeho Sliezska). Koreň i vňať sa kedysi používali najmä na opuchnuté žľazy (verilo sa. ale aj listy. vyskytuje sa hojne v lesoch a kriačinách až do výšky 1000 m n. flavonoidné glykozidy a ich aglykóny (diosmín.). Kvety bankovité. a to proti črevným parazitom. m. Táto choroba sa ním kedysi liečila. Plody sú tvrdky. okrem toho pálivú živicu. Krtičníkovité . maslovú a škoricovú). pri srdcovej arytmii a ako prostriedok na rany. u nás rastie 5. pazušné. Listy krátkostopkaté. rusky: KRTIČNÍK HLÍZNATÝ Trváca bylina vysoká 40—120 cm. soli mangánu a aj iných prvkov. glykozidy náprstníkového charakteru. Rastlina kvitne v lete. kyselinu kávovú viazanú na triesloviny. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba scrophulariae. Je to burina. pri bolesti v ušiach a i. zvonka 8 %.Scrophulariaceae Ľudovo: hľuzové korenie. K. tumory. vitamín D.). trudovník Nemecky: Knotige Braunwurz. že odstraňujú opuchy). dvojito pílkovité. usporiadané do riedkych chocholíkov tvoria koncovú metlinu. hesperidín a i. lecitín. maďarsky: Gôcsos tákajak (gorvélyfú). stopkaté. včely nav- števujú kvety po celý deň. hľuznatý je starým liečebným prostriedkom. Krtičník obsahuje predovšetkým saponíny (niektorí autori tvrdia. Uplatňovali sa aj semená. Čoskoro po vysatí nektáru sa tvoria nové a nové kvapôčky. Celá čeľaď krtičníkovitých dostala meno podľa rodu Scrophularia L. ale vo včelárstve má veľký význam. jarný (S. horký glukozid skrofularín a potom pektíny. ktorých účinnosť je však veľmi slabá (pozri náprstníky). j. hemoroidy a pri bolestiach uší a očí. zberá sa v máji až septembri. citrónovú. 2-3 šálky denne). a preto v zahraničí jej extrakt slúži ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov uplatňova- . Drogy sa ešte dnes takto používajú v talianskom a nemeckom ľudovom liečiteľstve najmä pri opuchoch (diuretikum). niekedy aj pred kvitnutím. že v podzemku je ich málo). Poskytuje bohatú znášku nektáru. vňať nepríjemne páchne a má slanú. nepríjemne páchne a má príkru. Vo vňati sa novšie zistili horčiny — iridoidy (hlavný je harpagozid). K. svinský koreň. hľuzovník. Za liečivý sa pokladal predovšetkým podzemok. horkú chuť. vňať s podzemkom. horkú a trochu ostrú bylinnú chuť.. anglicky: Figwort. vajcovito podlhovasté. nekrídlatá.

anglicky: Greenweed. Kvety žlté.) alebo poliehavosť a plazivosť bylí (k. kým druhové pomenovanie z latinského tinctorius = farbiarsky (k. listy striedavé. okrajov dubín. Liečebné a technické používanie rastliny je v súčasnosti zriedkavé. Ku k. ktoré by mali byt' osobitnými druhmi. Bock ju v herbári z r.ných pri zápche. elipsovité. stor. Rastlina je toxická najmä pre ovce a kravy (hematuria). Nevedno však. H. v silnom odvare ju odporúčal pri besnote psov a semená ako purgans. 1626) ju okrem toho pokladal za diuretikum a purgans a odporúčal ju aj proti dne. Wittstein ju vo svojej farmakognózii z r. usporiadané v strapcoch. francúzsky: Genet bátard. hore pritlačeno chlpaté. Plody sú stlačené struky. K. KRUČINKA FARBIARSKA Latinské rodové označenie kručinky vychádza najskôr z keltského gen = ker. stor. Kvety majú množstvo peľu. používala sa však hlavne na farbenie. V súčasnosti ako odlišovacie znaky sa berú do úvahy tŕne na stonkách (k. Obsahuje účinný iridoid harpagosid asi v polovičnom množstve ako hľuzy harpagofytu (pozri medzi cudzokrajnými rastlinami — Harpagophytum procumbens (Bruch) DC. in Willd. 1935 chválil k. chlpatá — G. et Kit. Táto látka slúži proti zápalom kĺbov a znižuje obsah cholesterolu v krvi i kyseliny močovej v organizme. na vypudzovanie črevného obsahu pri niektorých vnútorných ochoreniach a novšie aj ako antireumatikum. maďarsky: Nyul rekettye.. prof. 1565 chválil ako rastlinu zastavujúcu krvácanie a podporujúcu potenie. — kručinka nie je celkom jednoznačné. Tieto technické údaje poznali už v antike. sediace. farbiarskej sa priraďujú aj niektoré jednotky. germanica L. Stonky pozdĺžne ryhované. s pritisnutým ochlpením). KRUČINKA FARBIARSKA Genista tinctoria L. 1882 uvádza ako oficinálnu (Herba et Flos genistae tinctoriae). Väčšie dávky však môžu najmä pre saponínový obsah pôsobiť nepriaznivo (močenie krvi — hematuria). je klasická farbiarska rastlina). Podľa výsledkov doterajšieho prieskumu sa u nás chápe priširoko. Pred domácim užívaním teda treba varovať. Niekedy sa pestuje aj v záhradách na okrasu. končisté. Presl. Známy ľudový liečiteľ Kneipp r. asi 1 cm. Z byli namáčaných vo vode možno získať vlákna podobné ľanovým. Predmetom občasného zberu býva kvitnúca vňať . ktorý sa vysýpa už z kvetových pupeňov. rastie hlavne na stredne kyslých pôdach (pH 5-6) a patrí k typickým bylinám suchých kyslejších lúk. hľuznatý v terapeutických dávkach nemá vedľajšie jedovaté účinky. Matthiolus (Nový herbár z r. stopkaté. Pomenovanie genista nachádzame spoľahlivo až v 16. rusky: - KRUČINKA BARVÍŘSKÁ Poloker vysoký asi 30—60 cm. Richard Mead (1673-1745) kručinkou liečil vodnatieľku a podobne ju ordinoval aj v 19. bolestiam v krížoch a v panvovej oblasti. B. ktorý má príbuzné obsahové látky. Systematické triedenie druhov rodu Genista L. poslednej sa veľmi podobá kručinkovec položený (Corothamnus procumbens (Waldst. Frerichs z Berlína. či išlo iba o druh k. Plíniova genista značila aj iné druhy a aj prútnatec — Sarothamnus Wimmer. kameňoch a na zosilnenie v rekonvalescencii (čaj vraj ovplyvňuje vylučovanie hlienov). ktorý má sediace kvety. náhradka za Tuber (Radix) harpagophyti (droga z juhoafrickej sezamovitej rastliny). pasienkov a svahov. nemeckú a odporúčal pri močovom piesku. ktoré sa oddávna používalo na farbenie plátna a vlny. nemecká — G. husto metlovito rozkonárený. bez tŕňov. Kručinka obsahuje v listoch i kvetoch žlté farbivo. ex Meissen — Pedaliaceae). dlhé listy a hodvábne ochlpené horné korunné lupienky kvetu a struky. pilosa L.) C. Opeľovanie kručinky obstarávajú najmä včely a čmeliaky. lebo obsahové látky sa pravdepodobne vstrebávajú.Herba genistae tin149 . Druh dobre znáša sucho. taliansky: Ginestrina. farbiarskej. v minulosti nazývaný zanoväť ležatá). Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: žltá ihlička Nemecky: Färberginster.

Najčastejšie sa zamieňa s rešetliakom prečisťujúcim (Rhamnus catharticus L. Pazušné kvety drobné. Osvedčila sa aj pri ochoreniach močových ciest. rusky: KRUŠINA JELŠOVÁ KRUŠINA OLŠOVÁ biele korkové bradavičky sú guľaté. tvorbe kamienkov a pri nedostačujúcej srdcovej činnosti. Podobná čremcha obyčajná — Padus avium Miller (syn. anglicky: Alder Buckthorn. Droga sa dávkuje v množstve 2-3 g (1 lyžička) v zápare alebo v čaji 1—2 x denne. cudzie kôry a i. maďarsky: Kutyabenge.5 15 5 0.6 3.ctoriae.). celistvookrajové. rastie aj na čistých íloch.Frangula. rešetliak korošina. Rastlina je častým druhom slatinných jelšín a iných listnatých lesov s hlbokými podmáčanými pôdami. v čajovine sa kombinuje napr. Vedecký názov krušiny . španielsky: Frangula. jelše a topole v lužných zárastoch.6 3. Pomer zosušenia je asi 3 : 1.). napr. čím sa zvyšuje krvný tlak a priechod krvi obličkami). bielo bodkovanou a lesklou kôrou. ktorá má oranžovožltý podklad a roztrúsené 150 Kôrová droga podlieha ON 86 6112 a ustanoveniam ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Kôra hrubšia ako 2 mm Kôra so zvyškami dreva Kôra s lišajníkmi Cudzie organické prímesi (napr. 6 2 4 1 15 7. cytizín a metylcytizín.: Rhamnus frangula L. s rovnakým dielom vňate stavikrvu vtáčieho (2 lyžičky čajoviny na 2 poháre vody ako macerozápar). Inak sa zber robí počas kvitnutia (jún—august).) má inak uspo- nadané kvety a hladkú. pravdepodobne aj glykozid genisteín. ovplyvňuje látkovú premenu a cievny systém (upevňuje cievne steny.) Vlhkosť Obsah popola (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah popola nerozpustného v HC1 Obsah všetkých antrachinónov — najmenej Obsah látok extrahovatelných vodou — najmenej I. Pri zbere kôry často vzniká zámena s jelšami. odřezávaná na začiatku rozkvitania asi do polovice rastlinných byli.5 15 5 0. V ľudovom liečiteľstve sa vňať používa pre dobré močopudné účinky aj pri reumatizme. Rešetliakovité . Ako porast často sprevádza vŕby. Primus padus L. Esencia z čerstvých výhonkov. Vo všetkých častiach rastliny sa nachádzajú alkaloidy (asi 0. Okrem toho účinkuje aj mierne preháňavo.) Gaertn.5 — . potom silica a triesloviny. ďalej žltý flavónový glykozid luteolín (najmä v kvetoch). taliansky: Frangola.5 20 0. Alkaloidy mierne prehlbujú dýchanie. ktorého konáre sa končia tŕním. materiál sa suší v tieni.3 %). zvyčajne vo zväzočkoch.5 1 2 15 ČsL 4 3 1 2 0. nie priečne predĺžené. droga však obsahuje prevažne bioflavonoidy a za podpory silice má výrazný močopudný účinok (kedysi sa používala najmä na opuchy pri srdcových ochoreniach). svíba Nemecky: Faulbaum. lesklú kôru bez bradavičiek. francúzsky: Neprun bourdaine. 3 1 2 II. KRUŠINA JELŠOVÁ Frangula alnus Mill. najmä s j. zelenkasté. listov a kvetov sa v homeopatii používa podobne ako alopatické prípravky. — syn. Listy obrátene vajcovité. je odvodený od latinského frangere Ker až menší strom sčiernohnedou. lepkavou (Alnus glutinosa (L.Rhamnaceae Ľudovo: psí drieň. Plody sú červené kôstkovice (po dozretí čierne). V homeopatii sa používa čerstvá.

aby sa zabránilo dráždeniu. granuliek Mucilogran a dražé Properistol (laxans). S možnosťami zavedenia do terapie však boli problémy. rusky: a zberajú podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) sanguisorbae. Jej jednotlivá terapeutická perorálna dávka vo forme záparu podľa ČsL 4 je 1 g.88. Oblasť jeho masovejšieho výskytu je na východe. Ružovité — Rosaceae sanguisorbae.4 : 1. Dávkuje sa 1/2 až 1 kávová lyžička na šálku záparu. nepár. 10 4 1 14 12 4 4 151 . kologické vyhodnotenie rastliny sa 150. MaĽudovo: krvavé korenie. Podľa ČsL 4 droga musí obsahovať najmenej 3. Kvety v tmavopurpu. slabej peristaltike hrubého čreva a pri hemoroidoch. hrubšie ON 86 7038 pre koreňovú drogu — Radix sanguisorbae — má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HCl Obsah trieslovín — najmenej I. francúzsky: Sanguisorbe officinale. ale s hranicou doázijskej droge až 20 %. striedavé. ďalej kyselinu chryzofánolovú. čo sa docieli pomalým sušením alebo zahrievaním.Cortex frangulae. pije sa po dúškoch najlepšie na noc. čo vyplýva z ich podobnosti. Reduktan (čajovina . pričom predovšetkým antróny silne dráždia sliznice. spodnej vody asi v dvojmetrovej hĺbke.mi bohaté na triesloviny (vo výchobou pôdnej vlahy. orezávajú sa mladé konáriky. lebo sa kedysi používal na zastavovanie krvi. 154. alebo umelým teplom (do 40 °C). 50. ktorý je nižší a kvetné hlávky má aj v zrelosti zelenožlté.148. Predmetom zberu a drogou mimoriadnej dôležitosti je kôra . 1959. Zber sa robí na jar (marec —máj). lekárskom inštitúte (N.Elixir frangulae).laxans). zosýchací pomer je asi 3 : 1. priemyselne vyrábaných prípravkov Betulan (čajovina — pomocný liek pri ochorení močových ciest). ojedinele aj sušené plody. Hlavné obsahové látky — antrachinónové glykozidy (5 — 8 %) sú zväčša odvodené od emodínu. V homeopatii sa používa čerstvá kôra. Často sa zamieňa s krvavníkom menším (Poterium sanguisorba L. rastie od nížin po horský stupeň. toten lekársky.85. robí sa v júni—júli.. Krušina sa dostala do liečiteľstva ako náhradka za drahú rebarboru. Krušina sa ordinuje ako laxans — osobitne pri chronických obstipáciách (zapečení).57. 152. sirupu Latol (laxans). Oszi vérfú.65. KRVAVEC LEKÁRSKY V európskych oblastiach je rozšíreTOTEN LÉKAŘSKÝ nejší zber kvitnúcej vňate — Herba Sanguisorba officinalis L. vaj. 195. lebo čerstvá kôra pôsobí inak ako droga (emeticky). Krvavec nebol v antike veľmi známy. menšieho je liečebne menej účinná. Po má hrubý. zúbkaté.5 mm a najmenej 20 cm dlhá). hore rozkonárenú reže na kusy asi 10—15 cm dlhé. Korene i podzemky krvavca sú veľnách. Plod je nažka. Izolovaný antrachinónový aglykón frangula-emodín tvorí zložku kvapiek Cholagol (choleretikum a cholekinetikum). Častejšie ako kôra sa používajú jej prípravky či výťažky (Extractum frangulae fluidum — Extractum frangulae siccum . 197. v dnešnom ZSSR alebo v Číne).. 169. Skladovanú kôru treba chrániť pred vlhkom a svetlom. Denná dávka nesmie prekročiť 15 g.= lámať (pre lomivé drevo) a druhové označenie alnus je rodové označenie jelše. 5 2 0. bedrovník Pomer zosušenia je asi 5 : 1. taliansky: Sanguisorba. Druh rastie najmä na naplaveni. kognostického hľadiska robil aj autor textu (Kresánek. maďarsky: meopatické účely sa používa čerstvá Orvosi vérfú. 193. Novšie prieskumy robil francúzsky fytoterapeut Leclerc r. Listy riedke.5 % voľných a viazaných antrachinónov a z toho najviac 1 % redukovaných. Podrobné farmaČajoviny č. vykopáTrváca bylina vysoká 60—150 cm. U nás sa vykupujú Great Bumet. 196. chuť má zvieravú rových hlávkach. anglicky: kvitnúca vňať. F. hlavne glukofrangulín a jeho aglykón frangula-emodín. Species laxantes Planta (čajovina — pomocná liečba pri návykových zapečeniach a laxans). Prieskum koreňovej drogy z farma198.). Hofštat). Pomer zosušenia je asi covité. najlepšie po daždi a čím je získaná kôra tenšia. 1939 na Tomskom 172. inak 2-3 x denne (najčastejšie v zmesi s inými drogami). Sanguisorba minor Scop. Thé Salvat (čajovina . prvý raz urobilo r. 153. 171.51.a veľmi trpkú. Na hoNemecky: Grosser Wiesenkopf. syn. ale v malom množstve.Možno ho sušiť aj na slnku. stonku. priamu. V čerstvej kôre sú prítomné iba diantróny glukofrangulínu. nesmie noperovité. Vyššie dávky sú nebezpečné (známe sú priotrávenia detí kôrou alebo plodmi). lístky dlhostopkaté. strebať. Na liečebné účely sa musí fermentovať.choroby žlčníka). musia sa získať monomérne látky a prítomné látky oxidovať na menej dráždivé. Droga nemá pach. 1961). Je častou zložkou metabolických a odtučňovacích čajovinových zmesí a má aj slabé anthelmintické pôsobenie. španielsky: Sanguisorba. najmä nezrelé. 151. Podáva sa pri zlyhaní drastických laxatívnych prípravkov. kde ho poznali a liečebne využívali od najstarších čias (napr. V našich končinách prvé zaručené správy o jeho aplikácii pochádzajú z čias Karola V. 192. Plody obsahujú tiež antrachinónové glykozidy.pomocná liečba pri tučnote). pri pečeňových a žlčníkových i slezinových ťažkostiach. triesloviny a horčiny.5 14 10 3 7 II. 177. vajú sa na jeseň (august—október). Nemá sa užívať v čase dojčenia . Prvý na ne poukázal Petrus de Crescentiis (okolo r. vlašský teriál sa suší zvyčajným spôsobom. keď korene použil jeho kováč pri zahmyzení koni.Species laxantes ČsL 4 a čs.účinné látky sa vylučujú do materinského mlieka. Droga potom obsahuje voľné alebo glykozidovo viazané oxidované i redukované antracénové deriváty. Vedecké rodové pomenovanie krvavca pochádza z latinského sanguis = krv a sorbere = sať. 1305). tým je hodnotnejšia (má byť hrubá 1. rozkonárený podzemok očistení a krátkom omytí sa materiál s koreňmi. 1927. Kôra sa suší buď na slnku. Sennagran (granulky . Dáva prednosť mierne vlhkým polokultúrnym lúkam so stálou záso. Cortex frangulae je zložkou oficinálne preháňavej čajoviny .však zmoknúť. droga z k.

Pri zbere sa medzi nimi zvyčajne nerobí rozdiel. kravský rebríček. macerovať za studena 8 — 10 hodín. potočný je príbuzný druh (G. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky ani vo vyšších dávkach. pri hnačkách.5—5 %). šikmý. na omývanie rán. čepele pokrývajú chĺpky a žliazky. piť cez deň po dúškoch 152 alebo vo forme tinktúry (30—50 kvapiek po jedle). Terapeutické pôsobenie a použitie vňate je podobné ako pri väčšine drog s obsahom trieslovín a saponínov: slúži ako protikrvácavý prostriedok pri krvácaniach rozličného pôvodu (napr. predovšetkým ako adstringens. pri vredoch a pod. ale ešte širšie použitie. 27. rašelinách. Vňať má dobré antibakteriálne a skôr antistocídne účinky (proti prvokom). maďarsky: Kózonséges gyombérgyókér. vyšší. španielsky: Cariofilata officinal. vzniklo asi z gréckeho geuo = ochutnávam (vzhľadom na voňavý koreň). Všeobecne majú výrazné vonkajšie i vnútorné sťahujúce. Pomenovanie Geum možno nájsť už u Plínia. francúzsky: Benoite officinale. rivale L. Uplatnili sa hlavne ako rovnocenná náhradka za tanalbín (upravené do tabliet). farmaceutický priemysel používa koreňovú drogu ako zložku čajoviny Tormentan. močaristým terénom. rusky: KUKLIK MESTSKY KRVAVEC LEKÁRSKY KUKLÍK POTOČNÍ Geum rivale L. Kvety sú koncové. KUKLÍK POTOČNÝ časti majú vyšší obsah). Rozšírený od nížin do subalpínskeho stupňa. Koreň sa dávkuje 1 lyžica na šálku odvaru. zriedka rozkonárený. taliansky: Cariofillata. na hemoroidy a proti hnačke. Podzemné časti majú podobné.). je menej hojný. horné trojlaločnaté. z ktorej sa pijú 4 — 6 čajových lyžičiek denne. až 2. K. dlhostopkaté. dezinfekčné. zajačie oko. Plínius opísal druh . Pôsobí aj antiseptický. Čs. Niektoré kuklíky cudzieho pôvodu sa u nás pestujú v záhradách. kubičkové korenie. Výťažky sa dávajú do rozličných galenických foriem alebo sa aplikuje priamo prášok (na šnupanie). užíva sa každé 2 h 1 lyžica alebo vo forme riedkeho liehového výťažku (30-50 kvapiek 3—4x denne). Kuklíky sa používajú v liečiteľstve už od staroveku. Druhové označenie vystihuje výskyt. rastie na vlhkých lúkach. hrebíčkový kopček. Dávkovanie: 2—3 čajové lyžičky na pohár vody. KUKLÍK MĚSTSKÝ Geum urbanum L.prvokové pôsobenie. V čerstvej vňati je dosť kyseliny askorbovej. s ktorými sa robili rozsiahle klinické pokusy a výskumy najmä za druhej svetovej vojny. Niekedy sa z čerstvej vňate lisovaním získava šťava. eutrofným vodám. jasnožlté. flavonoidy a antibakteriálne pôsobiace látky (vo veľkej miere viazané na triesloviny. protizápalové. žalúdka. čriev a i. antidiaroikum. s väčšími sivočervenými alebo svetločervenými kvetmi. obsahujú ďalej triterpénové saponíny (sangvizorbín a waremokonín — aj vo vňati. zázvorový koreň Nemecky: Echte Nelkenwurz. Preskúmané sú najmä drogy sovietskej proveniencie. Čajoviny č. na okraji ktorých rastie.). zakončený prízemnou ružicou dlhostopkatých. anglicky: Herb Bennet. brehoch vôd a lesných prameníšť od nížin až po alpínsky stupeň. Charakteristický druh dubovo-bukových lesov. nie je náročný na dusík a pôdnu vlhkosť. črevných kataroch. malé. kvasných dyspepsiách a zápaloch žalúdka (gastritídy). karafiátový kořeň. pretrhovane nepárnoperovitých listov. maternice. hrebíčkové (kravské) korenie. Dáva prednosť rumoviskám. z nosa. ktoré asi tvoria aktivátor pôsobenia). Podzemok hrubý. ktorá sa uplatňuje ako adstringens. Aplikuje sa v kloktadlách (pri angíne). rastie však často aj v iných rastlinných spoločenstvách. ďasien. 31. pri letných hnačkách. zadržiavanom močení a zápaloch ciev. Listy byle sú trojpočetné. Plody sú nažky. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: benedykt. s ktorým sa často kríži. anthelmintické a veľmi dobré protibakteriálne a proti- Trváca bylina vysoká 30—60 cm.

V homeopatii sa používa esencia z celej čerstvej rastliny i tinktúra zo sušeného podzemka bohatá na triesloviny. Mais cultivé. september až november) alebo zjari (február—marec). akosť (II. ako dezinfekčné kloktadlo (odstraňuje nepríjemný pach z úst). zvonka 2 polievkové lyžice na 1/2 litra záparu (kúpele. popol 10 % (12 % ) . akosť v zátvorke) pripúšťa maximálne 3 % (5 %) nadzemných častí. španielsky: Maiz común. maďarsky: Csoveskukoricza. Drogy treba pri skladovaní chrániť pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených nádobách. inak sfarbená droga maximálne 10 % (20 %). podstatnou obsahovou látkou je však silica s eugenolom. Podzemky sa vykopávajú na jar alebo na jeseň a sušia na vzdušnom mieste teplotou do 35 °C. Pri vonkajšom použití slúži na výplachy ústnej dutiny pri uvoľňovaní zubov. polievok a prívarkov. francúzsky: Mais. popola nerozpustného v HC1 5 % (8 %). Pre horkú chuť i obsah silice s príjemným klinčekovým pachom sa používa aj v likérnictve. resp. Najčastejším predmetom zberu a nákupu je podzemok s koreňmi . Koreňová droga podlieha internej norme IN 4/82. mestský obsahuje popri trieslovinách a horčine aj geín (geozid-glykozid). vykašlávanie krvi. Na homeopatické účely sa používa celá čerstvá kvitnúca rastlina. Aj použitie drogy k. Lipnicovité — Poaceae (Trávy . výplachy. tlmí črevné koliky. obaloch. Mladé byle sa dávajú do omáčok. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . 32. Miesto rastu si včas zistíme (ešte v čase kvitnutia byliny).podobne ako k. Rastlina sa kedysi užívala aj ako expektorans a pri vracaní. popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . K. vykopávaný v jeseni (október. z ktorého sa pri hydrolýze uvoľňuje silica s eugenolom. Listy 153 . anglicky: Indian Corn. Vňať sa užíva v horúcom zápare (2 lyžičky na pohár vody) a vo forme tinktúry (10-15 kvapiek 2-3 razy denne). anorganických 1 % (2 %). ktorá pre I. Droga pre obsah trieslovín je adstringens a antidiaroíkum: zastavuje krvácanie. organických prímesí 1 % (2 %).KUKLIK MESTSKÝ KUKLÍK POTOČNÝ ako geum a vychvaľoval ho ako prostriedok proti prsným ťažkostiam. taliansky: Mais. hnačky a dávenie. hromadne vyrábaný prípravok s tinktúrou z kuklíka je Stomatosan — antiseptikum ústnej dutiny. potočný . resp. horčina a flavón. ktorý vzniká pri enzýmovom rozklade glykozidu geínu. Čs. potočného je podobné. organických prímesí 2 % (4 %). KUKUŘICE SETÁ Zea mays L. Z obsahových látok sú najhojnejšie zastúpené triesloviny (až 30 %). anorganických 8 % (10 %). omývanie kože). Predmetom zberu je niekedy aj vňať — Herba caryophyllatae alebo celá rastlina. Ľudovo sa cení ako stomachikum. vlhkosť 14 % (14 % ) . Podzemok k. na omývanie alebo obklady pri niektorých kožných ochoreniach a na kúpele pri hemoroidoch. Koreň sa používa v domácnosti ako náhradka za klinčeky a škoricu. Čajoviny č.Radix (Rhizoma) caryophyllatae seu gei urbani.Gramineae) Ľudovo: turecká pšenica Nemecky: Getreide-Mais. Pre obsah horčín je aj posilňujúcim prostriedkom pri ochoreniach žalúdočno-črevného traktu. 221. obsah popola 15 % (18 %). Dávkovanie: interne 1-2 g prášku viac ráz denne alebo 1 kávová lyžička koreňovej drogy na šálku záparu (pije sa 1 — 2 x denne). hemoroidy. krváca- nie z ďasien. Vňaťová droga sa hodnotí podľa IN 3/84. Vňať zberaná na začiatku kvitnutia sa suší pri teplote do 35 °C a obsahuje predovšetkým silicu a triesloviny. potočného má ako droga označenie Radix (Rhizoma) caryophyllatae aquaticae seu gei rivularis. Nadzemná časť sa odstráni a po očistení od hliny sa podzemky sušia na vzdušnom mieste (aj umelo pri teplote do 35 °C). až 300 cm vysoká bylina s plnými steblami. no pre relatívne nízky obsah trieslovín má pri liečbe hnačiek len slabý účinok. vlhkosť 13 % (13 %). rusky: KUKURICA SIATA Kultúrna jednoročná.

Blizny obsahujú saponíny (asi 3 %). Zrná sa spracúvajú aj v liehovarníctve. odporúča sa chorým a rekonvalescentom (je to v podstate Maizena). Samčie kvety v priamej koncovej metline. Treba ich opatrne. takisto neopadáva z rastliny. chemicky nie celkom prebádaný alkaloid. keď jej semená dozrievajú. 1630. V produkčných kukuričných oblastiach sa spomínajú ako liek proti bolestiam mechúra. a preto sa pri výrobe pečiva mieša s pšeničnou alebo s ražnou. do Afriky. farbivá. z obalu vyčnievajú nitkovité čnelky dlhé až 20 cm. 1493 Kolumbus. minerálne látky (hlavne draslík). sacharidy. Rastlina je príležitostným ľudovým prostriedkom používaným pri ťažkostiach s močením (diuretikum). Prvé zrná kukurice priviezol do Starého Sveta r. pri piesku a ťažkostiach s močením (Peyer. Dnes sa už predáva múka i krupica z kukurice získaná zomletím až po odstránení olejnatých klíčkov. Jej múka nemá lepkové zlúčeniny. Niektorí autori kladú jej vlasť na územie starých Navajov a Mayov .KUKURICA SIATA veľmi dlhé. Osevne plochy kuku- rice sa v minulých desaťročiach podstatne zvýšili predovšetkým v ZSSR. s dlhými pošvami. okolo r. ktoré sú príčinou pachuti. aj v mohylách okolo Mississippi. Vo farmácii sa ešte dnes používajú čnelky (blizny) samičích kvetov. vzhľadom na to. Bežné dávky sú 4 —8 g drogy na jednu šálku záparu (denná dávka 40 g). Ako droga sa odborne nazývajú Stigmata maydis (maidis) alebo Stylus maydis.2 %). Pražila sa z nich tzv. Zachovali sa prastaré ságy a bájky o jej význame pri náboženských obradoch. pije sa každé 3 h za polievkovú lyžicu. ktorá sa používala ako sladidlo. amíny. Darí sa jej na výživných. kde je rastlina dôležitou krmovinou i chlebovinou. silicu (asi 0. cukrovej kukurice. Zrelé šúľky sú dlhé okolo 30 cm. olej a alantoín (pozri kostihoj). 1937). Palice i obilky sa našli v pohrebiskách i katakombách Peru. pri močovom piesku. Vedecký názov kukurice vznikol z gréckeho zaein = žiť. samičie v šúľkoch vyrastajúcich z pazúch listov strednej časti stebla. Portugalskí moreplavci ju zaviezli ešte v 16. že poskytuje „denný chlieb" a dru154 hové označenie mays je peruánskeho pôvodu — ich pomenovanie kukurice. a to vraj už v pobielohorskej dobe. no rýchlo sušiť v tieni. takže pečivo má osobitnú príchuť. šúľok ostáva trvale obalený pošvami. dostatočne vlhkých pôdach južných častí štátu. urtinktúry alebo tabliet „Teep".do Strednej Ameriky. Dôležitú farmaceutickú surovinu tvorí olej lisovaný z kukuričných klíč- . podľa sovietskych bádateľov má aj žlčopudné účinky. Zrná kukurice slúžili ako náhradka za kávu. Používanie blizien vošlo do histórie od druhej polovice minulého storočia. horčiny (okolo 1 %). Zberajú sa v júli—auguste (pri dozrievaní kukurice). flavonoidy. Do stredoeurópskych oblastí sa dostala pravdepodobne z Balkánu. stor. Známe je pestovanie tzv. takže kukurica nesplanieva. Jej zrno nevypadáva. Castan (1879) ich dávno poznal ako sedatívum a diuretikum. živicu (asi 2 %). Kukurica sa od najstarších čias používala aj v liečiteľstve. Odtučnená kukuričná múka je veľmi výživná a ľahko stráviteľná. dodávajú špeciálnu príchuť anglosaskej whisky. Za prvotné nálezisko kukurice sa najčastejšie pokladá Peru a Bolívia. triesloviny (11-13 %). Stržeň byle obsahuje až 9 % sacharózy. ktoré vyčnievajú na vrcholkoch šúľkov. Okázalé slávnosti s kultom kukurice pozná Čína rovnako ako americkí Indiáni. najmä kŕčovitým. O jej rozšírenie sa údajne najviac zaslúžili Cigáni. široké do 10 cm. Pôvod kukurice dodnes zahaľuje tajomstvo. Saladinova káva. Blizny sú známe aj ako prostriedok na falšovanie šafranu. ale aj účinným a neškodným odtučňovacím prostriedkom a antidiabetikum (s dosť problematickým pôsobením). kde vegetuje od mája do prvého prízemného mrazu. pokrývajú ich žltkasté až žemľovožlté hranato-guľaté zrná. Doviezli ju k nám z Ameriky. V homeopatii sa používajú čerstvé blizny na prípravu tzv. Rastie iba v kultúre a je odkázaná na sústavné ošetrovanie človekom.

listy veľké. technicky sa používa na apretúry a na prípravu špeciálnych škrobov.kov (lacnejší ako olej z pšeničných). tvorí zložku púdrov a zásypov. Na Slovensku rastie iba poddruh kýchavice bielej Lobelovej (novšie označovaný ako k. KYCHAVICA BIELA KYCHAVICA BIELA + Veratrum album L. Kvetonosná stonka nesie drobnejšie listy a vrcholovú metlinu drobných zelenkastých kvetov . čierna — V. ryžových kukuríc (Zea mays var. Pražené končisté zrná tzv.. olej má široké potravinárske (predovšetkým surový) a technické upotrebenie. okolo salašov a na slatinách vo vyšších po- Kvalita drogy sa posudzuje podľa ON 86 7035 a československého liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Zle sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah alkaloidov — najmenej I. zelenej — V. dodávaný aj na spotrebiteľský trh. prípravku Protosan — roztok (stomatologikum). maltóza. 2 6 15 15 6 0. taliansky: Ellebro bianco. elipsovité. francúzsky: Hellebore blane. viride Ait. Rafináciou oleja sa u nás vyrába Palmol E (Palma. premieňa ich na hrčovité zdureniny plné čierneho výtrusného prachu. striedavé. Rastie na lesných lúkach. nigrum L. sa ľudové pokladajú za účinné antacidum (znižujú nadmernú kyslosť žalúdočnej šťavy). Šťava z mladých plodov kukurice sa zahusťuje na sirup a slúži ako sladidlo do konzerv. vyrába sa z neho glukóza. Čajoviny č. Obsahuje alkaloidy (ustilagín a amíny).. Bratislava). ktorá má hnedopurpurové kvety na pomerne dlhých stopkách. everta) zvané pukance .). lobelianum Bernh. praskavých. uplatňuje sa v galenike (výroba tabliet a piluliek). hojný najmä v Karpatoch. lobelianum (Bernh. 1 3 15 12 4 1 11. anglicky: White Hellebore..7 ČsL 4 1 3 15 12 4 1 155 . tvoria nepravú stonku. rusky: KÝCHAVICE BÍLÁ lohách. sirupy. molekulovou destiláciou sa z oleja lisuje vitamín E. lobelianum Bernh. Plody sú tobolky s mnohými semenami. Eurázijský druh. španielsky: Elleboro (Eléboro) blanco. znetvoruje klasy. Prevažnú časť oleja (80 %) tvoria nenasýtené mastné kyseliny (acylglyceroly najmä kyseliny linolovej a olejovej).Amylum maydis. v Čechách vzácne aj prísne chránená k. ktorá je oficinálna v USA. ktorý je toxický. Ustilago maydis. 160. Vedecký názov kýchavice je z latin- Trváca bylina vysoká 50—150 cm. maďarsky: Fehér zázspa. Liečebne sa používajú aj podzemky k.doplnok každej ľudovej zábavy. ktoré majú podobný účinok ako námeľ (pozri heslo kyjanička purpurová).ssp. zväčša v chránených oblastiach. Povestný a obávaný cudzopasník — sneť kukuričná. určený pre farmaceutický priemysel.) Arcang. Liečivé zložky sú súčasťou čs. Ľaliovité — Liliaceae Nemecky: Weisser Germer. používa sa na prípravu dietetík a iných výživných prostriedkov a prípravkov. novšie rátaná za samostatný druh: V. Lobelova — V. 153. Široké použitie má aj kukuričný škrob . Podzemok valcovitý. s nápadne vyčnievajúcou žilnatinou a objímavými pošvami.

maslová a veratrová. Výberom možno dopestovať skleróciá s vyšším obsahom a druhovo špecifikovaným. Neskôr vypadáva z klasu a v pôde prezimuje. Kýchavice — najmä biela a zelená — sú predmetom rozsiahleho prieskumu. rusky: PALIČKOVICE NACHOVÁ Namiesto zrna sa v klase raži. Obilie sa prv nečistilo a o námeli sa myslelo. Pomer zosušenia je asi 3. Alkaloidy sú buď voľné. lebo vraj ak sa kýchne. ražná hubka. preto sa droga produkuje umele infikovaním raže na osobitných poliach. Droga nepáchne. maďarsky: Anyarosz. astme i čiernom kašli a úplavicových hnačkách. Ak sa použije umelé teplo. Skleróciá sú vý- značné formou. Obsah alkaloidov v skleróciách je podmienený geneticky a závisí od ekologických faktorov rovnako ako alkaloidové spektrum. Výskyt námeľa je zriedkavý a nestačí kryť spotrebu.0 — 1.2 % alkaloidov. glukoalkaloidy (pseudojervín). germerín a i. Vývojový cyklus sa končí zároveň s obilím. ktorá má podľa ČsL 3 obsahovať 0. Všetky časti rastliny. ktoré infikujú niektoré semenníky hostiteľa (jarná nákaza). purgans a diaforetikum) sa pre vysokú toxicitu už dávno zanechalo.Clavicipitaceae Ľudovo: čierne (svätojánske) žito. podobne ako alkaloid akonitín obsiahnutý v prilbici. Po krátkom omytí a prípadnom pozdĺžnom prerezaní sa opatrne a rýchlo suší. rožtekovitý útvar dlhý 2—3 cm — námeľ. nelepiaci sa na prsty.11 % alkaloidov. rubijervín). nesmie teplota presahovať 50 °C.1 . Huba po tomto štádiu svojho života opäť vytvára iný druh výtrusov — konídie. Vedecké pomenovanie huby je z latinského clava = palica. Pomenovanie sa môže vzťahovať aj na čemericu (dnes Helleborus L. Pre nepresný botanický opis nemožno potvrdiť.09-0. z ktorých každá napáda inú rastlinu. Veratrové alkaloidy znižujú krvný tlak a spomaľujú srdcovú činnosť. ľahko sa uvoľňujúci z klasov. že je to iba znetvorené zrno. alebo esterovo či glykozidicky viazané. Alkaloidy — predovšetkým jervín a jeho deriváty — vyvolávajú abnormality plodov. podľa stavby huby. Pomer zosušenia je asi 1. veratridín.Secale cornutum. ktoré prenášajú muchy na ďalšie semenníky (letná nákaza). D 4). prášok veľmi dráždi sliznice a núti na kýchanie.5 % prudko jedovatých alkaloidov steroidného typu (cholestanového alebo C-nor-D-homocholestanového radu). triterpény a flavonoidy. Robí sa to strojové pomocou špeciálnej očkovacej látky. aplikovaná pri kolapse (náhle zlyhanie krvného obehu). glykozidových i volných alkaloidov spočíva na steroidnom jadre (chemicky podobnú štruktúru majú náprstníkové čiže srdcové glykozidy). Škodca napáda divorastúce trávy. Doposiaľ po- ČsL 2 má na námeľovu drogu tieto požiadavky (zhodné s ČSN 86 7310): Znak Zlomky sklerócií Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Skleróciá napadnuté hmyzom Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah alkaloidov — najmenej Najviac v % 7 1. claviceps = kyjakovitý. či liečivý druh často spomínaný v antickej literatúre predstavuje k. francúzsky: Ergot de seigle. mimoriadne nebezpečné (1—2 g drogy alebo 10—30 mg alkaloidov môže usmrtiť človeka). 1929 v Írsku. zvonka najmä na svrbivé pluzgierovité vyrážky. resp. Droga obsahuje aj organické kyseliny. Perkoláciou sa z drogy pripravuje tinktúra (Tinctura veratri). najmä raži. farbou. španielsky: Cornezuelo de centeno. Droga z voľne vytváraného skleróciá obsahuje do 1 %. taliansky: Segala cornuta. Materiál sa zbavuje hliny i nadzemných častí. bielu — Helleborus leukos. Námeľ treba zberať dokonale zrelý. najmä podzemné orgány. antipyretikum. Jestvuje veľa biologických rás týchto húb (námeľov). vyvíja fialový. matka Nemecky: Mutterkorn. anglicky: Ergot. Predmetom farmaceutického zberu sú podzemné časti: podzemok i s koreňmi. Domácke vnútorné užívanie drogy a izolátov z nej (ako emetikum. pri stavoch ochrnutia. Preto by sa mal zberať 1—2 týždne pred žatvou (vtedy obsahuje najvyššie percento účinných látok). ovce a teľce. Epidémie zapríčinené námeľom sú známe aj v novších dobách — dokonca r. má trvale horkú a ostrú chuť.ského verare = hovoriť pravdu. Kyjaničkovité .) Tul. Droga a jej prípravky sa vnútorne uplatňujú vo veterinárstve ako žalú156 dočné prostriedky a zvonka ako šnupacie prášky i proti hmyzu. námeľ. Opeľovanie kvetov kýchavice obstarávajú hlavne niektoré muchy.). octová. Otravy postihujú i dobytok. Vykopávajú sa v jeseni (september—október). Menej kvalitný tovar sa spracúva priemyselne.5 : 1. dáva však prednosť obilninám. Znovu zdôrazňujeme: droga a jej prípravky sú toxické. Na jar na ňom vyrastú stopkaté fialovočervené paličky a v nich sa vyvíjajú výtrusy. alkamíny (jervín. veľkosťou.5 0. potvrdí sa pravdivosť povedaného. V homeopatii sa z usušených podzemkov pripravuje esencia (dil. benzoová). Po presušení teplotou do 35 °C treba drogu prísne chrániť pred vlhkom v dobre uzatvorených obaloch a pred svetlom. Oficinálna droga . angeliková. V homeopatii sa používa i čerstvý podzemok. hlavne však rozdielnosťou v skladbe obsahových látok — alkaloidov. Vývojový cyklus huby opísal r. V esterových alkaloidoch sa viažu viaceré kyseliny (napr. Zber sa robí v júni -júli. obsahujú 1. kŕčoch. ktoré lížu medovinu vylučujúcu sa na spodných zhrubnutých častiach okvetných lístkov. kyjak a caput = hlava. zriedka pšenice alebo jačmeňa. pretože znecitlivujú nervové zakončenia. a to iba vcelku. Sú účinným liekom iba v rukách lekára. KYJANIČKA PURPUROVÁ + Claviceps purpurea (FR.3 : 1. novšie sa začína pestovať aj umele na špeciálnych živných pôdach. melanchólii. a tak sa dostával ako nebezpečná prímes do múky a vyvolával najmä v stredoveku ťažké a dlho prebiehajúce otravy.5 1 7 5 0. nerozdrobenú. pochádza iba z raže.). zväčša však len okolo 0. oficinálny vo väčšine svetových liekopisov (aj v ČsL 4). hlavne kozy. resp. Základ ich esterových. pokladané za morové nákazy. 1853 Tulasne. Možno ju skladovať maximálne jeden rok. Hlavné účinné látky sú estery (cevadín. Niekedy sa používajú výťažky ako zložka mazadiel pri neuralgii a reumatizme.

ako celá rástli157 LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ KYJANIČKA PURPUROVÁ známe asi 30 alkaloidov námeľa. Osobitne zaujímavé vlastnosti ho z času na čas vracajú do terapie. zámeny neprichádzajú do úvahy. Ostatné obsahové látky námeľa tvoria amíny (histamín. VLAŠTOVIČNÍK VĚTŠÍ + Chelidonium majus L. fenylalanín. častejšie však na zvládnutie krvácaní (hlavne po pôrode). hypoglykémia — zníženie množstva cukru v krvi). metylkarbaminolamid kyseliny lyzergovej) a peptidové alkaloidy skupiny ergometrínovej. Skúmala sa i pri hľadaní protirakovinových liečiv (napr. hlohový mlieč. všetky podliehajú lekárskemu predpisu. celodej. tiež pri Basedowovej chorobe. listy nepárnoperovito zložené. opačné ako adrenalín). napr. rusky: Trváca bylina vysoká 30—80 cm. klavínové alkaloidy nie sú terapeuticky dôležité. Pred návodom na zber upozorňujeme: oranžové mlieko (šťava lastovičníka) sa dosť nekriticky síce preceňuje v dráždivosti a toxicite. bradavičník. Lastovičník je velmi stará liečivá rastlina. krvavý starček. hadí mlieč. i teraz sa stáva predmetom výskumu. hydroxyvalín a kyselina hydroxyamínomaslová. Ergotamín sa uplatňuje aj pri popôrodných krvácaniach. nebeský dar. napr. v mliečniciach má oranžový latex. preto sa . L. hydroxyalanín. kvety žlté. dajú sa však na ne syntézou previesť. dravnícovina. neurohumorálne (na nervový a miechový systém. takže majú určité cytostatické pôsobenie (zastavujú rast nádorových buniek — predpoklad aplikácie na bradavice). Šťava v stredoveku slúžila na výrobu kameňa mudrcov. celadona. xantónové farbivá a steríny. Makovíté — Papaveraceae Ľudovo: bolák. centrálne na predĺženú miechu (znižujú krvný tlak aj frekvenciu srdcového tepu) a na medzimozog (vzniká mydriáza — rozšírenie zreničiek. ergín. tyramín. iba jej izolované alkaloidy. Ergometrín vyvoláva na maternici rytmické sťahy. cholín. Alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej sa zvyčajne delia na dve skupiny: jednoduché amidy (napr. ktoré majú špeciálne účinky. taliansky: Celidonia. lišajník. leucín. krkavičník. krvavník. maďarsky: Vérehulló fecskefú.) sú sčasti založené na báze benzofenantridínu. šelvoro. ktoré obsahujú námeľové alkaloidy. Plody sú tobolky. Veľký terapeutický význam z alkaloidov má najmä ergobazín (označovaný aj ako ergometrín alebo ergovín) a ergotamín. Crystepin dražé a iné.sťahujú maternicu). Alkaloidy sa chemicky ľahko menia. alkaloidy lastovičníka (chelidonín a i. ale pre silný sympatolytický a centrálne sedatívny účinok väčšmi pri migréne a v neurológii. Robinson 1896 a Stickl 1929). olej (asi 30 % ) .usporiadané do okolíkov. ergobazín. španielsky: Celidonia. ergotamínovej a ergotoxínovej a sú v nich viazané aminokyseliny prolín. Stonka rozkonárená. ktoré sa zvyčajne delia na dve kategórie: alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej a klavínové alkaloidy. valín. cendelín. väčší je u nás jediným druhom rodu. anglicky: Greater Celandine. lenže sú priveľmi toxické. vytvárajú farmakologicky neúčinné stereoizoméry — deriváty kyseliny izolyzergovej. Vedecké i národné pomenovania rastliny sú odvodené z gréckeho chelidón = lastovička. pričom sa často kombinuje s výťažkami z ľuľkovca alebo s barbiturátmi. Anavenol dražé a kvapky. periférne (vazokonstriktívne — sťahujú cievy a uterokontrakčné . betaín). krkavec. Droga sa v terapii nepoužíva.používa v gynekológii ako pomocný prostriedok pri pôrode. francúzsky: Chelidoine. klimakterických ťažkostiach a poruchách neurovegetatívneho systému. celistoň. Bellaspon dražé. niekedy sa odvodzujú od latinského coeli donum = dar nebies. Rastie hlavne v rôznych spoločenstvách burín blízko ľudských obydlí. tolita Nemecky: Grosses Schóllkraut. farmaceutický priemysel vyrába asi 20 druhov prípravkov. odporúčaná najmä pri žltačke a očných chorobách. Čs. vo vlhkú. Druh patrí k dusíkomilným a vlhkomilným bylinám. napr.

vo vňati 0. čo sa niekedy žiada. Čs. Zberá sa mimoriadne dôležitá mladá vňať — Herba chelidonii. 180. sangvinarín má podobné vlastnosti ako strychnin (pozri Semen strychni — cudzokrajné drogy). droga sa však užíva v kombináciách. ľahko vlhne a do nákupne sa nesmie odosielať nedosušená. má tlmivé účinky (v nadzemnej časti je ho však málo). protoberberínovému (berberín) a protopínovému (protopín. resp. francúzsky: Lavande. Homeopatia vyžaduje čerstvý koreň zberaný pred kvitnutím rastliny. ktoré z chemického hľadiska patria k typu benzofenantridínovému (chelidonín. Chelidonín pôsobí podobne ako morfín — centrálne sedatívne a analgeticky. Čerstvá droga má po rozdrvení odporný. 4 2 1 13 15 II. mierne sedatívne. príbuzných opiovým. Homeopatická esencia (dil. možno ho viac ráz pri tom obracať. radšej ho preto robme v rukaviciach a nenechajme zberať rastlinu deťom.3-1 % (platné nemecké liekopisy žiadajú 0. nerozrezávame. Ak sme zberali vňať i s koreňom.: 164.5-1. taliansky: Lavanda.0 g na šálku záparu. cholagogické (pri cholecystopatiách). D 3 — 0) má v podstate podobnú indikačnú oblasť ako alopatia. Doposiaľ sa izolovalo viac ako 20 alkaloidov. novšie sa úspešne aplikoval pri glaukóme do očí. v koreni je ich aj do 2 %. koreň dokonale očistíme a sušíme v celosti.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Lavendel. po vytiahnutí rastliny zo zeme odstránime zvädnuté a zožltnuté časti. španielsky: Lavandula. Všetky alkaloidy majú baktericídne vlastnosti. 8 4 2 13 18 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Lavandula angustifolia Miller Hluchavkovité . Dávky drogy sú 0. Čajoviny č. Kvalita drogy Herba chelidonii sa posudzuje podľa ČSN 86 6821. droga obsahuje aj silicu a flavonoidy. a to celá.príp. ako extrakt alebo tinktúra. sangvinarín). berberín okrem dráždivého pôsobenia na hladké svalstvo má aj cholekinetické vlastnosti (podporuje tvorbu žlče). Pomer zoschnutia je asi 5—6:1. chelerytrín — je jedovatý. bez hrubších častí a zožltnutých listov. vysoký až 50 cm. 169. Jej celkové pôsobenie je spazmolytické. tiež spazmolyticky. Mliečna šťava obsahuje kolísavé množstvá celého radu alkaloidov. na začiatku kvitnutia (máj . Droga sa po dosušení musí dobre zabaliť.LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ na. sušením rastlina veľa stráca na účinnosti i toxicite. farmaceutický priemysel používa výťažok ako zložku pasty Alysal — aplikuje sa na chronické ekzémy a drogu v granulkách Boldogran — choleretikum a cholekinetikum. apríl až júl).4-0. anglicky: Common Lavender. Skladujeme ju v dobre uzatvorených obaloch (najlepšie z umelých hmôt). na doliečenie posthepatitických stavov. Materiál sušíme v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach (teplotou do 35 °C). chelerytrín. až narkotický pach a ostrú horkú chuť. ale je individuálne dráždivá a môže vyvolať ťažkosti. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Listy podvihnú- 158 . rusky: LEVANDULE LÉKAŘSKÁ Trsovitý poloker s priamymi konármi. maďarsky: Levendula. lebo splesnie. aβ-allokryptopin).8 %).

sedatívum.5 0.5 12 13 0. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé kvety. hlavnou zložkou je linalylacetát (30-50 % ) . Liekopisne neprípustná silica z príbuzného druhu L. odrezavajú sa kosákom iba koncové klasy papraslenov a dávajú sa sušiť v tenkých vrstvách.2 II. strata na hmotnosti býva asi 75-80 %. obsahuje minimálne 35 % esterov. — tzv. V zmesiach je levanduľa obľúbená najmä s medovkou. nespavosti (podobne ako medovka — Melissa officinalis L. škodí jej vlhko i svetlo. Vhodná teplota na sušenie je asi 20—30 °C.). V droge je veľa trieslovín (asi 12 %). Zámeny a falšovania drog prakticky neprichádzajú do úvahy — materská rastlina sa výhradne pestuje. príp. Pomenovanie levandule je odvodené od latinského lavare = umývať (oddávna tvorila prísadu do kúpeľov). až bez esterov (s linalolom a cineolom ako hlavnými zložkami) a lavandínové silice pochádzajú z hybridov (napr. zoskupené v chudobných papraslenoch. Ak sa žiadajú iba kvety. sa vňať suší v prievane vo zväzočkoch. cholagogum a externé derivans. 30-32 % ) . pije sa 2 x denne. na samom začiatku kvitnutia (júl-august). prvosienkou. čiarkovité.Na kvetnú drogu — Flos lavandulae sa vzťahuje ČSN 86 6228: Akosť — najviac v % Znak Neúplné rozvinuté kvety a iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. ktoré na vrchole stonky tvoria klas. Externe sa používajú 3 lyžice drogy na liter záparu na kúpele. rozmarínom. priaznivo pôsobí pri neurasténii. geraniolu a iných terpénov. latifolia x L. borneolu. Importovaná rastlina. Spik-olej.v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). pretože kvety sa rozvíjajú postupne. vňať s kvetom — Herba lavandulae a kvet — Flos lavandulae. oficinálnu vo väčšine svetových liekopisoch. linaol a terpénové alkoholy ako L. 10 10 1 1 té. podporuje trávenie a zvyšuje tvorbu žlče. Hlavnými dodávateľmi drogy na farmaceutický trh sú Španielsko. Skladá sa asi z 30 doposiaľ známych zložiek. oddávna sa pestuje v záhradkách. Predmetom zberu na farmaceutické a kozmetické účely býva vňať. je chudobná. 10 2 3 14 10 0. resp. Kvet obsahuje 1—3 % silice. resp. srdcových ťažkostiach. s obľubou sa užíva pri migréne. máspazmoľytické účinky pri kŕčoch. Rastliny možno zberať aj viacej razy do roka. Vňať: 2 kávové lyžičky na šálku záparu. častejšie sa užíva v zmesi s inými drogami. Silica (Oleum lavandulae) je zlož159 . hystérii. mierni bolesti a koliky. Ak sa suší umelým teplom. linalol (10—15 %). externe: 6 polievkových lyžíc na liter záparu na kúpele.5 14 8 1 II.7 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Obsah silice — najmenej Vňaťová droga — Herba lavandulae sa hodnotí podľa ON 6831. potom málo nerolu. Drobné kvety takmer sediace. Plody sú lesklé tvrdky. pije sa 2 x denne. Bylinné vrcholce sa odrezavajú alebo žnú krátko pred kvitnutím. Kvet i vňať levandule sa uplatňuje predovšetkým ako nervínum. Kvetnú drogu treba veľmi starostlivo skladovať . valeriánou a pod. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená droga ako materská rastlina Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. Zvyčajné dávky kvetnej drogy sú 1 kávová lyžička na šálku záparu. 5 5 0. 5 1 1. angustifolia) obsahujú hlavne linalylacetát (20-24 %.5 12 12 0. na rube srstnaté. latifolia Med. Po usušení sa jednotlivé kvety i s kalichom obtŕhajú. kvetná i vňaťová časť má osobitne charakteristický výzor. Levanduľa ako väčšina hluchavkovitých rastlín je medonosná a možno ju úspešne pestovať ako okrasnú. Francúzsko a Maďarsko. sivomodré až fialové. angustifolia. L. teplota nesmie prekročiť 30-35 °C (silica).

košov i dreveného uhlia. 180. Veľmi hojný druh listnatých lesov a krovín. krvavá — C. turecká — C. má dlhé oriešky a stromovitá 1. Je jednodomý. maxima Mill. francúzsky: Noisetier. niektoré však rastú iba na Kaukaze. Na našich stráňach a na okraji lesov je lieska prvým kvitnúcim jarným stromom. Kultúrne formy — často hybridného pôvodu. čomu by listy prekážali. 1 1 0.. ktorý včely potrebujú ako bielkovinovú stravu pre rozvoj svojich plodov. Vedecké označenie rodu Corylus je z latinčiny. druhový názov plynie zo starovekého Plíniovho názvu pre liesku — nux avellana . pochádzajú z východnej Ázie a Severnej Ameriky. colurna L. Veľmi premenlivý druh. Kvitne zavčasu. 165. nie sú zatiaľ známe z kultúr. končisté. užitočný vďaka plodom. ťažké drevo využíva160 LIESKA OBYČAJNÁ jú napr. anglicky: Hazel. no ide o prekrútený grécky karyon — orech. Ostatné druhy liesok (je ich asi 15). Čajoviny č. 200. listy má široko vajcovité. rezbári a výrobcovia palíc. 204. zvaná aj lombardská. že sa bude pestovať ako partner na kríženie. ale aj na iných susedných drevinách. Poskytuje mnoho skorej a bohatej paše s množstvom sírovožltého peľu. rusky: LÍSKA OBECNÁ LIESKA OBYČAJNÁ Ker alebo menší strom. heterophylla) je veľmi odolný voči suchu i mrazom a má dobré vyhliadky. Calmonal liquidum . pri neuralgiách. Lieskovité — Corylaceae Nemecky: Gemeine Haselnuss. 1. Pre včely je lieska veľmi užitočná. avellana var. 12.roztok. 230. atropurpurea.kou mazadiel proti reumatizmu. maďarsky: Kozônséges mogyoró. Príbuzná 1. Lieska má osobitný význam ako drevina na vysádzanie opustených a zanedbaných miest. obsahuje extrakt a používa sa ako externé antireumatikum. ischiasu. vznikali asi v južnej Európe už v staroveku. tiež proti svrabu a veľmi často slúži na aromatizáciu farmaceutických i kozmetických prípravkov. sa u nás pestujú v parkoch. Čs. najväčšia — C. Už vo februári sa na jej konárikoch tvoria dlhé visiace jahňady a červené piestikové kvety. silica tvorí zložku masti Rheumosin unguentum — derivans (prekrvujúce mazadlo) a aromatickej masti — Unguentum aromaticum Spofa. napr. na okraji dvojito pílkovité. Lieska sa u nás pestuje aj v niekoľkých zušľachtených sortách — na ozdobu. Obľubuje mierne vlhké stanovištia a vápencové pôdy.hojne vraj rástla v okolí mesta Avelly či Abelly v Kampánii. priemyselne vyrábaný prípravok s vňaťou levandule je čajovina Valofyt Neo — nervínum. 2 2 1 9 13 13 .5 7 11. samčie kvety tvoria visiace zlatožlté jahňady. kým mäkké a pružné. s tmavonachovými listami. ako ochranný ker. Východoázijský druh (C. Plody sú oriešky v čiaške. aby vietor mohol sprostredkovať opeľovanie ešte pred vyrastaním listov nielen na lieskach. Uvá- Na listovú drogu — Folium avellanae sa vzťahuje Č S N 86 6 4 2 3 : Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy ako na rastline Cudzie organické prímesi A n o r g a n i c k é prímesi Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Vlhkosť I. Corylus avellana L. samičie sú červené a púčikovité..

