VYDAVATEĽSTVO OSVETA

Rukopis posúdili Prof. RNDr. PhMr. Vladimír Homola Prof. Ing. Peter Kovács, DrSc. Doc. RNDr. Karel Rada, CSc. Na diele spolupracovali MUDr. Ladislav Ježek (kontrola fytoterapeutických údajov) RNDr. PhMr. Fila Machovičová (kontrolné metódy)

© Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek, CSc, 1988 Illustrations © akad. maliar Jindřich Krejča, 1977

OBSAH
Predhovor VŠEOBECNÁ ČASŤ Liečivé rastliny v živote človeka . . Zber a sušenie liečivých rastlín . . Skladovanie, triedenie, balenie a preprava drog Obsahové látky liečivých rastlín a drog Jedovaté rastliny Použitie liečivých rastlín ŠPECIÁLNA ČASŤ Agát biely Alchemilka žltozelená Archangelika lekárska Arnika horská Asparágus lekársky — špargľa . . . Balota čierna Baza čierna Baza chabzdová - chabzda .... Bazalka pravá Bedrovník aníz Bedrovník lomikameňový Bedrovník väčší Benedikt lekársky Betonika lekárska Blen čierny Blyskáč jarný Bolehlav škvrnitý Borák lekársky Borievka obyčajná Borovica horská kosodrevinová — kosodrevina Borovica lesná — sosna Bôľhoj lekársky Brečtan popínavý Breza previsnutá Bršlen európsky Brusnica čučoriedková - čučoriedka Brusnica obyčajná Cesnak cibuľový - cibuľa kuchynská Cesnak kuchynský Cesnak medvedí Čakanka obyčajná Čiernohlávok obyčajný Deväťsil lekársky Divozel veľkokvetý Divozel sápovitý Drchnička roľná Dub letný Dub zimný Durman obyčajný Ďatelina lúčna Fazuľa záhradná Fenikel obyčajný Fialka trojfarebná Fialka roľná Fialka voňavá Graciola lekárska Gypsomilka metlinatá Hadomor (hadí mor) španielsky . . Hamamel virgínsky Hlaváčik jarný Hlaváčik letný Hlaváčik jesenný Hloh obyčajný Hloh jednosemenný 51 52 53 54 56 57 58 59 61 62 63 64 66 67 68 69 70 72 73 74 75 77 78 79 80 81 82 84 85 86 88 89 90 91 91 93 94 94 95 96 98 99 100 100 101 103 104 105 106 107 107 107 109 109 11 13 23 24 27 30 7 Hluchavka biela Horčinka horká Horec žltý Chmeľ obyčajný Chren dedinský Ibiš lekársky Ihlica tŕnitá Imelo biele Jablčník obyčajný Jahoda obyčajná Jarabina vtáčia Jaseň štíhly Jastrabina lekárska Jesienka obyčajná Kapsička pastierska - pastierska kapsička obyčajná Kapucínka väčšia Kapusta čierna Horčica biela Karbinec európsky Klukva močiarna Kocúrnik obyčajný Komonica lekárska Konopnica žltkastobiela Konvalinka voňavá Kopytník európsky Koriander siaty Kosatec nemecký Kosatec florentský Kosatec bledý Kostihoj lekársky Kotúč poľný Kôpor voňavý Krasovlas bezbyľový Krtičník hľuznatý Kručinka farbiarska Krušina jelšová Krvavec lekársky Kuklík mestský Kuklík potočný Kukurica siata Kýchavica biela Kyjanička purpurová Lastovičník väčší Levanduľa úzkolistá Lieska obyčajná Ligurček lekársky Lipa veľkolistá Lipa malolistá Lipkavec marinkový Lišajník dubový Lobelka tabaková Lomikameň zrnitý Lopúch väčší Lopúch menší Lopúch plstnatý Luskáč lekársky Lyžičník lekársky Ľan úžitkový Ľubovník bodkovaný Ľuľkovec zlomocný Ľuľok sladkohorký Majorán záhradný Mak siaty Mak vlčí Materina dúška - dúška materina . Materina dúška obyčajná - dúška tymianová Mäta kučeravá Mäta pieporná Medovka lekárska 111 112 113 115 116 117 119 120 121 122 124 125 126 127 129 130 131 131 132 134 134 136 137 138 139 141 142 142 142 143 144 145 147 148 149 150 151 152 152 153 155 156 157 158 160 161 162 162 164 165 166 167 168 168 168 169 170 171 172 173 174 176 177 178 179 180 182 183 184 Medvedica lekárska Moruša čierna Moruša biela Mrkva obyčajná Mrlik dobrý Mrlík voňavý Mydlica lekárska Náprstník červený Náprstník vlnatý Nátržník husí Nátržník vzpriamený Nechtík lekársky Nevädza poľná Očianka Rostkovova Oman pravý Orech vlašský Ostrôžka poľná Ostružina černicová — černica . . . Ostružina malinová — malina . . . Ovos siaty Pagaštan konský Pakost smradľavý Palina abrotská — p. božie drievko Palina dračia Palina obyčajná Palina pontická Palina pravá Pamajorán obyčajný Papraď samčia Paprika ročná Parasca väčšia Pestrec mariánsky — silybum mariánske Petržlen záhradný Pivonka lekárska Plavúň obyčajný Pľúcnik lekársky Pľuzgierka islandská Podbeľ liečivý Praslička roľná Prietržník holý Prietržník chlpatý Prilbica modrá Prútnatec metlovitý Prvosienka jarná Prvosienka vyššia Púpava lekárska Pupenec roľný Puškvorec obyčajný Pýr plazivý Pyštek obyčajný Rasca lúčna Rebarbora dlanitá Rebríček obyčajný (myší chvost obyčajný) Rebríčkovec (paruman) spanilý — rumanček rímsky Repík lekársky Rešetliak prečisťujúci Ríbezľa čierna Ricín obyčajný Rimbaba obyčajná Rozmarín lekársky Rumanček pravý Ruta voňavá Ruža galská Ruža šípová Saturejka záhradná Sedmokráska obyčajná Senovka grécka Skorocel (chmelík) blškový .... 186 187 187 188 190 190 192 193 194 195 196 198 199 200 201 203 204 205 206 208 209 210 211 212 213 214 215 216 217 219 220 221 222 223 225 226 227 228 230 231 231 232 233 234 234 236 237 238 240 241 242 243 244 246 247 248 250 251 252 253 255 256 258 259 260 261 263 264

Skorocel (chmelík) piesočný . . . . Skorocel kopijovitý Sladič obyčajný Sladovka hladkoplodá — sladké drievko hladkoplodé Slamiha piesočná Slez lesný Slez maurský Slez nebadaný Slnečnica ročná Smrekovec opadavý Srdcovník obyčajný Starček obyčajný Stavikrv pieprový - horčiak . . . . Stavikrv vtáčí Šalvia lekárska Šalvia muškátová Štiav lúčny Tekvica obyčajná Topoľ biely Topoľ čierny Topoľovka ružová — ibiš ružový . . Trnka obyčajná — slivka trnková .

264 265 266 267 269 270 270 270 272 273 274 276 277 278 279 280 282 283 284 284 285 286

Turanec kanadský Túžobník brestový Vachta trojlistá Valeriána lekárska Veronika lekárska Veronika potočná Vlkovec obyčajný Vratič obyčajný Vŕba biela Vres obyčajný Vresovec šrvorradý Yzop lekársky Zádušník brečtanovitý Zbehovec plazivý Zeler voňavý Zemedym lekársky Zemežlč menšia Zemiak — ľuľok zemiakový . . . . Zimoľub okolíkatý Zimozeleň menší Zlatobyľ obyčajná Železník lekársky Žihľava dvojdomá — pŕhľava dvoj-

288 289 290 291 293 293 294 295 296 298 298 299 300 301 302 303 304 305 307 308 309 310

domá Žihľava malá - pŕhľava malá ... Žindava európska Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Stručný slovník medicínskych výrazov Literatúra Slovenské odborné názvy liečivých rastlín Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Slovenské ľudové a hovorové názvy rastlín České odborné názvy liečivých rastlín Latinské názvy liečivých rastlín . . Latinské názvy drog Oficiálne a ľudové indikácie . . . . Škodlivé účinky drog a následky po ich požití Vecný register

311 311 313 315 337 368 369 371 372 376 378 382 386 391 393

ešte nevžité odborné názvy rastlín. Pribudlo i niekoľko nových rastlín. V treťom vydaní tohto diela sa odrážajú aj zmeny. že vykonané úpravy pomôžu zvýšiť praktickú hodnotu a použiteľnosť nového Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov. české i latinské názvoslovie rastlín.PREDHOVOR Tretie vydanie Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov prichádza do rúk čitateľa v prepracovanej podobe. cudzokrajných a menej dôležitých liečivých rastlín. pri ktorých moderná veda potvrdila významné liečivé účinky. v niektorých prípadoch uvádzame v zátvorke aj staršie. Pokroky vo farmakognózii a príbuzných vedných odboroch si vynútili úpravu a aktualizáciu všeobecnej aj špeciálnej časti tohto monografického diela. ale zmeny vo výrobnom programe československých HVPL sa už nedali dôsledne zachytiť. Veríme. ktorými prechádza slovenské. Keďže botanická terminológia zatiaľ nie je celkom ustálená. Bratislava 1988 7 . Hlavné požiadavky ČsL 4 sme zaregistrovali. Z technických. Oproti predchádzajúcim vydaniam sme podstatne rozšírili receptár čajovín pripravovaných z liečivých rastlín. Preto pri hľadaní niektorých údajov bude záujemca musieť siahať i po starších vydaniach tohto Atlasu. prípadne nové. čiastočne aj praktických príčin sme však vyradili väčší počet chránených.

.

zeleniny. lebo je v ňom i nános pavedeckých prvkov. krmovín. geologický podklad. Základy homeopatickej liečby (z gréckeho homoios — podobný) položil lipský lekár Samuel Hahnemann (1755 — 1843). antická civilizácia vyrástla z veľkých a základných predhistorických objavov kultúrnych rastlín. Každý výraznejší zásah do biologickej rovnováhy krajiny prináša podstatné zmeny v jestvujúcich rastlinných spoločenstvách. v európskej oficiálnej medicíne vyše 300 (aj s cudzokrajnými) a v našej asi 150. Vo svojej prirodzenej poverčivosti predpokladal. dodnes zakorenené v ľudovom liečiteľstve.LIEČIVÉ RASTLINY V ŽIVOTE ČLOVEKA Rastliny sprevádzajú človeka od kolísky po hrob. s úzkym vzťahom k náboženstvu a tradíciám. nadmorskú výšku a iné faktory. Neskôr ich funkciu — vrátane liečiteľských úloh — nahradili kňazi. Tieto liečebné postupy sa usilujú vyvolať v tele obranný proces liečivými látkami opačného účinku. Pri výbere liečebného použitia sa ľudová logika opierala najmä o tvar rastliny alebo niektorej jej časti. spravidla božskej alebo aspoň nižšej mýtickej bytosti. Vývoj botaniky oddávna išiel ruka v ruke s vývojom lekárstva. Liečba rastlinami čiže fytoterapia môže byť kauzálna (zameraná na príčiny chorôb) alebo symptomatická (zameraná proti príznakom chorôb). že tieto vlastnosti sú darom nadprirodzeného ducha sídliaceho v rastline. Medikamentózna liečba v minulosti spočívala predovšetkým na liečivých rastlinách. Z rozsiahlych vedomostí Egypťanov čerpala Európa počas celého stredoveku bez toho. ktoré sa využívajú na liečbu. V Európe rastie asi 1 000 druhov liečivých rastlín. korenia. ktorá vychádzala zo zásady similia similibus curantur — rovnaké možno liečiť rovnakým. domáce zvieratá. mätu a mnohé iné). Preto nás nesmie zarážať ono magické šero sprevádzajúce starú medicínu hlboko do stredoveku. lipový kvet. 11 . prípadne mu prospieť iným spôsobom. žeby k nim bola pridala niečo podstatné. treba ho veľmi kriticky prehodnocovať. čím bola táto bytosť váženejšia. ktorí mali hlbšie znalosti o rastlinách. Ich pestovanie bolo miestami dokonca veľmi intenzívne a pokročilé. že rastliny s mečovitými listami hoja sečné a bodné rany. Verilo sa. ale nevedecké. Ich vzťahy k okolitému prostrediu sú pevné. Súborne sa nazývajú alopatia (z gréckeho allos — iný a pathos — choroba). že rastliny ho môžu živiť a liečiť. Nespokojnosť s výsledkami alopatických liečebných postupov v minulom storočí viedla k založeniu homeopatie. Takmer každodenne sa v najrozličnejších podobách dostávajú na náš stôl ako potraviny. pretože najväčšie a najzákladnejšie objavy a vynálezy sa udiali pravdepodobne v neolite (v mladšej dobe kamennej). pochopiteľne. Mnohé lieky prejavujú veľkú závislosť od dávkovania. nie sú nijaké písomné záznamy. Čínske lekárstvo. Aj staroegyptská kultúra umožnila vznik dobre organizovaného lekárstva. Modernejšie sa uplatňuje preventívna liečba zameraná na predchádzanie chorobám. technické i liečivé rastliny. Toto učenie — nazývané signatúra plantarum. Súbor starovekých vedomostí o liečivých rastlinách nebol malý. ktoré vo vyšších dávkach u zdravého človeka vyvoláva príznaky podobné ochoreniu. signatúra rerum — je síce historicky zaujímavé. Na úsvite historického obdobia už vidíme v rukách ľudstva všetky najdôležitejšie prostriedky obživy: kultúrne rastliny. stredné ju podporuje. Hoci ľudové liečiteľstvo dalo ľudstvu veľa cenných liečivých rastlín (rumanček. hlavné druhy obilia. Na Blízkom i Ďalekom Východe jestvovala skutočná lekárska veda už dávno pred zrodom antickej vzdelanosti. malo vysokú úroveň už niekoľko tisícročí pred naším letopočtom. rozličnými magickými spôsobmi sa uchádzali o priazeň ducha rastliny a prinášali mu dary a obete. silné brzdí a veľmi silné celkom ruší. menej na látkach živočíšneho a minerálneho pôvodu. ako dosvedčujú staré čínske letopisy. neraz aj vymiznutie niektorých rastlinných druhov. Už starovek diferencoval terapiu: contraria contrariis (protichodné protichodným) a similia similibus (rovnaké rovnakým). tým mocnejšie účinky sa pripisovali liečivej rastline nesúcej jej meno. Dávnoveký človek si dobre všimol. Preto vznikla osobitná kasta čarodejníkov. Aj liečivosť bylín sa vykladala z rozličných hľadísk: predovšetkým pôsobilo meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa. rastliny so žltými kvetmi sú vhodné proti žltačke atď. pôvod mnohých domácich zvierat a kultúrnych druhov rastlín ostane azda navždy zahalený tajomstvom. mnohé slúžia na technické účely a početná je aj skupina rastlín. V ľudovom liečiteľstve sa ich používa asi 800. Preto sa na podporu vedeckosti homeopatie koncom minulého storočia zaviedlo Ardtovo-Schulzeho pravidlo. Liečivé rastliny tvoria v prírode ustálené spoločenstvá viazané na určité stanovište. strukovín. To isté dokazujú staroindické pamiatky a archeologické doklady o mezopotámskej kultúre Babylončanov. ktoré vychádza zo zásady: slabé dráždenie (nízka dávka liečiva) povzbudzuje životnú činnosť. Podľa homeopatického chápania možno chorobu liečiť malými dávkami takého liečiva. z ktorej.

Túto skutočnosť musí mať čitateľ stále na zreteli. ktorá v tele podporuje tvorbu vlastných protilátok (na rozdiel od substitučnej liečby. pri ktorej sa do tela vpravujú hotové obranné látky). Vo všeobecnosti sa však homeopatická liečba odmieta pre nedostatočnú vedeckú podloženosť. Vychádza totiž najmä z liečivých rastlín. V ľudovom liečiteľstve sa často zlučujú indikačné oblasti zo všetkých foriem terapie. Vo fytoterapii sa možno seriózne oprieť spravidla len o indikácie založené na kritickom vedeckom výskume a overené modernou oficiálnou medicínou. . alopatie i homeopatie. Liečivé rastliny a ich obsahové látky sú prírodného pôvodu.Zmodernizovanú homeopatiu možno chápať ako formu podnetovej liečby. Vo fytoterapii sa uplatňujú názory ľudového liečiteľstva. prípadne sú vo výslovnom protiklade. Preto sa pokladajú za najprirodzenejšie liečivá. učenia o signatúre. Na homeopatii je sympatická zásada dôkladného lekárskeho vyšetrenia a presnej diagnózy. Často sa nekryjú. ktoré používa väčšinou v čerstvom stave na prípravu rozotieraných preparátov alebo výťažkov. Vo fytoterapii tvorí akýsi spoj medzi ľudovým liečiteľstvom a vedeckou medicínou.

prípadne celosvetovým nedostatkom. čo je však obvykle dosť ťažké. Maďarsko. a to v produkčnom množstve. čučoriedkové plody. aby každý zberač vedel určiť správny spracovateľský postup. kde je zber lepšie organizovaný (Bulharsko. ergotamínu. droga. než majú umelé (syntetické) látky. alebo preto. ktorá je určená obsahovými látkami. list čučoriedky. ktoré priaznivo ovplyvňujú vegetáciu. j. podľa indiánskeho šípového jedu kurare lieky spôsobujúce svalové ochabnutie (svalové relaxanciá v chirurgii) atď. ktoré sú bezpodmienečnou zložkou európskych priemyselne vyrábaných farmaceutických prípravkov (hromadne vyrábaných liekov). a tým nadmerné zrážky. ale stále stúpa ich priemyselné upotrebenie. Chýbali a chýbajú nám (i pre možný vývoz) bežné liečivé rastliny — drogy. Na území Slovenska sa v druhohorách utvorili vápencové substráty a vulkanická činnosť v treťohorách zasa zmiernila reliéf tektonických zlomov a pokryla ich svojimi vyvrelinami. môže poskytnúť asi polovicu až dve tretiny. Pre každú drogu sú preto predpísané hodnoty jej kvality . Mnohé liečivé rastliny a drogy sú stálou surovinou na izoláciu obsahových látok s menšou jedovatosťou. zemežlče a ďalšie drogy. ktoré sú zárukou jej akosti. Egypt) a ktoré nám cenovo konkurujú. preto treba na ňu dnes hľadieť trochu inak ako kedysi a prísne dbať na jej požadovanú kvalitu. alebo po dôkladnom preskúmaní chemickej skladby slúžia ako modelové látky pri výrobe rovnako účinných syntetických látok (napr. stáva sa stále viac priemyselnou surovinou. podľa saligenínu mnohé látky s protireumatickým pôsobením. alebo sa vyrába synteticky). Kvalitu drog určujú predovšetkým obsahové látky. obsiahnutého v listoch koky. extraktov a pod. a má aj priaznivé klimatické podmienky. Spotreba liečivých rastlín (najmä na priemyselné spracovanie) podstatne stúpla a stále stúpa. Slovensko je bohaté na vodné pramene. 1969 u nás vykúpilo najviac liečivých rastlín za posledných 50 rokov. a to iba preto. ktoré sú výslednicou zložitých životných (biochemických) pochodov a v istom štádiu vývoja sa ukladajú buď v celej rastline.ZBER A SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Slovensko je mierne hornatou krajinou s rozmanitým geologickým zložením. ako je lipový kvet. Podľa kokaínu. ON).má veľmi vhodné podmienky. Niektoré nákupné ceny sa preto veľmi výhodne upravili. papaverín a efedrín sa môže izolovať z rastlín. nevyznačuje sa priveľkou vlhkosťou alebo suchom a vyhovujúca je i dĺžka slnečného svitu. od severovýchodu sucho a od severozápadu zasa priveľkú oblačnosť. že priame používanie liečivých rastlín je na ústupe. takže pri rozumnom zbere by sa nemali dať vyhubiť. sa vyrobili mnohé syntetické látky vyvolávajúce miestne znecitlivenie (lokálne anestetiká). v prípade morfínu. Rastliny možno upotrebiť priamo čerstvé. no hoci sa napríklad r. Tieto izolované čisté obsahové látky rastlinných drog možno ďalej spracúvať na liečivá. niektoré hormóny zo saponínov a rozličné farmaká z alkaloidov námeľa). ktorých celková syntéza by bola príliš nákladná (napr. farmaceutická chémia . Pre vegetáciu — liečivé rastliny nevynímajúc . Na Slovensku rastie asi 200-250 všeobecne uznávaných druhov liečivých rastlín od nížinných pásem až po alpínske hole a skaly. podmienenou najmä spomínanými slovenskými prírodnými podmienkami. Z asi 300 druhov drog „každodennej potreby". chinínu. žihľavy. t. V niektorých druhoch dočasne obstojíme iba tradične dobrou kvalitou našich drog. prípadne rozšíriť škálu ich priaznivých účinkov. petržlenový koreň. ešte stále chýbalo asi 300 000 kg pre domácu potrebu (výroba liečivých čajovín. stavikrvu vtáčieho. Zvyčajne sa 13 . vňať materinej dúšky. ergotoxínu a srdcových glykozidov (strofantín. na ktorých sa neskôr mohli utvoriť úrodné pôdy priemernej zrnitosti. tinktúr. ergobazínu.). a tie podmieňujú aj ich terapeutické upotrebenie. podľa morfínu látky mierniace bolesť (centrálne analgetika). príp. alebo len v niektorých jej častiach. repíková vňať. a tým aj konštantného liečebného efektu. OD LIEČIVEJ RASTLINY K DROGE Podmienkou použiteľnosti rastliny na liečenie sú vhodné obsahové látky.).náuka o syntetických liečivách a i. kvalitné šípky. že ich výroba by bola nehospodárna. Preto nemá letné ani zimné tepelné extrémy. chránená pred vetrami prinášajúcimi od severu veľké mrazy. digitoxín a i. Množstvom a druhovou rozmanitosťou rastlín by sa teda Slovenská socialistická republika mohla stať výhodnou surovinovou základňou na zakrytie spotreby liečivých drog na domácom trhu. V tomto diele sa pri mnohých drogách uvádzajú i požiadavky platných noriem. že zvyšok tvoria rastliny dovážané z tropických alebo subtropických oblastí. Juhoslávia. Z niektorých sa poloumelo vyrábajú ďalšie liečivá. pričom sú tu možnosti a predpoklady aj na export kvalitných rastlinných drog. rumanček. Takmer celá krajina sa rozprestiera na južnom úbočí Karpát. Sušená liečivá rastlina.).normy (ČSN. Je síce pravda. kvet bazy čiernej a divozelu. ale napriek všetkému sa dostávame do nepríjemnej situácie: v exporte nás ohrozujú štáty. Pri chemickom spracovaní možno izolované látky zbaviť niektorých vedľajších záporných účinkov. Ich prieskumom sa zaoberajú celé vedné odbory (farmakognózia — náuka o prírodných liečivách. hyoscyamínu. ako je to napr. resp.

Nie je prípustná napr. osobitným spôsobom rozložiť obsahové látky. príp. Čerstvo zozberané rastliny tvoria liečivú biologickú surovinu — sušením sa z nej stáva droga. spôsob sušenia nazberaného materiálu (príprava drog). Napríklad náprstníkové listy (Folium digitalis) pri zbere za slnečného dňa a popoludní majú zaručene vyšší obsah srdcových glykozidov než zrána. pretože má svoje vedecky opodstatnené dôvody a napr. kedy je v nich alebo v niektorom ich orgáne maximum účinných obsahových látok. Obdobie zberu liečivej rastliny nemožno voliť náhodne. po vytvorenie drogy. vňať mäty piepornej. kriedou a pod. tvorbu plodov atď. Apretácia rozhodne nesmie ísť na úkor kvality drogy. Ak sa rastlina na stanovišti riadne vyvíja.). ale priamo závisí od predchádzajúcich.konzervujú takým spôsobom. spôsob skladovania drog (a ich preprava). Drogu možno zasa použiť v terapii priamo. napr. Anglicko). Preto sa často budujú továrne priamo pri pestovateľských plochách (oba nemecké štáty. pretože liečebne účinné obsahové látky sa v nich nijako nemenia. napr. vývoj niektorých jej orgánov. Mechanické časové zadelenie podľa kalendára nemusí vždy súhlasiť s vývojom rastlinných orgánov (neskorá jar. Zber sa dá vytýčiť časové. prípadne látky s najvýraznejšími liečebnými účinkami možno izolovať a uplatniť ako čistú substanciu. nasadenie kvetných púčikov. aby sa pri ňom príliš nezmenili práve tie látky. pôsobenie pár alkoholu na zozberaný materiál. Ako opačný prípad možno uviesť tymianovú vňať a jej uplatnenie pri liečení čierneho kašľa — efektívne pôsobí len celý komplex obsahových látok čerstvej drogy. 3. alebo niektoré zo súboru obsahových látok samy osebe majú výhodnejšie liečebné uplatnenie. napr. vápnom. značí celú fázu úpravy biologickej suroviny až do konečného komerčného štádia. lúpať. Problematike preto venujeme osobitnú kapitolu. Keďže čerstvá rastlina ani droga obvykle nemávajú stále. pretože každé môže mať inú terapeutickú šírku. posledný faktor je síce prvoradý. obdobie zberu liečivých rastlín a sám zber. podľa citlivosti účinných látok voči teplote. aj na zbere „za mesačnej noci na sv. nepovoľuje sa bielenie ibišového koreňa kysličníkom síričitým. preto ho kladieme na záver. ako liečivo. Sušená liečivá rastlina — droga má obsahové látky konzervované. Na zastavenie takýchto zmien sa vypracovali rozličné metódy. 4. homeopatia používa na prípravu liečiv prevažne čerstvé rastliny. bieliť. Niekedy treba rastlinu pred sušením upraviť. t. sliz či 14 . všetko ostatné boli povery. konštantné množstvo obsahových látok. Celý pochod úpravy materskej rastliny na drogu a napokon na liek. ktorý možno vždy a všade uplatniť. čerstvé semená pagaštana konského (Aesculus hippocastanum). ktorý dostane chorý. O aplikácii vhodnej formy a spôsobe užívania rozhoduje lekár na základe diagnózy. Inokedy je zasa apretácia — fermentácia bezpodmienečne potrebná. ktoré sa musí robiť odborne. Súbor týchto prác pomenúvame apretácia. stabilizované sušením. chladné leto. Časová závislosť zberu je ešte užšia. nerovnaké uplatnenie (napr. silica a mentol izolovaný zo silice).). lesné plody a huby nakupované Jednotami. rastie. prípadne ešte presnejšie: vzhľadom na vytváranie. fermentované laxatívny. rozkrajovať. Takto možno pochopiť nevyhnutnosť zberu zásobných orgánov — koreňov a podzemkov v jeseni. že najvýhodnejším spôsobom jednoduchého konzervovania. preto sa niekedy výslovne zakazuje. ak sa liečivé obsahové látky tvoria v listoch. j. U nás sú to napr. zmrazovanie pri nízkych teplotách čiže lyofilizácia a i. lebo v čase silného slnečného žiarenia sa silica stráca. Čerstvá biologická surovina sa musí čím skôr spracovať. ktoré podmieňujú liečivosť. OBDOBIE ZBERU LIEČIVÝCH RASTLÍN Obdobie zberu liečivých rastlín záleží na tom. obsahové látky liečivých rastlín (drog).) nakupujú aj čerstvé rastliny. samozrejme. Tie musia ostať zachované i v drogách. Čerstvé rastliny majú vedecky opodstatnené použitie v terapii. jednotlivé obsahové látky sa izolujú a až potom sa používajú na prípravu liekov. jednotlivé izolované zložky sú oveľa menej účinné. Jána" čosi bolo — ľudová múdrosť tušila vtedy maximum obsahových látok. tuhá zima atď. lebo jej pôvodné obsahové látky majú dávivý účinok. dá sa predpokladať. Sušenie je teda veľmi zodpovedná úloha a môže nám celkom znehodnotiť námahu spojenú so zberom. Liečivá rastlina ako celok. najmä ak obsahujú rezervné látky (škrob. NSR a i. pre korene horca. začiatok kvitnutia. Lekár takisto posudzuje vhodnosť liečiva rastlinného či živočíšneho pôvodu alebo umelo vyrobeného. v istom ročnom či mesačnom období. je v priamej závislosti od obsahových látok. Problematika sa dá zosumovať do štyroch základných faktorov: 1. lebo inak v nej začnú prebiehať nežiadúce zmeny obsahových látok. a preto sa miestami (v NDR. z ktorých sa pripravujú lieky. je sušenie. Orgány s obsahom silice zasa treba zberať neskoro popoludní. ktoré však nemožno uplatniť v bežnej domácej praxi (napr. droga a obsahová látka izolovaná z nej často majú v liečiteľstve rozličné. 2. že aj tvorba obsahových látok v nej prebieha normálne. inulín.. Skúsenosti ukázali. kvitne a pod. pri kôre krušiny.

Ako príklady možno uviesť prepočet za poldenný zber (4 hodiny): Zberaná časť Bylina Cena za 1 kg drogy (1977) list 1 kg 12. požičaní obalov atď. že jednotlivé časti sa zberajú v čase plného rozvoja: plody (fructus) a semená (semina) v začínajúcej sa až dokonalej zrelosti. Zberáme rastliny čisté. v cenníku neuvedené). ako korene (radices). Zber jedovatých rastlín je deťom do 14 rokov zakázaný. Kvety a listy trháme väčšinou ručne. Vo všetkých prípadoch je to za sucha. Púpavový koreň s vňaťou. ktoré na ne pôsobia. až potom sa pustíme do väčšieho zberu. tým šetrnejšie musíme s ním zaobchádzať a negniaviť ho. treba zvážiť jeho rentabilitu a vopred si pripraviť miesto na sušenie.— Kčs Ihlica tŕnitá koreň 1 kg 17. ktorý sa zberá pre obsah horčín.— Kčs Ľubovník vňať 1 kg 10.15 Kčs 56.5 : 1 2.—Kčs Púpava koreň s vňaťou 1 kg 12.60 Kčs 13.— Kčs 10. I keď je zber našou záľubou. vňať režeme kosákom alebo nožom (iba bylinné časti) a podzemné časti vyrypujeme rýľom. Pri každej rastline treba poznať charakter obsahových látok a zhruba i vplyvy. vyhýbajme sa preto znečisteným prašným miestam. priestorom zapadnutým popolčekom a pod. c) zosychací pomer sušiaceho sa materiálu. zber čerstvého materiálu v kg.00 3. t. kosáky a kosy a pod. zásadne sa nesmú súčasne zberať nejedovaté a jedovaté rastliny.silicu).— Kčs 22.80 Kčs Podbeľ 5. do čoho sa robí zber. Gottwald): a) cena za 1 kg sušenej drogy. kde si vyžiadame platný nákupný cenník a poinformujeme sa o možnostiach odpredaja (možno dohodnúť aj iné druhy. ktoré sa vyskytujú hojne v okolí. listy (fólia) a vňať (herbae) tesne pred plným rozkvitaním kvetov na rastline. Pri zbere nesmieme nikdy zabúdať. Nemožno zberať viac. podzemné časti. Starší a dospelí pri zbere nesmú jesť a piť (fajčiť). Všeobecne možno uviesť. kde by sa zaparili a znehodnotili. pretože vtedy je v ňom najviac horčín.00 6: 1 Zber v kg za 1 h (priemer) Zosychací pomer Rentabilita zberu 1 h v Kčs 4 h v Kčs 12. Rentabilita zberu sa dá vyrátať na základe troch faktorov (ako správne radí skúsený zberač O. rozhodne však nie do igelitových vrecák. Iba tak možno vždy získať z rastlín hodnotné drogy. nenapadnuté škodcami a v predpísanom období.00 5: 1 Po overení faktov si vyberieme 2 — 3 dobre známe druhy. Mechanizácia zveľaďuje výsledky zberu. dáme si vopred overiť a v nákupni ohodnotiť predbežnú vzorku drogy a jej kvalitu.—Kčs 48. Ak ešte nemáme skúsenosti. že rastlinný materiál bude slúžiť ako liečivo. a tým aj finančný príjem.— Kčs 14. pri slnečnom počasí. kvety bez stopiek. Podzemné časti možno dávať do vriec. Jednou 1S . používame preto hrebene. odosielaní.— Kčs Hloh list s kvetom 1 kg 12.50 Kčs 90. b) hodinový výkon.—Kčs 4.50 3: 1 9.70 Kčs 54.00 4: 1 5. j. navštívime pred zberom niektorú z nákupní. ako je kapacita sušiacej plochy (o týchto problémoch hovorí ďalšia kapitola). podzemky (rhizomata) alebo hľuzy (tubera) zvyčajne vykopávame v jeseni. ZBER LIEČIVÝCH RASTLÍN A LESNÝCH PLODOV Ak nám ide o zber liečivých rastlín na odpredaj. koreň s obsahom rezervného inulínu je zasa výhodné vykopávať v jeseni. Rátanie: množstvo nazberané za 1 h delíme zosychacím pomerom a podiel vynásobíme nákupnou cenou za 1 kg drogy. treba vykopávať na jar. Výsledkom je odmena za 1 h práce v korunách. zdravé. a na tie sa zameriame. ale nadzemné zásadne do košov alebo debničiek. kvety (flores) pred ich úplným rozvinutím. pretože čím krehkejší je materiál. Veľmi dôležité a často rozhodujúce je.—Kčs 40.

uvedené údaje sú len orientačné. kvasia i hnijú. s ktorými sa stretávame na detských klinikách. džemy. plesnejú. Podľa prepočtov lekárnika K. lubkové koše) alebo prútené košíky — sú vzdušné a plody v nich dlho vydržia ako čerstvé. agáta. kokorík. Proti zapareniu je odolný napr. áron škvrnitý (Arum maculatum). Jeho polopriesvitné karmínové plody sa i veľkosťou podobajú ríbezľovým. lebo z nich vyteká cenná šťava (lepšie sú neopraskané smaltované nádoby). lebo plody zvyčajne dozrievajú postupne. listy podbeľa 3 m2 a listy maliny alebo ostružiny 3. prvosienky. Otrava sa prejavuje 16 . Špeciálne poznámky k jednotlivým lesným plodom sa uvádzajú pri ich materských rastlinách. brusníc a čučoriedok sú najvhodnejšie prepravné obaly (tzv. Pri zbere malín a černíc sú však nevhodné. brusníc. Dodatočným vyberaním lístia. najmä za priaznivých poveternostných podmienok. závažným. kališných lístkov. Preto sú vhodné na zácvik zberačov-začiatočníkov. Podobné bobuľky má zemolez obyčajný (čes. Jedovaté plody má i konvalinka. ale ani jedlá. nezabúdajme však na menšie deti. ČIERNE A MODRAVÉ BOBUĽKY si možno zameniť najmä za čučoriedky či čierne ríbezle. ktorá má husté strapce červených bobuliek. Slnkom rozohriate alebo mokré plody skôr podliehajú skaze. ríbezle čiernej. hoci každý rok ostáva v našich lesoch tisíce ton nevyzberaných lesných plodov i húb. kde môže niekto iný po nás o pár dní zberať ďalej.z prvých zásad zberača je: materiál sa nesmie zapariť! Veľmi citlivé sú napr. než horúce slnko plody rozohreje. Zberáme systematicky. rôsoly. často trvalým poškodením obličiek a krvavým močením. šípok i borievok) vyrábame znamenité kompóty. Osobitnú kapitolu pri zbere tvoria lesné plody a huby. Aj v nich — podobne ako v drogách — prebieha biologické znehodnocovanie. chuťou i vôňou. Naše varovanie vychádza zo skutočností. ibiša. zaparia sa (podobne ako veľa iných druhov). že sa nič nemôže stať. konopnice alebo jablčníka. Pri zbere si počíname opatrne — neničíme porasty a dávame pozor na hady.zaparujú sa. Skúsený zberač môže na ploche veľa získať. ktoré sa u nás stali v posledných rokoch veľmi hľadanými surovinami. spojené až po dve spolu. hluchavky. Ak ich necháme dlhší čas na kope. Už 5 — 6 bobuliek spôsobuje u detí veľmi ťažkú otravu. bobuľky má poukladané akoby na okrúhlom tanieriku. nie je síce jedovatá.5 m2. tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). klesá obsah cukrov. Všetky lesné plody veľmi rýchlo podliehajú skaze . Vňať možno sušiť v neveľkých zväzkoch (snopčekoch). Baza červená (Sambucus racemosa). divozelu či nevädze. list jahody. kvet myšieho chvosta 1 m2. ale až po oschnutí rannej rosy alebo dažďovej vody. takže ich predaj z roka na rok stúpa. 0.50—1 kg čerstvých listov a 1—2 kg čerstvej kôry alebo koreňov. Občas sa vyskytujú stredne ťažké otravy plodmi zemolezu čierneho (Lonicera nigra). zimolez pýŕitý — Lonicera xylosteum) — bobuľky sú vždy na stopke. ktorý rastie v podhorskom pásme. sirupy. vňať prasličky. černíc. Pri sušení ostatného zozberaného materiálu sa na 1 m2 zmestí asi 0. ihličia. listy vratiča 1. Slúžia ako výhodný vývozný artikel potravinárskeho priemyslu a umiestia sa v každom množstve i na domácom trhu. Šípky a borievky zberáme do lubkových alebo prútených košíkov. Plody zbavujeme nečistôt už pri zbere. tymianu. Pravdaže. Obaly a nádoby nikdy nepreplňujeme. Z lesných plodov (malín. Aj keď sme z tejto stránky veľmocou. pastierskej kapsičky. kvet rumančeka 0. Domáci i zahraniční spotrebitelia si obľúbili ich nenapodobiteľnú chuť i vôňu. vresu. ktorý rastie v záhradách i lesoch a kvitne skoro zjari. prípadne za černice. patria k nim plody prudko jedovatého lykovca (Daphne mezereum). ZÁVEREČNÉ VAROVANIE PRI ZBERE LESNÝCH PLODOV Pri zbere lesných plodov a záhradného bobuľovitého ovocia sme si istí.Lonicera caprifolium).50 kg čerstvých kvetov. teda i na menej výhodných miestach. preto ich treba čím skôr dodať do nákupne. kvety rumančeka. nezrelých plodov a iných prímesí sa plody rozmliaždia. ľul'ok žltý (Solanum luteum). Počas parných dní sa zber začína skôr. Branca sa pri sušení 1 kg čerstvého materiálu vyžadujú väčšmi odstupňované plochy (kvet vratiča 0. čučoriedok. posed dvojdomý (Bryonia dioica). čo je veľká strata a národohospodárska škoda.5 m2). plody netlačíme a nestriasame.25—0. Na zber jahôd. jahôd. Lesné plody zberáme zásadne do čistých nádob. ba i kalina obyčajná (Viburnum opulus). ani zďaleka nevieme uspokojiť konzumentov. Jeho príbuzný je popínavý okrasný ker zemolez kozí (ľudové ruža z Jericha .75 m2. ČERVENÉ A ŽLTÉ JEDOVATÉ BOBUĽKY pripomínajú ríbezle a brusnice.5 m2. zmrazenú dreň i ďalšie výrobky. menia sa farebne. vitamínov. ktorá sa prejavuje krvavými hnačkami. vína.

kosák. Otrava sa prejavuje zúžením zreníc. (obr. vňatí menšieho vzrastu alebo iba vŕškov a pod. zlatobyle. ktorý rastie v záhradných plotoch aj v lesných húštinách. ktoré často bývajú osobitnou špecialitou rutinovaného zberača. materinej dúšky. listy maliny. ktorý sa uplatňuje v nízkych a poliehavých porastoch. najmä na suchých hrudách. prietržník a pod. Vyššia racionalizácia zberu sa dá docieliť aj nacvičením určitého spôsobu zberania — napr.). Zberá sa tak pupenec roľný. ušité z juty. Účelnejšie je vyobrazenie menej známych a osvedčených nástrojov. II).). vachta. ktoré vyvolávajú otravu s podobným priebehom ako lykovec. týmto spôsobom sa dobre zberá najmä vňať v čistom a bohatom poraste. kde treba pracovať kolenačky (vysadzovanie. zlatobyľ. jednoduchý hrebeň na rumanček a pod. zemedym. Otrava má podobný priebeh ako pri lykovci. vlčí mak. vratič a pod. Zriedka spôsobuje otravu aj samorastlík klasnatý (Actaea spicata). Z náradia používaného pri bežnom zbere liečivých rastlín (rozličné nože. IV). čučoriedka. podbeľ. listov (brusnica. zemežlč.). V). napr. v ktorých dopravujeme materiál domov. no pridružujú sa i horúčky. jahody. s prišitými dvoma pásikmi z tenšej kože na hornej strane a s jedným na dolnej. pyšteka. V mnohých prípadoch je však výhodné mať pri zbere príslušné vrecko (tzv. slabšej kože alebo zo silonového tkaniva (hĺbka asi 50 cm. vracaním. možno ich upevňovať aj Obr. osvedčujú sa chrániče na kolená z penovej gumy (hrubej asi 3 -4 cm) a miery podľa vlastných kolien (asi 20 x 15 cm). ďalej vňať rebríčka. I zatváracími špendlíkmi (obr. sčervenenín kože a rozšírením zreničiek. stavikrv vtáčí. kde sa nedá použiť kosák (obr. na hornom okraji vystužené všitým drôtom (priemer 2 — 3 mm) a s metrovými pásikmi (popruhmi) našitými v každom hornom rohu. prvosienka. . stavikrv vtáčí. ľubovníka. vachty a vratiča (obr. pletie a pod.jednoducho všetko a všade. VŠEOBECNE O ZBERAČSKOM NÁRADÍ Pri každej pracovnej činnosti spravidla potrebujeme vhodné náradie. Nevyhnutné je aj pri zbere liečivých rastlín. slamiha piesočná a i. (Pri opise špeciálneho zberačského náradia sa opierame o návody skúseného zberača O. Skvalitníme tým zber a za rovnaké časové obdobie nazberáme viac ako rukou. ostružina. konvalinky.). č. pľúcnika. kvetov (hloh. žihľavy. zber nožom „pod palec" je vlastne zber jednou rukou. srdcovníka. marinky.) a všade. Tak zberáme napr. III). trávou a pod.) Pri zbere nikdy nesmieme zabudnúť na zberné obaly. zvyčajne je vhodný zber hrotom kosáka. brusníc. plátna. šírka 45 cm). vŕšky vresu.) je azda zbytočné robiť osobitné nákresy a opisy. Pri odrezávaní materiálu nožom odrezané rastliny berieme vo zväzkoch druhou rukou. III Obr. nechtík. cez rameno a pod. modro oinovatenými bobuľami umiestenými medzi štyrmi veľkými listami. Častejšou príčinou otráv sú jedovaté plody posedu bieleho (Bryonia alba). Uväzuje sa podľa potreby okolo pása. L). Zber kosákom „pod rukou" je vlastne prežínanie. s otvormi na zapnutie gombíkov na pracovných nohaviciach. prasličku. hnačkami a dráždením obličiek. čučoriedok.. rebríček a i. Ak nemožno uplatniť zber kosákom „pod rukou". trnky a pod. Zámenou za čierne ríbezle vznikajú aj otravy bobuľami ľuľka čierneho (Solanum nigrum) a brečtana. nátržníka husieho. Dobre sa uplatňuje ako príručný obal pri oberučnom zbere plodov (šípky. pyštek a i. kde niet miesta na postavenie košíka. dosť vysoká bylina so strapcom čiernych bobúľ. Pri zbere nízkych porastov (sedmokráska. II uplatní výhodne v porastoch zarastených inými rastlinami. malina. obr. pamajoránu a tiež listy skorocelu. jablčníka. alchemilka. kapsár. Takisto zriedkavé sú otravy plodmi vranieho oka (Paris quadrifolia). a to tiež v hustých porastoch. k boku.hnačkami. Plody takisto pripomínajú čierne ríbezle. 17 . Zber „pod palec" sa Obr. Gottwalda.

stavikrv vtáčí. bôľhoj a. Obr. IV Obr. prietržníky a pod. vnútorné hrany vidlice sú ostro nabrúsené. kvet prvosienok. úborov nevädze. Nity nesmú prekážať v strihu. Celková dĺžka nástroja je asi 30 — 35 cm. Hrebeňom sa zberá napr. VIII Obr. na vnútornej strane majú brúsený plechový pásik. VI). arniky a rimbaby starčekobstej (obr. slamihy. pupenec roľný. Vyrypovač listových ruží: Šírka vidlice je asi 4—5 cm. DÍžka hrebeňa je asi 20 cm. (obr. pastiersku kapsičku. VI Obr. sedmokrásky a parumanu spanilého (obr. IX 18 . dĺžka násadca asi 75-90 cm. VII). VIII). Vyrypovačom zbierame napr. VII Obr.5 cm. V Hrebeň na prvosienku a bôľhoj: Na zber prvosienky sa najlepšie osvedčuje hrebeň s násadcom. výška 6 cm. Krajčírske alebo záhradnícke nožnice so zásobníkom: Zásobník je vyrobený zo slabšieho plechu a prinitovaný na pravé strihacie rameno nožníc. podbeľa. šírka 8 cm. list púpavy.Obr. široký asi 1 — 1. Nástroj sa úspešne uplatňuje pri zbere šípok. Hroty sú prehnuté.

celková dĺžka náradia je asi 30 — 40 cm (obr. (obr. Používa sa na vykopávame koreňov v tvrdej pôde. na zber šípok. Úzkym rýľom vykopávame napr. SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Sušenie je druhý faktor. DÍžka tyče je asi 1. stavikrv (hadí koreň).5 — 2 m (obr IX). vyrobená z dobrej ocele (staré perá z nákladného auta) a s pevnou násadou. vyhovuje im najmä vodné prostredie (a ono v rastline je a má pre činnosť enzýmov priaznivú kyslú reakciu) a určitá teplota. Úzky rýľ sa uplatňuje pri vykopávaní menších kolovitých koreňov. valeriány. Napr. ihlicu tŕnistú. DÍžka násady je 1. XII Obr. mrkvu. medzi ktoré patria napr. moria nôžka (česky „muří nôžka"). XIII Na približovanie nedostupných konárov a ich pridŕžanie používame hák na tyči so slučkou. Šírka hrablí je asi 30 cm a hroty merajú 10—12 cm. lopúchy.Obr. kde je práca veľmi namáhavá a normálnym rýľom nemožná. na dobývanie koreňov kuklíka mestského alebo stavikrvu či nátržníkov je vhodná tzv. V okamihu oddelenia zberanej časti sa preruší spojenie orgánu s celým telom rastliny a začínajú sa rozkladné procesy — odumieranie a vädnutie. archangeliky.5 m (obr. Na vykopávame koreňov sa uplatňuje niekoľko typov nástrojov.5-2. ktorého priebeh zasa určujú svojím charakterom obsahové látky rastliny. Aby sa 19 . budované z dvoch zložiek. terapeuticky cenné glykozidy. ligurček. dĺžka násady asi 70—90 cm a šírka rýľa okolo 8 cm. Sysľovkou sa dobývajú korene ľuľkovca zlomocného. z aglykónu a cukru. Kopáč je dlhý asi 15—20 cm a má polovičnú šírku. (obr. prítomné enzýmy začínajú pôsobiť veľmi rýchlo. DÍžka rýľa je asi 25 cm. je vhodný napr. ibiša atď. XIII). XII). XI Obr. XI). Sysľovka je pomerne ťažká motyka. Štvorhrotové oceľové hrable (alebo hák) na podzemky puškvorca majú krajné nožovité háky s ostrím a obidva vnútorné majú kruhovitý profil. X Obr. X). Vzdialenosť hrotov je okolo 3—4 cm. archangeliku a pod. oman. spojených navzájom ľahko porušiteľnou väzbou. hlohu. čiernej bazy a pod. Zo živej sústavy hmoty sú ako prvé zasiahnuté najlabilnejšie látky.

papierovú tkaninu alebo organtín. Pridajme si k tomu spomínané skutočnosti a doplňme: zberajme len toľko. na povale. bezprašné a dobre vetrané. aby lieska bola riedko vypletená motúzom (silonom). Obyčajne už rozdiel medzi cenou I. vždy zmodrejú). Krušinová kôra sa môže užívať až po ročnom skladovaní alebo po hodinovom zahrievaní pri teplote 100° C. teda sušiť tak. koľko môžeme ihneď po zbere usušiť. že sa latky. Napriek týmto úskaliam by sme si mali vytýčiť hlavnú zásadu: sušiť čím rýchlejšie. väčšinou škodlivé pôsobenie enzýmov. v miestnosti asi vo výške 50 cm (aby vzduch prúdil aj odspodu a aby materiál nevlhol). ale aj so slizom. rýchlo treba sušiť horcový koreň. Výnimky z tohto pravidla sú zriedkavé (slezové kvety . na ktorých sú zavesené škridlice. neobracajme pri tom zbytočne drogu. takže ťažko vysloviť všeobecné pravidlo: poznáme prípady nevyhnutnosti vysokých teplôt (sušenie čajovníkových listov na bežný čierny čaj — pozri cudzokrajné drogy). neobídeme sa bez nej najmä pri zbere (pestovaní) drahších drog. výhodou je. napr.2-2 cm x 2-4 cm. však nemôže bez ujmy prebehnúť pri horcovom koreni a sladkom drievku. nazývaný fermentácia. čisté. Rohy liesok možno spevniť kovovými uhlami. Vhodne sa dajú využiť aj zvislé stredné trámy na povale. rastliny so silicou. ZARIAĎME SI SUŠIAREŇ Od včasnej jari do neskorej jesene treba využiť každý pekný deň na zber a ďalšiu manipuláciu s materiálom — sušenie. j. kde sa práve takto rozložia obsahové látky s nežiadúcim dávivým účinkom. Ak nemáme 20 . XIV). aby si sušený materiál (droga) zachoval pôvodnú farbu. napr. Miestnosti musia byť upravené. ako zvýšiť akosť drogy. Sušenie sa končí. lebo spôsobujú rozklad či denaturáciu liečivých obsahových látok. Obvyklé rozmery liesok bývajú 80-100 cm x 100-120 cm. XV). tým lepšie rastliny schnú. na zakladanie a ošetrovanie kultúr. začať čo najskôr so správnym a rýchlym sušením. S lieskami možno manipulovať priamo v prírode na mieste zberu alebo doma. Na sušenie vňatí stačí. a pribijeme klinčekmi so širokými hlavičkami. Všetky časti rastliny dodávame do nákupne celé. Môžeme si ich ľahko urobiť sami. Samozrejme.Flos malvae. čím je povala vzdušnejšia. aby sa nedrobila. balenie. XIV Obr. nie však na slnku). treba čím rýchlejšie odpariť vodu. ibiš. XVI a XVII). keď sa rastlina vo všetkých svojich častiach pri pokuse o ohnutie láme. V prípade potreby nám v nákupni poradia. pôvodne ružové. v obytných miestnostiach. archangeliku (pri teplote do 30 — 35° C. rozrezané alebo rozdrvené drogy sa nenakupujú. že jednotlivé liesky možno zasúvať a vyberať bez toho. Pomalé sušenie — a to i na slnku — je možné pri krušinovej kôre (Cortex frangulae). pri dobrej výmene vzduchu (nie v miestnosti. Sušíme v tieni. nie však pri vysokých teplotách. t. Textil na okraji zahneme. XV ich činnosť zastavila. Potrebujeme iba niekoľko líšt (latiek) a zopár metrov riedkeho nie chlpatého textilu. odosielanie drog do nákupne. vhodná hrúbka líšt je 1. aby sa nestrapatil. Teplotu sušenia určuje charakter obsahových látok. využijú ako horná opora pre liesky (obr. aby sme ho využili na zariadenie lacnej sušiarne. ktoré nesú krov (obr. Pri nízkych teplotách zasa sušenie trvá veľmi dlho. Liečivé rastliny sa najlepšie sušia na tzv. príp. aby sme museli manipulovať s ostatnými. akosti a ďalšími akosťami veľmi skoro uhradí náklady spojené so zariadením sušiarne. lebo chlpy zachytávajú zvyšky drog a ďalšia droga sa nimi potom znečisťuje. Jutovina nie je vhodná. Vzdialenosti medzi nimi by mali byť aspoň 20 cm. Vo všeobecnosti sú vysoké teploty pri sušení nevhodné. kde je para). v kôlni a inde. pričom sa predlžuje rozkladné. Vo voľnej prírode treba sušiť asi 1 m nad zemou. Sušiareň v podstreší možno zariadiť lieskami tak. Na prednú spodnú stranu krovového trámu pribijeme druhú latku a tá nám poslúži ako spodná opora liesky. Takýto usmernený rozklad obsahových látok. lieskach (obr.Obr. Pokojné zimné obdobie je priam určené na to.

postavíme medzi trámy náhradné stĺpiky (drúčiky). stodoly a iné vzdušné zastrešené priestory. Pri jednotlivých častiach rastliny je po usušení takýto úbytok pôvodnej hmotnosti: semená 20 % vňať 75 % kôra 50 % listy 80 % korene 60 % kvety 85 % 21 . Výhodný je najmä pre háklivé drogy s obsahom slizu alebo pre kvetový materiál. Pri sušení sa z rastlín odparuje voda. XVI Obr. kde prirodzené teplo nestačí. Maximálna teplota pri tomto spôsobe sušenia sa zvyčajne pohybuje medzi 40-50° C. navyše sa dá regulovať. Manipulácia si však vyžaduje prax. Stojan môže byť dvojitý (ako maliarsky rebrík) a potom možno sušiť z obidvoch strán. Doma sa niekedy musíme uspokojiť s dosúšaním na peci alebo na sporáku (keď sa prestalo kúriť. hluchavky bielej. kvet bazy čiernej. Je výhodné tam. oprieme ho o stenu nad vykurovacím telesom a možno na ňom sušiť (obr. Ak chceme získať tovar výbornej kvality. možno sušiť niektoré časti rastlín kombinovane: najprv v prievane a potom dosúšať horúcim vzduchom. návody môžu byť iba rámcové. alebo tam. kde sa pracuje s väčšími množstvami (napríklad na plantážach). pivonky. urobíme si jednoduchý stojan na liesky. prípadne s latkovými podložkami. XIX dosť dlhé latky. XVIII Obr. Údaje o osobitných priemyslových a etážových sušiarňach uvádza príslušná odborná literatúra. Pri sušení možno využiť i kôlne. XVIII). XXI). Medzi jednotlivými radmi výpletu sa odporúča medzera asi 40 cm. Sušenie pri umelom teple prebieha rýchlejšie a nezávisí od počasia. Liesky v nich vešiame buď opísanými spôsobmi. Konštrukcia nemusí byť veľmi pevná. XVII Obr. nerobí toto sušenie osobitný problém.Obr. Sušenie vňate si spravidla nevyžaduje liesky. vystačíme s drôteným alebo silonovým výpletom. divozelu a i.) Ak sme si zhotovili liesky. Pri použití kovových závesov však jednotlivé liesky nemožno vymieňať. čo je dosť nevýhodné. Medzi drôtmi či latkami má byť odstup okolo 20 cm. lebo váha liesok i so sušeným materiálom nepresahuje niekoľko kilogramov. alebo pomocou kovových závesov (obr. XIX). alebo na kolíky (obr. pričom sa ich hmotnosť znižuje o 20 až 85 %. Tak sušíme napr.

rozostrieme na liesky alebo. Pozor na nebezpečenstvo ohňa! . Počas sušenia možno na ten istý účel použiť dymiace tablety. podľa možnosti opláchneme (najlepšie prúdom tečúcej vody.Obr. Možno na to upotrebiť u nás vyrábané prípravky. očistíme ich kefkou. že drogy sú liečivá. a to každú podzemnú časť osobitne). aby do nich nemali prístup domáce zvieratá. a preto musíme dbať. ak sú hrubé. aby sa navzájom nemiešali. XX Obr. neprepadávali na seba cez liesky a pod. preto pred začatím zberu musíme sušiace priestory a liesky asanovať. Sušiarne musíme udržiavať v úplnej čistote a dbáme. Nikdy nesmieme zabúdať. XXI Rozdielny je aj čas sušenia jednotlivých rastlinných častí v prirodzených podmienkach (bez použitia umelého tepla): Dĺžka sušenia Počet dní v lete Počet dní na jar a v jeseni Kvety 3—8 8—14 Rýchlo schnúce listy a vňať 3—6 10—14 Pomaly schnúce listy a vňať 10—14 14—21 Korene 14 21 Najťažšie sa sušia podzemné časti — korene. aby nenabrali na seba cudzie pachy. navlečieme na povrázky a v prievane sušíme. pozdĺžne prerežeme. podzemky a hľuzy. Drogy často napádajú škodcovia. Strasieme z nich zvyšky hliny..

časť povaly atď. I keď existujú isté možnosti záchrany mierne poškodených a škodcami napadnutých drog. takže pre ne sú predpísané ročné výmenné lehoty (= exspiračná lehota). ríbezle čiernej a pestovaného ibiša lekárskeho. Do vreca vložíme zoznam odosielaných drog (konsignáciu) a svoju adresu. V prípade väčších množstiev sa odporúča suchú drogu ponechať na kope vysokej 30—50 cm aspoň tri dni a až potom baliť na odosielanie. rumančeka a trnky obyčajnej. označovanie. komoru. doprava. takže ich treba skladovať osobitne prísne. na koreň valeriány treba sitá s okami 2 x 2 mm. Odbyt a predaj drog býval prv ťažší . treba ich vopred triediť. Stačia na to obyčajné sitá s rozmermi otvorov pre kvety asi 2 x 2 mm. Na ich prechodné uskladnenie potrebujeme suchú. Zásadne nebalíme počas dažďa alebo sparných dní (pri daždi vlhnú. iné drogy a pod. pre korene 3 x 3 mm až 5 x 5 mm. ktoré dobrú drogu počas prepravy znehodnotia. štátna norma týkajúca sa liečivých drog — ČSN 86 6002 (Úprava drog a ich balenie. K tejto problematike vyšla čs. ďateliny. bazy čiernej. Každé vrece označíme adresou nákupne a odosielateľa. Drogy s osobitým príjemným či nepríjemným pachom ukladáme do sklených alebo plechových nádob.SKLADOVANIE DROG. ako sú jutové či papierové vrecia. neodporúčame ich skúšať — takúto drogu treba zničiť. Nedosušené drogy počas prepravy splesnejú a nákupňa ich odmietne. Tovar nebalíme do vriec alebo škatúľ z potravín. Najväčším nepriateľom uskladneného usušeného materiálu je vlhko. kvety divozelu veľmi ľahko vlhnú. vopred vyhlásené ceny. pre listy a vňať asi 3 x 3 mm. alebo ju prechovávame v uzavretých obaloch. vzdušnú a čistú miestnosť. má odbyt zabezpečený. Jutové vrecia zašívame navrchu v smere. silné slnečné svetlo a priveľké kolísanie teploty. ako sú cudzie prímesi (iné časti materskej rastliny. ale pre niektoré drogy nie sú dostačujúce. čo tam nepatrí. Drogy majú predpísané určité kvalitatívne normy. čistá a bezprašná — vlhkú presušíme. starú zásobu nemiešajme s novou — radšej ju vysypme. aby sa dalo zaviazať. Každý druh a časť rastliny musí byť vcelku a v osobitnom vreci. Do nepriedušných nádob však možno dávať len dokonale usušené drogy. ináč by splesniveli. vrece zahneme dovnútra tak. Tovar skladovaný v nepriehľadných obaloch treba často kontrolovať a každú chybu okamžite odstrániť. Tak napr. Preto ju radšej skladujeme v dobre uzavretých obaloch. Niektoré drogy veľmi často napáda hmyz. uvádzame ich pri každej rastline osobitne. Z uvedeného možno vyvodiť: každú drogu treba skladovať veľmi starostlivo (aspoň podľa návodu) a na domácu potrebu sa musia zbierať také množstvá. Existujú síce aj všeobecne platné predpisy. Ak chceme drogy odosielať. preberanie a skladovanie). maku vlčieho. ktoré nám na požiadanie zašle nákupňa. ako aj časti napadnuté hmyzom (škodcami). aby nezvlhli. ktoré za rok spotrebujeme. čím ušetríme miesto a znemožníme prístup drobným domácim škodcom. púpavy lekárskej. Z týchto príčin sa usilujeme drogy ihneď po zbere odoslať do nákupne a zbytočne ich doma neskladovať. môžu obsahovať zárodky škodcov. chybné. ale na druhej strane sa ľahko zapráši alebo inak znehodnotí. Tovar na odosielanie sa balí do vriec. zmes drog rozličnej kvality sa zasa hodnotí cenou najnižšej prítomnej akosti. rozličné druhy roztočov. prach a hmyz. ak je jej menej. Dnes je hospodárenie s liečivými rastlinami plánované a tovar sa predáva za pevné. Drogy zvyčajne neodosielame do nákupne hneď po usušení. Menšie množstvá sa preto najlepšie skladujú v nahriatych plechovkách. Drogu do vriec dobre natlačíme (asi 6—8 kg na vrece). Každú drogu treba pred odoslaním oprášiť — týka sa to najmä koreňov a vňate. silné svetlo. jedine mierne navlhnutie sa dá včasným presušením odstrániť. ďalej list podbeľa. v sparne sa niektoré druhy veľmi ľahko drobia). ICH TRIEDENIE. Vrecia objednávame pred hlavnou sezónou. list náprstníka) sa nedarí uchovávať ani pri prísnych skladovacích podmienkach. nepoužívame vlastné obaly. preto oddeľujeme aj drogy rozličnej akosti. Aj tu musíme byť vrcholne svedomití — drogy sú liečivá. zhnednuté a inak sfarbené alebo farebne zmenené časti. črvotočov a pod. debny vyložené papierom či sudy. Najpríhodnejšie obdobie je včas ráno. Voľné skladovanie však nie je veľmi výhodné — droga sa dá síce ľahko kontrolovať. 23 . ako je zašité dno vreca. Kto zberá podľa štátneho plánu. potom zbavíme prachu (pozri úvod kapitoly) a odstránime z nej všetko. Skontrolujeme. ale aj koreň lopúcha. Niektoré drogy (napr. BALENIE A PREPRAVA Skladovanie drog zasa podstatne ovplyvňujú obsahové látky.ceny kolísali a často nebolo možné tovar predať. Osobitné skladovacie predpisy uvádzame na patričnom mieste pri jednotlivých rastlinách. Skladovanú drogu buď voľne vysýpame na vhodnú podložku. po nasypaní drogy zalepených leukoplastom. Na tento účel možno prerobiť sýpku. Treba sa vyvarovať zbytočného znečistenia aj pomrvenia drog. Z bežného nákupného plánu medzi ne patrí napríklad kvet agáta.). čím dostávajú nepeknú hnedú farbu a táto zmena prebieha na úkor obsahových látok. lipy. Všeobecne drogám škodí vlhko. či je droga suchá. Ľahšie vrecia vešiame pod strechu.

a tá sa žiada aj v prípade drog upotrebených priamo ako liečivo — liek. Zvyšok sušiny tvoria minerálne látky. j. ktoré sa vytvorili z primárnych špeciálne prebiehajúcimi látkovými premenami. Produkty látkovej premeny (metabolizmu) rastlín i zvierat sa zvyčajne rozdeľujú na dve skupiny: primárne a sekundárne. Ak drogu uvádza aj ČsL 4. ktoré z hľadiska funkcie v rastline vytvárajú buď jej kostru (napr. škrob a bielkoviny). enzýmy) alebo pasívne (napr. Okrem liekopisu sa u nás zaviedli ešte československé štátne normy pre liečivé drogy . piesok atď. alkaloidy. liehom alebo inými obyčajnými rozpúšťadlami. ktoré sa dajú liečebne uplatniť. Uvádza ich najmä platný československý liekopis — v súčasnosti je to Československý liekopis. bielkoviny a pod. tuky. vydanie (ČsL 4) — Pharmacopoea Bohemoslovaca. Nás z nich osobitne zaujímajú tie. buničina a lignín). ktorý potrebuje pre svoj život. listy. iné časti materskej rastliny — všetky nepatričné časti materskej rastliny (napr. asi 10 %. strata sušením — hmotnostný úbytok vznikajúci sušením drogy za predpísaných podmienok. 1987 (v čase edičnej prípravy tohto Atlasu sa chystalo už 4. 4. ktoré v rastline vznikli hlavne druhotne ako výsledok jej životných prejavov. glykogén a i. Primárne produkty sú dôležité pre udržanie života a v priebehu látkového metabolizmu môžu vystupovať aktívne (napr.ČSN. na technické účely a podobne. preto sú u nás vytýčené štátne normy pre liečivé drogy. Šťavnaté a dužinaté časti obsahujú až 98 % vody. škrob. rozpustné v organických rozpúšťadlách 24 . kvety alebo byle v listovej droge). Drogy druhej. 1987. alkaloidy — zásadité látky obsahujúce v molekule viazaný dusík. kvetné časti a dužinaté plody do 90 %. triesloviny a silice. ktoré po spálení rastliny ostávajú ako popol. alkaloid strychnín iba v rode Strychnos). ktorá sa dá vyťažiť extrakciou vodou. ktorými sa droga znečistí pri zbere. na izoláciu obsahových látok. príp. Tie zvyčajne podľa určitých znakov drogového materiálu rozlišujú pri každej droge tri akostné triedy. liečebný účinok drog podmieňuje ich akosť. alebo sa vyskytujú len v úzko ohraničenom okruhu rastlín (špecializované). tretej akosti sú určené na priemyselné spracovanie. Nachádzajú sa iba v obmedzenom okruhu rastlín (napr. aby počas liečby správne uplatňoval pôsobenie hlavných či vedľajších účinných obsahových látok. Ich fytoterapeutická hodnota nie je však rovnaká. Ak skúmame rastlinné telo z hľadiska chemickej skladby v zmysle novšie uplatňovaného pojmu fytochémia (t. chémia rastlín). Neúčinný zvyšok tvoria balastné látky. Ich účinnosť podporujú vedľajšie účinné obsahové látky. Oveľa menej vody je v zásobných podzemných orgánoch. prvá akosť zodpovedá požiadavke ČsL 4. alebo fungujú ako zásobné látky (napr. platná od 1. Všeobecné predpisy na skúšanie drog a liečivých rastlín uvádza ČSN 86 6005. X. Odborní pracovníci sú povinní poznať jeho obsah a riadiť sa ním. ZÁKLADNÉ FYTOCHEMICKÉ ROZDELENIE OBSAHOVÝCH LÁTOK V RASTLINÁCH Ako teda vidno. S ohľadom na chemickú štruktúru ide tu o nízkomolekulové látky. apríla 1965. na vodu najchudobnejších. anorganické prímesi — neorganické znečisteniny. Rátajú sa medzi ne funkčné súčiastky buniek (najmä enzýmy). vidíme. Ubikvitárne produkty sú rozšírené primerane tejto svojej funkcii (napr. alebo tvoria bunkovú štruktúru (celulóza. je oficiálna.). resp. Patria medzi ne napr. ktoré sa neodstránia pri zbere alebo úprave drogy. metabolity). Sekundárne látky sú substancie. organické kyseliny. 4. ako hlina. Táto skupina tvorí premenlivý podiel v jednotlivých rastlinných druhoch čo do množstva i vzhľadom na svoju skladbu (uvádza sa v ČSN 86 6005 ako extrakt). medziprodukty (nemajú veľký význam z terapeutického hľadiska) a tzv. Z druhotne (sekundárne) utváraných špecializovaných obsahových látok sú najdôležitejšie tieto: 1. Môžu byť zložkou každého rastlinného tela (ubikvitárne). cudzie organické prímesi — úlomky iných rastlín alebo iné organické látky. úprave alebo preprave. ktoré sú nositeľmi liečebného účinku. Tie. j. 2. 3. vydanie nášho liekopisu — ČsL 4). prípadne pomáhajú plniť iné dôležité funkcie v rastline (enzýmy). editio quarta (PhBs IV) z r. ON. kamienky. V kôre jej býva asi 50 % a v semenách.). nazývame hlavné účinné obsahové látky. lebo sa používajú aj v tomto atlase: 1. že sa skladá predovšetkým zo značného množstva vody. V jej názvoslovnej časti sa uvádzajú viaceré pojmy. aminokyselina fenylalanín je prítomná v každom živom organizme). rastlina si vytvára prepestrý súbor obsahových látok. Hlavný podiel bezvodého zvyšku — sušinu — tvoria potom chemicky zložité vysokomolekulové látky.. ktoré si treba vysvetliť. Je vecou lekára. ktorý platí od 1. ktoré sa ukladajú ako zásobné látky (napr.OBSAHOVÉ LÁTKY LIEČIVÝCH RASTLÍN A DROG Ako sme už zdôrazňovali. Z celej sústavy rastlinnej živej hmoty možno vydeliť ešte jednu skupinu obsahových látok. t. prebytky primárnej látkovej premeny.

repkový. ale aj disacharidy (hlavne trstinový či repný cukor) a polysacharidy. u nás tvoria zložku liečebnej kozmetiky (krémy Neridé a Perilacin na výživu citlivej a suchej pokožky). ale aj prípravkov používaných pri ochoreniach srdcového a obehového systému (hlohová droga). obsiahnutá najmä v kvasniciach (jej nedostatok spôsobuje kožné poruchy. zosilňujú však účinnok hlavných obsahových látok. palmitovej a stearovej). Rezervnou látkou je aj inulín obsiahnutý v astrovitých a zvončekovitých 25 . je hojne zastúpená k y s e l i n a a s k o r b o v á . Osobitnú skupinu glykozidov tvoria s a p o n í n y . Najviac lipidov je v semenách (plodoch). divozel a fialka. resp.). ovocí. Obsahuje ich napr.5 x viac než z rovnakého množstva glukózy. ktoré sa ukladajú v rezervných orgánoch rastlín. predovšetkým škroby. ktoré sú často zmesou viac než 50 rozličných vonných látok. obsiahnutý napr. éterické oleje (silice) — bezdusíkaté. v rastlinnej ríši sa hojne vyskytujú aj iné k y s e l i n y v i t a m í n o v é h o c h a r a k t e r u. sacharidy (predtým nazývané glycidy. bielkoviny — tvoria základnú zložku živej bunkovej hmoty. glykozidy — ďalšia skupina so značným zastúpením jedovatých obsahových látok. Ich liečebné použitie patrí výlučne do pôsobnosti lekára. V liečiteľstve sa uplatňujú jednoduché cukry. chorobné zmeny na sliznici tráviacich ústrojov a poruchy nervovej činnosti). šípkach atď. Pre živé organizmy sú vysoko toxické. 3. napr. Ďalšie špecializované obsahové látky sa uvádzajú pri jednotlivých liečivých rastlinách. 5. slúžia na dráždenie kože (borovicový balzam). a preto sú krvným jedom). Na bielkoviny sú najbohatšie semená. Saponíny podporujú vstrebávanie iných. v pľuzgierke islandskej a lišajníku dubovom. takmer napospol nejedovaté látky. Sú priamym produktom fotosyntetickej asimilácie. Skladajú sa z glycerolu a vyšších mastných kyselín (napr. v ľanovom oleji. napr. prvosienka. vínna a citrónová). makovitých a ľaliovitých rastlín.). prevažne glykozidické látky (iridoidy). kyselina nikotínová. ich soli sú rozpustné vo vode. ľanový. ovplyvňujú látkovú premenu. vňať tymianu). Ich nedostatok vo výžive má za následok poruchy dôležitých biologických procesov. kyseliny — rozdeľujú sa na niekoľko skupín. Medzi najdôležitejšie patria srdcové glykozidy obsiahnuté v náprstníkoch a preháňavé antrachinónové glykozidy prítomné v krušinovej kôre. vhodné na povzbudenie tvorby žalúdočných štiav. 6. koreň horca a list vachty trojlistej. Z ubikvitárnych obsahových látok. ktoré majú antibakteriálne účinky a nachádzajú sa napr. 2. používajú sa ako koreniny (majorán. známa skôr ako vitamín C. preto sa nazývajú aj bioflavonoidy. flavonoidy — hojne rozšírené. 2. lipidy — významné rezervné látky vznikajúce pri druhotnej látkovej premene. 4. žlto sfarbené látky s glykozidickou stavbou. teda na zlepšenie chuti do jedenia. Pre životné funkcie sú veľmi dôležité. močopudne (petržlenový koreň). v ovocí sú prítomné p l o d o v é k y s e l i n y . ľuľkovitých. v minulosti nazývané vitamín F. teda 2. pôsobia močopudne a mierne preháňavo. uvoľňujúcim energiu pre životné deje a činným aj pri tvorbe iných obsahových látok. pre čeľade iskerníkovitých. ktoré sa nachádzajú vo všetkých rastlinách. Majú vysokú energetickú hodnotu. g u m o ž i v i c e a b a l z a m y (občas sa v liečbe používa peruánsky balzam). horčiny . kyselina jablčná. v zelenine. Príznačné sú napr. ktoré sa ako zásobná látka nachádzajú v ovocí a mede. ide o vysokomolekulové zlúčeniny zložené z aminokyselín. najznámejšie z nich sú tuky a oleje. lebo sa nevstrebávajú sliznicami čriev a žalúdka (saponíny obsiahnuté v kúkoli sa však vstrebávajú sliznicami. Prudkým spôsobom ovplyvňujú niektoré životné funkcie. Bohatý obsah flavonoidov majú kvety bazy i trnky a ihlica tŕnitá. slnečnicový a konopný olej). škoricovník atď. súčasne podávaných liečiv.takmer výlučne ide o nejedovaté. pri cudzokrajných drogách. dodávajúce mu príslušnú osviežujúcu chuť (napr. ktoré slúžia väčšinou ako ochranné látky na povrchu rastlinných orgánov. Niektoré liečebne dôležité glykozidy sa nesprávnym sušením ľahko rozkladajú. Pôsobia proti kašľu (napr. niektoré aj ako stomachiká (palinová vňať). Flavonoidy väčšinou nemajú vyhranené pôsobenie na organizmus.). Blízky vzťah k siliciam majú živice (liečebne sa uplatňuje napr. napr. spazmolytických (rumanček a sladké drievko). inak aj cukry) — patria medzi najdôležitejšie látky zúčastňujúce sa na rastlinnom metabolizme. napomáhajú odkašlávanie. chloroform atď. Rastlinné oleje či tuky sú väčšinou tekuté (napr. Obsahuje ich napr. 3. Najznámejší z nich je rutín. prítomná hlavne v prasličke. Tukom sa podobajú vosky. Všetky silice pôsobia dezinfekčné a hojne sa upotrebúvajú v ľudovom liečiteľstve. prítomné napr. sú najdôležitejšie tieto: 1. významné sú i n e n a s ý t e n é m a s t n é kyseliny. v rute (potláča lámavosť krvných vlásočníc). borovicová kolofónia). močopudných (list brezy). Samovoľná manipulácia s týmito látkami je väčšinou nebezpečná. liečebne dôležité sú aj k y s e l i n y l i š a j n í k o v . Napríklad spálením 1 kg ľanového oleja sa uvoľní 38 970 joulov. glukóza a fruktóza. nevyhnutným pri dýchaní rastlín. kyseliny olejovej. upravujú chuť a arómu (vanilka). V súčasnosti majú najmä technické použitie (šelak atď. Vlastnosti lipidov závisia predovšetkým od týchto kyselín. vetropudne (rasca). ale aj ako nervína a sedatíva (chmeľové šištice a valeriánový koreň).(éter. z m i n e r á l n y c h k y s e l í n je najvýznamnejšia kyselina kremičitá. ktoré sú zvyčajne netoxické.

rastlinách. Škroby sú pomocnými látkami pri príprave tabliet, zásypov atď., inulín zasa cenným diabetickým prostriedkom. Chemicky rovnaký základ má i celulóza (buničina), ktorá sa o. i. používa na výrobu vaty. V tesnej chemickej príbuznosti s cukrami sú slizy, gumy a pektíny. Slizy sa používajú najmä na utváranie ochranných povlakov niektorých liečiv, pri ktorých sú špecifické nároky na miesto a čas vstrebávania v tráviacom trakte. Podobné použitie majú aj ligníny a ďalšie zložky rastlinných organizmov. Okrem týchto skupín látok sa liečebne využívajú aj rastlinné farbivá, predovšetkým chlorofyly, ktoré sú súčasťou listovej zelene. Chlorofyly sa uplatňujú v prípravkoch na urýchlenie hojenia (napr. Chlorophyllum oleosum SPOFA) alebo v zubných dezinfekčných prípravkoch a pastách (napr. T 32 s chlorofylom), prípadne v liečebnej kozmetike. Izolujú sa napr. zo žihľavy alebo špenátu. Fytoterapeutické uplatnenie nachádzajú aj rastlinné biokatalyzátory čiže ergóny (pôsobky). Medzi ne sa zvyčajne začleňujú hormóny, enzýmy a vitamíny. Rastlín s hormonálnym účinkom na organizmus je málo. Niektoré však svojimi obsahovými látkami predsa len ovplyvňujú činnosť štítnej žľazy, ba struky fazule alebo jastrabinová vňať obsahujú aj glukokiníny znižujúce obsah cukru v krvi. Niektoré naše rastliny (napr. tulipány a cesnak) obsahujú i látky povzbudzujúce sexuálnu aktivitu. Bez prítomnosti enzýmov by ani v rastlinnom organizme nevznikla nijaká reakcia. Jestvuje veľké množstvo enzýmov s úzkym, špecifickým poslaním. Možno ich prirovnať ku kľúčom, kým látky, na ktoré majú pôsobiť, sú akýmisi zámkami: do každej zámky je dobrý iba jeden kľúč. Enzýmy majú mimoriadne vysokú účinnosť. Napríklad sacharáza štiepi až 200 000-násobné množstvo sacharózy na glukózu a fruktózu. Na využití enzýmových pochodov sú založené celé priemyselné odvetvia (kvasný priemysel, liehovarníctvo, pivovarníctvo, vinárstvo, výroba syrov, octu atď.). Inokedy však treba enzýmové pochody potlačiť a vylúčiť. Tak sa postupuje napr. vtedy, ak chceme zastaviť rozkladné procesy v liečivých rastlinách a zamedziť ničenie terapeuticky účinných obsahových látok. Obsobitnú, chemicky rôznorodú skupinu tvoria ochranné látky, nazývané aj fytoncídy alebo rastlinné antibiotiká. Niektoré z nich patria medzi silice, ďalšie medzi alkaloidy, triesloviny atď. Nachádzajú sa napr. v cesnaku, cibuli, repíku a v ľubovníku. Od pravých antibiotík, ktoré sú zväčša produktom plesní, sa však tzv. rastlinné antibiotiká odlišujú kvalitatívne i kvantitatívne. Súčasťou každého živého organizmu, teda i rastliny, je voda. V jednotlivých častiach rastlín sa nachádza 10 až 98 % vody. Je teda dôležitým stavebným aj zásobným materiálom. Bez prítomnosti vody by v rastlinách neprebiehali nijaké metabolické procesy. Rozborom sušiny alebo popola získame obraz o tom, ktoré látky či prvky prijala rastlina zo svojho prostredia. Po dokonalom spálení rastliny sa dá presne zistiť, aké minerálne látky obsahovala a aký bol ich podiel. Mnohé minerálne látky možno v určitých koncentráciách využívať liečebne. Napríklad draslík, hojne obsiahnutý v bliznách kukurice, pôsobí močopudne; dusičnan draselný, obsiahnutý napr. v listoch podbeľa, účinkuje zasa protiastmaticky. Podobne sa v pomocnej terapii využíva prítomnosť železa, vápnika, kremíka, jódu alebo iných prvkov či ich solí. Niektoré z nich sú však v rastlinách nežiadúce. Taký je napríklad šťaveľan vápenatý, nadmerne prítomný v rebarbore, štiave či v špenáte. Keďže sa šťaveľan vápenatý usadzuje v kĺbových puzdrách, reumatici by sa mali zriecť konzumu špenátu. To isté sa odporúča ľuďom náchylným na tvorbu močových kamienkov. Ani deťom by sa špenát nemal podávať častejšie ako raz týždenne (aj to vždy len s mliekom). Prirodzene, týmto sa nekončí ani hrubý výpočet látok obsiahnutých v rastlinách, a tobôž výpočet ich terapeutických alebo iných účinkov. (O niektorých sa podrobnejšie píše pri jednotlivých rastlinách v špeciálnej časti tohto diela a v stati Dôležitejšie cudzokrajné drogy.) V rastlinách ustavične vznikajú, menia sa a zanikajú nepredstaviteľné kvantá rozličných látok. Ani na liečivé látky nemožno hľadieť ako na uzavretý a nemenný súbor s ustálenými funkčnými vzťahmi. Istá látka rastlinného organizmu môže raz slúžiť ako medziprodukt, inokedy ako stavebná či rezervná látka, prípadne ako katalyzátor alebo výlučok z cyklu. Veľmi zložité väzby vznikajú pri liečebnom využívaní látok obsiahnutých v rastlinách. Preto rastlinná liečba nie je oblasťou, v ktorej by neodborníci mohli experimentovať bez rizika, že vážne ohrozia svoje či cudzie zdravie.

JEDOVATÉ RASTLINY
Už v staroveku sa poznala nielen liečivá sila, ale aj jedovatosť niektorých rastlín. Spočiatku sa rastlinné jedy používali na trávenie divej zveri. Napríklad prilbica žltá (Aconitum lycoctonum) sa pridávala do mäsa určeného na hubenie vlkov. Čoskoro sa však prišlo na to, že rastlinnými jedmi sa dajú odstraňovať aj nepohodlní ľudia. Vlastne už v mýtických časoch sa travičstvom zaoberala Medea z Kolchidy. Usudzuje sa, že používala jed z jesienky (Colchicum autumnale), ktorá hojne rástla v Kolchide na juhozápadných svahoch Kaukazu. V antických časoch sa na trávenie ľudí používal najmä bolehlav (Conium maculatum). Odvar z bolehlavu usmrtil aj slávneho Sokrata. V tom období sa poznali už aj jedovaté účinky tisu (Taxus baccata) a niektorých druhov húb. Kuriózny je prípad miernej otravy asi 10 000 vojakov Xenofonovej armády pri Trapezunte. Vyvolal ju včelí med znesený z okolitých rododendronov (Rhododendron ponticum a Rhododendron luteum). Dnešné poznatky o jedovatých rastlinách sú podstatne širšie a hlbšie. Aj v našom zemepisnom pásme rastú desiatky rastlinných druhov, ktoré môžu zapríčiniť nebezpečné otravy. Zberači liečivých rastlín nevyhnutne musia poznať aj všetky jedovaté rastliny. Príležitostní zberači by mali dôsledne rešpektovať aspoň zásadu, že na liečebné účely nikdy nezberajú rastliny, pri ktorých nemajú stopercentnú istotu o ich správnom druhovom určení. Veľa sa dá naučiť od skúsených zberačov, ale treba sa opierať i o spoľahlivé odborné príručky s výstižnými botanickými opismi a vernými vyobrazeniami liečivých rastlín. Otravy jedovatými rastlinami nie sú veľmi časté, pravda, ak odhliadneme od detských otráv zapríčinených plodmi, jadrami alebo kvetmi niektorých zelených rastlín. Takýchto detských otráv je pomerne veľa. Deti zo zvedavosti ochutnávajú aj plody jedovatých rastlín. Menšie deti treba dobre strážiť a vychovávať k tomu, aby nejedli plody neznámych rastlín. Na miestach, kde sa hrávajú, treba jedovaté rastliny vyplieť. Najúčinnejším spôsobom prevencie je však poznanie jedovatých rastlín. Deti majú výborné pozorovacie schopnosti a za pomoci rodičov či iných skúsených osôb sa dosť rýchlo naučia rozlišovať jedovaté rastliny. Len tak sa spoľahlivo môžu uchrániť pred otravami. Jedovatosť niektorých rastlín podmieňujú špecifické obsahové látky, ktoré môžu byť prítomné v celej rastline alebo len v niektorej jej časti, najmä v plodoch. V jedovatej rastline sa spravidla nachádza viacero jedov. Zvyčajne sú to alkaloidy (zásadité látky s obsahom dusíka) alebo glykozidy (organické zlúčeniny obsahujúce jedovatý aglykón, ktorý sa viaže na cukornú zložku), prípadne toxalbumíny (látky príbuzné bielkovinám, obsiahnuté v niektorých druhoch húb, ale aj v agáte a ďalších zelených rastlinách). Niektoré rastliny obsahujú jedovaté saponíny (napr. kúkoľ a vranie oko). Časť saponínov sa využíva i liečebne, no tie, ktoré sa po požití vstrebávajú do krvi, spôsobujú rozklad červených krviniek a sú veľmi nebezpečné. Len málo rastlín obsahuje jedovaté silice (napr. borievka netata) alebo jedovaté živice (napr. posed čierny, posed červený) či jedovaté horčiny (napr. zimozeleň, rododendron a šalát jedovatý). Najmenšiu skupinu tvoria rastliny s neznámym zložením jedov (napr. difenbachia a áron).
JARNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Už v čase, keď sa ešte len topí sneh, možno nájsť v prírode prvé jedovaté rastliny — snežienku jarnú (Galanthus nivalis) a bleduľu jarnú (Leucojum vernum). V cibuliach snežienok sa hromadia alkaloidy fenantridínovej skupiny, ktoré sú jedovaté, no po náležitej úprave slúžia i na výrobu liekov proti Parkinsonovej chorobe. Podobné látky sa nachádzajú aj v kvetoch klívie a amarylky, ktoré sa pestujú v domácnostiach ako dekoratívne rastliny. Nebezpečnejšie sú jedy obsiahnuté v kvetoch čemerice (Helleborus), iskerníkovitej rastliny pestovanej v záhradkách na ozdobu. Jed čemeríc vyvoláva prudké hnačky a obrny. Veľmi nebezpečný je lykovec jedovatý (Daphne mezereum), kríčkovitá rastlina rozšírená v záhradkách aj vo svetlejších lesoch. Kvety má sfarbené podobne ako orgován (Syringa). Už vdychovanie jeho omamnej vône môže zapríčiniť prudké bolesti hlavy. Pomerne veľké množstvo jedov obsahujú blizny šafranu (Crocus) a cibuľky narcisov (Narcissus). Otravy týmito rastlinami sú však u nás zriedkavé. Na jar deti často zbierajú iskerníkovité rastliny, ktoré v čerstvej šťave obsahujú jedovatý protoanemonín. Tento jed dráždi kožu a sliznice. Na koži vyvoláva pľuzgiere a ak sa dostane do očí, spôsobí prudký zápal spojiviek. Nachádza sa v šťave blyskáča (Ficaria verna), veterníc (Anemone), ponikleca (Pulsatilla) i záružlia (Caltha). Šťava týchto rastlín sa ľudovo odporúča proti reumatizmu. Toho sa rozhodne treba vyvarovať, lebo namiesto liečivého účinku privodí ťažké poškodenie kože.
27

Jedovaté sú i voňavé kvety chochlačky (Pistolochia, syn.: Corydalis), ktorá rastie v lesoch. V kvetoch chochlačky sa nachádza jedovatý alkaloid bulbokapnín, ktorý vyvoláva otravy s podobnými príznakmi, aké pozorujeme pri zápale mozgových blán. V ľudovom liečiteľstve sa táto rastlina odporúča proti závratom a nervovým poruchám. Pred akýmkoľvek liečebným použitím chochlačky však treba vystríhať. Prudko jedovatý je aj štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides), známejší pod názvom zlatý dážď. Obsahuje jedovatý alkaloid cytizín. Deti sa niekedy dajú zlákať zlatožltými kvetmi štedreca, no už päť rozžutých kvetov môže pre ne znamenať smrteľné nebezpečenstvo. Ešte toxickejšie sú nezrelé plody, ktoré sa veľmi podobajú na fazuľové struky. Po prvých príznakoch otravy (bledosť, potenie, nevoľnosť, vracanie a hnačky) treba ihneď vyhľadať lekára. Keďže štedrec sa často pestuje ako ozdobný ker v parkoch, na jeho jedovatosť by mal spravovateľ parku vhodnou formou upozorňovať (napr. na tabuľkách). Podobne by sa mali označovať aj iné jedovaté rastliny v parkoch. Koncom jari rozkvitá agát (Robinia pseudoacacia). Všetky časti tohto stromu — s výnimkou kvetov — obsahujú jedovaté látky. I vôňa kvetov vyvoláva u niektorých astmatikov záchvaty dusenia. V máji kvitne konvalinka (Convallaria majalis). V jej plodoch sú jedovaté látky, ktoré spôsobujú omámenosť, vracanie a nadmerné močenie. Podobné účinky má kokorík voňavý (Polygonatum odoratum), kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) i tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). Na rozhraní jari a leta kvitne niekoľko jedovatých druhov iskerníkov (Ranunculus), napr. iskerník prudký, iskerník jedovatý a iskerník plamenný. V čeľadi iskerníkovitých je veľmi veľa jedovatých druhov. Podobné vlastnosti majú aj viaceré druhy rodu plamienka (Clematis), žltohlav (Trollius) a orlíček (Aquilegia). Iná skupina jedov je prítomná v záhradnej ozdobnej rastline stračia nôžka (Delphinium). Jednou z našich naj jedovatejších rastlín je prilbica modrá (Aconitum napellus). Je to mohutná bylina rastúca vo voľnej prírode. Obsahuje jedovatý alkaloid akonitín. Človek postihnutý otravou cíti najprv veľmi silné mravčenie, potom sa mu zdá, akoby mu v cievach namiesto krvi kolovala ľadová voda, neskôr pociťuje nevoľnosť a úzkosť, ba niekedy sa mu celkom zastaví dych. Čerstvá rastlina môže vyvolať zápaly a pľuzgiere. Akákoľvek ľudovoliečiteľská manipulácia s prilbicou modrou je veľmi nebezpečná. Koncom jari alebo začiatkom leta začína na medziach i kamenistých stranách kvitnúť jedovatý rozchodník prudký (Sedum acre). Niekedy jeho kvety tvoria súvislé koberčeky. Obsahuje látky, ktoré dráždia sliznice aj kožu. Leptavý účinok má oranžové mlieko žlto kvitnúceho lastovičníka (Chelidonium majus). Ak sa dostane na rohovku oka, vyvoláva jej zvredovatenie. Jedovatá je i šťava mliečnika (Tithymalus, syn.: Euphorbia). Ľudovo sa šťava mliečnikov odporúča na bradavice, ale táto indikácia je nebezpečná. (S podobnou kritickosťou treba posudzovať aj mnohé ďalšie odporúčania ľudového liečiteľstva.)
LETNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Kým v jarnom období sú najväčšou hrozbou jedovaté rastliny z čeľade iskerníkovitých, v letných mesiacoch sú to zasa najmä rastliny z čeľade zelerovitých (Apiaceae). Táto čeľaď so 140 rodmi a približne 1000 druhmi zahrnuje výlučne byliny s hrubými, znútra dutými byľami, s listami dosadajúcimi na byľ pošvovou stopkou; na výrazných súkvetiach zelerovitých rastlín sa tvoria malé vajcovité plody, ktoré sa rozpadávajú na mesiačikovité útvary (nažky). Mnohé zelerovité rastliny sa využívajú v liečiteľstve, ale aj v kuchyni (napr. rasca, kôpor, fenikel, petržlen a mrkva), no niektoré sú mierne až stredne jedovaté (vyvolávajú omámenie, závraty, celkovú nevoľnosť atď.). Najnebezpečnejšou letnou jedovatou rastlinou je rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). Rastie na mokrých miestach, má príjemnú mrkvovú vôňu a sladkastú chuť. Často sa vyskytuje pri lesných studničkách, pričom jed prechádza z koreňov do vody. Takto sa možno otráviť aj kontaminovanou vodou zo studničky. Najviac jedu obsahuje rozpuk v čase kvitnutia (sušením sa jed z rastliny stráca). Pri otravách sa podáva silná čierna káva alebo čaj, prípadne riedený ocot či iná neškodná kyselina, ďalej živočíšne uhlie a prostriedky na vracanie. Jedy rozpuku sa súborne nazývajú polyíny (patrí k nim napr. cikutoxín). Podobné jedovaté látky obsahuje tetucha kozia (Aethusa cynapium). Často rastie medzi petržlenom, na ktorý sa podobá. Vyskytuje sa i na poliach a rumoviskách. Má akoby ovoskovanú byľ a páchne myšinou. Otrava sa prejavuje pálčivými bolesťami hltana a ťažkou poruchou chôdze. Známe sú už aj smrteľné otravy. Rovnako nebezpečný je bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), ktorý rastie pri plotoch a na vlhkých miestach v blízkosti ľudských obydlí. Obsahuje päť jedov zo skupiny alkaloidov. V antickom Grécku ho používali ako jed pri súdnych popravách. Menej známou, no takisto nebezpečnou rastlinou je krkoška márnivá (Chaerophyllum temulum). Rastie hojne v krovinách a pri plotoch. Vyzerá ako petržlen, ale plody má podobné rasci. Občas zapríčiňuje otravy dobytka.
28

V lete kvitnú a dozrievajú viaceré prudko jedovaté rastliny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Vlastne všetky ľuľkovité rastliny sú viac či menej jedovaté, dokonca i zemiaky, pravda, okrem zdravých hľúz. Známe sú však otravy klíčkami zemiakov, a najmä zelenými hľúzami, ktoré prezrádzajú prítomnosť jedovatého alkaloidu solanínu. Jedy niektorých ľuľkovitých rastlín predstavujú smrteľné nebezpečenstvo. Medzi prvé príznaky otravy ľuľkovitými rastlinami patrí sucho v ústach a na hlasivkách, sipľavý hlas, rozšírené zreničky nereagujúce na svetlo, ochabnutosť a halucinácie. Otrava si vyžaduje rýchlu odbornú lekársku pomoc. Medzi najnebezpečnejšie ľuľkovité rastliny patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna). Prudkú otravu spôsobí už niekoľko bobúľ ľuľkovca. Na vrub tejto rastliny pripadá u nás asi toľko otráv ako na všetky ostatné rastliny dovedna. Postihnuté bývajú spravidla deti. Občas sa deti otrávia i semienkami blenu čierneho (Hyoscyamus niger). Semienka sú uložené v tobolkách krčiažkovitého tvaru a vyzerajú ako mak. Podobné jedy obsahuje durman obyčajný (Datura stramonium), ktorý má biele zvončekovité kvety, ale aj ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara) s jedovatými sladkohorkými bobuľami. Pravda, jedovaté rastliny nie sú len v čeľadi ľuľkovitých, iskerníkovitých či zelerovitých. Roztrúsené sa vyskytujú aj v iných čeľadiach. V lete dozrievajú jedovaté plody kúkoľa (Agrostemma githago). Obsahujú saponín gitagín. Otrava sa prejavuje najprv hnačkami a potom porušením červených krviniek. Liečba je veľmi náročná. Vysokým obsahom prudko jedovatého alkaloidu kolchicínu sa vyznačujú plody jesienky (Colchicum autumnale). Tento jed sa obrazne nazýva rastlinný arzenik. Známy je už od staroveku. Jesienka má najprv plody a až neskôr, v jeseni kvety. Vypadané semienka tejto rastliny sú veľkým nebezpečenstvom pre deti. Nebezpečné sú aj plesnivé šištice chmeľu (Humulus lupulus). Vyvolávajú alergiu spojenú s ospanlivosťou, očnými zápalmi, kožnými vyrážkami atď. Zberači chmeľu by sa mali vyvarovať kontaktu s plesnivejúcimi šišticami tejto rastliny. Veľmi jedovatá je kýchavica biela (Veratrum album), mohutná bylina rastúca na horských pasienkoch. Pastieri ju poznajú a ničia, lebo zapríčiňuje otravy dobytka. Aj medzi kríkmi a stromami je niekoľko jedovatých druhov. Okrem spomínanej borievky netaty a tisu obsahuje jedovaté látky aj tuja (Thuja) a viacero ďalších ozdobných parkových drevín. Osobitne treba upozorniť na sumachovec (Toxicodendron). Táto dekoratívna, často pestovaná rastlina už po dotyku poškodzuje kožu. Dráždivé sú dokonca i jej výpary. Veľmi zákernou rastlinou je ricín (Ricinus). Má ostnaté plody s fazuľovitými semenami, ktoré obsahujú prudký jed zo skupiny toxalbumínov. Smrteľná dávka jedu je už v 2 — 10,,fazuľkách" ricínu. Otrava sa prejaví až po 10—12 hodinách sčervenením, krvácaním zo spojoviek i kože, hnačkami a kŕčmi. Medzitým sa jed už vstrebal do krvi, takže liečenie je mimoriadne ťažké. Aj medzi populárnymi liečivými rastlinami z čeľade zelerovitých sú také, ktoré môžu vyvolať podráždenie kože, precitlivenosť voči slnečnému žiareniu, poruchy kožnej pigmentácie atď. Takéto prejavy niekedy pozorujeme pri liečivom využívaní archangeliky, ľubovníka aj iných rastlín. Zapríčiňujú ich najmä glykozidy furokumaríny, hojne obsiahnuté vo viacerých zelerovitých rastlinách.
JESENNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

V jesenných mesiacoch dozrievajú v prírode plody mnohých druhov bylín, kríkov i stromov. Pre deti, ba i pre dospelých sú veľkým lákadlom červené plody kaliny (Viburnum). Po ich zjedení vznikajú prudké poruchy tráviacich ústrojov, ba známe sú i smrteľné otravy. Podobné tráviace poruchy vyvolávajú aj plody bazy čiernej, a najmä bazy chabzdovej. Na jedenie nie sú vhodné ani plody bršlenu, krušiny, rešetliaka a vtáčieho zobu. Posledným vážnym nebezpečenstvom v jesennom období je jesienka obyčajná (Colchicum autumnale). Prudko jedovaté sú plody aj bledofialové kvety tejto rastliny. Deti rozhodne nemožno bez dozoru nechať na lúke porastenej jesienkou. Po ochutnaní jej kvetov či plodov vzniká nebezpečná otrava, ktorá sa však prejaví oneskorene, až po vstrebaní jedu do krvi (podobne ako pri muchotrávke zelenej). Preto už pri podozrení, že sa dieťa otrávilo, treba urýchlene vyhľadať lekára. Ako sme už spomenuli, najviac otráv spôsobujú plody ľuľkovca. Druhou najčastejšou príčinou otráv zelenými rastlinami sú jadrá kôstkového ovocia, a to čerstvé i sušené. Obsahujú totiž kyanovodík, jed s horkomandľovou vôňou. Najviac kyanovodíka je v jadrách marhúľ a broskýň. Na jeho prítomnosť upozorňuje už horkastá chuť ovocných jadier. Ani jeden druh nášho kôstkového ovocia nemá jedlé jadrá. Cieľom state o jedovatých rastlinách nebolo vzbudzovať strach. Chceli sme len upozorniť na reálne nebezpečenstvo, ktoré hrozí najmä deťom ochutnávajúcim plody či iné časti neznámych rastlín. Kto si osvojí aspoň základy botaniky, nemusí sa takýchto otráv obávať. Ochrániť treba pred nimi hlavne deti. 29

POUŽITIE LIEČIVÝCH RASTLÍN
ČAJOVINOVÉ ZMESI Liečenie rastlinami siaha do predhistorických čias. Naši dávni predkovia konzumovali aj rastliny, pričom zistili, že niektoré z nich majú aj liečivé účinky. Pôvodne sa na liečenie používali čerstvé rastliny, neskôr rastlinné šťavy a odvary, v novšom období aj výťažky, tinktúry atď. Najväčšiu obľubu odpradávna až dodnes majú liečivé čajoviny. ' Najúčinnejšou terapeutickou formou je čerstvá rastlinná šťava. Zo šťavnatých plodov sa ľahko získava vylisovaním alebo rozotieraním. Málo šťavnaté rastlinné časti však treba rozomlieť na pocínovanom mäsovom strojčeku, uložiť na husté plátno a šťavu z nich pretlačiť do pripravenej nádoby. Postup je niekedy prácny, navyše sa musí každý deň opakovať, preto čerstvé bylinné šťavy nie sú v našom ľudovom liečiteľstve príliš obľúbené. Rozhodne by si zaslúžili väčšiu pozornosť. Užívajú sa buď v prirodzenom stave, alebo prisladené medom, prípadne sa zapíjajú čajom, neprevareným mliekom alebo hlienovými polievkami. Výborné uplatnenie nachádzajú v jarných liečebných kúrach, keď sa najviac prejavuje nedostatok vitamínov a prichádza jarná únava. Jarná kúra by mala trvať aspoň týždeň, radšej však dva týždne. Šťava sa vytláča z bylín, ktoré sú vhodné na šaláty. Ak je nechutná, mieša sa s malým množstvom šťavy z aromatických bylín. Medzi základné byliny pri vitamínových kúrach patrí alchemilka obyčajná, hluchavka biela, kapsička pastierska, ľubovník, nátržník husí, pamajorán obyčajný, pľúcnik lekársky, potočnica lekárska, praslička roľná, púpava lekárska, pýr plazivý, skorocel kopijovitý, štiav kyslý a veronika lekárska. Na prichutenie sú vhodné napr. archangelika lekárska, baza čierna, bedrovník lomikameňový, čakanka obyčajná, hadovník väčší, chmeľ obyčajný (výhonky), komonica lekárska, krvavec lekársky, kuklík mestský, lipkavec marinkový, materina dúška, stavikrv vtáčí, zádušník brečtanový, zemežlč menšia a žindava európska. Pri miešaní základných a aromatických bylín sa odporúča pomer 9 : 1 . Na jarné kúry — a na posilňovacie kúry vôbec — sa osvedčili napr. tieto čajoviny: (1) list šalvie, list rozmarínu a vňať paliny po 10 g, vňať myšieho chvosta a vňať ľubovníka po 20 g, list žihľavy 30 g (1 lyžica zmesi sa obarí štvrťlitrom vody a nechá sa prikryté 15 minút; podáva sa ráno, pred obedom a večer po 1 šálke); (2) list žihľavy, vňať myšieho chvosta a koreň púpavy po 20 g, vňať zemežlče 15 g, kvet trnky a kvet podbeľa po 10 g (príprava a podávanie ako pri prvej čajovine); (3) list mäty piepornej a podzemok puškvorca po 30 g, plod borievky 25 g, vňať pupenca plotného 15 g (príprava ako pri prvej čajovine, podáva sa 1 — 3 x denne po 1 šálke čaju). Obľúbené sú aj čajové nápoje pripravené z jednotlivých (nemiešaných) liečivých drog, napr. čaj z fenikla obyčajného proti nadúvaniu, čaj z kvetov lipy pri nachladnutí a na potenie, čaj z medovky lekárskej pri bolestiach hlavy a na povzbudenie trávenia, čaj z kvetov rumančeka pravého na kloktanie atď. Kto nemá možnosť presne naväzovať drogy, môže použiť orientačné mierky: do polievkovej lyžice sa zmestí 3 —5 g sušených kvetov alebo listov, asi 10 g sekanej vňate, 6—10 g sušených sekaných koreňov a 5 —10 g semien. Polievková lyžica má objem asi 15 ml, dezertná lyžička 10 ml a čajová alebo kávová lyžička 5 ml. Pojmom šálka alebo pohárik (česky pohárek) označujeme nádobku s objemom asi 100 ml (1 dl) a pojmom pohár (česky sklenice) zasa nádobku s objemom približne 150 ml (1,5 dl). Čajové nápoje sú vodnými výluhmi s nedostatočnou stálosťou. Preto by sa na každé použitie mali pripravovať čerstvé čaje. Rozhodne treba dodržať predpísaný spôsob prípravy. Len vtedy je totiž záruka, že do výluhu prejdú v požadovanom množstve a kvalite liečivé účinné látky a že sa zabráni vylúhovaniu nežiadúcich látok. Nápoje sa väčšinou pijú teplé alebo horúce (napr. pri nachladnutí, na vypotenie, takisto močopudné a žlčopudné čaje). Pri črevných ochoreniach sa neodporúča pridávať do nich cukor. Ak to povaha choroby nevylučuje, sladia sa medom alebo cukrom. V podstate rozoznávame tri spôsoby prípravy čajov: 1. macerát — výluh z drogy za studena; droga sa pre leje vodou, ktorá má teplotu 15—20 °C, nechá sa predpísaný čas stáť (0,5 — 12 hodín) a výluh sa precedí cez navlhčenú vatu alebo filtračný papier. Takto sa pripravuje výluh z drog obsahujúcich sliz (napr. z koreňa ibiša lekárskeho alebo z ľanového semena). 2. zapar (infúzum) - v domácich podmienkach sa pripravuje tak, že sa droga po navlhčení preleje predpísaným množstvom vriacej vody a nechá sa stáť 15 minút v prikrytej nádobe, pričom sa občas potriasa; po 30

vychladnutí sa precedí. Zapar sa robieva z mäkkých rastlinných častí, ako sú kvety, listy atď. Používajú sa naň silicové drogy (napr. mäta pieporná, medovka lekárska), ale aj lipový kvet, čínsky čaj atď. 3. odvar (dekoktum) - získava sa tak, že sa droga zaleje predpísaným množstvom vody a privedie sa do mierneho varu, ktorý trvá zvyčajne 10—15 minút; odstavený výluh sa nechá asi 15 minút chladnúť a potom sa odstaví. Na odvar sa používajú hlavne drogy z tvrdých rastlinných častí (z kôry, dreva atď.). Do mnohých čajovinových zmesí sa dávajú drogy s veľmi odlišnou konzistenciou a s rôznorodými obsahovými látkami. Preto sa uvedené tri spôsoby prípravy výluhu kombinujú. Napríklad pri maceračných záparoch alebo maceračných odvaroch sa čajovina najprv vylúhuje za studena polovičným množstvom vody, výluh sa zleje, čajovina sa preleje druhou polovicou horúcej vody a 15 minút sa nechá prikrytá stáť (pri odvare sa droga zavára). Obidva výluhy sa potom spoja. Maceračný zápar či odvar je veľmi kvalitný, lebo obsahuje maximálne množstvo všetkých účinných látok. Kombináciou macerátu a záparu sa pripravujú napr. prsné čajoviny obsahujúce silicové a slizové drogy. Príprava kombinovaných výluhov nie je náročná ani v domácich podmienkach. Väčšina rastlín nemá účinné obsahové látky lokalizované na povrchu, ale v bunkovej šťave či vnútorných pletivách. Voda ako rozpúšťadlo prenikne k nim ľahšie vtedy, ak sú rastlinné pletivá rozrušené, napr. posekané. Preto sa väčšina drog musí krájať na istú veľkosť, vyjadrenú veľkosťou ôk sita, ktorými musia kúsky drogy prepadať. Kvetová, listová a vňaťová droga spravidla musí prepadať sitom č. 1, ktoré má oká so svetlosťou 6 mm. Kôra a korene sa režú nadrobno, aby prepadali cez sito č. 2 (svetlosť ôk 3 mm). Roztlčené plody majú prepadať sitom č. 3, ktoré má oká so svetlosťou 2 mm. Plody anízu či fenikla sa pridávajú do čajoviny po miernom stlačení, ľanové semeno zasa bez osobitnej úpravy. Čajoviny na obklady sa pripravujú z hrubo práškovaných drog. Čajovinové zmesi sa pripravujú miešaním upravených drog na bielom papieri alebo vo vhodnej nádobe. Začína sa drogami s najvyšším hmotnostným podielom, postupne sa pridávajú menšie a menšie podiely (plody a semená na samý koniec). Čajovinová zmes sa preoseje na site č. 5 (oká so svetlosťou 0,25 mm) a znovu sa premieša. Čerstvá droga sa nesmie miešať so zvyškami starej zásoby. Pripravené drogy sa skladujú v dobre uzavretých obaloch, chránené pred svetlom a vlhkom (napr. v plechovkách alebo vo fľašiach so vzduchotesným uzáverom). Najneskôr po roku drogy strácajú účinnosť, a preto ich zásobu treba obnoviť. Informácie o príprave čaju z drogy nájdeme vo vhodných odborných príručkách, alebo nám ich poskytne lekáreň, kde drogy kúpime. Pravdaže, o druhu aj dĺžke užívania čajovín by mal rozhodnúť lekár. Pri niektorých chorobách — napr. obličkových a srdcových — nie je pitie čaju vhodné. Bez väčších obmedzení možno piť iba tzv. domáce čajoviny. Každá z nich okrem svojho základu (remedium cardinale) obsahuje i pomocné drogy (remedium adjuvans), ktoré podporujú a zosilňujú účinok hlavnej liečivej zložky. Často sa do nich pridávajú aj drogy na zlepšenie vône, chuti alebo vzhľadu (remedium corrigens). V domácich čajovinách sa uplatňujú najmä listy jahody, ostružiny a maliny, na aromatizáciu zasa listy medovky či mäty piepornej, vňať materinej dúšky alebo kvet lipy. Z čajoviny sa robí zápar (3—4 lyžice drogy na liter vody). Čaj sa sladí napr. medom. Pije sa teplý. Na prípravu 1 litra tzv. domáceho čaju možno použiť napr. tieto zmesi: (4) list jahody - 2 lyžice, list maliny a ostružiny - po 1 lyžici; (5) kvet lipy - 2 lyžice, kvet rumančeka, list jahody a sušené jablkové šupky - po pol lyžici; (6) kvet rumančeka a lipy — po 2 lyžice. Všetky zložky domácich čajovín si môžeme nazberať v prírode a nasušiť podľa návodov v špeciálnej časti. Kombinácie si urobíme podľa vlastnej potreby. Správne pripravený zápar musí byť zlatohnedý a číry. ŠPECIÁLNE ČAJOVINY PODĽA INDIKAČNÝCH SKUPÍN Anthelmintiká - proti črevným parazitom Základné drogy: cesnak, lúpané semeno tekvice. (7) Cesnak - 6-12 g Asi 2,5 dl teplého záparu na prípravu 2 klystírov. (8) Lúpané tekvicové semeno — 60 g, cukor — 20 g. Rozdrviť, rozmiešať a užiť priamo alebo v šálke kakaa, s marmeládou a podobne. (9) Lúpané tekvicové semeno — 30 g, vňať paliny pravej — 10 g. Stačí na tri šálky záparu. Vypiť počas dňa. (10) Vňať paliny pravej — 3 g, koreň sladkého drievka — 2 g, plody anízu — 0,5 g. Drogy rozpráškujeme, zmiešame s lekvárom. Užíva sa nalačno večer (5 dní po sebe). 31

Antiastmatiká — proti záduchu (astme) Základné drogy: list podbeľa a koreň prvosienky. (11) Vňať prvosienky s koreňom, list podbeľa a ľanové semeno — po 35 g. 3 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne šálku teplého čaju. (12) Vňať myšieho chvosta, list podbeľa, kvet slezu a levandule — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (13) Vňať tymianu a fialky trojfarebnej, list podbeľa, podzemok omanu, kvet arniky a plod anízu — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (14) List černice, maliny, ríbezle čiernej a brezy — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť denne 2 šálky (pri bronchiálnej astme). (15) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru, koreň púpavy lekárskej a čakanky — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny máčať 30 minút v 2,5 dl vody, potom 5 minút variť. Piť 2 x denne 1 šálku. (16) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 35 g, vňať konopnice — 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a 15 minút nechať stáť. Piť 2 x denne 1 šálku. Antídiabetiká — pomocná liečba pri cukrovke Základné drogy: struky fazule bez semien, vňať jastrabiny, list čučoriedky, šištice chmeľu. (17) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan preliať 2,5 dl vriace j vody a po 15 minútach scediť. Čaj piť teplý 3 x denne. (18) Vňať jastrabiny a struky fazule bez semien — po 25 dielov, list čučoriedky a žihľavy — po 20 dielov, list šalvie a koreň púpavy — po 5 dielov (zloženie zhodné s poľskou čajovinou Diabetosan). 2 dezertné lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 2 — 3 šálky. (19) List medvedice a čučoriedky, koreň valeriány, vňať jastrabiny — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 3—4 šálky. (20) Vňať jastrabiny a semeno jastrabiny — z každého rovnaký diel. Vrchovatú lyžičku čajoviny macerovať za studena v šálke vody, krátko povariť a 10 minút nechať stáť. Piť 3 x denne 1 šálku. (21) Vňať púpavy, list čučoriedky a brusnice — po 20 g, vňať jastrabiny — 40 g. Vrchovatú lyžicu čajoviny na 1 šálku odvaru. Piť 2 x denne pred jedením. (22) Fazuľové struky bez semien — 40 g, chmeľové šištice, list čučoriedky a šalvie — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (23) List čučoriedky - 60 g, list brezy - 20 g, list žihľavy a fazuľové struky bez semien - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne pred jedením. (24) Fazuľové struky bez semien — 60 g, list čučoriedky - 40 g. 2 lyžice čajoviny povariť v 5 dl vody a precediť. Piť 3 x denne 1 šálku (pred jedením). (25) Vňať jastrabiny, fazuľové struky bez semien, list čučoriedky a koreň púpavy s vňaťou — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Scediť do termosky a piť počas dňa (3—4 šálky). (26) Vňať jastrabiny a fazuľové struky bez semien — po 30 g, list čučoriedky, kvet púpavy a koreň púpavy - po 20 g. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. Piť 3 x denne 1 pohár. Antidiaroiká — proti hnačke Základné drogy: list a plod čučoriedky, koreň krvavca, koreň nátržníka vzpriameného, vňať nátržníka husieho a všeobecne drogy s obsahom trieslovín. (27) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Tormentan preliať šálkou horúcej vody a po 15 minútach scediť. Piť vlažné 3 x denne. (28) Plod čučoriedky — 30 dielov, list mäty piepornej — 20 dielov, kvet parumanu spanilého a list šalvie — po 10 dielov (zloženie zhodné s poľskou priemyselne vyrábanou čajovinou Tannosan). 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 4x denne po pol šálke teplého čaju (vždy pred jedením). (29) Vňať nátržníka husieho, list medovky a vňať mäty — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (30) Vňať nátržníka husieho — 20 g, list skorocelu kopijovitého — 15 g, vňať stavikrvu vtáčieho — 10 g. 1 lyžicu čajoviny na šálku záparu. (31) Vňať krvavca a podzemok nátržníka vzpriameného — z každého rovnaký diel. 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. 32

kvet myšieho chvosta a plod rasce — po 5 dielov (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Rektosan).po 30 g. Pije sa v menších dávkach počas dňa. Piť 2 —3 x denne. podzemok nátržníka vzpriameného a kôra duba — po 10 g. (36) Vňať nátržníka husieho — 50 g. lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného . Piť 2-3 x denne. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu.5 lyžičky drogy zavariť v pohári mlieka a scediť. (42) Vňať saturejky a podzemok nátržníka vzpriameného .100 g. Antihemoroidáliá — proti hemoroidom Základné drogy: Vhodná je kombinácia protikrvácavých (napr. (34) Vňať nátržníka husieho . list mäty piepornej . 5 minút variť.10 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 2 h v šálke studenej vody. (38) Podzemok nátržníka vzpriameného . 1-2 lyžičky drogy na šálku odvaru. Užívať po lyžici (maximálne 1 šálku denne). 10 minút nechať stáť a scediť. list mäty piepornej a list jahody . koreň púpavy. kvet arniky . 33 . vňať stavikrvu vtáčieho a kôra duba . 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. podzemok kuklíka mestského a koreň horca — po 15 g.100 g. vňať stavikrvu vtáčieho .po 20 g. (45) Podzemok pýru.100 g. list čučoriedky . pri chronických ťažkostiach najmä koreň kostihoja. 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky záparu. lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného — po 10 g.po 30 g.20 dielov. 1 lyžičku čajoviny krátko povariť v pohári vody. (35) Vňať nátržníka husieho. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu.15 g. macerovať za studena 8 hodín. Piť 2 —3 x denne po dúškoch. podzemok hadieho koreňa väčšieho. Slúži na teplé kúpele konečníka. (43) Plod čučoriedky . potom pol minúty povariť a pred odstavením pridať pol lyžičky listu mäty piepornej. (51) Kôra krušiny . 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Vypiť po dúškoch počas dňa. Slúži na vlažné kúpele konečníka. (44) Kvet rumančeka — 50 g. plod čučoriedky a list mäty piepornej — po 20 g.10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (37) Vňať nátržníka husieho .po 45 g. kvet arniky . 3 lyžice čajoviny zavariť v 2 dl vody a precediť do termosky. kvet rumančeka. trieslovinových) drog a protizápalových (silicových či slízových) drog.15 g. 2 lyžice čajoviny obariť 5 dl vriacej vody. Piť teplé.50 g. 1 lyžicu plodov 8 hodín macerovať v pohári vody. list medovky. Piť ráno a večer po 1 šálke. Piť po lyžici počas dňa. kôra krušiny a kvet pagaštana — po 15 dielov. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. list šalvie . (41) Podzemok nátržníka vzpriameného — 50 g. plod čučoriedky a kôra duba — po 30 g. 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky odvaru. 2 lyžičky vňate na 2 poháre vody. 1 lyžicu čajoviny na 2. (40) Kvet rumančeka. koreň kostihoja. Pije sa horúce. Pije sa teplé po dúškoch počas dňa.(32) Podzemok nátržníka vzpriameného — 30 g. (50) Semeno senovky gréckej . (52) Kvet rumančeka a pagaštana .30 g.10 g.20 g. plod a list čučoriedky — po 15 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru.5 dl vody.10 g. (49) Vňať pyšteka obyčajného — 20 g.5 g. (33) Vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 25 g. vňať nátržníka husieho. list medovky . vňať veroniky a list žihľavy — z každého po 20 g. plod jarabiny. (46) Vňať pakostu smradľavého . vňať fialky trojfarebnej — 10 dielov. Vypiť 2 poháre denne. kvet trnky a myšieho chvosta .po 15 g. kvet pagaštana konského a vňať pyšteka obyčajného. Pri čerstvom zápale sa osvedčujú teplé obklady a kúpele z kvetu rumančeka a kôry duba. 1.po 10 g. Piť 2—3 x denne.50 g. (39) List skorocelu a čučoriedky. Prikladá sa ako kataplazma (cestovitý obklad) na bolestivé miesto. (48) Dubová kôra . (47) Kvet rumančeka . Vňať povariť v 5 dl mlieka.20 g. list mäty piepornej a kvet rumančeka — po 20 g. 1 lyžica drogy na 5 dl odvaru.

po 10 g. kôra krušiny . vňať repíka a mäty piepornej — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru.Celú dávku čajoviny (80 g) zavariť do litra vody. preto sa osvedčuje najmä pri hnisavom zápale potných žliaz. (65) List brezy.4 týždne a znovu zopakovať dlhodobú kúru. (68) Pupene borovice — 1000 g. vňať myšieho chvosta — 5 g (zloženie podľa prípravku Hemoral). (63) Vňať ľubovníka a fialky trojfarebnej. polovicu výluhu zliať a druhú polovicu s čajovinou krátko povariť. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru.5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. koreň valeriány. plod chabzdy a vňať stavikrvu vtáčieho — po 10 g. (58) List šalvie . Oba výluhy spojiť a nahradiť odparenú vodu (doliať na 1 liter). vňať yzopu a myšieho chvosta a list šalvie . Piť denne 3 — 5 šálok. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 7 h v 2. list šalvie . Roztok slúži na omývanie alebo na sedací kúpeľ. kvet arniky . 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu.50 g. Piť 3 x denne.po 30 g.5 g. kôra vŕby a drogy pôsobiace diureticky či metabolický (hemokatarticky). vňať stavikrvu vtáčieho a kôry vŕby — po 20 dielov.17 g. Drogu ešte povariť 10 minút v ďalšom pollitri vody a nechať 10 minút vylúhovať. kvet bazy čiernej — 8 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru.po 20 g. koreň mydlice. list šalvie — z každého po 25 g. . Piť 2 x denne 1 pohár 8-12 týždňov. vňať zlatobyle a prasličky. 1 lyžica drogy na šálku odvaru. Povariť 5 minút v 1. Čajovina zvyšuje odolnosť organizmu. podzemok pýru — po 15 g. list brezy a vňať srdcovníka . kvet túžobníka a vňať prasličky . 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. (56) Podzemok nátržníka vzpriameného a list šalvie . (67) Kvet túžobníka — 25 g. Piť počas dňa. (53) Kôra duba . vňať žihľavy a prasličky . 1 lyžicu čajoviny na šálku odvaru. vňať prasličky a koreň valeriány . Piť denne 3 šálky teplého čaju. kvet nechtíka (mesiačika) a nevädze — po 1.10 g. (61) Vňať prasličky a myšieho chvosta. Piť ráno a večer po 1 pohári. (62) Vňať prasličky a list brezy — po 25 g. ktorý sa pridá do kúpeľa. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Pije sa nesladené (1 šálka pred spaním). prípadne sa v ňom namáčajú vatové tampóny. Slúži na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. list (vňať) medovky. Zmes zavariť v litri vody a odstaviť na 10 — 15 minút.5 dl vody. Všetku čajovinu zavariť do litra vody. Pije sa medzi jedlami 1 —2 poháre denne. vňať prasličky a koreň valeriány — po 20 g. 34 . 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. koreň archangeliky. koreň lopúcha a plod šípky — po 20 g. (59) List orecha . (55) Kôra duba — 50 g. (60) Koreň ligurčeka .z každého rovnaký diel.5 g. úbory rumančeka a koreň valeriány . Používa sa na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. list šalvie — 10 g.po 10 dielov (zloženie zhodné s poľským prípravkom Reumosan).50 g.proti nadmernému neúčelnému poteniu Základné drogy: list šalvie a koreň valeriány. Antireumatiká — proti reumatizmu Základné drogy: list brezy.10 g. Podáva sa po 1 šálke 3 x denne. Používa sa na obklady alebo kúpele.5 litri vody a odstaviť na 15 minút. Piť 3 x denne.po 20 g.20 g. kôra vŕby . nechať 15 minút vylúhovať v zakrytej nádobe a zapar scediť. prípadne s obsahom salicylanov. potom oba výluhy zliať dovedna. (64) List brezy a žihľavy. Piť 2 —3 x denne (na každé použitie pripraviť čerstvý čaj). Antihidrotiká .5 g. Priaznivo ovplyvňuje stolicu pri zápaloch. kvet trnky a vňať myšieho chvosta — po 10 g.po 20 g. plod borievky — 2 g. Po 15-minútovom pôsobení roztoku sa pokožka osuší a ošetrí vhodnou masťou. Kávovú lyžičku drogy zapariť 2. (57) Krušinová kôra — 15 g. Pôsobí antibakteriálne i antihidroticky. Zo všetkej čajoviny pripraviť 5 1 odvaru.30 g. (66) Podzemok puškvorca a pýru. (54) Kvet rumančeka a dubová kôra — po 12. potom prerušiť na 3 . Po ochladnutí sa používa na obklady alebo na kúpele. vňať tymianu a semeno čiernej horčice — po 100 g. 3 lyžice čajoviny zaliať 5 dl vriacej vody.

list brezy a kvet túžobníka — po 20 g. (77) List medovky. 83. konopnice a stavikrvu vtáčieho .50 g. potom zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. kvet túžobníka a lipy . Podáva sa po konzultácii s lekárom pri užívaní liekov proti bolesti (nie však dlhší čas). ráno priviesť do varu a po ochladnutí precediť. 4 lyžice plodov variť 20 minút v 1. (79) Plod bazy čiernej — 50 g.po 30 g. (70) Kvet rumančeka a bazy čiernej. (81) Vňať materinej dúšky . čajovina (výroba t. zavinúť do plátna a vo forme obkladu priložiť na 2—4 hodiny na choré miesto. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. ráno priviesť do varu a odstaviť na pol hodiny. vňať prasličky. Slúži na posilnenie žalúdočnej sliznice a povzbudenie chuti do jedenia. vňať prasličky a konopnice — po 30 g.priemyselne vyrábaná čs. (73) Vňať prasličky — 40 g. koreň púpavy — 20 g. Piť po pohári pol hodiny pred raňajkami a obedom a 2 hodiny po večeri. 3 lyžice drogy zaliať 2 pohármi studenej vody.5 dl vody. priviesť na 5 minút do varu. podzemok puškvorca. (Odparenú vodu počas varu nahrádzať dolievaním vriacej vody. Piť po dúškoch počas dňa. vňať imela — 20 dielov. Vhodné pri užívaní liekov proti zápalom a bolestiam. plod fenikla. 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. kôra krušiny — 15 dielov. Piť počas dňa po dúškoch. na 10 minút prikryť pokrievkou. 2 lyžice sekanej drogy macerovať cez noc v 3 pohároch vody. 77. plod a list hlohu.po 30 g. Piť po pol pohári pred raňajkami. vňať myšieho chvosta — 5 dielov. kvet bazy čiernej a list bazy čiernej — po 10 g.40 g. (84) Droseran — priemyselne vyrábaná čs. Užívať len po konzultácii s lekárom. Pripravuje sa ako čajovina č. drogu zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. (72) Koreň lopúcha .5 dl odvaru. 5 lyžíc vňate zaliať pohárom vriacej vody. vňať stavikrvu vtáčieho — 10 dielov. (71) Koreň ihlice — 25 g. zastavená). vymiešať. Piť počas dňa pri užívaní protireumatických liekov. zemežlče a myšieho chvosta . Piť 3 x denne po 1. 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. č. Piť 3 x denne 1 pohár.5 dl vody. Piť počas dňa po dúškoch. Piť po dúškoch počas dňa po ústupe reumatických bolestí (ochranná čajovina).) Slúži na tlmenie bolestí. Čajom sa ráno a večer zapíjajú dražé (obdukované cesnakové tablety vydávané v lekárni spolu s čajovinou). 1 lyžicu čajoviny zavariť 2 — 3 minúty v 2 dl vody a na 15 minút odstaviť. čajovina. desiatou. list brezy a vňať benediktu lekárskeho . Pije sa 3 x denne po 1 šálke. Slúži na ochranu žalúdočnej sliznice. list žihľavy — 15 g.30 g. (80) Ľanové semeno — 50 g. Príprava a dávkovanie i liečebné použitie ako pri čajovine č. vňať ľubovníka. potom polovicu výluhu zliať. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. vňať imela a cesnak. vňať ruty. koreň púpavy — 15 g. na 10 minút odstaviť a precediť. vňať rosičky. vňať majoránky. (74) List medovky lekárskej . vňať konopnice a benediktu lekárskeho — po 30 g. Slúži na vyplavovanie minerálnych solí z organizmu. (82) List podbeľa . koreň ihlice . druhú polovicu s čajovinou krátko povariť a obidva výluhy zliať dovedna. (76) Vňať jablčníka — 40 g. vňať benediktu lekárskeho — 10 g.po 10 g. 3 lyžice čajoviny večer zaliať 5 dl studenej vody. 1 lyžička čajoviny na 1 dl odvaru.100 g. olovrantom i večerou. koreň púpavy. (78) List medovky a brezy. list brezy a ríbezle čiernej — po 40 g. vňať medovky. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. 35 . 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 — 8 hodín v 2. (75) Koreň ibiša a kostihoja . Antisklerotiká — proti skleróze Základné drogy: kvet. obedom. Piť 2—3 x denne. Kvet a plod hlohu — 30 dielov. 1 lyžicu rozdrvených semien zaliať pol pohárom vriacej vody.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. no iba po konzultácii s lekárom. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. Čaj sa pije vlažný 3 x denne 30 minút pred jedením.(69) Kôra vŕby.po 50 g. (85) Sklerosan — poľský farmaceutický prípravok.20 g.po 30 g. (83) Alvisan .

koreň ihlice. potom scediť. (92) Pyrosan — poľský farmaceutický prípravok. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. (99) Vňať tymianu a materinej dúšky — po 10 g.5 dl vriacej vody. (96) Vňať pamajoránu a kvet lipy . kôra vŕby — 20 dielov. Diaforetiká — na vypotenie Základné drogy: kôra vŕby.5 dl vriacej vody a precediť. Večer vypiť 1 šálku. petržlenu a sladkého drievka — z každého rovnaký diel (diuretická čajovina podľa ČsL 3). 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť ráno a večer po 1 šálke. Čajovinu zapariť 2.močopudné čajoviny a močové dezinficienciá Základné drogy: list brezy. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2.20 g. divozela a bazy čiernej — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (95) Kvet rumančeka . 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 3 x denne. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. list brezy a pupene topoľa — po 10 dielov. 1 lyžicu čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín. vňať kapsičky pastierskej — 10 g. koreň ihlice. kvet lipy a bazy čiernej . (102) Plod borievky. kôra krušiny — 20 g. list medvedice. kvet bazy čiernej. list jahody a černice (ostružiny černicovej) — z každého po 25 g. Vypiť večer na dva razy (s hodinovou prestávkou). 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. koreň ibiša lekárskeho . list cudzokrajnej drogy buko. (89) Vňať imela a kvet hlohu — po 25 g.30 g. kvet hlohu.(86) Vňať imela — 30 g. po usadení osladiť. kvet hlohu — 20 g.po 20 g.5 dl vody a na noc odstaviť. napokon oba výluhy scediť dokopy. piť horúce. Piť 3 x denne po 1 dl. Piť horúce.40 g.5 dl vody. (90) Vňať prasličky a myšieho chvosta . Piť horúce 4 šálky denne. nechať 10 minút stáť. silíc alebo flavonoidov). vňať prasličky a imela — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. Osladiť lyžičkou medu.po 25 g. vňať imela .z každého rovnaký diel. kvet rumančeka a plod maliny — po 5 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Pije sa po dúškoch počas dňa. koreň valeriány a list (vňať) medovky — po 15 g. list brusnice. (87) Cesnak. vňať zemežlče. oba výluhy zliať dovedna a pomiešať. Piť horúce 3—4x denne. (101) Koreň sladkého drievka.po 25 g. (97) Kvet lipy. Diuretika . 1 lyžicu čajoviny nechať zovrieť v 1. (91) Vňať imela a kapsičky pastierskej . Slúži aj proti vysokému tlaku krvi.po 30 g. (98) Kvet lipy a bazy čiernej . vňať rosičky a jahody — po 10 g. Kvet lipy a túžobníka — po 25 dielov.po 20 g. divozela a bazy čiernej .po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Vypiť horúce v rozpätí 3 hodín. ľubovníka a myšieho chvosta . kvet lipy a plod šípok . potom polovicu výluhu zliať a druhú polovicu (s čajovinou) variť 2 minúty. koreň petržlenu (vo všeobecnosti drogy s vysokým obsahom saponínov. vňať ruty a prasličky — po 20 g.10 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 hodín v 2.5 dl vody. vňať ruty a nátržníka husieho . vňať prietržníka. (94) List mäty piepornej. Kôra vŕby a kvet bazy čiernej . vydania nemeckého liekopisu). Piť horúce 3 x denne. (88) Kvet hlohu — 50 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce 2—3 šálky denne. koreň sladkého drievka. Piť horúce (3 x denne po 1 šálke). plod borievky. kvet hlohu. koreň sladkého drievka . list podbeľa a skorocelu — z každého po 25 g. (93) Species diaphoreticae (podľa 7.30 g. kvet lipy a kvet túžobníka. Piť večer. (100) Kvet divozela a slezu. 3 lyžice čajoviny na 5 dl záparu. Čaj sa pije vlažný niekoľkokrát denne. kvet lipy. čajovinu preliať ďalším decilitrom vriacej vody a krátko povariť.20 g. 36 . (Species antiscleroticae RF). Vypiť 2 šálky počas dňa (po dúškoch).po 10 g. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru.z každého rovnaký diel. plod rasce a list raty .

(111) List podbeľa — 60 g. 1 lyžicu čajoviny preliať 2.5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. Možno ho použiť aj na kloktanie.(103) Species diureticae Planta (produkt n.1 5 g. kvet slezu a divozela — po 5 g. koreň sladkého drievka — 15 g a kvet slezu lesného — 5 g. Expektoranciá . vňať ľubovníka a myšieho chvosta. Vypiť 2 šálky denne. vňať tymianu alebo materinej dúšky. 37 . plod anízu. koreň ibiša a sladkého drievka — po 15 g. (105) Vňať prietržníka. 111. p.produkt n. koreň sladkého drievka). (114) List podbeľa.5 dl sa vypije ráno a 1. drogy s obsahom slizu.5 dl odvaru. Léčivé rostliny. koreň sladkého drievka. p.5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. Piť po dúškoch. Vypiť niekoľko šálok za deň.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť.po 10 g. Vylúhovanú čaj ovinú scediť a preliať ďalšími 1. 1 lyžica čajoviny na 2. 1 čajovú lyžičku drogy preliať 2. (109) List medvedice — 30 g. list medvedice. Pije sa niekoľkokrát denne. piť teplé. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. vňať prietržníka a koreň ligurčeka — po 20 dielov. kvet ibiša a maku vlčieho — po 10 g. list mäty piepornej . semeno ľanu a koreň sladkého drievka . Léčivé rostliny. vňať myšieho chvosta. p. List ibiša — 55 g. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru.25 g. vňať prasličky a list medvedice — po 15 g (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Urosan). 2 — 3 lyžice čajoviny preliať 1. kvet trnky a fazuľové struky bez semien — po 15 g. (107) Species urologicae Planta .5 dl večer). list skorocelu — 20 g. plod fenikla) a silicové drogy podporujúce riedenie a vylučovanie hlienu. list a kvet slizu. plod fenikla a semeno ľanu — po 10 g. plod fenikla. nechať 15 minút stáť a scediť. 1 lyžička čajoviny na šálku studenej vody. Má mierne močopudné účinky.po 20 g. Proti kašlú koreň a list (kvet) ibiša. list čučoriedky.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. koreň ligurčeka a semeno ľanu — zo všetkého po 25 g. Slúži na pomocnú liečbu pri chorobách močových ciest. Léčivé rostliny). (106) Betulan — produkt n. (113) Kvet bazy čiernej. macerovať 3 hodiny. Piť vlažné. (117) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). (112) List podbeľa — 60 g. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. saponínové drogy napomáhajúce vylučovanie riedkeho sekrétu a stimulačné expektoranciá (vňať materinej dúšky. Čaj na pitie sa pripraví z 2 lyžíc drogy ako pri čajovine č. potom zavariť.5 dl vriacej vody.5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať. (104) List brezy — 30 dielov. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Čaj pripraviť ako pri č. veroniky a zádušníka . vňať myšieho chvosta. list brezy — 20 g. 113. Príprava a užívanie ako pri čajovine č.5 dl vody. koreň valeriány . Po 15 minútach scediť a oba výluhy spojiť. (108) Vňať ľubovníka a prasličky . (116) Species pectorales Planta . (110) Vňať vresu . list šalvie a skorocelu — po 20 g. p.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. (118) Pulmoran — produkt n. koreň ibiša — 25 g. list vachty trojlistej.po 20 g.z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. nechať 15 minút vylúhovať a scediť. Na kloktanie sa robí zápar z 2 lyžíc čajoviny a 2. p. lenže vriacej. Slúži aj na kloktanie. list podbeľa a skorocelu — po 20 g.na uľahčenie vykašliavania Ántitusiká — na tlmenie kašľa Základné drogy: expektoranciá s miernym dávivým účinkom (koreň a kvet prvosienky. Piť 3 x denne teplý čerstvý čaj. lišajník islandský.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť (čaj sa nesmie variť).5 dl vriacej vody (použiteľný až po 20-minútovom vylúhovaní). Čaj sa pije vlažný 3 x denne. Pije sa večer 1 šálka horúceho čaju.produkt n. osladiť medom. 115 (1. Léčivé rostliny. Čajom sa zapíja tableta salicylanu sodného pripojená k čajovine (30 minút pred jedením). Léčivé rostliny. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. vňať tymianu. Pije sa teplý 3 x denne. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. plod fenikla. (115) List ibiša — 45 g. Piť 2 šálky denne.

