VYDAVATEĽSTVO OSVETA

Rukopis posúdili Prof. RNDr. PhMr. Vladimír Homola Prof. Ing. Peter Kovács, DrSc. Doc. RNDr. Karel Rada, CSc. Na diele spolupracovali MUDr. Ladislav Ježek (kontrola fytoterapeutických údajov) RNDr. PhMr. Fila Machovičová (kontrolné metódy)

© Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek, CSc, 1988 Illustrations © akad. maliar Jindřich Krejča, 1977

OBSAH
Predhovor VŠEOBECNÁ ČASŤ Liečivé rastliny v živote človeka . . Zber a sušenie liečivých rastlín . . Skladovanie, triedenie, balenie a preprava drog Obsahové látky liečivých rastlín a drog Jedovaté rastliny Použitie liečivých rastlín ŠPECIÁLNA ČASŤ Agát biely Alchemilka žltozelená Archangelika lekárska Arnika horská Asparágus lekársky — špargľa . . . Balota čierna Baza čierna Baza chabzdová - chabzda .... Bazalka pravá Bedrovník aníz Bedrovník lomikameňový Bedrovník väčší Benedikt lekársky Betonika lekárska Blen čierny Blyskáč jarný Bolehlav škvrnitý Borák lekársky Borievka obyčajná Borovica horská kosodrevinová — kosodrevina Borovica lesná — sosna Bôľhoj lekársky Brečtan popínavý Breza previsnutá Bršlen európsky Brusnica čučoriedková - čučoriedka Brusnica obyčajná Cesnak cibuľový - cibuľa kuchynská Cesnak kuchynský Cesnak medvedí Čakanka obyčajná Čiernohlávok obyčajný Deväťsil lekársky Divozel veľkokvetý Divozel sápovitý Drchnička roľná Dub letný Dub zimný Durman obyčajný Ďatelina lúčna Fazuľa záhradná Fenikel obyčajný Fialka trojfarebná Fialka roľná Fialka voňavá Graciola lekárska Gypsomilka metlinatá Hadomor (hadí mor) španielsky . . Hamamel virgínsky Hlaváčik jarný Hlaváčik letný Hlaváčik jesenný Hloh obyčajný Hloh jednosemenný 51 52 53 54 56 57 58 59 61 62 63 64 66 67 68 69 70 72 73 74 75 77 78 79 80 81 82 84 85 86 88 89 90 91 91 93 94 94 95 96 98 99 100 100 101 103 104 105 106 107 107 107 109 109 11 13 23 24 27 30 7 Hluchavka biela Horčinka horká Horec žltý Chmeľ obyčajný Chren dedinský Ibiš lekársky Ihlica tŕnitá Imelo biele Jablčník obyčajný Jahoda obyčajná Jarabina vtáčia Jaseň štíhly Jastrabina lekárska Jesienka obyčajná Kapsička pastierska - pastierska kapsička obyčajná Kapucínka väčšia Kapusta čierna Horčica biela Karbinec európsky Klukva močiarna Kocúrnik obyčajný Komonica lekárska Konopnica žltkastobiela Konvalinka voňavá Kopytník európsky Koriander siaty Kosatec nemecký Kosatec florentský Kosatec bledý Kostihoj lekársky Kotúč poľný Kôpor voňavý Krasovlas bezbyľový Krtičník hľuznatý Kručinka farbiarska Krušina jelšová Krvavec lekársky Kuklík mestský Kuklík potočný Kukurica siata Kýchavica biela Kyjanička purpurová Lastovičník väčší Levanduľa úzkolistá Lieska obyčajná Ligurček lekársky Lipa veľkolistá Lipa malolistá Lipkavec marinkový Lišajník dubový Lobelka tabaková Lomikameň zrnitý Lopúch väčší Lopúch menší Lopúch plstnatý Luskáč lekársky Lyžičník lekársky Ľan úžitkový Ľubovník bodkovaný Ľuľkovec zlomocný Ľuľok sladkohorký Majorán záhradný Mak siaty Mak vlčí Materina dúška - dúška materina . Materina dúška obyčajná - dúška tymianová Mäta kučeravá Mäta pieporná Medovka lekárska 111 112 113 115 116 117 119 120 121 122 124 125 126 127 129 130 131 131 132 134 134 136 137 138 139 141 142 142 142 143 144 145 147 148 149 150 151 152 152 153 155 156 157 158 160 161 162 162 164 165 166 167 168 168 168 169 170 171 172 173 174 176 177 178 179 180 182 183 184 Medvedica lekárska Moruša čierna Moruša biela Mrkva obyčajná Mrlik dobrý Mrlík voňavý Mydlica lekárska Náprstník červený Náprstník vlnatý Nátržník husí Nátržník vzpriamený Nechtík lekársky Nevädza poľná Očianka Rostkovova Oman pravý Orech vlašský Ostrôžka poľná Ostružina černicová — černica . . . Ostružina malinová — malina . . . Ovos siaty Pagaštan konský Pakost smradľavý Palina abrotská — p. božie drievko Palina dračia Palina obyčajná Palina pontická Palina pravá Pamajorán obyčajný Papraď samčia Paprika ročná Parasca väčšia Pestrec mariánsky — silybum mariánske Petržlen záhradný Pivonka lekárska Plavúň obyčajný Pľúcnik lekársky Pľuzgierka islandská Podbeľ liečivý Praslička roľná Prietržník holý Prietržník chlpatý Prilbica modrá Prútnatec metlovitý Prvosienka jarná Prvosienka vyššia Púpava lekárska Pupenec roľný Puškvorec obyčajný Pýr plazivý Pyštek obyčajný Rasca lúčna Rebarbora dlanitá Rebríček obyčajný (myší chvost obyčajný) Rebríčkovec (paruman) spanilý — rumanček rímsky Repík lekársky Rešetliak prečisťujúci Ríbezľa čierna Ricín obyčajný Rimbaba obyčajná Rozmarín lekársky Rumanček pravý Ruta voňavá Ruža galská Ruža šípová Saturejka záhradná Sedmokráska obyčajná Senovka grécka Skorocel (chmelík) blškový .... 186 187 187 188 190 190 192 193 194 195 196 198 199 200 201 203 204 205 206 208 209 210 211 212 213 214 215 216 217 219 220 221 222 223 225 226 227 228 230 231 231 232 233 234 234 236 237 238 240 241 242 243 244 246 247 248 250 251 252 253 255 256 258 259 260 261 263 264

Skorocel (chmelík) piesočný . . . . Skorocel kopijovitý Sladič obyčajný Sladovka hladkoplodá — sladké drievko hladkoplodé Slamiha piesočná Slez lesný Slez maurský Slez nebadaný Slnečnica ročná Smrekovec opadavý Srdcovník obyčajný Starček obyčajný Stavikrv pieprový - horčiak . . . . Stavikrv vtáčí Šalvia lekárska Šalvia muškátová Štiav lúčny Tekvica obyčajná Topoľ biely Topoľ čierny Topoľovka ružová — ibiš ružový . . Trnka obyčajná — slivka trnková .

264 265 266 267 269 270 270 270 272 273 274 276 277 278 279 280 282 283 284 284 285 286

Turanec kanadský Túžobník brestový Vachta trojlistá Valeriána lekárska Veronika lekárska Veronika potočná Vlkovec obyčajný Vratič obyčajný Vŕba biela Vres obyčajný Vresovec šrvorradý Yzop lekársky Zádušník brečtanovitý Zbehovec plazivý Zeler voňavý Zemedym lekársky Zemežlč menšia Zemiak — ľuľok zemiakový . . . . Zimoľub okolíkatý Zimozeleň menší Zlatobyľ obyčajná Železník lekársky Žihľava dvojdomá — pŕhľava dvoj-

288 289 290 291 293 293 294 295 296 298 298 299 300 301 302 303 304 305 307 308 309 310

domá Žihľava malá - pŕhľava malá ... Žindava európska Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Stručný slovník medicínskych výrazov Literatúra Slovenské odborné názvy liečivých rastlín Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Slovenské ľudové a hovorové názvy rastlín České odborné názvy liečivých rastlín Latinské názvy liečivých rastlín . . Latinské názvy drog Oficiálne a ľudové indikácie . . . . Škodlivé účinky drog a následky po ich požití Vecný register

311 311 313 315 337 368 369 371 372 376 378 382 386 391 393

Veríme. Z technických. české i latinské názvoslovie rastlín. v niektorých prípadoch uvádzame v zátvorke aj staršie. Bratislava 1988 7 . ešte nevžité odborné názvy rastlín. Oproti predchádzajúcim vydaniam sme podstatne rozšírili receptár čajovín pripravovaných z liečivých rastlín. že vykonané úpravy pomôžu zvýšiť praktickú hodnotu a použiteľnosť nového Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov. Hlavné požiadavky ČsL 4 sme zaregistrovali. cudzokrajných a menej dôležitých liečivých rastlín. Preto pri hľadaní niektorých údajov bude záujemca musieť siahať i po starších vydaniach tohto Atlasu. čiastočne aj praktických príčin sme však vyradili väčší počet chránených. Keďže botanická terminológia zatiaľ nie je celkom ustálená. V treťom vydaní tohto diela sa odrážajú aj zmeny. pri ktorých moderná veda potvrdila významné liečivé účinky. Pokroky vo farmakognózii a príbuzných vedných odboroch si vynútili úpravu a aktualizáciu všeobecnej aj špeciálnej časti tohto monografického diela. ale zmeny vo výrobnom programe československých HVPL sa už nedali dôsledne zachytiť. ktorými prechádza slovenské. Pribudlo i niekoľko nových rastlín.PREDHOVOR Tretie vydanie Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov prichádza do rúk čitateľa v prepracovanej podobe. prípadne nové.

.

domáce zvieratá. Súborne sa nazývajú alopatia (z gréckeho allos — iný a pathos — choroba). hlavné druhy obilia. lebo je v ňom i nános pavedeckých prvkov. zeleniny. Medikamentózna liečba v minulosti spočívala predovšetkým na liečivých rastlinách. dodnes zakorenené v ľudovom liečiteľstve. mätu a mnohé iné). že rastliny s mečovitými listami hoja sečné a bodné rany. ktoré vo vyšších dávkach u zdravého človeka vyvoláva príznaky podobné ochoreniu. žeby k nim bola pridala niečo podstatné. signatúra rerum — je síce historicky zaujímavé. Ich vzťahy k okolitému prostrediu sú pevné. Vývoj botaniky oddávna išiel ruka v ruke s vývojom lekárstva. v európskej oficiálnej medicíne vyše 300 (aj s cudzokrajnými) a v našej asi 150. Tieto liečebné postupy sa usilujú vyvolať v tele obranný proces liečivými látkami opačného účinku. Takmer každodenne sa v najrozličnejších podobách dostávajú na náš stôl ako potraviny. rastliny so žltými kvetmi sú vhodné proti žltačke atď. že tieto vlastnosti sú darom nadprirodzeného ducha sídliaceho v rastline. lipový kvet. Základy homeopatickej liečby (z gréckeho homoios — podobný) položil lipský lekár Samuel Hahnemann (1755 — 1843). Súbor starovekých vedomostí o liečivých rastlinách nebol malý. stredné ju podporuje. Už starovek diferencoval terapiu: contraria contrariis (protichodné protichodným) a similia similibus (rovnaké rovnakým). Podľa homeopatického chápania možno chorobu liečiť malými dávkami takého liečiva. Neskôr ich funkciu — vrátane liečiteľských úloh — nahradili kňazi.LIEČIVÉ RASTLINY V ŽIVOTE ČLOVEKA Rastliny sprevádzajú človeka od kolísky po hrob. menej na látkach živočíšneho a minerálneho pôvodu. pretože najväčšie a najzákladnejšie objavy a vynálezy sa udiali pravdepodobne v neolite (v mladšej dobe kamennej). ako dosvedčujú staré čínske letopisy. spravidla božskej alebo aspoň nižšej mýtickej bytosti. Aj liečivosť bylín sa vykladala z rozličných hľadísk: predovšetkým pôsobilo meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa. Toto učenie — nazývané signatúra plantarum. ktorá vychádzala zo zásady similia similibus curantur — rovnaké možno liečiť rovnakým. neraz aj vymiznutie niektorých rastlinných druhov. Z rozsiahlych vedomostí Egypťanov čerpala Európa počas celého stredoveku bez toho. nie sú nijaké písomné záznamy. krmovín. ktorí mali hlbšie znalosti o rastlinách. nadmorskú výšku a iné faktory. strukovín. Verilo sa. čím bola táto bytosť váženejšia. Liečivé rastliny tvoria v prírode ustálené spoločenstvá viazané na určité stanovište. z ktorej. Preto nás nesmie zarážať ono magické šero sprevádzajúce starú medicínu hlboko do stredoveku. Aj staroegyptská kultúra umožnila vznik dobre organizovaného lekárstva. malo vysokú úroveň už niekoľko tisícročí pred naším letopočtom. Dávnoveký človek si dobre všimol. geologický podklad. V Európe rastie asi 1 000 druhov liečivých rastlín. V ľudovom liečiteľstve sa ich používa asi 800. ktoré sa využívajú na liečbu. prípadne mu prospieť iným spôsobom. Hoci ľudové liečiteľstvo dalo ľudstvu veľa cenných liečivých rastlín (rumanček. že rastliny ho môžu živiť a liečiť. Nespokojnosť s výsledkami alopatických liečebných postupov v minulom storočí viedla k založeniu homeopatie. antická civilizácia vyrástla z veľkých a základných predhistorických objavov kultúrnych rastlín. mnohé slúžia na technické účely a početná je aj skupina rastlín. technické i liečivé rastliny. Liečba rastlinami čiže fytoterapia môže byť kauzálna (zameraná na príčiny chorôb) alebo symptomatická (zameraná proti príznakom chorôb). To isté dokazujú staroindické pamiatky a archeologické doklady o mezopotámskej kultúre Babylončanov. rozličnými magickými spôsobmi sa uchádzali o priazeň ducha rastliny a prinášali mu dary a obete. ktoré vychádza zo zásady: slabé dráždenie (nízka dávka liečiva) povzbudzuje životnú činnosť. Na Blízkom i Ďalekom Východe jestvovala skutočná lekárska veda už dávno pred zrodom antickej vzdelanosti. pochopiteľne. Preto vznikla osobitná kasta čarodejníkov. Mnohé lieky prejavujú veľkú závislosť od dávkovania. Ich pestovanie bolo miestami dokonca veľmi intenzívne a pokročilé. tým mocnejšie účinky sa pripisovali liečivej rastline nesúcej jej meno. Preto sa na podporu vedeckosti homeopatie koncom minulého storočia zaviedlo Ardtovo-Schulzeho pravidlo. s úzkym vzťahom k náboženstvu a tradíciám. Čínske lekárstvo. pôvod mnohých domácich zvierat a kultúrnych druhov rastlín ostane azda navždy zahalený tajomstvom. silné brzdí a veľmi silné celkom ruší. ale nevedecké. Modernejšie sa uplatňuje preventívna liečba zameraná na predchádzanie chorobám. treba ho veľmi kriticky prehodnocovať. Na úsvite historického obdobia už vidíme v rukách ľudstva všetky najdôležitejšie prostriedky obživy: kultúrne rastliny. Vo svojej prirodzenej poverčivosti predpokladal. Každý výraznejší zásah do biologickej rovnováhy krajiny prináša podstatné zmeny v jestvujúcich rastlinných spoločenstvách. 11 . korenia. Pri výbere liečebného použitia sa ľudová logika opierala najmä o tvar rastliny alebo niektorej jej časti.

Vo fytoterapii tvorí akýsi spoj medzi ľudovým liečiteľstvom a vedeckou medicínou. Preto sa pokladajú za najprirodzenejšie liečivá. Vo fytoterapii sa možno seriózne oprieť spravidla len o indikácie založené na kritickom vedeckom výskume a overené modernou oficiálnou medicínou. Na homeopatii je sympatická zásada dôkladného lekárskeho vyšetrenia a presnej diagnózy. ktorá v tele podporuje tvorbu vlastných protilátok (na rozdiel od substitučnej liečby. Často sa nekryjú. Túto skutočnosť musí mať čitateľ stále na zreteli. alopatie i homeopatie.Zmodernizovanú homeopatiu možno chápať ako formu podnetovej liečby. ktoré používa väčšinou v čerstvom stave na prípravu rozotieraných preparátov alebo výťažkov. Vo všeobecnosti sa však homeopatická liečba odmieta pre nedostatočnú vedeckú podloženosť. . pri ktorej sa do tela vpravujú hotové obranné látky). V ľudovom liečiteľstve sa často zlučujú indikačné oblasti zo všetkých foriem terapie. Vo fytoterapii sa uplatňujú názory ľudového liečiteľstva. prípadne sú vo výslovnom protiklade. Vychádza totiž najmä z liečivých rastlín. učenia o signatúre. Liečivé rastliny a ich obsahové látky sú prírodného pôvodu.

a to iba preto. ale napriek všetkému sa dostávame do nepríjemnej situácie: v exporte nás ohrozujú štáty. že zvyšok tvoria rastliny dovážané z tropických alebo subtropických oblastí.má veľmi vhodné podmienky. podľa indiánskeho šípového jedu kurare lieky spôsobujúce svalové ochabnutie (svalové relaxanciá v chirurgii) atď. že ich výroba by bola nehospodárna. Podľa kokaínu. ako je lipový kvet. j. Preto nemá letné ani zimné tepelné extrémy. ktoré priaznivo ovplyvňujú vegetáciu.). alebo po dôkladnom preskúmaní chemickej skladby slúžia ako modelové látky pri výrobe rovnako účinných syntetických látok (napr. V tomto diele sa pri mnohých drogách uvádzajú i požiadavky platných noriem. chránená pred vetrami prinášajúcimi od severu veľké mrazy. obsiahnutého v listoch koky. nevyznačuje sa priveľkou vlhkosťou alebo suchom a vyhovujúca je i dĺžka slnečného svitu. extraktov a pod. Mnohé liečivé rastliny a drogy sú stálou surovinou na izoláciu obsahových látok s menšou jedovatosťou. Maďarsko. kvalitné šípky. papaverín a efedrín sa môže izolovať z rastlín. droga. no hoci sa napríklad r. ergotamínu. ako je to napr. Na území Slovenska sa v druhohorách utvorili vápencové substráty a vulkanická činnosť v treťohorách zasa zmiernila reliéf tektonických zlomov a pokryla ich svojimi vyvrelinami. a má aj priaznivé klimatické podmienky. Tieto izolované čisté obsahové látky rastlinných drog možno ďalej spracúvať na liečivá. čo je však obvykle dosť ťažké. Rastliny možno upotrebiť priamo čerstvé. príp. Pre každú drogu sú preto predpísané hodnoty jej kvality . V niektorých druhoch dočasne obstojíme iba tradične dobrou kvalitou našich drog. Je síce pravda. alebo sa vyrába synteticky).náuka o syntetických liečivách a i. a tým aj konštantného liečebného efektu. Egypt) a ktoré nám cenovo konkurujú. repíková vňať. Chýbali a chýbajú nám (i pre možný vývoz) bežné liečivé rastliny — drogy.normy (ČSN. resp. vňať materinej dúšky. stáva sa stále viac priemyselnou surovinou. chinínu. a to v produkčnom množstve.). ktorých celková syntéza by bola príliš nákladná (napr. hyoscyamínu. alebo preto. Spotreba liečivých rastlín (najmä na priemyselné spracovanie) podstatne stúpla a stále stúpa. prípadne celosvetovým nedostatkom. Sušená liečivá rastlina. Ich prieskumom sa zaoberajú celé vedné odbory (farmakognózia — náuka o prírodných liečivách. kvet bazy čiernej a divozelu. takže pri rozumnom zbere by sa nemali dať vyhubiť. pričom sú tu možnosti a predpoklady aj na export kvalitných rastlinných drog. prípadne rozšíriť škálu ich priaznivých účinkov. v prípade morfínu. Pre vegetáciu — liečivé rastliny nevynímajúc . 1969 u nás vykúpilo najviac liečivých rastlín za posledných 50 rokov. rumanček. petržlenový koreň. stavikrvu vtáčieho. t. OD LIEČIVEJ RASTLINY K DROGE Podmienkou použiteľnosti rastliny na liečenie sú vhodné obsahové látky. list čučoriedky. Z asi 300 druhov drog „každodennej potreby".ZBER A SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Slovensko je mierne hornatou krajinou s rozmanitým geologickým zložením. Takmer celá krajina sa rozprestiera na južnom úbočí Karpát. môže poskytnúť asi polovicu až dve tretiny. ale stále stúpa ich priemyselné upotrebenie. podľa saligenínu mnohé látky s protireumatickým pôsobením. digitoxín a i. farmaceutická chémia . čučoriedkové plody. sa vyrobili mnohé syntetické látky vyvolávajúce miestne znecitlivenie (lokálne anestetiká). tinktúr. ešte stále chýbalo asi 300 000 kg pre domácu potrebu (výroba liečivých čajovín. Množstvom a druhovou rozmanitosťou rastlín by sa teda Slovenská socialistická republika mohla stať výhodnou surovinovou základňou na zakrytie spotreby liečivých drog na domácom trhu. Pri chemickom spracovaní možno izolované látky zbaviť niektorých vedľajších záporných účinkov. ON). že priame používanie liečivých rastlín je na ústupe. kde je zber lepšie organizovaný (Bulharsko. než majú umelé (syntetické) látky. podmienenou najmä spomínanými slovenskými prírodnými podmienkami. preto treba na ňu dnes hľadieť trochu inak ako kedysi a prísne dbať na jej požadovanú kvalitu. aby každý zberač vedel určiť správny spracovateľský postup. ktoré sú zárukou jej akosti. žihľavy. Na Slovensku rastie asi 200-250 všeobecne uznávaných druhov liečivých rastlín od nížinných pásem až po alpínske hole a skaly. a tie podmieňujú aj ich terapeutické upotrebenie. Z niektorých sa poloumelo vyrábajú ďalšie liečivá. podľa morfínu látky mierniace bolesť (centrálne analgetika). Juhoslávia. ktorá je určená obsahovými látkami. zemežlče a ďalšie drogy. na ktorých sa neskôr mohli utvoriť úrodné pôdy priemernej zrnitosti. Zvyčajne sa 13 . ergotoxínu a srdcových glykozidov (strofantín.). Niektoré nákupné ceny sa preto veľmi výhodne upravili. Slovensko je bohaté na vodné pramene. od severovýchodu sucho a od severozápadu zasa priveľkú oblačnosť. ktoré sú výslednicou zložitých životných (biochemických) pochodov a v istom štádiu vývoja sa ukladajú buď v celej rastline. a tým nadmerné zrážky. ktoré sú bezpodmienečnou zložkou európskych priemyselne vyrábaných farmaceutických prípravkov (hromadne vyrábaných liekov). alebo len v niektorých jej častiach. Kvalitu drog určujú predovšetkým obsahové látky. ergobazínu. niektoré hormóny zo saponínov a rozličné farmaká z alkaloidov námeľa).

rozkrajovať. Niekedy treba rastlinu pred sušením upraviť. Mechanické časové zadelenie podľa kalendára nemusí vždy súhlasiť s vývojom rastlinných orgánov (neskorá jar. začiatok kvitnutia. podľa citlivosti účinných látok voči teplote. po vytvorenie drogy. 3. zmrazovanie pri nízkych teplotách čiže lyofilizácia a i. Preto sa často budujú továrne priamo pri pestovateľských plochách (oba nemecké štáty. ako liečivo. prípadne látky s najvýraznejšími liečebnými účinkami možno izolovať a uplatniť ako čistú substanciu. a preto sa miestami (v NDR. obsahové látky liečivých rastlín (drog). tuhá zima atď. dá sa predpokladať. Nie je prípustná napr. Problematike preto venujeme osobitnú kapitolu. preto ho kladieme na záver. značí celú fázu úpravy biologickej suroviny až do konečného komerčného štádia. fermentované laxatívny. Orgány s obsahom silice zasa treba zberať neskoro popoludní. pre korene horca. Ako opačný prípad možno uviesť tymianovú vňať a jej uplatnenie pri liečení čierneho kašľa — efektívne pôsobí len celý komplex obsahových látok čerstvej drogy. Časová závislosť zberu je ešte užšia. vňať mäty piepornej. Takto možno pochopiť nevyhnutnosť zberu zásobných orgánov — koreňov a podzemkov v jeseni. lesné plody a huby nakupované Jednotami. O aplikácii vhodnej formy a spôsobe užívania rozhoduje lekár na základe diagnózy. osobitným spôsobom rozložiť obsahové látky.). Liečivá rastlina ako celok. napr. stabilizované sušením. chladné leto. sliz či 14 . Sušenie je teda veľmi zodpovedná úloha a môže nám celkom znehodnotiť námahu spojenú so zberom. obdobie zberu liečivých rastlín a sám zber. ale priamo závisí od predchádzajúcich. najmä ak obsahujú rezervné látky (škrob. ktorý dostane chorý. vápnom. alebo niektoré zo súboru obsahových látok samy osebe majú výhodnejšie liečebné uplatnenie. čerstvé semená pagaštana konského (Aesculus hippocastanum). aby sa pri ňom príliš nezmenili práve tie látky. ktoré sa musí robiť odborne. pri kôre krušiny. U nás sú to napr. kriedou a pod.). Napríklad náprstníkové listy (Folium digitalis) pri zbere za slnečného dňa a popoludní majú zaručene vyšší obsah srdcových glykozidov než zrána.) nakupujú aj čerstvé rastliny. kedy je v nich alebo v niektorom ich orgáne maximum účinných obsahových látok. z ktorých sa pripravujú lieky. silica a mentol izolovaný zo silice). Ak sa rastlina na stanovišti riadne vyvíja. Obdobie zberu liečivej rastliny nemožno voliť náhodne. Súbor týchto prác pomenúvame apretácia. Čerstvo zozberané rastliny tvoria liečivú biologickú surovinu — sušením sa z nej stáva droga.konzervujú takým spôsobom. jednotlivé izolované zložky sú oveľa menej účinné. ktoré však nemožno uplatniť v bežnej domácej praxi (napr. je v priamej závislosti od obsahových látok. je sušenie. Apretácia rozhodne nesmie ísť na úkor kvality drogy. Zber sa dá vytýčiť časové. Problematika sa dá zosumovať do štyroch základných faktorov: 1. prípadne ešte presnejšie: vzhľadom na vytváranie. nepovoľuje sa bielenie ibišového koreňa kysličníkom síričitým. Anglicko). nerovnaké uplatnenie (napr.. samozrejme. droga a obsahová látka izolovaná z nej často majú v liečiteľstve rozličné. pretože každé môže mať inú terapeutickú šírku. konštantné množstvo obsahových látok. Jána" čosi bolo — ľudová múdrosť tušila vtedy maximum obsahových látok. spôsob skladovania drog (a ich preprava). homeopatia používa na prípravu liečiv prevažne čerstvé rastliny. lúpať. preto sa niekedy výslovne zakazuje. Drogu možno zasa použiť v terapii priamo. NSR a i. OBDOBIE ZBERU LIEČIVÝCH RASTLÍN Obdobie zberu liečivých rastlín záleží na tom. že najvýhodnejším spôsobom jednoduchého konzervovania. pretože má svoje vedecky opodstatnené dôvody a napr. aj na zbere „za mesačnej noci na sv. bieliť. vývoj niektorých jej orgánov. v istom ročnom či mesačnom období. ktorý možno vždy a všade uplatniť. ktoré podmieňujú liečivosť. Keďže čerstvá rastlina ani droga obvykle nemávajú stále. Skúsenosti ukázali. tvorbu plodov atď. Inokedy je zasa apretácia — fermentácia bezpodmienečne potrebná. spôsob sušenia nazberaného materiálu (príprava drog). Lekár takisto posudzuje vhodnosť liečiva rastlinného či živočíšneho pôvodu alebo umelo vyrobeného. Na zastavenie takýchto zmien sa vypracovali rozličné metódy. j. pôsobenie pár alkoholu na zozberaný materiál. Čerstvé rastliny majú vedecky opodstatnené použitie v terapii. lebo inak v nej začnú prebiehať nežiadúce zmeny obsahových látok. lebo v čase silného slnečného žiarenia sa silica stráca. 2. pretože liečebne účinné obsahové látky sa v nich nijako nemenia. ak sa liečivé obsahové látky tvoria v listoch. napr. lebo jej pôvodné obsahové látky majú dávivý účinok. t. jednotlivé obsahové látky sa izolujú a až potom sa používajú na prípravu liekov. 4. napr. Tie musia ostať zachované i v drogách. posledný faktor je síce prvoradý. Sušená liečivá rastlina — droga má obsahové látky konzervované. kvitne a pod. že aj tvorba obsahových látok v nej prebieha normálne. Čerstvá biologická surovina sa musí čím skôr spracovať. príp. rastie. všetko ostatné boli povery. inulín. nasadenie kvetných púčikov. Celý pochod úpravy materskej rastliny na drogu a napokon na liek.

— Kčs 10. odosielaní. kde si vyžiadame platný nákupný cenník a poinformujeme sa o možnostiach odpredaja (možno dohodnúť aj iné druhy.60 Kčs 13. listy (fólia) a vňať (herbae) tesne pred plným rozkvitaním kvetov na rastline.15 Kčs 56. ale nadzemné zásadne do košov alebo debničiek. Kvety a listy trháme väčšinou ručne.50 Kčs 90.—Kčs 4.— Kčs 22. treba zvážiť jeho rentabilitu a vopred si pripraviť miesto na sušenie. Rentabilita zberu sa dá vyrátať na základe troch faktorov (ako správne radí skúsený zberač O. j. Gottwald): a) cena za 1 kg sušenej drogy. tým šetrnejšie musíme s ním zaobchádzať a negniaviť ho. Jednou 1S .— Kčs 14. ako korene (radices). ktorý sa zberá pre obsah horčín. až potom sa pustíme do väčšieho zberu.— Kčs Ihlica tŕnitá koreň 1 kg 17.5 : 1 2. a na tie sa zameriame.silicu). požičaní obalov atď. Zber jedovatých rastlín je deťom do 14 rokov zakázaný.—Kčs Púpava koreň s vňaťou 1 kg 12. kosáky a kosy a pod. ako je kapacita sušiacej plochy (o týchto problémoch hovorí ďalšia kapitola). c) zosychací pomer sušiaceho sa materiálu. pretože vtedy je v ňom najviac horčín. kvety (flores) pred ich úplným rozvinutím. do čoho sa robí zber.80 Kčs Podbeľ 5. že rastlinný materiál bude slúžiť ako liečivo. t.00 6: 1 Zber v kg za 1 h (priemer) Zosychací pomer Rentabilita zberu 1 h v Kčs 4 h v Kčs 12. že jednotlivé časti sa zberajú v čase plného rozvoja: plody (fructus) a semená (semina) v začínajúcej sa až dokonalej zrelosti. pri slnečnom počasí. priestorom zapadnutým popolčekom a pod. Pri každej rastline treba poznať charakter obsahových látok a zhruba i vplyvy. Nemožno zberať viac.—Kčs 40. podzemky (rhizomata) alebo hľuzy (tubera) zvyčajne vykopávame v jeseni. Podzemné časti možno dávať do vriec. Pri zbere nesmieme nikdy zabúdať. vyhýbajme sa preto znečisteným prašným miestam. kvety bez stopiek.00 5: 1 Po overení faktov si vyberieme 2 — 3 dobre známe druhy. Starší a dospelí pri zbere nesmú jesť a piť (fajčiť). I keď je zber našou záľubou. Púpavový koreň s vňaťou. a tým aj finančný príjem. Iba tak možno vždy získať z rastlín hodnotné drogy. Výsledkom je odmena za 1 h práce v korunách. Ako príklady možno uviesť prepočet za poldenný zber (4 hodiny): Zberaná časť Bylina Cena za 1 kg drogy (1977) list 1 kg 12.—Kčs 48. dáme si vopred overiť a v nákupni ohodnotiť predbežnú vzorku drogy a jej kvalitu. používame preto hrebene.— Kčs Ľubovník vňať 1 kg 10. vňať režeme kosákom alebo nožom (iba bylinné časti) a podzemné časti vyrypujeme rýľom. b) hodinový výkon. Všeobecne možno uviesť. koreň s obsahom rezervného inulínu je zasa výhodné vykopávať v jeseni. Veľmi dôležité a často rozhodujúce je. ktoré sa vyskytujú hojne v okolí. Vo všetkých prípadoch je to za sucha. zdravé. treba vykopávať na jar. v cenníku neuvedené). Ak ešte nemáme skúsenosti.— Kčs Hloh list s kvetom 1 kg 12. Rátanie: množstvo nazberané za 1 h delíme zosychacím pomerom a podiel vynásobíme nákupnou cenou za 1 kg drogy. podzemné časti. kde by sa zaparili a znehodnotili. rozhodne však nie do igelitových vrecák. Zberáme rastliny čisté. ZBER LIEČIVÝCH RASTLÍN A LESNÝCH PLODOV Ak nám ide o zber liečivých rastlín na odpredaj. navštívime pred zberom niektorú z nákupní.70 Kčs 54. ktoré na ne pôsobia.00 3. Mechanizácia zveľaďuje výsledky zberu. pretože čím krehkejší je materiál.00 4: 1 5. zásadne sa nesmú súčasne zberať nejedovaté a jedovaté rastliny.50 3: 1 9. nenapadnuté škodcami a v predpísanom období. zber čerstvého materiálu v kg.

klesá obsah cukrov. preto ich treba čím skôr dodať do nákupne. Ak ich necháme dlhší čas na kope. ihličia. Skúsený zberač môže na ploche veľa získať. džemy.zaparujú sa. ibiša. lubkové koše) alebo prútené košíky — sú vzdušné a plody v nich dlho vydržia ako čerstvé. kvet rumančeka 0. hluchavky. ale až po oschnutí rannej rosy alebo dažďovej vody. Šípky a borievky zberáme do lubkových alebo prútených košíkov. bobuľky má poukladané akoby na okrúhlom tanieriku. ktorý rastie v záhradách i lesoch a kvitne skoro zjari.25—0. Pri sušení ostatného zozberaného materiálu sa na 1 m2 zmestí asi 0. ba i kalina obyčajná (Viburnum opulus). zaparia sa (podobne ako veľa iných druhov). patria k nim plody prudko jedovatého lykovca (Daphne mezereum). čučoriedok. ktorý rastie v podhorskom pásme. chuťou i vôňou. nie je síce jedovatá. sirupy. Branca sa pri sušení 1 kg čerstvého materiálu vyžadujú väčšmi odstupňované plochy (kvet vratiča 0. ktoré sa u nás stali v posledných rokoch veľmi hľadanými surovinami. Pravdaže. listy vratiča 1.75 m2. Podľa prepočtov lekárnika K. rôsoly. brusníc a čučoriedok sú najvhodnejšie prepravné obaly (tzv. plody netlačíme a nestriasame. Pri zbere malín a černíc sú však nevhodné. ZÁVEREČNÉ VAROVANIE PRI ZBERE LESNÝCH PLODOV Pri zbere lesných plodov a záhradného bobuľovitého ovocia sme si istí. vňať prasličky. s ktorými sa stretávame na detských klinikách. jahôd. list jahody. ČIERNE A MODRAVÉ BOBUĽKY si možno zameniť najmä za čučoriedky či čierne ríbezle. Obaly a nádoby nikdy nepreplňujeme. Zberáme systematicky. Všetky lesné plody veľmi rýchlo podliehajú skaze . tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). uvedené údaje sú len orientačné. Vňať možno sušiť v neveľkých zväzkoch (snopčekoch). Z lesných plodov (malín. vresu. Naše varovanie vychádza zo skutočností. hoci každý rok ostáva v našich lesoch tisíce ton nevyzberaných lesných plodov i húb.50 kg čerstvých kvetov. lebo z nich vyteká cenná šťava (lepšie sú neopraskané smaltované nádoby). kvety rumančeka. Počas parných dní sa zber začína skôr.50—1 kg čerstvých listov a 1—2 kg čerstvej kôry alebo koreňov. kokorík. nezabúdajme však na menšie deti. ani zďaleka nevieme uspokojiť konzumentov. Slnkom rozohriate alebo mokré plody skôr podliehajú skaze. plesnejú. zmrazenú dreň i ďalšie výrobky. Dodatočným vyberaním lístia. Domáci i zahraniční spotrebitelia si obľúbili ich nenapodobiteľnú chuť i vôňu.5 m2. takže ich predaj z roka na rok stúpa. spojené až po dve spolu. kališných lístkov. Proti zapareniu je odolný napr. Slúžia ako výhodný vývozný artikel potravinárskeho priemyslu a umiestia sa v každom množstve i na domácom trhu. ľul'ok žltý (Solanum luteum). Preto sú vhodné na zácvik zberačov-začiatočníkov. Už 5 — 6 bobuliek spôsobuje u detí veľmi ťažkú otravu. ktorá má husté strapce červených bobuliek. najmä za priaznivých poveternostných podmienok. Špeciálne poznámky k jednotlivým lesným plodom sa uvádzajú pri ich materských rastlinách. že sa nič nemôže stať. Občas sa vyskytujú stredne ťažké otravy plodmi zemolezu čierneho (Lonicera nigra). nezrelých plodov a iných prímesí sa plody rozmliaždia.5 m2). Pri zbere si počíname opatrne — neničíme porasty a dávame pozor na hady. ríbezle čiernej. prípadne za černice. Na zber jahôd. závažným.5 m2. Baza červená (Sambucus racemosa). Aj keď sme z tejto stránky veľmocou. agáta. vitamínov. posed dvojdomý (Bryonia dioica). pastierskej kapsičky. Plody zbavujeme nečistôt už pri zbere. kde môže niekto iný po nás o pár dní zberať ďalej. Podobné bobuľky má zemolez obyčajný (čes. 0. tymianu. čo je veľká strata a národohospodárska škoda. zimolez pýŕitý — Lonicera xylosteum) — bobuľky sú vždy na stopke.z prvých zásad zberača je: materiál sa nesmie zapariť! Veľmi citlivé sú napr. Jeho polopriesvitné karmínové plody sa i veľkosťou podobajú ríbezľovým.Lonicera caprifolium). Aj v nich — podobne ako v drogách — prebieha biologické znehodnocovanie. šípok i borievok) vyrábame znamenité kompóty. často trvalým poškodením obličiek a krvavým močením. Jedovaté plody má i konvalinka. ČERVENÉ A ŽLTÉ JEDOVATÉ BOBUĽKY pripomínajú ríbezle a brusnice. ale ani jedlá. áron škvrnitý (Arum maculatum). Osobitnú kapitolu pri zbere tvoria lesné plody a huby. lebo plody zvyčajne dozrievajú postupne. kvasia i hnijú. prvosienky. Lesné plody zberáme zásadne do čistých nádob. brusníc. černíc. teda i na menej výhodných miestach. než horúce slnko plody rozohreje. kvet myšieho chvosta 1 m2. divozelu či nevädze. konopnice alebo jablčníka. menia sa farebne. listy podbeľa 3 m2 a listy maliny alebo ostružiny 3. vína. ktorá sa prejavuje krvavými hnačkami. Jeho príbuzný je popínavý okrasný ker zemolez kozí (ľudové ruža z Jericha . Otrava sa prejavuje 16 .

Pri zbere nízkych porastov (sedmokráska. žihľavy. vlčí mak. I zatváracími špendlíkmi (obr. vňatí menšieho vzrastu alebo iba vŕškov a pod. plátna. Zberá sa tak pupenec roľný. Takisto zriedkavé sú otravy plodmi vranieho oka (Paris quadrifolia). Uväzuje sa podľa potreby okolo pása. sčervenenín kože a rozšírením zreničiek. slamiha piesočná a i. jahody. III Obr. VŠEOBECNE O ZBERAČSKOM NÁRADÍ Pri každej pracovnej činnosti spravidla potrebujeme vhodné náradie. s prišitými dvoma pásikmi z tenšej kože na hornej strane a s jedným na dolnej. pamajoránu a tiež listy skorocelu. č. obr.). trnky a pod. pľúcnika. Z náradia používaného pri bežnom zbere liečivých rastlín (rozličné nože. V). osvedčujú sa chrániče na kolená z penovej gumy (hrubej asi 3 -4 cm) a miery podľa vlastných kolien (asi 20 x 15 cm). kde sa nedá použiť kosák (obr. hnačkami a dráždením obličiek.). Gottwalda. Zber „pod palec" sa Obr. šírka 45 cm). s otvormi na zapnutie gombíkov na pracovných nohaviciach. Vyššia racionalizácia zberu sa dá docieliť aj nacvičením určitého spôsobu zberania — napr. nechtík.. II uplatní výhodne v porastoch zarastených inými rastlinami. Dobre sa uplatňuje ako príručný obal pri oberučnom zbere plodov (šípky. marinky. kosák. ktorý rastie v záhradných plotoch aj v lesných húštinách. podbeľ.). kde treba pracovať kolenačky (vysadzovanie. Účelnejšie je vyobrazenie menej známych a osvedčených nástrojov. Častejšou príčinou otráv sú jedovaté plody posedu bieleho (Bryonia alba). Pri odrezávaní materiálu nožom odrezané rastliny berieme vo zväzkoch druhou rukou. cez rameno a pod. napr.hnačkami. Ak nemožno uplatniť zber kosákom „pod rukou". (obr. Tak zberáme napr. materinej dúšky. ostružina. listov (brusnica. Otrava má podobný priebeh ako pri lykovci. najmä na suchých hrudách. vracaním. zvyčajne je vhodný zber hrotom kosáka. slabšej kože alebo zo silonového tkaniva (hĺbka asi 50 cm. v ktorých dopravujeme materiál domov. malina. týmto spôsobom sa dobre zberá najmä vňať v čistom a bohatom poraste. III). vachty a vratiča (obr. prietržník a pod. no pridružujú sa i horúčky. trávou a pod. možno ich upevňovať aj Obr. pyštek a i. Zber kosákom „pod rukou" je vlastne prežínanie.) a všade. ktoré často bývajú osobitnou špecialitou rutinovaného zberača. vratič a pod. alchemilka. ktorý sa uplatňuje v nízkych a poliehavých porastoch. listy maliny. zber nožom „pod palec" je vlastne zber jednou rukou. na hornom okraji vystužené všitým drôtom (priemer 2 — 3 mm) a s metrovými pásikmi (popruhmi) našitými v každom hornom rohu. rebríček a i. ďalej vňať rebríčka. ušité z juty. pletie a pod. ktoré vyvolávajú otravu s podobným priebehom ako lykovec. stavikrv vtáčí. zlatobyle. pyšteka. zlatobyľ. modro oinovatenými bobuľami umiestenými medzi štyrmi veľkými listami. zemedym. a to tiež v hustých porastoch. II). čučoriedok. brusníc. jablčníka. prasličku. prvosienka. k boku. vachta. Skvalitníme tým zber a za rovnaké časové obdobie nazberáme viac ako rukou. IV). nátržníka husieho. stavikrv vtáčí. konvalinky. L). kvetov (hloh. Nevyhnutné je aj pri zbere liečivých rastlín. Plody takisto pripomínajú čierne ríbezle. Otrava sa prejavuje zúžením zreníc. kde niet miesta na postavenie košíka. srdcovníka.).jednoducho všetko a všade. 17 . . zemežlč.) Pri zbere nikdy nesmieme zabudnúť na zberné obaly. Zriedka spôsobuje otravu aj samorastlík klasnatý (Actaea spicata). čučoriedka. kapsár. ľubovníka. (Pri opise špeciálneho zberačského náradia sa opierame o návody skúseného zberača O. V mnohých prípadoch je však výhodné mať pri zbere príslušné vrecko (tzv. jednoduchý hrebeň na rumanček a pod. Zámenou za čierne ríbezle vznikajú aj otravy bobuľami ľuľka čierneho (Solanum nigrum) a brečtana. vŕšky vresu. dosť vysoká bylina so strapcom čiernych bobúľ.) je azda zbytočné robiť osobitné nákresy a opisy.

kvet prvosienok. Celková dĺžka nástroja je asi 30 — 35 cm. pupenec roľný. Obr. VII Obr. V Hrebeň na prvosienku a bôľhoj: Na zber prvosienky sa najlepšie osvedčuje hrebeň s násadcom.5 cm. (obr. bôľhoj a. vnútorné hrany vidlice sú ostro nabrúsené. arniky a rimbaby starčekobstej (obr. IX 18 . Vyrypovačom zbierame napr. Hrebeňom sa zberá napr. Hroty sú prehnuté. šírka 8 cm. pastiersku kapsičku. prietržníky a pod. úborov nevädze. široký asi 1 — 1. list púpavy. Krajčírske alebo záhradnícke nožnice so zásobníkom: Zásobník je vyrobený zo slabšieho plechu a prinitovaný na pravé strihacie rameno nožníc. Nástroj sa úspešne uplatňuje pri zbere šípok. Vyrypovač listových ruží: Šírka vidlice je asi 4—5 cm. podbeľa. stavikrv vtáčí. VI). VI Obr. Nity nesmú prekážať v strihu. VII). sedmokrásky a parumanu spanilého (obr. DÍžka hrebeňa je asi 20 cm. VIII). dĺžka násadca asi 75-90 cm. výška 6 cm. IV Obr. slamihy. VIII Obr.Obr. na vnútornej strane majú brúsený plechový pásik.

XII). XI).Obr. je vhodný napr. dĺžka násady asi 70—90 cm a šírka rýľa okolo 8 cm. medzi ktoré patria napr. Na vykopávame koreňov sa uplatňuje niekoľko typov nástrojov. DÍžka násady je 1. XIII Na približovanie nedostupných konárov a ich pridŕžanie používame hák na tyči so slučkou. XI Obr. ligurček. prítomné enzýmy začínajú pôsobiť veľmi rýchlo. DÍžka rýľa je asi 25 cm. X Obr. Úzkym rýľom vykopávame napr. ibiša atď. SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Sušenie je druhý faktor. mrkvu. spojených navzájom ľahko porušiteľnou väzbou. lopúchy. ihlicu tŕnistú. XIII). X). Kopáč je dlhý asi 15—20 cm a má polovičnú šírku.5 — 2 m (obr IX). V okamihu oddelenia zberanej časti sa preruší spojenie orgánu s celým telom rastliny a začínajú sa rozkladné procesy — odumieranie a vädnutie. stavikrv (hadí koreň). celková dĺžka náradia je asi 30 — 40 cm (obr. Štvorhrotové oceľové hrable (alebo hák) na podzemky puškvorca majú krajné nožovité háky s ostrím a obidva vnútorné majú kruhovitý profil. budované z dvoch zložiek. Používa sa na vykopávame koreňov v tvrdej pôde. (obr. Vzdialenosť hrotov je okolo 3—4 cm.5 m (obr. archangeliky. na dobývanie koreňov kuklíka mestského alebo stavikrvu či nátržníkov je vhodná tzv. na zber šípok. z aglykónu a cukru. Sysľovkou sa dobývajú korene ľuľkovca zlomocného. vyrobená z dobrej ocele (staré perá z nákladného auta) a s pevnou násadou. ktorého priebeh zasa určujú svojím charakterom obsahové látky rastliny. kde je práca veľmi namáhavá a normálnym rýľom nemožná. moria nôžka (česky „muří nôžka"). valeriány. DÍžka tyče je asi 1. vyhovuje im najmä vodné prostredie (a ono v rastline je a má pre činnosť enzýmov priaznivú kyslú reakciu) a určitá teplota. Šírka hrablí je asi 30 cm a hroty merajú 10—12 cm. (obr. Napr. terapeuticky cenné glykozidy. Zo živej sústavy hmoty sú ako prvé zasiahnuté najlabilnejšie látky. oman. XII Obr.5-2. čiernej bazy a pod. Aby sa 19 . archangeliku a pod. Sysľovka je pomerne ťažká motyka. hlohu. Úzky rýľ sa uplatňuje pri vykopávaní menších kolovitých koreňov.

XIV). teda sušiť tak. čisté. a pribijeme klinčekmi so širokými hlavičkami. na zakladanie a ošetrovanie kultúr. kde je para).2-2 cm x 2-4 cm. pričom sa predlžuje rozkladné. aby lieska bola riedko vypletená motúzom (silonom). takže ťažko vysloviť všeobecné pravidlo: poznáme prípady nevyhnutnosti vysokých teplôt (sušenie čajovníkových listov na bežný čierny čaj — pozri cudzokrajné drogy). Teplotu sušenia určuje charakter obsahových látok. Všetky časti rastliny dodávame do nákupne celé. Liečivé rastliny sa najlepšie sušia na tzv. nie však na slnku). treba čím rýchlejšie odpariť vodu. väčšinou škodlivé pôsobenie enzýmov. lebo chlpy zachytávajú zvyšky drog a ďalšia droga sa nimi potom znečisťuje. ibiš. však nemôže bez ujmy prebehnúť pri horcovom koreni a sladkom drievku. napr. Pridajme si k tomu spomínané skutočnosti a doplňme: zberajme len toľko. balenie. výhodou je. bezprašné a dobre vetrané. aby si sušený materiál (droga) zachoval pôvodnú farbu. Potrebujeme iba niekoľko líšt (latiek) a zopár metrov riedkeho nie chlpatého textilu. na povale. Sušíme v tieni.Obr. napr. Takýto usmernený rozklad obsahových látok. XVI a XVII). ale aj so slizom. XV). pri dobrej výmene vzduchu (nie v miestnosti. Jutovina nie je vhodná. Sušiareň v podstreší možno zariadiť lieskami tak. Krušinová kôra sa môže užívať až po ročnom skladovaní alebo po hodinovom zahrievaní pri teplote 100° C. v kôlni a inde. XIV Obr. v obytných miestnostiach. Vo všeobecnosti sú vysoké teploty pri sušení nevhodné. aby sme museli manipulovať s ostatnými. vždy zmodrejú). pôvodne ružové. ktoré nesú krov (obr. Rohy liesok možno spevniť kovovými uhlami. Obvyklé rozmery liesok bývajú 80-100 cm x 100-120 cm. aby sa nedrobila. Sušenie sa končí. S lieskami možno manipulovať priamo v prírode na mieste zberu alebo doma. začať čo najskôr so správnym a rýchlym sušením. lieskach (obr. koľko môžeme ihneď po zbere usušiť. Textil na okraji zahneme. nazývaný fermentácia. aby sa nestrapatil. vhodná hrúbka líšt je 1. odosielanie drog do nákupne. ZARIAĎME SI SUŠIAREŇ Od včasnej jari do neskorej jesene treba využiť každý pekný deň na zber a ďalšiu manipuláciu s materiálom — sušenie. Obyčajne už rozdiel medzi cenou I. Na sušenie vňatí stačí. kde sa práve takto rozložia obsahové látky s nežiadúcim dávivým účinkom. neobracajme pri tom zbytočne drogu. rýchlo treba sušiť horcový koreň. aby sme ho využili na zariadenie lacnej sušiarne. Vzdialenosti medzi nimi by mali byť aspoň 20 cm. Ak nemáme 20 . Na prednú spodnú stranu krovového trámu pribijeme druhú latku a tá nám poslúži ako spodná opora liesky. Miestnosti musia byť upravené.Flos malvae. V prípade potreby nám v nákupni poradia. t. neobídeme sa bez nej najmä pri zbere (pestovaní) drahších drog. využijú ako horná opora pre liesky (obr. v miestnosti asi vo výške 50 cm (aby vzduch prúdil aj odspodu a aby materiál nevlhol). rastliny so silicou. že jednotlivé liesky možno zasúvať a vyberať bez toho. Pri nízkych teplotách zasa sušenie trvá veľmi dlho. rozrezané alebo rozdrvené drogy sa nenakupujú. Vo voľnej prírode treba sušiť asi 1 m nad zemou. akosti a ďalšími akosťami veľmi skoro uhradí náklady spojené so zariadením sušiarne. čím je povala vzdušnejšia. Výnimky z tohto pravidla sú zriedkavé (slezové kvety . že sa latky. lebo spôsobujú rozklad či denaturáciu liečivých obsahových látok. XV ich činnosť zastavila. Môžeme si ich ľahko urobiť sami. papierovú tkaninu alebo organtín. Napriek týmto úskaliam by sme si mali vytýčiť hlavnú zásadu: sušiť čím rýchlejšie. archangeliku (pri teplote do 30 — 35° C. Samozrejme. keď sa rastlina vo všetkých svojich častiach pri pokuse o ohnutie láme. na ktorých sú zavesené škridlice. ako zvýšiť akosť drogy. nie však pri vysokých teplotách. Pokojné zimné obdobie je priam určené na to. j. Pomalé sušenie — a to i na slnku — je možné pri krušinovej kôre (Cortex frangulae). tým lepšie rastliny schnú. príp. Vhodne sa dajú využiť aj zvislé stredné trámy na povale.

Sušenie vňate si spravidla nevyžaduje liesky. Je výhodné tam. Stojan môže byť dvojitý (ako maliarsky rebrík) a potom možno sušiť z obidvoch strán. Medzi jednotlivými radmi výpletu sa odporúča medzera asi 40 cm. nerobí toto sušenie osobitný problém. Tak sušíme napr. návody môžu byť iba rámcové. XVIII). divozelu a i. Údaje o osobitných priemyslových a etážových sušiarňach uvádza príslušná odborná literatúra. urobíme si jednoduchý stojan na liesky. čo je dosť nevýhodné. kde sa pracuje s väčšími množstvami (napríklad na plantážach). alebo pomocou kovových závesov (obr. alebo tam. Pri použití kovových závesov však jednotlivé liesky nemožno vymieňať.) Ak sme si zhotovili liesky. navyše sa dá regulovať. Manipulácia si však vyžaduje prax. Liesky v nich vešiame buď opísanými spôsobmi. Výhodný je najmä pre háklivé drogy s obsahom slizu alebo pre kvetový materiál. lebo váha liesok i so sušeným materiálom nepresahuje niekoľko kilogramov. Pri sušení možno využiť i kôlne. kde prirodzené teplo nestačí. Sušenie pri umelom teple prebieha rýchlejšie a nezávisí od počasia. kvet bazy čiernej. hluchavky bielej. Konštrukcia nemusí byť veľmi pevná. Pri sušení sa z rastlín odparuje voda. vystačíme s drôteným alebo silonovým výpletom. XIX). oprieme ho o stenu nad vykurovacím telesom a možno na ňom sušiť (obr. XVIII Obr. pivonky. možno sušiť niektoré časti rastlín kombinovane: najprv v prievane a potom dosúšať horúcim vzduchom. Ak chceme získať tovar výbornej kvality. Pri jednotlivých častiach rastliny je po usušení takýto úbytok pôvodnej hmotnosti: semená 20 % vňať 75 % kôra 50 % listy 80 % korene 60 % kvety 85 % 21 . Maximálna teplota pri tomto spôsobe sušenia sa zvyčajne pohybuje medzi 40-50° C. XXI). pričom sa ich hmotnosť znižuje o 20 až 85 %. stodoly a iné vzdušné zastrešené priestory. XVII Obr. prípadne s latkovými podložkami. XVI Obr. XIX dosť dlhé latky. Doma sa niekedy musíme uspokojiť s dosúšaním na peci alebo na sporáku (keď sa prestalo kúriť. Medzi drôtmi či latkami má byť odstup okolo 20 cm. alebo na kolíky (obr. postavíme medzi trámy náhradné stĺpiky (drúčiky).Obr.

aby sa navzájom nemiešali. Možno na to upotrebiť u nás vyrábané prípravky. navlečieme na povrázky a v prievane sušíme. podľa možnosti opláchneme (najlepšie prúdom tečúcej vody. Pozor na nebezpečenstvo ohňa! .. XXI Rozdielny je aj čas sušenia jednotlivých rastlinných častí v prirodzených podmienkach (bez použitia umelého tepla): Dĺžka sušenia Počet dní v lete Počet dní na jar a v jeseni Kvety 3—8 8—14 Rýchlo schnúce listy a vňať 3—6 10—14 Pomaly schnúce listy a vňať 10—14 14—21 Korene 14 21 Najťažšie sa sušia podzemné časti — korene. XX Obr.Obr. Počas sušenia možno na ten istý účel použiť dymiace tablety. rozostrieme na liesky alebo. aby nenabrali na seba cudzie pachy. ak sú hrubé. neprepadávali na seba cez liesky a pod. pozdĺžne prerežeme. Strasieme z nich zvyšky hliny. a to každú podzemnú časť osobitne). očistíme ich kefkou. Drogy často napádajú škodcovia. že drogy sú liečivá. Nikdy nesmieme zabúdať. Sušiarne musíme udržiavať v úplnej čistote a dbáme. a preto musíme dbať. podzemky a hľuzy. aby do nich nemali prístup domáce zvieratá. preto pred začatím zberu musíme sušiace priestory a liesky asanovať.

Existujú síce aj všeobecne platné predpisy.). Z uvedeného možno vyvodiť: každú drogu treba skladovať veľmi starostlivo (aspoň podľa návodu) a na domácu potrebu sa musia zbierať také množstvá. označovanie. vzdušnú a čistú miestnosť. silné slnečné svetlo a priveľké kolísanie teploty. Skladovanú drogu buď voľne vysýpame na vhodnú podložku. Každé vrece označíme adresou nákupne a odosielateľa. uvádzame ich pri každej rastline osobitne. ako je zašité dno vreca. neodporúčame ich skúšať — takúto drogu treba zničiť. Odbyt a predaj drog býval prv ťažší . zhnednuté a inak sfarbené alebo farebne zmenené časti. či je droga suchá. Do nepriedušných nádob však možno dávať len dokonale usušené drogy. ICH TRIEDENIE. Na ich prechodné uskladnenie potrebujeme suchú. rumančeka a trnky obyčajnej. ktoré za rok spotrebujeme. čím ušetríme miesto a znemožníme prístup drobným domácim škodcom. vrece zahneme dovnútra tak. ako sú cudzie prímesi (iné časti materskej rastliny. ale na druhej strane sa ľahko zapráši alebo inak znehodnotí. ale aj koreň lopúcha. bazy čiernej.SKLADOVANIE DROG. pre listy a vňať asi 3 x 3 mm. Dnes je hospodárenie s liečivými rastlinami plánované a tovar sa predáva za pevné. debny vyložené papierom či sudy. jedine mierne navlhnutie sa dá včasným presušením odstrániť. aby sa dalo zaviazať. čo tam nepatrí. Drogy zvyčajne neodosielame do nákupne hneď po usušení. Jutové vrecia zašívame navrchu v smere. ináč by splesniveli. Drogy majú predpísané určité kvalitatívne normy. lipy. Drogy s osobitým príjemným či nepríjemným pachom ukladáme do sklených alebo plechových nádob. Niektoré drogy veľmi často napáda hmyz. Z týchto príčin sa usilujeme drogy ihneď po zbere odoslať do nákupne a zbytočne ich doma neskladovať. aby nezvlhli. Z bežného nákupného plánu medzi ne patrí napríklad kvet agáta. ďateliny. Kto zberá podľa štátneho plánu. časť povaly atď. môžu obsahovať zárodky škodcov. Tovar skladovaný v nepriehľadných obaloch treba často kontrolovať a každú chybu okamžite odstrániť. čistá a bezprašná — vlhkú presušíme. V prípade väčších množstiev sa odporúča suchú drogu ponechať na kope vysokej 30—50 cm aspoň tri dni a až potom baliť na odosielanie. Osobitné skladovacie predpisy uvádzame na patričnom mieste pri jednotlivých rastlinách. Preto ju radšej skladujeme v dobre uzavretých obaloch. preto oddeľujeme aj drogy rozličnej akosti. čím dostávajú nepeknú hnedú farbu a táto zmena prebieha na úkor obsahových látok. Nedosušené drogy počas prepravy splesnejú a nákupňa ich odmietne. ako sú jutové či papierové vrecia. ríbezle čiernej a pestovaného ibiša lekárskeho. takže ich treba skladovať osobitne prísne. takže pre ne sú predpísané ročné výmenné lehoty (= exspiračná lehota). Skontrolujeme. I keď existujú isté možnosti záchrany mierne poškodených a škodcami napadnutých drog. ktoré nám na požiadanie zašle nákupňa. Drogu do vriec dobre natlačíme (asi 6—8 kg na vrece). Zásadne nebalíme počas dažďa alebo sparných dní (pri daždi vlhnú. pre korene 3 x 3 mm až 5 x 5 mm. potom zbavíme prachu (pozri úvod kapitoly) a odstránime z nej všetko. Vrecia objednávame pred hlavnou sezónou. preberanie a skladovanie). K tejto problematike vyšla čs. starú zásobu nemiešajme s novou — radšej ju vysypme. Tovar nebalíme do vriec alebo škatúľ z potravín. Každú drogu treba pred odoslaním oprášiť — týka sa to najmä koreňov a vňate. silné svetlo. chybné.ceny kolísali a často nebolo možné tovar predať. iné drogy a pod. BALENIE A PREPRAVA Skladovanie drog zasa podstatne ovplyvňujú obsahové látky. ktoré dobrú drogu počas prepravy znehodnotia. Tovar na odosielanie sa balí do vriec. Treba sa vyvarovať zbytočného znečistenia aj pomrvenia drog. ak je jej menej. Aj tu musíme byť vrcholne svedomití — drogy sú liečivá. ako aj časti napadnuté hmyzom (škodcami). Najväčším nepriateľom uskladneného usušeného materiálu je vlhko. Ak chceme drogy odosielať. ale pre niektoré drogy nie sú dostačujúce. komoru. Na tento účel možno prerobiť sýpku. Tak napr. črvotočov a pod. rozličné druhy roztočov. Ľahšie vrecia vešiame pod strechu. Všeobecne drogám škodí vlhko. zmes drog rozličnej kvality sa zasa hodnotí cenou najnižšej prítomnej akosti. doprava. púpavy lekárskej. Do vreca vložíme zoznam odosielaných drog (konsignáciu) a svoju adresu. štátna norma týkajúca sa liečivých drog — ČSN 86 6002 (Úprava drog a ich balenie. maku vlčieho. 23 . v sparne sa niektoré druhy veľmi ľahko drobia). Voľné skladovanie však nie je veľmi výhodné — droga sa dá síce ľahko kontrolovať. na koreň valeriány treba sitá s okami 2 x 2 mm. nepoužívame vlastné obaly. kvety divozelu veľmi ľahko vlhnú. treba ich vopred triediť. po nasypaní drogy zalepených leukoplastom. ďalej list podbeľa. vopred vyhlásené ceny. Menšie množstvá sa preto najlepšie skladujú v nahriatych plechovkách. Každý druh a časť rastliny musí byť vcelku a v osobitnom vreci. alebo ju prechovávame v uzavretých obaloch. Stačia na to obyčajné sitá s rozmermi otvorov pre kvety asi 2 x 2 mm. prach a hmyz. list náprstníka) sa nedarí uchovávať ani pri prísnych skladovacích podmienkach. Najpríhodnejšie obdobie je včas ráno. Niektoré drogy (napr. má odbyt zabezpečený.

organické kyseliny. ako hlina. liečebný účinok drog podmieňuje ich akosť. preto sú u nás vytýčené štátne normy pre liečivé drogy. Rátajú sa medzi ne funkčné súčiastky buniek (najmä enzýmy). alebo sa vyskytujú len v úzko ohraničenom okruhu rastlín (špecializované). ktoré sú nositeľmi liečebného účinku. j. ktoré z hľadiska funkcie v rastline vytvárajú buď jej kostru (napr. Z celej sústavy rastlinnej živej hmoty možno vydeliť ešte jednu skupinu obsahových látok. alebo tvoria bunkovú štruktúru (celulóza. na izoláciu obsahových látok. V kôre jej býva asi 50 % a v semenách. ZÁKLADNÉ FYTOCHEMICKÉ ROZDELENIE OBSAHOVÝCH LÁTOK V RASTLINÁCH Ako teda vidno. Šťavnaté a dužinaté časti obsahujú až 98 % vody. Z druhotne (sekundárne) utváraných špecializovaných obsahových látok sú najdôležitejšie tieto: 1. škrob a bielkoviny). S ohľadom na chemickú štruktúru ide tu o nízkomolekulové látky. piesok atď. a tá sa žiada aj v prípade drog upotrebených priamo ako liečivo — liek. aminokyselina fenylalanín je prítomná v každom živom organizme). tretej akosti sú určené na priemyselné spracovanie.ČSN. Ak drogu uvádza aj ČsL 4. Môžu byť zložkou každého rastlinného tela (ubikvitárne). prebytky primárnej látkovej premeny. prípadne pomáhajú plniť iné dôležité funkcie v rastline (enzýmy). ktoré si treba vysvetliť.). Zvyšok sušiny tvoria minerálne látky. Drogy druhej. chémia rastlín). Táto skupina tvorí premenlivý podiel v jednotlivých rastlinných druhoch čo do množstva i vzhľadom na svoju skladbu (uvádza sa v ČSN 86 6005 ako extrakt). je oficiálna. Všeobecné predpisy na skúšanie drog a liečivých rastlín uvádza ČSN 86 6005. Tie zvyčajne podľa určitých znakov drogového materiálu rozlišujú pri každej droge tri akostné triedy. ON. resp. ktoré v rastline vznikli hlavne druhotne ako výsledok jej životných prejavov.). Ubikvitárne produkty sú rozšírené primerane tejto svojej funkcii (napr. vidíme. triesloviny a silice. Produkty látkovej premeny (metabolizmu) rastlín i zvierat sa zvyčajne rozdeľujú na dve skupiny: primárne a sekundárne. Neúčinný zvyšok tvoria balastné látky. na vodu najchudobnejších. Primárne produkty sú dôležité pre udržanie života a v priebehu látkového metabolizmu môžu vystupovať aktívne (napr. 1987. alkaloidy — zásadité látky obsahujúce v molekule viazaný dusík. Tie. ktoré sa neodstránia pri zbere alebo úprave drogy. vydanie (ČsL 4) — Pharmacopoea Bohemoslovaca. ktoré po spálení rastliny ostávajú ako popol. príp. ktoré sa ukladajú ako zásobné látky (napr. cudzie organické prímesi — úlomky iných rastlín alebo iné organické látky. j. anorganické prímesi — neorganické znečisteniny. liehom alebo inými obyčajnými rozpúšťadlami. X. kvetné časti a dužinaté plody do 90 %. ktoré sa dajú liečebne uplatniť. V jej názvoslovnej časti sa uvádzajú viaceré pojmy. apríla 1965. vydanie nášho liekopisu — ČsL 4). 4. ktorými sa droga znečistí pri zbere. 4. alebo fungujú ako zásobné látky (napr. úprave alebo preprave. listy. rastlina si vytvára prepestrý súbor obsahových látok. prvá akosť zodpovedá požiadavke ČsL 4. Hlavný podiel bezvodého zvyšku — sušinu — tvoria potom chemicky zložité vysokomolekulové látky. Okrem liekopisu sa u nás zaviedli ešte československé štátne normy pre liečivé drogy . ktorý platí od 1. metabolity). bielkoviny a pod. 1987 (v čase edičnej prípravy tohto Atlasu sa chystalo už 4. Oveľa menej vody je v zásobných podzemných orgánoch. Ich účinnosť podporujú vedľajšie účinné obsahové látky. alkaloidy. medziprodukty (nemajú veľký význam z terapeutického hľadiska) a tzv. lebo sa používajú aj v tomto atlase: 1. Je vecou lekára. enzýmy) alebo pasívne (napr.. editio quarta (PhBs IV) z r. buničina a lignín). kamienky. na technické účely a podobne. iné časti materskej rastliny — všetky nepatričné časti materskej rastliny (napr. alkaloid strychnín iba v rode Strychnos). Patria medzi ne napr. nazývame hlavné účinné obsahové látky. aby počas liečby správne uplatňoval pôsobenie hlavných či vedľajších účinných obsahových látok.OBSAHOVÉ LÁTKY LIEČIVÝCH RASTLÍN A DROG Ako sme už zdôrazňovali. Sekundárne látky sú substancie. glykogén a i. Nachádzajú sa iba v obmedzenom okruhu rastlín (napr. platná od 1. ktorá sa dá vyťažiť extrakciou vodou. Uvádza ich najmä platný československý liekopis — v súčasnosti je to Československý liekopis. Nás z nich osobitne zaujímajú tie. škrob. strata sušením — hmotnostný úbytok vznikajúci sušením drogy za predpísaných podmienok. že sa skladá predovšetkým zo značného množstva vody. Ak skúmame rastlinné telo z hľadiska chemickej skladby v zmysle novšie uplatňovaného pojmu fytochémia (t. asi 10 %. kvety alebo byle v listovej droge). Ich fytoterapeutická hodnota nie je však rovnaká. t. 3. Odborní pracovníci sú povinní poznať jeho obsah a riadiť sa ním. 2. ktoré sa vytvorili z primárnych špeciálne prebiehajúcimi látkovými premenami. tuky. rozpustné v organických rozpúšťadlách 24 . ktorý potrebuje pre svoj život.

Pôsobia proti kašľu (napr. takmer napospol nejedovaté látky. teda na zlepšenie chuti do jedenia. 3. spazmolytických (rumanček a sladké drievko). vínna a citrónová). lebo sa nevstrebávajú sliznicami čriev a žalúdka (saponíny obsiahnuté v kúkoli sa však vstrebávajú sliznicami. Najviac lipidov je v semenách (plodoch). lipidy — významné rezervné látky vznikajúce pri druhotnej látkovej premene. v ľanovom oleji. horčiny . Obsahuje ich napr. Niektoré liečebne dôležité glykozidy sa nesprávnym sušením ľahko rozkladajú. Ich nedostatok vo výžive má za následok poruchy dôležitých biologických procesov. ktoré sú zvyčajne netoxické. Bohatý obsah flavonoidov majú kvety bazy i trnky a ihlica tŕnitá. z m i n e r á l n y c h k y s e l í n je najvýznamnejšia kyselina kremičitá. ale aj prípravkov používaných pri ochoreniach srdcového a obehového systému (hlohová droga). borovicová kolofónia). zosilňujú však účinnok hlavných obsahových látok. pre čeľade iskerníkovitých. v rute (potláča lámavosť krvných vlásočníc). preto sa nazývajú aj bioflavonoidy. Rezervnou látkou je aj inulín obsiahnutý v astrovitých a zvončekovitých 25 . glukóza a fruktóza. ktoré slúžia väčšinou ako ochranné látky na povrchu rastlinných orgánov. slnečnicový a konopný olej). ktoré sú často zmesou viac než 50 rozličných vonných látok. Z ubikvitárnych obsahových látok. pri cudzokrajných drogách. inak aj cukry) — patria medzi najdôležitejšie látky zúčastňujúce sa na rastlinnom metabolizme. V súčasnosti majú najmä technické použitie (šelak atď.takmer výlučne ide o nejedovaté. prítomná hlavne v prasličke. Rastlinné oleje či tuky sú väčšinou tekuté (napr. obsiahnutý napr. bielkoviny — tvoria základnú zložku živej bunkovej hmoty. Osobitnú skupinu glykozidov tvoria s a p o n í n y . známa skôr ako vitamín C. ide o vysokomolekulové zlúčeniny zložené z aminokyselín. Na bielkoviny sú najbohatšie semená. Napríklad spálením 1 kg ľanového oleja sa uvoľní 38 970 joulov. močopudných (list brezy). makovitých a ľaliovitých rastlín. vňať tymianu). ľanový.). Ich liečebné použitie patrí výlučne do pôsobnosti lekára. Blízky vzťah k siliciam majú živice (liečebne sa uplatňuje napr. vhodné na povzbudenie tvorby žalúdočných štiav. Najznámejší z nich je rutín. nevyhnutným pri dýchaní rastlín. napr. v pľuzgierke islandskej a lišajníku dubovom. glykozidy — ďalšia skupina so značným zastúpením jedovatých obsahových látok. dodávajúce mu príslušnú osviežujúcu chuť (napr. divozel a fialka. Pre životné funkcie sú veľmi dôležité. vetropudne (rasca). Samovoľná manipulácia s týmito látkami je väčšinou nebezpečná. kyseliny olejovej. používajú sa ako koreniny (majorán. prvosienka. flavonoidy — hojne rozšírené. ale aj disacharidy (hlavne trstinový či repný cukor) a polysacharidy. ich soli sú rozpustné vo vode. koreň horca a list vachty trojlistej. ovplyvňujú látkovú premenu. Skladajú sa z glycerolu a vyšších mastných kyselín (napr. g u m o ž i v i c e a b a l z a m y (občas sa v liečbe používa peruánsky balzam). 3. repkový. Medzi najdôležitejšie patria srdcové glykozidy obsiahnuté v náprstníkoch a preháňavé antrachinónové glykozidy prítomné v krušinovej kôre. Obsahuje ich napr. v ovocí sú prítomné p l o d o v é k y s e l i n y . a preto sú krvným jedom). uvoľňujúcim energiu pre životné deje a činným aj pri tvorbe iných obsahových látok. ovocí. u nás tvoria zložku liečebnej kozmetiky (krémy Neridé a Perilacin na výživu citlivej a suchej pokožky). kyselina nikotínová. šípkach atď. žlto sfarbené látky s glykozidickou stavbou. v rastlinnej ríši sa hojne vyskytujú aj iné k y s e l i n y v i t a m í n o v é h o c h a r a k t e r u. V liečiteľstve sa uplatňujú jednoduché cukry. liečebne dôležité sú aj k y s e l i n y l i š a j n í k o v . napr. resp. najznámejšie z nich sú tuky a oleje. niektoré aj ako stomachiká (palinová vňať). chloroform atď. sú najdôležitejšie tieto: 1. ktoré sa ako zásobná látka nachádzajú v ovocí a mede. v minulosti nazývané vitamín F. obsiahnutá najmä v kvasniciach (jej nedostatok spôsobuje kožné poruchy. napomáhajú odkašlávanie. močopudne (petržlenový koreň). ktoré sa nachádzajú vo všetkých rastlinách. je hojne zastúpená k y s e l i n a a s k o r b o v á . predovšetkým škroby. sacharidy (predtým nazývané glycidy. Všetky silice pôsobia dezinfekčné a hojne sa upotrebúvajú v ľudovom liečiteľstve. 4. éterické oleje (silice) — bezdusíkaté. palmitovej a stearovej). ale aj ako nervína a sedatíva (chmeľové šištice a valeriánový koreň). v zelenine. prevažne glykozidické látky (iridoidy). škoricovník atď. kyseliny — rozdeľujú sa na niekoľko skupín. Tukom sa podobajú vosky. Sú priamym produktom fotosyntetickej asimilácie. pôsobia močopudne a mierne preháňavo. kyselina jablčná. 2. napr. upravujú chuť a arómu (vanilka). Prudkým spôsobom ovplyvňujú niektoré životné funkcie. súčasne podávaných liečiv. 5. teda 2. Vlastnosti lipidov závisia predovšetkým od týchto kyselín. Pre živé organizmy sú vysoko toxické. Saponíny podporujú vstrebávanie iných.5 x viac než z rovnakého množstva glukózy. Ďalšie špecializované obsahové látky sa uvádzajú pri jednotlivých liečivých rastlinách. významné sú i n e n a s ý t e n é m a s t n é kyseliny.).(éter. Majú vysokú energetickú hodnotu.). Flavonoidy väčšinou nemajú vyhranené pôsobenie na organizmus. slúžia na dráždenie kože (borovicový balzam). ktoré sa ukladajú v rezervných orgánoch rastlín. ktoré majú antibakteriálne účinky a nachádzajú sa napr. prítomné napr. 2. ľuľkovitých. Príznačné sú napr. chorobné zmeny na sliznici tráviacich ústrojov a poruchy nervovej činnosti). 6.

rastlinách. Škroby sú pomocnými látkami pri príprave tabliet, zásypov atď., inulín zasa cenným diabetickým prostriedkom. Chemicky rovnaký základ má i celulóza (buničina), ktorá sa o. i. používa na výrobu vaty. V tesnej chemickej príbuznosti s cukrami sú slizy, gumy a pektíny. Slizy sa používajú najmä na utváranie ochranných povlakov niektorých liečiv, pri ktorých sú špecifické nároky na miesto a čas vstrebávania v tráviacom trakte. Podobné použitie majú aj ligníny a ďalšie zložky rastlinných organizmov. Okrem týchto skupín látok sa liečebne využívajú aj rastlinné farbivá, predovšetkým chlorofyly, ktoré sú súčasťou listovej zelene. Chlorofyly sa uplatňujú v prípravkoch na urýchlenie hojenia (napr. Chlorophyllum oleosum SPOFA) alebo v zubných dezinfekčných prípravkoch a pastách (napr. T 32 s chlorofylom), prípadne v liečebnej kozmetike. Izolujú sa napr. zo žihľavy alebo špenátu. Fytoterapeutické uplatnenie nachádzajú aj rastlinné biokatalyzátory čiže ergóny (pôsobky). Medzi ne sa zvyčajne začleňujú hormóny, enzýmy a vitamíny. Rastlín s hormonálnym účinkom na organizmus je málo. Niektoré však svojimi obsahovými látkami predsa len ovplyvňujú činnosť štítnej žľazy, ba struky fazule alebo jastrabinová vňať obsahujú aj glukokiníny znižujúce obsah cukru v krvi. Niektoré naše rastliny (napr. tulipány a cesnak) obsahujú i látky povzbudzujúce sexuálnu aktivitu. Bez prítomnosti enzýmov by ani v rastlinnom organizme nevznikla nijaká reakcia. Jestvuje veľké množstvo enzýmov s úzkym, špecifickým poslaním. Možno ich prirovnať ku kľúčom, kým látky, na ktoré majú pôsobiť, sú akýmisi zámkami: do každej zámky je dobrý iba jeden kľúč. Enzýmy majú mimoriadne vysokú účinnosť. Napríklad sacharáza štiepi až 200 000-násobné množstvo sacharózy na glukózu a fruktózu. Na využití enzýmových pochodov sú založené celé priemyselné odvetvia (kvasný priemysel, liehovarníctvo, pivovarníctvo, vinárstvo, výroba syrov, octu atď.). Inokedy však treba enzýmové pochody potlačiť a vylúčiť. Tak sa postupuje napr. vtedy, ak chceme zastaviť rozkladné procesy v liečivých rastlinách a zamedziť ničenie terapeuticky účinných obsahových látok. Obsobitnú, chemicky rôznorodú skupinu tvoria ochranné látky, nazývané aj fytoncídy alebo rastlinné antibiotiká. Niektoré z nich patria medzi silice, ďalšie medzi alkaloidy, triesloviny atď. Nachádzajú sa napr. v cesnaku, cibuli, repíku a v ľubovníku. Od pravých antibiotík, ktoré sú zväčša produktom plesní, sa však tzv. rastlinné antibiotiká odlišujú kvalitatívne i kvantitatívne. Súčasťou každého živého organizmu, teda i rastliny, je voda. V jednotlivých častiach rastlín sa nachádza 10 až 98 % vody. Je teda dôležitým stavebným aj zásobným materiálom. Bez prítomnosti vody by v rastlinách neprebiehali nijaké metabolické procesy. Rozborom sušiny alebo popola získame obraz o tom, ktoré látky či prvky prijala rastlina zo svojho prostredia. Po dokonalom spálení rastliny sa dá presne zistiť, aké minerálne látky obsahovala a aký bol ich podiel. Mnohé minerálne látky možno v určitých koncentráciách využívať liečebne. Napríklad draslík, hojne obsiahnutý v bliznách kukurice, pôsobí močopudne; dusičnan draselný, obsiahnutý napr. v listoch podbeľa, účinkuje zasa protiastmaticky. Podobne sa v pomocnej terapii využíva prítomnosť železa, vápnika, kremíka, jódu alebo iných prvkov či ich solí. Niektoré z nich sú však v rastlinách nežiadúce. Taký je napríklad šťaveľan vápenatý, nadmerne prítomný v rebarbore, štiave či v špenáte. Keďže sa šťaveľan vápenatý usadzuje v kĺbových puzdrách, reumatici by sa mali zriecť konzumu špenátu. To isté sa odporúča ľuďom náchylným na tvorbu močových kamienkov. Ani deťom by sa špenát nemal podávať častejšie ako raz týždenne (aj to vždy len s mliekom). Prirodzene, týmto sa nekončí ani hrubý výpočet látok obsiahnutých v rastlinách, a tobôž výpočet ich terapeutických alebo iných účinkov. (O niektorých sa podrobnejšie píše pri jednotlivých rastlinách v špeciálnej časti tohto diela a v stati Dôležitejšie cudzokrajné drogy.) V rastlinách ustavične vznikajú, menia sa a zanikajú nepredstaviteľné kvantá rozličných látok. Ani na liečivé látky nemožno hľadieť ako na uzavretý a nemenný súbor s ustálenými funkčnými vzťahmi. Istá látka rastlinného organizmu môže raz slúžiť ako medziprodukt, inokedy ako stavebná či rezervná látka, prípadne ako katalyzátor alebo výlučok z cyklu. Veľmi zložité väzby vznikajú pri liečebnom využívaní látok obsiahnutých v rastlinách. Preto rastlinná liečba nie je oblasťou, v ktorej by neodborníci mohli experimentovať bez rizika, že vážne ohrozia svoje či cudzie zdravie.

JEDOVATÉ RASTLINY
Už v staroveku sa poznala nielen liečivá sila, ale aj jedovatosť niektorých rastlín. Spočiatku sa rastlinné jedy používali na trávenie divej zveri. Napríklad prilbica žltá (Aconitum lycoctonum) sa pridávala do mäsa určeného na hubenie vlkov. Čoskoro sa však prišlo na to, že rastlinnými jedmi sa dajú odstraňovať aj nepohodlní ľudia. Vlastne už v mýtických časoch sa travičstvom zaoberala Medea z Kolchidy. Usudzuje sa, že používala jed z jesienky (Colchicum autumnale), ktorá hojne rástla v Kolchide na juhozápadných svahoch Kaukazu. V antických časoch sa na trávenie ľudí používal najmä bolehlav (Conium maculatum). Odvar z bolehlavu usmrtil aj slávneho Sokrata. V tom období sa poznali už aj jedovaté účinky tisu (Taxus baccata) a niektorých druhov húb. Kuriózny je prípad miernej otravy asi 10 000 vojakov Xenofonovej armády pri Trapezunte. Vyvolal ju včelí med znesený z okolitých rododendronov (Rhododendron ponticum a Rhododendron luteum). Dnešné poznatky o jedovatých rastlinách sú podstatne širšie a hlbšie. Aj v našom zemepisnom pásme rastú desiatky rastlinných druhov, ktoré môžu zapríčiniť nebezpečné otravy. Zberači liečivých rastlín nevyhnutne musia poznať aj všetky jedovaté rastliny. Príležitostní zberači by mali dôsledne rešpektovať aspoň zásadu, že na liečebné účely nikdy nezberajú rastliny, pri ktorých nemajú stopercentnú istotu o ich správnom druhovom určení. Veľa sa dá naučiť od skúsených zberačov, ale treba sa opierať i o spoľahlivé odborné príručky s výstižnými botanickými opismi a vernými vyobrazeniami liečivých rastlín. Otravy jedovatými rastlinami nie sú veľmi časté, pravda, ak odhliadneme od detských otráv zapríčinených plodmi, jadrami alebo kvetmi niektorých zelených rastlín. Takýchto detských otráv je pomerne veľa. Deti zo zvedavosti ochutnávajú aj plody jedovatých rastlín. Menšie deti treba dobre strážiť a vychovávať k tomu, aby nejedli plody neznámych rastlín. Na miestach, kde sa hrávajú, treba jedovaté rastliny vyplieť. Najúčinnejším spôsobom prevencie je však poznanie jedovatých rastlín. Deti majú výborné pozorovacie schopnosti a za pomoci rodičov či iných skúsených osôb sa dosť rýchlo naučia rozlišovať jedovaté rastliny. Len tak sa spoľahlivo môžu uchrániť pred otravami. Jedovatosť niektorých rastlín podmieňujú špecifické obsahové látky, ktoré môžu byť prítomné v celej rastline alebo len v niektorej jej časti, najmä v plodoch. V jedovatej rastline sa spravidla nachádza viacero jedov. Zvyčajne sú to alkaloidy (zásadité látky s obsahom dusíka) alebo glykozidy (organické zlúčeniny obsahujúce jedovatý aglykón, ktorý sa viaže na cukornú zložku), prípadne toxalbumíny (látky príbuzné bielkovinám, obsiahnuté v niektorých druhoch húb, ale aj v agáte a ďalších zelených rastlinách). Niektoré rastliny obsahujú jedovaté saponíny (napr. kúkoľ a vranie oko). Časť saponínov sa využíva i liečebne, no tie, ktoré sa po požití vstrebávajú do krvi, spôsobujú rozklad červených krviniek a sú veľmi nebezpečné. Len málo rastlín obsahuje jedovaté silice (napr. borievka netata) alebo jedovaté živice (napr. posed čierny, posed červený) či jedovaté horčiny (napr. zimozeleň, rododendron a šalát jedovatý). Najmenšiu skupinu tvoria rastliny s neznámym zložením jedov (napr. difenbachia a áron).
JARNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Už v čase, keď sa ešte len topí sneh, možno nájsť v prírode prvé jedovaté rastliny — snežienku jarnú (Galanthus nivalis) a bleduľu jarnú (Leucojum vernum). V cibuliach snežienok sa hromadia alkaloidy fenantridínovej skupiny, ktoré sú jedovaté, no po náležitej úprave slúžia i na výrobu liekov proti Parkinsonovej chorobe. Podobné látky sa nachádzajú aj v kvetoch klívie a amarylky, ktoré sa pestujú v domácnostiach ako dekoratívne rastliny. Nebezpečnejšie sú jedy obsiahnuté v kvetoch čemerice (Helleborus), iskerníkovitej rastliny pestovanej v záhradkách na ozdobu. Jed čemeríc vyvoláva prudké hnačky a obrny. Veľmi nebezpečný je lykovec jedovatý (Daphne mezereum), kríčkovitá rastlina rozšírená v záhradkách aj vo svetlejších lesoch. Kvety má sfarbené podobne ako orgován (Syringa). Už vdychovanie jeho omamnej vône môže zapríčiniť prudké bolesti hlavy. Pomerne veľké množstvo jedov obsahujú blizny šafranu (Crocus) a cibuľky narcisov (Narcissus). Otravy týmito rastlinami sú však u nás zriedkavé. Na jar deti často zbierajú iskerníkovité rastliny, ktoré v čerstvej šťave obsahujú jedovatý protoanemonín. Tento jed dráždi kožu a sliznice. Na koži vyvoláva pľuzgiere a ak sa dostane do očí, spôsobí prudký zápal spojiviek. Nachádza sa v šťave blyskáča (Ficaria verna), veterníc (Anemone), ponikleca (Pulsatilla) i záružlia (Caltha). Šťava týchto rastlín sa ľudovo odporúča proti reumatizmu. Toho sa rozhodne treba vyvarovať, lebo namiesto liečivého účinku privodí ťažké poškodenie kože.
27

Jedovaté sú i voňavé kvety chochlačky (Pistolochia, syn.: Corydalis), ktorá rastie v lesoch. V kvetoch chochlačky sa nachádza jedovatý alkaloid bulbokapnín, ktorý vyvoláva otravy s podobnými príznakmi, aké pozorujeme pri zápale mozgových blán. V ľudovom liečiteľstve sa táto rastlina odporúča proti závratom a nervovým poruchám. Pred akýmkoľvek liečebným použitím chochlačky však treba vystríhať. Prudko jedovatý je aj štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides), známejší pod názvom zlatý dážď. Obsahuje jedovatý alkaloid cytizín. Deti sa niekedy dajú zlákať zlatožltými kvetmi štedreca, no už päť rozžutých kvetov môže pre ne znamenať smrteľné nebezpečenstvo. Ešte toxickejšie sú nezrelé plody, ktoré sa veľmi podobajú na fazuľové struky. Po prvých príznakoch otravy (bledosť, potenie, nevoľnosť, vracanie a hnačky) treba ihneď vyhľadať lekára. Keďže štedrec sa často pestuje ako ozdobný ker v parkoch, na jeho jedovatosť by mal spravovateľ parku vhodnou formou upozorňovať (napr. na tabuľkách). Podobne by sa mali označovať aj iné jedovaté rastliny v parkoch. Koncom jari rozkvitá agát (Robinia pseudoacacia). Všetky časti tohto stromu — s výnimkou kvetov — obsahujú jedovaté látky. I vôňa kvetov vyvoláva u niektorých astmatikov záchvaty dusenia. V máji kvitne konvalinka (Convallaria majalis). V jej plodoch sú jedovaté látky, ktoré spôsobujú omámenosť, vracanie a nadmerné močenie. Podobné účinky má kokorík voňavý (Polygonatum odoratum), kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) i tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). Na rozhraní jari a leta kvitne niekoľko jedovatých druhov iskerníkov (Ranunculus), napr. iskerník prudký, iskerník jedovatý a iskerník plamenný. V čeľadi iskerníkovitých je veľmi veľa jedovatých druhov. Podobné vlastnosti majú aj viaceré druhy rodu plamienka (Clematis), žltohlav (Trollius) a orlíček (Aquilegia). Iná skupina jedov je prítomná v záhradnej ozdobnej rastline stračia nôžka (Delphinium). Jednou z našich naj jedovatejších rastlín je prilbica modrá (Aconitum napellus). Je to mohutná bylina rastúca vo voľnej prírode. Obsahuje jedovatý alkaloid akonitín. Človek postihnutý otravou cíti najprv veľmi silné mravčenie, potom sa mu zdá, akoby mu v cievach namiesto krvi kolovala ľadová voda, neskôr pociťuje nevoľnosť a úzkosť, ba niekedy sa mu celkom zastaví dych. Čerstvá rastlina môže vyvolať zápaly a pľuzgiere. Akákoľvek ľudovoliečiteľská manipulácia s prilbicou modrou je veľmi nebezpečná. Koncom jari alebo začiatkom leta začína na medziach i kamenistých stranách kvitnúť jedovatý rozchodník prudký (Sedum acre). Niekedy jeho kvety tvoria súvislé koberčeky. Obsahuje látky, ktoré dráždia sliznice aj kožu. Leptavý účinok má oranžové mlieko žlto kvitnúceho lastovičníka (Chelidonium majus). Ak sa dostane na rohovku oka, vyvoláva jej zvredovatenie. Jedovatá je i šťava mliečnika (Tithymalus, syn.: Euphorbia). Ľudovo sa šťava mliečnikov odporúča na bradavice, ale táto indikácia je nebezpečná. (S podobnou kritickosťou treba posudzovať aj mnohé ďalšie odporúčania ľudového liečiteľstva.)
LETNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Kým v jarnom období sú najväčšou hrozbou jedovaté rastliny z čeľade iskerníkovitých, v letných mesiacoch sú to zasa najmä rastliny z čeľade zelerovitých (Apiaceae). Táto čeľaď so 140 rodmi a približne 1000 druhmi zahrnuje výlučne byliny s hrubými, znútra dutými byľami, s listami dosadajúcimi na byľ pošvovou stopkou; na výrazných súkvetiach zelerovitých rastlín sa tvoria malé vajcovité plody, ktoré sa rozpadávajú na mesiačikovité útvary (nažky). Mnohé zelerovité rastliny sa využívajú v liečiteľstve, ale aj v kuchyni (napr. rasca, kôpor, fenikel, petržlen a mrkva), no niektoré sú mierne až stredne jedovaté (vyvolávajú omámenie, závraty, celkovú nevoľnosť atď.). Najnebezpečnejšou letnou jedovatou rastlinou je rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). Rastie na mokrých miestach, má príjemnú mrkvovú vôňu a sladkastú chuť. Často sa vyskytuje pri lesných studničkách, pričom jed prechádza z koreňov do vody. Takto sa možno otráviť aj kontaminovanou vodou zo studničky. Najviac jedu obsahuje rozpuk v čase kvitnutia (sušením sa jed z rastliny stráca). Pri otravách sa podáva silná čierna káva alebo čaj, prípadne riedený ocot či iná neškodná kyselina, ďalej živočíšne uhlie a prostriedky na vracanie. Jedy rozpuku sa súborne nazývajú polyíny (patrí k nim napr. cikutoxín). Podobné jedovaté látky obsahuje tetucha kozia (Aethusa cynapium). Často rastie medzi petržlenom, na ktorý sa podobá. Vyskytuje sa i na poliach a rumoviskách. Má akoby ovoskovanú byľ a páchne myšinou. Otrava sa prejavuje pálčivými bolesťami hltana a ťažkou poruchou chôdze. Známe sú už aj smrteľné otravy. Rovnako nebezpečný je bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), ktorý rastie pri plotoch a na vlhkých miestach v blízkosti ľudských obydlí. Obsahuje päť jedov zo skupiny alkaloidov. V antickom Grécku ho používali ako jed pri súdnych popravách. Menej známou, no takisto nebezpečnou rastlinou je krkoška márnivá (Chaerophyllum temulum). Rastie hojne v krovinách a pri plotoch. Vyzerá ako petržlen, ale plody má podobné rasci. Občas zapríčiňuje otravy dobytka.
28

V lete kvitnú a dozrievajú viaceré prudko jedovaté rastliny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Vlastne všetky ľuľkovité rastliny sú viac či menej jedovaté, dokonca i zemiaky, pravda, okrem zdravých hľúz. Známe sú však otravy klíčkami zemiakov, a najmä zelenými hľúzami, ktoré prezrádzajú prítomnosť jedovatého alkaloidu solanínu. Jedy niektorých ľuľkovitých rastlín predstavujú smrteľné nebezpečenstvo. Medzi prvé príznaky otravy ľuľkovitými rastlinami patrí sucho v ústach a na hlasivkách, sipľavý hlas, rozšírené zreničky nereagujúce na svetlo, ochabnutosť a halucinácie. Otrava si vyžaduje rýchlu odbornú lekársku pomoc. Medzi najnebezpečnejšie ľuľkovité rastliny patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna). Prudkú otravu spôsobí už niekoľko bobúľ ľuľkovca. Na vrub tejto rastliny pripadá u nás asi toľko otráv ako na všetky ostatné rastliny dovedna. Postihnuté bývajú spravidla deti. Občas sa deti otrávia i semienkami blenu čierneho (Hyoscyamus niger). Semienka sú uložené v tobolkách krčiažkovitého tvaru a vyzerajú ako mak. Podobné jedy obsahuje durman obyčajný (Datura stramonium), ktorý má biele zvončekovité kvety, ale aj ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara) s jedovatými sladkohorkými bobuľami. Pravda, jedovaté rastliny nie sú len v čeľadi ľuľkovitých, iskerníkovitých či zelerovitých. Roztrúsené sa vyskytujú aj v iných čeľadiach. V lete dozrievajú jedovaté plody kúkoľa (Agrostemma githago). Obsahujú saponín gitagín. Otrava sa prejavuje najprv hnačkami a potom porušením červených krviniek. Liečba je veľmi náročná. Vysokým obsahom prudko jedovatého alkaloidu kolchicínu sa vyznačujú plody jesienky (Colchicum autumnale). Tento jed sa obrazne nazýva rastlinný arzenik. Známy je už od staroveku. Jesienka má najprv plody a až neskôr, v jeseni kvety. Vypadané semienka tejto rastliny sú veľkým nebezpečenstvom pre deti. Nebezpečné sú aj plesnivé šištice chmeľu (Humulus lupulus). Vyvolávajú alergiu spojenú s ospanlivosťou, očnými zápalmi, kožnými vyrážkami atď. Zberači chmeľu by sa mali vyvarovať kontaktu s plesnivejúcimi šišticami tejto rastliny. Veľmi jedovatá je kýchavica biela (Veratrum album), mohutná bylina rastúca na horských pasienkoch. Pastieri ju poznajú a ničia, lebo zapríčiňuje otravy dobytka. Aj medzi kríkmi a stromami je niekoľko jedovatých druhov. Okrem spomínanej borievky netaty a tisu obsahuje jedovaté látky aj tuja (Thuja) a viacero ďalších ozdobných parkových drevín. Osobitne treba upozorniť na sumachovec (Toxicodendron). Táto dekoratívna, často pestovaná rastlina už po dotyku poškodzuje kožu. Dráždivé sú dokonca i jej výpary. Veľmi zákernou rastlinou je ricín (Ricinus). Má ostnaté plody s fazuľovitými semenami, ktoré obsahujú prudký jed zo skupiny toxalbumínov. Smrteľná dávka jedu je už v 2 — 10,,fazuľkách" ricínu. Otrava sa prejaví až po 10—12 hodinách sčervenením, krvácaním zo spojoviek i kože, hnačkami a kŕčmi. Medzitým sa jed už vstrebal do krvi, takže liečenie je mimoriadne ťažké. Aj medzi populárnymi liečivými rastlinami z čeľade zelerovitých sú také, ktoré môžu vyvolať podráždenie kože, precitlivenosť voči slnečnému žiareniu, poruchy kožnej pigmentácie atď. Takéto prejavy niekedy pozorujeme pri liečivom využívaní archangeliky, ľubovníka aj iných rastlín. Zapríčiňujú ich najmä glykozidy furokumaríny, hojne obsiahnuté vo viacerých zelerovitých rastlinách.
JESENNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

V jesenných mesiacoch dozrievajú v prírode plody mnohých druhov bylín, kríkov i stromov. Pre deti, ba i pre dospelých sú veľkým lákadlom červené plody kaliny (Viburnum). Po ich zjedení vznikajú prudké poruchy tráviacich ústrojov, ba známe sú i smrteľné otravy. Podobné tráviace poruchy vyvolávajú aj plody bazy čiernej, a najmä bazy chabzdovej. Na jedenie nie sú vhodné ani plody bršlenu, krušiny, rešetliaka a vtáčieho zobu. Posledným vážnym nebezpečenstvom v jesennom období je jesienka obyčajná (Colchicum autumnale). Prudko jedovaté sú plody aj bledofialové kvety tejto rastliny. Deti rozhodne nemožno bez dozoru nechať na lúke porastenej jesienkou. Po ochutnaní jej kvetov či plodov vzniká nebezpečná otrava, ktorá sa však prejaví oneskorene, až po vstrebaní jedu do krvi (podobne ako pri muchotrávke zelenej). Preto už pri podozrení, že sa dieťa otrávilo, treba urýchlene vyhľadať lekára. Ako sme už spomenuli, najviac otráv spôsobujú plody ľuľkovca. Druhou najčastejšou príčinou otráv zelenými rastlinami sú jadrá kôstkového ovocia, a to čerstvé i sušené. Obsahujú totiž kyanovodík, jed s horkomandľovou vôňou. Najviac kyanovodíka je v jadrách marhúľ a broskýň. Na jeho prítomnosť upozorňuje už horkastá chuť ovocných jadier. Ani jeden druh nášho kôstkového ovocia nemá jedlé jadrá. Cieľom state o jedovatých rastlinách nebolo vzbudzovať strach. Chceli sme len upozorniť na reálne nebezpečenstvo, ktoré hrozí najmä deťom ochutnávajúcim plody či iné časti neznámych rastlín. Kto si osvojí aspoň základy botaniky, nemusí sa takýchto otráv obávať. Ochrániť treba pred nimi hlavne deti. 29

POUŽITIE LIEČIVÝCH RASTLÍN
ČAJOVINOVÉ ZMESI Liečenie rastlinami siaha do predhistorických čias. Naši dávni predkovia konzumovali aj rastliny, pričom zistili, že niektoré z nich majú aj liečivé účinky. Pôvodne sa na liečenie používali čerstvé rastliny, neskôr rastlinné šťavy a odvary, v novšom období aj výťažky, tinktúry atď. Najväčšiu obľubu odpradávna až dodnes majú liečivé čajoviny. ' Najúčinnejšou terapeutickou formou je čerstvá rastlinná šťava. Zo šťavnatých plodov sa ľahko získava vylisovaním alebo rozotieraním. Málo šťavnaté rastlinné časti však treba rozomlieť na pocínovanom mäsovom strojčeku, uložiť na husté plátno a šťavu z nich pretlačiť do pripravenej nádoby. Postup je niekedy prácny, navyše sa musí každý deň opakovať, preto čerstvé bylinné šťavy nie sú v našom ľudovom liečiteľstve príliš obľúbené. Rozhodne by si zaslúžili väčšiu pozornosť. Užívajú sa buď v prirodzenom stave, alebo prisladené medom, prípadne sa zapíjajú čajom, neprevareným mliekom alebo hlienovými polievkami. Výborné uplatnenie nachádzajú v jarných liečebných kúrach, keď sa najviac prejavuje nedostatok vitamínov a prichádza jarná únava. Jarná kúra by mala trvať aspoň týždeň, radšej však dva týždne. Šťava sa vytláča z bylín, ktoré sú vhodné na šaláty. Ak je nechutná, mieša sa s malým množstvom šťavy z aromatických bylín. Medzi základné byliny pri vitamínových kúrach patrí alchemilka obyčajná, hluchavka biela, kapsička pastierska, ľubovník, nátržník husí, pamajorán obyčajný, pľúcnik lekársky, potočnica lekárska, praslička roľná, púpava lekárska, pýr plazivý, skorocel kopijovitý, štiav kyslý a veronika lekárska. Na prichutenie sú vhodné napr. archangelika lekárska, baza čierna, bedrovník lomikameňový, čakanka obyčajná, hadovník väčší, chmeľ obyčajný (výhonky), komonica lekárska, krvavec lekársky, kuklík mestský, lipkavec marinkový, materina dúška, stavikrv vtáčí, zádušník brečtanový, zemežlč menšia a žindava európska. Pri miešaní základných a aromatických bylín sa odporúča pomer 9 : 1 . Na jarné kúry — a na posilňovacie kúry vôbec — sa osvedčili napr. tieto čajoviny: (1) list šalvie, list rozmarínu a vňať paliny po 10 g, vňať myšieho chvosta a vňať ľubovníka po 20 g, list žihľavy 30 g (1 lyžica zmesi sa obarí štvrťlitrom vody a nechá sa prikryté 15 minút; podáva sa ráno, pred obedom a večer po 1 šálke); (2) list žihľavy, vňať myšieho chvosta a koreň púpavy po 20 g, vňať zemežlče 15 g, kvet trnky a kvet podbeľa po 10 g (príprava a podávanie ako pri prvej čajovine); (3) list mäty piepornej a podzemok puškvorca po 30 g, plod borievky 25 g, vňať pupenca plotného 15 g (príprava ako pri prvej čajovine, podáva sa 1 — 3 x denne po 1 šálke čaju). Obľúbené sú aj čajové nápoje pripravené z jednotlivých (nemiešaných) liečivých drog, napr. čaj z fenikla obyčajného proti nadúvaniu, čaj z kvetov lipy pri nachladnutí a na potenie, čaj z medovky lekárskej pri bolestiach hlavy a na povzbudenie trávenia, čaj z kvetov rumančeka pravého na kloktanie atď. Kto nemá možnosť presne naväzovať drogy, môže použiť orientačné mierky: do polievkovej lyžice sa zmestí 3 —5 g sušených kvetov alebo listov, asi 10 g sekanej vňate, 6—10 g sušených sekaných koreňov a 5 —10 g semien. Polievková lyžica má objem asi 15 ml, dezertná lyžička 10 ml a čajová alebo kávová lyžička 5 ml. Pojmom šálka alebo pohárik (česky pohárek) označujeme nádobku s objemom asi 100 ml (1 dl) a pojmom pohár (česky sklenice) zasa nádobku s objemom približne 150 ml (1,5 dl). Čajové nápoje sú vodnými výluhmi s nedostatočnou stálosťou. Preto by sa na každé použitie mali pripravovať čerstvé čaje. Rozhodne treba dodržať predpísaný spôsob prípravy. Len vtedy je totiž záruka, že do výluhu prejdú v požadovanom množstve a kvalite liečivé účinné látky a že sa zabráni vylúhovaniu nežiadúcich látok. Nápoje sa väčšinou pijú teplé alebo horúce (napr. pri nachladnutí, na vypotenie, takisto močopudné a žlčopudné čaje). Pri črevných ochoreniach sa neodporúča pridávať do nich cukor. Ak to povaha choroby nevylučuje, sladia sa medom alebo cukrom. V podstate rozoznávame tri spôsoby prípravy čajov: 1. macerát — výluh z drogy za studena; droga sa pre leje vodou, ktorá má teplotu 15—20 °C, nechá sa predpísaný čas stáť (0,5 — 12 hodín) a výluh sa precedí cez navlhčenú vatu alebo filtračný papier. Takto sa pripravuje výluh z drog obsahujúcich sliz (napr. z koreňa ibiša lekárskeho alebo z ľanového semena). 2. zapar (infúzum) - v domácich podmienkach sa pripravuje tak, že sa droga po navlhčení preleje predpísaným množstvom vriacej vody a nechá sa stáť 15 minút v prikrytej nádobe, pričom sa občas potriasa; po 30

vychladnutí sa precedí. Zapar sa robieva z mäkkých rastlinných častí, ako sú kvety, listy atď. Používajú sa naň silicové drogy (napr. mäta pieporná, medovka lekárska), ale aj lipový kvet, čínsky čaj atď. 3. odvar (dekoktum) - získava sa tak, že sa droga zaleje predpísaným množstvom vody a privedie sa do mierneho varu, ktorý trvá zvyčajne 10—15 minút; odstavený výluh sa nechá asi 15 minút chladnúť a potom sa odstaví. Na odvar sa používajú hlavne drogy z tvrdých rastlinných častí (z kôry, dreva atď.). Do mnohých čajovinových zmesí sa dávajú drogy s veľmi odlišnou konzistenciou a s rôznorodými obsahovými látkami. Preto sa uvedené tri spôsoby prípravy výluhu kombinujú. Napríklad pri maceračných záparoch alebo maceračných odvaroch sa čajovina najprv vylúhuje za studena polovičným množstvom vody, výluh sa zleje, čajovina sa preleje druhou polovicou horúcej vody a 15 minút sa nechá prikrytá stáť (pri odvare sa droga zavára). Obidva výluhy sa potom spoja. Maceračný zápar či odvar je veľmi kvalitný, lebo obsahuje maximálne množstvo všetkých účinných látok. Kombináciou macerátu a záparu sa pripravujú napr. prsné čajoviny obsahujúce silicové a slizové drogy. Príprava kombinovaných výluhov nie je náročná ani v domácich podmienkach. Väčšina rastlín nemá účinné obsahové látky lokalizované na povrchu, ale v bunkovej šťave či vnútorných pletivách. Voda ako rozpúšťadlo prenikne k nim ľahšie vtedy, ak sú rastlinné pletivá rozrušené, napr. posekané. Preto sa väčšina drog musí krájať na istú veľkosť, vyjadrenú veľkosťou ôk sita, ktorými musia kúsky drogy prepadať. Kvetová, listová a vňaťová droga spravidla musí prepadať sitom č. 1, ktoré má oká so svetlosťou 6 mm. Kôra a korene sa režú nadrobno, aby prepadali cez sito č. 2 (svetlosť ôk 3 mm). Roztlčené plody majú prepadať sitom č. 3, ktoré má oká so svetlosťou 2 mm. Plody anízu či fenikla sa pridávajú do čajoviny po miernom stlačení, ľanové semeno zasa bez osobitnej úpravy. Čajoviny na obklady sa pripravujú z hrubo práškovaných drog. Čajovinové zmesi sa pripravujú miešaním upravených drog na bielom papieri alebo vo vhodnej nádobe. Začína sa drogami s najvyšším hmotnostným podielom, postupne sa pridávajú menšie a menšie podiely (plody a semená na samý koniec). Čajovinová zmes sa preoseje na site č. 5 (oká so svetlosťou 0,25 mm) a znovu sa premieša. Čerstvá droga sa nesmie miešať so zvyškami starej zásoby. Pripravené drogy sa skladujú v dobre uzavretých obaloch, chránené pred svetlom a vlhkom (napr. v plechovkách alebo vo fľašiach so vzduchotesným uzáverom). Najneskôr po roku drogy strácajú účinnosť, a preto ich zásobu treba obnoviť. Informácie o príprave čaju z drogy nájdeme vo vhodných odborných príručkách, alebo nám ich poskytne lekáreň, kde drogy kúpime. Pravdaže, o druhu aj dĺžke užívania čajovín by mal rozhodnúť lekár. Pri niektorých chorobách — napr. obličkových a srdcových — nie je pitie čaju vhodné. Bez väčších obmedzení možno piť iba tzv. domáce čajoviny. Každá z nich okrem svojho základu (remedium cardinale) obsahuje i pomocné drogy (remedium adjuvans), ktoré podporujú a zosilňujú účinok hlavnej liečivej zložky. Často sa do nich pridávajú aj drogy na zlepšenie vône, chuti alebo vzhľadu (remedium corrigens). V domácich čajovinách sa uplatňujú najmä listy jahody, ostružiny a maliny, na aromatizáciu zasa listy medovky či mäty piepornej, vňať materinej dúšky alebo kvet lipy. Z čajoviny sa robí zápar (3—4 lyžice drogy na liter vody). Čaj sa sladí napr. medom. Pije sa teplý. Na prípravu 1 litra tzv. domáceho čaju možno použiť napr. tieto zmesi: (4) list jahody - 2 lyžice, list maliny a ostružiny - po 1 lyžici; (5) kvet lipy - 2 lyžice, kvet rumančeka, list jahody a sušené jablkové šupky - po pol lyžici; (6) kvet rumančeka a lipy — po 2 lyžice. Všetky zložky domácich čajovín si môžeme nazberať v prírode a nasušiť podľa návodov v špeciálnej časti. Kombinácie si urobíme podľa vlastnej potreby. Správne pripravený zápar musí byť zlatohnedý a číry. ŠPECIÁLNE ČAJOVINY PODĽA INDIKAČNÝCH SKUPÍN Anthelmintiká - proti črevným parazitom Základné drogy: cesnak, lúpané semeno tekvice. (7) Cesnak - 6-12 g Asi 2,5 dl teplého záparu na prípravu 2 klystírov. (8) Lúpané tekvicové semeno — 60 g, cukor — 20 g. Rozdrviť, rozmiešať a užiť priamo alebo v šálke kakaa, s marmeládou a podobne. (9) Lúpané tekvicové semeno — 30 g, vňať paliny pravej — 10 g. Stačí na tri šálky záparu. Vypiť počas dňa. (10) Vňať paliny pravej — 3 g, koreň sladkého drievka — 2 g, plody anízu — 0,5 g. Drogy rozpráškujeme, zmiešame s lekvárom. Užíva sa nalačno večer (5 dní po sebe). 31

Antiastmatiká — proti záduchu (astme) Základné drogy: list podbeľa a koreň prvosienky. (11) Vňať prvosienky s koreňom, list podbeľa a ľanové semeno — po 35 g. 3 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne šálku teplého čaju. (12) Vňať myšieho chvosta, list podbeľa, kvet slezu a levandule — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (13) Vňať tymianu a fialky trojfarebnej, list podbeľa, podzemok omanu, kvet arniky a plod anízu — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (14) List černice, maliny, ríbezle čiernej a brezy — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť denne 2 šálky (pri bronchiálnej astme). (15) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru, koreň púpavy lekárskej a čakanky — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny máčať 30 minút v 2,5 dl vody, potom 5 minút variť. Piť 2 x denne 1 šálku. (16) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 35 g, vňať konopnice — 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a 15 minút nechať stáť. Piť 2 x denne 1 šálku. Antídiabetiká — pomocná liečba pri cukrovke Základné drogy: struky fazule bez semien, vňať jastrabiny, list čučoriedky, šištice chmeľu. (17) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan preliať 2,5 dl vriace j vody a po 15 minútach scediť. Čaj piť teplý 3 x denne. (18) Vňať jastrabiny a struky fazule bez semien — po 25 dielov, list čučoriedky a žihľavy — po 20 dielov, list šalvie a koreň púpavy — po 5 dielov (zloženie zhodné s poľskou čajovinou Diabetosan). 2 dezertné lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 2 — 3 šálky. (19) List medvedice a čučoriedky, koreň valeriány, vňať jastrabiny — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 3—4 šálky. (20) Vňať jastrabiny a semeno jastrabiny — z každého rovnaký diel. Vrchovatú lyžičku čajoviny macerovať za studena v šálke vody, krátko povariť a 10 minút nechať stáť. Piť 3 x denne 1 šálku. (21) Vňať púpavy, list čučoriedky a brusnice — po 20 g, vňať jastrabiny — 40 g. Vrchovatú lyžicu čajoviny na 1 šálku odvaru. Piť 2 x denne pred jedením. (22) Fazuľové struky bez semien — 40 g, chmeľové šištice, list čučoriedky a šalvie — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (23) List čučoriedky - 60 g, list brezy - 20 g, list žihľavy a fazuľové struky bez semien - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne pred jedením. (24) Fazuľové struky bez semien — 60 g, list čučoriedky - 40 g. 2 lyžice čajoviny povariť v 5 dl vody a precediť. Piť 3 x denne 1 šálku (pred jedením). (25) Vňať jastrabiny, fazuľové struky bez semien, list čučoriedky a koreň púpavy s vňaťou — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Scediť do termosky a piť počas dňa (3—4 šálky). (26) Vňať jastrabiny a fazuľové struky bez semien — po 30 g, list čučoriedky, kvet púpavy a koreň púpavy - po 20 g. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. Piť 3 x denne 1 pohár. Antidiaroiká — proti hnačke Základné drogy: list a plod čučoriedky, koreň krvavca, koreň nátržníka vzpriameného, vňať nátržníka husieho a všeobecne drogy s obsahom trieslovín. (27) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Tormentan preliať šálkou horúcej vody a po 15 minútach scediť. Piť vlažné 3 x denne. (28) Plod čučoriedky — 30 dielov, list mäty piepornej — 20 dielov, kvet parumanu spanilého a list šalvie — po 10 dielov (zloženie zhodné s poľskou priemyselne vyrábanou čajovinou Tannosan). 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 4x denne po pol šálke teplého čaju (vždy pred jedením). (29) Vňať nátržníka husieho, list medovky a vňať mäty — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (30) Vňať nátržníka husieho — 20 g, list skorocelu kopijovitého — 15 g, vňať stavikrvu vtáčieho — 10 g. 1 lyžicu čajoviny na šálku záparu. (31) Vňať krvavca a podzemok nátržníka vzpriameného — z každého rovnaký diel. 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. 32

1. (42) Vňať saturejky a podzemok nátržníka vzpriameného . 1 lyžica čajoviny na šálku záparu.15 g. (44) Kvet rumančeka — 50 g.5 dl vody.15 g. kvet arniky . kvet trnky a myšieho chvosta . kvet pagaštana konského a vňať pyšteka obyčajného. kvet myšieho chvosta a plod rasce — po 5 dielov (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Rektosan). list medovky. Vňať povariť v 5 dl mlieka. (34) Vňať nátržníka husieho . Slúži na vlažné kúpele konečníka.10 g. vňať stavikrvu vtáčieho a kôra duba . 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (35) Vňať nátržníka husieho.(32) Podzemok nátržníka vzpriameného — 30 g. 1 lyžičku čajoviny krátko povariť v pohári vody. 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky záparu. 2 lyžičky vňate na 2 poháre vody. kvet arniky .po 30 g. Piť 2—3 x denne. (40) Kvet rumančeka. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu.po 45 g.50 g. list mäty piepornej . (52) Kvet rumančeka a pagaštana .100 g.20 g. plod a list čučoriedky — po 15 g.20 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. 1-2 lyžičky drogy na šálku odvaru. podzemok nátržníka vzpriameného a kôra duba — po 10 g. vňať fialky trojfarebnej — 10 dielov.10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. vňať veroniky a list žihľavy — z každého po 20 g. Piť teplé. trieslovinových) drog a protizápalových (silicových či slízových) drog. Pije sa horúce.po 15 g.5 lyžičky drogy zavariť v pohári mlieka a scediť. Piť po lyžici počas dňa. Piť ráno a večer po 1 šálke. kôra krušiny a kvet pagaštana — po 15 dielov. Užívať po lyžici (maximálne 1 šálku denne). Pri čerstvom zápale sa osvedčujú teplé obklady a kúpele z kvetu rumančeka a kôry duba. pri chronických ťažkostiach najmä koreň kostihoja. lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného — po 10 g. (46) Vňať pakostu smradľavého .po 30 g.100 g. (37) Vňať nátržníka husieho . (38) Podzemok nátržníka vzpriameného .50 g. 10 minút nechať stáť a scediť. (36) Vňať nátržníka husieho — 50 g. 3 lyžice čajoviny zavariť v 2 dl vody a precediť do termosky. podzemok hadieho koreňa väčšieho. (39) List skorocelu a čučoriedky. Pije sa v menších dávkach počas dňa. (41) Podzemok nátržníka vzpriameného — 50 g.30 g. macerovať za studena 8 hodín. 1 lyžica drogy na 5 dl odvaru. Slúži na teplé kúpele konečníka. Piť 2 —3 x denne po dúškoch. Pije sa teplé po dúškoch počas dňa. Piť 2-3 x denne. kvet rumančeka. 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky odvaru.10 g. Piť 2 —3 x denne. 1 lyžicu čajoviny macerovať 2 h v šálke studenej vody.100 g. (47) Kvet rumančeka . (48) Dubová kôra . (51) Kôra krušiny .po 10 g. Vypiť 2 poháre denne.20 dielov. 5 minút variť. list čučoriedky . (49) Vňať pyšteka obyčajného — 20 g. 2 lyžice čajoviny obariť 5 dl vriacej vody. 1 lyžicu plodov 8 hodín macerovať v pohári vody. list šalvie . koreň kostihoja. plod jarabiny. (33) Vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 25 g. 33 . koreň púpavy. vňať stavikrvu vtáčieho . 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. list mäty piepornej a kvet rumančeka — po 20 g.po 20 g. vňať nátržníka husieho. potom pol minúty povariť a pred odstavením pridať pol lyžičky listu mäty piepornej. plod čučoriedky a list mäty piepornej — po 20 g. Prikladá sa ako kataplazma (cestovitý obklad) na bolestivé miesto. (43) Plod čučoriedky . 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. (50) Semeno senovky gréckej .10 g. (45) Podzemok pýru.5 g. list mäty piepornej a list jahody . lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného . list medovky . podzemok kuklíka mestského a koreň horca — po 15 g. Antihemoroidáliá — proti hemoroidom Základné drogy: Vhodná je kombinácia protikrvácavých (napr. plod čučoriedky a kôra duba — po 30 g. Vypiť po dúškoch počas dňa. 1 lyžicu čajoviny na 2.