Z farmaceutického a medicínskeho hľadiska sú dôležité lieskové listy. menším množstvom korienkov. Nevedno. anglicky: Lovage. kozmetike. kvety bledožlté. zberajú sa len zdravé a zelené (v máji—auguste). keď oriešky vypadávajú z listencovitého obalu. okolo 20 % bielkovín a pre svoju jemnú chuť sú vyhľadávanejšie ako väčšie vlašské orechy. Okrem praktického potravinárskeho využitia majú medicínsky a technický význam aj plody — lieskové oriešky — Nux coryli. Podstatnú zložku účinných látok listov tvorí silica (0.podľa chuti. Miestami sa pestuje v domácich záhradkách a dočasne splanieva. že peľ má až 30 % bielkovín. flobafény a živicovité kyseliny. List liesky býva neprípustnou zámenou za severoamerický hamamelový list — Folium hamamelidis. Rastlina pochádza z južnej Európy. Lieska nemá kvetný nektár.až trojito strihané. teplota nesmie prekročiť 40 °C. stomachické.Umbelliferae) Ľudovo: ľúbočok Nemecky: Garten-Liebstóckel. Koreň ligurčeka sa líši od archangelikového tenším podzemkom. kŕčových žilách. diuretické i emenagogické účinky a uplatnenie 161 . pretože rastlina sa hojne vyskytovala v Ligurskom pohorí. príp. ale možno ho použiť ako náhradku do čajovinových zmesí alebo do prípravkov proti rozličným krvácaniam. nedozreté semeno sa po usušení celkom zvraští. hnisavých ranách a podobné terapeutické uplatnenie má aj kôra — náhradka za Cortex hamamelidis: na skrátenie času krvácania. najmä na prípravu chutného a zdravého čaju s miernym močopudným pôsobením. Ojedinele sa v jarných mesiacoch zberá aj kôra — Cortex coryli avellanae. citrónovo žltým drevom. Plody sú vajcovité krídlaté dvojnažky. rusky: LIBEČEK LÉKAŘSKÝ LIGURČEK LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká až 200 cm. 1. Orvosi levisztikum. Možno ich sušiť aj umelým teplom. pri hemoroidoch.Apiaceae (Okolíkaté . U nás však koreňová droga pochádza iba z rastlín pestovaných. dávkovanie je voľné . usporiadané v okolíkoch okolíkov. či bola známa v antike. Dioskorides opísal plody a korene a spomenul prekrvujúce. LIGURČEK LEKÁRSKY Levisticum officinale Koch Zelerovité . voskovitou konzistenciou a pachom podobným polievkovému koreniu (maggi). Podľa vysvetlenia „otca farmakognózie" A. Staroveký predpis na miešanie roztlčených lieskovcov s medom pri kašli sa ľudovo traduje dodnes. má hrubý hlavovitý podzemok s dlhými koreňmi. Možno nimi nahradiť mandle. Oriešky majú až 60 % oleja. používa sa v potravinárstve. sacharidy a kôra obsahuje okrem silice aj triesloviny. čo vylučuje zámenu. Vedecké označenie ligurčeka pochádza z latinského ligusticum = ligurský. Oriešky sa používajú predovšetkým v potravinárstve. Tschircha Dioskoridovo ligystikon alebo Columellovo či Plíniovo ligusticum je totožné s našou rastlinou. Zelené alebo svetlohnedé oriešky nehodno trhať.05 % ) . Kôra sa užíva aj proti hnačkám. Koreňová droga ligurčeka skôr pripomína korene bedrovníkov. Columella ho uviedol r. taliansky: Sedáno di monte. Listy sú dvojito. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. periférnych obehových poruchách. francúzsky: Liveche officinale. maďarsky: Lestyán. Po usušení prirodzeným teplom na vzdušnom mieste poskytujú drogu Folium avellanae (coryli avellanae). vo svojom diele De re rustica. flavonoidy.treba ju preskúmať mikroskopicky. Sekaná droga sa zvyčajne diferencuje ťažšie . pri kŕčových žilách.dza sa. Oriešky sa po vylúpaní z obalu sušia rozostreté na vzdušnom mieste. Droga — list. ako venotonikum a adstringens. technicky. zato má listový. lekárskeho dodáva archangelika lekárska. Podľa niektorých údajov majú vyššiu energetickú hodnotu ako tučné bravčové mäsa alebo sójové bôby. španielsky: Levistico. obsahovými látkami podobná. 2—5 % sacharózy. má mierne zvieravú chuť. pri metrorágii a horúčke — dávkuje sa 1 g na zápar z pohára vody. Pri dovoze sa často namiesto 1. 35 — 65 n. nemá pach. Inak list možno použiť aj ako prísadu do mnohých čajovinových zmesí. Olej jadier je jedlý. ktoré možno zberať po úplnom dozretí semena.

Pre zber sú prípustné aj krížence a T. veľkolistá sa niekedy pokladá za kultúrnu formu 1. Ordinuje sa pri opuchoch (edémoch). 104. Droga je podľa literatury hlavne diuretikom a karminatívom. Vo veterinárstve sa ľudovo používa na urýchlenie pôrodu. menej kalorických. bez prímesí.Na koreňovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 7025 a ČsL 4. Zväzočky chlpov pri žilnatine sú skoro biele. Výhodnejšie sú drogové kombinácie. Kôra slúžila proti malomocenstvu. Účinnú obsahovú látku predstavuje silica (0. 10 6 2 14 10 0. Rastie predovšetkým na plytkých kamenistých pôdach. Materiál ťažko schne. Plody sú päťhranné tvrdé nažky. pochádza vraj z gréckeho ptilon = krídlo.. roku (október). lebo hrozí nebezpečenstvo úrazov. p. sú viac-menej iba ľudové. ktorá spolu s vňaťou sa používa viacej ako korenina v priemysle i v kuchyni. Silica však dráždi obličky. Podobné použitie má aj silica — Oleum levistici.3 proti pohryznutiu divou zverou. veľkolistá je mohutný strom. u Collumelu. Tieto účinky sa experimentálne dokázali aj jeho silici. n-butylidenftalid = ligustikový laktón. Lipy kvitnú asi 12 — 14 dní (jún —júl). (ČsL 4) Ináč sfarbené časti koreňov ako na materskej rastline Nadzemné časti materskej rastliny Anorganické prímesi (organické) Vlhkosť Popol (nerozpustný v HC1) Obsah silice — najmenej 5(8) 3 1 (1) 14(12) 8(3) 0. európska — T. na líci tmavozelenými a lesklými. 105. Z ďalších obsahových látok hodno uviesť organické kyseliny a sacharidy. emenagogum.5 II. Plody sú guľaté kožovité nažky.5-2. Vergília a iných starovekých autorov. nadmernom potení. Ligurček bol veľmi obľúbený v stredoveku. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) porovnával jeho karminatívny a diuretický účinok s archangelikou. 131. Kvety sa liečebne nepoužívali ani v staroveku. Koreňová droga býva oficinálna v liekopisoch. ktoré majú tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I. pri ochorení pečene a sleziny.Flos tiliae. Vykopáva sa spolu s podzemkom v 2. španielsky: Tilio común. no pôsobí slabšie ako koreň ihlice tŕnitej. na nohách a šťava proti vypadávaniu vlasov. Pomenovanie lipy — tilia. Súkvetie zvyčajne pozostáva z 3 kvetov žltej farby s kožovitým listeňom. tomentosa Moench). Prímes plodov a hrdzavých kvetov zber znehodnocuje.Radix levistici. resp. euchlora Koch — 1. Homeopatia používa čerstvý podzemok i s koreňmi. vyčerpanosti a pod. Drogu treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelej hmoty). na spodnej strane pritlačené chlpaté až skoro lysé. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva predovšetkým koreň . p. LIPA VEĽKOLISTÁ Tilia platyphyllos Scop. ani v stredoveku. Takisto sa vysádza do parkov i alejí. 232. na okraji pílkovité. pri teplote 20-30 °C (maximálne do 45 °C). a 17. a-terpineolu a cineolu. Kvety by mali zberať iba dospelí. stor. 60. rusky: LÍPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ LÍPA MALOLISTÁ Tilia cordata Mill.ftalidov (až 70 % ) . zvaný aj Radix ligustici seu Laserpitii germanici. Ako koreninu možno použiť aj plody (pre octové pokrmy so zeleninou a s hubami). pre kožovité listene súkvetí. Častejšie tvorí zložku diuretických čajovín. maďarsky: Nagylevelú hárs (hársfa). listy na opuchy v ústach. čo možno sledovať spätne až do 16. Znášku podmieňuje najmä teplo a vlhko. Nemecky: Sommer-Linde. ale ľahko sa zaparí. odtučňovacích. Kôra a drevo sa používali na upevňovanie zlomenín. Druh rastie v prírode a dáva prednosť hlbším a vlhším pôdam. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Vysádza sa aj do alejí a parkov. Pre množstvo kvetov a veľkú medovaciu schopnosť sú včelársky veľmi cenné. často aj v listnatých lesoch. všeobecnej slabosti. striebristá (T. najmä 1. ligustilid. i anglosaská lekárska literatúra. Často ho uvádzali herbáre v 16. s obsahom laktónových zlúčenín kyseliny ftalovej . Nazberaný materiál sa suší v tieni a v prievane.—3. maďarsky: Kislevelú hárs (hársfa). francúzsky: Tilleul á grandes feuilles. L. Lipovité — Tiliaceae Nemecky: Winter-Línde. vňať. vhodná predovšetkým do diétnych jedál. Pri sušení korene strácajú asi 70 % hmotnosti (pomer zosušenia je asi 3 : 1) a list 80 % (zosušenie asi 5 : 1). potom kumarínov (hlavne bergaptén a umbeliferón). pije sa 2—3x denne — denná dávka je horúci zápar z 1-3 lyžíc drogy na 2 poháre vody. pri reumatizme a zahlienení dýchacích ciest. Súkvetie má 5 —10 kvetov. europaea L. Predmetom zberu býva aj list (júl-august) alebo plody (august—september). 162 n-butylftalid a i. Čajoviny č. Ján Kollár ospieval lipu ako symbol Slovanov. Plínia. anglicky: Common Lime. . stor. resp.7 % ) . Strom starý 50—100 rokov (lipy sa dožívajú aj 600 rokov) dá okolo 10 kg medu. predovšetkým v noci. zelenkastá s listami na rube bledými. Drogu . ktorá sa pestuje v parkoch a konáriky i mladé listy má striebristo ochlpené. Obe známe liečiteľky stredoveku — abatiša Hildegarda i Trotula ho ordinovali proti kŕčovým ochoreniam a ako emenagogum — prostriedok upravujúci menštruačný cyklus. asi kríženec 1. keď rozkvitla asi polovica kvetov súkvetia. na čo treba dávať pozor (najskôr sa to zbadá na zmene farby kožovitého listeňa). Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Nedrobí sa. malolistej a spolu figurujú ako 1. Droga má veľmi charakteristický korenistý pach a ostro horkú chuť. rusky: L. nie však iné druhy. u nás sa zavádza do ČsL 4. nachádzame ho napr. Osobitné rozšírenie našiel vďaka Kapituláru Karola Veľkého. Listy má srdcovité. Vo Švajčiarsku sa dodnes pijú teplé a sladené mlieka cez dutú stonku ligurčeka ako prostriedok proti bolestiam v hrdle. u nás neprávom zanedbaná. Zberajú sa na začiatku kvitnutia (jún—júl). Pri zbere treba stromy šetriť. preto treba pri užívaní postupovať opatrne. kaukazskej. malolistej a 1. Ostatné upotrebenia — stomachikum. preto sa silnejšie korene pozdĺžne rozrezávajú (nie na priečne plátky) a suší sa najlepšie v prievane (výška na lieske asi 6 cm). malolistá má listy takmer lysé (len na spodnej strane pri žilkách sú zväzočky chlpov sfarbených do hrdzavá). Predmetom zberu sú celé súkvetia i s podporným listeňom. L. taliansky: Tiglío.

1926 experimentálne dokázal špecifické látky vyvolávajúce potenie. 25 16 2 11 10 2 III.5 cm.5 g drogy. Používa sa aj ako korigens v mnohých čajovinách. Mäkké drevo líp je výborné na stolárske a rezbárske práce. flavonoidy (hesperidín.93. 97. kašeľ. Pach drogy je charakteristický. čs. šírka listeňov asi 1. Moderné liekopisné komentáre sa o nich vyslovujú ako o nedokázateľných a diaforetický efekt sa pripisuje skôr horúcej vode (napr. NSR z r. plody) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. 98. 150. užíva sa pri kataroch dýchacích ciest a horúčkovitých ochoreniach. Čajoviny č.04-0.95. Čaj sa pije aj pri neurasténii a chloróze. Na kvetnú drogu — Flos tiliae — sa vzťahuje ON 86 62 K) a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč. Wiechowski r. tilirozid). i.94. bronchitídy. hromadne vyrábaných čajovín Species laxantes Planta — preháňavá čajovina. Farba listeňov drogy je žltozelená. lyko na viazanie zeleniny či kvetov a uhlie (Carbo tiliae) má široké liečebné upotrebenie (proti nadúvaniu.84.92. 1969). 69. kvety sú svetložlté až žltožltohnedé. Droga obsahuje značné množstvo slizu (číslo napúčania je podľa ČsL 4 najmenej 25 pre 1 g drogy). 15 8 1 11 8 1 II. dĺžka listeňov asi 6 cm. ľudové pri žlčníkových a pečeňových ochoreniach). bežná dávka je 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 —5 x denne s prísadou medu a citrónovej šťavy. 192. Kedysi bolo zložkou pušného prachu a zasypali sa ním rany a kožné vyrážky. ako detoxikans.). 234. O obsahu špeciálnych potopudných glykozidov sa vedú dlhé spory. glykozidy (o. metabolických i diuretických a pôsobí aj ako stomachikum a spazmolytikum. kvercitrín a i. 163 . 213. angíny. tvorí zložku čajovín používaných pri reumatizme. ďalej triesloviny. Lipový kvet tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 . 5. ktoré podľa neho pôsobia nepriamo dráždením príslušných nervov. Komentár k DAB 7. 240. pri hyperacidite. 6. 193. ako je chrípka. malé množstvo silice (0. slabo aromatický a chuť sladkasto slizovitá. pri chorobách z nachladenia. taktiež na kloktanie a do kúpeľov a ústnych vôd. Jednotlivá perorálna dávka na zápar podľa ČsL 3 je 1.Species laxantes. laxatívnych. ako je uvedené v závere normy Iné časti materskej rastliny (listy. 128. Reduktan — čajovina na odtučnenie a plní sa do záparových vrecák.1 % s farnezolom). Odvar tvorí kozmetikum (vhodné najmä pre ľudí zamestnaných v prašnom prostredí — čistí pokožku a tvári dodáva jemný zlatistý nádych). 35 24 3 11 12 3 ČsL 4 15 8 1 11 8 1 ČSN 86 6210 uvádza pre lipový kvet tieto rozmery: priemer kvetov asi 1 cm. Čaj nesmie mať nepríjemný pach ani chuť (prímes kvetov iných líp).LIPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ Inflorescentia tiliarum skladujeme chránenú pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených obaloch najdlhšie jeden rok. Droga je predovšetkým diaforetikum.

Častejšie sa vmiešava do čajovín. horčiny a triesloviny.) Scop. preto sa nesmie pchať do obalov alebo skladovať dlhší čas na vysokých kopách. 164 Na vňaťovú drogu — Herba asperulae sa vzťahuje ČSN 86 6817: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Nápoj vraj otváral zapchatú pečeň a osviežoval srdce. Trváca holá bylina vysoká do 30 (50) cm. Ostal len zložkou denného čaju a používal sa v homeopatii. rusky: Už z toho vidno. U nás sa tradične zberá vňať.MARINKA VOŇAVÁ Galium odoratum (L. v tenkých nestlačených vrstvách. m. tinctoria L. schultesii Vest hlavne v Karpatoch. na hnisavé rany. do močopudnej s listom brezy. drúbňava. Zo sušených listov sa oddávna varí čaj. kde často pokrýva celé plochy. spavosť až zastavenie dychu. tabaky a niektoré liehoviny.MARINKA VOŇAVÁ MARINKA VONNÁ LIPKAVEC MARINKOVY . Byľ skoro priama.G. kumarín. Lipkavec bol vtedy veľmi vychýrený a hľadaný.D 1) sa indikuje ako v alopatii. štvorhranná. francúzsky: Aspérule odorante. Uvedené čerstvé. Homeopatia používa lipkavec na liečebné účely čerstvý. ako A. Ehrend. kúpele. kuklík a prietržník).. maďarsky: Szagos muge. Pri častých zámenách prichodia do úvahy najmä iné druhy rodu lipkavec. farbiarska. 1539 ho odporúčal do tzv. podľa potreby obraciame.LIPKAVEC MARINKOVÝ .. májového nápoja. so 4-6-početnými praslenmi (horné listy má skoro čiarkovité a viac-menej protistojné). s oblou byľou. rastúca najmä v teplejších oblastiach. dezinfekčné. 10 5 2 12 18 . na Slovensku rastie ešte podobný 1. Jeho sláva pomaly upadla najmä potom. Celkove rastie v ČSSR asi 35 druhov rodu Galium L. že podobnosť s druhmi rodu Galium — lipkavec je veľká. Benediktínski mnísi začiatkom stredoveku z neho pripravovali voňavý nápoj a Hieronymus Bock vo svojom Herbári z r. lebo zráža mlieko na tvaroh (najmä G. v 6-9-početných praslenoch..syn. iba aromatizuje čajoviny. venotonické a antiflogistické vlastnosti. ktorý známy bylinkár Kneipp odporúčal najmä proti zápche a vodnatieľke. vňaťou prasličky. V liečebných dávkach sa neodporúča dlhšie užívať ako 2—3 týždne. marunka májová. keď sa zistilo. ešte nerozkvitnuté byliny sa namáčali v bielom víne. Materiál sa ľahko zaparí. Latinské pomenovanie je odvodené od gréckeho gala = mlieko. vredy a pod. voňavý svízel Nemecky: Waldmeister. žindava. . Je veľmi hľadaná a ako droga sa označuje Herba asperulae alebo Herba matrisylvae. má sa kosiť kosákom. Drobné biele kvety zoskupené vo vrcholíkových vidlicovitých metlinách. príp. nevonný. ako našu čajovinu Javorina (dietetikum. em. dávenie. miestami už v apríli alebo až v júni). ktorý sa zvyčajne skladal ešte aj z iných bylín (veronika. kvetom agátu. španielsky: Asperilla odorosa. Pekne vonia. glaucum L. kvitne neskôr (júl—september). verum L. Schultesov . Vzhľadom na protizápalové pôsobenie možno lipkavec používať aj zvonka na obklady. listy kopijovité. — lipkavec syridlový čiže pravý). vňať sa zberá pred kvitnutím a pripravená esencia (dil. Zberá sa celá na začiatku kvitnutia rastliny (v máji. valdmajster. Istý čas bol lipkavec taký hľadaný. planá morena. kde sa dlhšie zdržujú ľudia (má silný pach). Rastlina sa nesmie vytrhávať i s koreňom. sčiarkovitými listami v 8 — 10-početných praslenoch. anglicky: Sweet Woodruff. D 2 . spazmolytické. rýchlo. Čajovina č. a 6 Asperula L. závrate. lebo niekde jej hrozí už vyhubenie. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. celistvookrajové. Veľmi podobný je ešte lipkavec lesný — Galium sylvaticum L. náhradka pravého čaju). Marenovité — Rubiaceae Ľudovo: božcové korenie. Plod je rozpadavý suchý dvojplodolistový plôdik. Rastie najmä v bučinách s kyslejšou pôdou. 1. preto bol premenovaný. 207. pije sa 2—3 x denne po lyžičkách. pri sušení sa nedrobí. chránený pred svetlom. Nesmie sa sušiť v byte a na iných miestach. Lipkavec má diuretické. ale aj marinka — Asperula. Vyššie dávky spôsobujú úporné bolestí hlavy. napr. Zber sa robí ručne. taliansky: Stellina odorosa. Pomer zosušenia je asi 6—7:1. Duft-Labkraut. Lipkavec (marinka) bol liečivou rastlinou už v stredoveku.: Asperula odorata L. a preto kedysi ho sušili a pridávali do tabaku. Herba hepaticae stellatae. Pre rastlinu sa v súčasnosti uplatňuje vedecký názov Galium odoratum. sivý — G. Sušíme ho na vetraných miestach. Užíva sa 1 kávová lyžička na pohár záparu. že nie je celkom neškodný. kumarín sa uvoľňuje pri sušení (enzýmove) a má slabé narkotické vlastnosti a je mierne toxický. že sa pestoval. Z obsahových látok lipkavca treba menovať iridoidový glykozid asperulosid. s tenkými a drsnými listami v 6—8-početných praslenoch. flavonoidy. 5 2 1 12 14 II. napr.

abscesov (dutiny v tkanive vytvorené zápalovým rozpadom a vyplnené hnisom) a infikovaných rán.Odborne: konárnik slivkový LIŠEJNÍK DUBOVÝ . Oficiálna medicína sa k tomu stavia skepticky. hlavnú zložku silice tvorí orcín-monometyléter (resp. ale niektoré indikácie oprávňuje prítomnosť antibakteriálne pôsobiacich Správne usušená. ktorá rastie vo vyšších polohách na zemi medzi trávou a machom. púdrov a pod. takisto jeho konzistencia — od tekutej až po pevnú. lebo lišajník neobsahuje veľa vody. francúzsky: Mousse de chéne. Lišajníky vzbudili pozornosť v lekárskych kruhoch svojimi vysokými antibiotickými vlastnosťami. Na odosielanie vo väčšom množstve sa droga lisuje. Cetraria. najmä extrakciou organickými vylúhovadlami (benzénom. liehový výťažok má príjemnejšiu a lepšiu vôňu i akosť ako výťažok získaný zmesou lieh — benzén. Konáriky stielky sú stužkovité. V praxi sa rozlišuje hrubší druh — Evernia prunastri vulgaris a najmenší druh — Evernia prunastri gracilis. Vzhľad a zloženie výťažku sú rozličné. na rube slaboružovkasté alebo belavé. dubový má uplatnenie aj v ľudovom liečiteľstve. jednak tvorí zložku ich kompozície. napr. ktorý nie je taký jemný ako výťažok získaný petroléterom. Zozberaný lišajník treba pred sušením prečistiť a zbaviť cudzích prímesí. Fúzatkovité — Usneaceae Nemecky: Eichenmoos. Drogu najlepšej akosti poskytuje lišajník rastúci na duboch. ďalej borneol. a preto sa táto kyselina dáva do zásypov alebo mastí na natieranie furunkulov (hnisavé stafylokokové zápaly). geraniol. gáfor. Voňavkárstvo. Našla sa napr. ale v značnej miere pôvod a kvalita suroviny. Účinné spektrum kyseliny usnínovej sa blíži penicilínu. extrakciou benzénom sa získa viacej tmavo zafarbeného výťažku. vždy plné a hladké. čaj sa pije pri tuberkulóze. farba od čiernej až po zelenú alebo hnedú. Usušené stielky šuchocú. s belavými zoskupeniami sorédií na okrajoch. dubový pre obsah aromatických látok používa najmä ako surovina vo voňavkárstve a v kozmetike.VĚTVIČNÍK DUBOVÝ (SLÍVOVÝ) Evernia prunastri (L. Lichen quercinus. napr. Suší sa v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste prirodzeným teplom. V súčasnosti sa 1.3 9—10 165 . kataroch žalúdka a čriev a pri parazitárnych ochoreniach. vanilín a rozličné terpény. prípadne nepríjemným pachom).07 až 0.) alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. Zber sa robí ručne. Spracúva sa čiastočne aj u nás. Produkt má príjemnú vôňu a je známy pod rozličnými názvami: resinaromes. Fougére. Druh rastie epifyticky na kôre rozličných stromov vo vlhkom ovzduší. tá je pre príjemnú vôňu veľmi obľúbená a tvorí nevyhnutnú zložku niektorých známych kompozícií. rusky: LIŠAJNÍK DUBOVÝ LIŠAJNÍK DUBOVÝ Lišajník s rozkonárenou kríčkovitou stielkou pripevnenou ku kôre stromov. Drogu netreba obracať. fixodors a i. Ako droga má rozličné pomenovania. Aromatické látky sa získavajú viacerými spôsobmi. trnka) i ihličnatých (smrek. ako je Chypre. pleťových vôd. tujón. sušenie netrvá dlho. aby droga nenavlhla (prejaví sa to zmenou farby. silicu (0. na rozdiel od pľuzgierky islandskej. na líci sivastozelenkasté. sú tuhé. Pri skladovaní ich treba dať na suché vzdušné miesto. buk. no nikdy nie zoškrabávať. Cladonia a Ramalina. etylester kyseliny evernínovej = lichenol). ako všetky lišajníky slúži proti kašľu. aj v zástupcoch rodov Usnea.5 : 1.5 3-4 0. liehom a pod. breza. Zberá sa celá kríkovito rozkonárená stielka. Dá sa to robiť prakticky celý rok. Kyselina je v lišajníkoch hojne rozšírená.2—0. zväčša ho však vyvážame. Možno ho odtrhávať v celých strapcoch. Slúži jednak na udržiavanie vonnej zmesi (buketu) jemných voňaviek. Z lišajníkových kyselín sú najznámejšie kyselina usnínová a evernová (spolu tvoria hlavnú zložku látky nazývanej evozín) a kyselina evernínová. jedla).) Ach. zväčša sa však uvádzajú mesiace jún—október. pričom túto rôznorodosť nespôsobuje iba zmena vylúhovadlá alebo extrakčnej metódy. po usušení má výraznú príjemnú vôňu. L. borovica. Mitsouku alebo sa používa na aromatizáciu lepších kozmetických prípravkov. predovšetkým pri miestnom použití. a to za suchého počasia. petroléterom. spracovaná a akostná droga má podľa poznatkov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv v Bratislave vyhovovať týmto základným požiadavkám: Znak Cudzie organické nečistoty Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Najviac v % 5—6 0. Foins Coupés. krémov. Muscus arboreus alebo Lichen prunastri. citronelol. najmä v nižších polohách na listnatých stromoch (dub. resinoides. Zosychá v pomere asi 1.1 %) a niektoré kyseliny. Lišajník obsahuje hlavne vonné látky. slivka. agát. Lichen quercinus viridis. mydlárstvo a kozmetika spotrebúvajú aj silicu vydestilovanú z drogy.

Droga Herba lobeliae .3 II. Európu s ňou oboznámil slávny Linné (r. s bledomodrými kvetmi a parková 1. Po dávke lobelínu a následnom prívode nikotínu vzniká dráždenie na dávenie a pocit ošklivosti. Výťažok z drogy pôsobí ako broncholytikum a antiastmatikum. erinus L. lobelanín. s červenými kvetmi aj stonkami.2-0. fulgens Willd. veľké plantáže sú aj v ZSSR. Lobelín sa uplatňuje aj ako prostriedok proti kŕčom a expektorans (čierny kašeľ. keď dozrievajú (hnednú) prvé plody. Druhové označenie inflata = nadutá má podľa tvaru bruchatých plodov — toboliek. vtedy je v rastline najvyšší obsah účinných látok. Americkí osadníci mali pre ňu aj ďalšie indikácie. Pôvodne severoamerická rastlina. dôležité vedľajšie sú izolobinín (s dehydropiperidínovým skeletom). modré. bronchitídy a poď. V droge sa ich doposiaľ identifikovalo asi 20. denná 0. Kvety drobné. v Európe sa aklimatizovala. u nás pestované v záhradách i črepníkoch. podlhovasto vajcovité. taliansky: Lobelia (Tabacco indiano).5 14 12 5 0.lišajníkových kyselín. byľ hranatá. Pôsobia ako dychové analeptikum. Vo vyšších dávkach je emetikom.lobelková vňať. Lobelkovité — Lobeliaceae Nemecky: Aufgeblasene Lobelie. lobelinium chloratum. lobelanidín a ich norderiváty. Severoamerickí Indiáni ju Požiadavky podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Stonky s priemerom viac ako 2 mm Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 používali ako dávivý prostriedok a proti astme. španielsky: Lobelia. Hlavný alkaloid je lobelín — derivát piperidínu. čo asi vyvoláva izolobinín.3 %. Čerstvú vňať používa homeopatia. Farmaceutické upotrebenie má vňať — Herba lobeliae. Širšiemu upotrebeniu lišajníkov všeobecne bráni ich pomalý rast a nemožnosť pestovania.6 % ) . ktorý dráždením žalúdočnej sliznice vyvoláva zosilnenú sekréciu bronchiálnej sliznice. francúzsky: Lobélie inflée. červenkastá. je oficinálna v mnohých svetových liekopisoch (u nás v ČsL 2). Plody sú tobolky. maximálne pri teplote do 40 °C. flámskeho lekára a botanika Mathiasa de ĽObel (1538-1616). Nadzemné orgány rastliny sa zberajú koncom kvitnutia. patrí 1. drobná — L. podľa požiadavky väčšiny liekopisov minimálne množstvo je 0. expektorans pri bronchiálnej astme. anglicky: Indian Tobacco. na krátkych stopkách. Podstatnú obsahovú zložku drogy tvoria alkaloidy (0. bronchití- LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Podľa ČsL 2 najviac v % 4 10 12 5 Lobelková vňať — Herba lobeliae má podľa ČSN 86 6716 tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo alkaloidov — najmenej I. 1741 ju kultivoval v Uppsale). 5 6 2 14 14 6 0. Celá rastlina je riedko chlpatá. Lobelín pôsobí povzbudzujúco na dychové centrum a pre vlastnosti podobné nikotínu môže sa používať na odvykacie kúry fajčiarov. + Lobelia inflata L. antiastmatikum. 2 4 0. Lobelka získala svoje meno od dvorného botanika anglického kráľa Jakuba L. Najvyššia jednotlivá dávka drogy je 0. rusky: LOBELKA NADMUTÁ LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Jednoročná bylina vysoká 50—70 cm.). žiarivá — L. 166 . Lobelka sa používa aj vo veterinárnej praxi — najmä pre kone.1 g. chránenú pred svetlom v dobre zatvorených obaloch. Medzi príbuzné druhy. Hlavnými producentmi lobelky sú USA a Kanada. pazušné. Drogu skladujeme oddelene od ostatných (je toxická). a tým posilňuje expektoráciu. listy striedavé. Materiál sa suší rýchlo. potom tinktúra — Tinctura lobeliae a izolovaný alkaloid — chlorid lobelínia. horné sediace.3 de a čiernom kašli.3 g (v čajovinových zmesiach sa nepoužíva). maďarsky: Lobelia. dolné so stopkou. oddelene.

Materiál je náchylný na zaparenie a suší sa zvyčajným spôsobom vo vrstvách hrubých asi 8 — 12 cm. 1755) písal. 2 1 12 8 II.V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravuje esencia (dil. maďarsky: Bibircses vajfu (kotor).5—5 : 1. j. lastovičníkom. bez koreňov a pacibuliek). vňať a kvet. Droga: Herba saxifragae (granulatae). Rastie hojne v nižších polohách na svetlých teplých stranách. Rastie na podobných stanovištiach ako 1. ale aj pri hnačke a zvonka pri vypadávaní vlasov a uhryznutí hadom.) a Paracelsus. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. D 4-D 3). 5 2 12 12 Droga sa používa ako močopudný prostriedok. čepele okrúhlasté. Obdobie zberu je asi máj až jún. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku tabliet Antasthman . medziach a neobrábaných pozemkoch. žltačke. častejšie priama. Podľa prof. pasienkoch. uší. okraj vrúbkovaný až laločnatý. LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Na vňaťovú drogu — Herba saxifragae sa vzťahuje ČSN 86 6815. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva nadzemná kvitnúca časť rastliny — vňať. Účinné obsahové látky drogy nie sú priveľmi známe.antiastmatikum a spolu s chloridom lobelínia je zložkou prášku Felsol — tiež antiastmatikum. príp. že sa používajú proti kameňovitým ochoreniam). no v stredoveku ho už rátali k veľmi obľúbeným liečivým rastlinám. pretože niektoré druhy najradšej rastú na skalách (podľa niektorých vraj preto. rusky: - Trváca bylina vysoká až 50 cm. pri nedoslýchavosti. Čs. Zo starších receptov je známy čaj z vňate používaný pri kameňoch v močových cestách: 3 lyžičky usušenej vňate na 2 poháre vody ako zápar — nechať postáť 10 minút. používaná podobne ako alopatické prípravky. či je aj v tomto druhu lomikameňa (Thoms). vňať pri žalúdočných kŕčoch a pri kameňových ťažkostiach (Madaus 1938). Wittsteina (1882) boli v 19. 1. Dávkujú sa 3 čajové lyžičky na šálku záparu — piť 2-3 razy denne. uvádzala ho abatiša Hildegarda (12. Ľudovo sa traduje jej používanie na rozpúšťanie piesku a kameňov v obličkách a močovom mechúre. Listy v riedkej prízemnej ružici. čo je však sporné. zrnitý iba 5—7). málo listnatá. myším chvostom a pestrecom (silybom) mariánskym. naše: šťava zvonka pri bolestiach očí. že okrem „lámania kameňov" má aj močopudné účinky a uplatňuje sa aj proti zahlieneniu pľúc. lúkach. z ich pazúch vyrastajú výhonky s rozmnožovacími cibulkami. Získava sa odrezávaním nad zemou (t. riedke. stor. Z 200 druhov lomikameňovitých rastlín sa u nás vyskytuje asi 40. účinkom blízky salicínu — pozri heslo vŕba biela). V stredných stupňoch je vzácny. Obsahuje hlavne triesloviny a horčiny. vo vyšších celkom chýba. Podobné použitie má rastlina aj v homeopatii. v Dánsku sa používa pri slezinových a pečeňových ťažkostiach. Európske ľudové liečiteľstvo má pre lomikameň veľa zaujímavých indikácií. rúpové korenie Nemecky: Knollchen-Steinbrech. zrnitý. Lomikameň nebol antike známy a staroveké použitie nie je jasné. bulbifera L. Pri žlčníkových kameňoch sa zvyčajne ordinovala čajovina podľa Turka. Neskôr sa zachovalo iba používanie vňate. Kvety sú biele. smerom nahor sa zmenšujú. Aj homeopatia používa na prípravu esencie i rozotieraného prípravku „Teep" iba čerstvú kvitnúcu vňať. napr. cibuľkatý (S. piť po dúškoch počas dňa. riedko trsnatá. močových kameňoch. súkvetie koncové.). oficinálne koreň. vo zväzočkoch na povraze a na tienistých miestach. pre malé hluzky alebo pacibuľky pri koreňoch. Vedecké pomenovanie rastliny vychádza z latinského saxum = skala a frangera = lámať. Von Halier (Medicinálny lexikón z r. Plody sú tobolky. zrnitému je najbližší 1. Pomer zosušenia je asi 4. stor. ktorý má cibuľkaté pupene pri koreni a spodné listy sú obličkovitého tvaru alebo okrúhle a vrúbkované a má žľaznato chlpatú a bohato olistenú stonku (12 i viacej listov. Listy byle sú laločnaté. Droga a jej prípravky pre toxicitu podliehajú predpisom lekára. kde sa kombinovala vňať lomikameňa s mätou piepornou. Nie je však isté. glykozid bergenín (zvyčajne prítomný v zástupcoch čeľade lomikameňovitých. spomína sa živica. 167 . LOMIKÁMEN ZRNATÝ LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Saxifraga granulata L. L. Poľské použitie: vňať ako diaforetikum. Lomikameňovité — Saxifragaceae Ľudovo: lomkameň. Druhový názov značí zrnitý — granu- latum. maďarské: pri kameňoch obličiek.

Lopúchy už v staroveku patrili medzi rastliny opradené poverami.Petasites Mill. L. maďarsky: Kis bojtorán. Podľa ČSN 86 702 1 má droga tieto základné znaky: Znak Staršie zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. dosahuje výšku 1—2 m. anglicky: Great Burdock. rúbaniskách. obľubuje čerstvé navážky. plstnatý: vajcovité úbory sú fialové. Materiál sa suší na dobre vetranom mieste v tieni. na násypoch a v kroviskách od nížin po podhorský stupeň.5 II.Radix bardanae (Radix lappae). L.LOPÚCH VÄČŠÍ Arctium lappa L. Rýchlo a dôkladne sa omyjú. francúzsky: Bardane commune. aby ich pri vystúpení nebolo poznať. rusky: Lopuchy sú dvojročné byliny s veľkými stopkatými listami s okrúhlou čepeľou a guľatými úbormi s háčikovitými zákrovnými listeňmi.5 1 12 9 1. Rastie na rumoviskách. príp.5 12 12 3 .. lebo korene obsahujú škrob. maďarsky: Molyhos bojtorán. Dorastá do výšky asi 80-110 cm. listene zákrovu sú zakončené háčikmi. Latinské meno drogy vzniklo z talianskeho barda = konská deka. 3 1. Súvisí s učením o sig168 natúre. rusky: LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH PLSTNATÝ Arctium tomentosum Mill. — 0. Nezriedka si ľudia mýlia lopúchy s deväťsilom .5 2. pri cestách. taliansky: Bardana. Rastie na rumoviskách. ktorý reakciu nedáva). neskôr lysý. Nemecky: Kleine Klette. duté alebo drevnaté sa vyradia. ktorý má oveľa väčšie listy a rastie na zamokrených miestach. husto pavučinaté. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Nemecky: Filz-Klette. no až v druhom roku. pre veľkosť listov. z pomenovania starých keltských spevákov — bardov. ktoré sú priečne brázdená a drevo zväčša nemajú lúčovité (jednoduchá chemická skúška: prierez sa roztokom jódu sfarbí na modro. lopúchy rezervnú látku — fruktózan inulín. najlepšie umelým teplom pri teplote 30—35 °C. ktorí si zahaľovali tvár veľkými listami. dorastá do výšky asi 1 m. Cordus (1515 — 1544). Podzemné časti sa nesmú zamieňať s koreňmi ľuľkovca. hrubšie sa po dĺžke rozrežú. väčší: nemá pavučinaté zákrovy a všetky listene zákrovu majú odstávajúce háčiky. španielsky: Bardana. maďarsky: Kozónséges bojtorán. L. Ruderálny druh nížin až podhorského stupňa. Koreňovú drogu tvoria všetky uvedené druhy lopúchov. O používaní rastliny na podporu vzrastu vlasov písal už V. Vykopávajú sa z nekvitnúcich rastlín v jeseni (september—október) alebo na jar (apríl -máj). Ľudovo: lapún Nemecky: Grosse Klette. Predmetom zberu a nákupu sú dnes iba korene lopúchov . pasienkoch a v kroviskách od nížin po horský stupeň. rusky: LOPUCH VĚTŠÍ LOPÚCH VÄČŠÍ LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH MENŠÍ Arctium minus (Hill) Bernh. menší: zákrov má zamladi trochu pavučinatý. pre plstnaté ochlpenie listov. vnútorný rad zákrovných listeňov nemá háčikovitý hrot.

rusky: LUSKÁČ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 20-100 (120) cm.Succus bardanae. zvončekovité. Niektoré druhy obsahujú pravdepodobne narkotický pôsobiace látky. jej pôvodné stanovištia sa vyznačujú hlbokými vlhkými pôdami. ktorý má mnohé žlté bočné korienky. Zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička na pohár odvaru (pije sa 2—3 x denne).5 % odvar z koreňov. Čaj sa pije 2—3 x denne. Droga má slabý pach. Poľská polooficiálna medicína propaguje šťavu z koreňa . odlišuje sa chemickými skúškami.2 % ) . Ide o výťažok z koreňovej drogy získaný pomocou kvalitného oleja. Niekedy sa čerstvý koreň upravuje ako bežná zelenina. španielsky: Centosigo. oblá. priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan. anglicky: Asclepiad. hypoglykemikum. LUSKÁČ LEKÁRSKY TOLITA LÉKAŘSKÁ + Vincetoxicum hirundinaria Medic. — syn. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov všetkých troch druhov esenciu (dil. zvonka 1 polievková lyžica na 0. lopúchového oleja — Oleum bardanae. a to ako diuretikum. Pôsobivé bolo predovšetkým meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa a veľ169 . Plody sú blanité mechúriky. horko a príkro. Glejovkovité — Asclepiadaceae Nemecky: Weisse Schwalbenwurz. 63. slano. silicu (asi 0. Je častý na vápencových skal- natých substrátoch od nížin až do horského stupňa. v plodoch 1. kvety žltkastobiele až zelenkasté. preto ju treba čím skôr priniesť do nákupne.Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Aplikuje sa zvonka pri nadmernom vytváraní suchého hustého mazu na koži hlavy (seborrhoea sicca). ekzémoch a mykózach. byľ priama. Za zvyčajnú dávku sa pokladajú vnútorne 2—3 lyžice drogy na šálku záparu. depuratíyum a cholagogum. ktoré sa kedysi používali na chytanie vtákov. Rastliny majú aj výrazné antibakteriálne účinky. rezervnú látku inulín (40-50 % ) . horné na krátkych stopkách. Liečivosť bylín sa odjakživa vykladala z rozličných hľadísk. L. ďalej sliz. sa často primiešava do oficinálnej drogy Radix valerianae — valeriánový koreň (pozri heslo) a medzi prvosienkový (Radix primulae). Drogu ľahko napádajú škodcovia. Luskáčový koreň (Radix vincetoxici). v mimopazušných zdanlivých okolíkoch. celistvookrajové. V našich podmienkach je to teplomilný druh viazaný na suché lokality. diaforetikum a cholagogum. suché trávnaté alebo skalnaté svahy. Najbežnejšie sa droga používa na prípravu tzv. D 3 . horčinu a trochu oleja. a to pri furunkulóze a bolestiach obličiek (dávkovanie: 1 lyžička na pohár vody. aplikovanú vnútorne pri kožných chorobách a zvonka aj proti nadmernému poteniu pod pazuchami. Ľudove sa uplatňuje aj list a plod. V semenách sa uvádza aj glykozid arkciín. jednoduchá. chutí odporne. maďarsky: Kbzónséges méreggylok. taliansky: Vincetossico. Koreňová droga slúži ďalej na izoláciu inulínu používaného predovšetkým ako dietetikum a liečebné diagnostikum. lekársky je u nás jediným zástupcom rodu. výborne znáša aj dlhšie obdobie sucha.. Z obsahových látok (nie celkom prebádaných) treba uviesť predovšetkým polysacharid fruktózan.D 1). semená. so šupinatým podzemkom. sacharidy. Jeho stanovišťami sú lesostepi. žlčníka. pri chorobách pečene. za studena macerovať 8—10 h). 72.5 1 odvaru. s červenofialovými kvetmi. 235. resp. Ľudové použitie koreňovej drogy je veľmi široké: hlavne dermatikum. V záhradkách sa občas vysádza príbuzná glejovka americká — Asclepias syriaca L. francúzsky: Dompte-venin officinale. Možno užiť denne aj 6—12 g práškovanej drogy. 17. Eurázijský druh. chlpatá. dolné až sediace. triesloviny. väčšieho lignanový glykozid horčinového charakteru. pripúšťa sa aj krátky var. Koreň tvorí zložku čs. listy kopijovité. Na masáže pokožky s cieľom podporiť rast vlasov sa 3—5 x týždenne používa 2 . Čajoviny č.: Asclepias vincetoxicum L. dlhý asi 5 cm a hrubý 1 cm s nepravidelne sprehýbaným podzemkom. V terapii sa uplatňuje ako diuretikum.

lebo je vlastne analógiou lyžičníka. Prechodne splanieva. Pred aplikáciou drogy bez dozoru lekára varujeme. Brown. Už farmakognostik prof. je vytvorené z gréckeho kyón. maďarsky: Orvosi kalánfú. mäsových polievok. Toto meno má pôvod v staroveku. tiež pre príp. osobitne ju neuvádzame. liečivá. Vedecké pomenovanie lyžičníka je odvodené z latinského cochlear = lyžica. sliz a živica. Droga: Radix (Rhizoma) vincetoxici (Radix hirundinanae seu Radix asclepiadis).Herba cochlea- . rastlina sa ľudovo nazýva aj lastovičník (pozri nemecké Schwalbenwurz. je nebezpečná. Zvonka sa používa na staré udreniny. LYŽIČNÍK LEKÁRSKY LYŽIČNÍK LEKÁRSKY Cochlearia officinalis L. napr. základ steroidov. U nás sa kedysi hojne pestoval. droga má priveľmi špecifické pôsobenie. dolné stopkaté. sleziny) a metabolikum — predovšetkým pri cukrovke. neskoršie palivo horko. Veľmi dobre ho poznali námorníci — nasolený v sudoch sa vozil na dlhých cestách. ďalej silica. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echtes Loffelkraut. ktoré sa po dozretí rozčesnú ako chvost lastovičky. Azda sa v budúcnosti luskáč zaradí medzi rastliny s kardiotonickým pôsobením. saponíny 170 (kyselina asklepiadová). p. z ktorých sa pripravuje esencia (dil. Wittstein musel r. čo má vystihovať liečebné použitie. horné sediace až objímavé. potom z aucho = dávim. Tak sa meno boha liečiteľstva Aesculapa (Asklepios) dostalo rastline označovanej ako asklepios. v chorvátštine). Droga má experimentálne overený potopudný. francúzsky: Cochléaria officinal. cedí sa po 30 minútach a pijú sa 1—3 šálky denne. Vzhľadom na liečivé účinky zaslúžil by si viacej pozornosti pestovateľov. 1882 konštatovať. na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier a v CHKO Slovenský raj na podobnom substráte ako glaciálny relikt. Potočnica je vitaminiferum (A a C). Je to vysokohorská rastlina. spôsoboval totiž dávenie. t. hoci znovu prichodí do popredia vedeckého výskumu — dnes však pre novozistené obsahové látky. Aesculap dal vraj 1. srdcovité. Rastie na severských európskych pobrežiach. kynos = pes. keď rastlinu volali lastovičou bylinou (hirundinaria — hirundo = latinsky lastovička) vzhľadom na plodové mechúriky. Z obsahových látok 1. aby pomenovali rastlinu luskáč. Predmetom zberu na homeopatické účely sú čerstvé listy. Ľudove sa užíva najmä ako cholagogum (pri chorobách žlčníka. tatrae Borbás. možnosti nežiadúcej prímesi v nejedovatých drogách. že rastlina usmrcuje psov a niektoré šelmy. ozdobou studených mís a pod. pečene. endemický druh Tatier. rastie roztrúsené i voľne pri potokoch i prameňoch a miestami sa pestuje ako šalátová zelenina (napr.). listy má lyžicovitého tvaru. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Voľne rastie chránený druh 1. Rastlinu uvádzame pre obsah esterových glykozidov pregnanového typu. napr. Príbuzný druh lyžičníka je potočnica lekárska — Nasturtium officinale R. Inak droga pôsobí dávivo. Druhový názov officinalis = lekárenská. tatranský — C. lekársky ľudstvu ako najlepší protijed a z toho možno odvodzovať aj jeho neskorší názov vincetoxicum — premáhajúci jedy. Sláva rastliny zapadla. hormónov. Biele až fialové kvety tvoria husté strapce a dozrievajú v okrúhle dlhostopkaté. pílkovité. Valopatii sa skôr používajú podzemky s koreňmi. dvojročná až trvalá holá bylina vysoká 10-30 cm. D 3). škrtím.5 % ) . diuretický a emetický účinok. Známe sú aj otravy s podobným priebehom ako otravy prilbicou. vo Francúzsku už od 14. ktoré má obdobu aj v niektorých slovanských jazykoch.2 g. slaných lúkách a močaristých miestach. České meno tolita je odvodené od staroslovenského toliti = mierniť. Homeopatia používa esenciu predovšetkým ako potopudný a močopudný prostriedok. z ktorých vyteká biele mlieko. že luskáč je v liečiteľstve zastaraný (má iba slabé použitie vo veterinárstve a jeho stonky sú vhodné na technické použitie vďaka odolnému lyku).0—1. pretože v staroveku sa domnievali. na oboch koncoch zúžené šešuľky. ktoré sú sústavne predmetom pozornosti výskumníkov. Lyžičník bol odpradávna známy ako vynikajúci antiskorbutický prostriedok. z čerstvých listov sa pripravuje ostrý šalát a listy sú pikantným korením do omáčok. utišovať. Má ostrú chuť a štipľavý pach. ako metabolizujúci a preháňavý prostriedok a pri menštruačných ťažkostiach. španielsky: Coclearia.mi imponoval božský objaviteľ alebo vôbec mýtická postava. Chutia sprvu nepríjemne sladko. Synonymové vedecké pomenovanie rodu Cynanchum L. rozkonárené nízko pri zemi. Podzemné časti sa vykopávajú najlepšie v októbri a sušia umelým teplom. rusky: LŽIČNÍK LÉKAŘSKÝ Dvojročná až trváca bylina vysoká 20—30 cm. asclepias. Je nenáročný a znesie aj najkrutejšiu zimu. Dávka drogy na zápar (1 %) — nesmie prekročiť 0. taliansky: Coclearia. j. stor. Ľudovo sa traduje okrem toho ako prostriedok pri ochoreniach obličiek. celistvookrajové. nepríjemne páchnu (preto aj častá zámena s koreňmi valeriány).. vzhľadom na tvar prízemných listov. anglicky: Scurvy-grass. lekárskeho sa bežne uvádzajú steroidné glykozidy komplikovanej štruktúry (vincetoxín či asklepiadín = cynanchín — asi 1. U nás sa pestuje v záhradkách. Stonky má hranaté. To azda viedlo aj slovenských autorov k tomu. p. diuretikum a metabolikum. niektorých vitamínov a iných látok. Rastie pri prameňoch i na mokrých sutinách vo vysokých polohách. listy jednoduché. Liečebne sa používala bežne čerstvá vňať .

pri žuvaní slizovatie a pri ochutnaní pripomína olej. hore rozkonárenej stonke má striedavé čiarkovité celistvookrajové listy. za listy fialky voňavej (ich prísady však v šaláte nie sú na škodu). sušená sa pokladá za menejcennú. Semená sa získavajú neskôr — v septembri až októbri. lekársky obsahuje aj enzýmy. Droga nemá pach. listov sa robí počas kvitnutia rastliny. pôvodne glykozidicky viazanú ako glukozinolát — glukokochlearín. Homeopatia využíva lyžičník hlavne pri kožných (najmä chronických) a pečeňových ochoreniach. ešte raz preliať vodou a večer znovu kloktať (Madaus. 1938). Pri hydrolýze poskytuje najmä galaktózu. príp. maďarsky: Házi len. Aj starí Slovania tkali plátno a liečebné použitie ľanových semien je mladšieho dáta. zo ZSSR. glukózu. Pri jarnom zbere treba dávať pozor. kývavosťou zubov. asi v máji až júni. Číslo napúčania podľa ČsL 4 by malo byt' najmenej 4. t. Plody sú guľaté tobolky s desiatimi semenami. zúbkované. Lisuje sa z nich šťava alebo sa listy upravujú ako šalát (s octom alebo s olejom). na slnku alebo umelým teplom. — ľan. podobne ako v iných kapustovitých rastlinách (pozri kapustu čiernu a horčicu bielu). diuretikum. Semená sa nechajú na tienistých miestach dosušiť.riae. V Európe sa pestuje asi 6000 rokov. enzýmy. arabinózu. Často splanieva od nížin po horský stupeň. Okrem vňate bob oficinálne aj semená — Semen cochleariae. príp. pestovaná len v poľných kultúrach. ráno po scedení použiť na kloktanie. Vzhľadom na mnohostrannú upotrebiteľnosť a osožnosť dal Linné ľanu pomenovanie najužitočnejší = usitatissimum. Čeľaď ľanovitých rastlín zahrňuje asi 25 rodov s 500 druhmi. jasnomodré alebo biele. L. xylózu. Flachs. dnes opäť propagovaných a právom. môžeme ju používať čerstvú do šalátov od apríla až do zimy a chutí výborne aj posekaná na chlebe s maslom. Aby droga nezhnedla.). resp. uvoľňuje sa poranením pletiva enzýmovou činnosťou. bolesťami v krku a ústach. V kloktadle používanom pri paradentóze sa odporúča kombinovať rovnaký diel vňaťovej lyžičníkovej drogy s listom či vňaťou šalvie: večer naložiť 1 lyžičku čajoviny do šálky vody. niekedy aj v auguste. Bežnejší je však jarný zber mladých lístkov. chrenovitú chuť a pôsobí aj ako metabolikum — vhodná zložka jarných bylinných kúr. keď semená v tobolkách zhnedli a šuchocú a listy z rastliny skoro celkom opadali. Z obsahových látok semien je lie- ĽAN ÚŽITKOVÝ čebne najdôležitejší sliz (3-6 %). príp.25 5 1 10 Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Ináč zafarbená/ poškodená droga 5/5 171 . Kvety sú dlhostopkaté. minerálne látky a veľa kyseliny askorbovej (vitamín C). Portugalský liekopis (z r. Možno ju kombinovať so šťavou z potočnice lekárskej.teplotou do 40 °C. usitatissimum L. vňate. resp. V prospech liečebného používania svedčí predovšetkým obsah kyseliny askorbovej (vitamín C). 1938) odporúča z každého druhu 3 x denne po lyžici. francúzsky: Lin. Prchavý izotiokyanát je podobný zlúčenine nachádzajúcej sa v kapucínke. Na jednoduchej. Na svetový trh sa ľanové semeno dostáva predovšetkým z Maroka a Argentíny. musí sa sušiť rýchlo. niekedy dvojročná bylina vysoká aj 1 m. kyselinu galakturonovú a manurónovú. steríny a kyanogénne glykozidy (1. taliansky: Lino. Kvalita semena — Semen lini sa posudzuje podľa ČsL 4 takto: Znak Cudzie organické prímesi/anorganické Najviac v % 2/0. osoží pri chorobách spojených so zápalmi ďasien. Uplatňuje sa aj ako stomachikum. na obklady a zle sa hojace rany. Zber vňate. Vytrhaný či pokosený ľan sa po oschnutí zväzočkuje. olejnatého (L. rusky: . Možno ich sušiť aj umelým teplom . Stará kultúrna rastlina z Blízkeho východu. list má ostrú. Ľanovité — Linaceae Nemecky: Saat-Lein. Droga sa uvádza ako oficinálna vo väčšine svetových liekopisov (opäť aj v ČsL 4). Jednoročná. z ktorých približne polovica patrí k rodu Linum L. anglicky: Cultivated Flax. derivans. var. uložený iba v epiderme buniek osemenia. butylhorčičnú zlúčeninu.linamarín a lotaustralín. proteíny(25 %). španielsky: Liňo. obsah oleja najmenej 35 %. mláti a čistí. bez pachu a chutia príkro. s citrónovou šťavou. j. ktoré sú viac vykrajované.5 % . Pije sa zvyčajne šťava (50—200 ml v aromatickom nápoji 3 x denne). zväčša tzv. macrospermum) zberané v čase. Farmaceutickú drogu — Semen lini tvoria zrelé semená šľachteného ľanu. triesloviny. Ak pestujeme rastlinu v záhradke. Z účinných obsahových látok možno uviesť prchavý izotiokyanát. semená obsahujú aj vysychavý olej (30-40 %). pri angíne i reumatizme. aby sa lístky nezamenili s listami blyskáča jarného (Ficaria verna Huds. usporiadané v riedkej závinkovej metline. LEN SETÝ ĽAN ÚŽITKOVÝ Linum usitatissimum L.

linolová (25 % ) . 10 3 1 1 13 10 1 15 II. dieravec.). Druh dobre znáša sucho. Z príbuzných a podobných druhov treba vylúčiť najmä tie. potom palmitová a stearová. prečisťujúci — L. vajcovité.105. ČsL 4 povoľuje prímes ľ. lebo ľanové semeno je stále veľmi hľadaným produktom na svetových trhoch. na izoláciu nenasýtených mastných kyselín a i. žlté. antitusikum. čarovník. semeno tvorí zložku čs. 11. olejová (15 % ) .80. ľubeník.) Small . taliansky: Iperico. preto rastie i na suchých lúkach. listy protistojné. Plody sú tobolky. byľ dvojkrídla. Uprednostňuje však vlhké podklady. Na vonkajšie použitie sa rozmiešajú najlepšie odtučnené rozdrvené semená s vodou na kašu a aplikujú ako teplé obklady. na rašeliniskách a pri močiaroch.H. anglicky: Common Saint John's Wort.slizový výťažok sa pripravuje za studena: 1 diel semien a 10 dielov studenej vody. Ľanový olej — Oleum lini (oficinálny vo všetkých svetových liekopisoch) sa získava zo zrelých semien extrakciou alebo lisovaním. španielsky: Hipericón. škvrnitého .slúžil ako laxans. potom mucilaginózum. Bolo by účelné zlepšiť technológiu výroby a zberu ľanu. Olej zo semien sa kedysi miešal s rovnakým dielom vápenatého mlieka a slúžil v domácnostiach na drobné spáleniny (dnes už zastaraný prostriedok). Domáca produkcia ľanového semena kryje iba 25 % spotreby nášho priemyslu. zvyčajne sa sladí medom a užíva sa každé 2 h pol šálky.laxans. šampónu so sírou. Ľubovníkovité — Hypericaceae Ľudovo: bylina sv.123. láskavec. Voľných kyselín je asi 1 % a ich obsah stúpa počas skladovania. catharticum L. s priesvitnými bodkami. ale nekrídlatú stonku). čiernobodkované. sediace. prestrielavec. catharticum (L. maculatum Crantz. uplatňujú sa aj pri kataroch močových ciest a zvonka ako antiflogistikum a emoliens.217. trezalka. príp. křížek. svätojánska bylina. ako je linolénová (až 65 % ) . bez miešania sa nechá 30 min stáť a precedí. kivník. Olej zo severských oblastí je v porovnaní s olejom južných krajov bohatší na nenasýtené mastné kyseliny. 213. Čajoviny č. koreň matky božej. Na zmäkčenie stolice sa odporúča piť večer a ráno 1—6 lyžičiek celých alebo nahrubo drvených semien v mlieku. Zriedkavejšie slúžia ako adjuvačný prostriedok pri cukrovke. preto je častý aj v pobrežných húšťavách.. vo vode alebo s kompótom. Nemecky: Tupfel-Harnheu. Semená zvyčajne tvoria zložku zmäkčujúcich čajovín — Species emollientes a zmäkčujúcich čajovín na obklady — Species emollientes ad cataplasmata.ľanček lúčny) . Mucilago (Decoctum) seminis lini . Esencia používaná v homeopatii sa pripravuje z čerstvých kvitnúcich byli a tinktúra zo semien. v ovocnej šťave. Farina lini (ľanová múka). maďarsky: Kozonségesorbáncfu. Ich zvyšok po lisovaní oleja a odtučnení sa odborne označuje ako Semen lini pulveratum desoleatum (ČsL 2) alebo jednoduchšie Placenta seminis lini. vitamínového krému a výživného krému). 172 Spomedzi ostatných druhov ľanu sa kedysi ešte farmaceutický používal ľ. Johanniskraut. rozkonárená. Oleum lini tvorí zložku oficinálneho draselného mydla — Sapo kalinus. ktorý ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ rastie dosť hojne v horských oblastiach a typickými stanovišťami sú mokré lúky a jelšiny (má štvorhrannú.109. fermeže. kvieťa panny Márie. Jeho technické uplatnenie je veľmi široké (mydlá. rusky: Trváca bylina vysoká 30—100 cm. TŘEZALKA TEČKOVANÁ ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ Hypericum perforatum L. je bohatý na acylglyceroly nenasýtených kyselín. červený zvonček. prípravku Mucilogan granulky . ktoré nemajú žľaznaté bodky — neobsahujú účinné látky. Semená sú spoľahlivé mierne laxans. dnes uvádzaný pod rodovým pomenovaním Catharolinum Reichenb. kvety v bohatých vidlicovitých metlinách. Podstatným odli- Na drogu — Herba hyperici sa vzťahuje ON 86 6713 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Zdrevnatené osi hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Látky extrahovateľné 60 % liehom — minimálne I. Je častým druhom nížin až horských polôh a vyskytuje sa v rozličných typoch trávnatých i lesných porastov.112. 20 6 2 2 13 12 2 10 ČsL 4 10 3 1 1 13 10 1 20 . Na vnútorné užívanie sa dáva 5-10 g drogy na šálku záparu. Jána. (C. francúzsky: Millepertius officinal. rúbaniskách a medziach.pomaly hydrolyzujúce najmä v drvených semenách). estery kyseliny linolénovej a linolovej sa označujú ako vitamín F a tvoria zložku liečebnej kozmetiky (náš priemyselný prípravok Perilacin má formu regeneračného krému.