(119) Neopektosan — poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa - 35 dielov, koreň kostihoja — 15 dielov, vňať tymianu, plod fenikla, koreň ibiša, list ibiša a šalvie — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. Čaj piť čerstvý 3 x denne. Pôsobí ako mucilaginózum, emoliens, dezinficiens a antiflogistikum. Použiteľný aj na kloktanie. (120) Pectosan — Species pectorales; poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa — 35 dielov, koreň omanu - 25 dielov, koreň ibiša - 20 dielov, list šalvie a plod fenikla - po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár záparu. Piť 3 x denne čerstvé. Má rovnaké upotrebenie ako čajovina č. 119. (121) Kvet divozela a slezu, list podbeľa a skorocelu kopijovitého — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu (lepší je však maceračný zápar). Piť horúce 2-3 šálky denne. (122) Lišajník islandský a koreň ibiša — po 40 g, vňať jablčníka a list vachty — po 20 g, vňať kopytníka — 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4 x denne po 1 dl. Vhodné najmä na tíšenie kašľa pri zápale priedušiek. (123) Plod anízu a fenikla, semeno ľanu, vňať tymianu a materinej dúšky — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne (najmä pri kŕčovitom kašli). (124) Plod šípok, jarabiny a anízu — po 20 g, list podbeľa, kôra vŕby a kvet bazy čiernej — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne 1 pohár (vhodné hlavne pri zápale pľúc). (125) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 30 g, vňať konopnice — 20 g. 3 lyžice čajoviny na 5 dl odvaru. Dávku vypiť počas dňa. (126) Pulmosan — Species pulmonales (poľský farmaceutický prípravok). Vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho — po 30 dielov, koreň myšieho chvosta — 22,5 dielu, koreň púpavy — 12,5 dielu, kvet slnečnice — 5 dielov. 1 lyžička čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 x denne po 1 pohári (pomocný liek pri pľúcnych ochoreniach). (127) Vňať medovky a horčinky horkej, plod anízu a fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Piť 2 x denne po 1 pohári. (128) Kvet bazy čiernej, lipy, rumančeka, divozela a prvosienky — z každého po 20 g (upravené podľa belgického liekopisu). 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce 3 x denne po 1 šálke. (129) Koreň bedrovníka, vňať tymianu a ľubovníka, list žihľavy a skorocelu — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne po 1 šálke. (130) Koreň ibiša - 16 g, list podbeľa - 8 g, koreň sladkého drievka - 6 g, plod anízu a kvet divozela - po 4 g, podzemok kosatca — 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (131) Koreň ligurčeka — 50 g, koreň fialky voňavej — 25 g, koreň ibiša — 15 g, podzemok kosatca — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne. (132) Kvet divozela a slezu lesného — po 5 g. Zmes sa dá do 2,5 dl vody, nechá sa prejsť varom, potom sa odstaví a scedí. Pije sa po lyžiciach počas dňa. Slúži na uľahčenie odkašlávania. (133) Kvet divozela a slezu lesného — po 10 g, vňať prasličky, list a kvet podbeľa — po 5 g. Polovicu zmesi zavariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať 5—6 x denne po 1 polievkovej lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (134) Plod anízu - 25 g, koreň ibiša - 20 g. Drogu krátko povariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať každé 2 hodiny po lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (135) List skorocelu a pľúcnika lekárskeho - po 10 g. Zmes zapariť 5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť, potom scediť do termosky. Piť 3 x denne po pol šálky. (136) List podbeľa, vňať myšieho chvosta a pľúcnika lekárskeho — po 20 g (obľúbená poľská čajovina na odkašlávanie). 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne po 1 pohári. Gargarizmatiká — na kloktanie Základné drogy: kôra duba, koreň (podzemok) nátržníka rovného, kvet rumančeka, list (vňať) šalvie, list (koreň) ibiša; pozri aj expektoranciá pri čajovinách č. 115, 116, 117, 119, 120 a i. 38

(137) Septosan - Species desinficientes (poľský farmaceutický prípravok). List mäty a šalvie, vňať tymianu a materinej dúšky - po 25 dielov. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Slúži na výplachy ústnej dutiny a na kloktanie pri zápaloch mandlí a hrdla. (138) Podzemok nátržníka vzpriameného a dubová kôra — po 30 g, list šalvie a kvet rumančeka — po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého doplnkového liekopisu EB 6). 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (139) List ibiša, kvet slezu lesného a bazy čiernej - po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého liekopisu EB 4). 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, 10 minút nechať postáť a zliať. (140) List podbeľa, plod fenikla, kvet rumančeka, vňať mäty, repíka a šalvie - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (141) Vňať (list) šalvie a podzemok nátržníka vzpriameného — po 30 g, kvet rumančeka a koreň bedrovníka - po 20 g. 1 lyžica čajoviny na 2 šálky záparu. Kloktať teplým záparom. (142) List (vňať) šalvie - 30 g, list ibiša - 20 g, list medovky - 10 g. 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, po 10 minútach zliať. Slúži na kloktanie. (143) List ibiša a podbeľa — po 30 g, koreň ibiša, kvet divozela a bazy čiernej — po 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (144) Kvet rumančeka a slezu lesného - po 25 g, vňať prasličky — 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (145) List šalvie, vňať prasličky a kvet rumančeka — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľkokrát denne na kloktanie. (146) Kvet divozelu a kvet slezu lesného — 5 g. Zmes zahriať v 2,5 dl vody, hneď po zovretí odstaviť a precediť, napokon pridať neplnú kávovú lyžičku soli. Používa sa teplý na kloktanie. (147) Koreň bedrovníka, list šalvie, vňať repíka a kvet divozela — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľko ráz denne na kloktanie. Hemokatartiká (metaboliká) - na tzv. čistenie krvi a pri odtučňovaní Základné drogy: diuretika, laxanciá, amará a toniká. (148) Krušinová kôra - 50 g, fazuľové struky a list mäty - po 20 g, koreň sladkého drievka - 10 g, list orecha a kvet bazy čiernej - po 5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť teplé večer pred spaním. (149) Kvet vresu a vňať paliny obyčajnej — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (150) Degrosan - Species metabolicae (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny a chaluha bublinatá (morská riasa) — po 20 dielov, koreň púpavy, podzemok pýru a vňať myšieho chvosta — po 15 dielov, kvet lipy a vňať fialky trojfarebnej — po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár odvaru. Piť teplé 2 x denne. (151) Normosan — Species laxantes (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny — 50 dielov, podzemok pýru — 20 dielov, vňať mäty piepornej, plod rasce a bazy čiernej — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na 2 dl záparu. Piť na noc alebo raz denne. (152) Reduktan — produkt n. p. Léčivé rostliny (vhodný pri odtučňovaní). Návod na obale. (153) Krušinová kôra - 60 g, kvet trnky a hluchavky bielej - po 20 g, blizny kukurice a vňať fialky trojfarebnej - po 15 g, plod rasce a fenikla — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 poháre denne. (154) Koreň valeriány, list mäty piepornej, kvet rumančeka a vresu - po 25 g, kôra krušiny a list brezy - po 7,5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (155) Vňať vresu — 25 g, koreň valeriány, vňať ľubovníka a myšieho chvosta - po 20 g, list mäty piepornej - 1 5 g. Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 154. (156) List maliny (ostružiny malinovej), černice (ostružiny černicovej), ríbezle čiernej a brezy — z každého po 25 g. 39

1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl horúcej vody a nechať 10 minút stáť. Piť denne 2 šálky. (157) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru plazivého, koreň púpavy a čakanky — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 1 hodinu v 2,5 dl vody, potom povariť 5 minút. Piť 2x denne po 1 šálke. Hypotoniká — proti zvýšenému krvnému tlaku (pozri aj antisklerotiká) Základné drogy: cesnak (ďalšie drogy uvedené pri antisklerotikách), koreň valeriány, zrno ovsa, vňať komonice a šištice chmeľu. (158) Alvisan — pozri čajovinu č. 83. . - . (159) Droseran - pozri čajovinu č. 84. (160) Blizny kukurice, koreň valeriány, vňať nátržníka husieho a myšieho chvosta - z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (161) Kvet a list hlohu - z každého po 100 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne po 1 šálke. (162) Vňať imela a kvet hlohu — z každého po 50 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Vypiť 2 x denne po 1 šálke. (163) Cesnak, kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (164) Kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 30 g, vňať lastovičníka - 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v pohári vriacej vody. Piť 3 x denne po 1 pohári. (165) Kvet levandule — 50 g, vňať majoránu a rosičky — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. Cholagogá — žlčopudné čajoviny (pri ochoreniach žlčníka) Základné drogy: list boldo (pozri cudzokrajné drogy), list mäty piepornej, koreň (podzemok) rebarbory, koreň púpavy, vňať paliny pravej, vňať repíka, vňať jablčníka, plod pestreca (silyba) mariánskeho. (166) Species cholagogae Planta — žlčníková čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vody a po 15 minútach scediť. Piť teplé nalačno 2 x denne. (167) Salvat thé - produkt n. p. Léčivé rostliny. Príprava ako pri čajovine č. 166. Čajom sa zapíjajú tablety síranu sodného a horečnatého pripojené k čajovine. Čaj podľa možnosti nesladiť. Piť 3 x denne 15 minút pred jedením. Účinkuje aj ako mierne laxans a stomachikum. (168) Žlčníková čajovina - produkt nemeckého farmaceutického priemyslu (DRF 95). Plod pestreca (silyba) mariánskeho, list mäty piepornej, vňať paliny pravej a benedikta lekárskeho — po 20 g, koreň (podzemok) rebarbory a plod rasce - po 10 g. 1 lyžička čajoviny na 1 —2 šálky vody, nechať zovrieť, odstaviť a 20 minút macerovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (169) Cholagogá - poľská žlčníková čajovina (zároveň slúži ako choleretikum, laxans a digestívum). 1. (pri mäkkej stolici): plod borievky a vňať ľubovníka — po 20 dielov; 2. (pri normálnej stolici): koreň púpavy — 35 dielov, kvet slamihy piesočnej, list mäty piepornej, vňať myšieho chvosta a kôra krušiny — po 15 dielov, vňať lastovičníka — 5 dielov. 3. (pri zapečení): vňať stavikrvu vtáčieho - 55 dielov, kôra krušiny - 20 dielov, plod borievky - 15 dielov, vňať ľubovníka — 10 dielov. 1 lyžičku čajoviny nechať krátko vrieť, potom odstaviť a nechať 20 minút postáť. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (170) List mäty piepornej - 30 g, vňať jablčníka a list maliny - 20 g,vňaťrepíka - 15 g,koreňomanu - 5 g. 1 lyžicu čajoviny zaliať vriacou vodou a nechať postáť 15 minút. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. (171) List mäty piepornej — 25 g, vňať myšieho chvosta, koreň ihlice a horca — po 20 g, kôra krušiny — 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť pred jedením. (172) Kvet slamihy, list mäty piepornej, plod fenikla, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — po 20 g, kôra krušiny - 10 g. 1—2 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť pol hodiny pred jedením. (173) Vňať myšieho chvosta — 50 g, kvet slamihy - 30 g, podzemok rebarbory - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne pol hodiny pred jedením. (174) List mäty piepornej — 50 g, vňať repíka a jablčníka — po 20 g, podzemok rebarbory — 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne pol hodiny pred jedením. (175) Vňať repíka a jablčníka — po 50 g, podzemok rebarbory a koreň ihlice — po 25 g. 40

(176) (177) (178) (179)

(180) (181)

1 vrchovatá lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno nalačno a odpoludnia medzi olovrantom a večerou. List mäty piepornej, koreň púpavy, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — z každého po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne najmenej pol hodiny pred jedením. List mäty piepornej a mäty kučeravej - po 100 g, koreň ihlice a horca - po 25 g, kôra krušiny - 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce viac ráz denne. Podzemok rebarbory, vňať repíka a jablčníka - po 25 g, koreň ihlice - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne. List mäty piepornej a vňať materinej dúšky - po 50 g, list rozmarínu, šištice chmeľu, vňať zemedymu a paliny abrotskej (božieho drievka) — po 25 g. 1,5 lyžice čajoviny na 2 poháre záparu. Piť po 1 dl ráno nalačno a večer (žlčopudná čajovina s pomocným liečebným účinkom pri zápale podžalúdkovej žľazy). Koreň horca a vňať lastovičníka - po 50 g, koreň archangeliky lekárskej, list senný (dostať v lekárni), kvet nechtíka a levandule - po 25 g. Príprava, dávkovanie i uplatnenie ako pri čajovine č. 179. List mäty piepornej, vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 20 g, koreň ihlice a púpavy — po 15 g, list vachty trojlistej — 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a povariť 5 minút. Piť 1 šálku 3 x denne pol hodiny pred jedením.

Karminatíva - proti nadúvaniu (proti zastaveným vetrom) Základné drogy: kvet rumančeka, list mäty, plod anízu, plod fenikla, plod rasce. (182) Vňať zemežlče a list medovky - po 40 g, plod fenikla a rasce - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne 1 šálku. (183) Vetrová čajovina - Species carminativae (ČsL 3). Vňať mäty piepornej a kvet rumančeka — po 25 g, koreň sladkého drievka a ibiša — po 20 g, plod fenikla — 10 g. 3 lyžice čajoviny preliať šálkou studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín, potom scediť, čajovinu preliať vriacou vodou a krátko zavariť; po scedení odvar priliať do maceračného výluhu. Piť teplé po 1 šálke asi pol hodiny pred jedením. (184) Detský čaj s rumančekom Spofa (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Podľa potreby prisladiť umelým sladidlom. Piť 2-3x denne. (185) Florkamil (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou preliať 1,5 dl vriacej vody a aspoň 5 minút nechať vylúhovať (treba ním pohybovať). Používa sa pri žalúdočných a črevných ťažkostiach, na obklady, výplachy atď. (186) Koreň archangeliky, rozpučené plody anízu, fenikla a koriandra - z každého rovnaký diel (receptúra podľa nemeckého liekopisu). 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. (187) Species deflatulentes - čajovina proti nadúvaniu (podľa nemeckého liekopisu DRF 291). Kvet rumančeka, list mäty piepornej, koreň valeriány, plod rasce a anízu — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (188) List vachty trojlistej a mäty piepornej, plod fenikla, vňať zemežlče a myšieho chvosta — z každého po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Piť 1 dl teplého záparu pol hodiny pred jedením. (189) Kvet rumančeka — 60 g, plod rasce — 20 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť 2 x denne po 1 šálke. (190) Plod rasce, anízu a fenikla — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2 šálkami vriacej vody, nechať stáť 20 minút, zliať a trochu osladiť. Vypiť počas dňa. (191) Plod anízu, vňať tymianu, prasličky a paliny pravej - z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. Laxatíva — preháňavé čajoviny Základné drogy: kôra krušiny, semeno ľanu, plod rešetliaka, koreň (podzemok) rebarbory, list senný (cudzokrajná droga). Pozri aj hemokatartiká. 41

(192) Species laxantes — preháňavá čajovina (ČsL 3). Kôra krušiny — 40 g (osobitne preparovaná), kvet lipy a bazy čiernej - po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť vlažné večer. (193) Species laxantes Planta - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Výluhom sa zapíja tableta pripojená k čajovine. Piť vlažné večer. (194) Normosan — pozri pod č. 151. (195) Kôra krušiny - 30 g, kvet bazy čiernej, maku vlčieho, hluchavky bielej, trnky a parumanu spanilého (rumančeka rímskeho) — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno a večer. (196) Plod rešetliaka a koreň sladkého drievka — po 30 g, kôra krušiny a plod fenikla — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (197) Podzemok pýru — 30 g, kôra krušiny — 25 g, vňať myšieho chvosta a list medovky — po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku vody, macerovať 10 hodín. Vypiť každé ráno 1 pohár. (198) Kôra krušiny — 75 g, plod rasce a oplodie pomaranča — po 12,5 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v šálke vriacej vody a po 20 minútach zliať. Piť ráno a večer po 1 šálke. Nervína (sedatíva) — na upokojenie Základné drogy: kvet levandule, list medovky, šištice chmeľu, vňať majoránu a koreň valeriány. (199) Species valerianae — valeriánová čajovina (ČsL 2). Koreň valeriány, list mäty a medovky — po 30 g, popučený plod fenikla — 10 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody, nechať 8 hodín vylúhovať a scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť, odstaviť a nechať usadiť. Po scedení oba výluhy zliať dovedna a čaj rozdeliť na 2 dávky. Piť vlažné ráno i večer. Vhodný aj na upokojenie srdca (kardiosedatívum). (200) Valofyt — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Čajom sa zapíja tableta pripojená k čajovine (liečivé kvasnice s glukózou). Pije sa 3 x denne. Zmierňuje aj stavy predráždenosti a úzkosti (neurotonikum). (201) Nervosan — Species sedativae (poľský farmaceutický prípravok). Koreň valeriány — 40 dielov, vňať myšieho chvosta — 20 dielov, vňať mäty a medovky — po 15 dielov, kvet rumančeka - 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne (ráno nalačno a večer pred spaním). Slúži aj proti kŕčom a nespavosti. (202) Koreň valeriány, podzemok pýru a puškvorca, list vachty a medovky — z každého po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2 x denne. (203) List medovky a kvet hlohu — po 15 g, vňať pyšteka a lišajník islandský — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 1 x denne. (204) Kvet levandule a prvosienky, list rozmarínu a medovky — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (205) Koreň valeriány a šištice chmeľu - po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť večer 1 — 2 šálky. Čaj je vhodný najmä proti nespavosti. (206) Vňať brečtana, list mäty, medovky a kocúrnika obyčajného - z každého po 25 g. (207) Species nervinae (mnohozložková čajovina obrúbená v NSR). List maliny (ostružiny malinovej) - 20 g, vňať komonice - 12 g, list mäty piepornej, hlohu s kvetom a rozmarínu, vňať ľubovníka, marinky (lipkavca marinkového) a paliny obyčajnej — po 6 g, list medovky, koreň valeriány, plod fenikla a vňať materinej dúšky — po 4 g, list vachty trojlistej, šištice chmeľu, kvet arniky, nechtíka a bazy čiernej — po 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu, nechať 10 minút vylúhovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (208) Horká čajovina - Species amaricantes (ČsL 2). Oplodie pomaranča — 250 g, vňať paliny a zemežlče — po 200 g, list vachty trojlistej — 150 g, podzemok puškvorca a koreň horca — po 100 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť a po usadení scediť. Oba výluhy zliať dovedna. Piť teplé 2 x denne po 1 šálke (pred jedením). (209) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (ČsL). Vňať zemežlče - 500 g, list mäty piepornej - 300 g, koreň archangeliky a bedrovníka - po 100 g.
42

Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 208. (210) Stomaran — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody, nechať 15 minút vylúhovať v prikrytej nádobe a scediť. Čaj sa pije teplý 2 —3 x denne nalačno (pred jedením). (211) Salvat thé - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 167. Slúži aj ako cholagogum a mierne laxatívum. (212) Digestoran - Species stomachicae a Species amarae (vyrába poľský farmaceutický priemysel). List vachty, vňať benediktu lekárskeho a myšieho chvosta — po 20 dielov, koreň kostihoja a list mäty piepornej — po 15 dielov, plod rasce — 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť čerstvé 2x denne (30 minút pred jedením). (213) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri prekyslení žalúdka). Kvet lipy, semeno lanu, koreň sladkého drievka, podzemok puškvorca, list mäty piepornej a plod fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke. (214) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri anacidite, achýlii a nedostatočnej tvorbe žalúdočných štiav). Podzemok puškvorca, koreň archangeliky, plod rasce a koriandra, vňať ľubovníka a zemežlče - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (215) Žalúdočná čajovina (vhodná hlavne pri zápale žalúdka). Plod fenikla, kvet rumančeka, podzemok pýru, koreň ibiša a sladkého drievka — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť večer po 1 šálke. (216) Žalúdočná čajovina (vhodná pri zápale tenkého čreva, ale i pri zápale žalúdka). Vňať stavikrvu vtáčieho, list skorocelu kopijovitého, plod čučoriedky a kôra duba - po 15 g, lišajník islandský, podzemok nátržníka vzpriameného a kvet rumančeka — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 2-3 x denne po 1 šálke.
ZMÄKČUJÚCE ČAJOVINY

Základné drogy: kvet rumančeka, list a koreň ibiša, semeno ľanu. (217) Zmäkčujúca čajovina — Species emollientes (ČsL 2). Semeno ľanu nedrvené — 40 g, kvet rumančeka, list ibiša a slezu — po 20 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1,5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1,5 dl vriacej vody a krátko povariť. Po ustatí scediť a oba výluhy zliať dovedna. Pije sa ráno a večer. Z rovnakých drog, ibaže hrubo práškovaných (sito č. 4), sa robí zmäkčujúca čajovina na obklady. Prikladá sa vo forme teplého kašovitého záparu. (218) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). Zloženie uvedené pri čajovine č. 117. Zmäkčujúce účinky má výluh pripravený podľa návodu odporúčaného pri čajovine č. 217. Čaj sa pije ráno a večer.
ČAJOVINY NA ŽENSKÉ CHOROBY

Základné drogy: vňať alchemilky, vňať kapsičky pastierskej, kvet hluchavky bielej, vňať nátržníka husieho. (219) Vagosan — Species vaginales (poľský farmaceutický prípravok na výplachy pošvy a iné hygienické účely). Kôra duba — 25 dielov, kvet rumančeka — 20 dielov, vňať stavikrvu vtáčieho, list šalvie a žihľavy — po 17,5 dielu, kvet nechtíka - 2,5 dielu. 3—4 lyžice čajoviny na 6 dl záparu. Slúži na výplachy. (220) Florkamil — tablety (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou aspoň 5 minút namáčať v 1,5 dl vriacej vody (niekoľko ráz vybrať a opäť ponoriť). Výluh slúži na výplachy. (221) Proti bolestivej menštruácii (antidysmenoroikum). Koreň kuklíka a kvet hluchavky - po 30 g, list alchemilky a vňať nátržníka husieho — po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vriacej vody. Piť 2 x denne po 1 šálke (začať 3—4 dni pred očakávaným začiatkom menštruácie).
43

(222) Kvet rumančeka — 40 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 30 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť ako čajovinu č. 221 (takisto slúži proti bolestivej menštruácii). (223) Kvet rumančeka a vňať nátržníka husieho - po 20 g, kvet hluchavky bielej — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke (má rovnaké použitie ako čajovina č. 221), (224) Vňať stavikrvu vtáčieho — 40 g, vňať prasličky a kapsičky pastierskej — po 30 g. 1 lyžicu čajoviny dlhšie povariť na miernom ohni v 5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1-2 šálky čaju. Vhodné hlavne na tlmenie menštruácie. (225) List alchemilky - 40 g, vňať ľubovníka, list medovky a myšieho chvosta - po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1—2 šálky čaju. (226) Vňať alchemilky - 30 g, kvet hluchavky, vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho - po 20 g, koreň horca - 1 0 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a variť 5 minút. Piť po dúškoch počas dňa. Vhodné pri bielotoku (fluor albus). (227) Vňať majoránu, plod fenikla, anízu a kôpru — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Vypiť 3 šálky denne. Podporuje tvorbu materinského mlieka (laktagogum). (228) List šalvie a šištice chmeľu - po 40 g, list orecha - 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, priviesť do varu a odstaviť. Piť ráno a večer po 1 šálke. Tlmí tvorbu materinského mlieka. (229) Vňať myšieho chvosta - 40 g, vňať ľubovníka - 30 g, vňať kapsičky pastierskej, imela a nátržníka husieho — po 20 g, koreň valeriány — 15 g, podzemok puškvorca — 10 g. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 6 hodín v 2,5 dl vlažnej vody, potom polovicu výluhu scediť a zvyšok po krátkom povarení priliať k macerátu. Denne vypiť 2 šálky.
INÉ ČAJOVINY

(230) Aromatická čajovina na kúpele (podľa ČsL 2). Vňať materinej dúšky, list šalvie a mäty piepornej — z každého rovnaký diel (napr. po 250 g). Na 1 vaňový kúpeľ pripraviť zapar z 500 g čajoviny a vliať ho do vody teplej 34—38 °C. Čajovinu z posekaných drog (sito č. 4) možno použiť aj na obklady. (231) Žlčopudná čajovina - Species cholagogae (nový článok ČsL 4) Vňať repíka a koreň púpavy s vňaťou — po 250 g, vňať jablčníka — 200 g, vňať mäty piepornej, podzemok rebarbory a kvet (úbor) rumančeka pravého — po 100 g. Čajovinu skladovať v dobre uzavretých obaloch (chrániť pred svetlom). Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (232) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (nový článok ČsL 4) Vňať paliny pravej, myšieho chvosta a mäty piepornej — po 200 g, vňať ľubovníka, plod fenikla, koreň ligurčeka a sladkého drievka - po 100 g. Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (233) Gynastan — priemyselne vyrábaná gynekologická čajovina v ponorných vreckách Vňať hluchavky bielej — 8 g, vňať alchemilky — 6 g, vňať nátržníka husieho — 4 g, vňať mäty piepornej - 2 g. Čaj sa pripravuje podľa návodu na obale. Užíva sa pri ženských ochoreniach, napr. pri výtoku a na tíšenie menštruačných bolestí. (234) Nontusyl — priemyselne vyrábaná priedušková čajovina v ponorných vreckách Koreň ibiša - 8 g, vňať tymianu a kvet lipy - po 4 g, vňať repíka a medovky - po 2 g. Príprava podľa návodu na obale. Užíva sa pri chorobách horných dýchacích ciest. (235) Aldermon — priemyselne vyrábaný vlasový kozmetický prípravok v ponorných vrecúškach Obsahuje koreň lopúcha, vňať žihľavy a list brezy. Príprava a použitie podľa pripojeného návodu. (236) Cutisan species — priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach Obsahuje vňať myšieho chvosta, mäty piepornej, repíka a alchemilky a kvet bazy so stopkami. Príprava a použitie podľa návodu na obale. (237) Nephrosal — obličková čajovina v záparových vrecúškach Obsahuje plod fazule bez semien, vňať prasličky, koreň ihlice, list brezy a žihľavy. Návod na obale. (238) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (1) Obsahuje šípky, list ostružiny malinovej a žihľavy. Čaj sa pripravuje a užíva podľa pripojeného návodu.
44

vňať paliny pravej . hypotenzívum. (243) Švédska čajovinová zmes — Species ad vitam longam: Aloa (cudzokrajná droga) — 17 g. list čiernej ríbezle a maliny ostružiny po 15 g. Indikácie: dermatologikum. Isteže. Pije sa pri žalúdočných ťažkostiach. vňať repíka . oplodie pomaranča a koreň angeliky — po 5 g. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 3 g.5 1 ražnej pálenky alebo borovičky.5 g. Príprava a dávkovanie podľa návodu na obale. úbory nechtíka a koreň horca — po 1 g. koreň angeliky a myrha — po 10 g. úbory rumančeka. Príprava a použitie čaju podľa návodu na obale. vňať myšieho chvosta 10 g.5 g.9 g. paliny pravej. Indikácie: dermatologikum. Čaj sa pripravuje a užíva podľa návodu na obale. kôra krušiny a koreň ihlice po 7 g. (241) Ungolen species — čajovina pri chorobách pečene a žlčníka Plod pestreca (silyba) mariánskeho a repíka — po 10 g. Indikácie: diuretikum.2 g. pelendrek) — 10 g.5 1 ražnej pálenky (prípadne v borovičke alebo v 60-percentnom lekárenskom liehu). vňať mäty piepornej — 5 g. Indikácie: antisklerotikum. šalvie lekárskej a zemežlče). (242) Eugastrin .4. Alvisan Neo Vňať imela 40 g.1. koreň púpavy — 6 g. Samsta Aloa — 20 g. má metabolizujúce pôsobenie.(239) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (2) Obsahuje šípky. vňať alchemilky 6 g. ZOZNAM ČS. fľaša sa dobre uzavrie a odloží na miesto chránené pred svetlom. vňať ľubovníka. koreň petržlenu 4 g. občas treba premiešať. aníz a podzemok rebarbory — po 5 g. základ tvorí typická metabolizujúca čajovina. Bylinný čaj so šípkami Plod šípky 50 g. list senný. vlasové tonikum. vňať medovky . Sfiltrovaný výluh sa pije po kalíškoch (podobne ako elixír č. Tablety Natrii salicylici po 0. výťažok zo sladkého drievka (tzv.3 g. podzemok nátržníka vzpriameného a koreň sladkého drievka — po 3 g. blizny šafranu — 2 g.5 g.5 g čajoviny) Vňať ľubovníka . myrha (cudzokrajná droga) — 1 g. náhradka za pravý čaj.8 g. plod hlohu 10 g. oplodie pomaranča 2. (240) Priemyselne vyrábané čajoviny v ponorných vrecúškach s obsahom rozličných drog (kvet lipy a bazy čiernej. Vylúhovanie trvá 10 dní (občas treba fľašou potriasať). Dá sa využiť aj na liečivé liehové obklady. list ostružiny černicovej a kvet agátu. koreň sladkého drievka. vňať benediktu a myšieho chvosta — 8 g. vňať mäty piepornej 10 g. Indikácie: diabetikum. podzemok puškvorca . Betulan List brezy 30 g. medovky. repíka. vňať žihľavy a list brezy po 6 g. omývanie kožných defektov. 40 g čajovinovej zmesi sa nechá 8 dní vylúhovať v 0. HROMADNE VYRÁBANÝCH ČAJOVÍNOVÝCH ZMESÍ Aldennon Koreň lopúcha 18 g. list čiernej ríbezle. Rozdrvené byliny sa vsypú do dvojlitrovej fľaše a zalejú sa 1. Cutisan Vňať myšieho chvosta 20 g.priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach (v 1 vrecúšku 1. antireumatikum. (244) Bylinkový elixír podľa Dr. vňať yzopu a medovky po 5 g. fenikel a podzemok zedoarie (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 4 g.5 g). mäty piepornej. trúdnatec lekársky (huba uvádzaná pri smrekovci opadavom). koreň horca a galganový podzemok (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 2 g. podzemok puškvorca.5 g. list jahody 17. list hlohu s kvetom 16. 45 . plod fenikla — 3 g. vňať medovky a mäty piepornej po 2 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. koreň omanu 6 g. Prefiltrovaný výluh (elixír) sa vo Švédsku ľudovo užíva ako prostriedok „na predĺženie života". sennové struky (cudzokrajná droga predávaná v lekárni).12 g. elixír nemá zázračné účinky. 243). vňať ľubovníka 20 g. vňať repíka a kvet bazy čiernej po 7 g.5 g. vňať prasličky 7. koreň rebarbory — 6 g.

koreň sladkého drievka 2 g. koreň ihlice a petržlenu po 25 g. Fyterol Kvet bazy 15 g. koreň sladkého drievka 7 g.5 g). Reduktan Chaluha bublinatá. metabolikum. šištice chmeľu 3 g. koreň lopúcha 5 g. Hemoral Kôra duba a úbory rumančeka po 12.5 g. Pulmoran Koreň ibiša. kôra krušiny a kvet bazy po 15 g.5 g. Indikácia: prísada do kúpeľa. plod anízu a fenikla po 5 g. kvet bazy a podbeľa po 5 g. Nephrosal Vňať prasličky 6 g. vňať repíka 3 g. Indikácie: dietetikum. list senný a brezy. Indikácie: diuretikum. Pemisan Vňať pamajoránu a mäty piepornej po 20 g. Detský čaj s rumančekom Úbory rumančeka 10 g. Indikácia: diaforetikum. Indikácia: čaj pre diabetikov. koreň ihlice a plod fazule bez semena po 4 g. vňať medovky. vňať prasličky 15 g. cholagogum. koreň petržlenu po 10 g. koreň puškvorca 1. dezinficiens močových ciest. Indikácia: antihemoroidová kúpeľová prísada. Indikácia: karminatívum. kvet lipy a list čiernej ríbezle po 12 g. kvet divozela 4 g. vňať šalvie. vňať myšieho chvosta 5 g. list maliny 10 g. plod fenikla a bazy. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 6 g. Eugastrin Vňať ľubovníka 12 g. Indikácie: stomachikum. vňať medovky 4. list ostružiny a plod fenikla po 8 g.Defatigan Úbory rumanu rímskeho 20 g. vňať paliny pravej 9 g. vňať mäty piepornej 2 g. žihľavy a stavikrvu vtáčieho po 15 g. Javorina List ostružiny 22. koreň sladkého drievka. koreň púpavy s vňaťou. náhradka pravého čaju. vňať jastrabiny 12 g. list jahody 6 g. Species diureticae Planta List brezy. list maliny 10 g. kvet bazy. list žihľavy 2 g. koreň sladkého drievka 5 g. vňať tymianu a materinej dúšky po 10 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. tymianu. list maliny. dezinfekcia močových ciest. kvet agátu 2. Indikácia: expektorans.5 g. kvet bazy so stopkami. plod fenikla 10 g. kvet levandule 10 g. vňať stavikrvu vtáčieho 10 g. vňať lipkavca (marinky) 7 g. koreň ibiša. Záparové vrecká (20 ks po 1 g). 46 . Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. Indikácia: dietetikum pri redukčnej diéte.8 g. Diabetan Struky fazule bez semena 17 g. Indikácie: diuretikum.2 g. vňať čučoriedky a šalvie po 15 g. list brezy. vňať repíka a mäty piepornej po 10 g.

Indikácie: diuretikum. koreň ihlice a rebarbory po 15 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. list ostružiny. dezinficiens močových ciest. plod fenikla 5 g. choleretikum. stomachikum. hepatoprotektívum. List brezy a medvedice po 30 g. 47 . vňať medovky a kvet levandule po 10 g.Species cholagogae Planta Vňať repíka 40 g. Tormentan Plod čučoriedky 32 g. P. stavikrvu vtáčieho a myšieho chvosta po 5 g. plod fenikla 3 g. Indikácie: cholagogum. Tablety Acidi tartarici cum Kalii-Natrii tartarici. koreň sladkého drievka a vňať mäty piepornej po 10 g. kvet bazy. Species urologicae P. vňať žihľavy. Stomaran Úbory rumančeka. kôra krušiny. vňať benedikta a myšieho chvosta po 8 g. Indikácie: choleretikum. Záparové vrecká (20 ks po 1. šištice chmeľu. vňať mäty piepornej a koreň sladkého drievka po 7 g. koreň puškvorca a angeliky po 15 g. vňať zemežlče. gastroenteritídy a kvasné dyspepsie. digestívum. list ostružiny 6 g. Species pectorales Planta List skorocelu 23 g. Šípkový čaj ochutený I Plod šípky 21 g. list šalvie. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. plod fenikla 5 g. koreň ihlice 10 g. antidiaroikum. koreň omanu 10 g.5 g). ľubovníka. Idikácia: laxans. list boldo. Indikácie: adstringens. vňať jablčníka. vňať mäty piepornej 15 g. vňať prietržníka 5g Indikácie: diuretikum.5 g). kvet lipy a bazy po 20 g. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. list maliny 5 g. Ungolen Vňať repíka a plod pestreca (silyba) mariánskeho po 10 g. plod fenikla 10 g. laxans. dezinficiens močových ciest. Šípkový čaj ochutený II Plod šípky 21 g. Species laxantes Planta Kôra krušiny 40 g. kvet divozela a prvosienky po 4 g. choleretikum. úbory rumančeka. Thé Salvat Vňať repíka a jablčníka po 25 g. Indikácia: expektorans. Thevalin Vňať materinej dúšky 20 g. úbory rumančeka. repíka a mäty piepornej po 10 g. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. list ostružiny 6 g. vňať mäty piepornej a koreň púpavy s vňaťou po 10 g. Species urologicae Planta List brezy a koreň petržlenu po 25 g. koreň ihlice a petržlenu po 10 g. koreň púpavy 6 g. list medvedice 20 g. Indikácie: stomachikum. koreň nátržníka a krvavca po 20 g. list podbeľa a koreň ibiša po 22 g. Indikácie: cholagogum. kvet agátu 3 g. vňať mäty piepornej 5 g. list žihľavy 3 g.

5 g. Lipový čaj (20 vreciek po 2 g). Matový čaj (20 vreciek po 1. kôra vŕby 7 g.čaj mate (20 vreciek po lg). vňať levandule a medovky po 11 g. šištice chmeľu 12 g. Zemežlč menšia (20 vreciek po 1 g).Valofyt Neo Koreň valeriány 24 g. Yerba maté . koreň angeliky a vňať mäty piepornej po 3. Repík lekársky (20 vreciek po 1. Ľubovník bodkovaný (20 vreciek po 1. plod hlohu 17 g.8 g). Medovka lekárska (20 vreciek po 1 g).5 g). Záparové vrecká . Kvet bazy čiernej (20 vreciek po 1 g).5 g). Kvet lipy (20 vreciek po 1 g). Indikácia: nervínum. plod ovsa.5 g). Palina pravá (20 vreciek po 1 g). Šalvia lekárska (20 vreciek po 1.

.

3 1 14 8 2 II. voňavé. rozširuje sa veľmi ľahko. maďarsky: Fehér ákácz. rusky: . Bohato kvitne v druhej polovici mája. Agát má pomenovanie podľa záhradníka francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. 20 6 2 14 10 3 51 . zato má nároky na teplo a svetlo. Vysádzal sa najmä v mestských parkoch na oživenie zelene. so zelenkavým reflexom. najmä v nížinách. príp. z koreňov vylučuje jedovaté látky. Dnes by sme sa ho však radi zbavili. Agát má veľmi voňavé a medujúce kvety. ktorými ich ničí. usporiadané do visiacich strapcov. plodmi sú sploštené struky. V uvedených oblastiach dokonca zaisťuje hlavnú znášku.) Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne vyžíhanim drogy) Popol nerozpustný v kyseline chlorovodíkovej (stanoví sa laboratórne pri spomenutej skúške) I. Svojou rozpínavosťou ohrozuje pôvodné porasty. Je významnou medonosnou rastlinou najmä na južnej Morave a južnom Slovensku. lebo nie je náročný na pôdu. súmerné.Papilíonaceae) Nemecky:Weisse Robinie. teda v čase. Laburnum anagyroides Medic). má výraznú chuť a pach po agátových kvetoch. anglicky: Acacia. miestami celkom zahubil vzácnu stepnú kvetenu a v jeho susedstve sa nedarí ovociu. Pri zbere kvetnej drogy nemôže vzniknúť zámena. rýchlo a opatrne.Fabaceae (Motýľokveté . Príbuzné druhy majú nevoňavé kvety s ružovým alebo fialovým sfarbením. z 1 ha agátového lesa sa získa 350-1 700 kg medu. v chladnejších oblastiach až v júni. ťažko kryštalizuje a dlhý čas ostáva tekutý. Pestuje sa najmä pre rýchly rast a tvrdé drevo. Agát k nám presídlil zo Severnej Ameriky. Materiál sa ľahko zaparí a hnedne. 10. bezpodmienečne v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. Zber sa robí v máji—júni odrezáváním celých súk- vetí alebo odtŕhaní m jednotlivých kvetov zo strapcov. ktorého otec priviezol agát zo severoamerickej Virgínie a vysadil v Jardin des Plants v Paríži. Kvet sa u nás nevykupuje každý rok. norme ON 86 6235 pre zvyčajné dve akostné triedy: Akosť — najviac v % Znak Kvety s iným sfarbením ako začerstva Iné časti materskej rastliny ako kvety Cudzie organické prímesi (prímesi iných rastlín a pod. keď ostatné stromy už odkvitli. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. U nás sa nerozvážne sadil asi pred 200 rokmi ako nenáročný strom na upevňovanie pieskov a zalesnenie chudobných pôd. AGÁT BIELY Trnitý ker alebo strom s nepárno perovitými listami.Flos robiniae seu Flos acaciae (Flos pseudoacaciae). ktorým sa kedysi označovala kvetná droga z trnky obyčajnej. Agátový med je vodojasný až žltkavý. Kvety biele. neopadaný po odkvitnutí. Z agáta sa u nás zberajú jednotlivé kvety . Rýchle sa rozšíril. francúzsky: Robinier faux-acacia. — Jeana Robina. žiada sa kvet s kalichom. lebo sa neznáša s mnohými rastlinami. Omyl môže skôr vzniknúť pri výklade zastaraného názvu Flos acaciae nostratis. Bôbovité . Sušíme ihneď. zlatožltým (v parkoch pestovaný štedrec — pozri jedovaté rastliny. kde sa za ním chodí kočovat'. taliansky: Robinia. bez iných prímesí Požiadavky na kvetnú drogu (Flos robiniae) v čs.TRNOVNÍK BÍLÝ AGÁT BIELY (+) Robinia pseudo-acacia L.

toxické proteíny — lektíny. Alchymisti ich zberali a používali pri hľadaní kameňa mudrcov. U nás nakupovaná droga sa vyváža. 7 — 11-laločné. za mladi vejárovito poskladané. Neskôr sa na jej starú slávu pozabudlo a dnes sa liečebne využíva menej.: Alchemilla vulgaris L. akostnej triedy. Syn. droga sa preradí do II. ich aglykóny. rosička.tické upotrebenie esencie z kôry a konárikov býva pri prekyslení žalúdka (hyperacidita). farnezol. Po riadnom usušení drogu treba ihneď odovzdať nákupni. jeho toxicita per os vidí sa 52 v porovnaní s ricínom ricínových semien menšia. ktorá pripomína záhyby plášťa. rozšírené vo viacerých európskych jazykoch. akacín). D 2 až D3). husia nôžka. francúzsky: Alchemille commune. taktiež biozidy (biokvercetín) a silicu s vonnými látkami (nerol. ženský plášť Nemecky: Gelbgruner Frauenmantel. dozrievajú v nažky. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ (len droga I. zúbkaté. taliansky: Alchemilla. akosti — je exportnou surovinou).Rosaceae Ľudovo: divý muškát. Starovekí alchymisti pripisovali tejto byline veľkú liečivú moc. zoskupené do súkvetia. maďarsky: Közönséges palástfu. v homeopatii sa používa čerstvá kôra zmiešaná s mladými konárikmi. Ľudové liečiteľstvo používa kvetnú drogu vo forme asi 5 % záparu — 2 až 3 šálky denne. V minulosti mala rastlina veľmi dobrú povesť nielen v ľudovom liečiteľstve. ako by si azda zaslúžila. vychádza z formy listov. Podľa ČSN musí droga obsahovať predovšetkým alchemilku žltozelenú. častejšie tvorí zložku močopudných čajovín. Vyskytuje sa od nížin až po vysokohorský stupeň. šípkový čaj ochutený II. Ľudové liečiteľstvo občas používa aj agátovú kôru . 1980). kondolík. rakovie zelie. anglicky: Lady's mantle. Rastie na mierne vlhkých lúkách a pasienkoch. Čajoviny: Javorina čaj — bylinná zmes (volne predajná balená čajovina). Celá rastlina okrem kvetov je dosť jedovatá — predovšetkým kôra a semená. Droga má výrazné močopudné účinky a niekedy slúži na aromatizáciu čajovín. vo vlhkých svetlých lesoch. preto sa navzájom často zamieňajú. najmä robín (zmes ?). Ich určovanie je veľmi náročné. Homeopa- . pripravujú sa výťažky (esencia. Pomenovanie ženský plášť. ale aj pri potokoch a prameniskách. rusky: Trváca mnohotvárna bylina so žltozelenou chlpatou byľou vysokou 15-70 cm.Cortex acaciae. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ KONTRYHEL ŽLUTOZELENÝ Alchemilla xanthochlora Rothm. kontrihel obyčajný. U nás rastie asi 40 druhov rodu alchemilka. Na dne jej lievikovitých listov (nad stopkou) sa dlho udržiavajú kvapky rosy. ak sa užije 2 x denne 1 dl odvaru z 2 lyžíc agátového kvetu na 4 dl vody. Kvety obsahujú hlavne flavonoidové glykozidy (robinín. linalol a i. príčinou toxicity sú látky bielkovinovej povahy. žalúdočných a dvanástnikových vredoch. žltozelené. zvýši sa vylučovanie moču o 17 až 40 % (Oźarowski. Kvety drobné. väčšinou s lesklochlpatým povrchom. pri kŕčoch rozličného pôvodu (spazmolytikum). Začiatočníci by mali prísť najprv so vzorkou nasušeného materiálu do nákupne. dil. akostnej triede nezodpovedá čo len jeden znak. lebo skladovaním sa znehodnocuje a veľmi rýchlo ju napádajú skladištní škodcovia. Typicky vyvinuté listy sú okrúhlasté. Bekál. Má hemaglutinizujúce a mitogénne vlastnosti. zberá sa lúpaním v marci—apríli. ale aj v oficiálnej medicíne. španielsky: Alquimilla. droga sa zriedka užíva samotná. pri migréne žalúdočného pôvodu a i. Latinské pomenovanie rodu je odvodené od alchema — alchymistka. Ak ustanoveniam normy v I.). Ružovité . a preto treba dodržať požiadavky na najlepšiu akosť. hviezdoš.

Používa sa i pri silnej menštruácii a klimakterických ťažkostiach. vredov predkolenia atď. Správne usušená listová alebo vňaťová droga má sivozelenú farbu.8 II. Čajoviny č. 3 5 0. Korene vykopávané v jeseni (september—október) sa u nás nenakupujú. V lete poskytuje mnoho jasnožltého medu. porušených a zožltnutých listov alebo korienkov. ktorá sa používala na omývanie rán. Predmetom nákupu r. lebo ľahko vlhne a ešte ľahšie ju napádajú škodcovia a hmyz. Charakter silice a kryštalických obsahových látok nie je dostatočne známy. Najvýhodnejšie je sušenie umelou teplotou do 35—40 °C. Z toxikologického hradiska sa pri tejto droge nezistili nijaké vedľajšie účinky. Do liečiteľstva sa dostala zo severských oblastí. Po rýchlom. anjelský koreň. V oficinálnej medicíne niekedy tvorí zložku metabolických a odtučňovacích čajovín. Zberá sa na začiatku kvitnutia (máj—august). Vyžaduje si však opatrnú manipuláciu. na nivách a lúkách od podhorského stupňa po alpín- sky. roku celé koreňové systémy. 1986 bola kvitnúca vňať alebo len prízemné listy sušené prirodzeným spôsobom.priemer). Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách.5 . vyžadoval by si podrobnejší prieskum. mnísi ju pestovali ako prostriedok proti moru. lebo výtažnosť silice je vtedy asi 1. bezlistých byli. piesok atď. Syn. po dokonalom usušení má droga výraznejšiu arómu a ostrú. hlina.Umbelliferae) Ľudovo: angelika pravá. španielsky: Arcangelica. D 2 . anglicky: Angelica. Už pred začiatkom sušenia treba materiál zbaviť trávy. ďalej horčiny a stopové množstvo kyseliny salicylovej. dozrievajú vo vajcovité. a preto rastlinu hojne obletuje a navštevuje hmyz (včely). Popri kvitnúcich vrcholkoch sa zberajú aj prízemné listy bez stopiek (takáto zmiešaná droga sa označuje názvom Herba alchemillae). Najvýhodnejšie je ihneď ju odovzdať nákupni. Novšie sa odporúča zber pred tvorbou kvetných výhonkov (marec— apríl). schne rýchlo. svätodušný koreň. Stonka dutá. chutí trochu horko a sťahujúce Väčšina listovej drogy vykúpenej u nás sa vyváža do nesocialistických krajín. Pomer zoschnutia je 5 : 1 . 233. Zelerovité . U nás sa rozšírila v stredoveku. korenistú chuť s horkastou príchuťou.) Anorganické prímesi (t.5 12 9 II. Droga sa ľahko zaparí. 5 8 1 12 12 dávky drogy až 3 x vyššie ako pri zápare. dorastá až do výšky 2 m. drobné zelenobiele kvety v okolíkoch hustých okolíčkov. Často ju poškodzuje hmyz. Brustwurz. Z účinných obsahových látok rastliny majú najväčší liečebný význam triesloviny tanínového a elagového typu (6—8 %). Pre plod — Fructus angelicae platí ČSN 86 6613: Akosť — najviac v % Znak Tmavé plody Iné časti materskej rastliny Cudzie plody Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenej % I. Zásluhou vysokého obsahu trieslovín pôsobí droga sťahujúco (adstringentne) pri ochoreniach žalúdka a čriev. U nás do r. kde rastie osobitná odroda. Často sa pestuje. Možno ju použiť aj zvonku na rany. ekzémov. 226. Jej akosť znižuje nadmerná drobivosť. 221. široko krídlaté dvojnažky. 236. vybolen Nemecky: Echte Engelwurz.5 % (v štádiu kvitnutia a tvorby plodov je najnižšia). Po uschnutí sa veľmi drobí. preto ju pri sušení treba obracať. taliansky: Arcangelica. no poriadnom omytí sa korene sušia v tieni na vetranom mieste (hrubé sa pozdĺžne prekrajujú). najmä pre farmaceutické účely a ako korenina. Keď sa naukladá do tenkých vrstiev a má dostatočný prívod vzduchu. listy perovito zložené s nápadne nafúknutými pošvami.: Angelica archangelica L. janoklík. 225. Pre získanie koreňovej drogy — Radix angelicae sa vykopávajú v jeseni (september—október) 2. Listová droga nemá pach. 10 4 2 1 12 12 0.5 12 10 0. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej vňate (dil. rusky: Dvojročná až trváca bylina s repovitým koreňom. v Nemecku aj pri liečbe cukrovky.Apiaceae (Okolíkaté . iné rastliny atď. malé množstvá v plechovkách. maďarsky: Orvosi archangyélika. ktoré možno kosiť kosákom. Materiál sušíme prirodzeným teplom v tieni. Ľudové liečiteľstvo pripisuje listovej droge všetky uvádzané účinky.) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. francúzsky: Archangélique officinale. dávkujú sa 4 lyžičky posekanej drogy na pohár vriacej vody. 1970 tvorila zložku čajoviny Vulneran. Zberači najradšej vyhľadávajú vyššie porasty na vlhkých lúkach. Na vonkajšie použitie sú ČSN 86 6439 má na list alchemilky rovnaké požiadavky ako na vňaťovú drogu (ČSN 86 6725): Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené ako na materskej rastline (pôvodne sivozelené listy) Cudzie organické prímesi (iné časti materskej rastliny. j. ARCHANGELIKA LEKÁRSKA ANDĚLÍKA LÉKAŘSKÁ Archangelica officinalis Hoffm. Okrem toho sa alchemilková droga ľudovo používa na posilňovanie maternice pred pôrodom (celé 4 týždne pred pôrodom sa užívajú 3 šálky čaju denne. Rastie pri potokoch.Predmetom zberu z materskej rastliny je najčastejšie vňať. čaj sa nesladí). 5 2 1 0. v tme. Má i mierny spazmolytický účinok (zmierňuje kŕče) a mierne podporuje aj vylučovanie moču.

najmä z výšok 1 000-1 500 m n. s ružicou prízemných listov a veľkým úborom s pomarančovými jazykovitými kvetmi. so šikmým podzemkom. španielsky: Amica. koreňa. Valofyt (stavy predráždenia a miernej úzkosti. Čajoviny č. 10 10 4 14 13 6 0. triesloviny. sa používa skoro výhradne ako korenina. povzbudzuje nervovú činnosť (je vhodný aj do kúpeľov). usky: PRHA HORSKÁ List — Folium angelicae alebo plod — Fructus angelicae. taliansky: Arnica. anglicky: Arnica. ARNIKA HORSKÁ (+) Arnica montana L. 180. uspokojivo. Mountain Arnica. Hlavnou obsahovou látkou drog je silica s obsahom felandrénu. na kúpeľ 100—200 g sekanej drogy. priemyselne vyrábané prípravky s koreňom sú čajoviny Stomaran (dietetický čaj pri zažívacích ťažkostiach). 54 . nespavosť) a Valofyt Neo. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: šlakové korenie Nemecky: Arnika. Rastlina uprednostňuje vlhké horské lúky. chartreuse a i. oficiálna medicína používa kvet . 5 5 2 14 12 4 0. ďalej horké látky. Čs. V prípravkoch sa zvyčajne kombinuje. Na liečebné účely slúži celá rastlina. Pri zbere treba dávať pozor — čerstvá šťava predovšetkým podzemkov a plodov obsahuje pre Požiadavky ON 86 703 1 na koreňovú drogu — Radix angelicae: Znak Iné časti materskej rastliny Droga sfarbená ináč ako hnedosivo až červenkasto Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanovené laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovené v predošlom množstve) Obsah silice — najmenej % Akosť — najviac v % I. Plody sa užívajú podobne (1 g na maceračný odvar). pripúšťa sa aj z druhu A.). chamissonis Less.5 g drogy viac ráz denne ako zápar. 186. organické kyseliny a sacharidy. pri listovej 6 : 1 a pri plodoch je velmi malá.. suší ako silicový. Archangelikový koreň má podobné účinky ako puškvorcový (Radix calami aromatici): podporuje trávenie. Bergwohlverleih. plody sú nažky s chocholcom. plody sa zberajú pred dozretím (v septembri). hlavné indikačné oblasti sú: stomachikum. rúbaniská a všeobecné zárasty s rašelinníkmi. m.ARCHANGELIKA LEKÁRSKA rastlinu ochranné látky (fytoalexíny — furanokumaríny) a tie niekedy vyvolávajú na pokožke boľavé vyrážky a ekzémy. pôsobí mierne močopudne. tiež v potravinárstve.1 Trváca bylina vysoká 30—60 cm.Flos arnicae. severného Talianska a Balkánu.214. slúži proti kŕčom a ako aromatikum. maďarsky: Hegyi Arnika. List sa zberá v máji—júni. Strata sušením koreňovej drogy je asi 4—5 : 1. V ČsL 2 sa uvádza aj podzemok s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae. napomáha odkašlávanie. Dávky sú 2—2. kde je úplne chránená. spazmolytikum a sedatívum. Značné množstvá drogy sa spotrebujú pri výrobe likérov (benediktínka. pinénu a kumarínov (furanokumaríny). 209. 210. 66. dermatitídy však nevyžadujú osobitný spôsob liečby. U nás sa uvádza iba v ČSR. Na farmaceutický trh prichádza droga z divorastúcich rastlín Bavorska.3 II. 200. francúzsky: Arnica montagnard.

Rovnaké obdobie zberu i manipulácia platí aj pre vňať — Herba arnicae. zeaxantín). na natieranie zapálenej ústnej sliznice.5 3 3. na urýchlenie granulácie. aby neobsahovali čierne larvy muchy Trypeta arnicivora. seskviterpénové laktóny (arnifolín. Droga pôsobí na krvný obeh. faradiol a i. karotinoidy (napr. treba dávať pozor. 86 6237) má pre Flos arnicae (prvá pre kvet bez zákrovu. na podporu resorpcie krvácaní v hlbšie uloženom tkanive. okrem ARNIKA HORSKÁ ON 86 6212 (resp.5 55 . Vnútorné užívanie prípravkov smie odporučiť iba lekár. Silné koncentrácie roztoku tvoria pľuzgiere. tesne pod kvetným lôžkom (Flos arnicae cum calyce). silica obsahujúca azulén. Asi tu pôjde aj o prejavy nešpecifickej podnetovej terapie. resp. pri pomliaždeninách. Otázka obsahových látok nie je celkom jasná. umelou teplotou do 40 °C. 40 II. po opuchoch (edémoch). Nazberaný materiál sa nesmie stláčať. rýchlo sa sušia v tieni. do kloktadiel. aplikovanej pri mimokíbovom reumatizme a vertebrogénnych syndrómoch. do 4 %). fytomelany. Veľmi časté je vonkajšie upotrebenie — uplatňuje sa roztok (tinktúra 5 —10-násobne riedená vodou alebo 2 % zápar z drogy). triterpénové alkoholy (arnidendiol. 40 1. Celkove tradované vnútorné upotrebenie pri obehových poruchách. polyíny. reume (riedený roztok možno miešať aj s tekutým octanom hlinitým). helenalín — ester sa novšie uvádza ako toxický princíp a niektoré sú kontaktné alergény). bronchiálnej astme a pri súčasnom zápale žalúdka a tenkého čreva (gastroenteritída) nie je farmakologicky celkom podložené. proti zápalom. Arnikový extrakt je u nás zložkou pasty na ekzémy a rany Alysal a masti Calovat. Podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae sa vykopávajú v jeseni (september—október). zvyšuje krvný tlak a vyvoláva kontrakcie maternice — účinkuje ako srdcové tonikum a stomachikum (tinktúra). Znak Prekvitnuté kvety (s nažkami) Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Kvety sfarbené ináč ako pomarančovožlto Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne z predošlej hodnoty) II. Prípravky z arniky sú interne veľmi nebezpečné najmä deťom — sú vysoko toxické na ich organizmus. ako vlasový a kozmetický prostriedok a i.. sú to predovšetkým flavonoidy (glukozidy kvercetínu. druhá so zákrovom) tieto kritériá: Akosť — najviac v % úbory bez zákrovu so zákrovom I. 60 23 3 2 10 13 5 4 20 13 10 3 2 10 13 10 5 4 20 13 12 8 2 2. vykĺbení. ba vyvolávajú až rozpad (nekrózu) tkaniva. suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na vzdušných miestach.Jednotlivé úbory sa odtrhávajú celé (jún—august). tymol a metyléter tymolu (pre vysoký obsah parafínov má maslovitú konzistenciu). cholín a triesloviny. po poraneniach ako ranové antiseptikum. ďalej horčiny (hlavne arnicín). luteolínu a kempferolu). trombózach.

vyvolávajú dávenie. neskôr červené bobule.).. ktorý dodáva špargli osobitnú chuť. 14 4 2 12 12 5 helenalínu sa uvádzajú ako toxické seskviterpénové laktóny tenulín a partenín. 51. zamladi majú sladkastú chuť. Predmetom zberu sú zriedka aj krátke a hrubé podzemky s dlhými koreňmi. preto sa nechávajú v tme. Z obsahových látok podzemkov i výhonkov možno spomenúť aminokyseliny. Zberajú sa v apríli (máji) 3. maďarsky: Spárga. densiflorus Mayers. alebo 4. 13. Bočné konáriky sú sploštené a nahradzujú listy. zmenia farbu z belasej na sivú. Čajoviny č. Všetky spomínané časti špargle majú experimentálne dokázaný silný močopudný účinok (užíva sa napr. v lesostepných a suchomilných trávnych spoločenstvách. Používajú sa čerstvé.). staršie sú bez chuti. sacharidy. Kvety drobné. vňaťou zlatobyle a i. rok po vysadení rastliny. pôvodom tiež z Afriky. najmä asparagín (amid kyseliny jantárovej). stigmasterol. plumosus Bak. akoby obsahoval cukry. je však zložkou zahraničných farmaceutických prípravkov (najmä práškovaných čajovín v kombinácii s prasličkou. Ľaliovité — Liliaceae (Asparágovité — Asparagaceae) Ľudovo: hromové korenie Nemecky: Gemuse-Spargel. žltozelené. Liečebne sa kedysi používali aj plody . Pravda. Platí to najmä o zeleri a petržlene. na okrajoch dubín. najmä na južnej Morave. V bytových podmienkach je najčastejší a. Plíniova. Bola veľmi obľúbená a aj sa pestovala. 7 2 1 12 10 4 II. Ak sa majú použiť ako zelenina. V žiarivo červených plodoch je karotinoidné farbivo fyzalín. krvácania. asi 3 % odvar z koreňa 2 -3 šálky denne). o čom sú zaručené správy. kde sú aj početné továrne na konzervovanie tejto zeleniny. triesloviny (kyselina galová a tanín). perovitý z Kapska — A. 5 5 1 14 10 II. Z cudzozemských druhov si zasluhuje zmienku a. horčík a i. V bohatších antických kuchyniach sa väčšina dnešných obľúbených druhov zeleniny uplatňovala skôr ako prísada do jedál aj preto. aphyllus). ktorý sa často pestuje v skleníkoch pre jemnú vňať s plochými listovými konárikmi. Do obchodu sa dostávajú vo zväzkoch alebo sa konzervujú. dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). sú bez pachu. 10 8 3 14 12 Podzemky (korene) majú ON 86 7032. podľa starších údajov sa aj pražili a boli náhradka — surogát kávy. ktoré vyrastajú z ich spodnej strany — Radix et Rhizoma asparagi. v húšťavách i hájoch. Inak špargľa ako zelenina je dietetikum s miernym močopudným pôsobením.guľaté zrelé červené bobule s drobnými čiernymi semenami a odporne sladkou. 57. o toxických obsahových látkach nie sú žiadne bližšie údaje.Pre vňať — Herba arnicae platí ČSN 86 6722: Akosť — najviac v % Znak Prekvitnuté a ináč sfarbené úbory ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. Zeleninou s jedlými koreňmi alebo podzemkami sa živili ľudia oddávna v čase núdze. chutné mladé výhonky (pred ich vyrastením nad zem). obsahové látky sa menia podľa ročných období. Azda najviacej špargle v Európe sa dnes pestuje vo Francúzsku — v okolí Paríža pri Argenteuil a Saint Denis. listami brezy. edémy a dýchacie ťažkosti spojené s ochromením srdcového svalu. Druh rastie od nížin do subalpínskych polôh na lúkach. na krovinatých úbočiach. ktorá obsahuje tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predošlého zistenia) I. slizy. Pri predráždení obličiek nemá sa užívať. Ordinuje 56 . Pri užívaní nadobúda moč osobitný pach (metylmerkaptánom) a reaguje tak. ASPARAGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) Asparagus officinalis L. trochu i ostrou chuťou. v semenách neprebádaná horčina spargín a farbivo sparguarín. Theofrastova a Dioskoridova pochádzala asi z iných druhov asparágusu ako naša (A. A liečivú povesť mala aj špargľa. vo svete je známych asi 150 druhov. anglicky: Asparagus. spomínané steroidné saponíny. s mäsitým podzemkom. vanilín. acutifolius alebo A. hustokvetý — A. kde si zachovajú dužnatosť a nedrevnatejú. francúzsky: Asperge officinale. Podzemky s koreňmi sa zberajú v marci—apríli a v októbri—novembri. výhonky musia byť biele. Predmetom zberu sú mladé výhonky . 207. hnačky. zastúpený je aj komplex vitamínu B (B1 a B2). španielsky: Esparraguera. V mnohých kultivaroch sa pestuje ako zelenina. U nás sa pestu- je záhradnícky. sodík. ktoré sú premenené na drobné šupinky. dráždia sliznice. veľa draselných solí (spolu so saponínmi podmieňujú močopudný efekt a minerálne látky (vápnik. bez chlorofylu. fosfor. glykozid koniferín. Nyúlárnyék. U nás sa miestami pestuje pre dužna- té.Turiones asparagi recentes. ďalej arginín. rusky: CHŘEST OBECNÝ Dvojdomá trváca bylina vysoká 30—150 cm. sitosterol. Známy bol aj ich močopudný účinok a využíval sa i liečebne. 41. Jej úprava bola asi taká ako dnes: malé výhonky sa varili (nesmú sa prevariť) a polievali horúcim olejom. Koreň ako droga prichádza do úvahy len zriedka. že sa jej pripisovali liečivé účinky. Otravy detí i dospelých sú známe. plody zelené. (steroidné) saponíny (glukozid sarsasapogenínu a štyri ďalšie). Ak sa sušia bežným spôsobom. taliansky: Asparago.

29 %). čistce (Stachys L. rýchle. Kvitnúca balota je dobrou pastvou pre včely. Balotu čiernu možno ľahko zameniť za viacero podobných rastlín. Schwarzer Gottvergess. tak do 30-35 °C.). Wittsteina v jeho knižne vydanej farmakognózii z r. že by od lekárov zasluhovala väčšiu pozornosť. kocúrnik obyčajný (Nepeta cataria L. sacharóza. španielsky: Marrubio fetido. obsahová látka nie je tiež známa. rafinóza. Má štvorhrannú. sivo chlpatá až vlnatá. Azda jedna z prvých indikácií bola práve v očnom lekárstve. ak umelou teplotou. Nie je vhodná ani pre chorých na žlčník. v podzemných orgánoch o. Wittstein upozornil. zriedka lysá. pôsobia ľahšie žalúdočné ťažkosti. lámku. trochu horčiny. BALOTA ČIERNA Ballota nigra L. francúzsky: Ballote fétide.) a iné hluchavkovité rastliny. chutí horko. maďarsky: Fekete pesztercze. v listoch kyselina kávová (0. i. že pomenovanie balloté vzniklo od ballein = hodiť späť. mladé výhonky niekedy vyvolávajú alergické kožné prejavy — dermatitídy. nie sú však toxické. ako je jablčník obyčajný (Marrubium vulgare L.2 %). Spomína ju Dioskorides ako liečivú a jej pomenovanie balloté sa vzťahovalo u starých Grékov na všetky hluchavkovité rastliny. predovšetkým diterpén marubiín s číslom horkosti 65 000. Terapeutické upotrebenie baloty zaznamenalo veľké skoky. rozkonárenú stonku a protistojné.ASPARÁGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) sa pri ochoreniach dolných partií močových ciest alebo ako pomocný liek pri obličkových kameňoch. balota sa však vraj znovu objavuje ako liečivo proti dne — pakostnici a v ľudovom liečiteľstve vtedy ako nervínum. Historické záznamy o balote sú dosť chudobné. Hojná najmä v blízkosti ľudských sídlisk. Ako rastlina so silicou podlieha všetkým ustanoveniam o patričnej manipulácii: treba ju sušiť v tieni. ohradách a na úhoroch od nížin do podhorského stupňa. cholín.36-12. Vňaťová droga sa po usušení veľmi ponáša na vňaťovú drogu medovky lekárskej (Herba melissae). o toxických obsahových látkach nie sú však žiadne bližšie údaje a do úvahy prichodia najviacej saponíny. j. Špargľa nie je vhodná ako hlavné jedlo (má priveľa minerálnych solí). Navyše treba brať zreteľ na jej osobitne prenikavý pach a nedávať ju blízko materiálov. so štetinovitými listencami. Vyskytuje sa na rumoviskách. trochu drsne aromatický a trpkasto. Rastlina obľubuje pôdy s vyšším obsahom dusíka. strkať. pričom však už seriózne hodnotenie prof. Čerstvé výhonky sú oficinálne v homeopatickom liekopise. asi v júni až v auguste) je vňať — Herba ballotae (nigrae). 1882 hovorí. Krause ho odvodzuje od ballein a oys = ucho (genitív otos). rusky: MĚRNICE ČERNÁ Trváca bylina vysoká 30—100 cm. že jej pôvodné liečebné použitie je zastarané. vrúbkovano pílkovité listy. G. cukrovku. taliansky: Marrobio fetido. ale i tak varujeme pred nimi najmä deti. v prípade skladovania dávať do dobre zatvorených nádob a skladovať v tme. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: čierny jablčník Nemecky: Schwarznessel. pre odporný pach rozdrvenej rastliny. 57 . najmä nie pre menšie deti. vajcovité. Bobule pestovanej špargle sa pokladajú za toxické. lebo prítomné aminokyseliny hromadia v tele dusíkaté látky a bielkoviny. kvety červenofialové alebo biele.). Prof. ďalej silica. Predmetom zberu z kvitnúcej rastliny (t. anglicky: Black Horehoud. stachyóza a verbaskóza. Vo vňati baloty je veľa trieslovín (Madaus uvádza 9. pretože balota sa používala v očnom i ušnom lekárstve. ktoré ľahko prijímajú cudzie pachy. Usušená vňať si svoj odporný pach ponecháva. zoskupené do nepravých praslenov. pri cestách. nie sú jedlé.. pri močovom piesku a pod. usudzuje sa. Všestranný znalec staroveku Plínius nezaznamenal o nej nič podrobnejšie. plod je rozdelený na štyri tvrdky.

Lepšie je sušiť umelým teplom do 45 °C nie na slnku. alebo zavesiť za hlavnú stopku na špagát do tieňa. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . Sušíme dovtedy. 2—4 šálky denne. Zvonka sa upotrebúva na obklady proti lámke. Nitrátofilná drevina mierne vlhkých stanovíšť . Kvet poskytuje včelám iba peľ. ktorá však patrí medzi byliny. príp. resp. hojná od nížin po horský stupeň. ľahko sa rozmnoží a stane sa až húževnatou a nepríjemnou burinou. Pri zbere sa nesmú stláčať (ľahko sa zaparia). 2—4 g prášku. ktorá potláča rast kultúrnych rastlín. pričom sa dávkuje 1 lyžica na šálku záparu. je citlivá i na najmenšie V súčasnom ľudovom liečiteľstve sa droga používa ako sedatívum. (ČsL 4) 15 8 1 8 12 10 2(1) 20 II. preto ho hmyz málo navštevuje. 58 Na kvetovú drogu (Flos samhuci) sa vzťahuje ON 86 6213. ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené kvety. 30 16 2 16 12 12 3 15 . Sušenie si vyžaduje trocha rutiny: kvety treba rozložiť vedľa seba stopkami hore. listy protistojné. Ak sa balota prenesie s kompostom na pole. Ešte ten istý deň sa zdrhujú a preosejú cez hrubé sito. psia baza Nemecky: Schwarzer Holunder. Z tinktúry sa užíva 1—3 g na deň. Bežne sa zamieňa s bazou chabzdovou (Sambucus ebulus L. Ako droga mimoriadnej dôležitosti nakupuje sa kvet — Flos sambuci.). prípadne sa uskladní v dobre uzatvorených nádobách. pri stresoch a hypochondrických stavoch). resp. Pri sušení smú kvety iba sčasti zožltnúť. sídlisk.listnatých lesov. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky. nervínum (proti hystérii. ako je v opise Iné časti materskej rastliny a stopky hrubšie ako 1 mm Cudzie organické prímesi Preosiatie sitom č. operuje sa i sám. francúzsky: Sureau noir. maďarsky: Fekete bodza. parkov i rumovísk. Zemolezovité — Caprifoliaoeae (Loniceraceae) Ľudovo: bieda. plody sú guľaté čiernofialové kôstkovice. kvety biele vo viacramennom chocholíkatom vrcholíku. Balota čierna sa v súčasnosti u nás už dlhšie nevykupuje. preto sa ihneď odosiela do nákupne. španielsky: nillero. vzácnejšie strom s bielym stržňom v konároch.BAZA ČIERNA Sambucus nigra L. taliansky: Sambuco. kým vyschnú aj hlavné stopky. IV (hrubý prášok) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Množstvo vodného výťažku najmenej I. nepárno perovité. spazmolytikum a choleretikum. ischiasu a pod. rusky: BEZ ČERNÝ BALOTA ČIERNA Ker. na dobre vetrané miesto. Droga ľahko podlieha skaze. S krátkou stopkou sa odstrihujú čerstvo rozkvitnuté súkvetia (máj—jún). 5 % zápar (asi 20 minút vylúhovať). anglicky: Common Elder. nemá medovinu.

143. Kvet sa dávkuje 1. Attich. Čajoviny č. pomer zoschnutia je asi 8 : 1. 93. Tíšia aj bolesti trojklaného nervu. drogová norma ON 86 6238 sa týka kvetu bazy so stopkami (Flos sambuci cum stipite): Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zisťuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (zistí sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. maďarsky: Földi bodza. 207. 195. Droga má charakteristický pach a škrabľavú chuť. 152. 15 5 1 0. 97. ischiatické bolesti a migrénu. 236. Farebne podobné. 71.navlhnutie. organické kyseliny a kyselinu askorbovú (vitamín C) asi 340 mg v 100 g. antokyanové farbivá a sú mierne taxatívnym prostriedkom. 128. Sušíme na slnku alebo umelým teplom do 50 °C. Kvety sa BAZA ČIERNA používajú aj v kuchyni a ako koreninová prísada. Droga sa používa zvonka na obklady. 94. Čs. 95. výťažok je zložkou Passitu — roztoku (sedatívum). Plody sú čierne bobuľovité kôstkovičky.D 6). sacharidy. anglicky: Danewort. flavonoidy (hlavne rutín) — až 3 %. majú nepríjemné vedľajšie účinky (dávenie. so stopkami i bez stopiek.). 151. tvoria chocholíkové mnohoramenné vrcholíky. Species laxantes Planta. Rastie na stranách a okrajoch lesov najmä v stredných a vyšších stupňoch. 30 10 2 1 14 10 3 (+) Sambucus ebulus L. Species laxantes (je oficinálna aj v ČsL 4). stáva sa bezcennou. Kvety obsahujú silicu. Skladujeme ich v dobre uzavretých nádobách. 240. 65. Kvety drobné. hnačky a i. 79. 148. Čs. Species urologicae. Odstrihujeme ich i s hlavnou stopkou. príp. Detský čaj s rumančekom. Dávkovanie: 1 lyžica na šálku záparu alebo odvaru. 113. Dokonale suché plody čistíme vytriasaním na šikmej drôtenej ploche alebo na sitách. dobre znáša vápenaté podklady. francúzsky: Sureau yeble. 139. Predmetom nákupu sú aj plody — Fructus sambuci. rusky: BEZ CHEBDÍ BAZA CHABZDOVA -CHABZDA Trváca bylina s plazivým podzemkom. španielsky: Sauco menor. vnútorne na potenie a ako korigens v preháňavých čajovinách. vysoká 100—200 cm.5 14 10 2 II. drobné 59 . V homeopatii sa používajú čerstvé kvety miešané rovnakým dielom s listami a čerstvá kôra (esencia D 3 . Dávky drog nemožno zvyšovať. triesloviny. 118. uplatňovaným najmä v čajovinách na odtučňovanie. Plody obsahujú aj niektoré vitamíny. keď sú tmavofialové až čierne (august—september). Kvetnú drogu možno zameniť najmä s bazou čiernou. 98. 192. taliansky: Ebbio.5 g na zápar alebo odvar. ktorá je však ker alebo strom a kôstkovičky má čiernofialové s krvavočervenou šťavou. ružovkasté s červenými pernicami (tým sa líši od ostatných zástupcov rodu). 193. farmaceutický priemysel používa kvet do čajovín Reduktan (i plody). 184. Ak sa opätovne dosušuje. amíny. Species urologicae Planta a Pulmoran. sacharidy. Zemolezovité — Caprifoliaceae (Loniceraceae) Nemecky: Zwerg-Holunder. listy nepárno perovité s prílistkami. 15-20 g šťavy. 70. Nezrelé zelené plody môžu vyvolať zdravotné ťažkosti. 124.

Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal odvar z koreňov proti vodnatieľ60 ke. rovnaký diel vňate prasličky. H. Nerobil sa podstatný botanický ani terapeutický rozdiel medzi chabzdou a bazou čiernou. Kneipp pri nachladení. Dioskorides vedel. majú močopudný účinok. Na pohár studeného močopudného macerátu stačí pol čajovej lyžičky a pijú sa v priebehu dňa dve dávky.5 : 1. Zber dokonale zrelých plodov sa robí asi v septembri — októbri. sušia v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach v tieni. treba ich pokladať za toxické — poznáme otravy detí i dospelých. citrónovú. Vie sa. z čajoviny sa berie 1 čajová lyžička na zápar so 1/4 litrom vody a vypije sa polovica ráno a polovica večer. sušené majú podobné použitie ako koreň (Kneippova zložka čajovín): diuretické a potopudné.. preto sa vyvarujme samovoľného užívania. Pfänder. príčinou je asi živicovitá látka nachádzajúca sa hlavne v semenách (Frohne. pektín. Výťažok . Pri sušení treba zvyčajne použiť umelé teplo — asi 50 °C. V prípade potreby sa zberajú za zvyčajných podmienok a podobne sa materiál aj suší (kvet ako pri baze čiernej — pozor: ľahko sa zaparí). Korene podobne ako celá rastlina obsahujú chemicky neprebádaný horčinový princíp. Čerstvé korene voňajú ako syr.5 g na šálku odvaru. tvoria však oválnu metlinu a plody sú červené kôstkovičky (kvitne asi od mája do júna). Podobné sú ešte drobné kvety túžobníka brestového (Filipendula ulmaria (L.) Maxim. usušené sú bez pachu a chutia odporne horko a ostro. Homeopatická medicína používa čerstvú kôru a zrelé bobule. Kvety a listy sa používajú iba ojedinele. Sušenie si vyžaduje veľkú rutinu.BAZA CHABZDOVÁ -CHABZDA a páchnuce kvety má aj ker či stromček baza červená (Sambucus racemosa L. Možno ich sušiť aj umelým teplom do 50 °C. sliz a farbivá. V súčasnosti je koreň ako droga zastaraný prostriedok. pokladali ju totiž za liek proti všetkým chorobám. Pomer zosušenia je asi 3—3. D. S plodmi radšej neexperimentujme. Dávkujú sa opatrne — nemecký doplnkový liekopis uvádza jednorazovú dávku 2.) treba brať s rezervou. V Rumunsku plodmi farbili víno. Najprv sa zbavia zvyškov vňate a nečistôt a potom sa pozdĺžne rozrežú. Mierny močopudný prostriedok je aj lekvár (varí sa podobne ako slivkový). Predmetom zberu býva koreň — Radix ebuli.. saponín a silicu. jablčnú). Zvonka sú svetlohnedosivé. preto treba pri zbere dávať ich pozorne do plochých nádob. Korene sa vykopávajú rýľom v októbri. Okrem spomínaných častí sa používali aj listy a byle. Niekedy sa odporúča 3 % odvar. Chabzdu pokladali za liečivú už v staroveku. triesloviny.). Korene. že väčšie dávky čaju vyvolávajú závrate. porézne. kvety majú voľné korunné lupienky a bielu farbu. túžobník brestový je trváca bylina. pri zápaloch močového mechúra a pod. užívajú sa 3 lyžičky denne. koreňa ligurčeka a ihlice — z každého po 30 g. Odtrhávajú sa celé strapce so stopkami. Používajú sa zväčša čerstvé.). ovplyvňujú zvýšené vylučovanie žlče i potu a sú dobré pri vodnatielke. že bobule pôsobia močopudne. dávenie a pod. Známa je močopudná zmes Hrušková: plody chabzdy — 5 g. Ďalšie ľudové odporúčania (užívanie pri piesku v moci. Enz odporúčal šťavu z kôstkovičiek na výrobu atramentu. musia byť zdravé a dosť hrubé. Plody a kvety majú navyše ešte aj iné organické kyseliny a sacharidy. Homeopatia ich užíva čerstvé ako prostriedok proti kašľu. glykozidicky viazaný kyanovodík (sambunigrín). 1983). Obsahové látky drogy nie sú celkom preskúmané a ani účinky. octovú. a to v tenkých vrstvách (maximálne 15 cm). okrem toho organické kyseliny (valerovú. kvety na čaj a plody na výrobu lekváru (Roob ebuli). ostro chutiacu látku. dnu belavé. J. ktorý má postáť 12 minút (pijú sa 2—3 šálky denne). ako sa pokusne ukázalo. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. mierny laxatívny a pripisuje sa im potopudný. Plínius ju označoval ako ebulus (názov odvodený od gréckeho eú — dobre a boylé = rada). ľudové liečiteľstvo aj listy. Plody sa ľahko popučia a púšťajú šťavu. slúžili ako purgans a emetikum.

). vyššie pílkovité až zúbkaté. Liečivosť bazalky bola známa veľmi dávno. Dioskorides a iní. nie je však vždy isté. Hippokrates. proti horúčke a ako regulátor stolice. konvalinkového listu a i. Do kultúr v Nemecku sa dostala v 12. Hluchavkovité . Chabzda — kôra a plody.ako väčšina hlu- chavkovitých rastlín. španielsky: Albahace dulce. Oddávna je známe i použi- vanie vňate bazalky ako polievkového korenia.Lamiaeeae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bazalienka. List sa používal ako aromatikum. Z bazalky sa zberá vňať — Herba basilici (Herba ocimi citrati). Čajovina č. taliansky: Basilico. bazilikum Nemecky: Basilienkraut. Basilikum. Bazalka pravá . príp. rusky: BAZALKA PRAVÁ Jednoročná rozkonárená bylina vysoká 10—50 cm. Celsus aplikoval bazalku ako močopudnú a laxatívnu. či išlo práve o tento druh. 4 — 1 1 13 13 0.). 8 10 2 2 13 15 0. šťava pri ušných zápaloch a proti uhryznutiu hadmi i škorpiónmi.z čerstvých častí rastliny). V časoch rímskeho cisárstva sa tešila pozornosti aj ako korenina a okrasná bylina. bazilka. listy vajcovité.3 II. D 1 . Éterický olej sa bežne upotrebúva asi od 16.2 61 . čiernohnedé tvrdky. Spomínali ju Theofrastos. vôňou pripomínajúcu zmes hrebíčkov a ruží. Bežnejšie je vonkajšie použitie odvaru alebo liehového výťažku po macerácii . BAZALKA PRAVÁ BAZALKA PRAVÁ Ocimum basilicum L. na nakladanie uhoriek a inej zeleniny. že už vtedy bolo treba uvádzať na pravú mieru povery. Žltobiele až červené kvety v klasoch z nepravých praslenov.sa v zahraničí uplatňuje ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov s diuretickým pôsobením (napr. Zriedka sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. V stredoveku sa používala podobne ako v klasickom staroveku. v kombinácii s výťažkom z morskej cibule. sa v súčasnosti prakticky používajú iba vo forme esencie v homeopatii (dil. maďarsky: Baszalykum. stor. dolné celistvookrajové. horné listeňovité. do potravinárskych pást a údenín. Bazalka je teplomilný druh ázijského pôvodu. a to Droga má vyhovovať ČSN 86 6726 pre Herba hasilici: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti ako na materskej rastline Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenšie množstvo I. anglicky: Sweet Basil. V homeopatii sa uplatňuje čerstvá. Liečivosť bola taká velká. Zámeny pri zbere neprichodia do úvahy.slúži na natieranie pri ochoreniach kĺbov a pohybových ústrojov (reumatizmus a pod. stor. lebo rastlina sa u nás buď pestuje v črepníkoch. nervínum. Liehový výťažok sa dobre uplatňuje ako prostriedok na vzrast vlasov a proti lupinám (masáže). je medonosná včelárska rastlina. alebo rastie v prírode v najteplejších oblastiach. Jej kultúry a príbuzné druhy sa spomínajú už v sanskrtskej literatúre a v hippokratovských spisoch. plody sú čierne. francúzsky: Basilic commun. 67. ktoré opriadli túto typickú hluchavkovitú rastlinu.

ktorý možno upotrebiť pri zaparení — intertrigu. okrem toho je v droge asi 5 % trieslovín. Dioskorides pokladal aníz za vynikajúcu zložku proti jedových elekruárií. stor. mätou piepornou. Používa sa ako karminatívum. anglicky: Anis. plody sú visiace päťrebrové sivo páperisté dvojnažky. jej skladba kolíše podľa pôvodu rastliny (nemecká droga obsahuje v silici do 55 % metylchavikolu. Nachádzame ju však ako zložku prípravkov vyrábaných na Západe (s karminatívnym a spazmolytickým pôsobením). kyslý saponín. teda pred dozretím. 1.5 0. Necháme ich 4—5 dní zrieť a pozorne sušíme v tieni (umelým teplom do 35-40 °C). Ľudové je predovšetkým zložkou bylinných aromatických kúpeľov na osvieženie.). Iná kombinácia (spazmolytická a karminatívna) je napr. skladujeme v dobre zatvorených tmavých nádobkách. Pre obsah silice a trieslovín v droge sa niekedy pripravuje odvar (len krátko mierne povariť). pekne voňajú a ich vôňa prechádza aj do medu. 1. alebo možno užiť priamo 1—2 g prášku. 1550 sa dostal do Anglicka. chlorogénovú) a iné látky. Drogu — Fructus anisi vulgaris. pinén a ocimén). chronických zápaloch žalúdka (gastritíde). horné trojnásobne perovito strihané. pretože všetky sa na seba veľmi podobajú (najmä plody — dvojnažky). v ktorej hlavnou zložkou a nositeľom vône je anetol (80-90 % ) . U nás sa pestuje pre plody na poliach alebo v záhradách. Droga sa hojne používa v potravinárstve.5 1. 2—3-krát denne). Droga má silný korenistý a príjemný pach a chutí sladko aromatický. s archangelikovým 62 koreňom. bolestiach žalúdka. karminatívum a aromatické adjuvans v čajovinových zmesiach. trochu chladivú a slanú chuť. Anetol je na svetle nestály a mení sa na nie celkom neškodné kondenzované splodiny (dianetol a dianízoín). feniklom. Literatúra uvádza ešte prímes semien blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. Užíval sa pri mnohých chorobách. pri drobných kožných trhlinkách — ragádach. hlboko pílkovité. maďarsky: Illatos ánizs. v domácnosti do omáčok. s krídlatými vyčnievajúcimi rebrami. Od začiatku 14. Prv sa ordinovala pri vetroch. V poľskom liečiteľstve je obľúbená ako stomachikum. Plody zberáme postupne. že aníz a kôpor rastú pre kuchyňu a pre lekárov.5 2. pentózany (5-7 %). zápaloch močového mechúra a plynnatosti a zvonka na zapálené rany a ako kloktadlo. Niekedy splanieva. osobitne ako jemné korenie. Bohato kvitnúce okolíky slúžia ako výborná paša pre včely. kyseliny (kávovú. zápche. minerálne soli a bližšie neopísané glykozidy. II. zvyčajne v kombinácii s vňaťou pastierskej kapsičky. — dodával dychu vôňu. furfurol (3 % ) . ale v kombináciách.).anízoviek. najmä ako prísada do rybacích konzerv. Plody ďalej obsahujú olej (8 až 23 %). V oficiálnom liečiteľstve je droga už zastaraná a v našom farmaceutickom priemysle sa nepoužíva. sacharidy (3-5 %). Voňavkársky priemysel ju dáva ako prísadu do „ružovo-karafiátových" kompozícií. Odrezáva sa tesne pred rozkvitnutím (asi jún až september) a suší sa rýchlo v tieni ako bežná silicová rastlina. Najvyššie si cenil aníz z Kréty a z Egypta. tvári mladistvý výzor a uľahčoval ťažké sny. dnes zložka kvalitných francúzskych aromatických likérov . Druh pochádza z juhu. Plody jedovatej zelerovitej rastliny . chránenú pred škodcami. sa pestoval v Nemecku a okolo r.Apiaceae (Okolíkaté — Umbellife ) Ľudovo: bederník anižový Nemecky: Anis. kde sa uplatňuje silica. mätou piepornou a pod.tetuchy kozej (Aethusa cynapium L. Nebezpečná zámena je s plodmi bolehlavu škvrnitého (Conium maculatum L. flavonoidy. Aníz je jednou z najstarších liečivých rastlín sveta. 1980).5 1. Pomer zoschnutia je asi 2 : 1. Z obsahových látok je podstatná silica (priemerne 2-3 %. Kombinuje sa s rascou. Zelerovité . D l ) . výdatne medujú. francúzsky: Boucage anis. potom linalol. gáfor. Opatrným sušením sa aróma vňate stane jemnejšou a trvanlivejšou a nadobúda aromatickú. Patril aj do palety najslávnejšieho lekára staroveku Hippokrata (okolo r. prostredné perovito zložené.5 3. pričom sa neužíva samotná. Zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú bežné. keď dostávajú sivozelenú farbu (august— september). Pije sa 3 % zápar (po zaparení nechať stáť asi 15 minút — asi lyžica drogy na šálku horúcej vody.) sú tiež lysé. Homeopatické použitie rastliny a esencie je podobné ako alopatické (dávky: 3 x denne 10 kvapiek esencie. najviac u južných Slovanov a v Taliansku.).5 % ) . majú hnedozelené ostré brázdy a svetlé silné rebrá. 1 6 2 10 12 Iné časti materskej rastliny ako plody 1 3 1 10 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej 2. Dianetol sa novšie popiera (Kraus. ale až do 6 % ) . cineol. lebo ľahko opadávajú. dolné listy obličkovité. ako korenina. rumančekom. kondurangovou kôrou a i. rastlina sa listami podobá petržlenu.) BEDROVNIK ANÍZ ANÝZ VONNÝ Pimpinella anisum L. španielsky: Anis comun. lysé. rusky: — Jednoročná bylina s vretenovitým koreňom vysoká 30-50 cm. jeho prastaré označenie v arabčine bolo anysum (vedec- ký názov pimpinella dostal z latinského bipinella pre tvar perovito strihaných listov) a ako liečivý ho uvádzal už Pytagoras okolo r. 500 pred n. Drobné biele kvety v okolíkoch okolíkov. Strata na hmotnosti je asi 80 %. najmä v tráviacom trakte a v prieduškách (preto sa droga užíva aj pri kašli i čiernom kašli a pri spazmoch nervového pôvodu). Prípravky sa ordinujú pri poruchách trávenia vyvolaných liekmi (predovšetkým sulfónamidmi) a pri ťažkostiach spojených s odlúčením pri dojčení. ktorá uvoľňuje aj kŕče. bielkoviny (18 % ) . všetky s pošvami. Plínius vyhlasoval. taliansky: Anice verde. spazmolytikum (tieto účinky sú aj experimentálne potvrdené) a stomachikum. Rovnako dávno je známy anízový éterický olej.8 . Droga obsahuje predovšetkým silicu (až do 1. Droga sa liečebne používa pre ob- Na drogu sú podľa československého liekopisu (ČsL 3) a ON 86 6620 tieto požiadavky: Znak Akosť — najviac v % ČsL 3 1 3 1 10 10 I.najmä list (pripravuje sa z nej homeopatická urtinktúra a esencia dil. ktoré sú menšie. 400 pred n.

ktoré sú spravidla rovné a majú petržlenový pach a chuť alebo s boľševníkom borščovým (Heracleum sphondylium L.). Droga má aj dobré vetropudné účinky. ktorý celý nepríjemne páchne a korene majú ostrohorkú chuť a rastlina je jedovatá. z čeľade ciaceae. páperistá.124. BEDROVNÍK ANÍZ BEDROVNÍK LOMIKAMEŇQVÝ Pimpinella saxifraga L. Koreňová droga bedrovníka sa často zamieňa s koreňmi paštrnáka siateho (Pastinaca sativa L. 187. chuť. Dávkuje sa 1 —2 g na zapar niekoľko ráz denne (ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku vo forme záparu 1. sirupu Latol (laxans). Sláva bedrovníka siaha veľmi ďaleko. lomikameň. a preto je zložkou čajovin tohoto typu (Species pectorales).sah silice.). Pokladali ho za výborný prostriedok pri srdcových a ženských chorobách. Príbuzný smldník jelení (Peucedanum cervaria (L. najmä mliečnej u dojčiacich matiek. španielsky: Saxifraga menor.13. 186. Zelerovité . pasienky.5 g). 184. V mnohých prípadoch plní úlohu chuťového korigencia. bederníček. Preto sa vyskytuje aj na pieskoch. 10. na okraji hrubo pílkovité.123. čajoviny Pulmoran (expektorans). plná. strihané. žiaľ. Druhové pomenovanie saxifraga sa zložilo z latinského saxum + fragere. s pošvami. priemyselne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom Spofa. ktorá má podobné zloženie. väčší (líši sa najmä výrazne ryhovanou ostrohrannou byľou a podstatne dlhšími listami). stepných a polostepných stanovištiach a na výslnných miestach. ale vzťahoval sa aj na mnohé zelerovité rastliny a prenášal na rastliny s podobne formovanými listami vôbec — napr. silica sa vylučuje pľúcami a pôsobí priaznivo na ich činnosť ako mierne expektorans. dobre znáša sucho. hoci uprednostňuje medze. Bedrovník u Rimanov patril medzi pestované rastliny.Umbelliferae) Ľudovo: bedernica.118. anglicky: Bumet saxifrage. Aníz je zložkou čs. názov sa v staroveku neobmedzoval iba na niektoré druhy.) má vyvinutejšie okolíky a listy dva razy perovité. kvapiek Guanar a Ipecarin (expektoranciá). Plody sú vajcovité stlačené visiace dvojnažky. čo malo označovať 63 . na krvavec (Sanguisorba). Rovnako ako fenikel podporuje činnosť žliaz. francúzsky: Boucage saxifrage. Pomenovanie pimpinella má podobne ako aníz od bipinella. maďarsky: Haszos folditomjén. rusky: BEDRNÍK OBECNÝ Trváca variabilná bylina vysoká 20—60 cm. 190. ktorá má silné odhlieňovacie a odkašlávacie účinky. 134. sladká zelina Nemecky: Kleine Bibernelle. To už stačilo.) Lap. bedrinec. čo značí perovito zložené listy. Pri zbere koreňovej drogy treba všeobecne konštatovať. suché lúky a lesy do výšky asi 800 m nad morom. mierni nepriaznivé pohyby žalúdka a čriev. dolné sediace. Veľká spotreba anízovej silice (Oleum anisi) viedla k tomu. listy nepárno perovito zložené. že zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú veľmi časté. Biele kvety v okolíkoch okolíkov.127. že mnohé liekopisy povoľujú pod rovnakým označením aj silicu z plodov nazývaných hviezdicovitý aníz — Illicium verum Hooker fil. trebník. oficinálnej prsnej čajoviny Species pectorales. horné až čiarkovité. Silica s jednorazovou dávkou 4 kvapky má podobné účinky ako plody. Pre spazmolytické vlastnosti je aníz aj zložkou preháňavých čajovín. byľ jemne ryhovaná. pastiliek Pleumolysin (expektorans) a roztoku Protosan solutio (stomatologikum). pri črevných a žalúdočných kolikách pôsobí uvoľňujúco (spazmolyticky). 130. Čajoviny č. proti prílišnej polúcii a na účinnejšie oplodnenie. aby sa mu zaistilo čestné miesto medzi liečivými rastlinami a veľký odbyt. vajcovité. taliansky: Tragosellino becchino.Apíaceae (Okolíkaté . Na lomikameňový sa veľmi podobá b. V homeopatii sa pripravuje tinktúra s podobnými indikáciami. Rastlina obľubuje mierne kyslé ťažké pôdy. Všetkých bedrovníkov je asi 100 druhov. 191. zber koreňov možno robiť iba na vopred označených miestach.

03 Drogu tvorí podzemok i s koreňmi. 8 3 13 9. Chuť drogy je sladko aromatická. saponin. kozím). Najlepšie je dávať ju do dobre tesniacich plechoviek. lebo koreňová časť silne napúča. rusky: Bedrovník väčší je trváca bylina. miestami s trochu tmavšími bodmi. izobergapténu.Umbelliferae) Ľudovo: veľký bederník Nemecky. silica preniká do základného pletiva a rýchlo vyprchá. lomikameňového. väčšieho. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1. anglicky: Greater burnet saxifrage. b. krátko omyjú. Usušené korene sú hrubé asi ako brko. Koreň b. treba menovať predovšetkým silicu (asi 0. zvonka špinavo svetložlté až sivožlté. triesloviny.5 0. že v terapii sa nemusí robiť medzi nimi rozdiel. Zelerovité . dosahuje výšky 60—100 cm. španielsky: Saxifraga mayor. dnu žltkastobiele. Z ostatných obsahových látok si zaslúži pozornosť živica. mliečne. ktorá obľubuje kamenisté miesta a láme kamene. Rastliny charakterizujeme každú osobitne. maďarsky: Nagy fôlditomjén. Radix tragoselini. BEDROVNÍK VÄČŠÍ BEDRNÍK VĚTŠÍ Pimpinella major (L. Spolu s ním tvoria jednu drogu — Radix pimpinellae.4 % ) . 4 1. Radix pimpinellae minoris.) Huds. taliansky: Tragosellino maggjore. Liečivé účinky bedrovníka lomi- kameňového vyzdvihol prakticky až Linné.BEDROVNÍK LOMIKAMEŇOVÝ rastlinu. Ich obsahové látky sú také podobné. Zo starších rastlín sa v jeseni (október—november) alebo zjari (marec—apríl) vykopávajú podzemné časti — Radix pimpinellae (albae).5 13 6. nerozkonárené. hrubšie časti obyčajne po dĺžke rozrežú (aby sa urýchlilo sušenie) a rýchlo v tieni usušia. ľahko vlhne a napádajú ju škodcovia. pričom tento pach ostáva droge veľmi dlho. bedrovníkový koreň. ostrá a hrýzavá. Podľa Liebermanna sa v súčasnosti na farmaceutickom trhu nachádza jedine droga pochádzajúca z b. páchnu osobitne silno až odporne aromaticky. väčšom. spondínu a i. Byľ je 64 .05 II. lomikameňového netreba zberať oddelene od b. ČSN 86 6727 sa uvádza pri ďalšom druhu. Omytie musí byt' veľmi rýchle. sacharidy. V zmysle učenia o signatúre bedrovník sa stal presláveným prostriedkom proti močovým a žlčníkovým kameňom. upotrebenie a dávkovanie uvádzame pri b. inak Radix saxifragae.Apiaceae (Okolíkaté . väčšom. ktoré sa po vykopaní dobre očistia a príp. pektíny a z minerálnych látok soli draslíka a vápnika. hlavicovité. umbeliferón. v nej sa našlo dosť kumarínov — horký pimpinelín. ktoré podmieňujú liečebné upotrebenie drogy. mnohohlavé. Zriedka žiadaná vňať sa zrezáva počas kvitnutia byliny (asi v júni až v septembri) a suší sa bežne ako silicová.5 0. Grosse Bibernelle. Požiadavky ČSN 86 7018 na koreň — Radix pimpinellae: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Cudzie anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Obsah silice — najmenej v % I. Z obsahových látok. francúzsky: Grand boucage. Väčšina starovekých a stredovekých pochvál sa však vzťahuje na bedrovník väčší. predmetom zberu je zväčša varieta s osobitným pachom (tzv. Drogu koreňového pôvodu treba veľmi starostlivo skladovať. menšie množstvá izopimpinelínu.

s obsahom kumarínov BEDROVNIK VÄČŠÍ (pimpinelín.ostrohranná. najlepšie v plechovkách. Pomer zoschnutia je asi 2. Nový čs. viachlavicovitý.). droga — Radix pimpinellae (albae majoris). zápaloch hrdla a pod. prstienkatý. niekedy je rozkonárený. väčšieho i lomikameňového — Herba pimpinellae: Znak Inak sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Akosť — najviac v % I. uvádza sa medzi cudzokrajnými drogami.5—3 : 1. Drogy obsahujú predovšetkým zlatožltú silicu (výťažnosť je asi 0. tvorí spolu s predchádzajúcou súbornú drogu Radix pimpinellae. Druh rozšírený u nás na pôvodných a polokultúrnych až kultúrnych lúkach a vo svetlých lesoch s alkalickým až mierne kyslým substrátom od nížin po subalpínske stupne . lebo práve b. nebudeme mŕít!" Dodnes je v mnohých krajinách veľmi obľúbená (napr. Radix saxifragae magnae. ktorú ČSN 86 6727 platí pre sušenú vňať b. žalúdočnej čajoviny — Species stomachicae. ryhovaná. Z kvitnúcej rastliny sa niekedy zberá vňať (asi jún—september) — Herba pimpinallae. narýchlo omyť a ako silicovú drogu sušiť rýchlo v tieni. holá. triesloviny. zavádza sa do ČsL 4). kloktá sa pri angínach. keď sa zberajú podzemné časti a z nadzemných sa zachová len málo. ba ešte skôr. j. má tvar ako malá žltá repa. napr. Ako väčšina zelerovitých rastlín je ľudovo aj močo- pudným prostriedkom. Koreň je cylindrický. starší tmavší. droga sa dávkuje 0. saponíny. liekopis (ČsL 3) ju už ako oficinálnu neuviedol a do ČsL 2 sa zaradila ako paralelná (t. dobre zatvorených nádobách. umbeliferón a i. Bedrovníkový koreň je starý a cenný prostriedok proti chrapotu a katarom. Silica so saponínmi podmieňujú použitie na uľahčenie odkašlávania. nebudeme stonat. pričom obsahovou štruktúrou je takmer totožná s b. Ťažisko indikácií leží v oblasti expektoračnej a stomachickej. inde sa však z oficiálnej liečebnej praxe vylúčila. bergaptén. lomikameňovom možno vo všetkom vzťahovať i na tento druh. Podzemné orgány sa vykopávajú zo starších rastlín na jar (marec—apríl). Po vykopaní treba podzemné časti dokonale očistiť. vretenovitý. najmä v jeseni. lebo rýchlo vlhne a často ju napádajú škodcovia. Rastlina sa navyše preslávila i ako výborný prostriedok proti moru a na ňu sa zrejme vzťahuje známe české úslovie: „Pijme pivo s bobkem. koncový lístok nepárno perovitých listov je jednoduchý i trojlaločnatý. páchne osobitne balzamicky. jezme bedrník. Chutí aromatický a hryzavo ostro.5—3 g (pol lyžice) viacej razy denne na zápar. belavý. dutá. sacharidy. plnohodnotná. II. častejšie v jeseni (september—október).asi do výšky 1 800 m nad morom. častejšie však tvorí zložku čajovín. i tu je zámena veľmi ľahká. suší sa bežným spôsobom ako silicová. Drogu treba skladovať v tmavých. živice.4 % ) . Konkrétne omyly pozri pri b. lomikameňovom. plody sú dvojnažky. Ako pri všetkých zelerovitých rastlinách. Historické údaje o b. hnedastý.03—0. Droga vo farmácii pochádza skoro výlučne z divo rastúcich rastlín. lomikameňovým. Pre obsah horkých látok používa sa aj pri chorobách žalúdka. väčší bol slávnejší. 8 8 12 10 5 5 12 Stonky hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 8 65 . Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvý májový koreň (D1-D2). v Nemecku). nie náhradná) droga za známu myrhu (Gummiresina myrrha.

120. 141.požehnaný). napr.Asteraceae Ľudovo: bodliak požehnaný. príp. Antický starovek rastlinu poznal a v liečení používal pod názvom étera knikos. byľ pavučinovito vlnatá. s pichliačom zelinovým — C. taliansky: Cardo santo. Scop. Pri zbere. 30 kvapiek do pohára vody na kloktanie.).). lebo rastlina pichá a chlpy dráždia sliznice. Na rok 1986 sa jeho pestovanie odporúčalo. 2—3-krát denne). 6 12 4 2 10 15 .) Scop. aj po zaviazaní nosa a úst cítiť v hrdle a v hrtane bolestivé pichanie. stor. Na vonkajšie účely sú jeho dávky dvojnásobné. že bedrovník účinkuje na maternicu. lekársky slúžil ako jeden z hlavných prostriedkov proti pľúcnym chorobám a moru (benedictus . na pohár vody. kombinuje sa napr. listy podlhovasto kopijovité. španielsky: Cardo bendito. Pre bodliakovitý výzor sa vňať pri zbere zamieňa s pichliačmi (Cirsium Mill. a najmä sušení rastliny si treba vziať rukavice. Materiál sušíme v tenkých vrstvách v tieni na vzdušných miestach. Pokusmi na zvieratách sa zistilo. Rastlina sa dlho pokladala za starodávne atraktulis. oleraceum (L. a to aj viacej razy do roka.) — vzhľadom na pichľavý kalich kvetov. Čajoviny č. pichľavé. lekárskeho v dnešnom zmysle sa začína asi od 16. s tinktúrou nátržníka. V stredoveku b. ktorého listy a semená slúžili ako liek proti uhryznutiu škorpiónmi (v skutočnosti však išlo o požlt vlnatý — Carthamus lanatus L.) alebo Calcatrapa (C. benedicta L. že moderná systematika sa hneď nerozhodla na spoločnom pomenovaní benediktu a rastlina sa označovala ako druh rodu Centaurea (C. Druh pochádza z južnej Európy a Prednej Ázie. ostropes Nemecky: Echtes Benediktenkraut.. 147. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20—40 cm. Terminologické nejasnosti sa odrazili aj v tom. lanuginosa Lam.) Gaertn. vnútorné listene majú často dlhé rozkonárené tŕne. ktorý však má hladké listy a chutí jemne horko alebo s pestrecom (silybom) mariánskym (Silybum marianum (L. emend. francúzsky: Chardon bénit. ostnato zúbkaté. uplatňuje sa pri výrobe chýrnych benediktínok a v potravinárskom priemysle ako korenina. Bedrovník nemá nijaké vedľajšie nepriaznivé účinky. Z rastliny zberáme tesne pred kvitnutím bylinné vrcholy a listy (asi jún-júl). 3 8 2 1 10 12 II. BENEDIKT LEKÁRSKY BENEDIKT LÉKAŘSKÝ Cnicus benedictus L. Astrovité . Sušenie na slnku ČSN 86 6730 má pre vňať benedikta (Herba cardui benedicti) tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Osi hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I. žlté úbory s vonkajšími široko lupeňovitými listeňmi. 66 BENEDIKT LEKÁRSKY V súčasnosti sa rastlina dostáva viacej do likérnického priemyslu. Všeobecne rozšírené používanie b. Odřezáváme ich nožom alebo kosákom v dĺžke do 25-30 cm.). anglicky: Blessed-Thistle. maďarsky: Aldottbárcs (Benedekfu). 209.uvádza ČsL 2. U nás sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. Vňať sa užíva aj ako stomachikum a diuretikum (pol lyžice na zápar. sa používa bedrovníková tinktúra kúpená v lekárni. a preto sa niekedy užíva v kombinovaných prípravkoch na upravenie menštruačného cyklu (emenagogum).

vyššie dávky pôsobia dráždivo na obličky. j. uvádza sa aj vitamín B1 a kyselina nikotínová. kvalita drogy sa znehodnocuje. 219. maďarsky: Orvosi tisztesfii. 73. treba ju sušiť oddelene od ostatných.3 % ) . 74.ako žlčníková čajovina. Tehotným ženám sa nesmie podávať. V oficiálnej medicíne sa s drogou najčastejšie stretneme ako so zložkou žlčníkových čajovín. tvorbu tráviacich štiav a žlče.d o 5 : 1).). ktorý žil kedysi na úpätí Pyrenejí v Španielsku a ktorý ju vraj prvý liečebne používal. v hornej polovici bezlistá. pece- BETONIKA LEKÁRSKA ne (hepatopatia) a poruchách trávenia (dyspepsia). Za najkvalitnejší sa pokladá prvý a druhý zber (listy a vrcholky pred kvitnutím — asi jún až august). a tým sa droga znehodnocuje. resp. na Slovensku hojný. Podobné indikácie má aj homeopatia pre esenciu (dil. lesostepi. Pretože je začerstva lepkavá a má veľmi horkú chuť. Terapeuticky účinné látky reprezentuje silica (asi 0. ľahko vlhne a plesnie. lesný (Stachys sylvatica L. magnézia a vápnika. a preto treba pri ich zbere dávať dobrý pozor. ktorý však má iné morfologické znaky a nepríjemne páchne. 5 . na okraji tupo vrúbkované. t. a často si všímať aj drobné identifikačné znaky. anglicky: Betony. Plody sú tvrdky. Droga . Už ľudový názov dáva tušiť okruh zámen — sú to druhy rodu čistec. D 1).168. Protistojné listy sú podlhovasto vajcovité. Syn. Ľudové liečiteľstvo má pre benedikt veľmi široké uplatnenie: na povzbudenie nervovej činnosti. španielsky: Betonica. napr. alopecurus L. vňať paliny a mäty piepornej . slúži na posilnenie pri chorobách tráviacich ústrojov a pečene. Čajoviny č. jej amid. pri reumatických ochoreniach. francúzsky: Bétoine officinale. Droga ďalej obsahuje sliz a veľa solí draslíka.: Stachys officinalis (L. hepatoprotektívum) a s prísadou vo forme extraktu alebo tinktúry v dražé alebo v roztokoch ordinovaných pri chorobách žlčníka (cholecystopatia). BETONIKA LEKÁRSKA Betonica officinalis L. ktoré priaznivo ovplyvňuje pôsobenie horkého seskviterpénového dihydrolaktónu knicínu (niekedy stotožňovaný s centaurínom a považovaný za azulénovú laktónovú horčinu) a ďalšie horčiny germakranového typu (cca 0. Čerstvá šťava urýchľuje hojenie rán. choleretikum.. celkove ako prostriedok ovplyvňujúci látkovú premenu a i. pri chorobách so zvýšenou teplotou. Betonika má podľa Plínia názov od národa Vetonov. Droga chutí silno a trvale horko. ktoré pri sušení dozrievajú. orvosi bakfii. 67 . ako močopudný prostriedok. príp. ako antibiotikum ničiace grampozitívne baktérie a vírusy. stomachikum (podobne ako koreň horca — Radix gentianae). Uplatňoval sa najmä koreň. 1 až 1 a 1/2 lyžice na pohár vody a piť denne po 1/4 pohára pred jedlom pol hodiny.5 g drogy.4 . a to vo forme odvaru (0. Spravidla sa užíva v zmesiach s inými drogami.25 % ) . Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 (uvádza sa od 3 . resp.nie je možné. ďalšie zbery majú veľa byli.5—2. zakončená hustým valcovitým klasom karmínových kvetov z papraslenov. lúky a relatívne suché stanovištia od nížin po horský stupeň. najmä č. V primeraných dávkach nemá nijaké vedľajšie účinky. plod rasce. ako metabolikum pol pohára medzi jedlom). potom triesloviny (asi 8 % ) . podporuje trávenie. kvetov. taliansky: Betonica. byľ štvorhranná.Herba cardui benedicti. Droga sa užíva predovšetkým ako amárum. Všeobecne hluchavkovité rastliny sú si dosť podobné. Obľubuje svetlé lesy. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bukvica. 241. rusky: BUKVICE LÉKAŘSKÁ Trváca bylina vysoká 30 — 90 cm.) Trev. hnedá alebo lesná betonika Nemecky: Heil-Batunge. 78. ktorý čerstvý odporne páchne a vyvoláva dávenie. podzemok rebarbory. Antickí Rimania používali druh B. ako je Ungolen (cholagogum. červený čistec. rastlina mení farbu. hojný v južnej Európe.

fialovo žilkované. pri kĺbových ochoreniach s vňaťou čiernohlávku. v obryse vajcovité až objímavé. Krok o blene vyhlásil. plodov a pod. Najbežnejšie sa aplikoval Oleum seminis hyoscyami — blenový olej zo semien. Herba stachydis officinalis. Ďalej obsahuje neprebádané horké látky. rusky: Jedno. Rastlina sa v staroveku volala aj apollinaris podľa boha Apolóna. V staroveku. kvety po- merne veľké. francúzsky: Jusquiame noire. blen bol známy od najstarších čias ako liečivá a magická rastlina. pri liečbe dýchacích ciest. 1715 rastlina sa nepoužívala vnútorne.Droga sa hodnotí podľa dočasnej internej normy farmaceutického závodu (IN 5/82): Akosť — najviac v % Znak pre Herba betonicae Droga sfarbená ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný' v HCl I. že má prudké účinky. pestovali ho aj v kultúrach (Dioskorides opísal 4 druhy). malé množstvo silice a betaíny (asi 0. ktoré vôbec nespáchal. Sprevádza vidiecke sídliská a taktiež menej frekventované komunikácie s udupanou hlinou a rumoviska.). že má „jméno od Bělena. Dnes je zastaraná. jeho kvety so žltou. pije sa 1/2 pohára 1—2x denne. odrezáva sa i s prízemnými listami (jún—august). Až do r. že človek stráca schopnosť ovládať svoje myšlienky a je schopný sa priznať aj k takým činom. lebo vedeli. so žľaznatochlpatým kalichom zakončeným niekoľkými zubmi. vydávajícího výpovědi zvláště v léčení" a jemu bola vraj rastlina zasvätená. Vňať sa u nás pokladala za „zázračný prostriedok" pri urieknutí. Ľudovo sa tiež pripravuje tinktúra a víno s betonikou (užíva sa 30—50 kvapiek tinktúry alebo 25—75 ml vína 2—3 x denne). BLÍN ČERNÝ BLEN ČIERNY + Hyoscyamus niger L. Ľuľkovité — Solanaceae Ľudovo: čertova zelina Nemecky: Schwarzes Bilsenkraut. ktorý sa prejavuje tým. Predmetom zberu a nákupu u nás býva kvitnúca vňať — Herba betonicae. maďarsky: Beléndek. vňaťou myšieho chvosta a i. v oficiálnej medicíne ostávalo jeho použitie úzko ohraničené. plod je viečkatá tobolka. Preto pôsobí adstringentne. V stredoveku nahradzoval pri lekárskych zákrokoch chloroform.1 %). proti zápalom močových ciest a pri kataroch žalúdka a čriev. 68 Betonika nemá nepríjemné vedľajšie účinky.) je to č. napr. odvarom sa omývala tvár pri neuralgii. 1927 pripodobnil jeho účinky k ľuľkovcu zlomocnému. dosť hojne v teplejších oblastiach. na dolnom pysku nachovo bodkovanou korunou sú usporiadané do pretrhávaného klasu hustých nepravých praslenov a sú bez medoviny. recta L. ktorá sa uplatňuje ako v alopatii. orecha. Pripravuje sa z nej esencia. sylvatica L. zlej cirkulácii krvi a ochromení pohyblivosti údov. 10 2 0. predovšetkým triesloviny (až do 19 %). Materiál sa suší v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste prirodzeným teplom (do 35 °C). Známy bol aj účinok blenu na mozog.5 13 10 1 II.až dvojročná bylina vysoká 30-80 cm. lesného (S. Požiadavky na akosť listovej drogy — Folium hyoscyami — riadia sa podľa československého liekopisu ČsL 2: Znak Polámané a sčerneté časti listov Iné časti materskej rastliny Rozdrobené časti (liekopisné sito č. 3 — 5 g). žlté. okrem č. chutí škrabľavo a horko. Obsahuje podobné látky ako čistec. Po tomto období začal blen postupne prenikať do terapie. skorocelu. II) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Obsah alkaloidov — najmenej v % Akosť — najviac v % 3 5 10 1 14 20 10 0. možno piť aj bylinnú šťavu s medom (3 x denne čajovú lyžičku). Ľudovo sa uplatňuje predovšetkým ako prostriedok proti hnačkám. anglicky: Henbane. boha slovanského (keltského). V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. myšieho chvosta. Vňaťovú drogu skladujeme na suchých miestach. sťahujúco. taliansky: Guisquiamo.). Druh je viazaný na suché a teplé polohy do 500 m nad morom. ten istý odvar sa používa aj zvonka. 1/2 až lyžicu drogy na pohár vriacej vody a mierne variť 5 minút. Expektoračný čaj sa sladieva medom. Časté uplatnenie v ľudovom liečiteľstve majú aj spomínané druhy rodu čistec (Stachys L. rovný (S. nie príjemný pach. antiseptikum (na obklady) a dermatikum (omývanie pri nadmernom potení). Bylina kvitne v júni—septembri a rastie najmä na slnečných a krovinatých stranách. t. Príbuzné jednoročné odrody blenu majú inak sfarbené kvety a obsah alkaloidov je v nich nižší. Zvyčajná forma je odvar (asi 5 %. Suché kvety pichajú! Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Známy francúzsky fytoterapeut Leclerc r. Mal široký okruh upotrebenia ako zázračná bylina s opojnými účinkami lepšími ako ópium. španielsky: Beleňo negro. Listová droga sa často znečisťuje prímesou bylí. Droga sa častejšie kombinuje. sedatívne. listy tupo laločnaté. Podobá sa niektorým konopniciam. pri hnačkách s listom žihľavy. Oficiálna medicína drogu používa zriedka ako adstringens. j. Bylina tvorila nevyhnutnú zložku všetkých mastí čarodejníc a ľúbostných mastí milencov. 20 4 1 13 12 2 Betonika je dobrá včelárska rastlina. obracať ho netreba. má osobitný. ako píšu Plínius a Dioskorides. čo je medzi hluchavkovitými rastlinami zriedkavé. nátržníka husieho a s plodmi čiernej bazy. pre deti a mladistvých pri hnačkách 1—3 lyžice odvaru. Lekári sa ho však báli ordinovať.05 .

2: 1. uvádzaný v ČsL 2. Zber sa robí v čase kvitnutia rastlín (asi jún—august). materiál nesmieme nechať dlho na kope. Je veľmi citlivá na skladovanie. manna.Folium hyoscyami (prípadne celá vňať — Herba hyoscyami). Príbuzný a veľmi podobný druh . a to za zachovávania všetkých bezpečnostných opatrení. na potlačenie pohybového (motorického) nepokoja. Droga sa zberá osobitne. U nás sa vyskytujú dva poddruhy. neobracajme. blýskavé kvieťa. Nachádzame ju aj na polokultúrnych a kultúrnych lúkach. Rastie na mierne kyslých až neutrálnych hlinitých pôdach s veľkou vodnou kapacitou alebo na stanovištiach občas a dočasne zaplavovaných. bučín. blyšťok. taliansky: Celidonia minore. v tieni. Je bežná v stupňoch dubín. francúzsky: Ficaire renuncule. Nemecky: Fruhlings-Scharbockskraut. smrečín aj kosodrevín. krtičník menší. po puknutí sa z nich vytriasajú semená. podľa čoho dobre 69 . rúpové korenie. medzi ktoré ho niektorí botanici zaraďujú. Po odkvitnutí v pazuchách listov ostávajú rozmnožovacie pacibuľky. krvavník menší. Ak nemáme rutinu. rýchle. Sušíme ho oddelene od ostatných rastlín. zúbkaté alebo vrúbkované. sa mu nie veľmi podobajú. kvety žlté. dozrievajú v guľovité nažky so zobáčikom. O iskerníku obličkolistovom (Ranunculus thora L. Droga má omamný pach. najmä vo vyšších polohách.: Ranunculus ficaria L. do dobre zatvorených nádob. byle poliehavé až priame. BLYSKÁČ JARNÝ Ficaria verna Huds. Mate- riál sa najlepšie usuší pri umelej teplote (medzi 30-50 °C). orzaj. D 3-D 4). Pre ich Trváca bylina vysoká 10—30 cm. rusky: - ORSEJ JARNÍ Liečebne sa používajú predovšetkým listy . Droga je predovšetkým surovinou na izoláciu jednotlivých alkaloidov. je to však hrubšia bylina. v tenkých vrstvách. Korene sú sčasti niťovité. niekedy rozkonárené. že jeho jedovatou šťavou napúšťali Galovia svoje šípy. Terapeuticky účinné látky oboch drog sú prudko jedovaté alkaloidy — hlavný je hyoscyamín. ostrú a horkú chuť (nesmie sa ochutnávať). najmä v lužných lesoch a na tienistých miestach. ktoré sa nechávajú na slnku dozrieť. kvôli tomu sa v septembri odrezávajú nie celkom zrelé tobolky. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia. a to zvyčajne ako prostriedok proti astme.Ranunculaceae Ľudovo: babí blysk. Pomer zoschnutia je asi 6-7 : 1. Iskerníky a blyskáč dobre poznali už v antike. srdcovité až obličkovité. Náš liekopis ČsL 3 ho už neuvádza. Alkaloidy pôsobia silne na ústredné nervstvo. listy stopkaté. Niekedy treba zberať semená — Semen hyoscyami. uvádzané mnohými svetovými liekopismi ako oficinálne. Pomer zoschnutia je asi 1. Inak patrí na oddelené miesto. Iskerníkovité . slúžil po rozotieraní na miernenie bolestí (napr. rúpník. Po usušení je najlepšie ihneď ju odoslať do zberne. reumatických).kvitnúci tiež skoro z jari. sčasti kyjačikovité a zhrubnuté. rozhodne nie súčasne s nejakou nejedovatou rastlinou. na koreňoch nemá hľúzky a kvet obsahuje veľké okvetné lístky.). jednotlivé. lebo sa ľahko zaparí. celidon menší. Zber listov (vňate) môžu vykonávať iba dospelí. čočka. prípadne s hladinou spodnej vody aspoň 2 m pod povrchom. Syn. Celé konce byli odrezávame nožom alebo kosákom. ordinovaná podobne ako v bežnej medicíne (alopatii) blen a podlieha tiež predpisu lekára (dil. španielsky: Celidonia menor. alkaloidný obsah drogy je totiž v porovnaní s inými zdrojmi dosť nízky.BLEN ČIERNY veľkú jedovatosť môže drogu a prípravky predpisovať iba lekár. maďarsky: Saláta szironták. teda do výšky asi 1800 m nad morom. je záružlie močiarne (Caltha palustris L. pravidelné. anglicky: Pilewort. potom atropín a skopolamín. Blenový olej — Oleum hyoscyami. pri stareckej traslavosti (tremore) a rozličných kŕčoch. Iskerníky.) Plínius napísal.

zvonka sivý. intoxikácie sú zriedkavé — zväčša k nim dochádza u zvierat konzumujúcich krmovinu so značným podielom rastlín s jeho obsahom — seno už toxické nie je. príležitostne na kožné vyrážky. i. španielsky: Cicuta mayor. že pred kvitnutím je ho vo vňati málo (nachádza sa v koreni). svinská voš. všivák. šťava z koreňov zmiešaná s medom sa dávala na bradavice. Chutí slano a menej ostro ako koreň. Protoanemonín podmieňuje toxicitu mnohých z nich. Rastliny sa vtedy v gréčtine súborne nazývali batrachion. Už Dioskorides porovnával hľúzky na koreňoch s pšeničnými zrnami — keď ich odplaví príval. taliansky: Cicuta maggiore. čo si Rimania zlatinizovali na ranunculus. mäsitý. Koreň je hrubý asi ako brko. Podobne sa používa aj tekutý alebo suchý extrakt proti hemoroidom.Theofrastos i Dioskorides ho nazývali chelidonion to mikron (od chelidon . Pomenovanie menší lastovičník mal blyskáč veľmi dlho — tak ho nazýval aj Matthiolus (česky celidona menší alebo soupové korení. Farmaceutický zriedka. O najčastejšom — tradičnom ľudovom upotrebení najlepšie hovorí nemecký názov Scharbock . Vňať obsahuje na jar dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). byľ holá. no v ľudovom liečiteľstve i v homeopatii väčšmi používaná časť rastliny je koreň s vňaťou. pôvod dnešného českého 70 názvu je nejasný). že práve blyskáč. Robilo sa to prikladaním rozdrveného čerstvého lístia a koreňov alebo zasypaním konečníka práškom. ale čerstvý sa spracúva na výťažok . inak ešte saponin (fikarín). V homeopatii sa používa čerstvá vňať na prípravu esencie a má tie isté aplikácie. Zaujímavé je.skorbut.lastovička azda preto. rusky: - Jedno. trhá sa pred kvitnutím byliny (marec —máj). francúzsky: Grande cigue.extrakt a ten sa pridáva do masti (asi 15 % ) . že jeho prítomnosť vylučuje akumuláciu izochinolínových alkaloidov. obohacovala vitamínové kúry (iba v malom množstve ako korenistá prísada) alebo slúžila ako metabolikum. rastlina čeľade iskerníkovitých.BLYSKÁČ JARNÝ vedeli o jeho toxicite. ostanú v naplavenine a na budúcu jar z nich vyrastie nová rastlinka. zvyčajne sa nesuší. Vykopáva sa v jeseni (september). kde bezmála všetci zástupcovia obsahujú už spomínaný jedovatý laktón protoanemonín vznikajúci z glykozidového predstupňa a prechádzajúci ľahko do neúčinného dimeru anemonínu. Ľudovo sa dodnes teší veľkej vážnosti. počas kvitnutia rastliny má veľmi ostrú. Jej výťažok sa o. kyselinu fikarovú a trieslovinu. Používal sa zvonka na svrbivé svrabovité vyrážky. samozrejme. pričom sa vidí. liečebne overenú. nie je natoľko jedovatý — zrejme preto. na zastavenie krvácaní. Radix et herba ficariae (seu Chelidonii minoris). anglicky: Hemlock. Francúzsky liekopis aplikuje extrakt z drogy pri hemoroidoch a ťažkostiach podobného druhu a oživuje tým starú slávu jeho upotrebenia. potom príkru chuť. batrachos i rana značí žabu. ficaria sa vytvorilo podľa podobnosti hľúzok na koreňoch s chorobnými výrastkami (bradavkovité kožné útvary .až dvojročná bylina vysoká 100-200 cm. červenkas- . ako sa spomínalo v historikkom úvode. S blyskáčom to bolo však komplikovanejšie: gréckym lekárom bol známy . Vňať sa používa častejšie. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: rozpuk. všivec Nemecky: Gefleckter Schierling. rastúci aj u nás. zmiernenie bolestí a pod. Protoanemonín je látka iritujúca pokožku a jeho toxicita spočíva asi na inaktivácii SH-skupín enzýmov. maďarsky: Foltos burók. Čerstvá vňať oddávna slúžila ako zdroj vitamínu C na jar pri jeho nedostatku. ktoré sú v zástupcoch čeľade inak časté. aplikuje pri kožných ochoreniach. ojedinele sa suší bežným spôsobom (pomer zosušenia je asi 6 : 1). tiež však iba mladá a čerstvá. V lekárstve boh' vtedy oficinálne a uznával sa hlavne Hippokratov iskerník ázijský (Ranunculus asiaticus L. že rozkvitá s príletom lastovičiek). a preto Matthiolus v zmysle učenia o signatúre pripisoval blyskáču osobitnú moc pri liečbe hemoroidov. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ BOLEHLAV PLAMATÝ + Conium maculatum L. Rastlina sa dávala do zmesí jarných šalátov. Latinské označenie blyskáča (Ficaria verna) je historicky zdôvodnené.).kondylómy). bez pachu.

. na rumoviskách pri osadách. až priveľmi. všetky sú na spodnej strane listov ochlpené. Príznaky otravy skoro s klinickou presnosťou opísal Platón. Antickí lekári poznali bolehlav (koneion. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . okrem neho sú tu jemu príbuzné látky (koniceín. horné sediace. Druh rastie v húšťavách. prvý raz ho použili za vlády tridsiatich tyranov v Aténach (r. Koniín má podobné účinky ako indiánske šípové jedy — kurare.. potom rozpuk jedovatý — Cicuta virosa L. Ako liečivo sa často používala čerstvá šťava. bez stopiek (napr. tetucha kozia — Aethusa cynapium L. do ktorej sa asi primiešavalo ópium. s pošvami. podobajú sa mu všetky krkošky — Chaerophyllum L. Rastlina hojne rástla medzi Aténami a Megarou i na Peloponéze. Drogy i alkaloidy bolehlavu slúžili 71 . (majú celkom iný pach) a podobná halucha — Oenanthe L.toškvrnitá. celkove asi 3. Už vtedy bolo známe. Pre podobnosť možno bolehlav zameniť s čechricou voňavou — Myrrhis odorata (L. Kvety drobné. Dobytok. prv časté prímesi v aníze však už nie sú). metylkoniceín a i. biele.. plody sú visiace dvojnažky (podrobný opis plodov v ďalšom texte). rastie len na zamokrených miestach. najmä silicových rastlín. Droga chutí odporne slano a horko. Prežitie intoxikácie v gravidite má teratogénne účinky (vývin znetvorenín u mláďat). aníz je spravidla stopkatý. bravy zasa opačne. Pri zbere plodov — Fructus conii. ako aj jedovaté vlastnosti. ČsL 4 vylučuje jeho prímes v anízovom plode chemickou skúškou. Časté sú zámeny plodov — treba si všímať ich opisy. že na jed bolehlavu sa dá postupne navyknúť. 1760 a neskôr sa do terapie zaviedli aj jeho plody. sa odrezávajú celé vrcholce rastlín. 1.) Scop. Zámeny medzi rastlinami z čeľade zelerovitých sú časté.5 : 1. Na farmaceutické účely sa niekedy zberá vňať — Herba conii. kôprovníček — Mutellina Wolf zasa iba na vysokých horách. Plod má na priereze nápadne žliabkovito vykrojený výživný bielok (endosperm). na ktorej vyvolávajú svrbivé vyrážky. Alkaloidy sa výborne vstrebávajú sliznicami i kožou. cicuta). V staroveku poznali bolehlav aj ako popravný nástroj (Grécko a Perzia). ktoré zväčša patria do rovnakej čeľade (zriedkavou aj preto. Treba dávať pozor najmä na zámeny nejedovatých druhov s jedovatými. okolíky zložené z 8 — 15 okolíčkov. Z farmaceutického hľadiska sú plody ako droga zriedkavou. silicové kanáliky. Smrť nastáva ochrnutím dychu (pri plnom vedomí). Sú asi 3 mm dlhé a rovnako široké. hrubé byle sa odstraňujú a materiál sa rýchlo suší prirodzeným teplom. kroviskách.. najznámejší alkaloid je koniín. Po dozretí stoja proti sebe takmer polmesiačikovito. pôsobí ochromujúco na pohybové nervové zakončenia. dutá. sivozelené až hnedozelené dvojnažky.). vajcovito-gulaté. a to rovnako jeho liečivé schopnosti.) a r. 404-403 pred n. resp. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ Na lepšie odlíšenie uvedieme opis plodov bolehlavu: sú to celkom lysé. kde sa bolehlav už nevyskytuje. sú krídlaté a na okraji jemne poprehýbané. ale tým nebezpečnejšou prímesou iných. Vlastné medicínske použitie bolehlavu sa datuje asi od r. živých plotoch. pomer zosušenia je asi 5.5 %. ktoré majú prakticky všetky zelerovité rastliny. rebrá im rovnomerne vynikajú. Listy trojito perovito zložené. vôbec nemá (neobsahuje totiž vôbec silicu). kozy a ovce sú menej citlivé. Najdôležitejšou obsahovou látkou bolehlavu sú jedovaté piperidínové alkaloidy — najviacej je ich v plodoch (vo vnútornom oplodí. kvitnúce časti a listy (jún—júl). kde je osobitná koniínová vrstva). v tomto prípade je situácia niekedy dosť ťažká a najlepšie sa dá riešiť pomocou mikroskopických preparátov. 399 ním usmrtili Sokrata. že bolehlav netvorí súvislejšie porasty). spravidla na teplejších stanovištiach do 1 000 m nad morom. po dosušení v teple sa plody vytriasajú a nechajú bežne sušiť v tieni (čas zberu asi august—september). a preto sa ľahko rozpadnú. zápary zo zelerovitých plodov sa používajú najmä v detskom lekárstve a čaje sa pijú ako vetropudné.

majú na stonke i listoch tuhé drsné chlpy (preto sa označujú aj ako drsnolisté) a sú si navzájom podobné. ako majú vyzerať všetky rastliny patriace do tejto čeľade. taliansky: Borragine. indikovaná ako kedysi koniín. lebo alkaloidy sú prchavé. Netreba azda upozorňovať. rusky: BORÁK LEKÁRSKY BORAK LEKÁRSKY Jednoročná bylina vysoká 3080 cm. BRUTNÁK LÉKAŘSKÝ Borago officinalis L. 16 4 2 12 15—20 5 . preto treba dať pozor na opisy a vyobrazenia. Antika asi borák nepoznala. najmä ich najslávnejší lekár Ibn Sina. niekdajšie použitie pri rakovine je celkom neopodstatnené. že akékoľvek terapeutické experimenty s bolehlavom v ľudovom liečiteľstve sú zakázané a prípadné použitie je dôsledne vyhradené iba lekárovi. Sprengel (t 1833). Práve borák je z botanickej stránky vzorom. ich obsah v rastlinách značne kolíše a okrem toho majú nepríjemné vedľajšie účinky. D 4). priama. V homeopatii sa z rastliny pripravuje tinktúra a esencia (dil.). Vyznačujú sa komplikovaným spôsobom dávkovania. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: atlacier. Ako ČSN sa týka iba vňate (ON 86 6828): však napísal v jednom zo svojich diel vynikajúci nemecký botanik C. Druh pochádza z južnej Európy. i keď jeho pôvod sa bežne kladie do južnej Európy. radosť srdca Nemecky: Borretsch. s pôvabnými modrými kvetmi. pri duševných chorobách a pod. Zámena medzi nimi je veľmi ľahká a častá. anglicky: Borage. ktoré sa hojne používajú v ľudovom liečiteľstve a z toxikologického hľadiska. 8 2 1 12 15—20 3 II. byľ riedko štetinato ochlpená. Má nápadné modré alebo biele stopkaté kvety s krátkou korunnou rúrkou. maďarsky: Kerti borágo. kvety tvoria riedke závinky a sú s listeňmi. čo vari nebude presné. španielsky: Borratza. Bolehlav uvádzame najmä pre možnosť nebezpečnej záměny s liečivými zelerovitými rastlinami. na byli vajcovité. rastlina sa používa podobne ako v alopatii. Gurkenkraut. borák poznali Arabi. Dnes sú však zastarané. Dnes sa iba niekedy upotrebúva izolovaný koniín. z ktorej vyčnievajú tyčinky s neplodnou polovicou. Zo všetkých borákovitých je najznámejšia nezábudka 72 (Myosotis L. plytko vykrajované až celistvookrajové. Veľmi zriedka sa v nížinách pestuje ako zelenina a vo voľnej prírode splanieva. listy prízemnej ružice stopkaté.v minulosti ako upokojujúce prostriedky — proti kašlu i astme. francúzsky: Bourrache officinale. burák. napríklad čapíkmi (supozitóriami) s obsahom koniínu sa lekári pokúšajú ovplyvniť inak neutišitelné bolesti pri ochoreniach predstojnice alebo niektorých chorobách nervového pôvodu (neuralgie). sediace. oharková zelina. známy skôr pod menom Avicenna (žil Akosť — najviac v % Znak Ináč zafarbené časti drogy ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. Naši zástupcovia čeľade borákovitých sú byliny.

Tvrdenie bude však asi tiež omylom. obyčajná je v Čechách celkom chránená. francúzsky: Genévier commun. 25 1 1 20 6 0. „Vykiadzali sa ňou obydlia a zaháňali hady". a to v začiatočnom štádiu kvitnutia (máj-jún až september) alebo len listy — Folium boraginis. robí sa v rukaviciach (september—november). Okrem toho sú v plodoch sacharidy. maďarsky: Boróka.2 %) a azda i alantoínu — látky podobnej močovine. Pri manipulácii so suchou drogou treba trochu opatrnosti — suché kvety pichajú. rusky: . plody jej obsahujú v množstve asi 0. Niekedy sa vyrába aj borákové víno (obyčajnou maceráciou). Ľudové liečiteľstvo používa drogy pri ochorení dýchacích ciest.). v SSR nie. drevo obsahuje i trochu živice. Droga má aj vonkajšie použitie na hojenie rán. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvých listov. musí sa olúpať.5-2. ihlice dlhé až 2 cm. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1. čo sa prejavuje diuretickým účinkom. V ZSSR ho používajú na rozhojnenie včelej paše okolo úľov. hlavne v ľudovom liečiteľstve a homeopatii.5 73 . potom triesloviny (asi 3 % ) . B. Bratom borovičky je anglosaský gin a príbuzný je francúzsky geniévre alebo nemecký Steinhoger. niekedy viackmeňový. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 . ktorá sa zúčastňuje na stekuťovaní sekrétov z rán a umožňuje tvorbu nového zdravého tkaniva. a to pre schopnosť vylučovania potu. Široké a významné použitie pre plody našiel až stredovek. s rumančekom. anglicky: Juniper. zložená prevažne z terpénov (pinén. jadlovec.5 0. sacharidy a stopy silice.2—2 %. usporiadané v trojpočetných praslenoch. dozrievajú v treťom roku. Ako jej prvý výrobca sa uvádza Šebastián Laur zo Spišskej Belej. kvitnutie trvá približne mesiac.5 0. Pomer zosušenia sa pohybuje v zvyčajnom rozpätí. kvetu pagaštana. pretože sú citlivé na zaparenie. hojná i v subalpínskom stupni. Borák sa u nás kedysi hojne pestoval v záhradkách ako korenina a zelenina. kyselina askorbová. keď Arabi zaviedli slávne liečivo: borievkový lekvár — Roob juniperi. španielsky: Enebro. jalovec Nemecky: Gemeiner Wacholder. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej Anorganické prímesi Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. Vňať má osobitne príjemnú chuť — asi ako uhorky a podobný slabý pach. Rastlina sa pestuje hlavne preto. Liečebné upotrebenie rastliny nie je veľké. živice. napísal Plínius. Drevo zberáme iba na výslovnú objednávku — suší sa bežným spôsobom. reumatikkých ťažkostiach. borovička.0 g ako mace- Požiadavky na plodovú drogu uvádza ON 86 6610 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté. Najpravdepodobnejšie vyzerá zdôvodnenie talianskeho botanika L. Zber sa robí do vzdušných nádob. obyčajná. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chránenú pred svetlom a vlhkom. Palmu. listom ibiša. Zberá sa vňať — Herba boraginis. Najlepší zber plodov je ručný. V terapii sa využíva dráždivé pôsobenie silice na obličky.5 20 4 1 0. taliansky: Ginepro.). Na poli sa ľahko zvrhne na divú formu a stáva sa z neho burina. sabinén a i. Juniperus communis L. JALOVEC OBECNÝ BORIEVKA OBYČAJNÁ Úzko ihlancový ker. nenakupované — zberá sa vo februári—marci. O pôvode pomenovania boráka jestvujú spory. pretože ide o nesprávne prenesenie pomenovania boyhlosson na borák (Dioskorides ním označil borákovitú rastlinu smohlu modrú — Anchusa azurea Mill. Podstatnú časť účinných obsahových látok tvorí sliz (až 30 %). Z obsahových látok drog je liečebne najvýznamnejšia silica. drevo v tomto smere pôsobí slabo (dávka je 0. nechtíka.Fructus (Bacca) juniperi a zriedka drevo — Lignum juniperi. saponín. ďalej pri zápaloch močových ciest. kožných vriedkov. minerálne látky (najmä dusičnan draselný a soli vápnika). Plody modročierne galbulusy. horčiny. Plesnenia drogy sa netreba obávať. kvety dvojdomé. Materiál sa opatrne suší v tenkých vrstvách v tieni (teplotou do 40 °C). Významná je prítomnosť rozpustných kremičitanov (do 2.5 20 5 1 0. nedozreté plody Časti konárikov. na upokojenie a ako metabolizujúci prostriedok. dosahuje až 200 kg/ha a kvitne už asi mesiac po výseve. Cyprusovité — Cupressacea Ľudovo: borovec. Predmetom zberu a nákupu je u nás stále oficinálny plod . Zväčša sa používa ako protektívum. pri zápaloch sa kombinuje s koreňom kostihoja. kvety voňajú medom a chutia nevýrazne. ktorý má príjemnú uhorkovú chuť. na potné kúry. Tu sa pripravuje macerát (asi 8 %) alebo odvar.5 0. drevo iba v stopách. pôvodný je asi iba v južnom Španielsku. Z nazberaných plodov sa odstránia nezrelé a nevyvinuté.v rokoch 980-1036). ktorý sa po krátkom zavarení (3-5 minút) nechá stáť prikrytý asi 12 minút a vhodným spôsobom prikladá (prípadne sa prikladajú priamo čisté rozdrvené listy). vrstvia sa maximálne do výšky 20 cm. Zápar sa nechá stáť asi 15 minút a pijú sa 2-3 šálky denne.5 II. najmä pri kašli a krčných chorobách. Dnes plody tvoria surovinu na výrobu borovičky. Drevina so širokým ekologickým rozpätím. chronických vyrážok a popálenín. Drogy sa dávkujú vo forme záparu v množstve 2 — 3 g kvetovej drogy alebo 8 —10 g vňaťovej (listovej) drogy (1 a 1/2 až dve lyžice) na pohár až dva vriacej vody. ihličie a pod. že vzniklo z arabského abon a rach — otec potenia. Uprednostňuje suchšie pôdy na výslnných miestach. na obklady s listom skorocelu. že jej listy poskytujú chutný korenistý šalát.7 1 1 ČsL 4 15 0. kyselina askorbová. kvetom bielej hluchavky a so šípkami. slnečnice a s vňaťou komonice. organické kyseliny a triesloviny. 15 0. V staroveku sa občas používali červenoplodé a grécke druhy borievky a aj b. odvarom sa niekedy prifarbujú zeleninové konzervy. Kvitne asi v máji až v septembri. Je aj dobrým krmivom pre dobytok. Materiál sa najlepšie suší umelým teplom (do 35 °C). derivát purínu. Jeho mednatosť je vysoká. vňaťou repíka. Borievka má jemne aromatický pach a slabo korenistú chuť.5 0. ihličie a pod. prípadne kvet — Flos boraginis.

BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ . krivých konárov. ktorý sa po vylisovaní za studena používa predovšetkým v potravinárstve. sestry našej tatranskej limby (Pinus cembra L. Homeopatia má podobné použitie pre esenciu pripravenú z čerstvých plodov. že semená b. krvčistiacich. sú olejnatým potravinárskym orieškom (aj olejnaté semená limby sú jedlé) a nazývajú sa kedrové oriešky. anglicky: Mountain Pine. Plody sa uplatňujú aj vo veterinárstve.). ako ju tu nazývajú. maďarsky: Henye fenyo. Plodová droga je často zložkou diuretických čajovín. francúzsky: Pin nain. Používanie plodov je zhruba analogické. pumilio (Haenke) Franco Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: kosodrevina Nemecky: Berg Kiefer. Je málo známe. antireumatických a tzv. 10 1 15 7 2 II. hlavne diuretické. Plody šišky. ako sú Alpy. aj v ČsL 4 — Species diureticae. ale v kombináciách. Názov pinus je známy od starovekých Rimanov. Rastie v subalpínskom stupni na rôznych substrátoch. ktorá sa destiluje pomocou vodnej pary z ihličia a mladších konárikov. horskej sa v histórii zle pátra. Zámeny sú veľmi nepravdepodobné . 15 1 15 7 2 Ker alebo strom s poliehavým kmeňom i konármi. Čajoviny č. španielsky: Pino negro. zamladi vzpriamené. opadajú po 3—9 rokoch. 3. Obsahujú až 35 % výborného oleja. oddávna sa však z ihličia destiluje silica. taliansky: Mugo. rusky: . KLEČ HORSKÁ . ktorí ním označovali všetky ihličiny podobné borovici (Gréci ich rozlišovali lepšie). Majú aj dezinfekčné účinky. samčie v zlatožltých vajcovitých klasoch. vytvára samostatný kosodrevinový stupeň.KOSODREVINA BORIEVKA OBYČAJNÁ rát alebo zápar). Dávky pre dokonale zdravých na obličky a negravidné ženy sú 1 kávová lyžička drogy na zápar dva razy denne (ČsL 4 uvádza perorálne na zápar 0. že kosodrevina rastie vo vysokohorských oblastiach. ktoré sú na konci vystúpavé. listy — ihlice sú dlhé 5—8 mm. aká je oficinálna napr. Už názov rastliny hovorí. Oficiálna medicína na tieto účely pou- Borievkové drevo — Lignum juniperi — sa hodnotí podľa požiadaviek ON 86 7210: Akosť — najviac v % Znak Kusy dreva so zvyškami kôry Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 1. a to najmä v oblasti Tirolských Alp.KOSODŘEVINA Pinus mugo Turra subsp. 65. vyrastajú po dve. ktorý slúži aj na masáže alebo ako žalúdočný a vetropudný prostriedok. 102. odkiaľ má aj pôvod jej meno Mugo alebo Mugus. t. Kvety jednodomé. samičie tmavočervené. kedrové mlieko alebo kedrová sladká smotana 74 . Borovice vtedy používali hlavne na stavbu lodí. Pino pumilio. Drogy sa neužívajú samotné.5 g drogy v jednej dávke). Stade pochádza väčšina materiálu na silicu. južné a severné Tirolsko a Horné Bavorsko.živa silicu alebo jej liehový roztok. po dozretí v treťom roku ovisnuté. V ZSSR sa kedrové oriešky používajú v cukrárstve a konzervárenskom priemysle. j. sibírskej (Pinus sibirica L. Niekedy slúži aj ako diaforetikum a prísada do urologikkých. Pino montano. u nás Karpaty. Po b. metabolických čajovín. stomachické a aj ako cholagogum. vyvolávajú krvácanie. Názov kosodrevina je odvodený od kosých.). 169. Ich vyššie dávky a dlhšie užívanie poškodzuje obličky. denná dávka silice je 2—5 kvapiek. Dáva sa i do osviežujúcich kúpeľov (100 až 200 g na liter odvaru) a protireumatických aj iných prípravkov.

po oboch stra- 75 . limonén. Z limby sa vtedy pripravoval limbový olej. borka šupinovito odpadá.je bezfarebná tekutina s príjemnou vôňou. V stredomorskej oblasti sa podobne využívajú pinelky — pignolky čiže píniové oriešky. na plytkých pôdach aj na skalách. . ktorý sa po zaparení nechá stáť asi 20 minút prikrytý.3 na konci konárikov. (napr. 1640 kežmarský lekár Kristián Augustín de Hortis a vyrábal sa hojne všade na Spiši (Oleum seu Balsamum hungaricum). pijú sa 2—3 šálky denne. silno voňajúce karbonylové zlúčeniny nie sú bližšie známe. pri kolike. čierna — P.5 g eukalyptovej silice. zvonka na kúpele: 20 % zápar na 2 litre vody — vyliať celé do kúpeľa). 10 g liehu — na inhaláciu). ktorý vraj náhodou vynašiel slavkovský učiteľ Gašpar Donati r. Kvety jednodomé. ktoré sa používajú na natierame chrbta. Ihlice vyrastajú na konároch po dve. počas veľkého rozšírenia olejkárstva u nás. plody sú šišky a dozrievajú v druhom roku. boleniu zubov a i. Oleum pini pumilionis vyvoláva Pinus sylvestris L. 0. ČsL 4 má silicu oficinálnu. s rozpukanou kôrou. 2 g kosodrevinovej.inhalovať lievikom. olejnaté semená pínie (Pinus pinea L. Ihličie obsahuje aj triesloviny. prípravok so silicou kosodreviny je Inhalol pini (kvapky používané na inhaláciu pri kataroch dýchacích ciest alebo riedené s teplou Vincentkou 1 : 20 až 1 : 40) a roztok Inhalex.BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ .. sosna obyčajná Nemecky: Gemeine Kiefer. taliansky: Pino di scozia. Časté sú kombinácie silice s mentolom a i. maďarsky: Erdei fenyo. ktoré je miestami ľudovým prostriedkom s podobným použitím ako silica destilovaná vodnou parou (užíva sa vnútorne: asi 5 % zápar z ihličia. BOROVICE LESNÍ BOROVICA LESNÁ . stor. rusky: . organické soli a živice. Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: borovica. proti závratom. Súčasne sa jej dobre darí na vápencových bralách. na vresoviskách. reumatizme a pod. 1676. - Strom vysoký až 40 m. felandrén a rad ďalších — asi 25 významných zložiek. Oleum pini pumilionis — silica kosodreviny . V 17. miestami zasahuje aj do pásma bučín až smrečín.SOSNA získané rozotieraním semien vo vode. Za účinné sa ešte rátajú silvestrén a kadinén. Oproti terpentínovéj silici má výhodu v menšom obsahu dráždivého pinénu. Najjednoduchší spôsob aplikácie je pol kávovej lyžičky v štvrť litri horúcej vody . obyčajne v pásme dubín. anglicky: Scots Pine.5 g mentolu. samičie zelenkasté. Vynašiel ho vraj okolo r. samčie žlté. francúzsky: Pin sylvestre. Silica sa uplatňuje predovšetkým na inhaláciu pri ochorení dýchacích ciest.. stretávame sa s kosodrevinovým olejom ako s nevyhnutnou súčasťou olejkárskej výbavy. španielsky: Pino Silvestre. Všetky dráždia kožu.KOSODREVINA vonkajšie prekrvenie. slúžia na uľahčenie odkašlávania alebo do esencií na zlepšenie ovzdušia v uzatvorených miestnostiach a sálach. Výrobou týchto olejov u nás silne utrpeli porasty limby a kosodreviny. nositeľom vône je predovšetkým bornylacetát.). Oleje sa používali najmä proti „prsným ťažkostiam". pri chorobách dýchacích ciest. Upevňuje viate piesky a bežne sa pestuje ako úžitkový lesný strom. 0. má však dlhšie ihlice. znáša kyslé i zásadité substráty (pH 4—8). Sosna je nenáročná drevina. pŕs a pod. Jedia sa surové (chutia ako mandle) a zužitkúvajú sa aj v cukrárstve. výhonkov alebo plodových šišiek smrekov. smrekovca. Príbuzná je b. Nachádzame ju na suchých pieskoch. i na mokrých rašeliniskách typu vrchovísk. borovíc). hučaní v ušiach. pri nachladení. dávajú sa do kúpeľov. Pripravujú sa aj viaceré mazadlá či masti. Oficiálnym využívaním výluhov z kosodrevinového ihličia sa preslávili kúpele v Spišskej Belej (okres Poprad). opadávajú po 2 — 3 rokoch. v dolnej časti kmeň hrubý. okrem toho je prítomný pinén. sú lahodnou a výživnou pochúťkou. Silica kosodreviny patrí do skupiny ihličinových silíc (destilátov z čerstvého ihličia. jednotlivé alebo po 2 . Ostatné účinky má podobné ako silica z borovice lesnej alebo eukalyptová silica (pozri cudzokrajné drogy). Z kosodreviny možno celý rok zberať ihličie. Čs. nigra L.

najlepšie umelým teplom. vyvarené ihličie sa prikladalo na bolestivé miesta a obviazalo. boli to jednoducho latinské abies alebo grécke elaté a pinus . Sosna je dôležitá aj inak. Zber sa robí zásadne iba z vyrúbaných stromov. sa ním kŕmili kozy — ich mlieko potom pomáhalo proti tuberkulóze. ktorý horlivo zbierajú. Skladovať sa môže iba v dokonale zatvorených nádobách. lesná vlna vyrábala aj tak. čo sa podobalo borovici. Spracúva sa väčšinou pomocou destilácie na dve frakcie: prchavú — tvorí ju terpentínová silica (Oleum terebinthinae). spadkového i listového pôvodu a množstvo medovice závisí od klimatických podmienok. Podstatnú zložku všetkých tvorí živica. i keď podradnejšej akosti. pri lámke a pod. Neskôr sa z čerstvých borovicových ihlíc vyvarením v lúhu pripravovala tzv.SOSNA nách rovnako tmavozelené a väčšie šušky. Najvýznamnejším produktom ihličín je oleoresina = silico-živica-terpentínový balzam — Balsamum terebinthina. vydanie). Poskytuje im však tmel — propolis. ktoré sú veľmi účinné (oficinálne sú napr. Môže pochádzať z rozličných borovíc (je ich asi 80). Najlepšie drevo už vtedy poskytoval dub. Podľa starého ľudového receptu sa tzv. Názov terebinthina — dnešný terpentín. ako bieliaci prostriedok (dáva sa napr. že sa asi pol kg čerstvého ihličia namáčalo deň v dvoch litroch studenej vody a potom asi hodinu sa povarilo. upravuje a používa sa najmä v technike. Predmetom zberu sú konce konárikov — jarné výhonky. z európskych je to najmä P. sosna bola u nich pitys agria. Používajú sa na prípravu osviežujúceho a vitamínového nápoja. veľmi krátko sa zavarí 500 až 1 500 g mladých pupeňov na 2—3 litre vody a odvar sa vleje do kúpeľa teplého asi 34° C. U nás je však ich zber zo živých stromov zakázaný. a to v marci—apríli. čo bolo poruke.BOROVICA LESNÁ . Výťažky sú vnútorne veľmi dráždivé a poškodzujú obličky.) Karsten). V staroveku sa na ihličiny hľadelo prakticky: drevo tvorilo stavebný materiál a bralo sa to. Liečebné použitie borovicových pupeňov je zriedkavé.všetko. lesná vlna. Borovica meduje zriedka. v nemeckom liekopise. vredových mastí. ktorá sa ešte ďalej čistí (Oleum terebinthinae rectificatum) a neprchavú. ktorý sa pokladal za dobrý liek proti rakovine a bol obľúbený pre svoj osobitý pach. príp. ale nie všetky sú vhodné na získavanie balzamu. Veľmi aromatický živicový pach a horkokorenistú chuť majú aj ľudové používané pupene zo smreka obyčajného (Picea abies) a z jedle bielej (Abies alba Mill. Istejšie sú ako prísada do kúpeľov pri nervových a reumatických ťažkostiach.3 % silice s obsahom dráždivého pinénu a horčiny s kyselinou askorbovou. kedysi toto pomenovanie bolo vyhradené len pre produkt z ostrova Chios (cyperský balzam).). príp. ako píše Theofrastos. Materiál sa môže aj sušiť — rýchlo. aby sa zachovala vôňa. Zber sa robí iba za slnečného počasia. niektorých náplastí. Gréci však lepšie rozlišovali ihličiny. rozvarené ihličie sa dávalo do kúpeľov. Kvitne asi v máji a dáva veľké množstvo peľu. Terpentínová silica sa používa predovšetkým ako známe rozpúšťadlo lakov či farieb. Včely ho zbierajú iba pri nedostatku. Surový produkt sa čistí. Získava sa narezávaním dreva. sylvestris L.. hrubšie a vajcovitého tvaru. Niekedy tvorí súčasť tzv. Pri prípadnom jarnom zbere výhonkov treba dávať pozor aj na smrek obyčajný (Picea abies (L. bez živice. 6. ktorou sa plnili hlavnice pre chorých a obkladali údy postihnuté reumatizmom. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. Drevá sa prísne triedili a borovice ostali na stavby a na palivo. Používali ho preto chorí i zdraví a slúžil napr. ďalej asi 0. ktorú tvorí najmä živicovitý zvyšok — kolofónia (Resina colophonium). aj na parfumovanie dychu — rímske ženy ho pili ako univerzálne dezodorans. med je tzv. do vyvárky bieliz- 76 . keď sú konce konárikov pokryté striebornými obalmi. O mäkké stavebné drevo nebola v Grécku alebo v Itálii núdza. je známy oddávna. Turio pini sylvestris. ktorý ich má menšie.

dezinfikovať a hojiť. ČsL 4 uvádza ako oficinálny čistený terpentínový olej — Oleum terebinthinae rectificatum. Plody sú šikmo vajcovité struky. na byli striedavé. koncový najväčší. Bôbovité — Fabaceae (Motýlokveté . rastlina. Pre obsah pinénu dráždi kožu. preto je vhodná ako zložka mastí. ktorou sa hoja bolestivé miesta. Kolofónia má podobné vonkajšie použitie. ktorú nemožno odoprieť antickým chirurgom. preslávený Čs. Už názov rastliny vraví o jej liečebnom poslaní. živo sa uplatňovalo najmä učenie o signatúre.ne. Druh obľubuje suché stanovištia. žltá ďatelina. Droga skladovateľná — všeobecne platné zásady pre vysušenie na vzduchu do 5 % Pôvodná. Listy v prízemnej ružici. francúzsky: Anthyllide vulnéraire. maďarsky: Nyúlszapuka. To sa zhoduje aj s latinským vulneraria (vulnus = rana). niekedy dvojfarebnými kvetmi. nevedeli sa zbaviť určitých chýb v liečiteľstve a väzeli aj v zajatí mágie a povier. úročka. byľ oblá. solník. 11. mydiel a pod. do rany alebo o ničení choroboplodných zárodkov chemickými prostriedkami. Medzi ne patrí aj bôľhoj. chlpatá. sediace v pazuchách 3—7-laločnatých listeňov. preto možno uplatniť len všeobecné kritériá: Kvalita Znak Vlhkosť Prímesi (každého druhu) Farba a vzhľad Poškodenie škodcami a ich prítomnosť I. Zámena rastliny pri zbere nehrozí. je veľmi nápadná a známa. všetky čelistvookrajové. nemeckým Wundklee — t. Znáša aj vápencový podklad. Nerozmrvené časti 5—10 % Mierne zmeny. Čajovina č. rusky: - Trváca bylina vysoká 5—40 cm. bylinné výťažky čistiť. purpurovými. Pestuje sa tiež ako krmovina („žltá ďatelina"). drogová norma dosiaľ nevyšla. anglicky: Kidney-Vetch. žlťák Nemecky: Gemeiner Wundklee. u nás rastie iba spomínaný b. náplastí a mazadiel proti reumatizmu a pri neuralgických bolestiach. podlhovasto vajcovité. ktoré sú až dodnes vážené právom či neprávom v ľudovom liečiteľstve. chorvátskym ranocelna. málo rozkonárená. lekársky. ktoré sa líšia okrem iného aj farbou kvetov. väčšinou však technické.).Papilionaceae) Ľudovo: skalák. neriedená silica spôsobuje až ťažko sa hojace rany. riedke. Napriek všetkej obratnosti. 68. preto sa pestovalo liečenie pomocou liekov: chladivé lístie malo mierniť zápalové procesy. Je jedným z druhov charakteristických pre sladké lúky. Dokopy je asi 30 druhov bôľhojov. úročník. Sčasti rozmrvené Droga nepoškodená. taliansky: Vulneraria. Pri chirurgických zákrokoch jestvovali iba slabé dohady o zábrane vniknutia infekcie napr. nepárno perovité. BOĽHOJ LEKÁRSKY BÔĽHOJ LEKÁRSKY ÚROČNÍK BOLHOJ Anthyllis vulneraria L. j. Pre silné dráždenie sa dnes nahrádza v inhalačných prostriedkoch kosodrevinovou silicou. vo vyratúvaní sa stretávame s mnohými bylinami. Vyskytuje sa v niekoľkých poddruhoch. bielymi. ktorý sa získava najmä z druhov rodu Pinus. Ľudové „rady" na vnútorné upotrebenie pri niektorých chorobách vonkoncom neodporúčame — silne dráždi obličky. Súkvetie tvoria zdanlivo koncové hlávky so žltými. španielsky: Vulneraria. najmä svahy a okraje lesov na plodných pieskoch a hnedozemiach. prítomnosť škodcov vylúčená 77 .

5 minút na veľmi miernom ohni a prikryté. Čo do množstva je najviacej bidezmozidického hederasaponínu C (asi 4 % ). kožné zápaly. pomliaždeniny. Kvety zelenkasté. vňaťou očianky. Na juhu sa pne brečtana rozrastajú do značnej hrúbky a kedysi sa z nich vyrábali čaše. kde ho vysádzajú. z ktorých sa pili lieky pri rozličných zápaloch. pričom sa dožije aj 200 rokov. ktorý ľahko prechádza v monodezmozidický a-hederín s vysokým hemolytickým indexom (= 15 000). ktorá sa užívala ako liek. básnik. zimolez Nemecky: Gemeiner Efeu.: Ajuga chamaepitys (L. ľahko drevnatie. napomáha vylučovanie bakteriálnych toxínov a škodlivých produktov látkovej premeny. možno ich sušiť aj na slnku. pôsobí pritom sťahujúco a dezinfekčné. Z literatúry poznáme prípady otráv — predovšetkým detí. U nás sú priotrávenia bobuľkami veľmi zriedkavé. Väčšinou sa však používa zvonka: na obklady. Sušený bôľhoj sa oddávna pil ako náhradka za pravý ruský čaj (kvet i list) a často sa kvôli tomu kombinoval s listom jahody alebo maliny.).5-6 : 1. potom sacharidy a minerálne soli. a podobný význam má aj helix od helissó = krútiť. cintorínoch. ktorá sa používa podobne ako alopatické prípravky. preto ju treba včas skosiť. popínavý je u nás jediným zástupcom čeľade aralkovitých rastlín. Dosť často sa vyskytuje aj v parkoch. alebo ide o Anthyllis hermannie či dokonca podľa mienky nemeckého botanika Sprengela o celkom inú bylinu . Neskôr upadol do zabudnutia a potom prešiel do ľudového užívania ako prostriedok proti tuberkulóze. vňate stavikrvu vtáčieho. Z narezaných pňov vyteká gumoživica. krmiva. Aralkovité . saponíny. usporiadané v okolíkoch. Trhajú sa ručne alebo špeciálnymi kovovými hrebeňmi. Pomer zosušenia čerstvého materiálu je asi 4. na omývanie či obklady. na vymývanie mokvavých a páchnucich rán. repíka. triesloviny. Do čajovín sa vhodne kombinuje — interne s podzemkom pýru. Nie je však celkom isté. s úbormi arniky.druh Chamaepitys trifida Dumort (syn. obľubuje tieň. nehojace sa rany (vredy predkolenia a pod. Rastlina obsahuje predovšetkým saponíny (do 5 % — ich hemolytický index je asi 1 000-1 500 v 1 g listov). depuratívne pôsobenie. Sušia sa rýchlo. Čaj zo sekanej drogy sa zvyčajne pripraví ako zápar alebo odvar (variť max. skorocelu a i. V súčasnosti má najvýznamnejšiu úlohu ako krmovina. pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. Neskôr sa rastlina stala symbolom uznávaných básnikov a jej pomenovanie možno odvodiť z gréckeho aédón = spevák. V homeopatii sa z čerstvých výhonkov pripravuje esencia (dil. čo podmieňuje predovšetkým obsah saponínov. Výluh slúži aj ako vlasové kozmetikum. Ako kultúrna bylina sa bôľhoj často zaraďuje do osevných postupov najmä na suchej. úbormi nechtíka či rumančeka. na múroch. omývanie. Podľa predstáv starých Grékov sa vencami z brečtana zdobil boh Zeus s členmi svojej družiny. a preto dostal aj prívlastok lekársky. genín hederasaponínu C je tiež hederagenín. Je všeobecne známy a pri zbere jeho listov neprichádzajú do úvahy nijaké zámeny. resp. vždyzelené dlhostopkaté listy. Dakedy ho pestujú aj ako izbovú rastlinu. antocyaníny. ktorý má genín hederagenín a cukrové zložky tvoria po jednej molekule glukóza a arabinóza.). aby si zachoval pôvodnú farbu a nestratil aromatický pach. Genín hederasaponínu B je kyselina oleanolová — podobne ako tymianový saponín materinej dúšky a má rovnaké cukrové zložky ako hederasaponín C. . zbehovček trojklaný (zbehovec úzkolistý). izoramnetín). Materiál sa suší v tenkej vrstve na vzdušnom mieste. rusky: Ker so stonkou dlhou aj 20 m. k nemu opäť vracajú. líček. piesčitej i vápenatej pôde. Známy je hederakosid hederasaponín A. častejšie sa spája však s keltským hedea = povraz (pre tvar stonky) či s gréckym hedra = sedlo. na plodných konárikoch celistvookrajové. Rastlina u nás reprezentuje iba nepatrný zvyšok treťohornej kriedovej kveteny. Ak rastlina prestarne. aby sa vyberali iba svieže a nie celkom rozvinuté kvety — iné totiž pri sušení nadobúdajú nepekný hnedastý odtieň a rozpadávajú sa. pretože sa upevňuje korienkami o skaly. na kloktanie pri ochoreniach ďasien. Druh rastie divo v tienistých lesoch a na skalách. D 1). Ako dobré suché i zelené krmivo je veľmi vhodný najmä pre horské oblasti a hojne sa pestuje na Balkáne a v strednej Európe. náhrobky i domy a stromy. zápaloch mandlí a pod. pri kožných poraneniach. B. podľa možnosti čo najrýchlejšie.. Droga — Flos anthylidis (Ros vulnerariae) sa skladuje v dobre zatvorených nádobách. obsahové látky nie sú celkom prebádané. Kvitne až od sedemdesiateho roku svojho života (v septembri až novembri). po 15 minútach scediť a po prefiltrovaní piť). vinúť. na pníčkoch laločnaté. Vytvára tu dostatok zelenej hmoty. či Plíniov anthylis je náš bôľhoj. potom hederasaponínu B. Z obsahových látok rastliny sú dôležité flavonoidy (kvercetín. vňať — Folium (Herba) hederae helicis. že brečtan je všade a ničí sochy. ktorá neúčinkuje na každého človeka rovnako. s kvetmi trnky a pod. listom brezy. Tieto obsahové látky sú rozložené v celej rastline. sliz a triesloviny. farbivá . túto vlastnosť brečtana už antika pokladala za nepríjemnú a Plínius si ťažkal. Dnes sa medicína — najmä na Západe — i liekopisy. 78 kvetom bazy čiernej. zvonka napr. myšieho chvosta. poskytuje monodezmozidický p-hederín. zberajú sa v čase kvitnutia rastliny (od mája do júna až júla). steny.v ránhojičstve. súborne sa nazývajú hederakosidy (z chemickej stránky majú triterpénový charakter). skôr sa stretávame s dotykovou alergiou na hviezdicovité chlpy mladých výhonkov brečtana alebo s podráždením pokožky zapríčineným čerstvými mladými listami. trhajú sa na jar alebo v lete (jún—júl). osobitne však v plodoch. Liečebné použitie majú celé hlávky súkvetia bez stopiek. Modročierne bobule brečtana dozrievajú na jar a sú prudko jedovaté. Plody mali uplatnenie ako dáviaci alebo laxatívny prostriedok. kempferol.Araliaceae Ľudovo: bľušť. V súčasnosti sa liečebne používajú listy. V súčasnosti je bôľhoj skoro výhradne záležitosťou ľudového liečiteľstva. Ľud si ho obľúbil aj ako náhradku za ruský čaj. francúzsky: Lierre grimpant. napomáha vylučovanie moču a povzbudzuje črevnú peristaltiku. Treba však dávať pozor. Plody sú čierne bobule dozrievajúce až na jar (marec—apríl). BREČTAN POPÍNAVÝ BREČTAN POPÍNAVÝ + Hedera helix L. Dávky drogy možno dvojnásobne zvýšiť. fytoncídne pôsobiace látky a čerstvé listy miestne dráždivú látku helixín. Rastlina obsahuje ešte horké glykozidy. maďarsky: Repkény borostyán. dávky: 2 — 3 lyžice kvetov na 2 poháre vody — pije sa 1/2 až 2/3 pohára 2—3 x denne. za účinnejšie sa pokladajú listy laločnaté.) Schreb. taliansky: Edera. Rovnaký odvar sa používa aj externe.xantofyl. anglicky: Ivy. španielsky: Herba. Kvitne v máji—júni a poskytuje včelám veľmi dobrú nektárovú pašu. má celkový vplyv na látkovú premenu v organizme — metabolické.

Novšie sa jej začal pripisovať protirakovinový účinok v začiatočnom štádiu ochorenia. ex Fr. ovisnuté konáre husto posiate žltými živicovými žliazkami. vyššie dávky môžu vyvolať veľmi nebezpečnú otravu. feniklom i s koreňmi sladkého drievka). ktorý ocenila a preverila i oficiálna medicína. resp. Ako sa zistilo. Kvety v jahňadách — samčie po 2—3 na konci konárov. starším zležaným navážkam a príležitostne osídluje piesky a kremičité horniny. maceruje za studena asi 8 h v šálke vody — pije sa po dúškoch cez deň). Pôsobí na krvný obeh (podľa dávky rozširuje alebo zužuje cievy a súčasne spomaľuje srdcový tep). Z navŕtaného kmeňa brezy na jar pred nasadením listov vyteká sladká brezová šťava. tablety a používajú sa i v aerosólovej forme. zvonka sa aplikoval ako prostriedok na rany a pri parazitárnych ochoreniach. Niekedy sa dávajú do čajovín (napr. 1897. Má výborné rezbárske drevo a je dobre známa aj včelárom.) Pilát. Čajovina č. Strom so vzpriameným kmeňom a bielou lúpavou borkou. Na kmeňoch starších briez sa často vo veľkom množstve vyskytuje huba ryšavec šikmý — Inonotus obliquus (Pers.5 až 6. je nenáročný na ekologické podmienky. rusky: - BŘÍZA BĚLOKORÁ BREZA PREVISNUTA Brečtan má dôležité miesto medzi saponínovými drogami — pôsobí expektoračne. Wolff. plstnatej — Betula pubescens Ehrh. španielsky: Abedul. Droga. jej výťažky sa uplatňujú v priemyselne vyrábaných prípravkoch proti čiernemu kašľu. Vzhľadom na toxické pôsobenie je jeho upotrebenie bez lekárskeho dozoru nebezpečné a zakázané. samičie kratšie. brezové víno alebo „šampanské". na povzbudenie činnosti pečene a žlčníka (pri žlčníkových bolestiach zapríčinených kamienkami sa pol čajovej lyžičky drogy — t. Dragendorff a i. maďarsky: Közönséges nyír. dvojito pílkovité. Zber listovej drogy možno robiť aj z príbuznej b. j. v terapeutických dávkach nemá nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. ale má i antispazmotický. Medzi mimoriadne dôležité a nakupované drogy patria listy. Breza patrí do palety prastarých ľudových liečebných prostriedkov. Z liečebného hľadiska možno použiť všetky taxóny b. Sandbirke. Druh dáva prednosť veľmi kyslým a kyslým pôdam (pH 3.vážne sa tým poškodzujú stromy. Listy deloidné. 206. keď sa experimentálne potvrdil a dokázal silný močopudný účinok odvaru. s anízom. zdrevnatených . francúzsky: Bouleau blane. asi 1 g.). taliansky: Betulla. bez jahniad. Weissbirke. Breza veľmi rýchlo rastie a na pôdu nie je náročná.BREČTAN POPÍNAVÝ Betula pendula Roth Brezovité — Betulaceae Nemecky: Hängebirke. ktorá už dávnejšie upútava záujem vedcov (Kriegel. Zavarená s vínom (2 polievkové lyžice na štvrť litra bieleho vína) je prostriedkom proti žalúdočným a črevným kolikám. supozitóriá. Celú rastlinu treba preto pokladať za jedovatú. Zberajú sa len svieže. spolu s listom podbeľa. Vedecky podložené užívanie siaha do r. anglicky: Silver Birch. ľahký sedatívny a protiedémový účinok. Na severe sa šťava pije ako občerstvujúci nápoj a skvasená ako tzv. Kedže kvitne v apríli až v máji a včelám poskytuje hnědavý peľ i tmel — propolis. U nás sa nesmie získavať . Výťažok z nej účinkuje ako tonikum a antiflogistikum (prípravok Befungin — ZSSR). previsnutej. vňaťou pľúcnika. a ich krížencov. ktorá je ľudovým prostriedkom na ošetrovanie vlasov. dne. List sa ľudovo používal nielen ako expektorans.0). Plody sú krídlaté nažky. ale aj pri reumatizme. dávkovanie: plná kávová lyžička na šálku horúcej vody (3-krát denne). brečtan máva rozdielnu účinnosť podľa stanovišťa a sorty. je zdrojom jarnej paše. na bočných konárikoch. pri spastických bronchitídach — liekové formy sú kvapky.

Čajoviny č. ako je Species diureticae Planta (pomocný liek pri chorobách močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. Nedosušená droga sa však zlepuje a plesnivie. ČsL 4 má drogu ako oficinálnu. 74. španielsky: Bonetero. končisté.prítomné rozličné kyseliny. živica. resp. a to v apríli až v júni (auguste). maďarsky: Csikos kecskerágó. Ostatné časti rastliny — brezové pupene (Gemma betulae) alebo destiláciou získaný brezový decht (Pix betulae) . Zber je rýchly — treba iba dbať. 23. Druh často nachádzame v kroviskách a v drevitých zárastoch. Častejšie sú kombinácie napr. najlepšie ručne (v pevných rukaviciach zdrhovaním). Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. bradavičnatý má čierne . 103. antireumatických a dezinfekčných čajovín. hojný zástupca listnatých lesov a krovín od nížin po horský stupeň asi do 1 500 m nad morom. Rezanie stromom neškodí. kvôli lepšiemu vylúhovaniu sa odporúča pridať na hrot noža sódy bikarbóny — užíva sa 2-krát denne). vajcovité. 70. Bršlenovité — Celastraceae Ľudovo: kňazské čiapočky. saponíny (3 %). európsky má po dozretí jedovaté biele semienka upevnené v „kvadrátkach" na dlhých stopkách. 104. potom sú Na listovú drogu — Folium betulae sa vzťahujú požiadavky ČSN 86 6416: Znak Listy sfarbené inak ako sviežozelene Iné časti materskej rastliny Stopy jahniad Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 80 Akosť — najviac v % I. diuretický efekt vyvoláva silica a flavonoidy (obličky sa pritom nedráždia). francúzsky: Fusain d'Europe. no zatiaľ čo b. drobno pílkovité. pôsobenie čajoviny je potopudné. 65.b. 66. Droga má slabý hemolytický účinok. jej amid. anglicky: Spindle-Tree. 1 — — — 0. Species urologicae Planta a do odtučňovacej čajoviny Reduktan. Zber rezaním konárov musí povoliť lesná správa. 92. majú dosť podobné plody. Listy sa užívajú vo forme záparu (1—2 polievkové lyžice na šálku. 64. rusky: BREZA PREVISNUTÁ BRŠLEN EURÓPSKY častí. zriedka strom s hladkou zelenosivou kôrou.„kvadrátkami". 152. 71. Bršlen je jediný zástupca čeľade u nás i v Európe. minerálne látky. BRSLEN EVROPSKÝ + Euonymus europaeus L. kvadrátky Nemecky: Europäisches Pfaffenhiitein. taliansky: Fusaggine. aby bol bez prímesí. európsky a b.5 12 5 II. ale u nás nie sú podmienky na ich získavanie (zber pupeňov je priam nežiadúci). Listy lysé. Kvety s nenápadnou zelenkastou korunou. Drogu po usušení možno vyčistiť na site s okami asi 6 x 6 mm. Naše dva bežné druhy . pre bunkový metabolizmus dôležitá kyselina nikotínová. kyselina askorbová (vitamín C). Z terapeutických obsahových látok treba spomenúť silicu (asi 0.). 62. ČsL 4 žiada minimálne 30 hemolytických jednotiek saponínov v 1 g drogy. značné množstvo flavonoidov — hlavne hyperosid (2 % ) . s kvetom lipy a čiernej bazy. 5 3 2 1 2 12 7 Ker. Pridáva sa i do čajovín Betulan. 235. ale lámanie konárov áno. bradavičnatý (E. 156. celkom ukryté v oranžovom miešku. dezinficiens močových ciest). verrucosus Scop. 109. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1 (v jeseni 3 : 1). 237. 78. triesloviny.majú síce tiež liečebné použitie. 154. Sú vďačným objektom na zácvik mladým zberačom — ťažko sa drvia a nezaparujú sa.05 % ) . dozrievajú na karmínové štvorpuzdrové tobolky so semenami ukrytými v oranžovom miešku. Väčšina zástupcov rastie v subtrópoch alebo v trópoch. 14. b. Listy sú u nás zvyčajnou zložkou močopudných (saluretických). je typický štvorlaločnými tobolkami .

B. Obsahové látky spomínaných drog nie sú veľmi známe. čo sa tu myslí skôr ironicky. Z nášho druhu sa niekedy zberajú plody — Fructus euonymi. príp. ktoré je skoro nepórovité a vhodné na kreslenie. obsahuje aj gumy. Otravy plodmi majú skrytý. Vtedy láka včely. v najväčšom množstve zastúpený evonín) a ešte neznáma látka. Zástupcovia čeľade majú podobné spektrum obsahových látok ako bršleny. drobné a jemnejšie výrobky i palice. ktoré obsahujú viacero alkaloidov s povzbudivými účinkami (napr. latinský názov vychádza údajne z gréckeho eu — dobre a onoma = meno. verrucosus) obsahuje o. špáradlá na zuby. potom horúčkou a obehovými poruchami. Spolu s listami boldovníka. mäty a pod. Niektorí včelári však popierajú jeho význam. Tanzánii a Somálsku. aj výťažky z očianky alebo z lipkavca. žlčníka alebo pri poruchách trávenia. Štruktúrne podobné alkaloidy sa izolovali aj z iných koreňov zástupcov čeľade (Trypterygium wilfordii). vychýrenosť. na obuvnícke kolíčky (cvoky). sú zložkou prípravkov indikovaných pri nešpecifických ochoreniach pečene. Pomenovanie rastliny (bršlen — brslen) sa nevyskytuje iba v slovanských jazykoch. Okrem glykozidov náprstníkového typu (digitaloidov). ale aj do pušného prachu. drevo sa bežne používalo na rezbárske a sústružnícke práce. Ker kvitne v máji až júni. Liehové výťažky používa homeopatia pri kolikovitých hnačkách a pečeňových poruchách. Drevo je tvrdé a ťažké. hnačky). Spomínané rastlinné časti ako drogy sú obsolútne (zastarané). látku podobnú oleuropeínu (pozri olivový list) a iridoidénu (pseudoindikán aukubínového typu). evobiosid a evomonosid. pôsobia insekticídne. má ho napr. bradavičnatý (E.) je ker rastúci v horách južnej Etiópie. že listy majú mierne preháňavé účinky a plody nevýrazne pôsobia na srdce (podobným spôsobom. niekedy oficiálna aj v alopatii. bradavičnatý má v koreni viacej gutaperče ako b. Navonok sa prejaví po 15 — 16 hodinách prudkými poruchami tráviacich ústrojov (koliky. z jeho odporne horkých semien sa prv lisoval olej.semená ukryté len napoly v červenom miešku. aj rumunčina a i.. z tuhého a hustého dreva. Dužinaté plody bršlenu rozširujú vtáci. Kôra má dokázané cholagogické a mierne laxatívne pôsobenie. ktoré rady žerú miešky a semená potom vyvrhujú v chuchvalcoch. Otravy zvierat i ľudí (aj dospelých) boli časté. Droga sa užíva ako psychoanaleptikum. Bršlen je možno ker budúcnosti. Rastlinu poznali už v staroveku. lebo niektoré druhy páchnu a sú jedovaté. európsky a je jedovatejší. ako náprstníky). potom alkaloidy (v semenách asi 0. Poznáme aj nepríjemné stavy tokárov dreva. a preto aj figuruje v súpiske liečivých rastlín. Extrakty sú 81 . Drogu z neho tvorí kôra — Cortex euonymi. experimentálne sa dokázalo. účinkujúcich na srdce a alkaloidov. a tým možno vysvetliť niekdajšie používanie plodov bršlenu proti všiam a svrabu. vyrábali naši predkovia úhor. Pre tieto účinky sú niekedy v cudzine zložkou priemyselne vyrábaných prípravkov. aglykón je digitoxigenín a cukrové zložky tvoria ramnózy a glukózy).gutaperča. vhodné napr. Nápadný oranžový miešok budí niekedy detskú zvedavosť. Prítomné sú ešte horké látky. za najdôležitejšie sa pokladajú digitaloidy (evonosid. Plody európskeho druhu bršlenu (nazývané tiež Fructus tetragoniae) slúžili kedysi ako oficinálne proti nepríjemnému hmyzu a svrabu (za nositeľa účinku sa pokladá horká látka triacetín). najmä červienky. B. dlhšie sa neprejavujúci (latentný) priebeh. Známa kata jedlá (Catha edulis Forsk. ktorá znižuje krvný tlak. kôra — Cortex euonymi. živicovité farbivá a dôležitá je aj koreňová kaučukovitá látka . Najpoužívanejší a najdôkladnejšie preskúmaný je bršlen rastúci najmä na Floride (USA) — E. ktorí spracúvajú bršleny na drobné výrobky. dnes máme už menej údajov. listy — Folium euonymi. v Keni. preto sa v ZSSR pestuje a skúma sa aj u nás. Pestuje sa pre listy. Pre obsah príbuzného aukubínu takto pôsobia napr. Bylinožravce sa bršlenu vyhýbajú. atropurpureus Jacquin. efedrín a katín). i. ktoré po celý deň odletujú s dosť veľkým množstvom sladiny a peľu.1 % — Polyestery C15-polyalkoholu. ktoré asi reprezentujú súbor toxických BRŠLEN EURÓPSKY látok. sú tiež rovnako toxické.

Plody sú guľovité modročierne oinovatené bobule. rusky: — Kríček vysoký 30—50 cm. vajcovité.. anglicky: Bilberry. ktoré dozrievajú podľa nadmorskej výšky 82 .6 40 II.0). myrtové jahody. Blauneere. rašeliniskách.5 Pri zbere listovej drogy hrozí zámena s listom čučoriedky barinnej — Vaccinium uliginosum L. v tenkých vrstvách (3—5 cm). ale neznáša hlinité. husto rozkonárený. Pred sušením sa odstránia všetky nečistoty a materiál sa suší rýchlo. Za priaznivých poveternostných podmienok poskytuje skorú výdatnú znášku medu. Pre špecifickú účinnosť a toxicitu varujeme pred svojvoľným užívaním bršlenov v liečiteľstve.25 1 17 3 0. hafery. že chráni lesnú pôdu splavovaním a podporuje tvorbu humusu na nevápennom podklade. v lesoch na veľmi kyslých až kyslých pôdach (pH 4. maďarsky: Fekete áfonya.5 30 ČsL 3 1 0. Kvety s guľovito krčiažkovitou zelenoružovkastou korunou. čičoretka. 6 2 12 6 1 0. ktorá však rastie na horských lúkach a má celistvookrajové listy a väčšie i svetlejšie plody. čierna jahoda. Vňať sa odstrihuje alebo odrezáva kosákom a suší podobne. Osídluje ľahké aj ťažké pôdy.6 40 I. BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . Čučoriedka je ešte dôležitá tým.5-6. Poznáme dokonca „čistý" čučoriedkový med.8 II. taliansky: Mirtillo. Listová droga — Folium myrtilli sa hodnotí podľa ČSN 86 6425 Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny alebo listy sfarbené inak ako na rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predchádzajúceho) Obsah arbutínu — najmenej v % Na plody sa vzťahuje ON 86 6615 a ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Listy z materskej rastliny a pod.5 2 17 5 1. nelesklé. listy opadavé. 12 4 12 9 1. čičeretka. Za zámenu treba rátať aj list brusnice pravej. čiernice. niekedy trochu končisté. Čučoriedka kvitne asi v apríli — máji. umiestnené v pazuchách listov.5 0. španielsky: Mirtilo. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: boruvnice. Veľmi hľadanou surovinou sú tmavomodré oinovatené bobule.25 I 17 3 0. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Látky extrahovateľné vodou — najmenej I. vo vyšších polohách aj v júni.toxické a ich dlhšie užívanie má za následok poruchy psychiky. Druh rastie na vresoviskách. srdcovej činnosti a trávenia. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1 (zber: júl— august).ČUČORIEDKA BORŮVKA ČERNÁ BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . francúzsky: Airelle myrtille. drobno pílkovité. 1 0. myrtovky Nemecky: Heidelbeere. Obľubuje nevýživné piesky. Listy sa v máji až v októbri zdrhujú z bezkvetých konárikov.ČUČORIEDKA Vaccinium myrtillus L. 2 0.

ČsL 3 má jednotlivú dávku na zápar 5 g. koreňom čakanky a pod. 12 Iné časti materskej rastliny ako listy: zle sfarbené listy Cudzie organické prímesi (rastlinné a pod. rusky: - substráty (pH 4. Čs. Zberajú sa ručne alebo hrebeňmi. nevýrazne podvinuté.43.Vacciniaceae) Ľudovo: bruslinky. Pripravuje sa studený macerát i zápar až odvar zo 7-10 g plodov. plody okrem cukrov a plodových kyselín farbivá. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % I. kyhančie. Syn. červené borievky. Sú zložkou čajoviny Tormentan. listy obrátene vajcovité. tento okrasný ker rastie zväčša na cintorínoch a v záhradách. španielsky: Mirtillo rojo.).27. aby sa nepripiekli). 44. kvety zvonkovité.. vňaťou jastrabiny. vyskytuje sa ako lesný druh od nížin až do alpínskeho stupňa. kožovité. 28. 108. vyberá si iba veľmi kyslé až kyslé 4 2 3. vína.8 6 3 1. 39. ibaže b. užívanej pri letných hnačkách. Plody sú červené bobule. Farbivá plodov slúžia na výrobu prípravkov na regeneráciu očného purpuru (zvyšujú aj ostrosť zraku). kým sa nevytvorili plody. 25. 20. Steinbeere. prípravky dovážame.(júl . taliansky: Myrtillo rosso. Cowberry. 21. Druh nie je náročný na živiny ani na vodu. B. Listová droga obsahuje predovšetkým triesloviny. ani jedna čajovina však nenahradí inzulín! Plody patria medzi najzdravšie druhy ovocia. francúzsky: Airelle rouge. biele až ružovkasté. s listom orecha. chutia príkro sladkohorko a majú nepríjemný pach. kyhanka.5-6.) Avr. II. flavonoidy a glukokiníny znižujúce hladinu cukru v krvi. Ich dávny názov vacci6432. Plody možno sušiť . 18.8 83 . Ich stanovištia sú rovnaké. Čajoviny č. BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSINKA OBECNÁ Rhodococcus vitis-idaea (L.26. je zámerným falšovaním.najlepšie umelým teplom do 45 °C v rúre (pozor však. červené jahody.0). 17. lebo sa ničia porasty. keď sa robí odvar (variť na miernom ohni celkom krátko). Pre deti sú vynikajúcim prostriedkom proti hnačke a dietetikum. Pre obsah vitamínov slúžia aj na podporu rastu detí a zvyšujú odolnosť proti chorobám. na kloktanie. pri dyspepsii a pod. vitamíny (komplex B a C) a provitamín A. maďarsky: Voros áfonya. oplodím fazule. 24. príp. nikdy nie čučoriedkovými kombajnami. 22.) Anorganické prímesi (piesok a pod. brusnice. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Diabetan so spoľahlivým pôsobením. ba až vzácna. obyčajná je zameniteľná za čučoriedku obyčajnú . Vo veľkom sa zberali aj brusnice. kompóty a pod.40. kyselinky Nemecky: Preiselbeere.Vaccinium myrtillus L. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité .Buxus sempervirens L. 19.možno použiť aj pri hnačkách. teda vo výškovom rozpätí asi 2 000 metrov. Falšovanie sa ľahko pozná — listy sú iného tvaru.) Vlhkosť Obsah popola (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah arbutínu v droge — najmenej v % 6 2 1 13 4 2 13 Vždyzelený ker so vzpriamenými konármi. Na listovú drogu sa vzťahuje norma ČSN 86 Znak Zámena s krušpánom vždyzeleným . 23.: Vaccinium vitis-idaea L. najmä pri zbere listovej drogy. 34. Častejšie sa používajú pri cukrovke (kombinujú sa napr. sú vhodné na šťavy. Pomer zoschnutia je asi 8 : 1. obyčajná je miestami vzácnejšia. 32. 216.5 -3 g (pol lyžice) na zápar . mušty. Zber lesných plodov sa na svete robil odpradávna. Pre pomerne vysoký obsah trieslovín listy majú protizápalové účinky. flavonoidy pôsobia mierne močopudne.koniec augusta). vysoký 10—20 cm. Kronsbeere. Dávka: 0. gastritídach.

5 %). chutia lepšie zavárané. že jedia stále svoju obľúbenú cibuľu. Hlavnou zložkou cibuľových prchavých látok je n-propyldisulfid. flavonoidy. Listy sa nesmú pri zbere stláčať. kultúrna odroda cibule — cesnaku (Allium sativum L. Cibuľa sa zberá podobne ako cesnak. Rímski vojaci verili. vo východnej Ázii i v oblasti Stredomoria. vyznačuje sa znamenitou medovou znáškou.Liliaceae Nemecky: Kuchenzwiebel. žiaľ je veľmi vzácna. narcisov a pod.CIBUĽA Bylina s veľkou mnohošupinatou cibuľou a s oblými dutými listami. kofeoylarbutín. Allium cepa L. Zriedka sa sušia na farmaceutické účely. metylaliín. Plody brusnice sú veľmi žiadaným ovocím. voľný hydrochinón. množstvo sort a nenahraditeľnosť je výsledkom mnohotisícročného vývoja. Vytvorená kyselina propenylsulfénová je však stabilnejšia. poznáme však zámeny zeleniny — cibule cibuľami iných ľaliovitých rastlín a veľmi nepríjemné (s cibuľami tulipánov. sírny derivát. pomer zoschnutia je asi 7 : 1. Slúžia ako urodezinficiens a protizápalový prostriedok a adstringens. Droga z nej sa nazýva Bulbus cepae. Rovnako špeciálny je cesnak šalotkový — Allium salota Dostál (syn. neskôr vyrastá 30—100 cm vysoká rúrkovitá stonka s jednoduchými sivozelenými listami. Cibuľa podobne ako cesnak obsahuje vo všetkých svojich orgánoch (osobitne však v cibuli) horčičné glykozidy — glukozinolátového charakteru. Obsahové látky sú v zásade rovnaké a rovnocenné. Ľaliovité . porušovať lámaním — ľahko potom černejú. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . vytrhávaním v čase plného rozvoja (júl—september). Môžu sa jesť čerstvé. Ostrejšie sorty sú dnes skorej koreninou mierneho pásma a sladké cibule zo Stredomoria a Orientu slúžia ako lahôdka k bielemu chlebu. subsp. ak sa pestuje na semeno) a poskytuje včelám dosť nektáru. Perzii. t. podľa normy sa zber robí v júni—auguste. napr. ibaže v iných množstvách. Ukladáme ich do vedier a pod. rusky: CIBULE KUCHYNSKÁ CESNAK CIBUĽOVÝ . Listy možno označiť za rovnocennú drogu s medvedicovým listom. perlovka. resp. Zámeny za rastlinu neprichodia do úvahy. ale sú výhodnejšie než medvedicové. čisté a nezaschnuté plody. plody obsahujú podobné látky. Niektorí učenci ju však zatracovali podobne ako cesnak.). uplatňujú sa aj pri cukrovke. niektorí autori vôbec odporúčajú iba maceráty za studena. Ani v prípade cibule nepoznáme spoľahlivo jej vlasť: za najpríbuznejší divo rastúci druh sa pokladá Allium oschaninnii. Cibuľa kvitne v lete (v druhom roku. A. Zápary sa ľudové pijú pri reumatických ochoreniach. Rastliny kvitnú asi v júni—júli. lebo obsahujú konzervujúcu látku — kyselinu benzoovú. ascalonicum Strend et Mattfeld non L. pektíny. keď aj jačmeň a pšenica. salidrosid. farbivá.nium objasňuje Plínius. pije sa pol pohára 2—3 x denne. Brusnicové kompóty by mali jesť ľudia s obličkovými kameňmi. a sú preto zložkou pomocných čajovín. Drogu tvorí predovšetkým list — Folium vitis idaeae (oficinálny v ČsL 2). že mal niekoľko vývojových centier. j.). 21. ktorý pri krájaní cibule dráždi na slzenie. Jej štiepne produkty sú propiónaldehyd a síra. Dávkujú sa až do 10 g denne v krátko zavarenom odvare (mierny var maximálne 2 minúty) — jedna a pol lyžice na pohár vody. Plody zberáme ručne — ak nám ide o kvalitu. Bolle-Zwiebel. V cibuli je aj bližšie neznámy flavonoid — štiepením z neho vzniká kvercetín a dve chemicky neprebádané substancie (rozpustné v alkohole a účinné na srdce). používaná ako prísada do zeleninovej zmesi mixed-pickles alebo nakladaná samostatne (pokladá sa aj za odrodu póru). jeho oslnenia a pod. a to umelým teplom. a tá im zastiera mozog a otupuje zmysly. V Egypte sa pestovala už vtedy. zmierňujú hnačky. Hlavná obsahová látka listov je glykozid arbutín (2 — 8 % ) . Jej obľuba. Biele. Obsah arbutínu je v nich síce nižší. najmä pri kataroch — nutkajú do močenia. predovšetkým však propenylaliín (S-propenyl-L-cysteínsulfoxid). lebo uvoľňujúci sa hydrochinón štiepením arbutínu môže poškodiť pečeň. Vykupovať možno len zdravé. V našich končinách sa už začiatkom stredoveku používala ako najobvyklejšie kuchynské korenie a zelenina. maďarsky: Veres hagyma. Cibuľa bola odjakživa vysoko cenená aj ako liečivo. má mnoho sort a foriem. Na špeciálne účely sa suší (umelým teplom). aby obsahovali čím menej trieslovín. 84 Sekané listy je lepšie macerovat' v studenej vode (15—30 minút) a potom zapariť ako zapar. Predpokladá sa. propylaliín. Odvary z listov sú tmavé. Brusnica je významná aj pre včelárov. kyselinu askorbovú (vitamín C). domáci v Ťan-šane a na Pamíre. Cibuľa . drobné belavé kvety tvoria mnohokvetový skrutcový okolík obalený krátkym blanitým tulcom. Indii. triesloviny (3—5 %) a organické kyseliny. jeho predstupeň L-glutamyl-S-propenylcysteínsulfoxid a enzýmové štiepenie prebieha podobne ako pri aliíne cesnaku. medu i peľu. či dokonca zelené plody. Sýrii a Palestíne). so sladkou. že cibuľa im dodáva silu a odvahu. Ovídius i Vergílius zo zmeneného gréckeho vakindos. pretože plody obsahujú značné množstvá kyseliny šťaveľovej. najmä pri chorobách mechúra (ak je moč zásaditý) a močových ciest. tmavohnedé a pravidelné pitie čajov z arbutínových drog nesmie trvať dlho. 960 obyvateľom Palerma. Cibuľa sa pestovala v Mezopotámii. Cibuľa je oddávna bežným kuchynským korením a zeleninou. ako jej cesnakový izomér a predstavuje princíp. Ojedinele sa zberá a suší aj brusnicový kvet — Flos vitis idaeae. francúzsky: Ail oignon. čo možno chápať ako baccinium — ker s bobuľami (bobuľa = bacca). tvoria výnimku medzi ovocím — sú kyselinotvorné. obľúbený najmä Židmi. Materiál sa rýchlo suší v tenkej vrstve prirodzeným teplom. Čajovina č. Dlhým a nevhodným skladovaním sa znehodnocujú. Napríklad učený Arab Ibn Haukal vyčítal asi okolo r. ophioscordon (Link) Holub in Dostál). Veľmi jemnou chuťou sa vyznačuje tzv. Možno ju teda rátať medzi vďačné včelárske rastliny. Sumeri a Akkádovia ju poznali asi 3 000 rokov pred n. okrem toho listy obsahujú acetylarbutín. inak aj hrebeňmi. ale keďže sú trpko horkasté. Zavárané brusnice sa nekazia. sú surovinou v konzervárenskom priemysle (výroba kompótov) a výhodným vývozným tovarom. sú biologicky nevhodné. anglicky: Onion. pálčivou či trpkastou príchuťou. Rastlina sa pestuje v záhradách a na roliach ako kuchynská zelenina. rozšírili jej pestovanie medzi germánskymi kmeňmi za Alpami. čo závisí od polohy stanovišťa.ako každá dlho pestovaná rastlina. Štiepne produkty majú rovnako ako pri cesnaku silné antibakteriálne účinky. navyše aj cukry a sacharidy. Cibuľa okrem toho obsahuje značné množstvo biokatalyzátorov . malé cibuľky pestované ako záhradková zelenina strednej a severnej Európy (v staroveku predovšetkým v Malej Ázii. ponechané v pivnici na dozretie. hyperosid (asi 0. červené. 1. obsahuje tiež arbutín. lebo majú nižší obsah trieslovín. španielsky: Cebolla. taliansky: Cipolla. napomáhajú tiež vylučovanie solí z organizmu (saluretikum). Farmácia preto nerobí rozdiel medzi jednotlivými sortami.

Rímski vojaci ho dostávali na povzbudenie bojového nadšenia . z vitamínov resp. 2 000 pred n. anglicky: Garlic. Cesnak spolu s cibuľou a rumančekom sa v minulosti rátali za najúčinnejšie liečivé byliny. najmä rozdrvených listov. Domovinou cesnaku je asi Sin-ťiang v Strednej Ázii a prarodičom Allium longicuspis. provitamínov hlavne kyselinu askorbovú (C-vitamín). kuchynského. pri črevných parazitoch sa nechá rozkrájaná cibuľa stáť cez noc v štvrťlitri vody a precedený výťažok sa pije 3—4 dni nalačno).strúčikov. žliabkovité.divo rastúci aj u nás. Zámeny s inou rastlinou pre všeobecne ľahkú identifikáciu neprichádzajú do úvahy. divo rastúci v Tan-šane a povodí rieky Syrdarja. hadí (A. draslík. čo sú ojedinelé nálezy z predhistorickej rastlinnej produkcie. Už klasické národy vedeli liečebne oceniť aj divo rastúce druhy a c. zvyčajne sa prikladali na bradavice. Pestovaný cesnak sa pokladal za univerzálny liek a prostriedok podnecujúci vtip i bojovnosť. že tam. Pripravuje sa z 500 g rozkrájaných cibúľ. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvej cibule a aplikuje ju najmä pri črevných a žalúdočných poruchách. Aj v Moravskom krase pri Adamove sa našli zvyšky strúčikov cesnaku pochádzajúce z obdobia hallštatskej kultúry (rozhranie doby železnej a bronzovej). V ZSSR zistili. kde ho vraj dávali robotníkom pri stavbe pyramíd (azda aj ako prevenciu proti epidémiám). — užívajú sa rezy s cukrom. Z liečebného hľadiska sa nerobí rozdiel medzi kultúrnymi plemenami c. zvonka dráždi kožu — najmä čerstvá šťava. rusky: — ČESNEK KUCHYNSKÝ CESNAK CIBUĽOVÝ . možno ich aj zavárať.) . 1. Skrutcový okolík belavých kvetov býva obalený dlhým blanitým tulcom. Známe je aj prikladanie cibule na vredy. Cibulovitá bylina pestovaná pre zeleninu. osoží pri chorobách dýchacích ciest. Všetky tieto indikácie sa uplatňujú predovšetkým v ľudovom liečiteľstve (pri kašli. scedíme a nalejeme do menších fliaš. Kuchynská cibuľa má asi podobné pôsobenie a účinky ako cesnak. ďalej glukokiníny. predovšetkým však močopudné a žlčotvorné. zvýšenej teplote a pod. najmä v Egypte. sodík. sa pestoval vo veľkom. sacharidy a cukry a minerálne látky (vápnik. Druh sa pestuje v záhradách i na roliach. biblických národov. fluór a železo). taliansky: Aglio. znižuje pritom hladinu krvného cukru. francúzsky: Ail cultivé. Sanskrt má pre cesnak dokonca tri mená.CIBUĽA (najmä enzýmov). je riedky a zvyčajne má i rozmnožovacie cibuľky.CESNAK KUCHYNSKY Allium sativum L. Do Číny sa dostal azda s kočovnými Mongolmi a určite už r.) Baker (droga: + Bulbus scillae). 80 g medu a 400 g cukru. Za druhé vývojové centrum sa pokladá Stredomorie. Táto jeho „sila" bola známa oddávna.skôr sa v tom však skrývalo podvedomé hygienické opatrenie. kde ľudia denne jedia cesnak. Pestovaný cesnak údajne chráni aj pred rakovinou. nachladení. potom ju necháme vychladnúť. V liečiteľstve sa uplatňuje aj cibuľový sirup. Zmes varíme 3 hodiny v litri vody (vodu dolievanie). maďarsky: Fog hagyma. Užíva sa lyžica sirupu viac ráz denne. Ako liečivo a profylaktický prostriedok mal znamenitú povesť aj u tzv. Stredná Ázia bola zrejme jeho prvotným vývojovým centrom. victorialis L. španielsky: Ajo común. listy ploché. Za osobitne účinné sa pokladajú listy urgíney prímorskej — Urginea maritima (L. Nimbus liečebných možností okolo cesnaku 85 . Ľaliovité — Líliaceae Nemecky: Knoblauch. vyskytuje sa táto choroba veľmi zriedka. bol domácim prostriedkom proti čarom a svojho nositeľa chránil proti rezným a bodným ranám. listnatá stonka vysoká asi 30-80 cm. V Starej Mezopotámii a v povodí Nílu sa takisto oddávna pestoval. pôsobí proti parazitom — anthelminticky. cibuľa zložená z cibuliek . Odvarom zo šupiek cibule sa farbia veľkonočné vajíčka.

Dnes sa cesnaku vracia vážnosť všestranného liečiva. Stonka trojhranná. Dokázalo sa mu pôsobenie proti zvýšenému krvnému tlaku. cysteínsulfoxidov. protikŕčovo. Užíva sa rovnako. 86 Účinnú obsahovú látku cesnaku predstavuje nepríjemne páchnúci komplex substancií s obsahom síry — horčičné glykozidy. C. pôsobí proti jedovatým splodinám ako detoxikans. astme. bronchitídach a tuberkulóze. maďarsky: Medve hagyma. pri artérioskleróze . napr. resp. s elipsovitými čepeľa- . Čerstvé strúčiky cesnaku používa homeopatia na príprvu esencie (dil. 83. antibiotický neúčinný sírny aliín (3-alyl-L-cysteínsulfoxid). antisklerotikum). ovplyvňuje tvorbu a vylučovanie žlče. proti paradentóze a na mokvavé rany. Podľa chemickej skladby alicínu sa pripravilo viacero prípravkov aplikovaných najmä pri hubových ochoreniach. nie nožom. Na farmaceutické účely sa nesušia. slabo pôsobí na črevné parazity (anthelmintikum: podáva sa zvyčajne odvar cesnaku v mlieku). 87. CESNAK MEDVĚDI ČESNEK MEDVĚDÍ Allium ursinum L. za zvyčajnú dávku sa považuje 2 g ako macerát — asi 3 %. sacharidy a slizy i pektíny. amid kyseliny nikotínovej). deoxyaliín). Pri paralelnom štiepení aliínu pomocou enzýmu aliinázy vzniká aj kyselina aminoakrylová. cibuľa podlhovastá. ktorý ju chráni pred vyprchaním silice až 6 mesiacov.. Cesnak kvitne asi v júli až septembri a z včelárskeho hľadiska poskytuje rozdielne množstvá medu — závisia od klimatických podmienok. Ľaliovíté — Liliaceae Ľudovo: medvědí lenek Nemecky: Bären Lauch. nositeľ pachu — dialyldisulfid a dialyltrisulfid. Cesnak má mnohostranné použitie: je antiseptikum. D. listy ploché. Očistia sa od hliny a nechávajú sa dobre oschnúť. B1. Cesnak bol zložkou čs. v žalúdočnom a črevnom trakte zvyšuje sekréciu žliaz. cystín. Ani alicín však nie je stály a vytvára sírny prchavý produkt (dialyldisulfid). Obľúbený cesnakový sirup sa robí z drobno nakrájaného cesnaku podobne ako cibuľový (pozri rastlinu cesnak cibuľový. antibakteriálnym pôsobením priaznivo ovplyvňuje črevnú flóru. B2. D 2—D 3). dialylpolysulfidy. francúzsky: Ail des ours. anglicky: Ramson. Konzum čerstvého je najúčinnejší. ktorá sa hydrolýzou mení na kyselinu vínnu a amoniak.CESNAK KUCHYNSKÝ vzrástol až do nezmyselných povier. či minerálne soli. 163. propylaliín a pod. hodno spomenúť vitamíny (A. Novšia čajovina Alvisan Neo ho už neobsahuje. jód. taliansky: Aglio orsino. Aplikuje sa aj pri klimakterických ťažkostiach. metionín. Čerstvá a neporanená cibuľa cesnaku obsahuje nevonný. rusky: Trváca bylina vysoká 20-80 cm. španielsky: Ajo de oso. Čajoviny č. hypotonikum. 7. Droga sa má skladovať v celofánovom obale. priemyselne vyrábaného prípravku Alvisan — čajovina s tabletovaným cesnakom (indikácie: vysoký krvný tlak. ktorý má silný cesnakový pach a vysokú účinnosť proti chorobám zapríčineným baktériami a nižšími hubami. Okrem aliínu sú v cesnaku prítomné aj menšie množstvá príbuzných zlúčenín. sa vytvárajú druhotne po poranení alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. Cibule cesnaku — Bulbus allii sativi sa zberajú vytrhávaním v čase plného rozvoja (asi júl—august). lebo porušené hnijú. ktoré sa analogicky štiepia pomocou enzýmov. metylaliín.pripisuje sa sexuálne účinným látkam a licínu. glukozinoláty. vhodnej najmä pri dyspepsii (poruchách trávenia). monosulfoxid dialyldisulfidu. Strúčiky treba oddeľovať prstami. pri rozotieraní (drvení) strúčikov sa aliín pomocou enzýmu aliinázy mení na nestabilný medziprodukt — kyselinu alylsulfénovú a potom na alicín. digestívum a metabolikum. Z ďalších obsahových látok je to rad genuínne prítomných aminokyselín (cysteín. resp. je podporným prostriedkom proti infekčným ochoreniam. proti ktorým v súčasnosti máme málo účinných liečiv. látky s účinkom mužských i ženských sexuálnych hormónov.

ktoré ho požierajú. tiež je prítomná horká látka a organické soli. že ho vraj s obľubou pojedajú medvede (rastie najmä na Sibíri. Na kyselinu askorbovú a fytoncídne látky je bohatý aj list cesnaku voňavého — A.) Regel okrem aliínu obsahuje saponíny. Z ostatných druhov rodu Allium L. nepríjemne páchnuce alkylsulfidy. prípravky sa indikujú pri hnilobných a kvasných žalúdočných ťažkostiach. a preto sa mu väčšina bylinožravcov vyhýba.3 suchoblanitých listeňov. rastie na kyslých až neutrálnych stanovištiach. pri zápaloch tenkého čreva a pod. Z rastliny sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba allii ursini. alkylpolysulfidy — predovšetkým divinylsulfid a divinylpolysulfid. Podobné pôsobenie sa pripisuje aj cesnaku perlovkovému . Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachodí účinná zmes sírnych derivátov — sulfidov. chrípka. subs. Prenáša sa i do mlieka a mäsa zvierat. dávka: 2 . Druh je vlhkomilný. sativum L. zmierňuje nervové vzruchy a dobre pôsobí pri chorobách z nachladnutia). subsp. pach je však veľmi výrazný a cítiť ho ďaleko... veľa slizov (až 15 %) a sacharidov. i nelesných spoločenstvách. Rastliny výrazne páchnu najmä v období kvitnutia. Svojimi dvoma listami je dosť podobný najbližším druhom rodu Allium L. Rastlina má podobné obsahové látky ako cesnak. a dobré meno majú aj ostatné.A. ktoré uvádza napr. ktoré ho konzumovali vo väčšom množstve (aj po kultivovaných druhoch cesnaku — cibule. artérioskleróza. hlavne pestované zeleninové druhy rodu. nespavosť. V ľudovej liečiteľskej praxi sa výťažkami z rastliny liečia nielen uvedené ťažkosti. okrem toho aj stopy bližšie neznámeho merkaptánu a aldehydu. tulec pod okolíkom zložený z 2 . ampeloprasum L. Známe sú prípady hemolytickej anémie zvierat. Plínius. Stvol je zakončený bielymi kvetmi v riedkom skrutcovom okolíku. šalotka — Allium salota Dostál. súvisí údajne so slovom česnúť.3 x denne po 10-20 kvapiek). Vo farmácii sa používa ako žalúdočné a črevné dezinficiens. údajne má priaznivé vplyvy na srdcovú činnosť a na činnosť štítnej žľazy. V lužných lesoch tvorí rozsiahle porasty. keď sa začali intenzívnejšie prieskumy rastlín s obsahom antibakteriálnych látok — fytoncídov. ophioscordon (Link) Holub in Dostál. Druhové meno ursinum mu Linné pridelil preto. odorum L. kde ho bežné konzumujú aj ľudia). známa najvyšším obsahom sírnych derivátov (povzbudzuje činnosť pečene a žalúdočných žliaz. — cesnak sa v ľudovom liečiteľstve používa ešte cesnak hadí — A. Rodový názov cesnaku je odvodený od starého latinského pomenovania allium. napr. ibaže oveľa slabšie. Označenie cesnak — česnek je bežné vo väčšine slovanských jazykoch. ochoreli po cibuli aj psy).3 x denne čajová lyžička. Pór pravý — A. ďalej čpavok. dubohrabinách. pretože by stratili účinnosť. Na vitamíny je mimoriadne bohatá cibuľa zimná. cibuli v auguste-septembri. ale aj zvýšený krvný tlak. victorialis L. Zistili sa tiež látky s dosť výrazným pôsobením na maternicu. schoenoprasum L. Cesnak medvedí sa ocitol v popredí CESNAK MEDVEDÍ vážneho liečebného záujmu až v čase. Šťava tvorí chuťovú zložku jarných bylinných kúr.mi. závraty. má i antibakteriálne vlastnosti. jej listy obsahujú až 15 x viac kyseliny askorbovej (C-vitamínu) ako ostatné cibule. vyrastajú z cibule. črevné parazitózy a i. porrum (L. ale aj cibuľa — Bulbus allii ursini. a cesnaku pažítky — A. bežne u nás pestovanej v črepníkoch (100 g listov obsahuje 50-100 mg kyseliny askorbovej). V oficiálnej alopatickej medicíne sa šťava z čerstvej rastliny používa ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov (dražé) alebo tinktúra ( 2 . vertikálne rozšírený od nížin po subalpínsky stupeň. Nazberané rastlinné časti sa zvyčajne nesušia. prakticky sa využíva celá rastlina. Zber vňate prebieha asi v máji—júni. s obľubou v bučinách. často monocenózy. Nepríjemne páchne. rozčesnúť (má zložené. spravidla v tieni až polotieni. Čerstvá vňať c. medvedieho sa po- 87 . akoby rozčesnuté cibule).

plody sú nažky. nie menšiu povesť mala v lekárstve. Veľmi hľadaným skoro všeliekom boli najmä kvety a plody. Nebezpečná je zámena s nevýrazne chutiacim koreňom blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. akostnej triede sa pripúšťa maximálne 10 % drogy s odlišným sfarbením. ON 86 7033: Znak Zle sfarbená droga Droga so zvyškami nadzemných častí Vlhkost Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Na vňať sa vzťahuje ČSN 86 6728: Akosť — najviac v % I.). bylina z čeľade kapustovitých vysoká až 100 cm. Zichorie. 5 4 12 8 2 II. Tinktúra z cesnačky je zložkou roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). suší sa pri teplote do 35 °C. pri cestách ako burina od nížin po podhorský stupeň.) Cavara et Grande. kde rastú rastliny s podobnými koreňmi. zo žltkastobieleho vretenovitého koreňa vyrastá rozkonárená byľ s ružicou prízemných laločnatých listov. Čakanku pestovali už starí Egypťania a vážili si ju ako šalátovú zeleninu. ktorý je prudko jedovatý. mletého mäsa a rybích vývarov. lebo je veľmi aromatický a mierne horkastý. 2 % organických prímesí. francúzsky: Chicorée. rusky: - ČEKANKA OBECNÁ Trváca bylina vysoká 20-120 cm.jemne posekaný list je vhodný do studených omáčok. maďarsky: Mezei katáng. vlhkosť 14 %. Succory. s takmer srdcovitými zúbkatými listami a so strapcom drobných bielych kvetov. obsah popola 15 % a podiel popola nerozpustného v HC1 2 %. anglicky: Chicory. korenie sv.Alliaria petiolata (Bieb. 10 8 12 10 3 Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené časti ako na rastline Osi hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) I. Vňať cesnačky — Herba alliariae sa hodnotí podľa internej normy IN 4/84. Veľmi rozšírený druh na suchších lúkách. Miestami sa pestuje pre koreň. roliach. Zberá sa z nej kvitnúca vňať. rumoviskách. ktorý je surovinou na výrobu cigórie. medziach. 8 10 12 10 listy kopijovité. Čakankovité — Cichoríaceae (Astrovité — Asteraceae) Ľudovo: cigória. treba ho iba opatrne dávkovať. Pri zbere vňate nehrozí zámena. Podobné obsahové látky má cesnačka lekárska . Petra Nemecky: Gemeine Wegwarte. 4 5 12 8 II. španielsky: Xicoira. rastlina je veľmi dobre známa. ČAKANKA OBYČAJNÁ ČAKANKA OBYČAJNÁ Cichorium intybus L. taliansky: Cicoria. V I.užíva aj ako kuchynská korenina . Početné jednotlivé úbory s jazykovitými kvetmi jasnomodrej farby. 1 % anorganických prímesí. Skôr by mohlo ísť o zámenu pri jesennom vykopávaní koreňov na stanovišti. Východní mágo- . byľ má Na koreňovú drogu — Radix cichorii — sa vzťahuje.

1963 Sandra. Inulín je oficinálny v ČsL 3 a izoluje sa aj z čakanky. inulín. vňaťou stavikrvu vtáčieho. alebo hneď pri umelom teple). čiernohlávková voda s ružovým olejom sa dávala na zvredovatené ústa alebo na rany. Kvitnúce vrcholky vňate sa odrezávajú v júli-auguste a sušia v tenkej vrstve bez prehrabovania na vzdušných a tienistých miestach. ten vraj nadobudol krásu a obľubu u každého a všetko sa mu darilo. listy vajcovité. stomachikum). Čakanka kvitne v júni (júli) až v septembri (októbri). laciniata (L. Madaus (1938). Kvety sušením strácajú belasú farbu. dosť flavonoidov. horčík a železo). Droga nemá pach a chutí horko. s listom mäty. kôrou krušiny. u nás sú tri. hlavuška. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. Inak drogy slúžia na povzbudenie chuti (horčinové tonikum. veľkokvetý . Po prvej svetovej vojne sa korene stali náhradkou kávy. krvčistiace). byľ slabo rozkonárená. ktoré vyrástli v tmavých pivniciach na koreňoch čakanky zasypaných pieskom. Pitie odvaru v medovej kaši miernilo chrlenie krvi a čistilo pľúca od krvavého kašľa a bylina utlčená s kaviárom a priložená ako obklad na vredy urýchľovala ich dozretie a otvárala i hojila rany. Vňať obsahuje pomerne dosť trieslovín (asi 7 % ) . Japonci dokázali vo svojej droge aj kyselinu ursolovú. Gessner 1953. endivia L. rastie roztrúsené v teplejších a suchších oblastiach. mladé listy a výhonky patria medzi šalátové a jarné polievkové byliny (dvojročná subsp. pomer zoschnutia je asi 4 : 1 . sodík. kvitne najčastejšie žltkastobielo a listy má perovito rozoklané. V Belgicku a inde na Západe sa v jeseni bežne predávajú jemné puky. levulóza a kyselina dikafeyltartarová (cichóriová). aby sa nezaparil (pri teplote do 35 °C). francúzsky: Brunelle commune. arginín. Skladujeme dobre uzatvorený a chránime najmä proti vlhkú.via z nej urobili čarodejnú bylinu: kto sa natrel jej šťavou zmiešanou s olejom. Materiál sušíme pozorne v tenkých vrstvách. Nakupuje sa koreň a vňať — Radix cichorii seu Herba cichorii.) Scholler.dávka je 1 lyžička vňate (piť 3 x denne šálku) alebo 2—5 g koreňa na odvar (5 minút variť na slabom ohni. ktorý izoloval saponíny. Najkrajší je č. zvonka slúžia na obklady pri bolestivých zápaloch alebo vredoch. Droga sa hodnotí podľa internej normy IN 1/84. Spodné kvety má už dávno odkvitnuté. zbavujú nadzemných častí a sčernetých partií. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. ďalej živicu. Gessner (1953) a Losch (1933) uvádzali iba triesloviny (7 %). Korene sa vyrypujú rýľom (september—október). zapekať s mäsom a pod. okrem toho aj horčiny.). spodné v ružici. Mladé listy sa miestami upravujú na šalát alebo kašu a podávajú pri skorbute. pripravuje sa z neho esencia (dil. metabolizujúce (tzv. akosti v zátvorke) pripúšťa maximálne 10 % (20 %) drogy s iným sfarbením. najvyššie dva pod hlávkovitým súkvetím modrofialových kvetov. častejšie sa kombinujú v zmesiach (napr. foliosus pre list). myšieho chvosta — do čajovín pri žlčníkových chorobách a s vňaťou žihľavy.laktucín a laktupikrín. zastrihovaný — P. V homeopatii sa používa čerstvý koreň vykopávaný na jeseň. svalník menší Nemecky: Kleine Braunelle. májovník. mierne preháňavé. v lesoch a ako burina záhrad od nížin po horský stupeň. vápnik. šťaveľan draselný a kyselinu octovú. glykozid aukubín (s vplyvom na krvný tlak) a doteraz ešte nie celkom preskúmané látky. koreňom púpavy. minerálne látky (draslík. kňazská zelina. pod týmto označením ho uvádzal aj Matthiolus. známejšia ako endívia — C. Samy sa užívajú zriedka. octovú. cholín. čertohlav. rezervná látka úborovitých a čakankovitých rastlín sa ukladá v koreňoch namiesto škrobu. vcelku potvrdili oprávnenosť používania pri krčných ochoreniach a zápaloch ústnej sliznice. — do metabolizujúcich čajovín). sú hľadané ako zimná šalátová zelenina (dajú sa variť. stopy silice. Koreň je už od r. manitol. obyčajný s obľubou vytvára miešance s oboma druhmi. ktoré sa potom nepodobajú ani na jedného z rodičov. arginín. Plody sú tvrdky. Č. vlhkosť 14 % (14 %). List (1979) stanovil okrem toho aj triterpénové kyseliny (okrem ursolovej aj cis. Metanolové výluhy obsahovali rutín. chromatograficky dokázal. Preslávil sa ako výborný prostriedok proti krčným zápalom. ide o horké látky terpénového charakteru . 157. Nadzemnú časť odstrihujeme ihneď. piť 3 X denne). Čiernohlávky ako väčšina hluchavkovitých rastlín sú medonosné. inulín (10—15 %). Novšie prieskumy (Losch 1933. Šťava ďalej obsahuje triterpénové deriváty (a — a (3-laktucerol). akosť (požiadavka II. len čo začína kvitnúť. čiernohlávka. pretože neskôr kvety opadávajú. D 2 — 0). gumu. 1 % (2 %) anorganických prímesí. Čajoviny č. Rod čiernohlávkov je malý. Čiernohlávok je jednou z rastlín. Zápar má mierne účinky na vypudzovanie žlče . grandiflora (L. Hlavné obsahové látky sú v šťave. je čakanka štrbákova. triesloviny. ktorá pre I. Bylina sa bežne vyskytuje na lúkách. anglicky: Self-heal. druhové pomenovanie vulgaris = obyčajný. pasienkoch. Č. Čiernohlávok sa pre svoju mimoriadne liečivú moc nazýval aj božia spása (Gottheil). Predmetom zberu z rastliny v čase kvitnutia (jún—september) je vňať — Herba prunellae (Herba brunellae). Dáva dobrú nektárovú i peľovú znášku. brunellus = hnedastý (vzhľadom na listene a kalichy). kyselinu stearovú. maďarsky: Kozonséges békavár. fosfor. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: brunelka. rusky: - ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 5-25 cm. vňaťou ľubovníka. V koreni glykozidické horčiny. kvety má veľké a fialové. a to výhradne z divo rastúcich rastlín (pestované majú iné obsahové látky). Ich pôvod vie určiť iba skúsený botanik. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. hyperosid a kyselinu kávovú. Používal sa odvar aj čerstvá bylina. cholín. sú močopudné. po omytí sa režú na približne 15 cm dlhé kusy a sušia na tienistom mieste (najlepšie je dosušiť umelým teplom pri 40—50 °C. keď horné iba začínajú rozkvitať. španielsky: Brunella. dusiť. 15. ČERNOHLÁVEK OBECNÝ Prunella vulgaris L. Vedecký názov rodu pochádza z latinského bruneus = hnedý. Krober 1937.P. 1690 známy ako náhradka kávy v Holandsku. ktorú zaviedli do liečiteľstva nemeckí lekári v 16. Odvar sa používal aj pri horúčke a Matthiolus radil okrem toho zmes šťavy s octom a s ružovým olejom prikladať na spánky proti bolestiam hlavy. ktorá môže v zime spestriť chudobný jedálny lístok. Šťava vo vode alebo vo víne sa odporúčala ako liek na vyplakovanie alebo premývanie hrdla. saponíny.a trans-kávovú). obsah popola 10 % (15 %) a popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . v listoch je aj kumarínový glykozid cichoriín. radicosus sa pestuje pre korene a subsp. taliansky: Brunella. Príbuznou zeleninou. Berger 1954). inulín. má iba päť členov.) Nath. dva antokyanové glykozidy a horčiny. úbormi nechtíka a pod. že aglykón tvorí kyselina oleanolová. 89 . Podrobnejšie fytochemické prieskumy rozličných druhov čiernohlávkov robil r. stor.

) Gaertn. kvetom bielej hluchavky. pre svoje obrovské listy. a ten istý autor. zakončenú predĺženým strapcom úbo- rov s bledočervenými. teda náš deväťsil. Prenikavo páchnuce korene prešli iba neskôr do veterinárnej praxe a rozotreté listy sa prikladali na rany. Homeopatická esencia slúži na podobné účely. Ilýrsky kráľ Gentios nariadil pri more užívať horec čiže encián. nátržní90 ka husieho. španielsky: Sombrerera. Listy v bohatej prízemnej ružici vyrastajú neskoršie. sú stopkaté. Deväťsil má zo všetkých našich bylín najväčšie listy — nezameniť s lopúchmi. s listom alchemilky. dávkuje sa zvyčajne 1 lyžica na šálku záparu 1—2 x denne (taliansky autor L. V nemčine má podľa toho aj svoje pomenovanie — Pestwurz (Pest = mor). D 2 — 0). Drogy: podzemok či koreň — Rhizoma seu Radix petasitidis (pomer zoschnutia 3 : 1). ktorý o tom píše (Dioskorides). s okrúhlou. Plody sú chocholaté nažky.. taliansky: Farfaraccio. acsalapu. Príbuzné druhy čiernohlávka sa používajú zriedkavejšie. nazývaný po ňom Gentiana. francúzsky: Petasite. lopušica. ale miestami až v apríli—máji).) Gaertn. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: devesel. Jeho sláva sa obnovila v stredoveku. myšieho chvosta. Droga slúži v ľudovom liečiteľstve ako protizápalový prostriedok na vymývanie rán. a to ako ústna voda alebo na očné výplachy a na kloktanie pri krčných a ústnych zápaloch a podobných ťažkostiach (pôsobí ako adstringens). zriedka bielymi kvetmi. pomenovanie dostal od petasos = slnečný klobúk. Droga sa však pre obsah trieslovín aplikuje aj vnútorne. maďarsky: Kózonséges kalapfu. Palma uvádza asi 3 % zápar — nechať postáť asi 15 minút a piť 2-3 šálky denne). albus (L. na rube plstnaté a majú 7-9 výrazných žíl. Predmetom zberu býva prakticky celá rastlina. List bez stopky sa zberá v máji a kvet v začiatočnom štádiu kvitnutia (február—máj). ktoré sú menšie. Listy deväťsilu nemožno zamieňať za listy podbeľa. anglicky: Butterbur.ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Z drogy sa zvyčajne používa 6—10 % odvar (var na slabom ohni asi 5 minút). Medzi prirodzené patrilo žuvanie aromatických liečivých bylín. Meyer et Scherb. DEVATSIL LEKÁRSKY DEVĚTSIL LÉKAŘSKÝ Petasites hybridus (L. tu sa však častejšie kombinuje napr. Obsahové látky podzemka tvorí asi . Príbuzný d. biely — P. pri niektorých ženských chorobách a na omývanie. a to ako prostriedok proti hnačkám. Ak sa suší umelým teplom. Druh rastie na vlhkých tienistých miestach a v pobrežných porastoch od nížin do horského stupňa. ani pri vykopávaní koreňov! Pri morových nákazách a epidémiách sa ľudstvo utiekalo k prirodzeným i nadprirodzeným prostriedkom. veľké. Jednotlivé časti sa sušia vzhľadom na obsah silice tak ako všetky silicové drogy — podzemky sa narýchlo omyjú (ostatné časti nie). levandule a pod. spočiatku na rube sivoplstnaté. má žltobiele kvety v polguľovitých úboroch. prasličky. materiál sa kladie v tenkých vrstvách do tieňa — pri výdatnom vetraní dobre schne. v liekopisoch však nie je oficinálny. koňské kopyto. Oficiálna medicína sa k nemu stavia zhovievavo. podbel (!) Nemecky: Rote Pestwurz. keď sa stal hlavným liečivom proti moru. V súčasnosti má oficinálne použitie v homeopatii — z čerstvej rastliny zberanej v apríli sa pripravuje esencia (dil. rusky: Trváca bylina s hluzovitým podzemkom. na báze hlboko srdcovitou čepeľou. žalúdočným a črevným ťažkostiam. nesmie teplota presiahnuť 35—40 °C. na jar vytvára šupinatú purpurovú byľ vysokú 50-100 cm. menuje ešte jednu slávnu bylinu. ale rátajú sa za rovnako účinné. list — Folium petasitidis (zoschýňa v pomere 5—6:1) a kvet — Flos petasitidis (zoschýňa v pomere 5 : 1). K. s vňaťou ľubovníka. podzemok sa vykopáva pred kvitnutím (rastlina spravidla kvitne vo februári—marci. ktorej v antike nesmierne dôverovali pri morových epidémiách — petasites.

veľkokvetý je dvojročná bylina vysoká asi 100-200 cm. Ľudové liečiteľstvo používa list najmä ako močopudný a potopudný prostriedok (aj ako náhradný za list podbeľa. skalnaté stráne. môžu včely naznášať naozaj dosť medu. chrapote. thapsiforme Schrad. maďarsky: Szóros farkkóró. predpokladá sa spomínané spazmolytické pôsobenie. pretože zväzočky ich kvetov sa rozvíjajú postupne. nekombinovaný výťažok z listov a z koreňa (jednotlivá dávka je 0. divizna. mierne súmerné citrónovožlté kvety. ktorý má podobné účinky ako alkaloid papaverín (pozri mak siaty). lesných čistinkách. Vedecké pomenovanie pochádza zo skomoleného latinského barbascum (barba = fúzy) pre jeho plstnaté ochlpenie. Rastie na kamenistých stranách. nachladnutí a chrapote. Ľudovo sa používal pri pľúcnych kataroch. Syn. V niektorých západných štátoch sa používa čistý. Ťažko sa vysloviť priazni- D. devina. horčina petasitín. monoterpénové i seskviterpénové uhľovodíky a petasitolidy. anglicky: Mullein. Uplatňuje sa pri bolestivých menštruáciách. oranka. oficinálny v čs. prízemné listy sú zreteľne stopkaté. vo viniciach. kruželica. asi 2 % pektínových látok. O pôsobení obsahových látok z farmakologického hľadiska nie je veľa známe. Rastie s optimom výskytu na teplých pahorkatinách. žľazy a pod. Kvitnú celé leto. Predmetom zberu ako droga mimoriadnej dôležitosti je kvet — Flos verbasci. Antika opriadla divozel poverami o zázračných účinkoch. Na farmaceutické účely sa pestujú aj osobitne — najmä d. ochoreniach dýchacích ciest a proti črevným parazitom.: V. V droge sa nesmú nachádzať. sliz. (u nás asi 10). ester izopetazolu je menej účinný. rusky: DIVIZNA VEĽKOKVĚTÁ DIVOZEL SÁPOVITÝ DIVIZNA SÁPOVITÁ Verbascum phlomoides L. Príbuzné druhy rodu Verbascum L. inulín. na zapálené žily a vredy. pánbožkova onučka. druh sa vyskytuje vo dvoch chemických chemovaroch. rusky: - 0. taliansky: Guaraguasco. liekopise.vo ku všetkým indikáciám. proti kašľu. pri ischiatických ťažkostiach. sápovitý je vysoký iba 30—150 cm. reumatizme. Čerstvé listy sa prikladajú na rany. niektoré však sú asi oprávnené. plody sú tobolky. tam. 20 minút nechať stáť prikrytý — 3 šálky denne). ruderálnych stanovištiach a pri cestách. pri astme a pod. S-petazín. španielsky: Gordolobo. alebo sa extrakt kombinuje s inými liečivami. ďalej pri kašli. Prieskum rastliny sa robil aj u nás (r. Molene medicinale. reumatizme a tinktúre sa pripisovali silné diuretické účinky.1 % silice. ľudovo sa užíva aj zápar z kvetov (2 %. huniak. Neskôr sa izoloval z rastliny petazín. prípadne fialovo ochlpené tyčinky. aplikuje sa pri bronchiálnej astme. opuchy. veľkokvetý.Scrophulariaceae Ľudovo: cisárska svieca. ba v protikŕčových účinkoch ho predstihne. 1962 a ďalšie). Kvet tvoril oddávna zložku prsných čajovín. D. kde ich rastie veľa. ktoré by oprávňovalo starodávne ľudové používanie ako prostriedku pri chorobách dýchacích ciest. živica (petasit). typické stanovištia sú výslnné pahorky. dávka: 1 lyžica drogy na šálku záparu 3-krát denne). sacharidy. Divozely poskytujú med bledožltej farby. volov chvost Nemecky: Windblumen-Kônigskerze. V Nemecku sa užíva prášok z koreňa zavarený vo víne s medom alebo s ryžou a pšeničnými alebo ovsennými vločkami. štrkoviska a brehy vodných tokov. trieslovina a minerálne soli. DEVÄŤSIL LEKÁRSKY DIVOZEL VEĽKOKVETÝ Verbascum densifloram Bertol. líši sa hlavne krátko zbiehavými až nezbiehavými listami. majú kvetné koruny zväčša menšie. Nemecky: Grossblumige Konigskerze. maďarsky: Keskenylevelú okórfarkkóró.06 g a podlieha lekárskemu predpisu). plstnatá stonka nesie dokonale zbiehavé listy a veľké. 91 . List deväťsilu obsahuje okrem toho izopetazín. Krtičníkovité . Divozel patrí k najstarším liečivým rastlinám sveta. francúzsky: Bouillon blanc. kráľovská svieca. izo-S-petazín.

pripravenú predpísaným spôsobom z hovädzej krvi. najlepšie v poludňajších hodinách. 184. Vyrába sa aj priemyselne ako Species pectorales Planta. jednotlivo rozložený.100. pričom účinnosť v tomto smere sčasti vyplýva aj zo slížového obsahu. Kvalita drogy sa o. Pomer zosušenia je asi 8 : 1. 147. zistená hodnota odpovedá počtu mililitrov suspenzie červených hovädzích krviniek.115. Kvety možno po dôkladnom vysušení skladovať v nepriedušne uzavretých igelitových vreckách. 146. 130. kde kvet tvorí zložku. Jednotlivá dávka drogy vo forme záparu (príp. Čajoviny č. j. 133.5 10 8 2 1 10 3 1. ktorý sa uplatňuje ako čajovina s karminatívnym účinkom alebo náhradka za pravý ruský čierny čaj. 4 20 30 .Verbasci e radice). Zisťuje sa laboratórne tak. hodnotí osobitným spôsobom — v hemolytických jednotkách (h. Sušíme ho rýchlo. Obdobie zberu: (jún) júl—september (október). Zber pre nákup treba čo najskôr odovzdať. ktorý mierni dráždenie horných dýchacích ciest a sčasti z obsahu flavonoidov a saponínov.116. Pri sušení umelým teplom neprekračovať teplotu 40 °C.5 10 10 6 2 40 8 3 vý na stláčanie a zaparenie. a to ručným otrháváním za suchého počasia. ktoré dobre zatvoríme a okolo uzáveru ešte zalepíme leukoplastom. Upotrebuje sa ako expektorans. 30 12 4 1 0. pretože droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo.94. 143. Kvet tvorí aj súčasť hromadne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom. Materiál by mal uschnúť za jeden deň. odvaru alebo macerátu) je 1. ktoré reflektoricky zvyšujú bronchiálnu sekréciu. 132. vykopávané v júli až v auguste.DIVOZEL VEĽKOKVETÝ DIVOZEL SÁPOVITÝ Zberajú sa iba kvetné koruny bez kalicha. Výnimočné uplatnenie v homeopatii majú čerstvé korene — Radix verbasci. je Species pectorales .j. čo je údaj pre účinnosť saponínov prítomných v 1 g drogy. i. že sa nechá odvar z drogy pôsobiť na suspenziu červených krviniek. ktoré sa hemolyzovali odvarom z 1 g saponínovej drogy. a ČsL 4 10 II. sliz a flavonoidy.97. Droga obsahuje terapeuticky účinné saponíny. Práca s materiálom vyžaduje trochu rutiny a skúseností. Droga — Flos verbasci má medový pach a chutí sladkasto.5 g (ČsL 4). v drobnom najlepšie v predhriatých plechovkách. a to viac ráz denne.) — najmenej 92 Akosť — najviac v % I.prsná čajovina. Oficiálna čajovina ČsL 4. 128.). každý zber osobitne na prudkom slnku alebo umelým teplom. Materiál je veľmi hákli- Kvet divozelu — Flos verbasci (Flos verbascorum) sa ako droga hodnotí podľa ON 86 6214 a podľa ČsL 4: Znak Droga farbená inak ako materská rastlina Nerozvinuté kvety a kvety s kališnými časťami Iné organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol z drogy (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Saponínový obsah v hemolytických jednotkách (h.121. Homeopatia používa na prípravu esencie celú čerstvú kvitnúcu vňať zbieranú na začiatku kvitnutia a známe sú aj homeopatické prípravky z čerstvého koreňa (TEEP . 20 III.

Thefrastos. francúzsky: Mouron des champs. žabí střevíc Nemecky: Roter Gauchheil. Túto povesť si udržala až do stredoveku. ktorá je nepomerne vzácnejšia a rastie iba v teplejších až najteplejších oblastiach. štvorhrannou. listy krížmo protistojné. Kvety na dlhých stopkách vyrastajú jednotlivo z pazúch listov a majú ohnivočervené koruny.DRCHNIČKA ROLNÍ DRCHNIČKA ROĽNÁ ( + ) Anagallis arvensis L. kurimor. má zaguľatené a na jednej strane ochlpené stonky. rusky: . Už v hip- Akosť — najviac v % I. Zaujímavé je jej rytmické ranné a odpoludňajšie zatváranie kvetov. Podstatnú obsahovú zložku vňate a semien tvoria saponíny. najmä medzi zeleninou. že kvitne znovu v jeseni. (v európskej časti ZSSR obidve variety) DRCHNIČKA ROĽNÁ Jednoročná bylina s lysou. aj na zvýšenie odvahy.+ Cyclamen europaeum L. II. Už v antickom Grécku Na drogu sa vzťahuje ON 86 6830: Znak bola známa ako bežná burina. (Stellariaceae). žiada sa čerstvá kvitnúca vňať. Kvety totiž nemajú medovinu a hmyz ich zriedka navštevuje. V Indii sa ešte aj dnes používa pri love rýb (má hemolytický účinok podobný ako cyklámen . kuracie oko. anglicky: Scarlet Pimpernel. ba mala vraj čarovnú moc na vyvolanie ducha z podsvetia a zachraňovala ľudí pohryzených besným psom. žabie) mydlo. a pri hadom uhryznutí. V minulosti. Rastlina sa v súčasnosti využíva najmä homeopaticky. Slúžila totiž o. Najčastejším predmetom zberu býva kvitnúca vňať — Herba anagallidis (júl-august). keď bola predmetom nákupu. Historické osudy drchničky sú tiež zaujímavé. U nás sa vyskytujú variety odlišujúce sa najmä farbou kvetov. je oveľa útlejšia. Zatvára ich aj pred dažďom. vajcovité. 10 Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina začerstva Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) 5 3 0. pomer zosušenia je asi 5 : 1. Samozrejme. španielsky: Murrons. Plody sú tobolky. maďarsky: Mezei tikszem. bystrosti a veselosti. i.). ktorá sa zberá celá. námožníček. a to vzhľadom na to. Spomínali ju už Hippokrates. Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: kačacie (mačacie. tenšie nebodkované listy a biele kvety (patrí do čeľade hviezdicovitých — Stellariaceae). bez korienkov a plodov. v staroveku zaháňala melanchóliu. Dioskorides odporúčal jej šťavu pri bolení zubov a s vínom sa píjavala najmä pri bolestiach. Drchnička je prastarou liečivou rastlinou. poliehavou až vystúpavou byľou vysokou 10—30 cm. predovšetkým žlčníkových a pečeňových. rastie od nížin po podhorský stupeň. celistvookrajové. Dioskorides. Častejšie sa však uvádza spojenie gréckeho ana = opäť a agállo = zdobím. S týmto upotrebením prešla i do stredoveku. Dnešný latinský názov vznikol asi z gréckeho anagelao = smiať sa. Suší sa v jednej vrstve na tienistých a vzdušných miestach. Plínius. vznikali zámeny najmä s kuričkou (druhy rodu Minuartia L.Cerastium L.). Liečiteľsky sa mimoriadne preslávila. žabinec. rátala sa medzi univerzálne protijedy.5 12 12 6 1 12 15 2 3 pokratovych časoch slúžila ako liek na ťažké rany a vredy. čo je dôležité pre vlastné opeľovanie. taliansky: Anagallide. Podobne sa odlišujú aj druhy rodu rožec . z ktorých 93 . Častá burina polí a záhrad. ktoré sa u nás vyskytujú dosť hojne. väčšinou sa nachádzajúce aj v koreni.

lesklá. výrobu sudov a pod. Rastie v nižších polohách až do podhorských stupňov na mierne kyslých skalnatých pôdach. samčie vo visiacich riedkych jahňadách. takmer vo vode nehnije. Podľa šumu starého duba sa veštilo v gréckej dodonskej veštiarni a starovekí básnici Ovídius a Vergílius uvádzali žalude ako prvú potravu človeka. zbavené osovej čiašky a po usušení aj šupky (strata na hmotnosti je nepatrná). Kmeň alebo konár smie byť maximálne hrubý 15 cm. Duby si odjakživa vysoko cenili všetky národy ako symbol sily a krásy lesa. taliansky: Quercia. Hecker ordinoval 1. Ľudovo droga slúži ako prostriedok mierniaci bolesti. Odlupuje sa iba mladá. Rastlina má hemolytický index asi 3 500.) Liebl.Lignum quassiae (pozri stať Cudzokrajné drogy). Ešte stále sa udržuje názor. pri hemoroidoch a na výplachy. ťažké. D 3). Je jedovatá pre psov. pri nervových a pečeňových poruchách. Zápar pôsobí metabolický („čistí" krv).5 %). Bukovité — Fagaceae Nemecky: Wintereiche. poskytujú mnoho dobrého okrovožltého peľu a okrem toho majú aj voskový listový med. Pomer zosušenia je asi 2 : 1. kým iné druhy zasa podľa ďalších významných vlastností: petraea od petra = skala. sacharidov (7 %). letný je stredne vysoký strom. a to pri rúbaní alebo presvetľovaní porastov. DUB LETNÝ Quercus robur L. oleja (15 %). Používa sa preto na vodné stavby. Homeopatický liekopis uvádza ako oficinálnu čerstvú kôru mladých konárov. skladovaním. antiseptikum a antihemoragikum. pre vstrebávanie sa saponínov treba ju však považovať za toxickú. Vnútorne sa užíva zriedka a nie Na kôru — Cortex quercus — sa vzťahuje ČSN 86 6110: Akosť — najviac v % Znak Kusy kôry tmavšie na vnútorne] strane Staršia kôra. je veľmi trvanlivé. variť na miernom ohni 5 minút). najmä vo vlhku. močopudne a údajne drchničkou možno nahradiť kvasiové drevo . maďarsky: Kocsányos tolgy. kone. popraskaná a hrubšia ako 6 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah trieslovín v % — najmenej I. bielkovín (asi 7. sa menia na neúčinné farbisté tmavohnedočervené látky — flobafény. Drevo je veľmi cenná surovina . jedovatý saponin — sapotoxín cyklamín (totožný so saponínom cyklámenu). podvaly.Cortex quercus. pozri medzi cudzokrajné drogy). balvan. Plody sú žalude na dlhých stopkách.dubiny lužných lesov a nížin na sprašovom podklade. Zvyčajne sa pijú 2—3 šálky asi 1 % záparu (po zaparení sa nechá asi 15 minút stáť) alebo zápar z pol čajovej lyžičky na pohár vody ako denná dávka. na kúpele (omrzliny. Okrem kôry sa zberajú aj zrelé a zdravé žalude (október—november). Žalude dlho slúžili ako surovina na výrobu atramentu. Žalude sú krátkostopkaté až sediace. hrubá asi 3-6 mm (zoschne asi na 3 mm). zvonka asi 5 % zápar. Zber sa robí zjari (marec—apríl). listy perovito laločnaté. Upotrebúva sa predovšetkým zvonka vo forme odvarov (lyžica kôry na pohár vody. Sommereiche. s krátkou stopkou. Vedecký názov duba pochádza z latinského quercus. V semenách je veľa škrobu (asi 37 % ) . Pridáva sa do priemyselne vyrábanej čajoviny Hemoral (antihemoroidová kúpeľová prísada). tzv. Dubová kôra ako tzv. samičie jahňady po 2—7 na krátkych stopkách alebo sediace na koncoch konárov a samčie dlhé 3 — 5 cm. získal vzhľadom na drevo. o čom však chýba spoľahlivý dôkaz. 10 10 3 1. zrkadlová kôra bez zvyškov dreva. D. Obsahovými látkami všetkých častí sú hlavne triesloviny (7—20 % ) . zajace a králiky. čo sa niekedy odvodzuje z keltského quer = krásny a cuez = strom. samičie po 2—5 v pazuchách listov. Druhové meno robur = sila. 5 5 1 0. kvety jednodomé. Od staroveku až dodnes sú napr.. Dianthaceae = Silenaceae). pri dermatózach sa zavaria 3—4 lyžice kôry 5—7 minút vo 2 litroch vody a vlejú do vane dopoly plnej 37 °C teplej vody). Duby mali vždy dobré meno aj v liečiteľstve. anglicky: Common Oak. Oficinálnu drogu ČsL 4 tvorí kôra . horčiny a silicu s osobitným pachom. tvoria drogu Glandes quercus. listy na stopkách dlhých 1—2 cm. zberaná z asi 10-ročných konárov alebo kmeňov (iba so súhlasom majiteľa lesa). zimný má vajcovitú korunu. Duby sa opeľujú vetrom. rusky: ( ) D. maďarsky: Kocsánytalan tolgy. Materiál sa môže sušiť na slnku alebo umelým teplom. Silica u ľudí vyvoláva bolenie hlavy a vracanie. tiež pri lišajoch a na ťažko sa hoj rany.5 12 8 9 II. Kôra má po navlhčení zapáchať trieslom . čistá trieslovinová droga slúži v technickej praxi na spracúvanie koží. potopudne. Staroveké národy dub zasväcovali svojmu najvyššiemu bohu.jeden je asi totožný s kyslým saponínom senegového koreňa (Radix senegae — typická americká droga.5 12 10 6 DUB ZIMNÝ DUB ZIMNÍ (DRNÁK) Quercus petraea (Mattusch. ktorý vyvoláva silné miestne dráždenie (vstrebáva sa sliznicami a pre ľudí i niektoré živočíchy je hemolytickým jedom ešte pri veľkom riedení . známe dubové kúpele. Okrem toho obsahuje triesloviny. v liečiteľstve ako adstringentný prostriedok: antidiaroikum. že drchnička je účinná aj pri besnote.je tvrdé. Druh pôvodný len v podhorských oblastiach. Droga je predovšetkým močopudným prostriedkom (diuretikum). kamienkoch. pevné a štiepateľné. 94 . ďalej saponin podobný saponínu našej mydlice lekárskej (Saponaria officinalis L.8 g prášku 4 x denne. opuchy. francúzsky: Chéne rouvre. rastúci na skalnatých pôdach. Veľmi zriedkavé použitie majú listy — Folium quercus.priotrávenia s ním v minulosti boli známe). v listoch sú aj flavonoidné glykozidy. Homeopatická esencia sa používa najmä pri svrbivých vyrážkach (dil. Okrem týchto domácich druhov dubov rastú u nás a pestujú sa rozmanité cudzozemské druhy. na upokojenie.chuť má slabo horkastú a silne zvieravú. španielsky: Roble albar. rusky: DUB LETNÍ (KŘEMELÁK) Druh vytvárajúci prirodzené lesné zárasty . Nemecky: Stiel. kde vytvára spolu s predchádzajúcim miešané dubiny. zápaloch obličiek a hemoroidoch. vtáky. Dubové listy a žalude sa často uplatňovali v znaku lesníkov a poľovníkov.

hrubo zúbkaté. 53. predovšetkým pri hnačkách. ho pokladajú za spomínaný strychnos manikos starovekých Grékov. 138. 216. Žalude sa niekedy pražia ako káva . Narkotické účinky rastliny poznali dávno predtým Arabi a užívali ho podobne ako ópium na lekárske účely. až bielo ochlpené a hrubo zubaté.DUB LETNÝ samotná. španielsky: Estramonio. Príbuzný durman metel (D. vlčie bodliačie Nemecky: Weisser Stechapfle. Ako liečivo sa stal známym až zásluhou Storka (1762). dubienky domácich dubov nie sú vhodné na liečbu a nezberajú sa (pozri ČsL 4). horné bez stopky. ČsL 2 má oficinálny list. má listy vajcovité a celistvookrajové. Camerarius ho prvý zobrazil a jeho domovinu omylom kládol do Orientu. ktorí ho vozili so sebou ako liečivú rastlinu. taliansky: Stramonio. blen čierny — Hyoscyamus niger L. obyčajný má variety líšiace sa hlavne farbou kvetov a plodmi (biele alebo fialové kvety a plody ostnité alebo hladké). listy vajcovité. Celkove má Datura L. že antickí lekári dávali pomenovanie strychnos mnohým jedovatým rastlinám a odlišovali ich iba ďalšími prívlastkami. . zasa vajcovité.pozri Cudzokrajné drogy). ktorá pochádza z Etiópie. Predmetom zberu je list — Folium stramonii.3 litre vody. metel L. byľ holá. 54. listy má však oveľa menšie. Osudy d. Bežná burina záhrad. Ľuľkovec zlomocný — Atropa bella-donna L. Listy sú vhodné proti hnačkám. infectoria Oliv. Ťažkosť spočíva v tom. 55. anglicky: Thorn-Apple. Liečebne sa používajú z duba hálkového (Q.Solanaceae Ľudovo: bugačka. rozkonárená. Schlechtendal a i. kravák. maslové semeno.pražením klesá obsah trieslovín a škrob sa mení na dextríny. úhorov. j. žalúdočných i črevných kataroch (1 lyžička kôry na šálku záparu 2—3 x denne alebo prášok 5 x denne na hrot noža. panenská uhorka.. kvety . miestami sa miešajú s kakaom a cukrom na výživný prostriedok a slúžia aj ako kávovina (Semen quercus tostum). 44. rumovísk. pazušné alebo koncové. t. ČsL 4 uvádza na zápar aplikovaný externe 15 g. maďarsky: Csattanó maszlag. ježkova palica. 39. že grécke strychnos manikos predsa len bol durman. mašlák. Plody sú ježaté vajcovité tobolky. 48. obyčajný bol v staroveku asi neznámy. cigánske (svinské) jablko. Pri zámenách alebo falšovaní listovej drogy prichádza do úvahy najmä ľuľok čierny — Solanum nigrum L.vyvolávajú ich hrčiarky . obyčajného možno spoľahlivo sledovať až od stredoveku. možno ich potom upotrebiť v detskej praxi ako prostriedok proti hnačkám. keď sa rozšíril po Európe (domovinou sú južné časti Ruska). Okrem spomínaných druhov sa na farmaceutické účely (hlavne izoláciu alkaloidov) hojne používa ešte Datura inermis Jacq.Chenopodium hybridum L. asi 25 druhov. podľa iných je to zmenené perzské tatula z tat = pichať. Fraas sa prikláňal k názoru. nie končisté a hrubo zubaté. Podobný mrlík hybridný . + Datura stramonium L. rusky: DURMAN OBECNÝ DURMAN OBYČAJNÝ jednotlivé. prípadne macerovať za studena pri izbovej teplote 1 lyžicu kôry na 2 šálky vody a vypiť po dúškoch cez deň). vystupuje v rozličných typoch nitrátofilných spoločenstiev. na bežné kúpele a obklady sa zavarí 500 g kôry na 3 -4 litre vody. Ľuľkovité . O rozšírenie durmanu po Európe sa údajne pričinili Cigáni. má listy menšie.) je nepochybne najstaršia liečivá rastlina z rodu durmanov. s bielou lievikovitou korunou. spodné srdcovité. tiež vňať (Herba stramonii) a semeno (Semen stramonii). 219. d.. V detskej praxi sa dáva 1 kg kôry na kúpeľ. Pomenovanie Datura pochádza údajne z arabského datora. 95 Jednoročná bylina vysoká 30-80 cm. D. Čajoviny č. rastlina s pichliačmi. Väčšina liekopisov uvádza oficinálnu vňať. Dubienky sú guľaté nádory čiže patologické novotvary (Galia) spôsobené hmyzom. Polyploidizáciou a krížením sa vypestovali odrody bohatšie na účinné obsahové látky — alkaloidy. francúzsky: Stramoine. na odvary proti poteniu nôh alebo na výplachy 1 kg kôry na 2 . z ktorých u nás rastie 5. 40. bez chuti a zamladi je akoby pomúčený. streštený ľuľok.

5 2 5 0.Papilionaceae) Ľudovo: štajerka.25 g listov obsahuje 0. taliansky: Trifoglio dei prati.sú iba farebnou odchýlkou) vo vajcovitých hlávkach.ČERVENÝ JETEL Trifolium pratense L. dnes sa obsahové látky upravujú do sprejov. Bôbovité . na začiatku kvitnutia rastlín (jún-august. Sušia sa rozložené vedľa seba. lebo ťažko znáša sucho i väčšie vlhko. V ľudovom liečiteľstve je akákoľvek manipulácia s ňou zakázaná. s trojpočetnými (zriedka 4—6-početnými) listami. jednotlivo. ktoré sa získavajú zberom nie celkom zrelých toboliek (september—október). rusky: ĎATELINA LÚČNA Na listovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6411 a požiadavky ČsL 2: Akosť — najviac v % Znak Sčerneté a zhnednuté listy Prímesi materskej rastliny Rozdrvené časti a stopky listov Cudzie organické časti — prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Vlhkosť Obsah alkaloidov v % — najmenej 1.5 mg atropínu. francúzsky: Trefle des prés. Rodové meno ďateliny (Trifolium) pochádza z latinského tres = tri + folium = list. slúžia hlavne na izoláciu alkaloidov (atropínu) a ako antiastmatikum. plody sú nepukavé struky.1—0. ktorý sa s najväčšou mierou spolu s ďalšími látkami pričiňuje o terapeutické pôsobenie. Divo rastúcich druhov ďatelín je asi 300. Niekedy sa vykupujú aj semená. j. rastlina je prudko jedovatá! Zber drog je deťom prísne zakázaný. derivát kumarínu umbeliferón a veľa dusičnanu draselného. v priemere 0. DURMAN OBYČAJNÝ Listy odrezávame podľa možností ráno. uvádza sa aj možnosť do 60 °C . ktorých lístky majú zreteľné polmesiačikovité škvrny. španielsky: Trébol de prados. Pozor. Koreň obsahuje aj iné alkaloidy (tiež však deriváty tropánu).indikuje svieže (mierne vlhké) pôdy. Listová droga aj semená sú veľmi háklivé na skladovanie — ľahko vlhnú.4. Pomer zosušenia je asi 1. príp. vedľajšie obsahové látky sú triesloviny (4.25 Trváca bylina všeobecne známa. ktoré však môžu i chýbať.5 — 20 12 0. Mnoho odrôd sa podarilo vyšľachtiť a ďalšie vznikli ich krížením. i september). trojlístok a pratense = rastúci na lúke. Použitie drog patrí výlučne do rúk lekára a podobne ako pri ľuľkovci zlomocnom — Atropa bella-donna L. t. Oveľa viac sa rastlina používa v homeopatii.5 %). Pôvodne rastie na lúkách.5 : 1. Účinné obsahové látky sú vysoko toxické alkaloidy (0. dosúšajú sa na slnku.3-0. Druh je variabilný. stopy silice. sýtozelené. Červené kvety (zriedka biele .sení ich ešte presušíme. vytrvalá ďatelina Nemecky: Rot-Klee. U nás sa v minulosti tiež vyrábali z nich antiastmatické cigarety. najmä hyoscyamín. na okraji lesov i vo svetlých lesoch . len zdravé.5 0. maďarsky: Réti lóhere. Prešľachtený sa často pestuje na poliach. potom načechrané do vrstvy 5—6 cm (maximálna teplota do 45 °C. Dym z 1. Po vytra- JETEL LUČNÍ . Pomer zosušenia je asi 5—7 : 1.5 20 12 neudané ČsL 2 5 2 10 0. atropín a málo skopolamínu. Prípravky by sa nemali podávať pacientom so srdcovými ťažkosťami. s krátkou stopkou. O liečivých účinkoch ďateliny sa .Fabaceae (Motýľokveté . až sú semená v tobolkách čierne.poľské pramene).35 %) tropánovej rady. anglicky: Red Clover. S drogami treba manipulovať veľmi obozretne.

si ju vysoko cenili. Spomína ju abatiša Hildegarda vo svojom diele Na kvet — drogu Flos trifolii rubri sa vzťahuje ON 86 6240: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté kvetné hlávky Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. keď sa včely usmerňujú hlavne na ňu. ď. Homér spomínal medzi lotosmi akúsi znamenitú krmovinu pre kone a jestvuje dohad.lucernu siatu (Medicago sativa L. Namiesto ďateliny mali starovekí poľnohospodári veľmi cennú krmovinu . lúčnej i ď. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . Pri nešetrnom zbere sa takto znehodnocujú aj zaparené kvety. Prvé správy o ďateline z našich oblastí pochádzajú asi z 11. rastúci u nás len v teplejších oblastiach i to roztrúsene (ď. Upotrebenie sa akosi prelínalo vždy s upotrebením ď. najmä dnes. uvádzanej pod menom lagopus. izotrifoliín. plazivej a sušené kvetné hlávky bez stopiek. Celkom rozkvitnuté alebo odkvitajúce kvety pri sušení sa rozpadajú a hnednú. O nej sa vie. adstringens) a bronchitídach.ĎATELINA LÚČNA vedelo len veľmi málo. jahodovitá). Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať z ď. Lepšie je sušiť umelým teplom do 35 °C. Drogu — Flos trifolii rubri neuskladňujeme. bielom výtoku. syn. Červená ďatelina je rovnako dôležitým prínosom pre včelie hospodárstvo. farbivá. Ď.). roľná silicu.). triesloviny a flavonoidy. plazivá obsahuje najmä triesloviny a ď. Predmetom zberu a nákupu u nás je kvet ď. išlo o liečivú vachtu trojlistú (Menyanthes trifoliata L. T. že ju odporúčal už Dioskorides ako antidiaroikum. roľnej (Trifolium arvense L. glukozid trifoliín. najmä za vlhkého počasia. nemožno ho považovať za ďatelinu. v listoch sa nachádza asparagín a iné aminokyseliny. jún—september) otrhávame na začiatku kvitnutia mäsovočervené alebo jasnokarmínové hlávky bez podporných listeňov. tiež nakupovanú drogu — Flos trifolii albi. v máji až v auguste (príp. Ď. lúčnej — červený. že to bol asi teplomilný južnejší druh Trifolium fragiferum L.. Je výbornou včelou pašou. lúčnej sú triesloviny.) Presl. najmä biela plazivá (Amoria repens (L. cuk97 . Ľahko totiž podlieha skaze a napáda ju hmyz. flavonoidy. Kvetné hlávky bez podporného listeňa sa zberajú v júni—septembri hneď po rozkvitnutí a rýchlo sa sušia (pomer zosušenia je asi 6 : 1). ale ihneď odpredáme nákupni. fenolové látky. lúčna sa používa hlavne pri hnačkách (antidiaroikum. živicu. úsade a opuchoch žliaz. Účinnými obsahovými látkami ď. — ďatelinovec). roľná pre svoje adstringentné pôsobenie zasa pri hnačkách. Plínius uvádzal síce Trifolium. zvonka ako kožné dezinficiens. riedko rozložený a na vzdušnom mieste. plazivá sa liečebne využíva najmä pri reumatizme. stor. 12 5 2 0. Ďatelina dáva z 1 ha až 100 kg medu. Uplatňuje sa ako chuťové a vôňové korigens. 20 10 4 1 14 10 3 Physica a herbáre 16. repens L. Tvoria podstatnú zložku zmesiek. Ď. Materiál sušíme ihneď a rýchlo v tenkých vrstvách. organické kyseliny. ktorá po skosení veľmi rýchlo dorastá a čoskoro kvitne. aby sa využilo jej nektarové bohatstvo a zvýšila úroda semien. stor. hnedasté kvety vyradíme.). Z národohospodárskeho hľadiska sú ďateliny naše najdôležitejšie krmoviny a obohacujú pôdu dusíkom. Ďateliny sú veľmi významné pre včelárov.5 14 8 3 II.

anglicky: Kidney-Bean. Prvé herbáre z druhej polovice už poznali rozdiely medzi egyptskými fazuľami a vtedajšou americkou novinkou.Papilionaceae) Nemecky: Garten . Národy starovekého Stredomoria pravé fazule nepoznali. sa zjavili prvé fazuľové semená v prístavoch španielskych moreplavcov. aj druhy rodu Vigna. Plocha kultúrnych fazúľ je dosť rovnomerne rozdelená medzi Starý a Nový svet. no súčasne ako Pericarpium phaseoli. majú celé strapce kvetov poskytujú98 cich zlatožltý med aj dostatok peľu. Homeopatická esencia z ď. príp. asi 10—15 cm dlhé struky so semenami. Fazuľa sa u nás šľachtí ako strukovina a zelenina. Gréci sa s nimi oboznámili údajne počas ťaženia Alexandra Veľkého do Indie. loďka (pre tvar strukov). Na plod fazule bez semien — Fructus phaseoli sine semine — sa vzťahuje norma ON 86 6621: Znak Ináč sfarbená droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. kvety v málokvetových strapcoch rozličnej farby (bielej. j. 5 1 0. august —september a zbavujú sa semien. pestované dodnes v Egypte).). čo však podľa opisu boli zrejme iné strukoviny ako fazule. Plody sú lysé. Oficinálna droga sa ešte dnes označuje v niektorých liekopisoch termínom Fructus phaseoli sine semine — fazuľový struk bez semena. Dávkovanie všetkých je prakticky rovnaké: ako čaj — 6 lyžičiek drogy nasypaných do 3 dl vriacej vody sa nechá 10 minút prikryté stáť a po prefiltrovaní sa pije počas dňa po dúškoch. Bôbovité . francúzsky: Haricot. Už starí Aztékovia v Mexiku vysievali fazule v zmesi s kukuricou. taliansky: Fagiolo. ružovej.rovke. španielsky: Fasol. Vedecké pomenovanie fazule vzniklo z gréckeho phaseolos = člnok. Americké fazule potom za niekoľko desaťročí vytlačili takmer načisto z kultúr tzv. 10 2 1 10 10 3 . lúčnej má podobné uplatnenie ako v alopatii. rusky: - Jednoročná bylina vysoká 35-50 cm s pravoovíjavou stonkou dlhou 100—200 cm. Celkový počet sort je značný (zhruba 500). najmä na roliach. Až začiatkom 16. nadmernej tvorbe slín s poruchami žalúdočnej sekrécie a pri ochoreniach dýchacích ciest. Dosúšajú sa umelým teplom pri mierne zvýšenej teplote (30 — nanajvýš 40 °C).Bohne. Druh sa pestuje ako zelenina aj ako strukovina v domácich záhradkách a v kríčkovitej kultúrnej forme. stor. Dáva sa prednosť strukom žltobielej farby. druhové latinské označenie vulgaris = obyčajný. kde sú semená fazule národným pokrmom. egyptské bôby (Faba vulgaris Moench alebo východoafrická strukovina Dolichos lablab L. Importovali ho k nám z Južnej Ameriky. Zosychajúce zožltnuté struky sa zberajú v čase úplnej zrelosti. perovito zložené listy tvoria velké vajcovité stopkaté lístky. FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZOL OBECNÝ Phaseolus vulgaris L. Fazule kvitnú v júni až v auguste.Fabaceae (Motýľokveté . Fazule pochádzajú prevažne z trópov. t. Akosť medu sa však často preceňuje.5 10 7 2 II. maďarsky: Bab. červenej a i.

V homeopatii sa používajú drogy z odkvitajúcich druhov kríčkovej alebo zákrpkovej fazule. pije sa 2—3-krát denne pol pohára medzi jedlom (ako diuretikum). 148. organické kyseliny (pipekolovú. Drogu je vhodné kombinovať s inými (pozri zoznam čajovín). Liekopisy majú oficinálny tzv. V súčasnosti sa šľachtí vo všetkých teplejších oblastiach sveta. 17. aj u nás. dextrín a predovšetkým toxické lektíny. 24. sa doposiaľ nepodarilo izolovať.) s menej valcovitými červenohnedými dvojnažkami podobnými pachom feniklu (pod lupou mu však vidno v každom údolí nažky 2—3 silicové kanáliky. užívajú sa preto ako diuretikum. Zo zámen a falšovaní prichádza do úvahy kôprovník (Meum athamanticum Jacq. 40—50 % hemicelulóz a glukokiníny (účinný glukokinín. inozitol. Sušia sa bežným spôsobom. takisto ako všetky semenné drogy. Rastlina má domov v oblasti Stredo- zemného mora a v západnej časti Ázie. Hlavní dodávatelia na svetový trh sú západoeurópske štáty a južná Európa. anglicky: Fennel. španielsky: Hinojo común. 237. rusky: Dvojročná bylina vysoká 100—200 cm.). i. listy s pošvami. 18. pravý). v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. tmavý fenikel (subsp. niektorých dermatózach a tiež pri močových kameňoch (najmä fosfátových). Niekedy sa odporúča variť 15—20 g drogy s litrom vody asi 2 hodiny — denná dávka je 1/2 až 3/4 litra odvaru. Semená obsahujú škrob (45-50 % ) .Liečebné použitie a význam pre potravinárstvo majú aj semená — Semen phaseoli. ďalej triterpény (o. taliansky: Finocchio selvatico. Plody aromatické podlhovasté rebrovité dvojnažky. FENIKEL OBYČAJNÝ FENIKEL OBYČAJNÝ FENYKL OBECNÝ Foeniculum vulgare Mill. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Fenchel. že vodné výťažky zo strukov zvyšujú vylučovanie moču a znižujú hladinu cukru v krvi. nevarené semená (i struky) sú jedovaté a otravy známe — postihujú najmä deti. Kvety drobné. Miestami sa na ten istý účel vysieva ako poľná plodina. najmä v začiatočných štádiách cukrovky. Náš juhomoravský fenikel („Moravský") sa na trhu veľmi cení. Fenikel bol veľmi obľúbený už u sta99 . zabraňujúce proteínovú syntézu. i. vulgare — f. 22. trigonelín. pri ktorom poznáme viacej foriem. Čajoviny č. antidiabetikum. Droga sa pridáva i do čajoviny Nephrosal (diuretikum a dezinficiens močových ciest). 26. priemyselne vyrábaný prípravok s obsahom fazuľových strukov bez semena je čajovina Diabetan. francúzsky: Fenouil officinal. metabolikum — pri reumatizme. 23. o. odstaviť na 10 minút a scediť do termosky. fazín sa varom denaturuje. rozpustnú kyselinu kremičitú). perovito zložené do nitkovitých výčnelkov. Druh sa u nás pestuje v zeleninárskych záhradách pre voňavé dvojnažky. fazuľová múka — Farina phaseoli. Semená v prášku slúžia na horúce obklady — kataplazmy pri mokvavých a svrbivých ekzémoch a na izoláciu škrobu (Amylum phaseoli). fazín — účinný ako ricín (ricínového semena) a abrín. 108. traumatínovú a i. žlté. 25. maďarsky: Kozonséges harmatkása. bielkoviny (24 %). Klinicky a pokusmi sa dokázalo. minerálne soli (o. Čs. Zrelé oplodie obsahuje predovšetkým aminokyseliny (najmä gvanidínový derivát arginín). znižujúci hladinu cukru v krvi. za príslušnej diéty ako antidiabetikum. cholín. vyvolávajú ťažké krvácavé stavy a koliky. fazeolozid D). v rozomletom stave označované ako tzv. slúži ako pomocný liek pri cukrovke s veľmi dobrými výsledkami (nenahradzuje však inzulín). alantoín. priaznivo tiež ovplyvňujú látkovú premenu. kým fenikel má iba jeden). užíva sa odvar z 3—4 lyžíc sekanej drogy na 300 ml vody. Najviac treba dávať pozor na plody fenikla zbavené silice a umelo prifarbené. variť 2 minúty. ľahko splanieva.

196. Druh rastie na rumoviskách. ostatné sú žlté alebo belavé. F. Zriedka sa ľudovo používa koreň — Radix foeniculi ako karminatívum. Druhové označenie tricolor je z latinského tres = tri a color = farba. Ungolen (cholagogum. likérov. koncový úkrojok väčší. Ľudovo: bylina psotníková. no korunné lupienky kvetov sú žltkasté či biele. vysoká 10-30 cm. j.5 10 10 1. ale viacej anetolu (až do 80 % ) . všiam i proti hmyzu sliepok. MACEŠKA ROLNÍ rých Číňanov. preháňaciu — Species laxantes a žalúdkovú čajovinu — Species stomachicae. netvorí poplazy. i rozkonárená. vrúbkovaný. Pomenovanie foeniculum pochádza zo zdrobneného foenum = seno (pre pach a výzor po usušení listov) a nachádzame ho už u Plínia. Moderné liekopisy žiadajú určitý obsah silice — minimálne 3—4 % (nezameriavajú sa iba na vonkajší výzor). ruského čierneho čaju). teda i včely. Do strednej Európy priniesli fenikel benediktíni v skorom stredoveku. Máva najvoňavejší med. pri okrajoch lesov a ciest. a ČsL 4 1 1 0. Často rastie na roliach. sirotky. medzi ktorými následkom hybridizácie existuje mnoho prechodných foriem. trojice Nemecky: Acker-Stiefmutterchen. trojfarebná patrí medzi farebne najkrajšie fialky. ale osobitný význam z včelárskeho hľadiska nemajú. Fenikel ako väčšina zelerovitých rastlín je medonosný. 182.Violaceae Fialka roľná sa bežne ráta iba za poddruh fialky trojfarebnej. Zahrňuje rozličné typy. ďalej granuliek Mucilogram a Sennagran (laxans). Silica sa s obľubou používala proti blchám. Egypťanov. Fenikel je výborné sekretolytikum a expektorans na báze silice. postupne ako dozrievajú (tzv. Indov. taliansky: Viola tricolore. anglicky: Wild Pansy. laktagogum pre dojčiace matky (zvyšuje tvorbu mlieka). 2 2 1 10 11 2 1. Listy má ako f. V čajovinách sa fenikel s obľubou kombinuje s anízom a rascou. silica tzv. 190. F. tricolor L. hepatoprotektívum) a Pulmoran (expektoračná čajovina). Feniklová voda (Aqua foeniculi) slúži zvonka na ošetrovanie zápalov očí a kloktanie. a aj keď je tento med tmavý. Na farmaceutické účely sa zberá a nakupuje celá nadzemná časť kvitnúcich rastlín (máj—august) .5 FIALKA TROJFAREBNÁ MACEŠKA TROJBAREVNÁ Viola tricolor L. stomachikum 100 (najmä v detskej praxi). fialičky. 186. trojfarebná je jednoročná až trváca bylina. Fenikel a silica má ešte široké priemyselné použitie (kozmetika. 127. Vedecký názov viola sa odvodzuje od iolon. Grékov i Rimanov. 207. karminatívum. Silica je zložkou kvapiek Solutan (antiastmatikum) a masážneho roztoku Herbadent. Homér. nie však vždy rovnako. vňať — Herba foeniculi zasa pri chorobách z nachladnutia a plody pri chrípkových stavoch a ochoreniach. výroba cukríkov. Homeopatia žiada zrelé plody. 199. ostáva tekutý. FIALKA ROĽNÁ Viola arvensis Murr. sacharidy a olej. Droga ďalej tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (choroby močových ciest). 172. často fialovo pásikované alebo modrasté. Ďalšie obsahové látky sú bielkoviny. netvorí poplazy. F.5 3 II. Reduktan (pomocná liečba tučnoty). Homeopatická tinktúra má analogické použitie ako droga v alopatii. 213. 210. 193. 153. Kvitne v júli až septembri. najlepšie bez obracania. a tá je výborné spazmolytikum. úhoroch. Kvety majú dva vrchné lupienky celé alebo sčasti fialové. Záhradné veľkokveté formy sú nežiadúcou prímesou v drogách a nezberajú sa.opeľuje hmyz. metylchavikol. macoška. sirotky. Meduje každý rok. zanedbaných pozemkoch. Nemajú ani liečebné použitie. Často sa uvádzal v herbároch ako zložka čajovín a iných prípravkov. expektorans. anízový aldehyd a rozličné terpénové uhľovodíky.112. 152. úhoroch. V. ďalej spazmolytikum a karminatívum.119. a to ako korenina i liečivo. potom fenchón (10-20 % ) . Dobrá droga obsahuje 4 —6 % silice. medziach a opustených. choleretikum. Fialky — trojfarebnú i roľnú . 227. Plody sú tobolky. francúzsky: Violette tricolore. Drogu skladu- . Je to rozšírený a veľmi polymorfný druh. vajcovito kopijovitý. 192. Antickí Gréci i Rimania označovali fialku výrazom flox. rusky: . 17. španielsky: Flos de la Trinidad. 197. Čajoviny č.).Herba violae tricoloris (seu trinitatis seu jacae). 140. Species pectorales Planta (prsná čajovina) a ústnej vody Herbadent. 123. t. Drogu — Fructus foeniculi tvoria zväčša celé dvojnažky.ČsL 4 a ON 86 6622 majú tieto požiadavky Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice najmenej I.5 g na zápar jednotlivo perorálne (ČsL 4). 183. 232. prípravkov proti hmyzu a i. Materiál sa suší v prievane prirodzeným alebo umelým teplom do 50 °C. 215. korigens. česaný fenikel). Najlepšie sa zberajú ručne odrezávaním vyvinutých a dokonale zrelých okolíkov (júl-september). Stonkové listy s perovito delenými prílistkami. 120. subsp. najlepšie zberané v septembri druhého roku rastliny. maďarsky: Háromszínú árvácska.118. stonka jednoduchá. mydlárstvo. srdečné korenie. sladkého fenikla má menej fenchónu (5 %). Diabetan (pomocná liečba cukrovky). Zvyšok rastlín sa potom po dozretí skosí a krátko presuší a vymláti (tzv. medziach. Stomaran (čajovina pri tráviacich ťažkostiach). slamnatý čiže sekaný fenikel). 184. Dávky plodov sú 1. b.113. Plody sú tobolky.) Gaud. plody po krátkom presušení sa dosúšajú pri teplote do 35 °č. Oblasť používania je podobná ako pri aníze. ktorej hlavnú zložku tvorí terpén anetol (60 %). Dáva prednosť kyslej piesočnatej pôde. maceška. arvensis (Murr. 241. Pomer zoschnutia je 5 — 6 : 1. Fialkovité .76. čo je zdrobnený výraz pre ion — tak nazýval fialky už napr. roľná je jednoročná bylina vysoká 10—20 cm. Arabov. ČsL 4 má oficinálne čajoviny s feniklom: vetrovú — Species carminativae. Detský čaj s rumančekom Spofa (náhrada tzv. z drogy sa izoluje silica. trojfarebná. Plody sú oficinálne vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 4). 188. fenikulín. trojičná. sirôtka.

akné. Fialkovité — Violaceae Ľudovo: fialôčka Nemecky: März-Veilchen. z krátkeho podzemka vyrastajú zakoreňujúce poplazy s ružicami stopkatých až obličkovitých listov so široko vajcovitými prílistkami. 13. Dávky zbytočne nezvyšovať. 8 6 2 12 15 jeme v dobre uzatvorených nádobách v tme. 4 3 1 12 12 II. Drogy sa aplikujú aj externe — zvonka na obklady alebo do kloktadiel (pri zápaloch a pod. sliz. 152. zriedka biela. po krátkom zavarení na miernom ohni 10 minút postáť. Droga je pri skladovaní veľmi citlivá na vlhko. scediť do termosky a vypiť po dúškoch v priebehu dňa. môže sa uplatniť emetické pôsobenie.5 10 8 2 II. Kvety po odkvitnutí 101 . rusky: VIOLKA VONNÁ Trváca bylina vysoká 10—20 cm. zberajú sa v rovnakom údobí (máj až august) a sušia podobne ako vňať. Pomer zosušenia je 8 : 1. anglicky: Sweet Violet. 10 4 2 1 10 10 3 I. Vnútorne sa dávkujú 2 lyžice drogy na 300 ml vody. taliansky: Viola mammola. Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené kvety ako na čerstvej rastline Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovuje sa laboratórne) I. silica (okolo 0. pri oparoch a i. impetigu. Kvety s ostrohou. prítomný je aj glykozid gaulterín. Pre obsah rutinu sú aj vazotonikum. uľahčujú odkašlávanie pri ochorení dýchacích ciest (príp. drogová ON 86 6246 pre kvet (Flos violae tricoloris). 50. pri čiernom kašli. na hornom okraji riasnaté. adjuvans pri ekzémoch. napr. triesloviny. pri ťažkostiach s močením. potom flavonoidy (predovšetkým rutín). Nemá pach a chutí slabo sladkasto. Predmetom nákupu sú k kvety — Flos violae tricoloris. Majú diuretické pôsobenie — aplikujú sa pri kataroch močového mechúra. karotenoidy. španielsky: Violeta odorosa. 63. Účinné obsahové látky sú hlavne saponíny. 5 ´2 1 0. ako slabé diaforetikum a pre metabolické pôsobenie pomáhajú aj pri reumatizme a niektorých kožných ochoreniach. francúzsky: Violette odorante.FIALKA TROJFAREBNÁ FIALKA ROĽNÁ ČSN 86 6822 stanovuje pre vňať tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Čs. koruna fialová. FIALKA VOŇAVÁ Viola odorata L. antokyanidy. maďarsky: Illatos ibolya. Homeopatia pri podobných indikáciách ako alopatia používa esenciu pripravenú z čerstvých kvitnúcich rastlín (zberajú sa v auguste až v septembri). Drogy sa pokladajú predovšetkým za expektoračné sekretolytiká.01 %) a minerálne soli (do 11 % ) . emeticky pôsobiaci alkaloid violin. 150. Čajoviny č. aj spojených s horúčkou). vždy príjemne voňajúca.). ďalej ako metabolický prostriedok (zvyšujú činnosť močových orgánov a potných žliaz). pľúcnych ochoreniach a pod.

Výskyt alkaloidu violínu. na chorý konečník. listy sa používali zvonka pri zápaloch. po 24-hodinovom státí sa to prefiltrovalo a pomaly zahrievalo so 100—150 g cukru. Silica sa extrahuje nielen z kvetov. ktoré láka najmä príjemná vôňa. hlavným znakom je vôňa. v dobre zavretých nádobách. aby sa zachovala pôvodná farba kvetov a ich vôňa. dávky okolo 2 g pôsobia emeticky (dávivo). Slávny fytoterapeut Leclerc vo Francúzsku odporúčal koreň aj ako emetikum. Po krátkom omytí sa suší rýchle na tienistom mieste. Niekedy sa zberá kvet — Flos violae odoratae. Koreň sa zasa začína uplatňovať pri výrobe priemyselných liečiv a aj v receptúre (ako . ktoré sú nositeľmi vône. Schreck 1922. nazýval Homér a Pindaros. plody sú tobolky. kvety podľa Dioskorida slúžili pri epilepsii chlapcov a na zapálené hrdlo. že fialka stráca 102 pri prvej jarnej búrke vôňu. Pomer zoschnutia: 7 : 1. voňavej sa podobá viac druhov — treba si všimnúť botanický opis. Používal ju už Hippokrates. Fialky u nás rastú asi v 30 druhoch (na svete celkove asi 400). Predmetom liečebného používania je celá rastlina. ďalej stopy silice s metylesterom kyseliny salicylovej.003 %. ktorý je vraj chemickou skladbou a najmä účinnosťou blízky emetínu ipekakuánového koreňa. Viola L. pomer zosušenia asi 4 : 1. Podobne ako vňať sa niekedy zberá a suší list — Folium violae odoratae. Najčastejšie sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba violae odoratae. získava sa tzv. Materiál treba sušiť veľmi rýchlo. silnom zahlienení dýchacích ciest (ako čaj: 2 čajové lyžičky vňate na 300 ml vody macerovať za studena alebo 1-2 % odvar). Názor. Expektoračné pôsobenie f. F.). canina L. pôsobenie drogy v tomto smere treba pripísať údajne prítomným saponínom (Braun. ktoré okrem toho majú veľa modrého farbiva (antokyan) a ketonické látky irón a jonón. Mnohé z nich majú ešte rozličné odrody. a preto ich botanicky vie správne určiť niekedy len skúsený odborník. Silica kvetov je jedným z najdrahších éterických olejov — nachádza sa v kvetoch v množstve 0. bez prístupu slnka alebo umelým teplom do 50 °C. za dobrého vetrania (umelým teplom.3 —1. že kvitne od konca apríla do začiatku mája. ktorý stanovil saponínový obsah a skúšal drogu na obsah a účinnosť prítomného alkaloidu violínu (violaemetínu). Drogu treba skladovať na suchých miestach. Jej vôňa vystúpi až po 5 —10 000-násobnom riedení. a v tom čase už kvitne podobná nevonná f. keď začínajú búrky. obsahuje značné množstvo saponínov. z čoho si možno urobiť predstavu.5 g drogy. Podzemok s koreňmi (Radix seu Rhizoma violae odoratae) sa získava vytrhávaním rastlín v septembri—októbri. Grimme 1921 a i. Druh rastie v kroviskách. zoschnutie asi 5 : 1. Drogy sa u nás nenakupujú. Na zápar z koreňa sa berie 0. bronchiálnych kataroch. Podľa Plínia bolo najlepšie voňať fialky. Všetky časti drogy pôsobia ako mierne expektorans — sekretolytikum.) a potvrdili ho. voňavej si novšie overovali viacerí autori (Linde 1919. tento hydrolyzujúci glykozid je prítomný aj v kvetoch. ak bolela hlava. pre svoj nízky saponínový obsah však bez osobitného významu. Kvety však obsahujú aj medovú šťavu. pripravoval sa zaparením 10 polievkových lyžíc kvetov bez kalicha v 100 ml vriacej vody. možno vysvetliť tak. Cennejšie sú kvety jedincov rastúcich v tieni (majú tmavšie kvety) a sú voňavejšie. Opeľovanie kvetov fialiek obstarávajú včely. chrániť pred svetlom. Obdobie zberu: marec-apríl. ako ju napr. psia (V.. hlavne korene. Plinius ju menoval na treťom mieste čo do obľúbenosti kvetov pri výzdobe (za ružou a ľaliou).FIALKA VOŇAVÁ sa skláňajú k zemi. Celá čeľaď fialkovitých rastlín má u nás iba jeden rod — fialku. F. ľahko sa zaparuje a vlhne. pokladá sa novšie za pochybný. Slovanské pomenovania fialky majú spoločný základ a Mathioli v herbári ju nazval fiola. maximálne do 35—40 °C). Sirup je pekne modrý. Klinicky dokázal. Dbáme pritom. Starí lekári jej prisudzovali veľkú liečivú silu. pomádovým spôsobom (samovoľným vyprchaním do vrstvy tuku). Vedecké pomenovanie rodu pochádza z gréckeho ion — zdrobnené iolon. V detskej praxi bol prv veľmi obľúbený sirup z fialkových kvetov bez kalicha. ale aj z listov. inak sa suší v tenkých vrstvách rozostretá na vzdušnom mieste. Podnet ku tomu dal Kroeber. Obdobie zberu: asi marec—apríl. 1968). ktorú nemá takmer ani jeden príbuzný druh a vyrastanie listov priamo z podzemka. voňavej môže nahradzovať koreň ipekakuány (pozri drogy cudzieho pôvodu). t. zber: marec—apríl. čerstvá je oficinálna v homeopatii. Celá rastlina. na uľavenie pri kašli a riedenie hlienu pri čiernom kašli. na medziach a vo svetlých lesoch. j. odpredáva sa na vývoz. voňavá patrí u nás k najstarším liečivým rastlinám. že koreň f. pomer zosušenia asi 6 : 1. aký je tento rod pestrý.