Povariť 5 minút v 1. prípadne sa v ňom namáčajú vatové tampóny.proti nadmernému neúčelnému poteniu Základné drogy: list šalvie a koreň valeriány. Piť 3 x denne. koreň valeriány.5 g. 3 lyžice čajoviny zaliať 5 dl vriacej vody. Používa sa na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. vňať zlatobyle a prasličky. nechať 15 minút vylúhovať v zakrytej nádobe a zapar scediť.17 g.10 g. úbory rumančeka a koreň valeriány . 1 lyžička čajoviny na šálku záparu.50 g. list šalvie — z každého po 25 g. (65) List brezy. vňať myšieho chvosta — 5 g (zloženie podľa prípravku Hemoral). preto sa osvedčuje najmä pri hnisavom zápale potných žliaz. 34 . Roztok slúži na omývanie alebo na sedací kúpeľ.5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Priaznivo ovplyvňuje stolicu pri zápaloch. potom oba výluhy zliať dovedna.5 dl vody. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Slúži na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. Zmes zavariť v litri vody a odstaviť na 10 — 15 minút. Všetku čajovinu zavariť do litra vody. list (vňať) medovky. koreň archangeliky. kôra vŕby . (60) Koreň ligurčeka . vňať stavikrvu vtáčieho a kôry vŕby — po 20 dielov. ktorý sa pridá do kúpeľa. Piť denne 3 šálky teplého čaju. koreň mydlice. Zo všetkej čajoviny pripraviť 5 1 odvaru. (63) Vňať ľubovníka a fialky trojfarebnej.z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. (64) List brezy a žihľavy. Piť ráno a večer po 1 pohári. plod chabzdy a vňať stavikrvu vtáčieho — po 10 g. potom prerušiť na 3 . kvet arniky .5 g. (57) Krušinová kôra — 15 g. 1 lyžica drogy na šálku odvaru. Pije sa medzi jedlami 1 —2 poháre denne. (68) Pupene borovice — 1000 g. Po 15-minútovom pôsobení roztoku sa pokožka osuší a ošetrí vhodnou masťou. . vňať tymianu a semeno čiernej horčice — po 100 g. Oba výluhy spojiť a nahradiť odparenú vodu (doliať na 1 liter). vňať repíka a mäty piepornej — po 10 g. polovicu výluhu zliať a druhú polovicu s čajovinou krátko povariť. vňať yzopu a myšieho chvosta a list šalvie . (53) Kôra duba . 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Antireumatiká — proti reumatizmu Základné drogy: list brezy. Pôsobí antibakteriálne i antihidroticky.10 g. (66) Podzemok puškvorca a pýru. kôra vŕby a drogy pôsobiace diureticky či metabolický (hemokatarticky). (54) Kvet rumančeka a dubová kôra — po 12. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Piť 3 x denne. list brezy a vňať srdcovníka . (59) List orecha . koreň lopúcha a plod šípky — po 20 g. (61) Vňať prasličky a myšieho chvosta. kvet bazy čiernej — 8 g.po 20 g.po 20 g. Antihidrotiká .50 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Kávovú lyžičku drogy zapariť 2. Podáva sa po 1 šálke 3 x denne. vňať prasličky a koreň valeriány . (55) Kôra duba — 50 g. kôra krušiny .5 g. Čajovina zvyšuje odolnosť organizmu. kvet nechtíka (mesiačika) a nevädze — po 1. kvet túžobníka a vňať prasličky .30 g. plod borievky — 2 g. list šalvie — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Používa sa na obklady alebo kúpele. Piť 2 —3 x denne (na každé použitie pripraviť čerstvý čaj).Celú dávku čajoviny (80 g) zavariť do litra vody. 1 lyžicu čajoviny na šálku odvaru. vňať žihľavy a prasličky . kvet trnky a vňať myšieho chvosta — po 10 g.po 30 g. list šalvie . prípadne s obsahom salicylanov. Drogu ešte povariť 10 minút v ďalšom pollitri vody a nechať 10 minút vylúhovať. (56) Podzemok nátržníka vzpriameného a list šalvie .4 týždne a znovu zopakovať dlhodobú kúru. (67) Kvet túžobníka — 25 g. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 7 h v 2.po 10 g. Piť 2 x denne 1 pohár 8-12 týždňov. (62) Vňať prasličky a list brezy — po 25 g. (58) List šalvie . Piť denne 3 — 5 šálok. Piť počas dňa.5 litri vody a odstaviť na 15 minút.20 g. Pije sa nesladené (1 šálka pred spaním).po 10 dielov (zloženie zhodné s poľským prípravkom Reumosan). podzemok pýru — po 15 g.po 20 g. Po ochladnutí sa používa na obklady alebo na kúpele. vňať prasličky a koreň valeriány — po 20 g.

Užívať len po konzultácii s lekárom. Čaj sa pije vlažný 3 x denne 30 minút pred jedením. Piť po dúškoch počas dňa po ústupe reumatických bolestí (ochranná čajovina). 3 lyžice drogy zaliať 2 pohármi studenej vody. (70) Kvet rumančeka a bazy čiernej. potom polovicu výluhu zliať. Slúži na ochranu žalúdočnej sliznice. (81) Vňať materinej dúšky . vňať myšieho chvosta — 5 dielov. koreň ihlice . druhú polovicu s čajovinou krátko povariť a obidva výluhy zliať dovedna. vňať stavikrvu vtáčieho — 10 dielov. (74) List medovky lekárskej . olovrantom i večerou. ráno priviesť do varu a po ochladnutí precediť. Slúži na posilnenie žalúdočnej sliznice a povzbudenie chuti do jedenia. plod fenikla. Piť 3 x denne 1 pohár. kvet túžobníka a lipy .100 g.po 30 g. 77. Piť počas dňa po dúškoch. (75) Koreň ibiša a kostihoja . vymiešať.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. 1 lyžička čajoviny na 1 dl odvaru. list brezy a vňať benediktu lekárskeho .po 10 g. 4 lyžice plodov variť 20 minút v 1. no iba po konzultácii s lekárom. Pije sa 3 x denne po 1 šálke. čajovina. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. 2 lyžice sekanej drogy macerovať cez noc v 3 pohároch vody.40 g. (83) Alvisan . priviesť na 5 minút do varu. 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. drogu zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. obedom. koreň púpavy — 15 g.20 g. (80) Ľanové semeno — 50 g. kôra krušiny — 15 dielov. 35 . (78) List medovky a brezy. podzemok puškvorca. koreň púpavy. vňať benediktu lekárskeho — 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. potom zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. Piť počas dňa pri užívaní protireumatických liekov. vňať rosičky. Kvet a plod hlohu — 30 dielov. vňať majoránky. 3 lyžice čajoviny večer zaliať 5 dl studenej vody. list brezy a kvet túžobníka — po 20 g. Piť 2—3 x denne. Vhodné pri užívaní liekov proti zápalom a bolestiam. 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. Slúži na vyplavovanie minerálnych solí z organizmu. Podáva sa po konzultácii s lekárom pri užívaní liekov proti bolesti (nie však dlhší čas). Piť po pol pohári pred raňajkami.30 g. 1 lyžicu rozdrvených semien zaliať pol pohárom vriacej vody.(69) Kôra vŕby. (85) Sklerosan — poľský farmaceutický prípravok.po 50 g. vňať ruty. Piť po dúškoch počas dňa. vňať imela a cesnak. Piť po pohári pol hodiny pred raňajkami a obedom a 2 hodiny po večeri. 83.po 30 g.50 g. (73) Vňať prasličky — 40 g. (71) Koreň ihlice — 25 g. zastavená). vňať medovky. (77) List medovky. koreň púpavy — 20 g. (72) Koreň lopúcha . (76) Vňať jablčníka — 40 g. ráno priviesť do varu a odstaviť na pol hodiny. list žihľavy — 15 g. čajovina (výroba t. konopnice a stavikrvu vtáčieho . (82) List podbeľa . vňať prasličky. vňať ľubovníka. (79) Plod bazy čiernej — 50 g. Piť 3 x denne po 1.5 dl odvaru. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. (Odparenú vodu počas varu nahrádzať dolievaním vriacej vody. na 10 minút prikryť pokrievkou. na 10 minút odstaviť a precediť. Príprava a dávkovanie i liečebné použitie ako pri čajovine č. kvet bazy čiernej a list bazy čiernej — po 10 g.5 dl vody. 1 lyžicu čajoviny preliať 2.po 30 g. Piť počas dňa po dúškoch.5 dl vody. vňať prasličky a konopnice — po 30 g. plod a list hlohu. vňať imela — 20 dielov.priemyselne vyrábaná čs. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 — 8 hodín v 2. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. list brezy a ríbezle čiernej — po 40 g. zavinúť do plátna a vo forme obkladu priložiť na 2—4 hodiny na choré miesto. desiatou. Antisklerotiká — proti skleróze Základné drogy: kvet. zemežlče a myšieho chvosta . 5 lyžíc vňate zaliať pohárom vriacej vody. Čajom sa ráno a večer zapíjajú dražé (obdukované cesnakové tablety vydávané v lekárni spolu s čajovinou). (84) Droseran — priemyselne vyrábaná čs. vňať konopnice a benediktu lekárskeho — po 30 g.) Slúži na tlmenie bolestí. 1 lyžicu čajoviny zavariť 2 — 3 minúty v 2 dl vody a na 15 minút odstaviť. č.

koreň ihlice. koreň valeriány a list (vňať) medovky — po 15 g. koreň petržlenu (vo všeobecnosti drogy s vysokým obsahom saponínov. (97) Kvet lipy. plod borievky. Vypiť horúce v rozpätí 3 hodín. (96) Vňať pamajoránu a kvet lipy . oba výluhy zliať dovedna a pomiešať. Diaforetiká — na vypotenie Základné drogy: kôra vŕby.10 g. Čaj sa pije vlažný niekoľkokrát denne.5 dl vriacej vody a precediť. Diuretika .po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. koreň ihlice. vňať imela . (93) Species diaphoreticae (podľa 7. Večer vypiť 1 šálku. kvet bazy čiernej. (100) Kvet divozela a slezu. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. divozela a bazy čiernej . 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. Osladiť lyžičkou medu. (101) Koreň sladkého drievka.5 dl vody a na noc odstaviť. petržlenu a sladkého drievka — z každého rovnaký diel (diuretická čajovina podľa ČsL 3). kvet lipy a kvet túžobníka. vňať kapsičky pastierskej — 10 g. 3 lyžice čajoviny na 5 dl záparu.po 20 g.5 dl vody. koreň ibiša lekárskeho . silíc alebo flavonoidov). list brezy a pupene topoľa — po 10 dielov. plod rasce a list raty . kvet lipy. vňať rosičky a jahody — po 10 g. kôra vŕby — 20 dielov. napokon oba výluhy scediť dokopy. Čajovinu zapariť 2. kvet lipy a plod šípok . Piť horúce 3 x denne. (95) Kvet rumančeka . ľubovníka a myšieho chvosta . 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Pije sa po dúškoch počas dňa. Kvet lipy a túžobníka — po 25 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. kvet hlohu.močopudné čajoviny a močové dezinficienciá Základné drogy: list brezy. Piť horúce (3 x denne po 1 šálke).5 dl vriacej vody. list jahody a černice (ostružiny černicovej) — z každého po 25 g. kvet hlohu — 20 g. (98) Kvet lipy a bazy čiernej . 1 lyžicu čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín.(86) Vňať imela — 30 g. list medvedice. Vypiť večer na dva razy (s hodinovou prestávkou). (87) Cesnak. (89) Vňať imela a kvet hlohu — po 25 g. 36 . Vypiť 2 šálky počas dňa (po dúškoch).po 10 g. (94) List mäty piepornej. piť horúce. list brusnice. vydania nemeckého liekopisu). potom polovicu výluhu zliať a druhú polovicu (s čajovinou) variť 2 minúty.z každého rovnaký diel. (90) Vňať prasličky a myšieho chvosta . Piť horúce 4 šálky denne.5 dl vody. kôra krušiny — 20 g. koreň sladkého drievka . Piť večer. kvet lipy a bazy čiernej . kvet hlohu. divozela a bazy čiernej — po 25 g.20 g. kvet rumančeka a plod maliny — po 5 dielov. list podbeľa a skorocelu — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny nechať zovrieť v 1.20 g. Piť ráno a večer po 1 šálke. list cudzokrajnej drogy buko. (Species antiscleroticae RF). (102) Plod borievky. po usadení osladiť.po 10 g. Piť horúce 2—3 šálky denne. čajovinu preliať ďalším decilitrom vriacej vody a krátko povariť. Piť horúce 3 x denne. Piť 3 x denne po 1 dl.40 g. Piť horúce. vňať prietržníka. (99) Vňať tymianu a materinej dúšky — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. (92) Pyrosan — poľský farmaceutický prípravok. (88) Kvet hlohu — 50 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. nechať 10 minút stáť. vňať prasličky a imela — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 hodín v 2. Kôra vŕby a kvet bazy čiernej . Slúži aj proti vysokému tlaku krvi. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. (91) Vňať imela a kapsičky pastierskej . vňať zemežlče. Piť horúce 3—4x denne.30 g.30 g.z každého rovnaký diel.po 30 g.po 20 g. vňať ruty a nátržníka husieho . vňať ruty a prasličky — po 20 g.po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. potom scediť. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. koreň sladkého drievka.

5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. list vachty trojlistej. drogy s obsahom slizu. koreň sladkého drievka). vňať prasličky a list medvedice — po 15 g (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Urosan). Piť vlažné. list čučoriedky. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. plod fenikla) a silicové drogy podporujúce riedenie a vylučovanie hlienu. (104) List brezy — 30 dielov. (108) Vňať ľubovníka a prasličky . plod fenikla a semeno ľanu — po 10 g. list šalvie a skorocelu — po 20 g. Po 15 minútach scediť a oba výluhy spojiť.po 10 g. (106) Betulan — produkt n. plod anízu.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť (čaj sa nesmie variť). (110) Vňať vresu . Na kloktanie sa robí zápar z 2 lyžíc čajoviny a 2. Slúži na pomocnú liečbu pri chorobách močových ciest.po 20 g. (117) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). list mäty piepornej . vňať myšieho chvosta.na uľahčenie vykašliavania Ántitusiká — na tlmenie kašľa Základné drogy: expektoranciá s miernym dávivým účinkom (koreň a kvet prvosienky.5 dl vriacej vody (použiteľný až po 20-minútovom vylúhovaní). (115) List ibiša — 45 g. List ibiša — 55 g. koreň sladkého drievka. Pije sa teplý 3 x denne. koreň sladkého drievka — 15 g a kvet slezu lesného — 5 g. Léčivé rostliny. Pije sa niekoľkokrát denne. (109) List medvedice — 30 g.(103) Species diureticae Planta (produkt n. vňať myšieho chvosta. (114) List podbeľa. Léčivé rostliny. osladiť medom. Proti kašlú koreň a list (kvet) ibiša.produkt n. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. kvet slezu a divozela — po 5 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. list medvedice. Čajom sa zapíja tableta salicylanu sodného pripojená k čajovine (30 minút pred jedením).5 dl vody.po 20 g. p. Léčivé rostliny. nechať 15 minút stáť a scediť. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. koreň valeriány .5 dl odvaru. (116) Species pectorales Planta . Má mierne močopudné účinky. (112) List podbeľa — 60 g.25 g. Piť po dúškoch. (113) Kvet bazy čiernej. lenže vriacej. potom zavariť.produkt n. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. saponínové drogy napomáhajúce vylučovanie riedkeho sekrétu a stimulačné expektoranciá (vňať materinej dúšky. vňať tymianu. Léčivé rostliny). 1 lyžička čajoviny na šálku studenej vody. (107) Species urologicae Planta . semeno ľanu a koreň sladkého drievka . 1 lyžica čajoviny na 2. Slúži aj na kloktanie. 2 — 3 lyžice čajoviny preliať 1. 1 čajovú lyžičku drogy preliať 2. 113. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. plod fenikla. Čaj pripraviť ako pri č. Piť 3 x denne teplý čerstvý čaj. nechať 15 minút vylúhovať a scediť. (111) List podbeľa — 60 g. p. 37 . Možno ho použiť aj na kloktanie. vňať prietržníka a koreň ligurčeka — po 20 dielov. list brezy — 20 g.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť.5 dl vriacej vody. plod fenikla. macerovať 3 hodiny. Vypiť 2 šálky denne. Piť 2 šálky denne. Príprava a užívanie ako pri čajovine č. list a kvet slizu. piť teplé. koreň ibiša a sladkého drievka — po 15 g.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. p.5 dl sa vypije ráno a 1.1 5 g. koreň ligurčeka a semeno ľanu — zo všetkého po 25 g. vňať ľubovníka a myšieho chvosta. list podbeľa a skorocelu — po 20 g. 111. kvet ibiša a maku vlčieho — po 10 g.5 dl večer). Léčivé rostliny. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. (105) Vňať prietržníka. Vylúhovanú čaj ovinú scediť a preliať ďalšími 1. (118) Pulmoran — produkt n.5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť.z každého po 25 g. Čaj na pitie sa pripraví z 2 lyžíc drogy ako pri čajovine č. Vypiť niekoľko šálok za deň. veroniky a zádušníka . 1 lyžicu čajoviny preliať 2. Pije sa večer 1 šálka horúceho čaju. 1 lyžicu čajoviny preliať 2.5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať. Expektoranciá . p. koreň ibiša — 25 g. kvet trnky a fazuľové struky bez semien — po 15 g. lišajník islandský. p. vňať tymianu alebo materinej dúšky. 115 (1. list skorocelu — 20 g.

(119) Neopektosan — poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa - 35 dielov, koreň kostihoja — 15 dielov, vňať tymianu, plod fenikla, koreň ibiša, list ibiša a šalvie — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. Čaj piť čerstvý 3 x denne. Pôsobí ako mucilaginózum, emoliens, dezinficiens a antiflogistikum. Použiteľný aj na kloktanie. (120) Pectosan — Species pectorales; poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa — 35 dielov, koreň omanu - 25 dielov, koreň ibiša - 20 dielov, list šalvie a plod fenikla - po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár záparu. Piť 3 x denne čerstvé. Má rovnaké upotrebenie ako čajovina č. 119. (121) Kvet divozela a slezu, list podbeľa a skorocelu kopijovitého — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu (lepší je však maceračný zápar). Piť horúce 2-3 šálky denne. (122) Lišajník islandský a koreň ibiša — po 40 g, vňať jablčníka a list vachty — po 20 g, vňať kopytníka — 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4 x denne po 1 dl. Vhodné najmä na tíšenie kašľa pri zápale priedušiek. (123) Plod anízu a fenikla, semeno ľanu, vňať tymianu a materinej dúšky — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne (najmä pri kŕčovitom kašli). (124) Plod šípok, jarabiny a anízu — po 20 g, list podbeľa, kôra vŕby a kvet bazy čiernej — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne 1 pohár (vhodné hlavne pri zápale pľúc). (125) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 30 g, vňať konopnice — 20 g. 3 lyžice čajoviny na 5 dl odvaru. Dávku vypiť počas dňa. (126) Pulmosan — Species pulmonales (poľský farmaceutický prípravok). Vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho — po 30 dielov, koreň myšieho chvosta — 22,5 dielu, koreň púpavy — 12,5 dielu, kvet slnečnice — 5 dielov. 1 lyžička čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 x denne po 1 pohári (pomocný liek pri pľúcnych ochoreniach). (127) Vňať medovky a horčinky horkej, plod anízu a fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Piť 2 x denne po 1 pohári. (128) Kvet bazy čiernej, lipy, rumančeka, divozela a prvosienky — z každého po 20 g (upravené podľa belgického liekopisu). 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce 3 x denne po 1 šálke. (129) Koreň bedrovníka, vňať tymianu a ľubovníka, list žihľavy a skorocelu — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne po 1 šálke. (130) Koreň ibiša - 16 g, list podbeľa - 8 g, koreň sladkého drievka - 6 g, plod anízu a kvet divozela - po 4 g, podzemok kosatca — 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (131) Koreň ligurčeka — 50 g, koreň fialky voňavej — 25 g, koreň ibiša — 15 g, podzemok kosatca — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne. (132) Kvet divozela a slezu lesného — po 5 g. Zmes sa dá do 2,5 dl vody, nechá sa prejsť varom, potom sa odstaví a scedí. Pije sa po lyžiciach počas dňa. Slúži na uľahčenie odkašlávania. (133) Kvet divozela a slezu lesného — po 10 g, vňať prasličky, list a kvet podbeľa — po 5 g. Polovicu zmesi zavariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať 5—6 x denne po 1 polievkovej lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (134) Plod anízu - 25 g, koreň ibiša - 20 g. Drogu krátko povariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať každé 2 hodiny po lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (135) List skorocelu a pľúcnika lekárskeho - po 10 g. Zmes zapariť 5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť, potom scediť do termosky. Piť 3 x denne po pol šálky. (136) List podbeľa, vňať myšieho chvosta a pľúcnika lekárskeho — po 20 g (obľúbená poľská čajovina na odkašlávanie). 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne po 1 pohári. Gargarizmatiká — na kloktanie Základné drogy: kôra duba, koreň (podzemok) nátržníka rovného, kvet rumančeka, list (vňať) šalvie, list (koreň) ibiša; pozri aj expektoranciá pri čajovinách č. 115, 116, 117, 119, 120 a i. 38

(137) Septosan - Species desinficientes (poľský farmaceutický prípravok). List mäty a šalvie, vňať tymianu a materinej dúšky - po 25 dielov. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Slúži na výplachy ústnej dutiny a na kloktanie pri zápaloch mandlí a hrdla. (138) Podzemok nátržníka vzpriameného a dubová kôra — po 30 g, list šalvie a kvet rumančeka — po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého doplnkového liekopisu EB 6). 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (139) List ibiša, kvet slezu lesného a bazy čiernej - po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého liekopisu EB 4). 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, 10 minút nechať postáť a zliať. (140) List podbeľa, plod fenikla, kvet rumančeka, vňať mäty, repíka a šalvie - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (141) Vňať (list) šalvie a podzemok nátržníka vzpriameného — po 30 g, kvet rumančeka a koreň bedrovníka - po 20 g. 1 lyžica čajoviny na 2 šálky záparu. Kloktať teplým záparom. (142) List (vňať) šalvie - 30 g, list ibiša - 20 g, list medovky - 10 g. 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, po 10 minútach zliať. Slúži na kloktanie. (143) List ibiša a podbeľa — po 30 g, koreň ibiša, kvet divozela a bazy čiernej — po 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (144) Kvet rumančeka a slezu lesného - po 25 g, vňať prasličky — 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (145) List šalvie, vňať prasličky a kvet rumančeka — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľkokrát denne na kloktanie. (146) Kvet divozelu a kvet slezu lesného — 5 g. Zmes zahriať v 2,5 dl vody, hneď po zovretí odstaviť a precediť, napokon pridať neplnú kávovú lyžičku soli. Používa sa teplý na kloktanie. (147) Koreň bedrovníka, list šalvie, vňať repíka a kvet divozela — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľko ráz denne na kloktanie. Hemokatartiká (metaboliká) - na tzv. čistenie krvi a pri odtučňovaní Základné drogy: diuretika, laxanciá, amará a toniká. (148) Krušinová kôra - 50 g, fazuľové struky a list mäty - po 20 g, koreň sladkého drievka - 10 g, list orecha a kvet bazy čiernej - po 5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť teplé večer pred spaním. (149) Kvet vresu a vňať paliny obyčajnej — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (150) Degrosan - Species metabolicae (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny a chaluha bublinatá (morská riasa) — po 20 dielov, koreň púpavy, podzemok pýru a vňať myšieho chvosta — po 15 dielov, kvet lipy a vňať fialky trojfarebnej — po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár odvaru. Piť teplé 2 x denne. (151) Normosan — Species laxantes (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny — 50 dielov, podzemok pýru — 20 dielov, vňať mäty piepornej, plod rasce a bazy čiernej — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na 2 dl záparu. Piť na noc alebo raz denne. (152) Reduktan — produkt n. p. Léčivé rostliny (vhodný pri odtučňovaní). Návod na obale. (153) Krušinová kôra - 60 g, kvet trnky a hluchavky bielej - po 20 g, blizny kukurice a vňať fialky trojfarebnej - po 15 g, plod rasce a fenikla — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 poháre denne. (154) Koreň valeriány, list mäty piepornej, kvet rumančeka a vresu - po 25 g, kôra krušiny a list brezy - po 7,5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (155) Vňať vresu — 25 g, koreň valeriány, vňať ľubovníka a myšieho chvosta - po 20 g, list mäty piepornej - 1 5 g. Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 154. (156) List maliny (ostružiny malinovej), černice (ostružiny černicovej), ríbezle čiernej a brezy — z každého po 25 g. 39

1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl horúcej vody a nechať 10 minút stáť. Piť denne 2 šálky. (157) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru plazivého, koreň púpavy a čakanky — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 1 hodinu v 2,5 dl vody, potom povariť 5 minút. Piť 2x denne po 1 šálke. Hypotoniká — proti zvýšenému krvnému tlaku (pozri aj antisklerotiká) Základné drogy: cesnak (ďalšie drogy uvedené pri antisklerotikách), koreň valeriány, zrno ovsa, vňať komonice a šištice chmeľu. (158) Alvisan — pozri čajovinu č. 83. . - . (159) Droseran - pozri čajovinu č. 84. (160) Blizny kukurice, koreň valeriány, vňať nátržníka husieho a myšieho chvosta - z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (161) Kvet a list hlohu - z každého po 100 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne po 1 šálke. (162) Vňať imela a kvet hlohu — z každého po 50 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Vypiť 2 x denne po 1 šálke. (163) Cesnak, kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (164) Kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 30 g, vňať lastovičníka - 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v pohári vriacej vody. Piť 3 x denne po 1 pohári. (165) Kvet levandule — 50 g, vňať majoránu a rosičky — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. Cholagogá — žlčopudné čajoviny (pri ochoreniach žlčníka) Základné drogy: list boldo (pozri cudzokrajné drogy), list mäty piepornej, koreň (podzemok) rebarbory, koreň púpavy, vňať paliny pravej, vňať repíka, vňať jablčníka, plod pestreca (silyba) mariánskeho. (166) Species cholagogae Planta — žlčníková čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vody a po 15 minútach scediť. Piť teplé nalačno 2 x denne. (167) Salvat thé - produkt n. p. Léčivé rostliny. Príprava ako pri čajovine č. 166. Čajom sa zapíjajú tablety síranu sodného a horečnatého pripojené k čajovine. Čaj podľa možnosti nesladiť. Piť 3 x denne 15 minút pred jedením. Účinkuje aj ako mierne laxans a stomachikum. (168) Žlčníková čajovina - produkt nemeckého farmaceutického priemyslu (DRF 95). Plod pestreca (silyba) mariánskeho, list mäty piepornej, vňať paliny pravej a benedikta lekárskeho — po 20 g, koreň (podzemok) rebarbory a plod rasce - po 10 g. 1 lyžička čajoviny na 1 —2 šálky vody, nechať zovrieť, odstaviť a 20 minút macerovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (169) Cholagogá - poľská žlčníková čajovina (zároveň slúži ako choleretikum, laxans a digestívum). 1. (pri mäkkej stolici): plod borievky a vňať ľubovníka — po 20 dielov; 2. (pri normálnej stolici): koreň púpavy — 35 dielov, kvet slamihy piesočnej, list mäty piepornej, vňať myšieho chvosta a kôra krušiny — po 15 dielov, vňať lastovičníka — 5 dielov. 3. (pri zapečení): vňať stavikrvu vtáčieho - 55 dielov, kôra krušiny - 20 dielov, plod borievky - 15 dielov, vňať ľubovníka — 10 dielov. 1 lyžičku čajoviny nechať krátko vrieť, potom odstaviť a nechať 20 minút postáť. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (170) List mäty piepornej - 30 g, vňať jablčníka a list maliny - 20 g,vňaťrepíka - 15 g,koreňomanu - 5 g. 1 lyžicu čajoviny zaliať vriacou vodou a nechať postáť 15 minút. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. (171) List mäty piepornej — 25 g, vňať myšieho chvosta, koreň ihlice a horca — po 20 g, kôra krušiny — 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť pred jedením. (172) Kvet slamihy, list mäty piepornej, plod fenikla, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — po 20 g, kôra krušiny - 10 g. 1—2 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť pol hodiny pred jedením. (173) Vňať myšieho chvosta — 50 g, kvet slamihy - 30 g, podzemok rebarbory - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne pol hodiny pred jedením. (174) List mäty piepornej — 50 g, vňať repíka a jablčníka — po 20 g, podzemok rebarbory — 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne pol hodiny pred jedením. (175) Vňať repíka a jablčníka — po 50 g, podzemok rebarbory a koreň ihlice — po 25 g. 40

(176) (177) (178) (179)

(180) (181)

1 vrchovatá lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno nalačno a odpoludnia medzi olovrantom a večerou. List mäty piepornej, koreň púpavy, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — z každého po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne najmenej pol hodiny pred jedením. List mäty piepornej a mäty kučeravej - po 100 g, koreň ihlice a horca - po 25 g, kôra krušiny - 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce viac ráz denne. Podzemok rebarbory, vňať repíka a jablčníka - po 25 g, koreň ihlice - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne. List mäty piepornej a vňať materinej dúšky - po 50 g, list rozmarínu, šištice chmeľu, vňať zemedymu a paliny abrotskej (božieho drievka) — po 25 g. 1,5 lyžice čajoviny na 2 poháre záparu. Piť po 1 dl ráno nalačno a večer (žlčopudná čajovina s pomocným liečebným účinkom pri zápale podžalúdkovej žľazy). Koreň horca a vňať lastovičníka - po 50 g, koreň archangeliky lekárskej, list senný (dostať v lekárni), kvet nechtíka a levandule - po 25 g. Príprava, dávkovanie i uplatnenie ako pri čajovine č. 179. List mäty piepornej, vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 20 g, koreň ihlice a púpavy — po 15 g, list vachty trojlistej — 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a povariť 5 minút. Piť 1 šálku 3 x denne pol hodiny pred jedením.

Karminatíva - proti nadúvaniu (proti zastaveným vetrom) Základné drogy: kvet rumančeka, list mäty, plod anízu, plod fenikla, plod rasce. (182) Vňať zemežlče a list medovky - po 40 g, plod fenikla a rasce - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne 1 šálku. (183) Vetrová čajovina - Species carminativae (ČsL 3). Vňať mäty piepornej a kvet rumančeka — po 25 g, koreň sladkého drievka a ibiša — po 20 g, plod fenikla — 10 g. 3 lyžice čajoviny preliať šálkou studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín, potom scediť, čajovinu preliať vriacou vodou a krátko zavariť; po scedení odvar priliať do maceračného výluhu. Piť teplé po 1 šálke asi pol hodiny pred jedením. (184) Detský čaj s rumančekom Spofa (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Podľa potreby prisladiť umelým sladidlom. Piť 2-3x denne. (185) Florkamil (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou preliať 1,5 dl vriacej vody a aspoň 5 minút nechať vylúhovať (treba ním pohybovať). Používa sa pri žalúdočných a črevných ťažkostiach, na obklady, výplachy atď. (186) Koreň archangeliky, rozpučené plody anízu, fenikla a koriandra - z každého rovnaký diel (receptúra podľa nemeckého liekopisu). 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. (187) Species deflatulentes - čajovina proti nadúvaniu (podľa nemeckého liekopisu DRF 291). Kvet rumančeka, list mäty piepornej, koreň valeriány, plod rasce a anízu — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (188) List vachty trojlistej a mäty piepornej, plod fenikla, vňať zemežlče a myšieho chvosta — z každého po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Piť 1 dl teplého záparu pol hodiny pred jedením. (189) Kvet rumančeka — 60 g, plod rasce — 20 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť 2 x denne po 1 šálke. (190) Plod rasce, anízu a fenikla — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2 šálkami vriacej vody, nechať stáť 20 minút, zliať a trochu osladiť. Vypiť počas dňa. (191) Plod anízu, vňať tymianu, prasličky a paliny pravej - z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. Laxatíva — preháňavé čajoviny Základné drogy: kôra krušiny, semeno ľanu, plod rešetliaka, koreň (podzemok) rebarbory, list senný (cudzokrajná droga). Pozri aj hemokatartiká. 41

(192) Species laxantes — preháňavá čajovina (ČsL 3). Kôra krušiny — 40 g (osobitne preparovaná), kvet lipy a bazy čiernej - po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť vlažné večer. (193) Species laxantes Planta - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Výluhom sa zapíja tableta pripojená k čajovine. Piť vlažné večer. (194) Normosan — pozri pod č. 151. (195) Kôra krušiny - 30 g, kvet bazy čiernej, maku vlčieho, hluchavky bielej, trnky a parumanu spanilého (rumančeka rímskeho) — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno a večer. (196) Plod rešetliaka a koreň sladkého drievka — po 30 g, kôra krušiny a plod fenikla — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (197) Podzemok pýru — 30 g, kôra krušiny — 25 g, vňať myšieho chvosta a list medovky — po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku vody, macerovať 10 hodín. Vypiť každé ráno 1 pohár. (198) Kôra krušiny — 75 g, plod rasce a oplodie pomaranča — po 12,5 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v šálke vriacej vody a po 20 minútach zliať. Piť ráno a večer po 1 šálke. Nervína (sedatíva) — na upokojenie Základné drogy: kvet levandule, list medovky, šištice chmeľu, vňať majoránu a koreň valeriány. (199) Species valerianae — valeriánová čajovina (ČsL 2). Koreň valeriány, list mäty a medovky — po 30 g, popučený plod fenikla — 10 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody, nechať 8 hodín vylúhovať a scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť, odstaviť a nechať usadiť. Po scedení oba výluhy zliať dovedna a čaj rozdeliť na 2 dávky. Piť vlažné ráno i večer. Vhodný aj na upokojenie srdca (kardiosedatívum). (200) Valofyt — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Čajom sa zapíja tableta pripojená k čajovine (liečivé kvasnice s glukózou). Pije sa 3 x denne. Zmierňuje aj stavy predráždenosti a úzkosti (neurotonikum). (201) Nervosan — Species sedativae (poľský farmaceutický prípravok). Koreň valeriány — 40 dielov, vňať myšieho chvosta — 20 dielov, vňať mäty a medovky — po 15 dielov, kvet rumančeka - 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne (ráno nalačno a večer pred spaním). Slúži aj proti kŕčom a nespavosti. (202) Koreň valeriány, podzemok pýru a puškvorca, list vachty a medovky — z každého po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2 x denne. (203) List medovky a kvet hlohu — po 15 g, vňať pyšteka a lišajník islandský — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 1 x denne. (204) Kvet levandule a prvosienky, list rozmarínu a medovky — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (205) Koreň valeriány a šištice chmeľu - po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť večer 1 — 2 šálky. Čaj je vhodný najmä proti nespavosti. (206) Vňať brečtana, list mäty, medovky a kocúrnika obyčajného - z každého po 25 g. (207) Species nervinae (mnohozložková čajovina obrúbená v NSR). List maliny (ostružiny malinovej) - 20 g, vňať komonice - 12 g, list mäty piepornej, hlohu s kvetom a rozmarínu, vňať ľubovníka, marinky (lipkavca marinkového) a paliny obyčajnej — po 6 g, list medovky, koreň valeriány, plod fenikla a vňať materinej dúšky — po 4 g, list vachty trojlistej, šištice chmeľu, kvet arniky, nechtíka a bazy čiernej — po 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu, nechať 10 minút vylúhovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (208) Horká čajovina - Species amaricantes (ČsL 2). Oplodie pomaranča — 250 g, vňať paliny a zemežlče — po 200 g, list vachty trojlistej — 150 g, podzemok puškvorca a koreň horca — po 100 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť a po usadení scediť. Oba výluhy zliať dovedna. Piť teplé 2 x denne po 1 šálke (pred jedením). (209) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (ČsL). Vňať zemežlče - 500 g, list mäty piepornej - 300 g, koreň archangeliky a bedrovníka - po 100 g.
42

Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 208. (210) Stomaran — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody, nechať 15 minút vylúhovať v prikrytej nádobe a scediť. Čaj sa pije teplý 2 —3 x denne nalačno (pred jedením). (211) Salvat thé - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 167. Slúži aj ako cholagogum a mierne laxatívum. (212) Digestoran - Species stomachicae a Species amarae (vyrába poľský farmaceutický priemysel). List vachty, vňať benediktu lekárskeho a myšieho chvosta — po 20 dielov, koreň kostihoja a list mäty piepornej — po 15 dielov, plod rasce — 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť čerstvé 2x denne (30 minút pred jedením). (213) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri prekyslení žalúdka). Kvet lipy, semeno lanu, koreň sladkého drievka, podzemok puškvorca, list mäty piepornej a plod fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke. (214) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri anacidite, achýlii a nedostatočnej tvorbe žalúdočných štiav). Podzemok puškvorca, koreň archangeliky, plod rasce a koriandra, vňať ľubovníka a zemežlče - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (215) Žalúdočná čajovina (vhodná hlavne pri zápale žalúdka). Plod fenikla, kvet rumančeka, podzemok pýru, koreň ibiša a sladkého drievka — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť večer po 1 šálke. (216) Žalúdočná čajovina (vhodná pri zápale tenkého čreva, ale i pri zápale žalúdka). Vňať stavikrvu vtáčieho, list skorocelu kopijovitého, plod čučoriedky a kôra duba - po 15 g, lišajník islandský, podzemok nátržníka vzpriameného a kvet rumančeka — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 2-3 x denne po 1 šálke.
ZMÄKČUJÚCE ČAJOVINY

Základné drogy: kvet rumančeka, list a koreň ibiša, semeno ľanu. (217) Zmäkčujúca čajovina — Species emollientes (ČsL 2). Semeno ľanu nedrvené — 40 g, kvet rumančeka, list ibiša a slezu — po 20 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1,5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1,5 dl vriacej vody a krátko povariť. Po ustatí scediť a oba výluhy zliať dovedna. Pije sa ráno a večer. Z rovnakých drog, ibaže hrubo práškovaných (sito č. 4), sa robí zmäkčujúca čajovina na obklady. Prikladá sa vo forme teplého kašovitého záparu. (218) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). Zloženie uvedené pri čajovine č. 117. Zmäkčujúce účinky má výluh pripravený podľa návodu odporúčaného pri čajovine č. 217. Čaj sa pije ráno a večer.
ČAJOVINY NA ŽENSKÉ CHOROBY

Základné drogy: vňať alchemilky, vňať kapsičky pastierskej, kvet hluchavky bielej, vňať nátržníka husieho. (219) Vagosan — Species vaginales (poľský farmaceutický prípravok na výplachy pošvy a iné hygienické účely). Kôra duba — 25 dielov, kvet rumančeka — 20 dielov, vňať stavikrvu vtáčieho, list šalvie a žihľavy — po 17,5 dielu, kvet nechtíka - 2,5 dielu. 3—4 lyžice čajoviny na 6 dl záparu. Slúži na výplachy. (220) Florkamil — tablety (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou aspoň 5 minút namáčať v 1,5 dl vriacej vody (niekoľko ráz vybrať a opäť ponoriť). Výluh slúži na výplachy. (221) Proti bolestivej menštruácii (antidysmenoroikum). Koreň kuklíka a kvet hluchavky - po 30 g, list alchemilky a vňať nátržníka husieho — po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vriacej vody. Piť 2 x denne po 1 šálke (začať 3—4 dni pred očakávaným začiatkom menštruácie).
43

(222) Kvet rumančeka — 40 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 30 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť ako čajovinu č. 221 (takisto slúži proti bolestivej menštruácii). (223) Kvet rumančeka a vňať nátržníka husieho - po 20 g, kvet hluchavky bielej — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke (má rovnaké použitie ako čajovina č. 221), (224) Vňať stavikrvu vtáčieho — 40 g, vňať prasličky a kapsičky pastierskej — po 30 g. 1 lyžicu čajoviny dlhšie povariť na miernom ohni v 5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1-2 šálky čaju. Vhodné hlavne na tlmenie menštruácie. (225) List alchemilky - 40 g, vňať ľubovníka, list medovky a myšieho chvosta - po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1—2 šálky čaju. (226) Vňať alchemilky - 30 g, kvet hluchavky, vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho - po 20 g, koreň horca - 1 0 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a variť 5 minút. Piť po dúškoch počas dňa. Vhodné pri bielotoku (fluor albus). (227) Vňať majoránu, plod fenikla, anízu a kôpru — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Vypiť 3 šálky denne. Podporuje tvorbu materinského mlieka (laktagogum). (228) List šalvie a šištice chmeľu - po 40 g, list orecha - 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, priviesť do varu a odstaviť. Piť ráno a večer po 1 šálke. Tlmí tvorbu materinského mlieka. (229) Vňať myšieho chvosta - 40 g, vňať ľubovníka - 30 g, vňať kapsičky pastierskej, imela a nátržníka husieho — po 20 g, koreň valeriány — 15 g, podzemok puškvorca — 10 g. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 6 hodín v 2,5 dl vlažnej vody, potom polovicu výluhu scediť a zvyšok po krátkom povarení priliať k macerátu. Denne vypiť 2 šálky.
INÉ ČAJOVINY

(230) Aromatická čajovina na kúpele (podľa ČsL 2). Vňať materinej dúšky, list šalvie a mäty piepornej — z každého rovnaký diel (napr. po 250 g). Na 1 vaňový kúpeľ pripraviť zapar z 500 g čajoviny a vliať ho do vody teplej 34—38 °C. Čajovinu z posekaných drog (sito č. 4) možno použiť aj na obklady. (231) Žlčopudná čajovina - Species cholagogae (nový článok ČsL 4) Vňať repíka a koreň púpavy s vňaťou — po 250 g, vňať jablčníka — 200 g, vňať mäty piepornej, podzemok rebarbory a kvet (úbor) rumančeka pravého — po 100 g. Čajovinu skladovať v dobre uzavretých obaloch (chrániť pred svetlom). Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (232) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (nový článok ČsL 4) Vňať paliny pravej, myšieho chvosta a mäty piepornej — po 200 g, vňať ľubovníka, plod fenikla, koreň ligurčeka a sladkého drievka - po 100 g. Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (233) Gynastan — priemyselne vyrábaná gynekologická čajovina v ponorných vreckách Vňať hluchavky bielej — 8 g, vňať alchemilky — 6 g, vňať nátržníka husieho — 4 g, vňať mäty piepornej - 2 g. Čaj sa pripravuje podľa návodu na obale. Užíva sa pri ženských ochoreniach, napr. pri výtoku a na tíšenie menštruačných bolestí. (234) Nontusyl — priemyselne vyrábaná priedušková čajovina v ponorných vreckách Koreň ibiša - 8 g, vňať tymianu a kvet lipy - po 4 g, vňať repíka a medovky - po 2 g. Príprava podľa návodu na obale. Užíva sa pri chorobách horných dýchacích ciest. (235) Aldermon — priemyselne vyrábaný vlasový kozmetický prípravok v ponorných vrecúškach Obsahuje koreň lopúcha, vňať žihľavy a list brezy. Príprava a použitie podľa pripojeného návodu. (236) Cutisan species — priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach Obsahuje vňať myšieho chvosta, mäty piepornej, repíka a alchemilky a kvet bazy so stopkami. Príprava a použitie podľa návodu na obale. (237) Nephrosal — obličková čajovina v záparových vrecúškach Obsahuje plod fazule bez semien, vňať prasličky, koreň ihlice, list brezy a žihľavy. Návod na obale. (238) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (1) Obsahuje šípky, list ostružiny malinovej a žihľavy. Čaj sa pripravuje a užíva podľa pripojeného návodu.
44

vňať žihľavy a list brezy po 6 g. omývanie kožných defektov. výťažok zo sladkého drievka (tzv. myrha (cudzokrajná droga) — 1 g. Prefiltrovaný výluh (elixír) sa vo Švédsku ľudovo užíva ako prostriedok „na predĺženie života". 40 g čajovinovej zmesi sa nechá 8 dní vylúhovať v 0. oplodie pomaranča 2. list ostružiny černicovej a kvet agátu. pelendrek) — 10 g.5 1 ražnej pálenky alebo borovičky. (243) Švédska čajovinová zmes — Species ad vitam longam: Aloa (cudzokrajná droga) — 17 g.5 g. koreň angeliky a myrha — po 10 g. koreň horca a galganový podzemok (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 2 g.5 g.2 g. oplodie pomaranča a koreň angeliky — po 5 g.5 g čajoviny) Vňať ľubovníka .12 g. Isteže. Bylinný čaj so šípkami Plod šípky 50 g. trúdnatec lekársky (huba uvádzaná pri smrekovci opadavom). úbory nechtíka a koreň horca — po 1 g. repíka. Indikácie: dermatologikum. (240) Priemyselne vyrábané čajoviny v ponorných vrecúškach s obsahom rozličných drog (kvet lipy a bazy čiernej.5 g. Alvisan Neo Vňať imela 40 g.5 g). plod fenikla a vňať mäty piepornej po 3 g. Vylúhovanie trvá 10 dní (občas treba fľašou potriasať).5 1 ražnej pálenky (prípadne v borovičke alebo v 60-percentnom lekárenskom liehu). vňať myšieho chvosta 10 g. Indikácie: antisklerotikum. podzemok puškvorca. občas treba premiešať. (242) Eugastrin . Indikácie: diuretikum. paliny pravej. Čaj sa pripravuje a užíva podľa návodu na obale. vňať medovky . sennové struky (cudzokrajná droga predávaná v lekárni). Indikácie: diabetikum. Cutisan Vňať myšieho chvosta 20 g. medovky. (241) Ungolen species — čajovina pri chorobách pečene a žlčníka Plod pestreca (silyba) mariánskeho a repíka — po 10 g.5 g. vňať alchemilky 6 g.priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach (v 1 vrecúšku 1. 243). vňať prasličky 7. aníz a podzemok rebarbory — po 5 g. vňať repíka a kvet bazy čiernej po 7 g. koreň omanu 6 g. Príprava a dávkovanie podľa návodu na obale. plod fenikla — 3 g. vňať medovky a mäty piepornej po 2 g. list hlohu s kvetom 16. koreň sladkého drievka. Indikácie: dermatologikum. vňať mäty piepornej 10 g. úbory rumančeka. elixír nemá zázračné účinky.(239) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (2) Obsahuje šípky. HROMADNE VYRÁBANÝCH ČAJOVÍNOVÝCH ZMESÍ Aldennon Koreň lopúcha 18 g. podzemok puškvorca .1. list jahody 17. vlasové tonikum. Tablety Natrii salicylici po 0. vňať ľubovníka. koreň petržlenu 4 g. koreň púpavy — 6 g.3 g. náhradka za pravý čaj. vňať mäty piepornej — 5 g.5 g. Dá sa využiť aj na liečivé liehové obklady. kôra krušiny a koreň ihlice po 7 g. vňať benediktu a myšieho chvosta — 8 g. Betulan List brezy 30 g.4. mäty piepornej. (244) Bylinkový elixír podľa Dr. Sfiltrovaný výluh sa pije po kalíškoch (podobne ako elixír č. základ tvorí typická metabolizujúca čajovina. vňať repíka . list čiernej ríbezle a maliny ostružiny po 15 g. má metabolizujúce pôsobenie. Záparové vrecká (20 ks po 1. plod hlohu 10 g.9 g. antireumatikum. list senný. hypotenzívum. vňať paliny pravej . Príprava a použitie čaju podľa návodu na obale.8 g. blizny šafranu — 2 g. fenikel a podzemok zedoarie (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 4 g. podzemok nátržníka vzpriameného a koreň sladkého drievka — po 3 g. fľaša sa dobre uzavrie a odloží na miesto chránené pred svetlom. Rozdrvené byliny sa vsypú do dvojlitrovej fľaše a zalejú sa 1. 45 . koreň rebarbory — 6 g. šalvie lekárskej a zemežlče). vňať yzopu a medovky po 5 g. Samsta Aloa — 20 g. list čiernej ríbezle. vňať ľubovníka 20 g. ZOZNAM ČS. Pije sa pri žalúdočných ťažkostiach.

Defatigan Úbory rumanu rímskeho 20 g. koreň púpavy s vňaťou. vňať šalvie.5 g. kvet divozela 4 g. Species diureticae Planta List brezy. koreň petržlenu po 10 g. vňať jastrabiny 12 g. list maliny 10 g. koreň sladkého drievka 2 g. Indikácie: diuretikum. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 6 g. Indikácia: dietetikum pri redukčnej diéte. koreň lopúcha 5 g. Indikácia: expektorans. Záparové vrecká (20 ks po 1. list brezy.2 g. list ostružiny a plod fenikla po 8 g. list žihľavy 2 g. cholagogum. dezinfekcia močových ciest. list maliny 10 g. Indikácia: čaj pre diabetikov. kvet bazy. Nephrosal Vňať prasličky 6 g. vňať medovky 4. vňať paliny pravej 9 g. vňať mäty piepornej 2 g.5 g. list jahody 6 g. vňať prasličky 15 g. Indikácie: dietetikum. metabolikum. koreň ihlice a plod fazule bez semena po 4 g.5 g. list maliny.8 g. koreň sladkého drievka. Javorina List ostružiny 22. koreň sladkého drievka 7 g. kvet bazy a podbeľa po 5 g. 46 . Indikácia: diaforetikum. koreň ibiša. Diabetan Struky fazule bez semena 17 g. vňať medovky. Hemoral Kôra duba a úbory rumančeka po 12. náhradka pravého čaju. tymianu. žihľavy a stavikrvu vtáčieho po 15 g. Indikácie: stomachikum. Indikácie: diuretikum. vňať repíka a mäty piepornej po 10 g. plod fenikla a bazy.5 g). kvet agátu 2. kvet bazy so stopkami. koreň ihlice a petržlenu po 25 g. plod anízu a fenikla po 5 g. Indikácia: prísada do kúpeľa. list senný a brezy. koreň sladkého drievka 5 g. vňať čučoriedky a šalvie po 15 g. vňať lipkavca (marinky) 7 g. Záparové vrecká (20 ks po 1 g). Indikácia: karminatívum. Eugastrin Vňať ľubovníka 12 g. koreň puškvorca 1. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. plod fenikla 10 g. Fyterol Kvet bazy 15 g. šištice chmeľu 3 g. vňať myšieho chvosta 5 g. vňať tymianu a materinej dúšky po 10 g. Reduktan Chaluha bublinatá. Pulmoran Koreň ibiša. Pemisan Vňať pamajoránu a mäty piepornej po 20 g. kvet levandule 10 g. vňať stavikrvu vtáčieho 10 g. Indikácia: antihemoroidová kúpeľová prísada. vňať repíka 3 g. kvet lipy a list čiernej ríbezle po 12 g. dezinficiens močových ciest. kôra krušiny a kvet bazy po 15 g. Detský čaj s rumančekom Úbory rumančeka 10 g.

Thé Salvat Vňať repíka a jablčníka po 25 g. kvet lipy a bazy po 20 g. List brezy a medvedice po 30 g. list žihľavy 3 g. list ostružiny 6 g.Species cholagogae Planta Vňať repíka 40 g. koreň omanu 10 g. list ostružiny 6 g. vňať mäty piepornej a koreň púpavy s vňaťou po 10 g. Indikácie: stomachikum.5 g). plod fenikla 3 g. plod fenikla 10 g. koreň sladkého drievka a vňať mäty piepornej po 10 g. choleretikum. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. vňať mäty piepornej 5 g. vňať jablčníka. dezinficiens močových ciest. Thevalin Vňať materinej dúšky 20 g. list boldo. kvet bazy. plod fenikla 5 g. kvet agátu 3 g. koreň puškvorca a angeliky po 15 g. Indikácie: cholagogum. Indikácie: cholagogum. repíka a mäty piepornej po 10 g. plod fenikla 5 g. vňať benedikta a myšieho chvosta po 8 g. šištice chmeľu. vňať zemežlče. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. Tormentan Plod čučoriedky 32 g. list šalvie. vňať mäty piepornej a koreň sladkého drievka po 7 g. list maliny 5 g. vňať mäty piepornej 15 g. Species pectorales Planta List skorocelu 23 g. ľubovníka. koreň ihlice a petržlenu po 10 g. úbory rumančeka. Ungolen Vňať repíka a plod pestreca (silyba) mariánskeho po 10 g. koreň ihlice 10 g. úbory rumančeka. choleretikum. list ostružiny. vňať prietržníka 5g Indikácie: diuretikum. antidiaroikum.5 g). gastroenteritídy a kvasné dyspepsie. P. Indikácie: adstringens. stavikrvu vtáčieho a myšieho chvosta po 5 g. vňať žihľavy. hepatoprotektívum. Šípkový čaj ochutený I Plod šípky 21 g. Species urologicae Planta List brezy a koreň petržlenu po 25 g. Idikácia: laxans. laxans. list medvedice 20 g. 47 . digestívum. list podbeľa a koreň ibiša po 22 g. koreň nátržníka a krvavca po 20 g. Indikácie: choleretikum. Species laxantes Planta Kôra krušiny 40 g. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. dezinficiens močových ciest. Šípkový čaj ochutený II Plod šípky 21 g. kôra krušiny. Záparové vrecká (20 ks po 1. koreň ihlice a rebarbory po 15 g. koreň púpavy 6 g. Stomaran Úbory rumančeka. Tablety Acidi tartarici cum Kalii-Natrii tartarici. Species urologicae P. Záparové vrecká (20 ks po 1. vňať medovky a kvet levandule po 10 g. kvet divozela a prvosienky po 4 g. stomachikum. Indikácie: diuretikum. Indikácia: expektorans.

koreň angeliky a vňať mäty piepornej po 3. Ľubovník bodkovaný (20 vreciek po 1. vňať levandule a medovky po 11 g.8 g). Indikácia: nervínum. plod hlohu 17 g. Palina pravá (20 vreciek po 1 g). plod ovsa. kôra vŕby 7 g.5 g). Medovka lekárska (20 vreciek po 1 g). Repík lekársky (20 vreciek po 1.5 g. Kvet lipy (20 vreciek po 1 g). Matový čaj (20 vreciek po 1.čaj mate (20 vreciek po lg). Yerba maté . šištice chmeľu 12 g. Kvet bazy čiernej (20 vreciek po 1 g).5 g).5 g).Valofyt Neo Koreň valeriány 24 g. Šalvia lekárska (20 vreciek po 1. Zemežlč menšia (20 vreciek po 1 g). Lipový čaj (20 vreciek po 2 g). Záparové vrecká .

.

voňavé.Fabaceae (Motýľokveté . bez iných prímesí Požiadavky na kvetnú drogu (Flos robiniae) v čs. V uvedených oblastiach dokonca zaisťuje hlavnú znášku. Kvety biele. Príbuzné druhy majú nevoňavé kvety s ružovým alebo fialovým sfarbením. 20 6 2 14 10 3 51 . usporiadané do visiacich strapcov. Bohato kvitne v druhej polovici mája. lebo nie je náročný na pôdu. taliansky: Robinia. najmä v nížinách.) Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne vyžíhanim drogy) Popol nerozpustný v kyseline chlorovodíkovej (stanoví sa laboratórne pri spomenutej skúške) I. ťažko kryštalizuje a dlhý čas ostáva tekutý. kde sa za ním chodí kočovat'. Laburnum anagyroides Medic). ktorého otec priviezol agát zo severoamerickej Virgínie a vysadil v Jardin des Plants v Paríži. ktorými ich ničí.TRNOVNÍK BÍLÝ AGÁT BIELY (+) Robinia pseudo-acacia L. Pri zbere kvetnej drogy nemôže vzniknúť zámena. Dnes by sme sa ho však radi zbavili. má výraznú chuť a pach po agátových kvetoch. Svojou rozpínavosťou ohrozuje pôvodné porasty. 10. súmerné. maďarsky: Fehér ákácz. rozširuje sa veľmi ľahko. z koreňov vylučuje jedovaté látky. Je významnou medonosnou rastlinou najmä na južnej Morave a južnom Slovensku. bezpodmienečne v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. teda v čase. francúzsky: Robinier faux-acacia. keď ostatné stromy už odkvitli. Sušíme ihneď. anglicky: Acacia. 3 1 14 8 2 II. Pestuje sa najmä pre rýchly rast a tvrdé drevo. miestami celkom zahubil vzácnu stepnú kvetenu a v jeho susedstve sa nedarí ovociu. v chladnejších oblastiach až v júni. Omyl môže skôr vzniknúť pri výklade zastaraného názvu Flos acaciae nostratis. Kvet sa u nás nevykupuje každý rok. lebo sa neznáša s mnohými rastlinami. Agát má pomenovanie podľa záhradníka francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. Materiál sa ľahko zaparí a hnedne. Agát k nám presídlil zo Severnej Ameriky. neopadaný po odkvitnutí. zlatožltým (v parkoch pestovaný štedrec — pozri jedovaté rastliny.Flos robiniae seu Flos acaciae (Flos pseudoacaciae). Pomer zosušenia je asi 7 : 1. norme ON 86 6235 pre zvyčajné dve akostné triedy: Akosť — najviac v % Znak Kvety s iným sfarbením ako začerstva Iné časti materskej rastliny ako kvety Cudzie organické prímesi (prímesi iných rastlín a pod. žiada sa kvet s kalichom. Vysádzal sa najmä v mestských parkoch na oživenie zelene. Agátový med je vodojasný až žltkavý. Zber sa robí v máji—júni odrezáváním celých súk- vetí alebo odtŕhaní m jednotlivých kvetov zo strapcov. príp. U nás sa nerozvážne sadil asi pred 200 rokmi ako nenáročný strom na upevňovanie pieskov a zalesnenie chudobných pôd. Rýchle sa rozšíril. Agát má veľmi voňavé a medujúce kvety. rusky: . ktorým sa kedysi označovala kvetná droga z trnky obyčajnej. z 1 ha agátového lesa sa získa 350-1 700 kg medu. zato má nároky na teplo a svetlo. rýchlo a opatrne. AGÁT BIELY Trnitý ker alebo strom s nepárno perovitými listami. Z agáta sa u nás zberajú jednotlivé kvety .Papilíonaceae) Nemecky:Weisse Robinie. plodmi sú sploštené struky. — Jeana Robina. so zelenkavým reflexom. Bôbovité .

akacín). zúbkaté. Podľa ČSN musí droga obsahovať predovšetkým alchemilku žltozelenú. a preto treba dodržať požiadavky na najlepšiu akosť. žltozelené. šípkový čaj ochutený II. rusky: Trváca mnohotvárna bylina so žltozelenou chlpatou byľou vysokou 15-70 cm. Ľudové liečiteľstvo používa kvetnú drogu vo forme asi 5 % záparu — 2 až 3 šálky denne. farnezol. Celá rastlina okrem kvetov je dosť jedovatá — predovšetkým kôra a semená. Ak ustanoveniam normy v I. pri migréne žalúdočného pôvodu a i. ako by si azda zaslúžila.Cortex acaciae. rakovie zelie. Syn. akosti — je exportnou surovinou). za mladi vejárovito poskladané. maďarsky: Közönséges palástfu. v homeopatii sa používa čerstvá kôra zmiešaná s mladými konárikmi. ale aj pri potokoch a prameniskách. ale aj v oficiálnej medicíne. droga sa zriedka užíva samotná. rozšírené vo viacerých európskych jazykoch. V minulosti mala rastlina veľmi dobrú povesť nielen v ľudovom liečiteľstve. husia nôžka. pri kŕčoch rozličného pôvodu (spazmolytikum). preto sa navzájom často zamieňajú. linalol a i. Na dne jej lievikovitých listov (nad stopkou) sa dlho udržiavajú kvapky rosy.: Alchemilla vulgaris L. ich aglykóny. príčinou toxicity sú látky bielkovinovej povahy. ženský plášť Nemecky: Gelbgruner Frauenmantel. dozrievajú v nažky. Typicky vyvinuté listy sú okrúhlasté. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ (len droga I. vo vlhkých svetlých lesoch.). väčšinou s lesklochlpatým povrchom. Vyskytuje sa od nížin až po vysokohorský stupeň.tické upotrebenie esencie z kôry a konárikov býva pri prekyslení žalúdka (hyperacidita). Alchymisti ich zberali a používali pri hľadaní kameňa mudrcov.Rosaceae Ľudovo: divý muškát. Bekál. Homeopa- . kontrihel obyčajný. 7 — 11-laločné. Droga má výrazné močopudné účinky a niekedy slúži na aromatizáciu čajovín. jeho toxicita per os vidí sa 52 v porovnaní s ricínom ricínových semien menšia. Čajoviny: Javorina čaj — bylinná zmes (volne predajná balená čajovina). U nás rastie asi 40 druhov rodu alchemilka. lebo skladovaním sa znehodnocuje a veľmi rýchlo ju napádajú skladištní škodcovia. droga sa preradí do II. ktorá pripomína záhyby plášťa. Kvety drobné. hviezdoš. Po riadnom usušení drogu treba ihneď odovzdať nákupni. D 2 až D3). toxické proteíny — lektíny. Rastie na mierne vlhkých lúkách a pasienkoch. akostnej triedy. zberá sa lúpaním v marci—apríli. kondolík. najmä robín (zmes ?). 1980). vychádza z formy listov. Starovekí alchymisti pripisovali tejto byline veľkú liečivú moc. pripravujú sa výťažky (esencia. častejšie tvorí zložku močopudných čajovín. ak sa užije 2 x denne 1 dl odvaru z 2 lyžíc agátového kvetu na 4 dl vody. Latinské pomenovanie rodu je odvodené od alchema — alchymistka. taliansky: Alchemilla. U nás nakupovaná droga sa vyváža. Má hemaglutinizujúce a mitogénne vlastnosti. Ich určovanie je veľmi náročné. francúzsky: Alchemille commune. akostnej triede nezodpovedá čo len jeden znak. Začiatočníci by mali prísť najprv so vzorkou nasušeného materiálu do nákupne. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ KONTRYHEL ŽLUTOZELENÝ Alchemilla xanthochlora Rothm. Ružovité . španielsky: Alquimilla. Neskôr sa na jej starú slávu pozabudlo a dnes sa liečebne využíva menej. anglicky: Lady's mantle. Pomenovanie ženský plášť. dil. taktiež biozidy (biokvercetín) a silicu s vonnými látkami (nerol. zvýši sa vylučovanie moču o 17 až 40 % (Oźarowski. Ľudové liečiteľstvo občas používa aj agátovú kôru . zoskupené do súkvetia. rosička. žalúdočných a dvanástnikových vredoch. Kvety obsahujú hlavne flavonoidové glykozidy (robinín.

taliansky: Arcangelica. Zelerovité . lebo ľahko vlhne a ešte ľahšie ju napádajú škodcovia a hmyz. D 2 . V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej vňate (dil. Syn. ďalej horčiny a stopové množstvo kyseliny salicylovej. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách. Materiál sušíme prirodzeným teplom v tieni. iné rastliny atď.Predmetom zberu z materskej rastliny je najčastejšie vňať. anjelský koreň. U nás sa rozšírila v stredoveku. Novšie sa odporúča zber pred tvorbou kvetných výhonkov (marec— apríl). Listová droga nemá pach. v Nemecku aj pri liečbe cukrovky. Z účinných obsahových látok rastliny majú najväčší liečebný význam triesloviny tanínového a elagového typu (6—8 %). korenistú chuť s horkastou príchuťou. Už pred začiatkom sušenia treba materiál zbaviť trávy.Apiaceae (Okolíkaté . j. no poriadnom omytí sa korene sušia v tieni na vetranom mieste (hrubé sa pozdĺžne prekrajujú). V lete poskytuje mnoho jasnožltého medu. Rastie pri potokoch. Pre získanie koreňovej drogy — Radix angelicae sa vykopávajú v jeseni (september—október) 2. V oficinálnej medicíne niekedy tvorí zložku metabolických a odtučňovacích čajovín. Má i mierny spazmolytický účinok (zmierňuje kŕče) a mierne podporuje aj vylučovanie moču. lebo výtažnosť silice je vtedy asi 1. najmä pre farmaceutické účely a ako korenina. dorastá až do výšky 2 m. Často ju poškodzuje hmyz.priemer). široko krídlaté dvojnažky. v tme. drobné zelenobiele kvety v okolíkoch hustých okolíčkov. malé množstvá v plechovkách. hlina. Možno ju použiť aj zvonku na rany. 233. Korene vykopávané v jeseni (september—október) sa u nás nenakupujú.5 12 10 0. kde rastie osobitná odroda. 5 8 1 12 12 dávky drogy až 3 x vyššie ako pri zápare. ekzémov. vredov predkolenia atď. francúzsky: Archangélique officinale. Správne usušená listová alebo vňaťová droga má sivozelenú farbu. Stonka dutá.5 % (v štádiu kvitnutia a tvorby plodov je najnižšia).) Anorganické prímesi (t. schne rýchlo. Zásluhou vysokého obsahu trieslovín pôsobí droga sťahujúco (adstringentne) pri ochoreniach žalúdka a čriev. ARCHANGELIKA LEKÁRSKA ANDĚLÍKA LÉKAŘSKÁ Archangelica officinalis Hoffm. Používa sa i pri silnej menštruácii a klimakterických ťažkostiach. dávkujú sa 4 lyžičky posekanej drogy na pohár vriacej vody. Často sa pestuje. na nivách a lúkách od podhorského stupňa po alpín- sky. Droga sa ľahko zaparí. maďarsky: Orvosi archangyélika. mnísi ju pestovali ako prostriedok proti moru. Okrem toho sa alchemilková droga ľudovo používa na posilňovanie maternice pred pôrodom (celé 4 týždne pred pôrodom sa užívajú 3 šálky čaju denne. roku celé koreňové systémy. vybolen Nemecky: Echte Engelwurz.8 II. rusky: Dvojročná až trváca bylina s repovitým koreňom. piesok atď. janoklík. anglicky: Angelica. Z toxikologického hradiska sa pri tejto droge nezistili nijaké vedľajšie účinky. 3 5 0. dozrievajú vo vajcovité.Umbelliferae) Ľudovo: angelika pravá. Predmetom nákupu r. chutí trochu horko a sťahujúce Väčšina listovej drogy vykúpenej u nás sa vyváža do nesocialistických krajín. Brustwurz. Najvýhodnejšie je ihneď ju odovzdať nákupni. Popri kvitnúcich vrcholkoch sa zberajú aj prízemné listy bez stopiek (takáto zmiešaná droga sa označuje názvom Herba alchemillae). Na vonkajšie použitie sú ČSN 86 6439 má na list alchemilky rovnaké požiadavky ako na vňaťovú drogu (ČSN 86 6725): Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené ako na materskej rastline (pôvodne sivozelené listy) Cudzie organické prímesi (iné časti materskej rastliny. Po rýchlom. Zberači najradšej vyhľadávajú vyššie porasty na vlhkých lúkach. 10 4 2 1 12 12 0. Charakter silice a kryštalických obsahových látok nie je dostatočne známy. Čajoviny č. Pomer zoschnutia je 5 : 1 . preto ju pri sušení treba obracať. ktorá sa používala na omývanie rán. U nás do r. 5 2 1 0. 236. Keď sa naukladá do tenkých vrstiev a má dostatočný prívod vzduchu. Jej akosť znižuje nadmerná drobivosť.5 . a preto rastlinu hojne obletuje a navštevuje hmyz (včely). čaj sa nesladí). porušených a zožltnutých listov alebo korienkov. španielsky: Arcangelica. 226. po dokonalom usušení má droga výraznejšiu arómu a ostrú. bezlistých byli. Do liečiteľstva sa dostala zo severských oblastí. Ľudové liečiteľstvo pripisuje listovej droge všetky uvádzané účinky. listy perovito zložené s nápadne nafúknutými pošvami. 1970 tvorila zložku čajoviny Vulneran. ktoré možno kosiť kosákom. 1986 bola kvitnúca vňať alebo len prízemné listy sušené prirodzeným spôsobom. Vyžaduje si však opatrnú manipuláciu. 221. 225. svätodušný koreň. Po uschnutí sa veľmi drobí. Zberá sa na začiatku kvitnutia (máj—august).5 12 9 II. vyžadoval by si podrobnejší prieskum.) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. Pre plod — Fructus angelicae platí ČSN 86 6613: Akosť — najviac v % Znak Tmavé plody Iné časti materskej rastliny Cudzie plody Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenej % I.: Angelica archangelica L. Najvýhodnejšie je sušenie umelou teplotou do 35—40 °C.

Archangelikový koreň má podobné účinky ako puškvorcový (Radix calami aromatici): podporuje trávenie. 54 . 66. Hlavnou obsahovou látkou drog je silica s obsahom felandrénu. m. ARNIKA HORSKÁ (+) Arnica montana L. List sa zberá v máji—júni. s ružicou prízemných listov a veľkým úborom s pomarančovými jazykovitými kvetmi. Na farmaceutický trh prichádza droga z divorastúcich rastlín Bavorska. Na liečebné účely slúži celá rastlina. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: šlakové korenie Nemecky: Arnika. kde je úplne chránená. sa používa skoro výhradne ako korenina. anglicky: Arnica. Čs. ďalej horké látky.214. 186. koreňa. Dávky sú 2—2. Strata sušením koreňovej drogy je asi 4—5 : 1. 5 5 2 14 12 4 0. 210. suší ako silicový. oficiálna medicína používa kvet . francúzsky: Arnica montagnard. na kúpeľ 100—200 g sekanej drogy.3 II. triesloviny. V ČsL 2 sa uvádza aj podzemok s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae. chamissonis Less. nespavosť) a Valofyt Neo. rúbaniská a všeobecné zárasty s rašelinníkmi. chartreuse a i..). Rastlina uprednostňuje vlhké horské lúky.ARCHANGELIKA LEKÁRSKA rastlinu ochranné látky (fytoalexíny — furanokumaríny) a tie niekedy vyvolávajú na pokožke boľavé vyrážky a ekzémy. Značné množstvá drogy sa spotrebujú pri výrobe likérov (benediktínka. 209. povzbudzuje nervovú činnosť (je vhodný aj do kúpeľov). Valofyt (stavy predráždenia a miernej úzkosti. U nás sa uvádza iba v ČSR. dermatitídy však nevyžadujú osobitný spôsob liečby. usky: PRHA HORSKÁ List — Folium angelicae alebo plod — Fructus angelicae. najmä z výšok 1 000-1 500 m n. priemyselne vyrábané prípravky s koreňom sú čajoviny Stomaran (dietetický čaj pri zažívacích ťažkostiach). napomáha odkašlávanie. Mountain Arnica. Plody sa užívajú podobne (1 g na maceračný odvar). hlavné indikačné oblasti sú: stomachikum. spazmolytikum a sedatívum. so šikmým podzemkom. slúži proti kŕčom a ako aromatikum.1 Trváca bylina vysoká 30—60 cm.Flos arnicae. plody sa zberajú pred dozretím (v septembri). 10 10 4 14 13 6 0. V prípravkoch sa zvyčajne kombinuje. pôsobí mierne močopudne.5 g drogy viac ráz denne ako zápar. organické kyseliny a sacharidy. pinénu a kumarínov (furanokumaríny). taliansky: Arnica. plody sú nažky s chocholcom. maďarsky: Hegyi Arnika. Pri zbere treba dávať pozor — čerstvá šťava predovšetkým podzemkov a plodov obsahuje pre Požiadavky ON 86 703 1 na koreňovú drogu — Radix angelicae: Znak Iné časti materskej rastliny Droga sfarbená ináč ako hnedosivo až červenkasto Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanovené laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovené v predošlom množstve) Obsah silice — najmenej % Akosť — najviac v % I. severného Talianska a Balkánu. uspokojivo. 200. Čajoviny č. tiež v potravinárstve. pri listovej 6 : 1 a pri plodoch je velmi malá. 180. španielsky: Amica. Bergwohlverleih. pripúšťa sa aj z druhu A.

Silné koncentrácie roztoku tvoria pľuzgiere.5 55 . cholín a triesloviny. aplikovanej pri mimokíbovom reumatizme a vertebrogénnych syndrómoch.Jednotlivé úbory sa odtrhávajú celé (jún—august). resp. 40 1. aby neobsahovali čierne larvy muchy Trypeta arnicivora. rýchlo sa sušia v tieni. Arnikový extrakt je u nás zložkou pasty na ekzémy a rany Alysal a masti Calovat. 40 II. zeaxantín). Droga pôsobí na krvný obeh. suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na vzdušných miestach. bronchiálnej astme a pri súčasnom zápale žalúdka a tenkého čreva (gastroenteritída) nie je farmakologicky celkom podložené. zvyšuje krvný tlak a vyvoláva kontrakcie maternice — účinkuje ako srdcové tonikum a stomachikum (tinktúra).5 3 3. 60 23 3 2 10 13 5 4 20 13 10 3 2 10 13 10 5 4 20 13 12 8 2 2. tesne pod kvetným lôžkom (Flos arnicae cum calyce). do kloktadiel. seskviterpénové laktóny (arnifolín. okrem ARNIKA HORSKÁ ON 86 6212 (resp. po poraneniach ako ranové antiseptikum. umelou teplotou do 40 °C. Rovnaké obdobie zberu i manipulácia platí aj pre vňať — Herba arnicae. karotinoidy (napr. po opuchoch (edémoch). ako vlasový a kozmetický prostriedok a i. Vnútorné užívanie prípravkov smie odporučiť iba lekár. reume (riedený roztok možno miešať aj s tekutým octanom hlinitým). na urýchlenie granulácie. ba vyvolávajú až rozpad (nekrózu) tkaniva. Otázka obsahových látok nie je celkom jasná. treba dávať pozor. ďalej horčiny (hlavne arnicín). na natieranie zapálenej ústnej sliznice. Celkove tradované vnútorné upotrebenie pri obehových poruchách. polyíny. druhá so zákrovom) tieto kritériá: Akosť — najviac v % úbory bez zákrovu so zákrovom I. 86 6237) má pre Flos arnicae (prvá pre kvet bez zákrovu. Asi tu pôjde aj o prejavy nešpecifickej podnetovej terapie. pri pomliaždeninách. Veľmi časté je vonkajšie upotrebenie — uplatňuje sa roztok (tinktúra 5 —10-násobne riedená vodou alebo 2 % zápar z drogy). luteolínu a kempferolu). Znak Prekvitnuté kvety (s nažkami) Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Kvety sfarbené ináč ako pomarančovožlto Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne z predošlej hodnoty) II. faradiol a i. na podporu resorpcie krvácaní v hlbšie uloženom tkanive. Prípravky z arniky sú interne veľmi nebezpečné najmä deťom — sú vysoko toxické na ich organizmus. silica obsahujúca azulén. vykĺbení. Nazberaný materiál sa nesmie stláčať. trombózach. triterpénové alkoholy (arnidendiol. Podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae sa vykopávajú v jeseni (september—október). proti zápalom. fytomelany. helenalín — ester sa novšie uvádza ako toxický princíp a niektoré sú kontaktné alergény). sú to predovšetkým flavonoidy (glukozidy kvercetínu. do 4 %). tymol a metyléter tymolu (pre vysoký obsah parafínov má maslovitú konzistenciu)..

akoby obsahoval cukry. V mnohých kultivaroch sa pestuje ako zelenina. vňaťou zlatobyle a i. Theofrastova a Dioskoridova pochádzala asi z iných druhov asparágusu ako naša (A. v húšťavách i hájoch. Podzemky s koreňmi sa zberajú v marci—apríli a v októbri—novembri. 5 5 1 14 10 II. Ľaliovité — Liliaceae (Asparágovité — Asparagaceae) Ľudovo: hromové korenie Nemecky: Gemuse-Spargel. 14 4 2 12 12 5 helenalínu sa uvádzajú ako toxické seskviterpénové laktóny tenulín a partenín. zamladi majú sladkastú chuť. ktorá obsahuje tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predošlého zistenia) I. 7 2 1 12 10 4 II. sú bez pachu. Čajoviny č. rusky: CHŘEST OBECNÝ Dvojdomá trváca bylina vysoká 30—150 cm. podľa starších údajov sa aj pražili a boli náhradka — surogát kávy. v semenách neprebádaná horčina spargín a farbivo sparguarín. Bola veľmi obľúbená a aj sa pestovala. Všetky spomínané časti špargle majú experimentálne dokázaný silný močopudný účinok (užíva sa napr. neskôr červené bobule. je však zložkou zahraničných farmaceutických prípravkov (najmä práškovaných čajovín v kombinácii s prasličkou. Používajú sa čerstvé. 51. najmä asparagín (amid kyseliny jantárovej). veľa draselných solí (spolu so saponínmi podmieňujú močopudný efekt a minerálne látky (vápnik. Platí to najmä o zeleri a petržlene. Azda najviacej špargle v Európe sa dnes pestuje vo Francúzsku — v okolí Paríža pri Argenteuil a Saint Denis. edémy a dýchacie ťažkosti spojené s ochromením srdcového svalu. asi 3 % odvar z koreňa 2 -3 šálky denne). ktoré sú premenené na drobné šupinky. vanilín. španielsky: Esparraguera. Plíniova. o toxických obsahových látkach nie sú žiadne bližšie údaje. krvácania. V bytových podmienkach je najčastejší a. Z obsahových látok podzemkov i výhonkov možno spomenúť aminokyseliny. Kvety drobné. (steroidné) saponíny (glukozid sarsasapogenínu a štyri ďalšie). ktorý dodáva špargli osobitnú chuť. 13. perovitý z Kapska — A. staršie sú bez chuti. Ordinuje 56 . chutné mladé výhonky (pred ich vyrastením nad zem). taliansky: Asparago. horčík a i. Ak sa sušia bežným spôsobom. glykozid koniferín. V žiarivo červených plodoch je karotinoidné farbivo fyzalín.).). ktoré vyrastajú z ich spodnej strany — Radix et Rhizoma asparagi. hustokvetý — A. alebo 4. Nyúlárnyék. ktorý sa často pestuje v skleníkoch pre jemnú vňať s plochými listovými konárikmi.Pre vňať — Herba arnicae platí ČSN 86 6722: Akosť — najviac v % Znak Prekvitnuté a ináč sfarbené úbory ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. zmenia farbu z belasej na sivú. Druh rastie od nížin do subalpínskych polôh na lúkach. rok po vysadení rastliny. dráždia sliznice. Zeleninou s jedlými koreňmi alebo podzemkami sa živili ľudia oddávna v čase núdze. vo svete je známych asi 150 druhov. Z cudzozemských druhov si zasluhuje zmienku a. na okrajoch dubín. triesloviny (kyselina galová a tanín). slizy. Koreň ako droga prichádza do úvahy len zriedka. o čom sú zaručené správy. sodík. preto sa nechávajú v tme. plody zelené. spomínané steroidné saponíny. Pravda. fosfor. anglicky: Asparagus. U nás sa pestu- je záhradnícky. aphyllus). že sa jej pripisovali liečivé účinky. densiflorus Mayers. maďarsky: Spárga. plumosus Bak. listami brezy. sitosterol. vyvolávajú dávenie.. Predmetom zberu sú zriedka aj krátke a hrubé podzemky s dlhými koreňmi. Známy bol aj ich močopudný účinok a využíval sa i liečebne.guľaté zrelé červené bobule s drobnými čiernymi semenami a odporne sladkou. 207. bez chlorofylu. Otravy detí i dospelých sú známe. ASPARAGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) Asparagus officinalis L. sacharidy. A liečivú povesť mala aj špargľa. acutifolius alebo A. francúzsky: Asperge officinale. žltozelené. Liečebne sa kedysi používali aj plody . Jej úprava bola asi taká ako dnes: malé výhonky sa varili (nesmú sa prevariť) a polievali horúcim olejom. hnačky. Bočné konáriky sú sploštené a nahradzujú listy. obsahové látky sa menia podľa ročných období. Pri predráždení obličiek nemá sa užívať. V bohatších antických kuchyniach sa väčšina dnešných obľúbených druhov zeleniny uplatňovala skôr ako prísada do jedál aj preto. trochu i ostrou chuťou. Pri užívaní nadobúda moč osobitný pach (metylmerkaptánom) a reaguje tak. 10 8 3 14 12 Podzemky (korene) majú ON 86 7032. na krovinatých úbočiach. pôvodom tiež z Afriky. výhonky musia byť biele. najmä na južnej Morave.Turiones asparagi recentes. s mäsitým podzemkom. v lesostepných a suchomilných trávnych spoločenstvách. dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). Inak špargľa ako zelenina je dietetikum s miernym močopudným pôsobením. kde sú aj početné továrne na konzervovanie tejto zeleniny. 57. Ak sa majú použiť ako zelenina. zastúpený je aj komplex vitamínu B (B1 a B2). Predmetom zberu sú mladé výhonky . stigmasterol. U nás sa miestami pestuje pre dužna- té. 41. Do obchodu sa dostávajú vo zväzkoch alebo sa konzervujú. kde si zachovajú dužnatosť a nedrevnatejú. Zberajú sa v apríli (máji) 3. ďalej arginín.

strkať. rusky: MĚRNICE ČERNÁ Trváca bylina vysoká 30—100 cm. pôsobia ľahšie žalúdočné ťažkosti. stachyóza a verbaskóza. Čerstvé výhonky sú oficinálne v homeopatickom liekopise. Ako rastlina so silicou podlieha všetkým ustanoveniam o patričnej manipulácii: treba ju sušiť v tieni. trochu horčiny. že jej pôvodné liečebné použitie je zastarané. rozkonárenú stonku a protistojné. Prof. sacharóza. Usušená vňať si svoj odporný pach ponecháva. ktoré ľahko prijímajú cudzie pachy. v podzemných orgánoch o. francúzsky: Ballote fétide. pričom však už seriózne hodnotenie prof. Wittstein upozornil. o toxických obsahových látkach nie sú však žiadne bližšie údaje a do úvahy prichodia najviacej saponíny.36-12. usudzuje sa. Má štvorhrannú. nie sú však toxické.). Navyše treba brať zreteľ na jej osobitne prenikavý pach a nedávať ju blízko materiálov.) a iné hluchavkovité rastliny. tak do 30-35 °C. čistce (Stachys L. mladé výhonky niekedy vyvolávajú alergické kožné prejavy — dermatitídy. 1882 hovorí. sivo chlpatá až vlnatá. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: čierny jablčník Nemecky: Schwarznessel. kocúrnik obyčajný (Nepeta cataria L. so štetinovitými listencami. Terapeutické upotrebenie baloty zaznamenalo veľké skoky. Historické záznamy o balote sú dosť chudobné. cholín. vrúbkovano pílkovité listy. rafinóza. ako je jablčník obyčajný (Marrubium vulgare L. G. cukrovku. Azda jedna z prvých indikácií bola práve v očnom lekárstve. 57 . plod je rozdelený na štyri tvrdky. lámku. Nie je vhodná ani pre chorých na žlčník. Bobule pestovanej špargle sa pokladajú za toxické. Špargľa nie je vhodná ako hlavné jedlo (má priveľa minerálnych solí). španielsky: Marrubio fetido. rýchle. pri močovom piesku a pod. Rastlina obľubuje pôdy s vyšším obsahom dusíka. Spomína ju Dioskorides ako liečivú a jej pomenovanie balloté sa vzťahovalo u starých Grékov na všetky hluchavkovité rastliny. pri cestách. že by od lekárov zasluhovala väčšiu pozornosť. kvety červenofialové alebo biele. pretože balota sa používala v očnom i ušnom lekárstve. trochu drsne aromatický a trpkasto.ASPARÁGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) sa pri ochoreniach dolných partií močových ciest alebo ako pomocný liek pri obličkových kameňoch. anglicky: Black Horehoud. že pomenovanie balloté vzniklo od ballein = hodiť späť. Kvitnúca balota je dobrou pastvou pre včely. asi v júni až v auguste) je vňať — Herba ballotae (nigrae). balota sa však vraj znovu objavuje ako liečivo proti dne — pakostnici a v ľudovom liečiteľstve vtedy ako nervínum. v listoch kyselina kávová (0. ale i tak varujeme pred nimi najmä deti. taliansky: Marrobio fetido. vajcovité. Predmetom zberu z kvitnúcej rastliny (t. pre odporný pach rozdrvenej rastliny. v prípade skladovania dávať do dobre zatvorených nádob a skladovať v tme. obsahová látka nie je tiež známa. Vňaťová droga sa po usušení veľmi ponáša na vňaťovú drogu medovky lekárskej (Herba melissae). najmä nie pre menšie deti. j. Wittsteina v jeho knižne vydanej farmakognózii z r. BALOTA ČIERNA Ballota nigra L. Vyskytuje sa na rumoviskách. maďarsky: Fekete pesztercze. Schwarzer Gottvergess.2 %). lebo prítomné aminokyseliny hromadia v tele dusíkaté látky a bielkoviny. ďalej silica. i. Všestranný znalec staroveku Plínius nezaznamenal o nej nič podrobnejšie. Krause ho odvodzuje od ballein a oys = ucho (genitív otos). predovšetkým diterpén marubiín s číslom horkosti 65 000.29 %). chutí horko. zoskupené do nepravých praslenov. Vo vňati baloty je veľa trieslovín (Madaus uvádza 9.. ak umelou teplotou. zriedka lysá. Hojná najmä v blízkosti ľudských sídlisk.). nie sú jedlé. Balotu čiernu možno ľahko zameniť za viacero podobných rastlín. ohradách a na úhoroch od nížin do podhorského stupňa.

ľahko sa rozmnoží a stane sa až húževnatou a nepríjemnou burinou.BAZA ČIERNA Sambucus nigra L. preto sa ihneď odosiela do nákupne. Lepšie je sušiť umelým teplom do 45 °C nie na slnku. španielsky: nillero. sídlisk. taliansky: Sambuco. parkov i rumovísk. Z tinktúry sa užíva 1—3 g na deň. Zemolezovité — Caprifoliaoeae (Loniceraceae) Ľudovo: bieda. listy protistojné. príp. 30 16 2 16 12 12 3 15 . vzácnejšie strom s bielym stržňom v konároch. anglicky: Common Elder. preto ho hmyz málo navštevuje. ako je v opise Iné časti materskej rastliny a stopky hrubšie ako 1 mm Cudzie organické prímesi Preosiatie sitom č. maďarsky: Fekete bodza. je citlivá i na najmenšie V súčasnom ľudovom liečiteľstve sa droga používa ako sedatívum. francúzsky: Sureau noir. IV (hrubý prášok) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Množstvo vodného výťažku najmenej I. psia baza Nemecky: Schwarzer Holunder. plody sú guľaté čiernofialové kôstkovice. 2—4 šálky denne. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky. 5 % zápar (asi 20 minút vylúhovať). kým vyschnú aj hlavné stopky. Ako droga mimoriadnej dôležitosti nakupuje sa kvet — Flos sambuci. prípadne sa uskladní v dobre uzatvorených nádobách. 58 Na kvetovú drogu (Flos samhuci) sa vzťahuje ON 86 6213. operuje sa i sám. Pri sušení smú kvety iba sčasti zožltnúť. alebo zavesiť za hlavnú stopku na špagát do tieňa.listnatých lesov. ktorá však patrí medzi byliny. Bežne sa zamieňa s bazou chabzdovou (Sambucus ebulus L.). Droga ľahko podlieha skaze. Balota čierna sa v súčasnosti u nás už dlhšie nevykupuje. Pri zbere sa nesmú stláčať (ľahko sa zaparia). 2—4 g prášku. pri stresoch a hypochondrických stavoch). spazmolytikum a choleretikum. kvety biele vo viacramennom chocholíkatom vrcholíku. nepárno perovité. Ak sa balota prenesie s kompostom na pole. ktorá potláča rast kultúrnych rastlín. nervínum (proti hystérii. resp. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . ischiasu a pod. S krátkou stopkou sa odstrihujú čerstvo rozkvitnuté súkvetia (máj—jún). na dobre vetrané miesto. (ČsL 4) 15 8 1 8 12 10 2(1) 20 II. Sušíme dovtedy. hojná od nížin po horský stupeň. rusky: BEZ ČERNÝ BALOTA ČIERNA Ker. pričom sa dávkuje 1 lyžica na šálku záparu. Kvet poskytuje včelám iba peľ. Ešte ten istý deň sa zdrhujú a preosejú cez hrubé sito. Zvonka sa upotrebúva na obklady proti lámke. Nitrátofilná drevina mierne vlhkých stanovíšť . Sušenie si vyžaduje trocha rutiny: kvety treba rozložiť vedľa seba stopkami hore. ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené kvety. nemá medovinu. resp.

Kvety drobné. Kvety sa BAZA ČIERNA používajú aj v kuchyni a ako koreninová prísada. listy nepárno perovité s prílistkami. amíny. hnačky a i. 15-20 g šťavy. farmaceutický priemysel používa kvet do čajovín Reduktan (i plody). 152. Sušíme na slnku alebo umelým teplom do 50 °C. 193. Dávkovanie: 1 lyžica na šálku záparu alebo odvaru. 148. Tíšia aj bolesti trojklaného nervu. Kvetnú drogu možno zameniť najmä s bazou čiernou.navlhnutie. Dávky drog nemožno zvyšovať. príp. vysoká 100—200 cm. organické kyseliny a kyselinu askorbovú (vitamín C) asi 340 mg v 100 g. rusky: BEZ CHEBDÍ BAZA CHABZDOVA -CHABZDA Trváca bylina s plazivým podzemkom. Čs. pomer zoschnutia je asi 8 : 1. ktorá je však ker alebo strom a kôstkovičky má čiernofialové s krvavočervenou šťavou. keď sú tmavofialové až čierne (august—september). Species laxantes Planta. Species urologicae Planta a Pulmoran. V homeopatii sa používajú čerstvé kvety miešané rovnakým dielom s listami a čerstvá kôra (esencia D 3 . Farebne podobné. Ak sa opätovne dosušuje. Skladujeme ich v dobre uzavretých nádobách. Kvet sa dávkuje 1. 124. majú nepríjemné vedľajšie účinky (dávenie. 118. Nezrelé zelené plody môžu vyvolať zdravotné ťažkosti. tvoria chocholíkové mnohoramenné vrcholíky. 95. Species urologicae. vnútorne na potenie a ako korigens v preháňavých čajovinách. 94. 70. sacharidy. 151. 79. ružovkasté s červenými pernicami (tým sa líši od ostatných zástupcov rodu). 143. 97. 192. triesloviny. 30 10 2 1 14 10 3 (+) Sambucus ebulus L. 139. sacharidy. Plody obsahujú aj niektoré vitamíny. antokyanové farbivá a sú mierne taxatívnym prostriedkom. Detský čaj s rumančekom. Čs. flavonoidy (hlavne rutín) — až 3 %.5 14 10 2 II. 184. drobné 59 . Odstrihujeme ich i s hlavnou stopkou. taliansky: Ebbio. Droga má charakteristický pach a škrabľavú chuť. 98.5 g na zápar alebo odvar. 240. anglicky: Danewort. Zemolezovité — Caprifoliaceae (Loniceraceae) Nemecky: Zwerg-Holunder. dobre znáša vápenaté podklady.). Species laxantes (je oficinálna aj v ČsL 4). Predmetom nákupu sú aj plody — Fructus sambuci. uplatňovaným najmä v čajovinách na odtučňovanie. 93. 71.D 6). Dokonale suché plody čistíme vytriasaním na šikmej drôtenej ploche alebo na sitách. 128. Attich. maďarsky: Földi bodza. 65. španielsky: Sauco menor. Droga sa používa zvonka na obklady. výťažok je zložkou Passitu — roztoku (sedatívum). stáva sa bezcennou. Plody sú čierne bobuľovité kôstkovičky. 15 5 1 0. Čajoviny č. 113. so stopkami i bez stopiek. drogová norma ON 86 6238 sa týka kvetu bazy so stopkami (Flos sambuci cum stipite): Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zisťuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (zistí sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. ischiatické bolesti a migrénu. 207. Kvety obsahujú silicu. Rastie na stranách a okrajoch lesov najmä v stredných a vyšších stupňoch. francúzsky: Sureau yeble. 236. 195.

V prípade potreby sa zberajú za zvyčajných podmienok a podobne sa materiál aj suší (kvet ako pri baze čiernej — pozor: ľahko sa zaparí).5 g na šálku odvaru. príčinou je asi živicovitá látka nachádzajúca sa hlavne v semenách (Frohne. Na pohár studeného močopudného macerátu stačí pol čajovej lyžičky a pijú sa v priebehu dňa dve dávky. Podobné sú ešte drobné kvety túžobníka brestového (Filipendula ulmaria (L. Odtrhávajú sa celé strapce so stopkami. J. sušia v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach v tieni. ovplyvňujú zvýšené vylučovanie žlče i potu a sú dobré pri vodnatielke. ako sa pokusne ukázalo. Kneipp pri nachladení. triesloviny. Korene. Pfänder. Homeopatia ich užíva čerstvé ako prostriedok proti kašľu. musia byť zdravé a dosť hrubé.) treba brať s rezervou. kvety majú voľné korunné lupienky a bielu farbu. sušené majú podobné použitie ako koreň (Kneippova zložka čajovín): diuretické a potopudné. Zber dokonale zrelých plodov sa robí asi v septembri — októbri. Najprv sa zbavia zvyškov vňate a nečistôt a potom sa pozdĺžne rozrežú. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. citrónovú. Homeopatická medicína používa čerstvú kôru a zrelé bobule. majú močopudný účinok. okrem toho organické kyseliny (valerovú. sliz a farbivá. Okrem spomínaných častí sa používali aj listy a byle. Nerobil sa podstatný botanický ani terapeutický rozdiel medzi chabzdou a bazou čiernou. Kvety a listy sa používajú iba ojedinele. D. saponín a silicu. Plody sa ľahko popučia a púšťajú šťavu. treba ich pokladať za toxické — poznáme otravy detí i dospelých. Pomer zosušenia je asi 3—3. Ďalšie ľudové odporúčania (užívanie pri piesku v moci. Dávkujú sa opatrne — nemecký doplnkový liekopis uvádza jednorazovú dávku 2. Používajú sa zväčša čerstvé. Korene podobne ako celá rastlina obsahujú chemicky neprebádaný horčinový princíp. 1983). Sušenie si vyžaduje veľkú rutinu. octovú. Známa je močopudná zmes Hrušková: plody chabzdy — 5 g.) Maxim. pokladali ju totiž za liek proti všetkým chorobám. Plody a kvety majú navyše ešte aj iné organické kyseliny a sacharidy. dnu belavé. dávenie a pod. túžobník brestový je trváca bylina. tvoria však oválnu metlinu a plody sú červené kôstkovičky (kvitne asi od mája do júna). H. Predmetom zberu býva koreň — Radix ebuli. ostro chutiacu látku. Možno ich sušiť aj umelým teplom do 50 °C. Dioskorides vedel. porézne. že bobule pôsobia močopudne. z čajoviny sa berie 1 čajová lyžička na zápar so 1/4 litrom vody a vypije sa polovica ráno a polovica večer. Pri sušení treba zvyčajne použiť umelé teplo — asi 50 °C. Niekedy sa odporúča 3 % odvar. glykozidicky viazaný kyanovodík (sambunigrín). užívajú sa 3 lyžičky denne.BAZA CHABZDOVÁ -CHABZDA a páchnuce kvety má aj ker či stromček baza červená (Sambucus racemosa L.. kvety na čaj a plody na výrobu lekváru (Roob ebuli). Zvonka sú svetlohnedosivé. preto treba pri zbere dávať ich pozorne do plochých nádob. usušené sú bez pachu a chutia odporne horko a ostro. a to v tenkých vrstvách (maximálne 15 cm). Vie sa. koreňa ligurčeka a ihlice — z každého po 30 g.5 : 1. pektín. S plodmi radšej neexperimentujme. pri zápaloch močového mechúra a pod. rovnaký diel vňate prasličky. V súčasnosti je koreň ako droga zastaraný prostriedok. že väčšie dávky čaju vyvolávajú závrate. jablčnú).).. Korene sa vykopávajú rýľom v októbri. Enz odporúčal šťavu z kôstkovičiek na výrobu atramentu. preto sa vyvarujme samovoľného užívania. mierny laxatívny a pripisuje sa im potopudný. slúžili ako purgans a emetikum. Výťažok . Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal odvar z koreňov proti vodnatieľ60 ke. Obsahové látky drogy nie sú celkom preskúmané a ani účinky. Chabzdu pokladali za liečivú už v staroveku. ktorý má postáť 12 minút (pijú sa 2—3 šálky denne). Plínius ju označoval ako ebulus (názov odvodený od gréckeho eú — dobre a boylé = rada). Mierny močopudný prostriedok je aj lekvár (varí sa podobne ako slivkový).). Čerstvé korene voňajú ako syr. V Rumunsku plodmi farbili víno. ľudové liečiteľstvo aj listy.

Spomínali ju Theofrastos. Liečivosť bola taká velká. francúzsky: Basilic commun. Bežnejšie je vonkajšie použitie odvaru alebo liehového výťažku po macerácii .). je medonosná včelárska rastlina.3 II. bazilikum Nemecky: Basilienkraut. Bazalka pravá .slúži na natieranie pri ochoreniach kĺbov a pohybových ústrojov (reumatizmus a pod. čiernohnedé tvrdky. V časoch rímskeho cisárstva sa tešila pozornosti aj ako korenina a okrasná bylina. Dioskorides a iní. dolné celistvookrajové. Z bazalky sa zberá vňať — Herba basilici (Herba ocimi citrati). španielsky: Albahace dulce. vôňou pripomínajúcu zmes hrebíčkov a ruží. Liehový výťažok sa dobre uplatňuje ako prostriedok na vzrast vlasov a proti lupinám (masáže). maďarsky: Baszalykum. na nakladanie uhoriek a inej zeleniny. taliansky: Basilico. šťava pri ušných zápaloch a proti uhryznutiu hadmi i škorpiónmi. Basilikum. Bazalka je teplomilný druh ázijského pôvodu. rusky: BAZALKA PRAVÁ Jednoročná rozkonárená bylina vysoká 10—50 cm. konvalinkového listu a i. 4 — 1 1 13 13 0. sa v súčasnosti prakticky používajú iba vo forme esencie v homeopatii (dil. ktoré opriadli túto typickú hluchavkovitú rastlinu. vyššie pílkovité až zúbkaté. Jej kultúry a príbuzné druhy sa spomínajú už v sanskrtskej literatúre a v hippokratovských spisoch. stor. Éterický olej sa bežne upotrebúva asi od 16. 67. bazilka. Hippokrates. v kombinácii s výťažkom z morskej cibule. že už vtedy bolo treba uvádzať na pravú mieru povery. proti horúčke a ako regulátor stolice. D 1 .ako väčšina hlu- chavkovitých rastlín. príp.2 61 .z čerstvých častí rastliny). List sa používal ako aromatikum. stor. alebo rastie v prírode v najteplejších oblastiach. či išlo práve o tento druh. plody sú čierne. lebo rastlina sa u nás buď pestuje v črepníkoch.Lamiaeeae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bazalienka. nervínum.sa v zahraničí uplatňuje ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov s diuretickým pôsobením (napr. V homeopatii sa uplatňuje čerstvá. listy vajcovité. Zámeny pri zbere neprichodia do úvahy. Hluchavkovité . a to Droga má vyhovovať ČSN 86 6726 pre Herba hasilici: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti ako na materskej rastline Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenšie množstvo I. Do kultúr v Nemecku sa dostala v 12. Chabzda — kôra a plody. 8 10 2 2 13 15 0. nie je však vždy isté. V stredoveku sa používala podobne ako v klasickom staroveku. Oddávna je známe i použi- vanie vňate bazalky ako polievkového korenia. do potravinárskych pást a údenín. Čajovina č. Zriedka sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. Žltobiele až červené kvety v klasoch z nepravých praslenov. horné listeňovité. BAZALKA PRAVÁ BAZALKA PRAVÁ Ocimum basilicum L. Celsus aplikoval bazalku ako močopudnú a laxatívnu.). Liečivosť bazalky bola známa veľmi dávno. anglicky: Sweet Basil.