pomer zosušenia asi 6 : 1 . pre toxicitu oddelene od ostatných drog. Príslušné prípravky ordinuje lekár. Sušia sa rýchlo v tenkých vrstvách rozprestreté na vzdušných a tienistých miestach. rusky: - RULÍK ZLOMOCNÝ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. antiflogistikum. tak volali najstaršiu sudičku. 207. Drogu skladujeme v dobre uzatvorených obaloch. aplikuje sa na velké plochy. u niektorých citlivých osôb sa môže prejaviť ako nežiadúci účinok. 169. Materiál sa po omytí suší na vzdušných miestach alebo umelým teplom. 1.108. Čajoviny č. bodkovaného je valcovitá. 91. Droga sa hodnotí podľa ON 86 7010 a ČsL 4. Známy je vplyv obsahových látok ľubovníka na kožnú pigmentáciu — hypericizmus. Zvonka sa prv používal ľubovníkový olej — Oleum hyperici. Rodové pomenovanie ľuľkovca vychádza z gréckeho atropos — neodvratiteľný. prípadne si vstrekovali trochu šťavy do očí. španielsky: Belladonna. nemnica.). oficinálna aj v ČsL 4. digestívum). Sarabnicky pátrali po jeho pôvode a r. plne rozkvitnuté rastliny nedávajú dobrú drogu). lulák.5 g vňate v zápare alebo v odvare. vo voľnej prírode si treba včas označiť miesto výskytu rastliny.ľahko ju napádajú škodcovia a vlhne. cholagogum). Hrubšie sa pozdĺžne režú a dlhé sa skracujú. Na objednávku sa niekedy zberá vňať . Obdobie zberu je dosť neskoro. Vzhľadom na vysokú spotrebu drog sa všeobecne podporuje jeho pestovanie. 232. ktorá v juhoslovanskom tovare tvorí až 50 % prímesí. nočnom strachu a pod. — u nás iba na východnom Slovensku). V homeopatii sa používa esencia z čerstvej kvitnúcej vňate a jej indikácie sú podobné ako alopatické (dil. ktorá vraj prestrihovala niť života (prenesené na vysokú jedovatosť rastliny).. Droga sa osvedčuje aj v detskej praxi — pri nočnom pomočovaní. Stomaran — čajovina (stomachikum. Droga tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum. že kožná pigmentácia vyvolaná osvetlením (fotosenzibilizujúce pôsobenie) má pôvod v hypericínoch — farbivách ľubovníka. z oboch strán stisnutá stonka a žľaznatobrvité kališné lístky. stomachikum. Olejové výťažky z rastliny sú v detských olejoch a emulzných mastiach na ochranu pokožky pred slnečným žiarením. Obsahové látky rastliny tvoria jedovaté alkaloidy. celistvookrajové. 71.hypericum. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. preto má rastlina význam vo včelárstve. 229.hlavný je 173 . Predmetom zberu sú predovšetkým listy. bez koreňových hlavíc a tenkých korienkov. mozgovomiechová skleróza a i. anglicky: Belladonna. listy veľké. poranenia. pochádza z toho. maďarsky: Maszlagos nadragulya. čím sa zvýši zber budúcim rokom. Zvonka: antiflogistikum . vlašské bella donna — krásna pani. fotodynamicky účinné. koreň hrubý. Ak použijeme umelé teplo. keď rozkvitla asi polovica kvetov (asi 25—30 cm dlhé stonky. 33.Herba belladonnae.najmä pri ulcus cruris. Oficiálna alopatia okrem vňaťovej drogy uplatňuje aj výťažky vo forme štandardizovaných prípravkov. cholagogum.šovacím znakom ľ. Hodnotí sa podľa ON 86 6748. dimérne produkty antracénových derivátov — ČsL 4 žiada minimálne 0. manipulácia je ako s listom. Ľuľkovec sa pri zbere listov (vňate) často zamieňa za podobnú skopóliu kranskú (Scopolia carniolica Jacq. Odrezané krčky koreňov s fialovými pupeňmi sa po vykopaní zasa zahrabú do zeme. ľulok. 210. najmä v bučinách pahorkatín a podhorského stupňa.2-0. aby dostali ohnivý výraz. neurovegetatívne poruchy).2 %). kvety aj 12 %). migréna. koreň až 1. 155. ktorý uvádzali už Dioskorides a Plínius: hyperikon . Liečivosť rastliny spoznala až stredoveká talianska lekárska škola. výťažky tvoria zložku injekcií Floristen Spofa a Floristen forte Spofa (indikácie: chronické ženské zápaly. hypotenzívum).7 %). Listy sa veľmi ťažko odlišujú. pije sa 2 x denne. kŕčové žily. Drogu treba čím skôr dodať do nákupne .5 % . suchý výťažok roztoku Passit (sedatívum). Rastlina obsahuje veľa trieslovín (10 %. 83. varikóznych vredoch a tromboflebitídach. neprekročme teplotu 35 °C. flavónové glykozidy (hyperosid — 0. ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ + Atropa bella-donna L. teplotou do 30 °C. Stonka rozkonárená. vajcovité. Doba: júl -august. Slúži aj ako metabolikum a olej pri reumatizme. Dávkovanie: 1 kávová lyžička na pohár záparu. Odrezávaním či kosením sa zberajú olistené kvitnúce vrcholky rastlín v dobe. treba ju skladovať preto v dobre uzatvorených obaloch a chránenú pred svetlom. D 1 Prípravky z ľubovníka tvoria i súčasť kloktadiel. ČsL 4 uvádza ako perorálnu dávku 1. že Talianky si z bobúľ pripravovali líčidlo. vredy predkolenia (ulcus cruris). Zberá sa aj koreň — Radix belladonnae (oficinálny v ČsL 4). taliansky: Belladonna. Droga sa ľudovo používa oveľa širšie — pri chorobách pečene. 214. Vedecké pomenovanie rastliny vzniklo podľa starého názvu. 181. zápaloch močových ciest a pri ženských ťažkostiach. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu je vňať — Herba hyperici. toto nebezpečenstvo je však pri aplikácii priemyselne vyrábaných prípravkov značne znížené. možno ich získať aj zdrhovaním. 63.05 % hypericínu). Indikácie: adstringens. 240. Rastie v listnatých lesoch. Vňať sa zväzuje do snopčekov a suší v tienistom a dobre vetranom mieste. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. Neporušené listy bez stopiek sa trhajú v čase kvitnutia rastliny (jún —august). nadraguľa. Možno ju použiť analogicky ako list. Druhové pomenovanie je pre priesvitavo bodkované listy (perforatum = latinsky prevŕtaný). 110. dnes tvorí zložku najmä mastí. -0). metabolikum. W. 225. mnohé sa ujmú. Ako droga sa nazývajú Folium belladonnae. ale iba z mladých a nekvitnúcich výhonkov. pseudohypericín a i. toten Nemecky: Schwarze Tollkirsche. oficinálne v mnohých svetových liekopisoch . 242. žlčníka. Etymológia pomenovania je nejasná. silicu (0. Hnedočervené kvety dozrievajú v lesklé čierne mnohosemenné bobule. 1934 sa im podarilo dokázať. Hausmann a F. francúzsky: Belladone. 129. pridávajú sa do kúpeľov na hemoroidy a používajú sa aj v kozmetike. fluoreskujúce. Pomer zosušenia je asi 5 — 6 : 1. izolovaný z čerstvých kvetov. Ľubovník nemá síce sladkú šťavu. nervínum (depresie. pričom sa vychádza z klinicky a experimentálne overeného adstringentného a protizápalového účinku (zvonka i vnútorne) a silného sedatívneho pôsobenia. Ľulkovité — Solanaceae Ľudovo: čertov blázniček. zápaly lymfatických ciest a pod. krásavica. farebné látky. ale v kvetoch je v lete nadbytok peľu. čajoviny Eugastrin (stomachikum. nie však zdrevnatené. Rastlina je prudko jedovatá — vyžaduje osobitnú obozretnú manipuláciu. list ich obsahuje asi 1 %. taktiež rozkonárený. ale plné. diantróny (až 1 % — hypericíny: hypericín. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. Korene sa vykopávajú v septembri —októbri z 3—4-ročných jedincov. melanchólia.

List je zložkou tabliet Antasthman (bronchodilatans) a tinktúra kvapiek Contraspan — spazmolytikum. zvyčajne 174 .4 %. jeho najvyššia jednotlivá dávka je 0. miernia nutkanie na dávenie a nadmerné slinenie. Diagnosticky významná je flavonoid- ná zlúčenina β-metyleskuletin. ČsL Základné požiadavky ON 86 6412 a ČsL na listovú drogu — Folium belladonnae: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustné v HC1 Vlhkosť Obsah alkaloidov — najmenej I. antiparkinsonikum). ako majú alopatické prípravky. rozširujú zreničky. mydriatikum a antiparkinsonikum (tzv.5 15 3 13 0. Byle má poliehavé. taliansky: Dulcamara. Listy sú rôznotvaré. francúzsky: Morelle douceamere. POTMĚCHUŤ POPÍNAVÁ + Solanum dulcamara L. Alkaloidy drog pôsobia povzbudivo na centrálny nervový systém. myšie drevo.5 15 3 13 0. majú široké použitie v terapii. sedatívum atď. analgetikum. rusky: - ĽUĽOK SLADKOHORKÝ Trváca. Oficinálne prípravky tvorí extrakt (suchý . titrovaný prášok už ČsL 4 neuvádza. podobne ako izolovaný alkaloid atropín (tvorí zložku asi 30 čs.2 g. Jeho maximálne dávky sú rovnaké ako listu a rovnako podlieha predpisom lekára.).3 4 žiada pre list minimálne 0. List je predovšetkým spazmolytikom a antiastmatikom. psie víno.15 ČsL 4 8 4 1 0. Bellaspon — dražé. Ľuľkovcové listy a koreň pre špecifickú účinnosť a toxicitu môže ordinovať iba lekár. často dlhé aj 250 cm. 8 4 1 0.3 % alkaloidov a pre koreň 0. červené psinky. potom opticky neaktívny jeho racemát atropín a z ďalších najmä skopolamín. denná 0. vystúpavé až ovíjavé. kumaríny a organické kyseliny.028-0. maďarsky: Kesernyés csucsor.032 % alkaloidov). podobne ako priemyselne vyrábané prípravky. na báze drevnatejúca bylina. pôsobia proti zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy. ktorá sa nachádza iba v listoch. priemyselne vyrábaných prípravkov). bulharská kúra).ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ tropanový alkaloid 1-hyoscyamín.3 II. V rastline sú prítomné aj triesloviny (do 10 %).6 g a používa sa iba v zmesiach s ďalšími drogami — liečivami. sladká vŕbka Nemecky: Bittersusser Nachtschatten. Radobellinum substancia reprezentuje alkaloidový obsah koreňa a tvorí zložku celého radu čs. V homeopatii sa z čerstvého koreňa a nadzemnej časti rastliny pripravuje esencia (Dil. môže ich ordinovať iba lekár.Solanaceae Ľudovo: bokožnice. podobne ako tablety Radobelin s ich obsahom (parasympatolytikum.siccum) a perkoláciou získaná tinktúra (Tinctura belladonnae — nastavená na množstvo 0. Ľuľkovité . využívajú sa predovšetkým ako parasympatolytiká (uvoľňujú kŕče hladkého svalstva a koliky). sladká-horká. anglicky: Bittersweet. Koreň sa uplatňuje ako spazmolytikum. polokríkovitá. bronchodilatans. čo môže ordinovať iba lekár. priemyselne vyrábaných prípravkov (Asthmin prášok. 16 8 2 1 17 4 13 0. španielsky: Dulcamara. D 5—D 3) s podobným používaním.

Nemožno s určitosťou tvrdiť. často nepresne označované ako stopky. S označením Solanum sa stretávame už v 1. špecificky účinné na kožné ochorenia (exantémy. Predmetom zberu sú v niektorých liekopisoch oficinálne konce konárikov — Caulis. ako aj spirostanoly (steroidné saponíny. na báze uškaté. S ohľadom na možnú jedovatosť zber sa deťom neodporúča a nebezpečná je aj manipulácia s terapeutickým experimentovaním. hrubšie konáriky sa pred sušením režú po dĺžke. kým holandský botanik Dodonaeus použil názov Dulcamara. intenzívne vedecky skúma. potom ich hydroxyderiváty. že obsah steroidných alkaloidov v plodoch klesá s ich dozrievaním (toxické sú nezrelé a veľké kvantá). Kvety majú fialovú korunu a dozrievajú vo visiace vajcovité sýtočervené bobule. V odbornom prívlastku dulcamara je skryté latinské dulcis = sladký a amarus = horký. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . tíšiacich bolesti a kŕče). Rastie v nižších nadmorských výškach na stanovištiach s veľmi vlhkou pôdou. Ľ. čierny (S. ktoré podmieňujú rasy podobného označenia. ktorý je jednoročnou bylinou s inak tvarovanými listami a s čiernymi alebo zelenými či žltkastobielymi bobuľami. rozličné dermatopatie a pod. n. tigogenín. raz Amara dulcis. Lonicerus mu vo svojom herbári venoval dlhú oslavnú pasáž. u Celsa.5-2 g prášku viacej ráz denne (Klemperer -Rošt). ktoré sú založené na steránovom jadre (chemicky sú blízke srdcovým glykozidom obsiahnutým v náprstníkoch). Historicky zaznamenané nejednotné údaje o jedovatosti ľuľka možno dnes vysvetliť geneticky a vplyvom pôvodu drogy.ĽUĽOK SLADKOHORKÝ jednoducho kopijovité. ďalej na rumoviskách. Stredovekí otcovia botaniky nazývali rastlinu raz Dulcisamarum. Linné pri syfilise a reumatizme. Droga i celá rastlina obsahuje kolísavé množstvá (okolo 1 %) osobitných glykoalkaloidov spirosolanového typu.) používal ľuľok ako diaforetický prostriedok pri zápale pľúc a pohrudnice. popínavý ker vysoký až 5 m. Na alopatické účely sa materiál suší rozostretý v tenkých vrstvách prirodzeným alebo umelým teplom (40 °C). mnohé tradované údaje bude potrebné dôkladne prehodnotiť. prípadne za zemolez ovíjavý (Lonicera periclymenum L. ako sú pobrežné kroviská. pri plotoch a v blízkosti hnojísk. čo pripomína počiatočnú sladkosť a neskoršiu horkosť mladých konárikov. Droga ďalej obsahuje 11 % trieslovín a v popole sa našlo relatívne dosť solí mangánu. pričom ich výroba by bola pomerne ľahká a lacná. užíval sa aj pri žltačke a horúčkach. ďalej ako antiastmatikum a prostriedok pri choro175 . soladulcín. Zberajú sa pred vyrastením listov (marec—apríl) alebo po opadaní listov (október). nigrum L. Holandský lekár Boerhave (18. lužné lesy a priekopy. Odrezávajú sa 2—3-ročné zdrevnatené konáriky dlhé asi 6 cm. tomatidenol. Za zvyčajnú terapeutickú dávku sa pokladá 0. Niektoré látky obsiahnuté v ľuľku možno premeniť na látky hormonálneho charakteru — kortikoidy a mužské pohlavné hormóny. Novšie prieskumy (Frohne a Pfänder 1983) ukazujú.). Pravdepodobne je odvodené od solari = latinsky tešiť sa (podľa niektorých rastlín čeľade Solanaceae. stor. Vzájomné zastúpenie jednotlivých zložiek je podmienené biotopom rastliny a závisí od biologickej rasy. Poznali ho vtedy ako močopudný a laxatívny prostriedok.). Homeopatia spracúva mladé konáriky s listami odtrhávané ešte pred rozkvitnutím rastliny. diosgenín a yomogenín. Stipes — Stipes dulcamarae. sladkohorký nemožno zamieňať za príbuzný ľ.). Ako aglykóny sa izolovali spirosolany solasodín. že Theofrastovo a Dioskoridovo Smilax znamenalo ľuľok. Droga — Caulis (Caules) či Stipes (Stipites) dulcamarae sa kedysi terapeuticky veľmi cenila ako metabolikum. 1. ktoré ich sprevádzajú). Ako vidno. ekzémy. Vedcov upútava i výrazný antibiotický účinok steroidných saponínov a glykoalkaloidov ľuľka. Pre svoje výnimočné obsahové látky sa v poslednom čase celý rod Solanum L. tomatidenolová rasa ich má bez alkaloidov. nápadný tmavočervenými bobuľami a protistojnými listami (u nás sa zriedka pestuje v parkoch). stor.

Osobitne sa používala ako liek proti bolestiam hlavy. Z rastliny sa zberajú nadzemné časti bylinných stoniek v období kvitnutia (jún)-júl-august—(september). Pestuje sa ako korenina — majorán. do omáčok. m. Meno majorana sa odvodzuje z hebrejského mar = horký. či z latinského amarus. taliansky: Maggiorana. čo sa pomerne ľahko odlíši už podľa pachu. no oddávna bola i koreninou. U nás sú majoránové polia na južnej Morave a južnom Slovensku. resp. Gréci i Rimania. francúzsky: Marjolaine. Vňaťovú drogu dosť často znehodnocujú plody z materskej rastliny. rusky: Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 10—40 cm. pohryznutí škorpiónmi a na úpravu menštruačného cyklu. Naše gazdinky s obľubou používajú majorán pri príprave niektorých polievok (napr. kultivovali už starovekí Egypťania. gréckeho amarakos alebo arabského marjamie. Majorán sa pestuje po celej Európe. maryamych.. i. Na lekárenské účely sa žiada droga získaná zdrhovaním listov i kvetov. Plody sú tvrdky. K nám sa majorán dostal počas križiackych vojen z Jeruzalema. gulášovej. Stredovekí arabskí lekári ho odporúčali najmä pri migréne. biele. nádche.bach z nachladnutia a s tým spojené ťažkosti (o. semená alebo polámané časti býľ a pod. Kvitne hlavne v júli až v auguste. Rastlina sa u nás oddávna udomácnila vo vidieckych záhradách. V neskorom stredoveku sa preslávil ako liek proti nádche. Celá je páperisto chlpatá a aromatická. na uľahčenie prehĺtania a na vytriezvenie po opojení liehovinami. zemiakovej). resp. kŕčoch tváre. do plniek. v Stredomorí rastie v kultúrach ako poloker. maďarsky: Kerti majoranna. pri bolestiach nervového pôvodu. na baraninu. španielsky: Majorana. Po usušení tvorí drogu Herba majoranae. ktorá sa môže zväzkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách v tieni a v prievane (umelým teplom pri teplote do 35-40 °C). príp. celistvookrajové. kvety drobné. uplatňuje aj niektoré historické indikácie. anglicky: Marjoram. v Oriente i v Amerike. Aromatický majorán. Homeopatická medicína má oficinálnu esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate. čo sú staré mená tejto rastliny. Majorán je medonosná rastlina. uplatňovala sa podobne ako koreň sarsaparily (Radix sarsaparillae . ktorý má vlasť kdesi v severozápadnej Afrike alebo vo východnom Stredomorí či v Prednej Ázii. 1662 sa jeho účinnosť porovnávala s materinou dúškou. Homeopatická medicína používa esenciu (dil. saturejky záhradnej alebo pamajoránom obyčajným (pozri ako osobitné heslá). Včelám poskytuje dosť nektáru i trochu peľu. Dnes sa používa iba príležitostne pri niektorých kožných ochoreniach a bronchiálnych ťažkostiach. ktorý má menšie huňaté listy a zdrevnatené stonky. V kultúrach sa niekedy nachádza aj trváci Origanum majoranoides L. no predovšetkým pri zakáľačkách. Spracúvala sa s hovädzím lojom na masť používanú na prekrvenie i upokojenie nervov (Amaracinum alebo Sampsuchinum). aj reumatizmus). epilepsii. Zriedka splanieva a aj to iba prechodne. V Becherovom Parnasii illustrati z r. ale aj pri zápaloch spojoviek. vzhľadu drogových častí. Pri zbere a sušení sa uplatňujú všeobecné zásady pre silicové drogy: odrezáva sa 25—30 cm nadzemnej časti.pozri cudzokrajné drogy). čo znižuje jej kvalitu. Pri posudzovaní kvality drogy sa uplatňujú znaky normy ČSN 58 0513 176 .Lamiaceae (Pyskaté . zimný. Listy sú obrátenovajcovité. D 2—D 4) v podobných prípadoch ako alopatia. Rastlina slúžila najmä ako liečivo. MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁNKA ZAHRADNÍ Majorána hortensis Moench Hluchavkovité .Labiatae) Ľudovo: majoránka Nemecky: Majorán. sústredené v pazuchách okrúhlych celistvookrajových listeňov. Droga sa falšuje prímesou vňate tymianu (dúška tymianová)..

Jeho produkcia podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam a dozoru. Oficiálna medicína drogu zriedka používa. proti črevným parazitom a astme. Dnešné vedecké označenie maku . Praktici delia pestované maky podľa úžitku na dve skupiny: 1. uhľovodíky terpinén a sabinén. Plody sú tobolky — makovice. bolestiach hlavy. diuretikum a diaforetikum.(potravinárskej): vyžaduje sa minimálne 0. 76. rusky: MÁK SETÝ MAK SIATY Jednoročná bylina vysoká až 150 cm. V ľudovom liečiteľstve sa pripravuje aj masť: 4—6 g čerstvo vylisovanej šťavy sa zmieša s asi 30 g masťového základu. MAK SIATY Papaver somniferum L. spazmolytikum. V osevnom postupe figuruje ako okopanina. 165. obyčajne nerozkonárená. Silica pôsobí spočiatku povzbudzujúco. z ktorých vyteká biela mliečna šťava — zdroj ópia.7-3. potom mierne narkotický. horné nedelené. spodné perovito delené. Okrem toho ľudové liečiteľstvo má pre majorán celý rad ďalších indikácií — pôsobí pri ľahších nervových ochoreniach. pri migréne. V prípade potreby možno užiť aj 2—5 kvapiek silice na cukor. nie je známa. Správy o ňom siahajú však aj do histórie iných orientálnych národov. olejnaté maky.latexu. Po špeciálnom narezávaní vytekajúca šťava na vzduchu tuhne a hnedne. majú mliečnice. ktorá je nositeľom pachu. Kvitne v júni-auguste (podľa výsevu). 227. ktorej je najviacej pri prvom zbere. ktoré majú slabo vyvinutú sústavu článkovaných mliečnic (u nás tzv. Makovice a maličké semienka v neolitických kolových stavbách poukazujú na kultúry maku v strednej Európe už pred vyše 2000 rokmi. Starí Gréci ho nazývali mékón. slepáky s tmavomodrými semenami). Všetky orgány maku (s výnimkou semien). Čajoviny č. na mokvavé a hnisavé rany. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. taliansky: Papavero. Pestuje sa na roliach a v záhradách. Ópium začalo svoju svetobežnú cestu asi z Číny. španielsky: Amapola. Listy sú sediace. Veľké kvety majú dva opadavé kališné lístky a štyri veľké korunné lupienky.Papaver. odkiaľ sa často dočasne šíri po okolí. ktorý sa pije 2 x denne. siateho už u Rimanov. Osobitne bohaté sú nezrelé steny toboliek. francúzsky: Pavot somnifére.9 % silice. júca z Ázie. anglicky: Opium Poppy. Majorán má dokázaný slabý účinok na tvorbu žalúdočnej šťavy i karminatívny efekt. čím sa vytvára surové ópium. modrozelené. enzýmy a kyselina askorbová (vitamín C). Mak je náročná plodina. maximálna vlhkosť môže byť 16 % a obsah popola najviacej 5 %. Surové ópium sa po prečistení nastavuje na určité množstvo 177 . obyčajne biele s čiernou škvrnou na báze. žalúdočných ťažkostiach s nedostačujúcou tvorbou žalúdočnej šťavy a pod. toleruje však jej indikačné použitie ako stomachikum. horčiny.5 % ) .5—0. bolo názvom m. Látka. pri reumatizme a používa sa podobne ako pamajorán obyčajný (pozri osobitné heslo). Makovité — Papaveraceae Nemecky: Schlafmohn. Včelám poskytuje hojnosť peľu. preto slúži ako mierny pomocný prostriedok pri meteorizme (nadúvaní). zvonka na aromatické kúpele. Druhový názov somniferum je z latinského somnus = spánok a farre = prinášať. silica však obsahuje hlavne terpineol. Mak je olejnatá plodina pochádza- Nevedno však. nie však medovinu. pri zahlienení pľúc. V droge je ešte asi 10 % trieslovín. maďarsky: Álomhozó mák. stonka priama. proti kŕčom všetkého druhu (i menštruačným). 2. ópiové maky s bohato vyvinutou sústavou mliečnic a s veľkým množstvom šťavy . Rastlina je prestúpená mliečnicami s bielou šťavou. Hlavnú terapeutickú zložku tvorí aromatická silica (0. či slúžil na liečebné účely alebo na získavanie oleja. karminatívum.

M. argemone L. Slúži aj na izoláciu jednotlivých alkaloidov. Tejto rastline. Niekedy sa zberajú makové listy — Folium papaveris. prípadne celé nezrelé tobolky — Fructus papaveris immaturus. Z chemického hľadiska patria do rozličných skupín. Materiál sa suší vo vrstve 2—4 cm. mazadiel. tulipánky. ópia) možno uviesť kaučuk. paničky. ba i olej — Oleum papaveris. sčasti ako laktáty (na kyselinu mliečnu). miznem (pre výron bieleho mlieka alebo ľahko opadavú korunu). i lekár ich smie ordinovať iba za určitých podmienok.7 % ) . dobre našuchorený a rozložený. ohníček. prchlík. z ktorého sa pripravuje práškované ópium (Ópium pulveratum) s presne určeným obsahom alkaloidov (9. nasleduje noskapín čiže narkotín (1. Vo všetkých týchto drogách (okrem semien) sa nachádzajú toxické alkaloidy. Korunné lupienky iných druhov sa v droge odlišujú veľmi ťažko. vlčí a listové úkrojky má skoro čiarkovité. Droga má slabý pach a chutí mierne horko a slizovito. ktorý tíši bolesti. slizovité látky. medzi morfinanové (morfín. ale pre vysoké výrobné náklady a nižšiu kvalitu by to bolo neekonomické.s obsahom 0. resp.3—6. skutočný. aby dobre spali. Najväčší podiel z nich pripadá na morfín (7—21 % ) . Semená obsahujú predovšetkým olej (50-60 % ) . kodeín (0. Ako mimoriadne cenná surovina sa spracúvajú olamované a vytrasené makovice so stonkou kratšou ako 15 cm (II. NSR. Častý ako burina na poliach. Droga: Flos papaveris rhoeas (Flos rhoeados). tebaín). Všetky prípravky podliehajú prísnej osobitnej kontrole. Surové ópium ich obsahuje asi 20—30 %. Uschne asi za 5 dní. v antických časoch pripisovali narkotické vlastnosti. vlčí kvet Nemecky: Klatschmohn. preto zber robíme za sucha. protopínové (protopín) a i. Posledná slabika je azda z latinského verum = pravý. je nižší ako m. pochybný — P. Samo ópium alebo jeho prípravky slúžia ako upokojujúci prostriedok. Semená maku sa používajú prevažne v potravinárstve.95-1. tumoroch a pod. Na priamej stonke sedia perovito laločnaté až perovito delené listy. Alkaloidy sú sčasti viazané ako mekonáty. V semenách sa nachádzajú iba stopy spomínaných alkaloidov. španielsky: Ampola. narceín).2 % . úrazoch. karafiát. anglicky: Fliedpoppy.1—0. Nie sú ani také háklivé na stláčanie. francúzsky: Pavot coquelicot. vyvoláva spánok a mierni úporné hnačky. v dobrom prievane a bez obracania (umelým teplom najviacej do 35 °C). má aj potravinárske použitie.makovica. Rakúsku a Holandsku). Buranovský (patentovaná aj vo Švajčiarsku. panáček.. Druhové pomenovanie možno odvodiť od reo = tečiem. MÁK VLČÍ Papaver rhoeas L.5 — 13 %).aplikujú sa pri úporných bolestiach. pukovec. kodeín. Európski producenti sú iba ZSSR a Juhoslávia. z ktorých sa semená vytriasli. niekedy sa považuje za miešanca m. ktoré sú u nás zložkou asi 30 priemyselne vyrábaných prípravkov. hybridný — P. slepý mak. Najlepšie je ihneď ju odovzdať do nákupne. U nás by sa dalo získať z maku. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch a chránime pred svetlom. tebaín (0. hybridum L. takže i tobolky po dozretí tvoria drogu — Fructus papaveris maturus.5%).účinných obsahových látok (alkaloidov) a ďalej sa spracúva na liečebné účely. ftalidizochinolínové (noskapín. živice. pleskanec. ktorý má na spodku korunných lupienkov vždy čiernu škvrnu.5%) a narceín ( 0. panenka. Lekár musí zvážiť jeho aplikáciu a vhodnosť. no taktiež druhu P. Zmes alkaloidov ako celok obsahujú injekcie No178 vopon (analgetikum anodynum) . v poludňajších hodinách. Vedecký názov maku vznikol z keltského papa — detská kasička. ako ľahko sa zaparia. Ópiový prášok (Pulvis opii — s obsahom 10 % bezvodého morfínu) a ópiovú tinktúru (Tinctura opii . Z príbuzných zameniteľných druhov pri zbere korunných lupienkov možno uviesť m..5 % ) . tuky. taliansky: Rosolaccio. Ópium je prudko jedovaté. vlčieho a poľného — P. 10 1 1 8 7 II. Zriedkavé farmaceutické použitie má koreň maku — Radix papaveris alebo semená — Semen papaveris. napr.. ktorý vtedy neodlišovali od vlčieho maku. Korunné lupienky sa ľudovo oddávna používali proti kašľu. roztrúsené rastúci v teplejších oblastiach. papaverín (0. burina polí. j. V ČsL 4 je oficinálne surové ópium. Olej i semená niekedy slúžia na prípravu emulzií. Na kvalitu korunných lupienkov — Flos rhoeados sa vzťahuje ČSN 86 6218. dubium.1-4. Predmetom farmaceutického zberu (nie však vždy nákupu) sú korunné lupienky zberané z rastlín v čase kvitnutia (máj—august). Lupienky zberané za rosy alebo po daždi sa zlepujú. Na vrchole stonky je kvet s veľkými červenými korunnými lupienkami (často s čiernou skvrnou na báze). t. získaný lisovaním. z ktorých poznáme asi 40 druhov. soli kyseliny mekónovej (asi 3—5 % ) . veľmi záleží na serióznosti zberača a na správnej botanickej identifikácii materskej rastliny. má pritisnuto ochlpené kvetné stonky. Manipulácia s ním podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam.) Schur . lebo kedysi sa šťava primiešavala do jedla detí. neklamný. rusky: MAK VLČÍ Jednoročná bylina vysoká 20— 80 cm. Makovité — Papaveraceae Ľudovo: bubovec. Najlepšie sa odtŕhajú oboma rukami smerom hore. ktorú skonštruoval J. V súčasnosti sa u nás používa mláťačka na mak. Droga po usušení musí mať pôvodnú farbu. pri cestách v nížinách až horskom stupni. ktorý sa pridáva do mastí. má guľovitú a bohato štetinatú makovicu.novšie rátaný ako poddruh.05 % bezvodého morfínu) už ČsL 4 neuvádza. červánky. viníc a rumovísk okolia Bratislavy. štetinatý — Papaver strigosum (Boenn. kokrhel. benzylizochinolínové (papaverín). divý mak.8 — 10. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. maďarsky: Pipacs mák. mačinec. akosť tvorí maková drvina získaná strojovým výmlatom makovíc s dlhou stonkou). kohútiky. ale aj dokonale zrelé. Z ďalších obsahových látok drog (resp. Izoluje sa z nich olej — Oleum papaveris. Zriedkavo sa u nás vyskytuje m.prepočítaných na morfín). Jeho hlavný podiel tvoria acylglyceroly kyseliny linolovej. rumoviskách.5-7. Plod je tobolka . dubium L. 20 3 3 8 10 .

malého množstva alkaloidov (readínu a ďalších príbuzných alkaloidov) prítomného v korunných lupienkoch. Pri dosúšaní rastlinu neobraciame. Dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. emend. Materina dúška je všeobecne známa. Najslávnejšia bola v stredoveku a používala sa aj vo veterinárstve. že je matkou premenenou na kvietok (K. Ako však aj prv menované. Semená maku vlčieho obsahujú asi 40 % oleja. priame. ktorý má podobné zloženie ako olej maku siateho. Okrem medicínskej oblasti bola koreninou vín. liečebne sa neuplatňuje.Labiatae) Ľudovo: dúška chodec. s obsahom hlavne p-cymolu a linalolu popri 179 . Byle sú zakončené fialovočervenými i bielymi kvetmi zoskupenými do hlávkovitých. príp. rusky: ( ) MATEŘÍDOUŠKA ÚZKOLISTÁ MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) Materina dúška. v starom Grécku sa jej skutočne pripisovala sila. (spec. poľný nie je po tejto stránke dostačujúco preskúmaný.) Hluchavkovité . V súčasnosti sa skorej uplatňuje ako vzhľadové korigens do čajovinových zmesí a niekedy ako antitusikum. démutka. Zo spomínaných druhov má m. taliansky: Pepolino. 195. V potravinárstve slúži na farbenie esencií.MAK VLČÍ Z hradiska účinných obsahových látok ide pravdepodobne o spoločné pôsobenie antokyanového farbiva. pochybný len veľmi nízky obsah alkaloidov a m. Sú to trváce byliny až polokry vysoké do 30 cm. M. Hegi ich uvádza 21. odstránia sa drevnaté časti a prímesi tráv a materiál sa suší v tenkých vrstvách na tienistých a vetraných miestach (umelým teplom do teploty 30—35 °C). Tradične sa zberá a nakupuje vňať — Herba serpylli. žadovník Nemecky: Sandthymian. prísadou likérov. Thymus serpyllum L. Považovala sa za rovnocennú s tymianom a vysádza sa dodnes na hroby. anglicky: Wild Thyme. najviac v kvitnúcej vňati (až 1 % ) . V Aténach sa vraj vysadzovala ako medonosná. na lúkach i výslnných krovinatých stranách od nížin po horský stupeň. aromatizačnou prísadou voňaviek a mydiel a i. papraslenov. španielsky: Serpol. Droga sa kedysi často používala v liečiteľstve na farbenie sirupov proti kašľu ( napr. Vedecké pomenovanie materinej dúšky je odvodené z gréckeho thymos = sila. materonka. slizu. Plody sú tvrdky. čo dalo vznik poetickej českej povesti. mužnosť. rozkonárené. listy zvyčajne vajcovité a celistvookrajové. ale aj polievok. sa pripraví sirup. J. skalách. Hoci vňať rastliny ako droga je skoro taká hodnotná ako tymianová (Herba thymi). hoci majú niekedy aj korunné lupienky červené. nezamieňa sa a pre hojný výskyt sa ani nefalšuje. materinka. coll. 113. novšie dúška materina. Druhy rastú vo veľmi rozdielnych prostrediach: na stepiach. Miller. zber sa robí krátko pred úplným rozkvitaním alebo počas kvitnutia (júl-september). je súborným pomenovaním via- cerých našich druhov a odrôd. má pomerne vysoký obsah alkaloidov — až do 0. olistené bylinné kvitnúce časti sa odstrihujú alebo kosia. Farmaceutický sa môže použiť ktorákoľvek materina dúška z množstva príjemne voňajúcich taxónov.15-0. i. orientálny sa často pestuje v zá- hrádkách ako okrasný. francúzsky: Thym serpolet. bromoformového). lebo by z nej opadali kvety i listy. byle sú obyčajne poliehavé a zakoreňujúce. okrajoch lesov. predsa sa do nej nesmie primiešavať. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádza silica (0. s. Táto tradícia. maďarsky: Mezei kakukfú.60 % ) . Erben). zasvätenie bohyni Frei a mariánsky kult v kresťanstve urobili z nej rastlinu opradenú mnohými ľudovými povesťami.Lamiaceae (Pyskaté . kvalifikuje sa to ako falšovanie. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. Čajoviny č. ale aj osviežujúce účinky a odporúčala sa o. L. hybridný dokonca zanedbateľný. Ich systematika je pre nebotanika ťažká a v mnohých prípadoch dá prácu aj odborníkovi (časté sú krížence). do drogy Flos papaveris rhoeados nepatria. m. T. aj v gynekológii.5 % (obsahuje hlavne tebaín).

španielsky: Tomillo común. s nižším obsahom tymolu alebo karvakrolu. pri meteorizme. pulegioides L. pri nachladnutí a do mazadiel. 5 5 5 13 12 0. pri meteorizme a bolestiach žalúdka sa pije počas dňa zápar z dvoch lyžičiek drogy na 2 poháre vody (má postáť 10 minút). Čajoviny č. pije sa 2—3 x denne. ktorej silica má vysoký obsah silne dezinfekčné účinných fenolov (až 50 % ) . minerálne zložky a uvádza sa i kyslý saponín. nervových slabostiach.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Thymian.MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) terpénových esteroch. s majoránom. 179. triesloviny. Čs.115. aromatikum. rusky: - Poloker vysoký až 30 cm. závratoch. Doposiaľ sú známe zhruba tri tzv. chemické rasy materinej dúšky: tymolová.1 MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TÝMIANOVÁ).137.2 čajové lyžičky na šálku. 81. Species aromaticae ad cataplasma (aromatická čajovina a na obklady) a Species pectorales (prsná čajovina).TYMIAN TYMIÁN OBECNÝ Thymus vulgaris L. 3 3 2 13 10 0. V ČsL 2 tvorila droga zložku čajovín Species aromaticae. Na kúpele sa kombinuje do čajovín napr. — d. Droga je predovšetkým stomachikum. anglicky: Garden Thyme.129. kataroch.2 II. Rastlina ani droga nie sú toxické. že hlavná obsahová látka — silica je v kvalitatívnom i kvantitatívnom zložení rozdielna. na natieranie a masírovanie. Rôznotvárnosť lokalít (rastie až do alpínskeho stupňa). štvorhrannými a drevnatejúcimi konármi. Ako expektoračná zmes je známa čajovina z rovnakého dielu materinej dúšky s koreňom prvosienky a listom podbeľa (2 lyžičky na šálku).123. maďarsky: Orvosi kakukfu (démutka). vplýva na to. Homeopatická esencia sa robí z čerstvej kvitnúcej vňate a slúži predovšetkým na posilňovanie nervov. amarum a antitusikum. existencia mnohých taxónov a pod.99. pri reumatizme a na posilňujúce i aromatické kúpele. Podobne sa uplatňuje aj silica — tiež ako prostriedok proti katarom. taliansky: Timo. farmaceutický priemysel používa silicu ako zložku prípravku Benephorin (kvapky — expektorans) a Thymomel (sirup — expektorans) obsahuje výťažok (extractum serpylli). 230. Na vňaťovú drogu (Herba serpylli) sa vzťahuje ČSN 86 6720: Znak Inak sfarbená droga ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice najmenej 180 Akosť — najviac v % 1. Hluchavkovité . nechutí do jedenia i zvonka na obklady. s listom rozmarínu a kvetom fialky. . rovnako ako žalúdočný prostriedok. užíva sa pri nespavosti. Hegnauer) preto pripúšťajú ako materskú rastlinu iba druh Th. kolikách. droga obsahuje aj horčiny. hnačkách. pri kĺbovom reumatizme sa namáča do mentolového liehu (francovka) napr. karvakro- lová a citralová (tieto zložky prevládajú v ich silici). niektorí autori (napr. vajcovitú. s priamymi.. Posilňuje žalúdok i nervy. veľmi rozkonárený. Listy čiarkovito kopijovité a podvinuté. bolestiach hlavy. aplikuje sa ako mazadlo. Užíva sa zápar . francúzsky: Thym commun. 207. flavóny (luteolín a apigenín). rany. dá sa spoľahlivo užívať pri čiernom kašli (s rosičkou sa uplatňuje v moderných prípravkoch).

akosti 0. zahraničná droga má často v prevahe cineol alebo linalol či karvakrol. rátaných ako tymol.6 0 % ) .75—6. Dodnes sa uplatňuje pri konzervovaní rýb v Stredozemí. je dnes už liekopisne prípustný (silicový obsah odpovedá tymianu i skladbou.5 % fenolov. v starom Egypte z neho izolovali silicu. potom málo 1. Plody sú tvrdky. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (0. s význačným obsahom najmä tymolu alebo karvakrolu ( 2 0 . emend. má iba vyšší karvakrolový podiel ako tymolový). slúži najmä v zubnom lekárstve.3 % ) . Tymian poznali už v staroveku. drogu žiadajú získať zdrhovaním listov a kvetových zakončení v začiatočnom štádiu rozkvitania. t.8-cymolu. Druh pochádza zo stredomorskej oblasti a pestuje sa v záhradkách ako trváca teplomilná rastlina vhodná aj pre suchšie stanovištia. akosti je najmenej 0. asi v júni -júli až v auguste 1—2 x do roka. Pre značnú spotrebu sa tymian odporúča pestovať.) sa často vyskytuje ako nežiadúca prímes vňaťovej drogy tymianu. Prv pokladaný za nežia- ON 86 6719 a ČsL 4 majú tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Byle hrubšie ako 2 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. Droga je obľúbená ako expektorans. resp. tymolmetyléter a α-pinen. Užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. zvonka je vhodná na obklady./CsL 4 5 5 1 2 13/10 12 II.3 %.). Pozná sa pomerne ľahko — má inak formované listy. linalol. Pri čiernom kašli sa často ordinuje sirup s obsahom výťažku z tymianu (užíva sa 4—6x denne 1 lyžička). 10 10 2 4 13 14 5/'3 7 dúcu prímes . zygis L. ako prostriedok odstraňujúci zápach. pečienok. ktorá bola zložkou mumifikačného balzamu. spazmolytikum. Tymol je však dosť toxický. Botanicky príbuzná materina dúška (Thymus serpyllum L. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie silice podmieňuje jej pôvod. kúpele. geraniol. karminatívum. užíva sa pri bronchitis..2 % silice a v nej najmenej 0. pri výrobe pást a ústnych vôd. pije sa 2 . Pre obklady sa pripravuje 5 % zápar. j. zimný) obsahuje v silici asi 40—50 % tymolu a skoro nijaký karvakrol. španielsky tymian. flavonové glykozidy a horčiny. Obsah silice v droge podľa ČsL 4 a podľa normy I. Strata na hmotnosti je asi 70 % — zosušenie 3—4 : 1.MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TYMIANOVÁ) -TYMIAN Chudobné paprasleny drobných červených kvietkov sú zoskupené vo vrcholové hlávky. ďalej ako stomachikum. list — Folium thymi. Oddávna sa používal ako korenina do polievok. droga obsahuje aj triesloviny. borneol. Poškodzuje štítnu žľazu — vyvoláva tyreotoxikózy 131 .6 % a pri II. Vo väčšine liekopisov je oficinálna vňať (i v ČsL 4) — Herba thymi. Mill. údenín i liehovín (najmä pravej francúzskej benediktínky). Materiál sa suší bežne ako silicový. linalylacetát. bornylresp.Th.3 x denne. Homeopatia používa hlavne zo silice izolovaný tymol (pri sexuálnych neurasténiách a pod. kloktanie či výplachy úst a silica ako derivans. Nový nemecký liekopis žiada minimálne 1. omáčok. laryngitis a pertusis. Ťažšie sa odlíši tovar dodávaný zo zahraničia. v oblasti strednej Európy rastúci tymian (tzv. saponíny. je účinné antiseptikum. Hlavná zložka silice — tymol.

137.68. Pri sušení sa smie aj obracať.99. a to pre tvar listov. v tenkých vrstvách. na vnútorné a nervové choroby i hadie uhryznutie. kučeravej majú však ploché listové čepele a pri identifikácii pomáha aj pach rastliny. ktorý tvorí terapeutickú časť sirupu z materinej dúšky obyčajnej — Sirupus thymi compositus. Určite však bola známa napr. Je vyšľachtená z rozličných druhov. MÄTA KUČERAVÁ Mentha crispa auct. úpornej nádche a pľúcnych chorobách. rozkonárené. m. 191.. vyšľachtená postupne pestovaním. anglicky: Spearmint. Systematický botanický prieskum rodu mäta je mladého dáta a býva veľmi neprehľadný pre množstvo najrozličnejších systematických jednotiek a krížencov. Egypte a miestami aj u nás. Všetky druhy mäty okrem m. Starí Gréci ju pridávali aj do posvätného nápoja. tinktúru roztok Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny) a tymol je v kobaltovej paste. francúzsky: Menthe crispée. ČsL 3 i ČsL 4). Pre toxicitu sa dnes interne neužíva. v súčasnosti ju obsahujú kvapky Benephorin (expektorans). Vňaťovú drogu obsahujú čajoviny Defatigan (kúpeľová prísada) a Pulmoran (expektorans). ktorý pili pri eleuzínskych slávnostiach. severnom Nemecku.3 Rastlina je medonosná a kučeravé formy mäty sa pestujú najmä v USA. špicatá L. Vňať býva zložkou prsných čajovín — Species pectorales (ČsL 2. stonky priame. prípadne vňať — Herba menthae crispae. 5 5 15 4 1 14 14 1. ich variet i hybridov a príp. klasnatej — M. Zber sa robí z kvitnúcich rastlín (júl—september). Anglicku. MÄTA KUČERAVÁ Na vňať (Herba menthae crispae) sa vzťahuje ČSN 86 6732: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky Časti drogy sfarbené inak ako na materskej rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah silice — najmenej I. Históriu mäty kučeravej ťažko osobitne sledovať. podzemok plazivý. prívlastok crispa je z latinského crispus = kučeravý.a slabo sa vstrebáva aj pri vonkajšom používaní.) Huds.119. loginfolia (L. rusky: MÁTA KADEŘAVÁ Trváca bylina vysoká 50—100 cm. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. Kvety sú červenofialové. príp.5 II. Columella spomína vína korenené mätou. Je charakteristická kučeravými listami a červenofialovými či bielofialovými kvetmi. ktorá sa používa v zubnom lekárstve. Predmetom zberu je list — Folium menthae crispae. m.118. kučeravá. žalúdočných. Tussilen (expektorans). nebola to súčasná m. s vyčnievajúcou žilnatinou na rube a so zvlneným okrajom so zúbkami. 123. m. Dosúšať sa smie i umelým teplom — teplotou medzi 20 — 30 °C. v Škandinávii. drogy: m. aquatica L. sivá — Mentha pulegium L. žlčopudných. dnes označovaná ako polej obyčajná — Pulegium vulgare Mill.. Slúžia predovšetkým na izoláciu silice. Guanar (expektorans). Pomenovanie Mentha je z gréckeho mintha = silný pach a podľa Ovídia ide vraj o premenenú nymfu Menthe či Minthe. aj ďalších druhov. drsno chlpaté. Čajoviny č.. Zámeny medzi mätami sú pre množstvo krížencov celkom bežné.. Výťažky sú zložkou mnohých galeník. 13. maďarsky: Fodor menta. pričom materiál nesmie ležať dlhšie na kopách alebo v košoch — ľahko sa zaparí. V ČsL 4 je oficinálny aj tekutý extrakt (Extractum thymi fluidum). kučeravá páchne ako rasca (kmín). Suší sa rýchlo prirodzeným teplom v tieni za dobrého vetrania. nervových a aromatických čajovín.115. dlholistej — M. non Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Krauseminze. vodnej — M. Ipecarin (expektorans).234. Listy takmer sediace. Samozrejme. najmä z m. Používala sa pri kašli. Kučeravá varieta rastie iba v kultúrach. nie vyššou ako 35 °C. Má veľkú ľudovú tradíciu aj u nás — ordinoval ju známy bylinkár Fraňo Madva. ZSSR. lebo sa drobí. plody tvrdky.5 0. Čs. no opatrne. Rastlina je náročná na vlhko. Sušením stratia 182 . tekutý extrakt obsahujú kvapky a pastilky Pleumolysin (expektorans) a sirup Thymomel (expektorans). usporiadané do klasov z papraslenov. priemyselne vyrábané prípravky obsahujúce silicu boli kvapky Apertuss (expektorans). protiastmatických.vajcovito srdcovité.

v tenkých vrstvách. dihydrokumínalkoholu (nositelia vône). arvensis L. pre rovnaké účely sa kombinuje aj s ihlicovým a horcovým koreňom a kôrou krušiny. aquatica L. že je „slabšia" . Najväčšie kultúry sú v USA. non al.listy na hmotnosti asi 83—88 %. hore rozkonárené. Väčšinou však býva zložkou čajovín. zmes rovnakých dielov listov boldovníka (pozri Folium boldo medzi cudzokrajnými drogami). longifolia (L.). potom terpény (pinény. 3 x denne šálka. okrúhlolistej — M. Droga sa užíva predovšetkým ako stomachikum. m. Suší sa na dobre vetraných miestach v tieni. 1696 od Raya. Oddávna sa pestuje v záhradkách. z ktorej sa získava mentol. v Karnaku. anglicky: Peppermint. luteolín. ostro pílkovité. kučeravej a rumančekových úborov. Rastlina je veľmi aromatická. s fialovastými žilkami na rube. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . vetrová zelina Nemecky: Pfefferminze: maďarsky: Borsos menta. klasnatej — M. ktorá má zhruba okrúhle listy a m. felandrén). s drevnatým podzemkom a s nadzemnými poplazmi (stolónmi). kde sa väčšina rastlín spotrebuje na izoláciu silice. V NSR a NDR je mäta najpoužívanejšou liečivou rastlinou. resp. len zriedka tvoria semená. piepornej. tvoria klasy. Kosí sa kosákom alebo kosou (vo veľkom kosačkou na trávu). Materiál sa ľahko zaparí. m. 1. Plody sú tvrdky. na plantážach a dočasne splanieva. Osvedčená je napr. Predmetom zberu je vňať — Herba menthae piperitae. prípadne list — Folium menthae piperitae.) Huds. Najvhodnejšia je teplota 20-30 °C (maximum 35 °C). m. 1 200 až 600 pred n. píeporná ako viacnásobný hybrid sa podobá všetkým zložkám kríženia: m. piperita sa rozpadá na množstvo taxónov.) Huds. keď vňať dorastie do výšky 25—30 cm. 177. Zber sa robí viac ráz do roka. Čajovina je žlčopudná a pije sa zápar z lyžice čajoviny na šálku vody. pričom všetky zložky drogy sú v premenlivom množstve podľa jej pôvodu. Fialové kvety sú zoskupené v papraslenoch. francúzsky: Menthe poivrée. Prvé zaručené správy o dnešnej máte sú z r. Osobitný význam má forma rubescens Camus (s červenkastými stonkami — Mitcham) a pallescens Camus (zelenkasté stonky — tzv. vodná — nesmú byť prímesami oficinálnej vňaťovej či listovej drogy. horčiny. no vždy za sucha a vtedy. pieporná — ľudove sa vraví. Droga i silica sa používa podobne ako m. Rastliny vypestované zo semien degenerujú. M. rusky: MATA PIEPORNA MÁTA PIEPORNÁ Trváca bylina vysoká až 100 cm. Tieto druhy — najmä u nás najhojnejšia a voľne rastúca m. tesne pred kvitnutím (júl-september). nevyvoláva chladivý pocit pri ochutnávaní. ktorá obsahuje predovšetkým karvón (42-67 % ) .. MÁTA PEPRNÁ Mentha x piperita L. flavonoidy (diozmín. nie však mentol. Stonky priame. Druh M. vodnej — M. acetáty dihydrokarveolu. vňať 75—80 %. podobne ako rasca (i pach má podobný). Hlavnou obsahovou látkou drogy je silica (1—2 %). roľnej (M. Čajovina č. hesperidín). špicatá L. fialovasté. (často sfarbená do červená). Droga obsahuje aj triesloviny. dlholistej — M. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Rastlina je veľmi medonosná. (je husto sivochlpatá). vajcovito kopijovité. falcká mäta — white mint). m. limonén. listy stopkaté. apigenín. Droga chutí korenisto. rotundifolia (L. karminatívum a pri ochoreniach žlčníka. Neprípustná je vňať napadnutá hrdzou. trochu chlpaté.. Rastlina je kríženec iných druhov (pozri ďalej). Zvyšky mäty sa našli v starých egyptských hroboch z r. španielsky: Menta piperita. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: promincľa.neobsahuje mentol. Z obsahových látok je najdôležitej183 . V Japonsku sa kultivuje najmä varieta m. taliansky: Menta peprina.

P. Inhalex solúcia. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 x denne pred jedlom. Pernisan. Plody sú tvrdky. ktorej zloženie sa počas vegetácie mení. 206. 27. na inhaláciu pri bronchitídach a na ústne výplachy. Čajoviny č. silicu aj Inahlol Pini roztok a Contraspan kvapky. 200. v rastlinách napadnutých hrdzou. 137. 184. 10 5 3 4 1 14 12 2 0. 42.Tormentan. Haemorisan masť. V pazuchách horných listov sú paprasleny bielych kvetov. Syntetické produkty však obsahujú viaceré stereoizoméry mentolu (napr. proti nadúvaniu. Liečebný účinok drog spočíva 184 predovšetkým v silici a jej zložke . esterifikovaného mentolu a jasmonu zlepšuje čuchové (a chuťové) kvality drogy a naopak. Hemoral. ďalej hlavne nie veľa mentofuránu (2. dražé Laxafel. Stopangin solúcia i sprej. 168. včelník Nemecky: Zitronen-Melisse. 209. ČsL 4 aj žlčopudná . z iných monoterpénov).5 mm Prítomné časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. 3 2 1 1 0.4 ČsL4 10 5 3 4 1 12 12 2 0. ktorý pôsobí zvonka ako prostriedok potlačujúci citlivosť nervových zakončení (vyvoláva pocit chladu). i. ich glykozidy) a minerálne sob. francúzsky: Mélisse officinale. príp. Droga i silica majú spazmolytické účinky. jeho estery (s kyselinou octovou alebo valérovou — nie menej ako 5 % ) . taliansky: Melissa. 207. 212. pre obsah mentolu je účinná antiseptický a protizápalovo. Valofyt Neo. 199.5 III. (-)-mentón. žalúdková — Species stomachicae) i priemyselne vyrábaných (Alvisan Neo. mentol obsahujú dražé Boldochol I. 201. Využívajú sa ako chuťové korigens (zubné pasty. Vyrába sa tiež synteticky (z tymolu alebo piperitonu či citronelalu alebo z pinénu. pulegón a i. Niektorými účinkami pripomínajú rumanček. potom jasmon (0. 94. Stomaran. pre vňať je dávka 2 kávové lyžičky. Druh pochádza zo stredomorského pobrežia Blízkeho východu a z juho- . Cutisan. Rheumosin masť. 54. 29. Species urologicae P. pretože u nich zapríčiňuje dusenie (známe sú aj otravy). 154. limonén. listy vajcovito srdcovité. Mäta tvorí zložku mnohých čajovín. 240. pre obsah trieslovín aj antidiaroicky. 41. 187. cineol. na zvýšenie chuti do jedla a sú mierne antidiaroické — zastavujú hnačky. španielsky: Melisa común. 172. apigenín. žalúdočných. ako aj masážneho roztoku Herbadent. Cholagol kvapky. Betulan. rozkonárená. Species pectorales.5 g).mentole. 140. 35. Jednotlivá dávka je 0. 151. nesmie sa však ordinovať dojčatám a malým deťom. 169.Species cholagogae. 176. jeho obsah je vysoký v drogách resp. 210. Mentol má podobné použitie.5 14 12 0.1 %) — obsah mentolu. Mentol tvorí častú zložku protireumatických mazadiel i šnupacích mastí a používa sa proti svrbeniu. 183. a to aromatických. 189. 236. Ga-Fo roztok. 188. mentofurán je nežiadúci. na okraji vrúbkovano pílkovité. 181. 179. 177.8 II. stonka štvorhranná. 213. granuliek Sennagran.Na listovú drogu (Folium menthae piperitae) sa vzťahuje ČSN 86 6415: Akosť — najviac v % Znak Listý sfarbené ináč ako na materskej rastline Rozdrvené listy prechádzajúce na site okami s priemerom 2. spazmolytikum. 30 10 3 2 1 14 14 0. Detský čaj s rumančekom. 32. 20 10 6 8 2 14 14 3 0.7 II. Vnútorne sa jednorazovo dávkujú 2—4 kvapky. korigens. kloktadlá.5 — 5 % ) . droga obsahuje ešte triesloviny (6 — 12 %). na obklady a i valeriánových. 174. Zápary sú obľúbeným prostriedkom pri žalúdočných ťažkostiach vyvolaných napr. Silica sa uplatňuje podobne ako droga a tvorí ešte zložku ďalších prípravkov. izomentón.8 Znak Zhnednutá droga Časti stoniek hrubšie ako 5 mm Vňať napadnutá hrdzou Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 Obsah silice najmenej šia silica (1-3 %). 231. V silici je prítomný ešte celý rad zložiek (mentón. 28.). ale v zásade silica musí mať určité množstvo mentolu (50-78 % ) . flavonoidy (o. 230. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: rojovník. Ungolen. ústne vody. žuvačky a i. List i vňať mäty sú u nás zložkou mnohých oficinálnych čajovín (ČsL 3: vetrová — Species carminativae. Thé Salvat. 222.. Uplatňuje sa aj pri kolíkových a žlčníkových bolestiach. Matový čaj v záparových vreckách). neomentol s nepríjemným chuťovým vnemom). cholagogum. 155. 50 20 10 3 3 14 14 0. 170. požitím mierne znehodnotenej stravy (1—2 g drogy na šálku — ČsL 4 uvádza jednotlivú dávku per os na zápar 1. anglicky: Balm. 241. Javorina. 232. 148. 233. zvonka sa používa aj proti migréne.). maďarsky: Czitromszagú melisza (Cittromfú). Hlavné indikácie drog sú: stomachikum.3 Vňať sa hodnotí podľa ON 86 6810 a ČsL 3 a základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % I.05 g. 83. rusky: - Trváca bylina vysoká až 100 cm. 110. karminatívum — koliky tráviaceho traktu a žlčových ciest. Osobitne dôležitý je účinok drogy na tvorbu a vylučovanie žlče. MEDUŇKA LÉKAŘSKÁ MEDOVKA LEKÁRSKA Melissa officinalis L. 3. masti Borozan. luteolín. horčiny. karminatívnych.