Tento účinok vyvoláva hlavne elateridín — glykozid približne rovnako silne účinný ako má jalapová hľúza — Tuber jalapae (pozri cudzokrajné drogy). ďalej Scutellaria L. Materiál sa suší prirodzeným teplom (umelé teplo nesmie presahovať 40-45 °C). niekedy priama. pomer zosušenia je asi 5. čoskoro dostali prudké hnačky. Krtičníkovité . silica. U nás sa rastlina upotrebúvala v ľudovom liečiteľstve proti vodnatieľke a pečeňovým ochoreniam. čierny kašel a reumatizmus. Listy sediace. kopijovité. Stopkaté kvety vyrastajúce z pazúch listov majú široko lievikovité.15 %). anglicky: Water-Hyssop. ktorého aglykón je gracioligenín (pri pokusoch na zvieratách sa ukázal neúčinný) a graciotoxín alkoholovej povahy.5 : 1. maďarsky: Orvosi csikorka. jednoduchá alebo riedko konáristá. Plody sú tobolky. končisté až hrotité. Podobná je i konopička (konopnica) širokolistá (Dalanum ladanum (L. vyhýba sa pôdam s vyšším obsahom vápna. Ďalšie látky sú horčiny. rusky: KONITRUD LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 20—40 cm. plazivý. Manipulácia s rastlinou i drogou musí byť opatrná. očné ochorenia. odrezávajú sa kvitnúce nadzemné časti krátko pred kvitnutím. aj v očianke Rostkovovej. (asi 0. ale slabšiu účinnosť ako aukubín obsiahnutý napr. je u nás zastúpený iba jedným druhom. vzhľadom na povesti o všestrannom liečebnom význame rastliny. prípadne sa u nich prejavili aj poruchy zraku. GRACIOLA LEKÁRSKA GRACIOLA LEKÁRSKA + Gratiola officinalis L. Čajoviny č. Antickí lekári neuvádzali graciolu vo svojich spisoch. — š. francúzsky: Gratiole. na okraji riedko pílkovité. ktorú vraj bohovia udelili ľuďom ako osobitnú milosť (Gratia Dei). ktoré ju spásali. fosforu. Graciolín má podobnú.02 %). D 2 .) Dostál) — má však inakšie listy a inak usporiadané bledočervené kvety. takže sa kedysi používala ako prečisťujúci prostriedok (najmä podzemok). draslíka. graciola sa vyznačuje pálčivou a horkou chuťou. Keď deti vypili mlieko od kráv. byľ vystúpavá. Na osobitné požiadanie sa zberá v júni až v auguste kvitnúca vňať — Herba gratiolae (florens). vďaka. Droga nemá pach. podzemok tenký. horko chutiace zlúčeniny — kukurbitacíny. 131. potom soli vápnika. biele koruny s červenými žilkami. rastie v teplejších oblastiach v nížinách až horskom stupni v húšťavách na brehoch vôd. Rastlinu treba rozhodne pokladať za toxickú. jej chuť je však výrazne horká a pálčivá. ktorý má inak formované listy i kvety a chutí slabo horkoslano). aj ten je pomerne zriedkavý. vrúbkovaný. vo vlhkých lesoch a na vlhkých lúkach. článkovaný. španielsky: Graciola.Scrophulariaceae Nemecky: Gottes-Gnadenkraut. Zámeny sú možné najmä s druhmi rodu Veronica L. Celkove súbor glykozidov má účinnosť asi 1 000 žabích jednotiek v 1 g vňate a list asi 1 500. Vedecké pomenovanie vyšlo z predpokladu liečivosti a odvodilo sa z latinského gratia = milosť. — veronika (rozrazil). líši sa i menej horkou chuťou. triterpénová zlúčenina graciolón a látky ešte bližšie neprebádané. resp. V homoepatii sa pripravuje esencia aplikovaná na bolesti uší. holé. Rastlina obsahuje vo všetkých svojich častiach — osobitne vo vňati — kryštalický glukozid graciolín (asi 0. lysá. Pre časté otravy sa však jej užívanie zanechalo. taliansky: Graziola. Homeopatia pripravuje z ešte nekvitnúcej čerstvej vňate esenciu (dil.mierne sekretolytikum — najmä v sirupoch). galericulata L.D 3). rastliny s vysokým obsahom aukubínu majú hypertonický účinok — spôsobujú pokles krvného tlaku. Druh má veľké nároky na vlhkosť. — šišak (najmä S. Rastlina nezadržateľne nutká na stolicu. Rod Gratiola L. ktorý chutí škrabľavo a horko a na srdce účinkuje podobne ako náprstníkové srdcové glykozidy. lebo je začerstva i po usušení jedovatá. Sám aukubín má tlmivé účinky na centrálnu nervovú 103 .

Pred ľudovo odporúčanými indikáciami varujeme. Všetky u nás sú vo voľnej prírode mimoriadne zriedkavé.. drasticky laxatívne. diureticky. ŠATER LATNATÝ Gypsophila paniculata L. Historický úvod k používaniu gypsomilky je zhruba rovnaký ako v prípade mydlice lekárskej.) tvorí zložku nádherného koberca na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier. Zbiera sa do kytíc. V homeopatii sa rastlina a prípravky používajú i naďalej. Esencie pripravené z nekvitnúcej rastliny — z čerstvej vňate. Drobné biele. O rast- . bohato rozkonárená. listy čiarkovito kopijovité. (Gessner. Z vypozorovaných účinkov a z ľudového liečiteľstva je známe. Účinok na srdce sa pripisuje glykozidu graciotoxínu. a to na pieskoch spolu s inými teplomilnými a pieskomilnými panónskymi druhmi. v terapii sa zriedka uplatňovala pre svoje špeciálne účinky. pri obličkových ochoreniach a kataroch močového mechúra a pri niektorých detských chorobách. chlpatá. Podobná pieskovka stepná — Psammophiliella stepposa (Klokov) Ikonnikov sa zasa nachádza v rezervácii na juhozápadnom Slovensku v katastri obce Kamenín a g. Nevedno. niekedy má i vyše 1 000 kvetov. repens L. sa používala a pôsobí anthelminticky. Za nositeľa účinku sa pokladá predovšetkým graciolín a jeho štiepne produkty. Druh v prírode uprednostňuje stepné lokality s piesočnatým substrátom. Steinegger. 1953. krieda a filos = priateľ. G. keďže strouthos je vrabec. druhový názov to ďalej upresňuje (paniculata = z panicula — metlinaté súkvetie). zriedka ružové kvety v metlinovitom súkvetí z množstva vrcholíkov. južná — G. ešte dnes v týchto oblastiach používané na pranie látok. Klinčekovité . Plody sú tobolky. že droga — vňať gracioly. t. prípadne aj graciolón. Keďže po užívaní drogy a prípravkov vznikajú u ľudí otravy a laxatívne pôsobenie sa prejavuje príliš drasticky. stretávame sa s ňou ako s technickou rastlinou už od najstarších čias a jej význam sa nezmenil prakticky až dodnes. v akej súvislosti sa toto slovo vzťahuje na rastlinu. Druhý obchodný druh koreňovej drogy je Radix saponariae rubrae (pozri mydlicu lekársku). levantský. vápencovú pôdu. uplatňujú sa pri akútnych a chronických žalúdočných a črevných poruchách s kŕčmi. hispanica. z viachlavého podzemka vyrastá vretenovitý koreň hlboko do pôdy. fastigiata a iné. dezinfekčné a miestne dráždivo. maďarský) mydlový či mydlicový koreň. G. Rimania struthium. Rodové označenie rastliny vychádza z gréckeho gypsos = sadra. najmä jemnejších. maďarsky: Fátyolvirág. Výslovne sa zakazuje používať rastlinu ženám pri menštruácii a počas gravidity. struthium. Byľ rozložitá. rastlina obľubujúca sadrovitú.sústavu a po vnútornom podaní vyvoláva zápaly žalúdka a tenkého čreva na pokusných zvieratách. špecifických prípadoch. Drogu tvoria rozličné druhy rodu 104 Gypsophila L. Pre obsah veľmi zaujímavých látok je rastlina v súčasnosti predmetom prieskumu. rusky: . metlinatá je jedna z materských rastlín koreňovej drogy zastarane označovanej ako Radix saponariae albae — biely (sivý. G. okrem toho zapríčiňuje krvné výrony do mozgu a i. Graciolu možno užívať iba na radu lekára a v osobitných. osobitne hodvábnych. — GYPSOMILKA METLINATÁ GYPSOMILKA METLINATÁ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. Englyos derczefu. Používala sa hlavne ako prací prostriedok. súčasti Tatranského národného parku. z ktorých u nás rastie päť druhov s niekoľkými poddruhmi a tri cudzie. G.Dianthaceae (Silenkovité — Silenaceae) Nemecky: Schleiergipskraut. terapia s graciolou sa zanechala. metlinatá rastie v Štátnej prírodnej rezervácii Čenkovská lesostep neďaleko Štúrova. plazivá (G. j. Hippokrates nazýval rastlinu strouthion. 1968). ovplyvňuje i srdcovú činnosť. a preto sa občas pestuje aj v záhradkách. Podľa opisu to bola nepochybne g.

listy na rozkonárenej byli podlhovasto elipsovité.kvapky. „Čierny koreň" sa prvý raz použil asi v Španielsku v prvej polovici 16. Pleumolysin . maďarsky: Spanyol pozdor. arrostii Guss. napr. Droga obsahuje vysoké percento saponínov (6—30 %). elegans Bieb. expektorans. španielsky: Escorzonera. V technických odboroch slúži na izoláciu saponínov. najmä zušľachtený poddruh (subsp. Strata na hmotnosti je asi 3 : 1.roztok. prípravkov Guanar . resedifolia). Môžu to byť aj iné rastliny. hemolytický index drogy je 2 600 až 3 900. prípadne umelou teplotou 40-50 °C. podzemky sa krátko a rýchle omyjú. že struthion čiže radicula = korienok rastie divo vraj iba na vyprahnutých miestach v Ázii a Sýrii. režú na kusy (príp. najmä ich korene. na suchších a aj vlhkých lúkach — s obľubou na vápencovom substráte od pahorkatín do podhorského stupňa. u nás neveľmi známy. francúzsky: Scorzonere. označovaných ako Saponinum album. tvorí iba zložku liekových foriem. Predmetom zberu z gypsomiliek sú mnohohlavové podzemky (u nás možno vykopávať iba pestované druhy . ktorá je tiež bohatá na saponíny (Gréci ju poznali ako oficinálnu rastlinu). Tussilen . ako je čakanka obyčajná a ďalšie. V našich záhradkách sa najčastejšie pestuje okrem gypsomilky metlinatej aj gypsomilka ozdobná (G. Nepochybne sa struthion týka aj mydlice lekárskej. Na Sicílii a v južnom Taliansku rastie hlavne druh G. Čakankovité — Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: čierny koreň Nemecky: Garten — Schwarzwurzel. až čiarkovité. po usušení aj do zimných. i lupu.. dužinatý koreň. naviazaním na povrazy. Wittsteina v jeho knižnej publikácii o Radix saponariae aegypticae (čiže hispanicae alebo levanticae). U Plínia sa dozvedáme. Droga prichádzajúca na farmaceutický trh pochádza zvyčajne z Malej Ázie alebo z južnej Európy. Wittstein zaznamenal aj jej použitie: je vraj viac technické ako liečebné — nahrádza mydlo najmä pri praní vlny. zápale hrtana a pod. HADOMOR (HADÍ MOR) ŠPANIELSKY HADÍ MORD ŠPANĚLSKÝ (ČERNÝ KOŘEN) Scorzonera hispanica L. Ich nežné kvietky sú veľmi vhodné do kytíc. sediace a zvyčajne riedko zubaté. Hadomor španielsky nebol v staroveku známy. porrifolius). taliansky: Scorzanera. Droga sa samostatne nepoužíva. Dioskoridov ierakion mikron je h. expektorans a Benephorin .kvapky. ako droga označované Radix gypsophilae (paniculatae) — Radix saponariae albae. ovosný koreň — kozobrada pórolistá (Tragopogon porrifolius L. Názov pochá- 105 . v analytických prácach (pozri divozel — otázku stanovovania saponínov hemolytickým indexom alebo hemolytickými jednotkami). i. lana = vlna. ordinujú sa podobne. Sušia sa prirodzeným teplom.line písali aj iní grécki autori. Druh rastie na trávnatých svahoch. Koncové žlté úbory s okrajovými jazykovými kvetmi s korunnými lupienkami dva razy dlhšími. vo svetlých lesoch. 1882 aj u prof.vo voľnej prírode sú prísne chránené). V Španielsku sa rastlina nazývala jabonera (od jabon = mydlo) a v Neapole lanaria. Plody sú nažky. ako sú listene zákrovu. ktoré sa uplatňujú o. V tomto zmysle nachádzame zmienky z r. rusky: HADOMOR (HADI MOR) ŠPANIELSKY Trváca bylina vysoká 40-110 cm. stor. Zber sa robí od marca do septembra.kvapky.). Podobnú zeleninu môže poskytnúť stredomorský tzv. ako materskú rastlinu uvádza Gypsophila struthium L. pomocný liek pri bronchitíde. Rastlina je obľúbenou zeleninou milovníkov rastlinných pokrmov. rezedokvetý (S. má hrubý. Jej vnútorné upotrebenie sa pre vstrebávanie saponínov neodporúča. anglicky: Scorzonera. prevažuje glykozid (3-amyrínového typu — bidezmozidický oligosid gypsosid. známou pod názvom čierny koreň. Saponinum album tvorí zložku čs. inde sa pestuje. podľa želania nákupcu). ako liek proti hadiemu uhryznutiu alebo jedu ropuchy.).

napr. vyrastajú z pazúch listov.Stachys sieboldii Miq. zvonček repkový. krátko končisté. anglicky: Witch-Hazel. zapekať. Možno z nich variť výbornú diétnu polievku. krátke tyčinky a štvorlistý kalich. vo veľkom sa pestuje vo Francúzsku. Podobne možno upotrebiť aj niektoré ďalšie rastliny. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2—3 razy denne). s 10 % prísadou liehu sa expeduje do celého sveta ako „pánska kozmetika". hrubo vrúbkovano zubaté. Tretia zelerovitá rastlina je potočník sladký (sevlák zeleninový — Sium sisarum L. Benígni. pražiť. Korene sa varia v osolenej. Plod je tobolka s dvoma olejnatými čiernymi jedlými semenami. vo Francúzsku a odtiaľto sa rozšíril do Nemecka a k nám. Pomenovanie hamamelis je známe u Athaenea. 2—3 šálky denne) ako potopudný. Anglicku i Švajčiarsku. nezvädnuté a celé korene. Svojimi listami pripomína liesku. používali sa aj múčnaté semená. ďalšími obsahovými látkami sú cholín (asi 0. Menej sa používa kôra. konáre lysavejúce. Čierny koreň sa aj pestuje. prípadne sa dávajú do zriedeného mlieka. Podobne ako špargľu možno upraviť podzemky z rastliny čistec Sieboldov (čistec hlíznatý . taliansky: Hamamelide. v kôre 0. Býva hrubý ako prst. kozia brada. HAMAMEL VIRGÍNSKY Hamamelis virginiana L. glukozid podobný koniferínu. Koreň je výživný. keď ešte roní mlieko. na kŕčové žily. zvonka 3 polievkové lyžice na liter záparu (na kúpele a omývanie). vždy ho pokladali za liečivú rastlinu. listy veľké. kombinovať s inou zeleninou (karotka. čriev. rusky: v európskej časti ZSSR sa neuvádza VILÍN VIRGINSKÝ Ker alebo stromček vysoký až 7 m. ktorých výživový a chuťový význam sa dosť často pre106 hliada. potom veľa sacharidov.5 % a obsahuje hlavne eugenol a seskviterpény (R. ako aj pri pohlavných chorobách. treba dať však pozor na príbuzné jedovaté druhy! Mladá vňať krkošky sa dá upraviť ako špenát. Pochádza z Číny. Rastlina pochádza zo Severnej Ameriky. inozitol. trochu okyslenej vode. arginín. Zo zelerovitých rastlín má podobné použitie buľka hľuznatá (bulvuška hlíznatá — Bunium bulbocastanum L. stor. Kôra sa zberá tradičným spôsobom a je oficinálna v niektorých starších liekopisoch. V európskych kultúrach je asi 350 rokov. púpava) môžu byť cennou zeleninou najmä pre diabetikov. pri cievnych ochoreniach a na miestne zápaly. Listová droga slúži predovšetkým ako adstringens. Do európskej medicíny sa dostal po r. List sa zberá v jeseni a rýchle suší. Spoľahlivo sa dá odlíšiť mikroskopicky: lieska totiž má v mezofyle veľké drúzy šťaveľanu vápenatého a hama- mel idioblasty — kamenné bunky. Druhové pomenovanie má podľa miesta pôvodného výskytu (Virgínia). Koreň sa niekedy používa v liečiteľstve (10 % odvar — nechať mierne vrieť asi 20 minút. Drogu najčastejšie tvoria listy — Folium hamamelidis (oficinálne v ČsL 2 a vo väčšine svetových liekopisov). Obsahové látky koreňa tvorí predovšetkým inulín (rezervný polysacharid.5 %). stopkaté. vhodný na diéty. 1962). ktorý ním označoval mišpuľu. Odvar z kôry a listov užívali severoamerickí Indiáni oddávna proti mnohým chorobám. Poskytuje dužnatý podzemok — Radix (Rhizoma) scorzonerae (hispanicae). bohaté na olej. poskytuje chutnú a ľahko stráviteľnú zeleninu. Pri kupovaní treba vyberať hladké. Možno ho aj sušiť — bežným spôsobom ako korene iných úborovitých či čakankovitých rastlín — pozri napr. asparagín. elipsovité.). 1938) uvádza aj kyselinu askorbovú. väčšinou sa lisuje na kompaktnú hmotu. žalúdka. Ako kuchynská zelenina prešiel do všeobecného používania až začiatkom 17. na severoamerickú drevinu ho preniesol Linné. Listová droga — Folium hamamelidis i kôra — Cortex hamamelidis obsahujú predovšetkým triesloviny (3—9. čakanka obyčajná a púpava lekárska. majú štyri úzke korunné lupienky. Hamamelovité . opuchy.) . vo Francúzsku pestovaná ako zelenina. železa. 1898) bol osvedčeným vonkajším i vnútorným prostriedkom proti hemoroidom (osobitne pri krvácajúcich). Čierny koreň je výborná zeleninová lahôdka zimných a najmä jarných mesiacov. Pred prípravou sa oškrabú ostrým nožom. Kôra má podobné použitie. manitol. lebo namiesto škrobu obsahujú inulín (majú ho okrem úborovitých a čakankovitých rastlín aj zvončekovité a horcovité rastliny). ktorý za mlada. pupalku dvojročnú (Oenothera biennis L. Kvety žlté. Tieto rastliny (hadí mor. svrbivé ekzémy. pľúc a pod.2 %). guma a celulóza. Destilát z čerstvých listov a konárikov je v USA veľmi obľúbený. upravovať ako karbonátky.. U nás sa pestuje ako dekoratívna drevina v parkoch a okrasných záhradách. ďalej krkoška hľuznatá (krablice hlíznatá — Chaerophyllum bulbosum L. Hamamel je stará indiánska liečivá rastlina. V Amerike sa nachádza v každej holičskej oficíne. Kuchynsky sa dá využiť aj kozia brada pórolistá. 1736. kde sa stále pokladá za veľmi kvalitnú zeleninu. najmä v Brazílii. Osobitnou koreňovou pochúťkou sú čierne korene vyprážané ako rezne a podávané s majonézovým zemiakovým šalátom. hemostyptikum a venotonikum.dza z talianskeho scorza = kôra a nera = čierny (pre vonkajšie čierne zafarbenie).). chuť má vtedy sladkú. Silica je v čerstvých listoch asi 0. tiež na uľahčenie odkašlávania (expektorans). Podľa Pottera (r. Ker je rovnako dobre známy aj v Južnej Amerike. Mäkké sa scedia a upravujú ako špargľa. maďarsky: Hamamelisz. nazývané hamamelitaníny a silicu. Tiež zvonček repkový (zvonek hlíznatý — Campanula rapunculus L. oškrabaných a uvarených čiernych koreňov. pór) alebo s mäsom. rastúcu najmä pri riečnych tokoch v nížinách a na piesočnatých presypoch. na trh prichádza vo zväzkoch. Jeho kultúry boli rozšírené niekedy aj u nás. je tu namiesto škrobu). musia vrieť asi 1/2 až 3/4 hodiny. Majú celkom príjemnú chuť. púpavu. hlavne elágového typu. predovšetkým však ako protizápalový prostriedok. Na farmaceutický trh prichádza spravidla z atlantickej oblasti Severnej Ameriky. hojne minerálnych solí (vápnika.). ale dajú sa i dusiť. močopudný a zmäkčovací prostriedok.05 %. Kvitne v jeseni alebo v zime. hoci môže nahradiť drahú špargľu. poskytuje chutný koreň na šaláty. ľahko stráviteľný. listy sa okrem toho líšia chemickými reakciami. Odporúčal sa aj pri krvácaní z nosa. čisté sa hneď kladú do vody okyslenej trochou octu alebo citrónom (inak dostanú čiernu farbu). preto slúžia aj ako požívatina.Hamamelidaceae Nemecky: Virginischer Zauberstrauch.). dávkuje . fosforu) a vitamíny. nepatrne horkastú. pri hroziacom potrate a zvonka na podliatiny. keď ho do Európy priviezol Collinson. U nás sa neprávom zanedbáva. glykozid rozpustný vo vode a saponín (ten je však predmetom sporov) a Madaus (r. u nás nedocenený. dlhý.pestuje sa ojedinele v Maďarsku a v Nemecku. čakanka. Ďalej je prítomný sliz. keď je citeľný nedostatok zeleniny. Kuchárske príručky bežne uvádzajú recepty na prípravu očistených.) sa dá upotrebiť ako zelenina — v južnej Európe sa pripravuje z neho obľúbený šalát.

francúzsky: Adonide printaniere. volové očko Nemecky: Sommer-Adonisroschen. hlaváč. letného Nemecky: Herbst-Adonisroschen. Podľa homeopatického liekopisu sa oficinalna urtinktúra pripravuje z kôry čerstvých výhonkov a koreňa.) Spach Syn. v lesostepných porastoch. kôry a mladých konárikov. významný druh prí107 . rusky: . zväčša koncové kvety majú 10—12 žltých korunných lupienkov.2 % extraktu a mierni nepríjemné následky nadmerného opaľovania a urýchľuje regeneráciu.je zákonom v ČSR úplne chránený druh. + Adonanthe vernalis (L. HLAVÁČEK JARNÍ HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ + Adonis aestivalis L. maďarsky: Ószi hérics. vredoch predkolenia. kačičky. miláčik.denne. plody sú chlpaté nažky. rusky: HLAVÁČKOVEC LETNÍ HAMAMEL VIRGÍNSKY sa 1 polievková lyžica na šálku odvaru. anglicky: Spring Adonis. taliansky: Adonide primaverile. Ľudovo: český elebor. kožná pigmentácia ostáva neporušená. voda i extrakt sa používa aj na ošetrovanie podliatin. Extraktom možno umývať i vlasy (proti lupinám). na Slovensku len zásadne — povoľuje sa obmedzený zber na určitých lokalitách. prípadne extrakt — Extractum hamamelidis corticis seu Extractum hamamelidis fluidum (listov). zápary alebo odvary či extrakty sa upotrebujú najmä v mastiach pri hemoroidoch alebo v čapíkoch pri kŕčových žilách. údajne sa osvedčil. Preto sa niekedy zamieňa i pri alopatickom upotrebení. a prípravok liečebnej kozmetiky Neridé mlieko po opaľovaní . farmaceutický prípravok vyrábaný priemyselne z tekutého hamamelového extraktu je Aviril H unguentum — masť na hemoroidy. Jednotlivé. Ľudovo: červánky. poľný kohútik (kominárik). počet jeho prirodzených lokalít ubúda . maďarsky: Tavaszi hérics. maďarsky: Nyári hérics.obsahuje 0. slepomak letný. na zastavovanie krvi a na hojenie rán. Tvorí napr. rozstrihaný mak. hemoroidov a kôra i list sa niekedy aplikujú spolu vnútorne — extrakt 2—3-krát denne 1 čajová lyžička alebo 10-15 kvapiek výťažku 3—krát HLAVÁČIK JESENNÝ + Adonis autumnalis L. ohníček. pripravovaná destiláciou z čerstvých listov. HLAVÁČKOVEC PODZIMNÍ Akosť — najviac v % Znak Červenohnedé časti materskej rastliny pochádzajúce z osí Cudzie organické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej v % ČSL 2 5 2 6 2 3. lišajov. väčší počet tyčiniek a drobných semenníkov na guľato vajcovitom lôžku. ľná ružička. Drogy treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch. rusky: .5 Hlaváčik jarný je trváca bylina s 20—35 cm vysokou listnatou stonkou so striedavými listami dvojito až mnohonásobne strihanými na čiarkovité až nitkovité segmenty. čierne (falošné) korenie. horká tráva. proti miestnym zápalom kože i slizníc a pri hnačkách. Čs. zlatúš Nemecky: Fruhlings-Adonisroschen. Homeopatia sa pokúsila za hamamelový list zaviesť ako náhradku list liesky. V miernom adstringentnom účinku spočíva aj určitý spôsob ionizujúceho pôsobenia na pokožku.: Adonis vernalis L. súvislá. análne trhliny a pod. na výslnných trávnatých svahoch. Na to slúži predovšetkým hamamelová voda — Aqua hamamelidis. Výťažky. Podľa niektorých botanikov je iba plemenom h. preto sa výťažky Požiadavky ČsL 2 sú takéto: z listov môžu zužitkúvať v kozmetike. Druh rastie v teplomilných dúbravách. slepomak (jarný).

poskytujú mu dostatok peľu. rastie najmä v kultúrnych spoločenstvách obilnín a priemyselných rastlín. Ľudove najčastejšie pri ťažkostiach s močením.HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ rodnej rezervácie Devínska Kobyla pri Bratislave. Strata sušením je asi 5 : 1 . jarného je kvitnúca vňať — Herba adonidis. Hlaváčik jesenný je tiež jednoročná bylina. druhové pomenovania upresňujú niektoré vlastnosti (vernalis značí v latinčine kvitnúci na jar). aby sa zamedzilo rozkladnému pôsobeniu enzýmov. účinnosť sa hodnotí na morčatách). listy strihané až na čiarkovité segmen- Droga — Herba adonidis (vernalis) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Najviac v % 2 14 10 2 ty. Viaže sa na pôdu s výrazným obsahom vápna a na nižšie. odrezáva sa bez spodných bezlistových častí (apríl—máj) a suší oddelene (je jedovatá) pri teplote 55 — 60 °C v priebehu pol hodiny. k-strofantín). 1883 ako prvý zistil. Druh je častou burinou poľných pôd. Predmetom zberu z h. kvety má z 5—8 karmínových. teplejšie polohy.30 cm vysokou. v tenkých vrstvách.strofantidíny (cymarín. Vedecké pomenovanie hlaváčikov je odvodené od krásneho gréckeho boha Adonisa — predobraz každoročne sa obnovujúcej vegetačnej sily. Účinné obsahové látky sú kardioglykozidy . v prievane. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. saponíny a 2. Hlaváčik letný je jednoročná bylina so stonkou 20 . kam ju nechtiac vysievajú semenami z južnej Európy. Srdcové glykozidy sa relatívne zle resorbujú a rýchle doznievajú. kumulácia nenastáva. že hlaváčik má vlastne indikácie ako náprstník. tiež pri klimakterických ťažkostiach srdca 108 .6-dimetoxybenzochinón. v núdzi možno sušiť v tieni. adonitoxigeníny (adonitoxín). Droga okrem toho pôsobí výrazne diureticky. Niektoré druhy hlaváčikov poznala už antika a opriadla ich mýtmi a povesťami. stonku má vysokú 20—40 cm. ČsL 2 výslovne zakazuje v droge prímes h. V porovnaní s inými rastlinami je v droge veľa lítia. Pri prieskume tohoto účinku ruský vedec Bubnov r. s listami mnohonásobne strihanými na čiarkovité segmenty. Rastie na roliach. a preto droga sa na liečebné účely stabilizuje a nastavuje na určitú účinnosť (Adonidis pulvis normatus — Iiekopisy zvyčajne žiadajú obsah 0. diuretikum v ľahších a stredne ťažkých prípadoch dekompenzácie a funkčných srdcových ťažkostiach. letného. Drogu treba skladovať v tme v dobre zatvorených nádobách a staršia ako dva roky by sa nemala používať. jesenného a h. jednotlivé kvety majú korunné lupienky červenej farby a dozrievajú v holé nažky so zeleným zobáčikom. nemajú však medovinu.2 % cymarínu. Srdcové glykozidy sa ľahko rozrušujú. na spodnej strane zväčša čiernych lupienkov. plody sú holé nažky. pri opatrnom obracaní. čím sa začal prieskum hlaváčika v tomto smere. potom flavonoidy. Botanicky sa dlho zamieňali za čemerice a najmä korene a semená sa používali pri najrozličnejších chorobách — dokonca aj pri rakovine. Hlaváčiky sa opeľujú hmyzom. zriedka sa pestuje v záhradkách na okrasu. Užíva sa preto ako kardiotonikum.

Čs. pri angina pectoris. H. Hloh jednosemenný je husto rozkonárený ker alebo malý strom. Druh rastie na pasienkoch. Obsahuje tiež glykozidy digitaloidného charakteru. t. H. taliansky: Biancospino. jesenný má tiež podobné digitaloidy .0 g — užíva sa zvyčajne 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa 2—3-krát denne. Pre závažnosť indikácií môže drogu ordinovať iba lekár. listy stopkaté.0 g. Najčastejšie liečebné použitie majú štyri drogy: kvet — Flos crataegi. droga teda nemôže byť náhradkou za Herba adonidis vernalis. Pri bežnom dávkovaní nie je nebezpečenstvo nežiadúcich účinkov.: C. jarného. taliansky: Pappa di volpe. HLOH OBECNÝ Crataegus oxyacantha L. účinnosť je veľmi slabá. Okrem druhov u nás pôvodných rastú v ČSSR aj druhy cudzokrajné a pestované. ku ktorým v zrelosti priliehajú kališné lístky. j. Hloh spoľahlivo nachádzame až u Petrusa de Crescentiis. troj-až päťlaločnaté. ale majú iba 1/90 účinnosti h. časť konárikov sa premieňa na tŕne dlhé asi 12 mm. i po dozretí na nich ostávajú výrazne odstávajúce kališné listy. s jednou čnelkou). Listy v dospelosti nemajú chlpy v pazuchách žilnatiny. hlavne pri nedostatočnej činnosti srdca (insuficiencii). vajcovité. mladé konáriky sú plstnato odeté. Nemecky: Zweigriffiger Weissdorn. azarolus) ako krataigos — zhotovovali sa z neho prípravky utišujúce bolesti. Vedecké pomenovanie hlohu je odvodené od gréckeho krataigos = silný (pre ťažké a tvrdé drevo alebo pre tŕne používané prv ako zbraň). francúzsky: Aubépine á style unique. Hlaváčiky pre špecificky účinné obsahové látky a toxicitu môže predpísať iba lekár. zriedka sa zberá kvitnúca vňať — Herba adonidis aestivalis. Nemecky: Eingriffiger Weissdom. stor. rusky: HLOH JEDNOSEMENNY Hloh obyčajný je tŕnitý ker alebo polostrom. anglicky Midland Hawthorn. D 4—D 2). rusky: HLOH OBYČAJNÝ HLOH OBYČAJNÝ HLOH JEDNOSEMENNY Crataegus monogyna Jacq. stor. priemyselne vyrábané prípravky nie sú. Plody sú guľovité červené malvičky. Gréci nazývali kry oxyacantha a Theofrastos spomína ozdobný hloh (C. Podľa fytoterapeuta Leclerca (1927) sa dnešné používanie hlohu po prvý raz náznakovite spomína v rukopisných poznámkach neznámeho francúzskeho autora zo 17. Druhové označenie vyjadruje ďalšie vlastnosti (oxyacantha pochádza z gréckeho oxys = ostrý a akantha = tŕň. Listy majú na líci roztrúsené trichómy. Homeopatická esencia sa používa podobne (dil. letný je rovnako jedovatý. monogyna z monos = jediný a gyne = žena. aj zubov. Syn. pripravoval z hlohu pre svojho monarchu dodnes osvedčený Sirupus senectorum. ostanú iba okolo žilnatiny.účinnosť je však iba 1/30 h. správy sú nespoľahli- vé a rastliny asi neboli obľúbené. dozrievajú v jednosemenné tmavočervené malvičky. neopadnutými korunnými lupienkami bez prímesí listov 109 . často ho vysádzajú v parkoch ako solitéru. maďarsky: Csere galagonya. zápaloch pľúc a reumatizme. najvyššia denná dávka 6. Kvety sú biele. rastie na stranách a niekedy sa pestuje v parkoch. pri okraji svetlých lesov. s krátkou stopkou. španielsky: Espino. Kroviskový a lesný druh hojný až po horský stupeň. anglicky: Hawthorn. osobný lekár Henricha IV. jarného. Predávkovanie vyvoláva ťažkosti a prejavy ako intoxikácia — otrava digitaloidmi. usporiadané do priamych vrcholíkov. francúzsky: Aubépine commune. Najvyššia jednotlivá dávka je 1. maďarsky: Egybibeszárú galagonya. O liečebnom používam hlohov v antike sa vie málo. listová čepeľ na báze klinovitá. španielsky: Espino blanco. laevigata (Poiret) DC. letného. V homeopatii sa rastlina používa od 19. na medziach. v ohradách. sušiť by sa mala ako vňať h. napr. Quercetanus. Kvety sú biele. ktoré v dospelosti opadávajú. ktorý odporúčal kvety proti úsadu..(najčastejšia a najvhodnejšia forma je štandardizovaný extrakt). ktorý sa zberá iba z bielokvitnúcich druhov na začiatku kvitnutia (máj—jún).

bez stopiek. Hojne žiadané sú i plody — Fructus crataegi. Účinné látky drog sú v podstate rovnaké. Celkom rozvinuté kvety sa pri sušení rozpadávajú a žitnú.5 12 9 ČSN 86 6617 — Fructus crataegi Znak Plody sfarbené inak ako červené (tmavé. potom dosúšajú umelo. potom je tu kyselina askorbová. skupina vitamínov B (hlavne B1) a pektíny. teplotou do 70 °C. suší sa rozostretý v tenkých vrstvách v tieni. na zníženie vysokého krvného tlaku a súčasné zlepšenie prietoku krvi v srdci (základný rozdiel od náprstníkovej terapie). Účinkujú ako srdcové tonikum — na povzbudenie srdcovej činnosti. hlohové farebné látky zo skupiny flavonoidov: flavónový glykozid hyperosid a vitexín-ramnosid. Zosychá v pomere 4—6 : 1. Pomer zoschnutia: 6-8 : 1. zdravé. 15 5 1 — 12 7 II. nepoškodené.7 % flavonoidov (počítané ako hyperosid). oleanolová). 10 4 1 — 10 9 II. Po dohovore s nákupňou sa vykupujú aj surové — pri väčšej dodávke. veľmi podobné — triterpénové kyseliny (krategolová. tmavé kvety a inak zafarbené listy ako na rastline Iné časti materskej rastliny (konáriky a pod. pije sa 2-krát denne až 3-krát (plod). list s kvetom alebo plod: 1 kávová lyžička na šálku záparu. bylinné konce konárov s kvetmi sa zdrhujú a manipuluje sa s nimi ako s kvetmi (apríl—jún). Drogu pri skladovaní treba často kontrolovať.5 12 6 II 3 5 3 2 14 8 ČSN 86 6433 — Folium crataegi cum flore Znak Stmavnuté kvety. ako aj pri poruchách rytmu. obyčajného. pomer zosušenia 5 . napr. resp. saponín. aglykóny kvercetín a vitexín. 10 2 1 — 15 4 II.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Akosť — najviac v % I. rýchlo (umelým teplom do 35 °C). kvety sa rozpadávajú. Drogy sa v terapii používajú hlavne ako antisklerotikum. ursolová. bohato zastúpené červené farbivá patria do skupiny antokyanov. zberajú sa v septembri . 20 8 2 0. či ne vlhne a neplesnie.5 10 11 ČSN 86 6417 — Folium crataegi Znak Časti kvetov Konáriky a ich časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkost Popol (tj zvyšok po spalovaní drog)) Akosť — najviac v % I 3 1 1 0 . Najlepšie je dosušiť umelým teplom. materiál sa spracúva podobne. Červené farbivá pôsobia sedatívne. pije sa 2 razy denne.6 : 1. no iba zrelé. Drogy sa dávkujú: kvet — 1 polievková lyžica na šálku záparu. drogové normy majú štyri ustanovenia: ČSN 86 6229 — Flos crataegi Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. Materiál je náchylný na zaparenie.) Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Akosť — najviac v % I. Nesmie sa obracať. Homeopatia používa čerstvé plody z h. Zosychajú v pomere asi 5—6 : 1. 30 10 2 0. Droga podľa požiadaviek ČsL 4 musí obsahovať najmenej 0. ďalej koronárne a obehové účinné aminopuríny. katechínové triesloviny. Zberá sa aj list — Folium crataegi (máj—júl). najmä v starobe. Sušia sa napred v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste. 110 Čs. Obchodne najžiadanejší a oficinálny podľa ČsL 4 je list s kvetom — Folium crataegi cum flore (niekedy označovaný ako Herba crataegi).a konárikov.5 15 6 . aby sa nepripiekli. 20 4 2 0. musíme dať pozor. kardiotonikum a sedatívum. hypotenzívum. v rúre.októbri. spálené a pod.

200. HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BÍLÁ Lamium album L. ktorá obsahuje aj plody. Niekedy sa výťažky z hlohu kombinujú s výťažkami z náprstníkových listov a strofantových semien (prípravky tohoto typu sa . suchý extrakt z h. anglicky: White DeadNettle. lamia = druh morského žraloka. pretože kvet má papuľkovitú zubatú korunu. plnokveté alebo pestované a zušľachťované príbuzné druhy hlohu sa pre farmaceutické účely nezberajú. Stredoveké herbáre nevedeli k týmto indikáciám veľa dodať a aplikácia rastliny. Plody sú vajcovité tvrdky. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Alvisan Neo (antisklerotikum.vyrábajú v zahraničí — za veľmi účinnú formu sa pokladá aj vodno-liehový výťažok. kvitne v máji až júni. Druh rastie najmä na lesných čistinách. kvitnúca vňať. rúbaniskách. dražé Sedobelin (spazmolytikum so sedatívnym účinkom). okrem C. 86. v burinných nitrátofilných spoločenstvách. fialovastá. jednosemenného). stonka priama. hluchá žihľava. pomliaždeniny a na rany. francúzsky: Lamierblane. Podľa Plínia hluchavka slúžila predovšetkým ako kataplazma na opuchy. Novšie (asi od r. Kvety sediace v pazuchách listov. Sú dobrými včelárskymi rastlinami. Čajoviny č. Predmetom nákupu je kvet — Flos lamii albi a od r. taliansky: Lamio bianco. Hluchavky sú všeobecne nenáročné byliny. vtedy označovanej ako Urtica mortua . 163. príp. 83. tinktúra). roztoku Valosedan (sedatívum pri ľahších formách nespavosti. Homeopatická esencia (dil. Dioskorides ju odporúčal aj proti uhryznutiu divou zverou. 91. štvorhranná. hojná vo svetlých lesoch a krovinách (Karpaty až po úpätie Tatier — zvyčajne rátaná iba za poddruh h. Známy liečiteľ Kneipp ordinoval kvet do zmesi so žihľavou o. lenže Dioskoridovo leukas nemožno s určitosťou vzťahovať na bielu hluchavku. Druhové označenie vyjadruje farbu kvetu — album = latinsky biely. 88.. 164.). Odborné pomenovanie hluchavky je odvodené od gréckeho laimos alebo lamos = hltan. Ružokveté. 87. O možnostiach užívania je potrebné poradiť sa s lekárom. na okraji výrazne pílkovité. Biele koruny 111 . Stopkaté protistojné listy sú vajcovito kopijovité. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: hluchá pŕhľava. španielsky: Lamio blanco. v ohradách a živých plotoch. 203. proti ochoreniu dýchacích ciest a sám ako naparovací prostriedok pri ušných ochoreniach. 207. hypotenzívum) s listami a kvetmi hlohu. Už Dioskorides a Plínius botanicky rozlišovali dva druhy žihľavy — jednak malú pálivú. Zber dovoľuje aj ČsL 4. maďarsky: Fehér árvacsalán (tátkanaf). i. D 1 — 0) má podobné indikácie ako alopatia. drevina kvitnúca bielo. malvičky tmavočervené. mŕtva pokriva Nemecky: Weisse Taubnessel. migréne a pod. 1920) je kvet liečivom pri ženských chorobách. Čs.mŕtva žihľava. Zberový materiál je vhodný na to. křivokališný). drogu tvoria biele kvetné koruny bez kalicha.Drogy sa častejšie miešajú s inými. 89. D. 1983 bola aj vňať — Herba lamii albi. žltkastobiela. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20 — 50 cm. 162. h. Dávajú veľké množstvo citrónovožltého medu a málo peľu. krivokališný (h. biele alebo žltkasté. mohla to byť aj konopnica (Dalanum Dostál — napr. resp. rastú ako burina a kvitnú od jari do jesene. za najúčinnejšiu časť sa pokladá kvet. plod je v čajovine Valofyt Neo (nervínum). no iba jeden má bielo sfarbenú korunu. aby sa na ňom mohla precvičiť precíznosť zberačskej práce a získala patričná rutina. U nás rastie asi 7 druhov hluchaviek s niekoľkými poddruhmi. dvojdomú a jednak nepálivú. curvisepala Lindm. sa rozširovala iba pomaly. listu s kvetom tvorí zložku roztoku Passit (sedatívum). jasnota. 84. 161. pri múroch a cestách. segetum (Necker) Dostál).

totožného s kyselinou polygalovou (americký koreň ho však má 6 — 10 % ). maďarsky: Keserú pacsirtafú. že horčinku poznal Plínius a obaja autori jej prisudzovali laktačné pôsobenie a spomínali použitie aj pri pľúcnych a prsných ochoreniach. 1938 (z európskych napr. listy s prílistkami a drobné nevzhľadné kvety s bielym až ružovým lemovaním. Expektoračné pôsobenie drogy zrejme podporuje fenolový glykozid gaulterín (agly- . křížkové korenie. väčšia (dosť hojná na stepných lúkach a slnečných kamenistých stranách). istejšie je. Drogy sa liečebne používajú ako mucilaginózum. pomer zosušenia je asi 4 : 1. vulgaris L. taliansky: Poligala amara. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. P. Majú asi taký charakter. Droga sa preto zvyčajne zaraďuje do skupiny s nie celkom preskúmanými obsahovými látkami. Podobné a príbuzné druhy hojnejšie rastúce na Slovensku sú predovšetkým P. nesmieme ich však pri tom veľmi stlačiť! Materiál je veľmi náchylný na zaparenie a na to treba dbať už pri zbere a najmä pri sušení. Mladé listy slúžia na jarné šaláty a polievky. 25 2 2 10 13 hluchaviek trháme iba ručne za suchého počasia (od mája do októbra). v koreni je až 1% neutrálneho saponínu senegínu. že po nich kozy a kravy dobre doja. Čajoviny č. Kvet obsahuje hlavne silicu. Jej kvalita sa hodnotí podľa internej normy IN 1/82. čo vyvolalo hľadanie rovnako účinného domáceho druhu horčinky. francúzsky: Polygala amer. ďalšie dva zadelil novšie Dostál do samostatného druhu Polygala amarella Crantz (horčinka horkastá). resp. rusky: (nerastie v európskej časti ZSSR) Trváca bylina vysoká iba 10—15 cm. 1 % (2 %) anorganických prímesí. pije sa 2-krát denne. Vedecké pomenovanie horčinky je odvodené od gréckeho polys = veľa a gala = mlieko. Suší sa rýchlo. Veľmi premenlivý druh. vňať najmä triesloviny (až vyše 10 % ) . silicu. portugalský a rumunský) mali oficinálnu vňať s koreňom — Polygalae herba cum radice (Herba polygalae amarae cum radice). dánsky. Dioskorides ho spomína veľmi krátko. prípadne s krátkym opláchnutím bez namočenia vňate) a materiál sa suší bežným spôsobom v tenkej vrstve na dobre vetranom mieste. ľahko sa zaparí a treba ju sušiť riedko rozloženú (najlepšie umelým teplom). ženských ochoreniach. byľ jednoduchá.). horčinková vňať s koreňom. Rastlina rastie na suchých lúkach a pasienkoch od nížin do alpínskeho stupňa. veľkosťou kvetov a stanovišťom. na horách iba vo vápencových oblastiach.Kvalita drogy podľa ČSN 86 6225 pre kvet — Flos lamii albi: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. prízemná listová ružica z tuhých vajcovitých listov väčších ako na byli (bylové sa smerom hore zmenšujú). na miernom teple a v celkom tenkých vrstvách bez obracania. zvonka na ekzémy. Folium menthae piperitae a pod. okrem toho hlavne ľudovo. odporúča sa dosušiť umelým teplom (pri 30-40 °C). sliz. chochlatá (rastie na lesných okrajoch a suchých lúkach). homeopatický liekopis na esenciu iba čerstvú kvitnúcu vňať. 153. pri chorobách močových ciest. Niektoré liekopisy okolo r. 1 polievková lyžica kvetov na 1/4 litra vody. akostnej triede (II. Stavikrv vtáčí treba rozhodne pokladať za falšovanie. kyslý saponín. major Jacq. Hlavné účinné obsahové látky sú saponíny. zvonka sa pripravuje asi 6 % zápar. doplnkový nemecký. krížok. Folium urticae. španielsky: Poligala amarga. Pri identifikácii prakticky rozhoduje horká chuť. Folium farfarae. comosa Schkuhr — h. flavonoidy a bližšie nepreskúmané glykozidy. pri tzv. Skutočný záujem o horčinky vznikol po dokázaní liečivých účinkov severoamerického druhu Polygala senega (Radix senegae — pozri cudzokrajné drogy).D la má zhruba použitie ako alopatia. Fructus foeniculi. ale aj ako celkové metabolikum. 233. švédsky. — h. Zápar z drogy alebo aj z čerstvých kvetov sa odporúča ako lahodný a voňavý bylinný čaj (Korbelář. expektorans a pri poruchách trávenia. Plody sú tobolky. soli draslíka. Súkvetie tvorí koncový hustý strapec modrých. análne trhliny a popáleniny. dokonca i verí. koreň sa očistí (najlepšie bez opláchnutia. druh má kolienkovitú byľ. bez zdrevnatených častí. iba niekedy bez koreňa (zber: máj—jún). Podobne sa manipuluje aj s vňaťou — zosušenie 6 : 1 . Vňať sa zberá začiatkom kvitnutia. 195. Droga sa nedrobí. 1970). i ďalšie látky bližšie nepreskúmané.. vlhkosť v oboch akostných triedach do 14 %. 223. 221. Predmetom zberu i dnes býva horčinková kvitnúca vňať s koreňom. Podobné údaje majú i stredoveké a novšie herbáre. menštruačných tažkostiach. akostná trieda v zátvorke) môže byť maximálne 10 % (20 %) drogy s iným zafarbením. — h. pretože o niektorých druhoch sa verilo. Horčinkovité — Polygalaceae Ľudovo: kostolíček. pri výtoku (fluóru). Homeopatia pripravuje esenciu 0ažDil. Droga sa častejšie používa v kombináciách (expektoračná s Herba serpylli. 226. Drogu neskladujme — ihneď ju treba odniesť do nákupne. 10 1 1 10 11 II. rast na barinatých miestach a neprítomnosť prízemnej listovej ružice. Dávky kvetovej drogy sú zvyčajne 112 1 kávová lyžička na šálku záparu. Homeopatia používa na špeciálne rozotieraný prípravok Teep celú rastlinu i s koreňom (zber: máj—júl). V I. Flos sambuci. obyčajná (dosť hojná na podobných miestach) a P. hemoroidy. niekedy modrofialových i ružových alebo bielych kvetov. možno pri tom ohnúť byľ a vytrhnúť všetky kvety naraz z celého papraslenu. sladí sa medom. metabolizujúca s Herba glechomae. Herba violae tricoloris a pod. popol 16% (18%) a popol nerozpustný v HC1 2 % (3 %). Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch líšiacich sa najmä bohatosťou strapcov. Polygala — polygalon bolo známe už v antike. flavonoidy a sliz. pomer zosušenia je asi 7 — 8 : 1. vňať sa dávkuje o niečo vyššie. listy sú velmi horké. anglicky: Bitter Milk Wort. triesloviny. HORČINKA HORKÁ VÍTOD HOŘKÝ Polygala amara L. ako saponíny americkej horčinky senegovej. Ich podstatným odlišovacím znakom je slabá alebo celkom mierna horká chuť. ďalej proti nespavosti. adstringens. Ľahko podlieha skaze — je hygroskopická a citlivá na svetlo. vítod horký Nemecky: Bitteres Kreuzblumchen.

taliansky: Genziana maggiore. zvyčajne sa dávkuje 1—3 g na odvar (čaj). Klinicky a experimentálne sa dokázalo. t. medovkový list — 1 lyžica čajoviny na zápar z 300 ml vody. Plody sú jednopuzdrové tobolky. V 15. Pre obsah horčín možno drogu ordinovať aj ako amarum — tonikum na tráviace orgány. jedovatých koreňov. častejšie sa však kombinujú ich výťažky. Celsus ho odporúčal ako protijed. koreňom bedrovníka a mydlice. Trváca bylina vysoká 60 —100 cm. stor. horce veľmi preslávilo rímske cisárstvo. Zo samej vňate sa spravidla pripravuje iba studený macerát (1 plná čajová lyžička drogy ako denná dávka). ktorá nemá listy krížno protistojné. fialky trojfarebnej. že horčinka môže byť náhradnou až plnohodnotnou (paralelnou) drogou za drahšiu severoamerickú senegu. skoro čiernymi podzemkami kýchavice bielej (Radix — Rhizoma veratri albi). ktoré sa dajú odlíšiť jednoduchými chemickými reakciami. Ľudovo sa ešte i dnes užíva na podporu tvorby mlieka u dojčiacich matiek. ale skrutkovito sa stáčajúce a tvoriace tak stonku. ktoré už odkvit113 . maďarsky: Sárga tárnics. v SSR je horec luskáčovitý čiastočne chránený. francúzsky: Gentiane jaune. horné sediace. kvetom prvosienky. Horec má pomenovanie podľa ilýrskeho kráľa Gentia. Ako všetky drogy s horkou chuťou slúžil proti horúčke. Kvety na dlhých stopkách v pazušných zväzočkoch. možno trhať bez poškodenia podzemnej časti jeho nadzemnú časť). rusky: HOŘEC ŽLUTÝ kón tvorí metylester kyseliny salicylovej). Hojne sa užíval aj ako anthelmintikum (proti črevným parazitom). U nás rastie iba v kultúrach.05 %) a droga obsahuje aj horčiny (polygalín . dolné s krátkou stopkou.). že droga má skutočne expektoračný účinok. Droga Polygalae herba cum radice sa v súčasnej oficiálnej medicíne pokladá za obsolétnu — zastaranú.HORČINKA HORKÁ Pri droge nepoznáme žiadne nepríjemné vedľajšie účinky. V koreňovej droge sa treba vyvarovať najmä nežiadúcich prímesí iných. sa s nimi stretávame ako s napúčacím prostriedkom na rozširovanie otvorov rán a na zavádzanie do pošvy. Druh sa vyskytuje na pôvodnom stanovišti v ukrajinských Poloninách. vňaťou rosičky. Ďalej tu bývajú korene ľuľkovca zlomocného (Radix belladonnae). pijú sa 2-3 šálky denne. celistvookrajové. Droga domáceho pôvodu pochádza iba z pestovaných rastlín. Prítomné bývajú aj hľuzy prilbice modrej. aníz. byľ priama. Prax ukazuje.polygamarín). Používa sa aj ako metabolikum. V horských oblastiach Balkánu. Pri ochoreniach z nachladnutia je najznámejšia kombinácia: rovnaký diel vňate horčinky s koreňom. Na základe prieskumov saponínových glykozidov (Glaser a Krauter) sa verilo. v ktorých sa kombinuje s tymianom. široko elipsovité. Pravda. podstatne ich charakterizuje vláknitý drevnatý lom. neodmieta sa však a v NSR ešte dnes tvorí zložku niektorých priemyselne vyrábaných liečivých expektoračných čajovín. malé množstvo silice (asi 0.: 127. ktoré sú svetlej farby a obsahujú veľa škrobu. Horcovité — Gentianaceae Ľudovo: encián Nemecky: Gelber Enzian. fenikel. Zámeny preto neprichádzajú do úvahy. treba ju vyššie dávkovať: 20-25 g na 200 ml vody ako odvar — jedna polievková lyžica každé 3 hodiny. listy protistojné. anglicky: Yellow Gentian. občas aj v zverolekárstve. ju úspešne ordinoval i pri pochrípkových bronchitídach na uvolnenie hlienov a pri čiernom kašli katarálneho pôvodu. zvyčajne sa dáva 1 kávová lyžička na šálku odvaru. j. španielsky: Genciana. ktorý ním liečil mor. Čajovina č. HOREC ŽLTÝ Gentiana lutea L. Španielska a Francúzska sú predmetom zberu staršie korene a podzemky divo rastúcich rastlín. Z nejedovatých koreňov sa najčastejšie nájdu korene štiavov (druhy rodu Rumex L. majú repovitý tvar a sú tmavé. Leclerc — známy francúzsky fytoterapeut. že sa tu dosť často stretávame s tmavými. Sú sírovožltej farby. Horce patria v ČSSR medzi úplne chránené druhy (v ČSR všetky.

Je aj zložkou priemyselne vyrábaných dražé Boldochol I (užívajú sa ako žlčotvorné — choleretiká). roku kultúry v októbri—novembri alebo zjari (marec). 208. droga je skoro celkom bez škrobu (obsahuje rezervný fruktózan inulín). obsah 2 %. Zber podzemných častí t. h. čistým horčinám (amara pura). vyššie dávky vyvolávajú spravidla bolesti hlavy. Čajoviny č. pannonica Scop. Reflektoricky povzbudzujú tvorbu žalúdočnej šťavy. Horčiny horcov liečebne patria ku tzv. po vykopaní sa materiál nechá na kopách alebo ešte slabo prikryje hlinou — tým vzniká fermentácia. príp. sa robí v 6. U nás sa na tieto účely horec pestuje (má to byt' vo vyšších polohách). Strata na hmotnosti pri sušení je asi 80 %. 226.). potom genciopikrosid. žltý xantónový derivát gentizín. amaroswerín a amaropagín. Droga je preto amarum-stomachikum.—7. podľa ČsL 3 je aj zvyčajne súčasťou pilulkovej hmoty ako plnidlo. purpurového (G. 171. 32. ktorého číslo horkosti je asi 58 miliónov.Radix gentianae. triesloviny. j. pri hnačkách a na zvýšenie sekrécie žalúdočnej šťavy. koreňov s podzemkami bez bočných korienkov Požiadavky ON 86 7028: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah vodného extraktu — najmenej Číslo horkosti — najmenej a zvyškov nadzemných častí . ktorá by zmenila farbu drogy a znížila jej horkú chuť. 2 10 6 3 33 10 000 II. potom sú prítomné farbivá — napr. 114 . Liekopisy (aj ČsL 4) a normy fermentáciu výslovne zakazujú. 180.). sliz a pektín.HOREC ŽLTÝ li. Liečebné použitie koreňov podmieňujú najmä glykozidne viazané iridoidy — horčiny. 177. 4 10 8 4 20 5000 hneď po očistení usušiť. najlepšie pri zvýšenej teplote 45—60 °C (stačí aj 20—30 °C). Droga dostane červenohnedú farbu a vytvoria sa v nej aromatické látky. ktorú zavŕši pomalé sušenie. h. Má i široké priemyselné uplatnenie. s číslom horkosti asi 12 000. najmä v likérnictve. Materiál na liečebné účely treba Akosť — najviac v % 1. Bežne sa užíva 1/2 kávovej lyžičky (ČsL 4 1 g) odvaru alebo záparu. panónskeho (G. purpurea L. Inak nastane fermentácia koreňa.) — všetko druhy u nás prísne chránené a niektoré celkom vyhubené. Koreň horca tvorí podľa ČsL 4 zložku horkých tinktúr . Droga povzbudzuje aj činnosť pečene a žlčníka. amid kyseliny nikotínovej. Okrem koreňovej drogy čs. Na potravinárske a likérnické účely sa korene sušia pomaly na voľnom vzduchu. základom je amarogencín. nevoľnosť a dávenie. pije sa 2—3 x denne po lyžiciach vždy pol hodiny pred jedlom. užíva sa pri dyspepsiách a chronických gastritídach so subaciditou (s nedostatkom žalúdočnej kyseliny).Tinctura amara a Tinctura gentianae (užíva sa 20-30 kvapiek pred jedlom). liekopis dovoľuje použiť i podzemné časti h. bodkovaného (G. sacharidy (gencianóza). punctata L.

1813 zaviedol ako sedatívum parížsky lekárnik Planche. U nás rastie divo a zdivie aj v kultúrach. V klasických herbároch sa uvádzajú mnohé indikácie. Plody sú nažky. hlavné zložky: myrcén.CHMEL OBECNÝ CHMEĽ OBYČAJNÝ Humulus lupulus L. Droga má silne korenistý pach a škrabľavú chuť. V Čechách sa prvé chmeľnice založili asi začiatkom 11. Tyčinkové kvety v koncových zložitých strapcoch alebo v listových pazuchách. Piestikové šištice sa zberajú v jeseni (august — október). krvčistiaci prostriedok a na podporu menštruácie. stor. Vlhkomilný druh. ČsL 2 a ČSN 46 2510 povoľuje v nej ojedinele pieskové zrná a v malej miere odlomky plodových šištíc. pobrežné kroviská. Pach ako valeriána smie byt' iba slabý.5 13 9 2 0.9 %. a. nesmie obsahovať hýfy plesní alebo dokonca hmyz a páchnut ako syr. Novšie sa chmeľ pestuje aj na Slovensku. maďarsky: Felfutó komló. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým silicu (1—3 %. lianovite plazivé byle sú dlhé až 6 m. Pomer zosušenia je asi 2 : 1. nesmie CHMEĽ OBYČAJNÝ mať žíhaním viacej popola ako 10. Sušia sa v osobitných sušiarňach pri 40—50 °C. Najčastejšie sa používal ako močopudný a tzv. Ako liana sprevádza poriečne lužné lesy. Prášok sa po vytrasení ešte dosúša. taliansky: Luppulo. ktoré obsahujú horčiny humulón a lupulón (tiež kohumulón a kolupulón) a ďalšie acylfloroglu- Na chmeľové šištice — Strobilus lupuli — sa vzťahuje drogová norma ON 86 7610: Akosť — najviac v % Znak Hnedé šištice Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah kysličníka síričitého I. Po roku treba drogu vymeniť. Chmeľové žliazky — lupulín pre medicínu objavil r. pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Konopovité — Cannabaceae Nemecky: Gemeiner Hopfen. 1803 Deroche a od r. Silice má byť najmenej 0. zárasty neošetrovaných kanálov a mokrých priekop s mierne eutrofnou vodou. Prašníkové sa odstraňujú. oficinálnu v niektorých liekopisoch. tvorením klíčivých plodov strácajú šištice na akosti. anglicky: Hops. lebo stráca účinnosť. Pestoval sa už v antickej epoche. Chmeľ slúžieval ako liečivo i korenina alebo horčinový prostriedok. piestikové kvety tvoria vajcovitú šišku so šupinami pokrytými žliazkami.0 %. Lupulín ľahko podlieha skaze i pri prísnom spôsobe skladovania (v dobre uzatvorených obaloch a chránený pred svetlom). španielsky: Lupulo.4 II. dlanito 3—5-laločnaté. Tvoria drogu Strobilus lupuli (Ros humuli lupuli). francúzsky: Houblon grimpant. živice (asi 80 %). V kultúrach sú rastliny iba s piestikovými kvetmi.a (B-karyofylén a rozličné kyslíkaté monoterpény). 5 10 1 0. Náš chmeľ bol a je jedným z najlepších na svete. 10 20 2 1 13 12 3 0. okraj pílkovitý. farnezén. Divý alebo zdivený chmel nemá pre farmáciu ani pivovarníctvo nijakú cenu. Preosiatím a vyčistením usušených zrelých šištíc — hlávok získame práškovú drogu Glandulae lupuli — chmeľové žliazky (Lupulinum — lupulín).4 115 . rusky: Trváca dvojdomá rastlina. Listy stopkaté.

. V ľudovom liečiteľstve sa chmeľ používa aj proti kŕčom. proti pohlavnej predráždenosti (anafrodiziakum) a ako narkotikum. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým lupulín.0 ) . Extrakty zo žliazok i žliazky sa preto uplatňujú ako sedatívum. známe aj sedatívnym a antibakteriálnym pôsobením. Čs.15% rovnakého zloženia ako lupulín). V menšom množstve sa pestuje v záhradách. silicu (asi 0. V homeopatii sa esencia používa ako diuretikum. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echter Meerrettich.5 — 1 g 2—3 x denne. zvonka na zle sa hojace rany. horné čiarkovité. rusky: . Sú tiež mierne sedatívum. má dlhý a hrubý koreň. 22. Čajoviny č. Kultúra chrenu do strednej Európy sa dostala z Východu asi začiatkom stredoveku. jej listy menšie. pri furunkulóze a do posilňujúcich kúpeľov. Chmeľové žliazky sa dávkujú v množstve 0. hrubo pílkovité. Listy veľké. 205. Vedecké pomenovanie chrenu je keltského pôvodu. aj r. Významné použitie predstavuje aromatizácia piva (pre obsah silice a horčín) a jeho konzervovanie (vplyvom antibakteriálnych vlastností obsahových látok). Chmeľ sa v prípravkoch kombinuje s podobnými drogami. CHREN DEDINSKÝ KŘEN SELSKÝ Armoracia rusticana Gaertn. Ako ukazuje rad synoným. Armorica bolo keltské pomenovanie pre dnešné Bretónsko. označuje rastlinu vyskytujúcu sa neďaleko mora. Druh rastie divo na vlhkých hlinách. perovito strihané. extrakt je zložkou roztoku Passit (sedatívum). Používal sa síce v domácej i odbornej liečbe. stomachikum a amarum. amarum a stomachikum. ruský čaj). 228. pri zbere nevznikajú zámeny. Meyer et Scherb. Pričiňujú sa oň chmeľové horčiny. Bavorska alebo z okolia Hamburgu. CHREN DEDINSKÝ Trváca bylina vysoká 100—150 cm. biele kvety dozrievajú v šešuľky. v húšťavách. prisudzoval krotenie pohlavných vášni a bystrenie umu. Chren oddávna pestovali najmä Slovania. Stonka vo vrchnej časti rozkonárená. Literatúra uvádza aj látky s hormonálnym estrogénnym účinkom. Latinské druhové označenie rusticanus = dedinský. pri vode. kde je napr. Rastlina je veľmi dobre známa. najlepší zvuk na svete má český chren z okolia Malina pri Kutnej Hore alebo od Čáslavi a nemecké chreny z Durínska. taliansky: Armoracia.cidy. niekedy ako čaj v zápare alebo macerát (literatúra uvádza najvyššiu dennú dávku 15 g — rastlina vyvoláva určité toxické prejavy). niektorí botanici-systematici zaraďujú chren do rodu lyžičníkov (Cochlearia) alebo medzi reďkev (Raphanus). španielsky: Rabano rusticano. mierne uspávacie prostriedky (hypnotikum). prípadne medzi roripy (Rorippa). najmä ak ide o nespavosť a sexuálnu predráždenosť. najmä v blízkosti sídlisk. 179. O liečebnom používaní chrenu v staroveku nie sú jednotné správy. ako močopudný a bolesti tíšiaci prostriedok a na dráždenie kože (aj pri reumatizme). migréna) a Calmonal (externé antireumatikum). zložené z ar = blízko a more = more + rich = kraj. živice (asi 15 % ) . maďarsky: Torma. chrenovitá alebo medzi žerušnice (Cardamine). Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa na noc. stopkaté. anglicky: Horse Radish. 200. čajovinu Valofyt Neo (sedatívum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). Čo do množstva sú jednotlivé chmeľové horčiny rozdielne zastúpené — závisí to od pôvodu chmeľu. či k potočniciam (Nasturtium). Valosedan (neurasténia. farmaceutický priemysel vyrába v kombinácii s chmeľovými šišticami Detský čaj s rumančekom Spofa (náhradka za tzv. 207. D 2 . francúzsky: Raifort. 184. pripravuje sa z čerstvých žliazok (dil. no nie často. anafrodiziakum. vo väčšom na plantážach. O pestovaní 116 . usporiadané do prízemnej ružice. Aj viacerí súčasní autori sa prikláňajú k jeho zaradeniu medzi druhy Rorippa. na lúkach. Plínius mu napr.

niekedy rozkonárená. pre dennú bežnú potrebu v domácnosti prichádza na trh aj strúhaný chren (príp. Značný obsah kyseliny askorbovej je odporučením pre konzum v predjarnom období a pri chrípkových infekciách. Prítomné je i značné množstvo kyseliny askorbovej. ktorej prchavú zložku tvorí predovšetkým fenyletylhorčičný podiel. kým tzv. 2-3 šálky denne. v majonéze) domáceho alebo maďarského pôvodu. anglicky: Marsh Mallow. slúžia na zlepšenie prekrvenia pri reumatických bolestiach. francúzsky: Guimauve officinal. Winter a spol. 1900 konštatoval. okraj vrúbkovano pílkovitý. Čerstvý koreň chrenu — Radix armoraciae rusticanae recens je dnes opäť oficinálny v niektorých liekopisoch. Spravidla sa používa v čerstvom stave. že chren sa používa nielen v kuchyni. arginín a glutamín. Dala sa izolovať destiláciou s vodnou parou. Polívka vo svojej „Názornej květeně" z r. sacharidy. taliansky: Altea. Pestuje sa na okrasu aj v záhradkách. koreň vetvovitý. používané hojne v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. dokázali. prosviemik. príp. ako pri semene kapusty čiernej. Pre podporu trávenia je osobitne vhodný ako príloha k ťažko stráviteľným a mastným jedlám. ale aj v lekárstve. Veľmi zriedka sa suší prirodzeným teplom — pomer zosušenia je asi 3 : 1. maďarsky: Orvosi (mahola) ziliz. rozpadavé. Chren dobre poznajú aj kuchári. enzýmy. Z bežných interných upotrebení koreňa (hlavne ľudových) možno vyzdvihnúť povzbudzovanie žalúdočnej a črevnej činnosti. chrenové placky sa používajú zvonka proti reumatizmu. stonka priama. sa užíva macerát v červenom víne v množstve 25 — 75 ml (odporúča sa pri tzv. stor. sú dobrým liekom proti žalúdočným kŕčom a chren nastrúhaný s cukrom je domácim liekom proti zachrípnutiu. v ktorých sa chren určitú dobu máčal. Nastáva tu podobný stav. Aplikoval sa na rany vzdorujúce hojeniu. pôvodnou látkou je tiež sinigrín — glukozinolát. asparagín. že po rozstrúhaní čerstvého pletiva koreňa vzniká ľahko prchavá látka s vysokými antibakteriálnymi vlastnosťami. odkiaľ sa dostáva i do voľnej prírody. zvyšovanie sekrécie žalúdočných štiav. ibišek. Ľudová liečba zostáva pri tradičných chrenových plackách aplikovaných zvonka vo forme náplastí (s múkou a masťou v pomere 1 : 5 : 1). preskiernik. celá rastlina husto plstnatá. no tam splanieva. Na Spiši kedysi používali listy aj ako náhradku za tabak a na Horehroní ich v časoch zlej úrody pripravovali na jedenie alebo zakvasovali na spôsob kapusty. Právom sa zaraďuje medzi vitamínovú príchuťovú zeleninu a pikantné korenie. Althaea officinalis L. jednotlivé alebo v pazušných či koncových strapcoch. Rastlina upozorňuje svojou prítomnosťou v prirodzenom záraste na slané pôdy. pri šťave je zvyčajná denná dávka asi 25—50 g. Tvorí pikantnú prísadu k mäsám a do omáčok. nie silice. a preto sa označila za silicu. končisté. Z koreňa sa v NSR priemyselne vyrábajú príprav- 1BIŠ LEKÁRSKY ky používané pri nešpecifických infekciách a podráždení močových ciest. Ide však o prchavú zložku pôvodne prítomnú v glukozidovej väzbe — glukozinolát. pri zápaloch močového mechúra a obličiek. jednoduchá. jarnej únave). Hojná je 117 . Liečebne sa užíva asi 3 % zapar. šťava z čerstvých koreňov alebo liehové nápoje. lajbiš. Slezovité — Malvaceae Ľudovo: ajbiš. samotná prchavosť nie je základnou vlastnosťou iba silíc. najčastejšie však zvonka ako prostriedok dráždiaci kožu. Kvety biele alebo bledoružové. rozpúšťanie hlienov a močopudné pôsobenie. Glukozinoláty sú horčičné glukozidy. Jeho zber sa zvyčajne robí z kultúr v druhom roku vývoja (marec-máj alebo častejšie september-október). Koreň sa dôkladne umyje a očistí od drobných korienkov. Plody diskovité. V homeopatii sa na prípravu esencie používa iba čerstvý koreň. Listy trojuholníkovito alebo podlhovasto vajcovité.a širokom používaní sú záznamy z 12. španielsky: Altea común. rusky: PROSKURNÍK LÉKAŘSKÝ IBIŠ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 60—150 cm. slez biely (liečivý) Nemecky: Echter Eibisch.

že kvety sa roztvárajú medzi 8. zásadne iba zdravý. iní ním liečili mumps. Z praxe sú známe zámeny — resp. Pomer zosušenia pre Radix althaeae je asi .). nie však na slaných pôdach. 8 10 12 6 4 2 13 19 v juhozápadnej časti Slovenska pozdĺž našich južných hraníc na vlhkejších pôdach bohatých na živiny. na lome zdrevnatený a na priečnom priereze žltý. j. kvetné lupienky majú ružovofialovú farbu a viac sa podobajú slezu lesnému. zbavujú sa korku a časti kôry a bez umývania sa sušia na lieskach v dobre vetraných miestnostiach alebo nízkym umelým teplom navlečené na povrázky (pozor pri tom na myši. druhový názov zdôrazňuje jeho liečivosť (officinalis = liečivý.5 6 Nelúpaný koreň — Radix althaeae naturalis — sa hodnotí podľa ON 867015. aj to len asi na tri hodiny. Známy Kneipp (1935) ho neveľmi chválil. príp. 4 5 6 3 2 1 13 16 II. Odlíšenie je nevyhnutné — ľuľkovec je prudko jedovatý (obsahuje alkaloidy). Nie je natoľko sivoplstnatý. zásadne dovtedy. Zo zámen pre listovú a koreňovú drogu treba uviesť príbuzný slezovec durínsky (slezovec durynský — Lavatera thuringiaca L. ČsL 4 žiada lúpaný i nelúpaný koreň: Akosť — najviac v % I. Podobne sa zberá ihneď po rozkvitnutí aj vňať (jún-júl). ružovej je na povrchu sivší.5 14 8 2 10 II. nezberáme list. Jeho nevýhodou však je. 16 4 2 1 14 10 3 5 ČsL 4 8 2 1 0. Ibiš bol veľmi dobre známy už v antickej dobe.5 14 10 3 10 II. vápnom alebo sadrou. Všetky drogy treba chrániť pred vlhkom a svetlom v dobre uzatvorených obaloch.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania pre 1 g drogy najmenej (hodnotenie obsahu slizu) I. inak podliehajú skaze. koreň t. Voľne rastúce majú v celej ČSSR chránenú podzemnú časť. 10 20 5 1 ČsL4 5 10 3 1 0. až 9. najmä pri sušení vo veľkom. Vedecké pomenovanie ibiša sa odvodilo z gréckeho althaino = podporovať. Namiesto pravého ibišového koreňa prichádza na trh aj koreň topoľovky ružovej (ibiša ružo- vého — Alcea rosea L. lekársky kvitne asi v júli až auguste. Výborne sa osvedčoval aj v ránhojičstve. Keď zberáme list a koreň. 16 4 2 1 14 12 5 5 Znak Čs. Ako včelárska rastlina sa uvádza medzi peľonosnými bylinami. Hippokrates ho predpisoval astmatikom a pri dyzentérii. althos = liečivo alebo althomai = uzdravovať. príp. ktorý rastie na 118 chránených miestach ako ibiš. hodinou ráno. I. Rastliny vyzerajú výrazne odlišne. lúpaný podľa ON 86 7016. hodnotil totiž odvar a dnes vieme.). zle lúpané korene Zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania — najmenej 8 2 1 0.5 12 12 18 3.5 12 7 2 10 Koreň nelúpaný I. nezberáme kvet a keď zberáme koreň. Ináč sfarbené. Na oficinálne účely (ČsL 4) sa korene aj lúpu. vtedajší botanici ho veľmi jasne odlišovali od slezu a pokladali za všemocný. hrvoľ i zápaly prsníkov.5 12 16 2. lekársky). kým rastliny ešte plne nerozkvitli. List sa zberá postupne (júl— august). omyly. všetky tieto „skrášľovania" sú zakázané a liekopisy ich vylučujú chemickým dôkazom.Listová droga podľa ON 86 6442 a podľa ČsL 4 má tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy Iné časti materskej rastliny List napadnutý hrdzou (Puccinia malvacearum Mont. Suší sa teplotou do 40-50 °C. ktoré rady poškodzujú korene). Kvet sa získava v čase kvitnutia rastliny (júl—september). Nesprávne apretovaný koreň (najmä ak sušením dostal neprípustné tmavú farbu) sa niekedy posýpa kriedou. 5 10 3 1 II. t. že treba užívať macerát za studena. nenapadnutý hrdzou. s koreňmi ľuľkovca zlomocného. zjari (marec—apríl). norma pre vňať — Herha althaeae (ČSN 86 6740): Akosť — najviac v % Znak Byle hrubšie ako 5 mm Plody ibiša Ináč sfarbená droga Hrdzou napadnuté listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I.5 12 Nestanovuje sa 12 16 2. Predmetom zberu je vlastne celá rastlina: korene sa vykopávajú v jeseni (október—november). 8 2 1 0.

Rastliny bývajú často napadnuté hrdzou. 134. Drogy pôsobia antitusicky. pri faryngítídach.5 g koreňa ako macerát.215. Folium althaeae 3—5 : 1. Pije sa 2 až 3 razy denne.) má vystúpavú zakoreňujúcu stonku. Plod je vajcovitý struk. dolné listy trojpočetné.) rastie väčšinou v nižších a teplej- Ononis spinosa L. na prípravu klystírov a kataplaziem.4 : 1 . koreň do Species carminativae a do prípravkov Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum. zvyčajne sa dávajú 2 kávové lyžičky na pohár studenej vody. rusky: Požiadavky na koreňovú drogu (Radix ononidis) podľa ON 86 7011 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zle očistené korene (a na lome tmavé) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I.). asparagín. v kvetoch aj silica (0. zvonka do očných a ústnych vôd. 183.115. v pazuchách listov (prevažne po jednom). ako mucilaginózum-protektívum. sirupov — Sirupus althaeae). sacharóza. vysoký 30—50 cm. 184. v koreni ešte škrob. 234.217. antiflogistikum (pri zápaloch horných dýchacích ciest. resp. mužská láska.118. ktorá spôsobuje hrdzavé škvrny na listoch (Puccinia malvacearum Mont.02 % ) . Velmi obľubuje slnečné stanovištia. zväčša však tvoria zložku čajovín alebo iných galenických prípravkov (napr. 4 4 4 13 9 3 Poloker s trnitými konármi. horné jednoduché. Kvety súmerné. anglicky: Restharrow. (ČsL 4) 2(2) 2 2 13(10) 7(6) 2 II. ružové. pri bolestiach obličiek (osobitne v detskej praxi). náhradka za čierny čaj). Hlavné účinné látky sú sliz. taliansky: Ononide. Niekedy sa pridáva ako kozmetická prísada do mydiel a vo farmácii sa používa aj pri príprave piluliek. maďarsky: Tóvises iglicz. 122. 131. 142. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: babský hnev. bodličia. Čajovinyč. je bez tŕňov a trochu lepkavá. pektíny a flavonoidy. betaín a veľa minerálnych látok. Pulmoran (expektorans) a Species pectorales Planta (expektorans). 130. Koreň má podobné použitie aj v homeopatii a vo veterinárstve. francúzsky: Bugrane commune. 120. elipsovité. V našej kvetene je ihlica zastúpená tromi podobnými druhmi. Jednotlivá perorálna dávka podľa ČsL 4 je 0. plazivá (O. 139. Macerát možno použiť aj na kloktanie a výplachy ústnej dutiny.98. Preto sa aplikujú pri čiernom kašli. zúbkaté. 119. hluchý tŕň. repík (!). roľná (O. 119 . Dobre znáša aj extrémy vo vlhkosti pôdy. i.73. JEHLICE TRNITÁ IHLICA TŔNITÁ IHLICA TŔNITÁ Druh rastie najmä v pásme nížin a pahorkatín na suchých neobrábaných pôdach ílovitého a slieňového typu. Podľa ČsL 4 sa list s koreňom pridáva do Species pectorales. kataroch dýchacích i močových ciest. arvensis L. Herba althaeae 4 : 1 a Flos althaeae 5-8 : 1. Drogy sa užívajú aj samostatne.218.117. španielsky: Anonis. z ktorých i. tracheitídach a bronchitídach). do kloktadiel pri zápaloch mandlí a ústnej dutiny. zanovica Nemecky: Dornige Hauchel. tíšia bolesť i zápaly. repens L. ihlič pichľavý.113. vochlice. 143.

Keďže schnú pomaly. biele lepivé bobule). Podľa starých povier chránila dobytok.237. ktorá sa užíva najmä pri piesku v obličkách.imelo ihličnanové . Skladuje sa na vzdušných a suchých miestach.5 g perorálne. ale má iba mäkké. prípadne už od augusta. podlhovasto vajcovité. omelí. nedráždi ani obličky.102. dobre vetraných a tienistých miestach. flavonoidné glykozidy a triterpén onocerín (= onokol). kvety v riedkych klasovitých strapcoch. V homeopatii sa čerstvé bylinné časti a korene zberané počas kvitnutia používajú na prípravu esencie. ba i pri vysokom krvnom tlaku (má metabolizujúce pôsobenie) a pre prítomnosť silice a flavonoidov ako dezinficiens. 181. Imelo odpradávna priťahovalo pozornosť človeka.74. Korene sa nedrobia a nezaparujú. . Vedecké označenie imela je odvodené z latinského viscum = lep (vzťahuje sa na plody. anglicky: Mistletoe. druhové meno upresňuje — spinosa v latinčine značí tŕnitý.5 20 II. (diuretikum. ako má glycyrizín sladkého drievka (Glycyrrhiza glabra L. že ho zoslali bohovia. saponíny však neobsahuje. Plody sú biele lepkavé bobule. rastie najmä na duboch. celistvookrajové a neopadavé. najmä močových ciest. Species cholagogae Planta (žlčníková čajovina). I. Používalo sa proti mnohým chorobám. Voči ich oficiálnemu liečebnému uplatneniu niet námietok a ČsL 4 rozšíril paletu materských rastlín. 71. visco. na zvýšenie plodnosti i ako mocný protijed proti otravám. látke podobnej chemickej štruktúry. Pri zbere na farmaceutické účely sa nerobí rozdiel. a Kaelin (1930. Imelovcovité — Loranthaceae Ľudovo: jemelo. JMELÍ LISTNÁČOVÉ IMELO BIELE Viscum album L. pri chronických kožných ochoreniach. Za neprípustný (falšovanie) sa pokladá príbuzný imelovec európsky (Loranthus europaeus Jacq. Preto mu pripisovali zázračné účinky a v ságach a povestiach všetkých národov malo dôležitú úlohu. taliansky: Vischio. 178. listy kožovité. francúzsky: Gui commun. et Reut. Zriedkavejšie sa zberá kvitnúca vňať — Herba ononidis (jún—september). imelo však ostávalo zelené. že mení obyčajné kovy na striebro.Radix ononidis (aj v ČsL 4). ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 1. Rastliny kvitnú v lete. roľná sa pestuje a korene vykupujú. Visco. odrežú sa im „krčky" — podzemky. album L. — imelo listnáčové a V.podľa cudzopasnosti buď na listnatých stromoch (okrem dubov). bobule žlté a konáriky hnedé. Vo väčšine liekopisov je oficinálny koreň . ktorú odporúčal aj známy fytoterapeut Leclerc (1927). Tabernaemontanus veril. hemoroidoch. Drogu je vhodné pozväzovať do menších otiepok. miernenie bolesti zubov). teda aj včely. kvety má väčšie ako obe predchádzajúce. Sušia sa na teplých. opadavé listy. Obsahuje asi 0. Species urologicae P. v dobre zatvorených obaloch a chránená pred svetlom. druhový názov album = biele má vzťah k farbe plodov. Opeľovanie ihlíc robí hmyz. nemajú medovinu. diureticky účinný je totiž aj odvar z drogy — pre obsah silice by sa mal pripravovať zápar. maďarsky: Fehér fagyôngy. mali by sa sušiť pri teplote 50 °C v sušiarni. čo značilo krmovinu pre somárov. stonky rozkonárené. mala však aj špeciálne indikácie (napr. žltozelené. omelo a pod. plazivá. Koreň je spoľahlivé diuretikum. Na drogu sa vzťahuje ON 86 6718 a požiadavky ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Množstvo liehového extraktu (45 % lieh) — najmenej I. P. O jeho vážne zaradenie do terapie sa zaslúžil Gaulthiers (1907). Botanickí systematikovia v súčasnosti delia rod na V. Drobné kvety žltkasté. vischia. Bolo to tým. častejšie v jeseni (október—november). Viacročné rastliny sa vykopávajú na jar (marec—apríl). Zo zeme sa vyberajú špeciálnymi hákovito ohnutými vidlami alebo úzkym rýľom. ktoré láka nektár a príjemná ovocná vôňa. Veľmi drobné kvety imela (kvitne skoro .103. ktorý dokázal vplyv imela na zníženie krvného tlaku.171.ších polohách. 175. Vo Francúzsku sa viacej používa i. 1933).). 5 8 1 11 10 1. 10 16 2 11 12 2 13 ČsL 3 5 8 1 11 10 1. Nemecky: Laubholz-Mistel. Získané korene sa dobre očistia.2 % silice nie celkom známej skladby. Droga nemá vedľajšie účinky. uplatňuje sa aj na zle sa hojace rany. odstránia drobné korienky i vňať.asi v marci-apríli) opeľujú hlavne muchy a včely. že rástlo v korunách stromov. vidlicovite sa rozkonáruje. no neodporúča sa užívať vo vyšších dávkach a pridlho alebo pričasto. droga má slabé hemolytické účinky. umiestnené v rázsochách a na koncoch ko- nárikov. 177. dezinficiens močových ciest). Species urologicae Planta (urologická. pomer zosušenia je asi 3 : 1.). laxum Boiss. ktorý robil pokusy s aplikovaním pri neoperovateľných karcinómoch (liečil ich extraktami podávanými vo forme injekcií). V ČsL 4 tvorí droga zložku močopudnej čajoviny Species diureticae a čs. odrezávajú sa bylinné vrcholce a bežne sa sušia. Čajoviny č.166. Bežný výklad vedeckého pomenovania ihlice vychádza z latinského onos = somár. dobre premyjú. alebo — zväčša na ihličnatých lesných drevinách. hrubšie režú po dĺžke a narežú približne na rovnako dlhé kusy. za špecificky účinné sa považuje cudzopasiace na smrekovci opadavom (modrín opadavý — Larix decidua Miller). mierne močopudná a antiseptická). takže sa zdalo. je menej rozkonárená a nemá tŕne. poskytujú iba peľ. španielsky: Muerdago. S ohľadom na močopudné pôsobenie droga sa používa aj proti 120 reumatizmu. ktoré zvyčajne v jeseni opŕchali. rusky: Poloparazitický stromovitý ker vysoký 30-50 cm. dezinficiens močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. Močopudné pôsobenie sa pripisuje predovšetkým silici a hlavne flavonoidom a ononidu. Vňať má podobné použitie i dávkovanie. Usušené korene by sa pri ohnutí mali lámať. farmaceutický priemysel ju uplatňuje v čajovinách Betulan (pomocný liek pri chorobách močových ciest). Korene oboch sú tenšie.5 20 . Antická ononis slúžila Rimanom i Grékom v liečiteľstve podobne ako dnešná. ba ani samostatne. najmä na boroviciach.

hlavne arginín. Čajoviny č. flavonoidom a glykozidovej substancii bielkovinovej povahy . s listami kopijovitými. vyskytuje sa roztrúsené na suchých pasienkoch. ktoré znižujú krvný tlak a pôsobia sedatívne na srdcovú činnosť. Teuscher. Účinnosť možno pripisovať sčasti zistenému cholínu. ktorá však nemá listy sivo plstnaté a líši sa i červenými kvetmi. 83. anglicky: White Horehound. Viskotoxín sa pokladá za vhodný na protirakovinovú terapiu. stenčenými v stopku a jemne bielo plstnatými. Vedecké pomenovanie sa odvodzuje od hebrejského mar + rob. nie príjemný pach rastliny. maďarsky: Orvosi (Lozonséges) pemetefu. Na homeopatické účely sa zberajú rovnakým dielom čerstvé plody a listy (homeopatia žiada radšej imelo z listnatých stromov). a balota čierna — Ballota nigra L. Plody sú tvrdky.z 1 kávovej lyžičky na šálku a pijú sa 2—3 šálky denne. Novšie (Vester a kol. peregrinum L. hrubo vrúbkované. 85. 164. listy vajcovité. 162. 87. rastúcim najmä na južnom Slovensku. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Gemeiner Andorn. zber však možno robiť prakticky po celý rok. španielsky: Mamibio. Dávky sa nesmú zvyšovať a o použití imela a vhodnej liekovej forme sa treba poradiť s lekárom. acetylcholínu a kyseline oleanolovej. Zatiaľ nie sú celkom objasnené látky. Droga sa dávkuje perorálne ako macerát jednotlivo 1. Sušia sa vo zväzočkoch na vzdušných a suchých miestach prirodzeným teplom. slabo aromatická bylina vysoká 30—60 cm. 163. chránená pred svetlom. 89.0 g (ČsL 3). JABLČNÍK OBYČAJNÝ JABLEČNÍK OBECNÝ Marrubium vulgare L. Antonius Musa kombinoval jablčník s myrhou pri vnútorných hnisavých procesoch.. je vyšší. byl štvorhranná. ČsL 3 v droge výslovne zakazuje prímes imelovca. 1965. prípadne dvom živicovým alkoholom. ktorý má miestne dráždivé účinky a nekrotizujúce vlastnosti (pôsobí miestne odumieranie tkaniva). Kvitne v júni až sep121 . Jablčník patrí medzi najstaršie liečivé rastliny. Starovekí lekári ho používali proti tuberkulóze a získal si meno ako univerzálny liek. 229. že slávny Linné odvodil názov jablčníka od mesta Maria-Urb v bývalom Latiu pri jazere Fucinus. Mediteránny druh rozšírený od nížin po horský stupeň. obsahuje asi 17 % bázických aminokyselín.. popri cestách a na rozličných ruderálnych stanovištiach. zberajú sa olistené mladé konce konárikov (do hrúbky 5 mm). Lekár Castor Antonius ordinoval šťavu s medom pri tuberkulóze a Celsus prípravok zahusťoval a predpisoval ako linktus (prostriedok na lízanie). 91. oficinálna v mnohých liekopisoch (aj v ČsL 3). kde sa vyskytoval v hojnej miere. Pre bežnú potrebu sa pripravuje zápar Trváca. 1970) kancerostatické pôsobenie pripisujú proteínovej zložke histónového charakteru. účinné obsahové látky sa varom čiastočne rozkladajú. 86. čo označuje horkú šťavu.zmesi rozličných peptidov viskotoxínu. Herba visci albi tvorí zložku čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum a hypotenzívum). Drobné biele kvety sú sediace a tvoria pazušné paprasleny. čo sa v južnej Európe traduje dodnes. vyžaduje si iba teplo a svetlo. bielo plstnatá.0 g. Hovorí sa. 84. Imelová vňať sa indikuje pri hypertónii a artérioskleróze. bohato rozkonárený. sušením zmizne osobitný. pretože jeho domovinou je južná Európa. Zo zástupcov čeľade hluchavkovitých rastlín sú podobné najmä kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch.. francúzsky: Marrube commun. taliansky: Marrubio. obyčajne v zimných mesiacoch (december—február). denná dávka 5. 90. Droga má horkú chuť. Pri zbere vňate sú časté zámeny s príbuzným j. ktorá sa dá izolovať extrakciou s vodou. rusky: - IMELO BIELE Predmetom zberu je vňať — Herba visci albi. U nás je jablčník burinou bez veľkých nárokov. cudzím — M. teplota (ani umelé teplo) nemá prestúpiť 40 °C. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Jablčník po rozotretí páchne ako jablká a je veľmi horký.

madarsky: Erdei (Fóldi) szamócza. Podáva sa aj vo forme macerátu viac ráz denne alebo priamo v prášku (znížená účinnosť trieslovín). Obsahové látky sú triesloviny (asi 122 JAHODA OBYČAJNÁ JAHODNÍK OBECNÝ Fragaria vesca L. Obľúbenejšie však boli čučoriedky. Rozprášené čiastočky dro. choleretikum a expektorans . dávka čajoviny: zápar z dvoch čajových lyžičiek na 300 ml vody. Bežne sa užíva zápar z dvoch čajových lyžičiek na šálku a pije sa denne jedna šálka. Droga sa skladuje v dobre tivej menštruácii a i.). 178. Do zberu nepatria listy a stonky pestovaných druhov.cies cholagogae. rusky: Trváca bylina vysoká 10—40 cm. 175. pokiaľ nie je ešte zdrevnatená byl.231. s bielymi kvetmi v okolíkovitom vrcholíku. Listy sa oddávna používali na prípravu denného čaju.(ČsL4) 3 3 2 1 12(10) 5(12) II. prípadne sa ešte pridávajú s vňaťou jablčníka sú Species cholagolisty. na zapálené rany a aj pri bolessliznice. Na sirup sa zmes povarí. Bežnou čajovinou je vňať jablčníka zmiešaná rovnakým dielom s vňaťou mäty piepornej. ktorá má podobné v tenkých vrstvách bez obracania. taliansky: Fragola. na odrezáva sa na začiatku rozkvetu. podzemok. Osobitnú kúru predstavovali v 13. zemnica Nemecky: Wald-Erdbeere. koreňom púpavy a s malinoJABLČNÍK vým listom alebo s repíkovou vňaťou. býva zložkou žlčníkových čajovín. Plody sú červené opadavé plodstvá . 174. OBYČAJNÝ pre žlčotvorný účinok prípadne ešte kombinovaná s podzemkom kurkumy tembri. vtáčeníčka.05 % ) . 122.zlúčenina sekopimaranového typu v množstve asi 0.inak značí aj jedlý). výživných a hlinitých pôdach. Droga sa užíva ako antidiaroikum. 76.má expektoračné sekretolytické pôsobenie. zato však dosť mi). Správna droga sa skladá z mladých. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1. umelé teplo pri sušení nemá prekročiť Ľudové liečiteľstvo má pre jablčníko35-40 °C. druhové vescus = malý (v porovnaní s ostatnými druhmi . V homeopatii sa z čerstvých listov renie. nie je však drobivý. je oficinálny v ČsL 4 pripravuje sirup alebo cukríky zo ako nová liečivá rastlina. V ČsL 4 SpeMateriál je mierne náchylný na zapa. silne meduje i za najväčšieho (pozri medzi cudzokrajnými drogasucha. Suší sa v tieni pripravuje esencia. 170. Rastie v lesoch a na lesných rúbaniskách. Najčastejšie sa používa pri ochoreniach dýchacích ciest. 8 5 5 3 13 10 6—7 %). predpisovaného osobám so slabými pľúcami. Čs. použitie ako vňaťová droga v alopatii. . gae Planta a Thé Salvat. španielsky: Fraulera. Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal jesť jahody najmä na „čistenie krvi a pri chorobách pečene". zvyšuje sekréciu bronchov dýchacích ciest. podzemská jahoda. kg cukru. zatvorených obaloch chránená pred Čajoviny č. francúzsky: Fraisier des bois. z hladiska obsahových látok sú bezcenné. 166. ktoré sa odsekávajú kosákom. a keďže horčiny podporujú vylučovanie žlče. trištvrte litra vody a pol zberu je vňať — Herba marrubii. Peľu dáva málo.3 — 1 %). Známe je aj ich ľudové použitie pri pakostnici a na rýchlejšie vylučovanie moču. Na liečebné účely sa môžu zberať aj listy a plody ostatných našich divorastúcich druhov jahôd. u Nikolausa Alexandria — tvorili zložku prípravku Potio sacra tussientibus. anglicky: Wild Strawberry.vú vňať ešte ďalšie široké uplatnenie gy dráždia dýchacie cesty a vysušujú (napr. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: jahodník.211. Ako medu žltej farby.jahody s mnohými vtlačenými nažkami. na mierne vlhkých. hlavne marubiín (diterpénový kryštalický laktón . stor. priemyselne vyrábané čajoviny jún—august. Byle chudobne rozkonárené. Jahody sa zberali už v antike ako lesné ovocie a používali aj liečebne. Vedecké pomenovanie jahody je asi odvodené od latinského fragrans = voňavý (vzhľadom na plody). 167. zúbkaté. svetlom.Vňať — Herha marrubii albi — má ČSN 86 67 10 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (nerozpustný v HCl : 3) l. Predmetom 100 g drogy. no účinnou terapeutickou zložkou sú glykozidové horčiny. zvyšuje funkciu pečene a v primeraných dávkach priaznivo pôsobí pri nepravidelnom tepe srdca (pri arytmii) ako kardiosedatívum. pritom nedráždi na vracanie. Jahodové listy do denného nápoja (nie však na sušenie) možno fermentovať podobne ako malinové alebo sa dávajú do zmesi s fermentovanými ostružinovými listami. Listy sú troj početné. Na farmaceutické účely sa jablčník domáci prostriedok proti kašľu sa osobitne pestuje. Liečivé účinky majú aj saponíny a silica (asi 0. Z prízemnej listovej ružice vyrastajú zakoreňujúce sa poplazy. smokvica. cukríky sa varí až do stuhnutia.

Pre obsah trieslovín sa užívajú pri hnačkách. List je mierne náchylný na zaparenie a je aj trochu drobivý. 5. kyseliny a aromatické látky. Listy obsahujú predovšetkým triesloviny. ako protizápalový prostriedok. zbavených prímesí. Zberajú sa ručne do menších nádob alebo do košíkov.JAHODA OBYČAJNÁ ČSN 86 6745 sa vzťahuje na dve akosti jahodovej vňate — Herba fragariae — a má tieto základné ustanovenia: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. Listy sa oddávna užívajú ako adstringens. krvavých hemoroidoch (i na klystíry). 88. 101. v zarastených je výkonnejší zber rukou. pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 50 °C. Pomer zosušenia je asi 5 : 1.pomer zosušenia je asi 8 : 1. Treba ju chrániť pred vlhkom. pektín. Sušené sú zložkou niektorých čajovinových zmesí a používajú sa v likérnictve. teda v máji až auguste. zaparia a plesnejú. V ľudovom liečiteľstve sa čaj pije ako metabolizujúci prostriedok — na napomáhanie látkovej premeny. Materiál sa dá kosiť kosákom v čistých porastoch. 4. 15 5 1 12 12 ešte nezhorknutých listov divo rastúcich druhov jahôd s krátkymi stopkami zberanými v čase kvitnutia. odtrhávaním. Čajoviny č. Zrelé čerstvé jahody sú oficinálne v homeopatickom liekopise (Fructus fragariae) a možno ich sušiť aj na slnku alebo umelým teplom . 123 . Slúžia oddávna na prípravu záparu — 1 kávová lyžička na šálku. v domácnostiach sa používajú na prípravu osviežujúceho nápoja — zápar z jednej polievkovej lyžice listov na 2 poháre vody. pri obličkových kameňoch. plody zasa sacharidy. mierne diuretikum a náhradka pravého čaju. 4 2 1 12 10 II. Droga — Folium fragariae sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. Dozrievajú asi v júni —júli. 35. pije sa 2—3-krát denne. List u nás tvorí súčasť čajovín Bylinný čaj so šípkami a Javorina (dietetikum a náhradka pravého čaju). pri astme a ochoreniach močových ciest. ale aj pri chorobách obličiek. Suší sa v nevysokých vrstvách na dobre vetraných miestach. flavonoidy a kyselinu askorbovú. aby sa aj spodné vrstvy prevetrávali. ktorá sa aplikuje na omrzliny a pri opuchoch jazyka. podáva sa nervóznym a málokrvným osobám. inak sa ľahko rozmliaždia. Sú veľmi vyhľadávaným tovarom v potravinárskom priemysle. 8 4 2 12 13 ČSN 86 6427 sa týka listovej drogy — Folium fragariae: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. V homeopatii sa z čerstvých zrelých plodov pripravuje esencia.5 12 9 II. na prípravu kloktadiel alebo pri páchnucom dychu. 6 2 0. Plody sú výživnou a zdravou pochúťkou (so smotanou sú však ťažko stráviteľné a u niektorých osôb vyvolávajú žihľavku). ako obklady na mokvavé a krvácajúce rany.

Hedl. maďarsky: Veres berkenye. jarab obyčajný. jeráb.) Crantz — muk obecný. Ružovité . Azda práve o nej písal Plínius. pila sa po lyžiciach pri dyzentérii. alebo z arabského sorbet — jarabina. ale cenné drevo pre rezbárstvo má j. a to ľudí i dobytka. Love). Eberesche. jarabok. kyslý. J. brekyňová čiže brekyňa (S. častejšie strom vysoký 16—18 m s guľatou korunou a svetlosivou kôrou. francúzsky: Sorbier des oissieurs. mukyňovej čiže mukyne (S. Kvety biele. Predmetom zberu sú zrelé červené Ker. V germánskej mytológii bola jarabina zasvätená bohu hromu Donarovi a stala sa predmetom mnohých povier a ság. Čerstvé plody sa odjakživa jedli ako laxans a vyrábal sa z nich ocot a pálenka. moravica (Zengerl. Upotrebenie j. listy sú krmovinou pre kozy a ovce.) výhodné formy pre potravinárstvo a likérnictvo. Vo vyšších polohách ju často vysadzujú do alejí a parkov. že miluje drsnejšiu polohu. prípadne aj sušili na slnku. 5 5 1 20 4 2 II. Plody sú guľaté červené alebo žlté malvice. jarabina. Vedecké pomenovanie sorbus je veľmi staré. emend. aucuparia = aucupium. vtáčia a oskoruša (Sorbus domestica L. drevina listnatých strání. Na Slovensku sa kedysi z plodov pálila silná pálenka. vyskytovalo sa už v staroveku ako starorímsky výraz pre jarabinu. rusky: JEŘÁB PTAČÍ často pochádzajú z pestovaných druhov. torminalis (L. v čase kvetu poskytuje včelám med i peľ. anglicky: Rowan. suchých a slnečných stanovíšť na vápenatej pôde). vtáčia kvitne asi v máji-júni. s plodmi dlhými až 15 mm. španielsky: Serbal de cazadores. Väčšinou ich zrelé plody — červené okrúhle malvice — možno rátať za lesné ovocie.JARABINA VTÁČIA JARABINA VTÁČIA Sorbus aucuparia L. usporiadané v chocholíkovitých metlinách. aria (L. Plody sa v staroveku nakladali. Pochádza buď z latinského sorbere = jesť. napr. Najlepšia je vraj z jarabín moravského druhu (subsp. oskorušu i brekyňu. Jarabinové výlisky sú veľmi hodnotným vitaminóznym krmivom. lístky kopijovité. drevo je výborným materiálom na sústružnícke práce. U nás rastie asi 10 druhov jarabín. vtáčej zrejme súvisí s používaním oskoruše. či keltského sor = trpký. strom v lesoch teplejších polôh) a až po omrznutí sa dajú jesť plody j. Nie všetky sú však domáce a nie všetky majú jedlé plody. Najvýznamnejším zástupcom je práve j. Druhové pomenovanie upresňuje. na okraji pílkovité. Rastie v horských lesoch. 10 10 2 20 6 3 . sŕkať. Med je červenožltý a po vykryštalizovaní hrubo zrnitý a má silnú arómu.). najmä stopky plodov Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. chytanie vtákov — jarabiny sa oddávna používali ako vnadidlo pri odchyte vtákov. Mičurin zaradil do svojej ovocinárskej praxe štúdium jarabín a podarilo sa mu získať medzidruhovým a dokonca medzirodovým krížením s mišpuľou (Mespilus germanica L. et D. Á. skoruše Nemecky: Wilde Vogelbeere.) Crantz — břek obecný. Menej chutné plody. hoci 124 Droga — plod sa hodnotí podľa ON 86 6623: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Iné časti materských rastlín. taliansky: Sorbo degli uccellatori. Listy sú nepárno perovito zložené.Rosaceae Ľudovo: divá breskyňa. Miestami sa odvaru z nich ešte dnes prisudzujú významné liečivé vlastnosti pri pľúcnych ochoreniach.

aby si zachovali pôvodnú farbu. Dobre znáša kyslé i vápenaté neutrálne pôdy. metliny kvetov sa vyvíjajú skôr ako listy. ktorá je netoxická a používa sa ako konzervans v potravinárstve. 124. Plody boli presláveným diu125 . Obsahová látka sorbit slúži ako výživný prostriedok pre diabetikov a základná surovina na výrobu sorbózy. podľa iného výkladu je odvodené od fraxis = štiepateľný. po zaschnutí známa ako manna. ktorá má veľký význam pri tvorbe kyseliny askorbovej. Pružné jaseňové drevo oddávna slúžilo na výrobu ohybného náradia. rusky: JASEŇ ŠTÍHLY Strom vysoký až 30 m. Produkujú ju hlavne stromy rastúce na Sicílii. kyselina askorbová (0. Meno fraxinus sa odvodzuje z gréckeho fraxis = oplotenie. najmä oštepov. Sušia sa rýchlo . Drevina patrí k rastlinám. Skladované plody treba občas presúšať. Rastie hojne v lužných lesoch. Pod menom fraxinus strom poznali už antickí Rimania. odkiaľ sa vyváža a často býva oficinálna (u nás v ČsL 1). Divo u nás rastie veľmi vzácne iba na južnom Slovensku (je chránený). kompótov. pretože sa z neho robili koly a tyče do plotov. maďarsky: Magas kórisfa. Koncentrované roztoky sorbit majú vzhľad glycerínu. triesloviny. pôsobia mierne preháňavo a protizápalovo. nie perorálne. Plody j. 1 lyžica na šálku záparu (užíva sa 3 x denne jedna lyžica). aby sa nezaparili. Plody sa užívajú predovšetkým ako črevné regulans a močopudný prostriedok. karotenoidy.).kyselina sorbová (v nezrelých plodoch parasorbová). španielsky: Fresno. rutín a kvercetín (flavonoidy). sorbitol a i. čo sa dokázalo pokusmi na zvieratách vyššími dávkami. Niekedy zapríčiňujú ľahké otravy. 85. resp. Šťavu z čerstvých plodov možno zavariť s polovičným množstvom cukru na sirup. na zosuvoch a starších navážkách v stredných stupňoch aj v hrebeňových lesoch hôr. vínna. Plody sú nažky s krídlatým vrcholom. Čajoviny č. Pripisujú sa jej aj karcinogénne vlastnosti. citrónová. najmä na juhu Európy. taliansky: Frassino. keďže jeho drevo sa dá ľahko štiepať.až 7-jarmové. Všeobecne sa jasene oddávna uplatňovali v liečiteľstve. silica.a nepoškodené plody (október—november). Droga má názov: Fructus sorbi (aucupariae) — Bacca sorbi. Strom často nachádzame v parkoch. na vlhkých lúkach a naplaveninách v nížinách a teplých polohách.). Účinné látky v plodoch tvoria hlavne organické kyseliny . ktoré obľubujú vlhké pôdy.1-0. JASEŇ ŠTÍHLY JASAN ZTEPILÝ Fraxinus excelsior L. ale iba subkutánnymi injekciami. Oranžovočervené plody majú trpkojablkový pach a horkastotrpkú chuť. anglicky: Ash. francúzsky: Fréne élevé. jablčná. Dávkovanie: jedna kávová lyžička plodov na šálku macerátu. Oddávna sú známym prostriedkom proti skorbutu.najlepšie umelým teplom. sú v konečných zložitých strapcoch a majú korunu. kým umelý sorbitol sa používa na výrobu moderných polykondenzačných živíc (Tween). Častejšie sa vysádza na neúrodných stranách. Gréci ho označovali názvom melia. je zdrojom kyseliny askorbovej a antiflogistikom. Narezávaním sa získava laxatívne pôsobiaca cukornatá šťava. ktorá dráždi sliznice žalúdočného a črevného traktu. Má šedivú bradavičkatú kôru. likéru a pod. mannový (Fraxinus ornus L. Príčinou je obsah kyseliny parasorbovej. vtáčej (najmä čerstvé) nie sú celkom neškodné. Olivovité — Oleaceae Nemecky: Gemeiner Esche.2 % ) . sorbóza. Listy nepárno perovité. kvety sa zjavujú súčasne s listami. sacharidy (glukóza. vylúhovať asi 8 h pri obyčajnej teplote (užíva sa každý druhý deň). na kôre konárov nemá nijaké šošovičky (lenticely). Ľudovo sa užívajú aj proti reumatizmu a obličkovým kameňom. Droga má mierny preháňavý účinok. preto je vhodná na prípravu štiav. Sušením plodov a varom sa rozruší a vyprchá. ktorý sa užíva po lyžičkách 3 —5 x denne. Pestovaná jarabina vtáčia moravská je veľmi bohatá na cukor (asi 13 %) a pektín. pektín. Štiepením sa vytvára kyselina sorbová (sorbínová). listové čepele 4. Príbuzný a podobný je j. 50. čo spôsobuje slinotok až dávenie a gastroenteritídy. Vo farmácii a v kozmetike sú náhradkou za glycerín. Pomer zosušenia je asi 6 : 1.

Kvitne v pazušných strapcovitých súkvetiach. lebo dosiaľ spomínané indikácie sa neukazovali uspokojivé (okrem diaforetickej a diuretickej). Pre obsah silice a glykozidov možno použiť umelé teplo iba v teplote do 40 °C. Z oficiálnej alopatie sa pomaly vytrácajú. Známy však bol zápar z 3 lyžičiek listov na 300 ml vody užívaný po dúškoch cez deň pri chorobách obličiek a zadržiavaní tekutiny v organizme. dlhé asi 10-20 cm.retikom. lenže sa v horúcej vode krátko povarí. atónii (ochabnutosti) močového mechúra. Alopatia sa k používaniu listov i kôry stavia dosť zhovievavo. príp. Rozsiahle skúmanie galegínu urobil Reinwein (1927). V súčasnosti je Herba galegae — vňať jastrabiny má dve akosti. listy sú dobrým krmivom pre niektoré domáce zvieratá. Pri ušnom ochorení (otoskleróze) sa ako adjuvans podáva odvar z čajoviny. ursolovú. 1914 objavil v rastline „alkaloid" galegín a spolu so Simonnetom (r. Jaseň je známy aj tým. Jastrabina sa dokázateľne spomína až v skorom stredoveku. zber sa robí viac ráz do roka (jul—august). Ľudové liečiteľstvo južných krajov uplatňuje aj lyko stromov. Pomer zosušenia je asi 4 — 5 : 1. pretože poskytujú hojnosť peľu (opeľujú sa vetrom). Mladá kôra z konárov sa zberá na jar a bežne suší. Sú to najmä niektoré druhy rodu Vicia L. Kedysi sa vo Švajčiarsku a aj inde pestovala na krmivo.5 12 10 II. kozia ruta. kolárske a sústružnícke práce. Kvety sa rozvíjajú skôr ako listy. ktorá má tri zložky: kôra jaseňa. maďarsky: Kecskeruta. najmä galegínu. potom manitol (za čerstvá horký). triesloviny. príp. Listy obsahujú predovšetkým horkú látku — oxykumarínový glukozid fraxín s aglykónom fraxetínom a fraxanolglukozid. zakončené osťou. Používa sa na výrobu lyží. iba do augusta). 14 3 1 12 14 126 . bez pachu a chuť má zvieravú a horkú. na zber sa využíva iba pestovaná. Výklad o odbornom pomenovaní rastliny nie je jednoznačný a celkom istý. eskulín). Tauret r. Používanie drog na väčšinu týchto ochorení je skutočne zastarané a neúspešné. triterpénové zlúčeniny (kyselinu ursolovú).). dáva sa ako obklad na zle sa hojace rany. najmä v pobrežných húštinách a vlhkých lesoch. ľadník. Biele jaseňové drevo je vhodné na stolárske. kvitne v lete. pri vredoch predkolenia a pod. Nožom alebo kosákom sa odrezávajú kvitnúce a hojne olistené vrcholky bylín. štedrevec liečivý Nemecky: Echte Geissraute. Majú listy párno pe- rovité a ich hlavná stopka vybieha v hrotoch alebo v úponoch. pri ochorení obličiek a močových kamienkoch. ktoré sa hodnotia podľa ČSN 86 6813: Akosť — najviac v % Znak 1. Známe je aj externé použitie listovej drogy (kúpele. kyselinu jablčnú. s kvetom bazy. medovina jej však chýba. flavonoidy (kvercitrín. Predmetom zberu pre farmaceutické účely býva list — Folium fraxini a kôra — Cortex fraxini. v snôpkoch (ak umelým teplom. trieslovinu. jednoduché. ryhované a duté. u nás majú iba zriedkavé ľudové použitie. sacharidy (aj tetrasacharid stachyózu). kvercetín). pružné i pevné. podľa neho má galegín také vlastnosti. byle priame. rusky: Trváca bylina vysoká 40-110 cm. fraxidín. aj pri reumatizme a dne (zvyšoval vyplavovanie solí z organizmu — saluretikum). používanú vo veterinárstve (na humánne účely je vysoko toxická a nebezpečná. kvety biele alebo fialovomodrasté. francúzsky: Galega officinal. ktorá poskytuje drogu + Cantharis (uvádza ju ČsL 2). zberajú sa jednotlivé lístky bez stopiek (jún až september. Drogy sa častejšie kombinujú s inými. španielsky: Galega. Ako prostriedok proti horúčke sú drogy zastarané. Vraj zaháňala mor. j. príp. len z času na čas sa stávajú módnymi (napr. Z ďalších neskorších indikácií bolo významné ešte jej potopudné a diuretické pôsobenie. Druh rastie v nížinách i pahorkatinách. list čiernej ríbezle a kvet túžobníka. najmä kozy a ovce. U nás sa vyskytuje najviacej na južnom Slovensku. tak teplotou do 50 °C). poukazujúce na zvyšovanie dojivosti. 1927/28) mu dokázal slabšie hypoglykemické účinky — t. Materiál sa suší zvyčajným spôsobom. podobne účinnými ako zložky čajovinových zmesí. lístky kopijovité alebo elipsovité. Okolo r. Drevo je veľmi tvrdé a ťažké. horúčku. listom brezy. Kôra sa dávkuje rovnako. vňaťou prietržníka).kantarída. JESTŘABINA LÉKAŘSKÁ JASTRABINA LEKÁRSKA Galega officinalis L. Plody sú kostrbaté struky. manitol a minerálne soli. List i kôra sa využíva pri reumatizme. má rada humóznu pôdu — vysieva sa na jar. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: jastrabí hrach. v súčasnosti v NDR a NSR. ako glukokiníny. najmä kumaríny (fraxín. Kecskere galga. ťažko poškodzuje pečeň). novšie sa spomína grécke gala = mlieko a ago = ženiem. Predmetom zberu bývajú aj semená — Semen galegae. Listy i kôra majú experimentálne dokázaný mierny laxatívny účinok (depuratívum). Občas sa pestuje na okrasu v záhradkách. anglicky: Goat's Rue. silicu s obsahom terpénov a vitamín K2. 1600 ju však už nachádzame v mnohých nemeckých záhradách ako liečivú. ba aj na vypudenie črevných parazitov. Jastrabina je hojná najmä v južnej Európe a v západnej Ázii. ktoré je bohaté na sliz. — vika. taliansky: Galega. na rany.5 0. príp. Kôra slúžila na izoláciu triesla v garbiarstve. po zovretí sa odstaví a nechá postáť prikrytá 5 minút. znižovanie obsahu cukru v krvi. 5 — 9-jarmové. Rastlina má pomerne veľa peľu. kôra zasa najstarším surogátom za chinínovníkovú kôru. U nás zriedkavo rastie voľne. Kôra obsahuje dosť podobné látky. Sušia sa na dobre vetraných tienistých miestach v tenkých vrstvách. Pri zapečení sa niekoľko ráz denne dávkuje 1 lyžička listov na šálku horúcej vody. Droga Herba galegae je v niektorých liekopisoch oficinálna. dýh i nábytku. Ináč sfarbené časti drogy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol 6 1. náradia. parkiet. Stromy kvitnú v apríli—máji a včely ich veľmi obletujú. dne. Droga je ľahko lomivá. listy nepárno perovito zložené. Použitie na zvýšenie laktácie asi prišlo z Ameriky. Používajú sa na priemyselnú izoláciu obsahových látok. kôra sa v Poľsku používa ako depuratívum v kombinácii napr. Podobnosť jastrabiny s inými zástupcami v rámci čeľade je značná. Preto si ju včelári osobitne necenia. liečila mnohé detské choroby a slúžila proti uhryznutiu hadmi a divou zverou. že sa na ňom zdržuje chrobák španielska mucha .

príp. 17. ktorá sa aj vykupuje. vysoká 10—30 cm. liehovine alebo v octe ako tinktúra. horké látky. sirotka. 18. orálny inzulín. ocún. Semená sa používajú podobne a pokladajú sa hlavne za pomocné a účinné antidiabetikum. podobne ako o vňaťovú drogu. proti astme. Asi v polovici 16. JESIENKA OBYČAJNÁ + Colchicum autumnale L. s ktorými ju však pri zbere nemožno nijako zameniť. ktoré lievikovito obklopujú zelený semenník s množstvom semien. proti epilepsii a pri horúčkovitých detských ochoreniach s vyrážkami (osýpky. má rada mierne vlhké pôdy s výživnou a trochu alkalickou hlinou. jeseňka. Operuje sa v jeseni a na jar vyrastá prízemná ružica čiarkovitých listov. Obsahovú látku kolchicín prvý zistil r. U nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej Trváca bylina so šupinatou hľúzou. Macerovala sa vo víne. Droga sa zriedka užíva samotná . francúzsky: Colchique ďautomne. Potom jesienka upadla do zabudnutia a ujal sa jej až stredovek na základe odporúčania arabských lekárov. dávkujú sa 2 lyžičky drogy na pohár vody. Novšie sa používa výťažok — extrakt v masti aplikovaný zvonka na zacelenie kožných defektov po neoplastických operáciách a na zosilnenie pôsobenia rontgenových ožarovaní. lúčny matečník. hoci boli dobre známe a známa bola aj ich jedovatosť. dozrievajúci v máji až júni vkyjakovité tobolky dlhé 30-50 mm. zimovít Nemecky: Herbstzeitlose. pokladali ho za veratrín. naháč. V Nemecku sa jastrabina pridáva do antidiabetických čajovín a do tabliet s metabolickým pôsobením (NSR). účinok je však pochybný. Pred interným užívaním svorne varovali všetky herbáre. Vňať má staré ľudové použitie ako prostriedok podporujúci tvorbu mlieka cicavcov. Čajoviny č. V ľudovom liečiteľstve sa vňať jastra- biny užíva aj ako močupudný a potopudný prostriedok. Rastlina vo všetkých orgánoch. vo vňati hlavne flavónový glukozid galuteolín (štiepi sa na luteolín a glukózu). najmä však v semenách obsahuje izoamyléngvanidín galegín. sacharidy a trieslovina. 19. 26. Správne ho určil Geifer a Hesse. nadzemná časť . šarlach a pod. šafranica. Vzhľadom sa jesienka ponáša na šafrány (Crocus L. napr. Cibuľky mali aj vedľajšie toxické príznaky a nedali sa presne dávkovať. španielsky: Colchico común. druhové meno autumnale značí jesenný. Ľaliovité — Lilíaceae Ľudovo: bujačina. zložku mnohých tajných prostriedkov. divá cibuľa. sa jesienka opäť dostala do európskej medicíny. taliansky: Colchico. vodnatieľke. t. Druhy Colchicum sa v antike liečebne používali málo. vyrastá v jeseni a je zakončená fialovými kvetmi s lievikovitým okvetím. 20.čajoviny Diabetan — pomocná liečba cukrovky. maďarsky: Ószi kikerics. teda vo vlasti miešačky jedov — Medey. j. Najhojnejšie sú rozšírené v stredomorskej oblasti. Spoľahlivejšie použitie je na podpornú liečbu pri cukrovke — diabetes mellitus. 21. ak sa užíva ako adjuvans pri cukrovke.). a preto sa priemyslová výroba takýchto prípravkov v mnohých štátoch zastavila (aj u nás prípravku Galegolu).arginín a gvanidín. kvitnúci druh v jeseni. Hneď sa však nepresadila. Anglický lekár Williams r. reumatizmu. Ako obsahové látky sa uvádzajú aj niektoré aminokyseliny .). Jesienka tvorila napr. Bylina rastie často na lúkach pahorkatín až horského stupňa. 1820 lekárnik Peletier a Caventou.stvol. anglicky: Meadon Saffron. Vedecké pomenovanie jesienky vychádza z gréckeho kolchikon. že Medea používala jed z jesienky. mala kolísavú účinnosť.jej dávka je 1 -2 kávové lyžičky na šálku vody v zápare. ďalej saponín. no iba na vonkajšie upotrebenie. rusky: OCÚN JESENNÍ JASTRABINA LEKÁRSKA o ne veľký záujem. stor. 25. 1820 namiesto nespoľahli127 . Rod zahrňuje podľa užšieho alebo širšieho chápania 30 až 60 druhov. Usudzuje sa. rastlina sa označuje aj ako orálne antidiabetikum. tak nazýval Dioskorides prudko jedovatú rastlinu rastúcu v Kolchide na pobreží Čierneho mora.

Používajú sa na to osobitné vypichovacie nástroje. V ľudovom liečiteľstve sa v nijakom prípade nesmú používať. Strata na hmotnosti je malá. o. ktorá má silný antimitotický účinok. Droga + Tuber colchici. Náš farmaceutický priemysel vyrába dražé Colchicin Spofa. užívané pri akútnych záchvatoch dny (samozrejme. nedokázala sa jedovatosť medu.5 ojedinele. Jeho roztoky sa uplatňujú aj v praxi pri pestovaní polyploidných rastlín so zvýšeným počtom chromozómov (vyznačujú sa obyčajne rýchlym rastom a nadmernou tvorbou zelenej hmoty). izoloval látku označenú F — demekolcín. pôsobí močopudne. Poskytuje včelám neskorú peľovú i nektárovú pašu. 1826 ocitli v anglickom liekopise. Hoci je jesienka jedovatá. Pri skladovaní ich treba dobre chrániť pred vlhkom a svetlom. ktoré sú uložené hlboko v zemi. t. Skladujú sa v dobre uzatvorených sklených nádobách. semená sa z nich vytrasú a dosušia.JESIENKA OBYČAJNÁ vej hrúzy s kolísavým obsahom kolchicínu začal používať semená. kvety ostávajú dlho otvorené. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . z ktorých najdôležitejší je kolchicín (0. teplotou okolo 40 °C. pre- chádzajúcu až do zelena. je však menej jedovatá ako kolchicín a stala sa účinným liekom pri niektorých krvných ochoreniach. Podstatnými obsahovými látkami sú vysokojedovaté alkaloidy. Všetky prípravky s colchicínom alebo jesienkou podliehajú predpisom lekára. iba na lekársky predpis). 128 . Po očistení sa zvyčajne pokrájajú na lupienky — koláčiky a rýchlo sa sušia.kolchicín. Droga je bez pachu a má veľmi horkú a ostrú chuť. ČsL 4 uvádza ako oficinálny jedovatý alkaloid + + Colchicinum . čo možno urobiť aj na slnku. asi jún—júl. Je nebezpečná pre dobytok i pre deti.2—0. Jesienka je inak nepríjemnou jedovatou burinou v sene. Možno ich sušiť aj na slnku. a tak sa ako droga r. resp. izolovaný z hľúz alebo zo semien jesienky. Vyberajú sa po dozretí z plodov — toboliek. Pôsobí už v nepatrných dávkach. Kolchicín je silný kapilárny jed (rozširuje kapiláry a nivočí cievy). i. chránené pred vlhkom i svetlom. Rastlina je významná ako prostriedok na liečenie dny a reumatizmu — antiuretikum a cytostatikum. hrajúce sa so semenami (5 g je smrteľná dávka).+ Semen colchici. Kvety jesienky sa trhajú a sušia iba Ukazovateľom kvality sú požiadavky ČsL 2 pre + Semen colchici: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Popol Obsah kolchicínu — najmenej ČsL 2 2 5 0. Čerstvé hľuzy sa používajú v homeopatii. Med má tmavú farbu. Predmetom zberu je celá rastlina. Peľ je oranžovožltý a býva ho veľké množstvo. Jesienke venoval veľkú pozornosť náš vedec Šantavý. Ako Colchicum e seminibus sa používajú v homeopatii. Pred kvitnutím — na jar. najlepšie sa dosúšajú pri umelom teple. Pre prudkú jedovatosť zber ani akákoľvek manipulácia sa nesmie zveriť deťom. j. odrezávaných v čase hnednutia. Tobolky sa presušia. častejšie však v jeseni. u nás sú v ČsL 2. v lete (hlavne v auguste až septembri) sa vykopávajú hľuzy.6 % — nachádza sa predovšetkým v najvnútornejších vrstvách osemenia). Najčatejšie sa vo svetových liekopisoch uvádzajú semená .

Napadnuté exempláre nezberáme. Biele kvety v strapci. dobre sa zberá i suší. Pri sušení musíme dbať na to. preto ju hmyz navštevuje zriedka. s prízemnou ružicou stopkatých. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: babie kapsy.PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ KOKOŠKA PASTUŠÍ TOBOLKA Capsella bursa-pastoris (L. pri okrajoch ciest a v dedinách. je však mierne drobivý. Plody sú typické obrátene trojboké šešuľky. bez väčšieho množstva plodov. keď bol nedostatok zahraničných drog. španielsky: Bolsas de pastor. schne rýchlo.) O. Je prispôsobená na opeľovanie vlastným peľom. Vo vlhkom lete rastlinu napáda parazitická pieseň (Cystopus candidus (Pers. betuška. ale bez koreňov a cudzích prímesí. aby sa usušili aj plody. Druh patrí medzi najbežnejšie buriny rolí a záhrad. Rastlina má veľmi malé kvety.peniazok. rumoviskách. 2 2 1 13 10 II. bieda. anglicky: Shepherd's purse. chudobka. betašná zelina. V prípade masového výskytu dá sa získať pokosením. gracovito perovito strihaných listov.KAPSIČKA PASTIERSKA . Na homeopatické účely a niektoré špeciálne prípravky sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. Droga má slabý nepríjemný pach. resp. francúzsky: Bourse á pasteur. zvaná aj Thlaspi Bursa pastoris. Opäť sa dostala do popredia záujmu počas prvej svetovej vojny. taliansky: Borsa pastore. Sušenie netrvá dlho. čo však vyvrátil ĽHarste r. slabo ostrú chuť a je horkastá. Materiál sa očistí od prímesí a dá rýchlo sušiť. za hydrastisový koreň či podzemok (pozri cudzokrajné drogy). Latinské vedecké meno capsella je zdrobnenina od capsa = tobolka (bursa pastoris = pastierska kapsa). úhoroch. Cenila sa ako náhradka za vtedy drahý námeľ (Secale cornutum — pozri kyjanička purpurová). Z rastliny sa zberá a nakupuje kvitnúca vňať — Herba bursae pastoris. 1938. Materiál sa nezaparuje. srdiečka Nemecky: Gemeines Hirtentäschel. Vyskytuje sa hromadne. a to ako prostriedok účinkujúci na maternicu. mošna. Zber možno odporúčať aj začiatočníkom — ľahko sa identifikuje. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. Rastie aj na medziach. byľ rozkonárená. Pieseň sa kedysi dávala do súvislosti s účinkom byliny. kokoška. holá kača. že do roka vyrastá niekoľko generácií. možno zber robiť viac ráz. Odrezáva sa na začiatku kvitnutia (apríl—máj—október).PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ Jednoročná až dvojročná bylina vysoká 10—35 cm. Rastlina je veľmi známa.. na byli šípovito objímavých. ktorá znetvoruje stonku i šešule a pokrýva ich bielym práškom. Kunze). rusky: - KAPSIČKA PASTIERSKA . Treba sušiť prirodzeným teplom. Drogu tvorí nadzemná časť i s prízemnou ružicou listov.) Medic. maďarsky: Pásztortáska. lopata. 4 4 2 13 13 129 . takže rastlina vyzerá ako pomúčená. O skutočne účinných obsahových látkach pastierskej kapsičky sa dodnes Vňaťová droga — Herha bursae pastoris sa posudzuje podľa ČSN 86 6741: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Vzhľadom na to. kolduška. Rastlinu liečebne používal už Hippokrates.

tropaeolum je zdrobneninou tohoto slova. acetylcholín. ale vcelku príjemnú chuť sa jedli ako šalát. Miestami sa takto konzervujú dodnes. dlhostopkaté. ekzémy). Na celom svete sa pestujú ako okrasné rastliny. potom pri krvácaniach zo žalúdka alebo z pľúc a z močových ciest. Listy i kvety pre svoju ostrú. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na macerát (pripravuje sa za studena) a pije sa 2—4x denne. Kapucínkovité — Tropaeolaceae Ľudovo: vytrčpán Nemecky: Grosse Kapuzinkresse. 91. Leclerc (1916) dospel k názoru. Čs. 1580 Dodonaeus. U nás je jediným zástupcom čeľade 130 . kvety nápadné.intertrigo a na obklady pri krvácavých poraneniach. okrem toho flavonoidy (diosmín). Veľké tropaeolum privie- zol do Európy r. 20 12 12 4 10 mg Poliehavá trváca bylina so stonkou dlhou 30-200 cm. ako podporný prostriedok pri žalúdočných a črevných ochoreniach. ale skorej ako okrasný kvet. V latinčine tropaeum označuje strom ovešaný zbraňami — znak víťazstva. betaín a niektoré ich estery. Plody sú tobolky s obličkovitými semenami dlhými asi 1 cm. Sprvoti nevyvolalo veľa pozornosti ako liečivo. Homeopatické prípravky sa používajú hlavne pri rozličných krvácaniach. chrasty. 1684 Bevernong. potom látky s obsahom síry. približne okrúhle. piť 2—4x denne) — najmä ako diuretikum. Druh pochádza z Južnej Ameriky a kultivuje sa po celom svete na okrasu. trochu trieslovín a saponíny. francúzsky: Capucine ä grande fleur.vedú spory. pričom sa vhodne kombinuje s inými drogami. ale aj pri ochoreniach obličiek. Je antihemoragikum proti vnútornému krvácaniu. ako diuretikum a zvonka dermatologikum pri dermatitídach a ekzémoch. španielsky: Capuchina. Malé tropaeolum opísal r. že Plod — Fructus tropaeoli — sa posudzuje podľa ON 86 6625: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené a nezrelé plody Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah benzylizotiokyanatanu alylnatého v 1 g plodov — najmenej I. Macerát sa za studena aplikuje aj externe na omývanie (vyrážky. Literatúra však zhodne uvádza biogénne aminy. Čajoviny č. Droga sa uplatňuje ako slabé hemostatikum pri metrorágiách a menorágiách. ostrohovité. 89. 224. kapucínkovitých rastlín. a to tyramín. Má nerovnakú a nie vždy spoľahlivú účinnosť. všetky pochádzajú z Južnej Ameriky. Semená obsahujú až 20 % oleja. anglicky: Indian Cress. najmä proti skorbutu. cholín. taliansky: Cappuccina. a to maternicovému (pokusy ňou nahradiť námeľovú terapiu neboli úspešné). rusky: . listy stopkaté. najčastejšie oranžovožlté. Celý rod má asi 80 druhov. maďarsky: Nagy sarkantyúka. farmaceutický priemysel používal extrakt z pastierskej kapsičky ako zložku prípravku Alysal — pasta aplikovaná na chronické ekzémy (dermatologikum). KAPUCÍNKA VÄČŠIA KAPUCÍNKA VÄČŠIA LICHOŘEŘIŠNICE VĚTŠÍ Tropaeolum majus L. Jej použitie je predovšetkým v ľudovom liečiteľstve. Kvetné pupene a nezrelé plody sa nakladali do octu a konzumovali ako kapary. 229. 10 10 9 2 14 mg II. štítovité. prípadne na zaparenia . Okrem alkoholických výťažkov (tinktúra a extrakt) sa z drogy pripravuje aj teplý zápar (1 lyžica drogy — postáť 15—20 minút.

Slovenské pomenovanie kapusty vychádza asi z latinského caput = hlava. ani látka pripravená umelo. semená malé. až sivohnedé. španielsky: Mostaza negra. francúzsky: Sénevé blane. resp. Droga: Semen tropaeoli majoris.7 131 . medziach. sa zastavila. Na rovnakom poli rastie niekedy aj veľmi podobná horčica roľná (Sinapis arvensis L. čierna. môžu sa semená. väčšej — príp. čiernej. čiernej. maďarsky: Fehér mustár. bylinných kúr. hlavne podľa miesta pestovania rastlín a výroba prípravku Urogran — granulovaných semien. uplatňujú sa podobne ako potočnica alebo lyžičník. sa vyrábajú prípravky. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. roľná — Sinapis Pre Semen sinapis (nigrae). Už v staroveku poskytovali podobne ako dnes korenistú prísadu k jedlám a preslávili sa ako účinný a silný protijed. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. anglicky: Black Mustard. ktorá sa pozná podľa bledožltých lupienkov s fialovastými žilkami. na rumoviskách a v húšťavách. Semeno zberané zmetaním sa oddelí od hliny a iných nečistôt plavením vo vode. látky s obsahom síry v glykozidovej väzbe (zastúpené najmä rastlinami z čeľade kapustovitých rastlín — Brassicaceae.) Koch Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: čierna horčica Nemecky: Senf-Kohl. resp. aj vonku na slnku. pri komunikáciách. semeno kapusty čiernej. „Horčice" (aj h. po 100 g — čerstvé listy a semená kapucínky. ktoré vypadávajú. Benzylhorčičná prchavá látka z nej vznikajúca. Sú však skoro dvakrát väčšie. Pupene a nezrelé plody tiež niekedy nahradzujú známe kapary — zelené oká očiek z rýb (po naložení do octu). V tomto prípade je lepšie a istejšie pridržiavať sa ľudového názvu pre obidve rastliny — horčica. Kve- ty žlté. aj kvet i nezrelé plody alebo kvetné púčiky) používajú ako prísada do šalátov. Pre ostrú chuť sa list (hlavne mladý. Nedávno vznikli spory o liečivej účinnosti semien dopestovaných u nás a dovážaných. ako chren. chrípkových ochoreniach. ale šešule má odstávajúce a semená sú žltkasté alebo červenkastožlté. Takéto semená však treba potom rýchlo a opatrne sušiť na slnku alebo umelým teplom pri 35-40 °C. Druhové meno niger = čierny (podľa farby semena). nevaria sa a ani nesušia. Za vlhkého počasia sa zberá postupne tak. v koncových strapcoch. t. má ČsL 2 tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ostatné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi (hlavne semená iných kapustovitých rastlín) Popol (zvyšok po spálení drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah izotiokyanatanu alylnatého — najmenej ČsL 2 1 2 5 2 0. Rastie na úhoroch. aby nevznikli omyly. ktoré obsahujú glukozinoláty. ako dozrieva. chren. omáčok a pod.napr. guľaté. j. (BRUKEV ČERNOHOŘČICE) ČERNOHOŘČICE SETÁ KAPUSTA ČIERNA Brassica nigra (L. čiernej a h. Semená sa sušia v tenkých vrstvách na lieskach alebo na čistých papieroch (napr. Všetky časti kapucínky — najmä semená. bielej sú neprípustné. polievok.hoci šťava koná dobré služby pri chronickej bronchitíde a pľúcnych zápaloch i emfyzémoch (rozdutí pľúc). španielsky: Mostaza bianca. Po precedení a pridaní trošky aromatickej gerániovej silice — Oleum geranii slúžila tinktúra na natieranie (Leclercov recept). maďarsky: Fekete mustár.03 % prchavých látok. resp. guľatejšie a hladké. anglicky: White Mustard. bronchitídach. chutia tiež mierne. Ich semená sa často nájdu ako prímes v semenách k. na rozdiel od bielej horčice. listy žihľavy a zimozeleňa. izotiocyanát. rusky: HOŘČICE BÍLÁ HORČICA BIELA Sinapis alba L. Po navlhčení páchne ostro. Je tu zjavný glykozidový predstupeň — glukotropeolín.). červenohnedé. ale aj pri skorbute a meteorizme (dávka šťavy je 30—50 g).aj v najmenšej koncentrácii účinkuje na 46 kmeňov baktérií Staphylococcus (Micrococcus) pyogenes aureus. Príbuzná a veľmi podobná je žlto kvitnúca ohnica (reďkev ohnicová — Raphanus raphanistrum L. taliansky: Senape. v skleníkoch) a ak je pekné počasie. Okrem toho ťažko uviesť do súladu všetky staroveké i novšie názvy kapusty a horčice. Rastie na podobných miestach ako k. V minulosti bola rastlina obrúbená ako zložka tinktúry proti vypadávaniu vlasov a na ich vzrast (do 90 % liehu sa na 15 dní naložili rovnakým dielom . sa používa ako rastlinné dezinficiens močových ciest. zápaloch obličiek a močového mechúra. príp. najmä však v nížinách. ktoré sa užívajú pri infekciách močových ciest. až 100 cm vysoká bylina s rozkonárenou bylou.). ktoré sa po vydestilovaní z rozdrobeného materiálu skladajú skoro výhradne z benzylhorčičnej zlúčeniny.ak je povrch pôdy uváľaný. Schwarzer Senf. po chvíli ostro pálčivú. mala by sa používať predovšetkým proti vypadávaniu vlasov a na podporu ich rastu. pestovaný na roliach. Chuť má spočiatku nevýraznú. zrelé má svetlú žltohnedú farbu. Túto vlastnosť nemá glykozid. ktorých nepriaznivé pôsobenie sa najväčšmi prejavuje pri infekcii močových ciest. horčica a potočnica). pre tvar zatvorenej hlávky. napr. francúzsky: Moutarde noir. Prieskum antibakteriálneho účinku a prešetrenie obsahových látok v tomto smere je novšieho dáta. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Weisser Senf. Plody sú zobáčikovité šešule priklonené ku stonke. Fructus tropaeoli majoris. súčasť miešaniek. obsahujú asi 0. Vzájomné prímesi k. t. kým semená horčice roľnej sú zvyčajne väčšie. plody a vňať. za sucha . spodnými lýrovitými a predĺžené kopijovitými hornými listami. destiláciou nerozdrveného materiálu sa získava skoro výhradne nitryl kyseliny fenyloctovej. plod. j. má výrazné antibakteriálne účinky . podobný ako pri kapuste čiernej (Brassica nigra (L. rusky: Kapusta čierna je jednoročná. Droga má charakteristický zemitý a zemiakový pach. caputium = kapucňa. Kapucínka patrí medzi rastliny. — vždy čerstvé. Horčica biela je jednoročná bylina podobná k. čo však vyplýva iba zo slovenského prekladu označenia pre rod (Brassica). jemnejšie jamkovito bodkované a chutia mierne. zmiesť metličkou a ostatné pozberať ručne (jún—október). Semeno k. taliansky: Senape bianca. Semeno kapucínky dozrieva postupne. Horčice patria k najstarším liečebným a dietetickým prostriedkom.) Koch).

väčšinou jednoduchá. Robí sa to zvyčajne pokosením rastlín v čase začiatočnej zrelosti (šešule sa farbia do žltohnedá). anglicky: Bugle Weed. alebo sa z čerstvej horčičnej múky a vody pripravuje kašovitý obklad (voda nesmie mať viacej ako 40—45 °C. za určitých podmienok glukozinoláty sa štiepia na prchavé izotiokyanáty — látky s obsahom dusíka a síry. dolný čisto biely. teda asi koncom júla. Sú dôležité nielen tým. horčičný glykozid.KAPUSTA ČIERNA HORČICA BIELA tiokyanát a sinalbín na p-hydroxybenzylizotiokyanát. končisté. mastný olej je pre ostrú príchuť vhodný iba na technické účely — výroba mydiel. horčičnej múky. 68. lebo inak môže spôsobiť ťažké zápaly kože. rusky: KARBINEC EURÓPSKY Trváca bylina vysoká 20—110 cm. neskôr slabo kyselkavá a až po chvíli pálčivá. prípadne Semen sinapis albae (inak aj Semen erucae). Ich chuť je sprvu mierna. glukozid a v h. jej glukozinolát však nehydrolyzuje na prchavé zložky. Poskytujú med i veľa peľu. Čím sú plody zrelšie. Drogám silne škodí vlhko. arvensis L.. V obidvoch prípadoch zberáme z pestovaných rastlín semená — Semen sinapis nigrae. V jeseni medujú menej ako v lete.). Druh obrubuje stanovištia s nadbytkom dusíka. nie je však terapeuticky dôležitý. bielej glukozinolát sinalbín (a príslušné enzýmy. Strata na hmotnosti je malá. sidenirch zelina. Rozprášené semená vyvolávajú zápaly slizníc. príp. potom sa mlátia a získané semená sa 132 ešte presušia na hromadách a potom sa čistia. Rastliny sa nechajú oschnúť. Semená slúžia predovšetkým ako korenina a na výrobu pokrmovej horčice. ostrá (lebo nastal rozklad glukozinolátu porušením pletiva). byľ priama. Sú preto významné pre včelárov. Podobné použitie má aj izolovaný izotiokyanát. vlčia noha Nemecky: Ufer-Wohlstrapp. príp. alylizo- KARBINEC EVROPSKÝ Lycopus europaeus L. Semeno k. sinigrín na alylhorčičnú látku. na sústavne spásaných mokrých pasienkoch a v priekopách. listy elipsovité. Plody sú hladké tvrdky. vždy rozširujú včeliu pašu. ktorá patrí medzi B-tioglukozidázy. zúbkaté. kvitnú už krátko po zasiatí (do 6 týždňov) a dlho (asi 20 dní). Neprchavý tzv. resp. sediace kvety tvoria pazušné paprasleny. V lete dá 1 ha horčice asi 40 kg medu. kaša sa nanesie na látku a prikladá pri akútnych zápaloch a reumatických bolestiach. bielkovinové látky. látky s dráždivými a prekrvujúcimi vlastnosťami. treba zber robiť ručne. páperistá. Obsahové látky v obidvoch prípadoch tvorí olej (asi 25—35 %). ale aj neskôr ako strniskovú rastlinu. maďarsky: Európai peszércze. čiernej slúži na dráždenie kože vo forme kúpeľov. Účinnú zložku semien predstavujú glukosinolaty . Obklad sa smie ponechať len do ľahkého sčervenania pokožky. ktoré po poranení pletiva alebo pri destilácii štiepia glukozinoláty). Rastie preto hlavne pri otvorených stokách so znečistenou vodou. označovaný ako Oleum sinapis.sinigrín v k. čiernej. čiernej (syntetická) tvorí zložku priemyselne vyrábaných mastí Calovat a Rheumosin unguentum uplatňovaných ako derivans. potom sliz. tým ľahšie vypadávajú. do rozličných nakladačov (na uhorky a pod. sú drogy bez pachu. najmä horčicu bielu. slabo červeno bodkovaný. že ich možno vysievať zavčasu zjari. Kým sa tieto prchavé zlúčeniny neuvoľnia. „Silica" — prchavá zložka k. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté . ktorej je práve v tom čase nedostatok. Ak sú prezreté. mazacie oleje a pod. má preto vhodnejšie interné uplatnenie. Upotrebenie podmieňuje dráždivý izotiokyanát. najmä burina jarín). Čajovina č. horný pysk majú biely. Biela horčica má podobné použitie. Nektárovosť sa zastavuje chladom. naj- . lebo zničí enzýmy). španielsky: Bugula.Labiatae) Ľudovo: heraklia. horčičného papiera (Charta sinapisata — horčičná múka nalepená bezvodým lepidlom na vhodný podklad papiera — oficinálny prípravok v ČsL 2). myrozináza.

