VYDAVATEĽSTVO OSVETA

Rukopis posúdili Prof. RNDr. PhMr. Vladimír Homola Prof. Ing. Peter Kovács, DrSc. Doc. RNDr. Karel Rada, CSc. Na diele spolupracovali MUDr. Ladislav Ježek (kontrola fytoterapeutických údajov) RNDr. PhMr. Fila Machovičová (kontrolné metódy)

© Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek, CSc, 1988 Illustrations © akad. maliar Jindřich Krejča, 1977

OBSAH
Predhovor VŠEOBECNÁ ČASŤ Liečivé rastliny v živote človeka . . Zber a sušenie liečivých rastlín . . Skladovanie, triedenie, balenie a preprava drog Obsahové látky liečivých rastlín a drog Jedovaté rastliny Použitie liečivých rastlín ŠPECIÁLNA ČASŤ Agát biely Alchemilka žltozelená Archangelika lekárska Arnika horská Asparágus lekársky — špargľa . . . Balota čierna Baza čierna Baza chabzdová - chabzda .... Bazalka pravá Bedrovník aníz Bedrovník lomikameňový Bedrovník väčší Benedikt lekársky Betonika lekárska Blen čierny Blyskáč jarný Bolehlav škvrnitý Borák lekársky Borievka obyčajná Borovica horská kosodrevinová — kosodrevina Borovica lesná — sosna Bôľhoj lekársky Brečtan popínavý Breza previsnutá Bršlen európsky Brusnica čučoriedková - čučoriedka Brusnica obyčajná Cesnak cibuľový - cibuľa kuchynská Cesnak kuchynský Cesnak medvedí Čakanka obyčajná Čiernohlávok obyčajný Deväťsil lekársky Divozel veľkokvetý Divozel sápovitý Drchnička roľná Dub letný Dub zimný Durman obyčajný Ďatelina lúčna Fazuľa záhradná Fenikel obyčajný Fialka trojfarebná Fialka roľná Fialka voňavá Graciola lekárska Gypsomilka metlinatá Hadomor (hadí mor) španielsky . . Hamamel virgínsky Hlaváčik jarný Hlaváčik letný Hlaváčik jesenný Hloh obyčajný Hloh jednosemenný 51 52 53 54 56 57 58 59 61 62 63 64 66 67 68 69 70 72 73 74 75 77 78 79 80 81 82 84 85 86 88 89 90 91 91 93 94 94 95 96 98 99 100 100 101 103 104 105 106 107 107 107 109 109 11 13 23 24 27 30 7 Hluchavka biela Horčinka horká Horec žltý Chmeľ obyčajný Chren dedinský Ibiš lekársky Ihlica tŕnitá Imelo biele Jablčník obyčajný Jahoda obyčajná Jarabina vtáčia Jaseň štíhly Jastrabina lekárska Jesienka obyčajná Kapsička pastierska - pastierska kapsička obyčajná Kapucínka väčšia Kapusta čierna Horčica biela Karbinec európsky Klukva močiarna Kocúrnik obyčajný Komonica lekárska Konopnica žltkastobiela Konvalinka voňavá Kopytník európsky Koriander siaty Kosatec nemecký Kosatec florentský Kosatec bledý Kostihoj lekársky Kotúč poľný Kôpor voňavý Krasovlas bezbyľový Krtičník hľuznatý Kručinka farbiarska Krušina jelšová Krvavec lekársky Kuklík mestský Kuklík potočný Kukurica siata Kýchavica biela Kyjanička purpurová Lastovičník väčší Levanduľa úzkolistá Lieska obyčajná Ligurček lekársky Lipa veľkolistá Lipa malolistá Lipkavec marinkový Lišajník dubový Lobelka tabaková Lomikameň zrnitý Lopúch väčší Lopúch menší Lopúch plstnatý Luskáč lekársky Lyžičník lekársky Ľan úžitkový Ľubovník bodkovaný Ľuľkovec zlomocný Ľuľok sladkohorký Majorán záhradný Mak siaty Mak vlčí Materina dúška - dúška materina . Materina dúška obyčajná - dúška tymianová Mäta kučeravá Mäta pieporná Medovka lekárska 111 112 113 115 116 117 119 120 121 122 124 125 126 127 129 130 131 131 132 134 134 136 137 138 139 141 142 142 142 143 144 145 147 148 149 150 151 152 152 153 155 156 157 158 160 161 162 162 164 165 166 167 168 168 168 169 170 171 172 173 174 176 177 178 179 180 182 183 184 Medvedica lekárska Moruša čierna Moruša biela Mrkva obyčajná Mrlik dobrý Mrlík voňavý Mydlica lekárska Náprstník červený Náprstník vlnatý Nátržník husí Nátržník vzpriamený Nechtík lekársky Nevädza poľná Očianka Rostkovova Oman pravý Orech vlašský Ostrôžka poľná Ostružina černicová — černica . . . Ostružina malinová — malina . . . Ovos siaty Pagaštan konský Pakost smradľavý Palina abrotská — p. božie drievko Palina dračia Palina obyčajná Palina pontická Palina pravá Pamajorán obyčajný Papraď samčia Paprika ročná Parasca väčšia Pestrec mariánsky — silybum mariánske Petržlen záhradný Pivonka lekárska Plavúň obyčajný Pľúcnik lekársky Pľuzgierka islandská Podbeľ liečivý Praslička roľná Prietržník holý Prietržník chlpatý Prilbica modrá Prútnatec metlovitý Prvosienka jarná Prvosienka vyššia Púpava lekárska Pupenec roľný Puškvorec obyčajný Pýr plazivý Pyštek obyčajný Rasca lúčna Rebarbora dlanitá Rebríček obyčajný (myší chvost obyčajný) Rebríčkovec (paruman) spanilý — rumanček rímsky Repík lekársky Rešetliak prečisťujúci Ríbezľa čierna Ricín obyčajný Rimbaba obyčajná Rozmarín lekársky Rumanček pravý Ruta voňavá Ruža galská Ruža šípová Saturejka záhradná Sedmokráska obyčajná Senovka grécka Skorocel (chmelík) blškový .... 186 187 187 188 190 190 192 193 194 195 196 198 199 200 201 203 204 205 206 208 209 210 211 212 213 214 215 216 217 219 220 221 222 223 225 226 227 228 230 231 231 232 233 234 234 236 237 238 240 241 242 243 244 246 247 248 250 251 252 253 255 256 258 259 260 261 263 264

Skorocel (chmelík) piesočný . . . . Skorocel kopijovitý Sladič obyčajný Sladovka hladkoplodá — sladké drievko hladkoplodé Slamiha piesočná Slez lesný Slez maurský Slez nebadaný Slnečnica ročná Smrekovec opadavý Srdcovník obyčajný Starček obyčajný Stavikrv pieprový - horčiak . . . . Stavikrv vtáčí Šalvia lekárska Šalvia muškátová Štiav lúčny Tekvica obyčajná Topoľ biely Topoľ čierny Topoľovka ružová — ibiš ružový . . Trnka obyčajná — slivka trnková .

264 265 266 267 269 270 270 270 272 273 274 276 277 278 279 280 282 283 284 284 285 286

Turanec kanadský Túžobník brestový Vachta trojlistá Valeriána lekárska Veronika lekárska Veronika potočná Vlkovec obyčajný Vratič obyčajný Vŕba biela Vres obyčajný Vresovec šrvorradý Yzop lekársky Zádušník brečtanovitý Zbehovec plazivý Zeler voňavý Zemedym lekársky Zemežlč menšia Zemiak — ľuľok zemiakový . . . . Zimoľub okolíkatý Zimozeleň menší Zlatobyľ obyčajná Železník lekársky Žihľava dvojdomá — pŕhľava dvoj-

288 289 290 291 293 293 294 295 296 298 298 299 300 301 302 303 304 305 307 308 309 310

domá Žihľava malá - pŕhľava malá ... Žindava európska Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Stručný slovník medicínskych výrazov Literatúra Slovenské odborné názvy liečivých rastlín Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Slovenské ľudové a hovorové názvy rastlín České odborné názvy liečivých rastlín Latinské názvy liečivých rastlín . . Latinské názvy drog Oficiálne a ľudové indikácie . . . . Škodlivé účinky drog a následky po ich požití Vecný register

311 311 313 315 337 368 369 371 372 376 378 382 386 391 393

Hlavné požiadavky ČsL 4 sme zaregistrovali. Pokroky vo farmakognózii a príbuzných vedných odboroch si vynútili úpravu a aktualizáciu všeobecnej aj špeciálnej časti tohto monografického diela. české i latinské názvoslovie rastlín. Pribudlo i niekoľko nových rastlín. cudzokrajných a menej dôležitých liečivých rastlín. v niektorých prípadoch uvádzame v zátvorke aj staršie. Z technických. Veríme. Preto pri hľadaní niektorých údajov bude záujemca musieť siahať i po starších vydaniach tohto Atlasu. čiastočne aj praktických príčin sme však vyradili väčší počet chránených. že vykonané úpravy pomôžu zvýšiť praktickú hodnotu a použiteľnosť nového Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov. ešte nevžité odborné názvy rastlín. prípadne nové. ale zmeny vo výrobnom programe československých HVPL sa už nedali dôsledne zachytiť. Keďže botanická terminológia zatiaľ nie je celkom ustálená. V treťom vydaní tohto diela sa odrážajú aj zmeny. Oproti predchádzajúcim vydaniam sme podstatne rozšírili receptár čajovín pripravovaných z liečivých rastlín. pri ktorých moderná veda potvrdila významné liečivé účinky. Bratislava 1988 7 . ktorými prechádza slovenské.PREDHOVOR Tretie vydanie Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov prichádza do rúk čitateľa v prepracovanej podobe.

.

ktoré sa využívajú na liečbu. Preto sa na podporu vedeckosti homeopatie koncom minulého storočia zaviedlo Ardtovo-Schulzeho pravidlo. Hoci ľudové liečiteľstvo dalo ľudstvu veľa cenných liečivých rastlín (rumanček. Vo svojej prirodzenej poverčivosti predpokladal. tým mocnejšie účinky sa pripisovali liečivej rastline nesúcej jej meno. lipový kvet. Čínske lekárstvo. Modernejšie sa uplatňuje preventívna liečba zameraná na predchádzanie chorobám. Takmer každodenne sa v najrozličnejších podobách dostávajú na náš stôl ako potraviny. neraz aj vymiznutie niektorých rastlinných druhov. Na úsvite historického obdobia už vidíme v rukách ľudstva všetky najdôležitejšie prostriedky obživy: kultúrne rastliny. antická civilizácia vyrástla z veľkých a základných predhistorických objavov kultúrnych rastlín. z ktorej. malo vysokú úroveň už niekoľko tisícročí pred naším letopočtom. prípadne mu prospieť iným spôsobom. nadmorskú výšku a iné faktory. Tieto liečebné postupy sa usilujú vyvolať v tele obranný proces liečivými látkami opačného účinku. domáce zvieratá. ale nevedecké. ako dosvedčujú staré čínske letopisy. treba ho veľmi kriticky prehodnocovať. Podľa homeopatického chápania možno chorobu liečiť malými dávkami takého liečiva. dodnes zakorenené v ľudovom liečiteľstve. hlavné druhy obilia. V ľudovom liečiteľstve sa ich používa asi 800. mätu a mnohé iné). technické i liečivé rastliny. strukovín. Z rozsiahlych vedomostí Egypťanov čerpala Európa počas celého stredoveku bez toho. ktoré vo vyšších dávkach u zdravého človeka vyvoláva príznaky podobné ochoreniu. Dávnoveký človek si dobre všimol. Ich pestovanie bolo miestami dokonca veľmi intenzívne a pokročilé. lebo je v ňom i nános pavedeckých prvkov. ktorá vychádzala zo zásady similia similibus curantur — rovnaké možno liečiť rovnakým. rozličnými magickými spôsobmi sa uchádzali o priazeň ducha rastliny a prinášali mu dary a obete. Už starovek diferencoval terapiu: contraria contrariis (protichodné protichodným) a similia similibus (rovnaké rovnakým). geologický podklad. že tieto vlastnosti sú darom nadprirodzeného ducha sídliaceho v rastline. To isté dokazujú staroindické pamiatky a archeologické doklady o mezopotámskej kultúre Babylončanov. Súborne sa nazývajú alopatia (z gréckeho allos — iný a pathos — choroba). Na Blízkom i Ďalekom Východe jestvovala skutočná lekárska veda už dávno pred zrodom antickej vzdelanosti. pretože najväčšie a najzákladnejšie objavy a vynálezy sa udiali pravdepodobne v neolite (v mladšej dobe kamennej). s úzkym vzťahom k náboženstvu a tradíciám. v európskej oficiálnej medicíne vyše 300 (aj s cudzokrajnými) a v našej asi 150. V Európe rastie asi 1 000 druhov liečivých rastlín. pochopiteľne. spravidla božskej alebo aspoň nižšej mýtickej bytosti. Toto učenie — nazývané signatúra plantarum. korenia. Medikamentózna liečba v minulosti spočívala predovšetkým na liečivých rastlinách. menej na látkach živočíšneho a minerálneho pôvodu. že rastliny s mečovitými listami hoja sečné a bodné rany. ktorí mali hlbšie znalosti o rastlinách. silné brzdí a veľmi silné celkom ruší. Preto nás nesmie zarážať ono magické šero sprevádzajúce starú medicínu hlboko do stredoveku. Aj staroegyptská kultúra umožnila vznik dobre organizovaného lekárstva. Pri výbere liečebného použitia sa ľudová logika opierala najmä o tvar rastliny alebo niektorej jej časti. Ich vzťahy k okolitému prostrediu sú pevné. Preto vznikla osobitná kasta čarodejníkov. Súbor starovekých vedomostí o liečivých rastlinách nebol malý. nie sú nijaké písomné záznamy. Každý výraznejší zásah do biologickej rovnováhy krajiny prináša podstatné zmeny v jestvujúcich rastlinných spoločenstvách. Aj liečivosť bylín sa vykladala z rozličných hľadísk: predovšetkým pôsobilo meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa. stredné ju podporuje. Vývoj botaniky oddávna išiel ruka v ruke s vývojom lekárstva. Liečba rastlinami čiže fytoterapia môže byť kauzálna (zameraná na príčiny chorôb) alebo symptomatická (zameraná proti príznakom chorôb). 11 . pôvod mnohých domácich zvierat a kultúrnych druhov rastlín ostane azda navždy zahalený tajomstvom. Základy homeopatickej liečby (z gréckeho homoios — podobný) položil lipský lekár Samuel Hahnemann (1755 — 1843). čím bola táto bytosť váženejšia. rastliny so žltými kvetmi sú vhodné proti žltačke atď. Liečivé rastliny tvoria v prírode ustálené spoločenstvá viazané na určité stanovište. signatúra rerum — je síce historicky zaujímavé. Mnohé lieky prejavujú veľkú závislosť od dávkovania. Verilo sa. Neskôr ich funkciu — vrátane liečiteľských úloh — nahradili kňazi. zeleniny. mnohé slúžia na technické účely a početná je aj skupina rastlín. Nespokojnosť s výsledkami alopatických liečebných postupov v minulom storočí viedla k založeniu homeopatie. krmovín. ktoré vychádza zo zásady: slabé dráždenie (nízka dávka liečiva) povzbudzuje životnú činnosť. žeby k nim bola pridala niečo podstatné. že rastliny ho môžu živiť a liečiť.LIEČIVÉ RASTLINY V ŽIVOTE ČLOVEKA Rastliny sprevádzajú človeka od kolísky po hrob.

ktorá v tele podporuje tvorbu vlastných protilátok (na rozdiel od substitučnej liečby. V ľudovom liečiteľstve sa často zlučujú indikačné oblasti zo všetkých foriem terapie. Vo fytoterapii tvorí akýsi spoj medzi ľudovým liečiteľstvom a vedeckou medicínou. Preto sa pokladajú za najprirodzenejšie liečivá. učenia o signatúre. Na homeopatii je sympatická zásada dôkladného lekárskeho vyšetrenia a presnej diagnózy. Vo fytoterapii sa uplatňujú názory ľudového liečiteľstva. Túto skutočnosť musí mať čitateľ stále na zreteli. . alopatie i homeopatie. prípadne sú vo výslovnom protiklade. Vo fytoterapii sa možno seriózne oprieť spravidla len o indikácie založené na kritickom vedeckom výskume a overené modernou oficiálnou medicínou. Liečivé rastliny a ich obsahové látky sú prírodného pôvodu. ktoré používa väčšinou v čerstvom stave na prípravu rozotieraných preparátov alebo výťažkov.Zmodernizovanú homeopatiu možno chápať ako formu podnetovej liečby. Vychádza totiž najmä z liečivých rastlín. Často sa nekryjú. Vo všeobecnosti sa však homeopatická liečba odmieta pre nedostatočnú vedeckú podloženosť. pri ktorej sa do tela vpravujú hotové obranné látky).

farmaceutická chémia . ktorých celková syntéza by bola príliš nákladná (napr. alebo sa vyrába synteticky). papaverín a efedrín sa môže izolovať z rastlín. Tieto izolované čisté obsahové látky rastlinných drog možno ďalej spracúvať na liečivá. Chýbali a chýbajú nám (i pre možný vývoz) bežné liečivé rastliny — drogy. repíková vňať. prípadne rozšíriť škálu ich priaznivých účinkov. Preto nemá letné ani zimné tepelné extrémy. list čučoriedky. a to iba preto. a tým nadmerné zrážky. podmienenou najmä spomínanými slovenskými prírodnými podmienkami. ergotamínu. Spotreba liečivých rastlín (najmä na priemyselné spracovanie) podstatne stúpla a stále stúpa. digitoxín a i.). Slovensko je bohaté na vodné pramene. kvalitné šípky. extraktov a pod. V tomto diele sa pri mnohých drogách uvádzajú i požiadavky platných noriem. zemežlče a ďalšie drogy. hyoscyamínu. Z niektorých sa poloumelo vyrábajú ďalšie liečivá. aby každý zberač vedel určiť správny spracovateľský postup. no hoci sa napríklad r. Zvyčajne sa 13 . takže pri rozumnom zbere by sa nemali dať vyhubiť. droga. Niektoré nákupné ceny sa preto veľmi výhodne upravili. podľa saligenínu mnohé látky s protireumatickým pôsobením. stavikrvu vtáčieho. niektoré hormóny zo saponínov a rozličné farmaká z alkaloidov námeľa). OD LIEČIVEJ RASTLINY K DROGE Podmienkou použiteľnosti rastliny na liečenie sú vhodné obsahové látky. j. alebo po dôkladnom preskúmaní chemickej skladby slúžia ako modelové látky pri výrobe rovnako účinných syntetických látok (napr. Kvalitu drog určujú predovšetkým obsahové látky.normy (ČSN. chinínu. Pre každú drogu sú preto predpísané hodnoty jej kvality . ktoré sú zárukou jej akosti. kvet bazy čiernej a divozelu. kde je zber lepšie organizovaný (Bulharsko. ako je lipový kvet. a má aj priaznivé klimatické podmienky.). v prípade morfínu. V niektorých druhoch dočasne obstojíme iba tradične dobrou kvalitou našich drog. podľa indiánskeho šípového jedu kurare lieky spôsobujúce svalové ochabnutie (svalové relaxanciá v chirurgii) atď. od severovýchodu sucho a od severozápadu zasa priveľkú oblačnosť. čučoriedkové plody.). Pre vegetáciu — liečivé rastliny nevynímajúc . sa vyrobili mnohé syntetické látky vyvolávajúce miestne znecitlivenie (lokálne anestetiká). Pri chemickom spracovaní možno izolované látky zbaviť niektorých vedľajších záporných účinkov. Takmer celá krajina sa rozprestiera na južnom úbočí Karpát. príp. ktoré sú výslednicou zložitých životných (biochemických) pochodov a v istom štádiu vývoja sa ukladajú buď v celej rastline. pričom sú tu možnosti a predpoklady aj na export kvalitných rastlinných drog. ktorá je určená obsahovými látkami. na ktorých sa neskôr mohli utvoriť úrodné pôdy priemernej zrnitosti. ergobazínu. a to v produkčnom množstve. čo je však obvykle dosť ťažké. tinktúr. t. vňať materinej dúšky. Sušená liečivá rastlina.ZBER A SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Slovensko je mierne hornatou krajinou s rozmanitým geologickým zložením.má veľmi vhodné podmienky. než majú umelé (syntetické) látky.náuka o syntetických liečivách a i. stáva sa stále viac priemyselnou surovinou. ktoré priaznivo ovplyvňujú vegetáciu. Maďarsko. Podľa kokaínu. 1969 u nás vykúpilo najviac liečivých rastlín za posledných 50 rokov. alebo preto. ON). Egypt) a ktoré nám cenovo konkurujú. Na Slovensku rastie asi 200-250 všeobecne uznávaných druhov liečivých rastlín od nížinných pásem až po alpínske hole a skaly. resp. žihľavy. ale napriek všetkému sa dostávame do nepríjemnej situácie: v exporte nás ohrozujú štáty. podľa morfínu látky mierniace bolesť (centrálne analgetika). obsiahnutého v listoch koky. Ich prieskumom sa zaoberajú celé vedné odbory (farmakognózia — náuka o prírodných liečivách. že zvyšok tvoria rastliny dovážané z tropických alebo subtropických oblastí. Z asi 300 druhov drog „každodennej potreby". chránená pred vetrami prinášajúcimi od severu veľké mrazy. rumanček. že priame používanie liečivých rastlín je na ústupe. ako je to napr. Rastliny možno upotrebiť priamo čerstvé. Množstvom a druhovou rozmanitosťou rastlín by sa teda Slovenská socialistická republika mohla stať výhodnou surovinovou základňou na zakrytie spotreby liečivých drog na domácom trhu. Mnohé liečivé rastliny a drogy sú stálou surovinou na izoláciu obsahových látok s menšou jedovatosťou. prípadne celosvetovým nedostatkom. a tým aj konštantného liečebného efektu. ergotoxínu a srdcových glykozidov (strofantín. a tie podmieňujú aj ich terapeutické upotrebenie. že ich výroba by bola nehospodárna. nevyznačuje sa priveľkou vlhkosťou alebo suchom a vyhovujúca je i dĺžka slnečného svitu. ktoré sú bezpodmienečnou zložkou európskych priemyselne vyrábaných farmaceutických prípravkov (hromadne vyrábaných liekov). Juhoslávia. petržlenový koreň. Na území Slovenska sa v druhohorách utvorili vápencové substráty a vulkanická činnosť v treťohorách zasa zmiernila reliéf tektonických zlomov a pokryla ich svojimi vyvrelinami. môže poskytnúť asi polovicu až dve tretiny. alebo len v niektorých jej častiach. preto treba na ňu dnes hľadieť trochu inak ako kedysi a prísne dbať na jej požadovanú kvalitu. ešte stále chýbalo asi 300 000 kg pre domácu potrebu (výroba liečivých čajovín. Je síce pravda. ale stále stúpa ich priemyselné upotrebenie.

Problematika sa dá zosumovať do štyroch základných faktorov: 1. inulín. fermentované laxatívny. začiatok kvitnutia. Takto možno pochopiť nevyhnutnosť zberu zásobných orgánov — koreňov a podzemkov v jeseni. Napríklad náprstníkové listy (Folium digitalis) pri zbere za slnečného dňa a popoludní majú zaručene vyšší obsah srdcových glykozidov než zrána. NSR a i. tuhá zima atď. Nie je prípustná napr. Ak sa rastlina na stanovišti riadne vyvíja. preto ho kladieme na záver. je v priamej závislosti od obsahových látok. Jána" čosi bolo — ľudová múdrosť tušila vtedy maximum obsahových látok. značí celú fázu úpravy biologickej suroviny až do konečného komerčného štádia. lúpať. silica a mentol izolovaný zo silice). Apretácia rozhodne nesmie ísť na úkor kvality drogy. jednotlivé obsahové látky sa izolujú a až potom sa používajú na prípravu liekov. Preto sa často budujú továrne priamo pri pestovateľských plochách (oba nemecké štáty. chladné leto. kvitne a pod. z ktorých sa pripravujú lieky. ak sa liečivé obsahové látky tvoria v listoch. Problematike preto venujeme osobitnú kapitolu. všetko ostatné boli povery. alebo niektoré zo súboru obsahových látok samy osebe majú výhodnejšie liečebné uplatnenie.) nakupujú aj čerstvé rastliny. že aj tvorba obsahových látok v nej prebieha normálne. dá sa predpokladať. Mechanické časové zadelenie podľa kalendára nemusí vždy súhlasiť s vývojom rastlinných orgánov (neskorá jar. Tie musia ostať zachované i v drogách. vápnom. Čerstvo zozberané rastliny tvoria liečivú biologickú surovinu — sušením sa z nej stáva droga. pre korene horca. O aplikácii vhodnej formy a spôsobe užívania rozhoduje lekár na základe diagnózy. Obdobie zberu liečivej rastliny nemožno voliť náhodne. Na zastavenie takýchto zmien sa vypracovali rozličné metódy. stabilizované sušením. Niekedy treba rastlinu pred sušením upraviť. posledný faktor je síce prvoradý. Súbor týchto prác pomenúvame apretácia. napr. aj na zbere „za mesačnej noci na sv. 4. Celý pochod úpravy materskej rastliny na drogu a napokon na liek. konštantné množstvo obsahových látok. pretože liečebne účinné obsahové látky sa v nich nijako nemenia.). preto sa niekedy výslovne zakazuje.konzervujú takým spôsobom. v istom ročnom či mesačnom období. napr. prípadne ešte presnejšie: vzhľadom na vytváranie. Čerstvá biologická surovina sa musí čím skôr spracovať. ako liečivo. 3. aby sa pri ňom príliš nezmenili práve tie látky. droga a obsahová látka izolovaná z nej často majú v liečiteľstve rozličné. lebo inak v nej začnú prebiehať nežiadúce zmeny obsahových látok. samozrejme.. čerstvé semená pagaštana konského (Aesculus hippocastanum). lebo v čase silného slnečného žiarenia sa silica stráca. Liečivá rastlina ako celok. po vytvorenie drogy. obdobie zberu liečivých rastlín a sám zber. Zber sa dá vytýčiť časové. bieliť. osobitným spôsobom rozložiť obsahové látky. lebo jej pôvodné obsahové látky majú dávivý účinok. jednotlivé izolované zložky sú oveľa menej účinné. t. Časová závislosť zberu je ešte užšia. homeopatia používa na prípravu liečiv prevažne čerstvé rastliny. najmä ak obsahujú rezervné látky (škrob. kedy je v nich alebo v niektorom ich orgáne maximum účinných obsahových látok. 2. podľa citlivosti účinných látok voči teplote. ktorý dostane chorý. Keďže čerstvá rastlina ani droga obvykle nemávajú stále. kriedou a pod. zmrazovanie pri nízkych teplotách čiže lyofilizácia a i. rastie. ktoré však nemožno uplatniť v bežnej domácej praxi (napr. sliz či 14 . lesné plody a huby nakupované Jednotami. Orgány s obsahom silice zasa treba zberať neskoro popoludní. Anglicko). Lekár takisto posudzuje vhodnosť liečiva rastlinného či živočíšneho pôvodu alebo umelo vyrobeného. ktorý možno vždy a všade uplatniť. Ako opačný prípad možno uviesť tymianovú vňať a jej uplatnenie pri liečení čierneho kašľa — efektívne pôsobí len celý komplex obsahových látok čerstvej drogy. Drogu možno zasa použiť v terapii priamo. OBDOBIE ZBERU LIEČIVÝCH RASTLÍN Obdobie zberu liečivých rastlín záleží na tom. napr. j. Sušenie je teda veľmi zodpovedná úloha a môže nám celkom znehodnotiť námahu spojenú so zberom. nasadenie kvetných púčikov. obsahové látky liečivých rastlín (drog). pretože má svoje vedecky opodstatnené dôvody a napr. a preto sa miestami (v NDR. pretože každé môže mať inú terapeutickú šírku. ktoré podmieňujú liečivosť. spôsob skladovania drog (a ich preprava). ale priamo závisí od predchádzajúcich. že najvýhodnejším spôsobom jednoduchého konzervovania. spôsob sušenia nazberaného materiálu (príprava drog). U nás sú to napr. vňať mäty piepornej. pôsobenie pár alkoholu na zozberaný materiál. je sušenie. ktoré sa musí robiť odborne. nepovoľuje sa bielenie ibišového koreňa kysličníkom síričitým. Čerstvé rastliny majú vedecky opodstatnené použitie v terapii. Sušená liečivá rastlina — droga má obsahové látky konzervované.). pri kôre krušiny. nerovnaké uplatnenie (napr. prípadne látky s najvýraznejšími liečebnými účinkami možno izolovať a uplatniť ako čistú substanciu. rozkrajovať. Skúsenosti ukázali. vývoj niektorých jej orgánov. tvorbu plodov atď. Inokedy je zasa apretácia — fermentácia bezpodmienečne potrebná. príp.

a tým aj finančný príjem. Starší a dospelí pri zbere nesmú jesť a piť (fajčiť).— Kčs 14. že jednotlivé časti sa zberajú v čase plného rozvoja: plody (fructus) a semená (semina) v začínajúcej sa až dokonalej zrelosti. Gottwald): a) cena za 1 kg sušenej drogy.— Kčs 22. koreň s obsahom rezervného inulínu je zasa výhodné vykopávať v jeseni. Zber jedovatých rastlín je deťom do 14 rokov zakázaný. c) zosychací pomer sušiaceho sa materiálu. kde by sa zaparili a znehodnotili.— Kčs Hloh list s kvetom 1 kg 12. odosielaní. dáme si vopred overiť a v nákupni ohodnotiť predbežnú vzorku drogy a jej kvalitu. ako je kapacita sušiacej plochy (o týchto problémoch hovorí ďalšia kapitola). Pri každej rastline treba poznať charakter obsahových látok a zhruba i vplyvy. že rastlinný materiál bude slúžiť ako liečivo. vyhýbajme sa preto znečisteným prašným miestam.00 6: 1 Zber v kg za 1 h (priemer) Zosychací pomer Rentabilita zberu 1 h v Kčs 4 h v Kčs 12. j.silicu).5 : 1 2. Ak ešte nemáme skúsenosti. Všeobecne možno uviesť. pretože čím krehkejší je materiál. Púpavový koreň s vňaťou. nenapadnuté škodcami a v predpísanom období.—Kčs Púpava koreň s vňaťou 1 kg 12. ale nadzemné zásadne do košov alebo debničiek. Rentabilita zberu sa dá vyrátať na základe troch faktorov (ako správne radí skúsený zberač O. kde si vyžiadame platný nákupný cenník a poinformujeme sa o možnostiach odpredaja (možno dohodnúť aj iné druhy. požičaní obalov atď. rozhodne však nie do igelitových vrecák. v cenníku neuvedené). pretože vtedy je v ňom najviac horčín. Jednou 1S . Podzemné časti možno dávať do vriec. ZBER LIEČIVÝCH RASTLÍN A LESNÝCH PLODOV Ak nám ide o zber liečivých rastlín na odpredaj. zdravé.00 3.00 5: 1 Po overení faktov si vyberieme 2 — 3 dobre známe druhy. Mechanizácia zveľaďuje výsledky zberu. I keď je zber našou záľubou.—Kčs 40. tým šetrnejšie musíme s ním zaobchádzať a negniaviť ho.— Kčs Ľubovník vňať 1 kg 10. ako korene (radices).— Kčs Ihlica tŕnitá koreň 1 kg 17.—Kčs 4. treba vykopávať na jar.—Kčs 48. a na tie sa zameriame.00 4: 1 5. Vo všetkých prípadoch je to za sucha. až potom sa pustíme do väčšieho zberu.15 Kčs 56. priestorom zapadnutým popolčekom a pod. kosáky a kosy a pod. zásadne sa nesmú súčasne zberať nejedovaté a jedovaté rastliny. podzemky (rhizomata) alebo hľuzy (tubera) zvyčajne vykopávame v jeseni. používame preto hrebene.60 Kčs 13. Pri zbere nesmieme nikdy zabúdať.50 Kčs 90. Kvety a listy trháme väčšinou ručne. t. Iba tak možno vždy získať z rastlín hodnotné drogy. treba zvážiť jeho rentabilitu a vopred si pripraviť miesto na sušenie.— Kčs 10. Rátanie: množstvo nazberané za 1 h delíme zosychacím pomerom a podiel vynásobíme nákupnou cenou za 1 kg drogy. kvety (flores) pred ich úplným rozvinutím. navštívime pred zberom niektorú z nákupní.70 Kčs 54. ktoré na ne pôsobia. podzemné časti. do čoho sa robí zber. Ako príklady možno uviesť prepočet za poldenný zber (4 hodiny): Zberaná časť Bylina Cena za 1 kg drogy (1977) list 1 kg 12.50 3: 1 9. Výsledkom je odmena za 1 h práce v korunách. Nemožno zberať viac. kvety bez stopiek. Zberáme rastliny čisté. b) hodinový výkon. listy (fólia) a vňať (herbae) tesne pred plným rozkvitaním kvetov na rastline. vňať režeme kosákom alebo nožom (iba bylinné časti) a podzemné časti vyrypujeme rýľom. ktorý sa zberá pre obsah horčín. pri slnečnom počasí. ktoré sa vyskytujú hojne v okolí. Veľmi dôležité a často rozhodujúce je. zber čerstvého materiálu v kg.80 Kčs Podbeľ 5.

černíc. áron škvrnitý (Arum maculatum). rôsoly. 0.5 m2. Občas sa vyskytujú stredne ťažké otravy plodmi zemolezu čierneho (Lonicera nigra). agáta. ale až po oschnutí rannej rosy alebo dažďovej vody. listy podbeľa 3 m2 a listy maliny alebo ostružiny 3. prípadne za černice. hoci každý rok ostáva v našich lesoch tisíce ton nevyzberaných lesných plodov i húb. preto ich treba čím skôr dodať do nákupne. ČERVENÉ A ŽLTÉ JEDOVATÉ BOBUĽKY pripomínajú ríbezle a brusnice. Preto sú vhodné na zácvik zberačov-začiatočníkov. ČIERNE A MODRAVÉ BOBUĽKY si možno zameniť najmä za čučoriedky či čierne ríbezle. uvedené údaje sú len orientačné. šípok i borievok) vyrábame znamenité kompóty.5 m2. kvasia i hnijú. vňať prasličky. Aj keď sme z tejto stránky veľmocou. ktorý rastie v podhorskom pásme. Slúžia ako výhodný vývozný artikel potravinárskeho priemyslu a umiestia sa v každom množstve i na domácom trhu. lebo plody zvyčajne dozrievajú postupne. patria k nim plody prudko jedovatého lykovca (Daphne mezereum). spojené až po dve spolu. klesá obsah cukrov. Na zber jahôd. ani zďaleka nevieme uspokojiť konzumentov. Pri sušení ostatného zozberaného materiálu sa na 1 m2 zmestí asi 0. sirupy. kvet rumančeka 0. Dodatočným vyberaním lístia.z prvých zásad zberača je: materiál sa nesmie zapariť! Veľmi citlivé sú napr. kde môže niekto iný po nás o pár dní zberať ďalej. takže ich predaj z roka na rok stúpa. zmrazenú dreň i ďalšie výrobky. Proti zapareniu je odolný napr. vitamínov. Už 5 — 6 bobuliek spôsobuje u detí veľmi ťažkú otravu. závažným.zaparujú sa. Lesné plody zberáme zásadne do čistých nádob. bobuľky má poukladané akoby na okrúhlom tanieriku. s ktorými sa stretávame na detských klinikách. Branca sa pri sušení 1 kg čerstvého materiálu vyžadujú väčšmi odstupňované plochy (kvet vratiča 0. brusníc a čučoriedok sú najvhodnejšie prepravné obaly (tzv. než horúce slnko plody rozohreje. konopnice alebo jablčníka. ihličia. vresu. Špeciálne poznámky k jednotlivým lesným plodom sa uvádzajú pri ich materských rastlinách. Baza červená (Sambucus racemosa). Zberáme systematicky. často trvalým poškodením obličiek a krvavým močením. kvety rumančeka. ktorá má husté strapce červených bobuliek.Lonicera caprifolium). Počas parných dní sa zber začína skôr. Skúsený zberač môže na ploche veľa získať. Naše varovanie vychádza zo skutočností. Všetky lesné plody veľmi rýchlo podliehajú skaze . že sa nič nemôže stať. posed dvojdomý (Bryonia dioica). brusníc. ktoré sa u nás stali v posledných rokoch veľmi hľadanými surovinami. tymianu. list jahody. ríbezle čiernej. Otrava sa prejavuje 16 . teda i na menej výhodných miestach. Podľa prepočtov lekárnika K. Pravdaže.25—0. ibiša. zimolez pýŕitý — Lonicera xylosteum) — bobuľky sú vždy na stopke. čučoriedok. divozelu či nevädze. Aj v nich — podobne ako v drogách — prebieha biologické znehodnocovanie. kališných lístkov. Osobitnú kapitolu pri zbere tvoria lesné plody a huby. ľul'ok žltý (Solanum luteum). hluchavky. Slnkom rozohriate alebo mokré plody skôr podliehajú skaze. chuťou i vôňou.50—1 kg čerstvých listov a 1—2 kg čerstvej kôry alebo koreňov. ba i kalina obyčajná (Viburnum opulus). Pri zbere malín a černíc sú však nevhodné. Vňať možno sušiť v neveľkých zväzkoch (snopčekoch). Podobné bobuľky má zemolez obyčajný (čes.50 kg čerstvých kvetov. kvet myšieho chvosta 1 m2.75 m2. lebo z nich vyteká cenná šťava (lepšie sú neopraskané smaltované nádoby). ale ani jedlá. nezabúdajme však na menšie deti. prvosienky. pastierskej kapsičky. plesnejú. čo je veľká strata a národohospodárska škoda. Z lesných plodov (malín.5 m2). Jeho polopriesvitné karmínové plody sa i veľkosťou podobajú ríbezľovým. Domáci i zahraniční spotrebitelia si obľúbili ich nenapodobiteľnú chuť i vôňu. tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). Pri zbere si počíname opatrne — neničíme porasty a dávame pozor na hady. Obaly a nádoby nikdy nepreplňujeme. menia sa farebne. Plody zbavujeme nečistôt už pri zbere. ktorá sa prejavuje krvavými hnačkami. ZÁVEREČNÉ VAROVANIE PRI ZBERE LESNÝCH PLODOV Pri zbere lesných plodov a záhradného bobuľovitého ovocia sme si istí. džemy. Jedovaté plody má i konvalinka. plody netlačíme a nestriasame. nie je síce jedovatá. kokorík. najmä za priaznivých poveternostných podmienok. ktorý rastie v záhradách i lesoch a kvitne skoro zjari. listy vratiča 1. jahôd. Ak ich necháme dlhší čas na kope. nezrelých plodov a iných prímesí sa plody rozmliaždia. zaparia sa (podobne ako veľa iných druhov). vína. Šípky a borievky zberáme do lubkových alebo prútených košíkov. lubkové koše) alebo prútené košíky — sú vzdušné a plody v nich dlho vydržia ako čerstvé. Jeho príbuzný je popínavý okrasný ker zemolez kozí (ľudové ruža z Jericha .

stavikrv vtáčí. Takisto zriedkavé sú otravy plodmi vranieho oka (Paris quadrifolia). Gottwalda. pyšteka. Pri odrezávaní materiálu nožom odrezané rastliny berieme vo zväzkoch druhou rukou. konvalinky. sčervenenín kože a rozšírením zreničiek. vachta. malina. Otrava má podobný priebeh ako pri lykovci.) je azda zbytočné robiť osobitné nákresy a opisy. modro oinovatenými bobuľami umiestenými medzi štyrmi veľkými listami. vŕšky vresu. ušité z juty. jednoduchý hrebeň na rumanček a pod. pľúcnika.jednoducho všetko a všade. Častejšou príčinou otráv sú jedovaté plody posedu bieleho (Bryonia alba). prvosienka. plátna. Nevyhnutné je aj pri zbere liečivých rastlín. s prišitými dvoma pásikmi z tenšej kože na hornej strane a s jedným na dolnej. ostružina. kapsár. vratič a pod. Zberá sa tak pupenec roľný. L). vlčí mak. na hornom okraji vystužené všitým drôtom (priemer 2 — 3 mm) a s metrovými pásikmi (popruhmi) našitými v každom hornom rohu. kvetov (hloh. kde niet miesta na postavenie košíka. trávou a pod. rebríček a i.) a všade. obr. pletie a pod. Skvalitníme tým zber a za rovnaké časové obdobie nazberáme viac ako rukou. vachty a vratiča (obr. nátržníka husieho. V). Uväzuje sa podľa potreby okolo pása. slamiha piesočná a i. zlatobyle. zemedym. listov (brusnica. III).). listy maliny. týmto spôsobom sa dobre zberá najmä vňať v čistom a bohatom poraste. zber nožom „pod palec" je vlastne zber jednou rukou. podbeľ. marinky. možno ich upevňovať aj Obr. šírka 45 cm). v ktorých dopravujeme materiál domov. kde treba pracovať kolenačky (vysadzovanie. I zatváracími špendlíkmi (obr. Dobre sa uplatňuje ako príručný obal pri oberučnom zbere plodov (šípky. Otrava sa prejavuje zúžením zreníc. napr. Z náradia používaného pri bežnom zbere liečivých rastlín (rozličné nože. 17 . zlatobyľ. Zber „pod palec" sa Obr. alchemilka. trnky a pod. III Obr. (obr. prietržník a pod. brusníc.). vracaním. jablčníka. Ak nemožno uplatniť zber kosákom „pod rukou". Zriedka spôsobuje otravu aj samorastlík klasnatý (Actaea spicata). II). prasličku. Plody takisto pripomínajú čierne ríbezle. k boku. č. dosť vysoká bylina so strapcom čiernych bobúľ. kde sa nedá použiť kosák (obr. Zámenou za čierne ríbezle vznikajú aj otravy bobuľami ľuľka čierneho (Solanum nigrum) a brečtana. srdcovníka. zemežlč. ktorý sa uplatňuje v nízkych a poliehavých porastoch. vňatí menšieho vzrastu alebo iba vŕškov a pod. no pridružujú sa i horúčky. a to tiež v hustých porastoch. Účelnejšie je vyobrazenie menej známych a osvedčených nástrojov. čučoriedka.). IV). ktoré vyvolávajú otravu s podobným priebehom ako lykovec. osvedčujú sa chrániče na kolená z penovej gumy (hrubej asi 3 -4 cm) a miery podľa vlastných kolien (asi 20 x 15 cm). Vyššia racionalizácia zberu sa dá docieliť aj nacvičením určitého spôsobu zberania — napr. Pri zbere nízkych porastov (sedmokráska.. (Pri opise špeciálneho zberačského náradia sa opierame o návody skúseného zberača O. II uplatní výhodne v porastoch zarastených inými rastlinami. nechtík. cez rameno a pod. stavikrv vtáčí. V mnohých prípadoch je však výhodné mať pri zbere príslušné vrecko (tzv. VŠEOBECNE O ZBERAČSKOM NÁRADÍ Pri každej pracovnej činnosti spravidla potrebujeme vhodné náradie. hnačkami a dráždením obličiek. pyštek a i. najmä na suchých hrudách. materinej dúšky.). ľubovníka. ďalej vňať rebríčka. pamajoránu a tiež listy skorocelu. čučoriedok. zvyčajne je vhodný zber hrotom kosáka. žihľavy. Tak zberáme napr. . kosák. ktoré často bývajú osobitnou špecialitou rutinovaného zberača. slabšej kože alebo zo silonového tkaniva (hĺbka asi 50 cm. ktorý rastie v záhradných plotoch aj v lesných húštinách. Zber kosákom „pod rukou" je vlastne prežínanie.) Pri zbere nikdy nesmieme zabudnúť na zberné obaly.hnačkami. jahody. s otvormi na zapnutie gombíkov na pracovných nohaviciach.

Vyrypovačom zbierame napr. stavikrv vtáčí. Hrebeňom sa zberá napr. IX 18 . podbeľa. pastiersku kapsičku. IV Obr. Krajčírske alebo záhradnícke nožnice so zásobníkom: Zásobník je vyrobený zo slabšieho plechu a prinitovaný na pravé strihacie rameno nožníc. úborov nevädze. VIII Obr. slamihy. široký asi 1 — 1. vnútorné hrany vidlice sú ostro nabrúsené. bôľhoj a. Obr. VI Obr. dĺžka násadca asi 75-90 cm. Hroty sú prehnuté. (obr. sedmokrásky a parumanu spanilého (obr. VIII). Celková dĺžka nástroja je asi 30 — 35 cm. VII). na vnútornej strane majú brúsený plechový pásik. kvet prvosienok. arniky a rimbaby starčekobstej (obr. DÍžka hrebeňa je asi 20 cm. Nástroj sa úspešne uplatňuje pri zbere šípok. Vyrypovač listových ruží: Šírka vidlice je asi 4—5 cm. V Hrebeň na prvosienku a bôľhoj: Na zber prvosienky sa najlepšie osvedčuje hrebeň s násadcom. prietržníky a pod. výška 6 cm. VI). list púpavy.5 cm. šírka 8 cm. VII Obr. pupenec roľný.Obr. Nity nesmú prekážať v strihu.

moria nôžka (česky „muří nôžka"). Na vykopávame koreňov sa uplatňuje niekoľko typov nástrojov. Šírka hrablí je asi 30 cm a hroty merajú 10—12 cm. medzi ktoré patria napr. Úzky rýľ sa uplatňuje pri vykopávaní menších kolovitých koreňov. z aglykónu a cukru. XI). dĺžka násady asi 70—90 cm a šírka rýľa okolo 8 cm. čiernej bazy a pod. mrkvu. XI Obr. archangeliky. ihlicu tŕnistú. V okamihu oddelenia zberanej časti sa preruší spojenie orgánu s celým telom rastliny a začínajú sa rozkladné procesy — odumieranie a vädnutie. DÍžka tyče je asi 1. DÍžka násady je 1.5 m (obr. DÍžka rýľa je asi 25 cm. hlohu. (obr. je vhodný napr.5 — 2 m (obr IX). Úzkym rýľom vykopávame napr. archangeliku a pod. budované z dvoch zložiek. oman. na dobývanie koreňov kuklíka mestského alebo stavikrvu či nátržníkov je vhodná tzv. Sysľovkou sa dobývajú korene ľuľkovca zlomocného. terapeuticky cenné glykozidy. Kopáč je dlhý asi 15—20 cm a má polovičnú šírku. Napr. X). Vzdialenosť hrotov je okolo 3—4 cm. Štvorhrotové oceľové hrable (alebo hák) na podzemky puškvorca majú krajné nožovité háky s ostrím a obidva vnútorné majú kruhovitý profil. celková dĺžka náradia je asi 30 — 40 cm (obr. XIII). ibiša atď. (obr. XIII Na približovanie nedostupných konárov a ich pridŕžanie používame hák na tyči so slučkou. Zo živej sústavy hmoty sú ako prvé zasiahnuté najlabilnejšie látky. Sysľovka je pomerne ťažká motyka. na zber šípok. SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Sušenie je druhý faktor. stavikrv (hadí koreň). ligurček. prítomné enzýmy začínajú pôsobiť veľmi rýchlo. Aby sa 19 . vyrobená z dobrej ocele (staré perá z nákladného auta) a s pevnou násadou.5-2.Obr. valeriány. lopúchy. vyhovuje im najmä vodné prostredie (a ono v rastline je a má pre činnosť enzýmov priaznivú kyslú reakciu) a určitá teplota. Používa sa na vykopávame koreňov v tvrdej pôde. X Obr. XII). kde je práca veľmi namáhavá a normálnym rýľom nemožná. XII Obr. ktorého priebeh zasa určujú svojím charakterom obsahové látky rastliny. spojených navzájom ľahko porušiteľnou väzbou.

takže ťažko vysloviť všeobecné pravidlo: poznáme prípady nevyhnutnosti vysokých teplôt (sušenie čajovníkových listov na bežný čierny čaj — pozri cudzokrajné drogy). Samozrejme. keď sa rastlina vo všetkých svojich častiach pri pokuse o ohnutie láme.2-2 cm x 2-4 cm. kde sa práve takto rozložia obsahové látky s nežiadúcim dávivým účinkom. XIV). bezprašné a dobre vetrané. akosti a ďalšími akosťami veľmi skoro uhradí náklady spojené so zariadením sušiarne. začať čo najskôr so správnym a rýchlym sušením. Miestnosti musia byť upravené. V prípade potreby nám v nákupni poradia. Napriek týmto úskaliam by sme si mali vytýčiť hlavnú zásadu: sušiť čím rýchlejšie. Obvyklé rozmery liesok bývajú 80-100 cm x 100-120 cm. tým lepšie rastliny schnú. odosielanie drog do nákupne. Pri nízkych teplotách zasa sušenie trvá veľmi dlho. Vhodne sa dajú využiť aj zvislé stredné trámy na povale. príp. čím je povala vzdušnejšia. XIV Obr. pričom sa predlžuje rozkladné. balenie. aby lieska bola riedko vypletená motúzom (silonom). Sušiareň v podstreší možno zariadiť lieskami tak. lieskach (obr. Výnimky z tohto pravidla sú zriedkavé (slezové kvety . v miestnosti asi vo výške 50 cm (aby vzduch prúdil aj odspodu a aby materiál nevlhol). Vzdialenosti medzi nimi by mali byť aspoň 20 cm. však nemôže bez ujmy prebehnúť pri horcovom koreni a sladkom drievku. S lieskami možno manipulovať priamo v prírode na mieste zberu alebo doma. j. nazývaný fermentácia. Ak nemáme 20 . aby sa nestrapatil. väčšinou škodlivé pôsobenie enzýmov. aby sme ho využili na zariadenie lacnej sušiarne. archangeliku (pri teplote do 30 — 35° C. ZARIAĎME SI SUŠIAREŇ Od včasnej jari do neskorej jesene treba využiť každý pekný deň na zber a ďalšiu manipuláciu s materiálom — sušenie. kde je para). pôvodne ružové. aby si sušený materiál (droga) zachoval pôvodnú farbu. nie však pri vysokých teplotách. na povale. t. Pokojné zimné obdobie je priam určené na to. vždy zmodrejú). na zakladanie a ošetrovanie kultúr. v kôlni a inde. rozrezané alebo rozdrvené drogy sa nenakupujú. teda sušiť tak. Na sušenie vňatí stačí. ibiš. využijú ako horná opora pre liesky (obr. ako zvýšiť akosť drogy.Obr. Pridajme si k tomu spomínané skutočnosti a doplňme: zberajme len toľko. aby sa nedrobila. v obytných miestnostiach. Krušinová kôra sa môže užívať až po ročnom skladovaní alebo po hodinovom zahrievaní pri teplote 100° C. treba čím rýchlejšie odpariť vodu. neobracajme pri tom zbytočne drogu. výhodou je. papierovú tkaninu alebo organtín. koľko môžeme ihneď po zbere usušiť. čisté. Sušenie sa končí. aby sme museli manipulovať s ostatnými. Potrebujeme iba niekoľko líšt (latiek) a zopár metrov riedkeho nie chlpatého textilu. že jednotlivé liesky možno zasúvať a vyberať bez toho. na ktorých sú zavesené škridlice. XVI a XVII). ktoré nesú krov (obr. Na prednú spodnú stranu krovového trámu pribijeme druhú latku a tá nám poslúži ako spodná opora liesky. napr. Môžeme si ich ľahko urobiť sami. ale aj so slizom. XV). vhodná hrúbka líšt je 1. a pribijeme klinčekmi so širokými hlavičkami. Vo všeobecnosti sú vysoké teploty pri sušení nevhodné. rýchlo treba sušiť horcový koreň. rastliny so silicou. Sušíme v tieni. Obyčajne už rozdiel medzi cenou I. Pomalé sušenie — a to i na slnku — je možné pri krušinovej kôre (Cortex frangulae). lebo chlpy zachytávajú zvyšky drog a ďalšia droga sa nimi potom znečisťuje. XV ich činnosť zastavila. lebo spôsobujú rozklad či denaturáciu liečivých obsahových látok. neobídeme sa bez nej najmä pri zbere (pestovaní) drahších drog. Takýto usmernený rozklad obsahových látok. že sa latky.Flos malvae. pri dobrej výmene vzduchu (nie v miestnosti. Jutovina nie je vhodná. Teplotu sušenia určuje charakter obsahových látok. Textil na okraji zahneme. Rohy liesok možno spevniť kovovými uhlami. Liečivé rastliny sa najlepšie sušia na tzv. Všetky časti rastliny dodávame do nákupne celé. Vo voľnej prírode treba sušiť asi 1 m nad zemou. napr. nie však na slnku).

XIX dosť dlhé latky. Výhodný je najmä pre háklivé drogy s obsahom slizu alebo pre kvetový materiál. Tak sušíme napr. kvet bazy čiernej. čo je dosť nevýhodné. Je výhodné tam. pivonky. XVII Obr. Konštrukcia nemusí byť veľmi pevná.) Ak sme si zhotovili liesky. alebo pomocou kovových závesov (obr. alebo tam. možno sušiť niektoré časti rastlín kombinovane: najprv v prievane a potom dosúšať horúcim vzduchom. vystačíme s drôteným alebo silonovým výpletom. Liesky v nich vešiame buď opísanými spôsobmi. nerobí toto sušenie osobitný problém. Sušenie vňate si spravidla nevyžaduje liesky. Manipulácia si však vyžaduje prax. Medzi drôtmi či latkami má byť odstup okolo 20 cm. pričom sa ich hmotnosť znižuje o 20 až 85 %. Pri jednotlivých častiach rastliny je po usušení takýto úbytok pôvodnej hmotnosti: semená 20 % vňať 75 % kôra 50 % listy 80 % korene 60 % kvety 85 % 21 . Medzi jednotlivými radmi výpletu sa odporúča medzera asi 40 cm. návody môžu byť iba rámcové. hluchavky bielej. Doma sa niekedy musíme uspokojiť s dosúšaním na peci alebo na sporáku (keď sa prestalo kúriť. XIX). navyše sa dá regulovať. XXI). urobíme si jednoduchý stojan na liesky. oprieme ho o stenu nad vykurovacím telesom a možno na ňom sušiť (obr. divozelu a i. lebo váha liesok i so sušeným materiálom nepresahuje niekoľko kilogramov. Maximálna teplota pri tomto spôsobe sušenia sa zvyčajne pohybuje medzi 40-50° C. Pri sušení sa z rastlín odparuje voda. prípadne s latkovými podložkami. Pri použití kovových závesov však jednotlivé liesky nemožno vymieňať. Sušenie pri umelom teple prebieha rýchlejšie a nezávisí od počasia. Údaje o osobitných priemyslových a etážových sušiarňach uvádza príslušná odborná literatúra. alebo na kolíky (obr. Ak chceme získať tovar výbornej kvality. kde prirodzené teplo nestačí. Stojan môže byť dvojitý (ako maliarsky rebrík) a potom možno sušiť z obidvoch strán. stodoly a iné vzdušné zastrešené priestory. kde sa pracuje s väčšími množstvami (napríklad na plantážach). postavíme medzi trámy náhradné stĺpiky (drúčiky). XVIII Obr. XVIII). XVI Obr. Pri sušení možno využiť i kôlne.Obr.

a preto musíme dbať. že drogy sú liečivá. podzemky a hľuzy. neprepadávali na seba cez liesky a pod. Počas sušenia možno na ten istý účel použiť dymiace tablety. aby nenabrali na seba cudzie pachy. Strasieme z nich zvyšky hliny. XXI Rozdielny je aj čas sušenia jednotlivých rastlinných častí v prirodzených podmienkach (bez použitia umelého tepla): Dĺžka sušenia Počet dní v lete Počet dní na jar a v jeseni Kvety 3—8 8—14 Rýchlo schnúce listy a vňať 3—6 10—14 Pomaly schnúce listy a vňať 10—14 14—21 Korene 14 21 Najťažšie sa sušia podzemné časti — korene. ak sú hrubé. preto pred začatím zberu musíme sušiace priestory a liesky asanovať. podľa možnosti opláchneme (najlepšie prúdom tečúcej vody. Možno na to upotrebiť u nás vyrábané prípravky. Drogy často napádajú škodcovia.Obr. pozdĺžne prerežeme. XX Obr. navlečieme na povrázky a v prievane sušíme. aby sa navzájom nemiešali. aby do nich nemali prístup domáce zvieratá.. očistíme ich kefkou. a to každú podzemnú časť osobitne). rozostrieme na liesky alebo. Nikdy nesmieme zabúdať. Sušiarne musíme udržiavať v úplnej čistote a dbáme. Pozor na nebezpečenstvo ohňa! .

časť povaly atď. rumančeka a trnky obyčajnej. označovanie. Odbyt a predaj drog býval prv ťažší . Menšie množstvá sa preto najlepšie skladujú v nahriatych plechovkách. Všeobecne drogám škodí vlhko. ICH TRIEDENIE. môžu obsahovať zárodky škodcov. neodporúčame ich skúšať — takúto drogu treba zničiť. Aj tu musíme byť vrcholne svedomití — drogy sú liečivá. starú zásobu nemiešajme s novou — radšej ju vysypme. Zásadne nebalíme počas dažďa alebo sparných dní (pri daždi vlhnú. Treba sa vyvarovať zbytočného znečistenia aj pomrvenia drog. I keď existujú isté možnosti záchrany mierne poškodených a škodcami napadnutých drog. aby nezvlhli. ďalej list podbeľa. Z bežného nákupného plánu medzi ne patrí napríklad kvet agáta. Niektoré drogy veľmi často napáda hmyz.). Niektoré drogy (napr. 23 . preto oddeľujeme aj drogy rozličnej akosti. ktoré dobrú drogu počas prepravy znehodnotia. ale na druhej strane sa ľahko zapráši alebo inak znehodnotí. zmes drog rozličnej kvality sa zasa hodnotí cenou najnižšej prítomnej akosti. čistá a bezprašná — vlhkú presušíme. bazy čiernej. list náprstníka) sa nedarí uchovávať ani pri prísnych skladovacích podmienkach. nepoužívame vlastné obaly. ako aj časti napadnuté hmyzom (škodcami). štátna norma týkajúca sa liečivých drog — ČSN 86 6002 (Úprava drog a ich balenie. Ľahšie vrecia vešiame pod strechu. Tak napr. v sparne sa niektoré druhy veľmi ľahko drobia). Z uvedeného možno vyvodiť: každú drogu treba skladovať veľmi starostlivo (aspoň podľa návodu) a na domácu potrebu sa musia zbierať také množstvá. ale aj koreň lopúcha. takže ich treba skladovať osobitne prísne. debny vyložené papierom či sudy. čo tam nepatrí. prach a hmyz. pre korene 3 x 3 mm až 5 x 5 mm. kvety divozelu veľmi ľahko vlhnú. vrece zahneme dovnútra tak. zhnednuté a inak sfarbené alebo farebne zmenené časti. Jutové vrecia zašívame navrchu v smere.SKLADOVANIE DROG. iné drogy a pod. Skladovanú drogu buď voľne vysýpame na vhodnú podložku. ktoré nám na požiadanie zašle nákupňa. Ak chceme drogy odosielať. Vrecia objednávame pred hlavnou sezónou. Nedosušené drogy počas prepravy splesnejú a nákupňa ich odmietne. Drogy zvyčajne neodosielame do nákupne hneď po usušení. Drogu do vriec dobre natlačíme (asi 6—8 kg na vrece). Osobitné skladovacie predpisy uvádzame na patričnom mieste pri jednotlivých rastlinách. lipy. Drogy majú predpísané určité kvalitatívne normy. ako sú jutové či papierové vrecia. maku vlčieho. treba ich vopred triediť. Drogy s osobitým príjemným či nepríjemným pachom ukladáme do sklených alebo plechových nádob. vzdušnú a čistú miestnosť. Každú drogu treba pred odoslaním oprášiť — týka sa to najmä koreňov a vňate. Do vreca vložíme zoznam odosielaných drog (konsignáciu) a svoju adresu. ako je zašité dno vreca. BALENIE A PREPRAVA Skladovanie drog zasa podstatne ovplyvňujú obsahové látky. Na ich prechodné uskladnenie potrebujeme suchú. Najväčším nepriateľom uskladneného usušeného materiálu je vlhko. črvotočov a pod. ríbezle čiernej a pestovaného ibiša lekárskeho. takže pre ne sú predpísané ročné výmenné lehoty (= exspiračná lehota). Voľné skladovanie však nie je veľmi výhodné — droga sa dá síce ľahko kontrolovať.ceny kolísali a často nebolo možné tovar predať. Kto zberá podľa štátneho plánu. či je droga suchá. pre listy a vňať asi 3 x 3 mm. uvádzame ich pri každej rastline osobitne. ale pre niektoré drogy nie sú dostačujúce. čím dostávajú nepeknú hnedú farbu a táto zmena prebieha na úkor obsahových látok. po nasypaní drogy zalepených leukoplastom. Dnes je hospodárenie s liečivými rastlinami plánované a tovar sa predáva za pevné. potom zbavíme prachu (pozri úvod kapitoly) a odstránime z nej všetko. Najpríhodnejšie obdobie je včas ráno. ďateliny. silné slnečné svetlo a priveľké kolísanie teploty. Každý druh a časť rastliny musí byť vcelku a v osobitnom vreci. preberanie a skladovanie). Existujú síce aj všeobecne platné predpisy. ktoré za rok spotrebujeme. Z týchto príčin sa usilujeme drogy ihneď po zbere odoslať do nákupne a zbytočne ich doma neskladovať. Do nepriedušných nádob však možno dávať len dokonale usušené drogy. Tovar nebalíme do vriec alebo škatúľ z potravín. Skontrolujeme. Tovar skladovaný v nepriehľadných obaloch treba často kontrolovať a každú chybu okamžite odstrániť. alebo ju prechovávame v uzavretých obaloch. komoru. čím ušetríme miesto a znemožníme prístup drobným domácim škodcom. silné svetlo. V prípade väčších množstiev sa odporúča suchú drogu ponechať na kope vysokej 30—50 cm aspoň tri dni a až potom baliť na odosielanie. rozličné druhy roztočov. púpavy lekárskej. K tejto problematike vyšla čs. jedine mierne navlhnutie sa dá včasným presušením odstrániť. na koreň valeriány treba sitá s okami 2 x 2 mm. Na tento účel možno prerobiť sýpku. Stačia na to obyčajné sitá s rozmermi otvorov pre kvety asi 2 x 2 mm. má odbyt zabezpečený. ak je jej menej. vopred vyhlásené ceny. aby sa dalo zaviazať. chybné. ináč by splesniveli. Každé vrece označíme adresou nákupne a odosielateľa. Preto ju radšej skladujeme v dobre uzavretých obaloch. Tovar na odosielanie sa balí do vriec. ako sú cudzie prímesi (iné časti materskej rastliny. doprava.

príp. chémia rastlín). 1987 (v čase edičnej prípravy tohto Atlasu sa chystalo už 4. Ubikvitárne produkty sú rozšírené primerane tejto svojej funkcii (napr. rastlina si vytvára prepestrý súbor obsahových látok. ktoré z hľadiska funkcie v rastline vytvárajú buď jej kostru (napr. vydanie nášho liekopisu — ČsL 4). nazývame hlavné účinné obsahové látky. resp. ktoré si treba vysvetliť. j. 3. Šťavnaté a dužinaté časti obsahujú až 98 % vody. metabolity). apríla 1965. Drogy druhej. Tie. aby počas liečby správne uplatňoval pôsobenie hlavných či vedľajších účinných obsahových látok. ktorá sa dá vyťažiť extrakciou vodou.). editio quarta (PhBs IV) z r. Sekundárne látky sú substancie. alkaloid strychnín iba v rode Strychnos). triesloviny a silice. ktoré sa neodstránia pri zbere alebo úprave drogy. 4. prvá akosť zodpovedá požiadavke ČsL 4. na technické účely a podobne. ako hlina. iné časti materskej rastliny — všetky nepatričné časti materskej rastliny (napr. strata sušením — hmotnostný úbytok vznikajúci sušením drogy za predpísaných podmienok. ktorý platí od 1. enzýmy) alebo pasívne (napr. alkaloidy. Uvádza ich najmä platný československý liekopis — v súčasnosti je to Československý liekopis. Ich účinnosť podporujú vedľajšie účinné obsahové látky. bielkoviny a pod. 2. úprave alebo preprave. anorganické prímesi — neorganické znečisteniny. preto sú u nás vytýčené štátne normy pre liečivé drogy. platná od 1. aminokyselina fenylalanín je prítomná v každom živom organizme). kvetné časti a dužinaté plody do 90 %. Všeobecné predpisy na skúšanie drog a liečivých rastlín uvádza ČSN 86 6005. t. organické kyseliny. Je vecou lekára. Primárne produkty sú dôležité pre udržanie života a v priebehu látkového metabolizmu môžu vystupovať aktívne (napr.ČSN. ktoré v rastline vznikli hlavne druhotne ako výsledok jej životných prejavov.. Ak skúmame rastlinné telo z hľadiska chemickej skladby v zmysle novšie uplatňovaného pojmu fytochémia (t. ktoré po spálení rastliny ostávajú ako popol. glykogén a i. Z celej sústavy rastlinnej živej hmoty možno vydeliť ešte jednu skupinu obsahových látok. asi 10 %. tretej akosti sú určené na priemyselné spracovanie. Produkty látkovej premeny (metabolizmu) rastlín i zvierat sa zvyčajne rozdeľujú na dve skupiny: primárne a sekundárne. a tá sa žiada aj v prípade drog upotrebených priamo ako liečivo — liek. Ak drogu uvádza aj ČsL 4. Odborní pracovníci sú povinní poznať jeho obsah a riadiť sa ním. V kôre jej býva asi 50 % a v semenách. je oficiálna. kvety alebo byle v listovej droge). 1987. Patria medzi ne napr. na izoláciu obsahových látok. Oveľa menej vody je v zásobných podzemných orgánoch. rozpustné v organických rozpúšťadlách 24 . Táto skupina tvorí premenlivý podiel v jednotlivých rastlinných druhoch čo do množstva i vzhľadom na svoju skladbu (uvádza sa v ČSN 86 6005 ako extrakt). Rátajú sa medzi ne funkčné súčiastky buniek (najmä enzýmy). ZÁKLADNÉ FYTOCHEMICKÉ ROZDELENIE OBSAHOVÝCH LÁTOK V RASTLINÁCH Ako teda vidno. škrob. prebytky primárnej látkovej premeny. alebo fungujú ako zásobné látky (napr. ktoré sa dajú liečebne uplatniť. 4.OBSAHOVÉ LÁTKY LIEČIVÝCH RASTLÍN A DROG Ako sme už zdôrazňovali. ktoré sa ukladajú ako zásobné látky (napr. alkaloidy — zásadité látky obsahujúce v molekule viazaný dusík. že sa skladá predovšetkým zo značného množstva vody. Tie zvyčajne podľa určitých znakov drogového materiálu rozlišujú pri každej droge tri akostné triedy. Ich fytoterapeutická hodnota nie je však rovnaká. piesok atď. Okrem liekopisu sa u nás zaviedli ešte československé štátne normy pre liečivé drogy . Nás z nich osobitne zaujímajú tie. alebo sa vyskytujú len v úzko ohraničenom okruhu rastlín (špecializované). medziprodukty (nemajú veľký význam z terapeutického hľadiska) a tzv. škrob a bielkoviny). vidíme. S ohľadom na chemickú štruktúru ide tu o nízkomolekulové látky. ktorý potrebuje pre svoj život. liečebný účinok drog podmieňuje ich akosť. alebo tvoria bunkovú štruktúru (celulóza. Hlavný podiel bezvodého zvyšku — sušinu — tvoria potom chemicky zložité vysokomolekulové látky. ktoré sú nositeľmi liečebného účinku. listy. tuky. liehom alebo inými obyčajnými rozpúšťadlami. ktorými sa droga znečistí pri zbere. cudzie organické prímesi — úlomky iných rastlín alebo iné organické látky. prípadne pomáhajú plniť iné dôležité funkcie v rastline (enzýmy). Môžu byť zložkou každého rastlinného tela (ubikvitárne). Nachádzajú sa iba v obmedzenom okruhu rastlín (napr. kamienky. Neúčinný zvyšok tvoria balastné látky. j. buničina a lignín). vydanie (ČsL 4) — Pharmacopoea Bohemoslovaca.). ktoré sa vytvorili z primárnych špeciálne prebiehajúcimi látkovými premenami. X. Z druhotne (sekundárne) utváraných špecializovaných obsahových látok sú najdôležitejšie tieto: 1. ON. lebo sa používajú aj v tomto atlase: 1. V jej názvoslovnej časti sa uvádzajú viaceré pojmy. Zvyšok sušiny tvoria minerálne látky. na vodu najchudobnejších.

pre čeľade iskerníkovitých. Všetky silice pôsobia dezinfekčné a hojne sa upotrebúvajú v ľudovom liečiteľstve. Príznačné sú napr. ktoré sú často zmesou viac než 50 rozličných vonných látok. chorobné zmeny na sliznici tráviacich ústrojov a poruchy nervovej činnosti). močopudných (list brezy). v ľanovom oleji. nevyhnutným pri dýchaní rastlín. kyselina jablčná. V súčasnosti majú najmä technické použitie (šelak atď. Osobitnú skupinu glykozidov tvoria s a p o n í n y . obsiahnutý napr. Niektoré liečebne dôležité glykozidy sa nesprávnym sušením ľahko rozkladajú. 6. ktoré majú antibakteriálne účinky a nachádzajú sa napr. bielkoviny — tvoria základnú zložku živej bunkovej hmoty. sú najdôležitejšie tieto: 1. významné sú i n e n a s ý t e n é m a s t n é kyseliny. Na bielkoviny sú najbohatšie semená. V liečiteľstve sa uplatňujú jednoduché cukry. makovitých a ľaliovitých rastlín. Rastlinné oleje či tuky sú väčšinou tekuté (napr. 5. flavonoidy — hojne rozšírené.).(éter. g u m o ž i v i c e a b a l z a m y (občas sa v liečbe používa peruánsky balzam). niektoré aj ako stomachiká (palinová vňať). šípkach atď. prvosienka. Pre živé organizmy sú vysoko toxické. vhodné na povzbudenie tvorby žalúdočných štiav. ktoré slúžia väčšinou ako ochranné látky na povrchu rastlinných orgánov. slnečnicový a konopný olej). Prudkým spôsobom ovplyvňujú niektoré životné funkcie. žlto sfarbené látky s glykozidickou stavbou. predovšetkým škroby. Obsahuje ich napr. 3. Z ubikvitárnych obsahových látok. chloroform atď. Obsahuje ich napr. Bohatý obsah flavonoidov majú kvety bazy i trnky a ihlica tŕnitá. Majú vysokú energetickú hodnotu. Ďalšie špecializované obsahové látky sa uvádzajú pri jednotlivých liečivých rastlinách. sacharidy (predtým nazývané glycidy. Flavonoidy väčšinou nemajú vyhranené pôsobenie na organizmus. prevažne glykozidické látky (iridoidy). lipidy — významné rezervné látky vznikajúce pri druhotnej látkovej premene. zosilňujú však účinnok hlavných obsahových látok. ale aj prípravkov používaných pri ochoreniach srdcového a obehového systému (hlohová droga). Blízky vzťah k siliciam majú živice (liečebne sa uplatňuje napr. pri cudzokrajných drogách. ľuľkovitých. ktoré sa ukladajú v rezervných orgánoch rastlín. Pôsobia proti kašľu (napr. Ich nedostatok vo výžive má za následok poruchy dôležitých biologických procesov. borovicová kolofónia). slúžia na dráždenie kože (borovicový balzam). Samovoľná manipulácia s týmito látkami je väčšinou nebezpečná. Vlastnosti lipidov závisia predovšetkým od týchto kyselín. napr. ktoré sa ako zásobná látka nachádzajú v ovocí a mede. éterické oleje (silice) — bezdusíkaté.takmer výlučne ide o nejedovaté. v zelenine. ovocí. známa skôr ako vitamín C. 3. spazmolytických (rumanček a sladké drievko). kyselina nikotínová. z m i n e r á l n y c h k y s e l í n je najvýznamnejšia kyselina kremičitá. glykozidy — ďalšia skupina so značným zastúpením jedovatých obsahových látok. uvoľňujúcim energiu pre životné deje a činným aj pri tvorbe iných obsahových látok. je hojne zastúpená k y s e l i n a a s k o r b o v á . Pre životné funkcie sú veľmi dôležité. Napríklad spálením 1 kg ľanového oleja sa uvoľní 38 970 joulov. v rute (potláča lámavosť krvných vlásočníc). močopudne (petržlenový koreň). škoricovník atď. napr. glukóza a fruktóza. v rastlinnej ríši sa hojne vyskytujú aj iné k y s e l i n y v i t a m í n o v é h o c h a r a k t e r u. teda 2. ich soli sú rozpustné vo vode. Skladajú sa z glycerolu a vyšších mastných kyselín (napr. horčiny . ovplyvňujú látkovú premenu. preto sa nazývajú aj bioflavonoidy. Najviac lipidov je v semenách (plodoch). 2. v pľuzgierke islandskej a lišajníku dubovom. vetropudne (rasca). a preto sú krvným jedom). u nás tvoria zložku liečebnej kozmetiky (krémy Neridé a Perilacin na výživu citlivej a suchej pokožky). 2. Medzi najdôležitejšie patria srdcové glykozidy obsiahnuté v náprstníkoch a preháňavé antrachinónové glykozidy prítomné v krušinovej kôre. 4. pôsobia močopudne a mierne preháňavo. inak aj cukry) — patria medzi najdôležitejšie látky zúčastňujúce sa na rastlinnom metabolizme. súčasne podávaných liečiv. takmer napospol nejedovaté látky. ktoré sa nachádzajú vo všetkých rastlinách. Najznámejší z nich je rutín. Saponíny podporujú vstrebávanie iných. divozel a fialka. koreň horca a list vachty trojlistej. prítomné napr. najznámejšie z nich sú tuky a oleje. ide o vysokomolekulové zlúčeniny zložené z aminokyselín. napomáhajú odkašlávanie. v minulosti nazývané vitamín F. teda na zlepšenie chuti do jedenia. ale aj ako nervína a sedatíva (chmeľové šištice a valeriánový koreň). ktoré sú zvyčajne netoxické. vňať tymianu). lebo sa nevstrebávajú sliznicami čriev a žalúdka (saponíny obsiahnuté v kúkoli sa však vstrebávajú sliznicami. upravujú chuť a arómu (vanilka). vínna a citrónová). ľanový. ale aj disacharidy (hlavne trstinový či repný cukor) a polysacharidy. repkový. resp. napr. prítomná hlavne v prasličke. kyseliny — rozdeľujú sa na niekoľko skupín.5 x viac než z rovnakého množstva glukózy. obsiahnutá najmä v kvasniciach (jej nedostatok spôsobuje kožné poruchy.). Tukom sa podobajú vosky. Ich liečebné použitie patrí výlučne do pôsobnosti lekára. Sú priamym produktom fotosyntetickej asimilácie. palmitovej a stearovej). dodávajúce mu príslušnú osviežujúcu chuť (napr. liečebne dôležité sú aj k y s e l i n y l i š a j n í k o v . Rezervnou látkou je aj inulín obsiahnutý v astrovitých a zvončekovitých 25 . používajú sa ako koreniny (majorán. v ovocí sú prítomné p l o d o v é k y s e l i n y . kyseliny olejovej.).

rastlinách. Škroby sú pomocnými látkami pri príprave tabliet, zásypov atď., inulín zasa cenným diabetickým prostriedkom. Chemicky rovnaký základ má i celulóza (buničina), ktorá sa o. i. používa na výrobu vaty. V tesnej chemickej príbuznosti s cukrami sú slizy, gumy a pektíny. Slizy sa používajú najmä na utváranie ochranných povlakov niektorých liečiv, pri ktorých sú špecifické nároky na miesto a čas vstrebávania v tráviacom trakte. Podobné použitie majú aj ligníny a ďalšie zložky rastlinných organizmov. Okrem týchto skupín látok sa liečebne využívajú aj rastlinné farbivá, predovšetkým chlorofyly, ktoré sú súčasťou listovej zelene. Chlorofyly sa uplatňujú v prípravkoch na urýchlenie hojenia (napr. Chlorophyllum oleosum SPOFA) alebo v zubných dezinfekčných prípravkoch a pastách (napr. T 32 s chlorofylom), prípadne v liečebnej kozmetike. Izolujú sa napr. zo žihľavy alebo špenátu. Fytoterapeutické uplatnenie nachádzajú aj rastlinné biokatalyzátory čiže ergóny (pôsobky). Medzi ne sa zvyčajne začleňujú hormóny, enzýmy a vitamíny. Rastlín s hormonálnym účinkom na organizmus je málo. Niektoré však svojimi obsahovými látkami predsa len ovplyvňujú činnosť štítnej žľazy, ba struky fazule alebo jastrabinová vňať obsahujú aj glukokiníny znižujúce obsah cukru v krvi. Niektoré naše rastliny (napr. tulipány a cesnak) obsahujú i látky povzbudzujúce sexuálnu aktivitu. Bez prítomnosti enzýmov by ani v rastlinnom organizme nevznikla nijaká reakcia. Jestvuje veľké množstvo enzýmov s úzkym, špecifickým poslaním. Možno ich prirovnať ku kľúčom, kým látky, na ktoré majú pôsobiť, sú akýmisi zámkami: do každej zámky je dobrý iba jeden kľúč. Enzýmy majú mimoriadne vysokú účinnosť. Napríklad sacharáza štiepi až 200 000-násobné množstvo sacharózy na glukózu a fruktózu. Na využití enzýmových pochodov sú založené celé priemyselné odvetvia (kvasný priemysel, liehovarníctvo, pivovarníctvo, vinárstvo, výroba syrov, octu atď.). Inokedy však treba enzýmové pochody potlačiť a vylúčiť. Tak sa postupuje napr. vtedy, ak chceme zastaviť rozkladné procesy v liečivých rastlinách a zamedziť ničenie terapeuticky účinných obsahových látok. Obsobitnú, chemicky rôznorodú skupinu tvoria ochranné látky, nazývané aj fytoncídy alebo rastlinné antibiotiká. Niektoré z nich patria medzi silice, ďalšie medzi alkaloidy, triesloviny atď. Nachádzajú sa napr. v cesnaku, cibuli, repíku a v ľubovníku. Od pravých antibiotík, ktoré sú zväčša produktom plesní, sa však tzv. rastlinné antibiotiká odlišujú kvalitatívne i kvantitatívne. Súčasťou každého živého organizmu, teda i rastliny, je voda. V jednotlivých častiach rastlín sa nachádza 10 až 98 % vody. Je teda dôležitým stavebným aj zásobným materiálom. Bez prítomnosti vody by v rastlinách neprebiehali nijaké metabolické procesy. Rozborom sušiny alebo popola získame obraz o tom, ktoré látky či prvky prijala rastlina zo svojho prostredia. Po dokonalom spálení rastliny sa dá presne zistiť, aké minerálne látky obsahovala a aký bol ich podiel. Mnohé minerálne látky možno v určitých koncentráciách využívať liečebne. Napríklad draslík, hojne obsiahnutý v bliznách kukurice, pôsobí močopudne; dusičnan draselný, obsiahnutý napr. v listoch podbeľa, účinkuje zasa protiastmaticky. Podobne sa v pomocnej terapii využíva prítomnosť železa, vápnika, kremíka, jódu alebo iných prvkov či ich solí. Niektoré z nich sú však v rastlinách nežiadúce. Taký je napríklad šťaveľan vápenatý, nadmerne prítomný v rebarbore, štiave či v špenáte. Keďže sa šťaveľan vápenatý usadzuje v kĺbových puzdrách, reumatici by sa mali zriecť konzumu špenátu. To isté sa odporúča ľuďom náchylným na tvorbu močových kamienkov. Ani deťom by sa špenát nemal podávať častejšie ako raz týždenne (aj to vždy len s mliekom). Prirodzene, týmto sa nekončí ani hrubý výpočet látok obsiahnutých v rastlinách, a tobôž výpočet ich terapeutických alebo iných účinkov. (O niektorých sa podrobnejšie píše pri jednotlivých rastlinách v špeciálnej časti tohto diela a v stati Dôležitejšie cudzokrajné drogy.) V rastlinách ustavične vznikajú, menia sa a zanikajú nepredstaviteľné kvantá rozličných látok. Ani na liečivé látky nemožno hľadieť ako na uzavretý a nemenný súbor s ustálenými funkčnými vzťahmi. Istá látka rastlinného organizmu môže raz slúžiť ako medziprodukt, inokedy ako stavebná či rezervná látka, prípadne ako katalyzátor alebo výlučok z cyklu. Veľmi zložité väzby vznikajú pri liečebnom využívaní látok obsiahnutých v rastlinách. Preto rastlinná liečba nie je oblasťou, v ktorej by neodborníci mohli experimentovať bez rizika, že vážne ohrozia svoje či cudzie zdravie.

JEDOVATÉ RASTLINY
Už v staroveku sa poznala nielen liečivá sila, ale aj jedovatosť niektorých rastlín. Spočiatku sa rastlinné jedy používali na trávenie divej zveri. Napríklad prilbica žltá (Aconitum lycoctonum) sa pridávala do mäsa určeného na hubenie vlkov. Čoskoro sa však prišlo na to, že rastlinnými jedmi sa dajú odstraňovať aj nepohodlní ľudia. Vlastne už v mýtických časoch sa travičstvom zaoberala Medea z Kolchidy. Usudzuje sa, že používala jed z jesienky (Colchicum autumnale), ktorá hojne rástla v Kolchide na juhozápadných svahoch Kaukazu. V antických časoch sa na trávenie ľudí používal najmä bolehlav (Conium maculatum). Odvar z bolehlavu usmrtil aj slávneho Sokrata. V tom období sa poznali už aj jedovaté účinky tisu (Taxus baccata) a niektorých druhov húb. Kuriózny je prípad miernej otravy asi 10 000 vojakov Xenofonovej armády pri Trapezunte. Vyvolal ju včelí med znesený z okolitých rododendronov (Rhododendron ponticum a Rhododendron luteum). Dnešné poznatky o jedovatých rastlinách sú podstatne širšie a hlbšie. Aj v našom zemepisnom pásme rastú desiatky rastlinných druhov, ktoré môžu zapríčiniť nebezpečné otravy. Zberači liečivých rastlín nevyhnutne musia poznať aj všetky jedovaté rastliny. Príležitostní zberači by mali dôsledne rešpektovať aspoň zásadu, že na liečebné účely nikdy nezberajú rastliny, pri ktorých nemajú stopercentnú istotu o ich správnom druhovom určení. Veľa sa dá naučiť od skúsených zberačov, ale treba sa opierať i o spoľahlivé odborné príručky s výstižnými botanickými opismi a vernými vyobrazeniami liečivých rastlín. Otravy jedovatými rastlinami nie sú veľmi časté, pravda, ak odhliadneme od detských otráv zapríčinených plodmi, jadrami alebo kvetmi niektorých zelených rastlín. Takýchto detských otráv je pomerne veľa. Deti zo zvedavosti ochutnávajú aj plody jedovatých rastlín. Menšie deti treba dobre strážiť a vychovávať k tomu, aby nejedli plody neznámych rastlín. Na miestach, kde sa hrávajú, treba jedovaté rastliny vyplieť. Najúčinnejším spôsobom prevencie je však poznanie jedovatých rastlín. Deti majú výborné pozorovacie schopnosti a za pomoci rodičov či iných skúsených osôb sa dosť rýchlo naučia rozlišovať jedovaté rastliny. Len tak sa spoľahlivo môžu uchrániť pred otravami. Jedovatosť niektorých rastlín podmieňujú špecifické obsahové látky, ktoré môžu byť prítomné v celej rastline alebo len v niektorej jej časti, najmä v plodoch. V jedovatej rastline sa spravidla nachádza viacero jedov. Zvyčajne sú to alkaloidy (zásadité látky s obsahom dusíka) alebo glykozidy (organické zlúčeniny obsahujúce jedovatý aglykón, ktorý sa viaže na cukornú zložku), prípadne toxalbumíny (látky príbuzné bielkovinám, obsiahnuté v niektorých druhoch húb, ale aj v agáte a ďalších zelených rastlinách). Niektoré rastliny obsahujú jedovaté saponíny (napr. kúkoľ a vranie oko). Časť saponínov sa využíva i liečebne, no tie, ktoré sa po požití vstrebávajú do krvi, spôsobujú rozklad červených krviniek a sú veľmi nebezpečné. Len málo rastlín obsahuje jedovaté silice (napr. borievka netata) alebo jedovaté živice (napr. posed čierny, posed červený) či jedovaté horčiny (napr. zimozeleň, rododendron a šalát jedovatý). Najmenšiu skupinu tvoria rastliny s neznámym zložením jedov (napr. difenbachia a áron).
JARNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Už v čase, keď sa ešte len topí sneh, možno nájsť v prírode prvé jedovaté rastliny — snežienku jarnú (Galanthus nivalis) a bleduľu jarnú (Leucojum vernum). V cibuliach snežienok sa hromadia alkaloidy fenantridínovej skupiny, ktoré sú jedovaté, no po náležitej úprave slúžia i na výrobu liekov proti Parkinsonovej chorobe. Podobné látky sa nachádzajú aj v kvetoch klívie a amarylky, ktoré sa pestujú v domácnostiach ako dekoratívne rastliny. Nebezpečnejšie sú jedy obsiahnuté v kvetoch čemerice (Helleborus), iskerníkovitej rastliny pestovanej v záhradkách na ozdobu. Jed čemeríc vyvoláva prudké hnačky a obrny. Veľmi nebezpečný je lykovec jedovatý (Daphne mezereum), kríčkovitá rastlina rozšírená v záhradkách aj vo svetlejších lesoch. Kvety má sfarbené podobne ako orgován (Syringa). Už vdychovanie jeho omamnej vône môže zapríčiniť prudké bolesti hlavy. Pomerne veľké množstvo jedov obsahujú blizny šafranu (Crocus) a cibuľky narcisov (Narcissus). Otravy týmito rastlinami sú však u nás zriedkavé. Na jar deti často zbierajú iskerníkovité rastliny, ktoré v čerstvej šťave obsahujú jedovatý protoanemonín. Tento jed dráždi kožu a sliznice. Na koži vyvoláva pľuzgiere a ak sa dostane do očí, spôsobí prudký zápal spojiviek. Nachádza sa v šťave blyskáča (Ficaria verna), veterníc (Anemone), ponikleca (Pulsatilla) i záružlia (Caltha). Šťava týchto rastlín sa ľudovo odporúča proti reumatizmu. Toho sa rozhodne treba vyvarovať, lebo namiesto liečivého účinku privodí ťažké poškodenie kože.
27

Jedovaté sú i voňavé kvety chochlačky (Pistolochia, syn.: Corydalis), ktorá rastie v lesoch. V kvetoch chochlačky sa nachádza jedovatý alkaloid bulbokapnín, ktorý vyvoláva otravy s podobnými príznakmi, aké pozorujeme pri zápale mozgových blán. V ľudovom liečiteľstve sa táto rastlina odporúča proti závratom a nervovým poruchám. Pred akýmkoľvek liečebným použitím chochlačky však treba vystríhať. Prudko jedovatý je aj štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides), známejší pod názvom zlatý dážď. Obsahuje jedovatý alkaloid cytizín. Deti sa niekedy dajú zlákať zlatožltými kvetmi štedreca, no už päť rozžutých kvetov môže pre ne znamenať smrteľné nebezpečenstvo. Ešte toxickejšie sú nezrelé plody, ktoré sa veľmi podobajú na fazuľové struky. Po prvých príznakoch otravy (bledosť, potenie, nevoľnosť, vracanie a hnačky) treba ihneď vyhľadať lekára. Keďže štedrec sa často pestuje ako ozdobný ker v parkoch, na jeho jedovatosť by mal spravovateľ parku vhodnou formou upozorňovať (napr. na tabuľkách). Podobne by sa mali označovať aj iné jedovaté rastliny v parkoch. Koncom jari rozkvitá agát (Robinia pseudoacacia). Všetky časti tohto stromu — s výnimkou kvetov — obsahujú jedovaté látky. I vôňa kvetov vyvoláva u niektorých astmatikov záchvaty dusenia. V máji kvitne konvalinka (Convallaria majalis). V jej plodoch sú jedovaté látky, ktoré spôsobujú omámenosť, vracanie a nadmerné močenie. Podobné účinky má kokorík voňavý (Polygonatum odoratum), kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) i tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). Na rozhraní jari a leta kvitne niekoľko jedovatých druhov iskerníkov (Ranunculus), napr. iskerník prudký, iskerník jedovatý a iskerník plamenný. V čeľadi iskerníkovitých je veľmi veľa jedovatých druhov. Podobné vlastnosti majú aj viaceré druhy rodu plamienka (Clematis), žltohlav (Trollius) a orlíček (Aquilegia). Iná skupina jedov je prítomná v záhradnej ozdobnej rastline stračia nôžka (Delphinium). Jednou z našich naj jedovatejších rastlín je prilbica modrá (Aconitum napellus). Je to mohutná bylina rastúca vo voľnej prírode. Obsahuje jedovatý alkaloid akonitín. Človek postihnutý otravou cíti najprv veľmi silné mravčenie, potom sa mu zdá, akoby mu v cievach namiesto krvi kolovala ľadová voda, neskôr pociťuje nevoľnosť a úzkosť, ba niekedy sa mu celkom zastaví dych. Čerstvá rastlina môže vyvolať zápaly a pľuzgiere. Akákoľvek ľudovoliečiteľská manipulácia s prilbicou modrou je veľmi nebezpečná. Koncom jari alebo začiatkom leta začína na medziach i kamenistých stranách kvitnúť jedovatý rozchodník prudký (Sedum acre). Niekedy jeho kvety tvoria súvislé koberčeky. Obsahuje látky, ktoré dráždia sliznice aj kožu. Leptavý účinok má oranžové mlieko žlto kvitnúceho lastovičníka (Chelidonium majus). Ak sa dostane na rohovku oka, vyvoláva jej zvredovatenie. Jedovatá je i šťava mliečnika (Tithymalus, syn.: Euphorbia). Ľudovo sa šťava mliečnikov odporúča na bradavice, ale táto indikácia je nebezpečná. (S podobnou kritickosťou treba posudzovať aj mnohé ďalšie odporúčania ľudového liečiteľstva.)
LETNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Kým v jarnom období sú najväčšou hrozbou jedovaté rastliny z čeľade iskerníkovitých, v letných mesiacoch sú to zasa najmä rastliny z čeľade zelerovitých (Apiaceae). Táto čeľaď so 140 rodmi a približne 1000 druhmi zahrnuje výlučne byliny s hrubými, znútra dutými byľami, s listami dosadajúcimi na byľ pošvovou stopkou; na výrazných súkvetiach zelerovitých rastlín sa tvoria malé vajcovité plody, ktoré sa rozpadávajú na mesiačikovité útvary (nažky). Mnohé zelerovité rastliny sa využívajú v liečiteľstve, ale aj v kuchyni (napr. rasca, kôpor, fenikel, petržlen a mrkva), no niektoré sú mierne až stredne jedovaté (vyvolávajú omámenie, závraty, celkovú nevoľnosť atď.). Najnebezpečnejšou letnou jedovatou rastlinou je rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). Rastie na mokrých miestach, má príjemnú mrkvovú vôňu a sladkastú chuť. Často sa vyskytuje pri lesných studničkách, pričom jed prechádza z koreňov do vody. Takto sa možno otráviť aj kontaminovanou vodou zo studničky. Najviac jedu obsahuje rozpuk v čase kvitnutia (sušením sa jed z rastliny stráca). Pri otravách sa podáva silná čierna káva alebo čaj, prípadne riedený ocot či iná neškodná kyselina, ďalej živočíšne uhlie a prostriedky na vracanie. Jedy rozpuku sa súborne nazývajú polyíny (patrí k nim napr. cikutoxín). Podobné jedovaté látky obsahuje tetucha kozia (Aethusa cynapium). Často rastie medzi petržlenom, na ktorý sa podobá. Vyskytuje sa i na poliach a rumoviskách. Má akoby ovoskovanú byľ a páchne myšinou. Otrava sa prejavuje pálčivými bolesťami hltana a ťažkou poruchou chôdze. Známe sú už aj smrteľné otravy. Rovnako nebezpečný je bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), ktorý rastie pri plotoch a na vlhkých miestach v blízkosti ľudských obydlí. Obsahuje päť jedov zo skupiny alkaloidov. V antickom Grécku ho používali ako jed pri súdnych popravách. Menej známou, no takisto nebezpečnou rastlinou je krkoška márnivá (Chaerophyllum temulum). Rastie hojne v krovinách a pri plotoch. Vyzerá ako petržlen, ale plody má podobné rasci. Občas zapríčiňuje otravy dobytka.
28

V lete kvitnú a dozrievajú viaceré prudko jedovaté rastliny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Vlastne všetky ľuľkovité rastliny sú viac či menej jedovaté, dokonca i zemiaky, pravda, okrem zdravých hľúz. Známe sú však otravy klíčkami zemiakov, a najmä zelenými hľúzami, ktoré prezrádzajú prítomnosť jedovatého alkaloidu solanínu. Jedy niektorých ľuľkovitých rastlín predstavujú smrteľné nebezpečenstvo. Medzi prvé príznaky otravy ľuľkovitými rastlinami patrí sucho v ústach a na hlasivkách, sipľavý hlas, rozšírené zreničky nereagujúce na svetlo, ochabnutosť a halucinácie. Otrava si vyžaduje rýchlu odbornú lekársku pomoc. Medzi najnebezpečnejšie ľuľkovité rastliny patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna). Prudkú otravu spôsobí už niekoľko bobúľ ľuľkovca. Na vrub tejto rastliny pripadá u nás asi toľko otráv ako na všetky ostatné rastliny dovedna. Postihnuté bývajú spravidla deti. Občas sa deti otrávia i semienkami blenu čierneho (Hyoscyamus niger). Semienka sú uložené v tobolkách krčiažkovitého tvaru a vyzerajú ako mak. Podobné jedy obsahuje durman obyčajný (Datura stramonium), ktorý má biele zvončekovité kvety, ale aj ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara) s jedovatými sladkohorkými bobuľami. Pravda, jedovaté rastliny nie sú len v čeľadi ľuľkovitých, iskerníkovitých či zelerovitých. Roztrúsené sa vyskytujú aj v iných čeľadiach. V lete dozrievajú jedovaté plody kúkoľa (Agrostemma githago). Obsahujú saponín gitagín. Otrava sa prejavuje najprv hnačkami a potom porušením červených krviniek. Liečba je veľmi náročná. Vysokým obsahom prudko jedovatého alkaloidu kolchicínu sa vyznačujú plody jesienky (Colchicum autumnale). Tento jed sa obrazne nazýva rastlinný arzenik. Známy je už od staroveku. Jesienka má najprv plody a až neskôr, v jeseni kvety. Vypadané semienka tejto rastliny sú veľkým nebezpečenstvom pre deti. Nebezpečné sú aj plesnivé šištice chmeľu (Humulus lupulus). Vyvolávajú alergiu spojenú s ospanlivosťou, očnými zápalmi, kožnými vyrážkami atď. Zberači chmeľu by sa mali vyvarovať kontaktu s plesnivejúcimi šišticami tejto rastliny. Veľmi jedovatá je kýchavica biela (Veratrum album), mohutná bylina rastúca na horských pasienkoch. Pastieri ju poznajú a ničia, lebo zapríčiňuje otravy dobytka. Aj medzi kríkmi a stromami je niekoľko jedovatých druhov. Okrem spomínanej borievky netaty a tisu obsahuje jedovaté látky aj tuja (Thuja) a viacero ďalších ozdobných parkových drevín. Osobitne treba upozorniť na sumachovec (Toxicodendron). Táto dekoratívna, často pestovaná rastlina už po dotyku poškodzuje kožu. Dráždivé sú dokonca i jej výpary. Veľmi zákernou rastlinou je ricín (Ricinus). Má ostnaté plody s fazuľovitými semenami, ktoré obsahujú prudký jed zo skupiny toxalbumínov. Smrteľná dávka jedu je už v 2 — 10,,fazuľkách" ricínu. Otrava sa prejaví až po 10—12 hodinách sčervenením, krvácaním zo spojoviek i kože, hnačkami a kŕčmi. Medzitým sa jed už vstrebal do krvi, takže liečenie je mimoriadne ťažké. Aj medzi populárnymi liečivými rastlinami z čeľade zelerovitých sú také, ktoré môžu vyvolať podráždenie kože, precitlivenosť voči slnečnému žiareniu, poruchy kožnej pigmentácie atď. Takéto prejavy niekedy pozorujeme pri liečivom využívaní archangeliky, ľubovníka aj iných rastlín. Zapríčiňujú ich najmä glykozidy furokumaríny, hojne obsiahnuté vo viacerých zelerovitých rastlinách.
JESENNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

V jesenných mesiacoch dozrievajú v prírode plody mnohých druhov bylín, kríkov i stromov. Pre deti, ba i pre dospelých sú veľkým lákadlom červené plody kaliny (Viburnum). Po ich zjedení vznikajú prudké poruchy tráviacich ústrojov, ba známe sú i smrteľné otravy. Podobné tráviace poruchy vyvolávajú aj plody bazy čiernej, a najmä bazy chabzdovej. Na jedenie nie sú vhodné ani plody bršlenu, krušiny, rešetliaka a vtáčieho zobu. Posledným vážnym nebezpečenstvom v jesennom období je jesienka obyčajná (Colchicum autumnale). Prudko jedovaté sú plody aj bledofialové kvety tejto rastliny. Deti rozhodne nemožno bez dozoru nechať na lúke porastenej jesienkou. Po ochutnaní jej kvetov či plodov vzniká nebezpečná otrava, ktorá sa však prejaví oneskorene, až po vstrebaní jedu do krvi (podobne ako pri muchotrávke zelenej). Preto už pri podozrení, že sa dieťa otrávilo, treba urýchlene vyhľadať lekára. Ako sme už spomenuli, najviac otráv spôsobujú plody ľuľkovca. Druhou najčastejšou príčinou otráv zelenými rastlinami sú jadrá kôstkového ovocia, a to čerstvé i sušené. Obsahujú totiž kyanovodík, jed s horkomandľovou vôňou. Najviac kyanovodíka je v jadrách marhúľ a broskýň. Na jeho prítomnosť upozorňuje už horkastá chuť ovocných jadier. Ani jeden druh nášho kôstkového ovocia nemá jedlé jadrá. Cieľom state o jedovatých rastlinách nebolo vzbudzovať strach. Chceli sme len upozorniť na reálne nebezpečenstvo, ktoré hrozí najmä deťom ochutnávajúcim plody či iné časti neznámych rastlín. Kto si osvojí aspoň základy botaniky, nemusí sa takýchto otráv obávať. Ochrániť treba pred nimi hlavne deti. 29

POUŽITIE LIEČIVÝCH RASTLÍN
ČAJOVINOVÉ ZMESI Liečenie rastlinami siaha do predhistorických čias. Naši dávni predkovia konzumovali aj rastliny, pričom zistili, že niektoré z nich majú aj liečivé účinky. Pôvodne sa na liečenie používali čerstvé rastliny, neskôr rastlinné šťavy a odvary, v novšom období aj výťažky, tinktúry atď. Najväčšiu obľubu odpradávna až dodnes majú liečivé čajoviny. ' Najúčinnejšou terapeutickou formou je čerstvá rastlinná šťava. Zo šťavnatých plodov sa ľahko získava vylisovaním alebo rozotieraním. Málo šťavnaté rastlinné časti však treba rozomlieť na pocínovanom mäsovom strojčeku, uložiť na husté plátno a šťavu z nich pretlačiť do pripravenej nádoby. Postup je niekedy prácny, navyše sa musí každý deň opakovať, preto čerstvé bylinné šťavy nie sú v našom ľudovom liečiteľstve príliš obľúbené. Rozhodne by si zaslúžili väčšiu pozornosť. Užívajú sa buď v prirodzenom stave, alebo prisladené medom, prípadne sa zapíjajú čajom, neprevareným mliekom alebo hlienovými polievkami. Výborné uplatnenie nachádzajú v jarných liečebných kúrach, keď sa najviac prejavuje nedostatok vitamínov a prichádza jarná únava. Jarná kúra by mala trvať aspoň týždeň, radšej však dva týždne. Šťava sa vytláča z bylín, ktoré sú vhodné na šaláty. Ak je nechutná, mieša sa s malým množstvom šťavy z aromatických bylín. Medzi základné byliny pri vitamínových kúrach patrí alchemilka obyčajná, hluchavka biela, kapsička pastierska, ľubovník, nátržník husí, pamajorán obyčajný, pľúcnik lekársky, potočnica lekárska, praslička roľná, púpava lekárska, pýr plazivý, skorocel kopijovitý, štiav kyslý a veronika lekárska. Na prichutenie sú vhodné napr. archangelika lekárska, baza čierna, bedrovník lomikameňový, čakanka obyčajná, hadovník väčší, chmeľ obyčajný (výhonky), komonica lekárska, krvavec lekársky, kuklík mestský, lipkavec marinkový, materina dúška, stavikrv vtáčí, zádušník brečtanový, zemežlč menšia a žindava európska. Pri miešaní základných a aromatických bylín sa odporúča pomer 9 : 1 . Na jarné kúry — a na posilňovacie kúry vôbec — sa osvedčili napr. tieto čajoviny: (1) list šalvie, list rozmarínu a vňať paliny po 10 g, vňať myšieho chvosta a vňať ľubovníka po 20 g, list žihľavy 30 g (1 lyžica zmesi sa obarí štvrťlitrom vody a nechá sa prikryté 15 minút; podáva sa ráno, pred obedom a večer po 1 šálke); (2) list žihľavy, vňať myšieho chvosta a koreň púpavy po 20 g, vňať zemežlče 15 g, kvet trnky a kvet podbeľa po 10 g (príprava a podávanie ako pri prvej čajovine); (3) list mäty piepornej a podzemok puškvorca po 30 g, plod borievky 25 g, vňať pupenca plotného 15 g (príprava ako pri prvej čajovine, podáva sa 1 — 3 x denne po 1 šálke čaju). Obľúbené sú aj čajové nápoje pripravené z jednotlivých (nemiešaných) liečivých drog, napr. čaj z fenikla obyčajného proti nadúvaniu, čaj z kvetov lipy pri nachladnutí a na potenie, čaj z medovky lekárskej pri bolestiach hlavy a na povzbudenie trávenia, čaj z kvetov rumančeka pravého na kloktanie atď. Kto nemá možnosť presne naväzovať drogy, môže použiť orientačné mierky: do polievkovej lyžice sa zmestí 3 —5 g sušených kvetov alebo listov, asi 10 g sekanej vňate, 6—10 g sušených sekaných koreňov a 5 —10 g semien. Polievková lyžica má objem asi 15 ml, dezertná lyžička 10 ml a čajová alebo kávová lyžička 5 ml. Pojmom šálka alebo pohárik (česky pohárek) označujeme nádobku s objemom asi 100 ml (1 dl) a pojmom pohár (česky sklenice) zasa nádobku s objemom približne 150 ml (1,5 dl). Čajové nápoje sú vodnými výluhmi s nedostatočnou stálosťou. Preto by sa na každé použitie mali pripravovať čerstvé čaje. Rozhodne treba dodržať predpísaný spôsob prípravy. Len vtedy je totiž záruka, že do výluhu prejdú v požadovanom množstve a kvalite liečivé účinné látky a že sa zabráni vylúhovaniu nežiadúcich látok. Nápoje sa väčšinou pijú teplé alebo horúce (napr. pri nachladnutí, na vypotenie, takisto močopudné a žlčopudné čaje). Pri črevných ochoreniach sa neodporúča pridávať do nich cukor. Ak to povaha choroby nevylučuje, sladia sa medom alebo cukrom. V podstate rozoznávame tri spôsoby prípravy čajov: 1. macerát — výluh z drogy za studena; droga sa pre leje vodou, ktorá má teplotu 15—20 °C, nechá sa predpísaný čas stáť (0,5 — 12 hodín) a výluh sa precedí cez navlhčenú vatu alebo filtračný papier. Takto sa pripravuje výluh z drog obsahujúcich sliz (napr. z koreňa ibiša lekárskeho alebo z ľanového semena). 2. zapar (infúzum) - v domácich podmienkach sa pripravuje tak, že sa droga po navlhčení preleje predpísaným množstvom vriacej vody a nechá sa stáť 15 minút v prikrytej nádobe, pričom sa občas potriasa; po 30

vychladnutí sa precedí. Zapar sa robieva z mäkkých rastlinných častí, ako sú kvety, listy atď. Používajú sa naň silicové drogy (napr. mäta pieporná, medovka lekárska), ale aj lipový kvet, čínsky čaj atď. 3. odvar (dekoktum) - získava sa tak, že sa droga zaleje predpísaným množstvom vody a privedie sa do mierneho varu, ktorý trvá zvyčajne 10—15 minút; odstavený výluh sa nechá asi 15 minút chladnúť a potom sa odstaví. Na odvar sa používajú hlavne drogy z tvrdých rastlinných častí (z kôry, dreva atď.). Do mnohých čajovinových zmesí sa dávajú drogy s veľmi odlišnou konzistenciou a s rôznorodými obsahovými látkami. Preto sa uvedené tri spôsoby prípravy výluhu kombinujú. Napríklad pri maceračných záparoch alebo maceračných odvaroch sa čajovina najprv vylúhuje za studena polovičným množstvom vody, výluh sa zleje, čajovina sa preleje druhou polovicou horúcej vody a 15 minút sa nechá prikrytá stáť (pri odvare sa droga zavára). Obidva výluhy sa potom spoja. Maceračný zápar či odvar je veľmi kvalitný, lebo obsahuje maximálne množstvo všetkých účinných látok. Kombináciou macerátu a záparu sa pripravujú napr. prsné čajoviny obsahujúce silicové a slizové drogy. Príprava kombinovaných výluhov nie je náročná ani v domácich podmienkach. Väčšina rastlín nemá účinné obsahové látky lokalizované na povrchu, ale v bunkovej šťave či vnútorných pletivách. Voda ako rozpúšťadlo prenikne k nim ľahšie vtedy, ak sú rastlinné pletivá rozrušené, napr. posekané. Preto sa väčšina drog musí krájať na istú veľkosť, vyjadrenú veľkosťou ôk sita, ktorými musia kúsky drogy prepadať. Kvetová, listová a vňaťová droga spravidla musí prepadať sitom č. 1, ktoré má oká so svetlosťou 6 mm. Kôra a korene sa režú nadrobno, aby prepadali cez sito č. 2 (svetlosť ôk 3 mm). Roztlčené plody majú prepadať sitom č. 3, ktoré má oká so svetlosťou 2 mm. Plody anízu či fenikla sa pridávajú do čajoviny po miernom stlačení, ľanové semeno zasa bez osobitnej úpravy. Čajoviny na obklady sa pripravujú z hrubo práškovaných drog. Čajovinové zmesi sa pripravujú miešaním upravených drog na bielom papieri alebo vo vhodnej nádobe. Začína sa drogami s najvyšším hmotnostným podielom, postupne sa pridávajú menšie a menšie podiely (plody a semená na samý koniec). Čajovinová zmes sa preoseje na site č. 5 (oká so svetlosťou 0,25 mm) a znovu sa premieša. Čerstvá droga sa nesmie miešať so zvyškami starej zásoby. Pripravené drogy sa skladujú v dobre uzavretých obaloch, chránené pred svetlom a vlhkom (napr. v plechovkách alebo vo fľašiach so vzduchotesným uzáverom). Najneskôr po roku drogy strácajú účinnosť, a preto ich zásobu treba obnoviť. Informácie o príprave čaju z drogy nájdeme vo vhodných odborných príručkách, alebo nám ich poskytne lekáreň, kde drogy kúpime. Pravdaže, o druhu aj dĺžke užívania čajovín by mal rozhodnúť lekár. Pri niektorých chorobách — napr. obličkových a srdcových — nie je pitie čaju vhodné. Bez väčších obmedzení možno piť iba tzv. domáce čajoviny. Každá z nich okrem svojho základu (remedium cardinale) obsahuje i pomocné drogy (remedium adjuvans), ktoré podporujú a zosilňujú účinok hlavnej liečivej zložky. Často sa do nich pridávajú aj drogy na zlepšenie vône, chuti alebo vzhľadu (remedium corrigens). V domácich čajovinách sa uplatňujú najmä listy jahody, ostružiny a maliny, na aromatizáciu zasa listy medovky či mäty piepornej, vňať materinej dúšky alebo kvet lipy. Z čajoviny sa robí zápar (3—4 lyžice drogy na liter vody). Čaj sa sladí napr. medom. Pije sa teplý. Na prípravu 1 litra tzv. domáceho čaju možno použiť napr. tieto zmesi: (4) list jahody - 2 lyžice, list maliny a ostružiny - po 1 lyžici; (5) kvet lipy - 2 lyžice, kvet rumančeka, list jahody a sušené jablkové šupky - po pol lyžici; (6) kvet rumančeka a lipy — po 2 lyžice. Všetky zložky domácich čajovín si môžeme nazberať v prírode a nasušiť podľa návodov v špeciálnej časti. Kombinácie si urobíme podľa vlastnej potreby. Správne pripravený zápar musí byť zlatohnedý a číry. ŠPECIÁLNE ČAJOVINY PODĽA INDIKAČNÝCH SKUPÍN Anthelmintiká - proti črevným parazitom Základné drogy: cesnak, lúpané semeno tekvice. (7) Cesnak - 6-12 g Asi 2,5 dl teplého záparu na prípravu 2 klystírov. (8) Lúpané tekvicové semeno — 60 g, cukor — 20 g. Rozdrviť, rozmiešať a užiť priamo alebo v šálke kakaa, s marmeládou a podobne. (9) Lúpané tekvicové semeno — 30 g, vňať paliny pravej — 10 g. Stačí na tri šálky záparu. Vypiť počas dňa. (10) Vňať paliny pravej — 3 g, koreň sladkého drievka — 2 g, plody anízu — 0,5 g. Drogy rozpráškujeme, zmiešame s lekvárom. Užíva sa nalačno večer (5 dní po sebe). 31

Antiastmatiká — proti záduchu (astme) Základné drogy: list podbeľa a koreň prvosienky. (11) Vňať prvosienky s koreňom, list podbeľa a ľanové semeno — po 35 g. 3 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne šálku teplého čaju. (12) Vňať myšieho chvosta, list podbeľa, kvet slezu a levandule — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (13) Vňať tymianu a fialky trojfarebnej, list podbeľa, podzemok omanu, kvet arniky a plod anízu — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (14) List černice, maliny, ríbezle čiernej a brezy — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť denne 2 šálky (pri bronchiálnej astme). (15) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru, koreň púpavy lekárskej a čakanky — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny máčať 30 minút v 2,5 dl vody, potom 5 minút variť. Piť 2 x denne 1 šálku. (16) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 35 g, vňať konopnice — 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a 15 minút nechať stáť. Piť 2 x denne 1 šálku. Antídiabetiká — pomocná liečba pri cukrovke Základné drogy: struky fazule bez semien, vňať jastrabiny, list čučoriedky, šištice chmeľu. (17) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan preliať 2,5 dl vriace j vody a po 15 minútach scediť. Čaj piť teplý 3 x denne. (18) Vňať jastrabiny a struky fazule bez semien — po 25 dielov, list čučoriedky a žihľavy — po 20 dielov, list šalvie a koreň púpavy — po 5 dielov (zloženie zhodné s poľskou čajovinou Diabetosan). 2 dezertné lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 2 — 3 šálky. (19) List medvedice a čučoriedky, koreň valeriány, vňať jastrabiny — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 3—4 šálky. (20) Vňať jastrabiny a semeno jastrabiny — z každého rovnaký diel. Vrchovatú lyžičku čajoviny macerovať za studena v šálke vody, krátko povariť a 10 minút nechať stáť. Piť 3 x denne 1 šálku. (21) Vňať púpavy, list čučoriedky a brusnice — po 20 g, vňať jastrabiny — 40 g. Vrchovatú lyžicu čajoviny na 1 šálku odvaru. Piť 2 x denne pred jedením. (22) Fazuľové struky bez semien — 40 g, chmeľové šištice, list čučoriedky a šalvie — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (23) List čučoriedky - 60 g, list brezy - 20 g, list žihľavy a fazuľové struky bez semien - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne pred jedením. (24) Fazuľové struky bez semien — 60 g, list čučoriedky - 40 g. 2 lyžice čajoviny povariť v 5 dl vody a precediť. Piť 3 x denne 1 šálku (pred jedením). (25) Vňať jastrabiny, fazuľové struky bez semien, list čučoriedky a koreň púpavy s vňaťou — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Scediť do termosky a piť počas dňa (3—4 šálky). (26) Vňať jastrabiny a fazuľové struky bez semien — po 30 g, list čučoriedky, kvet púpavy a koreň púpavy - po 20 g. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. Piť 3 x denne 1 pohár. Antidiaroiká — proti hnačke Základné drogy: list a plod čučoriedky, koreň krvavca, koreň nátržníka vzpriameného, vňať nátržníka husieho a všeobecne drogy s obsahom trieslovín. (27) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Tormentan preliať šálkou horúcej vody a po 15 minútach scediť. Piť vlažné 3 x denne. (28) Plod čučoriedky — 30 dielov, list mäty piepornej — 20 dielov, kvet parumanu spanilého a list šalvie — po 10 dielov (zloženie zhodné s poľskou priemyselne vyrábanou čajovinou Tannosan). 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 4x denne po pol šálke teplého čaju (vždy pred jedením). (29) Vňať nátržníka husieho, list medovky a vňať mäty — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (30) Vňať nátržníka husieho — 20 g, list skorocelu kopijovitého — 15 g, vňať stavikrvu vtáčieho — 10 g. 1 lyžicu čajoviny na šálku záparu. (31) Vňať krvavca a podzemok nátržníka vzpriameného — z každého rovnaký diel. 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. 32

1 lyžicu plodov 8 hodín macerovať v pohári vody. Piť 2 —3 x denne po dúškoch. 1 lyžica drogy na 5 dl odvaru. (36) Vňať nátržníka husieho — 50 g. kvet arniky .15 g.10 g.100 g. podzemok nátržníka vzpriameného a kôra duba — po 10 g. (43) Plod čučoriedky . list mäty piepornej a list jahody . 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. 5 minút variť. plod čučoriedky a list mäty piepornej — po 20 g. kvet myšieho chvosta a plod rasce — po 5 dielov (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Rektosan).10 g. 2 lyžičky vňate na 2 poháre vody. koreň kostihoja. kvet pagaštana konského a vňať pyšteka obyčajného. 1.15 g. koreň púpavy. (37) Vňať nátržníka husieho . list mäty piepornej a kvet rumančeka — po 20 g.10 g.50 g.100 g. (48) Dubová kôra . trieslovinových) drog a protizápalových (silicových či slízových) drog.50 g. (40) Kvet rumančeka. (52) Kvet rumančeka a pagaštana .5 g. (45) Podzemok pýru. kvet arniky . Prikladá sa ako kataplazma (cestovitý obklad) na bolestivé miesto.po 30 g. Vypiť po dúškoch počas dňa. pri chronických ťažkostiach najmä koreň kostihoja.(32) Podzemok nátržníka vzpriameného — 30 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. kvet rumančeka.20 dielov. potom pol minúty povariť a pred odstavením pridať pol lyžičky listu mäty piepornej. Pije sa v menších dávkach počas dňa. Pije sa teplé po dúškoch počas dňa. (50) Semeno senovky gréckej . (51) Kôra krušiny . 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky odvaru. vňať nátržníka husieho. (34) Vňať nátržníka husieho . plod čučoriedky a kôra duba — po 30 g. macerovať za studena 8 hodín. list šalvie . 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného . Slúži na vlažné kúpele konečníka. 1 lyžičku čajoviny krátko povariť v pohári vody. podzemok hadieho koreňa väčšieho. podzemok kuklíka mestského a koreň horca — po 15 g. 3 lyžice čajoviny zavariť v 2 dl vody a precediť do termosky. (46) Vňať pakostu smradľavého . 1 lyžica čajoviny na šálku záparu.po 15 g.po 30 g. Slúži na teplé kúpele konečníka. vňať veroniky a list žihľavy — z každého po 20 g. lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného — po 10 g. (39) List skorocelu a čučoriedky. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (47) Kvet rumančeka .100 g. list čučoriedky . 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru.po 20 g.10 g.30 g. vňať stavikrvu vtáčieho a kôra duba . 1 lyžicu čajoviny macerovať 2 h v šálke studenej vody.20 g. (38) Podzemok nátržníka vzpriameného . list mäty piepornej .5 lyžičky drogy zavariť v pohári mlieka a scediť. Piť ráno a večer po 1 šálke.po 10 g. 2 lyžice čajoviny obariť 5 dl vriacej vody. (33) Vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 25 g. Vypiť 2 poháre denne. Piť 2-3 x denne. 1 lyžicu čajoviny na 2. Piť 2 —3 x denne.po 45 g. kôra krušiny a kvet pagaštana — po 15 dielov.20 g. 1-2 lyžičky drogy na šálku odvaru. (42) Vňať saturejky a podzemok nátržníka vzpriameného . 10 minút nechať stáť a scediť. Pije sa horúce. plod jarabiny. Piť 2—3 x denne. (41) Podzemok nátržníka vzpriameného — 50 g. (44) Kvet rumančeka — 50 g. list medovky. Pri čerstvom zápale sa osvedčujú teplé obklady a kúpele z kvetu rumančeka a kôry duba. (49) Vňať pyšteka obyčajného — 20 g. Vňať povariť v 5 dl mlieka. Piť teplé. (35) Vňať nátržníka husieho.5 dl vody. 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky záparu. vňať stavikrvu vtáčieho . Piť po lyžici počas dňa. 33 . Užívať po lyžici (maximálne 1 šálku denne). plod a list čučoriedky — po 15 g. Antihemoroidáliá — proti hemoroidom Základné drogy: Vhodná je kombinácia protikrvácavých (napr. list medovky . vňať fialky trojfarebnej — 10 dielov. kvet trnky a myšieho chvosta .

1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu.5 litri vody a odstaviť na 15 minút. koreň archangeliky. Piť 3 x denne. Povariť 5 minút v 1. (56) Podzemok nátržníka vzpriameného a list šalvie .30 g. nechať 15 minút vylúhovať v zakrytej nádobe a zapar scediť. prípadne sa v ňom namáčajú vatové tampóny. list šalvie — z každého po 25 g. vňať prasličky a koreň valeriány — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru.po 30 g. Čajovina zvyšuje odolnosť organizmu.po 10 g. Piť ráno a večer po 1 pohári. Pije sa medzi jedlami 1 —2 poháre denne. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 7 h v 2.5 g. Piť 3 x denne. Zmes zavariť v litri vody a odstaviť na 10 — 15 minút. 3 lyžice čajoviny zaliať 5 dl vriacej vody.Celú dávku čajoviny (80 g) zavariť do litra vody. kvet túžobníka a vňať prasličky .proti nadmernému neúčelnému poteniu Základné drogy: list šalvie a koreň valeriány. vňať prasličky a koreň valeriány . vňať yzopu a myšieho chvosta a list šalvie . Všetku čajovinu zavariť do litra vody.po 20 g.50 g. kvet trnky a vňať myšieho chvosta — po 10 g. (59) List orecha . plod chabzdy a vňať stavikrvu vtáčieho — po 10 g.po 20 g. Piť denne 3 šálky teplého čaju. Zo všetkej čajoviny pripraviť 5 1 odvaru. (58) List šalvie . vňať myšieho chvosta — 5 g (zloženie podľa prípravku Hemoral). Roztok slúži na omývanie alebo na sedací kúpeľ. Piť 2 x denne 1 pohár 8-12 týždňov. Piť denne 3 — 5 šálok. ktorý sa pridá do kúpeľa.50 g. 34 . Antihidrotiká . kôra vŕby a drogy pôsobiace diureticky či metabolický (hemokatarticky). 1 lyžicu čajoviny na šálku odvaru. preto sa osvedčuje najmä pri hnisavom zápale potných žliaz. (57) Krušinová kôra — 15 g. (55) Kôra duba — 50 g. . kvet arniky .po 10 dielov (zloženie zhodné s poľským prípravkom Reumosan). kôra vŕby .17 g. Oba výluhy spojiť a nahradiť odparenú vodu (doliať na 1 liter). koreň mydlice. (63) Vňať ľubovníka a fialky trojfarebnej. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu.z každého rovnaký diel.20 g. podzemok pýru — po 15 g. Piť počas dňa. potom prerušiť na 3 . list brezy a vňať srdcovníka . Po ochladnutí sa používa na obklady alebo na kúpele. (53) Kôra duba . Podáva sa po 1 šálke 3 x denne. úbory rumančeka a koreň valeriány .10 g. list šalvie — 10 g. list (vňať) medovky.po 20 g. prípadne s obsahom salicylanov. Kávovú lyžičku drogy zapariť 2. vňať zlatobyle a prasličky. (64) List brezy a žihľavy.5 g. vňať repíka a mäty piepornej — po 10 g. koreň lopúcha a plod šípky — po 20 g.5 g. kôra krušiny . vňať stavikrvu vtáčieho a kôry vŕby — po 20 dielov. list šalvie . Po 15-minútovom pôsobení roztoku sa pokožka osuší a ošetrí vhodnou masťou. Používa sa na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. vňať tymianu a semeno čiernej horčice — po 100 g. Piť 2 —3 x denne (na každé použitie pripraviť čerstvý čaj). (67) Kvet túžobníka — 25 g. Pije sa nesladené (1 šálka pred spaním). 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. polovicu výluhu zliať a druhú polovicu s čajovinou krátko povariť. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (65) List brezy.10 g. kvet nechtíka (mesiačika) a nevädze — po 1. Slúži na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. plod borievky — 2 g. (61) Vňať prasličky a myšieho chvosta. (54) Kvet rumančeka a dubová kôra — po 12. (66) Podzemok puškvorca a pýru. kvet bazy čiernej — 8 g. 1 lyžica drogy na šálku odvaru.5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. vňať žihľavy a prasličky . potom oba výluhy zliať dovedna.5 dl vody. Pôsobí antibakteriálne i antihidroticky. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Priaznivo ovplyvňuje stolicu pri zápaloch. koreň valeriány. Drogu ešte povariť 10 minút v ďalšom pollitri vody a nechať 10 minút vylúhovať. (68) Pupene borovice — 1000 g. Antireumatiká — proti reumatizmu Základné drogy: list brezy. Používa sa na obklady alebo kúpele. (60) Koreň ligurčeka .4 týždne a znovu zopakovať dlhodobú kúru. (62) Vňať prasličky a list brezy — po 25 g.

po 50 g. podzemok puškvorca. Čaj sa pije vlažný 3 x denne 30 minút pred jedením. plod fenikla. Slúži na posilnenie žalúdočnej sliznice a povzbudenie chuti do jedenia. list brezy a ríbezle čiernej — po 40 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 — 8 hodín v 2. 77. (70) Kvet rumančeka a bazy čiernej. (85) Sklerosan — poľský farmaceutický prípravok. obedom. Užívať len po konzultácii s lekárom. Piť počas dňa po dúškoch. (73) Vňať prasličky — 40 g. (78) List medovky a brezy. (79) Plod bazy čiernej — 50 g. plod a list hlohu. vňať stavikrvu vtáčieho — 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu.po 30 g. Piť počas dňa po dúškoch. (84) Droseran — priemyselne vyrábaná čs. ráno priviesť do varu a odstaviť na pol hodiny.20 g. (76) Vňať jablčníka — 40 g. zavinúť do plátna a vo forme obkladu priložiť na 2—4 hodiny na choré miesto. kvet túžobníka a lipy .po 30 g. koreň ihlice . 3 lyžice drogy zaliať 2 pohármi studenej vody. vňať ruty. vňať prasličky. Antisklerotiká — proti skleróze Základné drogy: kvet. (82) List podbeľa . koreň púpavy — 20 g. zastavená). 1 lyžicu čajoviny preliať 2. Príprava a dávkovanie i liečebné použitie ako pri čajovine č. vymiešať. Čajom sa ráno a večer zapíjajú dražé (obdukované cesnakové tablety vydávané v lekárni spolu s čajovinou). Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. Slúži na ochranu žalúdočnej sliznice. Piť po dúškoch počas dňa po ústupe reumatických bolestí (ochranná čajovina). Vhodné pri užívaní liekov proti zápalom a bolestiam. vňať imela a cesnak.(69) Kôra vŕby. vňať konopnice a benediktu lekárskeho — po 30 g. Piť po pol pohári pred raňajkami.5 dl vody. 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. Piť po dúškoch počas dňa. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. na 10 minút prikryť pokrievkou. vňať myšieho chvosta — 5 dielov. zemežlče a myšieho chvosta . (77) List medovky. 35 . druhú polovicu s čajovinou krátko povariť a obidva výluhy zliať dovedna. Piť 2—3 x denne. list brezy a vňať benediktu lekárskeho . vňať imela — 20 dielov. Piť po pohári pol hodiny pred raňajkami a obedom a 2 hodiny po večeri. 5 lyžíc vňate zaliať pohárom vriacej vody. list žihľavy — 15 g. Pije sa 3 x denne po 1 šálke. Slúži na vyplavovanie minerálnych solí z organizmu. 1 lyžicu čajoviny zavariť 2 — 3 minúty v 2 dl vody a na 15 minút odstaviť. (Odparenú vodu počas varu nahrádzať dolievaním vriacej vody. na 10 minút odstaviť a precediť. (72) Koreň lopúcha . desiatou. č. 1 lyžička čajoviny na 1 dl odvaru. koreň púpavy — 15 g.40 g. konopnice a stavikrvu vtáčieho .100 g. koreň púpavy. (80) Ľanové semeno — 50 g. vňať prasličky a konopnice — po 30 g. 4 lyžice plodov variť 20 minút v 1. vňať majoránky. list brezy a kvet túžobníka — po 20 g. kôra krušiny — 15 dielov. Kvet a plod hlohu — 30 dielov. 1 lyžicu rozdrvených semien zaliať pol pohárom vriacej vody. potom zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto.50 g. vňať ľubovníka. kvet bazy čiernej a list bazy čiernej — po 10 g. 2 lyžice sekanej drogy macerovať cez noc v 3 pohároch vody. vňať benediktu lekárskeho — 10 g. 3 lyžice čajoviny večer zaliať 5 dl studenej vody. potom polovicu výluhu zliať. (71) Koreň ihlice — 25 g. Piť 3 x denne 1 pohár. priviesť na 5 minút do varu. drogu zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto.priemyselne vyrábaná čs.5 dl vody. olovrantom i večerou.po 30 g. čajovina. 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. ráno priviesť do varu a po ochladnutí precediť. (81) Vňať materinej dúšky .5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. (83) Alvisan . no iba po konzultácii s lekárom.po 10 g. (75) Koreň ibiša a kostihoja . 83. Pripravuje sa ako čajovina č.30 g. vňať rosičky. čajovina (výroba t.) Slúži na tlmenie bolestí. (74) List medovky lekárskej . Piť počas dňa pri užívaní protireumatických liekov. vňať medovky. Podáva sa po konzultácii s lekárom pri užívaní liekov proti bolesti (nie však dlhší čas). Piť 3 x denne po 1.5 dl odvaru.

Piť horúce (3 x denne po 1 šálke).5 dl vriacej vody. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu.5 dl vody. (94) List mäty piepornej. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Slúži aj proti vysokému tlaku krvi.z každého rovnaký diel. kvet hlohu. (102) Plod borievky. Čajovinu zapariť 2. potom scediť. Piť horúce.po 10 g. divozela a bazy čiernej — po 25 g.30 g. Piť horúce 2—3 šálky denne. 1 lyžicu čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín. 36 . nechať 10 minút stáť. Vypiť horúce v rozpätí 3 hodín. petržlenu a sladkého drievka — z každého rovnaký diel (diuretická čajovina podľa ČsL 3). oba výluhy zliať dovedna a pomiešať.5 dl vriacej vody a precediť. kvet bazy čiernej. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. divozela a bazy čiernej . vňať kapsičky pastierskej — 10 g.40 g. 1 lyžicu čajoviny nechať zovrieť v 1. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. po usadení osladiť. kvet lipy. Kôra vŕby a kvet bazy čiernej . Piť večer. kôra vŕby — 20 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Vypiť 2 šálky počas dňa (po dúškoch). koreň sladkého drievka . (91) Vňať imela a kapsičky pastierskej . Osladiť lyžičkou medu. koreň ihlice. čajovinu preliať ďalším decilitrom vriacej vody a krátko povariť. (98) Kvet lipy a bazy čiernej . (87) Cesnak.po 10 g. list podbeľa a skorocelu — z každého po 25 g.(86) Vňať imela — 30 g. (99) Vňať tymianu a materinej dúšky — po 10 g. koreň ibiša lekárskeho . (93) Species diaphoreticae (podľa 7. Piť ráno a večer po 1 šálke. list jahody a černice (ostružiny černicovej) — z každého po 25 g. (Species antiscleroticae RF). list brezy a pupene topoľa — po 10 dielov.5 dl vody. vydania nemeckého liekopisu). napokon oba výluhy scediť dokopy. (89) Vňať imela a kvet hlohu — po 25 g.po 25 g. koreň sladkého drievka.5 dl vody a na noc odstaviť.10 g.po 30 g. Večer vypiť 1 šálku. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 hodín v 2. (101) Koreň sladkého drievka.močopudné čajoviny a močové dezinficienciá Základné drogy: list brezy. (92) Pyrosan — poľský farmaceutický prípravok. (88) Kvet hlohu — 50 g. silíc alebo flavonoidov). (96) Vňať pamajoránu a kvet lipy . Čaj sa pije vlažný niekoľkokrát denne. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. Piť horúce 3—4x denne. vňať zemežlče. (100) Kvet divozela a slezu. (90) Vňať prasličky a myšieho chvosta . list cudzokrajnej drogy buko. plod rasce a list raty . koreň valeriány a list (vňať) medovky — po 15 g.po 25 g. vňať ruty a nátržníka husieho .po 20 g.z každého rovnaký diel. vňať rosičky a jahody — po 10 g. potom polovicu výluhu zliať a druhú polovicu (s čajovinou) variť 2 minúty.20 g. Piť horúce 3 x denne. Piť horúce 4 šálky denne. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. kvet lipy a bazy čiernej . kvet hlohu. Vypiť večer na dva razy (s hodinovou prestávkou). (95) Kvet rumančeka . Diaforetiká — na vypotenie Základné drogy: kôra vŕby. Diuretika . Piť horúce 3 x denne. Pije sa po dúškoch počas dňa.po 20 g. plod borievky. Piť 3 x denne po 1 dl. vňať prasličky a imela — po 25 g. koreň ihlice. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. koreň petržlenu (vo všeobecnosti drogy s vysokým obsahom saponínov. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. kvet lipy a kvet túžobníka. vňať imela . vňať prietržníka.30 g. 3 lyžice čajoviny na 5 dl záparu. list brusnice. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. kvet hlohu — 20 g. kvet rumančeka a plod maliny — po 5 dielov. list medvedice. piť horúce. kôra krušiny — 20 g. ľubovníka a myšieho chvosta .20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. kvet lipy a plod šípok . vňať ruty a prasličky — po 20 g. Kvet lipy a túžobníka — po 25 dielov. (97) Kvet lipy.

p. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. lenže vriacej. Léčivé rostliny.na uľahčenie vykašliavania Ántitusiká — na tlmenie kašľa Základné drogy: expektoranciá s miernym dávivým účinkom (koreň a kvet prvosienky. vňať tymianu. Piť po dúškoch.5 dl vriacej vody.z každého po 25 g. (109) List medvedice — 30 g.po 20 g. List ibiša — 55 g. (112) List podbeľa — 60 g. plod fenikla. koreň ibiša a sladkého drievka — po 15 g. Piť vlažné. p.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. 1 lyžica čajoviny na 2. Piť 3 x denne teplý čerstvý čaj. (118) Pulmoran — produkt n. saponínové drogy napomáhajúce vylučovanie riedkeho sekrétu a stimulačné expektoranciá (vňať materinej dúšky. Príprava a užívanie ako pri čajovine č. Čajom sa zapíja tableta salicylanu sodného pripojená k čajovine (30 minút pred jedením). Na kloktanie sa robí zápar z 2 lyžíc čajoviny a 2. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. (108) Vňať ľubovníka a prasličky . list šalvie a skorocelu — po 20 g. 113. (104) List brezy — 30 dielov. list vachty trojlistej.5 dl večer).5 dl sa vypije ráno a 1.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. macerovať 3 hodiny. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. Pije sa niekoľkokrát denne.5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. Vypiť 2 šálky denne. Expektoranciá . Proti kašlú koreň a list (kvet) ibiša. Léčivé rostliny. 2 — 3 lyžice čajoviny preliať 1. koreň sladkého drievka). Vylúhovanú čaj ovinú scediť a preliať ďalšími 1. Léčivé rostliny. plod fenikla a semeno ľanu — po 10 g.po 20 g. (115) List ibiša — 45 g. list podbeľa a skorocelu — po 20 g. vňať tymianu alebo materinej dúšky. vňať myšieho chvosta. kvet ibiša a maku vlčieho — po 10 g. p.5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. Vypiť niekoľko šálok za deň. Pije sa teplý 3 x denne. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. osladiť medom. list a kvet slizu. (111) List podbeľa — 60 g. plod anízu. list medvedice. Slúži aj na kloktanie. kvet trnky a fazuľové struky bez semien — po 15 g. koreň sladkého drievka — 15 g a kvet slezu lesného — 5 g. list čučoriedky. Léčivé rostliny. list mäty piepornej . veroniky a zádušníka . Slúži na pomocnú liečbu pri chorobách močových ciest. (114) List podbeľa. p.po 10 g.produkt n. list skorocelu — 20 g. 1 lyžička čajoviny na šálku studenej vody. (116) Species pectorales Planta .5 dl vody. list brezy — 20 g. vňať prasličky a list medvedice — po 15 g (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Urosan). (107) Species urologicae Planta . Možno ho použiť aj na kloktanie. nechať 15 minút stáť a scediť. (110) Vňať vresu . 115 (1. plod fenikla.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť (čaj sa nesmie variť). (113) Kvet bazy čiernej. 1 lyžicu čajoviny preliať 2.1 5 g. koreň ibiša — 25 g. koreň valeriány . semeno ľanu a koreň sladkého drievka . plod fenikla) a silicové drogy podporujúce riedenie a vylučovanie hlienu. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. lišajník islandský.5 dl vriacej vody (použiteľný až po 20-minútovom vylúhovaní). 1 lyžicu čajoviny preliať 2. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. koreň ligurčeka a semeno ľanu — zo všetkého po 25 g.25 g. vňať myšieho chvosta. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. 111. Čaj pripraviť ako pri č.produkt n. vňať prietržníka a koreň ligurčeka — po 20 dielov. Piť 2 šálky denne. nechať 15 minút vylúhovať a scediť. (106) Betulan — produkt n. vňať ľubovníka a myšieho chvosta. Čaj na pitie sa pripraví z 2 lyžíc drogy ako pri čajovine č. Léčivé rostliny). Pije sa večer 1 šálka horúceho čaju. koreň sladkého drievka. Má mierne močopudné účinky.5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať.5 dl odvaru. 1 čajovú lyžičku drogy preliať 2. potom zavariť. (105) Vňať prietržníka. kvet slezu a divozela — po 5 g. Po 15 minútach scediť a oba výluhy spojiť. p.(103) Species diureticae Planta (produkt n. piť teplé. 37 . 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. drogy s obsahom slizu.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. (117) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2).