Preslávila sa hlavne v tzv. cordifolia Pers. ako nervínum a sedatívum. tzv.02 % ) . citronelol a linalol. vzrastu. alebo vhodne kombinovanú s inými drogami. odlišuje sa zasa modrými kvetmi a dlhšími listami. potom sa tekutina scedí a uloží do menších dobre zatvorených fľaštičiek. citrónová kôra 20 g. Včelám poskytuje hojnú pašu nektáru i peľu. chránená pred svetlom. Pomer zosušenia vňate je asi 5 : 1. pestuje sa aj u nás. Ďalšie druhy medov- ky . pri nespavosti a vegetatívnych dystóniách. D 1-0). Zápar z drogy (list: 1 kávová lyžička na šálku. husto chlpatá a podobná M. a to buď samu.Herba melissae (ČsL 4) a Folium melissae. Užíva sa predovšetkým pri nervovo podmienených poruchách žalúdočného a črevného traktu. Pestuje sa v záhradkách. Najvýhodnejšie sa zberá v popoludňajších hodinách a za suchého počasia. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch.. Droga sa ľahko zaparí. vňať: 1 polievková lyžica na šálku záparu) pôsobí ako sedatívum. karmelitánskom liehu (Karmelitergeist). jej zloženie závisí od pôvodu rastliny. Podobný kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. denne 2 — 3 šálky. pri migréne a bolestivej menštruácii a pod. Pri nedodržaní odporúčaného času zberu má droga nepríjemný (plošticový) pach. je drobivá a hnedne. Typické zložky tvorí aldehyd citronelal (cca 39 %) a citral (30 % ) . Mimoriadne dôležitú drogu tvorí vňať a list . Ak sušíme umelým teplom. Medovka obsahuje predovšetkým silicu (list 0. vždy na začiatku kvitnutia (jún—september). z terpénov ešte karyofylén. po 2 kvapky škoricovej a klinčekovej silice. napr. ochlpenia a pod. 1611 (parížski karmelitáni) a v uplynulých storočiach sa pokladal za univerzálny liek.Spiritus melissae compositus.. najlepšie v plechovkách (najdlhšie 1 rok). resp. nesmie teplota prekročiť 30-35 °C. má zvyčajne takýto pomer jednotlivých zložiek: 300 ml liehu. ako v iných hluchavkovitých rastlinách. M. Zberajú sa takmer výhradne z pestovaných jedincov. listu 6 : 1. má obojstranne ochlpené listy. v droge je aj do 5 % trieslovín. vňaťovej drogy prichádzajú do úvahy najmä zástupcovia čeľade hluchavkovitých rastlín. muškátový orech 10 g. a to rovnakého typu. po 5 kvapiek citronelovej (medovkovej) a muškátovej silice. Miestami aj splanieva. Slúžila tiež ako korenina a prísada likérov. (takisto zväčša majú príjemnú vôňu.MEDOVKA LEKÁRSKA východnej Európy. turecká melisa. ktorá však má iný pach i tvar listov. Medovkový lieh .. čistého liehu 100 g a vody 200 g. stomachikum. pričom sa neobracia. Možno ju preto uplatniť aj pri ľahších formách nespavosti. pokrájané a dobre premiešané zložky necháme macerovať 7 dní. var. officinalis L. Droga — Folium melissae podľa 185 . Ďalšou vhodnou oblasťou sú choroby z nachladnutia a chrípkové ochorenia. Karmelitánske kvapky možno pripraviť aj takto: medovkový list 50 g.3 %.. 100 ml vody. ešte dnes propagovanom na Západe. Pri zámene a falšovaní listovej. Medovka kvitne v júni až auguste. z rodu čistec — Stachys L.010. Zámena je možná i za balotu čiernu — Ballota nigra L. sa pestujú len zriedkavo. Medovka spája v sebe účinky mäty a rumančeka so sedatívnym pôsobením. Medovka je veľmi stará liečivá rastlina. karminatívum. Liečivý včelník moldavský — Dracocephalum moldavica L. vňať 0. kopijovitými a ostro pílkovitými. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé listy (dil. kôra škorice 10 g. alkoholy geraniol. no pri mikroskopickom vyšetrení možno zistiť prítomnosť šťaveľanu vápenatého). vysokých 20—30 cm. sliz a flavonoidy. Materiál sa čo najrýchlejšie suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom.napr. potom horčiny.. diaforetikum. S výrobou karmelitánského liehu sa začalo r. plod koriandra 30 g. hirsuta Benth.05-0. ktorá je vyššia.

s poliehavými a vystúpavými konárikmi. tropických tráv. balkánskych štátov alebo zo Škandinávie. Listy čučoriedky obyčajnej sú väčšie. 200. taliansky: Uva orsina.05 MEDVEDICA LEKÁRSKA Arctostaphylos uva-ursi (L. 5 — 1 0. v mydlárstve a i. 77. stor. Kvety sú ružové alebo biele. 35. často destilovaných cez medovkovú vňať. Konáriky sa často zakoreňujú. Wats. 182. stále zelený. bledozelené. rýchlo sa sušia na slnku. Vňať sa dáva do čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. Pach drogy je slabo aromatický.. stor. príp. lebo múčnaté plody vraj s obľubou žerú medvede. Laponci radi konzumujú plody a listy používajú ako čierne farbivo. oficinálnu silicu ČsL 4. silica sa podľa proveniencie označuje ako Oleum citronellae ceylanicae.Na vňaťovú drogu (Herba melissae) sa vzťahuje ČSN 86 681 1 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky hrubšie ako 5 mm Časti drogy sfarbené ináč ako na rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej I. s prevahou citralu (50-85 %). neskôr sladkastá. Vresovcovité — Ericaceae Ľudovo: hrôznik. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Listy sa zdrhujú v apríli alebo v júni. 240. podobný brusnici. Medovka obsahuje málo silice (Oleum melissae). ktorá však nie je sieťovito pospájaná. ju začali ordinovať španielski. 51. 184. Silica sa niekedy získava z citrónového oplodia destiláciou cez medovkovú vňať a silica sa označuje ako Oleum melissae citrátům. Podobný význam má aj druhové meno uvarursi. cholagogum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). nardus (L. náhradka ruského čaju). chuť mierne zvieravá. 197. ju uvádzajú anglické herbáre.) W. lístky sa pri zložení velmi ľahko rozštiepia na dve polovice.: Vaccinium vitis-idaea L. umelým teplom (pri 55 °C). tenké a na okraji drobnopílkovité. predovšetkým na horských lúkach a v riedkych kroviskách (najmä v zárastoch borievky). Obchodná droga je z medvedice rastúcej divo v Španielsku (lepší druh). 202. talianski a francúzski lekári a v 18. V 13. winterianus Jowitt — tak ju označuje ČsL 4). 83.. Wats. anglicky: Bearberry. Podobná je i čučoriedka barinná (Vaccinium uliginosum L.5 0. rastliny obsahujú asi 186 0. 204. horká. španielsky: Uva de orso. . Plod je červená kôstkovica.2 % silice. — vôňovec z čeľade Poaceae. Medvedica patrí v ČSSR k úplne chráneným rastlinám. medveszôlô. zoskupené do riedkeho ovísajúceho strapca. 86. 74. poskytujúcu Oleum citronellae. Príbuzným druhom je brusnica obyčajná (Rhodococcus vitis-idaea (L.5 — 1.) W. Rastie v horskom a vyššom stupni. maďarsky: Orvosi medvegerezd.).5 0. vňať tvorí tiež zložku koreninových zmesí. trochu širšie a väčšie listy na rube hnedobodkované. 8 3 3 2 14 14 1. Eugastrin (stomachikum. prevažne s obsahom citronelalu (25-54 %) a geraniolu (16—45 % ) . prenikla natrvalo do materia medica.3 % aldehydu citralu).: C./CsL 4 5 5 15/— 4 1 14/12 14/12 1.) — jej listy nie sú celkom kožovité a na spodnej strane sú sivozelené.08 Listy sfarbené ináč ako na rastline a rozdrvené listy Zdrevnatené stonky Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej ČsL 2 tvorí zložku čajoviny Species Valerianae a výťažok z medovky je súčasťou priemyselne vyrábaného prípravku Passit (sedatívum). stor. francúzsky: Busserole. Oleum citronellae tvorí u nás zložku oficinálnej vetrovej vody — Aqua carminativa. Oleum citronellae javae. 203. Najčastejšie ide o C. preto sa používa silica s obsahom citrónelalu a geraniolu získaná z rôznych druhov rodu Cymbopogon Spreng. 78. metabolikum. 234. 127. flexuosus (Nees et Steud. tiež oficinálna v ČsL 4 (musí obsahovať najmenej 2. ktorá má vajcovité. mierne neurotonikum).). Má končisté vajcovité listy na hornej strane s vystúpenou žilnatinou.1 II. 207. Čajoviny č. Medovka má aj potravinárske a technické použitie (v likérnictve. Betulan (pomocná liečba pri ochoreniach močových ciest). Medvedicová droga sa niekedy falšuje listom krušpánu vždyzeleného — Buxus sempervirens L.5 14 12 1 0. 206. Ker vysoký 30—90 cm. Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum. Valofyt Neo (sedatívum. hypotenzívum). ktorý pochádza z južnej Európy. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. rusky: MEDVĚDICE LÉKAŘSKÁ Listová droga — Folium melissae musí vyhovovať ČSN 86 6419: Znak Akosť — najviac v % I. 57. 225. 201. Ako cirkumpolárna rastlina bola medvedica na severe odjakživa ľudovým liečivom. Má podobný pach ako citrónová silica — Oleum citri. Lemongrass-silicu poskytuje zasa C. obrátenevajcovité. pri výrobe limonád.07 II. ale až v prvej polovici 17. 29. pestuje sa v parkoch. 142. 242.) Spreng. V predaji je aj droga osobitne balená v 5 g záparových vreckách (označené ako medovka lekárska). Vedecký názov rastliny pochádza z gréckeho arktos = medveď a stafylé = hrozno. z Talianska. (syn. Striedavé listy sú kožovité. a najmä na cintorínoch.) Avronin — syn. 199. toloknienka Nemecky: Echte Bärentraube.

19. ich aglykón hydrochinón. tiež organické kyseliny (ursolovú. MORUŠA BIELA ON 86 6414 a ČsL 4 stanovujú pre drogu tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah arbutínu — najmenej ČsL 4 a I. galovú. cholagogických. hyperosid pôsobí diureticky a flavonoidy dezinfekčné.5 10/12 4 1 7 II.5 g (ČsL 4). príp. hyperosid — 1. MEDVEDICA LEKÁRSKA Medvedica obsahuje fenolový glykozid arbutín (hydrochinón-B-glukozid). myri- citrín. Plody sú krátkostopkaté čiernofialové moruše. taliansky: Moro nero. elagovú a chinovú). čierna: strom so sivým kmeňom a červenohnedými konármi.nón. Droga je dezinficiens močových ciest — pôsobí iba pri alkalickej reakcii moču . čím sa zníži obsah trieslovín v prípravku.ČsL 4 žiada minimálne 7 % ) . maďarsky: Fehér eperfa. Pestujú ho na teplejších územiach v záhradách a pri komunikáciách. vylučovanie cukru do moču (glykozúria) a poškodzuje pečeň. M. smú sa v lekárni vydávať a používať do čajovinových zmesí a na predpísané prípravky iba rezané listy (sito č. sóda bikarbóna). tvoria pazušné vajcovité nepravé klasy. Podporuje napr. pridáva sa i do antidiabetických (pre predpokladaný obsah enkolínu). Droga sa používa aj vo veterinárstve. Zvyčajná dávka drogy na odvar je 1. 7/4 6 2 0. priemyselne vyrábaný prípravok s drogou je Species urologicae Planta (diuretikum. biela: striedavé listy má nedele187 . anglicky: Mulberrytree. francúzsky: Múrier noir.po resorpcii sa arbutín štiepi na antiseptický pôsobiaci hydrochi- MORUŠOVNÍK BÍLÝ Moms alba L. 105. aj metylarbutín (až do 12 % . Strom pochádza z Ázie. diuretických. flavonoidy (kvercitrín.5 %) a v malom množstve iridoidnú substanciu monotropeín. triesloviny galového a elagového typu (15 — 20 % ) . Morušovité — Moraceae Nemecky: Weisser Maulbeerbaum. Samčie kvety majú zelenkasté okvetie. Homeopatia pripravuje z čerstvých listov esenciu s podobnými účinkami a indikáciami ako alopatia. 104. rusky: . Čs. rusky: . mierne antiseptikum). pomocná čajovina pri chorobách močových ciest. Čajoviny č. výhodnejší je však macerát za studena alebo zápar (1 kávová lyžička drogy na šálku). Kvety jednodomé alebo dvojdomé. širokovajcovité. Nemecky: Schwarzer Maulbeerbaum. Listy striedavé. samičie sú s voľnými brvitými okvetnými lístkami. maďarsky: Fekete (savanyú) eperfa. I). Pre docielenie alkalickej reakcie sa niekedy pridáva hydrogenuhličitan sodný (tzv. MORUŠA ČIERNA M. španielsky: Moral camún. Arbutín v organizme nie je neškodný. 109. ďalej ester arbutínu s kyselinou galovou. 8 12 4 1 12 6 3 4 MORUŠOVNÍK ČERNÝ Moras nigra L. Droga býva častou zložkou oficinálnych urologických. antireumatických alebo metabolických čajovín. niektorí autori pochybujú o jeho účinnosti. Aby sa glykozidy lepšie vylúhovali. s nepočetnými lalokmi. Droga nie je vhodná na dlhšie užívanie — môže dôjsť až k otravám hydrochinónom.

Z listovej drogy sa pripravuje asi 5 % odvar (varí sa 3 minúty. horné skoro sediace. ale nehojne.). ktoré slúžili ako krmivo hodvábnika. stonky má ryhované a štetinaté. ako potrava pre húsenice hodvábnika sú vhodnejšie listy bielej moruše. Za surová je to chutné ovocie. Na liečebné účely slúžia hlavne v južnej Európe (L. x tymaviensis Domin). adenín (purínová báza. dlho pestovaná najmä v karpatskej oblasti (na Slovácku známa ako molperně). trnavská (M. čiernej a červenej (M. prípadne sa užíva 2—6 g prášku denne. Možno z nich pripraviť šťavu (na liter šťavy asi 1/4 litra vody. Dobre usušené sú trvanlivé a nahradzujú cukor.). Palma. 1964). ovocné kyseliny (citrónovú.7-3. Plody možno sušiť najlepšie umelým teplom. Moruše sa opeľujú vetrom. španielsky: Pastanaga. ordinuje sa podobne ako alopatické prípravky. Biele plody sú vhodné na prípravu muštu. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Wilde Mohre. so zřetelnými pošvami. Pharm. Farmaceutický možno moruše hodnotiť ako mierne laxans. expektorans a zdroj na prípravu osviežujúceho sirupu bohatého na ovocné kyseliny (zvyčajná jednotlivá dávka podľa Brit. taliansky: Carota. Pomenovanie moruše súvisí s latinským morus — príp. Pri chove húseníc listami čiernej moruše sa pradie hodváb prostrednej akosti. a to vo forme rozotieraného prípravku Teep. Sušia sa bežným spôsobom. maďarsky: Sárgarépa murok. triesloviny a prisudzuje sa im adstringentný účinok. Obsahujú veľa uhličitanu vápenatého. z r. Šťava sa niekedy používa na farbenie vína a podľa Hagera (1930) pri bolestiach v krku. MRKVA OBYČAJNÁ Daucus carota L. rubra L.5 g sirupu). čiernu a plody boli v staroveku veľmi obľúbené. čiernej. čiernej). dnes sa pestuje pre chutné plody. 1923 je 1. Pôvodne ho pestovali pre listy. pijú sa 2—3 šálky denne). pektíny a minerálne látky (do 1 % ) . u nás kedysi 188 pestovaného alebo triploidná forma m. jablčnú a i. glukózu. gréckym meros = diel. francúzsky: Carotte commune. Kvalitné je i morušové víno. dôležitá zložka nukleových kyselín). Druhové označenie sa dáva podľa farby plodov. Plody sú zelenkasté až biele alebo červenkasté moruše. rusky: MRKEV OBECNÁ Dvojročná bylina vysoká 30— 80 cm. je kríženec m. Druh bol importovaný z Ázie. Veľmi lahodný je morušový sirup — Sirupus mororum. ktorá sa pridávala do cesta. Moruše sa u nás pestujú. anglicky: Wild Carrot. Predmetom zberu na liečebné účely bývajú dnes iba plody — Fructus mori (júl—august). biela sa pestovala v Číne. V Strednej Ázii sa oddávna sušili a mleli na sladkú múku. ktoré sa líšia najmä tvarom listov. Antické Grécko pestovalo m. regulačné pôsobenie na hladinu krvného cukru a odporúčajú sa pri cukrovke i ochoreniach podžalúdkovej žľazy (pankreasu). čiastka (vzhľadom na zložené plody). Pripisovali sa im narkotické i antitoxické účinky a slúžili aj na zlepšenie trávenia a na farbenie vína. Častejšie sa listy využívajú v homeopatii. Oddávna sa používajú v liečiteľstve. Moruše sú známe od najstarších čias. M. Moruše sa často pestujú v krovitom tvare a dlhoročným pestovaním sa vytvorili mnohé odrody. ktorý má medovitú chuť. Sú známe najmä z kultúrnej histórie starých Tadžikov. bielu i m. ktorý sa pripravuje z čerstvých listov. Zriedkavejšie použitie majú listy (používajú sa najmä z m. Cod. asparagínovú aminokyselinu. severoamerického druhu.MORUŠA ČIERNA MORUŠA BIELA né až okrúhlastovajcovité alebo s niekoľkými nesúmernými lalokmi. Ich zber sa robí v júli—auguste. Kvety . dajú sa aj nakladať ako kompót). listy perovito zložené. Plody obsahujú veľa sacharidov (9-10%. Výhľadovou drevinou pre naše hospodárstvo by mohla byť m. 800 g cukru a šťava z 1 citróna. minerálne soli. biele až 22%). hoci nie sú náročné na pôdu.

na mokrých lúkách a rašelinách. provitamínu A i vitamínov B a C povýšili mrkvu na hodnotnú zeleninu. V Európe rastie divo a miestami je nenávidenou burinou. Podľa staršej anglickej literatúry údajne prináša úľavu aj pri rakovinových stavoch. Na mnohých miestach rozsiahlej ríše tohto panovníka sa utvorili základy mrkvových kultúr. zberané zrezávaním okolíkov krátko pred dozretím. Osvedčuje sa vraj i pri zväčšených mandliach detí. ktoré prispeli k ďalšiemu rozmachu pestovania mrkvy v neskoršom stredoveku a na začiatku novoveku. Aj naši slovanskí predkovia ju radi jedli. V plodoch je do 1. Pestuje sa v záhradách i na roliach. že na vidieku sa mrkvou farbí bledé maslo na žlto. V kultúrnom plemene má typický pomarančovočervený koreň. a to bez výškového obmedzenia. Materiál sa po vymlátení dosuší. Z koreňa sa varí aj mrkvový cukrový sirup. Až v kuchárskej knihe labužníka Apicia ju nachádzame medzi zeleninami.slabého koreňa divej mrkvy — sa vypestovali známe karotky alebo dlhé. kde sa pestuje vo väčšom množstve na semeno.01 %). Polívka (Kvétena z r. Koreň má ešte veľa pektínov (11 %) a minerálnych látok (najmä draslíka). Pripravuje sa z nej aj liečivý karoténový výťažok. Ako včelárska rastlina prichádza do úvahy všade. napr. Z prarodiča . V liste je alkaloid pyrolidín. Mrkva kvitne asi v júni až septembri. ktorý osoží zraku (chráni pred šerosleposťou). na suchých pasienkoch. Mrkvová šťava i silica z nej pôsobia na svalovinu červov napred výslovne dráždivo a potom až ochromujúco. počas kvitnutia rozostreté. ale i to. U nás rastie v lesnom plemene ako všeobecne rozšírená burina suchých stanovíšť so skalnatým i hlinitým substrátom.6 % silice s vysokým podielom seskviterpénov a terpénových alkoholov.MRKVA OBYČAJNÁ sú biele alebo žltkasté či ružovkasté. keď sú dostatočne veľké a dužnaté (jún—október). Variety s dlhým koreňom obsahujú v plodoch aj azarón. Mrkva okrem toho obsahuje silicu neznámeho zloženia (koreň asi 0. vysoký obsah oranžového karoténu. Plody majú korenistý pach a chutia horkasto a silno aromatický. Používanie dvojročných kultúrnych mrkiev možno odhadnúť asi na 5 000 rokov. Kvet obsahuje veľa nektáru. náklonnosti k polypom a ako adjuvačný prostriedok pri liečbe cukrovky (2 poháre šťavy denne). Významné množstvo sacharidov. Na liečebné účely sa nesušia. ale sa spracúvajú čerstvé. ktoré ležia na dne kvetu. bezkyslíkatý daucín a karotíny. Korene sa vykopávajú z pestovaných variet vtedy.). Plody sú rebrovité a štetinaté nažky. upraženú ako kávovú náhradku a šťavu ako anthelmintikum (najmä proti škŕkavkám). napr. no i na mokrých stanovištiach. Cenil sa čo len trochu hrubší koreň. 189 . Mrkve i plodom sa experimentálne dokázal slabý protihlístový (vermifúgny) účinok. brunšvícke alebo frankfurtské i ďalšie mrkvy a nám neveľmi známe obrovské zelenohlavé belgické či zlatožlté francúzske a iné. amsterdamské. Na lepšie využitie provitamínu treba mrkvu čím jemnejšie postrúhať. lúkach a vo svetlých lesoch. aby sa ľahšie predalo. V Kapitulári Karola Velkeho sa odporúčalo poddaným. Mrkvu zamieňali najmä s paštrnákom (Pastinaca sativa L. Predmetom ojedinelého liečebného používania sú plody — Fructus dauci. pri dozrievaní plodov skrútené dovnútra. Med z mrkvy má tmavožltú farbu. Mrkvu siali starí Rimania i Germáni. Šťava — Succus dauci caroti recens expressus (zahustená: Roob dauci) je pomocným liekom pri rúpoch (oxyúriách) a škrkavkách (askaridoch) a výborným zdrojom provitamínu A. 1900) uvádza koreň mrkvy ako potravu pre ľudí i domáce zvieratá (v Anglicku ňou kŕmili najmä kone). Názvom daukos označovali grécki lekári rozličné zelerovité rastliny. usporiadané do okolíkov. aby ju hojne pestovali a nasledovali tak príklad kráľovských pestovateľov zeleniny. Droga: Radix dauci sativi. Nektár sa roní z medových žliazok. v pobrežných kroviskách.

alebo má odlíšiť rastlinu od blenu. triesloviny a minerálne soli. anglicky: Good King Henry. Rozlišujú sa hlavne podľa výzoru listov. dobrého slúžil neskoršie proti tuberkulóze a vňať ako purgans a zvonka na rany. Droga je obľúbená najmä v ľudovom liečiteľstve Talianska (L. odporúča sa aj ako pomocný prostriedok pri tuberkulóze. Pre obsah pektínov mrkva slúži na úpravu stolice pri hnačke. Oddávna sa ako liečivá rastlina pestuje vo vidieckych záhradách. ktoré majú vždy jednodomé rovnotvárne kvety a plody zatvorené do zveličených kroviek. Mladé listy nahrádzali špenát a mladé výhonky zasa špargľu. na hornom Pohroní) zamieňala s mrlíkom dobrým pri zbere špenátových rastlín. Výhľadovou špenátovou zeleninou u nás môže byť aj austrálsky mrlík zlatolistý .. francúzsky: Bon-Henri. + Chenopodium ambrosioides L. lebo sa navzájom veľmi podobajú. Koreň sa zberá zjari alebo v jeseni. ktorý urobil veľa pre botaniku. Koreň m. Ich systematika je pre začiatočníka ťažká. Mrlíky treba odlišovať od lobôd — druhov rodu Atriplex L. najmä dojčiat a rekonvalescentov. foliosum a Ch. španielsky: Hierba hormiguera. Klbkaté súkvetia i listy sú husto pokryté žliazkami. . voňavého pochádza z gréčtiny: ambrossii + eides = podobný ambrózii (rastlina svojou vôňou pripomína ambróziu). Pestovanie špenátu sa rozšírilo až v stredoveku (z Perzie). Jednoročná bylina vysoká 30— 60 cm. dobrého. železo. 1964). botrys L. ktoré sa podľa bobuľovitých červených plodstiev ľudovo nazývajú aj jahodový špenát (v ich kvetných klbkách dužnatie a červenie okvetie). riedko zúbkaté i celistvookrajové. vzhľadom na tvar listov niektorých druhov. auricomum. Najväčšie množstvá mrkvy sa zužitkúvajú v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. M. taliansky: Té di Germania. Pomenovanie Chenopodium sme objasnili pri m. Stonka priama. capitatum. Palma. Už v antike sa stretávame s konzumom zeleninovej stravy (podmieneným však iba pudové). V ľudovom liečiteľstve sa uplatňuje mrlíkový koreň — Radix boni-henrici. listy striedavé. Mrlíkovité . Druh sa u nás aklimatizoval. často červenkastá. francúzsky: Anserine ambroisie. Bylina je dôsledným sprievodcom ľudských sídlisk od nížin až po horské stupne. stopkaté. Aromatický m. rusky: MERLÍK VONNÝ MRLÍK VOŇAVÝ Vedecké pomenovanie mrlíkov (Chenopodium L. Obsahové látky sú neveľmi preskúmané. ktorá sa jedávala zjari ako zelenina. ešte i dnes miestami používané. Kvety v stopkovitej metline klbiek na konci byli.. lebo o jeho slávu sa postaral práve tento náboženský rád asi v 17. taliansky: Bono enrico. Jej dietetické účinky sa využívajú pri črevných a žalúdočných poruchách.Chenopodiaceae Nemecky: Dorf-Gänsefuss. španielsky: Buen enrique. Sušia sa za bežných podmienok (koreň možno sušiť aj na slnku). Starí Gréci a Rimania jedávali mladé žihľavy a iné rastliny. a to pri bronchitídach. (Euphorbiaceae). Najbohatší z čeľade je práve rod mrlíkov (asi 40 druhov). Listy podlhovasté až kopijovité. Do čeľade mrlíkovitých z najznámejších rastlín patrí špenát a cukrová repa. Pražené korene slúžia dodnes ako kávovina. Kedysi sa zriedka používala aj vňať — Herba boni-henrici. slizy. rozkonárená. dobrom. 190 medzi nimi aj mladé listy m. dobrý svojho času dokonca prenikol aj do zeleninárskych záhrad (Anglicko). krajovo nazývaného zlý Henrich. odkiaľ prechodne preniká do okolitých porastov. hoci to nie je práve najlepšia náhradka za špenát. či od neveľmi chutnej bažanky trvácej — Mercurialis perennis L. Plody sú nažky. maďarsky: Jószagú libatopp (mirhafu).Ch. jednoduchá. Z drog sa pripravuje asi 5 % zápar. plytkolaločnaté. celistvookrajové. Karotela). strapcový . Droga obsahuje saponíny. hemoroidoch ako emoliens. u nás roztrúsené splanený. (lebeda zahradní) sa u nás miestami (napr. Pochádza z tropickej Ameriky. Druhové pomenovanie odvodzuje Grimm z mena Henrich. rusky: Trváca bylina vysoká 80—110 cm. Ľudové liečiteľstvo u nás dodnes nezabudlo na spomínané indikácie. Užívajú sa 2—3 šálky denne. Minerálne látky (najmä draslík) pôsobia mierne močopudne. Na dedine rastie na ušliapanej pôde.ktorý s prídavkom sladového výťažku a pomarančovej alebo citrónovej šťavy je základom osviežujúcich a zdravých nápojov (u nás napr. MERLÍK VŠEDOBR MRLÍK DOBRÝ MRLÍK DOBRÝ Chenopodium bonus-henricus L. Mrlíkovité — Chenopodiaceae Nemecky: Tee-Gänsefuss. Ojedinele sa ešte pestujú ako špenátové rastliny juhoeurópske mrlíky Ch. Plody niekedy tvoria zložku anthelmintických čajovín. pôvodom z južnej Európy. kašli. Pre obsah železa tam slúži aj ako liek pri anémii a niektorých krvných ochoreniach. Byľ priama. maďarsky: Paréj libatopp. anglicky: Mexican Tea. ako sa volali dobrí škriatkovia starých Germánov.) je odvodené od gréckeho chén = hus a podion = nôžka. Plody sú nažky.. Loboda záhradná — Atriplex hortensis L. Mrlík doviezli do Európy z Mexika ako liečivú rastlinu pod názvom jezuitský čaj. vňať počas kvitnutia byliny (máj až august).Ch. Obe drogy sa označovali aj ako Radix seu Herba lapathi unctuosi. Heinrich. druhové pomenovanie m. Dáva sa do súvislosti aj s „dobrým" francúzskym kráľom Henrichom IV. niekedy sa nachádza ako nežiadúca prímes vo vňaťovej droge prietržníkov (Herba herniariae).

Ako plnohodnotné anthelmintikum sa užíva Oleum chenopodii anthelminthici. nervových slabostiach a pri ochrnutí po porážke. gáfrovitú chuť. ktorý sa pestuje hlavne v USA. ktoré sa morfologicky iba nepatrne líšia.15 okrem použitia drogy proti črevným parazitom ju užíva na úpravu nepravidelnej menštruácie. V niektorých krajoch sa dokonca na liečebné účely pestoval. Keďže rastlina vytvára rozličné chromozómové rasy. príp. droga obsahuje aj saponíny. okrem toho napr. 3 2 0. 191 .stor. Výťažnosť býva asi 0. hexaploidné i oktoploidné variety. v ktorej sa nachádza peroxidický monocyklický monoterpén askaridol. dávka je pol kávovej lyžičky na šálku záparu. j. zriedkavo používaná droga pochádza z kultivovaných rastlín. niekedy i kŕče a poruchy sluchu (hučanie v ušiach). Príznaky otravy z predávkova- MRLÍK VOŇAVÝ nia. Treba ho pokladať za jedovatý. nauzea. závraty. voňavý obsahuje najmä silicu (až 0. Oproti iným vňatiam schne pomaly. V terapii — predovšetkým v Amerike. Strata na hmotnosti je asi 70 %. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch — ľahko vlhne. Silica obsahuje veľa askaridolu (60—65 %). M. únava. Zberá sa kvitnúca vňať — Herba chenopodii. protihlístový. Je však prudko účinná a bez rady lekára sa nesmie užívať. kde sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. ktorý sa získava destiláciou vodnou parou z odkvitnutých plodových konárikov severoamerickej rastliny Ch. Ľudové liečiteľstvo Južnej Ameriky Vňaťová droga (Herba chenopodii) sa kontroluje podľa ČSN 86 6820: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. Má príjemný korenistý pach a ostrú.0 %. aj ako tonikum. Droga i silica prichádza do obchodu skoro výhradne z USA. aj p-cymén a α-terpinén. V Európe sa ešte cenila aj pri angine pectoris. sa uplatňuje buď silica. potom cymol a ďalšie terpény. teplotou do 35 °C v tieni. paréza (čiastočná obrna). Vňať sa užíva zriedka — je anthelmintikum. — m. Oktoploidná varieta sa ešte dnes terapeuticky hojne využíva. Ako oficinálna je v homeopatickom liekopise. Odrezávajú sa len kvetonosné bylinné časti. antiastmatikum a emenagogum (zneužíval sa i abortívne).). sú motorický nepokoj. astme. niekedy na podporu trávenia.3 %).25 II. tetraploidné. V ťažších prípadoch môže dôjsť aj k ochrnutiu dýchacieho centra. silica európskeho pôvodu sa jej nevyrovná. 1940 používaná ako oficinálny osviežujúci a žalúdočné stimulačný prostriedok. po jej preskúmaní sa našli diploidné. Občas ho možno obracať a pritom vyradiť zle zafarbené listy. 6 5 1 13 19 0. stimulans. najmä silice. Ordinoval sa aj v prášku a robila sa z neho známa tinktúra (Tinctura Botryos mexicanae). Vo svojej mexickej a brazílskej domovine je známy aj ako vermifúgum (proti vnútorným črevným parazitom). t. Materiál sa suší v tenkých vrstvách oddelene ako silicová rastlina. a to dva-tri razy do roka (jún-september).2-2. v Rakúsku ešte r. Mrlík voňavý sa hojne pestuje v strednej Európe. Mrlík je jedným z najstarších surogátov za čínsky či ruský čaj. anthelminthicum L. hlavne v USA (Chenopodium anthelminthicum L.5 13 16 0.

Tvorí surovinu pre alkoholové výťažky a rozotierané prípravky Teep. Plnokveté formy mydlice vysádzané v záhradkách na okrasu do drogy nepatria. ale na umývanie používali po- taš. stonky priame. francúzsky: Saponaire. výrazne páchnúci trimetylamín. Rastlinu nachádzame už u starovekých arabských lekárov. najmä denných motý- Na koreňovú drogu — Radix saponariae sa vzťahuje ČSN 86 7027: Akosť — najviac v % Znak Zvyšky nadzemných častí rastlín Zle očistené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. taliansky: Saponaria. Obidva druhy sa za mladi veľmi podobajú. Pre pomerne veľkú jedovatosť silice i askaridolu je uplatnenie zriedkavé. zvané lomentum. len hore rozkonárené. V homeopatii má širšie uplatnenie čerstvá kvitnúca vňať m. Drogu Radix saponariae albae tvoria druhy rodu gypsomilka — Gypsophila L. hnedastej alebo žltkastej farby. ktoré všeobecne vytlačili z používania rastlinné anthelmintiká. španielsky: Saponaria. ktorá obsahuje účinný. Listy protistojné. Antika mala síce už priam luxusné kúpele a ľudia sa kúpali veľmi často. kôra mimoriadne vláknitá a drevo biele. 8 6 2 2 13 10 192 . rusky: Trváca bylina vysoká až 80 cm. prípadne odtučňovali nespracovanú vlnu. keď ešte nebolo známe mydlo — prali nimi. Mydlica sa opeľuje podobne ako väčšina zástupcov čeľade: prostredníctvom hmyzu. Gypsomilky i mydlica im robili dobré služby v dobe.). Plody sú vajcovité tobolky. piperazínového typu). Klinčekovité — Dianthaceae (Silenkovité — Silanaceae) Ľudovo: mačacie mydlo. maďarsky: Tajtékzó szappanfú. MYDLICE LÉKAŘSKÁ MYDLICA LEKÁRSKA Saponaria officinalis L. vulvaria L. anglicky: Soapwort. celistvookrajové. Pri zámenách sa stretávame s prímesami mliečnika chvojkovitého (Tithymalus cyparissias (L. Jeho korene sú však veľmi tenké. ale tiež ako koreň mydlice.) Scop. Ordinovali ju pri lepre. V staroveku si mydlicu cenili skôr liečebne ako technicky. Gréci pokladali koreň MYDLICA LEKÁRSKA za oficinálny. 4 3 1 1 13 7 II. pre dávne používanie pri praní. Kvety biele alebo ružové. zoskupené vo vrcholíkových súkvetiach. hlístam a aj pásomniciam. O mydle na umývanie hovoril až lekár Galenus. lišajoch a vredoch.alebo čistý askaridol. že koreň rozmiešaný vo vode veľmi pení. aplikované na podporu menštruácie (emenagogum). Používa sa iba vtedy. a to proti škrkavkám. sódu. keď sa z akýchkoľvek príčin nedajú ordinovať moderné syntetické liečivá (napr. smradľavého (Ch. a najmä preto. Druhový názov officinalis = latinsky lekárenský. Druh uprednostňuje mokré a vlhké lužné a lúčne pôdy. Vedecké označenie mydlice vzniklo z latinského sapo = mydlo. piesok a z rastlinných surovín akési otruby z vlčieho bôbu. proti kŕčom (spazmolytikum) a i. elipsovité.). Hippokratovo strouthion možno chápať ako rozličné druhy južných gypsomiliek. mydlička Nemecky: Echtes Seifenkraut. Iné druhy klinčekovitých rastlín majú podzemky s korkom sivej. Rastie aj v pobrežných húšťavách a na vlhkých pieskoch. na povrchu hnedé. (pozri gypsomilka metlinatá).

Plody sú tobolky. krčných a kožných ochoreniach. príp. Drogu možno použiť ako metabolikum. Pevné miesto získal v liečiteľstve po skúmaní anglickým lekárom Witheringom. maďarsky: Piros gyuszúvirág.Radix saponariae rubrae. pozostávajúce prevažne zo saponasidov A. chutí sprvu sladkasto. Antické Grécko a Rím náprstník nepoznali. ktoré hľadajú na dne kvetov medovinu. Rastie predovšetkým v západnej Európe. ktorá sa indikuje pri ochoreniach z nachladnutia a niektorých stavoch depresie. čo sa robí odrezávaním nadzemných častí na začiatku kvitnutia (jún—júl). prízemná ružica vajcovitých listov je zúžená na báze do krídlatej listovej stopky. anglicky: Foxglove.ľov. vnútri s tmavými červenými skvrnami. ďalej do zubných pást i práškov a pod. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. V homeopatii sa z koreňa pripravuje tinktúra. Obsahovými látkami drogy sú predovšetkým saponíny (asi 2. potom aj ako metabolikum pri niektorých kožných ochoreniach. Dávka na deň je odvar z 10 g drogy na 200 ml vody alebo 1 lyžička práškového koreňa na pohár studenej vody. NÁPRSTNÍK ČERVENÝ NÁPRSTNÍK ČERVENÝ + Digitalis purpurea L. kostrou. riedkych lesoch a na rúbaniskách vo výške 500-1 500 m n. depuratívum a pre protizapalove pôsobenie sa uplatňuje príležitostne pri zápaloch mandlí. druhové označenie vyjadruje farbu kvetu. kvety s rúrkovito zvonkovitou korunou bledočervenej farby. Pomenovanie náprstníka pochádza z latinského digitus = prst.Herba saponariae rubrae. ktoré majú spoločne sapogenín gypsogenín. Niekedy sa zberá vňať . Stonka vyrastá v druhom roku. Slúži na pranie jemných tkanín (nerozkladá farby). Po rýchlom a krátkom omytí (pozor: saponíny sa vodou vyplavujú!) a zbavení nadzemných častí sa suší na vzdušnom mieste. Izolované saponíny (predovšetkým však z gypsomiliek) tvoria niekedy zložku expektoračných prípravkov. Často sa pestuje pre okrasu. digitale = náprstok. čím vyvolávajú nepríjemné vedľajšie účinky. C a D. m. s prevahou kardenolidov A-skupiny a pod. furunkulóze. B. taliansky: Digitale. 67.Scrophulariaceae Nemecky: Roter Fingerhut. sa vykopáva buď v jeseni (október — november). výťažok je dobré sekretolytikum. ale aj na liečebné účely — rozličné chemické rasy. španielsky: Digital. Vňať sa liečebne využíva zväčša ako expektorans. plynule prechádzajú do súkvetia — jednostranného strapca. s triterpénovým jadrom. bez obracania. neskôr sladko-horko až nepríjemne škrabľavo. Koreň . na slnku. umelým teplom (do 70 °C). Koreň rastliny má predovšetkým expektoračné účinky a slabšie diuretické. že saponínové drogy sú na dlhší čas užívania nevhodné. hemolytický index drogy je asi 1 200 až 1 800 (2 000). Koreň mydlice má široké technické uplatnenie. Oddávna bol známy v írskom liečiteľstve. Usušené korene sú krehké. Droga nemá pach. alebo skoro zjari (marec). Čajovina č. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru a užíva sa po lyžiciach. Druh rastie v kroviskách. Suší sa jednotlivo rozložená. rusky: NÁPRSTNÍK ČERVENÝ Dvojročná bylina vysoká 30— 120 cm. kým neskrehnú všetky byle. francúzsky: Digitale pourpure. stor. saponíny sa môžu vstrebávať. Zber listov — Folium digitalis pur193 . Treba však upozorniť. kyslé bidesmozidy. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . pri rozličných komplikáciách v šestonedelí. ba aj reumatizme a kĺbových ťažkostiach. jej listy sú sediace. a to z rastlín 2—3 ročných. Uprednostňuje pôdy s vysokým obsahom mangánu. napr. Ordinoval sa od 5. kopijovité.5 — 5 % ) . Krtičníkovité . na vzdušnom mieste. resp. 1785 vydal spis o náprstníku a jeho uplatnení v terapii srdcových chorôb. maceruje sa 8 h a po scedení počas dňa vypije. ktorý r. pre vzhľad kvetnej koruny.

teda ústami. digitalinum verum a strospezid. ktoré na rozdiel od glykozidov n. Ďalšími obsahovými látkami drogy sú enzýmy. V terapii sa používajú v súčasnosti iba čisté látky a ich deriváty. v druhom roku počas kvitnutia (jún—august). pri prvých príznakoch je nutné liečbu prerušiť. Listy obsahujú vyše 60 druhov mimoriadne nestálych srdcových glykozidov. digipurpinín — (asi 1 %). droga je teda kardiotonikum — užíva sa pri srdcovej insuficiencii všetkých druhov. Hlavné obsahové látky sú srdcové glykozidy — lanatozidy A—E. jeho zámeny pri zbere prakticky neprichádzajú do úvahy. Preto sa treba presne pridržiavať návodov na spracovanie: listy sa zberajú v septembri—októbri (podľa obdobia výsevu) z jednoročných rastlín (iba prízemná ružica). červený. druhové meno je z latinského lanatus = vlnatý. nemá pach a chutí horkasto.5 % digitoxínu. Eur. za suchého počasia a v poludňajších hodinách. Kvety má hnedobiele.5 10 4 pureae sa robí v prvom roku rastliny zvyčajne v auguste. Hromadne vyrábané prípravky s obsahom čistých glykozidov majú dnes významné miesto v terapii. V liečebnom použití musí mať droga biologicky presne stanovenú účinnosť (podľa ČsL 2 sa list označuje ako titrovaný). pregnanové glykozidy. taliansky: Digitale lanosa. červeného majú 3 — 5 x vyššiu účinnosť na insuficientné srdce a odvtedy jej význam stúpa. nauzea a dyspesia. Rastlina pochádza z Balkánu (podľa niektorých prameňov zo severného Maďarska). Pri aplikácii náprstníkových prípravkov treba sa vyhýbať podávaniu liekov s obsahom vápnika. Sekundárne glykozidy možno chemicky previesť na glykozidy n. napr. červeného obsahujú okrem špecifických cukrov (troch molekúl digitoxózy). Pri všetkých náprstníkových prípravkoch je nebezpečenstvo kumulácie (hromadenia v organizme) a predávkovania. nákup pre potreby farmaceutického priemyslu pochádza výhradne z pestovaných druhov. zoskupené v hustom klase. Dafer a Lasch v 30-tych rokoch nášho storočia dokázali. Odštiepením cukru (jednej molekuly glukózy) vznikajú sekundárne glykozidy. naj- . červeného 194 patrí aj menej dôležitý odorozid H. List je tmavozelený. pomer zosušenia je asi4 — 5 : 1. má však holé stonky a rub listov. List má obsahovať minimálne 0.digitoxigenín. vlnatý sa v súčasnosti používa podobne ako n. D 4) s podobným použitím ako prípravky v alopatii. ktoré ľahko odštepujú z glykozidovej väzby molekuly glukózy. Látky účinkujúce na srdce tvorí glykozidová zmes s aglykónmi digitoxigenínom. Hlavná indikačná oblasť je srdcová hypertrofia (zväčšenie) s insuficienciou (nedostatočná činnosť. že listy n. Vylúčením cukrov a kyseliny octovej sa vytvárajú už liečebne neúčinné aglykóny (geníny glykozidov . ktoré sa nahradzujú účinnými princípmi n. červeného (digitoxín. červený. vlnatého v porovnaní s listami n. francúzsky: Digitale laineuse. Dáva sa mu však prednosť vtedy.40 % ) . cholín a acetylcholín. lebo inak nastáva enzýmový alebo tepelný rozklad účinných glykozidov. ak treba dosiahnuť rýchlejší účinok a keď sa nevyžaduje dlhšie pôsobenie.3 % kardenolidov (Ph. počet cukrových jednotiek v glykozidovej väzbe je 1—5. Listy v prízemnej ružici i stonkové sú kopijovité. anglicky: Woolly Foxglove. maďarsky: Gypjas gyuszúvirág. zlyhávanie) a odstraňovanie v tele nahromadenej vody touto nedostatočnou činnosťou (druhotné močopudné účinky). tigonín — zlepšujú resorpciu účinných glykozidov). Rastlina našla liečebné uplatnenie iba v novšej dobe. žltačke. gitoxigenínom a gitaloxigenínom. K terapeutickým glykozidom n. Pôvod vedeckého pomenovania sme uviedli pri n. pričom niektoré sú špeciálne iba pre digitalisové glykozidy (digitoxóza. Listová droga sa dosť podobá listom skorocelu. resp. ale aj injekčné (parenterálne). Zber možno robiť aj viac ráz do roka. Droga obsahuje vyše 30 druhov jedovatých a veľmi labilných srdcových glykozidov (v priemere asi 0. Najčastejšie nežiadúce príznaky sú nevoľnosť. digoxigenín. indikujú sa per os. Ich štiepenie (hydrolýza) nastáva už pri zbere. očných zápaloch a poruchách videnia. Používajú sa čisté látky a ich deriváty. N. Krtičníkovité — Scrophulariaceae Nemecky: Wolliger Fingerhut. gitoxigenín. luteolín-7glukozid). Digitoxín tvorí aj zložku práškov Felsol. gitonín. pôvodne ukladané v rastline ako prvotné glykozidy. ale aj pri gastritíde. gitaloxigenín a diginatigenín). sliz (mierni dráždenie) a ďalšie látky (výskum ešte nie je uzatvorený). digitaloín. i digoxín). ktoré sa užívajú pri astme. najlepšie pri umelom teple teplotou medzi 6070 °C. saponínové glykozidy.Droga — Folium digitalis purpureae — podlieha požiadavkám ČSN 86 6410: Znak Zhnednuté listy Rozdrvené listy Iné časti materskej rastliny Minerálne prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCL Najviac v % 1 2 2 0. gitoxín. Zrezávajú sa po oschnutí rosy. červenom. NÁPRSTNÍK VLNATY + Digitalis lanata Ehrh. pričom sa menia na sekundárne glykozidy digitoxín a gitoxín. Nemecký liekopis žiada nastavenie normovaného listu na obsah 0. prítomné sú aj flavóny (luteolín. rusky: (druh sa neuvádza v európskej časti ZSSR) NÁPRSTNÍK VLNATÝ Rastlina sa podobá na n. Z čerstvých listov zberaných na začiatku kvitnutia sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. U nás sa pestuje v kultúrach. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . aj molekulu kyseliny octovej viazanú na jeden z cukrov. zápale dvanástnika.saponíny — spirostanolové glykozidy (digitonín.15-0. III). Materiál sa suší umelým teplom (40—60 °C). materiál treba urýchlene dodať nákupni. digitalóza). ktoré stimulujú (dávajú popud) bradykardiu (spomalenie srdcovej činnosti). Hlavné glykozidy sú purpureaglykozid A (aglykón digitoxigenín) a purpureaglykozid B (aglykón gitoxigenín). hlavne bradykardii (spomalená srdcová činnosť) a stenokardii (nedokrvenosť srdcového svalu). sprevádzajú ich glykozidy neúčinné na srdce (digitanolové a pregnanové glykozidy. španielsky: Digital lanosa. kardenolidové digilanidy (cca 1 %). Okrem iného majú silné diuretické účinky. Wokes. Keďže n. vlnatý je u nás vo voľnej prírode ojedinelý. Suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na tienistom mieste. vlnatého.

(španielske druhy).Herba anserinae. na dlhých stopkách s priemerom 1-2 cm. tak aj n. pazušné. mochna lesklá. francúzsky: Anserine. Ako všetky nátržníky. Felsol prášok (antiastmatikum). maďarsky: Liba pimpó. canariensis L. injekcie). Plody sú nažky. na rube bieloplstnatých lístkov. husie mydlo. z našich prípravkov sú to: Acedigal (kvapky. Druhové anserina je z anser = hus (rastlina často rastie tam. kanársky (kultivuje sa v Polsku)..NÁPRSTNÍK VLNATÝ jekcie. Do palety fytoterapeuticky účinných nátržníkov možno zaradiť aj n. veľkokvetý (D. husí opeľuje hmyz. Ostatné nátržníky sa líšia hlavne zložením listov. Vyhľadávajú ho najmä včely a osy. päťpočetné. španielsky: Argentina. Byľ poliehavá. NÁTRŽNÍK HUSÍ Potentilla anserina L. taliansky: Anserina. obrátene vajcovitých až kopijovitých lístkov. Je to trváca trsovitá bylina vysoká 10— 40 cm.Rosaceae Ľudovo: husia nôžka. thapsi L. Digoxin SPOFA (tablety. Pre bohaté olistenie býľ bylín sa zber dá dobre robiť kosákom „pod rukou" i voľne 195 . strieborný — P. grandiflora Mill. s dlhostopkatými listami rozdelenými na päť lístkov predĺžené obrátene vajcovitého tvaru. ferruginea L. čiarkovitých. návesníček. pre účely veterinárne). — n. Lanatosid C SPOFA (dražé. vysoká 15—50 cm. čapíky. n. lutea L.1 35 % Trváca bylina s hrubým rozkonáreným podzemkom.) je rovnako hojný na podobných stanovištiach. tablety. argentea L. sediacich. Digitoxin SPOFA (dražé). plazivý (Potentilla reptans L. D. strieborník Nemecky: Gänsefingerkraut. zakoreňujúca. injekcie). námožníček. D. Listy nepárnoperovito zložené z hlboko pílkovitých. D. anglicky: Silverweed. z menej známych je to napr. Príbuzný a veľmi podobný n. kačičky. in- Na listovu drogu — Folium digitalis lanatae — sa vztahuje ON 86 6434: Znak Ináč sfarbené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Celkový obsah lanatozidov — najmenej z toho lanatozidu C — najmenej Akosť — najviac v % I. husie kvietko. s listami dlaňovito zloženými z 5 — 1 úzkych. 3 2 2 11 10 4 0. Digoxin SPOFA (injekcie. Predmetom zberu i nákupu býva vňať . (rastie najmä v Taliansku) a D. Z iných druhov náprstníka sa v zahraničí priemyselne spracúva aj n. rusky: MOCHNA HUSÍ („STŘÍBRNÍK") mä v skupine kardiotoník (lieky na posilnenie srdcového svalu) a v priemyselne vyrábaných prípravkoch sú srdcové glykozidy stabilizované v presne známom množstve. Rastie v blízkosti sídlisk na mierne vlhkých pôdach s vysokým obsahom dusíka. Poskytuje im dostatok peľu i medoviny. Nátržníky dostali svoje meno Potentilla podľa toho. Kvety žlté. žltý (D. micrantha L. kde sedávajú husi).) — obidva rastú aj u nás. často aj na mierne slaných. kvapky). že niektorým druhom sa pripisovali znamenité liečivé vlastnosti (z latinského potens = mocný). najmä na pasienkoch pre husi. Ružovité .).2 25 % II. 6 4 4 11 12 6 0. husičky. označovaná aj ako Herba argentinae.

Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . sedmizámková zelina Nemecky: Hohes Fingerkraut. s nápadne hrubým uzlovitým podzemkom. na zapálené a krvácajúce rany a pod. Znáša nízku aj vysokú pôdnu vlhkosť. 32. maďarsky: Vérontó fú. Na vňaťovú drogu — Herba anserinae — sa vzťahuje ČSN 86 6818: Akosť — najviac v % Znak Iné a ináč sfarbené časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. takže ju možno i obracať. horčiny. Uplatňuje sa predovšetkým pri menštruačných kolikách. potom pol hodiny vylúhovať. listy dlaňovito zložené. i. Pri sušení sa však nedrobí.tiež vitamín C a minerálne látky. na dlhých a tenkých stopkách. 3-5-početné. s priemerom iba 5-12 mm. mochna lesná. Hlavná obsahová látka drog je termolabilná. V homeopatii sa z kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. lístky hrubozúbkaté. rovný . Nachádzame ho vo všetkých pásmach našich zemepisných šírok na lúkach. Mladá vňať slúži niekedy v domácnosti ako zelenina. Možno ho dochutiť cukrom. Vedľajšie účinky sa nepozorovali ani po dlhšom užívaní. v lesných zárastoch. Pomer zoschnutia 3 : 1 . v podzemku o. 30. zápaloch v ústach. Kvety žlté. vnútornom krvácaní. Prieskumy dokázali. 221. Vňať je náchylná na zaparenie pri zbere i sušení. 34. nátržník. Po očistení 196 sa umyje a suší podobne ako vňať. prietržník.NÁTRŽNÍK HUSÍ Užíva sa pri hnačkách. anglicky: Common Tormentíl. Schne rýchlo. zvonka na kloktanie. Vykopáva sa skoro zjari (marec) alebo neskôr v jeseni (október). 35. chemicky nie celkom preskúmaná. husí má výrazný spazmolytický účinok pri bolestivej a dlhotrvajúcej menštruácii. D 1 až 0). zahreje sa a nechá vrieť 2 minúty. aj cholín a mastné kyseliny. Liečebný efekt sa prejaví po 4—5 dňoch užívania. 229. francúzsky: Tormentille.) Räuschel Ružovité — Rosaceae Ľudovo: červienkový koreň. sedmílist. 90. 36. 233. Suší sa v tieni prirodzeným teplom (ak umelým. 10 6 2 12 14 NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ Potentilla erecta (L. recta L. Pre náchylnosť na zaparenie treba materiál vždy dobre našuchoriť. pri bolestiach v ústnej dutine. Vlažný odvar sa pije 2—3 x denne. kým ostatné (neplazivé) druhy nátržníkov po päť. Zriedkakedy sa žiada zberať iba podzemok . španielsky: Tormentila. Na kúpele a vonkajšie upotrebenie sa dávka drogy zvýši (1 lyžica na pohár). Možnosť zámeny s inými druhmi rodu je však aj tak .Radix (Rhizoma) anserinae seu Radix (Rhizoma) argentinae. Vňať i podzemok sú trieslovinovou drogou s podobnými účinkami. 37. robí sa tak na výslovnú objednávku. Dajú sa aplikovať ako adstringens. Trváca bylina vysoká 10—30 cm. flavonoidy a sliz. vzpriamený. v droge je najviacej katechínových trieslovín (6-10 %). zelených. 6 3 1 12 10 II. vyrastajú z pazúch listov.P. 29. na rúbaniskách atď. Sušenie trvá dlhšie. strieborný sa užíva ináč: 1 polievková lyžica vňate sa namočí do pohára studenej vody. Vlastný zber vňate sa robí počas kvitnutia (máj-august) z nezašpinených jedincov. MOCHNA NÁTRŽNÍK ručne. žalúdočných a črevných kataroch. nie vyše 40 °C). N. Príbuzný n. N. Byľ poliehavá. 223.. lebo podzemok je dosť hrubý. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na pohár záparu a pije sa 2—3 x denne. má v kvetoch iba po štyri korunné lupienky. Droga nemá chuť ani pach. Čajoviny č. rozkonárená. 159. vystúpavá až vzpriamená. ako má n. rusky: . kolíkových bolestiach žalúdka i čriev a podobných poruchách (pri meteorizme). Plody sú nažky. na omývanie i obklady. bolestiach zubov. Viaže sa na kremičité pôdy. tormentol. taliansky: Tormentilla. antiflogistikum a mierne spazmolytikum. Druh nie je prieberčivý. že je Vysokohodnotný prostriedok tíšiaci kŕčovité bolesti bez akýchkoľvek vedľajších účinkov.