Používanie potom upadlo do zabudnutia a od r. že je v rastline obsiahnutý vo fenolových látkach a fluóre. Karbinec — hlavne americký. ktoré však majú inak tvarované listy a inú farbu kvetov. ktorý bol prv liekom proti malárii. dobre vetrané miesta. Účinný princíp tohoto pôsobenia sa nepodarilo doposiaľ izolovať v čistej forme. Zástupcov oboch rodov uvádzame osobitne. j. virgínskemu (L. virginicus Mchx. Účinok sa prejavuje až po dlhšom užívaní — asi po 3—4 týždňoch. silica. Samoliečiteľskú manipuláciu s rastlinou vonkoncom neodporúčame a varujeme pred ňou. Druhové pomenovanie má označovať jeho domovinu. príp. ktorý má dodnes svoje významné miesto v terapii. najmä ak je spojená s tachykardiou (zrýchlenie srdcovej činnosti nad 90 tepov za minútu). virginicus Mchx. Okrem uvádzaného k. pobrežné kriačiny. Opísal ho až v 16. j. Tak sa dostal do drogového pokladu renesančných. asi júl—september) a zvyčajne sa spracú- 133 . stor. Vedecké označenie karbinca je zložené z gréckeho lykos = vlk a pous = noha. Sušenie nesmie byť zdĺhavé. Nie je isté. predpokladá sa. Ak sa suší. je však prirodzené. Karbinec je špecifickým liekom proti Basedowovej chorobe.. Ďalej je v nej do 10 % trieslovín. virgínsky (L.). až stredne ťažkých formách hypertyreózy (t. pri ľahších. V terapii sa zvyčajne dáva prednosť americkému karbincu — k. Droga má slabý aromatický pach a chutí veľmi horko (najmä semená). živicovitej konzistencie. častejšie sa užívajú štandardizované hotové prípravky. k. litospermová a i. že ich užívanie a vhodnosť vie posúdiť iba lekár a predpísať. či antickí lekári poznali tento karbinec. 2—3 razy denne). Predmetom zberu je vňať — Herba lycopi europaei. exaltatus L.) a krížence oboch druhov. európskeho). pričom prípravky možno užívať bez nebezpečenstva aj niekoľko mesiacov. listy má chobotnato rozdelené na kopijovité úkrojky. (u nás sa nevyrábajú). vlhké priekopy.). Dodonaeus. v ktorých sa výťažky z karbinca kombinujú napr. ostricové lúky a jelšiny od nížin po horské polohy. farba kvetov a obdobie kvitnutia sa stotožňujú s k. pri basedowovskom srdci s veľkou dráždivosťou a slabosťou. ďalej pri poruchách srdcových chlopní a srdcovej slabosti s pocitom strachu. flavonoidy. pri ktorých je ovplyvnený pulz. roztie- mä v blízkosti hnojísk. organické kyseliny (kávová. saponiny a bližšie nepreskúmané látky fenolového charakteru. Jej šťavnatá časť sa odrezáva v čase kvitnutia (t. Karbinec sa používa aj pri vegetatívnych dystonických poruchách (porucha napätia svalstva).05-0. treba na to tienisté. obsahuje hlavne horčinu nie celkom známej skladby. pretože o mnohých fenoloch je známe. ursolová. vysoký (L. Využívala sa aj farbiaca schopnosť šťavy — sama alebo s modrou skalicou slúžila na farbenie na čierno. ktorý sa pokladá za účinnejší. označovanú aj ako glykozid lykopín. že majú tyreostatickú aktivitu. pri chorobnom stave vyvolanom zvýšenou činnosťou štítnej žľazy). Mal veľmi časté použitie proti horúčke a na zastavenie krvácania. Typické stanovištia sú napr. s chinínom a i. Morfologickými znakmi je karbinec príbuzný so zástupcami rodu srdcovník — Leonurus L. najmä nemeckých lekárov. vysoký je mohutnejší. Vňať. Pri umelom teple nemožno prekročiť teplotu 35 °C. európskeho rastie u nás k.1 % ) . so srdcovníkovými extraktmi. Droga sa zriedka dávkuje vo forme čaju (zápar z 1-2 lyžičiek na šálku vody. a to pre podobnosť kvetov alebo listov s odtlačkom vlčej laby. sa uplatňuje aj v homeopatii: robí sa z neho tinktúra (z čerstvej kvitnúcej rastliny). 1855 sa začal uplatňovať v homeopatii americký k.). Značná podobnosť je ešte s druhmi rodu jablčník . vysoký obsah fluóru (0. fil. pri iných srdcových funkčných poruchách.KARBINEC EURÓPSKY va čerstvá. európskym (niektorí botanici ho rátajú iba za varietu k. Napriek novému vývoju terapie vo svete pri Basedowovej chorobe udržali si prípravky s karbincom svoje miesto.Marrubium L. predovšetkým list. búchaní srdca.

Cípy ružových častí kvetnej koruny sa čoskoro po rozvinutí ohnú dozadu a kvety vädnú až asi 18 dní. Listy sa ľudovo používajú na prípravu záparu používaného ako adstringens. Kvety koncové. V našej farmácii sa však kľukva ani jej šťava nepoužívajú. D 2 — 0. Macskamenta. že v starších dobách cárskeho Ruska. Bobule sú väčšie ako brusnice. podvinuté. maďarsky: Macska csipkepity. bodkované a v čase dozrievania sa ukrývajú zvyčajne v machu. objasňuje výskyt. celistvookrajové. Bylina rastie na podobných stanovištiach ako brusnica barinná (Vaccinium uliginosum L. Pri zbere treba dávať pozor. Plody sú guľovité červené bobule. Potrebuje horniny a zeminy s extrémne kyslou pôdnou reakciou a s dostatkom až prebytkom vody. Plody slúžia na rovnaké účely ako brusnicové. kde rastie skutočne v produkčnom množstve. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: blatnice. neopadavé. pri žltačke s opuchmi a hnačkami. Plody kľukvy . od ktorej sa líši podstatne mohutnosťou svojho vzrastu.: Vaccinium oxycoccos L. ale zvyčajne sa odporúča nechať ich pred jedením alebo spracovaním namrznúť. má veľa spoločného s brusnicou pravou (Rhodococcus vitis-idaea (L. vajcovité. List — Folium oxycocci — sa používa zriedka. dlhostopkaté. často sú jednostranne červené. v niektorých oblastiach ZSSR. ale aj ako metabolikum pri reumatizme a dne. mäkké (v auguste —septembri) a upravujú sa čerstvé. taliansky: Nepitella. pomer zosušenia je asi 3 : 1 . od bázy rozkonárená. kým nepoznali pravý čaj. ak ich dovtedy nenavštívi hmyz. Podobne sa uplatňujú aj plody (čerstvé i sušené). Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: mačacia madra. Listy sa niekedy nechávajú fermentovať spolu s malinovými. — vlochyně bahenní). sýto ružové. kyselina benzoová sa uvoľňuje aj hydrolýzou glykozidu vakciínu. chínová a benzoová. — syn. pazušné. kyselina askorbová a farbivá (antokyány).) Avronin). francúzsky: Népéta (calament). melisa Nemecky: Echte Katzenminze. príp. anglicky: Lesser Calamint. Vedecký názov sa skladá z gréckeho oxys = kyslý a kokkos = bobuľa. Staršie upotrebenie je známe iba z ľudového liečiteľstva tých krajov. Suší sa prirodzeným teplom na vzdušných miestach. riedko listnatými konárikmi. aby sa materiál priveľmi nestláčal a neprelamoval. Kľukvové i brusnicové plody v cukre sa nekazia. ale aj v nížinách (napr. Nebeda. pektíny. Ďalej sú v listoch triesloviny. rusky: KĽUKVA MOČIARNA KĽUKVA MOČIARNA Poliehavý krík s tenkými kmienkami dlhými až 80 cm a s vystúpavými. španielsky: Nepeta. hlavne brusnice. Kľukva je významnou rastlinou pre včelárov a mohla by poskytovať znamenitú medovú znášku. Listy kožovité. preto aj staršie označenie vychádzalo zo spoločného rodového pomenovania Vaccinium.sa zberajú zrelé. machové brusnice Nemecky: Moosbeere. pri hemoroidálnych krvácaniach a ochorení obličiek. aro- . Veľmi zriedka sa plody sušia. v plodoch je glykozid vakciín a erikolín. pri ochoreniach močových a žlčových ciest. maďarsky: Foltosáfonya. keby sa vyskytovala v dostatočnom množstve. Konzervované plody sa občas zjavia v potravinárskych predajniach. KLIKVA B A H E N N Í Oxycoccus palustris Pers. Okrem toho sa liečebne využíva v spojení tuberkulózy s dýchavičnosťou. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ ŠANTA KOČIČÍ Nepeta cataria L. alebo sa z nich šťava priamo lisuje. Predmetom zberu z kľukvy sú listy a plody: list sa zberá jednotlivo v mesiacoch jún—august. druhové pomenovanie palustris = močiarny. možno ich zavárať do cukru podobne ako iné lesné ovocie. Listovú drogu z kľukvy nemožno primiešavať medzi brusnicovú alebo medvedicovú. píjavali každé ráno zápar z malinových a kľukvových listov. List kľukvy obsahuje ako účinnú látku glukozid arbutín. Odlišujú sa konzistenciou (sú hrubé ako papier) a silne vystúpavou žilnatinou na spodnej strane listov. Indikácie sú analogické ako v alopatii. ako antidiaroikum a pri rozličných krvácaniach. napr. plstnatá. čerstvé sa najčastejšie upravujú na šťavu (recept ako pri brusnicovej šťave). hlavne stagnujúcej. pretože obsahujú konzervujúce látky. rusky: Trváca bylina vysoká 50—100 cm. najmä kyselinu benzoovú.Fructus oxycocci . mačacia mäta. O lis134 toch je známe. zrno. Tento útly a poliehavý kríček patrí medzi čučoriedkovité rastliny (podčeľaď Vaccinioideae). blizny sa oplodnia vlastným peľom (pod tyčinkami sa ukrýva sladká šťava). organické kyseliny — najmä kyselina citrónová (2-3 %). Kľukva sa uvádza v našej oblasti až v novších dobách.raný prípravok TEEP a esencia dil. Šťava sa používa predovšetkým v terapii chorôb z nachladnutia a pri horúčkovitých ochoreniach (podobne ako malinová alebo černicová šťava). pomer zosušenia je asi 7 : 1. Rašelinový druh rozšírený nielen vo vysokohorských polohách. Záhorská nížina) a v podhorských oblastiach. neznáša vápno v pôde. majú priemer 10—15 mm.

Keďže kvitne od júna do jesene. obyčajný je u nás dosť hojný. citronelol. končisté. citriodora Beck. ktorá má však inak formované listy a husté červené kvety združené do papraslenov. Materiál sa ľahko zaparí a je drobivý.najmä po koreňoch. vulgare L. na podporu menštruácie (emenagogum) i trávenia. Vňať obsahuje asi 0. 3 šálky denne. Vňať má i po usušení silný aromatický pach. vajcovité.. Identifikácia kocúrnika v drogovom materiáli je niekedy veľmi ťažká. V stredoveku a začiatkom novoveku sa používal ako prostriedok proti vynechávaniu menštruácie. Čajovina č. obyčajná. Latinské vedecké pomenovanie rastliny vychádza z názvu etruského mesta Nepete (dnes Nepi).7 % ) . čo sa odráža aj v nárečových pomenovaniach. Cennejšia je citrónovo páchnuca odroda — var. najmä jej citrónovo voňajúcu odrodu. stopy tymolu (má silné dezinfekčné účinky. ďalej bližšie neurčený alkohol nepetol. v ktorej je veľa karvakrolu (monocyklický monoterpénový alkohol). Podobná je hlavne medovka lekárska — Melissa officinalis L. v ktorej prevláda citrónovovoňajúci citral. nápadná podobnosť a možnosť zámeny je napr. do ktorého rodu ju zaradiť. aromatické. je účinná aj antibakteriálne. ďalej triesloviny a horčiny.. maslová a valérová). resp. Kocúrnik — prenikavo voňajúca bylina. ale je aj toxický) a pulegón (monoterpén neznámej konštitúcie. paprasleny v strapcoch. postáť 20 minút. nerol. Kocúrnik nepoužíva ani homeopatia. kde sa vraj kocúrnik hojne vyskytoval a prívlastok cataria = mačací je z latinského catus = kocúr. dúšky — Thymus L. — jarva (klinopád). niekedy až do októbra.matická. pri hystérii a proti iným rozličným ťažkostiam. karmínovo fŕkané. Ostrým pachom zaháňal hady a ako kloktadlo slúžil pri angíne. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba nepetae. s rodom Calamintha Miller — marulka.2-0. Ľudovo sa cení ako prostriedok proti hnačkám a pri chronickej bronchitíde. hlavy. Miestami sa pestuje v záhradkách (po čase splanieva). gerániol. neunikol pozornosti klasických národov. Odrezáva sa v čase kvitnutia rastliny a suší bežným spôsobom ako silicová rastlina. na rumoviskách. možno ju však približne hodnotiť ako medovku lekársku. Listy dlhostopkaté. žlčopudne. žlčotvorne (choleretikum i cholekinetikum) a expektoračne (pri kataroch dýchacích ciest). najmä s druhom C. Plody sú tvrdky. rady sa váľajú mačky. Ako všetky hluchavkovité rastliny je medonosný. inak aj Herba catariae. limonén a prítomný je dokonca aj mentol a mentón. lebo býva nepríjemnou a znehodnocujúcou prímesou podrobnejšie preskúmanej a výrazne účinnej drogy medovky lekárskej. citriodora Beck). poskytuje včelám dobrú neskoršiu znášku. pri komunikáciách a v kroviskách. K. rodom Clinopodium L. Podobné sú i druhy saturejky — Satureja L. Uvádzajú sa tiež rozličné kyseliny a ich estery (octová.4 % silice. Droga sa dávkuje v množstve 4—8 g na zápar. a existuje dokonca kocúrniková varieta s citrónovým pachom (var. Túto drogu možno hodnotiť zhruba ako medovku lekársku — poslúži ako nervínum. odporný. Kvety biele. zväčša však len preto. základ má ako nepetový laktón gerániolového radu). pretože vraj po ňom .. 135 . Ľudovo sa dodnes pokladá za prostriedok proti bolestiam žalúdka. katarom dýchacích ciest a často sa omylom pestuje ako medovka. Vyskytuje sa v teplomilných a nitrátofilných spoločenstvách. Význam drogy je malý. j. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ podobný mate a ostro aromatickú horkú chuť podobnú gáfru. aromatikum. Rastlina obsahuje silicu (0. trochu nepríjemný. nahor sa zmenšujú. pílkovité. potom horčiny a triesloviny. 206. čo ukazuje na názorovú rozdielnosť systematikov. Oficiálna medicína sa k droge stavia skorej odmietavo ako zhovievavo. a mäty — Mentha L. Rastlina má po botanickej systematickej stránke mnohé synonymá. bežne 3 % zápar.

KOMONICA LEKÁRSKA

KOMONICA LEKÁRSKA
Melilotus officinalis (L.) Pallas Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté - Papilionaceae) Ľudovo: blúd, kadere sv. Jána, kameníček, kamenná ďatelina (ďatelinka), komínok, lucerna (lucernica žltá), žltý kvietok Nemecky: Echter Steinklee; maďarsky: Orvosi somkóró, Somkóró mézkerep; taliansky: Meliloto; francúzsky: Mélilot officinal; anglicky: Common melilot; rusky:

KOMONICE LÉKAŘSKÁ

Rastlina má viaceré príbuzné druhy - najmä k. zubatú, M. dentatus (Waldst. et Kit.) Pers., rastúcu roztrúsené na slaniskách, so svetložltými kvetmi bez pachu. Veľmi podobná a v zbere tolerovaná je k. najvyššia

— M. altissimus Thuill., so živožltými kvetmi, ktorých všetky korunné lupienky sú rovnako dlhé (stonky sú málo rozkonárené a štíhlejšie). Pôvod vedeckého pomenovania rastliny je z gréckeho meli = med a lotos = kvet, t. j. medová rastlina. V antike označovali názvom melilotus viaceré byliny podobných vlastností, ako majú komonice. Ich účinky chválili hippokratovskí lekári a Theofrastos. Z včelárskeho hradiska sú všetky komonice výborné medonosné rastliny, poskytujú dobrú znášku a hojnosť peľu. Ako krmovina majú podradnejší význam, vhodné sú pre kone (Anglicko) a na zelené hnojenie. Často sa nimi osievajú železničné násypy, kde sa im veľmi dobre darí. Predmetom zberu a nákupu roku 1986 boli kvetonosné vrcholky žltokvitnúcich rastlín. Odrezávajú sa kosákom alebo nožom na začiatku rozkvetu (jún—august). Stonky môžu byť 20—40 cm dlhé; materiál sa suší na tienistých a dobre vetraných miestach v tenkých vrstvách alebo na natiahnutých povrazoch v malých zväzočkoch. Pomer zosušenia je 4—5 : 1. Teplota pri sušení umelým teplom nesmie prestúpiť 35 °C. Droga - Herba meliloti — veľmi páchne za kumarínom a má horkoslanú chuť. Účinné obsahové látky tvoria najmä kumarínový glykozid melilotín a voľný kumarín, asi 0,9 %, ktorý sa v čerstvej rastline nachádza v nevoňavom predstupni (kumarigén melilotozid), z ďalších látok sú to purínové deriváty (alantoín, kyselina alantoínová a močová), cholín, triesloviny, flavonoidy a sliz. Pri pokusoch pestovať komonicu ako krmovinu sa v nej objavil dikumarol (derivát z dvoch mol. kumarínu) — bakteriálnym pôsobením v sene skladovanom vo vlhkú a pri kŕmení senom s komonicou trpel dobytok zvláštnou chorobou — zníženou zrážanlivosťou krvi a vznikali rozsiahle podkožné krvácania (hemorágie). Prieskumom sa zistilo, že dikumarol brzdí v pečeni tvorbu protrombínu

Na vňaťovú drogu — Herba meliloti — sa vzťahuje ČSN 86 6717): Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Stonky hrubšie ako 3 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 4 2 3 0.5 13 12 II. 8 4 5 1 13 14

Dvojročná bylina vysoká 30-150 cm; byľ hranatá, listy trojpočetné, na dlhých stopkách, zúbkaté, prílistky celistvookrajové. Malé stopkaté kvety žlté, v dlhých pazušných strapcoch. Plody sú malé holé struky. Rastie v teplejších oblastiach, v porastoch ruderálnych rastlín, napr. na železničných násypoch, na medziach, vo viniciach, na riečnych štrkoch od nížin až do podhorského stupňa.
136

(látka, ktorá spôsobuje krvnú zrážanlivosť) a vo väčších dávkach poškodzuje pečeň. Substancia sa krátko po objavení zaviedla do terapie namiesto heparínu proti trombózam (dnes sa vyrába prevažne synteticky). Podľa dikumarolu sa neskoršie syntetizovali mnohé antikoagulanciá s rýchlejším účinkom. Pretože dikumarol a jeho deriváty pôsobia opačne ako vitamín K, označujú sa ako antivitamíny. Oficinálne sa komonicová vňať používa ako diuretikum, korigens vône a zvonka na obklady a ku kúpeľom na zapálené rany a vredy. Zvyčajne tvorí zložku Species emolientes - zmäkčujúcich čajovín pri opuchoch kĺbov, žliaz, na zmiernenie reumatických bolestí a do kúpeľov na vredy — hlavne predkolenia, kde pôsobí svojou schopnosťou znižovať zrážanlivosť krvi a rozširovať cievy. Vňať interne pôsobí ako angiotonikum — upevňuje krvné cievy a aj ako lymfotonikum - upevňuje miazgové cievy. Vnútorná aplikácia (aj pri bronchiálnych kataroch a ako diuretikum) je zriedkavejšia — treba pri nej zvýšenú opatrnosť, pre premenlivý obsah kumarínu sa neodporúča a kumarín vo vyšších dávkach vyvoláva bolesti hlavy a závrate s ospalosťou. Zvyčajné dávky drogy sú 1 kávová lyžička na šálku macerátu — denne najviacej 2 šálky. Na obklady a umývanie sa dávajú 2 lyžice drogy na pol litra vody. Komonice majú aj technické použitie — kvetmi sa niekedy aromatizuje tabak alebo sa používajú proti moľom. Čs. priemyselne vyrábané tablety Pelentan a Pelentanettae obsahujú derivát bikumarolu a slúžia na prevenciu a liečenie trombóz. V homeopatii sa z čerstvých listov a kvetov pripravuje esencia a zo sušených kvetov tinktúra (dil. D 1 a 0). Užíva sa hlavne pri úporných bolestiach hlavy a pri migréne. Čajovina č. 207.

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

ná, listy vajcovité, končisté, hrubo zúbkované, kvety sírovožlté, usporiadané do 4—8-pazušných papraslenov. Plody sú tvrdky. Druh pochádza zo západnej Európy. Zriedkavo ho nachádzame ako burinu na roliach, úhoroch, rumoviskách, spravidla v nížinách.

Často sa pestuje a jeho pestovanie sa u nás odporúča. Rastlina nie je náročná, znáša polotieň a vysieva sa priamo na pole neskoro v jeseni. Botanicky — systematicky sa novšie rod Galeopsis L. rozdelil na druhy rodu Dalanum Dostál - konopnička, so zástupcami D. segetum (Neck.)

KONOPIČKA BLEDOŽLUTÁ Dalanum segetum (Necker) Dostál (syn.: Galeopsis segetum Necker) Hluchavkovité - Lamiaceae (Pyskaté - Labiatae) Nemecky: Saat-Hohlzahn; maďarsky: Vajszínu vajfú; taliansky: Galeopside; francúzsky: Galeopsis velouée; anglicky: Downy Hemp-Nettle; španielsky: Galeopsis aterciopelado; rusky: (druh v európskej časti ZSSR nerastie)

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

Na drogu vňate — Herba galeopsidis sa vzťahuje ČSN 86 6715: Akosť — najviac v % Znak Tmavšie časti drogy Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 2 3 5 1 14 12 II. 5 6 8 3 14 15

Jednoročná bylina vysoká 10—40 cm; byľ páperistá, štvorhran-

137

Dostál, D. ladanum (L.) Dostál - k. širokolistá, D. angustifolium (Ehrh.) Dostál — k. úzkolistá a rod Galeopsis L. — konopnica (konopice), z ktorého možno zberať najmä dosť hojnú G. tetrahit L. — k. napuchnutú, s ružovými až ružovočervenými, zriedka bielymi kvetmi, ďalej G. pubescens Bess. — k. páperistú — má kvety v ústí svetlofialové, horný pysk svetločervený a dolný vzadu žltý, na okraji červený alebo žltý, roztrúsené rastúcu G. speciosa Mill. — k. úhľadnú, má korunu sírovožltú, v ústí modrastú, dolný pysk s fialovou kresbou; rastie na čistinách, v lesoch a kroviskách. Z hľadiska základných terapeuticky účinných látok sú všetky konopničky a konopnice približne rovnocenné, a preto môžu spoločne tvoriť vňaťovú drogu. Konopnicu (konopničku) rátali v antike do okruhu žihliav a Plínius, Dioskorides i Theofrastos ju odporúčali na opuchy, pomliaždeniny a rany (to jej priznával i stredovek), ale okrem toho i pri pľúcnych ochoreniach, najmä pri tuberkulóze. Posledná indikácia je známa i z ľudového liečiteľstva. Ako väčšina hluchavkovitých rastlín aj konopničky a konopnice sú medonosné. Vňať sa zberá na začiatku rozkvetu — Herba galeopsidis (seu Herba galeopsidum — vňať konopníc) — (júl— august, príp. aj september). Byle nesmú mať väčší priemer ako 5 mm; zberajú sa väčšinou bočné výhonky. Materiál sa suší v silnom prievane alebo — lepšie, umelým teplom do 35—40 °C, vždy v tenkej vrstve tak dlho, až sa pri pokuse o zohnutie láme. Nezaparuje sa, droga je však mierne drobivá. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. Droga sa nesmie baliť vlhká, lebo pri doprave ľahko splesnie. Spotreba konopnice je značná, preto sa u nás pestuje. K terapeuticky dôležitým látkam patria triesloviny (5-10 %), hlavne však tzv. rozpustná kyselina kremičitá, resp. kremičitany (asi 0,2 %), potom neutrálny a kyslý saponín, horký glykozid, silica a substancie podobné pektínom. Uvádza sa, že obsah kremičitanov je najvyšší koncom októbra (resp. kyseliny kremičitej). Konopnicu treba hodnotiť na základe obsahu kremičitanov, teda podobne ako prasličku alebo stavikrv vtáčí. Oficiálna medicína ju uznáva ako expektorans pri bronchitídach a diuretikum (predovšetkým pre obsah saponínov). Vo viacerých liekopisoch je v súčasnosti oficinálna a býva zložkou priemyselne vyrábaných čajovinových zmesí, najmä prsných, kremičitano138

vých, antiastmatických alebo močopudných; u nás tvorila dlho zložku dôležitej farmaceuticky významnej Species pectorales Planta — prsnej čajoviny. Najznámejšia kompozícia silikátovej čajoviny je tzv. Kobertova — Kuhnscheho silikátová čajovina, skladajúca sa z troch drog s obsahom kremičitanov: rovnaký diel vňate konopnice, prasličky a stavikrvu vtáčieho; jej dávkovanie: 2 čajové lyžičky na šálku vody. Pri bronchitídach, čiernom kašli, zápale priedušiek a pod. sa často kombinuje s pľúcnikom, podbeľom, skorocelom, prípadne sa pridáva kyselina askorbová na užívanie. Výťažky z konopníc sa niekedy dávajú do štiav proti kašľu, do dražé alebo kvapiek či balzamov. Ľudové liečiteľstvo používa konopnice veľmi široko. Okrem uvedených indikácií ju používa aj pri málokrvnosti, v rekonvalescencii na povzbudenie chuti do jedenia, zvonka pri furunkulóze, na zle sa hojace rany a pod. Ako zvyčajná dávka sa uvádza 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—3 razy denne; pri špeciálnych kúrach nie sú ojedinelé denné dávky drogy až do 30 g. Z toxikologického hľadiska sa pri užívam konopnice nepozorovali nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. Esenciu pripravovanú z čerstvej kvitnúcej vňate upotrebúva homeopatia, a to pri ochorení sleziny a v podobných prípadoch ako alopatia. Čajoviny č. 16, 73, 77, 78, 125.

KONVALINKA VOŇAVÁ
KONVALINKA VONNÁ + Convallaria majalis L. Ľaliovité — Liliaceae Ľudovo: bimbonka, bíser, gombália, husie víno, kokorič, kokorík, kukučka voňavá, májové zvončeky, perliček, perlokvet Nemecky: Maiglockchen; maďarsky: Májusi gyóngyvirág; taliansky: Mughetto; francúzsky: Muguet; anglicky: Lily of the Valley; španielsky: Lirio de los valles; rusky:

Trváca bylina vysoká do 30 cm; má tenký podzemok, dva elipsovito kopijovité listy vyrastajúce na jar a jednostranný strapec bielych až ružovkastých voňavých kvetov. Plod je červená bobuľa. Druh patrí k slabo vlhkomilným rastlinám, dáva prednosť kyslým pôdam. Je rastlinou listnatých lesov, ale aj horských smrečín. Vyhľadáva polotieň. Na celom svete rastú tri druhy konvalinky s množstvom záhradníckych odrôd. S ohľadom na barbarský zber ju treba vo voľnej prírode starostlivo chrániť. Zo zámen a falšovaní treba spomenúť častú prímes listov kokoríka (Polygonatum Miller), ktoré majú

striedavé listy, ale menšie a inak formované biele mliečne kvety. Vedecké i národné pomenovanie konvalinky má zväčša spoločný latinský základ — convallis = údolie; prv sa rastlina označovala ako lilium convallium = ľalia údolí. Druhové pomenovanie majalis = májový sa vzťahuje na obdobie kvitnutia. Konvalinka je stará liečivá rastlina. Hojne sa používala v 15. stor. proti slabosti a jedom, no taktiež na posilnenie srdca, mozgu a zmyslov. List a kvet zberaný v čase kvitnutia tvorí drogu Folium convallariae seu Herba convallariae, ktorá má mimoriadnu dôležitosť a nie je náročná na manipuláciu pre zberača. Čerstvé kvety sú oficinálne v homeopatickom liekopise. Zber vňate sa robí odrezávaním (apríl, máj až jún). Listy musia byť dobre vyvinuté, nezožltnuté, tmavozelené, bez stopiek, nepoškodené, kvety mliečnobiele. Materiál možno sušiť vo zväzočkoch alebo v tenkých vrstvách (najviacej 3-5 cm) za veľmi dobrého vetrania. Ľahko sa totiž zaparuje — nie je však drobivý. Veľmi peknú drogu získame pri sušení umelým teplom (maximálne teplotou 40-60 °C). Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 , pre kvet 7 : 1 . Droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. Pri nedosušení pri nevhodnom transporte ľahko plesnivie. Skladuje sa po dokonalom usušení v dobre uzatvoriteľných obaloch (najlepšie z umelej hmoty) ako separandum - oddelene od ostatných drog. Rastlina je jedovatá. Preto pri zbere a minupulácii s ňou treba postupovať opatrne. Droga je skoro bez pachu, chuť má sprvu sladkú, potom horkú a ostrú. Hlavné účinné obsahové látky sú kardiotonické glykozidy, t. j. glykozidy pôsobiace na srdce. Majú podobné vlastnosti ako strofantové semená (Semen strophanthi — pozri cudzokrajné drogy). Glykozidov je asi 20, pričom hlavný sa odlišuje podľa pôvodu drogy; v západnej a severozápadnej Európe sa nachádza prevažne konvalatoxol, vo východnej Európe konvalozid a lokundjosid a v strednej Európe asi rovnaké množstvá všetkých troch menovaných glykozidov. Okrem toho sa v droge vyskytuje konvalatoxín, ktorý vzniká pri sušení z konvalosidu. Konvalatoxín sa účinnosťou vyrovná digitoxínu (pozri náprstníky); droga sa preto novšie štandardizuje na obsah konvalatoxínu (0,20 % — tak žiada napr. nemecký liekopis DAB 8). Konvalinkové glykozidy sa rátajú medzi srdcové glykozidy. Majú výrazný vplyv na sťahovanie srdcového

KONVALINKA VOŇAVÁ

svalu, pričom sa nehromadia v organizme. Preto sa používajú pri niektorých srdcových ťažkostiach, najmä v prípadoch, keď nie je vhodné používať náprstník; účinkujú ako srdcové tonikum. Denná dávka listu je 1,5 g vo forme prášku alebo v zápare na šálku vody a užíva sa po lyžiciach niekoľkokrát denne; podobné dávky má aj vňať. Drogu a jej prípravky nemožno užívať bez nariadenia lekára a kontroly. Z rastliny sa izolujú jej účinné obsahové látky a upravujú do rozličných liekových foriem. Sušené kvety bývajú zložkou šnupavých tabakov, resp. prípravkov na šnupanie pri silnej nádche a bolesti hlavy. Používajú sa aj vo voňavkárstve. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. D 4 — D 3). Používa sa podobne ako v alopatii pri srdcových ťažkostiach. Jedovatosť konvalinky sa nesmie podceňovať; všetky orgány obsahujú kardenolidové glykozidy a steroidné saponíny. Kardenolidy sú najmä v kvetoch (do 0,4 % — 2 — 3-krát viacej ako v listoch) a v semenách. Saponíny — silne hemolyticky účinné sú najmä v pokožke bobulí, a preto treba pri ich požití rátať s hemolytickou účinnosťou; požitie plodov láka najmä deti, a preto ich treba pred nimi prísne vystríhať. Ťažké intoxikácie sú dnes už vzácne, ale existujú stále.

Na drogu (Herba convallariae) sa vzťahuje predpis ČsL 2: Akosť — najviac v % ČsL 2 2 10

Znak (+ Herba convallariae) Cudzie organické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy)

KOPYTNÍK EVROPSKÝ + Asarum europaeum L. Vlkovcovité — Aristolochiaceae Ľudovo: baraní jazyk, hôrny nardus, kopydlen, lesná šípka, lesný nardus, myšie uško, omylník Nemecky: Braune Haselwurz; madarsky: Kapotnyák; taliansky: Asaro; francúzsky: Asaretd'Europe; anglicky: Asarabacca; španielsky: Asaro; rusky:

KOPYTNÍK EURÓPSKY

Na listovú drogu (Folium convallariae) sa vzťahuje ON 86 6441: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč. ako je uvedené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. 8 2 0.5 12 10 2 II. 16 4 1 12 12 3

Nízka trváca bylina vysoká asi 10 cm; podzemok tenký, plazivý, rozkonárený, šupinovitý. Byľ vystúpavá, huňatá, listy kožovité, prezimujúce, v obryse majú tvar konského kopyta; odtiaľ pochádza aj názov rastliny. Kvety sú jednotlivé, tmavohnedé, vo vnútri fialové až červenohnedé, sotva vyčnievajúce zo zeme. Plod je chlpatá vajcovitá tobolka. Rastie na ťažších hlinitých pôdach, vyhľadáva tieň a mierne vlhko; najlepšie sa mu darí v tieni listnatých lesov, najmä bučín , niekedy znáša aj vápnité pôdy. Vo vyšších stupňoch sa viaže na bázické horniny s vyšším obsahom vápnika alebo horčíka. Z 28 druhov kopytníka rastie v Európe iba tento jeden. U nás je miestami veľmi hojný. Pri jarnom alebo jesennom zbere
139

KOPYTNÍK EURÓPSKY

koreňovej drogy vznikajú niekedy zámeny (príp. úmyselné falšovanie) s cudzími druhmi rastúcimi na rovnakých lokalitách; je to predovšetkým jahoda obyčajná, kuklíky, valeriána lekárska, fialka voňavá a luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria Medic. — tolita lékařská), ktoré nemajú vôbec článkované rozkonárené podzemky, pričom sa líšia i pachom a chuťou. Podzemok kopytníka páchne ako gáfor, má palivo ostrú, korenistú chuť a otupuje jazyk (pôsobí znecitlivejúco - anesteticky). Vedecké meno kopytníka sa vysvetľuje dosť rozdielne; grécke antické pomenovanie napr. odvodil Dioskorides z aseron = nevoľnosť, odpor (rastlina totiž vyvoláva dávenie). Ďalší výklad je z asaron = bezkonárový, čím sa mieni vzrast rastliny; uvádza ho vo
140

svojej kvetene Polívka. Wittstein odvodil názov od asaros = koberec, lebo rastlina pokrýva pôdu ako koberec. Tento výklad sa pokladá za najpriliehavejší. Kopytník patril k najslávnejším liekom gréckej antiky. Používali sa aj jeho semená a z rastliny sa vyrábalo víno; preslávil sa ako emetikum a tiež liek pri pečeňových chorobách. Kopytník má protogynické kvety — najskôr dozrievajú blizny a až potom sa otvárajú prašníky s peľom. Ich opeľovanie obstaráva drobný hmyz, najmä malé a mladé mušky, ktoré vyhľadávajú v kvetoch prístrešie. Inak nenápadné kvety hmyz neveľmi lákajú. Celá rastlina je mierne jedovatá. Zberá sa buď vňať s koreňmi — Radix asari cum herba, a to v auguste, alebo len podzemok s koreňmi — Rhi-

zoma (Radix) asari, a to v auguste až septembri (októbri) po dozretí plodov. Po krátkom omytí sa podzemky sušia teplotou do 35 °C. Pomer zosušenia vňate s koreňmi je asi 4,5 : 1, podzemku s koreňmi asi 3,5—4,5 : 1. V homeopatii sa používajú čerstvé podzemky s koreňmi. Charakteristická zložka kopytníka je azarón — nazývaný aj kopytníkový gáfor. Vylučuje sa zo silice (jej obsah je asi 1 %) a pomaly kryštalizuje. Keďže je ľahko prchavou substanciou, z drogy rýchlo mizne. V droge sú ďalej prítomné triesloviny, živica, sliz a antibakteriálne pôsobiace látky i minerálne soli (najmä draslíka a kremíka). Sláva kopytníka ako emetika pretrváva od staroveku cez stredovek dodnes; podľa učenia o signatúre bol vhodným prostriedkom na liečenie chorôb pečene (pre tvar listov) a pri vodnatieľke. Bežné dávky boli 0,2-1 g prášku koreňa denne alebo v odvare z 8 g drogy na 200 ml vody (3 x denne 1 lyžicu). Rastlina sa dnes vo svetovej alopatickej medicíne málo používa, lebo ju možno nahradiť lepšími emetikami. Kopytník je občas pre svoje zaujímavé obsahové látky opätovne predmetom skúmania, a z času na čas sa propaguje, ako napr. v súčasnosti v Poľsku, kde je aj oficinálny ako koreň s vňaťou — Herba asari cum radicibus. Uplatňuje sa zápar ako expektorans, sekretolytikum, diuretikum a emetikum (dávky: pol polievkovej lyžice vňaťovej drogy na pohár horúcej vody, zabárať 15 minút a piť 2—3 x denne 1 lyžicu). Oficinálna tinktúra (Tinctura asari) slúži ako expektorans a diuretikum (15—20 kvapiek 3 x denne). Azarón má lokálne dráždivé pôsobenie. Emetický účinok drogy vzniká reflektoricky podráždením žalúdočnej sliznice a diuretický podráždením obličiek. Homeopatia užíva esenciu z čerstvých koreňov (dil. D 2 - D 3 ) , predovšetkým pri horúčkovitých ochoreniach s návalmi krvi, pri nervovej precitlivelosti, hystérii, svetloplachosti, predráždení, nervových bolestiach, dávení, hnačkách, reumatizme a kolikách. Ľudovo sa užíva aj pri pečeňových ochoreniach (podľa tradície), pri žltačke a je i „tajným" prostriedkom proti túžbe po alkohole a šnupavým prostriedkom pri nádche, ojedinele tiež jedom na myši a potkanov, resp. krysy.
Čajoviny č. 122.

KORIANDER SIATY
Coriandrum sativum L. Zelerovité - Apiaceae (Okotíkaté - Umbelliferae) Nemecky: Garten-Koriander; maďarsky: Kerti koriandrum; taliansky: Coriandolo; francúzsky: Coriandre; anglicky: Coriander; španielsky: Culantrillo, Cilantro; rusky:

KORIANDR SETÝ

Jednoročná bylina vysoká 25 — 100 cm; byľ jemne ryhovaná. Dolné listy jednoduché alebo perovito zárezové, stonkové dvakrát až trikrát perovito zložené; tvoria čiarkovité segmenty. Kvety v okolíkoch bez obalov, biele alebo ružové; okolíčky majú čiarkovité obalčeky. Plody sú guľaté žltkasté dvojnažky. Druh pochádza z Blízkeho východu a Stredomoria. U nás zdomácnel v zeleninových záhradkách. Po čase splanieva. Farmaceuticky používaný plod je dvojnažka, ktorá sa líši od ostatných plodov zelerovitých rastlín tým, že je okrúhlastá, guľatá a semenný bielok na vnútornej strane je lyžicovito vybraný (dutosemenná dvojnažka); podobne stavaných dvojnažiek je v našej kvetené veľmi málo. Droga používaná v Európe pochádza zväčša z oblastí Stredomoria, z balkánskych krajín alebo z južnej časti Ukrajiny. U nás sa pestuje spolu s feniklom najmä na južnej Morave a vyšľachtený tzv. Hrubčický koriander sa dáva do octových nálevov a do konzerv. Koriander je prastará kultúrna rastlina. Našiel sa už v egyptských hroboch faraónov z čias okolo r. 1000 pred n. 1. ako obetná rastlina. Zmieňuje sa o ňom aj Starý zákon. Jeho zrelé dvojnažky boli odjakživa známe skôr ako liečivo než ako korenina; korenili za antiky víno. Starí Gréci ho nazývali koriannon, čo je zložené z koris = ploštica a annon = aníz, pretože čerstvé zelené plody podobné anízu páchnu plošticami. Podľa veľkosti plodov sa zvyčajne rozlišujú dve variety: var. vulgare Alef. — býva oficinálna vliekopisoch; plody majú priemer asi 3—5 mm, častejšia však je var. microcarpum D. C, ktorá má priemer iba 1,5—3 mm. Nadzemná časť rastliny za čerstva páchne nepríjemne, sušením sa však tento pach stráca a droga i bylinná časť dostáva príjemnú korenistú arómu. Čerstvá vňať, resp. list sa v Stredomorí používa ako korenina — korení podobne ako u nás petržlenová vňať: miešané šaláty, bylinné omáčky, maslový chlieb, bylinkové masla, syry, tvaroh, majonézy a vajcové jedlá. Pach kvitnúcich rastlín môže vyvo-

KORIANDER SIATY

lať nevoľnosť až príznaky omámenia. Opeľujú sa cudzím peľom, ktorý preniesol hmyz z mladších kvetov a až neskôr vlastným, keď sa nezúrodnili pomocou hmyzu. Plody sa pre farmaceutické účely zberajú vtedy, keď začínajú žltnúť (júl-august). Odrezávajú sa celé okolíky, alebo sa rastliny zrána pokosia či vytrhajú, zväzkujú do snopčekov a nechajú dozrieť a dosušiť. Po vymlátení sa triedia a dosušia podobne ako všetky drogy s obsahom silice, teda v tenkých vrstvách na suchých a vzdušných miestach (maximálna teplota 35 °C). Pomer zosušenia je asi 1,5 : 1. Droga má korenistý pach i chuť. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch (nie z umelej hmoty), chránená pred

svetlom, vlhkom, hmyzom a najmä myšami, ktoré niekedy škodia aj čerstvým plodom. Droga: Fructus coriandri. Koriandrový plod sa hodnotí podľa potravinárskej normy ČSN 58 0515 a v droge I. akosti môžu byť maximálne 2 % cudzích prímesí, 5 % polámaných plodov, vlhkosť 13 %, obsah popola 9 %, anorganických prímesí 2,5 % a silice najmenej 0,1 %. Podstatnú zložku koriandra tvorí silica, ktorej výťažnosť kolíše podľa pôvodu medzi 0,2 — 1,0 %; plod je o. i. oficinálny v 8. vydaní sovietskeho liekopisu, kde sa žiada minimálne 0,5 % silice. Najvyšší obsah má tzv. ruský koriander. Pre výťažnosť sú vhodnejšie malé plody. Hlavnou zlož141

kou silice je príjemne páchnúci d(+)linalol (60—70 %), potom geraniol, jeho acetát a príp. plošticovo páchnúci trans-tri-decén-(2)al(l). V oleji endospermu (13—20 %) obsahuje droga po zmydelnení najmä kyselinu petroselínovú, kým proteínov je asi 17 %. Z ostatných látok sú to ešte triesloviny, pektín, kyselina askorbová a sacharidy. Napriek odlišnému zloženiu obsahových látok silice používa sa koriander podobne ako rasca, teda ako stomachikum, karminatívum, mierne spazmolytikum pri dyspepsiách. Linalol pôsobí baktericídne. Silica zvyšuje chuť do jedla — podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy, čím podporuje trávenie, mierni kŕče a zastavuje vetry. Má tiež priaznivé pôsobenie na nervovú sústavu. Podobné použitie ako rasca má aj externe: v tzv. karmelitskom liehu pri reumatizme a bolestiach v kĺboch. Koriander je aj korigens vône a chuti. Bežné dávky sú pol kávovej lyžičky na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. Niekedy sa podáva aj vo forme prášku. Sama droga sa predpisuje zriedka, častejšie tvorí zložku čajovín, najmä karminatívnych. ČsL 4 uvádza ako oficinálnu silicu (Oleum coriandri) vydestilovanú vodnou parou zo zrelých plodov. Silica tvorí zložku oficinálnej aromatickej vetrovej vody — Aqua carminativa a podľa ČsL 4 musí obsahovať aspoň 60 % voľných i viazaných alkoholov, ktoré sa hodnotia takisto ako linalol. Plody koriandra sa dnes hojnejšie používajú ako korenina v kuchyni — korenia podobne ako šalvia a pomarančové oplodie strukoviny, rozličné mäsá, najmä ryby a divinu, baraninu, kapustu, repu, dôležité sú pri nakladaní kapusty, uhoriek, hríbov (ako aróma i konzervačné činidlo), v údenárstve, pri výrobe cukroviniek alebo v likérnictve; rozomleté sú zložkou predovšetkým ázijských a latinskoamerických koreninových zmesí, tvoria tiež zložku známeho karí korenia, ktoré si možno namiešať podľa tohto predpisu: koriander 24 g, čierne korenie 6 g, fenikel 6 g, podzemok kurkumy 12 g (pozri cudzokrajné drogy), papričky chilli 6 g a rasca 6 g. Iný recept: papričky chilli 3 g, koriander 26 g, kurkumový podzemok 14 g, rasca 7 g, semeno bielej horčice 3 g, fenikel 7 g. Jednotlivé druhy korenín sa spolu utlčú, preosejú jemným sitom a skladujú v dobre zatvorených nádobách. Čajoviny č. 186, 214.
142

KOSATEC NĚMECKÝ Iris germanica L. Nemecky: Deutscher Schwertlilie; maďarsky; Német nószirom; taliansky: Giaggiolo (Ireos o Giaggiolo); francúzsky: Iris germanique; anglicky: German Iris; španielsky: Lirio cardeno; rusky:

KOSATEC NEMECKY

KOSATEC FLORENTSKÝ

KOSATEC FLORENTSKÝ

Iris florentina L. Nemecky: Florentinische Schwertlilie; maďarsky: Flórenczi nószirom; taliansky: Iride florentina; francúzsky: Iris de Florence; anglicky: Fiorentine Iris; španielsky: Lirio blanco; rusky:

KOSATEC BLEDÝ
Iris pallida Lam. Kosatcovité — Iridaceae Nemecky: Blasse Schwertlilie; maďarsky: Halvány nószirom; rusky:

KOSATEC BLEDÝ

Kosatec nemecký je trváca bylina vysoká 30 —100 cm; podzemok je hrubý, krátko plazivý, listy široko mečovité. Veľké charakteristické kvety sú modré až fialové, voňavé, takmer sediace. Plody sú tobolky. Druh oblasti Stredozemného mora. U nás sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Často splanieva. Kosatec florentský je trváca bylina vysoká 30—60 cm; velké kvety sú biele alebo bledomodré. Plod je tobolka. Pochádza z Mezopotámie alebo zo Stredomoria. Pestuje sa na ozdobu. Kosatec bledý je trváca bylina vysoká 30—90 cm; listy majú nápadnú žilnatinu. Kvety sú voňavé, biele alebo fialkasté, plod je viacsemenná tobolka. Pochádza z Orientu. K nám sa dostal zo Stredomoria. Dosť často sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Kosatcov u nás rastie asi 10 druhov. Väčšina z nich je vo volnej prírode vzácna, a preto sú chránené. Najhojnejší je k. žltý (I. pseudacorus L.), ktorý ako jediný nie je v SSR úplne chránený. Podzemky má znútra červenkasté a zo všetkých strán vyháňajú

korienky. Nemožno ho primiešavať do drogy. Vedecké pomenovanie kosatcov pochádza asi z gréckeho iris = dúha, čím sa mala vyjadriť pestrosť kvetov. Druhové pomenovania poukazujú na niektorú charakteristiku. Kosatce sa používali od najstarších čias ako liečivá. Americká medicína si viac cení tamojší domáci druh strakatého kosatca, I. versicolor L., oddávna známy ako liečivo Indiánov, ktorí ho používajú pri vodnatieľke; v Severnej Amerike celkom vytlačil z terapie k. nemecký. Používa sa ako emetikum, cholagogum a mierne, no účinné laxans a diuretikum. Kosatce väčšinou opeľuje hmyz. Hoci kvety nevoňajú, obsahujú veľa medoviny v okvetnej rúrke. Navštevujú ich najmä čmeliaky a niektoré muchy. Majú aj dostatok žltého peľu. Zberajú sa najmä podzemky druhov I. germanica L. - k. nemeckého, I. florentina L. — k. florentského a I. pallida Lam. — k. bledého; vykopávajú sa v jeseni (október) alebo na jar (marec) a to z 3—4-ročných rastlín. Materiál sa zbavuje nadzemných častí a drobných korienkov a po očistení sa omyje a podzemky sa dôkladne olúpu. Po opätovnom opláchnutí sa sušia v tenkých vrstvách alebo na povrázkoch v dobrom prievane a na bezprašných miestach. Sušením sa stráca 7 5 - 8 0 % hmotnosti čerstvých podzemkov. Pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 35 °C (silicová droga). Podzemky sušením strácajú nepríjemný príkry pach a dostávajú výrazne príjemnú fialkovú vôňu, vďaka čomu dostali aj pomenovanie „fialkový koreň". Droga sa označuje ako Radix (Rhizoma) iridis seu Radix (Rhizoma) iridum (koreň — podzemok kosatcov). V homeopatii sa používa čerstvý podzemok. Pre zachovanie vône a preto, že ju ľahko napádajú rozliční škodcovia, treba drogu skladovať v dobre zatvo-

Podzemok kosatca — Radix (Rhizoma) iridis sa posudzuje podľa ČSN 86 7024: Akosť — najviac v % Znak I. Časti stoniek a koreňov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy) Vlhkosť Obsah silice najmenej — — 0.5 3.5 13 0.1 II. 3 1 1 5 13 0.06

taliansky: Consolida maggiore. svalník. vo vlhčinách svetlých lesov. podmieňujúci fialkový pach). likérnictve. španielsky: Consuelda mayor. štetinatá. korene 5 %). Destiláciou sa z neho získava silica — Oleum iridis. väčšinou purpurové. potom glykozid iridín. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. ischiase. vo voňavkárstve. versicolor L. olej a slizy. podzemok zhrubnutý. kazival.5 % ) . Trváca bylina vysoká 60—100 cm. zbavia listov a rýchle sa sušia na slnku (hrubšie sa pozdĺžne režú).). Droga ľahko podlieha skaze. korene sa vykopávajú v jeseni (september—október. materiál sa suší v tenkých vrstvách v tieni. vznikajúci pri sušení. Predmetom zberu a nákupu ako dôležitá droga je koreň — Radix symphyti (Radix consolidae majoris). pre vysoký obsah škrobu a slizu aj ako mucilaginózum pri kataroch horných dýchacích ciest (v niektorých liekopisoch tvorí zložku prsnej čajoviny — Species pectorales). ostatné zbiehavé.). pokryté drsnými chlpmi. symfytín. Drogy: Herba seu Folium symphyti.externého dermatologika. udreniny a zlomeniny. podlhovasto kopijovité. Plody sú tvrdky.KOSTIHOJ LEKÁRSKY + Symphytum officinale L. Rastlina kvitne v máji až septembri. Podzemok kedysi slúžil ako prostriedok na prerezávanie zúbkov deťom (Rhizoma iridis pro infantibus). príp. Treba si všimnúť opis rastliny (farbu. alkaloidy tlmiace ústrednú nervovú sústavu (konzolicín. rozkonárená. od nížin po horský stupeň. Peľu dáva málo. má pomerne veľké kvety a hojne meduje. anglicky: Comfrey. Dobre sa očistia od hliny. Hlavnú obsahovú látku drogy predstavuje silica (až 0. po- travinárstve a i. pozdĺž tokov. až november). čo je však nehygienický ľudový prostriedok. 130. Kostihoj má vedecký názov odvodený od gréckeho symfyein = zrastať spolu. rusky: KOSTIVAL LÉKAŘSKÝ KOSATEC NEMECKÝ KOSATEC FLORENTSKÝ rených nádobách (nie z umelých hmôt) a chrániť pred svetlom. pestrofarebný . medunica. prikladal sa na rany. ale aj ako expektorans a tiež pri chorobách žlčníka (najmä americký k. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov uplatňuje predovšetkým pri migréne. či to bol iba kostihoj lekársky. Dobre sa sušia alebo dosúšajú umelým teplom do 45 °C. ich rozpadové produkty a významný je purínový 143 . v ktorej je asi 10 % irónu (ketón. pretože zástupcovia čeľade borákovitých rastlín sa medzi sebou ľahko zamieňajú. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: čierny koreň. Vnútorná dužina koreňov musí byť pri tom biela. asi 50 % škrobu (označuje sa ako irizín). francúzsky: Consoude officinale. ktoré sa používa na zasypanie detskej pokožky. Koreň sa používa aj čerstvý. Druh sa vyskytuje na mokrých lúkách. potom sliz. U nás tvorí zložku hromadne vyrábaného Aviril zásypu . Med má jasnú farbu. echimidín). zvyčajne sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. Kosatcový podzemok sa používa predovšetkým ako čuchové korigens. trudovník Nemecky: Gemeiner Beinwell. listy striedavé. Ak sa ako droga užíva interne. v priekopách. Podzemok má aj priemyselné uplatnenie — kozmetické. sacharidy. Kvety v hustých dvojzávinkoch. celistvookrajové.I. 131. mnohohlavý. Nie je však celkom isté. dolné zúžené do krídlatej stopky. dobrý koreň. Byľ vzpriamená. ktorým sa označovali viaceré byliny používané na zrastanie kostných zlomenín. Zriedka sa zberá vňať resp. krídlato hranatá. končisté. maďarsky: Fekete nadálytô. zdravé listy trhané počas kvitnutia (asi máj-júl). Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. Drogy obsahujú značné množstvo trieslovín (vňať asi 8—9 %. strieborník. Čajoviny č. hnačkách so silnými kolikami a podobne ako v alopatii. usporiadanie kvetov a pod. V staroveku bol dobre známy a užíval sa pri vykašlávaní krvi.

pri pľúcnych a vredových ochoreniach (zmier- Eryngium campestre L. Droga veľmi účinne napomáha hojenie pri zlomeninách a vstrebávanie opuchlín i krvných podliatin. angínach. na okrajoch pichľavo zúbkaté. anglicky: Field Holly. kvety biele alebo zelenkasté. jednoduchšie. potom cholín. 119. dvojito perovito strihané. čajovinových zmesí a iných prostriedkov na podporu hojenia hnisavých a hlbokých rán a na vytváranie náhradných tkanív. francúzsky: Panicaut campétre. Teraz kostihoj tvorí zložku granuliek Mucilogran (laxans). Plody sú dvojnažky. Kostihoj je v súčasnosti u nás predmetom širšieho prieskumu. proti hnačke (1 lyžica drogy na 300 ml vody — maceračný odvar: 6 hodín macerovať. Druh je teplomilný. pri trombózach. taliansky: Calcatereppolo. španielsky: Cardicuca. na hematómy. vetrník. Prízemné listy jednoduché. aminokyseliny (asparagín). vyskytuje sa roztrúsené až hojne v nížinách až podhorských oblastiach. rusky: - MÁČKA LADNÍ KOTÚČ POĽNÝ ČSN 86 7020 má pre koreňovú drogu tieto základné požiadavky: Znak Staršie zdrevnatené korene Akosť — najviac v % I. ktorá sa užíva o. scediť. mačka poľná. KOSTIHOJ LEKÁRSKY derivát alantoín (derivát kyseliny močovej). resp. silica a steroidné látky. v koreni do 1. 50. v niektorých štátoch (Poľsko) sa prestali vyrábať prípravky na interné užívanie.5 12 7 9 Trváca bylina bohato rozkonárená. dolné starších rastlín dlhostopkaté. mužská viera (láska). Rastlinu by laici skôr zaradili medzi bodliaky ako do čeľade zeleroví- . Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: kotačka. Bežnejšie a častejšie upotrebenie je (aj v oficiálnej medicíne) vonkajšie. 10 5 — 0. pri vredovej chorobe. ale aj pri poruchách trávenia. artritíde. v súkvetí prechádzajú do listeňov. čajoviny Vulneran (na hnisavé rany) sa už dávnejšie zastavila. menšie. náplastí.5 %. ráno priviesť do varu.5 12 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) 144 1 1. 75. adstringens pri paradentóze. Tinktúra z kvitnúcej vňate sa aplikuje hlavne na rany. jemne ryhovaná. najčastejšie na trávnatých a kamenistých svahoch. 212. faryngitíde. ihneď odstaviť. i. toito. mastí. flavonoidy. zvonka na zle sa hojace rany.ňuje bolesti pri žalúdkových vredoch). vysoká 30-50 cm. II. pri chronických zápaloch dýchacích ciest. královské zelí. Vrcholíkové súkvetia z hlávok. vredoch predkolenia. pri ekzémoch. mierni bolesti pri kŕčových žilách a zlomeninách. najmä pri silnom zahlienení. Alantoín je zložkou liečebnej kozmetiky (Neridé vitamínový krém. Droga sa užíva pri poruchách okostice a zlomeninách. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov esenciu. Výroba čs. horné skoro sediace. zradca Nemecky: Feld-Mannstreu. Neridé výživný krém) a roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). maďarsky: Mezei íringó (Eryngium). nepríjemná burina suchých pasienkov. že jej alkaloidy sú kancerogénne. zápaloch svalov. Čajoviny č. ako podpora tvor- by kalusu. byľ priama. pije sa 2-razy denne po 1 dl). Slúži i na omývanie. kloktanie. pri ťažkostiach s močením. a to vo forme horúcich bylinných obkladov. Kedže sa zistilo. celistvé.

lebo listy sú pichľavo zubaté.). ťialovastý.ako uvádzal Dioskorides. poľného. lebo „úbory" tvoria pichľavé gule. alpínsky (E. ďalej ako prostriedok na tzv. plocholistý (E. silica (asi 0. sacharidy. keďže niekde rastie vo veľkom množstve. campestre = poľný). V homeopatii sa spracúva čerstvá kvitnúca vňať Eryngium maritimum L. na úpravu menštruácie (emenagogum) a na niektoré kožné ochorenia. zbaviť nadzem- ných častí i bočných korienkov a materiál sa suší na tienistých a vzdušných miestach.KOTÚČ POĽNÝ tých rastlín. Kotúč má asi 180 druhov. pri edémoch nôh. Zvyčajne sa robí 3 % odvar (varí sa asi 10 minút na slabom ohni. príp. podbeľom. nitkovité. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten Dill.5 %). Kotúč sa v ľudovom liečiteľstve uplatňuje hlavne ako diuretikum. zriedka sa ordinuje vo forme sirupov alebo kvapiek. triesloviny (asi 1. KÔPOR VOŇAVÝ Anethum graveolens L. čistenie krvi. sa užíva prášok (1 —5 g v oblátkach) alebo tinktúra (60-180 kvapiek denne). Niekedy však tvorí zložku rozličných galenických prípravkov proti kašľu (kombinovaná s tymianom. alpinum L. Kotúč je prastará liečivá rastlina a medzi jeho druhmi sa nerobieva rozdiel. ochorení predstojnice. ktorá znehodnocuje a zaplieňuje pasienky. Predmetom zberu býva vňať zberaná v júli až v septembri a koreň vykopávaný v septembri-októbri. Tretí je doposiaľ dosť sporný — údajne rastie na alpínskych holiach (Vysoké Tatry). kvety v okolíkoch bez obalov. taliansky: Aneto. lebo na dne kvietkov vylučuje hojne medoviny a dáva veľa nektárovej paše. materinou dúškou. najmä prítomnosťou a obsahom saponinov v koreni. Pomer zosušenia vňate je asi 4 : 1 (Herba eryngii) a koreňa 3 : 1 (Radix eryngii). denne 3 šálky). Ide o k. jemne ryhovaná. španielsky: Anat. Koreňová droga má vďaka obsahu saponinov a silice slabý expektoračný a spazmolytický účinok. s modrými kvetmi. francúzsky: Anethodorant. anglicky: Anet. Účinné látky tvoria predovšetkým saponíny (asi 0. liečili nadúvanie. 145 . maritimum = morský. b ľ lysá. skorocelom a podobne účinkujúcimi drogami). čo je vraj odvodené od erygein = grgať. bez koreňa.). Bässler a i. Drogy chránime pred vlhkom a škodcami. a to na „čistenie krvi" a ako stimulans (na podporu činnosti viacerých orgánov). naopak .5 %). horký princíp a veľa rozličných solí. planum L. Viac autorov (Madaus. dutá. overený a dokázaný aj klinicky. ďalej slizy. maďarsky: Nehézsargú kapor. pretože . dolné listy nedelené. Vňať sa trhá v rukaviciach.125 %). Protikŕčové pôsobenie šťavy sa ľudové využíva aj pri čiernom kašli a pri bolesti v prsiach. nie natoľko ako stonka k. V odbornom binomickom názvosloví sa potom jednotlivé druhy bližšie označili väčšinou podľa miesta výskytu (napr. pri kameňových ochoreniach. V súčasnej oficiálnej medicíne je obsolétna. Kotúč kvitne asi v júli—auguste (septembri) a nemá hospodársky význam. Jednotlivé druhy sú si chemickým zložením dosť podobné. listy perovito strihané. pri močových a iných kameňoch. U nás však rastú iba dva. modrastý má skutočne belasú byľ. novšie nazývaný k. Rastliny sa už v staroveku označovali názvom eryngium.je burina. koreň sa zvyčajne dosuší umelým teplom. rusky: KOPR VONNÝ Jednoročná bylina vysoká 30—100 cm. pri ochoreniach pohlavných orgánov a i.) odporúčajú užívanie čerstvej šťavy (1 lyžica s medom a kandizovaným cukrom na šálku vody). Na stepných lúkach a medziach a na suchých pastvinách južného Slovenska alebo v teplejších oblastiach Čiech a Moravy je zriedkavý k. srdcovito vajcovité. Podporuje aj menštruáciu. belasé súkvetia majú belasé korunné lupienky a stonka sa rozkonáruje až v hornej časti. účinkuje proti kŕčom. stopkaté. čkať. Možno však s ním rátať vo včelárstve. Koreň (podzemok) treba dobre očistiť.

z iných častí materskej rastliny môže obsahovať najviacej 1 %. I profesionálnym atlétom ho pridávali do všetkých jedál (prvý známy doping). stor. uplatňuje sa však aj čerstvá. pridáva sa do zmesí zeleniny. spazmolytikum i ako mierne stomachikum. Zriedka splanieva. Do strednej Európy sa dostal zásluhou Rimanov. Predmetom zberu sú plody (nesprávne označované ako semená) — Fructus (semen) anethi. . anízom (Pimpinella anisum L. Má experimentálne dokázaný a klinicky overený karminatívny účinok. Ako korenina je dnes svetoznámy. Sám kôpor sa denne dávkuje v množstve asi 6 g. feniklom. K nám sa dostala z južnej Európy. Plody sú olejnaté. Čajovina č. Pestuje sa ako zelenina v záhradkách.) odporúčal sa používať pri bolení hlavy a na rozširovanie ciev. plod rasce — z každého po 5 g. aby droga nebola znečistená. uplatňuje sa preto ako žalúdočné a črevné karminatívum. Vedecké pomenovanie kôpru je z gréckeho anethon. príp. potom limonén a felandrén. odrezávaná pred kvitnutím (jún—júl). vňať však až 85 % (7 : 1). i viacej. dve lyžičky drogy na šálku horúceho záparu (deťom podľa veku štvrť až pol lyžičky). Pre všeobecnú znalosť kôpru a jeho pestovanie sa zámeny a falšovania nevyskytujú.5 %.). laktagogum a stomachikum. t. j. 1550 pred n. Propagoval ho v Kapitulári Karol Veľký a v 10. 1. likérnictve i vo farmácii. na mäso. bielkoviny a amínové bázy. Rastlina pochádza z Ázie. Plody a silica sa v lekárňach žiadali najmä proti kašľu. Plody sú stlačené nažky v dvojnažkách. Vňať slúži na kuchynské a potravinárske (konzervárenské) účely. 0 .KÔPOR VOŇAVÝ malé. Zberá sa i vňať — Herba anethi.). 227. obsahujúca hlavne karvón (40 — 60 %). do pečiva i na konzervovanie zeleniny. t. získavané vytriasaním z odrezaných okolíkov.) alebo s feniklom (Foeniculum vulgare Mill. V plodoch je ešte olej. Ľudovo sa aplikuje aj externe — na udreniny sa prikladá až horúci odvar z plodov v oleji. ktorých tretina je už zrelá. Pri bežných skúškach plodovej akosti sa vyžaduje. Silica z plodov sa používa v kozmetike (v mydlárstve). aby si posilnili svalstvo pred zápasom. Kôpor sa svojím účinkom úzko spája s rascou (Carum carvi L. j. žlté. z cudzích organických prímesí takisto 1 % a z anorganických maximálne 0. V uvedených indikačných oblastiach sa plody kôpru zvyknú kombinovať s mätou. Najdôležitejšou zložkou rastliny je silica (2—4 % ) .Dl (3x denne 10 kvapiek) a indikačné oblasti sú rovnaké ako má alopatia. napr. Na pozoruhodnom Ebersovom papyruse (asi z r. V homeopatii sa používa dil. suší sa rýchlo v tieni. podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy (Braun 1977). Tradičné použitie pri hemoroidoch nie je dostatočne dokázané. sa už hromadne pestoval v Anglicku. rovnaké použitie uvádza aj Nový zákon. Podľa ľudových povier kôpor zaháňal démonov podobne ako iné aromatické rastliny (spájali sa s ním najmä povery okolo svadobných obradov). Kôpor je prastará liečivá i kuchynská rastlina . žltohnedá (júl—august). Rovnaký zápar sa odporúča aj ako karminatívum. čo je vraj odvodené z aemi = dýcham (pre silný pach).používa sa do omáčok. ako mierne stomachikum a pri plynatosti (meteorizme) je známa čajovina: plod kôpru. polievok. Pije sa aj pri nespavosti (večer 1 pohár) a ako diuretikum. na dlhých stopkách. Kôpor sa dával jesť i do kúpeľov hysterickým ženám a vyrábala sa z neho i povestná masť anethine na vredy a proti kolikám. najlepšie pri teplote 30—35 °C. preto ich treba starostlivo skladovať. Plody sušením strácajú na hmotnosti len málo. úbory rumančeka 10 g — 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. Prisudzuje sa mu aj účinok na tvorbu mlieka a tíšenie kašľa. Rimania si pri slávnos146 tiach venčili hlavy kvitnúcimi byľami a gladiátori si silicou z kvetov natierali údy.

potom svetlohnedá až tmavohnedá silica s omamným pachom (až 2 %. aromatickej a mandľovej chuti. zabodol sa do dužnatého lôžka krasovlasu — a mor bol zažehnaný. úbory oveľa menšie. pije sa 4 x denne). Sama koreňová droga sa dávkuje v zápare (jedna kávová lyžička na šálku. Obsahové látky koreňa tvorí najmä rezervný fruktózaninulín (18-22 % ) . Korene sa vykopávajú v jeseni (september-október až november). ktorý ju vraj odporúčal jesť svojim vojakom počas moru. ktorý sa dá jesť. saponín a živica. že krasovlas spomínal už Theofrastos. Doplnkový nemecký liekopis (EB 6) žiadal pre drogu minimálne 1 % silice. Silberdistel. 1543. Východoeurópsky druh. krasovlas sa preto pestoval KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ najmä pri kláštoroch. lebo ľahko vlhne. suchoblanité. lišaje a pod. prípadne v prášku (3-4 x denne po 2 g). palivo aromatický. Jeho koreňmi bez aromatického pachu sa zamieňa koreňová droga k. Linného vedecké pomenovanie rodu Carlina je asi skomolenina talianskeho cardina. pokrytou bohatou prízemnou ružicou listov. Cardopathiae alebo aj Chamaeleontis albae. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . vypudzuje hlísty a povzbudzuje chuť do jedenia. nesušia sa umelým teplom. Rastlina má značné antibakteriálne účinky (podmieňuje ich asi karlínový oxid). taliansky: Carlina. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kančí koreň. Predmetom zberu býva koreň — Radix carlinae. na bravy krasovlas údajne pôsobí toxicky. lišajov alebo iných kožných neduhov. kvetom bazy čiernej a vňaťou myšieho chvosta po 20 g. hrubý 1—2. pripomínajú jazykovité koruny.. niektorí autori uvádzajú. čo však Tournefort pokladá za omyl. perovito strihané. Na vonkajšie omývanie sa používa zápar pripravený z 2 lyžíc drogy na šálku vody a 1 lyžice octu. kvety všetky rúrkovité. Staré korene. že rastlina sa pomenovala na počesť Karola Veľkého. lomivý. zakrpatenou. má slabší preháňavý účinok. má osobitný trochu nepríjemný pach a chutí horko-sladko. plesní. maďarsky: Szárnélkuli kórfény. Z príbuzných druhov rastie u nás k. Uprostred ružice vyrastá úbor s priemerom až 120 mm. Vykopané korene sa rýchlo omyjú a zbavia nadzemných častí. svetlohnedý až sivohnedý s rohovitým lomom (nie s vláknitým). obyčajný (C. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch. zasluhoval by si viacej pozornosti. ďalej triesloviny. V našich oblastiach je liečebne známy už velmi dlho. krasovlások bezbyľový (biely) Nemecky: Grosse Eberwurz. a to ako diuretikum.).5 cm. Droga sa označovala ako Radix carlinae seu Apri. 147 . chutí pálčivo horko a bol presláveným liekom. vulgaris L. Listy sú podlhovasté. Szártalan bábakalács. rastie hojne na trávnatých pasienkoch. Podľa legendy mu vo sne oznámil anjel. Spolu s dužnatým úborovým lôžkom sa na vrchnej strane vytvára dosť hrubý a mäsitý terč horkastej. a to maximálne pri teplote do 30-35 °C). na lúkach s hlbším hlinitým profilom. bezbyľového. a preto sa niekedy u nás zberá na vývoz. Nazýva sa aj divá či nepravá artičoka. pri tom ho možno iba dosúšať. byľ je rozkonárená a viacúborová. obyčajne nečlenenou stonkou. s lipovým kvetom. kde sa zabodne. Droga má menšie oficiálne alopatické upotrebenie. diaforetikum a dermatologikum. Plody sú chlpaté nažky s opadavým chocholcom. s hlavnou obsahovou látkou karlínovým oxidom a so seskviterpénom karlínom). V Nemecku je krasovlas chránený.PUPAVA BEZLODYŽNÁ Carlina acaulis L. cardo = bodliak. rusky: KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ Trváca bylina s velmi krátkou. V literatúre sa uvádza. vnútorné zákrovné listene sú žlté. Používa sa prevažne v ľudovom liečiteľstve. Má bodliakovité stonky vysoké 20-30 (až do 80) cm. Polievková lyžica čajoviny sa zaparí štvrťlitrom horúcej vody a nechá sa 10 minút stáť prikryté. V alopatii sa dnes málo používa a azda neprávom. s listom vachty trojlistej a koreňom krasovlasu po 15 g). a preto ho miestami ľudovo prezývajú kančí koreň. pijú sa dve šálky čaju denne. vnútorné zákrovné listene sú biele. aby vystrelil šíp a pozoroval. Pozdĺžne sa prekrajujú na polovice alebo štvrtiny a sušia sa ako silicová droga (za dobrého vetrania v tieni. Koreň je dlhý okolo 30 cm. Koreň začerstva silno páchne. Starí lekári ho cenili ako prostriedok na prípravu odvarov. Uprednostňuje slnečné miesta a kremičité (kyslejšie) pôdy. V Pyrenejách sa koreň ešte dodnes jedáva ako zelenina (šalát). krehký. priemer maximálne do 50 mm. ktorými sa omývali úporné kožné vyrážky. nerovnomerne ostnaté. španielsky: Carlina. francúzsky: Carline acaulate. ktoré sú vo vnútri prázdne a korene rozštiepené treba vyradiť. svahoch. Spravidla sa kombinuje do čajovinových zmesí na zníženie horúčky (napr. Používa sa na kúpele a omývanie vyrážok. Šťavu z koreňa úspešne použil proti pásomnici Leonard Fisch r. s vlnatým odením na celom povrchu. Z významnejších liekopisov ho donedávna uvádzal ako oficinálny doplnkový zväzok nemeckého liekopisu DAB 6. pretože krasovlas sa v Grécku nevyskytuje. anglicky: Carline Thistle.

ktorých účinnosť je však veľmi slabá (pozri náprstníky). zvyčajne jednoduchá. lecitín. vňať s podzemkom. Kvety bankovité. m. hľuznatý je starým liečebným prostriedkom. t. Vo vňati sa novšie zistili horčiny — iridoidy (hlavný je harpagozid). Homeopaticky pripravená esencia slúži predovšetkým pri škrofulóze na opuchy. pri srdcovej arytmii a ako prostriedok na rany. Listy krátkostopkaté. trudovník Nemecky: Knotige Braunwurz. vyskytuje sa hojne v lesoch a kriačinách až do výšky 1000 m n. krtičné korenie. horkú chuť. ochvatná zelina. maslovú a škoricovú). hubatá žihľava. Krtičníkovité . Názov má odvodený od latinského scrophula = škrofulóza.). španielsky: Escrofularia. K. v dedinských záhradkách tešínskeho Sliezska). K. krvné podliatiny. pazušné.Scrophulariaceae Ľudovo: hľuzové korenie. pripravuje sa z nej esencia. Drogy sa ešte dnes takto používajú v talianskom a nemeckom ľudovom liečiteľstve najmä pri opuchoch (diuretikum). Rozkonárený a hľuznatý podzemok je po usušení svetlosivý. Celá čeľaď krtičníkovitých dostala meno podľa rodu Scrophularia L. flavonoidné glykozidy a ich aglykóny (diosmín. Rastlina kvitne v lete. usporiadané do riedkych chocholíkov tvoria koncovú metlinu. hľuzovník. ekzémy. u nás rastie 5. vitamín D. hľuznatý je výrazný lysou stonkou a hľuzovito napuchnutým podzemkom. kyselinu kávovú viazanú na triesloviny. nepríjemne páchne a má príkru. Vňať — Herba scrophulariae. Poskytuje bohatú znášku nektáru. 2-3 šálky denne). soli mangánu a aj iných prvkov. hnedočervené. okrem toho pálivú živicu. Homeopatia spracúva čerstvú celú rastlinu zberanú na začiatku kvitnutia. Táto choroba sa ním kedysi liečila.. Je to burina. organické kyseliny (vínnu. Podľa druhu choroby dostal vedecké i ľudové pomenovanie.). a to proti črevným parazitom. ktorý má asi 140 druhov. Z podobných príčin sa miestami (hlavne v západnej Európe) pestuje k. byľ priama. štvorhranná. niekedy aj pred kvitnutím. svinský koreň. Denná dávka koreňovej drogy v prášku bola 2—4 g. že v podzemku je ich málo). Za liečivý sa pokladal predovšetkým podzemok. Podzemok uzlovitý. ale vo včelárstve má veľký význam. Plody sú tvrdky. zberá sa v máji až septembri.KRTIČNÍK HĽUZNATÝ KRTIČNÍK HĽUZNATÝ Scrophularia nodosa L. francúzsky: Scrophulaire noueuse. jablčnú. hesperidín a i. vňať nepríjemne páchne a má slanú. Krtičník obsahuje predovšetkým saponíny (niektorí autori tvrdia. j. Čoskoro po vysatí nektáru sa tvoria nové a nové kvapôčky. zdivený rastie napr. tuberkulóza krčných žliaz. ktorý sa tvorí v podobe veľkých kvapiek na báze semenníkov. Uplatňovali sa aj semená. Záparom z vňate sa omývali hnisavé rany a hemoroidy a slúžil aj na teplé obklady (na opuchy. Koreň i vňať sa kedysi používali najmä na opuchnuté žľazy (verilo sa. nekrídlatá. valcovitého tvaru. rusky: KRTIČNÍK HLÍZNATÝ Trváca bylina vysoká 40—120 cm. citrónovú. pre obsah saponínov a iných glykozidov (bioflavonoidov) má farmakologicky dokázaný močopudný a slabo preháňavý efekt. Vnútorne sa užíval 3 % zápar (20 minút postáť. glykozidy náprstníkového charakteru. vajcovito podlhovasté. pri bolesti v ušiach a i. a preto v zahraničí jej extrakt slúži ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov uplatňova- . vernalis L. hemoroidy a pri bolestiach uší a očí. že odstraňujú opuchy). stopkaté. prípadne len sám podzemok — Rhizoma (Radix) scrophulariae. včely nav- števujú kvety po celý deň. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba scrophulariae. horkú a trochu ostrú bylinnú chuť. Rastlina je lužný a lúčny typ s vysokými nárokmi na mokré až vlhké pôdy. dvojito pílkovité. ktorý je veľmi vhodnou jarnou včelárskou rastlinou. ale aj listy. taliansky: Scrophularia maggiore. — u nás je pomerne vzácny. horký glukozid skrofularín a potom pektíny. zvonka 8 %. Nazberaný materiál sa suší zvyčajným spôsobom. jarný (S. anglicky: Figwort. na vredy a pod. tumory. maďarsky: Gôcsos tákajak (gorvélyfú).

Liečebné a technické používanie rastliny je v súčasnosti zriedkavé. Z byli namáčaných vo vode možno získať vlákna podobné ľanovým. Táto látka slúži proti zápalom kĺbov a znižuje obsah cholesterolu v krvi i kyseliny močovej v organizme. KRUČINKA FARBIARSKA Latinské rodové označenie kručinky vychádza najskôr z keltského gen = ker. maďarsky: Nyul rekettye. in Willd.. Kvety žlté. kým druhové pomenovanie z latinského tinctorius = farbiarsky (k. 1626) ju okrem toho pokladal za diuretikum a purgans a odporúčal ju aj proti dne. KRUČINKA FARBIARSKA Genista tinctoria L. ktorý sa vysýpa už z kvetových pupeňov. Rastlina je toxická najmä pre ovce a kravy (hematuria). Druh dobre znáša sucho. 1882 uvádza ako oficinálnu (Herba et Flos genistae tinctoriae). farbiarskej.Herba genistae tin149 . stor. — kručinka nie je celkom jednoznačné. Richard Mead (1673-1745) kručinkou liečil vodnatieľku a podobne ju ordinoval aj v 19. listy striedavé. Presl. ktoré sa oddávna používalo na farbenie plátna a vlny. nemeckú a odporúčal pri močovom piesku. francúzsky: Genet bátard. K. V súčasnosti ako odlišovacie znaky sa berú do úvahy tŕne na stonkách (k.) C. Kvety majú množstvo peľu. pasienkov a svahov. Kručinka obsahuje v listoch i kvetoch žlté farbivo. lebo obsahové látky sa pravdepodobne vstrebávajú. farbiarskej sa priraďujú aj niektoré jednotky. asi 1 cm. v minulosti nazývaný zanoväť ležatá). stopkaté. nemecká — G. Plíniova genista značila aj iné druhy a aj prútnatec — Sarothamnus Wimmer. Plody sú stlačené struky. hore pritlačeno chlpaté. Pred domácim užívaním teda treba varovať. Známy ľudový liečiteľ Kneipp r. husto metlovito rozkonárený. Ku k. chlpatá — G.ných pri zápche. Wittstein ju vo svojej farmakognózii z r. rastie hlavne na stredne kyslých pôdach (pH 5-6) a patrí k typickým bylinám suchých kyslejších lúk. Frerichs z Berlína. Matthiolus (Nový herbár z r. Podľa výsledkov doterajšieho prieskumu sa u nás chápe priširoko. 1935 chválil k. okrajov dubín. B. ex Meissen — Pedaliaceae). Tieto technické údaje poznali už v antike. dlhé listy a hodvábne ochlpené horné korunné lupienky kvetu a struky. elipsovité. et Kit. pilosa L. Bock ju v herbári z r. Obsahuje účinný iridoid harpagosid asi v polovičnom množstve ako hľuzy harpagofytu (pozri medzi cudzokrajnými rastlinami — Harpagophytum procumbens (Bruch) DC. stor. je klasická farbiarska rastlina). ktorý má sediace kvety. 1565 chválil ako rastlinu zastavujúcu krvácanie a podporujúcu potenie. taliansky: Ginestrina. v silnom odvare ju odporúčal pri besnote psov a semená ako purgans. H. prof. používala sa však hlavne na farbenie. na vypudzovanie črevného obsahu pri niektorých vnútorných ochoreniach a novšie aj ako antireumatikum. s pritisnutým ochlpením). bolestiam v krížoch a v panvovej oblasti. Niekedy sa pestuje aj v záhradách na okrasu. Opeľovanie kručinky obstarávajú najmä včely a čmeliaky. poslednej sa veľmi podobá kručinkovec položený (Corothamnus procumbens (Waldst.) alebo poliehavosť a plazivosť bylí (k. sediace. Pomenovanie genista nachádzame spoľahlivo až v 16. či išlo iba o druh k. náhradka za Tuber (Radix) harpagophyti (droga z juhoafrickej sezamovitej rastliny). Nevedno však. kameňoch a na zosilnenie v rekonvalescencii (čaj vraj ovplyvňuje vylučovanie hlienov). Systematické triedenie druhov rodu Genista L. bez tŕňov. ktoré by mali byt' osobitnými druhmi. usporiadané v strapcoch. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: žltá ihlička Nemecky: Färberginster. končisté. hľuznatý v terapeutických dávkach nemá vedľajšie jedovaté účinky. ktorý má príbuzné obsahové látky. anglicky: Greenweed. Stonky pozdĺžne ryhované. Predmetom občasného zberu býva kvitnúca vňať . germanica L. Väčšie dávky však môžu najmä pre saponínový obsah pôsobiť nepriaznivo (močenie krvi — hematuria). rusky: - KRUČINKA BARVÍŘSKÁ Poloker vysoký asi 30—60 cm.

v čajovine sa kombinuje napr. V homeopatii sa používa čerstvá. odřezávaná na začiatku rozkvitania asi do polovice rastlinných byli. rešetliak korošina. čím sa zvyšuje krvný tlak a priechod krvi obličkami). zelenkasté.5 20 0.: Rhamnus frangula L. ovplyvňuje látkovú premenu a cievny systém (upevňuje cievne steny. Rešetliakovité . Alkaloidy mierne prehlbujú dýchanie. nie priečne predĺžené. Ako porast často sprevádza vŕby. lesklú kôru bez bradavičiek. V ľudovom liečiteľstve sa vňať používa pre dobré močopudné účinky aj pri reumatizme.Rhamnaceae Ľudovo: psí drieň. potom silica a triesloviny. rusky: KRUŠINA JELŠOVÁ KRUŠINA OLŠOVÁ biele korkové bradavičky sú guľaté. KRUŠINA JELŠOVÁ Frangula alnus Mill. najmä s j. Rastlina je častým druhom slatinných jelšín a iných listnatých lesov s hlbokými podmáčanými pôdami. celistvookrajové. španielsky: Frangula. — syn.5 1 2 15 ČsL 4 3 1 2 0. lepkavou (Alnus glutinosa (L.) Gaertn. Droga sa dávkuje v množstve 2-3 g (1 lyžička) v zápare alebo v čaji 1—2 x denne. ďalej žltý flavónový glykozid luteolín (najmä v kvetoch). jelše a topole v lužných zárastoch. je odvodený od latinského frangere Ker až menší strom sčiernohnedou. Podobná čremcha obyčajná — Padus avium Miller (syn. cudzie kôry a i.5 15 5 0.6 3. Primus padus L. Vo všetkých častiach rastliny sa nachádzajú alkaloidy (asi 0.). materiál sa suší v tieni. Inak sa zber robí počas kvitnutia (jún—august). pravdepodobne aj glykozid genisteín.). 3 1 2 II.3 %). cytizín a metylcytizín. 6 2 4 1 15 7. bielo bodkovanou a lesklou kôrou. anglicky: Alder Buckthorn. maďarsky: Kutyabenge. Najčastejšie sa zamieňa s rešetliakom prečisťujúcim (Rhamnus catharticus L. s rovnakým dielom vňate stavikrvu vtáčieho (2 lyžičky čajoviny na 2 poháre vody ako macerozápar). tvorbe kamienkov a pri nedostačujúcej srdcovej činnosti. droga však obsahuje prevažne bioflavonoidy a za podpory silice má výrazný močopudný účinok (kedysi sa používala najmä na opuchy pri srdcových ochoreniach). napr. Okrem toho účinkuje aj mierne preháňavo. Plody sú červené kôstkovice (po dozretí čierne). Vedecký názov krušiny . francúzsky: Neprun bourdaine.) Vlhkosť Obsah popola (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah popola nerozpustného v HC1 Obsah všetkých antrachinónov — najmenej Obsah látok extrahovatelných vodou — najmenej I. taliansky: Frangola. Osvedčila sa aj pri ochoreniach močových ciest.6 3. Pri zbere kôry často vzniká zámena s jelšami. Pazušné kvety drobné.5 — .Frangula. ktorého konáre sa končia tŕním. Listy obrátene vajcovité. ktorá má oranžovožltý podklad a roztrúsené 150 Kôrová droga podlieha ON 86 6112 a ustanoveniam ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Kôra hrubšia ako 2 mm Kôra so zvyškami dreva Kôra s lišajníkmi Cudzie organické prímesi (napr.) má inak uspo- nadané kvety a hladkú.5 15 5 0. rastie aj na čistých íloch. Esencia z čerstvých výhonkov. listov a kvetov sa v homeopatii používa podobne ako alopatické prípravky. svíba Nemecky: Faulbaum.ctoriae. zvyčajne vo zväzočkoch. Pomer zosušenia je asi 3 : 1.

droga z k. rozkonárený podzemok očistení a krátkom omytí sa materiál s koreňmi. čo vyplýva z ich podobnosti. čo sa docieli pomalým sušením alebo zahrievaním. Kôra sa suší buď na slnku. prvý raz urobilo r. Thé Salvat (čajovina . lebo čerstvá kôra pôsobí inak ako droga (emeticky). V homeopatii sa používa čerstvá kôra. Krušina sa dostala do liečiteľstva ako náhradka za drahú rebarboru. 195.Species laxantes ČsL 4 a čs. keď korene použil jeho kováč pri zahmyzení koni.5 % voľných a viazaných antrachinónov a z toho najviac 1 % redukovaných.Elixir frangulae). strebať. Droga nemá pach. kologické vyhodnotenie rastliny sa 150. 1959. 1305). najmä nezrelé. Na liečebné účely sa musí fermentovať. nesmie noperovité. nepár. Plody obsahujú tiež antrachinónové glykozidy. toten lekársky. taliansky: Sanguisorba. triesloviny a horčiny. Listy riedke. bedrovník Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Ružovité — Rosaceae sanguisorbae. najlepšie po daždi a čím je získaná kôra tenšia. pričom predovšetkým antróny silne dráždia sliznice.5 14 10 3 7 II. hrubšie ON 86 7038 pre koreňovú drogu — Radix sanguisorbae — má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HCl Obsah trieslovín — najmenej I. rastie od nížin po horský stupeň. anglicky: kvitnúca vňať. 177. Droga potom obsahuje voľné alebo glykozidovo viazané oxidované i redukované antracénové deriváty. kognostického hľadiska robil aj autor textu (Kresánek. alebo umelým teplom (do 40 °C). ale s hranicou doázijskej droge až 20 %. Cortex frangulae je zložkou oficinálne preháňavej čajoviny .4 : 1. Druh rastie najmä na naplaveni. granuliek Mucilogran a dražé Properistol (laxans). slabej peristaltike hrubého čreva a pri hemoroidoch. Dáva prednosť mierne vlhkým polokultúrnym lúkam so stálou záso. Prvý na ne poukázal Petrus de Crescentiis (okolo r.). lekárskom inštitúte (N. Oblasť jeho masovejšieho výskytu je na východe.148. Na hoNemecky: Grosser Wiesenkopf.choroby žlčníka). Korene i podzemky krvavca sú veľnách. 10 4 1 14 12 4 4 151 . U nás sa vykupujú Great Bumet. maďarsky: meopatické účely sa používa čerstvá Orvosi vérfú.. stonku.pomocná liečba pri tučnote). Novšie prieskumy robil francúzsky fytoterapeut Leclerc r. francúzsky: Sanguisorbe officinale. hore rozkonárenú reže na kusy asi 10—15 cm dlhé. ale v malom množstve. Podrobné farmaČajoviny č.51. inak 2-3 x denne (najčastejšie v zmesi s inými drogami). vlašský teriál sa suší zvyčajným spôsobom. Vedecké rodové pomenovanie krvavca pochádza z latinského sanguis = krv a sorbere = sať. lístky dlhostopkaté. 196.účinné látky sa vylučujú do materinského mlieka. S možnosťami zavedenia do terapie však boli problémy. Species laxantes Planta (čajovina — pomocná liečba pri návykových zapečeniach a laxans).65. 197. rusky: a zberajú podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) sanguisorbae. orezávajú sa mladé konáriky. Nemá sa užívať v čase dojčenia . chuť má zvieravú rových hlávkach. Krušina sa ordinuje ako laxans — osobitne pri chronických obstipáciách (zapečení). pri pečeňových a žlčníkových i slezinových ťažkostiach. Zber sa robí na jar (marec —máj). 154. Prieskum koreňovej drogy z farma198. vykopáTrváca bylina vysoká 60—150 cm. ojedinele aj sušené plody. 171. 151. 152. 153. vajú sa na jeseň (august—október).a veľmi trpkú. Predmetom zberu a drogou mimoriadnej dôležitosti je kôra . spodnej vody asi v dvojmetrovej hĺbke. Denná dávka nesmie prekročiť 15 g. robí sa v júni—júli. F. Často sa zamieňa s krvavníkom menším (Poterium sanguisorba L. vaj.88. Oszi vérfú.. Dávkuje sa 1/2 až 1 kávová lyžička na šálku záparu.Možno ho sušiť aj na slnku. 192. zúbkaté. zosýchací pomer je asi 3 : 1. Podľa ČsL 4 droga musí obsahovať najmenej 3. Krvavec nebol v antike veľmi známy. 193.85. Kvety v tmavopurpu. Sennagran (granulky . ďalej kyselinu chryzofánolovú. hlavne glukofrangulín a jeho aglykón frangula-emodín. ktorý je nižší a kvetné hlávky má aj v zrelosti zelenožlté. pije sa po dúškoch najlepšie na noc. 1939 na Tomskom 172. MaĽudovo: krvavé korenie. tým je hodnotnejšia (má byť hrubá 1. V čerstvej kôre sú prítomné iba diantróny glukofrangulínu. Izolovaný antrachinónový aglykón frangula-emodín tvorí zložku kvapiek Cholagol (choleretikum a cholekinetikum).5 mm a najmenej 20 cm dlhá). 1927. KRVAVEC LEKÁRSKY V európskych oblastiach je rozšíreTOTEN LÉKAŘSKÝ nejší zber kvitnúcej vňate — Herba Sanguisorba officinalis L. 50. Jej jednotlivá terapeutická perorálna dávka vo forme záparu podľa ČsL 4 je 1 g. 5 2 0.mi bohaté na triesloviny (vo výchobou pôdnej vlahy. menšieho je liečebne menej účinná. musia sa získať monomérne látky a prítomné látky oxidovať na menej dráždivé. Reduktan (čajovina . lebo sa kedysi používal na zastavovanie krvi. Častejšie ako kôra sa používajú jej prípravky či výťažky (Extractum frangulae fluidum — Extractum frangulae siccum . syn. kde ho poznali a liečebne využívali od najstarších čias (napr. Pomer zosušenia je asi covité. Podáva sa pri zlyhaní drastických laxatívnych prípravkov.Cortex frangulae. Hofštat). 1961).57. priemyselne vyrábaných prípravkov Betulan (čajovina — pomocný liek pri ochorení močových ciest). Je častou zložkou metabolických a odtučňovacích čajovinových zmesí a má aj slabé anthelmintické pôsobenie. španielsky: Sanguisorba. Vyššie dávky sú nebezpečné (známe sú priotrávenia detí kôrou alebo plodmi). priamu. striedavé. v dnešnom ZSSR alebo v Číne).však zmoknúť. Sanguisorba minor Scop. Hlavné obsahové látky — antrachinónové glykozidy (5 — 8 %) sú zväčša odvodené od emodínu. Plod je nažka. Skladovanú kôru treba chrániť pred vlhkom a svetlom. 169. Po má hrubý.laxans). sirupu Latol (laxans). aby sa zabránilo dráždeniu. V našich končinách prvé zaručené správy o jeho aplikácii pochádzajú z čias Karola V.= lámať (pre lomivé drevo) a druhové označenie alnus je rodové označenie jelše.

Kvety sú koncové. obsahujú ďalej triterpénové saponíny (sangvizorbín a waremokonín — aj vo vňati. pretrhovane nepárnoperovitých listov.5—5 %). na omývanie rán.). hrebíčkové (kravské) korenie. zakončený prízemnou ružicou dlhostopkatých. užíva sa každé 2 h 1 lyžica alebo vo forme riedkeho liehového výťažku (30-50 kvapiek 3—4x denne). malé. rivale L. močaristým terénom. Čajoviny č. na hemoroidy a proti hnačke. črevných kataroch. zajačie oko. K. až 2. maternice. Pomenovanie Geum možno nájsť už u Plínia. dlhostopkaté. šikmý. anglicky: Herb Bennet. Druhové označenie vystihuje výskyt. čepele pokrývajú chĺpky a žliazky. Vňať má dobré antibakteriálne a skôr antistocídne účinky (proti prvokom). Plínius opísal druh . zázvorový koreň Nemecky: Echte Nelkenwurz. Uplatnili sa hlavne ako rovnocenná náhradka za tanalbín (upravené do tabliet). anthelmintické a veľmi dobré protibakteriálne a proti- Trváca bylina vysoká 30—60 cm. predovšetkým ako adstringens. rastie na vlhkých lúkach. pri letných hnačkách. flavonoidy a antibakteriálne pôsobiace látky (vo veľkej miere viazané na triesloviny. Čs. Podzemné časti majú podobné. z ktorej sa pijú 4 — 6 čajových lyžičiek denne. karafiátový kořeň. s ktorým sa často kríži. zriedka rozkonárený. horné trojlaločnaté. 31. Listy byle sú trojpočetné. macerovať za studena 8 — 10 hodín. Podzemok hrubý. Pôsobí aj antiseptický. Pri zbere sa medzi nimi zvyčajne nerobí rozdiel. Niekedy sa z čerstvej vňate lisovaním získava šťava. ktorá sa uplatňuje ako adstringens.prvokové pôsobenie. eutrofným vodám. potočný je príbuzný druh (G. Koreň sa dávkuje 1 lyžica na šálku odvaru. žalúdka. kubičkové korenie. kravský rebríček. na okraji ktorých rastie. Terapeutické pôsobenie a použitie vňate je podobné ako pri väčšine drog s obsahom trieslovín a saponínov: slúži ako protikrvácavý prostriedok pri krvácaniach rozličného pôvodu (napr. Preskúmané sú najmä drogy sovietskej proveniencie. nie je náročný na dusík a pôdnu vlhkosť. Aplikuje sa v kloktadlách (pri angíne).). pri vredoch a pod. Niektoré kuklíky cudzieho pôvodu sa u nás pestujú v záhradách. je menej hojný. čriev a i. rusky: KUKLIK MESTSKY KRVAVEC LEKÁRSKY KUKLÍK POTOČNÍ Geum rivale L. piť cez deň po dúškoch 152 alebo vo forme tinktúry (30—50 kvapiek po jedle). zadržiavanom močení a zápaloch ciev. hrebíčkový kopček. brehoch vôd a lesných prameníšť od nížin až po alpínsky stupeň. kvasných dyspepsiách a zápaloch žalúdka (gastritídy). s väčšími sivočervenými alebo svetločervenými kvetmi. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: benedykt. Dávkovanie: 2—3 čajové lyžičky na pohár vody. Dáva prednosť rumoviskám. KUKLÍK MĚSTSKÝ Geum urbanum L. rašelinách. Charakteristický druh dubovo-bukových lesov. s ktorými sa robili rozsiahle klinické pokusy a výskumy najmä za druhej svetovej vojny. KUKLÍK POTOČNÝ časti majú vyšší obsah). španielsky: Cariofilata officinal. pri hnačkách. vyšší. antidiaroikum. ale ešte širšie použitie. Výťažky sa dávajú do rozličných galenických foriem alebo sa aplikuje priamo prášok (na šnupanie). dezinfekčné. Všeobecne majú výrazné vonkajšie i vnútorné sťahujúce. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky ani vo vyšších dávkach. vzniklo asi z gréckeho geuo = ochutnávam (vzhľadom na voňavý koreň). ktoré asi tvoria aktivátor pôsobenia). protizápalové. 27. rastie však často aj v iných rastlinných spoločenstvách. maďarsky: Kózonséges gyombérgyókér. francúzsky: Benoite officinale. V čerstvej vňati je dosť kyseliny askorbovej. z nosa. jasnožlté. Rozšírený od nížin do subalpínskeho stupňa. farmaceutický priemysel používa koreňovú drogu ako zložku čajoviny Tormentan. Kuklíky sa používajú v liečiteľstve už od staroveku. taliansky: Cariofillata. Plody sú nažky. ďasien.

až 300 cm vysoká bylina s plnými steblami. Drogy treba pri skladovaní chrániť pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených nádobách. 32. Nadzemná časť sa odstráni a po očistení od hliny sa podzemky sušia na vzdušnom mieste (aj umelo pri teplote do 35 °C). Na homeopatické účely sa používa celá čerstvá kvitnúca rastlina. Mladé byle sa dávajú do omáčok. KUKUŘICE SETÁ Zea mays L. Pre obsah horčín je aj posilňujúcim prostriedkom pri ochoreniach žalúdočno-črevného traktu. Ľudovo sa cení ako stomachikum. Koreň sa používa v domácnosti ako náhradka za klinčeky a škoricu. hnačky a dávenie.Radix (Rhizoma) caryophyllatae seu gei urbani. potočného je podobné. no pre relatívne nízky obsah trieslovín má pri liečbe hnačiek len slabý účinok. Dávkovanie: interne 1-2 g prášku viac ráz denne alebo 1 kávová lyžička koreňovej drogy na šálku záparu (pije sa 1 — 2 x denne). ktorá pre I. z ktorého sa pri hydrolýze uvoľňuje silica s eugenolom. ktorý vzniká pri enzýmovom rozklade glykozidu geínu. Lipnicovité — Poaceae (Trávy . taliansky: Mais. K. anorganických 1 % (2 %). krváca- nie z ďasien. Vňaťová droga sa hodnotí podľa IN 3/84. resp. Aj použitie drogy k. polievok a prívarkov. obsah popola 15 % (18 %). Miesto rastu si včas zistíme (ešte v čase kvitnutia byliny). mestský obsahuje popri trieslovinách a horčine aj geín (geozid-glykozid). 221. Čajoviny č. potočný . vykašlávanie krvi. akosť (II. omývanie kože). akosť v zátvorke) pripúšťa maximálne 3 % (5 %) nadzemných častí. Predmetom zberu je niekedy aj vňať — Herba caryophyllatae alebo celá rastlina. Podzemok k. francúzsky: Mais. Z obsahových látok sú najhojnejšie zastúpené triesloviny (až 30 %).Gramineae) Ľudovo: turecká pšenica Nemecky: Getreide-Mais. na omývanie alebo obklady pri niektorých kožných ochoreniach a na kúpele pri hemoroidoch. popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . Pre horkú chuť i obsah silice s príjemným klinčekovým pachom sa používa aj v likérnictve. popola nerozpustného v HC1 5 % (8 %). maďarsky: Csoveskukoricza. vlhkosť 14 % (14 % ) . Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . horčina a flavón. Mais cultivé. anglicky: Indian Corn. V homeopatii sa používa esencia z celej čerstvej rastliny i tinktúra zo sušeného podzemka bohatá na triesloviny. Rastlina sa kedysi užívala aj ako expektorans a pri vracaní. obaloch. španielsky: Maiz común. Koreňová droga podlieha internej norme IN 4/82. Podzemky sa vykopávajú na jar alebo na jeseň a sušia na vzdušnom mieste teplotou do 35 °C. tlmí črevné koliky. resp. Droga pre obsah trieslovín je adstringens a antidiaroíkum: zastavuje krvácanie. vlhkosť 13 % (13 %). Vňať zberaná na začiatku kvitnutia sa suší pri teplote do 35 °C a obsahuje predovšetkým silicu a triesloviny. hromadne vyrábaný prípravok s tinktúrou z kuklíka je Stomatosan — antiseptikum ústnej dutiny.podobne ako k. organických prímesí 1 % (2 %). Najčastejším predmetom zberu a nákupu je podzemok s koreňmi . Listy 153 . inak sfarbená droga maximálne 10 % (20 %). Pri vonkajšom použití slúži na výplachy ústnej dutiny pri uvoľňovaní zubov. potočného má ako droga označenie Radix (Rhizoma) caryophyllatae aquaticae seu gei rivularis. Čs.KUKLIK MESTSKÝ KUKLÍK POTOČNÝ ako geum a vychvaľoval ho ako prostriedok proti prsným ťažkostiam. ako dezinfekčné kloktadlo (odstraňuje nepríjemný pach z úst). organických prímesí 2 % (4 %). výplachy. hemoroidy. podstatnou obsahovou látkou je však silica s eugenolom. Vňať sa užíva v horúcom zápare (2 lyžičky na pohár vody) a vo forme tinktúry (10-15 kvapiek 2-3 razy denne). rusky: KUKURICA SIATA Kultúrna jednoročná. anorganických 8 % (10 %). september až november) alebo zjari (február—marec). vykopávaný v jeseni (október. popol 10 % (12 % ) . zvonka 2 polievkové lyžice na 1/2 litra záparu (kúpele.

z obalu vyčnievajú nitkovité čnelky dlhé až 20 cm. V produkčných kukuričných oblastiach sa spomínajú ako liek proti bolestiam mechúra. pri piesku a ťažkostiach s močením (Peyer. Darí sa jej na výživných. Používanie blizien vošlo do histórie od druhej polovice minulého storočia. pije sa každé 3 h za polievkovú lyžicu. Pôvod kukurice dodnes zahaľuje tajomstvo. Ako droga sa odborne nazývajú Stigmata maydis (maidis) alebo Stylus maydis. Odtučnená kukuričná múka je veľmi výživná a ľahko stráviteľná. 1630. podľa sovietskych bádateľov má aj žlčopudné účinky. Rastlina je príležitostným ľudovým prostriedkom používaným pri ťažkostiach s močením (diuretikum). vzhľadom na to. V homeopatii sa používajú čerstvé blizny na prípravu tzv. aj v mohylách okolo Mississippi. široké do 10 cm. takže pečivo má osobitnú príchuť. Dnes sa už predáva múka i krupica z kukurice získaná zomletím až po odstránení olejnatých klíčkov. živicu (asi 2 %). silicu (asi 0.2 %). Zberajú sa v júli—auguste (pri dozrievaní kukurice). Portugalskí moreplavci ju zaviezli ešte v 16. farbivá. Castan (1879) ich dávno poznal ako sedatívum a diuretikum. Prvé zrná kukurice priviezol do Starého Sveta r. Dôležitú farmaceutickú surovinu tvorí olej lisovaný z kukuričných klíč- . Okázalé slávnosti s kultom kukurice pozná Čína rovnako ako americkí Indiáni. kde je rastlina dôležitou krmovinou i chlebovinou. s dlhými pošvami. Kukurica sa od najstarších čias používala aj v liečiteľstve. sacharidy. Za prvotné nálezisko kukurice sa najčastejšie pokladá Peru a Bolívia. Do stredoeurópskych oblastí sa dostala pravdepodobne z Balkánu. do Afriky. Blizny sú známe aj ako prostriedok na falšovanie šafranu. ktoré vyčnievajú na vrcholkoch šúľkov. Jej múka nemá lepkové zlúčeniny. okolo r. Zrná kukurice slúžili ako náhradka za kávu. Vo farmácii sa ešte dnes používajú čnelky (blizny) samičích kvetov. pokrývajú ich žltkasté až žemľovožlté hranato-guľaté zrná. Známe je pestovanie tzv. najmä kŕčovitým. horčiny (okolo 1 %). odporúča sa chorým a rekonvalescentom (je to v podstate Maizena).do Strednej Ameriky. dostatočne vlhkých pôdach južných častí štátu. Zrelé šúľky sú dlhé okolo 30 cm. Blizny obsahujú saponíny (asi 3 %). Rastie iba v kultúre a je odkázaná na sústavné ošetrovanie človekom. takisto neopadáva z rastliny. O jej rozšírenie sa údajne najviac zaslúžili Cigáni. Osevne plochy kuku- rice sa v minulých desaťročiach podstatne zvýšili predovšetkým v ZSSR. 1493 Kolumbus. šúľok ostáva trvale obalený pošvami. ktoré sú príčinou pachuti. stor. amíny. pri močovom piesku. Zachovali sa prastaré ságy a bájky o jej význame pri náboženských obradoch. flavonoidy. Bežné dávky sú 4 —8 g drogy na jednu šálku záparu (denná dávka 40 g). a to vraj už v pobielohorskej dobe. keď jej semená dozrievajú. Palice i obilky sa našli v pohrebiskách i katakombách Peru. takže kukurica nesplanieva. 1937). Stržeň byle obsahuje až 9 % sacharózy. Zrná sa spracúvajú aj v liehovarníctve. ktorá sa používala ako sladidlo. dodávajú špeciálnu príchuť anglosaskej whisky. no rýchlo sušiť v tieni. Doviezli ju k nám z Ameriky. ale aj účinným a neškodným odtučňovacím prostriedkom a antidiabetikum (s dosť problematickým pôsobením). Treba ich opatrne. cukrovej kukurice. chemicky nie celkom prebádaný alkaloid. samičie v šúľkoch vyrastajúcich z pazúch listov strednej časti stebla. Samčie kvety v priamej koncovej metline. urtinktúry alebo tabliet „Teep". Vedecký názov kukurice vznikol z gréckeho zaein = žiť. Niektorí autori kladú jej vlasť na územie starých Navajov a Mayov . triesloviny (11-13 %). olej a alantoín (pozri kostihoj). že poskytuje „denný chlieb" a dru154 hové označenie mays je peruánskeho pôvodu — ich pomenovanie kukurice.KUKURICA SIATA veľmi dlhé. minerálne látky (hlavne draslík). Jej zrno nevypadáva. kde vegetuje od mája do prvého prízemného mrazu. Pražila sa z nich tzv. a preto sa pri výrobe pečiva mieša s pšeničnou alebo s ražnou. Saladinova káva.

Liečivé zložky sú súčasťou čs. listy veľké. Rafináciou oleja sa u nás vyrába Palmol E (Palma. v Čechách vzácne aj prísne chránená k.. praskavých. elipsovité. ktorá má hnedopurpurové kvety na pomerne dlhých stopkách. premieňa ich na hrčovité zdureniny plné čierneho výtrusného prachu.doplnok každej ľudovej zábavy. anglicky: White Hellebore. Ustilago maydis. dodávaný aj na spotrebiteľský trh. znetvoruje klasy.) Arcang. Bratislava). 2 6 15 15 6 0. Na Slovensku rastie iba poddruh kýchavice bielej Lobelovej (novšie označovaný ako k. Eurázijský druh. Ľaliovité — Liliaceae Nemecky: Weisser Germer. lobelianum Bernh. používa sa na prípravu dietetík a iných výživných prostriedkov a prípravkov. Čajoviny č. maďarsky: Fehér zázspa. ktorá je oficinálna v USA. ktoré majú podobný účinok ako námeľ (pozri heslo kyjanička purpurová). Liečebne sa používajú aj podzemky k. uplatňuje sa v galenike (výroba tabliet a piluliek). 160. Obsahuje alkaloidy (ustilagín a amíny). prípravku Protosan — roztok (stomatologikum).ssp.. lobelianum (Bernh. viride Ait. španielsky: Elleboro (Eléboro) blanco. hojný najmä v Karpatoch. ryžových kukuríc (Zea mays var. Rastie na lesných lúkach. Povestný a obávaný cudzopasník — sneť kukuričná. nigrum L. 1 3 15 12 4 1 11. zväčša v chránených oblastiach. maltóza. sa ľudové pokladajú za účinné antacidum (znižujú nadmernú kyslosť žalúdočnej šťavy). Prevažnú časť oleja (80 %) tvoria nenasýtené mastné kyseliny (acylglyceroly najmä kyseliny linolovej a olejovej). rusky: KÝCHAVICE BÍLÁ lohách. KYCHAVICA BIELA KYCHAVICA BIELA + Veratrum album L. vyrába sa z neho glukóza. určený pre farmaceutický priemysel. lobelianum Bernh. Vedecký názov kýchavice je z latin- Trváca bylina vysoká 50—150 cm. ktorý je toxický. čierna — V. 153. novšie rátaná za samostatný druh: V. s nápadne vyčnievajúcou žilnatinou a objímavými pošvami. molekulovou destiláciou sa z oleja lisuje vitamín E.7 ČsL 4 1 3 15 12 4 1 155 . Lobelova — V.Amylum maydis. francúzsky: Hellebore blane. sirupy. Kvetonosná stonka nesie drobnejšie listy a vrcholovú metlinu drobných zelenkastých kvetov . tvoria nepravú stonku.kov (lacnejší ako olej z pšeničných). tvorí zložku púdrov a zásypov. okolo salašov a na slatinách vo vyšších po- Kvalita drogy sa posudzuje podľa ON 86 7035 a československého liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Zle sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah alkaloidov — najmenej I. Pražené končisté zrná tzv. Široké použitie má aj kukuričný škrob . zelenej — V. everta) zvané pukance . striedavé. technicky sa používa na apretúry a na prípravu špeciálnych škrobov. taliansky: Ellebro bianco. Šťava z mladých plodov kukurice sa zahusťuje na sirup a slúži ako sladidlo do konzerv.).. Podzemok valcovitý. Plody sú tobolky s mnohými semenami. olej má široké potravinárske (predovšetkým surový) a technické upotrebenie.

Hlavné účinné látky sú estery (cevadín.09-0. ktorá má podľa ČsL 3 obsahovať 0. Opeľovanie kvetov kýchavice obstarávajú hlavne niektoré muchy. nelepiaci sa na prsty. či liečivý druh často spomínaný v antickej literatúre predstavuje k. obsahujú 1. veratridín. Sú účinným liekom iba v rukách lekára. francúzsky: Ergot de seigle. Zber sa robí v júni -júli. Obsah alkaloidov v skleróciách je podmienený geneticky a závisí od ekologických faktorov rovnako ako alkaloidové spektrum. Droga nepáchne. farbou. matka Nemecky: Mutterkorn. oficinálny vo väčšine svetových liekopisov (aj v ČsL 4). kyjak a caput = hlava. ľahko sa uvoľňujúci z klasov. pochádza iba z raže. potvrdí sa pravdivosť povedaného.) Tul. angeliková.3 : 1. Menej kvalitný tovar sa spracúva priemyselne. Škodca napáda divorastúce trávy. Preto by sa mal zberať 1—2 týždne pred žatvou (vtedy obsahuje najvyššie percento účinných látok).Secale cornutum.). Neskôr vypadáva z klasu a v pôde prezimuje. námeľ. Alkaloidy sú buď voľné. ktoré lížu medovinu vylučujúcu sa na spodných zhrubnutých častiach okvetných lístkov. octová. Niekedy sa používajú výťažky ako zložka mazadiel pri neuralgii a reumatizme.11 % alkaloidov. Jestvuje veľa biologických rás týchto húb (námeľov). nerozdrobenú. resp. melanchólii.0 — 1. pri stavoch ochrnutia. Perkoláciou sa z drogy pripravuje tinktúra (Tinctura veratri). a tak sa dostával ako nebezpečná prímes do múky a vyvolával najmä v stredoveku ťažké a dlho prebiehajúce otravy. španielsky: Cornezuelo de centeno.1 . zväčša však len okolo 0. mimoriadne nebezpečné (1—2 g drogy alebo 10—30 mg alkaloidov môže usmrtiť človeka). má trvale horkú a ostrú chuť. Veratrové alkaloidy znižujú krvný tlak a spomaľujú srdcovú činnosť. hlavne však rozdielnosťou v skladbe obsahových látok — alkaloidov. V homeopatii sa používa i čerstvý podzemok. germerín a i. ovce a teľce. rožtekovitý útvar dlhý 2—3 cm — námeľ. Predmetom farmaceutického zberu sú podzemné časti: podzemok i s koreňmi. kŕčoch. že je to iba znetvorené zrno. V esterových alkaloidoch sa viažu viaceré kyseliny (napr. novšie sa začína pestovať aj umele na špeciálnych živných pôdach. Kyjaničkovité . Pomer zosušenia je asi 3. triterpény a flavonoidy. Droga z voľne vytváraného skleróciá obsahuje do 1 %. zvonka najmä na svrbivé pluzgierovité vyrážky.5 1 7 5 0. claviceps = kyjakovitý. Pomenovanie sa môže vzťahovať aj na čemericu (dnes Helleborus L. ražná hubka. prášok veľmi dráždi sliznice a núti na kýchanie. maďarsky: Anyarosz. podľa stavby huby. najmä raži. pretože znecitlivujú nervové zakončenia. glykozidových i volných alkaloidov spočíva na steroidnom jadre (chemicky podobnú štruktúru majú náprstníkové čiže srdcové glykozidy). Na jar na ňom vyrastú stopkaté fialovočervené paličky a v nich sa vyvíjajú výtrusy. Možno ju skladovať maximálne jeden rok. rubijervín). Skleróciá sú vý- značné formou. podobne ako alkaloid akonitín obsiahnutý v prilbici. Domácke vnútorné užívanie drogy a izolátov z nej (ako emetikum. Námeľ treba zberať dokonale zrelý. astme i čiernom kašli a úplavicových hnačkách. D 4). pokladané za morové nákazy. Pomer zosušenia je asi 1. Kýchavice — najmä biela a zelená — sú predmetom rozsiahleho prieskumu. aplikovaná pri kolapse (náhle zlyhanie krvného obehu).).5 : 1. 1929 v Írsku. Vývojový cyklus huby opísal r. antipyretikum. vyvíja fialový. dáva však prednosť obilninám. alebo esterovo či glykozidicky viazané. Výskyt námeľa je zriedkavý a nestačí kryť spotrebu. bielu — Helleborus leukos. z ktorých každá napáda inú rastlinu.Clavicipitaceae Ľudovo: čierne (svätojánske) žito. Pre nepresný botanický opis nemožno potvrdiť. Robí sa to strojové pomocou špeciálnej očkovacej látky. purgans a diaforetikum) sa pre vysokú toxicitu už dávno zanechalo. Ak sa použije umelé teplo. ktoré prenášajú muchy na ďalšie semenníky (letná nákaza). lebo vraj ak sa kýchne. nesmie teplota presahovať 50 °C. Znovu zdôrazňujeme: droga a jej prípravky sú toxické. ktoré infikujú niektoré semenníky hostiteľa (jarná nákaza). najmä podzemné orgány. rusky: PALIČKOVICE NACHOVÁ Namiesto zrna sa v klase raži. Materiál sa zbavuje hliny i nadzemných častí. taliansky: Segala cornuta. Huba po tomto štádiu svojho života opäť vytvára iný druh výtrusov — konídie. Droga obsahuje aj organické kyseliny. hlavne kozy. preto sa droga produkuje umele infikovaním raže na osobitných poliach. 1853 Tulasne. Vykopávajú sa v jeseni (september—október). Všetky časti rastliny.5 % prudko jedovatých alkaloidov steroidného typu (cholestanového alebo C-nor-D-homocholestanového radu). Základ ich esterových. Obilie sa prv nečistilo a o námeli sa myslelo. anglicky: Ergot. Otravy postihujú i dobytok. Výberom možno dopestovať skleróciá s vyšším obsahom a druhovo špecifikovaným. Oficinálna droga . Po krátkom omytí a prípadnom pozdĺžnom prerezaní sa opatrne a rýchlo suší. Vedecké pomenovanie huby je z latinského clava = palica. Epidémie zapríčinené námeľom sú známe aj v novších dobách — dokonca r. V homeopatii sa z usušených podzemkov pripravuje esencia (dil. benzoová).ského verare = hovoriť pravdu.2 % alkaloidov. Alkaloidy — predovšetkým jervín a jeho deriváty — vyvolávajú abnormality plodov. alkamíny (jervín. Doposiaľ po- ČsL 2 má na námeľovu drogu tieto požiadavky (zhodné s ČSN 86 7310): Znak Zlomky sklerócií Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Skleróciá napadnuté hmyzom Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah alkaloidov — najmenej Najviac v % 7 1. resp. Po presušení teplotou do 35 °C treba drogu prísne chrániť pred vlhkom v dobre uzatvorených obaloch a pred svetlom. KYJANIČKA PURPUROVÁ + Claviceps purpurea (FR.5 0. zriedka pšenice alebo jačmeňa. glukoalkaloidy (pseudojervín). Vývojový cyklus sa končí zároveň s obilím. a to iba vcelku. Droga a jej prípravky sa vnútorne uplatňujú vo veterinárstve ako žalú156 dočné prostriedky a zvonka ako šnupacie prášky i proti hmyzu. veľkosťou. maslová a veratrová.

Ostatné obsahové látky námeľa tvoria amíny (histamín. L. hydroxyalanín. leucín. vo vlhkú. Ergometrín vyvoláva na maternici rytmické sťahy. v mliečniciach má oranžový latex. krvavý starček. zámeny neprichádzajú do úvahy. Bellaspon dražé. olej (asi 30 % ) . ktoré majú špeciálne účinky. kvety žlté.používa v gynekológii ako pomocný prostriedok pri pôrode. anglicky: Greater Celandine. Skúmala sa i pri hľadaní protirakovinových liečiv (napr. väčší je u nás jediným druhom rodu. metylkarbaminolamid kyseliny lyzergovej) a peptidové alkaloidy skupiny ergometrínovej. hlohový mlieč. ergobazín. celodej. taliansky: Celidonia. francúzsky: Chelidoine. napr. celistoň. Pred návodom na zber upozorňujeme: oranžové mlieko (šťava lastovičníka) sa dosť nekriticky síce preceňuje v dráždivosti a toxicite. dravnícovina. Osobitne zaujímavé vlastnosti ho z času na čas vracajú do terapie. valín. centrálne na predĺženú miechu (znižujú krvný tlak aj frekvenciu srdcového tepu) a na medzimozog (vzniká mydriáza — rozšírenie zreničiek. Rastie hlavne v rôznych spoločenstvách burín blízko ľudských obydlí. Druh patrí k dusíkomilným a vlhkomilným bylinám.) sú sčasti založené na báze benzofenantridínu. ale pre silný sympatolytický a centrálne sedatívny účinok väčšmi pri migréne a v neurológii. iba jej izolované alkaloidy.sťahujú maternicu). Alkaloidy sa chemicky ľahko menia. ktoré obsahujú námeľové alkaloidy. opačné ako adrenalín). klimakterických ťažkostiach a poruchách neurovegetatívneho systému. celadona. alkaloidy lastovičníka (chelidonín a i. Anavenol dražé a kvapky. dajú sa však na ne syntézou previesť. Šťava v stredoveku slúžila na výrobu kameňa mudrcov. Lastovičník je velmi stará liečivá rastlina. Makovíté — Papaveraceae Ľudovo: bolák. hypoglykémia — zníženie množstva cukru v krvi). krkavičník. ergotamínovej a ergotoxínovej a sú v nich viazané aminokyseliny prolín. Vedecké i národné pomenovania rastliny sú odvodené z gréckeho chelidón = lastovička. častejšie však na zvládnutie krvácaní (hlavne po pôrode). Alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej sa zvyčajne delia na dve skupiny: jednoduché amidy (napr. Ergotamín sa uplatňuje aj pri popôrodných krvácaniach. hydroxyvalín a kyselina hydroxyamínomaslová. Robinson 1896 a Stickl 1929). betaín). takže majú určité cytostatické pôsobenie (zastavujú rast nádorových buniek — predpoklad aplikácie na bradavice). neurohumorálne (na nervový a miechový systém. Stonka rozkonárená. tolita Nemecky: Grosses Schóllkraut. ktoré sa zvyčajne delia na dve kategórie: alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej a klavínové alkaloidy. odporúčaná najmä pri žltačke a očných chorobách. vytvárajú farmakologicky neúčinné stereoizoméry — deriváty kyseliny izolyzergovej. ergín. hadí mlieč. klavínové alkaloidy nie sú terapeuticky dôležité. napr. fenylalanín. lišajník. periférne (vazokonstriktívne — sťahujú cievy a uterokontrakčné . nebeský dar. tyramín. krkavec. i teraz sa stáva predmetom výskumu. španielsky: Celidonia. pričom sa často kombinuje s výťažkami z ľuľkovca alebo s barbiturátmi. cholín. bradavičník. cendelín. tiež pri Basedowovej chorobe. preto sa . všetky podliehajú lekárskemu predpisu. Veľký terapeutický význam z alkaloidov má najmä ergobazín (označovaný aj ako ergometrín alebo ergovín) a ergotamín. niekedy sa odvodzujú od latinského coeli donum = dar nebies. farmaceutický priemysel vyrába asi 20 druhov prípravkov. maďarsky: Vérehulló fecskefú.usporiadané do okolíkov. napr. VLAŠTOVIČNÍK VĚTŠÍ + Chelidonium majus L. xantónové farbivá a steríny. Droga sa v terapii nepoužíva. Crystepin dražé a iné. rusky: Trváca bylina vysoká 30—80 cm. lenže sú priveľmi toxické. listy nepárnoperovito zložené. Plody sú tobolky. šelvoro. Čs. ako celá rástli157 LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ KYJANIČKA PURPUROVÁ známe asi 30 alkaloidov námeľa. krvavník.

anglicky: Common Lavender.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Lavendel. Mliečna šťava obsahuje kolísavé množstvá celého radu alkaloidov. novšie sa úspešne aplikoval pri glaukóme do očí. ako extrakt alebo tinktúra.8 %).3-1 % (platné nemecké liekopisy žiadajú 0. D 3 — 0) má v podstate podobnú indikačnú oblasť ako alopatia. vo vňati 0. 180. príbuzných opiovým. po vytiahnutí rastliny zo zeme odstránime zvädnuté a zožltnuté časti. možno ho viac ráz pri tom obracať. droga sa však užíva v kombináciách.5-1. bez hrubších častí a zožltnutých listov. rusky: LEVANDULE LÉKAŘSKÁ Trsovitý poloker s priamymi konármi.: 164. protoberberínovému (berberín) a protopínovému (protopín. resp. sušením rastlina veľa stráca na účinnosti i toxicite. Droga sa po dosušení musí dobre zabaliť. španielsky: Lavandula. ľahko vlhne a do nákupne sa nesmie odosielať nedosušená. čo sa niekedy žiada. Jej celkové pôsobenie je spazmolytické. Ak sme zberali vňať i s koreňom. chelerytrín. tiež spazmolyticky. Všetky alkaloidy majú baktericídne vlastnosti. 169. chelerytrín — je jedovatý. až narkotický pach a ostrú horkú chuť. lebo splesnie. apríl až júl). Čajoviny č. Chelidonín pôsobí podobne ako morfín — centrálne sedatívne a analgeticky. Dávky drogy sú 0. na doliečenie posthepatitických stavov. farmaceutický priemysel používa výťažok ako zložku pasty Alysal — aplikuje sa na chronické ekzémy a drogu v granulkách Boldogran — choleretikum a cholekinetikum.4-0. ale je individuálne dráždivá a môže vyvolať ťažkosti. Materiál sušíme v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach (teplotou do 35 °C).0 g na šálku záparu. Čs. sangvinarín). 8 4 2 13 18 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Lavandula angustifolia Miller Hluchavkovité . koreň dokonale očistíme a sušíme v celosti. Homeopatická esencia (dil. droga obsahuje aj silicu a flavonoidy. na začiatku kvitnutia (máj . maďarsky: Levendula. radšej ho preto robme v rukaviciach a nenechajme zberať rastlinu deťom.príp. Homeopatia vyžaduje čerstvý koreň zberaný pred kvitnutím rastliny. Zberá sa mimoriadne dôležitá mladá vňať — Herba chelidonii. berberín okrem dráždivého pôsobenia na hladké svalstvo má aj cholekinetické vlastnosti (podporuje tvorbu žlče). Pomer zoschnutia je asi 5—6:1. nerozrezávame. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Kvalita drogy Herba chelidonii sa posudzuje podľa ČSN 86 6821. mierne sedatívne. Čerstvá droga má po rozdrvení odporný. Doposiaľ sa izolovalo viac ako 20 alkaloidov. Listy podvihnú- 158 . a to celá. ktoré z chemického hľadiska patria k typu benzofenantridínovému (chelidonín. má tlmivé účinky (v nadzemnej časti je ho však málo). 4 2 1 13 15 II. vysoký až 50 cm.LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ na. v koreni je ich aj do 2 %. aβ-allokryptopin). Skladujeme ju v dobre uzatvorených obaloch (najlepšie z umelých hmôt). francúzsky: Lavande. sangvinarín má podobné vlastnosti ako strychnin (pozri Semen strychni — cudzokrajné drogy). cholagogické (pri cholecystopatiách). taliansky: Lavanda.

Kvet obsahuje 1—3 % silice. až bez esterov (s linalolom a cineolom ako hlavnými zložkami) a lavandínové silice pochádzajú z hybridov (napr. Kvet i vňať levandule sa uplatňuje predovšetkým ako nervínum. Rastliny možno zberať aj viacej razy do roka. latifolia x L. borneolu. teplota nesmie prekročiť 30-35 °C (silica). kvetná i vňaťová časť má osobitne charakteristický výzor. vňať s kvetom — Herba lavandulae a kvet — Flos lavandulae. častejšie sa užíva v zmesi s inými drogami. Silica (Oleum lavandulae) je zlož159 . resp. angustifolia. Po usušení sa jednotlivé kvety i s kalichom obtŕhajú. sa vňať suší v prievane vo zväzočkoch. externe: 6 polievkových lyžíc na liter záparu na kúpele.5 12 13 0. priaznivo pôsobí pri neurasténii.5 0.2 II. zoskupené v chudobných papraslenoch. škodí jej vlhko i svetlo. ktoré na vrchole stonky tvoria klas. Bylinné vrcholce sa odrezavajú alebo žnú krátko pred kvitnutím. Predmetom zberu na farmaceutické a kozmetické účely býva vňať. čiarkovité. Vhodná teplota na sušenie je asi 20—30 °C. Plody sú lesklé tvrdky. linalol (10—15 %). Hlavnými dodávateľmi drogy na farmaceutický trh sú Španielsko. V zmesiach je levanduľa obľúbená najmä s medovkou. latifolia Med. Vňať: 2 kávové lyžičky na šálku záparu. potom málo nerolu. resp. oddávna sa pestuje v záhradkách. Francúzsko a Maďarsko. strata na hmotnosti býva asi 75-80 %. Spik-olej. Ak sa žiadajú iba kvety. máspazmoľytické účinky pri kŕčoch. pije sa 2 x denne. — tzv. sivomodré až fialové. Zámeny a falšovania drog prakticky neprichádzajú do úvahy — materská rastlina sa výhradne pestuje.).5 14 8 1 II. pije sa 2 x denne. 10 2 3 14 10 0. 5 1 1. linaol a terpénové alkoholy ako L. Drobné kvety takmer sediace. podporuje trávenie a zvyšuje tvorbu žlče. pretože kvety sa rozvíjajú postupne. Skladá sa asi z 30 doposiaľ známych zložiek. hlavnou zložkou je linalylacetát (30-50 % ) .5 12 12 0.Na kvetnú drogu — Flos lavandulae sa vzťahuje ČSN 86 6228: Akosť — najviac v % Znak Neúplné rozvinuté kvety a iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. srdcových ťažkostiach. hystérii. 10 10 1 1 té. sedatívum. mierni bolesti a koliky. príp. L. je chudobná. 30-32 % ) . geraniolu a iných terpénov. 5 5 0.7 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Obsah silice — najmenej Vňaťová droga — Herba lavandulae sa hodnotí podľa ON 6831. angustifolia) obsahujú hlavne linalylacetát (20-24 %. oficinálnu vo väčšine svetových liekopisoch. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená droga ako materská rastlina Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. odrezavajú sa kosákom iba koncové klasy papraslenov a dávajú sa sušiť v tenkých vrstvách. Ak sa suší umelým teplom. cholagogum a externé derivans. Levanduľa ako väčšina hluchavkovitých rastlín je medonosná a možno ju úspešne pestovať ako okrasnú. nespavosti (podobne ako medovka — Melissa officinalis L. obsahuje minimálne 35 % esterov. Pomenovanie levandule je odvodené od latinského lavare = umývať (oddávna tvorila prísadu do kúpeľov). Externe sa používajú 3 lyžice drogy na liter záparu na kúpele. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé kvety. Kvetnú drogu treba veľmi starostlivo skladovať . s obľubou sa užíva pri migréne. Zvyčajné dávky kvetnej drogy sú 1 kávová lyžička na šálku záparu. na samom začiatku kvitnutia (júl-august). Importovaná rastlina.v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). rozmarínom. Liekopisne neprípustná silica z príbuzného druhu L. na rube srstnaté. V droge je veľa trieslovín (asi 12 %). prvosienkou. valeriánou a pod.

1 1 0.. Lieska má osobitný význam ako drevina na vysádzanie opustených a zanedbaných miest. Veľmi hojný druh listnatých lesov a krovín. 1. Plody sú oriešky v čiaške. atropurpurea.hojne vraj rástla v okolí mesta Avelly či Abelly v Kampánii. košov i dreveného uhlia. čomu by listy prekážali. nie sú zatiaľ známe z kultúr. Lieskovité — Corylaceae Nemecky: Gemeine Haselnuss. Poskytuje mnoho skorej a bohatej paše s množstvom sírovožltého peľu. niektoré však rastú iba na Kaukaze. Je jednodomý. Pre včely je lieska veľmi užitočná. že sa bude pestovať ako partner na kríženie. Veľmi premenlivý druh. Obľubuje mierne vlhké stanovištia a vápencové pôdy. samčie kvety tvoria visiace zlatožlté jahňady. najväčšia — C. ischiasu. tiež proti svrabu a veľmi často slúži na aromatizáciu farmaceutických i kozmetických prípravkov.5 7 11. Vedecké označenie rodu Corylus je z latinčiny. zvaná aj lombardská. Východoázijský druh (C. Čajoviny č. rezbári a výrobcovia palíc. colurna L. ktorý včely potrebujú ako bielkovinovú stravu pre rozvoj svojich plodov. 204. pri neuralgiách. 2 2 1 9 13 13 .. 230. krvavá — C. sa u nás pestujú v parkoch. rusky: LÍSKA OBECNÁ LIESKA OBYČAJNÁ Ker alebo menší strom. kým mäkké a pružné. s tmavonachovými listami. Čs. vznikali asi v južnej Európe už v staroveku. Uvá- Na listovú drogu — Folium avellanae sa vzťahuje Č S N 86 6 4 2 3 : Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy ako na rastline Cudzie organické prímesi A n o r g a n i c k é prímesi Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Vlhkosť I. Príbuzná 1. Už vo februári sa na jej konárikoch tvoria dlhé visiace jahňady a červené piestikové kvety. avellana var. obsahuje extrakt a používa sa ako externé antireumatikum. heterophylla) je veľmi odolný voči suchu i mrazom a má dobré vyhliadky. priemyselne vyrábaný prípravok s vňaťou levandule je čajovina Valofyt Neo — nervínum. ale aj na iných susedných drevinách. 200. turecká — C. druhový názov plynie zo starovekého Plíniovho názvu pre liesku — nux avellana . Calmonal liquidum . užitočný vďaka plodom. Corylus avellana L. Lieska sa u nás pestuje aj v niekoľkých zušľachtených sortách — na ozdobu. silica tvorí zložku masti Rheumosin unguentum — derivans (prekrvujúce mazadlo) a aromatickej masti — Unguentum aromaticum Spofa. maďarsky: Kozônséges mogyoró. Ostatné druhy liesok (je ich asi 15). aby vietor mohol sprostredkovať opeľovanie ešte pred vyrastaním listov nielen na lieskach. 12. Kvitne zavčasu. na okraji dvojito pílkovité. 165.roztok. no ide o prekrútený grécky karyon — orech. anglicky: Hazel. Kultúrne formy — často hybridného pôvodu. ako ochranný ker. končisté. 180. má dlhé oriešky a stromovitá 1. ťažké drevo využíva160 LIESKA OBYČAJNÁ jú napr. maxima Mill.kou mazadiel proti reumatizmu. pochádzajú z východnej Ázie a Severnej Ameriky. Na našich stráňach a na okraji lesov je lieska prvým kvitnúcim jarným stromom. listy má široko vajcovité. samičie sú červené a púčikovité. napr. francúzsky: Noisetier.