II. 400 pred n. v domácnosti do omáčok. 1550 sa dostal do Anglicka. Z obsahových látok je podstatná silica (priemerne 2-3 %. ktoré sú menšie. chronických zápaloch žalúdka (gastritíde). ktorá uvoľňuje aj kŕče. Homeopatické použitie rastliny a esencie je podobné ako alopatické (dávky: 3 x denne 10 kvapiek esencie. Pomer zoschnutia je asi 2 : 1. osobitne ako jemné korenie. furfurol (3 % ) .tetuchy kozej (Aethusa cynapium L. skladujeme v dobre zatvorených tmavých nádobkách. Drobné biele kvety v okolíkoch okolíkov. Ľudové je predovšetkým zložkou bylinných aromatických kúpeľov na osvieženie.5 3. majú hnedozelené ostré brázdy a svetlé silné rebrá. Nebezpečná zámena je s plodmi bolehlavu škvrnitého (Conium maculatum L. bielkoviny (18 % ) . D l ) . Dianetol sa novšie popiera (Kraus. Plínius vyhlasoval. gáfor. 1. maďarsky: Illatos ánizs. ako korenina. pri drobných kožných trhlinkách — ragádach. Droga sa liečebne používa pre ob- Na drogu sú podľa československého liekopisu (ČsL 3) a ON 86 6620 tieto požiadavky: Znak Akosť — najviac v % ČsL 3 1 3 1 10 10 I. Plody zberáme postupne. 1980). kyslý saponín. dolné listy obličkovité. Drogu — Fructus anisi vulgaris. anglicky: Anis. Necháme ich 4—5 dní zrieť a pozorne sušíme v tieni (umelým teplom do 35-40 °C). Aníz je jednou z najstarších liečivých rastlín sveta. Plody jedovatej zelerovitej rastliny . Užíval sa pri mnohých chorobách. mätou piepornou a pod. Voňavkársky priemysel ju dáva ako prísadu do „ružovo-karafiátových" kompozícií. Zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú bežné. Rovnako dávno je známy anízový éterický olej. cineol. rastlina sa listami podobá petržlenu. 1. tvári mladistvý výzor a uľahčoval ťažké sny.Apiaceae (Okolíkaté — Umbellife ) Ľudovo: bederník anižový Nemecky: Anis. pentózany (5-7 %). teda pred dozretím. feniklom. Anetol je na svetle nestály a mení sa na nie celkom neškodné kondenzované splodiny (dianetol a dianízoín).5 1.5 % ) . kondurangovou kôrou a i. francúzsky: Boucage anis. potom linalol. minerálne soli a bližšie neopísané glykozidy. Od začiatku 14. karminatívum a aromatické adjuvans v čajovinových zmesiach. sacharidy (3-5 %). Bohato kvitnúce okolíky slúžia ako výborná paša pre včely. 2—3-krát denne). ale v kombináciách.). keď dostávajú sivozelenú farbu (august— september). najmä ako prísada do rybacích konzerv. Používa sa ako karminatívum. s krídlatými vyčnievajúcimi rebrami. Nachádzame ju však ako zložku prípravkov vyrábaných na Západe (s karminatívnym a spazmolytickým pôsobením). bolestiach žalúdka. pretože všetky sa na seba veľmi podobajú (najmä plody — dvojnažky).5 2. 500 pred n. trochu chladivú a slanú chuť. flavonoidy. zápaloch močového mechúra a plynnatosti a zvonka na zapálené rany a ako kloktadlo. mätou piepornou. Plody ďalej obsahujú olej (8 až 23 %). zápche.). Pije sa 3 % zápar (po zaparení nechať stáť asi 15 minút — asi lyžica drogy na šálku horúcej vody. kyseliny (kávovú. Najvyššie si cenil aníz z Kréty a z Egypta. taliansky: Anice verde.). Literatúra uvádza ešte prímes semien blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. Droga sa hojne používa v potravinárstve. Pre obsah silice a trieslovín v droge sa niekedy pripravuje odvar (len krátko mierne povariť). V oficiálnom liečiteľstve je droga už zastaraná a v našom farmaceutickom priemysle sa nepoužíva. kde sa uplatňuje silica. najmä v tráviacom trakte a v prieduškách (preto sa droga užíva aj pri kašli i čiernom kašli a pri spazmoch nervového pôvodu). ktorý možno upotrebiť pri zaparení — intertrigu. Opatrným sušením sa aróma vňate stane jemnejšou a trvanlivejšou a nadobúda aromatickú. zvyčajne v kombinácii s vňaťou pastierskej kapsičky. jeho prastaré označenie v arabčine bolo anysum (vedec- ký názov pimpinella dostal z latinského bipinella pre tvar perovito strihaných listov) a ako liečivý ho uvádzal už Pytagoras okolo r.5 1. rusky: — Jednoročná bylina s vretenovitým koreňom vysoká 30-50 cm. výdatne medujú. Niekedy splanieva. všetky s pošvami. stor. U nás sa pestuje pre plody na poliach alebo v záhradách.5 0. horné trojnásobne perovito strihané. Iná kombinácia (spazmolytická a karminatívna) je napr. sa pestoval v Nemecku a okolo r.anízoviek. 1 6 2 10 12 Iné časti materskej rastliny ako plody 1 3 1 10 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej 2.8 . Prípravky sa ordinujú pri poruchách trávenia vyvolaných liekmi (predovšetkým sulfónamidmi) a pri ťažkostiach spojených s odlúčením pri dojčení. Dioskorides pokladal aníz za vynikajúcu zložku proti jedových elekruárií. Droga má silný korenistý a príjemný pach a chutí sladko aromatický. — dodával dychu vôňu. Patril aj do palety najslávnejšieho lekára staroveku Hippokrata (okolo r. Kombinuje sa s rascou. Droga obsahuje predovšetkým silicu (až do 1. chránenú pred škodcami. najviac u južných Slovanov a v Taliansku. okrem toho je v droge asi 5 % trieslovín. lysé. dnes zložka kvalitných francúzskych aromatických likérov . lebo ľahko opadávajú. hlboko pílkovité. Strata na hmotnosti je asi 80 %. V poľskom liečiteľstve je obľúbená ako stomachikum. s archangelikovým 62 koreňom. pinén a ocimén). jej skladba kolíše podľa pôvodu rastliny (nemecká droga obsahuje v silici do 55 % metylchavikolu. chlorogénovú) a iné látky. Druh pochádza z juhu. alebo možno užiť priamo 1—2 g prášku. španielsky: Anis comun.najmä list (pripravuje sa z nej homeopatická urtinktúra a esencia dil. pekne voňajú a ich vôňa prechádza aj do medu. Odrezáva sa tesne pred rozkvitnutím (asi jún až september) a suší sa rýchlo v tieni ako bežná silicová rastlina. plody sú visiace päťrebrové sivo páperisté dvojnažky. spazmolytikum (tieto účinky sú aj experimentálne potvrdené) a stomachikum.) BEDROVNIK ANÍZ ANÝZ VONNÝ Pimpinella anisum L. pričom sa neužíva samotná. Zelerovité . ale až do 6 % ) . Prv sa ordinovala pri vetroch. v ktorej hlavnou zložkou a nositeľom vône je anetol (80-90 % ) . rumančekom. prostredné perovito zložené.) sú tiež lysé. že aníz a kôpor rastú pre kuchyňu a pre lekárov.

ktorá má silné odhlieňovacie a odkašlávacie účinky. 130. BEDROVNÍK ANÍZ BEDROVNÍK LOMIKAMEŇQVÝ Pimpinella saxifraga L. žiaľ. taliansky: Tragosellino becchino.5 g). pri črevných a žalúdočných kolikách pôsobí uvoľňujúco (spazmolyticky). V mnohých prípadoch plní úlohu chuťového korigencia. najmä mliečnej u dojčiacich matiek. zber koreňov možno robiť iba na vopred označených miestach. čo malo označovať 63 . Zelerovité . čo značí perovito zložené listy. Bedrovník u Rimanov patril medzi pestované rastliny. vajcovité. V homeopatii sa pripravuje tinktúra s podobnými indikáciami. Plody sú vajcovité stlačené visiace dvojnažky. anglicky: Bumet saxifrage. Pomenovanie pimpinella má podobne ako aníz od bipinella. Všetkých bedrovníkov je asi 100 druhov. To už stačilo. ktorý celý nepríjemne páchne a korene majú ostrohorkú chuť a rastlina je jedovatá. proti prílišnej polúcii a na účinnejšie oplodnenie.127. ktorá má podobné zloženie. kvapiek Guanar a Ipecarin (expektoranciá). sirupu Latol (laxans). pastiliek Pleumolysin (expektorans) a roztoku Protosan solutio (stomatologikum). 191. francúzsky: Boucage saxifrage. Čajoviny č. trebník. ktoré sú spravidla rovné a majú petržlenový pach a chuť alebo s boľševníkom borščovým (Heracleum sphondylium L.Umbelliferae) Ľudovo: bedernica. mierni nepriaznivé pohyby žalúdka a čriev. dolné sediace. priemyselne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom Spofa.Apíaceae (Okolíkaté . Biele kvety v okolíkoch okolíkov. väčší (líši sa najmä výrazne ryhovanou ostrohrannou byľou a podstatne dlhšími listami). španielsky: Saxifraga menor. strihané. chuť. s pošvami. Veľká spotreba anízovej silice (Oleum anisi) viedla k tomu.118. Pokladali ho za výborný prostriedok pri srdcových a ženských chorobách. Aníz je zložkou čs.). Rovnako ako fenikel podporuje činnosť žliaz. pasienky. Silica s jednorazovou dávkou 4 kvapky má podobné účinky ako plody. Pre spazmolytické vlastnosti je aníz aj zložkou preháňavých čajovín. rusky: BEDRNÍK OBECNÝ Trváca variabilná bylina vysoká 20—60 cm. bedrinec. maďarsky: Haszos folditomjén. oficinálnej prsnej čajoviny Species pectorales. 186. horné až čiarkovité. z čeľade ciaceae. 184. že zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú veľmi časté. 187. bederníček.13.) má vyvinutejšie okolíky a listy dva razy perovité.) Lap. a preto je zložkou čajovin tohoto typu (Species pectorales). 134. ale vzťahoval sa aj na mnohé zelerovité rastliny a prenášal na rastliny s podobne formovanými listami vôbec — napr. dobre znáša sucho. Príbuzný smldník jelení (Peucedanum cervaria (L. Rastlina obľubuje mierne kyslé ťažké pôdy. čajoviny Pulmoran (expektorans). 190.sah silice. lomikameň. byľ jemne ryhovaná. na krvavec (Sanguisorba). suché lúky a lesy do výšky asi 800 m nad morom. stepných a polostepných stanovištiach a na výslnných miestach. plná. na okraji hrubo pílkovité. Koreňová droga bedrovníka sa často zamieňa s koreňmi paštrnáka siateho (Pastinaca sativa L. Droga má aj dobré vetropudné účinky. aby sa mu zaistilo čestné miesto medzi liečivými rastlinami a veľký odbyt.). Sláva bedrovníka siaha veľmi ďaleko. že mnohé liekopisy povoľujú pod rovnakým označením aj silicu z plodov nazývaných hviezdicovitý aníz — Illicium verum Hooker fil. Pri zbere koreňovej drogy treba všeobecne konštatovať. silica sa vylučuje pľúcami a pôsobí priaznivo na ich činnosť ako mierne expektorans. hoci uprednostňuje medze. páperistá. sladká zelina Nemecky: Kleine Bibernelle. Druhové pomenovanie saxifraga sa zložilo z latinského saxum + fragere. listy nepárno perovito zložené. Dávkuje sa 1 —2 g na zapar niekoľko ráz denne (ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku vo forme záparu 1.123. Na lomikameňový sa veľmi podobá b.124. názov sa v staroveku neobmedzoval iba na niektoré druhy. 10. Preto sa vyskytuje aj na pieskoch.

dosahuje výšky 60—100 cm. Väčšina starovekých a stredovekých pochvál sa však vzťahuje na bedrovník väčší. Liečivé účinky bedrovníka lomi- kameňového vyzdvihol prakticky až Linné. väčšom. nerozkonárené. bedrovníkový koreň. ktoré podmieňujú liečebné upotrebenie drogy. Byľ je 64 . Usušené korene sú hrubé asi ako brko. Zriedka žiadaná vňať sa zrezáva počas kvitnutia byliny (asi v júni až v septembri) a suší sa bežne ako silicová. väčšieho. pektíny a z minerálnych látok soli draslíka a vápnika. BEDROVNÍK VÄČŠÍ BEDRNÍK VĚTŠÍ Pimpinella major (L. Podľa Liebermanna sa v súčasnosti na farmaceutickom trhu nachádza jedine droga pochádzajúca z b. predmetom zberu je zväčša varieta s osobitným pachom (tzv. lomikameňového netreba zberať oddelene od b. silica preniká do základného pletiva a rýchlo vyprchá. ktorá obľubuje kamenisté miesta a láme kamene.5 0. kozím). zvonka špinavo svetložlté až sivožlté. ostrá a hrýzavá. lebo koreňová časť silne napúča.03 Drogu tvorí podzemok i s koreňmi. triesloviny. anglicky: Greater burnet saxifrage.05 II. mnohohlavé.Umbelliferae) Ľudovo: veľký bederník Nemecky. menšie množstvá izopimpinelínu. miestami s trochu tmavšími bodmi. Chuť drogy je sladko aromatická. ktoré sa po vykopaní dobre očistia a príp. Z ostatných obsahových látok si zaslúži pozornosť živica. sacharidy. krátko omyjú. väčšom. dnu žltkastobiele. ľahko vlhne a napádajú ju škodcovia. treba menovať predovšetkým silicu (asi 0. umbeliferón. b.4 % ) . v nej sa našlo dosť kumarínov — horký pimpinelín. Koreň b. Grosse Bibernelle. Zo starších rastlín sa v jeseni (október—november) alebo zjari (marec—apríl) vykopávajú podzemné časti — Radix pimpinellae (albae). ČSN 86 6727 sa uvádza pri ďalšom druhu. hlavicovité. Ich obsahové látky sú také podobné. spondínu a i. upotrebenie a dávkovanie uvádzame pri b. pričom tento pach ostáva droge veľmi dlho. inak Radix saxifragae.) Huds. Radix pimpinellae minoris. Rastliny charakterizujeme každú osobitne.Apiaceae (Okolíkaté . taliansky: Tragosellino maggjore. Najlepšie je dávať ju do dobre tesniacich plechoviek. francúzsky: Grand boucage. maďarsky: Nagy fôlditomjén. izobergapténu. hrubšie časti obyčajne po dĺžke rozrežú (aby sa urýchlilo sušenie) a rýchlo v tieni usušia. Omytie musí byt' veľmi rýchle. Drogu koreňového pôvodu treba veľmi starostlivo skladovať. Spolu s ním tvoria jednu drogu — Radix pimpinellae. Z obsahových látok. saponin. rusky: Bedrovník väčší je trváca bylina. mliečne. 8 3 13 9. že v terapii sa nemusí robiť medzi nimi rozdiel. Požiadavky ČSN 86 7018 na koreň — Radix pimpinellae: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Cudzie anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Obsah silice — najmenej v % I. páchnu osobitne silno až odporne aromaticky. lomikameňového. španielsky: Saxifraga mayor.BEDROVNÍK LOMIKAMEŇOVÝ rastlinu. V zmysle učenia o signatúre bedrovník sa stal presláveným prostriedkom proti močovým a žlčníkovým kameňom. 4 1. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1.5 13 6. Zelerovité . Radix tragoselini.5 0.

bergaptén. Podzemné orgány sa vykopávajú zo starších rastlín na jar (marec—apríl). koncový lístok nepárno perovitých listov je jednoduchý i trojlaločnatý. Historické údaje o b.asi do výšky 1 800 m nad morom. II. väčší bol slávnejší. Po vykopaní treba podzemné časti dokonale očistiť. lomikameňovým. droga — Radix pimpinellae (albae majoris). v Nemecku). suší sa bežným spôsobom ako silicová. liekopis (ČsL 3) ju už ako oficinálnu neuviedol a do ČsL 2 sa zaradila ako paralelná (t.03—0. Silica so saponínmi podmieňujú použitie na uľahčenie odkašlávania. žalúdočnej čajoviny — Species stomachicae. častejšie však tvorí zložku čajovín. Pre obsah horkých látok používa sa aj pri chorobách žalúdka. tvorí spolu s predchádzajúcou súbornú drogu Radix pimpinellae. kloktá sa pri angínach. častejšie v jeseni (september—október). Ako pri všetkých zelerovitých rastlinách. lomikameňovom možno vo všetkom vzťahovať i na tento druh. Nový čs. dutá. pričom obsahovou štruktúrou je takmer totožná s b. najlepšie v plechovkách. Koreň je cylindrický. jezme bedrník. živice. napr. viachlavicovitý. Ako väčšina zelerovitých rastlín je ľudovo aj močo- pudným prostriedkom. droga sa dávkuje 0.5—3 g (pol lyžice) viacej razy denne na zápar. najmä v jeseni. ba ešte skôr.). Droga vo farmácii pochádza skoro výlučne z divo rastúcich rastlín. holá.4 % ) . 8 8 12 10 5 5 12 Stonky hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 8 65 . Druh rozšírený u nás na pôvodných a polokultúrnych až kultúrnych lúkach a vo svetlých lesoch s alkalickým až mierne kyslým substrátom od nížin po subalpínske stupne . s obsahom kumarínov BEDROVNIK VÄČŠÍ (pimpinelín. Konkrétne omyly pozri pri b. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvý májový koreň (D1-D2). dobre zatvorených nádobách. nebudeme mŕít!" Dodnes je v mnohých krajinách veľmi obľúbená (napr. má tvar ako malá žltá repa. Rastlina sa navyše preslávila i ako výborný prostriedok proti moru a na ňu sa zrejme vzťahuje známe české úslovie: „Pijme pivo s bobkem. lomikameňovom. ktorú ČSN 86 6727 platí pre sušenú vňať b. zavádza sa do ČsL 4). vretenovitý. väčšieho i lomikameňového — Herba pimpinellae: Znak Inak sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Akosť — najviac v % I. lebo práve b. triesloviny. plody sú dvojnažky. keď sa zberajú podzemné časti a z nadzemných sa zachová len málo. narýchlo omyť a ako silicovú drogu sušiť rýchlo v tieni. Pomer zoschnutia je asi 2. niekedy je rozkonárený.5—3 : 1. zápaloch hrdla a pod. nie náhradná) droga za známu myrhu (Gummiresina myrrha. plnohodnotná. Radix saxifragae magnae. hnedastý. inde sa však z oficiálnej liečebnej praxe vylúčila. nebudeme stonat. Z kvitnúcej rastliny sa niekedy zberá vňať (asi jún—september) — Herba pimpinallae. starší tmavší. Ťažisko indikácií leží v oblasti expektoračnej a stomachickej. i tu je zámena veľmi ľahká. Chutí aromatický a hryzavo ostro. lebo rýchlo vlhne a často ju napádajú škodcovia. saponíny. sacharidy. Bedrovníkový koreň je starý a cenný prostriedok proti chrapotu a katarom. Drogu treba skladovať v tmavých. Drogy obsahujú predovšetkým zlatožltú silicu (výťažnosť je asi 0.ostrohranná. uvádza sa medzi cudzokrajnými drogami. j. páchne osobitne balzamicky. prstienkatý. ryhovaná. belavý. umbeliferón a i.

s tinktúrou nátržníka. Na rok 1986 sa jeho pestovanie odporúčalo. 209. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20—40 cm. a najmä sušení rastliny si treba vziať rukavice. vnútorné listene majú často dlhé rozkonárené tŕne. a to aj viacej razy do roka. ostropes Nemecky: Echtes Benediktenkraut. uplatňuje sa pri výrobe chýrnych benediktínok a v potravinárskom priemysle ako korenina. na pohár vody.. Na vonkajšie účely sú jeho dávky dvojnásobné. maďarsky: Aldottbárcs (Benedekfu). V stredoveku b.) alebo Calcatrapa (C. Astrovité . Čajoviny č. žlté úbory s vonkajšími široko lupeňovitými listeňmi. 141. Materiál sušíme v tenkých vrstvách v tieni na vzdušných miestach. Sušenie na slnku ČSN 86 6730 má pre vňať benedikta (Herba cardui benedicti) tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Osi hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I.). Druh pochádza z južnej Európy a Prednej Ázie. 30 kvapiek do pohára vody na kloktanie. ktorého listy a semená slúžili ako liek proti uhryznutiu škorpiónmi (v skutočnosti však išlo o požlt vlnatý — Carthamus lanatus L. napr. a preto sa niekedy užíva v kombinovaných prípravkoch na upravenie menštruačného cyklu (emenagogum). sa používa bedrovníková tinktúra kúpená v lekárni.). Odřezáváme ich nožom alebo kosákom v dĺžke do 25-30 cm. Pri zbere. Scop. lebo rastlina pichá a chlpy dráždia sliznice. emend. stor. oleraceum (L. Terminologické nejasnosti sa odrazili aj v tom. Pre bodliakovitý výzor sa vňať pri zbere zamieňa s pichliačmi (Cirsium Mill. 6 12 4 2 10 15 . 3 8 2 1 10 12 II.) — vzhľadom na pichľavý kalich kvetov. byľ pavučinovito vlnatá. Z rastliny zberáme tesne pred kvitnutím bylinné vrcholy a listy (asi jún-júl). že bedrovník účinkuje na maternicu. Všeobecne rozšírené používanie b. lanuginosa Lam. lekársky slúžil ako jeden z hlavných prostriedkov proti pľúcnym chorobám a moru (benedictus . anglicky: Blessed-Thistle.) Gaertn.Asteraceae Ľudovo: bodliak požehnaný. španielsky: Cardo bendito. benedicta L.) Scop. francúzsky: Chardon bénit. kombinuje sa napr. U nás sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. 147. Vňať sa užíva aj ako stomachikum a diuretikum (pol lyžice na zápar. 2—3-krát denne). Bedrovník nemá nijaké vedľajšie nepriaznivé účinky. ostnato zúbkaté. BENEDIKT LEKÁRSKY BENEDIKT LÉKAŘSKÝ Cnicus benedictus L. Antický starovek rastlinu poznal a v liečení používal pod názvom étera knikos.požehnaný). Pokusmi na zvieratách sa zistilo. že moderná systematika sa hneď nerozhodla na spoločnom pomenovaní benediktu a rastlina sa označovala ako druh rodu Centaurea (C. taliansky: Cardo santo. príp. Rastlina sa dlho pokladala za starodávne atraktulis. ktorý však má hladké listy a chutí jemne horko alebo s pestrecom (silybom) mariánskym (Silybum marianum (L. aj po zaviazaní nosa a úst cítiť v hrdle a v hrtane bolestivé pichanie.).uvádza ČsL 2. s pichliačom zelinovým — C. 66 BENEDIKT LEKÁRSKY V súčasnosti sa rastlina dostáva viacej do likérnického priemyslu. listy podlhovasto kopijovité. 120. pichľavé. lekárskeho v dnešnom zmysle sa začína asi od 16.

rastlina mení farbu. lúky a relatívne suché stanovištia od nížin po horský stupeň. ako metabolikum pol pohára medzi jedlom). na okraji tupo vrúbkované. 74. najmä č. ktoré pri sušení dozrievajú. celkove ako prostriedok ovplyvňujúci látkovú premenu a i. zakončená hustým valcovitým klasom karmínových kvetov z papraslenov. hepatoprotektívum) a s prísadou vo forme extraktu alebo tinktúry v dražé alebo v roztokoch ordinovaných pri chorobách žlčníka (cholecystopatia). Terapeuticky účinné látky reprezentuje silica (asi 0.nie je možné. slúži na posilnenie pri chorobách tráviacich ústrojov a pečene. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bukvica. Protistojné listy sú podlhovasto vajcovité. Syn.ako žlčníková čajovina. t. tvorbu tráviacich štiav a žlče. ktorý čerstvý odporne páchne a vyvoláva dávenie. byľ štvorhranná. stomachikum (podobne ako koreň horca — Radix gentianae). podporuje trávenie. podzemok rebarbory. orvosi bakfii. vyššie dávky pôsobia dráždivo na obličky. lesný (Stachys sylvatica L. 5 . BETONIKA LEKÁRSKA Betonica officinalis L. jej amid. pri reumatických ochoreniach. kvalita drogy sa znehodnocuje. 1 až 1 a 1/2 lyžice na pohár vody a piť denne po 1/4 pohára pred jedlom pol hodiny. rusky: BUKVICE LÉKAŘSKÁ Trváca bylina vysoká 30 — 90 cm. Droga ďalej obsahuje sliz a veľa solí draslíka. vňať paliny a mäty piepornej . napr. V oficiálnej medicíne sa s drogou najčastejšie stretneme ako so zložkou žlčníkových čajovín. ktoré priaznivo ovplyvňuje pôsobenie horkého seskviterpénového dihydrolaktónu knicínu (niekedy stotožňovaný s centaurínom a považovaný za azulénovú laktónovú horčinu) a ďalšie horčiny germakranového typu (cca 0. 241. ako antibiotikum ničiace grampozitívne baktérie a vírusy. španielsky: Betonica. ako močopudný prostriedok. 73. 78. Tehotným ženám sa nesmie podávať. choleretikum. Za najkvalitnejší sa pokladá prvý a druhý zber (listy a vrcholky pred kvitnutím — asi jún až august).: Stachys officinalis (L. Všeobecne hluchavkovité rastliny sú si dosť podobné. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 (uvádza sa od 3 . ďalšie zbery majú veľa byli. treba ju sušiť oddelene od ostatných.4 .) Trev. Droga chutí silno a trvale horko. Droga . ktorý však má iné morfologické znaky a nepríjemne páchne. lesostepi. alopecurus L. a to vo forme odvaru (0. V primeraných dávkach nemá nijaké vedľajšie účinky. Čajoviny č. Uplatňoval sa najmä koreň. resp. ako je Ungolen (cholagogum. Pretože je začerstva lepkavá a má veľmi horkú chuť. Podobné indikácie má aj homeopatia pre esenciu (dil.5 g drogy.3 % ) .. magnézia a vápnika.168. Antickí Rimania používali druh B. kvetov. ktorý žil kedysi na úpätí Pyrenejí v Španielsku a ktorý ju vraj prvý liečebne používal. v hornej polovici bezlistá. ľahko vlhne a plesnie. Už ľudový názov dáva tušiť okruh zámen — sú to druhy rodu čistec. hojný v južnej Európe. D 1). maďarsky: Orvosi tisztesfii. a často si všímať aj drobné identifikačné znaky. Spravidla sa užíva v zmesiach s inými drogami. príp. a preto treba pri ich zbere dávať dobrý pozor. Droga sa užíva predovšetkým ako amárum. 219. francúzsky: Bétoine officinale. plod rasce. Čerstvá šťava urýchľuje hojenie rán.).25 % ) . j. a tým sa droga znehodnocuje. 67 . taliansky: Betonica. pri chorobách so zvýšenou teplotou. na Slovensku hojný. Plody sú tvrdky. anglicky: Betony. hnedá alebo lesná betonika Nemecky: Heil-Batunge. pece- BETONIKA LEKÁRSKA ne (hepatopatia) a poruchách trávenia (dyspepsia).5—2. uvádza sa aj vitamín B1 a kyselina nikotínová. Obľubuje svetlé lesy. červený čistec.d o 5 : 1).Herba cardui benedicti. potom triesloviny (asi 8 % ) . Betonika má podľa Plínia názov od národa Vetonov. resp. Ľudové liečiteľstvo má pre benedikt veľmi široké uplatnenie: na povzbudenie nervovej činnosti.

t. plodov a pod. francúzsky: Jusquiame noire. Druh je viazaný na suché a teplé polohy do 500 m nad morom. ten istý odvar sa používa aj zvonka. napr. Herba stachydis officinalis. malé množstvo silice a betaíny (asi 0. ktorý sa prejavuje tým. Najbežnejšie sa aplikoval Oleum seminis hyoscyami — blenový olej zo semien. blen bol známy od najstarších čias ako liečivá a magická rastlina.).1 %). Ďalej obsahuje neprebádané horké látky. kvety po- merne veľké. Ľudovo sa uplatňuje predovšetkým ako prostriedok proti hnačkám. Po tomto období začal blen postupne prenikať do terapie. Oficiálna medicína drogu používa zriedka ako adstringens. skorocelu. Preto pôsobí adstringentne. dosť hojne v teplejších oblastiach. vňaťou myšieho chvosta a i. Rastlina sa v staroveku volala aj apollinaris podľa boha Apolóna. 1/2 až lyžicu drogy na pohár vriacej vody a mierne variť 5 minút. Bylina tvorila nevyhnutnú zložku všetkých mastí čarodejníc a ľúbostných mastí milencov. antiseptikum (na obklady) a dermatikum (omývanie pri nadmernom potení). Príbuzné jednoročné odrody blenu majú inak sfarbené kvety a obsah alkaloidov je v nich nižší. Krok o blene vyhlásil. 20 4 1 13 12 2 Betonika je dobrá včelárska rastlina. Známy francúzsky fytoterapeut Leclerc r.). so žľaznatochlpatým kalichom zakončeným niekoľkými zubmi. pre deti a mladistvých pri hnačkách 1—3 lyžice odvaru. 1715 rastlina sa nepoužívala vnútorne. pije sa 1/2 pohára 1—2x denne. okrem č. V staroveku. 68 Betonika nemá nepríjemné vedľajšie účinky. Pripravuje sa z nej esencia. španielsky: Beleňo negro. V stredoveku nahradzoval pri lekárskych zákrokoch chloroform. 10 2 0. sedatívne. BLÍN ČERNÝ BLEN ČIERNY + Hyoscyamus niger L. pri kĺbových ochoreniach s vňaťou čiernohlávku. proti zápalom močových ciest a pri kataroch žalúdka a čriev. myšieho chvosta. že človek stráca schopnosť ovládať svoje myšlienky a je schopný sa priznať aj k takým činom. žlté. predovšetkým triesloviny (až do 19 %). 1927 pripodobnil jeho účinky k ľuľkovcu zlomocnému. orecha. pestovali ho aj v kultúrach (Dioskorides opísal 4 druhy). Bylina kvitne v júni—septembri a rastie najmä na slnečných a krovinatých stranách. Ľuľkovité — Solanaceae Ľudovo: čertova zelina Nemecky: Schwarzes Bilsenkraut. recta L. ako píšu Plínius a Dioskorides. Vňať sa u nás pokladala za „zázračný prostriedok" pri urieknutí. Podobá sa niektorým konopniciam. Známy bol aj účinok blenu na mozog.Droga sa hodnotí podľa dočasnej internej normy farmaceutického závodu (IN 5/82): Akosť — najviac v % Znak pre Herba betonicae Droga sfarbená ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný' v HCl I. Sprevádza vidiecke sídliská a taktiež menej frekventované komunikácie s udupanou hlinou a rumoviska. na dolnom pysku nachovo bodkovanou korunou sú usporiadané do pretrhávaného klasu hustých nepravých praslenov a sú bez medoviny.5 13 10 1 II. Vňaťovú drogu skladujeme na suchých miestach. vydávajícího výpovědi zvláště v léčení" a jemu bola vraj rastlina zasvätená. maďarsky: Beléndek. taliansky: Guisquiamo. Expektoračný čaj sa sladieva medom. Obsahuje podobné látky ako čistec. sylvatica L. v obryse vajcovité až objímavé. obracať ho netreba. 3 — 5 g). odrezáva sa i s prízemnými listami (jún—august).05 . rovný (S. že má „jméno od Bělena. zlej cirkulácii krvi a ochromení pohyblivosti údov. plod je viečkatá tobolka. možno piť aj bylinnú šťavu s medom (3 x denne čajovú lyžičku). že má prudké účinky. Materiál sa suší v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste prirodzeným teplom (do 35 °C). Až do r. ktoré vôbec nespáchal. Listová droga sa často znečisťuje prímesou bylí. boha slovanského (keltského). fialovo žilkované. čo je medzi hluchavkovitými rastlinami zriedkavé. Zvyčajná forma je odvar (asi 5 %. Lekári sa ho však báli ordinovať.) je to č. Suché kvety pichajú! Pomer zosušenia je asi 5 : 1. ktorá sa uplatňuje ako v alopatii. Požiadavky na akosť listovej drogy — Folium hyoscyami — riadia sa podľa československého liekopisu ČsL 2: Znak Polámané a sčerneté časti listov Iné časti materskej rastliny Rozdrobené časti (liekopisné sito č. j. v oficiálnej medicíne ostávalo jeho použitie úzko ohraničené. lesného (S. sťahujúco. pri liečbe dýchacích ciest. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. Dnes je zastaraná. II) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Obsah alkaloidov — najmenej v % Akosť — najviac v % 3 5 10 1 14 20 10 0. Mal široký okruh upotrebenia ako zázračná bylina s opojnými účinkami lepšími ako ópium. pri hnačkách s listom žihľavy. chutí škrabľavo a horko. Časté uplatnenie v ľudovom liečiteľstve majú aj spomínané druhy rodu čistec (Stachys L. nátržníka husieho a s plodmi čiernej bazy. anglicky: Henbane. Droga sa častejšie kombinuje. Predmetom zberu a nákupu u nás býva kvitnúca vňať — Herba betonicae.až dvojročná bylina vysoká 30-80 cm. listy tupo laločnaté. jeho kvety so žltou. nie príjemný pach. lebo vedeli. rusky: Jedno. má osobitný. Ľudovo sa tiež pripravuje tinktúra a víno s betonikou (užíva sa 30—50 kvapiek tinktúry alebo 25—75 ml vína 2—3 x denne). odvarom sa omývala tvár pri neuralgii.

listy stopkaté. rozhodne nie súčasne s nejakou nejedovatou rastlinou. sa mu nie veľmi podobajú.Folium hyoscyami (prípadne celá vňať — Herba hyoscyami). a to zvyčajne ako prostriedok proti astme. je záružlie močiarne (Caltha palustris L. Po odkvitnutí v pazuchách listov ostávajú rozmnožovacie pacibuľky. jednotlivé. najmä vo vyšších polohách. Nachádzame ju aj na polokultúrnych a kultúrnych lúkach. pri stareckej traslavosti (tremore) a rozličných kŕčoch. Je veľmi citlivá na skladovanie. Droga je predovšetkým surovinou na izoláciu jednotlivých alkaloidov. manna. srdcovité až obličkovité. alkaloidný obsah drogy je totiž v porovnaní s inými zdrojmi dosť nízky. celidon menší. anglicky: Pilewort. Príbuzný a veľmi podobný druh . reumatických). krtičník menší. rýchle. Droga sa zberá osobitne. lebo sa ľahko zaparí. že jeho jedovatou šťavou napúšťali Galovia svoje šípy. blýskavé kvieťa. Je bežná v stupňoch dubín. prípadne s hladinou spodnej vody aspoň 2 m pod povrchom. Zber sa robí v čase kvitnutia rastlín (asi jún—august). je to však hrubšia bylina. na potlačenie pohybového (motorického) nepokoja. kvety žlté. Ak nemáme rutinu. španielsky: Celidonia menor.2: 1. uvádzané mnohými svetovými liekopismi ako oficinálne.kvitnúci tiež skoro z jari. BLYSKÁČ JARNÝ Ficaria verna Huds. teda do výšky asi 1800 m nad morom. Syn. Iskerníky a blyskáč dobre poznali už v antike. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia. O iskerníku obličkolistovom (Ranunculus thora L. Iskerníkovité . orzaj.: Ranunculus ficaria L. rúpník. sčasti kyjačikovité a zhrubnuté. Náš liekopis ČsL 3 ho už neuvádza. rusky: - ORSEJ JARNÍ Liečebne sa používajú predovšetkým listy . Po usušení je najlepšie ihneď ju odoslať do zberne. najmä v lužných lesoch a na tienistých miestach. Pomer zoschnutia je asi 6-7 : 1. krvavník menší. materiál nesmieme nechať dlho na kope. Mate- riál sa najlepšie usuší pri umelej teplote (medzi 30-50 °C).BLEN ČIERNY veľkú jedovatosť môže drogu a prípravky predpisovať iba lekár. Iskerníky. Pre ich Trváca bylina vysoká 10—30 cm. Niekedy treba zberať semená — Semen hyoscyami. ostrú a horkú chuť (nesmie sa ochutnávať). bučín. francúzsky: Ficaire renuncule. taliansky: Celidonia minore. potom atropín a skopolamín. maďarsky: Saláta szironták. D 3-D 4). U nás sa vyskytujú dva poddruhy. neobracajme. na koreňoch nemá hľúzky a kvet obsahuje veľké okvetné lístky. uvádzaný v ČsL 2. medzi ktoré ho niektorí botanici zaraďujú. kvôli tomu sa v septembri odrezávajú nie celkom zrelé tobolky. slúžil po rozotieraní na miernenie bolestí (napr. do dobre zatvorených nádob. smrečín aj kosodrevín. Celé konce byli odrezávame nožom alebo kosákom. ordinovaná podobne ako v bežnej medicíne (alopatii) blen a podlieha tiež predpisu lekára (dil. zúbkaté alebo vrúbkované. Blenový olej — Oleum hyoscyami. Pomer zoschnutia je asi 1. blyšťok. Korene sú sčasti niťovité. v tieni. a to za zachovávania všetkých bezpečnostných opatrení.Ranunculaceae Ľudovo: babí blysk. Rastie na mierne kyslých až neutrálnych hlinitých pôdach s veľkou vodnou kapacitou alebo na stanovištiach občas a dočasne zaplavovaných. rúpové korenie. Nemecky: Fruhlings-Scharbockskraut. Sušíme ho oddelene od ostatných rastlín.). Terapeuticky účinné látky oboch drog sú prudko jedovaté alkaloidy — hlavný je hyoscyamín. Droga má omamný pach.) Plínius napísal. byle poliehavé až priame. ktoré sa nechávajú na slnku dozrieť. Alkaloidy pôsobia silne na ústredné nervstvo. niekedy rozkonárené. Inak patrí na oddelené miesto. pravidelné. Zber listov (vňate) môžu vykonávať iba dospelí. podľa čoho dobre 69 . po puknutí sa z nich vytriasajú semená. dozrievajú v guľovité nažky so zobáčikom. čočka. v tenkých vrstvách.

V lekárstve boh' vtedy oficinálne a uznával sa hlavne Hippokratov iskerník ázijský (Ranunculus asiaticus L. i. Chutí slano a menej ostro ako koreň. Ľudovo sa dodnes teší veľkej vážnosti. všivák. na zastavenie krvácaní.lastovička azda preto. Vňať obsahuje na jar dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). taliansky: Cicuta maggiore. Radix et herba ficariae (seu Chelidonii minoris). červenkas- . samozrejme. mäsitý. svinská voš. batrachos i rana značí žabu. Už Dioskorides porovnával hľúzky na koreňoch s pšeničnými zrnami — keď ich odplaví príval. španielsky: Cicuta mayor. S blyskáčom to bolo však komplikovanejšie: gréckym lekárom bol známy . potom príkru chuť. Rastlina sa dávala do zmesí jarných šalátov. ficaria sa vytvorilo podľa podobnosti hľúzok na koreňoch s chorobnými výrastkami (bradavkovité kožné útvary . Zaujímavé je. Protoanemonín je látka iritujúca pokožku a jeho toxicita spočíva asi na inaktivácii SH-skupín enzýmov. Latinské označenie blyskáča (Ficaria verna) je historicky zdôvodnené. kyselinu fikarovú a trieslovinu. Rastliny sa vtedy v gréčtine súborne nazývali batrachion. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ BOLEHLAV PLAMATÝ + Conium maculatum L. Jej výťažok sa o. tiež však iba mladá a čerstvá. Čerstvá vňať oddávna slúžila ako zdroj vitamínu C na jar pri jeho nedostatku. O najčastejšom — tradičnom ľudovom upotrebení najlepšie hovorí nemecký názov Scharbock . Vňať sa používa častejšie. a preto Matthiolus v zmysle učenia o signatúre pripisoval blyskáču osobitnú moc pri liečbe hemoroidov. obohacovala vitamínové kúry (iba v malom množstve ako korenistá prísada) alebo slúžila ako metabolikum.BLYSKÁČ JARNÝ vedeli o jeho toxicite.). zvyčajne sa nesuší. inak ešte saponin (fikarín). francúzsky: Grande cigue.kondylómy). nie je natoľko jedovatý — zrejme preto. počas kvitnutia rastliny má veľmi ostrú. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: rozpuk. rusky: - Jedno. ale čerstvý sa spracúva na výťažok . ojedinele sa suší bežným spôsobom (pomer zosušenia je asi 6 : 1). byľ holá. že pred kvitnutím je ho vo vňati málo (nachádza sa v koreni). Farmaceutický zriedka. ako sa spomínalo v historikkom úvode. zvonka sivý. šťava z koreňov zmiešaná s medom sa dávala na bradavice. no v ľudovom liečiteľstve i v homeopatii väčšmi používaná časť rastliny je koreň s vňaťou. Robilo sa to prikladaním rozdrveného čerstvého lístia a koreňov alebo zasypaním konečníka práškom. že jeho prítomnosť vylučuje akumuláciu izochinolínových alkaloidov. anglicky: Hemlock.až dvojročná bylina vysoká 100-200 cm. aplikuje pri kožných ochoreniach.skorbut. Protoanemonín podmieňuje toxicitu mnohých z nich. Používal sa zvonka na svrbivé svrabovité vyrážky. Pomenovanie menší lastovičník mal blyskáč veľmi dlho — tak ho nazýval aj Matthiolus (česky celidona menší alebo soupové korení. všivec Nemecky: Gefleckter Schierling. zmiernenie bolestí a pod. ostanú v naplavenine a na budúcu jar z nich vyrastie nová rastlinka. kde bezmála všetci zástupcovia obsahujú už spomínaný jedovatý laktón protoanemonín vznikajúci z glykozidového predstupňa a prechádzajúci ľahko do neúčinného dimeru anemonínu. intoxikácie sú zriedkavé — zväčša k nim dochádza u zvierat konzumujúcich krmovinu so značným podielom rastlín s jeho obsahom — seno už toxické nie je. že rozkvitá s príletom lastovičiek).extrakt a ten sa pridáva do masti (asi 15 % ) . Francúzsky liekopis aplikuje extrakt z drogy pri hemoroidoch a ťažkostiach podobného druhu a oživuje tým starú slávu jeho upotrebenia. Vykopáva sa v jeseni (september). pôvod dnešného českého 70 názvu je nejasný). trhá sa pred kvitnutím byliny (marec —máj). rastúci aj u nás. rastlina čeľade iskerníkovitých. čo si Rimania zlatinizovali na ranunculus.Theofrastos i Dioskorides ho nazývali chelidonion to mikron (od chelidon . že práve blyskáč. V homeopatii sa používa čerstvá vňať na prípravu esencie a má tie isté aplikácie. liečebne overenú. pričom sa vidí. ktoré sú v zástupcoch čeľade inak časté. Koreň je hrubý asi ako brko. maďarsky: Foltos burók. bez pachu. príležitostne na kožné vyrážky. Podobne sa používa aj tekutý alebo suchý extrakt proti hemoroidom.

dutá. 1. že bolehlav netvorí súvislejšie porasty). bravy zasa opačne. podobajú sa mu všetky krkošky — Chaerophyllum L. 399 ním usmrtili Sokrata. kozy a ovce sú menej citlivé.) a r. sú krídlaté a na okraji jemne poprehýbané. Príznaky otravy skoro s klinickou presnosťou opísal Platón.). okrem neho sú tu jemu príbuzné látky (koniceín. Rastlina hojne rástla medzi Aténami a Megarou i na Peloponéze. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . hrubé byle sa odstraňujú a materiál sa rýchlo suší prirodzeným teplom. kde je osobitná koniínová vrstva).toškvrnitá. všetky sú na spodnej strane listov ochlpené. Smrť nastáva ochrnutím dychu (pri plnom vedomí). Sú asi 3 mm dlhé a rovnako široké. najznámejší alkaloid je koniín. spravidla na teplejších stanovištiach do 1 000 m nad morom. v tomto prípade je situácia niekedy dosť ťažká a najlepšie sa dá riešiť pomocou mikroskopických preparátov. cicuta). Časté sú zámeny plodov — treba si všímať ich opisy. Zámeny medzi rastlinami z čeľade zelerovitých sú časté. Vlastné medicínske použitie bolehlavu sa datuje asi od r. sivozelené až hnedozelené dvojnažky. ktoré zväčša patria do rovnakej čeľade (zriedkavou aj preto. ČsL 4 vylučuje jeho prímes v anízovom plode chemickou skúškou. Treba dávať pozor najmä na zámeny nejedovatých druhov s jedovatými. metylkoniceín a i. Droga chutí odporne slano a horko. Alkaloidy sa výborne vstrebávajú sliznicami i kožou. Prežitie intoxikácie v gravidite má teratogénne účinky (vývin znetvorenín u mláďat). rastie len na zamokrených miestach. Ako liečivo sa často používala čerstvá šťava. Plod má na priereze nápadne žliabkovito vykrojený výživný bielok (endosperm). pomer zosušenia je asi 5.5 %. prv časté prímesi v aníze však už nie sú). 1760 a neskôr sa do terapie zaviedli aj jeho plody.) Scop.. živých plotoch. kde sa bolehlav už nevyskytuje.. Drogy i alkaloidy bolehlavu slúžili 71 . až priveľmi. na rumoviskách pri osadách. 404-403 pred n. plody sú visiace dvojnažky (podrobný opis plodov v ďalšom texte). Antickí lekári poznali bolehlav (koneion. pôsobí ochromujúco na pohybové nervové zakončenia. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ Na lepšie odlíšenie uvedieme opis plodov bolehlavu: sú to celkom lysé. rebrá im rovnomerne vynikajú. Koniín má podobné účinky ako indiánske šípové jedy — kurare. Kvety drobné. biele. Na farmaceutické účely sa niekedy zberá vňať — Herba conii. Dobytok. kvitnúce časti a listy (jún—júl). Listy trojito perovito zložené. Pri zbere plodov — Fructus conii. Už vtedy bolo známe. Z farmaceutického hľadiska sú plody ako droga zriedkavou. s pošvami.5 : 1. (majú celkom iný pach) a podobná halucha — Oenanthe L. a to rovnako jeho liečivé schopnosti.. vajcovito-gulaté. na ktorej vyvolávajú svrbivé vyrážky. resp. zápary zo zelerovitých plodov sa používajú najmä v detskom lekárstve a čaje sa pijú ako vetropudné. V staroveku poznali bolehlav aj ako popravný nástroj (Grécko a Perzia). okolíky zložené z 8 — 15 okolíčkov. bez stopiek (napr. prvý raz ho použili za vlády tridsiatich tyranov v Aténach (r. Najdôležitejšou obsahovou látkou bolehlavu sú jedovaté piperidínové alkaloidy — najviacej je ich v plodoch (vo vnútornom oplodí. silicové kanáliky. potom rozpuk jedovatý — Cicuta virosa L. aníz je spravidla stopkatý.. horné sediace. kroviskách. a preto sa ľahko rozpadnú. tetucha kozia — Aethusa cynapium L. do ktorej sa asi primiešavalo ópium. Pre podobnosť možno bolehlav zameniť s čechricou voňavou — Myrrhis odorata (L. že na jed bolehlavu sa dá postupne navyknúť. vôbec nemá (neobsahuje totiž vôbec silicu). Druh rastie v húšťavách. kôprovníček — Mutellina Wolf zasa iba na vysokých horách. po dosušení v teple sa plody vytriasajú a nechajú bežne sušiť v tieni (čas zberu asi august—september). sa odrezávajú celé vrcholce rastlín. Po dozretí stoja proti sebe takmer polmesiačikovito. najmä silicových rastlín. celkove asi 3. ale tým nebezpečnejšou prímesou iných. ktoré majú prakticky všetky zelerovité rastliny. ako aj jedovaté vlastnosti.

z ktorej vyčnievajú tyčinky s neplodnou polovicou. Dnes sa iba niekedy upotrebúva izolovaný koniín. Zo všetkých borákovitých je najznámejšia nezábudka 72 (Myosotis L. preto treba dať pozor na opisy a vyobrazenia. s pôvabnými modrými kvetmi. na byli vajcovité. Dnes sú však zastarané. rusky: BORÁK LEKÁRSKY BORAK LEKÁRSKY Jednoročná bylina vysoká 3080 cm. Ako ČSN sa týka iba vňate (ON 86 6828): však napísal v jednom zo svojich diel vynikajúci nemecký botanik C. sediace. Druh pochádza z južnej Európy. ich obsah v rastlinách značne kolíše a okrem toho majú nepríjemné vedľajšie účinky. majú na stonke i listoch tuhé drsné chlpy (preto sa označujú aj ako drsnolisté) a sú si navzájom podobné. plytko vykrajované až celistvookrajové. priama. indikovaná ako kedysi koniín. lebo alkaloidy sú prchavé. kvety tvoria riedke závinky a sú s listeňmi. Má nápadné modré alebo biele stopkaté kvety s krátkou korunnou rúrkou. 8 2 1 12 15—20 3 II. že akékoľvek terapeutické experimenty s bolehlavom v ľudovom liečiteľstve sú zakázané a prípadné použitie je dôsledne vyhradené iba lekárovi. BRUTNÁK LÉKAŘSKÝ Borago officinalis L. oharková zelina. anglicky: Borage. španielsky: Borratza. D 4). ktoré sa hojne používajú v ľudovom liečiteľstve a z toxikologického hľadiska. najmä ich najslávnejší lekár Ibn Sina. Vyznačujú sa komplikovaným spôsobom dávkovania. burák. napríklad čapíkmi (supozitóriami) s obsahom koniínu sa lekári pokúšajú ovplyvniť inak neutišitelné bolesti pri ochoreniach predstojnice alebo niektorých chorobách nervového pôvodu (neuralgie). francúzsky: Bourrache officinale. 16 4 2 12 15—20 5 . maďarsky: Kerti borágo. Naši zástupcovia čeľade borákovitých sú byliny. byľ riedko štetinato ochlpená. čo vari nebude presné. Sprengel (t 1833). taliansky: Borragine.v minulosti ako upokojujúce prostriedky — proti kašlu i astme. Gurkenkraut.). niekdajšie použitie pri rakovine je celkom neopodstatnené. rastlina sa používa podobne ako v alopatii. Práve borák je z botanickej stránky vzorom. V homeopatii sa z rastliny pripravuje tinktúra a esencia (dil. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: atlacier. borák poznali Arabi. radosť srdca Nemecky: Borretsch. známy skôr pod menom Avicenna (žil Akosť — najviac v % Znak Ináč zafarbené časti drogy ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. i keď jeho pôvod sa bežne kladie do južnej Európy. Veľmi zriedka sa v nížinách pestuje ako zelenina a vo voľnej prírode splanieva. pri duševných chorobách a pod. ako majú vyzerať všetky rastliny patriace do tejto čeľade. Zámena medzi nimi je veľmi ľahká a častá. listy prízemnej ružice stopkaté. Bolehlav uvádzame najmä pre možnosť nebezpečnej záměny s liečivými zelerovitými rastlinami. Antika asi borák nepoznala. Netreba azda upozorňovať.

kvetu pagaštana. O pôvode pomenovania boráka jestvujú spory. Dnes plody tvoria surovinu na výrobu borovičky. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chránenú pred svetlom a vlhkom. maďarsky: Boróka. Borák sa u nás kedysi hojne pestoval v záhradkách ako korenina a zelenina. drevo v tomto smere pôsobí slabo (dávka je 0. vrstvia sa maximálne do výšky 20 cm. pôvodný je asi iba v južnom Španielsku. plody jej obsahujú v množstve asi 0. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 . Uprednostňuje suchšie pôdy na výslnných miestach. Najpravdepodobnejšie vyzerá zdôvodnenie talianskeho botanika L. Predmetom zberu a nákupu je u nás stále oficinálny plod . odvarom sa niekedy prifarbujú zeleninové konzervy. minerálne látky (najmä dusičnan draselný a soli vápnika). Zber sa robí do vzdušných nádob. kvetom bielej hluchavky a so šípkami. nedozreté plody Časti konárikov. na potné kúry. taliansky: Ginepro.5 0. „Vykiadzali sa ňou obydlia a zaháňali hady". pretože sú citlivé na zaparenie. kvety dvojdomé. Tu sa pripravuje macerát (asi 8 %) alebo odvar. rusky: . Je aj dobrým krmivom pre dobytok. Drevo zberáme iba na výslovnú objednávku — suší sa bežným spôsobom. jadlovec. ďalej pri zápaloch močových ciest. Drevina so širokým ekologickým rozpätím. hlavne v ľudovom liečiteľstve a homeopatii. drevo obsahuje i trochu živice.5 0. Pri manipulácii so suchou drogou treba trochu opatrnosti — suché kvety pichajú.2—2 %. Bratom borovičky je anglosaský gin a príbuzný je francúzsky geniévre alebo nemecký Steinhoger. ihličie a pod.5 0. robí sa v rukaviciach (september—november). Niekedy sa vyrába aj borákové víno (obyčajnou maceráciou). ktorý má príjemnú uhorkovú chuť. anglicky: Juniper. usporiadané v trojpočetných praslenoch. živice. chronických vyrážok a popálenín. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvých listov. čo sa prejavuje diuretickým účinkom. že vzniklo z arabského abon a rach — otec potenia. horčiny. ktorá sa zúčastňuje na stekuťovaní sekrétov z rán a umožňuje tvorbu nového zdravého tkaniva. Tvrdenie bude však asi tiež omylom. Zväčša sa používa ako protektívum. Zápar sa nechá stáť asi 15 minút a pijú sa 2-3 šálky denne. napísal Plínius. nechtíka. Významná je prítomnosť rozpustných kremičitanov (do 2. Široké a významné použitie pre plody našiel až stredovek. a to pre schopnosť vylučovania potu. zložená prevažne z terpénov (pinén. najmä pri kašli a krčných chorobách.2 %) a azda i alantoínu — látky podobnej močovine. ihličie a pod. obyčajná je v Čechách celkom chránená. jalovec Nemecky: Gemeiner Wacholder. Zberá sa vňať — Herba boraginis. potom triesloviny (asi 3 % ) . Materiál sa najlepšie suší umelým teplom (do 35 °C). kvety voňajú medom a chutia nevýrazne. Z nazberaných plodov sa odstránia nezrelé a nevyvinuté. 15 0. Ľudové liečiteľstvo používa drogy pri ochorení dýchacích ciest. dozrievajú v treťom roku. slnečnice a s vňaťou komonice. B. reumatikkých ťažkostiach. ihlice dlhé až 2 cm. Podstatnú časť účinných obsahových látok tvorí sliz (až 30 %). V terapii sa využíva dráždivé pôsobenie silice na obličky. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1. s rumančekom. Borievka má jemne aromatický pach a slabo korenistú chuť. Plesnenia drogy sa netreba obávať. Drogy sa dávkujú vo forme záparu v množstve 2 — 3 g kvetovej drogy alebo 8 —10 g vňaťovej (listovej) drogy (1 a 1/2 až dve lyžice) na pohár až dva vriacej vody.5 20 5 1 0. organické kyseliny a triesloviny. Liečebné upotrebenie rastliny nie je veľké. hojná i v subalpínskom stupni. ktorý sa po krátkom zavarení (3-5 minút) nechá stáť prikrytý asi 12 minút a vhodným spôsobom prikladá (prípadne sa prikladajú priamo čisté rozdrvené listy). Najlepší zber plodov je ručný. derivát purínu. Ako jej prvý výrobca sa uvádza Šebastián Laur zo Spišskej Belej. sabinén a i. V staroveku sa občas používali červenoplodé a grécke druhy borievky a aj b.Fructus (Bacca) juniperi a zriedka drevo — Lignum juniperi. Rastlina sa pestuje hlavne preto.5-2. kyselina askorbová. francúzsky: Genévier commun. Droga má aj vonkajšie použitie na hojenie rán.5 20 4 1 0. drevo iba v stopách. JALOVEC OBECNÝ BORIEVKA OBYČAJNÁ Úzko ihlancový ker.5 0. listom ibiša. kvitnutie trvá približne mesiac. Juniperus communis L. V ZSSR ho používajú na rozhojnenie včelej paše okolo úľov. že jej listy poskytujú chutný korenistý šalát. Vňať má osobitne príjemnú chuť — asi ako uhorky a podobný slabý pach. na upokojenie a ako metabolizujúci prostriedok. dosahuje až 200 kg/ha a kvitne už asi mesiac po výseve. vňaťou repíka. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej Anorganické prímesi Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. Okrem toho sú v plodoch sacharidy. na obklady s listom skorocelu. Kvitne asi v máji až v septembri.5 73 . saponín. pretože ide o nesprávne prenesenie pomenovania boyhlosson na borák (Dioskorides ním označil borákovitú rastlinu smohlu modrú — Anchusa azurea Mill.). a to v začiatočnom štádiu kvitnutia (máj-jún až september) alebo len listy — Folium boraginis. kožných vriedkov. 25 1 1 20 6 0.5 II. musí sa olúpať. borovička. sacharidy a stopy silice. pri zápaloch sa kombinuje s koreňom kostihoja.). Jeho mednatosť je vysoká. obyčajná. v SSR nie. prípadne kvet — Flos boraginis.0 g ako mace- Požiadavky na plodovú drogu uvádza ON 86 6610 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté. španielsky: Enebro. Plody modročierne galbulusy. Z obsahových látok drog je liečebne najvýznamnejšia silica. Cyprusovité — Cupressacea Ľudovo: borovec. nenakupované — zberá sa vo februári—marci. niekedy viackmeňový. keď Arabi zaviedli slávne liečivo: borievkový lekvár — Roob juniperi.v rokoch 980-1036). kyselina askorbová.7 1 1 ČsL 4 15 0. Materiál sa opatrne suší v tenkých vrstvách v tieni (teplotou do 40 °C). Pomer zosušenia sa pohybuje v zvyčajnom rozpätí. Palmu. Na poli sa ľahko zvrhne na divú formu a stáva sa z neho burina.

opadajú po 3—9 rokoch. odkiaľ má aj pôvod jej meno Mugo alebo Mugus. sú olejnatým potravinárskym orieškom (aj olejnaté semená limby sú jedlé) a nazývajú sa kedrové oriešky. pumilio (Haenke) Franco Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: kosodrevina Nemecky: Berg Kiefer.KOSODŘEVINA Pinus mugo Turra subsp. BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ . vyvolávajú krvácanie. t. Plodová droga je často zložkou diuretických čajovín. rusky: . j. ako sú Alpy. listy — ihlice sú dlhé 5—8 mm. 10 1 15 7 2 II.živa silicu alebo jej liehový roztok. ktorá sa destiluje pomocou vodnej pary z ihličia a mladších konárikov. Už názov rastliny hovorí. sibírskej (Pinus sibirica L. Stade pochádza väčšina materiálu na silicu. Pino montano. španielsky: Pino negro. južné a severné Tirolsko a Horné Bavorsko. Pino pumilio. Ich vyššie dávky a dlhšie užívanie poškodzuje obličky. vyrastajú po dve. Homeopatia má podobné použitie pre esenciu pripravenú z čerstvých plodov. KLEČ HORSKÁ . ale v kombináciách. Názov pinus je známy od starovekých Rimanov. krvčistiacich. Zámeny sú veľmi nepravdepodobné . Názov kosodrevina je odvodený od kosých. po dozretí v treťom roku ovisnuté.). u nás Karpaty. horskej sa v histórii zle pátra. ktorí ním označovali všetky ihličiny podobné borovici (Gréci ich rozlišovali lepšie). anglicky: Mountain Pine. ako ju tu nazývajú. vytvára samostatný kosodrevinový stupeň. aká je oficinálna napr. Používanie plodov je zhruba analogické. Plody šišky. Drogy sa neužívajú samotné. 102. Čajoviny č. ktorý sa po vylisovaní za studena používa predovšetkým v potravinárstve. ktoré sú na konci vystúpavé. Plody sa uplatňujú aj vo veterinárstve. Je málo známe. Dáva sa i do osviežujúcich kúpeľov (100 až 200 g na liter odvaru) a protireumatických aj iných prípravkov. 169. samčie v zlatožltých vajcovitých klasoch. hlavne diuretické.). a to najmä v oblasti Tirolských Alp. V ZSSR sa kedrové oriešky používajú v cukrárstve a konzervárenskom priemysle. oddávna sa však z ihličia destiluje silica. zamladi vzpriamené. že semená b. Niekedy slúži aj ako diaforetikum a prísada do urologikkých. francúzsky: Pin nain. samičie tmavočervené. Dávky pre dokonale zdravých na obličky a negravidné ženy sú 1 kávová lyžička drogy na zápar dva razy denne (ČsL 4 uvádza perorálne na zápar 0. Po b. metabolických čajovín. maďarsky: Henye fenyo. 15 1 15 7 2 Ker alebo strom s poliehavým kmeňom i konármi. denná dávka silice je 2—5 kvapiek. Obsahujú až 35 % výborného oleja. aj v ČsL 4 — Species diureticae. antireumatických a tzv. 3. 65. taliansky: Mugo.5 g drogy v jednej dávke). stomachické a aj ako cholagogum. Majú aj dezinfekčné účinky. sestry našej tatranskej limby (Pinus cembra L. Kvety jednodomé. kedrové mlieko alebo kedrová sladká smotana 74 . že kosodrevina rastie vo vysokohorských oblastiach. Borovice vtedy používali hlavne na stavbu lodí. krivých konárov. Rastie v subalpínskom stupni na rôznych substrátoch. ktorý slúži aj na masáže alebo ako žalúdočný a vetropudný prostriedok.KOSODREVINA BORIEVKA OBYČAJNÁ rát alebo zápar). Oficiálna medicína na tieto účely pou- Borievkové drevo — Lignum juniperi — sa hodnotí podľa požiadaviek ON 86 7210: Akosť — najviac v % Znak Kusy dreva so zvyškami kôry Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 1.

prípravok so silicou kosodreviny je Inhalol pini (kvapky používané na inhaláciu pri kataroch dýchacích ciest alebo riedené s teplou Vincentkou 1 : 20 až 1 : 40) a roztok Inhalex. V stredomorskej oblasti sa podobne využívajú pinelky — pignolky čiže píniové oriešky. Za účinné sa ešte rátajú silvestrén a kadinén. limonén. Upevňuje viate piesky a bežne sa pestuje ako úžitkový lesný strom. Jedia sa surové (chutia ako mandle) a zužitkúvajú sa aj v cukrárstve. plody sú šišky a dozrievajú v druhom roku. Príbuzná je b. pijú sa 2—3 šálky denne. i na mokrých rašeliniskách typu vrchovísk. Časté sú kombinácie silice s mentolom a i. Kvety jednodomé. stretávame sa s kosodrevinovým olejom ako s nevyhnutnou súčasťou olejkárskej výbavy. . opadávajú po 2 — 3 rokoch. ktorý vraj náhodou vynašiel slavkovský učiteľ Gašpar Donati r. sú lahodnou a výživnou pochúťkou. borka šupinovito odpadá. miestami zasahuje aj do pásma bučín až smrečín. Najjednoduchší spôsob aplikácie je pol kávovej lyžičky v štvrť litri horúcej vody . Výrobou týchto olejov u nás silne utrpeli porasty limby a kosodreviny. boleniu zubov a i. Oleje sa používali najmä proti „prsným ťažkostiam". Pripravujú sa aj viaceré mazadlá či masti. pri nachladení.3 na konci konárikov. silno voňajúce karbonylové zlúčeniny nie sú bližšie známe. 10 g liehu — na inhaláciu). jednotlivé alebo po 2 .KOSODREVINA vonkajšie prekrvenie. V 17. znáša kyslé i zásadité substráty (pH 4—8). Oficiálnym využívaním výluhov z kosodrevinového ihličia sa preslávili kúpele v Spišskej Belej (okres Poprad). nigra L.). Sosna je nenáročná drevina.BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ . - Strom vysoký až 40 m.inhalovať lievikom. BOROVICE LESNÍ BOROVICA LESNÁ . sosna obyčajná Nemecky: Gemeine Kiefer. po oboch stra- 75 . výhonkov alebo plodových šišiek smrekov. v dolnej časti kmeň hrubý. na plytkých pôdach aj na skalách. 0. felandrén a rad ďalších — asi 25 významných zložiek. 1640 kežmarský lekár Kristián Augustín de Hortis a vyrábal sa hojne všade na Spiši (Oleum seu Balsamum hungaricum). pri chorobách dýchacích ciest. Všetky dráždia kožu. Oleum pini pumilionis vyvoláva Pinus sylvestris L. počas veľkého rozšírenia olejkárstva u nás. borovíc). na vresoviskách. rusky: . Ihlice vyrastajú na konároch po dve. stor. pŕs a pod. 1676. slúžia na uľahčenie odkašlávania alebo do esencií na zlepšenie ovzdušia v uzatvorených miestnostiach a sálach. samičie zelenkasté. Vynašiel ho vraj okolo r. Oproti terpentínovéj silici má výhodu v menšom obsahu dráždivého pinénu. Z limby sa vtedy pripravoval limbový olej. hučaní v ušiach. okrem toho je prítomný pinén. čierna — P. zvonka na kúpele: 20 % zápar na 2 litre vody — vyliať celé do kúpeľa). Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: borovica. španielsky: Pino Silvestre. proti závratom. obyčajne v pásme dubín. ČsL 4 má silicu oficinálnu. ktorý sa po zaparení nechá stáť asi 20 minút prikrytý. Nachádzame ju na suchých pieskoch. ktoré sa používajú na natierame chrbta. anglicky: Scots Pine. olejnaté semená pínie (Pinus pinea L. s rozpukanou kôrou. Súčasne sa jej dobre darí na vápencových bralách.SOSNA získané rozotieraním semien vo vode. 0. taliansky: Pino di scozia. francúzsky: Pin sylvestre. Ostatné účinky má podobné ako silica z borovice lesnej alebo eukalyptová silica (pozri cudzokrajné drogy). (napr. pri kolike.5 g eukalyptovej silice. Silica kosodreviny patrí do skupiny ihličinových silíc (destilátov z čerstvého ihličia. ktoré je miestami ľudovým prostriedkom s podobným použitím ako silica destilovaná vodnou parou (užíva sa vnútorne: asi 5 % zápar z ihličia. 2 g kosodrevinovej.5 g mentolu. organické soli a živice. Ihličie obsahuje aj triesloviny.je bezfarebná tekutina s príjemnou vôňou. nositeľom vône je predovšetkým bornylacetát. maďarsky: Erdei fenyo. smrekovca. dávajú sa do kúpeľov. Silica sa uplatňuje predovšetkým na inhaláciu pri ochorení dýchacích ciest.. Čs. reumatizme a pod. Oleum pini pumilionis — silica kosodreviny .. má však dlhšie ihlice. Z kosodreviny možno celý rok zberať ihličie. samčie žlté.

Predmetom zberu sú konce konárikov — jarné výhonky. je známy oddávna. boli to jednoducho latinské abies alebo grécke elaté a pinus . Používali ho preto chorí i zdraví a slúžil napr. lesná vlna vyrábala aj tak. príp. bez živice. čo sa podobalo borovici. Zber sa robí iba za slnečného počasia. Podstatnú zložku všetkých tvorí živica. veľmi krátko sa zavarí 500 až 1 500 g mladých pupeňov na 2—3 litre vody a odvar sa vleje do kúpeľa teplého asi 34° C. ako píše Theofrastos. niektorých náplastí. Zber sa robí zásadne iba z vyrúbaných stromov. Podľa starého ľudového receptu sa tzv. Poskytuje im však tmel — propolis. pri lámke a pod. ale nie všetky sú vhodné na získavanie balzamu. O mäkké stavebné drevo nebola v Grécku alebo v Itálii núdza. do vyvárky bieliz- 76 . Turio pini sylvestris. v nemeckom liekopise. Surový produkt sa čistí. Pri prípadnom jarnom zbere výhonkov treba dávať pozor aj na smrek obyčajný (Picea abies (L. Drevá sa prísne triedili a borovice ostali na stavby a na palivo. Najvýznamnejším produktom ihličín je oleoresina = silico-živica-terpentínový balzam — Balsamum terebinthina. ktorou sa plnili hlavnice pre chorých a obkladali údy postihnuté reumatizmom.). lesná vlna. Názov terebinthina — dnešný terpentín. sylvestris L. ďalej asi 0. vredových mastí.. kedysi toto pomenovanie bolo vyhradené len pre produkt z ostrova Chios (cyperský balzam). hrubšie a vajcovitého tvaru. med je tzv. Terpentínová silica sa používa predovšetkým ako známe rozpúšťadlo lakov či farieb. Najlepšie drevo už vtedy poskytoval dub. vyvarené ihličie sa prikladalo na bolestivé miesta a obviazalo.SOSNA nách rovnako tmavozelené a väčšie šušky. sosna bola u nich pitys agria. príp. upravuje a používa sa najmä v technike. ktorý ich má menšie. Materiál sa môže aj sušiť — rýchlo. aj na parfumovanie dychu — rímske ženy ho pili ako univerzálne dezodorans. ktorá sa ešte ďalej čistí (Oleum terebinthinae rectificatum) a neprchavú. Veľmi aromatický živicový pach a horkokorenistú chuť majú aj ľudové používané pupene zo smreka obyčajného (Picea abies) a z jedle bielej (Abies alba Mill. ktoré sú veľmi účinné (oficinálne sú napr. Niekedy tvorí súčasť tzv. z európskych je to najmä P. najlepšie umelým teplom. že sa asi pol kg čerstvého ihličia namáčalo deň v dvoch litroch studenej vody a potom asi hodinu sa povarilo. Včely ho zbierajú iba pri nedostatku. Kvitne asi v máji a dáva veľké množstvo peľu. i keď podradnejšej akosti.BOROVICA LESNÁ .) Karsten). Môže pochádzať z rozličných borovíc (je ich asi 80). Spracúva sa väčšinou pomocou destilácie na dve frakcie: prchavú — tvorí ju terpentínová silica (Oleum terebinthinae). Skladovať sa môže iba v dokonale zatvorených nádobách. 6. ktorý sa pokladal za dobrý liek proti rakovine a bol obľúbený pre svoj osobitý pach. U nás je však ich zber zo živých stromov zakázaný. Sosna je dôležitá aj inak. Liečebné použitie borovicových pupeňov je zriedkavé. rozvarené ihličie sa dávalo do kúpeľov. ako bieliaci prostriedok (dáva sa napr. spadkového i listového pôvodu a množstvo medovice závisí od klimatických podmienok. vydanie).všetko. ktorý horlivo zbierajú. keď sú konce konárikov pokryté striebornými obalmi. ktorú tvorí najmä živicovitý zvyšok — kolofónia (Resina colophonium). Istejšie sú ako prísada do kúpeľov pri nervových a reumatických ťažkostiach.3 % silice s obsahom dráždivého pinénu a horčiny s kyselinou askorbovou. a to v marci—apríli. Borovica meduje zriedka. čo bolo poruke. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. sa ním kŕmili kozy — ich mlieko potom pomáhalo proti tuberkulóze. aby sa zachovala vôňa. V staroveku sa na ihličiny hľadelo prakticky: drevo tvorilo stavebný materiál a bralo sa to. Neskôr sa z čerstvých borovicových ihlíc vyvarením v lúhu pripravovala tzv. Používajú sa na prípravu osviežujúceho a vitamínového nápoja. Získava sa narezávaním dreva. Výťažky sú vnútorne veľmi dráždivé a poškodzujú obličky. Gréci však lepšie rozlišovali ihličiny.

Už názov rastliny vraví o jej liečebnom poslaní. preto je vhodná ako zložka mastí. lekársky. žltá ďatelina. purpurovými. úročka. nevedeli sa zbaviť určitých chýb v liečiteľstve a väzeli aj v zajatí mágie a povier. Pre silné dráždenie sa dnes nahrádza v inhalačných prostriedkoch kosodrevinovou silicou. podlhovasto vajcovité. ktorý sa získava najmä z druhov rodu Pinus. Zámena rastliny pri zbere nehrozí. francúzsky: Anthyllide vulnéraire. bielymi. Znáša aj vápencový podklad. drogová norma dosiaľ nevyšla. Pri chirurgických zákrokoch jestvovali iba slabé dohady o zábrane vniknutia infekcie napr. j. Bôbovité — Fabaceae (Motýlokveté . anglicky: Kidney-Vetch. nepárno perovité. španielsky: Vulneraria. riedke. preto sa pestovalo liečenie pomocou liekov: chladivé lístie malo mierniť zápalové procesy. všetky čelistvookrajové. málo rozkonárená. Je jedným z druhov charakteristických pre sladké lúky. dezinfikovať a hojiť. byľ oblá. Dokopy je asi 30 druhov bôľhojov. ČsL 4 uvádza ako oficinálny čistený terpentínový olej — Oleum terebinthinae rectificatum. Pestuje sa tiež ako krmovina („žltá ďatelina"). neriedená silica spôsobuje až ťažko sa hojace rany.ne. Ľudové „rady" na vnútorné upotrebenie pri niektorých chorobách vonkoncom neodporúčame — silne dráždi obličky. preto možno uplatniť len všeobecné kritériá: Kvalita Znak Vlhkosť Prímesi (každého druhu) Farba a vzhľad Poškodenie škodcami a ich prítomnosť I. Čajovina č.Papilionaceae) Ľudovo: skalák. ktorú nemožno odoprieť antickým chirurgom. Sčasti rozmrvené Droga nepoškodená. Droga skladovateľná — všeobecne platné zásady pre vysušenie na vzduchu do 5 % Pôvodná. väčšinou však technické. úročník. prítomnosť škodcov vylúčená 77 . Listy v prízemnej ružici. Napriek všetkej obratnosti. žlťák Nemecky: Gemeiner Wundklee. Druh obľubuje suché stanovištia. u nás rastie iba spomínaný b. maďarsky: Nyúlszapuka. chlpatá. 11. 68. na byli striedavé. niekedy dvojfarebnými kvetmi. Medzi ne patrí aj bôľhoj. nemeckým Wundklee — t. chorvátskym ranocelna.). ktoré sa líšia okrem iného aj farbou kvetov. najmä svahy a okraje lesov na plodných pieskoch a hnedozemiach. koncový najväčší. sediace v pazuchách 3—7-laločnatých listeňov. živo sa uplatňovalo najmä učenie o signatúre. To sa zhoduje aj s latinským vulneraria (vulnus = rana). Kolofónia má podobné vonkajšie použitie. rusky: - Trváca bylina vysoká 5—40 cm. je veľmi nápadná a známa. Pre obsah pinénu dráždi kožu. Vyskytuje sa v niekoľkých poddruhoch. mydiel a pod. rastlina. BOĽHOJ LEKÁRSKY BÔĽHOJ LEKÁRSKY ÚROČNÍK BOLHOJ Anthyllis vulneraria L. do rany alebo o ničení choroboplodných zárodkov chemickými prostriedkami. ktorou sa hoja bolestivé miesta. Nerozmrvené časti 5—10 % Mierne zmeny. solník. vo vyratúvaní sa stretávame s mnohými bylinami. Plody sú šikmo vajcovité struky. náplastí a mazadiel proti reumatizmu a pri neuralgických bolestiach. Súkvetie tvoria zdanlivo koncové hlávky so žltými. bylinné výťažky čistiť. taliansky: Vulneraria. preslávený Čs. ktoré sú až dodnes vážené právom či neprávom v ľudovom liečiteľstve.

potom hederasaponínu B. trhajú sa na jar alebo v lete (jún—júl). Neskôr upadol do zabudnutia a potom prešiel do ľudového užívania ako prostriedok proti tuberkulóze. skôr sa stretávame s dotykovou alergiou na hviezdicovité chlpy mladých výhonkov brečtana alebo s podráždením pokožky zapríčineným čerstvými mladými listami. z ktorých sa pili lieky pri rozličných zápaloch. po 15 minútach scediť a po prefiltrovaní piť). Z narezaných pňov vyteká gumoživica. V súčasnosti sa liečebne používajú listy. čo podmieňuje predovšetkým obsah saponínov. Pomer zosušenia čerstvého materiálu je asi 4. 78 kvetom bazy čiernej. Liečebné použitie majú celé hlávky súkvetia bez stopiek. V homeopatii sa z čerstvých výhonkov pripravuje esencia (dil. náhrobky i domy a stromy. na omývanie či obklady. častejšie sa spája však s keltským hedea = povraz (pre tvar stonky) či s gréckym hedra = sedlo. Je všeobecne známy a pri zbere jeho listov neprichádzajú do úvahy nijaké zámeny. popínavý je u nás jediným zástupcom čeľade aralkovitých rastlín. na múroch. zimolez Nemecky: Gemeiner Efeu. ktorá neúčinkuje na každého človeka rovnako. izoramnetín). ktorá sa používa podobne ako alopatické prípravky. a podobný význam má aj helix od helissó = krútiť. vinúť.). potom sacharidy a minerálne soli.Araliaceae Ľudovo: bľušť.druh Chamaepitys trifida Dumort (syn. aby si zachoval pôvodnú farbu a nestratil aromatický pach. omývanie. zberajú sa v čase kvitnutia rastliny (od mája do júna až júla). podľa možnosti čo najrýchlejšie. saponíny. Rastlina u nás reprezentuje iba nepatrný zvyšok treťohornej kriedovej kveteny. BREČTAN POPÍNAVÝ BREČTAN POPÍNAVÝ + Hedera helix L. Známy je hederakosid hederasaponín A. Neskôr sa rastlina stala symbolom uznávaných básnikov a jej pomenovanie možno odvodiť z gréckeho aédón = spevák. skorocelu a i. 5 minút na veľmi miernom ohni a prikryté. Dnes sa medicína — najmä na Západe — i liekopisy. Druh rastie divo v tienistých lesoch a na skalách. Plody sú čierne bobule dozrievajúce až na jar (marec—apríl). Materiál sa suší v tenkej vrstve na vzdušnom mieste. Droga — Flos anthylidis (Ros vulnerariae) sa skladuje v dobre zatvorených nádobách. dávky: 2 — 3 lyžice kvetov na 2 poháre vody — pije sa 1/2 až 2/3 pohára 2—3 x denne. pričom sa dožije aj 200 rokov. túto vlastnosť brečtana už antika pokladala za nepríjemnú a Plínius si ťažkal. vňať — Folium (Herba) hederae helicis.. Do čajovín sa vhodne kombinuje — interne s podzemkom pýru. rusky: Ker so stonkou dlhou aj 20 m. cintorínoch. V súčasnosti má najvýznamnejšiu úlohu ako krmovina. farbivá . D 1). líček. myšieho chvosta. B. Tieto obsahové látky sú rozložené v celej rastline. triesloviny. úbormi nechtíka či rumančeka. zvonka napr. francúzsky: Lierre grimpant. preto ju treba včas skosiť. na kloktanie pri ochoreniach ďasien. antocyaníny. Z obsahových látok rastliny sú dôležité flavonoidy (kvercetín. napomáha vylučovanie moču a povzbudzuje črevnú peristaltiku. Nie je však celkom isté. Kvety zelenkasté. k nemu opäť vracajú. Na juhu sa pne brečtana rozrastajú do značnej hrúbky a kedysi sa z nich vyrábali čaše. Rastlina obsahuje ešte horké glykozidy. Genín hederasaponínu B je kyselina oleanolová — podobne ako tymianový saponín materinej dúšky a má rovnaké cukrové zložky ako hederasaponín C. kempferol. aby sa vyberali iba svieže a nie celkom rozvinuté kvety — iné totiž pri sušení nadobúdajú nepekný hnedastý odtieň a rozpadávajú sa. pomliaždeniny. Dosť často sa vyskytuje aj v parkoch. Z literatúry poznáme prípady otráv — predovšetkým detí. V súčasnosti je bôľhoj skoro výhradne záležitosťou ľudového liečiteľstva. možno ich sušiť aj na slnku. Sušia sa rýchlo. Čo do množstva je najviacej bidezmozidického hederasaponínu C (asi 4 % ). fytoncídne pôsobiace látky a čerstvé listy miestne dráždivú látku helixín. kožné zápaly. napomáha vylučovanie bakteriálnych toxínov a škodlivých produktov látkovej premeny. Modročierne bobule brečtana dozrievajú na jar a sú prudko jedovaté.xantofyl. usporiadané v okolíkoch. a preto dostal aj prívlastok lekársky. Dakedy ho pestujú aj ako izbovú rastlinu. pri kožných poraneniach. obľubuje tieň. na vymývanie mokvavých a páchnucich rán. Kvitne v máji—júni a poskytuje včelám veľmi dobrú nektárovú pašu. vňate stavikrvu vtáčieho. Rastlina obsahuje predovšetkým saponíny (do 5 % — ich hemolytický index je asi 1 000-1 500 v 1 g listov). básnik. listom brezy. vňaťou očianky. Ako kultúrna bylina sa bôľhoj často zaraďuje do osevných postupov najmä na suchej. Plody mali uplatnenie ako dáviaci alebo laxatívny prostriedok.: Ajuga chamaepitys (L. piesčitej i vápenatej pôde. Rovnaký odvar sa používa aj externe. nehojace sa rany (vredy predkolenia a pod. že brečtan je všade a ničí sochy. Ak rastlina prestarne. maďarsky: Repkény borostyán. repíka. obsahové látky nie sú celkom prebádané. Dávky drogy možno dvojnásobne zvýšiť. . zbehovček trojklaný (zbehovec úzkolistý). na plodných konárikoch celistvookrajové. depuratívne pôsobenie. Trhajú sa ručne alebo špeciálnymi kovovými hrebeňmi. Kvitne až od sedemdesiateho roku svojho života (v septembri až novembri). má celkový vplyv na látkovú premenu v organizme — metabolické. Ako dobré suché i zelené krmivo je veľmi vhodný najmä pre horské oblasti a hojne sa pestuje na Balkáne a v strednej Európe.5-6 : 1. pôsobí pritom sťahujúco a dezinfekčné. alebo ide o Anthyllis hermannie či dokonca podľa mienky nemeckého botanika Sprengela o celkom inú bylinu . Väčšinou sa však používa zvonka: na obklady. anglicky: Ivy.). Ľud si ho obľúbil aj ako náhradku za ruský čaj. Sušený bôľhoj sa oddávna pil ako náhradka za pravý ruský čaj (kvet i list) a často sa kvôli tomu kombinoval s listom jahody alebo maliny. ktorý má genín hederagenín a cukrové zložky tvoria po jednej molekule glukóza a arabinóza. súborne sa nazývajú hederakosidy (z chemickej stránky majú triterpénový charakter). osobitne však v plodoch. Aralkovité . steny. genín hederasaponínu C je tiež hederagenín. Čaj zo sekanej drogy sa zvyčajne pripraví ako zápar alebo odvar (variť max. poskytuje monodezmozidický p-hederín. či Plíniov anthylis je náš bôľhoj. ľahko drevnatie. Treba však dávať pozor. španielsky: Herba. ktorý ľahko prechádza v monodezmozidický a-hederín s vysokým hemolytickým indexom (= 15 000). resp. pretože sa upevňuje korienkami o skaly. taliansky: Edera. na pníčkoch laločnaté. kde ho vysádzajú. sliz a triesloviny. s úbormi arniky.v ránhojičstve.) Schreb. s kvetmi trnky a pod. zápaloch mandlí a pod. pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. Vytvára tu dostatok zelenej hmoty. Výluh slúži aj ako vlasové kozmetikum. vždyzelené dlhostopkaté listy. ktorá sa užívala ako liek. U nás sú priotrávenia bobuľkami veľmi zriedkavé. Podľa predstáv starých Grékov sa vencami z brečtana zdobil boh Zeus s členmi svojej družiny. za účinnejšie sa pokladajú listy laločnaté. krmiva.

Výťažok z nej účinkuje ako tonikum a antiflogistikum (prípravok Befungin — ZSSR). ktorý ocenila a preverila i oficiálna medicína. 1897. ex Fr. vňaťou pľúcnika. brečtan máva rozdielnu účinnosť podľa stanovišťa a sorty. spolu s listom podbeľa. keď sa experimentálne potvrdil a dokázal silný močopudný účinok odvaru. Z liečebného hľadiska možno použiť všetky taxóny b. Vedecky podložené užívanie siaha do r. taliansky: Betulla. ktorá už dávnejšie upútava záujem vedcov (Kriegel. Má výborné rezbárske drevo a je dobre známa aj včelárom. j. anglicky: Silver Birch. dvojito pílkovité. Novšie sa jej začal pripisovať protirakovinový účinok v začiatočnom štádiu ochorenia. feniklom i s koreňmi sladkého drievka). zvonka sa aplikoval ako prostriedok na rany a pri parazitárnych ochoreniach. starším zležaným navážkam a príležitostne osídluje piesky a kremičité horniny. Weissbirke. Listy deloidné. dávkovanie: plná kávová lyžička na šálku horúcej vody (3-krát denne).) Pilát. Pôsobí na krvný obeh (podľa dávky rozširuje alebo zužuje cievy a súčasne spomaľuje srdcový tep).BREČTAN POPÍNAVÝ Betula pendula Roth Brezovité — Betulaceae Nemecky: Hängebirke. ľahký sedatívny a protiedémový účinok. maceruje za studena asi 8 h v šálke vody — pije sa po dúškoch cez deň). Druh dáva prednosť veľmi kyslým a kyslým pôdam (pH 3. španielsky: Abedul. resp. Čajovina č. pri spastických bronchitídach — liekové formy sú kvapky. na bočných konárikoch. jej výťažky sa uplatňujú v priemyselne vyrábaných prípravkoch proti čiernemu kašľu. ale aj pri reumatizme. 206. Vzhľadom na toxické pôsobenie je jeho upotrebenie bez lekárskeho dozoru nebezpečné a zakázané. Wolff. Z navŕtaného kmeňa brezy na jar pred nasadením listov vyteká sladká brezová šťava. dne. brezové víno alebo „šampanské". Breza patrí do palety prastarých ľudových liečebných prostriedkov. a ich krížencov. Strom so vzpriameným kmeňom a bielou lúpavou borkou. previsnutej. ovisnuté konáre husto posiate žltými živicovými žliazkami.vážne sa tým poškodzujú stromy. Kedže kvitne v apríli až v máji a včelám poskytuje hnědavý peľ i tmel — propolis. v terapeutických dávkach nemá nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. Droga. Plody sú krídlaté nažky. Na kmeňoch starších briez sa často vo veľkom množstve vyskytuje huba ryšavec šikmý — Inonotus obliquus (Pers. Medzi mimoriadne dôležité a nakupované drogy patria listy. Zavarená s vínom (2 polievkové lyžice na štvrť litra bieleho vína) je prostriedkom proti žalúdočným a črevným kolikám. Breza veľmi rýchlo rastie a na pôdu nie je náročná. na povzbudenie činnosti pečene a žlčníka (pri žlčníkových bolestiach zapríčinených kamienkami sa pol čajovej lyžičky drogy — t. Niekedy sa dávajú do čajovín (napr.). plstnatej — Betula pubescens Ehrh. Celú rastlinu treba preto pokladať za jedovatú. francúzsky: Bouleau blane. vyššie dávky môžu vyvolať veľmi nebezpečnú otravu.0). rusky: - BŘÍZA BĚLOKORÁ BREZA PREVISNUTA Brečtan má dôležité miesto medzi saponínovými drogami — pôsobí expektoračne. Dragendorff a i. Na severe sa šťava pije ako občerstvujúci nápoj a skvasená ako tzv. ktorá je ľudovým prostriedkom na ošetrovanie vlasov. Sandbirke. Zber listovej drogy možno robiť aj z príbuznej b. asi 1 g. ale má i antispazmotický. je nenáročný na ekologické podmienky.5 až 6. bez jahniad. List sa ľudovo používal nielen ako expektorans. Kvety v jahňadách — samčie po 2—3 na konci konárov. je zdrojom jarnej paše. s anízom. Zberajú sa len svieže. zdrevnatených . samičie kratšie. supozitóriá. maďarsky: Közönséges nyír. U nás sa nesmie získavať . Ako sa zistilo. tablety a používajú sa i v aerosólovej forme.

majú síce tiež liečebné použitie. kvadrátky Nemecky: Europäisches Pfaffenhiitein. ako je Species diureticae Planta (pomocný liek pri chorobách močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. 78. aby bol bez prímesí. anglicky: Spindle-Tree.05 % ) .„kvadrátkami". maďarsky: Csikos kecskerágó. verrucosus Scop. antireumatických a dezinfekčných čajovín. Zber rezaním konárov musí povoliť lesná správa. no zatiaľ čo b. 237. španielsky: Bonetero. Species urologicae Planta a do odtučňovacej čajoviny Reduktan. 66. 71. BRSLEN EVROPSKÝ + Euonymus europaeus L. pre bunkový metabolizmus dôležitá kyselina nikotínová. dezinficiens močových ciest). 74. európsky a b. b. Bršlenovité — Celastraceae Ľudovo: kňazské čiapočky. živica. 23. Droga má slabý hemolytický účinok. pôsobenie čajoviny je potopudné. jej amid. Kvety s nenápadnou zelenkastou korunou. Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. triesloviny. Pridáva sa i do čajovín Betulan. Listy sa užívajú vo forme záparu (1—2 polievkové lyžice na šálku. saponíny (3 %). Rezanie stromom neškodí. resp. vajcovité. rusky: BREZA PREVISNUTÁ BRŠLEN EURÓPSKY častí. s kvetom lipy a čiernej bazy. európsky má po dozretí jedovaté biele semienka upevnené v „kvadrátkach" na dlhých stopkách. majú dosť podobné plody. 235. 65. Z terapeutických obsahových látok treba spomenúť silicu (asi 0. 92. 1 — — — 0. drobno pílkovité. najlepšie ručne (v pevných rukaviciach zdrhovaním). potom sú Na listovú drogu — Folium betulae sa vzťahujú požiadavky ČSN 86 6416: Znak Listy sfarbené inak ako sviežozelene Iné časti materskej rastliny Stopy jahniad Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 80 Akosť — najviac v % I.5 12 5 II. kyselina askorbová (vitamín C). 156. minerálne látky. Naše dva bežné druhy . 70. a to v apríli až v júni (auguste). hojný zástupca listnatých lesov a krovín od nížin po horský stupeň asi do 1 500 m nad morom. 14. Drogu po usušení možno vyčistiť na site s okami asi 6 x 6 mm. Častejšie sú kombinácie napr.prítomné rozličné kyseliny. značné množstvo flavonoidov — hlavne hyperosid (2 % ) . Zber je rýchly — treba iba dbať. ale lámanie konárov áno. bradavičnatý (E. je typický štvorlaločnými tobolkami . celkom ukryté v oranžovom miešku. 109. 64. Listy lysé. Bršlen je jediný zástupca čeľade u nás i v Európe. 152.). Druh často nachádzame v kroviskách a v drevitých zárastoch. ČsL 4 žiada minimálne 30 hemolytických jednotiek saponínov v 1 g drogy. končisté. 103. 5 3 2 1 2 12 7 Ker. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1 (v jeseni 3 : 1). bradavičnatý má čierne . Väčšina zástupcov rastie v subtrópoch alebo v trópoch. Sú vďačným objektom na zácvik mladým zberačom — ťažko sa drvia a nezaparujú sa. kvôli lepšiemu vylúhovaniu sa odporúča pridať na hrot noža sódy bikarbóny — užíva sa 2-krát denne). 104. Nedosušená droga sa však zlepuje a plesnivie. zriedka strom s hladkou zelenosivou kôrou. ČsL 4 má drogu ako oficinálnu. 62. diuretický efekt vyvoláva silica a flavonoidy (obličky sa pritom nedráždia).b. taliansky: Fusaggine. 154. francúzsky: Fusain d'Europe. Čajoviny č. Listy sú u nás zvyčajnou zložkou močopudných (saluretických). ale u nás nie sú podmienky na ich získavanie (zber pupeňov je priam nežiadúci). Ostatné časti rastliny — brezové pupene (Gemma betulae) alebo destiláciou získaný brezový decht (Pix betulae) . dozrievajú na karmínové štvorpuzdrové tobolky so semenami ukrytými v oranžovom miešku.

Otravy plodmi majú skrytý. a preto aj figuruje v súpiske liečivých rastlín. a tým možno vysvetliť niekdajšie používanie plodov bršlenu proti všiam a svrabu. Rastlinu poznali už v staroveku. ktorá znižuje krvný tlak. bradavičnatý má v koreni viacej gutaperče ako b. bradavičnatý (E. Niektorí včelári však popierajú jeho význam.semená ukryté len napoly v červenom miešku. ktoré rady žerú miešky a semená potom vyvrhujú v chuchvalcoch. Bršlen je možno ker budúcnosti. ale aj do pušného prachu. Pestuje sa pre listy. Pomenovanie rastliny (bršlen — brslen) sa nevyskytuje iba v slovanských jazykoch. Drogu z neho tvorí kôra — Cortex euonymi.. vychýrenosť. vhodné napr. živicovité farbivá a dôležitá je aj koreňová kaučukovitá látka . Kôra má dokázané cholagogické a mierne laxatívne pôsobenie. Drevo je tvrdé a ťažké. B. preto sa v ZSSR pestuje a skúma sa aj u nás.) je ker rastúci v horách južnej Etiópie. Navonok sa prejaví po 15 — 16 hodinách prudkými poruchami tráviacich ústrojov (koliky. Štruktúrne podobné alkaloidy sa izolovali aj z iných koreňov zástupcov čeľade (Trypterygium wilfordii). atropurpureus Jacquin. Spomínané rastlinné časti ako drogy sú obsolútne (zastarané). Nápadný oranžový miešok budí niekedy detskú zvedavosť. mäty a pod. Najpoužívanejší a najdôkladnejšie preskúmaný je bršlen rastúci najmä na Floride (USA) — E. najmä červienky. dlhšie sa neprejavujúci (latentný) priebeh. ktoré obsahujú viacero alkaloidov s povzbudivými účinkami (napr. Pre tieto účinky sú niekedy v cudzine zložkou priemyselne vyrábaných prípravkov. pôsobia insekticídne. Okrem glykozidov náprstníkového typu (digitaloidov). ktoré asi reprezentujú súbor toxických BRŠLEN EURÓPSKY látok. za najdôležitejšie sa pokladajú digitaloidy (evonosid. listy — Folium euonymi. Liehové výťažky používa homeopatia pri kolikovitých hnačkách a pečeňových poruchách. drobné a jemnejšie výrobky i palice. v Keni. z tuhého a hustého dreva. špáradlá na zuby. látku podobnú oleuropeínu (pozri olivový list) a iridoidénu (pseudoindikán aukubínového typu). Zástupcovia čeľade majú podobné spektrum obsahových látok ako bršleny. niekedy oficiálna aj v alopatii. Prítomné sú ešte horké látky. latinský názov vychádza údajne z gréckeho eu — dobre a onoma = meno. Tanzánii a Somálsku. vyrábali naši predkovia úhor. Vtedy láka včely. na obuvnícke kolíčky (cvoky). potom horúčkou a obehovými poruchami. má ho napr. Otravy zvierat i ľudí (aj dospelých) boli časté.gutaperča. Droga sa užíva ako psychoanaleptikum. účinkujúcich na srdce a alkaloidov. ako náprstníky). Extrakty sú 81 . že listy majú mierne preháňavé účinky a plody nevýrazne pôsobia na srdce (podobným spôsobom. Spolu s listami boldovníka. aj rumunčina a i. lebo niektoré druhy páchnu a sú jedovaté. európsky a je jedovatejší.1 % — Polyestery C15-polyalkoholu. ktorí spracúvajú bršleny na drobné výrobky. ktoré je skoro nepórovité a vhodné na kreslenie. Dužinaté plody bršlenu rozširujú vtáci. sú tiež rovnako toxické. aglykón je digitoxigenín a cukrové zložky tvoria ramnózy a glukózy). Známa kata jedlá (Catha edulis Forsk. Obsahové látky spomínaných drog nie sú veľmi známe. dnes máme už menej údajov. z jeho odporne horkých semien sa prv lisoval olej. príp. Plody európskeho druhu bršlenu (nazývané tiež Fructus tetragoniae) slúžili kedysi ako oficinálne proti nepríjemnému hmyzu a svrabu (za nositeľa účinku sa pokladá horká látka triacetín). drevo sa bežne používalo na rezbárske a sústružnícke práce. v najväčšom množstve zastúpený evonín) a ešte neznáma látka. evobiosid a evomonosid. Bylinožravce sa bršlenu vyhýbajú. kôra — Cortex euonymi. čo sa tu myslí skôr ironicky. ktoré po celý deň odletujú s dosť veľkým množstvom sladiny a peľu. potom alkaloidy (v semenách asi 0. sú zložkou prípravkov indikovaných pri nešpecifických ochoreniach pečene. experimentálne sa dokázalo. hnačky). Z nášho druhu sa niekedy zberajú plody — Fructus euonymi. B. Ker kvitne v máji až júni. žlčníka alebo pri poruchách trávenia. Poznáme aj nepríjemné stavy tokárov dreva. i. aj výťažky z očianky alebo z lipkavca. efedrín a katín). Pre obsah príbuzného aukubínu takto pôsobia napr. obsahuje aj gumy. verrucosus) obsahuje o.

Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Za priaznivých poveternostných podmienok poskytuje skorú výdatnú znášku medu. drobno pílkovité. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1 (zber: júl— august).ČUČORIEDKA Vaccinium myrtillus L. Obľubuje nevýživné piesky. anglicky: Bilberry. rusky: — Kríček vysoký 30—50 cm. španielsky: Mirtilo. čičeretka. 1 0. v lesoch na veľmi kyslých až kyslých pôdach (pH 4. francúzsky: Airelle myrtille. nelesklé. Kvety s guľovito krčiažkovitou zelenoružovkastou korunou. myrtovky Nemecky: Heidelbeere. v tenkých vrstvách (3—5 cm). BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . čierna jahoda. ktoré dozrievajú podľa nadmorskej výšky 82 . Čučoriedka kvitne asi v apríli — máji.5 2 17 5 1. čiernice.8 II. Veľmi hľadanou surovinou sú tmavomodré oinovatené bobule. 2 0. 6 2 12 6 1 0.. Vňať sa odstrihuje alebo odrezáva kosákom a suší podobne.5 0. Za zámenu treba rátať aj list brusnice pravej. Pred sušením sa odstránia všetky nečistoty a materiál sa suší rýchlo.5 30 ČsL 3 1 0.0).6 40 I. čičoretka. Druh rastie na vresoviskách. Listy sa v máji až v októbri zdrhujú z bezkvetých konárikov.toxické a ich dlhšie užívanie má za následok poruchy psychiky. Osídluje ľahké aj ťažké pôdy. Čučoriedka je ešte dôležitá tým. hafery. ale neznáša hlinité. husto rozkonárený. niekedy trochu končisté. Listová droga — Folium myrtilli sa hodnotí podľa ČSN 86 6425 Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny alebo listy sfarbené inak ako na rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predchádzajúceho) Obsah arbutínu — najmenej v % Na plody sa vzťahuje ON 86 6615 a ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Listy z materskej rastliny a pod.6 40 II. rašeliniskách.5 Pri zbere listovej drogy hrozí zámena s listom čučoriedky barinnej — Vaccinium uliginosum L.25 1 17 3 0. vajcovité. taliansky: Mirtillo. myrtové jahody.ČUČORIEDKA BORŮVKA ČERNÁ BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . 12 4 12 9 1.25 I 17 3 0. umiestnené v pazuchách listov. ktorá však rastie na horských lúkach a má celistvookrajové listy a väčšie i svetlejšie plody. srdcovej činnosti a trávenia. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: boruvnice. Pre špecifickú účinnosť a toxicitu varujeme pred svojvoľným užívaním bršlenov v liečiteľstve. že chráni lesnú pôdu splavovaním a podporuje tvorbu humusu na nevápennom podklade.5-6. vo vyšších polohách aj v júni. maďarsky: Fekete áfonya. Blauneere. Plody sú guľovité modročierne oinovatené bobule. Poznáme dokonca „čistý" čučoriedkový med. listy opadavé. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Látky extrahovateľné vodou — najmenej I.

koreňom čakanky a pod. keď sa robí odvar (variť na miernom ohni celkom krátko).8 6 3 1. 18. maďarsky: Voros áfonya. kožovité. Pre pomerne vysoký obsah trieslovín listy majú protizápalové účinky.Vaccinium myrtillus L.). plody okrem cukrov a plodových kyselín farbivá. španielsky: Mirtillo rojo. 20.5 -3 g (pol lyžice) na zápar . nevýrazne podvinuté. vňaťou jastrabiny.26.) Avr. 21. tento okrasný ker rastie zväčša na cintorínoch a v záhradách. ČsL 3 má jednotlivú dávku na zápar 5 g. 19. francúzsky: Airelle rouge.koniec augusta).možno použiť aj pri hnačkách. II. mušty. Kronsbeere.27. vyskytuje sa ako lesný druh od nížin až do alpínskeho stupňa. Plody možno sušiť . Na listovú drogu sa vzťahuje norma ČSN 86 Znak Zámena s krušpánom vždyzeleným . ibaže b. oplodím fazule. gastritídach. flavonoidy pôsobia mierne močopudne. Listová droga obsahuje predovšetkým triesloviny. 44. kým sa nevytvorili plody. chutia príkro sladkohorko a majú nepríjemný pach. pri dyspepsii a pod.) Anorganické prímesi (piesok a pod. Pripravuje sa studený macerát i zápar až odvar zo 7-10 g plodov. užívanej pri letných hnačkách. Zber lesných plodov sa na svete robil odpradávna. 12 Iné časti materskej rastliny ako listy: zle sfarbené listy Cudzie organické prímesi (rastlinné a pod. prípravky dovážame. Sú zložkou čajoviny Tormentan.0). rusky: - substráty (pH 4. lebo sa ničia porasty. kyhanka.najlepšie umelým teplom do 45 °C v rúre (pozor však. Farbivá plodov slúžia na výrobu prípravkov na regeneráciu očného purpuru (zvyšujú aj ostrosť zraku). ani jedna čajovina však nenahradí inzulín! Plody patria medzi najzdravšie druhy ovocia. kompóty a pod. flavonoidy a glukokiníny znižujúce hladinu cukru v krvi. vína. Častejšie sa používajú pri cukrovke (kombinujú sa napr. vyberá si iba veľmi kyslé až kyslé 4 2 3.8 83 . Syn.Vacciniaceae) Ľudovo: bruslinky. kyhančie. nikdy nie čučoriedkovými kombajnami. vysoký 10—20 cm. teda vo výškovom rozpätí asi 2 000 metrov. Ich dávny názov vacci6432. na kloktanie. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % I. Čs. 34. 108. listy obrátene vajcovité.40. kyselinky Nemecky: Preiselbeere. Zberajú sa ručne alebo hrebeňmi. Pre deti sú vynikajúcim prostriedkom proti hnačke a dietetikum.5-6.: Vaccinium vitis-idaea L. Vo veľkom sa zberali aj brusnice. 24. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité . BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSINKA OBECNÁ Rhodococcus vitis-idaea (L. 23.43. 25. sú vhodné na šťavy.Buxus sempervirens L. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Diabetan so spoľahlivým pôsobením. 39. ba až vzácna. červené borievky. Čajoviny č. Steinbeere.(júl . vitamíny (komplex B a C) a provitamín A. Ich stanovištia sú rovnaké. Pomer zoschnutia je asi 8 : 1. 22. taliansky: Myrtillo rosso. Druh nie je náročný na živiny ani na vodu. B. brusnice. Dávka: 0.) Vlhkosť Obsah popola (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah arbutínu v droge — najmenej v % 6 2 1 13 4 2 13 Vždyzelený ker so vzpriamenými konármi. 28. kvety zvonkovité. aby sa nepripiekli). 216. príp. obyčajná je miestami vzácnejšia. Pre obsah vitamínov slúžia aj na podporu rastu detí a zvyšujú odolnosť proti chorobám. Falšovanie sa ľahko pozná — listy sú iného tvaru. 32. biele až ružovkasté. 17. je zámerným falšovaním.. Plody sú červené bobule. obyčajná je zameniteľná za čučoriedku obyčajnú . najmä pri zbere listovej drogy. červené jahody. Cowberry. s listom orecha.

Sumeri a Akkádovia ju poznali asi 3 000 rokov pred n. kyselinu askorbovú (vitamín C). t. Ojedinele sa zberá a suší aj brusnicový kvet — Flos vitis idaeae. taliansky: Cipolla. či dokonca zelené plody. Zriedka sa sušia na farmaceutické účely. vyznačuje sa znamenitou medovou znáškou. drobné belavé kvety tvoria mnohokvetový skrutcový okolík obalený krátkym blanitým tulcom. Vytvorená kyselina propenylsulfénová je však stabilnejšia. Napríklad učený Arab Ibn Haukal vyčítal asi okolo r. hyperosid (asi 0. podľa normy sa zber robí v júni—auguste. Cibuľa kvitne v lete (v druhom roku.5 %). subsp. Obsahové látky sú v zásade rovnaké a rovnocenné. Veľmi jemnou chuťou sa vyznačuje tzv. lebo obsahujú konzervujúcu látku — kyselinu benzoovú. Allium cepa L. Rastlina sa pestuje v záhradách a na roliach ako kuchynská zelenina. a tá im zastiera mozog a otupuje zmysly. že jedia stále svoju obľúbenú cibuľu. ale sú výhodnejšie než medvedicové. Na špeciálne účely sa suší (umelým teplom). farbivá. zmierňujú hnačky. V cibuli je aj bližšie neznámy flavonoid — štiepením z neho vzniká kvercetín a dve chemicky neprebádané substancie (rozpustné v alkohole a účinné na srdce). Cibuľa bola odjakživa vysoko cenená aj ako liečivo. sú biologicky nevhodné. a sú preto zložkou pomocných čajovín.ako každá dlho pestovaná rastlina. Dlhým a nevhodným skladovaním sa znehodnocujú. a to umelým teplom. jeho oslnenia a pod. lebo uvoľňujúci sa hydrochinón štiepením arbutínu môže poškodiť pečeň. 960 obyvateľom Palerma. Biele. Môžu sa jesť čerstvé. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Hlavnou zložkou cibuľových prchavých látok je n-propyldisulfid. V našich končinách sa už začiatkom stredoveku používala ako najobvyklejšie kuchynské korenie a zelenina. francúzsky: Ail oignon. kultúrna odroda cibule — cesnaku (Allium sativum L. Čajovina č. perlovka. aby obsahovali čím menej trieslovín. pretože plody obsahujú značné množstvá kyseliny šťaveľovej. čo možno chápať ako baccinium — ker s bobuľami (bobuľa = bacca). propylaliín. červené. vytrhávaním v čase plného rozvoja (júl—september). 21. že mal niekoľko vývojových centier. porušovať lámaním — ľahko potom černejú. resp. Predpokladá sa. plody obsahujú podobné látky. Jej obľuba. čisté a nezaschnuté plody.nium objasňuje Plínius. Rímski vojaci verili. kofeoylarbutín. Listy možno označiť za rovnocennú drogu s medvedicovým listom. Cibuľa podobne ako cesnak obsahuje vo všetkých svojich orgánoch (osobitne však v cibuli) horčičné glykozidy — glukozinolátového charakteru. j. medu i peľu. ibaže v iných množstvách.). lebo majú nižší obsah trieslovín. Zápary sa ľudové pijú pri reumatických ochoreniach. A. tmavohnedé a pravidelné pitie čajov z arbutínových drog nesmie trvať dlho. inak aj hrebeňmi. Plody brusnice sú veľmi žiadaným ovocím. so sladkou. Cibuľa sa zberá podobne ako cesnak. Plody zberáme ručne — ak nám ide o kvalitu. ponechané v pivnici na dozretie. Listy sa nesmú pri zbere stláčať. sírny derivát.CIBUĽA Bylina s veľkou mnohošupinatou cibuľou a s oblými dutými listami. Vykupovať možno len zdravé. Bolle-Zwiebel. Rovnako špeciálny je cesnak šalotkový — Allium salota Dostál (syn. ako jej cesnakový izomér a predstavuje princíp. množstvo sort a nenahraditeľnosť je výsledkom mnohotisícročného vývoja. Ľaliovité . jeho predstupeň L-glutamyl-S-propenylcysteínsulfoxid a enzýmové štiepenie prebieha podobne ako pri aliíne cesnaku. Možno ju teda rátať medzi vďačné včelárske rastliny. narcisov a pod. obsahuje tiež arbutín. metylaliín. vo východnej Ázii i v oblasti Stredomoria. maďarsky: Veres hagyma. Ovídius i Vergílius zo zmeneného gréckeho vakindos. domáci v Ťan-šane a na Pamíre. 84 Sekané listy je lepšie macerovat' v studenej vode (15—30 minút) a potom zapariť ako zapar. uplatňujú sa aj pri cukrovke. Ukladáme ich do vedier a pod. navyše aj cukry a sacharidy. španielsky: Cebolla. Zámeny za rastlinu neprichodia do úvahy. Perzii. Materiál sa rýchlo suší v tenkej vrstve prirodzeným teplom. Brusnicové kompóty by mali jesť ľudia s obličkovými kameňmi. napr. tvoria výnimku medzi ovocím — sú kyselinotvorné. okrem toho listy obsahujú acetylarbutín. má mnoho sort a foriem. Ani v prípade cibule nepoznáme spoľahlivo jej vlasť: za najpríbuznejší divo rastúci druh sa pokladá Allium oschaninnii. flavonoidy. keď aj jačmeň a pšenica. Obsah arbutínu je v nich síce nižší. napomáhajú tiež vylučovanie solí z organizmu (saluretikum). Cibuľa sa pestovala v Mezopotámii. Sýrii a Palestíne).). že cibuľa im dodáva silu a odvahu. najmä pri kataroch — nutkajú do močenia. sú surovinou v konzervárenskom priemysle (výroba kompótov) a výhodným vývozným tovarom. pálčivou či trpkastou príchuťou. Cibuľa . Jej štiepne produkty sú propiónaldehyd a síra. Slúžia ako urodezinficiens a protizápalový prostriedok a adstringens. 1. Hlavná obsahová látka listov je glykozid arbutín (2 — 8 % ) . ak sa pestuje na semeno) a poskytuje včelám dosť nektáru. čo závisí od polohy stanovišťa. najmä pri chorobách mechúra (ak je moč zásaditý) a močových ciest. chutia lepšie zavárané. poznáme však zámeny zeleniny — cibule cibuľami iných ľaliovitých rastlín a veľmi nepríjemné (s cibuľami tulipánov. pektíny. Farmácia preto nerobí rozdiel medzi jednotlivými sortami. neskôr vyrastá 30—100 cm vysoká rúrkovitá stonka s jednoduchými sivozelenými listami. Cibuľa okrem toho obsahuje značné množstvo biokatalyzátorov . ascalonicum Strend et Mattfeld non L. salidrosid. Dávkujú sa až do 10 g denne v krátko zavarenom odvare (mierny var maximálne 2 minúty) — jedna a pol lyžice na pohár vody. pomer zoschnutia je asi 7 : 1. Indii. používaná ako prísada do zeleninovej zmesi mixed-pickles alebo nakladaná samostatne (pokladá sa aj za odrodu póru). predovšetkým však propenylaliín (S-propenyl-L-cysteínsulfoxid). anglicky: Onion. pije sa pol pohára 2—3 x denne. niektorí autori vôbec odporúčajú iba maceráty za studena. Cibuľa je oddávna bežným kuchynským korením a zeleninou. rozšírili jej pestovanie medzi germánskymi kmeňmi za Alpami. ophioscordon (Link) Holub in Dostál). voľný hydrochinón. ktorý pri krájaní cibule dráždi na slzenie. Brusnica je významná aj pre včelárov. V Egypte sa pestovala už vtedy. Rastliny kvitnú asi v júni—júli. Drogu tvorí predovšetkým list — Folium vitis idaeae (oficinálny v ČsL 2). žiaľ je veľmi vzácna. obľúbený najmä Židmi.Liliaceae Nemecky: Kuchenzwiebel. Droga z nej sa nazýva Bulbus cepae. Niektorí učenci ju však zatracovali podobne ako cesnak. malé cibuľky pestované ako záhradková zelenina strednej a severnej Európy (v staroveku predovšetkým v Malej Ázii. Štiepne produkty majú rovnako ako pri cesnaku silné antibakteriálne účinky. ale keďže sú trpko horkasté. Zavárané brusnice sa nekazia. rusky: CIBULE KUCHYNSKÁ CESNAK CIBUĽOVÝ . triesloviny (3—5 %) a organické kyseliny. Ostrejšie sorty sú dnes skorej koreninou mierneho pásma a sladké cibule zo Stredomoria a Orientu slúžia ako lahôdka k bielemu chlebu. Odvary z listov sú tmavé.