II. alebo sa odvodzuje z latinského tormentina = črev- Na podzemok (Radix — Rhizoma tormentillae) sa vztahuje ČSN 86 7019. aj črevného a žalúdočného. Z vykopaných podzemkov sa odstránia zvyšky hliny. pozri cudzokrajné drogy). Technicky droga slúži ako farbiaci prostriedok (farbí kožu na červe197 veľká. pri silnej menštruácii a pod. Vykopávajú sa opatrne (najlepšie špeciálnymi trojprstovými motyčkami. ktorá spolu s ČsL 4 má tieto základné znaky: Znak Iné časti materskej rastliny ako podzemok (korene a pod. vylúhuje sa 8 h. proti ktorým sa droga oddávna používala. niekedy aj v máji—júni a auguste—septembri. či vyrážky. z ktorej 20—30 kvapiek vo vode poslúži na natieranie zapálených slizníc úst. Na homeopatické účely sa používa čerstvý podzemok. Suché podzemky sú veľmi tvrdé. Zber sa robí buď v marci—apríli.5 11 4 1 1. Predmetom zberu sú podzemky dokonale zbavené koreňov. že droga sa celkom vyrovná americkému rataňovému koreňu (Radix ratanhiae — ČsL 4. ľudovo nazývanými múria noha). Droga sa užíva pri hnačkách. drobné korienky (možno to robiť až doma). umyjú sa. hrubšie sa rozrežú a dajú sušiť na vzdušné miesta (lepšie je umelým teplom pri teplote 40 °C). Účinné obsahové látky tvoria katechĺnové (tormentilové) triesloviny (17-25 % ) .) a tmavá droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Akosť — najviac v % I. 8 2 3 14 ČsL 4 8 1 1. vhodná je aj tinktúra — Tinctura tormentillae. ba potvrdilo sa. Skladuje sa v uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. Po 10 minútach sa obidva výluhy spoja a využíva sa počas dňa. Majú nenápadný pach a veľmi zvieravú chuť. na lome červenkasté až červenofialové. Je oficinálna v ČsL 4 ako Radix tormentillae. Trieslovinový komplex pôsobí antibakteriálne. Materiál sa nezaparuje a nedrobí. Zber je potrebné robiť po dohovore s nákupňou. Dávkuje sa 1/2 kávovej lyžičky na šálku odvaru 2—4x denne. nadzemné časti. Vhodnosť jej uplatnenia v terapii hnačiek sa spoľahlivo dokázala i vedecky.).NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ né koliky. ďalej glykozid tormentilín i tormentol a stopy silice. na popraskané ruky alebo pery. mandlí. Latinský názov Potentilla sa pôvodne používal v stredoveku iba pre n. Podzemok (koreň) začerstva vonia podobne ako ruže a starý v tme svetielkuje. Prášok z podzemka sa niekedy dával aj do zubných práškov (a dáva sa opäť aj dnes). výluh sa zleje a zvyšok drogy sa preleje vrelou vodou. krvácaniach každého druhu (napr. Dodnes zachované pomenovanie Tormentilla v názve drogy (Radix tormentillae) vychádza z latinského tormentum = bolesť. alebo v októbri. úplavici. ako kloktadlo pri zápaloch hrdla a pod. Droga je silné adstringens. husí. antidiaroikum a antiflogistikum (na zápaly slizníc).5 12 Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej . Droga má pomer zosušenia asi 3 : 1.5 14 6 3 9 9 5 6 4 1. Z včelárskeho hľadiska sa rastlina veľmi cení pre obsah medoviny a značné množstvá peľu. Pri silných hnačkách sa dá 1 čajová lyžička drogy do pol pohára studenej vody. Odvary drogy sa používajú aj pri kĺbovom reumatizme na obklady alebo ako zložka mastí na mokvavé rany.

pri vynechávajúcej menštruácii (kvet s vi198 nom).216. španielsky: Calendula. 2 3 12 11 II. 28. Tvrdenie starších i mladších farmakognostov. extrakt je v masážnom roztoku Herbadent a v ústnej vode Herbadent (antiseptikum) a tinktúra v roztoku Stomatisan (antiseptikum ústnej dutiny).Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: krusíček. Čajoviny č. listu čučoriedky a sušených fazuľových strukov bez fazule (biela sorta) — 2 lyžičky na macerozápar na 2 poháre vody (dávka čajoviny sa napred 8 h maceruje za studena v pohári vody. stor. anglicky: Pot Marigold. 141. sú menšie. Pochádza z južnej Európy. Táto rastlina sa dokázateľne ordinovala v 16.41. 31.. že Dioskoridovo chrysanthemon predstavuje nechtík. jeho klymenon je však určite nechtík roľný. Astrovité . Identifikácia nechtíka v histórii je veľmi ťažká. trieslo na kože. úbory väčšinou oranžovožlté. Plody sú ohnuté nažky bez chocholca. rusky: MĚSÍČEK LÉKAŘSKÝ NECHTÍK LEKÁRSKY Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 30-50 cm. 138. arvensis L. okrajové kvety majú väčšie. 1817 ju Westring odporúčal pri rakovine maternice. NECHTÍK LEKÁRSKY Calendula officinalis L. ktorý rastie v teplejších oblastiach. V ČsL 4 je okrem drogy oficinálna aj Tinctura tormentillae. úbory po odkvitnutí ovisnú. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku čajoviny Tormentan (užíva sa pri letných hnačkách. Zriedka splanieva. Čs. 10 minút sa nechá postáť a výluhy sa spoja). 32. na úhoroch a rumoviskách. neobstojí — išlo o chryzantémovku vencovitú (Chrysanthemum coronarium L. jednoduché. Rastlinu pestujú v okrasných záhradkách. dlhostopkaté. Využíva sa aj vo veterinárnej medicíne (podobne ako v humánnej). Je všeobecne známa.no). tráviacich poruchách žalúdka). francúzsky: Souci officinal. taliansky: Calendola.C. je prísada pri výrobe atramentov atď. R. Úbory n. Vedecký názov nechtíka vychádza z latinského calendae = prvý deň v mesiaci (narážka na dlhé obdobie kvitnutia alebo na počet jazykovitých kvetov — „ako dní v mesiaci"). Základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % Znak so zákrovom I. slniečko Nemecky: Garten-Ringblume. vňať na nakurovanie a šťava z rastliny pri bolení zubov. po zliatí sa čajovina preleje pohárom vriacej vody. nahotka liečivá. 5 6 12 15 bez zákrovu I. pripravuje sa perkoláciou drogy.). 39. Podľa Turcka sa dáva nátržníkový podzemok aj do čajovín proti cukrovke: rovnaký diel podzemka nátržníka. 42. 3 6 12 13 . najmä vo viniciach. Predmetom zberu sú sýtooranžové korunné lupienky vytrhávané z plno- Na kvetnú drogu so zákrovom (Flos calendulae cum calyce) sa vzťahuje ČSN 86 6221 a bez zákrovu (Flos calendulae sine calyce) ČSN 86 6222. Listy má striedavé. roľného . Nátržník býva veľmi častou zložkou mnohých čajovinových zmesí. Okrajové kvety slúžili oddávna na falšovanie šafranu. 27. maďarsky: Korômvirág.56. 38.44. mesiačik. Iné časti rastliny ako kvet Droga sfarbená inak ako kvety Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 3 12 13 II.

kvetých úborov bez zvyškov zákrovov (kalichov), niekedy aj úbory s kalichom. Je to vhodný materiál pre zácvik zberačov. Droga — kvet nechtíka bez zákrovu, Flos calendulae sine calyce sa vytrháva v hlavnom období kvitnutia (júl — august) z plnokvetých odrôd pestovaných rastlín. Menejhodnotnú drogu dostaneme vytrhávaním kvetov z usušených úborov v celosti. Zberáme vždy iba toľko materiálu, koľko môžeme bez problémov sušiť. Sušíme čo najrýchlejšie a v tenkých vrstvách, bez prístupu slnka (kvety inak strácajú farbu). Pri sušení umelým teplom neprekračujeme 30-35 °C! Pomer zoschnutia asi 8 : 1 . Drogu v dobre uzatvorených obaloch chránime pred svetlom. Ak zberáme na odpredaj, ihneď po usušení ju expedujeme do nákupne, lebo ľahko podlieha skaze. Zber kvetov so zákrovom - Flos calendulae cum calyce, robíme iba so súhlasom nákupne. Sušenie a celková manipulácia sú rovnaké ako pri droge bez kalicha. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1. Na homeopatické účely sa pripravuje esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. D 2). Aplikuje sa interne i zvonka ako v alopatii. Kvet v čerstvom stave má balzamický pach a aromatickú chuť, ktorá sa sušením stráca. Účinné obsahové látky nechtíka tvoria predovšetkým flavonoidy, karotenoidy (farbivá), špeciálne polyénové zlúčeniny (polyíny), triterpénové saponíny a silica. Droga pôsobí ako cholagogum-choleretikum, mierne spazmolytikum a externé antiflogistikum. Priaznivé terapeutické prejavy sú zrejme spôsobené súčinnosťou flavonoidov, farbív a silice. Droga má v alopatii podobné uplatnenie ako arnika horská. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu; pije sa každé 3 h. Na omývanie a výplachy sa používa zápar z 2 polievkových lyžíc drogy na liter vody. Ľudovo sa používa hlavne tinktúra — 1 diel kvetnej drogy sa maceruje v 10 dieloch čistého liehu; čajová lyžička získanej tinktúry sa vleje do štvrť litra vody a aplikuje sa na rany, preležaniny, udreniny, pri zápaloch kože i jej poškodení zapríčinenom ožarovaním alebo slnením. Významne urýchľuje hojenie rán. Preto býva zložkou mastí, zásypov a pod. Ľudovo sa pripravuje masť z čerstvej šťavy (4—6 g šťavy na 30 g nesoleného masla), prípadne sa dávajú obklady. Odvar z nechtíka zjemňuje a zvláčňuje pokožku, preto sa používa v kozmetike ako krém Fyto s extraktom z arniky (robí sa 5 — 10 % odvar z kvetov; var

nesmie presiahnuť 2 minúty). Karotínové farbivo kvetov je neškodné. Dáva sa najmä do syrov a masla na zlepšenie farby. Vnútorné užívanie drogy je zriedkavé. Droga pôsobí priaznivo na žľazy s vnútorným vylučovaním a pri zápaloch, po interných chirurgických zákrokoch, operáciách novotvarov a aj pri novotvaroch žalúdka, čriev a pod. (tablety sa vyrábajú v ZSSR). Kvety niekedy tvoria zložku žlčníkových, žalúdočných, pečeňových a pod. čajovín. Tinktúra sa podáva v množstve asi 2—4 g denne, výťažok v dávke 0,3—0,5 g a vylisovanej šťavy stačia 1 — 2 lyžice (s cukrovou alebo aromatickú vodou). Kvetná droga sa často pridáva do čajovín na zlepšenie ich vzhľadu. Čajoviny č. 65, 180, 207, 219.

CHRPA POLNÍ („MODRÁK") Cyanus segetum Hill — syn.: Centaurea cyanus L. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: chrpa, modrák, sinokvet, svitlák, svetlák Nemecky: Kom-FIockenblume; maďarsky: Kék búzavirág; taliansky: Fiordaliso; francúzsky: Bluet des champs; anglicky: Corneflower; španielsky: Aciano; rusky:

NEVÄDZA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 30— 50 cm; stonka hranatá, rozkonárená, listy čiarkovité, koncové úbory s okrajovými modrými kvetmi. Plody sú nažky s dvojradovým chocholcom. Rastlina uprednostňuje piesočnaté podklady so slabo kyslou reakciou. Jej výskyt prezrádza, že pôda nemá pod povrchom spodnú vodu. Druh pochádza zo Stredomoria. U nás sa rozšíril v poľných kultúrach (najmä v obilí) a na slnečných stráňach. Podobných druhov je viac. Dajú sa však ľahko odlíšiť už tým, že n. poľná rastie prevažne iba medzi obilím. Príbuzné druhy a plemená rodu Cyanus Miller, príp. Jacea Miller (nevädzovec, česky chrpina) sa nezberajú.

Nevädza má vo svojom pomenovaní mnoho nejasného. Ani latinský názov sa nepoužíva jednotne. Donedávna sa uprednostňovalo označenie Centaurea cyanus podľa bájnych kentaurov, ktorí sa po zanechaní bojového a dobrodružného života venovali medicíne. Najslávnejší kentaur bol lekár Chiron, Eskulapov učiteľ. Chiron si vyliečil ranu od Heraklovho šípa liekom z byliny kentaureion, čo je naša zemežlč; tá sa delila o meno s južným druhom nevädze — Centaurea centaurium (u Dioskoridesa „veľké kentaureion", pričom zemežlč bola menšie kentaureion). Linné preniesol názov na nevädzu. Prívlastok cyanus je z gréckeho kyanos = modrý, pre farbu úborov. Dnešné vedecké meno je však odvodené z cyanus a segetum (latinsky seges = siatie, jarina, obilie), t. j. modrý kvet medzi obilím. Z príbuzných druhov a foriem alebo hybridov, zaradených zvyčajne do rodu Jacea Mill., z včelárskeho hľadiska prichádza do úvahy predovšetkým nevädzovec lúčny — J. pratensis Lam., príp. nevädzník hlaváčovitý — Colymbada scabiosa (L.) Holub; sú nenáročné, rastú v obilí, na lúkach, stráňach i na suchých pôdach. Kvitnú v júni až októbri; hromadný rozkvet sa končí zvyčajne v auguste. Výdatne medujú. Včelám na niektorých miestach zaisťujú hlavnú znášku a poskytujú aj dostatočné množstvo peľu. Med býva sfarbený tmavo až čierno. Med z n. poľnej je hnedastý, ostrej chuti, pričom peľ je žltobiely. Vyznačuje sa však tým, že ťažko cukornatie a pekne vonia. Nevýhodou je to, že nevädza rastie prevažne medzi obilím, kde včely nalietavaním na klasy si často porušujú krídelká. Nevädza je významná aj tým, že zaisťuje znášku aj v suchých rokoch. Hospodársky je takmer bezvýznamnou burinou (žerú ju iba ovce a kozy). Predmetom zberu sú sýtomodré hlavičky kvetov s kalichom bez stopiek — Flos cyani cum calyce, alebo len sýtomodré jazykovité kvety vytr-

Kvet bez kalicha (Flos cyani sine calyce) posudzuje ČSN 86 6222 a kvet s kalichom (Flos cyani cum calyce) ČSN 86 6221: Akosť — najviac v % Znak bez kalicha I. Iné časti materskej rastliny ako kvet (úbory) Kvety sfarbené inak ako na rastline Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 10 12 7 II. 5 20 12 10 s kalichom I. 3 10 12 10 II. 5 20 12 12

199

NEVÄDZA POĽNÁ

OČIANKA ROSTKOVOVA
SVĚTLÍK LÉKAŘSKÝ
Euphrasia rostkoviana Hayne Krtičníkovité - Scrophulariaceae Ľudovo: ambrožka, bradavník, potešenie očí, tešinka, zubová tráva Nemecky: Gemeiner Augentrost; maďarsky: Mirigyes szemviditó; taliansky: Eufrasia; francúzsky: Euphraise officinale; anglicky: Eyebright; španielsky: Eufrasia; rusky: -

hávané z úborov na začiatku kvitnutia rastliny (máj—júl, niekedy aj august) - Flos cyani sine calyce. Sušíme rýchlo v tieni, v tenkej vrstve (1—2 cm), nikdy nie na slnku (kvet vybledne). Lepšie je sušiť umelým teplom — teplotou do 35 °C, tak si kvet zachová pôvodnú farbu. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 (s kalichom), 6 : 1 (bez kalicha). Na skladovanie je droga veľmi citlivá, patrí do dobre zatvorených obalov (najlepšie z umelých hmôt) a treba ju chrániť pred svetlom (vybledne a plesnie). Podstatnú zložku obsahových látok drogy tvoria modré farbivá, princíp tvorí seskviterpén laktónového zloženia a azulogénneho charakteru (proazulén a antokyanosidy), potom glykozid cichoriín, triesloviny, flavonoidy, sliz a minerálne soli (o. i. dosť mangánových). V súčasnosti sa droga používa hlavne ako antiflogistikum 200

a diuretikum. Dávkuje sa jedna kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 x denne (používa sa hlavne v zmesi s ďalšími drogami); veľmi často tvorí iba skrášľovaciu prísadu čajovín. V 16. stor. i neskôr sa užíval zápar aj ako prostriedok proti „búchaniu srdca" (výťažok zmiešaný s pivom miernil bolesti v močových cestách), proti žltačke a do očných vôd ako mierne antiseptikum. Ľudovo sa ešte dnes droga uplatňuje v čajovinách na látkovú premenu, zvonka na omývanie rán a vredov a ako prísada do vodičiek na vlasy. Z nevädzových jazykovitých lupienkov sa izoluje azúrovomodré farbivo, ktorým sa prikrašľujú kozmetické prípravky. Novšie sa droga zavádza aj ako horčinový prostriedok pri žalúdočných ťažkostiach. Čajovina č. 65.

Jednoročná, niekoľkonásobne rozkonárená bylina vysoká 10 — 30 cm. Listy sediace, protistojné, vajcovité, pravidelne zúbkaté (zúbkov je 5 — 7). Z pazúch listeňov vyrastajú sediace kvety s bielou alebo svetlofialovou korunou. Plody sú tobolky. Rastie na vlhkých lúkach všetkých výškových stupňov, zriedkavejšie aj na pasienkoch a okrajoch lesov. Znáša i kremičité pôdy. Rod očianky je veľmi premenlivý; jednotlivé taxóny sa navzájom krížia veľmi ľahko (u nás asi 17 druhov a 13 krížencov). Pôvodný druh sa označoval ako Euphrasia officinalis L. Rozdelil sa na viacero samostatných druhov, ktoré sa navzájom veľmi podobajú a rozlíši ich iba skúsený botaniksystematik. Jednotlivé charakteristiky netreba uvádzať, pretože všetky sa môžu zberať a tvoria dôležitú nakupovanú drogu. Liečivosť očianky bola dobre známa už staroveku, o čom svedčí jej grécke pomenovanie eufrasia = radosť, spokojnosť (pre elegantný vzhľad a liečivosť). Používala sa najmä pri očných ochoreniach. Kneipp okrem vymývania boľavých očí odvarom z očianky odporúčal čaj z listov ako posilňujúci prostriedok na žalúdok. V ére bylinných vín sa v nich vyvárala okrem šalvie, ľubovníka a yzopu aj očianka. Očianky sú pre včelárov významné nektárovou znáškou. Peľu poskytujú málo. Kvitnú v lete. Predmetom zberu a nákupu je vňať — Herba euphrasiae. Zber sa robí na začiatku kvitnutia (jún —september). Odrezávajú sa olistené a kvitnúce časti byliny bez spodných zdrevnatených častí býľ. Treba dávať pozor na prímesi tráv, lebo rastlina sa najčastejšie vyskytuje v porastoch na nízkotrávnatých lúkach a pastvinách. Veľmi podobná hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys L.) je typická hluchavkovitá rastlina a obľubuje hlavne slnečné, vápencové, skalnaté stráne nížin a pahorkatín; je tiež liečivá (amarum, aromatikum, metabolikum, choleretikum). Materiál je trochu náchylný na zaparenie a veľmi ľahko opadávajú kvetné časti a listy; sušíme ho preto na

OČIANKA ROSTKOVOVA

napr. aj z lipkavcov, Galium L. alebo skorocelov — Plantago L.). Ďalšími obsahovými látkami očianky sú triesloviny (3-8 % ) , silica (0,15 % ) , horčina, modré farbivo, aromatická substancia podobná živici (údajne tvorí podstatnú zložku liečebného princípu očianky), minerálne látky a olej; droga nie je celkom preskúmaná. Očianka je adstringens — vhodné pri blefaritídach (zápal okrajových mazových žliaz mihalníc), konjunktivitídach (zápal spojovky) a hordeolu (tzv. jačmeň); robí sa odvar z 3 kávových lyžičiek na 2 šálky k teplým kúpeľom, príp. sa kombinuje s borovou vodou, rumančekom a feniklom, a používa sa aj ako obklad. Ľudovo slúži aj pri ochoreniach slizníc dýchacích ciest, spojených so zahlienením (bronchitída, astma), pri chrapote, ako stomachikum na tvorbu žalúdočných štiav, pri slabosti žalúdka, tráviacich ťažkostiach, nechuti do jedenia, pri žltačke (kombinuje sa s vňaťou paliny pravej, s koreňom čakanky, púpavy a pod.), pri zle sa hojacich ranách a na miernenie kŕčov a zvieravých bolestí hlavy, proti hystérii a nespavosti (tu sa zvykne kombinovať s vňaťou ruty) a pri duševnej únave. Tu sa odporúča dávkovanie: 2-3 g prášku z drogy denne alebo 3 lyžičky vňaťovej drogy na 2 šálky denne (2 % zápar), príp. 5 — 10 kvapiek tinktúry 2-3 x denne alebo 10 kvapiek tinktúry do pohára vody na omývanie. Homeopatická esencia z celej čerstvej a kvitnúcej rastliny sa upotrebúva v očnom lekárstve a pri ochoreniach pokožky i slizníc.
OMAN PRAVÝ

OMAN PRAVÝ

tienistých miestach v tenkých vrstvách a bez zbytočného prehŕňania, prípadne vo zväzočkoch nad bielym papierom, pričom čisté a bezchybné opadané kvety i listy dodatočne doložíme do drogy. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať.

Droga obsahuje flavonoidy, potom glykozid aukubín (= rinantín), ktorý patrí medzi iridoidy (pseudoindikány); experimentálne sa dokázalo, že na liečenie vysokého krvného tlaku sú vhodné práve rastliny so značným obsahom aukubínu — malo by sa to vzťahovať i na extrakty z očianky (ale

Inula helenium L. Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Compositae) Ľudovo: alant, ománek, voman Nemecky: Echter Alant; maďarsky: Ôrnénygyokér sertecsék; taliansky: Enula; francúzsky: Grande Aunée; anglicky: Elecampane; španielsky: Ala; rusky:

Na vňaťovú drogu — Herba euphrasiae sa vzťahuje ČSN 86 6819: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina a zdrevnatené časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 12 II. 10 6 2 14 12

Trváca bylina vysoká až 150 cm, s hrubým podzemkom a koreňmi, s priamou, ryhovanou, hore rozkonárenou byľou. Prízemné listy sú vajcovité, na báze srdcovité, stonkové široko kopijovité, sediace, na rube plstnaté. Úbory sú veľké, žlté, vnútorné zákrovné listene suché a kožovité. Plody sú nažky s dlhým chocholcom. Rastlina sa importovala k nám zo strednej Ázie. Tradične sa pestuje v záhradách; miestami splanieva. U nás rastie 8 druhov omanov (Dostál, 1982); o. britský - I. britannica L., ktorý sa niekedy zamieňa za arniku horskú, je hojný druh nížinného
201

OMAN PRAVÝ

a podhorského stupňa, je nižší ako o. pravý a listy má na rube pavučinato ochlpené a o. hodvábny — I. oculus-Christi L. má podobne ochlpené listy a je pomerne zriedkavý teplomilný druh. Keďže u nás podzemok o. pravého prichádza na farmaceutický trh iba

z pestovaných rastlín (o. Goliát), je zámena nepravdepodobná. Nebezpečná je prímes koreňa ľuľkovca. Rodové meno inula je odvodené z inaein = vyprázdňovať, čistiť (s ohľadom na účinky drogy) a druhové z helios = slnko (podľa formy úbo-

Na podzemok — koreň (Radix enulae) sa vzťahuje ČSN 86 7013:
Akosť — najviac v % Znak Nadzemné časti rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej
I.

II. 2 1 3
13 10

0,5 — 1
13

7 1.5

1

rov), prípadne z helenion = košíček. Nikandros opísal v bájke vznik kvetu zo sĺz prekrásnej Heleny plačúcej nad kormidelníkom Menelaom, ktorého uštipol had. Legenda dodala byline povesť protijedu. Oman je ako väčšina astrovitých rastlín medonosnou bylinou. Pestuje sa však aj ako okrasná kvetina v záhradkách. Podzemky omanu i s koreňmi sa ako droga označujú Radix (Rhizoma) helenii alebo Radix inulae či enulae; vykopávajú sa podzemné časti 2-ročných rastlín (august-október), pričom koreňové puky sa môžu použiť na výsadbu ďalšej kultúry. Materiál sa rýchlo omyje a dá sušiť na dobre vetraných miestach, najlepšie umelým teplom (do 40 °C); pre urýchlenie usušenia sa korene rozrezávajú. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na homeopatické účely sa používa čerstvá podzemná časť; pripravuje sa z nej esencia (dil. D 2 - D 1). Na vykopávanie podzemných častí sa najlepšie dajú použiť úzke a dlhé rýle. Korene sa nesmú poškodiť, malé korienky nechávame a hneď na jeseň vysádzame. Pri manipulácii s rastlinami i s drogou niekedy vznikajú opuchy a podráždenie slizníc. S ohľadom na veľkú spotrebu sa rastlina u nás pestuje (i súkromne na zmluvu s nákupňou). Omanový podzemok i korene obsahujú predovšetkým silicu (1—3 % ) , v ktorej hlavnú zložku tvoria alantolaktóny (seskviterpény); obsah azulénov je problematický. V podzemku je veľké množstvo inulínu (až 45 % ) , potom sacharidy a horčiny. Droga je expektorans, spazmolytikum, stomachikum, diuretikum a cholagogum; užíva sa pol kávovej lyžičky na šálku záparu; pije sa 3-krát denne po lyžiciach. Uvoľňuje zahlienené dýchacie cesty, pričom pôsobí aj antibakteriálne a mierne diureticky; vplýva i na tvorbu a uvoľňovanie žlče. Ľudovo sa uplatňuje interne aj ako anthelmintikum, na povzbudenie chuti do jedla, ako metabolikum (urýchľuje látkovú premenu), zvonka proti kožným vyrážkam, lišajom, na zle sa hojace rany, mokvavé lišaje, ako kloktadlo (zápaly hrdla, stomatitída a pod.). Omanový koreň je u nás zložkou priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (diuretikum, antireumatikum), Thé Salvat (choleretikum, stomachikum, laxans), Species cholagogae Planta (cholagogum, choleretikum). Droga má široké použitie v likérnic-

202

kom priemysle i ako surovina na izoláciu inulínu, významného ako dietetikum (oficinálny v ČsL 3). Niekedy destilovaná silica — Oleum inulae je veľmi účinná proti niektorým druhom hmyzu (usmrcuje napr. larvy moskytov). Zo známejších receptov možno uviesť: odvar z 5 g koreňa omanu a 10 g kostihoja na 250 ml vody, ktorý sa po precedení zmieša s 30 g pomarančového sirupu — pije sa 3 x denne 10 — 20 kvapiek pri bronchitíde. Ako prsná čajovina sa osvedčuje zmes poľského Pektosanu (č. 120) a Species pectorales - čajovinu možno uplatniť ako mucilaginózum, emoliens, expektorans, dezinficiens a antiflogistikum. Čajoviny č. 13, 120, 166, 167, 170, 211.

ORECH VLAŠSKÝ

OŘEŠÁK KRÁLOVSKÝ („VLAŠSKÝ OŘECH")

ORECH VLAŠSKÝ

Juglans regia L. Orechovité — Juglandaceae Nemecky: Echter Walnuss; maďarsky: Pompás diófa; taliansky: Noce; francúzsky: Noyer commun;"anglicky: Walnut; španielsky: Nogal; rusky:

Strom so silným kmeňom a mohutnou korunou. Listy striedavé, nepárno perovito zložené, 3—4-jarmové. Samčie kvety tvoria dlhé zelené jahňady, samičie sedia na konci mladých výhonkov. Plody sú zelené, potom černejúce kôstkovice (ľudovo orechy). Rastlina sa k nám dostala z juhozápadnej Európy. Pestuje sa v teplejších oblastiach. Dlhoročným pestovaním vzniklo niekoľko odrôd, napr. orechy s „papierovými" škrupinami (var. fragilis), s plodmi až ako slepačie vajce (var. maxima — ich jadro však veľmi Zosychá) a i. Odrody (i sorty) sa odlišujú podľa listov, obdobia rozkvitania, tvaru koruny stromu, stupňa mrazuvzdornosti atď., predovšetkým však podľa tvaru orechov. V kultúre poznáme asi 150 orechových sort. Listy možno zberať zo všetkých orechov, okrem o. čierneho - J. nigra L. a o. popolavého - J. cinerea L., ktoré majú listy na okraji viac-menej ostro zúbkaté. Latinské meno juglans vzniklo skrátením Jovis + glans, t. j. Jupiterov žaluď (preklad z gréckeho Dios Balanos, lebo v staroveku orechy pokladali za božské jedlo a strom zasvätili Jupiterovi). Druhové pomenovanie regia = kráľovský. Ako vlasť orecha sa väčšinou uvádza územie tiahnúce sa cez Malú Áziu až do západnej Číny. Antické Grécko

orechy nazývalo perzské alebo kráľovské, lebo podľa Plínia ich priniesli králi z Perzie. Drevo oddávna používali stolári. Opeľovanie stromov obstaráva vietor. Lekárenský najpoužívanejšie sú orechové listy — Folium juglandis; trhajú sa jednotlivo, no iba mladé, zelené a za suchého počasia (jún —júl). Treba dávať pozor, aby sa zbytočne nelámali a nezaparili; sušia sa rýchlo

v tenkých vrstvách. Po usušení si musia zachovať pôvodnú zelenú farbu. Nesprávnou manipuláciou a zlým sušením droga hnedne. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. Droga má slabo korenistý pach a slabo škrabľavú chuť. Zberá sa i zelené oplodie orechov — Pericarpium (Cortex) juglandis nucum (fructus), a to v čase dozrievania a oberania plodov, kým je ešte zelené (júl-august). Suší sa v tenkej vrstve na slnku alebo umelým teplom, lebo

Listová droga sa hodnotí podľa ČSN 86 6438: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 8 3 0.5 12 10 II. 16 6 1 0.5 12 12

203

obsahuje veľa vody a ľahko plesnie. Správne usušené oplodie dostáva čiernohnedú farbu a je hubovité; pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na iné ciele (cukrárstvo, likérnictvo, potravinárstvo) sa používajú nezrelé plody (zberajú sa v čase, keď ešte vnútornú škrupinu orecha možno prepichnúť špendlíkom) — Fructus juglandis immaturus a zrelé plody — Fructus juglandis maturus. Listy obsahujú ako účinné látky triesloviny (asi 2—5 %), prevažne galotanínového typu, potom silicu (má zelenohnedú farbu, pri obyčajnej teplote je tuhá a páchne príjemne dechtovito), ďalej kyselina askorbová (vitamín C) a horkú látku — v čerstvom materiáli hydrojuglónglukozid, ktorý po rozrušení pletiva prechádza v hydrojuglón a potom juglón (farbí kožu do hneda, preto sa i výťažky z oplodia nezrelých orechov používajú do krémov na opaľovanie, prípadne v jemnom oleji ako známe kozmetikum). Podobné látky obsahuje aj oplodie a plody — jadrá majú predovšetkým olej (asi 40-60 %). Drogy z orecha treba hodnotiť predovšetkým ako trieslovinové; sú adstringens, hemostatikum a antiseptikum. List sa dávkuje: pol kávovej lyžičky na šálku odvaru - pije sa 2—3x denne. Vnútorne sa užíva pri žalúdočných a črevných kataroch, ako metabolikum, zvonka ako adstringens pri kúpeľoch, osobitne proti nadmernému poteniu, na omrzliny a pod. Juglón má protikrvácavé účinky, lenže slabšie ako vitamín K (liečebne sa nedajú využiť). Výraznejšie sú spazmolytické, sedatívne a fungicídne (baktericídne) vlastnosti. List sa externe dávkuje na kúpeľ v množstve 0,5-1 kg. Ľudovo sa droga používa vnútorne i zvonka ako posilňujúci prostriedok, na opuchnuté žľazy, pri zlomeninách kostí, očných kataroch, všeobecnej slabosti, pri uvoľnených zuboch a kožných ochoreniach, ďalej pri ľahkej nechutí do jedla, menštruačných ťažkostiach, ako anthelmintický prostriedok a na kloktanie (zápaly hrdla a v ústach), s kvetom nevädze, myšieho chvosta, rumančekom a vňaťou očianky pri kožných ochoreniach (akné, neurodermatídy a i.). V homeopatii sa z rovnakého dielu čerstvého zeleného oplodia a listov pripravuje esencia (dil. D 2 —D 1), ktorá sa používa pri chronických očných kataroch a tráviacich poruchách. Čerstvé listy sú ľudovo známe ako insekticídum (napr. proti blchám). Čajoviny č. 59, 148, 228. 204

+ Consolida regalis S. F. Gray - syn.: Delphinium consolida L. Iskerníkovité — Ranunculaceae Ľudovo: kozia bríadka, ostruhy, rytierska ostruha, stračia nôžka, stračka poľná, svalník kráľovský, vtáčky Nemecky: Feld-Rittersporn; maďarsky: Szarbaláb sarkvirág; taliansky: Erba cornetta; francúzsky: Dauphinelle des champs; anglicky: Forking larkspur; španielsky: Consolda real; rusky: -

OSTRÔŽKA POLNÍ

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 10—50 (120) cm; byľ priama, hore rozkonárená. Listy stopkaté, trojpočetné, lístky v čiarkovitých úkrojkoch. Súkvetie tvorí jednoduchý strapec; kvety tmavomodré, modrofialové, zriedka ružové alebo biele; majú dlhú ostrohu. Plody sú mechúriky. Obyčajná burina obilných kultúr, najmä na hlinitých roliach od nížin do podhorských oblastí. Z príbuzných a podobných druhov rodu poznáme záhradné druhy, ktoré do drogy nepatria. Veľmi podobné kvety majú príbuzné stračonôžky (Delphinium L.) — líšia sa plochými, dlaňovitými a päťdielnymi listami. Vedecký názov rodu Consolida je odvodený z latinského consolidare = sceľovať, hojiť; druhové meno regalis = kráľovský, patriaci kráľovi, dôstojný (pre celkový výzor rastliny). Už z rastu medzi obilím možno usudzovať, že o. poľná nie je našou pôvodnou rastlinou. O tomto a príbuznom druhu o. záhradná — Consolida ajacis (L.) Schur, starí nemeckí botanici a lekári predpokladali, že

v nich opäť našli dve liečivé rastliny, ktoré spomínal vo svojich spisoch Dioskorides, a preto ich označili ako Delphinium a D. alterum. Podľa Frassa, výborného znalca antickej flóry, však Dioskoridovo delfinon znamená Delphinium peregrinum L. a možno aj Hippokratovo hyakinthos alebo kammaros. Pôvodné použitie tejto rastlinnej drogy ustúpilo do pozadia asi v polovici 18. stor. Potom sa opäť žiadala vňať, no zväčša iba ako prísada na skrášľovanie čajovín. Opeľovanie rastliny obstaráva hmyz, najmä čmeliaky, ktoré hľadajú v kvetnej ostrohe medovinu. Aby sa zabezpečilo opeľovanie rastliny cudzím peľom, prašníky dozrievajú omnoho skôr ako blizny. Najčastejšie sa zberajú a niekedy nakupujú kvety — Flos calcatrippae (consolidae). Zberajú sa v plnom rozkvete (jún—august) s krátkou stopkou, za sucha, bez kalicha. Neznášajú stláčanie a sušia sa v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste, v tieni, príp. umelo (do 35 °C). Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch, chránené pred svetlom; ľahko strácajú farbu a plesnejú. Pomer zosušenia je 8 : 1. Droga má medovitý pach a slizovitú chuť, trochu horkú. Zriedkavejšie sa zberá vňať — Herba calcatrippae (consolidae). Zber sa robí tiež v období plného kvetu a suší sa podobným spôsobom ako kvety. Strata zoschnutím je asi 80 %. V homeopatii sa žiada čerstvá kvitnúca vňať.

Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6220 s týmito základnými znakmi: Akosť — najviac v % Znak Časti kvetov sfarbené ináč ako na rastline Iné časti materskej rastliny cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 8 II. 10 5 2 10 10

Na vňaťovú drogu (Herba calcatrippae — consolidae) sa vzťahuje ČSN 86 6738: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina Cudzie anorganické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 2 1 13 8 II. 10 4 2 1š 10

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Droga má slabý medovitý pach, prakticky nijakú chuť. Chemizmus rastliny nie je celkom prebádaný; hoci všetky časti okrem kvetov obsahujú jedovaté diterpénové alkaloidy (podobné, ako má prilbica), otravy ľudí nie sú zatiaľ známe; občas sa vyskytnú u dobytka. Z alkaloidov sa uvádza hlavne napelín. Kvety obsahujú predovšetkým antokyanový glykozid delfinín (modrý) a žltý flavonol, potom kempferol. Vňať sa v minulosti používala v záparoch ako močopudný prostriedok a proti vnútorným parazitom. Dnes sa uplatňuje ako zložka expektoračných a diuretických čajovín — samostatne sa nepoužíva. Miestami má veterinárne použitie. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravujú alkoholické výťažky (dil. D 2 - D 1), ktoré pôsobia proti

vnútorným parazitom, laxatívne a močopudne.

Rubus fruticosus agg. Ružovité - Rosaceae Ľudovo: černica, čierna malina, ožina Nemecky: Brombeere; maďarsky Fekete szeder; taliansky: Rovo; francúzsky: Ronce; anglicky: Blackberry; španielsky: Zarzamora; rusky: -

OSTRUŽINÍK KROVITÝ

OSTRUŽINA ČERNICOVÁ - ČERNICA

Ker vysoký 30-80 (150) cm; konáre tŕnité, listy dlaňovito zložené, trojaž päťpočetné, na rube holé. Plody sú čierne ostružiny (plodstvo kôstkovičiek), ktoré po dozretí opadávajú. Taxón zahrňuje u nás asi 50 malých druhov. Ich špecifické ekologické znaky sú doposiaľ málo známe. Černice rastú na brehoch potokov,

ale aj na rúbaniskách a v kroviskách živých plotov, vyskytujú sa v lesoch v rozličných nadmorských výškach. Černica a malina patria spolu do botanického rodu Rubus L., ktorý robí botanikom problémy desiatkami svojich premenlivých druhov a aj neobyčajne pružným krížením. Na určovanie treba osobitné znalosti. Pri bežnom zbere určovanie nemá praktický význam, pretože všetky rastliny sa zberajú ako rovnocenné. Vedecký názov ostružiny vznikol asi z latinského ruber = červený (podľa farby plodov niektorých druhov); fruticosus je takisto z latinčiny (frutex = ker). Semená černice sa našli už v neolitických kolových stavbách. Plody i listy sa vychvaľovali v hippokratovských spisoch. Liečebne sa používali pri zapálených a ľahko krvácajúcich ranách. V ľudovom liečiteľstve sa osobitne cenili ako prostriedok proti hnačkám, pri bielom výtoku žien, pri veľmi silnom menštruačnom krvácaní. Listy s mladými výhonkami pomáhali pri kožných vyrážkach všetkých druhov. Podľa Leclerca (1927) možno listy použiť aj na kloktanie pri angíne a Madaus (1938) ich prvý raz spomenul aj proti cukrovke. Novšie sa začali fermentovať na chutný čaj ako náhradka za pravý čierny čínsky (návod podľa Peyera je pri malinovom liste). Ostružina je jednou z najlepších včelárskych rastlín čo do nektárovej i peľovej pastvy. Med je zlatožltý a príjemne vonia; peľ má zlatosivú farbu. Predmetom zberu sú mladé listy bez prímesí, svieže a zdravé, trhané jednotlivo v období kvitnutia (máj-jún až september). Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. Ak sa sušia umelým, najvýhodnejšia je teplota 40-50 °C. Sušenie sa urýchľuje častým obracaním. Zle zafarbené listy sa z drogy odstránia. Droga: Fructus rubi fruticosi. Droga nemá pach a chutí zvieravo. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Je vhodná na zber pre začiatočníkov. Predmetom zberu a nákupu v Jednote sú zrelé čierne plody — Fructus rubi fruticosi recens, ktoré sa zberajú v auguste až v októbri. Mali by byť zdravé, čerstvé, čisté, suché, bez prímesí (neoddeľujú sa od lôžka). Zberné nádoby musia byť z pevného materiálu. Černice sa spracúvajú priemyselne podobne ako maliny. Vyrába sa z nich nielen džem a pod., ale aj dezertné víno. Plody možno aj sušiť umelým teplom, čo si vyžaduje veľkú rutinu. 205

Plodstvo červených kôstkovičiek — malín po dozretí opadáva. hromadne vyrábané prípravky sú čajoviny Diabetan (pomocná liečba cukrovky). Malina má na rube bieloplstnaté listy. pri kožných vyrážkach a na kloktanie i omývame. 15 5 1 12 11 Trváca bylina s drevnatými stonkami. Listová droga sa používa predovšetkým pri katarálnych ochoreniach tráviaceho traktu. farbív a pektín.). 6 2 0. najmä v oblastiach. o. V plodoch sú predovšetkým antokyanové glykozidy . náhradka pravého čaju). vysoká 60-120 cm. stonky pretrvávajú dva roky. črevných kataroch. i. jantárová a i. Dáva prednosť mierne vlhkým pôdam. taliansky: Lampone. Ako doplnková droga môže sa pridávať do väčšiny čajovín (chuťové korigens). Pre príjemnú chuť možno list ostružiny uplatniť ako denný čaj (napr. v riedkych lesoch i húšťavách nížin aj hôr. Ľudové použitie drogy je oveľa širšie: pri hnačkách každého druhu. 101. sacharidy a v semenách asi 13 % oleja. digestívum). rusky: Základné znaky drogy stanovuje ČSN 86 6429: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako listy a časti sfarbené ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním drogy) I. Je premenli- 206 .). Slúži aj na kloktanie a omývanie (vyrážky a pod. Kvety biele. francúzsky: Ronce framboisier. resp. 210. trochu inozitolu. pôsobí aj ako stomachikum. Listy nepárno perovito zložené.MALINA Na liečebné účely sa využíva predovšetkým list. 14. menštruačného a pod.). Bylinný čaj so šípkami (dietetikum. droga obsahuje aj malé množstvo kyseliny askorbovej (vitamín C). krvácaniach akéhokoľvek pôvodu (žalúdočného. náhradka pravého čaju). List je významné antidiaroikum. 239. 156. organické kyseliny. na tzv. Často sa pestuje v záhradách a na plantážach.5 12 8 II.OSTRUŽINA ČERNICOVÁ . v riedkych pazušných metlinách. pri chorobách z nachladnutia a ochoreniach dýchacích ciest.). Javorina (dietetikum. Šípkový čaj ochutený I a Šípkový čaj ochutený II (náhradka pravého čaju). adstringens Rubus idaeus L. čistenie krvi. španielsky: Frambueso. anglicky: Raspberry. kde je chuťovo nie najpríjemnejšia voda.ČERNICA a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Čajoviny č. 4. Ružovité . slabé fungicídne vlastnosti. sliz. List má aj baktericídne. 17. Z obsahových látok sú ešte významné organické kyseliny (jablčná. a to pre obsah trieslovín (5 -14 % ). ako prostriedok proti kašľu.Rosaceae Ľudovo: malina Nemecky: Himbeere. Tým sa podstatne líši od príbuzných druhov a krížencov. maďarsky: Málna. Rastie na rúbaniskách. Stomaran (stomachikum. Šťava z černíc sa odporúča pri zväčšenej štítnej žľaze. na raňajky a pod. Čs. je vhodná na účely zubnej kozmetiky a na liečenie ústnej dutiny. na rube bieloplstnaté.farbivá. MALINÍK OBECNÝ OSTRUŽINA MALINOVÁ . pri akútnych i chronických žalúdočných ochoreniach. pektín. strume.

Semená maliny sa našli — podobne ako černice. hromadné kvitnutie v júni asi 14 dní. Neobsahujú kofeín ako bežný čaj. Zrelé. aj černice alebo ich zmesi s prídavkom listov jahody) možno po fermentácii variť chutný čaj. Malina patrí medzi rastliny poskytujúce včelám množstvo nektárovej i peľovej paše. Plody možno aj sušiť. Niekedy sa zberá aj vňať — Herba rubi idaei. sušia sa umelým teplom — Fructus rubi idaei. Malinové listy sa používajú podobne ako černicové — sú zložkou hlavne čajovinových zmesí ako mierne cholagogum a diuretikum. B a A. zdravé. zber: máj-jún. Za vhodných klimatických podmienok dá 1 ha ma- Na kvalitu drogy (Folium rubi idaei) sa vzťahuje ČSN 86 6430: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny a listy s iným ako zeleným sfarbením Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Druhový názov idaeus je podľa Plínia odvodený od hory Idy. V kultúrach sa získalo asi 500 sort. aby si zachovali pôvodnú farbu. potom vitamín C a flavonoidy.5 12 8 II. vitamíny C. sacharidy. Malina poskytuje najistejšiu medovú znášku. Z listov maliny (príp.OSTRUŽINA MALINOVÁ -MALINA vý druh s mnohými odrodami. Podľa Peyera sa fermentujú takto: nazberaný materiál sa nechá 24-36 h na kope. Listy obsahujú hlavne triesloviny. farbivá. Známe sú aj krížence s černicami. Med je svetlý. j. V prípade potreby sa lístky opäť zrolujú a rýchlo sušia na lieskach v tenkej vrstve (na slnku alebo umelým teplom). mladé nedrevnaté nadzemné olistené výhonky do 50 cm od vrcholku. svieže listy. Rýchlo sa kazia. po zvädnutí sa jednotlivé lístky na stole zrolujú a zviažu do šatky alebo do ľanového vrecka a vystavia sa asi na 30 minút teplým vodným parám. pokladá sa za lepší ako lipový. umelé teplo nesmie prekročiť 40-50 °C. Pri rýchlom sušení v tenkých vrstvách na teplom mieste treba dbať. zaparenie a fermentovanie sa ešte dva razy opakuje. t. Obdobie kvitnutia malín trvá mesiac i dlhšie. z čerstvých plodov sa získa 70-80 % šťavy. Najlepšie sa zberajú do smaltovaných nádob. O prvé plantáže sa zaslúžili stredovekí mnísi. neprestarnuté a čisté maliny vykupuje Jednota. je to veľmi dôležitá a hľadaná droga. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. 6 2 0. už v kolových stavbách z neolitu. podľa možnosti bez stopiek (rýchlejšie schnú). inak podobné látky ako černicové. Sušia sa podobne ako listy. Listy sa pri sušení nesmú rozdrviť. Zber sa robí za suchého počasia v júli—auguste. pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Čerstvé zrelé plody sa upravujú s cukrom na sirup — Sirupus rubi idaei. ktorá bola v Malej Ázii v staroveku chýrnym náleziskom malín. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. pektín. Rolovanie. Vhodné sú iba mladé. Kultúrne maliny sa svojou kvalitou nikdy nevyrovnajú divo rastúcim. má výbornú chuť i akosť. Zberá sa v lete (jún—júl-september). 15 5 1 12 11 lín asi 50—100 kg medu. Vrecko sa na noc vloží medzi dve dosky a na teplom mieste sa nechá cez noc fermentovať. Nektárové žľazy sú vyvinuté v podobe žľaznatého krúžku okolo tyčiniek kvetu. Listy fermentáciou zhnednú a dostanú príjemnú arómu. dávkujú sa 1 lyžica na šálku záparu — pije sa 2—3 x 207 . Plody obsahujú predovšetkým kyselinu citrónovú a jablčnú. Zber oboch druhov drog je veľmi vhodný pre začiatočníkov. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. flavóny. Antickí lekári chválili mali- novú šťavu pri tráviacich ťažkostiach. Predmetom zberu býva list — Folium rubi idaei. triesloviny.

dezinficiens močových ciest). ktoré sa naparia a lisujú. Ovsené vločky sú veľmi hodnotnou potravinou. Ovos sa podistým kultivoval na severe. Listy sú úzke. anglicky: Wild Oat. stonku — steblo má duté a kolienkaté. List (vňať) tvorí aj hlavnú zložku priemyselne vyrábaných -osviežujúcich nápojov. že z ovsa sa dá pripraviť kaša stráviteľnejšia ako krúpy. Species diureticae Planta (diuretikum. hlavne bielkoviny. z ktorých najdôležitejší je fosfor viazaný do organických zlúčenín (fytín. zberané pri dozretí (august—september). 208 OVOS SIATY Predmetom farmaceutického používania sú plody . cholín.Fructus avenae. na impregnáciu dreva.denne. taliansky: Avena. 14. pri hnačkách a nechutí do jedenia a pri prsných a krčných bolestiach). 170. Zápar z 2—3 lyžičiek drvených plodov na šálku sa pije 3 x denne pri stavoch vyčerpania a nervo- . Možno usudzovať. sa z neho varilo pivo (v Belgicku dodnes). Lipnicovité . 4. resp. OVOS SIATY Avena sativa L. ktorý napísal. Po niekoľkých storočiach sa ovos v Európe celkom udomácnil. Ovsené zrno obsahuje veľa výživných látok. že kultúrne ovsy nemajú jednotný pôvod. obsahuje pektíny. List maliny tvorí zložku čs. ktorí ho pestovali asi už vo svojej pravlasti. Z ovsených otrúb sa vyrába furfural. Ovos má oddávna svoje miesto v dietetike a dnes aj v modernej diabetickej liečbe. korigens a súčasť osviežujúcich nápojov. 92.Poaceae (Trávy . 184. 156. maďarsky: Abrak zab. ako prostriedok spomaľujúci starnutie kaučuku. ovsená slama — Stramentum avenae a škrob — Amylum avenae. choleretikum). avenacín). 207. 166. Až do l6.stor. sediace. francúzsky: Avoine cultivée. O pôvode odborného pomenovania avena existuje vela názorov. Bylinný čaj so šípkami (náhradka pravého čaju) a Javorina (denný čaj). veľa vápnika a kyseliny kremičitej (v popole až 70 % kysličníka kremičitého). Ovsená slama — Stramentum avenae. Sirup pripravený zo šťavy malín sa používa ako diaforetikum. Čajoviny č. pošvaté. rusky: OVES SETÝ Jednoročná trávnatá bylina vysoká 40 — 70 cm. 84. tuky a minerálne látky. V šťave mladých rastlín sú gonadotropne účinné látky (povzbudzujú činnosť pohlavných žliaz). no aj ako mucilaginózum (slizové polievky sú vhodné pre rekonvalescentov po ťažkých ochoreniach. Zo starovekých autorov ho ako prvý spomenul Dieuches. V Škótsku sa z neho robieva suchárovitý chlieb a v Škandinávii sa jedáva ovsená kaša (európsky sever a severozápad používa dodnes ovsené pokrmy ako národné jedlá). španielsky: Avena. Pripravujú sa zo zaparených. Zásluha na rozšírení ovsa patrí najmä Slovanom. Lúpaný ovos — Fructus avenae decorticatum je hodnotný najmä ako výživný prostriedok. vitamín A. triterpenoidné saponíny (napr. Ovos sa pestuje na poliach najmä vo vyšších polohách. Species cholagogae Planta (cholagogum. Ďalej je prítomný glukozid avenín (uvádzaný aj ako alkaloid). prípravkov čajovín Detský čaj s rumančekom SPOFA (karminatívum). aminokyseliny (leucín. Plody sú zrná obalené plevicou a plievočkou. steroidné saponíny (avena kosid A a B s aglykónom nuatigenínom). ako antiseptikum škrobových a glejových roztokov a aromatikum niektorých amerických tabakov.mení farbu a zráža sa. korigens. lecitín). Sirup sa neznáša s alkalický reagujúcimi látkami . i keď to asi nebol kultivovaný ovos v našom zmysle. 103.Gramineae) Nemecky: Saat-Hafer. 238. potom usušených a olúpaných ovsených obiliek. taktiež glukóza a ramnóza (v pomere 3—4 : 1). látka používaná pri výrobe umelých živíc i plastických látok. Plínius. Koncová metlina je z visiacich kláskov. potom vitamíny (aj A). isté je. tyrozín). že ovos tak menovali antickí Rimania napr. ale akýsi burinový druh.

nespavosti (najmä z duševného vyčerpania). Čajovina č. pričom účinkuje aj ako dietetikum. páviovým — Ae. zriedka pestovanými v parkoch. Listy dlaňovito strihané na 5 —7 dielov. PAGAŠTAN KONSKÝ PAGAŠTAN KONSKÝ JÍROVEC MAĎAL („KOŇSKÝ KAŠTAN") Aesculus hippocastanum L. púdrov a na prípravu galeník. sexuálnej predráždenosti. sedatívum. lebo rozomleté semená boli liekom pre dýchavičné kone. často vysadzovaným v parkoch a niekoľkými ďalšími druhmi „pávií". Kvet sa najlepšie suší umelým teplom do 35 °C. bronchitíde a i. vysoký aj 25 m. lišajoch. svrabe a i. Z ľudového používania možno ešte menovať ovsený sliz ako prostriedok na posilňovanie žalúdka. múku s medom proti kašľu a zvonka na opuchy (Dánsko) i proti hemoroidom (Taliansko). Čs. ľahko plesnejú. Celá čeľaď je u nás zastúpená iba druhmi rodu pagaštan. treba ich Listová droga — Folium hippocastani sa hodnotí podľa ČSN 86 6424: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I. sa v rokoch 1896-1909 zaslúžil de Vevey. maďal Nemecky: Gemeine Rosskastanie. zlom prekrvení. Prvé správy o tomto strome i jeho vyobrazenie priniesol až Matthioli (1565).Aesculaceae Ľudovo: gaštan (konský). ekzémoch.vej slabosti. priemyselne vyrábaná čajovina s ovsenými zrnami je Valofyt Neo (nervínum. kašli. Pagaštan sa u nás udomácnil v parkoch. lebo sú veľmi háklivé . zriedka i čistý ovsený škrob . 200. Treba ich hneď dopraviť do zberne. Pagaštanovité . ranách. stopka dlhá až 20 cm. Predmetom široko organizovaného zberu sú v septembri až októbri známe „gaštany" — Semen hippocastani recens. Zriedkavým predmetom zberu býva kvet — Flos hippocastani seu Castaneae aequinae (zberá sa v máji bez stopiek) a mladý list . Ovsené vločky sa pre obsah glukokinínov užívajú aj pri cukrovke. Druhové meno je z gréckeho hippos = kôň. španielsky: Castano de Indias. a to p. anglicky: Horse-Chestnut. Biele kvety tvoria priamu kužeľovitú metlinu zloženú z vidlanov. keď sú už dokonale zrelé. Tinktúra je zasa vhodnejšia ako tonikum pri neurasténii. Slamové kúpele (asi 1 kg na kúpeľ. 40—50 %. Zrná varené v mede sa v Litovskej SSR používajú pri dyspepsii (poruchy trávenia). taliansky: Ippocastano. rusky: - Strom so šupinatou sivohneďou borkou. 1938). potom červeno kvitnúcim p. napr. ďalej pri nechuti do jedenia. neurotonikum). O jeho terapeutické využitie. patrí do čeľaďe bukovitých rastlín (Fagaceae). Hnedý jedlý gaštan — Castanea sativa Mill.Folium hippocastani (zberajú sa v apríli). ochrnutiach. v Rakúsku proti obstipácii a v Maďarsku zvonka pri svrabe (podľa Madausa. Plody sú ostnaté zelené tobolky s lesklými hnedými semenami. Vedecké označenie stromu je odvodené z latinského esca = jedlo. ktoré treba zberať.obsahujú veľa vody. 5 1 12 11 II. omrzlinách. Homeopatia používa rozotierané prípravky (Teep) z čerstvej kvitnúcej rastliny a urtinktúru. prakticky po vypadnutí z plodov. ktorý sa používa do zásypov. konským. ale aj pri pečeňových ochoreniach. Pestuje sa ako okrasný solitér a alejový strom. variť pol hodiny) sú užitočné pri reumatizme. aplikované dodnes.Farina avenae.. francúzsky: Marronier de Inde. piluliek. Pomer zosušenia je pri kvete asi 6 : 1 a listu 4 : 1. list bežným spôsobom. pavia L. maďarsky: Gesztenye bokrétafa (Lógesztenye). Do predaja sa dostáva ovsená múka . 10 2 12 13 209 . ischiase.Amylum avenae. čím chcel Linné vyjadriť podobnosť s jedlým gaštanom. okrem toho znižuje činnosť štítnej žľazy a zmierňuje predráždenosť. Ak sa žiadajú sušiť.

Podávajú sa vnútorne i zvonka. sanguineum L. z čoho u nás rastie 20. rozpadá sa na zobákovité plôdiky. Dávkuje sa 1 lyžička na šálku záparu. francúzsky: Geranium robertin.). Listy sú expektoračným. Kvety karmínovoružové. adenozín.. Rastlina rastie na vlhkých a tienistých miestach.15 % ) . pri múroch. taliansky: Cícutarossa. čapina. celkom ich je 8-28 %. na rumoviskách a medziach od nížin po horský stupeň. Čs. absorbujú škodlivé účinky ultrafialových lúčov a ochranných mastí. bielkoviny a v osemení sa nachádza katechín a neglykozidová katechínová trieslovina. krvavý . . reu210 PAKOST SMRADĽAVÝ matizme. čapí nos smrdutý. Rod pakostov má asi 170 druhov. kyselinu močovú. výroba pracích prostriedkov a pod. stopkaté. pazušné. proti zápalom i edémom a na spomalenie zrážania krvi. omrzliny. Čajoviny č. zvonka zasa odvary na rany. Najvýznamnejšie terapeutické uplatnenie v súčasnosti majú výťažky (Extractum hippocastani fluidum) alebo izolované zložky (azda najviacej escín). chronickej gastritíde. kumarín eskulín.G. henézszagú gólyaorr. Vrecia sa nesmú ukladať na seba vo viacerých vrstvách. PAKOST SMRADĽAVÝ KAKOST SMRDUTÝ Geranium robertianum L. Všetky druhy sú si veľmi podobné. angínach. D 1—D 2). pri hemoroidoch a obehových poruchách. Významné upotrebenie majú semená v priemysle (výťažky do hasiacich prístrojov. Saponin prítomný v semenách má pomerne malú hemolytickú účinnosť ( 1 : 1 2 000). Semená sa skladujú v sieťovaných vreciach na chladných miestach. španielsky: Hierba robertiana. maďarsky: Bakbúzó gólyaorr (gerely). V ľudovom liečiteľstve sa odporúča pri úporných hnačkách podať pol kávovej lyžičky postrúhaného sušeného semena s trochou liehoviny. tvoria dvojkvetové vidlice. iné časti rastliny 1 %. Azda najrozšírenejší je p. je málo toxický. rusky: Jednoročná bylina vysoká asi 40 cm. často aj v lesoch. na rúbaniskách. purínové deriváty. cievnych poruchách.sušiť v tenkých vrstvách a dosúšať pri teplote asi 60 °C. okrem toho slúžia ako krmivo pre divú zver. rozkonárenú. niekedy sa odporúča ako náhradka za saponin z gypsomiliek. Pôsobia i spazmolyticky (účinok spočíva predovšetkým na saponíne escína a flavonoidoch). hromadne vyrábaný prípravok je Anavenol (kvapky a dražé — venofarmakum) s obsahom eskulínu. milosť božia Nemecky: Ruprechts-Storchschnabel. ich zmes je escín (ako aglykóny sa označujú protoescigenín a baringtogenol C). anglicky: Herb Robert. kvitnúci červeno. olej (7—8 % ) . Listy sú zložené z 3-5-stopkatých lístkov so zúbkatými úkrojkami. chlpatú.5 %. ktorý rastie na lúkach i medziach a kvitne modro. lúčny . Pakostovité — Geraniaceae Ľudovo: bocianí noštek. býčnik. Semená obsahujú aj flavonoidy (0. anorganické prímesi vôbec neprípustné. škrob (50-60 % ) . pri hemoroidoch. i. Byľ má priamu alebo polieha- vú. 50. lišaje. V homeopatii sa uplatňuje esencia (dil. organické prímesi 0. najmä v húšťavách. pričom kumaríny zvyšujú aj odolnosť stien ciev a rozširujú vencovité cievy. Plod je zobákovitý. adenín. a to pri kŕčoch v prsiach. opuchy. opuchoch pečene. na liečbu kŕčových žíl. pratense L. sťahujúcim a protihemoroidným prostriedkom. v oplodí o. kataroch hrtana a hltana. krehkú.G. akosť: chybné semená maximálne 5 %. ružovú. 52. Pre obsah kumarínov sú aj zložkou opaľovacích krémov. Semeno sa hodnotí internou normou IN 2/82 vypracovanou iba pre I. Rovnako hojný je p. ktoré tvoria základ mnohých hromadne vyrábaných prípravkov používaných pri periférnych poruchách krvného obehu. Z obsahových látok sú najzaujímavejšie triterpenoidné saponíny. zväčšenej predstojnici a pri hemoroidoch.