Koreň ligurčeka sa líši od archangelikového tenším podzemkom. Staroveký predpis na miešanie roztlčených lieskovcov s medom pri kašli sa ľudovo traduje dodnes. menším množstvom korienkov. taliansky: Sedáno di monte. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. nedozreté semeno sa po usušení celkom zvraští. Tschircha Dioskoridovo ligystikon alebo Columellovo či Plíniovo ligusticum je totožné s našou rastlinou. Orvosi levisztikum. Podľa niektorých údajov majú vyššiu energetickú hodnotu ako tučné bravčové mäsa alebo sójové bôby. Koreňová droga ligurčeka skôr pripomína korene bedrovníkov. Podľa vysvetlenia „otca farmakognózie" A. najmä na prípravu chutného a zdravého čaju s miernym močopudným pôsobením. Listy sú dvojito. Pri dovoze sa často namiesto 1. voskovitou konzistenciou a pachom podobným polievkovému koreniu (maggi). maďarsky: Lestyán. pri metrorágii a horúčke — dávkuje sa 1 g na zápar z pohára vody. dávkovanie je voľné . 2—5 % sacharózy. zberajú sa len zdravé a zelené (v máji—auguste). Ojedinele sa v jarných mesiacoch zberá aj kôra — Cortex coryli avellanae. zato má listový. Nevedno.podľa chuti. Podstatnú zložku účinných látok listov tvorí silica (0. Droga — list.treba ju preskúmať mikroskopicky. ktoré možno zberať po úplnom dozretí semena. Oriešky sa používajú predovšetkým v potravinárstve. pri kŕčových žilách. má hrubý hlavovitý podzemok s dlhými koreňmi. Rastlina pochádza z južnej Európy.až trojito strihané. ako venotonikum a adstringens.Umbelliferae) Ľudovo: ľúbočok Nemecky: Garten-Liebstóckel. Columella ho uviedol r. nemá pach. usporiadané v okolíkoch okolíkov. Okrem praktického potravinárskeho využitia majú medicínsky a technický význam aj plody — lieskové oriešky — Nux coryli. ale možno ho použiť ako náhradku do čajovinových zmesí alebo do prípravkov proti rozličným krvácaniam. okolo 20 % bielkovín a pre svoju jemnú chuť sú vyhľadávanejšie ako väčšie vlašské orechy. Plody sú vajcovité krídlaté dvojnažky. príp. Po usušení prirodzeným teplom na vzdušnom mieste poskytujú drogu Folium avellanae (coryli avellanae). keď oriešky vypadávajú z listencovitého obalu. Zelené alebo svetlohnedé oriešky nehodno trhať. používa sa v potravinárstve. technicky.Apiaceae (Okolíkaté . pretože rastlina sa hojne vyskytovala v Ligurskom pohorí. Oriešky sa po vylúpaní z obalu sušia rozostreté na vzdušnom mieste. Vedecké označenie ligurčeka pochádza z latinského ligusticum = ligurský. pri hemoroidoch. Miestami sa pestuje v domácich záhradkách a dočasne splanieva. flavonoidy. že peľ má až 30 % bielkovín. Dioskorides opísal plody a korene a spomenul prekrvujúce. Možno nimi nahradiť mandle. List liesky býva neprípustnou zámenou za severoamerický hamamelový list — Folium hamamelidis. 1. stomachické. hnisavých ranách a podobné terapeutické uplatnenie má aj kôra — náhradka za Cortex hamamelidis: na skrátenie času krvácania. obsahovými látkami podobná. Oriešky majú až 60 % oleja. vo svojom diele De re rustica.dza sa. Kôra sa užíva aj proti hnačkám. periférnych obehových poruchách. teplota nesmie prekročiť 40 °C. flobafény a živicovité kyseliny.05 % ) . anglicky: Lovage. sacharidy a kôra obsahuje okrem silice aj triesloviny. lekárskeho dodáva archangelika lekárska. kŕčových žilách. diuretické i emenagogické účinky a uplatnenie 161 . či bola známa v antike. Inak list možno použiť aj ako prísadu do mnohých čajovinových zmesí. Sekaná droga sa zvyčajne diferencuje ťažšie . Možno ich sušiť aj umelým teplom. Z farmaceutického a medicínskeho hľadiska sú dôležité lieskové listy. rusky: LIBEČEK LÉKAŘSKÝ LIGURČEK LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká až 200 cm. kvety bledožlté. čo vylučuje zámenu. francúzsky: Liveche officinale. kozmetike. 35 — 65 n. španielsky: Levistico. Olej jadier je jedlý. Lieska nemá kvetný nektár. má mierne zvieravú chuť. U nás však koreňová droga pochádza iba z rastlín pestovaných. LIGURČEK LEKÁRSKY Levisticum officinale Koch Zelerovité . citrónovo žltým drevom.

Flos tiliae. Droga je podľa literatury hlavne diuretikom a karminatívom. maďarsky: Kislevelú hárs (hársfa). potom kumarínov (hlavne bergaptén a umbeliferón). predovšetkým v noci. Strom starý 50—100 rokov (lipy sa dožívajú aj 600 rokov) dá okolo 10 kg medu. Osobitné rozšírenie našiel vďaka Kapituláru Karola Veľkého. nadmernom potení. pochádza vraj z gréckeho ptilon = krídlo.3 proti pohryznutiu divou zverou. často aj v listnatých lesoch. Nazberaný materiál sa suší v tieni a v prievane.—3. L. ktorá sa pestuje v parkoch a konáriky i mladé listy má striebristo ochlpené. ani v stredoveku. Pre zber sú prípustné aj krížence a T. keď rozkvitla asi polovica kvetov súkvetia. 131. Predmetom zberu býva aj list (júl-august) alebo plody (august—september). (ČsL 4) Ináč sfarbené časti koreňov ako na materskej rastline Nadzemné časti materskej rastliny Anorganické prímesi (organické) Vlhkosť Popol (nerozpustný v HC1) Obsah silice — najmenej 5(8) 3 1 (1) 14(12) 8(3) 0. malolistej a spolu figurujú ako 1. Súkvetie zvyčajne pozostáva z 3 kvetov žltej farby s kožovitým listeňom. kaukazskej. ktorá spolu s vňaťou sa používa viacej ako korenina v priemysle i v kuchyni. p. Podobné použitie má aj silica — Oleum levistici. Vergília a iných starovekých autorov.ftalidov (až 70 % ) . odtučňovacích. n-butylidenftalid = ligustikový laktón. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva predovšetkým koreň . Silica však dráždi obličky. Kôra slúžila proti malomocenstvu. resp. malolistá má listy takmer lysé (len na spodnej strane pri žilkách sú zväzočky chlpov sfarbených do hrdzavá). nachádzame ho napr. Prímes plodov a hrdzavých kvetov zber znehodnocuje. Zväzočky chlpov pri žilnatine sú skoro biele. maďarsky: Nagylevelú hárs (hársfa). Vo veterinárstve sa ľudovo používa na urýchlenie pôrodu. Plody sú päťhranné tvrdé nažky. rusky: L. Ordinuje sa pri opuchoch (edémoch). Znášku podmieňuje najmä teplo a vlhko. pri reumatizme a zahlienení dýchacích ciest. Kvety by mali zberať iba dospelí. listy na opuchy v ústach. najmä 1. španielsky: Tilio común.5-2. Predmetom zberu sú celé súkvetia i s podporným listeňom. L. taliansky: Tiglío. Vo Švajčiarsku sa dodnes pijú teplé a sladené mlieka cez dutú stonku ligurčeka ako prostriedok proti bolestiam v hrdle. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. 232. Nemecky: Sommer-Linde. na čo treba dávať pozor (najskôr sa to zbadá na zmene farby kožovitého listeňa). u nás neprávom zanedbaná. euchlora Koch — 1. Pri zbere treba stromy šetriť. Kvety sa liečebne nepoužívali ani v staroveku. vňať. pri ochorení pečene a sleziny. 10 6 2 14 10 0. bez prímesí. veľkolistá sa niekedy pokladá za kultúrnu formu 1. u nás sa zavádza do ČsL 4.Na koreňovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 7025 a ČsL 4. Zberajú sa na začiatku kvitnutia (jún—júl). malolistej a 1. tomentosa Moench). Listy má srdcovité. Drogu .5 II. Súkvetie má 5 —10 kvetov. a-terpineolu a cineolu. všeobecnej slabosti. Takisto sa vysádza do parkov i alejí. ale ľahko sa zaparí. vyčerpanosti a pod. sú viac-menej iba ľudové.Radix levistici. preto treba pri užívaní postupovať opatrne. a 17. Častejšie tvorí zložku diuretických čajovín. Výhodnejšie sú drogové kombinácie. Lipy kvitnú asi 12 — 14 dní (jún —júl). Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. LIPA VEĽKOLISTÁ Tilia platyphyllos Scop. Obe známe liečiteľky stredoveku — abatiša Hildegarda i Trotula ho ordinovali proti kŕčovým ochoreniam a ako emenagogum — prostriedok upravujúci menštruačný cyklus. resp. Ako koreninu možno použiť aj plody (pre octové pokrmy so zeleninou a s hubami). Droga má veľmi charakteristický korenistý pach a ostro horkú chuť. 162 n-butylftalid a i. Drogu treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelej hmoty). Vykopáva sa spolu s podzemkom v 2. Pre množstvo kvetov a veľkú medovaciu schopnosť sú včelársky veľmi cenné. Rastie predovšetkým na plytkých kamenistých pôdach. p. emenagogum. roku (október). u Collumelu. vhodná predovšetkým do diétnych jedál. Plínia. nie však iné druhy. s obsahom laktónových zlúčenín kyseliny ftalovej . Ján Kollár ospieval lipu ako symbol Slovanov. i anglosaská lekárska literatúra. no pôsobí slabšie ako koreň ihlice tŕnitej. Ostatné upotrebenia — stomachikum. Účinnú obsahovú látku predstavuje silica (0. anglicky: Common Lime. na líci tmavozelenými a lesklými. preto sa silnejšie korene pozdĺžne rozrezávajú (nie na priečne plátky) a suší sa najlepšie v prievane (výška na lieske asi 6 cm). Homeopatia používa čerstvý podzemok i s koreňmi. pri teplote 20-30 °C (maximálne do 45 °C). na okraji pílkovité. ktoré majú tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I. zvaný aj Radix ligustici seu Laserpitii germanici. striebristá (T. európska — T. 105. asi kríženec 1. Tieto účinky sa experimentálne dokázali aj jeho silici.. čo možno sledovať spätne až do 16. stor. francúzsky: Tilleul á grandes feuilles. Z ďalších obsahových látok hodno uviesť organické kyseliny a sacharidy. Druh rastie v prírode a dáva prednosť hlbším a vlhším pôdam. na nohách a šťava proti vypadávaniu vlasov. 60. Nedrobí sa. Pomenovanie lipy — tilia. Lipovité — Tiliaceae Nemecky: Winter-Línde. Materiál ťažko schne. Plody sú guľaté kožovité nažky. stor.7 % ) . menej kalorických. Vysádza sa aj do alejí a parkov. Čajoviny č. Kôra a drevo sa používali na upevňovanie zlomenín. Pri sušení korene strácajú asi 70 % hmotnosti (pomer zosušenia je asi 3 : 1) a list 80 % (zosušenie asi 5 : 1). zelenkastá s listami na rube bledými. lebo hrozí nebezpečenstvo úrazov. pije sa 2—3x denne — denná dávka je horúci zápar z 1-3 lyžíc drogy na 2 poháre vody. Koreňová droga býva oficinálna v liekopisoch. 104. pre kožovité listene súkvetí. veľkolistá je mohutný strom. . rusky: LÍPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ LÍPA MALOLISTÁ Tilia cordata Mill. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) porovnával jeho karminatívny a diuretický účinok s archangelikou. Často ho uvádzali herbáre v 16. ligustilid. Ligurček bol veľmi obľúbený v stredoveku. na spodnej strane pritlačené chlpaté až skoro lysé. europaea L.

1926 experimentálne dokázal špecifické látky vyvolávajúce potenie. 97. O obsahu špeciálnych potopudných glykozidov sa vedú dlhé spory. Používa sa aj ako korigens v mnohých čajovinách. ľudové pri žlčníkových a pečeňových ochoreniach). i. kašeľ. bronchitídy. flavonoidy (hesperidín. lyko na viazanie zeleniny či kvetov a uhlie (Carbo tiliae) má široké liečebné upotrebenie (proti nadúvaniu.LIPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ Inflorescentia tiliarum skladujeme chránenú pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených obaloch najdlhšie jeden rok. hromadne vyrábaných čajovín Species laxantes Planta — preháňavá čajovina. 1969). Komentár k DAB 7. ako je chrípka. 15 8 1 11 8 1 II.5 g drogy. užíva sa pri kataroch dýchacích ciest a horúčkovitých ochoreniach. 193.1 % s farnezolom). 163 . Pach drogy je charakteristický. 128. 25 16 2 11 10 2 III. 35 24 3 11 12 3 ČsL 4 15 8 1 11 8 1 ČSN 86 6210 uvádza pre lipový kvet tieto rozmery: priemer kvetov asi 1 cm. Reduktan — čajovina na odtučnenie a plní sa do záparových vrecák. Kedysi bolo zložkou pušného prachu a zasypali sa ním rany a kožné vyrážky. Odvar tvorí kozmetikum (vhodné najmä pre ľudí zamestnaných v prašnom prostredí — čistí pokožku a tvári dodáva jemný zlatistý nádych).93. Čaj sa pije aj pri neurasténii a chloróze.95. taktiež na kloktanie a do kúpeľov a ústnych vôd.04-0. 5. Farba listeňov drogy je žltozelená. Jednotlivá perorálna dávka na zápar podľa ČsL 3 je 1. Mäkké drevo líp je výborné na stolárske a rezbárske práce.84. Čaj nesmie mať nepríjemný pach ani chuť (prímes kvetov iných líp). pri chorobách z nachladenia.92. 150. Na kvetnú drogu — Flos tiliae — sa vzťahuje ON 86 62 K) a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč. Moderné liekopisné komentáre sa o nich vyslovujú ako o nedokázateľných a diaforetický efekt sa pripisuje skôr horúcej vode (napr. tvorí zložku čajovín používaných pri reumatizme.).94. metabolických i diuretických a pôsobí aj ako stomachikum a spazmolytikum. bežná dávka je 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 —5 x denne s prísadou medu a citrónovej šťavy. pri hyperacidite. Lipový kvet tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 . slabo aromatický a chuť sladkasto slizovitá. kvercitrín a i. tilirozid). glykozidy (o. kvety sú svetložlté až žltožltohnedé. šírka listeňov asi 1. Čajoviny č. 98. 213. NSR z r. 69. čs. angíny. laxatívnych. 234. Wiechowski r. 192.Species laxantes. Droga obsahuje značné množstvo slizu (číslo napúčania je podľa ČsL 4 najmenej 25 pre 1 g drogy). ako je uvedené v závere normy Iné časti materskej rastliny (listy. plody) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. malé množstvo silice (0. 6. ako detoxikans.5 cm. Droga je predovšetkým diaforetikum. ktoré podľa neho pôsobia nepriamo dráždením príslušných nervov. ďalej triesloviny. 240. dĺžka listeňov asi 6 cm.

farbiarska. Zberá sa celá na začiatku kvitnutia rastliny (v máji. preto sa nesmie pchať do obalov alebo skladovať dlhší čas na vysokých kopách. Lipkavec (marinka) bol liečivou rastlinou už v stredoveku. kúpele. chránený pred svetlom. listy kopijovité. Byľ skoro priama. Celkove rastie v ČSSR asi 35 druhov rodu Galium L. Duft-Labkraut. s tenkými a drsnými listami v 6—8-početných praslenoch. V liečebných dávkach sa neodporúča dlhšie užívať ako 2—3 týždne. Ehrend. em. Veľmi podobný je ešte lipkavec lesný — Galium sylvaticum L. pri sušení sa nedrobí. májového nápoja.LIPKAVEC MARINKOVÝ . glaucum L. má sa kosiť kosákom. 164 Na vňaťovú drogu — Herba asperulae sa vzťahuje ČSN 86 6817: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. — lipkavec syridlový čiže pravý). 1. napr. preto bol premenovaný. že nie je celkom neškodný. kvitne neskôr (júl—september). rastúca najmä v teplejších oblastiach. ktorý známy bylinkár Kneipp odporúčal najmä proti zápche a vodnatieľke. Z obsahových látok lipkavca treba menovať iridoidový glykozid asperulosid. Uvedené čerstvé. spazmolytické. 1539 ho odporúčal do tzv. maďarsky: Szagos muge. a 6 Asperula L. Plod je rozpadavý suchý dvojplodolistový plôdik. Benediktínski mnísi začiatkom stredoveku z neho pripravovali voňavý nápoj a Hieronymus Bock vo svojom Herbári z r. miestami už v apríli alebo až v júni). francúzsky: Aspérule odorante.. že sa pestoval. . ako našu čajovinu Javorina (dietetikum. so 4-6-početnými praslenmi (horné listy má skoro čiarkovité a viac-menej protistojné). ale aj marinka — Asperula. Vzhľadom na protizápalové pôsobenie možno lipkavec používať aj zvonka na obklady. kuklík a prietržník). sčiarkovitými listami v 8 — 10-početných praslenoch. Drobné biele kvety zoskupené vo vrcholíkových vidlicovitých metlinách. podľa potreby obraciame. príp. s oblou byľou. vňať sa zberá pred kvitnutím a pripravená esencia (dil. Čajovina č. Marenovité — Rubiaceae Ľudovo: božcové korenie. flavonoidy. na hnisavé rany. dezinfekčné. vredy a pod. štvorhranná. rusky: Už z toho vidno. kvetom agátu. lebo niekde jej hrozí už vyhubenie. marunka májová.. kde sa dlhšie zdržujú ľudia (má silný pach). Latinské pomenovanie je odvodené od gréckeho gala = mlieko. taliansky: Stellina odorosa. Zber sa robí ručne.D 1) sa indikuje ako v alopatii. Lipkavec má diuretické.. Homeopatia používa lipkavec na liečebné účely čerstvý. keď sa zistilo. ako A. celistvookrajové. Jeho sláva pomaly upadla najmä potom. venotonické a antiflogistické vlastnosti. Rastlina sa nesmie vytrhávať i s koreňom. Vyššie dávky spôsobujú úporné bolestí hlavy.: Asperula odorata L. drúbňava. Herba hepaticae stellatae. závrate. rýchlo. Pekne vonia. Pre rastlinu sa v súčasnosti uplatňuje vedecký názov Galium odoratum. kde často pokrýva celé plochy. ktorý sa zvyčajne skladal ešte aj z iných bylín (veronika. iba aromatizuje čajoviny. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. 10 5 2 12 18 . Častejšie sa vmiešava do čajovín. v tenkých nestlačených vrstvách. a preto kedysi ho sušili a pridávali do tabaku. kumarín. m. že podobnosť s druhmi rodu Galium — lipkavec je veľká. na Slovensku rastie ešte podobný 1. kumarín sa uvoľňuje pri sušení (enzýmove) a má slabé narkotické vlastnosti a je mierne toxický. Pomer zosušenia je asi 6—7:1. D 2 .syn. Rastie najmä v bučinách s kyslejšou pôdou.MARINKA VOŇAVÁ MARINKA VONNÁ LIPKAVEC MARINKOVY . do močopudnej s listom brezy. Trváca holá bylina vysoká do 30 (50) cm. Pri častých zámenách prichodia do úvahy najmä iné druhy rodu lipkavec. Nesmie sa sušiť v byte a na iných miestach. lebo zráža mlieko na tvaroh (najmä G. Ostal len zložkou denného čaju a používal sa v homeopatii. Nápoj vraj otváral zapchatú pečeň a osviežoval srdce.) Scop. dávenie. valdmajster. Je veľmi hľadaná a ako droga sa označuje Herba asperulae alebo Herba matrisylvae. pije sa 2—3 x denne po lyžičkách. spavosť až zastavenie dychu. schultesii Vest hlavne v Karpatoch. Užíva sa 1 kávová lyžička na pohár záparu. 5 2 1 12 14 II. napr. ešte nerozkvitnuté byliny sa namáčali v bielom víne. nevonný. Lipkavec bol vtedy veľmi vychýrený a hľadaný. Sušíme ho na vetraných miestach. sivý — G.MARINKA VOŇAVÁ Galium odoratum (L. Materiál sa ľahko zaparí. Istý čas bol lipkavec taký hľadaný. 207. voňavý svízel Nemecky: Waldmeister. Zo sušených listov sa oddávna varí čaj. tinctoria L. španielsky: Asperilla odorosa. anglicky: Sweet Woodruff. verum L.G. náhradka pravého čaju). žindava. vňaťou prasličky. v 6-9-početných praslenoch. Schultesov . tabaky a niektoré liehoviny. U nás sa tradične zberá vňať. planá morena. horčiny a triesloviny.

3 9—10 165 . silicu (0. napr. tá je pre príjemnú vôňu veľmi obľúbená a tvorí nevyhnutnú zložku niektorých známych kompozícií. Dá sa to robiť prakticky celý rok. na líci sivastozelenkasté. spracovaná a akostná droga má podľa poznatkov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv v Bratislave vyhovovať týmto základným požiadavkám: Znak Cudzie organické nečistoty Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Najviac v % 5—6 0. petroléterom. vanilín a rozličné terpény. L. Mitsouku alebo sa používa na aromatizáciu lepších kozmetických prípravkov. najmä v nižších polohách na listnatých stromoch (dub. Aromatické látky sa získavajú viacerými spôsobmi. Na odosielanie vo väčšom množstve sa droga lisuje. na rozdiel od pľuzgierky islandskej. Zozberaný lišajník treba pred sušením prečistiť a zbaviť cudzích prímesí. ako všetky lišajníky slúži proti kašľu. trnka) i ihličnatých (smrek.07 až 0.VĚTVIČNÍK DUBOVÝ (SLÍVOVÝ) Evernia prunastri (L. Zosychá v pomere asi 1.5 : 1. ale niektoré indikácie oprávňuje prítomnosť antibakteriálne pôsobiacich Správne usušená.5 3-4 0. napr.) alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. ako je Chypre. Voňavkárstvo. Cetraria. fixodors a i. Suší sa v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste prirodzeným teplom. V praxi sa rozlišuje hrubší druh — Evernia prunastri vulgaris a najmenší druh — Evernia prunastri gracilis. Oficiálna medicína sa k tomu stavia skepticky. a to za suchého počasia. Našla sa napr. Spracúva sa čiastočne aj u nás.1 %) a niektoré kyseliny. Drogu najlepšej akosti poskytuje lišajník rastúci na duboch. Druh rastie epifyticky na kôre rozličných stromov vo vlhkom ovzduší. Lišajník obsahuje hlavne vonné látky. predovšetkým pri miestnom použití. Pri skladovaní ich treba dať na suché vzdušné miesto. breza. liehom a pod. Produkt má príjemnú vôňu a je známy pod rozličnými názvami: resinaromes. takisto jeho konzistencia — od tekutej až po pevnú. po usušení má výraznú príjemnú vôňu. jednak tvorí zložku ich kompozície. Ako droga má rozličné pomenovania. Slúži jednak na udržiavanie vonnej zmesi (buketu) jemných voňaviek. abscesov (dutiny v tkanive vytvorené zápalovým rozpadom a vyplnené hnisom) a infikovaných rán. tujón.) Ach. lebo lišajník neobsahuje veľa vody. na rube slaboružovkasté alebo belavé. Z lišajníkových kyselín sú najznámejšie kyselina usnínová a evernová (spolu tvoria hlavnú zložku látky nazývanej evozín) a kyselina evernínová. sú tuhé. Drogu netreba obracať. borovica. Foins Coupés. kataroch žalúdka a čriev a pri parazitárnych ochoreniach. púdrov a pod. vždy plné a hladké. sušenie netrvá dlho. agát. Zber sa robí ručne. mydlárstvo a kozmetika spotrebúvajú aj silicu vydestilovanú z drogy. etylester kyseliny evernínovej = lichenol). farba od čiernej až po zelenú alebo hnedú. najmä extrakciou organickými vylúhovadlami (benzénom. Lichen quercinus. Cladonia a Ramalina. francúzsky: Mousse de chéne. Lišajníky vzbudili pozornosť v lekárskych kruhoch svojimi vysokými antibiotickými vlastnosťami. buk. ktorá rastie vo vyšších polohách na zemi medzi trávou a machom. aby droga nenavlhla (prejaví sa to zmenou farby. slivka. Možno ho odtrhávať v celých strapcoch. no nikdy nie zoškrabávať. Zberá sa celá kríkovito rozkonárená stielka. pleťových vôd. dubový pre obsah aromatických látok používa najmä ako surovina vo voňavkárstve a v kozmetike. Muscus arboreus alebo Lichen prunastri. Kyselina je v lišajníkoch hojne rozšírená. geraniol. s belavými zoskupeniami sorédií na okrajoch. zväčša ho však vyvážame. pričom túto rôznorodosť nespôsobuje iba zmena vylúhovadlá alebo extrakčnej metódy. ale v značnej miere pôvod a kvalita suroviny. aj v zástupcoch rodov Usnea. čaj sa pije pri tuberkulóze. Účinné spektrum kyseliny usnínovej sa blíži penicilínu.2—0. Lichen quercinus viridis. liehový výťažok má príjemnejšiu a lepšiu vôňu i akosť ako výťažok získaný zmesou lieh — benzén. rusky: LIŠAJNÍK DUBOVÝ LIŠAJNÍK DUBOVÝ Lišajník s rozkonárenou kríčkovitou stielkou pripevnenou ku kôre stromov. Vzhľad a zloženie výťažku sú rozličné. dubový má uplatnenie aj v ľudovom liečiteľstve.Odborne: konárnik slivkový LIŠEJNÍK DUBOVÝ . citronelol. jedla). Fúzatkovité — Usneaceae Nemecky: Eichenmoos. ďalej borneol. V súčasnosti sa 1. prípadne nepríjemným pachom). gáfor. hlavnú zložku silice tvorí orcín-monometyléter (resp. krémov. resinoides. ktorý nie je taký jemný ako výťažok získaný petroléterom. Usušené stielky šuchocú. Konáriky stielky sú stužkovité. zväčša sa však uvádzajú mesiace jún—október. extrakciou benzénom sa získa viacej tmavo zafarbeného výťažku. Fougére. a preto sa táto kyselina dáva do zásypov alebo mastí na natieranie furunkulov (hnisavé stafylokokové zápaly).

lobelková vňať.3 %. V droge sa ich doposiaľ identifikovalo asi 20.lišajníkových kyselín. rusky: LOBELKA NADMUTÁ LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Jednoročná bylina vysoká 50—70 cm. oddelene. Medzi príbuzné druhy. 1741 ju kultivoval v Uppsale). čo asi vyvoláva izolobinín. Farmaceutické upotrebenie má vňať — Herba lobeliae. Podstatnú obsahovú zložku drogy tvoria alkaloidy (0. modré.6 % ) . chránenú pred svetlom v dobre zatvorených obaloch. 2 4 0. lobelinium chloratum. žiarivá — L. Po dávke lobelínu a následnom prívode nikotínu vzniká dráždenie na dávenie a pocit ošklivosti. podlhovasto vajcovité. maďarsky: Lobelia. + Lobelia inflata L. Lobelín sa uplatňuje aj ako prostriedok proti kŕčom a expektorans (čierny kašeľ. 166 .3 de a čiernom kašli. Plody sú tobolky. Celá rastlina je riedko chlpatá. podľa požiadavky väčšiny liekopisov minimálne množstvo je 0. drobná — L. Lobelín pôsobí povzbudzujúco na dychové centrum a pre vlastnosti podobné nikotínu môže sa používať na odvykacie kúry fajčiarov. Lobelka získala svoje meno od dvorného botanika anglického kráľa Jakuba L. potom tinktúra — Tinctura lobeliae a izolovaný alkaloid — chlorid lobelínia. anglicky: Indian Tobacco. dolné so stopkou. Pôsobia ako dychové analeptikum. Americkí osadníci mali pre ňu aj ďalšie indikácie. je oficinálna v mnohých svetových liekopisoch (u nás v ČsL 2). byľ hranatá. červenkastá. Čerstvú vňať používa homeopatia. Kvety drobné. Materiál sa suší rýchlo. denná 0. Pôvodne severoamerická rastlina. lobelanidín a ich norderiváty. s červenými kvetmi aj stonkami. dôležité vedľajšie sú izolobinín (s dehydropiperidínovým skeletom). Drogu skladujeme oddelene od ostatných (je toxická). bronchitídy a poď.). patrí 1. francúzsky: Lobélie inflée. antiastmatikum. veľké plantáže sú aj v ZSSR. Výťažok z drogy pôsobí ako broncholytikum a antiastmatikum. bronchití- LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Podľa ČsL 2 najviac v % 4 10 12 5 Lobelková vňať — Herba lobeliae má podľa ČSN 86 6716 tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo alkaloidov — najmenej I.1 g. flámskeho lekára a botanika Mathiasa de ĽObel (1538-1616). Vo vyšších dávkach je emetikom. Európu s ňou oboznámil slávny Linné (r. vtedy je v rastline najvyšší obsah účinných látok. Severoamerickí Indiáni ju Požiadavky podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Stonky s priemerom viac ako 2 mm Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 používali ako dávivý prostriedok a proti astme. lobelanín. Hlavnými producentmi lobelky sú USA a Kanada. listy striedavé. Hlavný alkaloid je lobelín — derivát piperidínu. horné sediace.5 14 12 5 0. u nás pestované v záhradách i črepníkoch. Druhové označenie inflata = nadutá má podľa tvaru bruchatých plodov — toboliek. Droga Herba lobeliae . španielsky: Lobelia. expektorans pri bronchiálnej astme. maximálne pri teplote do 40 °C. a tým posilňuje expektoráciu. Lobelkovité — Lobeliaceae Nemecky: Aufgeblasene Lobelie.3 g (v čajovinových zmesiach sa nepoužíva). fulgens Willd. taliansky: Lobelia (Tabacco indiano). Nadzemné orgány rastliny sa zberajú koncom kvitnutia.3 II. pazušné. Lobelka sa používa aj vo veterinárnej praxi — najmä pre kone. na krátkych stopkách. 5 6 2 14 14 6 0. erinus L.2-0. ktorý dráždením žalúdočnej sliznice vyvoláva zosilnenú sekréciu bronchiálnej sliznice. s bledomodrými kvetmi a parková 1. v Európe sa aklimatizovala. keď dozrievajú (hnednú) prvé plody. Najvyššia jednotlivá dávka drogy je 0. Širšiemu upotrebeniu lišajníkov všeobecne bráni ich pomalý rast a nemožnosť pestovania.

Nie je však isté. vňať pri žalúdočných kŕčoch a pri kameňových ťažkostiach (Madaus 1938). bulbifera L. Von Halier (Medicinálny lexikón z r. vo zväzočkoch na povraze a na tienistých miestach. príp. vňať a kvet. maďarské: pri kameňoch obličiek. Získava sa odrezávaním nad zemou (t. Podľa prof. 1. bez koreňov a pacibuliek). farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku tabliet Antasthman . Aj homeopatia používa na prípravu esencie i rozotieraného prípravku „Teep" iba čerstvú kvitnúcu vňať. riedko trsnatá. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Listy v riedkej prízemnej ružici. glykozid bergenín (zvyčajne prítomný v zástupcoch čeľade lomikameňovitých. málo listnatá. 1755) písal. Účinné obsahové látky drogy nie sú priveľmi známe. z ich pazúch vyrastajú výhonky s rozmnožovacími cibulkami. Zo starších receptov je známy čaj z vňate používaný pri kameňoch v močových cestách: 3 lyžičky usušenej vňate na 2 poháre vody ako zápar — nechať postáť 10 minút. Druhový názov značí zrnitý — granu- latum. spomína sa živica. napr. stor. Wittsteina (1882) boli v 19. piť po dúškoch počas dňa. Neskôr sa zachovalo iba používanie vňate. no v stredoveku ho už rátali k veľmi obľúbeným liečivým rastlinám. Listy byle sú laločnaté. zrnitému je najbližší 1. Čs. Pomer zosušenia je asi 4. 167 . Lomikameň nebol antike známy a staroveké použitie nie je jasné. riedke. Droga: Herba saxifragae (granulatae). oficinálne koreň. súkvetie koncové. čepele okrúhlasté. v Dánsku sa používa pri slezinových a pečeňových ťažkostiach. rusky: - Trváca bylina vysoká až 50 cm. V stredných stupňoch je vzácny. Obsahuje hlavne triesloviny a horčiny.5—5 : 1. rúpové korenie Nemecky: Knollchen-Steinbrech. používaná podobne ako alopatické prípravky. Európske ľudové liečiteľstvo má pre lomikameň veľa zaujímavých indikácií. Obdobie zberu je asi máj až jún. Ľudovo sa traduje jej používanie na rozpúšťanie piesku a kameňov v obličkách a močovom mechúre. či je aj v tomto druhu lomikameňa (Thoms). Podobné použitie má rastlina aj v homeopatii. uší. Plody sú tobolky. Rastie hojne v nižších polohách na svetlých teplých stranách. myším chvostom a pestrecom (silybom) mariánskym. Materiál je náchylný na zaparenie a suší sa zvyčajným spôsobom vo vrstvách hrubých asi 8 — 12 cm. stor. častejšie priama.antiastmatikum a spolu s chloridom lobelínia je zložkou prášku Felsol — tiež antiastmatikum. pre malé hluzky alebo pacibuľky pri koreňoch. j. Dávkujú sa 3 čajové lyžičky na šálku záparu — piť 2-3 razy denne. ktorý má cibuľkaté pupene pri koreni a spodné listy sú obličkovitého tvaru alebo okrúhle a vrúbkované a má žľaznato chlpatú a bohato olistenú stonku (12 i viacej listov. zrnitý iba 5—7). pretože niektoré druhy najradšej rastú na skalách (podľa niektorých vraj preto. Kvety sú biele. vo vyšších celkom chýba. že sa používajú proti kameňovitým ochoreniam). lastovičníkom. Poľské použitie: vňať ako diaforetikum. Vedecké pomenovanie rastliny vychádza z latinského saxum = skala a frangera = lámať. účinkom blízky salicínu — pozri heslo vŕba biela). Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva nadzemná kvitnúca časť rastliny — vňať. Z 200 druhov lomikameňovitých rastlín sa u nás vyskytuje asi 40. že okrem „lámania kameňov" má aj močopudné účinky a uplatňuje sa aj proti zahlieneniu pľúc. zrnitý. D 4-D 3). smerom nahor sa zmenšujú. uvádzala ho abatiša Hildegarda (12. cibuľkatý (S. medziach a neobrábaných pozemkoch.). 2 1 12 8 II. LOMIKÁMEN ZRNATÝ LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Saxifraga granulata L. kde sa kombinovala vňať lomikameňa s mätou piepornou. maďarsky: Bibircses vajfu (kotor). žltačke. L. okraj vrúbkovaný až laločnatý. LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Na vňaťovú drogu — Herba saxifragae sa vzťahuje ČSN 86 6815. Pri žlčníkových kameňoch sa zvyčajne ordinovala čajovina podľa Turka. močových kameňoch. Droga a jej prípravky pre toxicitu podliehajú predpisom lekára. pri nedoslýchavosti. lúkach. naše: šťava zvonka pri bolestiach očí. pasienkoch. Rastie na podobných stanovištiach ako 1. ale aj pri hnačke a zvonka pri vypadávaní vlasov a uhryznutí hadom. čo je však sporné.V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravuje esencia (dil.) a Paracelsus. 5 2 12 12 Droga sa používa ako močopudný prostriedok. Lomikameňovité — Saxifragaceae Ľudovo: lomkameň.

L. rusky: LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH PLSTNATÝ Arctium tomentosum Mill.LOPÚCH VÄČŠÍ Arctium lappa L. Predmetom zberu a nákupu sú dnes iba korene lopúchov . hrubšie sa po dĺžke rozrežú. Podzemné časti sa nesmú zamieňať s koreňmi ľuľkovca. taliansky: Bardana. O používaní rastliny na podporu vzrastu vlasov písal už V. neskôr lysý.. vnútorný rad zákrovných listeňov nemá háčikovitý hrot. L. lebo korene obsahujú škrob. Vykopávajú sa z nekvitnúcich rastlín v jeseni (september—október) alebo na jar (apríl -máj). rusky: Lopuchy sú dvojročné byliny s veľkými stopkatými listami s okrúhlou čepeľou a guľatými úbormi s háčikovitými zákrovnými listeňmi. ktoré sú priečne brázdená a drevo zväčša nemajú lúčovité (jednoduchá chemická skúška: prierez sa roztokom jódu sfarbí na modro. francúzsky: Bardane commune. no až v druhom roku. maďarsky: Kozónséges bojtorán. Cordus (1515 — 1544). L. pre veľkosť listov. pasienkoch a v kroviskách od nížin po horský stupeň. z pomenovania starých keltských spevákov — bardov. Podľa ČSN 86 702 1 má droga tieto základné znaky: Znak Staršie zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. Materiál sa suší na dobre vetranom mieste v tieni. anglicky: Great Burdock. Ľudovo: lapún Nemecky: Grosse Klette. rusky: LOPUCH VĚTŠÍ LOPÚCH VÄČŠÍ LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH MENŠÍ Arctium minus (Hill) Bernh.5 II. ktorí si zahaľovali tvár veľkými listami. dosahuje výšku 1—2 m. ktorý má oveľa väčšie listy a rastie na zamokrených miestach. Rýchlo a dôkladne sa omyjú. najlepšie umelým teplom pri teplote 30—35 °C. maďarsky: Kis bojtorán. 3 1. menší: zákrov má zamladi trochu pavučinatý. Dorastá do výšky asi 80-110 cm. Súvisí s učením o sig168 natúre.5 1 12 9 1. pre plstnaté ochlpenie listov. husto pavučinaté. lopúchy rezervnú látku — fruktózan inulín. — 0. listene zákrovu sú zakončené háčikmi. Rastie na rumoviskách. duté alebo drevnaté sa vyradia.5 12 12 3 . Koreňovú drogu tvoria všetky uvedené druhy lopúchov. väčší: nemá pavučinaté zákrovy a všetky listene zákrovu majú odstávajúce háčiky.5 2. aby ich pri vystúpení nebolo poznať. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Nemecky: Filz-Klette. Rastie na rumoviskách. rúbaniskách. plstnatý: vajcovité úbory sú fialové. Ruderálny druh nížin až podhorského stupňa. dorastá do výšky asi 1 m. maďarsky: Molyhos bojtorán. Nezriedka si ľudia mýlia lopúchy s deväťsilom . príp. na násypoch a v kroviskách od nížin po podhorský stupeň. Nemecky: Kleine Klette.Petasites Mill.Radix bardanae (Radix lappae). ktorý reakciu nedáva). pri cestách. Lopúchy už v staroveku patrili medzi rastliny opradené poverami. španielsky: Bardana. Latinské meno drogy vzniklo z talianskeho barda = konská deka. obľubuje čerstvé navážky.

17. rusky: LUSKÁČ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 20-100 (120) cm. ktorý má mnohé žlté bočné korienky. kvety žltkastobiele až zelenkasté. V terapii sa uplatňuje ako diuretikum. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov všetkých troch druhov esenciu (dil. za studena macerovať 8—10 h). odlišuje sa chemickými skúškami. Jeho stanovišťami sú lesostepi. Liečivosť bylín sa odjakživa vykladala z rozličných hľadísk. byľ priama. v mimopazušných zdanlivých okolíkoch.5 % odvar z koreňov. Na masáže pokožky s cieľom podporiť rast vlasov sa 3—5 x týždenne používa 2 . horné na krátkych stopkách. horko a príkro. chlpatá. 63. Aplikuje sa zvonka pri nadmernom vytváraní suchého hustého mazu na koži hlavy (seborrhoea sicca). zvonka 1 polievková lyžica na 0. ďalej sliz. Zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička na pohár odvaru (pije sa 2—3 x denne). Droga má slabý pach. slano. pripúšťa sa aj krátky var. výborne znáša aj dlhšie obdobie sucha. D 3 . so šupinatým podzemkom. 72. aplikovanú vnútorne pri kožných chorobách a zvonka aj proti nadmernému poteniu pod pazuchami. triesloviny. celistvookrajové. diaforetikum a cholagogum. chutí odporne. sacharidy. listy kopijovité. semená. hypoglykemikum.Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . depuratíyum a cholagogum. Ľudove sa uplatňuje aj list a plod. Pôsobivé bolo predovšetkým meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa a veľ169 . Ide o výťažok z koreňovej drogy získaný pomocou kvalitného oleja.: Asclepias vincetoxicum L. Eurázijský druh. V našich podmienkach je to teplomilný druh viazaný na suché lokality. L. Niekedy sa čerstvý koreň upravuje ako bežná zelenina. dlhý asi 5 cm a hrubý 1 cm s nepravidelne sprehýbaným podzemkom. lopúchového oleja — Oleum bardanae.D 1). Možno užiť denne aj 6—12 g práškovanej drogy.5 1 odvaru. lekársky je u nás jediným zástupcom rodu. jej pôvodné stanovištia sa vyznačujú hlbokými vlhkými pôdami. Koreňová droga slúži ďalej na izoláciu inulínu používaného predovšetkým ako dietetikum a liečebné diagnostikum. — syn. Niektoré druhy obsahujú pravdepodobne narkotický pôsobiace látky. dolné až sediace. väčšieho lignanový glykozid horčinového charakteru. Najbežnejšie sa droga používa na prípravu tzv. Za zvyčajnú dávku sa pokladajú vnútorne 2—3 lyžice drogy na šálku záparu. maďarsky: Kbzónséges méreggylok. Plody sú blanité mechúriky. Rastliny majú aj výrazné antibakteriálne účinky. preto ju treba čím skôr priniesť do nákupne. zvončekovité. pri chorobách pečene. španielsky: Centosigo. a to ako diuretikum. a to pri furunkulóze a bolestiach obličiek (dávkovanie: 1 lyžička na pohár vody. resp. Glejovkovité — Asclepiadaceae Nemecky: Weisse Schwalbenwurz. žlčníka. 235. oblá. v plodoch 1. Luskáčový koreň (Radix vincetoxici).Succus bardanae. suché trávnaté alebo skalnaté svahy. silicu (asi 0. sa často primiešava do oficinálnej drogy Radix valerianae — valeriánový koreň (pozri heslo) a medzi prvosienkový (Radix primulae). Koreň tvorí zložku čs. Poľská polooficiálna medicína propaguje šťavu z koreňa . Je častý na vápencových skal- natých substrátoch od nížin až do horského stupňa. Drogu ľahko napádajú škodcovia. V záhradkách sa občas vysádza príbuzná glejovka americká — Asclepias syriaca L. jednoduchá. Čaj sa pije 2—3 x denne. Čajoviny č. LUSKÁČ LEKÁRSKY TOLITA LÉKAŘSKÁ + Vincetoxicum hirundinaria Medic. horčinu a trochu oleja. V semenách sa uvádza aj glykozid arkciín.2 % ) . Ľudové použitie koreňovej drogy je veľmi široké: hlavne dermatikum. taliansky: Vincetossico. priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan. ekzémoch a mykózach. Z obsahových látok (nie celkom prebádaných) treba uviesť predovšetkým polysacharid fruktózan. anglicky: Asclepiad. francúzsky: Dompte-venin officinale. rezervnú látku inulín (40-50 % ) . ktoré sa kedysi používali na chytanie vtákov. s červenofialovými kvetmi..

listy jednoduché. Veľmi dobre ho poznali námorníci — nasolený v sudoch sa vozil na dlhých cestách. hormónov. Chutia sprvu nepríjemne sladko. základ steroidov. ozdobou studených mís a pod. Rastie na severských európskych pobrežiach. dolné stopkaté. čo má vystihovať liečebné použitie. kynos = pes. Z obsahových látok 1. Synonymové vedecké pomenovanie rodu Cynanchum L. taliansky: Coclearia. Už farmakognostik prof. škrtím. z ktorých vyteká biele mlieko. Príbuzný druh lyžičníka je potočnica lekárska — Nasturtium officinale R. vzhľadom na tvar prízemných listov. t. Wittstein musel r.. mäsových polievok. stor. Stonky má hranaté. p. Azda sa v budúcnosti luskáč zaradí medzi rastliny s kardiotonickým pôsobením. v chorvátštine). Voľne rastie chránený druh 1. rastlina sa ľudovo nazýva aj lastovičník (pozri nemecké Schwalbenwurz.Herba cochlea- . asclepias. listy má lyžicovitého tvaru. ako metabolizujúci a preháňavý prostriedok a pri menštruačných ťažkostiach. Druhový názov officinalis = lekárenská. možnosti nežiadúcej prímesi v nejedovatých drogách. Ľudovo sa traduje okrem toho ako prostriedok pri ochoreniach obličiek. tatrae Borbás. Ľudove sa užíva najmä ako cholagogum (pri chorobách žlčníka. napr.). Lyžičník bol odpradávna známy ako vynikajúci antiskorbutický prostriedok. ktoré sú sústavne predmetom pozornosti výskumníkov. Homeopatia používa esenciu predovšetkým ako potopudný a močopudný prostriedok. niektorých vitamínov a iných látok. Predmetom zberu na homeopatické účely sú čerstvé listy. lekárskeho sa bežne uvádzajú steroidné glykozidy komplikovanej štruktúry (vincetoxín či asklepiadín = cynanchín — asi 1. z čerstvých listov sa pripravuje ostrý šalát a listy sú pikantným korením do omáčok. potom z aucho = dávim. utišovať. Známe sú aj otravy s podobným priebehom ako otravy prilbicou. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echtes Loffelkraut. Vedecké pomenovanie lyžičníka je odvodené z latinského cochlear = lyžica. spôsoboval totiž dávenie. aby pomenovali rastlinu luskáč. U nás sa pestuje v záhradkách. maďarsky: Orvosi kalánfú. Liečebne sa používala bežne čerstvá vňať . Pomer zosušenia je asi 3 : 1. p. pílkovité. slaných lúkách a močaristých miestach. U nás sa kedysi hojne pestoval. diuretický a emetický účinok. je nebezpečná. lekársky ľudstvu ako najlepší protijed a z toho možno odvodzovať aj jeho neskorší názov vincetoxicum — premáhajúci jedy.5 % ) . Valopatii sa skôr používajú podzemky s koreňmi. ktoré má obdobu aj v niektorých slovanských jazykoch. je vytvorené z gréckeho kyón. hoci znovu prichodí do popredia vedeckého výskumu — dnes však pre novozistené obsahové látky. Vzhľadom na liečivé účinky zaslúžil by si viacej pozornosti pestovateľov. osobitne ju neuvádzame. liečivá. dvojročná až trvalá holá bylina vysoká 10-30 cm. pečene. že rastlina usmrcuje psov a niektoré šelmy. Potočnica je vitaminiferum (A a C). Prechodne splanieva. Rastlinu uvádzame pre obsah esterových glykozidov pregnanového typu. sleziny) a metabolikum — predovšetkým pri cukrovke. celistvookrajové. Biele až fialové kvety tvoria husté strapce a dozrievajú v okrúhle dlhostopkaté. Droga: Radix (Rhizoma) vincetoxici (Radix hirundinanae seu Radix asclepiadis). České meno tolita je odvodené od staroslovenského toliti = mierniť. LYŽIČNÍK LEKÁRSKY LYŽIČNÍK LEKÁRSKY Cochlearia officinalis L. rozkonárené nízko pri zemi. anglicky: Scurvy-grass. cedí sa po 30 minútach a pijú sa 1—3 šálky denne.2 g. tiež pre príp. Brown. Má ostrú chuť a štipľavý pach. diuretikum a metabolikum. ďalej silica. napr. Droga má experimentálne overený potopudný. nepríjemne páchnu (preto aj častá zámena s koreňmi valeriány). na oboch koncoch zúžené šešuľky. Toto meno má pôvod v staroveku. rusky: LŽIČNÍK LÉKAŘSKÝ Dvojročná až trváca bylina vysoká 20—30 cm. z ktorých sa pripravuje esencia (dil. srdcovité. vo Francúzsku už od 14.0—1. Rastie pri prameňoch i na mokrých sutinách vo vysokých polohách. D 3). na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier a v CHKO Slovenský raj na podobnom substráte ako glaciálny relikt. Inak droga pôsobí dávivo. ktoré sa po dozretí rozčesnú ako chvost lastovičky. tatranský — C. pretože v staroveku sa domnievali. 1882 konštatovať. Je to vysokohorská rastlina. keď rastlinu volali lastovičou bylinou (hirundinaria — hirundo = latinsky lastovička) vzhľadom na plodové mechúriky. lebo je vlastne analógiou lyžičníka. Dávka drogy na zápar (1 %) — nesmie prekročiť 0. j. To azda viedlo aj slovenských autorov k tomu. rastie roztrúsené i voľne pri potokoch i prameňoch a miestami sa pestuje ako šalátová zelenina (napr. sliz a živica. Je nenáročný a znesie aj najkrutejšiu zimu. Zvonka sa používa na staré udreniny. horné sediace až objímavé. endemický druh Tatier. Aesculap dal vraj 1. Tak sa meno boha liečiteľstva Aesculapa (Asklepios) dostalo rastline označovanej ako asklepios. Pred aplikáciou drogy bez dozoru lekára varujeme. droga má priveľmi špecifické pôsobenie. neskoršie palivo horko. francúzsky: Cochléaria officinal. že luskáč je v liečiteľstve zastaraný (má iba slabé použitie vo veterinárstve a jeho stonky sú vhodné na technické použitie vďaka odolnému lyku). Sláva rastliny zapadla. španielsky: Coclearia.mi imponoval božský objaviteľ alebo vôbec mýtická postava. saponíny 170 (kyselina asklepiadová). Podzemné časti sa vykopávajú najlepšie v októbri a sušia umelým teplom.

Portugalský liekopis (z r. lekársky obsahuje aj enzýmy. minerálne látky a veľa kyseliny askorbovej (vitamín C). dnes opäť propagovaných a právom. Kvety sú dlhostopkaté. usitatissimum L. podobne ako v iných kapustovitých rastlinách (pozri kapustu čiernu a horčicu bielu). Flachs. pri angíne i reumatizme. Homeopatia využíva lyžičník hlavne pri kožných (najmä chronických) a pečeňových ochoreniach. obsah oleja najmenej 35 %. ráno po scedení použiť na kloktanie. list má ostrú. Na svetový trh sa ľanové semeno dostáva predovšetkým z Maroka a Argentíny. LEN SETÝ ĽAN ÚŽITKOVÝ Linum usitatissimum L. Často splanieva od nížin po horský stupeň. maďarsky: Házi len. chrenovitú chuť a pôsobí aj ako metabolikum — vhodná zložka jarných bylinných kúr.). listov sa robí počas kvitnutia rastliny. V prospech liečebného používania svedčí predovšetkým obsah kyseliny askorbovej (vitamín C). Okrem vňate bob oficinálne aj semená — Semen cochleariae. musí sa sušiť rýchlo. asi v máji až júni. aby sa lístky nezamenili s listami blyskáča jarného (Ficaria verna Huds. zväčša tzv. sušená sa pokladá za menejcennú.25 5 1 10 Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Ináč zafarbená/ poškodená droga 5/5 171 . macrospermum) zberané v čase. V Európe sa pestuje asi 6000 rokov. Prchavý izotiokyanát je podobný zlúčenine nachádzajúcej sa v kapucínke. z ktorých približne polovica patrí k rodu Linum L. uložený iba v epiderme buniek osemenia. — ľan. Farmaceutickú drogu — Semen lini tvoria zrelé semená šľachteného ľanu. uvoľňuje sa poranením pletiva enzýmovou činnosťou. Aby droga nezhnedla. Plody sú guľaté tobolky s desiatimi semenami. usporiadané v riedkej závinkovej metline. Semená sa nechajú na tienistých miestach dosušiť. pestovaná len v poľných kultúrach. Vytrhaný či pokosený ľan sa po oschnutí zväzočkuje. xylózu.5 % . Z obsahových látok semien je lie- ĽAN ÚŽITKOVÝ čebne najdôležitejší sliz (3-6 %). príp. ešte raz preliať vodou a večer znovu kloktať (Madaus. Čeľaď ľanovitých rastlín zahrňuje asi 25 rodov s 500 druhmi. na slnku alebo umelým teplom. Ak pestujeme rastlinu v záhradke. príp. var. arabinózu. t. jasnomodré alebo biele. Ľanovité — Linaceae Nemecky: Saat-Lein. francúzsky: Lin. mláti a čistí. za listy fialky voňavej (ich prísady však v šaláte nie sú na škodu). Pri hydrolýze poskytuje najmä galaktózu. j. triesloviny. Semená sa získavajú neskôr — v septembri až októbri. Pije sa zvyčajne šťava (50—200 ml v aromatickom nápoji 3 x denne). španielsky: Liňo. Bežnejší je však jarný zber mladých lístkov. rusky: . olejnatého (L. Stará kultúrna rastlina z Blízkeho východu. ktoré sú viac vykrajované. bez pachu a chutia príkro. resp. butylhorčičnú zlúčeninu. Možno ich sušiť aj umelým teplom .teplotou do 40 °C. Droga sa uvádza ako oficinálna vo väčšine svetových liekopisov (opäť aj v ČsL 4). proteíny(25 %). niekedy dvojročná bylina vysoká aj 1 m. enzýmy. niekedy aj v auguste. zo ZSSR. anglicky: Cultivated Flax. Uplatňuje sa aj ako stomachikum. Zber vňate. s citrónovou šťavou. osoží pri chorobách spojených so zápalmi ďasien. Lisuje sa z nich šťava alebo sa listy upravujú ako šalát (s octom alebo s olejom). kývavosťou zubov. 1938) odporúča z každého druhu 3 x denne po lyžici. Z účinných obsahových látok možno uviesť prchavý izotiokyanát. Droga nemá pach. Kvalita semena — Semen lini sa posudzuje podľa ČsL 4 takto: Znak Cudzie organické prímesi/anorganické Najviac v % 2/0. môžeme ju používať čerstvú do šalátov od apríla až do zimy a chutí výborne aj posekaná na chlebe s maslom. diuretikum. Aj starí Slovania tkali plátno a liečebné použitie ľanových semien je mladšieho dáta. hore rozkonárenej stonke má striedavé čiarkovité celistvookrajové listy. L.riae. kyselinu galakturonovú a manurónovú. Pri jarnom zbere treba dávať pozor. steríny a kyanogénne glykozidy (1. resp. derivans. keď semená v tobolkách zhnedli a šuchocú a listy z rastliny skoro celkom opadali. taliansky: Lino. vňate. Vzhľadom na mnohostrannú upotrebiteľnosť a osožnosť dal Linné ľanu pomenovanie najužitočnejší = usitatissimum. pôvodne glykozidicky viazanú ako glukozinolát — glukokochlearín. na obklady a zle sa hojace rany. Jednoročná. glukózu. príp. bolesťami v krku a ústach.linamarín a lotaustralín. semená obsahujú aj vysychavý olej (30-40 %). pri žuvaní slizovatie a pri ochutnaní pripomína olej. Na jednoduchej. zúbkované. Číslo napúčania podľa ČsL 4 by malo byt' najmenej 4. 1938). Možno ju kombinovať so šťavou z potočnice lekárskej. V kloktadle používanom pri paradentóze sa odporúča kombinovať rovnaký diel vňaťovej lyžičníkovej drogy s listom či vňaťou šalvie: večer naložiť 1 lyžičku čajoviny do šálky vody.

prípravku Mucilogan granulky . olejová (15 % ) . preto je častý aj v pobrežných húšťavách. čiernobodkované. Čajoviny č.) Small .217. ktoré nemajú žľaznaté bodky — neobsahujú účinné látky.80. Ľubovníkovité — Hypericaceae Ľudovo: bylina sv. maďarsky: Kozonségesorbáncfu. TŘEZALKA TEČKOVANÁ ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ Hypericum perforatum L.ľanček lúčny) . Voľných kyselín je asi 1 % a ich obsah stúpa počas skladovania. potom mucilaginózum. křížek. Ich zvyšok po lisovaní oleja a odtučnení sa odborne označuje ako Semen lini pulveratum desoleatum (ČsL 2) alebo jednoduchšie Placenta seminis lini. Je častým druhom nížin až horských polôh a vyskytuje sa v rozličných typoch trávnatých i lesných porastov. anglicky: Common Saint John's Wort. Nemecky: Tupfel-Harnheu. Domáca produkcia ľanového semena kryje iba 25 % spotreby nášho priemyslu. Olej zo semien sa kedysi miešal s rovnakým dielom vápenatého mlieka a slúžil v domácnostiach na drobné spáleniny (dnes už zastaraný prostriedok). antitusikum.H. ako je linolénová (až 65 % ) . Semená sú spoľahlivé mierne laxans. bez miešania sa nechá 30 min stáť a precedí. vo vode alebo s kompótom. Farina lini (ľanová múka). 11. catharticum (L.. dieravec. Druh dobre znáša sucho. 20 6 2 2 13 12 2 10 ČsL 4 10 3 1 1 13 10 1 20 . prestrielavec. 172 Spomedzi ostatných druhov ľanu sa kedysi ešte farmaceutický používal ľ. škvrnitého . (C. taliansky: Iperico. 213. rusky: Trváca bylina vysoká 30—100 cm. linolová (25 % ) . vitamínového krému a výživného krému). preto rastie i na suchých lúkach. kvety v bohatých vidlicovitých metlinách. príp. Jána. maculatum Crantz. estery kyseliny linolénovej a linolovej sa označujú ako vitamín F a tvoria zložku liečebnej kozmetiky (náš priemyselný prípravok Perilacin má formu regeneračného krému. prečisťujúci — L. lebo ľanové semeno je stále veľmi hľadaným produktom na svetových trhoch. 10 3 1 1 13 10 1 15 II. rozkonárená. Na vnútorné užívanie sa dáva 5-10 g drogy na šálku záparu.112. na rašeliniskách a pri močiaroch.laxans. uplatňujú sa aj pri kataroch močových ciest a zvonka ako antiflogistikum a emoliens. Johanniskraut. francúzsky: Millepertius officinal. Jeho technické uplatnenie je veľmi široké (mydlá. Ľanový olej — Oleum lini (oficinálny vo všetkých svetových liekopisoch) sa získava zo zrelých semien extrakciou alebo lisovaním. dnes uvádzaný pod rodovým pomenovaním Catharolinum Reichenb.123. španielsky: Hipericón. Podstatným odli- Na drogu — Herba hyperici sa vzťahuje ON 86 6713 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Zdrevnatené osi hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Látky extrahovateľné 60 % liehom — minimálne I. zvyčajne sa sladí medom a užíva sa každé 2 h pol šálky. ľubeník. ktorý ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ rastie dosť hojne v horských oblastiach a typickými stanovišťami sú mokré lúky a jelšiny (má štvorhrannú. Oleum lini tvorí zložku oficinálneho draselného mydla — Sapo kalinus. ale nekrídlatú stonku).105. catharticum L. byľ dvojkrídla. sediace. Na vonkajšie použitie sa rozmiešajú najlepšie odtučnené rozdrvené semená s vodou na kašu a aplikujú ako teplé obklady. Uprednostňuje však vlhké podklady. rúbaniskách a medziach. potom palmitová a stearová.slúžil ako laxans. je bohatý na acylglyceroly nenasýtených kyselín. Semená zvyčajne tvoria zložku zmäkčujúcich čajovín — Species emollientes a zmäkčujúcich čajovín na obklady — Species emollientes ad cataplasmata. Olej zo severských oblastí je v porovnaní s olejom južných krajov bohatší na nenasýtené mastné kyseliny. fermeže. trezalka. Z príbuzných a podobných druhov treba vylúčiť najmä tie. červený zvonček. semeno tvorí zložku čs.pomaly hydrolyzujúce najmä v drvených semenách). v ovocnej šťave. na izoláciu nenasýtených mastných kyselín a i. Bolo by účelné zlepšiť technológiu výroby a zberu ľanu. listy protistojné. šampónu so sírou. láskavec. Mucilago (Decoctum) seminis lini . s priesvitnými bodkami. kvieťa panny Márie.slizový výťažok sa pripravuje za studena: 1 diel semien a 10 dielov studenej vody. koreň matky božej. Esencia používaná v homeopatii sa pripravuje z čerstvých kvitnúcich byli a tinktúra zo semien. Na zmäkčenie stolice sa odporúča piť večer a ráno 1—6 lyžičiek celých alebo nahrubo drvených semien v mlieku.109. žlté. svätojánska bylina. čarovník. kivník. vajcovité. Zriedkavejšie slúžia ako adjuvačný prostriedok pri cukrovke. ČsL 4 povoľuje prímes ľ.). Plody sú tobolky.

2 %). kŕčové žily. 229. toten Nemecky: Schwarze Tollkirsche. 63. cholagogum). Odrezávaním či kosením sa zberajú olistené kvitnúce vrcholky rastlín v dobe. neurovegetatívne poruchy). Rastlina obsahuje veľa trieslovín (10 %. digestívum). Droga sa hodnotí podľa ON 86 7010 a ČsL 4. ktorý uvádzali už Dioskorides a Plínius: hyperikon . Predmetom farmaceutického zberu a nákupu je vňať — Herba hyperici. V homeopatii sa používa esencia z čerstvej kvitnúcej vňate a jej indikácie sú podobné ako alopatické (dil. Zberá sa aj koreň — Radix belladonnae (oficinálny v ČsL 4). Vňať sa zväzuje do snopčekov a suší v tienistom a dobre vetranom mieste. 71. W. možno ich získať aj zdrhovaním. 129. neprekročme teplotu 35 °C. preto má rastlina význam vo včelárstve. Rastie v listnatých lesoch. najmä v bučinách pahorkatín a podhorského stupňa. koreň hrubý. ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ + Atropa bella-donna L. — u nás iba na východnom Slovensku).najmä pri ulcus cruris. Hnedočervené kvety dozrievajú v lesklé čierne mnohosemenné bobule. Zvonka: antiflogistikum . Ak použijeme umelé teplo. rusky: - RULÍK ZLOMOCNÝ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. 232. Slúži aj ako metabolikum a olej pri reumatizme. Etymológia pomenovania je nejasná. Vedecké pomenovanie rastliny vzniklo podľa starého názvu. 91. 1934 sa im podarilo dokázať. migréna. nervínum (depresie. treba ju skladovať preto v dobre uzatvorených obaloch a chránenú pred svetlom. Oficiálna alopatia okrem vňaťovej drogy uplatňuje aj výťažky vo forme štandardizovaných prípravkov. Stonka rozkonárená. Odrezané krčky koreňov s fialovými pupeňmi sa po vykopaní zasa zahrabú do zeme. nie však zdrevnatené.). ale iba z mladých a nekvitnúcich výhonkov. Liečivosť rastliny spoznala až stredoveká talianska lekárska škola. taktiež rozkonárený. Na objednávku sa niekedy zberá vňať . pomer zosušenia asi 6 : 1 . ľulok. antiflogistikum. diantróny (až 1 % — hypericíny: hypericín. Dávkovanie: 1 kávová lyžička na pohár záparu. hypotenzívum). poranenia. varikóznych vredoch a tromboflebitídach. plne rozkvitnuté rastliny nedávajú dobrú drogu). Listy sa veľmi ťažko odlišujú. bez koreňových hlavíc a tenkých korienkov. výťažky tvoria zložku injekcií Floristen Spofa a Floristen forte Spofa (indikácie: chronické ženské zápaly. flavónové glykozidy (hyperosid — 0. fluoreskujúce. cholagogum. kvety aj 12 %). Indikácie: adstringens. Vzhľadom na vysokú spotrebu drog sa všeobecne podporuje jeho pestovanie. 225.2-0. Obdobie zberu je dosť neskoro.šovacím znakom ľ. Materiál sa po omytí suší na vzdušných miestach alebo umelým teplom. 240. anglicky: Belladonna. nadraguľa. Drogu treba čím skôr dodať do nákupne .hlavný je 173 . koreň až 1. vredy predkolenia (ulcus cruris). ale v kvetoch je v lete nadbytok peľu. krásavica. španielsky: Belladonna. celistvookrajové. izolovaný z čerstvých kvetov. list ich obsahuje asi 1 %. -0). Možno ju použiť analogicky ako list. čím sa zvýši zber budúcim rokom. zápaloch močových ciest a pri ženských ťažkostiach. Známy je vplyv obsahových látok ľubovníka na kožnú pigmentáciu — hypericizmus. dimérne produkty antracénových derivátov — ČsL 4 žiada minimálne 0. 33. francúzsky: Belladone. 155. Ľulkovité — Solanaceae Ľudovo: čertov blázniček. Ľuľkovec sa pri zbere listov (vňate) často zamieňa za podobnú skopóliu kranskú (Scopolia carniolica Jacq. 207.5 g vňate v zápare alebo v odvare. Hodnotí sa podľa ON 86 6748. toto nebezpečenstvo je však pri aplikácii priemyselne vyrábaných prípravkov značne znížené. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. Ľubovník nemá síce sladkú šťavu. Droga sa ľudovo používa oveľa širšie — pri chorobách pečene. že kožná pigmentácia vyvolaná osvetlením (fotosenzibilizujúce pôsobenie) má pôvod v hypericínoch — farbivách ľubovníka. taliansky: Belladonna. Droga sa osvedčuje aj v detskej praxi — pri nočnom pomočovaní. teplotou do 30 °C.Herba belladonnae. oficinálna aj v ČsL 4. 110. Čajoviny č. D 1 Prípravky z ľubovníka tvoria i súčasť kloktadiel. prípadne si vstrekovali trochu šťavy do očí. metabolikum.hypericum. Stomaran — čajovina (stomachikum. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. manipulácia je ako s listom. Olejové výťažky z rastliny sú v detských olejoch a emulzných mastiach na ochranu pokožky pred slnečným žiarením.05 % hypericínu). maďarsky: Maszlagos nadragulya.5 % . pre toxicitu oddelene od ostatných drog. oficinálne v mnohých svetových liekopisoch . 181. fotodynamicky účinné. vajcovité. pochádza z toho. bodkovaného je valcovitá. 83. ktorá vraj prestrihovala niť života (prenesené na vysokú jedovatosť rastliny). že Talianky si z bobúľ pripravovali líčidlo.7 %). vlašské bella donna — krásna pani. pseudohypericín a i. žlčníka. ktorá v juhoslovanskom tovare tvorí až 50 % prímesí.108. nočnom strachu a pod. pridávajú sa do kúpeľov na hemoroidy a používajú sa aj v kozmetike. Ako droga sa nazývajú Folium belladonnae. Sušia sa rýchlo v tenkých vrstvách rozprestreté na vzdušných a tienistých miestach. Doba: júl -august. z oboch strán stisnutá stonka a žľaznatobrvité kališné lístky. ale plné. vo voľnej prírode si treba včas označiť miesto výskytu rastliny. dnes tvorí zložku najmä mastí. stomachikum. suchý výťažok roztoku Passit (sedatívum). Rastlina je prudko jedovatá — vyžaduje osobitnú obozretnú manipuláciu.ľahko ju napádajú škodcovia a vlhne. Sarabnicky pátrali po jeho pôvode a r. 214. mnohé sa ujmú. Droga tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum. u niektorých citlivých osôb sa môže prejaviť ako nežiadúci účinok. 1. Drogu skladujeme v dobre uzatvorených obaloch. Neporušené listy bez stopiek sa trhajú v čase kvitnutia rastliny (jún —august). aplikuje sa na velké plochy. ČsL 4 uvádza ako perorálnu dávku 1. pije sa 2 x denne. farebné látky. keď rozkvitla asi polovica kvetov (asi 25—30 cm dlhé stonky. melanchólia. Rodové pomenovanie ľuľkovca vychádza z gréckeho atropos — neodvratiteľný. Druhové pomenovanie je pre priesvitavo bodkované listy (perforatum = latinsky prevŕtaný).. aby dostali ohnivý výraz. Hausmann a F. mozgovomiechová skleróza a i. silicu (0. lulák. Predmetom zberu sú predovšetkým listy. Obsahové látky rastliny tvoria jedovaté alkaloidy. Príslušné prípravky ordinuje lekár. Hrubšie sa pozdĺžne režú a dlhé sa skracujú. Zvonka sa prv používal ľubovníkový olej — Oleum hyperici. zápaly lymfatických ciest a pod. 242. Pomer zosušenia je asi 5 — 6 : 1. 210. čajoviny Eugastrin (stomachikum. tak volali najstaršiu sudičku. listy veľké. Korene sa vykopávajú v septembri —októbri z 3—4-ročných jedincov. nemnica. 169. pričom sa vychádza z klinicky a experimentálne overeného adstringentného a protizápalového účinku (zvonka i vnútorne) a silného sedatívneho pôsobenia.

bronchodilatans. antiparkinsonikum). Radobellinum substancia reprezentuje alkaloidový obsah koreňa a tvorí zložku celého radu čs. priemyselne vyrábaných prípravkov).Solanaceae Ľudovo: bokožnice. Oficinálne prípravky tvorí extrakt (suchý . potom opticky neaktívny jeho racemát atropín a z ďalších najmä skopolamín. sladká vŕbka Nemecky: Bittersusser Nachtschatten. na báze drevnatejúca bylina. analgetikum. ČsL Základné požiadavky ON 86 6412 a ČsL na listovú drogu — Folium belladonnae: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustné v HC1 Vlhkosť Obsah alkaloidov — najmenej I. podobne ako priemyselne vyrábané prípravky. miernia nutkanie na dávenie a nadmerné slinenie.5 15 3 13 0. priemyselne vyrábaných prípravkov (Asthmin prášok. využívajú sa predovšetkým ako parasympatolytiká (uvoľňujú kŕče hladkého svalstva a koliky). 16 8 2 1 17 4 13 0. kumaríny a organické kyseliny.5 15 3 13 0. ktorá sa nachádza iba v listoch. mydriatikum a antiparkinsonikum (tzv. čo môže ordinovať iba lekár. majú široké použitie v terapii.3 II. červené psinky. rusky: - ĽUĽOK SLADKOHORKÝ Trváca. jeho najvyššia jednotlivá dávka je 0. 8 4 1 0. môže ich ordinovať iba lekár. Listy sú rôznotvaré.ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ tropanový alkaloid 1-hyoscyamín. List je zložkou tabliet Antasthman (bronchodilatans) a tinktúra kvapiek Contraspan — spazmolytikum. zvyčajne 174 . sladká-horká. vystúpavé až ovíjavé. Bellaspon — dražé. podobne ako tablety Radobelin s ich obsahom (parasympatolytikum. D 5—D 3) s podobným používaním. ako majú alopatické prípravky. rozširujú zreničky. V homeopatii sa z čerstvého koreňa a nadzemnej časti rastliny pripravuje esencia (Dil. často dlhé aj 250 cm. polokríkovitá. sedatívum atď.3 % alkaloidov a pre koreň 0. Alkaloidy drog pôsobia povzbudivo na centrálny nervový systém.3 4 žiada pre list minimálne 0. francúzsky: Morelle douceamere.4 %. denná 0. bulharská kúra).). psie víno. anglicky: Bittersweet. List je predovšetkým spazmolytikom a antiastmatikom. podobne ako izolovaný alkaloid atropín (tvorí zložku asi 30 čs. POTMĚCHUŤ POPÍNAVÁ + Solanum dulcamara L.6 g a používa sa iba v zmesiach s ďalšími drogami — liečivami. Ľuľkovcové listy a koreň pre špecifickú účinnosť a toxicitu môže ordinovať iba lekár. maďarsky: Kesernyés csucsor. V rastline sú prítomné aj triesloviny (do 10 %). pôsobia proti zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy.2 g. Byle má poliehavé.032 % alkaloidov). myšie drevo. Diagnosticky významná je flavonoid- ná zlúčenina β-metyleskuletin.siccum) a perkoláciou získaná tinktúra (Tinctura belladonnae — nastavená na množstvo 0. Ľuľkovité . taliansky: Dulcamara. Jeho maximálne dávky sú rovnaké ako listu a rovnako podlieha predpisom lekára.028-0. Koreň sa uplatňuje ako spazmolytikum. titrovaný prášok už ČsL 4 neuvádza. španielsky: Dulcamara.15 ČsL 4 8 4 1 0.

ďalej ako antiastmatikum a prostriedok pri choro175 . Lonicerus mu vo svojom herbári venoval dlhú oslavnú pasáž. lužné lesy a priekopy. Kvety majú fialovú korunu a dozrievajú vo visiace vajcovité sýtočervené bobule. ktorý je jednoročnou bylinou s inak tvarovanými listami a s čiernymi alebo zelenými či žltkastobielymi bobuľami.ĽUĽOK SLADKOHORKÝ jednoducho kopijovité. Homeopatia spracúva mladé konáriky s listami odtrhávané ešte pred rozkvitnutím rastliny. Novšie prieskumy (Frohne a Pfänder 1983) ukazujú. Ako vidno. Poznali ho vtedy ako močopudný a laxatívny prostriedok. Historicky zaznamenané nejednotné údaje o jedovatosti ľuľka možno dnes vysvetliť geneticky a vplyvom pôvodu drogy. potom ich hydroxyderiváty. prípadne za zemolez ovíjavý (Lonicera periclymenum L. S označením Solanum sa stretávame už v 1. pričom ich výroba by bola pomerne ľahká a lacná. mnohé tradované údaje bude potrebné dôkladne prehodnotiť. čo pripomína počiatočnú sladkosť a neskoršiu horkosť mladých konárikov. Stredovekí otcovia botaniky nazývali rastlinu raz Dulcisamarum. Vzájomné zastúpenie jednotlivých zložiek je podmienené biotopom rastliny a závisí od biologickej rasy. Holandský lekár Boerhave (18. Pre svoje výnimočné obsahové látky sa v poslednom čase celý rod Solanum L. n. raz Amara dulcis. Linné pri syfilise a reumatizme. Nemožno s určitosťou tvrdiť. diosgenín a yomogenín. tomatidenolová rasa ich má bez alkaloidov. Na alopatické účely sa materiál suší rozostretý v tenkých vrstvách prirodzeným alebo umelým teplom (40 °C). stor. ekzémy. stor. že obsah steroidných alkaloidov v plodoch klesá s ich dozrievaním (toxické sú nezrelé a veľké kvantá).5-2 g prášku viacej ráz denne (Klemperer -Rošt).) používal ľuľok ako diaforetický prostriedok pri zápale pľúc a pohrudnice. užíval sa aj pri žltačke a horúčkach. S ohľadom na možnú jedovatosť zber sa deťom neodporúča a nebezpečná je aj manipulácia s terapeutickým experimentovaním. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Droga ďalej obsahuje 11 % trieslovín a v popole sa našlo relatívne dosť solí mangánu. ktoré podmieňujú rasy podobného označenia. Ľ. intenzívne vedecky skúma.). Niektoré látky obsiahnuté v ľuľku možno premeniť na látky hormonálneho charakteru — kortikoidy a mužské pohlavné hormóny. ktoré ich sprevádzajú). 1.). že Theofrastovo a Dioskoridovo Smilax znamenalo ľuľok. Droga i celá rastlina obsahuje kolísavé množstvá (okolo 1 %) osobitných glykoalkaloidov spirosolanového typu. ktoré sú založené na steránovom jadre (chemicky sú blízke srdcovým glykozidom obsiahnutým v náprstníkoch). ako aj spirostanoly (steroidné saponíny. hrubšie konáriky sa pred sušením režú po dĺžke. Rastie v nižších nadmorských výškach na stanovištiach s veľmi vlhkou pôdou. tomatidenol. nápadný tmavočervenými bobuľami a protistojnými listami (u nás sa zriedka pestuje v parkoch). Za zvyčajnú terapeutickú dávku sa pokladá 0. čierny (S. nigrum L. Ako aglykóny sa izolovali spirosolany solasodín.). V odbornom prívlastku dulcamara je skryté latinské dulcis = sladký a amarus = horký. na báze uškaté. Predmetom zberu sú v niektorých liekopisoch oficinálne konce konárikov — Caulis. ako sú pobrežné kroviská. špecificky účinné na kožné ochorenia (exantémy. tíšiacich bolesti a kŕče). často nepresne označované ako stopky. Pravdepodobne je odvodené od solari = latinsky tešiť sa (podľa niektorých rastlín čeľade Solanaceae. Odrezávajú sa 2—3-ročné zdrevnatené konáriky dlhé asi 6 cm. ďalej na rumoviskách. sladkohorký nemožno zamieňať za príbuzný ľ. pri plotoch a v blízkosti hnojísk. popínavý ker vysoký až 5 m. rozličné dermatopatie a pod. Zberajú sa pred vyrastením listov (marec—apríl) alebo po opadaní listov (október). soladulcín. Stipes — Stipes dulcamarae. tigogenín. Droga — Caulis (Caules) či Stipes (Stipites) dulcamarae sa kedysi terapeuticky veľmi cenila ako metabolikum. u Celsa. kým holandský botanik Dodonaeus použil názov Dulcamara. Vedcov upútava i výrazný antibiotický účinok steroidných saponínov a glykoalkaloidov ľuľka.

zimný. Meno majorana sa odvodzuje z hebrejského mar = horký. sústredené v pazuchách okrúhlych celistvookrajových listeňov.. m. aj reumatizmus). kultivovali už starovekí Egypťania. Včelám poskytuje dosť nektáru i trochu peľu. Naše gazdinky s obľubou používajú majorán pri príprave niektorých polievok (napr.Lamiaceae (Pyskaté .. no oddávna bola i koreninou. kŕčoch tváre. gréckeho amarakos alebo arabského marjamie. Vňaťovú drogu dosť často znehodnocujú plody z materskej rastliny. či z latinského amarus. K nám sa majorán dostal počas križiackych vojen z Jeruzalema. čo sú staré mená tejto rastliny. zemiakovej). V neskorom stredoveku sa preslávil ako liek proti nádche. v Stredomorí rastie v kultúrach ako poloker.pozri cudzokrajné drogy). pohryznutí škorpiónmi a na úpravu menštruačného cyklu. španielsky: Majorana. Homeopatická medicína používa esenciu (dil. uplatňuje aj niektoré historické indikácie. príp. na baraninu. Kvitne hlavne v júli až v auguste. Rastlina slúžila najmä ako liečivo. rusky: Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 10—40 cm. Stredovekí arabskí lekári ho odporúčali najmä pri migréne. Dnes sa používa iba príležitostne pri niektorých kožných ochoreniach a bronchiálnych ťažkostiach. D 2—D 4) v podobných prípadoch ako alopatia. ktorá sa môže zväzkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách v tieni a v prievane (umelým teplom pri teplote do 35-40 °C). no predovšetkým pri zakáľačkách. MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁNKA ZAHRADNÍ Majorána hortensis Moench Hluchavkovité . do omáčok.Labiatae) Ľudovo: majoránka Nemecky: Majorán. V kultúrach sa niekedy nachádza aj trváci Origanum majoranoides L. ktorý má vlasť kdesi v severozápadnej Afrike alebo vo východnom Stredomorí či v Prednej Ázii. gulášovej. Celá je páperisto chlpatá a aromatická. kvety drobné. Listy sú obrátenovajcovité. Rastlina sa u nás oddávna udomácnila vo vidieckych záhradách. francúzsky: Marjolaine. celistvookrajové. čo sa pomerne ľahko odlíši už podľa pachu. biele. Majorán je medonosná rastlina. Zriedka splanieva a aj to iba prechodne. Pestuje sa ako korenina — majorán. semená alebo polámané časti býľ a pod. Majorán sa pestuje po celej Európe. resp. Homeopatická medicína má oficinálnu esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate. čo znižuje jej kvalitu. V Becherovom Parnasii illustrati z r. ktorý má menšie huňaté listy a zdrevnatené stonky. taliansky: Maggiorana. Na lekárenské účely sa žiada droga získaná zdrhovaním listov i kvetov. Spracúvala sa s hovädzím lojom na masť používanú na prekrvenie i upokojenie nervov (Amaracinum alebo Sampsuchinum). na uľahčenie prehĺtania a na vytriezvenie po opojení liehovinami. ale aj pri zápaloch spojoviek. do plniek. Pri zbere a sušení sa uplatňujú všeobecné zásady pre silicové drogy: odrezáva sa 25—30 cm nadzemnej časti. anglicky: Marjoram. Po usušení tvorí drogu Herba majoranae.bach z nachladnutia a s tým spojené ťažkosti (o. Droga sa falšuje prímesou vňate tymianu (dúška tymianová). Z rastliny sa zberajú nadzemné časti bylinných stoniek v období kvitnutia (jún)-júl-august—(september). maďarsky: Kerti majoranna. i. Plody sú tvrdky. resp. Gréci i Rimania. Osobitne sa používala ako liek proti bolestiam hlavy. maryamych. 1662 sa jeho účinnosť porovnávala s materinou dúškou. saturejky záhradnej alebo pamajoránom obyčajným (pozri ako osobitné heslá). uplatňovala sa podobne ako koreň sarsaparily (Radix sarsaparillae . pri bolestiach nervového pôvodu. vzhľadu drogových častí. v Oriente i v Amerike. Aromatický majorán. Pri posudzovaní kvality drogy sa uplatňujú znaky normy ČSN 58 0513 176 . epilepsii. U nás sú majoránové polia na južnej Morave a južnom Slovensku. nádche.

olejnaté maky.(potravinárskej): vyžaduje sa minimálne 0. Jeho produkcia podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam a dozoru. rusky: MÁK SETÝ MAK SIATY Jednoročná bylina vysoká až 150 cm. anglicky: Opium Poppy. či slúžil na liečebné účely alebo na získavanie oleja.9 % silice. karminatívum. Mak je náročná plodina. Praktici delia pestované maky podľa úžitku na dve skupiny: 1. Makovité — Papaveraceae Nemecky: Schlafmohn. 165. Okrem toho ľudové liečiteľstvo má pre majorán celý rad ďalších indikácií — pôsobí pri ľahších nervových ochoreniach. z ktorých vyteká biela mliečna šťava — zdroj ópia. čím sa vytvára surové ópium. obyčajne nerozkonárená. spodné perovito delené. Makovice a maličké semienka v neolitických kolových stavbách poukazujú na kultúry maku v strednej Európe už pred vyše 2000 rokmi. proti črevným parazitom a astme. Po špeciálnom narezávaní vytekajúca šťava na vzduchu tuhne a hnedne. Všetky orgány maku (s výnimkou semien). dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. spazmolytikum. francúzsky: Pavot somnifére. V ľudovom liečiteľstve sa pripravuje aj masť: 4—6 g čerstvo vylisovanej šťavy sa zmieša s asi 30 g masťového základu. Veľké kvety majú dva opadavé kališné lístky a štyri veľké korunné lupienky. ktoré majú slabo vyvinutú sústavu článkovaných mliečnic (u nás tzv. nie však medovinu. ktorý sa pije 2 x denne. uhľovodíky terpinén a sabinén. nie je známa. maximálna vlhkosť môže byť 16 % a obsah popola najviacej 5 %.Papaver. Hlavnú terapeutickú zložku tvorí aromatická silica (0. horné nedelené. na mokvavé a hnisavé rany. Surové ópium sa po prečistení nastavuje na určité množstvo 177 . siateho už u Rimanov. bolestiach hlavy. ktorej je najviacej pri prvom zbere. júca z Ázie. Oficiálna medicína drogu zriedka používa. toleruje však jej indikačné použitie ako stomachikum. pri reumatizme a používa sa podobne ako pamajorán obyčajný (pozri osobitné heslo). 2. majú mliečnice. Správy o ňom siahajú však aj do histórie iných orientálnych národov. Silica pôsobí spočiatku povzbudzujúco. Plody sú tobolky — makovice. ktorá je nositeľom pachu. 227. Rastlina je prestúpená mliečnicami s bielou šťavou. V droge je ešte asi 10 % trieslovín. Ópium začalo svoju svetobežnú cestu asi z Číny. pri migréne. Kvitne v júni-auguste (podľa výsevu). Mak je olejnatá plodina pochádza- Nevedno však. odkiaľ sa často dočasne šíri po okolí.7-3. stonka priama. pri zahlienení pľúc. zvonka na aromatické kúpele.latexu.5—0. horčiny. preto slúži ako mierny pomocný prostriedok pri meteorizme (nadúvaní). Včelám poskytuje hojnosť peľu. taliansky: Papavero. MAK SIATY Papaver somniferum L. slepáky s tmavomodrými semenami). Látka. maďarsky: Álomhozó mák.5 % ) . Osobitne bohaté sú nezrelé steny toboliek. Majorán má dokázaný slabý účinok na tvorbu žalúdočnej šťavy i karminatívny efekt. Listy sú sediace. španielsky: Amapola. V prípade potreby možno užiť aj 2—5 kvapiek silice na cukor. V osevnom postupe figuruje ako okopanina. potom mierne narkotický. diuretikum a diaforetikum. Dnešné vedecké označenie maku . proti kŕčom všetkého druhu (i menštruačným). Pestuje sa na roliach a v záhradách. ópiové maky s bohato vyvinutou sústavou mliečnic a s veľkým množstvom šťavy . enzýmy a kyselina askorbová (vitamín C). silica však obsahuje hlavne terpineol. bolo názvom m. žalúdočných ťažkostiach s nedostačujúcou tvorbou žalúdočnej šťavy a pod. Čajoviny č. obyčajne biele s čiernou škvrnou na báze. modrozelené. Starí Gréci ho nazývali mékón. 76. Druhový názov somniferum je z latinského somnus = spánok a farre = prinášať.

Semená maku sa používajú prevažne v potravinárstve. mačinec. je nižší ako m. maďarsky: Pipacs mák. Lekár musí zvážiť jeho aplikáciu a vhodnosť. M. burina polí. vlčí kvet Nemecky: Klatschmohn. Droga: Flos papaveris rhoeas (Flos rhoeados). paničky. miznem (pre výron bieleho mlieka alebo ľahko opadavú korunu).95-1. preto zber robíme za sucha. slepý mak. Druhové pomenovanie možno odvodiť od reo = tečiem. ktorý vtedy neodlišovali od vlčieho maku. dubium. v antických časoch pripisovali narkotické vlastnosti. akosť tvorí maková drvina získaná strojovým výmlatom makovíc s dlhou stonkou). má aj potravinárske použitie. Európski producenti sú iba ZSSR a Juhoslávia. Alkaloidy sú sčasti viazané ako mekonáty. Na vrchole stonky je kvet s veľkými červenými korunnými lupienkami (často s čiernou skvrnou na báze). Droga má slabý pach a chutí mierne horko a slizovito. divý mak. ale pre vysoké výrobné náklady a nižšiu kvalitu by to bolo neekonomické. 10 1 1 8 7 II. ale aj dokonale zrelé. papaverín (0. i lekár ich smie ordinovať iba za určitých podmienok. Všetky prípravky podliehajú prísnej osobitnej kontrole. niekedy sa považuje za miešanca m. z ktorého sa pripravuje práškované ópium (Ópium pulveratum) s presne určeným obsahom alkaloidov (9. Makovité — Papaveraceae Ľudovo: bubovec. hybridum L.3—6. pochybný — P. vlčí a listové úkrojky má skoro čiarkovité. Samo ópium alebo jeho prípravky slúžia ako upokojujúci prostriedok. Ópiový prášok (Pulvis opii — s obsahom 10 % bezvodého morfínu) a ópiovú tinktúru (Tinctura opii . z ktorých sa semená vytriasli. mazadiel. skutočný. Plod je tobolka . Z ďalších obsahových látok drog (resp. kokrhel. aby dobre spali. V semenách sa nachádzajú iba stopy spomínaných alkaloidov. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. U nás by sa dalo získať z maku. francúzsky: Pavot coquelicot. Posledná slabika je azda z latinského verum = pravý. Z príbuzných zameniteľných druhov pri zbere korunných lupienkov možno uviesť m. Lupienky zberané za rosy alebo po daždi sa zlepujú. karafiát. Častý ako burina na poliach. tebaín (0. v dobrom prievane a bez obracania (umelým teplom najviacej do 35 °C). sčasti ako laktáty (na kyselinu mliečnu). taliansky: Rosolaccio. Z chemického hľadiska patria do rozličných skupín.2 % . hybridný — P.7 % ) . V súčasnosti sa u nás používa mláťačka na mak. Zriedkavé farmaceutické použitie má koreň maku — Radix papaveris alebo semená — Semen papaveris. Slúži aj na izoláciu jednotlivých alkaloidov. Droga po usušení musí mať pôvodnú farbu. v poludňajších hodinách. narceín). panenka. španielsky: Ampola. ako ľahko sa zaparia. pri cestách v nížinách až horskom stupni. Manipulácia s ním podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam. soli kyseliny mekónovej (asi 3—5 % ) .5%) a narceín ( 0. Uschne asi za 5 dní. no taktiež druhu P. Na priamej stonke sedia perovito laločnaté až perovito delené listy. Na kvalitu korunných lupienkov — Flos rhoeados sa vzťahuje ČSN 86 6218. dobre našuchorený a rozložený. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. dubium L. prípadne celé nezrelé tobolky — Fructus papaveris immaturus. Ako mimoriadne cenná surovina sa spracúvajú olamované a vytrasené makovice so stonkou kratšou ako 15 cm (II. Surové ópium ich obsahuje asi 20—30 %. ktorý má na spodku korunných lupienkov vždy čiernu škvrnu. ópia) možno uviesť kaučuk. živice. Niekedy sa zberajú makové listy — Folium papaveris. tulipánky.8 — 10. tumoroch a pod.účinných obsahových látok (alkaloidov) a ďalej sa spracúva na liečebné účely.05 % bezvodého morfínu) už ČsL 4 neuvádza. Vedecký názov maku vznikol z keltského papa — detská kasička. má pritisnuto ochlpené kvetné stonky. benzylizochinolínové (papaverín). ktorú skonštruoval J. Korunné lupienky sa ľudovo oddávna používali proti kašľu.1—0. resp. lebo kedysi sa šťava primiešavala do jedla detí.s obsahom 0. t. Korunné lupienky iných druhov sa v droge odlišujú veľmi ťažko. Buranovský (patentovaná aj vo Švajčiarsku. prchlík.5 — 13 %).. z ktorých poznáme asi 40 druhov. slizovité látky. Tejto rastline. Jeho hlavný podiel tvoria acylglyceroly kyseliny linolovej.makovica. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch a chránime pred svetlom. V ČsL 4 je oficinálne surové ópium.5 % ) . červánky.) Schur . MÁK VLČÍ Papaver rhoeas L. napr. takže i tobolky po dozretí tvoria drogu — Fructus papaveris maturus. štetinatý — Papaver strigosum (Boenn. ktoré sú u nás zložkou asi 30 priemyselne vyrábaných prípravkov. Predmetom farmaceutického zberu (nie však vždy nákupu) sú korunné lupienky zberané z rastlín v čase kvitnutia (máj—august). NSR. Najlepšie je ihneď ju odovzdať do nákupne.novšie rátaný ako poddruh. Najväčší podiel z nich pripadá na morfín (7—21 % ) . Vo všetkých týchto drogách (okrem semien) sa nachádzajú toxické alkaloidy. anglicky: Fliedpoppy. protopínové (protopín) a i. Ópium je prudko jedovaté. ba i olej — Oleum papaveris. Semená obsahujú predovšetkým olej (50-60 % ) . roztrúsené rastúci v teplejších oblastiach. kohútiky. pleskanec.1-4. vyvoláva spánok a mierni úporné hnačky. Nie sú ani také háklivé na stláčanie. získaný lisovaním. Olej i semená niekedy slúžia na prípravu emulzií.. Zmes alkaloidov ako celok obsahujú injekcie No178 vopon (analgetikum anodynum) . rusky: MAK VLČÍ Jednoročná bylina vysoká 20— 80 cm. Zriedkavo sa u nás vyskytuje m..prepočítaných na morfín). ohníček. vlčieho a poľného — P. tuky. 20 3 3 8 10 . veľmi záleží na serióznosti zberača a na správnej botanickej identifikácii materskej rastliny. argemone L.5-7. Materiál sa suší vo vrstve 2—4 cm. má guľovitú a bohato štetinatú makovicu. úrazoch. medzi morfinanové (morfín. kodeín. ftalidizochinolínové (noskapín. j.aplikujú sa pri úporných bolestiach.5%). ktorý tíši bolesti. Najlepšie sa odtŕhajú oboma rukami smerom hore. neklamný. kodeín (0. Izoluje sa z nich olej — Oleum papaveris. nasleduje noskapín čiže narkotín (1. ktorý sa pridáva do mastí. tebaín). panáček. Rakúsku a Holandsku). pukovec. viníc a rumovísk okolia Bratislavy. rumoviskách.

pochybný len veľmi nízky obsah alkaloidov a m. rozkonárené.) Hluchavkovité . najviac v kvitnúcej vňati (až 1 % ) . priame. zber sa robí krátko pred úplným rozkvitaním alebo počas kvitnutia (júl-september). Pri dosúšaní rastlinu neobraciame. emend. maďarsky: Mezei kakukfú. T. aromatizačnou prísadou voňaviek a mydiel a i. Tradične sa zberá a nakupuje vňať — Herba serpylli. zasvätenie bohyni Frei a mariánsky kult v kresťanstve urobili z nej rastlinu opradenú mnohými ľudovými povesťami. do drogy Flos papaveris rhoeados nepatria. hoci majú niekedy aj korunné lupienky červené. s obsahom hlavne p-cymolu a linalolu popri 179 . Thymus serpyllum L. olistené bylinné kvitnúce časti sa odstrihujú alebo kosia. coll. nezamieňa sa a pre hojný výskyt sa ani nefalšuje. ale aj polievok. J. orientálny sa často pestuje v zá- hrádkách ako okrasný. odstránia sa drevnaté časti a prímesi tráv a materiál sa suší v tenkých vrstvách na tienistých a vetraných miestach (umelým teplom do teploty 30—35 °C). L. papraslenov. mužnosť. Druhy rastú vo veľmi rozdielnych prostrediach: na stepiach. 195.15-0. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádza silica (0.Labiatae) Ľudovo: dúška chodec. Droga sa kedysi často používala v liečiteľstve na farbenie sirupov proti kašľu ( napr. má pomerne vysoký obsah alkaloidov — až do 0. s. aj v gynekológii. príp. M. že je matkou premenenou na kvietok (K. ktorý má podobné zloženie ako olej maku siateho.5 % (obsahuje hlavne tebaín).MAK VLČÍ Z hradiska účinných obsahových látok ide pravdepodobne o spoločné pôsobenie antokyanového farbiva. bromoformového). V potravinárstve slúži na farbenie esencií. Dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. materinka. V Aténach sa vraj vysadzovala ako medonosná. materonka. čo dalo vznik poetickej českej povesti.Lamiaceae (Pyskaté . žadovník Nemecky: Sandthymian. Miller. Ako však aj prv menované. Zo spomínaných druhov má m. Materina dúška je všeobecne známa. malého množstva alkaloidov (readínu a ďalších príbuzných alkaloidov) prítomného v korunných lupienkoch. Táto tradícia. Ich systematika je pre nebotanika ťažká a v mnohých prípadoch dá prácu aj odborníkovi (časté sú krížence). listy zvyčajne vajcovité a celistvookrajové. v starom Grécku sa jej skutočne pripisovala sila. anglicky: Wild Thyme. Hegi ich uvádza 21. novšie dúška materina. je súborným pomenovaním via- cerých našich druhov a odrôd. prísadou likérov. (spec. rusky: ( ) MATEŘÍDOUŠKA ÚZKOLISTÁ MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) Materina dúška. taliansky: Pepolino. okrajoch lesov. Vedecké pomenovanie materinej dúšky je odvodené z gréckeho thymos = sila. lebo by z nej opadali kvety i listy. démutka. hybridný dokonca zanedbateľný. Byle sú zakončené fialovočervenými i bielymi kvetmi zoskupenými do hlávkovitých. Najslávnejšia bola v stredoveku a používala sa aj vo veterinárstve. i. ale aj osviežujúce účinky a odporúčala sa o. skalách. Semená maku vlčieho obsahujú asi 40 % oleja. Čajoviny č. na lúkach i výslnných krovinatých stranách od nížin po horský stupeň. sa pripraví sirup. V súčasnosti sa skorej uplatňuje ako vzhľadové korigens do čajovinových zmesí a niekedy ako antitusikum. liečebne sa neuplatňuje. byle sú obyčajne poliehavé a zakoreňujúce. Plody sú tvrdky. predsa sa do nej nesmie primiešavať. Erben). 113. Farmaceutický sa môže použiť ktorákoľvek materina dúška z množstva príjemne voňajúcich taxónov. Okrem medicínskej oblasti bola koreninou vín. slizu. španielsky: Serpol. francúzsky: Thym serpolet. Hoci vňať rastliny ako droga je skoro taká hodnotná ako tymianová (Herba thymi). Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1.60 % ) . kvalifikuje sa to ako falšovanie. poľný nie je po tejto stránke dostačujúco preskúmaný. Považovala sa za rovnocennú s tymianom a vysádza sa dodnes na hroby. m. Sú to trváce byliny až polokry vysoké do 30 cm.

V ČsL 2 tvorila droga zložku čajovín Species aromaticae. Species aromaticae ad cataplasma (aromatická čajovina a na obklady) a Species pectorales (prsná čajovina).123. aromatikum. flavóny (luteolín a apigenín). vajcovitú. Ako expektoračná zmes je známa čajovina z rovnakého dielu materinej dúšky s koreňom prvosienky a listom podbeľa (2 lyžičky na šálku). pri reumatizme a na posilňujúce i aromatické kúpele. Doposiaľ sú známe zhruba tri tzv. pri meteorizme a bolestiach žalúdka sa pije počas dňa zápar z dvoch lyžičiek drogy na 2 poháre vody (má postáť 10 minút). 3 3 2 13 10 0. že hlavná obsahová látka — silica je v kvalitatívnom i kvantitatívnom zložení rozdielna. rusky: - Poloker vysoký až 30 cm. závratoch. 81. hnačkách. chemické rasy materinej dúšky: tymolová. Rôznotvárnosť lokalít (rastie až do alpínskeho stupňa). nechutí do jedenia i zvonka na obklady. rovnako ako žalúdočný prostriedok. amarum a antitusikum. triesloviny. s listom rozmarínu a kvetom fialky.TYMIAN TYMIÁN OBECNÝ Thymus vulgaris L. taliansky: Timo. farmaceutický priemysel používa silicu ako zložku prípravku Benephorin (kvapky — expektorans) a Thymomel (sirup — expektorans) obsahuje výťažok (extractum serpylli). 179. štvorhrannými a drevnatejúcimi konármi. 5 5 5 13 12 0. s nižším obsahom tymolu alebo karvakrolu. Užíva sa zápar . ktorej silica má vysoký obsah silne dezinfekčné účinných fenolov (až 50 % ) . Listy čiarkovito kopijovité a podvinuté. bolestiach hlavy. droga obsahuje aj horčiny. 230. veľmi rozkonárený. Hluchavkovité . — d. Čajoviny č.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Thymian. Posilňuje žalúdok i nervy.129. s majoránom. 207.99. Rastlina ani droga nie sú toxické.2 čajové lyžičky na šálku. pije sa 2—3 x denne. pri nachladnutí a do mazadiel. Na vňaťovú drogu (Herba serpylli) sa vzťahuje ČSN 86 6720: Znak Inak sfarbená droga ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice najmenej 180 Akosť — najviac v % 1. španielsky: Tomillo común. existencia mnohých taxónov a pod..1 MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TÝMIANOVÁ). aplikuje sa ako mazadlo. vplýva na to. minerálne zložky a uvádza sa i kyslý saponín. Podobne sa uplatňuje aj silica — tiež ako prostriedok proti katarom. . Homeopatická esencia sa robí z čerstvej kvitnúcej vňate a slúži predovšetkým na posilňovanie nervov. Čs. rany. kolikách.MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) terpénových esteroch. Hegnauer) preto pripúšťajú ako materskú rastlinu iba druh Th. francúzsky: Thym commun. Droga je predovšetkým stomachikum. kataroch. nervových slabostiach. pri meteorizme.115. užíva sa pri nespavosti. pulegioides L.2 II. anglicky: Garden Thyme. s priamymi. karvakro- lová a citralová (tieto zložky prevládajú v ich silici). dá sa spoľahlivo užívať pri čiernom kašli (s rosičkou sa uplatňuje v moderných prípravkoch). pri kĺbovom reumatizme sa namáča do mentolového liehu (francovka) napr. Na kúpele sa kombinuje do čajovín napr.137. na natieranie a masírovanie. maďarsky: Orvosi kakukfu (démutka). niektorí autori (napr.

borneol. Druh pochádza zo stredomorskej oblasti a pestuje sa v záhradkách ako trváca teplomilná rastlina vhodná aj pre suchšie stanovištia. resp. potom málo 1. v starom Egypte z neho izolovali silicu. 10 10 2 4 13 14 5/'3 7 dúcu prímes . ktorá bola zložkou mumifikačného balzamu. saponíny. tymolmetyléter a α-pinen. kloktanie či výplachy úst a silica ako derivans. linalylacetát. list — Folium thymi. t. Hlavná zložka silice — tymol. v oblasti strednej Európy rastúci tymian (tzv.). Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie silice podmieňuje jej pôvod. Pri čiernom kašli sa často ordinuje sirup s obsahom výťažku z tymianu (užíva sa 4—6x denne 1 lyžička). Ťažšie sa odlíši tovar dodávaný zo zahraničia. Materiál sa suší bežne ako silicový. Pre značnú spotrebu sa tymian odporúča pestovať. Dodnes sa uplatňuje pri konzervovaní rýb v Stredozemí. s význačným obsahom najmä tymolu alebo karvakrolu ( 2 0 . laryngitis a pertusis. pečienok. je účinné antiseptikum. zahraničná droga má často v prevahe cineol alebo linalol či karvakrol. má iba vyšší karvakrolový podiel ako tymolový). zimný) obsahuje v silici asi 40—50 % tymolu a skoro nijaký karvakrol./CsL 4 5 5 1 2 13/10 12 II. emend.75—6. Nový nemecký liekopis žiada minimálne 1. j. zygis L. Pre obklady sa pripravuje 5 % zápar. Mill. akosti je najmenej 0. kúpele. flavonové glykozidy a horčiny. Botanicky príbuzná materina dúška (Thymus serpyllum L.) sa často vyskytuje ako nežiadúca prímes vňaťovej drogy tymianu.5 % fenolov.3 x denne. linalol. rátaných ako tymol. Užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. akosti 0. slúži najmä v zubnom lekárstve. Oddávna sa používal ako korenina do polievok. Pozná sa pomerne ľahko — má inak formované listy. Droga je obľúbená ako expektorans. pije sa 2 .3 % ) . ako prostriedok odstraňujúci zápach. Tymol je však dosť toxický.8-cymolu. je dnes už liekopisne prípustný (silicový obsah odpovedá tymianu i skladbou. Plody sú tvrdky. Tymian poznali už v staroveku. drogu žiadajú získať zdrhovaním listov a kvetových zakončení v začiatočnom štádiu rozkvitania. zvonka je vhodná na obklady.6 0 % ) . užíva sa pri bronchitis.6 % a pri II. karminatívum. spazmolytikum.2 % silice a v nej najmenej 0. bornylresp. droga obsahuje aj triesloviny..MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TYMIANOVÁ) -TYMIAN Chudobné paprasleny drobných červených kvietkov sú zoskupené vo vrcholové hlávky.Th. omáčok. geraniol. asi v júni -júli až v auguste 1—2 x do roka. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (0. Prv pokladaný za nežia- ON 86 6719 a ČsL 4 majú tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Byle hrubšie ako 2 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. ďalej ako stomachikum. Poškodzuje štítnu žľazu — vyvoláva tyreotoxikózy 131 . Vo väčšine liekopisov je oficinálna vňať (i v ČsL 4) — Herba thymi. španielsky tymian. pri výrobe pást a ústnych vôd. Homeopatia používa hlavne zo silice izolovaný tymol (pri sexuálnych neurasténiách a pod. Obsah silice v droge podľa ČsL 4 a podľa normy I.3 %. údenín i liehovín (najmä pravej francúzskej benediktínky). Strata na hmotnosti je asi 70 % — zosušenie 3—4 : 1.

rozkonárené. anglicky: Spearmint. severnom Nemecku. Vňať býva zložkou prsných čajovín — Species pectorales (ČsL 2. Pomenovanie Mentha je z gréckeho mintha = silný pach a podľa Ovídia ide vraj o premenenú nymfu Menthe či Minthe. najmä z m. aj ďalších druhov. 5 5 15 4 1 14 14 1. s vyčnievajúcou žilnatinou na rube a so zvlneným okrajom so zúbkami. Suší sa rýchlo prirodzeným teplom v tieni za dobrého vetrania. Čajoviny č. Samozrejme. Má veľkú ľudovú tradíciu aj u nás — ordinoval ju známy bylinkár Fraňo Madva. v Škandinávii. francúzsky: Menthe crispée. stonky priame. Predmetom zberu je list — Folium menthae crispae. Určite však bola známa napr.. Vňaťovú drogu obsahujú čajoviny Defatigan (kúpeľová prísada) a Pulmoran (expektorans). na vnútorné a nervové choroby i hadie uhryznutie.. ktorý tvorí terapeutickú časť sirupu z materinej dúšky obyčajnej — Sirupus thymi compositus. špicatá L. Používala sa pri kašli. drogy: m. Slúžia predovšetkým na izoláciu silice. usporiadané do klasov z papraslenov.68. rusky: MÁTA KADEŘAVÁ Trváca bylina vysoká 50—100 cm. Dosúšať sa smie i umelým teplom — teplotou medzi 20 — 30 °C. Ipecarin (expektorans). prípadne vňať — Herba menthae crispae.3 Rastlina je medonosná a kučeravé formy mäty sa pestujú najmä v USA. nie vyššou ako 35 °C. plody tvrdky. Pre toxicitu sa dnes interne neužíva. tekutý extrakt obsahujú kvapky a pastilky Pleumolysin (expektorans) a sirup Thymomel (expektorans). non Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Krauseminze. Históriu mäty kučeravej ťažko osobitne sledovať. Sušením stratia 182 . ZSSR. m. Anglicku. loginfolia (L.5 II. dnes označovaná ako polej obyčajná — Pulegium vulgare Mill. Egypte a miestami aj u nás. MÄTA KUČERAVÁ Na vňať (Herba menthae crispae) sa vzťahuje ČSN 86 6732: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky Časti drogy sfarbené inak ako na materskej rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah silice — najmenej I. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. Všetky druhy mäty okrem m. Pri sušení sa smie aj obracať.) Huds. pričom materiál nesmie ležať dlhšie na kopách alebo v košoch — ľahko sa zaparí. MÄTA KUČERAVÁ Mentha crispa auct. Zámeny medzi mätami sú pre množstvo krížencov celkom bežné. vyšľachtená postupne pestovaním. ČsL 3 i ČsL 4). 137. ich variet i hybridov a príp. V ČsL 4 je oficinálny aj tekutý extrakt (Extractum thymi fluidum). vodnej — M. dlholistej — M. 191. sivá — Mentha pulegium L. kučeravá.119. Listy takmer sediace. Výťažky sú zložkou mnohých galeník. protiastmatických. maďarsky: Fodor menta.vajcovito srdcovité. Čs. Je vyšľachtená z rozličných druhov.234. žlčopudných. m. úpornej nádche a pľúcnych chorobách. ktorá sa používa v zubnom lekárstve.99. prívlastok crispa je z latinského crispus = kučeravý.. a to pre tvar listov. m. drsno chlpaté.. Tussilen (expektorans). Columella spomína vína korenené mätou. žalúdočných. aquatica L.115. tinktúru roztok Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny) a tymol je v kobaltovej paste. Kvety sú červenofialové. Rastlina je náročná na vlhko. Systematický botanický prieskum rodu mäta je mladého dáta a býva veľmi neprehľadný pre množstvo najrozličnejších systematických jednotiek a krížencov. nebola to súčasná m. Starí Gréci ju pridávali aj do posvätného nápoja. no opatrne.5 0. v tenkých vrstvách. Zber sa robí z kvitnúcich rastlín (júl—september). klasnatej — M. 123. ktorý pili pri eleuzínskych slávnostiach. kučeravá páchne ako rasca (kmín). Kučeravá varieta rastie iba v kultúrach. lebo sa drobí. kučeravej majú však ploché listové čepele a pri identifikácii pomáha aj pach rastliny.a slabo sa vstrebáva aj pri vonkajšom používaní. v súčasnosti ju obsahujú kvapky Benephorin (expektorans).118. príp. Guanar (expektorans). 13. nervových a aromatických čajovín. priemyselne vyrábané prípravky obsahujúce silicu boli kvapky Apertuss (expektorans). Je charakteristická kučeravými listami a červenofialovými či bielofialovými kvetmi. podzemok plazivý.

m. len zriedka tvoria semená. Čajovina č. 1. Prvé zaručené správy o dnešnej máte sú z r. Zber sa robí viac ráz do roka. arvensis L. dlholistej — M. Predmetom zberu je vňať — Herba menthae piperitae. vodnej — M. Osobitný význam má forma rubescens Camus (s červenkastými stonkami — Mitcham) a pallescens Camus (zelenkasté stonky — tzv. roľnej (M. Druh M. Zvyšky mäty sa našli v starých egyptských hroboch z r. s fialovastými žilkami na rube. Materiál sa ľahko zaparí. že je „slabšia" . M. podobne ako rasca (i pach má podobný).). MÁTA PEPRNÁ Mentha x piperita L. Oddávna sa pestuje v záhradkách. m. Najväčšie kultúry sú v USA. keď vňať dorastie do výšky 25—30 cm. no vždy za sucha a vtedy.. potom terpény (pinény. piepornej. Plody sú tvrdky. trochu chlpaté. Droga obsahuje aj triesloviny. longifolia (L. tesne pred kvitnutím (júl-september). Neprípustná je vňať napadnutá hrdzou. listy stopkaté. Droga i silica sa používa podobne ako m. Čajovina je žlčopudná a pije sa zápar z lyžice čajoviny na šálku vody. s drevnatým podzemkom a s nadzemnými poplazmi (stolónmi). kde sa väčšina rastlín spotrebuje na izoláciu silice. Suší sa na dobre vetraných miestach v tieni. m. hore rozkonárené. klasnatej — M. Stonky priame. flavonoidy (diozmín. fialovasté. špicatá L. rusky: MATA PIEPORNA MÁTA PIEPORNÁ Trváca bylina vysoká až 100 cm. z ktorej sa získava mentol. 177.neobsahuje mentol. Kosí sa kosákom alebo kosou (vo veľkom kosačkou na trávu). V NSR a NDR je mäta najpoužívanejšou liečivou rastlinou. Hlavnou obsahovou látkou drogy je silica (1—2 %). 1696 od Raya. vajcovito kopijovité. píeporná ako viacnásobný hybrid sa podobá všetkým zložkám kríženia: m. Osvedčená je napr. ktorá obsahuje predovšetkým karvón (42-67 % ) . Väčšinou však býva zložkou čajovín. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: promincľa. falcká mäta — white mint). nie však mentol. v tenkých vrstvách. Droga sa užíva predovšetkým ako stomachikum. zmes rovnakých dielov listov boldovníka (pozri Folium boldo medzi cudzokrajnými drogami). kučeravej a rumančekových úborov. taliansky: Menta peprina. horčiny. resp. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. hesperidín). ostro pílkovité. aquatica L. Rastlina je veľmi aromatická.. pričom všetky zložky drogy sú v premenlivom množstve podľa jej pôvodu. Tieto druhy — najmä u nás najhojnejšia a voľne rastúca m. Rastlina je kríženec iných druhov (pozri ďalej). luteolín. okrúhlolistej — M. apigenín. Rastlina je veľmi medonosná. na plantážach a dočasne splanieva. francúzsky: Menthe poivrée. prípadne list — Folium menthae piperitae. vodná — nesmú byť prímesami oficinálnej vňaťovej či listovej drogy. m. anglicky: Peppermint. vetrová zelina Nemecky: Pfefferminze: maďarsky: Borsos menta. vňať 75—80 %. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . karminatívum a pri ochoreniach žlčníka. limonén. Rastliny vypestované zo semien degenerujú. Z obsahových látok je najdôležitej183 . tvoria klasy. piperita sa rozpadá na množstvo taxónov. pieporná — ľudove sa vraví. dihydrokumínalkoholu (nositelia vône). V Japonsku sa kultivuje najmä varieta m. ktorá má zhruba okrúhle listy a m. Najvhodnejšia je teplota 20-30 °C (maximum 35 °C).) Huds. pre rovnaké účely sa kombinuje aj s ihlicovým a horcovým koreňom a kôrou krušiny. Droga chutí korenisto. rotundifolia (L. acetáty dihydrokarveolu. nevyvoláva chladivý pocit pri ochutnávaní. Fialové kvety sú zoskupené v papraslenoch. non al. v Karnaku. (je husto sivochlpatá). (často sfarbená do červená). 1 200 až 600 pred n.) Huds. felandrén). španielsky: Menta piperita.listy na hmotnosti asi 83—88 %. 3 x denne šálka.

172. 199. 148.5 III. 32. Liečebný účinok drog spočíva 184 predovšetkým v silici a jej zložke . 213. 140. Javorina. 179. 151.Species cholagogae. P. Hemoral. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: rojovník. 168. mentofurán je nežiadúci. karminatívum — koliky tráviaceho traktu a žlčových ciest. korigens. neomentol s nepríjemným chuťovým vnemom). príp.5 g). 137. Mentol má podobné použitie. pulegón a i. na okraji vrúbkovano pílkovité. pre obsah mentolu je účinná antiseptický a protizápalovo. dražé Laxafel.05 g.5 mm Prítomné časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I.4 ČsL4 10 5 3 4 1 12 12 2 0.Na listovú drogu (Folium menthae piperitae) sa vzťahuje ČSN 86 6415: Akosť — najviac v % Znak Listý sfarbené ináč ako na materskej rastline Rozdrvené listy prechádzajúce na site okami s priemerom 2. cineol. spazmolytikum. Syntetické produkty však obsahujú viaceré stereoizoméry mentolu (napr. 27. nesmie sa však ordinovať dojčatám a malým deťom. ich glykozidy) a minerálne sob.7 II. Matový čaj v záparových vreckách). rozkonárená. 222. 206. 54.mentole. limonén. Valofyt Neo. 29. 28. 188. 183. Mentol tvorí častú zložku protireumatických mazadiel i šnupacích mastí a používa sa proti svrbeniu. Betulan.5 — 5 % ) . Vnútorne sa jednorazovo dávkujú 2—4 kvapky. španielsky: Melisa común. 189. 176. Niektorými účinkami pripomínajú rumanček. Uplatňuje sa aj pri kolíkových a žlčníkových bolestiach. masti Borozan. Haemorisan masť. 42. Stomaran. esterifikovaného mentolu a jasmonu zlepšuje čuchové (a chuťové) kvality drogy a naopak. 230. 236. V pazuchách horných listov sú paprasleny bielych kvetov. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 x denne pred jedlom. luteolín. ako aj masážneho roztoku Herbadent. Druh pochádza zo stredomorského pobrežia Blízkeho východu a z juho- . 30 10 3 2 1 14 14 0. 201. Rheumosin masť. Jednotlivá dávka je 0. 177. ktorý pôsobí zvonka ako prostriedok potlačujúci citlivosť nervových zakončení (vyvoláva pocit chladu). potom jasmon (0. v rastlinách napadnutých hrdzou. 184. Stopangin solúcia i sprej. Využívajú sa ako chuťové korigens (zubné pasty. 10 5 3 4 1 14 12 2 0. ktorej zloženie sa počas vegetácie mení. Vyrába sa tiež synteticky (z tymolu alebo piperitonu či citronelalu alebo z pinénu. 174. rusky: - Trváca bylina vysoká až 100 cm. i. 41. listy vajcovito srdcovité. 187. mentol obsahujú dražé Boldochol I. 212. (-)-mentón. ale v zásade silica musí mať určité množstvo mentolu (50-78 % ) . Ga-Fo roztok. apigenín. pre obsah trieslovín aj antidiaroicky. 20 10 6 8 2 14 14 3 0. Čajoviny č.5 14 12 0. 170. ČsL 4 aj žlčopudná . 233. MEDUŇKA LÉKAŘSKÁ MEDOVKA LEKÁRSKA Melissa officinalis L. proti nadúvaniu. Species pectorales. droga obsahuje ešte triesloviny (6 — 12 %). horčiny. Cholagol kvapky. 169. Mäta tvorí zložku mnohých čajovín. požitím mierne znehodnotenej stravy (1—2 g drogy na šálku — ČsL 4 uvádza jednotlivú dávku per os na zápar 1. taliansky: Melissa. stonka štvorhranná. jeho estery (s kyselinou octovou alebo valérovou — nie menej ako 5 % ) . karminatívnych.8 II. 209. 110. Inhalex solúcia. granuliek Sennagran.). 35. 83.). 232. včelník Nemecky: Zitronen-Melisse. silicu aj Inahlol Pini roztok a Contraspan kvapky. Hlavné indikácie drog sú: stomachikum. a to aromatických. 210.8 Znak Zhnednutá droga Časti stoniek hrubšie ako 5 mm Vňať napadnutá hrdzou Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 Obsah silice najmenej šia silica (1-3 %). 154. zvonka sa používa aj proti migréne. žalúdočných. pretože u nich zapríčiňuje dusenie (známe sú aj otravy). 241. žuvačky a i. Zápary sú obľúbeným prostriedkom pri žalúdočných ťažkostiach vyvolaných napr.. 200. izomentón. žalúdková — Species stomachicae) i priemyselne vyrábaných (Alvisan Neo. flavonoidy (o. cholagogum. List i vňať mäty sú u nás zložkou mnohých oficinálnych čajovín (ČsL 3: vetrová — Species carminativae. Plody sú tvrdky.1 %) — obsah mentolu. 50 20 10 3 3 14 14 0.3 Vňať sa hodnotí podľa ON 86 6810 a ČsL 3 a základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % I. Osobitne dôležitý je účinok drogy na tvorbu a vylučovanie žlče. francúzsky: Mélisse officinale. 155. Cutisan. maďarsky: Czitromszagú melisza (Cittromfú). kloktadlá. z iných monoterpénov).Tormentan. anglicky: Balm. Detský čaj s rumančekom. Thé Salvat. 240. 207. 3 2 1 1 0. Pernisan. jeho obsah je vysoký v drogách resp. ďalej hlavne nie veľa mentofuránu (2. na zvýšenie chuti do jedla a sú mierne antidiaroické — zastavujú hnačky. ústne vody. na inhaláciu pri bronchitídach a na ústne výplachy. Droga i silica majú spazmolytické účinky. 231. pre vňať je dávka 2 kávové lyžičky. V silici je prítomný ešte celý rad zložiek (mentón. Silica sa uplatňuje podobne ako droga a tvorí ešte zložku ďalších prípravkov. 3. 94. Ungolen. Species urologicae P. 181. na obklady a i valeriánových.

stomachikum.. muškátový orech 10 g. v droge je aj do 5 % trieslovín. pri nespavosti a vegetatívnych dystóniách. plod koriandra 30 g. Liečivý včelník moldavský — Dracocephalum moldavica L. kopijovitými a ostro pílkovitými.05-0.. Ak sušíme umelým teplom. citronelol a linalol. alebo vhodne kombinovanú s inými drogami.010. Medovkový lieh .. Droga — Folium melissae podľa 185 . odlišuje sa zasa modrými kvetmi a dlhšími listami. Materiál sa čo najrýchlejšie suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. z terpénov ešte karyofylén. je drobivá a hnedne. officinalis L. ešte dnes propagovanom na Západe. potom sa tekutina scedí a uloží do menších dobre zatvorených fľaštičiek. Zápar z drogy (list: 1 kávová lyžička na šálku. karmelitánskom liehu (Karmelitergeist). D 1-0). napr. Pri zámene a falšovaní listovej. nesmie teplota prekročiť 30-35 °C. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé listy (dil. pokrájané a dobre premiešané zložky necháme macerovať 7 dní. alkoholy geraniol.MEDOVKA LEKÁRSKA východnej Európy. ako v iných hluchavkovitých rastlinách. resp. Medovka je veľmi stará liečivá rastlina.3 %. Droga sa ľahko zaparí. Karmelitánske kvapky možno pripraviť aj takto: medovkový list 50 g. Typické zložky tvorí aldehyd citronelal (cca 39 %) a citral (30 % ) . má obojstranne ochlpené listy. Užíva sa predovšetkým pri nervovo podmienených poruchách žalúdočného a črevného traktu.napr.. má zvyčajne takýto pomer jednotlivých zložiek: 300 ml liehu. pestuje sa aj u nás. po 5 kvapiek citronelovej (medovkovej) a muškátovej silice. ako nervínum a sedatívum. S výrobou karmelitánského liehu sa začalo r. Ďalšie druhy medov- ky . 100 ml vody. vždy na začiatku kvitnutia (jún—september). Slúžila tiež ako korenina a prísada likérov. Pomer zosušenia vňate je asi 5 : 1. Medovka kvitne v júni až auguste. Medovka spája v sebe účinky mäty a rumančeka so sedatívnym pôsobením. vňať 0. vysokých 20—30 cm.Herba melissae (ČsL 4) a Folium melissae. var. Miestami aj splanieva. 1611 (parížski karmelitáni) a v uplynulých storočiach sa pokladal za univerzálny liek. Preslávila sa hlavne v tzv. Zámena je možná i za balotu čiernu — Ballota nigra L. Najvýhodnejšie sa zberá v popoludňajších hodinách a za suchého počasia. sa pestujú len zriedkavo.02 % ) . Ďalšou vhodnou oblasťou sú choroby z nachladnutia a chrípkové ochorenia. no pri mikroskopickom vyšetrení možno zistiť prítomnosť šťaveľanu vápenatého). a to rovnakého typu. vzrastu. Zberajú sa takmer výhradne z pestovaných jedincov. a to buď samu. ktorá je vyššia. citrónová kôra 20 g. chránená pred svetlom. sliz a flavonoidy. diaforetikum. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. turecká melisa. vňať: 1 polievková lyžica na šálku záparu) pôsobí ako sedatívum. z rodu čistec — Stachys L. husto chlpatá a podobná M. cordifolia Pers. vňaťovej drogy prichádzajú do úvahy najmä zástupcovia čeľade hluchavkovitých rastlín. hirsuta Benth. Pri nedodržaní odporúčaného času zberu má droga nepríjemný (plošticový) pach. Možno ju preto uplatniť aj pri ľahších formách nespavosti. pričom sa neobracia. listu 6 : 1. Včelám poskytuje hojnú pašu nektáru i peľu. ochlpenia a pod. najlepšie v plechovkách (najdlhšie 1 rok). Medovka obsahuje predovšetkým silicu (list 0. tzv.Spiritus melissae compositus. potom horčiny. pri migréne a bolestivej menštruácii a pod. (takisto zväčša majú príjemnú vôňu. karminatívum. po 2 kvapky škoricovej a klinčekovej silice.. M. denne 2 — 3 šálky. čistého liehu 100 g a vody 200 g. Podobný kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. Mimoriadne dôležitú drogu tvorí vňať a list . Pestuje sa v záhradkách. kôra škorice 10 g. ktorá však má iný pach i tvar listov. jej zloženie závisí od pôvodu rastliny.

Vňať sa dáva do čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. 184.). ju začali ordinovať španielski.5 0. toloknienka Nemecky: Echte Bärentraube.08 Listy sfarbené ináč ako na rastline a rozdrvené listy Zdrevnatené stonky Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej ČsL 2 tvorí zložku čajoviny Species Valerianae a výťažok z medovky je súčasťou priemyselne vyrábaného prípravku Passit (sedatívum). Valofyt Neo (sedatívum. Najčastejšie ide o C. zoskupené do riedkeho ovísajúceho strapca. príp. Medvedica patrí v ČSSR k úplne chráneným rastlinám.05 MEDVEDICA LEKÁRSKA Arctostaphylos uva-ursi (L. s poliehavými a vystúpavými konárikmi. 29. pri výrobe limonád.. Podobný význam má aj druhové meno uvarursi. Obchodná droga je z medvedice rastúcej divo v Španielsku (lepší druh). Čajoviny č. Betulan (pomocná liečba pri ochoreniach močových ciest). Konáriky sa často zakoreňujú. francúzsky: Busserole. stor. lístky sa pri zložení velmi ľahko rozštiepia na dve polovice.: Vaccinium vitis-idaea L. Listy čučoriedky obyčajnej sú väčšie. rastliny obsahujú asi 186 0.) W. Medvedicová droga sa niekedy falšuje listom krušpánu vždyzeleného — Buxus sempervirens L. ktorý pochádza z južnej Európy. 202. 35. umelým teplom (pri 55 °C). poskytujúcu Oleum citronellae. ale až v prvej polovici 17. 200. medveszôlô. trochu širšie a väčšie listy na rube hnedobodkované. 5 — 1 0. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Vresovcovité — Ericaceae Ľudovo: hrôznik.3 % aldehydu citralu). 201.) — jej listy nie sú celkom kožovité a na spodnej strane sú sivozelené. 83. mierne neurotonikum). a najmä na cintorínoch. 240. 182. Príbuzným druhom je brusnica obyčajná (Rhodococcus vitis-idaea (L.5 14 12 1 0. Medovka obsahuje málo silice (Oleum melissae). Ker vysoký 30—90 cm. metabolikum. horká. vňať tvorí tiež zložku koreninových zmesí. preto sa používa silica s obsahom citrónelalu a geraniolu získaná z rôznych druhov rodu Cymbopogon Spreng. ktorá však nie je sieťovito pospájaná.) Spreng. neskôr sladkastá. Wats. — vôňovec z čeľade Poaceae. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. stor.Na vňaťovú drogu (Herba melissae) sa vzťahuje ČSN 86 681 1 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky hrubšie ako 5 mm Časti drogy sfarbené ináč ako na rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej I. bledozelené. často destilovaných cez medovkovú vňať. talianski a francúzski lekári a v 18. flexuosus (Nees et Steud.07 II. 225. V predaji je aj droga osobitne balená v 5 g záparových vreckách (označené ako medovka lekárska).). 234. Listy sa zdrhujú v apríli alebo v júni. Oleum citronellae javae. 207. Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum. 57. anglicky: Bearberry. oficinálnu silicu ČsL 4. 86. Silica sa niekedy získava z citrónového oplodia destiláciou cez medovkovú vňať a silica sa označuje ako Oleum melissae citrátům. Plod je červená kôstkovica. stále zelený. 199. 142. 78. balkánskych štátov alebo zo Škandinávie. 242. pestuje sa v parkoch. s prevahou citralu (50-85 %). Striedavé listy sú kožovité. podobný brusnici. tiež oficinálna v ČsL 4 (musí obsahovať najmenej 2.2 % silice. maďarsky: Orvosi medvegerezd. rusky: MEDVĚDICE LÉKAŘSKÁ Listová droga — Folium melissae musí vyhovovať ČSN 86 6419: Znak Akosť — najviac v % I. stor. 8 3 3 2 14 14 1.) Avronin — syn. 127. Lemongrass-silicu poskytuje zasa C.. (syn.: C. z Talianska. Wats. 206. španielsky: Uva de orso. 74. taliansky: Uva orsina. hypotenzívum). Kvety sú ružové alebo biele. Rastie v horskom a vyššom stupni. 51. ju uvádzajú anglické herbáre. Vedecký názov rastliny pochádza z gréckeho arktos = medveď a stafylé = hrozno. prevažne s obsahom citronelalu (25-54 %) a geraniolu (16—45 % ) . V 13. v mydlárstve a i. Pach drogy je slabo aromatický. silica sa podľa proveniencie označuje ako Oleum citronellae ceylanicae. prenikla natrvalo do materia medica.1 II. lebo múčnaté plody vraj s obľubou žerú medvede. tropických tráv. Má podobný pach ako citrónová silica — Oleum citri. cholagogum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). Má končisté vajcovité listy na hornej strane s vystúpenou žilnatinou. winterianus Jowitt — tak ju označuje ČsL 4). Podobná je i čučoriedka barinná (Vaccinium uliginosum L. 197.5 0./CsL 4 5 5 15/— 4 1 14/12 14/12 1. Laponci radi konzumujú plody a listy používajú ako čierne farbivo. ktorá má vajcovité. náhradka ruského čaju). nardus (L. 204. chuť mierne zvieravá. rýchlo sa sušia na slnku.) W. obrátenevajcovité. tenké a na okraji drobnopílkovité. predovšetkým na horských lúkach a v riedkych kroviskách (najmä v zárastoch borievky). 77. Ako cirkumpolárna rastlina bola medvedica na severe odjakživa ľudovým liečivom. Oleum citronellae tvorí u nás zložku oficinálnej vetrovej vody — Aqua carminativa.5 — 1. 203. . Medovka má aj potravinárske a technické použitie (v likérnictve. Eugastrin (stomachikum.

Kvety jednodomé alebo dvojdomé. Plody sú krátkostopkaté čiernofialové moruše.5 g (ČsL 4). Zvyčajná dávka drogy na odvar je 1. pridáva sa i do antidiabetických (pre predpokladaný obsah enkolínu). maďarsky: Fehér eperfa. niektorí autori pochybujú o jeho účinnosti. biela: striedavé listy má nedele187 . rusky: . elagovú a chinovú). Čajoviny č. M. I). Čs. galovú. diuretických. 104. Pestujú ho na teplejších územiach v záhradách a pri komunikáciách.nón. čím sa zníži obsah trieslovín v prípravku. rusky: . sóda bikarbóna). Droga je dezinficiens močových ciest — pôsobí iba pri alkalickej reakcii moču . Samčie kvety majú zelenkasté okvetie. tiež organické kyseliny (ursolovú. príp. Homeopatia pripravuje z čerstvých listov esenciu s podobnými účinkami a indikáciami ako alopatia. myri- citrín. širokovajcovité. antireumatických alebo metabolických čajovín. 105. samičie sú s voľnými brvitými okvetnými lístkami. Strom pochádza z Ázie. triesloviny galového a elagového typu (15 — 20 % ) . MORUŠA ČIERNA M. Droga nie je vhodná na dlhšie užívanie — môže dôjsť až k otravám hydrochinónom. vylučovanie cukru do moču (glykozúria) a poškodzuje pečeň. aj metylarbutín (až do 12 % . Podporuje napr. 8 12 4 1 12 6 3 4 MORUŠOVNÍK ČERNÝ Moras nigra L. Droga sa používa aj vo veterinárstve. maďarsky: Fekete (savanyú) eperfa. francúzsky: Múrier noir. Listy striedavé. španielsky: Moral camún. smú sa v lekárni vydávať a používať do čajovinových zmesí a na predpísané prípravky iba rezané listy (sito č. Pre docielenie alkalickej reakcie sa niekedy pridáva hydrogenuhličitan sodný (tzv. priemyselne vyrábaný prípravok s drogou je Species urologicae Planta (diuretikum. čierna: strom so sivým kmeňom a červenohnedými konármi. 7/4 6 2 0.po resorpcii sa arbutín štiepi na antiseptický pôsobiaci hydrochi- MORUŠOVNÍK BÍLÝ Moms alba L. Morušovité — Moraceae Nemecky: Weisser Maulbeerbaum. 109. flavonoidy (kvercitrín. Nemecky: Schwarzer Maulbeerbaum. ich aglykón hydrochinón. mierne antiseptikum). Droga býva častou zložkou oficinálnych urologických. cholagogických. s nepočetnými lalokmi. MEDVEDICA LEKÁRSKA Medvedica obsahuje fenolový glykozid arbutín (hydrochinón-B-glukozid). Aby sa glykozidy lepšie vylúhovali. MORUŠA BIELA ON 86 6414 a ČsL 4 stanovujú pre drogu tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah arbutínu — najmenej ČsL 4 a I. hyperosid pôsobí diureticky a flavonoidy dezinfekčné. tvoria pazušné vajcovité nepravé klasy.ČsL 4 žiada minimálne 7 % ) . ďalej ester arbutínu s kyselinou galovou. pomocná čajovina pri chorobách močových ciest. taliansky: Moro nero. Arbutín v organizme nie je neškodný. výhodnejší je však macerát za studena alebo zápar (1 kávová lyžička drogy na šálku).5 10/12 4 1 7 II. 19.5 %) a v malom množstve iridoidnú substanciu monotropeín. anglicky: Mulberrytree. hyperosid — 1.

stonky má ryhované a štetinaté. dnes sa pestuje pre chutné plody.5 g sirupu). triesloviny a prisudzuje sa im adstringentný účinok. Dobre usušené sú trvanlivé a nahradzujú cukor. gréckym meros = diel. Na liečebné účely slúžia hlavne v južnej Európe (L. Druh bol importovaný z Ázie. x tymaviensis Domin). Obsahujú veľa uhličitanu vápenatého. Druhové označenie sa dáva podľa farby plodov. Výhľadovou drevinou pre naše hospodárstvo by mohla byť m. Predmetom zberu na liečebné účely bývajú dnes iba plody — Fructus mori (júl—august).MORUŠA ČIERNA MORUŠA BIELA né až okrúhlastovajcovité alebo s niekoľkými nesúmernými lalokmi. M.). biela sa pestovala v Číne. Pri chove húseníc listami čiernej moruše sa pradie hodváb prostrednej akosti. Pripisovali sa im narkotické i antitoxické účinky a slúžili aj na zlepšenie trávenia a na farbenie vína. čiastka (vzhľadom na zložené plody).). ktorá sa pridávala do cesta. rusky: MRKEV OBECNÁ Dvojročná bylina vysoká 30— 80 cm. listy perovito zložené. francúzsky: Carotte commune. 800 g cukru a šťava z 1 citróna. čiernej a červenej (M. ktorý má medovitú chuť. ovocné kyseliny (citrónovú. adenín (purínová báza. dôležitá zložka nukleových kyselín). Kvety . Antické Grécko pestovalo m. Pomenovanie moruše súvisí s latinským morus — príp. Veľmi lahodný je morušový sirup — Sirupus mororum. z r. Moruše sa často pestujú v krovitom tvare a dlhoročným pestovaním sa vytvorili mnohé odrody. Cod. biele až 22%). maďarsky: Sárgarépa murok. hoci nie sú náročné na pôdu. dlho pestovaná najmä v karpatskej oblasti (na Slovácku známa ako molperně). čiernej. ktoré slúžili ako krmivo hodvábnika. 1923 je 1. Moruše sú známe od najstarších čias. minerálne soli. Zriedkavejšie použitie majú listy (používajú sa najmä z m. Moruše sa u nás pestujú. Palma. španielsky: Pastanaga. asparagínovú aminokyselinu. Sú známe najmä z kultúrnej histórie starých Tadžikov. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Wilde Mohre. Pharm. 1964). pijú sa 2—3 šálky denne). Kvalitné je i morušové víno. dajú sa aj nakladať ako kompót). Z listovej drogy sa pripravuje asi 5 % odvar (varí sa 3 minúty. horné skoro sediace. čiernu a plody boli v staroveku veľmi obľúbené. Oddávna sa používajú v liečiteľstve. rubra L. bielu i m. u nás kedysi 188 pestovaného alebo triploidná forma m. prípadne sa užíva 2—6 g prášku denne. ktoré sa líšia najmä tvarom listov. Pôvodne ho pestovali pre listy. ordinuje sa podobne ako alopatické prípravky. a to vo forme rozotieraného prípravku Teep. taliansky: Carota. je kríženec m. ako potrava pre húsenice hodvábnika sú vhodnejšie listy bielej moruše. Plody možno sušiť najlepšie umelým teplom. MRKVA OBYČAJNÁ Daucus carota L. Častejšie sa listy využívajú v homeopatii. Moruše sa opeľujú vetrom. V Strednej Ázii sa oddávna sušili a mleli na sladkú múku. čiernej). expektorans a zdroj na prípravu osviežujúceho sirupu bohatého na ovocné kyseliny (zvyčajná jednotlivá dávka podľa Brit. Farmaceutický možno moruše hodnotiť ako mierne laxans. glukózu. ktorý sa pripravuje z čerstvých listov. so zřetelnými pošvami. regulačné pôsobenie na hladinu krvného cukru a odporúčajú sa pri cukrovke i ochoreniach podžalúdkovej žľazy (pankreasu). pektíny a minerálne látky (do 1 % ) .7-3. Šťava sa niekedy používa na farbenie vína a podľa Hagera (1930) pri bolestiach v krku. Ich zber sa robí v júli—auguste. anglicky: Wild Carrot. Biele plody sú vhodné na prípravu muštu. Za surová je to chutné ovocie. Plody obsahujú veľa sacharidov (9-10%. severoamerického druhu. trnavská (M. ale nehojne. jablčnú a i. Sušia sa bežným spôsobom. Možno z nich pripraviť šťavu (na liter šťavy asi 1/4 litra vody. Plody sú zelenkasté až biele alebo červenkasté moruše.

upraženú ako kávovú náhradku a šťavu ako anthelmintikum (najmä proti škŕkavkám).01 %). usporiadané do okolíkov. zberané zrezávaním okolíkov krátko pred dozretím. Korene sa vykopávajú z pestovaných variet vtedy. Podľa staršej anglickej literatúry údajne prináša úľavu aj pri rakovinových stavoch.slabého koreňa divej mrkvy — sa vypestovali známe karotky alebo dlhé. Med z mrkvy má tmavožltú farbu. V Kapitulári Karola Velkeho sa odporúčalo poddaným. Mrkve i plodom sa experimentálne dokázal slabý protihlístový (vermifúgny) účinok. Mrkvu siali starí Rimania i Germáni. počas kvitnutia rozostreté. Používanie dvojročných kultúrnych mrkiev možno odhadnúť asi na 5 000 rokov. Osvedčuje sa vraj i pri zväčšených mandliach detí. ale i to. keď sú dostatočne veľké a dužnaté (jún—október). provitamínu A i vitamínov B a C povýšili mrkvu na hodnotnú zeleninu. ktoré prispeli k ďalšiemu rozmachu pestovania mrkvy v neskoršom stredoveku a na začiatku novoveku. a to bez výškového obmedzenia. pri dozrievaní plodov skrútené dovnútra. Názvom daukos označovali grécki lekári rozličné zelerovité rastliny. Nektár sa roní z medových žliazok. Pestuje sa v záhradách i na roliach. brunšvícke alebo frankfurtské i ďalšie mrkvy a nám neveľmi známe obrovské zelenohlavé belgické či zlatožlté francúzske a iné. V Európe rastie divo a miestami je nenávidenou burinou. Kvet obsahuje veľa nektáru.6 % silice s vysokým podielom seskviterpénov a terpénových alkoholov. že na vidieku sa mrkvou farbí bledé maslo na žlto. Mrkva okrem toho obsahuje silicu neznámeho zloženia (koreň asi 0. Ako včelárska rastlina prichádza do úvahy všade. Mrkvu zamieňali najmä s paštrnákom (Pastinaca sativa L. na suchých pasienkoch.MRKVA OBYČAJNÁ sú biele alebo žltkasté či ružovkasté. Až v kuchárskej knihe labužníka Apicia ju nachádzame medzi zeleninami. Pripravuje sa z nej aj liečivý karoténový výťažok. 189 . kde sa pestuje vo väčšom množstve na semeno. lúkach a vo svetlých lesoch. aby ju hojne pestovali a nasledovali tak príklad kráľovských pestovateľov zeleniny. Variety s dlhým koreňom obsahujú v plodoch aj azarón. ktorý osoží zraku (chráni pred šerosleposťou). Plody majú korenistý pach a chutia horkasto a silno aromatický. Z prarodiča . na mokrých lúkách a rašelinách. amsterdamské. napr. Cenil sa čo len trochu hrubší koreň. ktoré ležia na dne kvetu.). Mrkva kvitne asi v júni až septembri. V liste je alkaloid pyrolidín. Na liečebné účely sa nesušia. vysoký obsah oranžového karoténu. Šťava — Succus dauci caroti recens expressus (zahustená: Roob dauci) je pomocným liekom pri rúpoch (oxyúriách) a škrkavkách (askaridoch) a výborným zdrojom provitamínu A. 1900) uvádza koreň mrkvy ako potravu pre ľudí i domáce zvieratá (v Anglicku ňou kŕmili najmä kone). Významné množstvo sacharidov. U nás rastie v lesnom plemene ako všeobecne rozšírená burina suchých stanovíšť so skalnatým i hlinitým substrátom. Plody sú rebrovité a štetinaté nažky. aby sa ľahšie predalo. Mrkvová šťava i silica z nej pôsobia na svalovinu červov napred výslovne dráždivo a potom až ochromujúco. Z koreňa sa varí aj mrkvový cukrový sirup. napr. Koreň má ešte veľa pektínov (11 %) a minerálnych látok (najmä draslíka). Na lepšie využitie provitamínu treba mrkvu čím jemnejšie postrúhať. Polívka (Kvétena z r. bezkyslíkatý daucín a karotíny. Materiál sa po vymlátení dosuší. Predmetom ojedinelého liečebného používania sú plody — Fructus dauci. v pobrežných kroviskách. náklonnosti k polypom a ako adjuvačný prostriedok pri liečbe cukrovky (2 poháre šťavy denne). Na mnohých miestach rozsiahlej ríše tohto panovníka sa utvorili základy mrkvových kultúr. ale sa spracúvajú čerstvé. Aj naši slovanskí predkovia ju radi jedli. V kultúrnom plemene má typický pomarančovočervený koreň. Droga: Radix dauci sativi. V plodoch je do 1. no i na mokrých stanovištiach.