(119) Neopektosan — poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa - 35 dielov, koreň kostihoja — 15 dielov, vňať tymianu, plod fenikla, koreň ibiša, list ibiša a šalvie — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. Čaj piť čerstvý 3 x denne. Pôsobí ako mucilaginózum, emoliens, dezinficiens a antiflogistikum. Použiteľný aj na kloktanie. (120) Pectosan — Species pectorales; poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa — 35 dielov, koreň omanu - 25 dielov, koreň ibiša - 20 dielov, list šalvie a plod fenikla - po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár záparu. Piť 3 x denne čerstvé. Má rovnaké upotrebenie ako čajovina č. 119. (121) Kvet divozela a slezu, list podbeľa a skorocelu kopijovitého — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu (lepší je však maceračný zápar). Piť horúce 2-3 šálky denne. (122) Lišajník islandský a koreň ibiša — po 40 g, vňať jablčníka a list vachty — po 20 g, vňať kopytníka — 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4 x denne po 1 dl. Vhodné najmä na tíšenie kašľa pri zápale priedušiek. (123) Plod anízu a fenikla, semeno ľanu, vňať tymianu a materinej dúšky — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne (najmä pri kŕčovitom kašli). (124) Plod šípok, jarabiny a anízu — po 20 g, list podbeľa, kôra vŕby a kvet bazy čiernej — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne 1 pohár (vhodné hlavne pri zápale pľúc). (125) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 30 g, vňať konopnice — 20 g. 3 lyžice čajoviny na 5 dl odvaru. Dávku vypiť počas dňa. (126) Pulmosan — Species pulmonales (poľský farmaceutický prípravok). Vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho — po 30 dielov, koreň myšieho chvosta — 22,5 dielu, koreň púpavy — 12,5 dielu, kvet slnečnice — 5 dielov. 1 lyžička čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 x denne po 1 pohári (pomocný liek pri pľúcnych ochoreniach). (127) Vňať medovky a horčinky horkej, plod anízu a fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Piť 2 x denne po 1 pohári. (128) Kvet bazy čiernej, lipy, rumančeka, divozela a prvosienky — z každého po 20 g (upravené podľa belgického liekopisu). 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce 3 x denne po 1 šálke. (129) Koreň bedrovníka, vňať tymianu a ľubovníka, list žihľavy a skorocelu — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne po 1 šálke. (130) Koreň ibiša - 16 g, list podbeľa - 8 g, koreň sladkého drievka - 6 g, plod anízu a kvet divozela - po 4 g, podzemok kosatca — 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (131) Koreň ligurčeka — 50 g, koreň fialky voňavej — 25 g, koreň ibiša — 15 g, podzemok kosatca — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne. (132) Kvet divozela a slezu lesného — po 5 g. Zmes sa dá do 2,5 dl vody, nechá sa prejsť varom, potom sa odstaví a scedí. Pije sa po lyžiciach počas dňa. Slúži na uľahčenie odkašlávania. (133) Kvet divozela a slezu lesného — po 10 g, vňať prasličky, list a kvet podbeľa — po 5 g. Polovicu zmesi zavariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať 5—6 x denne po 1 polievkovej lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (134) Plod anízu - 25 g, koreň ibiša - 20 g. Drogu krátko povariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať každé 2 hodiny po lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (135) List skorocelu a pľúcnika lekárskeho - po 10 g. Zmes zapariť 5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť, potom scediť do termosky. Piť 3 x denne po pol šálky. (136) List podbeľa, vňať myšieho chvosta a pľúcnika lekárskeho — po 20 g (obľúbená poľská čajovina na odkašlávanie). 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne po 1 pohári. Gargarizmatiká — na kloktanie Základné drogy: kôra duba, koreň (podzemok) nátržníka rovného, kvet rumančeka, list (vňať) šalvie, list (koreň) ibiša; pozri aj expektoranciá pri čajovinách č. 115, 116, 117, 119, 120 a i. 38

(137) Septosan - Species desinficientes (poľský farmaceutický prípravok). List mäty a šalvie, vňať tymianu a materinej dúšky - po 25 dielov. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Slúži na výplachy ústnej dutiny a na kloktanie pri zápaloch mandlí a hrdla. (138) Podzemok nátržníka vzpriameného a dubová kôra — po 30 g, list šalvie a kvet rumančeka — po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého doplnkového liekopisu EB 6). 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (139) List ibiša, kvet slezu lesného a bazy čiernej - po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého liekopisu EB 4). 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, 10 minút nechať postáť a zliať. (140) List podbeľa, plod fenikla, kvet rumančeka, vňať mäty, repíka a šalvie - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (141) Vňať (list) šalvie a podzemok nátržníka vzpriameného — po 30 g, kvet rumančeka a koreň bedrovníka - po 20 g. 1 lyžica čajoviny na 2 šálky záparu. Kloktať teplým záparom. (142) List (vňať) šalvie - 30 g, list ibiša - 20 g, list medovky - 10 g. 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, po 10 minútach zliať. Slúži na kloktanie. (143) List ibiša a podbeľa — po 30 g, koreň ibiša, kvet divozela a bazy čiernej — po 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (144) Kvet rumančeka a slezu lesného - po 25 g, vňať prasličky — 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (145) List šalvie, vňať prasličky a kvet rumančeka — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľkokrát denne na kloktanie. (146) Kvet divozelu a kvet slezu lesného — 5 g. Zmes zahriať v 2,5 dl vody, hneď po zovretí odstaviť a precediť, napokon pridať neplnú kávovú lyžičku soli. Používa sa teplý na kloktanie. (147) Koreň bedrovníka, list šalvie, vňať repíka a kvet divozela — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľko ráz denne na kloktanie. Hemokatartiká (metaboliká) - na tzv. čistenie krvi a pri odtučňovaní Základné drogy: diuretika, laxanciá, amará a toniká. (148) Krušinová kôra - 50 g, fazuľové struky a list mäty - po 20 g, koreň sladkého drievka - 10 g, list orecha a kvet bazy čiernej - po 5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť teplé večer pred spaním. (149) Kvet vresu a vňať paliny obyčajnej — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (150) Degrosan - Species metabolicae (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny a chaluha bublinatá (morská riasa) — po 20 dielov, koreň púpavy, podzemok pýru a vňať myšieho chvosta — po 15 dielov, kvet lipy a vňať fialky trojfarebnej — po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár odvaru. Piť teplé 2 x denne. (151) Normosan — Species laxantes (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny — 50 dielov, podzemok pýru — 20 dielov, vňať mäty piepornej, plod rasce a bazy čiernej — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na 2 dl záparu. Piť na noc alebo raz denne. (152) Reduktan — produkt n. p. Léčivé rostliny (vhodný pri odtučňovaní). Návod na obale. (153) Krušinová kôra - 60 g, kvet trnky a hluchavky bielej - po 20 g, blizny kukurice a vňať fialky trojfarebnej - po 15 g, plod rasce a fenikla — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 poháre denne. (154) Koreň valeriány, list mäty piepornej, kvet rumančeka a vresu - po 25 g, kôra krušiny a list brezy - po 7,5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (155) Vňať vresu — 25 g, koreň valeriány, vňať ľubovníka a myšieho chvosta - po 20 g, list mäty piepornej - 1 5 g. Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 154. (156) List maliny (ostružiny malinovej), černice (ostružiny černicovej), ríbezle čiernej a brezy — z každého po 25 g. 39

1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl horúcej vody a nechať 10 minút stáť. Piť denne 2 šálky. (157) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru plazivého, koreň púpavy a čakanky — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 1 hodinu v 2,5 dl vody, potom povariť 5 minút. Piť 2x denne po 1 šálke. Hypotoniká — proti zvýšenému krvnému tlaku (pozri aj antisklerotiká) Základné drogy: cesnak (ďalšie drogy uvedené pri antisklerotikách), koreň valeriány, zrno ovsa, vňať komonice a šištice chmeľu. (158) Alvisan — pozri čajovinu č. 83. . - . (159) Droseran - pozri čajovinu č. 84. (160) Blizny kukurice, koreň valeriány, vňať nátržníka husieho a myšieho chvosta - z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (161) Kvet a list hlohu - z každého po 100 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne po 1 šálke. (162) Vňať imela a kvet hlohu — z každého po 50 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Vypiť 2 x denne po 1 šálke. (163) Cesnak, kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (164) Kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 30 g, vňať lastovičníka - 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v pohári vriacej vody. Piť 3 x denne po 1 pohári. (165) Kvet levandule — 50 g, vňať majoránu a rosičky — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. Cholagogá — žlčopudné čajoviny (pri ochoreniach žlčníka) Základné drogy: list boldo (pozri cudzokrajné drogy), list mäty piepornej, koreň (podzemok) rebarbory, koreň púpavy, vňať paliny pravej, vňať repíka, vňať jablčníka, plod pestreca (silyba) mariánskeho. (166) Species cholagogae Planta — žlčníková čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vody a po 15 minútach scediť. Piť teplé nalačno 2 x denne. (167) Salvat thé - produkt n. p. Léčivé rostliny. Príprava ako pri čajovine č. 166. Čajom sa zapíjajú tablety síranu sodného a horečnatého pripojené k čajovine. Čaj podľa možnosti nesladiť. Piť 3 x denne 15 minút pred jedením. Účinkuje aj ako mierne laxans a stomachikum. (168) Žlčníková čajovina - produkt nemeckého farmaceutického priemyslu (DRF 95). Plod pestreca (silyba) mariánskeho, list mäty piepornej, vňať paliny pravej a benedikta lekárskeho — po 20 g, koreň (podzemok) rebarbory a plod rasce - po 10 g. 1 lyžička čajoviny na 1 —2 šálky vody, nechať zovrieť, odstaviť a 20 minút macerovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (169) Cholagogá - poľská žlčníková čajovina (zároveň slúži ako choleretikum, laxans a digestívum). 1. (pri mäkkej stolici): plod borievky a vňať ľubovníka — po 20 dielov; 2. (pri normálnej stolici): koreň púpavy — 35 dielov, kvet slamihy piesočnej, list mäty piepornej, vňať myšieho chvosta a kôra krušiny — po 15 dielov, vňať lastovičníka — 5 dielov. 3. (pri zapečení): vňať stavikrvu vtáčieho - 55 dielov, kôra krušiny - 20 dielov, plod borievky - 15 dielov, vňať ľubovníka — 10 dielov. 1 lyžičku čajoviny nechať krátko vrieť, potom odstaviť a nechať 20 minút postáť. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (170) List mäty piepornej - 30 g, vňať jablčníka a list maliny - 20 g,vňaťrepíka - 15 g,koreňomanu - 5 g. 1 lyžicu čajoviny zaliať vriacou vodou a nechať postáť 15 minút. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. (171) List mäty piepornej — 25 g, vňať myšieho chvosta, koreň ihlice a horca — po 20 g, kôra krušiny — 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť pred jedením. (172) Kvet slamihy, list mäty piepornej, plod fenikla, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — po 20 g, kôra krušiny - 10 g. 1—2 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť pol hodiny pred jedením. (173) Vňať myšieho chvosta — 50 g, kvet slamihy - 30 g, podzemok rebarbory - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne pol hodiny pred jedením. (174) List mäty piepornej — 50 g, vňať repíka a jablčníka — po 20 g, podzemok rebarbory — 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne pol hodiny pred jedením. (175) Vňať repíka a jablčníka — po 50 g, podzemok rebarbory a koreň ihlice — po 25 g. 40

(176) (177) (178) (179)

(180) (181)

1 vrchovatá lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno nalačno a odpoludnia medzi olovrantom a večerou. List mäty piepornej, koreň púpavy, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — z každého po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne najmenej pol hodiny pred jedením. List mäty piepornej a mäty kučeravej - po 100 g, koreň ihlice a horca - po 25 g, kôra krušiny - 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce viac ráz denne. Podzemok rebarbory, vňať repíka a jablčníka - po 25 g, koreň ihlice - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne. List mäty piepornej a vňať materinej dúšky - po 50 g, list rozmarínu, šištice chmeľu, vňať zemedymu a paliny abrotskej (božieho drievka) — po 25 g. 1,5 lyžice čajoviny na 2 poháre záparu. Piť po 1 dl ráno nalačno a večer (žlčopudná čajovina s pomocným liečebným účinkom pri zápale podžalúdkovej žľazy). Koreň horca a vňať lastovičníka - po 50 g, koreň archangeliky lekárskej, list senný (dostať v lekárni), kvet nechtíka a levandule - po 25 g. Príprava, dávkovanie i uplatnenie ako pri čajovine č. 179. List mäty piepornej, vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 20 g, koreň ihlice a púpavy — po 15 g, list vachty trojlistej — 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a povariť 5 minút. Piť 1 šálku 3 x denne pol hodiny pred jedením.

Karminatíva - proti nadúvaniu (proti zastaveným vetrom) Základné drogy: kvet rumančeka, list mäty, plod anízu, plod fenikla, plod rasce. (182) Vňať zemežlče a list medovky - po 40 g, plod fenikla a rasce - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne 1 šálku. (183) Vetrová čajovina - Species carminativae (ČsL 3). Vňať mäty piepornej a kvet rumančeka — po 25 g, koreň sladkého drievka a ibiša — po 20 g, plod fenikla — 10 g. 3 lyžice čajoviny preliať šálkou studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín, potom scediť, čajovinu preliať vriacou vodou a krátko zavariť; po scedení odvar priliať do maceračného výluhu. Piť teplé po 1 šálke asi pol hodiny pred jedením. (184) Detský čaj s rumančekom Spofa (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Podľa potreby prisladiť umelým sladidlom. Piť 2-3x denne. (185) Florkamil (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou preliať 1,5 dl vriacej vody a aspoň 5 minút nechať vylúhovať (treba ním pohybovať). Používa sa pri žalúdočných a črevných ťažkostiach, na obklady, výplachy atď. (186) Koreň archangeliky, rozpučené plody anízu, fenikla a koriandra - z každého rovnaký diel (receptúra podľa nemeckého liekopisu). 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. (187) Species deflatulentes - čajovina proti nadúvaniu (podľa nemeckého liekopisu DRF 291). Kvet rumančeka, list mäty piepornej, koreň valeriány, plod rasce a anízu — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (188) List vachty trojlistej a mäty piepornej, plod fenikla, vňať zemežlče a myšieho chvosta — z každého po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Piť 1 dl teplého záparu pol hodiny pred jedením. (189) Kvet rumančeka — 60 g, plod rasce — 20 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť 2 x denne po 1 šálke. (190) Plod rasce, anízu a fenikla — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2 šálkami vriacej vody, nechať stáť 20 minút, zliať a trochu osladiť. Vypiť počas dňa. (191) Plod anízu, vňať tymianu, prasličky a paliny pravej - z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. Laxatíva — preháňavé čajoviny Základné drogy: kôra krušiny, semeno ľanu, plod rešetliaka, koreň (podzemok) rebarbory, list senný (cudzokrajná droga). Pozri aj hemokatartiká. 41

(192) Species laxantes — preháňavá čajovina (ČsL 3). Kôra krušiny — 40 g (osobitne preparovaná), kvet lipy a bazy čiernej - po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť vlažné večer. (193) Species laxantes Planta - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Výluhom sa zapíja tableta pripojená k čajovine. Piť vlažné večer. (194) Normosan — pozri pod č. 151. (195) Kôra krušiny - 30 g, kvet bazy čiernej, maku vlčieho, hluchavky bielej, trnky a parumanu spanilého (rumančeka rímskeho) — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno a večer. (196) Plod rešetliaka a koreň sladkého drievka — po 30 g, kôra krušiny a plod fenikla — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (197) Podzemok pýru — 30 g, kôra krušiny — 25 g, vňať myšieho chvosta a list medovky — po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku vody, macerovať 10 hodín. Vypiť každé ráno 1 pohár. (198) Kôra krušiny — 75 g, plod rasce a oplodie pomaranča — po 12,5 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v šálke vriacej vody a po 20 minútach zliať. Piť ráno a večer po 1 šálke. Nervína (sedatíva) — na upokojenie Základné drogy: kvet levandule, list medovky, šištice chmeľu, vňať majoránu a koreň valeriány. (199) Species valerianae — valeriánová čajovina (ČsL 2). Koreň valeriány, list mäty a medovky — po 30 g, popučený plod fenikla — 10 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody, nechať 8 hodín vylúhovať a scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť, odstaviť a nechať usadiť. Po scedení oba výluhy zliať dovedna a čaj rozdeliť na 2 dávky. Piť vlažné ráno i večer. Vhodný aj na upokojenie srdca (kardiosedatívum). (200) Valofyt — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Čajom sa zapíja tableta pripojená k čajovine (liečivé kvasnice s glukózou). Pije sa 3 x denne. Zmierňuje aj stavy predráždenosti a úzkosti (neurotonikum). (201) Nervosan — Species sedativae (poľský farmaceutický prípravok). Koreň valeriány — 40 dielov, vňať myšieho chvosta — 20 dielov, vňať mäty a medovky — po 15 dielov, kvet rumančeka - 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne (ráno nalačno a večer pred spaním). Slúži aj proti kŕčom a nespavosti. (202) Koreň valeriány, podzemok pýru a puškvorca, list vachty a medovky — z každého po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2 x denne. (203) List medovky a kvet hlohu — po 15 g, vňať pyšteka a lišajník islandský — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 1 x denne. (204) Kvet levandule a prvosienky, list rozmarínu a medovky — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (205) Koreň valeriány a šištice chmeľu - po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť večer 1 — 2 šálky. Čaj je vhodný najmä proti nespavosti. (206) Vňať brečtana, list mäty, medovky a kocúrnika obyčajného - z každého po 25 g. (207) Species nervinae (mnohozložková čajovina obrúbená v NSR). List maliny (ostružiny malinovej) - 20 g, vňať komonice - 12 g, list mäty piepornej, hlohu s kvetom a rozmarínu, vňať ľubovníka, marinky (lipkavca marinkového) a paliny obyčajnej — po 6 g, list medovky, koreň valeriány, plod fenikla a vňať materinej dúšky — po 4 g, list vachty trojlistej, šištice chmeľu, kvet arniky, nechtíka a bazy čiernej — po 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu, nechať 10 minút vylúhovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (208) Horká čajovina - Species amaricantes (ČsL 2). Oplodie pomaranča — 250 g, vňať paliny a zemežlče — po 200 g, list vachty trojlistej — 150 g, podzemok puškvorca a koreň horca — po 100 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť a po usadení scediť. Oba výluhy zliať dovedna. Piť teplé 2 x denne po 1 šálke (pred jedením). (209) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (ČsL). Vňať zemežlče - 500 g, list mäty piepornej - 300 g, koreň archangeliky a bedrovníka - po 100 g.
42

Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 208. (210) Stomaran — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody, nechať 15 minút vylúhovať v prikrytej nádobe a scediť. Čaj sa pije teplý 2 —3 x denne nalačno (pred jedením). (211) Salvat thé - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 167. Slúži aj ako cholagogum a mierne laxatívum. (212) Digestoran - Species stomachicae a Species amarae (vyrába poľský farmaceutický priemysel). List vachty, vňať benediktu lekárskeho a myšieho chvosta — po 20 dielov, koreň kostihoja a list mäty piepornej — po 15 dielov, plod rasce — 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť čerstvé 2x denne (30 minút pred jedením). (213) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri prekyslení žalúdka). Kvet lipy, semeno lanu, koreň sladkého drievka, podzemok puškvorca, list mäty piepornej a plod fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke. (214) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri anacidite, achýlii a nedostatočnej tvorbe žalúdočných štiav). Podzemok puškvorca, koreň archangeliky, plod rasce a koriandra, vňať ľubovníka a zemežlče - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (215) Žalúdočná čajovina (vhodná hlavne pri zápale žalúdka). Plod fenikla, kvet rumančeka, podzemok pýru, koreň ibiša a sladkého drievka — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť večer po 1 šálke. (216) Žalúdočná čajovina (vhodná pri zápale tenkého čreva, ale i pri zápale žalúdka). Vňať stavikrvu vtáčieho, list skorocelu kopijovitého, plod čučoriedky a kôra duba - po 15 g, lišajník islandský, podzemok nátržníka vzpriameného a kvet rumančeka — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 2-3 x denne po 1 šálke.
ZMÄKČUJÚCE ČAJOVINY

Základné drogy: kvet rumančeka, list a koreň ibiša, semeno ľanu. (217) Zmäkčujúca čajovina — Species emollientes (ČsL 2). Semeno ľanu nedrvené — 40 g, kvet rumančeka, list ibiša a slezu — po 20 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1,5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1,5 dl vriacej vody a krátko povariť. Po ustatí scediť a oba výluhy zliať dovedna. Pije sa ráno a večer. Z rovnakých drog, ibaže hrubo práškovaných (sito č. 4), sa robí zmäkčujúca čajovina na obklady. Prikladá sa vo forme teplého kašovitého záparu. (218) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). Zloženie uvedené pri čajovine č. 117. Zmäkčujúce účinky má výluh pripravený podľa návodu odporúčaného pri čajovine č. 217. Čaj sa pije ráno a večer.
ČAJOVINY NA ŽENSKÉ CHOROBY

Základné drogy: vňať alchemilky, vňať kapsičky pastierskej, kvet hluchavky bielej, vňať nátržníka husieho. (219) Vagosan — Species vaginales (poľský farmaceutický prípravok na výplachy pošvy a iné hygienické účely). Kôra duba — 25 dielov, kvet rumančeka — 20 dielov, vňať stavikrvu vtáčieho, list šalvie a žihľavy — po 17,5 dielu, kvet nechtíka - 2,5 dielu. 3—4 lyžice čajoviny na 6 dl záparu. Slúži na výplachy. (220) Florkamil — tablety (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou aspoň 5 minút namáčať v 1,5 dl vriacej vody (niekoľko ráz vybrať a opäť ponoriť). Výluh slúži na výplachy. (221) Proti bolestivej menštruácii (antidysmenoroikum). Koreň kuklíka a kvet hluchavky - po 30 g, list alchemilky a vňať nátržníka husieho — po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vriacej vody. Piť 2 x denne po 1 šálke (začať 3—4 dni pred očakávaným začiatkom menštruácie).
43

(222) Kvet rumančeka — 40 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 30 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť ako čajovinu č. 221 (takisto slúži proti bolestivej menštruácii). (223) Kvet rumančeka a vňať nátržníka husieho - po 20 g, kvet hluchavky bielej — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke (má rovnaké použitie ako čajovina č. 221), (224) Vňať stavikrvu vtáčieho — 40 g, vňať prasličky a kapsičky pastierskej — po 30 g. 1 lyžicu čajoviny dlhšie povariť na miernom ohni v 5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1-2 šálky čaju. Vhodné hlavne na tlmenie menštruácie. (225) List alchemilky - 40 g, vňať ľubovníka, list medovky a myšieho chvosta - po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1—2 šálky čaju. (226) Vňať alchemilky - 30 g, kvet hluchavky, vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho - po 20 g, koreň horca - 1 0 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a variť 5 minút. Piť po dúškoch počas dňa. Vhodné pri bielotoku (fluor albus). (227) Vňať majoránu, plod fenikla, anízu a kôpru — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Vypiť 3 šálky denne. Podporuje tvorbu materinského mlieka (laktagogum). (228) List šalvie a šištice chmeľu - po 40 g, list orecha - 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, priviesť do varu a odstaviť. Piť ráno a večer po 1 šálke. Tlmí tvorbu materinského mlieka. (229) Vňať myšieho chvosta - 40 g, vňať ľubovníka - 30 g, vňať kapsičky pastierskej, imela a nátržníka husieho — po 20 g, koreň valeriány — 15 g, podzemok puškvorca — 10 g. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 6 hodín v 2,5 dl vlažnej vody, potom polovicu výluhu scediť a zvyšok po krátkom povarení priliať k macerátu. Denne vypiť 2 šálky.
INÉ ČAJOVINY

(230) Aromatická čajovina na kúpele (podľa ČsL 2). Vňať materinej dúšky, list šalvie a mäty piepornej — z každého rovnaký diel (napr. po 250 g). Na 1 vaňový kúpeľ pripraviť zapar z 500 g čajoviny a vliať ho do vody teplej 34—38 °C. Čajovinu z posekaných drog (sito č. 4) možno použiť aj na obklady. (231) Žlčopudná čajovina - Species cholagogae (nový článok ČsL 4) Vňať repíka a koreň púpavy s vňaťou — po 250 g, vňať jablčníka — 200 g, vňať mäty piepornej, podzemok rebarbory a kvet (úbor) rumančeka pravého — po 100 g. Čajovinu skladovať v dobre uzavretých obaloch (chrániť pred svetlom). Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (232) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (nový článok ČsL 4) Vňať paliny pravej, myšieho chvosta a mäty piepornej — po 200 g, vňať ľubovníka, plod fenikla, koreň ligurčeka a sladkého drievka - po 100 g. Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (233) Gynastan — priemyselne vyrábaná gynekologická čajovina v ponorných vreckách Vňať hluchavky bielej — 8 g, vňať alchemilky — 6 g, vňať nátržníka husieho — 4 g, vňať mäty piepornej - 2 g. Čaj sa pripravuje podľa návodu na obale. Užíva sa pri ženských ochoreniach, napr. pri výtoku a na tíšenie menštruačných bolestí. (234) Nontusyl — priemyselne vyrábaná priedušková čajovina v ponorných vreckách Koreň ibiša - 8 g, vňať tymianu a kvet lipy - po 4 g, vňať repíka a medovky - po 2 g. Príprava podľa návodu na obale. Užíva sa pri chorobách horných dýchacích ciest. (235) Aldermon — priemyselne vyrábaný vlasový kozmetický prípravok v ponorných vrecúškach Obsahuje koreň lopúcha, vňať žihľavy a list brezy. Príprava a použitie podľa pripojeného návodu. (236) Cutisan species — priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach Obsahuje vňať myšieho chvosta, mäty piepornej, repíka a alchemilky a kvet bazy so stopkami. Príprava a použitie podľa návodu na obale. (237) Nephrosal — obličková čajovina v záparových vrecúškach Obsahuje plod fazule bez semien, vňať prasličky, koreň ihlice, list brezy a žihľavy. Návod na obale. (238) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (1) Obsahuje šípky, list ostružiny malinovej a žihľavy. Čaj sa pripravuje a užíva podľa pripojeného návodu.
44

elixír nemá zázračné účinky. Dá sa využiť aj na liečivé liehové obklady. antireumatikum. Betulan List brezy 30 g. občas treba premiešať.5 g. omývanie kožných defektov. Záparové vrecká (20 ks po 1.(239) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (2) Obsahuje šípky. (241) Ungolen species — čajovina pri chorobách pečene a žlčníka Plod pestreca (silyba) mariánskeho a repíka — po 10 g. 45 . vňať paliny pravej . myrha (cudzokrajná droga) — 1 g. koreň angeliky a myrha — po 10 g. (242) Eugastrin . vňať žihľavy a list brezy po 6 g. vňať mäty piepornej 10 g. vňať medovky . oplodie pomaranča 2. sennové struky (cudzokrajná droga predávaná v lekárni).5 g.5 g. výťažok zo sladkého drievka (tzv.3 g. list senný. 40 g čajovinovej zmesi sa nechá 8 dní vylúhovať v 0. repíka. Príprava a použitie čaju podľa návodu na obale. trúdnatec lekársky (huba uvádzaná pri smrekovci opadavom). oplodie pomaranča a koreň angeliky — po 5 g.5 g). Bylinný čaj so šípkami Plod šípky 50 g. mäty piepornej. Prefiltrovaný výluh (elixír) sa vo Švédsku ľudovo užíva ako prostriedok „na predĺženie života". Indikácie: antisklerotikum. vňať medovky a mäty piepornej po 2 g. vňať mäty piepornej — 5 g. vňať benediktu a myšieho chvosta — 8 g. koreň sladkého drievka. Pije sa pri žalúdočných ťažkostiach. vňať yzopu a medovky po 5 g.4. koreň horca a galganový podzemok (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 2 g.2 g. paliny pravej. list čiernej ríbezle a maliny ostružiny po 15 g. (244) Bylinkový elixír podľa Dr. vňať ľubovníka 20 g. Indikácie: dermatologikum. fenikel a podzemok zedoarie (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 4 g. blizny šafranu — 2 g. vlasové tonikum. medovky. Rozdrvené byliny sa vsypú do dvojlitrovej fľaše a zalejú sa 1. vňať repíka .5 g. náhradka za pravý čaj. Vylúhovanie trvá 10 dní (občas treba fľašou potriasať). (243) Švédska čajovinová zmes — Species ad vitam longam: Aloa (cudzokrajná droga) — 17 g. koreň rebarbory — 6 g. Indikácie: diabetikum. Samsta Aloa — 20 g. koreň omanu 6 g. základ tvorí typická metabolizujúca čajovina. ZOZNAM ČS. Čaj sa pripravuje a užíva podľa návodu na obale. vňať ľubovníka. list ostružiny černicovej a kvet agátu. aníz a podzemok rebarbory — po 5 g. vňať repíka a kvet bazy čiernej po 7 g. (240) Priemyselne vyrábané čajoviny v ponorných vrecúškach s obsahom rozličných drog (kvet lipy a bazy čiernej. koreň petržlenu 4 g. hypotenzívum. podzemok nátržníka vzpriameného a koreň sladkého drievka — po 3 g. kôra krušiny a koreň ihlice po 7 g. Príprava a dávkovanie podľa návodu na obale. vňať alchemilky 6 g. Sfiltrovaný výluh sa pije po kalíškoch (podobne ako elixír č.5 1 ražnej pálenky alebo borovičky.5 g.1. Alvisan Neo Vňať imela 40 g. vňať prasličky 7. podzemok puškvorca. HROMADNE VYRÁBANÝCH ČAJOVÍNOVÝCH ZMESÍ Aldennon Koreň lopúcha 18 g. Indikácie: dermatologikum. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 3 g.9 g. plod hlohu 10 g. má metabolizujúce pôsobenie.5 1 ražnej pálenky (prípadne v borovičke alebo v 60-percentnom lekárenskom liehu). šalvie lekárskej a zemežlče). pelendrek) — 10 g.5 g čajoviny) Vňať ľubovníka . list čiernej ríbezle. Isteže. úbory nechtíka a koreň horca — po 1 g. plod fenikla — 3 g. koreň púpavy — 6 g. vňať myšieho chvosta 10 g. podzemok puškvorca . úbory rumančeka.priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach (v 1 vrecúšku 1. Tablety Natrii salicylici po 0. fľaša sa dobre uzavrie a odloží na miesto chránené pred svetlom. Indikácie: diuretikum.12 g.8 g. list hlohu s kvetom 16. Cutisan Vňať myšieho chvosta 20 g. list jahody 17. 243).

5 g. list senný a brezy. Indikácia: prísada do kúpeľa. koreň sladkého drievka 2 g. vňať mäty piepornej 2 g. koreň puškvorca 1. plod anízu a fenikla po 5 g. vňať lipkavca (marinky) 7 g. vňať tymianu a materinej dúšky po 10 g. dezinfekcia močových ciest. kvet bazy. list žihľavy 2 g. koreň sladkého drievka 5 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. koreň lopúcha 5 g.5 g. Indikácia: expektorans. koreň púpavy s vňaťou. náhradka pravého čaju. Indikácie: diuretikum. Záparové vrecká (20 ks po 1 g). kvet bazy so stopkami. Pemisan Vňať pamajoránu a mäty piepornej po 20 g. Reduktan Chaluha bublinatá. list maliny. kvet agátu 2. kvet bazy a podbeľa po 5 g. metabolikum. Nephrosal Vňať prasličky 6 g. vňať medovky. Indikácia: diaforetikum. Diabetan Struky fazule bez semena 17 g. koreň petržlenu po 10 g. plod fenikla a bazy. vňať šalvie. Fyterol Kvet bazy 15 g.5 g). vňať stavikrvu vtáčieho 10 g. koreň sladkého drievka 7 g. vňať medovky 4. kvet levandule 10 g.2 g. kvet divozela 4 g. Species diureticae Planta List brezy. plod fenikla 10 g. vňať repíka 3 g. cholagogum. kôra krušiny a kvet bazy po 15 g. list brezy. Indikácie: dietetikum. list ostružiny a plod fenikla po 8 g. koreň ihlice a plod fazule bez semena po 4 g. šištice chmeľu 3 g. žihľavy a stavikrvu vtáčieho po 15 g.5 g. kvet lipy a list čiernej ríbezle po 12 g. Detský čaj s rumančekom Úbory rumančeka 10 g. Indikácie: diuretikum. Indikácia: karminatívum. vňať jastrabiny 12 g. Indikácia: čaj pre diabetikov. list maliny 10 g. vňať čučoriedky a šalvie po 15 g.8 g. koreň ibiša. list maliny 10 g. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 6 g. Hemoral Kôra duba a úbory rumančeka po 12. vňať myšieho chvosta 5 g. Pulmoran Koreň ibiša. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. tymianu. vňať repíka a mäty piepornej po 10 g. koreň ihlice a petržlenu po 25 g. dezinficiens močových ciest. koreň sladkého drievka. Indikácia: antihemoroidová kúpeľová prísada. Javorina List ostružiny 22. 46 . list jahody 6 g. Eugastrin Vňať ľubovníka 12 g. vňať paliny pravej 9 g.Defatigan Úbory rumanu rímskeho 20 g. Indikácia: dietetikum pri redukčnej diéte. Indikácie: stomachikum. vňať prasličky 15 g.

antidiaroikum. Indikácie: adstringens. vňať medovky a kvet levandule po 10 g. list podbeľa a koreň ibiša po 22 g. kôra krušiny. vňať žihľavy. repíka a mäty piepornej po 10 g. gastroenteritídy a kvasné dyspepsie. koreň ihlice 10 g. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. Species urologicae P. Species pectorales Planta List skorocelu 23 g. list ostružiny. list šalvie. list ostružiny 6 g. choleretikum. plod fenikla 3 g. choleretikum. Species urologicae Planta List brezy a koreň petržlenu po 25 g. koreň ihlice a petržlenu po 10 g. kvet divozela a prvosienky po 4 g. koreň púpavy 6 g. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. kvet agátu 3 g. vňať jablčníka. Šípkový čaj ochutený II Plod šípky 21 g. plod fenikla 5 g.Species cholagogae Planta Vňať repíka 40 g. stomachikum. dezinficiens močových ciest. plod fenikla 10 g. Indikácie: cholagogum. laxans. kvet lipy a bazy po 20 g. kvet bazy. Tablety Acidi tartarici cum Kalii-Natrii tartarici. plod fenikla 5 g. P. List brezy a medvedice po 30 g. list maliny 5 g. Species laxantes Planta Kôra krušiny 40 g. vňať mäty piepornej 5 g. dezinficiens močových ciest. koreň nátržníka a krvavca po 20 g. vňať prietržníka 5g Indikácie: diuretikum. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. koreň puškvorca a angeliky po 15 g. Indikácie: cholagogum. koreň ihlice a rebarbory po 15 g. list medvedice 20 g.5 g). vňať mäty piepornej 15 g. vňať zemežlče. úbory rumančeka. list žihľavy 3 g. list ostružiny 6 g. Idikácia: laxans. Tormentan Plod čučoriedky 32 g. šištice chmeľu. Thé Salvat Vňať repíka a jablčníka po 25 g. koreň sladkého drievka a vňať mäty piepornej po 10 g. stavikrvu vtáčieho a myšieho chvosta po 5 g. Thevalin Vňať materinej dúšky 20 g. ľubovníka. vňať mäty piepornej a koreň sladkého drievka po 7 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. list boldo. Ungolen Vňať repíka a plod pestreca (silyba) mariánskeho po 10 g. úbory rumančeka. Stomaran Úbory rumančeka. Indikácie: choleretikum. 47 . vňať mäty piepornej a koreň púpavy s vňaťou po 10 g. Indikácie: diuretikum. hepatoprotektívum. Šípkový čaj ochutený I Plod šípky 21 g. Indikácie: stomachikum. koreň omanu 10 g. vňať benedikta a myšieho chvosta po 8 g. digestívum. Indikácia: expektorans.5 g). Záparové vrecká (20 ks po 1.

Repík lekársky (20 vreciek po 1. plod ovsa. Zemežlč menšia (20 vreciek po 1 g).5 g).5 g. Záparové vrecká . vňať levandule a medovky po 11 g.5 g). Medovka lekárska (20 vreciek po 1 g). Matový čaj (20 vreciek po 1. Lipový čaj (20 vreciek po 2 g).8 g). Palina pravá (20 vreciek po 1 g). Šalvia lekárska (20 vreciek po 1. Kvet bazy čiernej (20 vreciek po 1 g). šištice chmeľu 12 g. Indikácia: nervínum. kôra vŕby 7 g.5 g). koreň angeliky a vňať mäty piepornej po 3.Valofyt Neo Koreň valeriány 24 g. plod hlohu 17 g. Ľubovník bodkovaný (20 vreciek po 1.čaj mate (20 vreciek po lg). Kvet lipy (20 vreciek po 1 g). Yerba maté .

.

má výraznú chuť a pach po agátových kvetoch. so zelenkavým reflexom. Agát má veľmi voňavé a medujúce kvety. ktorého otec priviezol agát zo severoamerickej Virgínie a vysadil v Jardin des Plants v Paríži. zato má nároky na teplo a svetlo. plodmi sú sploštené struky. lebo nie je náročný na pôdu. Sušíme ihneď. Kvet sa u nás nevykupuje každý rok. Agát k nám presídlil zo Severnej Ameriky. ktorým sa kedysi označovala kvetná droga z trnky obyčajnej. bez iných prímesí Požiadavky na kvetnú drogu (Flos robiniae) v čs. Z agáta sa u nás zberajú jednotlivé kvety . Kvety biele. z 1 ha agátového lesa sa získa 350-1 700 kg medu.Flos robiniae seu Flos acaciae (Flos pseudoacaciae). Zber sa robí v máji—júni odrezáváním celých súk- vetí alebo odtŕhaní m jednotlivých kvetov zo strapcov. Vysádzal sa najmä v mestských parkoch na oživenie zelene. Bohato kvitne v druhej polovici mája. lebo sa neznáša s mnohými rastlinami.Papilíonaceae) Nemecky:Weisse Robinie. rusky: . voňavé. neopadaný po odkvitnutí. AGÁT BIELY Trnitý ker alebo strom s nepárno perovitými listami. francúzsky: Robinier faux-acacia. Agát má pomenovanie podľa záhradníka francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. Pri zbere kvetnej drogy nemôže vzniknúť zámena. Rýchle sa rozšíril.) Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne vyžíhanim drogy) Popol nerozpustný v kyseline chlorovodíkovej (stanoví sa laboratórne pri spomenutej skúške) I. z koreňov vylučuje jedovaté látky. taliansky: Robinia. Svojou rozpínavosťou ohrozuje pôvodné porasty.TRNOVNÍK BÍLÝ AGÁT BIELY (+) Robinia pseudo-acacia L. príp. Laburnum anagyroides Medic). U nás sa nerozvážne sadil asi pred 200 rokmi ako nenáročný strom na upevňovanie pieskov a zalesnenie chudobných pôd. Dnes by sme sa ho však radi zbavili. kde sa za ním chodí kočovat'. rýchlo a opatrne. keď ostatné stromy už odkvitli. zlatožltým (v parkoch pestovaný štedrec — pozri jedovaté rastliny. ktorými ich ničí. usporiadané do visiacich strapcov. anglicky: Acacia. Omyl môže skôr vzniknúť pri výklade zastaraného názvu Flos acaciae nostratis. Pestuje sa najmä pre rýchly rast a tvrdé drevo. bezpodmienečne v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. v chladnejších oblastiach až v júni. 20 6 2 14 10 3 51 . V uvedených oblastiach dokonca zaisťuje hlavnú znášku. teda v čase. 3 1 14 8 2 II. súmerné. Agátový med je vodojasný až žltkavý. Príbuzné druhy majú nevoňavé kvety s ružovým alebo fialovým sfarbením.Fabaceae (Motýľokveté . najmä v nížinách. maďarsky: Fehér ákácz. Materiál sa ľahko zaparí a hnedne. 10. rozširuje sa veľmi ľahko. norme ON 86 6235 pre zvyčajné dve akostné triedy: Akosť — najviac v % Znak Kvety s iným sfarbením ako začerstva Iné časti materskej rastliny ako kvety Cudzie organické prímesi (prímesi iných rastlín a pod. ťažko kryštalizuje a dlhý čas ostáva tekutý. Bôbovité . — Jeana Robina. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. žiada sa kvet s kalichom. Je významnou medonosnou rastlinou najmä na južnej Morave a južnom Slovensku. miestami celkom zahubil vzácnu stepnú kvetenu a v jeho susedstve sa nedarí ovociu.

šípkový čaj ochutený II. ak sa užije 2 x denne 1 dl odvaru z 2 lyžíc agátového kvetu na 4 dl vody. V minulosti mala rastlina veľmi dobrú povesť nielen v ľudovom liečiteľstve. pripravujú sa výťažky (esencia. Čajoviny: Javorina čaj — bylinná zmes (volne predajná balená čajovina). Má hemaglutinizujúce a mitogénne vlastnosti. zberá sa lúpaním v marci—apríli. pri kŕčoch rozličného pôvodu (spazmolytikum). ktorá pripomína záhyby plášťa. Začiatočníci by mali prísť najprv so vzorkou nasušeného materiálu do nákupne. Kvety obsahujú hlavne flavonoidové glykozidy (robinín. v homeopatii sa používa čerstvá kôra zmiešaná s mladými konárikmi. ženský plášť Nemecky: Gelbgruner Frauenmantel. Starovekí alchymisti pripisovali tejto byline veľkú liečivú moc. jeho toxicita per os vidí sa 52 v porovnaní s ricínom ricínových semien menšia. U nás rastie asi 40 druhov rodu alchemilka. lebo skladovaním sa znehodnocuje a veľmi rýchlo ju napádajú skladištní škodcovia. ale aj v oficiálnej medicíne. španielsky: Alquimilla. droga sa zriedka užíva samotná. D 2 až D3). francúzsky: Alchemille commune. príčinou toxicity sú látky bielkovinovej povahy. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ (len droga I. častejšie tvorí zložku močopudných čajovín. ich aglykóny. Kvety drobné. zoskupené do súkvetia. zúbkaté. a preto treba dodržať požiadavky na najlepšiu akosť. vo vlhkých svetlých lesoch. pri migréne žalúdočného pôvodu a i. Vyskytuje sa od nížin až po vysokohorský stupeň. dil. zvýši sa vylučovanie moču o 17 až 40 % (Oźarowski. Ľudové liečiteľstvo používa kvetnú drogu vo forme asi 5 % záparu — 2 až 3 šálky denne. Neskôr sa na jej starú slávu pozabudlo a dnes sa liečebne využíva menej. U nás nakupovaná droga sa vyváža. väčšinou s lesklochlpatým povrchom. kondolík. Droga má výrazné močopudné účinky a niekedy slúži na aromatizáciu čajovín. droga sa preradí do II. hviezdoš. rozšírené vo viacerých európskych jazykoch.tické upotrebenie esencie z kôry a konárikov býva pri prekyslení žalúdka (hyperacidita). husia nôžka. kontrihel obyčajný. Celá rastlina okrem kvetov je dosť jedovatá — predovšetkým kôra a semená. Pomenovanie ženský plášť. farnezol. Latinské pomenovanie rodu je odvodené od alchema — alchymistka. Syn. linalol a i. Bekál. Ľudové liečiteľstvo občas používa aj agátovú kôru .Cortex acaciae. Ak ustanoveniam normy v I. Ich určovanie je veľmi náročné.). dozrievajú v nažky. ale aj pri potokoch a prameniskách. anglicky: Lady's mantle. Ružovité . Homeopa- . Podľa ČSN musí droga obsahovať predovšetkým alchemilku žltozelenú. akosti — je exportnou surovinou). akostnej triedy. žltozelené. žalúdočných a dvanástnikových vredoch.: Alchemilla vulgaris L. Rastie na mierne vlhkých lúkách a pasienkoch. Na dne jej lievikovitých listov (nad stopkou) sa dlho udržiavajú kvapky rosy. toxické proteíny — lektíny. vychádza z formy listov. rakovie zelie. 1980). najmä robín (zmes ?). za mladi vejárovito poskladané. rosička. Typicky vyvinuté listy sú okrúhlasté. taliansky: Alchemilla. 7 — 11-laločné. taktiež biozidy (biokvercetín) a silicu s vonnými látkami (nerol. rusky: Trváca mnohotvárna bylina so žltozelenou chlpatou byľou vysokou 15-70 cm. preto sa navzájom často zamieňajú. akacín). ako by si azda zaslúžila. Alchymisti ich zberali a používali pri hľadaní kameňa mudrcov. akostnej triede nezodpovedá čo len jeden znak.Rosaceae Ľudovo: divý muškát. Po riadnom usušení drogu treba ihneď odovzdať nákupni. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ KONTRYHEL ŽLUTOZELENÝ Alchemilla xanthochlora Rothm. maďarsky: Közönséges palástfu.

V oficinálnej medicíne niekedy tvorí zložku metabolických a odtučňovacích čajovín. Z toxikologického hradiska sa pri tejto droge nezistili nijaké vedľajšie účinky. taliansky: Arcangelica. španielsky: Arcangelica. Do liečiteľstva sa dostala zo severských oblastí. široko krídlaté dvojnažky. Stonka dutá. Materiál sušíme prirodzeným teplom v tieni. ktorá sa používala na omývanie rán. preto ju pri sušení treba obracať. 5 8 1 12 12 dávky drogy až 3 x vyššie ako pri zápare. dávkujú sa 4 lyžičky posekanej drogy na pohár vriacej vody. Zberači najradšej vyhľadávajú vyššie porasty na vlhkých lúkach.priemer). chutí trochu horko a sťahujúce Väčšina listovej drogy vykúpenej u nás sa vyváža do nesocialistických krajín. po dokonalom usušení má droga výraznejšiu arómu a ostrú. hlina. Čajoviny č. dozrievajú vo vajcovité. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách. Keď sa naukladá do tenkých vrstiev a má dostatočný prívod vzduchu.Apiaceae (Okolíkaté . Možno ju použiť aj zvonku na rany. 226. Rastie pri potokoch. a preto rastlinu hojne obletuje a navštevuje hmyz (včely). Brustwurz.5 % (v štádiu kvitnutia a tvorby plodov je najnižšia).5 . 5 2 1 0.5 12 9 II. anjelský koreň. j. Charakter silice a kryštalických obsahových látok nie je dostatočne známy. Najvýhodnejšie je sušenie umelou teplotou do 35—40 °C. piesok atď. Ľudové liečiteľstvo pripisuje listovej droge všetky uvádzané účinky. Okrem toho sa alchemilková droga ľudovo používa na posilňovanie maternice pred pôrodom (celé 4 týždne pred pôrodom sa užívajú 3 šálky čaju denne. 225. Pre získanie koreňovej drogy — Radix angelicae sa vykopávajú v jeseni (september—október) 2. Predmetom nákupu r. vybolen Nemecky: Echte Engelwurz. bezlistých byli.Predmetom zberu z materskej rastliny je najčastejšie vňať.) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I.5 12 10 0. 1986 bola kvitnúca vňať alebo len prízemné listy sušené prirodzeným spôsobom. Často ju poškodzuje hmyz. 221. iné rastliny atď. ekzémov. mnísi ju pestovali ako prostriedok proti moru. V lete poskytuje mnoho jasnožltého medu. Má i mierny spazmolytický účinok (zmierňuje kŕče) a mierne podporuje aj vylučovanie moču. Už pred začiatkom sušenia treba materiál zbaviť trávy. v Nemecku aj pri liečbe cukrovky. drobné zelenobiele kvety v okolíkoch hustých okolíčkov. dorastá až do výšky 2 m. čaj sa nesladí). Novšie sa odporúča zber pred tvorbou kvetných výhonkov (marec— apríl). Najvýhodnejšie je ihneď ju odovzdať nákupni.) Anorganické prímesi (t. ARCHANGELIKA LEKÁRSKA ANDĚLÍKA LÉKAŘSKÁ Archangelica officinalis Hoffm. U nás do r. najmä pre farmaceutické účely a ako korenina. roku celé koreňové systémy. kde rastie osobitná odroda. schne rýchlo. 3 5 0. Jej akosť znižuje nadmerná drobivosť. svätodušný koreň. na nivách a lúkách od podhorského stupňa po alpín- sky. Popri kvitnúcich vrcholkoch sa zberajú aj prízemné listy bez stopiek (takáto zmiešaná droga sa označuje názvom Herba alchemillae). V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej vňate (dil. janoklík. vyžadoval by si podrobnejší prieskum. maďarsky: Orvosi archangyélika. v tme. Syn.: Angelica archangelica L. francúzsky: Archangélique officinale. no poriadnom omytí sa korene sušia v tieni na vetranom mieste (hrubé sa pozdĺžne prekrajujú). Často sa pestuje. Droga sa ľahko zaparí. D 2 . vredov predkolenia atď. Listová droga nemá pach. Pre plod — Fructus angelicae platí ČSN 86 6613: Akosť — najviac v % Znak Tmavé plody Iné časti materskej rastliny Cudzie plody Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenej % I. rusky: Dvojročná až trváca bylina s repovitým koreňom. malé množstvá v plechovkách. korenistú chuť s horkastou príchuťou. ktoré možno kosiť kosákom. 233. 1970 tvorila zložku čajoviny Vulneran. lebo ľahko vlhne a ešte ľahšie ju napádajú škodcovia a hmyz. Zásluhou vysokého obsahu trieslovín pôsobí droga sťahujúco (adstringentne) pri ochoreniach žalúdka a čriev. Pomer zoschnutia je 5 : 1 . Správne usušená listová alebo vňaťová droga má sivozelenú farbu. Používa sa i pri silnej menštruácii a klimakterických ťažkostiach. ďalej horčiny a stopové množstvo kyseliny salicylovej.8 II. porušených a zožltnutých listov alebo korienkov.Umbelliferae) Ľudovo: angelika pravá. Po uschnutí sa veľmi drobí. Korene vykopávané v jeseni (september—október) sa u nás nenakupujú. 236. lebo výtažnosť silice je vtedy asi 1. anglicky: Angelica. 10 4 2 1 12 12 0. Vyžaduje si však opatrnú manipuláciu. Zberá sa na začiatku kvitnutia (máj—august). Na vonkajšie použitie sú ČSN 86 6439 má na list alchemilky rovnaké požiadavky ako na vňaťovú drogu (ČSN 86 6725): Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené ako na materskej rastline (pôvodne sivozelené listy) Cudzie organické prímesi (iné časti materskej rastliny. Po rýchlom. listy perovito zložené s nápadne nafúknutými pošvami. Zelerovité . Z účinných obsahových látok rastliny majú najväčší liečebný význam triesloviny tanínového a elagového typu (6—8 %). U nás sa rozšírila v stredoveku.

ďalej horké látky. severného Talianska a Balkánu.Flos arnicae. pri listovej 6 : 1 a pri plodoch je velmi malá.214. 186. pinénu a kumarínov (furanokumaríny). plody sú nažky s chocholcom. chamissonis Less. hlavné indikačné oblasti sú: stomachikum. nespavosť) a Valofyt Neo. 209. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: šlakové korenie Nemecky: Arnika. maďarsky: Hegyi Arnika. sa používa skoro výhradne ako korenina. kde je úplne chránená. Značné množstvá drogy sa spotrebujú pri výrobe likérov (benediktínka. slúži proti kŕčom a ako aromatikum. triesloviny. plody sa zberajú pred dozretím (v septembri).1 Trváca bylina vysoká 30—60 cm. ARNIKA HORSKÁ (+) Arnica montana L. Na farmaceutický trh prichádza droga z divorastúcich rastlín Bavorska. Rastlina uprednostňuje vlhké horské lúky. suší ako silicový. 210. koreňa. V prípravkoch sa zvyčajne kombinuje.. priemyselne vyrábané prípravky s koreňom sú čajoviny Stomaran (dietetický čaj pri zažívacích ťažkostiach).ARCHANGELIKA LEKÁRSKA rastlinu ochranné látky (fytoalexíny — furanokumaríny) a tie niekedy vyvolávajú na pokožke boľavé vyrážky a ekzémy. m. 54 . najmä z výšok 1 000-1 500 m n. chartreuse a i. organické kyseliny a sacharidy. oficiálna medicína používa kvet . 200. povzbudzuje nervovú činnosť (je vhodný aj do kúpeľov).3 II. taliansky: Arnica. List sa zberá v máji—júni. rúbaniská a všeobecné zárasty s rašelinníkmi. Hlavnou obsahovou látkou drog je silica s obsahom felandrénu. Čajoviny č.). dermatitídy však nevyžadujú osobitný spôsob liečby. so šikmým podzemkom. uspokojivo. Mountain Arnica. na kúpeľ 100—200 g sekanej drogy. anglicky: Arnica. Pri zbere treba dávať pozor — čerstvá šťava predovšetkým podzemkov a plodov obsahuje pre Požiadavky ON 86 703 1 na koreňovú drogu — Radix angelicae: Znak Iné časti materskej rastliny Droga sfarbená ináč ako hnedosivo až červenkasto Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanovené laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovené v predošlom množstve) Obsah silice — najmenej % Akosť — najviac v % I. Bergwohlverleih. 5 5 2 14 12 4 0. Na liečebné účely slúži celá rastlina. Valofyt (stavy predráždenia a miernej úzkosti. Strata sušením koreňovej drogy je asi 4—5 : 1. španielsky: Amica.5 g drogy viac ráz denne ako zápar. Dávky sú 2—2. Plody sa užívajú podobne (1 g na maceračný odvar). U nás sa uvádza iba v ČSR. usky: PRHA HORSKÁ List — Folium angelicae alebo plod — Fructus angelicae. 66. pripúšťa sa aj z druhu A. francúzsky: Arnica montagnard. 10 10 4 14 13 6 0. Čs. 180. pôsobí mierne močopudne. s ružicou prízemných listov a veľkým úborom s pomarančovými jazykovitými kvetmi. spazmolytikum a sedatívum. Archangelikový koreň má podobné účinky ako puškvorcový (Radix calami aromatici): podporuje trávenie. V ČsL 2 sa uvádza aj podzemok s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae. tiež v potravinárstve. napomáha odkašlávanie.

do 4 %). faradiol a i. reume (riedený roztok možno miešať aj s tekutým octanom hlinitým). proti zápalom. ďalej horčiny (hlavne arnicín). 86 6237) má pre Flos arnicae (prvá pre kvet bez zákrovu. trombózach. Prípravky z arniky sú interne veľmi nebezpečné najmä deťom — sú vysoko toxické na ich organizmus. Celkove tradované vnútorné upotrebenie pri obehových poruchách. rýchlo sa sušia v tieni.Jednotlivé úbory sa odtrhávajú celé (jún—august). ako vlasový a kozmetický prostriedok a i. aplikovanej pri mimokíbovom reumatizme a vertebrogénnych syndrómoch. druhá so zákrovom) tieto kritériá: Akosť — najviac v % úbory bez zákrovu so zákrovom I. aby neobsahovali čierne larvy muchy Trypeta arnicivora. na urýchlenie granulácie. do kloktadiel. Droga pôsobí na krvný obeh. fytomelany. bronchiálnej astme a pri súčasnom zápale žalúdka a tenkého čreva (gastroenteritída) nie je farmakologicky celkom podložené. 40 1. polyíny. Nazberaný materiál sa nesmie stláčať. treba dávať pozor. vykĺbení. Veľmi časté je vonkajšie upotrebenie — uplatňuje sa roztok (tinktúra 5 —10-násobne riedená vodou alebo 2 % zápar z drogy). pri pomliaždeninách. triterpénové alkoholy (arnidendiol. zeaxantín). po poraneniach ako ranové antiseptikum. 40 II.5 55 . cholín a triesloviny.. na natieranie zapálenej ústnej sliznice. Silné koncentrácie roztoku tvoria pľuzgiere. Otázka obsahových látok nie je celkom jasná. luteolínu a kempferolu). ba vyvolávajú až rozpad (nekrózu) tkaniva. umelou teplotou do 40 °C. Podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae sa vykopávajú v jeseni (september—október). Vnútorné užívanie prípravkov smie odporučiť iba lekár. resp. helenalín — ester sa novšie uvádza ako toxický princíp a niektoré sú kontaktné alergény). silica obsahujúca azulén. tesne pod kvetným lôžkom (Flos arnicae cum calyce). Arnikový extrakt je u nás zložkou pasty na ekzémy a rany Alysal a masti Calovat. na podporu resorpcie krvácaní v hlbšie uloženom tkanive. Znak Prekvitnuté kvety (s nažkami) Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Kvety sfarbené ináč ako pomarančovožlto Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne z predošlej hodnoty) II. suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na vzdušných miestach. okrem ARNIKA HORSKÁ ON 86 6212 (resp. Asi tu pôjde aj o prejavy nešpecifickej podnetovej terapie. tymol a metyléter tymolu (pre vysoký obsah parafínov má maslovitú konzistenciu).5 3 3. Rovnaké obdobie zberu i manipulácia platí aj pre vňať — Herba arnicae. sú to predovšetkým flavonoidy (glukozidy kvercetínu. seskviterpénové laktóny (arnifolín. karotinoidy (napr. 60 23 3 2 10 13 5 4 20 13 10 3 2 10 13 10 5 4 20 13 12 8 2 2. po opuchoch (edémoch). zvyšuje krvný tlak a vyvoláva kontrakcie maternice — účinkuje ako srdcové tonikum a stomachikum (tinktúra).

ktoré sú premenené na drobné šupinky. sitosterol. Predmetom zberu sú mladé výhonky . sodík. Otravy detí i dospelých sú známe. asi 3 % odvar z koreňa 2 -3 šálky denne). je však zložkou zahraničných farmaceutických prípravkov (najmä práškovaných čajovín v kombinácii s prasličkou. 13. krvácania. acutifolius alebo A. Ordinuje 56 . ASPARAGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) Asparagus officinalis L. Liečebne sa kedysi používali aj plody . listami brezy. Ľaliovité — Liliaceae (Asparágovité — Asparagaceae) Ľudovo: hromové korenie Nemecky: Gemuse-Spargel. v semenách neprebádaná horčina spargín a farbivo sparguarín. rusky: CHŘEST OBECNÝ Dvojdomá trváca bylina vysoká 30—150 cm. španielsky: Esparraguera. Kvety drobné. najmä na južnej Morave. rok po vysadení rastliny. zamladi majú sladkastú chuť. plumosus Bak. Predmetom zberu sú zriedka aj krátke a hrubé podzemky s dlhými koreňmi. o toxických obsahových látkach nie sú žiadne bližšie údaje. Druh rastie od nížin do subalpínskych polôh na lúkach. maďarsky: Spárga. kde si zachovajú dužnatosť a nedrevnatejú.. obsahové látky sa menia podľa ročných období. V bohatších antických kuchyniach sa väčšina dnešných obľúbených druhov zeleniny uplatňovala skôr ako prísada do jedál aj preto. v húšťavách i hájoch. Ak sa sušia bežným spôsobom. ktoré vyrastajú z ich spodnej strany — Radix et Rhizoma asparagi. Inak špargľa ako zelenina je dietetikum s miernym močopudným pôsobením. A liečivú povesť mala aj špargľa. edémy a dýchacie ťažkosti spojené s ochromením srdcového svalu. preto sa nechávajú v tme. najmä asparagín (amid kyseliny jantárovej).Turiones asparagi recentes. Platí to najmä o zeleri a petržlene. staršie sú bez chuti.Pre vňať — Herba arnicae platí ČSN 86 6722: Akosť — najviac v % Znak Prekvitnuté a ináč sfarbené úbory ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. ktorá obsahuje tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predošlého zistenia) I. Z cudzozemských druhov si zasluhuje zmienku a. ktorý sa často pestuje v skleníkoch pre jemnú vňať s plochými listovými konárikmi. veľa draselných solí (spolu so saponínmi podmieňujú močopudný efekt a minerálne látky (vápnik. vyvolávajú dávenie. Zeleninou s jedlými koreňmi alebo podzemkami sa živili ľudia oddávna v čase núdze. pôvodom tiež z Afriky.). na krovinatých úbočiach. Čajoviny č. dráždia sliznice. že sa jej pripisovali liečivé účinky. plody zelené. Známy bol aj ich močopudný účinok a využíval sa i liečebne. podľa starších údajov sa aj pražili a boli náhradka — surogát kávy. U nás sa pestu- je záhradnícky. žltozelené. s mäsitým podzemkom. chutné mladé výhonky (pred ich vyrastením nad zem). stigmasterol. 14 4 2 12 12 5 helenalínu sa uvádzajú ako toxické seskviterpénové laktóny tenulín a partenín. horčík a i. Do obchodu sa dostávajú vo zväzkoch alebo sa konzervujú. slizy. Theofrastova a Dioskoridova pochádzala asi z iných druhov asparágusu ako naša (A. alebo 4. Pri užívaní nadobúda moč osobitný pach (metylmerkaptánom) a reaguje tak. 10 8 3 14 12 Podzemky (korene) majú ON 86 7032. zastúpený je aj komplex vitamínu B (B1 a B2). anglicky: Asparagus. Koreň ako droga prichádza do úvahy len zriedka. V bytových podmienkach je najčastejší a. vňaťou zlatobyle a i. na okrajoch dubín. perovitý z Kapska — A. Bola veľmi obľúbená a aj sa pestovala. Podzemky s koreňmi sa zberajú v marci—apríli a v októbri—novembri. Bočné konáriky sú sploštené a nahradzujú listy. neskôr červené bobule. 207. Používajú sa čerstvé. Pri predráždení obličiek nemá sa užívať. Pravda. kde sú aj početné továrne na konzervovanie tejto zeleniny. ďalej arginín.). 41. fosfor. sacharidy. 51. glykozid koniferín. V mnohých kultivaroch sa pestuje ako zelenina. trochu i ostrou chuťou. taliansky: Asparago.guľaté zrelé červené bobule s drobnými čiernymi semenami a odporne sladkou. spomínané steroidné saponíny. Všetky spomínané časti špargle majú experimentálne dokázaný silný močopudný účinok (užíva sa napr. Nyúlárnyék. Azda najviacej špargle v Európe sa dnes pestuje vo Francúzsku — v okolí Paríža pri Argenteuil a Saint Denis. 7 2 1 12 10 4 II. 5 5 1 14 10 II. (steroidné) saponíny (glukozid sarsasapogenínu a štyri ďalšie). Plíniova. v lesostepných a suchomilných trávnych spoločenstvách. triesloviny (kyselina galová a tanín). 57. vo svete je známych asi 150 druhov. hnačky. hustokvetý — A. výhonky musia byť biele. Jej úprava bola asi taká ako dnes: malé výhonky sa varili (nesmú sa prevariť) a polievali horúcim olejom. vanilín. francúzsky: Asperge officinale. akoby obsahoval cukry. o čom sú zaručené správy. Z obsahových látok podzemkov i výhonkov možno spomenúť aminokyseliny. bez chlorofylu. sú bez pachu. U nás sa miestami pestuje pre dužna- té. Zberajú sa v apríli (máji) 3. ktorý dodáva špargli osobitnú chuť. zmenia farbu z belasej na sivú. densiflorus Mayers. dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). Ak sa majú použiť ako zelenina. V žiarivo červených plodoch je karotinoidné farbivo fyzalín. aphyllus).

zriedka lysá. vrúbkovano pílkovité listy. že by od lekárov zasluhovala väčšiu pozornosť. cholín. usudzuje sa. so štetinovitými listencami.36-12. nie sú však toxické.) a iné hluchavkovité rastliny. Rastlina obľubuje pôdy s vyšším obsahom dusíka. rusky: MĚRNICE ČERNÁ Trváca bylina vysoká 30—100 cm. Terapeutické upotrebenie baloty zaznamenalo veľké skoky. anglicky: Black Horehoud. rafinóza.29 %). ale i tak varujeme pred nimi najmä deti. vajcovité. kocúrnik obyčajný (Nepeta cataria L. balota sa však vraj znovu objavuje ako liečivo proti dne — pakostnici a v ľudovom liečiteľstve vtedy ako nervínum. ak umelou teplotou. Čerstvé výhonky sú oficinálne v homeopatickom liekopise. ktoré ľahko prijímajú cudzie pachy. kvety červenofialové alebo biele. o toxických obsahových látkach nie sú však žiadne bližšie údaje a do úvahy prichodia najviacej saponíny. Kvitnúca balota je dobrou pastvou pre včely. tak do 30-35 °C. nie sú jedlé. pôsobia ľahšie žalúdočné ťažkosti. maďarsky: Fekete pesztercze. plod je rozdelený na štyri tvrdky.). Bobule pestovanej špargle sa pokladajú za toxické. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: čierny jablčník Nemecky: Schwarznessel. Má štvorhrannú. taliansky: Marrobio fetido. v podzemných orgánoch o. pre odporný pach rozdrvenej rastliny. pri močovom piesku a pod. Prof. Azda jedna z prvých indikácií bola práve v očnom lekárstve. Hojná najmä v blízkosti ľudských sídlisk. Spomína ju Dioskorides ako liečivú a jej pomenovanie balloté sa vzťahovalo u starých Grékov na všetky hluchavkovité rastliny. BALOTA ČIERNA Ballota nigra L. 1882 hovorí. pretože balota sa používala v očnom i ušnom lekárstve. v listoch kyselina kávová (0. ohradách a na úhoroch od nížin do podhorského stupňa. Ako rastlina so silicou podlieha všetkým ustanoveniam o patričnej manipulácii: treba ju sušiť v tieni. zoskupené do nepravých praslenov. sacharóza. Wittsteina v jeho knižne vydanej farmakognózii z r.2 %). Balotu čiernu možno ľahko zameniť za viacero podobných rastlín. španielsky: Marrubio fetido. trochu drsne aromatický a trpkasto.). francúzsky: Ballote fétide. najmä nie pre menšie deti. cukrovku. pričom však už seriózne hodnotenie prof. Nie je vhodná ani pre chorých na žlčník. Wittstein upozornil. predovšetkým diterpén marubiín s číslom horkosti 65 000. obsahová látka nie je tiež známa. ako je jablčník obyčajný (Marrubium vulgare L. že pomenovanie balloté vzniklo od ballein = hodiť späť. Schwarzer Gottvergess. pri cestách. mladé výhonky niekedy vyvolávajú alergické kožné prejavy — dermatitídy. Vňaťová droga sa po usušení veľmi ponáša na vňaťovú drogu medovky lekárskej (Herba melissae). j. strkať. rozkonárenú stonku a protistojné. asi v júni až v auguste) je vňať — Herba ballotae (nigrae). rýchle. stachyóza a verbaskóza. Špargľa nie je vhodná ako hlavné jedlo (má priveľa minerálnych solí). Predmetom zberu z kvitnúcej rastliny (t. v prípade skladovania dávať do dobre zatvorených nádob a skladovať v tme.ASPARÁGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) sa pri ochoreniach dolných partií močových ciest alebo ako pomocný liek pri obličkových kameňoch. ďalej silica. Historické záznamy o balote sú dosť chudobné. lámku. čistce (Stachys L. sivo chlpatá až vlnatá. že jej pôvodné liečebné použitie je zastarané. lebo prítomné aminokyseliny hromadia v tele dusíkaté látky a bielkoviny. Vo vňati baloty je veľa trieslovín (Madaus uvádza 9. Vyskytuje sa na rumoviskách.. 57 . Navyše treba brať zreteľ na jej osobitne prenikavý pach a nedávať ju blízko materiálov. i. trochu horčiny. Usušená vňať si svoj odporný pach ponecháva. chutí horko. Všestranný znalec staroveku Plínius nezaznamenal o nej nič podrobnejšie. G. Krause ho odvodzuje od ballein a oys = ucho (genitív otos).

nemá medovinu. anglicky: Common Elder. taliansky: Sambuco. pri stresoch a hypochondrických stavoch). Z tinktúry sa užíva 1—3 g na deň. francúzsky: Sureau noir. operuje sa i sám. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . spazmolytikum a choleretikum. ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené kvety. hojná od nížin po horský stupeň. Ako droga mimoriadnej dôležitosti nakupuje sa kvet — Flos sambuci. alebo zavesiť za hlavnú stopku na špagát do tieňa. parkov i rumovísk. resp. 2—4 g prášku. 2—4 šálky denne. Lepšie je sušiť umelým teplom do 45 °C nie na slnku. Sušíme dovtedy. Ešte ten istý deň sa zdrhujú a preosejú cez hrubé sito. listy protistojné. maďarsky: Fekete bodza. ľahko sa rozmnoží a stane sa až húževnatou a nepríjemnou burinou. Nitrátofilná drevina mierne vlhkých stanovíšť . sídlisk. Kvet poskytuje včelám iba peľ. ktorá však patrí medzi byliny. na dobre vetrané miesto. kvety biele vo viacramennom chocholíkatom vrcholíku. rusky: BEZ ČERNÝ BALOTA ČIERNA Ker. preto ho hmyz málo navštevuje. španielsky: nillero. kým vyschnú aj hlavné stopky. Zemolezovité — Caprifoliaoeae (Loniceraceae) Ľudovo: bieda. 58 Na kvetovú drogu (Flos samhuci) sa vzťahuje ON 86 6213. 5 % zápar (asi 20 minút vylúhovať). 30 16 2 16 12 12 3 15 . Bežne sa zamieňa s bazou chabzdovou (Sambucus ebulus L. Droga ľahko podlieha skaze. Zvonka sa upotrebúva na obklady proti lámke. Ak sa balota prenesie s kompostom na pole. ischiasu a pod. Balota čierna sa v súčasnosti u nás už dlhšie nevykupuje. IV (hrubý prášok) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Množstvo vodného výťažku najmenej I. psia baza Nemecky: Schwarzer Holunder. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky.BAZA ČIERNA Sambucus nigra L. vzácnejšie strom s bielym stržňom v konároch. nervínum (proti hystérii. ktorá potláča rast kultúrnych rastlín. ako je v opise Iné časti materskej rastliny a stopky hrubšie ako 1 mm Cudzie organické prímesi Preosiatie sitom č.listnatých lesov. preto sa ihneď odosiela do nákupne. Pri zbere sa nesmú stláčať (ľahko sa zaparia). je citlivá i na najmenšie V súčasnom ľudovom liečiteľstve sa droga používa ako sedatívum. Pri sušení smú kvety iba sčasti zožltnúť. S krátkou stopkou sa odstrihujú čerstvo rozkvitnuté súkvetia (máj—jún). pričom sa dávkuje 1 lyžica na šálku záparu. plody sú guľaté čiernofialové kôstkovice. nepárno perovité. príp. resp. Sušenie si vyžaduje trocha rutiny: kvety treba rozložiť vedľa seba stopkami hore.). prípadne sa uskladní v dobre uzatvorených nádobách. (ČsL 4) 15 8 1 8 12 10 2(1) 20 II.

farmaceutický priemysel používa kvet do čajovín Reduktan (i plody).5 14 10 2 II. 98. 65. tvoria chocholíkové mnohoramenné vrcholíky. 15 5 1 0. Čs. Species laxantes Planta. francúzsky: Sureau yeble.D 6). 97. antokyanové farbivá a sú mierne taxatívnym prostriedkom. Kvety sa BAZA ČIERNA používajú aj v kuchyni a ako koreninová prísada. Droga sa používa zvonka na obklady. hnačky a i. 30 10 2 1 14 10 3 (+) Sambucus ebulus L. Farebne podobné. ktorá je však ker alebo strom a kôstkovičky má čiernofialové s krvavočervenou šťavou. 195. rusky: BEZ CHEBDÍ BAZA CHABZDOVA -CHABZDA Trváca bylina s plazivým podzemkom. uplatňovaným najmä v čajovinách na odtučňovanie. 128. Skladujeme ich v dobre uzavretých nádobách. organické kyseliny a kyselinu askorbovú (vitamín C) asi 340 mg v 100 g. 240. 193. amíny. 192. 71. 124. 207.navlhnutie. anglicky: Danewort. Kvet sa dávkuje 1. 79. taliansky: Ebbio. Plody obsahujú aj niektoré vitamíny. 184. Nezrelé zelené plody môžu vyvolať zdravotné ťažkosti. Zemolezovité — Caprifoliaceae (Loniceraceae) Nemecky: Zwerg-Holunder. Species urologicae. Plody sú čierne bobuľovité kôstkovičky.5 g na zápar alebo odvar.). Droga má charakteristický pach a škrabľavú chuť. Species urologicae Planta a Pulmoran. príp. pomer zoschnutia je asi 8 : 1. 139. Kvety obsahujú silicu. listy nepárno perovité s prílistkami. 95. vnútorne na potenie a ako korigens v preháňavých čajovinách. Dokonale suché plody čistíme vytriasaním na šikmej drôtenej ploche alebo na sitách. Kvetnú drogu možno zameniť najmä s bazou čiernou. Odstrihujeme ich i s hlavnou stopkou. triesloviny. Sušíme na slnku alebo umelým teplom do 50 °C. V homeopatii sa používajú čerstvé kvety miešané rovnakým dielom s listami a čerstvá kôra (esencia D 3 . 148. Ak sa opätovne dosušuje. 94. Rastie na stranách a okrajoch lesov najmä v stredných a vyšších stupňoch. Predmetom nákupu sú aj plody — Fructus sambuci. drogová norma ON 86 6238 sa týka kvetu bazy so stopkami (Flos sambuci cum stipite): Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zisťuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (zistí sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. výťažok je zložkou Passitu — roztoku (sedatívum). Čs. drobné 59 . Attich. ružovkasté s červenými pernicami (tým sa líši od ostatných zástupcov rodu). 15-20 g šťavy. 151. keď sú tmavofialové až čierne (august—september). Detský čaj s rumančekom. Species laxantes (je oficinálna aj v ČsL 4). 236. so stopkami i bez stopiek. 70. Dávkovanie: 1 lyžica na šálku záparu alebo odvaru. vysoká 100—200 cm. Kvety drobné. 143. sacharidy. Tíšia aj bolesti trojklaného nervu. majú nepríjemné vedľajšie účinky (dávenie. Dávky drog nemožno zvyšovať. španielsky: Sauco menor. 152. sacharidy. stáva sa bezcennou. 113. maďarsky: Földi bodza. 118. dobre znáša vápenaté podklady. flavonoidy (hlavne rutín) — až 3 %. 93. ischiatické bolesti a migrénu. Čajoviny č.

okrem toho organické kyseliny (valerovú. koreňa ligurčeka a ihlice — z každého po 30 g. Korene sa vykopávajú rýľom v októbri. Kneipp pri nachladení. ostro chutiacu látku. ako sa pokusne ukázalo. Používajú sa zväčša čerstvé. Chabzdu pokladali za liečivú už v staroveku. Zvonka sú svetlohnedosivé. Pfänder.). citrónovú. V Rumunsku plodmi farbili víno. Predmetom zberu býva koreň — Radix ebuli. Možno ich sušiť aj umelým teplom do 50 °C. Plínius ju označoval ako ebulus (názov odvodený od gréckeho eú — dobre a boylé = rada). Sušenie si vyžaduje veľkú rutinu. Najprv sa zbavia zvyškov vňate a nečistôt a potom sa pozdĺžne rozrežú. Korene. Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal odvar z koreňov proti vodnatieľ60 ke. Dioskorides vedel. preto sa vyvarujme samovoľného užívania. Niekedy sa odporúča 3 % odvar. Na pohár studeného močopudného macerátu stačí pol čajovej lyžičky a pijú sa v priebehu dňa dve dávky. Ďalšie ľudové odporúčania (užívanie pri piesku v moci. Známa je močopudná zmes Hrušková: plody chabzdy — 5 g. musia byť zdravé a dosť hrubé. pri zápaloch močového mechúra a pod. J.. Enz odporúčal šťavu z kôstkovičiek na výrobu atramentu. ovplyvňujú zvýšené vylučovanie žlče i potu a sú dobré pri vodnatielke. octovú. Obsahové látky drogy nie sú celkom preskúmané a ani účinky. majú močopudný účinok. kvety na čaj a plody na výrobu lekváru (Roob ebuli). ľudové liečiteľstvo aj listy. kvety majú voľné korunné lupienky a bielu farbu.BAZA CHABZDOVÁ -CHABZDA a páchnuce kvety má aj ker či stromček baza červená (Sambucus racemosa L. z čajoviny sa berie 1 čajová lyžička na zápar so 1/4 litrom vody a vypije sa polovica ráno a polovica večer. Výťažok . užívajú sa 3 lyžičky denne. saponín a silicu. sliz a farbivá. pokladali ju totiž za liek proti všetkým chorobám. treba ich pokladať za toxické — poznáme otravy detí i dospelých. tvoria však oválnu metlinu a plody sú červené kôstkovičky (kvitne asi od mája do júna). Pri sušení treba zvyčajne použiť umelé teplo — asi 50 °C. Odtrhávajú sa celé strapce so stopkami. Korene podobne ako celá rastlina obsahujú chemicky neprebádaný horčinový princíp. Plody a kvety majú navyše ešte aj iné organické kyseliny a sacharidy. Mierny močopudný prostriedok je aj lekvár (varí sa podobne ako slivkový). Čerstvé korene voňajú ako syr. túžobník brestový je trváca bylina. Homeopatia ich užíva čerstvé ako prostriedok proti kašľu. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1.) treba brať s rezervou. Dávkujú sa opatrne — nemecký doplnkový liekopis uvádza jednorazovú dávku 2. Homeopatická medicína používa čerstvú kôru a zrelé bobule.). Nerobil sa podstatný botanický ani terapeutický rozdiel medzi chabzdou a bazou čiernou. dávenie a pod. preto treba pri zbere dávať ich pozorne do plochých nádob. pektín. príčinou je asi živicovitá látka nachádzajúca sa hlavne v semenách (Frohne. Plody sa ľahko popučia a púšťajú šťavu. V súčasnosti je koreň ako droga zastaraný prostriedok. 1983).5 g na šálku odvaru.) Maxim. V prípade potreby sa zberajú za zvyčajných podmienok a podobne sa materiál aj suší (kvet ako pri baze čiernej — pozor: ľahko sa zaparí). rovnaký diel vňate prasličky. D. dnu belavé. S plodmi radšej neexperimentujme. že bobule pôsobia močopudne. porézne. glykozidicky viazaný kyanovodík (sambunigrín). slúžili ako purgans a emetikum. Zber dokonale zrelých plodov sa robí asi v septembri — októbri. Podobné sú ešte drobné kvety túžobníka brestového (Filipendula ulmaria (L. triesloviny. Kvety a listy sa používajú iba ojedinele. ktorý má postáť 12 minút (pijú sa 2—3 šálky denne). sušené majú podobné použitie ako koreň (Kneippova zložka čajovín): diuretické a potopudné. Okrem spomínaných častí sa používali aj listy a byle.5 : 1. H. jablčnú). Vie sa. sušia v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach v tieni. usušené sú bez pachu a chutia odporne horko a ostro. mierny laxatívny a pripisuje sa im potopudný. Pomer zosušenia je asi 3—3. a to v tenkých vrstvách (maximálne 15 cm).. že väčšie dávky čaju vyvolávajú závrate.

Hluchavkovité .ako väčšina hlu- chavkovitých rastlín. konvalinkového listu a i. či išlo práve o tento druh. Jej kultúry a príbuzné druhy sa spomínajú už v sanskrtskej literatúre a v hippokratovských spisoch. V stredoveku sa používala podobne ako v klasickom staroveku. Éterický olej sa bežne upotrebúva asi od 16. D 1 . že už vtedy bolo treba uvádzať na pravú mieru povery. 8 10 2 2 13 15 0. horné listeňovité. šťava pri ušných zápaloch a proti uhryznutiu hadmi i škorpiónmi. vyššie pílkovité až zúbkaté. Bazalka pravá . Liečivosť bazalky bola známa veľmi dávno.). 67. na nakladanie uhoriek a inej zeleniny. Basilikum. Hippokrates. Čajovina č.). Chabzda — kôra a plody. Celsus aplikoval bazalku ako močopudnú a laxatívnu. a to Droga má vyhovovať ČSN 86 6726 pre Herba hasilici: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti ako na materskej rastline Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenšie množstvo I. stor.2 61 .slúži na natieranie pri ochoreniach kĺbov a pohybových ústrojov (reumatizmus a pod. stor. dolné celistvookrajové. Liehový výťažok sa dobre uplatňuje ako prostriedok na vzrast vlasov a proti lupinám (masáže). čiernohnedé tvrdky. nervínum. bazilikum Nemecky: Basilienkraut. Dioskorides a iní. Oddávna je známe i použi- vanie vňate bazalky ako polievkového korenia. do potravinárskych pást a údenín. V homeopatii sa uplatňuje čerstvá. Zriedka sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. Žltobiele až červené kvety v klasoch z nepravých praslenov. List sa používal ako aromatikum. V časoch rímskeho cisárstva sa tešila pozornosti aj ako korenina a okrasná bylina. Bežnejšie je vonkajšie použitie odvaru alebo liehového výťažku po macerácii . francúzsky: Basilic commun. španielsky: Albahace dulce. príp.Lamiaeeae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bazalienka. taliansky: Basilico. proti horúčke a ako regulátor stolice. 4 — 1 1 13 13 0. lebo rastlina sa u nás buď pestuje v črepníkoch.3 II. BAZALKA PRAVÁ BAZALKA PRAVÁ Ocimum basilicum L. sa v súčasnosti prakticky používajú iba vo forme esencie v homeopatii (dil. je medonosná včelárska rastlina. maďarsky: Baszalykum. ktoré opriadli túto typickú hluchavkovitú rastlinu. Do kultúr v Nemecku sa dostala v 12.z čerstvých častí rastliny). rusky: BAZALKA PRAVÁ Jednoročná rozkonárená bylina vysoká 10—50 cm. vôňou pripomínajúcu zmes hrebíčkov a ruží. anglicky: Sweet Basil. alebo rastie v prírode v najteplejších oblastiach. v kombinácii s výťažkom z morskej cibule.sa v zahraničí uplatňuje ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov s diuretickým pôsobením (napr. Spomínali ju Theofrastos. bazilka. Z bazalky sa zberá vňať — Herba basilici (Herba ocimi citrati). listy vajcovité. Zámeny pri zbere neprichodia do úvahy. plody sú čierne. nie je však vždy isté. Bazalka je teplomilný druh ázijského pôvodu. Liečivosť bola taká velká.

mätou piepornou. Nebezpečná zámena je s plodmi bolehlavu škvrnitého (Conium maculatum L. Necháme ich 4—5 dní zrieť a pozorne sušíme v tieni (umelým teplom do 35-40 °C). pri drobných kožných trhlinkách — ragádach.najmä list (pripravuje sa z nej homeopatická urtinktúra a esencia dil. osobitne ako jemné korenie. teda pred dozretím. minerálne soli a bližšie neopísané glykozidy.) sú tiež lysé. bielkoviny (18 % ) .5 1. ktorý možno upotrebiť pri zaparení — intertrigu.). bolestiach žalúdka. spazmolytikum (tieto účinky sú aj experimentálne potvrdené) a stomachikum. španielsky: Anis comun. keď dostávajú sivozelenú farbu (august— september). ale v kombináciách. mätou piepornou a pod. prostredné perovito zložené. 1550 sa dostal do Anglicka. pentózany (5-7 %).anízoviek. Aníz je jednou z najstarších liečivých rastlín sveta. kondurangovou kôrou a i. Dianetol sa novšie popiera (Kraus. stor. Zelerovité . všetky s pošvami. gáfor. dnes zložka kvalitných francúzskych aromatických likérov . s archangelikovým 62 koreňom. jeho prastaré označenie v arabčine bolo anysum (vedec- ký názov pimpinella dostal z latinského bipinella pre tvar perovito strihaných listov) a ako liečivý ho uvádzal už Pytagoras okolo r. s krídlatými vyčnievajúcimi rebrami. Prípravky sa ordinujú pri poruchách trávenia vyvolaných liekmi (predovšetkým sulfónamidmi) a pri ťažkostiach spojených s odlúčením pri dojčení. Drogu — Fructus anisi vulgaris. sacharidy (3-5 %). zvyčajne v kombinácii s vňaťou pastierskej kapsičky.8 . Pomer zoschnutia je asi 2 : 1. Iná kombinácia (spazmolytická a karminatívna) je napr. Plínius vyhlasoval. lebo ľahko opadávajú. 2—3-krát denne). D l ) . horné trojnásobne perovito strihané. 1 6 2 10 12 Iné časti materskej rastliny ako plody 1 3 1 10 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej 2. chránenú pred škodcami. Plody jedovatej zelerovitej rastliny . Kombinuje sa s rascou. Používa sa ako karminatívum. 500 pred n. anglicky: Anis. Ľudové je predovšetkým zložkou bylinných aromatických kúpeľov na osvieženie. sa pestoval v Nemecku a okolo r. flavonoidy. jej skladba kolíše podľa pôvodu rastliny (nemecká droga obsahuje v silici do 55 % metylchavikolu. Anetol je na svetle nestály a mení sa na nie celkom neškodné kondenzované splodiny (dianetol a dianízoín). zápche. potom linalol. Nachádzame ju však ako zložku prípravkov vyrábaných na Západe (s karminatívnym a spazmolytickým pôsobením). Voňavkársky priemysel ju dáva ako prísadu do „ružovo-karafiátových" kompozícií. pretože všetky sa na seba veľmi podobajú (najmä plody — dvojnažky). 1. výdatne medujú. — dodával dychu vôňu. dolné listy obličkovité. feniklom.) BEDROVNIK ANÍZ ANÝZ VONNÝ Pimpinella anisum L. trochu chladivú a slanú chuť. kyslý saponín. plody sú visiace päťrebrové sivo páperisté dvojnažky. Plody zberáme postupne. ako korenina. pinén a ocimén). ktorá uvoľňuje aj kŕče. najviac u južných Slovanov a v Taliansku.Apiaceae (Okolíkaté — Umbellife ) Ľudovo: bederník anižový Nemecky: Anis. Droga sa liečebne používa pre ob- Na drogu sú podľa československého liekopisu (ČsL 3) a ON 86 6620 tieto požiadavky: Znak Akosť — najviac v % ČsL 3 1 3 1 10 10 I. Prv sa ordinovala pri vetroch. Zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú bežné. V poľskom liečiteľstve je obľúbená ako stomachikum. Užíval sa pri mnohých chorobách. maďarsky: Illatos ánizs.). pekne voňajú a ich vôňa prechádza aj do medu. 400 pred n. II. 1.5 0. chronických zápaloch žalúdka (gastritíde). Pije sa 3 % zápar (po zaparení nechať stáť asi 15 minút — asi lyžica drogy na šálku horúcej vody. rusky: — Jednoročná bylina s vretenovitým koreňom vysoká 30-50 cm. Droga sa hojne používa v potravinárstve. Od začiatku 14. Bohato kvitnúce okolíky slúžia ako výborná paša pre včely. alebo možno užiť priamo 1—2 g prášku. Droga obsahuje predovšetkým silicu (až do 1.5 % ) . karminatívum a aromatické adjuvans v čajovinových zmesiach. Patril aj do palety najslávnejšieho lekára staroveku Hippokrata (okolo r.5 1. v domácnosti do omáčok. hlboko pílkovité. V oficiálnom liečiteľstve je droga už zastaraná a v našom farmaceutickom priemysle sa nepoužíva.). rumančekom. Z obsahových látok je podstatná silica (priemerne 2-3 %. 1980). Drobné biele kvety v okolíkoch okolíkov. ktoré sú menšie. chlorogénovú) a iné látky. Odrezáva sa tesne pred rozkvitnutím (asi jún až september) a suší sa rýchlo v tieni ako bežná silicová rastlina. Homeopatické použitie rastliny a esencie je podobné ako alopatické (dávky: 3 x denne 10 kvapiek esencie. skladujeme v dobre zatvorených tmavých nádobkách. Niekedy splanieva. okrem toho je v droge asi 5 % trieslovín. furfurol (3 % ) . v ktorej hlavnou zložkou a nositeľom vône je anetol (80-90 % ) . Plody ďalej obsahujú olej (8 až 23 %). taliansky: Anice verde. U nás sa pestuje pre plody na poliach alebo v záhradách. pričom sa neužíva samotná. lysé. tvári mladistvý výzor a uľahčoval ťažké sny. zápaloch močového mechúra a plynnatosti a zvonka na zapálené rany a ako kloktadlo. Pre obsah silice a trieslovín v droge sa niekedy pripravuje odvar (len krátko mierne povariť). Strata na hmotnosti je asi 80 %.5 2. cineol. kyseliny (kávovú. najmä v tráviacom trakte a v prieduškách (preto sa droga užíva aj pri kašli i čiernom kašli a pri spazmoch nervového pôvodu). majú hnedozelené ostré brázdy a svetlé silné rebrá. Najvyššie si cenil aníz z Kréty a z Egypta. Dioskorides pokladal aníz za vynikajúcu zložku proti jedových elekruárií.tetuchy kozej (Aethusa cynapium L. rastlina sa listami podobá petržlenu. Literatúra uvádza ešte prímes semien blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. že aníz a kôpor rastú pre kuchyňu a pre lekárov. Droga má silný korenistý a príjemný pach a chutí sladko aromatický. francúzsky: Boucage anis. ale až do 6 % ) . kde sa uplatňuje silica.5 3. najmä ako prísada do rybacích konzerv. Druh pochádza z juhu. Rovnako dávno je známy anízový éterický olej. Opatrným sušením sa aróma vňate stane jemnejšou a trvanlivejšou a nadobúda aromatickú.

118. silica sa vylučuje pľúcami a pôsobí priaznivo na ich činnosť ako mierne expektorans.5 g). s pošvami. Pomenovanie pimpinella má podobne ako aníz od bipinella. Čajoviny č. Silica s jednorazovou dávkou 4 kvapky má podobné účinky ako plody. sladká zelina Nemecky: Kleine Bibernelle. byľ jemne ryhovaná. proti prílišnej polúcii a na účinnejšie oplodnenie. BEDROVNÍK ANÍZ BEDROVNÍK LOMIKAMEŇQVÝ Pimpinella saxifraga L.13. čo značí perovito zložené listy. žiaľ. že mnohé liekopisy povoľujú pod rovnakým označením aj silicu z plodov nazývaných hviezdicovitý aníz — Illicium verum Hooker fil. že zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú veľmi časté. Koreňová droga bedrovníka sa často zamieňa s koreňmi paštrnáka siateho (Pastinaca sativa L. bederníček.) Lap.). V homeopatii sa pripravuje tinktúra s podobnými indikáciami. Sláva bedrovníka siaha veľmi ďaleko. hoci uprednostňuje medze.). dobre znáša sucho. čajoviny Pulmoran (expektorans). Droga má aj dobré vetropudné účinky. lomikameň. horné až čiarkovité. najmä mliečnej u dojčiacich matiek. Na lomikameňový sa veľmi podobá b. maďarsky: Haszos folditomjén. oficinálnej prsnej čajoviny Species pectorales. Aníz je zložkou čs. aby sa mu zaistilo čestné miesto medzi liečivými rastlinami a veľký odbyt. 134. Biele kvety v okolíkoch okolíkov. mierni nepriaznivé pohyby žalúdka a čriev. čo malo označovať 63 . strihané. Pokladali ho za výborný prostriedok pri srdcových a ženských chorobách. Dávkuje sa 1 —2 g na zapar niekoľko ráz denne (ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku vo forme záparu 1. suché lúky a lesy do výšky asi 800 m nad morom. Príbuzný smldník jelení (Peucedanum cervaria (L. Druhové pomenovanie saxifraga sa zložilo z latinského saxum + fragere. názov sa v staroveku neobmedzoval iba na niektoré druhy. 186. Preto sa vyskytuje aj na pieskoch. listy nepárno perovito zložené.123. Pri zbere koreňovej drogy treba všeobecne konštatovať. anglicky: Bumet saxifrage. a preto je zložkou čajovin tohoto typu (Species pectorales). rusky: BEDRNÍK OBECNÝ Trváca variabilná bylina vysoká 20—60 cm.Apíaceae (Okolíkaté . pasienky. kvapiek Guanar a Ipecarin (expektoranciá). páperistá.) má vyvinutejšie okolíky a listy dva razy perovité. plná. priemyselne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom Spofa. Bedrovník u Rimanov patril medzi pestované rastliny. stepných a polostepných stanovištiach a na výslnných miestach. väčší (líši sa najmä výrazne ryhovanou ostrohrannou byľou a podstatne dlhšími listami). ale vzťahoval sa aj na mnohé zelerovité rastliny a prenášal na rastliny s podobne formovanými listami vôbec — napr. zber koreňov možno robiť iba na vopred označených miestach. 184. trebník. ktorá má silné odhlieňovacie a odkašlávacie účinky. 190. Plody sú vajcovité stlačené visiace dvojnažky. na okraji hrubo pílkovité. taliansky: Tragosellino becchino. z čeľade ciaceae. Rastlina obľubuje mierne kyslé ťažké pôdy. 10. pri črevných a žalúdočných kolikách pôsobí uvoľňujúco (spazmolyticky). sirupu Latol (laxans). ktorý celý nepríjemne páchne a korene majú ostrohorkú chuť a rastlina je jedovatá. francúzsky: Boucage saxifrage.127. chuť. ktoré sú spravidla rovné a majú petržlenový pach a chuť alebo s boľševníkom borščovým (Heracleum sphondylium L.Umbelliferae) Ľudovo: bedernica. 187.sah silice. dolné sediace. 130. To už stačilo. Všetkých bedrovníkov je asi 100 druhov. Rovnako ako fenikel podporuje činnosť žliaz. Pre spazmolytické vlastnosti je aníz aj zložkou preháňavých čajovín. španielsky: Saxifraga menor. ktorá má podobné zloženie. V mnohých prípadoch plní úlohu chuťového korigencia. pastiliek Pleumolysin (expektorans) a roztoku Protosan solutio (stomatologikum). na krvavec (Sanguisorba). 191. Veľká spotreba anízovej silice (Oleum anisi) viedla k tomu.124. Zelerovité . vajcovité. bedrinec.

ktoré sa po vykopaní dobre očistia a príp. umbeliferón. silica preniká do základného pletiva a rýchlo vyprchá. Drogu koreňového pôvodu treba veľmi starostlivo skladovať. Rastliny charakterizujeme každú osobitne. 8 3 13 9. hlavicovité.5 13 6. 4 1. saponin. Väčšina starovekých a stredovekých pochvál sa však vzťahuje na bedrovník väčší. Zelerovité . inak Radix saxifragae. maďarsky: Nagy fôlditomjén. Ich obsahové látky sú také podobné. Z obsahových látok. rusky: Bedrovník väčší je trváca bylina.05 II. BEDROVNÍK VÄČŠÍ BEDRNÍK VĚTŠÍ Pimpinella major (L. väčšom. treba menovať predovšetkým silicu (asi 0. Byľ je 64 . Spolu s ním tvoria jednu drogu — Radix pimpinellae. Požiadavky ČSN 86 7018 na koreň — Radix pimpinellae: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Cudzie anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Obsah silice — najmenej v % I. ľahko vlhne a napádajú ju škodcovia. Koreň b. menšie množstvá izopimpinelínu. sacharidy. Podľa Liebermanna sa v súčasnosti na farmaceutickom trhu nachádza jedine droga pochádzajúca z b. lomikameňového. upotrebenie a dávkovanie uvádzame pri b.5 0.Apiaceae (Okolíkaté . Zriedka žiadaná vňať sa zrezáva počas kvitnutia byliny (asi v júni až v septembri) a suší sa bežne ako silicová.5 0. izobergapténu. lebo koreňová časť silne napúča. krátko omyjú. Liečivé účinky bedrovníka lomi- kameňového vyzdvihol prakticky až Linné. ostrá a hrýzavá. lomikameňového netreba zberať oddelene od b. Najlepšie je dávať ju do dobre tesniacich plechoviek. väčšom. kozím). nerozkonárené. Radix tragoselini. Grosse Bibernelle. anglicky: Greater burnet saxifrage. dosahuje výšky 60—100 cm. taliansky: Tragosellino maggjore. Radix pimpinellae minoris.BEDROVNÍK LOMIKAMEŇOVÝ rastlinu. predmetom zberu je zväčša varieta s osobitným pachom (tzv. zvonka špinavo svetložlté až sivožlté. b. väčšieho. že v terapii sa nemusí robiť medzi nimi rozdiel. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1. mnohohlavé. Z ostatných obsahových látok si zaslúži pozornosť živica. V zmysle učenia o signatúre bedrovník sa stal presláveným prostriedkom proti močovým a žlčníkovým kameňom. ktoré podmieňujú liečebné upotrebenie drogy. páchnu osobitne silno až odporne aromaticky. ktorá obľubuje kamenisté miesta a láme kamene. bedrovníkový koreň. španielsky: Saxifraga mayor. dnu žltkastobiele. v nej sa našlo dosť kumarínov — horký pimpinelín. Usušené korene sú hrubé asi ako brko.4 % ) . pričom tento pach ostáva droge veľmi dlho. Zo starších rastlín sa v jeseni (október—november) alebo zjari (marec—apríl) vykopávajú podzemné časti — Radix pimpinellae (albae).) Huds. Chuť drogy je sladko aromatická. francúzsky: Grand boucage. spondínu a i. Omytie musí byt' veľmi rýchle. miestami s trochu tmavšími bodmi.Umbelliferae) Ľudovo: veľký bederník Nemecky. triesloviny.03 Drogu tvorí podzemok i s koreňmi. mliečne. ČSN 86 6727 sa uvádza pri ďalšom druhu. hrubšie časti obyčajne po dĺžke rozrežú (aby sa urýchlilo sušenie) a rýchlo v tieni usušia. pektíny a z minerálnych látok soli draslíka a vápnika.

má tvar ako malá žltá repa. zavádza sa do ČsL 4). žalúdočnej čajoviny — Species stomachicae. ryhovaná. lomikameňovom možno vo všetkom vzťahovať i na tento druh.asi do výšky 1 800 m nad morom. zápaloch hrdla a pod. jezme bedrník. Bedrovníkový koreň je starý a cenný prostriedok proti chrapotu a katarom. ktorú ČSN 86 6727 platí pre sušenú vňať b. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvý májový koreň (D1-D2). uvádza sa medzi cudzokrajnými drogami. Konkrétne omyly pozri pri b. plody sú dvojnažky. Drogu treba skladovať v tmavých. s obsahom kumarínov BEDROVNIK VÄČŠÍ (pimpinelín. koncový lístok nepárno perovitých listov je jednoduchý i trojlaločnatý. Pre obsah horkých látok používa sa aj pri chorobách žalúdka. umbeliferón a i. saponíny. Drogy obsahujú predovšetkým zlatožltú silicu (výťažnosť je asi 0. droga sa dávkuje 0. nebudeme mŕít!" Dodnes je v mnohých krajinách veľmi obľúbená (napr.5—3 : 1. častejšie v jeseni (september—október). vretenovitý. napr. Nový čs. i tu je zámena veľmi ľahká. páchne osobitne balzamicky. bergaptén. Ťažisko indikácií leží v oblasti expektoračnej a stomachickej. starší tmavší. niekedy je rozkonárený. väčšieho i lomikameňového — Herba pimpinellae: Znak Inak sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Akosť — najviac v % I. prstienkatý. hnedastý. j. tvorí spolu s predchádzajúcou súbornú drogu Radix pimpinellae. belavý. najlepšie v plechovkách.03—0.4 % ) . liekopis (ČsL 3) ju už ako oficinálnu neuviedol a do ČsL 2 sa zaradila ako paralelná (t. pričom obsahovou štruktúrou je takmer totožná s b. častejšie však tvorí zložku čajovín. Ako pri všetkých zelerovitých rastlinách. Silica so saponínmi podmieňujú použitie na uľahčenie odkašlávania.5—3 g (pol lyžice) viacej razy denne na zápar. kloktá sa pri angínach. viachlavicovitý. lebo práve b. Pomer zoschnutia je asi 2. lebo rýchlo vlhne a často ju napádajú škodcovia. Podzemné orgány sa vykopávajú zo starších rastlín na jar (marec—apríl). Po vykopaní treba podzemné časti dokonale očistiť. Historické údaje o b. keď sa zberajú podzemné časti a z nadzemných sa zachová len málo. nebudeme stonat.). v Nemecku). Rastlina sa navyše preslávila i ako výborný prostriedok proti moru a na ňu sa zrejme vzťahuje známe české úslovie: „Pijme pivo s bobkem. Ako väčšina zelerovitých rastlín je ľudovo aj močo- pudným prostriedkom.ostrohranná. Koreň je cylindrický. droga — Radix pimpinellae (albae majoris). narýchlo omyť a ako silicovú drogu sušiť rýchlo v tieni. lomikameňovým. živice. Druh rozšírený u nás na pôvodných a polokultúrnych až kultúrnych lúkach a vo svetlých lesoch s alkalickým až mierne kyslým substrátom od nížin po subalpínske stupne . Z kvitnúcej rastliny sa niekedy zberá vňať (asi jún—september) — Herba pimpinallae. dobre zatvorených nádobách. suší sa bežným spôsobom ako silicová. nie náhradná) droga za známu myrhu (Gummiresina myrrha. najmä v jeseni. Radix saxifragae magnae. inde sa však z oficiálnej liečebnej praxe vylúčila. plnohodnotná. holá. II. lomikameňovom. Chutí aromatický a hryzavo ostro. sacharidy. ba ešte skôr. dutá. 8 8 12 10 5 5 12 Stonky hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 8 65 . väčší bol slávnejší. Droga vo farmácii pochádza skoro výlučne z divo rastúcich rastlín. triesloviny.

benedicta L.). taliansky: Cardo santo. žlté úbory s vonkajšími široko lupeňovitými listeňmi. príp.) Gaertn. uplatňuje sa pri výrobe chýrnych benediktínok a v potravinárskom priemysle ako korenina. Pri zbere. s tinktúrou nátržníka. 6 12 4 2 10 15 . listy podlhovasto kopijovité. Z rastliny zberáme tesne pred kvitnutím bylinné vrcholy a listy (asi jún-júl). kombinuje sa napr. sa používa bedrovníková tinktúra kúpená v lekárni. Rastlina sa dlho pokladala za starodávne atraktulis. Druh pochádza z južnej Európy a Prednej Ázie. 30 kvapiek do pohára vody na kloktanie. Materiál sušíme v tenkých vrstvách v tieni na vzdušných miestach. 3 8 2 1 10 12 II. anglicky: Blessed-Thistle. a preto sa niekedy užíva v kombinovaných prípravkoch na upravenie menštruačného cyklu (emenagogum). lanuginosa Lam.) Scop. V stredoveku b. byľ pavučinovito vlnatá. ostnato zúbkaté. ktorého listy a semená slúžili ako liek proti uhryznutiu škorpiónmi (v skutočnosti však išlo o požlt vlnatý — Carthamus lanatus L.) alebo Calcatrapa (C. napr. Vňať sa užíva aj ako stomachikum a diuretikum (pol lyžice na zápar. oleraceum (L. Čajoviny č. Astrovité .). vnútorné listene majú často dlhé rozkonárené tŕne. 2—3-krát denne). rusky: Jednoročná bylina vysoká 20—40 cm. pichľavé. ktorý však má hladké listy a chutí jemne horko alebo s pestrecom (silybom) mariánskym (Silybum marianum (L. aj po zaviazaní nosa a úst cítiť v hrdle a v hrtane bolestivé pichanie. lebo rastlina pichá a chlpy dráždia sliznice. Sušenie na slnku ČSN 86 6730 má pre vňať benedikta (Herba cardui benedicti) tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Osi hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I. španielsky: Cardo bendito. Na rok 1986 sa jeho pestovanie odporúčalo. s pichliačom zelinovým — C. maďarsky: Aldottbárcs (Benedekfu). lekársky slúžil ako jeden z hlavných prostriedkov proti pľúcnym chorobám a moru (benedictus . že bedrovník účinkuje na maternicu. lekárskeho v dnešnom zmysle sa začína asi od 16. a to aj viacej razy do roka. Odřezáváme ich nožom alebo kosákom v dĺžke do 25-30 cm. že moderná systematika sa hneď nerozhodla na spoločnom pomenovaní benediktu a rastlina sa označovala ako druh rodu Centaurea (C. BENEDIKT LEKÁRSKY BENEDIKT LÉKAŘSKÝ Cnicus benedictus L. ostropes Nemecky: Echtes Benediktenkraut. na pohár vody. Pre bodliakovitý výzor sa vňať pri zbere zamieňa s pichliačmi (Cirsium Mill.Asteraceae Ľudovo: bodliak požehnaný. Scop. 66 BENEDIKT LEKÁRSKY V súčasnosti sa rastlina dostáva viacej do likérnického priemyslu. a najmä sušení rastliny si treba vziať rukavice.). Pokusmi na zvieratách sa zistilo.požehnaný). Bedrovník nemá nijaké vedľajšie nepriaznivé účinky. stor. francúzsky: Chardon bénit. 209. Antický starovek rastlinu poznal a v liečení používal pod názvom étera knikos.. 141. 120.) — vzhľadom na pichľavý kalich kvetov. Všeobecne rozšírené používanie b. 147. Na vonkajšie účely sú jeho dávky dvojnásobné. emend. U nás sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva.uvádza ČsL 2. Terminologické nejasnosti sa odrazili aj v tom.

ktoré pri sušení dozrievajú. vyššie dávky pôsobia dráždivo na obličky. na Slovensku hojný. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 (uvádza sa od 3 . ktorý žil kedysi na úpätí Pyrenejí v Španielsku a ktorý ju vraj prvý liečebne používal. Syn. hnedá alebo lesná betonika Nemecky: Heil-Batunge. jej amid. Plody sú tvrdky. byľ štvorhranná. 73. 219. 74. Tehotným ženám sa nesmie podávať. resp. v hornej polovici bezlistá. hojný v južnej Európe. V oficiálnej medicíne sa s drogou najčastejšie stretneme ako so zložkou žlčníkových čajovín.). a preto treba pri ich zbere dávať dobrý pozor.4 . plod rasce.d o 5 : 1). choleretikum. Všeobecne hluchavkovité rastliny sú si dosť podobné. ďalšie zbery majú veľa byli. j.: Stachys officinalis (L. a často si všímať aj drobné identifikačné znaky. ktorý však má iné morfologické znaky a nepríjemne páchne. stomachikum (podobne ako koreň horca — Radix gentianae). Už ľudový názov dáva tušiť okruh zámen — sú to druhy rodu čistec.3 % ) . BETONIKA LEKÁRSKA Betonica officinalis L. ako antibiotikum ničiace grampozitívne baktérie a vírusy. Za najkvalitnejší sa pokladá prvý a druhý zber (listy a vrcholky pred kvitnutím — asi jún až august). Podobné indikácie má aj homeopatia pre esenciu (dil. V primeraných dávkach nemá nijaké vedľajšie účinky. 241. treba ju sušiť oddelene od ostatných. 78. kvalita drogy sa znehodnocuje. Protistojné listy sú podlhovasto vajcovité. najmä č. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bukvica.. Obľubuje svetlé lesy. lúky a relatívne suché stanovištia od nížin po horský stupeň. 5 . francúzsky: Bétoine officinale. Uplatňoval sa najmä koreň. Droga . magnézia a vápnika. Droga chutí silno a trvale horko. Pretože je začerstva lepkavá a má veľmi horkú chuť.5—2. napr. 1 až 1 a 1/2 lyžice na pohár vody a piť denne po 1/4 pohára pred jedlom pol hodiny. a to vo forme odvaru (0. pece- BETONIKA LEKÁRSKA ne (hepatopatia) a poruchách trávenia (dyspepsia). vňať paliny a mäty piepornej . resp. hepatoprotektívum) a s prísadou vo forme extraktu alebo tinktúry v dražé alebo v roztokoch ordinovaných pri chorobách žlčníka (cholecystopatia).) Trev. tvorbu tráviacich štiav a žlče. španielsky: Betonica. ako metabolikum pol pohára medzi jedlom). taliansky: Betonica. t.Herba cardui benedicti. Spravidla sa užíva v zmesiach s inými drogami. červený čistec. Droga sa užíva predovšetkým ako amárum. príp. alopecurus L. na okraji tupo vrúbkované.ako žlčníková čajovina. uvádza sa aj vitamín B1 a kyselina nikotínová. Betonika má podľa Plínia názov od národa Vetonov. anglicky: Betony. pri chorobách so zvýšenou teplotou. ako je Ungolen (cholagogum. D 1). Droga ďalej obsahuje sliz a veľa solí draslíka. lesný (Stachys sylvatica L.nie je možné. celkove ako prostriedok ovplyvňujúci látkovú premenu a i. Ľudové liečiteľstvo má pre benedikt veľmi široké uplatnenie: na povzbudenie nervovej činnosti.168. Terapeuticky účinné látky reprezentuje silica (asi 0. zakončená hustým valcovitým klasom karmínových kvetov z papraslenov. ako močopudný prostriedok. podporuje trávenie. Čajoviny č. Čerstvá šťava urýchľuje hojenie rán. maďarsky: Orvosi tisztesfii.5 g drogy. lesostepi. kvetov.25 % ) . a tým sa droga znehodnocuje. ktorý čerstvý odporne páchne a vyvoláva dávenie. orvosi bakfii. ľahko vlhne a plesnie. slúži na posilnenie pri chorobách tráviacich ústrojov a pečene. ktoré priaznivo ovplyvňuje pôsobenie horkého seskviterpénového dihydrolaktónu knicínu (niekedy stotožňovaný s centaurínom a považovaný za azulénovú laktónovú horčinu) a ďalšie horčiny germakranového typu (cca 0. Antickí Rimania používali druh B. 67 . pri reumatických ochoreniach. rusky: BUKVICE LÉKAŘSKÁ Trváca bylina vysoká 30 — 90 cm. podzemok rebarbory. rastlina mení farbu. potom triesloviny (asi 8 % ) .

Druh je viazaný na suché a teplé polohy do 500 m nad morom. ktorá sa uplatňuje ako v alopatii. Vňaťovú drogu skladujeme na suchých miestach. pri hnačkách s listom žihľavy. v obryse vajcovité až objímavé. blen bol známy od najstarších čias ako liečivá a magická rastlina. Požiadavky na akosť listovej drogy — Folium hyoscyami — riadia sa podľa československého liekopisu ČsL 2: Znak Polámané a sčerneté časti listov Iné časti materskej rastliny Rozdrobené časti (liekopisné sito č. Známy bol aj účinok blenu na mozog. obracať ho netreba. recta L. Suché kvety pichajú! Pomer zosušenia je asi 5 : 1. lesného (S.až dvojročná bylina vysoká 30-80 cm. ten istý odvar sa používa aj zvonka. pestovali ho aj v kultúrach (Dioskorides opísal 4 druhy). Podobá sa niektorým konopniciam. okrem č. skorocelu.). 1927 pripodobnil jeho účinky k ľuľkovcu zlomocnému. Materiál sa suší v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste prirodzeným teplom (do 35 °C).). sedatívne. Droga sa častejšie kombinuje. Ľudovo sa tiež pripravuje tinktúra a víno s betonikou (užíva sa 30—50 kvapiek tinktúry alebo 25—75 ml vína 2—3 x denne). orecha. žlté. 1715 rastlina sa nepoužívala vnútorne. 20 4 1 13 12 2 Betonika je dobrá včelárska rastlina. ktoré vôbec nespáchal.1 %). V staroveku. 1/2 až lyžicu drogy na pohár vriacej vody a mierne variť 5 minút. maďarsky: Beléndek. Známy francúzsky fytoterapeut Leclerc r. Dnes je zastaraná. pije sa 1/2 pohára 1—2x denne. BLÍN ČERNÝ BLEN ČIERNY + Hyoscyamus niger L. proti zápalom močových ciest a pri kataroch žalúdka a čriev. antiseptikum (na obklady) a dermatikum (omývanie pri nadmernom potení). v oficiálnej medicíne ostávalo jeho použitie úzko ohraničené. španielsky: Beleňo negro. j. vňaťou myšieho chvosta a i. nie príjemný pach. 10 2 0. Predmetom zberu a nákupu u nás býva kvitnúca vňať — Herba betonicae. dosť hojne v teplejších oblastiach. napr. Príbuzné jednoročné odrody blenu majú inak sfarbené kvety a obsah alkaloidov je v nich nižší. Rastlina sa v staroveku volala aj apollinaris podľa boha Apolóna. že má prudké účinky. na dolnom pysku nachovo bodkovanou korunou sú usporiadané do pretrhávaného klasu hustých nepravých praslenov a sú bez medoviny. nátržníka husieho a s plodmi čiernej bazy. Bylina tvorila nevyhnutnú zložku všetkých mastí čarodejníc a ľúbostných mastí milencov. kvety po- merne veľké. Preto pôsobí adstringentne.05 . pri liečbe dýchacích ciest. V stredoveku nahradzoval pri lekárskych zákrokoch chloroform. predovšetkým triesloviny (až do 19 %).Droga sa hodnotí podľa dočasnej internej normy farmaceutického závodu (IN 5/82): Akosť — najviac v % Znak pre Herba betonicae Droga sfarbená ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný' v HCl I. má osobitný. Zvyčajná forma je odvar (asi 5 %. odrezáva sa i s prízemnými listami (jún—august). Listová droga sa často znečisťuje prímesou bylí. Mal široký okruh upotrebenia ako zázračná bylina s opojnými účinkami lepšími ako ópium. Ľudovo sa uplatňuje predovšetkým ako prostriedok proti hnačkám. Ďalej obsahuje neprebádané horké látky. Oficiálna medicína drogu používa zriedka ako adstringens. lebo vedeli. sťahujúco. pre deti a mladistvých pri hnačkách 1—3 lyžice odvaru. francúzsky: Jusquiame noire.5 13 10 1 II. 3 — 5 g). fialovo žilkované. Vňať sa u nás pokladala za „zázračný prostriedok" pri urieknutí. vydávajícího výpovědi zvláště v léčení" a jemu bola vraj rastlina zasvätená. listy tupo laločnaté. odvarom sa omývala tvár pri neuralgii. Expektoračný čaj sa sladieva medom. Po tomto období začal blen postupne prenikať do terapie. Časté uplatnenie v ľudovom liečiteľstve majú aj spomínané druhy rodu čistec (Stachys L. Až do r. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. že má „jméno od Bělena. chutí škrabľavo a horko. malé množstvo silice a betaíny (asi 0. Krok o blene vyhlásil. Obsahuje podobné látky ako čistec. plodov a pod. pri kĺbových ochoreniach s vňaťou čiernohlávku. čo je medzi hluchavkovitými rastlinami zriedkavé. Najbežnejšie sa aplikoval Oleum seminis hyoscyami — blenový olej zo semien. Lekári sa ho však báli ordinovať. zlej cirkulácii krvi a ochromení pohyblivosti údov.) je to č. sylvatica L. ktorý sa prejavuje tým. 68 Betonika nemá nepríjemné vedľajšie účinky. možno piť aj bylinnú šťavu s medom (3 x denne čajovú lyžičku). že človek stráca schopnosť ovládať svoje myšlienky a je schopný sa priznať aj k takým činom. so žľaznatochlpatým kalichom zakončeným niekoľkými zubmi. t. plod je viečkatá tobolka. II) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Obsah alkaloidov — najmenej v % Akosť — najviac v % 3 5 10 1 14 20 10 0. anglicky: Henbane. boha slovanského (keltského). Ľuľkovité — Solanaceae Ľudovo: čertova zelina Nemecky: Schwarzes Bilsenkraut. Sprevádza vidiecke sídliská a taktiež menej frekventované komunikácie s udupanou hlinou a rumoviska. taliansky: Guisquiamo. Bylina kvitne v júni—septembri a rastie najmä na slnečných a krovinatých stranách. ako píšu Plínius a Dioskorides. rovný (S. rusky: Jedno. Herba stachydis officinalis. jeho kvety so žltou. myšieho chvosta. Pripravuje sa z nej esencia.

kvitnúci tiež skoro z jari. neobracajme. pravidelné. rozhodne nie súčasne s nejakou nejedovatou rastlinou.BLEN ČIERNY veľkú jedovatosť môže drogu a prípravky predpisovať iba lekár. a to zvyčajne ako prostriedok proti astme. Terapeuticky účinné látky oboch drog sú prudko jedovaté alkaloidy — hlavný je hyoscyamín. D 3-D 4). Ak nemáme rutinu. Droga má omamný pach. blýskavé kvieťa. do dobre zatvorených nádob. alkaloidný obsah drogy je totiž v porovnaní s inými zdrojmi dosť nízky. že jeho jedovatou šťavou napúšťali Galovia svoje šípy. Pomer zoschnutia je asi 6-7 : 1.: Ranunculus ficaria L. Iskerníkovité . sčasti kyjačikovité a zhrubnuté. Alkaloidy pôsobia silne na ústredné nervstvo. krtičník menší. francúzsky: Ficaire renuncule. Iskerníky. kvety žlté. Pre ich Trváca bylina vysoká 10—30 cm. Mate- riál sa najlepšie usuší pri umelej teplote (medzi 30-50 °C). uvádzaný v ČsL 2. Je veľmi citlivá na skladovanie. krvavník menší. najmä vo vyšších polohách. taliansky: Celidonia minore. Iskerníky a blyskáč dobre poznali už v antike. rúpník. BLYSKÁČ JARNÝ Ficaria verna Huds. rúpové korenie. Po odkvitnutí v pazuchách listov ostávajú rozmnožovacie pacibuľky. Blenový olej — Oleum hyoscyami. uvádzané mnohými svetovými liekopismi ako oficinálne. Inak patrí na oddelené miesto. lebo sa ľahko zaparí. Zber sa robí v čase kvitnutia rastlín (asi jún—august). Je bežná v stupňoch dubín. rýchle.2: 1. Niekedy treba zberať semená — Semen hyoscyami.) Plínius napísal. Droga je predovšetkým surovinou na izoláciu jednotlivých alkaloidov. na koreňoch nemá hľúzky a kvet obsahuje veľké okvetné lístky. zúbkaté alebo vrúbkované. po puknutí sa z nich vytriasajú semená. Zber listov (vňate) môžu vykonávať iba dospelí. rusky: - ORSEJ JARNÍ Liečebne sa používajú predovšetkým listy . U nás sa vyskytujú dva poddruhy. Po usušení je najlepšie ihneď ju odoslať do zberne. Náš liekopis ČsL 3 ho už neuvádza. Pomer zoschnutia je asi 1. Nemecky: Fruhlings-Scharbockskraut. medzi ktoré ho niektorí botanici zaraďujú. potom atropín a skopolamín. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia. niekedy rozkonárené. Príbuzný a veľmi podobný druh . byle poliehavé až priame. jednotlivé. najmä v lužných lesoch a na tienistých miestach. prípadne s hladinou spodnej vody aspoň 2 m pod povrchom. Nachádzame ju aj na polokultúrnych a kultúrnych lúkach. celidon menší. ostrú a horkú chuť (nesmie sa ochutnávať). v tieni. manna. v tenkých vrstvách.Folium hyoscyami (prípadne celá vňať — Herba hyoscyami). čočka. slúžil po rozotieraní na miernenie bolestí (napr. Sušíme ho oddelene od ostatných rastlín. sa mu nie veľmi podobajú. O iskerníku obličkolistovom (Ranunculus thora L.Ranunculaceae Ľudovo: babí blysk. na potlačenie pohybového (motorického) nepokoja. španielsky: Celidonia menor. pri stareckej traslavosti (tremore) a rozličných kŕčoch. reumatických). orzaj. Droga sa zberá osobitne. dozrievajú v guľovité nažky so zobáčikom. Celé konce byli odrezávame nožom alebo kosákom. ordinovaná podobne ako v bežnej medicíne (alopatii) blen a podlieha tiež predpisu lekára (dil. Syn. srdcovité až obličkovité. materiál nesmieme nechať dlho na kope. kvôli tomu sa v septembri odrezávajú nie celkom zrelé tobolky. teda do výšky asi 1800 m nad morom. bučín. je to však hrubšia bylina. Rastie na mierne kyslých až neutrálnych hlinitých pôdach s veľkou vodnou kapacitou alebo na stanovištiach občas a dočasne zaplavovaných. listy stopkaté. blyšťok. podľa čoho dobre 69 . smrečín aj kosodrevín. maďarsky: Saláta szironták.). ktoré sa nechávajú na slnku dozrieť. a to za zachovávania všetkých bezpečnostných opatrení. anglicky: Pilewort. je záružlie močiarne (Caltha palustris L. Korene sú sčasti niťovité.

anglicky: Hemlock. Latinské označenie blyskáča (Ficaria verna) je historicky zdôvodnené. Pomenovanie menší lastovičník mal blyskáč veľmi dlho — tak ho nazýval aj Matthiolus (česky celidona menší alebo soupové korení. všivák. Zaujímavé je. Vňať obsahuje na jar dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). obohacovala vitamínové kúry (iba v malom množstve ako korenistá prísada) alebo slúžila ako metabolikum. ktoré sú v zástupcoch čeľade inak časté. rastúci aj u nás. i. šťava z koreňov zmiešaná s medom sa dávala na bradavice. Radix et herba ficariae (seu Chelidonii minoris). Koreň je hrubý asi ako brko. mäsitý. Používal sa zvonka na svrbivé svrabovité vyrážky. pričom sa vidí. príležitostne na kožné vyrážky. tiež však iba mladá a čerstvá. maďarsky: Foltos burók. že pred kvitnutím je ho vo vňati málo (nachádza sa v koreni). Už Dioskorides porovnával hľúzky na koreňoch s pšeničnými zrnami — keď ich odplaví príval. červenkas- . Protoanemonín podmieňuje toxicitu mnohých z nich. batrachos i rana značí žabu. taliansky: Cicuta maggiore. Jej výťažok sa o. zvonka sivý. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ BOLEHLAV PLAMATÝ + Conium maculatum L. potom príkru chuť.BLYSKÁČ JARNÝ vedeli o jeho toxicite. byľ holá. O najčastejšom — tradičnom ľudovom upotrebení najlepšie hovorí nemecký názov Scharbock . Ľudovo sa dodnes teší veľkej vážnosti. že rozkvitá s príletom lastovičiek). ostanú v naplavenine a na budúcu jar z nich vyrastie nová rastlinka. Vňať sa používa častejšie. Farmaceutický zriedka. španielsky: Cicuta mayor. všivec Nemecky: Gefleckter Schierling. Robilo sa to prikladaním rozdrveného čerstvého lístia a koreňov alebo zasypaním konečníka práškom. aplikuje pri kožných ochoreniach. zvyčajne sa nesuší. Čerstvá vňať oddávna slúžila ako zdroj vitamínu C na jar pri jeho nedostatku. V lekárstve boh' vtedy oficinálne a uznával sa hlavne Hippokratov iskerník ázijský (Ranunculus asiaticus L. kde bezmála všetci zástupcovia obsahujú už spomínaný jedovatý laktón protoanemonín vznikajúci z glykozidového predstupňa a prechádzajúci ľahko do neúčinného dimeru anemonínu. Protoanemonín je látka iritujúca pokožku a jeho toxicita spočíva asi na inaktivácii SH-skupín enzýmov. S blyskáčom to bolo však komplikovanejšie: gréckym lekárom bol známy . ojedinele sa suší bežným spôsobom (pomer zosušenia je asi 6 : 1). na zastavenie krvácaní. rusky: - Jedno. svinská voš. že práve blyskáč. že jeho prítomnosť vylučuje akumuláciu izochinolínových alkaloidov. nie je natoľko jedovatý — zrejme preto. samozrejme. Francúzsky liekopis aplikuje extrakt z drogy pri hemoroidoch a ťažkostiach podobného druhu a oživuje tým starú slávu jeho upotrebenia. ficaria sa vytvorilo podľa podobnosti hľúzok na koreňoch s chorobnými výrastkami (bradavkovité kožné útvary . Rastliny sa vtedy v gréčtine súborne nazývali batrachion. inak ešte saponin (fikarín). pôvod dnešného českého 70 názvu je nejasný).extrakt a ten sa pridáva do masti (asi 15 % ) .kondylómy). zmiernenie bolestí a pod.Theofrastos i Dioskorides ho nazývali chelidonion to mikron (od chelidon .). francúzsky: Grande cigue. liečebne overenú. no v ľudovom liečiteľstve i v homeopatii väčšmi používaná časť rastliny je koreň s vňaťou. ale čerstvý sa spracúva na výťažok . čo si Rimania zlatinizovali na ranunculus. Podobne sa používa aj tekutý alebo suchý extrakt proti hemoroidom. rastlina čeľade iskerníkovitých. intoxikácie sú zriedkavé — zväčša k nim dochádza u zvierat konzumujúcich krmovinu so značným podielom rastlín s jeho obsahom — seno už toxické nie je.skorbut. Vykopáva sa v jeseni (september). Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: rozpuk. V homeopatii sa používa čerstvá vňať na prípravu esencie a má tie isté aplikácie. ako sa spomínalo v historikkom úvode.až dvojročná bylina vysoká 100-200 cm. trhá sa pred kvitnutím byliny (marec —máj). Chutí slano a menej ostro ako koreň. kyselinu fikarovú a trieslovinu. a preto Matthiolus v zmysle učenia o signatúre pripisoval blyskáču osobitnú moc pri liečbe hemoroidov. Rastlina sa dávala do zmesí jarných šalátov. počas kvitnutia rastliny má veľmi ostrú. bez pachu.lastovička azda preto.

Najdôležitejšou obsahovou látkou bolehlavu sú jedovaté piperidínové alkaloidy — najviacej je ich v plodoch (vo vnútornom oplodí. sivozelené až hnedozelené dvojnažky. Ako liečivo sa často používala čerstvá šťava. prv časté prímesi v aníze však už nie sú). okolíky zložené z 8 — 15 okolíčkov. resp. kôprovníček — Mutellina Wolf zasa iba na vysokých horách. Už vtedy bolo známe. Príznaky otravy skoro s klinickou presnosťou opísal Platón. prvý raz ho použili za vlády tridsiatich tyranov v Aténach (r. podobajú sa mu všetky krkošky — Chaerophyllum L. Pri zbere plodov — Fructus conii. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ Na lepšie odlíšenie uvedieme opis plodov bolehlavu: sú to celkom lysé. že na jed bolehlavu sa dá postupne navyknúť. až priveľmi.. 404-403 pred n. Alkaloidy sa výborne vstrebávajú sliznicami i kožou. spravidla na teplejších stanovištiach do 1 000 m nad morom. Treba dávať pozor najmä na zámeny nejedovatých druhov s jedovatými. Listy trojito perovito zložené. okrem neho sú tu jemu príbuzné látky (koniceín. Rastlina hojne rástla medzi Aténami a Megarou i na Peloponéze. (majú celkom iný pach) a podobná halucha — Oenanthe L.toškvrnitá. pomer zosušenia je asi 5.. ktoré zväčša patria do rovnakej čeľade (zriedkavou aj preto. tetucha kozia — Aethusa cynapium L.5 : 1. bez stopiek (napr. Droga chutí odporne slano a horko. do ktorej sa asi primiešavalo ópium. 1. bravy zasa opačne. hrubé byle sa odstraňujú a materiál sa rýchlo suší prirodzeným teplom.. V staroveku poznali bolehlav aj ako popravný nástroj (Grécko a Perzia). najmä silicových rastlín. že bolehlav netvorí súvislejšie porasty). Vlastné medicínske použitie bolehlavu sa datuje asi od r.5 %. a to rovnako jeho liečivé schopnosti. kvitnúce časti a listy (jún—júl). Plod má na priereze nápadne žliabkovito vykrojený výživný bielok (endosperm). kde je osobitná koniínová vrstva). silicové kanáliky. Kvety drobné. zápary zo zelerovitých plodov sa používajú najmä v detskom lekárstve a čaje sa pijú ako vetropudné. Dobytok. 399 ním usmrtili Sokrata. Sú asi 3 mm dlhé a rovnako široké. najznámejší alkaloid je koniín. po dosušení v teple sa plody vytriasajú a nechajú bežne sušiť v tieni (čas zberu asi august—september). pôsobí ochromujúco na pohybové nervové zakončenia. Smrť nastáva ochrnutím dychu (pri plnom vedomí). aníz je spravidla stopkatý. Koniín má podobné účinky ako indiánske šípové jedy — kurare.) a r.) Scop. vôbec nemá (neobsahuje totiž vôbec silicu). Antickí lekári poznali bolehlav (koneion. metylkoniceín a i. Po dozretí stoja proti sebe takmer polmesiačikovito. sú krídlaté a na okraji jemne poprehýbané.). ale tým nebezpečnejšou prímesou iných. všetky sú na spodnej strane listov ochlpené. plody sú visiace dvojnažky (podrobný opis plodov v ďalšom texte). v tomto prípade je situácia niekedy dosť ťažká a najlepšie sa dá riešiť pomocou mikroskopických preparátov. ako aj jedovaté vlastnosti. kde sa bolehlav už nevyskytuje. Druh rastie v húšťavách. horné sediace. biele. ČsL 4 vylučuje jeho prímes v anízovom plode chemickou skúškou. rastie len na zamokrených miestach. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Pre podobnosť možno bolehlav zameniť s čechricou voňavou — Myrrhis odorata (L. Na farmaceutické účely sa niekedy zberá vňať — Herba conii. s pošvami. vajcovito-gulaté. na rumoviskách pri osadách. a preto sa ľahko rozpadnú. na ktorej vyvolávajú svrbivé vyrážky. 1760 a neskôr sa do terapie zaviedli aj jeho plody. živých plotoch. rebrá im rovnomerne vynikajú. kroviskách. Časté sú zámeny plodov — treba si všímať ich opisy. potom rozpuk jedovatý — Cicuta virosa L. dutá. kozy a ovce sú menej citlivé.. Prežitie intoxikácie v gravidite má teratogénne účinky (vývin znetvorenín u mláďat). celkove asi 3. ktoré majú prakticky všetky zelerovité rastliny. Zámeny medzi rastlinami z čeľade zelerovitých sú časté. Drogy i alkaloidy bolehlavu slúžili 71 . cicuta). Z farmaceutického hľadiska sú plody ako droga zriedkavou. sa odrezávajú celé vrcholce rastlín.

16 4 2 12 15—20 5 . i keď jeho pôvod sa bežne kladie do južnej Európy. kvety tvoria riedke závinky a sú s listeňmi. niekdajšie použitie pri rakovine je celkom neopodstatnené. Dnes sú však zastarané. Zo všetkých borákovitých je najznámejšia nezábudka 72 (Myosotis L. čo vari nebude presné. že akékoľvek terapeutické experimenty s bolehlavom v ľudovom liečiteľstve sú zakázané a prípadné použitie je dôsledne vyhradené iba lekárovi. Práve borák je z botanickej stránky vzorom. Gurkenkraut. rastlina sa používa podobne ako v alopatii. oharková zelina. lebo alkaloidy sú prchavé. 8 2 1 12 15—20 3 II. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: atlacier. známy skôr pod menom Avicenna (žil Akosť — najviac v % Znak Ináč zafarbené časti drogy ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. francúzsky: Bourrache officinale. byľ riedko štetinato ochlpená. preto treba dať pozor na opisy a vyobrazenia. Naši zástupcovia čeľade borákovitých sú byliny. Ako ČSN sa týka iba vňate (ON 86 6828): však napísal v jednom zo svojich diel vynikajúci nemecký botanik C. borák poznali Arabi. priama. taliansky: Borragine. Má nápadné modré alebo biele stopkaté kvety s krátkou korunnou rúrkou. sediace.v minulosti ako upokojujúce prostriedky — proti kašlu i astme. ako majú vyzerať všetky rastliny patriace do tejto čeľade. napríklad čapíkmi (supozitóriami) s obsahom koniínu sa lekári pokúšajú ovplyvniť inak neutišitelné bolesti pri ochoreniach predstojnice alebo niektorých chorobách nervového pôvodu (neuralgie). D 4). Zámena medzi nimi je veľmi ľahká a častá.). Antika asi borák nepoznala. maďarsky: Kerti borágo. Sprengel (t 1833). anglicky: Borage. Netreba azda upozorňovať. majú na stonke i listoch tuhé drsné chlpy (preto sa označujú aj ako drsnolisté) a sú si navzájom podobné. Dnes sa iba niekedy upotrebúva izolovaný koniín. na byli vajcovité. Bolehlav uvádzame najmä pre možnosť nebezpečnej záměny s liečivými zelerovitými rastlinami. španielsky: Borratza. Veľmi zriedka sa v nížinách pestuje ako zelenina a vo voľnej prírode splanieva. s pôvabnými modrými kvetmi. V homeopatii sa z rastliny pripravuje tinktúra a esencia (dil. listy prízemnej ružice stopkaté. z ktorej vyčnievajú tyčinky s neplodnou polovicou. BRUTNÁK LÉKAŘSKÝ Borago officinalis L. plytko vykrajované až celistvookrajové. burák. Vyznačujú sa komplikovaným spôsobom dávkovania. Druh pochádza z južnej Európy. indikovaná ako kedysi koniín. radosť srdca Nemecky: Borretsch. rusky: BORÁK LEKÁRSKY BORAK LEKÁRSKY Jednoročná bylina vysoká 3080 cm. ich obsah v rastlinách značne kolíše a okrem toho majú nepríjemné vedľajšie účinky. najmä ich najslávnejší lekár Ibn Sina. pri duševných chorobách a pod. ktoré sa hojne používajú v ľudovom liečiteľstve a z toxikologického hľadiska.

5 0. nechtíka.2 %) a azda i alantoínu — látky podobnej močovine. jalovec Nemecky: Gemeiner Wacholder. Borievka má jemne aromatický pach a slabo korenistú chuť. Predmetom zberu a nákupu je u nás stále oficinálny plod . čo sa prejavuje diuretickým účinkom. hojná i v subalpínskom stupni. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 . ďalej pri zápaloch močových ciest. kvetom bielej hluchavky a so šípkami. Materiál sa najlepšie suší umelým teplom (do 35 °C). obyčajná. drevo iba v stopách. Zberá sa vňať — Herba boraginis. hlavne v ľudovom liečiteľstve a homeopatii. Najpravdepodobnejšie vyzerá zdôvodnenie talianskeho botanika L. Dnes plody tvoria surovinu na výrobu borovičky. Plesnenia drogy sa netreba obávať.5 0. slnečnice a s vňaťou komonice. Drogy sa dávkujú vo forme záparu v množstve 2 — 3 g kvetovej drogy alebo 8 —10 g vňaťovej (listovej) drogy (1 a 1/2 až dve lyžice) na pohár až dva vriacej vody. španielsky: Enebro. ktorá sa zúčastňuje na stekuťovaní sekrétov z rán a umožňuje tvorbu nového zdravého tkaniva. Uprednostňuje suchšie pôdy na výslnných miestach. Drevo zberáme iba na výslovnú objednávku — suší sa bežným spôsobom. pôvodný je asi iba v južnom Španielsku. V terapii sa využíva dráždivé pôsobenie silice na obličky. Zber sa robí do vzdušných nádob. pretože sú citlivé na zaparenie. na obklady s listom skorocelu. jadlovec. ihličie a pod. 15 0. vrstvia sa maximálne do výšky 20 cm. vňaťou repíka. Okrem toho sú v plodoch sacharidy. derivát purínu. anglicky: Juniper.Fructus (Bacca) juniperi a zriedka drevo — Lignum juniperi. musí sa olúpať. Plody modročierne galbulusy. kyselina askorbová.v rokoch 980-1036).5-2. nedozreté plody Časti konárikov.). robí sa v rukaviciach (september—november). ktorý má príjemnú uhorkovú chuť. Pri manipulácii so suchou drogou treba trochu opatrnosti — suché kvety pichajú. keď Arabi zaviedli slávne liečivo: borievkový lekvár — Roob juniperi. Droga má aj vonkajšie použitie na hojenie rán. a to v začiatočnom štádiu kvitnutia (máj-jún až september) alebo len listy — Folium boraginis. napísal Plínius. Zápar sa nechá stáť asi 15 minút a pijú sa 2-3 šálky denne. Borák sa u nás kedysi hojne pestoval v záhradkách ako korenina a zelenina. maďarsky: Boróka. plody jej obsahujú v množstve asi 0. Drevina so širokým ekologickým rozpätím. pri zápaloch sa kombinuje s koreňom kostihoja. Široké a významné použitie pre plody našiel až stredovek. 25 1 1 20 6 0. Palmu. a to pre schopnosť vylučovania potu. zložená prevažne z terpénov (pinén. Rastlina sa pestuje hlavne preto. Niekedy sa vyrába aj borákové víno (obyčajnou maceráciou). V ZSSR ho používajú na rozhojnenie včelej paše okolo úľov. prípadne kvet — Flos boraginis. niekedy viackmeňový. nenakupované — zberá sa vo februári—marci. Z nazberaných plodov sa odstránia nezrelé a nevyvinuté. obyčajná je v Čechách celkom chránená. na potné kúry. Jeho mednatosť je vysoká. kvety voňajú medom a chutia nevýrazne. organické kyseliny a triesloviny. kyselina askorbová. že jej listy poskytujú chutný korenistý šalát. francúzsky: Genévier commun.5 20 4 1 0. ihlice dlhé až 2 cm. Zväčša sa používa ako protektívum. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej Anorganické prímesi Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. Kvitne asi v máji až v septembri.2—2 %. chronických vyrážok a popálenín. listom ibiša.0 g ako mace- Požiadavky na plodovú drogu uvádza ON 86 6610 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté. Z obsahových látok drog je liečebne najvýznamnejšia silica. „Vykiadzali sa ňou obydlia a zaháňali hady". kvitnutie trvá približne mesiac. odvarom sa niekedy prifarbujú zeleninové konzervy. najmä pri kašli a krčných chorobách. ktorý sa po krátkom zavarení (3-5 minút) nechá stáť prikrytý asi 12 minút a vhodným spôsobom prikladá (prípadne sa prikladajú priamo čisté rozdrvené listy). drevo obsahuje i trochu živice. Podstatnú časť účinných obsahových látok tvorí sliz (až 30 %). drevo v tomto smere pôsobí slabo (dávka je 0. dozrievajú v treťom roku. Materiál sa opatrne suší v tenkých vrstvách v tieni (teplotou do 40 °C). JALOVEC OBECNÝ BORIEVKA OBYČAJNÁ Úzko ihlancový ker. usporiadané v trojpočetných praslenoch. taliansky: Ginepro. že vzniklo z arabského abon a rach — otec potenia. Vňať má osobitne príjemnú chuť — asi ako uhorky a podobný slabý pach. saponín.5 0. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvých listov.5 73 . Liečebné upotrebenie rastliny nie je veľké. Najlepší zber plodov je ručný. minerálne látky (najmä dusičnan draselný a soli vápnika). živice. Pomer zosušenia sa pohybuje v zvyčajnom rozpätí. borovička. sacharidy a stopy silice. dosahuje až 200 kg/ha a kvitne už asi mesiac po výseve.). s rumančekom. sabinén a i. O pôvode pomenovania boráka jestvujú spory. Tu sa pripravuje macerát (asi 8 %) alebo odvar. B. rusky: . Významná je prítomnosť rozpustných kremičitanov (do 2. potom triesloviny (asi 3 % ) . Bratom borovičky je anglosaský gin a príbuzný je francúzsky geniévre alebo nemecký Steinhoger. v SSR nie. ihličie a pod. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1. kožných vriedkov. kvety dvojdomé. V staroveku sa občas používali červenoplodé a grécke druhy borievky a aj b.5 20 5 1 0. reumatikkých ťažkostiach. na upokojenie a ako metabolizujúci prostriedok. Je aj dobrým krmivom pre dobytok.5 II. Ľudové liečiteľstvo používa drogy pri ochorení dýchacích ciest. horčiny.5 0. kvetu pagaštana. Na poli sa ľahko zvrhne na divú formu a stáva sa z neho burina. Cyprusovité — Cupressacea Ľudovo: borovec.7 1 1 ČsL 4 15 0. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chránenú pred svetlom a vlhkom. Ako jej prvý výrobca sa uvádza Šebastián Laur zo Spišskej Belej. Tvrdenie bude však asi tiež omylom. Juniperus communis L. pretože ide o nesprávne prenesenie pomenovania boyhlosson na borák (Dioskorides ním označil borákovitú rastlinu smohlu modrú — Anchusa azurea Mill.