Cesnak spolu s cibuľou a rumančekom sa v minulosti rátali za najúčinnejšie liečivé byliny. 1. Kuchynská cibuľa má asi podobné pôsobenie a účinky ako cesnak.strúčikov. 80 g medu a 400 g cukru. španielsky: Ajo común. listnatá stonka vysoká asi 30-80 cm.skôr sa v tom však skrývalo podvedomé hygienické opatrenie. zvýšenej teplote a pod. Domovinou cesnaku je asi Sin-ťiang v Strednej Ázii a prarodičom Allium longicuspis. cibuľa zložená z cibuliek . Aj v Moravskom krase pri Adamove sa našli zvyšky strúčikov cesnaku pochádzajúce z obdobia hallštatskej kultúry (rozhranie doby železnej a bronzovej). potom ju necháme vychladnúť. anglicky: Garlic. V ZSSR zistili. bol domácim prostriedkom proti čarom a svojho nositeľa chránil proti rezným a bodným ranám. Odvarom zo šupiek cibule sa farbia veľkonočné vajíčka. Táto jeho „sila" bola známa oddávna. Pripravuje sa z 500 g rozkrájaných cibúľ. Zmes varíme 3 hodiny v litri vody (vodu dolievanie). Ľaliovité — Líliaceae Nemecky: Knoblauch. je riedky a zvyčajne má i rozmnožovacie cibuľky. Rímski vojaci ho dostávali na povzbudenie bojového nadšenia . scedíme a nalejeme do menších fliaš. sodík. Stredná Ázia bola zrejme jeho prvotným vývojovým centrom. — užívajú sa rezy s cukrom. osoží pri chorobách dýchacích ciest. najmä v Egypte. Pestovaný cesnak údajne chráni aj pred rakovinou. Pestovaný cesnak sa pokladal za univerzálny liek a prostriedok podnecujúci vtip i bojovnosť. pri črevných parazitoch sa nechá rozkrájaná cibuľa stáť cez noc v štvrťlitri vody a precedený výťažok sa pije 3—4 dni nalačno). Druh sa pestuje v záhradách i na roliach. Z liečebného hľadiska sa nerobí rozdiel medzi kultúrnymi plemenami c. Známe je aj prikladanie cibule na vredy. najmä rozdrvených listov.divo rastúci aj u nás. V liečiteľstve sa uplatňuje aj cibuľový sirup.) . Všetky tieto indikácie sa uplatňujú predovšetkým v ľudovom liečiteľstve (pri kašli. francúzsky: Ail cultivé. taliansky: Aglio. Už klasické národy vedeli liečebne oceniť aj divo rastúce druhy a c. zvonka dráždi kožu — najmä čerstvá šťava. rusky: — ČESNEK KUCHYNSKÝ CESNAK CIBUĽOVÝ . Skrutcový okolík belavých kvetov býva obalený dlhým blanitým tulcom. V Starej Mezopotámii a v povodí Nílu sa takisto oddávna pestoval. že tam. ďalej glukokiníny. zvyčajne sa prikladali na bradavice. Nimbus liečebných možností okolo cesnaku 85 . 2 000 pred n. Sanskrt má pre cesnak dokonca tri mená. nachladení. sa pestoval vo veľkom. Zámeny s inou rastlinou pre všeobecne ľahkú identifikáciu neprichádzajú do úvahy. kde ho vraj dávali robotníkom pri stavbe pyramíd (azda aj ako prevenciu proti epidémiám). divo rastúci v Tan-šane a povodí rieky Syrdarja. vyskytuje sa táto choroba veľmi zriedka. biblických národov. znižuje pritom hladinu krvného cukru. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvej cibule a aplikuje ju najmä pri črevných a žalúdočných poruchách.CIBUĽA (najmä enzýmov). Za osobitne účinné sa pokladajú listy urgíney prímorskej — Urginea maritima (L.CESNAK KUCHYNSKY Allium sativum L. čo sú ojedinelé nálezy z predhistorickej rastlinnej produkcie. Ako liečivo a profylaktický prostriedok mal znamenitú povesť aj u tzv. fluór a železo). kde ľudia denne jedia cesnak. listy ploché. provitamínov hlavne kyselinu askorbovú (C-vitamín). z vitamínov resp. hadí (A.) Baker (droga: + Bulbus scillae). sacharidy a cukry a minerálne látky (vápnik. Cibulovitá bylina pestovaná pre zeleninu. predovšetkým však močopudné a žlčotvorné. možno ich aj zavárať. Do Číny sa dostal azda s kočovnými Mongolmi a určite už r. draslík. Užíva sa lyžica sirupu viac ráz denne. Za druhé vývojové centrum sa pokladá Stredomorie. kuchynského. maďarsky: Fog hagyma. žliabkovité. victorialis L. pôsobí proti parazitom — anthelminticky.

protikŕčovo. rusky: Trváca bylina vysoká 20-80 cm. jód. ktorá sa hydrolýzou mení na kyselinu vínnu a amoniak. listy ploché. B1. 86 Účinnú obsahovú látku cesnaku predstavuje nepríjemne páchnúci komplex substancií s obsahom síry — horčičné glykozidy. ktoré sa analogicky štiepia pomocou enzýmov. anglicky: Ramson. sacharidy a slizy i pektíny. Ani alicín však nie je stály a vytvára sírny prchavý produkt (dialyldisulfid). 7. Na farmaceutické účely sa nesušia. D 2—D 3). ktorý ju chráni pred vyprchaním silice až 6 mesiacov. 83. napr. Konzum čerstvého je najúčinnejší. resp. deoxyaliín). francúzsky: Ail des ours. či minerálne soli. Čerstvé strúčiky cesnaku používa homeopatia na príprvu esencie (dil. sa vytvárajú druhotne po poranení alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. Z ďalších obsahových látok je to rad genuínne prítomných aminokyselín (cysteín. Podľa chemickej skladby alicínu sa pripravilo viacero prípravkov aplikovaných najmä pri hubových ochoreniach. hodno spomenúť vitamíny (A. Dnes sa cesnaku vracia vážnosť všestranného liečiva. slabo pôsobí na črevné parazity (anthelmintikum: podáva sa zvyčajne odvar cesnaku v mlieku). s elipsovitými čepeľa- . je podporným prostriedkom proti infekčným ochoreniam. cystín. Očistia sa od hliny a nechávajú sa dobre oschnúť. 163. ktorý má silný cesnakový pach a vysokú účinnosť proti chorobám zapríčineným baktériami a nižšími hubami. Dokázalo sa mu pôsobenie proti zvýšenému krvnému tlaku. C. Užíva sa rovnako. metylaliín. dialylpolysulfidy. Čerstvá a neporanená cibuľa cesnaku obsahuje nevonný. hypotonikum. Čajoviny č. proti paradentóze a na mokvavé rany. pri artérioskleróze . CESNAK MEDVĚDI ČESNEK MEDVĚDÍ Allium ursinum L. taliansky: Aglio orsino. proti ktorým v súčasnosti máme málo účinných liečiv. Cibule cesnaku — Bulbus allii sativi sa zberajú vytrhávaním v čase plného rozvoja (asi júl—august). antisklerotikum). monosulfoxid dialyldisulfidu. antibiotický neúčinný sírny aliín (3-alyl-L-cysteínsulfoxid). Ľaliovíté — Liliaceae Ľudovo: medvědí lenek Nemecky: Bären Lauch. Stonka trojhranná. látky s účinkom mužských i ženských sexuálnych hormónov. lebo porušené hnijú.. D. Strúčiky treba oddeľovať prstami. nie nožom.pripisuje sa sexuálne účinným látkam a licínu. metionín. glukozinoláty. B2. amid kyseliny nikotínovej). priemyselne vyrábaného prípravku Alvisan — čajovina s tabletovaným cesnakom (indikácie: vysoký krvný tlak. Aplikuje sa aj pri klimakterických ťažkostiach. astme. cibuľa podlhovastá. propylaliín a pod. v žalúdočnom a črevnom trakte zvyšuje sekréciu žliaz. pri rozotieraní (drvení) strúčikov sa aliín pomocou enzýmu aliinázy mení na nestabilný medziprodukt — kyselinu alylsulfénovú a potom na alicín. Okrem aliínu sú v cesnaku prítomné aj menšie množstvá príbuzných zlúčenín. maďarsky: Medve hagyma.CESNAK KUCHYNSKÝ vzrástol až do nezmyselných povier. Obľúbený cesnakový sirup sa robí z drobno nakrájaného cesnaku podobne ako cibuľový (pozri rastlinu cesnak cibuľový. antibakteriálnym pôsobením priaznivo ovplyvňuje črevnú flóru. Droga sa má skladovať v celofánovom obale. nositeľ pachu — dialyldisulfid a dialyltrisulfid. resp. za zvyčajnú dávku sa považuje 2 g ako macerát — asi 3 %. pôsobí proti jedovatým splodinám ako detoxikans. ovplyvňuje tvorbu a vylučovanie žlče. Pri paralelnom štiepení aliínu pomocou enzýmu aliinázy vzniká aj kyselina aminoakrylová. cysteínsulfoxidov. španielsky: Ajo de oso. Cesnak kvitne asi v júli až septembri a z včelárskeho hľadiska poskytuje rozdielne množstvá medu — závisia od klimatických podmienok. digestívum a metabolikum. Cesnak bol zložkou čs. Cesnak má mnohostranné použitie: je antiseptikum. bronchitídach a tuberkulóze. Novšia čajovina Alvisan Neo ho už neobsahuje. vhodnej najmä pri dyspepsii (poruchách trávenia). 87.

victorialis L. nepríjemne páchnuce alkylsulfidy. zmierňuje nervové vzruchy a dobre pôsobí pri chorobách z nachladnutia). závraty. V ľudovej liečiteľskej praxi sa výťažkami z rastliny liečia nielen uvedené ťažkosti. sativum L. V lužných lesoch tvorí rozsiahle porasty. Na vitamíny je mimoriadne bohatá cibuľa zimná. pretože by stratili účinnosť. spravidla v tieni až polotieni. keď sa začali intenzívnejšie prieskumy rastlín s obsahom antibakteriálnych látok — fytoncídov. ibaže oveľa slabšie. cibuli v auguste-septembri. alkylpolysulfidy — predovšetkým divinylsulfid a divinylpolysulfid. Podobné pôsobenie sa pripisuje aj cesnaku perlovkovému . hlavne pestované zeleninové druhy rodu. známa najvyšším obsahom sírnych derivátov (povzbudzuje činnosť pečene a žalúdočných žliaz. ale aj zvýšený krvný tlak. ktoré ho konzumovali vo väčšom množstve (aj po kultivovaných druhoch cesnaku — cibule. akoby rozčesnuté cibule)... s obľubou v bučinách. ophioscordon (Link) Holub in Dostál. — cesnak sa v ľudovom liečiteľstve používa ešte cesnak hadí — A. subsp. Šťava tvorí chuťovú zložku jarných bylinných kúr. Rastliny výrazne páchnu najmä v období kvitnutia. Druhové meno ursinum mu Linné pridelil preto. Na kyselinu askorbovú a fytoncídne látky je bohatý aj list cesnaku voňavého — A. ochoreli po cibuli aj psy). pach je však veľmi výrazný a cítiť ho ďaleko. porrum (L. nespavosť. ktoré ho požierajú. schoenoprasum L. ampeloprasum L. Svojimi dvoma listami je dosť podobný najbližším druhom rodu Allium L. dávka: 2 . chrípka. Z ostatných druhov rodu Allium L. rastie na kyslých až neutrálnych stanovištiach. Cesnak medvedí sa ocitol v popredí CESNAK MEDVEDÍ vážneho liečebného záujmu až v čase. subs. a cesnaku pažítky — A. Z rastliny sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba allii ursini. Zber vňate prebieha asi v máji—júni. Označenie cesnak — česnek je bežné vo väčšine slovanských jazykoch. kde ho bežné konzumujú aj ľudia). Nepríjemne páchne. že ho vraj s obľubou pojedajú medvede (rastie najmä na Sibíri. artérioskleróza.) Regel okrem aliínu obsahuje saponíny. Zistili sa tiež látky s dosť výrazným pôsobením na maternicu. Vo farmácii sa používa ako žalúdočné a črevné dezinficiens. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachodí účinná zmes sírnych derivátov — sulfidov. vertikálne rozšírený od nížin po subalpínsky stupeň. súvisí údajne so slovom česnúť. vyrastajú z cibule. ktoré uvádza napr. jej listy obsahujú až 15 x viac kyseliny askorbovej (C-vitamínu) ako ostatné cibule. odorum L. Čerstvá vňať c. tulec pod okolíkom zložený z 2 . ďalej čpavok. Nazberané rastlinné časti sa zvyčajne nesušia.3 x denne čajová lyžička. šalotka — Allium salota Dostál. Pór pravý — A.A. tiež je prítomná horká látka a organické soli. Známe sú prípady hemolytickej anémie zvierat.mi. a dobré meno majú aj ostatné. a preto sa mu väčšina bylinožravcov vyhýba. má i antibakteriálne vlastnosti.3 x denne po 10-20 kvapiek). prakticky sa využíva celá rastlina. Plínius. V oficiálnej alopatickej medicíne sa šťava z čerstvej rastliny používa ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov (dražé) alebo tinktúra ( 2 . dubohrabinách. črevné parazitózy a i.3 suchoblanitých listeňov. pri zápaloch tenkého čreva a pod. i nelesných spoločenstvách. rozčesnúť (má zložené. Prenáša sa i do mlieka a mäsa zvierat. okrem toho aj stopy bližšie neznámeho merkaptánu a aldehydu. prípravky sa indikujú pri hnilobných a kvasných žalúdočných ťažkostiach. Druh je vlhkomilný. údajne má priaznivé vplyvy na srdcovú činnosť a na činnosť štítnej žľazy. Rastlina má podobné obsahové látky ako cesnak. veľa slizov (až 15 %) a sacharidov. Rodový názov cesnaku je odvodený od starého latinského pomenovania allium. napr. bežne u nás pestovanej v črepníkoch (100 g listov obsahuje 50-100 mg kyseliny askorbovej). Stvol je zakončený bielymi kvetmi v riedkom skrutcovom okolíku. ale aj cibuľa — Bulbus allii ursini. často monocenózy. medvedieho sa po- 87 .

vlhkosť 14 %. taliansky: Cicoria. Nebezpečná je zámena s nevýrazne chutiacim koreňom blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. 4 5 12 8 II. Zichorie. lebo je veľmi aromatický a mierne horkastý.) Cavara et Grande. mletého mäsa a rybích vývarov. francúzsky: Chicorée. korenie sv. V I.). rumoviskách. 2 % organických prímesí. Petra Nemecky: Gemeine Wegwarte. Podobné obsahové látky má cesnačka lekárska .užíva aj ako kuchynská korenina . pri cestách ako burina od nížin po podhorský stupeň. zo žltkastobieleho vretenovitého koreňa vyrastá rozkonárená byľ s ružicou prízemných laločnatých listov. Početné jednotlivé úbory s jazykovitými kvetmi jasnomodrej farby. Čakanku pestovali už starí Egypťania a vážili si ju ako šalátovú zeleninu. medziach. nie menšiu povesť mala v lekárstve. s takmer srdcovitými zúbkatými listami a so strapcom drobných bielych kvetov.jemne posekaný list je vhodný do studených omáčok. maďarsky: Mezei katáng. bylina z čeľade kapustovitých vysoká až 100 cm. ON 86 7033: Znak Zle sfarbená droga Droga so zvyškami nadzemných častí Vlhkost Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Na vňať sa vzťahuje ČSN 86 6728: Akosť — najviac v % I. Skôr by mohlo ísť o zámenu pri jesennom vykopávaní koreňov na stanovišti. Východní mágo- . rastlina je veľmi dobre známa. Succory. kde rastú rastliny s podobnými koreňmi. Vňať cesnačky — Herba alliariae sa hodnotí podľa internej normy IN 4/84. plody sú nažky. obsah popola 15 % a podiel popola nerozpustného v HC1 2 %. roliach. anglicky: Chicory. ČAKANKA OBYČAJNÁ ČAKANKA OBYČAJNÁ Cichorium intybus L. Veľmi rozšírený druh na suchších lúkách. Veľmi hľadaným skoro všeliekom boli najmä kvety a plody. 10 8 12 10 3 Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené časti ako na rastline Osi hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) I. 5 4 12 8 2 II. Čakankovité — Cichoríaceae (Astrovité — Asteraceae) Ľudovo: cigória. španielsky: Xicoira. akostnej triede sa pripúšťa maximálne 10 % drogy s odlišným sfarbením. Miestami sa pestuje pre koreň. suší sa pri teplote do 35 °C. rusky: - ČEKANKA OBECNÁ Trváca bylina vysoká 20-120 cm. byľ má Na koreňovú drogu — Radix cichorii — sa vzťahuje. Pri zbere vňate nehrozí zámena. ktorý je surovinou na výrobu cigórie. Tinktúra z cesnačky je zložkou roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). Zberá sa z nej kvitnúca vňať. 1 % anorganických prímesí. treba ho iba opatrne dávkovať. ktorý je prudko jedovatý. 8 10 12 10 listy kopijovité.Alliaria petiolata (Bieb.

zastrihovaný — P. Spodné kvety má už dávno odkvitnuté. gumu. Bylina sa bežne vyskytuje na lúkách. cholín. minerálne látky (draslík. zapekať s mäsom a pod. ktorá môže v zime spestriť chudobný jedálny lístok. ktoré sa potom nepodobajú ani na jedného z rodičov. grandiflora (L. známejšia ako endívia — C. Zápar má mierne účinky na vypudzovanie žlče .laktucín a laktupikrín. ktorú zaviedli do liečiteľstva nemeckí lekári v 16. obsah popola 10 % (15 %) a popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . Skladujeme dobre uzatvorený a chránime najmä proti vlhkú. spodné v ružici. Vedecký názov rodu pochádza z latinského bruneus = hnedý. 15. Dáva dobrú nektárovú i peľovú znášku. V Belgicku a inde na Západe sa v jeseni bežne predávajú jemné puky. Čakanka kvitne v júni (júli) až v septembri (októbri). inulín. D 2 — 0). dosť flavonoidov. V koreni glykozidické horčiny. stomachikum). a to výhradne z divo rastúcich rastlín (pestované majú iné obsahové látky). Madaus (1938). ktorý izoloval saponíny. častejšie sa kombinujú v zmesiach (napr. úbormi nechtíka a pod. kyselinu stearovú. Nadzemnú časť odstrihujeme ihneď. okrem toho aj horčiny.) Scholler. pasienkoch. s listom mäty. radicosus sa pestuje pre korene a subsp. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. ten vraj nadobudol krásu a obľubu u každého a všetko sa mu darilo. 157. brunellus = hnedastý (vzhľadom na listene a kalichy). francúzsky: Brunelle commune. List (1979) stanovil okrem toho aj triterpénové kyseliny (okrem ursolovej aj cis. horčík a železo). Kvety sušením strácajú belasú farbu. laciniata (L.) Nath. Inulín je oficinálny v ČsL 3 a izoluje sa aj z čakanky. akosť (požiadavka II. že aglykón tvorí kyselina oleanolová. Hlavné obsahové látky sú v šťave. španielsky: Brunella. Koreň je už od r. kňazská zelina. ktorá pre I. Berger 1954). Samy sa užívajú zriedka. octovú. ktoré vyrástli v tmavých pivniciach na koreňoch čakanky zasypaných pieskom. veľkokvetý . obyčajný s obľubou vytvára miešance s oboma druhmi. dusiť. rusky: - ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 5-25 cm. foliosus pre list). Po prvej svetovej vojne sa korene stali náhradkou kávy. akosti v zátvorke) pripúšťa maximálne 10 % (20 %) drogy s iným sfarbením. Vňať obsahuje pomerne dosť trieslovín (asi 7 % ) . má iba päť členov. cholín. koreňom púpavy. Čiernohlávok sa pre svoju mimoriadne liečivú moc nazýval aj božia spása (Gottheil). čiernohlávka. vápnik. inulín. 1 % (2 %) anorganických prímesí. hyperosid a kyselinu kávovú. anglicky: Self-heal. Materiál sušíme pozorne v tenkých vrstvách.via z nej urobili čarodejnú bylinu: kto sa natrel jej šťavou zmiešanou s olejom. piť 3 X denne). Rod čiernohlávkov je malý. fosfor. Gessner 1953. májovník. Podrobnejšie fytochemické prieskumy rozličných druhov čiernohlávkov robil r. Gessner (1953) a Losch (1933) uvádzali iba triesloviny (7 %). ďalej živicu. pretože neskôr kvety opadávajú. druhové pomenovanie vulgaris = obyčajný. je čakanka štrbákova. Šťava ďalej obsahuje triterpénové deriváty (a — a (3-laktucerol). byľ slabo rozkonárená. Metanolové výluhy obsahovali rutín. vcelku potvrdili oprávnenosť používania pri krčných ochoreniach a zápaloch ústnej sliznice. pripravuje sa z neho esencia (dil. levulóza a kyselina dikafeyltartarová (cichóriová). vlhkosť 14 % (14 %). Droga sa hodnotí podľa internej normy IN 1/84. 1690 známy ako náhradka kávy v Holandsku. Japonci dokázali vo svojej droge aj kyselinu ursolovú.). Najkrajší je č. len čo začína kvitnúť. Čajoviny č. Odvar sa používal aj pri horúčke a Matthiolus radil okrem toho zmes šťavy s octom a s ružovým olejom prikladať na spánky proti bolestiam hlavy. svalník menší Nemecky: Kleine Braunelle. Mladé listy sa miestami upravujú na šalát alebo kašu a podávajú pri skorbute. vňaťou stavikrvu vtáčieho. sodík. ČERNOHLÁVEK OBECNÝ Prunella vulgaris L. maďarsky: Kozonséges békavár. chromatograficky dokázal. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: brunelka.a trans-kávovú). — do metabolizujúcich čajovín). V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. šťaveľan draselný a kyselinu octovú. najvyššie dva pod hlávkovitým súkvetím modrofialových kvetov. Krober 1937. saponíny. 1963 Sandra. Šťava vo vode alebo vo víne sa odporúčala ako liek na vyplakovanie alebo premývanie hrdla. Č. Korene sa vyrypujú rýľom (september—október). Príbuznou zeleninou. rastie roztrúsené v teplejších a suchších oblastiach. manitol. sú močopudné. V homeopatii sa používa čerstvý koreň vykopávaný na jeseň. alebo hneď pri umelom teple). kvety má veľké a fialové. pomer zoschnutia je asi 4 : 1 . mladé listy a výhonky patria medzi šalátové a jarné polievkové byliny (dvojročná subsp. taliansky: Brunella. mierne preháňavé. metabolizujúce (tzv. Používal sa odvar aj čerstvá bylina. Pitie odvaru v medovej kaši miernilo chrlenie krvi a čistilo pľúca od krvavého kašľa a bylina utlčená s kaviárom a priložená ako obklad na vredy urýchľovala ich dozretie a otvárala i hojila rany. glykozid aukubín (s vplyvom na krvný tlak) a doteraz ešte nie celkom preskúmané látky. Kvitnúce vrcholky vňate sa odrezávajú v júli-auguste a sušia v tenkej vrstve bez prehrabovania na vzdušných a tienistých miestach. sú hľadané ako zimná šalátová zelenina (dajú sa variť.dávka je 1 lyžička vňate (piť 3 x denne šálku) alebo 2—5 g koreňa na odvar (5 minút variť na slabom ohni. Inak drogy slúžia na povzbudenie chuti (horčinové tonikum. stopy silice. kvitne najčastejšie žltkastobielo a listy má perovito rozoklané. ide o horké látky terpénového charakteru . Ich pôvod vie určiť iba skúsený botanik. kôrou krušiny. Plody sú tvrdky. pod týmto označením ho uvádzal aj Matthiolus. krvčistiace). u nás sú tri. zbavujú nadzemných častí a sčernetých partií. Novšie prieskumy (Losch 1933. v lesoch a ako burina záhrad od nížin po horský stupeň. triesloviny. Čiernohlávky ako väčšina hluchavkovitých rastlín sú medonosné. zvonka slúžia na obklady pri bolestivých zápaloch alebo vredoch. myšieho chvosta — do čajovín pri žlčníkových chorobách a s vňaťou žihľavy. aby sa nezaparil (pri teplote do 35 °C). Čiernohlávok je jednou z rastlín. Droga nemá pach a chutí horko. 89 . listy vajcovité. po omytí sa režú na približne 15 cm dlhé kusy a sušia na tienistom mieste (najlepšie je dosušiť umelým teplom pri 40—50 °C. Č. Predmetom zberu z rastliny v čase kvitnutia (jún—september) je vňať — Herba prunellae (Herba brunellae). Pomer zosušenia je asi 5 : 1. arginín. arginín. dva antokyanové glykozidy a horčiny. čiernohlávková voda s ružovým olejom sa dávala na zvredovatené ústa alebo na rany. rezervná látka úborovitých a čakankovitých rastlín sa ukladá v koreňoch namiesto škrobu. hlavuška.P. v listoch je aj kumarínový glykozid cichoriín. keď horné iba začínajú rozkvitať. Nakupuje sa koreň a vňať — Radix cichorii seu Herba cichorii. stor. Preslávil sa ako výborný prostriedok proti krčným zápalom. inulín (10—15 %). čertohlav. endivia L. vňaťou ľubovníka.

DEVATSIL LEKÁRSKY DEVĚTSIL LÉKAŘSKÝ Petasites hybridus (L. D 2 — 0). Plody sú chocholaté nažky. ktorej v antike nesmierne dôverovali pri morových epidémiách — petasites. lopušica. Druh rastie na vlhkých tienistých miestach a v pobrežných porastoch od nížin do horského stupňa. Oficiálna medicína sa k nemu stavia zhovievavo. zriedka bielymi kvetmi.. s okrúhlou. teda náš deväťsil. s listom alchemilky. Medzi prirodzené patrilo žuvanie aromatických liečivých bylín. K. na báze hlboko srdcovitou čepeľou. Jeho sláva sa obnovila v stredoveku. na jar vytvára šupinatú purpurovú byľ vysokú 50-100 cm. Príbuzný d. Predmetom zberu býva prakticky celá rastlina. pri niektorých ženských chorobách a na omývanie. pomenovanie dostal od petasos = slnečný klobúk. francúzsky: Petasite. a to ako prostriedok proti hnačkám. prasličky. materiál sa kladie v tenkých vrstvách do tieňa — pri výdatnom vetraní dobre schne. Jednotlivé časti sa sušia vzhľadom na obsah silice tak ako všetky silicové drogy — podzemky sa narýchlo omyjú (ostatné časti nie). veľké. podbel (!) Nemecky: Rote Pestwurz. Listy v bohatej prízemnej ružici vyrastajú neskoršie. taliansky: Farfaraccio. Prenikavo páchnuce korene prešli iba neskôr do veterinárnej praxe a rozotreté listy sa prikladali na rany. pre svoje obrovské listy. koňské kopyto. Listy deväťsilu nemožno zamieňať za listy podbeľa. List bez stopky sa zberá v máji a kvet v začiatočnom štádiu kvitnutia (február—máj). má žltobiele kvety v polguľovitých úboroch. ale miestami až v apríli—máji). dávkuje sa zvyčajne 1 lyžica na šálku záparu 1—2 x denne (taliansky autor L. v liekopisoch však nie je oficinálny. kvetom bielej hluchavky.) Gaertn. nazývaný po ňom Gentiana. podzemok sa vykopáva pred kvitnutím (rastlina spravidla kvitne vo februári—marci. tu sa však častejšie kombinuje napr. myšieho chvosta. španielsky: Sombrerera. zakončenú predĺženým strapcom úbo- rov s bledočervenými. menuje ešte jednu slávnu bylinu. spočiatku na rube sivoplstnaté. V súčasnosti má oficinálne použitie v homeopatii — z čerstvej rastliny zberanej v apríli sa pripravuje esencia (dil. ktorý o tom píše (Dioskorides). nátržní90 ka husieho. list — Folium petasitidis (zoschýňa v pomere 5—6:1) a kvet — Flos petasitidis (zoschýňa v pomere 5 : 1). maďarsky: Kózonséges kalapfu. ale rátajú sa za rovnako účinné. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: devesel. Droga sa však pre obsah trieslovín aplikuje aj vnútorne. biely — P. acsalapu. Homeopatická esencia slúži na podobné účely. keď sa stal hlavným liečivom proti moru. Príbuzné druhy čiernohlávka sa používajú zriedkavejšie. žalúdočným a črevným ťažkostiam. Ak sa suší umelým teplom. sú stopkaté. Palma uvádza asi 3 % zápar — nechať postáť asi 15 minút a piť 2-3 šálky denne). s vňaťou ľubovníka. Obsahové látky podzemka tvorí asi . Droga slúži v ľudovom liečiteľstve ako protizápalový prostriedok na vymývanie rán. Drogy: podzemok či koreň — Rhizoma seu Radix petasitidis (pomer zoschnutia 3 : 1). levandule a pod. Deväťsil má zo všetkých našich bylín najväčšie listy — nezameniť s lopúchmi. anglicky: Butterbur.ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Z drogy sa zvyčajne používa 6—10 % odvar (var na slabom ohni asi 5 minút). albus (L. Ilýrsky kráľ Gentios nariadil pri more užívať horec čiže encián. nesmie teplota presiahnuť 35—40 °C. V nemčine má podľa toho aj svoje pomenovanie — Pestwurz (Pest = mor). a ten istý autor.) Gaertn. na rube plstnaté a majú 7-9 výrazných žíl. ani pri vykopávaní koreňov! Pri morových nákazách a epidémiách sa ľudstvo utiekalo k prirodzeným i nadprirodzeným prostriedkom. rusky: Trváca bylina s hluzovitým podzemkom. Meyer et Scherb. a to ako ústna voda alebo na očné výplachy a na kloktanie pri krčných a ústnych zápaloch a podobných ťažkostiach (pôsobí ako adstringens). ktoré sú menšie.

ruderálnych stanovištiach a pri cestách. Molene medicinale. ktoré by oprávňovalo starodávne ľudové používanie ako prostriedku pri chorobách dýchacích ciest. trieslovina a minerálne soli. taliansky: Guaraguasco. chrapote.1 % silice. V droge sa nesmú nachádzať. mierne súmerné citrónovožlté kvety. Syn. divizna. huniak. Kvet tvoril oddávna zložku prsných čajovín. dávka: 1 lyžica drogy na šálku záparu 3-krát denne). Divozely poskytujú med bledožltej farby. ďalej pri kašli. pri ischiatických ťažkostiach. tam. veľkokvetý je dvojročná bylina vysoká asi 100-200 cm. Neskôr sa izoloval z rastliny petazín. Predmetom zberu ako droga mimoriadnej dôležitosti je kvet — Flos verbasci. anglicky: Mullein. plstnatá stonka nesie dokonale zbiehavé listy a veľké. monoterpénové i seskviterpénové uhľovodíky a petasitolidy. alebo sa extrakt kombinuje s inými liečivami. Ľudové liečiteľstvo používa list najmä ako močopudný a potopudný prostriedok (aj ako náhradný za list podbeľa. rusky: DIVIZNA VEĽKOKVĚTÁ DIVOZEL SÁPOVITÝ DIVIZNA SÁPOVITÁ Verbascum phlomoides L. španielsky: Gordolobo. horčina petasitín. S-petazín. 1962 a ďalšie). reumatizme. Čerstvé listy sa prikladajú na rany. List deväťsilu obsahuje okrem toho izopetazín. Kvitnú celé leto. žľazy a pod. Ťažko sa vysloviť priazni- D.Scrophulariaceae Ľudovo: cisárska svieca. Nemecky: Grossblumige Konigskerze. lesných čistinkách.: V. oficinálny v čs. V Nemecku sa užíva prášok z koreňa zavarený vo víne s medom alebo s ryžou a pšeničnými alebo ovsennými vločkami. veľkokvetý. typické stanovištia sú výslnné pahorky. ľudovo sa užíva aj zápar z kvetov (2 %. vo viniciach. ochoreniach dýchacích ciest a proti črevným parazitom. ba v protikŕčových účinkoch ho predstihne.06 g a podlieha lekárskemu predpisu). francúzsky: Bouillon blanc. Prieskum rastliny sa robil aj u nás (r. nachladnutí a chrapote. reumatizme a tinktúre sa pripisovali silné diuretické účinky. opuchy. proti kašľu. sliz. skalnaté stráne. oranka. pri astme a pod. Ľudovo sa používal pri pľúcnych kataroch. na zapálené žily a vredy. kde ich rastie veľa. druh sa vyskytuje vo dvoch chemických chemovaroch. O pôsobení obsahových látok z farmakologického hľadiska nie je veľa známe. volov chvost Nemecky: Windblumen-Kônigskerze. inulín. Príbuzné druhy rodu Verbascum L.vo ku všetkým indikáciám. DEVÄŤSIL LEKÁRSKY DIVOZEL VEĽKOKVETÝ Verbascum densifloram Bertol. štrkoviska a brehy vodných tokov. Antika opriadla divozel poverami o zázračných účinkoch. (u nás asi 10). prípadne fialovo ochlpené tyčinky. ktorý má podobné účinky ako alkaloid papaverín (pozri mak siaty). nekombinovaný výťažok z listov a z koreňa (jednotlivá dávka je 0. asi 2 % pektínových látok. thapsiforme Schrad. liekopise. Vedecké pomenovanie pochádza zo skomoleného latinského barbascum (barba = fúzy) pre jeho plstnaté ochlpenie. Uplatňuje sa pri bolestivých menštruáciách. izo-S-petazín. plody sú tobolky. Rastie s optimom výskytu na teplých pahorkatinách. pánbožkova onučka. niektoré však sú asi oprávnené. sápovitý je vysoký iba 30—150 cm. Na farmaceutické účely sa pestujú aj osobitne — najmä d. 20 minút nechať stáť prikrytý — 3 šálky denne). kráľovská svieca. pretože zväzočky ich kvetov sa rozvíjajú postupne. prízemné listy sú zreteľne stopkaté. majú kvetné koruny zväčša menšie. predpokladá sa spomínané spazmolytické pôsobenie. D. V niektorých západných štátoch sa používa čistý. rusky: - 0. Krtičníkovité . ester izopetazolu je menej účinný. Divozel patrí k najstarším liečivým rastlinám sveta. maďarsky: Keskenylevelú okórfarkkóró. živica (petasit). líši sa hlavne krátko zbiehavými až nezbiehavými listami. 91 . kruželica. aplikuje sa pri bronchiálnej astme. sacharidy. Rastie na kamenistých stranách. devina. maďarsky: Szóros farkkóró. môžu včely naznášať naozaj dosť medu.

najlepšie v poludňajších hodinách. jednotlivo rozložený. Kvet tvorí aj súčasť hromadne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom.). a to viac ráz denne. a ČsL 4 10 II. Droga obsahuje terapeuticky účinné saponíny. Čajoviny č. zistená hodnota odpovedá počtu mililitrov suspenzie červených hovädzích krviniek.100.j. Obdobie zberu: (jún) júl—september (október). Výnimočné uplatnenie v homeopatii majú čerstvé korene — Radix verbasci. sliz a flavonoidy. Homeopatia používa na prípravu esencie celú čerstvú kvitnúcu vňať zbieranú na začiatku kvitnutia a známe sú aj homeopatické prípravky z čerstvého koreňa (TEEP .5 g (ČsL 4). 128. 130. ktorý mierni dráždenie horných dýchacích ciest a sčasti z obsahu flavonoidov a saponínov. Materiál by mal uschnúť za jeden deň. ktorý sa uplatňuje ako čajovina s karminatívnym účinkom alebo náhradka za pravý ruský čierny čaj. Droga — Flos verbasci má medový pach a chutí sladkasto. Oficiálna čajovina ČsL 4.DIVOZEL VEĽKOKVETÝ DIVOZEL SÁPOVITÝ Zberajú sa iba kvetné koruny bez kalicha. 4 20 30 . odvaru alebo macerátu) je 1.115. Upotrebuje sa ako expektorans. 146.5 10 8 2 1 10 3 1.) — najmenej 92 Akosť — najviac v % I.94. 147.5 10 10 6 2 40 8 3 vý na stláčanie a zaparenie. ktoré dobre zatvoríme a okolo uzáveru ešte zalepíme leukoplastom. 20 III. každý zber osobitne na prudkom slnku alebo umelým teplom. Pri sušení umelým teplom neprekračovať teplotu 40 °C. 143. ktoré reflektoricky zvyšujú bronchiálnu sekréciu. Zber pre nákup treba čo najskôr odovzdať. pretože droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. čo je údaj pre účinnosť saponínov prítomných v 1 g drogy. Pomer zosušenia je asi 8 : 1. Kvalita drogy sa o.121. Sušíme ho rýchlo. je Species pectorales . v drobnom najlepšie v predhriatých plechovkách.97. Vyrába sa aj priemyselne ako Species pectorales Planta. Materiál je veľmi hákli- Kvet divozelu — Flos verbasci (Flos verbascorum) sa ako droga hodnotí podľa ON 86 6214 a podľa ČsL 4: Znak Droga farbená inak ako materská rastlina Nerozvinuté kvety a kvety s kališnými časťami Iné organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol z drogy (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Saponínový obsah v hemolytických jednotkách (h. i. ktoré sa hemolyzovali odvarom z 1 g saponínovej drogy. kde kvet tvorí zložku. j. Jednotlivá dávka drogy vo forme záparu (príp. že sa nechá odvar z drogy pôsobiť na suspenziu červených krviniek. pripravenú predpísaným spôsobom z hovädzej krvi.116. hodnotí osobitným spôsobom — v hemolytických jednotkách (h.Verbasci e radice). pričom účinnosť v tomto smere sčasti vyplýva aj zo slížového obsahu. vykopávané v júli až v auguste. 133. 30 12 4 1 0. a to ručným otrháváním za suchého počasia. Kvety možno po dôkladnom vysušení skladovať v nepriedušne uzavretých igelitových vreckách.prsná čajovina. Práca s materiálom vyžaduje trochu rutiny a skúseností. Zisťuje sa laboratórne tak. 132. 184.

Podobne sa odlišujú aj druhy rodu rožec . Zaujímavé je jej rytmické ranné a odpoludňajšie zatváranie kvetov. V minulosti. rastie od nížin po podhorský stupeň. žabinec. anglicky: Scarlet Pimpernel. (v európskej časti ZSSR obidve variety) DRCHNIČKA ROĽNÁ Jednoročná bylina s lysou. bystrosti a veselosti. Thefrastos. bez korienkov a plodov. U nás sa vyskytujú variety odlišujúce sa najmä farbou kvetov. celistvookrajové. predovšetkým žlčníkových a pečeňových. je oveľa útlejšia. Častá burina polí a záhrad. ktorá sa zberá celá. Už v antickom Grécku Na drogu sa vzťahuje ON 86 6830: Znak bola známa ako bežná burina. Najčastejším predmetom zberu býva kvitnúca vňať — Herba anagallidis (júl-august). v staroveku zaháňala melanchóliu. ktorá je nepomerne vzácnejšia a rastie iba v teplejších až najteplejších oblastiach. z ktorých 93 . štvorhrannou. Suší sa v jednej vrstve na tienistých a vzdušných miestach. pomer zosušenia je asi 5 : 1. žabie) mydlo. (Stellariaceae). žabí střevíc Nemecky: Roter Gauchheil. Častejšie sa však uvádza spojenie gréckeho ana = opäť a agállo = zdobím. Dioskorides odporúčal jej šťavu pri bolení zubov a s vínom sa píjavala najmä pri bolestiach. maďarsky: Mezei tikszem. aj na zvýšenie odvahy.DRCHNIČKA ROLNÍ DRCHNIČKA ROĽNÁ ( + ) Anagallis arvensis L. rátala sa medzi univerzálne protijedy. Drchnička je prastarou liečivou rastlinou. Plínius. S týmto upotrebením prešla i do stredoveku. Podstatnú obsahovú zložku vňate a semien tvoria saponíny. najmä medzi zeleninou. a to vzhľadom na to. žiada sa čerstvá kvitnúca vňať. Historické osudy drchničky sú tiež zaujímavé.). vajcovité. Samozrejme. Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: kačacie (mačacie. listy krížmo protistojné. kuracie oko. ktoré sa u nás vyskytujú dosť hojne. i. a pri hadom uhryznutí. Už v hip- Akosť — najviac v % I. Rastlina sa v súčasnosti využíva najmä homeopaticky. čo je dôležité pre vlastné opeľovanie. II. Plody sú tobolky.Cerastium L. Túto povesť si udržala až do stredoveku. vznikali zámeny najmä s kuričkou (druhy rodu Minuartia L. Dnešný latinský názov vznikol asi z gréckeho anagelao = smiať sa. námožníček. 10 Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina začerstva Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) 5 3 0. Kvety totiž nemajú medovinu a hmyz ich zriedka navštevuje. Slúžila totiž o. keď bola predmetom nákupu. španielsky: Murrons. väčšinou sa nachádzajúce aj v koreni. poliehavou až vystúpavou byľou vysokou 10—30 cm. Dioskorides. má zaguľatené a na jednej strane ochlpené stonky.5 12 12 6 1 12 15 2 3 pokratovych časoch slúžila ako liek na ťažké rany a vredy. Liečiteľsky sa mimoriadne preslávila.). francúzsky: Mouron des champs. Zatvára ich aj pred dažďom. tenšie nebodkované listy a biele kvety (patrí do čeľade hviezdicovitých — Stellariaceae).+ Cyclamen europaeum L. kurimor. ba mala vraj čarovnú moc na vyvolanie ducha z podsvetia a zachraňovala ľudí pohryzených besným psom. že kvitne znovu v jeseni. taliansky: Anagallide. rusky: . Kvety na dlhých stopkách vyrastajú jednotlivo z pazúch listov a majú ohnivočervené koruny. Spomínali ju už Hippokrates. V Indii sa ešte aj dnes používa pri love rýb (má hemolytický účinok podobný ako cyklámen .

8 g prášku 4 x denne. antiseptikum a antihemoragikum. maďarsky: Kocsánytalan tolgy. jedovatý saponin — sapotoxín cyklamín (totožný so saponínom cyklámenu). Ľudovo droga slúži ako prostriedok mierniaci bolesti. Homeopatický liekopis uvádza ako oficinálnu čerstvú kôru mladých konárov. D. rastúci na skalnatých pôdach. Duby sa opeľujú vetrom. pre vstrebávanie sa saponínov treba ju však považovať za toxickú.5 12 8 9 II. Žalude sú krátkostopkaté až sediace. D 3). Okrem kôry sa zberajú aj zrelé a zdravé žalude (október—november). Obsahovými látkami všetkých častí sú hlavne triesloviny (7—20 % ) . listy perovito laločnaté. na kúpele (omrzliny. a to pri rúbaní alebo presvetľovaní porastov. Sommereiche.Lignum quassiae (pozri stať Cudzokrajné drogy). výrobu sudov a pod. bielkovín (asi 7. Druh pôvodný len v podhorských oblastiach. listy na stopkách dlhých 1—2 cm. popraskaná a hrubšia ako 6 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah trieslovín v % — najmenej I. Dubová kôra ako tzv. Staroveké národy dub zasväcovali svojmu najvyššiemu bohu. variť na miernom ohni 5 minút). horčiny a silicu s osobitným pachom. Drevo je veľmi cenná surovina . Oficinálnu drogu ČsL 4 tvorí kôra . podvaly. Je jedovatá pre psov. lesklá. Kmeň alebo konár smie byť maximálne hrubý 15 cm. pri dermatózach sa zavaria 3—4 lyžice kôry 5—7 minút vo 2 litroch vody a vlejú do vane dopoly plnej 37 °C teplej vody). Silica u ľudí vyvoláva bolenie hlavy a vracanie.5 %). získal vzhľadom na drevo. kvety jednodomé. Droga je predovšetkým močopudným prostriedkom (diuretikum). Podľa šumu starého duba sa veštilo v gréckej dodonskej veštiarni a starovekí básnici Ovídius a Vergílius uvádzali žalude ako prvú potravu človeka. v listoch sú aj flavonoidné glykozidy. ktorý vyvoláva silné miestne dráždenie (vstrebáva sa sliznicami a pre ľudí i niektoré živočíchy je hemolytickým jedom ešte pri veľkom riedení . v liečiteľstve ako adstringentný prostriedok: antidiaroikum. zbavené osovej čiašky a po usušení aj šupky (strata na hmotnosti je nepatrná). Dubové listy a žalude sa často uplatňovali v znaku lesníkov a poľovníkov. rusky: ( ) D. sacharidov (7 %). samičie po 2—5 v pazuchách listov. kone. Duby si odjakživa vysoko cenili všetky národy ako symbol sily a krásy lesa. že drchnička je účinná aj pri besnote.. 5 5 1 0. na upokojenie. pozri medzi cudzokrajné drogy). sa menia na neúčinné farbisté tmavohnedočervené látky — flobafény. poskytujú mnoho dobrého okrovožltého peľu a okrem toho majú aj voskový listový med. 10 10 3 1. čo sa niekedy odvodzuje z keltského quer = krásny a cuez = strom.5 12 10 6 DUB ZIMNÝ DUB ZIMNÍ (DRNÁK) Quercus petraea (Mattusch. hrubá asi 3-6 mm (zoschne asi na 3 mm).je tvrdé. DUB LETNÝ Quercus robur L. tzv. takmer vo vode nehnije. pri hemoroidoch a na výplachy. Rastlina má hemolytický index asi 3 500. Homeopatická esencia sa používa najmä pri svrbivých vyrážkach (dil. zberaná z asi 10-ročných konárov alebo kmeňov (iba so súhlasom majiteľa lesa). španielsky: Roble albar. Nemecky: Stiel.chuť má slabo horkastú a silne zvieravú. samčie vo visiacich riedkych jahňadách. tiež pri lišajoch a na ťažko sa hoj rany. francúzsky: Chéne rouvre. Vedecký názov duba pochádza z latinského quercus. je veľmi trvanlivé. Plody sú žalude na dlhých stopkách. Zber sa robí zjari (marec—apríl). vtáky. samičie jahňady po 2—7 na krátkych stopkách alebo sediace na koncoch konárov a samčie dlhé 3 — 5 cm. Vnútorne sa užíva zriedka a nie Na kôru — Cortex quercus — sa vzťahuje ČSN 86 6110: Akosť — najviac v % Znak Kusy kôry tmavšie na vnútorne] strane Staršia kôra. s krátkou stopkou. Používa sa preto na vodné stavby. kým iné druhy zasa podľa ďalších významných vlastností: petraea od petra = skala. Druhové meno robur = sila. V semenách je veľa škrobu (asi 37 % ) . pevné a štiepateľné.priotrávenia s ním v minulosti boli známe). Od staroveku až dodnes sú napr. oleja (15 %). Rastie v nižších polohách až do podhorských stupňov na mierne kyslých skalnatých pôdach. Zápar pôsobí metabolický („čistí" krv). čistá trieslovinová droga slúži v technickej praxi na spracúvanie koží. známe dubové kúpele. Duby mali vždy dobré meno aj v liečiteľstve. zvonka asi 5 % zápar. Hecker ordinoval 1. Materiál sa môže sušiť na slnku alebo umelým teplom. taliansky: Quercia. 94 . anglicky: Common Oak. rusky: DUB LETNÍ (KŘEMELÁK) Druh vytvárajúci prirodzené lesné zárasty . Kôra má po navlhčení zapáchať trieslom . ďalej saponin podobný saponínu našej mydlice lekárskej (Saponaria officinalis L. močopudne a údajne drchničkou možno nahradiť kvasiové drevo . tvoria drogu Glandes quercus. Veľmi zriedkavé použitie majú listy — Folium quercus. o čom však chýba spoľahlivý dôkaz. Zvyčajne sa pijú 2—3 šálky asi 1 % záparu (po zaparení sa nechá asi 15 minút stáť) alebo zápar z pol čajovej lyžičky na pohár vody ako denná dávka. opuchy. kde vytvára spolu s predchádzajúcim miešané dubiny. Odlupuje sa iba mladá. najmä vo vlhku. balvan. Bukovité — Fagaceae Nemecky: Wintereiche. zimný má vajcovitú korunu. Žalude dlho slúžili ako surovina na výrobu atramentu. Pridáva sa do priemyselne vyrábanej čajoviny Hemoral (antihemoroidová kúpeľová prísada).Cortex quercus. ťažké. zrkadlová kôra bez zvyškov dreva. Okrem týchto domácich druhov dubov rastú u nás a pestujú sa rozmanité cudzozemské druhy. maďarsky: Kocsányos tolgy. skladovaním. Ešte stále sa udržuje názor. pri nervových a pečeňových poruchách. letný je stredne vysoký strom. kamienkoch. potopudne. zajace a králiky. Okrem toho obsahuje triesloviny.jeden je asi totožný s kyslým saponínom senegového koreňa (Radix senegae — typická americká droga. Dianthaceae = Silenaceae). Pomer zosušenia je asi 2 : 1.dubiny lužných lesov a nížin na sprašovom podklade.) Liebl. Upotrebúva sa predovšetkým zvonka vo forme odvarov (lyžica kôry na pohár vody. zápaloch obličiek a hemoroidoch.

Ako liečivo sa stal známym až zásluhou Storka (1762). O rozšírenie durmanu po Európe sa údajne pričinili Cigáni. obyčajný bol v staroveku asi neznámy.) je nepochybne najstaršia liečivá rastlina z rodu durmanov. nie končisté a hrubo zubaté. Dubienky sú guľaté nádory čiže patologické novotvary (Galia) spôsobené hmyzom. Pri zámenách alebo falšovaní listovej drogy prichádza do úvahy najmä ľuľok čierny — Solanum nigrum L. maďarsky: Csattanó maszlag. panenská uhorka. miestami sa miešajú s kakaom a cukrom na výživný prostriedok a slúžia aj ako kávovina (Semen quercus tostum). j. Narkotické účinky rastliny poznali dávno predtým Arabi a užívali ho podobne ako ópium na lekárske účely. žalúdočných i črevných kataroch (1 lyžička kôry na šálku záparu 2—3 x denne alebo prášok 5 x denne na hrot noža. Okrem spomínaných druhov sa na farmaceutické účely (hlavne izoláciu alkaloidov) hojne používa ešte Datura inermis Jacq. že antickí lekári dávali pomenovanie strychnos mnohým jedovatým rastlinám a odlišovali ich iba ďalšími prívlastkami. ktorí ho vozili so sebou ako liečivú rastlinu. hrubo zúbkaté. podľa iných je to zmenené perzské tatula z tat = pichať. Listy sú vhodné proti hnačkám.pozri Cudzokrajné drogy). 216. maslové semeno. t. spodné srdcovité. zasa vajcovité. 95 Jednoročná bylina vysoká 30-80 cm.Solanaceae Ľudovo: bugačka. listy má však oveľa menšie. rusky: DURMAN OBECNÝ DURMAN OBYČAJNÝ jednotlivé. pazušné alebo koncové. listy vajcovité. z ktorých u nás rastie 5. 48. obyčajný má variety líšiace sa hlavne farbou kvetov a plodmi (biele alebo fialové kvety a plody ostnité alebo hladké).3 litre vody. Podobný mrlík hybridný . francúzsky: Stramoine. Pomenovanie Datura pochádza údajne z arabského datora. vystupuje v rozličných typoch nitrátofilných spoločenstiev. Bežná burina záhrad. 53. bez chuti a zamladi je akoby pomúčený. ho pokladajú za spomínaný strychnos manikos starovekých Grékov. Žalude sa niekedy pražia ako káva . kravák. možno ich potom upotrebiť v detskej praxi ako prostriedok proti hnačkám. streštený ľuľok. 39. 40. . Osudy d. horné bez stopky. predovšetkým pri hnačkách. metel L. 54. kvety . Liečebne sa používajú z duba hálkového (Q. 219. 55. tiež vňať (Herba stramonii) a semeno (Semen stramonii).DUB LETNÝ samotná. Ľuľkovec zlomocný — Atropa bella-donna L. dubienky domácich dubov nie sú vhodné na liečbu a nezberajú sa (pozri ČsL 4). Ľuľkovité . Ťažkosť spočíva v tom. rozkonárená. rumovísk. ježkova palica. Plody sú ježaté vajcovité tobolky. prípadne macerovať za studena pri izbovej teplote 1 lyžicu kôry na 2 šálky vody a vypiť po dúškoch cez deň). + Datura stramonium L. Camerarius ho prvý zobrazil a jeho domovinu omylom kládol do Orientu. d.pražením klesá obsah trieslovín a škrob sa mení na dextríny. Čajoviny č. na bežné kúpele a obklady sa zavarí 500 g kôry na 3 -4 litre vody. Príbuzný durman metel (D. že grécke strychnos manikos predsa len bol durman. byľ holá. taliansky: Stramonio. má listy menšie. má listy vajcovité a celistvookrajové. Celkove má Datura L. asi 25 druhov. vlčie bodliačie Nemecky: Weisser Stechapfle. obyčajného možno spoľahlivo sledovať až od stredoveku. cigánske (svinské) jablko. 138. D. anglicky: Thorn-Apple. Väčšina liekopisov uvádza oficinálnu vňať. Fraas sa prikláňal k názoru. rastlina s pichliačmi. Predmetom zberu je list — Folium stramonii.vyvolávajú ich hrčiarky . blen čierny — Hyoscyamus niger L.Chenopodium hybridum L. s bielou lievikovitou korunou.. ktorá pochádza z Etiópie. až bielo ochlpené a hrubo zubaté. mašlák. ČsL 4 uvádza na zápar aplikovaný externe 15 g. na odvary proti poteniu nôh alebo na výplachy 1 kg kôry na 2 . ČsL 2 má oficinálny list. španielsky: Estramonio. infectoria Oliv. úhorov.. Polyploidizáciou a krížením sa vypestovali odrody bohatšie na účinné obsahové látky — alkaloidy. Schlechtendal a i. V detskej praxi sa dáva 1 kg kôry na kúpeľ. keď sa rozšíril po Európe (domovinou sú južné časti Ruska). 44.

S drogami treba manipulovať veľmi obozretne. s krátkou stopkou. jednotlivo. francúzsky: Trefle des prés. sýtozelené. Divo rastúcich druhov ďatelín je asi 300. Účinné obsahové látky sú vysoko toxické alkaloidy (0. Druh je variabilný. ktoré však môžu i chýbať. V ľudovom liečiteľstve je akákoľvek manipulácia s ňou zakázaná. Pôvodne rastie na lúkách. potom načechrané do vrstvy 5—6 cm (maximálna teplota do 45 °C. Listová droga aj semená sú veľmi háklivé na skladovanie — ľahko vlhnú.3-0.sení ich ešte presušíme. Pomer zosušenia je asi 5—7 : 1. až sú semená v tobolkách čierne.5 20 12 neudané ČsL 2 5 2 10 0. 5 2 5 0. príp. s trojpočetnými (zriedka 4—6-početnými) listami. Po vytra- JETEL LUČNÍ . len zdravé. Rodové meno ďateliny (Trifolium) pochádza z latinského tres = tri + folium = list.5 %). na začiatku kvitnutia rastlín (jún-august. slúžia hlavne na izoláciu alkaloidov (atropínu) a ako antiastmatikum. Dym z 1. t. uvádza sa aj možnosť do 60 °C . j. dnes sa obsahové látky upravujú do sprejov.35 %) tropánovej rady.ČERVENÝ JETEL Trifolium pratense L.5 : 1. plody sú nepukavé struky.5 — 20 12 0. Koreň obsahuje aj iné alkaloidy (tiež však deriváty tropánu).sú iba farebnou odchýlkou) vo vajcovitých hlávkach. rusky: ĎATELINA LÚČNA Na listovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6411 a požiadavky ČsL 2: Akosť — najviac v % Znak Sčerneté a zhnednuté listy Prímesi materskej rastliny Rozdrvené časti a stopky listov Cudzie organické časti — prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Vlhkosť Obsah alkaloidov v % — najmenej 1. Pomer zosušenia je asi 1. ktorý sa s najväčšou mierou spolu s ďalšími látkami pričiňuje o terapeutické pôsobenie. Červené kvety (zriedka biele .poľské pramene).25 g listov obsahuje 0. atropín a málo skopolamínu.4. maďarsky: Réti lóhere. i september). Prípravky by sa nemali podávať pacientom so srdcovými ťažkosťami. Použitie drog patrí výlučne do rúk lekára a podobne ako pri ľuľkovci zlomocnom — Atropa bella-donna L. ktorých lístky majú zreteľné polmesiačikovité škvrny. taliansky: Trifoglio dei prati. O liečivých účinkoch ďateliny sa . v priemere 0. najmä hyoscyamín. Pozor. španielsky: Trébol de prados. stopy silice.indikuje svieže (mierne vlhké) pôdy.1—0. anglicky: Red Clover. DURMAN OBYČAJNÝ Listy odrezávame podľa možností ráno. U nás sa v minulosti tiež vyrábali z nich antiastmatické cigarety. ktoré sa získavajú zberom nie celkom zrelých toboliek (september—október). lebo ťažko znáša sucho i väčšie vlhko. derivát kumarínu umbeliferón a veľa dusičnanu draselného.Papilionaceae) Ľudovo: štajerka. vedľajšie obsahové látky sú triesloviny (4. dosúšajú sa na slnku. Oveľa viac sa rastlina používa v homeopatii. na okraji lesov i vo svetlých lesoch . Sušia sa rozložené vedľa seba. Niekedy sa vykupujú aj semená.5 0. Mnoho odrôd sa podarilo vyšľachtiť a ďalšie vznikli ich krížením.Fabaceae (Motýľokveté . trojlístok a pratense = rastúci na lúke.5 mg atropínu. Prešľachtený sa často pestuje na poliach.25 Trváca bylina všeobecne známa. rastlina je prudko jedovatá! Zber drog je deťom prísne zakázaný. vytrvalá ďatelina Nemecky: Rot-Klee. Bôbovité .

Ď. zvonka ako kožné dezinficiens. adstringens) a bronchitídach. jún—september) otrhávame na začiatku kvitnutia mäsovočervené alebo jasnokarmínové hlávky bez podporných listeňov.lucernu siatu (Medicago sativa L. Ď. stor. najmä za vlhkého počasia.). Tvoria podstatnú zložku zmesiek. syn. stor. že to bol asi teplomilný južnejší druh Trifolium fragiferum L. aby sa využilo jej nektarové bohatstvo a zvýšila úroda semien. fenolové látky. Celkom rozkvitnuté alebo odkvitajúce kvety pri sušení sa rozpadajú a hnednú. 12 5 2 0. roľná silicu. 20 10 4 1 14 10 3 Physica a herbáre 16. nemožno ho považovať za ďatelinu.5 14 8 3 II.) Presl. si ju vysoko cenili. ktorá po skosení veľmi rýchlo dorastá a čoskoro kvitne. — ďatelinovec). ď. že ju odporúčal už Dioskorides ako antidiaroikum. repens L.. hnedasté kvety vyradíme. Uplatňuje sa ako chuťové a vôňové korigens. Upotrebenie sa akosi prelínalo vždy s upotrebením ď. Spomína ju abatiša Hildegarda vo svojom diele Na kvet — drogu Flos trifolii rubri sa vzťahuje ON 86 6240: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté kvetné hlávky Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. Lepšie je sušiť umelým teplom do 35 °C. bielom výtoku. najmä dnes. v máji až v auguste (príp. roľná pre svoje adstringentné pôsobenie zasa pri hnačkách. úsade a opuchoch žliaz. Účinnými obsahovými látkami ď. flavonoidy. farbivá.ĎATELINA LÚČNA vedelo len veľmi málo. Ľahko totiž podlieha skaze a napáda ju hmyz. Červená ďatelina je rovnako dôležitým prínosom pre včelie hospodárstvo. tiež nakupovanú drogu — Flos trifolii albi. Prvé správy o ďateline z našich oblastí pochádzajú asi z 11. lúčna sa používa hlavne pri hnačkách (antidiaroikum. Homér spomínal medzi lotosmi akúsi znamenitú krmovinu pre kone a jestvuje dohad. riedko rozložený a na vzdušnom mieste. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať z ď. v listoch sa nachádza asparagín a iné aminokyseliny. najmä biela plazivá (Amoria repens (L. Kvetné hlávky bez podporného listeňa sa zberajú v júni—septembri hneď po rozkvitnutí a rýchlo sa sušia (pomer zosušenia je asi 6 : 1). Namiesto ďateliny mali starovekí poľnohospodári veľmi cennú krmovinu . glukozid trifoliín. keď sa včely usmerňujú hlavne na ňu. živicu. organické kyseliny. cuk97 . Plínius uvádzal síce Trifolium. Drogu — Flos trifolii rubri neuskladňujeme. lúčnej i ď. plazivá sa liečebne využíva najmä pri reumatizme. Predmetom zberu a nákupu u nás je kvet ď. lúčnej sú triesloviny. ale ihneď odpredáme nákupni. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . plazivej a sušené kvetné hlávky bez stopiek. plazivá obsahuje najmä triesloviny a ď. izotrifoliín. Materiál sušíme ihneď a rýchlo v tenkých vrstvách.). lúčnej — červený. T. triesloviny a flavonoidy. Ďateliny sú veľmi významné pre včelárov. Z národohospodárskeho hľadiska sú ďateliny naše najdôležitejšie krmoviny a obohacujú pôdu dusíkom. išlo o liečivú vachtu trojlistú (Menyanthes trifoliata L. jahodovitá). Ďatelina dáva z 1 ha až 100 kg medu. O nej sa vie. Pri nešetrnom zbere sa takto znehodnocujú aj zaparené kvety. uvádzanej pod menom lagopus. Ď.). rastúci u nás len v teplejších oblastiach i to roztrúsene (ď. roľnej (Trifolium arvense L. Je výbornou včelou pašou.

čo však podľa opisu boli zrejme iné strukoviny ako fazule. červenej a i. 5 1 0. Plody sú lysé.). Vedecké pomenovanie fazule vzniklo z gréckeho phaseolos = člnok. Prvé herbáre z druhej polovice už poznali rozdiely medzi egyptskými fazuľami a vtedajšou americkou novinkou. Na plod fazule bez semien — Fructus phaseoli sine semine — sa vzťahuje norma ON 86 6621: Znak Ináč sfarbená droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. druhové latinské označenie vulgaris = obyčajný. Druh sa pestuje ako zelenina aj ako strukovina v domácich záhradkách a v kríčkovitej kultúrnej forme.rovke. asi 10—15 cm dlhé struky so semenami. Oficinálna droga sa ešte dnes označuje v niektorých liekopisoch termínom Fructus phaseoli sine semine — fazuľový struk bez semena. nadmernej tvorbe slín s poruchami žalúdočnej sekrécie a pri ochoreniach dýchacích ciest. j. Gréci sa s nimi oboznámili údajne počas ťaženia Alexandra Veľkého do Indie. 10 2 1 10 10 3 . Importovali ho k nám z Južnej Ameriky. Dáva sa prednosť strukom žltobielej farby. Dávkovanie všetkých je prakticky rovnaké: ako čaj — 6 lyžičiek drogy nasypaných do 3 dl vriacej vody sa nechá 10 minút prikryté stáť a po prefiltrovaní sa pije počas dňa po dúškoch. kvety v málokvetových strapcoch rozličnej farby (bielej. majú celé strapce kvetov poskytujú98 cich zlatožltý med aj dostatok peľu. Fazule kvitnú v júni až v auguste. Fazule pochádzajú prevažne z trópov. loďka (pre tvar strukov). maďarsky: Bab. kde sú semená fazule národným pokrmom. anglicky: Kidney-Bean. Už starí Aztékovia v Mexiku vysievali fazule v zmesi s kukuricou. no súčasne ako Pericarpium phaseoli. španielsky: Fasol. FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZOL OBECNÝ Phaseolus vulgaris L. Americké fazule potom za niekoľko desaťročí vytlačili takmer načisto z kultúr tzv. lúčnej má podobné uplatnenie ako v alopatii. Národy starovekého Stredomoria pravé fazule nepoznali. taliansky: Fagiolo. pestované dodnes v Egypte). Dosúšajú sa umelým teplom pri mierne zvýšenej teplote (30 — nanajvýš 40 °C). Fazuľa sa u nás šľachtí ako strukovina a zelenina. rusky: - Jednoročná bylina vysoká 35-50 cm s pravoovíjavou stonkou dlhou 100—200 cm. Plocha kultúrnych fazúľ je dosť rovnomerne rozdelená medzi Starý a Nový svet.Fabaceae (Motýľokveté . sa zjavili prvé fazuľové semená v prístavoch španielskych moreplavcov. august —september a zbavujú sa semien. stor. Až začiatkom 16. aj druhy rodu Vigna. príp. Akosť medu sa však často preceňuje.5 10 7 2 II. Bôbovité . francúzsky: Haricot. najmä na roliach. Homeopatická esencia z ď. egyptské bôby (Faba vulgaris Moench alebo východoafrická strukovina Dolichos lablab L.Bohne.Papilionaceae) Nemecky: Garten . t. ružovej. Zosychajúce zožltnuté struky sa zberajú v čase úplnej zrelosti. Celkový počet sort je značný (zhruba 500). perovito zložené listy tvoria velké vajcovité stopkaté lístky.

Drogu je vhodné kombinovať s inými (pozri zoznam čajovín). pri ktorom poznáme viacej foriem. užíva sa odvar z 3—4 lyžíc sekanej drogy na 300 ml vody. Semená v prášku slúžia na horúce obklady — kataplazmy pri mokvavých a svrbivých ekzémoch a na izoláciu škrobu (Amylum phaseoli). takisto ako všetky semenné drogy. i. Zo zámen a falšovaní prichádza do úvahy kôprovník (Meum athamanticum Jacq. Fenikel bol veľmi obľúbený už u sta99 . Plody aromatické podlhovasté rebrovité dvojnažky. rusky: Dvojročná bylina vysoká 100—200 cm. V homeopatii sa používajú drogy z odkvitajúcich druhov kríčkovej alebo zákrpkovej fazule. V súčasnosti sa šľachtí vo všetkých teplejších oblastiach sveta. 237. 17. maďarsky: Kozonséges harmatkása. v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. dextrín a predovšetkým toxické lektíny. 18. Miestami sa na ten istý účel vysieva ako poľná plodina. kým fenikel má iba jeden). niektorých dermatózach a tiež pri močových kameňoch (najmä fosfátových). Čs. 25. nevarené semená (i struky) sú jedovaté a otravy známe — postihujú najmä deti. odstaviť na 10 minút a scediť do termosky. inozitol. 108. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Fenchel. 23. priemyselne vyrábaný prípravok s obsahom fazuľových strukov bez semena je čajovina Diabetan. zabraňujúce proteínovú syntézu. FENIKEL OBYČAJNÝ FENIKEL OBYČAJNÝ FENYKL OBECNÝ Foeniculum vulgare Mill. trigonelín. aj u nás. anglicky: Fennel. Čajoviny č. slúži ako pomocný liek pri cukrovke s veľmi dobrými výsledkami (nenahradzuje však inzulín). v rozomletom stave označované ako tzv. i. užívajú sa preto ako diuretikum. priaznivo tiež ovplyvňujú látkovú premenu. minerálne soli (o. bielkoviny (24 %). metabolikum — pri reumatizme. perovito zložené do nitkovitých výčnelkov. žlté. najmä v začiatočných štádiách cukrovky.Liečebné použitie a význam pre potravinárstvo majú aj semená — Semen phaseoli. rozpustnú kyselinu kremičitú). variť 2 minúty. antidiabetikum. Niekedy sa odporúča variť 15—20 g drogy s litrom vody asi 2 hodiny — denná dávka je 1/2 až 3/4 litra odvaru. o. tmavý fenikel (subsp. fazín sa varom denaturuje. fazuľová múka — Farina phaseoli. Liekopisy majú oficinálny tzv. Kvety drobné. Sušia sa bežným spôsobom. vyvolávajú ťažké krvácavé stavy a koliky. Najviac treba dávať pozor na plody fenikla zbavené silice a umelo prifarbené. Druh sa u nás pestuje v zeleninárskych záhradách pre voňavé dvojnažky. Droga sa pridáva i do čajoviny Nephrosal (diuretikum a dezinficiens močových ciest). organické kyseliny (pipekolovú. alantoín. Hlavní dodávatelia na svetový trh sú západoeurópske štáty a južná Európa. 148. ľahko splanieva. vulgare — f. traumatínovú a i. Semená obsahujú škrob (45-50 % ) . 24. ďalej triterpény (o. španielsky: Hinojo común. fazín — účinný ako ricín (ricínového semena) a abrín. taliansky: Finocchio selvatico. listy s pošvami. sa doposiaľ nepodarilo izolovať. fazeolozid D). cholín. Zrelé oplodie obsahuje predovšetkým aminokyseliny (najmä gvanidínový derivát arginín). znižujúci hladinu cukru v krvi. 22.).) s menej valcovitými červenohnedými dvojnažkami podobnými pachom feniklu (pod lupou mu však vidno v každom údolí nažky 2—3 silicové kanáliky. za príslušnej diéty ako antidiabetikum. Rastlina má domov v oblasti Stredo- zemného mora a v západnej časti Ázie. že vodné výťažky zo strukov zvyšujú vylučovanie moču a znižujú hladinu cukru v krvi. 26. pravý). francúzsky: Fenouil officinal. Klinicky a pokusmi sa dokázalo. pije sa 2—3-krát denne pol pohára medzi jedlom (ako diuretikum). 40—50 % hemicelulóz a glukokiníny (účinný glukokinín. Náš juhomoravský fenikel („Moravský") sa na trhu veľmi cení.

a aj keď je tento med tmavý. Pomer zoschnutia je 5 — 6 : 1. fenikulín. 127. 182. b. vysoká 10-30 cm. Plody sú tobolky. česaný fenikel). výroba cukríkov. medziach. macoška. ČsL 4 má oficinálne čajoviny s feniklom: vetrovú — Species carminativae. 140. Homeopatická tinktúra má analogické použitie ako droga v alopatii. plody po krátkom presušení sa dosúšajú pri teplote do 35 °č. Zvyšok rastlín sa potom po dozretí skosí a krátko presuší a vymláti (tzv. sladkého fenikla má menej fenchónu (5 %). 232. stomachikum 100 (najmä v detskej praxi). Vedecký názov viola sa odvodzuje od iolon. koncový úkrojok väčší. FIALKA ROĽNÁ Viola arvensis Murr. Species pectorales Planta (prsná čajovina) a ústnej vody Herbadent. ruského čierneho čaju). maďarsky: Háromszínú árvácska. arvensis (Murr. Silica sa s obľubou používala proti blchám. 152. úhoroch. taliansky: Viola tricolore. ostatné sú žlté alebo belavé. netvorí poplazy. ale osobitný význam z včelárskeho hľadiska nemajú. ďalej spazmolytikum a karminatívum. roľná je jednoročná bylina vysoká 10—20 cm. trojfarebná je jednoročná až trváca bylina. rusky: . medziach a opustených. Moderné liekopisy žiadajú určitý obsah silice — minimálne 3—4 % (nezameriavajú sa iba na vonkajší výzor). Stomaran (čajovina pri tráviacich ťažkostiach). Dáva prednosť kyslej piesočnatej pôde. 2 2 1 10 11 2 1. MACEŠKA ROLNÍ rých Číňanov. Ľudovo: bylina psotníková. najlepšie bez obracania. j. najlepšie zberané v septembri druhého roku rastliny. F. F. z drogy sa izoluje silica. 17. sirotky. karminatívum. Grékov i Rimanov. 207. a to ako korenina i liečivo. maceška. zanedbaných pozemkoch. všiam i proti hmyzu sliepok. Detský čaj s rumančekom Spofa (náhrada tzv. likérov. V. stonka jednoduchá.119. Materiál sa suší v prievane prirodzeným alebo umelým teplom do 50 °C. Čajoviny č.118. prípravkov proti hmyzu a i. 227. úhoroch. 186. Antickí Gréci i Rimania označovali fialku výrazom flox. expektorans. postupne ako dozrievajú (tzv. ostáva tekutý. Plody sú tobolky. Meduje každý rok. ktorej hlavnú zložku tvorí terpén anetol (60 %). Egypťanov. Záhradné veľkokveté formy sú nežiadúcou prímesou v drogách a nezberajú sa. Často rastie na roliach. sirotky. choleretikum. fialičky. Drogu — Fructus foeniculi tvoria zväčša celé dvojnažky.76.113. preháňaciu — Species laxantes a žalúdkovú čajovinu — Species stomachicae. 215. V čajovinách sa fenikel s obľubou kombinuje s anízom a rascou. vajcovito kopijovitý.5 10 10 1. Homér. 197. Plody sú oficinálne vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 4). trojičná. Je to rozšírený a veľmi polymorfný druh. Kvety majú dva vrchné lupienky celé alebo sčasti fialové.112. hepatoprotektívum) a Pulmoran (expektoračná čajovina). 183. 188. Druhové označenie tricolor je z latinského tres = tri a color = farba. trojfarebná. Stonkové listy s perovito delenými prílistkami. anízový aldehyd a rozličné terpénové uhľovodíky. Indov.). Na farmaceutické účely sa zberá a nakupuje celá nadzemná časť kvitnúcich rastlín (máj—august) . často fialovo pásikované alebo modrasté.5 FIALKA TROJFAREBNÁ MACEŠKA TROJBAREVNÁ Viola tricolor L. korigens.) Gaud. Fenikel a silica má ešte široké priemyselné použitie (kozmetika.5 g na zápar jednotlivo perorálne (ČsL 4). 190. F. 193. slamnatý čiže sekaný fenikel). Fenikel ako väčšina zelerovitých rastlín je medonosný. 210. Pomenovanie foeniculum pochádza zo zdrobneného foenum = seno (pre pach a výzor po usušení listov) a nachádzame ho už u Plínia. 241. Homeopatia žiada zrelé plody. trojfarebná patrí medzi farebne najkrajšie fialky. Ďalšie obsahové látky sú bielkoviny. Drogu skladu- . trojice Nemecky: Acker-Stiefmutterchen. Arabov. silica tzv. sacharidy a olej. čo je zdrobnený výraz pre ion — tak nazýval fialky už napr.Violaceae Fialka roľná sa bežne ráta iba za poddruh fialky trojfarebnej. vrúbkovaný. Listy má ako f. Nemajú ani liečebné použitie. Feniklová voda (Aqua foeniculi) slúži zvonka na ošetrovanie zápalov očí a kloktanie. Dávky plodov sú 1. Kvitne v júli až septembri. medzi ktorými následkom hybridizácie existuje mnoho prechodných foriem. Silica je zložkou kvapiek Solutan (antiastmatikum) a masážneho roztoku Herbadent. Do strednej Európy priniesli fenikel benediktíni v skorom stredoveku. ďalej granuliek Mucilogram a Sennagran (laxans). Reduktan (pomocná liečba tučnoty). ale viacej anetolu (až do 80 % ) . no korunné lupienky kvetov sú žltkasté či biele. netvorí poplazy. Fialkovité . potom fenchón (10-20 % ) . nie však vždy rovnako. Ungolen (cholagogum. Fialky — trojfarebnú i roľnú . vňať — Herba foeniculi zasa pri chorobách z nachladnutia a plody pri chrípkových stavoch a ochoreniach. Diabetan (pomocná liečba cukrovky). 120. sirôtka. subsp. a ČsL 4 1 1 0. 213.opeľuje hmyz. 199. Zriedka sa ľudovo používa koreň — Radix foeniculi ako karminatívum. metylchavikol. 123. Fenikel je výborné sekretolytikum a expektorans na báze silice. španielsky: Flos de la Trinidad. 172. t. a tá je výborné spazmolytikum. srdečné korenie. Často sa uvádzal v herbároch ako zložka čajovín a iných prípravkov.ČsL 4 a ON 86 6622 majú tieto požiadavky Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice najmenej I. Oblasť používania je podobná ako pri aníze. anglicky: Wild Pansy. teda i včely. Druh rastie na rumoviskách. 196. mydlárstvo. pri okrajoch lesov a ciest.5 3 II. 153. Najlepšie sa zberajú ručne odrezávaním vyvinutých a dokonale zrelých okolíkov (júl-september). i rozkonárená. 184. francúzsky: Violette tricolore. Máva najvoňavejší med. laktagogum pre dojčiace matky (zvyšuje tvorbu mlieka). Dobrá droga obsahuje 4 —6 % silice.Herba violae tricoloris (seu trinitatis seu jacae). tricolor L. 192. Droga ďalej tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (choroby močových ciest). Zahrňuje rozličné typy.

zberajú sa v rovnakom údobí (máj až august) a sušia podobne ako vňať. potom flavonoidy (predovšetkým rutín). rusky: VIOLKA VONNÁ Trváca bylina vysoká 10—20 cm. impetigu. môže sa uplatniť emetické pôsobenie. Drogy sa aplikujú aj externe — zvonka na obklady alebo do kloktadiel (pri zápaloch a pod. pľúcnych ochoreniach a pod. FIALKA VOŇAVÁ Viola odorata L. emeticky pôsobiaci alkaloid violin. Účinné obsahové látky sú hlavne saponíny. akné. adjuvans pri ekzémoch. maďarsky: Illatos ibolya. 150. Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené kvety ako na čerstvej rastline Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovuje sa laboratórne) I. Čajoviny č. ďalej ako metabolický prostriedok (zvyšujú činnosť močových orgánov a potných žliaz). po krátkom zavarení na miernom ohni 10 minút postáť. vždy príjemne voňajúca. Kvety po odkvitnutí 101 . Fialkovité — Violaceae Ľudovo: fialôčka Nemecky: März-Veilchen. 4 3 1 12 12 II. 152. pri čiernom kašli. Pre obsah rutinu sú aj vazotonikum.5 10 8 2 II. ako slabé diaforetikum a pre metabolické pôsobenie pomáhajú aj pri reumatizme a niektorých kožných ochoreniach. 50. anglicky: Sweet Violet. triesloviny. 5 ´2 1 0. 8 6 2 12 15 jeme v dobre uzatvorených nádobách v tme. sliz. Droga je pri skladovaní veľmi citlivá na vlhko. antokyanidy. 13. Vnútorne sa dávkujú 2 lyžice drogy na 300 ml vody.01 %) a minerálne soli (do 11 % ) . karotenoidy. francúzsky: Violette odorante. uľahčujú odkašlávanie pri ochorení dýchacích ciest (príp. Majú diuretické pôsobenie — aplikujú sa pri kataroch močového mechúra. Homeopatia pri podobných indikáciách ako alopatia používa esenciu pripravenú z čerstvých kvitnúcich rastlín (zberajú sa v auguste až v septembri). Dávky zbytočne nezvyšovať. pri ťažkostiach s močením. 63. Kvety s ostrohou. napr. scediť do termosky a vypiť po dúškoch v priebehu dňa. 10 4 2 1 10 10 3 I. prítomný je aj glykozid gaulterín. silica (okolo 0. z krátkeho podzemka vyrastajú zakoreňujúce poplazy s ružicami stopkatých až obličkovitých listov so široko vajcovitými prílistkami. koruna fialová. drogová ON 86 6246 pre kvet (Flos violae tricoloris). zriedka biela. Predmetom nákupu sú k kvety — Flos violae tricoloris.). aj spojených s horúčkou). Pomer zosušenia je 8 : 1. španielsky: Violeta odorosa.FIALKA TROJFAREBNÁ FIALKA ROĽNÁ ČSN 86 6822 stanovuje pre vňať tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Čs. pri oparoch a i. taliansky: Viola mammola. na hornom okraji riasnaté. Drogy sa pokladajú predovšetkým za expektoračné sekretolytiká. Nemá pach a chutí slabo sladkasto.

Slovanské pomenovania fialky majú spoločný základ a Mathioli v herbári ju nazval fiola. Obdobie zberu: marec-apríl. Druh rastie v kroviskách. Cennejšie sú kvety jedincov rastúcich v tieni (majú tmavšie kvety) a sú voňavejšie. po 24-hodinovom státí sa to prefiltrovalo a pomaly zahrievalo so 100—150 g cukru. voňavá patrí u nás k najstarším liečivým rastlinám. F. Expektoračné pôsobenie f. Drogu treba skladovať na suchých miestach. Podľa Plínia bolo najlepšie voňať fialky. ale aj z listov. Názor. že koreň f. Celá rastlina. Viola L. a v tom čase už kvitne podobná nevonná f. j. ako ju napr. kvety podľa Dioskorida slúžili pri epilepsii chlapcov a na zapálené hrdlo. Opeľovanie kvetov fialiek obstarávajú včely. aký je tento rod pestrý. odpredáva sa na vývoz. za dobrého vetrania (umelým teplom. ktorú nemá takmer ani jeden príbuzný druh a vyrastanie listov priamo z podzemka. Jej vôňa vystúpi až po 5 —10 000-násobnom riedení. na uľavenie pri kašli a riedenie hlienu pri čiernom kašli.5 g drogy. psia (V. silnom zahlienení dýchacích ciest (ako čaj: 2 čajové lyžičky vňate na 300 ml vody macerovať za studena alebo 1-2 % odvar). Koreň sa zasa začína uplatňovať pri výrobe priemyselných liečiv a aj v receptúre (ako . bronchiálnych kataroch. Silica sa extrahuje nielen z kvetov. ľahko sa zaparuje a vlhne. Fialky u nás rastú asi v 30 druhoch (na svete celkove asi 400). ktorý stanovil saponínový obsah a skúšal drogu na obsah a účinnosť prítomného alkaloidu violínu (violaemetínu). Podzemok s koreňmi (Radix seu Rhizoma violae odoratae) sa získava vytrhávaním rastlín v septembri—októbri. Mnohé z nich majú ešte rozličné odrody. že kvitne od konca apríla do začiatku mája. Plinius ju menoval na treťom mieste čo do obľúbenosti kvetov pri výzdobe (za ružou a ľaliou). Sirup je pekne modrý. možno vysvetliť tak.. dávky okolo 2 g pôsobia emeticky (dávivo). že fialka stráca 102 pri prvej jarnej búrke vôňu.FIALKA VOŇAVÁ sa skláňajú k zemi. inak sa suší v tenkých vrstvách rozostretá na vzdušnom mieste.3 —1. Grimme 1921 a i. Predmetom liečebného používania je celá rastlina. získava sa tzv. Na zápar z koreňa sa berie 0. obsahuje značné množstvo saponínov. z čoho si možno urobiť predstavu. ktoré okrem toho majú veľa modrého farbiva (antokyan) a ketonické látky irón a jonón. voňavej môže nahradzovať koreň ipekakuány (pozri drogy cudzieho pôvodu). voňavej sa podobá viac druhov — treba si všimnúť botanický opis. maximálne do 35—40 °C). voňavej si novšie overovali viacerí autori (Linde 1919. canina L. 1968). Schreck 1922. a preto ich botanicky vie správne určiť niekedy len skúsený odborník. Všetky časti drogy pôsobia ako mierne expektorans — sekretolytikum. pomer zosušenia asi 6 : 1. Používal ju už Hippokrates. Niekedy sa zberá kvet — Flos violae odoratae. tento hydrolyzujúci glykozid je prítomný aj v kvetoch. pomer zosušenia asi 4 : 1. ktoré sú nositeľmi vône. hlavne korene. zoschnutie asi 5 : 1. na medziach a vo svetlých lesoch. Celá čeľaď fialkovitých rastlín má u nás iba jeden rod — fialku. hlavným znakom je vôňa. Silica kvetov je jedným z najdrahších éterických olejov — nachádza sa v kvetoch v množstve 0. Pomer zoschnutia: 7 : 1. t. Výskyt alkaloidu violínu. ktorý je vraj chemickou skladbou a najmä účinnosťou blízky emetínu ipekakuánového koreňa. aby sa zachovala pôvodná farba kvetov a ich vôňa. Podnet ku tomu dal Kroeber. čerstvá je oficinálna v homeopatii. F. Podobne ako vňať sa niekedy zberá a suší list — Folium violae odoratae. bez prístupu slnka alebo umelým teplom do 50 °C. Klinicky dokázal.). Materiál treba sušiť veľmi rýchlo. pokladá sa novšie za pochybný.) a potvrdili ho. listy sa používali zvonka pri zápaloch. pomádovým spôsobom (samovoľným vyprchaním do vrstvy tuku). pripravoval sa zaparením 10 polievkových lyžíc kvetov bez kalicha v 100 ml vriacej vody. V detskej praxi bol prv veľmi obľúbený sirup z fialkových kvetov bez kalicha. Kvety však obsahujú aj medovú šťavu. Vedecké pomenovanie rodu pochádza z gréckeho ion — zdrobnené iolon. Starí lekári jej prisudzovali veľkú liečivú silu. pre svoj nízky saponínový obsah však bez osobitného významu. ktoré láka najmä príjemná vôňa. na chorý konečník. ak bolela hlava. v dobre zavretých nádobách. zber: marec—apríl. ďalej stopy silice s metylesterom kyseliny salicylovej.003 %. keď začínajú búrky. Najčastejšie sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba violae odoratae. Po krátkom omytí sa suší rýchle na tienistom mieste. Obdobie zberu: asi marec—apríl. chrániť pred svetlom. nazýval Homér a Pindaros. pôsobenie drogy v tomto smere treba pripísať údajne prítomným saponínom (Braun. Slávny fytoterapeut Leclerc vo Francúzsku odporúčal koreň aj ako emetikum. plody sú tobolky. Drogy sa u nás nenakupujú. Dbáme pritom.

Na osobitné požiadanie sa zberá v júni až v auguste kvitnúca vňať — Herba gratiolae (florens). rusky: KONITRUD LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 20—40 cm. prípadne sa u nich prejavili aj poruchy zraku.02 %). Rastlinu treba rozhodne pokladať za toxickú. — veronika (rozrazil). ktoré ju spásali. lebo je začerstva i po usušení jedovatá.) Dostál) — má však inakšie listy a inak usporiadané bledočervené kvety. galericulata L. očné ochorenia. ktorú vraj bohovia udelili ľuďom ako osobitnú milosť (Gratia Dei). kopijovité. V homoepatii sa pripravuje esencia aplikovaná na bolesti uší. ďalej Scutellaria L. čierny kašel a reumatizmus. Homeopatia pripravuje z ešte nekvitnúcej čerstvej vňate esenciu (dil. holé. vzhľadom na povesti o všestrannom liečebnom význame rastliny. podzemok tenký. potom soli vápnika. aj v očianke Rostkovovej. Sám aukubín má tlmivé účinky na centrálnu nervovú 103 . Celkove súbor glykozidov má účinnosť asi 1 000 žabích jednotiek v 1 g vňate a list asi 1 500. Keď deti vypili mlieko od kráv. Listy sediace. graciola sa vyznačuje pálčivou a horkou chuťou. byľ vystúpavá. horko chutiace zlúčeniny — kukurbitacíny.Scrophulariaceae Nemecky: Gottes-Gnadenkraut. líši sa i menej horkou chuťou. vo vlhkých lesoch a na vlhkých lúkach. U nás sa rastlina upotrebúvala v ľudovom liečiteľstve proti vodnatieľke a pečeňovým ochoreniam. vyhýba sa pôdam s vyšším obsahom vápna. vďaka. pomer zosušenia je asi 5. jej chuť je však výrazne horká a pálčivá. Plody sú tobolky.D 3). Antickí lekári neuvádzali graciolu vo svojich spisoch. Stopkaté kvety vyrastajúce z pazúch listov majú široko lievikovité. článkovaný. maďarsky: Orvosi csikorka. Materiál sa suší prirodzeným teplom (umelé teplo nesmie presahovať 40-45 °C). Krtičníkovité . biele koruny s červenými žilkami. na okraji riedko pílkovité. ktorého aglykón je gracioligenín (pri pokusoch na zvieratách sa ukázal neúčinný) a graciotoxín alkoholovej povahy. rastie v teplejších oblastiach v nížinách až horskom stupni v húšťavách na brehoch vôd. ktorý chutí škrabľavo a horko a na srdce účinkuje podobne ako náprstníkové srdcové glykozidy. takže sa kedysi používala ako prečisťujúci prostriedok (najmä podzemok). Manipulácia s rastlinou i drogou musí byť opatrná.5 : 1. plazivý. draslíka. niekedy priama. je u nás zastúpený iba jedným druhom. Graciolín má podobnú. lysá. odrezávajú sa kvitnúce nadzemné časti krátko pred kvitnutím. vrúbkovaný. D 2 . končisté až hrotité. triterpénová zlúčenina graciolón a látky ešte bližšie neprebádané. — šišak (najmä S. čoskoro dostali prudké hnačky. Čajoviny č. rastliny s vysokým obsahom aukubínu majú hypertonický účinok — spôsobujú pokles krvného tlaku. — š.mierne sekretolytikum — najmä v sirupoch). Druh má veľké nároky na vlhkosť. Zámeny sú možné najmä s druhmi rodu Veronica L. GRACIOLA LEKÁRSKA GRACIOLA LEKÁRSKA + Gratiola officinalis L. ktorý má inak formované listy i kvety a chutí slabo horkoslano). francúzsky: Gratiole. španielsky: Graciola. jednoduchá alebo riedko konáristá. resp. taliansky: Graziola. Vedecké pomenovanie vyšlo z predpokladu liečivosti a odvodilo sa z latinského gratia = milosť. Rod Gratiola L. Podobná je i konopička (konopnica) širokolistá (Dalanum ladanum (L. aj ten je pomerne zriedkavý. Rastlina nezadržateľne nutká na stolicu. ale slabšiu účinnosť ako aukubín obsiahnutý napr. Droga nemá pach. 131. (asi 0. anglicky: Water-Hyssop.15 %). Pre časté otravy sa však jej užívanie zanechalo. silica. Tento účinok vyvoláva hlavne elateridín — glykozid približne rovnako silne účinný ako má jalapová hľúza — Tuber jalapae (pozri cudzokrajné drogy). Ďalšie látky sú horčiny. fosforu. Rastlina obsahuje vo všetkých svojich častiach — osobitne vo vňati — kryštalický glukozid graciolín (asi 0.

listy čiarkovito kopijovité. niekedy má i vyše 1 000 kvetov. Graciolu možno užívať iba na radu lekára a v osobitných. Druhý obchodný druh koreňovej drogy je Radix saponariae rubrae (pozri mydlicu lekársku). Hippokrates nazýval rastlinu strouthion. Pre obsah veľmi zaujímavých látok je rastlina v súčasnosti predmetom prieskumu. maďarský) mydlový či mydlicový koreň. keďže strouthos je vrabec. zriedka ružové kvety v metlinovitom súkvetí z množstva vrcholíkov. a preto sa občas pestuje aj v záhradkách. levantský. Podobná pieskovka stepná — Psammophiliella stepposa (Klokov) Ikonnikov sa zasa nachádza v rezervácii na juhozápadnom Slovensku v katastri obce Kamenín a g. sa používala a pôsobí anthelminticky. Pred ľudovo odporúčanými indikáciami varujeme. V homeopatii sa rastlina a prípravky používajú i naďalej. druhový názov to ďalej upresňuje (paniculata = z panicula — metlinaté súkvetie). G. terapia s graciolou sa zanechala. rusky: .. Klinčekovité . Rodové označenie rastliny vychádza z gréckeho gypsos = sadra. Drobné biele.) tvorí zložku nádherného koberca na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier. najmä jemnejších. že droga — vňať gracioly. chlpatá. ešte dnes v týchto oblastiach používané na pranie látok. Používala sa hlavne ako prací prostriedok. Nevedno. G. Steinegger. fastigiata a iné. Zbiera sa do kytíc. maďarsky: Fátyolvirág. stretávame sa s ňou ako s technickou rastlinou už od najstarších čias a jej význam sa nezmenil prakticky až dodnes.sústavu a po vnútornom podaní vyvoláva zápaly žalúdka a tenkého čreva na pokusných zvieratách. Podľa opisu to bola nepochybne g. (Gessner. Drogu tvoria rozličné druhy rodu 104 Gypsophila L. pri obličkových ochoreniach a kataroch močového mechúra a pri niektorých detských chorobách. okrem toho zapríčiňuje krvné výrony do mozgu a i. repens L. metlinatá rastie v Štátnej prírodnej rezervácii Čenkovská lesostep neďaleko Štúrova. Účinok na srdce sa pripisuje glykozidu graciotoxínu. súčasti Tatranského národného parku. Esencie pripravené z nekvitnúcej rastliny — z čerstvej vňate. ovplyvňuje i srdcovú činnosť.Dianthaceae (Silenkovité — Silenaceae) Nemecky: Schleiergipskraut. struthium. ŠATER LATNATÝ Gypsophila paniculata L. v terapii sa zriedka uplatňovala pre svoje špeciálne účinky. Za nositeľa účinku sa pokladá predovšetkým graciolín a jeho štiepne produkty. G. Druh v prírode uprednostňuje stepné lokality s piesočnatým substrátom. — GYPSOMILKA METLINATÁ GYPSOMILKA METLINATÁ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. a to na pieskoch spolu s inými teplomilnými a pieskomilnými panónskymi druhmi. z viachlavého podzemka vyrastá vretenovitý koreň hlboko do pôdy. uplatňujú sa pri akútnych a chronických žalúdočných a črevných poruchách s kŕčmi. plazivá (G. Všetky u nás sú vo voľnej prírode mimoriadne zriedkavé. dezinfekčné a miestne dráždivo. O rast- . metlinatá je jedna z materských rastlín koreňovej drogy zastarane označovanej ako Radix saponariae albae — biely (sivý. južná — G. Englyos derczefu. t. Z vypozorovaných účinkov a z ľudového liečiteľstva je známe. rastlina obľubujúca sadrovitú. diureticky. osobitne hodvábnych. bohato rozkonárená. Historický úvod k používaniu gypsomilky je zhruba rovnaký ako v prípade mydlice lekárskej. z ktorých u nás rastie päť druhov s niekoľkými poddruhmi a tri cudzie. Plody sú tobolky. Výslovne sa zakazuje používať rastlinu ženám pri menštruácii a počas gravidity. v akej súvislosti sa toto slovo vzťahuje na rastlinu. drasticky laxatívne. Byľ rozložitá. G. vápencovú pôdu. 1953. Rimania struthium. 1968). prípadne aj graciolón. j. krieda a filos = priateľ. hispanica. Keďže po užívaní drogy a prípravkov vznikajú u ľudí otravy a laxatívne pôsobenie sa prejavuje príliš drasticky. špecifických prípadoch.

elegans Bieb. podzemky sa krátko a rýchle omyjú.roztok. V našich záhradkách sa najčastejšie pestuje okrem gypsomilky metlinatej aj gypsomilka ozdobná (G. Podobnú zeleninu môže poskytnúť stredomorský tzv. Sušia sa prirodzeným teplom. prevažuje glykozid (3-amyrínového typu — bidezmozidický oligosid gypsosid. prípravkov Guanar . prípadne umelou teplotou 40-50 °C. Jej vnútorné upotrebenie sa pre vstrebávanie saponínov neodporúča. Plody sú nažky. Strata na hmotnosti je asi 3 : 1.). ovosný koreň — kozobrada pórolistá (Tragopogon porrifolius L. taliansky: Scorzanera. „Čierny koreň" sa prvý raz použil asi v Španielsku v prvej polovici 16. naviazaním na povrazy. Názov pochá- 105 .kvapky. V tomto zmysle nachádzame zmienky z r.line písali aj iní grécki autori. 1882 aj u prof. Droga prichádzajúca na farmaceutický trh pochádza zvyčajne z Malej Ázie alebo z južnej Európy. ako droga označované Radix gypsophilae (paniculatae) — Radix saponariae albae. má hrubý. napr. inde sa pestuje. sediace a zvyčajne riedko zubaté. v analytických prácach (pozri divozel — otázku stanovovania saponínov hemolytickým indexom alebo hemolytickými jednotkami). najmä ich korene. po usušení aj do zimných. označovaných ako Saponinum album. i. rezedokvetý (S. listy na rozkonárenej byli podlhovasto elipsovité. známou pod názvom čierny koreň. porrifolius). ako liek proti hadiemu uhryznutiu alebo jedu ropuchy. Wittstein zaznamenal aj jej použitie: je vraj viac technické ako liečebné — nahrádza mydlo najmä pri praní vlny. francúzsky: Scorzonere. Koncové žlté úbory s okrajovými jazykovými kvetmi s korunnými lupienkami dva razy dlhšími. Na Sicílii a v južnom Taliansku rastie hlavne druh G. ako materskú rastlinu uvádza Gypsophila struthium L. expektorans. Wittsteina v jeho knižnej publikácii o Radix saponariae aegypticae (čiže hispanicae alebo levanticae). ktoré sa uplatňujú o. arrostii Guss.). ako je čakanka obyčajná a ďalšie. ako sú listene zákrovu. Predmetom zberu z gypsomiliek sú mnohohlavové podzemky (u nás možno vykopávať iba pestované druhy . rusky: HADOMOR (HADI MOR) ŠPANIELSKY Trváca bylina vysoká 40-110 cm. až čiarkovité. Pleumolysin . ordinujú sa podobne. Saponinum album tvorí zložku čs. V technických odboroch slúži na izoláciu saponínov. dužinatý koreň.kvapky. Ich nežné kvietky sú veľmi vhodné do kytíc. anglicky: Scorzonera. Droga obsahuje vysoké percento saponínov (6—30 %). HADOMOR (HADÍ MOR) ŠPANIELSKY HADÍ MORD ŠPANĚLSKÝ (ČERNÝ KOŘEN) Scorzonera hispanica L. hemolytický index drogy je 2 600 až 3 900. Tussilen . Hadomor španielsky nebol v staroveku známy. režú na kusy (príp. ktorá je tiež bohatá na saponíny (Gréci ju poznali ako oficinálnu rastlinu). Droga sa samostatne nepoužíva. najmä zušľachtený poddruh (subsp. Rastlina je obľúbenou zeleninou milovníkov rastlinných pokrmov. Môžu to byť aj iné rastliny. Zber sa robí od marca do septembra. že struthion čiže radicula = korienok rastie divo vraj iba na vyprahnutých miestach v Ázii a Sýrii. Nepochybne sa struthion týka aj mydlice lekárskej.kvapky. na suchších a aj vlhkých lúkach — s obľubou na vápencovom substráte od pahorkatín do podhorského stupňa. pomocný liek pri bronchitíde. lana = vlna. i lupu. podľa želania nákupcu).vo voľnej prírode sú prísne chránené). Čakankovité — Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: čierny koreň Nemecky: Garten — Schwarzwurzel. tvorí iba zložku liekových foriem. stor. expektorans a Benephorin . Druh rastie na trávnatých svahoch. maďarsky: Spanyol pozdor. španielsky: Escorzonera. resedifolia). vo svetlých lesoch. Dioskoridov ierakion mikron je h. V Španielsku sa rastlina nazývala jabonera (od jabon = mydlo) a v Neapole lanaria. u nás neveľmi známy. U Plínia sa dozvedáme. zápale hrtana a pod..

Možno z nich variť výbornú diétnu polievku. stor. vhodný na diéty. Kuchynsky sa dá využiť aj kozia brada pórolistá. V európskych kultúrach je asi 350 rokov. chuť má vtedy sladkú. Tiež zvonček repkový (zvonek hlíznatý — Campanula rapunculus L. arginín. Destilát z čerstvých listov a konárikov je v USA veľmi obľúbený.dza z talianskeho scorza = kôra a nera = čierny (pre vonkajšie čierne zafarbenie). hlavne elágového typu. Svojimi listami pripomína liesku. oškrabaných a uvarených čiernych koreňov. ktorých výživový a chuťový význam sa dosť často pre106 hliada. Kôra sa zberá tradičným spôsobom a je oficinálna v niektorých starších liekopisoch. listy sa okrem toho líšia chemickými reakciami. Spoľahlivo sa dá odlíšiť mikroskopicky: lieska totiž má v mezofyle veľké drúzy šťaveľanu vápenatého a hama- mel idioblasty — kamenné bunky. treba dať však pozor na príbuzné jedovaté druhy! Mladá vňať krkošky sa dá upraviť ako špenát. Majú celkom príjemnú chuť. V Amerike sa nachádza v každej holičskej oficíne. pupalku dvojročnú (Oenothera biennis L. listy veľké. Plod je tobolka s dvoma olejnatými čiernymi jedlými semenami. Listová droga — Folium hamamelidis i kôra — Cortex hamamelidis obsahujú predovšetkým triesloviny (3—9. opuchy. vo Francúzsku a odtiaľto sa rozšíril do Nemecka a k nám. majú štyri úzke korunné lupienky. 1898) bol osvedčeným vonkajším i vnútorným prostriedkom proti hemoroidom (osobitne pri krvácajúcich). elipsovité. Mäkké sa scedia a upravujú ako špargľa. kombinovať s inou zeleninou (karotka. Ako kuchynská zelenina prešiel do všeobecného používania až začiatkom 17. nezvädnuté a celé korene. pri cievnych ochoreniach a na miestne zápaly. zapekať. svrbivé ekzémy. Drogu najčastejšie tvoria listy — Folium hamamelidis (oficinálne v ČsL 2 a vo väčšine svetových liekopisov). rastúcu najmä pri riečnych tokoch v nížinách a na piesočnatých presypoch. manitol. hemostyptikum a venotonikum. Korene sa varia v osolenej. na severoamerickú drevinu ho preniesol Linné. čriev. železa. vo veľkom sa pestuje vo Francúzsku. Silica je v čerstvých listoch asi 0. čisté sa hneď kladú do vody okyslenej trochou octu alebo citrónom (inak dostanú čiernu farbu). s 10 % prísadou liehu sa expeduje do celého sveta ako „pánska kozmetika". vo Francúzsku pestovaná ako zelenina. nazývané hamamelitaníny a silicu. upravovať ako karbonátky. potom veľa sacharidov. Pochádza z Číny. Osobitnou koreňovou pochúťkou sú čierne korene vyprážané ako rezne a podávané s majonézovým zemiakovým šalátom. hoci môže nahradiť drahú špargľu. poskytuje chutný koreň na šaláty. Do európskej medicíny sa dostal po r. taliansky: Hamamelide. púpava) môžu byť cennou zeleninou najmä pre diabetikov. Rastlina pochádza zo Severnej Ameriky. Zo zelerovitých rastlín má podobné použitie buľka hľuznatá (bulvuška hlíznatá — Bunium bulbocastanum L. je tu namiesto škrobu).). čakanka obyčajná a púpava lekárska.Stachys sieboldii Miq. Jeho kultúry boli rozšírené niekedy aj u nás. lebo namiesto škrobu obsahujú inulín (majú ho okrem úborovitých a čakankovitých rastlín aj zvončekovité a horcovité rastliny). Ker je rovnako dobre známy aj v Južnej Amerike. napr. Hamamelovité . Druhové pomenovanie má podľa miesta pôvodného výskytu (Virgínia). Kôra má podobné použitie. Podobne možno upotrebiť aj niektoré ďalšie rastliny. 2—3 šálky denne) ako potopudný. Býva hrubý ako prst.). poskytuje chutnú a ľahko stráviteľnú zeleninu.5 %). ktorý ním označoval mišpuľu. List sa zberá v jeseni a rýchle suší. na kŕčové žily. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2—3 razy denne). Benígni. tiež na uľahčenie odkašlávania (expektorans). vždy ho pokladali za liečivú rastlinu. čakanka. dlhý. predovšetkým však ako protizápalový prostriedok. pľúc a pod. vyrastajú z pazúch listov. používali sa aj múčnaté semená. 1938) uvádza aj kyselinu askorbovú. ďalej krkoška hľuznatá (krablice hlíznatá — Chaerophyllum bulbosum L. ale dajú sa i dusiť. nepatrne horkastú. Hamamel je stará indiánska liečivá rastlina. Tieto rastliny (hadí mor. Odporúčal sa aj pri krvácaní z nosa. Pri kupovaní treba vyberať hladké. Odvar z kôry a listov užívali severoamerickí Indiáni oddávna proti mnohým chorobám. Čierny koreň je výborná zeleninová lahôdka zimných a najmä jarných mesiacov. fosforu) a vitamíny.05 %. 1736. zvonček repkový. pri hroziacom potrate a zvonka na podliatiny. glykozid rozpustný vo vode a saponín (ten je však predmetom sporov) a Madaus (r. Možno ho aj sušiť — bežným spôsobom ako korene iných úborovitých či čakankovitých rastlín — pozri napr. Podľa Pottera (r. anglicky: Witch-Hazel. U nás sa neprávom zanedbáva.Hamamelidaceae Nemecky: Virginischer Zauberstrauch. inozitol. Kvitne v jeseni alebo v zime. glukozid podobný koniferínu.2 %). U nás sa pestuje ako dekoratívna drevina v parkoch a okrasných záhradách. Listová droga slúži predovšetkým ako adstringens. Kvety žlté. Anglicku i Švajčiarsku. žalúdka. Koreň je výživný. na trh prichádza vo zväzkoch. Pred prípravou sa oškrabú ostrým nožom. Poskytuje dužnatý podzemok — Radix (Rhizoma) scorzonerae (hispanicae). Ďalej je prítomný sliz. najmä v Brazílii. guma a celulóza. dávkuje . kde sa stále pokladá za veľmi kvalitnú zeleninu. ľahko stráviteľný.) . hojne minerálnych solí (vápnika. konáre lysavejúce. stopkaté. maďarsky: Hamamelisz. rusky: v európskej časti ZSSR sa neuvádza VILÍN VIRGINSKÝ Ker alebo stromček vysoký až 7 m. keď je citeľný nedostatok zeleniny. púpavu. väčšinou sa lisuje na kompaktnú hmotu. močopudný a zmäkčovací prostriedok.) sa dá upotrebiť ako zelenina — v južnej Európe sa pripravuje z neho obľúbený šalát. Obsahové látky koreňa tvorí predovšetkým inulín (rezervný polysacharid. trochu okyslenej vode. bohaté na olej. krátke tyčinky a štvorlistý kalich. Podobne ako špargľu možno upraviť podzemky z rastliny čistec Sieboldov (čistec hlíznatý .. ďalšími obsahovými látkami sú cholín (asi 0. keď ešte roní mlieko. preto slúžia aj ako požívatina. Kuchárske príručky bežne uvádzajú recepty na prípravu očistených. Tretia zelerovitá rastlina je potočník sladký (sevlák zeleninový — Sium sisarum L.5 % a obsahuje hlavne eugenol a seskviterpény (R. Koreň sa niekedy používa v liečiteľstve (10 % odvar — nechať mierne vrieť asi 20 minút. HAMAMEL VIRGÍNSKY Hamamelis virginiana L. Na farmaceutický trh prichádza spravidla z atlantickej oblasti Severnej Ameriky. ako aj pri pohlavných chorobách. krátko končisté. 1962). pražiť. keď ho do Európy priviezol Collinson. Čierny koreň sa aj pestuje. musia vrieť asi 1/2 až 3/4 hodiny. pór) alebo s mäsom. prípadne sa dávajú do zriedeného mlieka. zvonka 3 polievkové lyžice na liter záparu (na kúpele a omývanie). Pomenovanie hamamelis je známe u Athaenea.). kozia brada. u nás nedocenený. asparagín. Menej sa používa kôra. hrubo vrúbkovano zubaté. ktorý za mlada. v kôre 0.pestuje sa ojedinele v Maďarsku a v Nemecku.).

súvislá. v lesostepných porastoch.: Adonis vernalis L. rozstrihaný mak. poľný kohútik (kominárik). hlaváč. Homeopatia sa pokúsila za hamamelový list zaviesť ako náhradku list liesky. rusky: . plody sú chlpaté nažky. Extraktom možno umývať i vlasy (proti lupinám). rusky: HLAVÁČKOVEC LETNÍ HAMAMEL VIRGÍNSKY sa 1 polievková lyžica na šálku odvaru. Výťažky. Podľa niektorých botanikov je iba plemenom h.denne. Drogy treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch. slepomak letný. hemoroidov a kôra i list sa niekedy aplikujú spolu vnútorne — extrakt 2—3-krát denne 1 čajová lyžička alebo 10-15 kvapiek výťažku 3—krát HLAVÁČIK JESENNÝ + Adonis autumnalis L. zlatúš Nemecky: Fruhlings-Adonisroschen. a prípravok liečebnej kozmetiky Neridé mlieko po opaľovaní . francúzsky: Adonide printaniere. na Slovensku len zásadne — povoľuje sa obmedzený zber na určitých lokalitách. na výslnných trávnatých svahoch. volové očko Nemecky: Sommer-Adonisroschen. pripravovaná destiláciou z čerstvých listov. letného Nemecky: Herbst-Adonisroschen. slepomak (jarný). počet jeho prirodzených lokalít ubúda . HLAVÁČKOVEC PODZIMNÍ Akosť — najviac v % Znak Červenohnedé časti materskej rastliny pochádzajúce z osí Cudzie organické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej v % ČSL 2 5 2 6 2 3. Jednotlivé. voda i extrakt sa používa aj na ošetrovanie podliatin.2 % extraktu a mierni nepríjemné následky nadmerného opaľovania a urýchľuje regeneráciu.) Spach Syn. Ľudovo: český elebor. farmaceutický prípravok vyrábaný priemyselne z tekutého hamamelového extraktu je Aviril H unguentum — masť na hemoroidy. taliansky: Adonide primaverile. anglicky: Spring Adonis. + Adonanthe vernalis (L. Čs. vredoch predkolenia. ohníček. preto sa výťažky Požiadavky ČsL 2 sú takéto: z listov môžu zužitkúvať v kozmetike. maďarsky: Nyári hérics. Podľa homeopatického liekopisu sa oficinalna urtinktúra pripravuje z kôry čerstvých výhonkov a koreňa. ľná ružička. proti miestnym zápalom kože i slizníc a pri hnačkách. väčší počet tyčiniek a drobných semenníkov na guľato vajcovitom lôžku.je zákonom v ČSR úplne chránený druh. zväčša koncové kvety majú 10—12 žltých korunných lupienkov. Druh rastie v teplomilných dúbravách. Ľudovo: červánky. lišajov. údajne sa osvedčil. rusky: . na zastavovanie krvi a na hojenie rán. V miernom adstringentnom účinku spočíva aj určitý spôsob ionizujúceho pôsobenia na pokožku. análne trhliny a pod. miláčik. Na to slúži predovšetkým hamamelová voda — Aqua hamamelidis. prípadne extrakt — Extractum hamamelidis corticis seu Extractum hamamelidis fluidum (listov). čierne (falošné) korenie. kôry a mladých konárikov. maďarsky: Ószi hérics. maďarsky: Tavaszi hérics. Tvorí napr.obsahuje 0. významný druh prí107 . horká tráva. kožná pigmentácia ostáva neporušená. HLAVÁČEK JARNÍ HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ + Adonis aestivalis L. zápary alebo odvary či extrakty sa upotrebujú najmä v mastiach pri hemoroidoch alebo v čapíkoch pri kŕčových žilách. Preto sa niekedy zamieňa i pri alopatickom upotrebení.5 Hlaváčik jarný je trváca bylina s 20—35 cm vysokou listnatou stonkou so striedavými listami dvojito až mnohonásobne strihanými na čiarkovité až nitkovité segmenty. kačičky.

zriedka sa pestuje v záhradkách na okrasu. aby sa zamedzilo rozkladnému pôsobeniu enzýmov. Rastie na roliach. diuretikum v ľahších a stredne ťažkých prípadoch dekompenzácie a funkčných srdcových ťažkostiach. kvety má z 5—8 karmínových. Niektoré druhy hlaváčikov poznala už antika a opriadla ich mýtmi a povesťami. rastie najmä v kultúrnych spoločenstvách obilnín a priemyselných rastlín. Užíva sa preto ako kardiotonikum. Účinné obsahové látky sú kardioglykozidy . plody sú holé nažky. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. teplejšie polohy. Strata sušením je asi 5 : 1 . adonitoxigeníny (adonitoxín). v núdzi možno sušiť v tieni. účinnosť sa hodnotí na morčatách). saponíny a 2. Droga okrem toho pôsobí výrazne diureticky.30 cm vysokou. že hlaváčik má vlastne indikácie ako náprstník. Viaže sa na pôdu s výrazným obsahom vápna a na nižšie. poskytujú mu dostatok peľu. letného. Drogu treba skladovať v tme v dobre zatvorených nádobách a staršia ako dva roky by sa nemala používať. Srdcové glykozidy sa ľahko rozrušujú. odrezáva sa bez spodných bezlistových častí (apríl—máj) a suší oddelene (je jedovatá) pri teplote 55 — 60 °C v priebehu pol hodiny. nemajú však medovinu. V porovnaní s inými rastlinami je v droge veľa lítia.HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ rodnej rezervácie Devínska Kobyla pri Bratislave. k-strofantín). kumulácia nenastáva. ČsL 2 výslovne zakazuje v droge prímes h. Hlaváčiky sa opeľujú hmyzom. druhové pomenovania upresňujú niektoré vlastnosti (vernalis značí v latinčine kvitnúci na jar). Botanicky sa dlho zamieňali za čemerice a najmä korene a semená sa používali pri najrozličnejších chorobách — dokonca aj pri rakovine. tiež pri klimakterických ťažkostiach srdca 108 . jednotlivé kvety majú korunné lupienky červenej farby a dozrievajú v holé nažky so zeleným zobáčikom.2 % cymarínu. a preto droga sa na liečebné účely stabilizuje a nastavuje na určitú účinnosť (Adonidis pulvis normatus — Iiekopisy zvyčajne žiadajú obsah 0. s listami mnohonásobne strihanými na čiarkovité segmenty. na spodnej strane zväčša čiernych lupienkov. v tenkých vrstvách. pri opatrnom obracaní. kam ju nechtiac vysievajú semenami z južnej Európy. Druh je častou burinou poľných pôd. Hlaváčik jesenný je tiež jednoročná bylina. stonku má vysokú 20—40 cm. Predmetom zberu z h. potom flavonoidy. 1883 ako prvý zistil. jesenného a h. Ľudove najčastejšie pri ťažkostiach s močením. čím sa začal prieskum hlaváčika v tomto smere. v prievane. listy strihané až na čiarkovité segmen- Droga — Herba adonidis (vernalis) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Najviac v % 2 14 10 2 ty. Srdcové glykozidy sa relatívne zle resorbujú a rýchle doznievajú. Vedecké pomenovanie hlaváčikov je odvodené od krásneho gréckeho boha Adonisa — predobraz každoročne sa obnovujúcej vegetačnej sily. Hlaváčik letný je jednoročná bylina so stonkou 20 .6-dimetoxybenzochinón.strofantidíny (cymarín. jarného je kvitnúca vňať — Herba adonidis. Pri prieskume tohoto účinku ruský vedec Bubnov r.