Ch. Druh sa u nás aklimatizoval. Kedysi sa zriedka používala aj vňať — Herba boni-henrici. Mrlíky treba odlišovať od lobôd — druhov rodu Atriplex L. u nás roztrúsené splanený. Plody sú nažky. Klbkaté súkvetia i listy sú husto pokryté žliazkami. železo. rusky: Trváca bylina vysoká 80—110 cm. Pestovanie špenátu sa rozšírilo až v stredoveku (z Perzie). . ktorý urobil veľa pre botaniku. Stonka priama.ktorý s prídavkom sladového výťažku a pomarančovej alebo citrónovej šťavy je základom osviežujúcich a zdravých nápojov (u nás napr.Chenopodiaceae Nemecky: Dorf-Gänsefuss. taliansky: Bono enrico. najmä dojčiat a rekonvalescentov. Loboda záhradná — Atriplex hortensis L. Pomenovanie Chenopodium sme objasnili pri m. Výhľadovou špenátovou zeleninou u nás môže byť aj austrálsky mrlík zlatolistý . Koreň m. 1964). vzhľadom na tvar listov niektorých druhov. alebo má odlíšiť rastlinu od blenu.. triesloviny a minerálne soli. ako sa volali dobrí škriatkovia starých Germánov. druhové pomenovanie m. Pražené korene slúžia dodnes ako kávovina. Ojedinele sa ešte pestujú ako špenátové rastliny juhoeurópske mrlíky Ch.. niekedy sa nachádza ako nežiadúca prímes vo vňaťovej droge prietržníkov (Herba herniariae). plytkolaločnaté. strapcový . voňavého pochádza z gréčtiny: ambrossii + eides = podobný ambrózii (rastlina svojou vôňou pripomína ambróziu). dobrý svojho času dokonca prenikol aj do zeleninárskych záhrad (Anglicko). kašli. Listy podlhovasté až kopijovité. ktorá sa jedávala zjari ako zelenina. Najbohatší z čeľade je práve rod mrlíkov (asi 40 druhov). ešte i dnes miestami používané. Už v antike sa stretávame s konzumom zeleninovej stravy (podmieneným však iba pudové). Karotela). dobrého slúžil neskoršie proti tuberkulóze a vňať ako purgans a zvonka na rany. Droga je obľúbená najmä v ľudovom liečiteľstve Talianska (L. auricomum. ktoré majú vždy jednodomé rovnotvárne kvety a plody zatvorené do zveličených kroviek. Plody niekedy tvoria zložku anthelmintických čajovín. Do čeľade mrlíkovitých z najznámejších rastlín patrí špenát a cukrová repa. Starí Gréci a Rimania jedávali mladé žihľavy a iné rastliny. či od neveľmi chutnej bažanky trvácej — Mercurialis perennis L. hemoroidoch ako emoliens. Sušia sa za bežných podmienok (koreň možno sušiť aj na slnku). Najväčšie množstvá mrkvy sa zužitkúvajú v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. Minerálne látky (najmä draslík) pôsobia mierne močopudne. vňať počas kvitnutia byliny (máj až august). + Chenopodium ambrosioides L. španielsky: Hierba hormiguera. (Euphorbiaceae). Rozlišujú sa hlavne podľa výzoru listov. Koreň sa zberá zjari alebo v jeseni. pôvodom z južnej Európy. Mrlík doviezli do Európy z Mexika ako liečivú rastlinu pod názvom jezuitský čaj. Droga obsahuje saponíny. Byľ priama. Pre obsah pektínov mrkva slúži na úpravu stolice pri hnačke.Ch. Druhové pomenovanie odvodzuje Grimm z mena Henrich. lebo sa navzájom veľmi podobajú. Kvety v stopkovitej metline klbiek na konci byli. dobrého. francúzsky: Anserine ambroisie. rozkonárená. Palma. listy striedavé. taliansky: Té di Germania. riedko zúbkaté i celistvookrajové. Bylina je dôsledným sprievodcom ľudských sídlisk od nížin až po horské stupne. Heinrich. dobrom. Na dedine rastie na ušliapanej pôde. stopkaté. odkiaľ prechodne preniká do okolitých porastov. (lebeda zahradní) sa u nás miestami (napr. Jednoročná bylina vysoká 30— 60 cm. rusky: MERLÍK VONNÝ MRLÍK VOŇAVÝ Vedecké pomenovanie mrlíkov (Chenopodium L. Plody sú nažky. Ich systematika je pre začiatočníka ťažká. Pre obsah železa tam slúži aj ako liek pri anémii a niektorých krvných ochoreniach. botrys L.. 190 medzi nimi aj mladé listy m. V ľudovom liečiteľstve sa uplatňuje mrlíkový koreň — Radix boni-henrici. a to pri bronchitídach. Jej dietetické účinky sa využívajú pri črevných a žalúdočných poruchách. anglicky: Mexican Tea. capitatum. Mladé listy nahrádzali špenát a mladé výhonky zasa špargľu. ktoré sa podľa bobuľovitých červených plodstiev ľudovo nazývajú aj jahodový špenát (v ich kvetných klbkách dužnatie a červenie okvetie).) je odvodené od gréckeho chén = hus a podion = nôžka. Užívajú sa 2—3 šálky denne. Mrlíkovité — Chenopodiaceae Nemecky: Tee-Gänsefuss. MERLÍK VŠEDOBR MRLÍK DOBRÝ MRLÍK DOBRÝ Chenopodium bonus-henricus L. celistvookrajové. Aromatický m. maďarsky: Paréj libatopp. M. hoci to nie je práve najlepšia náhradka za špenát. francúzsky: Bon-Henri. často červenkastá. lebo o jeho slávu sa postaral práve tento náboženský rád asi v 17. krajovo nazývaného zlý Henrich. Z drog sa pripravuje asi 5 % zápar. Pochádza z tropickej Ameriky. Obe drogy sa označovali aj ako Radix seu Herba lapathi unctuosi. Dáva sa do súvislosti aj s „dobrým" francúzskym kráľom Henrichom IV. maďarsky: Jószagú libatopp (mirhafu). odporúča sa aj ako pomocný prostriedok pri tuberkulóze. Mrlíkovité . jednoduchá. anglicky: Good King Henry. slizy. Oddávna sa ako liečivá rastlina pestuje vo vidieckych záhradách. foliosum a Ch. Ľudové liečiteľstvo u nás dodnes nezabudlo na spomínané indikácie. Obsahové látky sú neveľmi preskúmané. španielsky: Buen enrique. na hornom Pohroní) zamieňala s mrlíkom dobrým pri zbere špenátových rastlín.

1940 používaná ako oficinálny osviežujúci a žalúdočné stimulačný prostriedok.stor. okrem toho napr. — m.5 13 16 0. potom cymol a ďalšie terpény. ktoré sa morfologicky iba nepatrne líšia. aj ako tonikum. V terapii — predovšetkým v Amerike. príp. aj p-cymén a α-terpinén.2-2. Príznaky otravy z predávkova- MRLÍK VOŇAVÝ nia. protihlístový. hlavne v USA (Chenopodium anthelminthicum L. silica európskeho pôvodu sa jej nevyrovná. t. Ako oficinálna je v homeopatickom liekopise. dávka je pol kávovej lyžičky na šálku záparu. paréza (čiastočná obrna). Odrezávajú sa len kvetonosné bylinné časti. Materiál sa suší v tenkých vrstvách oddelene ako silicová rastlina. nervových slabostiach a pri ochrnutí po porážke. anthelminthicum L. Oktoploidná varieta sa ešte dnes terapeuticky hojne využíva. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch — ľahko vlhne. tetraploidné. hexaploidné i oktoploidné variety. 191 . Občas ho možno obracať a pritom vyradiť zle zafarbené listy. Zberá sa kvitnúca vňať — Herba chenopodii. Treba ho pokladať za jedovatý. ktorý sa pestuje hlavne v USA. Silica obsahuje veľa askaridolu (60—65 %). závraty. sa uplatňuje buď silica.3 %). v ktorej sa nachádza peroxidický monocyklický monoterpén askaridol. droga obsahuje aj saponíny. Mrlík je jedným z najstarších surogátov za čínsky či ruský čaj. Je však prudko účinná a bez rady lekára sa nesmie užívať. ktorý sa získava destiláciou vodnou parou z odkvitnutých plodových konárikov severoamerickej rastliny Ch. Ordinoval sa aj v prášku a robila sa z neho známa tinktúra (Tinctura Botryos mexicanae). gáfrovitú chuť. Ako plnohodnotné anthelmintikum sa užíva Oleum chenopodii anthelminthici. 3 2 0.15 okrem použitia drogy proti črevným parazitom ju užíva na úpravu nepravidelnej menštruácie. V niektorých krajoch sa dokonca na liečebné účely pestoval. najmä silice. Keďže rastlina vytvára rozličné chromozómové rasy. Vňať sa užíva zriedka — je anthelmintikum. po jej preskúmaní sa našli diploidné. niekedy na podporu trávenia. kde sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. M. Má príjemný korenistý pach a ostrú. antiastmatikum a emenagogum (zneužíval sa i abortívne).). stimulans. sú motorický nepokoj. astme. Výťažnosť býva asi 0. V ťažších prípadoch môže dôjsť aj k ochrnutiu dýchacieho centra. voňavý obsahuje najmä silicu (až 0. teplotou do 35 °C v tieni. nauzea. Mrlík voňavý sa hojne pestuje v strednej Európe. 6 5 1 13 19 0. únava. Droga i silica prichádza do obchodu skoro výhradne z USA.0 %. j. Oproti iným vňatiam schne pomaly. niekedy i kŕče a poruchy sluchu (hučanie v ušiach).25 II. Strata na hmotnosti je asi 70 %. zriedkavo používaná droga pochádza z kultivovaných rastlín. v Rakúsku ešte r. Vo svojej mexickej a brazílskej domovine je známy aj ako vermifúgum (proti vnútorným črevným parazitom). V Európe sa ešte cenila aj pri angine pectoris. a to dva-tri razy do roka (jún-september). Ľudové liečiteľstvo Južnej Ameriky Vňaťová droga (Herba chenopodii) sa kontroluje podľa ČSN 86 6820: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I.

Obidva druhy sa za mladi veľmi podobajú. maďarsky: Tajtékzó szappanfú.) Scop. Klinčekovité — Dianthaceae (Silenkovité — Silanaceae) Ľudovo: mačacie mydlo. stonky priame. Listy protistojné. Vedecké označenie mydlice vzniklo z latinského sapo = mydlo. hlístam a aj pásomniciam. Drogu Radix saponariae albae tvoria druhy rodu gypsomilka — Gypsophila L. V staroveku si mydlicu cenili skôr liečebne ako technicky. Používa sa iba vtedy. ktorá obsahuje účinný. keď sa z akýchkoľvek príčin nedajú ordinovať moderné syntetické liečivá (napr. 4 3 1 1 13 7 II. ale tiež ako koreň mydlice. V homeopatii má širšie uplatnenie čerstvá kvitnúca vňať m. proti kŕčom (spazmolytikum) a i. sódu. Rastie aj v pobrežných húšťavách a na vlhkých pieskoch. mydlička Nemecky: Echtes Seifenkraut. a to proti škrkavkám. Iné druhy klinčekovitých rastlín majú podzemky s korkom sivej. Druhový názov officinalis = latinsky lekárenský.). výrazne páchnúci trimetylamín. španielsky: Saponaria. O mydle na umývanie hovoril až lekár Galenus. elipsovité. Plody sú vajcovité tobolky. že koreň rozmiešaný vo vode veľmi pení. len hore rozkonárené. 8 6 2 2 13 10 192 . vulvaria L. piesok a z rastlinných surovín akési otruby z vlčieho bôbu. taliansky: Saponaria. Hippokratovo strouthion možno chápať ako rozličné druhy južných gypsomiliek. francúzsky: Saponaire. hnedastej alebo žltkastej farby. anglicky: Soapwort. Rastlinu nachádzame už u starovekých arabských lekárov. Mydlica sa opeľuje podobne ako väčšina zástupcov čeľade: prostredníctvom hmyzu. keď ešte nebolo známe mydlo — prali nimi. na povrchu hnedé. Tvorí surovinu pre alkoholové výťažky a rozotierané prípravky Teep. najmä denných motý- Na koreňovú drogu — Radix saponariae sa vzťahuje ČSN 86 7027: Akosť — najviac v % Znak Zvyšky nadzemných častí rastlín Zle očistené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Ordinovali ju pri lepre. Antika mala síce už priam luxusné kúpele a ľudia sa kúpali veľmi často. ale na umývanie používali po- taš. celistvookrajové. Gréci pokladali koreň MYDLICA LEKÁRSKA za oficinálny. aplikované na podporu menštruácie (emenagogum). Kvety biele alebo ružové. Plnokveté formy mydlice vysádzané v záhradkách na okrasu do drogy nepatria. Druh uprednostňuje mokré a vlhké lužné a lúčne pôdy. lišajoch a vredoch. piperazínového typu). pre dávne používanie pri praní. Pri zámenách sa stretávame s prímesami mliečnika chvojkovitého (Tithymalus cyparissias (L. (pozri gypsomilka metlinatá). smradľavého (Ch.alebo čistý askaridol. MYDLICE LÉKAŘSKÁ MYDLICA LEKÁRSKA Saponaria officinalis L. zvané lomentum.). Jeho korene sú však veľmi tenké. kôra mimoriadne vláknitá a drevo biele. rusky: Trváca bylina vysoká až 80 cm. ktoré všeobecne vytlačili z používania rastlinné anthelmintiká. Pre pomerne veľkú jedovatosť silice i askaridolu je uplatnenie zriedkavé. prípadne odtučňovali nespracovanú vlnu. Gypsomilky i mydlica im robili dobré služby v dobe. zoskupené vo vrcholíkových súkvetiach. a najmä preto.

Zber listov — Folium digitalis pur193 . a to z rastlín 2—3 ročných. B. neskôr sladko-horko až nepríjemne škrabľavo. druhové označenie vyjadruje farbu kvetu. Uprednostňuje pôdy s vysokým obsahom mangánu. maceruje sa 8 h a po scedení počas dňa vypije. Slúži na pranie jemných tkanín (nerozkladá farby). Treba však upozorniť. s prevahou kardenolidov A-skupiny a pod. bez obracania. Oddávna bol známy v írskom liečiteľstve. hemolytický index drogy je asi 1 200 až 1 800 (2 000). ktoré hľadajú na dne kvetov medovinu. Stonka vyrastá v druhom roku. kostrou. Čajovina č. s triterpénovým jadrom. Koreň rastliny má predovšetkým expektoračné účinky a slabšie diuretické. Krtičníkovité . Koreň mydlice má široké technické uplatnenie. Droga nemá pach. sa vykopáva buď v jeseni (október — november). m. pri rozličných komplikáciách v šestonedelí. Niekedy sa zberá vňať . Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . napr. príp. rusky: NÁPRSTNÍK ČERVENÝ Dvojročná bylina vysoká 30— 120 cm. ba aj reumatizme a kĺbových ťažkostiach. Po rýchlom a krátkom omytí (pozor: saponíny sa vodou vyplavujú!) a zbavení nadzemných častí sa suší na vzdušnom mieste. Plody sú tobolky. čo sa robí odrezávaním nadzemných častí na začiatku kvitnutia (jún—júl). riedkych lesoch a na rúbaniskách vo výške 500-1 500 m n. kvety s rúrkovito zvonkovitou korunou bledočervenej farby.Scrophulariaceae Nemecky: Roter Fingerhut. umelým teplom (do 70 °C). potom aj ako metabolikum pri niektorých kožných ochoreniach. španielsky: Digital. kyslé bidesmozidy. kopijovité. resp. depuratívum a pre protizapalove pôsobenie sa uplatňuje príležitostne pri zápaloch mandlí. Usušené korene sú krehké. Obsahovými látkami drogy sú predovšetkým saponíny (asi 2. 67. na slnku. Antické Grécko a Rím náprstník nepoznali. saponíny sa môžu vstrebávať. maďarsky: Piros gyuszúvirág. ďalej do zubných pást i práškov a pod. Vňať sa liečebne využíva zväčša ako expektorans. ktoré majú spoločne sapogenín gypsogenín. 1785 vydal spis o náprstníku a jeho uplatnení v terapii srdcových chorôb. francúzsky: Digitale pourpure. NÁPRSTNÍK ČERVENÝ NÁPRSTNÍK ČERVENÝ + Digitalis purpurea L. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru a užíva sa po lyžiciach. že saponínové drogy sú na dlhší čas užívania nevhodné. na vzdušnom mieste. výťažok je dobré sekretolytikum. kým neskrehnú všetky byle. Suší sa jednotlivo rozložená. Koreň . pre vzhľad kvetnej koruny. Často sa pestuje pre okrasu. chutí sprvu sladkasto.Herba saponariae rubrae. plynule prechádzajú do súkvetia — jednostranného strapca. krčných a kožných ochoreniach. Rastie predovšetkým v západnej Európe. furunkulóze. Pevné miesto získal v liečiteľstve po skúmaní anglickým lekárom Witheringom.Radix saponariae rubrae. Dávka na deň je odvar z 10 g drogy na 200 ml vody alebo 1 lyžička práškového koreňa na pohár studenej vody. C a D. čím vyvolávajú nepríjemné vedľajšie účinky. Ordinoval sa od 5. vnútri s tmavými červenými skvrnami. anglicky: Foxglove. Drogu možno použiť ako metabolikum. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. ale aj na liečebné účely — rozličné chemické rasy. alebo skoro zjari (marec). stor. prízemná ružica vajcovitých listov je zúžená na báze do krídlatej listovej stopky. ktorá sa indikuje pri ochoreniach z nachladnutia a niektorých stavoch depresie. jej listy sú sediace. taliansky: Digitale. V homeopatii sa z koreňa pripravuje tinktúra.ľov. Pomenovanie náprstníka pochádza z latinského digitus = prst. pozostávajúce prevažne zo saponasidov A. Druh rastie v kroviskách.5 — 5 % ) . digitale = náprstok. ktorý r. Izolované saponíny (predovšetkým však z gypsomiliek) tvoria niekedy zložku expektoračných prípravkov.

droga je teda kardiotonikum — užíva sa pri srdcovej insuficiencii všetkých druhov. francúzsky: Digitale laineuse. aj molekulu kyseliny octovej viazanú na jeden z cukrov. N.5 % digitoxínu. NÁPRSTNÍK VLNATY + Digitalis lanata Ehrh. Hlavné glykozidy sú purpureaglykozid A (aglykón digitoxigenín) a purpureaglykozid B (aglykón gitoxigenín). červeného (digitoxín. U nás sa pestuje v kultúrach. Rastlina pochádza z Balkánu (podľa niektorých prameňov zo severného Maďarska). druhové meno je z latinského lanatus = vlnatý. gitaloxigenín a diginatigenín). ktoré sa nahradzujú účinnými princípmi n. Rastlina našla liečebné uplatnenie iba v novšej dobe. Hlavná indikačná oblasť je srdcová hypertrofia (zväčšenie) s insuficienciou (nedostatočná činnosť. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Zber možno robiť aj viac ráz do roka. pomer zosušenia je asi4 — 5 : 1. Zrezávajú sa po oschnutí rosy. Hlavné obsahové látky sú srdcové glykozidy — lanatozidy A—E. najlepšie pri umelom teple teplotou medzi 6070 °C. pri prvých príznakoch je nutné liečbu prerušiť. červeného majú 3 — 5 x vyššiu účinnosť na insuficientné srdce a odvtedy jej význam stúpa. Materiál sa suší umelým teplom (40—60 °C). Suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na tienistom mieste. digitaloín.saponíny — spirostanolové glykozidy (digitonín.3 % kardenolidov (Ph. luteolín-7glukozid). naj- . že listy n. sprevádzajú ich glykozidy neúčinné na srdce (digitanolové a pregnanové glykozidy. zápale dvanástnika. vlnatého. taliansky: Digitale lanosa. Vylúčením cukrov a kyseliny octovej sa vytvárajú už liečebne neúčinné aglykóny (geníny glykozidov . žltačke. Wokes. španielsky: Digital lanosa. K terapeutickým glykozidom n. vlnatý sa v súčasnosti používa podobne ako n. červenom. i digoxín). Dáva sa mu však prednosť vtedy. cholín a acetylcholín. tigonín — zlepšujú resorpciu účinných glykozidov). ktoré sa užívajú pri astme. digitalinum verum a strospezid. List má obsahovať minimálne 0. Pri aplikácii náprstníkových prípravkov treba sa vyhýbať podávaniu liekov s obsahom vápnika. Listy v prízemnej ružici i stonkové sú kopijovité. D 4) s podobným použitím ako prípravky v alopatii. jeho zámeny pri zbere prakticky neprichádzajú do úvahy. červený. ktoré ľahko odštepujú z glykozidovej väzby molekuly glukózy. digitalóza). Kvety má hnedobiele. očných zápaloch a poruchách videnia. gitoxigenín. ak treba dosiahnuť rýchlejší účinok a keď sa nevyžaduje dlhšie pôsobenie. V terapii sa používajú v súčasnosti iba čisté látky a ich deriváty. Ich štiepenie (hydrolýza) nastáva už pri zbere. Látky účinkujúce na srdce tvorí glykozidová zmes s aglykónmi digitoxigenínom. nauzea a dyspesia. počet cukrových jednotiek v glykozidovej väzbe je 1—5. Krtičníkovité — Scrophulariaceae Nemecky: Wolliger Fingerhut. indikujú sa per os. ale aj pri gastritíde. Dafer a Lasch v 30-tych rokoch nášho storočia dokázali. Digitoxín tvorí aj zložku práškov Felsol. lebo inak nastáva enzýmový alebo tepelný rozklad účinných glykozidov.40 % ) .15-0.5 10 4 pureae sa robí v prvom roku rastliny zvyčajne v auguste. červený. pričom sa menia na sekundárne glykozidy digitoxín a gitoxín. materiál treba urýchlene dodať nákupni. za suchého počasia a v poludňajších hodinách. má však holé stonky a rub listov. Keďže n. List je tmavozelený. ktoré stimulujú (dávajú popud) bradykardiu (spomalenie srdcovej činnosti). V liečebnom použití musí mať droga biologicky presne stanovenú účinnosť (podľa ČsL 2 sa list označuje ako titrovaný). červeného 194 patrí aj menej dôležitý odorozid H.digitoxigenín. pričom niektoré sú špeciálne iba pre digitalisové glykozidy (digitoxóza. zoskupené v hustom klase. Pôvod vedeckého pomenovania sme uviedli pri n. červeného obsahujú okrem špecifických cukrov (troch molekúl digitoxózy). Nemecký liekopis žiada nastavenie normovaného listu na obsah 0. anglicky: Woolly Foxglove. Listová droga sa dosť podobá listom skorocelu. Používajú sa čisté látky a ich deriváty. kardenolidové digilanidy (cca 1 %). Eur. digipurpinín — (asi 1 %). nemá pach a chutí horkasto. vlnatý je u nás vo voľnej prírode ojedinelý. Droga obsahuje vyše 30 druhov jedovatých a veľmi labilných srdcových glykozidov (v priemere asi 0. sliz (mierni dráždenie) a ďalšie látky (výskum ešte nie je uzatvorený). gitoxigenínom a gitaloxigenínom. III). pregnanové glykozidy. resp. hlavne bradykardii (spomalená srdcová činnosť) a stenokardii (nedokrvenosť srdcového svalu). gitoxín. pôvodne ukladané v rastline ako prvotné glykozidy. teda ústami. nákup pre potreby farmaceutického priemyslu pochádza výhradne z pestovaných druhov. Ďalšími obsahovými látkami drogy sú enzýmy. vlnatého v porovnaní s listami n. Preto sa treba presne pridržiavať návodov na spracovanie: listy sa zberajú v septembri—októbri (podľa obdobia výsevu) z jednoročných rastlín (iba prízemná ružica). Odštiepením cukru (jednej molekuly glukózy) vznikajú sekundárne glykozidy. digoxigenín. rusky: (druh sa neuvádza v európskej časti ZSSR) NÁPRSTNÍK VLNATÝ Rastlina sa podobá na n. ale aj injekčné (parenterálne). zlyhávanie) a odstraňovanie v tele nahromadenej vody touto nedostatočnou činnosťou (druhotné močopudné účinky). Z čerstvých listov zberaných na začiatku kvitnutia sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. gitonín. Hromadne vyrábané prípravky s obsahom čistých glykozidov majú dnes významné miesto v terapii. prítomné sú aj flavóny (luteolín. Listy obsahujú vyše 60 druhov mimoriadne nestálych srdcových glykozidov. maďarsky: Gypjas gyuszúvirág. Pri všetkých náprstníkových prípravkoch je nebezpečenstvo kumulácie (hromadenia v organizme) a predávkovania. v druhom roku počas kvitnutia (jún—august). napr. Okrem iného majú silné diuretické účinky.Droga — Folium digitalis purpureae — podlieha požiadavkám ČSN 86 6410: Znak Zhnednuté listy Rozdrvené listy Iné časti materskej rastliny Minerálne prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCL Najviac v % 1 2 2 0. saponínové glykozidy. Sekundárne glykozidy možno chemicky previesť na glykozidy n. Najčastejšie nežiadúce príznaky sú nevoľnosť. ktoré na rozdiel od glykozidov n.

Predmetom zberu i nákupu býva vňať . husie mydlo. micrantha L. z našich prípravkov sú to: Acedigal (kvapky. s listami dlaňovito zloženými z 5 — 1 úzkych. Digoxin SPOFA (injekcie. tablety. Felsol prášok (antiastmatikum). často aj na mierne slaných. strieborník Nemecky: Gänsefingerkraut.). z menej známych je to napr. Ako všetky nátržníky. in- Na listovu drogu — Folium digitalis lanatae — sa vztahuje ON 86 6434: Znak Ináč sfarbené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Celkový obsah lanatozidov — najmenej z toho lanatozidu C — najmenej Akosť — najviac v % I. n. Poskytuje im dostatok peľu i medoviny. Lanatosid C SPOFA (dražé. označovaná aj ako Herba argentinae. Ružovité . návesníček. husí opeľuje hmyz. 6 4 4 11 12 6 0. anglicky: Silverweed.2 25 % II. 3 2 2 11 10 4 0. s dlhostopkatými listami rozdelenými na päť lístkov predĺžené obrátene vajcovitého tvaru. Vyhľadávajú ho najmä včely a osy. Byľ poliehavá. obrátene vajcovitých až kopijovitých lístkov. zakoreňujúca.Herba anserinae. (španielske druhy). tak aj n. Listy nepárnoperovito zložené z hlboko pílkovitých. kačičky. maďarsky: Liba pimpó. kanársky (kultivuje sa v Polsku). žltý (D. Pre bohaté olistenie býľ bylín sa zber dá dobre robiť kosákom „pod rukou" i voľne 195 . čapíky. rusky: MOCHNA HUSÍ („STŘÍBRNÍK") mä v skupine kardiotoník (lieky na posilnenie srdcového svalu) a v priemyselne vyrábaných prípravkoch sú srdcové glykozidy stabilizované v presne známom množstve. strieborný — P. Do palety fytoterapeuticky účinných nátržníkov možno zaradiť aj n. francúzsky: Anserine. injekcie). Nátržníky dostali svoje meno Potentilla podľa toho. sediacich. Je to trváca trsovitá bylina vysoká 10— 40 cm. päťpočetné.) — obidva rastú aj u nás. taliansky: Anserina. pre účely veterinárne). Digitoxin SPOFA (dražé). lutea L. (rastie najmä v Taliansku) a D. Z iných druhov náprstníka sa v zahraničí priemyselne spracúva aj n. Digoxin SPOFA (tablety. D. husie kvietko. husičky. najmä na pasienkoch pre husi. Rastie v blízkosti sídlisk na mierne vlhkých pôdach s vysokým obsahom dusíka. D. kvapky). injekcie). Príbuzný a veľmi podobný n. canariensis L. námožníček. Plody sú nažky. mochna lesklá.) je rovnako hojný na podobných stanovištiach. NÁTRŽNÍK HUSÍ Potentilla anserina L.NÁPRSTNÍK VLNATÝ jekcie. grandiflora Mill. argentea L. plazivý (Potentilla reptans L. D. pazušné. Druhové anserina je z anser = hus (rastlina často rastie tam.. Kvety žlté. na dlhých stopkách s priemerom 1-2 cm.1 35 % Trváca bylina s hrubým rozkonáreným podzemkom. Ostatné nátržníky sa líšia hlavne zložením listov. že niektorým druhom sa pripisovali znamenité liečivé vlastnosti (z latinského potens = mocný). španielsky: Argentina. čiarkovitých. na rube bieloplstnatých lístkov. — n. ferruginea L. thapsi L. veľkokvetý (D. kde sedávajú husi). vysoká 15—50 cm.Rosaceae Ľudovo: husia nôžka.

Nachádzame ho vo všetkých pásmach našich zemepisných šírok na lúkach. Druh nie je prieberčivý. 3-5-početné. rovný .) Räuschel Ružovité — Rosaceae Ľudovo: červienkový koreň. 34. Možno ho dochutiť cukrom. Pre náchylnosť na zaparenie treba materiál vždy dobre našuchoriť. pri bolestiach v ústnej dutine. žalúdočných a črevných kataroch. Vňať i podzemok sú trieslovinovou drogou s podobnými účinkami. 90. taliansky: Tormentilla. listy dlaňovito zložené. aj cholín a mastné kyseliny. lístky hrubozúbkaté. Vlastný zber vňate sa robí počas kvitnutia (máj-august) z nezašpinených jedincov. Vykopáva sa skoro zjari (marec) alebo neskôr v jeseni (október). že je Vysokohodnotný prostriedok tíšiaci kŕčovité bolesti bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. 221. rozkonárená. strieborný sa užíva ináč: 1 polievková lyžica vňate sa namočí do pohára studenej vody. Uplatňuje sa predovšetkým pri menštruačných kolikách. vystúpavá až vzpriamená. nie vyše 40 °C). na zapálené a krvácajúce rany a pod. maďarsky: Vérontó fú. prietržník. 36. 233. Vňať je náchylná na zaparenie pri zbere i sušení. i. Pri sušení sa však nedrobí. N. Byľ poliehavá.Radix (Rhizoma) anserinae seu Radix (Rhizoma) argentinae. 37. anglicky: Common Tormentíl. tormentol. ako má n. kolíkových bolestiach žalúdka i čriev a podobných poruchách (pri meteorizme). zvonka na kloktanie. Kvety žlté. Prieskumy dokázali. N. 159. Pomer zoschnutia 3 : 1 . v droge je najviacej katechínových trieslovín (6-10 %). Na kúpele a vonkajšie upotrebenie sa dávka drogy zvýši (1 lyžica na pohár). 30. mochna lesná. Plody sú nažky. Dajú sa aplikovať ako adstringens. lebo podzemok je dosť hrubý. Mladá vňať slúži niekedy v domácnosti ako zelenina. zápaloch v ústach. Trváca bylina vysoká 10—30 cm. Zriedkakedy sa žiada zberať iba podzemok . Sušenie trvá dlhšie. husí má výrazný spazmolytický účinok pri bolestivej a dlhotrvajúcej menštruácii. Na vňaťovú drogu — Herba anserinae — sa vzťahuje ČSN 86 6818: Akosť — najviac v % Znak Iné a ináč sfarbené časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Hlavná obsahová látka drog je termolabilná. robí sa tak na výslovnú objednávku.. má v kvetoch iba po štyri korunné lupienky. Viaže sa na kremičité pôdy. 6 3 1 12 10 II. vzpriamený. Droga nemá chuť ani pach. kým ostatné (neplazivé) druhy nátržníkov po päť. potom pol hodiny vylúhovať. v podzemku o. Znáša nízku aj vysokú pôdnu vlhkosť. sedmílist. 229. D 1 až 0). 10 6 2 12 14 NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ Potentilla erecta (L. Možnosť zámeny s inými druhmi rodu je však aj tak . s priemerom iba 5-12 mm. antiflogistikum a mierne spazmolytikum. flavonoidy a sliz. MOCHNA NÁTRŽNÍK ručne. zahreje sa a nechá vrieť 2 minúty. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na pohár záparu a pije sa 2—3 x denne. 223. Liečebný efekt sa prejaví po 4—5 dňoch užívania. V homeopatii sa z kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. na rúbaniskách atď. Príbuzný n. 29. takže ju možno i obracať. Vedľajšie účinky sa nepozorovali ani po dlhšom užívaní. Čajoviny č.tiež vitamín C a minerálne látky. na dlhých a tenkých stopkách. vnútornom krvácaní.P. v lesných zárastoch. francúzsky: Tormentille. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . sedmizámková zelina Nemecky: Hohes Fingerkraut. nátržník. zelených. chemicky nie celkom preskúmaná. na omývanie i obklady.NÁTRŽNÍK HUSÍ Užíva sa pri hnačkách. s nápadne hrubým uzlovitým podzemkom. Vlažný odvar sa pije 2—3 x denne. Schne rýchlo. vyrastajú z pazúch listov. Po očistení 196 sa umyje a suší podobne ako vňať. horčiny. Suší sa v tieni prirodzeným teplom (ak umelým. 32. recta L. rusky: . 35. bolestiach zubov. španielsky: Tormentila.

Vykopávajú sa opatrne (najlepšie špeciálnymi trojprstovými motyčkami. Dávkuje sa 1/2 kávovej lyžičky na šálku odvaru 2—4x denne. vhodná je aj tinktúra — Tinctura tormentillae. Predmetom zberu sú podzemky dokonale zbavené koreňov. Suché podzemky sú veľmi tvrdé. či vyrážky. Skladuje sa v uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. ba potvrdilo sa. husí. Majú nenápadný pach a veľmi zvieravú chuť. pri silnej menštruácii a pod. drobné korienky (možno to robiť až doma). ako kloktadlo pri zápaloch hrdla a pod. Dodnes zachované pomenovanie Tormentilla v názve drogy (Radix tormentillae) vychádza z latinského tormentum = bolesť. Z vykopaných podzemkov sa odstránia zvyšky hliny. výluh sa zleje a zvyšok drogy sa preleje vrelou vodou. niekedy aj v máji—júni a auguste—septembri. Je oficinálna v ČsL 4 ako Radix tormentillae.5 12 Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej .NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ né koliky. ľudovo nazývanými múria noha). mandlí. že droga sa celkom vyrovná americkému rataňovému koreňu (Radix ratanhiae — ČsL 4. z ktorej 20—30 kvapiek vo vode poslúži na natieranie zapálených slizníc úst. Podzemok (koreň) začerstva vonia podobne ako ruže a starý v tme svetielkuje.5 11 4 1 1. úplavici. Z včelárskeho hľadiska sa rastlina veľmi cení pre obsah medoviny a značné množstvá peľu. Droga je silné adstringens. Po 10 minútach sa obidva výluhy spoja a využíva sa počas dňa. ďalej glykozid tormentilín i tormentol a stopy silice. na lome červenkasté až červenofialové. Zber sa robí buď v marci—apríli. umyjú sa. vylúhuje sa 8 h. krvácaniach každého druhu (napr. na popraskané ruky alebo pery. Účinné obsahové látky tvoria katechĺnové (tormentilové) triesloviny (17-25 % ) . proti ktorým sa droga oddávna používala. Zber je potrebné robiť po dohovore s nákupňou. alebo sa odvodzuje z latinského tormentina = črev- Na podzemok (Radix — Rhizoma tormentillae) sa vztahuje ČSN 86 7019. antidiaroikum a antiflogistikum (na zápaly slizníc). Droga sa užíva pri hnačkách. Prášok z podzemka sa niekedy dával aj do zubných práškov (a dáva sa opäť aj dnes). Droga má pomer zosušenia asi 3 : 1. Vhodnosť jej uplatnenia v terapii hnačiek sa spoľahlivo dokázala i vedecky. nadzemné časti. 8 2 3 14 ČsL 4 8 1 1. Latinský názov Potentilla sa pôvodne používal v stredoveku iba pre n. Odvary drogy sa používajú aj pri kĺbovom reumatizme na obklady alebo ako zložka mastí na mokvavé rany. hrubšie sa rozrežú a dajú sušiť na vzdušné miesta (lepšie je umelým teplom pri teplote 40 °C). Na homeopatické účely sa používa čerstvý podzemok. Technicky droga slúži ako farbiaci prostriedok (farbí kožu na červe197 veľká.) a tmavá droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Akosť — najviac v % I. Materiál sa nezaparuje a nedrobí. Trieslovinový komplex pôsobí antibakteriálne. alebo v októbri. pozri cudzokrajné drogy). Pri silných hnačkách sa dá 1 čajová lyžička drogy do pol pohára studenej vody. aj črevného a žalúdočného.). ktorá spolu s ČsL 4 má tieto základné znaky: Znak Iné časti materskej rastliny ako podzemok (korene a pod. II.5 14 6 3 9 9 5 6 4 1.

rusky: MĚSÍČEK LÉKAŘSKÝ NECHTÍK LEKÁRSKY Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 30-50 cm. okrajové kvety majú väčšie. po zliatí sa čajovina preleje pohárom vriacej vody. 141. jednoduché. Astrovité . dlhostopkaté. 28.). úbory po odkvitnutí ovisnú. nahotka liečivá. extrakt je v masážnom roztoku Herbadent a v ústnej vode Herbadent (antiseptikum) a tinktúra v roztoku Stomatisan (antiseptikum ústnej dutiny). 39. pripravuje sa perkoláciou drogy. Listy má striedavé. Iné časti rastliny ako kvet Droga sfarbená inak ako kvety Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 3 12 13 II. 31.216. R. listu čučoriedky a sušených fazuľových strukov bez fazule (biela sorta) — 2 lyžičky na macerozápar na 2 poháre vody (dávka čajoviny sa napred 8 h maceruje za studena v pohári vody. ktorý rastie v teplejších oblastiach. vňať na nakurovanie a šťava z rastliny pri bolení zubov. 5 6 12 15 bez zákrovu I.C. 38. slniečko Nemecky: Garten-Ringblume.44. je prísada pri výrobe atramentov atď. Pochádza z južnej Európy. 42. NECHTÍK LEKÁRSKY Calendula officinalis L. 2 3 12 11 II. že Dioskoridovo chrysanthemon predstavuje nechtík. Je všeobecne známa.41.56. na úhoroch a rumoviskách. 1817 ju Westring odporúčal pri rakovine maternice. sú menšie. francúzsky: Souci officinal. neobstojí — išlo o chryzantémovku vencovitú (Chrysanthemum coronarium L. Využíva sa aj vo veterinárnej medicíne (podobne ako v humánnej). anglicky: Pot Marigold. V ČsL 4 je okrem drogy oficinálna aj Tinctura tormentillae. mesiačik. roľného . arvensis L.. 3 6 12 13 . 32. najmä vo viniciach. Zriedka splanieva.Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: krusíček. Identifikácia nechtíka v histórii je veľmi ťažká. taliansky: Calendola. pri vynechávajúcej menštruácii (kvet s vi198 nom). maďarsky: Korômvirág. trieslo na kože. úbory väčšinou oranžovožlté. Nátržník býva veľmi častou zložkou mnohých čajovinových zmesí. španielsky: Calendula. stor. Čs. 138. jeho klymenon je však určite nechtík roľný. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku čajoviny Tormentan (užíva sa pri letných hnačkách. Základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % Znak so zákrovom I. 10 minút sa nechá postáť a výluhy sa spoja). Rastlinu pestujú v okrasných záhradkách. Tvrdenie starších i mladších farmakognostov. Táto rastlina sa dokázateľne ordinovala v 16. Predmetom zberu sú sýtooranžové korunné lupienky vytrhávané z plno- Na kvetnú drogu so zákrovom (Flos calendulae cum calyce) sa vzťahuje ČSN 86 6221 a bez zákrovu (Flos calendulae sine calyce) ČSN 86 6222. tráviacich poruchách žalúdka). Okrajové kvety slúžili oddávna na falšovanie šafranu. Podľa Turcka sa dáva nátržníkový podzemok aj do čajovín proti cukrovke: rovnaký diel podzemka nátržníka. 27. Čajoviny č. Vedecký názov nechtíka vychádza z latinského calendae = prvý deň v mesiaci (narážka na dlhé obdobie kvitnutia alebo na počet jazykovitých kvetov — „ako dní v mesiaci"). Plody sú ohnuté nažky bez chocholca. Úbory n.no).

kvetých úborov bez zvyškov zákrovov (kalichov), niekedy aj úbory s kalichom. Je to vhodný materiál pre zácvik zberačov. Droga — kvet nechtíka bez zákrovu, Flos calendulae sine calyce sa vytrháva v hlavnom období kvitnutia (júl — august) z plnokvetých odrôd pestovaných rastlín. Menejhodnotnú drogu dostaneme vytrhávaním kvetov z usušených úborov v celosti. Zberáme vždy iba toľko materiálu, koľko môžeme bez problémov sušiť. Sušíme čo najrýchlejšie a v tenkých vrstvách, bez prístupu slnka (kvety inak strácajú farbu). Pri sušení umelým teplom neprekračujeme 30-35 °C! Pomer zoschnutia asi 8 : 1 . Drogu v dobre uzatvorených obaloch chránime pred svetlom. Ak zberáme na odpredaj, ihneď po usušení ju expedujeme do nákupne, lebo ľahko podlieha skaze. Zber kvetov so zákrovom - Flos calendulae cum calyce, robíme iba so súhlasom nákupne. Sušenie a celková manipulácia sú rovnaké ako pri droge bez kalicha. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1. Na homeopatické účely sa pripravuje esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. D 2). Aplikuje sa interne i zvonka ako v alopatii. Kvet v čerstvom stave má balzamický pach a aromatickú chuť, ktorá sa sušením stráca. Účinné obsahové látky nechtíka tvoria predovšetkým flavonoidy, karotenoidy (farbivá), špeciálne polyénové zlúčeniny (polyíny), triterpénové saponíny a silica. Droga pôsobí ako cholagogum-choleretikum, mierne spazmolytikum a externé antiflogistikum. Priaznivé terapeutické prejavy sú zrejme spôsobené súčinnosťou flavonoidov, farbív a silice. Droga má v alopatii podobné uplatnenie ako arnika horská. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu; pije sa každé 3 h. Na omývanie a výplachy sa používa zápar z 2 polievkových lyžíc drogy na liter vody. Ľudovo sa používa hlavne tinktúra — 1 diel kvetnej drogy sa maceruje v 10 dieloch čistého liehu; čajová lyžička získanej tinktúry sa vleje do štvrť litra vody a aplikuje sa na rany, preležaniny, udreniny, pri zápaloch kože i jej poškodení zapríčinenom ožarovaním alebo slnením. Významne urýchľuje hojenie rán. Preto býva zložkou mastí, zásypov a pod. Ľudovo sa pripravuje masť z čerstvej šťavy (4—6 g šťavy na 30 g nesoleného masla), prípadne sa dávajú obklady. Odvar z nechtíka zjemňuje a zvláčňuje pokožku, preto sa používa v kozmetike ako krém Fyto s extraktom z arniky (robí sa 5 — 10 % odvar z kvetov; var

nesmie presiahnuť 2 minúty). Karotínové farbivo kvetov je neškodné. Dáva sa najmä do syrov a masla na zlepšenie farby. Vnútorné užívanie drogy je zriedkavé. Droga pôsobí priaznivo na žľazy s vnútorným vylučovaním a pri zápaloch, po interných chirurgických zákrokoch, operáciách novotvarov a aj pri novotvaroch žalúdka, čriev a pod. (tablety sa vyrábajú v ZSSR). Kvety niekedy tvoria zložku žlčníkových, žalúdočných, pečeňových a pod. čajovín. Tinktúra sa podáva v množstve asi 2—4 g denne, výťažok v dávke 0,3—0,5 g a vylisovanej šťavy stačia 1 — 2 lyžice (s cukrovou alebo aromatickú vodou). Kvetná droga sa často pridáva do čajovín na zlepšenie ich vzhľadu. Čajoviny č. 65, 180, 207, 219.

CHRPA POLNÍ („MODRÁK") Cyanus segetum Hill — syn.: Centaurea cyanus L. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: chrpa, modrák, sinokvet, svitlák, svetlák Nemecky: Kom-FIockenblume; maďarsky: Kék búzavirág; taliansky: Fiordaliso; francúzsky: Bluet des champs; anglicky: Corneflower; španielsky: Aciano; rusky:

NEVÄDZA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 30— 50 cm; stonka hranatá, rozkonárená, listy čiarkovité, koncové úbory s okrajovými modrými kvetmi. Plody sú nažky s dvojradovým chocholcom. Rastlina uprednostňuje piesočnaté podklady so slabo kyslou reakciou. Jej výskyt prezrádza, že pôda nemá pod povrchom spodnú vodu. Druh pochádza zo Stredomoria. U nás sa rozšíril v poľných kultúrach (najmä v obilí) a na slnečných stráňach. Podobných druhov je viac. Dajú sa však ľahko odlíšiť už tým, že n. poľná rastie prevažne iba medzi obilím. Príbuzné druhy a plemená rodu Cyanus Miller, príp. Jacea Miller (nevädzovec, česky chrpina) sa nezberajú.

Nevädza má vo svojom pomenovaní mnoho nejasného. Ani latinský názov sa nepoužíva jednotne. Donedávna sa uprednostňovalo označenie Centaurea cyanus podľa bájnych kentaurov, ktorí sa po zanechaní bojového a dobrodružného života venovali medicíne. Najslávnejší kentaur bol lekár Chiron, Eskulapov učiteľ. Chiron si vyliečil ranu od Heraklovho šípa liekom z byliny kentaureion, čo je naša zemežlč; tá sa delila o meno s južným druhom nevädze — Centaurea centaurium (u Dioskoridesa „veľké kentaureion", pričom zemežlč bola menšie kentaureion). Linné preniesol názov na nevädzu. Prívlastok cyanus je z gréckeho kyanos = modrý, pre farbu úborov. Dnešné vedecké meno je však odvodené z cyanus a segetum (latinsky seges = siatie, jarina, obilie), t. j. modrý kvet medzi obilím. Z príbuzných druhov a foriem alebo hybridov, zaradených zvyčajne do rodu Jacea Mill., z včelárskeho hľadiska prichádza do úvahy predovšetkým nevädzovec lúčny — J. pratensis Lam., príp. nevädzník hlaváčovitý — Colymbada scabiosa (L.) Holub; sú nenáročné, rastú v obilí, na lúkach, stráňach i na suchých pôdach. Kvitnú v júni až októbri; hromadný rozkvet sa končí zvyčajne v auguste. Výdatne medujú. Včelám na niektorých miestach zaisťujú hlavnú znášku a poskytujú aj dostatočné množstvo peľu. Med býva sfarbený tmavo až čierno. Med z n. poľnej je hnedastý, ostrej chuti, pričom peľ je žltobiely. Vyznačuje sa však tým, že ťažko cukornatie a pekne vonia. Nevýhodou je to, že nevädza rastie prevažne medzi obilím, kde včely nalietavaním na klasy si často porušujú krídelká. Nevädza je významná aj tým, že zaisťuje znášku aj v suchých rokoch. Hospodársky je takmer bezvýznamnou burinou (žerú ju iba ovce a kozy). Predmetom zberu sú sýtomodré hlavičky kvetov s kalichom bez stopiek — Flos cyani cum calyce, alebo len sýtomodré jazykovité kvety vytr-

Kvet bez kalicha (Flos cyani sine calyce) posudzuje ČSN 86 6222 a kvet s kalichom (Flos cyani cum calyce) ČSN 86 6221: Akosť — najviac v % Znak bez kalicha I. Iné časti materskej rastliny ako kvet (úbory) Kvety sfarbené inak ako na rastline Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 10 12 7 II. 5 20 12 10 s kalichom I. 3 10 12 10 II. 5 20 12 12

199

NEVÄDZA POĽNÁ

OČIANKA ROSTKOVOVA
SVĚTLÍK LÉKAŘSKÝ
Euphrasia rostkoviana Hayne Krtičníkovité - Scrophulariaceae Ľudovo: ambrožka, bradavník, potešenie očí, tešinka, zubová tráva Nemecky: Gemeiner Augentrost; maďarsky: Mirigyes szemviditó; taliansky: Eufrasia; francúzsky: Euphraise officinale; anglicky: Eyebright; španielsky: Eufrasia; rusky: -

hávané z úborov na začiatku kvitnutia rastliny (máj—júl, niekedy aj august) - Flos cyani sine calyce. Sušíme rýchlo v tieni, v tenkej vrstve (1—2 cm), nikdy nie na slnku (kvet vybledne). Lepšie je sušiť umelým teplom — teplotou do 35 °C, tak si kvet zachová pôvodnú farbu. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 (s kalichom), 6 : 1 (bez kalicha). Na skladovanie je droga veľmi citlivá, patrí do dobre zatvorených obalov (najlepšie z umelých hmôt) a treba ju chrániť pred svetlom (vybledne a plesnie). Podstatnú zložku obsahových látok drogy tvoria modré farbivá, princíp tvorí seskviterpén laktónového zloženia a azulogénneho charakteru (proazulén a antokyanosidy), potom glykozid cichoriín, triesloviny, flavonoidy, sliz a minerálne soli (o. i. dosť mangánových). V súčasnosti sa droga používa hlavne ako antiflogistikum 200

a diuretikum. Dávkuje sa jedna kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 x denne (používa sa hlavne v zmesi s ďalšími drogami); veľmi často tvorí iba skrášľovaciu prísadu čajovín. V 16. stor. i neskôr sa užíval zápar aj ako prostriedok proti „búchaniu srdca" (výťažok zmiešaný s pivom miernil bolesti v močových cestách), proti žltačke a do očných vôd ako mierne antiseptikum. Ľudovo sa ešte dnes droga uplatňuje v čajovinách na látkovú premenu, zvonka na omývanie rán a vredov a ako prísada do vodičiek na vlasy. Z nevädzových jazykovitých lupienkov sa izoluje azúrovomodré farbivo, ktorým sa prikrašľujú kozmetické prípravky. Novšie sa droga zavádza aj ako horčinový prostriedok pri žalúdočných ťažkostiach. Čajovina č. 65.

Jednoročná, niekoľkonásobne rozkonárená bylina vysoká 10 — 30 cm. Listy sediace, protistojné, vajcovité, pravidelne zúbkaté (zúbkov je 5 — 7). Z pazúch listeňov vyrastajú sediace kvety s bielou alebo svetlofialovou korunou. Plody sú tobolky. Rastie na vlhkých lúkach všetkých výškových stupňov, zriedkavejšie aj na pasienkoch a okrajoch lesov. Znáša i kremičité pôdy. Rod očianky je veľmi premenlivý; jednotlivé taxóny sa navzájom krížia veľmi ľahko (u nás asi 17 druhov a 13 krížencov). Pôvodný druh sa označoval ako Euphrasia officinalis L. Rozdelil sa na viacero samostatných druhov, ktoré sa navzájom veľmi podobajú a rozlíši ich iba skúsený botaniksystematik. Jednotlivé charakteristiky netreba uvádzať, pretože všetky sa môžu zberať a tvoria dôležitú nakupovanú drogu. Liečivosť očianky bola dobre známa už staroveku, o čom svedčí jej grécke pomenovanie eufrasia = radosť, spokojnosť (pre elegantný vzhľad a liečivosť). Používala sa najmä pri očných ochoreniach. Kneipp okrem vymývania boľavých očí odvarom z očianky odporúčal čaj z listov ako posilňujúci prostriedok na žalúdok. V ére bylinných vín sa v nich vyvárala okrem šalvie, ľubovníka a yzopu aj očianka. Očianky sú pre včelárov významné nektárovou znáškou. Peľu poskytujú málo. Kvitnú v lete. Predmetom zberu a nákupu je vňať — Herba euphrasiae. Zber sa robí na začiatku kvitnutia (jún —september). Odrezávajú sa olistené a kvitnúce časti byliny bez spodných zdrevnatených častí býľ. Treba dávať pozor na prímesi tráv, lebo rastlina sa najčastejšie vyskytuje v porastoch na nízkotrávnatých lúkach a pastvinách. Veľmi podobná hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys L.) je typická hluchavkovitá rastlina a obľubuje hlavne slnečné, vápencové, skalnaté stráne nížin a pahorkatín; je tiež liečivá (amarum, aromatikum, metabolikum, choleretikum). Materiál je trochu náchylný na zaparenie a veľmi ľahko opadávajú kvetné časti a listy; sušíme ho preto na

OČIANKA ROSTKOVOVA

napr. aj z lipkavcov, Galium L. alebo skorocelov — Plantago L.). Ďalšími obsahovými látkami očianky sú triesloviny (3-8 % ) , silica (0,15 % ) , horčina, modré farbivo, aromatická substancia podobná živici (údajne tvorí podstatnú zložku liečebného princípu očianky), minerálne látky a olej; droga nie je celkom preskúmaná. Očianka je adstringens — vhodné pri blefaritídach (zápal okrajových mazových žliaz mihalníc), konjunktivitídach (zápal spojovky) a hordeolu (tzv. jačmeň); robí sa odvar z 3 kávových lyžičiek na 2 šálky k teplým kúpeľom, príp. sa kombinuje s borovou vodou, rumančekom a feniklom, a používa sa aj ako obklad. Ľudovo slúži aj pri ochoreniach slizníc dýchacích ciest, spojených so zahlienením (bronchitída, astma), pri chrapote, ako stomachikum na tvorbu žalúdočných štiav, pri slabosti žalúdka, tráviacich ťažkostiach, nechuti do jedenia, pri žltačke (kombinuje sa s vňaťou paliny pravej, s koreňom čakanky, púpavy a pod.), pri zle sa hojacich ranách a na miernenie kŕčov a zvieravých bolestí hlavy, proti hystérii a nespavosti (tu sa zvykne kombinovať s vňaťou ruty) a pri duševnej únave. Tu sa odporúča dávkovanie: 2-3 g prášku z drogy denne alebo 3 lyžičky vňaťovej drogy na 2 šálky denne (2 % zápar), príp. 5 — 10 kvapiek tinktúry 2-3 x denne alebo 10 kvapiek tinktúry do pohára vody na omývanie. Homeopatická esencia z celej čerstvej a kvitnúcej rastliny sa upotrebúva v očnom lekárstve a pri ochoreniach pokožky i slizníc.
OMAN PRAVÝ

OMAN PRAVÝ

tienistých miestach v tenkých vrstvách a bez zbytočného prehŕňania, prípadne vo zväzočkoch nad bielym papierom, pričom čisté a bezchybné opadané kvety i listy dodatočne doložíme do drogy. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať.

Droga obsahuje flavonoidy, potom glykozid aukubín (= rinantín), ktorý patrí medzi iridoidy (pseudoindikány); experimentálne sa dokázalo, že na liečenie vysokého krvného tlaku sú vhodné práve rastliny so značným obsahom aukubínu — malo by sa to vzťahovať i na extrakty z očianky (ale

Inula helenium L. Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Compositae) Ľudovo: alant, ománek, voman Nemecky: Echter Alant; maďarsky: Ôrnénygyokér sertecsék; taliansky: Enula; francúzsky: Grande Aunée; anglicky: Elecampane; španielsky: Ala; rusky:

Na vňaťovú drogu — Herba euphrasiae sa vzťahuje ČSN 86 6819: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina a zdrevnatené časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 12 II. 10 6 2 14 12

Trváca bylina vysoká až 150 cm, s hrubým podzemkom a koreňmi, s priamou, ryhovanou, hore rozkonárenou byľou. Prízemné listy sú vajcovité, na báze srdcovité, stonkové široko kopijovité, sediace, na rube plstnaté. Úbory sú veľké, žlté, vnútorné zákrovné listene suché a kožovité. Plody sú nažky s dlhým chocholcom. Rastlina sa importovala k nám zo strednej Ázie. Tradične sa pestuje v záhradách; miestami splanieva. U nás rastie 8 druhov omanov (Dostál, 1982); o. britský - I. britannica L., ktorý sa niekedy zamieňa za arniku horskú, je hojný druh nížinného
201

OMAN PRAVÝ

a podhorského stupňa, je nižší ako o. pravý a listy má na rube pavučinato ochlpené a o. hodvábny — I. oculus-Christi L. má podobne ochlpené listy a je pomerne zriedkavý teplomilný druh. Keďže u nás podzemok o. pravého prichádza na farmaceutický trh iba

z pestovaných rastlín (o. Goliát), je zámena nepravdepodobná. Nebezpečná je prímes koreňa ľuľkovca. Rodové meno inula je odvodené z inaein = vyprázdňovať, čistiť (s ohľadom na účinky drogy) a druhové z helios = slnko (podľa formy úbo-

Na podzemok — koreň (Radix enulae) sa vzťahuje ČSN 86 7013:
Akosť — najviac v % Znak Nadzemné časti rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej
I.

II. 2 1 3
13 10

0,5 — 1
13

7 1.5

1

rov), prípadne z helenion = košíček. Nikandros opísal v bájke vznik kvetu zo sĺz prekrásnej Heleny plačúcej nad kormidelníkom Menelaom, ktorého uštipol had. Legenda dodala byline povesť protijedu. Oman je ako väčšina astrovitých rastlín medonosnou bylinou. Pestuje sa však aj ako okrasná kvetina v záhradkách. Podzemky omanu i s koreňmi sa ako droga označujú Radix (Rhizoma) helenii alebo Radix inulae či enulae; vykopávajú sa podzemné časti 2-ročných rastlín (august-október), pričom koreňové puky sa môžu použiť na výsadbu ďalšej kultúry. Materiál sa rýchlo omyje a dá sušiť na dobre vetraných miestach, najlepšie umelým teplom (do 40 °C); pre urýchlenie usušenia sa korene rozrezávajú. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na homeopatické účely sa používa čerstvá podzemná časť; pripravuje sa z nej esencia (dil. D 2 - D 1). Na vykopávanie podzemných častí sa najlepšie dajú použiť úzke a dlhé rýle. Korene sa nesmú poškodiť, malé korienky nechávame a hneď na jeseň vysádzame. Pri manipulácii s rastlinami i s drogou niekedy vznikajú opuchy a podráždenie slizníc. S ohľadom na veľkú spotrebu sa rastlina u nás pestuje (i súkromne na zmluvu s nákupňou). Omanový podzemok i korene obsahujú predovšetkým silicu (1—3 % ) , v ktorej hlavnú zložku tvoria alantolaktóny (seskviterpény); obsah azulénov je problematický. V podzemku je veľké množstvo inulínu (až 45 % ) , potom sacharidy a horčiny. Droga je expektorans, spazmolytikum, stomachikum, diuretikum a cholagogum; užíva sa pol kávovej lyžičky na šálku záparu; pije sa 3-krát denne po lyžiciach. Uvoľňuje zahlienené dýchacie cesty, pričom pôsobí aj antibakteriálne a mierne diureticky; vplýva i na tvorbu a uvoľňovanie žlče. Ľudovo sa uplatňuje interne aj ako anthelmintikum, na povzbudenie chuti do jedla, ako metabolikum (urýchľuje látkovú premenu), zvonka proti kožným vyrážkam, lišajom, na zle sa hojace rany, mokvavé lišaje, ako kloktadlo (zápaly hrdla, stomatitída a pod.). Omanový koreň je u nás zložkou priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (diuretikum, antireumatikum), Thé Salvat (choleretikum, stomachikum, laxans), Species cholagogae Planta (cholagogum, choleretikum). Droga má široké použitie v likérnic-

202

kom priemysle i ako surovina na izoláciu inulínu, významného ako dietetikum (oficinálny v ČsL 3). Niekedy destilovaná silica — Oleum inulae je veľmi účinná proti niektorým druhom hmyzu (usmrcuje napr. larvy moskytov). Zo známejších receptov možno uviesť: odvar z 5 g koreňa omanu a 10 g kostihoja na 250 ml vody, ktorý sa po precedení zmieša s 30 g pomarančového sirupu — pije sa 3 x denne 10 — 20 kvapiek pri bronchitíde. Ako prsná čajovina sa osvedčuje zmes poľského Pektosanu (č. 120) a Species pectorales - čajovinu možno uplatniť ako mucilaginózum, emoliens, expektorans, dezinficiens a antiflogistikum. Čajoviny č. 13, 120, 166, 167, 170, 211.

ORECH VLAŠSKÝ

OŘEŠÁK KRÁLOVSKÝ („VLAŠSKÝ OŘECH")

ORECH VLAŠSKÝ

Juglans regia L. Orechovité — Juglandaceae Nemecky: Echter Walnuss; maďarsky: Pompás diófa; taliansky: Noce; francúzsky: Noyer commun;"anglicky: Walnut; španielsky: Nogal; rusky:

Strom so silným kmeňom a mohutnou korunou. Listy striedavé, nepárno perovito zložené, 3—4-jarmové. Samčie kvety tvoria dlhé zelené jahňady, samičie sedia na konci mladých výhonkov. Plody sú zelené, potom černejúce kôstkovice (ľudovo orechy). Rastlina sa k nám dostala z juhozápadnej Európy. Pestuje sa v teplejších oblastiach. Dlhoročným pestovaním vzniklo niekoľko odrôd, napr. orechy s „papierovými" škrupinami (var. fragilis), s plodmi až ako slepačie vajce (var. maxima — ich jadro však veľmi Zosychá) a i. Odrody (i sorty) sa odlišujú podľa listov, obdobia rozkvitania, tvaru koruny stromu, stupňa mrazuvzdornosti atď., predovšetkým však podľa tvaru orechov. V kultúre poznáme asi 150 orechových sort. Listy možno zberať zo všetkých orechov, okrem o. čierneho - J. nigra L. a o. popolavého - J. cinerea L., ktoré majú listy na okraji viac-menej ostro zúbkaté. Latinské meno juglans vzniklo skrátením Jovis + glans, t. j. Jupiterov žaluď (preklad z gréckeho Dios Balanos, lebo v staroveku orechy pokladali za božské jedlo a strom zasvätili Jupiterovi). Druhové pomenovanie regia = kráľovský. Ako vlasť orecha sa väčšinou uvádza územie tiahnúce sa cez Malú Áziu až do západnej Číny. Antické Grécko

orechy nazývalo perzské alebo kráľovské, lebo podľa Plínia ich priniesli králi z Perzie. Drevo oddávna používali stolári. Opeľovanie stromov obstaráva vietor. Lekárenský najpoužívanejšie sú orechové listy — Folium juglandis; trhajú sa jednotlivo, no iba mladé, zelené a za suchého počasia (jún —júl). Treba dávať pozor, aby sa zbytočne nelámali a nezaparili; sušia sa rýchlo

v tenkých vrstvách. Po usušení si musia zachovať pôvodnú zelenú farbu. Nesprávnou manipuláciou a zlým sušením droga hnedne. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. Droga má slabo korenistý pach a slabo škrabľavú chuť. Zberá sa i zelené oplodie orechov — Pericarpium (Cortex) juglandis nucum (fructus), a to v čase dozrievania a oberania plodov, kým je ešte zelené (júl-august). Suší sa v tenkej vrstve na slnku alebo umelým teplom, lebo

Listová droga sa hodnotí podľa ČSN 86 6438: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 8 3 0.5 12 10 II. 16 6 1 0.5 12 12

203

obsahuje veľa vody a ľahko plesnie. Správne usušené oplodie dostáva čiernohnedú farbu a je hubovité; pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na iné ciele (cukrárstvo, likérnictvo, potravinárstvo) sa používajú nezrelé plody (zberajú sa v čase, keď ešte vnútornú škrupinu orecha možno prepichnúť špendlíkom) — Fructus juglandis immaturus a zrelé plody — Fructus juglandis maturus. Listy obsahujú ako účinné látky triesloviny (asi 2—5 %), prevažne galotanínového typu, potom silicu (má zelenohnedú farbu, pri obyčajnej teplote je tuhá a páchne príjemne dechtovito), ďalej kyselina askorbová (vitamín C) a horkú látku — v čerstvom materiáli hydrojuglónglukozid, ktorý po rozrušení pletiva prechádza v hydrojuglón a potom juglón (farbí kožu do hneda, preto sa i výťažky z oplodia nezrelých orechov používajú do krémov na opaľovanie, prípadne v jemnom oleji ako známe kozmetikum). Podobné látky obsahuje aj oplodie a plody — jadrá majú predovšetkým olej (asi 40-60 %). Drogy z orecha treba hodnotiť predovšetkým ako trieslovinové; sú adstringens, hemostatikum a antiseptikum. List sa dávkuje: pol kávovej lyžičky na šálku odvaru - pije sa 2—3x denne. Vnútorne sa užíva pri žalúdočných a črevných kataroch, ako metabolikum, zvonka ako adstringens pri kúpeľoch, osobitne proti nadmernému poteniu, na omrzliny a pod. Juglón má protikrvácavé účinky, lenže slabšie ako vitamín K (liečebne sa nedajú využiť). Výraznejšie sú spazmolytické, sedatívne a fungicídne (baktericídne) vlastnosti. List sa externe dávkuje na kúpeľ v množstve 0,5-1 kg. Ľudovo sa droga používa vnútorne i zvonka ako posilňujúci prostriedok, na opuchnuté žľazy, pri zlomeninách kostí, očných kataroch, všeobecnej slabosti, pri uvoľnených zuboch a kožných ochoreniach, ďalej pri ľahkej nechutí do jedla, menštruačných ťažkostiach, ako anthelmintický prostriedok a na kloktanie (zápaly hrdla a v ústach), s kvetom nevädze, myšieho chvosta, rumančekom a vňaťou očianky pri kožných ochoreniach (akné, neurodermatídy a i.). V homeopatii sa z rovnakého dielu čerstvého zeleného oplodia a listov pripravuje esencia (dil. D 2 —D 1), ktorá sa používa pri chronických očných kataroch a tráviacich poruchách. Čerstvé listy sú ľudovo známe ako insekticídum (napr. proti blchám). Čajoviny č. 59, 148, 228. 204

+ Consolida regalis S. F. Gray - syn.: Delphinium consolida L. Iskerníkovité — Ranunculaceae Ľudovo: kozia bríadka, ostruhy, rytierska ostruha, stračia nôžka, stračka poľná, svalník kráľovský, vtáčky Nemecky: Feld-Rittersporn; maďarsky: Szarbaláb sarkvirág; taliansky: Erba cornetta; francúzsky: Dauphinelle des champs; anglicky: Forking larkspur; španielsky: Consolda real; rusky: -

OSTRÔŽKA POLNÍ

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 10—50 (120) cm; byľ priama, hore rozkonárená. Listy stopkaté, trojpočetné, lístky v čiarkovitých úkrojkoch. Súkvetie tvorí jednoduchý strapec; kvety tmavomodré, modrofialové, zriedka ružové alebo biele; majú dlhú ostrohu. Plody sú mechúriky. Obyčajná burina obilných kultúr, najmä na hlinitých roliach od nížin do podhorských oblastí. Z príbuzných a podobných druhov rodu poznáme záhradné druhy, ktoré do drogy nepatria. Veľmi podobné kvety majú príbuzné stračonôžky (Delphinium L.) — líšia sa plochými, dlaňovitými a päťdielnymi listami. Vedecký názov rodu Consolida je odvodený z latinského consolidare = sceľovať, hojiť; druhové meno regalis = kráľovský, patriaci kráľovi, dôstojný (pre celkový výzor rastliny). Už z rastu medzi obilím možno usudzovať, že o. poľná nie je našou pôvodnou rastlinou. O tomto a príbuznom druhu o. záhradná — Consolida ajacis (L.) Schur, starí nemeckí botanici a lekári predpokladali, že

v nich opäť našli dve liečivé rastliny, ktoré spomínal vo svojich spisoch Dioskorides, a preto ich označili ako Delphinium a D. alterum. Podľa Frassa, výborného znalca antickej flóry, však Dioskoridovo delfinon znamená Delphinium peregrinum L. a možno aj Hippokratovo hyakinthos alebo kammaros. Pôvodné použitie tejto rastlinnej drogy ustúpilo do pozadia asi v polovici 18. stor. Potom sa opäť žiadala vňať, no zväčša iba ako prísada na skrášľovanie čajovín. Opeľovanie rastliny obstaráva hmyz, najmä čmeliaky, ktoré hľadajú v kvetnej ostrohe medovinu. Aby sa zabezpečilo opeľovanie rastliny cudzím peľom, prašníky dozrievajú omnoho skôr ako blizny. Najčastejšie sa zberajú a niekedy nakupujú kvety — Flos calcatrippae (consolidae). Zberajú sa v plnom rozkvete (jún—august) s krátkou stopkou, za sucha, bez kalicha. Neznášajú stláčanie a sušia sa v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste, v tieni, príp. umelo (do 35 °C). Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch, chránené pred svetlom; ľahko strácajú farbu a plesnejú. Pomer zosušenia je 8 : 1. Droga má medovitý pach a slizovitú chuť, trochu horkú. Zriedkavejšie sa zberá vňať — Herba calcatrippae (consolidae). Zber sa robí tiež v období plného kvetu a suší sa podobným spôsobom ako kvety. Strata zoschnutím je asi 80 %. V homeopatii sa žiada čerstvá kvitnúca vňať.

Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6220 s týmito základnými znakmi: Akosť — najviac v % Znak Časti kvetov sfarbené ináč ako na rastline Iné časti materskej rastliny cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 8 II. 10 5 2 10 10

Na vňaťovú drogu (Herba calcatrippae — consolidae) sa vzťahuje ČSN 86 6738: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina Cudzie anorganické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 2 1 13 8 II. 10 4 2 1š 10

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Droga má slabý medovitý pach, prakticky nijakú chuť. Chemizmus rastliny nie je celkom prebádaný; hoci všetky časti okrem kvetov obsahujú jedovaté diterpénové alkaloidy (podobné, ako má prilbica), otravy ľudí nie sú zatiaľ známe; občas sa vyskytnú u dobytka. Z alkaloidov sa uvádza hlavne napelín. Kvety obsahujú predovšetkým antokyanový glykozid delfinín (modrý) a žltý flavonol, potom kempferol. Vňať sa v minulosti používala v záparoch ako močopudný prostriedok a proti vnútorným parazitom. Dnes sa uplatňuje ako zložka expektoračných a diuretických čajovín — samostatne sa nepoužíva. Miestami má veterinárne použitie. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravujú alkoholické výťažky (dil. D 2 - D 1), ktoré pôsobia proti

vnútorným parazitom, laxatívne a močopudne.

Rubus fruticosus agg. Ružovité - Rosaceae Ľudovo: černica, čierna malina, ožina Nemecky: Brombeere; maďarsky Fekete szeder; taliansky: Rovo; francúzsky: Ronce; anglicky: Blackberry; španielsky: Zarzamora; rusky: -

OSTRUŽINÍK KROVITÝ

OSTRUŽINA ČERNICOVÁ - ČERNICA

Ker vysoký 30-80 (150) cm; konáre tŕnité, listy dlaňovito zložené, trojaž päťpočetné, na rube holé. Plody sú čierne ostružiny (plodstvo kôstkovičiek), ktoré po dozretí opadávajú. Taxón zahrňuje u nás asi 50 malých druhov. Ich špecifické ekologické znaky sú doposiaľ málo známe. Černice rastú na brehoch potokov,

ale aj na rúbaniskách a v kroviskách živých plotov, vyskytujú sa v lesoch v rozličných nadmorských výškach. Černica a malina patria spolu do botanického rodu Rubus L., ktorý robí botanikom problémy desiatkami svojich premenlivých druhov a aj neobyčajne pružným krížením. Na určovanie treba osobitné znalosti. Pri bežnom zbere určovanie nemá praktický význam, pretože všetky rastliny sa zberajú ako rovnocenné. Vedecký názov ostružiny vznikol asi z latinského ruber = červený (podľa farby plodov niektorých druhov); fruticosus je takisto z latinčiny (frutex = ker). Semená černice sa našli už v neolitických kolových stavbách. Plody i listy sa vychvaľovali v hippokratovských spisoch. Liečebne sa používali pri zapálených a ľahko krvácajúcich ranách. V ľudovom liečiteľstve sa osobitne cenili ako prostriedok proti hnačkám, pri bielom výtoku žien, pri veľmi silnom menštruačnom krvácaní. Listy s mladými výhonkami pomáhali pri kožných vyrážkach všetkých druhov. Podľa Leclerca (1927) možno listy použiť aj na kloktanie pri angíne a Madaus (1938) ich prvý raz spomenul aj proti cukrovke. Novšie sa začali fermentovať na chutný čaj ako náhradka za pravý čierny čínsky (návod podľa Peyera je pri malinovom liste). Ostružina je jednou z najlepších včelárskych rastlín čo do nektárovej i peľovej pastvy. Med je zlatožltý a príjemne vonia; peľ má zlatosivú farbu. Predmetom zberu sú mladé listy bez prímesí, svieže a zdravé, trhané jednotlivo v období kvitnutia (máj-jún až september). Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. Ak sa sušia umelým, najvýhodnejšia je teplota 40-50 °C. Sušenie sa urýchľuje častým obracaním. Zle zafarbené listy sa z drogy odstránia. Droga: Fructus rubi fruticosi. Droga nemá pach a chutí zvieravo. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Je vhodná na zber pre začiatočníkov. Predmetom zberu a nákupu v Jednote sú zrelé čierne plody — Fructus rubi fruticosi recens, ktoré sa zberajú v auguste až v októbri. Mali by byť zdravé, čerstvé, čisté, suché, bez prímesí (neoddeľujú sa od lôžka). Zberné nádoby musia byť z pevného materiálu. Černice sa spracúvajú priemyselne podobne ako maliny. Vyrába sa z nich nielen džem a pod., ale aj dezertné víno. Plody možno aj sušiť umelým teplom, čo si vyžaduje veľkú rutinu. 205

taliansky: Lampone. trochu inozitolu. najmä v oblastiach. Je premenli- 206 . čistenie krvi. Ako doplnková droga môže sa pridávať do väčšiny čajovín (chuťové korigens). francúzsky: Ronce framboisier. kde je chuťovo nie najpríjemnejšia voda.Rosaceae Ľudovo: malina Nemecky: Himbeere. resp.MALINA Na liečebné účely sa využíva predovšetkým list. droga obsahuje aj malé množstvo kyseliny askorbovej (vitamín C). Javorina (dietetikum. 156. je vhodná na účely zubnej kozmetiky a na liečenie ústnej dutiny. 239. 210. sacharidy a v semenách asi 13 % oleja. organické kyseliny.). adstringens Rubus idaeus L. v riedkych lesoch i húšťavách nížin aj hôr. pri chorobách z nachladnutia a ochoreniach dýchacích ciest. menštruačného a pod. Často sa pestuje v záhradách a na plantážach.). rusky: Základné znaky drogy stanovuje ČSN 86 6429: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako listy a časti sfarbené ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním drogy) I. hromadne vyrábané prípravky sú čajoviny Diabetan (pomocná liečba cukrovky). Rastie na rúbaniskách. 15 5 1 12 11 Trváca bylina s drevnatými stonkami. maďarsky: Málna.ČERNICA a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Listová droga sa používa predovšetkým pri katarálnych ochoreniach tráviaceho traktu.). strume. Dáva prednosť mierne vlhkým pôdam. V plodoch sú predovšetkým antokyanové glykozidy . na raňajky a pod. krvácaniach akéhokoľvek pôvodu (žalúdočného. Slúži aj na kloktanie a omývanie (vyrážky a pod. črevných kataroch. španielsky: Frambueso. Plodstvo červených kôstkovičiek — malín po dozretí opadáva. Šťava z černíc sa odporúča pri zväčšenej štítnej žľaze. na tzv. na rube bieloplstnaté. o. náhradka pravého čaju). Malina má na rube bieloplstnaté listy. jantárová a i. 101. i. Listy nepárno perovito zložené. anglicky: Raspberry. Bylinný čaj so šípkami (dietetikum. Ľudové použitie drogy je oveľa širšie: pri hnačkách každého druhu. List má aj baktericídne.farbivá.). Pre príjemnú chuť možno list ostružiny uplatniť ako denný čaj (napr. Z obsahových látok sú ešte významné organické kyseliny (jablčná. a to pre obsah trieslovín (5 -14 % ). Stomaran (stomachikum. farbív a pektín. Čs. Šípkový čaj ochutený I a Šípkový čaj ochutený II (náhradka pravého čaju). sliz. náhradka pravého čaju). ako prostriedok proti kašľu. 17. pektín. Ružovité . List je významné antidiaroikum. slabé fungicídne vlastnosti. digestívum). pôsobí aj ako stomachikum. MALINÍK OBECNÝ OSTRUŽINA MALINOVÁ . pri kožných vyrážkach a na kloktanie i omývame. 14. Kvety biele.5 12 8 II. 6 2 0.OSTRUŽINA ČERNICOVÁ . Tým sa podstatne líši od príbuzných druhov a krížencov. 4. pri akútnych i chronických žalúdočných ochoreniach. Čajoviny č. v riedkych pazušných metlinách. vysoká 60-120 cm. stonky pretrvávajú dva roky.

aby si zachovali pôvodnú farbu. Plody možno aj sušiť. Pri rýchlom sušení v tenkých vrstvách na teplom mieste treba dbať. Malina poskytuje najistejšiu medovú znášku. Zber sa robí za suchého počasia v júli—auguste. Zber oboch druhov drog je veľmi vhodný pre začiatočníkov. Neobsahujú kofeín ako bežný čaj.5 12 8 II. V kultúrach sa získalo asi 500 sort. Čerstvé zrelé plody sa upravujú s cukrom na sirup — Sirupus rubi idaei. sušia sa umelým teplom — Fructus rubi idaei. Antickí lekári chválili mali- novú šťavu pri tráviacich ťažkostiach. Listy fermentáciou zhnednú a dostanú príjemnú arómu. farbivá. zdravé. Malinové listy sa používajú podobne ako černicové — sú zložkou hlavne čajovinových zmesí ako mierne cholagogum a diuretikum. Listy obsahujú hlavne triesloviny. Nektárové žľazy sú vyvinuté v podobe žľaznatého krúžku okolo tyčiniek kvetu. umelé teplo nesmie prekročiť 40-50 °C. Druhový názov idaeus je podľa Plínia odvodený od hory Idy. Z listov maliny (príp. zaparenie a fermentovanie sa ešte dva razy opakuje. pokladá sa za lepší ako lipový. Niekedy sa zberá aj vňať — Herba rubi idaei. dávkujú sa 1 lyžica na šálku záparu — pije sa 2—3 x 207 . Malina patrí medzi rastliny poskytujúce včelám množstvo nektárovej i peľovej paše. podľa možnosti bez stopiek (rýchlejšie schnú). Pomer zosušenia je asi 9 : 1. 6 2 0. Rolovanie. Rýchlo sa kazia. hromadné kvitnutie v júni asi 14 dní. Predmetom zberu býva list — Folium rubi idaei. triesloviny. Zrelé. pektín. už v kolových stavbách z neolitu. Zberá sa v lete (jún—júl-september). Vrecko sa na noc vloží medzi dve dosky a na teplom mieste sa nechá cez noc fermentovať. Podľa Peyera sa fermentujú takto: nazberaný materiál sa nechá 24-36 h na kope. Vhodné sú iba mladé. ktorá bola v Malej Ázii v staroveku chýrnym náleziskom malín. sacharidy. O prvé plantáže sa zaslúžili stredovekí mnísi. mladé nedrevnaté nadzemné olistené výhonky do 50 cm od vrcholku. Za vhodných klimatických podmienok dá 1 ha ma- Na kvalitu drogy (Folium rubi idaei) sa vzťahuje ČSN 86 6430: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny a listy s iným ako zeleným sfarbením Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I.OSTRUŽINA MALINOVÁ -MALINA vý druh s mnohými odrodami. Najlepšie sa zberajú do smaltovaných nádob. Semená maliny sa našli — podobne ako černice. inak podobné látky ako černicové. potom vitamín C a flavonoidy. z čerstvých plodov sa získa 70-80 % šťavy. flavóny. j. Listy sa pri sušení nesmú rozdrviť. neprestarnuté a čisté maliny vykupuje Jednota. Známe sú aj krížence s černicami. Obdobie kvitnutia malín trvá mesiac i dlhšie. aj černice alebo ich zmesi s prídavkom listov jahody) možno po fermentácii variť chutný čaj. Plody obsahujú predovšetkým kyselinu citrónovú a jablčnú. t. vitamíny C. je to veľmi dôležitá a hľadaná droga. má výbornú chuť i akosť. 15 5 1 12 11 lín asi 50—100 kg medu. po zvädnutí sa jednotlivé lístky na stole zrolujú a zviažu do šatky alebo do ľanového vrecka a vystavia sa asi na 30 minút teplým vodným parám. svieže listy. Sušia sa podobne ako listy. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. V prípade potreby sa lístky opäť zrolujú a rýchlo sušia na lieskach v tenkej vrstve (na slnku alebo umelým teplom). Med je svetlý. Kultúrne maliny sa svojou kvalitou nikdy nevyrovnajú divo rastúcim. B a A. zber: máj-jún. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. pomer zosušenia je asi 5 : 1 .

Až do l6. ako prostriedok spomaľujúci starnutie kaučuku. Zápar z 2—3 lyžičiek drvených plodov na šálku sa pije 3 x denne pri stavoch vyčerpania a nervo- . Po niekoľkých storočiach sa ovos v Európe celkom udomácnil. O pôvode odborného pomenovania avena existuje vela názorov.Poaceae (Trávy . Ovsené vločky sú veľmi hodnotnou potravinou. Lipnicovité . Species cholagogae Planta (cholagogum. sa z neho varilo pivo (v Belgicku dodnes). Species diureticae Planta (diuretikum. stonku — steblo má duté a kolienkaté. Pripravujú sa zo zaparených. avenacín). lecitín).Fructus avenae. že kultúrne ovsy nemajú jednotný pôvod. steroidné saponíny (avena kosid A a B s aglykónom nuatigenínom). pri hnačkách a nechutí do jedenia a pri prsných a krčných bolestiach). Ovsené zrno obsahuje veľa výživných látok. 184. 207.Gramineae) Nemecky: Saat-Hafer. ovsená slama — Stramentum avenae a škrob — Amylum avenae. vitamín A. Lúpaný ovos — Fructus avenae decorticatum je hodnotný najmä ako výživný prostriedok. ktorí ho pestovali asi už vo svojej pravlasti. aminokyseliny (leucín. hlavne bielkoviny. 84. dezinficiens močových ciest). Ovsená slama — Stramentum avenae. V šťave mladých rastlín sú gonadotropne účinné látky (povzbudzujú činnosť pohlavných žliaz). 14. prípravkov čajovín Detský čaj s rumančekom SPOFA (karminatívum). veľa vápnika a kyseliny kremičitej (v popole až 70 % kysličníka kremičitého). pošvaté. ako antiseptikum škrobových a glejových roztokov a aromatikum niektorých amerických tabakov. Ovos má oddávna svoje miesto v dietetike a dnes aj v modernej diabetickej liečbe.mení farbu a zráža sa. ktoré sa naparia a lisujú.stor. potom vitamíny (aj A). látka používaná pri výrobe umelých živíc i plastických látok. korigens. triterpenoidné saponíny (napr. že z ovsa sa dá pripraviť kaša stráviteľnejšia ako krúpy. francúzsky: Avoine cultivée. Z ovsených otrúb sa vyrába furfural. že ovos tak menovali antickí Rimania napr. 156. na impregnáciu dreva. sediace. Plínius. z ktorých najdôležitejší je fosfor viazaný do organických zlúčenín (fytín. ktorý napísal. 92. taliansky: Avena. no aj ako mucilaginózum (slizové polievky sú vhodné pre rekonvalescentov po ťažkých ochoreniach. zberané pri dozretí (august—september). isté je. Zásluha na rozšírení ovsa patrí najmä Slovanom. Listy sú úzke. OVOS SIATY Avena sativa L. 166. 103. španielsky: Avena. Ovos sa podistým kultivoval na severe. List (vňať) tvorí aj hlavnú zložku priemyselne vyrábaných -osviežujúcich nápojov. Zo starovekých autorov ho ako prvý spomenul Dieuches. Koncová metlina je z visiacich kláskov. potom usušených a olúpaných ovsených obiliek. rusky: OVES SETÝ Jednoročná trávnatá bylina vysoká 40 — 70 cm. Ovos sa pestuje na poliach najmä vo vyšších polohách. Sirup pripravený zo šťavy malín sa používa ako diaforetikum.denne. Plody sú zrná obalené plevicou a plievočkou. 170. List maliny tvorí zložku čs. 208 OVOS SIATY Predmetom farmaceutického používania sú plody . obsahuje pektíny. i keď to asi nebol kultivovaný ovos v našom zmysle. anglicky: Wild Oat. 4. Možno usudzovať. korigens a súčasť osviežujúcich nápojov. ale akýsi burinový druh. tyrozín). 238. tuky a minerálne látky. choleretikum). cholín. Bylinný čaj so šípkami (náhradka pravého čaju) a Javorina (denný čaj). Sirup sa neznáša s alkalický reagujúcimi látkami . resp. taktiež glukóza a ramnóza (v pomere 3—4 : 1). V Škótsku sa z neho robieva suchárovitý chlieb a v Škandinávii sa jedáva ovsená kaša (európsky sever a severozápad používa dodnes ovsené pokrmy ako národné jedlá). Ďalej je prítomný glukozid avenín (uvádzaný aj ako alkaloid). Čajoviny č. maďarsky: Abrak zab.

zriedka pestovanými v parkoch. lišajoch. list bežným spôsobom. variť pol hodiny) sú užitočné pri reumatizme. napr. a to p. keď sú už dokonale zrelé. 40—50 %. Pagaštan sa u nás udomácnil v parkoch. ischiase. potom červeno kvitnúcim p. vysoký aj 25 m. múku s medom proti kašľu a zvonka na opuchy (Dánsko) i proti hemoroidom (Taliansko). ekzémoch. Biele kvety tvoria priamu kužeľovitú metlinu zloženú z vidlanov. Čs. prakticky po vypadnutí z plodov. francúzsky: Marronier de Inde. ľahko plesnejú.Folium hippocastani (zberajú sa v apríli). kašli. rusky: - Strom so šupinatou sivohneďou borkou. Ovsené vločky sa pre obsah glukokinínov užívajú aj pri cukrovke. Pestuje sa ako okrasný solitér a alejový strom. Vedecké označenie stromu je odvodené z latinského esca = jedlo. ranách. priemyselne vyrábaná čajovina s ovsenými zrnami je Valofyt Neo (nervínum. Prvé správy o tomto strome i jeho vyobrazenie priniesol až Matthioli (1565). Celá čeľaď je u nás zastúpená iba druhmi rodu pagaštan. sedatívum. zriedka i čistý ovsený škrob . Tinktúra je zasa vhodnejšia ako tonikum pri neurasténii. okrem toho znižuje činnosť štítnej žľazy a zmierňuje predráždenosť. Čajovina č. Z ľudového používania možno ešte menovať ovsený sliz ako prostriedok na posilňovanie žalúdka. Slamové kúpele (asi 1 kg na kúpeľ. ochrnutiach. taliansky: Ippocastano. Hnedý jedlý gaštan — Castanea sativa Mill. púdrov a na prípravu galeník.Farina avenae. ale aj pri pečeňových ochoreniach. pričom účinkuje aj ako dietetikum. aplikované dodnes. nespavosti (najmä z duševného vyčerpania). lebo sú veľmi háklivé . Zrná varené v mede sa v Litovskej SSR používajú pri dyspepsii (poruchy trávenia). PAGAŠTAN KONSKÝ PAGAŠTAN KONSKÝ JÍROVEC MAĎAL („KOŇSKÝ KAŠTAN") Aesculus hippocastanum L. Zriedkavým predmetom zberu býva kvet — Flos hippocastani seu Castaneae aequinae (zberá sa v máji bez stopiek) a mladý list . piluliek. konským. treba ich Listová droga — Folium hippocastani sa hodnotí podľa ČSN 86 6424: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I. omrzlinách. Homeopatia používa rozotierané prípravky (Teep) z čerstvej kvitnúcej rastliny a urtinktúru. 1938).Aesculaceae Ľudovo: gaštan (konský). sexuálnej predráždenosti. Pomer zosušenia je pri kvete asi 6 : 1 a listu 4 : 1. neurotonikum).obsahujú veľa vody. svrabe a i. španielsky: Castano de Indias. ktorý sa používa do zásypov. Kvet sa najlepšie suší umelým teplom do 35 °C. páviovým — Ae. v Rakúsku proti obstipácii a v Maďarsku zvonka pri svrabe (podľa Madausa. zlom prekrvení. 200. ďalej pri nechuti do jedenia. pavia L. maďarsky: Gesztenye bokrétafa (Lógesztenye). Druhové meno je z gréckeho hippos = kôň. lebo rozomleté semená boli liekom pre dýchavičné kone.Amylum avenae. maďal Nemecky: Gemeine Rosskastanie. čím chcel Linné vyjadriť podobnosť s jedlým gaštanom. bronchitíde a i. ktoré treba zberať.. 5 1 12 11 II. Predmetom široko organizovaného zberu sú v septembri až októbri známe „gaštany" — Semen hippocastani recens. často vysadzovaným v parkoch a niekoľkými ďalšími druhmi „pávií". sa v rokoch 1896-1909 zaslúžil de Vevey. anglicky: Horse-Chestnut. stopka dlhá až 20 cm. Do predaja sa dostáva ovsená múka . 10 2 12 13 209 . Listy dlaňovito strihané na 5 —7 dielov.vej slabosti. Plody sú ostnaté zelené tobolky s lesklými hnedými semenami. Pagaštanovité . Ak sa žiadajú sušiť. Treba ich hneď dopraviť do zberne. O jeho terapeutické využitie. patrí do čeľaďe bukovitých rastlín (Fagaceae).

ružovú. angínach.sušiť v tenkých vrstvách a dosúšať pri teplote asi 60 °C. Rastlina rastie na vlhkých a tienistých miestach. Významné upotrebenie majú semená v priemysle (výťažky do hasiacich prístrojov. ich zmes je escín (ako aglykóny sa označujú protoescigenín a baringtogenol C). olej (7—8 % ) . a to pri kŕčoch v prsiach. krvavý . hromadne vyrábaný prípravok je Anavenol (kvapky a dražé — venofarmakum) s obsahom eskulínu. lúčny . pazušné. býčnik. milosť božia Nemecky: Ruprechts-Storchschnabel. Pakostovité — Geraniaceae Ľudovo: bocianí noštek. opuchoch pečene. 50.G. adenín. kataroch hrtana a hltana. na rumoviskách a medziach od nížin po horský stupeň. Čs. na rúbaniskách. bielkoviny a v osemení sa nachádza katechín a neglykozidová katechínová trieslovina.G. purínové deriváty. Semená sa skladujú v sieťovaných vreciach na chladných miestach. pri múroch. škrob (50-60 % ) . španielsky: Hierba robertiana. taliansky: Cícutarossa. rozpadá sa na zobákovité plôdiky. Plod je zobákovitý. i. Čajoviny č. kvitnúci červeno. kumarín eskulín. rusky: Jednoročná bylina vysoká asi 40 cm. reu210 PAKOST SMRADĽAVÝ matizme. iné časti rastliny 1 %. stopkaté. Pôsobia i spazmolyticky (účinok spočíva predovšetkým na saponíne escína a flavonoidoch). anorganické prímesi vôbec neprípustné. cievnych poruchách. akosť: chybné semená maximálne 5 %. sťahujúcim a protihemoroidným prostriedkom. Vrecia sa nesmú ukladať na seba vo viacerých vrstvách. henézszagú gólyaorr. Dávkuje sa 1 lyžička na šálku záparu. okrem toho slúžia ako krmivo pre divú zver. V homeopatii sa uplatňuje esencia (dil.15 % ) . Rovnako hojný je p. opuchy. proti zápalom i edémom a na spomalenie zrážania krvi. ktorý rastie na lúkach i medziach a kvitne modro.. sanguineum L. tvoria dvojkvetové vidlice. rozkonárenú. výroba pracích prostriedkov a pod. Kvety karmínovoružové. Azda najrozšírenejší je p. je málo toxický. pričom kumaríny zvyšujú aj odolnosť stien ciev a rozširujú vencovité cievy. často aj v lesoch. pratense L. zvonka zasa odvary na rany. Podávajú sa vnútorne i zvonka. lišaje. V ľudovom liečiteľstve sa odporúča pri úporných hnačkách podať pol kávovej lyžičky postrúhaného sušeného semena s trochou liehoviny. adenozín. Listy sú expektoračným. v oplodí o. anglicky: Herb Robert. najmä v húšťavách. čapina.5 %. chlpatú. Pre obsah kumarínov sú aj zložkou opaľovacích krémov. D 1—D 2). . Všetky druhy sú si veľmi podobné. Semeno sa hodnotí internou normou IN 2/82 vypracovanou iba pre I. maďarsky: Bakbúzó gólyaorr (gerely).). absorbujú škodlivé účinky ultrafialových lúčov a ochranných mastí. celkom ich je 8-28 %. pri hemoroidoch a obehových poruchách. Byľ má priamu alebo polieha- vú. Rod pakostov má asi 170 druhov. francúzsky: Geranium robertin. 52. z čoho u nás rastie 20. na liečbu kŕčových žíl. organické prímesi 0. Najvýznamnejšie terapeutické uplatnenie v súčasnosti majú výťažky (Extractum hippocastani fluidum) alebo izolované zložky (azda najviacej escín). krehkú. Semená obsahujú aj flavonoidy (0. čapí nos smrdutý. Listy sú zložené z 3-5-stopkatých lístkov so zúbkatými úkrojkami. Saponin prítomný v semenách má pomerne malú hemolytickú účinnosť ( 1 : 1 2 000). ktoré tvoria základ mnohých hromadne vyrábaných prípravkov používaných pri periférnych poruchách krvného obehu. zväčšenej predstojnici a pri hemoroidoch. kyselinu močovú. Z obsahových látok sú najzaujímavejšie triterpenoidné saponíny. niekedy sa odporúča ako náhradka za saponin z gypsomiliek. chronickej gastritíde. pri hemoroidoch. omrzliny. PAKOST SMRADĽAVÝ KAKOST SMRDUTÝ Geranium robertianum L.

Spomedzi pakostov je včelársky významný najmä p. najmä p. husto rozkonárený. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. Eberreis. pontická a odlišný vzhľad má p. má zobákovité zakončenie plodov. Pochádza z Ázie. 1731).. chuť však ostáva nepríjemne horká a príkra. bolestiach močového mechúra a zvonka na zle sa hojace rany a opuchy. Najčastejšie sa odvodzuje od mena bohyne Artemis (Diany) alebo kráľovnej Artemisie (palinou liečila svojho manžela). Pri zámene prichádza do úvahy najmä p. ktoré sa za sucha skrutkovito stočí a pred dažďom rozvinie (na p. segmentíky čiarkovité. citrónovú a i. bolestiach v močových cestách a rozličných krvácaniach. kým pre vplyv na sťahovanie maternice ho Kobert odporúčal proti maternicovému krvácaniu. palina drevinka Nemecky: Stabwurz-Beifuss. rusky: (v európskej časti ZSSR nerastie) PELYNĚK BROTAN . V ľudovom liečiteľstve sa droga tradične využíva pri žalúdočných a črevných kataroch. smradľavého sa odrezáva v máji—júni až v septembri (prípadne sa pokosí). Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) radil kloktať odvar z pakostu pri angínach.P. ťažko určiť. ako typické adstringens a trieslovinová droga. Kvitnúca vňať p. no iba čerstvý koreň — Radix Geranii maculati. francúzsky: Aurone mále. krvácaniach (najmä z nosa a pľúc). zhodovali sa na veľkej liečivosti pakostov. pravá.bociannik rozpukovitý (Erodium cicutarium L'Hér. PALINA ABROTSKÁ . dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku studeného macerátu alebo záparu. smradľavého ako liečiva na všetky opuchy a rany. Stredovekí lekári. storočia.G. Pri zbere vňate treba postupovať opatrne — u citlivých zberačov môže vyvolať na koži slabé zápaly. Esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. Jeho stonka i listy nepríjemne páchnu. ktorí prenášali do herbárov hlavne liečebné poznatky antiky.P. ktorý má zo všetkých druhov pakostu najvyššie množstvo trieslovín a kyseliny galovej (10-28 %). pije sa 1-2x denne. Eberraute. ale málo peľu. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. a p. BOŽIE DRIEVKO PALINA ABROTSKA-P. p. na rube sivochlpaté. zo Severnej Ameriky. droga obsahuje aj kyseliny (jablčnú. Všetky časti byliny príjemne voňajú a chutia korenisto aromatický. Pôvod ich latinského mena artemisia. anglicky: Southerwood. potom bližšie neprebádaná horčina geraniín. lúčny. maďarsky: Abrut uróm. Vnútorne sa užíval vodný destilát z vňate (Tabernaemontanus-Bauhinus. španielsky: Abrotano macho. externe je dermatologikum. Vnútorne sa aplikuje ako adstringens. taliansky: Abrotano.vzhľadom na dlhé zobákovité plody. Z domácich druhov sa liečebne využíva aj vňať kvitnúcich druhov p. Ako Herba Roberti alebo Herba Geranium Robertianum sa rastlina nachádzala už v herbároch 16. Slúžil najmä na prečistenie močových ciest — zbavoval ich piesku a kameňov (podobne účinkoval na obličky) a tlmil bolesti pečene. 1 lyžička na šálku záparu). zoskupené v pazušných metlinách. pratense L. brotaň. LATNATÝ Poloker vysoký 50—100 cm. Kvitne asi v máji až septembri. prípadne na obklady pri fistulách. hemostatikum a antidiaroikum. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: boží drevec. obyčajná (má nepríjemný pach). lúčneho . resp. Literatúra gréckeho staroveku síce spomína pakosty. pri kameňových poruchách.P. Z príbuzných druhov sa v homeopatii používa G. dračia (u nás sa pestuje). Terapeuticky účinná zložka drogy je trieslovina (asi 5 — 10 %). ktorý sa pokladal za dobrý posilňujúci prostriedok. 0) sa v homeopatii používa ako adstringens a pri Basedowovej chorobe. tuberosum L. Druh neslobodno zamieňať s ostatnými palinami. pálivých ranách. 46. smradľavom sa stočí ibadooblúka). Súčasné používame drogy je slabé. ale zrejme to boli iné druhy. brotan. Indiáni v západnej časti Severnej Ameriky používali pakost proti syfilisu. zvonka na omývanie. Droga: Herba geranii (robertiani) alebo Herba rupertii. maculatum L. Listy striedavé. Paliny patria medzi najstaršie liečivé byliny vôbec. ktorých je u nás asi 17. Ľudovo sa pakost uplatňoval pri hnačkách. Práškovaná vňať s rutou a palinou zajedaná chlebom posilňovala srdce. hľuznatý — G.).) a antivirózne účinný fenol. okrem toho je veľmi horká. Odborné druhové pomenovanie robertianum mu Linné vybral z histórie (na jeho liečebné vlastnosti údajne poukázal sv. hnačkách. Čajovina č. smradľavý sa od všetkých podobných druhov odlišuje najmä listami. umelým teplom do 35 °C. veľmi zriedkavá je p. Plody sú nažky bez chocholca. Poskytuje včelám veľa medu. Pakost sa už u Dioskorida nazýval geranium (z gréckeho geranos = žeriav) . reumatizme a cirhóze pečene. zápaloch kože a i. dvojito perovito strihané. Denná dávka na vnútorné užívanie sú 2 lyžičky sekanej vňate (za studena macerovať 8 h. resp. BOŽIE DRIEVKO Artemisia abrotanum L. Róbert).P. sanguineum L. Po odstránení cudzích prímesí sa suší prirodzeným teplom bez prístupu slnka na vzdušnom mieste. Nepríjemný plošticový zápach byliny sa sušením stráca. najmä p. krvavého — G. prípadne kolísavé množstvo silice. vo veterinárnej praxi pri hematúrii a dyzentérii. krvácaniach rozličného druhu. zvonka na rany a opuchy a podľa Schultza aj na chronické prieduškové katary. prípadne od artemés = zdravý. Užíva sa pri hnačkách. Úbory drob- né. Pestuje sa vo vidieckych záhradách. Všetky druhy sa lekársky uznávali ako 211 . smradľavému sa veľmi podobá aj iný zástupca čeľade .

podobný ako citróny alebo medovka lekárska. t. Zber sa robí viac ráz do roka v júli až auguste (septembri). kapilín s dobrými fungistatickými vlastnosťami. Jej hlavné znaky: Akosť — najviac v % I. PELYNĚK KOZALEC („ESTRAGÓN") Artemisia dracunculus L. nechutí do jedenia. Z p. Schne pomaly a treba ho oddeliť od iného materiálu.Asteraceae (Úborovité . Používali sa najmä semená (proti zvieraniu. Plody sú nažky bez chocholca. 2—3 x denne 1 šálku). horúčave v prsiach. Zatiaľ čo pri „ruských" druhoch sú krycie trichómy zoskupené do hviezdice. u slávneho lekára Galéna pod označením knikos. podľa inak formovaných krycích trichómov (chlpov). od abrotos = božský (pre liečivé účinky). paldán. Botanicky sa neskoršie zaraďovala medzi druhy rodu Pyrethrum — rimbaby. oficiálne a v alopatii sa nepoužíva. Preto treba s rastlinou manipulovať opatrne. Matthiolus r. Zmienku o ňom nachádzame v 2. Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Stonky hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) II.Compositae) Ľudovo: estragon. resp. 1563 odporúčal p. P. na dobre vetraných miestach. rusky: PALINA DRAČIA Trváca bylina vysoká 60 — 120 cm s metlovitými stonkami. Iné údaje o rode Artemisia — palina uvádzame pri ostatných druhoch. potopudný a anthelmintický prostriedok (zvyčajné dávky sú 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Vedecký názov abrotanum. 10 5 3 2 1 14 10 6 4 2 14 12 . v tme.polyíny. Odrezávame kvetné bylinné vrcholky. Veľmi aromatické sorty sa dnes pestujú predovšetkým vo Francúzsku. Druh pochádza z Ázie. abrotskej sa zberá zvyčajne vňať s kvetmi — Herba cum floribus abrotani. Materiál sa suší podobne ako každá silicová droga — v tieni. U nás miestami splanel. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1.Na vňaťovú drogu — Herba abrotani — sa vzťahuje ON 86 6827. ale aj ako močopudný. málokrvnosti spojenej s poruchami trávenia. triesloviny a bližšie neznáme alkaloidy abrotanín a abrotín s podobnými vlastnosťami ako chinín (pozri chinovníkovú kôru medzi cudzokrajnými drogami). taliansky: Dragontea. Slúžievala na aromatizáciu octu a horčice. Pre príjemnú citrónovú arómu a horkastú chuť bola oddávna obľúbená v kuchyni. Pri zbere. pri ťažkostiach s močením a vynechávaní menštruácie). Zvonka slúži na prípravu kúpeľov na omrzliny. dračej podľa Linného vychádza zo zdrobneniny draco (grécky drakón) = had a vzťahuje sa na hadovito formovaný koreň rastliny. Homeopatia používa čerstvé listy a pripravuje z nich esenciu (dil. Chutia palivo aromatický a trochu horkasto. ju používa podobne ako p. a to kvitnúca vňať (doplňovaná listom) alebo len list — Herba dracunculi seu Folium dracunculi. španielsky: Estragone. ale aj antiseptický a na srdcový sval. bez zdrevnatených častí. použitý už Dioskoridom. D 3 a 0 ) . Čajovina č.5 % ) . Ľudové liečiteľstvo — najmä v južných krajinách. V staroveku tento druh paliny veľmi nepoznali. možnosť jeho zámeny je malá. Botanické označenie p. Rozlíšenie obchodných druhov („ruský" a „nemecký" tovar) sa robieva hlavne pomocou mikroskopu. P. tvaroh. Ako korenina sa vysádzala najmä vo vidieckych a kláštorných záhradách. Zberá sa za suchého počasia. Dnes sa všeobecne uplatňuje v konzervárenskom a potravinárskom priemysle. horčinu. abrotská obsahuje najmä silicu s aromatickými zložkami (asi 1. ktoré Na vňaťovú drogu (Herba dracunculi) sa vzťahuje ČSN 86 6731: Akosť — najviac v % I. ponechal i Linné ako odvodeninu z gréckeho abros = elegantný (pre vzhľad listov a príjemný pach). francúzsky: Estragón. prípadne na obklady a rany. Rastlinné časti majú veľmi prenikavý a príjemný pach. sušení. anglicky: Tarragon. Od príbuzných druhov sa líši hlavne nedelenými listami. Liečebné použitie drogy Herba abrotani je viac-menej iba ľudové. 179. pravdepodobne glykozid. maďarsky: Tárkony urom. účinkujú proti horúčke. 10 5 3 10 6 10 12 9 2 3 pravú: pri poruchách trávenia. Rastlina sa najväčšmi používa v priemysle. dračiu ako vynikajúci prostriedok proti moru. Homeopatické použitie esencie je rovnaké ako v ľudovom liečiteľstve. majonézy a šaláty. lebo je veľmi aromatický. Keďže ide o pestovaný druh. hydinu. a to najmä na výrobu likérov a vermútov. Jej domovinu pravdepodobne ohraničuje areál brehov stredoruských riek cez Sibír až po Ochotské more a v Severnej Amerike od Aljašky až po Texas. 1. inak označovaná aj Summitas abrotani alebo list či vňať — Folium seu Herba abrotani. dračia je stará korenina. slanomilná). ale aj ako prostriedok proti moľom. 212 II. Droga sa skladuje dobre uzatvorená. Zber sa robí v júni až v auguste. jednoduchými čiarkovitými listami a s malými guľatými úbormi usporiadanými v riedkych metlinách. pred n. stor. na potenie. j. V domácnostiach sa uplatňuje ako korenina na mastné mäso. niektoré sa uctievali ako kultové byliny (p. pri „nemeckých" druhoch sú vidličkovité. v tenkých vrstvách (umele do 35 °C). Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl prostriedky proti kŕčom. V koreňoch sa nachádzajú zaujímavé látky . Astrovité . skladovaní a inej manipulácii s drogou často vzniká podráždenie slizníc dýchacích ciest a hrtana spojené s kašľom. tarkán Nemecky: Estragón.

Koreň obsahuje asi 0. Droga si udržiava príjemný aromatický pach a slabú horkú chuť. Suší sa rýchlo. Jánom touto bylinou opásavali 213 . Tento druh sa dnes uplatňuje prevažne v ľudovom liečiteľstve. pri výrobe bylinného octu (estragónový ocot) a horčice alebo ako zložka koreninových extraktov. Plody sú nažky bez chocholca. šalátov a pod. metoxyškoricový). Plínius odporúčal bylinu chorým i zdravým. polynka obyčajná Nemecky: Gemeiner Beifuss. Podstatnú časť zvyšku tvoria linalylacetát. Materiál treba pred zväzovaním dobre pretriediť. prímorská uctievala ako kultová rastlina bohyne Izis. s rozkonárenou stonkou. korenistou chuťou so slabo horkou príchuťou.PALINA DRAČIA 2 % zápar (prikrytý nechať stáť asi 15 minút. asi troch stoviek druhov paliny. asi dve tretiny v nej pripadá na metylchavikol čiže estragol (pre podobnosť so silicou anízu nazýva sa aj izoanetol). prípadne vo forme medicinálneho vína). Rastlina i droga má hlavne potravinárske. Matthiolus opísal. voňavkárske a praktické kuchynské upotrebenie. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. španielsky: Artemisia. je najlepšie identifikovateľná. V Starom Egypte sa tamojšia p. maďarsky: Fekete urom. prípadne i vzhľadom a mikroskopickým obrazom.2 % silice slabého pachu a cel- kom iného zloženia. ľahko sa odlíši svojím nie príjemným pachom. triesloviny a živicu. schne pomaly. Spomedzi všetkých. ocimén a i. Farmaceutické použitie drogy je ako stomachikum a amarum. PELYNĚK ČERNOBÝL PALINA OBYČAJNÁ sa zvyčajne viažu do neveľkých snopčekov. užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Účinné látky predstavuje predovšetkým silica (0. Herba dracunculi sa v alopatickej liečbe využíva zriedka. Častejšie sa používa čerstvá vňať. Artemisia vulgaris L. Listy má perovito delené. na posilnenie žalúdka pri tvorbe štiav i trávení. ako sa ľudia večer pred sv. Rastlina uprednostňuje uľahnuté staršie násypy. Používala sa pri ženských ťažkostiach. Podľa Hippokrata sa pridávala do vína posilňujúceho šestonedieľky. Iba ojedinele sa uvádza v liekopisoch. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . ktorá slúži na izoláciu silice . Nachádza sa v ňom aj polyín kapilín (fungistatikum). teplota nesmie byť vyššia ako 30-35 °C. Pripisoval sa jej božský pôvod podľa bohyne Artemidy. polievok. Palina patrí medzi najstaršie rastliny používané v liečiteľstve. pijú sa 2—3 šálky denne alebo prášok (1 —2 g denne). najvyššia a u nás najbežnejšia. Podobné použitie má izolovaná silica. Z ďalších obsahových látok rastliny možno spomenúť horčiny. V domácnostiach sa ako pikantná korenina pridáva do omáčok. zvyčajná dávka je asi Trváca bylina vysoká 50-100 cm.2-1 % ) . aldehydy (napr. na líci lysé a tmavozelené. Vytvára dokonca typické spoločenstvá. rusky: . užíva sa v oblátkach. Ak sušíme umelým teplom. pije sa niekoľkokrát denne po lyžiciach. domácim teplomilným druhom. anglicky: Omugwort. potom sa precedí. francúzsky: Armoise. K historickému používaniu paliny uvádzame poznámky aj pri ďalších druhoch. ale je bežná aj pri cestách. octu. taliansky: Artemisia. Červenkasté vajcovité úbory sú v hustých metlinách na vrcholkoch stoniek. Rastlina je obľúbenejšia a používanejšia v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. aby neobsahoval nečistoty.Oleum dracunculi aethereum. uhoriek. na rube bieloplstnaté. na rumoviskách a neobrábaných pozemkoch. je prostriedkom na zvýšenie chuti do jedla. Starí Gréci a Rimania dávali prednosť iným. ľahko hnedne.Compositae) Ľudovo: Černobyl. Pre metabolické vlastnosti sa niekedy používa aj pri kôrnatení tepien a iných cievnych poruchách (rozžutá čerstvá vňať alebo lístky. Pre hojnosť výskytu mal v našom liečiteľstve prevahu práve tento druh. felandrén. ako emenagogum i choleretikum a na potenie. Preto sa vyskytujú skôr jej prímesi v iných druhoch palín. za dobrého vetrania. v tieni.

ako všetky paliny. napr. rusky: - PELYNĚK PONTICKÝ a venčili proti obludám. Obsahuje najmä cienol. anglicky: Roman Mugwort. Striedavé listy sú dvojito perovito strihané. čarom. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . U nás sa veľmi zriedka vyskytuje v oblastiach teplomilnej panónskej flóry. 1984). Osičková. dolné stopkaté. Čerstvý sa používa v homeopatii (esencia dil. 1953). Osičková. Ostatné ľudové indikácie uvádzané úvodom nie sú vždy bez rizika. aj keď 214 . 10 5 3 10 6 10 12 9 Trváca bylina vysoká 20 — 50 cm. so sivoplstnatou rozkonárenou stonkou. Odstrihujú sa na začiatku kvitnutia (júl—september) kvitnúce vrcholky bylín (ich stonka nemá presahovať priemer 5 mm). Gessner.Herba artenisiae (vulgaris). ďalej nechuti do jedenia (acídna a subacídna gastritída. Hlavnou zložkou rastliny je silica (asi 0. Malé úbory s rúrkovitými žltými kvetmi a so sivoplstnatým zákrovom tvoria v jednostranných strapcoch koncovú metlinu. Sušia sa v snopčekoch alebo rozostreté na tienistých a dobre vetraných miestach. Externe ako antiflogistikum. pravá). taliansky: Assenzio pontico. maďarsky: Bárány urom. lebo rastlina. Čajovina č. resp.PALINA OBYČAJNÁ teplota pri sušení nemá presiahnuť 30-35 °C. aj do rozpusteného sadla. PALINA PONTICKÁ Artemisia pontica L. keď mu miesto vody dali žič s octom. Predmetom zberu býva kvitnúca vňať (niekedy aj nákupu) . ktorý má antiseptické a anthelmintické. Pomer zosušenia je asi 3-3. zvyčajne neveľký. bravčových alebo jahňacích pečienok a plniek. Pripravuje sa zápar z jednej kávovej lyžičky na šálku a pije sa 2-3 x denne po lyžiciach. borovice). ďalej proazulény a jedovatý tujón (pozri p. španielsky: Tomillo pontico. Dopyt po droge je sezónny. Ako korenina sa najlepšie uplatňujú čerstvé listy (sušené sú bezcenné) a rozkvitajúce úbory (tie možno sušiť) (J. O pôvode horkosti hovorí naša povesť.Compositae) Ľudovo: rímska palina Nemecky: Romischer Beifuss. Pomer zoschnutia je asi 3—4 : 1. kačacích. Rastie na suchých vápencových pôdach. že palina vyrástla z potu Krista na kríži. Plody sú nažky bez chocholca. pri hemoroidoch (J. Predmetom zberu býva niekedy aj koreň — Radix artemisiae (vulgaris). nešťastiam i chorobám. Keďže ide o silicovú drogu. polyín kapilín (fungistatikum) a iné látky. 74. Pre osobitný pach sa používala aj ako korenina do husacích.2 % vo vňati). Zasluhuje si najvyššiu ochranu. Základné požiadavky ČSN 86 6729 na drogu Herba artemisiae: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. obsahuje jedovatý tujón (O. najmä na stepných stranách a medziach. V koreni je inulín. tiež expektoračné účinky (pozri napr. D 3-D 2). dyspepsia). 1984). cholín. francúzsky: Armoise pontique. II. Slúži najmä na povzbudenie činnosti žalúdka a tvorbu šťavy pri jej nedostatku. horčiny (artemizín) a triesloviny. vykopáva sa zjari alebo na jeseň a suší sa bežným spôsobom. Vzhľadom na osobitne zriedkavý výskyt zámena s príbuznými druhmi prakticky neprichodí do úvahy.5 : 1.

maďarsky: Fehér urom. K. potom oxysantonín. monogyna (W.) Gams. pontická rastie u nás napr. list sa zberá v júni. O santoníne sa píše aj medzi cudzokrajnými rastlinami pri droge cicvárový kvet (Flos cinae). uplatňuje sa ako horčinový a sťahujúci prostriedok. paliny slúžili ako koreniny a veľmi sa cenili pri zariekaní a veštení. ktorý je špecifickým prostriedkom proti škrkavkám a hlístam. resp.boli výborným liekom proti boleniu žalúdka. kvitnúce vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). lebo jej ochrana je daná lokalitami výskytu. s tzv. subsp. Rastlina sa v oblastiach svojho výskytu používa skoro výhradne v ľudo- vom liečiteľstve.Artemisia santonicum L. rudnianskou masťou ju odporúčal neplodným ženám. dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu.. pontickú spomínal aj Ovídius. tiež na omývanie rán. na zvýšenie vypudzovania žlče zo žlčníka (cholagogum). 215 . Pôvod rodového označenia Artemisia sme si už vysvetlili.Asteraceae (Úborovité . francúzsky: Absinthe. anglicky: Wormwood. Plody sú nažky bez chocholca. Užíva sa aj čerstvá šťava (5 —10 g denne). v Alžírsku sa kedysi podával riedený absint vojakom proti malárii (účinkovať malo všetko horké). najmä na staré násypy a navážky. s trsom vzpriamených sivoplstnatých stoniek. pije sa 3 x denne. polyňok Nemecky: Wermut. Šúr. španielsky: Asenzio. U nás sa prv listy namáčali do pálenky . 2 — 3 šálky denne. Často rastie pri cestách. Názov paliny je z gréckeho a = bez a psindos = zábava. ale ak bola možnosť výberu. ale aj v oblasti Juhoslovenského krasu (toto územie patrí medzi floristicky najbohatšie kraje strednej Európy). Plínius uviedol aj prípravu palinového extraktu. druhové odborné meno dostala táto palina podľa hojného výskytu v oblasti Pontu. Madva. že táto rastlina má osobitnú vlastnosť — chráni odev pred hmyzom. Zber rastliny na liečebné účely vo voľnej prírode neprichodí do úvahy. Uvádza sa napr. Najčastejšie sa zamieňa s p. Ordinoval ju aj náš chýrny bylinkár F. Rastlina je stomachikum — amarum. Santonin sa nachádza v paline slanomilnej . ktorý pochádza z cudzieho druhu paliny.PALINA PONTICKÁ je ostatným vo všetkom podobná. v prírodných rezerváciách Devínska Kobyla. PALINA PRAVÁ Artemisia absinthium L. Najvýraznejšie sa odlišuje príjemným pachom (podobný má p. V súpiske chránených rastlín sa neuvádza. 6 4 14 12 Trváca bylina vysoká 50—100 cm. Hippokrates ju odporúčal pri žltačke. taktiež ako tonikum (na celkové posilnenie organizmu). chemicky príbuzný so santonínom (ČsL 2). pretože sú vraj takto chránené pred myšami. takisto plstnatými trojito perovito delenými listami s kopijovitými segmentmi. j. Predmetom zberu bývajú listy a kvitnúce vrcholky pestovaných bylín.5-1 g 2-3x denne a tinktúra (denne 30—60 kvapiek). obyčajnou — Artemisia vulgaris L. Rodové vedecké označenie nadväzuje na grécke artemés = zdravý (vzhľadom na liečivosť druhov tohto rodu). zrejme sa jej dávala prednosť pred ostatnými. t. na skalnatých stranách od nížin až po horský stupeň. Obľubuje pôdy s dostatkom dusíka. Pri užívaní sa vyžaduje zvýšená opatrnosť. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesí Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním rastliny) I. 3 2 14 10 II. V klasickom staroveku mala široké rozpätie používania. Tento zvyk prevzali neskôr aj Európania. viazaná na suché stanovištia. Palina je jedna z najstarších liečivých rastlín. v dolnej časti drevnatá. palín.Compositae) Ľudovo: absint. P. abrotanová). Používali ju už starí Egypťania. taliansky: Assenzio. P. Patrí do skupiny palín s pradávnym liečebným používaním. pontická obsahuje aj triesloviny. Užívala sa vnútorne asi ako dnes. Astrovité . ktorá sa líši nie celkom príjemným pachom. Čierneho mora. živicu a rozličné minerálne soli. Vzhľadom na neširoký areál výskytu nenadobudla masové uplatnenie. P. ale aj zvonka. peluň. Rastlinné časti obsahujú horký princíp artemizín. zoznámil sa s ňou vo svojom vyhnanstve pri Čiernom mori. Na koncoch stoniek sú v riedkych metlinách zoskupené previsnuté úbory so žltými kvetmi. Inak pozri a porovnaj všetky druhy paliny. ako močopudný a žalúdočný prostriedok. radosť. jej kvalita sa posudzuje podľa ČSN 86 6737. aby sa knihy písali atramentom uvareným s palinou. Oficiálna medicína ani homeopatia rastlinu osobitne nepoužíva. Ľudovo sa odporúča 1 % zápar. ojedinele rastúcej v rezerváciách na slaniskách južného Slovenska. silicu (bližšie nepreskúmanú). aj vo Fándlyho súpiske liečivých rastlín. rusky: PELYNĚK PRAVÝ Ak je vňať (Herba absinthii pontici) predmetom farmaceutického používania. Pritom navrhol. Už Dioskorides poznamenal. prášok z drogy v dávkach 0. so striedavými. na úpravu menštruácie. Typická rastlina suchých plôch a rumovísk.

Najvýraznejšou zložkou silice je tujón (asi 10 % . ktorá je v kvapkách Contraspan (spazmolytikum). Pomer zosušenia je asi 3 — 5 : 1. znecitlivením až bezvedomím. 168.05 5 000 Vrcholky vňate sa uložia na čistú podložku v tieni na dobre vetranom mieste (vo vrstve hrubej do 10—15 cm). Ich pitie spôsobuje degeneráciu centrálneho nervového systému a poruchy intelektu. 191. Táto choroba sa prejavuje kŕčmi. dlhé do 30 cm a so stonkou hrubou do 5 mm. francúzsky: Origan. Pre výrazný pach sa sušia oddelene od ostatných rastlín. 10. Pre tieto obsahové látky je silica.5 %) a horčiny. 240. Zložky silice chamazulény a horčiny (seskviterpénové laktóny — gvajanolidy) stoja voči sebe v biogenetickej závislosti. cholagogum). rusky: PAMAJORÁN OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 20-50 (80) cm s priamou jednoduchou byľou 216 . vňať je v čajovine Eugastrin (stomachikum. 10 6 4 1 13 12 3 0. Zber sa robí za pekného počasia (jún-september). maďarsky: Szurokszagú murvapikk.A a B). a najmä do liehovín (absint). pretože je nebezpečná. akosť. Na vňaťovú drogu — Herba absinthii — sa vztahuje ON 86 6832 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga s iným sfarbením ako čerstvá vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Číslo horkosti — najmenej I. na tvorbu žalúdočnej šťavy a býva zložkou žlčopudných čajovín. metabolikum.PALINA PRAVÁ Najčastejším predmetom zberu a nákupu sú listnaté vrcholy byliny — Herba absinthii. Čajoviny č.1 10 000 11. DOBROMYSL OBECNÁ Origanum vulgare L. 176. Jej dávky sú 1 kávová lyžička drogy na pohár záparu. U nás tvorí súčasť žalúdkovej čajoviny a tinktúry. španielsky: Oregano. Zber materiálu sa môže robiť len za suchého počasia. Papierové podložky sa po usušení zahodia.Palina pravá SPOFA. 208. taliansky: Origano. užíva sa 3 x denne. dážď ich zmýva a droga sa znehodnocuje.Palina pravá — záparové vrecká a balenie paliny vo vreckách . spazmolytikum a digestívum. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. Ako horčinový prostriedok slúži na zvýšenie chuti do jedenia. 242. anglicky: Marjoram. Oficiálna medicína zanechala všetky ľudové liečebné odporúčania použitia paliny. Zvyčajne sa kombinuje s inými drogami. Droga sa používa už len ako stomachikum-amárum. lebo sú velmi horké. Väčšina štátov preto zakazuje pridávanie paliny do vín. lebo v droge sa najväčšmi cenia prítomné horčiny (pozri normu ČsL 4). (ČsL 4) 5 3 2 0.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: divý majorán Nemecky: Wilder Dost. 207. najmä pri dlhšom užívaní a vo vyšších dávkach. 232. tujól (70 %) a ich estery. Zvyčajne sa nakupuje iba I.5 13(11) 10(9) 2 0. príčinou absintinizmu. Hluchavkovité . V predaji sú aj záparové vrecká . 172. Najdôležitejšími obsahovými látkami je silica (až 0. Szurokfú. absintín a artabsín.

zberá sa na začiatku kvitnutia do dĺžky 30 cm a hrúbky byle 3 mm. striedavo zložené z 20—30 pílkovitých lístkov (jariem). papruška. okrasa). že pamajorán pokladali za zázračnú bylinu. Dioskorides používal listy a kvety s vínom proti uhryznutiu divou zverou a Scribonius Largo vo väčších dávkach ako emetikum.5 % .Polypodiaceae) Ľudovo: cicvár.) Schott Papraďovité — Aspidiaceae (Sladíčovité . Spodné bezlisté a drevnaté byle do zberu nepatria.1 II. bolestiam pečene a obličiek. maďarsky: Férfías (erdei) paizsika. pri sexuálnych poruchách. reumatizme a ochorení dýchacích ciest. kapradie. aby dobre uschol aj vnútri zväzočkov. Kvitne asi od júla až do jesene. pri astme. aromatická čajovina.08 Trváca statná bylina. 1564 odporúčal aj proti zápalom a nočnému poteniu. Rastie od nížin až po subalpínsky stupeň. Podľa abatiše Hildegardy liečil aj malomocenstvo. proti zápche. rusky: KAPRAĎ SAMEC Na vňaťovú drogu — Herba origani sa vzťahuje ČSN 86 6723: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Hrubšie časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. na tvorbu žlče a úpravu menštruácie. črevných parazitoch a angíne. V nižších polohách uprednostňuje hrabové dubiny. V ľudovom liečiteľstve sa považuje za špecifikum pri zápale pohrudnice (alebo v stavoch po zápaloch). Treba dbať. tiež flavonoidy (glykozidy luteolínu. Nemožno sa preto čudovať. používa sa aj na posilnenie nervov. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. proti kašľu. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2 x denne). v stredných bučiny so spodnou vodou vo väčšej hĺbke a pôdy so značnou vodnou kapacitou. chebdie. na tienistých a dobre vetraných miestach (pri umelom teple do 35 °C). Čajoviny č. taliansky: Felce maschia. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvú kvitnúcu vňať. PAPRAĎ SAMČIA + Dryopteris filix-mas (L. 217 . V starých nemeckých herbároch vystupuje pamajorán ako dôležité liečivo. Suší sa riedko rozložený. Príbuzný majorán záhradný je pomerne drobná pestovaná bylina s bielymi kvetmi a dúška tymianová (tymian) zasa poloker s fialovými kvetmi. Drobné fialové kvety v pazuchách elipsovitých červenofialových listeňov sú zoskupené do malých kláskov. Droga obsahuje predovšetkým silicu (0. karvakrol a iné terpény (droga s vyšším obsahom tymolu sa považuje za cennejšiu). potom triesloviny a horčiny. 96. Poskytuje aj peľ. Predmetom zberu a nákupu je vňať na začiatku kvitnutia — Herba origani.). peračina. Hippokrates pokladal pamajorán za prostriedok proti hemoroidom. francúzsky: Fougére mále. j. t. apigenínu a i. Podľa ČsL 2 sú oficinálne aromatické čajoviny — Species aromaticae a Species aromaticae ad cataplasma. hlavy a zubov. šuštkovičník Nemecky: Gemeiner Wurmfarn. Okrem toho sa ešte používal ako korenina. Med i peľ sú žltej farby. ktorá sa najčastejšie aplikuje pri hystérii a sexuálnych poruchách. Matthiolus ho ordinoval aj proti kŕčom. najmä na slnečných krovinatých stráňach. z krátkeho. Rastlina je medonosná. Druh osídľuje suché a teplé alkalické stanovištia. 2 5 1 1 13 8 0. proti všetkým druhom kŕčov (i pri menštruácii). kde podstatné zložky tvorí tymol (10 %).5 % niekedy). na povzbudenie chuti do jedenia a ako aromatikum do posilňovacích kúpeľov.až 1. odporúčal ho aj pri pľúcnych ochoreniach a na posilnenie nervov. kropadlie. Na spodnej strane listu pozdĺž strednej žilky sú kôpkovité hrdzavohnedé výtrusnice. Častejšie sa kombinuje s inými drogami. hadie rebro. okrajoch lesov a rúbaniskách. aromatická čajovina na obklady a vňať tu tvorí zložku. 6 10 3 2 13 10 0.PAMAJORÁN OBYČAJNÝ a vajcovitými celistvookrajovými listami. Plody sú tvrdky. Pri hromadnom zbere sa zožína kosákom. papradie. pri ženských ochoreniach. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a ľahko sa mrví. Droga je expektorans a choleretikum. španielsky: Helecho macho. vodnatieľke. čertovo rebro. Rodové vedecké meno pamajoránu je odvodené z gréckeho origanon alebo origanos (oros = hora a ganos = lesk. prechladnutiu. reumatizme. kašli a proti bolestiam v krku. ktoré zosilňujú jej pôsobenie v základnej indikácii. združených do bohatej metliny. častejšie v neveľkých zväzočkoch. Rastie v tienistých lesoch od nížin až po alpínsky stupeň. Po prechodnom ústupe do úzadia sa zasa zjavuje v palete liečivých rastlín. Všeobecne slúžil na urýchlenie trávenia. hrdzavochlpatého podzemka vyrastajú listy dlhé až 140 cm.15-0. Lonicerus ho r. 230. anglicky: Male Fern.

Prípravky sú veľmi toxické a aplikujú sa iba vtedy.) Roth. surový floroglucín je zmesou dimerných. ktorá je súčasne trpká a neskôr ostrá. dyspnoe.D. Ich základom je bezdusíkatá látka fenolového charakteru patriaca do skupiny polyketidov — floroglucín (viazaná na kyselinu maslovú — butanolfloroglucidy). nerozrezané sa sušia pri miernej teplote (umelé teplo do 35 °C) — správna droga musí byť na lome zelenkavá (hnedočervená farba svedčí o chybnom sušení. dlhé 30—100 cm. samčia a jej prípravky sa zriedka uplatňujú ako prostriedky proti vnútorným parazitom.PAPRAĎ SAMČIA Rastlina má viacej podobných druhov. a preto sa extrakt pripravuje s ním. Ak sa skladuje v tme a v dobre zatvorených obaloch. jedovatej droge — nesmie sa používať). Ľudovo sa odvar z podzemka používa na zle sa hojace rany a aj ako 218 . osobitne proti pásomniciam (tenifúgum). samčej je podzemná časť — Rhizoma filicis maris — Radix filicis maris. Proti škrkavkám a mrliam sú neúčinné. pomerne málo listov a vyššie. Majú nepríjemné vedľajšie účinky (nauzea. Droga má osobitný pach a sladkastú chuť. Gray. ak zlyhali ostatné anthelmintiká. skoro lysé stopky (listová báza má iba 2 cievne zväzky). kŕče a poruchy zraku). F. Zdravé podzemky sa očistia. Používa sa extrakt v tobolkách alebo v želatínových kapsliach davkovaných po 1. trimerných a tetramerných floroglucínových derivátov — butanónov. rozložená . staršia droga sa nesmie používať.0 g (dávka pre dospelého je 6—10 g. odrežú sa z nich listy a ponechajú iba bázy. Všeobecné používanie podzemku (éterového extraktu) sa však presadilo až v 18. dilatata (G. Druhové označenie sa skladá z filix = latinsky papraď a mas = mužský. pre deti do 15 rokov 4—6 g a pre deti do 4 rokov nie je vhodné užívanie prípravkov. vykopávaný v júli až septembri. Nelúpané. Pri zámene najčastejšie prichodí do úvahy p. usporiadané v hustých zväzkoch. P. Floroglucínové deriváty sú veľmi labilné. Predmetom zberu z p. Hoffm. Účinné obsahové látky drogy sú uložené v osobitných žliazkach hubovitého pletiva listových báz a podzemka. závraty. ktorá má listy na obryse až trojboko vajcovité.) A. udrží si svoje obsahové látky až rok. kondenzáciou butanónov vznikajú veľmi komplikované zlúčeniny. Lis- tové bázy majú 5 — 11 cievnych zväzkov. čím sa vyjadruje veľký rozdiel vo vzraste v porovnaní s nižšou „ženskou" rastlinou. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. zásluhou ženevského lekárnika a Peschiera. po 1 — 2 h treba podať laxatívne účinný prostriedok. príp. Obsahové látky sú veľmi dobre rozpustné v éteri. bolesti hlavy. Od najstarších čias je známa ako čarovná rastlina. Druh poznala a používala už antika. stor. Papradka samičia (Athyrium filix-femina (L. má tmavošupinatý podzemok. Athyriaceae). prípadne o starej. Vedecký názov vznikol z gréckeho drys = dub a pteris = papraď (pre Podzemková droga (+ Radix — Rhizoma filicis maris) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Ináč sfarbené a zle očistené podzemky Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo éterového extraktu — najmenej (obsahuje najmenej 25 % surového filicínu) Najviac v % 5 2 13 4 3 8 častý výskyt v dubinách). vo veterinárstve proti motoliciam. Príbuzné druhy sa pestujú aj v záhradách a sú rovnako jedovaté a nie sú predmetom zberu.

Fructus capsici. chillies). rusky: Jednoročná bylina vysoká 20— 50 cm. Plody zberané i s krátkou stopkou sa nechajú trochu zvädnúť a sušia sa na lieskach. stonka vzpriamená. Paprikové plody obsahujú asi 0. kde sa pestovala už koncom 16. francúzsky: Piment annuel. farbou i chuťou (štipľavosťou) a mäsitosťou oplodia. že juhoamerickí a stredoamerickí Indiáni používali paprikové bobule ako korenie alebo čerstvú zeleninu dávno pred príchodom Európanov. častejšie však navlečené na povrázkoch. z Východnej Indie.Curry. ktorá má podobné použitie ako alopatické prípravky. Drogu . Preto sa kedysi nazývala španielske korenie. Z čerstvého podzemka sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. Včelám dáva málo nektárovej znášky. D 4 .5 25 219 . Prvé overené správy o nej sú z r. Ameriky a Indie. frutescens (cayenský piepor. resp. celistvookrajové. súčasť známeho korenia karí . neskoršie z podobných príčin turecké alebo uhorské. Podstatná časť svetovej produkcie papriky pochádza v súčasnosti z Maďarska.4 % štipľavej látky.D 3 — zberá sa v júli až auguste). ktorou je alkaloid kapsaicín.externé antireumatikum. veľkosťou. Isté je. Ich hlavnú zložku tvorí kapsaicín (asi 70 %). PAPRIKA ROČNÍ PAPRIKA ROČNÁ Capsicum annuum L.. Rod paprika — Capsicum L. Pazušné kvety s bielou korunou dozrievajú v duté červené bobule. 1494 od španielskeho lekára Chanca. listy kopijovito-vajcovité.P. fenylalkamínov benzylamínového typu s ostrou chuťou. stor. a.) Terpó s 0. Zber plodov pre farmaceutické ciele sa robí v období zrelosti (červenenia) bobúľ. Pri zbere a najmä pri práškovaní treba postupovať obozretne — paprika silne dráždi sliznice a pokožku. falšovanie. taliansky: Peperone.5 % alkaloidov. španielsky: Pimiento. anglicky: Pod Pepper. Kvitne v júni —septembri. dnes pestovaná najmä v tropických oblastiach Afriky. Špeciálne ostré druhy papriky sú C. convar. Liekopisy (aj ČsL 2) bežne požadujú dlhoplodú a štipľavú formu papriky . longum (DC. PAPRIKA ROČNÁ Naša slovenská paprika má vo svete dobrý zvuk a úspešne sa uplatňuje na zahraničných trhoch. Pestuje sa na plantážach v najteplejších častiach krajiny. Paprika bola už vtedy kulúrnou bylinou. Dnes sa pestuje vo vyše 50 varietach a formách v teplých oblastiach Starého i Nového sveta odlišných tvarom. Ľuľkovité — Solanaceae Nemecky: Paprika. Ostatné papriky sa vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 2) pokladajú za zámeny.Capsicum frutescens L. ktorý sa sústreďuje predovšetkým v priehradkách papri- ČsL 2 má pre plod tieto základné požiadavky: Znak Prímesi byli a cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Množstvo liehového extraktu — najmenej Najviac v % 3 13 6. teda v júli až septembri. resp. V niektorých liekopisoch sa pripúšťa i cayenská paprika . Do Európy sa dostala zásluhou Španielov. treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chrániť pred svetlom Ľahko ju napádajú živočíšni škodcovia. maďarsky: Egynyári paprika. ale dosť peľu. V ČsL 2 sa obsah kapsaicínu posudzuje chuťovou skúškou (liehová zmes ešte v riedení 1 : 25 000 musí mať zreteľne štipľavú chuť).04-1. Všeobecne sa rozšírila po Európe až po objavení Ameriky. fastigiatum a C. má asi 50 druhov pochádzajúcich z tropickej Ameriky. ktorý sprevádzal Kolumba na jeho druhej objavnej plavbe do Západnej Indie.