Stade pochádza väčšina materiálu na silicu. Homeopatia má podobné použitie pre esenciu pripravenú z čerstvých plodov. krvčistiacich. stomachické a aj ako cholagogum. Názov kosodrevina je odvodený od kosých. zamladi vzpriamené. sú olejnatým potravinárskym orieškom (aj olejnaté semená limby sú jedlé) a nazývajú sa kedrové oriešky.). pumilio (Haenke) Franco Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: kosodrevina Nemecky: Berg Kiefer. Po b. vyvolávajú krvácanie. ako ju tu nazývajú. Plodová droga je často zložkou diuretických čajovín. vyrastajú po dve. Už názov rastliny hovorí. Plody šišky. u nás Karpaty. Borovice vtedy používali hlavne na stavbu lodí. že kosodrevina rastie vo vysokohorských oblastiach. vytvára samostatný kosodrevinový stupeň. j. Je málo známe. ale v kombináciách. 102. kedrové mlieko alebo kedrová sladká smotana 74 . 10 1 15 7 2 II. Dávky pre dokonale zdravých na obličky a negravidné ženy sú 1 kávová lyžička drogy na zápar dva razy denne (ČsL 4 uvádza perorálne na zápar 0. hlavne diuretické. Používanie plodov je zhruba analogické. Pino pumilio. Rastie v subalpínskom stupni na rôznych substrátoch. južné a severné Tirolsko a Horné Bavorsko. metabolických čajovín. 3. antireumatických a tzv. ktorí ním označovali všetky ihličiny podobné borovici (Gréci ich rozlišovali lepšie). rusky: . Dáva sa i do osviežujúcich kúpeľov (100 až 200 g na liter odvaru) a protireumatických aj iných prípravkov. aká je oficinálna napr. 169. KLEČ HORSKÁ . samičie tmavočervené. Názov pinus je známy od starovekých Rimanov. odkiaľ má aj pôvod jej meno Mugo alebo Mugus. Drogy sa neužívajú samotné. a to najmä v oblasti Tirolských Alp.živa silicu alebo jej liehový roztok. že semená b.KOSODŘEVINA Pinus mugo Turra subsp. oddávna sa však z ihličia destiluje silica. taliansky: Mugo. horskej sa v histórii zle pátra. Ich vyššie dávky a dlhšie užívanie poškodzuje obličky. ako sú Alpy. sibírskej (Pinus sibirica L. 15 1 15 7 2 Ker alebo strom s poliehavým kmeňom i konármi. Plody sa uplatňujú aj vo veterinárstve. Majú aj dezinfekčné účinky. francúzsky: Pin nain. anglicky: Mountain Pine. BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ . ktoré sú na konci vystúpavé. 65.). Niekedy slúži aj ako diaforetikum a prísada do urologikkých.KOSODREVINA BORIEVKA OBYČAJNÁ rát alebo zápar). opadajú po 3—9 rokoch. V ZSSR sa kedrové oriešky používajú v cukrárstve a konzervárenskom priemysle. Čajoviny č. t. maďarsky: Henye fenyo. samčie v zlatožltých vajcovitých klasoch. listy — ihlice sú dlhé 5—8 mm. sestry našej tatranskej limby (Pinus cembra L. ktorý slúži aj na masáže alebo ako žalúdočný a vetropudný prostriedok. Kvety jednodomé. ktorá sa destiluje pomocou vodnej pary z ihličia a mladších konárikov. denná dávka silice je 2—5 kvapiek. Oficiálna medicína na tieto účely pou- Borievkové drevo — Lignum juniperi — sa hodnotí podľa požiadaviek ON 86 7210: Akosť — najviac v % Znak Kusy dreva so zvyškami kôry Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 1. aj v ČsL 4 — Species diureticae. Zámeny sú veľmi nepravdepodobné . Obsahujú až 35 % výborného oleja. ktorý sa po vylisovaní za studena používa predovšetkým v potravinárstve.5 g drogy v jednej dávke). krivých konárov. španielsky: Pino negro. po dozretí v treťom roku ovisnuté. Pino montano.

pri nachladení. Čs. samčie žlté. Nachádzame ju na suchých pieskoch. 1676. V stredomorskej oblasti sa podobne využívajú pinelky — pignolky čiže píniové oriešky. 1640 kežmarský lekár Kristián Augustín de Hortis a vyrábal sa hojne všade na Spiši (Oleum seu Balsamum hungaricum). Najjednoduchší spôsob aplikácie je pol kávovej lyžičky v štvrť litri horúcej vody . proti závratom. má však dlhšie ihlice. sú lahodnou a výživnou pochúťkou. ČsL 4 má silicu oficinálnu. dávajú sa do kúpeľov. okrem toho je prítomný pinén. Pripravujú sa aj viaceré mazadlá či masti. opadávajú po 2 — 3 rokoch. Ihlice vyrastajú na konároch po dve. V 17. plody sú šišky a dozrievajú v druhom roku. Za účinné sa ešte rátajú silvestrén a kadinén. Z kosodreviny možno celý rok zberať ihličie. 2 g kosodrevinovej. pijú sa 2—3 šálky denne. Z limby sa vtedy pripravoval limbový olej. Oleje sa používali najmä proti „prsným ťažkostiam". stor. v dolnej časti kmeň hrubý. prípravok so silicou kosodreviny je Inhalol pini (kvapky používané na inhaláciu pri kataroch dýchacích ciest alebo riedené s teplou Vincentkou 1 : 20 až 1 : 40) a roztok Inhalex. Oproti terpentínovéj silici má výhodu v menšom obsahu dráždivého pinénu. Časté sú kombinácie silice s mentolom a i.KOSODREVINA vonkajšie prekrvenie. olejnaté semená pínie (Pinus pinea L. jednotlivé alebo po 2 . Oleum pini pumilionis vyvoláva Pinus sylvestris L. Ostatné účinky má podobné ako silica z borovice lesnej alebo eukalyptová silica (pozri cudzokrajné drogy).5 g eukalyptovej silice. nigra L. (napr. Oleum pini pumilionis — silica kosodreviny . silno voňajúce karbonylové zlúčeniny nie sú bližšie známe.je bezfarebná tekutina s príjemnou vôňou. Kvety jednodomé. 0. 10 g liehu — na inhaláciu). počas veľkého rozšírenia olejkárstva u nás. Príbuzná je b. s rozpukanou kôrou. 0. Silica kosodreviny patrí do skupiny ihličinových silíc (destilátov z čerstvého ihličia. slúžia na uľahčenie odkašlávania alebo do esencií na zlepšenie ovzdušia v uzatvorených miestnostiach a sálach. samičie zelenkasté. čierna — P. Vynašiel ho vraj okolo r. ktoré je miestami ľudovým prostriedkom s podobným použitím ako silica destilovaná vodnou parou (užíva sa vnútorne: asi 5 % zápar z ihličia. i na mokrých rašeliniskách typu vrchovísk. rusky: .3 na konci konárikov. taliansky: Pino di scozia. maďarsky: Erdei fenyo. nositeľom vône je predovšetkým bornylacetát. . po oboch stra- 75 . hučaní v ušiach. pri chorobách dýchacích ciest. miestami zasahuje aj do pásma bučín až smrečín.SOSNA získané rozotieraním semien vo vode. organické soli a živice. zvonka na kúpele: 20 % zápar na 2 litre vody — vyliať celé do kúpeľa). Upevňuje viate piesky a bežne sa pestuje ako úžitkový lesný strom..5 g mentolu. na vresoviskách.BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ . obyčajne v pásme dubín. felandrén a rad ďalších — asi 25 významných zložiek. Silica sa uplatňuje predovšetkým na inhaláciu pri ochorení dýchacích ciest. ktorý sa po zaparení nechá stáť asi 20 minút prikrytý. francúzsky: Pin sylvestre.. borovíc). Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: borovica. limonén.).inhalovať lievikom. výhonkov alebo plodových šišiek smrekov. smrekovca. ktorý vraj náhodou vynašiel slavkovský učiteľ Gašpar Donati r. španielsky: Pino Silvestre. na plytkých pôdach aj na skalách. boleniu zubov a i. BOROVICE LESNÍ BOROVICA LESNÁ . Jedia sa surové (chutia ako mandle) a zužitkúvajú sa aj v cukrárstve. Ihličie obsahuje aj triesloviny. Všetky dráždia kožu. znáša kyslé i zásadité substráty (pH 4—8). pŕs a pod. Výrobou týchto olejov u nás silne utrpeli porasty limby a kosodreviny. pri kolike. Oficiálnym využívaním výluhov z kosodrevinového ihličia sa preslávili kúpele v Spišskej Belej (okres Poprad). stretávame sa s kosodrevinovým olejom ako s nevyhnutnou súčasťou olejkárskej výbavy. ktoré sa používajú na natierame chrbta. sosna obyčajná Nemecky: Gemeine Kiefer. - Strom vysoký až 40 m. Súčasne sa jej dobre darí na vápencových bralách. Sosna je nenáročná drevina. anglicky: Scots Pine. reumatizme a pod. borka šupinovito odpadá.

sosna bola u nich pitys agria. Zber sa robí zásadne iba z vyrúbaných stromov. Sosna je dôležitá aj inak. čo sa podobalo borovici.) Karsten). Môže pochádzať z rozličných borovíc (je ich asi 80). Získava sa narezávaním dreva. ktorou sa plnili hlavnice pre chorých a obkladali údy postihnuté reumatizmom. Turio pini sylvestris. Predmetom zberu sú konce konárikov — jarné výhonky. ktorý ich má menšie. aj na parfumovanie dychu — rímske ženy ho pili ako univerzálne dezodorans. Používali ho preto chorí i zdraví a slúžil napr. príp. že sa asi pol kg čerstvého ihličia namáčalo deň v dvoch litroch studenej vody a potom asi hodinu sa povarilo.. lesná vlna. sylvestris L. Včely ho zbierajú iba pri nedostatku. ktorý sa pokladal za dobrý liek proti rakovine a bol obľúbený pre svoj osobitý pach. Borovica meduje zriedka. Výťažky sú vnútorne veľmi dráždivé a poškodzujú obličky. v nemeckom liekopise. sa ním kŕmili kozy — ich mlieko potom pomáhalo proti tuberkulóze. Používajú sa na prípravu osviežujúceho a vitamínového nápoja. kedysi toto pomenovanie bolo vyhradené len pre produkt z ostrova Chios (cyperský balzam). lesná vlna vyrábala aj tak. a to v marci—apríli. Niekedy tvorí súčasť tzv. med je tzv. hrubšie a vajcovitého tvaru. Kvitne asi v máji a dáva veľké množstvo peľu. boli to jednoducho latinské abies alebo grécke elaté a pinus . 6. ako píše Theofrastos. Podľa starého ľudového receptu sa tzv. ktorú tvorí najmä živicovitý zvyšok — kolofónia (Resina colophonium). ďalej asi 0. vredových mastí. Podstatnú zložku všetkých tvorí živica. Terpentínová silica sa používa predovšetkým ako známe rozpúšťadlo lakov či farieb. Zber sa robí iba za slnečného počasia. Neskôr sa z čerstvých borovicových ihlíc vyvarením v lúhu pripravovala tzv. Surový produkt sa čistí. i keď podradnejšej akosti. U nás je však ich zber zo živých stromov zakázaný. upravuje a používa sa najmä v technike. veľmi krátko sa zavarí 500 až 1 500 g mladých pupeňov na 2—3 litre vody a odvar sa vleje do kúpeľa teplého asi 34° C.BOROVICA LESNÁ . keď sú konce konárikov pokryté striebornými obalmi. Najlepšie drevo už vtedy poskytoval dub. ktoré sú veľmi účinné (oficinálne sú napr. Liečebné použitie borovicových pupeňov je zriedkavé. niektorých náplastí. Gréci však lepšie rozlišovali ihličiny. z európskych je to najmä P. je známy oddávna. vyvarené ihličie sa prikladalo na bolestivé miesta a obviazalo.). Skladovať sa môže iba v dokonale zatvorených nádobách. aby sa zachovala vôňa. ale nie všetky sú vhodné na získavanie balzamu. Poskytuje im však tmel — propolis. čo bolo poruke. ktorá sa ešte ďalej čistí (Oleum terebinthinae rectificatum) a neprchavú. pri lámke a pod. príp.SOSNA nách rovnako tmavozelené a väčšie šušky. vydanie). Názov terebinthina — dnešný terpentín. do vyvárky bieliz- 76 . Materiál sa môže aj sušiť — rýchlo. Veľmi aromatický živicový pach a horkokorenistú chuť majú aj ľudové používané pupene zo smreka obyčajného (Picea abies) a z jedle bielej (Abies alba Mill. V staroveku sa na ihličiny hľadelo prakticky: drevo tvorilo stavebný materiál a bralo sa to. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. bez živice. Spracúva sa väčšinou pomocou destilácie na dve frakcie: prchavú — tvorí ju terpentínová silica (Oleum terebinthinae). Istejšie sú ako prísada do kúpeľov pri nervových a reumatických ťažkostiach.3 % silice s obsahom dráždivého pinénu a horčiny s kyselinou askorbovou. najlepšie umelým teplom. O mäkké stavebné drevo nebola v Grécku alebo v Itálii núdza. Najvýznamnejším produktom ihličín je oleoresina = silico-živica-terpentínový balzam — Balsamum terebinthina. rozvarené ihličie sa dávalo do kúpeľov.všetko. Pri prípadnom jarnom zbere výhonkov treba dávať pozor aj na smrek obyčajný (Picea abies (L. spadkového i listového pôvodu a množstvo medovice závisí od klimatických podmienok. Drevá sa prísne triedili a borovice ostali na stavby a na palivo. ako bieliaci prostriedok (dáva sa napr. ktorý horlivo zbierajú.

väčšinou však technické. Sčasti rozmrvené Droga nepoškodená. nepárno perovité. Kolofónia má podobné vonkajšie použitie. Nerozmrvené časti 5—10 % Mierne zmeny. je veľmi nápadná a známa. prítomnosť škodcov vylúčená 77 . solník. koncový najväčší. ktoré sú až dodnes vážené právom či neprávom v ľudovom liečiteľstve. sediace v pazuchách 3—7-laločnatých listeňov. 68. neriedená silica spôsobuje až ťažko sa hojace rany. BOĽHOJ LEKÁRSKY BÔĽHOJ LEKÁRSKY ÚROČNÍK BOLHOJ Anthyllis vulneraria L.Papilionaceae) Ľudovo: skalák. taliansky: Vulneraria. Pre obsah pinénu dráždi kožu. francúzsky: Anthyllide vulnéraire. Vyskytuje sa v niekoľkých poddruhoch. nevedeli sa zbaviť určitých chýb v liečiteľstve a väzeli aj v zajatí mágie a povier. živo sa uplatňovalo najmä učenie o signatúre. Ľudové „rady" na vnútorné upotrebenie pri niektorých chorobách vonkoncom neodporúčame — silne dráždi obličky. anglicky: Kidney-Vetch. Pri chirurgických zákrokoch jestvovali iba slabé dohady o zábrane vniknutia infekcie napr.). málo rozkonárená. žltá ďatelina. Pre silné dráždenie sa dnes nahrádza v inhalačných prostriedkoch kosodrevinovou silicou. Je jedným z druhov charakteristických pre sladké lúky. Listy v prízemnej ružici. všetky čelistvookrajové. u nás rastie iba spomínaný b. j. maďarsky: Nyúlszapuka. niekedy dvojfarebnými kvetmi. Čajovina č.ne. Zámena rastliny pri zbere nehrozí. žlťák Nemecky: Gemeiner Wundklee. lekársky. Pestuje sa tiež ako krmovina („žltá ďatelina"). To sa zhoduje aj s latinským vulneraria (vulnus = rana). chorvátskym ranocelna. preto sa pestovalo liečenie pomocou liekov: chladivé lístie malo mierniť zápalové procesy. úročník. španielsky: Vulneraria. rusky: - Trváca bylina vysoká 5—40 cm. ktorý sa získava najmä z druhov rodu Pinus. bielymi. purpurovými. byľ oblá. do rany alebo o ničení choroboplodných zárodkov chemickými prostriedkami. Už názov rastliny vraví o jej liečebnom poslaní. chlpatá. preto je vhodná ako zložka mastí. dezinfikovať a hojiť. ktoré sa líšia okrem iného aj farbou kvetov. ČsL 4 uvádza ako oficinálny čistený terpentínový olej — Oleum terebinthinae rectificatum. Plody sú šikmo vajcovité struky. vo vyratúvaní sa stretávame s mnohými bylinami. mydiel a pod. Napriek všetkej obratnosti. preslávený Čs. Druh obľubuje suché stanovištia. Dokopy je asi 30 druhov bôľhojov. podlhovasto vajcovité. Droga skladovateľná — všeobecne platné zásady pre vysušenie na vzduchu do 5 % Pôvodná. 11. ktorú nemožno odoprieť antickým chirurgom. Medzi ne patrí aj bôľhoj. úročka. riedke. na byli striedavé. Bôbovité — Fabaceae (Motýlokveté . preto možno uplatniť len všeobecné kritériá: Kvalita Znak Vlhkosť Prímesi (každého druhu) Farba a vzhľad Poškodenie škodcami a ich prítomnosť I. rastlina. Znáša aj vápencový podklad. drogová norma dosiaľ nevyšla. náplastí a mazadiel proti reumatizmu a pri neuralgických bolestiach. Súkvetie tvoria zdanlivo koncové hlávky so žltými. ktorou sa hoja bolestivé miesta. nemeckým Wundklee — t. najmä svahy a okraje lesov na plodných pieskoch a hnedozemiach. bylinné výťažky čistiť.

Neskôr sa rastlina stala symbolom uznávaných básnikov a jej pomenovanie možno odvodiť z gréckeho aédón = spevák. BREČTAN POPÍNAVÝ BREČTAN POPÍNAVÝ + Hedera helix L. vňať — Folium (Herba) hederae helicis. osobitne však v plodoch. alebo ide o Anthyllis hermannie či dokonca podľa mienky nemeckého botanika Sprengela o celkom inú bylinu . cintorínoch. fytoncídne pôsobiace látky a čerstvé listy miestne dráždivú látku helixín. Tieto obsahové látky sú rozložené v celej rastline. z ktorých sa pili lieky pri rozličných zápaloch. Ak rastlina prestarne. zbehovček trojklaný (zbehovec úzkolistý). zápaloch mandlí a pod.v ránhojičstve. francúzsky: Lierre grimpant. izoramnetín). Sušia sa rýchlo. obľubuje tieň. Z literatúry poznáme prípady otráv — predovšetkým detí. Rastlina u nás reprezentuje iba nepatrný zvyšok treťohornej kriedovej kveteny.). Ako kultúrna bylina sa bôľhoj často zaraďuje do osevných postupov najmä na suchej. vždyzelené dlhostopkaté listy. s kvetmi trnky a pod. podľa možnosti čo najrýchlejšie. Podľa predstáv starých Grékov sa vencami z brečtana zdobil boh Zeus s členmi svojej družiny. na omývanie či obklady. Do čajovín sa vhodne kombinuje — interne s podzemkom pýru. Nie je však celkom isté. potom hederasaponínu B. obsahové látky nie sú celkom prebádané. Kvitne v máji—júni a poskytuje včelám veľmi dobrú nektárovú pašu. ktorá neúčinkuje na každého človeka rovnako. častejšie sa spája však s keltským hedea = povraz (pre tvar stonky) či s gréckym hedra = sedlo.Araliaceae Ľudovo: bľušť. Z obsahových látok rastliny sú dôležité flavonoidy (kvercetín. Treba však dávať pozor. skôr sa stretávame s dotykovou alergiou na hviezdicovité chlpy mladých výhonkov brečtana alebo s podráždením pokožky zapríčineným čerstvými mladými listami. pôsobí pritom sťahujúco a dezinfekčné. D 1). Známy je hederakosid hederasaponín A. Dakedy ho pestujú aj ako izbovú rastlinu. zberajú sa v čase kvitnutia rastliny (od mája do júna až júla). Kvitne až od sedemdesiateho roku svojho života (v septembri až novembri). a preto dostal aj prívlastok lekársky. Výluh slúži aj ako vlasové kozmetikum. V súčasnosti má najvýznamnejšiu úlohu ako krmovina. Na juhu sa pne brečtana rozrastajú do značnej hrúbky a kedysi sa z nich vyrábali čaše. Aralkovité . napomáha vylučovanie moču a povzbudzuje črevnú peristaltiku. Vytvára tu dostatok zelenej hmoty. na múroch. dávky: 2 — 3 lyžice kvetov na 2 poháre vody — pije sa 1/2 až 2/3 pohára 2—3 x denne. kožné zápaly. repíka.). taliansky: Edera. . V homeopatii sa z čerstvých výhonkov pripravuje esencia (dil. Väčšinou sa však používa zvonka: na obklady. Je všeobecne známy a pri zbere jeho listov neprichádzajú do úvahy nijaké zámeny. anglicky: Ivy. na plodných konárikoch celistvookrajové.: Ajuga chamaepitys (L. Dávky drogy možno dvojnásobne zvýšiť. 78 kvetom bazy čiernej. B. Rovnaký odvar sa používa aj externe. maďarsky: Repkény borostyán. Čaj zo sekanej drogy sa zvyčajne pripraví ako zápar alebo odvar (variť max. líček. skorocelu a i. trhajú sa na jar alebo v lete (jún—júl). Plody sú čierne bobule dozrievajúce až na jar (marec—apríl). poskytuje monodezmozidický p-hederín. súborne sa nazývajú hederakosidy (z chemickej stránky majú triterpénový charakter). rusky: Ker so stonkou dlhou aj 20 m. na kloktanie pri ochoreniach ďasien. farbivá .druh Chamaepitys trifida Dumort (syn. Dosť často sa vyskytuje aj v parkoch. pričom sa dožije aj 200 rokov. Dnes sa medicína — najmä na Západe — i liekopisy. Ako dobré suché i zelené krmivo je veľmi vhodný najmä pre horské oblasti a hojne sa pestuje na Balkáne a v strednej Európe. zimolez Nemecky: Gemeiner Efeu. za účinnejšie sa pokladajú listy laločnaté. Ľud si ho obľúbil aj ako náhradku za ruský čaj. Pomer zosušenia čerstvého materiálu je asi 4. a podobný význam má aj helix od helissó = krútiť. triesloviny. úbormi nechtíka či rumančeka.5-6 : 1. ktorá sa používa podobne ako alopatické prípravky. s úbormi arniky. po 15 minútach scediť a po prefiltrovaní piť). básnik. resp. U nás sú priotrávenia bobuľkami veľmi zriedkavé. španielsky: Herba.) Schreb. vňate stavikrvu vtáčieho. omývanie. myšieho chvosta. Modročierne bobule brečtana dozrievajú na jar a sú prudko jedovaté. Droga — Flos anthylidis (Ros vulnerariae) sa skladuje v dobre zatvorených nádobách. ktorá sa užívala ako liek. napomáha vylučovanie bakteriálnych toxínov a škodlivých produktov látkovej premeny. saponíny. zvonka napr. popínavý je u nás jediným zástupcom čeľade aralkovitých rastlín. k nemu opäť vracajú. V súčasnosti je bôľhoj skoro výhradne záležitosťou ľudového liečiteľstva.. usporiadané v okolíkoch. má celkový vplyv na látkovú premenu v organizme — metabolické. kempferol. antocyaníny. Neskôr upadol do zabudnutia a potom prešiel do ľudového užívania ako prostriedok proti tuberkulóze. možno ich sušiť aj na slnku.xantofyl. piesčitej i vápenatej pôde. náhrobky i domy a stromy. pomliaždeniny. čo podmieňuje predovšetkým obsah saponínov. Genín hederasaponínu B je kyselina oleanolová — podobne ako tymianový saponín materinej dúšky a má rovnaké cukrové zložky ako hederasaponín C. vňaťou očianky. pri kožných poraneniach. ľahko drevnatie. kde ho vysádzajú. Sušený bôľhoj sa oddávna pil ako náhradka za pravý ruský čaj (kvet i list) a často sa kvôli tomu kombinoval s listom jahody alebo maliny. Kvety zelenkasté. preto ju treba včas skosiť. túto vlastnosť brečtana už antika pokladala za nepríjemnú a Plínius si ťažkal. ktorý ľahko prechádza v monodezmozidický a-hederín s vysokým hemolytickým indexom (= 15 000). že brečtan je všade a ničí sochy. Čo do množstva je najviacej bidezmozidického hederasaponínu C (asi 4 % ). či Plíniov anthylis je náš bôľhoj. nehojace sa rany (vredy predkolenia a pod. V súčasnosti sa liečebne používajú listy. Z narezaných pňov vyteká gumoživica. steny. krmiva. Materiál sa suší v tenkej vrstve na vzdušnom mieste. Rastlina obsahuje ešte horké glykozidy. vinúť. Liečebné použitie majú celé hlávky súkvetia bez stopiek. na pníčkoch laločnaté. genín hederasaponínu C je tiež hederagenín. Rastlina obsahuje predovšetkým saponíny (do 5 % — ich hemolytický index je asi 1 000-1 500 v 1 g listov). 5 minút na veľmi miernom ohni a prikryté. potom sacharidy a minerálne soli. depuratívne pôsobenie. aby sa vyberali iba svieže a nie celkom rozvinuté kvety — iné totiž pri sušení nadobúdajú nepekný hnedastý odtieň a rozpadávajú sa. pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. aby si zachoval pôvodnú farbu a nestratil aromatický pach. listom brezy. sliz a triesloviny. Plody mali uplatnenie ako dáviaci alebo laxatívny prostriedok. ktorý má genín hederagenín a cukrové zložky tvoria po jednej molekule glukóza a arabinóza. na vymývanie mokvavých a páchnucich rán. Druh rastie divo v tienistých lesoch a na skalách. pretože sa upevňuje korienkami o skaly. Trhajú sa ručne alebo špeciálnymi kovovými hrebeňmi.

0). taliansky: Betulla. Droga. asi 1 g. a ich krížencov. j. zvonka sa aplikoval ako prostriedok na rany a pri parazitárnych ochoreniach. Zavarená s vínom (2 polievkové lyžice na štvrť litra bieleho vína) je prostriedkom proti žalúdočným a črevným kolikám. pri spastických bronchitídach — liekové formy sú kvapky. Má výborné rezbárske drevo a je dobre známa aj včelárom. tablety a používajú sa i v aerosólovej forme. anglicky: Silver Birch. Vedecky podložené užívanie siaha do r. feniklom i s koreňmi sladkého drievka). maceruje za studena asi 8 h v šálke vody — pije sa po dúškoch cez deň). 1897. Čajovina č. keď sa experimentálne potvrdil a dokázal silný močopudný účinok odvaru. jej výťažky sa uplatňujú v priemyselne vyrábaných prípravkoch proti čiernemu kašľu. Medzi mimoriadne dôležité a nakupované drogy patria listy. U nás sa nesmie získavať .). plstnatej — Betula pubescens Ehrh. ľahký sedatívny a protiedémový účinok. Na severe sa šťava pije ako občerstvujúci nápoj a skvasená ako tzv. na povzbudenie činnosti pečene a žlčníka (pri žlčníkových bolestiach zapríčinených kamienkami sa pol čajovej lyžičky drogy — t. Zber listovej drogy možno robiť aj z príbuznej b. 206. francúzsky: Bouleau blane. ktorý ocenila a preverila i oficiálna medicína. ale aj pri reumatizme. Z navŕtaného kmeňa brezy na jar pred nasadením listov vyteká sladká brezová šťava. ex Fr. Kvety v jahňadách — samčie po 2—3 na konci konárov.vážne sa tým poškodzujú stromy. je nenáročný na ekologické podmienky. Sandbirke. List sa ľudovo používal nielen ako expektorans. dvojito pílkovité. Niekedy sa dávajú do čajovín (napr. Weissbirke. bez jahniad. ale má i antispazmotický. brečtan máva rozdielnu účinnosť podľa stanovišťa a sorty. Breza veľmi rýchlo rastie a na pôdu nie je náročná. Listy deloidné. dne. na bočných konárikoch. samičie kratšie. dávkovanie: plná kávová lyžička na šálku horúcej vody (3-krát denne).BREČTAN POPÍNAVÝ Betula pendula Roth Brezovité — Betulaceae Nemecky: Hängebirke. Novšie sa jej začal pripisovať protirakovinový účinok v začiatočnom štádiu ochorenia. Pôsobí na krvný obeh (podľa dávky rozširuje alebo zužuje cievy a súčasne spomaľuje srdcový tep). Kedže kvitne v apríli až v máji a včelám poskytuje hnědavý peľ i tmel — propolis. vňaťou pľúcnika. s anízom. Na kmeňoch starších briez sa často vo veľkom množstve vyskytuje huba ryšavec šikmý — Inonotus obliquus (Pers. Strom so vzpriameným kmeňom a bielou lúpavou borkou. ovisnuté konáre husto posiate žltými živicovými žliazkami.5 až 6. ktorá už dávnejšie upútava záujem vedcov (Kriegel. Wolff. Breza patrí do palety prastarých ľudových liečebných prostriedkov. je zdrojom jarnej paše. maďarsky: Közönséges nyír. španielsky: Abedul. previsnutej. Ako sa zistilo. Zberajú sa len svieže. resp. Celú rastlinu treba preto pokladať za jedovatú. spolu s listom podbeľa. v terapeutických dávkach nemá nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. Výťažok z nej účinkuje ako tonikum a antiflogistikum (prípravok Befungin — ZSSR). ktorá je ľudovým prostriedkom na ošetrovanie vlasov. zdrevnatených . brezové víno alebo „šampanské". Druh dáva prednosť veľmi kyslým a kyslým pôdam (pH 3. starším zležaným navážkam a príležitostne osídluje piesky a kremičité horniny. supozitóriá. rusky: - BŘÍZA BĚLOKORÁ BREZA PREVISNUTA Brečtan má dôležité miesto medzi saponínovými drogami — pôsobí expektoračne. Dragendorff a i. Z liečebného hľadiska možno použiť všetky taxóny b. Vzhľadom na toxické pôsobenie je jeho upotrebenie bez lekárskeho dozoru nebezpečné a zakázané. Plody sú krídlaté nažky.) Pilát. vyššie dávky môžu vyvolať veľmi nebezpečnú otravu.

Čajoviny č. 156. potom sú Na listovú drogu — Folium betulae sa vzťahujú požiadavky ČSN 86 6416: Znak Listy sfarbené inak ako sviežozelene Iné časti materskej rastliny Stopy jahniad Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 80 Akosť — najviac v % I. 64. 23. kvôli lepšiemu vylúhovaniu sa odporúča pridať na hrot noža sódy bikarbóny — užíva sa 2-krát denne).5 12 5 II. aby bol bez prímesí. zriedka strom s hladkou zelenosivou kôrou. 5 3 2 1 2 12 7 Ker. dezinficiens močových ciest). 62. Species urologicae Planta a do odtučňovacej čajoviny Reduktan. minerálne látky. anglicky: Spindle-Tree. ale u nás nie sú podmienky na ich získavanie (zber pupeňov je priam nežiadúci). triesloviny. BRSLEN EVROPSKÝ + Euonymus europaeus L. Zber je rýchly — treba iba dbať. Listy sa užívajú vo forme záparu (1—2 polievkové lyžice na šálku. bradavičnatý má čierne . antireumatických a dezinfekčných čajovín. 92. verrucosus Scop. jej amid. 66. no zatiaľ čo b. 103. Zber rezaním konárov musí povoliť lesná správa. 65. 71. Druh často nachádzame v kroviskách a v drevitých zárastoch. 70. 237.prítomné rozličné kyseliny. majú dosť podobné plody. Rezanie stromom neškodí. Nedosušená droga sa však zlepuje a plesnivie. 78. taliansky: Fusaggine. maďarsky: Csikos kecskerágó. značné množstvo flavonoidov — hlavne hyperosid (2 % ) . 74. rusky: BREZA PREVISNUTÁ BRŠLEN EURÓPSKY častí. európsky a b. dozrievajú na karmínové štvorpuzdrové tobolky so semenami ukrytými v oranžovom miešku. pôsobenie čajoviny je potopudné. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1 (v jeseni 3 : 1). Droga má slabý hemolytický účinok. b. 14. ČsL 4 má drogu ako oficinálnu.). 1 — — — 0.05 % ) . celkom ukryté v oranžovom miešku. vajcovité. 104. 152. saponíny (3 %).b. európsky má po dozretí jedovaté biele semienka upevnené v „kvadrátkach" na dlhých stopkách.„kvadrátkami". Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. Bršlenovité — Celastraceae Ľudovo: kňazské čiapočky. bradavičnatý (E. Väčšina zástupcov rastie v subtrópoch alebo v trópoch. živica. Pridáva sa i do čajovín Betulan. najlepšie ručne (v pevných rukaviciach zdrhovaním). diuretický efekt vyvoláva silica a flavonoidy (obličky sa pritom nedráždia). španielsky: Bonetero. drobno pílkovité. kvadrátky Nemecky: Europäisches Pfaffenhiitein. Listy lysé. 109. Ostatné časti rastliny — brezové pupene (Gemma betulae) alebo destiláciou získaný brezový decht (Pix betulae) . Naše dva bežné druhy . 154. Z terapeutických obsahových látok treba spomenúť silicu (asi 0. hojný zástupca listnatých lesov a krovín od nížin po horský stupeň asi do 1 500 m nad morom. Kvety s nenápadnou zelenkastou korunou. a to v apríli až v júni (auguste). ako je Species diureticae Planta (pomocný liek pri chorobách močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. Častejšie sú kombinácie napr. Listy sú u nás zvyčajnou zložkou močopudných (saluretických). francúzsky: Fusain d'Europe.majú síce tiež liečebné použitie. končisté. kyselina askorbová (vitamín C). Sú vďačným objektom na zácvik mladým zberačom — ťažko sa drvia a nezaparujú sa. Drogu po usušení možno vyčistiť na site s okami asi 6 x 6 mm. s kvetom lipy a čiernej bazy. 235. resp. ale lámanie konárov áno. je typický štvorlaločnými tobolkami . pre bunkový metabolizmus dôležitá kyselina nikotínová. ČsL 4 žiada minimálne 30 hemolytických jednotiek saponínov v 1 g drogy. Bršlen je jediný zástupca čeľade u nás i v Európe.

bradavičnatý (E. Kôra má dokázané cholagogické a mierne laxatívne pôsobenie. Navonok sa prejaví po 15 — 16 hodinách prudkými poruchami tráviacich ústrojov (koliky. Známa kata jedlá (Catha edulis Forsk. ktoré asi reprezentujú súbor toxických BRŠLEN EURÓPSKY látok. aj rumunčina a i. čo sa tu myslí skôr ironicky. za najdôležitejšie sa pokladajú digitaloidy (evonosid.gutaperča. ktoré rady žerú miešky a semená potom vyvrhujú v chuchvalcoch. v najväčšom množstve zastúpený evonín) a ešte neznáma látka. Zástupcovia čeľade majú podobné spektrum obsahových látok ako bršleny. B. Ker kvitne v máji až júni. Extrakty sú 81 . Okrem glykozidov náprstníkového typu (digitaloidov). latinský názov vychádza údajne z gréckeho eu — dobre a onoma = meno. živicovité farbivá a dôležitá je aj koreňová kaučukovitá látka . kôra — Cortex euonymi. pôsobia insekticídne. Bylinožravce sa bršlenu vyhýbajú. Droga sa užíva ako psychoanaleptikum. v Keni. že listy majú mierne preháňavé účinky a plody nevýrazne pôsobia na srdce (podobným spôsobom. B. Najpoužívanejší a najdôkladnejšie preskúmaný je bršlen rastúci najmä na Floride (USA) — E. Z nášho druhu sa niekedy zberajú plody — Fructus euonymi. sú zložkou prípravkov indikovaných pri nešpecifických ochoreniach pečene. Nápadný oranžový miešok budí niekedy detskú zvedavosť. príp. ktoré obsahujú viacero alkaloidov s povzbudivými účinkami (napr. Vtedy láka včely. Plody európskeho druhu bršlenu (nazývané tiež Fructus tetragoniae) slúžili kedysi ako oficinálne proti nepríjemnému hmyzu a svrabu (za nositeľa účinku sa pokladá horká látka triacetín). Drogu z neho tvorí kôra — Cortex euonymi. z jeho odporne horkých semien sa prv lisoval olej. vyrábali naši predkovia úhor. ale aj do pušného prachu. i. hnačky). verrucosus) obsahuje o. efedrín a katín). Prítomné sú ešte horké látky. európsky a je jedovatejší. Otravy plodmi majú skrytý. na obuvnícke kolíčky (cvoky). sú tiež rovnako toxické. najmä červienky. z tuhého a hustého dreva. a tým možno vysvetliť niekdajšie používanie plodov bršlenu proti všiam a svrabu. lebo niektoré druhy páchnu a sú jedovaté.semená ukryté len napoly v červenom miešku.. Rastlinu poznali už v staroveku. Štruktúrne podobné alkaloidy sa izolovali aj z iných koreňov zástupcov čeľade (Trypterygium wilfordii). Pomenovanie rastliny (bršlen — brslen) sa nevyskytuje iba v slovanských jazykoch. a preto aj figuruje v súpiske liečivých rastlín. obsahuje aj gumy. Tanzánii a Somálsku. Spomínané rastlinné časti ako drogy sú obsolútne (zastarané). ktoré je skoro nepórovité a vhodné na kreslenie. listy — Folium euonymi.) je ker rastúci v horách južnej Etiópie. Bršlen je možno ker budúcnosti. Pre obsah príbuzného aukubínu takto pôsobia napr. Otravy zvierat i ľudí (aj dospelých) boli časté. má ho napr. špáradlá na zuby. evobiosid a evomonosid. vychýrenosť. Niektorí včelári však popierajú jeho význam.1 % — Polyestery C15-polyalkoholu. drevo sa bežne používalo na rezbárske a sústružnícke práce. potom alkaloidy (v semenách asi 0. vhodné napr. niekedy oficiálna aj v alopatii. Poznáme aj nepríjemné stavy tokárov dreva. Liehové výťažky používa homeopatia pri kolikovitých hnačkách a pečeňových poruchách. Pestuje sa pre listy. Spolu s listami boldovníka. dlhšie sa neprejavujúci (latentný) priebeh. Dužinaté plody bršlenu rozširujú vtáci. Pre tieto účinky sú niekedy v cudzine zložkou priemyselne vyrábaných prípravkov. účinkujúcich na srdce a alkaloidov. experimentálne sa dokázalo. žlčníka alebo pri poruchách trávenia. ako náprstníky). aglykón je digitoxigenín a cukrové zložky tvoria ramnózy a glukózy). dnes máme už menej údajov. drobné a jemnejšie výrobky i palice. aj výťažky z očianky alebo z lipkavca. mäty a pod. ktoré po celý deň odletujú s dosť veľkým množstvom sladiny a peľu. látku podobnú oleuropeínu (pozri olivový list) a iridoidénu (pseudoindikán aukubínového typu). ktorá znižuje krvný tlak. bradavičnatý má v koreni viacej gutaperče ako b. Obsahové látky spomínaných drog nie sú veľmi známe. Drevo je tvrdé a ťažké. atropurpureus Jacquin. potom horúčkou a obehovými poruchami. ktorí spracúvajú bršleny na drobné výrobky. preto sa v ZSSR pestuje a skúma sa aj u nás.

6 40 II. drobno pílkovité. Čučoriedka kvitne asi v apríli — máji.5 0. Blauneere.6 40 I.25 1 17 3 0. listy opadavé. umiestnené v pazuchách listov.5 2 17 5 1. rusky: — Kríček vysoký 30—50 cm. BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . 12 4 12 9 1. niekedy trochu končisté. nelesklé. že chráni lesnú pôdu splavovaním a podporuje tvorbu humusu na nevápennom podklade. hafery. ktorá však rastie na horských lúkach a má celistvookrajové listy a väčšie i svetlejšie plody.ČUČORIEDKA Vaccinium myrtillus L. 6 2 12 6 1 0.25 I 17 3 0.5 30 ČsL 3 1 0. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. francúzsky: Airelle myrtille. anglicky: Bilberry.. čierna jahoda. husto rozkonárený.5 Pri zbere listovej drogy hrozí zámena s listom čučoriedky barinnej — Vaccinium uliginosum L. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Látky extrahovateľné vodou — najmenej I. Obľubuje nevýživné piesky. Listy sa v máji až v októbri zdrhujú z bezkvetých konárikov.5-6. myrtovky Nemecky: Heidelbeere. čiernice. rašeliniskách. ktoré dozrievajú podľa nadmorskej výšky 82 . Osídluje ľahké aj ťažké pôdy. ale neznáša hlinité. Čučoriedka je ešte dôležitá tým.8 II. Pre špecifickú účinnosť a toxicitu varujeme pred svojvoľným užívaním bršlenov v liečiteľstve. Plody sú guľovité modročierne oinovatené bobule. Kvety s guľovito krčiažkovitou zelenoružovkastou korunou. Veľmi hľadanou surovinou sú tmavomodré oinovatené bobule. 1 0. španielsky: Mirtilo. 2 0. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: boruvnice. Listová droga — Folium myrtilli sa hodnotí podľa ČSN 86 6425 Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny alebo listy sfarbené inak ako na rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predchádzajúceho) Obsah arbutínu — najmenej v % Na plody sa vzťahuje ON 86 6615 a ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Listy z materskej rastliny a pod. v lesoch na veľmi kyslých až kyslých pôdach (pH 4. Za zámenu treba rátať aj list brusnice pravej. srdcovej činnosti a trávenia. Druh rastie na vresoviskách. taliansky: Mirtillo. Pred sušením sa odstránia všetky nečistoty a materiál sa suší rýchlo.ČUČORIEDKA BORŮVKA ČERNÁ BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . myrtové jahody. vajcovité. čičoretka. Poznáme dokonca „čistý" čučoriedkový med.0). čičeretka.toxické a ich dlhšie užívanie má za následok poruchy psychiky. Za priaznivých poveternostných podmienok poskytuje skorú výdatnú znášku medu. maďarsky: Fekete áfonya. Vňať sa odstrihuje alebo odrezáva kosákom a suší podobne. v tenkých vrstvách (3—5 cm). pomer zosušenia je asi 2—3 : 1 (zber: júl— august). vo vyšších polohách aj v júni.

kyhančie.) Anorganické prímesi (piesok a pod. listy obrátene vajcovité. Ich stanovištia sú rovnaké. lebo sa ničia porasty. Zber lesných plodov sa na svete robil odpradávna. Pre deti sú vynikajúcim prostriedkom proti hnačke a dietetikum. Cowberry. Čajoviny č. oplodím fazule. teda vo výškovom rozpätí asi 2 000 metrov. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité . plody okrem cukrov a plodových kyselín farbivá. flavonoidy pôsobia mierne močopudne. 20. príp. Ich dávny názov vacci6432. biele až ružovkasté. 44. obyčajná je zameniteľná za čučoriedku obyčajnú . Vo veľkom sa zberali aj brusnice. B. BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSINKA OBECNÁ Rhodococcus vitis-idaea (L.0). červené borievky. 28. španielsky: Mirtillo rojo. 39. Plody možno sušiť . ibaže b. taliansky: Myrtillo rosso. Sú zložkou čajoviny Tormentan. vyberá si iba veľmi kyslé až kyslé 4 2 3. 34.8 83 . je zámerným falšovaním. Listová droga obsahuje predovšetkým triesloviny. Syn. nikdy nie čučoriedkovými kombajnami. kým sa nevytvorili plody.najlepšie umelým teplom do 45 °C v rúre (pozor však.) Vlhkosť Obsah popola (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah arbutínu v droge — najmenej v % 6 2 1 13 4 2 13 Vždyzelený ker so vzpriamenými konármi. kvety zvonkovité. aby sa nepripiekli). 32. najmä pri zbere listovej drogy.. kyselinky Nemecky: Preiselbeere. maďarsky: Voros áfonya. 25. kožovité. kyhanka.27.) Avr. 216. červené jahody. gastritídach. 18. vysoký 10—20 cm. 24. flavonoidy a glukokiníny znižujúce hladinu cukru v krvi. Pripravuje sa studený macerát i zápar až odvar zo 7-10 g plodov. 23. ani jedna čajovina však nenahradí inzulín! Plody patria medzi najzdravšie druhy ovocia. 12 Iné časti materskej rastliny ako listy: zle sfarbené listy Cudzie organické prímesi (rastlinné a pod.26. koreňom čakanky a pod.Buxus sempervirens L. 108. sú vhodné na šťavy.40. kompóty a pod. na kloktanie. Pre obsah vitamínov slúžia aj na podporu rastu detí a zvyšujú odolnosť proti chorobám. Steinbeere. Zberajú sa ručne alebo hrebeňmi. II. ba až vzácna. Na listovú drogu sa vzťahuje norma ČSN 86 Znak Zámena s krušpánom vždyzeleným . Kronsbeere. Falšovanie sa ľahko pozná — listy sú iného tvaru. Čs. 21. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Diabetan so spoľahlivým pôsobením. brusnice.8 6 3 1. tento okrasný ker rastie zväčša na cintorínoch a v záhradách. 22. keď sa robí odvar (variť na miernom ohni celkom krátko).). prípravky dovážame. chutia príkro sladkohorko a majú nepríjemný pach. Dávka: 0. užívanej pri letných hnačkách.5-6. 17. Pre pomerne vysoký obsah trieslovín listy majú protizápalové účinky.(júl . Farbivá plodov slúžia na výrobu prípravkov na regeneráciu očného purpuru (zvyšujú aj ostrosť zraku). francúzsky: Airelle rouge.Vaccinium myrtillus L.koniec augusta). rusky: - substráty (pH 4.5 -3 g (pol lyžice) na zápar . nevýrazne podvinuté. vyskytuje sa ako lesný druh od nížin až do alpínskeho stupňa. pri dyspepsii a pod. s listom orecha. Častejšie sa používajú pri cukrovke (kombinujú sa napr. obyčajná je miestami vzácnejšia. Pomer zoschnutia je asi 8 : 1.43.Vacciniaceae) Ľudovo: bruslinky. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % I. ČsL 3 má jednotlivú dávku na zápar 5 g. mušty. vňaťou jastrabiny.možno použiť aj pri hnačkách.: Vaccinium vitis-idaea L. vína. 19. vitamíny (komplex B a C) a provitamín A. Druh nie je náročný na živiny ani na vodu. Plody sú červené bobule.

Cibuľa . A. francúzsky: Ail oignon. ktorý pri krájaní cibule dráždi na slzenie. Plody zberáme ručne — ak nám ide o kvalitu. 84 Sekané listy je lepšie macerovat' v studenej vode (15—30 minút) a potom zapariť ako zapar. lebo majú nižší obsah trieslovín. kultúrna odroda cibule — cesnaku (Allium sativum L. Vykupovať možno len zdravé.ako každá dlho pestovaná rastlina. napr. tvoria výnimku medzi ovocím — sú kyselinotvorné. pomer zoschnutia je asi 7 : 1. Rímski vojaci verili. napomáhajú tiež vylučovanie solí z organizmu (saluretikum). propylaliín. vytrhávaním v čase plného rozvoja (júl—september). obľúbený najmä Židmi. triesloviny (3—5 %) a organické kyseliny. vyznačuje sa znamenitou medovou znáškou. červené. j. V Egypte sa pestovala už vtedy. Rastliny kvitnú asi v júni—júli. podľa normy sa zber robí v júni—auguste. sú biologicky nevhodné. 960 obyvateľom Palerma. Droga z nej sa nazýva Bulbus cepae. ale keďže sú trpko horkasté. Veľmi jemnou chuťou sa vyznačuje tzv. Slúžia ako urodezinficiens a protizápalový prostriedok a adstringens. salidrosid. pektíny. maďarsky: Veres hagyma. kyselinu askorbovú (vitamín C). Odvary z listov sú tmavé. Drogu tvorí predovšetkým list — Folium vitis idaeae (oficinálny v ČsL 2). metylaliín. Brusnica je významná aj pre včelárov. resp. Ovídius i Vergílius zo zmeneného gréckeho vakindos. ale sú výhodnejšie než medvedicové. Cibuľa sa zberá podobne ako cesnak. Ostrejšie sorty sú dnes skorej koreninou mierneho pásma a sladké cibule zo Stredomoria a Orientu slúžia ako lahôdka k bielemu chlebu. Brusnicové kompóty by mali jesť ľudia s obličkovými kameňmi. kofeoylarbutín. čo závisí od polohy stanovišťa.nium objasňuje Plínius. žiaľ je veľmi vzácna. farbivá. flavonoidy. Môžu sa jesť čerstvé. Obsahové látky sú v zásade rovnaké a rovnocenné. ascalonicum Strend et Mattfeld non L. rozšírili jej pestovanie medzi germánskymi kmeňmi za Alpami.5 %). Dlhým a nevhodným skladovaním sa znehodnocujú. Vytvorená kyselina propenylsulfénová je však stabilnejšia. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . V našich končinách sa už začiatkom stredoveku používala ako najobvyklejšie kuchynské korenie a zelenina. Ľaliovité . Hlavná obsahová látka listov je glykozid arbutín (2 — 8 % ) . španielsky: Cebolla. Cibuľa sa pestovala v Mezopotámii. a sú preto zložkou pomocných čajovín. drobné belavé kvety tvoria mnohokvetový skrutcový okolík obalený krátkym blanitým tulcom. Ani v prípade cibule nepoznáme spoľahlivo jej vlasť: za najpríbuznejší divo rastúci druh sa pokladá Allium oschaninnii. Allium cepa L. medu i peľu. Cibuľa je oddávna bežným kuchynským korením a zeleninou. Rastlina sa pestuje v záhradách a na roliach ako kuchynská zelenina. ak sa pestuje na semeno) a poskytuje včelám dosť nektáru. či dokonca zelené plody. že mal niekoľko vývojových centier. keď aj jačmeň a pšenica. Možno ju teda rátať medzi vďačné včelárske rastliny. množstvo sort a nenahraditeľnosť je výsledkom mnohotisícročného vývoja. porušovať lámaním — ľahko potom černejú. Indii. lebo uvoľňujúci sa hydrochinón štiepením arbutínu môže poškodiť pečeň. Štiepne produkty majú rovnako ako pri cesnaku silné antibakteriálne účinky. navyše aj cukry a sacharidy. uplatňujú sa aj pri cukrovke. rusky: CIBULE KUCHYNSKÁ CESNAK CIBUĽOVÝ . okrem toho listy obsahujú acetylarbutín. sú surovinou v konzervárenskom priemysle (výroba kompótov) a výhodným vývozným tovarom. Ukladáme ich do vedier a pod.Liliaceae Nemecky: Kuchenzwiebel. aby obsahovali čím menej trieslovín. zmierňujú hnačky. Cibuľa okrem toho obsahuje značné množstvo biokatalyzátorov . predovšetkým však propenylaliín (S-propenyl-L-cysteínsulfoxid). čo možno chápať ako baccinium — ker s bobuľami (bobuľa = bacca). Plody brusnice sú veľmi žiadaným ovocím. Bolle-Zwiebel. poznáme však zámeny zeleniny — cibule cibuľami iných ľaliovitých rastlín a veľmi nepríjemné (s cibuľami tulipánov. ponechané v pivnici na dozretie. najmä pri kataroch — nutkajú do močenia. niektorí autori vôbec odporúčajú iba maceráty za studena. obsahuje tiež arbutín. taliansky: Cipolla. Na špeciálne účely sa suší (umelým teplom). Sumeri a Akkádovia ju poznali asi 3 000 rokov pred n. ophioscordon (Link) Holub in Dostál). Biele. lebo obsahujú konzervujúcu látku — kyselinu benzoovú. pretože plody obsahujú značné množstvá kyseliny šťaveľovej. tmavohnedé a pravidelné pitie čajov z arbutínových drog nesmie trvať dlho. Dávkujú sa až do 10 g denne v krátko zavarenom odvare (mierny var maximálne 2 minúty) — jedna a pol lyžice na pohár vody. chutia lepšie zavárané. neskôr vyrastá 30—100 cm vysoká rúrkovitá stonka s jednoduchými sivozelenými listami. Predpokladá sa. malé cibuľky pestované ako záhradková zelenina strednej a severnej Európy (v staroveku predovšetkým v Malej Ázii. Materiál sa rýchlo suší v tenkej vrstve prirodzeným teplom. so sladkou. Cibuľa bola odjakživa vysoko cenená aj ako liečivo. pálčivou či trpkastou príchuťou. má mnoho sort a foriem.CIBUĽA Bylina s veľkou mnohošupinatou cibuľou a s oblými dutými listami. Cibuľa podobne ako cesnak obsahuje vo všetkých svojich orgánoch (osobitne však v cibuli) horčičné glykozidy — glukozinolátového charakteru. pije sa pol pohára 2—3 x denne. Napríklad učený Arab Ibn Haukal vyčítal asi okolo r. najmä pri chorobách mechúra (ak je moč zásaditý) a močových ciest. Zámeny za rastlinu neprichodia do úvahy. hyperosid (asi 0.). narcisov a pod. t. subsp. Obsah arbutínu je v nich síce nižší. anglicky: Onion. Cibuľa kvitne v lete (v druhom roku. Farmácia preto nerobí rozdiel medzi jednotlivými sortami. inak aj hrebeňmi. Jej štiepne produkty sú propiónaldehyd a síra. a to umelým teplom. V cibuli je aj bližšie neznámy flavonoid — štiepením z neho vzniká kvercetín a dve chemicky neprebádané substancie (rozpustné v alkohole a účinné na srdce). Perzii. Zriedka sa sušia na farmaceutické účely. perlovka. 1. Ojedinele sa zberá a suší aj brusnicový kvet — Flos vitis idaeae. Čajovina č. voľný hydrochinón. ibaže v iných množstvách. Jej obľuba.). Hlavnou zložkou cibuľových prchavých látok je n-propyldisulfid. čisté a nezaschnuté plody. domáci v Ťan-šane a na Pamíre. Sýrii a Palestíne). Rovnako špeciálny je cesnak šalotkový — Allium salota Dostál (syn. Listy možno označiť za rovnocennú drogu s medvedicovým listom. vo východnej Ázii i v oblasti Stredomoria. jeho predstupeň L-glutamyl-S-propenylcysteínsulfoxid a enzýmové štiepenie prebieha podobne ako pri aliíne cesnaku. že jedia stále svoju obľúbenú cibuľu. používaná ako prísada do zeleninovej zmesi mixed-pickles alebo nakladaná samostatne (pokladá sa aj za odrodu póru). že cibuľa im dodáva silu a odvahu. 21. plody obsahujú podobné látky. Niektorí učenci ju však zatracovali podobne ako cesnak. Listy sa nesmú pri zbere stláčať. Zápary sa ľudové pijú pri reumatických ochoreniach. Zavárané brusnice sa nekazia. jeho oslnenia a pod. ako jej cesnakový izomér a predstavuje princíp. a tá im zastiera mozog a otupuje zmysly. sírny derivát.

Rímski vojaci ho dostávali na povzbudenie bojového nadšenia . Cibulovitá bylina pestovaná pre zeleninu. draslík.) Baker (droga: + Bulbus scillae). ďalej glukokiníny. znižuje pritom hladinu krvného cukru. predovšetkým však močopudné a žlčotvorné. Všetky tieto indikácie sa uplatňujú predovšetkým v ľudovom liečiteľstve (pri kašli. Zmes varíme 3 hodiny v litri vody (vodu dolievanie). — užívajú sa rezy s cukrom. listy ploché. taliansky: Aglio. Zámeny s inou rastlinou pre všeobecne ľahkú identifikáciu neprichádzajú do úvahy. Pestovaný cesnak údajne chráni aj pred rakovinou. zvyčajne sa prikladali na bradavice. hadí (A.strúčikov. Už klasické národy vedeli liečebne oceniť aj divo rastúce druhy a c. provitamínov hlavne kyselinu askorbovú (C-vitamín). 1. V Starej Mezopotámii a v povodí Nílu sa takisto oddávna pestoval. zvýšenej teplote a pod. že tam. 80 g medu a 400 g cukru. Ľaliovité — Líliaceae Nemecky: Knoblauch. victorialis L. žliabkovité. Druh sa pestuje v záhradách i na roliach. biblických národov. Užíva sa lyžica sirupu viac ráz denne. scedíme a nalejeme do menších fliaš. pri črevných parazitoch sa nechá rozkrájaná cibuľa stáť cez noc v štvrťlitri vody a precedený výťažok sa pije 3—4 dni nalačno). sa pestoval vo veľkom. Za osobitne účinné sa pokladajú listy urgíney prímorskej — Urginea maritima (L. rusky: — ČESNEK KUCHYNSKÝ CESNAK CIBUĽOVÝ . bol domácim prostriedkom proti čarom a svojho nositeľa chránil proti rezným a bodným ranám. fluór a železo). osoží pri chorobách dýchacích ciest.divo rastúci aj u nás. Za druhé vývojové centrum sa pokladá Stredomorie. listnatá stonka vysoká asi 30-80 cm. kde ho vraj dávali robotníkom pri stavbe pyramíd (azda aj ako prevenciu proti epidémiám). Domovinou cesnaku je asi Sin-ťiang v Strednej Ázii a prarodičom Allium longicuspis.CESNAK KUCHYNSKY Allium sativum L. kde ľudia denne jedia cesnak. najmä v Egypte. sodík. V ZSSR zistili. Stredná Ázia bola zrejme jeho prvotným vývojovým centrom. zvonka dráždi kožu — najmä čerstvá šťava. Skrutcový okolík belavých kvetov býva obalený dlhým blanitým tulcom. španielsky: Ajo común. sacharidy a cukry a minerálne látky (vápnik. Ako liečivo a profylaktický prostriedok mal znamenitú povesť aj u tzv. vyskytuje sa táto choroba veľmi zriedka. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvej cibule a aplikuje ju najmä pri črevných a žalúdočných poruchách. nachladení. 2 000 pred n. Pripravuje sa z 500 g rozkrájaných cibúľ. maďarsky: Fog hagyma. Z liečebného hľadiska sa nerobí rozdiel medzi kultúrnymi plemenami c. pôsobí proti parazitom — anthelminticky. divo rastúci v Tan-šane a povodí rieky Syrdarja. francúzsky: Ail cultivé. cibuľa zložená z cibuliek .skôr sa v tom však skrývalo podvedomé hygienické opatrenie. Aj v Moravskom krase pri Adamove sa našli zvyšky strúčikov cesnaku pochádzajúce z obdobia hallštatskej kultúry (rozhranie doby železnej a bronzovej).) . potom ju necháme vychladnúť. čo sú ojedinelé nálezy z predhistorickej rastlinnej produkcie. Do Číny sa dostal azda s kočovnými Mongolmi a určite už r. V liečiteľstve sa uplatňuje aj cibuľový sirup. Známe je aj prikladanie cibule na vredy.CIBUĽA (najmä enzýmov). Táto jeho „sila" bola známa oddávna. najmä rozdrvených listov. kuchynského. z vitamínov resp. Cesnak spolu s cibuľou a rumančekom sa v minulosti rátali za najúčinnejšie liečivé byliny. Nimbus liečebných možností okolo cesnaku 85 . Sanskrt má pre cesnak dokonca tri mená. Pestovaný cesnak sa pokladal za univerzálny liek a prostriedok podnecujúci vtip i bojovnosť. je riedky a zvyčajne má i rozmnožovacie cibuľky. anglicky: Garlic. možno ich aj zavárať. Odvarom zo šupiek cibule sa farbia veľkonočné vajíčka. Kuchynská cibuľa má asi podobné pôsobenie a účinky ako cesnak.

nie nožom. hodno spomenúť vitamíny (A. ktorý ju chráni pred vyprchaním silice až 6 mesiacov. cystín. či minerálne soli. pôsobí proti jedovatým splodinám ako detoxikans. sacharidy a slizy i pektíny. jód. 83. cibuľa podlhovastá. listy ploché. hypotonikum. resp. resp. cysteínsulfoxidov. Očistia sa od hliny a nechávajú sa dobre oschnúť. lebo porušené hnijú. Ani alicín však nie je stály a vytvára sírny prchavý produkt (dialyldisulfid). amid kyseliny nikotínovej). protikŕčovo. Podľa chemickej skladby alicínu sa pripravilo viacero prípravkov aplikovaných najmä pri hubových ochoreniach. dialylpolysulfidy. D. je podporným prostriedkom proti infekčným ochoreniam. antisklerotikum). Stonka trojhranná. D 2—D 3). Konzum čerstvého je najúčinnejší. Dokázalo sa mu pôsobenie proti zvýšenému krvnému tlaku. napr. Na farmaceutické účely sa nesušia. anglicky: Ramson. metylaliín. 87. ktorý má silný cesnakový pach a vysokú účinnosť proti chorobám zapríčineným baktériami a nižšími hubami. bronchitídach a tuberkulóze. Užíva sa rovnako. antibiotický neúčinný sírny aliín (3-alyl-L-cysteínsulfoxid). 7. Čajoviny č. 163. deoxyaliín). Ľaliovíté — Liliaceae Ľudovo: medvědí lenek Nemecky: Bären Lauch. rusky: Trváca bylina vysoká 20-80 cm. vhodnej najmä pri dyspepsii (poruchách trávenia). ktorá sa hydrolýzou mení na kyselinu vínnu a amoniak. ktoré sa analogicky štiepia pomocou enzýmov. Droga sa má skladovať v celofánovom obale.. francúzsky: Ail des ours. Cibule cesnaku — Bulbus allii sativi sa zberajú vytrhávaním v čase plného rozvoja (asi júl—august). propylaliín a pod. monosulfoxid dialyldisulfidu. metionín. Pri paralelnom štiepení aliínu pomocou enzýmu aliinázy vzniká aj kyselina aminoakrylová. Čerstvé strúčiky cesnaku používa homeopatia na príprvu esencie (dil. CESNAK MEDVĚDI ČESNEK MEDVĚDÍ Allium ursinum L. Z ďalších obsahových látok je to rad genuínne prítomných aminokyselín (cysteín. Okrem aliínu sú v cesnaku prítomné aj menšie množstvá príbuzných zlúčenín. Cesnak bol zložkou čs. španielsky: Ajo de oso. astme. proti ktorým v súčasnosti máme málo účinných liečiv. C. taliansky: Aglio orsino. maďarsky: Medve hagyma. glukozinoláty. antibakteriálnym pôsobením priaznivo ovplyvňuje črevnú flóru. Čerstvá a neporanená cibuľa cesnaku obsahuje nevonný. nositeľ pachu — dialyldisulfid a dialyltrisulfid. Obľúbený cesnakový sirup sa robí z drobno nakrájaného cesnaku podobne ako cibuľový (pozri rastlinu cesnak cibuľový. priemyselne vyrábaného prípravku Alvisan — čajovina s tabletovaným cesnakom (indikácie: vysoký krvný tlak. digestívum a metabolikum. Novšia čajovina Alvisan Neo ho už neobsahuje. Cesnak má mnohostranné použitie: je antiseptikum. Cesnak kvitne asi v júli až septembri a z včelárskeho hľadiska poskytuje rozdielne množstvá medu — závisia od klimatických podmienok. Dnes sa cesnaku vracia vážnosť všestranného liečiva. pri artérioskleróze . látky s účinkom mužských i ženských sexuálnych hormónov. ovplyvňuje tvorbu a vylučovanie žlče. slabo pôsobí na črevné parazity (anthelmintikum: podáva sa zvyčajne odvar cesnaku v mlieku).pripisuje sa sexuálne účinným látkam a licínu. B2. proti paradentóze a na mokvavé rany.CESNAK KUCHYNSKÝ vzrástol až do nezmyselných povier. B1. Aplikuje sa aj pri klimakterických ťažkostiach. sa vytvárajú druhotne po poranení alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. Strúčiky treba oddeľovať prstami. 86 Účinnú obsahovú látku cesnaku predstavuje nepríjemne páchnúci komplex substancií s obsahom síry — horčičné glykozidy. v žalúdočnom a črevnom trakte zvyšuje sekréciu žliaz. za zvyčajnú dávku sa považuje 2 g ako macerát — asi 3 %. pri rozotieraní (drvení) strúčikov sa aliín pomocou enzýmu aliinázy mení na nestabilný medziprodukt — kyselinu alylsulfénovú a potom na alicín. s elipsovitými čepeľa- .

i nelesných spoločenstvách. Vo farmácii sa používa ako žalúdočné a črevné dezinficiens. a dobré meno majú aj ostatné. artérioskleróza. Rastlina má podobné obsahové látky ako cesnak. často monocenózy. medvedieho sa po- 87 . bežne u nás pestovanej v črepníkoch (100 g listov obsahuje 50-100 mg kyseliny askorbovej).) Regel okrem aliínu obsahuje saponíny.3 suchoblanitých listeňov. tiež je prítomná horká látka a organické soli. Zistili sa tiež látky s dosť výrazným pôsobením na maternicu. rastie na kyslých až neutrálnych stanovištiach. victorialis L. prakticky sa využíva celá rastlina. Plínius. Nazberané rastlinné časti sa zvyčajne nesušia. V ľudovej liečiteľskej praxi sa výťažkami z rastliny liečia nielen uvedené ťažkosti. Na kyselinu askorbovú a fytoncídne látky je bohatý aj list cesnaku voňavého — A. hlavne pestované zeleninové druhy rodu. ktoré ho konzumovali vo väčšom množstve (aj po kultivovaných druhoch cesnaku — cibule. ktoré uvádza napr.3 x denne po 10-20 kvapiek). porrum (L. Podobné pôsobenie sa pripisuje aj cesnaku perlovkovému .. ale aj cibuľa — Bulbus allii ursini. vertikálne rozšírený od nížin po subalpínsky stupeň. že ho vraj s obľubou pojedajú medvede (rastie najmä na Sibíri. nepríjemne páchnuce alkylsulfidy. V oficiálnej alopatickej medicíne sa šťava z čerstvej rastliny používa ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov (dražé) alebo tinktúra ( 2 .mi. subs. s obľubou v bučinách. ampeloprasum L.. a cesnaku pažítky — A. ochoreli po cibuli aj psy). kde ho bežné konzumujú aj ľudia). črevné parazitózy a i. Druh je vlhkomilný. tulec pod okolíkom zložený z 2 . — cesnak sa v ľudovom liečiteľstve používa ešte cesnak hadí — A. nespavosť. Šťava tvorí chuťovú zložku jarných bylinných kúr. Označenie cesnak — česnek je bežné vo väčšine slovanských jazykoch. subsp. jej listy obsahujú až 15 x viac kyseliny askorbovej (C-vitamínu) ako ostatné cibule. Z rastliny sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba allii ursini. veľa slizov (až 15 %) a sacharidov. Druhové meno ursinum mu Linné pridelil preto. V lužných lesoch tvorí rozsiahle porasty. dávka: 2 . ibaže oveľa slabšie. Na vitamíny je mimoriadne bohatá cibuľa zimná. napr. ale aj zvýšený krvný tlak. Z ostatných druhov rodu Allium L. pretože by stratili účinnosť. prípravky sa indikujú pri hnilobných a kvasných žalúdočných ťažkostiach. chrípka. ktoré ho požierajú. súvisí údajne so slovom česnúť. zmierňuje nervové vzruchy a dobre pôsobí pri chorobách z nachladnutia). Nepríjemne páchne. cibuli v auguste-septembri. Rodový názov cesnaku je odvodený od starého latinského pomenovania allium. Rastliny výrazne páchnu najmä v období kvitnutia. Čerstvá vňať c. závraty. rozčesnúť (má zložené. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachodí účinná zmes sírnych derivátov — sulfidov. Pór pravý — A. šalotka — Allium salota Dostál. sativum L. pri zápaloch tenkého čreva a pod. má i antibakteriálne vlastnosti. Zber vňate prebieha asi v máji—júni. ophioscordon (Link) Holub in Dostál. alkylpolysulfidy — predovšetkým divinylsulfid a divinylpolysulfid. schoenoprasum L. akoby rozčesnuté cibule). známa najvyšším obsahom sírnych derivátov (povzbudzuje činnosť pečene a žalúdočných žliaz. keď sa začali intenzívnejšie prieskumy rastlín s obsahom antibakteriálnych látok — fytoncídov.A. Stvol je zakončený bielymi kvetmi v riedkom skrutcovom okolíku. Známe sú prípady hemolytickej anémie zvierat. a preto sa mu väčšina bylinožravcov vyhýba. ďalej čpavok. dubohrabinách. okrem toho aj stopy bližšie neznámeho merkaptánu a aldehydu. Svojimi dvoma listami je dosť podobný najbližším druhom rodu Allium L. údajne má priaznivé vplyvy na srdcovú činnosť a na činnosť štítnej žľazy. Prenáša sa i do mlieka a mäsa zvierat. vyrastajú z cibule. odorum L.3 x denne čajová lyžička. Cesnak medvedí sa ocitol v popredí CESNAK MEDVEDÍ vážneho liečebného záujmu až v čase. spravidla v tieni až polotieni. pach je však veľmi výrazný a cítiť ho ďaleko.

akostnej triede sa pripúšťa maximálne 10 % drogy s odlišným sfarbením. lebo je veľmi aromatický a mierne horkastý. rumoviskách. nie menšiu povesť mala v lekárstve. Východní mágo- . Čakankovité — Cichoríaceae (Astrovité — Asteraceae) Ľudovo: cigória. byľ má Na koreňovú drogu — Radix cichorii — sa vzťahuje. španielsky: Xicoira. 4 5 12 8 II. Zberá sa z nej kvitnúca vňať. Veľmi hľadaným skoro všeliekom boli najmä kvety a plody. plody sú nažky. korenie sv. 5 4 12 8 2 II. bylina z čeľade kapustovitých vysoká až 100 cm.užíva aj ako kuchynská korenina .jemne posekaný list je vhodný do studených omáčok. kde rastú rastliny s podobnými koreňmi. Succory. Pri zbere vňate nehrozí zámena. Miestami sa pestuje pre koreň. rusky: - ČEKANKA OBECNÁ Trváca bylina vysoká 20-120 cm.). 2 % organických prímesí. suší sa pri teplote do 35 °C. Skôr by mohlo ísť o zámenu pri jesennom vykopávaní koreňov na stanovišti. anglicky: Chicory. 10 8 12 10 3 Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené časti ako na rastline Osi hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) I. ktorý je prudko jedovatý. zo žltkastobieleho vretenovitého koreňa vyrastá rozkonárená byľ s ružicou prízemných laločnatých listov. obsah popola 15 % a podiel popola nerozpustného v HC1 2 %.Alliaria petiolata (Bieb. taliansky: Cicoria. Vňať cesnačky — Herba alliariae sa hodnotí podľa internej normy IN 4/84. ČAKANKA OBYČAJNÁ ČAKANKA OBYČAJNÁ Cichorium intybus L. 8 10 12 10 listy kopijovité. mletého mäsa a rybích vývarov. rastlina je veľmi dobre známa. Podobné obsahové látky má cesnačka lekárska . Čakanku pestovali už starí Egypťania a vážili si ju ako šalátovú zeleninu. francúzsky: Chicorée. ktorý je surovinou na výrobu cigórie. treba ho iba opatrne dávkovať. V I. roliach. Tinktúra z cesnačky je zložkou roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny).) Cavara et Grande. medziach. Petra Nemecky: Gemeine Wegwarte. Veľmi rozšírený druh na suchších lúkách. pri cestách ako burina od nížin po podhorský stupeň. Početné jednotlivé úbory s jazykovitými kvetmi jasnomodrej farby. 1 % anorganických prímesí. vlhkosť 14 %. ON 86 7033: Znak Zle sfarbená droga Droga so zvyškami nadzemných častí Vlhkost Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Na vňať sa vzťahuje ČSN 86 6728: Akosť — najviac v % I. maďarsky: Mezei katáng. s takmer srdcovitými zúbkatými listami a so strapcom drobných bielych kvetov. Nebezpečná je zámena s nevýrazne chutiacim koreňom blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. Zichorie.

). Čiernohlávok je jednou z rastlín. minerálne látky (draslík. najvyššie dva pod hlávkovitým súkvetím modrofialových kvetov. piť 3 X denne). arginín. Droga sa hodnotí podľa internej normy IN 1/84. koreňom púpavy. stopy silice. ČERNOHLÁVEK OBECNÝ Prunella vulgaris L. že aglykón tvorí kyselina oleanolová. zastrihovaný — P. saponíny.P. V Belgicku a inde na Západe sa v jeseni bežne predávajú jemné puky. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: brunelka. ktoré vyrástli v tmavých pivniciach na koreňoch čakanky zasypaných pieskom. listy vajcovité. Bylina sa bežne vyskytuje na lúkách. Berger 1954). okrem toho aj horčiny. vňaťou ľubovníka. mladé listy a výhonky patria medzi šalátové a jarné polievkové byliny (dvojročná subsp. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. sú močopudné. pomer zoschnutia je asi 4 : 1 . kyselinu stearovú. dosť flavonoidov. vápnik. pripravuje sa z neho esencia (dil. pretože neskôr kvety opadávajú. vcelku potvrdili oprávnenosť používania pri krčných ochoreniach a zápaloch ústnej sliznice. Koreň je už od r. Pitie odvaru v medovej kaši miernilo chrlenie krvi a čistilo pľúca od krvavého kašľa a bylina utlčená s kaviárom a priložená ako obklad na vredy urýchľovala ich dozretie a otvárala i hojila rany. sodík. dusiť. Inak drogy slúžia na povzbudenie chuti (horčinové tonikum. s listom mäty. fosfor. Najkrajší je č. a to výhradne z divo rastúcich rastlín (pestované majú iné obsahové látky). Odvar sa používal aj pri horúčke a Matthiolus radil okrem toho zmes šťavy s octom a s ružovým olejom prikladať na spánky proti bolestiam hlavy. kňazská zelina. ten vraj nadobudol krásu a obľubu u každého a všetko sa mu darilo.) Scholler. radicosus sa pestuje pre korene a subsp. španielsky: Brunella. u nás sú tri. Spodné kvety má už dávno odkvitnuté. po omytí sa režú na približne 15 cm dlhé kusy a sušia na tienistom mieste (najlepšie je dosušiť umelým teplom pri 40—50 °C. vňaťou stavikrvu vtáčieho. veľkokvetý . foliosus pre list). hyperosid a kyselinu kávovú. Šťava ďalej obsahuje triterpénové deriváty (a — a (3-laktucerol). 89 . ďalej živicu. cholín. akosti v zátvorke) pripúšťa maximálne 10 % (20 %) drogy s iným sfarbením. čiernohlávka. rezervná látka úborovitých a čakankovitých rastlín sa ukladá v koreňoch namiesto škrobu. alebo hneď pri umelom teple). dva antokyanové glykozidy a horčiny. myšieho chvosta — do čajovín pri žlčníkových chorobách a s vňaťou žihľavy. svalník menší Nemecky: Kleine Braunelle. ktorú zaviedli do liečiteľstva nemeckí lekári v 16. levulóza a kyselina dikafeyltartarová (cichóriová). Gessner 1953. Čakanka kvitne v júni (júli) až v septembri (októbri). byľ slabo rozkonárená. šťaveľan draselný a kyselinu octovú. Čiernohlávky ako väčšina hluchavkovitých rastlín sú medonosné. Droga nemá pach a chutí horko. Podrobnejšie fytochemické prieskumy rozličných druhov čiernohlávkov robil r. 1690 známy ako náhradka kávy v Holandsku. triesloviny. brunellus = hnedastý (vzhľadom na listene a kalichy). Samy sa užívajú zriedka. obsah popola 10 % (15 %) a popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . Kvitnúce vrcholky vňate sa odrezávajú v júli-auguste a sušia v tenkej vrstve bez prehrabovania na vzdušných a tienistých miestach. Kvety sušením strácajú belasú farbu. francúzsky: Brunelle commune. arginín. má iba päť členov. krvčistiace). ktoré sa potom nepodobajú ani na jedného z rodičov. v listoch je aj kumarínový glykozid cichoriín. Mladé listy sa miestami upravujú na šalát alebo kašu a podávajú pri skorbute. je čakanka štrbákova. Príbuznou zeleninou. 1 % (2 %) anorganických prímesí. ktorý izoloval saponíny. druhové pomenovanie vulgaris = obyčajný. laciniata (L. Šťava vo vode alebo vo víne sa odporúčala ako liek na vyplakovanie alebo premývanie hrdla. Novšie prieskumy (Losch 1933. Zápar má mierne účinky na vypudzovanie žlče . úbormi nechtíka a pod. Skladujeme dobre uzatvorený a chránime najmä proti vlhkú. stor. rastie roztrúsené v teplejších a suchších oblastiach. keď horné iba začínajú rozkvitať. Predmetom zberu z rastliny v čase kvitnutia (jún—september) je vňať — Herba prunellae (Herba brunellae). horčík a železo). Krober 1937. čiernohlávková voda s ružovým olejom sa dávala na zvredovatené ústa alebo na rany. Vňať obsahuje pomerne dosť trieslovín (asi 7 % ) . V homeopatii sa používa čerstvý koreň vykopávaný na jeseň. — do metabolizujúcich čajovín). len čo začína kvitnúť.) Nath. kvety má veľké a fialové. Po prvej svetovej vojne sa korene stali náhradkou kávy. Ich pôvod vie určiť iba skúsený botanik. cholín. Nadzemnú časť odstrihujeme ihneď. Plody sú tvrdky. v lesoch a ako burina záhrad od nížin po horský stupeň. zapekať s mäsom a pod. pasienkoch. Inulín je oficinálny v ČsL 3 a izoluje sa aj z čakanky. Dáva dobrú nektárovú i peľovú znášku. 15. Korene sa vyrypujú rýľom (september—október). stomachikum). inulín. glykozid aukubín (s vplyvom na krvný tlak) a doteraz ešte nie celkom preskúmané látky. D 2 — 0). maďarsky: Kozonséges békavár.a trans-kávovú). V koreni glykozidické horčiny. anglicky: Self-heal. ktorá môže v zime spestriť chudobný jedálny lístok. Čajoviny č. hlavuška. sú hľadané ako zimná šalátová zelenina (dajú sa variť. Hlavné obsahové látky sú v šťave. Rod čiernohlávkov je malý. Vedecký názov rodu pochádza z latinského bruneus = hnedý. grandiflora (L. 157. Nakupuje sa koreň a vňať — Radix cichorii seu Herba cichorii. pod týmto označením ho uvádzal aj Matthiolus. známejšia ako endívia — C. Madaus (1938). 1963 Sandra. Preslávil sa ako výborný prostriedok proti krčným zápalom. Materiál sušíme pozorne v tenkých vrstvách. vlhkosť 14 % (14 %). inulín. manitol. Gessner (1953) a Losch (1933) uvádzali iba triesloviny (7 %). akosť (požiadavka II. inulín (10—15 %). kvitne najčastejšie žltkastobielo a listy má perovito rozoklané.laktucín a laktupikrín. Používal sa odvar aj čerstvá bylina. zbavujú nadzemných častí a sčernetých partií. taliansky: Brunella. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. octovú. spodné v ružici. Č. Č. ktorá pre I. Metanolové výluhy obsahovali rutín. endivia L. kôrou krušiny. čertohlav. májovník. aby sa nezaparil (pri teplote do 35 °C).via z nej urobili čarodejnú bylinu: kto sa natrel jej šťavou zmiešanou s olejom. mierne preháňavé.dávka je 1 lyžička vňate (piť 3 x denne šálku) alebo 2—5 g koreňa na odvar (5 minút variť na slabom ohni. gumu. List (1979) stanovil okrem toho aj triterpénové kyseliny (okrem ursolovej aj cis. obyčajný s obľubou vytvára miešance s oboma druhmi. ide o horké látky terpénového charakteru . metabolizujúce (tzv. Japonci dokázali vo svojej droge aj kyselinu ursolovú. zvonka slúžia na obklady pri bolestivých zápaloch alebo vredoch. rusky: - ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 5-25 cm. Čiernohlávok sa pre svoju mimoriadne liečivú moc nazýval aj božia spása (Gottheil). častejšie sa kombinujú v zmesiach (napr. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. chromatograficky dokázal.

Jednotlivé časti sa sušia vzhľadom na obsah silice tak ako všetky silicové drogy — podzemky sa narýchlo omyjú (ostatné časti nie).) Gaertn. na jar vytvára šupinatú purpurovú byľ vysokú 50-100 cm. Prenikavo páchnuce korene prešli iba neskôr do veterinárnej praxe a rozotreté listy sa prikladali na rany. Drogy: podzemok či koreň — Rhizoma seu Radix petasitidis (pomer zoschnutia 3 : 1). anglicky: Butterbur. nesmie teplota presiahnuť 35—40 °C. Homeopatická esencia slúži na podobné účely. veľké. Predmetom zberu býva prakticky celá rastlina. a to ako ústna voda alebo na očné výplachy a na kloktanie pri krčných a ústnych zápaloch a podobných ťažkostiach (pôsobí ako adstringens). a to ako prostriedok proti hnačkám. Plody sú chocholaté nažky. list — Folium petasitidis (zoschýňa v pomere 5—6:1) a kvet — Flos petasitidis (zoschýňa v pomere 5 : 1). Obsahové látky podzemka tvorí asi . Droga slúži v ľudovom liečiteľstve ako protizápalový prostriedok na vymývanie rán. maďarsky: Kózonséges kalapfu. španielsky: Sombrerera. menuje ešte jednu slávnu bylinu. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: devesel. pri niektorých ženských chorobách a na omývanie. pomenovanie dostal od petasos = slnečný klobúk. teda náš deväťsil. materiál sa kladie v tenkých vrstvách do tieňa — pri výdatnom vetraní dobre schne. a ten istý autor. má žltobiele kvety v polguľovitých úboroch. žalúdočným a črevným ťažkostiam. s vňaťou ľubovníka. Oficiálna medicína sa k nemu stavia zhovievavo. biely — P. ktorej v antike nesmierne dôverovali pri morových epidémiách — petasites.ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Z drogy sa zvyčajne používa 6—10 % odvar (var na slabom ohni asi 5 minút). Medzi prirodzené patrilo žuvanie aromatických liečivých bylín. Ilýrsky kráľ Gentios nariadil pri more užívať horec čiže encián. albus (L. Deväťsil má zo všetkých našich bylín najväčšie listy — nezameniť s lopúchmi. Jeho sláva sa obnovila v stredoveku. taliansky: Farfaraccio. zakončenú predĺženým strapcom úbo- rov s bledočervenými. s okrúhlou. myšieho chvosta. prasličky. List bez stopky sa zberá v máji a kvet v začiatočnom štádiu kvitnutia (február—máj). Droga sa však pre obsah trieslovín aplikuje aj vnútorne. lopušica. francúzsky: Petasite. V nemčine má podľa toho aj svoje pomenovanie — Pestwurz (Pest = mor). Druh rastie na vlhkých tienistých miestach a v pobrežných porastoch od nížin do horského stupňa. keď sa stal hlavným liečivom proti moru. podzemok sa vykopáva pred kvitnutím (rastlina spravidla kvitne vo februári—marci. K.. nátržní90 ka husieho. zriedka bielymi kvetmi. nazývaný po ňom Gentiana. ani pri vykopávaní koreňov! Pri morových nákazách a epidémiách sa ľudstvo utiekalo k prirodzeným i nadprirodzeným prostriedkom. Ak sa suší umelým teplom. Príbuzné druhy čiernohlávka sa používajú zriedkavejšie. ktorý o tom píše (Dioskorides). na rube plstnaté a majú 7-9 výrazných žíl. podbel (!) Nemecky: Rote Pestwurz. Príbuzný d. tu sa však častejšie kombinuje napr. ktoré sú menšie. V súčasnosti má oficinálne použitie v homeopatii — z čerstvej rastliny zberanej v apríli sa pripravuje esencia (dil. koňské kopyto. ale miestami až v apríli—máji). Listy v bohatej prízemnej ružici vyrastajú neskoršie. sú stopkaté. s listom alchemilky. dávkuje sa zvyčajne 1 lyžica na šálku záparu 1—2 x denne (taliansky autor L.) Gaertn. Listy deväťsilu nemožno zamieňať za listy podbeľa. DEVATSIL LEKÁRSKY DEVĚTSIL LÉKAŘSKÝ Petasites hybridus (L. Meyer et Scherb. ale rátajú sa za rovnako účinné. kvetom bielej hluchavky. D 2 — 0). rusky: Trváca bylina s hluzovitým podzemkom. pre svoje obrovské listy. spočiatku na rube sivoplstnaté. na báze hlboko srdcovitou čepeľou. acsalapu. levandule a pod. Palma uvádza asi 3 % zápar — nechať postáť asi 15 minút a piť 2-3 šálky denne). v liekopisoch však nie je oficinálny.

Krtičníkovité . Uplatňuje sa pri bolestivých menštruáciách. ba v protikŕčových účinkoch ho predstihne. Predmetom zberu ako droga mimoriadnej dôležitosti je kvet — Flos verbasci. V droge sa nesmú nachádzať. Rastie na kamenistých stranách. Ľudovo sa používal pri pľúcnych kataroch.06 g a podlieha lekárskemu predpisu). asi 2 % pektínových látok. španielsky: Gordolobo. volov chvost Nemecky: Windblumen-Kônigskerze. thapsiforme Schrad.1 % silice. Príbuzné druhy rodu Verbascum L. sliz. druh sa vyskytuje vo dvoch chemických chemovaroch. veľkokvetý.vo ku všetkým indikáciám. proti kašľu. štrkoviska a brehy vodných tokov. ľudovo sa užíva aj zápar z kvetov (2 %. Ťažko sa vysloviť priazni- D. ester izopetazolu je menej účinný. 91 . Kvet tvoril oddávna zložku prsných čajovín. oranka. ruderálnych stanovištiach a pri cestách. inulín. prízemné listy sú zreteľne stopkaté. nachladnutí a chrapote. plstnatá stonka nesie dokonale zbiehavé listy a veľké. huniak. reumatizme. kráľovská svieca. D. Rastie s optimom výskytu na teplých pahorkatinách. V niektorých západných štátoch sa používa čistý. maďarsky: Szóros farkkóró. pri ischiatických ťažkostiach. oficinálny v čs. aplikuje sa pri bronchiálnej astme. izo-S-petazín. 20 minút nechať stáť prikrytý — 3 šálky denne). chrapote. Divozel patrí k najstarším liečivým rastlinám sveta. rusky: DIVIZNA VEĽKOKVĚTÁ DIVOZEL SÁPOVITÝ DIVIZNA SÁPOVITÁ Verbascum phlomoides L. typické stanovištia sú výslnné pahorky. Neskôr sa izoloval z rastliny petazín. živica (petasit). reumatizme a tinktúre sa pripisovali silné diuretické účinky. trieslovina a minerálne soli. rusky: - 0. kde ich rastie veľa. Kvitnú celé leto. líši sa hlavne krátko zbiehavými až nezbiehavými listami. pri astme a pod. sacharidy. Syn.: V. veľkokvetý je dvojročná bylina vysoká asi 100-200 cm. nekombinovaný výťažok z listov a z koreňa (jednotlivá dávka je 0.Scrophulariaceae Ľudovo: cisárska svieca. DEVÄŤSIL LEKÁRSKY DIVOZEL VEĽKOKVETÝ Verbascum densifloram Bertol. liekopise. kruželica. sápovitý je vysoký iba 30—150 cm. na zapálené žily a vredy. lesných čistinkách. môžu včely naznášať naozaj dosť medu. Nemecky: Grossblumige Konigskerze. skalnaté stráne. Molene medicinale. dávka: 1 lyžica drogy na šálku záparu 3-krát denne). vo viniciach. anglicky: Mullein. pánbožkova onučka. pretože zväzočky ich kvetov sa rozvíjajú postupne. 1962 a ďalšie). alebo sa extrakt kombinuje s inými liečivami. Na farmaceutické účely sa pestujú aj osobitne — najmä d. Antika opriadla divozel poverami o zázračných účinkoch. ktoré by oprávňovalo starodávne ľudové používanie ako prostriedku pri chorobách dýchacích ciest. Divozely poskytujú med bledožltej farby. O pôsobení obsahových látok z farmakologického hľadiska nie je veľa známe. divizna. taliansky: Guaraguasco. majú kvetné koruny zväčša menšie. ktorý má podobné účinky ako alkaloid papaverín (pozri mak siaty). S-petazín. V Nemecku sa užíva prášok z koreňa zavarený vo víne s medom alebo s ryžou a pšeničnými alebo ovsennými vločkami. Prieskum rastliny sa robil aj u nás (r. predpokladá sa spomínané spazmolytické pôsobenie. Ľudové liečiteľstvo používa list najmä ako močopudný a potopudný prostriedok (aj ako náhradný za list podbeľa. francúzsky: Bouillon blanc. Čerstvé listy sa prikladajú na rany. opuchy. prípadne fialovo ochlpené tyčinky. List deväťsilu obsahuje okrem toho izopetazín. maďarsky: Keskenylevelú okórfarkkóró. plody sú tobolky. horčina petasitín. niektoré však sú asi oprávnené. monoterpénové i seskviterpénové uhľovodíky a petasitolidy. ochoreniach dýchacích ciest a proti črevným parazitom. Vedecké pomenovanie pochádza zo skomoleného latinského barbascum (barba = fúzy) pre jeho plstnaté ochlpenie. žľazy a pod. ďalej pri kašli. mierne súmerné citrónovožlté kvety. (u nás asi 10). devina. tam.

Čajoviny č.100. Obdobie zberu: (jún) júl—september (október). 184. najlepšie v poludňajších hodinách. že sa nechá odvar z drogy pôsobiť na suspenziu červených krviniek. kde kvet tvorí zložku. Homeopatia používa na prípravu esencie celú čerstvú kvitnúcu vňať zbieranú na začiatku kvitnutia a známe sú aj homeopatické prípravky z čerstvého koreňa (TEEP . i.j. v drobnom najlepšie v predhriatých plechovkách. Vyrába sa aj priemyselne ako Species pectorales Planta. 130.). Jednotlivá dávka drogy vo forme záparu (príp. a to ručným otrháváním za suchého počasia.115. hodnotí osobitným spôsobom — v hemolytických jednotkách (h. pripravenú predpísaným spôsobom z hovädzej krvi. 30 12 4 1 0.121. odvaru alebo macerátu) je 1. 20 III. Materiál by mal uschnúť za jeden deň. Kvalita drogy sa o. 146. Upotrebuje sa ako expektorans. Kvet tvorí aj súčasť hromadne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom. ktoré sa hemolyzovali odvarom z 1 g saponínovej drogy. j. Výnimočné uplatnenie v homeopatii majú čerstvé korene — Radix verbasci.DIVOZEL VEĽKOKVETÝ DIVOZEL SÁPOVITÝ Zberajú sa iba kvetné koruny bez kalicha. ktoré dobre zatvoríme a okolo uzáveru ešte zalepíme leukoplastom. 143. Práca s materiálom vyžaduje trochu rutiny a skúseností. 147.5 g (ČsL 4).Verbasci e radice). 4 20 30 . vykopávané v júli až v auguste. Materiál je veľmi hákli- Kvet divozelu — Flos verbasci (Flos verbascorum) sa ako droga hodnotí podľa ON 86 6214 a podľa ČsL 4: Znak Droga farbená inak ako materská rastlina Nerozvinuté kvety a kvety s kališnými časťami Iné organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol z drogy (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Saponínový obsah v hemolytických jednotkách (h. pričom účinnosť v tomto smere sčasti vyplýva aj zo slížového obsahu. Pri sušení umelým teplom neprekračovať teplotu 40 °C. čo je údaj pre účinnosť saponínov prítomných v 1 g drogy.94. ktorý sa uplatňuje ako čajovina s karminatívnym účinkom alebo náhradka za pravý ruský čierny čaj. každý zber osobitne na prudkom slnku alebo umelým teplom. a to viac ráz denne. Zber pre nákup treba čo najskôr odovzdať.116. Droga — Flos verbasci má medový pach a chutí sladkasto.5 10 8 2 1 10 3 1. pretože droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo.5 10 10 6 2 40 8 3 vý na stláčanie a zaparenie. 133. Kvety možno po dôkladnom vysušení skladovať v nepriedušne uzavretých igelitových vreckách. Sušíme ho rýchlo. Oficiálna čajovina ČsL 4. Zisťuje sa laboratórne tak. 128. 132. ktorý mierni dráždenie horných dýchacích ciest a sčasti z obsahu flavonoidov a saponínov.prsná čajovina. a ČsL 4 10 II.97. zistená hodnota odpovedá počtu mililitrov suspenzie červených hovädzích krviniek. sliz a flavonoidy. Droga obsahuje terapeuticky účinné saponíny. jednotlivo rozložený.) — najmenej 92 Akosť — najviac v % I. Pomer zosušenia je asi 8 : 1. je Species pectorales . ktoré reflektoricky zvyšujú bronchiálnu sekréciu.

V Indii sa ešte aj dnes používa pri love rýb (má hemolytický účinok podobný ako cyklámen . predovšetkým žlčníkových a pečeňových. Samozrejme.5 12 12 6 1 12 15 2 3 pokratovych časoch slúžila ako liek na ťažké rany a vredy. Podobne sa odlišujú aj druhy rodu rožec . žabinec. aj na zvýšenie odvahy. Zaujímavé je jej rytmické ranné a odpoludňajšie zatváranie kvetov.DRCHNIČKA ROLNÍ DRCHNIČKA ROĽNÁ ( + ) Anagallis arvensis L.Cerastium L. Podstatnú obsahovú zložku vňate a semien tvoria saponíny. kuracie oko. Plody sú tobolky. v staroveku zaháňala melanchóliu. tenšie nebodkované listy a biele kvety (patrí do čeľade hviezdicovitých — Stellariaceae). V minulosti. Kvety totiž nemajú medovinu a hmyz ich zriedka navštevuje. vznikali zámeny najmä s kuričkou (druhy rodu Minuartia L. španielsky: Murrons. Suší sa v jednej vrstve na tienistých a vzdušných miestach. Thefrastos. Rastlina sa v súčasnosti využíva najmä homeopaticky. Dnešný latinský názov vznikol asi z gréckeho anagelao = smiať sa. bystrosti a veselosti. kurimor. taliansky: Anagallide. poliehavou až vystúpavou byľou vysokou 10—30 cm. S týmto upotrebením prešla i do stredoveku. najmä medzi zeleninou. námožníček. Drchnička je prastarou liečivou rastlinou. Častá burina polí a záhrad. Slúžila totiž o. väčšinou sa nachádzajúce aj v koreni. Spomínali ju už Hippokrates.). Kvety na dlhých stopkách vyrastajú jednotlivo z pazúch listov a majú ohnivočervené koruny. i. listy krížmo protistojné. rátala sa medzi univerzálne protijedy. je oveľa útlejšia. vajcovité. má zaguľatené a na jednej strane ochlpené stonky. ktorá sa zberá celá. žiada sa čerstvá kvitnúca vňať. celistvookrajové.). U nás sa vyskytujú variety odlišujúce sa najmä farbou kvetov. Už v hip- Akosť — najviac v % I. Častejšie sa však uvádza spojenie gréckeho ana = opäť a agállo = zdobím. 10 Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina začerstva Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) 5 3 0. francúzsky: Mouron des champs. Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: kačacie (mačacie. ba mala vraj čarovnú moc na vyvolanie ducha z podsvetia a zachraňovala ľudí pohryzených besným psom. II. z ktorých 93 . Dioskorides. keď bola predmetom nákupu. Plínius. žabie) mydlo. Túto povesť si udržala až do stredoveku. Liečiteľsky sa mimoriadne preslávila. a pri hadom uhryznutí. (Stellariaceae). ktoré sa u nás vyskytujú dosť hojne. žabí střevíc Nemecky: Roter Gauchheil. bez korienkov a plodov. Historické osudy drchničky sú tiež zaujímavé. štvorhrannou. pomer zosušenia je asi 5 : 1. Zatvára ich aj pred dažďom. že kvitne znovu v jeseni. maďarsky: Mezei tikszem. rusky: .+ Cyclamen europaeum L. Dioskorides odporúčal jej šťavu pri bolení zubov a s vínom sa píjavala najmä pri bolestiach. Najčastejším predmetom zberu býva kvitnúca vňať — Herba anagallidis (júl-august). a to vzhľadom na to. (v európskej časti ZSSR obidve variety) DRCHNIČKA ROĽNÁ Jednoročná bylina s lysou. čo je dôležité pre vlastné opeľovanie. ktorá je nepomerne vzácnejšia a rastie iba v teplejších až najteplejších oblastiach. anglicky: Scarlet Pimpernel. Už v antickom Grécku Na drogu sa vzťahuje ON 86 6830: Znak bola známa ako bežná burina. rastie od nížin po podhorský stupeň.

Bukovité — Fagaceae Nemecky: Wintereiche. listy perovito laločnaté. Od staroveku až dodnes sú napr. antiseptikum a antihemoragikum. v liečiteľstve ako adstringentný prostriedok: antidiaroikum.je tvrdé. španielsky: Roble albar. Dubová kôra ako tzv. Kôra má po navlhčení zapáchať trieslom . Obsahovými látkami všetkých častí sú hlavne triesloviny (7—20 % ) . Drevo je veľmi cenná surovina . Ľudovo droga slúži ako prostriedok mierniaci bolesti. ktorý vyvoláva silné miestne dráždenie (vstrebáva sa sliznicami a pre ľudí i niektoré živočíchy je hemolytickým jedom ešte pri veľkom riedení . samičie jahňady po 2—7 na krátkych stopkách alebo sediace na koncoch konárov a samčie dlhé 3 — 5 cm. Kmeň alebo konár smie byť maximálne hrubý 15 cm. zvonka asi 5 % zápar. zrkadlová kôra bez zvyškov dreva. zajace a králiky. Duby sa opeľujú vetrom.) Liebl. čo sa niekedy odvodzuje z keltského quer = krásny a cuez = strom. samčie vo visiacich riedkych jahňadách. poskytujú mnoho dobrého okrovožltého peľu a okrem toho majú aj voskový listový med. taliansky: Quercia. lesklá. Homeopatický liekopis uvádza ako oficinálnu čerstvú kôru mladých konárov. jedovatý saponin — sapotoxín cyklamín (totožný so saponínom cyklámenu). Dianthaceae = Silenaceae). DUB LETNÝ Quercus robur L. pevné a štiepateľné. rastúci na skalnatých pôdach. variť na miernom ohni 5 minút). Vnútorne sa užíva zriedka a nie Na kôru — Cortex quercus — sa vzťahuje ČSN 86 6110: Akosť — najviac v % Znak Kusy kôry tmavšie na vnútorne] strane Staršia kôra.. vtáky. Druhové meno robur = sila. Sommereiche. kamienkoch. získal vzhľadom na drevo. francúzsky: Chéne rouvre. skladovaním. Droga je predovšetkým močopudným prostriedkom (diuretikum). V semenách je veľa škrobu (asi 37 % ) . močopudne a údajne drchničkou možno nahradiť kvasiové drevo . zápaloch obličiek a hemoroidoch. na upokojenie. zbavené osovej čiašky a po usušení aj šupky (strata na hmotnosti je nepatrná). potopudne. 94 . maďarsky: Kocsánytalan tolgy. takmer vo vode nehnije. balvan. s krátkou stopkou. Druh pôvodný len v podhorských oblastiach. maďarsky: Kocsányos tolgy. Žalude dlho slúžili ako surovina na výrobu atramentu. že drchnička je účinná aj pri besnote. zimný má vajcovitú korunu. Ešte stále sa udržuje názor. 10 10 3 1. tiež pri lišajoch a na ťažko sa hoj rany. sa menia na neúčinné farbisté tmavohnedočervené látky — flobafény. Staroveké národy dub zasväcovali svojmu najvyššiemu bohu. Upotrebúva sa predovšetkým zvonka vo forme odvarov (lyžica kôry na pohár vody. Nemecky: Stiel. podvaly. sacharidov (7 %). Silica u ľudí vyvoláva bolenie hlavy a vracanie. Oficinálnu drogu ČsL 4 tvorí kôra . Zvyčajne sa pijú 2—3 šálky asi 1 % záparu (po zaparení sa nechá asi 15 minút stáť) alebo zápar z pol čajovej lyžičky na pohár vody ako denná dávka. D 3). popraskaná a hrubšia ako 6 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah trieslovín v % — najmenej I.8 g prášku 4 x denne.jeden je asi totožný s kyslým saponínom senegového koreňa (Radix senegae — typická americká droga. je veľmi trvanlivé. D. pri hemoroidoch a na výplachy. na kúpele (omrzliny. Odlupuje sa iba mladá. zberaná z asi 10-ročných konárov alebo kmeňov (iba so súhlasom majiteľa lesa). Rastie v nižších polohách až do podhorských stupňov na mierne kyslých skalnatých pôdach. najmä vo vlhku. Veľmi zriedkavé použitie majú listy — Folium quercus. Duby si odjakživa vysoko cenili všetky národy ako symbol sily a krásy lesa. oleja (15 %). Podľa šumu starého duba sa veštilo v gréckej dodonskej veštiarni a starovekí básnici Ovídius a Vergílius uvádzali žalude ako prvú potravu človeka.chuť má slabo horkastú a silne zvieravú. Okrem kôry sa zberajú aj zrelé a zdravé žalude (október—november). kvety jednodomé. kým iné druhy zasa podľa ďalších významných vlastností: petraea od petra = skala. Homeopatická esencia sa používa najmä pri svrbivých vyrážkach (dil. Zápar pôsobí metabolický („čistí" krv). Je jedovatá pre psov. Plody sú žalude na dlhých stopkách. 5 5 1 0. Materiál sa môže sušiť na slnku alebo umelým teplom. opuchy. a to pri rúbaní alebo presvetľovaní porastov. Zber sa robí zjari (marec—apríl). v listoch sú aj flavonoidné glykozidy. známe dubové kúpele. pri nervových a pečeňových poruchách. ťažké.priotrávenia s ním v minulosti boli známe). Pridáva sa do priemyselne vyrábanej čajoviny Hemoral (antihemoroidová kúpeľová prísada).dubiny lužných lesov a nížin na sprašovom podklade. Hecker ordinoval 1.Cortex quercus. pri dermatózach sa zavaria 3—4 lyžice kôry 5—7 minút vo 2 litroch vody a vlejú do vane dopoly plnej 37 °C teplej vody).5 12 8 9 II. Duby mali vždy dobré meno aj v liečiteľstve. kone. rusky: ( ) D. pozri medzi cudzokrajné drogy). Okrem toho obsahuje triesloviny. samičie po 2—5 v pazuchách listov. Dubové listy a žalude sa často uplatňovali v znaku lesníkov a poľovníkov. tvoria drogu Glandes quercus. Žalude sú krátkostopkaté až sediace. bielkovín (asi 7. letný je stredne vysoký strom. pre vstrebávanie sa saponínov treba ju však považovať za toxickú. o čom však chýba spoľahlivý dôkaz. anglicky: Common Oak. tzv. Vedecký názov duba pochádza z latinského quercus. rusky: DUB LETNÍ (KŘEMELÁK) Druh vytvárajúci prirodzené lesné zárasty .5 %). Okrem týchto domácich druhov dubov rastú u nás a pestujú sa rozmanité cudzozemské druhy. kde vytvára spolu s predchádzajúcim miešané dubiny. ďalej saponin podobný saponínu našej mydlice lekárskej (Saponaria officinalis L. listy na stopkách dlhých 1—2 cm. výrobu sudov a pod. čistá trieslovinová droga slúži v technickej praxi na spracúvanie koží. horčiny a silicu s osobitným pachom.5 12 10 6 DUB ZIMNÝ DUB ZIMNÍ (DRNÁK) Quercus petraea (Mattusch. Pomer zosušenia je asi 2 : 1. hrubá asi 3-6 mm (zoschne asi na 3 mm). Používa sa preto na vodné stavby. Rastlina má hemolytický index asi 3 500.Lignum quassiae (pozri stať Cudzokrajné drogy).

Plody sú ježaté vajcovité tobolky. taliansky: Stramonio.pražením klesá obsah trieslovín a škrob sa mení na dextríny. Schlechtendal a i. asi 25 druhov. Dubienky sú guľaté nádory čiže patologické novotvary (Galia) spôsobené hmyzom. 39. vlčie bodliačie Nemecky: Weisser Stechapfle. Liečebne sa používajú z duba hálkového (Q.3 litre vody. rozkonárená. predovšetkým pri hnačkách. španielsky: Estramonio. blen čierny — Hyoscyamus niger L. pazušné alebo koncové. Bežná burina záhrad. rastlina s pichliačmi. 95 Jednoročná bylina vysoká 30-80 cm. Polyploidizáciou a krížením sa vypestovali odrody bohatšie na účinné obsahové látky — alkaloidy. Fraas sa prikláňal k názoru. 54. d. maslové semeno. kravák. má listy vajcovité a celistvookrajové.vyvolávajú ich hrčiarky . t. ČsL 4 uvádza na zápar aplikovaný externe 15 g. tiež vňať (Herba stramonii) a semeno (Semen stramonii).pozri Cudzokrajné drogy). ČsL 2 má oficinálny list. spodné srdcovité. 48. 44. Podobný mrlík hybridný . Osudy d. 138. metel L.. cigánske (svinské) jablko. ježkova palica. rumovísk. 55. ktorá pochádza z Etiópie. horné bez stopky. streštený ľuľok. obyčajný má variety líšiace sa hlavne farbou kvetov a plodmi (biele alebo fialové kvety a plody ostnité alebo hladké). žalúdočných i črevných kataroch (1 lyžička kôry na šálku záparu 2—3 x denne alebo prášok 5 x denne na hrot noža. O rozšírenie durmanu po Európe sa údajne pričinili Cigáni. vystupuje v rozličných typoch nitrátofilných spoločenstiev. podľa iných je to zmenené perzské tatula z tat = pichať. z ktorých u nás rastie 5. Listy sú vhodné proti hnačkám. že grécke strychnos manikos predsa len bol durman. Ľuľkovité . Ako liečivo sa stal známym až zásluhou Storka (1762). panenská uhorka. ktorí ho vozili so sebou ako liečivú rastlinu. francúzsky: Stramoine. miestami sa miešajú s kakaom a cukrom na výživný prostriedok a slúžia aj ako kávovina (Semen quercus tostum). 40. mašlák. Pomenovanie Datura pochádza údajne z arabského datora. Ťažkosť spočíva v tom. úhorov. listy má však oveľa menšie. obyčajného možno spoľahlivo sledovať až od stredoveku.Chenopodium hybridum L. maďarsky: Csattanó maszlag.) je nepochybne najstaršia liečivá rastlina z rodu durmanov. Okrem spomínaných druhov sa na farmaceutické účely (hlavne izoláciu alkaloidov) hojne používa ešte Datura inermis Jacq. prípadne macerovať za studena pri izbovej teplote 1 lyžicu kôry na 2 šálky vody a vypiť po dúškoch cez deň). na odvary proti poteniu nôh alebo na výplachy 1 kg kôry na 2 . 216. na bežné kúpele a obklady sa zavarí 500 g kôry na 3 -4 litre vody. obyčajný bol v staroveku asi neznámy. bez chuti a zamladi je akoby pomúčený. s bielou lievikovitou korunou. dubienky domácich dubov nie sú vhodné na liečbu a nezberajú sa (pozri ČsL 4). Čajoviny č. keď sa rozšíril po Európe (domovinou sú južné časti Ruska). rusky: DURMAN OBECNÝ DURMAN OBYČAJNÝ jednotlivé. Väčšina liekopisov uvádza oficinálnu vňať. . Pri zámenách alebo falšovaní listovej drogy prichádza do úvahy najmä ľuľok čierny — Solanum nigrum L. Camerarius ho prvý zobrazil a jeho domovinu omylom kládol do Orientu. infectoria Oliv. Narkotické účinky rastliny poznali dávno predtým Arabi a užívali ho podobne ako ópium na lekárske účely. možno ich potom upotrebiť v detskej praxi ako prostriedok proti hnačkám. anglicky: Thorn-Apple.DUB LETNÝ samotná. Predmetom zberu je list — Folium stramonii. listy vajcovité. zasa vajcovité. V detskej praxi sa dáva 1 kg kôry na kúpeľ. ho pokladajú za spomínaný strychnos manikos starovekých Grékov. D. 219. má listy menšie.. Príbuzný durman metel (D. + Datura stramonium L. Ľuľkovec zlomocný — Atropa bella-donna L. Žalude sa niekedy pražia ako káva . j. byľ holá. kvety .Solanaceae Ľudovo: bugačka. 53. nie končisté a hrubo zubaté. hrubo zúbkaté. že antickí lekári dávali pomenovanie strychnos mnohým jedovatým rastlinám a odlišovali ich iba ďalšími prívlastkami. Celkove má Datura L. až bielo ochlpené a hrubo zubaté.

vedľajšie obsahové látky sú triesloviny (4. Dym z 1.sú iba farebnou odchýlkou) vo vajcovitých hlávkach.Fabaceae (Motýľokveté .5 %). potom načechrané do vrstvy 5—6 cm (maximálna teplota do 45 °C. Bôbovité .5 — 20 12 0. s trojpočetnými (zriedka 4—6-početnými) listami. Pozor. dosúšajú sa na slnku. derivát kumarínu umbeliferón a veľa dusičnanu draselného. taliansky: Trifoglio dei prati. Divo rastúcich druhov ďatelín je asi 300. Pomer zosušenia je asi 1. Oveľa viac sa rastlina používa v homeopatii. Použitie drog patrí výlučne do rúk lekára a podobne ako pri ľuľkovci zlomocnom — Atropa bella-donna L. Niekedy sa vykupujú aj semená.25 g listov obsahuje 0. Účinné obsahové látky sú vysoko toxické alkaloidy (0. anglicky: Red Clover. Sušia sa rozložené vedľa seba. ktorých lístky majú zreteľné polmesiačikovité škvrny. Prípravky by sa nemali podávať pacientom so srdcovými ťažkosťami. Po vytra- JETEL LUČNÍ . t.25 Trváca bylina všeobecne známa. uvádza sa aj možnosť do 60 °C . španielsky: Trébol de prados. jednotlivo. ktorý sa s najväčšou mierou spolu s ďalšími látkami pričiňuje o terapeutické pôsobenie. Rodové meno ďateliny (Trifolium) pochádza z latinského tres = tri + folium = list. j. Koreň obsahuje aj iné alkaloidy (tiež však deriváty tropánu). DURMAN OBYČAJNÝ Listy odrezávame podľa možností ráno.ČERVENÝ JETEL Trifolium pratense L. ktoré však môžu i chýbať.35 %) tropánovej rady. i september). najmä hyoscyamín. lebo ťažko znáša sucho i väčšie vlhko. stopy silice. Listová droga aj semená sú veľmi háklivé na skladovanie — ľahko vlhnú.5 0. Pomer zosušenia je asi 5—7 : 1. rusky: ĎATELINA LÚČNA Na listovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6411 a požiadavky ČsL 2: Akosť — najviac v % Znak Sčerneté a zhnednuté listy Prímesi materskej rastliny Rozdrvené časti a stopky listov Cudzie organické časti — prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Vlhkosť Obsah alkaloidov v % — najmenej 1. slúžia hlavne na izoláciu alkaloidov (atropínu) a ako antiastmatikum. francúzsky: Trefle des prés. dnes sa obsahové látky upravujú do sprejov. s krátkou stopkou.1—0.poľské pramene). V ľudovom liečiteľstve je akákoľvek manipulácia s ňou zakázaná. O liečivých účinkoch ďateliny sa . Červené kvety (zriedka biele . Pôvodne rastie na lúkách. Mnoho odrôd sa podarilo vyšľachtiť a ďalšie vznikli ich krížením. S drogami treba manipulovať veľmi obozretne.5 : 1.4. maďarsky: Réti lóhere. na začiatku kvitnutia rastlín (jún-august. 5 2 5 0. sýtozelené. v priemere 0. rastlina je prudko jedovatá! Zber drog je deťom prísne zakázaný.indikuje svieže (mierne vlhké) pôdy.3-0. príp.5 mg atropínu. atropín a málo skopolamínu. ktoré sa získavajú zberom nie celkom zrelých toboliek (september—október). vytrvalá ďatelina Nemecky: Rot-Klee. na okraji lesov i vo svetlých lesoch . trojlístok a pratense = rastúci na lúke. plody sú nepukavé struky.sení ich ešte presušíme. U nás sa v minulosti tiež vyrábali z nich antiastmatické cigarety. len zdravé.Papilionaceae) Ľudovo: štajerka. Prešľachtený sa často pestuje na poliach. až sú semená v tobolkách čierne. Druh je variabilný.5 20 12 neudané ČsL 2 5 2 10 0.

Červená ďatelina je rovnako dôležitým prínosom pre včelie hospodárstvo. ktorá po skosení veľmi rýchlo dorastá a čoskoro kvitne. lúčnej i ď. repens L. Účinnými obsahovými látkami ď. Ď. jún—september) otrhávame na začiatku kvitnutia mäsovočervené alebo jasnokarmínové hlávky bez podporných listeňov. glukozid trifoliín. Spomína ju abatiša Hildegarda vo svojom diele Na kvet — drogu Flos trifolii rubri sa vzťahuje ON 86 6240: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté kvetné hlávky Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. Plínius uvádzal síce Trifolium. Uplatňuje sa ako chuťové a vôňové korigens. Lepšie je sušiť umelým teplom do 35 °C. Ďatelina dáva z 1 ha až 100 kg medu. plazivá sa liečebne využíva najmä pri reumatizme.lucernu siatu (Medicago sativa L. fenolové látky. roľnej (Trifolium arvense L. najmä dnes. lúčnej — červený. Drogu — Flos trifolii rubri neuskladňujeme. farbivá. cuk97 . syn. aby sa využilo jej nektarové bohatstvo a zvýšila úroda semien. plazivej a sušené kvetné hlávky bez stopiek. že ju odporúčal už Dioskorides ako antidiaroikum.. nemožno ho považovať za ďatelinu. riedko rozložený a na vzdušnom mieste. si ju vysoko cenili. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať z ď. Prvé správy o ďateline z našich oblastí pochádzajú asi z 11. adstringens) a bronchitídach. stor. úsade a opuchoch žliaz. triesloviny a flavonoidy. išlo o liečivú vachtu trojlistú (Menyanthes trifoliata L.). v máji až v auguste (príp. roľná pre svoje adstringentné pôsobenie zasa pri hnačkách. roľná silicu.ĎATELINA LÚČNA vedelo len veľmi málo. Je výbornou včelou pašou.) Presl. Celkom rozkvitnuté alebo odkvitajúce kvety pri sušení sa rozpadajú a hnednú. Z národohospodárskeho hľadiska sú ďateliny naše najdôležitejšie krmoviny a obohacujú pôdu dusíkom. T. Tvoria podstatnú zložku zmesiek. živicu. Ď. — ďatelinovec). Homér spomínal medzi lotosmi akúsi znamenitú krmovinu pre kone a jestvuje dohad. tiež nakupovanú drogu — Flos trifolii albi. ale ihneď odpredáme nákupni. zvonka ako kožné dezinficiens. organické kyseliny. lúčnej sú triesloviny. bielom výtoku. uvádzanej pod menom lagopus. v listoch sa nachádza asparagín a iné aminokyseliny. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . stor. že to bol asi teplomilný južnejší druh Trifolium fragiferum L. Namiesto ďateliny mali starovekí poľnohospodári veľmi cennú krmovinu . najmä biela plazivá (Amoria repens (L. keď sa včely usmerňujú hlavne na ňu. 12 5 2 0. lúčna sa používa hlavne pri hnačkách (antidiaroikum. najmä za vlhkého počasia. Ďateliny sú veľmi významné pre včelárov.5 14 8 3 II. 20 10 4 1 14 10 3 Physica a herbáre 16. Kvetné hlávky bez podporného listeňa sa zberajú v júni—septembri hneď po rozkvitnutí a rýchlo sa sušia (pomer zosušenia je asi 6 : 1). O nej sa vie. izotrifoliín.). rastúci u nás len v teplejších oblastiach i to roztrúsene (ď. Ď. plazivá obsahuje najmä triesloviny a ď.). flavonoidy. Upotrebenie sa akosi prelínalo vždy s upotrebením ď. Pri nešetrnom zbere sa takto znehodnocujú aj zaparené kvety. Materiál sušíme ihneď a rýchlo v tenkých vrstvách. hnedasté kvety vyradíme. jahodovitá). Predmetom zberu a nákupu u nás je kvet ď. ď. Ľahko totiž podlieha skaze a napáda ju hmyz.

Dáva sa prednosť strukom žltobielej farby. anglicky: Kidney-Bean. Akosť medu sa však často preceňuje. Plocha kultúrnych fazúľ je dosť rovnomerne rozdelená medzi Starý a Nový svet. ružovej.). lúčnej má podobné uplatnenie ako v alopatii. Homeopatická esencia z ď. Fazule pochádzajú prevažne z trópov. taliansky: Fagiolo. Dávkovanie všetkých je prakticky rovnaké: ako čaj — 6 lyžičiek drogy nasypaných do 3 dl vriacej vody sa nechá 10 minút prikryté stáť a po prefiltrovaní sa pije počas dňa po dúškoch. čo však podľa opisu boli zrejme iné strukoviny ako fazule. loďka (pre tvar strukov). Celkový počet sort je značný (zhruba 500). j. 5 1 0.Papilionaceae) Nemecky: Garten . egyptské bôby (Faba vulgaris Moench alebo východoafrická strukovina Dolichos lablab L. rusky: - Jednoročná bylina vysoká 35-50 cm s pravoovíjavou stonkou dlhou 100—200 cm. asi 10—15 cm dlhé struky so semenami. maďarsky: Bab. Plody sú lysé.Bohne. Prvé herbáre z druhej polovice už poznali rozdiely medzi egyptskými fazuľami a vtedajšou americkou novinkou. pestované dodnes v Egypte). Dosúšajú sa umelým teplom pri mierne zvýšenej teplote (30 — nanajvýš 40 °C). Gréci sa s nimi oboznámili údajne počas ťaženia Alexandra Veľkého do Indie. druhové latinské označenie vulgaris = obyčajný. no súčasne ako Pericarpium phaseoli. stor. kde sú semená fazule národným pokrmom.5 10 7 2 II. perovito zložené listy tvoria velké vajcovité stopkaté lístky.Fabaceae (Motýľokveté . sa zjavili prvé fazuľové semená v prístavoch španielskych moreplavcov. FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZOL OBECNÝ Phaseolus vulgaris L. Zosychajúce zožltnuté struky sa zberajú v čase úplnej zrelosti. nadmernej tvorbe slín s poruchami žalúdočnej sekrécie a pri ochoreniach dýchacích ciest. červenej a i.rovke. španielsky: Fasol. 10 2 1 10 10 3 . Bôbovité . Americké fazule potom za niekoľko desaťročí vytlačili takmer načisto z kultúr tzv. príp. Importovali ho k nám z Južnej Ameriky. majú celé strapce kvetov poskytujú98 cich zlatožltý med aj dostatok peľu. francúzsky: Haricot. kvety v málokvetových strapcoch rozličnej farby (bielej. Oficinálna droga sa ešte dnes označuje v niektorých liekopisoch termínom Fructus phaseoli sine semine — fazuľový struk bez semena. Druh sa pestuje ako zelenina aj ako strukovina v domácich záhradkách a v kríčkovitej kultúrnej forme. august —september a zbavujú sa semien. Už starí Aztékovia v Mexiku vysievali fazule v zmesi s kukuricou. aj druhy rodu Vigna. Na plod fazule bez semien — Fructus phaseoli sine semine — sa vzťahuje norma ON 86 6621: Znak Ináč sfarbená droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. Vedecké pomenovanie fazule vzniklo z gréckeho phaseolos = člnok. Fazuľa sa u nás šľachtí ako strukovina a zelenina. t. Až začiatkom 16. Národy starovekého Stredomoria pravé fazule nepoznali. najmä na roliach. Fazule kvitnú v júni až v auguste.

anglicky: Fennel. taliansky: Finocchio selvatico. minerálne soli (o. Sušia sa bežným spôsobom. fazeolozid D). rozpustnú kyselinu kremičitú). Plody aromatické podlhovasté rebrovité dvojnažky. takisto ako všetky semenné drogy. fazuľová múka — Farina phaseoli. Miestami sa na ten istý účel vysieva ako poľná plodina. alantoín. Droga sa pridáva i do čajoviny Nephrosal (diuretikum a dezinficiens močových ciest). FENIKEL OBYČAJNÝ FENIKEL OBYČAJNÝ FENYKL OBECNÝ Foeniculum vulgare Mill. trigonelín. Drogu je vhodné kombinovať s inými (pozri zoznam čajovín). perovito zložené do nitkovitých výčnelkov. Kvety drobné. 18. 26. 25. Zo zámen a falšovaní prichádza do úvahy kôprovník (Meum athamanticum Jacq. 17.). 22. Najviac treba dávať pozor na plody fenikla zbavené silice a umelo prifarbené. vulgare — f. Náš juhomoravský fenikel („Moravský") sa na trhu veľmi cení. niektorých dermatózach a tiež pri močových kameňoch (najmä fosfátových). nevarené semená (i struky) sú jedovaté a otravy známe — postihujú najmä deti. aj u nás. 108. znižujúci hladinu cukru v krvi. užíva sa odvar z 3—4 lyžíc sekanej drogy na 300 ml vody. bielkoviny (24 %). najmä v začiatočných štádiách cukrovky. kým fenikel má iba jeden). ďalej triterpény (o. Semená v prášku slúžia na horúce obklady — kataplazmy pri mokvavých a svrbivých ekzémoch a na izoláciu škrobu (Amylum phaseoli). 40—50 % hemicelulóz a glukokiníny (účinný glukokinín. priemyselne vyrábaný prípravok s obsahom fazuľových strukov bez semena je čajovina Diabetan. užívajú sa preto ako diuretikum. ľahko splanieva. organické kyseliny (pipekolovú. V homeopatii sa používajú drogy z odkvitajúcich druhov kríčkovej alebo zákrpkovej fazule. maďarsky: Kozonséges harmatkása. V súčasnosti sa šľachtí vo všetkých teplejších oblastiach sveta. sa doposiaľ nepodarilo izolovať.) s menej valcovitými červenohnedými dvojnažkami podobnými pachom feniklu (pod lupou mu však vidno v každom údolí nažky 2—3 silicové kanáliky. za príslušnej diéty ako antidiabetikum. 23. žlté. listy s pošvami. cholín. traumatínovú a i. v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. 24. pri ktorom poznáme viacej foriem. rusky: Dvojročná bylina vysoká 100—200 cm. o.Liečebné použitie a význam pre potravinárstvo majú aj semená — Semen phaseoli. fazín sa varom denaturuje. 148. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Fenchel. Rastlina má domov v oblasti Stredo- zemného mora a v západnej časti Ázie. slúži ako pomocný liek pri cukrovke s veľmi dobrými výsledkami (nenahradzuje však inzulín). Čs. Druh sa u nás pestuje v zeleninárskych záhradách pre voňavé dvojnažky. i. inozitol. 237. tmavý fenikel (subsp. dextrín a predovšetkým toxické lektíny. antidiabetikum. Hlavní dodávatelia na svetový trh sú západoeurópske štáty a južná Európa. i. v rozomletom stave označované ako tzv. Fenikel bol veľmi obľúbený už u sta99 . metabolikum — pri reumatizme. fazín — účinný ako ricín (ricínového semena) a abrín. zabraňujúce proteínovú syntézu. Klinicky a pokusmi sa dokázalo. vyvolávajú ťažké krvácavé stavy a koliky. odstaviť na 10 minút a scediť do termosky. Niekedy sa odporúča variť 15—20 g drogy s litrom vody asi 2 hodiny — denná dávka je 1/2 až 3/4 litra odvaru. variť 2 minúty. Semená obsahujú škrob (45-50 % ) . Zrelé oplodie obsahuje predovšetkým aminokyseliny (najmä gvanidínový derivát arginín). Čajoviny č. Liekopisy majú oficinálny tzv. priaznivo tiež ovplyvňujú látkovú premenu. pije sa 2—3-krát denne pol pohára medzi jedlom (ako diuretikum). španielsky: Hinojo común. francúzsky: Fenouil officinal. že vodné výťažky zo strukov zvyšujú vylučovanie moču a znižujú hladinu cukru v krvi. pravý).

186. Stonkové listy s perovito delenými prílistkami. j. likérov. stonka jednoduchá. taliansky: Viola tricolore. Materiál sa suší v prievane prirodzeným alebo umelým teplom do 50 °C. plody po krátkom presušení sa dosúšajú pri teplote do 35 °č. stomachikum 100 (najmä v detskej praxi). Zvyšok rastlín sa potom po dozretí skosí a krátko presuší a vymláti (tzv. Pomenovanie foeniculum pochádza zo zdrobneného foenum = seno (pre pach a výzor po usušení listov) a nachádzame ho už u Plínia. trojfarebná je jednoročná až trváca bylina. 2 2 1 10 11 2 1. trojičná. V. Čajoviny č. sirôtka. Silica je zložkou kvapiek Solutan (antiastmatikum) a masážneho roztoku Herbadent. metylchavikol.5 10 10 1. Droga ďalej tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (choroby močových ciest).113. choleretikum. Homeopatická tinktúra má analogické použitie ako droga v alopatii. najlepšie zberané v septembri druhého roku rastliny. 227. Kvitne v júli až septembri. medziach a opustených. Druhové označenie tricolor je z latinského tres = tri a color = farba. Oblasť používania je podobná ako pri aníze. Plody sú oficinálne vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 4).76.Violaceae Fialka roľná sa bežne ráta iba za poddruh fialky trojfarebnej. preháňaciu — Species laxantes a žalúdkovú čajovinu — Species stomachicae. 213. Homér. rusky: . 17. Listy má ako f. Egypťanov.112. 127. vňať — Herba foeniculi zasa pri chorobách z nachladnutia a plody pri chrípkových stavoch a ochoreniach. netvorí poplazy.118. sirotky. Fenikel je výborné sekretolytikum a expektorans na báze silice. vajcovito kopijovitý. prípravkov proti hmyzu a i. 197.). ruského čierneho čaju). Homeopatia žiada zrelé plody. subsp. ďalej spazmolytikum a karminatívum. 152. Záhradné veľkokveté formy sú nežiadúcou prímesou v drogách a nezberajú sa. ale osobitný význam z včelárskeho hľadiska nemajú. Plody sú tobolky. Vedecký názov viola sa odvodzuje od iolon.ČsL 4 a ON 86 6622 majú tieto požiadavky Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice najmenej I. medzi ktorými následkom hybridizácie existuje mnoho prechodných foriem. a aj keď je tento med tmavý. 184. 215. 123. expektorans. 188. Ungolen (cholagogum. 207. silica tzv. roľná je jednoročná bylina vysoká 10—20 cm. hepatoprotektívum) a Pulmoran (expektoračná čajovina). Fenikel ako väčšina zelerovitých rastlín je medonosný. najlepšie bez obracania. 210. Do strednej Európy priniesli fenikel benediktíni v skorom stredoveku. Zahrňuje rozličné typy. Species pectorales Planta (prsná čajovina) a ústnej vody Herbadent. 199. FIALKA ROĽNÁ Viola arvensis Murr.5 g na zápar jednotlivo perorálne (ČsL 4). anízový aldehyd a rozličné terpénové uhľovodíky. čo je zdrobnený výraz pre ion — tak nazýval fialky už napr. Máva najvoňavejší med. Feniklová voda (Aqua foeniculi) slúži zvonka na ošetrovanie zápalov očí a kloktanie. teda i včely. srdečné korenie. netvorí poplazy. Drogu — Fructus foeniculi tvoria zväčša celé dvojnažky. anglicky: Wild Pansy. slamnatý čiže sekaný fenikel). Nemajú ani liečebné použitie. často fialovo pásikované alebo modrasté. úhoroch. macoška. Fialky — trojfarebnú i roľnú . ale viacej anetolu (až do 80 % ) . Fialkovité . Stomaran (čajovina pri tráviacich ťažkostiach). 172. Kvety majú dva vrchné lupienky celé alebo sčasti fialové. no korunné lupienky kvetov sú žltkasté či biele. Dáva prednosť kyslej piesočnatej pôde. 190. ČsL 4 má oficinálne čajoviny s feniklom: vetrovú — Species carminativae. maďarsky: Háromszínú árvácska. mydlárstvo. Ľudovo: bylina psotníková. i rozkonárená. ďalej granuliek Mucilogram a Sennagran (laxans). zanedbaných pozemkoch. karminatívum. ktorej hlavnú zložku tvorí terpén anetol (60 %). tricolor L.Herba violae tricoloris (seu trinitatis seu jacae). koncový úkrojok väčší. 196. t. vysoká 10-30 cm. trojfarebná. 192. Indov. postupne ako dozrievajú (tzv. Fenikel a silica má ešte široké priemyselné použitie (kozmetika. a tá je výborné spazmolytikum. Reduktan (pomocná liečba tučnoty). Drogu skladu- . korigens. Meduje každý rok. z drogy sa izoluje silica. V čajovinách sa fenikel s obľubou kombinuje s anízom a rascou.119. nie však vždy rovnako. maceška. Často rastie na roliach. Dávky plodov sú 1. trojfarebná patrí medzi farebne najkrajšie fialky. Antickí Gréci i Rimania označovali fialku výrazom flox. 241. Silica sa s obľubou používala proti blchám. fenikulín. Grékov i Rimanov. F. Je to rozšírený a veľmi polymorfný druh. česaný fenikel). Dobrá droga obsahuje 4 —6 % silice. Zriedka sa ľudovo používa koreň — Radix foeniculi ako karminatívum. F.) Gaud. španielsky: Flos de la Trinidad. všiam i proti hmyzu sliepok. sirotky. Na farmaceutické účely sa zberá a nakupuje celá nadzemná časť kvitnúcich rastlín (máj—august) .opeľuje hmyz. medziach. Diabetan (pomocná liečba cukrovky). pri okrajoch lesov a ciest. a to ako korenina i liečivo. Plody sú tobolky. F. Moderné liekopisy žiadajú určitý obsah silice — minimálne 3—4 % (nezameriavajú sa iba na vonkajší výzor). 140. Ďalšie obsahové látky sú bielkoviny. Detský čaj s rumančekom Spofa (náhrada tzv. Pomer zoschnutia je 5 — 6 : 1. Druh rastie na rumoviskách. ostatné sú žlté alebo belavé. laktagogum pre dojčiace matky (zvyšuje tvorbu mlieka). vrúbkovaný. 153. 182.5 FIALKA TROJFAREBNÁ MACEŠKA TROJBAREVNÁ Viola tricolor L. ostáva tekutý. výroba cukríkov. Často sa uvádzal v herbároch ako zložka čajovín a iných prípravkov. úhoroch. sacharidy a olej. potom fenchón (10-20 % ) . francúzsky: Violette tricolore. Najlepšie sa zberajú ručne odrezávaním vyvinutých a dokonale zrelých okolíkov (júl-september). trojice Nemecky: Acker-Stiefmutterchen. 232. b. Arabov. arvensis (Murr. sladkého fenikla má menej fenchónu (5 %). 183. 120. a ČsL 4 1 1 0. 193.5 3 II. MACEŠKA ROLNÍ rých Číňanov. fialičky.

uľahčujú odkašlávanie pri ochorení dýchacích ciest (príp. ako slabé diaforetikum a pre metabolické pôsobenie pomáhajú aj pri reumatizme a niektorých kožných ochoreniach. sliz. silica (okolo 0. 10 4 2 1 10 10 3 I. triesloviny. Pomer zosušenia je 8 : 1. 4 3 1 12 12 II. Drogy sa pokladajú predovšetkým za expektoračné sekretolytiká. pľúcnych ochoreniach a pod. Droga je pri skladovaní veľmi citlivá na vlhko. zriedka biela. 5 ´2 1 0. Kvety s ostrohou. vždy príjemne voňajúca. Pre obsah rutinu sú aj vazotonikum. rusky: VIOLKA VONNÁ Trváca bylina vysoká 10—20 cm. emeticky pôsobiaci alkaloid violin. 8 6 2 12 15 jeme v dobre uzatvorených nádobách v tme. pri oparoch a i. pri ťažkostiach s močením. drogová ON 86 6246 pre kvet (Flos violae tricoloris).FIALKA TROJFAREBNÁ FIALKA ROĽNÁ ČSN 86 6822 stanovuje pre vňať tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Čs. 63. po krátkom zavarení na miernom ohni 10 minút postáť. koruna fialová. môže sa uplatniť emetické pôsobenie. Čajoviny č. španielsky: Violeta odorosa. scediť do termosky a vypiť po dúškoch v priebehu dňa. ďalej ako metabolický prostriedok (zvyšujú činnosť močových orgánov a potných žliaz). napr. 13. Kvety po odkvitnutí 101 . Účinné obsahové látky sú hlavne saponíny. FIALKA VOŇAVÁ Viola odorata L. impetigu. 152. zberajú sa v rovnakom údobí (máj až august) a sušia podobne ako vňať. karotenoidy. francúzsky: Violette odorante. Majú diuretické pôsobenie — aplikujú sa pri kataroch močového mechúra. Fialkovité — Violaceae Ľudovo: fialôčka Nemecky: März-Veilchen. taliansky: Viola mammola. 150. Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené kvety ako na čerstvej rastline Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovuje sa laboratórne) I. maďarsky: Illatos ibolya. Drogy sa aplikujú aj externe — zvonka na obklady alebo do kloktadiel (pri zápaloch a pod.5 10 8 2 II. prítomný je aj glykozid gaulterín.). Vnútorne sa dávkujú 2 lyžice drogy na 300 ml vody. Homeopatia pri podobných indikáciách ako alopatia používa esenciu pripravenú z čerstvých kvitnúcich rastlín (zberajú sa v auguste až v septembri). Dávky zbytočne nezvyšovať. anglicky: Sweet Violet. akné. Predmetom nákupu sú k kvety — Flos violae tricoloris. potom flavonoidy (predovšetkým rutín). adjuvans pri ekzémoch. 50. aj spojených s horúčkou). Nemá pach a chutí slabo sladkasto.01 %) a minerálne soli (do 11 % ) . na hornom okraji riasnaté. pri čiernom kašli. antokyanidy. z krátkeho podzemka vyrastajú zakoreňujúce poplazy s ružicami stopkatých až obličkovitých listov so široko vajcovitými prílistkami.

aký je tento rod pestrý. a v tom čase už kvitne podobná nevonná f. ako ju napr. pre svoj nízky saponínový obsah však bez osobitného významu. Predmetom liečebného používania je celá rastlina. bez prístupu slnka alebo umelým teplom do 50 °C. inak sa suší v tenkých vrstvách rozostretá na vzdušnom mieste. možno vysvetliť tak. pripravoval sa zaparením 10 polievkových lyžíc kvetov bez kalicha v 100 ml vriacej vody. pôsobenie drogy v tomto smere treba pripísať údajne prítomným saponínom (Braun.) a potvrdili ho. listy sa používali zvonka pri zápaloch. maximálne do 35—40 °C). kvety podľa Dioskorida slúžili pri epilepsii chlapcov a na zapálené hrdlo. ktoré láka najmä príjemná vôňa. pomádovým spôsobom (samovoľným vyprchaním do vrstvy tuku). Obdobie zberu: marec-apríl. hlavne korene. za dobrého vetrania (umelým teplom. ktoré okrem toho majú veľa modrého farbiva (antokyan) a ketonické látky irón a jonón.FIALKA VOŇAVÁ sa skláňajú k zemi. Slávny fytoterapeut Leclerc vo Francúzsku odporúčal koreň aj ako emetikum. Po krátkom omytí sa suší rýchle na tienistom mieste. ktorú nemá takmer ani jeden príbuzný druh a vyrastanie listov priamo z podzemka. Materiál treba sušiť veľmi rýchlo. Používal ju už Hippokrates. Slovanské pomenovania fialky majú spoločný základ a Mathioli v herbári ju nazval fiola. bronchiálnych kataroch. že koreň f. chrániť pred svetlom. Celá čeľaď fialkovitých rastlín má u nás iba jeden rod — fialku. Podzemok s koreňmi (Radix seu Rhizoma violae odoratae) sa získava vytrhávaním rastlín v septembri—októbri. Druh rastie v kroviskách. Schreck 1922. že fialka stráca 102 pri prvej jarnej búrke vôňu. čerstvá je oficinálna v homeopatii. ľahko sa zaparuje a vlhne. Jej vôňa vystúpi až po 5 —10 000-násobnom riedení. Cennejšie sú kvety jedincov rastúcich v tieni (majú tmavšie kvety) a sú voňavejšie. Všetky časti drogy pôsobia ako mierne expektorans — sekretolytikum. dávky okolo 2 g pôsobia emeticky (dávivo). pokladá sa novšie za pochybný. tento hydrolyzujúci glykozid je prítomný aj v kvetoch. zber: marec—apríl. t. 1968).003 %. z čoho si možno urobiť predstavu. F. Podnet ku tomu dal Kroeber.). obsahuje značné množstvo saponínov. a preto ich botanicky vie správne určiť niekedy len skúsený odborník. Dbáme pritom. Podobne ako vňať sa niekedy zberá a suší list — Folium violae odoratae. ale aj z listov. po 24-hodinovom státí sa to prefiltrovalo a pomaly zahrievalo so 100—150 g cukru. na uľavenie pri kašli a riedenie hlienu pri čiernom kašli. Niekedy sa zberá kvet — Flos violae odoratae.. keď začínajú búrky. v dobre zavretých nádobách. voňavej si novšie overovali viacerí autori (Linde 1919. psia (V. voňavej môže nahradzovať koreň ipekakuány (pozri drogy cudzieho pôvodu). ktoré sú nositeľmi vône. ktorý je vraj chemickou skladbou a najmä účinnosťou blízky emetínu ipekakuánového koreňa. canina L. Opeľovanie kvetov fialiek obstarávajú včely. ak bolela hlava. pomer zosušenia asi 6 : 1. Grimme 1921 a i. aby sa zachovala pôvodná farba kvetov a ich vôňa. plody sú tobolky. Klinicky dokázal. Drogy sa u nás nenakupujú. Výskyt alkaloidu violínu. hlavným znakom je vôňa. Názor. na medziach a vo svetlých lesoch. Kvety však obsahujú aj medovú šťavu. Silica sa extrahuje nielen z kvetov. Fialky u nás rastú asi v 30 druhoch (na svete celkove asi 400). odpredáva sa na vývoz. Drogu treba skladovať na suchých miestach. Plinius ju menoval na treťom mieste čo do obľúbenosti kvetov pri výzdobe (za ružou a ľaliou). Celá rastlina. pomer zosušenia asi 4 : 1. že kvitne od konca apríla do začiatku mája.3 —1. V detskej praxi bol prv veľmi obľúbený sirup z fialkových kvetov bez kalicha. na chorý konečník. Obdobie zberu: asi marec—apríl.5 g drogy. j. Na zápar z koreňa sa berie 0. nazýval Homér a Pindaros. Mnohé z nich majú ešte rozličné odrody. Koreň sa zasa začína uplatňovať pri výrobe priemyselných liečiv a aj v receptúre (ako . zoschnutie asi 5 : 1. ktorý stanovil saponínový obsah a skúšal drogu na obsah a účinnosť prítomného alkaloidu violínu (violaemetínu). Podľa Plínia bolo najlepšie voňať fialky. Silica kvetov je jedným z najdrahších éterických olejov — nachádza sa v kvetoch v množstve 0. Vedecké pomenovanie rodu pochádza z gréckeho ion — zdrobnené iolon. ďalej stopy silice s metylesterom kyseliny salicylovej. silnom zahlienení dýchacích ciest (ako čaj: 2 čajové lyžičky vňate na 300 ml vody macerovať za studena alebo 1-2 % odvar). Expektoračné pôsobenie f. Starí lekári jej prisudzovali veľkú liečivú silu. F. Viola L. Najčastejšie sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba violae odoratae. voňavá patrí u nás k najstarším liečivým rastlinám. voňavej sa podobá viac druhov — treba si všimnúť botanický opis. Pomer zoschnutia: 7 : 1. Sirup je pekne modrý. získava sa tzv.

fosforu. draslíka. graciola sa vyznačuje pálčivou a horkou chuťou. vďaka.D 3). V homoepatii sa pripravuje esencia aplikovaná na bolesti uší. Graciolín má podobnú.15 %). francúzsky: Gratiole. Krtičníkovité . podzemok tenký. ktorý chutí škrabľavo a horko a na srdce účinkuje podobne ako náprstníkové srdcové glykozidy. Zámeny sú možné najmä s druhmi rodu Veronica L. Listy sediace. vrúbkovaný. ďalej Scutellaria L. Keď deti vypili mlieko od kráv. čoskoro dostali prudké hnačky.mierne sekretolytikum — najmä v sirupoch). ktorého aglykón je gracioligenín (pri pokusoch na zvieratách sa ukázal neúčinný) a graciotoxín alkoholovej povahy. taliansky: Graziola. Homeopatia pripravuje z ešte nekvitnúcej čerstvej vňate esenciu (dil. — š. horko chutiace zlúčeniny — kukurbitacíny. potom soli vápnika. ktoré ju spásali. rastie v teplejších oblastiach v nížinách až horskom stupni v húšťavách na brehoch vôd. Rod Gratiola L. Vedecké pomenovanie vyšlo z predpokladu liečivosti a odvodilo sa z latinského gratia = milosť. niekedy priama. U nás sa rastlina upotrebúvala v ľudovom liečiteľstve proti vodnatieľke a pečeňovým ochoreniam. Pre časté otravy sa však jej užívanie zanechalo. Rastlina nezadržateľne nutká na stolicu. lebo je začerstva i po usušení jedovatá. Druh má veľké nároky na vlhkosť. D 2 . vo vlhkých lesoch a na vlhkých lúkach. Plody sú tobolky. Rastlinu treba rozhodne pokladať za toxickú. silica. galericulata L. Antickí lekári neuvádzali graciolu vo svojich spisoch. aj ten je pomerne zriedkavý. Rastlina obsahuje vo všetkých svojich častiach — osobitne vo vňati — kryštalický glukozid graciolín (asi 0. čierny kašel a reumatizmus. článkovaný. — šišak (najmä S. GRACIOLA LEKÁRSKA GRACIOLA LEKÁRSKA + Gratiola officinalis L. Na osobitné požiadanie sa zberá v júni až v auguste kvitnúca vňať — Herba gratiolae (florens).5 : 1. jej chuť je však výrazne horká a pálčivá. rastliny s vysokým obsahom aukubínu majú hypertonický účinok — spôsobujú pokles krvného tlaku. plazivý. končisté až hrotité. aj v očianke Rostkovovej. ktorú vraj bohovia udelili ľuďom ako osobitnú milosť (Gratia Dei). lysá. resp. byľ vystúpavá. biele koruny s červenými žilkami. holé. pomer zosušenia je asi 5. ktorý má inak formované listy i kvety a chutí slabo horkoslano). očné ochorenia. Ďalšie látky sú horčiny. 131. Čajoviny č. je u nás zastúpený iba jedným druhom.Scrophulariaceae Nemecky: Gottes-Gnadenkraut.) Dostál) — má však inakšie listy a inak usporiadané bledočervené kvety. prípadne sa u nich prejavili aj poruchy zraku. kopijovité. (asi 0. takže sa kedysi používala ako prečisťujúci prostriedok (najmä podzemok). Materiál sa suší prirodzeným teplom (umelé teplo nesmie presahovať 40-45 °C). na okraji riedko pílkovité. líši sa i menej horkou chuťou. Droga nemá pach. ale slabšiu účinnosť ako aukubín obsiahnutý napr. Tento účinok vyvoláva hlavne elateridín — glykozid približne rovnako silne účinný ako má jalapová hľúza — Tuber jalapae (pozri cudzokrajné drogy). Sám aukubín má tlmivé účinky na centrálnu nervovú 103 .02 %). španielsky: Graciola. Podobná je i konopička (konopnica) širokolistá (Dalanum ladanum (L. — veronika (rozrazil). Celkove súbor glykozidov má účinnosť asi 1 000 žabích jednotiek v 1 g vňate a list asi 1 500. triterpénová zlúčenina graciolón a látky ešte bližšie neprebádané. rusky: KONITRUD LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 20—40 cm. maďarsky: Orvosi csikorka. Stopkaté kvety vyrastajúce z pazúch listov majú široko lievikovité. jednoduchá alebo riedko konáristá. vzhľadom na povesti o všestrannom liečebnom význame rastliny. anglicky: Water-Hyssop. vyhýba sa pôdam s vyšším obsahom vápna. Manipulácia s rastlinou i drogou musí byť opatrná. odrezávajú sa kvitnúce nadzemné časti krátko pred kvitnutím.