Stredovekí lekári. 46. pontická a odlišný vzhľad má p. maculatum L. dračia (u nás sa pestuje). zvonka na rany a opuchy a podľa Schultza aj na chronické prieduškové katary. veľmi zriedkavá je p. husto rozkonárený. prípadne od artemés = zdravý. pratense L. zoskupené v pazušných metlinách. Všetky druhy sa lekársky uznávali ako 211 . bolestiach v močových cestách a rozličných krvácaniach. Vnútorne sa aplikuje ako adstringens. a p. brotan.P. krvavého — G. anglicky: Southerwood. segmentíky čiarkovité. zvonka na omývanie. ktorých je u nás asi 17. citrónovú a i. Indiáni v západnej časti Severnej Ameriky používali pakost proti syfilisu. Plody sú nažky bez chocholca. Pestuje sa vo vidieckych záhradách. resp.). no iba čerstvý koreň — Radix Geranii maculati. Jeho stonka i listy nepríjemne páchnu. brotaň. lúčny. 0) sa v homeopatii používa ako adstringens a pri Basedowovej chorobe. potom bližšie neprebádaná horčina geraniín. Kvitnúca vňať p. prípadne na obklady pri fistulách. 1731). LATNATÝ Poloker vysoký 50—100 cm. Pôvod ich latinského mena artemisia.. Odborné druhové pomenovanie robertianum mu Linné vybral z histórie (na jeho liečebné vlastnosti údajne poukázal sv. Esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. Literatúra gréckeho staroveku síce spomína pakosty. Droga: Herba geranii (robertiani) alebo Herba rupertii. sanguineum L. Eberreis. Nepríjemný plošticový zápach byliny sa sušením stráca. Pri zbere vňate treba postupovať opatrne — u citlivých zberačov môže vyvolať na koži slabé zápaly. Spomedzi pakostov je včelársky významný najmä p. bolestiach močového mechúra a zvonka na zle sa hojace rany a opuchy. Práškovaná vňať s rutou a palinou zajedaná chlebom posilňovala srdce. ale zrejme to boli iné druhy. palina drevinka Nemecky: Stabwurz-Beifuss. okrem toho je veľmi horká.P. najmä p. ťažko určiť. pije sa 1-2x denne. resp. umelým teplom do 35 °C. dvojito perovito strihané.G. tuberosum L. má zobákovité zakončenie plodov. Čajovina č. smradľavému sa veľmi podobá aj iný zástupca čeľade .) a antivirózne účinný fenol. Z domácich druhov sa liečebne využíva aj vňať kvitnúcich druhov p. na rube sivochlpaté. Ľudovo sa pakost uplatňoval pri hnačkách. Súčasné používame drogy je slabé. Róbert). francúzsky: Aurone mále. V ľudovom liečiteľstve sa droga tradične využíva pri žalúdočných a črevných kataroch. pálivých ranách. Kvitne asi v máji až septembri. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku studeného macerátu alebo záparu. Paliny patria medzi najstaršie liečivé byliny vôbec. smradľavého ako liečiva na všetky opuchy a rany. zápaloch kože a i. Vnútorne sa užíval vodný destilát z vňate (Tabernaemontanus-Bauhinus.bociannik rozpukovitý (Erodium cicutarium L'Hér. maďarsky: Abrut uróm. p. Listy striedavé. ktorí prenášali do herbárov hlavne liečebné poznatky antiky. ktoré sa za sucha skrutkovito stočí a pred dažďom rozvinie (na p. Druh neslobodno zamieňať s ostatnými palinami. krvácaniach rozličného druhu. ktorý má zo všetkých druhov pakostu najvyššie množstvo trieslovín a kyseliny galovej (10-28 %). hľuznatý — G.P.vzhľadom na dlhé zobákovité plody. BOŽIE DRIEVKO Artemisia abrotanum L. španielsky: Abrotano macho. najmä p. pri kameňových poruchách. kým pre vplyv na sťahovanie maternice ho Kobert odporúčal proti maternicovému krvácaniu. zo Severnej Ameriky. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: boží drevec. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Úbory drob- né. pravá.P. reumatizme a cirhóze pečene. prípadne kolísavé množstvo silice. droga obsahuje aj kyseliny (jablčnú. Najčastejšie sa odvodzuje od mena bohyne Artemis (Diany) alebo kráľovnej Artemisie (palinou liečila svojho manžela). Terapeuticky účinná zložka drogy je trieslovina (asi 5 — 10 %). vo veterinárnej praxi pri hematúrii a dyzentérii. krvácaniach (najmä z nosa a pľúc). PALINA ABROTSKÁ . rusky: (v európskej časti ZSSR nerastie) PELYNĚK BROTAN . Ako Herba Roberti alebo Herba Geranium Robertianum sa rastlina nachádzala už v herbároch 16. hemostatikum a antidiaroikum. smradľavý sa od všetkých podobných druhov odlišuje najmä listami. Z príbuzných druhov sa v homeopatii používa G. Poskytuje včelám veľa medu. obyčajná (má nepríjemný pach). ako typické adstringens a trieslovinová droga. smradľavého sa odrezáva v máji—júni až v septembri (prípadne sa pokosí). 1 lyžička na šálku záparu). Po odstránení cudzích prímesí sa suší prirodzeným teplom bez prístupu slnka na vzdušnom mieste. hnačkách. storočia. smradľavom sa stočí ibadooblúka). chuť však ostáva nepríjemne horká a príkra. BOŽIE DRIEVKO PALINA ABROTSKA-P. Užíva sa pri hnačkách. taliansky: Abrotano. lúčneho . Denná dávka na vnútorné užívanie sú 2 lyžičky sekanej vňate (za studena macerovať 8 h. Eberraute. ale málo peľu. Všetky časti byliny príjemne voňajú a chutia korenisto aromatický. ktorý sa pokladal za dobrý posilňujúci prostriedok. zhodovali sa na veľkej liečivosti pakostov. Pakost sa už u Dioskorida nazýval geranium (z gréckeho geranos = žeriav) . Pri zámene prichádza do úvahy najmä p. externe je dermatologikum. Slúžil najmä na prečistenie močových ciest — zbavoval ich piesku a kameňov (podobne účinkoval na obličky) a tlmil bolesti pečene. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. Pochádza z Ázie. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) radil kloktať odvar z pakostu pri angínach.

1563 odporúčal p. jednoduchými čiarkovitými listami a s malými guľatými úbormi usporiadanými v riedkych metlinách. 179. ju používa podobne ako p. PELYNĚK KOZALEC („ESTRAGÓN") Artemisia dracunculus L. ale aj antiseptický a na srdcový sval. taliansky: Dragontea. podľa inak formovaných krycích trichómov (chlpov). P. oficiálne a v alopatii sa nepoužíva. paldán. t. a to kvitnúca vňať (doplňovaná listom) alebo len list — Herba dracunculi seu Folium dracunculi. kapilín s dobrými fungistatickými vlastnosťami. abrotská obsahuje najmä silicu s aromatickými zložkami (asi 1. ale aj ako prostriedok proti moľom. dračej podľa Linného vychádza zo zdrobneniny draco (grécky drakón) = had a vzťahuje sa na hadovito formovaný koreň rastliny. Jej domovinu pravdepodobne ohraničuje areál brehov stredoruských riek cez Sibír až po Ochotské more a v Severnej Amerike od Aljašky až po Texas.Na vňaťovú drogu — Herba abrotani — sa vzťahuje ON 86 6827. 2—3 x denne 1 šálku). Chutia palivo aromatický a trochu horkasto. horčinu. Botanické označenie p. tvaroh. Botanicky sa neskoršie zaraďovala medzi druhy rodu Pyrethrum — rimbaby. v tme. účinkujú proti horúčke. ponechal i Linné ako odvodeninu z gréckeho abros = elegantný (pre vzhľad listov a príjemný pach). Pre príjemnú citrónovú arómu a horkastú chuť bola oddávna obľúbená v kuchyni. nechutí do jedenia.polyíny.Compositae) Ľudovo: estragon. anglicky: Tarragon. Jej hlavné znaky: Akosť — najviac v % I. možnosť jeho zámeny je malá. dračiu ako vynikajúci prostriedok proti moru. Homeopatia používa čerstvé listy a pripravuje z nich esenciu (dil. triesloviny a bližšie neznáme alkaloidy abrotanín a abrotín s podobnými vlastnosťami ako chinín (pozri chinovníkovú kôru medzi cudzokrajnými drogami). tarkán Nemecky: Estragón. málokrvnosti spojenej s poruchami trávenia. Keďže ide o pestovaný druh. Droga sa skladuje dobre uzatvorená. Astrovité . sušení. Od príbuzných druhov sa líši hlavne nedelenými listami. hydinu. U nás miestami splanel. Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl prostriedky proti kŕčom. Rastlinné časti majú veľmi prenikavý a príjemný pach. Používali sa najmä semená (proti zvieraniu. španielsky: Estragone. Rastlina sa najväčšmi používa v priemysle. Zvonka slúži na prípravu kúpeľov na omrzliny. resp. P. D 3 a 0 ) . použitý už Dioskoridom. bez zdrevnatených častí. Materiál sa suší podobne ako každá silicová droga — v tieni. ale aj ako močopudný. inak označovaná aj Summitas abrotani alebo list či vňať — Folium seu Herba abrotani. potopudný a anthelmintický prostriedok (zvyčajné dávky sú 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Pri zbere. Druh pochádza z Ázie. na potenie.Asteraceae (Úborovité . Dnes sa všeobecne uplatňuje v konzervárenskom a potravinárskom priemysle. Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Stonky hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) II. V koreňoch sa nachádzajú zaujímavé látky . Preto treba s rastlinou manipulovať opatrne. skladovaní a inej manipulácii s drogou často vzniká podráždenie slizníc dýchacích ciest a hrtana spojené s kašľom. 10 5 3 2 1 14 10 6 4 2 14 12 . pri ťažkostiach s močením a vynechávaní menštruácie). j. podobný ako citróny alebo medovka lekárska. a to najmä na výrobu likérov a vermútov. maďarsky: Tárkony urom. Homeopatické použitie esencie je rovnaké ako v ľudovom liečiteľstve. slanomilná). dračia je stará korenina. Z p. rusky: PALINA DRAČIA Trváca bylina vysoká 60 — 120 cm s metlovitými stonkami. Ako korenina sa vysádzala najmä vo vidieckych a kláštorných záhradách. Iné údaje o rode Artemisia — palina uvádzame pri ostatných druhoch. majonézy a šaláty. Zatiaľ čo pri „ruských" druhoch sú krycie trichómy zoskupené do hviezdice. u slávneho lekára Galéna pod označením knikos. Schne pomaly a treba ho oddeliť od iného materiálu. pred n. Zber sa robí v júni až v auguste. horúčave v prsiach. 10 5 3 10 6 10 12 9 2 3 pravú: pri poruchách trávenia. V domácnostiach sa uplatňuje ako korenina na mastné mäso. lebo je veľmi aromatický. stor. abrotskej sa zberá zvyčajne vňať s kvetmi — Herba cum floribus abrotani. 1. od abrotos = božský (pre liečivé účinky). Veľmi aromatické sorty sa dnes pestujú predovšetkým vo Francúzsku. francúzsky: Estragón. Slúžievala na aromatizáciu octu a horčice. Zber sa robí viac ráz do roka v júli až auguste (septembri). Čajovina č. prípadne na obklady a rany.5 % ) . niektoré sa uctievali ako kultové byliny (p. V staroveku tento druh paliny veľmi nepoznali. Ľudové liečiteľstvo — najmä v južných krajinách. pravdepodobne glykozid. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. Matthiolus r. ktoré Na vňaťovú drogu (Herba dracunculi) sa vzťahuje ČSN 86 6731: Akosť — najviac v % I. Vedecký názov abrotanum. Rozlíšenie obchodných druhov („ruský" a „nemecký" tovar) sa robieva hlavne pomocou mikroskopu. Plody sú nažky bez chocholca. 212 II. Zmienku o ňom nachádzame v 2. pri „nemeckých" druhoch sú vidličkovité. Liečebné použitie drogy Herba abrotani je viac-menej iba ľudové. v tenkých vrstvách (umele do 35 °C). na dobre vetraných miestach. Zberá sa za suchého počasia. Odrezávame kvetné bylinné vrcholky.

Jánom touto bylinou opásavali 213 .PALINA DRAČIA 2 % zápar (prikrytý nechať stáť asi 15 minút. Starí Gréci a Rimania dávali prednosť iným. ľahko hnedne. Listy má perovito delené. Podobné použitie má izolovaná silica.Compositae) Ľudovo: Černobyl. Tento druh sa dnes uplatňuje prevažne v ľudovom liečiteľstve. Nachádza sa v ňom aj polyín kapilín (fungistatikum). Rastlina je obľúbenejšia a používanejšia v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. domácim teplomilným druhom. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. Spomedzi všetkých.2-1 % ) . na rube bieloplstnaté. Farmaceutické použitie drogy je ako stomachikum a amarum. potom sa precedí. Rastlina i droga má hlavne potravinárske. ľahko sa odlíši svojím nie príjemným pachom. Pre metabolické vlastnosti sa niekedy používa aj pri kôrnatení tepien a iných cievnych poruchách (rozžutá čerstvá vňať alebo lístky. Používala sa pri ženských ťažkostiach. ako sa ľudia večer pred sv. ale je bežná aj pri cestách. na rumoviskách a neobrábaných pozemkoch. Preto sa vyskytujú skôr jej prímesi v iných druhoch palín. na líci lysé a tmavozelené. maďarsky: Fekete urom. rusky: . metoxyškoricový). aby neobsahoval nečistoty. asi troch stoviek druhov paliny.2 % silice slabého pachu a cel- kom iného zloženia. Herba dracunculi sa v alopatickej liečbe využíva zriedka. prípadne vo forme medicinálneho vína). ktorá slúži na izoláciu silice . Ak sušíme umelým teplom. polievok. Rastlina uprednostňuje uľahnuté staršie násypy. Matthiolus opísal. za dobrého vetrania. Podstatnú časť zvyšku tvoria linalylacetát. Artemisia vulgaris L. ako emenagogum i choleretikum a na potenie. šalátov a pod. Plody sú nažky bez chocholca. španielsky: Artemisia. zvyčajná dávka je asi Trváca bylina vysoká 50-100 cm. prípadne i vzhľadom a mikroskopickým obrazom. taliansky: Artemisia. prímorská uctievala ako kultová rastlina bohyne Izis. Častejšie sa používa čerstvá vňať. Pre hojnosť výskytu mal v našom liečiteľstve prevahu práve tento druh. PELYNĚK ČERNOBÝL PALINA OBYČAJNÁ sa zvyčajne viažu do neveľkých snopčekov. Podľa Hippokrata sa pridávala do vína posilňujúceho šestonedieľky. Červenkasté vajcovité úbory sú v hustých metlinách na vrcholkoch stoniek. V Starom Egypte sa tamojšia p. pri výrobe bylinného octu (estragónový ocot) a horčice alebo ako zložka koreninových extraktov. Iba ojedinele sa uvádza v liekopisoch. v tieni. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . octu. Materiál treba pred zväzovaním dobre pretriediť. najvyššia a u nás najbežnejšia. ocimén a i. s rozkonárenou stonkou. Vytvára dokonca typické spoločenstvá.Oleum dracunculi aethereum. anglicky: Omugwort. schne pomaly. aldehydy (napr. Koreň obsahuje asi 0. asi dve tretiny v nej pripadá na metylchavikol čiže estragol (pre podobnosť so silicou anízu nazýva sa aj izoanetol). Účinné látky predstavuje predovšetkým silica (0. na posilnenie žalúdka pri tvorbe štiav i trávení. Droga si udržiava príjemný aromatický pach a slabú horkú chuť. uhoriek. V domácnostiach sa ako pikantná korenina pridáva do omáčok. Suší sa rýchlo. Pripisoval sa jej božský pôvod podľa bohyne Artemidy. Palina patrí medzi najstaršie rastliny používané v liečiteľstve. pijú sa 2—3 šálky denne alebo prášok (1 —2 g denne). francúzsky: Armoise. teplota nesmie byť vyššia ako 30-35 °C. triesloviny a živicu. K historickému používaniu paliny uvádzame poznámky aj pri ďalších druhoch. je najlepšie identifikovateľná. pije sa niekoľkokrát denne po lyžiciach. je prostriedkom na zvýšenie chuti do jedla. užíva sa v oblátkach. Plínius odporúčal bylinu chorým i zdravým. korenistou chuťou so slabo horkou príchuťou. voňavkárske a praktické kuchynské upotrebenie. užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Z ďalších obsahových látok rastliny možno spomenúť horčiny. polynka obyčajná Nemecky: Gemeiner Beifuss. felandrén.

U nás sa veľmi zriedka vyskytuje v oblastiach teplomilnej panónskej flóry. polyín kapilín (fungistatikum) a iné látky. Čajovina č. keď mu miesto vody dali žič s octom. Striedavé listy sú dvojito perovito strihané. cholín. Základné požiadavky ČSN 86 6729 na drogu Herba artemisiae: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . maďarsky: Bárány urom. čarom. ktorý má antiseptické a anthelmintické. napr. aj keď 214 . Dopyt po droge je sezónny. D 3-D 2). Rastie na suchých vápencových pôdach. Pripravuje sa zápar z jednej kávovej lyžičky na šálku a pije sa 2-3 x denne po lyžiciach. V koreni je inulín.Compositae) Ľudovo: rímska palina Nemecky: Romischer Beifuss. Čerstvý sa používa v homeopatii (esencia dil. tiež expektoračné účinky (pozri napr. O pôvode horkosti hovorí naša povesť. taliansky: Assenzio pontico. Pomer zoschnutia je asi 3—4 : 1. aj do rozpusteného sadla. najmä na stepných stranách a medziach. Obsahuje najmä cienol. 10 5 3 10 6 10 12 9 Trváca bylina vysoká 20 — 50 cm. Externe ako antiflogistikum. Ostatné ľudové indikácie uvádzané úvodom nie sú vždy bez rizika. so sivoplstnatou rozkonárenou stonkou. Sušia sa v snopčekoch alebo rozostreté na tienistých a dobre vetraných miestach. 1984). pri hemoroidoch (J. Osičková. nešťastiam i chorobám. bravčových alebo jahňacích pečienok a plniek. Osičková. francúzsky: Armoise pontique. Slúži najmä na povzbudenie činnosti žalúdka a tvorbu šťavy pri jej nedostatku. Hlavnou zložkou rastliny je silica (asi 0. ako všetky paliny. 1984). horčiny (artemizín) a triesloviny. Vzhľadom na osobitne zriedkavý výskyt zámena s príbuznými druhmi prakticky neprichodí do úvahy. kačacích. Pomer zosušenia je asi 3-3. dyspepsia). PALINA PONTICKÁ Artemisia pontica L. 74. zvyčajne neveľký. Ako korenina sa najlepšie uplatňujú čerstvé listy (sušené sú bezcenné) a rozkvitajúce úbory (tie možno sušiť) (J. 1953). pravá). vykopáva sa zjari alebo na jeseň a suší sa bežným spôsobom.PALINA OBYČAJNÁ teplota pri sušení nemá presiahnuť 30-35 °C. Keďže ide o silicovú drogu. že palina vyrástla z potu Krista na kríži. Gessner. španielsky: Tomillo pontico. resp. obsahuje jedovatý tujón (O. Pre osobitný pach sa používala aj ako korenina do husacích.5 : 1. ďalej nechuti do jedenia (acídna a subacídna gastritída. Plody sú nažky bez chocholca.Herba artenisiae (vulgaris). borovice). ďalej proazulény a jedovatý tujón (pozri p. Predmetom zberu býva niekedy aj koreň — Radix artemisiae (vulgaris). Zasluhuje si najvyššiu ochranu.2 % vo vňati). Malé úbory s rúrkovitými žltými kvetmi a so sivoplstnatým zákrovom tvoria v jednostranných strapcoch koncovú metlinu. lebo rastlina. rusky: - PELYNĚK PONTICKÝ a venčili proti obludám. dolné stopkaté. Odstrihujú sa na začiatku kvitnutia (júl—september) kvitnúce vrcholky bylín (ich stonka nemá presahovať priemer 5 mm). II. Predmetom zberu býva kvitnúca vňať (niekedy aj nákupu) . anglicky: Roman Mugwort.

Zber rastliny na liečebné účely vo voľnej prírode neprichodí do úvahy. peluň. Na koncoch stoniek sú v riedkych metlinách zoskupené previsnuté úbory so žltými kvetmi.boli výborným liekom proti boleniu žalúdka. Pritom navrhol. ktorá sa líši nie celkom príjemným pachom. Najčastejšie sa zamieňa s p. Často rastie pri cestách. potom oxysantonín. na zvýšenie vypudzovania žlče zo žlčníka (cholagogum). paliny slúžili ako koreniny a veľmi sa cenili pri zariekaní a veštení. V klasickom staroveku mala široké rozpätie používania. Už Dioskorides poznamenal. uplatňuje sa ako horčinový a sťahujúci prostriedok.. viazaná na suché stanovištia. prášok z drogy v dávkach 0. Plínius uviedol aj prípravu palinového extraktu. aby sa knihy písali atramentom uvareným s palinou. silicu (bližšie nepreskúmanú). Najvýraznejšie sa odlišuje príjemným pachom (podobný má p. Predmetom zberu bývajú listy a kvitnúce vrcholky pestovaných bylín. P. palín. španielsky: Asenzio. ako močopudný a žalúdočný prostriedok. Pri užívaní sa vyžaduje zvýšená opatrnosť. ale ak bola možnosť výberu. s trsom vzpriamených sivoplstnatých stoniek. Palina je jedna z najstarších liečivých rastlín. v Alžírsku sa kedysi podával riedený absint vojakom proti malárii (účinkovať malo všetko horké). zrejme sa jej dávala prednosť pred ostatnými. list sa zberá v júni. monogyna (W. pontickú spomínal aj Ovídius. jej kvalita sa posudzuje podľa ČSN 86 6737. Tento zvyk prevzali neskôr aj Európania. Užívala sa vnútorne asi ako dnes.Compositae) Ľudovo: absint. druhové odborné meno dostala táto palina podľa hojného výskytu v oblasti Pontu. anglicky: Wormwood. V súpiske chránených rastlín sa neuvádza. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesí Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním rastliny) I. pontická obsahuje aj triesloviny. v prírodných rezerváciách Devínska Kobyla. 6 4 14 12 Trváca bylina vysoká 50—100 cm. lebo jej ochrana je daná lokalitami výskytu. abrotanová). Inak pozri a porovnaj všetky druhy paliny. 2 — 3 šálky denne.PALINA PONTICKÁ je ostatným vo všetkom podobná. v dolnej časti drevnatá. O santoníne sa píše aj medzi cudzokrajnými rastlinami pri droge cicvárový kvet (Flos cinae). Ordinoval ju aj náš chýrny bylinkár F. na úpravu menštruácie. ktorý je špecifickým prostriedkom proti škrkavkám a hlístam. PALINA PRAVÁ Artemisia absinthium L. U nás sa prv listy namáčali do pálenky . resp.5-1 g 2-3x denne a tinktúra (denne 30—60 kvapiek). Patrí do skupiny palín s pradávnym liečebným používaním.) Gams. ktorý pochádza z cudzieho druhu paliny. P. kvitnúce vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). Vzhľadom na neširoký areál výskytu nenadobudla masové uplatnenie. Čierneho mora. takisto plstnatými trojito perovito delenými listami s kopijovitými segmentmi. polyňok Nemecky: Wermut. Hippokrates ju odporúčal pri žltačke. P. 3 2 14 10 II.Asteraceae (Úborovité . Rastlina je stomachikum — amarum. rudnianskou masťou ju odporúčal neplodným ženám. Rastlinné časti obsahujú horký princíp artemizín. Uvádza sa napr. taktiež ako tonikum (na celkové posilnenie organizmu). t. živicu a rozličné minerálne soli. ale aj zvonka. Madva. s tzv. Oficiálna medicína ani homeopatia rastlinu osobitne nepoužíva. Šúr. Používali ju už starí Egypťania. rusky: PELYNĚK PRAVÝ Ak je vňať (Herba absinthii pontici) predmetom farmaceutického používania. tiež na omývanie rán. Astrovité . Názov paliny je z gréckeho a = bez a psindos = zábava. j. chemicky príbuzný so santonínom (ČsL 2). taliansky: Assenzio. že táto rastlina má osobitnú vlastnosť — chráni odev pred hmyzom. K. dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. aj vo Fándlyho súpiske liečivých rastlín. Pôvod rodového označenia Artemisia sme si už vysvetlili. pontická rastie u nás napr. francúzsky: Absinthe. ojedinele rastúcej v rezerváciách na slaniskách južného Slovenska. 215 . najmä na staré násypy a navážky. ale aj v oblasti Juhoslovenského krasu (toto územie patrí medzi floristicky najbohatšie kraje strednej Európy). Rastlina sa v oblastiach svojho výskytu používa skoro výhradne v ľudo- vom liečiteľstve. Typická rastlina suchých plôch a rumovísk. na skalnatých stranách od nížin až po horský stupeň. obyčajnou — Artemisia vulgaris L. zoznámil sa s ňou vo svojom vyhnanstve pri Čiernom mori. Plody sú nažky bez chocholca. Obľubuje pôdy s dostatkom dusíka. Rodové vedecké označenie nadväzuje na grécke artemés = zdravý (vzhľadom na liečivosť druhov tohto rodu). Užíva sa aj čerstvá šťava (5 —10 g denne). Ľudovo sa odporúča 1 % zápar. subsp. Santonin sa nachádza v paline slanomilnej . pretože sú vraj takto chránené pred myšami. radosť. pije sa 3 x denne.Artemisia santonicum L. so striedavými. maďarsky: Fehér urom.

pretože je nebezpečná. vňať je v čajovine Eugastrin (stomachikum. Zložky silice chamazulény a horčiny (seskviterpénové laktóny — gvajanolidy) stoja voči sebe v biogenetickej závislosti. Zvyčajne sa kombinuje s inými drogami.1 10 000 11. Oficiálna medicína zanechala všetky ľudové liečebné odporúčania použitia paliny. spazmolytikum a digestívum. Čajoviny č. Pomer zosušenia je asi 3 — 5 : 1. Pre tieto obsahové látky je silica. 242. 168. rusky: PAMAJORÁN OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 20-50 (80) cm s priamou jednoduchou byľou 216 . Ako horčinový prostriedok slúži na zvýšenie chuti do jedenia. Zber sa robí za pekného počasia (jún-september). Táto choroba sa prejavuje kŕčmi. užíva sa 3 x denne.05 5 000 Vrcholky vňate sa uložia na čistú podložku v tieni na dobre vetranom mieste (vo vrstve hrubej do 10—15 cm). Na vňaťovú drogu — Herba absinthii — sa vztahuje ON 86 6832 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga s iným sfarbením ako čerstvá vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Číslo horkosti — najmenej I. Najdôležitejšími obsahovými látkami je silica (až 0. lebo sú velmi horké. 207.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: divý majorán Nemecky: Wilder Dost. lebo v droge sa najväčšmi cenia prítomné horčiny (pozri normu ČsL 4). U nás tvorí súčasť žalúdkovej čajoviny a tinktúry. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. 208. taliansky: Origano. akosť. tujól (70 %) a ich estery. 10. (ČsL 4) 5 3 2 0.PALINA PRAVÁ Najčastejším predmetom zberu a nákupu sú listnaté vrcholy byliny — Herba absinthii. cholagogum).5 %) a horčiny. Szurokfú. 240.A a B). a najmä do liehovín (absint). absintín a artabsín. na tvorbu žalúdočnej šťavy a býva zložkou žlčopudných čajovín. Jej dávky sú 1 kávová lyžička drogy na pohár záparu. dlhé do 30 cm a so stonkou hrubou do 5 mm. Zvyčajne sa nakupuje iba I. najmä pri dlhšom užívaní a vo vyšších dávkach. Ich pitie spôsobuje degeneráciu centrálneho nervového systému a poruchy intelektu.Palina pravá SPOFA. V predaji sú aj záparové vrecká . 172. Najvýraznejšou zložkou silice je tujón (asi 10 % . Droga sa používa už len ako stomachikum-amárum. metabolikum. ktorá je v kvapkách Contraspan (spazmolytikum). Hluchavkovité . príčinou absintinizmu. anglicky: Marjoram. 176.Palina pravá — záparové vrecká a balenie paliny vo vreckách . Väčšina štátov preto zakazuje pridávanie paliny do vín. maďarsky: Szurokszagú murvapikk. španielsky: Oregano. znecitlivením až bezvedomím. Pre výrazný pach sa sušia oddelene od ostatných rastlín. dážď ich zmýva a droga sa znehodnocuje. 10 6 4 1 13 12 3 0. Zber materiálu sa môže robiť len za suchého počasia. DOBROMYSL OBECNÁ Origanum vulgare L. 232. francúzsky: Origan. 191. Papierové podložky sa po usušení zahodia.5 13(11) 10(9) 2 0.

Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvú kvitnúcu vňať. papradie. maďarsky: Férfías (erdei) paizsika. hrdzavochlpatého podzemka vyrastajú listy dlhé až 140 cm. Príbuzný majorán záhradný je pomerne drobná pestovaná bylina s bielymi kvetmi a dúška tymianová (tymian) zasa poloker s fialovými kvetmi.). Na spodnej strane listu pozdĺž strednej žilky sú kôpkovité hrdzavohnedé výtrusnice. 217 . španielsky: Helecho macho. Med i peľ sú žltej farby. V nižších polohách uprednostňuje hrabové dubiny.) Schott Papraďovité — Aspidiaceae (Sladíčovité . Podľa abatiše Hildegardy liečil aj malomocenstvo. Treba dbať. Po prechodnom ústupe do úzadia sa zasa zjavuje v palete liečivých rastlín. odporúčal ho aj pri pľúcnych ochoreniach a na posilnenie nervov. striedavo zložené z 20—30 pílkovitých lístkov (jariem).5 % niekedy). na tvorbu žlče a úpravu menštruácie. V ľudovom liečiteľstve sa považuje za špecifikum pri zápale pohrudnice (alebo v stavoch po zápaloch). na povzbudenie chuti do jedenia a ako aromatikum do posilňovacích kúpeľov. v stredných bučiny so spodnou vodou vo väčšej hĺbke a pôdy so značnou vodnou kapacitou. kropadlie. Podľa ČsL 2 sú oficinálne aromatické čajoviny — Species aromaticae a Species aromaticae ad cataplasma. Druh osídľuje suché a teplé alkalické stanovištia. 6 10 3 2 13 10 0. Droga obsahuje predovšetkým silicu (0. Pri hromadnom zbere sa zožína kosákom. na tienistých a dobre vetraných miestach (pri umelom teple do 35 °C).5 % . Kvitne asi od júla až do jesene. j. z krátkeho. okrajoch lesov a rúbaniskách. združených do bohatej metliny. Plody sú tvrdky. 230.PAMAJORÁN OBYČAJNÝ a vajcovitými celistvookrajovými listami. pri ženských ochoreniach. Hippokrates pokladal pamajorán za prostriedok proti hemoroidom. bolestiam pečene a obličiek. Všeobecne slúžil na urýchlenie trávenia. Čajoviny č. Okrem toho sa ešte používal ako korenina. proti všetkým druhom kŕčov (i pri menštruácii). pri astme. Rastie v tienistých lesoch od nížin až po alpínsky stupeň. potom triesloviny a horčiny. okrasa). kašli a proti bolestiam v krku. ktoré zosilňujú jej pôsobenie v základnej indikácii. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. 1564 odporúčal aj proti zápalom a nočnému poteniu. Drobné fialové kvety v pazuchách elipsovitých červenofialových listeňov sú zoskupené do malých kláskov. Predmetom zberu a nákupu je vňať na začiatku kvitnutia — Herba origani. proti kašľu. tiež flavonoidy (glykozidy luteolínu. papruška. Častejšie sa kombinuje s inými drogami. taliansky: Felce maschia. apigenínu a i. francúzsky: Fougére mále. aromatická čajovina na obklady a vňať tu tvorí zložku. pri sexuálnych poruchách.15-0. Poskytuje aj peľ. rusky: KAPRAĎ SAMEC Na vňaťovú drogu — Herba origani sa vzťahuje ČSN 86 6723: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Hrubšie časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. črevných parazitoch a angíne. Matthiolus ho ordinoval aj proti kŕčom. Droga je expektorans a choleretikum. karvakrol a iné terpény (droga s vyšším obsahom tymolu sa považuje za cennejšiu). hadie rebro. Rastie od nížin až po subalpínsky stupeň. aby dobre uschol aj vnútri zväzočkov. 96. prechladnutiu. častejšie v neveľkých zväzočkoch. PAPRAĎ SAMČIA + Dryopteris filix-mas (L.08 Trváca statná bylina. anglicky: Male Fern. šuštkovičník Nemecky: Gemeiner Wurmfarn. Nemožno sa preto čudovať.Polypodiaceae) Ľudovo: cicvár. chebdie. Lonicerus ho r. aromatická čajovina. proti zápche. V starých nemeckých herbároch vystupuje pamajorán ako dôležité liečivo. t. ktorá sa najčastejšie aplikuje pri hystérii a sexuálnych poruchách. Suší sa riedko rozložený. peračina. používa sa aj na posilnenie nervov. Spodné bezlisté a drevnaté byle do zberu nepatria. Dioskorides používal listy a kvety s vínom proti uhryznutiu divou zverou a Scribonius Largo vo väčších dávkach ako emetikum. Rodové vedecké meno pamajoránu je odvodené z gréckeho origanon alebo origanos (oros = hora a ganos = lesk. že pamajorán pokladali za zázračnú bylinu. kapradie.1 II.až 1. reumatizme a ochorení dýchacích ciest. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a ľahko sa mrví. vodnatieľke. reumatizme. Rastlina je medonosná. hlavy a zubov. najmä na slnečných krovinatých stráňach. kde podstatné zložky tvorí tymol (10 %). dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2 x denne). čertovo rebro. zberá sa na začiatku kvitnutia do dĺžky 30 cm a hrúbky byle 3 mm. 2 5 1 1 13 8 0.

PAPRAĎ SAMČIA Rastlina má viacej podobných druhov. Vedecký názov vznikol z gréckeho drys = dub a pteris = papraď (pre Podzemková droga (+ Radix — Rhizoma filicis maris) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Ináč sfarbené a zle očistené podzemky Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo éterového extraktu — najmenej (obsahuje najmenej 25 % surového filicínu) Najviac v % 5 2 13 4 3 8 častý výskyt v dubinách). Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. vo veterinárstve proti motoliciam. Gray. Ak sa skladuje v tme a v dobre zatvorených obaloch. kondenzáciou butanónov vznikajú veľmi komplikované zlúčeniny. Príbuzné druhy sa pestujú aj v záhradách a sú rovnako jedovaté a nie sú predmetom zberu. staršia droga sa nesmie používať. stor. dyspnoe.0 g (dávka pre dospelého je 6—10 g. ak zlyhali ostatné anthelmintiká. Majú nepríjemné vedľajšie účinky (nauzea. trimerných a tetramerných floroglucínových derivátov — butanónov.) A. skoro lysé stopky (listová báza má iba 2 cievne zväzky). a preto sa extrakt pripravuje s ním. Druh poznala a používala už antika. Lis- tové bázy majú 5 — 11 cievnych zväzkov. nerozrezané sa sušia pri miernej teplote (umelé teplo do 35 °C) — správna droga musí byť na lome zelenkavá (hnedočervená farba svedčí o chybnom sušení. ktorá má listy na obryse až trojboko vajcovité. pre deti do 15 rokov 4—6 g a pre deti do 4 rokov nie je vhodné užívanie prípravkov. Hoffm. ktorá je súčasne trpká a neskôr ostrá. Droga má osobitný pach a sladkastú chuť. čím sa vyjadruje veľký rozdiel vo vzraste v porovnaní s nižšou „ženskou" rastlinou. odrežú sa z nich listy a ponechajú iba bázy. Floroglucínové deriváty sú veľmi labilné. Od najstarších čias je známa ako čarovná rastlina. jedovatej droge — nesmie sa používať). Všeobecné používanie podzemku (éterového extraktu) sa však presadilo až v 18. závraty. F. pomerne málo listov a vyššie. P. Obsahové látky sú veľmi dobre rozpustné v éteri. kŕče a poruchy zraku). usporiadané v hustých zväzkoch. príp. udrží si svoje obsahové látky až rok. zásluhou ženevského lekárnika a Peschiera. Athyriaceae). má tmavošupinatý podzemok. rozložená . osobitne proti pásomniciam (tenifúgum). prípadne o starej. Ich základom je bezdusíkatá látka fenolového charakteru patriaca do skupiny polyketidov — floroglucín (viazaná na kyselinu maslovú — butanolfloroglucidy). Zdravé podzemky sa očistia. Účinné obsahové látky drogy sú uložené v osobitných žliazkach hubovitého pletiva listových báz a podzemka. Papradka samičia (Athyrium filix-femina (L. Používa sa extrakt v tobolkách alebo v želatínových kapsliach davkovaných po 1. Prípravky sú veľmi toxické a aplikujú sa iba vtedy. samčia a jej prípravky sa zriedka uplatňujú ako prostriedky proti vnútorným parazitom.D. Druhové označenie sa skladá z filix = latinsky papraď a mas = mužský. dilatata (G. samčej je podzemná časť — Rhizoma filicis maris — Radix filicis maris. Predmetom zberu z p. vykopávaný v júli až septembri. surový floroglucín je zmesou dimerných. Nelúpané. Ľudovo sa odvar z podzemka používa na zle sa hojace rany a aj ako 218 . Proti škrkavkám a mrliam sú neúčinné. dlhé 30—100 cm. bolesti hlavy.) Roth. po 1 — 2 h treba podať laxatívne účinný prostriedok. Pri zámene najčastejšie prichodí do úvahy p.

resp. Drogu . Všeobecne sa rozšírila po Európe až po objavení Ameriky. anglicky: Pod Pepper. chillies). Ostatné papriky sa vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 2) pokladajú za zámeny. Podstatná časť svetovej produkcie papriky pochádza v súčasnosti z Maďarska. z Východnej Indie. teda v júli až septembri. V niektorých liekopisoch sa pripúšťa i cayenská paprika .04-1. Rod paprika — Capsicum L. Pazušné kvety s bielou korunou dozrievajú v duté červené bobule. maďarsky: Egynyári paprika. celistvookrajové. Isté je. stor. ktorý sa sústreďuje predovšetkým v priehradkách papri- ČsL 2 má pre plod tieto základné požiadavky: Znak Prímesi byli a cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Množstvo liehového extraktu — najmenej Najviac v % 3 13 6. V ČsL 2 sa obsah kapsaicínu posudzuje chuťovou skúškou (liehová zmes ešte v riedení 1 : 25 000 musí mať zreteľne štipľavú chuť). Z čerstvého podzemka sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. stonka vzpriamená. francúzsky: Piment annuel. veľkosťou. Paprika bola už vtedy kulúrnou bylinou. kde sa pestovala už koncom 16. Ľuľkovité — Solanaceae Nemecky: Paprika. longum (DC. fastigiatum a C. že juhoamerickí a stredoamerickí Indiáni používali paprikové bobule ako korenie alebo čerstvú zeleninu dávno pred príchodom Európanov. Kvitne v júni —septembri. convar. D 4 . ktorý sprevádzal Kolumba na jeho druhej objavnej plavbe do Západnej Indie. Včelám dáva málo nektárovej znášky. fenylalkamínov benzylamínového typu s ostrou chuťou.Fructus capsici. Dnes sa pestuje vo vyše 50 varietach a formách v teplých oblastiach Starého i Nového sveta odlišných tvarom. Prvé overené správy o nej sú z r.externé antireumatikum.P. Paprikové plody obsahujú asi 0. Do Európy sa dostala zásluhou Španielov. Preto sa kedysi nazývala španielske korenie. neskoršie z podobných príčin turecké alebo uhorské. taliansky: Peperone. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20— 50 cm. ktorá má podobné použitie ako alopatické prípravky. farbou i chuťou (štipľavosťou) a mäsitosťou oplodia. ale dosť peľu. ktorou je alkaloid kapsaicín. Zber plodov pre farmaceutické ciele sa robí v období zrelosti (červenenia) bobúľ. 1494 od španielskeho lekára Chanca.) Terpó s 0. španielsky: Pimiento. má asi 50 druhov pochádzajúcich z tropickej Ameriky. resp. Špeciálne ostré druhy papriky sú C. Plody zberané i s krátkou stopkou sa nechajú trochu zvädnúť a sušia sa na lieskach. Ameriky a Indie. Pri zbere a najmä pri práškovaní treba postupovať obozretne — paprika silne dráždi sliznice a pokožku. Liekopisy (aj ČsL 2) bežne požadujú dlhoplodú a štipľavú formu papriky . Pestuje sa na plantážach v najteplejších častiach krajiny. dnes pestovaná najmä v tropických oblastiach Afriky.5 25 219 .D 3 — zberá sa v júli až auguste). falšovanie. súčasť známeho korenia karí . PAPRIKA ROČNÍ PAPRIKA ROČNÁ Capsicum annuum L.5 % alkaloidov. frutescens (cayenský piepor.Curry.4 % štipľavej látky. Ich hlavnú zložku tvorí kapsaicín (asi 70 %)..Capsicum frutescens L. treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chrániť pred svetlom Ľahko ju napádajú živočíšni škodcovia. a. listy kopijovito-vajcovité. PAPRIKA ROČNÁ Naša slovenská paprika má vo svete dobrý zvuk a úspešne sa uplatňuje na zahraničných trhoch. častejšie však navlečené na povrázkoch.

Nažky obsahujú predovšetkým furochromón kelín. aplikuje sa najmä v klimaktériu a pri hemoroidoch. Paprika je vnútorné stomachikum a externé derivans. ktorá sa k nám dostáva zväčša so semenami poľnohospodárskych plodín. stonka ryhovaná. Z drogy 220 . zvonka na inhalácie po zápaloch. potom flavónové glykozidy. Materiál sa nechá preschnúť. Dvojnažky parasce sa podobajú rasci. Parasca je juhoeurópska poľná burina. ktoré sa užívali ako vazodilatans vencovitých ciev a spazmolytikum. je bežne známe. plody p. Kvety na dlhých stopkách sú drobné. daukos) pochádzala zo zelerovitých aromatických rastlín. V dávkovaní treba byt' opatrným interne aj externe. Jeho ostrá chuť sa dá rozoznať ešte v riedení 1 : 10 miliónov. hladké. a to zrezávaním okolíkov za rosy. Plody parasce majú slabý aromatický pach.7 mm).až päťnásobne a na výplachy úst až 100-násobne. horné až sediace. Parasca bola kedysi veľmi obľúbená ako korenina. náplasti a mazadlá. neuralgiách a pod.etiópska rasca. dolné stopkaté. ktorý pôsobí na vencové cievy a bronchy ako spazmolytikum. Plody sú dvojnažky. MORAČ VĚTŠÍ PARASCA VÄČŠIA PARASCA VÄČŠIA Fructus ammi visnagae sa izolujú obsahové látky aplikované pri angine pectoris. U niektorých chorých môžu sa po perorálnej aplikácii prejaviť pri vyšších dávkach gastroenteritídy.D 2). zoskupené v okolíkoch okolíkov. bolestiach močových ciest a žalúdka. rusky: Jednoročná bylina vysoká 30100 cm. D 4 . teda pri reumatických ťažkostiach. biele. zápaloch pohrudnice a hrdla. egyptská rasca (ammi. Tzv. Náš priemysel ho spracúval do tabliet (Khellin Spofa). pľuzgiere a dokonca až vredy. špáradlovej sú širšie (asi 1. tinktúry. Často sú nežiadúcou prímesou vo Fructus ammi visnagae. Čs.0 g v perorálnej liekovej forme. Mazadlá obsahujú tinktúru riedenú asi štvor. Na miestach hojného rastu (napr. ( + ) Ammi majus L. po dlhodobej externej aplikácii môžu vzniknúť dermatitídy. Paprika sa používa na prekrvenie pokožky a slizníc. Slúžia na to mnohé prípravky. väčšej neobsahujú chromóny (pozri aj cudzozemské drogy — plod parasce špáradlovej). Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Grosse Knorrpelmohre.3 — 1. Pre pomerne zriedkavý výskyt sa u nás nezberá. C). užíva sa interne 0. listy dvojaž trojnásobne perovito strihané. napr. najmä v priemyselnej výrobe špeciálnych liečivých prípravkov. španielsky: Ami. Ďalšie obsahové látky sú karotenoidy (ich obsah je dôležitý pre posúdenie kvality predávaného druhu papriky).kových bobúľ. lysé. farmaceutické prípravky sú Capsicolle Emplastrum — derivans a Pain-Expeller roztok — derivans. Občas splanieva. v Maďarsku a Taliansku). zberá sa v období zrelosti plodov (júl—október). Pomenovanie ammi je odvodené od miesta výskytu rastliny (grécke ammos = piesok).) Lam. že vitamín C sa prvý raz objavil a izoloval v paprike maďarskými vedcami. rubefaciens. po vymlátení sa suší a čistí. Nažky p. v každom rebierku majú schizogénny silicový kanálik a nad osemením prstenec zhrubnutých buniek (dobre viditeľný pod mikroskopom). taliansky: Ammi. sacharidy. visnaga (L. astme a pod. Plody sa užívali aj ako žalúdočný prostriedok proti nadúvaniu. Hlavnou obsahovou látkou je silica. pri hemoroidoch. anglicky: Bishop's Weed. vitamíny (B2. Ich aromatické plody sa nazývali cuminum aethiopicum . Predmetom zberu a priemyselného spracovania sú predovšetkým plody alebo vňať — Fructus (Herba) ammi majoris. silice a v semenách aj olej (10—15 % ) . droge z parasce špáradlovej — A. Liečebne sa uplatňovala pri kolikách. maďarsky: Hamana zizon. chutia ostro a horko. Vnútorne paprika zvyšuje chuť do jedenia a podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy.. Naisto ich možno odlíšiť chemickými metódami (chromatograficky). francúzsky: Ammi majeur. hojne používanej v medicíne. V homeopatii sa zo zrelých plodov pripravuje tinktúra (dil.

používaná pri liečbe vitiliga. nadväzuje a využíva tzv. Furokumaríny — citlivé na svetlo. Jednotlivé koncové úbory majú červenofialové alebo purpurovokarmínové rúrkovité kvety. ktoré sa postupne zväčšujú a splývajú. olej a bielkovinové látky. dokonca vznikajú pľuzgieriky. anglicky: Milk Thistle. listnatá. pretože amoidín a amidín — súborne nazývané psoralény. ľubovník a iné. že silybum má 221 . Známa je napr. Veľmi pripomína i benedikt lekársky. H. Japonec Kusuke dokázal. ale furokumaríny (0. Furokumaríny obsahujú predovšetkým rastliny z čeľade zelerovitých rastlín. Rastlinu poznali už v antike. že tieto úkazy zapríčiňujú furokumaríny. Zápary z plodovej drogy p. napr. Ochorenie sa zvyčajne začína jednou alebo niekoľkými bielymi škvrnami. upozorňuje na veľkú podobnosť s bodliakmi.0 % ) . Liečba vitiliga však ostáva i naďalej istým problémom. ďalej flavonoidy.SILYBUM MARIÁNSKÉ Silybum marianum (L. so žltými ostňami. Povrch kože je inak celkom normálny. izopimpinelín. ktoré sa dostali do styku s rastlinami obsahujúcimi furokumaríny (napr. francúzsky: Chardon marie. lúčna dermatitída . pretože je hlavným nositeľom repigmentácie kože.) Gaertn. Prípravky indikované pri vitiligu poďliehajú lekárskemu predpisu a kontrole. že doterajšími liečebnými metódami sa dá pomôcť iba na obmedzených a menej rozsiahlych plochách. ostrozúbkaté. Fotosenzibilizujúci účinok extraktov p. čím tvoria presne ohraničené biele plochy. Pestujú ho v záhradách v teplejších oblastiach. Roku 1916 ho spozoroval Freund pri aplikácii kolínskej vody s vyšším obsahom bergamotovej silice a po následnom ožiarení slnkom. maďarsky: Máriatóvis. Používala sa predovšetkým pri ochoreniach pečene a pri žltačke. Z furokumarínov je relatívne najjedovatejší. volčec Nemecky: Gemeine Mariendistel.ktorá neobsahuje chromóny. Splanené formy rastú i vo voľnej prírode. Nápadné bíeloškvrnité listy sú elipsovité. imperatorín. Rastlina sa zvyčajne odrezávala pred rozkvitnutím kvetov a sušila sa v dekoratívnych kyticiach. Užíva sa v tabletách a súčasne sa postihnuté miesta natierajú tinktúrou z týchto látok. adsorbujú ultrafialové svetlo a vyvolávajú fotodermatózne prejavy na koži. Uplatňovali sa najmä olejnaté nažky. pri leukodermatózach čiže bielych škvrnách označovaných ako vitiligo. Novšie sa zistilo. tzv. Vystavením plôch slnečnému alebo inému žiareniu sa táto kozmetická chyba nedá napraviť. Dioskorides nazýval rastlinu silybon. zápalov po ožiarení slnkom na tých partiách kože. majú fotosenzibilizujúce účinky. ukazovali sa ako veľmi sľubné. taliansky: Cardo mariano. pri ležaní na lúke). skúsenostnú terapiu lekára J. užíva sa 1-3 lyžičky na šálku vody 3—4x denne. Zistilo sa. rusky: OSTROPESTŘEC MARIÁNSKÝ Jedno.až dvojročná bylina vysoká 50—200 cm. xantotoxín. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mariánsky bodliak. španielsky: Cardo mariano.SILYBUM MARIÁNSKE PESTREC MARIÁNSKY . Názov silybum je údajne odvodený z egyptského sobil. Rademachera (1772-1850). Druh pochádza zo Stredomoria. Extrakty z parasce vyvolali veľké nádeje. Príčina vzniku ochorenia nie je zatiaľ známa (niekedy sa zistí rodinný výskyt). ale aj pohánke. Plody sú nažky s chocholcom. PESTREC MARIÁNSKY . perovitolaločnaté. Druhové označenie sa spája so starou legendou. Ide vlastne o stratu hnedého kožného farbiva (pigmentu) na ohraničených plochách. skôr naopak — kontrast postihnutej a normálnej kože sa iba zvyšuje. ale terapeuticky najzaujímavejší xantotoxín. väčšej bol v Egypte známy už v minulom storočí. Pod názvom meladíny jestvuje v klinickej praxi zmes xantotoxínu a imperatorínu. bergaptén. Ľudové a homeopatické používanie — predovšetkým v Nemecku.tvorba erytémov. väčšej sa užívajú aj pri poruchách trávenia a pri nadúvaní. Na ich okraji býva pigment zmnožený. hore rozkonárená. Synonymový názov silyba Carduus marianus L.5-1. stonka priama.

na okraji svetložlté. (ČsL 4) 6(5) 0.0 II. posthepatickom syndróme (stav po pečeňových ochoreniach). Predmetom zberu sú plody — Fructus cardui mariae. silica a asi 0. Nemajú nijaký pach. Ochranne účinkuje na pečeň. variť na slabom ohni tak dlho. hepatoprotektívum). rusky: PETRŽEL ZAHRADNÍ PETRŽLEN ZÁHRADNÝ Jednoročná alebo dvojročná bylina s mäsitým mrkvovitým koreňom. Ochranne pôsobia na pečeň a zlepšujú jej činnosť pri príznakoch zápalov i chronických ochoreniach. 0. 3 šálky denne). Zelenožlté kvety v okolíkoch okolíkov.0 12. hrubé asi 1. predovšetkým poškodenú tetranitrotoluolom a trinitrotoluolom (je hepatoprotektívum). hnedočierne.. 168.5 12 5(6) 1 0. Ľudovo sa odporúča užívať asi 2 % odvar (8 minút nechať slabo vrieť). iný návod (Bässler) uvádza: 30 g plodov na pol litra vody. anglicky: Parsley. byľ vysoká 70—100 cm. prípadne tvorí zložku nemeckej oficinálnej Tinctura cholagogae fortis. 2 2 1 10 7 2 11.5 5. Plody sú oválne. Prípravky sa užívajú pri chronickej cholecystopatii (porucha žlčníka). Najnovšie pečeňové terapeutiká už obsahujú čistý silymarín. spodné perovito zložené z drobných segmentov. ako napr. Strata sušením je malá.Kvalita drogy sa hodnotí podľa ČSN 86 6626: Akosť — najviac v % Znak Anorganické prímesi Organické prímesi Iné časti materskej rastliny Popol Vlhkosť I. dlhé 6 .5(2) 0.7—3 % flavolignanov. 12 1 1 1 12 8 2 0. Plodová droga — Fructus petroselini — sa hodnotí podľa ČSN 86 6618: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie nejedovaté plody Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I.1 II.0 otravách hubami a i. priemyselne vyrábaných granuliek Boldogran (choleretikum a cholekinetikum) a čajoviny Ungolen (cholagogum. W. ill Zelerovité . ako taxifolín. Druh pochádza zo Stredomoria. pozdĺžne takmer čierno ryhované. Plody sú vajcovité dvojnažky. horné listy obyčajne troj početné. označované aj nesprávne ako Semen cardui Mariae. histamín). 4 4 2 10 10 1 Na koreňovú drogu — Radix petroselini sa vztahuje ON 86 7014 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zhnednutá droga Nadzemné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HO Obsah silice — najmenej I. Môže sa užívať aj prášok z plodov (4—5 x denne zarovnaná čajová lyžička) či tinktúra z nedrvených plodov (2 x denne 15 kvapiek). sa droga kedysi odporúčala ako náhradka za námeľ — Secale cornutum (pozri kyjaničku purpurovú).5 — 3 mm. niekedy svetlejšie. Oplodie chutí horkasto a semená olejovito. Spoľahlivejšie účinky má tinktúra z nedrvených plodov (Tinctura cardui mariae „Rademacher") v receptúre kombinovaná s lastovičníkovou. V Taliansku sa aj varí asi 3 % odvar z koreňa (10 minút variť. mierne sploštené. pri Petroselinum crispum (Mill.5 2. z ľubovníka.5 0.0 5. pije sa 2 x denne.0 12. komplex aminokyselín so značným obsahom síry a sacharidov. španielsky: Prixei. najmä silymarín (zmes zložená hlavne zo silybínu. Plody sa nechajú dozrieť na suchých a vzdušných miestach. maďarsky: Kertí petrezselyem. Plodom sa na základe pokusov so zvieratami dokázal aj protihorúčkový účinok. V súčasnosti sú oficinálne v nemeckom liekopise (DAB 8). Ani po dlhšom užívaní nepôsobia toxicky a nesprevádzajú ich nepríjemné vedľajšie účinky.) vo forme dražé alebo kvapiek. náš prípravok Flavobion dražé. strychnínovou a i. taliansky: Prezzemolo. 222 Pre ostatné indikácie a spazmolytické pôsobenie sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu. púpavy a i. Po dozretí sa zbavujú lietacieho aparátu.Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Petrsilie. Jeho účinnosť však ani zďaleka nedosahuje. V súčasnosti sa vyrába už dosť lepších priemyselných prípravkov s kombinovanými výťažkami (napr. silydianínu a silychristínu). Čajoviny č. lesklé. Plody sú zložkou čs. vlastnosti choleretické (zvyšuje tvorbu žlče) a cholagogické (podporuje vylučovanie žlče). kvercetín a kempferol. 241.0 5. 1.5 2. Obsahové látky tvorí najmä olej s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín. až vyvrie polovica vody. Pre obsah biogénnych amínov (tyramín. Flavoligany majú antihepatotoxický účinok. jemne ryhovaná.05 . choleretikum. Zber sa robí zvyčajne odrezávaním celých úborov i so zákrovom krátko pred dozretím plodov (september—október).8 mm.0 7. francúzsky: Persil cultivé. horčina. ďalej iné flavomoidy. pije sa každú hodinu 1 lyžica.) A.