ale majú iba 1/90 účinnosti h. D 4—D 2). rusky: HLOH JEDNOSEMENNY Hloh obyčajný je tŕnitý ker alebo polostrom.0 g — užíva sa zvyčajne 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa 2—3-krát denne. osobný lekár Henricha IV. Gréci nazývali kry oxyacantha a Theofrastos spomína ozdobný hloh (C. monogyna z monos = jediný a gyne = žena. vajcovité. španielsky: Espino. Pri bežnom dávkovaní nie je nebezpečenstvo nežiadúcich účinkov. ku ktorým v zrelosti priliehajú kališné lístky. Druhové označenie vyjadruje ďalšie vlastnosti (oxyacantha pochádza z gréckeho oxys = ostrý a akantha = tŕň. H. letného. Kvety sú biele. jesenný má tiež podobné digitaloidy . Hloh jednosemenný je husto rozkonárený ker alebo malý strom. t. Vedecké pomenovanie hlohu je odvodené od gréckeho krataigos = silný (pre ťažké a tvrdé drevo alebo pre tŕne používané prv ako zbraň). anglicky: Hawthorn. Quercetanus. droga teda nemôže byť náhradkou za Herba adonidis vernalis. Najvyššia jednotlivá dávka je 1. aj zubov. ktoré v dospelosti opadávajú. V homeopatii sa rastlina používa od 19. taliansky: Biancospino. Syn. Nemecky: Eingriffiger Weissdom. Hloh spoľahlivo nachádzame až u Petrusa de Crescentiis.: C. Listy v dospelosti nemajú chlpy v pazuchách žilnatiny. mladé konáriky sú plstnato odeté.účinnosť je však iba 1/30 h. pripravoval z hlohu pre svojho monarchu dodnes osvedčený Sirupus senectorum. dozrievajú v jednosemenné tmavočervené malvičky. Predávkovanie vyvoláva ťažkosti a prejavy ako intoxikácia — otrava digitaloidmi. časť konárikov sa premieňa na tŕne dlhé asi 12 mm. jarného. HLOH OBECNÝ Crataegus oxyacantha L. Hlaváčiky pre špecificky účinné obsahové látky a toxicitu môže predpísať iba lekár. zápaloch pľúc a reumatizme. francúzsky: Aubépine á style unique. Kvety sú biele. Plody sú guľovité červené malvičky. rusky: HLOH OBYČAJNÝ HLOH OBYČAJNÝ HLOH JEDNOSEMENNY Crataegus monogyna Jacq. usporiadané do priamych vrcholíkov. v ohradách. Najčastejšie liečebné použitie majú štyri drogy: kvet — Flos crataegi. Pre závažnosť indikácií môže drogu ordinovať iba lekár. azarolus) ako krataigos — zhotovovali sa z neho prípravky utišujúce bolesti. správy sú nespoľahli- vé a rastliny asi neboli obľúbené. účinnosť je veľmi slabá. pri okraji svetlých lesov. zriedka sa zberá kvitnúca vňať — Herba adonidis aestivalis. H. Nemecky: Zweigriffiger Weissdorn. stor. ostanú iba okolo žilnatiny. Okrem druhov u nás pôvodných rastú v ČSSR aj druhy cudzokrajné a pestované. jarného. ktorý odporúčal kvety proti úsadu. s krátkou stopkou. napr. maďarsky: Csere galagonya. Homeopatická esencia sa používa podobne (dil. hlavne pri nedostatočnej činnosti srdca (insuficiencii). taliansky: Pappa di volpe. Kroviskový a lesný druh hojný až po horský stupeň. O liečebnom používam hlohov v antike sa vie málo. pri angina pectoris. stor. často ho vysádzajú v parkoch ako solitéru. sušiť by sa mala ako vňať h.(najčastejšia a najvhodnejšia forma je štandardizovaný extrakt). anglicky Midland Hawthorn. španielsky: Espino blanco. j. Podľa fytoterapeuta Leclerca (1927) sa dnešné používanie hlohu po prvý raz náznakovite spomína v rukopisných poznámkach neznámeho francúzskeho autora zo 17..0 g. Obsahuje tiež glykozidy digitaloidného charakteru. maďarsky: Egybibeszárú galagonya. Druh rastie na pasienkoch. listová čepeľ na báze klinovitá. na medziach. priemyselne vyrábané prípravky nie sú. neopadnutými korunnými lupienkami bez prímesí listov 109 . Listy majú na líci roztrúsené trichómy. i po dozretí na nich ostávajú výrazne odstávajúce kališné listy. letný je rovnako jedovatý. troj-až päťlaločnaté. listy stopkaté. najvyššia denná dávka 6. rastie na stranách a niekedy sa pestuje v parkoch. laevigata (Poiret) DC. s jednou čnelkou). Čs. francúzsky: Aubépine commune. ktorý sa zberá iba z bielokvitnúcich druhov na začiatku kvitnutia (máj—jún).

tmavé kvety a inak zafarbené listy ako na rastline Iné časti materskej rastliny (konáriky a pod.) Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Akosť — najviac v % I. či ne vlhne a neplesnie. bohato zastúpené červené farbivá patria do skupiny antokyanov. kardiotonikum a sedatívum.a konárikov. Zosychajú v pomere asi 5—6 : 1. potom dosúšajú umelo. pije sa 2 razy denne. hlohové farebné látky zo skupiny flavonoidov: flavónový glykozid hyperosid a vitexín-ramnosid. 20 8 2 0. saponín. Po dohovore s nákupňou sa vykupujú aj surové — pri väčšej dodávke. spálené a pod. Drogy sa dávkujú: kvet — 1 polievková lyžica na šálku záparu. 15 5 1 — 12 7 II. ďalej koronárne a obehové účinné aminopuríny. 30 10 2 0. 110 Čs. ursolová. suší sa rozostretý v tenkých vrstvách v tieni. Zberá sa aj list — Folium crataegi (máj—júl).) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Akosť — najviac v % I. teplotou do 70 °C. skupina vitamínov B (hlavne B1) a pektíny. Drogy sa v terapii používajú hlavne ako antisklerotikum. hypotenzívum. Účinné látky drog sú v podstate rovnaké. Najlepšie je dosušiť umelým teplom. v rúre.5 15 6 . bylinné konce konárov s kvetmi sa zdrhujú a manipuluje sa s nimi ako s kvetmi (apríl—jún). Materiál je náchylný na zaparenie. pomer zosušenia 5 . Obchodne najžiadanejší a oficinálny podľa ČsL 4 je list s kvetom — Folium crataegi cum flore (niekedy označovaný ako Herba crataegi). Účinkujú ako srdcové tonikum — na povzbudenie srdcovej činnosti. Nesmie sa obracať. najmä v starobe. list s kvetom alebo plod: 1 kávová lyžička na šálku záparu. Sušia sa napred v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste.5 12 6 II 3 5 3 2 14 8 ČSN 86 6433 — Folium crataegi cum flore Znak Stmavnuté kvety. Pomer zoschnutia: 6-8 : 1. zdravé. 10 4 1 — 10 9 II. musíme dať pozor. zberajú sa v septembri . kvety sa rozpadávajú. aglykóny kvercetín a vitexín. Hojne žiadané sú i plody — Fructus crataegi. resp. katechínové triesloviny. Homeopatia používa čerstvé plody z h. materiál sa spracúva podobne. rýchlo (umelým teplom do 35 °C).októbri. oleanolová).5 12 9 ČSN 86 6617 — Fructus crataegi Znak Plody sfarbené inak ako červené (tmavé. pije sa 2-krát denne až 3-krát (plod). obyčajného.7 % flavonoidov (počítané ako hyperosid). napr. Droga podľa požiadaviek ČsL 4 musí obsahovať najmenej 0. nepoškodené. ako aj pri poruchách rytmu. na zníženie vysokého krvného tlaku a súčasné zlepšenie prietoku krvi v srdci (základný rozdiel od náprstníkovej terapie).5 10 11 ČSN 86 6417 — Folium crataegi Znak Časti kvetov Konáriky a ich časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkost Popol (tj zvyšok po spalovaní drog)) Akosť — najviac v % I 3 1 1 0 . veľmi podobné — triterpénové kyseliny (krategolová. potom je tu kyselina askorbová. 20 4 2 0. 10 2 1 — 15 4 II. bez stopiek. Drogu pri skladovaní treba často kontrolovať. aby sa nepripiekli. no iba zrelé. drogové normy majú štyri ustanovenia: ČSN 86 6229 — Flos crataegi Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. Celkom rozvinuté kvety sa pri sušení rozpadávajú a žitnú.6 : 1. Červené farbivá pôsobia sedatívne. Zosychá v pomere 4—6 : 1.

okrem C. O možnostiach užívania je potrebné poradiť sa s lekárom. 83. za najúčinnejšiu časť sa pokladá kvet. Hluchavky sú všeobecne nenáročné byliny. Druhové označenie vyjadruje farbu kvetu — album = latinsky biely. jednosemenného). dvojdomú a jednak nepálivú. mŕtva pokriva Nemecky: Weisse Taubnessel. 207. Zber dovoľuje aj ČsL 4. U nás rastie asi 7 druhov hluchaviek s niekoľkými poddruhmi. 86. D. sa rozširovala iba pomaly.Drogy sa častejšie miešajú s inými. 162. na okraji výrazne pílkovité.. pri múroch a cestách. 91. 164. 87. rastú ako burina a kvitnú od jari do jesene.vyrábajú v zahraničí — za veľmi účinnú formu sa pokladá aj vodno-liehový výťažok. Plody sú vajcovité tvrdky. Novšie (asi od r. migréne a pod. Druh rastie najmä na lesných čistinách. štvorhranná. proti ochoreniu dýchacích ciest a sám ako naparovací prostriedok pri ušných ochoreniach. Dioskorides ju odporúčal aj proti uhryznutiu divou zverou. príp. hojná vo svetlých lesoch a krovinách (Karpaty až po úpätie Tatier — zvyčajne rátaná iba za poddruh h. curvisepala Lindm. drogu tvoria biele kvetné koruny bez kalicha. listu s kvetom tvorí zložku roztoku Passit (sedatívum). Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: hluchá pŕhľava. křivokališný). rusky: Jednoročná bylina vysoká 20 — 50 cm. roztoku Valosedan (sedatívum pri ľahších formách nespavosti. 89. Dávajú veľké množstvo citrónovožltého medu a málo peľu. anglicky: White DeadNettle. pretože kvet má papuľkovitú zubatú korunu. Už Dioskorides a Plínius botanicky rozlišovali dva druhy žihľavy — jednak malú pálivú. plnokveté alebo pestované a zušľachťované príbuzné druhy hlohu sa pre farmaceutické účely nezberajú. 1920) je kvet liečivom pri ženských chorobách. francúzsky: Lamierblane.). 200. kvitne v máji až júni. tinktúra). maďarsky: Fehér árvacsalán (tátkanaf). mohla to byť aj konopnica (Dalanum Dostál — napr. v burinných nitrátofilných spoločenstvách. Stopkaté protistojné listy sú vajcovito kopijovité. Ružokveté. taliansky: Lamio bianco. ktorá obsahuje aj plody. rúbaniskách. vtedy označovanej ako Urtica mortua . Známy liečiteľ Kneipp ordinoval kvet do zmesi so žihľavou o. D 1 — 0) má podobné indikácie ako alopatia. HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BÍLÁ Lamium album L. suchý extrakt z h. Predmetom nákupu je kvet — Flos lamii albi a od r. Čs. jasnota. kvitnúca vňať. lamia = druh morského žraloka. plod je v čajovine Valofyt Neo (nervínum). Kvety sediace v pazuchách listov. lenže Dioskoridovo leukas nemožno s určitosťou vzťahovať na bielu hluchavku. 163. biele alebo žltkasté. Biele koruny 111 . Podľa Plínia hluchavka slúžila predovšetkým ako kataplazma na opuchy. Stredoveké herbáre nevedeli k týmto indikáciám veľa dodať a aplikácia rastliny. Čajoviny č. h.mŕtva žihľava. 161. 84. 88. hluchá žihľava. v ohradách a živých plotoch. fialovastá. i. krivokališný (h. Homeopatická esencia (dil. Zberový materiál je vhodný na to. segetum (Necker) Dostál). Odborné pomenovanie hluchavky je odvodené od gréckeho laimos alebo lamos = hltan. 1983 bola aj vňať — Herba lamii albi. malvičky tmavočervené. resp. hypotenzívum) s listami a kvetmi hlohu. španielsky: Lamio blanco. pomliaždeniny a na rany. aby sa na ňom mohla precvičiť precíznosť zberačskej práce a získala patričná rutina. Niekedy sa výťažky z hlohu kombinujú s výťažkami z náprstníkových listov a strofantových semien (prípravky tohoto typu sa . dražé Sedobelin (spazmolytikum so sedatívnym účinkom). stonka priama. žltkastobiela. drevina kvitnúca bielo. no iba jeden má bielo sfarbenú korunu. Sú dobrými včelárskymi rastlinami. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Alvisan Neo (antisklerotikum. 203.

rusky: (nerastie v európskej časti ZSSR) Trváca bylina vysoká iba 10—15 cm. odporúča sa dosušiť umelým teplom (pri 30-40 °C). Polygala — polygalon bolo známe už v antike. ale aj ako celkové metabolikum. Veľmi premenlivý druh. sladí sa medom. Folium urticae. istejšie je. 1970). Majú asi taký charakter. V I. niekedy modrofialových i ružových alebo bielych kvetov. HORČINKA HORKÁ VÍTOD HOŘKÝ Polygala amara L. Drogy sa liečebne používajú ako mucilaginózum. listy s prílistkami a drobné nevzhľadné kvety s bielym až ružovým lemovaním. Predmetom zberu i dnes býva horčinková kvitnúca vňať s koreňom. dokonca i verí. švédsky. 153. flavonoidy a sliz. krížok. bez zdrevnatených častí. nesmieme ich však pri tom veľmi stlačiť! Materiál je veľmi náchylný na zaparenie a na to treba dbať už pri zbere a najmä pri sušení. metabolizujúca s Herba glechomae. expektorans a pri poruchách trávenia. Hlavné účinné obsahové látky sú saponíny. taliansky: Poligala amara. 1 % (2 %) anorganických prímesí. análne trhliny a popáleniny. prípadne s krátkym opláchnutím bez namočenia vňate) a materiál sa suší bežným spôsobom v tenkej vrstve na dobre vetranom mieste. Rastlina rastie na suchých lúkach a pasienkoch od nížin do alpínskeho stupňa. Stavikrv vtáčí treba rozhodne pokladať za falšovanie. resp. — h. flavonoidy a bližšie nepreskúmané glykozidy. 226. ďalšie dva zadelil novšie Dostál do samostatného druhu Polygala amarella Crantz (horčinka horkastá). Dioskorides ho spomína veľmi krátko. Pri identifikácii prakticky rozhoduje horká chuť. Suší sa rýchlo. hemoroidy. listy sú velmi horké. Jej kvalita sa hodnotí podľa internej normy IN 1/82. Vňať sa zberá začiatkom kvitnutia. portugalský a rumunský) mali oficinálnu vňať s koreňom — Polygalae herba cum radice (Herba polygalae amarae cum radice). byľ jednoduchá. Horčinkovité — Polygalaceae Ľudovo: kostolíček.. vňať najmä triesloviny (až vyše 10 % ) . totožného s kyselinou polygalovou (americký koreň ho však má 6 — 10 % ). 195. — h. Kvet obsahuje hlavne silicu. 1938 (z európskych napr. doplnkový nemecký. ďalej proti nespavosti. čo vyvolalo hľadanie rovnako účinného domáceho druhu horčinky. Súkvetie tvorí koncový hustý strapec modrých. Plody sú tobolky. Čajoviny č. Vedecké pomenovanie horčinky je odvodené od gréckeho polys = veľa a gala = mlieko. Droga sa nedrobí. sliz. španielsky: Poligala amarga. Podobné a príbuzné druhy hojnejšie rastúce na Slovensku sú predovšetkým P. väčšia (dosť hojná na stepných lúkach a slnečných kamenistých stranách). ľahko sa zaparí a treba ju sušiť riedko rozloženú (najlepšie umelým teplom). pri tzv. soli draslíka. Droga sa častejšie používa v kombináciách (expektoračná s Herba serpylli. Homeopatia používa na špeciálne rozotieraný prípravok Teep celú rastlinu i s koreňom (zber: máj—júl). zvonka sa pripravuje asi 6 % zápar. obyčajná (dosť hojná na podobných miestach) a P. okrem toho hlavne ľudovo. Folium menthae piperitae a pod. Homeopatia pripravuje esenciu 0ažDil. triesloviny. horčinková vňať s koreňom. popol 16% (18%) a popol nerozpustný v HC1 2 % (3 %). druh má kolienkovitú byľ.Kvalita drogy podľa ČSN 86 6225 pre kvet — Flos lamii albi: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 221. Folium farfarae. anglicky: Bitter Milk Wort. rast na barinatých miestach a neprítomnosť prízemnej listovej ružice. kyslý saponín. homeopatický liekopis na esenciu iba čerstvú kvitnúcu vňať. adstringens. Expektoračné pôsobenie drogy zrejme podporuje fenolový glykozid gaulterín (agly- . ako saponíny americkej horčinky senegovej. vítod horký Nemecky: Bitteres Kreuzblumchen. 223. Droga sa preto zvyčajne zaraďuje do skupiny s nie celkom preskúmanými obsahovými látkami. na horách iba vo vápencových oblastiach. Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch líšiacich sa najmä bohatosťou strapcov. Ľahko podlieha skaze — je hygroskopická a citlivá na svetlo. Herba violae tricoloris a pod. pije sa 2-krát denne. P. 233. chochlatá (rastie na lesných okrajoch a suchých lúkach). akostná trieda v zátvorke) môže byť maximálne 10 % (20 %) drogy s iným zafarbením. Fructus foeniculi. Podobne sa manipuluje aj s vňaťou — zosušenie 6 : 1 . pomer zosušenia je asi 4 : 1. francúzsky: Polygala amer. maďarsky: Keserú pacsirtafú. možno pri tom ohnúť byľ a vytrhnúť všetky kvety naraz z celého papraslenu. i ďalšie látky bližšie nepreskúmané. Flos sambuci. vňať sa dávkuje o niečo vyššie. Podobné údaje majú i stredoveké a novšie herbáre. silicu. 25 2 2 10 13 hluchaviek trháme iba ručne za suchého počasia (od mája do októbra). pretože o niektorých druhoch sa verilo. koreň sa očistí (najlepšie bez opláchnutia. pri výtoku (fluóru). křížkové korenie. vlhkosť v oboch akostných triedach do 14 %.). akostnej triede (II. zvonka na ekzémy. iba niekedy bez koreňa (zber: máj—jún). že horčinku poznal Plínius a obaja autori jej prisudzovali laktačné pôsobenie a spomínali použitie aj pri pľúcnych a prsných ochoreniach. že po nich kozy a kravy dobre doja. pomer zosušenia je asi 7 — 8 : 1. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. pri chorobách močových ciest. menštruačných tažkostiach. Drogu neskladujme — ihneď ju treba odniesť do nákupne. vulgaris L. na miernom teple a v celkom tenkých vrstvách bez obracania. Dávky kvetovej drogy sú zvyčajne 112 1 kávová lyžička na šálku záparu. major Jacq. 10 1 1 10 11 II. Ich podstatným odlišovacím znakom je slabá alebo celkom mierna horká chuť. comosa Schkuhr — h. Skutočný záujem o horčinky vznikol po dokázaní liečivých účinkov severoamerického druhu Polygala senega (Radix senegae — pozri cudzokrajné drogy). dánsky.D la má zhruba použitie ako alopatia. Niektoré liekopisy okolo r. ženských ochoreniach. prízemná listová ružica z tuhých vajcovitých listov väčších ako na byli (bylové sa smerom hore zmenšujú). veľkosťou kvetov a stanovišťom. Zápar z drogy alebo aj z čerstvých kvetov sa odporúča ako lahodný a voňavý bylinný čaj (Korbelář. Mladé listy slúžia na jarné šaláty a polievky. v koreni je až 1% neutrálneho saponínu senegínu. 1 polievková lyžica kvetov na 1/4 litra vody.

fialky trojfarebnej. Používa sa aj ako metabolikum. Horce patria v ČSSR medzi úplne chránené druhy (v ČSR všetky. taliansky: Genziana maggiore. rusky: HOŘEC ŽLUTÝ kón tvorí metylester kyseliny salicylovej). možno trhať bez poškodenia podzemnej časti jeho nadzemnú časť).: 127. Zo samej vňate sa spravidla pripravuje iba studený macerát (1 plná čajová lyžička drogy ako denná dávka). anglicky: Yellow Gentian. široko elipsovité. Sú sírovožltej farby. Pravda. ktoré sú svetlej farby a obsahujú veľa škrobu. vňaťou rosičky. občas aj v zverolekárstve. v ktorých sa kombinuje s tymianom. ktorý ním liečil mor. Horcovité — Gentianaceae Ľudovo: encián Nemecky: Gelber Enzian. sa s nimi stretávame ako s napúčacím prostriedkom na rozširovanie otvorov rán a na zavádzanie do pošvy. Droga Polygalae herba cum radice sa v súčasnej oficiálnej medicíne pokladá za obsolétnu — zastaranú. ktoré už odkvit113 . skoro čiernymi podzemkami kýchavice bielej (Radix — Rhizoma veratri albi). neodmieta sa však a v NSR ešte dnes tvorí zložku niektorých priemyselne vyrábaných liečivých expektoračných čajovín. t. HOREC ŽLTÝ Gentiana lutea L. Leclerc — známy francúzsky fytoterapeut. že sa tu dosť často stretávame s tmavými. Z nejedovatých koreňov sa najčastejšie nájdu korene štiavov (druhy rodu Rumex L. Pri ochoreniach z nachladnutia je najznámejšia kombinácia: rovnaký diel vňate horčinky s koreňom. že droga má skutočne expektoračný účinok. malé množstvo silice (asi 0. treba ju vyššie dávkovať: 20-25 g na 200 ml vody ako odvar — jedna polievková lyžica každé 3 hodiny. Hojne sa užíval aj ako anthelmintikum (proti črevným parazitom). stor. Španielska a Francúzska sú predmetom zberu staršie korene a podzemky divo rastúcich rastlín. Druh sa vyskytuje na pôvodnom stanovišti v ukrajinských Poloninách.).05 %) a droga obsahuje aj horčiny (polygalín . Droga domáceho pôvodu pochádza iba z pestovaných rastlín. Klinicky a experimentálne sa dokázalo. maďarsky: Sárga tárnics. aníz.HORČINKA HORKÁ Pri droge nepoznáme žiadne nepríjemné vedľajšie účinky. V 15. Na základe prieskumov saponínových glykozidov (Glaser a Krauter) sa verilo. horné sediace. medovkový list — 1 lyžica čajoviny na zápar z 300 ml vody. pijú sa 2-3 šálky denne. Celsus ho odporúčal ako protijed. jedovatých koreňov. Plody sú jednopuzdrové tobolky. U nás rastie iba v kultúrach. Pre obsah horčín možno drogu ordinovať aj ako amarum — tonikum na tráviace orgány. podstatne ich charakterizuje vláknitý drevnatý lom. kvetom prvosienky. ju úspešne ordinoval i pri pochrípkových bronchitídach na uvolnenie hlienov a pri čiernom kašli katarálneho pôvodu. zvyčajne sa dáva 1 kávová lyžička na šálku odvaru. ktorá nemá listy krížno protistojné. V koreňovej droge sa treba vyvarovať najmä nežiadúcich prímesí iných. ale skrutkovito sa stáčajúce a tvoriace tak stonku. j. V horských oblastiach Balkánu. zvyčajne sa dávkuje 1—3 g na odvar (čaj). Horec má pomenovanie podľa ilýrskeho kráľa Gentia. listy protistojné. celistvookrajové. Kvety na dlhých stopkách v pazušných zväzočkoch. Trváca bylina vysoká 60 —100 cm. Ďalej tu bývajú korene ľuľkovca zlomocného (Radix belladonnae). dolné s krátkou stopkou. francúzsky: Gentiane jaune. Čajovina č. Prítomné bývajú aj hľuzy prilbice modrej. Prax ukazuje. ktoré sa dajú odlíšiť jednoduchými chemickými reakciami. Zámeny preto neprichádzajú do úvahy. byľ priama. majú repovitý tvar a sú tmavé.polygamarín). koreňom bedrovníka a mydlice. horce veľmi preslávilo rímske cisárstvo. v SSR je horec luskáčovitý čiastočne chránený. častejšie sa však kombinujú ich výťažky. fenikel. že horčinka môže byť náhradnou až plnohodnotnou (paralelnou) drogou za drahšiu severoamerickú senegu. Ľudovo sa ešte i dnes užíva na podporu tvorby mlieka u dojčiacich matiek. Ako všetky drogy s horkou chuťou slúžil proti horúčke. španielsky: Genciana.

Zber podzemných častí t.—7. obsah 2 %. j. Droga je preto amarum-stomachikum.Radix gentianae. vyššie dávky vyvolávajú spravidla bolesti hlavy. po vykopaní sa materiál nechá na kopách alebo ešte slabo prikryje hlinou — tým vzniká fermentácia. pannonica Scop. Reflektoricky povzbudzujú tvorbu žalúdočnej šťavy. ktorú zavŕši pomalé sušenie. koreňov s podzemkami bez bočných korienkov Požiadavky ON 86 7028: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah vodného extraktu — najmenej Číslo horkosti — najmenej a zvyškov nadzemných častí . U nás sa na tieto účely horec pestuje (má to byt' vo vyšších polohách). najlepšie pri zvýšenej teplote 45—60 °C (stačí aj 20—30 °C). sa robí v 6. Inak nastane fermentácia koreňa. h. sacharidy (gencianóza). 177. Má i široké priemyselné uplatnenie. pri hnačkách a na zvýšenie sekrécie žalúdočnej šťavy. príp. h. ktorá by zmenila farbu drogy a znížila jej horkú chuť. amaroswerín a amaropagín. s číslom horkosti asi 12 000. purpurea L. Koreň horca tvorí podľa ČsL 4 zložku horkých tinktúr . 208. Materiál na liečebné účely treba Akosť — najviac v % 1. droga je skoro celkom bez škrobu (obsahuje rezervný fruktózan inulín). pije sa 2—3 x denne po lyžiciach vždy pol hodiny pred jedlom. triesloviny. sliz a pektín. roku kultúry v októbri—novembri alebo zjari (marec). Liekopisy (aj ČsL 4) a normy fermentáciu výslovne zakazujú. žltý xantónový derivát gentizín. čistým horčinám (amara pura). najmä v likérnictve. panónskeho (G. Droga dostane červenohnedú farbu a vytvoria sa v nej aromatické látky. 114 . nevoľnosť a dávenie. Horčiny horcov liečebne patria ku tzv. Bežne sa užíva 1/2 kávovej lyžičky (ČsL 4 1 g) odvaru alebo záparu.Tinctura amara a Tinctura gentianae (užíva sa 20-30 kvapiek pred jedlom).) — všetko druhy u nás prísne chránené a niektoré celkom vyhubené. 4 10 8 4 20 5000 hneď po očistení usušiť.HOREC ŽLTÝ li. bodkovaného (G. ktorého číslo horkosti je asi 58 miliónov. Okrem koreňovej drogy čs. punctata L. 32. potom genciopikrosid. užíva sa pri dyspepsiách a chronických gastritídach so subaciditou (s nedostatkom žalúdočnej kyseliny). 226. 171. Liečebné použitie koreňov podmieňujú najmä glykozidne viazané iridoidy — horčiny. podľa ČsL 3 je aj zvyčajne súčasťou pilulkovej hmoty ako plnidlo. Na potravinárske a likérnické účely sa korene sušia pomaly na voľnom vzduchu. liekopis dovoľuje použiť i podzemné časti h. purpurového (G. Je aj zložkou priemyselne vyrábaných dražé Boldochol I (užívajú sa ako žlčotvorné — choleretiká).). Strata na hmotnosti pri sušení je asi 80 %. Droga povzbudzuje aj činnosť pečene a žlčníka. základom je amarogencín. 2 10 6 3 33 10 000 II.). Čajoviny č. amid kyseliny nikotínovej. 180. potom sú prítomné farbivá — napr.

Lupulín ľahko podlieha skaze i pri prísnom spôsobe skladovania (v dobre uzatvorených obaloch a chránený pred svetlom). V Čechách sa prvé chmeľnice založili asi začiatkom 11. nesmie obsahovať hýfy plesní alebo dokonca hmyz a páchnut ako syr. tvorením klíčivých plodov strácajú šištice na akosti. Plody sú nažky. Prašníkové sa odstraňujú.a (B-karyofylén a rozličné kyslíkaté monoterpény). Najčastejšie sa používal ako močopudný a tzv. lianovite plazivé byle sú dlhé až 6 m. Pestoval sa už v antickej epoche. Piestikové šištice sa zberajú v jeseni (august — október). Vlhkomilný druh. Divý alebo zdivený chmel nemá pre farmáciu ani pivovarníctvo nijakú cenu. ČsL 2 a ČSN 46 2510 povoľuje v nej ojedinele pieskové zrná a v malej miere odlomky plodových šištíc. Po roku treba drogu vymeniť. stor. Pach ako valeriána smie byt' iba slabý. zárasty neošetrovaných kanálov a mokrých priekop s mierne eutrofnou vodou.CHMEL OBECNÝ CHMEĽ OBYČAJNÝ Humulus lupulus L. Silice má byť najmenej 0. maďarsky: Felfutó komló. krvčistiaci prostriedok a na podporu menštruácie. lebo stráca účinnosť. pobrežné kroviská. U nás rastie divo a zdivie aj v kultúrach. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým silicu (1—3 %.5 13 9 2 0. okraj pílkovitý. 5 10 1 0. Chmeľové žliazky — lupulín pre medicínu objavil r. a.0 %. ktoré obsahujú horčiny humulón a lupulón (tiež kohumulón a kolupulón) a ďalšie acylfloroglu- Na chmeľové šištice — Strobilus lupuli — sa vzťahuje drogová norma ON 86 7610: Akosť — najviac v % Znak Hnedé šištice Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah kysličníka síričitého I. anglicky: Hops. farnezén. Pomer zosušenia je asi 2 : 1. Ako liana sprevádza poriečne lužné lesy.9 %. 1813 zaviedol ako sedatívum parížsky lekárnik Planche. Konopovité — Cannabaceae Nemecky: Gemeiner Hopfen. Sušia sa v osobitných sušiarňach pri 40—50 °C.4 II. Náš chmeľ bol a je jedným z najlepších na svete. oficinálnu v niektorých liekopisoch. V klasických herbároch sa uvádzajú mnohé indikácie. francúzsky: Houblon grimpant. živice (asi 80 %). Chmeľ slúžieval ako liečivo i korenina alebo horčinový prostriedok. piestikové kvety tvoria vajcovitú šišku so šupinami pokrytými žliazkami. 10 20 2 1 13 12 3 0. Prášok sa po vytrasení ešte dosúša. pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Tyčinkové kvety v koncových zložitých strapcoch alebo v listových pazuchách. nesmie CHMEĽ OBYČAJNÝ mať žíhaním viacej popola ako 10. Preosiatím a vyčistením usušených zrelých šištíc — hlávok získame práškovú drogu Glandulae lupuli — chmeľové žliazky (Lupulinum — lupulín). Novšie sa chmeľ pestuje aj na Slovensku. Listy stopkaté. V kultúrach sú rastliny iba s piestikovými kvetmi. hlavné zložky: myrcén. Droga má silne korenistý pach a škrabľavú chuť. dlanito 3—5-laločnaté. Tvoria drogu Strobilus lupuli (Ros humuli lupuli). taliansky: Luppulo. rusky: Trváca dvojdomá rastlina. 1803 Deroche a od r.4 115 . španielsky: Lupulo.

pripravuje sa z čerstvých žliazok (dil. pri zbere nevznikajú zámeny. stomachikum a amarum. Chmeľové žliazky sa dávkujú v množstve 0. hrubo pílkovité. Čo do množstva sú jednotlivé chmeľové horčiny rozdielne zastúpené — závisí to od pôvodu chmeľu. perovito strihané. Listy veľké. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa na noc.15% rovnakého zloženia ako lupulín). Armorica bolo keltské pomenovanie pre dnešné Bretónsko. farmaceutický priemysel vyrába v kombinácii s chmeľovými šišticami Detský čaj s rumančekom Spofa (náhradka za tzv. CHREN DEDINSKÝ KŘEN SELSKÝ Armoracia rusticana Gaertn. 205. Plínius mu napr. O pestovaní 116 . Chren oddávna pestovali najmä Slovania. kde je napr. aj r. Čajoviny č. Meyer et Scherb. zvonka na zle sa hojace rany. najlepší zvuk na svete má český chren z okolia Malina pri Kutnej Hore alebo od Čáslavi a nemecké chreny z Durínska. najmä ak ide o nespavosť a sexuálnu predráždenosť. Literatúra uvádza aj látky s hormonálnym estrogénnym účinkom. silicu (asi 0. francúzsky: Raifort. stopkaté. najmä v blízkosti sídlisk. zložené z ar = blízko a more = more + rich = kraj. ruský čaj). Stonka vo vrchnej časti rozkonárená. pri vode. 200. na lúkach. Významné použitie predstavuje aromatizácia piva (pre obsah silice a horčín) a jeho konzervovanie (vplyvom antibakteriálnych vlastností obsahových látok). Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echter Meerrettich. maďarsky: Torma.cidy. Extrakty zo žliazok i žliazky sa preto uplatňujú ako sedatívum. migréna) a Calmonal (externé antireumatikum). vo väčšom na plantážach. O liečebnom používaní chrenu v staroveku nie sú jednotné správy. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým lupulín. prípadne medzi roripy (Rorippa). známe aj sedatívnym a antibakteriálnym pôsobením. má dlhý a hrubý koreň. V homeopatii sa esencia používa ako diuretikum. amarum a stomachikum. španielsky: Rabano rusticano. chrenovitá alebo medzi žerušnice (Cardamine). prisudzoval krotenie pohlavných vášni a bystrenie umu. Pričiňujú sa oň chmeľové horčiny. Sú tiež mierne sedatívum.5 — 1 g 2—3 x denne. či k potočniciam (Nasturtium). CHREN DEDINSKÝ Trváca bylina vysoká 100—150 cm. anafrodiziakum. Používal sa síce v domácej i odbornej liečbe. D 2 . Rastlina je veľmi dobre známa. Čs. Ako ukazuje rad synoným. čajovinu Valofyt Neo (sedatívum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). taliansky: Armoracia. Chmeľ sa v prípravkoch kombinuje s podobnými drogami. 22. V menšom množstve sa pestuje v záhradách. Vedecké pomenovanie chrenu je keltského pôvodu. 228. 184. niektorí botanici-systematici zaraďujú chren do rodu lyžičníkov (Cochlearia) alebo medzi reďkev (Raphanus). Kultúra chrenu do strednej Európy sa dostala z Východu asi začiatkom stredoveku. anglicky: Horse Radish. Valosedan (neurasténia. usporiadané do prízemnej ružice.0 ) . Latinské druhové označenie rusticanus = dedinský. Bavorska alebo z okolia Hamburgu. biele kvety dozrievajú v šešuľky. extrakt je zložkou roztoku Passit (sedatívum). mierne uspávacie prostriedky (hypnotikum). jej listy menšie. pri furunkulóze a do posilňujúcich kúpeľov. horné čiarkovité.. Druh rastie divo na vlhkých hlinách. no nie často. 179. V ľudovom liečiteľstve sa chmeľ používa aj proti kŕčom. 207. proti pohlavnej predráždenosti (anafrodiziakum) a ako narkotikum. rusky: . niekedy ako čaj v zápare alebo macerát (literatúra uvádza najvyššiu dennú dávku 15 g — rastlina vyvoláva určité toxické prejavy). Aj viacerí súčasní autori sa prikláňajú k jeho zaradeniu medzi druhy Rorippa. živice (asi 15 % ) . ako močopudný a bolesti tíšiaci prostriedok a na dráždenie kože (aj pri reumatizme). v húšťavách. označuje rastlinu vyskytujúcu sa neďaleko mora.

Glukozinoláty sú horčičné glukozidy. okraj vrúbkovano pílkovitý. príp. Chren dobre poznajú aj kuchári. v ktorých sa chren určitú dobu máčal. španielsky: Altea común. šťava z čerstvých koreňov alebo liehové nápoje. zvyšovanie sekrécie žalúdočných štiav. najčastejšie však zvonka ako prostriedok dráždiaci kožu. používané hojne v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. končisté. nie silice. slez biely (liečivý) Nemecky: Echter Eibisch. Jeho zber sa zvyčajne robí z kultúr v druhom roku vývoja (marec-máj alebo častejšie september-október). rusky: PROSKURNÍK LÉKAŘSKÝ IBIŠ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 60—150 cm. pri šťave je zvyčajná denná dávka asi 25—50 g. že chren sa používa nielen v kuchyni. rozpadavé. preskiernik. stonka priama. kým tzv. Listy trojuholníkovito alebo podlhovasto vajcovité. Ide však o prchavú zložku pôvodne prítomnú v glukozidovej väzbe — glukozinolát. a preto sa označila za silicu. ale aj v lekárstve. odkiaľ sa dostáva i do voľnej prírody. dokázali. Althaea officinalis L. taliansky: Altea. Koreň sa dôkladne umyje a očistí od drobných korienkov. sacharidy. Na Spiši kedysi používali listy aj ako náhradku za tabak a na Horehroní ich v časoch zlej úrody pripravovali na jedenie alebo zakvasovali na spôsob kapusty. Rastlina upozorňuje svojou prítomnosťou v prirodzenom záraste na slané pôdy. francúzsky: Guimauve officinal.a širokom používaní sú záznamy z 12. ibišek. samotná prchavosť nie je základnou vlastnosťou iba silíc. arginín a glutamín. Tvorí pikantnú prísadu k mäsám a do omáčok. ako pri semene kapusty čiernej. jednoduchá. chrenové placky sa používajú zvonka proti reumatizmu. jednotlivé alebo v pazušných či koncových strapcoch. Nastáva tu podobný stav. Pre podporu trávenia je osobitne vhodný ako príloha k ťažko stráviteľným a mastným jedlám. Pestuje sa na okrasu aj v záhradkách. enzýmy. Značný obsah kyseliny askorbovej je odporučením pre konzum v predjarnom období a pri chrípkových infekciách. celá rastlina husto plstnatá. Slezovité — Malvaceae Ľudovo: ajbiš. anglicky: Marsh Mallow. Čerstvý koreň chrenu — Radix armoraciae rusticanae recens je dnes opäť oficinálny v niektorých liekopisoch. rozpúšťanie hlienov a močopudné pôsobenie. pri zápaloch močového mechúra a obličiek. Polívka vo svojej „Názornej květeně" z r. jarnej únave). sú dobrým liekom proti žalúdočným kŕčom a chren nastrúhaný s cukrom je domácim liekom proti zachrípnutiu. Plody diskovité. stor. Aplikoval sa na rany vzdorujúce hojeniu. 1900 konštatoval. pôvodnou látkou je tiež sinigrín — glukozinolát. Spravidla sa používa v čerstvom stave. koreň vetvovitý. slúžia na zlepšenie prekrvenia pri reumatických bolestiach. pre dennú bežnú potrebu v domácnosti prichádza na trh aj strúhaný chren (príp. prosviemik. no tam splanieva. Veľmi zriedka sa suší prirodzeným teplom — pomer zosušenia je asi 3 : 1. ktorej prchavú zložku tvorí predovšetkým fenyletylhorčičný podiel. niekedy rozkonárená. V homeopatii sa na prípravu esencie používa iba čerstvý koreň. Winter a spol. Právom sa zaraďuje medzi vitamínovú príchuťovú zeleninu a pikantné korenie. 2-3 šálky denne. Z bežných interných upotrebení koreňa (hlavne ľudových) možno vyzdvihnúť povzbudzovanie žalúdočnej a črevnej činnosti. Kvety biele alebo bledoružové. Liečebne sa užíva asi 3 % zapar. Prítomné je i značné množstvo kyseliny askorbovej. maďarsky: Orvosi (mahola) ziliz. sa užíva macerát v červenom víne v množstve 25 — 75 ml (odporúča sa pri tzv. v majonéze) domáceho alebo maďarského pôvodu. Hojná je 117 . lajbiš. Z koreňa sa v NSR priemyselne vyrábajú príprav- 1BIŠ LEKÁRSKY ky používané pri nešpecifických infekciách a podráždení močových ciest. Ľudová liečba zostáva pri tradičných chrenových plackách aplikovaných zvonka vo forme náplastí (s múkou a masťou v pomere 1 : 5 : 1). že po rozstrúhaní čerstvého pletiva koreňa vzniká ľahko prchavá látka s vysokými antibakteriálnymi vlastnosťami. asparagín. Dala sa izolovať destiláciou s vodnou parou.

nie však na slaných pôdach. Podobne sa zberá ihneď po rozkvitnutí aj vňať (jún-júl). 5 10 3 1 II.). 10 20 5 1 ČsL4 5 10 3 1 0.5 6 Nelúpaný koreň — Radix althaeae naturalis — sa hodnotí podľa ON 867015. nezberáme kvet a keď zberáme koreň. hodnotil totiž odvar a dnes vieme. Pomer zosušenia pre Radix althaeae je asi . zjari (marec—apríl). koreň t.). norma pre vňať — Herha althaeae (ČSN 86 6740): Akosť — najviac v % Znak Byle hrubšie ako 5 mm Plody ibiša Ináč sfarbená droga Hrdzou napadnuté listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. Jeho nevýhodou však je. zásadne dovtedy. Rastliny vyzerajú výrazne odlišne.5 14 10 3 10 II. zásadne iba zdravý. hodinou ráno.5 12 Nestanovuje sa 12 16 2. 16 4 2 1 14 10 3 5 ČsL 4 8 2 1 0. že treba užívať macerát za studena. Ibiš bol veľmi dobre známy už v antickej dobe. j. Odlíšenie je nevyhnutné — ľuľkovec je prudko jedovatý (obsahuje alkaloidy). kvetné lupienky majú ružovofialovú farbu a viac sa podobajú slezu lesnému. nenapadnutý hrdzou. zbavujú sa korku a časti kôry a bez umývania sa sušia na lieskach v dobre vetraných miestnostiach alebo nízkym umelým teplom navlečené na povrázky (pozor pri tom na myši. lekársky). Z praxe sú známe zámeny — resp. hrvoľ i zápaly prsníkov. Keď zberáme list a koreň.5 12 7 2 10 Koreň nelúpaný I.Listová droga podľa ON 86 6442 a podľa ČsL 4 má tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy Iné časti materskej rastliny List napadnutý hrdzou (Puccinia malvacearum Mont. I. Zo zámen pre listovú a koreňovú drogu treba uviesť príbuzný slezovec durínsky (slezovec durynský — Lavatera thuringiaca L. Hippokrates ho predpisoval astmatikom a pri dyzentérii. Ináč sfarbené. 8 10 12 6 4 2 13 19 v juhozápadnej časti Slovenska pozdĺž našich južných hraníc na vlhkejších pôdach bohatých na živiny. Nie je natoľko sivoplstnatý.5 12 16 2. 4 5 6 3 2 1 13 16 II. omyly. iní ním liečili mumps. kým rastliny ešte plne nerozkvitli. Suší sa teplotou do 40-50 °C.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania pre 1 g drogy najmenej (hodnotenie obsahu slizu) I. inak podliehajú skaze. ktorý rastie na 118 chránených miestach ako ibiš. na lome zdrevnatený a na priečnom priereze žltý. zle lúpané korene Zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania — najmenej 8 2 1 0. 8 2 1 0. vápnom alebo sadrou. Známy Kneipp (1935) ho neveľmi chválil. druhový názov zdôrazňuje jeho liečivosť (officinalis = liečivý. ružovej je na povrchu sivší. Vedecké pomenovanie ibiša sa odvodilo z gréckeho althaino = podporovať. že kvety sa roztvárajú medzi 8. najmä pri sušení vo veľkom. Nesprávne apretovaný koreň (najmä ak sušením dostal neprípustné tmavú farbu) sa niekedy posýpa kriedou. 16 4 2 1 14 12 5 5 Znak Čs. List sa zberá postupne (júl— august). Výborne sa osvedčoval aj v ránhojičstve. Voľne rastúce majú v celej ČSSR chránenú podzemnú časť. aj to len asi na tri hodiny. althos = liečivo alebo althomai = uzdravovať. lúpaný podľa ON 86 7016. Namiesto pravého ibišového koreňa prichádza na trh aj koreň topoľovky ružovej (ibiša ružo- vého — Alcea rosea L. nezberáme list. lekársky kvitne asi v júli až auguste. ktoré rady poškodzujú korene). Predmetom zberu je vlastne celá rastlina: korene sa vykopávajú v jeseni (október—november). Na oficinálne účely (ČsL 4) sa korene aj lúpu. Všetky drogy treba chrániť pred vlhkom a svetlom v dobre uzatvorených obaloch. vtedajší botanici ho veľmi jasne odlišovali od slezu a pokladali za všemocný. s koreňmi ľuľkovca zlomocného. Kvet sa získava v čase kvitnutia rastliny (júl—september).5 14 8 2 10 II. príp. príp. t. všetky tieto „skrášľovania" sú zakázané a liekopisy ich vylučujú chemickým dôkazom. až 9. Ako včelárska rastlina sa uvádza medzi peľonosnými bylinami.5 12 12 18 3. ČsL 4 žiada lúpaný i nelúpaný koreň: Akosť — najviac v % I.

184.215.118. plazivá (O. zúbkaté. hluchý tŕň. ako mucilaginózum-protektívum. 4 4 4 13 9 3 Poloker s trnitými konármi. 183.) rastie väčšinou v nižších a teplej- Ononis spinosa L. 119. 234. 120. bodličia. pektíny a flavonoidy. Macerát možno použiť aj na kloktanie a výplachy ústnej dutiny. mužská láska.115.98. betaín a veľa minerálnych látok. Niekedy sa pridáva ako kozmetická prísada do mydiel a vo farmácii sa používa aj pri príprave piluliek. ktorá spôsobuje hrdzavé škvrny na listoch (Puccinia malvacearum Mont. Čajovinyč.113. Kvety súmerné. elipsovité. Velmi obľubuje slnečné stanovištia. 130. náhradka za čierny čaj). maďarsky: Tóvises iglicz. je bez tŕňov a trochu lepkavá. španielsky: Anonis. ihlič pichľavý. zväčša však tvoria zložku čajovín alebo iných galenických prípravkov (napr. roľná (O. Koreň má podobné použitie aj v homeopatii a vo veterinárstve.117. asparagín.) má vystúpavú zakoreňujúcu stonku.5 g koreňa ako macerát.02 % ) . Pije sa 2 až 3 razy denne. sirupov — Sirupus althaeae).73. z ktorých i. tíšia bolesť i zápaly. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: babský hnev. Herba althaeae 4 : 1 a Flos althaeae 5-8 : 1. repík (!). koreň do Species carminativae a do prípravkov Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum.217. sacharóza. 131. Folium althaeae 3—5 : 1. Plod je vajcovitý struk.218. V našej kvetene je ihlica zastúpená tromi podobnými druhmi. arvensis L. ružové. vysoký 30—50 cm. Podľa ČsL 4 sa list s koreňom pridáva do Species pectorales. v koreni ešte škrob. Preto sa aplikujú pri čiernom kašli. zvyčajne sa dávajú 2 kávové lyžičky na pohár studenej vody. zanovica Nemecky: Dornige Hauchel. 122. v kvetoch aj silica (0. JEHLICE TRNITÁ IHLICA TŔNITÁ IHLICA TŔNITÁ Druh rastie najmä v pásme nížin a pahorkatín na suchých neobrábaných pôdach ílovitého a slieňového typu. Drogy sa užívajú aj samostatne. Rastliny bývajú často napadnuté hrdzou.4 : 1 .). Pulmoran (expektorans) a Species pectorales Planta (expektorans). Hlavné účinné látky sú sliz. kataroch dýchacích i močových ciest. anglicky: Restharrow. Drogy pôsobia antitusicky. (ČsL 4) 2(2) 2 2 13(10) 7(6) 2 II. Dobre znáša aj extrémy vo vlhkosti pôdy. francúzsky: Bugrane commune. zvonka do očných a ústnych vôd. tracheitídach a bronchitídach). 139. i. resp. taliansky: Ononide. horné jednoduché. 134. pri bolestiach obličiek (osobitne v detskej praxi). na prípravu klystírov a kataplaziem. antiflogistikum (pri zápaloch horných dýchacích ciest. Jednotlivá perorálna dávka podľa ČsL 4 je 0. dolné listy trojpočetné. rusky: Požiadavky na koreňovú drogu (Radix ononidis) podľa ON 86 7011 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zle očistené korene (a na lome tmavé) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. 119 . vochlice. repens L. do kloktadiel pri zápaloch mandlí a ústnej dutiny. 142. pri faryngítídach. v pazuchách listov (prevažne po jednom). 143.

nedráždi ani obličky. Pri zbere na farmaceutické účely sa nerobí rozdiel. odstránia drobné korienky i vňať.237. Nemecky: Laubholz-Mistel. flavonoidné glykozidy a triterpén onocerín (= onokol). kvety má väčšie ako obe predchádzajúce. Tabernaemontanus veril. mierne močopudná a antiseptická).5 20 II. Plody sú biele lepkavé bobule. V ČsL 4 tvorí droga zložku močopudnej čajoviny Species diureticae a čs. . no neodporúča sa užívať vo vyšších dávkach a pridlho alebo pričasto. stonky rozkonárené. že mení obyčajné kovy na striebro. druhový názov album = biele má vzťah k farbe plodov. ktorý robil pokusy s aplikovaním pri neoperovateľných karcinómoch (liečil ich extraktami podávanými vo forme injekcií). roľná sa pestuje a korene vykupujú. Vňať má podobné použitie i dávkovanie. prípadne už od augusta. na zvýšenie plodnosti i ako mocný protijed proti otravám. a Kaelin (1930. O jeho vážne zaradenie do terapie sa zaslúžil Gaulthiers (1907).5 20 .166. mali by sa sušiť pri teplote 50 °C v sušiarni. dobre vetraných a tienistých miestach. 1933). Zriedkavejšie sa zberá kvitnúca vňať — Herba ononidis (jún—september). Rastliny kvitnú v lete. rusky: Poloparazitický stromovitý ker vysoký 30-50 cm. opadavé listy. plazivá.103. saponíny však neobsahuje. druhové meno upresňuje — spinosa v latinčine značí tŕnitý. Za neprípustný (falšovanie) sa pokladá príbuzný imelovec európsky (Loranthus europaeus Jacq. 175. Skladuje sa na vzdušných a suchých miestach. 181.). ktorá sa užíva najmä pri piesku v obličkách. diureticky účinný je totiž aj odvar z drogy — pre obsah silice by sa mal pripravovať zápar.2 % silice nie celkom známej skladby. biele lepivé bobule). za špecificky účinné sa považuje cudzopasiace na smrekovci opadavom (modrín opadavý — Larix decidua Miller). album L.asi v marci-apríli) opeľujú hlavne muchy a včely. Používalo sa proti mnohým chorobám. 5 8 1 11 10 1.). ale má iba mäkké. taliansky: Vischio. visco. I. umiestnené v rázsochách a na koncoch ko- nárikov. Voči ich oficiálnemu liečebnému uplatneniu niet námietok a ČsL 4 rozšíril paletu materských rastlín. Korene sa nedrobia a nezaparujú. častejšie v jeseni (október—november). vidlicovite sa rozkonáruje. ktoré zvyčajne v jeseni opŕchali. najmä na boroviciach. Drogu je vhodné pozväzovať do menších otiepok. poskytujú iba peľ.171. Species urologicae P. dobre premyjú. Získané korene sa dobre očistia. že rástlo v korunách stromov. dezinficiens močových ciest). Opeľovanie ihlíc robí hmyz. najmä močových ciest. Species cholagogae Planta (žlčníková čajovina). kvety v riedkych klasovitých strapcoch.5 g perorálne. Viacročné rastliny sa vykopávajú na jar (marec—apríl). S ohľadom na močopudné pôsobenie droga sa používa aj proti 120 reumatizmu. čo značilo krmovinu pre somárov. JMELÍ LISTNÁČOVÉ IMELO BIELE Viscum album L. hrubšie režú po dĺžke a narežú približne na rovnako dlhé kusy. odrežú sa im „krčky" — podzemky. podlhovasto vajcovité. odrezávajú sa bylinné vrcholce a bežne sa sušia. ba ani samostatne. Visco. Bežný výklad vedeckého pomenovania ihlice vychádza z latinského onos = somár. Koreň je spoľahlivé diuretikum. Korene oboch sú tenšie. ba i pri vysokom krvnom tlaku (má metabolizujúce pôsobenie) a pre prítomnosť silice a flavonoidov ako dezinficiens. anglicky: Mistletoe. mala však aj špeciálne indikácie (napr. Bolo to tým. omelí. Keďže schnú pomaly.ších polohách. (diuretikum. farmaceutický priemysel ju uplatňuje v čajovinách Betulan (pomocný liek pri chorobách močových ciest). Imelovcovité — Loranthaceae Ľudovo: jemelo. listy kožovité. bobule žlté a konáriky hnedé. Imelo odpradávna priťahovalo pozornosť človeka. 177. pomer zosušenia je asi 3 : 1. francúzsky: Gui commun. dezinficiens močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. Vedecké označenie imela je odvodené z latinského viscum = lep (vzťahuje sa na plody. Obsahuje asi 0. že ho zoslali bohovia. uplatňuje sa aj na zle sa hojace rany. Zo zeme sa vyberajú špeciálnymi hákovito ohnutými vidlami alebo úzkym rýľom.Radix ononidis (aj v ČsL 4). et Reut. Species urologicae Planta (urologická. ktorú odporúčal aj známy fytoterapeut Leclerc (1927). miernenie bolesti zubov). laxum Boiss.102. alebo — zväčša na ihličnatých lesných drevinách. Vo Francúzsku sa viacej používa i. 71. Čajoviny č. španielsky: Muerdago. ktorý dokázal vplyv imela na zníženie krvného tlaku. — imelo listnáčové a V. látke podobnej chemickej štruktúry. je menej rozkonárená a nemá tŕne. Vo väčšine liekopisov je oficinálny koreň . ako má glycyrizín sladkého drievka (Glycyrrhiza glabra L. celistvookrajové a neopadavé. vischia. nemajú medovinu.imelo ihličnanové . Na drogu sa vzťahuje ON 86 6718 a požiadavky ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Množstvo liehového extraktu (45 % lieh) — najmenej I. Preto mu pripisovali zázračné účinky a v ságach a povestiach všetkých národov malo dôležitú úlohu. imelo však ostávalo zelené. 10 16 2 11 12 2 13 ČsL 3 5 8 1 11 10 1. Podľa starých povier chránila dobytok. ktoré láka nektár a príjemná ovocná vôňa. hemoroidoch. P. droga má slabé hemolytické účinky. Droga nemá vedľajšie účinky. žltozelené. Usušené korene by sa pri ohnutí mali lámať. pri chronických kožných ochoreniach. Drobné kvety žltkasté. Močopudné pôsobenie sa pripisuje predovšetkým silici a hlavne flavonoidom a ononidu. v dobre zatvorených obaloch a chránená pred svetlom.podľa cudzopasnosti buď na listnatých stromoch (okrem dubov).74. Sušia sa na teplých. rastie najmä na duboch. takže sa zdalo. V homeopatii sa čerstvé bylinné časti a korene zberané počas kvitnutia používajú na prípravu esencie. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 1. omelo a pod. maďarsky: Fehér fagyôngy. Antická ononis slúžila Rimanom i Grékom v liečiteľstve podobne ako dnešná. Botanickí systematikovia v súčasnosti delia rod na V. 178. teda aj včely. Veľmi drobné kvety imela (kvitne skoro .

obsahuje asi 17 % bázických aminokyselín. je vyšší. 1965. Imelová vňať sa indikuje pri hypertónii a artérioskleróze. popri cestách a na rozličných ruderálnych stanovištiach. ktoré znižujú krvný tlak a pôsobia sedatívne na srdcovú činnosť. 162. francúzsky: Marrube commun. Na homeopatické účely sa zberajú rovnakým dielom čerstvé plody a listy (homeopatia žiada radšej imelo z listnatých stromov). 229. ČsL 3 v droge výslovne zakazuje prímes imelovca. Viskotoxín sa pokladá za vhodný na protirakovinovú terapiu. 91.0 g (ČsL 3). Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. Pri zbere vňate sú časté zámeny s príbuzným j. byl štvorhranná. Plody sú tvrdky. oficinálna v mnohých liekopisoch (aj v ČsL 3). U nás je jablčník burinou bez veľkých nárokov. acetylcholínu a kyseline oleanolovej. vyskytuje sa roztrúsené na suchých pasienkoch. peregrinum L.z 1 kávovej lyžičky na šálku a pijú sa 2—3 šálky denne. 1970) kancerostatické pôsobenie pripisujú proteínovej zložke histónového charakteru. hrubo vrúbkované. Jablčník po rozotretí páchne ako jablká a je veľmi horký. teplota (ani umelé teplo) nemá prestúpiť 40 °C. ktorý má miestne dráždivé účinky a nekrotizujúce vlastnosti (pôsobí miestne odumieranie tkaniva). Lekár Castor Antonius ordinoval šťavu s medom pri tuberkulóze a Celsus prípravok zahusťoval a predpisoval ako linktus (prostriedok na lízanie). maďarsky: Orvosi (Lozonséges) pemetefu. Starovekí lekári ho používali proti tuberkulóze a získal si meno ako univerzálny liek. ktorá však nemá listy sivo plstnaté a líši sa i červenými kvetmi. Antonius Musa kombinoval jablčník s myrhou pri vnútorných hnisavých procesoch. JABLČNÍK OBYČAJNÝ JABLEČNÍK OBECNÝ Marrubium vulgare L. prípadne dvom živicovým alkoholom. a balota čierna — Ballota nigra L. Zatiaľ nie sú celkom objasnené látky. chránená pred svetlom. s listami kopijovitými.. 84. Droga má horkú chuť. 86. obyčajne v zimných mesiacoch (december—február). vyžaduje si iba teplo a svetlo.0 g. účinné obsahové látky sa varom čiastočne rozkladajú..zmesi rozličných peptidov viskotoxínu. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Gemeiner Andorn. Dávky sa nesmú zvyšovať a o použití imela a vhodnej liekovej forme sa treba poradiť s lekárom. čo sa v južnej Európe traduje dodnes. Droga sa dávkuje perorálne ako macerát jednotlivo 1. Mediteránny druh rozšírený od nížin po horský stupeň. taliansky: Marrubio. Účinnosť možno pripisovať sčasti zistenému cholínu. Herba visci albi tvorí zložku čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum a hypotenzívum). Vedecké pomenovanie sa odvodzuje od hebrejského mar + rob. rusky: - IMELO BIELE Predmetom zberu je vňať — Herba visci albi. bielo plstnatá. zber však možno robiť prakticky po celý rok. Zo zástupcov čeľade hluchavkovitých rastlín sú podobné najmä kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. španielsky: Mamibio. anglicky: White Horehound. 164. že slávny Linné odvodil názov jablčníka od mesta Maria-Urb v bývalom Latiu pri jazere Fucinus. bohato rozkonárený. zberajú sa olistené mladé konce konárikov (do hrúbky 5 mm). Novšie (Vester a kol. Jablčník patrí medzi najstaršie liečivé rastliny. pretože jeho domovinou je južná Európa. Pre bežnú potrebu sa pripravuje zápar Trváca. Čajoviny č. listy vajcovité. Drobné biele kvety sú sediace a tvoria pazušné paprasleny. slabo aromatická bylina vysoká 30—60 cm. 87. nie príjemný pach rastliny.. 90. Hovorí sa. 83. Kvitne v júni až sep121 . flavonoidom a glykozidovej substancii bielkovinovej povahy . 85. rastúcim najmä na južnom Slovensku. sušením zmizne osobitný. 89. Sušia sa vo zväzočkoch na vzdušných a suchých miestach prirodzeným teplom. čo označuje horkú šťavu. 163. ktorá sa dá izolovať extrakciou s vodou. Teuscher. hlavne arginín. stenčenými v stopku a jemne bielo plstnatými. cudzím — M. kde sa vyskytoval v hojnej miere. denná dávka 5.

Podáva sa aj vo forme macerátu viac ráz denne alebo priamo v prášku (znížená účinnosť trieslovín). nie je však drobivý. Vedecké pomenovanie jahody je asi odvodené od latinského fragrans = voňavý (vzhľadom na plody).vú vňať ešte ďalšie široké uplatnenie gy dráždia dýchacie cesty a vysušujú (napr. Plody sú červené opadavé plodstvá . zvyšuje funkciu pečene a v primeraných dávkach priaznivo pôsobí pri nepravidelnom tepe srdca (pri arytmii) ako kardiosedatívum. u Nikolausa Alexandria — tvorili zložku prípravku Potio sacra tussientibus. je oficinálny v ČsL 4 pripravuje sirup alebo cukríky zo ako nová liečivá rastlina. pritom nedráždi na vracanie.). stor. použitie ako vňaťová droga v alopatii.05 % ) . zúbkaté.inak značí aj jedlý).231. umelé teplo pri sušení nemá prekročiť Ľudové liečiteľstvo má pre jablčníko35-40 °C. býva zložkou žlčníkových čajovín. 170. Ako medu žltej farby. Jahodové listy do denného nápoja (nie však na sušenie) možno fermentovať podobne ako malinové alebo sa dávajú do zmesi s fermentovanými ostružinovými listami. Obsahové látky sú triesloviny (asi 122 JAHODA OBYČAJNÁ JAHODNÍK OBECNÝ Fragaria vesca L. Rastie v lesoch a na lesných rúbaniskách. rusky: Trváca bylina vysoká 10—40 cm. svetlom. Bežne sa užíva zápar z dvoch čajových lyžičiek na šálku a pije sa denne jedna šálka. Listy sa oddávna používali na prípravu denného čaju. kg cukru. madarsky: Erdei (Fóldi) szamócza.zlúčenina sekopimaranového typu v množstve asi 0. Bežnou čajovinou je vňať jablčníka zmiešaná rovnakým dielom s vňaťou mäty piepornej. smokvica. V homeopatii sa z čerstvých listov renie. na odrezáva sa na začiatku rozkvetu. hlavne marubiín (diterpénový kryštalický laktón . anglicky: Wild Strawberry. Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal jesť jahody najmä na „čistenie krvi a pri chorobách pečene". 122. s bielymi kvetmi v okolíkovitom vrcholíku.(ČsL4) 3 3 2 1 12(10) 5(12) II. Na sirup sa zmes povarí. Suší sa v tieni pripravuje esencia. no účinnou terapeutickou zložkou sú glykozidové horčiny. choleretikum a expektorans . Správna droga sa skladá z mladých. 166. Na liečebné účely sa môžu zberať aj listy a plody ostatných našich divorastúcich druhov jahôd. Predmetom 100 g drogy. Do zberu nepatria listy a stonky pestovaných druhov. Z prízemnej listovej ružice vyrastajú zakoreňujúce sa poplazy. cukríky sa varí až do stuhnutia. z hladiska obsahových látok sú bezcenné. . výživných a hlinitých pôdach. ktoré sa odsekávajú kosákom.cies cholagogae. Na farmaceutické účely sa jablčník domáci prostriedok proti kašľu sa osobitne pestuje. a keďže horčiny podporujú vylučovanie žlče.Vňať — Herha marrubii albi — má ČSN 86 67 10 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (nerozpustný v HCl : 3) l. Rozprášené čiastočky dro. francúzsky: Fraisier des bois.211. Droga sa skladuje v dobre tivej menštruácii a i. 178. 8 5 5 3 13 10 6—7 %). vtáčeníčka. trištvrte litra vody a pol zberu je vňať — Herba marrubii. Osobitnú kúru predstavovali v 13. OBYČAJNÝ pre žlčotvorný účinok prípadne ešte kombinovaná s podzemkom kurkumy tembri.jahody s mnohými vtlačenými nažkami. zato však dosť mi). V ČsL 4 SpeMateriál je mierne náchylný na zapa. Známe je aj ich ľudové použitie pri pakostnici a na rýchlejšie vylučovanie moču. zatvorených obaloch chránená pred Čajoviny č. podzemok. španielsky: Fraulera. ktorá má podobné v tenkých vrstvách bez obracania. 76. Byle chudobne rozkonárené. taliansky: Fragola. gae Planta a Thé Salvat. Droga sa užíva ako antidiaroikum. Jahody sa zberali už v antike ako lesné ovocie a používali aj liečebne. Čs. prípadne sa ešte pridávajú s vňaťou jablčníka sú Species cholagolisty. druhové vescus = malý (v porovnaní s ostatnými druhmi . 175. Liečivé účinky majú aj saponíny a silica (asi 0. na mierne vlhkých.má expektoračné sekretolytické pôsobenie. koreňom púpavy a s malinoJABLČNÍK vým listom alebo s repíkovou vňaťou. dávka čajoviny: zápar z dvoch čajových lyžičiek na 300 ml vody. Najčastejšie sa používa pri ochoreniach dýchacích ciest. pokiaľ nie je ešte zdrevnatená byl.3 — 1 %). zemnica Nemecky: Wald-Erdbeere. priemyselne vyrábané čajoviny jún—august. predpisovaného osobám so slabými pľúcami. Listy sú troj početné. Obľúbenejšie však boli čučoriedky. silne meduje i za najväčšieho (pozri medzi cudzokrajnými drogasucha. 167. Peľu dáva málo. podzemská jahoda. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: jahodník. na zapálené rany a aj pri bolessliznice. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1. 174. zvyšuje sekréciu bronchov dýchacích ciest.

V ľudovom liečiteľstve sa čaj pije ako metabolizujúci prostriedok — na napomáhanie látkovej premeny. plody zasa sacharidy. Zrelé čerstvé jahody sú oficinálne v homeopatickom liekopise (Fructus fragariae) a možno ich sušiť aj na slnku alebo umelým teplom . podáva sa nervóznym a málokrvným osobám. zaparia a plesnejú. Sú veľmi vyhľadávaným tovarom v potravinárskom priemysle. ale aj pri chorobách obličiek. flavonoidy a kyselinu askorbovú. 101. ako obklady na mokvavé a krvácajúce rany. Zberajú sa ručne do menších nádob alebo do košíkov. Listy sa oddávna užívajú ako adstringens. 15 5 1 12 12 ešte nezhorknutých listov divo rastúcich druhov jahôd s krátkymi stopkami zberanými v čase kvitnutia. ako protizápalový prostriedok. pije sa 2—3-krát denne. pri obličkových kameňoch. 4. pri astme a ochoreniach močových ciest. List u nás tvorí súčasť čajovín Bylinný čaj so šípkami a Javorina (dietetikum a náhradka pravého čaju). Čajoviny č. 88. Listy obsahujú predovšetkým triesloviny. kyseliny a aromatické látky. aby sa aj spodné vrstvy prevetrávali. 6 2 0. Pre obsah trieslovín sa užívajú pri hnačkách. v domácnostiach sa používajú na prípravu osviežujúceho nápoja — zápar z jednej polievkovej lyžice listov na 2 poháre vody.JAHODA OBYČAJNÁ ČSN 86 6745 sa vzťahuje na dve akosti jahodovej vňate — Herba fragariae — a má tieto základné ustanovenia: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. Sušené sú zložkou niektorých čajovinových zmesí a používajú sa v likérnictve. zbavených prímesí. pektín. Treba ju chrániť pred vlhkom. krvavých hemoroidoch (i na klystíry). v zarastených je výkonnejší zber rukou. Materiál sa dá kosiť kosákom v čistých porastoch. ktorá sa aplikuje na omrzliny a pri opuchoch jazyka. V homeopatii sa z čerstvých zrelých plodov pripravuje esencia. odtrhávaním. mierne diuretikum a náhradka pravého čaju. 123 . List je mierne náchylný na zaparenie a je aj trochu drobivý. Suší sa v nevysokých vrstvách na dobre vetraných miestach. Plody sú výživnou a zdravou pochúťkou (so smotanou sú však ťažko stráviteľné a u niektorých osôb vyvolávajú žihľavku). pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 50 °C.pomer zosušenia je asi 8 : 1. Dozrievajú asi v júni —júli. 35. 4 2 1 12 10 II. 8 4 2 12 13 ČSN 86 6427 sa týka listovej drogy — Folium fragariae: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Droga — Folium fragariae sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. teda v máji až auguste.5 12 9 II. Slúžia oddávna na prípravu záparu — 1 kávová lyžička na šálku. na prípravu kloktadiel alebo pri páchnucom dychu. 5. inak sa ľahko rozmliaždia.

kyslý.) Crantz — muk obecný. vtáčia a oskoruša (Sorbus domestica L. U nás rastie asi 10 druhov jarabín. Miestami sa odvaru z nich ešte dnes prisudzujú významné liečivé vlastnosti pri pľúcnych ochoreniach. prípadne aj sušili na slnku. maďarsky: Veres berkenye. emend. suchých a slnečných stanovíšť na vápenatej pôde). Plody sú guľaté červené alebo žlté malvice. moravica (Zengerl.) Crantz — břek obecný. torminalis (L. taliansky: Sorbo degli uccellatori. jarabina. usporiadané v chocholíkovitých metlinách. Druhové pomenovanie upresňuje. Eberesche. strom v lesoch teplejších polôh) a až po omrznutí sa dajú jesť plody j. V germánskej mytológii bola jarabina zasvätená bohu hromu Donarovi a stala sa predmetom mnohých povier a ság. aucuparia = aucupium. a to ľudí i dobytka. rusky: JEŘÁB PTAČÍ často pochádzajú z pestovaných druhov. skoruše Nemecky: Wilde Vogelbeere. že miluje drsnejšiu polohu. jarab obyčajný. španielsky: Serbal de cazadores. Najvýznamnejším zástupcom je práve j. J.).) výhodné formy pre potravinárstvo a likérnictvo. pila sa po lyžiciach pri dyzentérii. Love). Listy sú nepárno perovito zložené. listy sú krmovinou pre kozy a ovce. Plody sa v staroveku nakladali. aria (L. Na Slovensku sa kedysi z plodov pálila silná pálenka. drevina listnatých strání. vtáčia kvitne asi v máji-júni. oskorušu i brekyňu. Vo vyšších polohách ju často vysadzujú do alejí a parkov. Á. Ružovité . Nie všetky sú však domáce a nie všetky majú jedlé plody. lístky kopijovité. na okraji pílkovité. Rastie v horských lesoch.Rosaceae Ľudovo: divá breskyňa. Hedl. francúzsky: Sorbier des oissieurs. Väčšinou ich zrelé plody — červené okrúhle malvice — možno rátať za lesné ovocie. najmä stopky plodov Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. chytanie vtákov — jarabiny sa oddávna používali ako vnadidlo pri odchyte vtákov. častejšie strom vysoký 16—18 m s guľatou korunou a svetlosivou kôrou. jarabok. Menej chutné plody. jeráb. Jarabinové výlisky sú veľmi hodnotným vitaminóznym krmivom. vyskytovalo sa už v staroveku ako starorímsky výraz pre jarabinu. drevo je výborným materiálom na sústružnícke práce. s plodmi dlhými až 15 mm. ale cenné drevo pre rezbárstvo má j. brekyňová čiže brekyňa (S. anglicky: Rowan.JARABINA VTÁČIA JARABINA VTÁČIA Sorbus aucuparia L. sŕkať. Vedecké pomenovanie sorbus je veľmi staré. 10 10 2 20 6 3 . Kvety biele. napr. mukyňovej čiže mukyne (S. alebo z arabského sorbet — jarabina. 5 5 1 20 4 2 II. Čerstvé plody sa odjakživa jedli ako laxans a vyrábal sa z nich ocot a pálenka. vtáčej zrejme súvisí s používaním oskoruše. v čase kvetu poskytuje včelám med i peľ. Najlepšia je vraj z jarabín moravského druhu (subsp. Predmetom zberu sú zrelé červené Ker. Azda práve o nej písal Plínius. et D. Med je červenožltý a po vykryštalizovaní hrubo zrnitý a má silnú arómu. či keltského sor = trpký. Upotrebenie j. Mičurin zaradil do svojej ovocinárskej praxe štúdium jarabín a podarilo sa mu získať medzidruhovým a dokonca medzirodovým krížením s mišpuľou (Mespilus germanica L. Pochádza buď z latinského sorbere = jesť. hoci 124 Droga — plod sa hodnotí podľa ON 86 6623: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Iné časti materských rastlín.

ktorá je netoxická a používa sa ako konzervans v potravinárstve. je zdrojom kyseliny askorbovej a antiflogistikom. Pestovaná jarabina vtáčia moravská je veľmi bohatá na cukor (asi 13 %) a pektín.).kyselina sorbová (v nezrelých plodoch parasorbová). Olivovité — Oleaceae Nemecky: Gemeiner Esche. keďže jeho drevo sa dá ľahko štiepať. Skladované plody treba občas presúšať. čo sa dokázalo pokusmi na zvieratách vyššími dávkami. Listy nepárno perovité. Všeobecne sa jasene oddávna uplatňovali v liečiteľstve. preto je vhodná na prípravu štiav. Obsahová látka sorbit slúži ako výživný prostriedok pre diabetikov a základná surovina na výrobu sorbózy. sorbóza. 1 lyžica na šálku záparu (užíva sa 3 x denne jedna lyžica). ktorý sa užíva po lyžičkách 3 —5 x denne.až 7-jarmové.). Niekedy zapríčiňujú ľahké otravy. Plody j. Produkujú ju hlavne stromy rastúce na Sicílii. sorbitol a i. vtáčej (najmä čerstvé) nie sú celkom neškodné. ale iba subkutánnymi injekciami. Koncentrované roztoky sorbit majú vzhľad glycerínu. Má šedivú bradavičkatú kôru. Rastie hojne v lužných lesoch. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. Dobre znáša kyslé i vápenaté neutrálne pôdy. francúzsky: Fréne élevé. ktorá dráždi sliznice žalúdočného a črevného traktu.najlepšie umelým teplom. Častejšie sa vysádza na neúrodných stranách. sacharidy (glukóza. podľa iného výkladu je odvodené od fraxis = štiepateľný. na kôre konárov nemá nijaké šošovičky (lenticely). čo spôsobuje slinotok až dávenie a gastroenteritídy. Strom často nachádzame v parkoch. Sušením plodov a varom sa rozruší a vyprchá. jablčná. Štiepením sa vytvára kyselina sorbová (sorbínová). vylúhovať asi 8 h pri obyčajnej teplote (užíva sa každý druhý deň). resp. Divo u nás rastie veľmi vzácne iba na južnom Slovensku (je chránený). Čajoviny č. Narezávaním sa získava laxatívne pôsobiaca cukornatá šťava. Sušia sa rýchlo . kompótov. Plody sa užívajú predovšetkým ako črevné regulans a močopudný prostriedok. pektín. aby sa nezaparili. Plody boli presláveným diu125 . 124. na vlhkých lúkach a naplaveninách v nížinách a teplých polohách. kvety sa zjavujú súčasne s listami. Oranžovočervené plody majú trpkojablkový pach a horkastotrpkú chuť. španielsky: Fresno. Príčinou je obsah kyseliny parasorbovej. najmä na juhu Európy. 50. na zosuvoch a starších navážkách v stredných stupňoch aj v hrebeňových lesoch hôr. Oddávna sú známym prostriedkom proti skorbutu.2 % ) . Príbuzný a podobný je j. silica. Dávkovanie: jedna kávová lyžička plodov na šálku macerátu. likéru a pod. kým umelý sorbitol sa používa na výrobu moderných polykondenzačných živíc (Tween). Meno fraxinus sa odvodzuje z gréckeho fraxis = oplotenie. citrónová. Vo farmácii a v kozmetike sú náhradkou za glycerín. Droga má mierny preháňavý účinok. Šťavu z čerstvých plodov možno zavariť s polovičným množstvom cukru na sirup. Plody sú nažky s krídlatým vrcholom. ktorá má veľký význam pri tvorbe kyseliny askorbovej. pôsobia mierne preháňavo a protizápalovo. 85.a nepoškodené plody (október—november). odkiaľ sa vyváža a často býva oficinálna (u nás v ČsL 1). rusky: JASEŇ ŠTÍHLY Strom vysoký až 30 m. listové čepele 4. aby si zachovali pôvodnú farbu. karotenoidy. Droga má názov: Fructus sorbi (aucupariae) — Bacca sorbi. rutín a kvercetín (flavonoidy). maďarsky: Magas kórisfa. mannový (Fraxinus ornus L. metliny kvetov sa vyvíjajú skôr ako listy. anglicky: Ash. Pružné jaseňové drevo oddávna slúžilo na výrobu ohybného náradia. Drevina patrí k rastlinám. kyselina askorbová (0. Gréci ho označovali názvom melia. ktoré obľubujú vlhké pôdy. triesloviny. najmä oštepov. taliansky: Frassino. pretože sa z neho robili koly a tyče do plotov. po zaschnutí známa ako manna. Pod menom fraxinus strom poznali už antickí Rimania. Pripisujú sa jej aj karcinogénne vlastnosti. nie perorálne. Ľudovo sa užívajú aj proti reumatizmu a obličkovým kameňom. sú v konečných zložitých strapcoch a majú korunu. JASEŇ ŠTÍHLY JASAN ZTEPILÝ Fraxinus excelsior L. vínna. Účinné látky v plodoch tvoria hlavne organické kyseliny .1-0.

kolárske a sústružnícke práce. Drevo je veľmi tvrdé a ťažké. na rany. maďarsky: Kecskeruta. listom brezy. iba do augusta). — vika. Používanie drog na väčšinu týchto ochorení je skutočne zastarané a neúspešné. zber sa robí viac ráz do roka (jul—august). manitol a minerálne soli. podľa neho má galegín také vlastnosti. Alopatia sa k používaniu listov i kôry stavia dosť zhovievavo. parkiet. Známe je aj externé použitie listovej drogy (kúpele. len z času na čas sa stávajú módnymi (napr. s kvetom bazy. najmä galegínu.5 0. ľadník. eskulín). dlhé asi 10-20 cm. príp. Jaseň je známy aj tým. francúzsky: Galega officinal. Občas sa pestuje na okrasu v záhradkách. kvercetín). Použitie na zvýšenie laktácie asi prišlo z Ameriky. v snôpkoch (ak umelým teplom. 1927/28) mu dokázal slabšie hypoglykemické účinky — t. sacharidy (aj tetrasacharid stachyózu). Droga je ľahko lomivá. pri vredoch predkolenia a pod. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: jastrabí hrach. Kedysi sa vo Švajčiarsku a aj inde pestovala na krmivo. tak teplotou do 50 °C). Jastrabina sa dokázateľne spomína až v skorom stredoveku. V súčasnosti je Herba galegae — vňať jastrabiny má dve akosti. Používa sa na výrobu lyží. Kvitne v pazušných strapcovitých súkvetiach. listy nepárno perovito zložené. u nás majú iba zriedkavé ľudové použitie.5 12 10 II. dýh i nábytku. zakončené osťou. Používajú sa na priemyselnú izoláciu obsahových látok. kozia ruta. byle priame. Sušia sa na dobre vetraných tienistých miestach v tenkých vrstvách. Pre obsah silice a glykozidov možno použiť umelé teplo iba v teplote do 40 °C. v súčasnosti v NDR a NSR. medovina jej však chýba. Drogy sa častejšie kombinujú s inými. triterpénové zlúčeniny (kyselinu ursolovú). používanú vo veterinárstve (na humánne účely je vysoko toxická a nebezpečná. zberajú sa jednotlivé lístky bez stopiek (jún až september. Pri ušnom ochorení (otoskleróze) sa ako adjuvans podáva odvar z čajoviny. ťažko poškodzuje pečeň). že sa na ňom zdržuje chrobák španielska mucha . List i kôra sa využíva pri reumatizme. trieslovinu. 5 — 9-jarmové. Jastrabina je hojná najmä v južnej Európe a v západnej Ázii. kôra zasa najstarším surogátom za chinínovníkovú kôru. U nás sa vyskytuje najviacej na južnom Slovensku. Kvety sa rozvíjajú skôr ako listy. Známy však bol zápar z 3 lyžičiek listov na 300 ml vody užívaný po dúškoch cez deň pri chorobách obličiek a zadržiavaní tekutiny v organizme. po zovretí sa odstaví a nechá postáť prikrytá 5 minút. Kôra obsahuje dosť podobné látky. príp. Predmetom zberu bývajú aj semená — Semen galegae. Pomer zosušenia je asi 4 — 5 : 1. silicu s obsahom terpénov a vitamín K2. Majú listy párno pe- rovité a ich hlavná stopka vybieha v hrotoch alebo v úponoch. Ľudové liečiteľstvo južných krajov uplatňuje aj lyko stromov. fraxidín. 1600 ju však už nachádzame v mnohých nemeckých záhradách ako liečivú. Výklad o odbornom pomenovaní rastliny nie je jednoznačný a celkom istý. Biele jaseňové drevo je vhodné na stolárske. Vraj zaháňala mor. má rada humóznu pôdu — vysieva sa na jar. Sú to najmä niektoré druhy rodu Vicia L. pri ochorení obličiek a močových kamienkoch.retikom. španielsky: Galega. ktoré sa hodnotia podľa ČSN 86 6813: Akosť — najviac v % Znak 1. štedrevec liečivý Nemecky: Echte Geissraute. rusky: Trváca bylina vysoká 40-110 cm. najmä kumaríny (fraxín. na zber sa využíva iba pestovaná. Pri zapečení sa niekoľko ráz denne dávkuje 1 lyžička listov na šálku horúcej vody. aj pri reumatizme a dne (zvyšoval vyplavovanie solí z organizmu — saluretikum). Listy i kôra majú experimentálne dokázaný mierny laxatívny účinok (depuratívum). Droga Herba galegae je v niektorých liekopisoch oficinálna. Z ďalších neskorších indikácií bolo významné ešte jej potopudné a diuretické pôsobenie. anglicky: Goat's Rue. Nožom alebo kosákom sa odrezávajú kvitnúce a hojne olistené vrcholky bylín. lebo dosiaľ spomínané indikácie sa neukazovali uspokojivé (okrem diaforetickej a diuretickej). U nás zriedkavo rastie voľne. horúčku. poukazujúce na zvyšovanie dojivosti. vňaťou prietržníka). Rozsiahle skúmanie galegínu urobil Reinwein (1927). Listy obsahujú predovšetkým horkú látku — oxykumarínový glukozid fraxín s aglykónom fraxetínom a fraxanolglukozid. ursolovú. príp. Ako prostriedok proti horúčke sú drogy zastarané.). ktorá má tri zložky: kôra jaseňa. Kecskere galga. pretože poskytujú hojnosť peľu (opeľujú sa vetrom). listy sú dobrým krmivom pre niektoré domáce zvieratá. jednoduché. Ináč sfarbené časti drogy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol 6 1. JESTŘABINA LÉKAŘSKÁ JASTRABINA LEKÁRSKA Galega officinalis L. flavonoidy (kvercitrín. ba aj na vypudenie črevných parazitov. taliansky: Galega. Predmetom zberu pre farmaceutické účely býva list — Folium fraxini a kôra — Cortex fraxini. 1914 objavil v rastline „alkaloid" galegín a spolu so Simonnetom (r.kantarída. novšie sa spomína grécke gala = mlieko a ago = ženiem. Materiál sa suší zvyčajným spôsobom. j. pružné i pevné. dne. najmä v pobrežných húštinách a vlhkých lesoch. kvitne v lete. Okolo r. Preto si ju včelári osobitne necenia. ktorá poskytuje drogu + Cantharis (uvádza ju ČsL 2). najmä kozy a ovce. kvety biele alebo fialovomodrasté. znižovanie obsahu cukru v krvi. bez pachu a chuť má zvieravú a horkú. lenže sa v horúcej vode krátko povarí. Tauret r. kôra sa v Poľsku používa ako depuratívum v kombinácii napr. 14 3 1 12 14 126 . Druh rastie v nížinách i pahorkatinách. príp. ako glukokiníny. Rastlina má pomerne veľa peľu. Stromy kvitnú v apríli—máji a včely ich veľmi obletujú. Z oficiálnej alopatie sa pomaly vytrácajú. náradia. triesloviny. potom manitol (za čerstvá horký). liečila mnohé detské choroby a slúžila proti uhryznutiu hadmi a divou zverou. list čiernej ríbezle a kvet túžobníka. kyselinu jablčnú. Mladá kôra z konárov sa zberá na jar a bežne suší. Kôra slúžila na izoláciu triesla v garbiarstve. atónii (ochabnutosti) močového mechúra. ktoré je bohaté na sliz. lístky kopijovité alebo elipsovité. Kôra sa dávkuje rovnako. Plody sú kostrbaté struky. dáva sa ako obklad na zle sa hojace rany. Podobnosť jastrabiny s inými zástupcami v rámci čeľade je značná. ryhované a duté. podobne účinnými ako zložky čajovinových zmesí.

dozrievajúci v máji až júni vkyjakovité tobolky dlhé 30-50 mm. proti astme. najmä však v semenách obsahuje izoamyléngvanidín galegín. 20. 25. V ľudovom liečiteľstve sa vňať jastra- biny užíva aj ako močupudný a potopudný prostriedok. pokladali ho za veratrín. Hneď sa však nepresadila. Vňať má staré ľudové použitie ako prostriedok podporujúci tvorbu mlieka cicavcov. vodnatieľke. JESIENKA OBYČAJNÁ + Colchicum autumnale L. V Nemecku sa jastrabina pridáva do antidiabetických čajovín a do tabliet s metabolickým pôsobením (NSR).čajoviny Diabetan — pomocná liečba cukrovky. tak nazýval Dioskorides prudko jedovatú rastlinu rastúcu v Kolchide na pobreží Čierneho mora. Cibuľky mali aj vedľajšie toxické príznaky a nedali sa presne dávkovať.). reumatizmu. rusky: OCÚN JESENNÍ JASTRABINA LEKÁRSKA o ne veľký záujem. účinok je však pochybný. mala kolísavú účinnosť. Rod zahrňuje podľa užšieho alebo širšieho chápania 30 až 60 druhov. šarlach a pod. má rada mierne vlhké pôdy s výživnou a trochu alkalickou hlinou. 26. Správne ho určil Geifer a Hesse. a preto sa priemyslová výroba takýchto prípravkov v mnohých štátoch zastavila (aj u nás prípravku Galegolu). Rastlina vo všetkých orgánoch. liehovine alebo v octe ako tinktúra. anglicky: Meadon Saffron. divá cibuľa. dávkujú sa 2 lyžičky drogy na pohár vody. Operuje sa v jeseni a na jar vyrastá prízemná ružica čiarkovitých listov. ocún. Droga sa zriedka užíva samotná . ďalej saponín. podobne ako o vňaťovú drogu. Usudzuje sa. kvitnúci druh v jeseni. Vedecké pomenovanie jesienky vychádza z gréckeho kolchikon.). Semená sa používajú podobne a pokladajú sa hlavne za pomocné a účinné antidiabetikum. Macerovala sa vo víne. jeseňka. sa jesienka opäť dostala do európskej medicíny. s ktorými ju však pri zbere nemožno nijako zameniť. teda vo vlasti miešačky jedov — Medey. sirotka.arginín a gvanidín. 18. no iba na vonkajšie upotrebenie. nadzemná časť . francúzsky: Colchique ďautomne. 21. Anglický lekár Williams r. že Medea používala jed z jesienky. proti epilepsii a pri horúčkovitých detských ochoreniach s vyrážkami (osýpky. Vzhľadom sa jesienka ponáša na šafrány (Crocus L. naháč.stvol. zimovít Nemecky: Herbstzeitlose. Ako obsahové látky sa uvádzajú aj niektoré aminokyseliny . vysoká 10—30 cm. 1820 namiesto nespoľahli127 . j. šafranica. Ľaliovité — Lilíaceae Ľudovo: bujačina. Jesienka tvorila napr. ak sa užíva ako adjuvans pri cukrovke. Druhy Colchicum sa v antike liečebne používali málo. ktoré lievikovito obklopujú zelený semenník s množstvom semien. Pred interným užívaním svorne varovali všetky herbáre. vyrastá v jeseni a je zakončená fialovými kvetmi s lievikovitým okvetím. druhové meno autumnale značí jesenný. orálny inzulín. Bylina rastie často na lúkach pahorkatín až horského stupňa. lúčny matečník. horké látky. vo vňati hlavne flavónový glukozid galuteolín (štiepi sa na luteolín a glukózu). Spoľahlivejšie použitie je na podpornú liečbu pri cukrovke — diabetes mellitus. Asi v polovici 16. U nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej Trváca bylina so šupinatou hľúzou. zložku mnohých tajných prostriedkov. hoci boli dobre známe a známa bola aj ich jedovatosť. taliansky: Colchico. stor. 1820 lekárnik Peletier a Caventou.jej dávka je 1 -2 kávové lyžičky na šálku vody v zápare. napr. príp. ktorá sa aj vykupuje. 19. sacharidy a trieslovina. Novšie sa používa výťažok — extrakt v masti aplikovaný zvonka na zacelenie kožných defektov po neoplastických operáciách a na zosilnenie pôsobenia rontgenových ožarovaní. Čajoviny č. Najhojnejšie sú rozšírené v stredomorskej oblasti. Potom jesienka upadla do zabudnutia a ujal sa jej až stredovek na základe odporúčania arabských lekárov. 17. španielsky: Colchico común. t. rastlina sa označuje aj ako orálne antidiabetikum. maďarsky: Ószi kikerics. Obsahovú látku kolchicín prvý zistil r.

Hoci je jesienka jedovatá. odrezávaných v čase hnednutia. t. Jesienke venoval veľkú pozornosť náš vedec Šantavý. Podstatnými obsahovými látkami sú vysokojedovaté alkaloidy. u nás sú v ČsL 2. kvety ostávajú dlho otvorené. čo možno urobiť aj na slnku. o. Všetky prípravky s colchicínom alebo jesienkou podliehajú predpisom lekára. ČsL 4 uvádza ako oficinálny jedovatý alkaloid + + Colchicinum . semená sa z nich vytrasú a dosušia. Pre prudkú jedovatosť zber ani akákoľvek manipulácia sa nesmie zveriť deťom. Predmetom zberu je celá rastlina. Jesienka je inak nepríjemnou jedovatou burinou v sene. Poskytuje včelám neskorú peľovú i nektárovú pašu. izoloval látku označenú F — demekolcín. Strata na hmotnosti je malá.JESIENKA OBYČAJNÁ vej hrúzy s kolísavým obsahom kolchicínu začal používať semená. Jeho roztoky sa uplatňujú aj v praxi pri pestovaní polyploidných rastlín so zvýšeným počtom chromozómov (vyznačujú sa obyčajne rýchlym rastom a nadmernou tvorbou zelenej hmoty). Možno ich sušiť aj na slnku. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Ako Colchicum e seminibus sa používajú v homeopatii. Používajú sa na to osobitné vypichovacie nástroje. Náš farmaceutický priemysel vyrába dražé Colchicin Spofa. Po očistení sa zvyčajne pokrájajú na lupienky — koláčiky a rýchlo sa sušia. ktoré sú uložené hlboko v zemi.+ Semen colchici. Skladujú sa v dobre uzatvorených sklených nádobách.5 ojedinele. najlepšie sa dosúšajú pri umelom teple. i. Med má tmavú farbu. Pôsobí už v nepatrných dávkach. izolovaný z hľúz alebo zo semien jesienky. hrajúce sa so semenami (5 g je smrteľná dávka). asi jún—júl. j. 1826 ocitli v anglickom liekopise. Čerstvé hľuzy sa používajú v homeopatii. z ktorých najdôležitejší je kolchicín (0. v lete (hlavne v auguste až septembri) sa vykopávajú hľuzy. teplotou okolo 40 °C.6 % — nachádza sa predovšetkým v najvnútornejších vrstvách osemenia). Droga + Tuber colchici. nedokázala sa jedovatosť medu. Kolchicín je silný kapilárny jed (rozširuje kapiláry a nivočí cievy). Najčatejšie sa vo svetových liekopisoch uvádzajú semená . Kvety jesienky sa trhajú a sušia iba Ukazovateľom kvality sú požiadavky ČsL 2 pre + Semen colchici: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Popol Obsah kolchicínu — najmenej ČsL 2 2 5 0. ktorá má silný antimitotický účinok. 128 . Pred kvitnutím — na jar.kolchicín. chránené pred vlhkom i svetlom. Vyberajú sa po dozretí z plodov — toboliek. je však menej jedovatá ako kolchicín a stala sa účinným liekom pri niektorých krvných ochoreniach. Je nebezpečná pre dobytok i pre deti. častejšie však v jeseni. Peľ je oranžovožltý a býva ho veľké množstvo.2—0. V ľudovom liečiteľstve sa v nijakom prípade nesmú používať. pre- chádzajúcu až do zelena. resp. Droga je bez pachu a má veľmi horkú a ostrú chuť. užívané pri akútnych záchvatoch dny (samozrejme. iba na lekársky predpis). Rastlina je významná ako prostriedok na liečenie dny a reumatizmu — antiuretikum a cytostatikum. pôsobí močopudne. Pri skladovaní ich treba dobre chrániť pred vlhkom a svetlom. Tobolky sa presušia. a tak sa ako droga r.

Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. holá kača. keď bol nedostatok zahraničných drog. Rastie aj na medziach. španielsky: Bolsas de pastor. V prípade masového výskytu dá sa získať pokosením. Na homeopatické účely a niektoré špeciálne prípravky sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. Pri sušení musíme dbať na to.PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ Jednoročná až dvojročná bylina vysoká 10—35 cm. Z rastliny sa zberá a nakupuje kvitnúca vňať — Herba bursae pastoris. Vo vlhkom lete rastlinu napáda parazitická pieseň (Cystopus candidus (Pers. zvaná aj Thlaspi Bursa pastoris. Biele kvety v strapci.peniazok. ktorá znetvoruje stonku i šešule a pokrýva ich bielym práškom.KAPSIČKA PASTIERSKA . čo však vyvrátil ĽHarste r. resp. Opäť sa dostala do popredia záujmu počas prvej svetovej vojny. 4 4 2 13 13 129 . na byli šípovito objímavých. pri okrajoch ciest a v dedinách. taliansky: Borsa pastore. takže rastlina vyzerá ako pomúčená. 1938. je však mierne drobivý. Droga má slabý nepríjemný pach.. gracovito perovito strihaných listov. O skutočne účinných obsahových látkach pastierskej kapsičky sa dodnes Vňaťová droga — Herha bursae pastoris sa posudzuje podľa ČSN 86 6741: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. anglicky: Shepherd's purse. Pieseň sa kedysi dávala do súvislosti s účinkom byliny. kolduška. Rastlinu liečebne používal už Hippokrates. úhoroch. byľ rozkonárená. s prízemnou ružicou stopkatých. Vzhľadom na to. Rastlina má veľmi malé kvety. dobre sa zberá i suší. kokoška. Napadnuté exempláre nezberáme. Materiál sa nezaparuje.PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ KOKOŠKA PASTUŠÍ TOBOLKA Capsella bursa-pastoris (L. Materiál sa očistí od prímesí a dá rýchlo sušiť. rumoviskách. slabo ostrú chuť a je horkastá. Plody sú typické obrátene trojboké šešuľky.) Medic. 2 2 1 13 10 II. chudobka. aby sa usušili aj plody. schne rýchlo. Kunze). za hydrastisový koreň či podzemok (pozri cudzokrajné drogy). Latinské vedecké meno capsella je zdrobnenina od capsa = tobolka (bursa pastoris = pastierska kapsa). francúzsky: Bourse á pasteur. Zber možno odporúčať aj začiatočníkom — ľahko sa identifikuje. rusky: - KAPSIČKA PASTIERSKA . betašná zelina. ale bez koreňov a cudzích prímesí.) O. Vyskytuje sa hromadne. Je prispôsobená na opeľovanie vlastným peľom. a to ako prostriedok účinkujúci na maternicu. betuška. bez väčšieho množstva plodov. lopata. maďarsky: Pásztortáska. preto ju hmyz navštevuje zriedka. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: babie kapsy. Sušenie netrvá dlho. možno zber robiť viac ráz. Rastlina je veľmi známa. srdiečka Nemecky: Gemeines Hirtentäschel. mošna. Odrezáva sa na začiatku kvitnutia (apríl—máj—október). Treba sušiť prirodzeným teplom. Drogu tvorí nadzemná časť i s prízemnou ružicou listov. Druh patrí medzi najbežnejšie buriny rolí a záhrad. bieda. Cenila sa ako náhradka za vtedy drahý námeľ (Secale cornutum — pozri kyjanička purpurová). že do roka vyrastá niekoľko generácií.

kapucínkovitých rastlín. najčastejšie oranžovožlté. Druh pochádza z Južnej Ameriky a kultivuje sa po celom svete na okrasu. ostrohovité. približne okrúhle. ako diuretikum a zvonka dermatologikum pri dermatitídach a ekzémoch. tropaeolum je zdrobneninou tohoto slova. kvety nápadné. V latinčine tropaeum označuje strom ovešaný zbraňami — znak víťazstva. Veľké tropaeolum privie- zol do Európy r. Má nerovnakú a nie vždy spoľahlivú účinnosť. listy stopkaté. betaín a niektoré ich estery. 229. Listy i kvety pre svoju ostrú. Na celom svete sa pestujú ako okrasné rastliny. 89. Miestami sa takto konzervujú dodnes. ekzémy). ale vcelku príjemnú chuť sa jedli ako šalát. Droga sa uplatňuje ako slabé hemostatikum pri metrorágiách a menorágiách. Malé tropaeolum opísal r. maďarsky: Nagy sarkantyúka. Leclerc (1916) dospel k názoru. 91. KAPUCÍNKA VÄČŠIA KAPUCÍNKA VÄČŠIA LICHOŘEŘIŠNICE VĚTŠÍ Tropaeolum majus L. Plody sú tobolky s obličkovitými semenami dlhými asi 1 cm. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na macerát (pripravuje sa za studena) a pije sa 2—4x denne. a to tyramín. Semená obsahujú až 20 % oleja. prípadne na zaparenia . ale aj pri ochoreniach obličiek. že Plod — Fructus tropaeoli — sa posudzuje podľa ON 86 6625: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené a nezrelé plody Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah benzylizotiokyanatanu alylnatého v 1 g plodov — najmenej I. trochu trieslovín a saponíny. všetky pochádzajú z Južnej Ameriky. potom pri krvácaniach zo žalúdka alebo z pľúc a z močových ciest. rusky: . okrem toho flavonoidy (diosmín). dlhostopkaté. cholín. 10 10 9 2 14 mg II. Macerát sa za studena aplikuje aj externe na omývanie (vyrážky. chrasty. štítovité. francúzsky: Capucine ä grande fleur. a to maternicovému (pokusy ňou nahradiť námeľovú terapiu neboli úspešné). Čs. 224. taliansky: Cappuccina. Homeopatické prípravky sa používajú hlavne pri rozličných krvácaniach. potom látky s obsahom síry.vedú spory. ale skorej ako okrasný kvet. Je antihemoragikum proti vnútornému krvácaniu. španielsky: Capuchina. pričom sa vhodne kombinuje s inými drogami. ako podporný prostriedok pri žalúdočných a črevných ochoreniach. Literatúra však zhodne uvádza biogénne aminy. U nás je jediným zástupcom čeľade 130 . Jej použitie je predovšetkým v ľudovom liečiteľstve.intertrigo a na obklady pri krvácavých poraneniach. piť 2—4x denne) — najmä ako diuretikum. Okrem alkoholických výťažkov (tinktúra a extrakt) sa z drogy pripravuje aj teplý zápar (1 lyžica drogy — postáť 15—20 minút. Čajoviny č. anglicky: Indian Cress. Sprvoti nevyvolalo veľa pozornosti ako liečivo. Kvetné pupene a nezrelé plody sa nakladali do octu a konzumovali ako kapary. farmaceutický priemysel používal extrakt z pastierskej kapsičky ako zložku prípravku Alysal — pasta aplikovaná na chronické ekzémy (dermatologikum). Celý rod má asi 80 druhov. 1580 Dodonaeus. 1684 Bevernong. acetylcholín. 20 12 12 4 10 mg Poliehavá trváca bylina so stonkou dlhou 30-200 cm. Kapucínkovité — Tropaeolaceae Ľudovo: vytrčpán Nemecky: Grosse Kapuzinkresse. najmä proti skorbutu.

Droga má charakteristický zemitý a zemiakový pach. čiernej a h. na rozdiel od bielej horčice. Plody sú zobáčikovité šešule priklonené ku stonke. Príbuzná a veľmi podobná je žlto kvitnúca ohnica (reďkev ohnicová — Raphanus raphanistrum L. podobný ako pri kapuste čiernej (Brassica nigra (L. látky s obsahom síry v glykozidovej väzbe (zastúpené najmä rastlinami z čeľade kapustovitých rastlín — Brassicaceae. po chvíli ostro pálčivú. nevaria sa a ani nesušia. ktorá sa pozná podľa bledožltých lupienkov s fialovastými žilkami. väčšej — príp. Ich semená sa často nájdu ako prímes v semenách k. t. zrelé má svetlú žltohnedú farbu. anglicky: Black Mustard. čo však vyplýva iba zo slovenského prekladu označenia pre rod (Brassica). pestovaný na roliach. sa používa ako rastlinné dezinficiens močových ciest. resp. ktoré vypadávajú. Už v staroveku poskytovali podobne ako dnes korenistú prísadu k jedlám a preslávili sa ako účinný a silný protijed. čierna. Rastie na podobných miestach ako k. Po precedení a pridaní trošky aromatickej gerániovej silice — Oleum geranii slúžila tinktúra na natieranie (Leclercov recept). Sú však skoro dvakrát väčšie. má výrazné antibakteriálne účinky . polievok. Kve- ty žlté. Okrem toho ťažko uviesť do súladu všetky staroveké i novšie názvy kapusty a horčice.). čiernej. zápaloch obličiek a močového mechúra.napr. môžu sa semená. guľaté.). za sucha . francúzsky: Sénevé blane. izotiocyanát. Benzylhorčičná prchavá látka z nej vznikajúca. anglicky: White Mustard. Pre ostrú chuť sa list (hlavne mladý. Chuť má spočiatku nevýraznú. pre tvar zatvorenej hlávky. aj vonku na slnku. listy žihľavy a zimozeleňa. ktoré obsahujú glukozinoláty. Schwarzer Senf. caputium = kapucňa. jemnejšie jamkovito bodkované a chutia mierne. sa vyrábajú prípravky. Semeno kapucínky dozrieva postupne. na rumoviskách a v húšťavách. ktoré sa po vydestilovaní z rozdrobeného materiálu skladajú skoro výhradne z benzylhorčičnej zlúčeniny. Túto vlastnosť nemá glykozid. Za vlhkého počasia sa zberá postupne tak. plod. aj kvet i nezrelé plody alebo kvetné púčiky) používajú ako prísada do šalátov. Všetky časti kapucínky — najmä semená. V minulosti bola rastlina obrúbená ako zložka tinktúry proti vypadávaniu vlasov a na ich vzrast (do 90 % liehu sa na 15 dní naložili rovnakým dielom . sa zastavila. červenohnedé.03 % prchavých látok. plody a vňať. po 100 g — čerstvé listy a semená kapucínky. aby nevznikli omyly. Je tu zjavný glykozidový predstupeň — glukotropeolín. resp. najmä však v nížinách. súčasť miešaniek. chutia tiež mierne. bronchitídach. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. francúzsky: Moutarde noir. „Horčice" (aj h. ako chren. spodnými lýrovitými a predĺžené kopijovitými hornými listami. mala by sa používať predovšetkým proti vypadávaniu vlasov a na podporu ich rastu. maďarsky: Fehér mustár. maďarsky: Fekete mustár. Semeno zberané zmetaním sa oddelí od hliny a iných nečistôt plavením vo vode. Horčica biela je jednoročná bylina podobná k.) Koch). Semená sa sušia v tenkých vrstvách na lieskach alebo na čistých papieroch (napr. medziach. Prieskum antibakteriálneho účinku a prešetrenie obsahových látok v tomto smere je novšieho dáta. ale aj pri skorbute a meteorizme (dávka šťavy je 30—50 g). Pupene a nezrelé plody tiež niekedy nahradzujú známe kapary — zelené oká očiek z rýb (po naložení do octu). kým semená horčice roľnej sú zvyčajne väčšie. roľná — Sinapis Pre Semen sinapis (nigrae). ktorých nepriaznivé pôsobenie sa najväčšmi prejavuje pri infekcii močových ciest. Po navlhčení páchne ostro. chrípkových ochoreniach. až sivohnedé. napr. čiernej.7 131 . ale šešule má odstávajúce a semená sú žltkasté alebo červenkastožlté. rusky: Kapusta čierna je jednoročná. (BRUKEV ČERNOHOŘČICE) ČERNOHOŘČICE SETÁ KAPUSTA ČIERNA Brassica nigra (L. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. až 100 cm vysoká bylina s rozkonárenou bylou. má ČsL 2 tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ostatné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi (hlavne semená iných kapustovitých rastlín) Popol (zvyšok po spálení drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah izotiokyanatanu alylnatého — najmenej ČsL 2 1 2 5 2 0. rusky: HOŘČICE BÍLÁ HORČICA BIELA Sinapis alba L. v skleníkoch) a ak je pekné počasie. Kapucínka patrí medzi rastliny. chren. obsahujú asi 0. Nedávno vznikli spory o liečivej účinnosti semien dopestovaných u nás a dovážaných. ktoré sa užívajú pri infekciách močových ciest. j. resp. uplatňujú sa podobne ako potočnica alebo lyžičník. taliansky: Senape bianca. Takéto semená však treba potom rýchlo a opatrne sušiť na slnku alebo umelým teplom pri 35-40 °C. bielej sú neprípustné. ako dozrieva. guľatejšie a hladké. hlavne podľa miesta pestovania rastlín a výroba prípravku Urogran — granulovaných semien. destiláciou nerozdrveného materiálu sa získava skoro výhradne nitryl kyseliny fenyloctovej. Horčice patria k najstarším liečebným a dietetickým prostriedkom. — vždy čerstvé. omáčok a pod. Na rovnakom poli rastie niekedy aj veľmi podobná horčica roľná (Sinapis arvensis L.aj v najmenšej koncentrácii účinkuje na 46 kmeňov baktérií Staphylococcus (Micrococcus) pyogenes aureus.hoci šťava koná dobré služby pri chronickej bronchitíde a pľúcnych zápaloch i emfyzémoch (rozdutí pľúc). semeno kapusty čiernej. zmiesť metličkou a ostatné pozberať ručne (jún—október). Droga: Semen tropaeoli majoris. taliansky: Senape. horčica a potočnica). V tomto prípade je lepšie a istejšie pridržiavať sa ľudového názvu pre obidve rastliny — horčica. príp. Fructus tropaeoli majoris. Druhové meno niger = čierny (podľa farby semena). Slovenské pomenovanie kapusty vychádza asi z latinského caput = hlava. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Weisser Senf. bylinných kúr. Vzájomné prímesi k. semená malé. j. v koncových strapcoch. ani látka pripravená umelo. Semeno k. španielsky: Mostaza negra.) Koch Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: čierna horčica Nemecky: Senf-Kohl.ak je povrch pôdy uváľaný. t. španielsky: Mostaza bianca. pri komunikáciách. Rastie na úhoroch.

látky s dráždivými a prekrvujúcimi vlastnosťami. nie je však terapeuticky dôležitý. alebo sa z čerstvej horčičnej múky a vody pripravuje kašovitý obklad (voda nesmie mať viacej ako 40—45 °C. Drogám silne škodí vlhko. Ich chuť je sprvu mierna. ktorá patrí medzi B-tioglukozidázy. jej glukozinolát však nehydrolyzuje na prchavé zložky. mastný olej je pre ostrú príchuť vhodný iba na technické účely — výroba mydiel. ktoré po poranení pletiva alebo pri destilácii štiepia glukozinoláty). byľ priama. čiernej (syntetická) tvorí zložku priemyselne vyrábaných mastí Calovat a Rheumosin unguentum uplatňovaných ako derivans. treba zber robiť ručne. resp. Rozprášené semená vyvolávajú zápaly slizníc. Nektárovosť sa zastavuje chladom. že ich možno vysievať zavčasu zjari. lebo inak môže spôsobiť ťažké zápaly kože. lebo zničí enzýmy). sú drogy bez pachu. V obidvoch prípadoch zberáme z pestovaných rastlín semená — Semen sinapis nigrae. páperistá. slabo červeno bodkovaný. za určitých podmienok glukozinoláty sa štiepia na prchavé izotiokyanáty — látky s obsahom dusíka a síry. ale aj neskôr ako strniskovú rastlinu. vždy rozširujú včeliu pašu. „Silica" — prchavá zložka k. V jeseni medujú menej ako v lete. končisté. Obsahové látky v obidvoch prípadoch tvorí olej (asi 25—35 %). Upotrebenie podmieňuje dráždivý izotiokyanát. Biela horčica má podobné použitie.sinigrín v k. má preto vhodnejšie interné uplatnenie. ktorej je práve v tom čase nedostatok. V lete dá 1 ha horčice asi 40 kg medu. Sú dôležité nielen tým. bielej glukozinolát sinalbín (a príslušné enzýmy. horčičný glykozid. Strata na hmotnosti je malá. anglicky: Bugle Weed.Labiatae) Ľudovo: heraklia. 68. rusky: KARBINEC EURÓPSKY Trváca bylina vysoká 20—110 cm. Rastliny sa nechajú oschnúť. Poskytujú med i veľa peľu. sediace kvety tvoria pazušné paprasleny. ostrá (lebo nastal rozklad glukozinolátu porušením pletiva). prípadne Semen sinapis albae (inak aj Semen erucae). Druh obrubuje stanovištia s nadbytkom dusíka. zúbkaté. najmä horčicu bielu. potom sa mlátia a získané semená sa 132 ešte presušia na hromadách a potom sa čistia. arvensis L. vlčia noha Nemecky: Ufer-Wohlstrapp. Obklad sa smie ponechať len do ľahkého sčervenania pokožky. príp. kaša sa nanesie na látku a prikladá pri akútnych zápaloch a reumatických bolestiach. Kým sa tieto prchavé zlúčeniny neuvoľnia.). maďarsky: Európai peszércze. do rozličných nakladačov (na uhorky a pod. Účinnú zložku semien predstavujú glukosinolaty . alylizo- KARBINEC EVROPSKÝ Lycopus europaeus L. horný pysk majú biely. čiernej slúži na dráždenie kože vo forme kúpeľov. myrozináza. Ak sú prezreté.. kvitnú už krátko po zasiatí (do 6 týždňov) a dlho (asi 20 dní). Čím sú plody zrelšie. na sústavne spásaných mokrých pasienkoch a v priekopách. najmä burina jarín). Sú preto významné pre včelárov. horčičnej múky. Rastie preto hlavne pri otvorených stokách so znečistenou vodou. Semeno k. potom sliz. teda asi koncom júla. neskôr slabo kyselkavá a až po chvíli pálčivá. príp. Robí sa to zvyčajne pokosením rastlín v čase začiatočnej zrelosti (šešule sa farbia do žltohnedá). tým ľahšie vypadávajú. dolný čisto biely. označovaný ako Oleum sinapis. španielsky: Bugula. Čajovina č. väčšinou jednoduchá. Neprchavý tzv. glukozid a v h. naj- . Podobné použitie má aj izolovaný izotiokyanát. sinigrín na alylhorčičnú látku.KAPUSTA ČIERNA HORČICA BIELA tiokyanát a sinalbín na p-hydroxybenzylizotiokyanát. Semená slúžia predovšetkým ako korenina a na výrobu pokrmovej horčice. sidenirch zelina. čiernej. Plody sú hladké tvrdky. horčičného papiera (Charta sinapisata — horčičná múka nalepená bezvodým lepidlom na vhodný podklad papiera — oficinálny prípravok v ČsL 2). bielkovinové látky. listy elipsovité. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté . mazacie oleje a pod.

vysoký je mohutnejší. ktorý sa pokladá za účinnejší. Karbinec je špecifickým liekom proti Basedowovej chorobe. Ak sa suší. Opísal ho až v 16. sa uplatňuje aj v homeopatii: robí sa z neho tinktúra (z čerstvej kvitnúcej rastliny). Typické stanovištia sú napr. silica. virginicus Mchx. pobrežné kriačiny. európskeho rastie u nás k. označovanú aj ako glykozid lykopín. 1855 sa začal uplatňovať v homeopatii americký k. že majú tyreostatickú aktivitu. listy má chobotnato rozdelené na kopijovité úkrojky. farba kvetov a obdobie kvitnutia sa stotožňujú s k. Karbinec — hlavne americký. Používanie potom upadlo do zabudnutia a od r. je však prirodzené. obsahuje hlavne horčinu nie celkom známej skladby. Samoliečiteľskú manipuláciu s rastlinou vonkoncom neodporúčame a varujeme pred ňou. Karbinec sa používa aj pri vegetatívnych dystonických poruchách (porucha napätia svalstva). fil. 2—3 razy denne). najmä ak je spojená s tachykardiou (zrýchlenie srdcovej činnosti nad 90 tepov za minútu). Druhové pomenovanie má označovať jeho domovinu. vlhké priekopy. j. V terapii sa zvyčajne dáva prednosť americkému karbincu — k. Sušenie nesmie byť zdĺhavé. Pri umelom teple nemožno prekročiť teplotu 35 °C. predpokladá sa. Zástupcov oboch rodov uvádzame osobitne. že je v rastline obsiahnutý vo fenolových látkach a fluóre. v ktorých sa výťažky z karbinca kombinujú napr. Tak sa dostal do drogového pokladu renesančných. pričom prípravky možno užívať bez nebezpečenstva aj niekoľko mesiacov. pretože o mnohých fenoloch je známe. Nie je isté. častejšie sa užívajú štandardizované hotové prípravky. j. exaltatus L.. ktorý bol prv liekom proti malárii. príp. organické kyseliny (kávová. Účinok sa prejavuje až po dlhšom užívaní — asi po 3—4 týždňoch. Droga sa zriedka dávkuje vo forme čaju (zápar z 1-2 lyžičiek na šálku vody. európskym (niektorí botanici ho rátajú iba za varietu k.) a krížence oboch druhov. k. vysoký (L. s chinínom a i. Účinný princíp tohoto pôsobenia sa nepodarilo doposiaľ izolovať v čistej forme. pri iných srdcových funkčných poruchách. virgínsky (L. Mal veľmi časté použitie proti horúčke a na zastavenie krvácania. Vedecké označenie karbinca je zložené z gréckeho lykos = vlk a pous = noha. predovšetkým list. Napriek novému vývoju terapie vo svete pri Basedowovej chorobe udržali si prípravky s karbincom svoje miesto.1 % ) . pri ľahších. virgínskemu (L. roztie- mä v blízkosti hnojísk. Okrem uvádzaného k. najmä nemeckých lekárov. flavonoidy. asi júl—september) a zvyčajne sa spracú- 133 . ktoré však majú inak tvarované listy a inú farbu kvetov. Ďalej je v nej do 10 % trieslovín. virginicus Mchx. pri ktorých je ovplyvnený pulz. ktorý má dodnes svoje významné miesto v terapii. Predmetom zberu je vňať — Herba lycopi europaei. Značná podobnosť je ešte s druhmi rodu jablčník . Dodonaeus. že ich užívanie a vhodnosť vie posúdiť iba lekár a predpísať. pri chorobnom stave vyvolanom zvýšenou činnosťou štítnej žľazy). ostricové lúky a jelšiny od nížin po horské polohy. či antickí lekári poznali tento karbinec. so srdcovníkovými extraktmi. búchaní srdca. (u nás sa nevyrábajú). Vňať. vysoký obsah fluóru (0.KARBINEC EURÓPSKY va čerstvá. Využívala sa aj farbiaca schopnosť šťavy — sama alebo s modrou skalicou slúžila na farbenie na čierno. ursolová. treba na to tienisté. Morfologickými znakmi je karbinec príbuzný so zástupcami rodu srdcovník — Leonurus L.). stor.). a to pre podobnosť kvetov alebo listov s odtlačkom vlčej laby. až stredne ťažkých formách hypertyreózy (t. saponiny a bližšie nepreskúmané látky fenolového charakteru. pri basedowovskom srdci s veľkou dráždivosťou a slabosťou. Droga má slabý aromatický pach a chutí veľmi horko (najmä semená).05-0.Marrubium L. dobre vetrané miesta. litospermová a i.). živicovitej konzistencie. ďalej pri poruchách srdcových chlopní a srdcovej slabosti s pocitom strachu. Jej šťavnatá časť sa odrezáva v čase kvitnutia (t. európskeho).

od bázy rozkonárená. majú priemer 10—15 mm. melisa Nemecky: Echte Katzenminze. Okrem toho sa liečebne využíva v spojení tuberkulózy s dýchavičnosťou. podvinuté. bodkované a v čase dozrievania sa ukrývajú zvyčajne v machu. hlavne brusnice. riedko listnatými konárikmi. Pri zbere treba dávať pozor. Kvety koncové. hlavne stagnujúcej. Listy sa niekedy nechávajú fermentovať spolu s malinovými. plstnatá. ako antidiaroikum a pri rozličných krvácaniach. kyselina askorbová a farbivá (antokyány).) Avronin). Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: mačacia madra. sýto ružové. ak ich dovtedy nenavštívi hmyz. Konzervované plody sa občas zjavia v potravinárskych predajniach.Fructus oxycocci . chínová a benzoová. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: blatnice. List kľukvy obsahuje ako účinnú látku glukozid arbutín. v niektorých oblastiach ZSSR. v plodoch je glykozid vakciín a erikolín. Cípy ružových častí kvetnej koruny sa čoskoro po rozvinutí ohnú dozadu a kvety vädnú až asi 18 dní. kde rastie skutočne v produkčnom množstve. V našej farmácii sa však kľukva ani jej šťava nepoužívajú. Kľukva sa uvádza v našej oblasti až v novších dobách. Listovú drogu z kľukvy nemožno primiešavať medzi brusnicovú alebo medvedicovú. Kľukva je významnou rastlinou pre včelárov a mohla by poskytovať znamenitú medovú znášku. Veľmi zriedka sa plody sušia. že v starších dobách cárskeho Ruska. preto aj staršie označenie vychádzalo zo spoločného rodového pomenovania Vaccinium. vajcovité. francúzsky: Népéta (calament). keby sa vyskytovala v dostatočnom množstve. D 2 — 0. Kľukvové i brusnicové plody v cukre sa nekazia. španielsky: Nepeta. anglicky: Lesser Calamint. neznáša vápno v pôde. Listy kožovité. možno ich zavárať do cukru podobne ako iné lesné ovocie. Listy sa ľudovo používajú na prípravu záparu používaného ako adstringens. alebo sa z nich šťava priamo lisuje. dlhostopkaté. machové brusnice Nemecky: Moosbeere. mäkké (v auguste —septembri) a upravujú sa čerstvé. Plody sú guľovité červené bobule. druhové pomenovanie palustris = močiarny. pazušné. pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Tento útly a poliehavý kríček patrí medzi čučoriedkovité rastliny (podčeľaď Vaccinioideae). pektíny. Indikácie sú analogické ako v alopatii. List — Folium oxycocci — sa používa zriedka. neopadavé. KLIKVA B A H E N N Í Oxycoccus palustris Pers. taliansky: Nepitella. pri žltačke s opuchmi a hnačkami.raný prípravok TEEP a esencia dil. ale aj ako metabolikum pri reumatizme a dne. čerstvé sa najčastejšie upravujú na šťavu (recept ako pri brusnicovej šťave). Macskamenta. Rašelinový druh rozšírený nielen vo vysokohorských polohách. Potrebuje horniny a zeminy s extrémne kyslou pôdnou reakciou a s dostatkom až prebytkom vody. objasňuje výskyt. často sú jednostranne červené. maďarsky: Macska csipkepity. Záhorská nížina) a v podhorských oblastiach. maďarsky: Foltosáfonya. blizny sa oplodnia vlastným peľom (pod tyčinkami sa ukrýva sladká šťava). Ďalej sú v listoch triesloviny. pri hemoroidálnych krvácaniach a ochorení obličiek. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ ŠANTA KOČIČÍ Nepeta cataria L. najmä kyselinu benzoovú. ale aj v nížinách (napr. ale zvyčajne sa odporúča nechať ich pred jedením alebo spracovaním namrznúť. O lis134 toch je známe. — vlochyně bahenní). pretože obsahujú konzervujúce látky. Plody kľukvy .: Vaccinium oxycoccos L. Staršie upotrebenie je známe iba z ľudového liečiteľstva tých krajov. mačacia mäta. kyselina benzoová sa uvoľňuje aj hydrolýzou glykozidu vakciínu. napr. Predmetom zberu z kľukvy sú listy a plody: list sa zberá jednotlivo v mesiacoch jún—august. Suší sa prirodzeným teplom na vzdušných miestach. Plody slúžia na rovnaké účely ako brusnicové. píjavali každé ráno zápar z malinových a kľukvových listov. — syn. rusky: KĽUKVA MOČIARNA KĽUKVA MOČIARNA Poliehavý krík s tenkými kmienkami dlhými až 80 cm a s vystúpavými. Nebeda. organické kyseliny — najmä kyselina citrónová (2-3 %). Vedecký názov sa skladá z gréckeho oxys = kyslý a kokkos = bobuľa. pri ochoreniach močových a žlčových ciest. zrno. celistvookrajové. Podobne sa uplatňujú aj plody (čerstvé i sušené). aby sa materiál priveľmi nestláčal a neprelamoval. príp.sa zberajú zrelé. má veľa spoločného s brusnicou pravou (Rhodococcus vitis-idaea (L. Odlišujú sa konzistenciou (sú hrubé ako papier) a silne vystúpavou žilnatinou na spodnej strane listov. Bylina rastie na podobných stanovištiach ako brusnica barinná (Vaccinium uliginosum L. pomer zosušenia je asi 7 : 1. aro- . kým nepoznali pravý čaj. Šťava sa používa predovšetkým v terapii chorôb z nachladnutia a pri horúčkovitých ochoreniach (podobne ako malinová alebo černicová šťava). rusky: Trváca bylina vysoká 50—100 cm. Bobule sú väčšie ako brusnice. od ktorej sa líši podstatne mohutnosťou svojho vzrastu.

paprasleny v strapcoch. Podobné sú i druhy saturejky — Satureja L.. katarom dýchacích ciest a často sa omylom pestuje ako medovka. možno ju však približne hodnotiť ako medovku lekársku.7 % ) . Podobná je hlavne medovka lekárska — Melissa officinalis L. a existuje dokonca kocúrniková varieta s citrónovým pachom (var.. Miestami sa pestuje v záhradkách (po čase splanieva). potom horčiny a triesloviny. limonén a prítomný je dokonca aj mentol a mentón. Ľudovo sa cení ako prostriedok proti hnačkám a pri chronickej bronchitíde. Ostrým pachom zaháňal hady a ako kloktadlo slúžil pri angíne. Keďže kvitne od júna do jesene. karmínovo fŕkané. pílkovité. 3 šálky denne. Latinské vedecké pomenovanie rastliny vychádza z názvu etruského mesta Nepete (dnes Nepi). resp. Vňať obsahuje asi 0.matická. čo ukazuje na názorovú rozdielnosť systematikov. Materiál sa ľahko zaparí a je drobivý.4 % silice. ďalej triesloviny a horčiny. najmä jej citrónovo voňajúcu odrodu. vulgare L. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba nepetae. je účinná aj antibakteriálne. postáť 20 minút. inak aj Herba catariae. Čajovina č. zväčša však len preto. citronelol. neunikol pozornosti klasických národov. ďalej bližšie neurčený alkohol nepetol. ktorá má však inak formované listy a husté červené kvety združené do papraslenov. aromatikum. kde sa vraj kocúrnik hojne vyskytoval a prívlastok cataria = mačací je z latinského catus = kocúr. 135 .. obyčajný je u nás dosť hojný. odporný. Vňať má i po usušení silný aromatický pach. Túto drogu možno hodnotiť zhruba ako medovku lekársku — poslúži ako nervínum. rady sa váľajú mačky. Oficiálna medicína sa k droge stavia skorej odmietavo ako zhovievavo. do ktorého rodu ju zaradiť. v ktorej je veľa karvakrolu (monocyklický monoterpénový alkohol). Odrezáva sa v čase kvitnutia rastliny a suší bežným spôsobom ako silicová rastlina. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ podobný mate a ostro aromatickú horkú chuť podobnú gáfru. aromatické. Plody sú tvrdky. bežne 3 % zápar. Rastlina obsahuje silicu (0. poskytuje včelám dobrú neskoršiu znášku. Rastlina má po botanickej systematickej stránke mnohé synonymá. Kocúrnik — prenikavo voňajúca bylina. V stredoveku a začiatkom novoveku sa používal ako prostriedok proti vynechávaniu menštruácie. citriodora Beck). pri komunikáciách a v kroviskách. Listy dlhostopkaté. — jarva (klinopád). hlavy. čo sa odráža aj v nárečových pomenovaniach. základ má ako nepetový laktón gerániolového radu). j. žlčopudne. Ľudovo sa dodnes pokladá za prostriedok proti bolestiam žalúdka.2-0. Kocúrnik nepoužíva ani homeopatia. Ako všetky hluchavkovité rastliny je medonosný. Kvety biele. s rodom Calamintha Miller — marulka. stopy tymolu (má silné dezinfekčné účinky. citriodora Beck. Droga sa dávkuje v množstve 4—8 g na zápar. na rumoviskách. rodom Clinopodium L. vajcovité. najmä s druhom C. žlčotvorne (choleretikum i cholekinetikum) a expektoračne (pri kataroch dýchacích ciest). lebo býva nepríjemnou a znehodnocujúcou prímesou podrobnejšie preskúmanej a výrazne účinnej drogy medovky lekárskej. trochu nepríjemný. a mäty — Mentha L. 206. dúšky — Thymus L. Cennejšia je citrónovo páchnuca odroda — var. niekedy až do októbra. pretože vraj po ňom . nerol. Uvádzajú sa tiež rozličné kyseliny a ich estery (octová. nahor sa zmenšujú. končisté. gerániol. nápadná podobnosť a možnosť zámeny je napr. Identifikácia kocúrnika v drogovom materiáli je niekedy veľmi ťažká. K. maslová a valérová). obyčajná. v ktorej prevláda citrónovovoňajúci citral. Vyskytuje sa v teplomilných a nitrátofilných spoločenstvách. pri hystérii a proti iným rozličným ťažkostiam.najmä po koreňoch. na podporu menštruácie (emenagogum) i trávenia. Význam drogy je malý. ale je aj toxický) a pulegón (monoterpén neznámej konštitúcie.