O rast- . že droga — vňať gracioly. Byľ rozložitá. krieda a filos = priateľ. (Gessner. Rimania struthium. terapia s graciolou sa zanechala. v terapii sa zriedka uplatňovala pre svoje špeciálne účinky. v akej súvislosti sa toto slovo vzťahuje na rastlinu. Pre obsah veľmi zaujímavých látok je rastlina v súčasnosti predmetom prieskumu. Englyos derczefu. — GYPSOMILKA METLINATÁ GYPSOMILKA METLINATÁ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. uplatňujú sa pri akútnych a chronických žalúdočných a črevných poruchách s kŕčmi. Účinok na srdce sa pripisuje glykozidu graciotoxínu. špecifických prípadoch. fastigiata a iné. G. stretávame sa s ňou ako s technickou rastlinou už od najstarších čias a jej význam sa nezmenil prakticky až dodnes. okrem toho zapríčiňuje krvné výrony do mozgu a i. prípadne aj graciolón. maďarsky: Fátyolvirág. maďarský) mydlový či mydlicový koreň. drasticky laxatívne. Rodové označenie rastliny vychádza z gréckeho gypsos = sadra. Klinčekovité . Keďže po užívaní drogy a prípravkov vznikajú u ľudí otravy a laxatívne pôsobenie sa prejavuje príliš drasticky.. hispanica. Všetky u nás sú vo voľnej prírode mimoriadne zriedkavé. Esencie pripravené z nekvitnúcej rastliny — z čerstvej vňate. Z vypozorovaných účinkov a z ľudového liečiteľstva je známe. z ktorých u nás rastie päť druhov s niekoľkými poddruhmi a tri cudzie. druhový názov to ďalej upresňuje (paniculata = z panicula — metlinaté súkvetie). listy čiarkovito kopijovité. t. ešte dnes v týchto oblastiach používané na pranie látok. južná — G. Nevedno. Hippokrates nazýval rastlinu strouthion. Zbiera sa do kytíc. G. Druh v prírode uprednostňuje stepné lokality s piesočnatým substrátom. j. metlinatá je jedna z materských rastlín koreňovej drogy zastarane označovanej ako Radix saponariae albae — biely (sivý. sa používala a pôsobí anthelminticky. repens L. bohato rozkonárená. najmä jemnejších. G. Výslovne sa zakazuje používať rastlinu ženám pri menštruácii a počas gravidity. pri obličkových ochoreniach a kataroch močového mechúra a pri niektorých detských chorobách. Plody sú tobolky.sústavu a po vnútornom podaní vyvoláva zápaly žalúdka a tenkého čreva na pokusných zvieratách. metlinatá rastie v Štátnej prírodnej rezervácii Čenkovská lesostep neďaleko Štúrova. keďže strouthos je vrabec. rastlina obľubujúca sadrovitú. G. ŠATER LATNATÝ Gypsophila paniculata L. Používala sa hlavne ako prací prostriedok. zriedka ružové kvety v metlinovitom súkvetí z množstva vrcholíkov. 1968). diureticky. V homeopatii sa rastlina a prípravky používajú i naďalej. osobitne hodvábnych. Steinegger. struthium. Graciolu možno užívať iba na radu lekára a v osobitných. Pred ľudovo odporúčanými indikáciami varujeme. a preto sa občas pestuje aj v záhradkách. súčasti Tatranského národného parku. plazivá (G. dezinfekčné a miestne dráždivo. ovplyvňuje i srdcovú činnosť. Za nositeľa účinku sa pokladá predovšetkým graciolín a jeho štiepne produkty. Podľa opisu to bola nepochybne g. Drogu tvoria rozličné druhy rodu 104 Gypsophila L. rusky: . Historický úvod k používaniu gypsomilky je zhruba rovnaký ako v prípade mydlice lekárskej. 1953. vápencovú pôdu. niekedy má i vyše 1 000 kvetov.Dianthaceae (Silenkovité — Silenaceae) Nemecky: Schleiergipskraut. a to na pieskoch spolu s inými teplomilnými a pieskomilnými panónskymi druhmi. Podobná pieskovka stepná — Psammophiliella stepposa (Klokov) Ikonnikov sa zasa nachádza v rezervácii na juhozápadnom Slovensku v katastri obce Kamenín a g.) tvorí zložku nádherného koberca na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier. chlpatá. z viachlavého podzemka vyrastá vretenovitý koreň hlboko do pôdy. Drobné biele. levantský. Druhý obchodný druh koreňovej drogy je Radix saponariae rubrae (pozri mydlicu lekársku).

V Španielsku sa rastlina nazývala jabonera (od jabon = mydlo) a v Neapole lanaria. má hrubý. Ich nežné kvietky sú veľmi vhodné do kytíc. U Plínia sa dozvedáme. prípadne umelou teplotou 40-50 °C. Môžu to byť aj iné rastliny. španielsky: Escorzonera.). najmä ich korene. maďarsky: Spanyol pozdor. u nás neveľmi známy. V technických odboroch slúži na izoláciu saponínov. Dioskoridov ierakion mikron je h. najmä zušľachtený poddruh (subsp. Tussilen . expektorans. Pleumolysin . Hadomor španielsky nebol v staroveku známy. Názov pochá- 105 .kvapky. po usušení aj do zimných. režú na kusy (príp.vo voľnej prírode sú prísne chránené). i lupu. ktoré sa uplatňujú o. Saponinum album tvorí zložku čs. inde sa pestuje. 1882 aj u prof. HADOMOR (HADÍ MOR) ŠPANIELSKY HADÍ MORD ŠPANĚLSKÝ (ČERNÝ KOŘEN) Scorzonera hispanica L. pomocný liek pri bronchitíde.roztok. hemolytický index drogy je 2 600 až 3 900. resedifolia). tvorí iba zložku liekových foriem. prípravkov Guanar . Zber sa robí od marca do septembra. až čiarkovité. V tomto zmysle nachádzame zmienky z r. podzemky sa krátko a rýchle omyjú. podľa želania nákupcu). Strata na hmotnosti je asi 3 : 1.). ako je čakanka obyčajná a ďalšie. Droga prichádzajúca na farmaceutický trh pochádza zvyčajne z Malej Ázie alebo z južnej Európy. zápale hrtana a pod. ordinujú sa podobne. ako materskú rastlinu uvádza Gypsophila struthium L. Rastlina je obľúbenou zeleninou milovníkov rastlinných pokrmov. listy na rozkonárenej byli podlhovasto elipsovité. Wittstein zaznamenal aj jej použitie: je vraj viac technické ako liečebné — nahrádza mydlo najmä pri praní vlny. Druh rastie na trávnatých svahoch. vo svetlých lesoch. Sušia sa prirodzeným teplom. taliansky: Scorzanera.. Podobnú zeleninu môže poskytnúť stredomorský tzv. „Čierny koreň" sa prvý raz použil asi v Španielsku v prvej polovici 16. ako droga označované Radix gypsophilae (paniculatae) — Radix saponariae albae. ktorá je tiež bohatá na saponíny (Gréci ju poznali ako oficinálnu rastlinu). Plody sú nažky. rusky: HADOMOR (HADI MOR) ŠPANIELSKY Trváca bylina vysoká 40-110 cm. Wittsteina v jeho knižnej publikácii o Radix saponariae aegypticae (čiže hispanicae alebo levanticae). elegans Bieb. sediace a zvyčajne riedko zubaté.kvapky. rezedokvetý (S. ako liek proti hadiemu uhryznutiu alebo jedu ropuchy. naviazaním na povrazy. francúzsky: Scorzonere. Na Sicílii a v južnom Taliansku rastie hlavne druh G. napr. porrifolius). prevažuje glykozid (3-amyrínového typu — bidezmozidický oligosid gypsosid. stor. expektorans a Benephorin . V našich záhradkách sa najčastejšie pestuje okrem gypsomilky metlinatej aj gypsomilka ozdobná (G. anglicky: Scorzonera. dužinatý koreň. lana = vlna. Koncové žlté úbory s okrajovými jazykovými kvetmi s korunnými lupienkami dva razy dlhšími. arrostii Guss. v analytických prácach (pozri divozel — otázku stanovovania saponínov hemolytickým indexom alebo hemolytickými jednotkami). Droga sa samostatne nepoužíva. Nepochybne sa struthion týka aj mydlice lekárskej. ako sú listene zákrovu. ovosný koreň — kozobrada pórolistá (Tragopogon porrifolius L.kvapky. Droga obsahuje vysoké percento saponínov (6—30 %). Jej vnútorné upotrebenie sa pre vstrebávanie saponínov neodporúča. označovaných ako Saponinum album. i. Čakankovité — Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: čierny koreň Nemecky: Garten — Schwarzwurzel. známou pod názvom čierny koreň. Predmetom zberu z gypsomiliek sú mnohohlavové podzemky (u nás možno vykopávať iba pestované druhy . že struthion čiže radicula = korienok rastie divo vraj iba na vyprahnutých miestach v Ázii a Sýrii. na suchších a aj vlhkých lúkach — s obľubou na vápencovom substráte od pahorkatín do podhorského stupňa.line písali aj iní grécki autori.

Tretia zelerovitá rastlina je potočník sladký (sevlák zeleninový — Sium sisarum L. treba dať však pozor na príbuzné jedovaté druhy! Mladá vňať krkošky sa dá upraviť ako špenát. ktorý za mlada. hemostyptikum a venotonikum. ďalej krkoška hľuznatá (krablice hlíznatá — Chaerophyllum bulbosum L.) sa dá upotrebiť ako zelenina — v južnej Európe sa pripravuje z neho obľúbený šalát. púpavu. vo Francúzsku a odtiaľto sa rozšíril do Nemecka a k nám. Kvitne v jeseni alebo v zime. Benígni. Možno ho aj sušiť — bežným spôsobom ako korene iných úborovitých či čakankovitých rastlín — pozri napr.2 %). Majú celkom príjemnú chuť. pľúc a pod. železa.5 % a obsahuje hlavne eugenol a seskviterpény (R. opuchy. Býva hrubý ako prst. Kôra sa zberá tradičným spôsobom a je oficinálna v niektorých starších liekopisoch.Hamamelidaceae Nemecky: Virginischer Zauberstrauch. V európskych kultúrach je asi 350 rokov. Jeho kultúry boli rozšírené niekedy aj u nás. vo Francúzsku pestovaná ako zelenina. Plod je tobolka s dvoma olejnatými čiernymi jedlými semenami. zvonček repkový. čakanka obyčajná a púpava lekárska. Čierny koreň je výborná zeleninová lahôdka zimných a najmä jarných mesiacov. keď je citeľný nedostatok zeleniny. na trh prichádza vo zväzkoch. močopudný a zmäkčovací prostriedok. ďalšími obsahovými látkami sú cholín (asi 0. tiež na uľahčenie odkašlávania (expektorans). hoci môže nahradiť drahú špargľu.) . pri hroziacom potrate a zvonka na podliatiny. pri cievnych ochoreniach a na miestne zápaly.). používali sa aj múčnaté semená. vo veľkom sa pestuje vo Francúzsku. pupalku dvojročnú (Oenothera biennis L. ktorých výživový a chuťový význam sa dosť často pre106 hliada. krátke tyčinky a štvorlistý kalich. Podobne možno upotrebiť aj niektoré ďalšie rastliny. Anglicku i Švajčiarsku. Ďalej je prítomný sliz. List sa zberá v jeseni a rýchle suší. ľahko stráviteľný. Menej sa používa kôra. vždy ho pokladali za liečivú rastlinu. Destilát z čerstvých listov a konárikov je v USA veľmi obľúbený. anglicky: Witch-Hazel. žalúdka. guma a celulóza. taliansky: Hamamelide. potom veľa sacharidov. Druhové pomenovanie má podľa miesta pôvodného výskytu (Virgínia). Odvar z kôry a listov užívali severoamerickí Indiáni oddávna proti mnohým chorobám. chuť má vtedy sladkú. prípadne sa dávajú do zriedeného mlieka. rusky: v európskej časti ZSSR sa neuvádza VILÍN VIRGINSKÝ Ker alebo stromček vysoký až 7 m. glukozid podobný koniferínu.Stachys sieboldii Miq. Kvety žlté.. predovšetkým však ako protizápalový prostriedok. svrbivé ekzémy. fosforu) a vitamíny. hojne minerálnych solí (vápnika. najmä v Brazílii. Tiež zvonček repkový (zvonek hlíznatý — Campanula rapunculus L. Obsahové látky koreňa tvorí predovšetkým inulín (rezervný polysacharid. Zo zelerovitých rastlín má podobné použitie buľka hľuznatá (bulvuška hlíznatá — Bunium bulbocastanum L. Rastlina pochádza zo Severnej Ameriky. Listová droga slúži predovšetkým ako adstringens. Osobitnou koreňovou pochúťkou sú čierne korene vyprážané ako rezne a podávané s majonézovým zemiakovým šalátom. Odporúčal sa aj pri krvácaní z nosa. kombinovať s inou zeleninou (karotka.). Kuchynsky sa dá využiť aj kozia brada pórolistá. 1962). poskytuje chutný koreň na šaláty. Svojimi listami pripomína liesku. na kŕčové žily. s 10 % prísadou liehu sa expeduje do celého sveta ako „pánska kozmetika".). nazývané hamamelitaníny a silicu. Spoľahlivo sa dá odlíšiť mikroskopicky: lieska totiž má v mezofyle veľké drúzy šťaveľanu vápenatého a hama- mel idioblasty — kamenné bunky. Podobne ako špargľu možno upraviť podzemky z rastliny čistec Sieboldov (čistec hlíznatý . u nás nedocenený. HAMAMEL VIRGÍNSKY Hamamelis virginiana L. asparagín. Podľa Pottera (r. ale dajú sa i dusiť. Možno z nich variť výbornú diétnu polievku. ktorý ním označoval mišpuľu. inozitol. Do európskej medicíny sa dostal po r. majú štyri úzke korunné lupienky. musia vrieť asi 1/2 až 3/4 hodiny. Pochádza z Číny. v kôre 0. púpava) môžu byť cennou zeleninou najmä pre diabetikov. bohaté na olej. Drogu najčastejšie tvoria listy — Folium hamamelidis (oficinálne v ČsL 2 a vo väčšine svetových liekopisov). hrubo vrúbkovano zubaté. Koreň je výživný. nezvädnuté a celé korene.pestuje sa ojedinele v Maďarsku a v Nemecku. pór) alebo s mäsom. Pomenovanie hamamelis je známe u Athaenea. dlhý. keď ešte roní mlieko. ako aj pri pohlavných chorobách. Čierny koreň sa aj pestuje. čakanka. rastúcu najmä pri riečnych tokoch v nížinách a na piesočnatých presypoch. upravovať ako karbonátky. 2—3 šálky denne) ako potopudný. glykozid rozpustný vo vode a saponín (ten je však predmetom sporov) a Madaus (r.dza z talianskeho scorza = kôra a nera = čierny (pre vonkajšie čierne zafarbenie). kozia brada. Hamamel je stará indiánska liečivá rastlina. nepatrne horkastú. Na farmaceutický trh prichádza spravidla z atlantickej oblasti Severnej Ameriky. trochu okyslenej vode.05 %. Silica je v čerstvých listoch asi 0. elipsovité. Koreň sa niekedy používa v liečiteľstve (10 % odvar — nechať mierne vrieť asi 20 minút. Hamamelovité . 1736. U nás sa pestuje ako dekoratívna drevina v parkoch a okrasných záhradách. maďarsky: Hamamelisz. stopkaté. stor.5 %). Kôra má podobné použitie. konáre lysavejúce. 1938) uvádza aj kyselinu askorbovú. zvonka 3 polievkové lyžice na liter záparu (na kúpele a omývanie). listy sa okrem toho líšia chemickými reakciami. Kuchárske príručky bežne uvádzajú recepty na prípravu očistených. 1898) bol osvedčeným vonkajším i vnútorným prostriedkom proti hemoroidom (osobitne pri krvácajúcich). na severoamerickú drevinu ho preniesol Linné. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2—3 razy denne). Ako kuchynská zelenina prešiel do všeobecného používania až začiatkom 17. poskytuje chutnú a ľahko stráviteľnú zeleninu. zapekať. Pred prípravou sa oškrabú ostrým nožom. Pri kupovaní treba vyberať hladké. kde sa stále pokladá za veľmi kvalitnú zeleninu. vyrastajú z pazúch listov. lebo namiesto škrobu obsahujú inulín (majú ho okrem úborovitých a čakankovitých rastlín aj zvončekovité a horcovité rastliny). čisté sa hneď kladú do vody okyslenej trochou octu alebo citrónom (inak dostanú čiernu farbu). V Amerike sa nachádza v každej holičskej oficíne. manitol. čriev. dávkuje . napr. Korene sa varia v osolenej. arginín. keď ho do Európy priviezol Collinson. hlavne elágového typu. väčšinou sa lisuje na kompaktnú hmotu. Poskytuje dužnatý podzemok — Radix (Rhizoma) scorzonerae (hispanicae).). U nás sa neprávom zanedbáva. Ker je rovnako dobre známy aj v Južnej Amerike. pražiť. je tu namiesto škrobu). Mäkké sa scedia a upravujú ako špargľa. Listová droga — Folium hamamelidis i kôra — Cortex hamamelidis obsahujú predovšetkým triesloviny (3—9. listy veľké. oškrabaných a uvarených čiernych koreňov. krátko končisté. Tieto rastliny (hadí mor. preto slúžia aj ako požívatina. vhodný na diéty.

volové očko Nemecky: Sommer-Adonisroschen. vredoch predkolenia.2 % extraktu a mierni nepríjemné následky nadmerného opaľovania a urýchľuje regeneráciu. maďarsky: Ószi hérics. Výťažky. zväčša koncové kvety majú 10—12 žltých korunných lupienkov. Čs. maďarsky: Nyári hérics. Druh rastie v teplomilných dúbravách. zápary alebo odvary či extrakty sa upotrebujú najmä v mastiach pri hemoroidoch alebo v čapíkoch pri kŕčových žilách.5 Hlaváčik jarný je trváca bylina s 20—35 cm vysokou listnatou stonkou so striedavými listami dvojito až mnohonásobne strihanými na čiarkovité až nitkovité segmenty. farmaceutický prípravok vyrábaný priemyselne z tekutého hamamelového extraktu je Aviril H unguentum — masť na hemoroidy. kôry a mladých konárikov. slepomak letný. taliansky: Adonide primaverile.: Adonis vernalis L. rusky: HLAVÁČKOVEC LETNÍ HAMAMEL VIRGÍNSKY sa 1 polievková lyžica na šálku odvaru. väčší počet tyčiniek a drobných semenníkov na guľato vajcovitom lôžku. údajne sa osvedčil. V miernom adstringentnom účinku spočíva aj určitý spôsob ionizujúceho pôsobenia na pokožku. poľný kohútik (kominárik). + Adonanthe vernalis (L. anglicky: Spring Adonis.je zákonom v ČSR úplne chránený druh. plody sú chlpaté nažky. kačičky. pripravovaná destiláciou z čerstvých listov. súvislá. Jednotlivé. Homeopatia sa pokúsila za hamamelový list zaviesť ako náhradku list liesky. Tvorí napr. proti miestnym zápalom kože i slizníc a pri hnačkách. na Slovensku len zásadne — povoľuje sa obmedzený zber na určitých lokalitách. a prípravok liečebnej kozmetiky Neridé mlieko po opaľovaní .) Spach Syn. významný druh prí107 . Na to slúži predovšetkým hamamelová voda — Aqua hamamelidis. rozstrihaný mak. počet jeho prirodzených lokalít ubúda . rusky: . v lesostepných porastoch.obsahuje 0. preto sa výťažky Požiadavky ČsL 2 sú takéto: z listov môžu zužitkúvať v kozmetike. francúzsky: Adonide printaniere.denne. čierne (falošné) korenie. letného Nemecky: Herbst-Adonisroschen. rusky: . miláčik. hlaváč. HLAVÁČKOVEC PODZIMNÍ Akosť — najviac v % Znak Červenohnedé časti materskej rastliny pochádzajúce z osí Cudzie organické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej v % ČSL 2 5 2 6 2 3. análne trhliny a pod. ohníček. Ľudovo: český elebor. Ľudovo: červánky. hemoroidov a kôra i list sa niekedy aplikujú spolu vnútorne — extrakt 2—3-krát denne 1 čajová lyžička alebo 10-15 kvapiek výťažku 3—krát HLAVÁČIK JESENNÝ + Adonis autumnalis L. prípadne extrakt — Extractum hamamelidis corticis seu Extractum hamamelidis fluidum (listov). Podľa homeopatického liekopisu sa oficinalna urtinktúra pripravuje z kôry čerstvých výhonkov a koreňa. na zastavovanie krvi a na hojenie rán. kožná pigmentácia ostáva neporušená. slepomak (jarný). voda i extrakt sa používa aj na ošetrovanie podliatin. HLAVÁČEK JARNÍ HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ + Adonis aestivalis L. lišajov. Extraktom možno umývať i vlasy (proti lupinám). Drogy treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch. maďarsky: Tavaszi hérics. Preto sa niekedy zamieňa i pri alopatickom upotrebení. na výslnných trávnatých svahoch. Podľa niektorých botanikov je iba plemenom h. horká tráva. ľná ružička. zlatúš Nemecky: Fruhlings-Adonisroschen.

Niektoré druhy hlaváčikov poznala už antika a opriadla ich mýtmi a povesťami. letného. plody sú holé nažky. jednotlivé kvety majú korunné lupienky červenej farby a dozrievajú v holé nažky so zeleným zobáčikom. saponíny a 2. s listami mnohonásobne strihanými na čiarkovité segmenty. 1883 ako prvý zistil. jesenného a h. V porovnaní s inými rastlinami je v droge veľa lítia. kvety má z 5—8 karmínových. Srdcové glykozidy sa ľahko rozrušujú. jarného je kvitnúca vňať — Herba adonidis. Srdcové glykozidy sa relatívne zle resorbujú a rýchle doznievajú. Drogu treba skladovať v tme v dobre zatvorených nádobách a staršia ako dva roky by sa nemala používať. Pri prieskume tohoto účinku ruský vedec Bubnov r. Strata sušením je asi 5 : 1 . a preto droga sa na liečebné účely stabilizuje a nastavuje na určitú účinnosť (Adonidis pulvis normatus — Iiekopisy zvyčajne žiadajú obsah 0. v tenkých vrstvách. čím sa začal prieskum hlaváčika v tomto smere. pri opatrnom obracaní. rastie najmä v kultúrnych spoločenstvách obilnín a priemyselných rastlín. Vedecké pomenovanie hlaváčikov je odvodené od krásneho gréckeho boha Adonisa — predobraz každoročne sa obnovujúcej vegetačnej sily. Hlaváčik letný je jednoročná bylina so stonkou 20 . Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať.30 cm vysokou.strofantidíny (cymarín. teplejšie polohy. zriedka sa pestuje v záhradkách na okrasu. listy strihané až na čiarkovité segmen- Droga — Herba adonidis (vernalis) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Najviac v % 2 14 10 2 ty. druhové pomenovania upresňujú niektoré vlastnosti (vernalis značí v latinčine kvitnúci na jar). Užíva sa preto ako kardiotonikum. že hlaváčik má vlastne indikácie ako náprstník. Predmetom zberu z h. kumulácia nenastáva. adonitoxigeníny (adonitoxín). Účinné obsahové látky sú kardioglykozidy . v núdzi možno sušiť v tieni. diuretikum v ľahších a stredne ťažkých prípadoch dekompenzácie a funkčných srdcových ťažkostiach. stonku má vysokú 20—40 cm. odrezáva sa bez spodných bezlistových častí (apríl—máj) a suší oddelene (je jedovatá) pri teplote 55 — 60 °C v priebehu pol hodiny. Hlaváčik jesenný je tiež jednoročná bylina. potom flavonoidy. Rastie na roliach. na spodnej strane zväčša čiernych lupienkov. účinnosť sa hodnotí na morčatách).HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ rodnej rezervácie Devínska Kobyla pri Bratislave.2 % cymarínu. Viaže sa na pôdu s výrazným obsahom vápna a na nižšie. kam ju nechtiac vysievajú semenami z južnej Európy. ČsL 2 výslovne zakazuje v droge prímes h. Druh je častou burinou poľných pôd. Hlaváčiky sa opeľujú hmyzom. v prievane. Botanicky sa dlho zamieňali za čemerice a najmä korene a semená sa používali pri najrozličnejších chorobách — dokonca aj pri rakovine. Ľudove najčastejšie pri ťažkostiach s močením. Droga okrem toho pôsobí výrazne diureticky. poskytujú mu dostatok peľu. tiež pri klimakterických ťažkostiach srdca 108 . k-strofantín). nemajú však medovinu. aby sa zamedzilo rozkladnému pôsobeniu enzýmov.6-dimetoxybenzochinón.

aj zubov. účinnosť je veľmi slabá. H. j. maďarsky: Egybibeszárú galagonya.0 g — užíva sa zvyčajne 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa 2—3-krát denne. jarného. troj-až päťlaločnaté. Okrem druhov u nás pôvodných rastú v ČSSR aj druhy cudzokrajné a pestované. letný je rovnako jedovatý. na medziach. Pri bežnom dávkovaní nie je nebezpečenstvo nežiadúcich účinkov. časť konárikov sa premieňa na tŕne dlhé asi 12 mm. usporiadané do priamych vrcholíkov. pri okraji svetlých lesov. azarolus) ako krataigos — zhotovovali sa z neho prípravky utišujúce bolesti. neopadnutými korunnými lupienkami bez prímesí listov 109 . ale majú iba 1/90 účinnosti h. najvyššia denná dávka 6. Predávkovanie vyvoláva ťažkosti a prejavy ako intoxikácia — otrava digitaloidmi. priemyselne vyrábané prípravky nie sú. rastie na stranách a niekedy sa pestuje v parkoch. H. Hloh jednosemenný je husto rozkonárený ker alebo malý strom. rusky: HLOH OBYČAJNÝ HLOH OBYČAJNÝ HLOH JEDNOSEMENNY Crataegus monogyna Jacq. taliansky: Pappa di volpe. Hloh spoľahlivo nachádzame až u Petrusa de Crescentiis. Hlaváčiky pre špecificky účinné obsahové látky a toxicitu môže predpísať iba lekár. ktorý sa zberá iba z bielokvitnúcich druhov na začiatku kvitnutia (máj—jún). Nemecky: Eingriffiger Weissdom. mladé konáriky sú plstnato odeté. správy sú nespoľahli- vé a rastliny asi neboli obľúbené. Listy majú na líci roztrúsené trichómy. Kroviskový a lesný druh hojný až po horský stupeň. letného. Homeopatická esencia sa používa podobne (dil. francúzsky: Aubépine á style unique. Druhové označenie vyjadruje ďalšie vlastnosti (oxyacantha pochádza z gréckeho oxys = ostrý a akantha = tŕň.účinnosť je však iba 1/30 h. dozrievajú v jednosemenné tmavočervené malvičky. zriedka sa zberá kvitnúca vňať — Herba adonidis aestivalis. v ohradách. Gréci nazývali kry oxyacantha a Theofrastos spomína ozdobný hloh (C. i po dozretí na nich ostávajú výrazne odstávajúce kališné listy. anglicky Midland Hawthorn. Kvety sú biele. jesenný má tiež podobné digitaloidy . ktorý odporúčal kvety proti úsadu. listová čepeľ na báze klinovitá. často ho vysádzajú v parkoch ako solitéru. taliansky: Biancospino. vajcovité.: C. O liečebnom používam hlohov v antike sa vie málo. s jednou čnelkou). Čs. francúzsky: Aubépine commune. Plody sú guľovité červené malvičky. monogyna z monos = jediný a gyne = žena. stor. Kvety sú biele. napr. ku ktorým v zrelosti priliehajú kališné lístky. Najvyššia jednotlivá dávka je 1. Druh rastie na pasienkoch. listy stopkaté. Obsahuje tiež glykozidy digitaloidného charakteru. HLOH OBECNÝ Crataegus oxyacantha L. laevigata (Poiret) DC.(najčastejšia a najvhodnejšia forma je štandardizovaný extrakt).. zápaloch pľúc a reumatizme. španielsky: Espino. ostanú iba okolo žilnatiny. pripravoval z hlohu pre svojho monarchu dodnes osvedčený Sirupus senectorum. Listy v dospelosti nemajú chlpy v pazuchách žilnatiny. rusky: HLOH JEDNOSEMENNY Hloh obyčajný je tŕnitý ker alebo polostrom. jarného. droga teda nemôže byť náhradkou za Herba adonidis vernalis. Syn. Quercetanus. pri angina pectoris. Pre závažnosť indikácií môže drogu ordinovať iba lekár. osobný lekár Henricha IV. anglicky: Hawthorn. sušiť by sa mala ako vňať h. Podľa fytoterapeuta Leclerca (1927) sa dnešné používanie hlohu po prvý raz náznakovite spomína v rukopisných poznámkach neznámeho francúzskeho autora zo 17. ktoré v dospelosti opadávajú. t. hlavne pri nedostatočnej činnosti srdca (insuficiencii).0 g. s krátkou stopkou. Najčastejšie liečebné použitie majú štyri drogy: kvet — Flos crataegi. Vedecké pomenovanie hlohu je odvodené od gréckeho krataigos = silný (pre ťažké a tvrdé drevo alebo pre tŕne používané prv ako zbraň). Nemecky: Zweigriffiger Weissdorn. maďarsky: Csere galagonya. španielsky: Espino blanco. V homeopatii sa rastlina používa od 19. D 4—D 2). stor.

bez stopiek. spálené a pod. katechínové triesloviny. 20 8 2 0. hypotenzívum. ako aj pri poruchách rytmu. Červené farbivá pôsobia sedatívne. Zosychá v pomere 4—6 : 1. Celkom rozvinuté kvety sa pri sušení rozpadávajú a žitnú. aby sa nepripiekli. 10 4 1 — 10 9 II. musíme dať pozor. Drogu pri skladovaní treba často kontrolovať. Drogy sa dávkujú: kvet — 1 polievková lyžica na šálku záparu. 110 Čs. 10 2 1 — 15 4 II. drogové normy majú štyri ustanovenia: ČSN 86 6229 — Flos crataegi Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. 15 5 1 — 12 7 II. teplotou do 70 °C. pije sa 2 razy denne.7 % flavonoidov (počítané ako hyperosid).6 : 1. hlohové farebné látky zo skupiny flavonoidov: flavónový glykozid hyperosid a vitexín-ramnosid. veľmi podobné — triterpénové kyseliny (krategolová. v rúre. na zníženie vysokého krvného tlaku a súčasné zlepšenie prietoku krvi v srdci (základný rozdiel od náprstníkovej terapie). aglykóny kvercetín a vitexín. rýchlo (umelým teplom do 35 °C). Hojne žiadané sú i plody — Fructus crataegi. saponín. Zosychajú v pomere asi 5—6 : 1. Homeopatia používa čerstvé plody z h. zdravé.5 12 6 II 3 5 3 2 14 8 ČSN 86 6433 — Folium crataegi cum flore Znak Stmavnuté kvety.) Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Akosť — najviac v % I. Materiál je náchylný na zaparenie. najmä v starobe. Droga podľa požiadaviek ČsL 4 musí obsahovať najmenej 0. ďalej koronárne a obehové účinné aminopuríny.a konárikov. potom dosúšajú umelo. Nesmie sa obracať. Sušia sa napred v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste. skupina vitamínov B (hlavne B1) a pektíny. resp. Účinkujú ako srdcové tonikum — na povzbudenie srdcovej činnosti. Obchodne najžiadanejší a oficinálny podľa ČsL 4 je list s kvetom — Folium crataegi cum flore (niekedy označovaný ako Herba crataegi). Účinné látky drog sú v podstate rovnaké. či ne vlhne a neplesnie. Po dohovore s nákupňou sa vykupujú aj surové — pri väčšej dodávke. 20 4 2 0. bohato zastúpené červené farbivá patria do skupiny antokyanov. no iba zrelé. bylinné konce konárov s kvetmi sa zdrhujú a manipuluje sa s nimi ako s kvetmi (apríl—jún). Pomer zoschnutia: 6-8 : 1. potom je tu kyselina askorbová.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Akosť — najviac v % I.októbri. obyčajného. materiál sa spracúva podobne. ursolová.5 12 9 ČSN 86 6617 — Fructus crataegi Znak Plody sfarbené inak ako červené (tmavé. tmavé kvety a inak zafarbené listy ako na rastline Iné časti materskej rastliny (konáriky a pod. Najlepšie je dosušiť umelým teplom. list s kvetom alebo plod: 1 kávová lyžička na šálku záparu. 30 10 2 0. kardiotonikum a sedatívum. nepoškodené. Drogy sa v terapii používajú hlavne ako antisklerotikum. kvety sa rozpadávajú.5 10 11 ČSN 86 6417 — Folium crataegi Znak Časti kvetov Konáriky a ich časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkost Popol (tj zvyšok po spalovaní drog)) Akosť — najviac v % I 3 1 1 0 .5 15 6 . napr. pomer zosušenia 5 . zberajú sa v septembri . pije sa 2-krát denne až 3-krát (plod). oleanolová). suší sa rozostretý v tenkých vrstvách v tieni. Zberá sa aj list — Folium crataegi (máj—júl).

91. segetum (Necker) Dostál). stonka priama. Plody sú vajcovité tvrdky. na okraji výrazne pílkovité. 203. taliansky: Lamio bianco. maďarsky: Fehér árvacsalán (tátkanaf). Podľa Plínia hluchavka slúžila predovšetkým ako kataplazma na opuchy. dražé Sedobelin (spazmolytikum so sedatívnym účinkom). 89. francúzsky: Lamierblane. pomliaždeniny a na rany. za najúčinnejšiu časť sa pokladá kvet. jasnota. Zberový materiál je vhodný na to. fialovastá. 86. jednosemenného). rastú ako burina a kvitnú od jari do jesene. Dávajú veľké množstvo citrónovožltého medu a málo peľu. Dioskorides ju odporúčal aj proti uhryznutiu divou zverou. HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BÍLÁ Lamium album L. D 1 — 0) má podobné indikácie ako alopatia. krivokališný (h. 164. curvisepala Lindm.mŕtva žihľava. tinktúra). 1983 bola aj vňať — Herba lamii albi. hojná vo svetlých lesoch a krovinách (Karpaty až po úpätie Tatier — zvyčajne rátaná iba za poddruh h. žltkastobiela. 163. Čs. D. kvitnúca vňať.. štvorhranná. Druh rastie najmä na lesných čistinách. 200. Sú dobrými včelárskymi rastlinami. suchý extrakt z h. Stopkaté protistojné listy sú vajcovito kopijovité. Homeopatická esencia (dil. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Alvisan Neo (antisklerotikum. 207. príp. ktorá obsahuje aj plody. Stredoveké herbáre nevedeli k týmto indikáciám veľa dodať a aplikácia rastliny. Druhové označenie vyjadruje farbu kvetu — album = latinsky biely. sa rozširovala iba pomaly. O možnostiach užívania je potrebné poradiť sa s lekárom. kvitne v máji až júni. lamia = druh morského žraloka. 84. no iba jeden má bielo sfarbenú korunu. Odborné pomenovanie hluchavky je odvodené od gréckeho laimos alebo lamos = hltan. U nás rastie asi 7 druhov hluchaviek s niekoľkými poddruhmi. Niekedy sa výťažky z hlohu kombinujú s výťažkami z náprstníkových listov a strofantových semien (prípravky tohoto typu sa . vtedy označovanej ako Urtica mortua . hluchá žihľava. resp. drevina kvitnúca bielo. Už Dioskorides a Plínius botanicky rozlišovali dva druhy žihľavy — jednak malú pálivú. h. lenže Dioskoridovo leukas nemožno s určitosťou vzťahovať na bielu hluchavku. v ohradách a živých plotoch. 88. Čajoviny č. aby sa na ňom mohla precvičiť precíznosť zberačskej práce a získala patričná rutina. 1920) je kvet liečivom pri ženských chorobách.vyrábajú v zahraničí — za veľmi účinnú formu sa pokladá aj vodno-liehový výťažok. okrem C. hypotenzívum) s listami a kvetmi hlohu.). Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: hluchá pŕhľava. plod je v čajovine Valofyt Neo (nervínum). anglicky: White DeadNettle. pretože kvet má papuľkovitú zubatú korunu. španielsky: Lamio blanco. Novšie (asi od r. malvičky tmavočervené. 162. plnokveté alebo pestované a zušľachťované príbuzné druhy hlohu sa pre farmaceutické účely nezberajú. Predmetom nákupu je kvet — Flos lamii albi a od r. i. Kvety sediace v pazuchách listov. křivokališný). biele alebo žltkasté.Drogy sa častejšie miešajú s inými. mohla to byť aj konopnica (Dalanum Dostál — napr. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20 — 50 cm. Biele koruny 111 . rúbaniskách. mŕtva pokriva Nemecky: Weisse Taubnessel. 161. dvojdomú a jednak nepálivú. 87. 83. roztoku Valosedan (sedatívum pri ľahších formách nespavosti. listu s kvetom tvorí zložku roztoku Passit (sedatívum). v burinných nitrátofilných spoločenstvách. pri múroch a cestách. proti ochoreniu dýchacích ciest a sám ako naparovací prostriedok pri ušných ochoreniach. Zber dovoľuje aj ČsL 4. drogu tvoria biele kvetné koruny bez kalicha. Známy liečiteľ Kneipp ordinoval kvet do zmesi so žihľavou o. Hluchavky sú všeobecne nenáročné byliny. migréne a pod. Ružokveté.

Dioskorides ho spomína veľmi krátko. španielsky: Poligala amarga. nesmieme ich však pri tom veľmi stlačiť! Materiál je veľmi náchylný na zaparenie a na to treba dbať už pri zbere a najmä pri sušení. pri výtoku (fluóru). dokonca i verí. Fructus foeniculi. pomer zosušenia je asi 4 : 1. prípadne s krátkym opláchnutím bez namočenia vňate) a materiál sa suší bežným spôsobom v tenkej vrstve na dobre vetranom mieste. maďarsky: Keserú pacsirtafú. Vedecké pomenovanie horčinky je odvodené od gréckeho polys = veľa a gala = mlieko. ale aj ako celkové metabolikum. 1 polievková lyžica kvetov na 1/4 litra vody. ďalšie dva zadelil novšie Dostál do samostatného druhu Polygala amarella Crantz (horčinka horkastá). 153. rusky: (nerastie v európskej časti ZSSR) Trváca bylina vysoká iba 10—15 cm. 1970). iba niekedy bez koreňa (zber: máj—jún). ľahko sa zaparí a treba ju sušiť riedko rozloženú (najlepšie umelým teplom). Zápar z drogy alebo aj z čerstvých kvetov sa odporúča ako lahodný a voňavý bylinný čaj (Korbelář. pije sa 2-krát denne. obyčajná (dosť hojná na podobných miestach) a P. Horčinkovité — Polygalaceae Ľudovo: kostolíček. metabolizujúca s Herba glechomae. Súkvetie tvorí koncový hustý strapec modrých. bez zdrevnatených častí. Drogy sa liečebne používajú ako mucilaginózum. Droga sa preto zvyčajne zaraďuje do skupiny s nie celkom preskúmanými obsahovými látkami. triesloviny. druh má kolienkovitú byľ. Podobne sa manipuluje aj s vňaťou — zosušenie 6 : 1 . Veľmi premenlivý druh. akostná trieda v zátvorke) môže byť maximálne 10 % (20 %) drogy s iným zafarbením. V I. anglicky: Bitter Milk Wort. 25 2 2 10 13 hluchaviek trháme iba ručne za suchého počasia (od mája do októbra). totožného s kyselinou polygalovou (americký koreň ho však má 6 — 10 % ). Jej kvalita sa hodnotí podľa internej normy IN 1/82. Vňať sa zberá začiatkom kvitnutia. 221. Pri identifikácii prakticky rozhoduje horká chuť. vítod horký Nemecky: Bitteres Kreuzblumchen. Ich podstatným odlišovacím znakom je slabá alebo celkom mierna horká chuť. Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch líšiacich sa najmä bohatosťou strapcov. švédsky. flavonoidy a sliz. akostnej triede (II.D la má zhruba použitie ako alopatia. Čajoviny č. listy s prílistkami a drobné nevzhľadné kvety s bielym až ružovým lemovaním. niekedy modrofialových i ružových alebo bielych kvetov. Folium menthae piperitae a pod. sliz. menštruačných tažkostiach. Folium farfarae. 1 % (2 %) anorganických prímesí. 1938 (z európskych napr. P. krížok. pri tzv. Polygala — polygalon bolo známe už v antike. vlhkosť v oboch akostných triedach do 14 %. dánsky. pretože o niektorých druhoch sa verilo. vňať najmä triesloviny (až vyše 10 % ) . Hlavné účinné obsahové látky sú saponíny. čo vyvolalo hľadanie rovnako účinného domáceho druhu horčinky. 233. comosa Schkuhr — h. Droga sa nedrobí. kyslý saponín. Suší sa rýchlo. Kvet obsahuje hlavne silicu. Flos sambuci. Stavikrv vtáčí treba rozhodne pokladať za falšovanie. Majú asi taký charakter. vňať sa dávkuje o niečo vyššie. Mladé listy slúžia na jarné šaláty a polievky. taliansky: Poligala amara. 10 1 1 10 11 II. 226. hemoroidy. pri chorobách močových ciest. vulgaris L.. zvonka sa pripravuje asi 6 % zápar. zvonka na ekzémy. Herba violae tricoloris a pod. byľ jednoduchá. ženských ochoreniach. rast na barinatých miestach a neprítomnosť prízemnej listovej ružice. análne trhliny a popáleniny. Droga sa častejšie používa v kombináciách (expektoračná s Herba serpylli. na horách iba vo vápencových oblastiach. že po nich kozy a kravy dobre doja. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. že horčinku poznal Plínius a obaja autori jej prisudzovali laktačné pôsobenie a spomínali použitie aj pri pľúcnych a prsných ochoreniach. silicu. Skutočný záujem o horčinky vznikol po dokázaní liečivých účinkov severoamerického druhu Polygala senega (Radix senegae — pozri cudzokrajné drogy). doplnkový nemecký. homeopatický liekopis na esenciu iba čerstvú kvitnúcu vňať. adstringens. Homeopatia používa na špeciálne rozotieraný prípravok Teep celú rastlinu i s koreňom (zber: máj—júl). ako saponíny americkej horčinky senegovej. odporúča sa dosušiť umelým teplom (pri 30-40 °C).). na miernom teple a v celkom tenkých vrstvách bez obracania. Dávky kvetovej drogy sú zvyčajne 112 1 kávová lyžička na šálku záparu. expektorans a pri poruchách trávenia. soli draslíka. v koreni je až 1% neutrálneho saponínu senegínu. Expektoračné pôsobenie drogy zrejme podporuje fenolový glykozid gaulterín (agly- . Podobné údaje majú i stredoveké a novšie herbáre. Homeopatia pripravuje esenciu 0ažDil. veľkosťou kvetov a stanovišťom. 223. prízemná listová ružica z tuhých vajcovitých listov väčších ako na byli (bylové sa smerom hore zmenšujú).Kvalita drogy podľa ČSN 86 6225 pre kvet — Flos lamii albi: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. možno pri tom ohnúť byľ a vytrhnúť všetky kvety naraz z celého papraslenu. — h. — h. listy sú velmi horké. křížkové korenie. ďalej proti nespavosti. Rastlina rastie na suchých lúkach a pasienkoch od nížin do alpínskeho stupňa. koreň sa očistí (najlepšie bez opláchnutia. Folium urticae. Niektoré liekopisy okolo r. Predmetom zberu i dnes býva horčinková kvitnúca vňať s koreňom. major Jacq. väčšia (dosť hojná na stepných lúkach a slnečných kamenistých stranách). 195. chochlatá (rastie na lesných okrajoch a suchých lúkach). resp. Podobné a príbuzné druhy hojnejšie rastúce na Slovensku sú predovšetkým P. flavonoidy a bližšie nepreskúmané glykozidy. portugalský a rumunský) mali oficinálnu vňať s koreňom — Polygalae herba cum radice (Herba polygalae amarae cum radice). Ľahko podlieha skaze — je hygroskopická a citlivá na svetlo. Plody sú tobolky. i ďalšie látky bližšie nepreskúmané. Drogu neskladujme — ihneď ju treba odniesť do nákupne. francúzsky: Polygala amer. popol 16% (18%) a popol nerozpustný v HC1 2 % (3 %). sladí sa medom. okrem toho hlavne ľudovo. pomer zosušenia je asi 7 — 8 : 1. istejšie je. HORČINKA HORKÁ VÍTOD HOŘKÝ Polygala amara L. horčinková vňať s koreňom.

Horcovité — Gentianaceae Ľudovo: encián Nemecky: Gelber Enzian. neodmieta sa však a v NSR ešte dnes tvorí zložku niektorých priemyselne vyrábaných liečivých expektoračných čajovín. jedovatých koreňov. Kvety na dlhých stopkách v pazušných zväzočkoch. Pravda. V horských oblastiach Balkánu. Pre obsah horčín možno drogu ordinovať aj ako amarum — tonikum na tráviace orgány. kvetom prvosienky. t. j. možno trhať bez poškodenia podzemnej časti jeho nadzemnú časť). že horčinka môže byť náhradnou až plnohodnotnou (paralelnou) drogou za drahšiu severoamerickú senegu. Zámeny preto neprichádzajú do úvahy. pijú sa 2-3 šálky denne. v SSR je horec luskáčovitý čiastočne chránený.polygamarín). horné sediace. HOREC ŽLTÝ Gentiana lutea L. aníz. Leclerc — známy francúzsky fytoterapeut. celistvookrajové. fialky trojfarebnej.HORČINKA HORKÁ Pri droge nepoznáme žiadne nepríjemné vedľajšie účinky. Horce patria v ČSSR medzi úplne chránené druhy (v ČSR všetky. Horec má pomenovanie podľa ilýrskeho kráľa Gentia. dolné s krátkou stopkou. ju úspešne ordinoval i pri pochrípkových bronchitídach na uvolnenie hlienov a pri čiernom kašli katarálneho pôvodu. Ľudovo sa ešte i dnes užíva na podporu tvorby mlieka u dojčiacich matiek. Čajovina č. listy protistojné.05 %) a droga obsahuje aj horčiny (polygalín . Pri ochoreniach z nachladnutia je najznámejšia kombinácia: rovnaký diel vňate horčinky s koreňom. ale skrutkovito sa stáčajúce a tvoriace tak stonku. občas aj v zverolekárstve. zvyčajne sa dávkuje 1—3 g na odvar (čaj). koreňom bedrovníka a mydlice. majú repovitý tvar a sú tmavé. malé množstvo silice (asi 0. že droga má skutočne expektoračný účinok. španielsky: Genciana. V koreňovej droge sa treba vyvarovať najmä nežiadúcich prímesí iných. Celsus ho odporúčal ako protijed. podstatne ich charakterizuje vláknitý drevnatý lom. anglicky: Yellow Gentian. skoro čiernymi podzemkami kýchavice bielej (Radix — Rhizoma veratri albi). Droga Polygalae herba cum radice sa v súčasnej oficiálnej medicíne pokladá za obsolétnu — zastaranú. rusky: HOŘEC ŽLUTÝ kón tvorí metylester kyseliny salicylovej). medovkový list — 1 lyžica čajoviny na zápar z 300 ml vody. široko elipsovité.). Klinicky a experimentálne sa dokázalo. Ďalej tu bývajú korene ľuľkovca zlomocného (Radix belladonnae). ktorý ním liečil mor. V 15. Hojne sa užíval aj ako anthelmintikum (proti črevným parazitom). Sú sírovožltej farby. Španielska a Francúzska sú predmetom zberu staršie korene a podzemky divo rastúcich rastlín. horce veľmi preslávilo rímske cisárstvo. U nás rastie iba v kultúrach. že sa tu dosť často stretávame s tmavými. Trváca bylina vysoká 60 —100 cm. ktoré sa dajú odlíšiť jednoduchými chemickými reakciami. Druh sa vyskytuje na pôvodnom stanovišti v ukrajinských Poloninách. zvyčajne sa dáva 1 kávová lyžička na šálku odvaru. stor. sa s nimi stretávame ako s napúčacím prostriedkom na rozširovanie otvorov rán a na zavádzanie do pošvy. maďarsky: Sárga tárnics. Na základe prieskumov saponínových glykozidov (Glaser a Krauter) sa verilo. ktoré už odkvit113 .: 127. byľ priama. Plody sú jednopuzdrové tobolky. ktorá nemá listy krížno protistojné. Zo samej vňate sa spravidla pripravuje iba studený macerát (1 plná čajová lyžička drogy ako denná dávka). Prax ukazuje. Prítomné bývajú aj hľuzy prilbice modrej. taliansky: Genziana maggiore. v ktorých sa kombinuje s tymianom. Droga domáceho pôvodu pochádza iba z pestovaných rastlín. častejšie sa však kombinujú ich výťažky. fenikel. treba ju vyššie dávkovať: 20-25 g na 200 ml vody ako odvar — jedna polievková lyžica každé 3 hodiny. Používa sa aj ako metabolikum. Z nejedovatých koreňov sa najčastejšie nájdu korene štiavov (druhy rodu Rumex L. ktoré sú svetlej farby a obsahujú veľa škrobu. vňaťou rosičky. francúzsky: Gentiane jaune. Ako všetky drogy s horkou chuťou slúžil proti horúčke.

punctata L. Okrem koreňovej drogy čs. 2 10 6 3 33 10 000 II. Liekopisy (aj ČsL 4) a normy fermentáciu výslovne zakazujú. 180. koreňov s podzemkami bez bočných korienkov Požiadavky ON 86 7028: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah vodného extraktu — najmenej Číslo horkosti — najmenej a zvyškov nadzemných častí .HOREC ŽLTÝ li. h. amaroswerín a amaropagín. liekopis dovoľuje použiť i podzemné časti h.).Radix gentianae. Liečebné použitie koreňov podmieňujú najmä glykozidne viazané iridoidy — horčiny. amid kyseliny nikotínovej. vyššie dávky vyvolávajú spravidla bolesti hlavy. potom sú prítomné farbivá — napr. droga je skoro celkom bez škrobu (obsahuje rezervný fruktózan inulín). triesloviny. nevoľnosť a dávenie. podľa ČsL 3 je aj zvyčajne súčasťou pilulkovej hmoty ako plnidlo. základom je amarogencín. príp. Inak nastane fermentácia koreňa. obsah 2 %. 226. Horčiny horcov liečebne patria ku tzv. pije sa 2—3 x denne po lyžiciach vždy pol hodiny pred jedlom. užíva sa pri dyspepsiách a chronických gastritídach so subaciditou (s nedostatkom žalúdočnej kyseliny). 208. po vykopaní sa materiál nechá na kopách alebo ešte slabo prikryje hlinou — tým vzniká fermentácia. Má i široké priemyselné uplatnenie. roku kultúry v októbri—novembri alebo zjari (marec). Droga dostane červenohnedú farbu a vytvoria sa v nej aromatické látky. Je aj zložkou priemyselne vyrábaných dražé Boldochol I (užívajú sa ako žlčotvorné — choleretiká). sa robí v 6. sliz a pektín. Čajoviny č. ktorú zavŕši pomalé sušenie. h. 171. Droga je preto amarum-stomachikum. Reflektoricky povzbudzujú tvorbu žalúdočnej šťavy. sacharidy (gencianóza). 114 . Zber podzemných častí t. pannonica Scop. 177. žltý xantónový derivát gentizín.). pri hnačkách a na zvýšenie sekrécie žalúdočnej šťavy. potom genciopikrosid. ktorého číslo horkosti je asi 58 miliónov. ktorá by zmenila farbu drogy a znížila jej horkú chuť. panónskeho (G. najlepšie pri zvýšenej teplote 45—60 °C (stačí aj 20—30 °C). čistým horčinám (amara pura).—7. Na potravinárske a likérnické účely sa korene sušia pomaly na voľnom vzduchu.) — všetko druhy u nás prísne chránené a niektoré celkom vyhubené. 4 10 8 4 20 5000 hneď po očistení usušiť. Bežne sa užíva 1/2 kávovej lyžičky (ČsL 4 1 g) odvaru alebo záparu. 32. Strata na hmotnosti pri sušení je asi 80 %. purpurového (G. Koreň horca tvorí podľa ČsL 4 zložku horkých tinktúr . j. Droga povzbudzuje aj činnosť pečene a žlčníka. U nás sa na tieto účely horec pestuje (má to byt' vo vyšších polohách). purpurea L. najmä v likérnictve. Materiál na liečebné účely treba Akosť — najviac v % 1. s číslom horkosti asi 12 000. bodkovaného (G.Tinctura amara a Tinctura gentianae (užíva sa 20-30 kvapiek pred jedlom).

okraj pílkovitý. hlavné zložky: myrcén.5 13 9 2 0. tvorením klíčivých plodov strácajú šištice na akosti. V Čechách sa prvé chmeľnice založili asi začiatkom 11. Listy stopkaté. Pomer zosušenia je asi 2 : 1. Divý alebo zdivený chmel nemá pre farmáciu ani pivovarníctvo nijakú cenu. Po roku treba drogu vymeniť. rusky: Trváca dvojdomá rastlina. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým silicu (1—3 %. Plody sú nažky. oficinálnu v niektorých liekopisoch. 1813 zaviedol ako sedatívum parížsky lekárnik Planche. zárasty neošetrovaných kanálov a mokrých priekop s mierne eutrofnou vodou. piestikové kvety tvoria vajcovitú šišku so šupinami pokrytými žliazkami. anglicky: Hops. Chmeľové žliazky — lupulín pre medicínu objavil r. Prašníkové sa odstraňujú. ČsL 2 a ČSN 46 2510 povoľuje v nej ojedinele pieskové zrná a v malej miere odlomky plodových šištíc. Preosiatím a vyčistením usušených zrelých šištíc — hlávok získame práškovú drogu Glandulae lupuli — chmeľové žliazky (Lupulinum — lupulín). Pestoval sa už v antickej epoche. Droga má silne korenistý pach a škrabľavú chuť. Piestikové šištice sa zberajú v jeseni (august — október). Novšie sa chmeľ pestuje aj na Slovensku.4 115 . Náš chmeľ bol a je jedným z najlepších na svete. ktoré obsahujú horčiny humulón a lupulón (tiež kohumulón a kolupulón) a ďalšie acylfloroglu- Na chmeľové šištice — Strobilus lupuli — sa vzťahuje drogová norma ON 86 7610: Akosť — najviac v % Znak Hnedé šištice Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah kysličníka síričitého I. Tyčinkové kvety v koncových zložitých strapcoch alebo v listových pazuchách. U nás rastie divo a zdivie aj v kultúrach. V kultúrach sú rastliny iba s piestikovými kvetmi. farnezén. Konopovité — Cannabaceae Nemecky: Gemeiner Hopfen. taliansky: Luppulo. španielsky: Lupulo. Pach ako valeriána smie byt' iba slabý. nesmie CHMEĽ OBYČAJNÝ mať žíhaním viacej popola ako 10. a.4 II. pomer zosušenia je asi 4 : 1 .0 %. Tvoria drogu Strobilus lupuli (Ros humuli lupuli).a (B-karyofylén a rozličné kyslíkaté monoterpény). Sušia sa v osobitných sušiarňach pri 40—50 °C. Prášok sa po vytrasení ešte dosúša. Lupulín ľahko podlieha skaze i pri prísnom spôsobe skladovania (v dobre uzatvorených obaloch a chránený pred svetlom). živice (asi 80 %). krvčistiaci prostriedok a na podporu menštruácie.9 %. Silice má byť najmenej 0. Najčastejšie sa používal ako močopudný a tzv. 1803 Deroche a od r. 5 10 1 0. dlanito 3—5-laločnaté. Ako liana sprevádza poriečne lužné lesy. Vlhkomilný druh. V klasických herbároch sa uvádzajú mnohé indikácie.CHMEL OBECNÝ CHMEĽ OBYČAJNÝ Humulus lupulus L. francúzsky: Houblon grimpant. Chmeľ slúžieval ako liečivo i korenina alebo horčinový prostriedok. 10 20 2 1 13 12 3 0. pobrežné kroviská. lianovite plazivé byle sú dlhé až 6 m. nesmie obsahovať hýfy plesní alebo dokonca hmyz a páchnut ako syr. stor. maďarsky: Felfutó komló. lebo stráca účinnosť.

pri furunkulóze a do posilňujúcich kúpeľov. 22. D 2 . silicu (asi 0. Plínius mu napr. Druh rastie divo na vlhkých hlinách. farmaceutický priemysel vyrába v kombinácii s chmeľovými šišticami Detský čaj s rumančekom Spofa (náhradka za tzv. no nie často. 228. označuje rastlinu vyskytujúcu sa neďaleko mora.15% rovnakého zloženia ako lupulín). migréna) a Calmonal (externé antireumatikum).5 — 1 g 2—3 x denne. Literatúra uvádza aj látky s hormonálnym estrogénnym účinkom. Používal sa síce v domácej i odbornej liečbe. extrakt je zložkou roztoku Passit (sedatívum). čajovinu Valofyt Neo (sedatívum) a Thevalin (prísada do kúpeľa).. niekedy ako čaj v zápare alebo macerát (literatúra uvádza najvyššiu dennú dávku 15 g — rastlina vyvoláva určité toxické prejavy). Armorica bolo keltské pomenovanie pre dnešné Bretónsko. živice (asi 15 % ) . anafrodiziakum. má dlhý a hrubý koreň. Aj viacerí súčasní autori sa prikláňajú k jeho zaradeniu medzi druhy Rorippa. Vedecké pomenovanie chrenu je keltského pôvodu. Sú tiež mierne sedatívum. Významné použitie predstavuje aromatizácia piva (pre obsah silice a horčín) a jeho konzervovanie (vplyvom antibakteriálnych vlastností obsahových látok). Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echter Meerrettich. ruský čaj). 207.cidy. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým lupulín. francúzsky: Raifort. kde je napr. pripravuje sa z čerstvých žliazok (dil. či k potočniciam (Nasturtium). Valosedan (neurasténia. španielsky: Rabano rusticano. horné čiarkovité. rusky: . Čs. Pričiňujú sa oň chmeľové horčiny. jej listy menšie. 179. pri zbere nevznikajú zámeny. 200. Čajoviny č. 184. prisudzoval krotenie pohlavných vášni a bystrenie umu. Stonka vo vrchnej časti rozkonárená. stopkaté. mierne uspávacie prostriedky (hypnotikum). V homeopatii sa esencia používa ako diuretikum. Meyer et Scherb. CHREN DEDINSKÝ Trváca bylina vysoká 100—150 cm. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa na noc. na lúkach. Latinské druhové označenie rusticanus = dedinský. aj r. najlepší zvuk na svete má český chren z okolia Malina pri Kutnej Hore alebo od Čáslavi a nemecké chreny z Durínska. Chren oddávna pestovali najmä Slovania. proti pohlavnej predráždenosti (anafrodiziakum) a ako narkotikum. amarum a stomachikum. 205. zložené z ar = blízko a more = more + rich = kraj. Rastlina je veľmi dobre známa. pri vode. ako močopudný a bolesti tíšiaci prostriedok a na dráždenie kože (aj pri reumatizme). Chmeľové žliazky sa dávkujú v množstve 0. CHREN DEDINSKÝ KŘEN SELSKÝ Armoracia rusticana Gaertn. známe aj sedatívnym a antibakteriálnym pôsobením. Kultúra chrenu do strednej Európy sa dostala z Východu asi začiatkom stredoveku. maďarsky: Torma. taliansky: Armoracia.0 ) . anglicky: Horse Radish. niektorí botanici-systematici zaraďujú chren do rodu lyžičníkov (Cochlearia) alebo medzi reďkev (Raphanus). chrenovitá alebo medzi žerušnice (Cardamine). Ako ukazuje rad synoným. zvonka na zle sa hojace rany. usporiadané do prízemnej ružice. najmä v blízkosti sídlisk. O pestovaní 116 . V ľudovom liečiteľstve sa chmeľ používa aj proti kŕčom. prípadne medzi roripy (Rorippa). stomachikum a amarum. Čo do množstva sú jednotlivé chmeľové horčiny rozdielne zastúpené — závisí to od pôvodu chmeľu. biele kvety dozrievajú v šešuľky. vo väčšom na plantážach. V menšom množstve sa pestuje v záhradách. Chmeľ sa v prípravkoch kombinuje s podobnými drogami. Bavorska alebo z okolia Hamburgu. najmä ak ide o nespavosť a sexuálnu predráždenosť. O liečebnom používaní chrenu v staroveku nie sú jednotné správy. v húšťavách. perovito strihané. hrubo pílkovité. Extrakty zo žliazok i žliazky sa preto uplatňujú ako sedatívum. Listy veľké.

ale aj v lekárstve. španielsky: Altea común. slez biely (liečivý) Nemecky: Echter Eibisch. 2-3 šálky denne. arginín a glutamín. rozpadavé. stonka priama. koreň vetvovitý. Winter a spol. nie silice. Althaea officinalis L. Koreň sa dôkladne umyje a očistí od drobných korienkov. Ľudová liečba zostáva pri tradičných chrenových plackách aplikovaných zvonka vo forme náplastí (s múkou a masťou v pomere 1 : 5 : 1). Veľmi zriedka sa suší prirodzeným teplom — pomer zosušenia je asi 3 : 1. Chren dobre poznajú aj kuchári. Pestuje sa na okrasu aj v záhradkách. samotná prchavosť nie je základnou vlastnosťou iba silíc. ibišek. Polívka vo svojej „Názornej květeně" z r. stor. niekedy rozkonárená. Tvorí pikantnú prísadu k mäsám a do omáčok. preskiernik. v ktorých sa chren určitú dobu máčal. končisté. Glukozinoláty sú horčičné glukozidy.a širokom používaní sú záznamy z 12. anglicky: Marsh Mallow. no tam splanieva. jednoduchá. Kvety biele alebo bledoružové. Ide však o prchavú zložku pôvodne prítomnú v glukozidovej väzbe — glukozinolát. príp. taliansky: Altea. sú dobrým liekom proti žalúdočným kŕčom a chren nastrúhaný s cukrom je domácim liekom proti zachrípnutiu. sa užíva macerát v červenom víne v množstve 25 — 75 ml (odporúča sa pri tzv. pre dennú bežnú potrebu v domácnosti prichádza na trh aj strúhaný chren (príp. Liečebne sa užíva asi 3 % zapar. kým tzv. francúzsky: Guimauve officinal. Prítomné je i značné množstvo kyseliny askorbovej. Spravidla sa používa v čerstvom stave. sacharidy. dokázali. Aplikoval sa na rany vzdorujúce hojeniu. rozpúšťanie hlienov a močopudné pôsobenie. rusky: PROSKURNÍK LÉKAŘSKÝ IBIŠ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 60—150 cm. Značný obsah kyseliny askorbovej je odporučením pre konzum v predjarnom období a pri chrípkových infekciách. chrenové placky sa používajú zvonka proti reumatizmu. ktorej prchavú zložku tvorí predovšetkým fenyletylhorčičný podiel. 1900 konštatoval. Nastáva tu podobný stav. Právom sa zaraďuje medzi vitamínovú príchuťovú zeleninu a pikantné korenie. v majonéze) domáceho alebo maďarského pôvodu. prosviemik. Hojná je 117 . pôvodnou látkou je tiež sinigrín — glukozinolát. Pre podporu trávenia je osobitne vhodný ako príloha k ťažko stráviteľným a mastným jedlám. celá rastlina husto plstnatá. ako pri semene kapusty čiernej. pri šťave je zvyčajná denná dávka asi 25—50 g. Dala sa izolovať destiláciou s vodnou parou. Slezovité — Malvaceae Ľudovo: ajbiš. Listy trojuholníkovito alebo podlhovasto vajcovité. najčastejšie však zvonka ako prostriedok dráždiaci kožu. Rastlina upozorňuje svojou prítomnosťou v prirodzenom záraste na slané pôdy. pri zápaloch močového mechúra a obličiek. enzýmy. že po rozstrúhaní čerstvého pletiva koreňa vzniká ľahko prchavá látka s vysokými antibakteriálnymi vlastnosťami. používané hojne v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. Plody diskovité. V homeopatii sa na prípravu esencie používa iba čerstvý koreň. maďarsky: Orvosi (mahola) ziliz. odkiaľ sa dostáva i do voľnej prírody. a preto sa označila za silicu. Na Spiši kedysi používali listy aj ako náhradku za tabak a na Horehroní ich v časoch zlej úrody pripravovali na jedenie alebo zakvasovali na spôsob kapusty. šťava z čerstvých koreňov alebo liehové nápoje. lajbiš. slúžia na zlepšenie prekrvenia pri reumatických bolestiach. jednotlivé alebo v pazušných či koncových strapcoch. asparagín. zvyšovanie sekrécie žalúdočných štiav. Čerstvý koreň chrenu — Radix armoraciae rusticanae recens je dnes opäť oficinálny v niektorých liekopisoch. jarnej únave). Z bežných interných upotrebení koreňa (hlavne ľudových) možno vyzdvihnúť povzbudzovanie žalúdočnej a črevnej činnosti. Jeho zber sa zvyčajne robí z kultúr v druhom roku vývoja (marec-máj alebo častejšie september-október). Z koreňa sa v NSR priemyselne vyrábajú príprav- 1BIŠ LEKÁRSKY ky používané pri nešpecifických infekciách a podráždení močových ciest. okraj vrúbkovano pílkovitý. že chren sa používa nielen v kuchyni.

najmä pri sušení vo veľkom. kým rastliny ešte plne nerozkvitli. že treba užívať macerát za studena. Odlíšenie je nevyhnutné — ľuľkovec je prudko jedovatý (obsahuje alkaloidy). ktorý rastie na 118 chránených miestach ako ibiš. zásadne iba zdravý. lekársky). List sa zberá postupne (júl— august). Známy Kneipp (1935) ho neveľmi chválil. Suší sa teplotou do 40-50 °C.). aj to len asi na tri hodiny. hodinou ráno. kvetné lupienky majú ružovofialovú farbu a viac sa podobajú slezu lesnému. althos = liečivo alebo althomai = uzdravovať.). 5 10 3 1 II. Nesprávne apretovaný koreň (najmä ak sušením dostal neprípustné tmavú farbu) sa niekedy posýpa kriedou. lúpaný podľa ON 86 7016. j. Voľne rastúce majú v celej ČSSR chránenú podzemnú časť. na lome zdrevnatený a na priečnom priereze žltý. 8 10 12 6 4 2 13 19 v juhozápadnej časti Slovenska pozdĺž našich južných hraníc na vlhkejších pôdach bohatých na živiny. omyly. t. Na oficinálne účely (ČsL 4) sa korene aj lúpu. koreň t. príp. príp. inak podliehajú skaze. Namiesto pravého ibišového koreňa prichádza na trh aj koreň topoľovky ružovej (ibiša ružo- vého — Alcea rosea L.5 14 10 3 10 II. Podobne sa zberá ihneď po rozkvitnutí aj vňať (jún-júl).5 12 12 18 3. ružovej je na povrchu sivší. ČsL 4 žiada lúpaný i nelúpaný koreň: Akosť — najviac v % I. 16 4 2 1 14 10 3 5 ČsL 4 8 2 1 0. Všetky drogy treba chrániť pred vlhkom a svetlom v dobre uzatvorených obaloch. Kvet sa získava v čase kvitnutia rastliny (júl—september). Ibiš bol veľmi dobre známy už v antickej dobe. Ako včelárska rastlina sa uvádza medzi peľonosnými bylinami. 10 20 5 1 ČsL4 5 10 3 1 0. Hippokrates ho predpisoval astmatikom a pri dyzentérii. že kvety sa roztvárajú medzi 8. s koreňmi ľuľkovca zlomocného. norma pre vňať — Herha althaeae (ČSN 86 6740): Akosť — najviac v % Znak Byle hrubšie ako 5 mm Plody ibiša Ináč sfarbená droga Hrdzou napadnuté listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. Jeho nevýhodou však je. zjari (marec—apríl). vtedajší botanici ho veľmi jasne odlišovali od slezu a pokladali za všemocný. zbavujú sa korku a časti kôry a bez umývania sa sušia na lieskach v dobre vetraných miestnostiach alebo nízkym umelým teplom navlečené na povrázky (pozor pri tom na myši. všetky tieto „skrášľovania" sú zakázané a liekopisy ich vylučujú chemickým dôkazom. I.5 14 8 2 10 II. nezberáme list. iní ním liečili mumps. 4 5 6 3 2 1 13 16 II. nezberáme kvet a keď zberáme koreň. Ináč sfarbené. Vedecké pomenovanie ibiša sa odvodilo z gréckeho althaino = podporovať. Pomer zosušenia pre Radix althaeae je asi . Rastliny vyzerajú výrazne odlišne. hodnotil totiž odvar a dnes vieme. druhový názov zdôrazňuje jeho liečivosť (officinalis = liečivý. Predmetom zberu je vlastne celá rastlina: korene sa vykopávajú v jeseni (október—november). až 9. nie však na slaných pôdach. vápnom alebo sadrou.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania pre 1 g drogy najmenej (hodnotenie obsahu slizu) I.5 6 Nelúpaný koreň — Radix althaeae naturalis — sa hodnotí podľa ON 867015. 8 2 1 0. nenapadnutý hrdzou. 16 4 2 1 14 12 5 5 Znak Čs. Z praxe sú známe zámeny — resp. Keď zberáme list a koreň.5 12 16 2. zásadne dovtedy. hrvoľ i zápaly prsníkov. zle lúpané korene Zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania — najmenej 8 2 1 0.5 12 7 2 10 Koreň nelúpaný I. Výborne sa osvedčoval aj v ránhojičstve. ktoré rady poškodzujú korene). lekársky kvitne asi v júli až auguste. Zo zámen pre listovú a koreňovú drogu treba uviesť príbuzný slezovec durínsky (slezovec durynský — Lavatera thuringiaca L. Nie je natoľko sivoplstnatý.Listová droga podľa ON 86 6442 a podľa ČsL 4 má tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy Iné časti materskej rastliny List napadnutý hrdzou (Puccinia malvacearum Mont.5 12 Nestanovuje sa 12 16 2.

mužská láska. i. sacharóza. Niekedy sa pridáva ako kozmetická prísada do mydiel a vo farmácii sa používa aj pri príprave piluliek. náhradka za čierny čaj). maďarsky: Tóvises iglicz. v koreni ešte škrob. (ČsL 4) 2(2) 2 2 13(10) 7(6) 2 II. z ktorých i. zúbkaté. v kvetoch aj silica (0. je bez tŕňov a trochu lepkavá. 119 . Drogy sa užívajú aj samostatne. španielsky: Anonis. resp. dolné listy trojpočetné. ako mucilaginózum-protektívum. Plod je vajcovitý struk. Folium althaeae 3—5 : 1. 143. 131. vysoký 30—50 cm. Pije sa 2 až 3 razy denne. JEHLICE TRNITÁ IHLICA TŔNITÁ IHLICA TŔNITÁ Druh rastie najmä v pásme nížin a pahorkatín na suchých neobrábaných pôdach ílovitého a slieňového typu. Podľa ČsL 4 sa list s koreňom pridáva do Species pectorales.02 % ) . arvensis L. rusky: Požiadavky na koreňovú drogu (Radix ononidis) podľa ON 86 7011 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zle očistené korene (a na lome tmavé) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. 4 4 4 13 9 3 Poloker s trnitými konármi.115. elipsovité. 120. bodličia.98.113. 139. Herba althaeae 4 : 1 a Flos althaeae 5-8 : 1. horné jednoduché. Jednotlivá perorálna dávka podľa ČsL 4 je 0. anglicky: Restharrow. koreň do Species carminativae a do prípravkov Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum. ružové. 234. Kvety súmerné. pektíny a flavonoidy. V našej kvetene je ihlica zastúpená tromi podobnými druhmi.). asparagín.117. roľná (O.) rastie väčšinou v nižších a teplej- Ononis spinosa L. Koreň má podobné použitie aj v homeopatii a vo veterinárstve. ktorá spôsobuje hrdzavé škvrny na listoch (Puccinia malvacearum Mont. pri bolestiach obličiek (osobitne v detskej praxi). kataroch dýchacích i močových ciest. do kloktadiel pri zápaloch mandlí a ústnej dutiny. Dobre znáša aj extrémy vo vlhkosti pôdy. 183. Rastliny bývajú často napadnuté hrdzou. tíšia bolesť i zápaly. 134. na prípravu klystírov a kataplaziem. francúzsky: Bugrane commune. 122. 119. 142. ihlič pichľavý. Hlavné účinné látky sú sliz. Pulmoran (expektorans) a Species pectorales Planta (expektorans). hluchý tŕň. tracheitídach a bronchitídach).73.) má vystúpavú zakoreňujúcu stonku. zvyčajne sa dávajú 2 kávové lyžičky na pohár studenej vody.4 : 1 . v pazuchách listov (prevažne po jednom). pri faryngítídach.5 g koreňa ako macerát. antiflogistikum (pri zápaloch horných dýchacích ciest. Čajovinyč. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: babský hnev. 184. 130. vochlice. sirupov — Sirupus althaeae). Macerát možno použiť aj na kloktanie a výplachy ústnej dutiny. zvonka do očných a ústnych vôd. betaín a veľa minerálnych látok.217. Velmi obľubuje slnečné stanovištia. plazivá (O.118. taliansky: Ononide. Drogy pôsobia antitusicky. repens L. zväčša však tvoria zložku čajovín alebo iných galenických prípravkov (napr.218. repík (!).215. zanovica Nemecky: Dornige Hauchel. Preto sa aplikujú pri čiernom kašli.

5 20 . Močopudné pôsobenie sa pripisuje predovšetkým silici a hlavne flavonoidom a ononidu. no neodporúča sa užívať vo vyšších dávkach a pridlho alebo pričasto. Skladuje sa na vzdušných a suchých miestach. 177. Korene sa nedrobia a nezaparujú. čo značilo krmovinu pre somárov. P. mali by sa sušiť pri teplote 50 °C v sušiarni. Imelo odpradávna priťahovalo pozornosť človeka. druhové meno upresňuje — spinosa v latinčine značí tŕnitý. Veľmi drobné kvety imela (kvitne skoro . flavonoidné glykozidy a triterpén onocerín (= onokol). ktorá sa užíva najmä pri piesku v obličkách. V ČsL 4 tvorí droga zložku močopudnej čajoviny Species diureticae a čs. maďarsky: Fehér fagyôngy. hrubšie režú po dĺžke a narežú približne na rovnako dlhé kusy. 71. Nemecky: Laubholz-Mistel.ších polohách. Používalo sa proti mnohým chorobám.166. dobre premyjú. et Reut. dobre vetraných a tienistých miestach. S ohľadom na močopudné pôsobenie droga sa používa aj proti 120 reumatizmu. (diuretikum. bobule žlté a konáriky hnedé.5 20 II. mala však aj špeciálne indikácie (napr. Opeľovanie ihlíc robí hmyz. mierne močopudná a antiseptická). Vo väčšine liekopisov je oficinálny koreň . Na drogu sa vzťahuje ON 86 6718 a požiadavky ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Množstvo liehového extraktu (45 % lieh) — najmenej I. Koreň je spoľahlivé diuretikum. JMELÍ LISTNÁČOVÉ IMELO BIELE Viscum album L. alebo — zväčša na ihličnatých lesných drevinách. najmä močových ciest. ale má iba mäkké. Vedecké označenie imela je odvodené z latinského viscum = lep (vzťahuje sa na plody. laxum Boiss. Pri zbere na farmaceutické účely sa nerobí rozdiel. album L. Droga nemá vedľajšie účinky. Usušené korene by sa pri ohnutí mali lámať. biele lepivé bobule). Plody sú biele lepkavé bobule. nemajú medovinu. uplatňuje sa aj na zle sa hojace rany. že ho zoslali bohovia. Viacročné rastliny sa vykopávajú na jar (marec—apríl). ktorú odporúčal aj známy fytoterapeut Leclerc (1927).Radix ononidis (aj v ČsL 4). na zvýšenie plodnosti i ako mocný protijed proti otravám. omelo a pod.asi v marci-apríli) opeľujú hlavne muchy a včely. odrežú sa im „krčky" — podzemky. anglicky: Mistletoe.237. Vňať má podobné použitie i dávkovanie. roľná sa pestuje a korene vykupujú. Vo Francúzsku sa viacej používa i. vidlicovite sa rozkonáruje. vischia.102. Drogu je vhodné pozväzovať do menších otiepok. Bežný výklad vedeckého pomenovania ihlice vychádza z latinského onos = somár.). za špecificky účinné sa považuje cudzopasiace na smrekovci opadavom (modrín opadavý — Larix decidua Miller). . 181. poskytujú iba peľ. Species urologicae Planta (urologická. ktorý dokázal vplyv imela na zníženie krvného tlaku. kvety má väčšie ako obe predchádzajúce. dezinficiens močových ciest). Imelovcovité — Loranthaceae Ľudovo: jemelo. odstránia drobné korienky i vňať. častejšie v jeseni (október—november). Sušia sa na teplých. Rastliny kvitnú v lete. ktoré láka nektár a príjemná ovocná vôňa. listy kožovité.74. omelí. Čajoviny č. stonky rozkonárené. pomer zosušenia je asi 3 : 1. taliansky: Vischio. Species urologicae P. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 1. odrezávajú sa bylinné vrcholce a bežne sa sušia. že mení obyčajné kovy na striebro. Obsahuje asi 0. Zo zeme sa vyberajú špeciálnymi hákovito ohnutými vidlami alebo úzkym rýľom. O jeho vážne zaradenie do terapie sa zaslúžil Gaulthiers (1907).podľa cudzopasnosti buď na listnatých stromoch (okrem dubov). Zriedkavejšie sa zberá kvitnúca vňať — Herba ononidis (jún—september). 175. najmä na boroviciach. ba ani samostatne. dezinficiens močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. rastie najmä na duboch. nedráždi ani obličky. droga má slabé hemolytické účinky. Botanickí systematikovia v súčasnosti delia rod na V. miernenie bolesti zubov). imelo však ostávalo zelené. prípadne už od augusta. Bolo to tým. podlhovasto vajcovité. farmaceutický priemysel ju uplatňuje v čajovinách Betulan (pomocný liek pri chorobách močových ciest).171. teda aj včely. že rástlo v korunách stromov. saponíny však neobsahuje. Tabernaemontanus veril. diureticky účinný je totiž aj odvar z drogy — pre obsah silice by sa mal pripravovať zápar. látke podobnej chemickej štruktúry. Keďže schnú pomaly. — imelo listnáčové a V. Podľa starých povier chránila dobytok. ktorý robil pokusy s aplikovaním pri neoperovateľných karcinómoch (liečil ich extraktami podávanými vo forme injekcií). ako má glycyrizín sladkého drievka (Glycyrrhiza glabra L. I. francúzsky: Gui commun. v dobre zatvorených obaloch a chránená pred svetlom. visco. ktoré zvyčajne v jeseni opŕchali. 1933). V homeopatii sa čerstvé bylinné časti a korene zberané počas kvitnutia používajú na prípravu esencie. takže sa zdalo. hemoroidoch. Drobné kvety žltkasté.2 % silice nie celkom známej skladby.103. 10 16 2 11 12 2 13 ČsL 3 5 8 1 11 10 1. celistvookrajové a neopadavé.5 g perorálne. ba i pri vysokom krvnom tlaku (má metabolizujúce pôsobenie) a pre prítomnosť silice a flavonoidov ako dezinficiens. španielsky: Muerdago. umiestnené v rázsochách a na koncoch ko- nárikov. je menej rozkonárená a nemá tŕne. Za neprípustný (falšovanie) sa pokladá príbuzný imelovec európsky (Loranthus europaeus Jacq. Korene oboch sú tenšie. opadavé listy. kvety v riedkych klasovitých strapcoch. a Kaelin (1930. Antická ononis slúžila Rimanom i Grékom v liečiteľstve podobne ako dnešná. Visco. rusky: Poloparazitický stromovitý ker vysoký 30-50 cm. 178. Species cholagogae Planta (žlčníková čajovina). druhový názov album = biele má vzťah k farbe plodov. plazivá. 5 8 1 11 10 1. pri chronických kožných ochoreniach. Preto mu pripisovali zázračné účinky a v ságach a povestiach všetkých národov malo dôležitú úlohu.imelo ihličnanové .). Voči ich oficiálnemu liečebnému uplatneniu niet námietok a ČsL 4 rozšíril paletu materských rastlín. Získané korene sa dobre očistia. žltozelené.

bielo plstnatá. Starovekí lekári ho používali proti tuberkulóze a získal si meno ako univerzálny liek. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Gemeiner Andorn. nie príjemný pach rastliny.. Antonius Musa kombinoval jablčník s myrhou pri vnútorných hnisavých procesoch. vyžaduje si iba teplo a svetlo. obyčajne v zimných mesiacoch (december—február). ktorá však nemá listy sivo plstnaté a líši sa i červenými kvetmi. kde sa vyskytoval v hojnej miere. Teuscher. 87. Viskotoxín sa pokladá za vhodný na protirakovinovú terapiu. 91. ČsL 3 v droge výslovne zakazuje prímes imelovca. anglicky: White Horehound. 1965. stenčenými v stopku a jemne bielo plstnatými. Účinnosť možno pripisovať sčasti zistenému cholínu. taliansky: Marrubio. 162. denná dávka 5. flavonoidom a glykozidovej substancii bielkovinovej povahy . Mediteránny druh rozšírený od nížin po horský stupeň. teplota (ani umelé teplo) nemá prestúpiť 40 °C. zber však možno robiť prakticky po celý rok. chránená pred svetlom. Jablčník po rozotretí páchne ako jablká a je veľmi horký. slabo aromatická bylina vysoká 30—60 cm. francúzsky: Marrube commun. 86.. zberajú sa olistené mladé konce konárikov (do hrúbky 5 mm). JABLČNÍK OBYČAJNÝ JABLEČNÍK OBECNÝ Marrubium vulgare L. maďarsky: Orvosi (Lozonséges) pemetefu. hlavne arginín. že slávny Linné odvodil názov jablčníka od mesta Maria-Urb v bývalom Latiu pri jazere Fucinus. s listami kopijovitými. ktoré znižujú krvný tlak a pôsobia sedatívne na srdcovú činnosť. 85. sušením zmizne osobitný. čo sa v južnej Európe traduje dodnes. Herba visci albi tvorí zložku čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum a hypotenzívum). účinné obsahové látky sa varom čiastočne rozkladajú. 89. Dávky sa nesmú zvyšovať a o použití imela a vhodnej liekovej forme sa treba poradiť s lekárom. Novšie (Vester a kol. ktorá sa dá izolovať extrakciou s vodou. vyskytuje sa roztrúsené na suchých pasienkoch. peregrinum L. hrubo vrúbkované.0 g. Zo zástupcov čeľade hluchavkovitých rastlín sú podobné najmä kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. Hovorí sa. španielsky: Mamibio. rusky: - IMELO BIELE Predmetom zberu je vňať — Herba visci albi. prípadne dvom živicovým alkoholom.0 g (ČsL 3). Na homeopatické účely sa zberajú rovnakým dielom čerstvé plody a listy (homeopatia žiada radšej imelo z listnatých stromov). čo označuje horkú šťavu. je vyšší. ktorý má miestne dráždivé účinky a nekrotizujúce vlastnosti (pôsobí miestne odumieranie tkaniva). Pomer zosušenia je asi 3 : 1.z 1 kávovej lyžičky na šálku a pijú sa 2—3 šálky denne. popri cestách a na rozličných ruderálnych stanovištiach. 90. oficinálna v mnohých liekopisoch (aj v ČsL 3). pretože jeho domovinou je južná Európa. bohato rozkonárený. Lekár Castor Antonius ordinoval šťavu s medom pri tuberkulóze a Celsus prípravok zahusťoval a predpisoval ako linktus (prostriedok na lízanie). Droga sa dávkuje perorálne ako macerát jednotlivo 1. Imelová vňať sa indikuje pri hypertónii a artérioskleróze. Čajoviny č. 83. listy vajcovité. Jablčník patrí medzi najstaršie liečivé rastliny. a balota čierna — Ballota nigra L. Plody sú tvrdky. Sušia sa vo zväzočkoch na vzdušných a suchých miestach prirodzeným teplom. obsahuje asi 17 % bázických aminokyselín. byl štvorhranná. 1970) kancerostatické pôsobenie pripisujú proteínovej zložke histónového charakteru. Zatiaľ nie sú celkom objasnené látky. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. 229.zmesi rozličných peptidov viskotoxínu. Drobné biele kvety sú sediace a tvoria pazušné paprasleny. Pre bežnú potrebu sa pripravuje zápar Trváca. rastúcim najmä na južnom Slovensku. Kvitne v júni až sep121 . Pri zbere vňate sú časté zámeny s príbuzným j. cudzím — M.. Droga má horkú chuť. U nás je jablčník burinou bez veľkých nárokov. Vedecké pomenovanie sa odvodzuje od hebrejského mar + rob. 164. 84. 163. acetylcholínu a kyseline oleanolovej.

pokiaľ nie je ešte zdrevnatená byl. Plody sú červené opadavé plodstvá . a keďže horčiny podporujú vylučovanie žlče. cukríky sa varí až do stuhnutia.vú vňať ešte ďalšie široké uplatnenie gy dráždia dýchacie cesty a vysušujú (napr. Rozprášené čiastočky dro. Obľúbenejšie však boli čučoriedky. predpisovaného osobám so slabými pľúcami. pritom nedráždi na vracanie. vtáčeníčka. Do zberu nepatria listy a stonky pestovaných druhov. trištvrte litra vody a pol zberu je vňať — Herba marrubii. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: jahodník.). býva zložkou žlčníkových čajovín. u Nikolausa Alexandria — tvorili zložku prípravku Potio sacra tussientibus. V homeopatii sa z čerstvých listov renie. 178. anglicky: Wild Strawberry.(ČsL4) 3 3 2 1 12(10) 5(12) II. Podáva sa aj vo forme macerátu viac ráz denne alebo priamo v prášku (znížená účinnosť trieslovín). Správna droga sa skladá z mladých. podzemok. Z prízemnej listovej ružice vyrastajú zakoreňujúce sa poplazy. Obsahové látky sú triesloviny (asi 122 JAHODA OBYČAJNÁ JAHODNÍK OBECNÝ Fragaria vesca L. gae Planta a Thé Salvat. hlavne marubiín (diterpénový kryštalický laktón . smokvica. španielsky: Fraulera.Vňať — Herha marrubii albi — má ČSN 86 67 10 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (nerozpustný v HCl : 3) l.05 % ) . na odrezáva sa na začiatku rozkvetu. taliansky: Fragola. zvyšuje sekréciu bronchov dýchacích ciest. Predmetom 100 g drogy. Suší sa v tieni pripravuje esencia. zemnica Nemecky: Wald-Erdbeere. 167. 175. ktoré sa odsekávajú kosákom. koreňom púpavy a s malinoJABLČNÍK vým listom alebo s repíkovou vňaťou. 166. 174. zúbkaté. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1. kg cukru. nie je však drobivý.zlúčenina sekopimaranového typu v množstve asi 0. Jahodové listy do denného nápoja (nie však na sušenie) možno fermentovať podobne ako malinové alebo sa dávajú do zmesi s fermentovanými ostružinovými listami. Listy sú troj početné. zato však dosť mi). výživných a hlinitých pôdach. 8 5 5 3 13 10 6—7 %). Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal jesť jahody najmä na „čistenie krvi a pri chorobách pečene". svetlom. podzemská jahoda.231.jahody s mnohými vtlačenými nažkami. z hladiska obsahových látok sú bezcenné. Na sirup sa zmes povarí. Liečivé účinky majú aj saponíny a silica (asi 0. Na farmaceutické účely sa jablčník domáci prostriedok proti kašľu sa osobitne pestuje. použitie ako vňaťová droga v alopatii. 122. ktorá má podobné v tenkých vrstvách bez obracania. Najčastejšie sa používa pri ochoreniach dýchacích ciest. no účinnou terapeutickou zložkou sú glykozidové horčiny. Rastie v lesoch a na lesných rúbaniskách. dávka čajoviny: zápar z dvoch čajových lyžičiek na 300 ml vody. na zapálené rany a aj pri bolessliznice. rusky: Trváca bylina vysoká 10—40 cm.211. madarsky: Erdei (Fóldi) szamócza. silne meduje i za najväčšieho (pozri medzi cudzokrajnými drogasucha. Jahody sa zberali už v antike ako lesné ovocie a používali aj liečebne. OBYČAJNÝ pre žlčotvorný účinok prípadne ešte kombinovaná s podzemkom kurkumy tembri. Vedecké pomenovanie jahody je asi odvodené od latinského fragrans = voňavý (vzhľadom na plody). na mierne vlhkých. Droga sa užíva ako antidiaroikum. . Listy sa oddávna používali na prípravu denného čaju. Osobitnú kúru predstavovali v 13. choleretikum a expektorans . V ČsL 4 SpeMateriál je mierne náchylný na zapa. s bielymi kvetmi v okolíkovitom vrcholíku. priemyselne vyrábané čajoviny jún—august. Byle chudobne rozkonárené. Droga sa skladuje v dobre tivej menštruácii a i.má expektoračné sekretolytické pôsobenie. Ako medu žltej farby. Bežnou čajovinou je vňať jablčníka zmiešaná rovnakým dielom s vňaťou mäty piepornej. 76.inak značí aj jedlý). Známe je aj ich ľudové použitie pri pakostnici a na rýchlejšie vylučovanie moču. Na liečebné účely sa môžu zberať aj listy a plody ostatných našich divorastúcich druhov jahôd. stor. Čs. francúzsky: Fraisier des bois. 170.3 — 1 %). zatvorených obaloch chránená pred Čajoviny č. umelé teplo pri sušení nemá prekročiť Ľudové liečiteľstvo má pre jablčníko35-40 °C. Bežne sa užíva zápar z dvoch čajových lyžičiek na šálku a pije sa denne jedna šálka.cies cholagogae. prípadne sa ešte pridávajú s vňaťou jablčníka sú Species cholagolisty. je oficinálny v ČsL 4 pripravuje sirup alebo cukríky zo ako nová liečivá rastlina. Peľu dáva málo. druhové vescus = malý (v porovnaní s ostatnými druhmi . zvyšuje funkciu pečene a v primeraných dávkach priaznivo pôsobí pri nepravidelnom tepe srdca (pri arytmii) ako kardiosedatívum.

Materiál sa dá kosiť kosákom v čistých porastoch.5 12 9 II. 6 2 0.pomer zosušenia je asi 8 : 1. zbavených prímesí. ktorá sa aplikuje na omrzliny a pri opuchoch jazyka. ako protizápalový prostriedok. Pre obsah trieslovín sa užívajú pri hnačkách. List u nás tvorí súčasť čajovín Bylinný čaj so šípkami a Javorina (dietetikum a náhradka pravého čaju). Slúžia oddávna na prípravu záparu — 1 kávová lyžička na šálku. pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 50 °C. aby sa aj spodné vrstvy prevetrávali. teda v máji až auguste. Sušené sú zložkou niektorých čajovinových zmesí a používajú sa v likérnictve. Suší sa v nevysokých vrstvách na dobre vetraných miestach. 4 2 1 12 10 II. mierne diuretikum a náhradka pravého čaju. 4. Zrelé čerstvé jahody sú oficinálne v homeopatickom liekopise (Fructus fragariae) a možno ich sušiť aj na slnku alebo umelým teplom . 88. Sú veľmi vyhľadávaným tovarom v potravinárskom priemysle. krvavých hemoroidoch (i na klystíry). V homeopatii sa z čerstvých zrelých plodov pripravuje esencia. Listy sa oddávna užívajú ako adstringens. 101. Droga — Folium fragariae sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. List je mierne náchylný na zaparenie a je aj trochu drobivý. ale aj pri chorobách obličiek. 15 5 1 12 12 ešte nezhorknutých listov divo rastúcich druhov jahôd s krátkymi stopkami zberanými v čase kvitnutia. odtrhávaním. v domácnostiach sa používajú na prípravu osviežujúceho nápoja — zápar z jednej polievkovej lyžice listov na 2 poháre vody. 8 4 2 12 13 ČSN 86 6427 sa týka listovej drogy — Folium fragariae: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. na prípravu kloktadiel alebo pri páchnucom dychu. pektín. pri obličkových kameňoch. Treba ju chrániť pred vlhkom. flavonoidy a kyselinu askorbovú. kyseliny a aromatické látky. v zarastených je výkonnejší zber rukou. Čajoviny č. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Dozrievajú asi v júni —júli. 123 . 5. 35. plody zasa sacharidy. Zberajú sa ručne do menších nádob alebo do košíkov. pije sa 2—3-krát denne. Listy obsahujú predovšetkým triesloviny. Plody sú výživnou a zdravou pochúťkou (so smotanou sú však ťažko stráviteľné a u niektorých osôb vyvolávajú žihľavku). pri astme a ochoreniach močových ciest. zaparia a plesnejú.JAHODA OBYČAJNÁ ČSN 86 6745 sa vzťahuje na dve akosti jahodovej vňate — Herba fragariae — a má tieto základné ustanovenia: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. inak sa ľahko rozmliaždia. ako obklady na mokvavé a krvácajúce rany. podáva sa nervóznym a málokrvným osobám. V ľudovom liečiteľstve sa čaj pije ako metabolizujúci prostriedok — na napomáhanie látkovej premeny.

vtáčia kvitne asi v máji-júni. že miluje drsnejšiu polohu. J. oskorušu i brekyňu. pila sa po lyžiciach pri dyzentérii. Plody sú guľaté červené alebo žlté malvice. emend. Pochádza buď z latinského sorbere = jesť. Druhové pomenovanie upresňuje. suchých a slnečných stanovíšť na vápenatej pôde). aria (L. ale cenné drevo pre rezbárstvo má j. jarabok. kyslý. torminalis (L. či keltského sor = trpký.) výhodné formy pre potravinárstvo a likérnictvo. Upotrebenie j. Čerstvé plody sa odjakživa jedli ako laxans a vyrábal sa z nich ocot a pálenka.) Crantz — břek obecný. Listy sú nepárno perovito zložené. jeráb. drevina listnatých strání. Miestami sa odvaru z nich ešte dnes prisudzujú významné liečivé vlastnosti pri pľúcnych ochoreniach. alebo z arabského sorbet — jarabina. aucuparia = aucupium. vtáčia a oskoruša (Sorbus domestica L. Najvýznamnejším zástupcom je práve j. skoruše Nemecky: Wilde Vogelbeere.). U nás rastie asi 10 druhov jarabín. mukyňovej čiže mukyne (S. jarab obyčajný. 5 5 1 20 4 2 II. taliansky: Sorbo degli uccellatori. listy sú krmovinou pre kozy a ovce. francúzsky: Sorbier des oissieurs. maďarsky: Veres berkenye. chytanie vtákov — jarabiny sa oddávna používali ako vnadidlo pri odchyte vtákov.JARABINA VTÁČIA JARABINA VTÁČIA Sorbus aucuparia L. v čase kvetu poskytuje včelám med i peľ. drevo je výborným materiálom na sústružnícke práce. sŕkať. usporiadané v chocholíkovitých metlinách. Vedecké pomenovanie sorbus je veľmi staré. napr. Nie všetky sú však domáce a nie všetky majú jedlé plody.Rosaceae Ľudovo: divá breskyňa. vyskytovalo sa už v staroveku ako starorímsky výraz pre jarabinu. 10 10 2 20 6 3 . vtáčej zrejme súvisí s používaním oskoruše. jarabina. anglicky: Rowan. hoci 124 Droga — plod sa hodnotí podľa ON 86 6623: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Iné časti materských rastlín. rusky: JEŘÁB PTAČÍ často pochádzajú z pestovaných druhov. Love). Jarabinové výlisky sú veľmi hodnotným vitaminóznym krmivom. prípadne aj sušili na slnku. najmä stopky plodov Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. strom v lesoch teplejších polôh) a až po omrznutí sa dajú jesť plody j. Predmetom zberu sú zrelé červené Ker. Najlepšia je vraj z jarabín moravského druhu (subsp. na okraji pílkovité. a to ľudí i dobytka. španielsky: Serbal de cazadores.) Crantz — muk obecný. Mičurin zaradil do svojej ovocinárskej praxe štúdium jarabín a podarilo sa mu získať medzidruhovým a dokonca medzirodovým krížením s mišpuľou (Mespilus germanica L. Eberesche. et D. Väčšinou ich zrelé plody — červené okrúhle malvice — možno rátať za lesné ovocie. lístky kopijovité. Menej chutné plody. Hedl. Á. V germánskej mytológii bola jarabina zasvätená bohu hromu Donarovi a stala sa predmetom mnohých povier a ság. Plody sa v staroveku nakladali. moravica (Zengerl. Ružovité . Rastie v horských lesoch. s plodmi dlhými až 15 mm. brekyňová čiže brekyňa (S. Kvety biele. Azda práve o nej písal Plínius. Vo vyšších polohách ju často vysadzujú do alejí a parkov. Med je červenožltý a po vykryštalizovaní hrubo zrnitý a má silnú arómu. častejšie strom vysoký 16—18 m s guľatou korunou a svetlosivou kôrou. Na Slovensku sa kedysi z plodov pálila silná pálenka.

až 7-jarmové. ktorá dráždi sliznice žalúdočného a črevného traktu. Olivovité — Oleaceae Nemecky: Gemeiner Esche. sorbóza. Čajoviny č. nie perorálne. Oddávna sú známym prostriedkom proti skorbutu. Pružné jaseňové drevo oddávna slúžilo na výrobu ohybného náradia. Príbuzný a podobný je j. Drevina patrí k rastlinám. Rastie hojne v lužných lesoch. preto je vhodná na prípravu štiav. Pestovaná jarabina vtáčia moravská je veľmi bohatá na cukor (asi 13 %) a pektín. Narezávaním sa získava laxatívne pôsobiaca cukornatá šťava. Sušením plodov a varom sa rozruší a vyprchá. pôsobia mierne preháňavo a protizápalovo. aby si zachovali pôvodnú farbu. Má šedivú bradavičkatú kôru. rusky: JASEŇ ŠTÍHLY Strom vysoký až 30 m. Štiepením sa vytvára kyselina sorbová (sorbínová). Účinné látky v plodoch tvoria hlavne organické kyseliny . podľa iného výkladu je odvodené od fraxis = štiepateľný. Gréci ho označovali názvom melia. ktorá je netoxická a používa sa ako konzervans v potravinárstve. po zaschnutí známa ako manna. keďže jeho drevo sa dá ľahko štiepať.najlepšie umelým teplom. ktorý sa užíva po lyžičkách 3 —5 x denne. pektín. listové čepele 4. Šťavu z čerstvých plodov možno zavariť s polovičným množstvom cukru na sirup. mannový (Fraxinus ornus L. Príčinou je obsah kyseliny parasorbovej.kyselina sorbová (v nezrelých plodoch parasorbová). rutín a kvercetín (flavonoidy). Skladované plody treba občas presúšať. Pripisujú sa jej aj karcinogénne vlastnosti. Častejšie sa vysádza na neúrodných stranách. 124. Divo u nás rastie veľmi vzácne iba na južnom Slovensku (je chránený). čo sa dokázalo pokusmi na zvieratách vyššími dávkami. na kôre konárov nemá nijaké šošovičky (lenticely). sacharidy (glukóza. Koncentrované roztoky sorbit majú vzhľad glycerínu. Meno fraxinus sa odvodzuje z gréckeho fraxis = oplotenie. Droga má názov: Fructus sorbi (aucupariae) — Bacca sorbi. sorbitol a i. vínna. Oranžovočervené plody majú trpkojablkový pach a horkastotrpkú chuť. čo spôsobuje slinotok až dávenie a gastroenteritídy. kompótov. 1 lyžica na šálku záparu (užíva sa 3 x denne jedna lyžica). španielsky: Fresno. Listy nepárno perovité.). citrónová. Plody sú nažky s krídlatým vrcholom. Dávkovanie: jedna kávová lyžička plodov na šálku macerátu. metliny kvetov sa vyvíjajú skôr ako listy. Plody boli presláveným diu125 . Všeobecne sa jasene oddávna uplatňovali v liečiteľstve. silica. francúzsky: Fréne élevé. aby sa nezaparili. ktorá má veľký význam pri tvorbe kyseliny askorbovej. ale iba subkutánnymi injekciami. Niekedy zapríčiňujú ľahké otravy. triesloviny. vtáčej (najmä čerstvé) nie sú celkom neškodné. Droga má mierny preháňavý účinok.2 % ) . taliansky: Frassino.a nepoškodené plody (október—november). Ľudovo sa užívajú aj proti reumatizmu a obličkovým kameňom. kvety sa zjavujú súčasne s listami. 50. Pod menom fraxinus strom poznali už antickí Rimania. Dobre znáša kyslé i vápenaté neutrálne pôdy. ktoré obľubujú vlhké pôdy. JASEŇ ŠTÍHLY JASAN ZTEPILÝ Fraxinus excelsior L. najmä oštepov. je zdrojom kyseliny askorbovej a antiflogistikom. pretože sa z neho robili koly a tyče do plotov.). Produkujú ju hlavne stromy rastúce na Sicílii. jablčná. kyselina askorbová (0. sú v konečných zložitých strapcoch a majú korunu. Plody j. najmä na juhu Európy. Obsahová látka sorbit slúži ako výživný prostriedok pre diabetikov a základná surovina na výrobu sorbózy. na vlhkých lúkach a naplaveninách v nížinách a teplých polohách. odkiaľ sa vyváža a často býva oficinálna (u nás v ČsL 1). na zosuvoch a starších navážkách v stredných stupňoch aj v hrebeňových lesoch hôr. Plody sa užívajú predovšetkým ako črevné regulans a močopudný prostriedok. maďarsky: Magas kórisfa. karotenoidy. anglicky: Ash.1-0. likéru a pod. Sušia sa rýchlo . Vo farmácii a v kozmetike sú náhradkou za glycerín. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. vylúhovať asi 8 h pri obyčajnej teplote (užíva sa každý druhý deň). Strom často nachádzame v parkoch. kým umelý sorbitol sa používa na výrobu moderných polykondenzačných živíc (Tween). 85. resp.

Okolo r. ktorá poskytuje drogu + Cantharis (uvádza ju ČsL 2). sacharidy (aj tetrasacharid stachyózu). Listy i kôra majú experimentálne dokázaný mierny laxatívny účinok (depuratívum). Ľudové liečiteľstvo južných krajov uplatňuje aj lyko stromov. ursolovú. Droga je ľahko lomivá. Mladá kôra z konárov sa zberá na jar a bežne suší. dlhé asi 10-20 cm. ako glukokiníny. zakončené osťou. zber sa robí viac ráz do roka (jul—august). bez pachu a chuť má zvieravú a horkú. Alopatia sa k používaniu listov i kôry stavia dosť zhovievavo. kolárske a sústružnícke práce. Kvety sa rozvíjajú skôr ako listy. — vika. znižovanie obsahu cukru v krvi. listy sú dobrým krmivom pre niektoré domáce zvieratá. dýh i nábytku. trieslovinu. Jaseň je známy aj tým. Drevo je veľmi tvrdé a ťažké. príp. kvitne v lete. podobne účinnými ako zložky čajovinových zmesí. Kvitne v pazušných strapcovitých súkvetiach. 1914 objavil v rastline „alkaloid" galegín a spolu so Simonnetom (r. jednoduché. príp. Listy obsahujú predovšetkým horkú látku — oxykumarínový glukozid fraxín s aglykónom fraxetínom a fraxanolglukozid. náradia. tak teplotou do 50 °C). najmä galegínu. iba do augusta). Tauret r. rusky: Trváca bylina vysoká 40-110 cm. Používa sa na výrobu lyží. U nás sa vyskytuje najviacej na južnom Slovensku. francúzsky: Galega officinal.5 12 10 II. atónii (ochabnutosti) močového mechúra. Drogy sa častejšie kombinujú s inými. Používanie drog na väčšinu týchto ochorení je skutočne zastarané a neúspešné. parkiet. kozia ruta. byle priame. Pri zapečení sa niekoľko ráz denne dávkuje 1 lyžička listov na šálku horúcej vody. ryhované a duté. silicu s obsahom terpénov a vitamín K2. ktorá má tri zložky: kôra jaseňa. Biele jaseňové drevo je vhodné na stolárske. príp. V súčasnosti je Herba galegae — vňať jastrabiny má dve akosti. pri vredoch predkolenia a pod. Známe je aj externé použitie listovej drogy (kúpele. dne. pri ochorení obličiek a močových kamienkoch. Známy však bol zápar z 3 lyžičiek listov na 300 ml vody užívaný po dúškoch cez deň pri chorobách obličiek a zadržiavaní tekutiny v organizme. vňaťou prietržníka). List i kôra sa využíva pri reumatizme. Použitie na zvýšenie laktácie asi prišlo z Ameriky. Podobnosť jastrabiny s inými zástupcami v rámci čeľade je značná. Vraj zaháňala mor. Stromy kvitnú v apríli—máji a včely ich veľmi obletujú. lenže sa v horúcej vode krátko povarí. Droga Herba galegae je v niektorých liekopisoch oficinálna. poukazujúce na zvyšovanie dojivosti. anglicky: Goat's Rue. že sa na ňom zdržuje chrobák španielska mucha . Výklad o odbornom pomenovaní rastliny nie je jednoznačný a celkom istý. Kedysi sa vo Švajčiarsku a aj inde pestovala na krmivo. zberajú sa jednotlivé lístky bez stopiek (jún až september. len z času na čas sa stávajú módnymi (napr. Z ďalších neskorších indikácií bolo významné ešte jej potopudné a diuretické pôsobenie. taliansky: Galega. fraxidín. ľadník. aj pri reumatizme a dne (zvyšoval vyplavovanie solí z organizmu — saluretikum). používanú vo veterinárstve (na humánne účely je vysoko toxická a nebezpečná. Pomer zosušenia je asi 4 — 5 : 1. Občas sa pestuje na okrasu v záhradkách. na rany. podľa neho má galegín také vlastnosti. s kvetom bazy. najmä kumaríny (fraxín. j. U nás zriedkavo rastie voľne.5 0. Pri ušnom ochorení (otoskleróze) sa ako adjuvans podáva odvar z čajoviny. kvety biele alebo fialovomodrasté. 1600 ju však už nachádzame v mnohých nemeckých záhradách ako liečivú. najmä kozy a ovce. u nás majú iba zriedkavé ľudové použitie. lebo dosiaľ spomínané indikácie sa neukazovali uspokojivé (okrem diaforetickej a diuretickej). na zber sa využíva iba pestovaná. Z oficiálnej alopatie sa pomaly vytrácajú. list čiernej ríbezle a kvet túžobníka. ťažko poškodzuje pečeň). Jastrabina je hojná najmä v južnej Európe a v západnej Ázii. 14 3 1 12 14 126 . listom brezy. Druh rastie v nížinách i pahorkatinách. Ako prostriedok proti horúčke sú drogy zastarané. flavonoidy (kvercitrín. Nožom alebo kosákom sa odrezávajú kvitnúce a hojne olistené vrcholky bylín. 1927/28) mu dokázal slabšie hypoglykemické účinky — t. triesloviny. Pre obsah silice a glykozidov možno použiť umelé teplo iba v teplote do 40 °C. Jastrabina sa dokázateľne spomína až v skorom stredoveku.retikom. Majú listy párno pe- rovité a ich hlavná stopka vybieha v hrotoch alebo v úponoch. Predmetom zberu bývajú aj semená — Semen galegae. medovina jej však chýba. Rozsiahle skúmanie galegínu urobil Reinwein (1927). po zovretí sa odstaví a nechá postáť prikrytá 5 minút.). liečila mnohé detské choroby a slúžila proti uhryznutiu hadmi a divou zverou. triterpénové zlúčeniny (kyselinu ursolovú). najmä v pobrežných húštinách a vlhkých lesoch. maďarsky: Kecskeruta. Materiál sa suší zvyčajným spôsobom. v súčasnosti v NDR a NSR. pružné i pevné. novšie sa spomína grécke gala = mlieko a ago = ženiem. ktoré sa hodnotia podľa ČSN 86 6813: Akosť — najviac v % Znak 1. Používajú sa na priemyselnú izoláciu obsahových látok. Plody sú kostrbaté struky. kôra sa v Poľsku používa ako depuratívum v kombinácii napr. horúčku. Kecskere galga. Preto si ju včelári osobitne necenia. lístky kopijovité alebo elipsovité. dáva sa ako obklad na zle sa hojace rany. štedrevec liečivý Nemecky: Echte Geissraute. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: jastrabí hrach. Kôra obsahuje dosť podobné látky. listy nepárno perovito zložené. kyselinu jablčnú. ktoré je bohaté na sliz.kantarída. Rastlina má pomerne veľa peľu. v snôpkoch (ak umelým teplom. Kôra slúžila na izoláciu triesla v garbiarstve. potom manitol (za čerstvá horký). pretože poskytujú hojnosť peľu (opeľujú sa vetrom). JESTŘABINA LÉKAŘSKÁ JASTRABINA LEKÁRSKA Galega officinalis L. má rada humóznu pôdu — vysieva sa na jar. kôra zasa najstarším surogátom za chinínovníkovú kôru. Sú to najmä niektoré druhy rodu Vicia L. ba aj na vypudenie črevných parazitov. manitol a minerálne soli. Sušia sa na dobre vetraných tienistých miestach v tenkých vrstvách. príp. eskulín). Ináč sfarbené časti drogy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol 6 1. španielsky: Galega. kvercetín). 5 — 9-jarmové. Predmetom zberu pre farmaceutické účely býva list — Folium fraxini a kôra — Cortex fraxini. Kôra sa dávkuje rovnako.

). Cibuľky mali aj vedľajšie toxické príznaky a nedali sa presne dávkovať. pokladali ho za veratrín. vysoká 10—30 cm. Spoľahlivejšie použitie je na podpornú liečbu pri cukrovke — diabetes mellitus. tak nazýval Dioskorides prudko jedovatú rastlinu rastúcu v Kolchide na pobreží Čierneho mora. 1820 lekárnik Peletier a Caventou. Droga sa zriedka užíva samotná .stvol. 17. účinok je však pochybný. nadzemná časť . proti astme. Vňať má staré ľudové použitie ako prostriedok podporujúci tvorbu mlieka cicavcov. stor. Čajoviny č. dávkujú sa 2 lyžičky drogy na pohár vody. Najhojnejšie sú rozšírené v stredomorskej oblasti. Bylina rastie často na lúkach pahorkatín až horského stupňa. 20. ktorá sa aj vykupuje. t. Usudzuje sa. horké látky. no iba na vonkajšie upotrebenie. Asi v polovici 16. 26. vyrastá v jeseni a je zakončená fialovými kvetmi s lievikovitým okvetím. Macerovala sa vo víne. rusky: OCÚN JESENNÍ JASTRABINA LEKÁRSKA o ne veľký záujem.arginín a gvanidín. Operuje sa v jeseni a na jar vyrastá prízemná ružica čiarkovitých listov. šarlach a pod.). Pred interným užívaním svorne varovali všetky herbáre. zimovít Nemecky: Herbstzeitlose. Potom jesienka upadla do zabudnutia a ujal sa jej až stredovek na základe odporúčania arabských lekárov. má rada mierne vlhké pôdy s výživnou a trochu alkalickou hlinou. j. 1820 namiesto nespoľahli127 . ďalej saponín. V Nemecku sa jastrabina pridáva do antidiabetických čajovín a do tabliet s metabolickým pôsobením (NSR). taliansky: Colchico. dozrievajúci v máji až júni vkyjakovité tobolky dlhé 30-50 mm. podobne ako o vňaťovú drogu. mala kolísavú účinnosť. 19.jej dávka je 1 -2 kávové lyžičky na šálku vody v zápare. kvitnúci druh v jeseni. JESIENKA OBYČAJNÁ + Colchicum autumnale L. Anglický lekár Williams r. zložku mnohých tajných prostriedkov. druhové meno autumnale značí jesenný. ktoré lievikovito obklopujú zelený semenník s množstvom semien. Semená sa používajú podobne a pokladajú sa hlavne za pomocné a účinné antidiabetikum. Vzhľadom sa jesienka ponáša na šafrány (Crocus L. lúčny matečník. naháč. príp. Druhy Colchicum sa v antike liečebne používali málo. orálny inzulín. rastlina sa označuje aj ako orálne antidiabetikum. že Medea používala jed z jesienky. proti epilepsii a pri horúčkovitých detských ochoreniach s vyrážkami (osýpky. Ľaliovité — Lilíaceae Ľudovo: bujačina. 18. napr. s ktorými ju však pri zbere nemožno nijako zameniť. 25. Hneď sa však nepresadila. sa jesienka opäť dostala do európskej medicíny. vodnatieľke. ak sa užíva ako adjuvans pri cukrovke. Vedecké pomenovanie jesienky vychádza z gréckeho kolchikon. reumatizmu. Obsahovú látku kolchicín prvý zistil r. anglicky: Meadon Saffron. a preto sa priemyslová výroba takýchto prípravkov v mnohých štátoch zastavila (aj u nás prípravku Galegolu). Rod zahrňuje podľa užšieho alebo širšieho chápania 30 až 60 druhov. španielsky: Colchico común. V ľudovom liečiteľstve sa vňať jastra- biny užíva aj ako močupudný a potopudný prostriedok. divá cibuľa. Ako obsahové látky sa uvádzajú aj niektoré aminokyseliny . Jesienka tvorila napr. najmä však v semenách obsahuje izoamyléngvanidín galegín. Správne ho určil Geifer a Hesse. ocún. Rastlina vo všetkých orgánoch. sacharidy a trieslovina. liehovine alebo v octe ako tinktúra. maďarsky: Ószi kikerics. sirotka.čajoviny Diabetan — pomocná liečba cukrovky. šafranica. vo vňati hlavne flavónový glukozid galuteolín (štiepi sa na luteolín a glukózu). francúzsky: Colchique ďautomne. jeseňka. 21. teda vo vlasti miešačky jedov — Medey. U nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej Trváca bylina so šupinatou hľúzou. hoci boli dobre známe a známa bola aj ich jedovatosť. Novšie sa používa výťažok — extrakt v masti aplikovaný zvonka na zacelenie kožných defektov po neoplastických operáciách a na zosilnenie pôsobenia rontgenových ožarovaní.

j. Poskytuje včelám neskorú peľovú i nektárovú pašu. teplotou okolo 40 °C. najlepšie sa dosúšajú pri umelom teple. Pôsobí už v nepatrných dávkach. Vyberajú sa po dozretí z plodov — toboliek. izoloval látku označenú F — demekolcín. Kvety jesienky sa trhajú a sušia iba Ukazovateľom kvality sú požiadavky ČsL 2 pre + Semen colchici: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Popol Obsah kolchicínu — najmenej ČsL 2 2 5 0. Najčatejšie sa vo svetových liekopisoch uvádzajú semená .6 % — nachádza sa predovšetkým v najvnútornejších vrstvách osemenia). Čerstvé hľuzy sa používajú v homeopatii. Pred kvitnutím — na jar.JESIENKA OBYČAJNÁ vej hrúzy s kolísavým obsahom kolchicínu začal používať semená. Strata na hmotnosti je malá. chránené pred vlhkom i svetlom. Možno ich sušiť aj na slnku. v lete (hlavne v auguste až septembri) sa vykopávajú hľuzy. Ako Colchicum e seminibus sa používajú v homeopatii. Je nebezpečná pre dobytok i pre deti. t. Náš farmaceutický priemysel vyrába dražé Colchicin Spofa. Rastlina je významná ako prostriedok na liečenie dny a reumatizmu — antiuretikum a cytostatikum. je však menej jedovatá ako kolchicín a stala sa účinným liekom pri niektorých krvných ochoreniach. Podstatnými obsahovými látkami sú vysokojedovaté alkaloidy.2—0. Jesienka je inak nepríjemnou jedovatou burinou v sene.5 ojedinele. o. V ľudovom liečiteľstve sa v nijakom prípade nesmú používať. hrajúce sa so semenami (5 g je smrteľná dávka).+ Semen colchici. ktoré sú uložené hlboko v zemi. Peľ je oranžovožltý a býva ho veľké množstvo. 128 . Všetky prípravky s colchicínom alebo jesienkou podliehajú predpisom lekára. pôsobí močopudne. Kolchicín je silný kapilárny jed (rozširuje kapiláry a nivočí cievy). Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Predmetom zberu je celá rastlina. Med má tmavú farbu. semená sa z nich vytrasú a dosušia.kolchicín. Skladujú sa v dobre uzatvorených sklených nádobách. 1826 ocitli v anglickom liekopise. i. asi jún—júl. ktorá má silný antimitotický účinok. čo možno urobiť aj na slnku. pre- chádzajúcu až do zelena. z ktorých najdôležitejší je kolchicín (0. Jeho roztoky sa uplatňujú aj v praxi pri pestovaní polyploidných rastlín so zvýšeným počtom chromozómov (vyznačujú sa obyčajne rýchlym rastom a nadmernou tvorbou zelenej hmoty). nedokázala sa jedovatosť medu. kvety ostávajú dlho otvorené. Po očistení sa zvyčajne pokrájajú na lupienky — koláčiky a rýchlo sa sušia. izolovaný z hľúz alebo zo semien jesienky. Droga + Tuber colchici. iba na lekársky predpis). odrezávaných v čase hnednutia. Pri skladovaní ich treba dobre chrániť pred vlhkom a svetlom. u nás sú v ČsL 2. Jesienke venoval veľkú pozornosť náš vedec Šantavý. Používajú sa na to osobitné vypichovacie nástroje. užívané pri akútnych záchvatoch dny (samozrejme. častejšie však v jeseni. Droga je bez pachu a má veľmi horkú a ostrú chuť. resp. Tobolky sa presušia. Pre prudkú jedovatosť zber ani akákoľvek manipulácia sa nesmie zveriť deťom. ČsL 4 uvádza ako oficinálny jedovatý alkaloid + + Colchicinum . Hoci je jesienka jedovatá. a tak sa ako droga r.

srdiečka Nemecky: Gemeines Hirtentäschel. Treba sušiť prirodzeným teplom. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: babie kapsy. Z rastliny sa zberá a nakupuje kvitnúca vňať — Herba bursae pastoris. taliansky: Borsa pastore.peniazok. aby sa usušili aj plody. 4 4 2 13 13 129 . Na homeopatické účely a niektoré špeciálne prípravky sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. 1938. Drogu tvorí nadzemná časť i s prízemnou ružicou listov. ktorá znetvoruje stonku i šešule a pokrýva ich bielym práškom. úhoroch.) Medic. zvaná aj Thlaspi Bursa pastoris. Kunze). Materiál sa nezaparuje. V prípade masového výskytu dá sa získať pokosením. gracovito perovito strihaných listov. s prízemnou ružicou stopkatých. Cenila sa ako náhradka za vtedy drahý námeľ (Secale cornutum — pozri kyjanička purpurová). Sušenie netrvá dlho. za hydrastisový koreň či podzemok (pozri cudzokrajné drogy). Vo vlhkom lete rastlinu napáda parazitická pieseň (Cystopus candidus (Pers. schne rýchlo. lopata. že do roka vyrastá niekoľko generácií. Latinské vedecké meno capsella je zdrobnenina od capsa = tobolka (bursa pastoris = pastierska kapsa). anglicky: Shepherd's purse. Rastlinu liečebne používal už Hippokrates. ale bez koreňov a cudzích prímesí. keď bol nedostatok zahraničných drog. Vyskytuje sa hromadne. pri okrajoch ciest a v dedinách. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. slabo ostrú chuť a je horkastá. Je prispôsobená na opeľovanie vlastným peľom. Zber možno odporúčať aj začiatočníkom — ľahko sa identifikuje. betuška. Rastlina je veľmi známa. holá kača. chudobka. resp. Druh patrí medzi najbežnejšie buriny rolí a záhrad. bez väčšieho množstva plodov. je však mierne drobivý. čo však vyvrátil ĽHarste r. dobre sa zberá i suší.) O. Plody sú typické obrátene trojboké šešuľky. Opäť sa dostala do popredia záujmu počas prvej svetovej vojny. Odrezáva sa na začiatku kvitnutia (apríl—máj—október). Napadnuté exempláre nezberáme. Biele kvety v strapci. Pieseň sa kedysi dávala do súvislosti s účinkom byliny.PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ Jednoročná až dvojročná bylina vysoká 10—35 cm. Vzhľadom na to. Droga má slabý nepríjemný pach. rusky: - KAPSIČKA PASTIERSKA . možno zber robiť viac ráz. a to ako prostriedok účinkujúci na maternicu. Pri sušení musíme dbať na to. Materiál sa očistí od prímesí a dá rýchlo sušiť. španielsky: Bolsas de pastor.KAPSIČKA PASTIERSKA . kolduška. takže rastlina vyzerá ako pomúčená. kokoška. 2 2 1 13 10 II.. byľ rozkonárená.PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ KOKOŠKA PASTUŠÍ TOBOLKA Capsella bursa-pastoris (L. maďarsky: Pásztortáska. bieda. betašná zelina. rumoviskách. O skutočne účinných obsahových látkach pastierskej kapsičky sa dodnes Vňaťová droga — Herha bursae pastoris sa posudzuje podľa ČSN 86 6741: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. preto ju hmyz navštevuje zriedka. francúzsky: Bourse á pasteur. Rastlina má veľmi malé kvety. Rastie aj na medziach. mošna. na byli šípovito objímavých.

Kvetné pupene a nezrelé plody sa nakladali do octu a konzumovali ako kapary. KAPUCÍNKA VÄČŠIA KAPUCÍNKA VÄČŠIA LICHOŘEŘIŠNICE VĚTŠÍ Tropaeolum majus L. U nás je jediným zástupcom čeľade 130 . pričom sa vhodne kombinuje s inými drogami. Má nerovnakú a nie vždy spoľahlivú účinnosť. potom látky s obsahom síry. francúzsky: Capucine ä grande fleur. cholín.vedú spory. štítovité. a to maternicovému (pokusy ňou nahradiť námeľovú terapiu neboli úspešné). Čs. V latinčine tropaeum označuje strom ovešaný zbraňami — znak víťazstva. piť 2—4x denne) — najmä ako diuretikum. prípadne na zaparenia . Homeopatické prípravky sa používajú hlavne pri rozličných krvácaniach. tropaeolum je zdrobneninou tohoto slova. Kapucínkovité — Tropaeolaceae Ľudovo: vytrčpán Nemecky: Grosse Kapuzinkresse. 10 10 9 2 14 mg II. listy stopkaté. kvety nápadné. Celý rod má asi 80 druhov. Plody sú tobolky s obličkovitými semenami dlhými asi 1 cm. Listy i kvety pre svoju ostrú. ale vcelku príjemnú chuť sa jedli ako šalát. ostrohovité. Jej použitie je predovšetkým v ľudovom liečiteľstve. anglicky: Indian Cress. Veľké tropaeolum privie- zol do Európy r. Je antihemoragikum proti vnútornému krvácaniu. farmaceutický priemysel používal extrakt z pastierskej kapsičky ako zložku prípravku Alysal — pasta aplikovaná na chronické ekzémy (dermatologikum). ekzémy). 89. všetky pochádzajú z Južnej Ameriky. ako diuretikum a zvonka dermatologikum pri dermatitídach a ekzémoch. Okrem alkoholických výťažkov (tinktúra a extrakt) sa z drogy pripravuje aj teplý zápar (1 lyžica drogy — postáť 15—20 minút. Miestami sa takto konzervujú dodnes. Čajoviny č. najčastejšie oranžovožlté. Semená obsahujú až 20 % oleja. chrasty. dlhostopkaté. Leclerc (1916) dospel k názoru. Sprvoti nevyvolalo veľa pozornosti ako liečivo. najmä proti skorbutu. trochu trieslovín a saponíny.intertrigo a na obklady pri krvácavých poraneniach. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na macerát (pripravuje sa za studena) a pije sa 2—4x denne. Na celom svete sa pestujú ako okrasné rastliny. že Plod — Fructus tropaeoli — sa posudzuje podľa ON 86 6625: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené a nezrelé plody Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah benzylizotiokyanatanu alylnatého v 1 g plodov — najmenej I. taliansky: Cappuccina. ale aj pri ochoreniach obličiek. Malé tropaeolum opísal r. okrem toho flavonoidy (diosmín). 229. 1580 Dodonaeus. 224. rusky: . acetylcholín. Macerát sa za studena aplikuje aj externe na omývanie (vyrážky. maďarsky: Nagy sarkantyúka. kapucínkovitých rastlín. potom pri krvácaniach zo žalúdka alebo z pľúc a z močových ciest. Literatúra však zhodne uvádza biogénne aminy. 20 12 12 4 10 mg Poliehavá trváca bylina so stonkou dlhou 30-200 cm. a to tyramín. ale skorej ako okrasný kvet. Druh pochádza z Južnej Ameriky a kultivuje sa po celom svete na okrasu. 1684 Bevernong. 91. približne okrúhle. španielsky: Capuchina. betaín a niektoré ich estery. ako podporný prostriedok pri žalúdočných a črevných ochoreniach. Droga sa uplatňuje ako slabé hemostatikum pri metrorágiách a menorágiách.

zmiesť metličkou a ostatné pozberať ručne (jún—október). Kve- ty žlté. ktoré vypadávajú.03 % prchavých látok. Droga má charakteristický zemitý a zemiakový pach. až 100 cm vysoká bylina s rozkonárenou bylou. obsahujú asi 0. medziach. roľná — Sinapis Pre Semen sinapis (nigrae). francúzsky: Moutarde noir. čierna. najmä však v nížinách. červenohnedé.7 131 . mala by sa používať predovšetkým proti vypadávaniu vlasov a na podporu ich rastu. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. aj vonku na slnku. taliansky: Senape. sa používa ako rastlinné dezinficiens močových ciest. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. ale aj pri skorbute a meteorizme (dávka šťavy je 30—50 g). ani látka pripravená umelo. napr. Pupene a nezrelé plody tiež niekedy nahradzujú známe kapary — zelené oká očiek z rýb (po naložení do octu). Príbuzná a veľmi podobná je žlto kvitnúca ohnica (reďkev ohnicová — Raphanus raphanistrum L. (BRUKEV ČERNOHOŘČICE) ČERNOHOŘČICE SETÁ KAPUSTA ČIERNA Brassica nigra (L. po chvíli ostro pálčivú. „Horčice" (aj h. izotiocyanát.) Koch). zápaloch obličiek a močového mechúra. Horčice patria k najstarším liečebným a dietetickým prostriedkom. nevaria sa a ani nesušia. kým semená horčice roľnej sú zvyčajne väčšie. resp. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Weisser Senf. destiláciou nerozdrveného materiálu sa získava skoro výhradne nitryl kyseliny fenyloctovej. rusky: HOŘČICE BÍLÁ HORČICA BIELA Sinapis alba L. Za vlhkého počasia sa zberá postupne tak. maďarsky: Fehér mustár. Fructus tropaeoli majoris. sa zastavila. Už v staroveku poskytovali podobne ako dnes korenistú prísadu k jedlám a preslávili sa ako účinný a silný protijed. Nedávno vznikli spory o liečivej účinnosti semien dopestovaných u nás a dovážaných. až sivohnedé. pri komunikáciách. čo však vyplýva iba zo slovenského prekladu označenia pre rod (Brassica). V tomto prípade je lepšie a istejšie pridržiavať sa ľudového názvu pre obidve rastliny — horčica. bylinných kúr. Semeno k. plody a vňať. zrelé má svetlú žltohnedú farbu. ktoré sa užívajú pri infekciách močových ciest. Na rovnakom poli rastie niekedy aj veľmi podobná horčica roľná (Sinapis arvensis L. na rumoviskách a v húšťavách. môžu sa semená. bielej sú neprípustné. chrípkových ochoreniach.napr. maďarsky: Fekete mustár. semeno kapusty čiernej. — vždy čerstvé. Okrem toho ťažko uviesť do súladu všetky staroveké i novšie názvy kapusty a horčice. v skleníkoch) a ak je pekné počasie. na rozdiel od bielej horčice. Takéto semená však treba potom rýchlo a opatrne sušiť na slnku alebo umelým teplom pri 35-40 °C.ak je povrch pôdy uváľaný. španielsky: Mostaza bianca. horčica a potočnica). po 100 g — čerstvé listy a semená kapucínky. listy žihľavy a zimozeleňa. Druhové meno niger = čierny (podľa farby semena). väčšej — príp. Droga: Semen tropaeoli majoris. Je tu zjavný glykozidový predstupeň — glukotropeolín. t. ako chren. Slovenské pomenovanie kapusty vychádza asi z latinského caput = hlava. príp. bronchitídach.aj v najmenšej koncentrácii účinkuje na 46 kmeňov baktérií Staphylococcus (Micrococcus) pyogenes aureus. anglicky: Black Mustard. hlavne podľa miesta pestovania rastlín a výroba prípravku Urogran — granulovaných semien. Horčica biela je jednoročná bylina podobná k. caputium = kapucňa. látky s obsahom síry v glykozidovej väzbe (zastúpené najmä rastlinami z čeľade kapustovitých rastlín — Brassicaceae. ktoré sa po vydestilovaní z rozdrobeného materiálu skladajú skoro výhradne z benzylhorčičnej zlúčeniny. Pre ostrú chuť sa list (hlavne mladý. ale šešule má odstávajúce a semená sú žltkasté alebo červenkastožlté. ktorých nepriaznivé pôsobenie sa najväčšmi prejavuje pri infekcii močových ciest. j. súčasť miešaniek. Plody sú zobáčikovité šešule priklonené ku stonke. semená malé. Semeno zberané zmetaním sa oddelí od hliny a iných nečistôt plavením vo vode. anglicky: White Mustard. čiernej a h. Po navlhčení páchne ostro. Semeno kapucínky dozrieva postupne. guľaté. podobný ako pri kapuste čiernej (Brassica nigra (L. Rastie na podobných miestach ako k. Sú však skoro dvakrát väčšie. resp. spodnými lýrovitými a predĺžené kopijovitými hornými listami. pre tvar zatvorenej hlávky. polievok. j. Všetky časti kapucínky — najmä semená. ktoré obsahujú glukozinoláty. taliansky: Senape bianca. španielsky: Mostaza negra. francúzsky: Sénevé blane. má ČsL 2 tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ostatné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi (hlavne semená iných kapustovitých rastlín) Popol (zvyšok po spálení drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah izotiokyanatanu alylnatého — najmenej ČsL 2 1 2 5 2 0. plod. omáčok a pod. guľatejšie a hladké. pestovaný na roliach. Prieskum antibakteriálneho účinku a prešetrenie obsahových látok v tomto smere je novšieho dáta.). čiernej.). V minulosti bola rastlina obrúbená ako zložka tinktúry proti vypadávaniu vlasov a na ich vzrast (do 90 % liehu sa na 15 dní naložili rovnakým dielom . Benzylhorčičná prchavá látka z nej vznikajúca. má výrazné antibakteriálne účinky . sa vyrábajú prípravky.hoci šťava koná dobré služby pri chronickej bronchitíde a pľúcnych zápaloch i emfyzémoch (rozdutí pľúc). ktorá sa pozná podľa bledožltých lupienkov s fialovastými žilkami. v koncových strapcoch. Po precedení a pridaní trošky aromatickej gerániovej silice — Oleum geranii slúžila tinktúra na natieranie (Leclercov recept). Rastie na úhoroch.) Koch Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: čierna horčica Nemecky: Senf-Kohl. Ich semená sa často nájdu ako prímes v semenách k. aby nevznikli omyly. chutia tiež mierne. Semená sa sušia v tenkých vrstvách na lieskach alebo na čistých papieroch (napr. aj kvet i nezrelé plody alebo kvetné púčiky) používajú ako prísada do šalátov. chren. t. jemnejšie jamkovito bodkované a chutia mierne. Kapucínka patrí medzi rastliny. ako dozrieva. Chuť má spočiatku nevýraznú. resp. Schwarzer Senf. za sucha . Túto vlastnosť nemá glykozid. Vzájomné prímesi k. rusky: Kapusta čierna je jednoročná. uplatňujú sa podobne ako potočnica alebo lyžičník. čiernej.