Pôvodcami dráždivosti sú najmä apiol a myristicín. Latinské petroselinum (grécky: petroselinon) je odvodené od petra = kameň (rástol na kamenistých miestach) a selinon (názov viacerých zelerovitých rastlín) — rastliny s lesklými listami. plody olej a vňať vitamín C. Vykopáva sa na jar (marec) alebo v jeseni (október—november) z dvojročných rastlín nezbavených listov. 103. Najvýhodnejšia teplota na sušenie je 30-40 °C. Vňať je jedovatá pre papagáje a niektoré drobné zvieratá. sú zriedkavé. podávanú najmä pri zápaloch močových ciest. Je to jednoročná bylina. Listy viacpočetné.) Danert) — koreňový petržlen a listový s plochými listami (convar. koreňa dve kávové lyžičky na šálku záparu. ktorá kvitne už prvý rok a chýba jej typický petržlenový pach. Možno ho sušiť aj na motúzoch. Dvojnažky slúžia aj na izoláciu silice — Oleum petroselini. slúži aj ako kozmetikum proti pehám. zriedka ružovými alebo žltkastými korunnými lupienkami. Stonka priama. Hmotnostná strata je asi 75-80 %. olistená. t. Predmetom zberu a nákupu býva oficinálny koreň — Radix petroselini.) Danert) alebo s kučeravými (convar. Obsahujú ho čs.Aeethusa cynapium L.plody 2-7 %.pivonka je jediným zástupcom čeľade. anglicky: Peony. holá. Plody sú mechúriky. a tým vyvoláva močopudné pôsobenie. Čerstvá šťava z rastlín sa ľudovo prikladá na rany a opuchliny. francúzsky: Pivoine officinale. Drogy sa oddávna používajú ako diuretikum. francúzsky. taliansky: Peonia. Všetky časti petržlenu obsahujú silicu . Čajoviny č. j. aj ludové indikácie. maďarsky: Piros bazsarózsa. Na lekárenské ciele 223 . španielsky: Peonia hembra. Kultúrne sorty sa líšia jej hlavnou zložkou. (diuretikum dezinficiens). Silica získaná z plodov destiláciou býva tiež oficinálna.. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . prípadne na miesta poštípané hmyzom. so široko kopijovitými úkrojkami. ústrednú nervovú sústavu a tráviacu sústavu. Species diureticae Planta (diuretikum). Pri zámenách vňate petržlenu prichádza do úvahy najmä tetucha kozí pysk . 152. Homeopatia používa čerstvé plody a esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. Dôkladne sa očistí a umyje. Ako zelenina sa pestuje v záhradách a na roliach.3 % a korene okolo 0. Niekedy bývajú oficinálne aj plody — Fructus petroselini. Pivonkovité — Paeoniaceae Nemecky: Garten-Pfingstrose. kvôli rýchlejšiemu sušeniu sa pozdĺžne krája. Plody i korene obsahujú ešte flavonoidy (najmä apiín). Silne dráždi obličky. Bežnou dávkou plodov je pol kávovej lyžičky na šálku záparu niekoľkokrát denne. Kvety veľké. zberané v čase začiatočnej zrelosti (august). 102. tzv.PETRŽLEN ZÁHRADNÝ vú alebo alyltetrametoxybenzénovú. Koreň je zložkou oficinálnej močopudnej čajoviny ČsL 3 — Species diureticae. rusky: (v európskej časti ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká 35—60 cm s vretenovitými hľúzami. a tak možno rozlišovať sortu apiolovú. v čajovine ČsL 4 je nahradený ligurčekovým koreňom a listom brezy.1 %. antireumatikum). Dráždi aj maternicu (neužívať v gravidite!). Má však i antiprotozoárne a baktericídne vlastnosti. crispum). radicosum (Alef. Radix levistici a Folium betulae. Species urologicae Planta (dezinficiens močových ciest). s 5 — 10 purpurovými. iné. Rod Paeonia . U nás sa pestuje v záhradách (plnokvetá) na okrasu. Najbežnejšie variety petržlenu sú s dužnatým vretenovitým koreňom (convar. HVLP — čajovina Betulan (diuretikum.listy 0. myristicíno- PIVONKA LEKÁRSKA PIVOŇKA LÉKAŘSKÁ + Paeonia officinalis L. Pochádza z južnej a juhovýchodnej Európy. vulgare (Nois. koncové. Užíva sa tiež čerstvá šťava koreňov — 100-150 g. P. kde sa vysádza petržlen). Reduktan (odtučňovacia čajovina) a Species urologicae P. D 3-D 1). ktorá je jednou z najjedovatejších zelerovitých rastlín (rastie práve na hriadkách. Suší sa opatrne a bez nadzemných častí (ľahko sa kazí a napáda ho hmyz a hnedne). nerozkonárená.

corallina Retz. a p. v ktorých sa tyčinky väčšinou premenili na korunné lupienky.) s listami rozstrihanými na čiarkovité úkrojky a s krásnymi kvetmi. taktiež p. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. Súčasná medicína jej v celosvetovom meradle neprisudzuje veľké použitie. čínska — bielokvetá — P. najmä pri skladovaní. dne i pri hemoroidoch. arborea Donn (syn. Zberajú sa z plne rozvinutých kvetov (máj—jún) a sušia sa opatrne. ktorý vraj objavil liečivú silu tejto rastliny). U nás sa pestuje aj p. preto ich treba dobre uzatvoriť a chrániť pred svetlom. Droga sa užíva ako spazmolytikum — dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. ktorá sa uplatňuje proti reumatizmu. Veľmi zriedka sa používa koreň — Radix paeoniae. liečivý. ktorý sa vykopáva na jar (marec—apríl).: P. lekárskej používali hojne Arabi a Číňania ako antidiabetikum. aby nestratili pôvodnú farbu. údajne miernia aj bolesti.: P. na napätie hladkého svalstva. Ktorým obsahovým látkam treba pripisovať terapeutický efekt. Všetky jej drogy majú údajne tlmiace účinky na črevnú peristaltiku (rytmické sťahovanie svalstva tráviacej rúry). Jej užívanie nie je celkom neškodné. Patrí do rúk lekára . Droga: Flos paeoniae (aj Flos rosae benedictae). mascula (L. Vedecké pomenovanie pivonky vychádza z antického názvu paionia (podľa boha lekárstva Paiona. Večer a za dažďa sa koruna kvetov zatvára. Príbuzný druh našej p.PIVOŇKA LEKÁRSKA slúžia iba korunné lupienky pivoniek s červenými alebo s tmavočervenými kvetmi. lactiflora Pallas. zatiaľ nevedno. z dôležitejších látok sa v kvetoch uvádza antokyanový glykozid paeonín. ktorá pochádza z Číny. D 2).). červená . Z príbuzných druhov by vyhovovala aj p. oficiálny.P. Ojedinele sa zberajú aj semená — Semen paeoniae. Droga má tmavočervené zafarbenie. stor. Opeľovanie pivonky obstaráva hmyz. obyčajne plnokvetých. Sú citlivé na svetlo a vlhko. aby sa peľ uchránil pred vlhkom. je nervínum a antispazmodikum. Kvety pred rozvinutím vylučujú z kališných lístkov medovú šťavu. medovosladkastý pach a trpko zvieravú chuť.P. cyanín a triesloviny. Druhové meno officinalis = lat.treba ju pokladať za jedovatú. v našich záhradách však spravidla rastú nečervené formy tohto druhu. Na kvetnú drogu — Flos paeoniae — sa vzťahuje ON 86 6241: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl I. Suší sa bežným spôsobom. Ľudovo sa používa odvar z koreňa (3—4 g na šálku). z východnej Ázie. ktorá láka mravce. a to v septembri. krovitá . V homeopatii sa z čerstvého koreňa zberaného na jar pripravuje esencia (dil. Čerstvý sa používa v homeopatii. 224 .) Miller (syn. suffruticosa Andrz. Rôznofarebné alebo vyblednuté lupienky do drogy nepatria. Na liečebné účely sa používajú korunné lupienky iba červenokvitnúcich rastlín (lupienky inak sfarbených rastlín sa nezberajú). resp. 20 2 2 14 8 3 tenuifolia L. 10 1 1 14 5 2 II. tenkolistá — P. Botanickí klasici 16. venovali pivonkám rozdielnu pozornosť.

na vresoviskách a v zárastoch slamihovky od nížin až po pásmo kosodreviny v horskom stupni. vlčie chvosty Nemecky: Keulen-Bärlapp.2 II.výtrusy všetkých našich druhov a ich taxónov. pričom spóry sa z nich vytriasajú priamo do vrecúška z hustého plátna. ktorý sa prípadne ešte presuší. anglicky: Stag's — Horn moss. španielsky: Licopodio. Výtrusnicové klasy sú na dlhých nepravých stopkách. Prieskum homeopatického používania rastliny začal asi Hahnemann (r. Vodou sa ťažko zmáčajú a po vhodení do plameňa rýchlo a prskajúc zhoria („bleskový prášok"). Dnes sa odporúčajú proti kŕčom čriev a žalúdka s dávením a pri hnačkách. Pomer zosušenia je asi 1. najmä kysličník hlinitý. Názov plavúň vraj súvisí so slovom plávať — vzhľadom na nezmáčateľné a na vode plávajúce výtrusy. Opatrným preosievaním sa získa jemný. vidlačky. plavúňové výtrusy. tiež pri nepravidelnej menštruácii a obličkových kolikách (1 lyžička na šálku odvaru). klavatoxín a najmä nikotín). Listy veľmi husté. Plavúne sa od začiatku novoveku rátali medzi machy. Vedecké pomenovanie je zložené z gréckeho lykos = vlk a podion = nôžka (vzhľadom na husto olistené stonky).predmetom zberu sú spóry . 6 3 0.Kvet zväčša slúži ako skrášľujúci prostriedok do čajovín. machovina. najčastejšie zoskupené po dva. 1828). klavatín. PLAVÚŇ OBYČAJNÝ PLAVÚŇ VIDLAČKA Lycopodium clavatum L.3 ČsL 4 6 3 0. Vytriasaním kláskov sa získajú spóry — Lycopodium. rusky: - PLAVÚŇ OBYČAJNÝ Nízka trváca bylina. clavatum je z latinského clava = palica. taliansky: Licopodio. Plavúňovité — Lycopodiaceae Ľudovo: čertov spár. Zberať možno iba ich výtrusné klasy. Droga má svetložltú farbu. Indikácie sa značne prekrývajú s alopatickými. medvedia tlapa. čiarkovité až kopijovité. maďarsky: Kapcsos korpafú. Pri zbere musíme dávať pozor. po zapálení aj na inhaláciu dymu a okrem toho podobne ako koreň. Telá vymretých permokarbónskych stromovitých druhov vytvorili sloje čierneho uhlia. Zo semien možno izolovať aj olej. mach. ani zápach. nemá chuť. veľmi pohyblivý prášok svetložltej farby. 6 S 0. vidlicovito rozkonárená a vystúpavá. Rastie vo svetlejších suchých lesoch. francúzsky: Lycopode ä massue. Obľubuje kremičité pôdy. Spóry obsahujú veľké množstvo tuku (asi 50 %). Semená boli kedysi zložkou prípravkov proti epilepsii. koltunová zelina. alebo sa zberajú skorej a nechávajú sa dozrieť na slnku (najlepšie v sklenených nádobách — uhorkových fľašiach) a potom sa vytriasajú. Plavúne dosiahli najväčšie rozšírenie koncom prvohôr. ktorý má podobné vlastnosti ako ľanový. Je indikátorom kyslých podkladov (pH 4-6). kyjak (pre tvar stopka tých výtrusných klasov). veľa polysacharidu Kvalita drogy (Lycopodium — Sporae Lycopodiorum) sa posudzuje podľa ON 86 7630 aj podľa liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. ktoré majú o.2 225 . Pre pomerne zriedkavý výskyt sú na celom území ČSSR celkom chránené. Prvá kresba p. aby sme nevytrhli celú rastlinu. jelení rožok. svätojánsky pás. U nás nakupovaná kvetná droga slúži predovšetkým na export do nesocialistických krajín. Sporae lycopodii. stor. Ich opis podrobne netreba uvádzať . Stonka dlhá až 120 cm. antipyretický účinok. i. miestami zakoreňuje. Klasy sa odstrihujú buď celkom zrelé (júl—august). Muszyňski dokázal vo vňati piatich druhov alkaloidy (lykopodín. Často sa uvádzaj ú v botanicko-medicínskej literatúre 16. Spóruje od konca júna do konca augusta. Rastlina hrala veľkú úlohu najmä v kultoch východných národov. Dnešné druhy plavúňov sú iba drobné byliny so šupinovitými listami. morčia (vlčia) noha.2 : 1. obyčajného bola v herbári H. plazivá. Bocka. Ľudovo bolo lykopódium (spóry) oddávna známe. Výrazne viaže alumínium.

bez bielych škvŕn. španielsky: Pulmonaria. súčasť bunkových stien výtrusov). obscura Dumort. stor. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: cicalka. tmavý — P. rusky: PLICNÍK LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 10—30 cm.) DC. zimičie korálky Nemecky: Echtes Lungenkraut.) s tmavopurpurovou až čiernou korunou. u nás sa vyskytuje hlavne v lesoch. pľúcna zelina. s belavými okrúhlastými škvrnami. spomínaný už Plíniom. na vysýpanie foriem v zlievačskej technike. Byľ priama. Ľudovo sa ojedinele užíva pri ochoreniach močových ciest a pečene (1 —2 g v oblátkach 3 x denne alebo v čaji. medunica. najbližší príbuzný je p.. ako dermatologikum a konspergens. tiež sacharózu. Vedecký názov pľúcnika sa odvodzuje z latinského pulmo = pľúca (s ohľadom na používanie rastliny pri liečení pľúcnych ochorení). žalúdka. najmä v bučinách. potom rozličné kyseliny napr. mäkko chlpatý. celá rastlina je sivochlpatá a hojne rastie najmä na suchých lúkach a pastvinách teplejších oblastí. Pľúcnik je veľmi nenáročná rastlina. s plazivým. kuroslep.sporonínu (asi 20 % — podobný celulóze. pri kožných chorobách. najlepšie však ručne. 2 presné lyžičky spór na 2 poháre vody ako studený macerát. Kvitne už od marca a veľmi dlho. Materiál sa suší v jednej . na skalách i v krovinách. krátkosrstnatá. niekedy sa aj pestuje. Predmetom zberu a nákupu je list . urbánek. taliansky: Pulmonaria. chemické rasy (s rozdielnym obsahom alkaloidov a iných látok). odtrhávaním jednotlivých mladých listov aj s krátkou stopkou (máj —august). botanik 16. hvezdoš. Pod pomenovaním pulmonaria sa zvyčajne chápal lišajník Lobaria pulmonaria Lk.2 g zabíja žabu v odvare. Lykopodium slúži ako zasýpací prášok na menšie poranenia a pri kožných ochoreniach. vajcovito predĺžené. sčasti vlnito vykrajované. na báze uťaté. vajcovité až kopijovité. anglicky: LungWort. PĽUCNIK LEKÁRSKY PĽÚCNIK LEKÁRSKY Pulmonaria officinalis L. a to s príznakmi účinku kurare — šípového jedu Indiánov). modrý kľúč. Zaznamenané sú aj hojné zámeny s nekvitnúcim jastrabníkom lesným — Hieracium murorum L. Včelám poskytuje bohatú nektárovú pašu a trochu peľu. čeľaď Cichoriaceae — čakankovitých. pečene. Ľudovo sa používa aj celá sušená vňať. močového mechúra či obličiek. červené kľúče. dlhostopkaté. vypiť v priebehu dňa po dúškoch). Vo forme zásypov sa uplatňuje samotné alebo sa mieša s kysličníkom zinočnatým a pod. Vňať pre svoj alkaloidný obsah je toxická (0. Listy takmer sediace. maďarsky: Pettyegetett turdófu. Plavúne dokazatelné vytvárajú tzv. Z iných druhov čeľade je podobný najmä ostreň počerný (Nonea pulla (L. napred ružové.. 226 Pri zbere treba postupovať opatrne pre vzájomnú podobnosť zástupcov čeľade borákovitých rastlín. V homeopatii sa uplatňuje predovšetkým pri niektorých chronických ochoreniach pľúc. Ruellius asi prvý odporúčal pľúcnik ako prostriedok proti pľúcnym chorobám. rozkonáreným čiernym koreňom. zber v čistých porastoch možno robiť kosákom. chlpaté. Podľa ČsL 3 slúži lykopodium ako oficinálne konspergens (posýpacia látka) na pilulky. celistvookrajové. včielka. t. j. V spisoch starovekých gréckych a rímskych lekárov nie je zreteľná zmienka o pľúcniku. Typická hájová rastlina nížin až horského stupňa. francúzsky: Pulmonaire officinale. Ďalšie použitie lykopódia je technické — v zmesi s karmínom na zisťovanie odtlačkov prstov. potom ako pomocná látka v lekárenskej praxi — na zasypanie piluliek. potom fialové a po oplodnení modré. čriev. predovšetkým podľa lokality výskytu. Plody sú tvrdky. Kvety sú v trojzávinkoch.Folium pulmonariae a iba po dohovore s nákupňou aj vňať — Herba pulmonariae. rastie s obľubou vo svetlých lesoch. hore rozkonárená. ktorý zapríčiňuje ťažkú zmáčateľnosť. ďalej neuralgii a melanchólii. hydroxykávovú) a stopy alkaloidov. Prízemné listy stopkaté. listy má zväčša menšie. na svetelné efekty v divadelníctve a pod. niekedy hnedoškvrnité.. čmelík.

precediť do termosky a pije sa 1/3-1/2 pohára 2-3x denne). V našich šírkach uprednostňuje suché kremičité pôdy. NSR. Sušenie netrvá dlho. na vrchoviskách a v horských polohách. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a veľmi sa mrví. pastierskou kapsičkou a s koreňom kostihoja). Predmetom zberu je celá stielka — Thallus lichenis islandici. zložený zo 60-200 B . stor. Treba ju dávať do dobre uzatvorených obalov. draselných a vápenatých) a alantoín (1 % — derivát močoviny). Niektoré novšie liekopisy (napr.Listová droga (Folium puimonariae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6436: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 1. Sprevádza ho izolichenín. Pach drogy je slabý. piesočnaté. protocetrarová. tymian. Zber a apretácia vňate je podobná. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. B1). žihľavy. zvyšuje krvnú zrážanlivosť. Droge sa klinicky dokázal expektoračný efekt. sivozelenej až zelenohnedej farby. tiež antiflogisticky . Čajoviny č. špongiovité. 8 5 2 0.D-glukózových jednotiek (B-glukopyranozy). kyslé. na obklady a oplachovanie. bohato rozkonárenú. ktorý sa rozpúšťa v horúcej vode. ktoré majú rub olivovozelenej farby — poskytujú kvalitnejšiu drogu. tenuifolia (Retz) Howe. predovšetkým v borinách s porastom vresu. Chemicky je to lineárny glukan podobný celulóze. pôsobí aj mucilaginózne a adstringentne. pľúcny lišajník.5 : 1). pri hemoroidoch. so zmäkčujúcimi drogami (kostihoj). Ďalšie obsahové látky majú prevažne horkú chuť . ako pomocný prostriedok pri liečbe tuberkulózy a vredov a jej zvyčajná dávka je 2 kávové lyžičky na šálku záparu. potom sú prítomné vitamíny (A. 8 2 1 12 12-15 II. francúzsky: Cetraire d'Islande. Mladé exempláre sú mäkké. chuť horká. Pôsobí aj protizápalovo. Z obsahových látok lišajníka vyniká predovšetkým membránový sliz . úzkolistú — C. Do čajovín sa zvyčajne kombinuje najmä s bylinami pôsobiacimi na dýchacie orgány (skorocel. a preto sa z drogy aj izolujú (tiež z iných lišajníkov) a tvoria zložku antibiotických mastí a zásypov. — spolu asi 2 %). 8. islandský mach. Lišajníkové kyseliny sú antibiotický účinné. 135. maďarsky: Izlandi zuzmó. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku — pije sa 3 —5 x denne. Vedecké označenie lišajníka vzniklo z latinského cetra = malý kožovitý štítok (vzhľad plodníc) a islandica = islandský. anglicky: Icelandic Lichen. islandská je typickým liečivom severských národov. praslička. P. Všeobecné uplatnenie v medicíne dosiahla koncom 18. samotná sa uplatňuje zriedka. Droga sa niekedy používa aj zvonka ako adstringentný a zmäkčujúci prostriedok. rozpúšťa sa už v studenej vode a farbí sa roztokom jódu.) Ach. Známa je čajovina pri ulkusovej chorobe žalúdka a čriev (kombinácia s vňaťou stavikrvu vtáčieho. tiež amarum. dáva modrú farbu. připravuje sa 10 % odvar (krátko zavariť — tento možno použiť aj ako remineralizujúci prostriedok i na vykašlávanie.súborne sa nazývajú kyseliny lišajníkové (napr. Na piesočnatých morských pôdach ukladá sa do stielky relatívne veľa jódu. gastroenteritídach a má antibiotické pôsobenie. taliansky: Lichene islandico. španielsky: Liquen de Islandia.5 lyžice vňate na 1 a pol pohára teplej vody.najlepšie sa zberá v lete po daždi.proti zápalom a navyše mierne močopudne. polysacharid podobnej stavby ako škrob. Diskovkovité — Parmeliaceae Ľudovo: eskimácky chlieb. triesloviny (do 10 %). 227 . sliz. saponíny. Droga sa užíva predovšetkým pri kataroch priedušiek. Homeopatie používa esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate zberanej v apríli až v máji. prasličky. 16 4 2 12 10-12 vrstve na vzdušnom a tienistom mieste. prvosienka a pod. Odvtedy je oficiálnym článkom všetkých svetových liekopisov. Droga obsahuje aj pektíny a sliz. Hojne sa využíva aj v homoepatii (vo forme tinktúry). staré tvrdé a lámavé. cetrarová. myším chvostom. prvý raz sa liečebne použil na Islande. dávka je 1 — 1.5 12 12—15 II. Možno ju zberať prakticky po celý rok . pretože sa nemrví. podbeľ. napr. potom dosušiť v tieni a v prievane. 136. usnínová a i. resp. stavaný z a-glukózových jednotiek.). 16 10 4 1 12 10—12 Na vňaťovú drogu (Herba pulmonariae) sa vztahuje ČSN 6739: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. lebo droga neobsahuje veľa vody (zosýcha v pomere 1. konopnice. macerát možno pridávať po lyžici k čajovému nápoju pripravenému zo zmesi ďalších drog. ktorý je však slabší ako pri bežných saponínových drogách. Droga je predovšetkým mucilaginózum a antitusikum. pije sa 3-krát denne šálka.polysacharid lichenín. Usušená stielka je pevná a tuhá. 1978) popri p. islandskej uvádzajú aj materskú rastlinu p. ktorý nefarbí roztok jódu. ale pri zlom skladovaní prijíma vzdušnú vlhkosť. uplatňuje sa pri kataroch dýchacích ciest. rusky: - Rastlina má plochokríčkovitú stielku vysokú asi 10-15 cm. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PUKLÉŘKA ISLANDSKÁ Cetraria islandica (L. Pľúcnik obsahuje veľa kyseliny kremičitej (v rozpustnej i nerozpustnej forme). Nazberanú pľuzgierku možno ihneď na mieste presúšať ako seno. minerálne soli (veľa sodných. vydanie z r. lichesterová. zemský pľúcnik Nemecky: Isländisches Moos. Usilujeme sa vyberať stielky.

Poskytuje dostatok žltého nektáru a čiernožltého peľu. ich ošetrenia odvarom z drogy. Plody sú nažky s chocholcom. Druh rastie na ílovitých podkladoch. na vážkach a iných vlhkých substrátoch.. Čajoviny č. Dávne používanie pri pľúcnej tuberkulóze sa po objavení lišajníkových kyselín v droge zdá aspoň čiastočne opodstatnené (majú veľké antibiotické účinky. predovšetkým s d. Podľa ČsL 3 tvorí p. podzemok hrubý. rusky: .P.5 Trváca bylina vysoká 10 — 20 cm. V homeopatii sa zo sušených stielok pripravuje tinktúra (dil. D 2 — 0). ako mucilaginózum druhý. prípadne macerát. lókórmu szattyú. maďarsky: Martilapu. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Ľudovo: veľký podbeľ.216.. preto ju možno uplatniť aj pri poruchách trávenia. pre obsah horkých látok aj ako horčinový prostriedok pri nechutí do jedenia — zmnožuje tvorbu žalúdočných štiav a pôsobí ionizujúco. taliansky: Farfaro. Druhové meno súvisí s latinským far = múka (pre múčny prášok na rube listov).115. islandská zložku prsnej čajoviny — Species pectorales a je v čajovine aj podľa ČsL 4. 5 1 11 2 1 II. na rube bieloplstnaté. príp. francúzsky: Tussilage pas ďáne.) Gaertn. anglicky: Coltsfoot.Petasites Miller. Pri zbere listov vznikajú zámeny napr. lekárskym — P. s druhmi rodu deväťsil . ako posilňujúci prostriedok pri vyčerpa- nosti a po ťažkých infekčných ochoreniach. pri ochorení obličiek.) Gaertn.. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PODBEĽ LIEČIVÝ Tussilago farfara L. ale aj s d. 228 . žlté pierka Nemecky: Gemeiner Huflattich. 39. Názov tussilago je z latinského tussis = kašeľ a z ago = ženiem.122. širšiemu uplatneniu bráni omedzený výskyt a nemožnosť pestovania. močového mechúra a v severských štá- Stielka lišajníka — Lichen islandicus — sa hodnotí podľa ČsL 4 a ON 86 7626: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 ČsL 4 a 1. List i kvet sú oficinálne v mnohých liekopisoch. Meyer et Scherb.toch sa používa ako surovina na výrobu dietetickej múky a liehu.- PODBĚL LÉKAŘSKÝ externe sa aplikuje na zle sa hojace rany. hnačkách.203. ktoré neobsahujú veľa organických látok. s plazivými podzemnými výbežkami. Ľudovo sa droga vysoko cení ako prostriedok proti astme. Podbeľ je stále veľmi váženou liečivou rastlinou. španielsky: Tussilago. Na podzemkoch sú dvojaké púčiky — z jedných zjari vyrastajú šupinaté stonky s vrcholovými žltými úbormi a z druhých neskôr dlhostopkaté listy so srdcovitou čepeľou a zúbkatým okrajom. 10 2 11 3 1. Užíva sa najmä pri zahlienení horných dýchacích ciest. bielym . zato však väčšie. Ako stomachikum sa pije zvyčajne ako prvý odvar z drogy (obsahuje hlavne horké látky). pľúcnej tuberkulóze. Podbeľ bol známy už v časoch Hippokrata ako prostriedok na tíšenie suchého kašľa. pričom v polguľovitých súkvetiach majú byliny žltobiele úbory. žalúdočných a črevných kataroch. albus (L. hybridus (L. Rastlina kvitne už v marci. ktorý má strapcovité úbory purpurových kvetov.. Zvonka sa používa aj na zasýpanie zle sa hojacich rán.40. ktorý má síce listy na rube plstnaté. ktoré sa prejavujú vo vodných výťažkoch z drogy). väčšie a na rube holé listy.

Droga je mierne drobi- Prekvitnuté úhory Tmavé úbory Úbory so stopkou dlhšou ako 1 cm Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČSN 86 6422 a ČsL 4 stanovuje pre listovú drogu (Folium farfarae) základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Listy inej ako zelenej farby Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Sú ochranné prostriedky pre horné dýchacie cesty — pri kataroch. Častejšie sa však kombinujú s inými drogami. potom glykozidovú horčinu tusilagín. Treba zberať iba úbory len na začiatku rozkvetu. Musia si zachovať pôvodnú žltú farbu. Suší sa v jednej vrstve.Flos farfarae (marec-apríl).prsnej čajoviny. lebo sa veľmi ľahko zaparí. flavonoidov a trieslovín. inak pri sušení dozrievajú. astme. Úbory obsahujú trochu silice. Úbory nestláčame. Sušíme ich rýchlo na tienistých miestach v tenkých vrstvách za dobrého vetrania. možno ho skosiť kosákom (máj—júl). urtinktúra) a rozotieraný preparát Teep. Pije sa zápar — úbory: 1 kávová lyžička na šálku 2 x denne. lebo sú náchylné na zaparenie. (ČsL 4) 2 1 1 14(12) 18(19) II. ČsL 4 žiada aj hodnotenie číslom napúčania (najmenej 10 na 1 g drogy a s obsahom nerozpustného popola v HC1 maximálne 4 %). List obsahuje predovšetkým sliz. Drogy sa v oficiálnej medicíne používajú predovšetkým ako mucilaginóza a expektoranciá. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. List musí mať čím kratšiu stopku. Úbory tvoria zložku čs. Trhajú sa ručne alebo sa odstrihujú s krátkou stopkou nožničkami so zásobníkom. V homeopatii sa z čerstvých listov zberaných v júni až júli pripravuje esencia (tzv. Najlepšie je sušiť umelým teplom. list: 1 kávová lyžička na šálku 3—4x denne. 5 3 3 14 20 229 . nesmie byť napadnutý hrdzou alebo škodcami. stopy silice a v popole je vysoký obsah zinku a draslíka. Podľa ČSN 86 6226 má kvetná droga (Flos farfarae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I. no pre liečebné upotrebenie je rozhodujúci obsah slizu. Pomer zosušenia je asi 5 -6 : 1. stopkami hore. prítomné sú aj horčiny. sú bohaté na žlté farbivo (xantofyl).expektorans) a list čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a oficinálnej čajoviny ČsL 4 Species pectorales . patrí do dobre zatvorených obalov. triesloviny a steroly. Drogu radšej doma neskladujme . HVLP Pulmoranu (čajovina . kašli. Zberá sa i zelený list — Folium farfarae (ČsL 4). Možno ich trhať aj hrebeňom na zber rumančeka — výkon sa tým zvýši asi 4-násobne.patrí čím skôr do nákupne.PODBEĽ LIEČIVÝ vá a ľahko podlieha skaze. 12 6 5 3 2 1 13 10 II. 24 12 10 6 4 2 13 13 Predmetom zberu bývajú celé úbory .

Droga obsahuje aj kyseliny — napr. plivačka. Prasličky sú si veľmi podobné. Druhové pomenovanie je z latinského arvum — oráčina (miesto častého výskytu). p.100. 121. Rastie na piesočnatých a hlinitých substrátoch ako vlhkomilná burina slabo obrábaných rolí. oxalovú.11.E. Ďalšími látkami sú flavonoidné glykozidy (aglykóny sú napr. riečna .5 % popola). (jej tenké konáriky sa dvojito rozkonárujú). V sušenej vňati sa nachádza veľa kyseliny kremičitej (6 — 8 % ) .13. Kvôli zachovaniu zelenej farby sa suší rýchlo. horčina. 2 5 0. palustre L. saponin ekvisetonín. PRASLIČKA ROĽNÁ Equisetum arvense L. Primiešaniny iných druhov sú neprípustné. šmirglová (vechťová) zelina (tráva) Nemecky: Ackerschlachtelhalm. Prasličková vňať sa používa predovšetkým ako diuretikum. potom tuk a v popole je väčšie množstvo hliníka a draslíka. 120. (je vysoká až 150 cm). anglicky: Common horsetail. francúzsky: Préle des champs. 118. španielsky: Coda de caballo. odvodňovacích kanálov. Prasličkovité — Equisetaceae Ľudovo: divé proso.E. 5 7 3 12 15 20 ČsL 4 5 3 0. s blanitou pošvou na každom článku. roľnej. Čajoviny č. 130.5 10 15 4 20 9 . bez čiernych spodných častí. Je známa tým. 136. označované ako Herba equiseti (ČsL 4). 124. 133. fluviatile L. Droga nemá pach a chuť. 114. Nedosušená droga ľahko plesnie. Zber sa robí zrezávaním v máji-septembri. prasličková vňať.12. 143. Praslička bola obľúbená už v antickom liečiteľstve. 119. p. 2. Slúži však aj ako antisklerotikum (zápar maximálne Na drogu (Herba equiseti) sa vzťahujú ustanovenia ČSN 86 6711 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné sfarbenie rastlinných častí ako zelené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol — najmenej — najviac nerozpustný v HCl I. hneď po zbere a v tenkých vrstvách. kvercetín. luteolín a kempferol). taliansky: Coda di cavallo. cestných priekop i železničných násypov. 112.5 12 12 20 II. rusky: PŘESLIČKA ROĽNÍ Trváca bylina vysoká až 60 cm. pije sa 2-3-krát denne.111. i. akonitovú.Ľudové použitie drog je veľmi široké. Predmetom zberu sú jalové letné byle zelenej farby. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. Pred sušením sa materiál vytriedi. 113. Rodové meno prasličky je odvodené od latinského equus = kôň a seta — chvost. trochu silice a stopy alkaloidov (o. Jej dávka je 2 g na šálku záparu či odvaru. napr.82. 140. z podzemka na jar vyrastá napred žltý až červenohnedý výhonok vysoký asi 20 cm. chvost. na zber lekárenskej vňaťovej drogy nie sú vhodné iné druhy okrem p. maďarsky: Mezei zsurló. stolička. praslica. zakončený výtrusným klasom. (má na byli nápadne vystupujúce rebrá a široké bielolemované pošvy). sylvaticum L. močiarna . z ktorej asi 10 % sa rozpúšťa vo vode a prechá230 PRASLIČKA ROĽNÁ dza do liečebných záparov (odvarov). mokrých okrajov lesov. nikotín). že na zlatonosných substrátoch koncentruje zlato (až 0. p. jablčnú. lesná — E. so slabou hemolytickou účinnosťou. Po odumretí výhonku vyrastajú v lete zelené asimilačné stonky. na vzdušných a tienistých miestach. ktoré sú praslenovito rozkonárené a drsné. praska.

67. 10 10 ČsL 3 5 5 3 2 12 10 PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria hirsuta L. Ak sa suší umelým teplom. 226. lenže celá chlpatá. 53.aplikovaných externe. na kloktanie pri zápaloch mandlí a na výplachy nosa pri krvácaní. francúzsky: Hemiaire glabre. Vňaťová droga prietržníkov sa kedysi zamieňala s vňaťou stavikrvu vtáčieho. 224. 90. rozchodník. 133. Rastie na pieskoch a piesočnatých pôdach od nížin po podhorský stupeň. pri plúcnej tuberkulóze). postupe) — liečebné procesy (napr. stozrno. kejlová bylina. 65. kýla. ako diuretikum. maďarsky: Borzas porczika. II. 237. husto rozkonárenými byľami dlhými 5-10 cm. Rastie na piesočnatých miestach v nížinách i pahorkatinách. 77. úplavičník. Dôkladne očistená sa rýchlo suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. 16. do antisklerotických čajovín a do čajovín pri hemoroidoch . husie mydlo. Ľudovo sa často odporúča čerstvá lisovaná šťava (najmä pri pľúcnych ochoreniach). 61. rusky: 5 5 3 2 12 10 PRŮTRŽNÍK CHLUPATÝ 6 4 12 12 Prietržník holý: drobná trváca bylina s rozprestrenými.presne 30 sekúnd). Vedecké pomenovanie je odvodené z latinského hernia = prietrž. Nephrosal (diuretikum. ktorá však nemá pach a líši sa i sťahujúcou chuťou. 191. čo poukazuje na niekdajšie použitie. Species diureticae Planta (diuretikum. špecifické účinky však na baktérie nemá. chlpatého začne pri vädnutí voňať kumarínom. stor. U nás je vňať zložkou čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. 64. 163. Dobre znáša sucho i vlhko. 83. anglicky: Glabrous RuptureWort. 145. zberá sa celá plazivá stonka v čase kvitnutia rastliny (asi od júna do septembra). veľmi drobné. dezinficiens močových ciest). 87. Striebrenkovité — Paronychiaceae (Klinčekovité — Caryophyllaceae) Ľudovo: bolševník. 5 40 7 20 5 40 231 . s takmer sediacimi protistojnými listami. Druhové meno glabra = lysý. 73. Nemecky: Kahles Bruchkraut. 103. španielsky: Hemiaria. na kloktanie pri zápaloch. Oddávna je známe jej technické použitie — napr. jej kalich má štetinovité hrotité zuby. 78. Zvonka sa používa do kúpeľov a na bylinné obklady na zle sa hojace rany či vredy. D 2 — 0 ) . rusky: PRŮTRŽNÍK LYSÝ PRIETRŽNÍK HOLY Je veľmi riedko ochlpená až holá. rozchodníček. 62. a to odrezávaním nad zemou. Predmetom zberu je vňať oboch druhov. 126. na čistenie kuchynského riadu a nefarbeného nábytku. 104. Prietržník chlpatý: bylina podobná predchádzajúcej. uľahčuje rozpúšťanie hlienov. Droga z p. potom ako prostriedok obmedzujúci potenie pri tuberkulóze (tu sú zvyčajné denné dávky 4 plné čajové lyžičky na odvar). V homeopatii sa z čerstvých neplodných jarných výhonkov pripravuje esencia (dil. taliansky: Emiaria. že by sa rastlina používala skôr ako v 16. maďarsky: Kopasz porczika. 55. Upadla však do zabudnutia a do terapie sa dostala až v novšej dobe. piesočník. zrniečko Nemecky: Behaartes Bruchkraut. na zastavenie rozličných krvácaní. Kvety má pazušné. 125. Slúžila i ako diuretikum. PRIETRŽNÍK HOLÝ PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria glabra L. Pridáva sa i do urologických a pľúcnych čajovín. teplota nesmie prestúpiť 35 °C. 108. označuje vzhľad rastliny. Obsahom kyseliny kremičitej môže droga podporovať pri infekčných ochoreniach (predovšetkým pri cirhotickom procese. vhodná pri ochorení močových orgánov i proti tuberkulóze. 89. Čajoviny č. Plody sú guľaté tobolky. dezinficiens močových ciest). Na drogu sa vzťahujú ustanovenia ON 86 672 I a ČsL 3: Znak Inak sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah saponínov vyjadrený hemolytickými jednotkami v 1 g drogy — najmenej Akosť — najviac v % I. 164. Zatiaľ nemožno nájsť spoľahlivé dôkazy o tom. hypotenzívum). Často býva zložkou adjuvačných čajovín pri tuberkulóznych ochoreniach.

dezinfikuje močové cesty a uvoľňuje kŕče močového mechúra. močovej rúry) a pri sťahoch močového mechúra a pod. potom glykozidy kvercetínu a izoramnetínu). že v rastline je prítomný neutrálny saponin (asi 3 %). s repovitou hľúzou. 104. petržlenu a pod.5 g.4 %). tiež kyslý saponin — kyselina herniarová. najmä na pasienkoch a lúkach. Listy má dlaňovito 232 . Býva zložkou urologických čajovín — Species urologicae. kumaríny pôsobia asi na sťahy močového mechúra a alkaloid paronychín tlmí centrálnu nervovú sústavu. x variegatum Iskemíkovité — Ranunculaceae Ľudovo: gebuľa Nemecky: Blauer Eisenhut. obličiek. Príčinou príjemného pachu drogy sú kumaríny . prilbicovité. maďarsky: Havasi (katika) sisakvirág. Pôvodne rástla divo v horskom a subalpínskom stupni na výživných a vlhkých pôdach. (zvyčajne sa dávkuje: 2 lyžičky drogy na šálku vody. uretritídy. Čajoviny č. pije sa 2 — 3 x denne. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu: Znak skúšky na čistotu Sčerneté časti koreňov — maximum Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HCl % 5 5 1 2 10 7 2. Na spazmolytickom. Záhradná rastlina. rusky: (zo ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká okolo 1 m. francúzsky: Aconit napel. spazmolytikum.kým z p. dezinficiens močových ciest (chronické cystitídy. tenezmy močového mechúra) a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu.5 PRILBICA MODRÁ OMĚJ ŠALAMOUNEK + Aconitum napellus L. Všetky druhy prilbice sú v ČSR Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. dezinfekčnom a diuretickom účinku sa zrejme podieľajú saponíny.kombinuje sa s koreňom ihlice tŕnitej. Dnes je častejšia ako okrasná rastlina. glykozid kyseliny kvilajovej (asi 0. Obidva majú veľkú hemolytickú účinnosť. Chuť drogy je slabo horkastá a škrabľavá. ale aj nepríjemne páchnúci alkaloid paronychín. Podľa ČsL 3 jednotlivá dávka na perorálne použitie v odvare je 1. taliansky: Aconito. Už Däbler (r. žlčníka a pri zápalových ochoreniach sa s obľubou kombinuje s listom medvedice alebo sa ešte pridáva ľanové semeno a ligurčekový koreň. 1916) zistil. PRILBICA MODRÁ delené.herniarín (metyléter umbeliferónu) a umbeliferón. španielsky: Aconito. anglicky: Monkshood. Droga je diuretikum. Droga tvorí častú zložku diuretických čajovín . holého nepáchne. resp. nechať krátko prevrieť a 10 minút prikryté postáť). Prítomné sú aj flavonoidy (asi 1. 105. triesloviny a silica (0. Skladovanú drogu treba chrániť v dobre zatvorených obaloch.5 % — hyperozid. kvety modré. Pre lepšie využitie kyslého saponínu sa odporúča pridať do záparu z drogy trochu jedlej sódy (natrium hydrogencarbonicum). silice a herniarín. Drogu možno použiť aj pri chronickom zápale močových ciest (močového mechúra. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . plody s 3 mechúrikmi.06 %).

Ďalšie obsahové látky sú flavonoidy (skoparín a vitexín). ex Koch — syn. častejšie sa uplatňujú izolované obsahové látky. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu. Celkom výnimočne sú predmetom zberu listy . reumatických ťažkostiach a migréne. taliansky: Ginestra. pre ohybnosť byli). Rodové vedecké pomenovanie prilbice sa odvodzuje z gréckeho akonití = bez prachu. Zaujímavé. Prútnatec treba v staroveku hľadať medzi rastlinami označovanými ako Genista (keltské gen = ker alebo skôr z lat. Z konárov možno vyhotovovať jemné metly — iný hospodársky význam nemá. priemyselne vyrábaných prípravkov kvapiek Pleumolysin (antitusikum) a bromoformového sirupu — Sirupus bromoformii (antitusikum). lupanín a ich izoméry. Číňania ju však stáročia používali v zmesi s áronom. JANOVEC METLATÝ + Sarothamnus scoparius (L. najmä sparteín (tetracyklický chinolizidínový alkaloid). bez boja (vzhľadom na vysokú toxicitu). Formu aplikácie a dávky musí stanoviť výlučne lekár. Arabskí lekári = najmä slávny Mesué (10. Zberajú sa hľuzy s koreňom. zberajú sa v júni . kým druhové označenie pochádza zo zdrobneniny latinského napus = repa (pre tvar podzemných častí rastliny). druhový názov je z lat. Kvetmi sa farbilo na žlto a výhonky sa používali na metly. že je to jedna z najjedovatejších rastlín — u citlivých osôb už dotyk môže vyvolať kožné zápaly a pľuzgiere. jednotlivé alebo po dva na skrátených brachyblastoch. zbavené korienkov — Radix aconiti (Tuber aconiti napelli). Prilbica je vo svete zväčša chránená.Folium aconiti. zajačie chvošče Nemecky: Gemeiner Besenginster. Kvety niekedy slúžili ako močopud233 . Vedľajšími obsahovými látkami sú ďalšie alkaloidy (napr. a preto sa pre farmaceutické účely pestuje. j. s kmienkom hrubým do 10 cm a s metlovitými konármi. stopkaté. a to najmä tzv. na rúbaniskách atď. španielsky: Hiniesta de escobas.8-1. Na lekársky predpis sú viazané aj homeopatické prípravky od riedenia dil. D 4. Radix sarothamni. dne. dcérske (vytvorené počas posledného roku). ktoré sa vykopávajú koncom kvitnutia rastliny (júl—september. z ktorých najvýznamnejší je akonitín (0. a tak sparteín i celá vňať dostali významné miesto v modernej terapii srdcových chorôb). scopa = metla. Celá rastlina je jedovatá. horčina a stopy silice. Akonitová tinktúra (Tinctura aconiti) tvorí zložku čs.Herba sarothamni (Summitates sarothamni scoparii). ale veľké množstvo peľu. rastlina sa pre vysokú toxicitu hovorovo nazýva rastlinný arzenik. See r.) — odporúčal prútnatec pri poruchách močového mechúra. vedľajší alkaloid je sarotamnín. Preto sa uplatňuje aj v gynekologickej praxi (najmä vo Francúzsku). hlavne semená. najmä na piesočnatých a kamenistých pasienkoch. Zriedkavejšie sa používal koreň. na uľahčenie vykašlávania a miernenie bolestí (napr. je ľudové použitie prilbice zvonka proti parazitom dobytka i všiam. najmä sparteín. Pri zbere treba zachovávať všetky predpisy o zaobchádzaní s jedovatými látkami. Kvety nemajú nektár.8 % ) .nesmú sa zberať ani nadzemné. D 6—D 4) sa uplatňuje najmä pri začiatočných horúčkovitých stavoch zapríčinených chrípkou a pod. Pri manipulácii s rastlinou i drogou si treba uvedomiť. aj zubov). potom príbuzné alkaloidy.8 % alkaloidov rozpustných v éteri. zvíťaziť. Na homeopatické ciele sa používajú čerstvé kvety.auguste a sušia bežným spôsobom. triesloviny. Sparteín pôsobí i na gravidnú maternicu. Predmetom zriedkavého liečebného uplatnenia je celá rastlina. stor. Po rýchlom usušení poskytujú drogu — Flos sarothamni (Flos spartii scoparii. niekedy až v októbri). Hlavnými účinnými obsahovými látkami sú alkaloidy (celkove 0. a pri nervových bolestiach. t.). Homeopatická esencia (dil. Flos genistae scoparii). blenom a durmanom ako narkotikum. usmrtiť bez prachu arény.úplne chránené .5 %). n. janovec. ktoré sú zamladi zelené. 1. Rozličné botanické označenia svedčia o podobnosti s inými rodmi. rusky: Capo- PRÚTNATEC METLOVITÝ Ker vysoký 50—200 cm.: Spartium scoparium L. Tento nenáročný ker kvitne najmä v máji až júni. listy 5 : 1. kyslých a nevýživných substrátoch. efedrín a sparteín) a hydrolytické štiepne produkty. vítečník. v boroch. stor.Semen sarothamni. Obrat v terapii nastal r. ako benzoylakonín a akonín. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádzajú kolísavé množstvá diterpénových alkaloidov (0. je oficinálna (ČsL 4). V minulosti sa celá rastlina používala i pri pohryzení besným psom a semená slúžili ako laxans. Listy striedavé. Vyskytuje sa od nížin po podhorský stupeň v teplejších oblastiach na suchších až suchých. Zber nikdy nesmú robiť deti. Hrubšie sa pozdĺžne režú a materiál sa rýchlo suší (najlepšie pri teplote 30-40 °C a dosuší sa 1 hodinu pri 50 °C). a to v podobe prípravku ako je sabadilový ocot (pozri cudzokrajnú drogu sabadilu alebo domácu kýchavicu). pantofličky. zajačia kapusta (zelí). užíva sa predovšetkým pri neuralgii. Dnes sa používajú iba prípravky s presne nastaveným množstvom obsahových látok (najmä akonitínu — štandardizované prípravky. plod je čierny struk (na švíkoch chlpatý). G. a preto sa drogy používajú veľmi zriedkavo. Korene sa zosúšajú v pomere asi 3-4 : 1.) Wimm. V staroveku i stredoveku vedeli o prilbici iba ako o smrtiacom jede. jetelica. maďarsky: Kozónséges seprózanót.Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: janofit. Hľuzová (koreňová) droga musí obsahovať minimálne 0. droga obsahuje aj triesloviny a škrob. Bôbovité . alkaloidy súborne označované ako akonitíny a alkamínestery). neskôr zelenohnedé. Na homeopatické ciele sa vykopáva zrána celá rastlina v čase začínajúceho kvitnutia. častejšie semená . v SSR patria k čiastočne chráneným — povoľuje sa zber nadzemných častí.3-1. anglicky: Broom. francúzsky: Genét á balais. Kvety žlté. Vedecké rodové meno rastliny vychádza z gréckeho saron = metla a thamnos = ker. na konci konárov jednoduché. Akonitín alebo tinktúra z koreňov sa používa predovšetkým ako analgetikum a antipyretikum. čisté látky). genu = koleno. inak trojpočetné. Obsah účinných látok v drogách veľmi kolíše. pre možnosť otráv však nebezpečné. používajú sa aj čerstvé hľuzy. na zníženie horúčky pri chorobách z nachladenia. izosparteín (= genisteín). najmä napelín (resp. V niektorých liekopisoch boli oficinálne mladé výhonky s kvetmi zberané vo februári alebo v októbri (s plodmi) . ani podzemné časti. 1850 po objavení tekutého alkaloidu spareínu vo vňati prútnatca. Treba varovať i pred nebezpečenstvom ťažkých detských otráv po vysávaní nektáru z kvetov. Európski lekári sa ju báli ordinovať pre vysokú toxicitu (známe sú slávne pokusy Matthioliho s odsúdencami v Ríme a Prahe v 16. resp. U nás rastie ako jediný zástupca rodu. Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi.5 %). 1885 vyzdvihol jeho priaznivé účinky na srdce (sprvoti sa pokladali za podobné účinku náprstníka.

P R V O S E N K A VYŠŠÍ Primula elatior (L. pôsobí na centrá riadiace činnosť vnútorných orgánov alebo hladkého svalstva útrob. mäkkochlpaté.PRÚTNATEC METLOVITÝ vie posúdiť iba lekár.j.) Hill Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: biela bukvica. Máriin kľúč. Na kvetnú drogu (Flos primulae) sa vzťahuje ČSN 86 6217: Akosť — najviac v % Znak Zozelenené kvety Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Obsah saponínov v hemolytických jednotkách (h.0 g drogy. Varujme sa pred akýmkoľvek používaním drog alebo rastliny. ochoreniach srdcového svalu a pod. maďarsky: Sugar kankalin. ale celkove prevláda budivé pôsobenie . s vráskovanou čepeľou a vrúbkovaným okrajom. Stvol ukončený okolíkom žĺtkovožltých (na báze oranžových) kvetov. kadrela. podlienka. francúzsky: Primevére officinale. prvnička. povzbudzuje hladké svalstvo čriev i maternice a na maternici vyvoláva silné sťahy .preto sa používa aj ako prostriedok na vyvolanie 234 pôrodu.otravy sú podobné koniínovým (pozri bolehlav škvrnitý). V praxi sú v popredí detské otravy hlavne plodmi a semenami. Vňať i koreň a semená majú aj močopudné účinky.t. 30 2 10 8 II. Sparteín samotný brzdí dráždivé podnety srdcového svalu. maďarsky: Tavaszi kankalin. dnová bylina. Listy sú v mladosti podvinuté. j. Petrov kľúč. D 2—D 1). Wald-Schlusselblume. Pestuje sa aj u nás na okrasu a kvitne veľmi skoro — v apríli až v máji. Drogy majú špecifické pôsobenie. rozširuje koronárne cievy. Nie sú náhradkou za náprstník pri srdcovej insuficiencii. kankalín. taliansky: Primavera odorosa. pri srdcovej slabosti so spomaleným tepom a pod. kropáček. V homeopatii sa z čerstvých pripravuje esencia (dil. Nemecky: Wiesen-Schlusselblume. V zemi má krátky podzemok s mnohými žltými koreňmi. 50 5 10 10 35 25 . Prejavmi pôsobenia sa podobá nikotínu. na ich zosilnenie. nebezpečné sú aj kvety — pozor na možnosti otráv! Terapeuticky sa štedrec nezužitkúva.) v 1 g drogy — najmenej I. preto ho osobitne neuvádzame. U nás rastie v troch poddruhoch a v celom rade záhradných krížencov. šlaková bylina. príp. Je vysoko toxická . ktorý musí sledovať priebeh liečby. kľúč. anglicky: Cowslip. pričom strednú jednotlivú dávku predstavuje 1. predovšetkým tlmí sympatické ganglia. Droga je prudko účinná. primulka. PRVOSENKA („PETRKLÍČ") JARNÍ PRVOSIENKA JARNÁ Primula veris L. kaška. kozia brada. Chemicky príbuzný sparteínu je alkaloid cytizín. kozí drist. Indikácie sú: poruchy krvného obehu pri srdcovej nedostatočnosti a diuretikum. mŕtvičná bylina Nemecky: Wald-Primel. rusky: . ale iba na zápar alebo extrakt. Hojne sa nachádza v semenách známeho kra zlatý dážď. prvosna. pre plody sa nazýva aj fazulkový strom. rusky: PRVOSIENKA VYŠŠIA ný prostriedok. Je bohatá na flavonoidy a slúži pri hepertonii. pôrodných sťahov. Plody sú tobolky. Dávkovanie a vhodnosť upotrebenia Prvosienka jarná: trváca bylina vysoká 15—25 cm. Vhodné sú pri poruchách dráždenia srdca. a preto sa nesmie používať v čajovinových zmesiach. zvyšuje krvný tlak. španielsky: Primavera común. Alkaloidy zvyšujú krvný tlak a zvyšujú tonus hladkého svalstva a maternice. čo je štedrec ovisnutý (štědřenec odvislý — Laburnum anagyroides Medic).

bez oranžových škvŕn. Rastie na lúkách vyšších polôh a vo svetlých lesoch. výhodne sa zberajú za sucha osobitným hrebeňom s riedkymi hrotmi obrátenými nahor (príp. no pri sušení sa nedrobia. Vo vyšších dávkach môžu byť hnačky a dávenie. o. Kvet u nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a koreň poskytuje saponíny pre kvapky Solutan 235 . primus = prvý a ver = jar (teda prvá medzi jarnými kvetmi). 10 4 4 10 12 100 5 ČsL 4 5 2 2 10 9 150 3 prevzdušnené a stredne vlhké pôdy. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 0. začiatočníkov. i. Kvetná droga je súca na zácvik začínajúcich zberačov. má väčší podzemok s hnedými koreňmi. Vedecké pomenovanie prvosienky vzniklo z lat. vykašlávací a je slabo diuretický. pasienkoch a v lesoch nižších polôh. po hydrolýze poskytujú vonné látky. Väčšina ostatných druhov rodu je chránená úplne a celoštátne. Obidva druhy majú v ČSR chránenú podzemnú časť. ďalej sú v drogách flavonoidy a málo silice.časť dostane zelenkastú farbu. jarná. Prvosienka vyššia: meria 15- 30 cm. 5 2 2 10 9 150 3 II. cípy ploché a hlbšie. Musia byť žlté a s krátkou stopkou (do 1 cm). Nenakupujú sa a ani záhradné krížence nie sú predmetom zberu. rumančekovým hrebeňom). Pomer zosušenia je asi 6 : 1. Z obsahových látok rastlín sú najdôležitejšie pentacyklické triterpénové saponíny (5 — 10% v podzemkoch a asi 2 % v kvetoch. najmä na vápenci. takéto smú byť prítomné iba v malom množstve. Zber sa robí v období plného vývoja rastliny (marec-apríl—máj). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. metylester kyseliny metoxysalicylovej).PRVOSIENKA JARNÁ PRVOSIENKA VYŠŠIA V prírode sa vyskytuje na suchších stanovištiach. koruny kvetov sírovožlté. Drogy sú predovšetkým expektoransom — dávkujú sa: kvet — 1 lyžica na šálku záparu. jarnej 50%. j. vyššej je v zmesi prítomná asi na 90%. denne 2 šálky — koreň: 1 kávová lyžička na šálku záparu. v p. Kvety sa ľahko zaparia.2 g koreňovej drogy. Po očistení a krátkom omytí sa sušia prirodzeným teplom (umelým do 35—40 °C). Druh uprednostňuje kypré.B-amarinovy typ saponínu. najmä v kalichoch). Predmetom zberu a nákupu sú kvety i s kalichom — Flos primulae cum calyce — Flos primulae. jarná obsahuje aj fenolové glykozidy (primverín a primulaverín. Zápar sa pije predovšetkým ako odhlieňovací prostriedok. Z terapeutického hľadiska sa pokladá za výhodnejšiu p. Aglykón hlavného saponínu je primulagenín A (spoločná pre obidva druhy je primárne kyselina primulová A . 2—3 šálky denne po dúškoch vypiť.) na 1 g drogy — najmenej Popol nerozpustný v HC1 I. P. Rýchlo sa sušia v jednej tenkej vrstve na miernom teple (teplých kachliach) . dobre Podzemné časti — Radix (Rhizoma) primulae — hodnotí ON 86 7017 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah saponínov vyjadrený v hemolytických jednotkách (h. lúkach. v p. Podzemné časti prvosienok sa vykopávajú v marci alebo v októbri.

Ide najmä o koreň čakanky. U nás rastie asi 70 malých druhov (mikrospecies) od nížin po alpínske stupne.Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mlieč.). ľanovým semenom. I. francúzsky: Pissenlit.podobne ako korene čakanky. 2 % popola nerozpustného v HC1. 11.Radix taraxaci. slúžia aj ako surovina pri výrobe cigórie. urtinktúru a esenciu (dil. suchý. vňaťou betoniky a i. Púpava patrila k najbežnejším druhom jarnej šalátovej zeleniny. zvonka svetlejší. 14 5 4 11 15 . Čajoviny č. Plody sú nažky s chocholcom. Chutí horkejšie. Pri zbere netreba rozlišovať jednotlivé taxóny — ako drogy sú prípustné všetky. pretože namiesto škrobu obsahujú rezervný polysacharid inulín (oficinálny aj v ČsL 4). Francúzsku. Med z neho rýchlo kryštalizuje aj vo veľkých nádobách. a tu sa aj pestovala. španielsky: Taraxacón. ktoré sa užívajú o. na medziach. tiež list — Folium taraxaci. V celej rastline sa nachádzajú mliečnice. s listom podbeľa. Len pri jesennom vykopávaní koreňov na rovnakom stanovišti hrozí zámena za iné druhy. Tussilen (expektorans). pasienkoch. úhoroch. Pre hromadný výskyt púpav je veľmi dôležitou včelárskou rastlinou. Tie sú . Korene — najmä z pestovaných púpav. maďarsky: Pongyola pitypang. neuralgii a závratoch. rusky: Trváca bylina vysoká 5—30 cm. (ČsL 4) 6(8) 2 1. anglicky: Common dandelion. popovňak.5(2) 11 10(12) II. levanduľovým kvetom. Obľúbili si ju najmä v Nemecku. príp. Drogy sa zväčša kombinujú (napr. skoro biely na priereze a nemá v ňom sústredené kruhy mliečnic. Kuhlblume. chmeľom. Púpava je všeobecne známa. Kvet poskytuje neveľké množstvo nektáru. ďalej koreň s vňaťou . Homeopatia pripravuje z kvitnúcich rastlín tzv. Púpava kvitne od apríla—mája do septembra—októbra. preto zámeny nevznikajú. taliansky: Tarassaco. ktorý je zriedka viachlavý. zato veľmi cenný peľ s vysokým obsahom bielkovín. bronchodilatans). PÚPAVA LEKÁRSKA PÚPAVA LEKÁRSKA PAMPELIŠKA LÉKAŘSKÁ („SMETANKA") Taraxacum officinale Weber in Wiggers Čakankovité . Volí si mierne kyslé substráty. Predmetom zberu sú korene . pri ochoreniach obličiek. D 2).(expektorans. Pleumolysin pastiliek (expektorans) a tinktura je zložkou roztoku Stomatosan (dezinficiens ústnej dutiny). i. Latinský názov púpavy pochádza od najslávnejšieho arabského lekára Ibn Sinu. Odvodený je od gréckeho taraxis = zápal očí (mlieko púpavy sa vtedy používalo na tieto účely) a akeomai = liečiť. Korene jemných pestovaných druhov púpavy možno kuchynsky použiť ako špargľu alebo čierny koreň. Jej jemné listové 236 srdiečka sú pri raste na tmavých miestach belšie a krehkejšie. 204. s valeriánovým koreňom. Korene sa najlepšie získavajú v je- Na koreň s vňaťou (Radix taraxici cum herba) sa vzťahuje ČSN 86 7023 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Listy a korene sfarbené ináč ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČsL 4 dovoľuje max. cennou zeleninou diabetikov. Taliansku. známejšieho ako Avicenna (980-1036). Ani jej kŕmna hodnota nie je zanedbateľná. pampeliška. Úbory na konci dutého stvola a na lysom lôžku majú len žlté jazykovité kvety. Ľudové použitie drog je veľmi široké a rôznorodé. pri cestách a pod. smotánka Nemecky: Lowenzahn. Najrozšírenejšia je na suchých miestach s hlbokým profilom hlín. 128. s vretenovitým mliečnatým koreňom a s prízemnou ružicou kopijovitých gracovitých listov. lúkách.Radix taraxaci cum herba (ČsL 4).

77. Byľ poliehavá. najmä sprašových pôdach. Suchá droga sa po ohnutí láme. koreňov s listami a s kvetnými pupeňmi. hojnou v pobrežných krovinách a v mestských plotoch. potom sliz. ktorá sa užíva pri bolestiach hlavy. 6 8 3 1 1 11 8 3 II. užívané pri chorobách z nachladnutia a pri kašli. 167.211. dosúšajú umelým (do 50 °C). Veľmi ľahko ju napáda hmyz a myši. 5 10 4 1 12 16 seni. Čajoviny č. pri plotoch. t. 73. Predmetom zberu býva niekedy aj list (aj nákupu). mladé listy tvoria zložku jarných bylinných kúr. Terapeuticky cenné látky tvoria však aj horčiny. resp.5 12 14 II. na spodnom okraji s dvoma ostrými lalokmi. Pupencovité . Prítomné sú aj cenné minerálne soli. Na jar sa pije púpavová šťava (odporúča sa miešať so žihľavovou). pritom povoja bola známa v antike. Dosť časté sú zámeny s povojou plotnou . 45. 12 12 6 2 2 11 10 5 laxans) a je zložkou granuliek Boldogran (choleretikum. reumatizme a chronických ekzémoch. plazivý kúkoľ. nadzemné časti obsahujú vitamín C. vnútornú časť (drevo) citrónovožltú.) R. lievikovité. trhá sa jednotlivo. 18. má sivohnedý až červenohnedý povrch a biely lom. plazivá. Korene obsahujú predovšetkým inulín — najmä zberané osobitne ako droga. V homeopatii sa pripravoval vyťa237 .Koreň — Radix taraxaci — sa posudzuje podľa ČSN 86 7026: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga Korene napadnuté hmyzom Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Aorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. až 5 : 1. 15. zvinúť (pre poskladané listy v mladom štádiu). V čeľadi pupencovitých rastlín je asi 1 000 druhov. je horkastá. Treba dbať. Marec až máj je vhodný na zber celých. Väčšina pochádza z trópov (náš pupenec asi zo strednej Afriky). 181. terpénové alkoholy. francúzsky: Liseron des champs.). čajovina s koreňom je Ungolen (cholagogum. Čs. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. rusky: Na listy — Folium taraxaci — sa vztahuje ČSN 86 6437: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I.241. PUPENEC ROĽNÝ SVLAČEC ROLNÍ (+) Convolvulus arvensis L. maďarsky: Kis hajnalika. Sušia sa v jednej vrstve prirodzeným teplom. obličiek. Listy má podobné ako pupenec. pri poruchách trávenia. 169. neuralgii. Listy holé. Drogy sú predovšetkým amarum.Calystegia sepium (L. ktorej rastliny sa týkalo. scammonia L. 126. povoja sa pokladala iba za akýsi druh pupenca (Convovulus sepium L. jedno z najlepších purgatív starovekej medicíny. Laxatívnym pôsobením sa už v hippokratovských časoch preslávilo scammonium. púpavová vňať s koreňom tvorí zložku čajoviny Diabetan (dietetický čaj pre diabetikov). 157. 26. reumatizme a poruchách trávenia (inak rovnako ako v alopatii). sú dlhostopkaté. v mliečnej šťave cerylalkohol. tak iba pozdĺžne!). Prisudzovali sa jej aj dráždivé sexuálne účinky (afrodiziakum). no nie je celkom jasné. zber: máj-október. Thé Salvat (choleretikum. živica z orientálneho pupenca prečisťujúceho (C. laktucerol. Jej byľ je ľavotočivá. 3 5 2 0. kaučuk. púpavový med — úbory zavarené v cukre. ešte nerozkvitnutých rastlín. sú kozmopolitne rozšírené po svete. Druh je bežnou burinou poľných kultúr na hlinitých. pasienkoch a pod. D 1 a 0 ) . Kvety vyrastajú z pazúch listov. Až donedávna sa totiž nerobil rozdiel medzi pupencom a povojou v botanickej systematike. Veľmi obľúbený tzv.menej silné ako jalapa (pozri tropické rastliny).231. Homeopatia pripravuje z čerstvej nekvitnúcej rastliny esenciu (dil. slák. španielsky: Campanilla Silvestře. xantofyly a karotenoidy. choleretikum. Po očistení a krátkom omytí (zbavené nadzemných častí) sa čo najrýchlejšie sušia. Droga nesmie páchnuť. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. 78. dne. aj náš fytoterapeut Fraňo Madva ako drastikum . taliansky: Vilucchio. B2. lebo z rezu vyteká veľa „mlieka" (ak ich treba rozrezávať. 150. Zberajú sa mladé rastlinky bez kvitnúcich byli. aby sme ho nepretrhli. Vedecké meno pupenca sa dá odvodiť z lat. od augusta do októbra alebo zjari (marec). stomachikum. niekedy dlhá až 70-100 cm. na násypoch. Pomenovanie bolo známe už v staroveku. povojník. vystúpavá.Convolvulaceae Ľudovo. Dávkuje sa 2 g (až polievková lyžica) na šálku odvaru či záparu. j. anglicky: Bindweed. suší v tieni v tenkých vrstvách. convolvere = skrútiť. Ordinoval ho napr. Brown. biele alebo ružovkasté. indikujú sa pri chorobách sleziny. Plody sú guľovité tobolky s bodkovanými semenami. najlepšie umelým teplom do 50 °C. hepatoprotektívum). cholagogum (najmä koreň s vňaťou). z ktorých je najvýznamnejší taraxacín. potom diuretikum. 2. cholekinetikum). Rastie aj pozdĺž ciest. kopijovité. kvety však oveľa väčšie a vždy biele. šlatec Nemecky: Ackerwinde. pečene. obtáčka. Trváca bylina vyrastajúca z plazivého rozkonáreného podzemka. Pomer zosušenia je asi 3—5 : 1. triesloviny.). 21. 176.