KOMONICA LEKÁRSKA

KOMONICA LEKÁRSKA
Melilotus officinalis (L.) Pallas Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté - Papilionaceae) Ľudovo: blúd, kadere sv. Jána, kameníček, kamenná ďatelina (ďatelinka), komínok, lucerna (lucernica žltá), žltý kvietok Nemecky: Echter Steinklee; maďarsky: Orvosi somkóró, Somkóró mézkerep; taliansky: Meliloto; francúzsky: Mélilot officinal; anglicky: Common melilot; rusky:

KOMONICE LÉKAŘSKÁ

Rastlina má viaceré príbuzné druhy - najmä k. zubatú, M. dentatus (Waldst. et Kit.) Pers., rastúcu roztrúsené na slaniskách, so svetložltými kvetmi bez pachu. Veľmi podobná a v zbere tolerovaná je k. najvyššia

— M. altissimus Thuill., so živožltými kvetmi, ktorých všetky korunné lupienky sú rovnako dlhé (stonky sú málo rozkonárené a štíhlejšie). Pôvod vedeckého pomenovania rastliny je z gréckeho meli = med a lotos = kvet, t. j. medová rastlina. V antike označovali názvom melilotus viaceré byliny podobných vlastností, ako majú komonice. Ich účinky chválili hippokratovskí lekári a Theofrastos. Z včelárskeho hradiska sú všetky komonice výborné medonosné rastliny, poskytujú dobrú znášku a hojnosť peľu. Ako krmovina majú podradnejší význam, vhodné sú pre kone (Anglicko) a na zelené hnojenie. Často sa nimi osievajú železničné násypy, kde sa im veľmi dobre darí. Predmetom zberu a nákupu roku 1986 boli kvetonosné vrcholky žltokvitnúcich rastlín. Odrezávajú sa kosákom alebo nožom na začiatku rozkvetu (jún—august). Stonky môžu byť 20—40 cm dlhé; materiál sa suší na tienistých a dobre vetraných miestach v tenkých vrstvách alebo na natiahnutých povrazoch v malých zväzočkoch. Pomer zosušenia je 4—5 : 1. Teplota pri sušení umelým teplom nesmie prestúpiť 35 °C. Droga - Herba meliloti — veľmi páchne za kumarínom a má horkoslanú chuť. Účinné obsahové látky tvoria najmä kumarínový glykozid melilotín a voľný kumarín, asi 0,9 %, ktorý sa v čerstvej rastline nachádza v nevoňavom predstupni (kumarigén melilotozid), z ďalších látok sú to purínové deriváty (alantoín, kyselina alantoínová a močová), cholín, triesloviny, flavonoidy a sliz. Pri pokusoch pestovať komonicu ako krmovinu sa v nej objavil dikumarol (derivát z dvoch mol. kumarínu) — bakteriálnym pôsobením v sene skladovanom vo vlhkú a pri kŕmení senom s komonicou trpel dobytok zvláštnou chorobou — zníženou zrážanlivosťou krvi a vznikali rozsiahle podkožné krvácania (hemorágie). Prieskumom sa zistilo, že dikumarol brzdí v pečeni tvorbu protrombínu

Na vňaťovú drogu — Herba meliloti — sa vzťahuje ČSN 86 6717): Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Stonky hrubšie ako 3 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 4 2 3 0.5 13 12 II. 8 4 5 1 13 14

Dvojročná bylina vysoká 30-150 cm; byľ hranatá, listy trojpočetné, na dlhých stopkách, zúbkaté, prílistky celistvookrajové. Malé stopkaté kvety žlté, v dlhých pazušných strapcoch. Plody sú malé holé struky. Rastie v teplejších oblastiach, v porastoch ruderálnych rastlín, napr. na železničných násypoch, na medziach, vo viniciach, na riečnych štrkoch od nížin až do podhorského stupňa.
136

(látka, ktorá spôsobuje krvnú zrážanlivosť) a vo väčších dávkach poškodzuje pečeň. Substancia sa krátko po objavení zaviedla do terapie namiesto heparínu proti trombózam (dnes sa vyrába prevažne synteticky). Podľa dikumarolu sa neskoršie syntetizovali mnohé antikoagulanciá s rýchlejším účinkom. Pretože dikumarol a jeho deriváty pôsobia opačne ako vitamín K, označujú sa ako antivitamíny. Oficinálne sa komonicová vňať používa ako diuretikum, korigens vône a zvonka na obklady a ku kúpeľom na zapálené rany a vredy. Zvyčajne tvorí zložku Species emolientes - zmäkčujúcich čajovín pri opuchoch kĺbov, žliaz, na zmiernenie reumatických bolestí a do kúpeľov na vredy — hlavne predkolenia, kde pôsobí svojou schopnosťou znižovať zrážanlivosť krvi a rozširovať cievy. Vňať interne pôsobí ako angiotonikum — upevňuje krvné cievy a aj ako lymfotonikum - upevňuje miazgové cievy. Vnútorná aplikácia (aj pri bronchiálnych kataroch a ako diuretikum) je zriedkavejšia — treba pri nej zvýšenú opatrnosť, pre premenlivý obsah kumarínu sa neodporúča a kumarín vo vyšších dávkach vyvoláva bolesti hlavy a závrate s ospalosťou. Zvyčajné dávky drogy sú 1 kávová lyžička na šálku macerátu — denne najviacej 2 šálky. Na obklady a umývanie sa dávajú 2 lyžice drogy na pol litra vody. Komonice majú aj technické použitie — kvetmi sa niekedy aromatizuje tabak alebo sa používajú proti moľom. Čs. priemyselne vyrábané tablety Pelentan a Pelentanettae obsahujú derivát bikumarolu a slúžia na prevenciu a liečenie trombóz. V homeopatii sa z čerstvých listov a kvetov pripravuje esencia a zo sušených kvetov tinktúra (dil. D 1 a 0). Užíva sa hlavne pri úporných bolestiach hlavy a pri migréne. Čajovina č. 207.

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

ná, listy vajcovité, končisté, hrubo zúbkované, kvety sírovožlté, usporiadané do 4—8-pazušných papraslenov. Plody sú tvrdky. Druh pochádza zo západnej Európy. Zriedkavo ho nachádzame ako burinu na roliach, úhoroch, rumoviskách, spravidla v nížinách.

Často sa pestuje a jeho pestovanie sa u nás odporúča. Rastlina nie je náročná, znáša polotieň a vysieva sa priamo na pole neskoro v jeseni. Botanicky — systematicky sa novšie rod Galeopsis L. rozdelil na druhy rodu Dalanum Dostál - konopnička, so zástupcami D. segetum (Neck.)

KONOPIČKA BLEDOŽLUTÁ Dalanum segetum (Necker) Dostál (syn.: Galeopsis segetum Necker) Hluchavkovité - Lamiaceae (Pyskaté - Labiatae) Nemecky: Saat-Hohlzahn; maďarsky: Vajszínu vajfú; taliansky: Galeopside; francúzsky: Galeopsis velouée; anglicky: Downy Hemp-Nettle; španielsky: Galeopsis aterciopelado; rusky: (druh v európskej časti ZSSR nerastie)

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

Na drogu vňate — Herba galeopsidis sa vzťahuje ČSN 86 6715: Akosť — najviac v % Znak Tmavšie časti drogy Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 2 3 5 1 14 12 II. 5 6 8 3 14 15

Jednoročná bylina vysoká 10—40 cm; byľ páperistá, štvorhran-

137

Dostál, D. ladanum (L.) Dostál - k. širokolistá, D. angustifolium (Ehrh.) Dostál — k. úzkolistá a rod Galeopsis L. — konopnica (konopice), z ktorého možno zberať najmä dosť hojnú G. tetrahit L. — k. napuchnutú, s ružovými až ružovočervenými, zriedka bielymi kvetmi, ďalej G. pubescens Bess. — k. páperistú — má kvety v ústí svetlofialové, horný pysk svetločervený a dolný vzadu žltý, na okraji červený alebo žltý, roztrúsené rastúcu G. speciosa Mill. — k. úhľadnú, má korunu sírovožltú, v ústí modrastú, dolný pysk s fialovou kresbou; rastie na čistinách, v lesoch a kroviskách. Z hľadiska základných terapeuticky účinných látok sú všetky konopničky a konopnice približne rovnocenné, a preto môžu spoločne tvoriť vňaťovú drogu. Konopnicu (konopničku) rátali v antike do okruhu žihliav a Plínius, Dioskorides i Theofrastos ju odporúčali na opuchy, pomliaždeniny a rany (to jej priznával i stredovek), ale okrem toho i pri pľúcnych ochoreniach, najmä pri tuberkulóze. Posledná indikácia je známa i z ľudového liečiteľstva. Ako väčšina hluchavkovitých rastlín aj konopničky a konopnice sú medonosné. Vňať sa zberá na začiatku rozkvetu — Herba galeopsidis (seu Herba galeopsidum — vňať konopníc) — (júl— august, príp. aj september). Byle nesmú mať väčší priemer ako 5 mm; zberajú sa väčšinou bočné výhonky. Materiál sa suší v silnom prievane alebo — lepšie, umelým teplom do 35—40 °C, vždy v tenkej vrstve tak dlho, až sa pri pokuse o zohnutie láme. Nezaparuje sa, droga je však mierne drobivá. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. Droga sa nesmie baliť vlhká, lebo pri doprave ľahko splesnie. Spotreba konopnice je značná, preto sa u nás pestuje. K terapeuticky dôležitým látkam patria triesloviny (5-10 %), hlavne však tzv. rozpustná kyselina kremičitá, resp. kremičitany (asi 0,2 %), potom neutrálny a kyslý saponín, horký glykozid, silica a substancie podobné pektínom. Uvádza sa, že obsah kremičitanov je najvyšší koncom októbra (resp. kyseliny kremičitej). Konopnicu treba hodnotiť na základe obsahu kremičitanov, teda podobne ako prasličku alebo stavikrv vtáčí. Oficiálna medicína ju uznáva ako expektorans pri bronchitídach a diuretikum (predovšetkým pre obsah saponínov). Vo viacerých liekopisoch je v súčasnosti oficinálna a býva zložkou priemyselne vyrábaných čajovinových zmesí, najmä prsných, kremičitano138

vých, antiastmatických alebo močopudných; u nás tvorila dlho zložku dôležitej farmaceuticky významnej Species pectorales Planta — prsnej čajoviny. Najznámejšia kompozícia silikátovej čajoviny je tzv. Kobertova — Kuhnscheho silikátová čajovina, skladajúca sa z troch drog s obsahom kremičitanov: rovnaký diel vňate konopnice, prasličky a stavikrvu vtáčieho; jej dávkovanie: 2 čajové lyžičky na šálku vody. Pri bronchitídach, čiernom kašli, zápale priedušiek a pod. sa často kombinuje s pľúcnikom, podbeľom, skorocelom, prípadne sa pridáva kyselina askorbová na užívanie. Výťažky z konopníc sa niekedy dávajú do štiav proti kašľu, do dražé alebo kvapiek či balzamov. Ľudové liečiteľstvo používa konopnice veľmi široko. Okrem uvedených indikácií ju používa aj pri málokrvnosti, v rekonvalescencii na povzbudenie chuti do jedenia, zvonka pri furunkulóze, na zle sa hojace rany a pod. Ako zvyčajná dávka sa uvádza 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—3 razy denne; pri špeciálnych kúrach nie sú ojedinelé denné dávky drogy až do 30 g. Z toxikologického hľadiska sa pri užívam konopnice nepozorovali nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. Esenciu pripravovanú z čerstvej kvitnúcej vňate upotrebúva homeopatia, a to pri ochorení sleziny a v podobných prípadoch ako alopatia. Čajoviny č. 16, 73, 77, 78, 125.

KONVALINKA VOŇAVÁ
KONVALINKA VONNÁ + Convallaria majalis L. Ľaliovité — Liliaceae Ľudovo: bimbonka, bíser, gombália, husie víno, kokorič, kokorík, kukučka voňavá, májové zvončeky, perliček, perlokvet Nemecky: Maiglockchen; maďarsky: Májusi gyóngyvirág; taliansky: Mughetto; francúzsky: Muguet; anglicky: Lily of the Valley; španielsky: Lirio de los valles; rusky:

Trváca bylina vysoká do 30 cm; má tenký podzemok, dva elipsovito kopijovité listy vyrastajúce na jar a jednostranný strapec bielych až ružovkastých voňavých kvetov. Plod je červená bobuľa. Druh patrí k slabo vlhkomilným rastlinám, dáva prednosť kyslým pôdam. Je rastlinou listnatých lesov, ale aj horských smrečín. Vyhľadáva polotieň. Na celom svete rastú tri druhy konvalinky s množstvom záhradníckych odrôd. S ohľadom na barbarský zber ju treba vo voľnej prírode starostlivo chrániť. Zo zámen a falšovaní treba spomenúť častú prímes listov kokoríka (Polygonatum Miller), ktoré majú

striedavé listy, ale menšie a inak formované biele mliečne kvety. Vedecké i národné pomenovanie konvalinky má zväčša spoločný latinský základ — convallis = údolie; prv sa rastlina označovala ako lilium convallium = ľalia údolí. Druhové pomenovanie majalis = májový sa vzťahuje na obdobie kvitnutia. Konvalinka je stará liečivá rastlina. Hojne sa používala v 15. stor. proti slabosti a jedom, no taktiež na posilnenie srdca, mozgu a zmyslov. List a kvet zberaný v čase kvitnutia tvorí drogu Folium convallariae seu Herba convallariae, ktorá má mimoriadnu dôležitosť a nie je náročná na manipuláciu pre zberača. Čerstvé kvety sú oficinálne v homeopatickom liekopise. Zber vňate sa robí odrezávaním (apríl, máj až jún). Listy musia byť dobre vyvinuté, nezožltnuté, tmavozelené, bez stopiek, nepoškodené, kvety mliečnobiele. Materiál možno sušiť vo zväzočkoch alebo v tenkých vrstvách (najviacej 3-5 cm) za veľmi dobrého vetrania. Ľahko sa totiž zaparuje — nie je však drobivý. Veľmi peknú drogu získame pri sušení umelým teplom (maximálne teplotou 40-60 °C). Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 , pre kvet 7 : 1 . Droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. Pri nedosušení pri nevhodnom transporte ľahko plesnivie. Skladuje sa po dokonalom usušení v dobre uzatvoriteľných obaloch (najlepšie z umelej hmoty) ako separandum - oddelene od ostatných drog. Rastlina je jedovatá. Preto pri zbere a minupulácii s ňou treba postupovať opatrne. Droga je skoro bez pachu, chuť má sprvu sladkú, potom horkú a ostrú. Hlavné účinné obsahové látky sú kardiotonické glykozidy, t. j. glykozidy pôsobiace na srdce. Majú podobné vlastnosti ako strofantové semená (Semen strophanthi — pozri cudzokrajné drogy). Glykozidov je asi 20, pričom hlavný sa odlišuje podľa pôvodu drogy; v západnej a severozápadnej Európe sa nachádza prevažne konvalatoxol, vo východnej Európe konvalozid a lokundjosid a v strednej Európe asi rovnaké množstvá všetkých troch menovaných glykozidov. Okrem toho sa v droge vyskytuje konvalatoxín, ktorý vzniká pri sušení z konvalosidu. Konvalatoxín sa účinnosťou vyrovná digitoxínu (pozri náprstníky); droga sa preto novšie štandardizuje na obsah konvalatoxínu (0,20 % — tak žiada napr. nemecký liekopis DAB 8). Konvalinkové glykozidy sa rátajú medzi srdcové glykozidy. Majú výrazný vplyv na sťahovanie srdcového

KONVALINKA VOŇAVÁ

svalu, pričom sa nehromadia v organizme. Preto sa používajú pri niektorých srdcových ťažkostiach, najmä v prípadoch, keď nie je vhodné používať náprstník; účinkujú ako srdcové tonikum. Denná dávka listu je 1,5 g vo forme prášku alebo v zápare na šálku vody a užíva sa po lyžiciach niekoľkokrát denne; podobné dávky má aj vňať. Drogu a jej prípravky nemožno užívať bez nariadenia lekára a kontroly. Z rastliny sa izolujú jej účinné obsahové látky a upravujú do rozličných liekových foriem. Sušené kvety bývajú zložkou šnupavých tabakov, resp. prípravkov na šnupanie pri silnej nádche a bolesti hlavy. Používajú sa aj vo voňavkárstve. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. D 4 — D 3). Používa sa podobne ako v alopatii pri srdcových ťažkostiach. Jedovatosť konvalinky sa nesmie podceňovať; všetky orgány obsahujú kardenolidové glykozidy a steroidné saponíny. Kardenolidy sú najmä v kvetoch (do 0,4 % — 2 — 3-krát viacej ako v listoch) a v semenách. Saponíny — silne hemolyticky účinné sú najmä v pokožke bobulí, a preto treba pri ich požití rátať s hemolytickou účinnosťou; požitie plodov láka najmä deti, a preto ich treba pred nimi prísne vystríhať. Ťažké intoxikácie sú dnes už vzácne, ale existujú stále.

Na drogu (Herba convallariae) sa vzťahuje predpis ČsL 2: Akosť — najviac v % ČsL 2 2 10

Znak (+ Herba convallariae) Cudzie organické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy)

KOPYTNÍK EVROPSKÝ + Asarum europaeum L. Vlkovcovité — Aristolochiaceae Ľudovo: baraní jazyk, hôrny nardus, kopydlen, lesná šípka, lesný nardus, myšie uško, omylník Nemecky: Braune Haselwurz; madarsky: Kapotnyák; taliansky: Asaro; francúzsky: Asaretd'Europe; anglicky: Asarabacca; španielsky: Asaro; rusky:

KOPYTNÍK EURÓPSKY

Na listovú drogu (Folium convallariae) sa vzťahuje ON 86 6441: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč. ako je uvedené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. 8 2 0.5 12 10 2 II. 16 4 1 12 12 3

Nízka trváca bylina vysoká asi 10 cm; podzemok tenký, plazivý, rozkonárený, šupinovitý. Byľ vystúpavá, huňatá, listy kožovité, prezimujúce, v obryse majú tvar konského kopyta; odtiaľ pochádza aj názov rastliny. Kvety sú jednotlivé, tmavohnedé, vo vnútri fialové až červenohnedé, sotva vyčnievajúce zo zeme. Plod je chlpatá vajcovitá tobolka. Rastie na ťažších hlinitých pôdach, vyhľadáva tieň a mierne vlhko; najlepšie sa mu darí v tieni listnatých lesov, najmä bučín , niekedy znáša aj vápnité pôdy. Vo vyšších stupňoch sa viaže na bázické horniny s vyšším obsahom vápnika alebo horčíka. Z 28 druhov kopytníka rastie v Európe iba tento jeden. U nás je miestami veľmi hojný. Pri jarnom alebo jesennom zbere
139

KOPYTNÍK EURÓPSKY

koreňovej drogy vznikajú niekedy zámeny (príp. úmyselné falšovanie) s cudzími druhmi rastúcimi na rovnakých lokalitách; je to predovšetkým jahoda obyčajná, kuklíky, valeriána lekárska, fialka voňavá a luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria Medic. — tolita lékařská), ktoré nemajú vôbec článkované rozkonárené podzemky, pričom sa líšia i pachom a chuťou. Podzemok kopytníka páchne ako gáfor, má palivo ostrú, korenistú chuť a otupuje jazyk (pôsobí znecitlivejúco - anesteticky). Vedecké meno kopytníka sa vysvetľuje dosť rozdielne; grécke antické pomenovanie napr. odvodil Dioskorides z aseron = nevoľnosť, odpor (rastlina totiž vyvoláva dávenie). Ďalší výklad je z asaron = bezkonárový, čím sa mieni vzrast rastliny; uvádza ho vo
140

svojej kvetene Polívka. Wittstein odvodil názov od asaros = koberec, lebo rastlina pokrýva pôdu ako koberec. Tento výklad sa pokladá za najpriliehavejší. Kopytník patril k najslávnejším liekom gréckej antiky. Používali sa aj jeho semená a z rastliny sa vyrábalo víno; preslávil sa ako emetikum a tiež liek pri pečeňových chorobách. Kopytník má protogynické kvety — najskôr dozrievajú blizny a až potom sa otvárajú prašníky s peľom. Ich opeľovanie obstaráva drobný hmyz, najmä malé a mladé mušky, ktoré vyhľadávajú v kvetoch prístrešie. Inak nenápadné kvety hmyz neveľmi lákajú. Celá rastlina je mierne jedovatá. Zberá sa buď vňať s koreňmi — Radix asari cum herba, a to v auguste, alebo len podzemok s koreňmi — Rhi-

zoma (Radix) asari, a to v auguste až septembri (októbri) po dozretí plodov. Po krátkom omytí sa podzemky sušia teplotou do 35 °C. Pomer zosušenia vňate s koreňmi je asi 4,5 : 1, podzemku s koreňmi asi 3,5—4,5 : 1. V homeopatii sa používajú čerstvé podzemky s koreňmi. Charakteristická zložka kopytníka je azarón — nazývaný aj kopytníkový gáfor. Vylučuje sa zo silice (jej obsah je asi 1 %) a pomaly kryštalizuje. Keďže je ľahko prchavou substanciou, z drogy rýchlo mizne. V droge sú ďalej prítomné triesloviny, živica, sliz a antibakteriálne pôsobiace látky i minerálne soli (najmä draslíka a kremíka). Sláva kopytníka ako emetika pretrváva od staroveku cez stredovek dodnes; podľa učenia o signatúre bol vhodným prostriedkom na liečenie chorôb pečene (pre tvar listov) a pri vodnatieľke. Bežné dávky boli 0,2-1 g prášku koreňa denne alebo v odvare z 8 g drogy na 200 ml vody (3 x denne 1 lyžicu). Rastlina sa dnes vo svetovej alopatickej medicíne málo používa, lebo ju možno nahradiť lepšími emetikami. Kopytník je občas pre svoje zaujímavé obsahové látky opätovne predmetom skúmania, a z času na čas sa propaguje, ako napr. v súčasnosti v Poľsku, kde je aj oficinálny ako koreň s vňaťou — Herba asari cum radicibus. Uplatňuje sa zápar ako expektorans, sekretolytikum, diuretikum a emetikum (dávky: pol polievkovej lyžice vňaťovej drogy na pohár horúcej vody, zabárať 15 minút a piť 2—3 x denne 1 lyžicu). Oficinálna tinktúra (Tinctura asari) slúži ako expektorans a diuretikum (15—20 kvapiek 3 x denne). Azarón má lokálne dráždivé pôsobenie. Emetický účinok drogy vzniká reflektoricky podráždením žalúdočnej sliznice a diuretický podráždením obličiek. Homeopatia užíva esenciu z čerstvých koreňov (dil. D 2 - D 3 ) , predovšetkým pri horúčkovitých ochoreniach s návalmi krvi, pri nervovej precitlivelosti, hystérii, svetloplachosti, predráždení, nervových bolestiach, dávení, hnačkách, reumatizme a kolikách. Ľudovo sa užíva aj pri pečeňových ochoreniach (podľa tradície), pri žltačke a je i „tajným" prostriedkom proti túžbe po alkohole a šnupavým prostriedkom pri nádche, ojedinele tiež jedom na myši a potkanov, resp. krysy.
Čajoviny č. 122.

KORIANDER SIATY
Coriandrum sativum L. Zelerovité - Apiaceae (Okotíkaté - Umbelliferae) Nemecky: Garten-Koriander; maďarsky: Kerti koriandrum; taliansky: Coriandolo; francúzsky: Coriandre; anglicky: Coriander; španielsky: Culantrillo, Cilantro; rusky:

KORIANDR SETÝ

Jednoročná bylina vysoká 25 — 100 cm; byľ jemne ryhovaná. Dolné listy jednoduché alebo perovito zárezové, stonkové dvakrát až trikrát perovito zložené; tvoria čiarkovité segmenty. Kvety v okolíkoch bez obalov, biele alebo ružové; okolíčky majú čiarkovité obalčeky. Plody sú guľaté žltkasté dvojnažky. Druh pochádza z Blízkeho východu a Stredomoria. U nás zdomácnel v zeleninových záhradkách. Po čase splanieva. Farmaceuticky používaný plod je dvojnažka, ktorá sa líši od ostatných plodov zelerovitých rastlín tým, že je okrúhlastá, guľatá a semenný bielok na vnútornej strane je lyžicovito vybraný (dutosemenná dvojnažka); podobne stavaných dvojnažiek je v našej kvetené veľmi málo. Droga používaná v Európe pochádza zväčša z oblastí Stredomoria, z balkánskych krajín alebo z južnej časti Ukrajiny. U nás sa pestuje spolu s feniklom najmä na južnej Morave a vyšľachtený tzv. Hrubčický koriander sa dáva do octových nálevov a do konzerv. Koriander je prastará kultúrna rastlina. Našiel sa už v egyptských hroboch faraónov z čias okolo r. 1000 pred n. 1. ako obetná rastlina. Zmieňuje sa o ňom aj Starý zákon. Jeho zrelé dvojnažky boli odjakživa známe skôr ako liečivo než ako korenina; korenili za antiky víno. Starí Gréci ho nazývali koriannon, čo je zložené z koris = ploštica a annon = aníz, pretože čerstvé zelené plody podobné anízu páchnu plošticami. Podľa veľkosti plodov sa zvyčajne rozlišujú dve variety: var. vulgare Alef. — býva oficinálna vliekopisoch; plody majú priemer asi 3—5 mm, častejšia však je var. microcarpum D. C, ktorá má priemer iba 1,5—3 mm. Nadzemná časť rastliny za čerstva páchne nepríjemne, sušením sa však tento pach stráca a droga i bylinná časť dostáva príjemnú korenistú arómu. Čerstvá vňať, resp. list sa v Stredomorí používa ako korenina — korení podobne ako u nás petržlenová vňať: miešané šaláty, bylinné omáčky, maslový chlieb, bylinkové masla, syry, tvaroh, majonézy a vajcové jedlá. Pach kvitnúcich rastlín môže vyvo-

KORIANDER SIATY

lať nevoľnosť až príznaky omámenia. Opeľujú sa cudzím peľom, ktorý preniesol hmyz z mladších kvetov a až neskôr vlastným, keď sa nezúrodnili pomocou hmyzu. Plody sa pre farmaceutické účely zberajú vtedy, keď začínajú žltnúť (júl-august). Odrezávajú sa celé okolíky, alebo sa rastliny zrána pokosia či vytrhajú, zväzkujú do snopčekov a nechajú dozrieť a dosušiť. Po vymlátení sa triedia a dosušia podobne ako všetky drogy s obsahom silice, teda v tenkých vrstvách na suchých a vzdušných miestach (maximálna teplota 35 °C). Pomer zosušenia je asi 1,5 : 1. Droga má korenistý pach i chuť. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch (nie z umelej hmoty), chránená pred

svetlom, vlhkom, hmyzom a najmä myšami, ktoré niekedy škodia aj čerstvým plodom. Droga: Fructus coriandri. Koriandrový plod sa hodnotí podľa potravinárskej normy ČSN 58 0515 a v droge I. akosti môžu byť maximálne 2 % cudzích prímesí, 5 % polámaných plodov, vlhkosť 13 %, obsah popola 9 %, anorganických prímesí 2,5 % a silice najmenej 0,1 %. Podstatnú zložku koriandra tvorí silica, ktorej výťažnosť kolíše podľa pôvodu medzi 0,2 — 1,0 %; plod je o. i. oficinálny v 8. vydaní sovietskeho liekopisu, kde sa žiada minimálne 0,5 % silice. Najvyšší obsah má tzv. ruský koriander. Pre výťažnosť sú vhodnejšie malé plody. Hlavnou zlož141

kou silice je príjemne páchnúci d(+)linalol (60—70 %), potom geraniol, jeho acetát a príp. plošticovo páchnúci trans-tri-decén-(2)al(l). V oleji endospermu (13—20 %) obsahuje droga po zmydelnení najmä kyselinu petroselínovú, kým proteínov je asi 17 %. Z ostatných látok sú to ešte triesloviny, pektín, kyselina askorbová a sacharidy. Napriek odlišnému zloženiu obsahových látok silice používa sa koriander podobne ako rasca, teda ako stomachikum, karminatívum, mierne spazmolytikum pri dyspepsiách. Linalol pôsobí baktericídne. Silica zvyšuje chuť do jedla — podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy, čím podporuje trávenie, mierni kŕče a zastavuje vetry. Má tiež priaznivé pôsobenie na nervovú sústavu. Podobné použitie ako rasca má aj externe: v tzv. karmelitskom liehu pri reumatizme a bolestiach v kĺboch. Koriander je aj korigens vône a chuti. Bežné dávky sú pol kávovej lyžičky na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. Niekedy sa podáva aj vo forme prášku. Sama droga sa predpisuje zriedka, častejšie tvorí zložku čajovín, najmä karminatívnych. ČsL 4 uvádza ako oficinálnu silicu (Oleum coriandri) vydestilovanú vodnou parou zo zrelých plodov. Silica tvorí zložku oficinálnej aromatickej vetrovej vody — Aqua carminativa a podľa ČsL 4 musí obsahovať aspoň 60 % voľných i viazaných alkoholov, ktoré sa hodnotia takisto ako linalol. Plody koriandra sa dnes hojnejšie používajú ako korenina v kuchyni — korenia podobne ako šalvia a pomarančové oplodie strukoviny, rozličné mäsá, najmä ryby a divinu, baraninu, kapustu, repu, dôležité sú pri nakladaní kapusty, uhoriek, hríbov (ako aróma i konzervačné činidlo), v údenárstve, pri výrobe cukroviniek alebo v likérnictve; rozomleté sú zložkou predovšetkým ázijských a latinskoamerických koreninových zmesí, tvoria tiež zložku známeho karí korenia, ktoré si možno namiešať podľa tohto predpisu: koriander 24 g, čierne korenie 6 g, fenikel 6 g, podzemok kurkumy 12 g (pozri cudzokrajné drogy), papričky chilli 6 g a rasca 6 g. Iný recept: papričky chilli 3 g, koriander 26 g, kurkumový podzemok 14 g, rasca 7 g, semeno bielej horčice 3 g, fenikel 7 g. Jednotlivé druhy korenín sa spolu utlčú, preosejú jemným sitom a skladujú v dobre zatvorených nádobách. Čajoviny č. 186, 214.
142

KOSATEC NĚMECKÝ Iris germanica L. Nemecky: Deutscher Schwertlilie; maďarsky; Német nószirom; taliansky: Giaggiolo (Ireos o Giaggiolo); francúzsky: Iris germanique; anglicky: German Iris; španielsky: Lirio cardeno; rusky:

KOSATEC NEMECKY

KOSATEC FLORENTSKÝ

KOSATEC FLORENTSKÝ

Iris florentina L. Nemecky: Florentinische Schwertlilie; maďarsky: Flórenczi nószirom; taliansky: Iride florentina; francúzsky: Iris de Florence; anglicky: Fiorentine Iris; španielsky: Lirio blanco; rusky:

KOSATEC BLEDÝ
Iris pallida Lam. Kosatcovité — Iridaceae Nemecky: Blasse Schwertlilie; maďarsky: Halvány nószirom; rusky:

KOSATEC BLEDÝ

Kosatec nemecký je trváca bylina vysoká 30 —100 cm; podzemok je hrubý, krátko plazivý, listy široko mečovité. Veľké charakteristické kvety sú modré až fialové, voňavé, takmer sediace. Plody sú tobolky. Druh oblasti Stredozemného mora. U nás sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Často splanieva. Kosatec florentský je trváca bylina vysoká 30—60 cm; velké kvety sú biele alebo bledomodré. Plod je tobolka. Pochádza z Mezopotámie alebo zo Stredomoria. Pestuje sa na ozdobu. Kosatec bledý je trváca bylina vysoká 30—90 cm; listy majú nápadnú žilnatinu. Kvety sú voňavé, biele alebo fialkasté, plod je viacsemenná tobolka. Pochádza z Orientu. K nám sa dostal zo Stredomoria. Dosť často sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Kosatcov u nás rastie asi 10 druhov. Väčšina z nich je vo volnej prírode vzácna, a preto sú chránené. Najhojnejší je k. žltý (I. pseudacorus L.), ktorý ako jediný nie je v SSR úplne chránený. Podzemky má znútra červenkasté a zo všetkých strán vyháňajú

korienky. Nemožno ho primiešavať do drogy. Vedecké pomenovanie kosatcov pochádza asi z gréckeho iris = dúha, čím sa mala vyjadriť pestrosť kvetov. Druhové pomenovania poukazujú na niektorú charakteristiku. Kosatce sa používali od najstarších čias ako liečivá. Americká medicína si viac cení tamojší domáci druh strakatého kosatca, I. versicolor L., oddávna známy ako liečivo Indiánov, ktorí ho používajú pri vodnatieľke; v Severnej Amerike celkom vytlačil z terapie k. nemecký. Používa sa ako emetikum, cholagogum a mierne, no účinné laxans a diuretikum. Kosatce väčšinou opeľuje hmyz. Hoci kvety nevoňajú, obsahujú veľa medoviny v okvetnej rúrke. Navštevujú ich najmä čmeliaky a niektoré muchy. Majú aj dostatok žltého peľu. Zberajú sa najmä podzemky druhov I. germanica L. - k. nemeckého, I. florentina L. — k. florentského a I. pallida Lam. — k. bledého; vykopávajú sa v jeseni (október) alebo na jar (marec) a to z 3—4-ročných rastlín. Materiál sa zbavuje nadzemných častí a drobných korienkov a po očistení sa omyje a podzemky sa dôkladne olúpu. Po opätovnom opláchnutí sa sušia v tenkých vrstvách alebo na povrázkoch v dobrom prievane a na bezprašných miestach. Sušením sa stráca 7 5 - 8 0 % hmotnosti čerstvých podzemkov. Pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 35 °C (silicová droga). Podzemky sušením strácajú nepríjemný príkry pach a dostávajú výrazne príjemnú fialkovú vôňu, vďaka čomu dostali aj pomenovanie „fialkový koreň". Droga sa označuje ako Radix (Rhizoma) iridis seu Radix (Rhizoma) iridum (koreň — podzemok kosatcov). V homeopatii sa používa čerstvý podzemok. Pre zachovanie vône a preto, že ju ľahko napádajú rozliční škodcovia, treba drogu skladovať v dobre zatvo-

Podzemok kosatca — Radix (Rhizoma) iridis sa posudzuje podľa ČSN 86 7024: Akosť — najviac v % Znak I. Časti stoniek a koreňov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy) Vlhkosť Obsah silice najmenej — — 0.5 3.5 13 0.1 II. 3 1 1 5 13 0.06

strieborník. hnačkách so silnými kolikami a podobne ako v alopatii. Dobre sa očistia od hliny. končisté. po- travinárstve a i. udreniny a zlomeniny. Kosatcový podzemok sa používa predovšetkým ako čuchové korigens. Zriedka sa zberá vňať resp. Čajoviny č.). ostatné zbiehavé. vo vlhčinách svetlých lesov. pozdĺž tokov. Drogy: Herba seu Folium symphyti. likérnictve. či to bol iba kostihoj lekársky. pestrofarebný . Dobre sa sušia alebo dosúšajú umelým teplom do 45 °C. korene 5 %). Byľ vzpriamená. potom glykozid iridín. usporiadanie kvetov a pod. Koreň sa používa aj čerstvý.5 % ) . Nie je však celkom isté. rusky: KOSTIVAL LÉKAŘSKÝ KOSATEC NEMECKÝ KOSATEC FLORENTSKÝ rených nádobách (nie z umelých hmôt) a chrániť pred svetlom. 130. sacharidy. krídlato hranatá. Podzemok má aj priemyselné uplatnenie — kozmetické. zvyčajne sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. Destiláciou sa z neho získava silica — Oleum iridis. listy striedavé. Kostihoj má vedecký názov odvodený od gréckeho symfyein = zrastať spolu. asi 50 % škrobu (označuje sa ako irizín).I. podzemok zhrubnutý. ich rozpadové produkty a významný je purínový 143 . podmieňujúci fialkový pach). ktorým sa označovali viaceré byliny používané na zrastanie kostných zlomenín. materiál sa suší v tenkých vrstvách v tieni. V staroveku bol dobre známy a užíval sa pri vykašlávaní krvi. dobrý koreň. v priekopách. ktoré sa používa na zasypanie detskej pokožky.). olej a slizy. dolné zúžené do krídlatej stopky. vznikajúci pri sušení. maďarsky: Fekete nadálytô. Trváca bylina vysoká 60—100 cm. Med má jasnú farbu. rozkonárená. zdravé listy trhané počas kvitnutia (asi máj-júl). versicolor L. francúzsky: Consoude officinale. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: čierny koreň. štetinatá. Plody sú tvrdky. Podzemok kedysi slúžil ako prostriedok na prerezávanie zúbkov deťom (Rhizoma iridis pro infantibus). U nás tvorí zložku hromadne vyrábaného Aviril zásypu . zbavia listov a rýchle sa sušia na slnku (hrubšie sa pozdĺžne režú). pretože zástupcovia čeľade borákovitých rastlín sa medzi sebou ľahko zamieňajú. mnohohlavý. príp. Vnútorná dužina koreňov musí byť pri tom biela. svalník. ale aj ako expektorans a tiež pri chorobách žlčníka (najmä americký k. v ktorej je asi 10 % irónu (ketón. má pomerne veľké kvety a hojne meduje. 131. symfytín. taliansky: Consolida maggiore. až november). španielsky: Consuelda mayor. Rastlina kvitne v máji až septembri. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov uplatňuje predovšetkým pri migréne. korene sa vykopávajú v jeseni (september—október. Predmetom zberu a nákupu ako dôležitá droga je koreň — Radix symphyti (Radix consolidae majoris). čo je však nehygienický ľudový prostriedok. Peľu dáva málo. pre vysoký obsah škrobu a slizu aj ako mucilaginózum pri kataroch horných dýchacích ciest (v niektorých liekopisoch tvorí zložku prsnej čajoviny — Species pectorales). kazival. od nížin po horský stupeň. Ak sa ako droga užíva interne. podlhovasto kopijovité. echimidín). Drogy obsahujú značné množstvo trieslovín (vňať asi 8—9 %. pokryté drsnými chlpmi.externého dermatologika. ischiase. Treba si všimnúť opis rastliny (farbu. anglicky: Comfrey. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. Hlavnú obsahovú látku drogy predstavuje silica (až 0. medunica. Kvety v hustých dvojzávinkoch. väčšinou purpurové. Druh sa vyskytuje na mokrých lúkách. trudovník Nemecky: Gemeiner Beinwell. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. prikladal sa na rany. alkaloidy tlmiace ústrednú nervovú sústavu (konzolicín. vo voňavkárstve. potom sliz.KOSTIHOJ LEKÁRSKY + Symphytum officinale L. Droga ľahko podlieha skaze. celistvookrajové.

zradca Nemecky: Feld-Mannstreu. taliansky: Calcatereppolo. ako podpora tvor- by kalusu. nepríjemná burina suchých pasienkov. pri pľúcnych a vredových ochoreniach (zmier- Eryngium campestre L. pri ekzémoch. potom cholín. ráno priviesť do varu. ale aj pri poruchách trávenia. Kostihoj je v súčasnosti u nás predmetom širšieho prieskumu. faryngitíde. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: kotačka. byľ priama. menšie. Alantoín je zložkou liečebnej kozmetiky (Neridé vitamínový krém. 50. zvonka na zle sa hojace rany. Droga sa užíva pri poruchách okostice a zlomeninách. Tinktúra z kvitnúcej vňate sa aplikuje hlavne na rany. rusky: - MÁČKA LADNÍ KOTÚČ POĽNÝ ČSN 86 7020 má pre koreňovú drogu tieto základné požiadavky: Znak Staršie zdrevnatené korene Akosť — najviac v % I. horné skoro sediace.5 %. celistvé. Čajoviny č. flavonoidy. pije sa 2-razy denne po 1 dl). že jej alkaloidy sú kancerogénne. královské zelí. vredoch predkolenia. resp. KOSTIHOJ LEKÁRSKY derivát alantoín (derivát kyseliny močovej). 119. Bežnejšie a častejšie upotrebenie je (aj v oficiálnej medicíne) vonkajšie. vysoká 30-50 cm. mužská viera (láska). náplastí. 10 5 — 0. na okrajoch pichľavo zúbkaté. Teraz kostihoj tvorí zložku granuliek Mucilogran (laxans). angínach. pri trombózach. Rastlinu by laici skôr zaradili medzi bodliaky ako do čeľade zeleroví- . silica a steroidné látky. dolné starších rastlín dlhostopkaté. čajovinových zmesí a iných prostriedkov na podporu hojenia hnisavých a hlbokých rán a na vytváranie náhradných tkanív. Plody sú dvojnažky. toito. Droga veľmi účinne napomáha hojenie pri zlomeninách a vstrebávanie opuchlín i krvných podliatin. v koreni do 1. Vrcholíkové súkvetia z hlávok. proti hnačke (1 lyžica drogy na 300 ml vody — maceračný odvar: 6 hodín macerovať. mierni bolesti pri kŕčových žilách a zlomeninách. najčastejšie na trávnatých a kamenistých svahoch. Slúži i na omývanie. Druh je teplomilný. mačka poľná. i.5 12 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) 144 1 1. mastí. pri ťažkostiach s močením. ihneď odstaviť.ňuje bolesti pri žalúdkových vredoch). ktorá sa užíva o. maďarsky: Mezei íringó (Eryngium). čajoviny Vulneran (na hnisavé rany) sa už dávnejšie zastavila. pri vredovej chorobe. scediť. Neridé výživný krém) a roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov esenciu. na hematómy. v niektorých štátoch (Poľsko) sa prestali vyrábať prípravky na interné užívanie. vetrník. jemne ryhovaná. kloktanie. adstringens pri paradentóze. a to vo forme horúcich bylinných obkladov. najmä pri silnom zahlienení. 212. II. Kedže sa zistilo. 75. vyskytuje sa roztrúsené až hojne v nížinách až podhorských oblastiach. jednoduchšie. Výroba čs. španielsky: Cardicuca. francúzsky: Panicaut campétre. pri chronických zápaloch dýchacích ciest. dvojito perovito strihané. kvety biele alebo zelenkasté.5 12 7 9 Trváca bylina bohato rozkonárená. artritíde. anglicky: Field Holly. zápaloch svalov. Prízemné listy jednoduché. aminokyseliny (asparagín). v súkvetí prechádzajú do listeňov.

jemne ryhovaná. Koreňová droga má vďaka obsahu saponinov a silice slabý expektoračný a spazmolytický účinok. lebo na dne kvietkov vylučuje hojne medoviny a dáva veľa nektárovej paše. silica (asi 0. keďže niekde rastie vo veľkom množstve. ďalej ako prostriedok na tzv. Rastliny sa už v staroveku označovali názvom eryngium. podbeľom. naopak . KÔPOR VOŇAVÝ Anethum graveolens L. čkať. Kotúč má asi 180 druhov. nitkovité. denne 3 šálky). bez koreňa. poľného. planum L. dolné listy nedelené. Predmetom zberu býva vňať zberaná v júli až v septembri a koreň vykopávaný v septembri-októbri. pretože . španielsky: Anat. plocholistý (E. Jednotlivé druhy sú si chemickým zložením dosť podobné. čo je vraj odvodené od erygein = grgať. srdcovito vajcovité. pri ochoreniach pohlavných orgánov a i. Kotúč kvitne asi v júli—auguste (septembri) a nemá hospodársky význam. stopkaté. koreň sa zvyčajne dosuší umelým teplom. novšie nazývaný k. Viac autorov (Madaus. overený a dokázaný aj klinicky.) odporúčajú užívanie čerstvej šťavy (1 lyžica s medom a kandizovaným cukrom na šálku vody). triesloviny (asi 1. Podporuje aj menštruáciu. Vňať sa trhá v rukaviciach. Kotúč sa v ľudovom liečiteľstve uplatňuje hlavne ako diuretikum. skorocelom a podobne účinkujúcimi drogami). a to na „čistenie krvi" a ako stimulans (na podporu činnosti viacerých orgánov).je burina. materinou dúškou. listy perovito strihané.). V homeopatii sa spracúva čerstvá kvitnúca vňať Eryngium maritimum L. zbaviť nadzem- ných častí i bočných korienkov a materiál sa suší na tienistých a vzdušných miestach. modrastý má skutočne belasú byľ. Koreň (podzemok) treba dobre očistiť. taliansky: Aneto.125 %). pri edémoch nôh. najmä prítomnosťou a obsahom saponinov v koreni. dutá. V odbornom binomickom názvosloví sa potom jednotlivé druhy bližšie označili väčšinou podľa miesta výskytu (napr. francúzsky: Anethodorant. Pomer zosušenia vňate je asi 4 : 1 (Herba eryngii) a koreňa 3 : 1 (Radix eryngii). V súčasnej oficiálnej medicíne je obsolétna. nie natoľko ako stonka k. Na stepných lúkach a medziach a na suchých pastvinách južného Slovenska alebo v teplejších oblastiach Čiech a Moravy je zriedkavý k. anglicky: Anet. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten Dill. campestre = poľný).KOTÚČ POĽNÝ tých rastlín. maďarsky: Nehézsargú kapor. čistenie krvi. účinkuje proti kŕčom. rusky: KOPR VONNÝ Jednoročná bylina vysoká 30—100 cm. Niekedy však tvorí zložku rozličných galenických prípravkov proti kašľu (kombinovaná s tymianom. sa užíva prášok (1 —5 g v oblátkach) alebo tinktúra (60-180 kvapiek denne). príp. ťialovastý. sacharidy.). alpínsky (E. liečili nadúvanie. zriedka sa ordinuje vo forme sirupov alebo kvapiek.5 %). maritimum = morský. 145 . na úpravu menštruácie (emenagogum) a na niektoré kožné ochorenia. Drogy chránime pred vlhkom a škodcami. kvety v okolíkoch bez obalov.ako uvádzal Dioskorides. lebo „úbory" tvoria pichľavé gule. pri močových a iných kameňoch. belasé súkvetia majú belasé korunné lupienky a stonka sa rozkonáruje až v hornej časti. Tretí je doposiaľ dosť sporný — údajne rastie na alpínskych holiach (Vysoké Tatry). Bässler a i. U nás však rastú iba dva. ktorá znehodnocuje a zaplieňuje pasienky. lebo listy sú pichľavo zubaté. alpinum L. ďalej slizy. Zvyčajne sa robí 3 % odvar (varí sa asi 10 minút na slabom ohni. Možno však s ním rátať vo včelárstve. horký princíp a veľa rozličných solí. Účinné látky tvoria predovšetkým saponíny (asi 0. Kotúč je prastará liečivá rastlina a medzi jeho druhmi sa nerobieva rozdiel. b ľ lysá. ochorení predstojnice. Protikŕčové pôsobenie šťavy sa ľudové využíva aj pri čiernom kašli a pri bolesti v prsiach. s modrými kvetmi. Ide o k. pri kameňových ochoreniach.5 %).

Kôpor sa dával jesť i do kúpeľov hysterickým ženám a vyrábala sa z neho i povestná masť anethine na vredy a proti kolikám. Prisudzuje sa mu aj účinok na tvorbu mlieka a tíšenie kašľa.) odporúčal sa používať pri bolení hlavy a na rozširovanie ciev. vňať však až 85 % (7 : 1). . plod rasce — z každého po 5 g. Rimania si pri slávnos146 tiach venčili hlavy kvitnúcimi byľami a gladiátori si silicou z kvetov natierali údy. sa už hromadne pestoval v Anglicku. ako mierne stomachikum a pri plynatosti (meteorizme) je známa čajovina: plod kôpru. žlté. obsahujúca hlavne karvón (40 — 60 %). j. podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy (Braun 1977). príp. Pije sa aj pri nespavosti (večer 1 pohár) a ako diuretikum. pridáva sa do zmesí zeleniny. 1550 pred n.používa sa do omáčok. Kôpor je prastará liečivá i kuchynská rastlina . Najdôležitejšou zložkou rastliny je silica (2—4 % ) . Plody sú olejnaté. uplatňuje sa preto ako žalúdočné a črevné karminatívum. na mäso. ktorých tretina je už zrelá. žltohnedá (júl—august). Propagoval ho v Kapitulári Karol Veľký a v 10. likérnictve i vo farmácii. stor. úbory rumančeka 10 g — 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. bielkoviny a amínové bázy. do pečiva i na konzervovanie zeleniny. odrezávaná pred kvitnutím (jún—júl). potom limonén a felandrén. Sám kôpor sa denne dávkuje v množstve asi 6 g. Podľa ľudových povier kôpor zaháňal démonov podobne ako iné aromatické rastliny (spájali sa s ním najmä povery okolo svadobných obradov). na dlhých stopkách. preto ich treba starostlivo skladovať. 1. získavané vytriasaním z odrezaných okolíkov. j. Pri bežných skúškach plodovej akosti sa vyžaduje. dve lyžičky drogy na šálku horúceho záparu (deťom podľa veku štvrť až pol lyžičky). Predmetom zberu sú plody (nesprávne označované ako semená) — Fructus (semen) anethi. rovnaké použitie uvádza aj Nový zákon. V uvedených indikačných oblastiach sa plody kôpru zvyknú kombinovať s mätou. V plodoch je ešte olej. 0 . Vedecké pomenovanie kôpru je z gréckeho anethon. I profesionálnym atlétom ho pridávali do všetkých jedál (prvý známy doping).Dl (3x denne 10 kvapiek) a indikačné oblasti sú rovnaké ako má alopatia.). 227. čo je vraj odvodené z aemi = dýcham (pre silný pach). Rovnaký zápar sa odporúča aj ako karminatívum. t. t. Pre všeobecnú znalosť kôpru a jeho pestovanie sa zámeny a falšovania nevyskytujú. suší sa rýchlo v tieni. Rastlina pochádza z Ázie. laktagogum a stomachikum. anízom (Pimpinella anisum L. Má experimentálne dokázaný a klinicky overený karminatívny účinok. Ľudovo sa aplikuje aj externe — na udreniny sa prikladá až horúci odvar z plodov v oleji. i viacej. spazmolytikum i ako mierne stomachikum. aby droga nebola znečistená.). Zriedka splanieva. Tradičné použitie pri hemoroidoch nie je dostatočne dokázané. najlepšie pri teplote 30—35 °C. z cudzích organických prímesí takisto 1 % a z anorganických maximálne 0. Silica z plodov sa používa v kozmetike (v mydlárstve). z iných častí materskej rastliny môže obsahovať najviacej 1 %.KÔPOR VOŇAVÝ malé. feniklom. Zberá sa i vňať — Herba anethi. uplatňuje sa však aj čerstvá. Plody sú stlačené nažky v dvojnažkách. Ako korenina je dnes svetoznámy. K nám sa dostala z južnej Európy. V homeopatii sa používa dil.5 %. Do strednej Európy sa dostal zásluhou Rimanov.) alebo s feniklom (Foeniculum vulgare Mill. napr. Vňať slúži na kuchynské a potravinárske (konzervárenské) účely. Čajovina č. Plody a silica sa v lekárňach žiadali najmä proti kašľu. polievok. Kôpor sa svojím účinkom úzko spája s rascou (Carum carvi L. Na pozoruhodnom Ebersovom papyruse (asi z r. aby si posilnili svalstvo pred zápasom. Pestuje sa ako zelenina v záhradkách. Plody sušením strácajú na hmotnosti len málo.

vypudzuje hlísty a povzbudzuje chuť do jedenia. 147 . nesušia sa umelým teplom. vnútorné zákrovné listene sú žlté. Cardopathiae alebo aj Chamaeleontis albae. Doplnkový nemecký liekopis (EB 6) žiadal pre drogu minimálne 1 % silice. svahoch. diaforetikum a dermatologikum. obyčajný (C. na lúkach s hlbším hlinitým profilom. Používa sa na kúpele a omývanie vyrážok. s vlnatým odením na celom povrchu. Obsahové látky koreňa tvorí najmä rezervný fruktózaninulín (18-22 % ) . kde sa zabodne. krasovlások bezbyľový (biely) Nemecky: Grosse Eberwurz. cardo = bodliak. 1543. Spolu s dužnatým úborovým lôžkom sa na vrchnej strane vytvára dosť hrubý a mäsitý terč horkastej. krasovlas sa preto pestoval KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ najmä pri kláštoroch. úbory oveľa menšie. Pozdĺžne sa prekrajujú na polovice alebo štvrtiny a sušia sa ako silicová droga (za dobrého vetrania v tieni. ďalej triesloviny. ktorý sa dá jesť. svetlohnedý až sivohnedý s rohovitým lomom (nie s vláknitým). francúzsky: Carline acaulate. že krasovlas spomínal už Theofrastos. Sama koreňová droga sa dávkuje v zápare (jedna kávová lyžička na šálku. V Nemecku je krasovlas chránený. kvety všetky rúrkovité. Listy sú podlhovasté. V literatúre sa uvádza.).5 cm. Predmetom zberu býva koreň — Radix carlinae. a preto ho miestami ľudovo prezývajú kančí koreň. Podľa legendy mu vo sne oznámil anjel. pokrytou bohatou prízemnou ružicou listov. Silberdistel. španielsky: Carlina. Plody sú chlpaté nažky s opadavým chocholcom. Droga má menšie oficiálne alopatické upotrebenie. Koreň je dlhý okolo 30 cm. Spravidla sa kombinuje do čajovinových zmesí na zníženie horúčky (napr. Z významnejších liekopisov ho donedávna uvádzal ako oficinálny doplnkový zväzok nemeckého liekopisu DAB 6. pripomínajú jazykovité koruny. lišaje a pod. a to ako diuretikum. Na vonkajšie omývanie sa používa zápar pripravený z 2 lyžíc drogy na šálku vody a 1 lyžice octu. na bravy krasovlas údajne pôsobí toxicky. Staré korene. s hlavnou obsahovou látkou karlínovým oxidom a so seskviterpénom karlínom). V našich oblastiach je liečebne známy už velmi dlho. Má bodliakovité stonky vysoké 20-30 (až do 80) cm. priemer maximálne do 50 mm. Droga sa označovala ako Radix carlinae seu Apri. ktoré sú vo vnútri prázdne a korene rozštiepené treba vyradiť. lomivý.PUPAVA BEZLODYŽNÁ Carlina acaulis L. pretože krasovlas sa v Grécku nevyskytuje. s listom vachty trojlistej a koreňom krasovlasu po 15 g). nerovnomerne ostnaté. plesní. lebo ľahko vlhne. zakrpatenou. maďarsky: Szárnélkuli kórfény. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . anglicky: Carline Thistle. kvetom bazy čiernej a vňaťou myšieho chvosta po 20 g. Východoeurópsky druh. Jeho koreňmi bez aromatického pachu sa zamieňa koreňová droga k. pri tom ho možno iba dosúšať. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch. saponín a živica. Uprednostňuje slnečné miesta a kremičité (kyslejšie) pôdy. hrubý 1—2. suchoblanité. Szártalan bábakalács. V alopatii sa dnes málo používa a azda neprávom. aby vystrelil šíp a pozoroval. bezbyľového. byľ je rozkonárená a viacúborová. a to maximálne pri teplote do 30-35 °C). rastie hojne na trávnatých pasienkoch. má osobitný trochu nepríjemný pach a chutí horko-sladko. Linného vedecké pomenovanie rodu Carlina je asi skomolenina talianskeho cardina. zabodol sa do dužnatého lôžka krasovlasu — a mor bol zažehnaný. s lipovým kvetom. čo však Tournefort pokladá za omyl. Koreň začerstva silno páchne. Starí lekári ho cenili ako prostriedok na prípravu odvarov. vnútorné zákrovné listene sú biele. niektorí autori uvádzajú. vulgaris L. Šťavu z koreňa úspešne použil proti pásomnici Leonard Fisch r.. pije sa 4 x denne). Rastlina má značné antibakteriálne účinky (podmieňuje ich asi karlínový oxid). krehký. a preto sa niekedy u nás zberá na vývoz. palivo aromatický. že rastlina sa pomenovala na počesť Karola Veľkého. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kančí koreň. Korene sa vykopávajú v jeseni (september-október až november). V Pyrenejách sa koreň ešte dodnes jedáva ako zelenina (šalát). Vykopané korene sa rýchlo omyjú a zbavia nadzemných častí. ktorými sa omývali úporné kožné vyrážky. rusky: KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ Trváca bylina s velmi krátkou. prípadne v prášku (3-4 x denne po 2 g). ktorý ju vraj odporúčal jesť svojim vojakom počas moru. Používa sa prevažne v ľudovom liečiteľstve. potom svetlohnedá až tmavohnedá silica s omamným pachom (až 2 %. Nazýva sa aj divá či nepravá artičoka. Z príbuzných druhov rastie u nás k. obyčajne nečlenenou stonkou. aromatickej a mandľovej chuti. lišajov alebo iných kožných neduhov. taliansky: Carlina. zasluhoval by si viacej pozornosti. pijú sa dve šálky čaju denne. Polievková lyžica čajoviny sa zaparí štvrťlitrom horúcej vody a nechá sa 10 minút stáť prikryté. má slabší preháňavý účinok. chutí pálčivo horko a bol presláveným liekom. perovito strihané. Uprostred ružice vyrastá úbor s priemerom až 120 mm.

u nás rastie 5. ekzémy. t. trudovník Nemecky: Knotige Braunwurz. Záparom z vňate sa omývali hnisavé rany a hemoroidy a slúžil aj na teplé obklady (na opuchy. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba scrophulariae. stopkaté. glykozidy náprstníkového charakteru. niekedy aj pred kvitnutím. byľ priama. nepríjemne páchne a má príkru. horký glukozid skrofularín a potom pektíny. maslovú a škoricovú). nekrídlatá. K. Názov má odvodený od latinského scrophula = škrofulóza. horkú a trochu ostrú bylinnú chuť. hubatá žihľava. Je to burina. maďarsky: Gôcsos tákajak (gorvélyfú). kyselinu kávovú viazanú na triesloviny. K. anglicky: Figwort. j. okrem toho pálivú živicu. ktorý je veľmi vhodnou jarnou včelárskou rastlinou. jablčnú. Rozkonárený a hľuznatý podzemok je po usušení svetlosivý. citrónovú. Homeopatia spracúva čerstvú celú rastlinu zberanú na začiatku kvitnutia. hesperidín a i. 2-3 šálky denne). Celá čeľaď krtičníkovitých dostala meno podľa rodu Scrophularia L. jarný (S. Homeopaticky pripravená esencia slúži predovšetkým pri škrofulóze na opuchy. valcovitého tvaru. pri srdcovej arytmii a ako prostriedok na rany. organické kyseliny (vínnu. Vo vňati sa novšie zistili horčiny — iridoidy (hlavný je harpagozid). zberá sa v máji až septembri. krtičné korenie. svinský koreň. hľuzovník. Podzemok uzlovitý. Kvety bankovité. ktorý sa tvorí v podobe veľkých kvapiek na báze semenníkov. vajcovito podlhovasté. hnedočervené. horkú chuť. dvojito pílkovité. zvyčajne jednoduchá. soli mangánu a aj iných prvkov. Vňať — Herba scrophulariae. prípadne len sám podzemok — Rhizoma (Radix) scrophulariae. Plody sú tvrdky. flavonoidné glykozidy a ich aglykóny (diosmín. včely nav- števujú kvety po celý deň. usporiadané do riedkych chocholíkov tvoria koncovú metlinu.). zvonka 8 %.Scrophulariaceae Ľudovo: hľuzové korenie. Rastlina je lužný a lúčny typ s vysokými nárokmi na mokré až vlhké pôdy. ochvatná zelina. krvné podliatiny. pri bolesti v ušiach a i. ale vo včelárstve má veľký význam. Za liečivý sa pokladal predovšetkým podzemok. Denná dávka koreňovej drogy v prášku bola 2—4 g. m. ale aj listy. Rastlina kvitne v lete. zdivený rastie napr. štvorhranná. Podľa druhu choroby dostal vedecké i ľudové pomenovanie. Poskytuje bohatú znášku nektáru. lecitín. hemoroidy a pri bolestiach uší a očí. ktorý má asi 140 druhov. španielsky: Escrofularia. Drogy sa ešte dnes takto používajú v talianskom a nemeckom ľudovom liečiteľstve najmä pri opuchoch (diuretikum). Nazberaný materiál sa suší zvyčajným spôsobom. Čoskoro po vysatí nektáru sa tvoria nové a nové kvapôčky. hľuznatý je výrazný lysou stonkou a hľuzovito napuchnutým podzemkom. vňať nepríjemne páchne a má slanú. Krtičníkovité . rusky: KRTIČNÍK HLÍZNATÝ Trváca bylina vysoká 40—120 cm. vyskytuje sa hojne v lesoch a kriačinách až do výšky 1000 m n. ktorých účinnosť je však veľmi slabá (pozri náprstníky). Listy krátkostopkaté.. Krtičník obsahuje predovšetkým saponíny (niektorí autori tvrdia. na vredy a pod. pre obsah saponínov a iných glykozidov (bioflavonoidov) má farmakologicky dokázaný močopudný a slabo preháňavý efekt. vitamín D. vňať s podzemkom. že v podzemku je ich málo). Z podobných príčin sa miestami (hlavne v západnej Európe) pestuje k. a preto v zahraničí jej extrakt slúži ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov uplatňova- . Táto choroba sa ním kedysi liečila. Vnútorne sa užíval 3 % zápar (20 minút postáť. Uplatňovali sa aj semená. — u nás je pomerne vzácny. Koreň i vňať sa kedysi používali najmä na opuchnuté žľazy (verilo sa. vernalis L. hľuznatý je starým liečebným prostriedkom.KRTIČNÍK HĽUZNATÝ KRTIČNÍK HĽUZNATÝ Scrophularia nodosa L. pripravuje sa z nej esencia. tuberkulóza krčných žliaz. že odstraňujú opuchy). francúzsky: Scrophulaire noueuse.). pazušné. taliansky: Scrophularia maggiore. v dedinských záhradkách tešínskeho Sliezska). a to proti črevným parazitom. tumory.

rusky: - KRUČINKA BARVÍŘSKÁ Poloker vysoký asi 30—60 cm. hľuznatý v terapeutických dávkach nemá vedľajšie jedovaté účinky. usporiadané v strapcoch. ex Meissen — Pedaliaceae). Wittstein ju vo svojej farmakognózii z r. Nevedno však.Herba genistae tin149 . Rastlina je toxická najmä pre ovce a kravy (hematuria). farbiarskej sa priraďujú aj niektoré jednotky. Z byli namáčaných vo vode možno získať vlákna podobné ľanovým. ktorý má sediace kvety. Tieto technické údaje poznali už v antike. Frerichs z Berlína. Kručinka obsahuje v listoch i kvetoch žlté farbivo. okrajov dubín. Presl. husto metlovito rozkonárený. dlhé listy a hodvábne ochlpené horné korunné lupienky kvetu a struky. v silnom odvare ju odporúčal pri besnote psov a semená ako purgans. pilosa L. Známy ľudový liečiteľ Kneipp r. Plíniova genista značila aj iné druhy a aj prútnatec — Sarothamnus Wimmer. Väčšie dávky však môžu najmä pre saponínový obsah pôsobiť nepriaznivo (močenie krvi — hematuria). Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: žltá ihlička Nemecky: Färberginster. Richard Mead (1673-1745) kručinkou liečil vodnatieľku a podobne ju ordinoval aj v 19. farbiarskej. KRUČINKA FARBIARSKA Latinské rodové označenie kručinky vychádza najskôr z keltského gen = ker. či išlo iba o druh k. je klasická farbiarska rastlina). Podľa výsledkov doterajšieho prieskumu sa u nás chápe priširoko. germanica L.) alebo poliehavosť a plazivosť bylí (k. končisté.ných pri zápche. bez tŕňov. asi 1 cm. kameňoch a na zosilnenie v rekonvalescencii (čaj vraj ovplyvňuje vylučovanie hlienov). stopkaté. K. Systematické triedenie druhov rodu Genista L. nemecká — G.. na vypudzovanie črevného obsahu pri niektorých vnútorných ochoreniach a novšie aj ako antireumatikum. Bock ju v herbári z r. listy striedavé. sediace. hore pritlačeno chlpaté. ktorý sa vysýpa už z kvetových pupeňov. prof. Plody sú stlačené struky.) C. taliansky: Ginestrina. nemeckú a odporúčal pri močovom piesku. 1565 chválil ako rastlinu zastavujúcu krvácanie a podporujúcu potenie. Niekedy sa pestuje aj v záhradách na okrasu. náhradka za Tuber (Radix) harpagophyti (droga z juhoafrickej sezamovitej rastliny). chlpatá — G. B. Matthiolus (Nový herbár z r. 1626) ju okrem toho pokladal za diuretikum a purgans a odporúčal ju aj proti dne. — kručinka nie je celkom jednoznačné. et Kit. Obsahuje účinný iridoid harpagosid asi v polovičnom množstve ako hľuzy harpagofytu (pozri medzi cudzokrajnými rastlinami — Harpagophytum procumbens (Bruch) DC. pasienkov a svahov. stor. anglicky: Greenweed. Kvety majú množstvo peľu. Liečebné a technické používanie rastliny je v súčasnosti zriedkavé. maďarsky: Nyul rekettye. poslednej sa veľmi podobá kručinkovec položený (Corothamnus procumbens (Waldst. Ku k. elipsovité. bolestiam v krížoch a v panvovej oblasti. stor. H. in Willd. ktoré sa oddávna používalo na farbenie plátna a vlny. v minulosti nazývaný zanoväť ležatá). ktoré by mali byt' osobitnými druhmi. Predmetom občasného zberu býva kvitnúca vňať . Kvety žlté. francúzsky: Genet bátard. rastie hlavne na stredne kyslých pôdach (pH 5-6) a patrí k typickým bylinám suchých kyslejších lúk. 1882 uvádza ako oficinálnu (Herba et Flos genistae tinctoriae). 1935 chválil k. lebo obsahové látky sa pravdepodobne vstrebávajú. KRUČINKA FARBIARSKA Genista tinctoria L. Druh dobre znáša sucho. ktorý má príbuzné obsahové látky. používala sa však hlavne na farbenie. Táto látka slúži proti zápalom kĺbov a znižuje obsah cholesterolu v krvi i kyseliny močovej v organizme. kým druhové pomenovanie z latinského tinctorius = farbiarsky (k. Opeľovanie kručinky obstarávajú najmä včely a čmeliaky. Stonky pozdĺžne ryhované. Pomenovanie genista nachádzame spoľahlivo až v 16. V súčasnosti ako odlišovacie znaky sa berú do úvahy tŕne na stonkách (k. s pritisnutým ochlpením). Pred domácim užívaním teda treba varovať.

Inak sa zber robí počas kvitnutia (jún—august).5 1 2 15 ČsL 4 3 1 2 0.: Rhamnus frangula L. Pri zbere kôry často vzniká zámena s jelšami.) má inak uspo- nadané kvety a hladkú. 6 2 4 1 15 7. Esencia z čerstvých výhonkov.6 3. rastie aj na čistých íloch. KRUŠINA JELŠOVÁ Frangula alnus Mill. Alkaloidy mierne prehlbujú dýchanie. svíba Nemecky: Faulbaum.Frangula.). — syn. cudzie kôry a i. ktorá má oranžovožltý podklad a roztrúsené 150 Kôrová droga podlieha ON 86 6112 a ustanoveniam ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Kôra hrubšia ako 2 mm Kôra so zvyškami dreva Kôra s lišajníkmi Cudzie organické prímesi (napr. lesklú kôru bez bradavičiek. droga však obsahuje prevažne bioflavonoidy a za podpory silice má výrazný močopudný účinok (kedysi sa používala najmä na opuchy pri srdcových ochoreniach). celistvookrajové. listov a kvetov sa v homeopatii používa podobne ako alopatické prípravky.ctoriae. s rovnakým dielom vňate stavikrvu vtáčieho (2 lyžičky čajoviny na 2 poháre vody ako macerozápar). Osvedčila sa aj pri ochoreniach močových ciest. materiál sa suší v tieni. španielsky: Frangula. zelenkasté. Plody sú červené kôstkovice (po dozretí čierne). potom silica a triesloviny. Okrem toho účinkuje aj mierne preháňavo. v čajovine sa kombinuje napr. jelše a topole v lužných zárastoch.) Gaertn. je odvodený od latinského frangere Ker až menší strom sčiernohnedou. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. ovplyvňuje látkovú premenu a cievny systém (upevňuje cievne steny. ďalej žltý flavónový glykozid luteolín (najmä v kvetoch). 3 1 2 II. Podobná čremcha obyčajná — Padus avium Miller (syn. lepkavou (Alnus glutinosa (L. Rastlina je častým druhom slatinných jelšín a iných listnatých lesov s hlbokými podmáčanými pôdami. odřezávaná na začiatku rozkvitania asi do polovice rastlinných byli. najmä s j. zvyčajne vo zväzočkoch. francúzsky: Neprun bourdaine. Listy obrátene vajcovité. rusky: KRUŠINA JELŠOVÁ KRUŠINA OLŠOVÁ biele korkové bradavičky sú guľaté.5 20 0. V homeopatii sa používa čerstvá. Ako porast často sprevádza vŕby. rešetliak korošina. nie priečne predĺžené. bielo bodkovanou a lesklou kôrou. Najčastejšie sa zamieňa s rešetliakom prečisťujúcim (Rhamnus catharticus L. Vedecký názov krušiny .Rhamnaceae Ľudovo: psí drieň.). maďarsky: Kutyabenge. taliansky: Frangola. Pazušné kvety drobné. V ľudovom liečiteľstve sa vňať používa pre dobré močopudné účinky aj pri reumatizme.5 15 5 0. čím sa zvyšuje krvný tlak a priechod krvi obličkami). ktorého konáre sa končia tŕním. pravdepodobne aj glykozid genisteín. cytizín a metylcytizín. Rešetliakovité .5 15 5 0.5 — .6 3. anglicky: Alder Buckthorn. Vo všetkých častiach rastliny sa nachádzajú alkaloidy (asi 0. tvorbe kamienkov a pri nedostačujúcej srdcovej činnosti. Droga sa dávkuje v množstve 2-3 g (1 lyžička) v zápare alebo v čaji 1—2 x denne. napr.3 %).) Vlhkosť Obsah popola (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah popola nerozpustného v HC1 Obsah všetkých antrachinónov — najmenej Obsah látok extrahovatelných vodou — najmenej I. Primus padus L.

droga z k. Dávkuje sa 1/2 až 1 kávová lyžička na šálku záparu. rusky: a zberajú podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) sanguisorbae. 154. Podáva sa pri zlyhaní drastických laxatívnych prípravkov. 1927. Denná dávka nesmie prekročiť 15 g. 10 4 1 14 12 4 4 151 . Zber sa robí na jar (marec —máj).Species laxantes ČsL 4 a čs. Hlavné obsahové látky — antrachinónové glykozidy (5 — 8 %) sú zväčša odvodené od emodínu. granuliek Mucilogran a dražé Properistol (laxans). Reduktan (čajovina .85.Elixir frangulae). Nemá sa užívať v čase dojčenia . Prvý na ne poukázal Petrus de Crescentiis (okolo r. hlavne glukofrangulín a jeho aglykón frangula-emodín.mi bohaté na triesloviny (vo výchobou pôdnej vlahy. Plod je nažka. ale v malom množstve. orezávajú sa mladé konáriky.65. Sennagran (granulky . Sanguisorba minor Scop. Thé Salvat (čajovina . 171.= lámať (pre lomivé drevo) a druhové označenie alnus je rodové označenie jelše. slabej peristaltike hrubého čreva a pri hemoroidoch. najlepšie po daždi a čím je získaná kôra tenšia.148. Často sa zamieňa s krvavníkom menším (Poterium sanguisorba L. Na hoNemecky: Grosser Wiesenkopf. musia sa získať monomérne látky a prítomné látky oxidovať na menej dráždivé. Skladovanú kôru treba chrániť pred vlhkom a svetlom.a veľmi trpkú. stonku.však zmoknúť. Častejšie ako kôra sa používajú jej prípravky či výťažky (Extractum frangulae fluidum — Extractum frangulae siccum . Izolovaný antrachinónový aglykón frangula-emodín tvorí zložku kvapiek Cholagol (choleretikum a cholekinetikum). Novšie prieskumy robil francúzsky fytoterapeut Leclerc r. 1305). 151. 192. U nás sa vykupujú Great Bumet. V našich končinách prvé zaručené správy o jeho aplikácii pochádzajú z čias Karola V. F. priamu. Vyššie dávky sú nebezpečné (známe sú priotrávenia detí kôrou alebo plodmi). čo vyplýva z ich podobnosti. 195. 1959. menšieho je liečebne menej účinná. 50.. ale s hranicou doázijskej droge až 20 %. Prieskum koreňovej drogy z farma198. Listy riedke..88. alebo umelým teplom (do 40 °C). 5 2 0. kde ho poznali a liečebne využívali od najstarších čias (napr. Podľa ČsL 4 droga musí obsahovať najmenej 3. vajú sa na jeseň (august—október). kologické vyhodnotenie rastliny sa 150. maďarsky: meopatické účely sa používa čerstvá Orvosi vérfú. Oszi vérfú. 169. Korene i podzemky krvavca sú veľnách. Predmetom zberu a drogou mimoriadnej dôležitosti je kôra . ojedinele aj sušené plody. Vedecké rodové pomenovanie krvavca pochádza z latinského sanguis = krv a sorbere = sať. Krvavec nebol v antike veľmi známy. Kvety v tmavopurpu. 196. v dnešnom ZSSR alebo v Číne). sirupu Latol (laxans). striedavé.4 : 1. ktorý je nižší a kvetné hlávky má aj v zrelosti zelenožlté. pričom predovšetkým antróny silne dráždia sliznice. kognostického hľadiska robil aj autor textu (Kresánek.pomocná liečba pri tučnote). Krušina sa ordinuje ako laxans — osobitne pri chronických obstipáciách (zapečení). lekárskom inštitúte (N. aby sa zabránilo dráždeniu. tým je hodnotnejšia (má byť hrubá 1. vykopáTrváca bylina vysoká 60—150 cm. španielsky: Sanguisorba. Hofštat).laxans). S možnosťami zavedenia do terapie však boli problémy. 193. 1961).účinné látky sa vylučujú do materinského mlieka. Podrobné farmaČajoviny č. inak 2-3 x denne (najčastejšie v zmesi s inými drogami). Druh rastie najmä na naplaveni. Plody obsahujú tiež antrachinónové glykozidy. Ružovité — Rosaceae sanguisorbae. prvý raz urobilo r. keď korene použil jeho kováč pri zahmyzení koni. Cortex frangulae je zložkou oficinálne preháňavej čajoviny . lístky dlhostopkaté. Droga nemá pach. hrubšie ON 86 7038 pre koreňovú drogu — Radix sanguisorbae — má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HCl Obsah trieslovín — najmenej I. Droga potom obsahuje voľné alebo glykozidovo viazané oxidované i redukované antracénové deriváty.51. Dáva prednosť mierne vlhkým polokultúrnym lúkam so stálou záso. zúbkaté. Jej jednotlivá terapeutická perorálna dávka vo forme záparu podľa ČsL 4 je 1 g. francúzsky: Sanguisorbe officinale. pri pečeňových a žlčníkových i slezinových ťažkostiach. ďalej kyselinu chryzofánolovú. triesloviny a horčiny. KRVAVEC LEKÁRSKY V európskych oblastiach je rozšíreTOTEN LÉKAŘSKÝ nejší zber kvitnúcej vňate — Herba Sanguisorba officinalis L. 1939 na Tomskom 172. strebať.5 mm a najmenej 20 cm dlhá). 152. V čerstvej kôre sú prítomné iba diantróny glukofrangulínu. 153. nesmie noperovité.5 14 10 3 7 II. Species laxantes Planta (čajovina — pomocná liečba pri návykových zapečeniach a laxans).5 % voľných a viazaných antrachinónov a z toho najviac 1 % redukovaných.Možno ho sušiť aj na slnku. Je častou zložkou metabolických a odtučňovacích čajovinových zmesí a má aj slabé anthelmintické pôsobenie. hore rozkonárenú reže na kusy asi 10—15 cm dlhé. 197. Na liečebné účely sa musí fermentovať.). pije sa po dúškoch najlepšie na noc. V homeopatii sa používa čerstvá kôra. zosýchací pomer je asi 3 : 1. najmä nezrelé. taliansky: Sanguisorba. Kôra sa suší buď na slnku. rastie od nížin po horský stupeň. bedrovník Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Oblasť jeho masovejšieho výskytu je na východe. anglicky: kvitnúca vňať. lebo sa kedysi používal na zastavovanie krvi. Po má hrubý. rozkonárený podzemok očistení a krátkom omytí sa materiál s koreňmi. čo sa docieli pomalým sušením alebo zahrievaním. chuť má zvieravú rových hlávkach. nepár. vaj.57.Cortex frangulae. toten lekársky. vlašský teriál sa suší zvyčajným spôsobom. syn. spodnej vody asi v dvojmetrovej hĺbke. priemyselne vyrábaných prípravkov Betulan (čajovina — pomocný liek pri ochorení močových ciest). 177. Pomer zosušenia je asi covité. Krušina sa dostala do liečiteľstva ako náhradka za drahú rebarboru. robí sa v júni—júli. lebo čerstvá kôra pôsobí inak ako droga (emeticky). MaĽudovo: krvavé korenie.choroby žlčníka).

Pomenovanie Geum možno nájsť už u Plínia. Listy byle sú trojpočetné. šikmý. vyšší. pri hnačkách. jasnožlté. rusky: KUKLIK MESTSKY KRVAVEC LEKÁRSKY KUKLÍK POTOČNÍ Geum rivale L. s väčšími sivočervenými alebo svetločervenými kvetmi. s ktorými sa robili rozsiahle klinické pokusy a výskumy najmä za druhej svetovej vojny. vzniklo asi z gréckeho geuo = ochutnávam (vzhľadom na voňavý koreň). na omývanie rán. anglicky: Herb Bennet. macerovať za studena 8 — 10 hodín. predovšetkým ako adstringens. nie je náročný na dusík a pôdnu vlhkosť. kravský rebríček. 31. Charakteristický druh dubovo-bukových lesov. je menej hojný. Podzemok hrubý. z nosa. hrebíčkové (kravské) korenie. Niektoré kuklíky cudzieho pôvodu sa u nás pestujú v záhradách. ktorá sa uplatňuje ako adstringens. eutrofným vodám. až 2. malé. piť cez deň po dúškoch 152 alebo vo forme tinktúry (30—50 kvapiek po jedle). zadržiavanom močení a zápaloch ciev. Uplatnili sa hlavne ako rovnocenná náhradka za tanalbín (upravené do tabliet).prvokové pôsobenie. KUKLÍK POTOČNÝ časti majú vyšší obsah). ale ešte širšie použitie. Rozšírený od nížin do subalpínskeho stupňa. pri letných hnačkách. farmaceutický priemysel používa koreňovú drogu ako zložku čajoviny Tormentan. 27. Všeobecne majú výrazné vonkajšie i vnútorné sťahujúce. Druhové označenie vystihuje výskyt. zajačie oko. rašelinách. francúzsky: Benoite officinale. Čajoviny č. z ktorej sa pijú 4 — 6 čajových lyžičiek denne. kvasných dyspepsiách a zápaloch žalúdka (gastritídy). žalúdka.). Preskúmané sú najmä drogy sovietskej proveniencie. brehoch vôd a lesných prameníšť od nížin až po alpínsky stupeň. Terapeutické pôsobenie a použitie vňate je podobné ako pri väčšine drog s obsahom trieslovín a saponínov: slúži ako protikrvácavý prostriedok pri krvácaniach rozličného pôvodu (napr. Dávkovanie: 2—3 čajové lyžičky na pohár vody. ktoré asi tvoria aktivátor pôsobenia). anthelmintické a veľmi dobré protibakteriálne a proti- Trváca bylina vysoká 30—60 cm. zriedka rozkonárený. rastie na vlhkých lúkach. Aplikuje sa v kloktadlách (pri angíne). čriev a i. maternice. potočný je príbuzný druh (G. rastie však často aj v iných rastlinných spoločenstvách. V čerstvej vňati je dosť kyseliny askorbovej. Pri zbere sa medzi nimi zvyčajne nerobí rozdiel. ďasien. KUKLÍK MĚSTSKÝ Geum urbanum L. na okraji ktorých rastie. močaristým terénom. protizápalové. Výťažky sa dávajú do rozličných galenických foriem alebo sa aplikuje priamo prášok (na šnupanie). kubičkové korenie. zázvorový koreň Nemecky: Echte Nelkenwurz. Plody sú nažky.). Dáva prednosť rumoviskám. dlhostopkaté. taliansky: Cariofillata. karafiátový kořeň. maďarsky: Kózonséges gyombérgyókér. antidiaroikum. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: benedykt. užíva sa každé 2 h 1 lyžica alebo vo forme riedkeho liehového výťažku (30-50 kvapiek 3—4x denne). črevných kataroch. čepele pokrývajú chĺpky a žliazky. pretrhovane nepárnoperovitých listov. Čs. Podzemné časti majú podobné. Kuklíky sa používajú v liečiteľstve už od staroveku.5—5 %). flavonoidy a antibakteriálne pôsobiace látky (vo veľkej miere viazané na triesloviny. hrebíčkový kopček. Kvety sú koncové. Plínius opísal druh . s ktorým sa často kríži. horné trojlaločnaté. Niekedy sa z čerstvej vňate lisovaním získava šťava. pri vredoch a pod. Vňať má dobré antibakteriálne a skôr antistocídne účinky (proti prvokom). zakončený prízemnou ružicou dlhostopkatých. španielsky: Cariofilata officinal. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky ani vo vyšších dávkach. dezinfekčné. obsahujú ďalej triterpénové saponíny (sangvizorbín a waremokonín — aj vo vňati. Koreň sa dávkuje 1 lyžica na šálku odvaru. na hemoroidy a proti hnačke. Pôsobí aj antiseptický. K. rivale L.

Droga pre obsah trieslovín je adstringens a antidiaroíkum: zastavuje krvácanie. Koreň sa používa v domácnosti ako náhradka za klinčeky a škoricu. Vňať sa užíva v horúcom zápare (2 lyžičky na pohár vody) a vo forme tinktúry (10-15 kvapiek 2-3 razy denne). Pre horkú chuť i obsah silice s príjemným klinčekovým pachom sa používa aj v likérnictve. Najčastejším predmetom zberu a nákupu je podzemok s koreňmi . potočný . maďarsky: Csoveskukoricza. vlhkosť 14 % (14 % ) . na omývanie alebo obklady pri niektorých kožných ochoreniach a na kúpele pri hemoroidoch. horčina a flavón. Z obsahových látok sú najhojnejšie zastúpené triesloviny (až 30 %). zvonka 2 polievkové lyžice na 1/2 litra záparu (kúpele. španielsky: Maiz común. mestský obsahuje popri trieslovinách a horčine aj geín (geozid-glykozid). z ktorého sa pri hydrolýze uvoľňuje silica s eugenolom. inak sfarbená droga maximálne 10 % (20 %). popol 10 % (12 % ) . 221. anorganických 8 % (10 %). resp. Dávkovanie: interne 1-2 g prášku viac ráz denne alebo 1 kávová lyžička koreňovej drogy na šálku záparu (pije sa 1 — 2 x denne). akosť v zátvorke) pripúšťa maximálne 3 % (5 %) nadzemných častí. francúzsky: Mais. popola nerozpustného v HC1 5 % (8 %). až 300 cm vysoká bylina s plnými steblami. Mladé byle sa dávajú do omáčok. vlhkosť 13 % (13 %). rusky: KUKURICA SIATA Kultúrna jednoročná. no pre relatívne nízky obsah trieslovín má pri liečbe hnačiek len slabý účinok. Vňať zberaná na začiatku kvitnutia sa suší pri teplote do 35 °C a obsahuje predovšetkým silicu a triesloviny.Radix (Rhizoma) caryophyllatae seu gei urbani. Ľudovo sa cení ako stomachikum. Aj použitie drogy k. obaloch. ktorá pre I. výplachy. vykašlávanie krvi. podstatnou obsahovou látkou je však silica s eugenolom. anorganických 1 % (2 %). organických prímesí 1 % (2 %). potočného má ako droga označenie Radix (Rhizoma) caryophyllatae aquaticae seu gei rivularis. Listy 153 . K.Gramineae) Ľudovo: turecká pšenica Nemecky: Getreide-Mais. 32. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Čs. Podzemky sa vykopávajú na jar alebo na jeseň a sušia na vzdušnom mieste teplotou do 35 °C. Nadzemná časť sa odstráni a po očistení od hliny sa podzemky sušia na vzdušnom mieste (aj umelo pri teplote do 35 °C). omývanie kože). ktorý vzniká pri enzýmovom rozklade glykozidu geínu. Mais cultivé. organických prímesí 2 % (4 %). anglicky: Indian Corn.podobne ako k. ako dezinfekčné kloktadlo (odstraňuje nepríjemný pach z úst). V homeopatii sa používa esencia z celej čerstvej rastliny i tinktúra zo sušeného podzemka bohatá na triesloviny. popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . tlmí črevné koliky. resp. vykopávaný v jeseni (október. obsah popola 15 % (18 %). polievok a prívarkov. krváca- nie z ďasien. potočného je podobné. Pre obsah horčín je aj posilňujúcim prostriedkom pri ochoreniach žalúdočno-črevného traktu. Vňaťová droga sa hodnotí podľa IN 3/84.KUKLIK MESTSKÝ KUKLÍK POTOČNÝ ako geum a vychvaľoval ho ako prostriedok proti prsným ťažkostiam. Čajoviny č. september až november) alebo zjari (február—marec). hnačky a dávenie. KUKUŘICE SETÁ Zea mays L. Predmetom zberu je niekedy aj vňať — Herba caryophyllatae alebo celá rastlina. Pri vonkajšom použití slúži na výplachy ústnej dutiny pri uvoľňovaní zubov. Na homeopatické účely sa používa celá čerstvá kvitnúca rastlina. akosť (II. hemoroidy. hromadne vyrábaný prípravok s tinktúrou z kuklíka je Stomatosan — antiseptikum ústnej dutiny. Koreňová droga podlieha internej norme IN 4/82. Drogy treba pri skladovaní chrániť pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených nádobách. Miesto rastu si včas zistíme (ešte v čase kvitnutia byliny). taliansky: Mais. Lipnicovité — Poaceae (Trávy . Rastlina sa kedysi užívala aj ako expektorans a pri vracaní. Podzemok k.

najmä kŕčovitým. Palice i obilky sa našli v pohrebiskách i katakombách Peru. živicu (asi 2 %). V homeopatii sa používajú čerstvé blizny na prípravu tzv. Známe je pestovanie tzv. cukrovej kukurice. Zberajú sa v júli—auguste (pri dozrievaní kukurice). Jej zrno nevypadáva. Vedecký názov kukurice vznikol z gréckeho zaein = žiť. Kukurica sa od najstarších čias používala aj v liečiteľstve. Zrná sa spracúvajú aj v liehovarníctve. Niektorí autori kladú jej vlasť na územie starých Navajov a Mayov . pri piesku a ťažkostiach s močením (Peyer. takže kukurica nesplanieva. Samčie kvety v priamej koncovej metline. sacharidy. Za prvotné nálezisko kukurice sa najčastejšie pokladá Peru a Bolívia. kde vegetuje od mája do prvého prízemného mrazu. Vo farmácii sa ešte dnes používajú čnelky (blizny) samičích kvetov. Darí sa jej na výživných. silicu (asi 0. Doviezli ju k nám z Ameriky. Portugalskí moreplavci ju zaviezli ešte v 16. pokrývajú ich žltkasté až žemľovožlté hranato-guľaté zrná. farbivá. okolo r. Pôvod kukurice dodnes zahaľuje tajomstvo. Zrná kukurice slúžili ako náhradka za kávu. Bežné dávky sú 4 —8 g drogy na jednu šálku záparu (denná dávka 40 g). podľa sovietskych bádateľov má aj žlčopudné účinky.2 %). Pražila sa z nich tzv. Používanie blizien vošlo do histórie od druhej polovice minulého storočia. ktoré vyčnievajú na vrcholkoch šúľkov. že poskytuje „denný chlieb" a dru154 hové označenie mays je peruánskeho pôvodu — ich pomenovanie kukurice. do Afriky. ktorá sa používala ako sladidlo. a to vraj už v pobielohorskej dobe. šúľok ostáva trvale obalený pošvami. Blizny sú známe aj ako prostriedok na falšovanie šafranu. Zrelé šúľky sú dlhé okolo 30 cm. ktoré sú príčinou pachuti. z obalu vyčnievajú nitkovité čnelky dlhé až 20 cm. O jej rozšírenie sa údajne najviac zaslúžili Cigáni. samičie v šúľkoch vyrastajúcich z pazúch listov strednej časti stebla.KUKURICA SIATA veľmi dlhé. dodávajú špeciálnu príchuť anglosaskej whisky. Dnes sa už predáva múka i krupica z kukurice získaná zomletím až po odstránení olejnatých klíčkov. horčiny (okolo 1 %). Rastlina je príležitostným ľudovým prostriedkom používaným pri ťažkostiach s močením (diuretikum). široké do 10 cm.do Strednej Ameriky. Osevne plochy kuku- rice sa v minulých desaťročiach podstatne zvýšili predovšetkým v ZSSR. flavonoidy. keď jej semená dozrievajú. Jej múka nemá lepkové zlúčeniny. olej a alantoín (pozri kostihoj). Odtučnená kukuričná múka je veľmi výživná a ľahko stráviteľná. takisto neopadáva z rastliny. Blizny obsahujú saponíny (asi 3 %). Zachovali sa prastaré ságy a bájky o jej význame pri náboženských obradoch. pije sa každé 3 h za polievkovú lyžicu. Dôležitú farmaceutickú surovinu tvorí olej lisovaný z kukuričných klíč- . kde je rastlina dôležitou krmovinou i chlebovinou. Castan (1879) ich dávno poznal ako sedatívum a diuretikum. pri močovom piesku. Ako droga sa odborne nazývajú Stigmata maydis (maidis) alebo Stylus maydis. Okázalé slávnosti s kultom kukurice pozná Čína rovnako ako americkí Indiáni. s dlhými pošvami. urtinktúry alebo tabliet „Teep". 1493 Kolumbus. amíny. Stržeň byle obsahuje až 9 % sacharózy. Treba ich opatrne. triesloviny (11-13 %). dostatočne vlhkých pôdach južných častí štátu. chemicky nie celkom prebádaný alkaloid. vzhľadom na to. 1630. 1937). Rastie iba v kultúre a je odkázaná na sústavné ošetrovanie človekom. V produkčných kukuričných oblastiach sa spomínajú ako liek proti bolestiam mechúra. aj v mohylách okolo Mississippi. Saladinova káva. ale aj účinným a neškodným odtučňovacím prostriedkom a antidiabetikum (s dosť problematickým pôsobením). odporúča sa chorým a rekonvalescentom (je to v podstate Maizena). minerálne látky (hlavne draslík). stor. no rýchlo sušiť v tieni. a preto sa pri výrobe pečiva mieša s pšeničnou alebo s ražnou. Do stredoeurópskych oblastí sa dostala pravdepodobne z Balkánu. takže pečivo má osobitnú príchuť. Prvé zrná kukurice priviezol do Starého Sveta r.

Široké použitie má aj kukuričný škrob .kov (lacnejší ako olej z pšeničných). sirupy. lobelianum (Bernh. čierna — V. tvorí zložku púdrov a zásypov. Ustilago maydis. lobelianum Bernh.ssp. anglicky: White Hellebore. tvoria nepravú stonku. Pražené končisté zrná tzv. Podzemok valcovitý. určený pre farmaceutický priemysel. s nápadne vyčnievajúcou žilnatinou a objímavými pošvami. prípravku Protosan — roztok (stomatologikum). rusky: KÝCHAVICE BÍLÁ lohách. Ľaliovité — Liliaceae Nemecky: Weisser Germer. Rastie na lesných lúkach. španielsky: Elleboro (Eléboro) blanco.. 160. hojný najmä v Karpatoch.) Arcang.Amylum maydis. Eurázijský druh. maďarsky: Fehér zázspa. Obsahuje alkaloidy (ustilagín a amíny). vyrába sa z neho glukóza. novšie rátaná za samostatný druh: V. Bratislava).doplnok každej ľudovej zábavy. ktorý je toxický. everta) zvané pukance . Kvetonosná stonka nesie drobnejšie listy a vrcholovú metlinu drobných zelenkastých kvetov . premieňa ich na hrčovité zdureniny plné čierneho výtrusného prachu. taliansky: Ellebro bianco. striedavé. v Čechách vzácne aj prísne chránená k. Povestný a obávaný cudzopasník — sneť kukuričná. zväčša v chránených oblastiach. Lobelova — V. Liečivé zložky sú súčasťou čs. uplatňuje sa v galenike (výroba tabliet a piluliek). ryžových kukuríc (Zea mays var. 1 3 15 12 4 1 11. lobelianum Bernh. okolo salašov a na slatinách vo vyšších po- Kvalita drogy sa posudzuje podľa ON 86 7035 a československého liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Zle sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah alkaloidov — najmenej I. ktoré majú podobný účinok ako námeľ (pozri heslo kyjanička purpurová). znetvoruje klasy. elipsovité. 2 6 15 15 6 0. dodávaný aj na spotrebiteľský trh. KYCHAVICA BIELA KYCHAVICA BIELA + Veratrum album L. sa ľudové pokladajú za účinné antacidum (znižujú nadmernú kyslosť žalúdočnej šťavy). Na Slovensku rastie iba poddruh kýchavice bielej Lobelovej (novšie označovaný ako k. Rafináciou oleja sa u nás vyrába Palmol E (Palma. Prevažnú časť oleja (80 %) tvoria nenasýtené mastné kyseliny (acylglyceroly najmä kyseliny linolovej a olejovej). zelenej — V. praskavých. listy veľké.. Plody sú tobolky s mnohými semenami. Čajoviny č.7 ČsL 4 1 3 15 12 4 1 155 . francúzsky: Hellebore blane. technicky sa používa na apretúry a na prípravu špeciálnych škrobov. Liečebne sa používajú aj podzemky k. ktorá je oficinálna v USA.). viride Ait. maltóza. ktorá má hnedopurpurové kvety na pomerne dlhých stopkách. 153. olej má široké potravinárske (predovšetkým surový) a technické upotrebenie. používa sa na prípravu dietetík a iných výživných prostriedkov a prípravkov. Šťava z mladých plodov kukurice sa zahusťuje na sirup a slúži ako sladidlo do konzerv. Vedecký názov kýchavice je z latin- Trváca bylina vysoká 50—150 cm. nigrum L. molekulovou destiláciou sa z oleja lisuje vitamín E..

octová. a to iba vcelku. pretože znecitlivujú nervové zakončenia. Pomer zosušenia je asi 1. Na jar na ňom vyrastú stopkaté fialovočervené paličky a v nich sa vyvíjajú výtrusy. Preto by sa mal zberať 1—2 týždne pred žatvou (vtedy obsahuje najvyššie percento účinných látok). taliansky: Segala cornuta. maďarsky: Anyarosz. Pomenovanie sa môže vzťahovať aj na čemericu (dnes Helleborus L. Vykopávajú sa v jeseni (september—október). najmä raži. benzoová). ktoré lížu medovinu vylučujúcu sa na spodných zhrubnutých častiach okvetných lístkov.5 1 7 5 0.3 : 1. Pre nepresný botanický opis nemožno potvrdiť.Secale cornutum.1 . zväčša však len okolo 0. Materiál sa zbavuje hliny i nadzemných častí. KYJANIČKA PURPUROVÁ + Claviceps purpurea (FR. purgans a diaforetikum) sa pre vysokú toxicitu už dávno zanechalo. V esterových alkaloidoch sa viažu viaceré kyseliny (napr. Robí sa to strojové pomocou špeciálnej očkovacej látky. obsahujú 1. Základ ich esterových. rubijervín). Opeľovanie kvetov kýchavice obstarávajú hlavne niektoré muchy. veratridín. Predmetom farmaceutického zberu sú podzemné časti: podzemok i s koreňmi.). Obsah alkaloidov v skleróciách je podmienený geneticky a závisí od ekologických faktorov rovnako ako alkaloidové spektrum. najmä podzemné orgány. Kyjaničkovité . Veratrové alkaloidy znižujú krvný tlak a spomaľujú srdcovú činnosť. nerozdrobenú. ktoré prenášajú muchy na ďalšie semenníky (letná nákaza). ktoré infikujú niektoré semenníky hostiteľa (jarná nákaza). Droga obsahuje aj organické kyseliny. Droga nepáchne. nesmie teplota presahovať 50 °C. germerín a i. Po presušení teplotou do 35 °C treba drogu prísne chrániť pred vlhkom v dobre uzatvorených obaloch a pred svetlom. Pomer zosušenia je asi 3. Domácke vnútorné užívanie drogy a izolátov z nej (ako emetikum.2 % alkaloidov. má trvale horkú a ostrú chuť.5 : 1. maslová a veratrová. novšie sa začína pestovať aj umele na špeciálnych živných pôdach. či liečivý druh často spomínaný v antickej literatúre predstavuje k. mimoriadne nebezpečné (1—2 g drogy alebo 10—30 mg alkaloidov môže usmrtiť človeka). ovce a teľce. Skleróciá sú vý- značné formou. Vývojový cyklus huby opísal r. pri stavoch ochrnutia. Sú účinným liekom iba v rukách lekára. Námeľ treba zberať dokonale zrelý. Droga z voľne vytváraného skleróciá obsahuje do 1 %.09-0. triterpény a flavonoidy. kyjak a caput = hlava. rusky: PALIČKOVICE NACHOVÁ Namiesto zrna sa v klase raži. Škodca napáda divorastúce trávy. ktorá má podľa ČsL 3 obsahovať 0. matka Nemecky: Mutterkorn. potvrdí sa pravdivosť povedaného. hlavne kozy.0 — 1. angeliková. Droga a jej prípravky sa vnútorne uplatňujú vo veterinárstve ako žalú156 dočné prostriedky a zvonka ako šnupacie prášky i proti hmyzu. alebo esterovo či glykozidicky viazané. Znovu zdôrazňujeme: droga a jej prípravky sú toxické.5 % prudko jedovatých alkaloidov steroidného typu (cholestanového alebo C-nor-D-homocholestanového radu). anglicky: Ergot. aplikovaná pri kolapse (náhle zlyhanie krvného obehu). a tak sa dostával ako nebezpečná prímes do múky a vyvolával najmä v stredoveku ťažké a dlho prebiehajúce otravy. oficinálny vo väčšine svetových liekopisov (aj v ČsL 4). veľkosťou. Vývojový cyklus sa končí zároveň s obilím. Doposiaľ po- ČsL 2 má na námeľovu drogu tieto požiadavky (zhodné s ČSN 86 7310): Znak Zlomky sklerócií Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Skleróciá napadnuté hmyzom Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah alkaloidov — najmenej Najviac v % 7 1. pochádza iba z raže. kŕčoch. claviceps = kyjakovitý. V homeopatii sa používa i čerstvý podzemok.11 % alkaloidov. glykozidových i volných alkaloidov spočíva na steroidnom jadre (chemicky podobnú štruktúru majú náprstníkové čiže srdcové glykozidy). podľa stavby huby. Všetky časti rastliny. Výberom možno dopestovať skleróciá s vyšším obsahom a druhovo špecifikovaným.ského verare = hovoriť pravdu.). že je to iba znetvorené zrno. z ktorých každá napáda inú rastlinu. V homeopatii sa z usušených podzemkov pripravuje esencia (dil. Hlavné účinné látky sú estery (cevadín. Otravy postihujú i dobytok.Clavicipitaceae Ľudovo: čierne (svätojánske) žito. Ak sa použije umelé teplo. Vedecké pomenovanie huby je z latinského clava = palica. zriedka pšenice alebo jačmeňa. hlavne však rozdielnosťou v skladbe obsahových látok — alkaloidov. pokladané za morové nákazy. D 4). 1853 Tulasne. Menej kvalitný tovar sa spracúva priemyselne. glukoalkaloidy (pseudojervín). Kýchavice — najmä biela a zelená — sú predmetom rozsiahleho prieskumu. farbou. nelepiaci sa na prsty. Alkaloidy — predovšetkým jervín a jeho deriváty — vyvolávajú abnormality plodov. Možno ju skladovať maximálne jeden rok. Oficinálna droga . Po krátkom omytí a prípadnom pozdĺžnom prerezaní sa opatrne a rýchlo suší. ražná hubka. antipyretikum. Zber sa robí v júni -júli. dáva však prednosť obilninám. zvonka najmä na svrbivé pluzgierovité vyrážky. Perkoláciou sa z drogy pripravuje tinktúra (Tinctura veratri). námeľ. astme i čiernom kašli a úplavicových hnačkách. Alkaloidy sú buď voľné. ľahko sa uvoľňujúci z klasov. alkamíny (jervín. Huba po tomto štádiu svojho života opäť vytvára iný druh výtrusov — konídie. vyvíja fialový. podobne ako alkaloid akonitín obsiahnutý v prilbici.5 0. preto sa droga produkuje umele infikovaním raže na osobitných poliach. resp. Epidémie zapríčinené námeľom sú známe aj v novších dobách — dokonca r. Neskôr vypadáva z klasu a v pôde prezimuje. lebo vraj ak sa kýchne. prášok veľmi dráždi sliznice a núti na kýchanie. rožtekovitý útvar dlhý 2—3 cm — námeľ.) Tul. španielsky: Cornezuelo de centeno. Obilie sa prv nečistilo a o námeli sa myslelo. Výskyt námeľa je zriedkavý a nestačí kryť spotrebu. francúzsky: Ergot de seigle. Jestvuje veľa biologických rás týchto húb (námeľov). melanchólii. resp. 1929 v Írsku. bielu — Helleborus leukos. Niekedy sa používajú výťažky ako zložka mazadiel pri neuralgii a reumatizme.