Druh obrubuje stanovištia s nadbytkom dusíka. Obsahové látky v obidvoch prípadoch tvorí olej (asi 25—35 %). ktoré po poranení pletiva alebo pri destilácii štiepia glukozinoláty). Robí sa to zvyčajne pokosením rastlín v čase začiatočnej zrelosti (šešule sa farbia do žltohnedá). teda asi koncom júla. horčičný glykozid. Čajovina č. väčšinou jednoduchá. najmä horčicu bielu. čiernej slúži na dráždenie kože vo forme kúpeľov.Labiatae) Ľudovo: heraklia. vlčia noha Nemecky: Ufer-Wohlstrapp.). myrozináza. alylizo- KARBINEC EVROPSKÝ Lycopus europaeus L. Sú preto významné pre včelárov. mazacie oleje a pod. horný pysk majú biely. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté . Plody sú hladké tvrdky. nie je však terapeuticky dôležitý. čiernej (syntetická) tvorí zložku priemyselne vyrábaných mastí Calovat a Rheumosin unguentum uplatňovaných ako derivans. príp. lebo inak môže spôsobiť ťažké zápaly kože. ktorá patrí medzi B-tioglukozidázy. Drogám silne škodí vlhko. tým ľahšie vypadávajú. lebo zničí enzýmy). ale aj neskôr ako strniskovú rastlinu. Obklad sa smie ponechať len do ľahkého sčervenania pokožky. V lete dá 1 ha horčice asi 40 kg medu. treba zber robiť ručne. naj- . glukozid a v h. najmä burina jarín). byľ priama. rusky: KARBINEC EURÓPSKY Trváca bylina vysoká 20—110 cm. Kým sa tieto prchavé zlúčeniny neuvoľnia. listy elipsovité. látky s dráždivými a prekrvujúcimi vlastnosťami. Sú dôležité nielen tým. Rastliny sa nechajú oschnúť. maďarsky: Európai peszércze. príp. „Silica" — prchavá zložka k. kvitnú už krátko po zasiatí (do 6 týždňov) a dlho (asi 20 dní). Ich chuť je sprvu mierna. Poskytujú med i veľa peľu. slabo červeno bodkovaný. Účinnú zložku semien predstavujú glukosinolaty . Neprchavý tzv. 68. Rastie preto hlavne pri otvorených stokách so znečistenou vodou. Biela horčica má podobné použitie. jej glukozinolát však nehydrolyzuje na prchavé zložky. končisté. Strata na hmotnosti je malá. sú drogy bez pachu. označovaný ako Oleum sinapis. čiernej. V jeseni medujú menej ako v lete. páperistá. potom sliz. bielej glukozinolát sinalbín (a príslušné enzýmy. ktorej je práve v tom čase nedostatok. potom sa mlátia a získané semená sa 132 ešte presušia na hromadách a potom sa čistia. anglicky: Bugle Weed. resp. Ak sú prezreté. Čím sú plody zrelšie. mastný olej je pre ostrú príchuť vhodný iba na technické účely — výroba mydiel. horčičnej múky.KAPUSTA ČIERNA HORČICA BIELA tiokyanát a sinalbín na p-hydroxybenzylizotiokyanát. horčičného papiera (Charta sinapisata — horčičná múka nalepená bezvodým lepidlom na vhodný podklad papiera — oficinálny prípravok v ČsL 2). Semeno k. na sústavne spásaných mokrých pasienkoch a v priekopách. do rozličných nakladačov (na uhorky a pod. bielkovinové látky. alebo sa z čerstvej horčičnej múky a vody pripravuje kašovitý obklad (voda nesmie mať viacej ako 40—45 °C. má preto vhodnejšie interné uplatnenie..sinigrín v k. Podobné použitie má aj izolovaný izotiokyanát. že ich možno vysievať zavčasu zjari. Upotrebenie podmieňuje dráždivý izotiokyanát. neskôr slabo kyselkavá a až po chvíli pálčivá. sinigrín na alylhorčičnú látku. Semená slúžia predovšetkým ako korenina a na výrobu pokrmovej horčice. Nektárovosť sa zastavuje chladom. arvensis L. Rozprášené semená vyvolávajú zápaly slizníc. sediace kvety tvoria pazušné paprasleny. dolný čisto biely. sidenirch zelina. vždy rozširujú včeliu pašu. španielsky: Bugula. V obidvoch prípadoch zberáme z pestovaných rastlín semená — Semen sinapis nigrae. prípadne Semen sinapis albae (inak aj Semen erucae). ostrá (lebo nastal rozklad glukozinolátu porušením pletiva). za určitých podmienok glukozinoláty sa štiepia na prchavé izotiokyanáty — látky s obsahom dusíka a síry. zúbkaté. kaša sa nanesie na látku a prikladá pri akútnych zápaloch a reumatických bolestiach.

ktorý má dodnes svoje významné miesto v terapii. V terapii sa zvyčajne dáva prednosť americkému karbincu — k. (u nás sa nevyrábajú). 2—3 razy denne). flavonoidy. Ďalej je v nej do 10 % trieslovín. Okrem uvádzaného k. ktorý sa pokladá za účinnejší. Predmetom zberu je vňať — Herba lycopi europaei. že ich užívanie a vhodnosť vie posúdiť iba lekár a predpísať. pri iných srdcových funkčných poruchách. treba na to tienisté. Používanie potom upadlo do zabudnutia a od r. Typické stanovištia sú napr. označovanú aj ako glykozid lykopín. vysoký (L.1 % ) . Účinný princíp tohoto pôsobenia sa nepodarilo doposiaľ izolovať v čistej forme. 1855 sa začal uplatňovať v homeopatii americký k.05-0. k. európskeho rastie u nás k. Využívala sa aj farbiaca schopnosť šťavy — sama alebo s modrou skalicou slúžila na farbenie na čierno. ďalej pri poruchách srdcových chlopní a srdcovej slabosti s pocitom strachu. Sušenie nesmie byť zdĺhavé. Nie je isté. Tak sa dostal do drogového pokladu renesančných. európskym (niektorí botanici ho rátajú iba za varietu k. Karbinec sa používa aj pri vegetatívnych dystonických poruchách (porucha napätia svalstva). asi júl—september) a zvyčajne sa spracú- 133 . pretože o mnohých fenoloch je známe. búchaní srdca. roztie- mä v blízkosti hnojísk. až stredne ťažkých formách hypertyreózy (t. Vedecké označenie karbinca je zložené z gréckeho lykos = vlk a pous = noha. listy má chobotnato rozdelené na kopijovité úkrojky. Morfologickými znakmi je karbinec príbuzný so zástupcami rodu srdcovník — Leonurus L. najmä ak je spojená s tachykardiou (zrýchlenie srdcovej činnosti nad 90 tepov za minútu).). dobre vetrané miesta. európskeho). pri chorobnom stave vyvolanom zvýšenou činnosťou štítnej žľazy).. obsahuje hlavne horčinu nie celkom známej skladby. či antickí lekári poznali tento karbinec. sa uplatňuje aj v homeopatii: robí sa z neho tinktúra (z čerstvej kvitnúcej rastliny). pričom prípravky možno užívať bez nebezpečenstva aj niekoľko mesiacov. organické kyseliny (kávová. ktoré však majú inak tvarované listy a inú farbu kvetov. Účinok sa prejavuje až po dlhšom užívaní — asi po 3—4 týždňoch. Dodonaeus. Karbinec je špecifickým liekom proti Basedowovej chorobe. Značná podobnosť je ešte s druhmi rodu jablčník . j. Droga sa zriedka dávkuje vo forme čaju (zápar z 1-2 lyžičiek na šálku vody. Napriek novému vývoju terapie vo svete pri Basedowovej chorobe udržali si prípravky s karbincom svoje miesto. Zástupcov oboch rodov uvádzame osobitne. že je v rastline obsiahnutý vo fenolových látkach a fluóre. pri ľahších. Mal veľmi časté použitie proti horúčke a na zastavenie krvácania. že majú tyreostatickú aktivitu. silica. častejšie sa užívajú štandardizované hotové prípravky. j.Marrubium L. predovšetkým list. virginicus Mchx. vysoký je mohutnejší. virgínskemu (L. a to pre podobnosť kvetov alebo listov s odtlačkom vlčej laby. živicovitej konzistencie. Droga má slabý aromatický pach a chutí veľmi horko (najmä semená). Druhové pomenovanie má označovať jeho domovinu.) a krížence oboch druhov. Vňať. virginicus Mchx. pri ktorých je ovplyvnený pulz. Samoliečiteľskú manipuláciu s rastlinou vonkoncom neodporúčame a varujeme pred ňou. farba kvetov a obdobie kvitnutia sa stotožňujú s k. fil. ktorý bol prv liekom proti malárii. litospermová a i. pri basedowovskom srdci s veľkou dráždivosťou a slabosťou. so srdcovníkovými extraktmi. vlhké priekopy. v ktorých sa výťažky z karbinca kombinujú napr. exaltatus L. najmä nemeckých lekárov. saponiny a bližšie nepreskúmané látky fenolového charakteru.). predpokladá sa. s chinínom a i. Ak sa suší. Jej šťavnatá časť sa odrezáva v čase kvitnutia (t. príp. stor. virgínsky (L. ursolová. Opísal ho až v 16. Karbinec — hlavne americký. je však prirodzené.KARBINEC EURÓPSKY va čerstvá.). vysoký obsah fluóru (0. ostricové lúky a jelšiny od nížin po horské polohy. pobrežné kriačiny. Pri umelom teple nemožno prekročiť teplotu 35 °C.

ale aj ako metabolikum pri reumatizme a dne. že v starších dobách cárskeho Ruska. rusky: KĽUKVA MOČIARNA KĽUKVA MOČIARNA Poliehavý krík s tenkými kmienkami dlhými až 80 cm a s vystúpavými. Záhorská nížina) a v podhorských oblastiach. riedko listnatými konárikmi. Suší sa prirodzeným teplom na vzdušných miestach. Listovú drogu z kľukvy nemožno primiešavať medzi brusnicovú alebo medvedicovú. — syn. Veľmi zriedka sa plody sušia. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: blatnice. Macskamenta. najmä kyselinu benzoovú. Plody kľukvy .) Avronin). Listy sa ľudovo používajú na prípravu záparu používaného ako adstringens. hlavne stagnujúcej. zrno. čerstvé sa najčastejšie upravujú na šťavu (recept ako pri brusnicovej šťave). francúzsky: Népéta (calament). objasňuje výskyt. druhové pomenovanie palustris = močiarny. majú priemer 10—15 mm. machové brusnice Nemecky: Moosbeere. pomer zosušenia je asi 3 : 1 . pazušné. neznáša vápno v pôde. organické kyseliny — najmä kyselina citrónová (2-3 %). Konzervované plody sa občas zjavia v potravinárskych predajniach. Listy sa niekedy nechávajú fermentovať spolu s malinovými. maďarsky: Foltosáfonya. anglicky: Lesser Calamint. mačacia mäta.sa zberajú zrelé. Odlišujú sa konzistenciou (sú hrubé ako papier) a silne vystúpavou žilnatinou na spodnej strane listov. List kľukvy obsahuje ako účinnú látku glukozid arbutín. Plody sú guľovité červené bobule. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: mačacia madra. často sú jednostranne červené. Podobne sa uplatňujú aj plody (čerstvé i sušené). bodkované a v čase dozrievania sa ukrývajú zvyčajne v machu. hlavne brusnice. napr. V našej farmácii sa však kľukva ani jej šťava nepoužívajú. keby sa vyskytovala v dostatočnom množstve.raný prípravok TEEP a esencia dil. O lis134 toch je známe. pomer zosušenia je asi 7 : 1. dlhostopkaté. Vedecký názov sa skladá z gréckeho oxys = kyslý a kokkos = bobuľa. Staršie upotrebenie je známe iba z ľudového liečiteľstva tých krajov. kým nepoznali pravý čaj. Indikácie sú analogické ako v alopatii. mäkké (v auguste —septembri) a upravujú sa čerstvé. KLIKVA B A H E N N Í Oxycoccus palustris Pers. pektíny. Kľukva je významnou rastlinou pre včelárov a mohla by poskytovať znamenitú medovú znášku. chínová a benzoová. má veľa spoločného s brusnicou pravou (Rhodococcus vitis-idaea (L. Bobule sú väčšie ako brusnice. Kvety koncové. D 2 — 0. alebo sa z nich šťava priamo lisuje. Ďalej sú v listoch triesloviny. Šťava sa používa predovšetkým v terapii chorôb z nachladnutia a pri horúčkovitých ochoreniach (podobne ako malinová alebo černicová šťava). píjavali každé ráno zápar z malinových a kľukvových listov. Cípy ružových častí kvetnej koruny sa čoskoro po rozvinutí ohnú dozadu a kvety vädnú až asi 18 dní. preto aj staršie označenie vychádzalo zo spoločného rodového pomenovania Vaccinium. vajcovité. Pri zbere treba dávať pozor. Kľukvové i brusnicové plody v cukre sa nekazia. Plody slúžia na rovnaké účely ako brusnicové. taliansky: Nepitella. Potrebuje horniny a zeminy s extrémne kyslou pôdnou reakciou a s dostatkom až prebytkom vody. ale aj v nížinách (napr. možno ich zavárať do cukru podobne ako iné lesné ovocie. pretože obsahujú konzervujúce látky. aro- . maďarsky: Macska csipkepity. od ktorej sa líši podstatne mohutnosťou svojho vzrastu. plstnatá. príp.: Vaccinium oxycoccos L. španielsky: Nepeta. kde rastie skutočne v produkčnom množstve. — vlochyně bahenní). v plodoch je glykozid vakciín a erikolín. Bylina rastie na podobných stanovištiach ako brusnica barinná (Vaccinium uliginosum L. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ ŠANTA KOČIČÍ Nepeta cataria L. kyselina askorbová a farbivá (antokyány). kyselina benzoová sa uvoľňuje aj hydrolýzou glykozidu vakciínu. celistvookrajové. Predmetom zberu z kľukvy sú listy a plody: list sa zberá jednotlivo v mesiacoch jún—august.Fructus oxycocci . List — Folium oxycocci — sa používa zriedka. od bázy rozkonárená. v niektorých oblastiach ZSSR. Nebeda. rusky: Trváca bylina vysoká 50—100 cm. aby sa materiál priveľmi nestláčal a neprelamoval. blizny sa oplodnia vlastným peľom (pod tyčinkami sa ukrýva sladká šťava). neopadavé. ale zvyčajne sa odporúča nechať ich pred jedením alebo spracovaním namrznúť. ako antidiaroikum a pri rozličných krvácaniach. podvinuté. Tento útly a poliehavý kríček patrí medzi čučoriedkovité rastliny (podčeľaď Vaccinioideae). Kľukva sa uvádza v našej oblasti až v novších dobách. pri ochoreniach močových a žlčových ciest. Listy kožovité. melisa Nemecky: Echte Katzenminze. Okrem toho sa liečebne využíva v spojení tuberkulózy s dýchavičnosťou. pri žltačke s opuchmi a hnačkami. ak ich dovtedy nenavštívi hmyz. Rašelinový druh rozšírený nielen vo vysokohorských polohách. sýto ružové. pri hemoroidálnych krvácaniach a ochorení obličiek.

7 % ) . KOCÚRNIK OBYČAJNÝ podobný mate a ostro aromatickú horkú chuť podobnú gáfru. Materiál sa ľahko zaparí a je drobivý. Odrezáva sa v čase kvitnutia rastliny a suší bežným spôsobom ako silicová rastlina. Droga sa dávkuje v množstve 4—8 g na zápar. bežne 3 % zápar. ďalej bližšie neurčený alkohol nepetol. V stredoveku a začiatkom novoveku sa používal ako prostriedok proti vynechávaniu menštruácie. Vňať obsahuje asi 0.. Oficiálna medicína sa k droge stavia skorej odmietavo ako zhovievavo. Miestami sa pestuje v záhradkách (po čase splanieva). gerániol. karmínovo fŕkané. lebo býva nepríjemnou a znehodnocujúcou prímesou podrobnejšie preskúmanej a výrazne účinnej drogy medovky lekárskej. Podobná je hlavne medovka lekárska — Melissa officinalis L. Listy dlhostopkaté. Plody sú tvrdky. pri hystérii a proti iným rozličným ťažkostiam. v ktorej prevláda citrónovovoňajúci citral. obyčajná. aromatické. najmä s druhom C. žlčotvorne (choleretikum i cholekinetikum) a expektoračne (pri kataroch dýchacích ciest).matická. je účinná aj antibakteriálne. ale je aj toxický) a pulegón (monoterpén neznámej konštitúcie. hlavy. j. čo ukazuje na názorovú rozdielnosť systematikov. Rastlina obsahuje silicu (0. zväčša však len preto. končisté. Podobné sú i druhy saturejky — Satureja L. do ktorého rodu ju zaradiť. nápadná podobnosť a možnosť zámeny je napr. vajcovité.2-0. dúšky — Thymus L. resp. základ má ako nepetový laktón gerániolového radu). vulgare L. 135 . 3 šálky denne. kde sa vraj kocúrnik hojne vyskytoval a prívlastok cataria = mačací je z latinského catus = kocúr. stopy tymolu (má silné dezinfekčné účinky. ktorá má však inak formované listy a husté červené kvety združené do papraslenov. katarom dýchacích ciest a často sa omylom pestuje ako medovka. trochu nepríjemný. K. aromatikum. Kocúrnik nepoužíva ani homeopatia. paprasleny v strapcoch. — jarva (klinopád). obyčajný je u nás dosť hojný. na podporu menštruácie (emenagogum) i trávenia. pri komunikáciách a v kroviskách. pílkovité. limonén a prítomný je dokonca aj mentol a mentón. Ostrým pachom zaháňal hady a ako kloktadlo slúžil pri angíne. Vňať má i po usušení silný aromatický pach. Keďže kvitne od júna do jesene. Rastlina má po botanickej systematickej stránke mnohé synonymá.najmä po koreňoch. odporný. ďalej triesloviny a horčiny. Ľudovo sa cení ako prostriedok proti hnačkám a pri chronickej bronchitíde. poskytuje včelám dobrú neskoršiu znášku. inak aj Herba catariae. postáť 20 minút. čo sa odráža aj v nárečových pomenovaniach. Kvety biele. Latinské vedecké pomenovanie rastliny vychádza z názvu etruského mesta Nepete (dnes Nepi). maslová a valérová). s rodom Calamintha Miller — marulka. citriodora Beck. na rumoviskách. Uvádzajú sa tiež rozličné kyseliny a ich estery (octová. Vyskytuje sa v teplomilných a nitrátofilných spoločenstvách. Cennejšia je citrónovo páchnuca odroda — var. žlčopudne. v ktorej je veľa karvakrolu (monocyklický monoterpénový alkohol). niekedy až do októbra. citronelol. Kocúrnik — prenikavo voňajúca bylina. Ľudovo sa dodnes pokladá za prostriedok proti bolestiam žalúdka. rady sa váľajú mačky. Význam drogy je malý. a mäty — Mentha L. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba nepetae. nahor sa zmenšujú. pretože vraj po ňom . najmä jej citrónovo voňajúcu odrodu. Ako všetky hluchavkovité rastliny je medonosný.. Túto drogu možno hodnotiť zhruba ako medovku lekársku — poslúži ako nervínum. a existuje dokonca kocúrniková varieta s citrónovým pachom (var. rodom Clinopodium L. 206. neunikol pozornosti klasických národov. Identifikácia kocúrnika v drogovom materiáli je niekedy veľmi ťažká. nerol. citriodora Beck). možno ju však približne hodnotiť ako medovku lekársku. potom horčiny a triesloviny..4 % silice. Čajovina č.

KOMONICA LEKÁRSKA

KOMONICA LEKÁRSKA
Melilotus officinalis (L.) Pallas Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté - Papilionaceae) Ľudovo: blúd, kadere sv. Jána, kameníček, kamenná ďatelina (ďatelinka), komínok, lucerna (lucernica žltá), žltý kvietok Nemecky: Echter Steinklee; maďarsky: Orvosi somkóró, Somkóró mézkerep; taliansky: Meliloto; francúzsky: Mélilot officinal; anglicky: Common melilot; rusky:

KOMONICE LÉKAŘSKÁ

Rastlina má viaceré príbuzné druhy - najmä k. zubatú, M. dentatus (Waldst. et Kit.) Pers., rastúcu roztrúsené na slaniskách, so svetložltými kvetmi bez pachu. Veľmi podobná a v zbere tolerovaná je k. najvyššia

— M. altissimus Thuill., so živožltými kvetmi, ktorých všetky korunné lupienky sú rovnako dlhé (stonky sú málo rozkonárené a štíhlejšie). Pôvod vedeckého pomenovania rastliny je z gréckeho meli = med a lotos = kvet, t. j. medová rastlina. V antike označovali názvom melilotus viaceré byliny podobných vlastností, ako majú komonice. Ich účinky chválili hippokratovskí lekári a Theofrastos. Z včelárskeho hradiska sú všetky komonice výborné medonosné rastliny, poskytujú dobrú znášku a hojnosť peľu. Ako krmovina majú podradnejší význam, vhodné sú pre kone (Anglicko) a na zelené hnojenie. Často sa nimi osievajú železničné násypy, kde sa im veľmi dobre darí. Predmetom zberu a nákupu roku 1986 boli kvetonosné vrcholky žltokvitnúcich rastlín. Odrezávajú sa kosákom alebo nožom na začiatku rozkvetu (jún—august). Stonky môžu byť 20—40 cm dlhé; materiál sa suší na tienistých a dobre vetraných miestach v tenkých vrstvách alebo na natiahnutých povrazoch v malých zväzočkoch. Pomer zosušenia je 4—5 : 1. Teplota pri sušení umelým teplom nesmie prestúpiť 35 °C. Droga - Herba meliloti — veľmi páchne za kumarínom a má horkoslanú chuť. Účinné obsahové látky tvoria najmä kumarínový glykozid melilotín a voľný kumarín, asi 0,9 %, ktorý sa v čerstvej rastline nachádza v nevoňavom predstupni (kumarigén melilotozid), z ďalších látok sú to purínové deriváty (alantoín, kyselina alantoínová a močová), cholín, triesloviny, flavonoidy a sliz. Pri pokusoch pestovať komonicu ako krmovinu sa v nej objavil dikumarol (derivát z dvoch mol. kumarínu) — bakteriálnym pôsobením v sene skladovanom vo vlhkú a pri kŕmení senom s komonicou trpel dobytok zvláštnou chorobou — zníženou zrážanlivosťou krvi a vznikali rozsiahle podkožné krvácania (hemorágie). Prieskumom sa zistilo, že dikumarol brzdí v pečeni tvorbu protrombínu

Na vňaťovú drogu — Herba meliloti — sa vzťahuje ČSN 86 6717): Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Stonky hrubšie ako 3 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 4 2 3 0.5 13 12 II. 8 4 5 1 13 14

Dvojročná bylina vysoká 30-150 cm; byľ hranatá, listy trojpočetné, na dlhých stopkách, zúbkaté, prílistky celistvookrajové. Malé stopkaté kvety žlté, v dlhých pazušných strapcoch. Plody sú malé holé struky. Rastie v teplejších oblastiach, v porastoch ruderálnych rastlín, napr. na železničných násypoch, na medziach, vo viniciach, na riečnych štrkoch od nížin až do podhorského stupňa.
136

(látka, ktorá spôsobuje krvnú zrážanlivosť) a vo väčších dávkach poškodzuje pečeň. Substancia sa krátko po objavení zaviedla do terapie namiesto heparínu proti trombózam (dnes sa vyrába prevažne synteticky). Podľa dikumarolu sa neskoršie syntetizovali mnohé antikoagulanciá s rýchlejším účinkom. Pretože dikumarol a jeho deriváty pôsobia opačne ako vitamín K, označujú sa ako antivitamíny. Oficinálne sa komonicová vňať používa ako diuretikum, korigens vône a zvonka na obklady a ku kúpeľom na zapálené rany a vredy. Zvyčajne tvorí zložku Species emolientes - zmäkčujúcich čajovín pri opuchoch kĺbov, žliaz, na zmiernenie reumatických bolestí a do kúpeľov na vredy — hlavne predkolenia, kde pôsobí svojou schopnosťou znižovať zrážanlivosť krvi a rozširovať cievy. Vňať interne pôsobí ako angiotonikum — upevňuje krvné cievy a aj ako lymfotonikum - upevňuje miazgové cievy. Vnútorná aplikácia (aj pri bronchiálnych kataroch a ako diuretikum) je zriedkavejšia — treba pri nej zvýšenú opatrnosť, pre premenlivý obsah kumarínu sa neodporúča a kumarín vo vyšších dávkach vyvoláva bolesti hlavy a závrate s ospalosťou. Zvyčajné dávky drogy sú 1 kávová lyžička na šálku macerátu — denne najviacej 2 šálky. Na obklady a umývanie sa dávajú 2 lyžice drogy na pol litra vody. Komonice majú aj technické použitie — kvetmi sa niekedy aromatizuje tabak alebo sa používajú proti moľom. Čs. priemyselne vyrábané tablety Pelentan a Pelentanettae obsahujú derivát bikumarolu a slúžia na prevenciu a liečenie trombóz. V homeopatii sa z čerstvých listov a kvetov pripravuje esencia a zo sušených kvetov tinktúra (dil. D 1 a 0). Užíva sa hlavne pri úporných bolestiach hlavy a pri migréne. Čajovina č. 207.

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

ná, listy vajcovité, končisté, hrubo zúbkované, kvety sírovožlté, usporiadané do 4—8-pazušných papraslenov. Plody sú tvrdky. Druh pochádza zo západnej Európy. Zriedkavo ho nachádzame ako burinu na roliach, úhoroch, rumoviskách, spravidla v nížinách.

Často sa pestuje a jeho pestovanie sa u nás odporúča. Rastlina nie je náročná, znáša polotieň a vysieva sa priamo na pole neskoro v jeseni. Botanicky — systematicky sa novšie rod Galeopsis L. rozdelil na druhy rodu Dalanum Dostál - konopnička, so zástupcami D. segetum (Neck.)

KONOPIČKA BLEDOŽLUTÁ Dalanum segetum (Necker) Dostál (syn.: Galeopsis segetum Necker) Hluchavkovité - Lamiaceae (Pyskaté - Labiatae) Nemecky: Saat-Hohlzahn; maďarsky: Vajszínu vajfú; taliansky: Galeopside; francúzsky: Galeopsis velouée; anglicky: Downy Hemp-Nettle; španielsky: Galeopsis aterciopelado; rusky: (druh v európskej časti ZSSR nerastie)

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

Na drogu vňate — Herba galeopsidis sa vzťahuje ČSN 86 6715: Akosť — najviac v % Znak Tmavšie časti drogy Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 2 3 5 1 14 12 II. 5 6 8 3 14 15

Jednoročná bylina vysoká 10—40 cm; byľ páperistá, štvorhran-

137

Dostál, D. ladanum (L.) Dostál - k. širokolistá, D. angustifolium (Ehrh.) Dostál — k. úzkolistá a rod Galeopsis L. — konopnica (konopice), z ktorého možno zberať najmä dosť hojnú G. tetrahit L. — k. napuchnutú, s ružovými až ružovočervenými, zriedka bielymi kvetmi, ďalej G. pubescens Bess. — k. páperistú — má kvety v ústí svetlofialové, horný pysk svetločervený a dolný vzadu žltý, na okraji červený alebo žltý, roztrúsené rastúcu G. speciosa Mill. — k. úhľadnú, má korunu sírovožltú, v ústí modrastú, dolný pysk s fialovou kresbou; rastie na čistinách, v lesoch a kroviskách. Z hľadiska základných terapeuticky účinných látok sú všetky konopničky a konopnice približne rovnocenné, a preto môžu spoločne tvoriť vňaťovú drogu. Konopnicu (konopničku) rátali v antike do okruhu žihliav a Plínius, Dioskorides i Theofrastos ju odporúčali na opuchy, pomliaždeniny a rany (to jej priznával i stredovek), ale okrem toho i pri pľúcnych ochoreniach, najmä pri tuberkulóze. Posledná indikácia je známa i z ľudového liečiteľstva. Ako väčšina hluchavkovitých rastlín aj konopničky a konopnice sú medonosné. Vňať sa zberá na začiatku rozkvetu — Herba galeopsidis (seu Herba galeopsidum — vňať konopníc) — (júl— august, príp. aj september). Byle nesmú mať väčší priemer ako 5 mm; zberajú sa väčšinou bočné výhonky. Materiál sa suší v silnom prievane alebo — lepšie, umelým teplom do 35—40 °C, vždy v tenkej vrstve tak dlho, až sa pri pokuse o zohnutie láme. Nezaparuje sa, droga je však mierne drobivá. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. Droga sa nesmie baliť vlhká, lebo pri doprave ľahko splesnie. Spotreba konopnice je značná, preto sa u nás pestuje. K terapeuticky dôležitým látkam patria triesloviny (5-10 %), hlavne však tzv. rozpustná kyselina kremičitá, resp. kremičitany (asi 0,2 %), potom neutrálny a kyslý saponín, horký glykozid, silica a substancie podobné pektínom. Uvádza sa, že obsah kremičitanov je najvyšší koncom októbra (resp. kyseliny kremičitej). Konopnicu treba hodnotiť na základe obsahu kremičitanov, teda podobne ako prasličku alebo stavikrv vtáčí. Oficiálna medicína ju uznáva ako expektorans pri bronchitídach a diuretikum (predovšetkým pre obsah saponínov). Vo viacerých liekopisoch je v súčasnosti oficinálna a býva zložkou priemyselne vyrábaných čajovinových zmesí, najmä prsných, kremičitano138

vých, antiastmatických alebo močopudných; u nás tvorila dlho zložku dôležitej farmaceuticky významnej Species pectorales Planta — prsnej čajoviny. Najznámejšia kompozícia silikátovej čajoviny je tzv. Kobertova — Kuhnscheho silikátová čajovina, skladajúca sa z troch drog s obsahom kremičitanov: rovnaký diel vňate konopnice, prasličky a stavikrvu vtáčieho; jej dávkovanie: 2 čajové lyžičky na šálku vody. Pri bronchitídach, čiernom kašli, zápale priedušiek a pod. sa často kombinuje s pľúcnikom, podbeľom, skorocelom, prípadne sa pridáva kyselina askorbová na užívanie. Výťažky z konopníc sa niekedy dávajú do štiav proti kašľu, do dražé alebo kvapiek či balzamov. Ľudové liečiteľstvo používa konopnice veľmi široko. Okrem uvedených indikácií ju používa aj pri málokrvnosti, v rekonvalescencii na povzbudenie chuti do jedenia, zvonka pri furunkulóze, na zle sa hojace rany a pod. Ako zvyčajná dávka sa uvádza 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—3 razy denne; pri špeciálnych kúrach nie sú ojedinelé denné dávky drogy až do 30 g. Z toxikologického hľadiska sa pri užívam konopnice nepozorovali nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. Esenciu pripravovanú z čerstvej kvitnúcej vňate upotrebúva homeopatia, a to pri ochorení sleziny a v podobných prípadoch ako alopatia. Čajoviny č. 16, 73, 77, 78, 125.

KONVALINKA VOŇAVÁ
KONVALINKA VONNÁ + Convallaria majalis L. Ľaliovité — Liliaceae Ľudovo: bimbonka, bíser, gombália, husie víno, kokorič, kokorík, kukučka voňavá, májové zvončeky, perliček, perlokvet Nemecky: Maiglockchen; maďarsky: Májusi gyóngyvirág; taliansky: Mughetto; francúzsky: Muguet; anglicky: Lily of the Valley; španielsky: Lirio de los valles; rusky:

Trváca bylina vysoká do 30 cm; má tenký podzemok, dva elipsovito kopijovité listy vyrastajúce na jar a jednostranný strapec bielych až ružovkastých voňavých kvetov. Plod je červená bobuľa. Druh patrí k slabo vlhkomilným rastlinám, dáva prednosť kyslým pôdam. Je rastlinou listnatých lesov, ale aj horských smrečín. Vyhľadáva polotieň. Na celom svete rastú tri druhy konvalinky s množstvom záhradníckych odrôd. S ohľadom na barbarský zber ju treba vo voľnej prírode starostlivo chrániť. Zo zámen a falšovaní treba spomenúť častú prímes listov kokoríka (Polygonatum Miller), ktoré majú

striedavé listy, ale menšie a inak formované biele mliečne kvety. Vedecké i národné pomenovanie konvalinky má zväčša spoločný latinský základ — convallis = údolie; prv sa rastlina označovala ako lilium convallium = ľalia údolí. Druhové pomenovanie majalis = májový sa vzťahuje na obdobie kvitnutia. Konvalinka je stará liečivá rastlina. Hojne sa používala v 15. stor. proti slabosti a jedom, no taktiež na posilnenie srdca, mozgu a zmyslov. List a kvet zberaný v čase kvitnutia tvorí drogu Folium convallariae seu Herba convallariae, ktorá má mimoriadnu dôležitosť a nie je náročná na manipuláciu pre zberača. Čerstvé kvety sú oficinálne v homeopatickom liekopise. Zber vňate sa robí odrezávaním (apríl, máj až jún). Listy musia byť dobre vyvinuté, nezožltnuté, tmavozelené, bez stopiek, nepoškodené, kvety mliečnobiele. Materiál možno sušiť vo zväzočkoch alebo v tenkých vrstvách (najviacej 3-5 cm) za veľmi dobrého vetrania. Ľahko sa totiž zaparuje — nie je však drobivý. Veľmi peknú drogu získame pri sušení umelým teplom (maximálne teplotou 40-60 °C). Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 , pre kvet 7 : 1 . Droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. Pri nedosušení pri nevhodnom transporte ľahko plesnivie. Skladuje sa po dokonalom usušení v dobre uzatvoriteľných obaloch (najlepšie z umelej hmoty) ako separandum - oddelene od ostatných drog. Rastlina je jedovatá. Preto pri zbere a minupulácii s ňou treba postupovať opatrne. Droga je skoro bez pachu, chuť má sprvu sladkú, potom horkú a ostrú. Hlavné účinné obsahové látky sú kardiotonické glykozidy, t. j. glykozidy pôsobiace na srdce. Majú podobné vlastnosti ako strofantové semená (Semen strophanthi — pozri cudzokrajné drogy). Glykozidov je asi 20, pričom hlavný sa odlišuje podľa pôvodu drogy; v západnej a severozápadnej Európe sa nachádza prevažne konvalatoxol, vo východnej Európe konvalozid a lokundjosid a v strednej Európe asi rovnaké množstvá všetkých troch menovaných glykozidov. Okrem toho sa v droge vyskytuje konvalatoxín, ktorý vzniká pri sušení z konvalosidu. Konvalatoxín sa účinnosťou vyrovná digitoxínu (pozri náprstníky); droga sa preto novšie štandardizuje na obsah konvalatoxínu (0,20 % — tak žiada napr. nemecký liekopis DAB 8). Konvalinkové glykozidy sa rátajú medzi srdcové glykozidy. Majú výrazný vplyv na sťahovanie srdcového

KONVALINKA VOŇAVÁ

svalu, pričom sa nehromadia v organizme. Preto sa používajú pri niektorých srdcových ťažkostiach, najmä v prípadoch, keď nie je vhodné používať náprstník; účinkujú ako srdcové tonikum. Denná dávka listu je 1,5 g vo forme prášku alebo v zápare na šálku vody a užíva sa po lyžiciach niekoľkokrát denne; podobné dávky má aj vňať. Drogu a jej prípravky nemožno užívať bez nariadenia lekára a kontroly. Z rastliny sa izolujú jej účinné obsahové látky a upravujú do rozličných liekových foriem. Sušené kvety bývajú zložkou šnupavých tabakov, resp. prípravkov na šnupanie pri silnej nádche a bolesti hlavy. Používajú sa aj vo voňavkárstve. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. D 4 — D 3). Používa sa podobne ako v alopatii pri srdcových ťažkostiach. Jedovatosť konvalinky sa nesmie podceňovať; všetky orgány obsahujú kardenolidové glykozidy a steroidné saponíny. Kardenolidy sú najmä v kvetoch (do 0,4 % — 2 — 3-krát viacej ako v listoch) a v semenách. Saponíny — silne hemolyticky účinné sú najmä v pokožke bobulí, a preto treba pri ich požití rátať s hemolytickou účinnosťou; požitie plodov láka najmä deti, a preto ich treba pred nimi prísne vystríhať. Ťažké intoxikácie sú dnes už vzácne, ale existujú stále.

Na drogu (Herba convallariae) sa vzťahuje predpis ČsL 2: Akosť — najviac v % ČsL 2 2 10

Znak (+ Herba convallariae) Cudzie organické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy)

KOPYTNÍK EVROPSKÝ + Asarum europaeum L. Vlkovcovité — Aristolochiaceae Ľudovo: baraní jazyk, hôrny nardus, kopydlen, lesná šípka, lesný nardus, myšie uško, omylník Nemecky: Braune Haselwurz; madarsky: Kapotnyák; taliansky: Asaro; francúzsky: Asaretd'Europe; anglicky: Asarabacca; španielsky: Asaro; rusky:

KOPYTNÍK EURÓPSKY

Na listovú drogu (Folium convallariae) sa vzťahuje ON 86 6441: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč. ako je uvedené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. 8 2 0.5 12 10 2 II. 16 4 1 12 12 3

Nízka trváca bylina vysoká asi 10 cm; podzemok tenký, plazivý, rozkonárený, šupinovitý. Byľ vystúpavá, huňatá, listy kožovité, prezimujúce, v obryse majú tvar konského kopyta; odtiaľ pochádza aj názov rastliny. Kvety sú jednotlivé, tmavohnedé, vo vnútri fialové až červenohnedé, sotva vyčnievajúce zo zeme. Plod je chlpatá vajcovitá tobolka. Rastie na ťažších hlinitých pôdach, vyhľadáva tieň a mierne vlhko; najlepšie sa mu darí v tieni listnatých lesov, najmä bučín , niekedy znáša aj vápnité pôdy. Vo vyšších stupňoch sa viaže na bázické horniny s vyšším obsahom vápnika alebo horčíka. Z 28 druhov kopytníka rastie v Európe iba tento jeden. U nás je miestami veľmi hojný. Pri jarnom alebo jesennom zbere
139

KOPYTNÍK EURÓPSKY

koreňovej drogy vznikajú niekedy zámeny (príp. úmyselné falšovanie) s cudzími druhmi rastúcimi na rovnakých lokalitách; je to predovšetkým jahoda obyčajná, kuklíky, valeriána lekárska, fialka voňavá a luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria Medic. — tolita lékařská), ktoré nemajú vôbec článkované rozkonárené podzemky, pričom sa líšia i pachom a chuťou. Podzemok kopytníka páchne ako gáfor, má palivo ostrú, korenistú chuť a otupuje jazyk (pôsobí znecitlivejúco - anesteticky). Vedecké meno kopytníka sa vysvetľuje dosť rozdielne; grécke antické pomenovanie napr. odvodil Dioskorides z aseron = nevoľnosť, odpor (rastlina totiž vyvoláva dávenie). Ďalší výklad je z asaron = bezkonárový, čím sa mieni vzrast rastliny; uvádza ho vo
140

svojej kvetene Polívka. Wittstein odvodil názov od asaros = koberec, lebo rastlina pokrýva pôdu ako koberec. Tento výklad sa pokladá za najpriliehavejší. Kopytník patril k najslávnejším liekom gréckej antiky. Používali sa aj jeho semená a z rastliny sa vyrábalo víno; preslávil sa ako emetikum a tiež liek pri pečeňových chorobách. Kopytník má protogynické kvety — najskôr dozrievajú blizny a až potom sa otvárajú prašníky s peľom. Ich opeľovanie obstaráva drobný hmyz, najmä malé a mladé mušky, ktoré vyhľadávajú v kvetoch prístrešie. Inak nenápadné kvety hmyz neveľmi lákajú. Celá rastlina je mierne jedovatá. Zberá sa buď vňať s koreňmi — Radix asari cum herba, a to v auguste, alebo len podzemok s koreňmi — Rhi-

zoma (Radix) asari, a to v auguste až septembri (októbri) po dozretí plodov. Po krátkom omytí sa podzemky sušia teplotou do 35 °C. Pomer zosušenia vňate s koreňmi je asi 4,5 : 1, podzemku s koreňmi asi 3,5—4,5 : 1. V homeopatii sa používajú čerstvé podzemky s koreňmi. Charakteristická zložka kopytníka je azarón — nazývaný aj kopytníkový gáfor. Vylučuje sa zo silice (jej obsah je asi 1 %) a pomaly kryštalizuje. Keďže je ľahko prchavou substanciou, z drogy rýchlo mizne. V droge sú ďalej prítomné triesloviny, živica, sliz a antibakteriálne pôsobiace látky i minerálne soli (najmä draslíka a kremíka). Sláva kopytníka ako emetika pretrváva od staroveku cez stredovek dodnes; podľa učenia o signatúre bol vhodným prostriedkom na liečenie chorôb pečene (pre tvar listov) a pri vodnatieľke. Bežné dávky boli 0,2-1 g prášku koreňa denne alebo v odvare z 8 g drogy na 200 ml vody (3 x denne 1 lyžicu). Rastlina sa dnes vo svetovej alopatickej medicíne málo používa, lebo ju možno nahradiť lepšími emetikami. Kopytník je občas pre svoje zaujímavé obsahové látky opätovne predmetom skúmania, a z času na čas sa propaguje, ako napr. v súčasnosti v Poľsku, kde je aj oficinálny ako koreň s vňaťou — Herba asari cum radicibus. Uplatňuje sa zápar ako expektorans, sekretolytikum, diuretikum a emetikum (dávky: pol polievkovej lyžice vňaťovej drogy na pohár horúcej vody, zabárať 15 minút a piť 2—3 x denne 1 lyžicu). Oficinálna tinktúra (Tinctura asari) slúži ako expektorans a diuretikum (15—20 kvapiek 3 x denne). Azarón má lokálne dráždivé pôsobenie. Emetický účinok drogy vzniká reflektoricky podráždením žalúdočnej sliznice a diuretický podráždením obličiek. Homeopatia užíva esenciu z čerstvých koreňov (dil. D 2 - D 3 ) , predovšetkým pri horúčkovitých ochoreniach s návalmi krvi, pri nervovej precitlivelosti, hystérii, svetloplachosti, predráždení, nervových bolestiach, dávení, hnačkách, reumatizme a kolikách. Ľudovo sa užíva aj pri pečeňových ochoreniach (podľa tradície), pri žltačke a je i „tajným" prostriedkom proti túžbe po alkohole a šnupavým prostriedkom pri nádche, ojedinele tiež jedom na myši a potkanov, resp. krysy.
Čajoviny č. 122.

KORIANDER SIATY
Coriandrum sativum L. Zelerovité - Apiaceae (Okotíkaté - Umbelliferae) Nemecky: Garten-Koriander; maďarsky: Kerti koriandrum; taliansky: Coriandolo; francúzsky: Coriandre; anglicky: Coriander; španielsky: Culantrillo, Cilantro; rusky:

KORIANDR SETÝ

Jednoročná bylina vysoká 25 — 100 cm; byľ jemne ryhovaná. Dolné listy jednoduché alebo perovito zárezové, stonkové dvakrát až trikrát perovito zložené; tvoria čiarkovité segmenty. Kvety v okolíkoch bez obalov, biele alebo ružové; okolíčky majú čiarkovité obalčeky. Plody sú guľaté žltkasté dvojnažky. Druh pochádza z Blízkeho východu a Stredomoria. U nás zdomácnel v zeleninových záhradkách. Po čase splanieva. Farmaceuticky používaný plod je dvojnažka, ktorá sa líši od ostatných plodov zelerovitých rastlín tým, že je okrúhlastá, guľatá a semenný bielok na vnútornej strane je lyžicovito vybraný (dutosemenná dvojnažka); podobne stavaných dvojnažiek je v našej kvetené veľmi málo. Droga používaná v Európe pochádza zväčša z oblastí Stredomoria, z balkánskych krajín alebo z južnej časti Ukrajiny. U nás sa pestuje spolu s feniklom najmä na južnej Morave a vyšľachtený tzv. Hrubčický koriander sa dáva do octových nálevov a do konzerv. Koriander je prastará kultúrna rastlina. Našiel sa už v egyptských hroboch faraónov z čias okolo r. 1000 pred n. 1. ako obetná rastlina. Zmieňuje sa o ňom aj Starý zákon. Jeho zrelé dvojnažky boli odjakživa známe skôr ako liečivo než ako korenina; korenili za antiky víno. Starí Gréci ho nazývali koriannon, čo je zložené z koris = ploštica a annon = aníz, pretože čerstvé zelené plody podobné anízu páchnu plošticami. Podľa veľkosti plodov sa zvyčajne rozlišujú dve variety: var. vulgare Alef. — býva oficinálna vliekopisoch; plody majú priemer asi 3—5 mm, častejšia však je var. microcarpum D. C, ktorá má priemer iba 1,5—3 mm. Nadzemná časť rastliny za čerstva páchne nepríjemne, sušením sa však tento pach stráca a droga i bylinná časť dostáva príjemnú korenistú arómu. Čerstvá vňať, resp. list sa v Stredomorí používa ako korenina — korení podobne ako u nás petržlenová vňať: miešané šaláty, bylinné omáčky, maslový chlieb, bylinkové masla, syry, tvaroh, majonézy a vajcové jedlá. Pach kvitnúcich rastlín môže vyvo-

KORIANDER SIATY

lať nevoľnosť až príznaky omámenia. Opeľujú sa cudzím peľom, ktorý preniesol hmyz z mladších kvetov a až neskôr vlastným, keď sa nezúrodnili pomocou hmyzu. Plody sa pre farmaceutické účely zberajú vtedy, keď začínajú žltnúť (júl-august). Odrezávajú sa celé okolíky, alebo sa rastliny zrána pokosia či vytrhajú, zväzkujú do snopčekov a nechajú dozrieť a dosušiť. Po vymlátení sa triedia a dosušia podobne ako všetky drogy s obsahom silice, teda v tenkých vrstvách na suchých a vzdušných miestach (maximálna teplota 35 °C). Pomer zosušenia je asi 1,5 : 1. Droga má korenistý pach i chuť. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch (nie z umelej hmoty), chránená pred

svetlom, vlhkom, hmyzom a najmä myšami, ktoré niekedy škodia aj čerstvým plodom. Droga: Fructus coriandri. Koriandrový plod sa hodnotí podľa potravinárskej normy ČSN 58 0515 a v droge I. akosti môžu byť maximálne 2 % cudzích prímesí, 5 % polámaných plodov, vlhkosť 13 %, obsah popola 9 %, anorganických prímesí 2,5 % a silice najmenej 0,1 %. Podstatnú zložku koriandra tvorí silica, ktorej výťažnosť kolíše podľa pôvodu medzi 0,2 — 1,0 %; plod je o. i. oficinálny v 8. vydaní sovietskeho liekopisu, kde sa žiada minimálne 0,5 % silice. Najvyšší obsah má tzv. ruský koriander. Pre výťažnosť sú vhodnejšie malé plody. Hlavnou zlož141

kou silice je príjemne páchnúci d(+)linalol (60—70 %), potom geraniol, jeho acetát a príp. plošticovo páchnúci trans-tri-decén-(2)al(l). V oleji endospermu (13—20 %) obsahuje droga po zmydelnení najmä kyselinu petroselínovú, kým proteínov je asi 17 %. Z ostatných látok sú to ešte triesloviny, pektín, kyselina askorbová a sacharidy. Napriek odlišnému zloženiu obsahových látok silice používa sa koriander podobne ako rasca, teda ako stomachikum, karminatívum, mierne spazmolytikum pri dyspepsiách. Linalol pôsobí baktericídne. Silica zvyšuje chuť do jedla — podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy, čím podporuje trávenie, mierni kŕče a zastavuje vetry. Má tiež priaznivé pôsobenie na nervovú sústavu. Podobné použitie ako rasca má aj externe: v tzv. karmelitskom liehu pri reumatizme a bolestiach v kĺboch. Koriander je aj korigens vône a chuti. Bežné dávky sú pol kávovej lyžičky na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. Niekedy sa podáva aj vo forme prášku. Sama droga sa predpisuje zriedka, častejšie tvorí zložku čajovín, najmä karminatívnych. ČsL 4 uvádza ako oficinálnu silicu (Oleum coriandri) vydestilovanú vodnou parou zo zrelých plodov. Silica tvorí zložku oficinálnej aromatickej vetrovej vody — Aqua carminativa a podľa ČsL 4 musí obsahovať aspoň 60 % voľných i viazaných alkoholov, ktoré sa hodnotia takisto ako linalol. Plody koriandra sa dnes hojnejšie používajú ako korenina v kuchyni — korenia podobne ako šalvia a pomarančové oplodie strukoviny, rozličné mäsá, najmä ryby a divinu, baraninu, kapustu, repu, dôležité sú pri nakladaní kapusty, uhoriek, hríbov (ako aróma i konzervačné činidlo), v údenárstve, pri výrobe cukroviniek alebo v likérnictve; rozomleté sú zložkou predovšetkým ázijských a latinskoamerických koreninových zmesí, tvoria tiež zložku známeho karí korenia, ktoré si možno namiešať podľa tohto predpisu: koriander 24 g, čierne korenie 6 g, fenikel 6 g, podzemok kurkumy 12 g (pozri cudzokrajné drogy), papričky chilli 6 g a rasca 6 g. Iný recept: papričky chilli 3 g, koriander 26 g, kurkumový podzemok 14 g, rasca 7 g, semeno bielej horčice 3 g, fenikel 7 g. Jednotlivé druhy korenín sa spolu utlčú, preosejú jemným sitom a skladujú v dobre zatvorených nádobách. Čajoviny č. 186, 214.
142

KOSATEC NĚMECKÝ Iris germanica L. Nemecky: Deutscher Schwertlilie; maďarsky; Német nószirom; taliansky: Giaggiolo (Ireos o Giaggiolo); francúzsky: Iris germanique; anglicky: German Iris; španielsky: Lirio cardeno; rusky:

KOSATEC NEMECKY

KOSATEC FLORENTSKÝ

KOSATEC FLORENTSKÝ

Iris florentina L. Nemecky: Florentinische Schwertlilie; maďarsky: Flórenczi nószirom; taliansky: Iride florentina; francúzsky: Iris de Florence; anglicky: Fiorentine Iris; španielsky: Lirio blanco; rusky:

KOSATEC BLEDÝ
Iris pallida Lam. Kosatcovité — Iridaceae Nemecky: Blasse Schwertlilie; maďarsky: Halvány nószirom; rusky:

KOSATEC BLEDÝ

Kosatec nemecký je trváca bylina vysoká 30 —100 cm; podzemok je hrubý, krátko plazivý, listy široko mečovité. Veľké charakteristické kvety sú modré až fialové, voňavé, takmer sediace. Plody sú tobolky. Druh oblasti Stredozemného mora. U nás sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Často splanieva. Kosatec florentský je trváca bylina vysoká 30—60 cm; velké kvety sú biele alebo bledomodré. Plod je tobolka. Pochádza z Mezopotámie alebo zo Stredomoria. Pestuje sa na ozdobu. Kosatec bledý je trváca bylina vysoká 30—90 cm; listy majú nápadnú žilnatinu. Kvety sú voňavé, biele alebo fialkasté, plod je viacsemenná tobolka. Pochádza z Orientu. K nám sa dostal zo Stredomoria. Dosť často sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Kosatcov u nás rastie asi 10 druhov. Väčšina z nich je vo volnej prírode vzácna, a preto sú chránené. Najhojnejší je k. žltý (I. pseudacorus L.), ktorý ako jediný nie je v SSR úplne chránený. Podzemky má znútra červenkasté a zo všetkých strán vyháňajú

korienky. Nemožno ho primiešavať do drogy. Vedecké pomenovanie kosatcov pochádza asi z gréckeho iris = dúha, čím sa mala vyjadriť pestrosť kvetov. Druhové pomenovania poukazujú na niektorú charakteristiku. Kosatce sa používali od najstarších čias ako liečivá. Americká medicína si viac cení tamojší domáci druh strakatého kosatca, I. versicolor L., oddávna známy ako liečivo Indiánov, ktorí ho používajú pri vodnatieľke; v Severnej Amerike celkom vytlačil z terapie k. nemecký. Používa sa ako emetikum, cholagogum a mierne, no účinné laxans a diuretikum. Kosatce väčšinou opeľuje hmyz. Hoci kvety nevoňajú, obsahujú veľa medoviny v okvetnej rúrke. Navštevujú ich najmä čmeliaky a niektoré muchy. Majú aj dostatok žltého peľu. Zberajú sa najmä podzemky druhov I. germanica L. - k. nemeckého, I. florentina L. — k. florentského a I. pallida Lam. — k. bledého; vykopávajú sa v jeseni (október) alebo na jar (marec) a to z 3—4-ročných rastlín. Materiál sa zbavuje nadzemných častí a drobných korienkov a po očistení sa omyje a podzemky sa dôkladne olúpu. Po opätovnom opláchnutí sa sušia v tenkých vrstvách alebo na povrázkoch v dobrom prievane a na bezprašných miestach. Sušením sa stráca 7 5 - 8 0 % hmotnosti čerstvých podzemkov. Pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 35 °C (silicová droga). Podzemky sušením strácajú nepríjemný príkry pach a dostávajú výrazne príjemnú fialkovú vôňu, vďaka čomu dostali aj pomenovanie „fialkový koreň". Droga sa označuje ako Radix (Rhizoma) iridis seu Radix (Rhizoma) iridum (koreň — podzemok kosatcov). V homeopatii sa používa čerstvý podzemok. Pre zachovanie vône a preto, že ju ľahko napádajú rozliční škodcovia, treba drogu skladovať v dobre zatvo-

Podzemok kosatca — Radix (Rhizoma) iridis sa posudzuje podľa ČSN 86 7024: Akosť — najviac v % Znak I. Časti stoniek a koreňov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy) Vlhkosť Obsah silice najmenej — — 0.5 3.5 13 0.1 II. 3 1 1 5 13 0.06

končisté. Dobre sa sušia alebo dosúšajú umelým teplom do 45 °C. španielsky: Consuelda mayor. má pomerne veľké kvety a hojne meduje. medunica. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: čierny koreň. listy striedavé. pre vysoký obsah škrobu a slizu aj ako mucilaginózum pri kataroch horných dýchacích ciest (v niektorých liekopisoch tvorí zložku prsnej čajoviny — Species pectorales). Zriedka sa zberá vňať resp. v ktorej je asi 10 % irónu (ketón. hnačkách so silnými kolikami a podobne ako v alopatii. podmieňujúci fialkový pach). Nie je však celkom isté. U nás tvorí zložku hromadne vyrábaného Aviril zásypu . zvyčajne sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. svalník. taliansky: Consolida maggiore. ale aj ako expektorans a tiež pri chorobách žlčníka (najmä americký k. Vnútorná dužina koreňov musí byť pri tom biela. echimidín). od nížin po horský stupeň. Druh sa vyskytuje na mokrých lúkách. Kvety v hustých dvojzávinkoch. rusky: KOSTIVAL LÉKAŘSKÝ KOSATEC NEMECKÝ KOSATEC FLORENTSKÝ rených nádobách (nie z umelých hmôt) a chrániť pred svetlom. v priekopách. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov uplatňuje predovšetkým pri migréne. udreniny a zlomeniny. ostatné zbiehavé. anglicky: Comfrey. ich rozpadové produkty a významný je purínový 143 . Plody sú tvrdky. Destiláciou sa z neho získava silica — Oleum iridis. maďarsky: Fekete nadálytô. Med má jasnú farbu. Treba si všimnúť opis rastliny (farbu.5 % ) . celistvookrajové. trudovník Nemecky: Gemeiner Beinwell. prikladal sa na rany. francúzsky: Consoude officinale. asi 50 % škrobu (označuje sa ako irizín). materiál sa suší v tenkých vrstvách v tieni. pretože zástupcovia čeľade borákovitých rastlín sa medzi sebou ľahko zamieňajú. kazival. až november). vznikajúci pri sušení. Čajoviny č. Podzemok kedysi slúžil ako prostriedok na prerezávanie zúbkov deťom (Rhizoma iridis pro infantibus). ktorým sa označovali viaceré byliny používané na zrastanie kostných zlomenín. dolné zúžené do krídlatej stopky. versicolor L. dobrý koreň. príp. strieborník. Droga ľahko podlieha skaze. pestrofarebný . zbavia listov a rýchle sa sušia na slnku (hrubšie sa pozdĺžne režú). ischiase. zdravé listy trhané počas kvitnutia (asi máj-júl). pokryté drsnými chlpmi. Dobre sa očistia od hliny. Drogy obsahujú značné množstvo trieslovín (vňať asi 8—9 %. usporiadanie kvetov a pod. alkaloidy tlmiace ústrednú nervovú sústavu (konzolicín. ktoré sa používa na zasypanie detskej pokožky. 131. korene sa vykopávajú v jeseni (september—október. Trváca bylina vysoká 60—100 cm. olej a slizy. či to bol iba kostihoj lekársky. Rastlina kvitne v máji až septembri. Ak sa ako droga užíva interne. Koreň sa používa aj čerstvý. štetinatá. väčšinou purpurové. Podzemok má aj priemyselné uplatnenie — kozmetické. Byľ vzpriamená. Drogy: Herba seu Folium symphyti. sacharidy. Hlavnú obsahovú látku drogy predstavuje silica (až 0. Peľu dáva málo. krídlato hranatá. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. symfytín.). rozkonárená. podlhovasto kopijovité. mnohohlavý.I. po- travinárstve a i. potom glykozid iridín.externého dermatologika. čo je však nehygienický ľudový prostriedok. podzemok zhrubnutý.). likérnictve. V staroveku bol dobre známy a užíval sa pri vykašlávaní krvi. Predmetom zberu a nákupu ako dôležitá droga je koreň — Radix symphyti (Radix consolidae majoris). 130. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. vo vlhčinách svetlých lesov. pozdĺž tokov. Kostihoj má vedecký názov odvodený od gréckeho symfyein = zrastať spolu. Kosatcový podzemok sa používa predovšetkým ako čuchové korigens.KOSTIHOJ LEKÁRSKY + Symphytum officinale L. korene 5 %). potom sliz. vo voňavkárstve.

10 5 — 0. pri trombózach. aminokyseliny (asparagín). Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: kotačka. na okrajoch pichľavo zúbkaté. 212. 50. ihneď odstaviť. angínach. rusky: - MÁČKA LADNÍ KOTÚČ POĽNÝ ČSN 86 7020 má pre koreňovú drogu tieto základné požiadavky: Znak Staršie zdrevnatené korene Akosť — najviac v % I. kvety biele alebo zelenkasté. proti hnačke (1 lyžica drogy na 300 ml vody — maceračný odvar: 6 hodín macerovať. Teraz kostihoj tvorí zložku granuliek Mucilogran (laxans). vyskytuje sa roztrúsené až hojne v nížinách až podhorských oblastiach.5 12 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) 144 1 1. Kostihoj je v súčasnosti u nás predmetom širšieho prieskumu. nepríjemná burina suchých pasienkov. ale aj pri poruchách trávenia.5 12 7 9 Trváca bylina bohato rozkonárená. vetrník. španielsky: Cardicuca. Výroba čs. pri pľúcnych a vredových ochoreniach (zmier- Eryngium campestre L. maďarsky: Mezei íringó (Eryngium). najčastejšie na trávnatých a kamenistých svahoch. Plody sú dvojnažky. byľ priama. na hematómy. artritíde. vysoká 30-50 cm. celistvé. Slúži i na omývanie. Čajoviny č. královské zelí. v súkvetí prechádzajú do listeňov. ako podpora tvor- by kalusu. pri ťažkostiach s močením.ňuje bolesti pri žalúdkových vredoch). čajovinových zmesí a iných prostriedkov na podporu hojenia hnisavých a hlbokých rán a na vytváranie náhradných tkanív. flavonoidy. kloktanie. resp. pri chronických zápaloch dýchacích ciest. zvonka na zle sa hojace rany. ráno priviesť do varu. ktorá sa užíva o. faryngitíde. Rastlinu by laici skôr zaradili medzi bodliaky ako do čeľade zeleroví- . dolné starších rastlín dlhostopkaté. pri ekzémoch. mastí. mužská viera (láska). potom cholín. horné skoro sediace. vredoch predkolenia. francúzsky: Panicaut campétre. anglicky: Field Holly. menšie. Tinktúra z kvitnúcej vňate sa aplikuje hlavne na rany. Alantoín je zložkou liečebnej kozmetiky (Neridé vitamínový krém. mačka poľná. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov esenciu. scediť. Kedže sa zistilo. toito. II. mierni bolesti pri kŕčových žilách a zlomeninách. a to vo forme horúcich bylinných obkladov. najmä pri silnom zahlienení. silica a steroidné látky. Droga veľmi účinne napomáha hojenie pri zlomeninách a vstrebávanie opuchlín i krvných podliatin. 119. Bežnejšie a častejšie upotrebenie je (aj v oficiálnej medicíne) vonkajšie. dvojito perovito strihané. KOSTIHOJ LEKÁRSKY derivát alantoín (derivát kyseliny močovej). že jej alkaloidy sú kancerogénne. v niektorých štátoch (Poľsko) sa prestali vyrábať prípravky na interné užívanie. zápaloch svalov. Droga sa užíva pri poruchách okostice a zlomeninách. pri vredovej chorobe. Neridé výživný krém) a roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). taliansky: Calcatereppolo. adstringens pri paradentóze. čajoviny Vulneran (na hnisavé rany) sa už dávnejšie zastavila. pije sa 2-razy denne po 1 dl). jemne ryhovaná. i. Druh je teplomilný. 75. Prízemné listy jednoduché.5 %. v koreni do 1. zradca Nemecky: Feld-Mannstreu. Vrcholíkové súkvetia z hlávok. jednoduchšie. náplastí.

naopak . novšie nazývaný k.). Drogy chránime pred vlhkom a škodcami. maďarsky: Nehézsargú kapor. Koreň (podzemok) treba dobre očistiť. kvety v okolíkoch bez obalov.5 %). ďalej slizy. stopkaté. campestre = poľný). Bässler a i. podbeľom. planum L. belasé súkvetia majú belasé korunné lupienky a stonka sa rozkonáruje až v hornej časti. pri edémoch nôh. čkať. alpínsky (E. Na stepných lúkach a medziach a na suchých pastvinách južného Slovenska alebo v teplejších oblastiach Čiech a Moravy je zriedkavý k. dolné listy nedelené. jemne ryhovaná. pri močových a iných kameňoch. nitkovité. U nás však rastú iba dva. overený a dokázaný aj klinicky.je burina. V odbornom binomickom názvosloví sa potom jednotlivé druhy bližšie označili väčšinou podľa miesta výskytu (napr. Protikŕčové pôsobenie šťavy sa ľudové využíva aj pri čiernom kašli a pri bolesti v prsiach. horký princíp a veľa rozličných solí. taliansky: Aneto. účinkuje proti kŕčom. pri ochoreniach pohlavných orgánov a i.) odporúčajú užívanie čerstvej šťavy (1 lyžica s medom a kandizovaným cukrom na šálku vody). Kotúč sa v ľudovom liečiteľstve uplatňuje hlavne ako diuretikum. Koreňová droga má vďaka obsahu saponinov a silice slabý expektoračný a spazmolytický účinok. alpinum L. V homeopatii sa spracúva čerstvá kvitnúca vňať Eryngium maritimum L. dutá. ďalej ako prostriedok na tzv. Tretí je doposiaľ dosť sporný — údajne rastie na alpínskych holiach (Vysoké Tatry). najmä prítomnosťou a obsahom saponinov v koreni. zriedka sa ordinuje vo forme sirupov alebo kvapiek. zbaviť nadzem- ných častí i bočných korienkov a materiál sa suší na tienistých a vzdušných miestach. ťialovastý. Predmetom zberu býva vňať zberaná v júli až v septembri a koreň vykopávaný v septembri-októbri. koreň sa zvyčajne dosuší umelým teplom. Niekedy však tvorí zložku rozličných galenických prípravkov proti kašľu (kombinovaná s tymianom. Ide o k. Rastliny sa už v staroveku označovali názvom eryngium. srdcovito vajcovité. Zvyčajne sa robí 3 % odvar (varí sa asi 10 minút na slabom ohni. španielsky: Anat. čistenie krvi. sa užíva prášok (1 —5 g v oblátkach) alebo tinktúra (60-180 kvapiek denne). ktorá znehodnocuje a zaplieňuje pasienky.ako uvádzal Dioskorides.). listy perovito strihané. plocholistý (E. modrastý má skutočne belasú byľ. sacharidy. pri kameňových ochoreniach. lebo listy sú pichľavo zubaté. lebo „úbory" tvoria pichľavé gule.5 %). keďže niekde rastie vo veľkom množstve. lebo na dne kvietkov vylučuje hojne medoviny a dáva veľa nektárovej paše. V súčasnej oficiálnej medicíne je obsolétna. b ľ lysá. 145 . Jednotlivé druhy sú si chemickým zložením dosť podobné.125 %). skorocelom a podobne účinkujúcimi drogami). Viac autorov (Madaus. Pomer zosušenia vňate je asi 4 : 1 (Herba eryngii) a koreňa 3 : 1 (Radix eryngii). pretože . anglicky: Anet. nie natoľko ako stonka k. Vňať sa trhá v rukaviciach. bez koreňa. liečili nadúvanie. a to na „čistenie krvi" a ako stimulans (na podporu činnosti viacerých orgánov). maritimum = morský. materinou dúškou. ochorení predstojnice. Kotúč kvitne asi v júli—auguste (septembri) a nemá hospodársky význam. čo je vraj odvodené od erygein = grgať. silica (asi 0. rusky: KOPR VONNÝ Jednoročná bylina vysoká 30—100 cm. Kotúč má asi 180 druhov. príp.KOTÚČ POĽNÝ tých rastlín. francúzsky: Anethodorant. Účinné látky tvoria predovšetkým saponíny (asi 0. triesloviny (asi 1. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten Dill. na úpravu menštruácie (emenagogum) a na niektoré kožné ochorenia. Možno však s ním rátať vo včelárstve. s modrými kvetmi. KÔPOR VOŇAVÝ Anethum graveolens L. Podporuje aj menštruáciu. Kotúč je prastará liečivá rastlina a medzi jeho druhmi sa nerobieva rozdiel. poľného. denne 3 šálky).

Plody a silica sa v lekárňach žiadali najmä proti kašľu. Kôpor je prastará liečivá i kuchynská rastlina . žltohnedá (júl—august). žlté. polievok. anízom (Pimpinella anisum L. aby si posilnili svalstvo pred zápasom. laktagogum a stomachikum.). j. na dlhých stopkách. 0 . Pije sa aj pri nespavosti (večer 1 pohár) a ako diuretikum. V uvedených indikačných oblastiach sa plody kôpru zvyknú kombinovať s mätou. 1. uplatňuje sa preto ako žalúdočné a črevné karminatívum. Rovnaký zápar sa odporúča aj ako karminatívum. z iných častí materskej rastliny môže obsahovať najviacej 1 %. získavané vytriasaním z odrezaných okolíkov. i viacej. Tradičné použitie pri hemoroidoch nie je dostatočne dokázané. t. ako mierne stomachikum a pri plynatosti (meteorizme) je známa čajovina: plod kôpru. Prisudzuje sa mu aj účinok na tvorbu mlieka a tíšenie kašľa. stor. Pri bežných skúškach plodovej akosti sa vyžaduje.KÔPOR VOŇAVÝ malé. spazmolytikum i ako mierne stomachikum. na mäso. sa už hromadne pestoval v Anglicku.). Má experimentálne dokázaný a klinicky overený karminatívny účinok. Rastlina pochádza z Ázie. ktorých tretina je už zrelá. . Na pozoruhodnom Ebersovom papyruse (asi z r. vňať však až 85 % (7 : 1). do pečiva i na konzervovanie zeleniny. dve lyžičky drogy na šálku horúceho záparu (deťom podľa veku štvrť až pol lyžičky). najlepšie pri teplote 30—35 °C. rovnaké použitie uvádza aj Nový zákon. Rimania si pri slávnos146 tiach venčili hlavy kvitnúcimi byľami a gladiátori si silicou z kvetov natierali údy. Kôpor sa dával jesť i do kúpeľov hysterickým ženám a vyrábala sa z neho i povestná masť anethine na vredy a proti kolikám. Plody sú stlačené nažky v dvojnažkách. Pre všeobecnú znalosť kôpru a jeho pestovanie sa zámeny a falšovania nevyskytujú. Pestuje sa ako zelenina v záhradkách. Kôpor sa svojím účinkom úzko spája s rascou (Carum carvi L. preto ich treba starostlivo skladovať. Vňať slúži na kuchynské a potravinárske (konzervárenské) účely. uplatňuje sa však aj čerstvá. aby droga nebola znečistená. K nám sa dostala z južnej Európy. Plody sušením strácajú na hmotnosti len málo. obsahujúca hlavne karvón (40 — 60 %). pridáva sa do zmesí zeleniny. Propagoval ho v Kapitulári Karol Veľký a v 10. I profesionálnym atlétom ho pridávali do všetkých jedál (prvý známy doping).používa sa do omáčok. odrezávaná pred kvitnutím (jún—júl). Čajovina č. feniklom. Do strednej Európy sa dostal zásluhou Rimanov. V homeopatii sa používa dil. úbory rumančeka 10 g — 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. z cudzích organických prímesí takisto 1 % a z anorganických maximálne 0.5 %.) odporúčal sa používať pri bolení hlavy a na rozširovanie ciev. 1550 pred n. bielkoviny a amínové bázy. napr. Predmetom zberu sú plody (nesprávne označované ako semená) — Fructus (semen) anethi.) alebo s feniklom (Foeniculum vulgare Mill. likérnictve i vo farmácii. Podľa ľudových povier kôpor zaháňal démonov podobne ako iné aromatické rastliny (spájali sa s ním najmä povery okolo svadobných obradov). j. V plodoch je ešte olej. Ako korenina je dnes svetoznámy. plod rasce — z každého po 5 g. 227. Vedecké pomenovanie kôpru je z gréckeho anethon. suší sa rýchlo v tieni. Silica z plodov sa používa v kozmetike (v mydlárstve).Dl (3x denne 10 kvapiek) a indikačné oblasti sú rovnaké ako má alopatia. Plody sú olejnaté. Najdôležitejšou zložkou rastliny je silica (2—4 % ) . Sám kôpor sa denne dávkuje v množstve asi 6 g. potom limonén a felandrén. Zberá sa i vňať — Herba anethi. Ľudovo sa aplikuje aj externe — na udreniny sa prikladá až horúci odvar z plodov v oleji. podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy (Braun 1977). t. Zriedka splanieva. príp. čo je vraj odvodené z aemi = dýcham (pre silný pach).

Východoeurópsky druh. ktoré sú vo vnútri prázdne a korene rozštiepené treba vyradiť. Má bodliakovité stonky vysoké 20-30 (až do 80) cm. Uprednostňuje slnečné miesta a kremičité (kyslejšie) pôdy. a preto ho miestami ľudovo prezývajú kančí koreň. niektorí autori uvádzajú. Doplnkový nemecký liekopis (EB 6) žiadal pre drogu minimálne 1 % silice. 147 . obyčajný (C. s listom vachty trojlistej a koreňom krasovlasu po 15 g). ďalej triesloviny. a to ako diuretikum. na bravy krasovlas údajne pôsobí toxicky. lebo ľahko vlhne. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kančí koreň. Pozdĺžne sa prekrajujú na polovice alebo štvrtiny a sušia sa ako silicová droga (za dobrého vetrania v tieni. V Nemecku je krasovlas chránený. Vykopané korene sa rýchlo omyjú a zbavia nadzemných častí. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch. vulgaris L. ktorý sa dá jesť. čo však Tournefort pokladá za omyl. hrubý 1—2. pripomínajú jazykovité koruny.PUPAVA BEZLODYŽNÁ Carlina acaulis L. vnútorné zákrovné listene sú žlté. perovito strihané..). krehký. pije sa 4 x denne). zasluhoval by si viacej pozornosti. Uprostred ružice vyrastá úbor s priemerom až 120 mm. aby vystrelil šíp a pozoroval. má osobitný trochu nepríjemný pach a chutí horko-sladko. kde sa zabodne. chutí pálčivo horko a bol presláveným liekom. kvetom bazy čiernej a vňaťou myšieho chvosta po 20 g. zabodol sa do dužnatého lôžka krasovlasu — a mor bol zažehnaný. lišaje a pod. Koreň začerstva silno páchne. V našich oblastiach je liečebne známy už velmi dlho. svetlohnedý až sivohnedý s rohovitým lomom (nie s vláknitým). pretože krasovlas sa v Grécku nevyskytuje. Listy sú podlhovasté. Podľa legendy mu vo sne oznámil anjel. Z príbuzných druhov rastie u nás k. rastie hojne na trávnatých pasienkoch. Obsahové látky koreňa tvorí najmä rezervný fruktózaninulín (18-22 % ) . plesní. Z významnejších liekopisov ho donedávna uvádzal ako oficinálny doplnkový zväzok nemeckého liekopisu DAB 6. maďarsky: Szárnélkuli kórfény. a to maximálne pri teplote do 30-35 °C). nerovnomerne ostnaté. 1543. vypudzuje hlísty a povzbudzuje chuť do jedenia. pijú sa dve šálky čaju denne. Polievková lyžica čajoviny sa zaparí štvrťlitrom horúcej vody a nechá sa 10 minút stáť prikryté. diaforetikum a dermatologikum. vnútorné zákrovné listene sú biele. francúzsky: Carline acaulate. Nazýva sa aj divá či nepravá artičoka. taliansky: Carlina. Starí lekári ho cenili ako prostriedok na prípravu odvarov. na lúkach s hlbším hlinitým profilom. obyčajne nečlenenou stonkou. cardo = bodliak. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . lišajov alebo iných kožných neduhov. aromatickej a mandľovej chuti. Na vonkajšie omývanie sa používa zápar pripravený z 2 lyžíc drogy na šálku vody a 1 lyžice octu. Droga má menšie oficiálne alopatické upotrebenie. krasovlások bezbyľový (biely) Nemecky: Grosse Eberwurz. že krasovlas spomínal už Theofrastos. Koreň je dlhý okolo 30 cm. má slabší preháňavý účinok. krasovlas sa preto pestoval KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ najmä pri kláštoroch. s vlnatým odením na celom povrchu. V alopatii sa dnes málo používa a azda neprávom. saponín a živica. Plody sú chlpaté nažky s opadavým chocholcom. lomivý.5 cm. V Pyrenejách sa koreň ešte dodnes jedáva ako zelenina (šalát). Predmetom zberu býva koreň — Radix carlinae. Používa sa na kúpele a omývanie vyrážok. a preto sa niekedy u nás zberá na vývoz. kvety všetky rúrkovité. Droga sa označovala ako Radix carlinae seu Apri. potom svetlohnedá až tmavohnedá silica s omamným pachom (až 2 %. Spravidla sa kombinuje do čajovinových zmesí na zníženie horúčky (napr. Sama koreňová droga sa dávkuje v zápare (jedna kávová lyžička na šálku. rusky: KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ Trváca bylina s velmi krátkou. Silberdistel. Spolu s dužnatým úborovým lôžkom sa na vrchnej strane vytvára dosť hrubý a mäsitý terč horkastej. bezbyľového. suchoblanité. s lipovým kvetom. Jeho koreňmi bez aromatického pachu sa zamieňa koreňová droga k. ktorý ju vraj odporúčal jesť svojim vojakom počas moru. zakrpatenou. Rastlina má značné antibakteriálne účinky (podmieňuje ich asi karlínový oxid). s hlavnou obsahovou látkou karlínovým oxidom a so seskviterpénom karlínom). V literatúre sa uvádza. Korene sa vykopávajú v jeseni (september-október až november). pokrytou bohatou prízemnou ružicou listov. svahoch. prípadne v prášku (3-4 x denne po 2 g). nesušia sa umelým teplom. priemer maximálne do 50 mm. anglicky: Carline Thistle. Používa sa prevažne v ľudovom liečiteľstve. že rastlina sa pomenovala na počesť Karola Veľkého. Staré korene. Szártalan bábakalács. úbory oveľa menšie. Šťavu z koreňa úspešne použil proti pásomnici Leonard Fisch r. Linného vedecké pomenovanie rodu Carlina je asi skomolenina talianskeho cardina. Cardopathiae alebo aj Chamaeleontis albae. španielsky: Carlina. pri tom ho možno iba dosúšať. ktorými sa omývali úporné kožné vyrážky. palivo aromatický. byľ je rozkonárená a viacúborová.

a to proti črevným parazitom. ktorý je veľmi vhodnou jarnou včelárskou rastlinou. pri srdcovej arytmii a ako prostriedok na rany. ekzémy. Rastlina je lužný a lúčny typ s vysokými nárokmi na mokré až vlhké pôdy. ale vo včelárstve má veľký význam.). Listy krátkostopkaté. Krtičníkovité . pazušné. Vňať — Herba scrophulariae. vyskytuje sa hojne v lesoch a kriačinách až do výšky 1000 m n. Záparom z vňate sa omývali hnisavé rany a hemoroidy a slúžil aj na teplé obklady (na opuchy. Drogy sa ešte dnes takto používajú v talianskom a nemeckom ľudovom liečiteľstve najmä pri opuchoch (diuretikum). Celá čeľaď krtičníkovitých dostala meno podľa rodu Scrophularia L. že odstraňujú opuchy). Podľa druhu choroby dostal vedecké i ľudové pomenovanie. zdivený rastie napr. zvyčajne jednoduchá. zberá sa v máji až septembri. lecitín.Scrophulariaceae Ľudovo: hľuzové korenie. včely nav- števujú kvety po celý deň. Vnútorne sa užíval 3 % zápar (20 minút postáť. flavonoidné glykozidy a ich aglykóny (diosmín. že v podzemku je ich málo).. rusky: KRTIČNÍK HLÍZNATÝ Trváca bylina vysoká 40—120 cm. krvné podliatiny. K. svinský koreň. ktorý má asi 140 druhov. valcovitého tvaru. — u nás je pomerne vzácny. krtičné korenie. t. organické kyseliny (vínnu. maďarsky: Gôcsos tákajak (gorvélyfú). byľ priama. horkú chuť. v dedinských záhradkách tešínskeho Sliezska). Názov má odvodený od latinského scrophula = škrofulóza. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba scrophulariae. Koreň i vňať sa kedysi používali najmä na opuchnuté žľazy (verilo sa. dvojito pílkovité. hnedočervené. Krtičník obsahuje predovšetkým saponíny (niektorí autori tvrdia. španielsky: Escrofularia. horkú a trochu ostrú bylinnú chuť. maslovú a škoricovú). stopkaté. Denná dávka koreňovej drogy v prášku bola 2—4 g. pri bolesti v ušiach a i. ktorých účinnosť je však veľmi slabá (pozri náprstníky). ktorý sa tvorí v podobe veľkých kvapiek na báze semenníkov. ale aj listy. okrem toho pálivú živicu. taliansky: Scrophularia maggiore. štvorhranná. usporiadané do riedkych chocholíkov tvoria koncovú metlinu. m. kyselinu kávovú viazanú na triesloviny. Vo vňati sa novšie zistili horčiny — iridoidy (hlavný je harpagozid). vňať nepríjemne páchne a má slanú. Poskytuje bohatú znášku nektáru. Rastlina kvitne v lete. ochvatná zelina. hľuznatý je starým liečebným prostriedkom. u nás rastie 5. Čoskoro po vysatí nektáru sa tvoria nové a nové kvapôčky. Z podobných príčin sa miestami (hlavne v západnej Európe) pestuje k. Je to burina. j. jarný (S. pre obsah saponínov a iných glykozidov (bioflavonoidov) má farmakologicky dokázaný močopudný a slabo preháňavý efekt. tumory. zvonka 8 %. vitamín D. Homeopaticky pripravená esencia slúži predovšetkým pri škrofulóze na opuchy. jablčnú. tuberkulóza krčných žliaz. Podzemok uzlovitý. trudovník Nemecky: Knotige Braunwurz. nekrídlatá. 2-3 šálky denne). vajcovito podlhovasté. Homeopatia spracúva čerstvú celú rastlinu zberanú na začiatku kvitnutia. prípadne len sám podzemok — Rhizoma (Radix) scrophulariae. niekedy aj pred kvitnutím. hľuzovník. nepríjemne páchne a má príkru. hubatá žihľava. na vredy a pod. glykozidy náprstníkového charakteru. soli mangánu a aj iných prvkov. horký glukozid skrofularín a potom pektíny. vňať s podzemkom. pripravuje sa z nej esencia. anglicky: Figwort.). hľuznatý je výrazný lysou stonkou a hľuzovito napuchnutým podzemkom. Nazberaný materiál sa suší zvyčajným spôsobom. vernalis L. francúzsky: Scrophulaire noueuse. Uplatňovali sa aj semená. Rozkonárený a hľuznatý podzemok je po usušení svetlosivý. hemoroidy a pri bolestiach uší a očí. Táto choroba sa ním kedysi liečila. Plody sú tvrdky. Kvety bankovité. hesperidín a i.KRTIČNÍK HĽUZNATÝ KRTIČNÍK HĽUZNATÝ Scrophularia nodosa L. K. a preto v zahraničí jej extrakt slúži ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov uplatňova- . citrónovú. Za liečivý sa pokladal predovšetkým podzemok.

ex Meissen — Pedaliaceae). končisté. Obsahuje účinný iridoid harpagosid asi v polovičnom množstve ako hľuzy harpagofytu (pozri medzi cudzokrajnými rastlinami — Harpagophytum procumbens (Bruch) DC. Opeľovanie kručinky obstarávajú najmä včely a čmeliaky. listy striedavé. v minulosti nazývaný zanoväť ležatá).) alebo poliehavosť a plazivosť bylí (k. bolestiam v krížoch a v panvovej oblasti. stopkaté. V súčasnosti ako odlišovacie znaky sa berú do úvahy tŕne na stonkách (k.ných pri zápche. okrajov dubín. Frerichs z Berlína. Známy ľudový liečiteľ Kneipp r. Niekedy sa pestuje aj v záhradách na okrasu. ktoré by mali byt' osobitnými druhmi. používala sa však hlavne na farbenie. kameňoch a na zosilnenie v rekonvalescencii (čaj vraj ovplyvňuje vylučovanie hlienov). farbiarskej. stor. et Kit. rusky: - KRUČINKA BARVÍŘSKÁ Poloker vysoký asi 30—60 cm. ktorý sa vysýpa už z kvetových pupeňov. husto metlovito rozkonárený. rastie hlavne na stredne kyslých pôdach (pH 5-6) a patrí k typickým bylinám suchých kyslejších lúk. 1565 chválil ako rastlinu zastavujúcu krvácanie a podporujúcu potenie. nemeckú a odporúčal pri močovom piesku. Wittstein ju vo svojej farmakognózii z r. Pomenovanie genista nachádzame spoľahlivo až v 16. Systematické triedenie druhov rodu Genista L. Tieto technické údaje poznali už v antike. H. K.. in Willd. ktorý má príbuzné obsahové látky. Stonky pozdĺžne ryhované. lebo obsahové látky sa pravdepodobne vstrebávajú. Väčšie dávky však môžu najmä pre saponínový obsah pôsobiť nepriaznivo (močenie krvi — hematuria). farbiarskej sa priraďujú aj niektoré jednotky. ktoré sa oddávna používalo na farbenie plátna a vlny. chlpatá — G. dlhé listy a hodvábne ochlpené horné korunné lupienky kvetu a struky. Plody sú stlačené struky. Z byli namáčaných vo vode možno získať vlákna podobné ľanovým. s pritisnutým ochlpením). anglicky: Greenweed. B. Plíniova genista značila aj iné druhy a aj prútnatec — Sarothamnus Wimmer. germanica L. usporiadané v strapcoch. taliansky: Ginestrina. 1935 chválil k. prof. 1626) ju okrem toho pokladal za diuretikum a purgans a odporúčal ju aj proti dne. Matthiolus (Nový herbár z r.) C. Podľa výsledkov doterajšieho prieskumu sa u nás chápe priširoko. KRUČINKA FARBIARSKA Latinské rodové označenie kručinky vychádza najskôr z keltského gen = ker. sediace. nemecká — G. Liečebné a technické používanie rastliny je v súčasnosti zriedkavé. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: žltá ihlička Nemecky: Färberginster. Nevedno však. Predmetom občasného zberu býva kvitnúca vňať . pasienkov a svahov. v silnom odvare ju odporúčal pri besnote psov a semená ako purgans. Rastlina je toxická najmä pre ovce a kravy (hematuria). asi 1 cm. či išlo iba o druh k. — kručinka nie je celkom jednoznačné. ktorý má sediace kvety. francúzsky: Genet bátard. Presl. KRUČINKA FARBIARSKA Genista tinctoria L. Pred domácim užívaním teda treba varovať. Druh dobre znáša sucho. Bock ju v herbári z r. Táto látka slúži proti zápalom kĺbov a znižuje obsah cholesterolu v krvi i kyseliny močovej v organizme. na vypudzovanie črevného obsahu pri niektorých vnútorných ochoreniach a novšie aj ako antireumatikum. Kvety žlté. Ku k. kým druhové pomenovanie z latinského tinctorius = farbiarsky (k. náhradka za Tuber (Radix) harpagophyti (droga z juhoafrickej sezamovitej rastliny).Herba genistae tin149 . 1882 uvádza ako oficinálnu (Herba et Flos genistae tinctoriae). hľuznatý v terapeutických dávkach nemá vedľajšie jedovaté účinky. maďarsky: Nyul rekettye. Richard Mead (1673-1745) kručinkou liečil vodnatieľku a podobne ju ordinoval aj v 19. poslednej sa veľmi podobá kručinkovec položený (Corothamnus procumbens (Waldst. hore pritlačeno chlpaté. elipsovité. stor. je klasická farbiarska rastlina). bez tŕňov. Kvety majú množstvo peľu. pilosa L. Kručinka obsahuje v listoch i kvetoch žlté farbivo.

Primus padus L. Okrem toho účinkuje aj mierne preháňavo. potom silica a triesloviny.ctoriae. rešetliak korošina. zelenkasté. Inak sa zber robí počas kvitnutia (jún—august). Najčastejšie sa zamieňa s rešetliakom prečisťujúcim (Rhamnus catharticus L. Esencia z čerstvých výhonkov.6 3. taliansky: Frangola. — syn. Osvedčila sa aj pri ochoreniach močových ciest. španielsky: Frangula. Rešetliakovité . je odvodený od latinského frangere Ker až menší strom sčiernohnedou. Ako porast často sprevádza vŕby. celistvookrajové. tvorbe kamienkov a pri nedostačujúcej srdcovej činnosti. cudzie kôry a i. droga však obsahuje prevažne bioflavonoidy a za podpory silice má výrazný močopudný účinok (kedysi sa používala najmä na opuchy pri srdcových ochoreniach). jelše a topole v lužných zárastoch. rusky: KRUŠINA JELŠOVÁ KRUŠINA OLŠOVÁ biele korkové bradavičky sú guľaté. V homeopatii sa používa čerstvá. svíba Nemecky: Faulbaum. Plody sú červené kôstkovice (po dozretí čierne). zvyčajne vo zväzočkoch. V ľudovom liečiteľstve sa vňať používa pre dobré močopudné účinky aj pri reumatizme. Vedecký názov krušiny .) Vlhkosť Obsah popola (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah popola nerozpustného v HC1 Obsah všetkých antrachinónov — najmenej Obsah látok extrahovatelných vodou — najmenej I.6 3. lesklú kôru bez bradavičiek. rastie aj na čistých íloch.) Gaertn. čím sa zvyšuje krvný tlak a priechod krvi obličkami).5 — . Rastlina je častým druhom slatinných jelšín a iných listnatých lesov s hlbokými podmáčanými pôdami. listov a kvetov sa v homeopatii používa podobne ako alopatické prípravky.5 20 0.) má inak uspo- nadané kvety a hladkú. KRUŠINA JELŠOVÁ Frangula alnus Mill. s rovnakým dielom vňate stavikrvu vtáčieho (2 lyžičky čajoviny na 2 poháre vody ako macerozápar). nie priečne predĺžené.Rhamnaceae Ľudovo: psí drieň. odřezávaná na začiatku rozkvitania asi do polovice rastlinných byli. ktorého konáre sa končia tŕním. lepkavou (Alnus glutinosa (L. v čajovine sa kombinuje napr. anglicky: Alder Buckthorn. cytizín a metylcytizín.5 15 5 0. Podobná čremcha obyčajná — Padus avium Miller (syn. pravdepodobne aj glykozid genisteín. 6 2 4 1 15 7.3 %).5 15 5 0. 3 1 2 II.: Rhamnus frangula L. najmä s j. ovplyvňuje látkovú premenu a cievny systém (upevňuje cievne steny. bielo bodkovanou a lesklou kôrou. Alkaloidy mierne prehlbujú dýchanie. Droga sa dávkuje v množstve 2-3 g (1 lyžička) v zápare alebo v čaji 1—2 x denne. napr.Frangula. Pri zbere kôry často vzniká zámena s jelšami.).5 1 2 15 ČsL 4 3 1 2 0.). Vo všetkých častiach rastliny sa nachádzajú alkaloidy (asi 0. Listy obrátene vajcovité. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. ďalej žltý flavónový glykozid luteolín (najmä v kvetoch). Pazušné kvety drobné. maďarsky: Kutyabenge. materiál sa suší v tieni. ktorá má oranžovožltý podklad a roztrúsené 150 Kôrová droga podlieha ON 86 6112 a ustanoveniam ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Kôra hrubšia ako 2 mm Kôra so zvyškami dreva Kôra s lišajníkmi Cudzie organické prímesi (napr. francúzsky: Neprun bourdaine.

Plody obsahujú tiež antrachinónové glykozidy. U nás sa vykupujú Great Bumet. alebo umelým teplom (do 40 °C). Podľa ČsL 4 droga musí obsahovať najmenej 3. lebo sa kedysi používal na zastavovanie krvi. Korene i podzemky krvavca sú veľnách. F. 169. 1939 na Tomskom 172.5 % voľných a viazaných antrachinónov a z toho najviac 1 % redukovaných. toten lekársky. Na hoNemecky: Grosser Wiesenkopf. bedrovník Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Druh rastie najmä na naplaveni. zúbkaté. Podrobné farmaČajoviny č. Častejšie ako kôra sa používajú jej prípravky či výťažky (Extractum frangulae fluidum — Extractum frangulae siccum . S možnosťami zavedenia do terapie však boli problémy. kologické vyhodnotenie rastliny sa 150. 1961). nesmie noperovité. strebať. Predmetom zberu a drogou mimoriadnej dôležitosti je kôra . 50. vaj.Species laxantes ČsL 4 a čs. Často sa zamieňa s krvavníkom menším (Poterium sanguisorba L. Kvety v tmavopurpu.pomocná liečba pri tučnote). 195. ktorý je nižší a kvetné hlávky má aj v zrelosti zelenožlté. granuliek Mucilogran a dražé Properistol (laxans). MaĽudovo: krvavé korenie. hrubšie ON 86 7038 pre koreňovú drogu — Radix sanguisorbae — má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HCl Obsah trieslovín — najmenej I. Oblasť jeho masovejšieho výskytu je na východe. Podáva sa pri zlyhaní drastických laxatívnych prípravkov. Jej jednotlivá terapeutická perorálna dávka vo forme záparu podľa ČsL 4 je 1 g. vajú sa na jeseň (august—október).5 14 10 3 7 II.). Prvý na ne poukázal Petrus de Crescentiis (okolo r.Elixir frangulae). Dáva prednosť mierne vlhkým polokultúrnym lúkam so stálou záso. Je častou zložkou metabolických a odtučňovacích čajovinových zmesí a má aj slabé anthelmintické pôsobenie. Droga nemá pach. slabej peristaltike hrubého čreva a pri hemoroidoch.5 mm a najmenej 20 cm dlhá). Na liečebné účely sa musí fermentovať. rozkonárený podzemok očistení a krátkom omytí sa materiál s koreňmi. v dnešnom ZSSR alebo v Číne).choroby žlčníka). striedavé. 1305). vykopáTrváca bylina vysoká 60—150 cm. 152. Prieskum koreňovej drogy z farma198. Vyššie dávky sú nebezpečné (známe sú priotrávenia detí kôrou alebo plodmi). Thé Salvat (čajovina . Oszi vérfú.laxans). sirupu Latol (laxans). 192. V čerstvej kôre sú prítomné iba diantróny glukofrangulínu. prvý raz urobilo r. pije sa po dúškoch najlepšie na noc. 196. Krušina sa dostala do liečiteľstva ako náhradka za drahú rebarboru.však zmoknúť. Sanguisorba minor Scop. kognostického hľadiska robil aj autor textu (Kresánek. Denná dávka nesmie prekročiť 15 g. priemyselne vyrábaných prípravkov Betulan (čajovina — pomocný liek pri ochorení močových ciest). rastie od nížin po horský stupeň. 154.51. Species laxantes Planta (čajovina — pomocná liečba pri návykových zapečeniach a laxans). chuť má zvieravú rových hlávkach. stonku. Krušina sa ordinuje ako laxans — osobitne pri chronických obstipáciách (zapečení). maďarsky: meopatické účely sa používa čerstvá Orvosi vérfú. Po má hrubý.57.148. Krvavec nebol v antike veľmi známy.. 197. Ružovité — Rosaceae sanguisorbae. orezávajú sa mladé konáriky. čo sa docieli pomalým sušením alebo zahrievaním. triesloviny a horčiny. keď korene použil jeho kováč pri zahmyzení koni. Zber sa robí na jar (marec —máj). robí sa v júni—júli. Skladovanú kôru treba chrániť pred vlhkom a svetlom.4 : 1. tým je hodnotnejšia (má byť hrubá 1.88. Vedecké rodové pomenovanie krvavca pochádza z latinského sanguis = krv a sorbere = sať. anglicky: kvitnúca vňať.Možno ho sušiť aj na slnku. 171. inak 2-3 x denne (najčastejšie v zmesi s inými drogami). priamu. Izolovaný antrachinónový aglykón frangula-emodín tvorí zložku kvapiek Cholagol (choleretikum a cholekinetikum). Novšie prieskumy robil francúzsky fytoterapeut Leclerc r. hlavne glukofrangulín a jeho aglykón frangula-emodín. ale v malom množstve. 177. 151.65. lekárskom inštitúte (N. 153. kde ho poznali a liečebne využívali od najstarších čias (napr. droga z k. španielsky: Sanguisorba. hore rozkonárenú reže na kusy asi 10—15 cm dlhé. spodnej vody asi v dvojmetrovej hĺbke.= lámať (pre lomivé drevo) a druhové označenie alnus je rodové označenie jelše. ojedinele aj sušené plody. taliansky: Sanguisorba. Droga potom obsahuje voľné alebo glykozidovo viazané oxidované i redukované antracénové deriváty. čo vyplýva z ich podobnosti. KRVAVEC LEKÁRSKY V európskych oblastiach je rozšíreTOTEN LÉKAŘSKÝ nejší zber kvitnúcej vňate — Herba Sanguisorba officinalis L. musia sa získať monomérne látky a prítomné látky oxidovať na menej dráždivé. najmä nezrelé.mi bohaté na triesloviny (vo výchobou pôdnej vlahy. pričom predovšetkým antróny silne dráždia sliznice.a veľmi trpkú. lebo čerstvá kôra pôsobí inak ako droga (emeticky). nepár. Pomer zosušenia je asi covité. lístky dlhostopkaté. V homeopatii sa používa čerstvá kôra.85. 5 2 0. Sennagran (granulky . ale s hranicou doázijskej droge až 20 %. vlašský teriál sa suší zvyčajným spôsobom. rusky: a zberajú podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) sanguisorbae. Reduktan (čajovina . aby sa zabránilo dráždeniu. menšieho je liečebne menej účinná. najlepšie po daždi a čím je získaná kôra tenšia. Hlavné obsahové látky — antrachinónové glykozidy (5 — 8 %) sú zväčša odvodené od emodínu. francúzsky: Sanguisorbe officinale. Kôra sa suší buď na slnku. syn.Cortex frangulae. Dávkuje sa 1/2 až 1 kávová lyžička na šálku záparu. ďalej kyselinu chryzofánolovú. pri pečeňových a žlčníkových i slezinových ťažkostiach. 1959. Hofštat). 1927. 10 4 1 14 12 4 4 151 . Listy riedke.. V našich končinách prvé zaručené správy o jeho aplikácii pochádzajú z čias Karola V.účinné látky sa vylučujú do materinského mlieka. Nemá sa užívať v čase dojčenia . Plod je nažka. 193. Cortex frangulae je zložkou oficinálne preháňavej čajoviny . zosýchací pomer je asi 3 : 1.

je menej hojný. 27. horné trojlaločnaté. s ktorým sa často kríži.). rivale L. pri vredoch a pod. čepele pokrývajú chĺpky a žliazky. Čs. Plínius opísal druh .5—5 %). Niektoré kuklíky cudzieho pôvodu sa u nás pestujú v záhradách. črevných kataroch. Všeobecne majú výrazné vonkajšie i vnútorné sťahujúce. taliansky: Cariofillata. zriedka rozkonárený. Terapeutické pôsobenie a použitie vňate je podobné ako pri väčšine drog s obsahom trieslovín a saponínov: slúži ako protikrvácavý prostriedok pri krvácaniach rozličného pôvodu (napr. Plody sú nažky. Kuklíky sa používajú v liečiteľstve už od staroveku. Uplatnili sa hlavne ako rovnocenná náhradka za tanalbín (upravené do tabliet). ktoré asi tvoria aktivátor pôsobenia). ktorá sa uplatňuje ako adstringens. s ktorými sa robili rozsiahle klinické pokusy a výskumy najmä za druhej svetovej vojny. Pri zbere sa medzi nimi zvyčajne nerobí rozdiel. s väčšími sivočervenými alebo svetločervenými kvetmi. eutrofným vodám. Čajoviny č. KUKLÍK POTOČNÝ časti majú vyšší obsah). karafiátový kořeň. močaristým terénom. užíva sa každé 2 h 1 lyžica alebo vo forme riedkeho liehového výťažku (30-50 kvapiek 3—4x denne). nie je náročný na dusík a pôdnu vlhkosť. žalúdka. až 2. Aplikuje sa v kloktadlách (pri angíne). čriev a i. šikmý. vzniklo asi z gréckeho geuo = ochutnávam (vzhľadom na voňavý koreň). kubičkové korenie. rastie však často aj v iných rastlinných spoločenstvách. 31. dlhostopkaté. kravský rebríček. K. španielsky: Cariofilata officinal. V čerstvej vňati je dosť kyseliny askorbovej. rusky: KUKLIK MESTSKY KRVAVEC LEKÁRSKY KUKLÍK POTOČNÍ Geum rivale L. Rozšírený od nížin do subalpínskeho stupňa. zajačie oko. malé. Druhové označenie vystihuje výskyt. brehoch vôd a lesných prameníšť od nížin až po alpínsky stupeň. ďasien. vyšší. rastie na vlhkých lúkach. hrebíčkové (kravské) korenie. Koreň sa dávkuje 1 lyžica na šálku odvaru. farmaceutický priemysel používa koreňovú drogu ako zložku čajoviny Tormentan. protizápalové. pretrhovane nepárnoperovitých listov. zadržiavanom močení a zápaloch ciev. pri hnačkách. Charakteristický druh dubovo-bukových lesov. predovšetkým ako adstringens. na hemoroidy a proti hnačke. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky ani vo vyšších dávkach. hrebíčkový kopček. Kvety sú koncové. Pôsobí aj antiseptický. pri letných hnačkách. KUKLÍK MĚSTSKÝ Geum urbanum L. maďarsky: Kózonséges gyombérgyókér. zakončený prízemnou ružicou dlhostopkatých. na omývanie rán. Dávkovanie: 2—3 čajové lyžičky na pohár vody. rašelinách. ale ešte širšie použitie. Preskúmané sú najmä drogy sovietskej proveniencie. Pomenovanie Geum možno nájsť už u Plínia. kvasných dyspepsiách a zápaloch žalúdka (gastritídy). zázvorový koreň Nemecky: Echte Nelkenwurz.prvokové pôsobenie. anglicky: Herb Bennet. na okraji ktorých rastie. jasnožlté. piť cez deň po dúškoch 152 alebo vo forme tinktúry (30—50 kvapiek po jedle). Dáva prednosť rumoviskám. francúzsky: Benoite officinale. dezinfekčné. flavonoidy a antibakteriálne pôsobiace látky (vo veľkej miere viazané na triesloviny. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: benedykt. Listy byle sú trojpočetné. Vňať má dobré antibakteriálne a skôr antistocídne účinky (proti prvokom). maternice. Podzemok hrubý. z ktorej sa pijú 4 — 6 čajových lyžičiek denne.). potočný je príbuzný druh (G. z nosa. macerovať za studena 8 — 10 hodín. anthelmintické a veľmi dobré protibakteriálne a proti- Trváca bylina vysoká 30—60 cm. obsahujú ďalej triterpénové saponíny (sangvizorbín a waremokonín — aj vo vňati. Niekedy sa z čerstvej vňate lisovaním získava šťava. Podzemné časti majú podobné. antidiaroikum. Výťažky sa dávajú do rozličných galenických foriem alebo sa aplikuje priamo prášok (na šnupanie).

Podzemok k. Nadzemná časť sa odstráni a po očistení od hliny sa podzemky sušia na vzdušnom mieste (aj umelo pri teplote do 35 °C). maďarsky: Csoveskukoricza. Miesto rastu si včas zistíme (ešte v čase kvitnutia byliny). Mais cultivé. organických prímesí 2 % (4 %). hromadne vyrábaný prípravok s tinktúrou z kuklíka je Stomatosan — antiseptikum ústnej dutiny. na omývanie alebo obklady pri niektorých kožných ochoreniach a na kúpele pri hemoroidoch.KUKLIK MESTSKÝ KUKLÍK POTOČNÝ ako geum a vychvaľoval ho ako prostriedok proti prsným ťažkostiam. Vňaťová droga sa hodnotí podľa IN 3/84. Najčastejším predmetom zberu a nákupu je podzemok s koreňmi . anorganických 1 % (2 %).podobne ako k. Čajoviny č. anorganických 8 % (10 %). Koreň sa používa v domácnosti ako náhradka za klinčeky a škoricu. anglicky: Indian Corn. Rastlina sa kedysi užívala aj ako expektorans a pri vracaní.Gramineae) Ľudovo: turecká pšenica Nemecky: Getreide-Mais. Vňať sa užíva v horúcom zápare (2 lyžičky na pohár vody) a vo forme tinktúry (10-15 kvapiek 2-3 razy denne). Predmetom zberu je niekedy aj vňať — Herba caryophyllatae alebo celá rastlina. vlhkosť 14 % (14 % ) . hnačky a dávenie. organických prímesí 1 % (2 %). inak sfarbená droga maximálne 10 % (20 %). resp. Mladé byle sa dávajú do omáčok. akosť (II. 221. Ľudovo sa cení ako stomachikum. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . tlmí črevné koliky. popola nerozpustného v HC1 5 % (8 %). krváca- nie z ďasien.Radix (Rhizoma) caryophyllatae seu gei urbani. akosť v zátvorke) pripúšťa maximálne 3 % (5 %) nadzemných častí. výplachy. Na homeopatické účely sa používa celá čerstvá kvitnúca rastlina. omývanie kože). Podzemky sa vykopávajú na jar alebo na jeseň a sušia na vzdušnom mieste teplotou do 35 °C. september až november) alebo zjari (február—marec). Z obsahových látok sú najhojnejšie zastúpené triesloviny (až 30 %). potočného má ako droga označenie Radix (Rhizoma) caryophyllatae aquaticae seu gei rivularis. 32. francúzsky: Mais. Koreňová droga podlieha internej norme IN 4/82. mestský obsahuje popri trieslovinách a horčine aj geín (geozid-glykozid). obsah popola 15 % (18 %). Listy 153 . taliansky: Mais. no pre relatívne nízky obsah trieslovín má pri liečbe hnačiek len slabý účinok. zvonka 2 polievkové lyžice na 1/2 litra záparu (kúpele. resp. K. z ktorého sa pri hydrolýze uvoľňuje silica s eugenolom. obaloch. španielsky: Maiz común. Pre horkú chuť i obsah silice s príjemným klinčekovým pachom sa používa aj v likérnictve. vykopávaný v jeseni (október. ktorá pre I. Aj použitie drogy k. Droga pre obsah trieslovín je adstringens a antidiaroíkum: zastavuje krvácanie. ktorý vzniká pri enzýmovom rozklade glykozidu geínu. potočný . Čs. horčina a flavón. polievok a prívarkov. potočného je podobné. až 300 cm vysoká bylina s plnými steblami. Pri vonkajšom použití slúži na výplachy ústnej dutiny pri uvoľňovaní zubov. Pre obsah horčín je aj posilňujúcim prostriedkom pri ochoreniach žalúdočno-črevného traktu. popol 10 % (12 % ) . Dávkovanie: interne 1-2 g prášku viac ráz denne alebo 1 kávová lyžička koreňovej drogy na šálku záparu (pije sa 1 — 2 x denne). popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . podstatnou obsahovou látkou je však silica s eugenolom. Vňať zberaná na začiatku kvitnutia sa suší pri teplote do 35 °C a obsahuje predovšetkým silicu a triesloviny. V homeopatii sa používa esencia z celej čerstvej rastliny i tinktúra zo sušeného podzemka bohatá na triesloviny. hemoroidy. Lipnicovité — Poaceae (Trávy . rusky: KUKURICA SIATA Kultúrna jednoročná. vlhkosť 13 % (13 %). vykašlávanie krvi. ako dezinfekčné kloktadlo (odstraňuje nepríjemný pach z úst). KUKUŘICE SETÁ Zea mays L. Drogy treba pri skladovaní chrániť pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených nádobách.

podľa sovietskych bádateľov má aj žlčopudné účinky. triesloviny (11-13 %). Ako droga sa odborne nazývajú Stigmata maydis (maidis) alebo Stylus maydis. Treba ich opatrne. takže kukurica nesplanieva. Do stredoeurópskych oblastí sa dostala pravdepodobne z Balkánu. Jej múka nemá lepkové zlúčeniny. kde vegetuje od mája do prvého prízemného mrazu. V homeopatii sa používajú čerstvé blizny na prípravu tzv. ktorá sa používala ako sladidlo. ktoré vyčnievajú na vrcholkoch šúľkov. silicu (asi 0.KUKURICA SIATA veľmi dlhé. a preto sa pri výrobe pečiva mieša s pšeničnou alebo s ražnou. dodávajú špeciálnu príchuť anglosaskej whisky. Samčie kvety v priamej koncovej metline. Blizny sú známe aj ako prostriedok na falšovanie šafranu. Doviezli ju k nám z Ameriky. ktoré sú príčinou pachuti. amíny. Zrná sa spracúvajú aj v liehovarníctve. Niektorí autori kladú jej vlasť na územie starých Navajov a Mayov . Pražila sa z nich tzv. Dnes sa už predáva múka i krupica z kukurice získaná zomletím až po odstránení olejnatých klíčkov. minerálne látky (hlavne draslík). Okázalé slávnosti s kultom kukurice pozná Čína rovnako ako americkí Indiáni. O jej rozšírenie sa údajne najviac zaslúžili Cigáni. farbivá. Blizny obsahujú saponíny (asi 3 %). Používanie blizien vošlo do histórie od druhej polovice minulého storočia. Castan (1879) ich dávno poznal ako sedatívum a diuretikum. Pôvod kukurice dodnes zahaľuje tajomstvo. s dlhými pošvami. Kukurica sa od najstarších čias používala aj v liečiteľstve. Dôležitú farmaceutickú surovinu tvorí olej lisovaný z kukuričných klíč- . stor. kde je rastlina dôležitou krmovinou i chlebovinou. 1937). V produkčných kukuričných oblastiach sa spomínajú ako liek proti bolestiam mechúra. Prvé zrná kukurice priviezol do Starého Sveta r. urtinktúry alebo tabliet „Teep". 1630. sacharidy.do Strednej Ameriky. no rýchlo sušiť v tieni. Známe je pestovanie tzv. široké do 10 cm. pri močovom piesku.2 %). Rastie iba v kultúre a je odkázaná na sústavné ošetrovanie človekom. pri piesku a ťažkostiach s močením (Peyer. pokrývajú ich žltkasté až žemľovožlté hranato-guľaté zrná. samičie v šúľkoch vyrastajúcich z pazúch listov strednej časti stebla. Osevne plochy kuku- rice sa v minulých desaťročiach podstatne zvýšili predovšetkým v ZSSR. do Afriky. cukrovej kukurice. a to vraj už v pobielohorskej dobe. Zrelé šúľky sú dlhé okolo 30 cm. Palice i obilky sa našli v pohrebiskách i katakombách Peru. keď jej semená dozrievajú. Darí sa jej na výživných. 1493 Kolumbus. dostatočne vlhkých pôdach južných častí štátu. Vo farmácii sa ešte dnes používajú čnelky (blizny) samičích kvetov. Saladinova káva. takže pečivo má osobitnú príchuť. chemicky nie celkom prebádaný alkaloid. najmä kŕčovitým. že poskytuje „denný chlieb" a dru154 hové označenie mays je peruánskeho pôvodu — ich pomenovanie kukurice. Bežné dávky sú 4 —8 g drogy na jednu šálku záparu (denná dávka 40 g). Zrná kukurice slúžili ako náhradka za kávu. Vedecký názov kukurice vznikol z gréckeho zaein = žiť. pije sa každé 3 h za polievkovú lyžicu. šúľok ostáva trvale obalený pošvami. Rastlina je príležitostným ľudovým prostriedkom používaným pri ťažkostiach s močením (diuretikum). horčiny (okolo 1 %). Za prvotné nálezisko kukurice sa najčastejšie pokladá Peru a Bolívia. z obalu vyčnievajú nitkovité čnelky dlhé až 20 cm. flavonoidy. Odtučnená kukuričná múka je veľmi výživná a ľahko stráviteľná. Zberajú sa v júli—auguste (pri dozrievaní kukurice). ale aj účinným a neškodným odtučňovacím prostriedkom a antidiabetikum (s dosť problematickým pôsobením). Jej zrno nevypadáva. takisto neopadáva z rastliny. vzhľadom na to. Stržeň byle obsahuje až 9 % sacharózy. živicu (asi 2 %). Zachovali sa prastaré ságy a bájky o jej význame pri náboženských obradoch. aj v mohylách okolo Mississippi. Portugalskí moreplavci ju zaviezli ešte v 16. odporúča sa chorým a rekonvalescentom (je to v podstate Maizena). okolo r. olej a alantoín (pozri kostihoj).

Široké použitie má aj kukuričný škrob . tvorí zložku púdrov a zásypov. ktoré majú podobný účinok ako námeľ (pozri heslo kyjanička purpurová). ktorá má hnedopurpurové kvety na pomerne dlhých stopkách. uplatňuje sa v galenike (výroba tabliet a piluliek).kov (lacnejší ako olej z pšeničných). Čajoviny č. Šťava z mladých plodov kukurice sa zahusťuje na sirup a slúži ako sladidlo do konzerv. lobelianum (Bernh. 153. sa ľudové pokladajú za účinné antacidum (znižujú nadmernú kyslosť žalúdočnej šťavy). dodávaný aj na spotrebiteľský trh. Ustilago maydis. Liečebne sa používajú aj podzemky k. Ľaliovité — Liliaceae Nemecky: Weisser Germer.. 160. 2 6 15 15 6 0. technicky sa používa na apretúry a na prípravu špeciálnych škrobov. španielsky: Elleboro (Eléboro) blanco.doplnok každej ľudovej zábavy. Obsahuje alkaloidy (ustilagín a amíny).) Arcang.Amylum maydis. Kvetonosná stonka nesie drobnejšie listy a vrcholovú metlinu drobných zelenkastých kvetov . znetvoruje klasy. Eurázijský druh. 1 3 15 12 4 1 11. striedavé. Prevažnú časť oleja (80 %) tvoria nenasýtené mastné kyseliny (acylglyceroly najmä kyseliny linolovej a olejovej). Na Slovensku rastie iba poddruh kýchavice bielej Lobelovej (novšie označovaný ako k. Povestný a obávaný cudzopasník — sneť kukuričná. ktorá je oficinálna v USA. francúzsky: Hellebore blane. s nápadne vyčnievajúcou žilnatinou a objímavými pošvami. tvoria nepravú stonku. hojný najmä v Karpatoch.. čierna — V. Plody sú tobolky s mnohými semenami. molekulovou destiláciou sa z oleja lisuje vitamín E. Vedecký názov kýchavice je z latin- Trváca bylina vysoká 50—150 cm. ktorý je toxický. nigrum L. určený pre farmaceutický priemysel. prípravku Protosan — roztok (stomatologikum). viride Ait. maďarsky: Fehér zázspa. everta) zvané pukance . listy veľké. Pražené končisté zrná tzv. Liečivé zložky sú súčasťou čs. rusky: KÝCHAVICE BÍLÁ lohách.. elipsovité.ssp. Bratislava). Rastie na lesných lúkach. KYCHAVICA BIELA KYCHAVICA BIELA + Veratrum album L. premieňa ich na hrčovité zdureniny plné čierneho výtrusného prachu. taliansky: Ellebro bianco. Lobelova — V. zväčša v chránených oblastiach. anglicky: White Hellebore. lobelianum Bernh. ryžových kukuríc (Zea mays var. okolo salašov a na slatinách vo vyšších po- Kvalita drogy sa posudzuje podľa ON 86 7035 a československého liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Zle sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah alkaloidov — najmenej I. sirupy.). Rafináciou oleja sa u nás vyrába Palmol E (Palma.7 ČsL 4 1 3 15 12 4 1 155 . vyrába sa z neho glukóza. olej má široké potravinárske (predovšetkým surový) a technické upotrebenie. Podzemok valcovitý. v Čechách vzácne aj prísne chránená k. praskavých. maltóza. zelenej — V. používa sa na prípravu dietetík a iných výživných prostriedkov a prípravkov. lobelianum Bernh. novšie rátaná za samostatný druh: V.

Veratrové alkaloidy znižujú krvný tlak a spomaľujú srdcovú činnosť. mimoriadne nebezpečné (1—2 g drogy alebo 10—30 mg alkaloidov môže usmrtiť človeka). námeľ. Po krátkom omytí a prípadnom pozdĺžnom prerezaní sa opatrne a rýchlo suší.2 % alkaloidov. Zber sa robí v júni -júli. bielu — Helleborus leukos. Alkaloidy sú buď voľné. Škodca napáda divorastúce trávy. V esterových alkaloidoch sa viažu viaceré kyseliny (napr. Neskôr vypadáva z klasu a v pôde prezimuje. maďarsky: Anyarosz. anglicky: Ergot.). hlavne kozy. ktoré prenášajú muchy na ďalšie semenníky (letná nákaza).1 . 1853 Tulasne.5 % prudko jedovatých alkaloidov steroidného typu (cholestanového alebo C-nor-D-homocholestanového radu). Sú účinným liekom iba v rukách lekára. Vykopávajú sa v jeseni (september—október). kyjak a caput = hlava. maslová a veratrová. farbou. antipyretikum. KYJANIČKA PURPUROVÁ + Claviceps purpurea (FR. Znovu zdôrazňujeme: droga a jej prípravky sú toxické. lebo vraj ak sa kýchne. Výberom možno dopestovať skleróciá s vyšším obsahom a druhovo špecifikovaným. ražná hubka. hlavne však rozdielnosťou v skladbe obsahových látok — alkaloidov. preto sa droga produkuje umele infikovaním raže na osobitných poliach. Na jar na ňom vyrastú stopkaté fialovočervené paličky a v nich sa vyvíjajú výtrusy. Doposiaľ po- ČsL 2 má na námeľovu drogu tieto požiadavky (zhodné s ČSN 86 7310): Znak Zlomky sklerócií Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Skleróciá napadnuté hmyzom Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah alkaloidov — najmenej Najviac v % 7 1. Droga a jej prípravky sa vnútorne uplatňujú vo veterinárstve ako žalú156 dočné prostriedky a zvonka ako šnupacie prášky i proti hmyzu. má trvale horkú a ostrú chuť. glukoalkaloidy (pseudojervín). Alkaloidy — predovšetkým jervín a jeho deriváty — vyvolávajú abnormality plodov. resp. pokladané za morové nákazy. 1929 v Írsku. Pre nepresný botanický opis nemožno potvrdiť. angeliková. Materiál sa zbavuje hliny i nadzemných častí.Clavicipitaceae Ľudovo: čierne (svätojánske) žito. či liečivý druh často spomínaný v antickej literatúre predstavuje k. najmä podzemné orgány. francúzsky: Ergot de seigle. Obsah alkaloidov v skleróciách je podmienený geneticky a závisí od ekologických faktorov rovnako ako alkaloidové spektrum.ského verare = hovoriť pravdu. veľkosťou. novšie sa začína pestovať aj umele na špeciálnych živných pôdach. že je to iba znetvorené zrno. Námeľ treba zberať dokonale zrelý. V homeopatii sa z usušených podzemkov pripravuje esencia (dil. purgans a diaforetikum) sa pre vysokú toxicitu už dávno zanechalo. Domácke vnútorné užívanie drogy a izolátov z nej (ako emetikum. triterpény a flavonoidy. Všetky časti rastliny. nerozdrobenú. prášok veľmi dráždi sliznice a núti na kýchanie. V homeopatii sa používa i čerstvý podzemok. potvrdí sa pravdivosť povedaného. Droga obsahuje aj organické kyseliny. z ktorých každá napáda inú rastlinu. a to iba vcelku. Kýchavice — najmä biela a zelená — sú predmetom rozsiahleho prieskumu. Vývojový cyklus huby opísal r.Secale cornutum. Niekedy sa používajú výťažky ako zložka mazadiel pri neuralgii a reumatizme.5 1 7 5 0. Vedecké pomenovanie huby je z latinského clava = palica. aplikovaná pri kolapse (náhle zlyhanie krvného obehu). Po presušení teplotou do 35 °C treba drogu prísne chrániť pred vlhkom v dobre uzatvorených obaloch a pred svetlom.0 — 1. oficinálny vo väčšine svetových liekopisov (aj v ČsL 4). benzoová). a tak sa dostával ako nebezpečná prímes do múky a vyvolával najmä v stredoveku ťažké a dlho prebiehajúce otravy. Pomer zosušenia je asi 3. zvonka najmä na svrbivé pluzgierovité vyrážky. Droga z voľne vytváraného skleróciá obsahuje do 1 %. Opeľovanie kvetov kýchavice obstarávajú hlavne niektoré muchy. Droga nepáchne. claviceps = kyjakovitý. pochádza iba z raže. Perkoláciou sa z drogy pripravuje tinktúra (Tinctura veratri).09-0. Huba po tomto štádiu svojho života opäť vytvára iný druh výtrusov — konídie. resp. astme i čiernom kašli a úplavicových hnačkách. zriedka pšenice alebo jačmeňa. Hlavné účinné látky sú estery (cevadín. Základ ich esterových. germerín a i.11 % alkaloidov.). pretože znecitlivujú nervové zakončenia. nesmie teplota presahovať 50 °C. Kyjaničkovité . glykozidových i volných alkaloidov spočíva na steroidnom jadre (chemicky podobnú štruktúru majú náprstníkové čiže srdcové glykozidy).5 : 1. ovce a teľce. alkamíny (jervín. Oficinálna droga . Vývojový cyklus sa končí zároveň s obilím. Výskyt námeľa je zriedkavý a nestačí kryť spotrebu. vyvíja fialový. Možno ju skladovať maximálne jeden rok. rubijervín). ktoré infikujú niektoré semenníky hostiteľa (jarná nákaza). alebo esterovo či glykozidicky viazané. nelepiaci sa na prsty. Pomenovanie sa môže vzťahovať aj na čemericu (dnes Helleborus L. D 4). Preto by sa mal zberať 1—2 týždne pred žatvou (vtedy obsahuje najvyššie percento účinných látok). veratridín. pri stavoch ochrnutia.3 : 1. rusky: PALIČKOVICE NACHOVÁ Namiesto zrna sa v klase raži. ľahko sa uvoľňujúci z klasov. ktoré lížu medovinu vylučujúcu sa na spodných zhrubnutých častiach okvetných lístkov. španielsky: Cornezuelo de centeno. Pomer zosušenia je asi 1. Robí sa to strojové pomocou špeciálnej očkovacej látky. Epidémie zapríčinené námeľom sú známe aj v novších dobách — dokonca r. matka Nemecky: Mutterkorn. kŕčoch.) Tul.5 0. Skleróciá sú vý- značné formou. obsahujú 1. podľa stavby huby. ktorá má podľa ČsL 3 obsahovať 0. dáva však prednosť obilninám. octová. Obilie sa prv nečistilo a o námeli sa myslelo. podobne ako alkaloid akonitín obsiahnutý v prilbici. Otravy postihujú i dobytok. taliansky: Segala cornuta. Ak sa použije umelé teplo. Predmetom farmaceutického zberu sú podzemné časti: podzemok i s koreňmi. rožtekovitý útvar dlhý 2—3 cm — námeľ. Jestvuje veľa biologických rás týchto húb (námeľov). zväčša však len okolo 0. melanchólii. Menej kvalitný tovar sa spracúva priemyselne. najmä raži.

betaín). celodej. Plody sú tobolky. alkaloidy lastovičníka (chelidonín a i. krvavník. iba jej izolované alkaloidy. zámeny neprichádzajú do úvahy. napr. Stonka rozkonárená. ergotamínovej a ergotoxínovej a sú v nich viazané aminokyseliny prolín. Droga sa v terapii nepoužíva. bradavičník. cendelín. Makovíté — Papaveraceae Ľudovo: bolák. krkavec. hypoglykémia — zníženie množstva cukru v krvi). všetky podliehajú lekárskemu predpisu. tolita Nemecky: Grosses Schóllkraut. Alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej sa zvyčajne delia na dve skupiny: jednoduché amidy (napr. ergín. fenylalanín. Čs. tyramín. Pred návodom na zber upozorňujeme: oranžové mlieko (šťava lastovičníka) sa dosť nekriticky síce preceňuje v dráždivosti a toxicite. Šťava v stredoveku slúžila na výrobu kameňa mudrcov.používa v gynekológii ako pomocný prostriedok pri pôrode. pričom sa často kombinuje s výťažkami z ľuľkovca alebo s barbiturátmi. anglicky: Greater Celandine. niekedy sa odvodzujú od latinského coeli donum = dar nebies. tiež pri Basedowovej chorobe. maďarsky: Vérehulló fecskefú. španielsky: Celidonia. hlohový mlieč. Druh patrí k dusíkomilným a vlhkomilným bylinám. Bellaspon dražé. leucín. opačné ako adrenalín). vytvárajú farmakologicky neúčinné stereoizoméry — deriváty kyseliny izolyzergovej. celadona. takže majú určité cytostatické pôsobenie (zastavujú rast nádorových buniek — predpoklad aplikácie na bradavice). Alkaloidy sa chemicky ľahko menia. hydroxyalanín. v mliečniciach má oranžový latex. Rastie hlavne v rôznych spoločenstvách burín blízko ľudských obydlí. Lastovičník je velmi stará liečivá rastlina. neurohumorálne (na nervový a miechový systém. klavínové alkaloidy nie sú terapeuticky dôležité. xantónové farbivá a steríny. Anavenol dražé a kvapky. listy nepárnoperovito zložené. odporúčaná najmä pri žltačke a očných chorobách. lenže sú priveľmi toxické. ktoré obsahujú námeľové alkaloidy. šelvoro. hadí mlieč.sťahujú maternicu). častejšie však na zvládnutie krvácaní (hlavne po pôrode). väčší je u nás jediným druhom rodu. Ergometrín vyvoláva na maternici rytmické sťahy. ale pre silný sympatolytický a centrálne sedatívny účinok väčšmi pri migréne a v neurológii. olej (asi 30 % ) . ktoré sa zvyčajne delia na dve kategórie: alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej a klavínové alkaloidy. dravnícovina. i teraz sa stáva predmetom výskumu. dajú sa však na ne syntézou previesť. cholín. francúzsky: Chelidoine. vo vlhkú. preto sa . Crystepin dražé a iné. metylkarbaminolamid kyseliny lyzergovej) a peptidové alkaloidy skupiny ergometrínovej. Ostatné obsahové látky námeľa tvoria amíny (histamín.usporiadané do okolíkov. lišajník. ergobazín. hydroxyvalín a kyselina hydroxyamínomaslová. napr. Osobitne zaujímavé vlastnosti ho z času na čas vracajú do terapie. periférne (vazokonstriktívne — sťahujú cievy a uterokontrakčné . kvety žlté. Veľký terapeutický význam z alkaloidov má najmä ergobazín (označovaný aj ako ergometrín alebo ergovín) a ergotamín. rusky: Trváca bylina vysoká 30—80 cm. centrálne na predĺženú miechu (znižujú krvný tlak aj frekvenciu srdcového tepu) a na medzimozog (vzniká mydriáza — rozšírenie zreničiek. celistoň.) sú sčasti založené na báze benzofenantridínu. klimakterických ťažkostiach a poruchách neurovegetatívneho systému. ako celá rástli157 LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ KYJANIČKA PURPUROVÁ známe asi 30 alkaloidov námeľa. taliansky: Celidonia. VLAŠTOVIČNÍK VĚTŠÍ + Chelidonium majus L. napr. Ergotamín sa uplatňuje aj pri popôrodných krvácaniach. L. Skúmala sa i pri hľadaní protirakovinových liečiv (napr. farmaceutický priemysel vyrába asi 20 druhov prípravkov. Vedecké i národné pomenovania rastliny sú odvodené z gréckeho chelidón = lastovička. nebeský dar. krvavý starček. valín. krkavičník. Robinson 1896 a Stickl 1929). ktoré majú špeciálne účinky.

droga obsahuje aj silicu a flavonoidy. 4 2 1 13 15 II. koreň dokonale očistíme a sušíme v celosti. vo vňati 0. Doposiaľ sa izolovalo viac ako 20 alkaloidov. Droga sa po dosušení musí dobre zabaliť. farmaceutický priemysel používa výťažok ako zložku pasty Alysal — aplikuje sa na chronické ekzémy a drogu v granulkách Boldogran — choleretikum a cholekinetikum. protoberberínovému (berberín) a protopínovému (protopín. Mliečna šťava obsahuje kolísavé množstvá celého radu alkaloidov. ktoré z chemického hľadiska patria k typu benzofenantridínovému (chelidonín. maďarsky: Levendula. chelerytrín — je jedovatý.0 g na šálku záparu. Homeopatická esencia (dil. ľahko vlhne a do nákupne sa nesmie odosielať nedosušená.: 164. chelerytrín.príp. cholagogické (pri cholecystopatiách).Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Lavendel. sušením rastlina veľa stráca na účinnosti i toxicite. príbuzných opiovým. a to celá. na začiatku kvitnutia (máj . anglicky: Common Lavender. Jej celkové pôsobenie je spazmolytické. má tlmivé účinky (v nadzemnej časti je ho však málo). resp. ako extrakt alebo tinktúra.5-1. 8 4 2 13 18 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Lavandula angustifolia Miller Hluchavkovité . taliansky: Lavanda. droga sa však užíva v kombináciách. čo sa niekedy žiada. francúzsky: Lavande. Čerstvá droga má po rozdrvení odporný. Skladujeme ju v dobre uzatvorených obaloch (najlepšie z umelých hmôt). sangvinarín má podobné vlastnosti ako strychnin (pozri Semen strychni — cudzokrajné drogy). Zberá sa mimoriadne dôležitá mladá vňať — Herba chelidonii. nerozrezávame. rusky: LEVANDULE LÉKAŘSKÁ Trsovitý poloker s priamymi konármi. radšej ho preto robme v rukaviciach a nenechajme zberať rastlinu deťom. Listy podvihnú- 158 .3-1 % (platné nemecké liekopisy žiadajú 0. Materiál sušíme v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach (teplotou do 35 °C).LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ na. v koreni je ich aj do 2 %. španielsky: Lavandula. tiež spazmolyticky. možno ho viac ráz pri tom obracať. berberín okrem dráždivého pôsobenia na hladké svalstvo má aj cholekinetické vlastnosti (podporuje tvorbu žlče). 180. bez hrubších častí a zožltnutých listov. Všetky alkaloidy majú baktericídne vlastnosti. ale je individuálne dráždivá a môže vyvolať ťažkosti. Ak sme zberali vňať i s koreňom. 169. vysoký až 50 cm. Pomer zoschnutia je asi 5—6:1. Kvalita drogy Herba chelidonii sa posudzuje podľa ČSN 86 6821.4-0. po vytiahnutí rastliny zo zeme odstránime zvädnuté a zožltnuté časti. aβ-allokryptopin). sangvinarín). novšie sa úspešne aplikoval pri glaukóme do očí. Čs. apríl až júl). Čajoviny č. na doliečenie posthepatitických stavov. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. až narkotický pach a ostrú horkú chuť. Homeopatia vyžaduje čerstvý koreň zberaný pred kvitnutím rastliny. mierne sedatívne. lebo splesnie. Chelidonín pôsobí podobne ako morfín — centrálne sedatívne a analgeticky.8 %). Dávky drogy sú 0. D 3 — 0) má v podstate podobnú indikačnú oblasť ako alopatia.

5 12 13 0. podporuje trávenie a zvyšuje tvorbu žlče. sivomodré až fialové. angustifolia. čiarkovité. Externe sa používajú 3 lyžice drogy na liter záparu na kúpele.7 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Obsah silice — najmenej Vňaťová droga — Herba lavandulae sa hodnotí podľa ON 6831. je chudobná. linalol (10—15 %). L. 5 1 1. ktoré na vrchole stonky tvoria klas. mierni bolesti a koliky. obsahuje minimálne 35 % esterov. škodí jej vlhko i svetlo. prvosienkou. Kvetnú drogu treba veľmi starostlivo skladovať . oficinálnu vo väčšine svetových liekopisoch. potom málo nerolu. hlavnou zložkou je linalylacetát (30-50 % ) . sedatívum. kvetná i vňaťová časť má osobitne charakteristický výzor. V droge je veľa trieslovín (asi 12 %). Vhodná teplota na sušenie je asi 20—30 °C. Skladá sa asi z 30 doposiaľ známych zložiek. borneolu. Importovaná rastlina. rozmarínom. vňať s kvetom — Herba lavandulae a kvet — Flos lavandulae.).5 14 8 1 II. Ak sa žiadajú iba kvety. odrezavajú sa kosákom iba koncové klasy papraslenov a dávajú sa sušiť v tenkých vrstvách. Francúzsko a Maďarsko. srdcových ťažkostiach. Hlavnými dodávateľmi drogy na farmaceutický trh sú Španielsko. geraniolu a iných terpénov. pije sa 2 x denne. Pomenovanie levandule je odvodené od latinského lavare = umývať (oddávna tvorila prísadu do kúpeľov). Silica (Oleum lavandulae) je zlož159 . resp. Ak sa suší umelým teplom. externe: 6 polievkových lyžíc na liter záparu na kúpele. až bez esterov (s linalolom a cineolom ako hlavnými zložkami) a lavandínové silice pochádzajú z hybridov (napr. latifolia Med. Spik-olej. strata na hmotnosti býva asi 75-80 %.5 0. Plody sú lesklé tvrdky. na samom začiatku kvitnutia (júl-august). Po usušení sa jednotlivé kvety i s kalichom obtŕhajú. 5 5 0. resp. Liekopisne neprípustná silica z príbuzného druhu L. Zvyčajné dávky kvetnej drogy sú 1 kávová lyžička na šálku záparu.v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). Vňať: 2 kávové lyžičky na šálku záparu. pretože kvety sa rozvíjajú postupne. máspazmoľytické účinky pri kŕčoch. Predmetom zberu na farmaceutické a kozmetické účely býva vňať. pije sa 2 x denne. Levanduľa ako väčšina hluchavkovitých rastlín je medonosná a možno ju úspešne pestovať ako okrasnú.5 12 12 0. Zámeny a falšovania drog prakticky neprichádzajú do úvahy — materská rastlina sa výhradne pestuje. nespavosti (podobne ako medovka — Melissa officinalis L. hystérii. Rastliny možno zberať aj viacej razy do roka. s obľubou sa užíva pri migréne. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená droga ako materská rastlina Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. priaznivo pôsobí pri neurasténii. V zmesiach je levanduľa obľúbená najmä s medovkou. 10 2 3 14 10 0. angustifolia) obsahujú hlavne linalylacetát (20-24 %. Bylinné vrcholce sa odrezavajú alebo žnú krátko pred kvitnutím. Kvet obsahuje 1—3 % silice. cholagogum a externé derivans. zoskupené v chudobných papraslenoch. latifolia x L. 10 10 1 1 té. teplota nesmie prekročiť 30-35 °C (silica). príp. častejšie sa užíva v zmesi s inými drogami. sa vňať suší v prievane vo zväzočkoch. Kvet i vňať levandule sa uplatňuje predovšetkým ako nervínum. Drobné kvety takmer sediace. oddávna sa pestuje v záhradkách. 30-32 % ) . Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé kvety. — tzv. valeriánou a pod. linaol a terpénové alkoholy ako L.Na kvetnú drogu — Flos lavandulae sa vzťahuje ČSN 86 6228: Akosť — najviac v % Znak Neúplné rozvinuté kvety a iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. na rube srstnaté.2 II.

napr. rezbári a výrobcovia palíc. 230. Už vo februári sa na jej konárikoch tvoria dlhé visiace jahňady a červené piestikové kvety. Vedecké označenie rodu Corylus je z latinčiny. atropurpurea. Pre včely je lieska veľmi užitočná.roztok. Príbuzná 1. obsahuje extrakt a používa sa ako externé antireumatikum. listy má široko vajcovité. košov i dreveného uhlia. Veľmi hojný druh listnatých lesov a krovín.. pochádzajú z východnej Ázie a Severnej Ameriky.kou mazadiel proti reumatizmu. colurna L. silica tvorí zložku masti Rheumosin unguentum — derivans (prekrvujúce mazadlo) a aromatickej masti — Unguentum aromaticum Spofa. pri neuralgiách. na okraji dvojito pílkovité. turecká — C. maxima Mill. Čajoviny č. rusky: LÍSKA OBECNÁ LIESKA OBYČAJNÁ Ker alebo menší strom.5 7 11. Poskytuje mnoho skorej a bohatej paše s množstvom sírovožltého peľu. kým mäkké a pružné. 165. najväčšia — C. Lieska sa u nás pestuje aj v niekoľkých zušľachtených sortách — na ozdobu. Východoázijský druh (C. 200. má dlhé oriešky a stromovitá 1. Čs. niektoré však rastú iba na Kaukaze. Lieskovité — Corylaceae Nemecky: Gemeine Haselnuss. zvaná aj lombardská. Na našich stráňach a na okraji lesov je lieska prvým kvitnúcim jarným stromom. Plody sú oriešky v čiaške. tiež proti svrabu a veľmi často slúži na aromatizáciu farmaceutických i kozmetických prípravkov. no ide o prekrútený grécky karyon — orech. krvavá — C. Obľubuje mierne vlhké stanovištia a vápencové pôdy. anglicky: Hazel. Kvitne zavčasu. Kultúrne formy — často hybridného pôvodu. vznikali asi v južnej Európe už v staroveku. samčie kvety tvoria visiace zlatožlté jahňady. ako ochranný ker. sa u nás pestujú v parkoch. francúzsky: Noisetier.hojne vraj rástla v okolí mesta Avelly či Abelly v Kampánii. Uvá- Na listovú drogu — Folium avellanae sa vzťahuje Č S N 86 6 4 2 3 : Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy ako na rastline Cudzie organické prímesi A n o r g a n i c k é prímesi Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Vlhkosť I. maďarsky: Kozônséges mogyoró. Veľmi premenlivý druh. samičie sú červené a púčikovité. ťažké drevo využíva160 LIESKA OBYČAJNÁ jú napr. druhový názov plynie zo starovekého Plíniovho názvu pre liesku — nux avellana . 12. ktorý včely potrebujú ako bielkovinovú stravu pre rozvoj svojich plodov. 204. ale aj na iných susedných drevinách. Corylus avellana L. nie sú zatiaľ známe z kultúr. čomu by listy prekážali. 2 2 1 9 13 13 . ischiasu. 1 1 0. Je jednodomý. 1. končisté. heterophylla) je veľmi odolný voči suchu i mrazom a má dobré vyhliadky. s tmavonachovými listami.. priemyselne vyrábaný prípravok s vňaťou levandule je čajovina Valofyt Neo — nervínum. aby vietor mohol sprostredkovať opeľovanie ešte pred vyrastaním listov nielen na lieskach. avellana var. užitočný vďaka plodom. Ostatné druhy liesok (je ich asi 15). 180. že sa bude pestovať ako partner na kríženie. Lieska má osobitný význam ako drevina na vysádzanie opustených a zanedbaných miest. Calmonal liquidum .