Podstatné obsahové látky tvoria glykozidove viazané živice (2-3 % ) . používa sa približne ako alopatické prípravky. Väčšie škody narobí na povrchu. Druhé vydanie ČsL 2 malo uviesť ako oficinálnu vňať s koreňom pupenca (+ Herba convolvuli cum radice). Tvorí rozličné cytotypy. získavanú zberom z p. Množí sa iba vegetatívne. j. t. Pochádza z južnej Číny a Prednej Indie. V terapeutických dávkach nemajú drogy nepríjemné vedľajšie účinky. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . napr. s kôrou krušiny. 3.prieskum ešte nie je uzavretý). Pupenec nenarobí veľa škôd na porastoch. Predmetom zberu z pupenca býva koreň . kam korene úžitkových plodín obyčajne nesiahajú. 238 Droga s označením „majoris" pochádza z povoje. Pri liečebnom využívaní koreňa treba však postupovať veľmi obozretne. taliansky: Calamo aromatico. tatáraka tráva (koreň) Nemecky: Echter Kalmus. Ako purgatívum alebo žlčopudná čajovina sa pije asi 5 % zápar vňate (1—2 lyžičky na šálku. Sušia sa bežným spôsobom. prípadne sa uplatňujú výťažky (extrakty). Vňať pupenca rady požierajú ovce. 1574 vysadil Clusius v bo- . Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . listom senny a pod. oplieta stebla obilia. roľného (zber: jún—júl). ľanu a pod. maďarsky: Orvosi kálmos. zaujímavá substancia podporujúca zrážanie krvi (nemá však charakter vitamínu K). slano a horkasto. francúzsky: Roseau odorant. kalmus. takže rastliny často poliehajú. nejedlík. Občas bývajú predmetom zberu a výskumov. Veľké množstvo pupenca môže v krajnom prípade zabrániť strojovému zberu. Častejšie sa však uplatňuje tinktúra — 5 až 15 g v slizovom macerate alebo priamo prášok (jednorazovo 1—2 g). že všetky jedince u nás pochádzajú z príbuzenstva rastliny. Čajovina č. Suší sa prirodzeným teplom. pľúcny koreň. anglicky: Sweet Flag. Koreň sa užíva ojedinele. potom žlčopudné.Radix convolvuli arvensis (minoris) alebo častejšie vňať — Herba convolvuli (arvensis — minoris). roľného (zber: jún—júl). v močiaroch.. Korene sa vykopávajú v jeseni (september—október). ich základom sú 12 —16-uhlíkaté mastné kyseliny. V niektorých štátoch (NSR) sa priemyselne vyrábajú čajoviny a dražé. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej kvitnúcej vňate p. Naša triploidná populácia je neplodná a množí sa vegetatívne. pretože živiny čerpá zväčša z hlbších vrstiev. Drogy chutia horko. protihorúčkové a močopudné pôsobenie. ktorú r. ktoré sa líšia počtom chromozómov a aj množstvom silice a jej skladby. alkaloidy ergolínového typu (podobné má námeľ) a flavonoidy. Áronovité — Araceae Ľudovo: brustvorec. Okrem laxatívneho pôsobenia sa drogám pripisuje aj metabolický účinok. kde vytvára celé zárasty. Drogy uvádzame ako možné a uplatňované náhradky za cudzokrajné drogy Tuber alebo Resina jalapae (jalapová hľúza — jalapová živica). Rastie na trvale zaplavovaných pôdach. ktoré sa súborne nazývajú glukoretíny. má postáť asi 15 minút prikrytý). Pupencové drogy sa v čajovinách kombinujú s inými. Ludwig vysvetľoval neplodnosť puškvorca tým. španielsky: verdadero. resp. Prof. Vňať sa trhá počas kvitnutia rastliny (jún—september). roľného a povoje plotnej. Prítomné sú i jalapíny rozpustné v éteri a nerozpustné konvolvuliny (ich podrobnejší Puškvorec obecný Acorus calamus L. PUPENEC ROĽNÝ žok z čerstvej kvitnúcej vňate p. šišvorec. najmä za daždivého počasia. Tým sa znižuje výnos a sťažuje zber. z hrubého plazivého podzemka vyrastajú mečovité listy dlhé až 100 cm a trojhranné stvoly s bočnými šúľkami drobných zelenkastých kvetov podopretých tulcom. Z ostatných obsahových látok sú zastúpené triesloviny (1 — 10 % ) . napr. stimulácia celkovej látkovej premeny.. rusky: - PUŠKVOREC OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 50-120 cm.

Z ďalších látok sú v droge triesloviny. horčina akorín a živica akoretín. stomachikum. Zber si vyžaduje primeranú výstroj. Obsahuje najmä B-azaron (5 — 10 % ) . Drogu sušíme oddelene od ostatných — je priveľmi aromatická. nie práve vhodného na sušenie prirodzeným teplom. Zber sa robí v novembri — apríli. Dávka: pol kávovej lyžičky na šálku záparu. lebo sa pracuje v bahne. Ľahko ho napáda hmyz. diuretikum. Okrem stomachického upotrebenia nachádza uplatnenie pri poruchách trávenia. anorexii a subacidite. za chladného počasia. II. do kúpeľov a na obklady sa pridáva ako prostriedok dráždiaci kožu. terpény a seskviterpény. Jeho podzemok i listy u nás ordinoval známy fytoterapeut Fraňo Madva na posilnenie žalúdka a varený vo víne so škoricou zasa na zvýšenie mužskej potencie. sacharidy a bázické látky (cholín. Nositeľom pachu je predovšetkým azarylový aldehyd. analgetický. Predmetom zberu a nákupu bývajú podzemky — Rhizoma (Radix) calami (aromatici). krvotvorný a antirachitický účinok. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (až 3 % . v tetraploidných aj 7 % ) . ani nezaparuje. keď ju dostal z Východu. Droga má silný. Ako stomachikum je obľúbená aj tinktúra — 15—30 kvapiek na cukor alebo do vody. chránený pred svetlom. Zvonka sa používa zápar z práškovanej drogy. pije sa najmenej pol hodiny pred jedením. Potom sa vegetatívne rozšírila po celej Európe a zdomácněla. osobitý pach a ostrú. preperú sa vo vode a zbavia korienkov.akoron. Vytiahnuté podzemky sa otriasaním zbavia bahna. Už v antike bol puškvorec známy ako acorus .5 6 0. Materiál sa nedrobí. pri ulkusovej chorobe a ako spazmolytikum. Patrí k terapeuticky hodnotným aromatickým horčinovým prostriedkom. pije sa 2—3x denne. príp. karminatívum pri kolikách. ale láme. aromatickú chuť.v diploidných druhoch asi 2 %. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. Ľudovo sa droge pripisuje sedatívny.5 2 bách používal ako korenina a liek. liekopisy ich požadujú zvyčajne lúpané. Dôkladne očistené sa sušia vo vrstve vysokej maximálne 5 cm — najlepšie umelým teplom do 35 °C. zápale žalúdka (gastritída). na kloktanie pri zápaloch hrdla. 5 ČsL 2 0 5 — 1 0.PUŠKVOREC OBYČAJNÝ tanickej záhrade vo Viedni. Puškvorec sa už v predvekých do- Podzemok — Rhizoma (Radix) calami aromatici hodnotí ČSN 86 7153 a ČsL 2: Znak Časti stvolov a korene Časti drogy sfarbené ináč ako uvádza opis Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Druhové pomenovanie calamus = rákos.5 12 12 12 2 1. rozpadové produkty). diaforetikum — užíva sa hlavne pri dyspepsiách rozličného pôvodu. trstina.5 6 3 2 8 1 0. mnohé indikácie sa 239 . Puškvorec je predovšetkým amarum-aromatikum. Dobre usušený podzemok je na lome špinavobiely a pri lámaní sa neohne. resp. zvýšenej kyslosti žalúdočných štiav. meteorizme a hnačkách. súčasne horkú.

Čs. Podzemok ako droga sa zjavil až koncom stredoveku v severnej Európe. 66. Silica — Oleum calami. drsné. Droga sa široko uplatňuje v cukrárstve i likérnictve. pýrava.) L.: Agropyron repens (L. Stebla priame. prípravky s drogou sú čajovina Stomaran (digestívum. Pýru sa najviac podobá pýrovník psí — Elymus caninus (L. čo je. Lipnicovité rastliny sa všeobecne určujú veľmi ťažko. Lipnicovité — Poaceae (Trávy — Gramineae) Ľudovo: divé žito. Burina rastúca na roliach. suchých lúkach.5 6 13 240 . ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté časti drogy Časti podzemkov so zvyškami korienkov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Vlhkosť I.) Beauv. 30 5 1 0. s kláskami zostavenými do dvoj radových klasov (k osi sú obrátené úzkym bokom a podopreté iba jedinou plevou. 208. maďarsky: Taracbúza. Možno ho Podzemková droga podlieha ČSN 86 6850. Čajoviny č. Radix agropyri repentis). PÝR PLAZIVÝ PÝR PLAZIVÝ Elytrigia repens (L. s redším kláskom a trsnatým podzemkom bez výbežkov a mätonoh trváci . bežný i v súvise s obilím — drvený a druhový názov repens = lat. žiaľ. preto roztokom jódu sa farbí do modra. pýr poznala už antika ako burinu. V homeopatii sa z lúpanej drogy pripravuje tinktúra používaná ako alopatické prípravky. španielsky: Grama oficinal.syn. ktoré sú článkované a duté. kolienkaté. medziach. 202. pejrovka. okrem toho obsahuje škrob. Rodový názov Elytrigia má zrejme koreň v lat. plazivý. Sú si podobné. bez bočných korienkov.) Pers. pýrnica Nemecky: Gemeine Quecke.Lolium perenne L. so žltými plazivými. pasienkoch. väčšinou však v jeseni (september . 76. Časté sú zámeny drogy s podzemkom prstnatca obyčajného — Cynodon dactylon (L. široké asi 1 cm.október). iba v kolienkach plné. stomachikum). rusky: PÝR PLAZIVÝ Trváca tráva vysoká až 150 cm. hladké. len vrcholový klások má dve plevy). listy čiarkovité. ale mäkké. . Pýr sa opeľuje najčastejšie pomocou vetra..214. anglicky: Couch-Grass. francúzsky: Chiendent. Zber podzemkov sa robí na jar (marec—apríl). chybné. pejr. narušila sa melioráciami.mechanicky prenášajú z cudzokrajných polyploidných druhov. taliansky: Gramigna. tritus = obyčajný.) Desv.i viackvetných kláskoch. samozrejme. ktorý má koncový zdanlivý okolík nepravých klasov a podzemok je oveľa hrubší. 213. Plod je zrno. 3. ale aj ako liečivo. Eugastrin (stomachikum. cholagogum) a veterinárny prípravok Medicinálne lízadlo (liz). Kvety v koncovom dvojradovom klase v troj. v křoviskách a pri cestách. 210. 10 — 0. metabolikum.5 — 5 13 II.. sa využíva najmä ako stomachikum a zvonka do mazadiel.229. niekoľko metrov dlhými podzemkami. Najvýznamnejšia sloven- ská produkčná oblasť sa niekedy nachádzala pri Borskom Mikuláši. Predmetom zberu je podzemok — Rhizoma graminis (Radix graminis.

202. Plody sú tobolky. Vnút- PYŠTEK OBYČAJNÝ rajšok zväzku treba dôkladne vysušiť. saponíny. Uplatňuje sa pri miernych obstipačných ťažkostiach. aby nesplesnel. Ľudovo sa droga uplatňuje aj pri kataroch priedušiek a na odhlieňovanie dýchacích ciest. spolupôsobí pri dne.Scrophulariaceae Ľudovo: bradavičník. pije sa 2—3 x denne. V ľudovej mágii sa rastlina používala proti čarám a urieknutiu. hledík. anglicky: Toadflax. tvorí zložku diuretických. linaracín a i. fruktózan triticín (3 — 18 %). zväčínec Nemecky: Gemeines Leinkraut. fan Matky božej. na úpravu stolice.1 0 g v odvare.) Scop. úhoroch. koncentrované PYŠTEK OBYČAJNÝ ČSN 86 6724 stanovuje pre vňaťovú drogu (Herba linariae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % I. rozmarinka. 66. španielsky: Linaria común. slnečných polostepných stranách. sliz. Príbuzným. prípadne aj v septembri. . obyčajný — T. 157. 197.m. potom aj iné sacharidy. najmä nekvitnúce. sleziny. Rastie pospolito na skalách. Slúžila tiež na farbenie. stor. Ordinoval sa najmä proti chorobám pečene. bočných korienkov a zhnednutých častí a vyberajú sa iba žlté. pri piesku v močových cestách a pri poruchách činnosti žlčníka. sleziny a pečene. Droga si musí zachovať farbu čerstvej rastliny. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru. chutí sladkasto. celistvookrajové. pre podobnosť listov. Droga sa všeobecne považuje za vhodnú náhradku za cudzokrajnú sarsaparilu — Radix sarsaparillae — pozri cudzie drogy. diaforetických a metabolických čajovín.získať pri oraní alebo pri bránení polí. Droga je aj muciloginózum. zameniteľným druhom je p. kvety žlté. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . pasienkoch. v hustých koncových strapcoch. cyparissias (L. odrezáva sa v čase kvitnutia — jún až august. s priamymi nerozkonárenými stonka- 8 241 . Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. pri zadržiavaní moču. V zmesiach s inými zvyšuje vylučovanie moču pri reumatických ochoreniach. Jednorazová dávka drogy j e 3 . Podzemok má diuretické. ktoré sa mu nebezpečne podobajú. Naproti tomu je skoro vo všetkých herbároch 15. pantoflíček. pektolinarín. kručinkolistý — L. Rodové vedecké pomenovanie rastliny je z latinského linum = ľan. T. škľabivé. Prihrubé kytice sa rozdelia. 15. Dáva sa aj do antidiabetických zmesí. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. krvavica.05 %). rusky: mi. Slúžila proti „zlatej žile". Známe sú aj zámeny. Hlavné účinné látky pyšteka sú horké flavónové glykozidy linarín. škrob nie je prítomný. a 16. taliansky: Linaria. Predmetom zberu býva vňať . i proti tuberkulóze a zvonka pri rakovine. ktorý má modrosivé listy a po poranení roní biele mlieko. Materiál sa zbaví hliny. nie odumierajúce a hnedasté podzemky. Zastúpená je aj kyselina kremičitá a silica (0. 5 5 1 10 10 3 2 — 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhanim drogy) Trváca bylina vysoká 20—50 cm. ktorú zostavil hessenský lekár Johann Wolpius. chorobách močového mechúra. Základné obsahové látky tvorí rozpustný polysacharid. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. 45. Zle sfarbené časti sa vopred odstránia. Čajoviny č.215. Sušia sa na dobre vetraných miestach v tenkej vrstve pri teplote 40 °C. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov používa pri ochoreniach močových ciest. V spisoch antických autorov nemožno pyštek s určitosťou nájsť.Herba linariae (Herba anthirrhini linariae). stopkaté.) Miller. metabolické a depurgatívne účinky. Po usušení sa znovu vytriedia zdravé a jasnožlté kusy (najmä ak sa tak neurobilo dostatočne prv). esula (L. Je to napr. preslávená bola masť — Unguentum linariae. Zväzky sa sušia na tienistých a vzdušných miestach. maďarsky: Kózonséges gyujtoványfu. 67. — mliečnik. rastie v nižších polohách stredného i južného Slovenska na suchých a slnečných stranách. LNICE OBECNÁ („KVĚTEL") Linaria vulgaris Miller Krtičníkovité . denná dosahuje aj 100 g. hubička. Pri sušení ich možno obracať. ktorá sa skladá z antibakteriálne účinného agropyrénu (95 %). 151. s tuhšími sivozelenými listami. chvojkový. Listy čiarkovité. Droga nemá pach. Materiál sa pred sušením zvyčajne viaže do neveľkých kytíc. 150.) Scop. ktorý má kopijovité listy s 3—5 nervami. Odvar z kvetov sa pil pri vyrážkach. tiež m. Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline II. genistifolia (L. aby sa umožnilo lepšie presušenie. prípadne falšovanie za niektoré druhy rodu Tithymalus Gaetn. inozitol. zvyšok tvorí karvón.. ohnica.01-0. sivo oinovatené riedke menšie kvety v redšom strapci. skalnatých miestach. francúzsky: Linaire commune. medziach a na roliach od nížin po hory. Extrakt je pomocnou látkou pri príprave piluliek v galenickej farmácii a v dietetických výrobkoch (pre velké množstvo viazanej fruktózy).

5 2 3 Väčšinou dvojročná bylina vysoká asi 50 cm. Silnejšie odvary sa používajú proti hmyzu (tu účinkuje zatiaľ neznáma látka). španielsky: Caró. minerálne látky. s Radix bardanae — koreňom lopúcha. Zamieňajú sa najmä 242 . kvety biele alebo ružovočervené. U nás tvoril donedávna zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Vulneran — odvar z nej slúžil na omývanie a obklady pri kožných chorobách alebo vredoch predkolenia či na vymývanie hnisavých rán. s delenými segmentmi. lyžica drogy na pohár vody). Ľudové liečiteľstvo oddávna používa rastlinu ako močopudný. Folium plantaginis — listom skorocela a i. Plody sú oblúkovito zakrivené nažky v rozpadavej dvojnažke. Preto treba dávať pozor na ich opis a opis materskej rastliny.Umbelliferae) Nemecky: Wiesen-Kummel. Listy má perovito zložené. Plody rasce sú rozpadavé dvojnažky s výrazným pachom. Prípravky sa robia z čerstvej kvitnúcej vňate bez koreňa. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—4x denne. Okrem nich rastlina obsahuje alkaloid peganín. Zelerovité . na obklady pri zápale spojoviek s vňaťou očianky. prípadne na oplachovanie (3—4 % odvar. U nás sa šľachtí ako korenina (okolie Pŕerova — skorý druh vhodný aj na mechanizovaný zber). úbormi rumančeka a kvetom nevädze. V čajovinách sa pyštek takmer vždy kombinuje s inými drogami. rusky: Na plodovú drogu — Fructus carvi — sa vzťahuje ČSN 58 0515: Znak Nezrelé plody Cudzie organické prímesi Polámané plody Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1 1 1 13 7. francúzsky: Carvi. ktorý je najlepším identifi- RASCA LÚČNA KMÍN KOŘENNÝ Carum carvi L. kačným znakom. anglicky: Caraway. napr. fistulách. triesloviny. jablčnú a i. Pripravuje sa zvyčajne 3—4 % zápar. V homoepatii sa tzv.. ale aj potopudný. 49.. vriedkoch. preháňavý. Vňať je predovšetkým diuretikum a laxans. taliansky: Carvi.). pasienkoch. nočnom pomočovaní a inak ako v alopatii. urtinktúra riedi a používa napr. Rastie divo na lúkach. hemoroidoch a pod. RASCA LÚČNA medziach a úhoroch.Apiaceae (Okolíkaté . Vňať vo forme kašovitého odvaru z 20 g drogy na pol litra mlieka sa aplikuje zvonka ako emoliens a antiflogistikum pri kožných vyrážkach. organické kyseliny (mravčiu. maďarsky: Konyha komény.najmä v kvetoch. pri hnačkách (dil. Plody zelerovitých rastlín (dvoj naž- ky) sa navzájom veľmi ľahko zamenia. zberanej v júni až septembri. D 2). cholagogický a protizápalový prostriedok. ktorý sa nechá stáť prikrytý asi 18 minút a pijú sa 2—4 šálky denne. octovú. Tinktúra sa užíva pri zväčšenej predstojnici a pri ťažkostiach s močením (10—30 kvapiek 2—3 x denne). Čajoviny č. sacharidy. resp. 203. usporiadané v okolíkoch okolíkov. pektín a vitamín C.

Stavikrvovité — Polygonaceae Nemecky: Arznei-Rhabarber. anglicky: Thubarbar. ČsL 3 uvádza silicu ako zložku aromatickej vetrovej vody (Aqua carminativa). Pôvodne sa zberala iba z divorastúcich jedincov. hrubšie sa prerežú a sušia na povrazoch pri teplote do 50 °C (v Číne aj nad ohňom). a ich krížence. živice. Obyčajne sa lúpu až po kambium. V posledných desaťročiach však stúpol medicinálny význam európskej rebarbory (zo ZSSR a z oboch nemeckých štátov). V antickom Ríme poznali tri druhy rasce: rímsku — Cuminum odorum. Strata na hmotnosti je malá. Droga sa označuje ako Radix rhei (chinensis) a podľa ČsL 4 musí obsahovať minimálne 3.5 10 10 1 243 . Vrchol slávy dosiahla až v stredoveku. plody dlhé 4 — 6 mm. Od pomeru týchto zložiek v silici závisí ich kvalita a pach.podľa ČsL 4 neprípustné. ktorú možno pokladať za náš druh (meno však zviedlo Plínia k výkladu. Má vynikajúce upokojujúce vlastnosti a priaznivé účinky na žalúdočnú mobilitu (pohyblivosť). niekedy aj pred kvitnutím. Najväčšie dodávky obchodného tovaru poskytujú divorastúce druhy rebarbory z Tibetu a niektorých iných čínskych provincií. že išlo o cudzie korenie z Malej Ázie. podobne ako silica fenikla (Oleum foeniculi) alebo anízu (Oleum anisí). Droga má silný charakteristický pach. ich zber sa robí v júli—auguste. obličkových kamienkoch. pričom všetky tieto látky sú významné svojím špecifickým laxatívnym pôsobením. 1. 198. 212. pôsobiace obstipačne. Droga obsahuje 3—12% antracénových derivátov. Plody sú nažky. Zvyšky rasce sa našli v kolových neolitických stavbách. francúzsky: Rhubarbe. Všetkými druhmi rasce sa korenilo i liečilo (najviacej však rímskou).s nažkami kozonohy hostcovej — Aegopodium podagraria L. maďarsky: Rebarbara. rhaponticum L. Kvalita drogy sa hodnotí podľa ON 86 7152 a podľa ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. ktoré sa u nás pestujú ako zelenina. tuk.5 10 10 1 II. a digestívom. 190. Rastliny sa kosia alebo vytrhávajú v raňajších hodinách za rosy. Po vymlátení a vyčistení sa presúšajú na vzdušných miestach za občasného presypania. 187. 5 1 0. stor. pôvodom z Egypta. dlanitej i r. má veľké listy a ryhovanú stonku.153.. z Karie).. Podľa nemeckého botanika Sprengela (+ 1833). Rebarboru poznali v Číne už veľmi dávno.50. 189. veľa pektínu. ktorá má širšie listy. Listnatá stonka má na vrchole bohaté metliny malých bielych kvetov. získaná destiláciou zo zrelých plodov.86. Zberajú sa podzemné časti 6 — 10ročných rastlín. keď začínajú okolíky hnednúť a väčšina plodov je už zrelá. sennidíny a palmidíny. Pri žuvaní vŕzga. Pozväzujú sa do snopčekov a nechajú dozrieť (na plachtách). ďalej flavónové glykozidy (rutín). Podobné použitie má aj silica — Oleum carvi. lekárskej (R. Liekopisnú koreňovú drogu tvoria podzemné orgány r.) Hoffm. Hlavnou zložkou obsahových látok je silica (3—7 %). čiernohnedé. Podľa Rittera prekvital obchod s rebarborou od najstarších čias. kareon). fysion a ich glykozidy. V stredoveku a na začiatku novoveku sa jej sláva ešte znásobila. Čínsky tovar pochádza z jedincov starých aj 30 rokov.151.Rh. tvoriacim asi štvrtinu nažky. Rh. r. pôsobí aj dezinfekčné (bakteriostatic- ky) a proti vnútorným parazitom. z poriečia ktorej sa dostávala do obchodu. 10 2 1 10 13 2 ČsL 4 10 1 0. Hlavnú oblasť uplatnenia tvoria koliky tráviaceho traktu. stor. obsahujúca najmä karvón (50-60 %) a limonén. reum-emodín. Okrem antracénových derivátov obsahuje droga aj triesloviny (tanoglykozidy a ich štiepne produkty. parascu väčšiu — Ammi majus L. chryzofanol. Rastlina sa u nás môže pestovať. pri reumatizme a pod.182. tmavšie nažky bez silicových kanálikov (dobre ich vidno na priečnom priereze pod mikroskopom).168. Bola veľmi obľúbená v liečiteľstve a pripisovali sa jej aj čarovné účinky. Je tiež výborným spazmolytikom.5 % voľných i viazaných antroachinónov. Druhový názov palmatum má podľa dlaňovitého tvaru listov. pontickej a v 10. aloe-emodín. Pre vysoký obsah karvónu je rasca spoľahlivým karminatívom. Strata hmotnosti býva 65—80 %. Ako prímesi . Je oficinálna v ČsL 4 (dávkujú sa 2—3 kvapky). adstringentne). sacharidy a veľa šťaveľanu vápenatého (preto sa nesmie užívať pri močovom piesku. chutí korenisto a horko. kumaríny a flavonoidy.. hlavne reín. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa až 4 x denne). s brázdeným zobákom. pochádzajúce až od hraníc čínskej ríše. potom karskú (karon. Vedecké označenie rebarbory súvisí s latinským reum. V antike ju takto nazývali podľa rieky Rha. Ďalej sú v droge bielkoviny. pochádzajúcu z Afriky (preto ju Plínius nazýval aj cuminum aethiopicum). najmä pri kolikovitých ochoreniach gastrointestinálneho traktu. sa zaužívali aj iné druhy rebarbory. HVLP Contraspan kvapky (spazmolytikum) a Latol sirupu (laxans). prichádzajú do úvahy kultúrne pestované druhy r. Podobná trebuľa lesná — Anthriscus sylvestris (L. officinale majú svoj domov vo vysokých pohoriach západnej Číny. dnešná Volga. palmatum a Rh. pontická . rhabarbarum L. officinale Baillon) a ich hybridov. Rheum palmatum L. a to v jeseni po dozretí semien (september—október). Spomína sa v herbári z 27. Čajovinyč. španielsky: Ruibarbo. diantróny reidíny. taliansky: Rubarbaru.. V homeopatii sa používajú čerstvé korene. potom egyptskú rascu. Predmetom zberu sú plody dozreté a rozpadnuté dvojnažky (Fructus carvi). rusky: REBARBORA DLANITÁ REBARBORA DLANITA Trváca bylina vysoká až 200 cm s repovitým podzemkom a s veľkými dlhostopkatými dlaňovito delenými listami zoskupenými v prízemnej ružici. pred n. Často sa uplatňuje aj v karminatívnych a taxatívnych čajovinách. Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch.). aby nažky neopadali. lesklé. vlnitá — Rh. je aj zložkou čs. 214. niekedy iba na ozdobu. používali starí Gréci a Rimania koreň r.

1982). 167. rusky: - Droga je laxans a stomachikum. farmaceutický priemysel vyrába s rebarborou čajovinu Species cholagogae Planta (cholagogum. Laxatívny účinok sa dostaví za 8-10 hodín. byľ veľmi premenlivá v tvare i odení. a to na suchých trávnatých stepných lokalitách s kamenistým alebo piesočnatým podkladom. Nie sú veľmi citlivé. ako laxans 1. prípadne zväzočkovaním. piesčinách a suchých skalách v teplejších oblastiach štátu. r.2 g. Trváca bylina vysoká 10—80 cm. 168.211. V malých dávkach sa uplatňuje adstringentný účinok trieslovín. Pomer zosušenia materiálu je asi 4 : 1. Vnútorné užívanie je známe len od 18. reumatizme a pod. h. keď nepadá rosa). dlhé najviacej 25 cm. stolistník. a to v tieni. všekorenie Nemecky: Gemeine Scharfgarbe. 175. Materiál tvoria len rastlinné vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). Na liečebnom uplatnení rebríčka sa odvtedy prakticky nič nezmenilo.0 g (pol kávovej lyžičky). extraktov a pod. Rebríček patrí k najstarším liečivým rastlinám. Pre spomínaný vysoký obsah šťaveľanu vápenatého ich nemožno dávať deťom a takisto sa neodporúča jesť ich vo väčších množstvách pri chorobách močových ústrojov. —17. Droga tvorí zložku žalúdočných práškov (pri zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy). 173. preháňavý účinok sa vyvoláva špecifickým dráždením hrubého čreva. Čajoviny č.REBARBORA DLANITÁ REBRÍČEK OBECNÝ REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Achillea millefolium L.ČsL4). Čs. sirupov. lebo inak tvoria vňaťovú drogu).). ružovkasté alebo červenkasté vajcovité úbory sú na vrchole priamej stonky v chocholíkových metlinách. zberať treba len úbory biele. delené na čiarkovité segmenty. taliansky: Millefoglio. Suší sa bežným spôsobom. Plody sú úzko krídlaté nažky bez chocholca. španielsky: Abrofia. Drobné biele. Druh u nás rastie vo dvoch poddruhoch (Dostál. za dobrého vetrania a čo najrýchlejšie. 166. Rebarbora je tiež zložkou veterinárneho prípravku Pulvis ruminatorius (stomachikum). Rastie na výslnných kamenistých svahoch. je súčasťou mnohých — často oficinálnych galenických prípravkov (napr. Listy dvakrát perovitostrihané. Prechádzajú do mlieka dojčiacich matiek. Už odpradávna slúžil na liečenie rán. mačací chvost. (môžu zhoršiť stav). Úbory sa najlepšie odstrihujú nožnicami so zásobníkom (nesmú mať stopky — iba do 1 cm. 244 v kozmetike ako prostriedok na farbenie vlasov. Zberajú a vykupujú sa kvetné úbory . Vňať sa najlepšie odrezáva kosákom. Boldogran granulky (rovnaká indikácia) a extrakt je v Properistol dražé (laxans). Antracénové deriváty sa vylučujú čiastočne obličkami a farbia moč oranžovo až hnedo. a to na začiatku rozkvitania (júl—september). maďarsky: Kozonséges cickafark.kvety (Flos millefolii) a vňať (Herba millefolii . Jednotlivá dávka v prášku alebo vo forme odvaru je ako stomachikum 0. Sušia sa rozložené v tenkých vrstvách za dobrého vetrania (možno sušiť aj na slnku medzi 9. uplatňuje sa v likérnictve pri výrobe horkých liehovín. francúzsky: Mille-feuilles. Na stonkách musí byť väčšina úborov v štádiu pupeňov. anglicky: Milfoil. choleretikum). a preto sú vhodné na začiatočný zácvik zberačov. pannonica Scheele). rezné rany. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kunica. Listové stopky domácich druhov sa používajú na prípravu kompótov a marmelád. rebríček. panónsky sa ráta ako osobitný druh (A. stor. na zastavenie krvácania (drevorubači si prikladali na rany listy) a tiež na umývanie vlasov. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. na rumoviskách a pri okrajoch komunikácií. Naše ľudové liečiteľstvo ho tiež pozná ako prostriedok na pomliaždeniny. 178.231. Vňať je mierne náchyl- . tinktúr.

antireumatikum). 172. aj trochu drobivá. 171. tujón. Obsahové látky nie sú celkom jednoznačne prebádané. Hemoral (antihemoroidálna kúpeľová prísada). Množstvo silice dosť kolíše (0. 229. 12.5) 12(10) 8(2) 0. Cutisan (dermatologikum). 57. 91. protireumatických. Pri vonkajšom upotrebení (kloktadlá pri Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6224: REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Akosť — najviac v % Znak Úbory sfarbené ináč ako na rastline (resp. pri skleróze. 155. žlčových. (ČsL 4) 3 3(1) 1(0. Silica obsahuje aj seskviterpény (napr. 114. na kožné vyrážky a pod. Species urologicae Planta (diuretikum. 181. 2. triesloviny a kumaríny. 225. na omývanie popraskaných rúk. priemyselne pripravovanej čajoviny Ungolen (cholagogum. 212. ktoré sú horké.54. rovnako aj zloženie. 76. flavonoidy. V droge sú prítomné aj horčiny. cineol.) Rauschert. karyofylén) a i. 169. 153. 201. 241. 136. oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species stomachicae — žalúdková čajovina. Obsah modrých azulénogénnych látok. choleretikum a hepatoprotektívum). vňať čajoviny Betulan (diuretikum. 174. 6 2 1 Na kvalitu vňaťovej drogy (Herba millefolii) sa vzťahuje ČSN 86 6712 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline (resp. odrody a pod.15. 197. j. hlavný je chamazulén. 90. Preto bývajú zložkou metabolických. antisklerotických a aj sedatívnych a diuretických čajovín.1 II. 245 . Čajoviny č. zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice — najmenej I. 150. 160. 3 1 0. vňať 2 kávové lyžičky. 61. pôsobia proti kŕčom i ako účinné dezinficiens (aj zvonka) a navyše majú dobrý močopudný vplyv. 232. V zásade sa podobá silici rumančeka kamilkového — Chamomilla recutita (L. terpénové zložky.) dáva sa dvakrát toľko drogy ako na vnútorné užívanie.2 13 10 0. 108. Úbory sú zložkou čs. karminatívum. 176. nie bielokveté) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (t. Úbory sa dávkujú 1 kávová lyžička na šálku záparu. ako vyššie) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (a popol nerozpustný v HCl) Obsah silice — najmenej I. 85. 5 4 3 13 10 zapálených ďasnách. nedostatočnom alebo porušenom trávení. 126. 157. cholagogum. Drogy sa najčastejšie uplatňujú ako aromatické amárum. Drogy skladujeme v uzatvorených obaloch a chránené pred svetlom. kolíše od 0 do 40 %. 110.33. dezinficiens močových ciest). slabé spazmolytikum.51. 173.50.ná na zaparenie. tinktúra roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny).5 13 8 0.5 %). 59. Užívajú sa pri nešpecifických žalúdočných problémoch.15 II. závisia od biotopu.05-0. poraneniach a na opuchy (edémy). 1.

Pestovanie parumanu má u nás dobré podmienky. Zber úborov sa robí za suchého počasia v období kvitnutia (máj—júl až august). anglicky: Chamomille.4 Znak Úbory so stopkami dlhšími ako 2 cm a zle sfarbené úbory Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Trváca bylina vysoká 15 — 30 cm s ryhovanou stonkou.) Astrovité . Z ekonomického hľadiska ide o vhodnú liečivú rastlinu. pochádzajú spravidla z vypestovanej plnokvetej formy (var. Droga sa hodnotí predovšetkým podľa vonkajšieho vzhľadu. sa s ním ojedinele stretávame v nemeckých lekárňach. V 16.Asteraceae (Úborovité — Compositae) Nemecky: Rómische Kamille.: Anthemis nobilis L. Preto 246 . Hundskamille.6 II. druhá ako „obchodná".RUMANČEK RÍMSKY REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ -RUMANČEK RÍMSKY RMENEC SLIČNÝ („ŘÍMSKÝ HEŘMÁNEK") Chamaemelum nobile (L. Rozostiera sa v tenkých vrstvách na tienistých a dobre vetraných miestach (pozri návod pre rumanček pravý). Paruman je podobný druhu rimbaba obyčajná — Pyrethrum parthenium (L. . H. ktorá sa každoročne vykupuje.) All. Materiál je veľmi háklivý. francúzsky: Camomille. Plody sú nažky. Druh sa zvyčajne pestuje. Koncové úbory majú biele jazykovité samčie kvety. 20 4 1 14 10 3 0. Francúzsko a Anglicko. Dôležitými producentmi drogy sú Belgicko. čo je však Pyrethrum parthenium. Paruman spanilý ako liečivá rastlina je známy už dávno.) Smith. Zberajú sa úbory bez stopiek. Pri použití umelého tepla nemož- Kvalita drogy (Flos chamomillae romanae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6230: Akosť — najviac v % I. (ten však má úbory bez pachu). Gesnera pochádzal zo Španielska a už predtým sa používal v Anglicku.5 14 8 2 0. flore pleno). rusky: - jeho zámeny sotva prichádzajú do úvahy. s jednoduchými alebo až trojdielnymi segmentmi.(syn. taliansky: Camomilla romana. Listy má dvakrát perovito strihané. V antických spisoch ho možno však veľmi ťažko identifikovať. Na triedenie sa používajú sitá s priemerom 20 mm (najvyššia kvalita) a 16 mm (druhá trieda). V ich strede je pri plnokvetej forme len málo rúrkovitých žltých kvetov. Úbory. ktorý sa pri falšovaní primiešava do drogy aj s druhom rebríček bertrámový — Achillea ptarmica L. španielsky: Manzanilla. Trajanus považoval rastlinu za pravé Dioskoridovo parthenion. ktoré sa dostávajú na trh. Nerozvinuté úbory obsahujú veľa vody a zle sa sušia. Ľahko sa zaparí a treba ho po zbere čím skôr dať sušiť. Novšie sa tovar bežne triedi podľa veľkosti úborov — prvá trieda sa označuje „prima". Pri výslovných falšovaniach sa do drogy primiešavajú predovšetkým úbory iných astrovitých rastlín. stor. matfarsky: Római montika. Podľa C. Obsah terapeuticky účinnej silice je najvyšší pred plným rozkvitnutím (počas ďalšieho kvitnutia klesá až na jednu tretinu).REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ . 10 2 0.

subsp. rebríček. príbuzné A. vysoká 247 . niekoľkokrát denne. Plínius. Plínius i Dioskorides nazývali rastlinu eupatorion. ktorý údajne prvý použil túto bylinu pri pečeňových chorobách. na vonkajšie použitie sa pripraví 10—15 % zápar (scedí sa po 20 minútach). ochabnutí čriev i mechúra. Podstatnou obsahovou látkou je modrozelená silica — Oleum chamomillae romanae. osvieženie vlasovej pokožky a odporúča sa najmä pri ošetrovaní svetlých vlasov. Po zvyčajnom dôkladnom umytí a prepláchnutí sa vlasy premyjú teplým (vlažným) záparom (jeho príprava: asi 15 g drogy preliať 2 1 vriacej vody. po 15 minútach scediť). Na vňať repíka (Herba agrimoniae) sa vzťahuje ON 86 6834. ktorý má visiace plody a čiašku asi len do polovice plytko ryhovanú — pre príjemnú vôňu sa niekedy pestuje vo vidieckych záhradkách. slúži droga aj ako kozmetikum. zúbkaté. Plody sú nažky hore ovenčené štetinovitými ostňami. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. Spodné listy obyčajne husté. kumaríny (totožné s rumančekom). španielsky: Agrimonia. procera Wallr. Platearius aj Avicenna vychvaľovali jej liečivú silu. žlté. rusky: Pe- Iné časti materskej rastliny Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo extraktu s 95 % liehom — najmenej Množstvo trieslovín — najmenej Trváca chlpatá bylina s jednoduchou priamou stonkou. perovito zložené. proti krvácaniam a pri pečeňových a kožných chorobách. 28. ako má rumanček). Galenos. 15 10 12 4 2 12 13 5 6 Podľa tejto ON sa droga hodnotí pri preberaní v nákupni. Rastie na sprašových a vápencových hlinách.5 % ) . Pre tieto účely sa vyrába čs. metakrylovej. subsp. Obsahuje menšie množstvá azulénov ako rumanček. taliansky: Agrimonia. listov a kvetov sa pripravovalo trvanlivé žlté farbivo (prakticky išlo o izoláciu flavonoidu kvercitrínu). izoamylalkohol). varkočky Panny Márie Nemecky: Kleiner Odermennig. horčiny a cholín. hřebíček. Druhový názov sa odvodzuje od starovekého pontického kráľa Mitridata Eupatora. získaná obyčajne destiláciou s vodnou parou v množstve asi 0. izomaslovej a tiglínovej.. resp. ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Prímes plodov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol (nerozpustný v HC1) Množstvo extraktu získaného 95 % liehom — najmenej I. V materiáli sa niekedy nachádzajú rastlinné časti divozelu čierneho — Verbascum nigrum L. akosti ON sú trochu rozdielne: Znak Inak sfarbená droga ČsL 4 — najviac v % 8 6 5 2 12 10 2 8 3. 195. Droga je absolútne netoxická a nemá nijaké vedľajšie účinky.6 % (Európsky liekopis žiada minimálne 0. Predmetom zberu môžu byť všetky naše poddruhy . Kunhuty. Vysoko si ju cenili v antickom Grécku. Z mladých stoniek. maďarsky: Kozonséges párlófú. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: arček. Repík má rodové meno pravdepodobne z gréckeho agros = pole a moné = bydlisko (podľa častého miesta výskytu). francúzsky: Aigremoine eupatoire: anglicky: Common Agrimony. sú omnoho hrubšie a výraznejšie vlnato ochlpené. v hornej časti stonky v riedkom strapcovítom alebo klasovitom súkvetí. voňavý. Serapion. grandis — väčší. Čajoviny č. kráľovský traňk.7 %). hlavnú zložku tvoria estery kyseliny angelikovej (až 2. Vo Francúzsku sa droga používa ako prísada pri výrobe špeciálnych vín (Vermouth — sec).. V ľudovom liečiteľstve sa repík oddávna uplatňuje hlavne pri pľúcnych ochoreniach (i tuberkulóze). na oplachovanie pleti. Z vedľajších obsahových látok možno spomenúť flavonoidy (apigenín — inak podobné.6—2. starček. ktoré odfarbuje a dodáva im prirodzený lesk. eupatoria — pravý a subsp.r. Pije sa čaj zo záparu — 1 kávová lyžička na šálku. v menšej miere aj spazmolytické. Farmakologické pôsobenie drogy je antiflogistické a karminatívne. . Na kúpele 3 polievkové lyžice na 5 1 vody. pri zastaraných pľúcnych kataroch. stonček. prípravok Defatigan (čajovina . rúbaniskách a vo svetlých lesoch. útrobník. Kvety skoro sediace.kúpeľová prísada). pasienkoch.no prekročiť teplotu 30-35 °C. lúkach. striedavo jarmové. Okrem ľudového uplatnenia drogy pri bolestivej menštruácii. kde ju zasvätili Pallas Athene. 8 5 6 2 1 12 10 3 10 II. konopenec. 30—100 cm. repíček. traňk sv. takmer v prízemnej ružici. Usušenú drogu triedime na sitách podľa veľkosti úborov.5 REPÍK LEKÁRSKY ŘEPÍK LÉKAŘSKÝ Agrimonia eupatoria L. Droga — Flos chamomillae romanae sa najlepšie skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. farmaceutický tovar však podlieha požiadavkám ČsL 4 a jeho základné požiadavky oproti I. prítomné sú aj alkoholy (napr.

pri umelom teple sa nesmie prekročiť 35 °C. na obklady. kyselinu kremičitú (až 12 %). Eugastrin čajoviny (stomachikum. cholagogum. Droga sa najčastejšie používa ako zvieravý a sťahujúci prostriedok pri kataroch žalúdka a čriev spojených s hnačkami. glykozidove viazanú horčinu. ale i vlastným. 248 Rhamnus catharticus L. Vňať repíka je predovšetkým adstringens. pri kožných vyrážkach. ako kloktadlo pre spevákov aj rečníkov. stomachikum. alebo aj pečeňových i žlčníkových poruchách a pri piesku či kamienkoch v žlčníku i obličkách. Na vonkajšie upotrebenie sa zvyčajne pripravuje odvar (2 lyžičky na pohár vody. Listy má protistojné. relatívne veľa amidu kyseliny nikotínovej (PP-faktor. 240. Rešetliakovité . až september). rusky: . . Obe drogy ľahko vlhnú . Droga tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species cholagogae — žlčopudná čajovina. 236. Obdobie kvitnutia jednotlivých kvetov trvá však iba 1—2 dni. 167. Zberá sa celá nadzemná časť krátko pred kvitnutím a počas neho (máj—júl. Ungolen (cholagogum. Dobré sú iba mladšie. Zberá sa v začiatkoch kvitnutia (jún—august). organické kyseliny. Na kúpele a obklady sa používa teplý odvar niekoľko ráz denne. Vňať obsahuje katechínové triesloviny (asi 5 % ) . Rastlina je nedokonale dvojdomá. stomachikum a externe antiflogistikum. choleretikum. 231. Hemoral čajoviny (antihemoroidová kúpeľová prísada). ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku na odvar alebo zápar 1. Repík sa opeľuje cudzím peľom. cholagogum). svieže a zdravé listy. Zvonku sa používa na kloktanie pri zápaloch v ústnej dutine. chránené pred svetlom a pri skladovaní častejšie kontrolovať. 234. 241. Pomer zosušenia je 3—4 : 1. Stomaran (stomachikum. choleretikum). HVLP Species cholagogae Planta (cholagogum. Predmetom zberu býva niekedy iba list — Folium agrimoniae. na okraji drobno pílkovité.REPÍK LEKÁRSKY denne. na výplachy ústnej i nosovej dutiny. 242. užíva sa 1 kávová lyžička na pohár vody v odvare alebo v zápare — pije sa 2—3 x Čajoviny č. resp. nepravidelnou korunou. s riedkou. špecificky pri žalúdočných. Trochu sa mrví. 178. digestívum). Thé Salvat (choleretikum. droga sa balí aj do záparových vrecák. odrezávajú sa iba mladé. ktoré drogu znehodnocujú. čepele okrúhle až elipsovité. taliansky: Spin cervino. Materiál je mierne náchylný na zaparenie. Zrelé plody sú čierne kôstkovice. 166. ďalej na úpravu činnosti žalúdka. cholekinetikum). hepatoprotektívum). 174. Sušia sa v tenkých vrstvách rozostreté v tieni.5 g.treba ich skladovať v dobre zatvorených obaloch. so stonkami do hrúbky 5 mm a s malým množstvom plodov. ako prísada do kúpeľov pri únave a vo veterinárnej medicíne pri niektorých ochoreniach zvierat.Rhamnaceae Nemecky: Purgier-Kreuzdorn. Zvonka sa dávkujú 1—2 polievkové lyžice na 2 poháre odvaru. laxans). anglicky: Buckthorn. 170. maďarsky: Varjútóvis benge. francúzsky: Nerprun purgatif. kvitnúce a hojne olistené.2 %). čs. Boldogran granuliek (choleretikum. ŘEŠETLÁK POČISTIVÝ REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Ker vysoký do 200 cm. variť 5 — 6 minút a precediť). Je medonosný. všeobecne dôležitý pre metabolizmus v živých bunkách) a flavonoidy. pričom sa z rastliny odstraňujú prízemné listy ružice. 175. 140. španielsky: Espina cervina. metabolikum. 211. Voňavé kvety so zelenkastými korunami sú usporiadané do riedkych vrcholíkov. antipelagrický. 147. silicu (0. extrakt masážneho roztoku Herbadent (antiseptikum ústnej dutiny) a Herbadent ústnej vody. V ČsL 4 je oficinálna repíková vňať — Herba agrimoniae. Vňať možno zväzočkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste. 210. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. predovšetkým koni. Cutisan čajoviny (dermatologikum — omývanie kožných defektov). 54.

Meddygon Myddvai možno sa dočítať o varení sirupu z bobuľovej šťavy a medu ako o „otváracom" sirupe. Ďalej sú prítomné flavóny a flavónové glykozidy (kvercetín. lebo antrachinóny pôsobia priamo na peristaltiku (pohyby) hrubého čreva. ktorý rastie na podobných stanovištiach. prečisťujúci sa zaviedol do medicíny.krušinové napred sčervenejú potom černejú. ktorý vo vyšších dávkach spôsobuje poruchy trávenia. frangulín. organické kyseliny (napr. Príbuzným druhom. Recept na taxatívny sirup spomínal aj Matthiolus. Šťava sa využívala aj pri liečbe podagry. R. čo sa však neskôr ukázalo omylom. teda takmer tie isté látky.r. Suší sa v tenkých vrstvách na tienistom a dobre vetranom mieste. saponínové glykozidy. V slávnom receptári južného Walesu z 13. Zberá sa na jar a suší sa bežným spôsobom. Upozorňoval však. embryo je priame a majú viacej hroznovito usporiadaných exkrečných buniek v oplodí a i. stor.REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Rastie ako typický xerofyt na suchých a teplých svahoch. Staroveký rhamnos bol asi Rh. Nie je však vhodná ako náhradka za krušinovú. s tmavou čiernomodrou šťavou a sladkastohorkou chuťou. jej plody sú takmer štandardnou prímesou medzi rešetliakovými. Čerstvá kôra je však veľmi silné laxans. Všetky rastlinné časti môžu slúžiť ako purgans. sacharidy a vitamín C. Preto sa májové konáriky dávali nad dvere stajne. aby sa nepočarilo dobytku. Možnosť návyku na drogu je pomerne malá.. preháňať (pre laxatívne vlastnosti kôstkovíc). zriedka kôra (Geiger. čím vznikajú mierne laxatívne prejavy. no teplota nesmie prekročiť 45 °C. Celá rastlina obsahuje účinné antrachinóny a antranoly (voľné i glykozidove viazané). Kôra obsahuje aj antrachinónové deriváty. oleoides . sa používali vo veterinárnej medicíne. Čerstvé bobule dodnes využíva homeopatia. kempferol). ako obsahuje krušina jelšová. sčasti aj diantróny. jantárová a jej vápenná soľ). do výšky 1000 m. V staršom liečiteľstve sa najčastejšie uplatňovali zrelé čerstvé alebo sušené bobule (v mnohých liekopisoch boli v minulosti oficinálne). potom sčernejú . Kôstkovičky rešetliaka bývajú najprv zelené. prečisťovať. pretože sa pokladal za druh opisovaný Dioskoridom.5 : 1. materiál sa vopred očistí od zvyškov listov i konárikov. Pomer zosušenia je asi 3. Už v 9. Thoms). Zriedka je predmetom zberu kôra — Cortex rhamni cathartici (Spinae cervinae). ale vďaka prispôsobivosti aj na neutrálnych a mierne kyslých horninách od nížin po podhorský stupeň. V ľudových poverách sa rešetliak pokladal za prostriedok proti démonom a čarám. Vyskytuje sa na vápencoch. Ľahšie odlíšiteľnou prímesou sú bobule zobu vtáčieho . Plody — Fructus rhamni cathartici seu Spinae cervinae u nás nie sú oficinálne. Lepšie sa suší umelým teplom. Preto je 249 .Ligustrum vulgare L. že môže vyvolať zúrivosť. Pri žuvaní rešetliakových plodov sa sliny farbia modrasto až modrohnedo (nie zelen- kastohnedo ako pri krušinových). stor. je krušina jelšová — Frangula alnus Miller. dnes označovaný ako Paliurius australis. tiež však ramnokatartín. glukofrangulín. emodínové glykozidy. Droga pochádzajúca z plodov napadnutých plesňou (Puccinia coronata) je jedovatá. voľné emodíny. Theofrastos a Dioskorides ním označovali rozličné druhy dnešných rešetliakov alebo krušiny. Vedecký názov rastliny vychádza z gréckeho rhamnos. Druhový prívlastok catharticus je z gréckeho kathairein = čistiť.). ktoré veľmi dráždia sliznice a pokožku). pôsobí dávivo a zapríčiňuje aj črevné koliky (prevládajú v nej redukované antróly a antranoly. ostnitý. úplavicové hnačky a lokálne silné dráždenie. Zber zrelých plodov sa robí ručným odtrhávaním v septembri až októbri. Podľa Fluckigera primát v liečebnom využití kôstkovíc patrí Severanom. lebo jej laxatívne účinky sú asi päťnásobne slabšie. Rešetliakové majú aj inú anatomickú stavbu (napr. v riedkych kroviskách a svetlých lesoch.

V antike sa nespomínajú ríbezle ani egreše. Mohli však byť známe. s chaluhou bublinatou. pobrežné kroviská a vlhké lesy do nadmorskej výšky 1000 m.a tobôž čierne . Roku 1882 konštatoval. bol lekár Peter Forestus (+l579). Prvý.. Stanovené dávky sa však nesmú zvyšovať. Z 1 lyžičky čajoviny na pohár vody sa pripravuje macerodekoktum (pije sa cez deň po dúškoch). V niektorých liekopisoch je oficinálny sirup pripravený z čerstvých plodov. Listy má stopkaté. V pohári studenej vody sa 8 hodín maceruje zvyčajne 10 g (2 lyžičky) plodov.pijú sa 2 šálky denne. že stopky a listy sa kedysi používali ako náhradka za čierny čaj a plody na prípravu sirupu. španielsky: Casis. lebo iný hmyz s krátkym sosákom nedosiahne na dno čiašky. v prírode si volí vlhké až mokré stanovištia. kto poukázal na liečivosť čiernych ríbezlí. Wittstein si ich tiež vysoko cenil. Tvrdé drevo slúži na jemné rezbárske výrobky a bobule na prípravu sýtej maliarskej zelene (Succus viridis) alebo krycej žltej farby. Podobné druhy sú pestované ríbezle — r. petraeum Wulf. s 3—5 lalokmi. striedavé. ktorú využívajú najmä včely. Egrešovité — Grossulariaceae (Lomíkameňovité — Saxifragaceae) Ľudovo: ríbezle. a i. Žltozelené kvety tvoria riedke ovisnuté strapce. taliansky: Cassis. Vedecké pomenovanie druhu Ribes L. lebo môžu vyvolať dávenie alebo dráždiť črevnú sliznicu a zapríčiniť jej krvácanie. červená. Ribes rubrum L. pochádza vraj z arabského ribaš 250 (označenie pre kyslé plody niektorých ríbezlí). kvetom bazy čiernej. 196. — r.vhodná aj na dlhšie užívanie. Ríbezľa čierna je jednou z hlavných ovocných kultúr ZSSR. anglicky: Black Currant. ktorej kalichy a listy nemajú žľazy a do zberaného materiálu nepatria ani divorastúce r. 8 10 4 2 13 12 . Ríbezle všeobecne . na okraji pílkovité. Pestuje sa v záhradách ako ovocina. 5 5 2 1 13 10 II. Včajovinách proti tučnote tvoria častú zložku napr. Pokusne sa zistilo. krušinovou kôrou a s vňaťou ligurčeka a benedikta lekárskeho. maďarsky: Fekete ribiszke (egreš). Čajovina č. s chlpatými konármi. Ríbezľa Listová droga (Folium ribis nigri) podlieha ČSN 86 6435: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté listy Listy napadnuté hrdzou Iné časti rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Obdobie kvitnutia trvá 8—10 dní. Prof. rusky: RYBÍZ ČERNÝ RÍBEZĽA ČIERNA Ker vysoký až 200 cm. Menšie kultúry sú v severozápadnej Európe. Spomedzi všetkých ríbezlí je včelársky najcennejšia práve r. ráno a večer pred jedlom. V ľudovom liečiteľstve plody slúžia aj ako diuretikum alebo metabolikum. Rešetliak má i technický význam. Plody sú šťavnaté čierne bobule.majú hodnotnú medovinu. čierna. Výluh sa pije nalačno večer alebo ráno. smradľavý rybíz Nemecky: Schwarze Johannisbeere. rašeliniská. kvitne v apríli až júni. RÍBEZĽA ČIERNA Ribes nigrum L. že výťažky z plodov pripravené za studena sú účinnejšie ako výluhy pripravené za tepla. dlaňovité. R. pretože majú domovinu v Ázii a Európe. skalná. francúzsky: Cassis. Inak zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička plodov na šálku záparu . Používa sa najmä v detskej praxi (dávka: 1—3 lyžičky).

Jeho svetová produkcia je asi 0. Čím skôr sa má odovzdať nákupni. lebo doma ju ľahko napádajú škodcovia. chránenú pred svetlom. jednotlivo. Olej sa lisuje z olúpaných semien za studena. Plínius a Dioskorides. francúzsky: Ricin commun. Pupene obsahujú až 1 % silice. nemajú nepríjemný pach — najmä pri konzervovaní. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . preto býva súčasťou jarných bylinných kúr. V staroveku sa pestoval v Oriente a v južnej Európe. aby sa materiál neznečistil. Podrobný opis získavania oleja uvádzali napr. Čs. Vylisovaný surový olej sa musí ešte prevariť s vodou. ale dajú sa i sušiť. Aj v stredoveku sa vnútorne ojedinele aplikoval. Pre farmaceutickú potrebu sa používa produkt z prvého lisovania. pestuje sa v trópoch. List r.dáva aj dostatok peľu. kozmetikum (na vlasové prípravky. Listy štítovité. rusky: Jednoročná mohutná rastlina vyššia ako 2 m. V miernom pásme so zimnými mrazmi je jednoročnou bylinou. svieže. Pestuje sa v mnohých formách a odrodách (aj forma s tobolkami bez ostňov). Keďže však už Egypťania mali preň názov kiki. nanajvýš z dvoch tretín kríka. magnézia a i. Egypťania používali ricín liečebne (skoro