častejšie však na zvládnutie krvácaní (hlavne po pôrode). hydroxyalanín. Bellaspon dražé. Ostatné obsahové látky námeľa tvoria amíny (histamín. Lastovičník je velmi stará liečivá rastlina. Droga sa v terapii nepoužíva. Čs. ergín. ale pre silný sympatolytický a centrálne sedatívny účinok väčšmi pri migréne a v neurológii. centrálne na predĺženú miechu (znižujú krvný tlak aj frekvenciu srdcového tepu) a na medzimozog (vzniká mydriáza — rozšírenie zreničiek. všetky podliehajú lekárskemu predpisu. Alkaloidy sa chemicky ľahko menia. niekedy sa odvodzujú od latinského coeli donum = dar nebies. v mliečniciach má oranžový latex. pričom sa často kombinuje s výťažkami z ľuľkovca alebo s barbiturátmi. fenylalanín. listy nepárnoperovito zložené. šelvoro. krvavník. krkavec. napr. VLAŠTOVIČNÍK VĚTŠÍ + Chelidonium majus L. farmaceutický priemysel vyrába asi 20 druhov prípravkov. betaín). hlohový mlieč. Šťava v stredoveku slúžila na výrobu kameňa mudrcov. valín. anglicky: Greater Celandine. tyramín. preto sa . rusky: Trváca bylina vysoká 30—80 cm. cholín. ako celá rástli157 LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ KYJANIČKA PURPUROVÁ známe asi 30 alkaloidov námeľa. celodej. tolita Nemecky: Grosses Schóllkraut. Skúmala sa i pri hľadaní protirakovinových liečiv (napr. kvety žlté. Crystepin dražé a iné. Veľký terapeutický význam z alkaloidov má najmä ergobazín (označovaný aj ako ergometrín alebo ergovín) a ergotamín.usporiadané do okolíkov. klavínové alkaloidy nie sú terapeuticky dôležité. vo vlhkú. Pred návodom na zber upozorňujeme: oranžové mlieko (šťava lastovičníka) sa dosť nekriticky síce preceňuje v dráždivosti a toxicite. hadí mlieč. Alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej sa zvyčajne delia na dve skupiny: jednoduché amidy (napr. cendelín. Ergotamín sa uplatňuje aj pri popôrodných krvácaniach. nebeský dar. taliansky: Celidonia. iba jej izolované alkaloidy. hypoglykémia — zníženie množstva cukru v krvi). ktoré sa zvyčajne delia na dve kategórie: alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej a klavínové alkaloidy. lišajník. Makovíté — Papaveraceae Ľudovo: bolák. ktoré majú špeciálne účinky. napr. bradavičník. španielsky: Celidonia. väčší je u nás jediným druhom rodu. L.používa v gynekológii ako pomocný prostriedok pri pôrode. Druh patrí k dusíkomilným a vlhkomilným bylinám. maďarsky: Vérehulló fecskefú. hydroxyvalín a kyselina hydroxyamínomaslová. olej (asi 30 % ) . ergotamínovej a ergotoxínovej a sú v nich viazané aminokyseliny prolín. tiež pri Basedowovej chorobe. celistoň. Ergometrín vyvoláva na maternici rytmické sťahy. neurohumorálne (na nervový a miechový systém. lenže sú priveľmi toxické. opačné ako adrenalín). metylkarbaminolamid kyseliny lyzergovej) a peptidové alkaloidy skupiny ergometrínovej. ktoré obsahujú námeľové alkaloidy. klimakterických ťažkostiach a poruchách neurovegetatívneho systému. Stonka rozkonárená. dravnícovina. ergobazín. krkavičník. dajú sa však na ne syntézou previesť. alkaloidy lastovičníka (chelidonín a i.sťahujú maternicu). Plody sú tobolky. krvavý starček. periférne (vazokonstriktívne — sťahujú cievy a uterokontrakčné . i teraz sa stáva predmetom výskumu. leucín. Rastie hlavne v rôznych spoločenstvách burín blízko ľudských obydlí. Robinson 1896 a Stickl 1929). odporúčaná najmä pri žltačke a očných chorobách. Osobitne zaujímavé vlastnosti ho z času na čas vracajú do terapie. zámeny neprichádzajú do úvahy. xantónové farbivá a steríny. vytvárajú farmakologicky neúčinné stereoizoméry — deriváty kyseliny izolyzergovej.) sú sčasti založené na báze benzofenantridínu. Anavenol dražé a kvapky. francúzsky: Chelidoine. celadona. takže majú určité cytostatické pôsobenie (zastavujú rast nádorových buniek — predpoklad aplikácie na bradavice). Vedecké i národné pomenovania rastliny sú odvodené z gréckeho chelidón = lastovička. napr.

maďarsky: Levendula. farmaceutický priemysel používa výťažok ako zložku pasty Alysal — aplikuje sa na chronické ekzémy a drogu v granulkách Boldogran — choleretikum a cholekinetikum.: 164. Droga sa po dosušení musí dobre zabaliť. vo vňati 0. berberín okrem dráždivého pôsobenia na hladké svalstvo má aj cholekinetické vlastnosti (podporuje tvorbu žlče). francúzsky: Lavande.4-0. Čajoviny č. bez hrubších častí a zožltnutých listov. anglicky: Common Lavender. ako extrakt alebo tinktúra.0 g na šálku záparu. možno ho viac ráz pri tom obracať. aβ-allokryptopin). Všetky alkaloidy majú baktericídne vlastnosti. čo sa niekedy žiada. chelerytrín — je jedovatý. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Mliečna šťava obsahuje kolísavé množstvá celého radu alkaloidov. má tlmivé účinky (v nadzemnej časti je ho však málo).8 %). apríl až júl). chelerytrín. protoberberínovému (berberín) a protopínovému (protopín.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Lavendel. sangvinarín). a to celá. droga obsahuje aj silicu a flavonoidy. mierne sedatívne. po vytiahnutí rastliny zo zeme odstránime zvädnuté a zožltnuté časti. v koreni je ich aj do 2 %. Pomer zoschnutia je asi 5—6:1. 4 2 1 13 15 II.LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ na. Doposiaľ sa izolovalo viac ako 20 alkaloidov. na začiatku kvitnutia (máj . Ak sme zberali vňať i s koreňom. až narkotický pach a ostrú horkú chuť. vysoký až 50 cm. Homeopatická esencia (dil. Chelidonín pôsobí podobne ako morfín — centrálne sedatívne a analgeticky.príp. novšie sa úspešne aplikoval pri glaukóme do očí. droga sa však užíva v kombináciách. 8 4 2 13 18 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Lavandula angustifolia Miller Hluchavkovité . Čerstvá droga má po rozdrvení odporný. cholagogické (pri cholecystopatiách). tiež spazmolyticky. rusky: LEVANDULE LÉKAŘSKÁ Trsovitý poloker s priamymi konármi.5-1. španielsky: Lavandula. resp. taliansky: Lavanda. 169. ľahko vlhne a do nákupne sa nesmie odosielať nedosušená. Čs. ale je individuálne dráždivá a môže vyvolať ťažkosti. príbuzných opiovým. koreň dokonale očistíme a sušíme v celosti. Homeopatia vyžaduje čerstvý koreň zberaný pred kvitnutím rastliny. Dávky drogy sú 0. Zberá sa mimoriadne dôležitá mladá vňať — Herba chelidonii. 180. Jej celkové pôsobenie je spazmolytické.3-1 % (platné nemecké liekopisy žiadajú 0. lebo splesnie. radšej ho preto robme v rukaviciach a nenechajme zberať rastlinu deťom. nerozrezávame. na doliečenie posthepatitických stavov. Skladujeme ju v dobre uzatvorených obaloch (najlepšie z umelých hmôt). Kvalita drogy Herba chelidonii sa posudzuje podľa ČSN 86 6821. Materiál sušíme v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach (teplotou do 35 °C). sušením rastlina veľa stráca na účinnosti i toxicite. ktoré z chemického hľadiska patria k typu benzofenantridínovému (chelidonín. Listy podvihnú- 158 . D 3 — 0) má v podstate podobnú indikačnú oblasť ako alopatia. sangvinarín má podobné vlastnosti ako strychnin (pozri Semen strychni — cudzokrajné drogy).

Importovaná rastlina. 5 5 0. Predmetom zberu na farmaceutické a kozmetické účely býva vňať. 10 2 3 14 10 0. odrezavajú sa kosákom iba koncové klasy papraslenov a dávajú sa sušiť v tenkých vrstvách. pije sa 2 x denne. linaol a terpénové alkoholy ako L. potom málo nerolu. V droge je veľa trieslovín (asi 12 %). Kvet obsahuje 1—3 % silice. borneolu. Kvetnú drogu treba veľmi starostlivo skladovať . rozmarínom. Ak sa žiadajú iba kvety. oddávna sa pestuje v záhradkách. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená droga ako materská rastlina Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. škodí jej vlhko i svetlo. Spik-olej. geraniolu a iných terpénov. strata na hmotnosti býva asi 75-80 %. Rastliny možno zberať aj viacej razy do roka. prvosienkou. Skladá sa asi z 30 doposiaľ známych zložiek. — tzv. teplota nesmie prekročiť 30-35 °C (silica). Liekopisne neprípustná silica z príbuzného druhu L.2 II. ktoré na vrchole stonky tvoria klas. angustifolia. Kvet i vňať levandule sa uplatňuje predovšetkým ako nervínum. latifolia x L. Silica (Oleum lavandulae) je zlož159 . zoskupené v chudobných papraslenoch. sivomodré až fialové. na rube srstnaté. resp. Drobné kvety takmer sediace. kvetná i vňaťová časť má osobitne charakteristický výzor. L.5 12 12 0.5 12 13 0. Vňať: 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Francúzsko a Maďarsko. resp. vňať s kvetom — Herba lavandulae a kvet — Flos lavandulae. až bez esterov (s linalolom a cineolom ako hlavnými zložkami) a lavandínové silice pochádzajú z hybridov (napr. V zmesiach je levanduľa obľúbená najmä s medovkou. externe: 6 polievkových lyžíc na liter záparu na kúpele. 10 10 1 1 té. 30-32 % ) .v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). hystérii. valeriánou a pod.5 14 8 1 II. latifolia Med. Zvyčajné dávky kvetnej drogy sú 1 kávová lyžička na šálku záparu. sedatívum. Vhodná teplota na sušenie je asi 20—30 °C. sa vňať suší v prievane vo zväzočkoch. Levanduľa ako väčšina hluchavkovitých rastlín je medonosná a možno ju úspešne pestovať ako okrasnú.). podporuje trávenie a zvyšuje tvorbu žlče.7 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Obsah silice — najmenej Vňaťová droga — Herba lavandulae sa hodnotí podľa ON 6831. Po usušení sa jednotlivé kvety i s kalichom obtŕhajú. pije sa 2 x denne.Na kvetnú drogu — Flos lavandulae sa vzťahuje ČSN 86 6228: Akosť — najviac v % Znak Neúplné rozvinuté kvety a iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Bylinné vrcholce sa odrezavajú alebo žnú krátko pred kvitnutím. Externe sa používajú 3 lyžice drogy na liter záparu na kúpele. je chudobná. linalol (10—15 %). na samom začiatku kvitnutia (júl-august). čiarkovité. pretože kvety sa rozvíjajú postupne. máspazmoľytické účinky pri kŕčoch. cholagogum a externé derivans. oficinálnu vo väčšine svetových liekopisoch. s obľubou sa užíva pri migréne. priaznivo pôsobí pri neurasténii. Ak sa suší umelým teplom. Plody sú lesklé tvrdky. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé kvety. mierni bolesti a koliky.5 0. častejšie sa užíva v zmesi s inými drogami. srdcových ťažkostiach. hlavnou zložkou je linalylacetát (30-50 % ) . nespavosti (podobne ako medovka — Melissa officinalis L. Zámeny a falšovania drog prakticky neprichádzajú do úvahy — materská rastlina sa výhradne pestuje. 5 1 1. Hlavnými dodávateľmi drogy na farmaceutický trh sú Španielsko. príp. angustifolia) obsahujú hlavne linalylacetát (20-24 %. Pomenovanie levandule je odvodené od latinského lavare = umývať (oddávna tvorila prísadu do kúpeľov). obsahuje minimálne 35 % esterov.

colurna L. Čajoviny č. samičie sú červené a púčikovité. Obľubuje mierne vlhké stanovištia a vápencové pôdy. Kultúrne formy — často hybridného pôvodu.5 7 11. niektoré však rastú iba na Kaukaze.hojne vraj rástla v okolí mesta Avelly či Abelly v Kampánii. Calmonal liquidum . Uvá- Na listovú drogu — Folium avellanae sa vzťahuje Č S N 86 6 4 2 3 : Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy ako na rastline Cudzie organické prímesi A n o r g a n i c k é prímesi Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Vlhkosť I. s tmavonachovými listami. ale aj na iných susedných drevinách. ťažké drevo využíva160 LIESKA OBYČAJNÁ jú napr. turecká — C. zvaná aj lombardská. Veľmi premenlivý druh.. Plody sú oriešky v čiaške. priemyselne vyrábaný prípravok s vňaťou levandule je čajovina Valofyt Neo — nervínum. pochádzajú z východnej Ázie a Severnej Ameriky. na okraji dvojito pílkovité. obsahuje extrakt a používa sa ako externé antireumatikum. ktorý včely potrebujú ako bielkovinovú stravu pre rozvoj svojich plodov. avellana var. vznikali asi v južnej Európe už v staroveku. aby vietor mohol sprostredkovať opeľovanie ešte pred vyrastaním listov nielen na lieskach. nie sú zatiaľ známe z kultúr. Čs. 2 2 1 9 13 13 . Ostatné druhy liesok (je ich asi 15). 200. rusky: LÍSKA OBECNÁ LIESKA OBYČAJNÁ Ker alebo menší strom. Na našich stráňach a na okraji lesov je lieska prvým kvitnúcim jarným stromom. 165. listy má široko vajcovité. heterophylla) je veľmi odolný voči suchu i mrazom a má dobré vyhliadky. napr. sa u nás pestujú v parkoch. krvavá — C. maďarsky: Kozônséges mogyoró. silica tvorí zložku masti Rheumosin unguentum — derivans (prekrvujúce mazadlo) a aromatickej masti — Unguentum aromaticum Spofa. Východoázijský druh (C. Corylus avellana L. ako ochranný ker. Poskytuje mnoho skorej a bohatej paše s množstvom sírovožltého peľu. najväčšia — C. Lieskovité — Corylaceae Nemecky: Gemeine Haselnuss. Lieska sa u nás pestuje aj v niekoľkých zušľachtených sortách — na ozdobu. Je jednodomý. 204.roztok. maxima Mill. 180. má dlhé oriešky a stromovitá 1. Príbuzná 1. francúzsky: Noisetier. košov i dreveného uhlia. 230. 1 1 0. užitočný vďaka plodom. Veľmi hojný druh listnatých lesov a krovín.. samčie kvety tvoria visiace zlatožlté jahňady. tiež proti svrabu a veľmi často slúži na aromatizáciu farmaceutických i kozmetických prípravkov. ischiasu. 12. kým mäkké a pružné. Kvitne zavčasu. 1.kou mazadiel proti reumatizmu. pri neuralgiách. že sa bude pestovať ako partner na kríženie. no ide o prekrútený grécky karyon — orech. Lieska má osobitný význam ako drevina na vysádzanie opustených a zanedbaných miest. Už vo februári sa na jej konárikoch tvoria dlhé visiace jahňady a červené piestikové kvety. atropurpurea. čomu by listy prekážali. Vedecké označenie rodu Corylus je z latinčiny. Pre včely je lieska veľmi užitočná. anglicky: Hazel. druhový názov plynie zo starovekého Plíniovho názvu pre liesku — nux avellana . rezbári a výrobcovia palíc. končisté.

maďarsky: Lestyán. príp. 35 — 65 n. Tschircha Dioskoridovo ligystikon alebo Columellovo či Plíniovo ligusticum je totožné s našou rastlinou. 2—5 % sacharózy.podľa chuti. Lieska nemá kvetný nektár. keď oriešky vypadávajú z listencovitého obalu. 1. najmä na prípravu chutného a zdravého čaju s miernym močopudným pôsobením. Podľa vysvetlenia „otca farmakognózie" A. Oriešky sa po vylúpaní z obalu sušia rozostreté na vzdušnom mieste. nemá pach. Droga — list. citrónovo žltým drevom. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Nevedno. pri metrorágii a horúčke — dávkuje sa 1 g na zápar z pohára vody. List liesky býva neprípustnou zámenou za severoamerický hamamelový list — Folium hamamelidis. Z farmaceutického a medicínskeho hľadiska sú dôležité lieskové listy. či bola známa v antike. používa sa v potravinárstve. Možno nimi nahradiť mandle. pretože rastlina sa hojne vyskytovala v Ligurskom pohorí. má hrubý hlavovitý podzemok s dlhými koreňmi. Okrem praktického potravinárskeho využitia majú medicínsky a technický význam aj plody — lieskové oriešky — Nux coryli. Podstatnú zložku účinných látok listov tvorí silica (0. pri kŕčových žilách. ale možno ho použiť ako náhradku do čajovinových zmesí alebo do prípravkov proti rozličným krvácaniam.05 % ) . Možno ich sušiť aj umelým teplom. Staroveký predpis na miešanie roztlčených lieskovcov s medom pri kašli sa ľudovo traduje dodnes. anglicky: Lovage. Zelené alebo svetlohnedé oriešky nehodno trhať. Kôra sa užíva aj proti hnačkám. kŕčových žilách. teplota nesmie prekročiť 40 °C. že peľ má až 30 % bielkovín. Inak list možno použiť aj ako prísadu do mnohých čajovinových zmesí. Sekaná droga sa zvyčajne diferencuje ťažšie . ktoré možno zberať po úplnom dozretí semena. sacharidy a kôra obsahuje okrem silice aj triesloviny. Columella ho uviedol r. flobafény a živicovité kyseliny. flavonoidy. taliansky: Sedáno di monte. lekárskeho dodáva archangelika lekárska. Miestami sa pestuje v domácich záhradkách a dočasne splanieva. usporiadané v okolíkoch okolíkov. má mierne zvieravú chuť. zato má listový. ako venotonikum a adstringens. kozmetike. LIGURČEK LEKÁRSKY Levisticum officinale Koch Zelerovité . hnisavých ranách a podobné terapeutické uplatnenie má aj kôra — náhradka za Cortex hamamelidis: na skrátenie času krvácania. Oriešky majú až 60 % oleja.dza sa. rusky: LIBEČEK LÉKAŘSKÝ LIGURČEK LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká až 200 cm. nedozreté semeno sa po usušení celkom zvraští. periférnych obehových poruchách.Umbelliferae) Ľudovo: ľúbočok Nemecky: Garten-Liebstóckel. diuretické i emenagogické účinky a uplatnenie 161 . U nás však koreňová droga pochádza iba z rastlín pestovaných.až trojito strihané. Dioskorides opísal plody a korene a spomenul prekrvujúce. Listy sú dvojito. Koreň ligurčeka sa líši od archangelikového tenším podzemkom. obsahovými látkami podobná. dávkovanie je voľné . pri hemoroidoch. technicky. Pri dovoze sa často namiesto 1. Orvosi levisztikum. Podľa niektorých údajov majú vyššiu energetickú hodnotu ako tučné bravčové mäsa alebo sójové bôby.Apiaceae (Okolíkaté . stomachické. vo svojom diele De re rustica. Po usušení prirodzeným teplom na vzdušnom mieste poskytujú drogu Folium avellanae (coryli avellanae). voskovitou konzistenciou a pachom podobným polievkovému koreniu (maggi). okolo 20 % bielkovín a pre svoju jemnú chuť sú vyhľadávanejšie ako väčšie vlašské orechy. menším množstvom korienkov. francúzsky: Liveche officinale. zberajú sa len zdravé a zelené (v máji—auguste). Oriešky sa používajú predovšetkým v potravinárstve. kvety bledožlté. Vedecké označenie ligurčeka pochádza z latinského ligusticum = ligurský. Rastlina pochádza z južnej Európy.treba ju preskúmať mikroskopicky. Olej jadier je jedlý. Plody sú vajcovité krídlaté dvojnažky. Ojedinele sa v jarných mesiacoch zberá aj kôra — Cortex coryli avellanae. čo vylučuje zámenu. Koreňová droga ligurčeka skôr pripomína korene bedrovníkov. španielsky: Levistico.

predovšetkým v noci. Plínia. Osobitné rozšírenie našiel vďaka Kapituláru Karola Veľkého. resp. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu.—3.5 II. Kôra a drevo sa používali na upevňovanie zlomenín. pochádza vraj z gréckeho ptilon = krídlo. preto treba pri užívaní postupovať opatrne. všeobecnej slabosti. na čo treba dávať pozor (najskôr sa to zbadá na zmene farby kožovitého listeňa). resp. Prímes plodov a hrdzavých kvetov zber znehodnocuje. Ligurček bol veľmi obľúbený v stredoveku. Vergília a iných starovekých autorov. Podobné použitie má aj silica — Oleum levistici. Nedrobí sa. Pri sušení korene strácajú asi 70 % hmotnosti (pomer zosušenia je asi 3 : 1) a list 80 % (zosušenie asi 5 : 1). L. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. na okraji pílkovité. preto sa silnejšie korene pozdĺžne rozrezávajú (nie na priečne plátky) a suší sa najlepšie v prievane (výška na lieske asi 6 cm). Pre množstvo kvetov a veľkú medovaciu schopnosť sú včelársky veľmi cenné. . Plody sú päťhranné tvrdé nažky. na spodnej strane pritlačené chlpaté až skoro lysé. Často ho uvádzali herbáre v 16. veľkolistá je mohutný strom. malolistej a 1. na líci tmavozelenými a lesklými. stor. Súkvetie zvyčajne pozostáva z 3 kvetov žltej farby s kožovitým listeňom.ftalidov (až 70 % ) . malolistá má listy takmer lysé (len na spodnej strane pri žilkách sú zväzočky chlpov sfarbených do hrdzavá). Obe známe liečiteľky stredoveku — abatiša Hildegarda i Trotula ho ordinovali proti kŕčovým ochoreniam a ako emenagogum — prostriedok upravujúci menštruačný cyklus. Vysádza sa aj do alejí a parkov. maďarsky: Kislevelú hárs (hársfa). čo možno sledovať spätne až do 16. európska — T. pri reumatizme a zahlienení dýchacích ciest. zvaný aj Radix ligustici seu Laserpitii germanici. nachádzame ho napr. Listy má srdcovité. ani v stredoveku. Z ďalších obsahových látok hodno uviesť organické kyseliny a sacharidy. Predmetom zberu sú celé súkvetia i s podporným listeňom. Znášku podmieňuje najmä teplo a vlhko.Flos tiliae. Lipy kvitnú asi 12 — 14 dní (jún —júl). 60. euchlora Koch — 1. Ako koreninu možno použiť aj plody (pre octové pokrmy so zeleninou a s hubami). a 17. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva predovšetkým koreň . rusky: L. Čajoviny č. francúzsky: Tilleul á grandes feuilles. nie však iné druhy. Druh rastie v prírode a dáva prednosť hlbším a vlhším pôdam. 162 n-butylftalid a i. Pri zbere treba stromy šetriť. Vo veterinárstve sa ľudovo používa na urýchlenie pôrodu. u Collumelu. roku (október).7 % ) . najmä 1. kaukazskej. potom kumarínov (hlavne bergaptén a umbeliferón). 104. Nazberaný materiál sa suší v tieni a v prievane. Účinnú obsahovú látku predstavuje silica (0. u nás sa zavádza do ČsL 4. pije sa 2—3x denne — denná dávka je horúci zápar z 1-3 lyžíc drogy na 2 poháre vody. Kôra slúžila proti malomocenstvu. 10 6 2 14 10 0. p. a-terpineolu a cineolu. veľkolistá sa niekedy pokladá za kultúrnu formu 1. ligustilid. menej kalorických. Nemecky: Sommer-Linde. Rastie predovšetkým na plytkých kamenistých pôdach.3 proti pohryznutiu divou zverou. anglicky: Common Lime. Droga má veľmi charakteristický korenistý pach a ostro horkú chuť. Výhodnejšie sú drogové kombinácie. europaea L. emenagogum. Strom starý 50—100 rokov (lipy sa dožívajú aj 600 rokov) dá okolo 10 kg medu. Vykopáva sa spolu s podzemkom v 2. Predmetom zberu býva aj list (júl-august) alebo plody (august—september).5-2. Homeopatia používa čerstvý podzemok i s koreňmi. Lipovité — Tiliaceae Nemecky: Winter-Línde. Tieto účinky sa experimentálne dokázali aj jeho silici. listy na opuchy v ústach. i anglosaská lekárska literatúra. Drogu treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelej hmoty).Na koreňovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 7025 a ČsL 4. stor. ktorá spolu s vňaťou sa používa viacej ako korenina v priemysle i v kuchyni. Droga je podľa literatury hlavne diuretikom a karminatívom. vňať. Silica však dráždi obličky. Takisto sa vysádza do parkov i alejí. Koreňová droga býva oficinálna v liekopisoch. (ČsL 4) Ináč sfarbené časti koreňov ako na materskej rastline Nadzemné časti materskej rastliny Anorganické prímesi (organické) Vlhkosť Popol (nerozpustný v HC1) Obsah silice — najmenej 5(8) 3 1 (1) 14(12) 8(3) 0. n-butylidenftalid = ligustikový laktón. s obsahom laktónových zlúčenín kyseliny ftalovej . pri ochorení pečene a sleziny. na nohách a šťava proti vypadávaniu vlasov. zelenkastá s listami na rube bledými. striebristá (T. Zväzočky chlpov pri žilnatine sú skoro biele. L. lebo hrozí nebezpečenstvo úrazov. odtučňovacích. 131. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) porovnával jeho karminatívny a diuretický účinok s archangelikou. často aj v listnatých lesoch. vyčerpanosti a pod. ktorá sa pestuje v parkoch a konáriky i mladé listy má striebristo ochlpené. rusky: LÍPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ LÍPA MALOLISTÁ Tilia cordata Mill. Vo Švajčiarsku sa dodnes pijú teplé a sladené mlieka cez dutú stonku ligurčeka ako prostriedok proti bolestiam v hrdle. Súkvetie má 5 —10 kvetov. 232. 105.. Pre zber sú prípustné aj krížence a T. taliansky: Tiglío. Kvety by mali zberať iba dospelí. asi kríženec 1. vhodná predovšetkým do diétnych jedál. Ordinuje sa pri opuchoch (edémoch). pre kožovité listene súkvetí. Pomenovanie lipy — tilia. malolistej a spolu figurujú ako 1. ale ľahko sa zaparí. maďarsky: Nagylevelú hárs (hársfa). Častejšie tvorí zložku diuretických čajovín. Materiál ťažko schne. bez prímesí. Kvety sa liečebne nepoužívali ani v staroveku. Drogu . pri teplote 20-30 °C (maximálne do 45 °C). tomentosa Moench).Radix levistici. Ján Kollár ospieval lipu ako symbol Slovanov. LIPA VEĽKOLISTÁ Tilia platyphyllos Scop. Zberajú sa na začiatku kvitnutia (jún—júl). no pôsobí slabšie ako koreň ihlice tŕnitej. p. ktoré majú tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I. španielsky: Tilio común. Ostatné upotrebenia — stomachikum. nadmernom potení. sú viac-menej iba ľudové. u nás neprávom zanedbaná. keď rozkvitla asi polovica kvetov súkvetia. Plody sú guľaté kožovité nažky.

šírka listeňov asi 1. flavonoidy (hesperidín. 98. kašeľ. 35 24 3 11 12 3 ČsL 4 15 8 1 11 8 1 ČSN 86 6210 uvádza pre lipový kvet tieto rozmery: priemer kvetov asi 1 cm. 1969). Čaj sa pije aj pri neurasténii a chloróze. bronchitídy. slabo aromatický a chuť sladkasto slizovitá. Pach drogy je charakteristický. ktoré podľa neho pôsobia nepriamo dráždením príslušných nervov. taktiež na kloktanie a do kúpeľov a ústnych vôd. 128. Na kvetnú drogu — Flos tiliae — sa vzťahuje ON 86 62 K) a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč. kvety sú svetložlté až žltožltohnedé. 240.Species laxantes. 234. ďalej triesloviny. hromadne vyrábaných čajovín Species laxantes Planta — preháňavá čajovina. ako detoxikans. angíny. Moderné liekopisné komentáre sa o nich vyslovujú ako o nedokázateľných a diaforetický efekt sa pripisuje skôr horúcej vode (napr. 192. Komentár k DAB 7. metabolických i diuretických a pôsobí aj ako stomachikum a spazmolytikum.93. užíva sa pri kataroch dýchacích ciest a horúčkovitých ochoreniach. O obsahu špeciálnych potopudných glykozidov sa vedú dlhé spory. dĺžka listeňov asi 6 cm. pri chorobách z nachladenia. Kedysi bolo zložkou pušného prachu a zasypali sa ním rany a kožné vyrážky.95. NSR z r. 213. laxatívnych. ako je chrípka. čs.1 % s farnezolom). kvercitrín a i. i. tvorí zložku čajovín používaných pri reumatizme. ako je uvedené v závere normy Iné časti materskej rastliny (listy. 5.5 cm. Mäkké drevo líp je výborné na stolárske a rezbárske práce. Jednotlivá perorálna dávka na zápar podľa ČsL 3 je 1. 193. Droga obsahuje značné množstvo slizu (číslo napúčania je podľa ČsL 4 najmenej 25 pre 1 g drogy).04-0. malé množstvo silice (0. 150. 163 . Odvar tvorí kozmetikum (vhodné najmä pre ľudí zamestnaných v prašnom prostredí — čistí pokožku a tvári dodáva jemný zlatistý nádych). 1926 experimentálne dokázal špecifické látky vyvolávajúce potenie. 15 8 1 11 8 1 II. plody) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I.84. 25 16 2 11 10 2 III. tilirozid). ľudové pri žlčníkových a pečeňových ochoreniach). 6. Droga je predovšetkým diaforetikum. Farba listeňov drogy je žltozelená.). 97.5 g drogy. Wiechowski r. glykozidy (o. Reduktan — čajovina na odtučnenie a plní sa do záparových vrecák. Čajoviny č. bežná dávka je 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 —5 x denne s prísadou medu a citrónovej šťavy. pri hyperacidite.92. Používa sa aj ako korigens v mnohých čajovinách.LIPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ Inflorescentia tiliarum skladujeme chránenú pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených obaloch najdlhšie jeden rok.94. Lipový kvet tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 . Čaj nesmie mať nepríjemný pach ani chuť (prímes kvetov iných líp). 69. lyko na viazanie zeleniny či kvetov a uhlie (Carbo tiliae) má široké liečebné upotrebenie (proti nadúvaniu.

španielsky: Asperilla odorosa. ako A. Užíva sa 1 kávová lyžička na pohár záparu. preto bol premenovaný. vňať sa zberá pred kvitnutím a pripravená esencia (dil. dávenie. Veľmi podobný je ešte lipkavec lesný — Galium sylvaticum L. V liečebných dávkach sa neodporúča dlhšie užívať ako 2—3 týždne. 5 2 1 12 14 II. kuklík a prietržník). U nás sa tradične zberá vňať. ešte nerozkvitnuté byliny sa namáčali v bielom víne. Plod je rozpadavý suchý dvojplodolistový plôdik. 1539 ho odporúčal do tzv. Čajovina č. tabaky a niektoré liehoviny. drúbňava. do močopudnej s listom brezy.G. 207. Lipkavec má diuretické. Vyššie dávky spôsobujú úporné bolestí hlavy. voňavý svízel Nemecky: Waldmeister. kumarín. lebo zráža mlieko na tvaroh (najmä G. Sušíme ho na vetraných miestach. planá morena. m. Duft-Labkraut. nevonný. Rastie najmä v bučinách s kyslejšou pôdou. a preto kedysi ho sušili a pridávali do tabaku. keď sa zistilo. Marenovité — Rubiaceae Ľudovo: božcové korenie. pri sušení sa nedrobí. Nesmie sa sušiť v byte a na iných miestach.. ako našu čajovinu Javorina (dietetikum. štvorhranná. ktorý sa zvyčajne skladal ešte aj z iných bylín (veronika. taliansky: Stellina odorosa. D 2 . schultesii Vest hlavne v Karpatoch. Latinské pomenovanie je odvodené od gréckeho gala = mlieko. spazmolytické. dezinfekčné. napr.MARINKA VOŇAVÁ MARINKA VONNÁ LIPKAVEC MARINKOVY . Uvedené čerstvé. francúzsky: Aspérule odorante. kde často pokrýva celé plochy. anglicky: Sweet Woodruff. miestami už v apríli alebo až v júni).: Asperula odorata L. kvetom agátu. listy kopijovité. s tenkými a drsnými listami v 6—8-početných praslenoch. Homeopatia používa lipkavec na liečebné účely čerstvý. rusky: Už z toho vidno. valdmajster. kúpele. verum L. Zberá sa celá na začiatku kvitnutia rastliny (v máji. v 6-9-početných praslenoch. Jeho sláva pomaly upadla najmä potom. že nie je celkom neškodný. vňaťou prasličky. Ostal len zložkou denného čaju a používal sa v homeopatii. iba aromatizuje čajoviny. preto sa nesmie pchať do obalov alebo skladovať dlhší čas na vysokých kopách.) Scop. že sa pestoval. maďarsky: Szagos muge.LIPKAVEC MARINKOVÝ . so 4-6-početnými praslenmi (horné listy má skoro čiarkovité a viac-menej protistojné). Byľ skoro priama. v tenkých nestlačených vrstvách. sčiarkovitými listami v 8 — 10-početných praslenoch. kumarín sa uvoľňuje pri sušení (enzýmove) a má slabé narkotické vlastnosti a je mierne toxický. 1. Je veľmi hľadaná a ako droga sa označuje Herba asperulae alebo Herba matrisylvae. Schultesov . Pomer zosušenia je asi 6—7:1.MARINKA VOŇAVÁ Galium odoratum (L. rastúca najmä v teplejších oblastiach. Ehrend. Materiál sa ľahko zaparí. rýchlo. Benediktínski mnísi začiatkom stredoveku z neho pripravovali voňavý nápoj a Hieronymus Bock vo svojom Herbári z r. glaucum L. že podobnosť s druhmi rodu Galium — lipkavec je veľká. napr. podľa potreby obraciame. Nápoj vraj otváral zapchatú pečeň a osviežoval srdce. sivý — G. Lipkavec (marinka) bol liečivou rastlinou už v stredoveku. celistvookrajové. chránený pred svetlom. venotonické a antiflogistické vlastnosti. Lipkavec bol vtedy veľmi vychýrený a hľadaný. flavonoidy. . 164 Na vňaťovú drogu — Herba asperulae sa vzťahuje ČSN 86 6817: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Z obsahových látok lipkavca treba menovať iridoidový glykozid asperulosid. na Slovensku rastie ešte podobný 1. príp. Pri častých zámenách prichodia do úvahy najmä iné druhy rodu lipkavec. Rastlina sa nesmie vytrhávať i s koreňom. Drobné biele kvety zoskupené vo vrcholíkových vidlicovitých metlinách. Herba hepaticae stellatae. Pekne vonia. májového nápoja.syn. žindava. spavosť až zastavenie dychu. náhradka pravého čaju). Istý čas bol lipkavec taký hľadaný. a 6 Asperula L. marunka májová. Pre rastlinu sa v súčasnosti uplatňuje vedecký názov Galium odoratum. ktorý známy bylinkár Kneipp odporúčal najmä proti zápche a vodnatieľke. pije sa 2—3 x denne po lyžičkách. závrate. kde sa dlhšie zdržujú ľudia (má silný pach).D 1) sa indikuje ako v alopatii. — lipkavec syridlový čiže pravý). kvitne neskôr (júl—september). horčiny a triesloviny. vredy a pod.. na hnisavé rany. 10 5 2 12 18 . s oblou byľou. tinctoria L. Zber sa robí ručne. ale aj marinka — Asperula. Častejšie sa vmiešava do čajovín. farbiarska. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. lebo niekde jej hrozí už vyhubenie. Zo sušených listov sa oddávna varí čaj. em.. Vzhľadom na protizápalové pôsobenie možno lipkavec používať aj zvonka na obklady. Celkove rastie v ČSSR asi 35 druhov rodu Galium L. Trváca holá bylina vysoká do 30 (50) cm. má sa kosiť kosákom.

lebo lišajník neobsahuje veľa vody. Muscus arboreus alebo Lichen prunastri. Fúzatkovité — Usneaceae Nemecky: Eichenmoos. Zozberaný lišajník treba pred sušením prečistiť a zbaviť cudzích prímesí. Možno ho odtrhávať v celých strapcoch. silicu (0. Produkt má príjemnú vôňu a je známy pod rozličnými názvami: resinaromes. agát. jedla). napr.) Ach.VĚTVIČNÍK DUBOVÝ (SLÍVOVÝ) Evernia prunastri (L. Oficiálna medicína sa k tomu stavia skepticky. Fougére. Zberá sa celá kríkovito rozkonárená stielka. Na odosielanie vo väčšom množstve sa droga lisuje. Drogu netreba obracať. gáfor. a to za suchého počasia. zväčša sa však uvádzajú mesiace jún—október.07 až 0.5 : 1. tá je pre príjemnú vôňu veľmi obľúbená a tvorí nevyhnutnú zložku niektorých známych kompozícií. jednak tvorí zložku ich kompozície. V praxi sa rozlišuje hrubší druh — Evernia prunastri vulgaris a najmenší druh — Evernia prunastri gracilis. Foins Coupés. na líci sivastozelenkasté. liehový výťažok má príjemnejšiu a lepšiu vôňu i akosť ako výťažok získaný zmesou lieh — benzén. trnka) i ihličnatých (smrek. no nikdy nie zoškrabávať. pleťových vôd. s belavými zoskupeniami sorédií na okrajoch. ako všetky lišajníky slúži proti kašľu. spracovaná a akostná droga má podľa poznatkov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv v Bratislave vyhovovať týmto základným požiadavkám: Znak Cudzie organické nečistoty Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Najviac v % 5—6 0. na rube slaboružovkasté alebo belavé. Z lišajníkových kyselín sú najznámejšie kyselina usnínová a evernová (spolu tvoria hlavnú zložku látky nazývanej evozín) a kyselina evernínová. napr. sú tuhé. kataroch žalúdka a čriev a pri parazitárnych ochoreniach. citronelol. ktorý nie je taký jemný ako výťažok získaný petroléterom. najmä v nižších polohách na listnatých stromoch (dub. Lichen quercinus viridis. abscesov (dutiny v tkanive vytvorené zápalovým rozpadom a vyplnené hnisom) a infikovaných rán. Spracúva sa čiastočne aj u nás. aj v zástupcoch rodov Usnea. breza. Našla sa napr. Zber sa robí ručne. farba od čiernej až po zelenú alebo hnedú. ako je Chypre. dubový pre obsah aromatických látok používa najmä ako surovina vo voňavkárstve a v kozmetike. najmä extrakciou organickými vylúhovadlami (benzénom. geraniol. Druh rastie epifyticky na kôre rozličných stromov vo vlhkom ovzduší. Cladonia a Ramalina. aby droga nenavlhla (prejaví sa to zmenou farby. na rozdiel od pľuzgierky islandskej.) alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. extrakciou benzénom sa získa viacej tmavo zafarbeného výťažku. ale v značnej miere pôvod a kvalita suroviny. Drogu najlepšej akosti poskytuje lišajník rastúci na duboch. Mitsouku alebo sa používa na aromatizáciu lepších kozmetických prípravkov. takisto jeho konzistencia — od tekutej až po pevnú. Účinné spektrum kyseliny usnínovej sa blíži penicilínu. borovica. Lišajníky vzbudili pozornosť v lekárskych kruhoch svojimi vysokými antibiotickými vlastnosťami. Voňavkárstvo. čaj sa pije pri tuberkulóze. mydlárstvo a kozmetika spotrebúvajú aj silicu vydestilovanú z drogy. púdrov a pod. buk. Dá sa to robiť prakticky celý rok. Usušené stielky šuchocú. po usušení má výraznú príjemnú vôňu.2—0. ktorá rastie vo vyšších polohách na zemi medzi trávou a machom. predovšetkým pri miestnom použití. tujón. Vzhľad a zloženie výťažku sú rozličné. Aromatické látky sa získavajú viacerými spôsobmi. rusky: LIŠAJNÍK DUBOVÝ LIŠAJNÍK DUBOVÝ Lišajník s rozkonárenou kríčkovitou stielkou pripevnenou ku kôre stromov. Pri skladovaní ich treba dať na suché vzdušné miesto.5 3-4 0. Cetraria. Lichen quercinus. a preto sa táto kyselina dáva do zásypov alebo mastí na natieranie furunkulov (hnisavé stafylokokové zápaly). prípadne nepríjemným pachom). etylester kyseliny evernínovej = lichenol). dubový má uplatnenie aj v ľudovom liečiteľstve. Kyselina je v lišajníkoch hojne rozšírená. Ako droga má rozličné pomenovania. petroléterom. vždy plné a hladké. liehom a pod.Odborne: konárnik slivkový LIŠEJNÍK DUBOVÝ . slivka. V súčasnosti sa 1. fixodors a i. krémov. L.3 9—10 165 . Konáriky stielky sú stužkovité. Suší sa v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste prirodzeným teplom. pričom túto rôznorodosť nespôsobuje iba zmena vylúhovadlá alebo extrakčnej metódy. resinoides. ďalej borneol. Slúži jednak na udržiavanie vonnej zmesi (buketu) jemných voňaviek. sušenie netrvá dlho. ale niektoré indikácie oprávňuje prítomnosť antibakteriálne pôsobiacich Správne usušená.1 %) a niektoré kyseliny. hlavnú zložku silice tvorí orcín-monometyléter (resp. Lišajník obsahuje hlavne vonné látky. francúzsky: Mousse de chéne. Zosychá v pomere asi 1. vanilín a rozličné terpény. zväčša ho však vyvážame.

čo asi vyvoláva izolobinín. Po dávke lobelínu a následnom prívode nikotínu vzniká dráždenie na dávenie a pocit ošklivosti. Medzi príbuzné druhy. Lobelín sa uplatňuje aj ako prostriedok proti kŕčom a expektorans (čierny kašeľ. flámskeho lekára a botanika Mathiasa de ĽObel (1538-1616). je oficinálna v mnohých svetových liekopisoch (u nás v ČsL 2).). chránenú pred svetlom v dobre zatvorených obaloch. vtedy je v rastline najvyšší obsah účinných látok. francúzsky: Lobélie inflée. podlhovasto vajcovité.1 g. 2 4 0. s červenými kvetmi aj stonkami. expektorans pri bronchiálnej astme. horné sediace. maximálne pri teplote do 40 °C.lišajníkových kyselín. Pôvodne severoamerická rastlina. a tým posilňuje expektoráciu. žiarivá — L. lobelanidín a ich norderiváty. dolné so stopkou. Hlavný alkaloid je lobelín — derivát piperidínu. španielsky: Lobelia. lobelinium chloratum. ktorý dráždením žalúdočnej sliznice vyvoláva zosilnenú sekréciu bronchiálnej sliznice. lobelanín. antiastmatikum. denná 0. Čerstvú vňať používa homeopatia. anglicky: Indian Tobacco. v Európe sa aklimatizovala. Hlavnými producentmi lobelky sú USA a Kanada. Materiál sa suší rýchlo. Lobelka sa používa aj vo veterinárnej praxi — najmä pre kone.2-0. Pôsobia ako dychové analeptikum. byľ hranatá.3 II. Americkí osadníci mali pre ňu aj ďalšie indikácie. pazušné.5 14 12 5 0. modré.lobelková vňať. fulgens Willd. Nadzemné orgány rastliny sa zberajú koncom kvitnutia. patrí 1. Lobelín pôsobí povzbudzujúco na dychové centrum a pre vlastnosti podobné nikotínu môže sa používať na odvykacie kúry fajčiarov. veľké plantáže sú aj v ZSSR. taliansky: Lobelia (Tabacco indiano). Lobelka získala svoje meno od dvorného botanika anglického kráľa Jakuba L. keď dozrievajú (hnednú) prvé plody. Lobelkovité — Lobeliaceae Nemecky: Aufgeblasene Lobelie. V droge sa ich doposiaľ identifikovalo asi 20. Podstatnú obsahovú zložku drogy tvoria alkaloidy (0. Najvyššia jednotlivá dávka drogy je 0. 5 6 2 14 14 6 0. drobná — L. na krátkych stopkách. dôležité vedľajšie sú izolobinín (s dehydropiperidínovým skeletom). Severoamerickí Indiáni ju Požiadavky podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Stonky s priemerom viac ako 2 mm Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 používali ako dávivý prostriedok a proti astme. červenkastá. oddelene. Výťažok z drogy pôsobí ako broncholytikum a antiastmatikum. 166 . 1741 ju kultivoval v Uppsale). Celá rastlina je riedko chlpatá. Širšiemu upotrebeniu lišajníkov všeobecne bráni ich pomalý rast a nemožnosť pestovania. bronchitídy a poď.3 %. u nás pestované v záhradách i črepníkoch.6 % ) . rusky: LOBELKA NADMUTÁ LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Jednoročná bylina vysoká 50—70 cm. + Lobelia inflata L. maďarsky: Lobelia. Európu s ňou oboznámil slávny Linné (r. podľa požiadavky väčšiny liekopisov minimálne množstvo je 0. listy striedavé. potom tinktúra — Tinctura lobeliae a izolovaný alkaloid — chlorid lobelínia. bronchití- LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Podľa ČsL 2 najviac v % 4 10 12 5 Lobelková vňať — Herba lobeliae má podľa ČSN 86 6716 tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo alkaloidov — najmenej I. Kvety drobné.3 g (v čajovinových zmesiach sa nepoužíva). Plody sú tobolky. Druhové označenie inflata = nadutá má podľa tvaru bruchatých plodov — toboliek.3 de a čiernom kašli. Farmaceutické upotrebenie má vňať — Herba lobeliae. Vo vyšších dávkach je emetikom. erinus L. Droga Herba lobeliae . s bledomodrými kvetmi a parková 1. Drogu skladujeme oddelene od ostatných (je toxická).

Obdobie zberu je asi máj až jún. zrnitý iba 5—7). farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku tabliet Antasthman . z ich pazúch vyrastajú výhonky s rozmnožovacími cibulkami. pasienkoch. uvádzala ho abatiša Hildegarda (12. bulbifera L. Lomikameňovité — Saxifragaceae Ľudovo: lomkameň. Wittsteina (1882) boli v 19. Európske ľudové liečiteľstvo má pre lomikameň veľa zaujímavých indikácií. oficinálne koreň. 1755) písal. stor. 1.). že okrem „lámania kameňov" má aj močopudné účinky a uplatňuje sa aj proti zahlieneniu pľúc. Kvety sú biele. stor. bez koreňov a pacibuliek). Získava sa odrezávaním nad zemou (t. rúpové korenie Nemecky: Knollchen-Steinbrech. uší. 5 2 12 12 Droga sa používa ako močopudný prostriedok. Účinné obsahové látky drogy nie sú priveľmi známe. Vedecké pomenovanie rastliny vychádza z latinského saxum = skala a frangera = lámať. j. Dávkujú sa 3 čajové lyžičky na šálku záparu — piť 2-3 razy denne. málo listnatá.antiastmatikum a spolu s chloridom lobelínia je zložkou prášku Felsol — tiež antiastmatikum. Lomikameň nebol antike známy a staroveké použitie nie je jasné. používaná podobne ako alopatické prípravky. smerom nahor sa zmenšujú. Droga a jej prípravky pre toxicitu podliehajú predpisom lekára. príp. súkvetie koncové. častejšie priama. Čs. rusky: - Trváca bylina vysoká až 50 cm. Materiál je náchylný na zaparenie a suší sa zvyčajným spôsobom vo vrstvách hrubých asi 8 — 12 cm. Listy v riedkej prízemnej ružici. piť po dúškoch počas dňa. D 4-D 3). Rastie hojne v nižších polohách na svetlých teplých stranách. lastovičníkom. ale aj pri hnačke a zvonka pri vypadávaní vlasov a uhryznutí hadom. Rastie na podobných stanovištiach ako 1. Podobné použitie má rastlina aj v homeopatii.5—5 : 1. čo je však sporné. LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Na vňaťovú drogu — Herba saxifragae sa vzťahuje ČSN 86 6815. pri nedoslýchavosti. v Dánsku sa používa pri slezinových a pečeňových ťažkostiach. riedko trsnatá. Aj homeopatia používa na prípravu esencie i rozotieraného prípravku „Teep" iba čerstvú kvitnúcu vňať. močových kameňoch. cibuľkatý (S. vo vyšších celkom chýba. maďarské: pri kameňoch obličiek. riedke. naše: šťava zvonka pri bolestiach očí. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva nadzemná kvitnúca časť rastliny — vňať. Zo starších receptov je známy čaj z vňate používaný pri kameňoch v močových cestách: 3 lyžičky usušenej vňate na 2 poháre vody ako zápar — nechať postáť 10 minút. napr. Plody sú tobolky. vo zväzočkoch na povraze a na tienistých miestach. vňať pri žalúdočných kŕčoch a pri kameňových ťažkostiach (Madaus 1938). lúkach. myším chvostom a pestrecom (silybom) mariánskym. pretože niektoré druhy najradšej rastú na skalách (podľa niektorých vraj preto. Nie je však isté. Poľské použitie: vňať ako diaforetikum. no v stredoveku ho už rátali k veľmi obľúbeným liečivým rastlinám. či je aj v tomto druhu lomikameňa (Thoms). LOMIKÁMEN ZRNATÝ LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Saxifraga granulata L. zrnitému je najbližší 1. čepele okrúhlasté. Z 200 druhov lomikameňovitých rastlín sa u nás vyskytuje asi 40. Pri žlčníkových kameňoch sa zvyčajne ordinovala čajovina podľa Turka. že sa používajú proti kameňovitým ochoreniam). medziach a neobrábaných pozemkoch. Ľudovo sa traduje jej používanie na rozpúšťanie piesku a kameňov v obličkách a močovom mechúre. zrnitý. vňať a kvet. Pomer zosušenia je asi 4. kde sa kombinovala vňať lomikameňa s mätou piepornou. Von Halier (Medicinálny lexikón z r. Listy byle sú laločnaté. 2 1 12 8 II. Neskôr sa zachovalo iba používanie vňate.V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravuje esencia (dil. účinkom blízky salicínu — pozri heslo vŕba biela). Druhový názov značí zrnitý — granu- latum. Obsahuje hlavne triesloviny a horčiny. L. pre malé hluzky alebo pacibuľky pri koreňoch. maďarsky: Bibircses vajfu (kotor). glykozid bergenín (zvyčajne prítomný v zástupcoch čeľade lomikameňovitých. Podľa prof. ktorý má cibuľkaté pupene pri koreni a spodné listy sú obličkovitého tvaru alebo okrúhle a vrúbkované a má žľaznato chlpatú a bohato olistenú stonku (12 i viacej listov.) a Paracelsus. okraj vrúbkovaný až laločnatý. spomína sa živica. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. žltačke. 167 . Droga: Herba saxifragae (granulatae). V stredných stupňoch je vzácny.

5 12 12 3 . maďarsky: Kozónséges bojtorán. Latinské meno drogy vzniklo z talianskeho barda = konská deka. rúbaniskách. pasienkoch a v kroviskách od nížin po horský stupeň. Ľudovo: lapún Nemecky: Grosse Klette. ktoré sú priečne brázdená a drevo zväčša nemajú lúčovité (jednoduchá chemická skúška: prierez sa roztokom jódu sfarbí na modro. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Nemecky: Filz-Klette. no až v druhom roku. aby ich pri vystúpení nebolo poznať. husto pavučinaté. ktorý reakciu nedáva). Rastie na rumoviskách. pre plstnaté ochlpenie listov.5 1 12 9 1. Rastie na rumoviskách. L. pre veľkosť listov. francúzsky: Bardane commune.LOPÚCH VÄČŠÍ Arctium lappa L. Cordus (1515 — 1544).. Podzemné časti sa nesmú zamieňať s koreňmi ľuľkovca. rusky: LOPUCH VĚTŠÍ LOPÚCH VÄČŠÍ LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH MENŠÍ Arctium minus (Hill) Bernh.5 II. dorastá do výšky asi 1 m. z pomenovania starých keltských spevákov — bardov. Lopúchy už v staroveku patrili medzi rastliny opradené poverami. dosahuje výšku 1—2 m. Dorastá do výšky asi 80-110 cm.Radix bardanae (Radix lappae). neskôr lysý.5 2. duté alebo drevnaté sa vyradia. ktorý má oveľa väčšie listy a rastie na zamokrených miestach. L. Predmetom zberu a nákupu sú dnes iba korene lopúchov . väčší: nemá pavučinaté zákrovy a všetky listene zákrovu majú odstávajúce háčiky. rusky: LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH PLSTNATÝ Arctium tomentosum Mill. najlepšie umelým teplom pri teplote 30—35 °C. menší: zákrov má zamladi trochu pavučinatý. maďarsky: Kis bojtorán. vnútorný rad zákrovných listeňov nemá háčikovitý hrot. Materiál sa suší na dobre vetranom mieste v tieni. španielsky: Bardana. maďarsky: Molyhos bojtorán. Nemecky: Kleine Klette. 3 1. plstnatý: vajcovité úbory sú fialové. lopúchy rezervnú látku — fruktózan inulín. O používaní rastliny na podporu vzrastu vlasov písal už V. Súvisí s učením o sig168 natúre. pri cestách. Ruderálny druh nížin až podhorského stupňa. — 0. listene zákrovu sú zakončené háčikmi. Nezriedka si ľudia mýlia lopúchy s deväťsilom . L. lebo korene obsahujú škrob. príp. obľubuje čerstvé navážky. Vykopávajú sa z nekvitnúcich rastlín v jeseni (september—október) alebo na jar (apríl -máj). rusky: Lopuchy sú dvojročné byliny s veľkými stopkatými listami s okrúhlou čepeľou a guľatými úbormi s háčikovitými zákrovnými listeňmi. taliansky: Bardana.Petasites Mill. anglicky: Great Burdock. na násypoch a v kroviskách od nížin po podhorský stupeň. hrubšie sa po dĺžke rozrežú. Koreňovú drogu tvoria všetky uvedené druhy lopúchov. ktorí si zahaľovali tvár veľkými listami. Podľa ČSN 86 702 1 má droga tieto základné znaky: Znak Staršie zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. Rýchlo a dôkladne sa omyjú.

LUSKÁČ LEKÁRSKY TOLITA LÉKAŘSKÁ + Vincetoxicum hirundinaria Medic. rusky: LUSKÁČ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 20-100 (120) cm. Niekedy sa čerstvý koreň upravuje ako bežná zelenina. V terapii sa uplatňuje ako diuretikum. celistvookrajové. sa často primiešava do oficinálnej drogy Radix valerianae — valeriánový koreň (pozri heslo) a medzi prvosienkový (Radix primulae). Ľudove sa uplatňuje aj list a plod. Aplikuje sa zvonka pri nadmernom vytváraní suchého hustého mazu na koži hlavy (seborrhoea sicca).D 1). L. Čajoviny č. so šupinatým podzemkom. kvety žltkastobiele až zelenkasté. hypoglykemikum. a to pri furunkulóze a bolestiach obličiek (dávkovanie: 1 lyžička na pohár vody. silicu (asi 0. Je častý na vápencových skal- natých substrátoch od nížin až do horského stupňa. Eurázijský druh. taliansky: Vincetossico.. Plody sú blanité mechúriky. Luskáčový koreň (Radix vincetoxici). Za zvyčajnú dávku sa pokladajú vnútorne 2—3 lyžice drogy na šálku záparu. Jeho stanovišťami sú lesostepi. horko a príkro. diaforetikum a cholagogum. Pôsobivé bolo predovšetkým meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa a veľ169 . 72. slano. aplikovanú vnútorne pri kožných chorobách a zvonka aj proti nadmernému poteniu pod pazuchami. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov všetkých troch druhov esenciu (dil.: Asclepias vincetoxicum L. ktoré sa kedysi používali na chytanie vtákov.Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Koreňová droga slúži ďalej na izoláciu inulínu používaného predovšetkým ako dietetikum a liečebné diagnostikum. byľ priama. Najbežnejšie sa droga používa na prípravu tzv. Koreň tvorí zložku čs. Z obsahových látok (nie celkom prebádaných) treba uviesť predovšetkým polysacharid fruktózan. preto ju treba čím skôr priniesť do nákupne. 17. francúzsky: Dompte-venin officinale. zvončekovité. chutí odporne. v mimopazušných zdanlivých okolíkoch. horné na krátkych stopkách. triesloviny. španielsky: Centosigo. lopúchového oleja — Oleum bardanae. priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan.Succus bardanae. jednoduchá. pripúšťa sa aj krátky var. s červenofialovými kvetmi. Možno užiť denne aj 6—12 g práškovanej drogy. chlpatá. v plodoch 1. 235. a to ako diuretikum. Droga má slabý pach. Liečivosť bylín sa odjakživa vykladala z rozličných hľadísk. ekzémoch a mykózach. jej pôvodné stanovištia sa vyznačujú hlbokými vlhkými pôdami. resp. V záhradkách sa občas vysádza príbuzná glejovka americká — Asclepias syriaca L. dolné až sediace. Niektoré druhy obsahujú pravdepodobne narkotický pôsobiace látky. pri chorobách pečene. Ide o výťažok z koreňovej drogy získaný pomocou kvalitného oleja. Čaj sa pije 2—3 x denne. väčšieho lignanový glykozid horčinového charakteru.5 1 odvaru. Glejovkovité — Asclepiadaceae Nemecky: Weisse Schwalbenwurz. zvonka 1 polievková lyžica na 0. maďarsky: Kbzónséges méreggylok. Na masáže pokožky s cieľom podporiť rast vlasov sa 3—5 x týždenne používa 2 . D 3 . výborne znáša aj dlhšie obdobie sucha. lekársky je u nás jediným zástupcom rodu. rezervnú látku inulín (40-50 % ) . V našich podmienkach je to teplomilný druh viazaný na suché lokality. Zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička na pohár odvaru (pije sa 2—3 x denne). žlčníka. ďalej sliz. horčinu a trochu oleja. suché trávnaté alebo skalnaté svahy. za studena macerovať 8—10 h). depuratíyum a cholagogum. Drogu ľahko napádajú škodcovia. oblá. 63. Poľská polooficiálna medicína propaguje šťavu z koreňa .2 % ) . ktorý má mnohé žlté bočné korienky. sacharidy. Ľudové použitie koreňovej drogy je veľmi široké: hlavne dermatikum. Rastliny majú aj výrazné antibakteriálne účinky. semená. listy kopijovité. dlhý asi 5 cm a hrubý 1 cm s nepravidelne sprehýbaným podzemkom.5 % odvar z koreňov. — syn. anglicky: Asclepiad. V semenách sa uvádza aj glykozid arkciín. odlišuje sa chemickými skúškami.

z čerstvých listov sa pripravuje ostrý šalát a listy sú pikantným korením do omáčok. lebo je vlastne analógiou lyžičníka. lekársky ľudstvu ako najlepší protijed a z toho možno odvodzovať aj jeho neskorší názov vincetoxicum — premáhajúci jedy. Liečebne sa používala bežne čerstvá vňať .Herba cochlea- . keď rastlinu volali lastovičou bylinou (hirundinaria — hirundo = latinsky lastovička) vzhľadom na plodové mechúriky. v chorvátštine). utišovať. taliansky: Coclearia. endemický druh Tatier. Prechodne splanieva. slaných lúkách a močaristých miestach. ktoré sa po dozretí rozčesnú ako chvost lastovičky. To azda viedlo aj slovenských autorov k tomu. z ktorých vyteká biele mlieko. Dávka drogy na zápar (1 %) — nesmie prekročiť 0. Príbuzný druh lyžičníka je potočnica lekárska — Nasturtium officinale R. na oboch koncoch zúžené šešuľky. Toto meno má pôvod v staroveku. LYŽIČNÍK LEKÁRSKY LYŽIČNÍK LEKÁRSKY Cochlearia officinalis L. rastlina sa ľudovo nazýva aj lastovičník (pozri nemecké Schwalbenwurz. spôsoboval totiž dávenie. Je to vysokohorská rastlina. listy jednoduché. Biele až fialové kvety tvoria husté strapce a dozrievajú v okrúhle dlhostopkaté. Homeopatia používa esenciu predovšetkým ako potopudný a močopudný prostriedok. diuretikum a metabolikum. droga má priveľmi špecifické pôsobenie. lekárskeho sa bežne uvádzajú steroidné glykozidy komplikovanej štruktúry (vincetoxín či asklepiadín = cynanchín — asi 1. Veľmi dobre ho poznali námorníci — nasolený v sudoch sa vozil na dlhých cestách. D 3). ktoré má obdobu aj v niektorých slovanských jazykoch. Droga má experimentálne overený potopudný. t. cedí sa po 30 minútach a pijú sa 1—3 šálky denne. Tak sa meno boha liečiteľstva Aesculapa (Asklepios) dostalo rastline označovanej ako asklepios. Inak droga pôsobí dávivo. Rastlinu uvádzame pre obsah esterových glykozidov pregnanového typu. Valopatii sa skôr používajú podzemky s koreňmi. tatrae Borbás. Pred aplikáciou drogy bez dozoru lekára varujeme. Má ostrú chuť a štipľavý pach. čo má vystihovať liečebné použitie. saponíny 170 (kyselina asklepiadová). sliz a živica.0—1. z ktorých sa pripravuje esencia (dil. Chutia sprvu nepríjemne sladko. listy má lyžicovitého tvaru. Sláva rastliny zapadla. osobitne ju neuvádzame. vzhľadom na tvar prízemných listov. základ steroidov. Azda sa v budúcnosti luskáč zaradí medzi rastliny s kardiotonickým pôsobením. pílkovité. 1882 konštatovať. Wittstein musel r. Vedecké pomenovanie lyžičníka je odvodené z latinského cochlear = lyžica. tiež pre príp. horné sediace až objímavé. diuretický a emetický účinok. je nebezpečná. je vytvorené z gréckeho kyón. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echtes Loffelkraut.2 g. Je nenáročný a znesie aj najkrutejšiu zimu. možnosti nežiadúcej prímesi v nejedovatých drogách. Z obsahových látok 1. České meno tolita je odvodené od staroslovenského toliti = mierniť. p. pretože v staroveku sa domnievali. napr. Rastie pri prameňoch i na mokrých sutinách vo vysokých polohách. Podzemné časti sa vykopávajú najlepšie v októbri a sušia umelým teplom. na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier a v CHKO Slovenský raj na podobnom substráte ako glaciálny relikt. U nás sa kedysi hojne pestoval. Predmetom zberu na homeopatické účely sú čerstvé listy.mi imponoval božský objaviteľ alebo vôbec mýtická postava. že luskáč je v liečiteľstve zastaraný (má iba slabé použitie vo veterinárstve a jeho stonky sú vhodné na technické použitie vďaka odolnému lyku). ktoré sú sústavne predmetom pozornosti výskumníkov. rastie roztrúsené i voľne pri potokoch i prameňoch a miestami sa pestuje ako šalátová zelenina (napr. ďalej silica. anglicky: Scurvy-grass. Droga: Radix (Rhizoma) vincetoxici (Radix hirundinanae seu Radix asclepiadis). kynos = pes. tatranský — C. Rastie na severských európskych pobrežiach. španielsky: Coclearia. že rastlina usmrcuje psov a niektoré šelmy.). ako metabolizujúci a preháňavý prostriedok a pri menštruačných ťažkostiach. škrtím. Brown. ozdobou studených mís a pod. Potočnica je vitaminiferum (A a C). Vzhľadom na liečivé účinky zaslúžil by si viacej pozornosti pestovateľov. aby pomenovali rastlinu luskáč.. celistvookrajové.5 % ) . Ľudovo sa traduje okrem toho ako prostriedok pri ochoreniach obličiek. Zvonka sa používa na staré udreniny. maďarsky: Orvosi kalánfú. pečene. niektorých vitamínov a iných látok. potom z aucho = dávim. j. srdcovité. dolné stopkaté. stor. napr. Aesculap dal vraj 1. Synonymové vedecké pomenovanie rodu Cynanchum L. Stonky má hranaté. Známe sú aj otravy s podobným priebehom ako otravy prilbicou. rozkonárené nízko pri zemi. Voľne rastie chránený druh 1. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. U nás sa pestuje v záhradkách. Druhový názov officinalis = lekárenská. nepríjemne páchnu (preto aj častá zámena s koreňmi valeriány). asclepias. liečivá. neskoršie palivo horko. p. mäsových polievok. francúzsky: Cochléaria officinal. dvojročná až trvalá holá bylina vysoká 10-30 cm. hormónov. vo Francúzsku už od 14. Už farmakognostik prof. Lyžičník bol odpradávna známy ako vynikajúci antiskorbutický prostriedok. hoci znovu prichodí do popredia vedeckého výskumu — dnes však pre novozistené obsahové látky. sleziny) a metabolikum — predovšetkým pri cukrovke. Ľudove sa užíva najmä ako cholagogum (pri chorobách žlčníka. rusky: LŽIČNÍK LÉKAŘSKÝ Dvojročná až trváca bylina vysoká 20—30 cm.

hore rozkonárenej stonke má striedavé čiarkovité celistvookrajové listy. dnes opäť propagovaných a právom.5 % . francúzsky: Lin.teplotou do 40 °C. Pri hydrolýze poskytuje najmä galaktózu. resp. Droga sa uvádza ako oficinálna vo väčšine svetových liekopisov (opäť aj v ČsL 4). Lisuje sa z nich šťava alebo sa listy upravujú ako šalát (s octom alebo s olejom). Možno ju kombinovať so šťavou z potočnice lekárskej. zväčša tzv. Z účinných obsahových látok možno uviesť prchavý izotiokyanát. uvoľňuje sa poranením pletiva enzýmovou činnosťou. Z obsahových látok semien je lie- ĽAN ÚŽITKOVÝ čebne najdôležitejší sliz (3-6 %). minerálne látky a veľa kyseliny askorbovej (vitamín C). sušená sa pokladá za menejcennú. mláti a čistí. listov sa robí počas kvitnutia rastliny. rusky: . 1938). L. macrospermum) zberané v čase. príp. niekedy aj v auguste. osoží pri chorobách spojených so zápalmi ďasien. vňate. ktoré sú viac vykrajované. butylhorčičnú zlúčeninu.linamarín a lotaustralín. Číslo napúčania podľa ČsL 4 by malo byt' najmenej 4. enzýmy. Ľanovité — Linaceae Nemecky: Saat-Lein. Farmaceutickú drogu — Semen lini tvoria zrelé semená šľachteného ľanu. za listy fialky voňavej (ich prísady však v šaláte nie sú na škodu). Vytrhaný či pokosený ľan sa po oschnutí zväzočkuje. V prospech liečebného používania svedčí predovšetkým obsah kyseliny askorbovej (vitamín C). LEN SETÝ ĽAN ÚŽITKOVÝ Linum usitatissimum L. triesloviny. pestovaná len v poľných kultúrach. Aby droga nezhnedla. Vzhľadom na mnohostrannú upotrebiteľnosť a osožnosť dal Linné ľanu pomenovanie najužitočnejší = usitatissimum. V kloktadle používanom pri paradentóze sa odporúča kombinovať rovnaký diel vňaťovej lyžičníkovej drogy s listom či vňaťou šalvie: večer naložiť 1 lyžičku čajoviny do šálky vody. s citrónovou šťavou. Semená sa nechajú na tienistých miestach dosušiť. Kvety sú dlhostopkaté. uložený iba v epiderme buniek osemenia. Stará kultúrna rastlina z Blízkeho východu. Semená sa získavajú neskôr — v septembri až októbri. Často splanieva od nížin po horský stupeň. kyselinu galakturonovú a manurónovú. zo ZSSR. Flachs. xylózu. Kvalita semena — Semen lini sa posudzuje podľa ČsL 4 takto: Znak Cudzie organické prímesi/anorganické Najviac v % 2/0. resp. usporiadané v riedkej závinkovej metline. bolesťami v krku a ústach. pri žuvaní slizovatie a pri ochutnaní pripomína olej. podobne ako v iných kapustovitých rastlinách (pozri kapustu čiernu a horčicu bielu). Možno ich sušiť aj umelým teplom . ráno po scedení použiť na kloktanie. Na jednoduchej. j. derivans. 1938) odporúča z každého druhu 3 x denne po lyžici.riae. taliansky: Lino. ešte raz preliať vodou a večer znovu kloktať (Madaus. kývavosťou zubov. jasnomodré alebo biele. Zber vňate. var. Homeopatia využíva lyžičník hlavne pri kožných (najmä chronických) a pečeňových ochoreniach. maďarsky: Házi len. Pri jarnom zbere treba dávať pozor. príp. arabinózu. anglicky: Cultivated Flax. Portugalský liekopis (z r. V Európe sa pestuje asi 6000 rokov. semená obsahujú aj vysychavý olej (30-40 %). asi v máji až júni. na slnku alebo umelým teplom. Plody sú guľaté tobolky s desiatimi semenami. príp. steríny a kyanogénne glykozidy (1. — ľan. aby sa lístky nezamenili s listami blyskáča jarného (Ficaria verna Huds. musí sa sušiť rýchlo. Pije sa zvyčajne šťava (50—200 ml v aromatickom nápoji 3 x denne). pôvodne glykozidicky viazanú ako glukozinolát — glukokochlearín. Aj starí Slovania tkali plátno a liečebné použitie ľanových semien je mladšieho dáta. Čeľaď ľanovitých rastlín zahrňuje asi 25 rodov s 500 druhmi. španielsky: Liňo. Bežnejší je však jarný zber mladých lístkov. obsah oleja najmenej 35 %. olejnatého (L. proteíny(25 %). Uplatňuje sa aj ako stomachikum. zúbkované. môžeme ju používať čerstvú do šalátov od apríla až do zimy a chutí výborne aj posekaná na chlebe s maslom. keď semená v tobolkách zhnedli a šuchocú a listy z rastliny skoro celkom opadali. z ktorých približne polovica patrí k rodu Linum L.). diuretikum. glukózu.25 5 1 10 Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Ináč zafarbená/ poškodená droga 5/5 171 . chrenovitú chuť a pôsobí aj ako metabolikum — vhodná zložka jarných bylinných kúr. Okrem vňate bob oficinálne aj semená — Semen cochleariae. na obklady a zle sa hojace rany. niekedy dvojročná bylina vysoká aj 1 m. Prchavý izotiokyanát je podobný zlúčenine nachádzajúcej sa v kapucínke. lekársky obsahuje aj enzýmy. t. Ak pestujeme rastlinu v záhradke. Droga nemá pach. Na svetový trh sa ľanové semeno dostáva predovšetkým z Maroka a Argentíny. list má ostrú. bez pachu a chutia príkro. Jednoročná. usitatissimum L. pri angíne i reumatizme.

Podstatným odli- Na drogu — Herba hyperici sa vzťahuje ON 86 6713 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Zdrevnatené osi hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Látky extrahovateľné 60 % liehom — minimálne I.80. vo vode alebo s kompótom. Druh dobre znáša sucho. maďarsky: Kozonségesorbáncfu. Je častým druhom nížin až horských polôh a vyskytuje sa v rozličných typoch trávnatých i lesných porastov. koreň matky božej. Zriedkavejšie slúžia ako adjuvačný prostriedok pri cukrovke. olejová (15 % ) . křížek. Bolo by účelné zlepšiť technológiu výroby a zberu ľanu. na izoláciu nenasýtených mastných kyselín a i. Na zmäkčenie stolice sa odporúča piť večer a ráno 1—6 lyžičiek celých alebo nahrubo drvených semien v mlieku.109. semeno tvorí zložku čs. Esencia používaná v homeopatii sa pripravuje z čerstvých kvitnúcich byli a tinktúra zo semien. potom palmitová a stearová. Čajoviny č. vitamínového krému a výživného krému). catharticum L. lebo ľanové semeno je stále veľmi hľadaným produktom na svetových trhoch. trezalka. ČsL 4 povoľuje prímes ľ. 11. rúbaniskách a medziach. 172 Spomedzi ostatných druhov ľanu sa kedysi ešte farmaceutický používal ľ.slizový výťažok sa pripravuje za studena: 1 diel semien a 10 dielov studenej vody. estery kyseliny linolénovej a linolovej sa označujú ako vitamín F a tvoria zložku liečebnej kozmetiky (náš priemyselný prípravok Perilacin má formu regeneračného krému. francúzsky: Millepertius officinal.). (C. španielsky: Hipericón. ale nekrídlatú stonku).105. Jeho technické uplatnenie je veľmi široké (mydlá. dieravec.ľanček lúčny) .slúžil ako laxans. Olej zo semien sa kedysi miešal s rovnakým dielom vápenatého mlieka a slúžil v domácnostiach na drobné spáleniny (dnes už zastaraný prostriedok). s priesvitnými bodkami. potom mucilaginózum. anglicky: Common Saint John's Wort.123. prestrielavec. Na vnútorné užívanie sa dáva 5-10 g drogy na šálku záparu.112. Semená zvyčajne tvoria zložku zmäkčujúcich čajovín — Species emollientes a zmäkčujúcich čajovín na obklady — Species emollientes ad cataplasmata. je bohatý na acylglyceroly nenasýtených kyselín.) Small . Olej zo severských oblastí je v porovnaní s olejom južných krajov bohatší na nenasýtené mastné kyseliny. prečisťujúci — L. Semená sú spoľahlivé mierne laxans. preto rastie i na suchých lúkach. ako je linolénová (až 65 % ) . Jána. rozkonárená. TŘEZALKA TEČKOVANÁ ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ Hypericum perforatum L.pomaly hydrolyzujúce najmä v drvených semenách). ľubeník. vajcovité. zvyčajne sa sladí medom a užíva sa každé 2 h pol šálky. Mucilago (Decoctum) seminis lini . preto je častý aj v pobrežných húšťavách. Domáca produkcia ľanového semena kryje iba 25 % spotreby nášho priemyslu. svätojánska bylina. Uprednostňuje však vlhké podklady. dnes uvádzaný pod rodovým pomenovaním Catharolinum Reichenb. Z príbuzných a podobných druhov treba vylúčiť najmä tie. kvety v bohatých vidlicovitých metlinách. Johanniskraut. 10 3 1 1 13 10 1 15 II. sediace. Ľanový olej — Oleum lini (oficinálny vo všetkých svetových liekopisoch) sa získava zo zrelých semien extrakciou alebo lisovaním. Na vonkajšie použitie sa rozmiešajú najlepšie odtučnené rozdrvené semená s vodou na kašu a aplikujú ako teplé obklady. láskavec. Plody sú tobolky. 213. na rašeliniskách a pri močiaroch..H. ktorý ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ rastie dosť hojne v horských oblastiach a typickými stanovišťami sú mokré lúky a jelšiny (má štvorhrannú. listy protistojné. Oleum lini tvorí zložku oficinálneho draselného mydla — Sapo kalinus. Nemecky: Tupfel-Harnheu. Farina lini (ľanová múka). byľ dvojkrídla. ktoré nemajú žľaznaté bodky — neobsahujú účinné látky. maculatum Crantz. Ľubovníkovité — Hypericaceae Ľudovo: bylina sv. prípravku Mucilogan granulky . antitusikum. čarovník. čiernobodkované. Voľných kyselín je asi 1 % a ich obsah stúpa počas skladovania. kvieťa panny Márie. príp.laxans. šampónu so sírou. fermeže. uplatňujú sa aj pri kataroch močových ciest a zvonka ako antiflogistikum a emoliens. Ich zvyšok po lisovaní oleja a odtučnení sa odborne označuje ako Semen lini pulveratum desoleatum (ČsL 2) alebo jednoduchšie Placenta seminis lini. taliansky: Iperico. rusky: Trváca bylina vysoká 30—100 cm.217. kivník. v ovocnej šťave. catharticum (L. červený zvonček. škvrnitého . linolová (25 % ) . žlté. 20 6 2 2 13 12 2 10 ČsL 4 10 3 1 1 13 10 1 20 . bez miešania sa nechá 30 min stáť a precedí.

Hnedočervené kvety dozrievajú v lesklé čierne mnohosemenné bobule. Etymológia pomenovania je nejasná. Droga tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum. Vzhľadom na vysokú spotrebu drog sa všeobecne podporuje jeho pestovanie. oficinálne v mnohých svetových liekopisoch . Neporušené listy bez stopiek sa trhajú v čase kvitnutia rastliny (jún —august). Liečivosť rastliny spoznala až stredoveká talianska lekárska škola. tak volali najstaršiu sudičku. 1. Vňať sa zväzuje do snopčekov a suší v tienistom a dobre vetranom mieste. lulák. Stomaran — čajovina (stomachikum. Oficiálna alopatia okrem vňaťovej drogy uplatňuje aj výťažky vo forme štandardizovaných prípravkov. možno ich získať aj zdrhovaním. Listy sa veľmi ťažko odlišujú. Olejové výťažky z rastliny sú v detských olejoch a emulzných mastiach na ochranu pokožky pred slnečným žiarením. toten Nemecky: Schwarze Tollkirsche. cholagogum). oficinálna aj v ČsL 4. neurovegetatívne poruchy). anglicky: Belladonna. hypotenzívum). Droga sa ľudovo používa oveľa širšie — pri chorobách pečene. čím sa zvýši zber budúcim rokom. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. 129. ktorá v juhoslovanskom tovare tvorí až 50 % prímesí. Dávkovanie: 1 kávová lyžička na pohár záparu. Droga sa hodnotí podľa ON 86 7010 a ČsL 4. Ľubovník nemá síce sladkú šťavu.05 % hypericínu). 242. pridávajú sa do kúpeľov na hemoroidy a používajú sa aj v kozmetike.5 g vňate v zápare alebo v odvare. Ľulkovité — Solanaceae Ľudovo: čertov blázniček. melanchólia. vredy predkolenia (ulcus cruris). rusky: - RULÍK ZLOMOCNÝ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. 240. výťažky tvoria zložku injekcií Floristen Spofa a Floristen forte Spofa (indikácie: chronické ženské zápaly. 225. Sarabnicky pátrali po jeho pôvode a r. nadraguľa. nie však zdrevnatené. suchý výťažok roztoku Passit (sedatívum). 181. Čajoviny č.ľahko ju napádajú škodcovia a vlhne. Korene sa vykopávajú v septembri —októbri z 3—4-ročných jedincov. neprekročme teplotu 35 °C. Predmetom zberu sú predovšetkým listy. francúzsky: Belladone. D 1 Prípravky z ľubovníka tvoria i súčasť kloktadiel. V homeopatii sa používa esencia z čerstvej kvitnúcej vňate a jej indikácie sú podobné ako alopatické (dil. ale iba z mladých a nekvitnúcich výhonkov. taliansky: Belladonna. vajcovité. Drogu treba čím skôr dodať do nákupne .5 % . 207. ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ + Atropa bella-donna L. aplikuje sa na velké plochy.2 %). najmä v bučinách pahorkatín a podhorského stupňa. fluoreskujúce. Stonka rozkonárená. treba ju skladovať preto v dobre uzatvorených obaloch a chránenú pred svetlom. 71. pije sa 2 x denne. Slúži aj ako metabolikum a olej pri reumatizme. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. nervínum (depresie. koreň až 1. Vedecké pomenovanie rastliny vzniklo podľa starého názvu. 232.najmä pri ulcus cruris. Doba: júl -august. Indikácie: adstringens. Odrezávaním či kosením sa zberajú olistené kvitnúce vrcholky rastlín v dobe. 110. Pomer zosušenia je asi 5 — 6 : 1. varikóznych vredoch a tromboflebitídach. listy veľké. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. taktiež rozkonárený. 214. kvety aj 12 %). antiflogistikum. bodkovaného je valcovitá. ČsL 4 uvádza ako perorálnu dávku 1. Rastie v listnatých lesoch. zápaloch močových ciest a pri ženských ťažkostiach.hypericum. Obsahové látky rastliny tvoria jedovaté alkaloidy. pre toxicitu oddelene od ostatných drog. -0). 91.. bez koreňových hlavíc a tenkých korienkov. 229. dimérne produkty antracénových derivátov — ČsL 4 žiada minimálne 0. Rastlina je prudko jedovatá — vyžaduje osobitnú obozretnú manipuláciu. Odrezané krčky koreňov s fialovými pupeňmi sa po vykopaní zasa zahrabú do zeme. Rodové pomenovanie ľuľkovca vychádza z gréckeho atropos — neodvratiteľný. Známy je vplyv obsahových látok ľubovníka na kožnú pigmentáciu — hypericizmus. ale v kvetoch je v lete nadbytok peľu. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu je vňať — Herba hyperici. — u nás iba na východnom Slovensku). Ak použijeme umelé teplo. keď rozkvitla asi polovica kvetov (asi 25—30 cm dlhé stonky. 1934 sa im podarilo dokázať. preto má rastlina význam vo včelárstve.). 210. z oboch strán stisnutá stonka a žľaznatobrvité kališné lístky. poranenia. Možno ju použiť analogicky ako list. farebné látky. Na objednávku sa niekedy zberá vňať . ktorý uvádzali už Dioskorides a Plínius: hyperikon . diantróny (až 1 % — hypericíny: hypericín. Rastlina obsahuje veľa trieslovín (10 %.Herba belladonnae. pričom sa vychádza z klinicky a experimentálne overeného adstringentného a protizápalového účinku (zvonka i vnútorne) a silného sedatívneho pôsobenia.hlavný je 173 . silicu (0. flavónové glykozidy (hyperosid — 0. maďarsky: Maszlagos nadragulya. prípadne si vstrekovali trochu šťavy do očí. mnohé sa ujmú. ľulok. migréna. plne rozkvitnuté rastliny nedávajú dobrú drogu). pseudohypericín a i. Zvonka: antiflogistikum . 155. že Talianky si z bobúľ pripravovali líčidlo. že kožná pigmentácia vyvolaná osvetlením (fotosenzibilizujúce pôsobenie) má pôvod v hypericínoch — farbivách ľubovníka. koreň hrubý. manipulácia je ako s listom. dnes tvorí zložku najmä mastí. 169. Príslušné prípravky ordinuje lekár. 83. celistvookrajové. čajoviny Eugastrin (stomachikum. vlašské bella donna — krásna pani.2-0. pomer zosušenia asi 6 : 1 . mozgovomiechová skleróza a i. Obdobie zberu je dosť neskoro. list ich obsahuje asi 1 %.7 %). cholagogum. nemnica. Droga sa osvedčuje aj v detskej praxi — pri nočnom pomočovaní. žlčníka. krásavica. aby dostali ohnivý výraz. Ľuľkovec sa pri zbere listov (vňate) často zamieňa za podobnú skopóliu kranskú (Scopolia carniolica Jacq. kŕčové žily. Hrubšie sa pozdĺžne režú a dlhé sa skracujú. Zvonka sa prv používal ľubovníkový olej — Oleum hyperici. W. pochádza z toho.108. u niektorých citlivých osôb sa môže prejaviť ako nežiadúci účinok. izolovaný z čerstvých kvetov. španielsky: Belladonna. ale plné. Hausmann a F. stomachikum. Ako droga sa nazývajú Folium belladonnae. vo voľnej prírode si treba včas označiť miesto výskytu rastliny. teplotou do 30 °C. digestívum). 33. Drogu skladujeme v dobre uzatvorených obaloch. Druhové pomenovanie je pre priesvitavo bodkované listy (perforatum = latinsky prevŕtaný). Hodnotí sa podľa ON 86 6748. nočnom strachu a pod. metabolikum. toto nebezpečenstvo je však pri aplikácii priemyselne vyrábaných prípravkov značne znížené. Materiál sa po omytí suší na vzdušných miestach alebo umelým teplom. fotodynamicky účinné. zápaly lymfatických ciest a pod. Sušia sa rýchlo v tenkých vrstvách rozprestreté na vzdušných a tienistých miestach. ktorá vraj prestrihovala niť života (prenesené na vysokú jedovatosť rastliny).šovacím znakom ľ. Zberá sa aj koreň — Radix belladonnae (oficinálny v ČsL 4). 63.

španielsky: Dulcamara. V homeopatii sa z čerstvého koreňa a nadzemnej časti rastliny pripravuje esencia (Dil. miernia nutkanie na dávenie a nadmerné slinenie. D 5—D 3) s podobným používaním. zvyčajne 174 .15 ČsL 4 8 4 1 0. Oficinálne prípravky tvorí extrakt (suchý . priemyselne vyrábaných prípravkov (Asthmin prášok. vystúpavé až ovíjavé. majú široké použitie v terapii. francúzsky: Morelle douceamere. myšie drevo. taliansky: Dulcamara. Koreň sa uplatňuje ako spazmolytikum. priemyselne vyrábaných prípravkov). pôsobia proti zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy. psie víno. jeho najvyššia jednotlivá dávka je 0. bulharská kúra). Diagnosticky významná je flavonoid- ná zlúčenina β-metyleskuletin. využívajú sa predovšetkým ako parasympatolytiká (uvoľňujú kŕče hladkého svalstva a koliky). maďarsky: Kesernyés csucsor. na báze drevnatejúca bylina. Jeho maximálne dávky sú rovnaké ako listu a rovnako podlieha predpisom lekára. POTMĚCHUŤ POPÍNAVÁ + Solanum dulcamara L. antiparkinsonikum). Bellaspon — dražé. sedatívum atď. sladká vŕbka Nemecky: Bittersusser Nachtschatten.Solanaceae Ľudovo: bokožnice.2 g.siccum) a perkoláciou získaná tinktúra (Tinctura belladonnae — nastavená na množstvo 0. často dlhé aj 250 cm.3 II. sladká-horká.3 4 žiada pre list minimálne 0. kumaríny a organické kyseliny. 8 4 1 0. titrovaný prášok už ČsL 4 neuvádza.5 15 3 13 0.).028-0. Alkaloidy drog pôsobia povzbudivo na centrálny nervový systém.ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ tropanový alkaloid 1-hyoscyamín.5 15 3 13 0. List je predovšetkým spazmolytikom a antiastmatikom. mydriatikum a antiparkinsonikum (tzv. denná 0. potom opticky neaktívny jeho racemát atropín a z ďalších najmä skopolamín. bronchodilatans. rusky: - ĽUĽOK SLADKOHORKÝ Trváca. V rastline sú prítomné aj triesloviny (do 10 %). podobne ako tablety Radobelin s ich obsahom (parasympatolytikum. Ľuľkovité .3 % alkaloidov a pre koreň 0. List je zložkou tabliet Antasthman (bronchodilatans) a tinktúra kvapiek Contraspan — spazmolytikum. ktorá sa nachádza iba v listoch. Listy sú rôznotvaré.4 %. podobne ako priemyselne vyrábané prípravky. Byle má poliehavé. analgetikum. Ľuľkovcové listy a koreň pre špecifickú účinnosť a toxicitu môže ordinovať iba lekár. červené psinky. polokríkovitá. čo môže ordinovať iba lekár. 16 8 2 1 17 4 13 0. môže ich ordinovať iba lekár.032 % alkaloidov). rozširujú zreničky. ČsL Základné požiadavky ON 86 6412 a ČsL na listovú drogu — Folium belladonnae: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustné v HC1 Vlhkosť Obsah alkaloidov — najmenej I. podobne ako izolovaný alkaloid atropín (tvorí zložku asi 30 čs. ako majú alopatické prípravky. anglicky: Bittersweet. Radobellinum substancia reprezentuje alkaloidový obsah koreňa a tvorí zložku celého radu čs.6 g a používa sa iba v zmesiach s ďalšími drogami — liečivami.

pričom ich výroba by bola pomerne ľahká a lacná. Pravdepodobne je odvodené od solari = latinsky tešiť sa (podľa niektorých rastlín čeľade Solanaceae. tomatidenolová rasa ich má bez alkaloidov. Linné pri syfilise a reumatizme. stor.ĽUĽOK SLADKOHORKÝ jednoducho kopijovité. Pre svoje výnimočné obsahové látky sa v poslednom čase celý rod Solanum L. že obsah steroidných alkaloidov v plodoch klesá s ich dozrievaním (toxické sú nezrelé a veľké kvantá). špecificky účinné na kožné ochorenia (exantémy. u Celsa. Holandský lekár Boerhave (18. Predmetom zberu sú v niektorých liekopisoch oficinálne konce konárikov — Caulis. že Theofrastovo a Dioskoridovo Smilax znamenalo ľuľok. 1. kým holandský botanik Dodonaeus použil názov Dulcamara. stor. užíval sa aj pri žltačke a horúčkach. nigrum L. Droga i celá rastlina obsahuje kolísavé množstvá (okolo 1 %) osobitných glykoalkaloidov spirosolanového typu. ktorý je jednoročnou bylinou s inak tvarovanými listami a s čiernymi alebo zelenými či žltkastobielymi bobuľami. tigogenín. Niektoré látky obsiahnuté v ľuľku možno premeniť na látky hormonálneho charakteru — kortikoidy a mužské pohlavné hormóny. Rastie v nižších nadmorských výškach na stanovištiach s veľmi vlhkou pôdou. Nemožno s určitosťou tvrdiť. čierny (S. soladulcín. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . ktoré podmieňujú rasy podobného označenia. Historicky zaznamenané nejednotné údaje o jedovatosti ľuľka možno dnes vysvetliť geneticky a vplyvom pôvodu drogy. Ako aglykóny sa izolovali spirosolany solasodín. Vzájomné zastúpenie jednotlivých zložiek je podmienené biotopom rastliny a závisí od biologickej rasy. pri plotoch a v blízkosti hnojísk. ktoré ich sprevádzajú). lužné lesy a priekopy. Ako vidno. ako aj spirostanoly (steroidné saponíny.). na báze uškaté. rozličné dermatopatie a pod. popínavý ker vysoký až 5 m.). ako sú pobrežné kroviská. Na alopatické účely sa materiál suší rozostretý v tenkých vrstvách prirodzeným alebo umelým teplom (40 °C). Kvety majú fialovú korunu a dozrievajú vo visiace vajcovité sýtočervené bobule. Droga — Caulis (Caules) či Stipes (Stipites) dulcamarae sa kedysi terapeuticky veľmi cenila ako metabolikum. čo pripomína počiatočnú sladkosť a neskoršiu horkosť mladých konárikov. Ľ.5-2 g prášku viacej ráz denne (Klemperer -Rošt). tíšiacich bolesti a kŕče). S ohľadom na možnú jedovatosť zber sa deťom neodporúča a nebezpečná je aj manipulácia s terapeutickým experimentovaním. Vedcov upútava i výrazný antibiotický účinok steroidných saponínov a glykoalkaloidov ľuľka. Zberajú sa pred vyrastením listov (marec—apríl) alebo po opadaní listov (október). raz Amara dulcis. Novšie prieskumy (Frohne a Pfänder 1983) ukazujú. potom ich hydroxyderiváty. intenzívne vedecky skúma. Poznali ho vtedy ako močopudný a laxatívny prostriedok. hrubšie konáriky sa pred sušením režú po dĺžke. V odbornom prívlastku dulcamara je skryté latinské dulcis = sladký a amarus = horký. sladkohorký nemožno zamieňať za príbuzný ľ. ďalej na rumoviskách. Odrezávajú sa 2—3-ročné zdrevnatené konáriky dlhé asi 6 cm. Droga ďalej obsahuje 11 % trieslovín a v popole sa našlo relatívne dosť solí mangánu.) používal ľuľok ako diaforetický prostriedok pri zápale pľúc a pohrudnice. Stredovekí otcovia botaniky nazývali rastlinu raz Dulcisamarum. Stipes — Stipes dulcamarae.). ďalej ako antiastmatikum a prostriedok pri choro175 . prípadne za zemolez ovíjavý (Lonicera periclymenum L. Homeopatia spracúva mladé konáriky s listami odtrhávané ešte pred rozkvitnutím rastliny. často nepresne označované ako stopky. tomatidenol. mnohé tradované údaje bude potrebné dôkladne prehodnotiť. nápadný tmavočervenými bobuľami a protistojnými listami (u nás sa zriedka pestuje v parkoch). S označením Solanum sa stretávame už v 1. diosgenín a yomogenín. ekzémy. Za zvyčajnú terapeutickú dávku sa pokladá 0. n. Lonicerus mu vo svojom herbári venoval dlhú oslavnú pasáž. ktoré sú založené na steránovom jadre (chemicky sú blízke srdcovým glykozidom obsiahnutým v náprstníkoch).

Listy sú obrátenovajcovité. epilepsii. Zriedka splanieva a aj to iba prechodne. príp.Lamiaceae (Pyskaté . v Oriente i v Amerike. zemiakovej). anglicky: Marjoram. sústredené v pazuchách okrúhlych celistvookrajových listeňov. Pri zbere a sušení sa uplatňujú všeobecné zásady pre silicové drogy: odrezáva sa 25—30 cm nadzemnej časti. čo znižuje jej kvalitu. maďarsky: Kerti majoranna. kŕčoch tváre. semená alebo polámané časti býľ a pod. čo sa pomerne ľahko odlíši už podľa pachu. Majorán sa pestuje po celej Európe. Plody sú tvrdky. ale aj pri zápaloch spojoviek. rusky: Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 10—40 cm. Pestuje sa ako korenina — majorán. V kultúrach sa niekedy nachádza aj trváci Origanum majoranoides L. Naše gazdinky s obľubou používajú majorán pri príprave niektorých polievok (napr. pri bolestiach nervového pôvodu. taliansky: Maggiorana. biele. resp. no predovšetkým pri zakáľačkách. Po usušení tvorí drogu Herba majoranae.bach z nachladnutia a s tým spojené ťažkosti (o. kultivovali už starovekí Egypťania. kvety drobné.. Včelám poskytuje dosť nektáru i trochu peľu. Dnes sa používa iba príležitostne pri niektorých kožných ochoreniach a bronchiálnych ťažkostiach. do omáčok. na baraninu. Homeopatická medicína má oficinálnu esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate. aj reumatizmus). gréckeho amarakos alebo arabského marjamie. celistvookrajové. Vňaťovú drogu dosť často znehodnocujú plody z materskej rastliny. ktorá sa môže zväzkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách v tieni a v prievane (umelým teplom pri teplote do 35-40 °C). Rastlina slúžila najmä ako liečivo. D 2—D 4) v podobných prípadoch ako alopatia.. nádche. uplatňovala sa podobne ako koreň sarsaparily (Radix sarsaparillae . francúzsky: Marjolaine. Stredovekí arabskí lekári ho odporúčali najmä pri migréne. Meno majorana sa odvodzuje z hebrejského mar = horký. m. Pri posudzovaní kvality drogy sa uplatňujú znaky normy ČSN 58 0513 176 . do plniek. Z rastliny sa zberajú nadzemné časti bylinných stoniek v období kvitnutia (jún)-júl-august—(september). V neskorom stredoveku sa preslávil ako liek proti nádche. i. čo sú staré mená tejto rastliny. V Becherovom Parnasii illustrati z r. maryamych. vzhľadu drogových častí. 1662 sa jeho účinnosť porovnávala s materinou dúškou. Kvitne hlavne v júli až v auguste. gulášovej. saturejky záhradnej alebo pamajoránom obyčajným (pozri ako osobitné heslá). ktorý má vlasť kdesi v severozápadnej Afrike alebo vo východnom Stredomorí či v Prednej Ázii. Rastlina sa u nás oddávna udomácnila vo vidieckych záhradách. Aromatický majorán. Droga sa falšuje prímesou vňate tymianu (dúška tymianová). španielsky: Majorana. v Stredomorí rastie v kultúrach ako poloker. Celá je páperisto chlpatá a aromatická. Homeopatická medicína používa esenciu (dil.pozri cudzokrajné drogy). na uľahčenie prehĺtania a na vytriezvenie po opojení liehovinami. Spracúvala sa s hovädzím lojom na masť používanú na prekrvenie i upokojenie nervov (Amaracinum alebo Sampsuchinum). ktorý má menšie huňaté listy a zdrevnatené stonky. zimný. Gréci i Rimania. Majorán je medonosná rastlina. U nás sú majoránové polia na južnej Morave a južnom Slovensku. Osobitne sa používala ako liek proti bolestiam hlavy. pohryznutí škorpiónmi a na úpravu menštruačného cyklu. MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁNKA ZAHRADNÍ Majorána hortensis Moench Hluchavkovité . či z latinského amarus. no oddávna bola i koreninou.Labiatae) Ľudovo: majoránka Nemecky: Majorán. uplatňuje aj niektoré historické indikácie. K nám sa majorán dostal počas križiackych vojen z Jeruzalema. resp. Na lekárenské účely sa žiada droga získaná zdrhovaním listov i kvetov.

latexu. spazmolytikum. Majorán má dokázaný slabý účinok na tvorbu žalúdočnej šťavy i karminatívny efekt. Správy o ňom siahajú však aj do histórie iných orientálnych národov. Mak je náročná plodina. Veľké kvety majú dva opadavé kališné lístky a štyri veľké korunné lupienky. Silica pôsobí spočiatku povzbudzujúco. bolo názvom m. Po špeciálnom narezávaní vytekajúca šťava na vzduchu tuhne a hnedne. Ópium začalo svoju svetobežnú cestu asi z Číny. nie však medovinu. proti kŕčom všetkého druhu (i menštruačným). Rastlina je prestúpená mliečnicami s bielou šťavou. obyčajne nerozkonárená. rusky: MÁK SETÝ MAK SIATY Jednoročná bylina vysoká až 150 cm. uhľovodíky terpinén a sabinén. V prípade potreby možno užiť aj 2—5 kvapiek silice na cukor. 76. Čajoviny č. Plody sú tobolky — makovice. ktorý sa pije 2 x denne. horčiny. Včelám poskytuje hojnosť peľu. Všetky orgány maku (s výnimkou semien). obyčajne biele s čiernou škvrnou na báze. 2. V droge je ešte asi 10 % trieslovín.9 % silice.(potravinárskej): vyžaduje sa minimálne 0. siateho už u Rimanov. Starí Gréci ho nazývali mékón. silica však obsahuje hlavne terpineol. španielsky: Amapola.Papaver. taliansky: Papavero. Jeho produkcia podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam a dozoru. majú mliečnice. Druhový názov somniferum je z latinského somnus = spánok a farre = prinášať. diuretikum a diaforetikum. Oficiálna medicína drogu zriedka používa. zvonka na aromatické kúpele. ktoré majú slabo vyvinutú sústavu článkovaných mliečnic (u nás tzv. maximálna vlhkosť môže byť 16 % a obsah popola najviacej 5 %. francúzsky: Pavot somnifére. stonka priama. júca z Ázie. karminatívum. Surové ópium sa po prečistení nastavuje na určité množstvo 177 . olejnaté maky. z ktorých vyteká biela mliečna šťava — zdroj ópia. ktorej je najviacej pri prvom zbere. proti črevným parazitom a astme. modrozelené. Listy sú sediace.7-3. pri zahlienení pľúc. bolestiach hlavy. toleruje však jej indikačné použitie ako stomachikum.5—0. žalúdočných ťažkostiach s nedostačujúcou tvorbou žalúdočnej šťavy a pod. nie je známa. Hlavnú terapeutickú zložku tvorí aromatická silica (0. Praktici delia pestované maky podľa úžitku na dve skupiny: 1. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. maďarsky: Álomhozó mák. Okrem toho ľudové liečiteľstvo má pre majorán celý rad ďalších indikácií — pôsobí pri ľahších nervových ochoreniach. pri reumatizme a používa sa podobne ako pamajorán obyčajný (pozri osobitné heslo). 227. 165. Makovité — Papaveraceae Nemecky: Schlafmohn. Makovice a maličké semienka v neolitických kolových stavbách poukazujú na kultúry maku v strednej Európe už pred vyše 2000 rokmi. spodné perovito delené. Kvitne v júni-auguste (podľa výsevu). Látka. preto slúži ako mierny pomocný prostriedok pri meteorizme (nadúvaní). V osevnom postupe figuruje ako okopanina. MAK SIATY Papaver somniferum L. či slúžil na liečebné účely alebo na získavanie oleja. pri migréne. odkiaľ sa často dočasne šíri po okolí. Osobitne bohaté sú nezrelé steny toboliek. enzýmy a kyselina askorbová (vitamín C). ktorá je nositeľom pachu. horné nedelené. ópiové maky s bohato vyvinutou sústavou mliečnic a s veľkým množstvom šťavy . slepáky s tmavomodrými semenami). V ľudovom liečiteľstve sa pripravuje aj masť: 4—6 g čerstvo vylisovanej šťavy sa zmieša s asi 30 g masťového základu. Pestuje sa na roliach a v záhradách. čím sa vytvára surové ópium. na mokvavé a hnisavé rany.5 % ) . Dnešné vedecké označenie maku . anglicky: Opium Poppy. Mak je olejnatá plodina pochádza- Nevedno však. potom mierne narkotický.

) Schur . ktorý sa pridáva do mastí. Plod je tobolka . ktorý má na spodku korunných lupienkov vždy čiernu škvrnu.1-4. MÁK VLČÍ Papaver rhoeas L. má aj potravinárske použitie.7 % ) . Predmetom farmaceutického zberu (nie však vždy nákupu) sú korunné lupienky zberané z rastlín v čase kvitnutia (máj—august). z ktorých sa semená vytriasli. Surové ópium ich obsahuje asi 20—30 %. má guľovitú a bohato štetinatú makovicu. Najlepšie sa odtŕhajú oboma rukami smerom hore.05 % bezvodého morfínu) už ČsL 4 neuvádza. neklamný. pri cestách v nížinách až horskom stupni. medzi morfinanové (morfín. Droga má slabý pach a chutí mierne horko a slizovito. resp. viníc a rumovísk okolia Bratislavy. 10 1 1 8 7 II. sčasti ako laktáty (na kyselinu mliečnu). 20 3 3 8 10 . Na vrchole stonky je kvet s veľkými červenými korunnými lupienkami (často s čiernou skvrnou na báze). V semenách sa nachádzajú iba stopy spomínaných alkaloidov. U nás by sa dalo získať z maku. pukovec. kokrhel. Korunné lupienky iných druhov sa v droge odlišujú veľmi ťažko.. v poludňajších hodinách. Z príbuzných zameniteľných druhov pri zbere korunných lupienkov možno uviesť m.5-7. hybridum L. maďarsky: Pipacs mák. má pritisnuto ochlpené kvetné stonky. Najlepšie je ihneď ju odovzdať do nákupne. karafiát. kohútiky. Na priamej stonke sedia perovito laločnaté až perovito delené listy.1—0. no taktiež druhu P. Z chemického hľadiska patria do rozličných skupín. francúzsky: Pavot coquelicot. Z ďalších obsahových látok drog (resp. Uschne asi za 5 dní. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch a chránime pred svetlom.5%). Ópiový prášok (Pulvis opii — s obsahom 10 % bezvodého morfínu) a ópiovú tinktúru (Tinctura opii . narceín). Najväčší podiel z nich pripadá na morfín (7—21 % ) . Manipulácia s ním podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam. ópia) možno uviesť kaučuk. ktorý tíši bolesti. rumoviskách. Niekedy sa zberajú makové listy — Folium papaveris.95-1. Tejto rastline. veľmi záleží na serióznosti zberača a na správnej botanickej identifikácii materskej rastliny. Nie sú ani také háklivé na stláčanie. Buranovský (patentovaná aj vo Švajčiarsku. mačinec. Zriedkavo sa u nás vyskytuje m. aby dobre spali. panenka. napr.s obsahom 0. Vo všetkých týchto drogách (okrem semien) sa nachádzajú toxické alkaloidy. Korunné lupienky sa ľudovo oddávna používali proti kašľu. v dobrom prievane a bez obracania (umelým teplom najviacej do 35 °C). Posledná slabika je azda z latinského verum = pravý. ba i olej — Oleum papaveris. Na kvalitu korunných lupienkov — Flos rhoeados sa vzťahuje ČSN 86 6218. M. ale pre vysoké výrobné náklady a nižšiu kvalitu by to bolo neekonomické. Zmes alkaloidov ako celok obsahujú injekcie No178 vopon (analgetikum anodynum) . Olej i semená niekedy slúžia na prípravu emulzií. červánky. ale aj dokonale zrelé. z ktorého sa pripravuje práškované ópium (Ópium pulveratum) s presne určeným obsahom alkaloidov (9. lebo kedysi sa šťava primiešavala do jedla detí. vlčí a listové úkrojky má skoro čiarkovité. Rakúsku a Holandsku). Všetky prípravky podliehajú prísnej osobitnej kontrole. j. živice. skutočný. preto zber robíme za sucha. Jeho hlavný podiel tvoria acylglyceroly kyseliny linolovej. štetinatý — Papaver strigosum (Boenn. V ČsL 4 je oficinálne surové ópium. španielsky: Ampola. Samo ópium alebo jeho prípravky slúžia ako upokojujúci prostriedok. miznem (pre výron bieleho mlieka alebo ľahko opadavú korunu). tumoroch a pod. tebaín (0. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. tulipánky. panáček. roztrúsené rastúci v teplejších oblastiach.5 % ) . nasleduje noskapín čiže narkotín (1.prepočítaných na morfín). Izoluje sa z nich olej — Oleum papaveris. takže i tobolky po dozretí tvoria drogu — Fructus papaveris maturus. dubium L. i lekár ich smie ordinovať iba za určitých podmienok. mazadiel. ako ľahko sa zaparia. tuky.aplikujú sa pri úporných bolestiach. dobre našuchorený a rozložený. získaný lisovaním. papaverín (0. taliansky: Rosolaccio. tebaín). burina polí. Slúži aj na izoláciu jednotlivých alkaloidov.účinných obsahových látok (alkaloidov) a ďalej sa spracúva na liečebné účely. Alkaloidy sú sčasti viazané ako mekonáty.makovica.5%) a narceín ( 0. ktorú skonštruoval J. divý mak. prchlík.8 — 10. kodeín (0. V súčasnosti sa u nás používa mláťačka na mak.novšie rátaný ako poddruh. je nižší ako m. ftalidizochinolínové (noskapín. slepý mak. Semená maku sa používajú prevažne v potravinárstve. Častý ako burina na poliach. niekedy sa považuje za miešanca m. NSR. Ako mimoriadne cenná surovina sa spracúvajú olamované a vytrasené makovice so stonkou kratšou ako 15 cm (II. hybridný — P. pleskanec. pochybný — P. t. akosť tvorí maková drvina získaná strojovým výmlatom makovíc s dlhou stonkou). soli kyseliny mekónovej (asi 3—5 % ) . vlčieho a poľného — P.2 % . vyvoláva spánok a mierni úporné hnačky. benzylizochinolínové (papaverín).5 — 13 %). ktorý vtedy neodlišovali od vlčieho maku. Materiál sa suší vo vrstve 2—4 cm.3—6. paničky. úrazoch. prípadne celé nezrelé tobolky — Fructus papaveris immaturus. Druhové pomenovanie možno odvodiť od reo = tečiem. z ktorých poznáme asi 40 druhov.. v antických časoch pripisovali narkotické vlastnosti. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. Droga: Flos papaveris rhoeas (Flos rhoeados). Lupienky zberané za rosy alebo po daždi sa zlepujú. protopínové (protopín) a i. Makovité — Papaveraceae Ľudovo: bubovec. Droga po usušení musí mať pôvodnú farbu. rusky: MAK VLČÍ Jednoročná bylina vysoká 20— 80 cm. ktoré sú u nás zložkou asi 30 priemyselne vyrábaných prípravkov.. Zriedkavé farmaceutické použitie má koreň maku — Radix papaveris alebo semená — Semen papaveris. ohníček. Európski producenti sú iba ZSSR a Juhoslávia. vlčí kvet Nemecky: Klatschmohn. slizovité látky. argemone L. kodeín. dubium. Ópium je prudko jedovaté. Lekár musí zvážiť jeho aplikáciu a vhodnosť. Semená obsahujú predovšetkým olej (50-60 % ) . anglicky: Fliedpoppy. Vedecký názov maku vznikol z keltského papa — detská kasička.