Ojedinele sa v jarných mesiacoch zberá aj kôra — Cortex coryli avellanae. Olej jadier je jedlý. Možno nimi nahradiť mandle. ale možno ho použiť ako náhradku do čajovinových zmesí alebo do prípravkov proti rozličným krvácaniam. Rastlina pochádza z južnej Európy. Columella ho uviedol r. Vedecké označenie ligurčeka pochádza z latinského ligusticum = ligurský. Listy sú dvojito. či bola známa v antike. pri metrorágii a horúčke — dávkuje sa 1 g na zápar z pohára vody. 2—5 % sacharózy. teplota nesmie prekročiť 40 °C. menším množstvom korienkov. obsahovými látkami podobná. Podstatnú zložku účinných látok listov tvorí silica (0. Pri dovoze sa často namiesto 1. voskovitou konzistenciou a pachom podobným polievkovému koreniu (maggi). Okrem praktického potravinárskeho využitia majú medicínsky a technický význam aj plody — lieskové oriešky — Nux coryli. používa sa v potravinárstve. flobafény a živicovité kyseliny. List liesky býva neprípustnou zámenou za severoamerický hamamelový list — Folium hamamelidis. Oriešky majú až 60 % oleja. Miestami sa pestuje v domácich záhradkách a dočasne splanieva. U nás však koreňová droga pochádza iba z rastlín pestovaných. Kôra sa užíva aj proti hnačkám. 1. diuretické i emenagogické účinky a uplatnenie 161 . Koreň ligurčeka sa líši od archangelikového tenším podzemkom. lekárskeho dodáva archangelika lekárska. má hrubý hlavovitý podzemok s dlhými koreňmi. Tschircha Dioskoridovo ligystikon alebo Columellovo či Plíniovo ligusticum je totožné s našou rastlinou. najmä na prípravu chutného a zdravého čaju s miernym močopudným pôsobením.dza sa. Koreňová droga ligurčeka skôr pripomína korene bedrovníkov. kvety bledožlté. Nevedno.05 % ) . ako venotonikum a adstringens. technicky. Podľa vysvetlenia „otca farmakognózie" A. zato má listový. Oriešky sa po vylúpaní z obalu sušia rozostreté na vzdušnom mieste. usporiadané v okolíkoch okolíkov. keď oriešky vypadávajú z listencovitého obalu. taliansky: Sedáno di monte. francúzsky: Liveche officinale. flavonoidy. hnisavých ranách a podobné terapeutické uplatnenie má aj kôra — náhradka za Cortex hamamelidis: na skrátenie času krvácania. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. periférnych obehových poruchách. nedozreté semeno sa po usušení celkom zvraští.až trojito strihané. 35 — 65 n. Dioskorides opísal plody a korene a spomenul prekrvujúce. kŕčových žilách. vo svojom diele De re rustica. LIGURČEK LEKÁRSKY Levisticum officinale Koch Zelerovité . rusky: LIBEČEK LÉKAŘSKÝ LIGURČEK LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká až 200 cm. Z farmaceutického a medicínskeho hľadiska sú dôležité lieskové listy. Možno ich sušiť aj umelým teplom. ktoré možno zberať po úplnom dozretí semena.Apiaceae (Okolíkaté .treba ju preskúmať mikroskopicky.Umbelliferae) Ľudovo: ľúbočok Nemecky: Garten-Liebstóckel. okolo 20 % bielkovín a pre svoju jemnú chuť sú vyhľadávanejšie ako väčšie vlašské orechy. sacharidy a kôra obsahuje okrem silice aj triesloviny. čo vylučuje zámenu. Oriešky sa používajú predovšetkým v potravinárstve. má mierne zvieravú chuť. Orvosi levisztikum.podľa chuti. Po usušení prirodzeným teplom na vzdušnom mieste poskytujú drogu Folium avellanae (coryli avellanae). maďarsky: Lestyán. že peľ má až 30 % bielkovín. pri hemoroidoch. Inak list možno použiť aj ako prísadu do mnohých čajovinových zmesí. Sekaná droga sa zvyčajne diferencuje ťažšie . Droga — list. kozmetike. dávkovanie je voľné . španielsky: Levistico. pretože rastlina sa hojne vyskytovala v Ligurskom pohorí. príp. Zelené alebo svetlohnedé oriešky nehodno trhať. Lieska nemá kvetný nektár. anglicky: Lovage. Staroveký predpis na miešanie roztlčených lieskovcov s medom pri kašli sa ľudovo traduje dodnes. citrónovo žltým drevom. Plody sú vajcovité krídlaté dvojnažky. stomachické. Podľa niektorých údajov majú vyššiu energetickú hodnotu ako tučné bravčové mäsa alebo sójové bôby. zberajú sa len zdravé a zelené (v máji—auguste). nemá pach. pri kŕčových žilách.

5 II. striebristá (T. Lipy kvitnú asi 12 — 14 dní (jún —júl). Takisto sa vysádza do parkov i alejí. na nohách a šťava proti vypadávaniu vlasov. Plody sú päťhranné tvrdé nažky. roku (október). Predmetom zberu býva aj list (júl-august) alebo plody (august—september). ktorá spolu s vňaťou sa používa viacej ako korenina v priemysle i v kuchyni. Ligurček bol veľmi obľúbený v stredoveku. n-butylidenftalid = ligustikový laktón. stor. Obe známe liečiteľky stredoveku — abatiša Hildegarda i Trotula ho ordinovali proti kŕčovým ochoreniam a ako emenagogum — prostriedok upravujúci menštruačný cyklus. Nedrobí sa. Ako koreninu možno použiť aj plody (pre octové pokrmy so zeleninou a s hubami). Výhodnejšie sú drogové kombinácie. maďarsky: Nagylevelú hárs (hársfa). zelenkastá s listami na rube bledými. Pri zbere treba stromy šetriť. stor. pri reumatizme a zahlienení dýchacích ciest. Znášku podmieňuje najmä teplo a vlhko. pochádza vraj z gréckeho ptilon = krídlo. Lipovité — Tiliaceae Nemecky: Winter-Línde. Ostatné upotrebenia — stomachikum. a-terpineolu a cineolu. Pre množstvo kvetov a veľkú medovaciu schopnosť sú včelársky veľmi cenné. Vo Švajčiarsku sa dodnes pijú teplé a sladené mlieka cez dutú stonku ligurčeka ako prostriedok proti bolestiam v hrdle. no pôsobí slabšie ako koreň ihlice tŕnitej. vhodná predovšetkým do diétnych jedál. Z ďalších obsahových látok hodno uviesť organické kyseliny a sacharidy. . Účinnú obsahovú látku predstavuje silica (0. malolistej a spolu figurujú ako 1. Materiál ťažko schne. predovšetkým v noci. listy na opuchy v ústach.Flos tiliae. Častejšie tvorí zložku diuretických čajovín. Ján Kollár ospieval lipu ako symbol Slovanov. resp. Droga má veľmi charakteristický korenistý pach a ostro horkú chuť. maďarsky: Kislevelú hárs (hársfa). p. rusky: L. Rastie predovšetkým na plytkých kamenistých pôdach. anglicky: Common Lime. Droga je podľa literatury hlavne diuretikom a karminatívom. Vergília a iných starovekých autorov. asi kríženec 1. ani v stredoveku. Zväzočky chlpov pri žilnatine sú skoro biele. Často ho uvádzali herbáre v 16. Predmetom zberu sú celé súkvetia i s podporným listeňom. resp. Tieto účinky sa experimentálne dokázali aj jeho silici.3 proti pohryznutiu divou zverou. 162 n-butylftalid a i. nadmernom potení. potom kumarínov (hlavne bergaptén a umbeliferón). L. európska — T. Súkvetie má 5 —10 kvetov. Drogu . Listy má srdcovité. s obsahom laktónových zlúčenín kyseliny ftalovej . Vysádza sa aj do alejí a parkov. nie však iné druhy. veľkolistá je mohutný strom. francúzsky: Tilleul á grandes feuilles. keď rozkvitla asi polovica kvetov súkvetia. Ordinuje sa pri opuchoch (edémoch). Osobitné rozšírenie našiel vďaka Kapituláru Karola Veľkého. a 17. španielsky: Tilio común. na čo treba dávať pozor (najskôr sa to zbadá na zmene farby kožovitého listeňa). menej kalorických. malolistej a 1. bez prímesí. Čajoviny č. čo možno sledovať spätne až do 16. Súkvetie zvyčajne pozostáva z 3 kvetov žltej farby s kožovitým listeňom. ktoré majú tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I. LIPA VEĽKOLISTÁ Tilia platyphyllos Scop. ale ľahko sa zaparí. zvaný aj Radix ligustici seu Laserpitii germanici. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) porovnával jeho karminatívny a diuretický účinok s archangelikou. (ČsL 4) Ináč sfarbené časti koreňov ako na materskej rastline Nadzemné časti materskej rastliny Anorganické prímesi (organické) Vlhkosť Popol (nerozpustný v HC1) Obsah silice — najmenej 5(8) 3 1 (1) 14(12) 8(3) 0. rusky: LÍPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ LÍPA MALOLISTÁ Tilia cordata Mill. Nazberaný materiál sa suší v tieni a v prievane. veľkolistá sa niekedy pokladá za kultúrnu formu 1. pre kožovité listene súkvetí. na okraji pílkovité. ligustilid. Plínia. Vykopáva sa spolu s podzemkom v 2. malolistá má listy takmer lysé (len na spodnej strane pri žilkách sú zväzočky chlpov sfarbených do hrdzavá). všeobecnej slabosti. taliansky: Tiglío. pri ochorení pečene a sleziny. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Strom starý 50—100 rokov (lipy sa dožívajú aj 600 rokov) dá okolo 10 kg medu.ftalidov (až 70 % ) . Zberajú sa na začiatku kvitnutia (jún—júl).. euchlora Koch — 1. Pri sušení korene strácajú asi 70 % hmotnosti (pomer zosušenia je asi 3 : 1) a list 80 % (zosušenie asi 5 : 1). u Collumelu. Pre zber sú prípustné aj krížence a T. vňať. vyčerpanosti a pod. Pomenovanie lipy — tilia. Prímes plodov a hrdzavých kvetov zber znehodnocuje. preto treba pri užívaní postupovať opatrne. Kvety sa liečebne nepoužívali ani v staroveku. Kvety by mali zberať iba dospelí. sú viac-menej iba ľudové. Kôra a drevo sa používali na upevňovanie zlomenín. Silica však dráždi obličky. Podobné použitie má aj silica — Oleum levistici. odtučňovacích. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Kôra slúžila proti malomocenstvu. pri teplote 20-30 °C (maximálne do 45 °C). europaea L. pije sa 2—3x denne — denná dávka je horúci zápar z 1-3 lyžíc drogy na 2 poháre vody. L.7 % ) . 131. Drogu treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelej hmoty). často aj v listnatých lesoch. Druh rastie v prírode a dáva prednosť hlbším a vlhším pôdam.—3. u nás sa zavádza do ČsL 4. lebo hrozí nebezpečenstvo úrazov. 232. nachádzame ho napr. Plody sú guľaté kožovité nažky. tomentosa Moench). 105. kaukazskej. p. na líci tmavozelenými a lesklými. 104. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva predovšetkým koreň . emenagogum. preto sa silnejšie korene pozdĺžne rozrezávajú (nie na priečne plátky) a suší sa najlepšie v prievane (výška na lieske asi 6 cm). Nemecky: Sommer-Linde.Na koreňovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 7025 a ČsL 4. Homeopatia používa čerstvý podzemok i s koreňmi. najmä 1.5-2. i anglosaská lekárska literatúra. u nás neprávom zanedbaná. 60. Vo veterinárstve sa ľudovo používa na urýchlenie pôrodu.Radix levistici. 10 6 2 14 10 0. Koreňová droga býva oficinálna v liekopisoch. ktorá sa pestuje v parkoch a konáriky i mladé listy má striebristo ochlpené. na spodnej strane pritlačené chlpaté až skoro lysé.

98. Čajoviny č. 128. ďalej triesloviny. flavonoidy (hesperidín. Čaj nesmie mať nepríjemný pach ani chuť (prímes kvetov iných líp). metabolických i diuretických a pôsobí aj ako stomachikum a spazmolytikum.04-0. Čaj sa pije aj pri neurasténii a chloróze. Reduktan — čajovina na odtučnenie a plní sa do záparových vrecák. Farba listeňov drogy je žltozelená. ktoré podľa neho pôsobia nepriamo dráždením príslušných nervov. kašeľ.95. Droga obsahuje značné množstvo slizu (číslo napúčania je podľa ČsL 4 najmenej 25 pre 1 g drogy). pri chorobách z nachladenia. šírka listeňov asi 1. tilirozid). Na kvetnú drogu — Flos tiliae — sa vzťahuje ON 86 62 K) a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč. hromadne vyrábaných čajovín Species laxantes Planta — preháňavá čajovina. 240. Kedysi bolo zložkou pušného prachu a zasypali sa ním rany a kožné vyrážky. kvercitrín a i. i. angíny.84. bežná dávka je 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 —5 x denne s prísadou medu a citrónovej šťavy. čs.). ako detoxikans. malé množstvo silice (0. Droga je predovšetkým diaforetikum. pri hyperacidite. 193. 163 .93. 15 8 1 11 8 1 II. O obsahu špeciálnych potopudných glykozidov sa vedú dlhé spory. ako je uvedené v závere normy Iné časti materskej rastliny (listy. taktiež na kloktanie a do kúpeľov a ústnych vôd. 192.5 cm. Lipový kvet tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 . ako je chrípka. 1926 experimentálne dokázal špecifické látky vyvolávajúce potenie.LIPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ Inflorescentia tiliarum skladujeme chránenú pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených obaloch najdlhšie jeden rok. Odvar tvorí kozmetikum (vhodné najmä pre ľudí zamestnaných v prašnom prostredí — čistí pokožku a tvári dodáva jemný zlatistý nádych). Mäkké drevo líp je výborné na stolárske a rezbárske práce. laxatívnych. ľudové pri žlčníkových a pečeňových ochoreniach). glykozidy (o. Moderné liekopisné komentáre sa o nich vyslovujú ako o nedokázateľných a diaforetický efekt sa pripisuje skôr horúcej vode (napr. 1969). bronchitídy. tvorí zložku čajovín používaných pri reumatizme. 213. plody) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. 150.94. 234. slabo aromatický a chuť sladkasto slizovitá. 35 24 3 11 12 3 ČsL 4 15 8 1 11 8 1 ČSN 86 6210 uvádza pre lipový kvet tieto rozmery: priemer kvetov asi 1 cm.Species laxantes.92. 5. 69. 97. Wiechowski r. NSR z r. užíva sa pri kataroch dýchacích ciest a horúčkovitých ochoreniach. Pach drogy je charakteristický. lyko na viazanie zeleniny či kvetov a uhlie (Carbo tiliae) má široké liečebné upotrebenie (proti nadúvaniu. 25 16 2 11 10 2 III.5 g drogy. dĺžka listeňov asi 6 cm. kvety sú svetložlté až žltožltohnedé. Komentár k DAB 7.1 % s farnezolom). 6. Používa sa aj ako korigens v mnohých čajovinách. Jednotlivá perorálna dávka na zápar podľa ČsL 3 je 1.

vňaťou prasličky.syn. celistvookrajové. Rastlina sa nesmie vytrhávať i s koreňom. že sa pestoval. Uvedené čerstvé.MARINKA VOŇAVÁ Galium odoratum (L. kvitne neskôr (júl—september). Rastie najmä v bučinách s kyslejšou pôdou. Ostal len zložkou denného čaju a používal sa v homeopatii. . farbiarska. Lipkavec (marinka) bol liečivou rastlinou už v stredoveku. Marenovité — Rubiaceae Ľudovo: božcové korenie. Duft-Labkraut. Zo sušených listov sa oddávna varí čaj.. listy kopijovité. Zberá sa celá na začiatku kvitnutia rastliny (v máji. na Slovensku rastie ešte podobný 1. ako našu čajovinu Javorina (dietetikum. Lipkavec bol vtedy veľmi vychýrený a hľadaný. kumarín. taliansky: Stellina odorosa. Zber sa robí ručne. 10 5 2 12 18 . vňať sa zberá pred kvitnutím a pripravená esencia (dil. 1. do močopudnej s listom brezy. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. Ehrend. dávenie. Sušíme ho na vetraných miestach. m. Nápoj vraj otváral zapchatú pečeň a osviežoval srdce. že podobnosť s druhmi rodu Galium — lipkavec je veľká. ako A. so 4-6-početnými praslenmi (horné listy má skoro čiarkovité a viac-menej protistojné). preto sa nesmie pchať do obalov alebo skladovať dlhší čas na vysokých kopách. kumarín sa uvoľňuje pri sušení (enzýmove) a má slabé narkotické vlastnosti a je mierne toxický.MARINKA VOŇAVÁ MARINKA VONNÁ LIPKAVEC MARINKOVY . rastúca najmä v teplejších oblastiach. pije sa 2—3 x denne po lyžičkách. glaucum L. májového nápoja. venotonické a antiflogistické vlastnosti. Homeopatia používa lipkavec na liečebné účely čerstvý. v 6-9-početných praslenoch. španielsky: Asperilla odorosa. U nás sa tradične zberá vňať. ktorý známy bylinkár Kneipp odporúčal najmä proti zápche a vodnatieľke. rusky: Už z toho vidno. Istý čas bol lipkavec taký hľadaný. Z obsahových látok lipkavca treba menovať iridoidový glykozid asperulosid. s tenkými a drsnými listami v 6—8-početných praslenoch. sčiarkovitými listami v 8 — 10-početných praslenoch. Pri častých zámenách prichodia do úvahy najmä iné druhy rodu lipkavec.. tabaky a niektoré liehoviny. kuklík a prietržník). ale aj marinka — Asperula. keď sa zistilo. D 2 . Drobné biele kvety zoskupené vo vrcholíkových vidlicovitých metlinách. Latinské pomenovanie je odvodené od gréckeho gala = mlieko. marunka májová. štvorhranná. voňavý svízel Nemecky: Waldmeister. schultesii Vest hlavne v Karpatoch. 207. Herba hepaticae stellatae.G. a preto kedysi ho sušili a pridávali do tabaku.) Scop. nevonný. V liečebných dávkach sa neodporúča dlhšie užívať ako 2—3 týždne. Pomer zosušenia je asi 6—7:1. podľa potreby obraciame. Jeho sláva pomaly upadla najmä potom. napr. Trváca holá bylina vysoká do 30 (50) cm. Pre rastlinu sa v súčasnosti uplatňuje vedecký názov Galium odoratum. flavonoidy. sivý — G. Je veľmi hľadaná a ako droga sa označuje Herba asperulae alebo Herba matrisylvae. Byľ skoro priama.: Asperula odorata L. lebo niekde jej hrozí už vyhubenie. pri sušení sa nedrobí. závrate. 164 Na vňaťovú drogu — Herba asperulae sa vzťahuje ČSN 86 6817: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. anglicky: Sweet Woodruff. horčiny a triesloviny.D 1) sa indikuje ako v alopatii. miestami už v apríli alebo až v júni). Vzhľadom na protizápalové pôsobenie možno lipkavec používať aj zvonka na obklady. Veľmi podobný je ešte lipkavec lesný — Galium sylvaticum L. Pekne vonia. francúzsky: Aspérule odorante. drúbňava. Užíva sa 1 kávová lyžička na pohár záparu. verum L. Čajovina č. kde sa dlhšie zdržujú ľudia (má silný pach). Nesmie sa sušiť v byte a na iných miestach. s oblou byľou. dezinfekčné. v tenkých nestlačených vrstvách. žindava. rýchlo. Schultesov . Plod je rozpadavý suchý dvojplodolistový plôdik. vredy a pod. ešte nerozkvitnuté byliny sa namáčali v bielom víne.. chránený pred svetlom. lebo zráža mlieko na tvaroh (najmä G. Celkove rastie v ČSSR asi 35 druhov rodu Galium L. kúpele. Častejšie sa vmiešava do čajovín. 1539 ho odporúčal do tzv. Materiál sa ľahko zaparí. ktorý sa zvyčajne skladal ešte aj z iných bylín (veronika. em. valdmajster. Vyššie dávky spôsobujú úporné bolestí hlavy. spazmolytické. náhradka pravého čaju). má sa kosiť kosákom. na hnisavé rany. že nie je celkom neškodný. napr. 5 2 1 12 14 II. preto bol premenovaný. planá morena. a 6 Asperula L. maďarsky: Szagos muge. kde často pokrýva celé plochy. tinctoria L. kvetom agátu. príp. iba aromatizuje čajoviny. spavosť až zastavenie dychu. Lipkavec má diuretické. Benediktínski mnísi začiatkom stredoveku z neho pripravovali voňavý nápoj a Hieronymus Bock vo svojom Herbári z r. — lipkavec syridlový čiže pravý).LIPKAVEC MARINKOVÝ .

slivka.VĚTVIČNÍK DUBOVÝ (SLÍVOVÝ) Evernia prunastri (L. Lichen quercinus viridis. tujón. jednak tvorí zložku ich kompozície. Cladonia a Ramalina. silicu (0. Oficiálna medicína sa k tomu stavia skepticky. petroléterom. Fúzatkovité — Usneaceae Nemecky: Eichenmoos. Dá sa to robiť prakticky celý rok.2—0. Foins Coupés. Fougére. najmä v nižších polohách na listnatých stromoch (dub. najmä extrakciou organickými vylúhovadlami (benzénom.) Ach. ale v značnej miere pôvod a kvalita suroviny. Aromatické látky sa získavajú viacerými spôsobmi. borovica. extrakciou benzénom sa získa viacej tmavo zafarbeného výťažku. hlavnú zložku silice tvorí orcín-monometyléter (resp. Na odosielanie vo väčšom množstve sa droga lisuje. etylester kyseliny evernínovej = lichenol). geraniol. a preto sa táto kyselina dáva do zásypov alebo mastí na natieranie furunkulov (hnisavé stafylokokové zápaly).) alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. gáfor. Slúži jednak na udržiavanie vonnej zmesi (buketu) jemných voňaviek. tá je pre príjemnú vôňu veľmi obľúbená a tvorí nevyhnutnú zložku niektorých známych kompozícií. vanilín a rozličné terpény. Ako droga má rozličné pomenovania.07 až 0. Našla sa napr. rusky: LIŠAJNÍK DUBOVÝ LIŠAJNÍK DUBOVÝ Lišajník s rozkonárenou kríčkovitou stielkou pripevnenou ku kôre stromov. ktorý nie je taký jemný ako výťažok získaný petroléterom. aby droga nenavlhla (prejaví sa to zmenou farby. Drogu netreba obracať. dubový pre obsah aromatických látok používa najmä ako surovina vo voňavkárstve a v kozmetike. Vzhľad a zloženie výťažku sú rozličné. ktorá rastie vo vyšších polohách na zemi medzi trávou a machom. Usušené stielky šuchocú. breza. púdrov a pod. ale niektoré indikácie oprávňuje prítomnosť antibakteriálne pôsobiacich Správne usušená. dubový má uplatnenie aj v ľudovom liečiteľstve. Konáriky stielky sú stužkovité. s belavými zoskupeniami sorédií na okrajoch. trnka) i ihličnatých (smrek.3 9—10 165 . jedla). agát. mydlárstvo a kozmetika spotrebúvajú aj silicu vydestilovanú z drogy. Lišajník obsahuje hlavne vonné látky. pleťových vôd. po usušení má výraznú príjemnú vôňu. Pri skladovaní ich treba dať na suché vzdušné miesto. a to za suchého počasia. napr. V praxi sa rozlišuje hrubší druh — Evernia prunastri vulgaris a najmenší druh — Evernia prunastri gracilis. no nikdy nie zoškrabávať. Možno ho odtrhávať v celých strapcoch. Z lišajníkových kyselín sú najznámejšie kyselina usnínová a evernová (spolu tvoria hlavnú zložku látky nazývanej evozín) a kyselina evernínová.5 : 1. liehový výťažok má príjemnejšiu a lepšiu vôňu i akosť ako výťažok získaný zmesou lieh — benzén. lebo lišajník neobsahuje veľa vody. pričom túto rôznorodosť nespôsobuje iba zmena vylúhovadlá alebo extrakčnej metódy. abscesov (dutiny v tkanive vytvorené zápalovým rozpadom a vyplnené hnisom) a infikovaných rán. zväčša ho však vyvážame. francúzsky: Mousse de chéne. kataroch žalúdka a čriev a pri parazitárnych ochoreniach. Spracúva sa čiastočne aj u nás. Zozberaný lišajník treba pred sušením prečistiť a zbaviť cudzích prímesí. farba od čiernej až po zelenú alebo hnedú. L. Cetraria. vždy plné a hladké. Druh rastie epifyticky na kôre rozličných stromov vo vlhkom ovzduší. aj v zástupcoch rodov Usnea. Voňavkárstvo. Kyselina je v lišajníkoch hojne rozšírená. krémov. Muscus arboreus alebo Lichen prunastri. Účinné spektrum kyseliny usnínovej sa blíži penicilínu. zväčša sa však uvádzajú mesiace jún—október. na líci sivastozelenkasté.5 3-4 0. Drogu najlepšej akosti poskytuje lišajník rastúci na duboch. Lišajníky vzbudili pozornosť v lekárskych kruhoch svojimi vysokými antibiotickými vlastnosťami. na rozdiel od pľuzgierky islandskej. Mitsouku alebo sa používa na aromatizáciu lepších kozmetických prípravkov. takisto jeho konzistencia — od tekutej až po pevnú. Lichen quercinus. liehom a pod.1 %) a niektoré kyseliny. na rube slaboružovkasté alebo belavé. ako všetky lišajníky slúži proti kašľu. spracovaná a akostná droga má podľa poznatkov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv v Bratislave vyhovovať týmto základným požiadavkám: Znak Cudzie organické nečistoty Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Najviac v % 5—6 0. buk. Produkt má príjemnú vôňu a je známy pod rozličnými názvami: resinaromes. citronelol.Odborne: konárnik slivkový LIŠEJNÍK DUBOVÝ . sušenie netrvá dlho. fixodors a i. Zber sa robí ručne. Zberá sa celá kríkovito rozkonárená stielka. V súčasnosti sa 1. ďalej borneol. ako je Chypre. Suší sa v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste prirodzeným teplom. sú tuhé. prípadne nepríjemným pachom). predovšetkým pri miestnom použití. Zosychá v pomere asi 1. napr. čaj sa pije pri tuberkulóze. resinoides.

Výťažok z drogy pôsobí ako broncholytikum a antiastmatikum. erinus L. vtedy je v rastline najvyšší obsah účinných látok. 5 6 2 14 14 6 0. je oficinálna v mnohých svetových liekopisoch (u nás v ČsL 2). Lobelín sa uplatňuje aj ako prostriedok proti kŕčom a expektorans (čierny kašeľ. Lobelka získala svoje meno od dvorného botanika anglického kráľa Jakuba L. červenkastá. na krátkych stopkách. Farmaceutické upotrebenie má vňať — Herba lobeliae. horné sediace. patrí 1. Po dávke lobelínu a následnom prívode nikotínu vzniká dráždenie na dávenie a pocit ošklivosti. keď dozrievajú (hnednú) prvé plody. Pôsobia ako dychové analeptikum. Hlavnými producentmi lobelky sú USA a Kanada.3 II. Lobelín pôsobí povzbudzujúco na dychové centrum a pre vlastnosti podobné nikotínu môže sa používať na odvykacie kúry fajčiarov. Droga Herba lobeliae . žiarivá — L. bronchití- LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Podľa ČsL 2 najviac v % 4 10 12 5 Lobelková vňať — Herba lobeliae má podľa ČSN 86 6716 tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo alkaloidov — najmenej I. oddelene.lišajníkových kyselín. bronchitídy a poď. Hlavný alkaloid je lobelín — derivát piperidínu. V droge sa ich doposiaľ identifikovalo asi 20. Druhové označenie inflata = nadutá má podľa tvaru bruchatých plodov — toboliek.lobelková vňať.5 14 12 5 0. 2 4 0.3 de a čiernom kašli. Pôvodne severoamerická rastlina. s bledomodrými kvetmi a parková 1. v Európe sa aklimatizovala. Lobelkovité — Lobeliaceae Nemecky: Aufgeblasene Lobelie. čo asi vyvoláva izolobinín. dôležité vedľajšie sú izolobinín (s dehydropiperidínovým skeletom). s červenými kvetmi aj stonkami. Vo vyšších dávkach je emetikom. lobelinium chloratum. pazušné. u nás pestované v záhradách i črepníkoch. Čerstvú vňať používa homeopatia. fulgens Willd. Celá rastlina je riedko chlpatá. modré. francúzsky: Lobélie inflée. maďarsky: Lobelia. podľa požiadavky väčšiny liekopisov minimálne množstvo je 0. 166 . lobelanidín a ich norderiváty.3 %. 1741 ju kultivoval v Uppsale). Severoamerickí Indiáni ju Požiadavky podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Stonky s priemerom viac ako 2 mm Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 používali ako dávivý prostriedok a proti astme. flámskeho lekára a botanika Mathiasa de ĽObel (1538-1616). drobná — L. lobelanín. španielsky: Lobelia.1 g. + Lobelia inflata L. anglicky: Indian Tobacco. rusky: LOBELKA NADMUTÁ LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Jednoročná bylina vysoká 50—70 cm. taliansky: Lobelia (Tabacco indiano). ktorý dráždením žalúdočnej sliznice vyvoláva zosilnenú sekréciu bronchiálnej sliznice. denná 0. a tým posilňuje expektoráciu.2-0. Plody sú tobolky.3 g (v čajovinových zmesiach sa nepoužíva). antiastmatikum. maximálne pri teplote do 40 °C. byľ hranatá. Americkí osadníci mali pre ňu aj ďalšie indikácie. veľké plantáže sú aj v ZSSR. chránenú pred svetlom v dobre zatvorených obaloch. Materiál sa suší rýchlo. Kvety drobné. Drogu skladujeme oddelene od ostatných (je toxická). dolné so stopkou.6 % ) . podlhovasto vajcovité. Európu s ňou oboznámil slávny Linné (r. Širšiemu upotrebeniu lišajníkov všeobecne bráni ich pomalý rast a nemožnosť pestovania. Nadzemné orgány rastliny sa zberajú koncom kvitnutia. listy striedavé. potom tinktúra — Tinctura lobeliae a izolovaný alkaloid — chlorid lobelínia. Podstatnú obsahovú zložku drogy tvoria alkaloidy (0. expektorans pri bronchiálnej astme. Lobelka sa používa aj vo veterinárnej praxi — najmä pre kone. Najvyššia jednotlivá dávka drogy je 0. Medzi príbuzné druhy.).

súkvetie koncové. pre malé hluzky alebo pacibuľky pri koreňoch. Z 200 druhov lomikameňovitých rastlín sa u nás vyskytuje asi 40. maďarsky: Bibircses vajfu (kotor). ktorý má cibuľkaté pupene pri koreni a spodné listy sú obličkovitého tvaru alebo okrúhle a vrúbkované a má žľaznato chlpatú a bohato olistenú stonku (12 i viacej listov. D 4-D 3). oficinálne koreň. z ich pazúch vyrastajú výhonky s rozmnožovacími cibulkami. že okrem „lámania kameňov" má aj močopudné účinky a uplatňuje sa aj proti zahlieneniu pľúc. Ľudovo sa traduje jej používanie na rozpúšťanie piesku a kameňov v obličkách a močovom mechúre. Listy byle sú laločnaté. ale aj pri hnačke a zvonka pri vypadávaní vlasov a uhryznutí hadom. smerom nahor sa zmenšujú. Droga: Herba saxifragae (granulatae). Von Halier (Medicinálny lexikón z r. stor. napr. Nie je však isté. Droga a jej prípravky pre toxicitu podliehajú predpisom lekára. čepele okrúhlasté. Obdobie zberu je asi máj až jún. Materiál je náchylný na zaparenie a suší sa zvyčajným spôsobom vo vrstvách hrubých asi 8 — 12 cm. účinkom blízky salicínu — pozri heslo vŕba biela). Pomer zosušenia je asi 4. j. piť po dúškoch počas dňa. LOMIKÁMEN ZRNATÝ LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Saxifraga granulata L. lastovičníkom. zrnitý iba 5—7). rusky: - Trváca bylina vysoká až 50 cm. Wittsteina (1882) boli v 19. Zo starších receptov je známy čaj z vňate používaný pri kameňoch v močových cestách: 3 lyžičky usušenej vňate na 2 poháre vody ako zápar — nechať postáť 10 minút. zrnitý. Čs. 5 2 12 12 Droga sa používa ako močopudný prostriedok. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. spomína sa živica. uvádzala ho abatiša Hildegarda (12. pri nedoslýchavosti. naše: šťava zvonka pri bolestiach očí. 167 . Listy v riedkej prízemnej ružici. kde sa kombinovala vňať lomikameňa s mätou piepornou. Lomikameňovité — Saxifragaceae Ľudovo: lomkameň. žltačke. Pri žlčníkových kameňoch sa zvyčajne ordinovala čajovina podľa Turka. stor. častejšie priama. močových kameňoch. Obsahuje hlavne triesloviny a horčiny.V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravuje esencia (dil.antiastmatikum a spolu s chloridom lobelínia je zložkou prášku Felsol — tiež antiastmatikum. bez koreňov a pacibuliek). málo listnatá. Podľa prof. uší.5—5 : 1. Lomikameň nebol antike známy a staroveké použitie nie je jasné.) a Paracelsus. Európske ľudové liečiteľstvo má pre lomikameň veľa zaujímavých indikácií.). používaná podobne ako alopatické prípravky. Účinné obsahové látky drogy nie sú priveľmi známe. okraj vrúbkovaný až laločnatý. vo vyšších celkom chýba. či je aj v tomto druhu lomikameňa (Thoms). riedke. myším chvostom a pestrecom (silybom) mariánskym. pasienkoch. Vedecké pomenovanie rastliny vychádza z latinského saxum = skala a frangera = lámať. príp. 1755) písal. Dávkujú sa 3 čajové lyžičky na šálku záparu — piť 2-3 razy denne. Rastie hojne v nižších polohách na svetlých teplých stranách. maďarské: pri kameňoch obličiek. čo je však sporné. riedko trsnatá. v Dánsku sa používa pri slezinových a pečeňových ťažkostiach. 2 1 12 8 II. Podobné použitie má rastlina aj v homeopatii. Plody sú tobolky. no v stredoveku ho už rátali k veľmi obľúbeným liečivým rastlinám. glykozid bergenín (zvyčajne prítomný v zástupcoch čeľade lomikameňovitých. L. Druhový názov značí zrnitý — granu- latum. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva nadzemná kvitnúca časť rastliny — vňať. vňať a kvet. cibuľkatý (S. LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Na vňaťovú drogu — Herba saxifragae sa vzťahuje ČSN 86 6815. Kvety sú biele. vo zväzočkoch na povraze a na tienistých miestach. pretože niektoré druhy najradšej rastú na skalách (podľa niektorých vraj preto. Neskôr sa zachovalo iba používanie vňate. lúkach. vňať pri žalúdočných kŕčoch a pri kameňových ťažkostiach (Madaus 1938). zrnitému je najbližší 1. V stredných stupňoch je vzácny. medziach a neobrábaných pozemkoch. Poľské použitie: vňať ako diaforetikum. Aj homeopatia používa na prípravu esencie i rozotieraného prípravku „Teep" iba čerstvú kvitnúcu vňať. Rastie na podobných stanovištiach ako 1. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku tabliet Antasthman . Získava sa odrezávaním nad zemou (t. že sa používajú proti kameňovitým ochoreniam). rúpové korenie Nemecky: Knollchen-Steinbrech. bulbifera L. 1.

menší: zákrov má zamladi trochu pavučinatý. Rastie na rumoviskách.Petasites Mill. obľubuje čerstvé navážky. väčší: nemá pavučinaté zákrovy a všetky listene zákrovu majú odstávajúce háčiky. francúzsky: Bardane commune. lopúchy rezervnú látku — fruktózan inulín. Súvisí s učením o sig168 natúre. Rýchlo a dôkladne sa omyjú. O používaní rastliny na podporu vzrastu vlasov písal už V. najlepšie umelým teplom pri teplote 30—35 °C. španielsky: Bardana. na násypoch a v kroviskách od nížin po podhorský stupeň. Rastie na rumoviskách. ktorí si zahaľovali tvár veľkými listami.LOPÚCH VÄČŠÍ Arctium lappa L. L. vnútorný rad zákrovných listeňov nemá háčikovitý hrot. ktorý má oveľa väčšie listy a rastie na zamokrených miestach.5 2. plstnatý: vajcovité úbory sú fialové.5 1 12 9 1. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Nemecky: Filz-Klette. listene zákrovu sú zakončené háčikmi. no až v druhom roku.. aby ich pri vystúpení nebolo poznať. Podzemné časti sa nesmú zamieňať s koreňmi ľuľkovca. husto pavučinaté. Lopúchy už v staroveku patrili medzi rastliny opradené poverami. ktoré sú priečne brázdená a drevo zväčša nemajú lúčovité (jednoduchá chemická skúška: prierez sa roztokom jódu sfarbí na modro. 3 1.Radix bardanae (Radix lappae). anglicky: Great Burdock. L. rusky: Lopuchy sú dvojročné byliny s veľkými stopkatými listami s okrúhlou čepeľou a guľatými úbormi s háčikovitými zákrovnými listeňmi. Nezriedka si ľudia mýlia lopúchy s deväťsilom . Latinské meno drogy vzniklo z talianskeho barda = konská deka. pre plstnaté ochlpenie listov.5 12 12 3 . lebo korene obsahujú škrob. neskôr lysý. dosahuje výšku 1—2 m. rusky: LOPUCH VĚTŠÍ LOPÚCH VÄČŠÍ LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH MENŠÍ Arctium minus (Hill) Bernh. maďarsky: Kozónséges bojtorán. Nemecky: Kleine Klette. dorastá do výšky asi 1 m. pre veľkosť listov. príp. pasienkoch a v kroviskách od nížin po horský stupeň.5 II. rúbaniskách. rusky: LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH PLSTNATÝ Arctium tomentosum Mill. Vykopávajú sa z nekvitnúcich rastlín v jeseni (september—október) alebo na jar (apríl -máj). Cordus (1515 — 1544). z pomenovania starých keltských spevákov — bardov. maďarsky: Molyhos bojtorán. — 0. Predmetom zberu a nákupu sú dnes iba korene lopúchov . maďarsky: Kis bojtorán. pri cestách. Podľa ČSN 86 702 1 má droga tieto základné znaky: Znak Staršie zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. taliansky: Bardana. ktorý reakciu nedáva). Ruderálny druh nížin až podhorského stupňa. Ľudovo: lapún Nemecky: Grosse Klette. duté alebo drevnaté sa vyradia. Koreňovú drogu tvoria všetky uvedené druhy lopúchov. hrubšie sa po dĺžke rozrežú. Dorastá do výšky asi 80-110 cm. Materiál sa suší na dobre vetranom mieste v tieni. L.

dlhý asi 5 cm a hrubý 1 cm s nepravidelne sprehýbaným podzemkom. a to pri furunkulóze a bolestiach obličiek (dávkovanie: 1 lyžička na pohár vody. chlpatá. a to ako diuretikum. D 3 . Poľská polooficiálna medicína propaguje šťavu z koreňa . Najbežnejšie sa droga používa na prípravu tzv. aplikovanú vnútorne pri kožných chorobách a zvonka aj proti nadmernému poteniu pod pazuchami. dolné až sediace. sacharidy. Niektoré druhy obsahujú pravdepodobne narkotický pôsobiace látky. Luskáčový koreň (Radix vincetoxici). sa často primiešava do oficinálnej drogy Radix valerianae — valeriánový koreň (pozri heslo) a medzi prvosienkový (Radix primulae). Liečivosť bylín sa odjakživa vykladala z rozličných hľadísk. rusky: LUSKÁČ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 20-100 (120) cm. väčšieho lignanový glykozid horčinového charakteru. celistvookrajové. Jeho stanovišťami sú lesostepi. Ľudové použitie koreňovej drogy je veľmi široké: hlavne dermatikum. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov všetkých troch druhov esenciu (dil. preto ju treba čím skôr priniesť do nákupne. Čajoviny č. V našich podmienkach je to teplomilný druh viazaný na suché lokality. pripúšťa sa aj krátky var. byľ priama. listy kopijovité.: Asclepias vincetoxicum L. V záhradkách sa občas vysádza príbuzná glejovka americká — Asclepias syriaca L.5 % odvar z koreňov. kvety žltkastobiele až zelenkasté. Droga má slabý pach. Aplikuje sa zvonka pri nadmernom vytváraní suchého hustého mazu na koži hlavy (seborrhoea sicca). Za zvyčajnú dávku sa pokladajú vnútorne 2—3 lyžice drogy na šálku záparu. v mimopazušných zdanlivých okolíkoch. triesloviny. odlišuje sa chemickými skúškami. hypoglykemikum. silicu (asi 0. lekársky je u nás jediným zástupcom rodu. Možno užiť denne aj 6—12 g práškovanej drogy. zvonka 1 polievková lyžica na 0. Eurázijský druh. Niekedy sa čerstvý koreň upravuje ako bežná zelenina. rezervnú látku inulín (40-50 % ) . horné na krátkych stopkách. Koreň tvorí zložku čs. zvončekovité. Zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička na pohár odvaru (pije sa 2—3 x denne). Pôsobivé bolo predovšetkým meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa a veľ169 . V terapii sa uplatňuje ako diuretikum.Succus bardanae. 235. ktorý má mnohé žlté bočné korienky. výborne znáša aj dlhšie obdobie sucha. — syn. oblá. lopúchového oleja — Oleum bardanae. žlčníka. s červenofialovými kvetmi.Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Je častý na vápencových skal- natých substrátoch od nížin až do horského stupňa.5 1 odvaru. horko a príkro. diaforetikum a cholagogum. Ľudove sa uplatňuje aj list a plod. Glejovkovité — Asclepiadaceae Nemecky: Weisse Schwalbenwurz. chutí odporne. LUSKÁČ LEKÁRSKY TOLITA LÉKAŘSKÁ + Vincetoxicum hirundinaria Medic. Čaj sa pije 2—3 x denne. 17. slano. anglicky: Asclepiad. Na masáže pokožky s cieľom podporiť rast vlasov sa 3—5 x týždenne používa 2 . 72. semená.. v plodoch 1. maďarsky: Kbzónséges méreggylok. L. Ide o výťažok z koreňovej drogy získaný pomocou kvalitného oleja. 63. suché trávnaté alebo skalnaté svahy. depuratíyum a cholagogum. Drogu ľahko napádajú škodcovia. resp. horčinu a trochu oleja. pri chorobách pečene.2 % ) . jednoduchá. taliansky: Vincetossico.D 1). za studena macerovať 8—10 h). ktoré sa kedysi používali na chytanie vtákov. priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan. Plody sú blanité mechúriky. Koreňová droga slúži ďalej na izoláciu inulínu používaného predovšetkým ako dietetikum a liečebné diagnostikum. Rastliny majú aj výrazné antibakteriálne účinky. V semenách sa uvádza aj glykozid arkciín. ekzémoch a mykózach. Z obsahových látok (nie celkom prebádaných) treba uviesť predovšetkým polysacharid fruktózan. so šupinatým podzemkom. ďalej sliz. jej pôvodné stanovištia sa vyznačujú hlbokými vlhkými pôdami. francúzsky: Dompte-venin officinale. španielsky: Centosigo.

Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echtes Loffelkraut. Stonky má hranaté. napr. na oboch koncoch zúžené šešuľky. ktoré sa po dozretí rozčesnú ako chvost lastovičky. U nás sa kedysi hojne pestoval. slaných lúkách a močaristých miestach. ako metabolizujúci a preháňavý prostriedok a pri menštruačných ťažkostiach. j. Toto meno má pôvod v staroveku. Synonymové vedecké pomenovanie rodu Cynanchum L. utišovať. Je to vysokohorská rastlina.. Z obsahových látok 1. Dávka drogy na zápar (1 %) — nesmie prekročiť 0. Príbuzný druh lyžičníka je potočnica lekárska — Nasturtium officinale R. hoci znovu prichodí do popredia vedeckého výskumu — dnes však pre novozistené obsahové látky. ozdobou studených mís a pod. niektorých vitamínov a iných látok. je vytvorené z gréckeho kyón. diuretikum a metabolikum. maďarsky: Orvosi kalánfú. p. LYŽIČNÍK LEKÁRSKY LYŽIČNÍK LEKÁRSKY Cochlearia officinalis L. čo má vystihovať liečebné použitie. neskoršie palivo horko. cedí sa po 30 minútach a pijú sa 1—3 šálky denne. 1882 konštatovať. celistvookrajové. keď rastlinu volali lastovičou bylinou (hirundinaria — hirundo = latinsky lastovička) vzhľadom na plodové mechúriky. rastie roztrúsené i voľne pri potokoch i prameňoch a miestami sa pestuje ako šalátová zelenina (napr. možnosti nežiadúcej prímesi v nejedovatých drogách. Valopatii sa skôr používajú podzemky s koreňmi.5 % ) . z ktorých vyteká biele mlieko. na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier a v CHKO Slovenský raj na podobnom substráte ako glaciálny relikt. Známe sú aj otravy s podobným priebehom ako otravy prilbicou. základ steroidov. U nás sa pestuje v záhradkách. Rastlinu uvádzame pre obsah esterových glykozidov pregnanového typu. horné sediace až objímavé. Podzemné časti sa vykopávajú najlepšie v októbri a sušia umelým teplom. liečivá. rozkonárené nízko pri zemi. České meno tolita je odvodené od staroslovenského toliti = mierniť. Droga: Radix (Rhizoma) vincetoxici (Radix hirundinanae seu Radix asclepiadis). potom z aucho = dávim. Liečebne sa používala bežne čerstvá vňať . mäsových polievok. Lyžičník bol odpradávna známy ako vynikajúci antiskorbutický prostriedok. rastlina sa ľudovo nazýva aj lastovičník (pozri nemecké Schwalbenwurz. diuretický a emetický účinok. stor. napr. španielsky: Coclearia. je nebezpečná. p. hormónov. lekárskeho sa bežne uvádzajú steroidné glykozidy komplikovanej štruktúry (vincetoxín či asklepiadín = cynanchín — asi 1. ktoré sú sústavne predmetom pozornosti výskumníkov. listy jednoduché. Homeopatia používa esenciu predovšetkým ako potopudný a močopudný prostriedok. listy má lyžicovitého tvaru. Potočnica je vitaminiferum (A a C). taliansky: Coclearia. spôsoboval totiž dávenie. Wittstein musel r. Predmetom zberu na homeopatické účely sú čerstvé listy. saponíny 170 (kyselina asklepiadová). Má ostrú chuť a štipľavý pach. tatranský — C. Aesculap dal vraj 1.). Druhový názov officinalis = lekárenská. v chorvátštine). osobitne ju neuvádzame. škrtím. Biele až fialové kvety tvoria husté strapce a dozrievajú v okrúhle dlhostopkaté. Chutia sprvu nepríjemne sladko. lebo je vlastne analógiou lyžičníka. Prechodne splanieva. Ľudove sa užíva najmä ako cholagogum (pri chorobách žlčníka. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Rastie pri prameňoch i na mokrých sutinách vo vysokých polohách. Sláva rastliny zapadla. To azda viedlo aj slovenských autorov k tomu. že rastlina usmrcuje psov a niektoré šelmy. ktoré má obdobu aj v niektorých slovanských jazykoch. Vzhľadom na liečivé účinky zaslúžil by si viacej pozornosti pestovateľov. tatrae Borbás. Azda sa v budúcnosti luskáč zaradí medzi rastliny s kardiotonickým pôsobením. kynos = pes. t. lekársky ľudstvu ako najlepší protijed a z toho možno odvodzovať aj jeho neskorší názov vincetoxicum — premáhajúci jedy. tiež pre príp. rusky: LŽIČNÍK LÉKAŘSKÝ Dvojročná až trváca bylina vysoká 20—30 cm. Brown. Tak sa meno boha liečiteľstva Aesculapa (Asklepios) dostalo rastline označovanej ako asklepios. Ľudovo sa traduje okrem toho ako prostriedok pri ochoreniach obličiek. z čerstvých listov sa pripravuje ostrý šalát a listy sú pikantným korením do omáčok. Je nenáročný a znesie aj najkrutejšiu zimu. nepríjemne páchnu (preto aj častá zámena s koreňmi valeriány). Voľne rastie chránený druh 1. že luskáč je v liečiteľstve zastaraný (má iba slabé použitie vo veterinárstve a jeho stonky sú vhodné na technické použitie vďaka odolnému lyku). sleziny) a metabolikum — predovšetkým pri cukrovke.0—1. endemický druh Tatier. pílkovité. Už farmakognostik prof. francúzsky: Cochléaria officinal. pečene. asclepias. vzhľadom na tvar prízemných listov. Zvonka sa používa na staré udreniny. z ktorých sa pripravuje esencia (dil. vo Francúzsku už od 14. pretože v staroveku sa domnievali.mi imponoval božský objaviteľ alebo vôbec mýtická postava.2 g. anglicky: Scurvy-grass. Droga má experimentálne overený potopudný. ďalej silica. D 3). Vedecké pomenovanie lyžičníka je odvodené z latinského cochlear = lyžica. Veľmi dobre ho poznali námorníci — nasolený v sudoch sa vozil na dlhých cestách. Rastie na severských európskych pobrežiach. aby pomenovali rastlinu luskáč. dvojročná až trvalá holá bylina vysoká 10-30 cm. Inak droga pôsobí dávivo. Pred aplikáciou drogy bez dozoru lekára varujeme. dolné stopkaté.Herba cochlea- . sliz a živica. droga má priveľmi špecifické pôsobenie. srdcovité.

pôvodne glykozidicky viazanú ako glukozinolát — glukokochlearín. resp. chrenovitú chuť a pôsobí aj ako metabolikum — vhodná zložka jarných bylinných kúr. rusky: . kývavosťou zubov. steríny a kyanogénne glykozidy (1. Semená sa získavajú neskôr — v septembri až októbri. xylózu. Kvalita semena — Semen lini sa posudzuje podľa ČsL 4 takto: Znak Cudzie organické prímesi/anorganické Najviac v % 2/0. maďarsky: Házi len. L. LEN SETÝ ĽAN ÚŽITKOVÝ Linum usitatissimum L.teplotou do 40 °C. 1938). list má ostrú. sušená sa pokladá za menejcennú. Ak pestujeme rastlinu v záhradke. niekedy aj v auguste. butylhorčičnú zlúčeninu. vňate. Na svetový trh sa ľanové semeno dostáva predovšetkým z Maroka a Argentíny. pri angíne i reumatizme. proteíny(25 %). j. var. Možno ju kombinovať so šťavou z potočnice lekárskej. ešte raz preliať vodou a večer znovu kloktať (Madaus. Číslo napúčania podľa ČsL 4 by malo byt' najmenej 4. podobne ako v iných kapustovitých rastlinách (pozri kapustu čiernu a horčicu bielu). aby sa lístky nezamenili s listami blyskáča jarného (Ficaria verna Huds.linamarín a lotaustralín. dnes opäť propagovaných a právom. Droga sa uvádza ako oficinálna vo väčšine svetových liekopisov (opäť aj v ČsL 4). usporiadané v riedkej závinkovej metline. resp. Vzhľadom na mnohostrannú upotrebiteľnosť a osožnosť dal Linné ľanu pomenovanie najužitočnejší = usitatissimum. Lisuje sa z nich šťava alebo sa listy upravujú ako šalát (s octom alebo s olejom). Farmaceutickú drogu — Semen lini tvoria zrelé semená šľachteného ľanu. diuretikum. Kvety sú dlhostopkaté. derivans. olejnatého (L. Z obsahových látok semien je lie- ĽAN ÚŽITKOVÝ čebne najdôležitejší sliz (3-6 %). Čeľaď ľanovitých rastlín zahrňuje asi 25 rodov s 500 druhmi. Pri hydrolýze poskytuje najmä galaktózu. mláti a čistí. arabinózu. Na jednoduchej. zväčša tzv. taliansky: Lino. ktoré sú viac vykrajované. kyselinu galakturonovú a manurónovú. triesloviny. pri žuvaní slizovatie a pri ochutnaní pripomína olej. Z účinných obsahových látok možno uviesť prchavý izotiokyanát. semená obsahujú aj vysychavý olej (30-40 %). príp. V Európe sa pestuje asi 6000 rokov. príp. hore rozkonárenej stonke má striedavé čiarkovité celistvookrajové listy. musí sa sušiť rýchlo. keď semená v tobolkách zhnedli a šuchocú a listy z rastliny skoro celkom opadali. na obklady a zle sa hojace rany. anglicky: Cultivated Flax. Droga nemá pach. Zber vňate. za listy fialky voňavej (ich prísady však v šaláte nie sú na škodu).25 5 1 10 Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Ináč zafarbená/ poškodená droga 5/5 171 .riae. s citrónovou šťavou. Bežnejší je však jarný zber mladých lístkov. minerálne látky a veľa kyseliny askorbovej (vitamín C). enzýmy. zúbkované. lekársky obsahuje aj enzýmy.). obsah oleja najmenej 35 %. — ľan. Pri jarnom zbere treba dávať pozor. uvoľňuje sa poranením pletiva enzýmovou činnosťou. Vytrhaný či pokosený ľan sa po oschnutí zväzočkuje. môžeme ju používať čerstvú do šalátov od apríla až do zimy a chutí výborne aj posekaná na chlebe s maslom. Stará kultúrna rastlina z Blízkeho východu. príp. osoží pri chorobách spojených so zápalmi ďasien. Aby droga nezhnedla. V kloktadle používanom pri paradentóze sa odporúča kombinovať rovnaký diel vňaťovej lyžičníkovej drogy s listom či vňaťou šalvie: večer naložiť 1 lyžičku čajoviny do šálky vody. asi v máji až júni. Pije sa zvyčajne šťava (50—200 ml v aromatickom nápoji 3 x denne). Aj starí Slovania tkali plátno a liečebné použitie ľanových semien je mladšieho dáta. usitatissimum L. ráno po scedení použiť na kloktanie. na slnku alebo umelým teplom. V prospech liečebného používania svedčí predovšetkým obsah kyseliny askorbovej (vitamín C). uložený iba v epiderme buniek osemenia. Homeopatia využíva lyžičník hlavne pri kožných (najmä chronických) a pečeňových ochoreniach. bolesťami v krku a ústach. pestovaná len v poľných kultúrach. glukózu. bez pachu a chutia príkro. Jednoročná. listov sa robí počas kvitnutia rastliny. t. francúzsky: Lin. jasnomodré alebo biele. zo ZSSR. španielsky: Liňo. Okrem vňate bob oficinálne aj semená — Semen cochleariae. Možno ich sušiť aj umelým teplom . Flachs.5 % . Portugalský liekopis (z r. Prchavý izotiokyanát je podobný zlúčenine nachádzajúcej sa v kapucínke. Uplatňuje sa aj ako stomachikum. z ktorých približne polovica patrí k rodu Linum L. Často splanieva od nížin po horský stupeň. Semená sa nechajú na tienistých miestach dosušiť. niekedy dvojročná bylina vysoká aj 1 m. macrospermum) zberané v čase. 1938) odporúča z každého druhu 3 x denne po lyžici. Ľanovité — Linaceae Nemecky: Saat-Lein. Plody sú guľaté tobolky s desiatimi semenami.

čiernobodkované. Ľanový olej — Oleum lini (oficinálny vo všetkých svetových liekopisoch) sa získava zo zrelých semien extrakciou alebo lisovaním.80. maďarsky: Kozonségesorbáncfu. Bolo by účelné zlepšiť technológiu výroby a zberu ľanu. potom palmitová a stearová. trezalka. bez miešania sa nechá 30 min stáť a precedí. Nemecky: Tupfel-Harnheu. červený zvonček.112. Jána. rúbaniskách a medziach. Oleum lini tvorí zložku oficinálneho draselného mydla — Sapo kalinus. estery kyseliny linolénovej a linolovej sa označujú ako vitamín F a tvoria zložku liečebnej kozmetiky (náš priemyselný prípravok Perilacin má formu regeneračného krému. 20 6 2 2 13 12 2 10 ČsL 4 10 3 1 1 13 10 1 20 . dieravec. Jeho technické uplatnenie je veľmi široké (mydlá.ľanček lúčny) . taliansky: Iperico. 11. Domáca produkcia ľanového semena kryje iba 25 % spotreby nášho priemyslu. Je častým druhom nížin až horských polôh a vyskytuje sa v rozličných typoch trávnatých i lesných porastov. byľ dvojkrídla. Na zmäkčenie stolice sa odporúča piť večer a ráno 1—6 lyžičiek celých alebo nahrubo drvených semien v mlieku. Z príbuzných a podobných druhov treba vylúčiť najmä tie.. catharticum L. lebo ľanové semeno je stále veľmi hľadaným produktom na svetových trhoch. čarovník. Zriedkavejšie slúžia ako adjuvačný prostriedok pri cukrovke. potom mucilaginózum. maculatum Crantz. kvety v bohatých vidlicovitých metlinách. prestrielavec. Druh dobre znáša sucho. vitamínového krému a výživného krému). linolová (25 % ) . koreň matky božej. semeno tvorí zložku čs. Voľných kyselín je asi 1 % a ich obsah stúpa počas skladovania. Olej zo severských oblastí je v porovnaní s olejom južných krajov bohatší na nenasýtené mastné kyseliny.pomaly hydrolyzujúce najmä v drvených semenách). preto rastie i na suchých lúkach.slizový výťažok sa pripravuje za studena: 1 diel semien a 10 dielov studenej vody. Ich zvyšok po lisovaní oleja a odtučnení sa odborne označuje ako Semen lini pulveratum desoleatum (ČsL 2) alebo jednoduchšie Placenta seminis lini. Farina lini (ľanová múka). 172 Spomedzi ostatných druhov ľanu sa kedysi ešte farmaceutický používal ľ.). Olej zo semien sa kedysi miešal s rovnakým dielom vápenatého mlieka a slúžil v domácnostiach na drobné spáleniny (dnes už zastaraný prostriedok). ktoré nemajú žľaznaté bodky — neobsahujú účinné látky. v ovocnej šťave. príp. ktorý ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ rastie dosť hojne v horských oblastiach a typickými stanovišťami sú mokré lúky a jelšiny (má štvorhrannú. TŘEZALKA TEČKOVANÁ ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ Hypericum perforatum L. Na vonkajšie použitie sa rozmiešajú najlepšie odtučnené rozdrvené semená s vodou na kašu a aplikujú ako teplé obklady. preto je častý aj v pobrežných húšťavách. uplatňujú sa aj pri kataroch močových ciest a zvonka ako antiflogistikum a emoliens. ako je linolénová (až 65 % ) . vajcovité.105. kvieťa panny Márie. Podstatným odli- Na drogu — Herba hyperici sa vzťahuje ON 86 6713 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Zdrevnatené osi hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Látky extrahovateľné 60 % liehom — minimálne I.109. Semená zvyčajne tvoria zložku zmäkčujúcich čajovín — Species emollientes a zmäkčujúcich čajovín na obklady — Species emollientes ad cataplasmata.) Small . Johanniskraut. Plody sú tobolky. je bohatý na acylglyceroly nenasýtených kyselín. listy protistojné. španielsky: Hipericón.217. Mucilago (Decoctum) seminis lini . šampónu so sírou. zvyčajne sa sladí medom a užíva sa každé 2 h pol šálky. anglicky: Common Saint John's Wort. svätojánska bylina.laxans. Na vnútorné užívanie sa dáva 5-10 g drogy na šálku záparu. rusky: Trváca bylina vysoká 30—100 cm. kivník. 213. ale nekrídlatú stonku). dnes uvádzaný pod rodovým pomenovaním Catharolinum Reichenb. Ľubovníkovité — Hypericaceae Ľudovo: bylina sv. ľubeník. s priesvitnými bodkami.H. křížek. catharticum (L. škvrnitého . na rašeliniskách a pri močiaroch. na izoláciu nenasýtených mastných kyselín a i. fermeže. Semená sú spoľahlivé mierne laxans. 10 3 1 1 13 10 1 15 II. antitusikum. sediace. Uprednostňuje však vlhké podklady. Čajoviny č.123. francúzsky: Millepertius officinal. (C. rozkonárená.slúžil ako laxans. ČsL 4 povoľuje prímes ľ. žlté. vo vode alebo s kompótom. prečisťujúci — L. olejová (15 % ) . láskavec. prípravku Mucilogan granulky . Esencia používaná v homeopatii sa pripravuje z čerstvých kvitnúcich byli a tinktúra zo semien.

— u nás iba na východnom Slovensku). dnes tvorí zložku najmä mastí.šovacím znakom ľ. ktorá v juhoslovanskom tovare tvorí až 50 % prímesí. Odrezávaním či kosením sa zberajú olistené kvitnúce vrcholky rastlín v dobe. rusky: - RULÍK ZLOMOCNÝ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. Materiál sa po omytí suší na vzdušných miestach alebo umelým teplom. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. ale v kvetoch je v lete nadbytok peľu. Etymológia pomenovania je nejasná. dimérne produkty antracénových derivátov — ČsL 4 žiada minimálne 0. 229. Ľubovník nemá síce sladkú šťavu. ČsL 4 uvádza ako perorálnu dávku 1. nadraguľa. Na objednávku sa niekedy zberá vňať . poranenia. Doba: júl -august. 181.5 % . listy veľké. migréna. Obsahové látky rastliny tvoria jedovaté alkaloidy. že kožná pigmentácia vyvolaná osvetlením (fotosenzibilizujúce pôsobenie) má pôvod v hypericínoch — farbivách ľubovníka. pomer zosušenia asi 6 : 1 . neprekročme teplotu 35 °C.108. 83. mnohé sa ujmú. Droga tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum. 207. 242. Rastlina je prudko jedovatá — vyžaduje osobitnú obozretnú manipuláciu. V homeopatii sa používa esencia z čerstvej kvitnúcej vňate a jej indikácie sú podobné ako alopatické (dil. Listy sa veľmi ťažko odlišujú. 214.5 g vňate v zápare alebo v odvare. pochádza z toho. Liečivosť rastliny spoznala až stredoveká talianska lekárska škola. melanchólia. 232. stomachikum. zápaly lymfatických ciest a pod. treba ju skladovať preto v dobre uzatvorených obaloch a chránenú pred svetlom. z oboch strán stisnutá stonka a žľaznatobrvité kališné lístky. Rastie v listnatých lesoch. Vňať sa zväzuje do snopčekov a suší v tienistom a dobre vetranom mieste.7 %). cholagogum). Odrezané krčky koreňov s fialovými pupeňmi sa po vykopaní zasa zahrabú do zeme. 169. cholagogum. Známy je vplyv obsahových látok ľubovníka na kožnú pigmentáciu — hypericizmus. Ak použijeme umelé teplo. mozgovomiechová skleróza a i. že Talianky si z bobúľ pripravovali líčidlo. bez koreňových hlavíc a tenkých korienkov. nemnica.2-0. Zvonka: antiflogistikum . výťažky tvoria zložku injekcií Floristen Spofa a Floristen forte Spofa (indikácie: chronické ženské zápaly. keď rozkvitla asi polovica kvetov (asi 25—30 cm dlhé stonky. kvety aj 12 %).hypericum. neurovegetatívne poruchy). Neporušené listy bez stopiek sa trhajú v čase kvitnutia rastliny (jún —august). žlčníka. pije sa 2 x denne. vlašské bella donna — krásna pani. suchý výťažok roztoku Passit (sedatívum). Stomaran — čajovina (stomachikum. hypotenzívum). anglicky: Belladonna. preto má rastlina význam vo včelárstve. prípadne si vstrekovali trochu šťavy do očí. pre toxicitu oddelene od ostatných drog. Vzhľadom na vysokú spotrebu drog sa všeobecne podporuje jeho pestovanie. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu je vňať — Herba hyperici.). vajcovité. Hrubšie sa pozdĺžne režú a dlhé sa skracujú. pridávajú sa do kúpeľov na hemoroidy a používajú sa aj v kozmetike. ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ + Atropa bella-donna L. varikóznych vredoch a tromboflebitídach. Zberá sa aj koreň — Radix belladonnae (oficinálny v ČsL 4). Rastlina obsahuje veľa trieslovín (10 %. možno ich získať aj zdrhovaním. bodkovaného je valcovitá. flavónové glykozidy (hyperosid — 0. 91. Predmetom zberu sú predovšetkým listy. koreň hrubý. nie však zdrevnatené. Olejové výťažky z rastliny sú v detských olejoch a emulzných mastiach na ochranu pokožky pred slnečným žiarením. Vedecké pomenovanie rastliny vzniklo podľa starého názvu. diantróny (až 1 % — hypericíny: hypericín. 33. manipulácia je ako s listom. aby dostali ohnivý výraz. krásavica. taliansky: Belladonna. Drogu treba čím skôr dodať do nákupne . Sarabnicky pátrali po jeho pôvode a r. Dávkovanie: 1 kávová lyžička na pohár záparu. francúzsky: Belladone.hlavný je 173 . kŕčové žily.. Stonka rozkonárená. 63. Sušia sa rýchlo v tenkých vrstvách rozprestreté na vzdušných a tienistých miestach. 155. Slúži aj ako metabolikum a olej pri reumatizme. 129. Druhové pomenovanie je pre priesvitavo bodkované listy (perforatum = latinsky prevŕtaný). vredy predkolenia (ulcus cruris). Drogu skladujeme v dobre uzatvorených obaloch. čajoviny Eugastrin (stomachikum. Droga sa hodnotí podľa ON 86 7010 a ČsL 4. oficinálne v mnohých svetových liekopisoch . list ich obsahuje asi 1 %. antiflogistikum. celistvookrajové. taktiež rozkonárený. čím sa zvýši zber budúcim rokom. Ako droga sa nazývajú Folium belladonnae. tak volali najstaršiu sudičku. pričom sa vychádza z klinicky a experimentálne overeného adstringentného a protizápalového účinku (zvonka i vnútorne) a silného sedatívneho pôsobenia. Korene sa vykopávajú v septembri —októbri z 3—4-ročných jedincov. D 1 Prípravky z ľubovníka tvoria i súčasť kloktadiel. koreň až 1. Hnedočervené kvety dozrievajú v lesklé čierne mnohosemenné bobule. 110. Obdobie zberu je dosť neskoro. Možno ju použiť analogicky ako list. zápaloch močových ciest a pri ženských ťažkostiach. nočnom strachu a pod. 240. lulák. španielsky: Belladonna. fluoreskujúce. fotodynamicky účinné. toto nebezpečenstvo je však pri aplikácii priemyselne vyrábaných prípravkov značne znížené. ľulok. digestívum). 71. teplotou do 30 °C.2 %). silicu (0. ktorý uvádzali už Dioskorides a Plínius: hyperikon . Ľuľkovec sa pri zbere listov (vňate) často zamieňa za podobnú skopóliu kranskú (Scopolia carniolica Jacq. Rodové pomenovanie ľuľkovca vychádza z gréckeho atropos — neodvratiteľný. -0).ľahko ju napádajú škodcovia a vlhne. najmä v bučinách pahorkatín a podhorského stupňa. ale plné. Ľulkovité — Solanaceae Ľudovo: čertov blázniček. ktorá vraj prestrihovala niť života (prenesené na vysokú jedovatosť rastliny). u niektorých citlivých osôb sa môže prejaviť ako nežiadúci účinok. Hodnotí sa podľa ON 86 6748. Zvonka sa prv používal ľubovníkový olej — Oleum hyperici.Herba belladonnae. oficinálna aj v ČsL 4. plne rozkvitnuté rastliny nedávajú dobrú drogu). 1. Pomer zosušenia je asi 5 — 6 : 1.najmä pri ulcus cruris. toten Nemecky: Schwarze Tollkirsche. Oficiálna alopatia okrem vňaťovej drogy uplatňuje aj výťažky vo forme štandardizovaných prípravkov. Príslušné prípravky ordinuje lekár. vo voľnej prírode si treba včas označiť miesto výskytu rastliny. Droga sa ľudovo používa oveľa širšie — pri chorobách pečene. 210. izolovaný z čerstvých kvetov. Čajoviny č. 1934 sa im podarilo dokázať. farebné látky. 225. nervínum (depresie. Indikácie: adstringens. Pomer zosušenia je asi 4 : 1.05 % hypericínu). Hausmann a F. maďarsky: Maszlagos nadragulya. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. pseudohypericín a i. metabolikum. Droga sa osvedčuje aj v detskej praxi — pri nočnom pomočovaní. ale iba z mladých a nekvitnúcich výhonkov. W. aplikuje sa na velké plochy.

Byle má poliehavé. myšie drevo. List je zložkou tabliet Antasthman (bronchodilatans) a tinktúra kvapiek Contraspan — spazmolytikum. Oficinálne prípravky tvorí extrakt (suchý . maďarsky: Kesernyés csucsor.3 % alkaloidov a pre koreň 0. psie víno.032 % alkaloidov). potom opticky neaktívny jeho racemát atropín a z ďalších najmä skopolamín. sladká vŕbka Nemecky: Bittersusser Nachtschatten. kumaríny a organické kyseliny.2 g. na báze drevnatejúca bylina. bulharská kúra). často dlhé aj 250 cm.5 15 3 13 0.). polokríkovitá. Listy sú rôznotvaré. ktorá sa nachádza iba v listoch. čo môže ordinovať iba lekár. POTMĚCHUŤ POPÍNAVÁ + Solanum dulcamara L. španielsky: Dulcamara.6 g a používa sa iba v zmesiach s ďalšími drogami — liečivami. List je predovšetkým spazmolytikom a antiastmatikom. majú široké použitie v terapii. anglicky: Bittersweet. miernia nutkanie na dávenie a nadmerné slinenie. podobne ako izolovaný alkaloid atropín (tvorí zložku asi 30 čs. Jeho maximálne dávky sú rovnaké ako listu a rovnako podlieha predpisom lekára. červené psinky. Koreň sa uplatňuje ako spazmolytikum.4 %.15 ČsL 4 8 4 1 0. rusky: - ĽUĽOK SLADKOHORKÝ Trváca. 8 4 1 0.028-0. podobne ako tablety Radobelin s ich obsahom (parasympatolytikum.Solanaceae Ľudovo: bokožnice. jeho najvyššia jednotlivá dávka je 0. ČsL Základné požiadavky ON 86 6412 a ČsL na listovú drogu — Folium belladonnae: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustné v HC1 Vlhkosť Obsah alkaloidov — najmenej I. francúzsky: Morelle douceamere. rozširujú zreničky. Diagnosticky významná je flavonoid- ná zlúčenina β-metyleskuletin. Alkaloidy drog pôsobia povzbudivo na centrálny nervový systém. priemyselne vyrábaných prípravkov (Asthmin prášok. mydriatikum a antiparkinsonikum (tzv. titrovaný prášok už ČsL 4 neuvádza. analgetikum. taliansky: Dulcamara. antiparkinsonikum). sedatívum atď. Ľuľkovité . Bellaspon — dražé. vystúpavé až ovíjavé. V homeopatii sa z čerstvého koreňa a nadzemnej časti rastliny pripravuje esencia (Dil. sladká-horká. môže ich ordinovať iba lekár.3 II. pôsobia proti zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy. V rastline sú prítomné aj triesloviny (do 10 %).ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ tropanový alkaloid 1-hyoscyamín.5 15 3 13 0. Radobellinum substancia reprezentuje alkaloidový obsah koreňa a tvorí zložku celého radu čs. 16 8 2 1 17 4 13 0. zvyčajne 174 . využívajú sa predovšetkým ako parasympatolytiká (uvoľňujú kŕče hladkého svalstva a koliky). bronchodilatans. podobne ako priemyselne vyrábané prípravky. Ľuľkovcové listy a koreň pre špecifickú účinnosť a toxicitu môže ordinovať iba lekár. ako majú alopatické prípravky. denná 0.siccum) a perkoláciou získaná tinktúra (Tinctura belladonnae — nastavená na množstvo 0. D 5—D 3) s podobným používaním.3 4 žiada pre list minimálne 0. priemyselne vyrábaných prípravkov).

n. prípadne za zemolez ovíjavý (Lonicera periclymenum L. Niektoré látky obsiahnuté v ľuľku možno premeniť na látky hormonálneho charakteru — kortikoidy a mužské pohlavné hormóny. potom ich hydroxyderiváty. tomatidenol. 1. intenzívne vedecky skúma. ďalej na rumoviskách. pri plotoch a v blízkosti hnojísk. soladulcín. Stredovekí otcovia botaniky nazývali rastlinu raz Dulcisamarum. Rastie v nižších nadmorských výškach na stanovištiach s veľmi vlhkou pôdou. že Theofrastovo a Dioskoridovo Smilax znamenalo ľuľok. raz Amara dulcis. nápadný tmavočervenými bobuľami a protistojnými listami (u nás sa zriedka pestuje v parkoch). mnohé tradované údaje bude potrebné dôkladne prehodnotiť. Stipes — Stipes dulcamarae. ekzémy. Droga — Caulis (Caules) či Stipes (Stipites) dulcamarae sa kedysi terapeuticky veľmi cenila ako metabolikum. tigogenín. ako sú pobrežné kroviská.) používal ľuľok ako diaforetický prostriedok pri zápale pľúc a pohrudnice. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Ako vidno. u Celsa. S ohľadom na možnú jedovatosť zber sa deťom neodporúča a nebezpečná je aj manipulácia s terapeutickým experimentovaním. čo pripomína počiatočnú sladkosť a neskoršiu horkosť mladých konárikov. Kvety majú fialovú korunu a dozrievajú vo visiace vajcovité sýtočervené bobule. Linné pri syfilise a reumatizme. Predmetom zberu sú v niektorých liekopisoch oficinálne konce konárikov — Caulis. užíval sa aj pri žltačke a horúčkach. Homeopatia spracúva mladé konáriky s listami odtrhávané ešte pred rozkvitnutím rastliny. Ľ. nigrum L. diosgenín a yomogenín. ďalej ako antiastmatikum a prostriedok pri choro175 . Pravdepodobne je odvodené od solari = latinsky tešiť sa (podľa niektorých rastlín čeľade Solanaceae. ako aj spirostanoly (steroidné saponíny. hrubšie konáriky sa pred sušením režú po dĺžke. Za zvyčajnú terapeutickú dávku sa pokladá 0. Nemožno s určitosťou tvrdiť. že obsah steroidných alkaloidov v plodoch klesá s ich dozrievaním (toxické sú nezrelé a veľké kvantá). Poznali ho vtedy ako močopudný a laxatívny prostriedok. Droga i celá rastlina obsahuje kolísavé množstvá (okolo 1 %) osobitných glykoalkaloidov spirosolanového typu. tomatidenolová rasa ich má bez alkaloidov. Novšie prieskumy (Frohne a Pfänder 1983) ukazujú. stor. lužné lesy a priekopy. ktorý je jednoročnou bylinou s inak tvarovanými listami a s čiernymi alebo zelenými či žltkastobielymi bobuľami. ktoré sú založené na steránovom jadre (chemicky sú blízke srdcovým glykozidom obsiahnutým v náprstníkoch). Lonicerus mu vo svojom herbári venoval dlhú oslavnú pasáž. S označením Solanum sa stretávame už v 1. Ako aglykóny sa izolovali spirosolany solasodín. stor. ktoré ich sprevádzajú). ktoré podmieňujú rasy podobného označenia. V odbornom prívlastku dulcamara je skryté latinské dulcis = sladký a amarus = horký. kým holandský botanik Dodonaeus použil názov Dulcamara. Na alopatické účely sa materiál suší rozostretý v tenkých vrstvách prirodzeným alebo umelým teplom (40 °C). pričom ich výroba by bola pomerne ľahká a lacná. často nepresne označované ako stopky.). čierny (S. Zberajú sa pred vyrastením listov (marec—apríl) alebo po opadaní listov (október). sladkohorký nemožno zamieňať za príbuzný ľ. Historicky zaznamenané nejednotné údaje o jedovatosti ľuľka možno dnes vysvetliť geneticky a vplyvom pôvodu drogy. popínavý ker vysoký až 5 m. tíšiacich bolesti a kŕče). Odrezávajú sa 2—3-ročné zdrevnatené konáriky dlhé asi 6 cm. špecificky účinné na kožné ochorenia (exantémy. Holandský lekár Boerhave (18. Droga ďalej obsahuje 11 % trieslovín a v popole sa našlo relatívne dosť solí mangánu. Pre svoje výnimočné obsahové látky sa v poslednom čase celý rod Solanum L.ĽUĽOK SLADKOHORKÝ jednoducho kopijovité.). na báze uškaté.).5-2 g prášku viacej ráz denne (Klemperer -Rošt). Vzájomné zastúpenie jednotlivých zložiek je podmienené biotopom rastliny a závisí od biologickej rasy. rozličné dermatopatie a pod. Vedcov upútava i výrazný antibiotický účinok steroidných saponínov a glykoalkaloidov ľuľka.

Včelám poskytuje dosť nektáru i trochu peľu. Homeopatická medicína používa esenciu (dil. taliansky: Maggiorana. Spracúvala sa s hovädzím lojom na masť používanú na prekrvenie i upokojenie nervov (Amaracinum alebo Sampsuchinum). Aromatický majorán. Pri zbere a sušení sa uplatňujú všeobecné zásady pre silicové drogy: odrezáva sa 25—30 cm nadzemnej časti. ale aj pri zápaloch spojoviek. gréckeho amarakos alebo arabského marjamie. maďarsky: Kerti majoranna. španielsky: Majorana. do omáčok. Zriedka splanieva a aj to iba prechodne. epilepsii.Lamiaceae (Pyskaté . zimný. Rastlina sa u nás oddávna udomácnila vo vidieckych záhradách. U nás sú majoránové polia na južnej Morave a južnom Slovensku. ktorý má menšie huňaté listy a zdrevnatené stonky. kŕčoch tváre. zemiakovej). Dnes sa používa iba príležitostne pri niektorých kožných ochoreniach a bronchiálnych ťažkostiach. resp. ktorý má vlasť kdesi v severozápadnej Afrike alebo vo východnom Stredomorí či v Prednej Ázii. K nám sa majorán dostal počas križiackych vojen z Jeruzalema. semená alebo polámané časti býľ a pod. v Oriente i v Amerike. do plniek.bach z nachladnutia a s tým spojené ťažkosti (o. 1662 sa jeho účinnosť porovnávala s materinou dúškou. sústredené v pazuchách okrúhlych celistvookrajových listeňov. kvety drobné. v Stredomorí rastie v kultúrach ako poloker. Majorán je medonosná rastlina. či z latinského amarus. Kvitne hlavne v júli až v auguste. ktorá sa môže zväzkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách v tieni a v prievane (umelým teplom pri teplote do 35-40 °C). Listy sú obrátenovajcovité. Homeopatická medicína má oficinálnu esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate. no oddávna bola i koreninou. Osobitne sa používala ako liek proti bolestiam hlavy. francúzsky: Marjolaine. čo znižuje jej kvalitu. uplatňuje aj niektoré historické indikácie. i. pohryznutí škorpiónmi a na úpravu menštruačného cyklu. Vňaťovú drogu dosť často znehodnocujú plody z materskej rastliny. čo sa pomerne ľahko odlíši už podľa pachu. Plody sú tvrdky. D 2—D 4) v podobných prípadoch ako alopatia. Z rastliny sa zberajú nadzemné časti bylinných stoniek v období kvitnutia (jún)-júl-august—(september). resp. m. anglicky: Marjoram. Na lekárenské účely sa žiada droga získaná zdrhovaním listov i kvetov. V kultúrach sa niekedy nachádza aj trváci Origanum majoranoides L.. no predovšetkým pri zakáľačkách. Majorán sa pestuje po celej Európe. V Becherovom Parnasii illustrati z r. Celá je páperisto chlpatá a aromatická. vzhľadu drogových častí. maryamych. Pestuje sa ako korenina — majorán. Stredovekí arabskí lekári ho odporúčali najmä pri migréne.Labiatae) Ľudovo: majoránka Nemecky: Majorán. na uľahčenie prehĺtania a na vytriezvenie po opojení liehovinami. MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁNKA ZAHRADNÍ Majorána hortensis Moench Hluchavkovité . biele. príp. na baraninu. gulášovej. nádche. kultivovali už starovekí Egypťania. pri bolestiach nervového pôvodu. Rastlina slúžila najmä ako liečivo. Droga sa falšuje prímesou vňate tymianu (dúška tymianová). V neskorom stredoveku sa preslávil ako liek proti nádche. celistvookrajové. Meno majorana sa odvodzuje z hebrejského mar = horký. saturejky záhradnej alebo pamajoránom obyčajným (pozri ako osobitné heslá). Po usušení tvorí drogu Herba majoranae. čo sú staré mená tejto rastliny. uplatňovala sa podobne ako koreň sarsaparily (Radix sarsaparillae . Gréci i Rimania. Pri posudzovaní kvality drogy sa uplatňujú znaky normy ČSN 58 0513 176 .pozri cudzokrajné drogy). aj reumatizmus).. Naše gazdinky s obľubou používajú majorán pri príprave niektorých polievok (napr. rusky: Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 10—40 cm.

ktoré majú slabo vyvinutú sústavu článkovaných mliečnic (u nás tzv. obyčajne biele s čiernou škvrnou na báze. Hlavnú terapeutickú zložku tvorí aromatická silica (0. V droge je ešte asi 10 % trieslovín. pri reumatizme a používa sa podobne ako pamajorán obyčajný (pozri osobitné heslo). preto slúži ako mierny pomocný prostriedok pri meteorizme (nadúvaní).5—0. Veľké kvety majú dva opadavé kališné lístky a štyri veľké korunné lupienky. diuretikum a diaforetikum. odkiaľ sa často dočasne šíri po okolí.9 % silice. V osevnom postupe figuruje ako okopanina. Mak je olejnatá plodina pochádza- Nevedno však. ktorá je nositeľom pachu. Osobitne bohaté sú nezrelé steny toboliek. 227. z ktorých vyteká biela mliečna šťava — zdroj ópia. rusky: MÁK SETÝ MAK SIATY Jednoročná bylina vysoká až 150 cm. Pestuje sa na roliach a v záhradách. maximálna vlhkosť môže byť 16 % a obsah popola najviacej 5 %. Druhový názov somniferum je z latinského somnus = spánok a farre = prinášať. Majorán má dokázaný slabý účinok na tvorbu žalúdočnej šťavy i karminatívny efekt. na mokvavé a hnisavé rany. francúzsky: Pavot somnifére.7-3. karminatívum. ktorej je najviacej pri prvom zbere. Silica pôsobí spočiatku povzbudzujúco. Makovice a maličké semienka v neolitických kolových stavbách poukazujú na kultúry maku v strednej Európe už pred vyše 2000 rokmi. proti črevným parazitom a astme. modrozelené. pri zahlienení pľúc. Rastlina je prestúpená mliečnicami s bielou šťavou. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. nie je známa. proti kŕčom všetkého druhu (i menštruačným).latexu.(potravinárskej): vyžaduje sa minimálne 0. Látka. uhľovodíky terpinén a sabinén. španielsky: Amapola. ópiové maky s bohato vyvinutou sústavou mliečnic a s veľkým množstvom šťavy . čím sa vytvára surové ópium. Surové ópium sa po prečistení nastavuje na určité množstvo 177 . 76. či slúžil na liečebné účely alebo na získavanie oleja. bolo názvom m. horné nedelené. spodné perovito delené. V ľudovom liečiteľstve sa pripravuje aj masť: 4—6 g čerstvo vylisovanej šťavy sa zmieša s asi 30 g masťového základu. Praktici delia pestované maky podľa úžitku na dve skupiny: 1.Papaver. silica však obsahuje hlavne terpineol. nie však medovinu. potom mierne narkotický. horčiny. Jeho produkcia podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam a dozoru. Plody sú tobolky — makovice. maďarsky: Álomhozó mák. Čajoviny č. Okrem toho ľudové liečiteľstvo má pre majorán celý rad ďalších indikácií — pôsobí pri ľahších nervových ochoreniach. zvonka na aromatické kúpele. Kvitne v júni-auguste (podľa výsevu). toleruje však jej indikačné použitie ako stomachikum. slepáky s tmavomodrými semenami). Včelám poskytuje hojnosť peľu. majú mliečnice. Ópium začalo svoju svetobežnú cestu asi z Číny. žalúdočných ťažkostiach s nedostačujúcou tvorbou žalúdočnej šťavy a pod. spazmolytikum. siateho už u Rimanov. anglicky: Opium Poppy. pri migréne. V prípade potreby možno užiť aj 2—5 kvapiek silice na cukor. Makovité — Papaveraceae Nemecky: Schlafmohn. Mak je náročná plodina. obyčajne nerozkonárená. Správy o ňom siahajú však aj do histórie iných orientálnych národov. 2. ktorý sa pije 2 x denne. enzýmy a kyselina askorbová (vitamín C). bolestiach hlavy. Oficiálna medicína drogu zriedka používa. Všetky orgány maku (s výnimkou semien).5 % ) . Listy sú sediace. stonka priama. júca z Ázie. taliansky: Papavero. olejnaté maky. Po špeciálnom narezávaní vytekajúca šťava na vzduchu tuhne a hnedne. Dnešné vedecké označenie maku . MAK SIATY Papaver somniferum L. Starí Gréci ho nazývali mékón. 165.

Z chemického hľadiska patria do rozličných skupín. získaný lisovaním. slizovité látky. takže i tobolky po dozretí tvoria drogu — Fructus papaveris maturus. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. živice. Zmes alkaloidov ako celok obsahujú injekcie No178 vopon (analgetikum anodynum) . medzi morfinanové (morfín. Z ďalších obsahových látok drog (resp. Predmetom farmaceutického zberu (nie však vždy nákupu) sú korunné lupienky zberané z rastlín v čase kvitnutia (máj—august). v dobrom prievane a bez obracania (umelým teplom najviacej do 35 °C).účinných obsahových látok (alkaloidov) a ďalej sa spracúva na liečebné účely. mazadiel. tebaín). slepý mak. hybridum L. anglicky: Fliedpoppy. Rakúsku a Holandsku).05 % bezvodého morfínu) už ČsL 4 neuvádza. miznem (pre výron bieleho mlieka alebo ľahko opadavú korunu).2 % . nasleduje noskapín čiže narkotín (1. j. Izoluje sa z nich olej — Oleum papaveris. tebaín (0. veľmi záleží na serióznosti zberača a na správnej botanickej identifikácii materskej rastliny. v poludňajších hodinách. z ktorých poznáme asi 40 druhov. divý mak.s obsahom 0. Z príbuzných zameniteľných druhov pri zbere korunných lupienkov možno uviesť m.novšie rátaný ako poddruh. protopínové (protopín) a i. argemone L. ktoré sú u nás zložkou asi 30 priemyselne vyrábaných prípravkov. Semená maku sa používajú prevažne v potravinárstve. Lupienky zberané za rosy alebo po daždi sa zlepujú. Korunné lupienky iných druhov sa v droge odlišujú veľmi ťažko. má pritisnuto ochlpené kvetné stonky. Plod je tobolka . maďarsky: Pipacs mák. narceín). Manipulácia s ním podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam.95-1. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch a chránime pred svetlom. Materiál sa suší vo vrstve 2—4 cm. ale pre vysoké výrobné náklady a nižšiu kvalitu by to bolo neekonomické. prchlík. aby dobre spali. vlčieho a poľného — P. ohníček. z ktorých sa semená vytriasli. ktorú skonštruoval J. Na priamej stonke sedia perovito laločnaté až perovito delené listy.1-4. M. taliansky: Rosolaccio. kodeín (0. francúzsky: Pavot coquelicot. i lekár ich smie ordinovať iba za určitých podmienok. Ako mimoriadne cenná surovina sa spracúvajú olamované a vytrasené makovice so stonkou kratšou ako 15 cm (II. tulipánky. Najväčší podiel z nich pripadá na morfín (7—21 % ) . červánky. pleskanec.makovica. ktorý má na spodku korunných lupienkov vždy čiernu škvrnu. vlčí a listové úkrojky má skoro čiarkovité. viníc a rumovísk okolia Bratislavy. je nižší ako m. Vo všetkých týchto drogách (okrem semien) sa nachádzajú toxické alkaloidy. tuky. panenka. úrazoch. ale aj dokonale zrelé. dubium L.5 % ) .5 — 13 %). vyvoláva spánok a mierni úporné hnačky. Uschne asi za 5 dní. štetinatý — Papaver strigosum (Boenn.. Droga: Flos papaveris rhoeas (Flos rhoeados). Zriedkavo sa u nás vyskytuje m. má guľovitú a bohato štetinatú makovicu. Samo ópium alebo jeho prípravky slúžia ako upokojujúci prostriedok. burina polí. Najlepšie sa odtŕhajú oboma rukami smerom hore. no taktiež druhu P. soli kyseliny mekónovej (asi 3—5 % ) . tumoroch a pod. Posledná slabika je azda z latinského verum = pravý. pri cestách v nížinách až horskom stupni. resp. Makovité — Papaveraceae Ľudovo: bubovec. Ópium je prudko jedovaté. roztrúsené rastúci v teplejších oblastiach. V semenách sa nachádzajú iba stopy spomínaných alkaloidov. Ópiový prášok (Pulvis opii — s obsahom 10 % bezvodého morfínu) a ópiovú tinktúru (Tinctura opii . Semená obsahujú predovšetkým olej (50-60 % ) . kokrhel. vlčí kvet Nemecky: Klatschmohn. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I.5-7. Buranovský (patentovaná aj vo Švajčiarsku. skutočný. Olej i semená niekedy slúžia na prípravu emulzií. Niekedy sa zberajú makové listy — Folium papaveris. Alkaloidy sú sčasti viazané ako mekonáty. t. mačinec. Nie sú ani také háklivé na stláčanie.5%). ktorý vtedy neodlišovali od vlčieho maku. ako ľahko sa zaparia. napr. sčasti ako laktáty (na kyselinu mliečnu). ba i olej — Oleum papaveris. Droga má slabý pach a chutí mierne horko a slizovito. U nás by sa dalo získať z maku. španielsky: Ampola. lebo kedysi sa šťava primiešavala do jedla detí.1—0.7 % ) . ópia) možno uviesť kaučuk. v antických časoch pripisovali narkotické vlastnosti.5%) a narceín ( 0. kodeín. kohútiky. Vedecký názov maku vznikol z keltského papa — detská kasička.) Schur . preto zber robíme za sucha. 20 3 3 8 10 .3—6. Surové ópium ich obsahuje asi 20—30 %. dubium.8 — 10. Európski producenti sú iba ZSSR a Juhoslávia. neklamný. Všetky prípravky podliehajú prísnej osobitnej kontrole. pukovec. paničky. Na kvalitu korunných lupienkov — Flos rhoeados sa vzťahuje ČSN 86 6218. pochybný — P. Korunné lupienky sa ľudovo oddávna používali proti kašľu. karafiát. ktorý tíši bolesti. Na vrchole stonky je kvet s veľkými červenými korunnými lupienkami (často s čiernou skvrnou na báze). Tejto rastline. niekedy sa považuje za miešanca m. ftalidizochinolínové (noskapín. V ČsL 4 je oficinálne surové ópium. prípadne celé nezrelé tobolky — Fructus papaveris immaturus. MÁK VLČÍ Papaver rhoeas L. Druhové pomenovanie možno odvodiť od reo = tečiem.prepočítaných na morfín). panáček. Zriedkavé farmaceutické použitie má koreň maku — Radix papaveris alebo semená — Semen papaveris. akosť tvorí maková drvina získaná strojovým výmlatom makovíc s dlhou stonkou).aplikujú sa pri úporných bolestiach. Slúži aj na izoláciu jednotlivých alkaloidov.. z ktorého sa pripravuje práškované ópium (Ópium pulveratum) s presne určeným obsahom alkaloidov (9. 10 1 1 8 7 II. Jeho hlavný podiel tvoria acylglyceroly kyseliny linolovej. rusky: MAK VLČÍ Jednoročná bylina vysoká 20— 80 cm. hybridný — P. NSR. Lekár musí zvážiť jeho aplikáciu a vhodnosť. benzylizochinolínové (papaverín). Častý ako burina na poliach. Droga po usušení musí mať pôvodnú farbu. má aj potravinárske použitie.. rumoviskách. ktorý sa pridáva do mastí. Najlepšie je ihneď ju odovzdať do nákupne. V súčasnosti sa u nás používa mláťačka na mak. papaverín (0. dobre našuchorený a rozložený.

coll. Okrem medicínskej oblasti bola koreninou vín. T. Táto tradícia. je súborným pomenovaním via- cerých našich druhov a odrôd. v starom Grécku sa jej skutočne pripisovala sila. Najslávnejšia bola v stredoveku a používala sa aj vo veterinárstve. sa pripraví sirup. s obsahom hlavne p-cymolu a linalolu popri 179 . Vedecké pomenovanie materinej dúšky je odvodené z gréckeho thymos = sila. Droga sa kedysi často používala v liečiteľstve na farbenie sirupov proti kašľu ( napr. ale aj osviežujúce účinky a odporúčala sa o. Zo spomínaných druhov má m. taliansky: Pepolino. zasvätenie bohyni Frei a mariánsky kult v kresťanstve urobili z nej rastlinu opradenú mnohými ľudovými povesťami. skalách. pochybný len veľmi nízky obsah alkaloidov a m. orientálny sa často pestuje v zá- hrádkách ako okrasný.5 % (obsahuje hlavne tebaín). Považovala sa za rovnocennú s tymianom a vysádza sa dodnes na hroby. Byle sú zakončené fialovočervenými i bielymi kvetmi zoskupenými do hlávkovitých. Tradične sa zberá a nakupuje vňať — Herba serpylli. byle sú obyčajne poliehavé a zakoreňujúce. s. zber sa robí krátko pred úplným rozkvitaním alebo počas kvitnutia (júl-september). rusky: ( ) MATEŘÍDOUŠKA ÚZKOLISTÁ MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) Materina dúška.) Hluchavkovité . J. Semená maku vlčieho obsahujú asi 40 % oleja. Miller. príp. španielsky: Serpol. m. V potravinárstve slúži na farbenie esencií. rozkonárené. V súčasnosti sa skorej uplatňuje ako vzhľadové korigens do čajovinových zmesí a niekedy ako antitusikum. anglicky: Wild Thyme.15-0. mužnosť. L. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. Materina dúška je všeobecne známa. priame. čo dalo vznik poetickej českej povesti. okrajoch lesov.MAK VLČÍ Z hradiska účinných obsahových látok ide pravdepodobne o spoločné pôsobenie antokyanového farbiva.Labiatae) Ľudovo: dúška chodec. slizu. Druhy rastú vo veľmi rozdielnych prostrediach: na stepiach. má pomerne vysoký obsah alkaloidov — až do 0. 113. Pri dosúšaní rastlinu neobraciame. (spec. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádza silica (0. predsa sa do nej nesmie primiešavať. aj v gynekológii. Ako však aj prv menované. i. maďarsky: Mezei kakukfú. Plody sú tvrdky. Ich systematika je pre nebotanika ťažká a v mnohých prípadoch dá prácu aj odborníkovi (časté sú krížence). Erben). francúzsky: Thym serpolet. najviac v kvitnúcej vňati (až 1 % ) . Thymus serpyllum L. že je matkou premenenou na kvietok (K. liečebne sa neuplatňuje. hoci majú niekedy aj korunné lupienky červené. na lúkach i výslnných krovinatých stranách od nížin po horský stupeň. žadovník Nemecky: Sandthymian. lebo by z nej opadali kvety i listy. ktorý má podobné zloženie ako olej maku siateho. Čajoviny č. 195. kvalifikuje sa to ako falšovanie. malého množstva alkaloidov (readínu a ďalších príbuzných alkaloidov) prítomného v korunných lupienkoch. odstránia sa drevnaté časti a prímesi tráv a materiál sa suší v tenkých vrstvách na tienistých a vetraných miestach (umelým teplom do teploty 30—35 °C). emend. M. novšie dúška materina. Farmaceutický sa môže použiť ktorákoľvek materina dúška z množstva príjemne voňajúcich taxónov. materinka. Hegi ich uvádza 21. listy zvyčajne vajcovité a celistvookrajové. prísadou likérov. olistené bylinné kvitnúce časti sa odstrihujú alebo kosia. bromoformového). do drogy Flos papaveris rhoeados nepatria. poľný nie je po tejto stránke dostačujúco preskúmaný. nezamieňa sa a pre hojný výskyt sa ani nefalšuje.60 % ) . hybridný dokonca zanedbateľný. materonka. aromatizačnou prísadou voňaviek a mydiel a i. papraslenov. V Aténach sa vraj vysadzovala ako medonosná. Sú to trváce byliny až polokry vysoké do 30 cm.Lamiaceae (Pyskaté . Dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. ale aj polievok. Hoci vňať rastliny ako droga je skoro taká hodnotná ako tymianová (Herba thymi). démutka.

karvakro- lová a citralová (tieto zložky prevládajú v ich silici). vajcovitú. že hlavná obsahová látka — silica je v kvalitatívnom i kvantitatívnom zložení rozdielna. s nižším obsahom tymolu alebo karvakrolu. Na vňaťovú drogu (Herba serpylli) sa vzťahuje ČSN 86 6720: Znak Inak sfarbená droga ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice najmenej 180 Akosť — najviac v % 1. Užíva sa zápar . farmaceutický priemysel používa silicu ako zložku prípravku Benephorin (kvapky — expektorans) a Thymomel (sirup — expektorans) obsahuje výťažok (extractum serpylli). triesloviny. niektorí autori (napr. kolikách. hnačkách. závratoch. pri reumatizme a na posilňujúce i aromatické kúpele.123.. aplikuje sa ako mazadlo. pri meteorizme a bolestiach žalúdka sa pije počas dňa zápar z dvoch lyžičiek drogy na 2 poháre vody (má postáť 10 minút). existencia mnohých taxónov a pod. aromatikum.2 II.TYMIAN TYMIÁN OBECNÝ Thymus vulgaris L. Species aromaticae ad cataplasma (aromatická čajovina a na obklady) a Species pectorales (prsná čajovina). Na kúpele sa kombinuje do čajovín napr. . — d. Hluchavkovité . amarum a antitusikum. minerálne zložky a uvádza sa i kyslý saponín.2 čajové lyžičky na šálku. pri meteorizme. nervových slabostiach.1 MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TÝMIANOVÁ). na natieranie a masírovanie. Homeopatická esencia sa robí z čerstvej kvitnúcej vňate a slúži predovšetkým na posilňovanie nervov. Posilňuje žalúdok i nervy. 230. Droga je predovšetkým stomachikum. 81. Rôznotvárnosť lokalít (rastie až do alpínskeho stupňa). V ČsL 2 tvorila droga zložku čajovín Species aromaticae. pri kĺbovom reumatizme sa namáča do mentolového liehu (francovka) napr. droga obsahuje aj horčiny. taliansky: Timo. ktorej silica má vysoký obsah silne dezinfekčné účinných fenolov (až 50 % ) . veľmi rozkonárený. s majoránom. Ako expektoračná zmes je známa čajovina z rovnakého dielu materinej dúšky s koreňom prvosienky a listom podbeľa (2 lyžičky na šálku). rovnako ako žalúdočný prostriedok. dá sa spoľahlivo užívať pri čiernom kašli (s rosičkou sa uplatňuje v moderných prípravkoch). s priamymi.137.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Thymian. 207. Čajoviny č. 3 3 2 13 10 0. 5 5 5 13 12 0. 179. Listy čiarkovito kopijovité a podvinuté. užíva sa pri nespavosti. Čs. maďarsky: Orvosi kakukfu (démutka). rusky: - Poloker vysoký až 30 cm. pri nachladnutí a do mazadiel. bolestiach hlavy. flavóny (luteolín a apigenín). nechutí do jedenia i zvonka na obklady. vplýva na to. španielsky: Tomillo común.129. pulegioides L. Doposiaľ sú známe zhruba tri tzv.MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) terpénových esteroch.99.115. anglicky: Garden Thyme. Hegnauer) preto pripúšťajú ako materskú rastlinu iba druh Th. s listom rozmarínu a kvetom fialky. Podobne sa uplatňuje aj silica — tiež ako prostriedok proti katarom. štvorhrannými a drevnatejúcimi konármi. chemické rasy materinej dúšky: tymolová. kataroch. francúzsky: Thym commun. Rastlina ani droga nie sú toxické. rany. pije sa 2—3 x denne.

Botanicky príbuzná materina dúška (Thymus serpyllum L. pečienok. Dodnes sa uplatňuje pri konzervovaní rýb v Stredozemí. pije sa 2 . flavonové glykozidy a horčiny. s význačným obsahom najmä tymolu alebo karvakrolu ( 2 0 . Nový nemecký liekopis žiada minimálne 1. Mill. Druh pochádza zo stredomorskej oblasti a pestuje sa v záhradkách ako trváca teplomilná rastlina vhodná aj pre suchšie stanovištia.75—6. Plody sú tvrdky. saponíny. list — Folium thymi. v starom Egypte z neho izolovali silicu. ako prostriedok odstraňujúci zápach. ďalej ako stomachikum. kúpele. kloktanie či výplachy úst a silica ako derivans. asi v júni -júli až v auguste 1—2 x do roka.. Pre obklady sa pripravuje 5 % zápar. omáčok. spazmolytikum. geraniol. údenín i liehovín (najmä pravej francúzskej benediktínky). Tymian poznali už v staroveku. Pre značnú spotrebu sa tymian odporúča pestovať.Th. t. borneol. Homeopatia používa hlavne zo silice izolovaný tymol (pri sexuálnych neurasténiách a pod.6 % a pri II. akosti 0. ktorá bola zložkou mumifikačného balzamu. 10 10 2 4 13 14 5/'3 7 dúcu prímes . Prv pokladaný za nežia- ON 86 6719 a ČsL 4 majú tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Byle hrubšie ako 2 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I.). droga obsahuje aj triesloviny. Materiál sa suší bežne ako silicový. zvonka je vhodná na obklady. tymolmetyléter a α-pinen. Hlavná zložka silice — tymol. slúži najmä v zubnom lekárstve. zygis L.3 x denne. Obsah silice v droge podľa ČsL 4 a podľa normy I. pri výrobe pást a ústnych vôd. zahraničná droga má často v prevahe cineol alebo linalol či karvakrol.3 %. bornylresp.2 % silice a v nej najmenej 0. Ťažšie sa odlíši tovar dodávaný zo zahraničia.3 % ) . v oblasti strednej Európy rastúci tymian (tzv. emend. Užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. má iba vyšší karvakrolový podiel ako tymolový). Droga je obľúbená ako expektorans. resp. Strata na hmotnosti je asi 70 % — zosušenie 3—4 : 1. Pozná sa pomerne ľahko — má inak formované listy. Tymol je však dosť toxický.6 0 % ) . Poškodzuje štítnu žľazu — vyvoláva tyreotoxikózy 131 . Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (0. karminatívum. je účinné antiseptikum. linalylacetát./CsL 4 5 5 1 2 13/10 12 II. rátaných ako tymol. j. Vo väčšine liekopisov je oficinálna vňať (i v ČsL 4) — Herba thymi. užíva sa pri bronchitis.MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TYMIANOVÁ) -TYMIAN Chudobné paprasleny drobných červených kvietkov sú zoskupené vo vrcholové hlávky.) sa často vyskytuje ako nežiadúca prímes vňaťovej drogy tymianu. španielsky tymian. je dnes už liekopisne prípustný (silicový obsah odpovedá tymianu i skladbou. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie silice podmieňuje jej pôvod. drogu žiadajú získať zdrhovaním listov a kvetových zakončení v začiatočnom štádiu rozkvitania. Oddávna sa používal ako korenina do polievok. laryngitis a pertusis. linalol. zimný) obsahuje v silici asi 40—50 % tymolu a skoro nijaký karvakrol. Pri čiernom kašli sa často ordinuje sirup s obsahom výťažku z tymianu (užíva sa 4—6x denne 1 lyžička).8-cymolu. potom málo 1. akosti je najmenej 0.5 % fenolov.

podzemok plazivý. nebola to súčasná m. severnom Nemecku. na vnútorné a nervové choroby i hadie uhryznutie. Dosúšať sa smie i umelým teplom — teplotou medzi 20 — 30 °C. tinktúru roztok Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny) a tymol je v kobaltovej paste. m.115.118. Egypte a miestami aj u nás. aj ďalších druhov. s vyčnievajúcou žilnatinou na rube a so zvlneným okrajom so zúbkami. Pri sušení sa smie aj obracať. Čajoviny č. Predmetom zberu je list — Folium menthae crispae.. 123. ČsL 3 i ČsL 4). príp. rusky: MÁTA KADEŘAVÁ Trváca bylina vysoká 50—100 cm. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. špicatá L. MÄTA KUČERAVÁ Na vňať (Herba menthae crispae) sa vzťahuje ČSN 86 6732: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky Časti drogy sfarbené inak ako na materskej rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah silice — najmenej I. ZSSR. ktorá sa používa v zubnom lekárstve. Starí Gréci ju pridávali aj do posvätného nápoja. Kvety sú červenofialové. Je vyšľachtená z rozličných druhov. maďarsky: Fodor menta.) Huds. protiastmatických. Samozrejme. 5 5 15 4 1 14 14 1. Určite však bola známa napr. žlčopudných. žalúdočných. Systematický botanický prieskum rodu mäta je mladého dáta a býva veľmi neprehľadný pre množstvo najrozličnejších systematických jednotiek a krížencov.5 II. ktorý tvorí terapeutickú časť sirupu z materinej dúšky obyčajnej — Sirupus thymi compositus.vajcovito srdcovité. Vňaťovú drogu obsahujú čajoviny Defatigan (kúpeľová prísada) a Pulmoran (expektorans). Anglicku. Kučeravá varieta rastie iba v kultúrach. francúzsky: Menthe crispée. kučeravej majú však ploché listové čepele a pri identifikácii pomáha aj pach rastliny.68. loginfolia (L. kučeravá páchne ako rasca (kmín). m. V ČsL 4 je oficinálny aj tekutý extrakt (Extractum thymi fluidum). v Škandinávii. najmä z m. tekutý extrakt obsahujú kvapky a pastilky Pleumolysin (expektorans) a sirup Thymomel (expektorans). 13. priemyselne vyrábané prípravky obsahujúce silicu boli kvapky Apertuss (expektorans). Používala sa pri kašli. úpornej nádche a pľúcnych chorobách. Sušením stratia 182 . Listy takmer sediace..99. Zber sa robí z kvitnúcich rastlín (júl—september). drsno chlpaté. kučeravá. Je charakteristická kučeravými listami a červenofialovými či bielofialovými kvetmi. no opatrne. ich variet i hybridov a príp. v tenkých vrstvách. drogy: m. prívlastok crispa je z latinského crispus = kučeravý. Má veľkú ľudovú tradíciu aj u nás — ordinoval ju známy bylinkár Fraňo Madva. Pomenovanie Mentha je z gréckeho mintha = silný pach a podľa Ovídia ide vraj o premenenú nymfu Menthe či Minthe. nervových a aromatických čajovín. v súčasnosti ju obsahujú kvapky Benephorin (expektorans).119. prípadne vňať — Herba menthae crispae.5 0. sivá — Mentha pulegium L. vyšľachtená postupne pestovaním. klasnatej — M. dlholistej — M. anglicky: Spearmint. pričom materiál nesmie ležať dlhšie na kopách alebo v košoch — ľahko sa zaparí. plody tvrdky. non Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Krauseminze.. m. Tussilen (expektorans). Zámeny medzi mätami sú pre množstvo krížencov celkom bežné. dnes označovaná ako polej obyčajná — Pulegium vulgare Mill. Slúžia predovšetkým na izoláciu silice. Guanar (expektorans). rozkonárené. usporiadané do klasov z papraslenov. ktorý pili pri eleuzínskych slávnostiach. Rastlina je náročná na vlhko. Všetky druhy mäty okrem m. stonky priame. nie vyššou ako 35 °C. Čs. 191.3 Rastlina je medonosná a kučeravé formy mäty sa pestujú najmä v USA. MÄTA KUČERAVÁ Mentha crispa auct. Výťažky sú zložkou mnohých galeník.234.. vodnej — M. 137. aquatica L. Pre toxicitu sa dnes interne neužíva.a slabo sa vstrebáva aj pri vonkajšom používaní. a to pre tvar listov. Suší sa rýchlo prirodzeným teplom v tieni za dobrého vetrania. Ipecarin (expektorans). lebo sa drobí. Vňať býva zložkou prsných čajovín — Species pectorales (ČsL 2. Columella spomína vína korenené mätou. Históriu mäty kučeravej ťažko osobitne sledovať.

Droga obsahuje aj triesloviny. Neprípustná je vňať napadnutá hrdzou. klasnatej — M. (často sfarbená do červená). ostro pílkovité.. m. podobne ako rasca (i pach má podobný). vodná — nesmú byť prímesami oficinálnej vňaťovej či listovej drogy. Predmetom zberu je vňať — Herba menthae piperitae. piperita sa rozpadá na množstvo taxónov.). M. kde sa väčšina rastlín spotrebuje na izoláciu silice. Rastlina je kríženec iných druhov (pozri ďalej). Tieto druhy — najmä u nás najhojnejšia a voľne rastúca m. flavonoidy (diozmín. Väčšinou však býva zložkou čajovín. Prvé zaručené správy o dnešnej máte sú z r. Rastliny vypestované zo semien degenerujú. longifolia (L. Droga i silica sa používa podobne ako m. 1 200 až 600 pred n. resp. len zriedka tvoria semená. 3 x denne šálka. rusky: MATA PIEPORNA MÁTA PIEPORNÁ Trváca bylina vysoká až 100 cm. 177. non al. pre rovnaké účely sa kombinuje aj s ihlicovým a horcovým koreňom a kôrou krušiny. m. felandrén). Stonky priame. nevyvoláva chladivý pocit pri ochutnávaní. v tenkých vrstvách. tvoria klasy. píeporná ako viacnásobný hybrid sa podobá všetkým zložkám kríženia: m. Suší sa na dobre vetraných miestach v tieni. z ktorej sa získava mentol. pričom všetky zložky drogy sú v premenlivom množstve podľa jej pôvodu. Rastlina je veľmi aromatická. zmes rovnakých dielov listov boldovníka (pozri Folium boldo medzi cudzokrajnými drogami). piepornej. okrúhlolistej — M. kučeravej a rumančekových úborov. na plantážach a dočasne splanieva. horčiny. aquatica L. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. pieporná — ľudove sa vraví.. Zvyšky mäty sa našli v starých egyptských hroboch z r. Droga chutí korenisto. Čajovina č. apigenín. karminatívum a pri ochoreniach žlčníka. listy stopkaté.) Huds. keď vňať dorastie do výšky 25—30 cm. vajcovito kopijovité. s fialovastými žilkami na rube. m. acetáty dihydrokarveolu. španielsky: Menta piperita. Druh M. rotundifolia (L. 1. nie však mentol. no vždy za sucha a vtedy. prípadne list — Folium menthae piperitae. V Japonsku sa kultivuje najmä varieta m. arvensis L. limonén.listy na hmotnosti asi 83—88 %. vetrová zelina Nemecky: Pfefferminze: maďarsky: Borsos menta. Osobitný význam má forma rubescens Camus (s červenkastými stonkami — Mitcham) a pallescens Camus (zelenkasté stonky — tzv. Čajovina je žlčopudná a pije sa zápar z lyžice čajoviny na šálku vody. (je husto sivochlpatá). trochu chlpaté. potom terpény (pinény. falcká mäta — white mint). Osvedčená je napr. vňať 75—80 %. ktorá má zhruba okrúhle listy a m. v Karnaku. anglicky: Peppermint. Droga sa užíva predovšetkým ako stomachikum. hore rozkonárené. francúzsky: Menthe poivrée. Rastlina je veľmi medonosná. vodnej — M. Najväčšie kultúry sú v USA. že je „slabšia" . špicatá L. Materiál sa ľahko zaparí. Z obsahových látok je najdôležitej183 . Hlavnou obsahovou látkou drogy je silica (1—2 %).) Huds. dihydrokumínalkoholu (nositelia vône). taliansky: Menta peprina. 1696 od Raya. V NSR a NDR je mäta najpoužívanejšou liečivou rastlinou. Plody sú tvrdky. Oddávna sa pestuje v záhradkách. MÁTA PEPRNÁ Mentha x piperita L. Zber sa robí viac ráz do roka.neobsahuje mentol. fialovasté. s drevnatým podzemkom a s nadzemnými poplazmi (stolónmi). Fialové kvety sú zoskupené v papraslenoch. m. Kosí sa kosákom alebo kosou (vo veľkom kosačkou na trávu). Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: promincľa. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Najvhodnejšia je teplota 20-30 °C (maximum 35 °C). luteolín. dlholistej — M. hesperidín). ktorá obsahuje predovšetkým karvón (42-67 % ) . roľnej (M. tesne pred kvitnutím (júl-september).

francúzsky: Mélisse officinale. ich glykozidy) a minerálne sob. 35. horčiny. 137. 50 20 10 3 3 14 14 0. mentol obsahujú dražé Boldochol I. Detský čaj s rumančekom.. spazmolytikum. kloktadlá. 94. 3 2 1 1 0. Droga i silica majú spazmolytické účinky. potom jasmon (0. rusky: - Trváca bylina vysoká až 100 cm. 170. 210.7 II. Stopangin solúcia i sprej. karminatívum — koliky tráviaceho traktu a žlčových ciest. Species pectorales. 32. 169. pre obsah trieslovín aj antidiaroicky. 241. 54. Zápary sú obľúbeným prostriedkom pri žalúdočných ťažkostiach vyvolaných napr.Na listovú drogu (Folium menthae piperitae) sa vzťahuje ČSN 86 6415: Akosť — najviac v % Znak Listý sfarbené ináč ako na materskej rastline Rozdrvené listy prechádzajúce na site okami s priemerom 2. Haemorisan masť. Silica sa uplatňuje podobne ako droga a tvorí ešte zložku ďalších prípravkov. 154.8 Znak Zhnednutá droga Časti stoniek hrubšie ako 5 mm Vňať napadnutá hrdzou Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 Obsah silice najmenej šia silica (1-3 %). 83. 230. 207. 233. Stomaran. ako aj masážneho roztoku Herbadent. 232.). Pernisan. Osobitne dôležitý je účinok drogy na tvorbu a vylučovanie žlče. Species urologicae P. 27. 236. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 x denne pred jedlom.5 III. 209. Využívajú sa ako chuťové korigens (zubné pasty.Species cholagogae. 148. 3. anglicky: Balm. 155. V pazuchách horných listov sú paprasleny bielych kvetov. granuliek Sennagran. žuvačky a i. 213. Ga-Fo roztok. 29. Mentol má podobné použitie. na inhaláciu pri bronchitídach a na ústne výplachy.Tormentan. na obklady a i valeriánových. ktorý pôsobí zvonka ako prostriedok potlačujúci citlivosť nervových zakončení (vyvoláva pocit chladu). 10 5 3 4 1 14 12 2 0. Cutisan. 179. masti Borozan. neomentol s nepríjemným chuťovým vnemom). Druh pochádza zo stredomorského pobrežia Blízkeho východu a z juho- . cholagogum. Jednotlivá dávka je 0. P. 30 10 3 2 1 14 14 0. 174. Niektorými účinkami pripomínajú rumanček. 140. 231. V silici je prítomný ešte celý rad zložiek (mentón. limonén. 212. ČsL 4 aj žlčopudná . ale v zásade silica musí mať určité množstvo mentolu (50-78 % ) .5 mm Prítomné časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. 41. cineol. požitím mierne znehodnotenej stravy (1—2 g drogy na šálku — ČsL 4 uvádza jednotlivú dávku per os na zápar 1. jeho estery (s kyselinou octovou alebo valérovou — nie menej ako 5 % ) . Liečebný účinok drog spočíva 184 predovšetkým v silici a jej zložke . stonka štvorhranná. v rastlinách napadnutých hrdzou. 42.3 Vňať sa hodnotí podľa ON 86 6810 a ČsL 3 a základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % I. Syntetické produkty však obsahujú viaceré stereoizoméry mentolu (napr. 199. včelník Nemecky: Zitronen-Melisse. a to aromatických. 110. pre obsah mentolu je účinná antiseptický a protizápalovo. 168. 172. rozkonárená.1 %) — obsah mentolu. silicu aj Inahlol Pini roztok a Contraspan kvapky. 240. dražé Laxafel. maďarsky: Czitromszagú melisza (Cittromfú). Vyrába sa tiež synteticky (z tymolu alebo piperitonu či citronelalu alebo z pinénu. esterifikovaného mentolu a jasmonu zlepšuje čuchové (a chuťové) kvality drogy a naopak. na zvýšenie chuti do jedla a sú mierne antidiaroické — zastavujú hnačky. 188. 20 10 6 8 2 14 14 3 0. 176. taliansky: Melissa. listy vajcovito srdcovité. na okraji vrúbkovano pílkovité. 181. Uplatňuje sa aj pri kolíkových a žlčníkových bolestiach. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: rojovník. izomentón. 28. 187. žalúdková — Species stomachicae) i priemyselne vyrábaných (Alvisan Neo. Hemoral. pulegón a i. Ungolen. i.5 g). Rheumosin masť. List i vňať mäty sú u nás zložkou mnohých oficinálnych čajovín (ČsL 3: vetrová — Species carminativae. 222.mentole. (-)-mentón. mentofurán je nežiadúci. 189. pre vňať je dávka 2 kávové lyžičky. Betulan. korigens. zvonka sa používa aj proti migréne. karminatívnych. 200. žalúdočných. Čajoviny č. Hlavné indikácie drog sú: stomachikum. Thé Salvat. Matový čaj v záparových vreckách). Plody sú tvrdky. flavonoidy (o. Mentol tvorí častú zložku protireumatických mazadiel i šnupacích mastí a používa sa proti svrbeniu. Vnútorne sa jednorazovo dávkujú 2—4 kvapky. španielsky: Melisa común. Mäta tvorí zložku mnohých čajovín. Valofyt Neo. 151. proti nadúvaniu.). Javorina.5 14 12 0. 183. z iných monoterpénov). jeho obsah je vysoký v drogách resp. apigenín.5 — 5 % ) .8 II. príp. MEDUŇKA LÉKAŘSKÁ MEDOVKA LEKÁRSKA Melissa officinalis L. pretože u nich zapríčiňuje dusenie (známe sú aj otravy).05 g. 206. 184. 201. ústne vody. Cholagol kvapky. ktorej zloženie sa počas vegetácie mení. nesmie sa však ordinovať dojčatám a malým deťom. ďalej hlavne nie veľa mentofuránu (2. droga obsahuje ešte triesloviny (6 — 12 %).4 ČsL4 10 5 3 4 1 12 12 2 0. Inhalex solúcia. 177. luteolín.

Najvýhodnejšie sa zberá v popoludňajších hodinách a za suchého počasia. Preslávila sa hlavne v tzv. Materiál sa čo najrýchlejšie suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. (takisto zväčša majú príjemnú vôňu. Pri nedodržaní odporúčaného času zberu má droga nepríjemný (plošticový) pach. var. Medovkový lieh . jej zloženie závisí od pôvodu rastliny. stomachikum. Možno ju preto uplatniť aj pri ľahších formách nespavosti. S výrobou karmelitánského liehu sa začalo r. resp. po 5 kvapiek citronelovej (medovkovej) a muškátovej silice. pestuje sa aj u nás. z rodu čistec — Stachys L.napr.. vňaťovej drogy prichádzajú do úvahy najmä zástupcovia čeľade hluchavkovitých rastlín. napr.. Droga sa ľahko zaparí. čistého liehu 100 g a vody 200 g. kopijovitými a ostro pílkovitými. pri migréne a bolestivej menštruácii a pod. plod koriandra 30 g. potom horčiny. alkoholy geraniol. sa pestujú len zriedkavo.Herba melissae (ČsL 4) a Folium melissae. Podobný kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. denne 2 — 3 šálky. má obojstranne ochlpené listy. potom sa tekutina scedí a uloží do menších dobre zatvorených fľaštičiek. má zvyčajne takýto pomer jednotlivých zložiek: 300 ml liehu.MEDOVKA LEKÁRSKA východnej Európy. karmelitánskom liehu (Karmelitergeist). najlepšie v plechovkách (najdlhšie 1 rok). chránená pred svetlom. nesmie teplota prekročiť 30-35 °C..02 % ) . officinalis L. ako v iných hluchavkovitých rastlinách. no pri mikroskopickom vyšetrení možno zistiť prítomnosť šťaveľanu vápenatého). listu 6 : 1. Ak sušíme umelým teplom. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. alebo vhodne kombinovanú s inými drogami.010. Droga — Folium melissae podľa 185 . Ďalšie druhy medov- ky . Mimoriadne dôležitú drogu tvorí vňať a list . Ďalšou vhodnou oblasťou sú choroby z nachladnutia a chrípkové ochorenia.05-0.. z terpénov ešte karyofylén. sliz a flavonoidy. Slúžila tiež ako korenina a prísada likérov. Zámena je možná i za balotu čiernu — Ballota nigra L. M.Spiritus melissae compositus. citronelol a linalol. a to rovnakého typu. ešte dnes propagovanom na Západe. ktorá však má iný pach i tvar listov. cordifolia Pers. Medovka spája v sebe účinky mäty a rumančeka so sedatívnym pôsobením. citrónová kôra 20 g. D 1-0). Karmelitánske kvapky možno pripraviť aj takto: medovkový list 50 g. Liečivý včelník moldavský — Dracocephalum moldavica L. Typické zložky tvorí aldehyd citronelal (cca 39 %) a citral (30 % ) . husto chlpatá a podobná M. odlišuje sa zasa modrými kvetmi a dlhšími listami. Medovka je veľmi stará liečivá rastlina. Pri zámene a falšovaní listovej. kôra škorice 10 g. vňať 0. pri nespavosti a vegetatívnych dystóniách. 100 ml vody.3 %. Medovka kvitne v júni až auguste. Zápar z drogy (list: 1 kávová lyžička na šálku. Užíva sa predovšetkým pri nervovo podmienených poruchách žalúdočného a črevného traktu. je drobivá a hnedne. Zberajú sa takmer výhradne z pestovaných jedincov. karminatívum. v droge je aj do 5 % trieslovín. a to buď samu. ktorá je vyššia. turecká melisa. po 2 kvapky škoricovej a klinčekovej silice. Včelám poskytuje hojnú pašu nektáru i peľu. Medovka obsahuje predovšetkým silicu (list 0.. ako nervínum a sedatívum. tzv. Pestuje sa v záhradkách. hirsuta Benth. vňať: 1 polievková lyžica na šálku záparu) pôsobí ako sedatívum. vždy na začiatku kvitnutia (jún—september). Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé listy (dil. vzrastu. pričom sa neobracia. 1611 (parížski karmelitáni) a v uplynulých storočiach sa pokladal za univerzálny liek. muškátový orech 10 g. vysokých 20—30 cm. ochlpenia a pod. Miestami aj splanieva. diaforetikum. pokrájané a dobre premiešané zložky necháme macerovať 7 dní. Pomer zosušenia vňate je asi 5 : 1.

127. neskôr sladkastá. z Talianska. 207. Oleum citronellae tvorí u nás zložku oficinálnej vetrovej vody — Aqua carminativa. 142. Silica sa niekedy získava z citrónového oplodia destiláciou cez medovkovú vňať a silica sa označuje ako Oleum melissae citrátům. 77. Listy čučoriedky obyčajnej sú väčšie. 201. s prevahou citralu (50-85 %). Rastie v horskom a vyššom stupni. — vôňovec z čeľade Poaceae. Lemongrass-silicu poskytuje zasa C. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. mierne neurotonikum). španielsky: Uva de orso.. príp. Má končisté vajcovité listy na hornej strane s vystúpenou žilnatinou.05 MEDVEDICA LEKÁRSKA Arctostaphylos uva-ursi (L. (syn. poskytujúcu Oleum citronellae.) — jej listy nie sú celkom kožovité a na spodnej strane sú sivozelené. ktorá však nie je sieťovito pospájaná.) W. 234. Oleum citronellae javae. pri výrobe limonád. Čajoviny č. Laponci radi konzumujú plody a listy používajú ako čierne farbivo. 242. Plod je červená kôstkovica. oficinálnu silicu ČsL 4. bledozelené. Obchodná droga je z medvedice rastúcej divo v Španielsku (lepší druh). Konáriky sa často zakoreňujú. 78. stor.1 II. Vňať sa dáva do čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. obrátenevajcovité. toloknienka Nemecky: Echte Bärentraube. tiež oficinálna v ČsL 4 (musí obsahovať najmenej 2. trochu širšie a väčšie listy na rube hnedobodkované. cholagogum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). predovšetkým na horských lúkach a v riedkych kroviskách (najmä v zárastoch borievky). Valofyt Neo (sedatívum. Pach drogy je slabo aromatický. ju uvádzajú anglické herbáre.5 0. ktorý pochádza z južnej Európy. podobný brusnici. 5 — 1 0. 204. 203. talianski a francúzski lekári a v 18. Eugastrin (stomachikum. 51. lístky sa pri zložení velmi ľahko rozštiepia na dve polovice. francúzsky: Busserole.) Avronin — syn. tropických tráv. Medovka obsahuje málo silice (Oleum melissae). chuť mierne zvieravá. 57. 184.07 II. tenké a na okraji drobnopílkovité.5 0.). 182. zoskupené do riedkeho ovísajúceho strapca. maďarsky: Orvosi medvegerezd. Podobný význam má aj druhové meno uvarursi. pestuje sa v parkoch. vňať tvorí tiež zložku koreninových zmesí. horká.3 % aldehydu citralu). nardus (L. . ale až v prvej polovici 17.) Spreng.2 % silice./CsL 4 5 5 15/— 4 1 14/12 14/12 1. Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum.. ktorá má vajcovité. rýchlo sa sušia na slnku. s poliehavými a vystúpavými konárikmi. Wats. 197. prenikla natrvalo do materia medica. a najmä na cintorínoch. Najčastejšie ide o C. 8 3 3 2 14 14 1. 206. Ako cirkumpolárna rastlina bola medvedica na severe odjakživa ľudovým liečivom. silica sa podľa proveniencie označuje ako Oleum citronellae ceylanicae.08 Listy sfarbené ináč ako na rastline a rozdrvené listy Zdrevnatené stonky Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej ČsL 2 tvorí zložku čajoviny Species Valerianae a výťažok z medovky je súčasťou priemyselne vyrábaného prípravku Passit (sedatívum). rusky: MEDVĚDICE LÉKAŘSKÁ Listová droga — Folium melissae musí vyhovovať ČSN 86 6419: Znak Akosť — najviac v % I.: Vaccinium vitis-idaea L. Vresovcovité — Ericaceae Ľudovo: hrôznik. Medvedicová droga sa niekedy falšuje listom krušpánu vždyzeleného — Buxus sempervirens L. preto sa používa silica s obsahom citrónelalu a geraniolu získaná z rôznych druhov rodu Cymbopogon Spreng. balkánskych štátov alebo zo Škandinávie. v mydlárstve a i. ju začali ordinovať španielski. lebo múčnaté plody vraj s obľubou žerú medvede. Wats. Kvety sú ružové alebo biele. Podobná je i čučoriedka barinná (Vaccinium uliginosum L. 35.: C. Má podobný pach ako citrónová silica — Oleum citri. rastliny obsahujú asi 186 0. metabolikum. hypotenzívum). 199. 202. Listy sa zdrhujú v apríli alebo v júni. Striedavé listy sú kožovité. stor. 86. stor.) W. 74. náhradka ruského čaju). Ker vysoký 30—90 cm. umelým teplom (pri 55 °C). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. medveszôlô. anglicky: Bearberry. prevažne s obsahom citronelalu (25-54 %) a geraniolu (16—45 % ) . 83. Betulan (pomocná liečba pri ochoreniach močových ciest).Na vňaťovú drogu (Herba melissae) sa vzťahuje ČSN 86 681 1 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky hrubšie ako 5 mm Časti drogy sfarbené ináč ako na rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej I. 200. winterianus Jowitt — tak ju označuje ČsL 4). Vedecký názov rastliny pochádza z gréckeho arktos = medveď a stafylé = hrozno. Príbuzným druhom je brusnica obyčajná (Rhodococcus vitis-idaea (L. stále zelený.5 14 12 1 0. Medovka má aj potravinárske a technické použitie (v likérnictve. 240.).5 — 1. taliansky: Uva orsina. V predaji je aj droga osobitne balená v 5 g záparových vreckách (označené ako medovka lekárska). 29. V 13. flexuosus (Nees et Steud. Medvedica patrí v ČSSR k úplne chráneným rastlinám. často destilovaných cez medovkovú vňať. 225.

hyperosid pôsobí diureticky a flavonoidy dezinfekčné.po resorpcii sa arbutín štiepi na antiseptický pôsobiaci hydrochi- MORUŠOVNÍK BÍLÝ Moms alba L.5 g (ČsL 4). Plody sú krátkostopkaté čiernofialové moruše. anglicky: Mulberrytree. širokovajcovité.nón. Droga nie je vhodná na dlhšie užívanie — môže dôjsť až k otravám hydrochinónom. ďalej ester arbutínu s kyselinou galovou. tiež organické kyseliny (ursolovú. Droga býva častou zložkou oficinálnych urologických. čím sa zníži obsah trieslovín v prípravku. samičie sú s voľnými brvitými okvetnými lístkami. Kvety jednodomé alebo dvojdomé. ich aglykón hydrochinón. I). Aby sa glykozidy lepšie vylúhovali. čierna: strom so sivým kmeňom a červenohnedými konármi. sóda bikarbóna). biela: striedavé listy má nedele187 . maďarsky: Fehér eperfa. MORUŠA ČIERNA M. Samčie kvety majú zelenkasté okvetie. pridáva sa i do antidiabetických (pre predpokladaný obsah enkolínu). Droga sa používa aj vo veterinárstve. tvoria pazušné vajcovité nepravé klasy. elagovú a chinovú). aj metylarbutín (až do 12 % . Morušovité — Moraceae Nemecky: Weisser Maulbeerbaum. Arbutín v organizme nie je neškodný. Strom pochádza z Ázie. diuretických. Zvyčajná dávka drogy na odvar je 1. M.ČsL 4 žiada minimálne 7 % ) . španielsky: Moral camún. antireumatických alebo metabolických čajovín. rusky: . Čs. 8 12 4 1 12 6 3 4 MORUŠOVNÍK ČERNÝ Moras nigra L. MEDVEDICA LEKÁRSKA Medvedica obsahuje fenolový glykozid arbutín (hydrochinón-B-glukozid). maďarsky: Fekete (savanyú) eperfa. mierne antiseptikum). priemyselne vyrábaný prípravok s drogou je Species urologicae Planta (diuretikum.5 10/12 4 1 7 II. galovú. Pestujú ho na teplejších územiach v záhradách a pri komunikáciách. s nepočetnými lalokmi. pomocná čajovina pri chorobách močových ciest. hyperosid — 1. Podporuje napr. rusky: . niektorí autori pochybujú o jeho účinnosti. 104. 109. Nemecky: Schwarzer Maulbeerbaum. 19. myri- citrín. Pre docielenie alkalickej reakcie sa niekedy pridáva hydrogenuhličitan sodný (tzv. Listy striedavé. MORUŠA BIELA ON 86 6414 a ČsL 4 stanovujú pre drogu tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah arbutínu — najmenej ČsL 4 a I. francúzsky: Múrier noir. cholagogických.5 %) a v malom množstve iridoidnú substanciu monotropeín. príp. Droga je dezinficiens močových ciest — pôsobí iba pri alkalickej reakcii moču . flavonoidy (kvercitrín. Homeopatia pripravuje z čerstvých listov esenciu s podobnými účinkami a indikáciami ako alopatia. taliansky: Moro nero. smú sa v lekárni vydávať a používať do čajovinových zmesí a na predpísané prípravky iba rezané listy (sito č. vylučovanie cukru do moču (glykozúria) a poškodzuje pečeň. triesloviny galového a elagového typu (15 — 20 % ) . výhodnejší je však macerát za studena alebo zápar (1 kávová lyžička drogy na šálku). Čajoviny č. 105. 7/4 6 2 0.

Farmaceutický možno moruše hodnotiť ako mierne laxans.MORUŠA ČIERNA MORUŠA BIELA né až okrúhlastovajcovité alebo s niekoľkými nesúmernými lalokmi. ordinuje sa podobne ako alopatické prípravky.7-3. Veľmi lahodný je morušový sirup — Sirupus mororum. dajú sa aj nakladať ako kompót). z r. Palma. Zriedkavejšie použitie majú listy (používajú sa najmä z m. Moruše sa často pestujú v krovitom tvare a dlhoročným pestovaním sa vytvorili mnohé odrody. Kvalitné je i morušové víno. ktorý má medovitú chuť. a to vo forme rozotieraného prípravku Teep.). x tymaviensis Domin). horné skoro sediace. Možno z nich pripraviť šťavu (na liter šťavy asi 1/4 litra vody. asparagínovú aminokyselinu. Cod. Šťava sa niekedy používa na farbenie vína a podľa Hagera (1930) pri bolestiach v krku. regulačné pôsobenie na hladinu krvného cukru a odporúčajú sa pri cukrovke i ochoreniach podžalúdkovej žľazy (pankreasu). Kvety . Antické Grécko pestovalo m.5 g sirupu). Oddávna sa používajú v liečiteľstve. Za surová je to chutné ovocie. Pri chove húseníc listami čiernej moruše sa pradie hodváb prostrednej akosti. adenín (purínová báza. trnavská (M. francúzsky: Carotte commune. minerálne soli. prípadne sa užíva 2—6 g prášku denne. Moruše sa opeľujú vetrom. taliansky: Carota. biele až 22%). dnes sa pestuje pre chutné plody. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Wilde Mohre. Častejšie sa listy využívajú v homeopatii. u nás kedysi 188 pestovaného alebo triploidná forma m. Sušia sa bežným spôsobom. 800 g cukru a šťava z 1 citróna. Pomenovanie moruše súvisí s latinským morus — príp. pektíny a minerálne látky (do 1 % ) . M. španielsky: Pastanaga. Výhľadovou drevinou pre naše hospodárstvo by mohla byť m. Plody možno sušiť najlepšie umelým teplom. pijú sa 2—3 šálky denne). hoci nie sú náročné na pôdu. Na liečebné účely slúžia hlavne v južnej Európe (L. Pripisovali sa im narkotické i antitoxické účinky a slúžili aj na zlepšenie trávenia a na farbenie vína. čiernej a červenej (M. čiernej. čiernej). Plody obsahujú veľa sacharidov (9-10%. Pharm. 1964). glukózu. 1923 je 1. dôležitá zložka nukleových kyselín). severoamerického druhu. čiastka (vzhľadom na zložené plody). Druh bol importovaný z Ázie. čiernu a plody boli v staroveku veľmi obľúbené. Sú známe najmä z kultúrnej histórie starých Tadžikov. ktoré slúžili ako krmivo hodvábnika. Plody sú zelenkasté až biele alebo červenkasté moruše. biela sa pestovala v Číne. listy perovito zložené. triesloviny a prisudzuje sa im adstringentný účinok. stonky má ryhované a štetinaté. rubra L. rusky: MRKEV OBECNÁ Dvojročná bylina vysoká 30— 80 cm. ktorý sa pripravuje z čerstvých listov. V Strednej Ázii sa oddávna sušili a mleli na sladkú múku. Dobre usušené sú trvanlivé a nahradzujú cukor. ale nehojne. jablčnú a i. Moruše sa u nás pestujú.). ktorá sa pridávala do cesta. bielu i m. ako potrava pre húsenice hodvábnika sú vhodnejšie listy bielej moruše. maďarsky: Sárgarépa murok. MRKVA OBYČAJNÁ Daucus carota L. Moruše sú známe od najstarších čias. expektorans a zdroj na prípravu osviežujúceho sirupu bohatého na ovocné kyseliny (zvyčajná jednotlivá dávka podľa Brit. ovocné kyseliny (citrónovú. Biele plody sú vhodné na prípravu muštu. Predmetom zberu na liečebné účely bývajú dnes iba plody — Fructus mori (júl—august). Pôvodne ho pestovali pre listy. Z listovej drogy sa pripravuje asi 5 % odvar (varí sa 3 minúty. ktoré sa líšia najmä tvarom listov. Obsahujú veľa uhličitanu vápenatého. so zřetelnými pošvami. Ich zber sa robí v júli—auguste. je kríženec m. anglicky: Wild Carrot. gréckym meros = diel. dlho pestovaná najmä v karpatskej oblasti (na Slovácku známa ako molperně). Druhové označenie sa dáva podľa farby plodov.