V homeopatii sa zo zrelých plodov pripravuje tinktúra (dil.až päťnásobne a na výplachy úst až 100-násobne. Liečebne sa uplatňovala pri kolikách. lysé. po dlhodobej externej aplikácii môžu vzniknúť dermatitídy. droge z parasce špáradlovej — A. Dvojnažky parasce sa podobajú rasci. Hlavnou obsahovou látkou je silica. najmä v priemyselnej výrobe špeciálnych liečivých prípravkov. vitamíny (B2. v Maďarsku a Taliansku). ktorý pôsobí na vencové cievy a bronchy ako spazmolytikum. visnaga (L. že vitamín C sa prvý raz objavil a izoloval v paprike maďarskými vedcami. sacharidy. hojne používanej v medicíne. Občas splanieva. Kvety na dlhých stopkách sú drobné. Slúžia na to mnohé prípravky. francúzsky: Ammi majeur. taliansky: Ammi. Tzv.. farmaceutické prípravky sú Capsicolle Emplastrum — derivans a Pain-Expeller roztok — derivans. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Grosse Knorrpelmohre. Vnútorne paprika zvyšuje chuť do jedenia a podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy. Materiál sa nechá preschnúť. v každom rebierku majú schizogénny silicový kanálik a nad osemením prstenec zhrubnutých buniek (dobre viditeľný pod mikroskopom). Parasca bola kedysi veľmi obľúbená ako korenina. náplasti a mazadlá. potom flavónové glykozidy. pri hemoroidoch. D 4 . Naisto ich možno odlíšiť chemickými metódami (chromatograficky). dolné stopkaté.3 — 1. Na miestach hojného rastu (napr. Z drogy 220 .kových bobúľ. španielsky: Ami. užíva sa interne 0. je bežne známe. väčšej neobsahujú chromóny (pozri aj cudzozemské drogy — plod parasce špáradlovej). neuralgiách a pod. listy dvojaž trojnásobne perovito strihané. Parasca je juhoeurópska poľná burina. Paprika je vnútorné stomachikum a externé derivans.etiópska rasca. pľuzgiere a dokonca až vredy.7 mm). Nažky obsahujú predovšetkým furochromón kelín. zvonka na inhalácie po zápaloch. C). Náš priemysel ho spracúval do tabliet (Khellin Spofa). rusky: Jednoročná bylina vysoká 30100 cm. ktoré sa užívali ako vazodilatans vencovitých ciev a spazmolytikum. silice a v semenách aj olej (10—15 % ) . Čs. špáradlovej sú širšie (asi 1. Mazadlá obsahujú tinktúru riedenú asi štvor. biele. horné až sediace. a to zrezávaním okolíkov za rosy. plody p. stonka ryhovaná. U niektorých chorých môžu sa po perorálnej aplikácii prejaviť pri vyšších dávkach gastroenteritídy. po vymlátení sa suší a čistí. Často sú nežiadúcou prímesou vo Fructus ammi visnagae. rubefaciens. Paprika sa používa na prekrvenie pokožky a slizníc. zoskupené v okolíkoch okolíkov. egyptská rasca (ammi. Pre pomerne zriedkavý výskyt sa u nás nezberá. daukos) pochádzala zo zelerovitých aromatických rastlín. MORAČ VĚTŠÍ PARASCA VÄČŠIA PARASCA VÄČŠIA Fructus ammi visnagae sa izolujú obsahové látky aplikované pri angine pectoris. tinktúry.0 g v perorálnej liekovej forme. Nažky p. Jeho ostrá chuť sa dá rozoznať ešte v riedení 1 : 10 miliónov.D 2). zápaloch pohrudnice a hrdla. aplikuje sa najmä v klimaktériu a pri hemoroidoch. Ďalšie obsahové látky sú karotenoidy (ich obsah je dôležitý pre posúdenie kvality predávaného druhu papriky). Pomenovanie ammi je odvodené od miesta výskytu rastliny (grécke ammos = piesok). ktorá sa k nám dostáva zväčša so semenami poľnohospodárskych plodín. V dávkovaní treba byt' opatrným interne aj externe. Plody parasce majú slabý aromatický pach. Predmetom zberu a priemyselného spracovania sú predovšetkým plody alebo vňať — Fructus (Herba) ammi majoris.) Lam. Ich aromatické plody sa nazývali cuminum aethiopicum . ( + ) Ammi majus L. Plody sa užívali aj ako žalúdočný prostriedok proti nadúvaniu. bolestiach močových ciest a žalúdka. napr. astme a pod. teda pri reumatických ťažkostiach. zberá sa v období zrelosti plodov (júl—október). anglicky: Bishop's Weed. chutia ostro a horko. hladké. maďarsky: Hamana zizon. Plody sú dvojnažky.

Jednotlivé koncové úbory majú červenofialové alebo purpurovokarmínové rúrkovité kvety. lúčna dermatitída . Rademachera (1772-1850). Druhové označenie sa spája so starou legendou. Veľmi pripomína i benedikt lekársky. taliansky: Cardo mariano. olej a bielkovinové látky. Splanené formy rastú i vo voľnej prírode. Uplatňovali sa najmä olejnaté nažky. volčec Nemecky: Gemeine Mariendistel. Rastlinu poznali už v antike. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mariánsky bodliak. Plody sú nažky s chocholcom. ďalej flavonoidy. perovitolaločnaté. adsorbujú ultrafialové svetlo a vyvolávajú fotodermatózne prejavy na koži. Roku 1916 ho spozoroval Freund pri aplikácii kolínskej vody s vyšším obsahom bergamotovej silice a po následnom ožiarení slnkom. Dioskorides nazýval rastlinu silybon.tvorba erytémov. Furokumaríny obsahujú predovšetkým rastliny z čeľade zelerovitých rastlín. Z furokumarínov je relatívne najjedovatejší. ale furokumaríny (0. imperatorín. ukazovali sa ako veľmi sľubné. Vystavením plôch slnečnému alebo inému žiareniu sa táto kozmetická chyba nedá napraviť.) Gaertn. Nápadné bíeloškvrnité listy sú elipsovité. že tieto úkazy zapríčiňujú furokumaríny.SILYBUM MARIÁNSKÉ Silybum marianum (L. zápalov po ožiarení slnkom na tých partiách kože. Užíva sa v tabletách a súčasne sa postihnuté miesta natierajú tinktúrou z týchto látok. maďarsky: Máriatóvis. hore rozkonárená. ale terapeuticky najzaujímavejší xantotoxín. nadväzuje a využíva tzv. Extrakty z parasce vyvolali veľké nádeje.ktorá neobsahuje chromóny. Rastlina sa zvyčajne odrezávala pred rozkvitnutím kvetov a sušila sa v dekoratívnych kyticiach. francúzsky: Chardon marie. napr. Povrch kože je inak celkom normálny. Známa je napr.5-1. pri leukodermatózach čiže bielych škvrnách označovaných ako vitiligo. Ochorenie sa zvyčajne začína jednou alebo niekoľkými bielymi škvrnami. Pod názvom meladíny jestvuje v klinickej praxi zmes xantotoxínu a imperatorínu. ale aj pohánke. PESTREC MARIÁNSKY . ktoré sa dostali do styku s rastlinami obsahujúcimi furokumaríny (napr.SILYBUM MARIÁNSKE PESTREC MARIÁNSKY . Používala sa predovšetkým pri ochoreniach pečene a pri žltačke. že doterajšími liečebnými metódami sa dá pomôcť iba na obmedzených a menej rozsiahlych plochách. Synonymový názov silyba Carduus marianus L. Pestujú ho v záhradách v teplejších oblastiach. Fotosenzibilizujúci účinok extraktov p.až dvojročná bylina vysoká 50—200 cm. tzv. ktoré sa postupne zväčšujú a splývajú. H. pretože amoidín a amidín — súborne nazývané psoralény. Liečba vitiliga však ostáva i naďalej istým problémom. listnatá. Zápary z plodovej drogy p. Druh pochádza zo Stredomoria. že silybum má 221 . čím tvoria presne ohraničené biele plochy. bergaptén. Prípravky indikované pri vitiligu poďliehajú lekárskemu predpisu a kontrole. Japonec Kusuke dokázal. Názov silybum je údajne odvodený z egyptského sobil. ostrozúbkaté. ľubovník a iné. izopimpinelín. dokonca vznikajú pľuzgieriky. Novšie sa zistilo. stonka priama. Na ich okraji býva pigment zmnožený. väčšej sa užívajú aj pri poruchách trávenia a pri nadúvaní. anglicky: Milk Thistle. so žltými ostňami. Furokumaríny — citlivé na svetlo. väčšej bol v Egypte známy už v minulom storočí. majú fotosenzibilizujúce účinky. Zistilo sa.0 % ) . xantotoxín. skúsenostnú terapiu lekára J. Príčina vzniku ochorenia nie je zatiaľ známa (niekedy sa zistí rodinný výskyt). španielsky: Cardo mariano. pretože je hlavným nositeľom repigmentácie kože. používaná pri liečbe vitiliga. Ide vlastne o stratu hnedého kožného farbiva (pigmentu) na ohraničených plochách. pri ležaní na lúke). skôr naopak — kontrast postihnutej a normálnej kože sa iba zvyšuje. rusky: OSTROPESTŘEC MARIÁNSKÝ Jedno. Ľudové a homeopatické používanie — predovšetkým v Nemecku. upozorňuje na veľkú podobnosť s bodliakmi. užíva sa 1-3 lyžičky na šálku vody 3—4x denne.

0 II. Najnovšie pečeňové terapeutiká už obsahujú čistý silymarín. pije sa 2 x denne. Ľudovo sa odporúča užívať asi 2 % odvar (8 minút nechať slabo vrieť). Obsahové látky tvorí najmä olej s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín. kvercetín a kempferol. jemne ryhovaná. Plody sa nechajú dozrieť na suchých a vzdušných miestach.Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Petrsilie.5 2. Zber sa robí zvyčajne odrezávaním celých úborov i so zákrovom krátko pred dozretím plodov (september—október). 2 2 1 10 7 2 11. hrubé asi 1. variť na slabom ohni tak dlho.5 5.1 II. rusky: PETRŽEL ZAHRADNÍ PETRŽLEN ZÁHRADNÝ Jednoročná alebo dvojročná bylina s mäsitým mrkvovitým koreňom.0 5.5 — 3 mm. Plody sú vajcovité dvojnažky. Flavoligany majú antihepatotoxický účinok. pije sa každú hodinu 1 lyžica. Plodom sa na základe pokusov so zvieratami dokázal aj protihorúčkový účinok. Plodová droga — Fructus petroselini — sa hodnotí podľa ČSN 86 6618: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie nejedovaté plody Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. 0. Po dozretí sa zbavujú lietacieho aparátu. komplex aminokyselín so značným obsahom síry a sacharidov. najmä silymarín (zmes zložená hlavne zo silybínu. ako taxifolín. ďalej iné flavomoidy. púpavy a i.5(2) 0.0 5. histamín). Ochranne účinkuje na pečeň. až vyvrie polovica vody. Plody sú oválne.0 12. anglicky: Parsley. pri Petroselinum crispum (Mill. Oplodie chutí horkasto a semená olejovito.) vo forme dražé alebo kvapiek. Nemajú nijaký pach. W.5 12 5(6) 1 0. 222 Pre ostatné indikácie a spazmolytické pôsobenie sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu.. z ľubovníka. sa droga kedysi odporúčala ako náhradka za námeľ — Secale cornutum (pozri kyjaničku purpurovú). Plody sú zložkou čs. Jeho účinnosť však ani zďaleka nedosahuje. predovšetkým poškodenú tetranitrotoluolom a trinitrotoluolom (je hepatoprotektívum). choleretikum. Prípravky sa užívajú pri chronickej cholecystopatii (porucha žlčníka). byľ vysoká 70—100 cm. 12 1 1 1 12 8 2 0. Ani po dlhšom užívaní nepôsobia toxicky a nesprevádzajú ich nepríjemné vedľajšie účinky.Kvalita drogy sa hodnotí podľa ČSN 86 6626: Akosť — najviac v % Znak Anorganické prímesi Organické prímesi Iné časti materskej rastliny Popol Vlhkosť I. Spoľahlivejšie účinky má tinktúra z nedrvených plodov (Tinctura cardui mariae „Rademacher") v receptúre kombinovaná s lastovičníkovou.) A. priemyselne vyrábaných granuliek Boldogran (choleretikum a cholekinetikum) a čajoviny Ungolen (cholagogum. dlhé 6 . označované aj nesprávne ako Semen cardui Mariae. taliansky: Prezzemolo. Strata sušením je malá. posthepatickom syndróme (stav po pečeňových ochoreniach). strychnínovou a i.5 0. V súčasnosti sa vyrába už dosť lepších priemyselných prípravkov s kombinovanými výťažkami (napr. pozdĺžne takmer čierno ryhované. Čajoviny č. Zelenožlté kvety v okolíkoch okolíkov. mierne sploštené. ill Zelerovité . 3 šálky denne). Môže sa užívať aj prášok z plodov (4—5 x denne zarovnaná čajová lyžička) či tinktúra z nedrvených plodov (2 x denne 15 kvapiek).8 mm.0 7. spodné perovito zložené z drobných segmentov.7—3 % flavolignanov. horné listy obyčajne troj početné. španielsky: Prixei.05 . na okraji svetložlté. horčina.5 2. Ochranne pôsobia na pečeň a zlepšujú jej činnosť pri príznakoch zápalov i chronických ochoreniach. lesklé. silica a asi 0. Pre obsah biogénnych amínov (tyramín. silydianínu a silychristínu). niekedy svetlejšie. maďarsky: Kertí petrezselyem. iný návod (Bässler) uvádza: 30 g plodov na pol litra vody.0 12. 4 4 2 10 10 1 Na koreňovú drogu — Radix petroselini sa vztahuje ON 86 7014 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zhnednutá droga Nadzemné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HO Obsah silice — najmenej I. 168. hepatoprotektívum). (ČsL 4) 6(5) 0. Predmetom zberu sú plody — Fructus cardui mariae. ako napr. vlastnosti choleretické (zvyšuje tvorbu žlče) a cholagogické (podporuje vylučovanie žlče). 241. hnedočierne. náš prípravok Flavobion dražé. Druh pochádza zo Stredomoria.0 otravách hubami a i. prípadne tvorí zložku nemeckej oficinálnej Tinctura cholagogae fortis. V súčasnosti sú oficinálne v nemeckom liekopise (DAB 8). francúzsky: Persil cultivé. V Taliansku sa aj varí asi 3 % odvar z koreňa (10 minút variť. 1.

s 5 — 10 purpurovými. U nás sa pestuje v záhradách (plnokvetá) na okrasu. Bežnou dávkou plodov je pol kávovej lyžičky na šálku záparu niekoľkokrát denne. Dvojnažky slúžia aj na izoláciu silice — Oleum petroselini. Listy viacpočetné. rusky: (v európskej časti ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká 35—60 cm s vretenovitými hľúzami. tzv. sú zriedkavé. Pôvodcami dráždivosti sú najmä apiol a myristicín. Najvýhodnejšia teplota na sušenie je 30-40 °C. Čerstvá šťava z rastlín sa ľudovo prikladá na rany a opuchliny. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Je to jednoročná bylina.listy 0. P. nerozkonárená.. taliansky: Peonia. kvôli rýchlejšiemu sušeniu sa pozdĺžne krája. koreňa dve kávové lyžičky na šálku záparu. Vykopáva sa na jar (marec) alebo v jeseni (október—november) z dvojročných rastlín nezbavených listov. Plody i korene obsahujú ešte flavonoidy (najmä apiín). Najbežnejšie variety petržlenu sú s dužnatým vretenovitým koreňom (convar. Obsahujú ho čs. ktorá je jednou z najjedovatejších zelerovitých rastlín (rastie práve na hriadkách. Pivonkovité — Paeoniaceae Nemecky: Garten-Pfingstrose. Silne dráždi obličky. Species urologicae Planta (dezinficiens močových ciest). prípadne na miesta poštípané hmyzom. HVLP — čajovina Betulan (diuretikum. Čajoviny č. Možno ho sušiť aj na motúzoch. Dráždi aj maternicu (neužívať v gravidite!). Dôkladne sa očistí a umyje.) Danert) alebo s kučeravými (convar. Predmetom zberu a nákupu býva oficinálny koreň — Radix petroselini. Kultúrne sorty sa líšia jej hlavnou zložkou. ústrednú nervovú sústavu a tráviacu sústavu. Reduktan (odtučňovacia čajovina) a Species urologicae P. zriedka ružovými alebo žltkastými korunnými lupienkami. crispum). 152. Plody sú mechúriky. plody olej a vňať vitamín C. 102.1 %. a tým vyvoláva močopudné pôsobenie. Niekedy bývajú oficinálne aj plody — Fructus petroselini. Pri zámenách vňate petržlenu prichádza do úvahy najmä tetucha kozí pysk .PETRŽLEN ZÁHRADNÝ vú alebo alyltetrametoxybenzénovú.3 % a korene okolo 0. j. Užíva sa tiež čerstvá šťava koreňov — 100-150 g.) Danert) — koreňový petržlen a listový s plochými listami (convar. podávanú najmä pri zápaloch močových ciest. Kvety veľké. anglicky: Peony. Pochádza z južnej a juhovýchodnej Európy. Koreň je zložkou oficinálnej močopudnej čajoviny ČsL 3 — Species diureticae. zberané v čase začiatočnej zrelosti (august). aj ludové indikácie. ktorá kvitne už prvý rok a chýba jej typický petržlenový pach. maďarsky: Piros bazsarózsa. Silica získaná z plodov destiláciou býva tiež oficinálna.plody 2-7 %. Má však i antiprotozoárne a baktericídne vlastnosti. v čajovine ČsL 4 je nahradený ligurčekovým koreňom a listom brezy. Species diureticae Planta (diuretikum). 103. olistená. koncové. radicosum (Alef. Hmotnostná strata je asi 75-80 %. holá. Všetky časti petržlenu obsahujú silicu . myristicíno- PIVONKA LEKÁRSKA PIVOŇKA LÉKAŘSKÁ + Paeonia officinalis L. Na lekárenské ciele 223 . Suší sa opatrne a bez nadzemných častí (ľahko sa kazí a napáda ho hmyz a hnedne).Aeethusa cynapium L. Radix levistici a Folium betulae. antireumatikum). iné. Drogy sa oddávna používajú ako diuretikum. so široko kopijovitými úkrojkami. Latinské petroselinum (grécky: petroselinon) je odvodené od petra = kameň (rástol na kamenistých miestach) a selinon (názov viacerých zelerovitých rastlín) — rastliny s lesklými listami. španielsky: Peonia hembra. slúži aj ako kozmetikum proti pehám. kde sa vysádza petržlen). Vňať je jedovatá pre papagáje a niektoré drobné zvieratá. francúzsky. Homeopatia používa čerstvé plody a esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. Rod Paeonia . Ako zelenina sa pestuje v záhradách a na roliach. (diuretikum dezinficiens). D 3-D 1). vulgare (Nois.pivonka je jediným zástupcom čeľade. a tak možno rozlišovať sortu apiolovú. Stonka priama. francúzsky: Pivoine officinale. t.

U nás sa pestuje aj p. 20 2 2 14 8 3 tenuifolia L.) s listami rozstrihanými na čiarkovité úkrojky a s krásnymi kvetmi. a to v septembri. 224 . Ktorým obsahovým látkam treba pripisovať terapeutický efekt. corallina Retz.PIVOŇKA LEKÁRSKA slúžia iba korunné lupienky pivoniek s červenými alebo s tmavočervenými kvetmi. Súčasná medicína jej v celosvetovom meradle neprisudzuje veľké použitie. Kvety pred rozvinutím vylučujú z kališných lístkov medovú šťavu. Čerstvý sa používa v homeopatii. preto ich treba dobre uzatvoriť a chrániť pred svetlom. Večer a za dažďa sa koruna kvetov zatvára. Ojedinele sa zberajú aj semená — Semen paeoniae. lactiflora Pallas. stor. Suší sa bežným spôsobom. Veľmi zriedka sa používa koreň — Radix paeoniae. medovosladkastý pach a trpko zvieravú chuť. na napätie hladkého svalstva. tenkolistá — P. Pomer zosušenia je asi 7 : 1.) Miller (syn.treba ju pokladať za jedovatú. z východnej Ázie. D 2). Patrí do rúk lekára . cyanín a triesloviny. v našich záhradách však spravidla rastú nečervené formy tohto druhu. Z príbuzných druhov by vyhovovala aj p. arborea Donn (syn. Vedecké pomenovanie pivonky vychádza z antického názvu paionia (podľa boha lekárstva Paiona. Na kvetnú drogu — Flos paeoniae — sa vzťahuje ON 86 6241: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl I. najmä pri skladovaní. oficiálny. Všetky jej drogy majú údajne tlmiace účinky na črevnú peristaltiku (rytmické sťahovanie svalstva tráviacej rúry). Rôznofarebné alebo vyblednuté lupienky do drogy nepatria. obyčajne plnokvetých. zatiaľ nevedno. červená . aby sa peľ uchránil pred vlhkom. V homeopatii sa z čerstvého koreňa zberaného na jar pripravuje esencia (dil. suffruticosa Andrz. dne i pri hemoroidoch. Droga má tmavočervené zafarbenie.P.). liečivý. Na liečebné účely sa používajú korunné lupienky iba červenokvitnúcich rastlín (lupienky inak sfarbených rastlín sa nezberajú). Droga sa užíva ako spazmolytikum — dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. lekárskej používali hojne Arabi a Číňania ako antidiabetikum. v ktorých sa tyčinky väčšinou premenili na korunné lupienky. z dôležitejších látok sa v kvetoch uvádza antokyanový glykozid paeonín. Príbuzný druh našej p. ktorá sa uplatňuje proti reumatizmu. ktorá láka mravce. ktorá pochádza z Číny. Ľudovo sa používa odvar z koreňa (3—4 g na šálku). a p. je nervínum a antispazmodikum. Druhové meno officinalis = lat. 10 1 1 14 5 2 II. venovali pivonkám rozdielnu pozornosť. čínska — bielokvetá — P. taktiež p. Zberajú sa z plne rozvinutých kvetov (máj—jún) a sušia sa opatrne. mascula (L.: P. ktorý vraj objavil liečivú silu tejto rastliny). Droga: Flos paeoniae (aj Flos rosae benedictae). resp.P. Botanickí klasici 16. údajne miernia aj bolesti. Opeľovanie pivonky obstaráva hmyz. Sú citlivé na svetlo a vlhko. ktorý sa vykopáva na jar (marec—apríl). krovitá .: P. aby nestratili pôvodnú farbu. Jej užívanie nie je celkom neškodné.

Telá vymretých permokarbónskych stromovitých druhov vytvorili sloje čierneho uhlia. ktoré majú o. Plavúne sa od začiatku novoveku rátali medzi machy. tiež pri nepravidelnej menštruácii a obličkových kolikách (1 lyžička na šálku odvaru). Vytriasaním kláskov sa získajú spóry — Lycopodium. anglicky: Stag's — Horn moss. Dnešné druhy plavúňov sú iba drobné byliny so šupinovitými listami. Vedecké pomenovanie je zložené z gréckeho lykos = vlk a podion = nôžka (vzhľadom na husto olistené stonky). Pre pomerne zriedkavý výskyt sú na celom území ČSSR celkom chránené. na vresoviskách a v zárastoch slamihovky od nížin až po pásmo kosodreviny v horskom stupni. machovina. jelení rožok. veľmi pohyblivý prášok svetložltej farby. svätojánsky pás. 1828). Pri zbere musíme dávať pozor. rusky: - PLAVÚŇ OBYČAJNÝ Nízka trváca bylina. plazivá. kyjak (pre tvar stopka tých výtrusných klasov). mach. veľa polysacharidu Kvalita drogy (Lycopodium — Sporae Lycopodiorum) sa posudzuje podľa ON 86 7630 aj podľa liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. Výrazne viaže alumínium. Spóruje od konca júna do konca augusta. Vodou sa ťažko zmáčajú a po vhodení do plameňa rýchlo a prskajúc zhoria („bleskový prášok"). alebo sa zberajú skorej a nechávajú sa dozrieť na slnku (najlepšie v sklenených nádobách — uhorkových fľašiach) a potom sa vytriasajú.výtrusy všetkých našich druhov a ich taxónov. Dnes sa odporúčajú proti kŕčom čriev a žalúdka s dávením a pri hnačkách. obyčajného bola v herbári H. ktorý sa prípadne ešte presuší. Často sa uvádzaj ú v botanicko-medicínskej literatúre 16. klavatoxín a najmä nikotín). Plavúňovité — Lycopodiaceae Ľudovo: čertov spár. vidlačky. vlčie chvosty Nemecky: Keulen-Bärlapp. Sporae lycopodii. stor. ani zápach. Plavúne dosiahli najväčšie rozšírenie koncom prvohôr. Pomer zosušenia je asi 1. PLAVÚŇ OBYČAJNÝ PLAVÚŇ VIDLAČKA Lycopodium clavatum L. Prvá kresba p.2 : 1. clavatum je z latinského clava = palica. medvedia tlapa. klavatín. Spóry obsahujú veľké množstvo tuku (asi 50 %). Listy veľmi husté.predmetom zberu sú spóry . Ľudovo bolo lykopódium (spóry) oddávna známe. nemá chuť. čiarkovité až kopijovité. Opatrným preosievaním sa získa jemný. Zberať možno iba ich výtrusné klasy. taliansky: Licopodio. pričom spóry sa z nich vytriasajú priamo do vrecúška z hustého plátna. Klasy sa odstrihujú buď celkom zrelé (júl—august). Droga má svetložltú farbu.3 ČsL 4 6 3 0. španielsky: Licopodio. plavúňové výtrusy. 6 S 0. aby sme nevytrhli celú rastlinu. najčastejšie zoskupené po dva. Rastlina hrala veľkú úlohu najmä v kultoch východných národov. Názov plavúň vraj súvisí so slovom plávať — vzhľadom na nezmáčateľné a na vode plávajúce výtrusy. Prieskum homeopatického používania rastliny začal asi Hahnemann (r. Je indikátorom kyslých podkladov (pH 4-6). koltunová zelina. po zapálení aj na inhaláciu dymu a okrem toho podobne ako koreň. Zo semien možno izolovať aj olej. najmä kysličník hlinitý. Bocka. Indikácie sa značne prekrývajú s alopatickými. Muszyňski dokázal vo vňati piatich druhov alkaloidy (lykopodín. U nás nakupovaná kvetná droga slúži predovšetkým na export do nesocialistických krajín. ktorý má podobné vlastnosti ako ľanový. Výtrusnicové klasy sú na dlhých nepravých stopkách. i.2 225 .Kvet zväčša slúži ako skrášľujúci prostriedok do čajovín. miestami zakoreňuje.2 II. 6 3 0. morčia (vlčia) noha. francúzsky: Lycopode ä massue. Stonka dlhá až 120 cm. Rastie vo svetlejších suchých lesoch. antipyretický účinok. Ich opis podrobne netreba uvádzať . Semená boli kedysi zložkou prípravkov proti epilepsii. Obľubuje kremičité pôdy. vidlicovito rozkonárená a vystúpavá. maďarsky: Kapcsos korpafú.

Zaznamenané sú aj hojné zámeny s nekvitnúcim jastrabníkom lesným — Hieracium murorum L.sporonínu (asi 20 % — podobný celulóze. močového mechúra či obličiek.Folium pulmonariae a iba po dohovore s nákupňou aj vňať — Herba pulmonariae. Typická hájová rastlina nížin až horského stupňa. u nás sa vyskytuje hlavne v lesoch. Ľudovo sa ojedinele užíva pri ochoreniach močových ciest a pečene (1 —2 g v oblátkach 3 x denne alebo v čaji. Podľa ČsL 3 slúži lykopodium ako oficinálne konspergens (posýpacia látka) na pilulky.. chlpaté. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: cicalka. hvezdoš. Vňať pre svoj alkaloidný obsah je toxická (0.. celá rastlina je sivochlpatá a hojne rastie najmä na suchých lúkach a pastvinách teplejších oblastí. j. listy má zväčša menšie. rastie s obľubou vo svetlých lesoch. na skalách i v krovinách. čriev. anglicky: LungWort. Vedecký názov pľúcnika sa odvodzuje z latinského pulmo = pľúca (s ohľadom na používanie rastliny pri liečení pľúcnych ochorení). rusky: PLICNÍK LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 10—30 cm. napred ružové. Ruellius asi prvý odporúčal pľúcnik ako prostriedok proti pľúcnym chorobám. stor. s plazivým. čmelík. Kvitne už od marca a veľmi dlho. vajcovité až kopijovité. najbližší príbuzný je p. t. obscura Dumort. najmä v bučinách. Plody sú tvrdky. potom ako pomocná látka v lekárenskej praxi — na zasypanie piluliek. ako dermatologikum a konspergens. krátkosrstnatá. spomínaný už Plíniom. Ľudovo sa používa aj celá sušená vňať. súčasť bunkových stien výtrusov). ktorý zapríčiňuje ťažkú zmáčateľnosť. zimičie korálky Nemecky: Echtes Lungenkraut. Lykopodium slúži ako zasýpací prášok na menšie poranenia a pri kožných ochoreniach. na vysýpanie foriem v zlievačskej technike. Materiál sa suší v jednej . vajcovito predĺžené. odtrhávaním jednotlivých mladých listov aj s krátkou stopkou (máj —august). a to s príznakmi účinku kurare — šípového jedu Indiánov). Predmetom zberu a nákupu je list . dlhostopkaté. pľúcna zelina. celistvookrajové. V homeopatii sa uplatňuje predovšetkým pri niektorých chronických ochoreniach pľúc. potom fialové a po oplodnení modré. na báze uťaté. PĽUCNIK LEKÁRSKY PĽÚCNIK LEKÁRSKY Pulmonaria officinalis L. bez bielych škvŕn. kuroslep. mäkko chlpatý. Byľ priama. vypiť v priebehu dňa po dúškoch). botanik 16. niekedy sa aj pestuje. chemické rasy (s rozdielnym obsahom alkaloidov a iných látok). Listy takmer sediace. V spisoch starovekých gréckych a rímskych lekárov nie je zreteľná zmienka o pľúcniku. Kvety sú v trojzávinkoch. najlepšie však ručne. 2 presné lyžičky spór na 2 poháre vody ako studený macerát. urbánek.2 g zabíja žabu v odvare. maďarsky: Pettyegetett turdófu. tiež sacharózu. Ďalšie použitie lykopódia je technické — v zmesi s karmínom na zisťovanie odtlačkov prstov. zber v čistých porastoch možno robiť kosákom.) s tmavopurpurovou až čiernou korunou.. Pod pomenovaním pulmonaria sa zvyčajne chápal lišajník Lobaria pulmonaria Lk. španielsky: Pulmonaria. hydroxykávovú) a stopy alkaloidov. hore rozkonárená.) DC. sčasti vlnito vykrajované. niekedy hnedoškvrnité. ďalej neuralgii a melanchólii. včielka. na svetelné efekty v divadelníctve a pod. Plavúne dokazatelné vytvárajú tzv. 226 Pri zbere treba postupovať opatrne pre vzájomnú podobnosť zástupcov čeľade borákovitých rastlín. Z iných druhov čeľade je podobný najmä ostreň počerný (Nonea pulla (L. žalúdka. s belavými okrúhlastými škvrnami. Včelám poskytuje bohatú nektárovú pašu a trochu peľu. Pľúcnik je veľmi nenáročná rastlina. čeľaď Cichoriaceae — čakankovitých. pečene. pri kožných chorobách. potom rozličné kyseliny napr. taliansky: Pulmonaria. tmavý — P. predovšetkým podľa lokality výskytu. rozkonáreným čiernym koreňom. červené kľúče. francúzsky: Pulmonaire officinale. Prízemné listy stopkaté. Vo forme zásypov sa uplatňuje samotné alebo sa mieša s kysličníkom zinočnatým a pod. medunica. modrý kľúč.

Do čajovín sa zvyčajne kombinuje najmä s bylinami pôsobiacimi na dýchacie orgány (skorocel. potom sú prítomné vitamíny (A. resp.súborne sa nazývajú kyseliny lišajníkové (napr. Pľúcnik obsahuje veľa kyseliny kremičitej (v rozpustnej i nerozpustnej forme). 1978) popri p. Droga je predovšetkým mucilaginózum a antitusikum. maďarsky: Izlandi zuzmó. prvý raz sa liečebne použil na Islande.polysacharid lichenín. Známa je čajovina pri ulkusovej chorobe žalúdka a čriev (kombinácia s vňaťou stavikrvu vtáčieho. 16 10 4 1 12 10—12 Na vňaťovú drogu (Herba pulmonariae) sa vztahuje ČSN 6739: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. špongiovité. tenuifolia (Retz) Howe. polysacharid podobnej stavby ako škrob. praslička. Sušenie netrvá dlho. Zber a apretácia vňate je podobná. triesloviny (do 10 %). Čajoviny č. úzkolistú — C. ktoré majú rub olivovozelenej farby — poskytujú kvalitnejšiu drogu.najlepšie sa zberá v lete po daždi. Pach drogy je slabý. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a veľmi sa mrví. piesočnaté. Usilujeme sa vyberať stielky. francúzsky: Cetraire d'Islande. Predmetom zberu je celá stielka — Thallus lichenis islandici. 136. P. predovšetkým v borinách s porastom vresu. pije sa 3-krát denne šálka. stavaný z a-glukózových jednotiek. dáva modrú farbu. 8. ktorý nefarbí roztok jódu.D-glukózových jednotiek (B-glukopyranozy). ako pomocný prostriedok pri liečbe tuberkulózy a vredov a jej zvyčajná dávka je 2 kávové lyžičky na šálku záparu. 8 5 2 0. NSR. Treba ju dávať do dobre uzatvorených obalov. myším chvostom.) Ach. připravuje sa 10 % odvar (krátko zavariť — tento možno použiť aj ako remineralizujúci prostriedok i na vykašlávanie. Na piesočnatých morských pôdach ukladá sa do stielky relatívne veľa jódu. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku — pije sa 3 —5 x denne. kyslé. usnínová a i. tiež antiflogisticky .proti zápalom a navyše mierne močopudne. napr. Chemicky je to lineárny glukan podobný celulóze. sivozelenej až zelenohnedej farby. Droge sa klinicky dokázal expektoračný efekt. Z obsahových látok lišajníka vyniká predovšetkým membránový sliz . 8 2 1 12 12-15 II. uplatňuje sa pri kataroch dýchacích ciest. lebo droga neobsahuje veľa vody (zosýcha v pomere 1. Hojne sa využíva aj v homoepatii (vo forme tinktúry). Diskovkovité — Parmeliaceae Ľudovo: eskimácky chlieb. pri hemoroidoch. Mladé exempláre sú mäkké. podbeľ. Usušená stielka je pevná a tuhá.5 12 12—15 II. protocetrarová. tiež amarum. gastroenteritídach a má antibiotické pôsobenie. pľúcny lišajník. chuť horká. so zmäkčujúcimi drogami (kostihoj). 16 4 2 12 10-12 vrstve na vzdušnom a tienistom mieste. pretože sa nemrví. ktorý sa rozpúšťa v horúcej vode. pastierskou kapsičkou a s koreňom kostihoja). prvosienka a pod. žihľavy. 227 . sliz. Pôsobí aj protizápalovo. Možno ju zberať prakticky po celý rok . Pomer zosušenia je asi 5 : 1. konopnice. islandská je typickým liečivom severských národov. zvyšuje krvnú zrážanlivosť. saponíny. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PUKLÉŘKA ISLANDSKÁ Cetraria islandica (L. pôsobí aj mucilaginózne a adstringentne.5 lyžice vňate na 1 a pol pohára teplej vody. rusky: - Rastlina má plochokríčkovitú stielku vysokú asi 10-15 cm. — spolu asi 2 %). zložený zo 60-200 B . staré tvrdé a lámavé. bohato rozkonárenú. draselných a vápenatých) a alantoín (1 % — derivát močoviny). macerát možno pridávať po lyžici k čajovému nápoju pripravenému zo zmesi ďalších drog. 135. Nazberanú pľuzgierku možno ihneď na mieste presúšať ako seno. rozpúšťa sa už v studenej vode a farbí sa roztokom jódu. prasličky. B1). taliansky: Lichene islandico.Listová droga (Folium puimonariae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6436: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 1. Droga sa užíva predovšetkým pri kataroch priedušiek. Všeobecné uplatnenie v medicíne dosiahla koncom 18. dávka je 1 — 1. tymian. a preto sa z drogy aj izolujú (tiež z iných lišajníkov) a tvoria zložku antibiotických mastí a zásypov. Droga sa niekedy používa aj zvonka ako adstringentný a zmäkčujúci prostriedok. Odvtedy je oficiálnym článkom všetkých svetových liekopisov.5 : 1). na vrchoviskách a v horských polohách. cetrarová. ale pri zlom skladovaní prijíma vzdušnú vlhkosť. stor. Sprevádza ho izolichenín. španielsky: Liquen de Islandia. Ďalšie obsahové látky majú prevažne horkú chuť . precediť do termosky a pije sa 1/3-1/2 pohára 2-3x denne). anglicky: Icelandic Lichen. zemský pľúcnik Nemecky: Isländisches Moos. Droga obsahuje aj pektíny a sliz. islandský mach. minerálne soli (veľa sodných.). potom dosušiť v tieni a v prievane. ktorý je však slabší ako pri bežných saponínových drogách. Homeopatie používa esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate zberanej v apríli až v máji. V našich šírkach uprednostňuje suché kremičité pôdy. Lišajníkové kyseliny sú antibiotický účinné. islandskej uvádzajú aj materskú rastlinu p. lichesterová. Vedecké označenie lišajníka vzniklo z latinského cetra = malý kožovitý štítok (vzhľad plodníc) a islandica = islandský. samotná sa uplatňuje zriedka. na obklady a oplachovanie. Niektoré novšie liekopisy (napr. vydanie z r.

žalúdočných a črevných kataroch. Pri zbere listov vznikajú zámeny napr.122. španielsky: Tussilago.. hnačkách. ktorý má strapcovité úbory purpurových kvetov.) Gaertn. žlté pierka Nemecky: Gemeiner Huflattich. ako mucilaginózum druhý.115. Druhové meno súvisí s latinským far = múka (pre múčny prášok na rube listov).. Podbeľ bol známy už v časoch Hippokrata ako prostriedok na tíšenie suchého kašľa.Petasites Miller. V homeopatii sa zo sušených stielok pripravuje tinktúra (dil.- PODBĚL LÉKAŘSKÝ externe sa aplikuje na zle sa hojace rany. ich ošetrenia odvarom z drogy.toch sa používa ako surovina na výrobu dietetickej múky a liehu. albus (L. pľúcnej tuberkulóze. na vážkach a iných vlhkých substrátoch. Meyer et Scherb. francúzsky: Tussilage pas ďáne. príp. ktoré sa prejavujú vo vodných výťažkoch z drogy).P. 39.5 Trváca bylina vysoká 10 — 20 cm. Užíva sa najmä pri zahlienení horných dýchacích ciest.. ale aj s d. pričom v polguľovitých súkvetiach majú byliny žltobiele úbory. List i kvet sú oficinálne v mnohých liekopisoch. Na podzemkoch sú dvojaké púčiky — z jedných zjari vyrastajú šupinaté stonky s vrcholovými žltými úbormi a z druhých neskôr dlhostopkaté listy so srdcovitou čepeľou a zúbkatým okrajom. Čajoviny č. ako posilňujúci prostriedok pri vyčerpa- nosti a po ťažkých infekčných ochoreniach. zato však väčšie. lókórmu szattyú. 228 . Názov tussilago je z latinského tussis = kašeľ a z ago = ženiem.40. s druhmi rodu deväťsil . predovšetkým s d. 5 1 11 2 1 II. prípadne macerát. širšiemu uplatneniu bráni omedzený výskyt a nemožnosť pestovania. hybridus (L. Poskytuje dostatok žltého nektáru a čiernožltého peľu. ktoré neobsahujú veľa organických látok.203. močového mechúra a v severských štá- Stielka lišajníka — Lichen islandicus — sa hodnotí podľa ČsL 4 a ON 86 7626: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 ČsL 4 a 1. islandská zložku prsnej čajoviny — Species pectorales a je v čajovine aj podľa ČsL 4. Ako stomachikum sa pije zvyčajne ako prvý odvar z drogy (obsahuje hlavne horké látky). Plody sú nažky s chocholcom. 10 2 11 3 1. väčšie a na rube holé listy.. na rube bieloplstnaté. Podľa ČsL 3 tvorí p. preto ju možno uplatniť aj pri poruchách trávenia. Druh rastie na ílovitých podkladoch.216. Dávne používanie pri pľúcnej tuberkulóze sa po objavení lišajníkových kyselín v droge zdá aspoň čiastočne opodstatnené (majú veľké antibiotické účinky. Zvonka sa používa aj na zasýpanie zle sa hojacich rán. rusky: . Podbeľ je stále veľmi váženou liečivou rastlinou. taliansky: Farfaro. lekárskym — P. bielym . pre obsah horkých látok aj ako horčinový prostriedok pri nechutí do jedenia — zmnožuje tvorbu žalúdočných štiav a pôsobí ionizujúco. D 2 — 0). Rastlina kvitne už v marci. podzemok hrubý. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Ľudovo: veľký podbeľ. anglicky: Coltsfoot. s plazivými podzemnými výbežkami. maďarsky: Martilapu. ktorý má síce listy na rube plstnaté. Ľudovo sa droga vysoko cení ako prostriedok proti astme. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PODBEĽ LIEČIVÝ Tussilago farfara L.) Gaertn. pri ochorení obličiek.

urtinktúra) a rozotieraný preparát Teep. Možno ich trhať aj hrebeňom na zber rumančeka — výkon sa tým zvýši asi 4-násobne. patrí do dobre zatvorených obalov. Častejšie sa však kombinujú s inými drogami.prsnej čajoviny. Trhajú sa ručne alebo sa odstrihujú s krátkou stopkou nožničkami so zásobníkom. možno ho skosiť kosákom (máj—júl). Úbory nestláčame. flavonoidov a trieslovín.expektorans) a list čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a oficinálnej čajoviny ČsL 4 Species pectorales . Drogu radšej doma neskladujme . potom glykozidovú horčinu tusilagín. lebo sa veľmi ľahko zaparí. 24 12 10 6 4 2 13 13 Predmetom zberu bývajú celé úbory . 5 3 3 14 20 229 . List obsahuje predovšetkým sliz. inak pri sušení dozrievajú. sú bohaté na žlté farbivo (xantofyl).Flos farfarae (marec-apríl). Suší sa v jednej vrstve. Treba zberať iba úbory len na začiatku rozkvetu. Úbory obsahujú trochu silice. stopkami hore. 12 6 5 3 2 1 13 10 II. HVLP Pulmoranu (čajovina . prítomné sú aj horčiny. Sú ochranné prostriedky pre horné dýchacie cesty — pri kataroch. stopy silice a v popole je vysoký obsah zinku a draslíka. triesloviny a steroly.patrí čím skôr do nákupne. Pomer zosušenia je asi 5 -6 : 1. V homeopatii sa z čerstvých listov zberaných v júni až júli pripravuje esencia (tzv. List musí mať čím kratšiu stopku. Droga je mierne drobi- Prekvitnuté úhory Tmavé úbory Úbory so stopkou dlhšou ako 1 cm Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČSN 86 6422 a ČsL 4 stanovuje pre listovú drogu (Folium farfarae) základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Listy inej ako zelenej farby Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Drogy sa v oficiálnej medicíne používajú predovšetkým ako mucilaginóza a expektoranciá.PODBEĽ LIEČIVÝ vá a ľahko podlieha skaze. list: 1 kávová lyžička na šálku 3—4x denne. nesmie byť napadnutý hrdzou alebo škodcami. ČsL 4 žiada aj hodnotenie číslom napúčania (najmenej 10 na 1 g drogy a s obsahom nerozpustného popola v HC1 maximálne 4 %). astme. lebo sú náchylné na zaparenie. Podľa ČSN 86 6226 má kvetná droga (Flos farfarae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I. Musia si zachovať pôvodnú žltú farbu. Najlepšie je sušiť umelým teplom. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. no pre liečebné upotrebenie je rozhodujúci obsah slizu. kašli. (ČsL 4) 2 1 1 14(12) 18(19) II. Zberá sa i zelený list — Folium farfarae (ČsL 4). Pije sa zápar — úbory: 1 kávová lyžička na šálku 2 x denne. Sušíme ich rýchlo na tienistých miestach v tenkých vrstvách za dobrého vetrania. Úbory tvoria zložku čs.

praska. Rodové meno prasličky je odvodené od latinského equus = kôň a seta — chvost. anglicky: Common horsetail. že na zlatonosných substrátoch koncentruje zlato (až 0. ktoré sú praslenovito rozkonárené a drsné. p.100. p.5 12 12 20 II. oxalovú. bez čiernych spodných častí. Droga obsahuje aj kyseliny — napr. Rastie na piesočnatých a hlinitých substrátoch ako vlhkomilná burina slabo obrábaných rolí. 120. Jej dávka je 2 g na šálku záparu či odvaru. 124. PRASLIČKA ROĽNÁ Equisetum arvense L. praslica. chvost. 121. sylvaticum L. Pred sušením sa materiál vytriedi. 119. rusky: PŘESLIČKA ROĽNÍ Trváca bylina vysoká až 60 cm. 2 5 0. s blanitou pošvou na každom článku.111. (je vysoká až 150 cm).82. riečna . luteolín a kempferol). z podzemka na jar vyrastá napred žltý až červenohnedý výhonok vysoký asi 20 cm.5 10 15 4 20 9 .5 % popola). stolička. španielsky: Coda de caballo. Zber sa robí zrezávaním v máji-septembri. nikotín). z ktorej asi 10 % sa rozpúšťa vo vode a prechá230 PRASLIČKA ROĽNÁ dza do liečebných záparov (odvarov). pije sa 2-3-krát denne.11. šmirglová (vechťová) zelina (tráva) Nemecky: Ackerschlachtelhalm. jablčnú. plivačka. horčina. na zber lekárenskej vňaťovej drogy nie sú vhodné iné druhy okrem p. cestných priekop i železničných násypov. 136.Ľudové použitie drog je veľmi široké. palustre L. 114. i. akonitovú. saponin ekvisetonín. kvercetín. 140. Druhové pomenovanie je z latinského arvum — oráčina (miesto častého výskytu). odvodňovacích kanálov. so slabou hemolytickou účinnosťou. 112. roľnej. 5 7 3 12 15 20 ČsL 4 5 3 0. zakončený výtrusným klasom. 2. napr. hneď po zbere a v tenkých vrstvách. na vzdušných a tienistých miestach. trochu silice a stopy alkaloidov (o. Primiešaniny iných druhov sú neprípustné.E. p.E. 113. maďarsky: Mezei zsurló. potom tuk a v popole je väčšie množstvo hliníka a draslíka. 118.12. močiarna . Droga nemá pach a chuť. Prasličková vňať sa používa predovšetkým ako diuretikum. taliansky: Coda di cavallo. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. 130. Slúži však aj ako antisklerotikum (zápar maximálne Na drogu (Herba equiseti) sa vzťahujú ustanovenia ČSN 86 6711 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné sfarbenie rastlinných častí ako zelené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol — najmenej — najviac nerozpustný v HCl I. Predmetom zberu sú jalové letné byle zelenej farby. lesná — E. Prasličkovité — Equisetaceae Ľudovo: divé proso. Je známa tým.13. fluviatile L. Čajoviny č. prasličková vňať. Praslička bola obľúbená už v antickom liečiteľstve. označované ako Herba equiseti (ČsL 4). Prasličky sú si veľmi podobné. 133. Nedosušená droga ľahko plesnie. mokrých okrajov lesov. francúzsky: Préle des champs. Ďalšími látkami sú flavonoidné glykozidy (aglykóny sú napr. V sušenej vňati sa nachádza veľa kyseliny kremičitej (6 — 8 % ) . Kvôli zachovaniu zelenej farby sa suší rýchlo. Po odumretí výhonku vyrastajú v lete zelené asimilačné stonky. 143. (jej tenké konáriky sa dvojito rozkonárujú). (má na byli nápadne vystupujúce rebrá a široké bielolemované pošvy).

164. 90. s takmer sediacimi protistojnými listami. 224. postupe) — liečebné procesy (napr. uľahčuje rozpúšťanie hlienov. do antisklerotických čajovín a do čajovín pri hemoroidoch . na kloktanie pri zápaloch mandlí a na výplachy nosa pri krvácaní. husie mydlo. 67. označuje vzhľad rastliny. ktorá však nemá pach a líši sa i sťahujúcou chuťou. Obsahom kyseliny kremičitej môže droga podporovať pri infekčných ochoreniach (predovšetkým pri cirhotickom procese. PRIETRŽNÍK HOLÝ PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria glabra L. Oddávna je známe jej technické použitie — napr. rusky: 5 5 3 2 12 10 PRŮTRŽNÍK CHLUPATÝ 6 4 12 12 Prietržník holý: drobná trváca bylina s rozprestrenými. 103. Dobre znáša sucho i vlhko. teplota nesmie prestúpiť 35 °C. 89. 65. hypotenzívum). lenže celá chlpatá. Vedecké pomenovanie je odvodené z latinského hernia = prietrž. Prietržník chlpatý: bylina podobná predchádzajúcej. Upadla však do zabudnutia a do terapie sa dostala až v novšej dobe. 83. 125. Ľudovo sa často odporúča čerstvá lisovaná šťava (najmä pri pľúcnych ochoreniach). že by sa rastlina používala skôr ako v 16. kejlová bylina. Predmetom zberu je vňať oboch druhov. Často býva zložkou adjuvačných čajovín pri tuberkulóznych ochoreniach. 145. Čajoviny č. Vňaťová droga prietržníkov sa kedysi zamieňala s vňaťou stavikrvu vtáčieho. 10 10 ČsL 3 5 5 3 2 12 10 PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria hirsuta L. 16. Nemecky: Kahles Bruchkraut. 87. 55. 62. 226. 104. 61. špecifické účinky však na baktérie nemá. Nephrosal (diuretikum. dezinficiens močových ciest). na kloktanie pri zápaloch.presne 30 sekúnd). Striebrenkovité — Paronychiaceae (Klinčekovité — Caryophyllaceae) Ľudovo: bolševník. jej kalich má štetinovité hrotité zuby. 73. 77. Species diureticae Planta (diuretikum. stor. II. 5 40 7 20 5 40 231 . maďarsky: Borzas porczika. 53. rusky: PRŮTRŽNÍK LYSÝ PRIETRŽNÍK HOLY Je veľmi riedko ochlpená až holá. maďarsky: Kopasz porczika. Droga z p. 64. piesočník. anglicky: Glabrous RuptureWort. 191. stozrno. rozchodník. 126. Plody sú guľaté tobolky. husto rozkonárenými byľami dlhými 5-10 cm. španielsky: Hemiaria. Dôkladne očistená sa rýchlo suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. U nás je vňať zložkou čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. úplavičník. Slúžila i ako diuretikum. Rastie na pieskoch a piesočnatých pôdach od nížin po podhorský stupeň. zberá sa celá plazivá stonka v čase kvitnutia rastliny (asi od júna do septembra). Rastie na piesočnatých miestach v nížinách i pahorkatinách. 108. francúzsky: Hemiaire glabre.aplikovaných externe. vhodná pri ochorení močových orgánov i proti tuberkulóze. ako diuretikum. pri plúcnej tuberkulóze). potom ako prostriedok obmedzujúci potenie pri tuberkulóze (tu sú zvyčajné denné dávky 4 plné čajové lyžičky na odvar). taliansky: Emiaria. V homeopatii sa z čerstvých neplodných jarných výhonkov pripravuje esencia (dil. dezinficiens močových ciest). a to odrezávaním nad zemou. Zatiaľ nemožno nájsť spoľahlivé dôkazy o tom. čo poukazuje na niekdajšie použitie. Ak sa suší umelým teplom. D 2 — 0 ) . Zvonka sa používa do kúpeľov a na bylinné obklady na zle sa hojace rany či vredy. Pridáva sa i do urologických a pľúcnych čajovín. Na drogu sa vzťahujú ustanovenia ON 86 672 I a ČsL 3: Znak Inak sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah saponínov vyjadrený hemolytickými jednotkami v 1 g drogy — najmenej Akosť — najviac v % I. na čistenie kuchynského riadu a nefarbeného nábytku. zrniečko Nemecky: Behaartes Bruchkraut. kýla. chlpatého začne pri vädnutí voňať kumarínom. Kvety má pazušné. rozchodníček. Druhové meno glabra = lysý. na zastavenie rozličných krvácaní. 78. veľmi drobné. 133. 163. 237.

Čajoviny č. tenezmy močového mechúra) a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. s repovitou hľúzou. anglicky: Monkshood. dezinfekčnom a diuretickom účinku sa zrejme podieľajú saponíny. taliansky: Aconito. Listy má dlaňovito 232 . petržlenu a pod. Obidva majú veľkú hemolytickú účinnosť. španielsky: Aconito. uretritídy. Záhradná rastlina. Dnes je častejšia ako okrasná rastlina. Chuť drogy je slabo horkastá a škrabľavá. Všetky druhy prilbice sú v ČSR Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. prilbicovité. žlčníka a pri zápalových ochoreniach sa s obľubou kombinuje s listom medvedice alebo sa ešte pridáva ľanové semeno a ligurčekový koreň. (zvyčajne sa dávkuje: 2 lyžičky drogy na šálku vody. obličiek.4 %). ale aj nepríjemne páchnúci alkaloid paronychín. 1916) zistil. Droga je diuretikum. Pôvodne rástla divo v horskom a subalpínskom stupni na výživných a vlhkých pôdach. nechať krátko prevrieť a 10 minút prikryté postáť). dezinficiens močových ciest (chronické cystitídy. resp. 104. 105. Na spazmolytickom. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu: Znak skúšky na čistotu Sčerneté časti koreňov — maximum Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HCl % 5 5 1 2 10 7 2. dezinfikuje močové cesty a uvoľňuje kŕče močového mechúra. kvety modré.5 g. triesloviny a silica (0. x variegatum Iskemíkovité — Ranunculaceae Ľudovo: gebuľa Nemecky: Blauer Eisenhut. že v rastline je prítomný neutrálny saponin (asi 3 %). Drogu možno použiť aj pri chronickom zápale močových ciest (močového mechúra.herniarín (metyléter umbeliferónu) a umbeliferón. PRILBICA MODRÁ delené. kumaríny pôsobia asi na sťahy močového mechúra a alkaloid paronychín tlmí centrálnu nervovú sústavu. močovej rúry) a pri sťahoch močového mechúra a pod. potom glykozidy kvercetínu a izoramnetínu). rusky: (zo ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká okolo 1 m. Býva zložkou urologických čajovín — Species urologicae. Už Däbler (r. najmä na pasienkoch a lúkach. Podľa ČsL 3 jednotlivá dávka na perorálne použitie v odvare je 1.kým z p. tiež kyslý saponin — kyselina herniarová. Droga tvorí častú zložku diuretických čajovín . Pre lepšie využitie kyslého saponínu sa odporúča pridať do záparu z drogy trochu jedlej sódy (natrium hydrogencarbonicum). pije sa 2 — 3 x denne.kombinuje sa s koreňom ihlice tŕnitej. Skladovanú drogu treba chrániť v dobre zatvorených obaloch. maďarsky: Havasi (katika) sisakvirág. Prítomné sú aj flavonoidy (asi 1. plody s 3 mechúrikmi. spazmolytikum. glykozid kyseliny kvilajovej (asi 0. Príčinou príjemného pachu drogy sú kumaríny .5 % — hyperozid. francúzsky: Aconit napel. holého nepáchne. silice a herniarín.06 %). Pomer zosušenia je asi 5 : 1 .5 PRILBICA MODRÁ OMĚJ ŠALAMOUNEK + Aconitum napellus L.

V minulosti sa celá rastlina používala i pri pohryzení besným psom a semená slúžili ako laxans. horčina a stopy silice. Kvety niekedy slúžili ako močopud233 . resp. potom príbuzné alkaloidy. Sparteín pôsobí i na gravidnú maternicu. stopkaté. Tento nenáročný ker kvitne najmä v máji až júni. Dnes sa používajú iba prípravky s presne nastaveným množstvom obsahových látok (najmä akonitínu — štandardizované prípravky.Herba sarothamni (Summitates sarothamni scoparii). Ďalšie obsahové látky sú flavonoidy (skoparín a vitexín). Zber nikdy nesmú robiť deti. Na lekársky predpis sú viazané aj homeopatické prípravky od riedenia dil. Celkom výnimočne sú predmetom zberu listy . Prútnatec treba v staroveku hľadať medzi rastlinami označovanými ako Genista (keltské gen = ker alebo skôr z lat.5 %). neskôr zelenohnedé.8-1. je oficinálna (ČsL 4). D 6—D 4) sa uplatňuje najmä pri začiatočných horúčkovitých stavoch zapríčinených chrípkou a pod. najmä sparteín. že je to jedna z najjedovatejších rastlín — u citlivých osôb už dotyk môže vyvolať kožné zápaly a pľuzgiere. Po rýchlom usušení poskytujú drogu — Flos sarothamni (Flos spartii scoparii. Hlavnými účinnými obsahovými látkami sú alkaloidy (celkove 0. Akonitová tinktúra (Tinctura aconiti) tvorí zložku čs.Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: janofit. kyslých a nevýživných substrátoch. Zberajú sa hľuzy s koreňom.Semen sarothamni. Formu aplikácie a dávky musí stanoviť výlučne lekár. ale veľké množstvo peľu. ktoré sú zamladi zelené. na rúbaniskách atď. Zriedkavejšie sa používal koreň. Flos genistae scoparii). listy 5 : 1. Vedľajšími obsahovými látkami sú ďalšie alkaloidy (napr. ex Koch — syn. Hrubšie sa pozdĺžne režú a materiál sa rýchlo suší (najlepšie pri teplote 30-40 °C a dosuší sa 1 hodinu pri 50 °C). pre možnosť otráv však nebezpečné. hlavne semená. triesloviny. Homeopatická esencia (dil. čisté látky). francúzsky: Genét á balais. častejšie sa uplatňujú izolované obsahové látky. Korene sa zosúšajú v pomere asi 3-4 : 1. vedľajší alkaloid je sarotamnín. 1850 po objavení tekutého alkaloidu spareínu vo vňati prútnatca.úplne chránené . Kvetmi sa farbilo na žlto a výhonky sa používali na metly. zvíťaziť. bez boja (vzhľadom na vysokú toxicitu). t. Prilbica je vo svete zväčša chránená. jetelica. používajú sa aj čerstvé hľuzy. Predmetom zriedkavého liečebného uplatnenia je celá rastlina. V niektorých liekopisoch boli oficinálne mladé výhonky s kvetmi zberané vo februári alebo v októbri (s plodmi) . rusky: Capo- PRÚTNATEC METLOVITÝ Ker vysoký 50—200 cm. najmä na piesočnatých a kamenistých pasienkoch. usmrtiť bez prachu arény. Číňania ju však stáročia používali v zmesi s áronom. Zaujímavé. na konci konárov jednoduché. janovec. ako benzoylakonín a akonín. efedrín a sparteín) a hydrolytické štiepne produkty. najmä napelín (resp. Listy striedavé. maďarsky: Kozónséges seprózanót. užíva sa predovšetkým pri neuralgii. aj zubov). Rozličné botanické označenia svedčia o podobnosti s inými rodmi. priemyselne vyrábaných prípravkov kvapiek Pleumolysin (antitusikum) a bromoformového sirupu — Sirupus bromoformii (antitusikum). s kmienkom hrubým do 10 cm a s metlovitými konármi. taliansky: Ginestra. 1.8 % ) . ani podzemné časti. zberajú sa v júni . V staroveku i stredoveku vedeli o prilbici iba ako o smrtiacom jede. Rodové vedecké pomenovanie prilbice sa odvodzuje z gréckeho akonití = bez prachu. Na homeopatické ciele sa vykopáva zrána celá rastlina v čase začínajúceho kvitnutia.: Spartium scoparium L. Arabskí lekári = najmä slávny Mesué (10.) — odporúčal prútnatec pri poruchách močového mechúra. Bôbovité . pre ohybnosť byli). a tak sparteín i celá vňať dostali významné miesto v modernej terapii srdcových chorôb). a pri nervových bolestiach. n. najmä sparteín (tetracyklický chinolizidínový alkaloid).Folium aconiti. Obrat v terapii nastal r. Pri manipulácii s rastlinou i drogou si treba uvedomiť. D 4. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádzajú kolísavé množstvá diterpénových alkaloidov (0.auguste a sušia bežným spôsobom. plod je čierny struk (na švíkoch chlpatý). anglicky: Broom. Európski lekári sa ju báli ordinovať pre vysokú toxicitu (známe sú slávne pokusy Matthioliho s odsúdencami v Ríme a Prahe v 16. Preto sa uplatňuje aj v gynekologickej praxi (najmä vo Francúzsku). stor. inak trojpočetné. lupanín a ich izoméry. See r. v SSR patria k čiastočne chráneným — povoľuje sa zber nadzemných častí. Treba varovať i pred nebezpečenstvom ťažkých detských otráv po vysávaní nektáru z kvetov.3-1. niekedy až v októbri). Z konárov možno vyhotovovať jemné metly — iný hospodársky význam nemá. a preto sa pre farmaceutické účely pestuje. reumatických ťažkostiach a migréne. je ľudové použitie prilbice zvonka proti parazitom dobytka i všiam. kým druhové označenie pochádza zo zdrobneniny latinského napus = repa (pre tvar podzemných častí rastliny). rastlina sa pre vysokú toxicitu hovorovo nazýva rastlinný arzenik. na zníženie horúčky pri chorobách z nachladenia. genu = koleno. a to najmä tzv. Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. JANOVEC METLATÝ + Sarothamnus scoparius (L. Kvety nemajú nektár. zajačia kapusta (zelí). Akonitín alebo tinktúra z koreňov sa používa predovšetkým ako analgetikum a antipyretikum. jednotlivé alebo po dva na skrátených brachyblastoch. Kvety žlté. dcérske (vytvorené počas posledného roku). izosparteín (= genisteín). Hľuzová (koreňová) droga musí obsahovať minimálne 0. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu. ktoré sa vykopávajú koncom kvitnutia rastliny (júl—september. z ktorých najvýznamnejší je akonitín (0. Na homeopatické ciele sa používajú čerstvé kvety. pantofličky. stor. G. španielsky: Hiniesta de escobas. na uľahčenie vykašlávania a miernenie bolestí (napr. zbavené korienkov — Radix aconiti (Tuber aconiti napelli). Vedecké rodové meno rastliny vychádza z gréckeho saron = metla a thamnos = ker. U nás rastie ako jediný zástupca rodu. Obsah účinných látok v drogách veľmi kolíše. scopa = metla. 1885 vyzdvihol jeho priaznivé účinky na srdce (sprvoti sa pokladali za podobné účinku náprstníka. alkaloidy súborne označované ako akonitíny a alkamínestery).) Wimm. j. v boroch. Radix sarothamni.). blenom a durmanom ako narkotikum. a to v podobe prípravku ako je sabadilový ocot (pozri cudzokrajnú drogu sabadilu alebo domácu kýchavicu). druhový názov je z lat.8 % alkaloidov rozpustných v éteri. častejšie semená .5 %). Celá rastlina je jedovatá. dne. vítečník. a preto sa drogy používajú veľmi zriedkavo. Vyskytuje sa od nížin po podhorský stupeň v teplejších oblastiach na suchších až suchých. zajačie chvošče Nemecky: Gemeiner Besenginster.nesmú sa zberať ani nadzemné. Pri zbere treba zachovávať všetky predpisy o zaobchádzaní s jedovatými látkami. droga obsahuje aj triesloviny a škrob.

rozširuje koronárne cievy. kozia brada. Sparteín samotný brzdí dráždivé podnety srdcového svalu. Varujme sa pred akýmkoľvek používaním drog alebo rastliny. mäkkochlpaté. povzbudzuje hladké svalstvo čriev i maternice a na maternici vyvoláva silné sťahy . predovšetkým tlmí sympatické ganglia. Droga je prudko účinná. V homeopatii sa z čerstvých pripravuje esencia (dil. kaška. P R V O S E N K A VYŠŠÍ Primula elatior (L. dnová bylina. prvosna.preto sa používa aj ako prostriedok na vyvolanie 234 pôrodu.) Hill Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: biela bukvica. pre plody sa nazýva aj fazulkový strom. Na kvetnú drogu (Flos primulae) sa vzťahuje ČSN 86 6217: Akosť — najviac v % Znak Zozelenené kvety Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Obsah saponínov v hemolytických jednotkách (h. mŕtvičná bylina Nemecky: Wald-Primel. pri srdcovej slabosti so spomaleným tepom a pod. kankalín. taliansky: Primavera odorosa. V praxi sú v popredí detské otravy hlavne plodmi a semenami. Hojne sa nachádza v semenách známeho kra zlatý dážď.PRÚTNATEC METLOVITÝ vie posúdiť iba lekár. a preto sa nesmie používať v čajovinových zmesiach. primulka. Alkaloidy zvyšujú krvný tlak a zvyšujú tonus hladkého svalstva a maternice. anglicky: Cowslip.0 g drogy. na ich zosilnenie. Dávkovanie a vhodnosť upotrebenia Prvosienka jarná: trváca bylina vysoká 15—25 cm. maďarsky: Tavaszi kankalin. preto ho osobitne neuvádzame. Vhodné sú pri poruchách dráždenia srdca.) v 1 g drogy — najmenej I. 50 5 10 10 35 25 . Listy sú v mladosti podvinuté. nebezpečné sú aj kvety — pozor na možnosti otráv! Terapeuticky sa štedrec nezužitkúva. čo je štedrec ovisnutý (štědřenec odvislý — Laburnum anagyroides Medic). Prejavmi pôsobenia sa podobá nikotínu. D 2—D 1). kľúč. kadrela. francúzsky: Primevére officinale. ale iba na zápar alebo extrakt. príp. Drogy majú špecifické pôsobenie. Indikácie sú: poruchy krvného obehu pri srdcovej nedostatočnosti a diuretikum. Máriin kľúč. Petrov kľúč. rusky: PRVOSIENKA VYŠŠIA ný prostriedok. pôsobí na centrá riadiace činnosť vnútorných orgánov alebo hladkého svalstva útrob. Je vysoko toxická . Chemicky príbuzný sparteínu je alkaloid cytizín. Wald-Schlusselblume. šlaková bylina. pôrodných sťahov. zvyšuje krvný tlak. španielsky: Primavera común. Stvol ukončený okolíkom žĺtkovožltých (na báze oranžových) kvetov. Nie sú náhradkou za náprstník pri srdcovej insuficiencii. U nás rastie v troch poddruhoch a v celom rade záhradných krížencov. kozí drist. ale celkove prevláda budivé pôsobenie .j. s vráskovanou čepeľou a vrúbkovaným okrajom.otravy sú podobné koniínovým (pozri bolehlav škvrnitý). Pestuje sa aj u nás na okrasu a kvitne veľmi skoro — v apríli až v máji. rusky: . maďarsky: Sugar kankalin. PRVOSENKA („PETRKLÍČ") JARNÍ PRVOSIENKA JARNÁ Primula veris L. ktorý musí sledovať priebeh liečby. V zemi má krátky podzemok s mnohými žltými koreňmi. Nemecky: Wiesen-Schlusselblume. 30 2 10 8 II. Plody sú tobolky. kropáček. ochoreniach srdcového svalu a pod. podlienka. j. prvnička. pričom strednú jednotlivú dávku predstavuje 1. Je bohatá na flavonoidy a slúži pri hepertonii.t. Vňať i koreň a semená majú aj močopudné účinky.

2 g koreňovej drogy. Kvetná droga je súca na zácvik začínajúcich zberačov. no pri sušení sa nedrobia. Rastie na lúkách vyšších polôh a vo svetlých lesoch. začiatočníkov. cípy ploché a hlbšie. vykašlávací a je slabo diuretický. Po očistení a krátkom omytí sa sušia prirodzeným teplom (umelým do 35—40 °C). Aglykón hlavného saponínu je primulagenín A (spoločná pre obidva druhy je primárne kyselina primulová A . Pomer zosušenia je asi 6 : 1. Predmetom zberu a nákupu sú kvety i s kalichom — Flos primulae cum calyce — Flos primulae. Z obsahových látok rastlín sú najdôležitejšie pentacyklické triterpénové saponíny (5 — 10% v podzemkoch a asi 2 % v kvetoch. po hydrolýze poskytujú vonné látky. v p. jarná obsahuje aj fenolové glykozidy (primverín a primulaverín. j. Nenakupujú sa a ani záhradné krížence nie sú predmetom zberu. Zber sa robí v období plného vývoja rastliny (marec-apríl—máj). Musia byť žlté a s krátkou stopkou (do 1 cm). Vo vyšších dávkach môžu byť hnačky a dávenie. najmä v kalichoch). výhodne sa zberajú za sucha osobitným hrebeňom s riedkymi hrotmi obrátenými nahor (príp. 5 2 2 10 9 150 3 II. vyššej je v zmesi prítomná asi na 90%. Obidva druhy majú v ČSR chránenú podzemnú časť.PRVOSIENKA JARNÁ PRVOSIENKA VYŠŠIA V prírode sa vyskytuje na suchších stanovištiach. Vedecké pomenovanie prvosienky vzniklo z lat. jarnej 50%. denne 2 šálky — koreň: 1 kávová lyžička na šálku záparu. Podzemné časti prvosienok sa vykopávajú v marci alebo v októbri. o. má väčší podzemok s hnedými koreňmi.časť dostane zelenkastú farbu. rumančekovým hrebeňom). dobre Podzemné časti — Radix (Rhizoma) primulae — hodnotí ON 86 7017 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah saponínov vyjadrený v hemolytických jednotkách (h. jarná. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. metylester kyseliny metoxysalicylovej). Prvosienka vyššia: meria 15- 30 cm.) na 1 g drogy — najmenej Popol nerozpustný v HC1 I. pasienkoch a v lesoch nižších polôh. i. takéto smú byť prítomné iba v malom množstve. Kvet u nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a koreň poskytuje saponíny pre kvapky Solutan 235 . Z terapeutického hľadiska sa pokladá za výhodnejšiu p. lúkach. 2—3 šálky denne po dúškoch vypiť.B-amarinovy typ saponínu. v p. 10 4 4 10 12 100 5 ČsL 4 5 2 2 10 9 150 3 prevzdušnené a stredne vlhké pôdy. Väčšina ostatných druhov rodu je chránená úplne a celoštátne. Druh uprednostňuje kypré. Rýchlo sa sušia v jednej tenkej vrstve na miernom teple (teplých kachliach) . bez oranžových škvŕn. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 0. koruny kvetov sírovožlté. ďalej sú v drogách flavonoidy a málo silice. Zápar sa pije predovšetkým ako odhlieňovací prostriedok. Kvety sa ľahko zaparia. P. najmä na vápenci. Drogy sú predovšetkým expektoransom — dávkujú sa: kvet — 1 lyžica na šálku záparu. primus = prvý a ver = jar (teda prvá medzi jarnými kvetmi).

Úbory na konci dutého stvola a na lysom lôžku majú len žlté jazykovité kvety.(expektorans. Púpava je všeobecne známa.podobne ako korene čakanky. Jej jemné listové 236 srdiečka sú pri raste na tmavých miestach belšie a krehkejšie. s valeriánovým koreňom. maďarsky: Pongyola pitypang. Kuhlblume. ďalej koreň s vňaťou . D 2). neuralgii a závratoch.). Tussilen (expektorans). Pre hromadný výskyt púpav je veľmi dôležitou včelárskou rastlinou. a tu sa aj pestovala. skoro biely na priereze a nemá v ňom sústredené kruhy mliečnic. suchý. chmeľom.Radix taraxaci. s listom podbeľa.Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mlieč. zato veľmi cenný peľ s vysokým obsahom bielkovín. ktoré sa užívajú o. (ČsL 4) 6(8) 2 1. na medziach. Predmetom zberu sú korene . Obľúbili si ju najmä v Nemecku. Najrozšírenejšia je na suchých miestach s hlbokým profilom hlín. úhoroch. francúzsky: Pissenlit. Korene jemných pestovaných druhov púpavy možno kuchynsky použiť ako špargľu alebo čierny koreň. zvonka svetlejší. 11. V celej rastline sa nachádzajú mliečnice. Taliansku. preto zámeny nevznikajú. pri ochoreniach obličiek. Latinský názov púpavy pochádza od najslávnejšieho arabského lekára Ibn Sinu. Ani jej kŕmna hodnota nie je zanedbateľná. Francúzsku. Pri zbere netreba rozlišovať jednotlivé taxóny — ako drogy sú prípustné všetky.5(2) 11 10(12) II. Len pri jesennom vykopávaní koreňov na rovnakom stanovišti hrozí zámena za iné druhy. levanduľovým kvetom. Med z neho rýchlo kryštalizuje aj vo veľkých nádobách. tiež list — Folium taraxaci. bronchodilatans). popovňak. urtinktúru a esenciu (dil. 2 % popola nerozpustného v HC1.Radix taraxaci cum herba (ČsL 4). Chutí horkejšie. Ide najmä o koreň čakanky. Tie sú . pasienkoch. U nás rastie asi 70 malých druhov (mikrospecies) od nížin po alpínske stupne. Korene — najmä z pestovaných púpav. taliansky: Tarassaco. 204. Plody sú nažky s chocholcom. príp. Púpava patrila k najbežnejším druhom jarnej šalátovej zeleniny. Púpava kvitne od apríla—mája do septembra—októbra. smotánka Nemecky: Lowenzahn. španielsky: Taraxacón. známejšieho ako Avicenna (980-1036). Volí si mierne kyslé substráty. pampeliška. s vretenovitým mliečnatým koreňom a s prízemnou ružicou kopijovitých gracovitých listov. PÚPAVA LEKÁRSKA PÚPAVA LEKÁRSKA PAMPELIŠKA LÉKAŘSKÁ („SMETANKA") Taraxacum officinale Weber in Wiggers Čakankovité . anglicky: Common dandelion. 14 5 4 11 15 . Drogy sa zväčša kombinujú (napr. ľanovým semenom. Pleumolysin pastiliek (expektorans) a tinktura je zložkou roztoku Stomatosan (dezinficiens ústnej dutiny). cennou zeleninou diabetikov. i. pri cestách a pod. ktorý je zriedka viachlavý. Ľudové použitie drog je veľmi široké a rôznorodé. Čajoviny č. slúžia aj ako surovina pri výrobe cigórie. Homeopatia pripravuje z kvitnúcich rastlín tzv. lúkách. I. Odvodený je od gréckeho taraxis = zápal očí (mlieko púpavy sa vtedy používalo na tieto účely) a akeomai = liečiť. vňaťou betoniky a i. rusky: Trváca bylina vysoká 5—30 cm. Kvet poskytuje neveľké množstvo nektáru. pretože namiesto škrobu obsahujú rezervný polysacharid inulín (oficinálny aj v ČsL 4). 128. Korene sa najlepšie získavajú v je- Na koreň s vňaťou (Radix taraxici cum herba) sa vzťahuje ČSN 86 7023 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Listy a korene sfarbené ináč ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČsL 4 dovoľuje max.

plazivá. 167. hepatoprotektívum). ktorej rastliny sa týkalo. šlatec Nemecky: Ackerwinde. 15. stomachikum. V homeopatii sa pripravoval vyťa237 . potom diuretikum. Väčšina pochádza z trópov (náš pupenec asi zo strednej Afriky). Prítomné sú aj cenné minerálne soli. púpavový med — úbory zavarené v cukre. 45. z ktorých je najvýznamnejší taraxacín. PUPENEC ROĽNÝ SVLAČEC ROLNÍ (+) Convolvulus arvensis L. Terapeuticky cenné látky tvoria však aj horčiny. Predmetom zberu býva niekedy aj list (aj nákupu). 150. Po očistení a krátkom omytí (zbavené nadzemných častí) sa čo najrýchlejšie sušia. potom sliz. Plody sú guľovité tobolky s bodkovanými semenami. púpavová vňať s koreňom tvorí zložku čajoviny Diabetan (dietetický čaj pre diabetikov). najmä sprašových pôdach. nadzemné časti obsahujú vitamín C. zvinúť (pre poskladané listy v mladom štádiu). maďarsky: Kis hajnalika. tak iba pozdĺžne!). vystúpavá. neuralgii. 169. Čs. 26. Veľmi obľúbený tzv. Trváca bylina vyrastajúca z plazivého rozkonáreného podzemka.Koreň — Radix taraxaci — sa posudzuje podľa ČSN 86 7026: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga Korene napadnuté hmyzom Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Aorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. Droga nesmie páchnuť. Zberajú sa mladé rastlinky bez kvitnúcich byli.). sú kozmopolitne rozšírené po svete. Prisudzovali sa jej aj dráždivé sexuálne účinky (afrodiziakum). 2. francúzsky: Liseron des champs. koreňov s listami a s kvetnými pupeňmi. Suchá droga sa po ohnutí láme. povoja sa pokladala iba za akýsi druh pupenca (Convovulus sepium L. biele alebo ružovkasté. ktorá sa užíva pri bolestiach hlavy. Brown. pri plotoch. 21. sú dlhostopkaté. zber: máj-október. 18. kopijovité. 6 8 3 1 1 11 8 3 II.211. ešte nerozkvitnutých rastlín.). Pomer zosušenia je asi 3—5 : 1. Byľ poliehavá. Jej byľ je ľavotočivá. kaučuk. convolvere = skrútiť. Pupencovité . obtáčka. reumatizme a chronických ekzémoch. niekedy dlhá až 70-100 cm. v mliečnej šťave cerylalkohol. indikujú sa pri chorobách sleziny. povojník. pri poruchách trávenia. 176. 12 12 6 2 2 11 10 5 laxans) a je zložkou granuliek Boldogran (choleretikum. terpénové alkoholy. aj náš fytoterapeut Fraňo Madva ako drastikum . V čeľadi pupencovitých rastlín je asi 1 000 druhov. j. Veľmi ľahko ju napáda hmyz a myši. Až donedávna sa totiž nerobil rozdiel medzi pupencom a povojou v botanickej systematike. obličiek. pritom povoja bola známa v antike. dosúšajú umelým (do 50 °C). no nie je celkom jasné. suší v tieni v tenkých vrstvách. triesloviny. aby sme ho nepretrhli. Vedecké meno pupenca sa dá odvodiť z lat. Rastie aj pozdĺž ciest. B2. je horkastá. Dávkuje sa 2 g (až polievková lyžica) na šálku odvaru či záparu. Marec až máj je vhodný na zber celých. scammonia L. jedno z najlepších purgatív starovekej medicíny. Listy holé. užívané pri chorobách z nachladnutia a pri kašli. španielsky: Campanilla Silvestře. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Druh je bežnou burinou poľných kultúr na hlinitých. Ordinoval ho napr. Korene obsahujú predovšetkým inulín — najmä zberané osobitne ako droga. má sivohnedý až červenohnedý povrch a biely lom. živica z orientálneho pupenca prečisťujúceho (C. Homeopatia pripravuje z čerstvej nekvitnúcej rastliny esenciu (dil. reumatizme a poruchách trávenia (inak rovnako ako v alopatii).241. taliansky: Vilucchio. Thé Salvat (choleretikum. Laxatívnym pôsobením sa už v hippokratovských časoch preslávilo scammonium. na spodnom okraji s dvoma ostrými lalokmi. resp. trhá sa jednotlivo. rusky: Na listy — Folium taraxaci — sa vztahuje ČSN 86 6437: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I.) R. Pomenovanie bolo známe už v staroveku. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1.231. dne.Calystegia sepium (L. Drogy sú predovšetkým amarum. lebo z rezu vyteká veľa „mlieka" (ak ich treba rozrezávať. Čajoviny č. 126. pečene.5 12 14 II.Convolvulaceae Ľudovo. 78. xantofyly a karotenoidy. čajovina s koreňom je Ungolen (cholagogum. anglicky: Bindweed. t. pasienkoch a pod. 181. Na jar sa pije púpavová šťava (odporúča sa miešať so žihľavovou). Dosť časté sú zámeny s povojou plotnou . od augusta do októbra alebo zjari (marec). najlepšie umelým teplom do 50 °C. 5 10 4 1 12 16 seni. Listy má podobné ako pupenec. Kvety vyrastajú z pazúch listov. mladé listy tvoria zložku jarných bylinných kúr. cholagogum (najmä koreň s vňaťou). Sušia sa v jednej vrstve prirodzeným teplom. D 1 a 0 ) . lievikovité. kvety však oveľa väčšie a vždy biele. na násypoch. hojnou v pobrežných krovinách a v mestských plotoch. 3 5 2 0.menej silné ako jalapa (pozri tropické rastliny). 77. choleretikum. Treba dbať. až 5 : 1. 73. plazivý kúkoľ. slák. vnútornú časť (drevo) citrónovožltú. laktucerol. cholekinetikum). 157.

Suší sa prirodzeným teplom. j. Naša triploidná populácia je neplodná a množí sa vegetatívne. Tým sa znižuje výnos a sťažuje zber. V niektorých štátoch (NSR) sa priemyselne vyrábajú čajoviny a dražé. má postáť asi 15 minút prikrytý). potom žlčopudné. ktoré sa súborne nazývajú glukoretíny. maďarsky: Orvosi kálmos. Áronovité — Araceae Ľudovo: brustvorec. Veľké množstvo pupenca môže v krajnom prípade zabrániť strojovému zberu. Ako purgatívum alebo žlčopudná čajovina sa pije asi 5 % zápar vňate (1—2 lyžičky na šálku. Druhé vydanie ČsL 2 malo uviesť ako oficinálnu vňať s koreňom pupenca (+ Herba convolvuli cum radice). Väčšie škody narobí na povrchu. Drogy chutia horko. zaujímavá substancia podporujúca zrážanie krvi (nemá však charakter vitamínu K). protihorúčkové a močopudné pôsobenie. šišvorec. používa sa približne ako alopatické prípravky. Predmetom zberu z pupenca býva koreň . roľného (zber: jún—júl). pretože živiny čerpá zväčša z hlbších vrstiev. t. získavanú zberom z p. Vňať sa trhá počas kvitnutia rastliny (jún—september). ktorú r. Sušia sa bežným spôsobom. anglicky: Sweet Flag. Ludwig vysvetľoval neplodnosť puškvorca tým. francúzsky: Roseau odorant. napr.. Pri liečebnom využívaní koreňa treba však postupovať veľmi obozretne. ktoré sa líšia počtom chromozómov a aj množstvom silice a jej skladby. roľného (zber: jún—júl). V terapeutických dávkach nemajú drogy nepríjemné vedľajšie účinky. ich základom sú 12 —16-uhlíkaté mastné kyseliny. Občas bývajú predmetom zberu a výskumov. Korene sa vykopávajú v jeseni (september—október). Pupencové drogy sa v čajovinách kombinujú s inými. s kôrou krušiny.Radix convolvuli arvensis (minoris) alebo častejšie vňať — Herba convolvuli (arvensis — minoris). takže rastliny často poliehajú. roľného a povoje plotnej. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . slano a horkasto. že všetky jedince u nás pochádzajú z príbuzenstva rastliny. taliansky: Calamo aromatico. Koreň sa užíva ojedinele. ľanu a pod. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . v močiaroch. najmä za daždivého počasia.prieskum ešte nie je uzavretý). rusky: - PUŠKVOREC OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 50-120 cm. Rastie na trvale zaplavovaných pôdach. Tvorí rozličné cytotypy. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej kvitnúcej vňate p. 3. Vňať pupenca rady požierajú ovce. Množí sa iba vegetatívne. nejedlík. pľúcny koreň. 1574 vysadil Clusius v bo- . Častejšie sa však uplatňuje tinktúra — 5 až 15 g v slizovom macerate alebo priamo prášok (jednorazovo 1—2 g). Prítomné sú i jalapíny rozpustné v éteri a nerozpustné konvolvuliny (ich podrobnejší Puškvorec obecný Acorus calamus L. stimulácia celkovej látkovej premeny. oplieta stebla obilia. Čajovina č. španielsky: verdadero. Z ostatných obsahových látok sú zastúpené triesloviny (1 — 10 % ) . kde vytvára celé zárasty. alkaloidy ergolínového typu (podobné má námeľ) a flavonoidy. 238 Droga s označením „majoris" pochádza z povoje. Podstatné obsahové látky tvoria glykozidove viazané živice (2-3 % ) . Prof. Drogy uvádzame ako možné a uplatňované náhradky za cudzokrajné drogy Tuber alebo Resina jalapae (jalapová hľúza — jalapová živica). PUPENEC ROĽNÝ žok z čerstvej kvitnúcej vňate p. z hrubého plazivého podzemka vyrastajú mečovité listy dlhé až 100 cm a trojhranné stvoly s bočnými šúľkami drobných zelenkastých kvetov podopretých tulcom. resp. Okrem laxatívneho pôsobenia sa drogám pripisuje aj metabolický účinok. kam korene úžitkových plodín obyčajne nesiahajú. Pupenec nenarobí veľa škôd na porastoch. Pochádza z južnej Číny a Prednej Indie.. napr. kalmus. tatáraka tráva (koreň) Nemecky: Echter Kalmus. listom senny a pod. prípadne sa uplatňujú výťažky (extrakty).

anorexii a subacidite. chránený pred svetlom. Obsahuje najmä B-azaron (5 — 10 % ) . v tetraploidných aj 7 % ) . príp. Z ďalších látok sú v droge triesloviny. Ako stomachikum je obľúbená aj tinktúra — 15—30 kvapiek na cukor alebo do vody. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (až 3 % .5 6 0. na kloktanie pri zápaloch hrdla. pri ulkusovej chorobe a ako spazmolytikum. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. Dávka: pol kávovej lyžičky na šálku záparu. keď ju dostal z Východu. do kúpeľov a na obklady sa pridáva ako prostriedok dráždiaci kožu.v diploidných druhoch asi 2 %. Druhové pomenovanie calamus = rákos. mnohé indikácie sa 239 . Potom sa vegetatívne rozšírila po celej Európe a zdomácněla. diaforetikum — užíva sa hlavne pri dyspepsiách rozličného pôvodu. pije sa 2—3x denne. ani nezaparuje. stomachikum. Puškvorec sa už v predvekých do- Podzemok — Rhizoma (Radix) calami aromatici hodnotí ČSN 86 7153 a ČsL 2: Znak Časti stvolov a korene Časti drogy sfarbené ináč ako uvádza opis Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1. diuretikum. karminatívum pri kolikách. Jeho podzemok i listy u nás ordinoval známy fytoterapeut Fraňo Madva na posilnenie žalúdka a varený vo víne so škoricou zasa na zvýšenie mužskej potencie. liekopisy ich požadujú zvyčajne lúpané. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Drogu sušíme oddelene od ostatných — je priveľmi aromatická. osobitý pach a ostrú. Nositeľom pachu je predovšetkým azarylový aldehyd. Zber sa robí v novembri — apríli. trstina. II. Materiál sa nedrobí. analgetický.5 12 12 12 2 1. Ľahko ho napáda hmyz. pije sa najmenej pol hodiny pred jedením. krvotvorný a antirachitický účinok. Už v antike bol puškvorec známy ako acorus . za chladného počasia. Dôkladne očistené sa sušia vo vrstve vysokej maximálne 5 cm — najlepšie umelým teplom do 35 °C. Ľudovo sa droge pripisuje sedatívny. zápale žalúdka (gastritída). aromatickú chuť. preperú sa vo vode a zbavia korienkov.PUŠKVOREC OBYČAJNÝ tanickej záhrade vo Viedni. súčasne horkú. Dobre usušený podzemok je na lome špinavobiely a pri lámaní sa neohne. Puškvorec je predovšetkým amarum-aromatikum.5 2 bách používal ako korenina a liek. Zvonka sa používa zápar z práškovanej drogy. zvýšenej kyslosti žalúdočných štiav. Vytiahnuté podzemky sa otriasaním zbavia bahna. Zber si vyžaduje primeranú výstroj. Predmetom zberu a nákupu bývajú podzemky — Rhizoma (Radix) calami (aromatici). resp. ale láme. Patrí k terapeuticky hodnotným aromatickým horčinovým prostriedkom. Okrem stomachického upotrebenia nachádza uplatnenie pri poruchách trávenia. lebo sa pracuje v bahne.5 6 3 2 8 1 0. 5 ČsL 2 0 5 — 1 0. nie práve vhodného na sušenie prirodzeným teplom. rozpadové produkty).akoron. Droga má silný. sacharidy a bázické látky (cholín. terpény a seskviterpény. meteorizme a hnačkách. horčina akorín a živica akoretín.

) Pers. Silica — Oleum calami.) Beauv. čo je. ktorý má koncový zdanlivý okolík nepravých klasov a podzemok je oveľa hrubší. hladké. žiaľ. väčšinou však v jeseni (september . okrem toho obsahuje škrob. ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté časti drogy Časti podzemkov so zvyškami korienkov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Vlhkosť I. . Možno ho Podzemková droga podlieha ČSN 86 6850. Kvety v koncovom dvojradovom klase v troj.október). listy čiarkovité. bežný i v súvise s obilím — drvený a druhový názov repens = lat. Plod je zrno. prípravky s drogou sú čajovina Stomaran (digestívum. ale aj ako liečivo. rusky: PÝR PLAZIVÝ Trváca tráva vysoká až 150 cm. maďarsky: Taracbúza. len vrcholový klások má dve plevy). francúzsky: Chiendent. 10 — 0. kolienkaté. Burina rastúca na roliach. tritus = obyčajný. Zber podzemkov sa robí na jar (marec—apríl). Pýr sa opeľuje najčastejšie pomocou vetra. Časté sú zámeny drogy s podzemkom prstnatca obyčajného — Cynodon dactylon (L. 76. Radix agropyri repentis). Čs. pejrovka. 3. sa využíva najmä ako stomachikum a zvonka do mazadiel.) L. medziach.229. Predmetom zberu je podzemok — Rhizoma graminis (Radix graminis.) Desv. Droga sa široko uplatňuje v cukrárstve i likérnictve. anglicky: Couch-Grass. Najvýznamnejšia sloven- ská produkčná oblasť sa niekedy nachádzala pri Borskom Mikuláši. 210. so žltými plazivými. široké asi 1 cm. Sú si podobné.Lolium perenne L. pýrava.syn. Lipnicovité rastliny sa všeobecne určujú veľmi ťažko.. 30 5 1 0. Pýru sa najviac podobá pýrovník psí — Elymus caninus (L.mechanicky prenášajú z cudzokrajných polyploidných druhov. s redším kláskom a trsnatým podzemkom bez výbežkov a mätonoh trváci . pýrnica Nemecky: Gemeine Quecke. preto roztokom jódu sa farbí do modra. samozrejme. ale mäkké. V homeopatii sa z lúpanej drogy pripravuje tinktúra používaná ako alopatické prípravky.5 6 13 240 . 213. Stebla priame. bez bočných korienkov.i viackvetných kláskoch. metabolikum. taliansky: Gramigna. pejr. PÝR PLAZIVÝ PÝR PLAZIVÝ Elytrigia repens (L. Rodový názov Elytrigia má zrejme koreň v lat. drsné. niekoľko metrov dlhými podzemkami. pasienkoch..214. Podzemok ako droga sa zjavil až koncom stredoveku v severnej Európe. 66. chybné. stomachikum). Čajoviny č. 208. v křoviskách a pri cestách. Lipnicovité — Poaceae (Trávy — Gramineae) Ľudovo: divé žito. pýr poznala už antika ako burinu. cholagogum) a veterinárny prípravok Medicinálne lízadlo (liz).: Agropyron repens (L. suchých lúkach. 202.5 — 5 13 II. španielsky: Grama oficinal. plazivý. s kláskami zostavenými do dvoj radových klasov (k osi sú obrátené úzkym bokom a podopreté iba jedinou plevou. Eugastrin (stomachikum. iba v kolienkach plné. narušila sa melioráciami. ktoré sú článkované a duté.

fruktózan triticín (3 — 18 %). Vnút- PYŠTEK OBYČAJNÝ rajšok zväzku treba dôkladne vysušiť. V spisoch antických autorov nemožno pyštek s určitosťou nájsť. Ordinoval sa najmä proti chorobám pečene. prípadne aj v septembri.202.) Scop. Po usušení sa znovu vytriedia zdravé a jasnožlté kusy (najmä ak sa tak neurobilo dostatočne prv). Príbuzným. medziach a na roliach od nížin po hory. odrezáva sa v čase kvitnutia — jún až august. Odvar z kvetov sa pil pri vyrážkach. Predmetom zberu býva vňať . Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Zväzky sa sušia na tienistých a vzdušných miestach. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. 151. sleziny. Pri sušení ich možno obracať. Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline II.) Miller. preslávená bola masť — Unguentum linariae. kručinkolistý — L. hubička. najmä nekvitnúce. 157. LNICE OBECNÁ („KVĚTEL") Linaria vulgaris Miller Krtičníkovité . . stor. obyčajný — T. cyparissias (L. zväčínec Nemecky: Gemeines Leinkraut. tvorí zložku diuretických. a 16. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov používa pri ochoreniach močových ciest. 15. slnečných polostepných stranách. v hustých koncových strapcoch. pri zadržiavaní moču. 197. spolupôsobí pri dne. Známe sú aj zámeny.215. krvavica. maďarsky: Kózonséges gyujtoványfu. rastie v nižších polohách stredného i južného Slovenska na suchých a slnečných stranách.05 %).Scrophulariaceae Ľudovo: bradavičník. koncentrované PYŠTEK OBYČAJNÝ ČSN 86 6724 stanovuje pre vňaťovú drogu (Herba linariae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % I. saponíny. Rodové vedecké pomenovanie rastliny je z latinského linum = ľan. španielsky: Linaria común. Droga nemá pach. Materiál sa zbaví hliny. V zmesiach s inými zvyšuje vylučovanie moču pri reumatických ochoreniach. chutí sladkasto. úhoroch. 150. pre podobnosť listov. pektolinarín. Slúžila tiež na farbenie. V ľudovej mágii sa rastlina používala proti čarám a urieknutiu. stopkaté. pantoflíček. ktorý má kopijovité listy s 3—5 nervami. Je to napr. Materiál sa pred sušením zvyčajne viaže do neveľkých kytíc. pije sa 2—3 x denne. 66. s tuhšími sivozelenými listami.získať pri oraní alebo pri bránení polí.) Scop. kvety žlté. Zastúpená je aj kyselina kremičitá a silica (0. tiež m.. diaforetických a metabolických čajovín.01-0. Rastie pospolito na skalách. taliansky: Linaria. Listy čiarkovité. metabolické a depurgatívne účinky. Dáva sa aj do antidiabetických zmesí. prípadne falšovanie za niektoré druhy rodu Tithymalus Gaetn. ktorý má modrosivé listy a po poranení roní biele mlieko. Zle sfarbené časti sa vopred odstránia. sliz. na úpravu stolice. ktoré sa mu nebezpečne podobajú. denná dosahuje aj 100 g. chvojkový. 67.m. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . linaracín a i. Extrakt je pomocnou látkou pri príprave piluliek v galenickej farmácii a v dietetických výrobkoch (pre velké množstvo viazanej fruktózy). pri piesku v močových cestách a pri poruchách činnosti žlčníka. Droga je aj muciloginózum. aby sa umožnilo lepšie presušenie. 45. — mliečnik. skalnatých miestach. nie odumierajúce a hnedasté podzemky. Hlavné účinné látky pyšteka sú horké flavónové glykozidy linarín. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. Čajoviny č. esula (L. hledík. ohnica. fan Matky božej. s priamymi nerozkonárenými stonka- 8 241 . Naproti tomu je skoro vo všetkých herbároch 15. škrob nie je prítomný. 5 5 1 10 10 3 2 — 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhanim drogy) Trváca bylina vysoká 20—50 cm. Ľudovo sa droga uplatňuje aj pri kataroch priedušiek a na odhlieňovanie dýchacích ciest. Droga si musí zachovať farbu čerstvej rastliny. rozmarinka. sivo oinovatené riedke menšie kvety v redšom strapci. Slúžila proti „zlatej žile". Sušia sa na dobre vetraných miestach v tenkej vrstve pri teplote 40 °C. Jednorazová dávka drogy j e 3 .Herba linariae (Herba anthirrhini linariae). zameniteľným druhom je p. genistifolia (L. anglicky: Toadflax. Plody sú tobolky. francúzsky: Linaire commune. chorobách močového mechúra. škľabivé. pasienkoch. inozitol. celistvookrajové. Podzemok má diuretické. Uplatňuje sa pri miernych obstipačných ťažkostiach. ktorú zostavil hessenský lekár Johann Wolpius. sleziny a pečene. potom aj iné sacharidy. T. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru. bočných korienkov a zhnednutých častí a vyberajú sa iba žlté. i proti tuberkulóze a zvonka pri rakovine.1 0 g v odvare. Prihrubé kytice sa rozdelia. Droga sa všeobecne považuje za vhodnú náhradku za cudzokrajnú sarsaparilu — Radix sarsaparillae — pozri cudzie drogy. zvyšok tvorí karvón. ktorá sa skladá z antibakteriálne účinného agropyrénu (95 %). rusky: mi. Základné obsahové látky tvorí rozpustný polysacharid. aby nesplesnel.

Rastie divo na lúkach.5 2 3 Väčšinou dvojročná bylina vysoká asi 50 cm. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—4x denne. Prípravky sa robia z čerstvej kvitnúcej vňate bez koreňa. ale aj potopudný. Silnejšie odvary sa používajú proti hmyzu (tu účinkuje zatiaľ neznáma látka). Pripravuje sa zvyčajne 3—4 % zápar. kačným znakom. na obklady pri zápale spojoviek s vňaťou očianky. anglicky: Caraway. Zelerovité . Folium plantaginis — listom skorocela a i. fistulách. Zamieňajú sa najmä 242 . triesloviny. zberanej v júni až septembri. rusky: Na plodovú drogu — Fructus carvi — sa vzťahuje ČSN 58 0515: Znak Nezrelé plody Cudzie organické prímesi Polámané plody Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1 1 1 13 7.. pri hnačkách (dil. Čajoviny č. pektín a vitamín C.Umbelliferae) Nemecky: Wiesen-Kummel. resp. Plody sú oblúkovito zakrivené nažky v rozpadavej dvojnažke. V čajovinách sa pyštek takmer vždy kombinuje s inými drogami. usporiadané v okolíkoch okolíkov. s Radix bardanae — koreňom lopúcha. prípadne na oplachovanie (3—4 % odvar. Ľudové liečiteľstvo oddávna používa rastlinu ako močopudný. octovú. Plody zelerovitých rastlín (dvoj naž- ky) sa navzájom veľmi ľahko zamenia.). U nás tvoril donedávna zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Vulneran — odvar z nej slúžil na omývanie a obklady pri kožných chorobách alebo vredoch predkolenia či na vymývanie hnisavých rán. Vňať je predovšetkým diuretikum a laxans. taliansky: Carvi. cholagogický a protizápalový prostriedok. sacharidy. organické kyseliny (mravčiu. nočnom pomočovaní a inak ako v alopatii.Apiaceae (Okolíkaté . ktorý sa nechá stáť prikrytý asi 18 minút a pijú sa 2—4 šálky denne. lyžica drogy na pohár vody). úbormi rumančeka a kvetom nevädze. napr. RASCA LÚČNA medziach a úhoroch. Vňať vo forme kašovitého odvaru z 20 g drogy na pol litra mlieka sa aplikuje zvonka ako emoliens a antiflogistikum pri kožných vyrážkach.najmä v kvetoch. hemoroidoch a pod. urtinktúra riedi a používa napr. V homoepatii sa tzv. ktorý je najlepším identifi- RASCA LÚČNA KMÍN KOŘENNÝ Carum carvi L. Plody rasce sú rozpadavé dvojnažky s výrazným pachom. s delenými segmentmi. vriedkoch. francúzsky: Carvi. minerálne látky. maďarsky: Konyha komény. Listy má perovito zložené. Okrem nich rastlina obsahuje alkaloid peganín. D 2). španielsky: Caró. 203. jablčnú a i. 49. U nás sa šľachtí ako korenina (okolie Pŕerova — skorý druh vhodný aj na mechanizovaný zber).. Preto treba dávať pozor na ich opis a opis materskej rastliny. kvety biele alebo ružovočervené. Tinktúra sa užíva pri zväčšenej predstojnici a pri ťažkostiach s močením (10—30 kvapiek 2—3 x denne). pasienkoch. preháňavý.

50. niekedy aj pred kvitnutím. Zberajú sa podzemné časti 6 — 10ročných rastlín. Stavikrvovité — Polygonaceae Nemecky: Arznei-Rhabarber. Najväčšie dodávky obchodného tovaru poskytujú divorastúce druhy rebarbory z Tibetu a niektorých iných čínskych provincií. a to v jeseni po dozretí semien (september—október). palmatum a Rh. Po vymlátení a vyčistení sa presúšajú na vzdušných miestach za občasného presypania.. reum-emodín. V antike ju takto nazývali podľa rieky Rha. Strata na hmotnosti je malá. maďarsky: Rebarbara.168. sa zaužívali aj iné druhy rebarbory. Predmetom zberu sú plody dozreté a rozpadnuté dvojnažky (Fructus carvi). pôsobiace obstipačne. rhabarbarum L. Rastliny sa kosia alebo vytrhávajú v raňajších hodinách za rosy. živice. officinale Baillon) a ich hybridov. ďalej flavónové glykozidy (rutín). 212. z Karie)..86. Často sa uplatňuje aj v karminatívnych a taxatívnych čajovinách. 189. Je tiež výborným spazmolytikom. Rebarboru poznali v Číne už veľmi dávno. používali starí Gréci a Rimania koreň r. prichádzajú do úvahy kultúrne pestované druhy r. HVLP Contraspan kvapky (spazmolytikum) a Latol sirupu (laxans). tmavšie nažky bez silicových kanálikov (dobre ich vidno na priečnom priereze pod mikroskopom). Hlavnou zložkou obsahových látok je silica (3—7 %). Čajovinyč. Podľa nemeckého botanika Sprengela (+ 1833). Liekopisnú koreňovú drogu tvoria podzemné orgány r. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa až 4 x denne). plody dlhé 4 — 6 mm. dnešná Volga. Bola veľmi obľúbená v liečiteľstve a pripisovali sa jej aj čarovné účinky. a ich krížence.182. Podobné použitie má aj silica — Oleum carvi. 198. Podobná trebuľa lesná — Anthriscus sylvestris (L. r. 10 2 1 10 13 2 ČsL 4 10 1 0. francúzsky: Rhubarbe. pôvodom z Egypta. pontickej a v 10.). kareon). aby nažky neopadali.Rh. pochádzajúcu z Afriky (preto ju Plínius nazýval aj cuminum aethiopicum). dlanitej i r. tvoriacim asi štvrtinu nažky. Pri žuvaní vŕzga. lekárskej (R. Je oficinálna v ČsL 4 (dávkujú sa 2—3 kvapky).podľa ČsL 4 neprípustné. Ďalej sú v droge bielkoviny. pochádzajúce až od hraníc čínskej ríše. Droga sa označuje ako Radix rhei (chinensis) a podľa ČsL 4 musí obsahovať minimálne 3. chryzofanol. čiernohnedé. Listnatá stonka má na vrchole bohaté metliny malých bielych kvetov. Podľa Rittera prekvital obchod s rebarborou od najstarších čias. Čínsky tovar pochádza z jedincov starých aj 30 rokov. Pozväzujú sa do snopčekov a nechajú dozrieť (na plachtách). stor. je aj zložkou čs. V posledných desaťročiach však stúpol medicinálny význam európskej rebarbory (zo ZSSR a z oboch nemeckých štátov). hrubšie sa prerežú a sušia na povrazoch pri teplote do 50 °C (v Číne aj nad ohňom). Všetkými druhmi rasce sa korenilo i liečilo (najviacej však rímskou).5 % voľných i viazaných antroachinónov. španielsky: Ruibarbo. Hlavnú oblasť uplatnenia tvoria koliky tráviaceho traktu. chutí korenisto a horko. Strata hmotnosti býva 65—80 %. Rheum palmatum L. ich zber sa robí v júli—auguste. pontická . Okrem antracénových derivátov obsahuje droga aj triesloviny (tanoglykozidy a ich štiepne produkty. anglicky: Thubarbar. podobne ako silica fenikla (Oleum foeniculi) alebo anízu (Oleum anisí). 5 1 0. Pre vysoký obsah karvónu je rasca spoľahlivým karminatívom. Plody sú nažky. niekedy iba na ozdobu. Droga má silný charakteristický pach.) Hoffm. Druhový názov palmatum má podľa dlaňovitého tvaru listov. Spomína sa v herbári z 27.s nažkami kozonohy hostcovej — Aegopodium podagraria L. adstringentne). obsahujúca najmä karvón (50-60 %) a limonén. potom egyptskú rascu. pričom všetky tieto látky sú významné svojím špecifickým laxatívnym pôsobením.5 10 10 1 II. taliansky: Rubarbaru. sacharidy a veľa šťaveľanu vápenatého (preto sa nesmie užívať pri močovom piesku. rhaponticum L. z poriečia ktorej sa dostávala do obchodu. s brázdeným zobákom. ktoré sa u nás pestujú ako zelenina. V stredoveku a na začiatku novoveku sa jej sláva ešte znásobila. najmä pri kolikovitých ochoreniach gastrointestinálneho traktu. diantróny reidíny. V antickom Ríme poznali tri druhy rasce: rímsku — Cuminum odorum. ktorá má širšie listy. hlavne reín. stor. 187. ČsL 3 uvádza silicu ako zložku aromatickej vetrovej vody (Aqua carminativa). a digestívom. Zvyšky rasce sa našli v kolových neolitických stavbách. rusky: REBARBORA DLANITÁ REBARBORA DLANITA Trváca bylina vysoká až 200 cm s repovitým podzemkom a s veľkými dlhostopkatými dlaňovito delenými listami zoskupenými v prízemnej ružici. keď začínajú okolíky hnednúť a väčšina plodov je už zrelá. V homeopatii sa používajú čerstvé korene.. Od pomeru týchto zložiek v silici závisí ich kvalita a pach. Rh. ktorú možno pokladať za náš druh (meno však zviedlo Plínia k výkladu. potom karskú (karon. sennidíny a palmidíny. Ako prímesi . tuk. Vrchol slávy dosiahla až v stredoveku. officinale majú svoj domov vo vysokých pohoriach západnej Číny. 214. pred n.151. má veľké listy a ryhovanú stonku. pri reumatizme a pod. obličkových kamienkoch. 1.. 190. Kvalita drogy sa hodnotí podľa ON 86 7152 a podľa ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch.153.5 10 10 1 243 . vlnitá — Rh. fysion a ich glykozidy. aloe-emodín. kumaríny a flavonoidy. Má vynikajúce upokojujúce vlastnosti a priaznivé účinky na žalúdočnú mobilitu (pohyblivosť). pôsobí aj dezinfekčné (bakteriostatic- ky) a proti vnútorným parazitom. Droga obsahuje 3—12% antracénových derivátov. Rastlina sa u nás môže pestovať. lesklé. Obyčajne sa lúpu až po kambium. Pôvodne sa zberala iba z divorastúcich jedincov. že išlo o cudzie korenie z Malej Ázie. získaná destiláciou zo zrelých plodov. Vedecké označenie rebarbory súvisí s latinským reum. parascu väčšiu — Ammi majus L. veľa pektínu.

zberať treba len úbory biele. Plody sú úzko krídlaté nažky bez chocholca. piesčinách a suchých skalách v teplejších oblastiach štátu. 175. r. Rebríček patrí k najstarším liečivým rastlinám. extraktov a pod. anglicky: Milfoil. španielsky: Abrofia. maďarsky: Kozonséges cickafark. Druh u nás rastie vo dvoch poddruhoch (Dostál. Pre spomínaný vysoký obsah šťaveľanu vápenatého ich nemožno dávať deťom a takisto sa neodporúča jesť ich vo väčších množstvách pri chorobách močových ústrojov. —17. Listové stopky domácich druhov sa používajú na prípravu kompótov a marmelád. Suší sa bežným spôsobom. Antracénové deriváty sa vylučujú čiastočne obličkami a farbia moč oranžovo až hnedo.211. Vňať sa najlepšie odrezáva kosákom. Na stonkách musí byť väčšina úborov v štádiu pupeňov. na zastavenie krvácania (drevorubači si prikladali na rany listy) a tiež na umývanie vlasov. 166. ako laxans 1. stolistník. mačací chvost. za dobrého vetrania a čo najrýchlejšie. Drobné biele. na rumoviskách a pri okrajoch komunikácií. Sušia sa rozložené v tenkých vrstvách za dobrého vetrania (možno sušiť aj na slnku medzi 9. rezné rany. Naše ľudové liečiteľstvo ho tiež pozná ako prostriedok na pomliaždeniny. 178. uplatňuje sa v likérnictve pri výrobe horkých liehovín. lebo inak tvoria vňaťovú drogu). reumatizme a pod. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. choleretikum). stor. 167. Už odpradávna slúžil na liečenie rán.REBARBORA DLANITÁ REBRÍČEK OBECNÝ REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Achillea millefolium L. 1982). 173. keď nepadá rosa). byľ veľmi premenlivá v tvare i odení. Boldogran granulky (rovnaká indikácia) a extrakt je v Properistol dražé (laxans). delené na čiarkovité segmenty. h. rusky: - Droga je laxans a stomachikum. sirupov. pannonica Scheele).kvety (Flos millefolii) a vňať (Herba millefolii . Čajoviny č. a to na začiatku rozkvitania (júl—september). rebríček. Úbory sa najlepšie odstrihujú nožnicami so zásobníkom (nesmú mať stopky — iba do 1 cm. Laxatívny účinok sa dostaví za 8-10 hodín. Vňať je mierne náchyl- . Pomer zosušenia materiálu je asi 4 : 1. taliansky: Millefoglio. Materiál tvoria len rastlinné vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). francúzsky: Mille-feuilles.ČsL4). prípadne zväzočkovaním. Jednotlivá dávka v prášku alebo vo forme odvaru je ako stomachikum 0. panónsky sa ráta ako osobitný druh (A.). dlhé najviacej 25 cm. Trváca bylina vysoká 10—80 cm. ružovkasté alebo červenkasté vajcovité úbory sú na vrchole priamej stonky v chocholíkových metlinách. 244 v kozmetike ako prostriedok na farbenie vlasov. a to na suchých trávnatých stepných lokalitách s kamenistým alebo piesočnatým podkladom. a to v tieni. je súčasťou mnohých — často oficinálnych galenických prípravkov (napr. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kunica. a preto sú vhodné na začiatočný zácvik zberačov. preháňavý účinok sa vyvoláva špecifickým dráždením hrubého čreva. V malých dávkach sa uplatňuje adstringentný účinok trieslovín. Nie sú veľmi citlivé. Rastie na výslnných kamenistých svahoch.2 g. Vnútorné užívanie je známe len od 18. tinktúr. Zberajú a vykupujú sa kvetné úbory . (môžu zhoršiť stav). Prechádzajú do mlieka dojčiacich matiek. farmaceutický priemysel vyrába s rebarborou čajovinu Species cholagogae Planta (cholagogum. Rebarbora je tiež zložkou veterinárneho prípravku Pulvis ruminatorius (stomachikum). 168.231. Listy dvakrát perovitostrihané. Droga tvorí zložku žalúdočných práškov (pri zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy).0 g (pol kávovej lyžičky). Čs. Na liečebnom uplatnení rebríčka sa odvtedy prakticky nič nezmenilo. všekorenie Nemecky: Gemeine Scharfgarbe.

15 II. pri skleróze. karminatívum. vňať čajoviny Betulan (diuretikum. 229. Množstvo silice dosť kolíše (0.5 %). Úbory sa dávkujú 1 kávová lyžička na šálku záparu. 225. na omývanie popraskaných rúk. cholagogum. 108. terpénové zložky. 91. Cutisan (dermatologikum). 173. 57. aj trochu drobivá. 136. 110. 157. 232. kolíše od 0 do 40 %. Úbory sú zložkou čs. 1. ktoré sú horké. 85. antisklerotických a aj sedatívnych a diuretických čajovín. Obsahové látky nie sú celkom jednoznačne prebádané. závisia od biotopu. 176. dezinficiens močových ciest). rovnako aj zloženie. Čajoviny č. 6 2 1 Na kvalitu vňaťovej drogy (Herba millefolii) sa vzťahuje ČSN 86 6712 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline (resp. 212. zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice — najmenej I.) Rauschert. ako vyššie) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (a popol nerozpustný v HCl) Obsah silice — najmenej I. odrody a pod. cineol.5 13 8 0. 90. 5 4 3 13 10 zapálených ďasnách. 245 . 172. oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species stomachicae — žalúdková čajovina. karyofylén) a i.5) 12(10) 8(2) 0. 241. nedostatočnom alebo porušenom trávení. 160.33. 174. Obsah modrých azulénogénnych látok. 197. žlčových. Drogy sa najčastejšie uplatňujú ako aromatické amárum. Species urologicae Planta (diuretikum. flavonoidy. choleretikum a hepatoprotektívum).1 II. 153. Pri vonkajšom upotrebení (kloktadlá pri Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6224: REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Akosť — najviac v % Znak Úbory sfarbené ináč ako na rastline (resp. Silica obsahuje aj seskviterpény (napr. antireumatikum). j. hlavný je chamazulén.05-0. 114.15.) dáva sa dvakrát toľko drogy ako na vnútorné užívanie.50. 155. Užívajú sa pri nešpecifických žalúdočných problémoch. 169. na kožné vyrážky a pod. Hemoral (antihemoroidálna kúpeľová prísada). V droge sú prítomné aj horčiny. 59. triesloviny a kumaríny.51. V zásade sa podobá silici rumančeka kamilkového — Chamomilla recutita (L. 150. 61. protireumatických. tujón.ná na zaparenie. slabé spazmolytikum. priemyselne pripravovanej čajoviny Ungolen (cholagogum. 171. 3 1 0. Drogy skladujeme v uzatvorených obaloch a chránené pred svetlom. 2.2 13 10 0. 181.54. (ČsL 4) 3 3(1) 1(0. vňať 2 kávové lyžičky. Preto bývajú zložkou metabolických. 126. tinktúra roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). nie bielokveté) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (t. 12. 201. poraneniach a na opuchy (edémy). 76. pôsobia proti kŕčom i ako účinné dezinficiens (aj zvonka) a navyše majú dobrý močopudný vplyv.

4 Znak Úbory so stopkami dlhšími ako 2 cm a zle sfarbené úbory Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Trváca bylina vysoká 15 — 30 cm s ryhovanou stonkou. Novšie sa tovar bežne triedi podľa veľkosti úborov — prvá trieda sa označuje „prima".RUMANČEK RÍMSKY REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ -RUMANČEK RÍMSKY RMENEC SLIČNÝ („ŘÍMSKÝ HEŘMÁNEK") Chamaemelum nobile (L. čo je však Pyrethrum parthenium. Zberajú sa úbory bez stopiek. Paruman spanilý ako liečivá rastlina je známy už dávno. pochádzajú spravidla z vypestovanej plnokvetej formy (var. Druh sa zvyčajne pestuje. Z ekonomického hľadiska ide o vhodnú liečivú rastlinu. Plody sú nažky. flore pleno). Podľa C. Nerozvinuté úbory obsahujú veľa vody a zle sa sušia. Úbory. Hundskamille.) Smith. Dôležitými producentmi drogy sú Belgicko. matfarsky: Római montika. Francúzsko a Anglicko. druhá ako „obchodná". Gesnera pochádzal zo Španielska a už predtým sa používal v Anglicku.: Anthemis nobilis L.) All. Listy má dvakrát perovito strihané. Droga sa hodnotí predovšetkým podľa vonkajšieho vzhľadu. V antických spisoch ho možno však veľmi ťažko identifikovať. . Preto 246 . Zber úborov sa robí za suchého počasia v období kvitnutia (máj—júl až august). francúzsky: Camomille. ktoré sa dostávajú na trh. Pestovanie parumanu má u nás dobré podmienky. (ten však má úbory bez pachu). 10 2 0. stor. Ľahko sa zaparí a treba ho po zbere čím skôr dať sušiť. rusky: - jeho zámeny sotva prichádzajú do úvahy. Pri výslovných falšovaniach sa do drogy primiešavajú predovšetkým úbory iných astrovitých rastlín.Asteraceae (Úborovité — Compositae) Nemecky: Rómische Kamille.REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ . Obsah terapeuticky účinnej silice je najvyšší pred plným rozkvitnutím (počas ďalšieho kvitnutia klesá až na jednu tretinu). anglicky: Chamomille. Trajanus považoval rastlinu za pravé Dioskoridovo parthenion. Rozostiera sa v tenkých vrstvách na tienistých a dobre vetraných miestach (pozri návod pre rumanček pravý). Koncové úbory majú biele jazykovité samčie kvety.(syn.6 II. s jednoduchými alebo až trojdielnymi segmentmi.5 14 8 2 0. H. španielsky: Manzanilla. ktorý sa pri falšovaní primiešava do drogy aj s druhom rebríček bertrámový — Achillea ptarmica L.) Astrovité . Pri použití umelého tepla nemož- Kvalita drogy (Flos chamomillae romanae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6230: Akosť — najviac v % I. V 16. Na triedenie sa používajú sitá s priemerom 20 mm (najvyššia kvalita) a 16 mm (druhá trieda). V ich strede je pri plnokvetej forme len málo rúrkovitých žltých kvetov. 20 4 1 14 10 3 0. Paruman je podobný druhu rimbaba obyčajná — Pyrethrum parthenium (L. Materiál je veľmi háklivý. ktorá sa každoročne vykupuje. taliansky: Camomilla romana. sa s ním ojedinele stretávame v nemeckých lekárňach.

kráľovský traňk.. kde ju zasvätili Pallas Athene. maďarsky: Kozonséges párlófú. Vysoko si ju cenili v antickom Grécku. Podstatnou obsahovou látkou je modrozelená silica — Oleum chamomillae romanae. Obsahuje menšie množstvá azulénov ako rumanček. útrobník..5 REPÍK LEKÁRSKY ŘEPÍK LÉKAŘSKÝ Agrimonia eupatoria L. . ktorý má visiace plody a čiašku asi len do polovice plytko ryhovanú — pre príjemnú vôňu sa niekedy pestuje vo vidieckych záhradkách. na vonkajšie použitie sa pripraví 10—15 % zápar (scedí sa po 20 minútach). prípravok Defatigan (čajovina . Okrem ľudového uplatnenia drogy pri bolestivej menštruácii. Plody sú nažky hore ovenčené štetinovitými ostňami. Na vňať repíka (Herba agrimoniae) sa vzťahuje ON 86 6834. akosti ON sú trochu rozdielne: Znak Inak sfarbená droga ČsL 4 — najviac v % 8 6 5 2 12 10 2 8 3. príbuzné A. Spodné listy obyčajne husté. Po zvyčajnom dôkladnom umytí a prepláchnutí sa vlasy premyjú teplým (vlažným) záparom (jeho príprava: asi 15 g drogy preliať 2 1 vriacej vody. 8 5 6 2 1 12 10 3 10 II. vysoká 247 . rebríček. Plínius i Dioskorides nazývali rastlinu eupatorion. lúkach. slúži droga aj ako kozmetikum. Vo Francúzsku sa droga používa ako prísada pri výrobe špeciálnych vín (Vermouth — sec). Droga — Flos chamomillae romanae sa najlepšie skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. Kvety skoro sediace. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: arček. resp. Droga je absolútne netoxická a nemá nijaké vedľajšie účinky. ktoré odfarbuje a dodáva im prirodzený lesk. osvieženie vlasovej pokožky a odporúča sa najmä pri ošetrovaní svetlých vlasov. Usušenú drogu triedime na sitách podľa veľkosti úborov. stonček.6—2. španielsky: Agrimonia. hlavnú zložku tvoria estery kyseliny angelikovej (až 2. izoamylalkohol).no prekročiť teplotu 30-35 °C. niekoľkokrát denne. V materiáli sa niekedy nachádzajú rastlinné časti divozelu čierneho — Verbascum nigrum L. 28. Platearius aj Avicenna vychvaľovali jej liečivú silu. voňavý. Repík má rodové meno pravdepodobne z gréckeho agros = pole a moné = bydlisko (podľa častého miesta výskytu). 30—100 cm. hřebíček. varkočky Panny Márie Nemecky: Kleiner Odermennig.6 % (Európsky liekopis žiada minimálne 0. ochabnutí čriev i mechúra. rusky: Pe- Iné časti materskej rastliny Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo extraktu s 95 % liehom — najmenej Množstvo trieslovín — najmenej Trváca chlpatá bylina s jednoduchou priamou stonkou. perovito zložené. ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Prímes plodov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol (nerozpustný v HC1) Množstvo extraktu získaného 95 % liehom — najmenej I. horčiny a cholín. v hornej časti stonky v riedkom strapcovítom alebo klasovitom súkvetí. v menšej miere aj spazmolytické. Z vedľajších obsahových látok možno spomenúť flavonoidy (apigenín — inak podobné. proti krvácaniam a pri pečeňových a kožných chorobách. V ľudovom liečiteľstve sa repík oddávna uplatňuje hlavne pri pľúcnych ochoreniach (i tuberkulóze). eupatoria — pravý a subsp. zúbkaté. grandis — väčší. Z mladých stoniek. na oplachovanie pleti. izomaslovej a tiglínovej. sú omnoho hrubšie a výraznejšie vlnato ochlpené. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. francúzsky: Aigremoine eupatoire: anglicky: Common Agrimony. Plínius. po 15 minútach scediť). rúbaniskách a vo svetlých lesoch. ktorý údajne prvý použil túto bylinu pri pečeňových chorobách. Na kúpele 3 polievkové lyžice na 5 1 vody. Pre tieto účely sa vyrába čs. takmer v prízemnej ružici.7 %).kúpeľová prísada). prítomné sú aj alkoholy (napr. Serapion. kumaríny (totožné s rumančekom). traňk sv. starček. Kunhuty. pri zastaraných pľúcnych kataroch. konopenec. striedavo jarmové.5 % ) . metakrylovej. farmaceutický tovar však podlieha požiadavkám ČsL 4 a jeho základné požiadavky oproti I. Druhový názov sa odvodzuje od starovekého pontického kráľa Mitridata Eupatora. 15 10 12 4 2 12 13 5 6 Podľa tejto ON sa droga hodnotí pri preberaní v nákupni. pasienkoch. získaná obyčajne destiláciou s vodnou parou v množstve asi 0. taliansky: Agrimonia. ako má rumanček).subsp. Čajoviny č. repíček. subsp. Pije sa čaj zo záparu — 1 kávová lyžička na šálku. Rastie na sprašových a vápencových hlinách. Farmakologické pôsobenie drogy je antiflogistické a karminatívne.r. Galenos. listov a kvetov sa pripravovalo trvanlivé žlté farbivo (prakticky išlo o izoláciu flavonoidu kvercitrínu). Predmetom zberu môžu byť všetky naše poddruhy . 195. procera Wallr. žlté.

nepravidelnou korunou. Pomer zosušenia je 3—4 : 1. Repík sa opeľuje cudzím peľom. so stonkami do hrúbky 5 mm a s malým množstvom plodov. Ungolen (cholagogum. extrakt masážneho roztoku Herbadent (antiseptikum ústnej dutiny) a Herbadent ústnej vody. 248 Rhamnus catharticus L. 170. Listy má protistojné.REPÍK LEKÁRSKY denne. 174. Materiál je mierne náchylný na zaparenie. kvitnúce a hojne olistené. pri umelom teple sa nesmie prekročiť 35 °C. 242. Vňať možno zväzočkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste. 166. 231. Droga tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species cholagogae — žlčopudná čajovina. na výplachy ústnej i nosovej dutiny. metabolikum. svieže a zdravé listy. užíva sa 1 kávová lyžička na pohár vody v odvare alebo v zápare — pije sa 2—3 x Čajoviny č. španielsky: Espina cervina. Rastlina je nedokonale dvojdomá.treba ich skladovať v dobre zatvorených obaloch. Je medonosný. Zrelé plody sú čierne kôstkovice. variť 5 — 6 minút a precediť). glykozidove viazanú horčinu. Zberá sa celá nadzemná časť krátko pred kvitnutím a počas neho (máj—júl.5 g. silicu (0. čepele okrúhle až elipsovité. taliansky: Spin cervino. digestívum). rusky: . stomachikum. chránené pred svetlom a pri skladovaní častejšie kontrolovať. Droga sa najčastejšie používa ako zvieravý a sťahujúci prostriedok pri kataroch žalúdka a čriev spojených s hnačkami. čs. s riedkou. Zvonku sa používa na kloktanie pri zápaloch v ústnej dutine. . 147. 236. hepatoprotektívum). droga sa balí aj do záparových vrecák. Predmetom zberu býva niekedy iba list — Folium agrimoniae. Sušia sa v tenkých vrstvách rozostreté v tieni. Obe drogy ľahko vlhnú . laxans). pričom sa z rastliny odstraňujú prízemné listy ružice. cholekinetikum). Dobré sú iba mladšie. Zvonka sa dávkujú 1—2 polievkové lyžice na 2 poháre odvaru.2 %). Boldogran granuliek (choleretikum. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku na odvar alebo zápar 1. 240. antipelagrický. resp. cholagogum). 178. Na vonkajšie upotrebenie sa zvyčajne pripravuje odvar (2 lyžičky na pohár vody. 210. 54. Thé Salvat (choleretikum. HVLP Species cholagogae Planta (cholagogum. na okraji drobno pílkovité. V ČsL 4 je oficinálna repíková vňať — Herba agrimoniae. alebo aj pečeňových i žlčníkových poruchách a pri piesku či kamienkoch v žlčníku i obličkách. pri kožných vyrážkach. choleretikum).Rhamnaceae Nemecky: Purgier-Kreuzdorn. Hemoral čajoviny (antihemoroidová kúpeľová prísada). až september). Obdobie kvitnutia jednotlivých kvetov trvá však iba 1—2 dni. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. ŘEŠETLÁK POČISTIVÝ REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Ker vysoký do 200 cm. 167. predovšetkým koni. kyselinu kremičitú (až 12 %). 211. Eugastrin čajoviny (stomachikum. ako kloktadlo pre spevákov aj rečníkov. 175. ktoré drogu znehodnocujú. Voňavé kvety so zelenkastými korunami sú usporiadané do riedkych vrcholíkov. anglicky: Buckthorn. na obklady. ďalej na úpravu činnosti žalúdka. Na kúpele a obklady sa používa teplý odvar niekoľko ráz denne. Zberá sa v začiatkoch kvitnutia (jún—august). organické kyseliny. ale i vlastným. Stomaran (stomachikum. 140. ako prísada do kúpeľov pri únave a vo veterinárnej medicíne pri niektorých ochoreniach zvierat. francúzsky: Nerprun purgatif. všeobecne dôležitý pre metabolizmus v živých bunkách) a flavonoidy. 241. Rešetliakovité . odrezávajú sa iba mladé. maďarsky: Varjútóvis benge. Vňať obsahuje katechínové triesloviny (asi 5 % ) . cholagogum. choleretikum. Vňať repíka je predovšetkým adstringens. Trochu sa mrví. špecificky pri žalúdočných. Cutisan čajoviny (dermatologikum — omývanie kožných defektov). 234. stomachikum a externe antiflogistikum. relatívne veľa amidu kyseliny nikotínovej (PP-faktor.

Recept na taxatívny sirup spomínal aj Matthiolus. embryo je priame a majú viacej hroznovito usporiadaných exkrečných buniek v oplodí a i. úplavicové hnačky a lokálne silné dráždenie. preháňať (pre laxatívne vlastnosti kôstkovíc). ostnitý. Preto sa májové konáriky dávali nad dvere stajne. Meddygon Myddvai možno sa dočítať o varení sirupu z bobuľovej šťavy a medu ako o „otváracom" sirupe. je krušina jelšová — Frangula alnus Miller. frangulín. Ďalej sú prítomné flavóny a flavónové glykozidy (kvercetín. do výšky 1000 m. Thoms).r. čo sa však neskôr ukázalo omylom. ktoré veľmi dráždia sliznice a pokožku). kempferol).REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Rastie ako typický xerofyt na suchých a teplých svahoch. že môže vyvolať zúrivosť. Šťava sa využívala aj pri liečbe podagry.Ligustrum vulgare L. Príbuzným druhom. Vedecký názov rastliny vychádza z gréckeho rhamnos. Zriedka je predmetom zberu kôra — Cortex rhamni cathartici (Spinae cervinae). ktorý rastie na podobných stanovištiach. Lepšie sa suší umelým teplom. lebo jej laxatívne účinky sú asi päťnásobne slabšie. lebo antrachinóny pôsobia priamo na peristaltiku (pohyby) hrubého čreva. s tmavou čiernomodrou šťavou a sladkastohorkou chuťou. Zberá sa na jar a suší sa bežným spôsobom. Čerstvá kôra je však veľmi silné laxans. Theofrastos a Dioskorides ním označovali rozličné druhy dnešných rešetliakov alebo krušiny. V slávnom receptári južného Walesu z 13. Čerstvé bobule dodnes využíva homeopatia. voľné emodíny.). stor. ktorý vo vyšších dávkach spôsobuje poruchy trávenia. Suší sa v tenkých vrstvách na tienistom a dobre vetranom mieste. materiál sa vopred očistí od zvyškov listov i konárikov. stor. no teplota nesmie prekročiť 45 °C. emodínové glykozidy. Celá rastlina obsahuje účinné antrachinóny a antranoly (voľné i glykozidove viazané). Ľahšie odlíšiteľnou prímesou sú bobule zobu vtáčieho . čím vznikajú mierne laxatívne prejavy. Všetky rastlinné časti môžu slúžiť ako purgans. jantárová a jej vápenná soľ). V ľudových poverách sa rešetliak pokladal za prostriedok proti démonom a čarám. Plody — Fructus rhamni cathartici seu Spinae cervinae u nás nie sú oficinálne. Zber zrelých plodov sa robí ručným odtrhávaním v septembri až októbri. pretože sa pokladal za druh opisovaný Dioskoridom. Druhový prívlastok catharticus je z gréckeho kathairein = čistiť. Nie je však vhodná ako náhradka za krušinovú. zriedka kôra (Geiger. Droga pochádzajúca z plodov napadnutých plesňou (Puccinia coronata) je jedovatá. ale vďaka prispôsobivosti aj na neutrálnych a mierne kyslých horninách od nížin po podhorský stupeň. V staršom liečiteľstve sa najčastejšie uplatňovali zrelé čerstvé alebo sušené bobule (v mnohých liekopisoch boli v minulosti oficinálne). Pomer zosušenia je asi 3. Vyskytuje sa na vápencoch. organické kyseliny (napr. prečisťovať. Staroveký rhamnos bol asi Rh. saponínové glykozidy. ako obsahuje krušina jelšová. Kôstkovičky rešetliaka bývajú najprv zelené. teda takmer tie isté látky. jej plody sú takmer štandardnou prímesou medzi rešetliakovými. Možnosť návyku na drogu je pomerne malá. oleoides . Pri žuvaní rešetliakových plodov sa sliny farbia modrasto až modrohnedo (nie zelen- kastohnedo ako pri krušinových). aby sa nepočarilo dobytku. Rešetliakové majú aj inú anatomickú stavbu (napr. sacharidy a vitamín C. v riedkych kroviskách a svetlých lesoch.. Preto je 249 . Upozorňoval však. R. tiež však ramnokatartín. pôsobí dávivo a zapríčiňuje aj črevné koliky (prevládajú v nej redukované antróly a antranoly. prečisťujúci sa zaviedol do medicíny. glukofrangulín.5 : 1. sa používali vo veterinárnej medicíne. dnes označovaný ako Paliurius australis. sčasti aj diantróny. potom sčernejú .krušinové napred sčervenejú potom černejú. Podľa Fluckigera primát v liečebnom využití kôstkovíc patrí Severanom. Kôra obsahuje aj antrachinónové deriváty. Už v 9.

V ľudovom liečiteľstve plody slúžia aj ako diuretikum alebo metabolikum. rašeliniská. s 3—5 lalokmi. Roku 1882 konštatoval. V niektorých liekopisoch je oficinálny sirup pripravený z čerstvých plodov. krušinovou kôrou a s vňaťou ligurčeka a benedikta lekárskeho.majú hodnotnú medovinu. španielsky: Casis. — r. R. Pokusne sa zistilo. s chaluhou bublinatou. Prof.. Prvý.vhodná aj na dlhšie užívanie. Podobné druhy sú pestované ríbezle — r. RÍBEZĽA ČIERNA Ribes nigrum L. Ribes rubrum L. kto poukázal na liečivosť čiernych ríbezlí. V antike sa nespomínajú ríbezle ani egreše. maďarsky: Fekete ribiszke (egreš). Pestuje sa v záhradách ako ovocina. červená. dlaňovité. francúzsky: Cassis. Listy má stopkaté. bol lekár Peter Forestus (+l579). Čajovina č. Mohli však byť známe. kvetom bazy čiernej. Wittstein si ich tiež vysoko cenil. lebo môžu vyvolať dávenie alebo dráždiť črevnú sliznicu a zapríčiniť jej krvácanie. Ríbezle všeobecne . pobrežné kroviská a vlhké lesy do nadmorskej výšky 1000 m. Používa sa najmä v detskej praxi (dávka: 1—3 lyžičky). na okraji pílkovité. Tvrdé drevo slúži na jemné rezbárske výrobky a bobule na prípravu sýtej maliarskej zelene (Succus viridis) alebo krycej žltej farby. 5 5 2 1 13 10 II. Žltozelené kvety tvoria riedke ovisnuté strapce. Egrešovité — Grossulariaceae (Lomíkameňovité — Saxifragaceae) Ľudovo: ríbezle. ktorú využívajú najmä včely. že výťažky z plodov pripravené za studena sú účinnejšie ako výluhy pripravené za tepla. že stopky a listy sa kedysi používali ako náhradka za čierny čaj a plody na prípravu sirupu. 8 10 4 2 13 12 . a i. Rešetliak má i technický význam. pretože majú domovinu v Ázii a Európe. Včajovinách proti tučnote tvoria častú zložku napr. pochádza vraj z arabského ribaš 250 (označenie pre kyslé plody niektorých ríbezlí).pijú sa 2 šálky denne. Ríbezľa Listová droga (Folium ribis nigri) podlieha ČSN 86 6435: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté listy Listy napadnuté hrdzou Iné časti rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Ríbezľa čierna je jednou z hlavných ovocných kultúr ZSSR. Stanovené dávky sa však nesmú zvyšovať. skalná. Výluh sa pije nalačno večer alebo ráno. s chlpatými konármi.a tobôž čierne . anglicky: Black Currant. Vedecké pomenovanie druhu Ribes L. ktorej kalichy a listy nemajú žľazy a do zberaného materiálu nepatria ani divorastúce r. rusky: RYBÍZ ČERNÝ RÍBEZĽA ČIERNA Ker vysoký až 200 cm. Menšie kultúry sú v severozápadnej Európe. V pohári studenej vody sa 8 hodín maceruje zvyčajne 10 g (2 lyžičky) plodov. ráno a večer pred jedlom. petraeum Wulf. lebo iný hmyz s krátkym sosákom nedosiahne na dno čiašky. striedavé. Obdobie kvitnutia trvá 8—10 dní. Inak zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička plodov na šálku záparu . Z 1 lyžičky čajoviny na pohár vody sa pripravuje macerodekoktum (pije sa cez deň po dúškoch). Spomedzi všetkých ríbezlí je včelársky najcennejšia práve r. taliansky: Cassis. Plody sú šťavnaté čierne bobule. v prírode si volí vlhké až mokré stanovištia. 196. čierna. smradľavý rybíz Nemecky: Schwarze Johannisbeere. kvitne v apríli až júni.

Podľa Plínia dostal pomenovanie z latinského ricinus = kliešť (pre podobnosť tvaru semien s týmto hmyzom). Ak sa spracúvajú dokonale zrelé a za tepla. Droga má výrazný osobitný pach a chutí nevýrazne. Výklad vedeckého pomenovania rastliny je neistý. taliansky: Ricino. Aj plody napomáhajú látkovú premenu a sú zdrojom vitamínov. V svetoznámom Ebersovom papyruse sa spomínal ako purgans. ale dajú sa i sušiť. jednotlivo. Slúžil aj ako náplň do lámp na osvetľovanie. najmä však ako mazadlo na výkonné letecké motory. U nás však dozrievajúce semená často zamŕzajú. s hrubou. Plínius a Dioskorides. V liečiteľstve sa dávkujú podobne ako listy. červené farbivo. chránenú pred svetlom. je skôr možné.. Napomáha tiež látkovú premenu v organizme. aby sa rastlina priveľmi nevysilila. diaforetikum a hypotenzívum. Čerstvé i sušené listy sa v domácnostiach tiež dávajú do konzervovanej zeleniny — kapusty a uhoriek. málo rozkonárenou a oinovatenou byľou. zápaloch močových ciest i mechúra a pri čiernom kašli detí. sušenie vyžaduje značnú rutinu. List obsahuje predovšetkým 0. stor. triesloviny. Materiál sa suší v tenkých vrstvách prirodzeným