U nás rastie v lesnom plemene ako všeobecne rozšírená burina suchých stanovíšť so skalnatým i hlinitým substrátom. ktoré ležia na dne kvetu. Plody majú korenistý pach a chutia horkasto a silno aromatický. kde sa pestuje vo väčšom množstve na semeno. na suchých pasienkoch. 1900) uvádza koreň mrkvy ako potravu pre ľudí i domáce zvieratá (v Anglicku ňou kŕmili najmä kone). upraženú ako kávovú náhradku a šťavu ako anthelmintikum (najmä proti škŕkavkám). provitamínu A i vitamínov B a C povýšili mrkvu na hodnotnú zeleninu. Z prarodiča . v pobrežných kroviskách. Variety s dlhým koreňom obsahujú v plodoch aj azarón. Mrkva okrem toho obsahuje silicu neznámeho zloženia (koreň asi 0. Z koreňa sa varí aj mrkvový cukrový sirup. Kvet obsahuje veľa nektáru. V kultúrnom plemene má typický pomarančovočervený koreň. zberané zrezávaním okolíkov krátko pred dozretím. Materiál sa po vymlátení dosuší. keď sú dostatočne veľké a dužnaté (jún—október).slabého koreňa divej mrkvy — sa vypestovali známe karotky alebo dlhé.MRKVA OBYČAJNÁ sú biele alebo žltkasté či ružovkasté. Pripravuje sa z nej aj liečivý karoténový výťažok. Na lepšie využitie provitamínu treba mrkvu čím jemnejšie postrúhať. Nektár sa roní z medových žliazok. V Kapitulári Karola Velkeho sa odporúčalo poddaným. Ako včelárska rastlina prichádza do úvahy všade. Mrkvu zamieňali najmä s paštrnákom (Pastinaca sativa L. Šťava — Succus dauci caroti recens expressus (zahustená: Roob dauci) je pomocným liekom pri rúpoch (oxyúriách) a škrkavkách (askaridoch) a výborným zdrojom provitamínu A. Významné množstvo sacharidov. Korene sa vykopávajú z pestovaných variet vtedy. aby ju hojne pestovali a nasledovali tak príklad kráľovských pestovateľov zeleniny. Mrkva kvitne asi v júni až septembri. vysoký obsah oranžového karoténu. V plodoch je do 1. napr. že na vidieku sa mrkvou farbí bledé maslo na žlto. ale i to. Droga: Radix dauci sativi. Med z mrkvy má tmavožltú farbu. lúkach a vo svetlých lesoch. Polívka (Kvétena z r. Pestuje sa v záhradách i na roliach. no i na mokrých stanovištiach. Mrkvová šťava i silica z nej pôsobia na svalovinu červov napred výslovne dráždivo a potom až ochromujúco. bezkyslíkatý daucín a karotíny. napr. Mrkve i plodom sa experimentálne dokázal slabý protihlístový (vermifúgny) účinok. Používanie dvojročných kultúrnych mrkiev možno odhadnúť asi na 5 000 rokov. Na mnohých miestach rozsiahlej ríše tohto panovníka sa utvorili základy mrkvových kultúr. Cenil sa čo len trochu hrubší koreň. Aj naši slovanskí predkovia ju radi jedli. Až v kuchárskej knihe labužníka Apicia ju nachádzame medzi zeleninami. 189 .01 %). ktoré prispeli k ďalšiemu rozmachu pestovania mrkvy v neskoršom stredoveku a na začiatku novoveku. Koreň má ešte veľa pektínov (11 %) a minerálnych látok (najmä draslíka).). Osvedčuje sa vraj i pri zväčšených mandliach detí. Predmetom ojedinelého liečebného používania sú plody — Fructus dauci. V liste je alkaloid pyrolidín. V Európe rastie divo a miestami je nenávidenou burinou. Mrkvu siali starí Rimania i Germáni. Názvom daukos označovali grécki lekári rozličné zelerovité rastliny. ale sa spracúvajú čerstvé. aby sa ľahšie predalo. na mokrých lúkách a rašelinách. ktorý osoží zraku (chráni pred šerosleposťou). počas kvitnutia rozostreté.6 % silice s vysokým podielom seskviterpénov a terpénových alkoholov. amsterdamské. pri dozrievaní plodov skrútené dovnútra. náklonnosti k polypom a ako adjuvačný prostriedok pri liečbe cukrovky (2 poháre šťavy denne). Plody sú rebrovité a štetinaté nažky. a to bez výškového obmedzenia. Na liečebné účely sa nesušia. Podľa staršej anglickej literatúry údajne prináša úľavu aj pri rakovinových stavoch. usporiadané do okolíkov. brunšvícke alebo frankfurtské i ďalšie mrkvy a nám neveľmi známe obrovské zelenohlavé belgické či zlatožlté francúzske a iné.

Sušia sa za bežných podmienok (koreň možno sušiť aj na slnku). dobrý svojho času dokonca prenikol aj do zeleninárskych záhrad (Anglicko). stopkaté. Plody sú nažky. lebo sa navzájom veľmi podobajú. Minerálne látky (najmä draslík) pôsobia mierne močopudne. Z drog sa pripravuje asi 5 % zápar. Stonka priama. Starí Gréci a Rimania jedávali mladé žihľavy a iné rastliny. auricomum. plytkolaločnaté. capitatum. francúzsky: Anserine ambroisie. ktorý urobil veľa pre botaniku. Pražené korene slúžia dodnes ako kávovina.Chenopodiaceae Nemecky: Dorf-Gänsefuss. anglicky: Good King Henry. riedko zúbkaté i celistvookrajové. Pre obsah železa tam slúži aj ako liek pri anémii a niektorých krvných ochoreniach. Droga obsahuje saponíny. krajovo nazývaného zlý Henrich. Bylina je dôsledným sprievodcom ľudských sídlisk od nížin až po horské stupne. dobrého slúžil neskoršie proti tuberkulóze a vňať ako purgans a zvonka na rany.ktorý s prídavkom sladového výťažku a pomarančovej alebo citrónovej šťavy je základom osviežujúcich a zdravých nápojov (u nás napr. botrys L. Klbkaté súkvetia i listy sú husto pokryté žliazkami. druhové pomenovanie m. ktoré majú vždy jednodomé rovnotvárne kvety a plody zatvorené do zveličených kroviek. vňať počas kvitnutia byliny (máj až august). rusky: MERLÍK VONNÝ MRLÍK VOŇAVÝ Vedecké pomenovanie mrlíkov (Chenopodium L. Už v antike sa stretávame s konzumom zeleninovej stravy (podmieneným však iba pudové). maďarsky: Jószagú libatopp (mirhafu). Výhľadovou špenátovou zeleninou u nás môže byť aj austrálsky mrlík zlatolistý . Mladé listy nahrádzali špenát a mladé výhonky zasa špargľu.. Palma. + Chenopodium ambrosioides L. Karotela). rusky: Trváca bylina vysoká 80—110 cm. Kvety v stopkovitej metline klbiek na konci byli. lebo o jeho slávu sa postaral práve tento náboženský rád asi v 17.Ch. ktorá sa jedávala zjari ako zelenina. maďarsky: Paréj libatopp. Ojedinele sa ešte pestujú ako špenátové rastliny juhoeurópske mrlíky Ch. Mrlíky treba odlišovať od lobôd — druhov rodu Atriplex L. na hornom Pohroní) zamieňala s mrlíkom dobrým pri zbere špenátových rastlín. Plody sú nažky. Jej dietetické účinky sa využívajú pri črevných a žalúdočných poruchách. Jednoročná bylina vysoká 30— 60 cm. kašli. Do čeľade mrlíkovitých z najznámejších rastlín patrí špenát a cukrová repa.. . triesloviny a minerálne soli. Plody niekedy tvoria zložku anthelmintických čajovín. M. niekedy sa nachádza ako nežiadúca prímes vo vňaťovej droge prietržníkov (Herba herniariae). Koreň sa zberá zjari alebo v jeseni. Dáva sa do súvislosti aj s „dobrým" francúzskym kráľom Henrichom IV. často červenkastá. Druh sa u nás aklimatizoval. dobrom. dobrého. Byľ priama. pôvodom z južnej Európy. V ľudovom liečiteľstve sa uplatňuje mrlíkový koreň — Radix boni-henrici. ešte i dnes miestami používané. Rozlišujú sa hlavne podľa výzoru listov. hoci to nie je práve najlepšia náhradka za špenát. španielsky: Buen enrique. Druhové pomenovanie odvodzuje Grimm z mena Henrich. železo. francúzsky: Bon-Henri. Mrlíkovité — Chenopodiaceae Nemecky: Tee-Gänsefuss. 190 medzi nimi aj mladé listy m.) je odvodené od gréckeho chén = hus a podion = nôžka. Obsahové látky sú neveľmi preskúmané. celistvookrajové. Heinrich.. odporúča sa aj ako pomocný prostriedok pri tuberkulóze. Koreň m. Listy podlhovasté až kopijovité. 1964). (Euphorbiaceae). ktoré sa podľa bobuľovitých červených plodstiev ľudovo nazývajú aj jahodový špenát (v ich kvetných klbkách dužnatie a červenie okvetie). Pochádza z tropickej Ameriky. u nás roztrúsené splanený. taliansky: Bono enrico. Aromatický m. listy striedavé. Obe drogy sa označovali aj ako Radix seu Herba lapathi unctuosi. foliosum a Ch. voňavého pochádza z gréčtiny: ambrossii + eides = podobný ambrózii (rastlina svojou vôňou pripomína ambróziu). a to pri bronchitídach. anglicky: Mexican Tea. španielsky: Hierba hormiguera.Ch. Ľudové liečiteľstvo u nás dodnes nezabudlo na spomínané indikácie. MERLÍK VŠEDOBR MRLÍK DOBRÝ MRLÍK DOBRÝ Chenopodium bonus-henricus L. odkiaľ prechodne preniká do okolitých porastov. Droga je obľúbená najmä v ľudovom liečiteľstve Talianska (L. (lebeda zahradní) sa u nás miestami (napr. či od neveľmi chutnej bažanky trvácej — Mercurialis perennis L. Mrlíkovité . Najbohatší z čeľade je práve rod mrlíkov (asi 40 druhov). Na dedine rastie na ušliapanej pôde. strapcový . Kedysi sa zriedka používala aj vňať — Herba boni-henrici. taliansky: Té di Germania. Najväčšie množstvá mrkvy sa zužitkúvajú v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. vzhľadom na tvar listov niektorých druhov. Ich systematika je pre začiatočníka ťažká. ako sa volali dobrí škriatkovia starých Germánov. Pestovanie špenátu sa rozšírilo až v stredoveku (z Perzie). slizy. najmä dojčiat a rekonvalescentov. alebo má odlíšiť rastlinu od blenu. Pomenovanie Chenopodium sme objasnili pri m. Oddávna sa ako liečivá rastlina pestuje vo vidieckych záhradách. Loboda záhradná — Atriplex hortensis L. rozkonárená. Užívajú sa 2—3 šálky denne. Mrlík doviezli do Európy z Mexika ako liečivú rastlinu pod názvom jezuitský čaj. jednoduchá. hemoroidoch ako emoliens. Pre obsah pektínov mrkva slúži na úpravu stolice pri hnačke.

nauzea. Silica obsahuje veľa askaridolu (60—65 %). Ako plnohodnotné anthelmintikum sa užíva Oleum chenopodii anthelminthici. 6 5 1 13 19 0. anthelminthicum L. Ordinoval sa aj v prášku a robila sa z neho známa tinktúra (Tinctura Botryos mexicanae). Droga i silica prichádza do obchodu skoro výhradne z USA. po jej preskúmaní sa našli diploidné. príp. protihlístový. antiastmatikum a emenagogum (zneužíval sa i abortívne). závraty. Občas ho možno obracať a pritom vyradiť zle zafarbené listy.stor. 1940 používaná ako oficinálny osviežujúci a žalúdočné stimulačný prostriedok.0 %. Treba ho pokladať za jedovatý. Keďže rastlina vytvára rozličné chromozómové rasy. okrem toho napr. — m. V ťažších prípadoch môže dôjsť aj k ochrnutiu dýchacieho centra.3 %). Oktoploidná varieta sa ešte dnes terapeuticky hojne využíva. aj p-cymén a α-terpinén. hexaploidné i oktoploidné variety. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch — ľahko vlhne. kde sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. v Rakúsku ešte r.25 II. Príznaky otravy z predávkova- MRLÍK VOŇAVÝ nia. gáfrovitú chuť. j. ktoré sa morfologicky iba nepatrne líšia. ktorý sa získava destiláciou vodnou parou z odkvitnutých plodových konárikov severoamerickej rastliny Ch. v ktorej sa nachádza peroxidický monocyklický monoterpén askaridol. Má príjemný korenistý pach a ostrú. Odrezávajú sa len kvetonosné bylinné časti. paréza (čiastočná obrna). Ľudové liečiteľstvo Južnej Ameriky Vňaťová droga (Herba chenopodii) sa kontroluje podľa ČSN 86 6820: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. droga obsahuje aj saponíny. Oproti iným vňatiam schne pomaly. M. tetraploidné. niekedy i kŕče a poruchy sluchu (hučanie v ušiach). Výťažnosť býva asi 0. potom cymol a ďalšie terpény. voňavý obsahuje najmä silicu (až 0. hlavne v USA (Chenopodium anthelminthicum L. najmä silice.15 okrem použitia drogy proti črevným parazitom ju užíva na úpravu nepravidelnej menštruácie. Mrlík voňavý sa hojne pestuje v strednej Európe. Ako oficinálna je v homeopatickom liekopise. Materiál sa suší v tenkých vrstvách oddelene ako silicová rastlina. V niektorých krajoch sa dokonca na liečebné účely pestoval. Mrlík je jedným z najstarších surogátov za čínsky či ruský čaj. zriedkavo používaná droga pochádza z kultivovaných rastlín. Je však prudko účinná a bez rady lekára sa nesmie užívať. astme. dávka je pol kávovej lyžičky na šálku záparu. únava. V Európe sa ešte cenila aj pri angine pectoris. silica európskeho pôvodu sa jej nevyrovná.2-2. Vo svojej mexickej a brazílskej domovine je známy aj ako vermifúgum (proti vnútorným črevným parazitom).). sú motorický nepokoj. niekedy na podporu trávenia. nervových slabostiach a pri ochrnutí po porážke. Zberá sa kvitnúca vňať — Herba chenopodii. 191 . 3 2 0. teplotou do 35 °C v tieni. stimulans. Strata na hmotnosti je asi 70 %. ktorý sa pestuje hlavne v USA. t. V terapii — predovšetkým v Amerike. aj ako tonikum. sa uplatňuje buď silica. a to dva-tri razy do roka (jún-september). Vňať sa užíva zriedka — je anthelmintikum.5 13 16 0.

smradľavého (Ch. Vedecké označenie mydlice vzniklo z latinského sapo = mydlo. keď sa z akýchkoľvek príčin nedajú ordinovať moderné syntetické liečivá (napr. najmä denných motý- Na koreňovú drogu — Radix saponariae sa vzťahuje ČSN 86 7027: Akosť — najviac v % Znak Zvyšky nadzemných častí rastlín Zle očistené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Tvorí surovinu pre alkoholové výťažky a rozotierané prípravky Teep. Druhový názov officinalis = latinsky lekárenský. piesok a z rastlinných surovín akési otruby z vlčieho bôbu. (pozri gypsomilka metlinatá). výrazne páchnúci trimetylamín. španielsky: Saponaria. Mydlica sa opeľuje podobne ako väčšina zástupcov čeľade: prostredníctvom hmyzu. anglicky: Soapwort. Druh uprednostňuje mokré a vlhké lužné a lúčne pôdy. Klinčekovité — Dianthaceae (Silenkovité — Silanaceae) Ľudovo: mačacie mydlo. prípadne odtučňovali nespracovanú vlnu. V homeopatii má širšie uplatnenie čerstvá kvitnúca vňať m. na povrchu hnedé. len hore rozkonárené. kôra mimoriadne vláknitá a drevo biele. Plnokveté formy mydlice vysádzané v záhradkách na okrasu do drogy nepatria. O mydle na umývanie hovoril až lekár Galenus. Kvety biele alebo ružové. sódu.). hnedastej alebo žltkastej farby. elipsovité. Drogu Radix saponariae albae tvoria druhy rodu gypsomilka — Gypsophila L.). keď ešte nebolo známe mydlo — prali nimi. zvané lomentum. hlístam a aj pásomniciam. Iné druhy klinčekovitých rastlín majú podzemky s korkom sivej. V staroveku si mydlicu cenili skôr liečebne ako technicky.alebo čistý askaridol. MYDLICE LÉKAŘSKÁ MYDLICA LEKÁRSKA Saponaria officinalis L. Pre pomerne veľkú jedovatosť silice i askaridolu je uplatnenie zriedkavé. Gréci pokladali koreň MYDLICA LEKÁRSKA za oficinálny. celistvookrajové. rusky: Trváca bylina vysoká až 80 cm. ale tiež ako koreň mydlice. proti kŕčom (spazmolytikum) a i. maďarsky: Tajtékzó szappanfú. lišajoch a vredoch. Ordinovali ju pri lepre. Hippokratovo strouthion možno chápať ako rozličné druhy južných gypsomiliek. Plody sú vajcovité tobolky. Používa sa iba vtedy.) Scop. stonky priame. že koreň rozmiešaný vo vode veľmi pení. Antika mala síce už priam luxusné kúpele a ľudia sa kúpali veľmi často. a najmä preto. a to proti škrkavkám. Gypsomilky i mydlica im robili dobré služby v dobe. piperazínového typu). ktoré všeobecne vytlačili z používania rastlinné anthelmintiká. zoskupené vo vrcholíkových súkvetiach. pre dávne používanie pri praní. Pri zámenách sa stretávame s prímesami mliečnika chvojkovitého (Tithymalus cyparissias (L. Jeho korene sú však veľmi tenké. 8 6 2 2 13 10 192 . francúzsky: Saponaire. Obidva druhy sa za mladi veľmi podobajú. aplikované na podporu menštruácie (emenagogum). vulvaria L. ale na umývanie používali po- taš. Rastie aj v pobrežných húšťavách a na vlhkých pieskoch. ktorá obsahuje účinný. mydlička Nemecky: Echtes Seifenkraut. 4 3 1 1 13 7 II. Listy protistojné. taliansky: Saponaria. Rastlinu nachádzame už u starovekých arabských lekárov.

hemolytický index drogy je asi 1 200 až 1 800 (2 000). Slúži na pranie jemných tkanín (nerozkladá farby). Ordinoval sa od 5. chutí sprvu sladkasto. Po rýchlom a krátkom omytí (pozor: saponíny sa vodou vyplavujú!) a zbavení nadzemných častí sa suší na vzdušnom mieste. vnútri s tmavými červenými skvrnami. na slnku. Druh rastie v kroviskách.Scrophulariaceae Nemecky: Roter Fingerhut. Vňať sa liečebne využíva zväčša ako expektorans. Antické Grécko a Rím náprstník nepoznali. m. prízemná ružica vajcovitých listov je zúžená na báze do krídlatej listovej stopky. Izolované saponíny (predovšetkým však z gypsomiliek) tvoria niekedy zložku expektoračných prípravkov. pozostávajúce prevažne zo saponasidov A. ktoré hľadajú na dne kvetov medovinu. neskôr sladko-horko až nepríjemne škrabľavo. Usušené korene sú krehké. čo sa robí odrezávaním nadzemných častí na začiatku kvitnutia (jún—júl). Zber listov — Folium digitalis pur193 . kyslé bidesmozidy. Pomenovanie náprstníka pochádza z latinského digitus = prst. anglicky: Foxglove. Drogu možno použiť ako metabolikum. kopijovité. kvety s rúrkovito zvonkovitou korunou bledočervenej farby. kým neskrehnú všetky byle. furunkulóze. s prevahou kardenolidov A-skupiny a pod. ďalej do zubných pást i práškov a pod. riedkych lesoch a na rúbaniskách vo výške 500-1 500 m n. ktoré majú spoločne sapogenín gypsogenín. maďarsky: Piros gyuszúvirág. Droga nemá pach. francúzsky: Digitale pourpure. taliansky: Digitale. Krtičníkovité . ktorý r. na vzdušnom mieste. Koreň mydlice má široké technické uplatnenie. Pevné miesto získal v liečiteľstve po skúmaní anglickým lekárom Witheringom. Rastie predovšetkým v západnej Európe. alebo skoro zjari (marec). Treba však upozorniť. NÁPRSTNÍK ČERVENÝ NÁPRSTNÍK ČERVENÝ + Digitalis purpurea L. 1785 vydal spis o náprstníku a jeho uplatnení v terapii srdcových chorôb. Často sa pestuje pre okrasu. bez obracania. digitale = náprstok. krčných a kožných ochoreniach. že saponínové drogy sú na dlhší čas užívania nevhodné. Čajovina č. umelým teplom (do 70 °C). Uprednostňuje pôdy s vysokým obsahom mangánu. resp. a to z rastlín 2—3 ročných. ktorá sa indikuje pri ochoreniach z nachladnutia a niektorých stavoch depresie. stor. sa vykopáva buď v jeseni (október — november).Herba saponariae rubrae. Dávka na deň je odvar z 10 g drogy na 200 ml vody alebo 1 lyžička práškového koreňa na pohár studenej vody. depuratívum a pre protizapalove pôsobenie sa uplatňuje príležitostne pri zápaloch mandlí. španielsky: Digital. V homeopatii sa z koreňa pripravuje tinktúra.ľov. s triterpénovým jadrom. výťažok je dobré sekretolytikum. ale aj na liečebné účely — rozličné chemické rasy. jej listy sú sediace. Plody sú tobolky. ba aj reumatizme a kĺbových ťažkostiach. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru a užíva sa po lyžiciach. príp.Radix saponariae rubrae. 67. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . C a D. B. kostrou. maceruje sa 8 h a po scedení počas dňa vypije. čím vyvolávajú nepríjemné vedľajšie účinky. potom aj ako metabolikum pri niektorých kožných ochoreniach. pre vzhľad kvetnej koruny. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. druhové označenie vyjadruje farbu kvetu. Koreň . napr. rusky: NÁPRSTNÍK ČERVENÝ Dvojročná bylina vysoká 30— 120 cm. Stonka vyrastá v druhom roku. pri rozličných komplikáciách v šestonedelí. plynule prechádzajú do súkvetia — jednostranného strapca. saponíny sa môžu vstrebávať. Suší sa jednotlivo rozložená. Koreň rastliny má predovšetkým expektoračné účinky a slabšie diuretické. Obsahovými látkami drogy sú predovšetkým saponíny (asi 2.5 — 5 % ) . Niekedy sa zberá vňať . Oddávna bol známy v írskom liečiteľstve.

saponínové glykozidy. napr. španielsky: Digital lanosa. ktoré na rozdiel od glykozidov n. má však holé stonky a rub listov. že listy n. materiál treba urýchlene dodať nákupni. očných zápaloch a poruchách videnia. aj molekulu kyseliny octovej viazanú na jeden z cukrov. pôvodne ukladané v rastline ako prvotné glykozidy. druhové meno je z latinského lanatus = vlnatý. indikujú sa per os. III). nemá pach a chutí horkasto. Sekundárne glykozidy možno chemicky previesť na glykozidy n.digitoxigenín. tigonín — zlepšujú resorpciu účinných glykozidov). Odštiepením cukru (jednej molekuly glukózy) vznikajú sekundárne glykozidy. droga je teda kardiotonikum — užíva sa pri srdcovej insuficiencii všetkých druhov. Pri všetkých náprstníkových prípravkoch je nebezpečenstvo kumulácie (hromadenia v organizme) a predávkovania. pričom sa menia na sekundárne glykozidy digitoxín a gitoxín. Hlavné glykozidy sú purpureaglykozid A (aglykón digitoxigenín) a purpureaglykozid B (aglykón gitoxigenín). gitoxigenínom a gitaloxigenínom. Pôvod vedeckého pomenovania sme uviedli pri n. Hromadne vyrábané prípravky s obsahom čistých glykozidov majú dnes významné miesto v terapii. V liečebnom použití musí mať droga biologicky presne stanovenú účinnosť (podľa ČsL 2 sa list označuje ako titrovaný). červeného (digitoxín. digipurpinín — (asi 1 %). naj- . Používajú sa čisté látky a ich deriváty. pregnanové glykozidy. Listy v prízemnej ružici i stonkové sú kopijovité. Digitoxín tvorí aj zložku práškov Felsol.40 % ) . najlepšie pri umelom teple teplotou medzi 6070 °C. Dáva sa mu však prednosť vtedy. Suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na tienistom mieste.15-0. Nemecký liekopis žiada nastavenie normovaného listu na obsah 0. D 4) s podobným použitím ako prípravky v alopatii. Droga obsahuje vyše 30 druhov jedovatých a veľmi labilných srdcových glykozidov (v priemere asi 0. anglicky: Woolly Foxglove. N. NÁPRSTNÍK VLNATY + Digitalis lanata Ehrh. zoskupené v hustom klase. zápale dvanástnika. luteolín-7glukozid). červenom.3 % kardenolidov (Ph. Zber možno robiť aj viac ráz do roka. lebo inak nastáva enzýmový alebo tepelný rozklad účinných glykozidov. francúzsky: Digitale laineuse. digoxigenín. nákup pre potreby farmaceutického priemyslu pochádza výhradne z pestovaných druhov. Okrem iného majú silné diuretické účinky. červeného majú 3 — 5 x vyššiu účinnosť na insuficientné srdce a odvtedy jej význam stúpa. zlyhávanie) a odstraňovanie v tele nahromadenej vody touto nedostatočnou činnosťou (druhotné močopudné účinky). Kvety má hnedobiele. List je tmavozelený. V terapii sa používajú v súčasnosti iba čisté látky a ich deriváty. Materiál sa suší umelým teplom (40—60 °C). Rastlina našla liečebné uplatnenie iba v novšej dobe.saponíny — spirostanolové glykozidy (digitonín. žltačke. červený. Vylúčením cukrov a kyseliny octovej sa vytvárajú už liečebne neúčinné aglykóny (geníny glykozidov . kardenolidové digilanidy (cca 1 %). rusky: (druh sa neuvádza v európskej časti ZSSR) NÁPRSTNÍK VLNATÝ Rastlina sa podobá na n. pomer zosušenia je asi4 — 5 : 1. pričom niektoré sú špeciálne iba pre digitalisové glykozidy (digitoxóza. ktoré sa užívajú pri astme. K terapeutickým glykozidom n. teda ústami. jeho zámeny pri zbere prakticky neprichádzajú do úvahy. ale aj pri gastritíde. gitonín. za suchého počasia a v poludňajších hodinách. digitalinum verum a strospezid. digitalóza). Najčastejšie nežiadúce príznaky sú nevoľnosť. Ďalšími obsahovými látkami drogy sú enzýmy. vlnatého v porovnaní s listami n. ktoré ľahko odštepujú z glykozidovej väzby molekuly glukózy. Látky účinkujúce na srdce tvorí glykozidová zmes s aglykónmi digitoxigenínom. Zrezávajú sa po oschnutí rosy.5 % digitoxínu. v druhom roku počas kvitnutia (jún—august). sprevádzajú ich glykozidy neúčinné na srdce (digitanolové a pregnanové glykozidy. ak treba dosiahnuť rýchlejší účinok a keď sa nevyžaduje dlhšie pôsobenie. Hlavné obsahové látky sú srdcové glykozidy — lanatozidy A—E. červeného obsahujú okrem špecifických cukrov (troch molekúl digitoxózy). červený. Dafer a Lasch v 30-tych rokoch nášho storočia dokázali. Rastlina pochádza z Balkánu (podľa niektorých prameňov zo severného Maďarska). vlnatého. pri prvých príznakoch je nutné liečbu prerušiť. ktoré stimulujú (dávajú popud) bradykardiu (spomalenie srdcovej činnosti). maďarsky: Gypjas gyuszúvirág. Pri aplikácii náprstníkových prípravkov treba sa vyhýbať podávaniu liekov s obsahom vápnika. Z čerstvých listov zberaných na začiatku kvitnutia sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. ktoré sa nahradzujú účinnými princípmi n. Preto sa treba presne pridržiavať návodov na spracovanie: listy sa zberajú v septembri—októbri (podľa obdobia výsevu) z jednoročných rastlín (iba prízemná ružica). cholín a acetylcholín. digitaloín. Listy obsahujú vyše 60 druhov mimoriadne nestálych srdcových glykozidov. počet cukrových jednotiek v glykozidovej väzbe je 1—5. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Wokes. i digoxín). hlavne bradykardii (spomalená srdcová činnosť) a stenokardii (nedokrvenosť srdcového svalu). vlnatý sa v súčasnosti používa podobne ako n. červeného 194 patrí aj menej dôležitý odorozid H. taliansky: Digitale lanosa. Keďže n. gitoxigenín. sliz (mierni dráždenie) a ďalšie látky (výskum ešte nie je uzatvorený). ale aj injekčné (parenterálne). U nás sa pestuje v kultúrach. Krtičníkovité — Scrophulariaceae Nemecky: Wolliger Fingerhut. Hlavná indikačná oblasť je srdcová hypertrofia (zväčšenie) s insuficienciou (nedostatočná činnosť. nauzea a dyspesia. vlnatý je u nás vo voľnej prírode ojedinelý. resp. prítomné sú aj flavóny (luteolín.5 10 4 pureae sa robí v prvom roku rastliny zvyčajne v auguste. Eur. Ich štiepenie (hydrolýza) nastáva už pri zbere.Droga — Folium digitalis purpureae — podlieha požiadavkám ČSN 86 6410: Znak Zhnednuté listy Rozdrvené listy Iné časti materskej rastliny Minerálne prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCL Najviac v % 1 2 2 0. List má obsahovať minimálne 0. gitaloxigenín a diginatigenín). gitoxín. Listová droga sa dosť podobá listom skorocelu.

canariensis L. najmä na pasienkoch pre husi. z našich prípravkov sú to: Acedigal (kvapky. lutea L. plazivý (Potentilla reptans L. Digitoxin SPOFA (dražé). Byľ poliehavá. Pre bohaté olistenie býľ bylín sa zber dá dobre robiť kosákom „pod rukou" i voľne 195 . Lanatosid C SPOFA (dražé. na dlhých stopkách s priemerom 1-2 cm. žltý (D. Ako všetky nátržníky. (španielske druhy). Nátržníky dostali svoje meno Potentilla podľa toho. vysoká 15—50 cm. návesníček.NÁPRSTNÍK VLNATÝ jekcie.). čapíky. D. s listami dlaňovito zloženými z 5 — 1 úzkych. francúzsky: Anserine. kde sedávajú husi). že niektorým druhom sa pripisovali znamenité liečivé vlastnosti (z latinského potens = mocný).. päťpočetné. strieborný — P. kanársky (kultivuje sa v Polsku). husí opeľuje hmyz. husičky. Druhové anserina je z anser = hus (rastlina často rastie tam. s dlhostopkatými listami rozdelenými na päť lístkov predĺžené obrátene vajcovitého tvaru. husie kvietko. NÁTRŽNÍK HUSÍ Potentilla anserina L. injekcie). pazušné.) je rovnako hojný na podobných stanovištiach. Felsol prášok (antiastmatikum). injekcie). in- Na listovu drogu — Folium digitalis lanatae — sa vztahuje ON 86 6434: Znak Ináč sfarbené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Celkový obsah lanatozidov — najmenej z toho lanatozidu C — najmenej Akosť — najviac v % I. Príbuzný a veľmi podobný n. Digoxin SPOFA (tablety. 6 4 4 11 12 6 0. micrantha L. D. Predmetom zberu i nákupu býva vňať . mochna lesklá. — n. strieborník Nemecky: Gänsefingerkraut. grandiflora Mill. kvapky). Ostatné nátržníky sa líšia hlavne zložením listov. kačičky. Digoxin SPOFA (injekcie. španielsky: Argentina. obrátene vajcovitých až kopijovitých lístkov. husie mydlo. Rastie v blízkosti sídlisk na mierne vlhkých pôdach s vysokým obsahom dusíka. zakoreňujúca. námožníček.) — obidva rastú aj u nás. 3 2 2 11 10 4 0. thapsi L. taliansky: Anserina. veľkokvetý (D.Rosaceae Ľudovo: husia nôžka. pre účely veterinárne). anglicky: Silverweed. Plody sú nažky. rusky: MOCHNA HUSÍ („STŘÍBRNÍK") mä v skupine kardiotoník (lieky na posilnenie srdcového svalu) a v priemyselne vyrábaných prípravkoch sú srdcové glykozidy stabilizované v presne známom množstve. n. Z iných druhov náprstníka sa v zahraničí priemyselne spracúva aj n. maďarsky: Liba pimpó. tablety. čiarkovitých. na rube bieloplstnatých lístkov. (rastie najmä v Taliansku) a D. Je to trváca trsovitá bylina vysoká 10— 40 cm. ferruginea L. D. Vyhľadávajú ho najmä včely a osy. Kvety žlté. Do palety fytoterapeuticky účinných nátržníkov možno zaradiť aj n. z menej známych je to napr.2 25 % II.Herba anserinae. Ružovité .1 35 % Trváca bylina s hrubým rozkonáreným podzemkom. často aj na mierne slaných. tak aj n. Listy nepárnoperovito zložené z hlboko pílkovitých. argentea L. označovaná aj ako Herba argentinae. sediacich. Poskytuje im dostatok peľu i medoviny.

lístky hrubozúbkaté. aj cholín a mastné kyseliny. Trváca bylina vysoká 10—30 cm. sedmílist. D 1 až 0). 30. Plody sú nažky. Suší sa v tieni prirodzeným teplom (ak umelým. Možno ho dochutiť cukrom. Druh nie je prieberčivý. 3-5-početné. i. Po očistení 196 sa umyje a suší podobne ako vňať. 34. Schne rýchlo.P. 29. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . španielsky: Tormentila. strieborný sa užíva ináč: 1 polievková lyžica vňate sa namočí do pohára studenej vody. flavonoidy a sliz. na zapálené a krvácajúce rany a pod. Byľ poliehavá. kolíkových bolestiach žalúdka i čriev a podobných poruchách (pri meteorizme). Vlastný zber vňate sa robí počas kvitnutia (máj-august) z nezašpinených jedincov. Možnosť zámeny s inými druhmi rodu je však aj tak . 10 6 2 12 14 NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ Potentilla erecta (L. anglicky: Common Tormentíl. N. ako má n. mochna lesná. potom pol hodiny vylúhovať. Viaže sa na kremičité pôdy. zápaloch v ústach. Kvety žlté. takže ju možno i obracať. Liečebný efekt sa prejaví po 4—5 dňoch užívania.) Räuschel Ružovité — Rosaceae Ľudovo: červienkový koreň. N. žalúdočných a črevných kataroch. Pre náchylnosť na zaparenie treba materiál vždy dobre našuchoriť. Sušenie trvá dlhšie. na rúbaniskách atď. v lesných zárastoch. nie vyše 40 °C).. Pomer zoschnutia 3 : 1 . prietržník. antiflogistikum a mierne spazmolytikum.NÁTRŽNÍK HUSÍ Užíva sa pri hnačkách. vystúpavá až vzpriamená. na omývanie i obklady. s nápadne hrubým uzlovitým podzemkom. 229. má v kvetoch iba po štyri korunné lupienky. MOCHNA NÁTRŽNÍK ručne. maďarsky: Vérontó fú. kým ostatné (neplazivé) druhy nátržníkov po päť. Vňať i podzemok sú trieslovinovou drogou s podobnými účinkami. že je Vysokohodnotný prostriedok tíšiaci kŕčovité bolesti bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. husí má výrazný spazmolytický účinok pri bolestivej a dlhotrvajúcej menštruácii. zahreje sa a nechá vrieť 2 minúty. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na pohár záparu a pije sa 2—3 x denne. vnútornom krvácaní. Hlavná obsahová látka drog je termolabilná. bolestiach zubov. 35. chemicky nie celkom preskúmaná. 6 3 1 12 10 II. robí sa tak na výslovnú objednávku. Prieskumy dokázali. v droge je najviacej katechínových trieslovín (6-10 %). Vedľajšie účinky sa nepozorovali ani po dlhšom užívaní. 36. 223. Čajoviny č. rovný . tormentol. vyrastajú z pazúch listov. zvonka na kloktanie. 221. 37. taliansky: Tormentilla. Príbuzný n. horčiny. 32. Uplatňuje sa predovšetkým pri menštruačných kolikách. nátržník. rusky: . 233. v podzemku o. V homeopatii sa z kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. Dajú sa aplikovať ako adstringens. Vlažný odvar sa pije 2—3 x denne. Pri sušení sa však nedrobí. zelených. Zriedkakedy sa žiada zberať iba podzemok . vzpriamený. francúzsky: Tormentille. Vykopáva sa skoro zjari (marec) alebo neskôr v jeseni (október). Droga nemá chuť ani pach. lebo podzemok je dosť hrubý. Znáša nízku aj vysokú pôdnu vlhkosť.Radix (Rhizoma) anserinae seu Radix (Rhizoma) argentinae. rozkonárená. 90. na dlhých a tenkých stopkách. 159. listy dlaňovito zložené. Nachádzame ho vo všetkých pásmach našich zemepisných šírok na lúkach. Na vňaťovú drogu — Herba anserinae — sa vzťahuje ČSN 86 6818: Akosť — najviac v % Znak Iné a ináč sfarbené časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. pri bolestiach v ústnej dutine. Vňať je náchylná na zaparenie pri zbere i sušení. Na kúpele a vonkajšie upotrebenie sa dávka drogy zvýši (1 lyžica na pohár). sedmizámková zelina Nemecky: Hohes Fingerkraut. Mladá vňať slúži niekedy v domácnosti ako zelenina.tiež vitamín C a minerálne látky. recta L. s priemerom iba 5-12 mm.

Účinné obsahové látky tvoria katechĺnové (tormentilové) triesloviny (17-25 % ) . niekedy aj v máji—júni a auguste—septembri. Na homeopatické účely sa používa čerstvý podzemok. pri silnej menštruácii a pod. aj črevného a žalúdočného. ľudovo nazývanými múria noha). pozri cudzokrajné drogy). Odvary drogy sa používajú aj pri kĺbovom reumatizme na obklady alebo ako zložka mastí na mokvavé rany.NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ né koliky. Z vykopaných podzemkov sa odstránia zvyšky hliny. hrubšie sa rozrežú a dajú sušiť na vzdušné miesta (lepšie je umelým teplom pri teplote 40 °C). Pri silných hnačkách sa dá 1 čajová lyžička drogy do pol pohára studenej vody. Droga má pomer zosušenia asi 3 : 1. Droga sa užíva pri hnačkách. ďalej glykozid tormentilín i tormentol a stopy silice.) a tmavá droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Akosť — najviac v % I. Materiál sa nezaparuje a nedrobí. nadzemné časti. že droga sa celkom vyrovná americkému rataňovému koreňu (Radix ratanhiae — ČsL 4. Latinský názov Potentilla sa pôvodne používal v stredoveku iba pre n. ktorá spolu s ČsL 4 má tieto základné znaky: Znak Iné časti materskej rastliny ako podzemok (korene a pod. umyjú sa. Trieslovinový komplex pôsobí antibakteriálne. Dávkuje sa 1/2 kávovej lyžičky na šálku odvaru 2—4x denne. úplavici.5 14 6 3 9 9 5 6 4 1. vhodná je aj tinktúra — Tinctura tormentillae. II. Skladuje sa v uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. Podzemok (koreň) začerstva vonia podobne ako ruže a starý v tme svetielkuje. proti ktorým sa droga oddávna používala. Droga je silné adstringens. 8 2 3 14 ČsL 4 8 1 1. či vyrážky. ba potvrdilo sa. antidiaroikum a antiflogistikum (na zápaly slizníc).5 12 Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej .5 11 4 1 1. drobné korienky (možno to robiť až doma). husí. krvácaniach každého druhu (napr. Po 10 minútach sa obidva výluhy spoja a využíva sa počas dňa. na popraskané ruky alebo pery. na lome červenkasté až červenofialové. ako kloktadlo pri zápaloch hrdla a pod. Je oficinálna v ČsL 4 ako Radix tormentillae. Suché podzemky sú veľmi tvrdé. mandlí. z ktorej 20—30 kvapiek vo vode poslúži na natieranie zapálených slizníc úst. Vhodnosť jej uplatnenia v terapii hnačiek sa spoľahlivo dokázala i vedecky. Zber sa robí buď v marci—apríli.). Majú nenápadný pach a veľmi zvieravú chuť. alebo v októbri. Z včelárskeho hľadiska sa rastlina veľmi cení pre obsah medoviny a značné množstvá peľu. výluh sa zleje a zvyšok drogy sa preleje vrelou vodou. Zber je potrebné robiť po dohovore s nákupňou. Predmetom zberu sú podzemky dokonale zbavené koreňov. alebo sa odvodzuje z latinského tormentina = črev- Na podzemok (Radix — Rhizoma tormentillae) sa vztahuje ČSN 86 7019. Dodnes zachované pomenovanie Tormentilla v názve drogy (Radix tormentillae) vychádza z latinského tormentum = bolesť. Prášok z podzemka sa niekedy dával aj do zubných práškov (a dáva sa opäť aj dnes). Vykopávajú sa opatrne (najlepšie špeciálnymi trojprstovými motyčkami. vylúhuje sa 8 h. Technicky droga slúži ako farbiaci prostriedok (farbí kožu na červe197 veľká.

44. je prísada pri výrobe atramentov atď. Plody sú ohnuté nažky bez chocholca. 31. Úbory n. španielsky: Calendula. Predmetom zberu sú sýtooranžové korunné lupienky vytrhávané z plno- Na kvetnú drogu so zákrovom (Flos calendulae cum calyce) sa vzťahuje ČSN 86 6221 a bez zákrovu (Flos calendulae sine calyce) ČSN 86 6222. Zriedka splanieva.C. francúzsky: Souci officinal. Nátržník býva veľmi častou zložkou mnohých čajovinových zmesí.56. Táto rastlina sa dokázateľne ordinovala v 16. maďarsky: Korômvirág. 42. Je všeobecne známa. Iné časti rastliny ako kvet Droga sfarbená inak ako kvety Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 3 12 13 II. V ČsL 4 je okrem drogy oficinálna aj Tinctura tormentillae. Vedecký názov nechtíka vychádza z latinského calendae = prvý deň v mesiaci (narážka na dlhé obdobie kvitnutia alebo na počet jazykovitých kvetov — „ako dní v mesiaci"). listu čučoriedky a sušených fazuľových strukov bez fazule (biela sorta) — 2 lyžičky na macerozápar na 2 poháre vody (dávka čajoviny sa napred 8 h maceruje za studena v pohári vody. 141.Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: krusíček. extrakt je v masážnom roztoku Herbadent a v ústnej vode Herbadent (antiseptikum) a tinktúra v roztoku Stomatisan (antiseptikum ústnej dutiny). po zliatí sa čajovina preleje pohárom vriacej vody. 2 3 12 11 II. taliansky: Calendola. najmä vo viniciach. Pochádza z južnej Európy. vňať na nakurovanie a šťava z rastliny pri bolení zubov. sú menšie. roľného . arvensis L. pripravuje sa perkoláciou drogy. 38. Podľa Turcka sa dáva nátržníkový podzemok aj do čajovín proti cukrovke: rovnaký diel podzemka nátržníka. 5 6 12 15 bez zákrovu I. 3 6 12 13 .216. dlhostopkaté. mesiačik. Využíva sa aj vo veterinárnej medicíne (podobne ako v humánnej). Identifikácia nechtíka v histórii je veľmi ťažká. Rastlinu pestujú v okrasných záhradkách. neobstojí — išlo o chryzantémovku vencovitú (Chrysanthemum coronarium L. stor. jeho klymenon je však určite nechtík roľný. NECHTÍK LEKÁRSKY Calendula officinalis L. ktorý rastie v teplejších oblastiach.no). 39. pri vynechávajúcej menštruácii (kvet s vi198 nom). 138. okrajové kvety majú väčšie. rusky: MĚSÍČEK LÉKAŘSKÝ NECHTÍK LEKÁRSKY Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 30-50 cm. Tvrdenie starších i mladších farmakognostov. Základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % Znak so zákrovom I. 10 minút sa nechá postáť a výluhy sa spoja). 1817 ju Westring odporúčal pri rakovine maternice. Okrajové kvety slúžili oddávna na falšovanie šafranu. jednoduché. 32. úbory po odkvitnutí ovisnú. Listy má striedavé. úbory väčšinou oranžovožlté.41. R. anglicky: Pot Marigold. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku čajoviny Tormentan (užíva sa pri letných hnačkách. trieslo na kože. že Dioskoridovo chrysanthemon predstavuje nechtík.). na úhoroch a rumoviskách. 27.. nahotka liečivá. slniečko Nemecky: Garten-Ringblume. Čs. Astrovité . Čajoviny č. tráviacich poruchách žalúdka). 28.

kvetých úborov bez zvyškov zákrovov (kalichov), niekedy aj úbory s kalichom. Je to vhodný materiál pre zácvik zberačov. Droga — kvet nechtíka bez zákrovu, Flos calendulae sine calyce sa vytrháva v hlavnom období kvitnutia (júl — august) z plnokvetých odrôd pestovaných rastlín. Menejhodnotnú drogu dostaneme vytrhávaním kvetov z usušených úborov v celosti. Zberáme vždy iba toľko materiálu, koľko môžeme bez problémov sušiť. Sušíme čo najrýchlejšie a v tenkých vrstvách, bez prístupu slnka (kvety inak strácajú farbu). Pri sušení umelým teplom neprekračujeme 30-35 °C! Pomer zoschnutia asi 8 : 1 . Drogu v dobre uzatvorených obaloch chránime pred svetlom. Ak zberáme na odpredaj, ihneď po usušení ju expedujeme do nákupne, lebo ľahko podlieha skaze. Zber kvetov so zákrovom - Flos calendulae cum calyce, robíme iba so súhlasom nákupne. Sušenie a celková manipulácia sú rovnaké ako pri droge bez kalicha. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1. Na homeopatické účely sa pripravuje esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. D 2). Aplikuje sa interne i zvonka ako v alopatii. Kvet v čerstvom stave má balzamický pach a aromatickú chuť, ktorá sa sušením stráca. Účinné obsahové látky nechtíka tvoria predovšetkým flavonoidy, karotenoidy (farbivá), špeciálne polyénové zlúčeniny (polyíny), triterpénové saponíny a silica. Droga pôsobí ako cholagogum-choleretikum, mierne spazmolytikum a externé antiflogistikum. Priaznivé terapeutické prejavy sú zrejme spôsobené súčinnosťou flavonoidov, farbív a silice. Droga má v alopatii podobné uplatnenie ako arnika horská. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu; pije sa každé 3 h. Na omývanie a výplachy sa používa zápar z 2 polievkových lyžíc drogy na liter vody. Ľudovo sa používa hlavne tinktúra — 1 diel kvetnej drogy sa maceruje v 10 dieloch čistého liehu; čajová lyžička získanej tinktúry sa vleje do štvrť litra vody a aplikuje sa na rany, preležaniny, udreniny, pri zápaloch kože i jej poškodení zapríčinenom ožarovaním alebo slnením. Významne urýchľuje hojenie rán. Preto býva zložkou mastí, zásypov a pod. Ľudovo sa pripravuje masť z čerstvej šťavy (4—6 g šťavy na 30 g nesoleného masla), prípadne sa dávajú obklady. Odvar z nechtíka zjemňuje a zvláčňuje pokožku, preto sa používa v kozmetike ako krém Fyto s extraktom z arniky (robí sa 5 — 10 % odvar z kvetov; var

nesmie presiahnuť 2 minúty). Karotínové farbivo kvetov je neškodné. Dáva sa najmä do syrov a masla na zlepšenie farby. Vnútorné užívanie drogy je zriedkavé. Droga pôsobí priaznivo na žľazy s vnútorným vylučovaním a pri zápaloch, po interných chirurgických zákrokoch, operáciách novotvarov a aj pri novotvaroch žalúdka, čriev a pod. (tablety sa vyrábajú v ZSSR). Kvety niekedy tvoria zložku žlčníkových, žalúdočných, pečeňových a pod. čajovín. Tinktúra sa podáva v množstve asi 2—4 g denne, výťažok v dávke 0,3—0,5 g a vylisovanej šťavy stačia 1 — 2 lyžice (s cukrovou alebo aromatickú vodou). Kvetná droga sa často pridáva do čajovín na zlepšenie ich vzhľadu. Čajoviny č. 65, 180, 207, 219.

CHRPA POLNÍ („MODRÁK") Cyanus segetum Hill — syn.: Centaurea cyanus L. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: chrpa, modrák, sinokvet, svitlák, svetlák Nemecky: Kom-FIockenblume; maďarsky: Kék búzavirág; taliansky: Fiordaliso; francúzsky: Bluet des champs; anglicky: Corneflower; španielsky: Aciano; rusky:

NEVÄDZA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 30— 50 cm; stonka hranatá, rozkonárená, listy čiarkovité, koncové úbory s okrajovými modrými kvetmi. Plody sú nažky s dvojradovým chocholcom. Rastlina uprednostňuje piesočnaté podklady so slabo kyslou reakciou. Jej výskyt prezrádza, že pôda nemá pod povrchom spodnú vodu. Druh pochádza zo Stredomoria. U nás sa rozšíril v poľných kultúrach (najmä v obilí) a na slnečných stráňach. Podobných druhov je viac. Dajú sa však ľahko odlíšiť už tým, že n. poľná rastie prevažne iba medzi obilím. Príbuzné druhy a plemená rodu Cyanus Miller, príp. Jacea Miller (nevädzovec, česky chrpina) sa nezberajú.

Nevädza má vo svojom pomenovaní mnoho nejasného. Ani latinský názov sa nepoužíva jednotne. Donedávna sa uprednostňovalo označenie Centaurea cyanus podľa bájnych kentaurov, ktorí sa po zanechaní bojového a dobrodružného života venovali medicíne. Najslávnejší kentaur bol lekár Chiron, Eskulapov učiteľ. Chiron si vyliečil ranu od Heraklovho šípa liekom z byliny kentaureion, čo je naša zemežlč; tá sa delila o meno s južným druhom nevädze — Centaurea centaurium (u Dioskoridesa „veľké kentaureion", pričom zemežlč bola menšie kentaureion). Linné preniesol názov na nevädzu. Prívlastok cyanus je z gréckeho kyanos = modrý, pre farbu úborov. Dnešné vedecké meno je však odvodené z cyanus a segetum (latinsky seges = siatie, jarina, obilie), t. j. modrý kvet medzi obilím. Z príbuzných druhov a foriem alebo hybridov, zaradených zvyčajne do rodu Jacea Mill., z včelárskeho hľadiska prichádza do úvahy predovšetkým nevädzovec lúčny — J. pratensis Lam., príp. nevädzník hlaváčovitý — Colymbada scabiosa (L.) Holub; sú nenáročné, rastú v obilí, na lúkach, stráňach i na suchých pôdach. Kvitnú v júni až októbri; hromadný rozkvet sa končí zvyčajne v auguste. Výdatne medujú. Včelám na niektorých miestach zaisťujú hlavnú znášku a poskytujú aj dostatočné množstvo peľu. Med býva sfarbený tmavo až čierno. Med z n. poľnej je hnedastý, ostrej chuti, pričom peľ je žltobiely. Vyznačuje sa však tým, že ťažko cukornatie a pekne vonia. Nevýhodou je to, že nevädza rastie prevažne medzi obilím, kde včely nalietavaním na klasy si často porušujú krídelká. Nevädza je významná aj tým, že zaisťuje znášku aj v suchých rokoch. Hospodársky je takmer bezvýznamnou burinou (žerú ju iba ovce a kozy). Predmetom zberu sú sýtomodré hlavičky kvetov s kalichom bez stopiek — Flos cyani cum calyce, alebo len sýtomodré jazykovité kvety vytr-

Kvet bez kalicha (Flos cyani sine calyce) posudzuje ČSN 86 6222 a kvet s kalichom (Flos cyani cum calyce) ČSN 86 6221: Akosť — najviac v % Znak bez kalicha I. Iné časti materskej rastliny ako kvet (úbory) Kvety sfarbené inak ako na rastline Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 10 12 7 II. 5 20 12 10 s kalichom I. 3 10 12 10 II. 5 20 12 12

199

NEVÄDZA POĽNÁ

OČIANKA ROSTKOVOVA
SVĚTLÍK LÉKAŘSKÝ
Euphrasia rostkoviana Hayne Krtičníkovité - Scrophulariaceae Ľudovo: ambrožka, bradavník, potešenie očí, tešinka, zubová tráva Nemecky: Gemeiner Augentrost; maďarsky: Mirigyes szemviditó; taliansky: Eufrasia; francúzsky: Euphraise officinale; anglicky: Eyebright; španielsky: Eufrasia; rusky: -

hávané z úborov na začiatku kvitnutia rastliny (máj—júl, niekedy aj august) - Flos cyani sine calyce. Sušíme rýchlo v tieni, v tenkej vrstve (1—2 cm), nikdy nie na slnku (kvet vybledne). Lepšie je sušiť umelým teplom — teplotou do 35 °C, tak si kvet zachová pôvodnú farbu. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 (s kalichom), 6 : 1 (bez kalicha). Na skladovanie je droga veľmi citlivá, patrí do dobre zatvorených obalov (najlepšie z umelých hmôt) a treba ju chrániť pred svetlom (vybledne a plesnie). Podstatnú zložku obsahových látok drogy tvoria modré farbivá, princíp tvorí seskviterpén laktónového zloženia a azulogénneho charakteru (proazulén a antokyanosidy), potom glykozid cichoriín, triesloviny, flavonoidy, sliz a minerálne soli (o. i. dosť mangánových). V súčasnosti sa droga používa hlavne ako antiflogistikum 200

a diuretikum. Dávkuje sa jedna kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 x denne (používa sa hlavne v zmesi s ďalšími drogami); veľmi často tvorí iba skrášľovaciu prísadu čajovín. V 16. stor. i neskôr sa užíval zápar aj ako prostriedok proti „búchaniu srdca" (výťažok zmiešaný s pivom miernil bolesti v močových cestách), proti žltačke a do očných vôd ako mierne antiseptikum. Ľudovo sa ešte dnes droga uplatňuje v čajovinách na látkovú premenu, zvonka na omývanie rán a vredov a ako prísada do vodičiek na vlasy. Z nevädzových jazykovitých lupienkov sa izoluje azúrovomodré farbivo, ktorým sa prikrašľujú kozmetické prípravky. Novšie sa droga zavádza aj ako horčinový prostriedok pri žalúdočných ťažkostiach. Čajovina č. 65.

Jednoročná, niekoľkonásobne rozkonárená bylina vysoká 10 — 30 cm. Listy sediace, protistojné, vajcovité, pravidelne zúbkaté (zúbkov je 5 — 7). Z pazúch listeňov vyrastajú sediace kvety s bielou alebo svetlofialovou korunou. Plody sú tobolky. Rastie na vlhkých lúkach všetkých výškových stupňov, zriedkavejšie aj na pasienkoch a okrajoch lesov. Znáša i kremičité pôdy. Rod očianky je veľmi premenlivý; jednotlivé taxóny sa navzájom krížia veľmi ľahko (u nás asi 17 druhov a 13 krížencov). Pôvodný druh sa označoval ako Euphrasia officinalis L. Rozdelil sa na viacero samostatných druhov, ktoré sa navzájom veľmi podobajú a rozlíši ich iba skúsený botaniksystematik. Jednotlivé charakteristiky netreba uvádzať, pretože všetky sa môžu zberať a tvoria dôležitú nakupovanú drogu. Liečivosť očianky bola dobre známa už staroveku, o čom svedčí jej grécke pomenovanie eufrasia = radosť, spokojnosť (pre elegantný vzhľad a liečivosť). Používala sa najmä pri očných ochoreniach. Kneipp okrem vymývania boľavých očí odvarom z očianky odporúčal čaj z listov ako posilňujúci prostriedok na žalúdok. V ére bylinných vín sa v nich vyvárala okrem šalvie, ľubovníka a yzopu aj očianka. Očianky sú pre včelárov významné nektárovou znáškou. Peľu poskytujú málo. Kvitnú v lete. Predmetom zberu a nákupu je vňať — Herba euphrasiae. Zber sa robí na začiatku kvitnutia (jún —september). Odrezávajú sa olistené a kvitnúce časti byliny bez spodných zdrevnatených častí býľ. Treba dávať pozor na prímesi tráv, lebo rastlina sa najčastejšie vyskytuje v porastoch na nízkotrávnatých lúkach a pastvinách. Veľmi podobná hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys L.) je typická hluchavkovitá rastlina a obľubuje hlavne slnečné, vápencové, skalnaté stráne nížin a pahorkatín; je tiež liečivá (amarum, aromatikum, metabolikum, choleretikum). Materiál je trochu náchylný na zaparenie a veľmi ľahko opadávajú kvetné časti a listy; sušíme ho preto na

OČIANKA ROSTKOVOVA

napr. aj z lipkavcov, Galium L. alebo skorocelov — Plantago L.). Ďalšími obsahovými látkami očianky sú triesloviny (3-8 % ) , silica (0,15 % ) , horčina, modré farbivo, aromatická substancia podobná živici (údajne tvorí podstatnú zložku liečebného princípu očianky), minerálne látky a olej; droga nie je celkom preskúmaná. Očianka je adstringens — vhodné pri blefaritídach (zápal okrajových mazových žliaz mihalníc), konjunktivitídach (zápal spojovky) a hordeolu (tzv. jačmeň); robí sa odvar z 3 kávových lyžičiek na 2 šálky k teplým kúpeľom, príp. sa kombinuje s borovou vodou, rumančekom a feniklom, a používa sa aj ako obklad. Ľudovo slúži aj pri ochoreniach slizníc dýchacích ciest, spojených so zahlienením (bronchitída, astma), pri chrapote, ako stomachikum na tvorbu žalúdočných štiav, pri slabosti žalúdka, tráviacich ťažkostiach, nechuti do jedenia, pri žltačke (kombinuje sa s vňaťou paliny pravej, s koreňom čakanky, púpavy a pod.), pri zle sa hojacich ranách a na miernenie kŕčov a zvieravých bolestí hlavy, proti hystérii a nespavosti (tu sa zvykne kombinovať s vňaťou ruty) a pri duševnej únave. Tu sa odporúča dávkovanie: 2-3 g prášku z drogy denne alebo 3 lyžičky vňaťovej drogy na 2 šálky denne (2 % zápar), príp. 5 — 10 kvapiek tinktúry 2-3 x denne alebo 10 kvapiek tinktúry do pohára vody na omývanie. Homeopatická esencia z celej čerstvej a kvitnúcej rastliny sa upotrebúva v očnom lekárstve a pri ochoreniach pokožky i slizníc.
OMAN PRAVÝ

OMAN PRAVÝ

tienistých miestach v tenkých vrstvách a bez zbytočného prehŕňania, prípadne vo zväzočkoch nad bielym papierom, pričom čisté a bezchybné opadané kvety i listy dodatočne doložíme do drogy. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať.

Droga obsahuje flavonoidy, potom glykozid aukubín (= rinantín), ktorý patrí medzi iridoidy (pseudoindikány); experimentálne sa dokázalo, že na liečenie vysokého krvného tlaku sú vhodné práve rastliny so značným obsahom aukubínu — malo by sa to vzťahovať i na extrakty z očianky (ale

Inula helenium L. Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Compositae) Ľudovo: alant, ománek, voman Nemecky: Echter Alant; maďarsky: Ôrnénygyokér sertecsék; taliansky: Enula; francúzsky: Grande Aunée; anglicky: Elecampane; španielsky: Ala; rusky:

Na vňaťovú drogu — Herba euphrasiae sa vzťahuje ČSN 86 6819: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina a zdrevnatené časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 12 II. 10 6 2 14 12

Trváca bylina vysoká až 150 cm, s hrubým podzemkom a koreňmi, s priamou, ryhovanou, hore rozkonárenou byľou. Prízemné listy sú vajcovité, na báze srdcovité, stonkové široko kopijovité, sediace, na rube plstnaté. Úbory sú veľké, žlté, vnútorné zákrovné listene suché a kožovité. Plody sú nažky s dlhým chocholcom. Rastlina sa importovala k nám zo strednej Ázie. Tradične sa pestuje v záhradách; miestami splanieva. U nás rastie 8 druhov omanov (Dostál, 1982); o. britský - I. britannica L., ktorý sa niekedy zamieňa za arniku horskú, je hojný druh nížinného
201

OMAN PRAVÝ

a podhorského stupňa, je nižší ako o. pravý a listy má na rube pavučinato ochlpené a o. hodvábny — I. oculus-Christi L. má podobne ochlpené listy a je pomerne zriedkavý teplomilný druh. Keďže u nás podzemok o. pravého prichádza na farmaceutický trh iba

z pestovaných rastlín (o. Goliát), je zámena nepravdepodobná. Nebezpečná je prímes koreňa ľuľkovca. Rodové meno inula je odvodené z inaein = vyprázdňovať, čistiť (s ohľadom na účinky drogy) a druhové z helios = slnko (podľa formy úbo-

Na podzemok — koreň (Radix enulae) sa vzťahuje ČSN 86 7013:
Akosť — najviac v % Znak Nadzemné časti rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej
I.

II. 2 1 3
13 10

0,5 — 1
13

7 1.5

1

rov), prípadne z helenion = košíček. Nikandros opísal v bájke vznik kvetu zo sĺz prekrásnej Heleny plačúcej nad kormidelníkom Menelaom, ktorého uštipol had. Legenda dodala byline povesť protijedu. Oman je ako väčšina astrovitých rastlín medonosnou bylinou. Pestuje sa však aj ako okrasná kvetina v záhradkách. Podzemky omanu i s koreňmi sa ako droga označujú Radix (Rhizoma) helenii alebo Radix inulae či enulae; vykopávajú sa podzemné časti 2-ročných rastlín (august-október), pričom koreňové puky sa môžu použiť na výsadbu ďalšej kultúry. Materiál sa rýchlo omyje a dá sušiť na dobre vetraných miestach, najlepšie umelým teplom (do 40 °C); pre urýchlenie usušenia sa korene rozrezávajú. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na homeopatické účely sa používa čerstvá podzemná časť; pripravuje sa z nej esencia (dil. D 2 - D 1). Na vykopávanie podzemných častí sa najlepšie dajú použiť úzke a dlhé rýle. Korene sa nesmú poškodiť, malé korienky nechávame a hneď na jeseň vysádzame. Pri manipulácii s rastlinami i s drogou niekedy vznikajú opuchy a podráždenie slizníc. S ohľadom na veľkú spotrebu sa rastlina u nás pestuje (i súkromne na zmluvu s nákupňou). Omanový podzemok i korene obsahujú predovšetkým silicu (1—3 % ) , v ktorej hlavnú zložku tvoria alantolaktóny (seskviterpény); obsah azulénov je problematický. V podzemku je veľké množstvo inulínu (až 45 % ) , potom sacharidy a horčiny. Droga je expektorans, spazmolytikum, stomachikum, diuretikum a cholagogum; užíva sa pol kávovej lyžičky na šálku záparu; pije sa 3-krát denne po lyžiciach. Uvoľňuje zahlienené dýchacie cesty, pričom pôsobí aj antibakteriálne a mierne diureticky; vplýva i na tvorbu a uvoľňovanie žlče. Ľudovo sa uplatňuje interne aj ako anthelmintikum, na povzbudenie chuti do jedla, ako metabolikum (urýchľuje látkovú premenu), zvonka proti kožným vyrážkam, lišajom, na zle sa hojace rany, mokvavé lišaje, ako kloktadlo (zápaly hrdla, stomatitída a pod.). Omanový koreň je u nás zložkou priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (diuretikum, antireumatikum), Thé Salvat (choleretikum, stomachikum, laxans), Species cholagogae Planta (cholagogum, choleretikum). Droga má široké použitie v likérnic-

202

kom priemysle i ako surovina na izoláciu inulínu, významného ako dietetikum (oficinálny v ČsL 3). Niekedy destilovaná silica — Oleum inulae je veľmi účinná proti niektorým druhom hmyzu (usmrcuje napr. larvy moskytov). Zo známejších receptov možno uviesť: odvar z 5 g koreňa omanu a 10 g kostihoja na 250 ml vody, ktorý sa po precedení zmieša s 30 g pomarančového sirupu — pije sa 3 x denne 10 — 20 kvapiek pri bronchitíde. Ako prsná čajovina sa osvedčuje zmes poľského Pektosanu (č. 120) a Species pectorales - čajovinu možno uplatniť ako mucilaginózum, emoliens, expektorans, dezinficiens a antiflogistikum. Čajoviny č. 13, 120, 166, 167, 170, 211.

ORECH VLAŠSKÝ

OŘEŠÁK KRÁLOVSKÝ („VLAŠSKÝ OŘECH")

ORECH VLAŠSKÝ

Juglans regia L. Orechovité — Juglandaceae Nemecky: Echter Walnuss; maďarsky: Pompás diófa; taliansky: Noce; francúzsky: Noyer commun;"anglicky: Walnut; španielsky: Nogal; rusky:

Strom so silným kmeňom a mohutnou korunou. Listy striedavé, nepárno perovito zložené, 3—4-jarmové. Samčie kvety tvoria dlhé zelené jahňady, samičie sedia na konci mladých výhonkov. Plody sú zelené, potom černejúce kôstkovice (ľudovo orechy). Rastlina sa k nám dostala z juhozápadnej Európy. Pestuje sa v teplejších oblastiach. Dlhoročným pestovaním vzniklo niekoľko odrôd, napr. orechy s „papierovými" škrupinami (var. fragilis), s plodmi až ako slepačie vajce (var. maxima — ich jadro však veľmi Zosychá) a i. Odrody (i sorty) sa odlišujú podľa listov, obdobia rozkvitania, tvaru koruny stromu, stupňa mrazuvzdornosti atď., predovšetkým však podľa tvaru orechov. V kultúre poznáme asi 150 orechových sort. Listy možno zberať zo všetkých orechov, okrem o. čierneho - J. nigra L. a o. popolavého - J. cinerea L., ktoré majú listy na okraji viac-menej ostro zúbkaté. Latinské meno juglans vzniklo skrátením Jovis + glans, t. j. Jupiterov žaluď (preklad z gréckeho Dios Balanos, lebo v staroveku orechy pokladali za božské jedlo a strom zasvätili Jupiterovi). Druhové pomenovanie regia = kráľovský. Ako vlasť orecha sa väčšinou uvádza územie tiahnúce sa cez Malú Áziu až do západnej Číny. Antické Grécko

orechy nazývalo perzské alebo kráľovské, lebo podľa Plínia ich priniesli králi z Perzie. Drevo oddávna používali stolári. Opeľovanie stromov obstaráva vietor. Lekárenský najpoužívanejšie sú orechové listy — Folium juglandis; trhajú sa jednotlivo, no iba mladé, zelené a za suchého počasia (jún —júl). Treba dávať pozor, aby sa zbytočne nelámali a nezaparili; sušia sa rýchlo

v tenkých vrstvách. Po usušení si musia zachovať pôvodnú zelenú farbu. Nesprávnou manipuláciou a zlým sušením droga hnedne. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. Droga má slabo korenistý pach a slabo škrabľavú chuť. Zberá sa i zelené oplodie orechov — Pericarpium (Cortex) juglandis nucum (fructus), a to v čase dozrievania a oberania plodov, kým je ešte zelené (júl-august). Suší sa v tenkej vrstve na slnku alebo umelým teplom, lebo

Listová droga sa hodnotí podľa ČSN 86 6438: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 8 3 0.5 12 10 II. 16 6 1 0.5 12 12

203

obsahuje veľa vody a ľahko plesnie. Správne usušené oplodie dostáva čiernohnedú farbu a je hubovité; pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na iné ciele (cukrárstvo, likérnictvo, potravinárstvo) sa používajú nezrelé plody (zberajú sa v čase, keď ešte vnútornú škrupinu orecha možno prepichnúť špendlíkom) — Fructus juglandis immaturus a zrelé plody — Fructus juglandis maturus. Listy obsahujú ako účinné látky triesloviny (asi 2—5 %), prevažne galotanínového typu, potom silicu (má zelenohnedú farbu, pri obyčajnej teplote je tuhá a páchne príjemne dechtovito), ďalej kyselina askorbová (vitamín C) a horkú látku — v čerstvom materiáli hydrojuglónglukozid, ktorý po rozrušení pletiva prechádza v hydrojuglón a potom juglón (farbí kožu do hneda, preto sa i výťažky z oplodia nezrelých orechov používajú do krémov na opaľovanie, prípadne v jemnom oleji ako známe kozmetikum). Podobné látky obsahuje aj oplodie a plody — jadrá majú predovšetkým olej (asi 40-60 %). Drogy z orecha treba hodnotiť predovšetkým ako trieslovinové; sú adstringens, hemostatikum a antiseptikum. List sa dávkuje: pol kávovej lyžičky na šálku odvaru - pije sa 2—3x denne. Vnútorne sa užíva pri žalúdočných a črevných kataroch, ako metabolikum, zvonka ako adstringens pri kúpeľoch, osobitne proti nadmernému poteniu, na omrzliny a pod. Juglón má protikrvácavé účinky, lenže slabšie ako vitamín K (liečebne sa nedajú využiť). Výraznejšie sú spazmolytické, sedatívne a fungicídne (baktericídne) vlastnosti. List sa externe dávkuje na kúpeľ v množstve 0,5-1 kg. Ľudovo sa droga používa vnútorne i zvonka ako posilňujúci prostriedok, na opuchnuté žľazy, pri zlomeninách kostí, očných kataroch, všeobecnej slabosti, pri uvoľnených zuboch a kožných ochoreniach, ďalej pri ľahkej nechutí do jedla, menštruačných ťažkostiach, ako anthelmintický prostriedok a na kloktanie (zápaly hrdla a v ústach), s kvetom nevädze, myšieho chvosta, rumančekom a vňaťou očianky pri kožných ochoreniach (akné, neurodermatídy a i.). V homeopatii sa z rovnakého dielu čerstvého zeleného oplodia a listov pripravuje esencia (dil. D 2 —D 1), ktorá sa používa pri chronických očných kataroch a tráviacich poruchách. Čerstvé listy sú ľudovo známe ako insekticídum (napr. proti blchám). Čajoviny č. 59, 148, 228. 204

+ Consolida regalis S. F. Gray - syn.: Delphinium consolida L. Iskerníkovité — Ranunculaceae Ľudovo: kozia bríadka, ostruhy, rytierska ostruha, stračia nôžka, stračka poľná, svalník kráľovský, vtáčky Nemecky: Feld-Rittersporn; maďarsky: Szarbaláb sarkvirág; taliansky: Erba cornetta; francúzsky: Dauphinelle des champs; anglicky: Forking larkspur; španielsky: Consolda real; rusky: -

OSTRÔŽKA POLNÍ

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 10—50 (120) cm; byľ priama, hore rozkonárená. Listy stopkaté, trojpočetné, lístky v čiarkovitých úkrojkoch. Súkvetie tvorí jednoduchý strapec; kvety tmavomodré, modrofialové, zriedka ružové alebo biele; majú dlhú ostrohu. Plody sú mechúriky. Obyčajná burina obilných kultúr, najmä na hlinitých roliach od nížin do podhorských oblastí. Z príbuzných a podobných druhov rodu poznáme záhradné druhy, ktoré do drogy nepatria. Veľmi podobné kvety majú príbuzné stračonôžky (Delphinium L.) — líšia sa plochými, dlaňovitými a päťdielnymi listami. Vedecký názov rodu Consolida je odvodený z latinského consolidare = sceľovať, hojiť; druhové meno regalis = kráľovský, patriaci kráľovi, dôstojný (pre celkový výzor rastliny). Už z rastu medzi obilím možno usudzovať, že o. poľná nie je našou pôvodnou rastlinou. O tomto a príbuznom druhu o. záhradná — Consolida ajacis (L.) Schur, starí nemeckí botanici a lekári predpokladali, že

v nich opäť našli dve liečivé rastliny, ktoré spomínal vo svojich spisoch Dioskorides, a preto ich označili ako Delphinium a D. alterum. Podľa Frassa, výborného znalca antickej flóry, však Dioskoridovo delfinon znamená Delphinium peregrinum L. a možno aj Hippokratovo hyakinthos alebo kammaros. Pôvodné použitie tejto rastlinnej drogy ustúpilo do pozadia asi v polovici 18. stor. Potom sa opäť žiadala vňať, no zväčša iba ako prísada na skrášľovanie čajovín. Opeľovanie rastliny obstaráva hmyz, najmä čmeliaky, ktoré hľadajú v kvetnej ostrohe medovinu. Aby sa zabezpečilo opeľovanie rastliny cudzím peľom, prašníky dozrievajú omnoho skôr ako blizny. Najčastejšie sa zberajú a niekedy nakupujú kvety — Flos calcatrippae (consolidae). Zberajú sa v plnom rozkvete (jún—august) s krátkou stopkou, za sucha, bez kalicha. Neznášajú stláčanie a sušia sa v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste, v tieni, príp. umelo (do 35 °C). Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch, chránené pred svetlom; ľahko strácajú farbu a plesnejú. Pomer zosušenia je 8 : 1. Droga má medovitý pach a slizovitú chuť, trochu horkú. Zriedkavejšie sa zberá vňať — Herba calcatrippae (consolidae). Zber sa robí tiež v období plného kvetu a suší sa podobným spôsobom ako kvety. Strata zoschnutím je asi 80 %. V homeopatii sa žiada čerstvá kvitnúca vňať.

Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6220 s týmito základnými znakmi: Akosť — najviac v % Znak Časti kvetov sfarbené ináč ako na rastline Iné časti materskej rastliny cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 8 II. 10 5 2 10 10

Na vňaťovú drogu (Herba calcatrippae — consolidae) sa vzťahuje ČSN 86 6738: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina Cudzie anorganické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 2 1 13 8 II. 10 4 2 1š 10

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Droga má slabý medovitý pach, prakticky nijakú chuť. Chemizmus rastliny nie je celkom prebádaný; hoci všetky časti okrem kvetov obsahujú jedovaté diterpénové alkaloidy (podobné, ako má prilbica), otravy ľudí nie sú zatiaľ známe; občas sa vyskytnú u dobytka. Z alkaloidov sa uvádza hlavne napelín. Kvety obsahujú predovšetkým antokyanový glykozid delfinín (modrý) a žltý flavonol, potom kempferol. Vňať sa v minulosti používala v záparoch ako močopudný prostriedok a proti vnútorným parazitom. Dnes sa uplatňuje ako zložka expektoračných a diuretických čajovín — samostatne sa nepoužíva. Miestami má veterinárne použitie. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravujú alkoholické výťažky (dil. D 2 - D 1), ktoré pôsobia proti

vnútorným parazitom, laxatívne a močopudne.

Rubus fruticosus agg. Ružovité - Rosaceae Ľudovo: černica, čierna malina, ožina Nemecky: Brombeere; maďarsky Fekete szeder; taliansky: Rovo; francúzsky: Ronce; anglicky: Blackberry; španielsky: Zarzamora; rusky: -

OSTRUŽINÍK KROVITÝ

OSTRUŽINA ČERNICOVÁ - ČERNICA

Ker vysoký 30-80 (150) cm; konáre tŕnité, listy dlaňovito zložené, trojaž päťpočetné, na rube holé. Plody sú čierne ostružiny (plodstvo kôstkovičiek), ktoré po dozretí opadávajú. Taxón zahrňuje u nás asi 50 malých druhov. Ich špecifické ekologické znaky sú doposiaľ málo známe. Černice rastú na brehoch potokov,

ale aj na rúbaniskách a v kroviskách živých plotov, vyskytujú sa v lesoch v rozličných nadmorských výškach. Černica a malina patria spolu do botanického rodu Rubus L., ktorý robí botanikom problémy desiatkami svojich premenlivých druhov a aj neobyčajne pružným krížením. Na určovanie treba osobitné znalosti. Pri bežnom zbere určovanie nemá praktický význam, pretože všetky rastliny sa zberajú ako rovnocenné. Vedecký názov ostružiny vznikol asi z latinského ruber = červený (podľa farby plodov niektorých druhov); fruticosus je takisto z latinčiny (frutex = ker). Semená černice sa našli už v neolitických kolových stavbách. Plody i listy sa vychvaľovali v hippokratovských spisoch. Liečebne sa používali pri zapálených a ľahko krvácajúcich ranách. V ľudovom liečiteľstve sa osobitne cenili ako prostriedok proti hnačkám, pri bielom výtoku žien, pri veľmi silnom menštruačnom krvácaní. Listy s mladými výhonkami pomáhali pri kožných vyrážkach všetkých druhov. Podľa Leclerca (1927) možno listy použiť aj na kloktanie pri angíne a Madaus (1938) ich prvý raz spomenul aj proti cukrovke. Novšie sa začali fermentovať na chutný čaj ako náhradka za pravý čierny čínsky (návod podľa Peyera je pri malinovom liste). Ostružina je jednou z najlepších včelárskych rastlín čo do nektárovej i peľovej pastvy. Med je zlatožltý a príjemne vonia; peľ má zlatosivú farbu. Predmetom zberu sú mladé listy bez prímesí, svieže a zdravé, trhané jednotlivo v období kvitnutia (máj-jún až september). Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. Ak sa sušia umelým, najvýhodnejšia je teplota 40-50 °C. Sušenie sa urýchľuje častým obracaním. Zle zafarbené listy sa z drogy odstránia. Droga: Fructus rubi fruticosi. Droga nemá pach a chutí zvieravo. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Je vhodná na zber pre začiatočníkov. Predmetom zberu a nákupu v Jednote sú zrelé čierne plody — Fructus rubi fruticosi recens, ktoré sa zberajú v auguste až v októbri. Mali by byť zdravé, čerstvé, čisté, suché, bez prímesí (neoddeľujú sa od lôžka). Zberné nádoby musia byť z pevného materiálu. Černice sa spracúvajú priemyselne podobne ako maliny. Vyrába sa z nich nielen džem a pod., ale aj dezertné víno. Plody možno aj sušiť umelým teplom, čo si vyžaduje veľkú rutinu. 205

resp. i. 6 2 0. trochu inozitolu. krvácaniach akéhokoľvek pôvodu (žalúdočného. MALINÍK OBECNÝ OSTRUŽINA MALINOVÁ . sacharidy a v semenách asi 13 % oleja. v riedkych lesoch i húšťavách nížin aj hôr.OSTRUŽINA ČERNICOVÁ . Ružovité . na tzv. o. 156. farbív a pektín. Pre príjemnú chuť možno list ostružiny uplatniť ako denný čaj (napr. Čs. a to pre obsah trieslovín (5 -14 % ). 4. 239. taliansky: Lampone.MALINA Na liečebné účely sa využíva predovšetkým list. Ako doplnková droga môže sa pridávať do väčšiny čajovín (chuťové korigens). francúzsky: Ronce framboisier. Listy nepárno perovito zložené.farbivá. ako prostriedok proti kašľu. Je premenli- 206 . rusky: Základné znaky drogy stanovuje ČSN 86 6429: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako listy a časti sfarbené ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním drogy) I. pri kožných vyrážkach a na kloktanie i omývame. čistenie krvi. Slúži aj na kloktanie a omývanie (vyrážky a pod. na raňajky a pod. strume. 210. hromadne vyrábané prípravky sú čajoviny Diabetan (pomocná liečba cukrovky). kde je chuťovo nie najpríjemnejšia voda. digestívum). Plodstvo červených kôstkovičiek — malín po dozretí opadáva. náhradka pravého čaju). Malina má na rube bieloplstnaté listy.Rosaceae Ľudovo: malina Nemecky: Himbeere. Často sa pestuje v záhradách a na plantážach. jantárová a i. Kvety biele. adstringens Rubus idaeus L. menštruačného a pod. Ľudové použitie drogy je oveľa širšie: pri hnačkách každého druhu. je vhodná na účely zubnej kozmetiky a na liečenie ústnej dutiny. Z obsahových látok sú ešte významné organické kyseliny (jablčná. pri chorobách z nachladnutia a ochoreniach dýchacích ciest. Čajoviny č. droga obsahuje aj malé množstvo kyseliny askorbovej (vitamín C). pôsobí aj ako stomachikum. pri akútnych i chronických žalúdočných ochoreniach. Dáva prednosť mierne vlhkým pôdam. Tým sa podstatne líši od príbuzných druhov a krížencov. Rastie na rúbaniskách. náhradka pravého čaju). anglicky: Raspberry. Šťava z černíc sa odporúča pri zväčšenej štítnej žľaze.5 12 8 II. najmä v oblastiach.).). pektín. Bylinný čaj so šípkami (dietetikum. Stomaran (stomachikum. 15 5 1 12 11 Trváca bylina s drevnatými stonkami. List má aj baktericídne. V plodoch sú predovšetkým antokyanové glykozidy .ČERNICA a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu.). stonky pretrvávajú dva roky. na rube bieloplstnaté. Listová droga sa používa predovšetkým pri katarálnych ochoreniach tráviaceho traktu. vysoká 60-120 cm.). črevných kataroch. španielsky: Frambueso. 14. organické kyseliny. maďarsky: Málna. Šípkový čaj ochutený I a Šípkový čaj ochutený II (náhradka pravého čaju). Javorina (dietetikum. 101. sliz. List je významné antidiaroikum. v riedkych pazušných metlinách. 17. slabé fungicídne vlastnosti.

Z listov maliny (príp. flavóny. Známe sú aj krížence s černicami. Nektárové žľazy sú vyvinuté v podobe žľaznatého krúžku okolo tyčiniek kvetu. Rýchlo sa kazia. Zberá sa v lete (jún—júl-september). Listy sa pri sušení nesmú rozdrviť. Antickí lekári chválili mali- novú šťavu pri tráviacich ťažkostiach. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1.OSTRUŽINA MALINOVÁ -MALINA vý druh s mnohými odrodami. svieže listy. j. dávkujú sa 1 lyžica na šálku záparu — pije sa 2—3 x 207 . Vrecko sa na noc vloží medzi dve dosky a na teplom mieste sa nechá cez noc fermentovať. Predmetom zberu býva list — Folium rubi idaei. aby si zachovali pôvodnú farbu. Malina patrí medzi rastliny poskytujúce včelám množstvo nektárovej i peľovej paše. podľa možnosti bez stopiek (rýchlejšie schnú). Malina poskytuje najistejšiu medovú znášku. ktorá bola v Malej Ázii v staroveku chýrnym náleziskom malín. Listy obsahujú hlavne triesloviny. O prvé plantáže sa zaslúžili stredovekí mnísi. farbivá. Druhový názov idaeus je podľa Plínia odvodený od hory Idy. Zber oboch druhov drog je veľmi vhodný pre začiatočníkov. zdravé. 6 2 0. Obdobie kvitnutia malín trvá mesiac i dlhšie. Vhodné sú iba mladé. Plody možno aj sušiť. Rolovanie. vitamíny C. Zrelé. Sušia sa podobne ako listy. pomer zosušenia je asi 5 : 1 . hromadné kvitnutie v júni asi 14 dní. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. t. neprestarnuté a čisté maliny vykupuje Jednota.5 12 8 II. Neobsahujú kofeín ako bežný čaj. 15 5 1 12 11 lín asi 50—100 kg medu. Kultúrne maliny sa svojou kvalitou nikdy nevyrovnajú divo rastúcim. Listy fermentáciou zhnednú a dostanú príjemnú arómu. po zvädnutí sa jednotlivé lístky na stole zrolujú a zviažu do šatky alebo do ľanového vrecka a vystavia sa asi na 30 minút teplým vodným parám. pektín. Najlepšie sa zberajú do smaltovaných nádob. Plody obsahujú predovšetkým kyselinu citrónovú a jablčnú. B a A. pokladá sa za lepší ako lipový. umelé teplo nesmie prekročiť 40-50 °C. Semená maliny sa našli — podobne ako černice. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. Čerstvé zrelé plody sa upravujú s cukrom na sirup — Sirupus rubi idaei. V prípade potreby sa lístky opäť zrolujú a rýchlo sušia na lieskach v tenkej vrstve (na slnku alebo umelým teplom). Pri rýchlom sušení v tenkých vrstvách na teplom mieste treba dbať. V kultúrach sa získalo asi 500 sort. Podľa Peyera sa fermentujú takto: nazberaný materiál sa nechá 24-36 h na kope. z čerstvých plodov sa získa 70-80 % šťavy. potom vitamín C a flavonoidy. triesloviny. aj černice alebo ich zmesi s prídavkom listov jahody) možno po fermentácii variť chutný čaj. zaparenie a fermentovanie sa ešte dva razy opakuje. sušia sa umelým teplom — Fructus rubi idaei. Zber sa robí za suchého počasia v júli—auguste. Malinové listy sa používajú podobne ako černicové — sú zložkou hlavne čajovinových zmesí ako mierne cholagogum a diuretikum. sacharidy. Za vhodných klimatických podmienok dá 1 ha ma- Na kvalitu drogy (Folium rubi idaei) sa vzťahuje ČSN 86 6430: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny a listy s iným ako zeleným sfarbením Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Med je svetlý. je to veľmi dôležitá a hľadaná droga. mladé nedrevnaté nadzemné olistené výhonky do 50 cm od vrcholku. inak podobné látky ako černicové. už v kolových stavbách z neolitu. zber: máj-jún. Niekedy sa zberá aj vňať — Herba rubi idaei. má výbornú chuť i akosť.

O pôvode odborného pomenovania avena existuje vela názorov. rusky: OVES SETÝ Jednoročná trávnatá bylina vysoká 40 — 70 cm. látka používaná pri výrobe umelých živíc i plastických látok. Lipnicovité . ale akýsi burinový druh. Bylinný čaj so šípkami (náhradka pravého čaju) a Javorina (denný čaj). Pripravujú sa zo zaparených.Poaceae (Trávy . taliansky: Avena. Species cholagogae Planta (cholagogum. Možno usudzovať. korigens.Fructus avenae. 184. pošvaté. i keď to asi nebol kultivovaný ovos v našom zmysle.denne. Z ovsených otrúb sa vyrába furfural. choleretikum). avenacín). maďarsky: Abrak zab. V šťave mladých rastlín sú gonadotropne účinné látky (povzbudzujú činnosť pohlavných žliaz). zberané pri dozretí (august—september). že z ovsa sa dá pripraviť kaša stráviteľnejšia ako krúpy. dezinficiens močových ciest). Lúpaný ovos — Fructus avenae decorticatum je hodnotný najmä ako výživný prostriedok. resp. potom usušených a olúpaných ovsených obiliek. Plody sú zrná obalené plevicou a plievočkou. List (vňať) tvorí aj hlavnú zložku priemyselne vyrábaných -osviežujúcich nápojov. sa z neho varilo pivo (v Belgicku dodnes). Sirup pripravený zo šťavy malín sa používa ako diaforetikum.Gramineae) Nemecky: Saat-Hafer. Ovos sa podistým kultivoval na severe. Listy sú úzke. Sirup sa neznáša s alkalický reagujúcimi látkami . aminokyseliny (leucín. 238. Zo starovekých autorov ho ako prvý spomenul Dieuches. hlavne bielkoviny. List maliny tvorí zložku čs. Plínius. Zásluha na rozšírení ovsa patrí najmä Slovanom. ktoré sa naparia a lisujú. lecitín). Zápar z 2—3 lyžičiek drvených plodov na šálku sa pije 3 x denne pri stavoch vyčerpania a nervo- . 208 OVOS SIATY Predmetom farmaceutického používania sú plody . veľa vápnika a kyseliny kremičitej (v popole až 70 % kysličníka kremičitého). cholín. Po niekoľkých storočiach sa ovos v Európe celkom udomácnil.stor.mení farbu a zráža sa. Až do l6. V Škótsku sa z neho robieva suchárovitý chlieb a v Škandinávii sa jedáva ovsená kaša (európsky sever a severozápad používa dodnes ovsené pokrmy ako národné jedlá). Ďalej je prítomný glukozid avenín (uvádzaný aj ako alkaloid). Čajoviny č. 170. ktorý napísal. 84. ovsená slama — Stramentum avenae a škrob — Amylum avenae. stonku — steblo má duté a kolienkaté. že kultúrne ovsy nemajú jednotný pôvod. potom vitamíny (aj A). 207. Ovsené vločky sú veľmi hodnotnou potravinou. 156. vitamín A. sediace. francúzsky: Avoine cultivée. anglicky: Wild Oat. 92. tyrozín). tuky a minerálne látky. 103. Koncová metlina je z visiacich kláskov. Ovos má oddávna svoje miesto v dietetike a dnes aj v modernej diabetickej liečbe. Ovsené zrno obsahuje veľa výživných látok. ktorí ho pestovali asi už vo svojej pravlasti. prípravkov čajovín Detský čaj s rumančekom SPOFA (karminatívum). obsahuje pektíny. isté je. OVOS SIATY Avena sativa L. 166. no aj ako mucilaginózum (slizové polievky sú vhodné pre rekonvalescentov po ťažkých ochoreniach. že ovos tak menovali antickí Rimania napr. ako prostriedok spomaľujúci starnutie kaučuku. Ovos sa pestuje na poliach najmä vo vyšších polohách. pri hnačkách a nechutí do jedenia a pri prsných a krčných bolestiach). ako antiseptikum škrobových a glejových roztokov a aromatikum niektorých amerických tabakov. na impregnáciu dreva. španielsky: Avena. triterpenoidné saponíny (napr. 14. steroidné saponíny (avena kosid A a B s aglykónom nuatigenínom). korigens a súčasť osviežujúcich nápojov. taktiež glukóza a ramnóza (v pomere 3—4 : 1). Ovsená slama — Stramentum avenae. Species diureticae Planta (diuretikum. 4. z ktorých najdôležitejší je fosfor viazaný do organických zlúčenín (fytín.

1938). Do predaja sa dostáva ovsená múka . Prvé správy o tomto strome i jeho vyobrazenie priniesol až Matthioli (1565). Pagaštanovité . zriedka pestovanými v parkoch.obsahujú veľa vody. Pagaštan sa u nás udomácnil v parkoch. Predmetom široko organizovaného zberu sú v septembri až októbri známe „gaštany" — Semen hippocastani recens.Farina avenae. sa v rokoch 1896-1909 zaslúžil de Vevey. Treba ich hneď dopraviť do zberne. sedatívum. ktoré treba zberať. francúzsky: Marronier de Inde. neurotonikum).. často vysadzovaným v parkoch a niekoľkými ďalšími druhmi „pávií". ďalej pri nechuti do jedenia. maďarsky: Gesztenye bokrétafa (Lógesztenye). Z ľudového používania možno ešte menovať ovsený sliz ako prostriedok na posilňovanie žalúdka. maďal Nemecky: Gemeine Rosskastanie. rusky: - Strom so šupinatou sivohneďou borkou. páviovým — Ae. potom červeno kvitnúcim p. napr. keď sú už dokonale zrelé. Čajovina č. ale aj pri pečeňových ochoreniach. stopka dlhá až 20 cm. patrí do čeľaďe bukovitých rastlín (Fagaceae). 200. Plody sú ostnaté zelené tobolky s lesklými hnedými semenami. Zrná varené v mede sa v Litovskej SSR používajú pri dyspepsii (poruchy trávenia). múku s medom proti kašľu a zvonka na opuchy (Dánsko) i proti hemoroidom (Taliansko).Folium hippocastani (zberajú sa v apríli). lebo rozomleté semená boli liekom pre dýchavičné kone. prakticky po vypadnutí z plodov. zlom prekrvení. lebo sú veľmi háklivé . Biele kvety tvoria priamu kužeľovitú metlinu zloženú z vidlanov. anglicky: Horse-Chestnut. Zriedkavým predmetom zberu býva kvet — Flos hippocastani seu Castaneae aequinae (zberá sa v máji bez stopiek) a mladý list . Pestuje sa ako okrasný solitér a alejový strom. piluliek. púdrov a na prípravu galeník. konským. ochrnutiach. pričom účinkuje aj ako dietetikum. taliansky: Ippocastano.vej slabosti. ktorý sa používa do zásypov. zriedka i čistý ovsený škrob . a to p. lišajoch. Čs. v Rakúsku proti obstipácii a v Maďarsku zvonka pri svrabe (podľa Madausa.Amylum avenae. Ak sa žiadajú sušiť. bronchitíde a i.Aesculaceae Ľudovo: gaštan (konský). priemyselne vyrábaná čajovina s ovsenými zrnami je Valofyt Neo (nervínum. aplikované dodnes. omrzlinách. Druhové meno je z gréckeho hippos = kôň. kašli. Pomer zosušenia je pri kvete asi 6 : 1 a listu 4 : 1. O jeho terapeutické využitie. Homeopatia používa rozotierané prípravky (Teep) z čerstvej kvitnúcej rastliny a urtinktúru. Kvet sa najlepšie suší umelým teplom do 35 °C. Celá čeľaď je u nás zastúpená iba druhmi rodu pagaštan. Tinktúra je zasa vhodnejšia ako tonikum pri neurasténii. ekzémoch. Ovsené vločky sa pre obsah glukokinínov užívajú aj pri cukrovke. Listy dlaňovito strihané na 5 —7 dielov. okrem toho znižuje činnosť štítnej žľazy a zmierňuje predráždenosť. vysoký aj 25 m. ľahko plesnejú. PAGAŠTAN KONSKÝ PAGAŠTAN KONSKÝ JÍROVEC MAĎAL („KOŇSKÝ KAŠTAN") Aesculus hippocastanum L. nespavosti (najmä z duševného vyčerpania). ranách. list bežným spôsobom. španielsky: Castano de Indias. 40—50 %. Vedecké označenie stromu je odvodené z latinského esca = jedlo. Slamové kúpele (asi 1 kg na kúpeľ. svrabe a i. sexuálnej predráždenosti. 10 2 12 13 209 . pavia L. 5 1 12 11 II. Hnedý jedlý gaštan — Castanea sativa Mill. čím chcel Linné vyjadriť podobnosť s jedlým gaštanom. variť pol hodiny) sú užitočné pri reumatizme. ischiase. treba ich Listová droga — Folium hippocastani sa hodnotí podľa ČSN 86 6424: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I.

G. na rumoviskách a medziach od nížin po horský stupeň.15 % ) . na rúbaniskách. Významné upotrebenie majú semená v priemysle (výťažky do hasiacich prístrojov. opuchoch pečene. anorganické prímesi vôbec neprípustné. ružovú. zvonka zasa odvary na rany. Čs. Kvety karmínovoružové. celkom ich je 8-28 %.G. anglicky: Herb Robert. i. je málo toxický. . Listy sú expektoračným. 52. Listy sú zložené z 3-5-stopkatých lístkov so zúbkatými úkrojkami. maďarsky: Bakbúzó gólyaorr (gerely). Pre obsah kumarínov sú aj zložkou opaľovacích krémov. pričom kumaríny zvyšujú aj odolnosť stien ciev a rozširujú vencovité cievy. V homeopatii sa uplatňuje esencia (dil. organické prímesi 0. akosť: chybné semená maximálne 5 %. škrob (50-60 % ) . Všetky druhy sú si veľmi podobné. kataroch hrtana a hltana. D 1—D 2). sťahujúcim a protihemoroidným prostriedkom. Z obsahových látok sú najzaujímavejšie triterpenoidné saponíny. kumarín eskulín. ktorý rastie na lúkach i medziach a kvitne modro. výroba pracích prostriedkov a pod. španielsky: Hierba robertiana. Rastlina rastie na vlhkých a tienistých miestach. 50. olej (7—8 % ) . niekedy sa odporúča ako náhradka za saponin z gypsomiliek. krvavý . adenozín. zväčšenej predstojnici a pri hemoroidoch. tvoria dvojkvetové vidlice. pratense L. henézszagú gólyaorr. pri hemoroidoch.). sanguineum L. V ľudovom liečiteľstve sa odporúča pri úporných hnačkách podať pol kávovej lyžičky postrúhaného sušeného semena s trochou liehoviny. Byľ má priamu alebo polieha- vú. kvitnúci červeno. Čajoviny č. purínové deriváty. najmä v húšťavách. a to pri kŕčoch v prsiach. cievnych poruchách. chronickej gastritíde. proti zápalom i edémom a na spomalenie zrážania krvi. adenín. pri hemoroidoch a obehových poruchách. okrem toho slúžia ako krmivo pre divú zver. PAKOST SMRADĽAVÝ KAKOST SMRDUTÝ Geranium robertianum L. kyselinu močovú. stopkaté. francúzsky: Geranium robertin. Pakostovité — Geraniaceae Ľudovo: bocianí noštek. lišaje. Dávkuje sa 1 lyžička na šálku záparu. Plod je zobákovitý. hromadne vyrábaný prípravok je Anavenol (kvapky a dražé — venofarmakum) s obsahom eskulínu. v oplodí o. Semeno sa hodnotí internou normou IN 2/82 vypracovanou iba pre I. Semená sa skladujú v sieťovaných vreciach na chladných miestach. čapí nos smrdutý. reu210 PAKOST SMRADĽAVÝ matizme. Rod pakostov má asi 170 druhov. angínach. omrzliny. Pôsobia i spazmolyticky (účinok spočíva predovšetkým na saponíne escína a flavonoidoch).. bielkoviny a v osemení sa nachádza katechín a neglykozidová katechínová trieslovina. milosť božia Nemecky: Ruprechts-Storchschnabel. býčnik. z čoho u nás rastie 20. rozkonárenú. krehkú. ktoré tvoria základ mnohých hromadne vyrábaných prípravkov používaných pri periférnych poruchách krvného obehu. rusky: Jednoročná bylina vysoká asi 40 cm. Azda najrozšírenejší je p. lúčny . taliansky: Cícutarossa. Saponin prítomný v semenách má pomerne malú hemolytickú účinnosť ( 1 : 1 2 000). pazušné. Podávajú sa vnútorne i zvonka. rozpadá sa na zobákovité plôdiky. iné časti rastliny 1 %. Vrecia sa nesmú ukladať na seba vo viacerých vrstvách. často aj v lesoch. Rovnako hojný je p. opuchy.5 %. Najvýznamnejšie terapeutické uplatnenie v súčasnosti majú výťažky (Extractum hippocastani fluidum) alebo izolované zložky (azda najviacej escín). na liečbu kŕčových žíl. čapina. ich zmes je escín (ako aglykóny sa označujú protoescigenín a baringtogenol C). Semená obsahujú aj flavonoidy (0. pri múroch. absorbujú škodlivé účinky ultrafialových lúčov a ochranných mastí. chlpatú.sušiť v tenkých vrstvách a dosúšať pri teplote asi 60 °C.

Ako Herba Roberti alebo Herba Geranium Robertianum sa rastlina nachádzala už v herbároch 16. Róbert). ktorých je u nás asi 17. husto rozkonárený. okrem toho je veľmi horká. smradľavého ako liečiva na všetky opuchy a rany. no iba čerstvý koreň — Radix Geranii maculati. Pri zbere vňate treba postupovať opatrne — u citlivých zberačov môže vyvolať na koži slabé zápaly. segmentíky čiarkovité. Užíva sa pri hnačkách. Pôvod ich latinského mena artemisia. taliansky: Abrotano. Z domácich druhov sa liečebne využíva aj vňať kvitnúcich druhov p. Stredovekí lekári. Kvitne asi v máji až septembri. droga obsahuje aj kyseliny (jablčnú. obyčajná (má nepríjemný pach). Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: boží drevec. sanguineum L. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) radil kloktať odvar z pakostu pri angínach. španielsky: Abrotano macho. Pochádza z Ázie. zhodovali sa na veľkej liečivosti pakostov. najmä p. bolestiach močového mechúra a zvonka na zle sa hojace rany a opuchy. Odborné druhové pomenovanie robertianum mu Linné vybral z histórie (na jeho liečebné vlastnosti údajne poukázal sv. Denná dávka na vnútorné užívanie sú 2 lyžičky sekanej vňate (za studena macerovať 8 h.). Nepríjemný plošticový zápach byliny sa sušením stráca. Eberreis. Indiáni v západnej časti Severnej Ameriky používali pakost proti syfilisu. hnačkách. umelým teplom do 35 °C. zvonka na omývanie. Kvitnúca vňať p. má zobákovité zakončenie plodov. smradľavý sa od všetkých podobných druhov odlišuje najmä listami. na rube sivochlpaté. Najčastejšie sa odvodzuje od mena bohyne Artemis (Diany) alebo kráľovnej Artemisie (palinou liečila svojho manžela). storočia. krvavého — G. Pakost sa už u Dioskorida nazýval geranium (z gréckeho geranos = žeriav) . Vnútorne sa užíval vodný destilát z vňate (Tabernaemontanus-Bauhinus. prípadne kolísavé množstvo silice. chuť však ostáva nepríjemne horká a príkra. citrónovú a i. zápaloch kože a i. zo Severnej Ameriky. Všetky druhy sa lekársky uznávali ako 211 . maculatum L. Droga: Herba geranii (robertiani) alebo Herba rupertii. hľuznatý — G. krvácaniach (najmä z nosa a pľúc). ale málo peľu. dračia (u nás sa pestuje). ktorý má zo všetkých druhov pakostu najvyššie množstvo trieslovín a kyseliny galovej (10-28 %). Terapeuticky účinná zložka drogy je trieslovina (asi 5 — 10 %). 1 lyžička na šálku záparu). tuberosum L. Všetky časti byliny príjemne voňajú a chutia korenisto aromatický.P. BOŽIE DRIEVKO PALINA ABROTSKA-P. Listy striedavé.) a antivirózne účinný fenol. veľmi zriedkavá je p. palina drevinka Nemecky: Stabwurz-Beifuss. zoskupené v pazušných metlinách. bolestiach v močových cestách a rozličných krvácaniach.vzhľadom na dlhé zobákovité plody. prípadne od artemés = zdravý.G.P. anglicky: Southerwood. maďarsky: Abrut uróm. Z príbuzných druhov sa v homeopatii používa G. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. brotaň. Spomedzi pakostov je včelársky významný najmä p. lúčneho .. smradľavému sa veľmi podobá aj iný zástupca čeľade . kým pre vplyv na sťahovanie maternice ho Kobert odporúčal proti maternicovému krvácaniu. 0) sa v homeopatii používa ako adstringens a pri Basedowovej chorobe. dvojito perovito strihané. Po odstránení cudzích prímesí sa suší prirodzeným teplom bez prístupu slnka na vzdušnom mieste. 1731). dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku studeného macerátu alebo záparu.P. Ľudovo sa pakost uplatňoval pri hnačkách. pravá. ťažko určiť. a p. vo veterinárnej praxi pri hematúrii a dyzentérii. ale zrejme to boli iné druhy.bociannik rozpukovitý (Erodium cicutarium L'Hér. Jeho stonka i listy nepríjemne páchnu. reumatizme a cirhóze pečene. resp. smradľavom sa stočí ibadooblúka). Slúžil najmä na prečistenie močových ciest — zbavoval ich piesku a kameňov (podobne účinkoval na obličky) a tlmil bolesti pečene. LATNATÝ Poloker vysoký 50—100 cm. smradľavého sa odrezáva v máji—júni až v septembri (prípadne sa pokosí). potom bližšie neprebádaná horčina geraniín. pije sa 1-2x denne. Čajovina č. externe je dermatologikum.P. pratense L. Pri zámene prichádza do úvahy najmä p. hemostatikum a antidiaroikum. francúzsky: Aurone mále. resp. brotan. Úbory drob- né. Plody sú nažky bez chocholca. Esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. PALINA ABROTSKÁ . lúčny. Súčasné používame drogy je slabé. 46. ktorí prenášali do herbárov hlavne liečebné poznatky antiky. p. rusky: (v európskej časti ZSSR nerastie) PELYNĚK BROTAN . Pestuje sa vo vidieckych záhradách. pálivých ranách. ako typické adstringens a trieslovinová droga. Eberraute. najmä p. ktoré sa za sucha skrutkovito stočí a pred dažďom rozvinie (na p. BOŽIE DRIEVKO Artemisia abrotanum L. krvácaniach rozličného druhu. prípadne na obklady pri fistulách. V ľudovom liečiteľstve sa droga tradične využíva pri žalúdočných a črevných kataroch. ktorý sa pokladal za dobrý posilňujúci prostriedok. zvonka na rany a opuchy a podľa Schultza aj na chronické prieduškové katary. Druh neslobodno zamieňať s ostatnými palinami. Paliny patria medzi najstaršie liečivé byliny vôbec. Vnútorne sa aplikuje ako adstringens. Literatúra gréckeho staroveku síce spomína pakosty. Poskytuje včelám veľa medu. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. pontická a odlišný vzhľad má p. Práškovaná vňať s rutou a palinou zajedaná chlebom posilňovala srdce. pri kameňových poruchách.

maďarsky: Tárkony urom. Matthiolus r. anglicky: Tarragon. bez zdrevnatených častí. Homeopatické použitie esencie je rovnaké ako v ľudovom liečiteľstve. 179. rusky: PALINA DRAČIA Trváca bylina vysoká 60 — 120 cm s metlovitými stonkami. Plody sú nažky bez chocholca. Iné údaje o rode Artemisia — palina uvádzame pri ostatných druhoch. P. Zber sa robí v júni až v auguste. Používali sa najmä semená (proti zvieraniu. Jej domovinu pravdepodobne ohraničuje areál brehov stredoruských riek cez Sibír až po Ochotské more a v Severnej Amerike od Aljašky až po Texas. Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Stonky hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) II. Dnes sa všeobecne uplatňuje v konzervárenskom a potravinárskom priemysle. Pre príjemnú citrónovú arómu a horkastú chuť bola oddávna obľúbená v kuchyni. Liečebné použitie drogy Herba abrotani je viac-menej iba ľudové. skladovaní a inej manipulácii s drogou často vzniká podráždenie slizníc dýchacích ciest a hrtana spojené s kašľom. Droga sa skladuje dobre uzatvorená. u slávneho lekára Galéna pod označením knikos. triesloviny a bližšie neznáme alkaloidy abrotanín a abrotín s podobnými vlastnosťami ako chinín (pozri chinovníkovú kôru medzi cudzokrajnými drogami). stor. Ľudové liečiteľstvo — najmä v južných krajinách. ponechal i Linné ako odvodeninu z gréckeho abros = elegantný (pre vzhľad listov a príjemný pach). majonézy a šaláty. Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl prostriedky proti kŕčom.5 % ) . PELYNĚK KOZALEC („ESTRAGÓN") Artemisia dracunculus L. V koreňoch sa nachádzajú zaujímavé látky . kapilín s dobrými fungistatickými vlastnosťami. slanomilná). Vedecký názov abrotanum. Botanické označenie p. Zber sa robí viac ráz do roka v júli až auguste (septembri). U nás miestami splanel. lebo je veľmi aromatický. Rastlinné časti majú veľmi prenikavý a príjemný pach. Z p. j. tvaroh. Rozlíšenie obchodných druhov („ruský" a „nemecký" tovar) sa robieva hlavne pomocou mikroskopu. ale aj antiseptický a na srdcový sval.Asteraceae (Úborovité . dračiu ako vynikajúci prostriedok proti moru. Homeopatia používa čerstvé listy a pripravuje z nich esenciu (dil. Astrovité . Keďže ide o pestovaný druh. Schne pomaly a treba ho oddeliť od iného materiálu. inak označovaná aj Summitas abrotani alebo list či vňať — Folium seu Herba abrotani. francúzsky: Estragón. resp. španielsky: Estragone. ju používa podobne ako p. podľa inak formovaných krycích trichómov (chlpov). 1. oficiálne a v alopatii sa nepoužíva. horčinu. a to kvitnúca vňať (doplňovaná listom) alebo len list — Herba dracunculi seu Folium dracunculi. Zberá sa za suchého počasia. Od príbuzných druhov sa líši hlavne nedelenými listami. P. Druh pochádza z Ázie. Čajovina č. 10 5 3 10 6 10 12 9 2 3 pravú: pri poruchách trávenia. málokrvnosti spojenej s poruchami trávenia. hydinu. Slúžievala na aromatizáciu octu a horčice. Odrezávame kvetné bylinné vrcholky. Jej hlavné znaky: Akosť — najviac v % I. dračia je stará korenina. na dobre vetraných miestach. niektoré sa uctievali ako kultové byliny (p. abrotskej sa zberá zvyčajne vňať s kvetmi — Herba cum floribus abrotani. Zmienku o ňom nachádzame v 2. Ako korenina sa vysádzala najmä vo vidieckych a kláštorných záhradách.Compositae) Ľudovo: estragon. ale aj ako prostriedok proti moľom. Botanicky sa neskoršie zaraďovala medzi druhy rodu Pyrethrum — rimbaby. 212 II. pred n. Zatiaľ čo pri „ruských" druhoch sú krycie trichómy zoskupené do hviezdice. Pri zbere. ktoré Na vňaťovú drogu (Herba dracunculi) sa vzťahuje ČSN 86 6731: Akosť — najviac v % I. prípadne na obklady a rany. D 3 a 0 ) . potopudný a anthelmintický prostriedok (zvyčajné dávky sú 2 kávové lyžičky na šálku záparu. t. 2—3 x denne 1 šálku). možnosť jeho zámeny je malá. dračej podľa Linného vychádza zo zdrobneniny draco (grécky drakón) = had a vzťahuje sa na hadovito formovaný koreň rastliny.polyíny. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. paldán. Zvonka slúži na prípravu kúpeľov na omrzliny. taliansky: Dragontea. nechutí do jedenia. ale aj ako močopudný. jednoduchými čiarkovitými listami a s malými guľatými úbormi usporiadanými v riedkych metlinách. tarkán Nemecky: Estragón. a to najmä na výrobu likérov a vermútov. na potenie. Chutia palivo aromatický a trochu horkasto. 1563 odporúčal p. horúčave v prsiach. V staroveku tento druh paliny veľmi nepoznali. sušení. V domácnostiach sa uplatňuje ako korenina na mastné mäso. použitý už Dioskoridom. pri „nemeckých" druhoch sú vidličkovité. Materiál sa suší podobne ako každá silicová droga — v tieni. Veľmi aromatické sorty sa dnes pestujú predovšetkým vo Francúzsku. pravdepodobne glykozid. podobný ako citróny alebo medovka lekárska. abrotská obsahuje najmä silicu s aromatickými zložkami (asi 1. účinkujú proti horúčke.Na vňaťovú drogu — Herba abrotani — sa vzťahuje ON 86 6827. v tme. pri ťažkostiach s močením a vynechávaní menštruácie). v tenkých vrstvách (umele do 35 °C). od abrotos = božský (pre liečivé účinky). Preto treba s rastlinou manipulovať opatrne. 10 5 3 2 1 14 10 6 4 2 14 12 . Rastlina sa najväčšmi používa v priemysle.

za dobrého vetrania. ako emenagogum i choleretikum a na potenie. asi dve tretiny v nej pripadá na metylchavikol čiže estragol (pre podobnosť so silicou anízu nazýva sa aj izoanetol). Z ďalších obsahových látok rastliny možno spomenúť horčiny. octu. Plínius odporúčal bylinu chorým i zdravým. maďarsky: Fekete urom. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. Herba dracunculi sa v alopatickej liečbe využíva zriedka. Listy má perovito delené. ktorá slúži na izoláciu silice . triesloviny a živicu. s rozkonárenou stonkou. na rube bieloplstnaté. Spomedzi všetkých. Podstatnú časť zvyšku tvoria linalylacetát. Koreň obsahuje asi 0.PALINA DRAČIA 2 % zápar (prikrytý nechať stáť asi 15 minút. prípadne vo forme medicinálneho vína). voňavkárske a praktické kuchynské upotrebenie. na rumoviskách a neobrábaných pozemkoch. užíva sa v oblátkach. Podobné použitie má izolovaná silica. Farmaceutické použitie drogy je ako stomachikum a amarum. ocimén a i. Matthiolus opísal. Častejšie sa používa čerstvá vňať. Droga si udržiava príjemný aromatický pach a slabú horkú chuť. Palina patrí medzi najstaršie rastliny používané v liečiteľstve. Červenkasté vajcovité úbory sú v hustých metlinách na vrcholkoch stoniek. domácim teplomilným druhom. je prostriedkom na zvýšenie chuti do jedla. Starí Gréci a Rimania dávali prednosť iným. Podľa Hippokrata sa pridávala do vína posilňujúceho šestonedieľky. ako sa ľudia večer pred sv. prípadne i vzhľadom a mikroskopickým obrazom. prímorská uctievala ako kultová rastlina bohyne Izis. Rastlina je obľúbenejšia a používanejšia v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. Preto sa vyskytujú skôr jej prímesi v iných druhoch palín. Plody sú nažky bez chocholca. zvyčajná dávka je asi Trváca bylina vysoká 50-100 cm. V Starom Egypte sa tamojšia p. rusky: . španielsky: Artemisia. najvyššia a u nás najbežnejšia.Compositae) Ľudovo: Černobyl. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . potom sa precedí. na líci lysé a tmavozelené. šalátov a pod.Oleum dracunculi aethereum. Rastlina i droga má hlavne potravinárske. Artemisia vulgaris L. v tieni. K historickému používaniu paliny uvádzame poznámky aj pri ďalších druhoch. metoxyškoricový). Pre metabolické vlastnosti sa niekedy používa aj pri kôrnatení tepien a iných cievnych poruchách (rozžutá čerstvá vňať alebo lístky. Ak sušíme umelým teplom. asi troch stoviek druhov paliny. aby neobsahoval nečistoty. uhoriek. Materiál treba pred zväzovaním dobre pretriediť. Účinné látky predstavuje predovšetkým silica (0. na posilnenie žalúdka pri tvorbe štiav i trávení. korenistou chuťou so slabo horkou príchuťou. Rastlina uprednostňuje uľahnuté staršie násypy. Tento druh sa dnes uplatňuje prevažne v ľudovom liečiteľstve. pijú sa 2—3 šálky denne alebo prášok (1 —2 g denne). taliansky: Artemisia. francúzsky: Armoise. Pre hojnosť výskytu mal v našom liečiteľstve prevahu práve tento druh. polievok. Používala sa pri ženských ťažkostiach. aldehydy (napr. Iba ojedinele sa uvádza v liekopisoch.2-1 % ) . užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. anglicky: Omugwort. Jánom touto bylinou opásavali 213 . V domácnostiach sa ako pikantná korenina pridáva do omáčok. PELYNĚK ČERNOBÝL PALINA OBYČAJNÁ sa zvyčajne viažu do neveľkých snopčekov. Nachádza sa v ňom aj polyín kapilín (fungistatikum). polynka obyčajná Nemecky: Gemeiner Beifuss. teplota nesmie byť vyššia ako 30-35 °C. ľahko hnedne. ale je bežná aj pri cestách. Suší sa rýchlo.2 % silice slabého pachu a cel- kom iného zloženia. je najlepšie identifikovateľná. Vytvára dokonca typické spoločenstvá. ľahko sa odlíši svojím nie príjemným pachom. schne pomaly. Pripisoval sa jej božský pôvod podľa bohyne Artemidy. pije sa niekoľkokrát denne po lyžiciach. pri výrobe bylinného octu (estragónový ocot) a horčice alebo ako zložka koreninových extraktov. felandrén.

Odstrihujú sa na začiatku kvitnutia (júl—september) kvitnúce vrcholky bylín (ich stonka nemá presahovať priemer 5 mm). Pomer zoschnutia je asi 3—4 : 1. pravá). Malé úbory s rúrkovitými žltými kvetmi a so sivoplstnatým zákrovom tvoria v jednostranných strapcoch koncovú metlinu. PALINA PONTICKÁ Artemisia pontica L. španielsky: Tomillo pontico. so sivoplstnatou rozkonárenou stonkou. Základné požiadavky ČSN 86 6729 na drogu Herba artemisiae: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Slúži najmä na povzbudenie činnosti žalúdka a tvorbu šťavy pri jej nedostatku. cholín. 10 5 3 10 6 10 12 9 Trváca bylina vysoká 20 — 50 cm. dolné stopkaté. Čerstvý sa používa v homeopatii (esencia dil. zvyčajne neveľký. lebo rastlina. D 3-D 2). kačacích. aj keď 214 .5 : 1. čarom. maďarsky: Bárány urom. Striedavé listy sú dvojito perovito strihané. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . obsahuje jedovatý tujón (O.2 % vo vňati). ako všetky paliny. 1953). taliansky: Assenzio pontico. ktorý má antiseptické a anthelmintické. Predmetom zberu býva niekedy aj koreň — Radix artemisiae (vulgaris). II. Pomer zosušenia je asi 3-3. Čajovina č. 74. napr. že palina vyrástla z potu Krista na kríži. Hlavnou zložkou rastliny je silica (asi 0. bravčových alebo jahňacích pečienok a plniek. tiež expektoračné účinky (pozri napr. Zasluhuje si najvyššiu ochranu. Ako korenina sa najlepšie uplatňujú čerstvé listy (sušené sú bezcenné) a rozkvitajúce úbory (tie možno sušiť) (J. rusky: - PELYNĚK PONTICKÝ a venčili proti obludám. vykopáva sa zjari alebo na jeseň a suší sa bežným spôsobom. Dopyt po droge je sezónny. keď mu miesto vody dali žič s octom. najmä na stepných stranách a medziach. Plody sú nažky bez chocholca. U nás sa veľmi zriedka vyskytuje v oblastiach teplomilnej panónskej flóry. dyspepsia). borovice). Pripravuje sa zápar z jednej kávovej lyžičky na šálku a pije sa 2-3 x denne po lyžiciach. pri hemoroidoch (J. V koreni je inulín. aj do rozpusteného sadla. ďalej nechuti do jedenia (acídna a subacídna gastritída. nešťastiam i chorobám. Osičková. resp. Obsahuje najmä cienol. Sušia sa v snopčekoch alebo rozostreté na tienistých a dobre vetraných miestach. Rastie na suchých vápencových pôdach. 1984). horčiny (artemizín) a triesloviny. Externe ako antiflogistikum. polyín kapilín (fungistatikum) a iné látky. O pôvode horkosti hovorí naša povesť. anglicky: Roman Mugwort.PALINA OBYČAJNÁ teplota pri sušení nemá presiahnuť 30-35 °C. Gessner. Vzhľadom na osobitne zriedkavý výskyt zámena s príbuznými druhmi prakticky neprichodí do úvahy.Compositae) Ľudovo: rímska palina Nemecky: Romischer Beifuss. Pre osobitný pach sa používala aj ako korenina do husacích. Ostatné ľudové indikácie uvádzané úvodom nie sú vždy bez rizika. ďalej proazulény a jedovatý tujón (pozri p. Predmetom zberu býva kvitnúca vňať (niekedy aj nákupu) .Herba artenisiae (vulgaris). Keďže ide o silicovú drogu. francúzsky: Armoise pontique. 1984). Osičková.

polyňok Nemecky: Wermut. Na koncoch stoniek sú v riedkych metlinách zoskupené previsnuté úbory so žltými kvetmi. ale aj zvonka. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesí Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním rastliny) I. Šúr. Predmetom zberu bývajú listy a kvitnúce vrcholky pestovaných bylín. s tzv. francúzsky: Absinthe. aby sa knihy písali atramentom uvareným s palinou. Rastlina sa v oblastiach svojho výskytu používa skoro výhradne v ľudo- vom liečiteľstve. v prírodných rezerváciách Devínska Kobyla. ako močopudný a žalúdočný prostriedok. rudnianskou masťou ju odporúčal neplodným ženám. PALINA PRAVÁ Artemisia absinthium L. Užívala sa vnútorne asi ako dnes. španielsky: Asenzio. ktorý pochádza z cudzieho druhu paliny. chemicky príbuzný so santonínom (ČsL 2). Užíva sa aj čerstvá šťava (5 —10 g denne). ale ak bola možnosť výberu. Hippokrates ju odporúčal pri žltačke. pontickú spomínal aj Ovídius. Rastlina je stomachikum — amarum.PALINA PONTICKÁ je ostatným vo všetkom podobná. obyčajnou — Artemisia vulgaris L. živicu a rozličné minerálne soli. Rodové vedecké označenie nadväzuje na grécke artemés = zdravý (vzhľadom na liečivosť druhov tohto rodu). Názov paliny je z gréckeho a = bez a psindos = zábava. 215 . maďarsky: Fehér urom. druhové odborné meno dostala táto palina podľa hojného výskytu v oblasti Pontu. v dolnej časti drevnatá. abrotanová). tiež na omývanie rán. Najčastejšie sa zamieňa s p. Santonin sa nachádza v paline slanomilnej . 2 — 3 šálky denne. aj vo Fándlyho súpiske liečivých rastlín.Compositae) Ľudovo: absint. zoznámil sa s ňou vo svojom vyhnanstve pri Čiernom mori. Pôvod rodového označenia Artemisia sme si už vysvetlili. dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. na úpravu menštruácie. Inak pozri a porovnaj všetky druhy paliny. Ľudovo sa odporúča 1 % zápar. resp. rusky: PELYNĚK PRAVÝ Ak je vňať (Herba absinthii pontici) predmetom farmaceutického používania. ojedinele rastúcej v rezerváciách na slaniskách južného Slovenska. Madva. Často rastie pri cestách. Ordinoval ju aj náš chýrny bylinkár F. Pri užívaní sa vyžaduje zvýšená opatrnosť. v Alžírsku sa kedysi podával riedený absint vojakom proti malárii (účinkovať malo všetko horké). t. list sa zberá v júni. taktiež ako tonikum (na celkové posilnenie organizmu). P.Asteraceae (Úborovité . Obľubuje pôdy s dostatkom dusíka. V klasickom staroveku mala široké rozpätie používania. na zvýšenie vypudzovania žlče zo žlčníka (cholagogum). 6 4 14 12 Trváca bylina vysoká 50—100 cm. anglicky: Wormwood. potom oxysantonín. takisto plstnatými trojito perovito delenými listami s kopijovitými segmentmi. P. Vzhľadom na neširoký areál výskytu nenadobudla masové uplatnenie. K. peluň. lebo jej ochrana je daná lokalitami výskytu. Patrí do skupiny palín s pradávnym liečebným používaním..5-1 g 2-3x denne a tinktúra (denne 30—60 kvapiek). monogyna (W. 3 2 14 10 II. Uvádza sa napr.Artemisia santonicum L. ale aj v oblasti Juhoslovenského krasu (toto územie patrí medzi floristicky najbohatšie kraje strednej Európy). na skalnatých stranách od nížin až po horský stupeň. j. radosť. pije sa 3 x denne. Rastlinné časti obsahujú horký princíp artemizín. paliny slúžili ako koreniny a veľmi sa cenili pri zariekaní a veštení. so striedavými. Najvýraznejšie sa odlišuje príjemným pachom (podobný má p. uplatňuje sa ako horčinový a sťahujúci prostriedok. prášok z drogy v dávkach 0. P. Čierneho mora. Oficiálna medicína ani homeopatia rastlinu osobitne nepoužíva. Astrovité . Tento zvyk prevzali neskôr aj Európania. zrejme sa jej dávala prednosť pred ostatnými. ktorý je špecifickým prostriedkom proti škrkavkám a hlístam. silicu (bližšie nepreskúmanú). V súpiske chránených rastlín sa neuvádza.) Gams. Pritom navrhol. pontická rastie u nás napr. Plínius uviedol aj prípravu palinového extraktu.boli výborným liekom proti boleniu žalúdka. pretože sú vraj takto chránené pred myšami. viazaná na suché stanovištia. Typická rastlina suchých plôch a rumovísk. Už Dioskorides poznamenal. Používali ju už starí Egypťania. kvitnúce vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). Plody sú nažky bez chocholca. najmä na staré násypy a navážky. že táto rastlina má osobitnú vlastnosť — chráni odev pred hmyzom. O santoníne sa píše aj medzi cudzokrajnými rastlinami pri droge cicvárový kvet (Flos cinae). subsp. U nás sa prv listy namáčali do pálenky . Palina je jedna z najstarších liečivých rastlín. jej kvalita sa posudzuje podľa ČSN 86 6737. ktorá sa líši nie celkom príjemným pachom. palín. pontická obsahuje aj triesloviny. Zber rastliny na liečebné účely vo voľnej prírode neprichodí do úvahy. s trsom vzpriamených sivoplstnatých stoniek. taliansky: Assenzio.

232. (ČsL 4) 5 3 2 0. cholagogum). lebo sú velmi horké. 10. 240. absintín a artabsín. lebo v droge sa najväčšmi cenia prítomné horčiny (pozri normu ČsL 4). Zvyčajne sa nakupuje iba I. Droga sa používa už len ako stomachikum-amárum. na tvorbu žalúdočnej šťavy a býva zložkou žlčopudných čajovín.5 13(11) 10(9) 2 0. znecitlivením až bezvedomím. užíva sa 3 x denne. Szurokfú. Pomer zosušenia je asi 3 — 5 : 1. dlhé do 30 cm a so stonkou hrubou do 5 mm. Pre výrazný pach sa sušia oddelene od ostatných rastlín. anglicky: Marjoram.1 10 000 11. Jej dávky sú 1 kávová lyžička drogy na pohár záparu. Oficiálna medicína zanechala všetky ľudové liečebné odporúčania použitia paliny. a najmä do liehovín (absint). Väčšina štátov preto zakazuje pridávanie paliny do vín. Zvyčajne sa kombinuje s inými drogami. akosť. Najvýraznejšou zložkou silice je tujón (asi 10 % . 176.PALINA PRAVÁ Najčastejším predmetom zberu a nákupu sú listnaté vrcholy byliny — Herba absinthii. 208. Na vňaťovú drogu — Herba absinthii — sa vztahuje ON 86 6832 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga s iným sfarbením ako čerstvá vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Číslo horkosti — najmenej I. najmä pri dlhšom užívaní a vo vyšších dávkach.Palina pravá SPOFA. pretože je nebezpečná. dážď ich zmýva a droga sa znehodnocuje. príčinou absintinizmu. 242.5 %) a horčiny. 191. Zber materiálu sa môže robiť len za suchého počasia. maďarsky: Szurokszagú murvapikk. taliansky: Origano. 168. Najdôležitejšími obsahovými látkami je silica (až 0. DOBROMYSL OBECNÁ Origanum vulgare L. rusky: PAMAJORÁN OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 20-50 (80) cm s priamou jednoduchou byľou 216 . Čajoviny č. 207.Palina pravá — záparové vrecká a balenie paliny vo vreckách . francúzsky: Origan. 10 6 4 1 13 12 3 0. Zložky silice chamazulény a horčiny (seskviterpénové laktóny — gvajanolidy) stoja voči sebe v biogenetickej závislosti. U nás tvorí súčasť žalúdkovej čajoviny a tinktúry. ktorá je v kvapkách Contraspan (spazmolytikum). španielsky: Oregano. Táto choroba sa prejavuje kŕčmi. Papierové podložky sa po usušení zahodia. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. spazmolytikum a digestívum.05 5 000 Vrcholky vňate sa uložia na čistú podložku v tieni na dobre vetranom mieste (vo vrstve hrubej do 10—15 cm).A a B). metabolikum. vňať je v čajovine Eugastrin (stomachikum. Pre tieto obsahové látky je silica. V predaji sú aj záparové vrecká . 172.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: divý majorán Nemecky: Wilder Dost. Zber sa robí za pekného počasia (jún-september). Ako horčinový prostriedok slúži na zvýšenie chuti do jedenia. Hluchavkovité . Ich pitie spôsobuje degeneráciu centrálneho nervového systému a poruchy intelektu. tujól (70 %) a ich estery.

vodnatieľke. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a ľahko sa mrví. Med i peľ sú žltej farby. okrasa). Treba dbať. Lonicerus ho r. Rastie od nížin až po subalpínsky stupeň.PAMAJORÁN OBYČAJNÝ a vajcovitými celistvookrajovými listami. j. bolestiam pečene a obličiek. v stredných bučiny so spodnou vodou vo väčšej hĺbke a pôdy so značnou vodnou kapacitou. anglicky: Male Fern. 96. V starých nemeckých herbároch vystupuje pamajorán ako dôležité liečivo. 2 5 1 1 13 8 0. najmä na slnečných krovinatých stráňach. Nemožno sa preto čudovať. V nižších polohách uprednostňuje hrabové dubiny. na tienistých a dobre vetraných miestach (pri umelom teple do 35 °C). ktoré zosilňujú jej pôsobenie v základnej indikácii. Spodné bezlisté a drevnaté byle do zberu nepatria. Plody sú tvrdky. kropadlie.Polypodiaceae) Ľudovo: cicvár. na tvorbu žlče a úpravu menštruácie. Pri hromadnom zbere sa zožína kosákom. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2 x denne). 6 10 3 2 13 10 0. Droga obsahuje predovšetkým silicu (0. Podľa ČsL 2 sú oficinálne aromatické čajoviny — Species aromaticae a Species aromaticae ad cataplasma. PAPRAĎ SAMČIA + Dryopteris filix-mas (L. Okrem toho sa ešte používal ako korenina. V ľudovom liečiteľstve sa považuje za špecifikum pri zápale pohrudnice (alebo v stavoch po zápaloch). Rastie v tienistých lesoch od nížin až po alpínsky stupeň. Droga je expektorans a choleretikum. Podľa abatiše Hildegardy liečil aj malomocenstvo. pri ženských ochoreniach. Všeobecne slúžil na urýchlenie trávenia. črevných parazitoch a angíne. striedavo zložené z 20—30 pílkovitých lístkov (jariem). že pamajorán pokladali za zázračnú bylinu. prechladnutiu. Suší sa riedko rozložený.15-0. častejšie v neveľkých zväzočkoch. Drobné fialové kvety v pazuchách elipsovitých červenofialových listeňov sú zoskupené do malých kláskov. ktorá sa najčastejšie aplikuje pri hystérii a sexuálnych poruchách. Hippokrates pokladal pamajorán za prostriedok proti hemoroidom. Príbuzný majorán záhradný je pomerne drobná pestovaná bylina s bielymi kvetmi a dúška tymianová (tymian) zasa poloker s fialovými kvetmi. Čajoviny č.5 % niekedy). Matthiolus ho ordinoval aj proti kŕčom. Predmetom zberu a nákupu je vňať na začiatku kvitnutia — Herba origani. aby dobre uschol aj vnútri zväzočkov. taliansky: Felce maschia. reumatizme. Kvitne asi od júla až do jesene. z krátkeho. kde podstatné zložky tvorí tymol (10 %). kašli a proti bolestiam v krku. na povzbudenie chuti do jedenia a ako aromatikum do posilňovacích kúpeľov. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. Po prechodnom ústupe do úzadia sa zasa zjavuje v palete liečivých rastlín.08 Trváca statná bylina. chebdie.) Schott Papraďovité — Aspidiaceae (Sladíčovité . Rodové vedecké meno pamajoránu je odvodené z gréckeho origanon alebo origanos (oros = hora a ganos = lesk. používa sa aj na posilnenie nervov. okrajoch lesov a rúbaniskách. pri astme. tiež flavonoidy (glykozidy luteolínu. apigenínu a i. šuštkovičník Nemecky: Gemeiner Wurmfarn. maďarsky: Férfías (erdei) paizsika. potom triesloviny a horčiny. aromatická čajovina na obklady a vňať tu tvorí zložku. aromatická čajovina. Na spodnej strane listu pozdĺž strednej žilky sú kôpkovité hrdzavohnedé výtrusnice. t. Častejšie sa kombinuje s inými drogami. hlavy a zubov. čertovo rebro. peračina. združených do bohatej metliny. papradie. odporúčal ho aj pri pľúcnych ochoreniach a na posilnenie nervov. Dioskorides používal listy a kvety s vínom proti uhryznutiu divou zverou a Scribonius Largo vo väčších dávkach ako emetikum. španielsky: Helecho macho. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvú kvitnúcu vňať. kapradie.). 1564 odporúčal aj proti zápalom a nočnému poteniu.1 II. hadie rebro. Poskytuje aj peľ. 217 .5 % . proti zápche. papruška. Druh osídľuje suché a teplé alkalické stanovištia. 230. proti kašľu. karvakrol a iné terpény (droga s vyšším obsahom tymolu sa považuje za cennejšiu). Rastlina je medonosná. proti všetkým druhom kŕčov (i pri menštruácii). zberá sa na začiatku kvitnutia do dĺžky 30 cm a hrúbky byle 3 mm. rusky: KAPRAĎ SAMEC Na vňaťovú drogu — Herba origani sa vzťahuje ČSN 86 6723: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Hrubšie časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I.až 1. hrdzavochlpatého podzemka vyrastajú listy dlhé až 140 cm. francúzsky: Fougére mále. reumatizme a ochorení dýchacích ciest. pri sexuálnych poruchách.

) Roth. Účinné obsahové látky drogy sú uložené v osobitných žliazkach hubovitého pletiva listových báz a podzemka. Druh poznala a používala už antika. pomerne málo listov a vyššie. Príbuzné druhy sa pestujú aj v záhradách a sú rovnako jedovaté a nie sú predmetom zberu. závraty. odrežú sa z nich listy a ponechajú iba bázy. usporiadané v hustých zväzkoch.) A. dilatata (G. Zdravé podzemky sa očistia. surový floroglucín je zmesou dimerných. Floroglucínové deriváty sú veľmi labilné. Používa sa extrakt v tobolkách alebo v želatínových kapsliach davkovaných po 1. nerozrezané sa sušia pri miernej teplote (umelé teplo do 35 °C) — správna droga musí byť na lome zelenkavá (hnedočervená farba svedčí o chybnom sušení. a preto sa extrakt pripravuje s ním. F. Lis- tové bázy majú 5 — 11 cievnych zväzkov. Predmetom zberu z p. Hoffm. vo veterinárstve proti motoliciam. Pri zámene najčastejšie prichodí do úvahy p. Ľudovo sa odvar z podzemka používa na zle sa hojace rany a aj ako 218 . ktorá má listy na obryse až trojboko vajcovité. Papradka samičia (Athyrium filix-femina (L. samčej je podzemná časť — Rhizoma filicis maris — Radix filicis maris. dyspnoe. jedovatej droge — nesmie sa používať). Majú nepríjemné vedľajšie účinky (nauzea. zásluhou ženevského lekárnika a Peschiera. Nelúpané. trimerných a tetramerných floroglucínových derivátov — butanónov. Ich základom je bezdusíkatá látka fenolového charakteru patriaca do skupiny polyketidov — floroglucín (viazaná na kyselinu maslovú — butanolfloroglucidy). samčia a jej prípravky sa zriedka uplatňujú ako prostriedky proti vnútorným parazitom. príp.PAPRAĎ SAMČIA Rastlina má viacej podobných druhov. udrží si svoje obsahové látky až rok. Droga má osobitný pach a sladkastú chuť. stor. Obsahové látky sú veľmi dobre rozpustné v éteri. Všeobecné používanie podzemku (éterového extraktu) sa však presadilo až v 18. kŕče a poruchy zraku).0 g (dávka pre dospelého je 6—10 g. pre deti do 15 rokov 4—6 g a pre deti do 4 rokov nie je vhodné užívanie prípravkov. Od najstarších čias je známa ako čarovná rastlina. Gray. Vedecký názov vznikol z gréckeho drys = dub a pteris = papraď (pre Podzemková droga (+ Radix — Rhizoma filicis maris) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Ináč sfarbené a zle očistené podzemky Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo éterového extraktu — najmenej (obsahuje najmenej 25 % surového filicínu) Najviac v % 5 2 13 4 3 8 častý výskyt v dubinách). kondenzáciou butanónov vznikajú veľmi komplikované zlúčeniny. P. bolesti hlavy. rozložená . Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. Prípravky sú veľmi toxické a aplikujú sa iba vtedy. po 1 — 2 h treba podať laxatívne účinný prostriedok. Ak sa skladuje v tme a v dobre zatvorených obaloch. ktorá je súčasne trpká a neskôr ostrá. Proti škrkavkám a mrliam sú neúčinné. vykopávaný v júli až septembri. osobitne proti pásomniciam (tenifúgum). staršia droga sa nesmie používať. ak zlyhali ostatné anthelmintiká. skoro lysé stopky (listová báza má iba 2 cievne zväzky). dlhé 30—100 cm. Druhové označenie sa skladá z filix = latinsky papraď a mas = mužský. prípadne o starej. čím sa vyjadruje veľký rozdiel vo vzraste v porovnaní s nižšou „ženskou" rastlinou.D. Athyriaceae). má tmavošupinatý podzemok.

stonka vzpriamená. ktorý sprevádzal Kolumba na jeho druhej objavnej plavbe do Západnej Indie.Capsicum frutescens L. Prvé overené správy o nej sú z r. Drogu . Plody zberané i s krátkou stopkou sa nechajú trochu zvädnúť a sušia sa na lieskach. Podstatná časť svetovej produkcie papriky pochádza v súčasnosti z Maďarska. PAPRIKA ROČNÁ Naša slovenská paprika má vo svete dobrý zvuk a úspešne sa uplatňuje na zahraničných trhoch. Dnes sa pestuje vo vyše 50 varietach a formách v teplých oblastiach Starého i Nového sveta odlišných tvarom. Pri zbere a najmä pri práškovaní treba postupovať obozretne — paprika silne dráždi sliznice a pokožku. convar. kde sa pestovala už koncom 16. chillies). PAPRIKA ROČNÍ PAPRIKA ROČNÁ Capsicum annuum L. Z čerstvého podzemka sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. taliansky: Peperone. Ľuľkovité — Solanaceae Nemecky: Paprika. dnes pestovaná najmä v tropických oblastiach Afriky. Paprikové plody obsahujú asi 0. Všeobecne sa rozšírila po Európe až po objavení Ameriky. Liekopisy (aj ČsL 2) bežne požadujú dlhoplodú a štipľavú formu papriky .. teda v júli až septembri.5 25 219 . Včelám dáva málo nektárovej znášky. frutescens (cayenský piepor. Ostatné papriky sa vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 2) pokladajú za zámeny. španielsky: Pimiento. anglicky: Pod Pepper. V ČsL 2 sa obsah kapsaicínu posudzuje chuťovou skúškou (liehová zmes ešte v riedení 1 : 25 000 musí mať zreteľne štipľavú chuť).4 % štipľavej látky. treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chrániť pred svetlom Ľahko ju napádajú živočíšni škodcovia. fastigiatum a C. fenylalkamínov benzylamínového typu s ostrou chuťou.04-1. francúzsky: Piment annuel. maďarsky: Egynyári paprika. Isté je. falšovanie. longum (DC. Zber plodov pre farmaceutické ciele sa robí v období zrelosti (červenenia) bobúľ. veľkosťou. Pestuje sa na plantážach v najteplejších častiach krajiny. Do Európy sa dostala zásluhou Španielov. celistvookrajové. a. ktorou je alkaloid kapsaicín. ale dosť peľu. listy kopijovito-vajcovité. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20— 50 cm.externé antireumatikum. neskoršie z podobných príčin turecké alebo uhorské. ktorý sa sústreďuje predovšetkým v priehradkách papri- ČsL 2 má pre plod tieto základné požiadavky: Znak Prímesi byli a cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Množstvo liehového extraktu — najmenej Najviac v % 3 13 6.Curry. Preto sa kedysi nazývala španielske korenie. resp. že juhoamerickí a stredoamerickí Indiáni používali paprikové bobule ako korenie alebo čerstvú zeleninu dávno pred príchodom Európanov. Paprika bola už vtedy kulúrnou bylinou.Fructus capsici. Ameriky a Indie. Pazušné kvety s bielou korunou dozrievajú v duté červené bobule. V niektorých liekopisoch sa pripúšťa i cayenská paprika . Rod paprika — Capsicum L.D 3 — zberá sa v júli až auguste). Ich hlavnú zložku tvorí kapsaicín (asi 70 %). má asi 50 druhov pochádzajúcich z tropickej Ameriky. súčasť známeho korenia karí . ktorá má podobné použitie ako alopatické prípravky.5 % alkaloidov. resp. 1494 od španielskeho lekára Chanca. častejšie však navlečené na povrázkoch. Kvitne v júni —septembri.P. farbou i chuťou (štipľavosťou) a mäsitosťou oplodia. stor.) Terpó s 0. D 4 . Špeciálne ostré druhy papriky sú C. z Východnej Indie.

Jeho ostrá chuť sa dá rozoznať ešte v riedení 1 : 10 miliónov. Hlavnou obsahovou látkou je silica. Paprika je vnútorné stomachikum a externé derivans. Kvety na dlhých stopkách sú drobné. potom flavónové glykozidy. pri hemoroidoch. Nažky p. silice a v semenách aj olej (10—15 % ) . Liečebne sa uplatňovala pri kolikách. biele. U niektorých chorých môžu sa po perorálnej aplikácii prejaviť pri vyšších dávkach gastroenteritídy. Často sú nežiadúcou prímesou vo Fructus ammi visnagae. Pomenovanie ammi je odvodené od miesta výskytu rastliny (grécke ammos = piesok). Pre pomerne zriedkavý výskyt sa u nás nezberá. listy dvojaž trojnásobne perovito strihané. astme a pod. ( + ) Ammi majus L. sacharidy. Parasca bola kedysi veľmi obľúbená ako korenina. Parasca je juhoeurópska poľná burina. egyptská rasca (ammi. plody p. maďarsky: Hamana zizon. zvonka na inhalácie po zápaloch. Tzv. špáradlovej sú širšie (asi 1. Ich aromatické plody sa nazývali cuminum aethiopicum . stonka ryhovaná. rusky: Jednoročná bylina vysoká 30100 cm. droge z parasce špáradlovej — A.etiópska rasca. napr. C). španielsky: Ami. hojne používanej v medicíne. zoskupené v okolíkoch okolíkov. V homeopatii sa zo zrelých plodov pripravuje tinktúra (dil. v Maďarsku a Taliansku). Naisto ich možno odlíšiť chemickými metódami (chromatograficky). hladké. Na miestach hojného rastu (napr. Plody sa užívali aj ako žalúdočný prostriedok proti nadúvaniu. farmaceutické prípravky sú Capsicolle Emplastrum — derivans a Pain-Expeller roztok — derivans. náplasti a mazadlá. D 4 .7 mm). Nažky obsahujú predovšetkým furochromón kelín. MORAČ VĚTŠÍ PARASCA VÄČŠIA PARASCA VÄČŠIA Fructus ammi visnagae sa izolujú obsahové látky aplikované pri angine pectoris. horné až sediace.3 — 1. Dvojnažky parasce sa podobajú rasci. po dlhodobej externej aplikácii môžu vzniknúť dermatitídy.kových bobúľ. zápaloch pohrudnice a hrdla. je bežne známe.D 2). a to zrezávaním okolíkov za rosy. Náš priemysel ho spracúval do tabliet (Khellin Spofa). Plody sú dvojnažky. pľuzgiere a dokonca až vredy. aplikuje sa najmä v klimaktériu a pri hemoroidoch. daukos) pochádzala zo zelerovitých aromatických rastlín.. Občas splanieva.až päťnásobne a na výplachy úst až 100-násobne. Mazadlá obsahujú tinktúru riedenú asi štvor. Slúžia na to mnohé prípravky. rubefaciens. ktoré sa užívali ako vazodilatans vencovitých ciev a spazmolytikum. Paprika sa používa na prekrvenie pokožky a slizníc.0 g v perorálnej liekovej forme. väčšej neobsahujú chromóny (pozri aj cudzozemské drogy — plod parasce špáradlovej). v každom rebierku majú schizogénny silicový kanálik a nad osemením prstenec zhrubnutých buniek (dobre viditeľný pod mikroskopom). chutia ostro a horko. tinktúry. že vitamín C sa prvý raz objavil a izoloval v paprike maďarskými vedcami. po vymlátení sa suší a čistí. najmä v priemyselnej výrobe špeciálnych liečivých prípravkov. užíva sa interne 0. visnaga (L. dolné stopkaté. anglicky: Bishop's Weed. Čs. Z drogy 220 . neuralgiách a pod. Materiál sa nechá preschnúť. taliansky: Ammi. vitamíny (B2. Predmetom zberu a priemyselného spracovania sú predovšetkým plody alebo vňať — Fructus (Herba) ammi majoris. francúzsky: Ammi majeur. zberá sa v období zrelosti plodov (júl—október). bolestiach močových ciest a žalúdka. Vnútorne paprika zvyšuje chuť do jedenia a podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy. Plody parasce majú slabý aromatický pach. ktorý pôsobí na vencové cievy a bronchy ako spazmolytikum. V dávkovaní treba byt' opatrným interne aj externe. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Grosse Knorrpelmohre. teda pri reumatických ťažkostiach. lysé. ktorá sa k nám dostáva zväčša so semenami poľnohospodárskych plodín.) Lam. Ďalšie obsahové látky sú karotenoidy (ich obsah je dôležitý pre posúdenie kvality predávaného druhu papriky).

Ľudové a homeopatické používanie — predovšetkým v Nemecku. ďalej flavonoidy. ostrozúbkaté. Furokumaríny obsahujú predovšetkým rastliny z čeľade zelerovitých rastlín. upozorňuje na veľkú podobnosť s bodliakmi. ktoré sa postupne zväčšujú a splývajú. ale terapeuticky najzaujímavejší xantotoxín. Jednotlivé koncové úbory majú červenofialové alebo purpurovokarmínové rúrkovité kvety. Užíva sa v tabletách a súčasne sa postihnuté miesta natierajú tinktúrou z týchto látok. Uplatňovali sa najmä olejnaté nažky. anglicky: Milk Thistle.tvorba erytémov.SILYBUM MARIÁNSKÉ Silybum marianum (L. xantotoxín.0 % ) . Ide vlastne o stratu hnedého kožného farbiva (pigmentu) na ohraničených plochách. ale furokumaríny (0. že tieto úkazy zapríčiňujú furokumaríny. Veľmi pripomína i benedikt lekársky. perovitolaločnaté. Prípravky indikované pri vitiligu poďliehajú lekárskemu predpisu a kontrole. zápalov po ožiarení slnkom na tých partiách kože. nadväzuje a využíva tzv. Druhové označenie sa spája so starou legendou. PESTREC MARIÁNSKY . skúsenostnú terapiu lekára J. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mariánsky bodliak. skôr naopak — kontrast postihnutej a normálnej kože sa iba zvyšuje. listnatá. Druh pochádza zo Stredomoria. Dioskorides nazýval rastlinu silybon. Roku 1916 ho spozoroval Freund pri aplikácii kolínskej vody s vyšším obsahom bergamotovej silice a po následnom ožiarení slnkom. pretože je hlavným nositeľom repigmentácie kože. Extrakty z parasce vyvolali veľké nádeje. rusky: OSTROPESTŘEC MARIÁNSKÝ Jedno. stonka priama.SILYBUM MARIÁNSKE PESTREC MARIÁNSKY . Splanené formy rastú i vo voľnej prírode. Nápadné bíeloškvrnité listy sú elipsovité. Synonymový názov silyba Carduus marianus L. H. Ochorenie sa zvyčajne začína jednou alebo niekoľkými bielymi škvrnami. maďarsky: Máriatóvis. majú fotosenzibilizujúce účinky. väčšej sa užívajú aj pri poruchách trávenia a pri nadúvaní. hore rozkonárená. Pestujú ho v záhradách v teplejších oblastiach. používaná pri liečbe vitiliga. ale aj pohánke. ukazovali sa ako veľmi sľubné. Rastlina sa zvyčajne odrezávala pred rozkvitnutím kvetov a sušila sa v dekoratívnych kyticiach. adsorbujú ultrafialové svetlo a vyvolávajú fotodermatózne prejavy na koži. Pod názvom meladíny jestvuje v klinickej praxi zmes xantotoxínu a imperatorínu. že silybum má 221 . Názov silybum je údajne odvodený z egyptského sobil. imperatorín. Fotosenzibilizujúci účinok extraktov p. francúzsky: Chardon marie. bergaptén. Zápary z plodovej drogy p. Zistilo sa. volčec Nemecky: Gemeine Mariendistel. napr.) Gaertn. Rademachera (1772-1850). že doterajšími liečebnými metódami sa dá pomôcť iba na obmedzených a menej rozsiahlych plochách. ktoré sa dostali do styku s rastlinami obsahujúcimi furokumaríny (napr. pri leukodermatózach čiže bielych škvrnách označovaných ako vitiligo. užíva sa 1-3 lyžičky na šálku vody 3—4x denne. izopimpinelín. lúčna dermatitída . Príčina vzniku ochorenia nie je zatiaľ známa (niekedy sa zistí rodinný výskyt).až dvojročná bylina vysoká 50—200 cm. väčšej bol v Egypte známy už v minulom storočí.5-1. taliansky: Cardo mariano. španielsky: Cardo mariano. Používala sa predovšetkým pri ochoreniach pečene a pri žltačke. Novšie sa zistilo. Známa je napr. Z furokumarínov je relatívne najjedovatejší. Japonec Kusuke dokázal. dokonca vznikajú pľuzgieriky. pri ležaní na lúke). Plody sú nažky s chocholcom. ľubovník a iné. pretože amoidín a amidín — súborne nazývané psoralény. Rastlinu poznali už v antike. Na ich okraji býva pigment zmnožený. Povrch kože je inak celkom normálny. olej a bielkovinové látky. so žltými ostňami. tzv. Vystavením plôch slnečnému alebo inému žiareniu sa táto kozmetická chyba nedá napraviť.ktorá neobsahuje chromóny. čím tvoria presne ohraničené biele plochy. Furokumaríny — citlivé na svetlo. Liečba vitiliga však ostáva i naďalej istým problémom.

5 2. španielsky: Prixei. spodné perovito zložené z drobných segmentov. rusky: PETRŽEL ZAHRADNÍ PETRŽLEN ZÁHRADNÝ Jednoročná alebo dvojročná bylina s mäsitým mrkvovitým koreňom. označované aj nesprávne ako Semen cardui Mariae.8 mm. dlhé 6 . jemne ryhovaná. najmä silymarín (zmes zložená hlavne zo silybínu. 168.0 7. Ochranne pôsobia na pečeň a zlepšujú jej činnosť pri príznakoch zápalov i chronických ochoreniach. V Taliansku sa aj varí asi 3 % odvar z koreňa (10 minút variť. Flavoligany majú antihepatotoxický účinok. Spoľahlivejšie účinky má tinktúra z nedrvených plodov (Tinctura cardui mariae „Rademacher") v receptúre kombinovaná s lastovičníkovou. strychnínovou a i. z ľubovníka. 2 2 1 10 7 2 11.5 2.5 5.0 5. taliansky: Prezzemolo. hepatoprotektívum). iný návod (Bässler) uvádza: 30 g plodov na pol litra vody.) A. ako taxifolín. pri Petroselinum crispum (Mill. Môže sa užívať aj prášok z plodov (4—5 x denne zarovnaná čajová lyžička) či tinktúra z nedrvených plodov (2 x denne 15 kvapiek). byľ vysoká 70—100 cm. horné listy obyčajne troj početné. Najnovšie pečeňové terapeutiká už obsahujú čistý silymarín. pije sa 2 x denne. Strata sušením je malá. Plody sú zložkou čs.0 5. hnedočierne. V súčasnosti sa vyrába už dosť lepších priemyselných prípravkov s kombinovanými výťažkami (napr. histamín). silydianínu a silychristínu). 222 Pre ostatné indikácie a spazmolytické pôsobenie sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu. lesklé. kvercetín a kempferol. Plody sú vajcovité dvojnažky. Ani po dlhšom užívaní nepôsobia toxicky a nesprevádzajú ich nepríjemné vedľajšie účinky. komplex aminokyselín so značným obsahom síry a sacharidov. niekedy svetlejšie. Po dozretí sa zbavujú lietacieho aparátu. Plodom sa na základe pokusov so zvieratami dokázal aj protihorúčkový účinok. sa droga kedysi odporúčala ako náhradka za námeľ — Secale cornutum (pozri kyjaničku purpurovú). Ľudovo sa odporúča užívať asi 2 % odvar (8 minút nechať slabo vrieť). 3 šálky denne). pozdĺžne takmer čierno ryhované. silica a asi 0. púpavy a i. 0. Plody sa nechajú dozrieť na suchých a vzdušných miestach.5 12 5(6) 1 0. priemyselne vyrábaných granuliek Boldogran (choleretikum a cholekinetikum) a čajoviny Ungolen (cholagogum. 1.Kvalita drogy sa hodnotí podľa ČSN 86 6626: Akosť — najviac v % Znak Anorganické prímesi Organické prímesi Iné časti materskej rastliny Popol Vlhkosť I. choleretikum. variť na slabom ohni tak dlho.0 12. Pre obsah biogénnych amínov (tyramín. prípadne tvorí zložku nemeckej oficinálnej Tinctura cholagogae fortis. ďalej iné flavomoidy. Oplodie chutí horkasto a semená olejovito. 241. Ochranne účinkuje na pečeň. pije sa každú hodinu 1 lyžica. Prípravky sa užívajú pri chronickej cholecystopatii (porucha žlčníka). W.0 otravách hubami a i. vlastnosti choleretické (zvyšuje tvorbu žlče) a cholagogické (podporuje vylučovanie žlče).5 0. ako napr. Plodová droga — Fructus petroselini — sa hodnotí podľa ČSN 86 6618: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie nejedovaté plody Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. (ČsL 4) 6(5) 0. V súčasnosti sú oficinálne v nemeckom liekopise (DAB 8). Zber sa robí zvyčajne odrezávaním celých úborov i so zákrovom krátko pred dozretím plodov (september—október). anglicky: Parsley. horčina.1 II. ill Zelerovité . Predmetom zberu sú plody — Fructus cardui mariae. na okraji svetložlté. Zelenožlté kvety v okolíkoch okolíkov. mierne sploštené.5(2) 0. hrubé asi 1.5 — 3 mm.. Jeho účinnosť však ani zďaleka nedosahuje. Nemajú nijaký pach. 12 1 1 1 12 8 2 0. maďarsky: Kertí petrezselyem. až vyvrie polovica vody. Plody sú oválne.05 . náš prípravok Flavobion dražé.0 12. Čajoviny č. 4 4 2 10 10 1 Na koreňovú drogu — Radix petroselini sa vztahuje ON 86 7014 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zhnednutá droga Nadzemné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HO Obsah silice — najmenej I. posthepatickom syndróme (stav po pečeňových ochoreniach). francúzsky: Persil cultivé.0 II. predovšetkým poškodenú tetranitrotoluolom a trinitrotoluolom (je hepatoprotektívum). Obsahové látky tvorí najmä olej s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín.Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Petrsilie. Druh pochádza zo Stredomoria.7—3 % flavolignanov.) vo forme dražé alebo kvapiek.

sú zriedkavé. rusky: (v európskej časti ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká 35—60 cm s vretenovitými hľúzami. radicosum (Alef. antireumatikum). holá. 152. aj ludové indikácie. myristicíno- PIVONKA LEKÁRSKA PIVOŇKA LÉKAŘSKÁ + Paeonia officinalis L. francúzsky: Pivoine officinale. Predmetom zberu a nákupu býva oficinálny koreň — Radix petroselini.PETRŽLEN ZÁHRADNÝ vú alebo alyltetrametoxybenzénovú. Je to jednoročná bylina. Plody sú mechúriky. Obsahujú ho čs. Dvojnažky slúžia aj na izoláciu silice — Oleum petroselini. koncové. Užíva sa tiež čerstvá šťava koreňov — 100-150 g. P. Najbežnejšie variety petržlenu sú s dužnatým vretenovitým koreňom (convar. olistená. Ako zelenina sa pestuje v záhradách a na roliach.1 %. Hmotnostná strata je asi 75-80 %. Najvýhodnejšia teplota na sušenie je 30-40 °C. Reduktan (odtučňovacia čajovina) a Species urologicae P. Pivonkovité — Paeoniaceae Nemecky: Garten-Pfingstrose. francúzsky. Rod Paeonia . Vykopáva sa na jar (marec) alebo v jeseni (október—november) z dvojročných rastlín nezbavených listov. Listy viacpočetné. 102. Koreň je zložkou oficinálnej močopudnej čajoviny ČsL 3 — Species diureticae. Pochádza z južnej a juhovýchodnej Európy. tzv. t. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Niekedy bývajú oficinálne aj plody — Fructus petroselini. maďarsky: Piros bazsarózsa. D 3-D 1). ústrednú nervovú sústavu a tráviacu sústavu. Má však i antiprotozoárne a baktericídne vlastnosti. Čerstvá šťava z rastlín sa ľudovo prikladá na rany a opuchliny. podávanú najmä pri zápaloch močových ciest. Latinské petroselinum (grécky: petroselinon) je odvodené od petra = kameň (rástol na kamenistých miestach) a selinon (názov viacerých zelerovitých rastlín) — rastliny s lesklými listami. Suší sa opatrne a bez nadzemných častí (ľahko sa kazí a napáda ho hmyz a hnedne). anglicky: Peony.) Danert) alebo s kučeravými (convar. Pri zámenách vňate petržlenu prichádza do úvahy najmä tetucha kozí pysk .pivonka je jediným zástupcom čeľade. Species urologicae Planta (dezinficiens močových ciest). ktorá je jednou z najjedovatejších zelerovitých rastlín (rastie práve na hriadkách. Kultúrne sorty sa líšia jej hlavnou zložkou. vulgare (Nois. Všetky časti petržlenu obsahujú silicu . nerozkonárená. Dôkladne sa očistí a umyje. Stonka priama. Bežnou dávkou plodov je pol kávovej lyžičky na šálku záparu niekoľkokrát denne. s 5 — 10 purpurovými. prípadne na miesta poštípané hmyzom. Radix levistici a Folium betulae. Na lekárenské ciele 223 . so široko kopijovitými úkrojkami. slúži aj ako kozmetikum proti pehám.. 103. Drogy sa oddávna používajú ako diuretikum. HVLP — čajovina Betulan (diuretikum. (diuretikum dezinficiens). iné. Species diureticae Planta (diuretikum). Kvety veľké. zberané v čase začiatočnej zrelosti (august). kvôli rýchlejšiemu sušeniu sa pozdĺžne krája. zriedka ružovými alebo žltkastými korunnými lupienkami. Silne dráždi obličky. Homeopatia používa čerstvé plody a esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. taliansky: Peonia. kde sa vysádza petržlen). koreňa dve kávové lyžičky na šálku záparu. Pôvodcami dráždivosti sú najmä apiol a myristicín. a tým vyvoláva močopudné pôsobenie.listy 0. Čajoviny č. španielsky: Peonia hembra. v čajovine ČsL 4 je nahradený ligurčekovým koreňom a listom brezy. a tak možno rozlišovať sortu apiolovú. Dráždi aj maternicu (neužívať v gravidite!). Plody i korene obsahujú ešte flavonoidy (najmä apiín).Aeethusa cynapium L.) Danert) — koreňový petržlen a listový s plochými listami (convar. crispum). Vňať je jedovatá pre papagáje a niektoré drobné zvieratá. plody olej a vňať vitamín C. j. ktorá kvitne už prvý rok a chýba jej typický petržlenový pach.plody 2-7 %. Silica získaná z plodov destiláciou býva tiež oficinálna.3 % a korene okolo 0. U nás sa pestuje v záhradách (plnokvetá) na okrasu. Možno ho sušiť aj na motúzoch.

PIVOŇKA LEKÁRSKA slúžia iba korunné lupienky pivoniek s červenými alebo s tmavočervenými kvetmi. dne i pri hemoroidoch. V homeopatii sa z čerstvého koreňa zberaného na jar pripravuje esencia (dil. najmä pri skladovaní. Zberajú sa z plne rozvinutých kvetov (máj—jún) a sušia sa opatrne. Príbuzný druh našej p. v našich záhradách však spravidla rastú nečervené formy tohto druhu. Ktorým obsahovým látkam treba pripisovať terapeutický efekt. z dôležitejších látok sa v kvetoch uvádza antokyanový glykozid paeonín.treba ju pokladať za jedovatú. na napätie hladkého svalstva. Vedecké pomenovanie pivonky vychádza z antického názvu paionia (podľa boha lekárstva Paiona.: P. arborea Donn (syn. a to v septembri.P. obyčajne plnokvetých. liečivý. Sú citlivé na svetlo a vlhko.P. ktorá láka mravce.) s listami rozstrihanými na čiarkovité úkrojky a s krásnymi kvetmi. 224 . cyanín a triesloviny. Súčasná medicína jej v celosvetovom meradle neprisudzuje veľké použitie. Druhové meno officinalis = lat. suffruticosa Andrz. Droga má tmavočervené zafarbenie. ktorá pochádza z Číny.) Miller (syn. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. a p. stor. U nás sa pestuje aj p. je nervínum a antispazmodikum. lactiflora Pallas. aby sa peľ uchránil pred vlhkom. 20 2 2 14 8 3 tenuifolia L. Kvety pred rozvinutím vylučujú z kališných lístkov medovú šťavu. preto ich treba dobre uzatvoriť a chrániť pred svetlom. z východnej Ázie. 10 1 1 14 5 2 II. Droga: Flos paeoniae (aj Flos rosae benedictae). D 2). oficiálny. Čerstvý sa používa v homeopatii. údajne miernia aj bolesti. lekárskej používali hojne Arabi a Číňania ako antidiabetikum. Opeľovanie pivonky obstaráva hmyz. v ktorých sa tyčinky väčšinou premenili na korunné lupienky. Veľmi zriedka sa používa koreň — Radix paeoniae. Droga sa užíva ako spazmolytikum — dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. zatiaľ nevedno. Ľudovo sa používa odvar z koreňa (3—4 g na šálku). krovitá . Na liečebné účely sa používajú korunné lupienky iba červenokvitnúcich rastlín (lupienky inak sfarbených rastlín sa nezberajú). taktiež p. Jej užívanie nie je celkom neškodné. tenkolistá — P. Rôznofarebné alebo vyblednuté lupienky do drogy nepatria. čínska — bielokvetá — P. corallina Retz. ktorá sa uplatňuje proti reumatizmu. červená . ktorý vraj objavil liečivú silu tejto rastliny). medovosladkastý pach a trpko zvieravú chuť. aby nestratili pôvodnú farbu. Ojedinele sa zberajú aj semená — Semen paeoniae.). Všetky jej drogy majú údajne tlmiace účinky na črevnú peristaltiku (rytmické sťahovanie svalstva tráviacej rúry). Patrí do rúk lekára . Z príbuzných druhov by vyhovovala aj p. venovali pivonkám rozdielnu pozornosť. ktorý sa vykopáva na jar (marec—apríl). resp. Na kvetnú drogu — Flos paeoniae — sa vzťahuje ON 86 6241: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl I.: P. mascula (L. Večer a za dažďa sa koruna kvetov zatvára. Suší sa bežným spôsobom. Botanickí klasici 16.

Spóry obsahujú veľké množstvo tuku (asi 50 %). najmä kysličník hlinitý.2 II. klavatín. Opatrným preosievaním sa získa jemný.predmetom zberu sú spóry .Kvet zväčša slúži ako skrášľujúci prostriedok do čajovín. rusky: - PLAVÚŇ OBYČAJNÝ Nízka trváca bylina. Listy veľmi husté. Telá vymretých permokarbónskych stromovitých druhov vytvorili sloje čierneho uhlia. veľmi pohyblivý prášok svetložltej farby. 6 S 0. machovina. clavatum je z latinského clava = palica. jelení rožok. Indikácie sa značne prekrývajú s alopatickými. Vytriasaním kláskov sa získajú spóry — Lycopodium. Plavúne dosiahli najväčšie rozšírenie koncom prvohôr. Vedecké pomenovanie je zložené z gréckeho lykos = vlk a podion = nôžka (vzhľadom na husto olistené stonky). Pomer zosušenia je asi 1. Prvá kresba p. Obľubuje kremičité pôdy. Výrazne viaže alumínium. plazivá. Klasy sa odstrihujú buď celkom zrelé (júl—august). klavatoxín a najmä nikotín). na vresoviskách a v zárastoch slamihovky od nížin až po pásmo kosodreviny v horskom stupni. maďarsky: Kapcsos korpafú. U nás nakupovaná kvetná droga slúži predovšetkým na export do nesocialistických krajín.výtrusy všetkých našich druhov a ich taxónov. ani zápach. anglicky: Stag's — Horn moss.2 : 1. plavúňové výtrusy. Zo semien možno izolovať aj olej. Semená boli kedysi zložkou prípravkov proti epilepsii. Spóruje od konca júna do konca augusta. najčastejšie zoskupené po dva. svätojánsky pás. ktoré majú o. ktorý sa prípadne ešte presuší. Plavúňovité — Lycopodiaceae Ľudovo: čertov spár. antipyretický účinok.3 ČsL 4 6 3 0. vlčie chvosty Nemecky: Keulen-Bärlapp. PLAVÚŇ OBYČAJNÝ PLAVÚŇ VIDLAČKA Lycopodium clavatum L. Pri zbere musíme dávať pozor. Ľudovo bolo lykopódium (spóry) oddávna známe. obyčajného bola v herbári H.2 225 . taliansky: Licopodio. i. morčia (vlčia) noha. nemá chuť. miestami zakoreňuje. aby sme nevytrhli celú rastlinu. Dnes sa odporúčajú proti kŕčom čriev a žalúdka s dávením a pri hnačkách. ktorý má podobné vlastnosti ako ľanový. vidlačky. Bocka. Rastie vo svetlejších suchých lesoch. Muszyňski dokázal vo vňati piatich druhov alkaloidy (lykopodín. Názov plavúň vraj súvisí so slovom plávať — vzhľadom na nezmáčateľné a na vode plávajúce výtrusy. francúzsky: Lycopode ä massue. koltunová zelina. Ich opis podrobne netreba uvádzať . španielsky: Licopodio. vidlicovito rozkonárená a vystúpavá. Stonka dlhá až 120 cm. mach. Droga má svetložltú farbu. kyjak (pre tvar stopka tých výtrusných klasov). tiež pri nepravidelnej menštruácii a obličkových kolikách (1 lyžička na šálku odvaru). Sporae lycopodii. pričom spóry sa z nich vytriasajú priamo do vrecúška z hustého plátna. Je indikátorom kyslých podkladov (pH 4-6). Výtrusnicové klasy sú na dlhých nepravých stopkách. 6 3 0. po zapálení aj na inhaláciu dymu a okrem toho podobne ako koreň. medvedia tlapa. 1828). Rastlina hrala veľkú úlohu najmä v kultoch východných národov. Pre pomerne zriedkavý výskyt sú na celom území ČSSR celkom chránené. veľa polysacharidu Kvalita drogy (Lycopodium — Sporae Lycopodiorum) sa posudzuje podľa ON 86 7630 aj podľa liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. stor. Zberať možno iba ich výtrusné klasy. alebo sa zberajú skorej a nechávajú sa dozrieť na slnku (najlepšie v sklenených nádobách — uhorkových fľašiach) a potom sa vytriasajú. Prieskum homeopatického používania rastliny začal asi Hahnemann (r. Vodou sa ťažko zmáčajú a po vhodení do plameňa rýchlo a prskajúc zhoria („bleskový prášok"). Často sa uvádzaj ú v botanicko-medicínskej literatúre 16. Dnešné druhy plavúňov sú iba drobné byliny so šupinovitými listami. Plavúne sa od začiatku novoveku rátali medzi machy. čiarkovité až kopijovité.

napred ružové. Zaznamenané sú aj hojné zámeny s nekvitnúcim jastrabníkom lesným — Hieracium murorum L. na svetelné efekty v divadelníctve a pod.. červené kľúče. celá rastlina je sivochlpatá a hojne rastie najmä na suchých lúkach a pastvinách teplejších oblastí. a to s príznakmi účinku kurare — šípového jedu Indiánov). Predmetom zberu a nákupu je list . vypiť v priebehu dňa po dúškoch). chlpaté. niekedy sa aj pestuje. Plody sú tvrdky. Ľudovo sa ojedinele užíva pri ochoreniach močových ciest a pečene (1 —2 g v oblátkach 3 x denne alebo v čaji. Kvety sú v trojzávinkoch. potom ako pomocná látka v lekárenskej praxi — na zasypanie piluliek. urbánek. obscura Dumort. vajcovito predĺžené. zber v čistých porastoch možno robiť kosákom. čmelík. najbližší príbuzný je p. pečene. močového mechúra či obličiek. Ľudovo sa používa aj celá sušená vňať. stor. hore rozkonárená. na báze uťaté. krátkosrstnatá. s belavými okrúhlastými škvrnami. dlhostopkaté. na skalách i v krovinách. zimičie korálky Nemecky: Echtes Lungenkraut. potom rozličné kyseliny napr. botanik 16. čriev. medunica. modrý kľúč. rozkonáreným čiernym koreňom. pľúcna zelina.2 g zabíja žabu v odvare. mäkko chlpatý.Folium pulmonariae a iba po dohovore s nákupňou aj vňať — Herba pulmonariae. francúzsky: Pulmonaire officinale. ďalej neuralgii a melanchólii. rusky: PLICNÍK LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 10—30 cm. Plavúne dokazatelné vytvárajú tzv.. čeľaď Cichoriaceae — čakankovitých. kuroslep. Z iných druhov čeľade je podobný najmä ostreň počerný (Nonea pulla (L. Byľ priama. 2 presné lyžičky spór na 2 poháre vody ako studený macerát. s plazivým. Ďalšie použitie lykopódia je technické — v zmesi s karmínom na zisťovanie odtlačkov prstov. rastie s obľubou vo svetlých lesoch. súčasť bunkových stien výtrusov).sporonínu (asi 20 % — podobný celulóze. Listy takmer sediace. Pľúcnik je veľmi nenáročná rastlina. hvezdoš. ktorý zapríčiňuje ťažkú zmáčateľnosť. sčasti vlnito vykrajované. j. taliansky: Pulmonaria. žalúdka. Materiál sa suší v jednej . pri kožných chorobách. Vo forme zásypov sa uplatňuje samotné alebo sa mieša s kysličníkom zinočnatým a pod.) s tmavopurpurovou až čiernou korunou. t. spomínaný už Plíniom. potom fialové a po oplodnení modré. tmavý — P. 226 Pri zbere treba postupovať opatrne pre vzájomnú podobnosť zástupcov čeľade borákovitých rastlín. Vedecký názov pľúcnika sa odvodzuje z latinského pulmo = pľúca (s ohľadom na používanie rastliny pri liečení pľúcnych ochorení). maďarsky: Pettyegetett turdófu. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: cicalka. predovšetkým podľa lokality výskytu.) DC. Pod pomenovaním pulmonaria sa zvyčajne chápal lišajník Lobaria pulmonaria Lk. odtrhávaním jednotlivých mladých listov aj s krátkou stopkou (máj —august). Typická hájová rastlina nížin až horského stupňa. anglicky: LungWort. V homeopatii sa uplatňuje predovšetkým pri niektorých chronických ochoreniach pľúc. PĽUCNIK LEKÁRSKY PĽÚCNIK LEKÁRSKY Pulmonaria officinalis L. Kvitne už od marca a veľmi dlho. Vňať pre svoj alkaloidný obsah je toxická (0. španielsky: Pulmonaria. niekedy hnedoškvrnité. chemické rasy (s rozdielnym obsahom alkaloidov a iných látok). na vysýpanie foriem v zlievačskej technike. tiež sacharózu. Ruellius asi prvý odporúčal pľúcnik ako prostriedok proti pľúcnym chorobám. listy má zväčša menšie. Lykopodium slúži ako zasýpací prášok na menšie poranenia a pri kožných ochoreniach. Prízemné listy stopkaté.. celistvookrajové. bez bielych škvŕn. Včelám poskytuje bohatú nektárovú pašu a trochu peľu. u nás sa vyskytuje hlavne v lesoch. Podľa ČsL 3 slúži lykopodium ako oficinálne konspergens (posýpacia látka) na pilulky. včielka. vajcovité až kopijovité. V spisoch starovekých gréckych a rímskych lekárov nie je zreteľná zmienka o pľúcniku. najmä v bučinách. najlepšie však ručne. ako dermatologikum a konspergens. hydroxykávovú) a stopy alkaloidov.

pôsobí aj mucilaginózne a adstringentne. na obklady a oplachovanie. žihľavy.súborne sa nazývajú kyseliny lišajníkové (napr. Vedecké označenie lišajníka vzniklo z latinského cetra = malý kožovitý štítok (vzhľad plodníc) a islandica = islandský. Na piesočnatých morských pôdach ukladá sa do stielky relatívne veľa jódu. Droge sa klinicky dokázal expektoračný efekt. špongiovité. myším chvostom. pastierskou kapsičkou a s koreňom kostihoja). bohato rozkonárenú. pije sa 3-krát denne šálka. B1). podbeľ.polysacharid lichenín. P. dávka je 1 — 1. islandskej uvádzajú aj materskú rastlinu p. zložený zo 60-200 B . dáva modrú farbu.najlepšie sa zberá v lete po daždi. Chemicky je to lineárny glukan podobný celulóze. tiež antiflogisticky . španielsky: Liquen de Islandia. triesloviny (do 10 %). vydanie z r. Známa je čajovina pri ulkusovej chorobe žalúdka a čriev (kombinácia s vňaťou stavikrvu vtáčieho. so zmäkčujúcimi drogami (kostihoj). Sušenie netrvá dlho. 136. — spolu asi 2 %). Možno ju zberať prakticky po celý rok . Predmetom zberu je celá stielka — Thallus lichenis islandici. pľúcny lišajník. tiež amarum. 16 10 4 1 12 10—12 Na vňaťovú drogu (Herba pulmonariae) sa vztahuje ČSN 6739: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. predovšetkým v borinách s porastom vresu. uplatňuje sa pri kataroch dýchacích ciest. Pach drogy je slabý.). konopnice. 8 2 1 12 12-15 II. stavaný z a-glukózových jednotiek. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku — pije sa 3 —5 x denne. Pľúcnik obsahuje veľa kyseliny kremičitej (v rozpustnej i nerozpustnej forme). Droga je predovšetkým mucilaginózum a antitusikum. 1978) popri p. Pôsobí aj protizápalovo. Usušená stielka je pevná a tuhá. 16 4 2 12 10-12 vrstve na vzdušnom a tienistom mieste. ktorý sa rozpúšťa v horúcej vode.D-glukózových jednotiek (B-glukopyranozy). PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PUKLÉŘKA ISLANDSKÁ Cetraria islandica (L. Zber a apretácia vňate je podobná. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. tenuifolia (Retz) Howe. islandská je typickým liečivom severských národov. Čajoviny č. gastroenteritídach a má antibiotické pôsobenie. piesočnaté. cetrarová. anglicky: Icelandic Lichen. francúzsky: Cetraire d'Islande. usnínová a i. pretože sa nemrví. 8. precediť do termosky a pije sa 1/3-1/2 pohára 2-3x denne). resp. protocetrarová. tymian. 227 . Ďalšie obsahové látky majú prevažne horkú chuť . Do čajovín sa zvyčajne kombinuje najmä s bylinami pôsobiacimi na dýchacie orgány (skorocel. kyslé. taliansky: Lichene islandico.5 12 12—15 II. NSR. staré tvrdé a lámavé. chuť horká.proti zápalom a navyše mierne močopudne. Usilujeme sa vyberať stielky. Odvtedy je oficiálnym článkom všetkých svetových liekopisov. islandský mach. minerálne soli (veľa sodných. lichesterová. ale pri zlom skladovaní prijíma vzdušnú vlhkosť. Hojne sa využíva aj v homoepatii (vo forme tinktúry). Nazberanú pľuzgierku možno ihneď na mieste presúšať ako seno. Treba ju dávať do dobre uzatvorených obalov. draselných a vápenatých) a alantoín (1 % — derivát močoviny).) Ach. úzkolistú — C. potom sú prítomné vitamíny (A. Droga obsahuje aj pektíny a sliz. zemský pľúcnik Nemecky: Isländisches Moos. prvý raz sa liečebne použil na Islande. potom dosušiť v tieni a v prievane. sliz. Droga sa niekedy používa aj zvonka ako adstringentný a zmäkčujúci prostriedok. na vrchoviskách a v horských polohách. Z obsahových látok lišajníka vyniká predovšetkým membránový sliz . připravuje sa 10 % odvar (krátko zavariť — tento možno použiť aj ako remineralizujúci prostriedok i na vykašlávanie. Všeobecné uplatnenie v medicíne dosiahla koncom 18. pri hemoroidoch.5 lyžice vňate na 1 a pol pohára teplej vody. lebo droga neobsahuje veľa vody (zosýcha v pomere 1. rozpúšťa sa už v studenej vode a farbí sa roztokom jódu. ktoré majú rub olivovozelenej farby — poskytujú kvalitnejšiu drogu.Listová droga (Folium puimonariae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6436: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 1. 135. ktorý nefarbí roztok jódu. Sprevádza ho izolichenín. samotná sa uplatňuje zriedka. ktorý je však slabší ako pri bežných saponínových drogách. macerát možno pridávať po lyžici k čajovému nápoju pripravenému zo zmesi ďalších drog. Mladé exempláre sú mäkké. prvosienka a pod. praslička. Niektoré novšie liekopisy (napr. 8 5 2 0. zvyšuje krvnú zrážanlivosť. Homeopatie používa esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate zberanej v apríli až v máji. prasličky. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a veľmi sa mrví. saponíny. napr. a preto sa z drogy aj izolujú (tiež z iných lišajníkov) a tvoria zložku antibiotických mastí a zásypov.5 : 1). stor. ako pomocný prostriedok pri liečbe tuberkulózy a vredov a jej zvyčajná dávka je 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Droga sa užíva predovšetkým pri kataroch priedušiek. V našich šírkach uprednostňuje suché kremičité pôdy. Diskovkovité — Parmeliaceae Ľudovo: eskimácky chlieb. sivozelenej až zelenohnedej farby. maďarsky: Izlandi zuzmó. Lišajníkové kyseliny sú antibiotický účinné. rusky: - Rastlina má plochokríčkovitú stielku vysokú asi 10-15 cm. polysacharid podobnej stavby ako škrob.

39.216. väčšie a na rube holé listy. anglicky: Coltsfoot.. príp. D 2 — 0). 10 2 11 3 1. predovšetkým s d.40. ktoré sa prejavujú vo vodných výťažkoch z drogy). na rube bieloplstnaté. pľúcnej tuberkulóze. ktorý má síce listy na rube plstnaté. Na podzemkoch sú dvojaké púčiky — z jedných zjari vyrastajú šupinaté stonky s vrcholovými žltými úbormi a z druhých neskôr dlhostopkaté listy so srdcovitou čepeľou a zúbkatým okrajom. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Ľudovo: veľký podbeľ. 5 1 11 2 1 II. Podbeľ je stále veľmi váženou liečivou rastlinou. prípadne macerát. lókórmu szattyú. pri ochorení obličiek. francúzsky: Tussilage pas ďáne. 228 . islandská zložku prsnej čajoviny — Species pectorales a je v čajovine aj podľa ČsL 4.122. Užíva sa najmä pri zahlienení horných dýchacích ciest. ktorý má strapcovité úbory purpurových kvetov. Ako stomachikum sa pije zvyčajne ako prvý odvar z drogy (obsahuje hlavne horké látky). Ľudovo sa droga vysoko cení ako prostriedok proti astme.115. lekárskym — P. pričom v polguľovitých súkvetiach majú byliny žltobiele úbory.203. širšiemu uplatneniu bráni omedzený výskyt a nemožnosť pestovania.) Gaertn. preto ju možno uplatniť aj pri poruchách trávenia. Zvonka sa používa aj na zasýpanie zle sa hojacich rán. ktoré neobsahujú veľa organických látok. taliansky: Farfaro. Druhové meno súvisí s latinským far = múka (pre múčny prášok na rube listov). ale aj s d. albus (L. hybridus (L.) Gaertn. Názov tussilago je z latinského tussis = kašeľ a z ago = ženiem. Plody sú nažky s chocholcom. Druh rastie na ílovitých podkladoch. žlté pierka Nemecky: Gemeiner Huflattich.. s plazivými podzemnými výbežkami. rusky: . podzemok hrubý. hnačkách.toch sa používa ako surovina na výrobu dietetickej múky a liehu. na vážkach a iných vlhkých substrátoch.Petasites Miller. s druhmi rodu deväťsil . PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PODBEĽ LIEČIVÝ Tussilago farfara L. Podľa ČsL 3 tvorí p. pre obsah horkých látok aj ako horčinový prostriedok pri nechutí do jedenia — zmnožuje tvorbu žalúdočných štiav a pôsobí ionizujúco.P. zato však väčšie. Čajoviny č. ich ošetrenia odvarom z drogy. Meyer et Scherb. ako posilňujúci prostriedok pri vyčerpa- nosti a po ťažkých infekčných ochoreniach.. Poskytuje dostatok žltého nektáru a čiernožltého peľu.5 Trváca bylina vysoká 10 — 20 cm. maďarsky: Martilapu. Podbeľ bol známy už v časoch Hippokrata ako prostriedok na tíšenie suchého kašľa. Dávne používanie pri pľúcnej tuberkulóze sa po objavení lišajníkových kyselín v droge zdá aspoň čiastočne opodstatnené (majú veľké antibiotické účinky. španielsky: Tussilago.. V homeopatii sa zo sušených stielok pripravuje tinktúra (dil. List i kvet sú oficinálne v mnohých liekopisoch. Pri zbere listov vznikajú zámeny napr. ako mucilaginózum druhý. bielym . žalúdočných a črevných kataroch.- PODBĚL LÉKAŘSKÝ externe sa aplikuje na zle sa hojace rany. Rastlina kvitne už v marci. močového mechúra a v severských štá- Stielka lišajníka — Lichen islandicus — sa hodnotí podľa ČsL 4 a ON 86 7626: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 ČsL 4 a 1.

prsnej čajoviny. Úbory tvoria zložku čs. Suší sa v jednej vrstve.PODBEĽ LIEČIVÝ vá a ľahko podlieha skaze. možno ho skosiť kosákom (máj—júl). patrí do dobre zatvorených obalov. Častejšie sa však kombinujú s inými drogami. kašli. list: 1 kávová lyžička na šálku 3—4x denne. urtinktúra) a rozotieraný preparát Teep. Treba zberať iba úbory len na začiatku rozkvetu.patrí čím skôr do nákupne. Drogy sa v oficiálnej medicíne používajú predovšetkým ako mucilaginóza a expektoranciá. stopkami hore. lebo sa veľmi ľahko zaparí. List obsahuje predovšetkým sliz. potom glykozidovú horčinu tusilagín. lebo sú náchylné na zaparenie. sú bohaté na žlté farbivo (xantofyl). nesmie byť napadnutý hrdzou alebo škodcami. Sušíme ich rýchlo na tienistých miestach v tenkých vrstvách za dobrého vetrania. List musí mať čím kratšiu stopku. Zberá sa i zelený list — Folium farfarae (ČsL 4). Úbory obsahujú trochu silice. Droga je mierne drobi- Prekvitnuté úhory Tmavé úbory Úbory so stopkou dlhšou ako 1 cm Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČSN 86 6422 a ČsL 4 stanovuje pre listovú drogu (Folium farfarae) základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Listy inej ako zelenej farby Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. ČsL 4 žiada aj hodnotenie číslom napúčania (najmenej 10 na 1 g drogy a s obsahom nerozpustného popola v HC1 maximálne 4 %). Pomer zosušenia je asi 5 -6 : 1. flavonoidov a trieslovín. V homeopatii sa z čerstvých listov zberaných v júni až júli pripravuje esencia (tzv. Musia si zachovať pôvodnú žltú farbu. Drogu radšej doma neskladujme . HVLP Pulmoranu (čajovina . triesloviny a steroly. no pre liečebné upotrebenie je rozhodujúci obsah slizu. Úbory nestláčame. Trhajú sa ručne alebo sa odstrihujú s krátkou stopkou nožničkami so zásobníkom. (ČsL 4) 2 1 1 14(12) 18(19) II. prítomné sú aj horčiny. Najlepšie je sušiť umelým teplom. 24 12 10 6 4 2 13 13 Predmetom zberu bývajú celé úbory . Pije sa zápar — úbory: 1 kávová lyžička na šálku 2 x denne. inak pri sušení dozrievajú. Sú ochranné prostriedky pre horné dýchacie cesty — pri kataroch. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. 12 6 5 3 2 1 13 10 II. astme. Možno ich trhať aj hrebeňom na zber rumančeka — výkon sa tým zvýši asi 4-násobne. Podľa ČSN 86 6226 má kvetná droga (Flos farfarae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I.Flos farfarae (marec-apríl). stopy silice a v popole je vysoký obsah zinku a draslíka.expektorans) a list čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a oficinálnej čajoviny ČsL 4 Species pectorales . 5 3 3 14 20 229 .

so slabou hemolytickou účinnosťou. prasličková vňať. z ktorej asi 10 % sa rozpúšťa vo vode a prechá230 PRASLIČKA ROĽNÁ dza do liečebných záparov (odvarov). Slúži však aj ako antisklerotikum (zápar maximálne Na drogu (Herba equiseti) sa vzťahujú ustanovenia ČSN 86 6711 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné sfarbenie rastlinných častí ako zelené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol — najmenej — najviac nerozpustný v HCl I. bez čiernych spodných častí. Čajoviny č. 2 5 0. p. horčina. 130. 120.E. jablčnú. maďarsky: Mezei zsurló. Je známa tým. 124. anglicky: Common horsetail. stolička.82. Rodové meno prasličky je odvodené od latinského equus = kôň a seta — chvost. 118. rusky: PŘESLIČKA ROĽNÍ Trváca bylina vysoká až 60 cm. (má na byli nápadne vystupujúce rebrá a široké bielolemované pošvy). Druhové pomenovanie je z latinského arvum — oráčina (miesto častého výskytu). odvodňovacích kanálov. palustre L. 114. 119. i. cestných priekop i železničných násypov. nikotín). na zber lekárenskej vňaťovej drogy nie sú vhodné iné druhy okrem p. zakončený výtrusným klasom. 121.5 10 15 4 20 9 . označované ako Herba equiseti (ČsL 4). roľnej. akonitovú. 2. luteolín a kempferol). fluviatile L. Primiešaniny iných druhov sú neprípustné. kvercetín. (jej tenké konáriky sa dvojito rozkonárujú). ktoré sú praslenovito rozkonárené a drsné. Rastie na piesočnatých a hlinitých substrátoch ako vlhkomilná burina slabo obrábaných rolí. riečna . Ďalšími látkami sú flavonoidné glykozidy (aglykóny sú napr. sylvaticum L. Kvôli zachovaniu zelenej farby sa suší rýchlo. z podzemka na jar vyrastá napred žltý až červenohnedý výhonok vysoký asi 20 cm. 143. potom tuk a v popole je väčšie množstvo hliníka a draslíka. napr. Nedosušená droga ľahko plesnie. francúzsky: Préle des champs.100. španielsky: Coda de caballo. pije sa 2-3-krát denne. 113.12. s blanitou pošvou na každom článku. trochu silice a stopy alkaloidov (o.11. PRASLIČKA ROĽNÁ Equisetum arvense L. hneď po zbere a v tenkých vrstvách. Droga nemá pach a chuť. Po odumretí výhonku vyrastajú v lete zelené asimilačné stonky. praslica. p. 133. 140. 112. Droga obsahuje aj kyseliny — napr. že na zlatonosných substrátoch koncentruje zlato (až 0. taliansky: Coda di cavallo. plivačka. saponin ekvisetonín. oxalovú. chvost. p.E. Prasličky sú si veľmi podobné. močiarna . na vzdušných a tienistých miestach. Prasličková vňať sa používa predovšetkým ako diuretikum.Ľudové použitie drog je veľmi široké. praska.5 % popola). 136. Praslička bola obľúbená už v antickom liečiteľstve. lesná — E.111. (je vysoká až 150 cm). Prasličkovité — Equisetaceae Ľudovo: divé proso. šmirglová (vechťová) zelina (tráva) Nemecky: Ackerschlachtelhalm.13. Predmetom zberu sú jalové letné byle zelenej farby. 5 7 3 12 15 20 ČsL 4 5 3 0. Zber sa robí zrezávaním v máji-septembri. Pomer zosušenia je asi 4 : 1.5 12 12 20 II. Pred sušením sa materiál vytriedi. Jej dávka je 2 g na šálku záparu či odvaru. V sušenej vňati sa nachádza veľa kyseliny kremičitej (6 — 8 % ) . mokrých okrajov lesov.

kýla. do antisklerotických čajovín a do čajovín pri hemoroidoch . Upadla však do zabudnutia a do terapie sa dostala až v novšej dobe. stozrno. vhodná pri ochorení močových orgánov i proti tuberkulóze. na kloktanie pri zápaloch. veľmi drobné. rozchodník. označuje vzhľad rastliny. Ak sa suší umelým teplom. na čistenie kuchynského riadu a nefarbeného nábytku. taliansky: Emiaria. Nemecky: Kahles Bruchkraut. Dobre znáša sucho i vlhko. 133. postupe) — liečebné procesy (napr. Zvonka sa používa do kúpeľov a na bylinné obklady na zle sa hojace rany či vredy. 191. Vedecké pomenovanie je odvodené z latinského hernia = prietrž. Species diureticae Planta (diuretikum. lenže celá chlpatá. Na drogu sa vzťahujú ustanovenia ON 86 672 I a ČsL 3: Znak Inak sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah saponínov vyjadrený hemolytickými jednotkami v 1 g drogy — najmenej Akosť — najviac v % I. U nás je vňať zložkou čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. Obsahom kyseliny kremičitej môže droga podporovať pri infekčných ochoreniach (predovšetkým pri cirhotickom procese. 10 10 ČsL 3 5 5 3 2 12 10 PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria hirsuta L.aplikovaných externe. Rastie na piesočnatých miestach v nížinách i pahorkatinách. ako diuretikum. čo poukazuje na niekdajšie použitie. 73. 145. 62. a to odrezávaním nad zemou. rusky: 5 5 3 2 12 10 PRŮTRŽNÍK CHLUPATÝ 6 4 12 12 Prietržník holý: drobná trváca bylina s rozprestrenými. 83. Ľudovo sa často odporúča čerstvá lisovaná šťava (najmä pri pľúcnych ochoreniach).presne 30 sekúnd). 65. 104. maďarsky: Borzas porczika. Nephrosal (diuretikum. 77. husie mydlo. PRIETRŽNÍK HOLÝ PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria glabra L. Dôkladne očistená sa rýchlo suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. dezinficiens močových ciest). Vňaťová droga prietržníkov sa kedysi zamieňala s vňaťou stavikrvu vtáčieho. 103. uľahčuje rozpúšťanie hlienov. 224. 64. úplavičník. 16. pri plúcnej tuberkulóze). na kloktanie pri zápaloch mandlí a na výplachy nosa pri krvácaní. maďarsky: Kopasz porczika. 78. 163. 237. Slúžila i ako diuretikum. Striebrenkovité — Paronychiaceae (Klinčekovité — Caryophyllaceae) Ľudovo: bolševník. rusky: PRŮTRŽNÍK LYSÝ PRIETRŽNÍK HOLY Je veľmi riedko ochlpená až holá. španielsky: Hemiaria. zberá sa celá plazivá stonka v čase kvitnutia rastliny (asi od júna do septembra). Oddávna je známe jej technické použitie — napr. 126. anglicky: Glabrous RuptureWort. ktorá však nemá pach a líši sa i sťahujúcou chuťou. 67. Druhové meno glabra = lysý. piesočník. kejlová bylina. teplota nesmie prestúpiť 35 °C. s takmer sediacimi protistojnými listami. špecifické účinky však na baktérie nemá. 89. Rastie na pieskoch a piesočnatých pôdach od nížin po podhorský stupeň. Zatiaľ nemožno nájsť spoľahlivé dôkazy o tom. chlpatého začne pri vädnutí voňať kumarínom. na zastavenie rozličných krvácaní. Prietržník chlpatý: bylina podobná predchádzajúcej. Pridáva sa i do urologických a pľúcnych čajovín. 108. II. Čajoviny č. 87. V homeopatii sa z čerstvých neplodných jarných výhonkov pripravuje esencia (dil. Plody sú guľaté tobolky. Kvety má pazušné. jej kalich má štetinovité hrotité zuby. Predmetom zberu je vňať oboch druhov. 61. hypotenzívum). 226. Droga z p. zrniečko Nemecky: Behaartes Bruchkraut. 90. Často býva zložkou adjuvačných čajovín pri tuberkulóznych ochoreniach. 55. dezinficiens močových ciest). 53. potom ako prostriedok obmedzujúci potenie pri tuberkulóze (tu sú zvyčajné denné dávky 4 plné čajové lyžičky na odvar). 164. husto rozkonárenými byľami dlhými 5-10 cm. rozchodníček. že by sa rastlina používala skôr ako v 16. 5 40 7 20 5 40 231 . francúzsky: Hemiaire glabre. D 2 — 0 ) . stor. 125.

Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Obidva majú veľkú hemolytickú účinnosť. Dnes je častejšia ako okrasná rastlina. Už Däbler (r. PRILBICA MODRÁ delené. dezinfekčnom a diuretickom účinku sa zrejme podieľajú saponíny. Na spazmolytickom. Pôvodne rástla divo v horskom a subalpínskom stupni na výživných a vlhkých pôdach. Čajoviny č. Pre lepšie využitie kyslého saponínu sa odporúča pridať do záparu z drogy trochu jedlej sódy (natrium hydrogencarbonicum). Listy má dlaňovito 232 .herniarín (metyléter umbeliferónu) a umbeliferón. Prítomné sú aj flavonoidy (asi 1. kvety modré.5 PRILBICA MODRÁ OMĚJ ŠALAMOUNEK + Aconitum napellus L. francúzsky: Aconit napel. uretritídy. taliansky: Aconito. kumaríny pôsobia asi na sťahy močového mechúra a alkaloid paronychín tlmí centrálnu nervovú sústavu. Príčinou príjemného pachu drogy sú kumaríny . tiež kyslý saponin — kyselina herniarová. potom glykozidy kvercetínu a izoramnetínu). tenezmy močového mechúra) a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. 1916) zistil. Býva zložkou urologických čajovín — Species urologicae. španielsky: Aconito.kým z p. petržlenu a pod. močovej rúry) a pri sťahoch močového mechúra a pod. holého nepáchne. anglicky: Monkshood. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu: Znak skúšky na čistotu Sčerneté časti koreňov — maximum Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HCl % 5 5 1 2 10 7 2. že v rastline je prítomný neutrálny saponin (asi 3 %). silice a herniarín.4 %). ale aj nepríjemne páchnúci alkaloid paronychín. Všetky druhy prilbice sú v ČSR Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. obličiek. nechať krátko prevrieť a 10 minút prikryté postáť). glykozid kyseliny kvilajovej (asi 0. 104.5 % — hyperozid. rusky: (zo ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká okolo 1 m.kombinuje sa s koreňom ihlice tŕnitej. spazmolytikum. dezinficiens močových ciest (chronické cystitídy. triesloviny a silica (0. 105. maďarsky: Havasi (katika) sisakvirág. plody s 3 mechúrikmi. pije sa 2 — 3 x denne. Skladovanú drogu treba chrániť v dobre zatvorených obaloch. dezinfikuje močové cesty a uvoľňuje kŕče močového mechúra. x variegatum Iskemíkovité — Ranunculaceae Ľudovo: gebuľa Nemecky: Blauer Eisenhut. Drogu možno použiť aj pri chronickom zápale močových ciest (močového mechúra.5 g. resp. s repovitou hľúzou. Záhradná rastlina. žlčníka a pri zápalových ochoreniach sa s obľubou kombinuje s listom medvedice alebo sa ešte pridáva ľanové semeno a ligurčekový koreň. najmä na pasienkoch a lúkach.06 %). Podľa ČsL 3 jednotlivá dávka na perorálne použitie v odvare je 1. Chuť drogy je slabo horkastá a škrabľavá. (zvyčajne sa dávkuje: 2 lyžičky drogy na šálku vody. Droga tvorí častú zložku diuretických čajovín . prilbicovité. Droga je diuretikum.

ktoré sú zamladi zelené. reumatických ťažkostiach a migréne. pre možnosť otráv však nebezpečné. pantofličky. Na lekársky predpis sú viazané aj homeopatické prípravky od riedenia dil. Zber nikdy nesmú robiť deti. Celá rastlina je jedovatá. 1885 vyzdvihol jeho priaznivé účinky na srdce (sprvoti sa pokladali za podobné účinku náprstníka. Formu aplikácie a dávky musí stanoviť výlučne lekár. listy 5 : 1. alkaloidy súborne označované ako akonitíny a alkamínestery).) — odporúčal prútnatec pri poruchách močového mechúra. usmrtiť bez prachu arény. Zriedkavejšie sa používal koreň. inak trojpočetné. Korene sa zosúšajú v pomere asi 3-4 : 1. je ľudové použitie prilbice zvonka proti parazitom dobytka i všiam. Európski lekári sa ju báli ordinovať pre vysokú toxicitu (známe sú slávne pokusy Matthioliho s odsúdencami v Ríme a Prahe v 16.Herba sarothamni (Summitates sarothamni scoparii). Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádzajú kolísavé množstvá diterpénových alkaloidov (0. Celkom výnimočne sú predmetom zberu listy . lupanín a ich izoméry.8 % alkaloidov rozpustných v éteri. droga obsahuje aj triesloviny a škrob. ani podzemné časti. Hlavnými účinnými obsahovými látkami sú alkaloidy (celkove 0. izosparteín (= genisteín). druhový názov je z lat. Vedecké rodové meno rastliny vychádza z gréckeho saron = metla a thamnos = ker. anglicky: Broom. Flos genistae scoparii). používajú sa aj čerstvé hľuzy. jetelica. Z konárov možno vyhotovovať jemné metly — iný hospodársky význam nemá. Zaujímavé. zvíťaziť. Bôbovité . genu = koleno. plod je čierny struk (na švíkoch chlpatý). v boroch. Kvety žlté. ale veľké množstvo peľu. efedrín a sparteín) a hydrolytické štiepne produkty. zajačie chvošče Nemecky: Gemeiner Besenginster. ex Koch — syn. Vedľajšími obsahovými látkami sú ďalšie alkaloidy (napr. Na homeopatické ciele sa používajú čerstvé kvety. že je to jedna z najjedovatejších rastlín — u citlivých osôb už dotyk môže vyvolať kožné zápaly a pľuzgiere. Hrubšie sa pozdĺžne režú a materiál sa rýchlo suší (najlepšie pri teplote 30-40 °C a dosuší sa 1 hodinu pri 50 °C). Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. blenom a durmanom ako narkotikum. zberajú sa v júni . Kvetmi sa farbilo na žlto a výhonky sa používali na metly. V niektorých liekopisoch boli oficinálne mladé výhonky s kvetmi zberané vo februári alebo v októbri (s plodmi) . na uľahčenie vykašlávania a miernenie bolestí (napr. čisté látky). Homeopatická esencia (dil. horčina a stopy silice.5 %). taliansky: Ginestra. a tak sparteín i celá vňať dostali významné miesto v modernej terapii srdcových chorôb). vítečník.) Wimm. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu. vedľajší alkaloid je sarotamnín. Listy striedavé. G. kyslých a nevýživných substrátoch. D 4. častejšie semená . Rozličné botanické označenia svedčia o podobnosti s inými rodmi. zajačia kapusta (zelí). zbavené korienkov — Radix aconiti (Tuber aconiti napelli). bez boja (vzhľadom na vysokú toxicitu). a preto sa drogy používajú veľmi zriedkavo. rusky: Capo- PRÚTNATEC METLOVITÝ Ker vysoký 50—200 cm. Obrat v terapii nastal r. Preto sa uplatňuje aj v gynekologickej praxi (najmä vo Francúzsku). Predmetom zriedkavého liečebného uplatnenia je celá rastlina.úplne chránené . Hľuzová (koreňová) droga musí obsahovať minimálne 0.Folium aconiti.8-1. Kvety nemajú nektár. Po rýchlom usušení poskytujú drogu — Flos sarothamni (Flos spartii scoparii. U nás rastie ako jediný zástupca rodu.Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: janofit. Arabskí lekári = najmä slávny Mesué (10. Dnes sa používajú iba prípravky s presne nastaveným množstvom obsahových látok (najmä akonitínu — štandardizované prípravky. Pri manipulácii s rastlinou i drogou si treba uvedomiť. kým druhové označenie pochádza zo zdrobneniny latinského napus = repa (pre tvar podzemných častí rastliny). V staroveku i stredoveku vedeli o prilbici iba ako o smrtiacom jede. Na homeopatické ciele sa vykopáva zrána celá rastlina v čase začínajúceho kvitnutia. niekedy až v októbri). priemyselne vyrábaných prípravkov kvapiek Pleumolysin (antitusikum) a bromoformového sirupu — Sirupus bromoformii (antitusikum). ktoré sa vykopávajú koncom kvitnutia rastliny (júl—september. t. na zníženie horúčky pri chorobách z nachladenia. najmä sparteín (tetracyklický chinolizidínový alkaloid). najmä na piesočnatých a kamenistých pasienkoch. ako benzoylakonín a akonín. Pri zbere treba zachovávať všetky predpisy o zaobchádzaní s jedovatými látkami. potom príbuzné alkaloidy.auguste a sušia bežným spôsobom. JANOVEC METLATÝ + Sarothamnus scoparius (L. stopkaté. a to najmä tzv. Kvety niekedy slúžili ako močopud233 .nesmú sa zberať ani nadzemné. Akonitová tinktúra (Tinctura aconiti) tvorí zložku čs. scopa = metla. 1850 po objavení tekutého alkaloidu spareínu vo vňati prútnatca. triesloviny. Prútnatec treba v staroveku hľadať medzi rastlinami označovanými ako Genista (keltské gen = ker alebo skôr z lat. stor. n. francúzsky: Genét á balais.Semen sarothamni. v SSR patria k čiastočne chráneným — povoľuje sa zber nadzemných častí. a to v podobe prípravku ako je sabadilový ocot (pozri cudzokrajnú drogu sabadilu alebo domácu kýchavicu). Zberajú sa hľuzy s koreňom.). pre ohybnosť byli). častejšie sa uplatňujú izolované obsahové látky. s kmienkom hrubým do 10 cm a s metlovitými konármi. na konci konárov jednoduché. Obsah účinných látok v drogách veľmi kolíše. Prilbica je vo svete zväčša chránená. Ďalšie obsahové látky sú flavonoidy (skoparín a vitexín). Rodové vedecké pomenovanie prilbice sa odvodzuje z gréckeho akonití = bez prachu.3-1. je oficinálna (ČsL 4). a preto sa pre farmaceutické účely pestuje. a pri nervových bolestiach. Číňania ju však stáročia používali v zmesi s áronom. V minulosti sa celá rastlina používala i pri pohryzení besným psom a semená slúžili ako laxans. Radix sarothamni. najmä sparteín.5 %). dcérske (vytvorené počas posledného roku). jednotlivé alebo po dva na skrátených brachyblastoch. Akonitín alebo tinktúra z koreňov sa používa predovšetkým ako analgetikum a antipyretikum. dne. maďarsky: Kozónséges seprózanót. Tento nenáročný ker kvitne najmä v máji až júni. D 6—D 4) sa uplatňuje najmä pri začiatočných horúčkovitých stavoch zapríčinených chrípkou a pod. 1. hlavne semená. resp. Sparteín pôsobí i na gravidnú maternicu. z ktorých najvýznamnejší je akonitín (0. Vyskytuje sa od nížin po podhorský stupeň v teplejších oblastiach na suchších až suchých.8 % ) . na rúbaniskách atď.: Spartium scoparium L. najmä napelín (resp. užíva sa predovšetkým pri neuralgii. neskôr zelenohnedé. stor. aj zubov). rastlina sa pre vysokú toxicitu hovorovo nazýva rastlinný arzenik. španielsky: Hiniesta de escobas. j. See r. Treba varovať i pred nebezpečenstvom ťažkých detských otráv po vysávaní nektáru z kvetov. janovec.

U nás rastie v troch poddruhoch a v celom rade záhradných krížencov. Petrov kľúč. Chemicky príbuzný sparteínu je alkaloid cytizín. kropáček. kankalín. V homeopatii sa z čerstvých pripravuje esencia (dil. Stvol ukončený okolíkom žĺtkovožltých (na báze oranžových) kvetov.j. anglicky: Cowslip. zvyšuje krvný tlak. španielsky: Primavera común. pôsobí na centrá riadiace činnosť vnútorných orgánov alebo hladkého svalstva útrob. Drogy majú špecifické pôsobenie. rusky: . prvosna. čo je štedrec ovisnutý (štědřenec odvislý — Laburnum anagyroides Medic). maďarsky: Sugar kankalin. Listy sú v mladosti podvinuté. Hojne sa nachádza v semenách známeho kra zlatý dážď. Je vysoko toxická . pôrodných sťahov. Pestuje sa aj u nás na okrasu a kvitne veľmi skoro — v apríli až v máji. kozia brada. dnová bylina. Varujme sa pred akýmkoľvek používaním drog alebo rastliny. mŕtvičná bylina Nemecky: Wald-Primel. PRVOSENKA („PETRKLÍČ") JARNÍ PRVOSIENKA JARNÁ Primula veris L. Plody sú tobolky. taliansky: Primavera odorosa. Vňať i koreň a semená majú aj močopudné účinky. príp. Wald-Schlusselblume. pre plody sa nazýva aj fazulkový strom. Na kvetnú drogu (Flos primulae) sa vzťahuje ČSN 86 6217: Akosť — najviac v % Znak Zozelenené kvety Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Obsah saponínov v hemolytických jednotkách (h. Máriin kľúč. maďarsky: Tavaszi kankalin. primulka. mäkkochlpaté. kozí drist.PRÚTNATEC METLOVITÝ vie posúdiť iba lekár. pri srdcovej slabosti so spomaleným tepom a pod. V praxi sú v popredí detské otravy hlavne plodmi a semenami. podlienka. na ich zosilnenie. P R V O S E N K A VYŠŠÍ Primula elatior (L. Dávkovanie a vhodnosť upotrebenia Prvosienka jarná: trváca bylina vysoká 15—25 cm. prvnička. V zemi má krátky podzemok s mnohými žltými koreňmi. kaška. šlaková bylina. rozširuje koronárne cievy. preto ho osobitne neuvádzame. kadrela. Vhodné sú pri poruchách dráždenia srdca. predovšetkým tlmí sympatické ganglia. ale celkove prevláda budivé pôsobenie . Nie sú náhradkou za náprstník pri srdcovej insuficiencii. a preto sa nesmie používať v čajovinových zmesiach. Nemecky: Wiesen-Schlusselblume.preto sa používa aj ako prostriedok na vyvolanie 234 pôrodu. francúzsky: Primevére officinale. rusky: PRVOSIENKA VYŠŠIA ný prostriedok. povzbudzuje hladké svalstvo čriev i maternice a na maternici vyvoláva silné sťahy . 30 2 10 8 II. nebezpečné sú aj kvety — pozor na možnosti otráv! Terapeuticky sa štedrec nezužitkúva. Droga je prudko účinná. 50 5 10 10 35 25 .) Hill Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: biela bukvica. Alkaloidy zvyšujú krvný tlak a zvyšujú tonus hladkého svalstva a maternice.0 g drogy. ktorý musí sledovať priebeh liečby. pričom strednú jednotlivú dávku predstavuje 1. D 2—D 1). ale iba na zápar alebo extrakt. Indikácie sú: poruchy krvného obehu pri srdcovej nedostatočnosti a diuretikum. kľúč. j.) v 1 g drogy — najmenej I. ochoreniach srdcového svalu a pod.t. Je bohatá na flavonoidy a slúži pri hepertonii. Prejavmi pôsobenia sa podobá nikotínu.otravy sú podobné koniínovým (pozri bolehlav škvrnitý). s vráskovanou čepeľou a vrúbkovaným okrajom. Sparteín samotný brzdí dráždivé podnety srdcového svalu.

pasienkoch a v lesoch nižších polôh. Aglykón hlavného saponínu je primulagenín A (spoločná pre obidva druhy je primárne kyselina primulová A . Pomer zosušenia je asi 3 : 1. jarná obsahuje aj fenolové glykozidy (primverín a primulaverín. dobre Podzemné časti — Radix (Rhizoma) primulae — hodnotí ON 86 7017 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah saponínov vyjadrený v hemolytických jednotkách (h. Podzemné časti prvosienok sa vykopávajú v marci alebo v októbri. má väčší podzemok s hnedými koreňmi. Zber sa robí v období plného vývoja rastliny (marec-apríl—máj). koruny kvetov sírovožlté. Obidva druhy majú v ČSR chránenú podzemnú časť.2 g koreňovej drogy. ďalej sú v drogách flavonoidy a málo silice. o. Drogy sú predovšetkým expektoransom — dávkujú sa: kvet — 1 lyžica na šálku záparu. začiatočníkov.) na 1 g drogy — najmenej Popol nerozpustný v HC1 I. P. po hydrolýze poskytujú vonné látky. Po očistení a krátkom omytí sa sušia prirodzeným teplom (umelým do 35—40 °C). primus = prvý a ver = jar (teda prvá medzi jarnými kvetmi). Vo vyšších dávkach môžu byť hnačky a dávenie. cípy ploché a hlbšie. no pri sušení sa nedrobia. Nenakupujú sa a ani záhradné krížence nie sú predmetom zberu. vyššej je v zmesi prítomná asi na 90%. najmä na vápenci. v p. jarná. Prvosienka vyššia: meria 15- 30 cm. Z obsahových látok rastlín sú najdôležitejšie pentacyklické triterpénové saponíny (5 — 10% v podzemkoch a asi 2 % v kvetoch. Druh uprednostňuje kypré. Rýchlo sa sušia v jednej tenkej vrstve na miernom teple (teplých kachliach) . metylester kyseliny metoxysalicylovej). Kvetná droga je súca na zácvik začínajúcich zberačov.PRVOSIENKA JARNÁ PRVOSIENKA VYŠŠIA V prírode sa vyskytuje na suchších stanovištiach. 5 2 2 10 9 150 3 II. Kvety sa ľahko zaparia. lúkach. Kvet u nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a koreň poskytuje saponíny pre kvapky Solutan 235 . takéto smú byť prítomné iba v malom množstve. Vedecké pomenovanie prvosienky vzniklo z lat. 10 4 4 10 12 100 5 ČsL 4 5 2 2 10 9 150 3 prevzdušnené a stredne vlhké pôdy. i. Musia byť žlté a s krátkou stopkou (do 1 cm). najmä v kalichoch). Zápar sa pije predovšetkým ako odhlieňovací prostriedok. Väčšina ostatných druhov rodu je chránená úplne a celoštátne. jarnej 50%. v p. Z terapeutického hľadiska sa pokladá za výhodnejšiu p. rumančekovým hrebeňom). Predmetom zberu a nákupu sú kvety i s kalichom — Flos primulae cum calyce — Flos primulae.B-amarinovy typ saponínu.časť dostane zelenkastú farbu. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. 2—3 šálky denne po dúškoch vypiť. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 0. výhodne sa zberajú za sucha osobitným hrebeňom s riedkymi hrotmi obrátenými nahor (príp. denne 2 šálky — koreň: 1 kávová lyžička na šálku záparu. Rastie na lúkách vyšších polôh a vo svetlých lesoch. vykašlávací a je slabo diuretický. j. bez oranžových škvŕn.

španielsky: Taraxacón. Pleumolysin pastiliek (expektorans) a tinktura je zložkou roztoku Stomatosan (dezinficiens ústnej dutiny). tiež list — Folium taraxaci. na medziach. ktorý je zriedka viachlavý. Jej jemné listové 236 srdiečka sú pri raste na tmavých miestach belšie a krehkejšie.). smotánka Nemecky: Lowenzahn. anglicky: Common dandelion. Drogy sa zväčša kombinujú (napr. s valeriánovým koreňom. vňaťou betoniky a i. preto zámeny nevznikajú. Odvodený je od gréckeho taraxis = zápal očí (mlieko púpavy sa vtedy používalo na tieto účely) a akeomai = liečiť. Ide najmä o koreň čakanky. Ani jej kŕmna hodnota nie je zanedbateľná. francúzsky: Pissenlit. Chutí horkejšie. lúkách. urtinktúru a esenciu (dil. Taliansku.Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mlieč. Obľúbili si ju najmä v Nemecku. Francúzsku. Len pri jesennom vykopávaní koreňov na rovnakom stanovišti hrozí zámena za iné druhy. chmeľom. Úbory na konci dutého stvola a na lysom lôžku majú len žlté jazykovité kvety. 2 % popola nerozpustného v HC1. 128. PÚPAVA LEKÁRSKA PÚPAVA LEKÁRSKA PAMPELIŠKA LÉKAŘSKÁ („SMETANKA") Taraxacum officinale Weber in Wiggers Čakankovité . Púpava patrila k najbežnejším druhom jarnej šalátovej zeleniny. s listom podbeľa. Volí si mierne kyslé substráty.Radix taraxaci cum herba (ČsL 4). U nás rastie asi 70 malých druhov (mikrospecies) od nížin po alpínske stupne. suchý. Tussilen (expektorans). pretože namiesto škrobu obsahujú rezervný polysacharid inulín (oficinálny aj v ČsL 4). s vretenovitým mliečnatým koreňom a s prízemnou ružicou kopijovitých gracovitých listov. V celej rastline sa nachádzajú mliečnice. Kvet poskytuje neveľké množstvo nektáru. príp. skoro biely na priereze a nemá v ňom sústredené kruhy mliečnic. pri cestách a pod.5(2) 11 10(12) II. Púpava je všeobecne známa. pasienkoch. Čajoviny č. i. Pri zbere netreba rozlišovať jednotlivé taxóny — ako drogy sú prípustné všetky. ľanovým semenom. 204. zato veľmi cenný peľ s vysokým obsahom bielkovín. maďarsky: Pongyola pitypang. Plody sú nažky s chocholcom.(expektorans. ktoré sa užívajú o. Latinský názov púpavy pochádza od najslávnejšieho arabského lekára Ibn Sinu. Korene jemných pestovaných druhov púpavy možno kuchynsky použiť ako špargľu alebo čierny koreň. Kuhlblume. Pre hromadný výskyt púpav je veľmi dôležitou včelárskou rastlinou. rusky: Trváca bylina vysoká 5—30 cm. Korene — najmä z pestovaných púpav. Med z neho rýchlo kryštalizuje aj vo veľkých nádobách. úhoroch. Najrozšírenejšia je na suchých miestach s hlbokým profilom hlín. Ľudové použitie drog je veľmi široké a rôznorodé. bronchodilatans). levanduľovým kvetom. Tie sú . známejšieho ako Avicenna (980-1036). ďalej koreň s vňaťou . zvonka svetlejší. Homeopatia pripravuje z kvitnúcich rastlín tzv. Púpava kvitne od apríla—mája do septembra—októbra. Predmetom zberu sú korene . I.Radix taraxaci. Korene sa najlepšie získavajú v je- Na koreň s vňaťou (Radix taraxici cum herba) sa vzťahuje ČSN 86 7023 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Listy a korene sfarbené ináč ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČsL 4 dovoľuje max. taliansky: Tarassaco. 11. pri ochoreniach obličiek. a tu sa aj pestovala. neuralgii a závratoch. popovňak. (ČsL 4) 6(8) 2 1. cennou zeleninou diabetikov.podobne ako korene čakanky. slúžia aj ako surovina pri výrobe cigórie. pampeliška. 14 5 4 11 15 . D 2).

181.). plazivá. púpavová vňať s koreňom tvorí zložku čajoviny Diabetan (dietetický čaj pre diabetikov). Brown. Po očistení a krátkom omytí (zbavené nadzemných častí) sa čo najrýchlejšie sušia. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. rusky: Na listy — Folium taraxaci — sa vztahuje ČSN 86 6437: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I.Calystegia sepium (L. scammonia L. xantofyly a karotenoidy. pri plotoch. hepatoprotektívum).) R. na spodnom okraji s dvoma ostrými lalokmi. suší v tieni v tenkých vrstvách. anglicky: Bindweed. Kvety vyrastajú z pazúch listov. 26. 15. najlepšie umelým teplom do 50 °C. vnútornú časť (drevo) citrónovožltú. Sušia sa v jednej vrstve prirodzeným teplom. terpénové alkoholy. 12 12 6 2 2 11 10 5 laxans) a je zložkou granuliek Boldogran (choleretikum. niekedy dlhá až 70-100 cm. 45. Na jar sa pije púpavová šťava (odporúča sa miešať so žihľavovou). púpavový med — úbory zavarené v cukre. j. sú dlhostopkaté. dne. ktorej rastliny sa týkalo. tak iba pozdĺžne!).). 157. užívané pri chorobách z nachladnutia a pri kašli. až 5 : 1. Marec až máj je vhodný na zber celých. biele alebo ružovkasté. Terapeuticky cenné látky tvoria však aj horčiny. zber: máj-október. plazivý kúkoľ. cholagogum (najmä koreň s vňaťou). 6 8 3 1 1 11 8 3 II. Dávkuje sa 2 g (až polievková lyžica) na šálku odvaru či záparu. Plody sú guľovité tobolky s bodkovanými semenami. obličiek. lievikovité. jedno z najlepších purgatív starovekej medicíny. B2. 21. Droga nesmie páchnuť. Listy má podobné ako pupenec. Korene obsahujú predovšetkým inulín — najmä zberané osobitne ako droga. aj náš fytoterapeut Fraňo Madva ako drastikum . convolvere = skrútiť. no nie je celkom jasné. Dosť časté sú zámeny s povojou plotnou . choleretikum. Listy holé.menej silné ako jalapa (pozri tropické rastliny). 176. francúzsky: Liseron des champs. 126. V čeľadi pupencovitých rastlín je asi 1 000 druhov.241. kaučuk. čajovina s koreňom je Ungolen (cholagogum. neuralgii. najmä sprašových pôdach. PUPENEC ROĽNÝ SVLAČEC ROLNÍ (+) Convolvulus arvensis L. pečene. Veľmi ľahko ju napáda hmyz a myši. Byľ poliehavá. Laxatívnym pôsobením sa už v hippokratovských časoch preslávilo scammonium. D 1 a 0 ) . šlatec Nemecky: Ackerwinde. reumatizme a poruchách trávenia (inak rovnako ako v alopatii). 73. sú kozmopolitne rozšírené po svete. taliansky: Vilucchio. v mliečnej šťave cerylalkohol. potom sliz. Pomenovanie bolo známe už v staroveku. reumatizme a chronických ekzémoch. 167. slák. španielsky: Campanilla Silvestře. pritom povoja bola známa v antike. má sivohnedý až červenohnedý povrch a biely lom. Treba dbať. povoja sa pokladala iba za akýsi druh pupenca (Convovulus sepium L. kvety však oveľa väčšie a vždy biele. 2. Jej byľ je ľavotočivá. dosúšajú umelým (do 50 °C). Homeopatia pripravuje z čerstvej nekvitnúcej rastliny esenciu (dil. zvinúť (pre poskladané listy v mladom štádiu). trhá sa jednotlivo. resp. Až donedávna sa totiž nerobil rozdiel medzi pupencom a povojou v botanickej systematike. Prisudzovali sa jej aj dráždivé sexuálne účinky (afrodiziakum). živica z orientálneho pupenca prečisťujúceho (C. koreňov s listami a s kvetnými pupeňmi. Veľmi obľúbený tzv. nadzemné časti obsahujú vitamín C. 3 5 2 0. ešte nerozkvitnutých rastlín. Prítomné sú aj cenné minerálne soli. Čajoviny č. povojník. pasienkoch a pod.Koreň — Radix taraxaci — sa posudzuje podľa ČSN 86 7026: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga Korene napadnuté hmyzom Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Aorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. triesloviny. Pupencovité .211.5 12 14 II. pri poruchách trávenia. Druh je bežnou burinou poľných kultúr na hlinitých. aby sme ho nepretrhli. 150. je horkastá. laktucerol. maďarsky: Kis hajnalika. t. 18.Convolvulaceae Ľudovo. 77. obtáčka. stomachikum. ktorá sa užíva pri bolestiach hlavy. indikujú sa pri chorobách sleziny. 169. z ktorých je najvýznamnejší taraxacín.231. 78. na násypoch. vystúpavá. potom diuretikum. Predmetom zberu býva niekedy aj list (aj nákupu). Rastie aj pozdĺž ciest. kopijovité. lebo z rezu vyteká veľa „mlieka" (ak ich treba rozrezávať. 5 10 4 1 12 16 seni. od augusta do októbra alebo zjari (marec). Drogy sú predovšetkým amarum. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. Pomer zosušenia je asi 3—5 : 1. cholekinetikum). Zberajú sa mladé rastlinky bez kvitnúcich byli. Trváca bylina vyrastajúca z plazivého rozkonáreného podzemka. hojnou v pobrežných krovinách a v mestských plotoch. mladé listy tvoria zložku jarných bylinných kúr. Ordinoval ho napr. V homeopatii sa pripravoval vyťa237 . Vedecké meno pupenca sa dá odvodiť z lat. Čs. Suchá droga sa po ohnutí láme. Thé Salvat (choleretikum. Väčšina pochádza z trópov (náš pupenec asi zo strednej Afriky).

stimulácia celkovej látkovej premeny. Pupencové drogy sa v čajovinách kombinujú s inými. alkaloidy ergolínového typu (podobné má námeľ) a flavonoidy. zaujímavá substancia podporujúca zrážanie krvi (nemá však charakter vitamínu K). oplieta stebla obilia. z hrubého plazivého podzemka vyrastajú mečovité listy dlhé až 100 cm a trojhranné stvoly s bočnými šúľkami drobných zelenkastých kvetov podopretých tulcom. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej kvitnúcej vňate p. 238 Droga s označením „majoris" pochádza z povoje. potom žlčopudné. Okrem laxatívneho pôsobenia sa drogám pripisuje aj metabolický účinok. tatáraka tráva (koreň) Nemecky: Echter Kalmus. Suší sa prirodzeným teplom. Tým sa znižuje výnos a sťažuje zber. Korene sa vykopávajú v jeseni (september—október). roľného (zber: jún—júl). ktoré sa súborne nazývajú glukoretíny. rusky: - PUŠKVOREC OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 50-120 cm. prípadne sa uplatňujú výťažky (extrakty). že všetky jedince u nás pochádzajú z príbuzenstva rastliny. listom senny a pod. Vňať sa trhá počas kvitnutia rastliny (jún—september). Druhé vydanie ČsL 2 malo uviesť ako oficinálnu vňať s koreňom pupenca (+ Herba convolvuli cum radice). takže rastliny často poliehajú. Tvorí rozličné cytotypy. kalmus. Ludwig vysvetľoval neplodnosť puškvorca tým. v močiaroch. 1574 vysadil Clusius v bo- . Rastie na trvale zaplavovaných pôdach..prieskum ešte nie je uzavretý). Pri liečebnom využívaní koreňa treba však postupovať veľmi obozretne. Prof. resp. protihorúčkové a močopudné pôsobenie. nejedlík. V terapeutických dávkach nemajú drogy nepríjemné vedľajšie účinky. Pupenec nenarobí veľa škôd na porastoch.. Áronovité — Araceae Ľudovo: brustvorec. ich základom sú 12 —16-uhlíkaté mastné kyseliny. Z ostatných obsahových látok sú zastúpené triesloviny (1 — 10 % ) . používa sa približne ako alopatické prípravky. maďarsky: Orvosi kálmos. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Pochádza z južnej Číny a Prednej Indie. PUPENEC ROĽNÝ žok z čerstvej kvitnúcej vňate p. napr. slano a horkasto. Občas bývajú predmetom zberu a výskumov. Naša triploidná populácia je neplodná a množí sa vegetatívne. 3. Častejšie sa však uplatňuje tinktúra — 5 až 15 g v slizovom macerate alebo priamo prášok (jednorazovo 1—2 g). kde vytvára celé zárasty. Podstatné obsahové látky tvoria glykozidove viazané živice (2-3 % ) . šišvorec. V niektorých štátoch (NSR) sa priemyselne vyrábajú čajoviny a dražé. anglicky: Sweet Flag. roľného a povoje plotnej. najmä za daždivého počasia. ľanu a pod. pretože živiny čerpá zväčša z hlbších vrstiev. Drogy chutia horko. Čajovina č. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Prítomné sú i jalapíny rozpustné v éteri a nerozpustné konvolvuliny (ich podrobnejší Puškvorec obecný Acorus calamus L.Radix convolvuli arvensis (minoris) alebo častejšie vňať — Herba convolvuli (arvensis — minoris). Sušia sa bežným spôsobom. taliansky: Calamo aromatico. Predmetom zberu z pupenca býva koreň . Koreň sa užíva ojedinele. t. získavanú zberom z p. ktoré sa líšia počtom chromozómov a aj množstvom silice a jej skladby. s kôrou krušiny. Drogy uvádzame ako možné a uplatňované náhradky za cudzokrajné drogy Tuber alebo Resina jalapae (jalapová hľúza — jalapová živica). kam korene úžitkových plodín obyčajne nesiahajú. má postáť asi 15 minút prikrytý). Ako purgatívum alebo žlčopudná čajovina sa pije asi 5 % zápar vňate (1—2 lyžičky na šálku. roľného (zber: jún—júl). francúzsky: Roseau odorant. Vňať pupenca rady požierajú ovce. Veľké množstvo pupenca môže v krajnom prípade zabrániť strojovému zberu. j. pľúcny koreň. Väčšie škody narobí na povrchu. Množí sa iba vegetatívne. napr. španielsky: verdadero. ktorú r.

lebo sa pracuje v bahne. nie práve vhodného na sušenie prirodzeným teplom. Patrí k terapeuticky hodnotným aromatickým horčinovým prostriedkom. pije sa 2—3x denne. ale láme. karminatívum pri kolikách. diuretikum. osobitý pach a ostrú. Okrem stomachického upotrebenia nachádza uplatnenie pri poruchách trávenia.5 2 bách používal ako korenina a liek. chránený pred svetlom. Z ďalších látok sú v droge triesloviny. sacharidy a bázické látky (cholín.PUŠKVOREC OBYČAJNÝ tanickej záhrade vo Viedni. zvýšenej kyslosti žalúdočných štiav. 5 ČsL 2 0 5 — 1 0. pije sa najmenej pol hodiny pred jedením. anorexii a subacidite. keď ju dostal z Východu. Puškvorec sa už v predvekých do- Podzemok — Rhizoma (Radix) calami aromatici hodnotí ČSN 86 7153 a ČsL 2: Znak Časti stvolov a korene Časti drogy sfarbené ináč ako uvádza opis Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1. Nositeľom pachu je predovšetkým azarylový aldehyd. Ľudovo sa droge pripisuje sedatívny. v tetraploidných aj 7 % ) . Jeho podzemok i listy u nás ordinoval známy fytoterapeut Fraňo Madva na posilnenie žalúdka a varený vo víne so škoricou zasa na zvýšenie mužskej potencie. pri ulkusovej chorobe a ako spazmolytikum. Droga má silný. Zber si vyžaduje primeranú výstroj. Zber sa robí v novembri — apríli. za chladného počasia. resp.5 6 0. Obsahuje najmä B-azaron (5 — 10 % ) . Zvonka sa používa zápar z práškovanej drogy. terpény a seskviterpény.5 12 12 12 2 1. Puškvorec je predovšetkým amarum-aromatikum. Potom sa vegetatívne rozšírila po celej Európe a zdomácněla. rozpadové produkty). krvotvorný a antirachitický účinok. liekopisy ich požadujú zvyčajne lúpané.5 6 3 2 8 1 0. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (až 3 % . Dávka: pol kávovej lyžičky na šálku záparu.akoron. Už v antike bol puškvorec známy ako acorus . II. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Ako stomachikum je obľúbená aj tinktúra — 15—30 kvapiek na cukor alebo do vody. Vytiahnuté podzemky sa otriasaním zbavia bahna. súčasne horkú. stomachikum. meteorizme a hnačkách. ani nezaparuje.v diploidných druhoch asi 2 %. na kloktanie pri zápaloch hrdla. aromatickú chuť. mnohé indikácie sa 239 . Ľahko ho napáda hmyz. Predmetom zberu a nákupu bývajú podzemky — Rhizoma (Radix) calami (aromatici). Drogu sušíme oddelene od ostatných — je priveľmi aromatická. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. do kúpeľov a na obklady sa pridáva ako prostriedok dráždiaci kožu. Dobre usušený podzemok je na lome špinavobiely a pri lámaní sa neohne. zápale žalúdka (gastritída). diaforetikum — užíva sa hlavne pri dyspepsiách rozličného pôvodu. Materiál sa nedrobí. analgetický. Druhové pomenovanie calamus = rákos. príp. horčina akorín a živica akoretín. Dôkladne očistené sa sušia vo vrstve vysokej maximálne 5 cm — najlepšie umelým teplom do 35 °C. preperú sa vo vode a zbavia korienkov. trstina.

Čajoviny č. chybné. niekoľko metrov dlhými podzemkami. Plod je zrno. Radix agropyri repentis).229. väčšinou však v jeseni (september . Predmetom zberu je podzemok — Rhizoma graminis (Radix graminis.5 6 13 240 . 208. ktoré sú článkované a duté. čo je.Lolium perenne L. Časté sú zámeny drogy s podzemkom prstnatca obyčajného — Cynodon dactylon (L. pejr. Pýru sa najviac podobá pýrovník psí — Elymus caninus (L. narušila sa melioráciami.. len vrcholový klások má dve plevy). maďarsky: Taracbúza.5 — 5 13 II.i viackvetných kláskoch. pasienkoch. pýr poznala už antika ako burinu. španielsky: Grama oficinal. bez bočných korienkov. Burina rastúca na roliach. s redším kláskom a trsnatým podzemkom bez výbežkov a mätonoh trváci . 210. pýrnica Nemecky: Gemeine Quecke. Sú si podobné. Pýr sa opeľuje najčastejšie pomocou vetra. Zber podzemkov sa robí na jar (marec—apríl).) Desv. plazivý. suchých lúkach. Droga sa široko uplatňuje v cukrárstve i likérnictve. 202. Najvýznamnejšia sloven- ská produkčná oblasť sa niekedy nachádzala pri Borskom Mikuláši. Stebla priame. prípravky s drogou sú čajovina Stomaran (digestívum. pejrovka. stomachikum). samozrejme. kolienkaté. Eugastrin (stomachikum.) Pers.. 66. v křoviskách a pri cestách. . tritus = obyčajný. drsné. Silica — Oleum calami. bežný i v súvise s obilím — drvený a druhový názov repens = lat. 30 5 1 0. iba v kolienkach plné. 213. rusky: PÝR PLAZIVÝ Trváca tráva vysoká až 150 cm. Lipnicovité — Poaceae (Trávy — Gramineae) Ľudovo: divé žito. pýrava. ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté časti drogy Časti podzemkov so zvyškami korienkov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Vlhkosť I. okrem toho obsahuje škrob. ale aj ako liečivo.syn. Lipnicovité rastliny sa všeobecne určujú veľmi ťažko. sa využíva najmä ako stomachikum a zvonka do mazadiel. s kláskami zostavenými do dvoj radových klasov (k osi sú obrátené úzkym bokom a podopreté iba jedinou plevou. Podzemok ako droga sa zjavil až koncom stredoveku v severnej Európe. 3.mechanicky prenášajú z cudzokrajných polyploidných druhov.: Agropyron repens (L. cholagogum) a veterinárny prípravok Medicinálne lízadlo (liz). Čs. metabolikum. listy čiarkovité. 10 — 0.október). so žltými plazivými. V homeopatii sa z lúpanej drogy pripravuje tinktúra používaná ako alopatické prípravky. ktorý má koncový zdanlivý okolík nepravých klasov a podzemok je oveľa hrubší. PÝR PLAZIVÝ PÝR PLAZIVÝ Elytrigia repens (L.) Beauv. preto roztokom jódu sa farbí do modra. široké asi 1 cm. žiaľ. Rodový názov Elytrigia má zrejme koreň v lat.) L. hladké. taliansky: Gramigna. anglicky: Couch-Grass. medziach. Možno ho Podzemková droga podlieha ČSN 86 6850. Kvety v koncovom dvojradovom klase v troj.214. 76. ale mäkké. francúzsky: Chiendent.

metabolické a depurgatívne účinky. 197. slnečných polostepných stranách.Scrophulariaceae Ľudovo: bradavičník. pre podobnosť listov.215. Droga je aj muciloginózum.) Miller. 67. ktoré sa mu nebezpečne podobajú. najmä nekvitnúce. nie odumierajúce a hnedasté podzemky. Naproti tomu je skoro vo všetkých herbároch 15. Materiál sa pred sušením zvyčajne viaže do neveľkých kytíc. ktorý má modrosivé listy a po poranení roní biele mlieko. pije sa 2—3 x denne. stopkaté. preslávená bola masť — Unguentum linariae. medziach a na roliach od nížin po hory. zväčínec Nemecky: Gemeines Leinkraut. pasienkoch. 5 5 1 10 10 3 2 — 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhanim drogy) Trváca bylina vysoká 20—50 cm. maďarsky: Kózonséges gyujtoványfu.) Scop. obyčajný — T. . Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline II. tiež m. 151. prípadne falšovanie za niektoré druhy rodu Tithymalus Gaetn. pantoflíček. chutí sladkasto. inozitol.1 0 g v odvare. aby nesplesnel. Zväzky sa sušia na tienistých a vzdušných miestach. pri piesku v močových cestách a pri poruchách činnosti žlčníka.Herba linariae (Herba anthirrhini linariae). spolupôsobí pri dne. Materiál sa zbaví hliny. Predmetom zberu býva vňať . Po usušení sa znovu vytriedia zdravé a jasnožlté kusy (najmä ak sa tak neurobilo dostatočne prv). fan Matky božej. 150. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov používa pri ochoreniach močových ciest. V zmesiach s inými zvyšuje vylučovanie moču pri reumatických ochoreniach. Ľudovo sa droga uplatňuje aj pri kataroch priedušiek a na odhlieňovanie dýchacích ciest. Ordinoval sa najmä proti chorobám pečene. Droga sa všeobecne považuje za vhodnú náhradku za cudzokrajnú sarsaparilu — Radix sarsaparillae — pozri cudzie drogy. cyparissias (L. fruktózan triticín (3 — 18 %). T. ktorú zostavil hessenský lekár Johann Wolpius. bočných korienkov a zhnednutých častí a vyberajú sa iba žlté. genistifolia (L. v hustých koncových strapcoch. Pri sušení ich možno obracať. chorobách močového mechúra. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať.) Scop. Vnút- PYŠTEK OBYČAJNÝ rajšok zväzku treba dôkladne vysušiť. rusky: mi. i proti tuberkulóze a zvonka pri rakovine. ktorá sa skladá z antibakteriálne účinného agropyrénu (95 %).m. na úpravu stolice. anglicky: Toadflax. LNICE OBECNÁ („KVĚTEL") Linaria vulgaris Miller Krtičníkovité . V ľudovej mágii sa rastlina používala proti čarám a urieknutiu. Slúžila tiež na farbenie.202. španielsky: Linaria común. odrezáva sa v čase kvitnutia — jún až august. Príbuzným. Listy čiarkovité. Prihrubé kytice sa rozdelia. pri zadržiavaní moču. Čajoviny č. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. denná dosahuje aj 100 g. Plody sú tobolky. sivo oinovatené riedke menšie kvety v redšom strapci. s tuhšími sivozelenými listami. s priamymi nerozkonárenými stonka- 8 241 . rozmarinka. pektolinarín. Hlavné účinné látky pyšteka sú horké flavónové glykozidy linarín. 66. 157. aby sa umožnilo lepšie presušenie. potom aj iné sacharidy. saponíny. úhoroch. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1.získať pri oraní alebo pri bránení polí. Slúžila proti „zlatej žile". esula (L.01-0. francúzsky: Linaire commune. Droga si musí zachovať farbu čerstvej rastliny. rastie v nižších polohách stredného i južného Slovenska na suchých a slnečných stranách. Rastie pospolito na skalách. Droga nemá pach. stor. Zastúpená je aj kyselina kremičitá a silica (0. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru. Dáva sa aj do antidiabetických zmesí. zvyšok tvorí karvón. Uplatňuje sa pri miernych obstipačných ťažkostiach. chvojkový. linaracín a i. 45. Zle sfarbené časti sa vopred odstránia. sleziny a pečene. Jednorazová dávka drogy j e 3 . diaforetických a metabolických čajovín. hubička. prípadne aj v septembri. Podzemok má diuretické. 15. tvorí zložku diuretických. kručinkolistý — L. celistvookrajové. koncentrované PYŠTEK OBYČAJNÝ ČSN 86 6724 stanovuje pre vňaťovú drogu (Herba linariae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % I. sleziny.. Známe sú aj zámeny. Základné obsahové látky tvorí rozpustný polysacharid. — mliečnik. ohnica. kvety žlté. hledík. skalnatých miestach. škľabivé. škrob nie je prítomný. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . zameniteľným druhom je p. ktorý má kopijovité listy s 3—5 nervami. taliansky: Linaria. Je to napr. V spisoch antických autorov nemožno pyštek s určitosťou nájsť. Rodové vedecké pomenovanie rastliny je z latinského linum = ľan.05 %). sliz. Sušia sa na dobre vetraných miestach v tenkej vrstve pri teplote 40 °C. Odvar z kvetov sa pil pri vyrážkach. krvavica. a 16. Extrakt je pomocnou látkou pri príprave piluliek v galenickej farmácii a v dietetických výrobkoch (pre velké množstvo viazanej fruktózy).

Silnejšie odvary sa používajú proti hmyzu (tu účinkuje zatiaľ neznáma látka). organické kyseliny (mravčiu. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—4x denne. cholagogický a protizápalový prostriedok. lyžica drogy na pohár vody).. Rastie divo na lúkach. Prípravky sa robia z čerstvej kvitnúcej vňate bez koreňa. ale aj potopudný. pasienkoch. jablčnú a i. Zamieňajú sa najmä 242 . usporiadané v okolíkoch okolíkov. D 2). Zelerovité . taliansky: Carvi. španielsky: Caró.Apiaceae (Okolíkaté . hemoroidoch a pod. Plody zelerovitých rastlín (dvoj naž- ky) sa navzájom veľmi ľahko zamenia. anglicky: Caraway. minerálne látky. Tinktúra sa užíva pri zväčšenej predstojnici a pri ťažkostiach s močením (10—30 kvapiek 2—3 x denne). maďarsky: Konyha komény. U nás sa šľachtí ako korenina (okolie Pŕerova — skorý druh vhodný aj na mechanizovaný zber). kačným znakom. U nás tvoril donedávna zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Vulneran — odvar z nej slúžil na omývanie a obklady pri kožných chorobách alebo vredoch predkolenia či na vymývanie hnisavých rán. pektín a vitamín C. Preto treba dávať pozor na ich opis a opis materskej rastliny. kvety biele alebo ružovočervené. zberanej v júni až septembri. Plody rasce sú rozpadavé dvojnažky s výrazným pachom. Plody sú oblúkovito zakrivené nažky v rozpadavej dvojnažke.najmä v kvetoch. resp. urtinktúra riedi a používa napr. na obklady pri zápale spojoviek s vňaťou očianky. Listy má perovito zložené. Folium plantaginis — listom skorocela a i. preháňavý. s Radix bardanae — koreňom lopúcha. V čajovinách sa pyštek takmer vždy kombinuje s inými drogami. V homoepatii sa tzv.). RASCA LÚČNA medziach a úhoroch. triesloviny. nočnom pomočovaní a inak ako v alopatii. úbormi rumančeka a kvetom nevädze. octovú. rusky: Na plodovú drogu — Fructus carvi — sa vzťahuje ČSN 58 0515: Znak Nezrelé plody Cudzie organické prímesi Polámané plody Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1 1 1 13 7. sacharidy. prípadne na oplachovanie (3—4 % odvar. Okrem nich rastlina obsahuje alkaloid peganín. pri hnačkách (dil. napr. vriedkoch. ktorý je najlepším identifi- RASCA LÚČNA KMÍN KOŘENNÝ Carum carvi L. Vňať je predovšetkým diuretikum a laxans. Ľudové liečiteľstvo oddávna používa rastlinu ako močopudný. 203. ktorý sa nechá stáť prikrytý asi 18 minút a pijú sa 2—4 šálky denne. francúzsky: Carvi.. 49.Umbelliferae) Nemecky: Wiesen-Kummel. Vňať vo forme kašovitého odvaru z 20 g drogy na pol litra mlieka sa aplikuje zvonka ako emoliens a antiflogistikum pri kožných vyrážkach. s delenými segmentmi. fistulách. Pripravuje sa zvyčajne 3—4 % zápar. Čajoviny č.5 2 3 Väčšinou dvojročná bylina vysoká asi 50 cm.

sacharidy a veľa šťaveľanu vápenatého (preto sa nesmie užívať pri močovom piesku. ČsL 3 uvádza silicu ako zložku aromatickej vetrovej vody (Aqua carminativa). Čajovinyč. r. Spomína sa v herbári z 27. hrubšie sa prerežú a sušia na povrazoch pri teplote do 50 °C (v Číne aj nad ohňom). Pre vysoký obsah karvónu je rasca spoľahlivým karminatívom. Kvalita drogy sa hodnotí podľa ON 86 7152 a podľa ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. Podľa nemeckého botanika Sprengela (+ 1833). Rastlina sa u nás môže pestovať. Rastliny sa kosia alebo vytrhávajú v raňajších hodinách za rosy.151. Droga obsahuje 3—12% antracénových derivátov. živice. Najväčšie dodávky obchodného tovaru poskytujú divorastúce druhy rebarbory z Tibetu a niektorých iných čínskych provincií. Druhový názov palmatum má podľa dlaňovitého tvaru listov. anglicky: Thubarbar. tvoriacim asi štvrtinu nažky.s nažkami kozonohy hostcovej — Aegopodium podagraria L. pontickej a v 10.). kareon).86. Často sa uplatňuje aj v karminatívnych a taxatívnych čajovinách. Zvyšky rasce sa našli v kolových neolitických stavbách. aloe-emodín. taliansky: Rubarbaru. tmavšie nažky bez silicových kanálikov (dobre ich vidno na priečnom priereze pod mikroskopom). ďalej flavónové glykozidy (rutín). pochádzajúcu z Afriky (preto ju Plínius nazýval aj cuminum aethiopicum). Stavikrvovité — Polygonaceae Nemecky: Arznei-Rhabarber. potom egyptskú rascu. V antike ju takto nazývali podľa rieky Rha. Hlavnou zložkou obsahových látok je silica (3—7 %). Obyčajne sa lúpu až po kambium. Po vymlátení a vyčistení sa presúšajú na vzdušných miestach za občasného presypania. ich zber sa robí v júli—auguste.5 % voľných i viazaných antroachinónov. Pozväzujú sa do snopčekov a nechajú dozrieť (na plachtách). palmatum a Rh. Okrem antracénových derivátov obsahuje droga aj triesloviny (tanoglykozidy a ich štiepne produkty. španielsky: Ruibarbo. rhaponticum L. chryzofanol. aby nažky neopadali. a digestívom. čiernohnedé. Droga sa označuje ako Radix rhei (chinensis) a podľa ČsL 4 musí obsahovať minimálne 3. Rheum palmatum L. že išlo o cudzie korenie z Malej Ázie.168. Strata hmotnosti býva 65—80 %. sennidíny a palmidíny. fysion a ich glykozidy. 189. Ako prímesi . V stredoveku a na začiatku novoveku sa jej sláva ešte znásobila. Od pomeru týchto zložiek v silici závisí ich kvalita a pach. parascu väčšiu — Ammi majus L. 198..Rh. niekedy aj pred kvitnutím. hlavne reín. Vedecké označenie rebarbory súvisí s latinským reum. adstringentne). 212. prichádzajú do úvahy kultúrne pestované druhy r. najmä pri kolikovitých ochoreniach gastrointestinálneho traktu. Pôvodne sa zberala iba z divorastúcich jedincov. V antickom Ríme poznali tri druhy rasce: rímsku — Cuminum odorum. stor. Ďalej sú v droge bielkoviny. podobne ako silica fenikla (Oleum foeniculi) alebo anízu (Oleum anisí). má veľké listy a ryhovanú stonku. niekedy iba na ozdobu.5 10 10 1 243 . ktorá má širšie listy. z poriečia ktorej sa dostávala do obchodu. francúzsky: Rhubarbe. dnešná Volga. maďarsky: Rebarbara. kumaríny a flavonoidy. a to v jeseni po dozretí semien (september—október). tuk. ktoré sa u nás pestujú ako zelenina. lekárskej (R. plody dlhé 4 — 6 mm. Rh. s brázdeným zobákom. stor. Pri žuvaní vŕzga. Zberajú sa podzemné časti 6 — 10ročných rastlín. ktorú možno pokladať za náš druh (meno však zviedlo Plínia k výkladu. a ich krížence. získaná destiláciou zo zrelých plodov. Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch. rusky: REBARBORA DLANITÁ REBARBORA DLANITA Trváca bylina vysoká až 200 cm s repovitým podzemkom a s veľkými dlhostopkatými dlaňovito delenými listami zoskupenými v prízemnej ružici. 190. Plody sú nažky. Je oficinálna v ČsL 4 (dávkujú sa 2—3 kvapky). pôsobí aj dezinfekčné (bakteriostatic- ky) a proti vnútorným parazitom. veľa pektínu. V homeopatii sa používajú čerstvé korene.182. 1.50. pri reumatizme a pod. pochádzajúce až od hraníc čínskej ríše. Predmetom zberu sú plody dozreté a rozpadnuté dvojnažky (Fructus carvi). používali starí Gréci a Rimania koreň r. pred n. 10 2 1 10 13 2 ČsL 4 10 1 0. Podľa Rittera prekvital obchod s rebarborou od najstarších čias. Podobná trebuľa lesná — Anthriscus sylvestris (L.. dlanitej i r. potom karskú (karon. V posledných desaťročiach však stúpol medicinálny význam európskej rebarbory (zo ZSSR a z oboch nemeckých štátov).. 5 1 0. lesklé. vlnitá — Rh. je aj zložkou čs. chutí korenisto a horko. sa zaužívali aj iné druhy rebarbory. reum-emodín. HVLP Contraspan kvapky (spazmolytikum) a Latol sirupu (laxans). 187. pôsobiace obstipačne. pričom všetky tieto látky sú významné svojím špecifickým laxatívnym pôsobením. officinale Baillon) a ich hybridov. Liekopisnú koreňovú drogu tvoria podzemné orgány r. pôvodom z Egypta. officinale majú svoj domov vo vysokých pohoriach západnej Číny. 214. diantróny reidíny. obličkových kamienkoch. Rebarboru poznali v Číne už veľmi dávno.) Hoffm.podľa ČsL 4 neprípustné. Vrchol slávy dosiahla až v stredoveku. Má vynikajúce upokojujúce vlastnosti a priaznivé účinky na žalúdočnú mobilitu (pohyblivosť). Podobné použitie má aj silica — Oleum carvi. keď začínajú okolíky hnednúť a väčšina plodov je už zrelá.153. Všetkými druhmi rasce sa korenilo i liečilo (najviacej však rímskou). Je tiež výborným spazmolytikom. Droga má silný charakteristický pach. Strata na hmotnosti je malá. Listnatá stonka má na vrchole bohaté metliny malých bielych kvetov.. z Karie). Hlavnú oblasť uplatnenia tvoria koliky tráviaceho traktu.5 10 10 1 II. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa až 4 x denne). Čínsky tovar pochádza z jedincov starých aj 30 rokov. rhabarbarum L. Bola veľmi obľúbená v liečiteľstve a pripisovali sa jej aj čarovné účinky. pontická . obsahujúca najmä karvón (50-60 %) a limonén.

lebo inak tvoria vňaťovú drogu). Naše ľudové liečiteľstvo ho tiež pozná ako prostriedok na pomliaždeniny. 178. Plody sú úzko krídlaté nažky bez chocholca. uplatňuje sa v likérnictve pri výrobe horkých liehovín. Sušia sa rozložené v tenkých vrstvách za dobrého vetrania (možno sušiť aj na slnku medzi 9. keď nepadá rosa). mačací chvost. 173. r. 167. ružovkasté alebo červenkasté vajcovité úbory sú na vrchole priamej stonky v chocholíkových metlinách. reumatizme a pod. Vňať sa najlepšie odrezáva kosákom. Suší sa bežným spôsobom. Rebríček patrí k najstarším liečivým rastlinám. stolistník. maďarsky: Kozonséges cickafark. extraktov a pod. Pomer zosušenia materiálu je asi 4 : 1. Laxatívny účinok sa dostaví za 8-10 hodín. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. a preto sú vhodné na začiatočný zácvik zberačov. V malých dávkach sa uplatňuje adstringentný účinok trieslovín. Jednotlivá dávka v prášku alebo vo forme odvaru je ako stomachikum 0.2 g. panónsky sa ráta ako osobitný druh (A. rebríček. sirupov. Prechádzajú do mlieka dojčiacich matiek. delené na čiarkovité segmenty.ČsL4).). Vňať je mierne náchyl- . Rebarbora je tiež zložkou veterinárneho prípravku Pulvis ruminatorius (stomachikum). farmaceutický priemysel vyrába s rebarborou čajovinu Species cholagogae Planta (cholagogum. 1982). francúzsky: Mille-feuilles. 175. Na liečebnom uplatnení rebríčka sa odvtedy prakticky nič nezmenilo. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kunica. —17. 244 v kozmetike ako prostriedok na farbenie vlasov. choleretikum). Čs. (môžu zhoršiť stav). a to v tieni. anglicky: Milfoil. Vnútorné užívanie je známe len od 18. Listy dvakrát perovitostrihané. 168. rezné rany. preháňavý účinok sa vyvoláva špecifickým dráždením hrubého čreva. španielsky: Abrofia.kvety (Flos millefolii) a vňať (Herba millefolii . Listové stopky domácich druhov sa používajú na prípravu kompótov a marmelád. na zastavenie krvácania (drevorubači si prikladali na rany listy) a tiež na umývanie vlasov. stor. 166. Droga tvorí zložku žalúdočných práškov (pri zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy). a to na suchých trávnatých stepných lokalitách s kamenistým alebo piesočnatým podkladom. na rumoviskách a pri okrajoch komunikácií. prípadne zväzočkovaním. a to na začiatku rozkvitania (júl—september). Rastie na výslnných kamenistých svahoch. piesčinách a suchých skalách v teplejších oblastiach štátu. rusky: - Droga je laxans a stomachikum.REBARBORA DLANITÁ REBRÍČEK OBECNÝ REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Achillea millefolium L. dlhé najviacej 25 cm. taliansky: Millefoglio. všekorenie Nemecky: Gemeine Scharfgarbe. pannonica Scheele). Drobné biele. Trváca bylina vysoká 10—80 cm. Čajoviny č. Antracénové deriváty sa vylučujú čiastočne obličkami a farbia moč oranžovo až hnedo. Zberajú a vykupujú sa kvetné úbory . Boldogran granulky (rovnaká indikácia) a extrakt je v Properistol dražé (laxans). Na stonkách musí byť väčšina úborov v štádiu pupeňov. Nie sú veľmi citlivé. je súčasťou mnohých — často oficinálnych galenických prípravkov (napr.231. Už odpradávna slúžil na liečenie rán.211. Druh u nás rastie vo dvoch poddruhoch (Dostál. zberať treba len úbory biele. Úbory sa najlepšie odstrihujú nožnicami so zásobníkom (nesmú mať stopky — iba do 1 cm. Pre spomínaný vysoký obsah šťaveľanu vápenatého ich nemožno dávať deťom a takisto sa neodporúča jesť ich vo väčších množstvách pri chorobách močových ústrojov. ako laxans 1. Materiál tvoria len rastlinné vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september).0 g (pol kávovej lyžičky). tinktúr. byľ veľmi premenlivá v tvare i odení. h. za dobrého vetrania a čo najrýchlejšie.

Úbory sú zložkou čs. terpénové zložky. Čajoviny č. flavonoidy. 157. 181. na omývanie popraskaných rúk. 225. Hemoral (antihemoroidálna kúpeľová prísada). 176.ná na zaparenie. Obsahové látky nie sú celkom jednoznačne prebádané. rovnako aj zloženie. antireumatikum). pri skleróze. 91. odrody a pod. poraneniach a na opuchy (edémy). vňať čajoviny Betulan (diuretikum. oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species stomachicae — žalúdková čajovina. Drogy sa najčastejšie uplatňujú ako aromatické amárum.) dáva sa dvakrát toľko drogy ako na vnútorné užívanie.54. 173. Species urologicae Planta (diuretikum. karyofylén) a i. 12. vňať 2 kávové lyžičky. 110. tujón. antisklerotických a aj sedatívnych a diuretických čajovín. 212. Preto bývajú zložkou metabolických. kolíše od 0 do 40 %. nedostatočnom alebo porušenom trávení. choleretikum a hepatoprotektívum). 201.51. 171. hlavný je chamazulén. protireumatických. V droge sú prítomné aj horčiny. 153. (ČsL 4) 3 3(1) 1(0. 3 1 0. Úbory sa dávkujú 1 kávová lyžička na šálku záparu. Množstvo silice dosť kolíše (0. j.5 13 8 0. 229. 136. 150. 174. ako vyššie) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (a popol nerozpustný v HCl) Obsah silice — najmenej I. Cutisan (dermatologikum). 241. 2. Užívajú sa pri nešpecifických žalúdočných problémoch.5) 12(10) 8(2) 0. 160. 85. 172.1 II. 245 . slabé spazmolytikum. Pri vonkajšom upotrebení (kloktadlá pri Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6224: REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Akosť — najviac v % Znak Úbory sfarbené ináč ako na rastline (resp. karminatívum. Silica obsahuje aj seskviterpény (napr. cholagogum.50. na kožné vyrážky a pod. 76. cineol. Obsah modrých azulénogénnych látok. V zásade sa podobá silici rumančeka kamilkového — Chamomilla recutita (L.2 13 10 0. 169. priemyselne pripravovanej čajoviny Ungolen (cholagogum. tinktúra roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). 57. 114. nie bielokveté) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (t.5 %). aj trochu drobivá. 108. 59. 90. žlčových. 5 4 3 13 10 zapálených ďasnách. zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice — najmenej I.) Rauschert. závisia od biotopu. 6 2 1 Na kvalitu vňaťovej drogy (Herba millefolii) sa vzťahuje ČSN 86 6712 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline (resp. triesloviny a kumaríny.15 II. Drogy skladujeme v uzatvorených obaloch a chránené pred svetlom. 61. ktoré sú horké. 232. dezinficiens močových ciest). 155. 126.15. 197. pôsobia proti kŕčom i ako účinné dezinficiens (aj zvonka) a navyše majú dobrý močopudný vplyv.05-0.33. 1.

Zberajú sa úbory bez stopiek. druhá ako „obchodná".5 14 8 2 0. Rozostiera sa v tenkých vrstvách na tienistých a dobre vetraných miestach (pozri návod pre rumanček pravý). Pri použití umelého tepla nemož- Kvalita drogy (Flos chamomillae romanae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6230: Akosť — najviac v % I. Zber úborov sa robí za suchého počasia v období kvitnutia (máj—júl až august). Dôležitými producentmi drogy sú Belgicko. H.) All. ktorá sa každoročne vykupuje. čo je však Pyrethrum parthenium. Koncové úbory majú biele jazykovité samčie kvety. V 16. Plody sú nažky. pochádzajú spravidla z vypestovanej plnokvetej formy (var. Z ekonomického hľadiska ide o vhodnú liečivú rastlinu. Paruman je podobný druhu rimbaba obyčajná — Pyrethrum parthenium (L. s jednoduchými alebo až trojdielnymi segmentmi. 20 4 1 14 10 3 0. Pestovanie parumanu má u nás dobré podmienky. taliansky: Camomilla romana. stor. Druh sa zvyčajne pestuje.) Smith. Na triedenie sa používajú sitá s priemerom 20 mm (najvyššia kvalita) a 16 mm (druhá trieda). Francúzsko a Anglicko. Ľahko sa zaparí a treba ho po zbere čím skôr dať sušiť. rusky: - jeho zámeny sotva prichádzajú do úvahy. Nerozvinuté úbory obsahujú veľa vody a zle sa sušia. Novšie sa tovar bežne triedi podľa veľkosti úborov — prvá trieda sa označuje „prima". Droga sa hodnotí predovšetkým podľa vonkajšieho vzhľadu. Trajanus považoval rastlinu za pravé Dioskoridovo parthenion.4 Znak Úbory so stopkami dlhšími ako 2 cm a zle sfarbené úbory Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Trváca bylina vysoká 15 — 30 cm s ryhovanou stonkou.RUMANČEK RÍMSKY REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ -RUMANČEK RÍMSKY RMENEC SLIČNÝ („ŘÍMSKÝ HEŘMÁNEK") Chamaemelum nobile (L. V ich strede je pri plnokvetej forme len málo rúrkovitých žltých kvetov. V antických spisoch ho možno však veľmi ťažko identifikovať. (ten však má úbory bez pachu). Hundskamille. Gesnera pochádzal zo Španielska a už predtým sa používal v Anglicku. Úbory.(syn. Podľa C. Listy má dvakrát perovito strihané. Obsah terapeuticky účinnej silice je najvyšší pred plným rozkvitnutím (počas ďalšieho kvitnutia klesá až na jednu tretinu). Materiál je veľmi háklivý. španielsky: Manzanilla. . sa s ním ojedinele stretávame v nemeckých lekárňach. ktorý sa pri falšovaní primiešava do drogy aj s druhom rebríček bertrámový — Achillea ptarmica L.Asteraceae (Úborovité — Compositae) Nemecky: Rómische Kamille. matfarsky: Római montika. ktoré sa dostávajú na trh.: Anthemis nobilis L. Preto 246 .) Astrovité . Paruman spanilý ako liečivá rastlina je známy už dávno. francúzsky: Camomille. flore pleno). 10 2 0. anglicky: Chamomille.REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ .6 II. Pri výslovných falšovaniach sa do drogy primiešavajú predovšetkým úbory iných astrovitých rastlín.

v menšej miere aj spazmolytické. taliansky: Agrimonia. Na vňať repíka (Herba agrimoniae) sa vzťahuje ON 86 6834. ktorý má visiace plody a čiašku asi len do polovice plytko ryhovanú — pre príjemnú vôňu sa niekedy pestuje vo vidieckych záhradkách. Repík má rodové meno pravdepodobne z gréckeho agros = pole a moné = bydlisko (podľa častého miesta výskytu). rusky: Pe- Iné časti materskej rastliny Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo extraktu s 95 % liehom — najmenej Množstvo trieslovín — najmenej Trváca chlpatá bylina s jednoduchou priamou stonkou. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. 195. zúbkaté. Droga — Flos chamomillae romanae sa najlepšie skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. 8 5 6 2 1 12 10 3 10 II. Predmetom zberu môžu byť všetky naše poddruhy . slúži droga aj ako kozmetikum.r. lúkach.5 % ) . Farmakologické pôsobenie drogy je antiflogistické a karminatívne. grandis — väčší. Okrem ľudového uplatnenia drogy pri bolestivej menštruácii. izoamylalkohol). ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Prímes plodov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol (nerozpustný v HC1) Množstvo extraktu získaného 95 % liehom — najmenej I. Spodné listy obyčajne husté.6 % (Európsky liekopis žiada minimálne 0. Obsahuje menšie množstvá azulénov ako rumanček. hlavnú zložku tvoria estery kyseliny angelikovej (až 2. niekoľkokrát denne. horčiny a cholín.no prekročiť teplotu 30-35 °C. V materiáli sa niekedy nachádzajú rastlinné časti divozelu čierneho — Verbascum nigrum L. Čajoviny č. stonček. Z mladých stoniek. izomaslovej a tiglínovej. kumaríny (totožné s rumančekom). Vysoko si ju cenili v antickom Grécku. Na kúpele 3 polievkové lyžice na 5 1 vody. proti krvácaniam a pri pečeňových a kožných chorobách.7 %). Plody sú nažky hore ovenčené štetinovitými ostňami. na vonkajšie použitie sa pripraví 10—15 % zápar (scedí sa po 20 minútach). Kunhuty. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: arček.. 28. resp. kde ju zasvätili Pallas Athene. rúbaniskách a vo svetlých lesoch. Serapion. akosti ON sú trochu rozdielne: Znak Inak sfarbená droga ČsL 4 — najviac v % 8 6 5 2 12 10 2 8 3. 30—100 cm. Rastie na sprašových a vápencových hlinách. farmaceutický tovar však podlieha požiadavkám ČsL 4 a jeho základné požiadavky oproti I. žlté. subsp. kráľovský traňk. sú omnoho hrubšie a výraznejšie vlnato ochlpené. útrobník. ktorý údajne prvý použil túto bylinu pri pečeňových chorobách. traňk sv. konopenec. po 15 minútach scediť). Podstatnou obsahovou látkou je modrozelená silica — Oleum chamomillae romanae. Usušenú drogu triedime na sitách podľa veľkosti úborov. Pije sa čaj zo záparu — 1 kávová lyžička na šálku. osvieženie vlasovej pokožky a odporúča sa najmä pri ošetrovaní svetlých vlasov. starček. na oplachovanie pleti. Z vedľajších obsahových látok možno spomenúť flavonoidy (apigenín — inak podobné. Kvety skoro sediace. získaná obyčajne destiláciou s vodnou parou v množstve asi 0. Pre tieto účely sa vyrába čs.subsp.6—2. Druhový názov sa odvodzuje od starovekého pontického kráľa Mitridata Eupatora. príbuzné A. prítomné sú aj alkoholy (napr. perovito zložené. 15 10 12 4 2 12 13 5 6 Podľa tejto ON sa droga hodnotí pri preberaní v nákupni.5 REPÍK LEKÁRSKY ŘEPÍK LÉKAŘSKÝ Agrimonia eupatoria L. prípravok Defatigan (čajovina . striedavo jarmové. Plínius i Dioskorides nazývali rastlinu eupatorion. ako má rumanček). španielsky: Agrimonia. pri zastaraných pľúcnych kataroch. hřebíček. eupatoria — pravý a subsp. Po zvyčajnom dôkladnom umytí a prepláchnutí sa vlasy premyjú teplým (vlažným) záparom (jeho príprava: asi 15 g drogy preliať 2 1 vriacej vody. Platearius aj Avicenna vychvaľovali jej liečivú silu. repíček. Vo Francúzsku sa droga používa ako prísada pri výrobe špeciálnych vín (Vermouth — sec). Galenos. listov a kvetov sa pripravovalo trvanlivé žlté farbivo (prakticky išlo o izoláciu flavonoidu kvercitrínu). ochabnutí čriev i mechúra. voňavý. maďarsky: Kozonséges párlófú. v hornej časti stonky v riedkom strapcovítom alebo klasovitom súkvetí. ktoré odfarbuje a dodáva im prirodzený lesk. metakrylovej. procera Wallr. V ľudovom liečiteľstve sa repík oddávna uplatňuje hlavne pri pľúcnych ochoreniach (i tuberkulóze). rebríček. takmer v prízemnej ružici. Droga je absolútne netoxická a nemá nijaké vedľajšie účinky. varkočky Panny Márie Nemecky: Kleiner Odermennig. .. pasienkoch. vysoká 247 . Plínius. francúzsky: Aigremoine eupatoire: anglicky: Common Agrimony.kúpeľová prísada).

210. V ČsL 4 je oficinálna repíková vňať — Herba agrimoniae. Vňať repíka je predovšetkým adstringens. Zvonka sa dávkujú 1—2 polievkové lyžice na 2 poháre odvaru. Eugastrin čajoviny (stomachikum. svieže a zdravé listy. s riedkou. 147. Sušia sa v tenkých vrstvách rozostreté v tieni. cholagogum. Ungolen (cholagogum. rusky: . resp. silicu (0. 211. ako prísada do kúpeľov pri únave a vo veterinárnej medicíne pri niektorých ochoreniach zvierat. 240. 248 Rhamnus catharticus L. maďarsky: Varjútóvis benge. predovšetkým koni. alebo aj pečeňových i žlčníkových poruchách a pri piesku či kamienkoch v žlčníku i obličkách. . pričom sa z rastliny odstraňujú prízemné listy ružice. droga sa balí aj do záparových vrecák. choleretikum). Thé Salvat (choleretikum. Zberá sa v začiatkoch kvitnutia (jún—august). HVLP Species cholagogae Planta (cholagogum. Hemoral čajoviny (antihemoroidová kúpeľová prísada). 241. chránené pred svetlom a pri skladovaní častejšie kontrolovať. ktoré drogu znehodnocujú. Pomer zosušenia je 3—4 : 1. anglicky: Buckthorn. extrakt masážneho roztoku Herbadent (antiseptikum ústnej dutiny) a Herbadent ústnej vody. čepele okrúhle až elipsovité. stomachikum a externe antiflogistikum. na okraji drobno pílkovité. všeobecne dôležitý pre metabolizmus v živých bunkách) a flavonoidy. 140. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Rastlina je nedokonale dvojdomá. pri umelom teple sa nesmie prekročiť 35 °C. Obe drogy ľahko vlhnú . odrezávajú sa iba mladé. taliansky: Spin cervino. ďalej na úpravu činnosti žalúdka. Cutisan čajoviny (dermatologikum — omývanie kožných defektov). 175. Predmetom zberu býva niekedy iba list — Folium agrimoniae. 236. špecificky pri žalúdočných. ako kloktadlo pre spevákov aj rečníkov. 242. na obklady. Vňať obsahuje katechínové triesloviny (asi 5 % ) . pri kožných vyrážkach. španielsky: Espina cervina. Na vonkajšie upotrebenie sa zvyčajne pripravuje odvar (2 lyžičky na pohár vody.treba ich skladovať v dobre zatvorených obaloch. choleretikum. Droga tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species cholagogae — žlčopudná čajovina. nepravidelnou korunou. Listy má protistojné.2 %). Zrelé plody sú čierne kôstkovice. na výplachy ústnej i nosovej dutiny. francúzsky: Nerprun purgatif. laxans). Stomaran (stomachikum. kvitnúce a hojne olistené. glykozidove viazanú horčinu. 167. relatívne veľa amidu kyseliny nikotínovej (PP-faktor. Rešetliakovité . 166. antipelagrický. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku na odvar alebo zápar 1. ale i vlastným. Boldogran granuliek (choleretikum. variť 5 — 6 minút a precediť). cholagogum). Vňať možno zväzočkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste.REPÍK LEKÁRSKY denne. Je medonosný. Trochu sa mrví. 54.Rhamnaceae Nemecky: Purgier-Kreuzdorn. 231. 234. Zvonku sa používa na kloktanie pri zápaloch v ústnej dutine. organické kyseliny. stomachikum. 170. hepatoprotektívum). digestívum). užíva sa 1 kávová lyžička na pohár vody v odvare alebo v zápare — pije sa 2—3 x Čajoviny č. Obdobie kvitnutia jednotlivých kvetov trvá však iba 1—2 dni. Dobré sú iba mladšie. až september).5 g. so stonkami do hrúbky 5 mm a s malým množstvom plodov. Materiál je mierne náchylný na zaparenie. 178. čs. 174. cholekinetikum). Na kúpele a obklady sa používa teplý odvar niekoľko ráz denne. Repík sa opeľuje cudzím peľom. Droga sa najčastejšie používa ako zvieravý a sťahujúci prostriedok pri kataroch žalúdka a čriev spojených s hnačkami. kyselinu kremičitú (až 12 %). metabolikum. ŘEŠETLÁK POČISTIVÝ REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Ker vysoký do 200 cm. Zberá sa celá nadzemná časť krátko pred kvitnutím a počas neho (máj—júl. Voňavé kvety so zelenkastými korunami sú usporiadané do riedkych vrcholíkov.

Celá rastlina obsahuje účinné antrachinóny a antranoly (voľné i glykozidove viazané). kempferol). Meddygon Myddvai možno sa dočítať o varení sirupu z bobuľovej šťavy a medu ako o „otváracom" sirupe. čo sa však neskôr ukázalo omylom. potom sčernejú . Už v 9. dnes označovaný ako Paliurius australis. sčasti aj diantróny. Preto je 249 . aby sa nepočarilo dobytku. materiál sa vopred očistí od zvyškov listov i konárikov. s tmavou čiernomodrou šťavou a sladkastohorkou chuťou. Pomer zosušenia je asi 3. sa používali vo veterinárnej medicíne. emodínové glykozidy. Suší sa v tenkých vrstvách na tienistom a dobre vetranom mieste. Lepšie sa suší umelým teplom. Šťava sa využívala aj pri liečbe podagry. Druhový prívlastok catharticus je z gréckeho kathairein = čistiť.krušinové napred sčervenejú potom černejú. úplavicové hnačky a lokálne silné dráždenie. glukofrangulín. ktorý rastie na podobných stanovištiach. oleoides .REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Rastie ako typický xerofyt na suchých a teplých svahoch. Zberá sa na jar a suší sa bežným spôsobom. saponínové glykozidy. prečisťovať. Vyskytuje sa na vápencoch. Staroveký rhamnos bol asi Rh. stor. teda takmer tie isté látky. pretože sa pokladal za druh opisovaný Dioskoridom. Ďalej sú prítomné flavóny a flavónové glykozidy (kvercetín. Kôstkovičky rešetliaka bývajú najprv zelené. pôsobí dávivo a zapríčiňuje aj črevné koliky (prevládajú v nej redukované antróly a antranoly. Droga pochádzajúca z plodov napadnutých plesňou (Puccinia coronata) je jedovatá. ktoré veľmi dráždia sliznice a pokožku).. že môže vyvolať zúrivosť. sacharidy a vitamín C.). Pri žuvaní rešetliakových plodov sa sliny farbia modrasto až modrohnedo (nie zelen- kastohnedo ako pri krušinových). čím vznikajú mierne laxatívne prejavy. ale vďaka prispôsobivosti aj na neutrálnych a mierne kyslých horninách od nížin po podhorský stupeň. v riedkych kroviskách a svetlých lesoch. Rešetliakové majú aj inú anatomickú stavbu (napr. ostnitý. ako obsahuje krušina jelšová. V slávnom receptári južného Walesu z 13. lebo antrachinóny pôsobia priamo na peristaltiku (pohyby) hrubého čreva. voľné emodíny. tiež však ramnokatartín. jantárová a jej vápenná soľ). R. Thoms). stor.5 : 1. Podľa Fluckigera primát v liečebnom využití kôstkovíc patrí Severanom. Čerstvá kôra je však veľmi silné laxans. Plody — Fructus rhamni cathartici seu Spinae cervinae u nás nie sú oficinálne. Zriedka je predmetom zberu kôra — Cortex rhamni cathartici (Spinae cervinae). jej plody sú takmer štandardnou prímesou medzi rešetliakovými. Čerstvé bobule dodnes využíva homeopatia. frangulín. V ľudových poverách sa rešetliak pokladal za prostriedok proti démonom a čarám. Ľahšie odlíšiteľnou prímesou sú bobule zobu vtáčieho . zriedka kôra (Geiger. je krušina jelšová — Frangula alnus Miller. prečisťujúci sa zaviedol do medicíny.Ligustrum vulgare L. organické kyseliny (napr. ktorý vo vyšších dávkach spôsobuje poruchy trávenia.r. Vedecký názov rastliny vychádza z gréckeho rhamnos. preháňať (pre laxatívne vlastnosti kôstkovíc). Recept na taxatívny sirup spomínal aj Matthiolus. lebo jej laxatívne účinky sú asi päťnásobne slabšie. Upozorňoval však. Kôra obsahuje aj antrachinónové deriváty. do výšky 1000 m. Príbuzným druhom. no teplota nesmie prekročiť 45 °C. Zber zrelých plodov sa robí ručným odtrhávaním v septembri až októbri. Preto sa májové konáriky dávali nad dvere stajne. V staršom liečiteľstve sa najčastejšie uplatňovali zrelé čerstvé alebo sušené bobule (v mnohých liekopisoch boli v minulosti oficinálne). Theofrastos a Dioskorides ním označovali rozličné druhy dnešných rešetliakov alebo krušiny. Možnosť návyku na drogu je pomerne malá. Všetky rastlinné časti môžu slúžiť ako purgans. embryo je priame a majú viacej hroznovito usporiadaných exkrečných buniek v oplodí a i. Nie je však vhodná ako náhradka za krušinovú.

s chaluhou bublinatou.majú hodnotnú medovinu. Rešetliak má i technický význam. Ríbezľa Listová droga (Folium ribis nigri) podlieha ČSN 86 6435: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté listy Listy napadnuté hrdzou Iné časti rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Inak zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička plodov na šálku záparu . krušinovou kôrou a s vňaťou ligurčeka a benedikta lekárskeho. francúzsky: Cassis. Wittstein si ich tiež vysoko cenil. pretože majú domovinu v Ázii a Európe. Tvrdé drevo slúži na jemné rezbárske výrobky a bobule na prípravu sýtej maliarskej zelene (Succus viridis) alebo krycej žltej farby. Menšie kultúry sú v severozápadnej Európe. lebo môžu vyvolať dávenie alebo dráždiť črevnú sliznicu a zapríčiniť jej krvácanie. pobrežné kroviská a vlhké lesy do nadmorskej výšky 1000 m. ktorej kalichy a listy nemajú žľazy a do zberaného materiálu nepatria ani divorastúce r. s 3—5 lalokmi. španielsky: Casis. rašeliniská. rusky: RYBÍZ ČERNÝ RÍBEZĽA ČIERNA Ker vysoký až 200 cm.pijú sa 2 šálky denne. Ríbezľa čierna je jednou z hlavných ovocných kultúr ZSSR. bol lekár Peter Forestus (+l579). taliansky: Cassis. Používa sa najmä v detskej praxi (dávka: 1—3 lyžičky). na okraji pílkovité. lebo iný hmyz s krátkym sosákom nedosiahne na dno čiašky. kvetom bazy čiernej. smradľavý rybíz Nemecky: Schwarze Johannisbeere. R. v prírode si volí vlhké až mokré stanovištia.. Prof. Roku 1882 konštatoval. — r. dlaňovité. Včajovinách proti tučnote tvoria častú zložku napr. Výluh sa pije nalačno večer alebo ráno.a tobôž čierne . Mohli však byť známe. Egrešovité — Grossulariaceae (Lomíkameňovité — Saxifragaceae) Ľudovo: ríbezle. Podobné druhy sú pestované ríbezle — r. Žltozelené kvety tvoria riedke ovisnuté strapce. Vedecké pomenovanie druhu Ribes L. V niektorých liekopisoch je oficinálny sirup pripravený z čerstvých plodov. striedavé. Ríbezle všeobecne . Čajovina č. V antike sa nespomínajú ríbezle ani egreše. 5 5 2 1 13 10 II. Spomedzi všetkých ríbezlí je včelársky najcennejšia práve r. s chlpatými konármi. ktorú využívajú najmä včely. Plody sú šťavnaté čierne bobule. kvitne v apríli až júni. anglicky: Black Currant. ráno a večer pred jedlom. 196. Pokusne sa zistilo. V ľudovom liečiteľstve plody slúžia aj ako diuretikum alebo metabolikum. Listy má stopkaté. Z 1 lyžičky čajoviny na pohár vody sa pripravuje macerodekoktum (pije sa cez deň po dúškoch). že stopky a listy sa kedysi používali ako náhradka za čierny čaj a plody na prípravu sirupu. petraeum Wulf. Stanovené dávky sa však nesmú zvyšovať. pochádza vraj z arabského ribaš 250 (označenie pre kyslé plody niektorých ríbezlí). Pestuje sa v záhradách ako ovocina. Ribes rubrum L. Obdobie kvitnutia trvá 8—10 dní. kto poukázal na liečivosť čiernych ríbezlí. Prvý. čierna. 8 10 4 2 13 12 . skalná. RÍBEZĽA ČIERNA Ribes nigrum L. V pohári studenej vody sa 8 hodín maceruje zvyčajne 10 g (2 lyžičky) plodov. a i. červená. že výťažky z plodov pripravené za studena sú účinnejšie ako výluhy pripravené za tepla.vhodná aj na dlhšie užívanie. maďarsky: Fekete ribiszke (egreš).

španielsky: Ricino. sušenie vyžaduje značnú rutinu.75 % silice (hlavnou zložkou je asi cymol). Drogu treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch. je veľmi obľúbený v ľudovom liečiteľstve. V svetoznámom Ebersovom papyruse sa spomínal ako purgans. prípadne na plechu vo vyhriatej rúre. Listy z ricínu pokladali v Amerike za prostriedok na zvýšenie sekrécie mlieka. Včelári by jej mali venovať viacej pozornosti. taliansky: Ricino. Nesmie sa získavať extrakciou alebo dodatočnou rafináciou. V liečiteľstve sa dávkujú podobne ako listy. nanajvýš z dvoch tretín kríka. Sú vhodné na prípravu sirupov. V staroveku sa pestoval v Oriente a v južnej Európe. čierna je z celého rodu lekársky i potravinársky najcennejšia. zvyčajne jún—júl). fytoncídne látky.8 milióna ton. semená zasa ako prostriedok podporujúci rast vlasov. je skôr možné. Domovinou ricínu je India alebo Afrika. R. málo rozkonárenou a oinovatenou byľou.. aby sa odstránili toxické lektíny — toxalbumíny. Semená sa našli v hroboch z r. 1. 156. maďarsky: Kozonséges riczinusz. Dávkuje sa: 1 kávová lyžička na šálku záparu. Materiál sa suší v tenkých vrstvách prirodzeným alebo umelým teplom (maximálne pri 40—45 °C). Droga má výrazný osobitný pach a chutí nevýrazne. Plínius a Dioskorides. Pestuje sa v mnohých formách a odrodách (aj forma s tobolkami bez ostňov). V miernom pásme so zimnými mrazmi je jednoročnou bylinou. zaváranín. samčie s