Pri dosúšaní rastlinu neobraciame. coll. okrajoch lesov. Tradične sa zberá a nakupuje vňať — Herba serpylli. anglicky: Wild Thyme. lebo by z nej opadali kvety i listy. Byle sú zakončené fialovočervenými i bielymi kvetmi zoskupenými do hlávkovitých. ale aj polievok. malého množstva alkaloidov (readínu a ďalších príbuzných alkaloidov) prítomného v korunných lupienkoch. francúzsky: Thym serpolet. mužnosť. že je matkou premenenou na kvietok (K. papraslenov. Táto tradícia. bromoformového). žadovník Nemecky: Sandthymian. 113. Thymus serpyllum L. Považovala sa za rovnocennú s tymianom a vysádza sa dodnes na hroby. Materina dúška je všeobecne známa. emend. má pomerne vysoký obsah alkaloidov — až do 0. materonka.Lamiaceae (Pyskaté . Erben). L. Semená maku vlčieho obsahujú asi 40 % oleja. hybridný dokonca zanedbateľný. Druhy rastú vo veľmi rozdielnych prostrediach: na stepiach. rusky: ( ) MATEŘÍDOUŠKA ÚZKOLISTÁ MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) Materina dúška. démutka. ktorý má podobné zloženie ako olej maku siateho. J.) Hluchavkovité . aj v gynekológii. Ako však aj prv menované. predsa sa do nej nesmie primiešavať. priame. Najslávnejšia bola v stredoveku a používala sa aj vo veterinárstve. Vedecké pomenovanie materinej dúšky je odvodené z gréckeho thymos = sila. Sú to trváce byliny až polokry vysoké do 30 cm. s obsahom hlavne p-cymolu a linalolu popri 179 . ale aj osviežujúce účinky a odporúčala sa o. materinka. nezamieňa sa a pre hojný výskyt sa ani nefalšuje. taliansky: Pepolino. hoci majú niekedy aj korunné lupienky červené. je súborným pomenovaním via- cerých našich druhov a odrôd. španielsky: Serpol. V potravinárstve slúži na farbenie esencií. slizu. T. pochybný len veľmi nízky obsah alkaloidov a m. olistené bylinné kvitnúce časti sa odstrihujú alebo kosia. aromatizačnou prísadou voňaviek a mydiel a i. listy zvyčajne vajcovité a celistvookrajové. Okrem medicínskej oblasti bola koreninou vín.60 % ) . v starom Grécku sa jej skutočne pripisovala sila. odstránia sa drevnaté časti a prímesi tráv a materiál sa suší v tenkých vrstvách na tienistých a vetraných miestach (umelým teplom do teploty 30—35 °C). liečebne sa neuplatňuje. novšie dúška materina. byle sú obyčajne poliehavé a zakoreňujúce. m. čo dalo vznik poetickej českej povesti. do drogy Flos papaveris rhoeados nepatria. orientálny sa často pestuje v zá- hrádkách ako okrasný. Miller. V súčasnosti sa skorej uplatňuje ako vzhľadové korigens do čajovinových zmesí a niekedy ako antitusikum. Hegi ich uvádza 21. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádza silica (0. Hoci vňať rastliny ako droga je skoro taká hodnotná ako tymianová (Herba thymi). Čajoviny č. rozkonárené. poľný nie je po tejto stránke dostačujúco preskúmaný. sa pripraví sirup. maďarsky: Mezei kakukfú. V Aténach sa vraj vysadzovala ako medonosná. Zo spomínaných druhov má m. i.15-0.Labiatae) Ľudovo: dúška chodec. 195.5 % (obsahuje hlavne tebaín). Droga sa kedysi často používala v liečiteľstve na farbenie sirupov proti kašľu ( napr. Ich systematika je pre nebotanika ťažká a v mnohých prípadoch dá prácu aj odborníkovi (časté sú krížence). na lúkach i výslnných krovinatých stranách od nížin po horský stupeň. najviac v kvitnúcej vňati (až 1 % ) . kvalifikuje sa to ako falšovanie. prísadou likérov.MAK VLČÍ Z hradiska účinných obsahových látok ide pravdepodobne o spoločné pôsobenie antokyanového farbiva. Plody sú tvrdky. skalách. (spec. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. Dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. zber sa robí krátko pred úplným rozkvitaním alebo počas kvitnutia (júl-september). s. príp. zasvätenie bohyni Frei a mariánsky kult v kresťanstve urobili z nej rastlinu opradenú mnohými ľudovými povesťami. M. Farmaceutický sa môže použiť ktorákoľvek materina dúška z množstva príjemne voňajúcich taxónov.

anglicky: Garden Thyme.TYMIAN TYMIÁN OBECNÝ Thymus vulgaris L.1 MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TÝMIANOVÁ). pri nachladnutí a do mazadiel. Na vňaťovú drogu (Herba serpylli) sa vzťahuje ČSN 86 6720: Znak Inak sfarbená droga ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice najmenej 180 Akosť — najviac v % 1.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Thymian. Doposiaľ sú známe zhruba tri tzv. nervových slabostiach. užíva sa pri nespavosti. Rastlina ani droga nie sú toxické. Listy čiarkovito kopijovité a podvinuté.115. pulegioides L. Hegnauer) preto pripúšťajú ako materskú rastlinu iba druh Th. kataroch. ktorej silica má vysoký obsah silne dezinfekčné účinných fenolov (až 50 % ) . rusky: - Poloker vysoký až 30 cm. — d. 5 5 5 13 12 0. . 179. vplýva na to. Rôznotvárnosť lokalít (rastie až do alpínskeho stupňa).137.123.99. na natieranie a masírovanie. chemické rasy materinej dúšky: tymolová. minerálne zložky a uvádza sa i kyslý saponín.129. Droga je predovšetkým stomachikum. Čajoviny č. droga obsahuje aj horčiny.2 II. pije sa 2—3 x denne. V ČsL 2 tvorila droga zložku čajovín Species aromaticae. 81. amarum a antitusikum. rovnako ako žalúdočný prostriedok. francúzsky: Thym commun. s nižším obsahom tymolu alebo karvakrolu. pri reumatizme a na posilňujúce i aromatické kúpele. aplikuje sa ako mazadlo. rany. kolikách. farmaceutický priemysel používa silicu ako zložku prípravku Benephorin (kvapky — expektorans) a Thymomel (sirup — expektorans) obsahuje výťažok (extractum serpylli).. dá sa spoľahlivo užívať pri čiernom kašli (s rosičkou sa uplatňuje v moderných prípravkoch). maďarsky: Orvosi kakukfu (démutka). Posilňuje žalúdok i nervy. Podobne sa uplatňuje aj silica — tiež ako prostriedok proti katarom. s listom rozmarínu a kvetom fialky. existencia mnohých taxónov a pod. hnačkách. štvorhrannými a drevnatejúcimi konármi. bolestiach hlavy. Na kúpele sa kombinuje do čajovín napr. karvakro- lová a citralová (tieto zložky prevládajú v ich silici). že hlavná obsahová látka — silica je v kvalitatívnom i kvantitatívnom zložení rozdielna. Užíva sa zápar .2 čajové lyžičky na šálku. triesloviny. pri meteorizme. aromatikum. s majoránom. niektorí autori (napr. 3 3 2 13 10 0. pri kĺbovom reumatizme sa namáča do mentolového liehu (francovka) napr. Species aromaticae ad cataplasma (aromatická čajovina a na obklady) a Species pectorales (prsná čajovina). Homeopatická esencia sa robí z čerstvej kvitnúcej vňate a slúži predovšetkým na posilňovanie nervov. s priamymi. veľmi rozkonárený. 207. vajcovitú. taliansky: Timo. španielsky: Tomillo común. Ako expektoračná zmes je známa čajovina z rovnakého dielu materinej dúšky s koreňom prvosienky a listom podbeľa (2 lyžičky na šálku). Hluchavkovité . flavóny (luteolín a apigenín). závratoch. pri meteorizme a bolestiach žalúdka sa pije počas dňa zápar z dvoch lyžičiek drogy na 2 poháre vody (má postáť 10 minút).MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) terpénových esteroch. nechutí do jedenia i zvonka na obklady. 230. Čs.

. Tymian poznali už v staroveku.5 % fenolov. je dnes už liekopisne prípustný (silicový obsah odpovedá tymianu i skladbou. Oddávna sa používal ako korenina do polievok. Ťažšie sa odlíši tovar dodávaný zo zahraničia. španielsky tymian. Dodnes sa uplatňuje pri konzervovaní rýb v Stredozemí. linalol. spazmolytikum. asi v júni -júli až v auguste 1—2 x do roka. pije sa 2 . ako prostriedok odstraňujúci zápach.3 % ) . pri výrobe pást a ústnych vôd. 10 10 2 4 13 14 5/'3 7 dúcu prímes . j. pečienok. Plody sú tvrdky. Strata na hmotnosti je asi 70 % — zosušenie 3—4 : 1.) sa často vyskytuje ako nežiadúca prímes vňaťovej drogy tymianu. Pre značnú spotrebu sa tymian odporúča pestovať. Botanicky príbuzná materina dúška (Thymus serpyllum L. Droga je obľúbená ako expektorans.8-cymolu./CsL 4 5 5 1 2 13/10 12 II. Obsah silice v droge podľa ČsL 4 a podľa normy I.6 % a pri II. zygis L.2 % silice a v nej najmenej 0. Nový nemecký liekopis žiada minimálne 1. slúži najmä v zubnom lekárstve. zvonka je vhodná na obklady. akosti je najmenej 0. s význačným obsahom najmä tymolu alebo karvakrolu ( 2 0 . karminatívum. geraniol. kúpele. resp. údenín i liehovín (najmä pravej francúzskej benediktínky). potom málo 1. Tymol je však dosť toxický. Hlavná zložka silice — tymol. tymolmetyléter a α-pinen. rátaných ako tymol.3 %.).MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TYMIANOVÁ) -TYMIAN Chudobné paprasleny drobných červených kvietkov sú zoskupené vo vrcholové hlávky. Materiál sa suší bežne ako silicový. linalylacetát. omáčok. Pozná sa pomerne ľahko — má inak formované listy. Prv pokladaný za nežia- ON 86 6719 a ČsL 4 majú tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Byle hrubšie ako 2 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. Mill. bornylresp. Poškodzuje štítnu žľazu — vyvoláva tyreotoxikózy 131 . je účinné antiseptikum. v starom Egypte z neho izolovali silicu. ďalej ako stomachikum. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie silice podmieňuje jej pôvod. užíva sa pri bronchitis.Th. laryngitis a pertusis. Vo väčšine liekopisov je oficinálna vňať (i v ČsL 4) — Herba thymi. má iba vyšší karvakrolový podiel ako tymolový). v oblasti strednej Európy rastúci tymian (tzv. t. list — Folium thymi. borneol. akosti 0. Homeopatia používa hlavne zo silice izolovaný tymol (pri sexuálnych neurasténiách a pod. saponíny. ktorá bola zložkou mumifikačného balzamu. zahraničná droga má často v prevahe cineol alebo linalol či karvakrol. Užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu.3 x denne.6 0 % ) . emend. flavonové glykozidy a horčiny.75—6. Pri čiernom kašli sa často ordinuje sirup s obsahom výťažku z tymianu (užíva sa 4—6x denne 1 lyžička). kloktanie či výplachy úst a silica ako derivans. drogu žiadajú získať zdrhovaním listov a kvetových zakončení v začiatočnom štádiu rozkvitania. Druh pochádza zo stredomorskej oblasti a pestuje sa v záhradkách ako trváca teplomilná rastlina vhodná aj pre suchšie stanovištia. zimný) obsahuje v silici asi 40—50 % tymolu a skoro nijaký karvakrol. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (0. Pre obklady sa pripravuje 5 % zápar. droga obsahuje aj triesloviny.

úpornej nádche a pľúcnych chorobách. s vyčnievajúcou žilnatinou na rube a so zvlneným okrajom so zúbkami. Columella spomína vína korenené mätou. Pomenovanie Mentha je z gréckeho mintha = silný pach a podľa Ovídia ide vraj o premenenú nymfu Menthe či Minthe. prípadne vňať — Herba menthae crispae. 13. Vňať býva zložkou prsných čajovín — Species pectorales (ČsL 2. Sušením stratia 182 . usporiadané do klasov z papraslenov. príp. m. tinktúru roztok Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny) a tymol je v kobaltovej paste. m.68. Históriu mäty kučeravej ťažko osobitne sledovať. vyšľachtená postupne pestovaním. dlholistej — M. vodnej — M. v tenkých vrstvách. sivá — Mentha pulegium L. MÄTA KUČERAVÁ Na vňať (Herba menthae crispae) sa vzťahuje ČSN 86 6732: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky Časti drogy sfarbené inak ako na materskej rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah silice — najmenej I.234. žalúdočných. priemyselne vyrábané prípravky obsahujúce silicu boli kvapky Apertuss (expektorans). Kvety sú červenofialové. 5 5 15 4 1 14 14 1. Čs. loginfolia (L. dnes označovaná ako polej obyčajná — Pulegium vulgare Mill. maďarsky: Fodor menta. pričom materiál nesmie ležať dlhšie na kopách alebo v košoch — ľahko sa zaparí. ich variet i hybridov a príp. a to pre tvar listov. Dosúšať sa smie i umelým teplom — teplotou medzi 20 — 30 °C.5 0. kučeravá. protiastmatických. Je charakteristická kučeravými listami a červenofialovými či bielofialovými kvetmi. 123. ktorá sa používa v zubnom lekárstve. Všetky druhy mäty okrem m. 191. ktorý pili pri eleuzínskych slávnostiach. Vňaťovú drogu obsahujú čajoviny Defatigan (kúpeľová prísada) a Pulmoran (expektorans).. Predmetom zberu je list — Folium menthae crispae.a slabo sa vstrebáva aj pri vonkajšom používaní. severnom Nemecku. anglicky: Spearmint.vajcovito srdcovité. plody tvrdky.3 Rastlina je medonosná a kučeravé formy mäty sa pestujú najmä v USA. Kučeravá varieta rastie iba v kultúrach. Používala sa pri kašli. no opatrne.99. Rastlina je náročná na vlhko. Pre toxicitu sa dnes interne neužíva. Výťažky sú zložkou mnohých galeník. MÄTA KUČERAVÁ Mentha crispa auct. v súčasnosti ju obsahujú kvapky Benephorin (expektorans). Má veľkú ľudovú tradíciu aj u nás — ordinoval ju známy bylinkár Fraňo Madva. Slúžia predovšetkým na izoláciu silice. nie vyššou ako 35 °C. Ipecarin (expektorans).) Huds. Určite však bola známa napr.. Starí Gréci ju pridávali aj do posvätného nápoja. Je vyšľachtená z rozličných druhov. Listy takmer sediace. žlčopudných. drogy: m.. podzemok plazivý. aquatica L. Egypte a miestami aj u nás. 137. Tussilen (expektorans). drsno chlpaté. Pri sušení sa smie aj obracať. Anglicku. ČsL 3 i ČsL 4). Zámeny medzi mätami sú pre množstvo krížencov celkom bežné. aj ďalších druhov.5 II. Systematický botanický prieskum rodu mäta je mladého dáta a býva veľmi neprehľadný pre množstvo najrozličnejších systematických jednotiek a krížencov. Zber sa robí z kvitnúcich rastlín (júl—september). na vnútorné a nervové choroby i hadie uhryznutie. m. francúzsky: Menthe crispée. klasnatej — M. najmä z m. stonky priame. rozkonárené. Samozrejme. nervových a aromatických čajovín.. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. V ČsL 4 je oficinálny aj tekutý extrakt (Extractum thymi fluidum). v Škandinávii.115. špicatá L.119. tekutý extrakt obsahujú kvapky a pastilky Pleumolysin (expektorans) a sirup Thymomel (expektorans).118. prívlastok crispa je z latinského crispus = kučeravý. ZSSR. non Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Krauseminze. lebo sa drobí. ktorý tvorí terapeutickú časť sirupu z materinej dúšky obyčajnej — Sirupus thymi compositus. kučeravej majú však ploché listové čepele a pri identifikácii pomáha aj pach rastliny. kučeravá páchne ako rasca (kmín). Guanar (expektorans). Suší sa rýchlo prirodzeným teplom v tieni za dobrého vetrania. nebola to súčasná m. rusky: MÁTA KADEŘAVÁ Trváca bylina vysoká 50—100 cm. Čajoviny č.

že je „slabšia" . Osobitný význam má forma rubescens Camus (s červenkastými stonkami — Mitcham) a pallescens Camus (zelenkasté stonky — tzv. dihydrokumínalkoholu (nositelia vône). roľnej (M. piperita sa rozpadá na množstvo taxónov. Fialové kvety sú zoskupené v papraslenoch. Kosí sa kosákom alebo kosou (vo veľkom kosačkou na trávu). horčiny. Suší sa na dobre vetraných miestach v tieni. piepornej. Najvhodnejšia je teplota 20-30 °C (maximum 35 °C). anglicky: Peppermint. pre rovnaké účely sa kombinuje aj s ihlicovým a horcovým koreňom a kôrou krušiny. na plantážach a dočasne splanieva. apigenín. Materiál sa ľahko zaparí. vajcovito kopijovité. m. vodná — nesmú byť prímesami oficinálnej vňaťovej či listovej drogy. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Oddávna sa pestuje v záhradkách. falcká mäta — white mint). resp. Rastlina je kríženec iných druhov (pozri ďalej). Droga i silica sa používa podobne ako m. 1696 od Raya. Neprípustná je vňať napadnutá hrdzou. luteolín.) Huds. 177. Droga sa užíva predovšetkým ako stomachikum. španielsky: Menta piperita. ktorá má zhruba okrúhle listy a m. m. listy stopkaté. Čajovina je žlčopudná a pije sa zápar z lyžice čajoviny na šálku vody. Droga obsahuje aj triesloviny. Najväčšie kultúry sú v USA. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Plody sú tvrdky. tvoria klasy. rusky: MATA PIEPORNA MÁTA PIEPORNÁ Trváca bylina vysoká až 100 cm. s fialovastými žilkami na rube. v tenkých vrstvách. potom terpény (pinény. Stonky priame. francúzsky: Menthe poivrée. nevyvoláva chladivý pocit pri ochutnávaní. Čajovina č. arvensis L. z ktorej sa získava mentol. V Japonsku sa kultivuje najmä varieta m. hesperidín). (často sfarbená do červená). prípadne list — Folium menthae piperitae. rotundifolia (L. m. limonén. Z obsahových látok je najdôležitej183 . dlholistej — M. no vždy za sucha a vtedy. 3 x denne šálka. hore rozkonárené. vodnej — M. Predmetom zberu je vňať — Herba menthae piperitae. Väčšinou však býva zložkou čajovín. acetáty dihydrokarveolu. fialovasté. vetrová zelina Nemecky: Pfefferminze: maďarsky: Borsos menta. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: promincľa.) Huds. Rastlina je veľmi medonosná. špicatá L. taliansky: Menta peprina. non al. Osvedčená je napr. Zvyšky mäty sa našli v starých egyptských hroboch z r. (je husto sivochlpatá)..). m. Druh M. v Karnaku. tesne pred kvitnutím (júl-september). kde sa väčšina rastlín spotrebuje na izoláciu silice. flavonoidy (diozmín. zmes rovnakých dielov listov boldovníka (pozri Folium boldo medzi cudzokrajnými drogami). Prvé zaručené správy o dnešnej máte sú z r. felandrén). 1. Hlavnou obsahovou látkou drogy je silica (1—2 %). pieporná — ľudove sa vraví. s drevnatým podzemkom a s nadzemnými poplazmi (stolónmi). Tieto druhy — najmä u nás najhojnejšia a voľne rastúca m. pričom všetky zložky drogy sú v premenlivom množstve podľa jej pôvodu.neobsahuje mentol. 1 200 až 600 pred n.listy na hmotnosti asi 83—88 %. nie však mentol. píeporná ako viacnásobný hybrid sa podobá všetkým zložkám kríženia: m. aquatica L. keď vňať dorastie do výšky 25—30 cm. M. longifolia (L. podobne ako rasca (i pach má podobný). ktorá obsahuje predovšetkým karvón (42-67 % ) . kučeravej a rumančekových úborov. karminatívum a pri ochoreniach žlčníka.. Rastlina je veľmi aromatická. klasnatej — M. okrúhlolistej — M. Droga chutí korenisto. MÁTA PEPRNÁ Mentha x piperita L. len zriedka tvoria semená. Zber sa robí viac ráz do roka. Rastliny vypestované zo semien degenerujú. ostro pílkovité. trochu chlpaté. vňať 75—80 %. V NSR a NDR je mäta najpoužívanejšou liečivou rastlinou.

184. Niektorými účinkami pripomínajú rumanček. silicu aj Inahlol Pini roztok a Contraspan kvapky. 172. korigens. 94. francúzsky: Mélisse officinale. dražé Laxafel.8 II. Rheumosin masť. taliansky: Melissa. stonka štvorhranná. V pazuchách horných listov sú paprasleny bielych kvetov. 29. pre obsah trieslovín aj antidiaroicky. izomentón. 35. ČsL 4 aj žlčopudná . Liečebný účinok drog spočíva 184 predovšetkým v silici a jej zložke . mentofurán je nežiadúci.5 III. a to aromatických. 201. luteolín. 170. cholagogum. pretože u nich zapríčiňuje dusenie (známe sú aj otravy). Detský čaj s rumančekom. Silica sa uplatňuje podobne ako droga a tvorí ešte zložku ďalších prípravkov. príp. Plody sú tvrdky. (-)-mentón. na zvýšenie chuti do jedla a sú mierne antidiaroické — zastavujú hnačky. nesmie sa však ordinovať dojčatám a malým deťom. potom jasmon (0. Inhalex solúcia. 222. Vyrába sa tiež synteticky (z tymolu alebo piperitonu či citronelalu alebo z pinénu. 32. 50 20 10 3 3 14 14 0. limonén.).7 II. 179. 209. ďalej hlavne nie veľa mentofuránu (2. rozkonárená. Mentol tvorí častú zložku protireumatických mazadiel i šnupacích mastí a používa sa proti svrbeniu. jeho estery (s kyselinou octovou alebo valérovou — nie menej ako 5 % ) . cineol. neomentol s nepríjemným chuťovým vnemom). 148. 207. zvonka sa používa aj proti migréne. 110. 3 2 1 1 0. MEDUŇKA LÉKAŘSKÁ MEDOVKA LEKÁRSKA Melissa officinalis L. 188. 200. 213. 241. masti Borozan. Valofyt Neo. ktorej zloženie sa počas vegetácie mení. i. Uplatňuje sa aj pri kolíkových a žlčníkových bolestiach. Hemoral. 174. Druh pochádza zo stredomorského pobrežia Blízkeho východu a z juho- .1 %) — obsah mentolu. 189. včelník Nemecky: Zitronen-Melisse. ktorý pôsobí zvonka ako prostriedok potlačujúci citlivosť nervových zakončení (vyvoláva pocit chladu). Ga-Fo roztok. 181. 199. flavonoidy (o. na okraji vrúbkovano pílkovité. karminatívnych. pre vňať je dávka 2 kávové lyžičky. Droga i silica majú spazmolytické účinky. 154. žuvačky a i. v rastlinách napadnutých hrdzou. mentol obsahujú dražé Boldochol I. žalúdočných.3 Vňať sa hodnotí podľa ON 86 6810 a ČsL 3 a základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % I.mentole. Javorina. spazmolytikum. Cutisan. 41.5 14 12 0. rusky: - Trváca bylina vysoká až 100 cm.5 mm Prítomné časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. Využívajú sa ako chuťové korigens (zubné pasty. 20 10 6 8 2 14 14 3 0. maďarsky: Czitromszagú melisza (Cittromfú). Mentol má podobné použitie. 230. 137.5 — 5 % ) . 176. 140. požitím mierne znehodnotenej stravy (1—2 g drogy na šálku — ČsL 4 uvádza jednotlivú dávku per os na zápar 1. Stomaran. 206.4 ČsL4 10 5 3 4 1 12 12 2 0. 3. 210. listy vajcovito srdcovité. španielsky: Melisa común. 212. droga obsahuje ešte triesloviny (6 — 12 %). karminatívum — koliky tráviaceho traktu a žlčových ciest. 168. 232. 183. anglicky: Balm. V silici je prítomný ešte celý rad zložiek (mentón. 233. 10 5 3 4 1 14 12 2 0. Jednotlivá dávka je 0. 30 10 3 2 1 14 14 0. List i vňať mäty sú u nás zložkou mnohých oficinálnych čajovín (ČsL 3: vetrová — Species carminativae. Osobitne dôležitý je účinok drogy na tvorbu a vylučovanie žlče. P. Vnútorne sa jednorazovo dávkujú 2—4 kvapky. Syntetické produkty však obsahujú viaceré stereoizoméry mentolu (napr. ústne vody. na inhaláciu pri bronchitídach a na ústne výplachy. na obklady a i valeriánových.05 g. z iných monoterpénov). 151. Cholagol kvapky. Zápary sú obľúbeným prostriedkom pri žalúdočných ťažkostiach vyvolaných napr. Pernisan. 27. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 x denne pred jedlom.Species cholagogae. apigenín. 169.). Stopangin solúcia i sprej. Čajoviny č. Matový čaj v záparových vreckách). kloktadlá.5 g). pulegón a i. proti nadúvaniu. Ungolen. Thé Salvat. Species pectorales. Haemorisan masť. pre obsah mentolu je účinná antiseptický a protizápalovo. 177.Tormentan. Mäta tvorí zložku mnohých čajovín. 83. 236. žalúdková — Species stomachicae) i priemyselne vyrábaných (Alvisan Neo. 240. granuliek Sennagran. Hlavné indikácie drog sú: stomachikum. jeho obsah je vysoký v drogách resp. ich glykozidy) a minerálne sob. 231. 155.Na listovú drogu (Folium menthae piperitae) sa vzťahuje ČSN 86 6415: Akosť — najviac v % Znak Listý sfarbené ináč ako na materskej rastline Rozdrvené listy prechádzajúce na site okami s priemerom 2. ako aj masážneho roztoku Herbadent. ale v zásade silica musí mať určité množstvo mentolu (50-78 % ) . esterifikovaného mentolu a jasmonu zlepšuje čuchové (a chuťové) kvality drogy a naopak. 54. Betulan. Species urologicae P. horčiny. 42.. 28. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: rojovník. 187.8 Znak Zhnednutá droga Časti stoniek hrubšie ako 5 mm Vňať napadnutá hrdzou Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 Obsah silice najmenej šia silica (1-3 %).

. chránená pred svetlom.02 % ) . plod koriandra 30 g. vždy na začiatku kvitnutia (jún—september). ako nervínum a sedatívum. sa pestujú len zriedkavo. Pestuje sa v záhradkách. potom sa tekutina scedí a uloží do menších dobre zatvorených fľaštičiek.MEDOVKA LEKÁRSKA východnej Európy. Materiál sa čo najrýchlejšie suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. no pri mikroskopickom vyšetrení možno zistiť prítomnosť šťaveľanu vápenatého). Najvýhodnejšie sa zberá v popoludňajších hodinách a za suchého počasia. karmelitánskom liehu (Karmelitergeist). vňaťovej drogy prichádzajú do úvahy najmä zástupcovia čeľade hluchavkovitých rastlín.. Medovka kvitne v júni až auguste. pri migréne a bolestivej menštruácii a pod. muškátový orech 10 g. Možno ju preto uplatniť aj pri ľahších formách nespavosti. sliz a flavonoidy.. Miestami aj splanieva. Medovka je veľmi stará liečivá rastlina. čistého liehu 100 g a vody 200 g.Herba melissae (ČsL 4) a Folium melissae. tzv. v droge je aj do 5 % trieslovín. stomachikum. Medovka spája v sebe účinky mäty a rumančeka so sedatívnym pôsobením. Preslávila sa hlavne v tzv. najlepšie v plechovkách (najdlhšie 1 rok). a to rovnakého typu. Ďalšou vhodnou oblasťou sú choroby z nachladnutia a chrípkové ochorenia. 1611 (parížski karmelitáni) a v uplynulých storočiach sa pokladal za univerzálny liek. Medovkový lieh . napr. má obojstranne ochlpené listy. turecká melisa. vysokých 20—30 cm.Spiritus melissae compositus. ktorá však má iný pach i tvar listov. po 2 kvapky škoricovej a klinčekovej silice. hirsuta Benth. Medovka obsahuje predovšetkým silicu (list 0. 100 ml vody. citronelol a linalol. nesmie teplota prekročiť 30-35 °C. má zvyčajne takýto pomer jednotlivých zložiek: 300 ml liehu. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé listy (dil. z terpénov ešte karyofylén. pokrájané a dobre premiešané zložky necháme macerovať 7 dní. Mimoriadne dôležitú drogu tvorí vňať a list . listu 6 : 1. M. Liečivý včelník moldavský — Dracocephalum moldavica L. Ďalšie druhy medov- ky . Včelám poskytuje hojnú pašu nektáru i peľu.3 %. vňať: 1 polievková lyžica na šálku záparu) pôsobí ako sedatívum. ešte dnes propagovanom na Západe. ochlpenia a pod. D 1-0).05-0.napr. Podobný kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. diaforetikum. pestuje sa aj u nás. Slúžila tiež ako korenina a prísada likérov. vňať 0. Ak sušíme umelým teplom. Typické zložky tvorí aldehyd citronelal (cca 39 %) a citral (30 % ) . Zápar z drogy (list: 1 kávová lyžička na šálku. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. ktorá je vyššia. pri nespavosti a vegetatívnych dystóniách. je drobivá a hnedne. jej zloženie závisí od pôvodu rastliny. resp. Zberajú sa takmer výhradne z pestovaných jedincov. a to buď samu. ako v iných hluchavkovitých rastlinách. husto chlpatá a podobná M. var. Pomer zosušenia vňate je asi 5 : 1. odlišuje sa zasa modrými kvetmi a dlhšími listami. Karmelitánske kvapky možno pripraviť aj takto: medovkový list 50 g. Droga — Folium melissae podľa 185 . z rodu čistec — Stachys L. Užíva sa predovšetkým pri nervovo podmienených poruchách žalúdočného a črevného traktu. kôra škorice 10 g. S výrobou karmelitánského liehu sa začalo r. potom horčiny. Pri nedodržaní odporúčaného času zberu má droga nepríjemný (plošticový) pach. cordifolia Pers. (takisto zväčša majú príjemnú vôňu.. po 5 kvapiek citronelovej (medovkovej) a muškátovej silice. officinalis L. vzrastu. denne 2 — 3 šálky. alkoholy geraniol.010. Zámena je možná i za balotu čiernu — Ballota nigra L. citrónová kôra 20 g. alebo vhodne kombinovanú s inými drogami. pričom sa neobracia. Droga sa ľahko zaparí. kopijovitými a ostro pílkovitými. Pri zámene a falšovaní listovej.. karminatívum.

rusky: MEDVĚDICE LÉKAŘSKÁ Listová droga — Folium melissae musí vyhovovať ČSN 86 6419: Znak Akosť — najviac v % I./CsL 4 5 5 15/— 4 1 14/12 14/12 1. silica sa podľa proveniencie označuje ako Oleum citronellae ceylanicae. preto sa používa silica s obsahom citrónelalu a geraniolu získaná z rôznych druhov rodu Cymbopogon Spreng. s poliehavými a vystúpavými konárikmi. maďarsky: Orvosi medvegerezd. anglicky: Bearberry. Podobná je i čučoriedka barinná (Vaccinium uliginosum L. — vôňovec z čeľade Poaceae. Listy čučoriedky obyčajnej sú väčšie. Ako cirkumpolárna rastlina bola medvedica na severe odjakživa ľudovým liečivom.) Avronin — syn. V predaji je aj droga osobitne balená v 5 g záparových vreckách (označené ako medovka lekárska). talianski a francúzski lekári a v 18. trochu širšie a väčšie listy na rube hnedobodkované. Valofyt Neo (sedatívum. ale až v prvej polovici 17. Wats. 78. Kvety sú ružové alebo biele. z Talianska. Striedavé listy sú kožovité. 225. Podobný význam má aj druhové meno uvarursi.). obrátenevajcovité. Medvedica patrí v ČSSR k úplne chráneným rastlinám.). 207. Má podobný pach ako citrónová silica — Oleum citri. chuť mierne zvieravá. umelým teplom (pri 55 °C). pestuje sa v parkoch.) W.: C.) W. Plod je červená kôstkovica. 234.. ju uvádzajú anglické herbáre. ju začali ordinovať španielski. nardus (L. metabolikum. Wats. rastliny obsahujú asi 186 0. Čajoviny č. bledozelené. ktorá však nie je sieťovito pospájaná. 206. a najmä na cintorínoch. mierne neurotonikum). Pach drogy je slabo aromatický. Konáriky sa často zakoreňujú. Vedecký názov rastliny pochádza z gréckeho arktos = medveď a stafylé = hrozno.) — jej listy nie sú celkom kožovité a na spodnej strane sú sivozelené. balkánskych štátov alebo zo Škandinávie. zoskupené do riedkeho ovísajúceho strapca. V 13.) Spreng. 182. 57. stor. 242. s prevahou citralu (50-85 %). tropických tráv. Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum. 199. 200. ktorá má vajcovité. Medovka obsahuje málo silice (Oleum melissae). prevažne s obsahom citronelalu (25-54 %) a geraniolu (16—45 % ) . 86. v mydlárstve a i. prenikla natrvalo do materia medica. Obchodná droga je z medvedice rastúcej divo v Španielsku (lepší druh). Lemongrass-silicu poskytuje zasa C.. príp. Betulan (pomocná liečba pri ochoreniach močových ciest). Rastie v horskom a vyššom stupni.1 II. 202. rýchlo sa sušia na slnku. stor. horká.07 II. francúzsky: Busserole. pri výrobe limonád. podobný brusnici. poskytujúcu Oleum citronellae. náhradka ruského čaju). winterianus Jowitt — tak ju označuje ČsL 4). Laponci radi konzumujú plody a listy používajú ako čierne farbivo. Listy sa zdrhujú v apríli alebo v júni. predovšetkým na horských lúkach a v riedkych kroviskách (najmä v zárastoch borievky). 74. 5 — 1 0.08 Listy sfarbené ináč ako na rastline a rozdrvené listy Zdrevnatené stonky Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej ČsL 2 tvorí zložku čajoviny Species Valerianae a výťažok z medovky je súčasťou priemyselne vyrábaného prípravku Passit (sedatívum). často destilovaných cez medovkovú vňať. hypotenzívum). španielsky: Uva de orso.3 % aldehydu citralu). stor. Ker vysoký 30—90 cm. medveszôlô.2 % silice. toloknienka Nemecky: Echte Bärentraube. vňať tvorí tiež zložku koreninových zmesí.5 0. Najčastejšie ide o C. 51. ktorý pochádza z južnej Európy. Eugastrin (stomachikum. 204. 201. 8 3 3 2 14 14 1. 127. 197. Vresovcovité — Ericaceae Ľudovo: hrôznik. 142. taliansky: Uva orsina. (syn.: Vaccinium vitis-idaea L. 203. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. cholagogum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). Medvedicová droga sa niekedy falšuje listom krušpánu vždyzeleného — Buxus sempervirens L. Pomer zosušenia je asi 3 : 1.5 0. Medovka má aj potravinárske a technické použitie (v likérnictve. Oleum citronellae tvorí u nás zložku oficinálnej vetrovej vody — Aqua carminativa. lebo múčnaté plody vraj s obľubou žerú medvede.05 MEDVEDICA LEKÁRSKA Arctostaphylos uva-ursi (L. Silica sa niekedy získava z citrónového oplodia destiláciou cez medovkovú vňať a silica sa označuje ako Oleum melissae citrátům. tiež oficinálna v ČsL 4 (musí obsahovať najmenej 2. 77. Oleum citronellae javae. neskôr sladkastá. oficinálnu silicu ČsL 4.5 — 1. stále zelený. tenké a na okraji drobnopílkovité. . 35. Vňať sa dáva do čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. lístky sa pri zložení velmi ľahko rozštiepia na dve polovice. flexuosus (Nees et Steud. 240.Na vňaťovú drogu (Herba melissae) sa vzťahuje ČSN 86 681 1 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky hrubšie ako 5 mm Časti drogy sfarbené ináč ako na rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej I. 29. 184. Má končisté vajcovité listy na hornej strane s vystúpenou žilnatinou. Príbuzným druhom je brusnica obyčajná (Rhodococcus vitis-idaea (L. 83.5 14 12 1 0.

Homeopatia pripravuje z čerstvých listov esenciu s podobnými účinkami a indikáciami ako alopatia. Pre docielenie alkalickej reakcie sa niekedy pridáva hydrogenuhličitan sodný (tzv. Droga býva častou zložkou oficinálnych urologických. Zvyčajná dávka drogy na odvar je 1. smú sa v lekárni vydávať a používať do čajovinových zmesí a na predpísané prípravky iba rezané listy (sito č. pomocná čajovina pri chorobách močových ciest. tvoria pazušné vajcovité nepravé klasy. elagovú a chinovú). širokovajcovité. čím sa zníži obsah trieslovín v prípravku. biela: striedavé listy má nedele187 . Pestujú ho na teplejších územiach v záhradách a pri komunikáciách.ČsL 4 žiada minimálne 7 % ) . vylučovanie cukru do moču (glykozúria) a poškodzuje pečeň. 7/4 6 2 0. tiež organické kyseliny (ursolovú. rusky: . Podporuje napr. rusky: . Arbutín v organizme nie je neškodný. cholagogických. príp.po resorpcii sa arbutín štiepi na antiseptický pôsobiaci hydrochi- MORUŠOVNÍK BÍLÝ Moms alba L. ich aglykón hydrochinón. Nemecky: Schwarzer Maulbeerbaum. MEDVEDICA LEKÁRSKA Medvedica obsahuje fenolový glykozid arbutín (hydrochinón-B-glukozid). samičie sú s voľnými brvitými okvetnými lístkami. Aby sa glykozidy lepšie vylúhovali. výhodnejší je však macerát za studena alebo zápar (1 kávová lyžička drogy na šálku). anglicky: Mulberrytree. maďarsky: Fehér eperfa.nón. MORUŠA BIELA ON 86 6414 a ČsL 4 stanovujú pre drogu tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah arbutínu — najmenej ČsL 4 a I. Samčie kvety majú zelenkasté okvetie. maďarsky: Fekete (savanyú) eperfa.5 g (ČsL 4). Plody sú krátkostopkaté čiernofialové moruše. galovú. M. francúzsky: Múrier noir. sóda bikarbóna). flavonoidy (kvercitrín. niektorí autori pochybujú o jeho účinnosti. MORUŠA ČIERNA M. s nepočetnými lalokmi. diuretických. antireumatických alebo metabolických čajovín. Čs. hyperosid pôsobí diureticky a flavonoidy dezinfekčné. pridáva sa i do antidiabetických (pre predpokladaný obsah enkolínu). aj metylarbutín (až do 12 % . Strom pochádza z Ázie. 105. Listy striedavé. Čajoviny č. Kvety jednodomé alebo dvojdomé. priemyselne vyrábaný prípravok s drogou je Species urologicae Planta (diuretikum. Droga je dezinficiens močových ciest — pôsobí iba pri alkalickej reakcii moču . I). čierna: strom so sivým kmeňom a červenohnedými konármi.5 %) a v malom množstve iridoidnú substanciu monotropeín. hyperosid — 1. 109. Morušovité — Moraceae Nemecky: Weisser Maulbeerbaum. triesloviny galového a elagového typu (15 — 20 % ) .5 10/12 4 1 7 II. 104. ďalej ester arbutínu s kyselinou galovou. myri- citrín. 19. taliansky: Moro nero. Droga sa používa aj vo veterinárstve. mierne antiseptikum). 8 12 4 1 12 6 3 4 MORUŠOVNÍK ČERNÝ Moras nigra L. Droga nie je vhodná na dlhšie užívanie — môže dôjsť až k otravám hydrochinónom. španielsky: Moral camún.

anglicky: Wild Carrot. adenín (purínová báza. so zřetelnými pošvami. ako potrava pre húsenice hodvábnika sú vhodnejšie listy bielej moruše. Cod. dlho pestovaná najmä v karpatskej oblasti (na Slovácku známa ako molperně). Pharm. z r. Sú známe najmä z kultúrnej histórie starých Tadžikov. asparagínovú aminokyselinu. Pôvodne ho pestovali pre listy. gréckym meros = diel. pektíny a minerálne látky (do 1 % ) . 800 g cukru a šťava z 1 citróna. Ich zber sa robí v júli—auguste. dnes sa pestuje pre chutné plody. Plody možno sušiť najlepšie umelým teplom. pijú sa 2—3 šálky denne). Pomenovanie moruše súvisí s latinským morus — príp. regulačné pôsobenie na hladinu krvného cukru a odporúčajú sa pri cukrovke i ochoreniach podžalúdkovej žľazy (pankreasu). stonky má ryhované a štetinaté. čiastka (vzhľadom na zložené plody). Palma. severoamerického druhu. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Wilde Mohre. španielsky: Pastanaga. je kríženec m. glukózu. Výhľadovou drevinou pre naše hospodárstvo by mohla byť m. Možno z nich pripraviť šťavu (na liter šťavy asi 1/4 litra vody. Kvalitné je i morušové víno. Pripisovali sa im narkotické i antitoxické účinky a slúžili aj na zlepšenie trávenia a na farbenie vína. ale nehojne. maďarsky: Sárgarépa murok. ktoré slúžili ako krmivo hodvábnika. Druhové označenie sa dáva podľa farby plodov. Plody obsahujú veľa sacharidov (9-10%. ktorý sa pripravuje z čerstvých listov. x tymaviensis Domin). V Strednej Ázii sa oddávna sušili a mleli na sladkú múku. Dobre usušené sú trvanlivé a nahradzujú cukor. horné skoro sediace. u nás kedysi 188 pestovaného alebo triploidná forma m. čiernej. a to vo forme rozotieraného prípravku Teep. rubra L. Pri chove húseníc listami čiernej moruše sa pradie hodváb prostrednej akosti. ktorá sa pridávala do cesta. taliansky: Carota.MORUŠA ČIERNA MORUŠA BIELA né až okrúhlastovajcovité alebo s niekoľkými nesúmernými lalokmi. bielu i m. Obsahujú veľa uhličitanu vápenatého. Biele plody sú vhodné na prípravu muštu. ovocné kyseliny (citrónovú. ktorý má medovitú chuť. Farmaceutický možno moruše hodnotiť ako mierne laxans. Za surová je to chutné ovocie. MRKVA OBYČAJNÁ Daucus carota L. Kvety . Šťava sa niekedy používa na farbenie vína a podľa Hagera (1930) pri bolestiach v krku. čiernu a plody boli v staroveku veľmi obľúbené. čiernej a červenej (M. dôležitá zložka nukleových kyselín). biele až 22%). Oddávna sa používajú v liečiteľstve. Moruše sa opeľujú vetrom. prípadne sa užíva 2—6 g prášku denne. Moruše sa často pestujú v krovitom tvare a dlhoročným pestovaním sa vytvorili mnohé odrody. Zriedkavejšie použitie majú listy (používajú sa najmä z m. biela sa pestovala v Číne. Predmetom zberu na liečebné účely bývajú dnes iba plody — Fructus mori (júl—august).5 g sirupu). ktoré sa líšia najmä tvarom listov. ordinuje sa podobne ako alopatické prípravky. čiernej). minerálne soli. Z listovej drogy sa pripravuje asi 5 % odvar (varí sa 3 minúty. dajú sa aj nakladať ako kompót). Veľmi lahodný je morušový sirup — Sirupus mororum.). triesloviny a prisudzuje sa im adstringentný účinok. M. Častejšie sa listy využívajú v homeopatii. Moruše sú známe od najstarších čias. Plody sú zelenkasté až biele alebo červenkasté moruše. jablčnú a i.). trnavská (M. Antické Grécko pestovalo m. hoci nie sú náročné na pôdu. expektorans a zdroj na prípravu osviežujúceho sirupu bohatého na ovocné kyseliny (zvyčajná jednotlivá dávka podľa Brit. francúzsky: Carotte commune. Moruše sa u nás pestujú. Sušia sa bežným spôsobom. rusky: MRKEV OBECNÁ Dvojročná bylina vysoká 30— 80 cm. Druh bol importovaný z Ázie.7-3. listy perovito zložené. Na liečebné účely slúžia hlavne v južnej Európe (L. 1923 je 1. 1964).

Nektár sa roní z medových žliazok. Kvet obsahuje veľa nektáru. kde sa pestuje vo väčšom množstve na semeno. bezkyslíkatý daucín a karotíny. Pripravuje sa z nej aj liečivý karoténový výťažok. Mrkvu zamieňali najmä s paštrnákom (Pastinaca sativa L. Mrkvová šťava i silica z nej pôsobia na svalovinu červov napred výslovne dráždivo a potom až ochromujúco. Na lepšie využitie provitamínu treba mrkvu čím jemnejšie postrúhať. upraženú ako kávovú náhradku a šťavu ako anthelmintikum (najmä proti škŕkavkám). Šťava — Succus dauci caroti recens expressus (zahustená: Roob dauci) je pomocným liekom pri rúpoch (oxyúriách) a škrkavkách (askaridoch) a výborným zdrojom provitamínu A. aby ju hojne pestovali a nasledovali tak príklad kráľovských pestovateľov zeleniny. vysoký obsah oranžového karoténu. V kultúrnom plemene má typický pomarančovočervený koreň. Na mnohých miestach rozsiahlej ríše tohto panovníka sa utvorili základy mrkvových kultúr.6 % silice s vysokým podielom seskviterpénov a terpénových alkoholov. na suchých pasienkoch. keď sú dostatočne veľké a dužnaté (jún—október). usporiadané do okolíkov. Materiál sa po vymlátení dosuší. napr.slabého koreňa divej mrkvy — sa vypestovali známe karotky alebo dlhé. Ako včelárska rastlina prichádza do úvahy všade. Mrkva okrem toho obsahuje silicu neznámeho zloženia (koreň asi 0. ktoré prispeli k ďalšiemu rozmachu pestovania mrkvy v neskoršom stredoveku a na začiatku novoveku. amsterdamské. ktorý osoží zraku (chráni pred šerosleposťou). Podľa staršej anglickej literatúry údajne prináša úľavu aj pri rakovinových stavoch. V plodoch je do 1. Používanie dvojročných kultúrnych mrkiev možno odhadnúť asi na 5 000 rokov. no i na mokrých stanovištiach. provitamínu A i vitamínov B a C povýšili mrkvu na hodnotnú zeleninu. brunšvícke alebo frankfurtské i ďalšie mrkvy a nám neveľmi známe obrovské zelenohlavé belgické či zlatožlté francúzske a iné. Až v kuchárskej knihe labužníka Apicia ju nachádzame medzi zeleninami. na mokrých lúkách a rašelinách. zberané zrezávaním okolíkov krátko pred dozretím. Názvom daukos označovali grécki lekári rozličné zelerovité rastliny. Z koreňa sa varí aj mrkvový cukrový sirup. Med z mrkvy má tmavožltú farbu. napr. Mrkvu siali starí Rimania i Germáni. U nás rastie v lesnom plemene ako všeobecne rozšírená burina suchých stanovíšť so skalnatým i hlinitým substrátom. Korene sa vykopávajú z pestovaných variet vtedy. Aj naši slovanskí predkovia ju radi jedli. Polívka (Kvétena z r. a to bez výškového obmedzenia. V Kapitulári Karola Velkeho sa odporúčalo poddaným. V Európe rastie divo a miestami je nenávidenou burinou. Z prarodiča . počas kvitnutia rozostreté. Plody sú rebrovité a štetinaté nažky. Pestuje sa v záhradách i na roliach. ale i to. Cenil sa čo len trochu hrubší koreň.MRKVA OBYČAJNÁ sú biele alebo žltkasté či ružovkasté. Koreň má ešte veľa pektínov (11 %) a minerálnych látok (najmä draslíka). Mrkve i plodom sa experimentálne dokázal slabý protihlístový (vermifúgny) účinok. v pobrežných kroviskách. Osvedčuje sa vraj i pri zväčšených mandliach detí. Droga: Radix dauci sativi. aby sa ľahšie predalo. že na vidieku sa mrkvou farbí bledé maslo na žlto. 189 . náklonnosti k polypom a ako adjuvačný prostriedok pri liečbe cukrovky (2 poháre šťavy denne). Variety s dlhým koreňom obsahujú v plodoch aj azarón. V liste je alkaloid pyrolidín. Mrkva kvitne asi v júni až septembri. Predmetom ojedinelého liečebného používania sú plody — Fructus dauci.01 %). Na liečebné účely sa nesušia. 1900) uvádza koreň mrkvy ako potravu pre ľudí i domáce zvieratá (v Anglicku ňou kŕmili najmä kone). Významné množstvo sacharidov.). lúkach a vo svetlých lesoch. Plody majú korenistý pach a chutia horkasto a silno aromatický. pri dozrievaní plodov skrútené dovnútra. ale sa spracúvajú čerstvé. ktoré ležia na dne kvetu.

odporúča sa aj ako pomocný prostriedok pri tuberkulóze. riedko zúbkaté i celistvookrajové. Pestovanie špenátu sa rozšírilo až v stredoveku (z Perzie). taliansky: Bono enrico. Bylina je dôsledným sprievodcom ľudských sídlisk od nížin až po horské stupne. francúzsky: Bon-Henri. niekedy sa nachádza ako nežiadúca prímes vo vňaťovej droge prietržníkov (Herba herniariae). dobrý svojho času dokonca prenikol aj do zeleninárskych záhrad (Anglicko). Starí Gréci a Rimania jedávali mladé žihľavy a iné rastliny. anglicky: Mexican Tea. Kvety v stopkovitej metline klbiek na konci byli. Druh sa u nás aklimatizoval. lebo o jeho slávu sa postaral práve tento náboženský rád asi v 17. Do čeľade mrlíkovitých z najznámejších rastlín patrí špenát a cukrová repa.Ch. Druhové pomenovanie odvodzuje Grimm z mena Henrich. foliosum a Ch. odkiaľ prechodne preniká do okolitých porastov. Droga je obľúbená najmä v ľudovom liečiteľstve Talianska (L. Pochádza z tropickej Ameriky. druhové pomenovanie m. ktoré sa podľa bobuľovitých červených plodstiev ľudovo nazývajú aj jahodový špenát (v ich kvetných klbkách dužnatie a červenie okvetie). Byľ priama. Kedysi sa zriedka používala aj vňať — Herba boni-henrici. Pomenovanie Chenopodium sme objasnili pri m. vzhľadom na tvar listov niektorých druhov. španielsky: Buen enrique. capitatum. ktorá sa jedávala zjari ako zelenina. pôvodom z južnej Európy. M. vňať počas kvitnutia byliny (máj až august). Pre obsah pektínov mrkva slúži na úpravu stolice pri hnačke. hoci to nie je práve najlepšia náhradka za špenát. Palma. Klbkaté súkvetia i listy sú husto pokryté žliazkami. či od neveľmi chutnej bažanky trvácej — Mercurialis perennis L. rusky: Trváca bylina vysoká 80—110 cm. Loboda záhradná — Atriplex hortensis L. Z drog sa pripravuje asi 5 % zápar. maďarsky: Paréj libatopp.ktorý s prídavkom sladového výťažku a pomarančovej alebo citrónovej šťavy je základom osviežujúcich a zdravých nápojov (u nás napr. Droga obsahuje saponíny. najmä dojčiat a rekonvalescentov. Obsahové látky sú neveľmi preskúmané. ako sa volali dobrí škriatkovia starých Germánov. Aromatický m. Už v antike sa stretávame s konzumom zeleninovej stravy (podmieneným však iba pudové). MERLÍK VŠEDOBR MRLÍK DOBRÝ MRLÍK DOBRÝ Chenopodium bonus-henricus L.) je odvodené od gréckeho chén = hus a podion = nôžka. Jej dietetické účinky sa využívajú pri črevných a žalúdočných poruchách. Plody sú nažky.. Mladé listy nahrádzali špenát a mladé výhonky zasa špargľu. anglicky: Good King Henry. Dáva sa do súvislosti aj s „dobrým" francúzskym kráľom Henrichom IV. dobrého. Koreň m. voňavého pochádza z gréčtiny: ambrossii + eides = podobný ambrózii (rastlina svojou vôňou pripomína ambróziu). na hornom Pohroní) zamieňala s mrlíkom dobrým pri zbere špenátových rastlín. Obe drogy sa označovali aj ako Radix seu Herba lapathi unctuosi. strapcový . hemoroidoch ako emoliens. Najväčšie množstvá mrkvy sa zužitkúvajú v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. Ich systematika je pre začiatočníka ťažká. Sušia sa za bežných podmienok (koreň možno sušiť aj na slnku). kašli. celistvookrajové.. Oddávna sa ako liečivá rastlina pestuje vo vidieckych záhradách. V ľudovom liečiteľstve sa uplatňuje mrlíkový koreň — Radix boni-henrici. Pražené korene slúžia dodnes ako kávovina. Mrlíkovité — Chenopodiaceae Nemecky: Tee-Gänsefuss. plytkolaločnaté. + Chenopodium ambrosioides L. Karotela). Koreň sa zberá zjari alebo v jeseni. dobrého slúžil neskoršie proti tuberkulóze a vňať ako purgans a zvonka na rany. listy striedavé. maďarsky: Jószagú libatopp (mirhafu). francúzsky: Anserine ambroisie. španielsky: Hierba hormiguera. Rozlišujú sa hlavne podľa výzoru listov. (Euphorbiaceae). krajovo nazývaného zlý Henrich. Výhľadovou špenátovou zeleninou u nás môže byť aj austrálsky mrlík zlatolistý . slizy. Ľudové liečiteľstvo u nás dodnes nezabudlo na spomínané indikácie. ešte i dnes miestami používané.Chenopodiaceae Nemecky: Dorf-Gänsefuss. (lebeda zahradní) sa u nás miestami (napr. botrys L. Ojedinele sa ešte pestujú ako špenátové rastliny juhoeurópske mrlíky Ch. a to pri bronchitídach. 190 medzi nimi aj mladé listy m. taliansky: Té di Germania. Jednoročná bylina vysoká 30— 60 cm. . Heinrich. auricomum. ktoré majú vždy jednodomé rovnotvárne kvety a plody zatvorené do zveličených kroviek. Na dedine rastie na ušliapanej pôde. Užívajú sa 2—3 šálky denne. Plody sú nažky. ktorý urobil veľa pre botaniku. Minerálne látky (najmä draslík) pôsobia mierne močopudne. Mrlíkovité . triesloviny a minerálne soli. lebo sa navzájom veľmi podobajú. Najbohatší z čeľade je práve rod mrlíkov (asi 40 druhov). Stonka priama. rusky: MERLÍK VONNÝ MRLÍK VOŇAVÝ Vedecké pomenovanie mrlíkov (Chenopodium L. Listy podlhovasté až kopijovité. Mrlík doviezli do Európy z Mexika ako liečivú rastlinu pod názvom jezuitský čaj. často červenkastá. stopkaté. dobrom. železo. u nás roztrúsené splanený.. alebo má odlíšiť rastlinu od blenu.Ch. 1964). rozkonárená. Pre obsah železa tam slúži aj ako liek pri anémii a niektorých krvných ochoreniach. Mrlíky treba odlišovať od lobôd — druhov rodu Atriplex L. Plody niekedy tvoria zložku anthelmintických čajovín. jednoduchá.

25 II. Silica obsahuje veľa askaridolu (60—65 %). V terapii — predovšetkým v Amerike.0 %. 3 2 0. niekedy i kŕče a poruchy sluchu (hučanie v ušiach). ktorý sa pestuje hlavne v USA. Odrezávajú sa len kvetonosné bylinné časti. Keďže rastlina vytvára rozličné chromozómové rasy. 6 5 1 13 19 0. anthelminthicum L.3 %). Výťažnosť býva asi 0. antiastmatikum a emenagogum (zneužíval sa i abortívne). silica európskeho pôvodu sa jej nevyrovná. nervových slabostiach a pri ochrnutí po porážke. okrem toho napr. M. potom cymol a ďalšie terpény. kde sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. Mrlík je jedným z najstarších surogátov za čínsky či ruský čaj. Droga i silica prichádza do obchodu skoro výhradne z USA.5 13 16 0. v ktorej sa nachádza peroxidický monocyklický monoterpén askaridol. hlavne v USA (Chenopodium anthelminthicum L. najmä silice.). Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch — ľahko vlhne. 191 . Strata na hmotnosti je asi 70 %. Ľudové liečiteľstvo Južnej Ameriky Vňaťová droga (Herba chenopodii) sa kontroluje podľa ČSN 86 6820: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. zriedkavo používaná droga pochádza z kultivovaných rastlín. protihlístový. tetraploidné. a to dva-tri razy do roka (jún-september). Ako oficinálna je v homeopatickom liekopise. Ako plnohodnotné anthelmintikum sa užíva Oleum chenopodii anthelminthici. t. príp. Vo svojej mexickej a brazílskej domovine je známy aj ako vermifúgum (proti vnútorným črevným parazitom). po jej preskúmaní sa našli diploidné. 1940 používaná ako oficinálny osviežujúci a žalúdočné stimulačný prostriedok. Vňať sa užíva zriedka — je anthelmintikum. hexaploidné i oktoploidné variety. V niektorých krajoch sa dokonca na liečebné účely pestoval. Zberá sa kvitnúca vňať — Herba chenopodii. aj p-cymén a α-terpinén. Materiál sa suší v tenkých vrstvách oddelene ako silicová rastlina. astme. nauzea. paréza (čiastočná obrna). Občas ho možno obracať a pritom vyradiť zle zafarbené listy. únava.15 okrem použitia drogy proti črevným parazitom ju užíva na úpravu nepravidelnej menštruácie. Má príjemný korenistý pach a ostrú. stimulans. Ordinoval sa aj v prášku a robila sa z neho známa tinktúra (Tinctura Botryos mexicanae). voňavý obsahuje najmä silicu (až 0. V Európe sa ešte cenila aj pri angine pectoris. v Rakúsku ešte r. závraty. V ťažších prípadoch môže dôjsť aj k ochrnutiu dýchacieho centra. — m. ktorý sa získava destiláciou vodnou parou z odkvitnutých plodových konárikov severoamerickej rastliny Ch. Je však prudko účinná a bez rady lekára sa nesmie užívať. Mrlík voňavý sa hojne pestuje v strednej Európe. aj ako tonikum. Oproti iným vňatiam schne pomaly. droga obsahuje aj saponíny. Treba ho pokladať za jedovatý. ktoré sa morfologicky iba nepatrne líšia. gáfrovitú chuť. j. sa uplatňuje buď silica. niekedy na podporu trávenia.stor. Príznaky otravy z predávkova- MRLÍK VOŇAVÝ nia. teplotou do 35 °C v tieni. sú motorický nepokoj.2-2. Oktoploidná varieta sa ešte dnes terapeuticky hojne využíva. dávka je pol kávovej lyžičky na šálku záparu.

a to proti škrkavkám. taliansky: Saponaria. Hippokratovo strouthion možno chápať ako rozličné druhy južných gypsomiliek. Gréci pokladali koreň MYDLICA LEKÁRSKA za oficinálny. maďarsky: Tajtékzó szappanfú. V homeopatii má širšie uplatnenie čerstvá kvitnúca vňať m. ale na umývanie používali po- taš. keď ešte nebolo známe mydlo — prali nimi. Ordinovali ju pri lepre. Plnokveté formy mydlice vysádzané v záhradkách na okrasu do drogy nepatria. elipsovité. vulvaria L. prípadne odtučňovali nespracovanú vlnu. Pre pomerne veľkú jedovatosť silice i askaridolu je uplatnenie zriedkavé. španielsky: Saponaria. anglicky: Soapwort. Jeho korene sú však veľmi tenké. a najmä preto. lišajoch a vredoch. aplikované na podporu menštruácie (emenagogum). 8 6 2 2 13 10 192 . Druh uprednostňuje mokré a vlhké lužné a lúčne pôdy. ktoré všeobecne vytlačili z používania rastlinné anthelmintiká. hnedastej alebo žltkastej farby. Rastie aj v pobrežných húšťavách a na vlhkých pieskoch. Antika mala síce už priam luxusné kúpele a ľudia sa kúpali veľmi často. Klinčekovité — Dianthaceae (Silenkovité — Silanaceae) Ľudovo: mačacie mydlo. len hore rozkonárené. Mydlica sa opeľuje podobne ako väčšina zástupcov čeľade: prostredníctvom hmyzu.).alebo čistý askaridol. Obidva druhy sa za mladi veľmi podobajú. rusky: Trváca bylina vysoká až 80 cm. O mydle na umývanie hovoril až lekár Galenus. francúzsky: Saponaire.) Scop. stonky priame. pre dávne používanie pri praní. Pri zámenách sa stretávame s prímesami mliečnika chvojkovitého (Tithymalus cyparissias (L. proti kŕčom (spazmolytikum) a i. Listy protistojné. Druhový názov officinalis = latinsky lekárenský. mydlička Nemecky: Echtes Seifenkraut. na povrchu hnedé. celistvookrajové. že koreň rozmiešaný vo vode veľmi pení. Vedecké označenie mydlice vzniklo z latinského sapo = mydlo. MYDLICE LÉKAŘSKÁ MYDLICA LEKÁRSKA Saponaria officinalis L. výrazne páchnúci trimetylamín. Iné druhy klinčekovitých rastlín majú podzemky s korkom sivej. piesok a z rastlinných surovín akési otruby z vlčieho bôbu. Rastlinu nachádzame už u starovekých arabských lekárov. ktorá obsahuje účinný. Plody sú vajcovité tobolky. smradľavého (Ch. piperazínového typu). Používa sa iba vtedy. V staroveku si mydlicu cenili skôr liečebne ako technicky. Kvety biele alebo ružové. keď sa z akýchkoľvek príčin nedajú ordinovať moderné syntetické liečivá (napr. (pozri gypsomilka metlinatá). sódu. Gypsomilky i mydlica im robili dobré služby v dobe. ale tiež ako koreň mydlice. hlístam a aj pásomniciam. 4 3 1 1 13 7 II. Drogu Radix saponariae albae tvoria druhy rodu gypsomilka — Gypsophila L. zoskupené vo vrcholíkových súkvetiach. zvané lomentum.). Tvorí surovinu pre alkoholové výťažky a rozotierané prípravky Teep. kôra mimoriadne vláknitá a drevo biele. najmä denných motý- Na koreňovú drogu — Radix saponariae sa vzťahuje ČSN 86 7027: Akosť — najviac v % Znak Zvyšky nadzemných častí rastlín Zle očistené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I.

Herba saponariae rubrae. krčných a kožných ochoreniach.Radix saponariae rubrae. Treba však upozorniť. Ordinoval sa od 5. Suší sa jednotlivo rozložená. na vzdušnom mieste. stor.ľov. Usušené korene sú krehké. hemolytický index drogy je asi 1 200 až 1 800 (2 000). napr. V homeopatii sa z koreňa pripravuje tinktúra. kvety s rúrkovito zvonkovitou korunou bledočervenej farby. Často sa pestuje pre okrasu. ktorý r. NÁPRSTNÍK ČERVENÝ NÁPRSTNÍK ČERVENÝ + Digitalis purpurea L. ba aj reumatizme a kĺbových ťažkostiach. ktoré majú spoločne sapogenín gypsogenín. 67.5 — 5 % ) . francúzsky: Digitale pourpure. resp. Niekedy sa zberá vňať . pozostávajúce prevažne zo saponasidov A. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru a užíva sa po lyžiciach. čím vyvolávajú nepríjemné vedľajšie účinky. depuratívum a pre protizapalove pôsobenie sa uplatňuje príležitostne pri zápaloch mandlí. španielsky: Digital. príp. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. výťažok je dobré sekretolytikum. Koreň mydlice má široké technické uplatnenie. Oddávna bol známy v írskom liečiteľstve. na slnku. taliansky: Digitale. umelým teplom (do 70 °C). Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . s triterpénovým jadrom. m. maceruje sa 8 h a po scedení počas dňa vypije. a to z rastlín 2—3 ročných. Droga nemá pach. saponíny sa môžu vstrebávať. pri rozličných komplikáciách v šestonedelí. sa vykopáva buď v jeseni (október — november). že saponínové drogy sú na dlhší čas užívania nevhodné. Izolované saponíny (predovšetkým však z gypsomiliek) tvoria niekedy zložku expektoračných prípravkov. Koreň . anglicky: Foxglove. Krtičníkovité . bez obracania. prízemná ružica vajcovitých listov je zúžená na báze do krídlatej listovej stopky. Stonka vyrastá v druhom roku. maďarsky: Piros gyuszúvirág. pre vzhľad kvetnej koruny. ale aj na liečebné účely — rozličné chemické rasy. digitale = náprstok. rusky: NÁPRSTNÍK ČERVENÝ Dvojročná bylina vysoká 30— 120 cm. Po rýchlom a krátkom omytí (pozor: saponíny sa vodou vyplavujú!) a zbavení nadzemných častí sa suší na vzdušnom mieste. ktorá sa indikuje pri ochoreniach z nachladnutia a niektorých stavoch depresie. jej listy sú sediace. Druh rastie v kroviskách. ktoré hľadajú na dne kvetov medovinu. Antické Grécko a Rím náprstník nepoznali. druhové označenie vyjadruje farbu kvetu. s prevahou kardenolidov A-skupiny a pod. neskôr sladko-horko až nepríjemne škrabľavo. kyslé bidesmozidy. B. kopijovité. Zber listov — Folium digitalis pur193 . plynule prechádzajú do súkvetia — jednostranného strapca. 1785 vydal spis o náprstníku a jeho uplatnení v terapii srdcových chorôb. Slúži na pranie jemných tkanín (nerozkladá farby). Koreň rastliny má predovšetkým expektoračné účinky a slabšie diuretické. potom aj ako metabolikum pri niektorých kožných ochoreniach. Pomenovanie náprstníka pochádza z latinského digitus = prst. Rastie predovšetkým v západnej Európe. Čajovina č. kým neskrehnú všetky byle. Plody sú tobolky. Pevné miesto získal v liečiteľstve po skúmaní anglickým lekárom Witheringom. Uprednostňuje pôdy s vysokým obsahom mangánu. C a D. Dávka na deň je odvar z 10 g drogy na 200 ml vody alebo 1 lyžička práškového koreňa na pohár studenej vody. vnútri s tmavými červenými skvrnami.Scrophulariaceae Nemecky: Roter Fingerhut. riedkych lesoch a na rúbaniskách vo výške 500-1 500 m n. chutí sprvu sladkasto. Obsahovými látkami drogy sú predovšetkým saponíny (asi 2. alebo skoro zjari (marec). Vňať sa liečebne využíva zväčša ako expektorans. ďalej do zubných pást i práškov a pod. furunkulóze. kostrou. Drogu možno použiť ako metabolikum. čo sa robí odrezávaním nadzemných častí na začiatku kvitnutia (jún—júl).

ktoré na rozdiel od glykozidov n. Listy v prízemnej ružici i stonkové sú kopijovité. droga je teda kardiotonikum — užíva sa pri srdcovej insuficiencii všetkých druhov. D 4) s podobným použitím ako prípravky v alopatii. zlyhávanie) a odstraňovanie v tele nahromadenej vody touto nedostatočnou činnosťou (druhotné močopudné účinky). ktoré ľahko odštepujú z glykozidovej väzby molekuly glukózy. Nemecký liekopis žiada nastavenie normovaného listu na obsah 0. najlepšie pri umelom teple teplotou medzi 6070 °C. nauzea a dyspesia. Dafer a Lasch v 30-tych rokoch nášho storočia dokázali. ktoré stimulujú (dávajú popud) bradykardiu (spomalenie srdcovej činnosti). indikujú sa per os. červeného (digitoxín. sprevádzajú ich glykozidy neúčinné na srdce (digitanolové a pregnanové glykozidy. pôvodne ukladané v rastline ako prvotné glykozidy. luteolín-7glukozid). Zber možno robiť aj viac ráz do roka. francúzsky: Digitale laineuse. kardenolidové digilanidy (cca 1 %). španielsky: Digital lanosa. že listy n. vlnatého v porovnaní s listami n. Eur. napr. Dáva sa mu však prednosť vtedy. ale aj injekčné (parenterálne). nákup pre potreby farmaceutického priemyslu pochádza výhradne z pestovaných druhov. III).Droga — Folium digitalis purpureae — podlieha požiadavkám ČSN 86 6410: Znak Zhnednuté listy Rozdrvené listy Iné časti materskej rastliny Minerálne prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCL Najviac v % 1 2 2 0. pričom niektoré sú špeciálne iba pre digitalisové glykozidy (digitoxóza. digipurpinín — (asi 1 %).40 % ) . NÁPRSTNÍK VLNATY + Digitalis lanata Ehrh. rusky: (druh sa neuvádza v európskej časti ZSSR) NÁPRSTNÍK VLNATÝ Rastlina sa podobá na n. Rastlina pochádza z Balkánu (podľa niektorých prameňov zo severného Maďarska). červený. digitalóza). Hlavné obsahové látky sú srdcové glykozidy — lanatozidy A—E. ale aj pri gastritíde. saponínové glykozidy. taliansky: Digitale lanosa. List má obsahovať minimálne 0. Suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na tienistom mieste. gitoxigenín. anglicky: Woolly Foxglove. pričom sa menia na sekundárne glykozidy digitoxín a gitoxín. Hlavná indikačná oblasť je srdcová hypertrofia (zväčšenie) s insuficienciou (nedostatočná činnosť. Listy obsahujú vyše 60 druhov mimoriadne nestálych srdcových glykozidov. resp. Rastlina našla liečebné uplatnenie iba v novšej dobe. Keďže n. ktoré sa užívajú pri astme. vlnatý je u nás vo voľnej prírode ojedinelý. Wokes. digoxigenín. Pri všetkých náprstníkových prípravkoch je nebezpečenstvo kumulácie (hromadenia v organizme) a predávkovania.5 10 4 pureae sa robí v prvom roku rastliny zvyčajne v auguste. zoskupené v hustom klase. pregnanové glykozidy. K terapeutickým glykozidom n. červeného 194 patrí aj menej dôležitý odorozid H. N. Odštiepením cukru (jednej molekuly glukózy) vznikajú sekundárne glykozidy.5 % digitoxínu. Z čerstvých listov zberaných na začiatku kvitnutia sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. Digitoxín tvorí aj zložku práškov Felsol.15-0. lebo inak nastáva enzýmový alebo tepelný rozklad účinných glykozidov. ak treba dosiahnuť rýchlejší účinok a keď sa nevyžaduje dlhšie pôsobenie. Hlavné glykozidy sú purpureaglykozid A (aglykón digitoxigenín) a purpureaglykozid B (aglykón gitoxigenín). vlnatý sa v súčasnosti používa podobne ako n. zápale dvanástnika. hlavne bradykardii (spomalená srdcová činnosť) a stenokardii (nedokrvenosť srdcového svalu). maďarsky: Gypjas gyuszúvirág. List je tmavozelený. Hromadne vyrábané prípravky s obsahom čistých glykozidov majú dnes významné miesto v terapii. Najčastejšie nežiadúce príznaky sú nevoľnosť. vlnatého. V terapii sa používajú v súčasnosti iba čisté látky a ich deriváty. digitalinum verum a strospezid.saponíny — spirostanolové glykozidy (digitonín. Kvety má hnedobiele. ktoré sa nahradzujú účinnými princípmi n. tigonín — zlepšujú resorpciu účinných glykozidov). Ich štiepenie (hydrolýza) nastáva už pri zbere.3 % kardenolidov (Ph. jeho zámeny pri zbere prakticky neprichádzajú do úvahy. červeného majú 3 — 5 x vyššiu účinnosť na insuficientné srdce a odvtedy jej význam stúpa.digitoxigenín. materiál treba urýchlene dodať nákupni. sliz (mierni dráždenie) a ďalšie látky (výskum ešte nie je uzatvorený). za suchého počasia a v poludňajších hodinách. cholín a acetylcholín. gitonín. naj- . teda ústami. Krtičníkovité — Scrophulariaceae Nemecky: Wolliger Fingerhut. Zrezávajú sa po oschnutí rosy. Sekundárne glykozidy možno chemicky previesť na glykozidy n. gitaloxigenín a diginatigenín). Látky účinkujúce na srdce tvorí glykozidová zmes s aglykónmi digitoxigenínom. i digoxín). digitaloín. v druhom roku počas kvitnutia (jún—august). Droga obsahuje vyše 30 druhov jedovatých a veľmi labilných srdcových glykozidov (v priemere asi 0. pomer zosušenia je asi4 — 5 : 1. Používajú sa čisté látky a ich deriváty. červený. gitoxigenínom a gitaloxigenínom. Listová droga sa dosť podobá listom skorocelu. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . očných zápaloch a poruchách videnia. pri prvých príznakoch je nutné liečbu prerušiť. počet cukrových jednotiek v glykozidovej väzbe je 1—5. druhové meno je z latinského lanatus = vlnatý. žltačke. Pôvod vedeckého pomenovania sme uviedli pri n. Pri aplikácii náprstníkových prípravkov treba sa vyhýbať podávaniu liekov s obsahom vápnika. Vylúčením cukrov a kyseliny octovej sa vytvárajú už liečebne neúčinné aglykóny (geníny glykozidov . gitoxín. červeného obsahujú okrem špecifických cukrov (troch molekúl digitoxózy). Materiál sa suší umelým teplom (40—60 °C). prítomné sú aj flavóny (luteolín. má však holé stonky a rub listov. nemá pach a chutí horkasto. Preto sa treba presne pridržiavať návodov na spracovanie: listy sa zberajú v septembri—októbri (podľa obdobia výsevu) z jednoročných rastlín (iba prízemná ružica). Ďalšími obsahovými látkami drogy sú enzýmy. Okrem iného majú silné diuretické účinky. aj molekulu kyseliny octovej viazanú na jeden z cukrov. U nás sa pestuje v kultúrach. V liečebnom použití musí mať droga biologicky presne stanovenú účinnosť (podľa ČsL 2 sa list označuje ako titrovaný). červenom.

injekcie). anglicky: Silverweed. D. Pre bohaté olistenie býľ bylín sa zber dá dobre robiť kosákom „pod rukou" i voľne 195 . Byľ poliehavá. tablety. Digitoxin SPOFA (dražé). argentea L. kačičky. (španielske druhy). thapsi L. NÁTRŽNÍK HUSÍ Potentilla anserina L. Digoxin SPOFA (tablety. kvapky). husie kvietko. kde sedávajú husi). — n.) je rovnako hojný na podobných stanovištiach. z menej známych je to napr. námožníček. Nátržníky dostali svoje meno Potentilla podľa toho. Príbuzný a veľmi podobný n. obrátene vajcovitých až kopijovitých lístkov. často aj na mierne slaných. zakoreňujúca. D. rusky: MOCHNA HUSÍ („STŘÍBRNÍK") mä v skupine kardiotoník (lieky na posilnenie srdcového svalu) a v priemyselne vyrábaných prípravkoch sú srdcové glykozidy stabilizované v presne známom množstve.. canariensis L. ferruginea L. najmä na pasienkoch pre husi. D. 6 4 4 11 12 6 0. Plody sú nažky. Digoxin SPOFA (injekcie. kanársky (kultivuje sa v Polsku). tak aj n. (rastie najmä v Taliansku) a D. čiarkovitých. sediacich. Je to trváca trsovitá bylina vysoká 10— 40 cm. Rastie v blízkosti sídlisk na mierne vlhkých pôdach s vysokým obsahom dusíka. 3 2 2 11 10 4 0. grandiflora Mill. španielsky: Argentina. taliansky: Anserina.Herba anserinae.1 35 % Trváca bylina s hrubým rozkonáreným podzemkom. žltý (D. injekcie). že niektorým druhom sa pripisovali znamenité liečivé vlastnosti (z latinského potens = mocný). n. in- Na listovu drogu — Folium digitalis lanatae — sa vztahuje ON 86 6434: Znak Ináč sfarbené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Celkový obsah lanatozidov — najmenej z toho lanatozidu C — najmenej Akosť — najviac v % I. mochna lesklá. z našich prípravkov sú to: Acedigal (kvapky. Ostatné nátržníky sa líšia hlavne zložením listov. maďarsky: Liba pimpó.). pazušné. s dlhostopkatými listami rozdelenými na päť lístkov predĺžené obrátene vajcovitého tvaru.NÁPRSTNÍK VLNATÝ jekcie. pre účely veterinárne). na rube bieloplstnatých lístkov. husie mydlo. strieborný — P. husičky. Felsol prášok (antiastmatikum).Rosaceae Ľudovo: husia nôžka. označovaná aj ako Herba argentinae. Vyhľadávajú ho najmä včely a osy. Z iných druhov náprstníka sa v zahraničí priemyselne spracúva aj n. plazivý (Potentilla reptans L. vysoká 15—50 cm. na dlhých stopkách s priemerom 1-2 cm.) — obidva rastú aj u nás. lutea L. Lanatosid C SPOFA (dražé. Ružovité . čapíky. husí opeľuje hmyz. Poskytuje im dostatok peľu i medoviny. Ako všetky nátržníky. s listami dlaňovito zloženými z 5 — 1 úzkych. návesníček. strieborník Nemecky: Gänsefingerkraut. micrantha L. Kvety žlté. francúzsky: Anserine. Predmetom zberu i nákupu býva vňať . Druhové anserina je z anser = hus (rastlina často rastie tam. Do palety fytoterapeuticky účinných nátržníkov možno zaradiť aj n. Listy nepárnoperovito zložené z hlboko pílkovitých.2 25 % II. veľkokvetý (D. päťpočetné.

MOCHNA NÁTRŽNÍK ručne. bolestiach zubov. Vlažný odvar sa pije 2—3 x denne. Druh nie je prieberčivý. rusky: . Možno ho dochutiť cukrom. Liečebný efekt sa prejaví po 4—5 dňoch užívania. na rúbaniskách atď. rozkonárená. flavonoidy a sliz. taliansky: Tormentilla. 6 3 1 12 10 II.) Räuschel Ružovité — Rosaceae Ľudovo: červienkový koreň. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na pohár záparu a pije sa 2—3 x denne.tiež vitamín C a minerálne látky. i. Prieskumy dokázali. Hlavná obsahová látka drog je termolabilná. 10 6 2 12 14 NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ Potentilla erecta (L. zvonka na kloktanie. rovný . kým ostatné (neplazivé) druhy nátržníkov po päť. má v kvetoch iba po štyri korunné lupienky. chemicky nie celkom preskúmaná. Vlastný zber vňate sa robí počas kvitnutia (máj-august) z nezašpinených jedincov. V homeopatii sa z kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. nátržník. sedmizámková zelina Nemecky: Hohes Fingerkraut. Vedľajšie účinky sa nepozorovali ani po dlhšom užívaní. 3-5-početné. Uplatňuje sa predovšetkým pri menštruačných kolikách. pri bolestiach v ústnej dutine. na zapálené a krvácajúce rany a pod. s nápadne hrubým uzlovitým podzemkom. prietržník. Možnosť zámeny s inými druhmi rodu je však aj tak . 229. Na vňaťovú drogu — Herba anserinae — sa vzťahuje ČSN 86 6818: Akosť — najviac v % Znak Iné a ináč sfarbené časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Dajú sa aplikovať ako adstringens. francúzsky: Tormentille. N. zápaloch v ústach. Pomer zoschnutia 3 : 1 . 90. listy dlaňovito zložené. Kvety žlté. 36. 159. 221. vystúpavá až vzpriamená. Droga nemá chuť ani pach. maďarsky: Vérontó fú. aj cholín a mastné kyseliny. Vykopáva sa skoro zjari (marec) alebo neskôr v jeseni (október). Byľ poliehavá. horčiny. 29.NÁTRŽNÍK HUSÍ Užíva sa pri hnačkách. Zriedkakedy sa žiada zberať iba podzemok . španielsky: Tormentila. že je Vysokohodnotný prostriedok tíšiaci kŕčovité bolesti bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. takže ju možno i obracať. zahreje sa a nechá vrieť 2 minúty. Trváca bylina vysoká 10—30 cm.Radix (Rhizoma) anserinae seu Radix (Rhizoma) argentinae. N. v droge je najviacej katechínových trieslovín (6-10 %). Vňať i podzemok sú trieslovinovou drogou s podobnými účinkami. lebo podzemok je dosť hrubý. kolíkových bolestiach žalúdka i čriev a podobných poruchách (pri meteorizme). D 1 až 0). 32. na dlhých a tenkých stopkách. Schne rýchlo. sedmílist. vyrastajú z pazúch listov. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . robí sa tak na výslovnú objednávku. tormentol. ako má n. Znáša nízku aj vysokú pôdnu vlhkosť. antiflogistikum a mierne spazmolytikum. 223. v lesných zárastoch. Na kúpele a vonkajšie upotrebenie sa dávka drogy zvýši (1 lyžica na pohár). Čajoviny č. Príbuzný n. Pri sušení sa však nedrobí. 35. Po očistení 196 sa umyje a suší podobne ako vňať. recta L. Sušenie trvá dlhšie. Mladá vňať slúži niekedy v domácnosti ako zelenina. Vňať je náchylná na zaparenie pri zbere i sušení. lístky hrubozúbkaté. 34. 37. žalúdočných a črevných kataroch. v podzemku o.P. husí má výrazný spazmolytický účinok pri bolestivej a dlhotrvajúcej menštruácii. na omývanie i obklady. vnútornom krvácaní. 233.. zelených. Suší sa v tieni prirodzeným teplom (ak umelým. vzpriamený. Plody sú nažky. strieborný sa užíva ináč: 1 polievková lyžica vňate sa namočí do pohára studenej vody. anglicky: Common Tormentíl. s priemerom iba 5-12 mm. Nachádzame ho vo všetkých pásmach našich zemepisných šírok na lúkach. Pre náchylnosť na zaparenie treba materiál vždy dobre našuchoriť. nie vyše 40 °C). potom pol hodiny vylúhovať. 30. Viaže sa na kremičité pôdy. mochna lesná.

Predmetom zberu sú podzemky dokonale zbavené koreňov. Zber sa robí buď v marci—apríli. Suché podzemky sú veľmi tvrdé. Na homeopatické účely sa používa čerstvý podzemok.5 11 4 1 1. mandlí. Vykopávajú sa opatrne (najlepšie špeciálnymi trojprstovými motyčkami. vhodná je aj tinktúra — Tinctura tormentillae.5 14 6 3 9 9 5 6 4 1. Z včelárskeho hľadiska sa rastlina veľmi cení pre obsah medoviny a značné množstvá peľu. či vyrážky. Je oficinálna v ČsL 4 ako Radix tormentillae. Trieslovinový komplex pôsobí antibakteriálne. ako kloktadlo pri zápaloch hrdla a pod. ľudovo nazývanými múria noha). Majú nenápadný pach a veľmi zvieravú chuť. hrubšie sa rozrežú a dajú sušiť na vzdušné miesta (lepšie je umelým teplom pri teplote 40 °C). II. výluh sa zleje a zvyšok drogy sa preleje vrelou vodou. Z vykopaných podzemkov sa odstránia zvyšky hliny. Podzemok (koreň) začerstva vonia podobne ako ruže a starý v tme svetielkuje. Materiál sa nezaparuje a nedrobí. Prášok z podzemka sa niekedy dával aj do zubných práškov (a dáva sa opäť aj dnes).) a tmavá droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Akosť — najviac v % I. antidiaroikum a antiflogistikum (na zápaly slizníc). vylúhuje sa 8 h. Technicky droga slúži ako farbiaci prostriedok (farbí kožu na červe197 veľká.). alebo sa odvodzuje z latinského tormentina = črev- Na podzemok (Radix — Rhizoma tormentillae) sa vztahuje ČSN 86 7019. husí. pri silnej menštruácii a pod. alebo v októbri. Latinský názov Potentilla sa pôvodne používal v stredoveku iba pre n. Účinné obsahové látky tvoria katechĺnové (tormentilové) triesloviny (17-25 % ) . Odvary drogy sa používajú aj pri kĺbovom reumatizme na obklady alebo ako zložka mastí na mokvavé rany. nadzemné časti. aj črevného a žalúdočného. umyjú sa. Dodnes zachované pomenovanie Tormentilla v názve drogy (Radix tormentillae) vychádza z latinského tormentum = bolesť. pozri cudzokrajné drogy). Droga sa užíva pri hnačkách. Vhodnosť jej uplatnenia v terapii hnačiek sa spoľahlivo dokázala i vedecky. Droga je silné adstringens. niekedy aj v máji—júni a auguste—septembri. Po 10 minútach sa obidva výluhy spoja a využíva sa počas dňa. 8 2 3 14 ČsL 4 8 1 1. na popraskané ruky alebo pery. drobné korienky (možno to robiť až doma). Droga má pomer zosušenia asi 3 : 1. Pri silných hnačkách sa dá 1 čajová lyžička drogy do pol pohára studenej vody. Skladuje sa v uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. na lome červenkasté až červenofialové. krvácaniach každého druhu (napr. úplavici. Dávkuje sa 1/2 kávovej lyžičky na šálku odvaru 2—4x denne. ktorá spolu s ČsL 4 má tieto základné znaky: Znak Iné časti materskej rastliny ako podzemok (korene a pod. ďalej glykozid tormentilín i tormentol a stopy silice. že droga sa celkom vyrovná americkému rataňovému koreňu (Radix ratanhiae — ČsL 4.5 12 Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej . proti ktorým sa droga oddávna používala. ba potvrdilo sa.NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ né koliky. z ktorej 20—30 kvapiek vo vode poslúži na natieranie zapálených slizníc úst. Zber je potrebné robiť po dohovore s nákupňou.

extrakt je v masážnom roztoku Herbadent a v ústnej vode Herbadent (antiseptikum) a tinktúra v roztoku Stomatisan (antiseptikum ústnej dutiny). taliansky: Calendola. Zriedka splanieva. 42. Rastlinu pestujú v okrasných záhradkách. 38. rusky: MĚSÍČEK LÉKAŘSKÝ NECHTÍK LEKÁRSKY Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 30-50 cm. jeho klymenon je však určite nechtík roľný. je prísada pri výrobe atramentov atď. ktorý rastie v teplejších oblastiach. Listy má striedavé. stor. listu čučoriedky a sušených fazuľových strukov bez fazule (biela sorta) — 2 lyžičky na macerozápar na 2 poháre vody (dávka čajoviny sa napred 8 h maceruje za studena v pohári vody. Táto rastlina sa dokázateľne ordinovala v 16. V ČsL 4 je okrem drogy oficinálna aj Tinctura tormentillae. Okrajové kvety slúžili oddávna na falšovanie šafranu.56. Nátržník býva veľmi častou zložkou mnohých čajovinových zmesí.41. 10 minút sa nechá postáť a výluhy sa spoja). Plody sú ohnuté nažky bez chocholca. Vedecký názov nechtíka vychádza z latinského calendae = prvý deň v mesiaci (narážka na dlhé obdobie kvitnutia alebo na počet jazykovitých kvetov — „ako dní v mesiaci"). Je všeobecne známa. slniečko Nemecky: Garten-Ringblume. arvensis L.44. 1817 ju Westring odporúčal pri rakovine maternice. NECHTÍK LEKÁRSKY Calendula officinalis L.no). Čs. Úbory n.216. pripravuje sa perkoláciou drogy. 2 3 12 11 II. Podľa Turcka sa dáva nátržníkový podzemok aj do čajovín proti cukrovke: rovnaký diel podzemka nátržníka. 27. dlhostopkaté. roľného .. anglicky: Pot Marigold. Predmetom zberu sú sýtooranžové korunné lupienky vytrhávané z plno- Na kvetnú drogu so zákrovom (Flos calendulae cum calyce) sa vzťahuje ČSN 86 6221 a bez zákrovu (Flos calendulae sine calyce) ČSN 86 6222. na úhoroch a rumoviskách. jednoduché. trieslo na kože. Identifikácia nechtíka v histórii je veľmi ťažká. 31. pri vynechávajúcej menštruácii (kvet s vi198 nom).C. 39. Astrovité . nahotka liečivá. francúzsky: Souci officinal. Využíva sa aj vo veterinárnej medicíne (podobne ako v humánnej). po zliatí sa čajovina preleje pohárom vriacej vody. Pochádza z južnej Európy. maďarsky: Korômvirág. Iné časti rastliny ako kvet Droga sfarbená inak ako kvety Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 3 12 13 II. úbory väčšinou oranžovožlté. Tvrdenie starších i mladších farmakognostov. 141. 32. Čajoviny č.). Základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % Znak so zákrovom I. že Dioskoridovo chrysanthemon predstavuje nechtík. vňať na nakurovanie a šťava z rastliny pri bolení zubov.Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: krusíček. 28. 138. tráviacich poruchách žalúdka). okrajové kvety majú väčšie. neobstojí — išlo o chryzantémovku vencovitú (Chrysanthemum coronarium L. 3 6 12 13 . najmä vo viniciach. úbory po odkvitnutí ovisnú. R. 5 6 12 15 bez zákrovu I. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku čajoviny Tormentan (užíva sa pri letných hnačkách. mesiačik. španielsky: Calendula. sú menšie.

kvetých úborov bez zvyškov zákrovov (kalichov), niekedy aj úbory s kalichom. Je to vhodný materiál pre zácvik zberačov. Droga — kvet nechtíka bez zákrovu, Flos calendulae sine calyce sa vytrháva v hlavnom období kvitnutia (júl — august) z plnokvetých odrôd pestovaných rastlín. Menejhodnotnú drogu dostaneme vytrhávaním kvetov z usušených úborov v celosti. Zberáme vždy iba toľko materiálu, koľko môžeme bez problémov sušiť. Sušíme čo najrýchlejšie a v tenkých vrstvách, bez prístupu slnka (kvety inak strácajú farbu). Pri sušení umelým teplom neprekračujeme 30-35 °C! Pomer zoschnutia asi 8 : 1 . Drogu v dobre uzatvorených obaloch chránime pred svetlom. Ak zberáme na odpredaj, ihneď po usušení ju expedujeme do nákupne, lebo ľahko podlieha skaze. Zber kvetov so zákrovom - Flos calendulae cum calyce, robíme iba so súhlasom nákupne. Sušenie a celková manipulácia sú rovnaké ako pri droge bez kalicha. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1. Na homeopatické účely sa pripravuje esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. D 2). Aplikuje sa interne i zvonka ako v alopatii. Kvet v čerstvom stave má balzamický pach a aromatickú chuť, ktorá sa sušením stráca. Účinné obsahové látky nechtíka tvoria predovšetkým flavonoidy, karotenoidy (farbivá), špeciálne polyénové zlúčeniny (polyíny), triterpénové saponíny a silica. Droga pôsobí ako cholagogum-choleretikum, mierne spazmolytikum a externé antiflogistikum. Priaznivé terapeutické prejavy sú zrejme spôsobené súčinnosťou flavonoidov, farbív a silice. Droga má v alopatii podobné uplatnenie ako arnika horská. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu; pije sa každé 3 h. Na omývanie a výplachy sa používa zápar z 2 polievkových lyžíc drogy na liter vody. Ľudovo sa používa hlavne tinktúra — 1 diel kvetnej drogy sa maceruje v 10 dieloch čistého liehu; čajová lyžička získanej tinktúry sa vleje do štvrť litra vody a aplikuje sa na rany, preležaniny, udreniny, pri zápaloch kože i jej poškodení zapríčinenom ožarovaním alebo slnením. Významne urýchľuje hojenie rán. Preto býva zložkou mastí, zásypov a pod. Ľudovo sa pripravuje masť z čerstvej šťavy (4—6 g šťavy na 30 g nesoleného masla), prípadne sa dávajú obklady. Odvar z nechtíka zjemňuje a zvláčňuje pokožku, preto sa používa v kozmetike ako krém Fyto s extraktom z arniky (robí sa 5 — 10 % odvar z kvetov; var

nesmie presiahnuť 2 minúty). Karotínové farbivo kvetov je neškodné. Dáva sa najmä do syrov a masla na zlepšenie farby. Vnútorné užívanie drogy je zriedkavé. Droga pôsobí priaznivo na žľazy s vnútorným vylučovaním a pri zápaloch, po interných chirurgických zákrokoch, operáciách novotvarov a aj pri novotvaroch žalúdka, čriev a pod. (tablety sa vyrábajú v ZSSR). Kvety niekedy tvoria zložku žlčníkových, žalúdočných, pečeňových a pod. čajovín. Tinktúra sa podáva v množstve asi 2—4 g denne, výťažok v dávke 0,3—0,5 g a vylisovanej šťavy stačia 1 — 2 lyžice (s cukrovou alebo aromatickú vodou). Kvetná droga sa často pridáva do čajovín na zlepšenie ich vzhľadu. Čajoviny č. 65, 180, 207, 219.

CHRPA POLNÍ („MODRÁK") Cyanus segetum Hill — syn.: Centaurea cyanus L. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: chrpa, modrák, sinokvet, svitlák, svetlák Nemecky: Kom-FIockenblume; maďarsky: Kék búzavirág; taliansky: Fiordaliso; francúzsky: Bluet des champs; anglicky: Corneflower; španielsky: Aciano; rusky:

NEVÄDZA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 30— 50 cm; stonka hranatá, rozkonárená, listy čiarkovité, koncové úbory s okrajovými modrými kvetmi. Plody sú nažky s dvojradovým chocholcom. Rastlina uprednostňuje piesočnaté podklady so slabo kyslou reakciou. Jej výskyt prezrádza, že pôda nemá pod povrchom spodnú vodu. Druh pochádza zo Stredomoria. U nás sa rozšíril v poľných kultúrach (najmä v obilí) a na slnečných stráňach. Podobných druhov je viac. Dajú sa však ľahko odlíšiť už tým, že n. poľná rastie prevažne iba medzi obilím. Príbuzné druhy a plemená rodu Cyanus Miller, príp. Jacea Miller (nevädzovec, česky chrpina) sa nezberajú.

Nevädza má vo svojom pomenovaní mnoho nejasného. Ani latinský názov sa nepoužíva jednotne. Donedávna sa uprednostňovalo označenie Centaurea cyanus podľa bájnych kentaurov, ktorí sa po zanechaní bojového a dobrodružného života venovali medicíne. Najslávnejší kentaur bol lekár Chiron, Eskulapov učiteľ. Chiron si vyliečil ranu od Heraklovho šípa liekom z byliny kentaureion, čo je naša zemežlč; tá sa delila o meno s južným druhom nevädze — Centaurea centaurium (u Dioskoridesa „veľké kentaureion", pričom zemežlč bola menšie kentaureion). Linné preniesol názov na nevädzu. Prívlastok cyanus je z gréckeho kyanos = modrý, pre farbu úborov. Dnešné vedecké meno je však odvodené z cyanus a segetum (latinsky seges = siatie, jarina, obilie), t. j. modrý kvet medzi obilím. Z príbuzných druhov a foriem alebo hybridov, zaradených zvyčajne do rodu Jacea Mill., z včelárskeho hľadiska prichádza do úvahy predovšetkým nevädzovec lúčny — J. pratensis Lam., príp. nevädzník hlaváčovitý — Colymbada scabiosa (L.) Holub; sú nenáročné, rastú v obilí, na lúkach, stráňach i na suchých pôdach. Kvitnú v júni až októbri; hromadný rozkvet sa končí zvyčajne v auguste. Výdatne medujú. Včelám na niektorých miestach zaisťujú hlavnú znášku a poskytujú aj dostatočné množstvo peľu. Med býva sfarbený tmavo až čierno. Med z n. poľnej je hnedastý, ostrej chuti, pričom peľ je žltobiely. Vyznačuje sa však tým, že ťažko cukornatie a pekne vonia. Nevýhodou je to, že nevädza rastie prevažne medzi obilím, kde včely nalietavaním na klasy si často porušujú krídelká. Nevädza je významná aj tým, že zaisťuje znášku aj v suchých rokoch. Hospodársky je takmer bezvýznamnou burinou (žerú ju iba ovce a kozy). Predmetom zberu sú sýtomodré hlavičky kvetov s kalichom bez stopiek — Flos cyani cum calyce, alebo len sýtomodré jazykovité kvety vytr-

Kvet bez kalicha (Flos cyani sine calyce) posudzuje ČSN 86 6222 a kvet s kalichom (Flos cyani cum calyce) ČSN 86 6221: Akosť — najviac v % Znak bez kalicha I. Iné časti materskej rastliny ako kvet (úbory) Kvety sfarbené inak ako na rastline Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 10 12 7 II. 5 20 12 10 s kalichom I. 3 10 12 10 II. 5 20 12 12

199

NEVÄDZA POĽNÁ

OČIANKA ROSTKOVOVA
SVĚTLÍK LÉKAŘSKÝ
Euphrasia rostkoviana Hayne Krtičníkovité - Scrophulariaceae Ľudovo: ambrožka, bradavník, potešenie očí, tešinka, zubová tráva Nemecky: Gemeiner Augentrost; maďarsky: Mirigyes szemviditó; taliansky: Eufrasia; francúzsky: Euphraise officinale; anglicky: Eyebright; španielsky: Eufrasia; rusky: -

hávané z úborov na začiatku kvitnutia rastliny (máj—júl, niekedy aj august) - Flos cyani sine calyce. Sušíme rýchlo v tieni, v tenkej vrstve (1—2 cm), nikdy nie na slnku (kvet vybledne). Lepšie je sušiť umelým teplom — teplotou do 35 °C, tak si kvet zachová pôvodnú farbu. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 (s kalichom), 6 : 1 (bez kalicha). Na skladovanie je droga veľmi citlivá, patrí do dobre zatvorených obalov (najlepšie z umelých hmôt) a treba ju chrániť pred svetlom (vybledne a plesnie). Podstatnú zložku obsahových látok drogy tvoria modré farbivá, princíp tvorí seskviterpén laktónového zloženia a azulogénneho charakteru (proazulén a antokyanosidy), potom glykozid cichoriín, triesloviny, flavonoidy, sliz a minerálne soli (o. i. dosť mangánových). V súčasnosti sa droga používa hlavne ako antiflogistikum 200

a diuretikum. Dávkuje sa jedna kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 x denne (používa sa hlavne v zmesi s ďalšími drogami); veľmi často tvorí iba skrášľovaciu prísadu čajovín. V 16. stor. i neskôr sa užíval zápar aj ako prostriedok proti „búchaniu srdca" (výťažok zmiešaný s pivom miernil bolesti v močových cestách), proti žltačke a do očných vôd ako mierne antiseptikum. Ľudovo sa ešte dnes droga uplatňuje v čajovinách na látkovú premenu, zvonka na omývanie rán a vredov a ako prísada do vodičiek na vlasy. Z nevädzových jazykovitých lupienkov sa izoluje azúrovomodré farbivo, ktorým sa prikrašľujú kozmetické prípravky. Novšie sa droga zavádza aj ako horčinový prostriedok pri žalúdočných ťažkostiach. Čajovina č. 65.

Jednoročná, niekoľkonásobne rozkonárená bylina vysoká 10 — 30 cm. Listy sediace, protistojné, vajcovité, pravidelne zúbkaté (zúbkov je 5 — 7). Z pazúch listeňov vyrastajú sediace kvety s bielou alebo svetlofialovou korunou. Plody sú tobolky. Rastie na vlhkých lúkach všetkých výškových stupňov, zriedkavejšie aj na pasienkoch a okrajoch lesov. Znáša i kremičité pôdy. Rod očianky je veľmi premenlivý; jednotlivé taxóny sa navzájom krížia veľmi ľahko (u nás asi 17 druhov a 13 krížencov). Pôvodný druh sa označoval ako Euphrasia officinalis L. Rozdelil sa na viacero samostatných druhov, ktoré sa navzájom veľmi podobajú a rozlíši ich iba skúsený botaniksystematik. Jednotlivé charakteristiky netreba uvádzať, pretože všetky sa môžu zberať a tvoria dôležitú nakupovanú drogu. Liečivosť očianky bola dobre známa už staroveku, o čom svedčí jej grécke pomenovanie eufrasia = radosť, spokojnosť (pre elegantný vzhľad a liečivosť). Používala sa najmä pri očných ochoreniach. Kneipp okrem vymývania boľavých očí odvarom z očianky odporúčal čaj z listov ako posilňujúci prostriedok na žalúdok. V ére bylinných vín sa v nich vyvárala okrem šalvie, ľubovníka a yzopu aj očianka. Očianky sú pre včelárov významné nektárovou znáškou. Peľu poskytujú málo. Kvitnú v lete. Predmetom zberu a nákupu je vňať — Herba euphrasiae. Zber sa robí na začiatku kvitnutia (jún —september). Odrezávajú sa olistené a kvitnúce časti byliny bez spodných zdrevnatených častí býľ. Treba dávať pozor na prímesi tráv, lebo rastlina sa najčastejšie vyskytuje v porastoch na nízkotrávnatých lúkach a pastvinách. Veľmi podobná hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys L.) je typická hluchavkovitá rastlina a obľubuje hlavne slnečné, vápencové, skalnaté stráne nížin a pahorkatín; je tiež liečivá (amarum, aromatikum, metabolikum, choleretikum). Materiál je trochu náchylný na zaparenie a veľmi ľahko opadávajú kvetné časti a listy; sušíme ho preto na

OČIANKA ROSTKOVOVA

napr. aj z lipkavcov, Galium L. alebo skorocelov — Plantago L.). Ďalšími obsahovými látkami očianky sú triesloviny (3-8 % ) , silica (0,15 % ) , horčina, modré farbivo, aromatická substancia podobná živici (údajne tvorí podstatnú zložku liečebného princípu očianky), minerálne látky a olej; droga nie je celkom preskúmaná. Očianka je adstringens — vhodné pri blefaritídach (zápal okrajových mazových žliaz mihalníc), konjunktivitídach (zápal spojovky) a hordeolu (tzv. jačmeň); robí sa odvar z 3 kávových lyžičiek na 2 šálky k teplým kúpeľom, príp. sa kombinuje s borovou vodou, rumančekom a feniklom, a používa sa aj ako obklad. Ľudovo slúži aj pri ochoreniach slizníc dýchacích ciest, spojených so zahlienením (bronchitída, astma), pri chrapote, ako stomachikum na tvorbu žalúdočných štiav, pri slabosti žalúdka, tráviacich ťažkostiach, nechuti do jedenia, pri žltačke (kombinuje sa s vňaťou paliny pravej, s koreňom čakanky, púpavy a pod.), pri zle sa hojacich ranách a na miernenie kŕčov a zvieravých bolestí hlavy, proti hystérii a nespavosti (tu sa zvykne kombinovať s vňaťou ruty) a pri duševnej únave. Tu sa odporúča dávkovanie: 2-3 g prášku z drogy denne alebo 3 lyžičky vňaťovej drogy na 2 šálky denne (2 % zápar), príp. 5 — 10 kvapiek tinktúry 2-3 x denne alebo 10 kvapiek tinktúry do pohára vody na omývanie. Homeopatická esencia z celej čerstvej a kvitnúcej rastliny sa upotrebúva v očnom lekárstve a pri ochoreniach pokožky i slizníc.
OMAN PRAVÝ

OMAN PRAVÝ

tienistých miestach v tenkých vrstvách a bez zbytočného prehŕňania, prípadne vo zväzočkoch nad bielym papierom, pričom čisté a bezchybné opadané kvety i listy dodatočne doložíme do drogy. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať.

Droga obsahuje flavonoidy, potom glykozid aukubín (= rinantín), ktorý patrí medzi iridoidy (pseudoindikány); experimentálne sa dokázalo, že na liečenie vysokého krvného tlaku sú vhodné práve rastliny so značným obsahom aukubínu — malo by sa to vzťahovať i na extrakty z očianky (ale

Inula helenium L. Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Compositae) Ľudovo: alant, ománek, voman Nemecky: Echter Alant; maďarsky: Ôrnénygyokér sertecsék; taliansky: Enula; francúzsky: Grande Aunée; anglicky: Elecampane; španielsky: Ala; rusky:

Na vňaťovú drogu — Herba euphrasiae sa vzťahuje ČSN 86 6819: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina a zdrevnatené časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 12 II. 10 6 2 14 12

Trváca bylina vysoká až 150 cm, s hrubým podzemkom a koreňmi, s priamou, ryhovanou, hore rozkonárenou byľou. Prízemné listy sú vajcovité, na báze srdcovité, stonkové široko kopijovité, sediace, na rube plstnaté. Úbory sú veľké, žlté, vnútorné zákrovné listene suché a kožovité. Plody sú nažky s dlhým chocholcom. Rastlina sa importovala k nám zo strednej Ázie. Tradične sa pestuje v záhradách; miestami splanieva. U nás rastie 8 druhov omanov (Dostál, 1982); o. britský - I. britannica L., ktorý sa niekedy zamieňa za arniku horskú, je hojný druh nížinného
201

OMAN PRAVÝ

a podhorského stupňa, je nižší ako o. pravý a listy má na rube pavučinato ochlpené a o. hodvábny — I. oculus-Christi L. má podobne ochlpené listy a je pomerne zriedkavý teplomilný druh. Keďže u nás podzemok o. pravého prichádza na farmaceutický trh iba

z pestovaných rastlín (o. Goliát), je zámena nepravdepodobná. Nebezpečná je prímes koreňa ľuľkovca. Rodové meno inula je odvodené z inaein = vyprázdňovať, čistiť (s ohľadom na účinky drogy) a druhové z helios = slnko (podľa formy úbo-

Na podzemok — koreň (Radix enulae) sa vzťahuje ČSN 86 7013:
Akosť — najviac v % Znak Nadzemné časti rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej
I.

II. 2 1 3
13 10

0,5 — 1
13

7 1.5

1

rov), prípadne z helenion = košíček. Nikandros opísal v bájke vznik kvetu zo sĺz prekrásnej Heleny plačúcej nad kormidelníkom Menelaom, ktorého uštipol had. Legenda dodala byline povesť protijedu. Oman je ako väčšina astrovitých rastlín medonosnou bylinou. Pestuje sa však aj ako okrasná kvetina v záhradkách. Podzemky omanu i s koreňmi sa ako droga označujú Radix (Rhizoma) helenii alebo Radix inulae či enulae; vykopávajú sa podzemné časti 2-ročných rastlín (august-október), pričom koreňové puky sa môžu použiť na výsadbu ďalšej kultúry. Materiál sa rýchlo omyje a dá sušiť na dobre vetraných miestach, najlepšie umelým teplom (do 40 °C); pre urýchlenie usušenia sa korene rozrezávajú. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na homeopatické účely sa používa čerstvá podzemná časť; pripravuje sa z nej esencia (dil. D 2 - D 1). Na vykopávanie podzemných častí sa najlepšie dajú použiť úzke a dlhé rýle. Korene sa nesmú poškodiť, malé korienky nechávame a hneď na jeseň vysádzame. Pri manipulácii s rastlinami i s drogou niekedy vznikajú opuchy a podráždenie slizníc. S ohľadom na veľkú spotrebu sa rastlina u nás pestuje (i súkromne na zmluvu s nákupňou). Omanový podzemok i korene obsahujú predovšetkým silicu (1—3 % ) , v ktorej hlavnú zložku tvoria alantolaktóny (seskviterpény); obsah azulénov je problematický. V podzemku je veľké množstvo inulínu (až 45 % ) , potom sacharidy a horčiny. Droga je expektorans, spazmolytikum, stomachikum, diuretikum a cholagogum; užíva sa pol kávovej lyžičky na šálku záparu; pije sa 3-krát denne po lyžiciach. Uvoľňuje zahlienené dýchacie cesty, pričom pôsobí aj antibakteriálne a mierne diureticky; vplýva i na tvorbu a uvoľňovanie žlče. Ľudovo sa uplatňuje interne aj ako anthelmintikum, na povzbudenie chuti do jedla, ako metabolikum (urýchľuje látkovú premenu), zvonka proti kožným vyrážkam, lišajom, na zle sa hojace rany, mokvavé lišaje, ako kloktadlo (zápaly hrdla, stomatitída a pod.). Omanový koreň je u nás zložkou priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (diuretikum, antireumatikum), Thé Salvat (choleretikum, stomachikum, laxans), Species cholagogae Planta (cholagogum, choleretikum). Droga má široké použitie v likérnic-

202

kom priemysle i ako surovina na izoláciu inulínu, významného ako dietetikum (oficinálny v ČsL 3). Niekedy destilovaná silica — Oleum inulae je veľmi účinná proti niektorým druhom hmyzu (usmrcuje napr. larvy moskytov). Zo známejších receptov možno uviesť: odvar z 5 g koreňa omanu a 10 g kostihoja na 250 ml vody, ktorý sa po precedení zmieša s 30 g pomarančového sirupu — pije sa 3 x denne 10 — 20 kvapiek pri bronchitíde. Ako prsná čajovina sa osvedčuje zmes poľského Pektosanu (č. 120) a Species pectorales - čajovinu možno uplatniť ako mucilaginózum, emoliens, expektorans, dezinficiens a antiflogistikum. Čajoviny č. 13, 120, 166, 167, 170, 211.

ORECH VLAŠSKÝ

OŘEŠÁK KRÁLOVSKÝ („VLAŠSKÝ OŘECH")

ORECH VLAŠSKÝ

Juglans regia L. Orechovité — Juglandaceae Nemecky: Echter Walnuss; maďarsky: Pompás diófa; taliansky: Noce; francúzsky: Noyer commun;"anglicky: Walnut; španielsky: Nogal; rusky:

Strom so silným kmeňom a mohutnou korunou. Listy striedavé, nepárno perovito zložené, 3—4-jarmové. Samčie kvety tvoria dlhé zelené jahňady, samičie sedia na konci mladých výhonkov. Plody sú zelené, potom černejúce kôstkovice (ľudovo orechy). Rastlina sa k nám dostala z juhozápadnej Európy. Pestuje sa v teplejších oblastiach. Dlhoročným pestovaním vzniklo niekoľko odrôd, napr. orechy s „papierovými" škrupinami (var. fragilis), s plodmi až ako slepačie vajce (var. maxima — ich jadro však veľmi Zosychá) a i. Odrody (i sorty) sa odlišujú podľa listov, obdobia rozkvitania, tvaru koruny stromu, stupňa mrazuvzdornosti atď., predovšetkým však podľa tvaru orechov. V kultúre poznáme asi 150 orechových sort. Listy možno zberať zo všetkých orechov, okrem o. čierneho - J. nigra L. a o. popolavého - J. cinerea L., ktoré majú listy na okraji viac-menej ostro zúbkaté. Latinské meno juglans vzniklo skrátením Jovis + glans, t. j. Jupiterov žaluď (preklad z gréckeho Dios Balanos, lebo v staroveku orechy pokladali za božské jedlo a strom zasvätili Jupiterovi). Druhové pomenovanie regia = kráľovský. Ako vlasť orecha sa väčšinou uvádza územie tiahnúce sa cez Malú Áziu až do západnej Číny. Antické Grécko

orechy nazývalo perzské alebo kráľovské, lebo podľa Plínia ich priniesli králi z Perzie. Drevo oddávna používali stolári. Opeľovanie stromov obstaráva vietor. Lekárenský najpoužívanejšie sú orechové listy — Folium juglandis; trhajú sa jednotlivo, no iba mladé, zelené a za suchého počasia (jún —júl). Treba dávať pozor, aby sa zbytočne nelámali a nezaparili; sušia sa rýchlo

v tenkých vrstvách. Po usušení si musia zachovať pôvodnú zelenú farbu. Nesprávnou manipuláciou a zlým sušením droga hnedne. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. Droga má slabo korenistý pach a slabo škrabľavú chuť. Zberá sa i zelené oplodie orechov — Pericarpium (Cortex) juglandis nucum (fructus), a to v čase dozrievania a oberania plodov, kým je ešte zelené (júl-august). Suší sa v tenkej vrstve na slnku alebo umelým teplom, lebo

Listová droga sa hodnotí podľa ČSN 86 6438: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 8 3 0.5 12 10 II. 16 6 1 0.5 12 12

203

obsahuje veľa vody a ľahko plesnie. Správne usušené oplodie dostáva čiernohnedú farbu a je hubovité; pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na iné ciele (cukrárstvo, likérnictvo, potravinárstvo) sa používajú nezrelé plody (zberajú sa v čase, keď ešte vnútornú škrupinu orecha možno prepichnúť špendlíkom) — Fructus juglandis immaturus a zrelé plody — Fructus juglandis maturus. Listy obsahujú ako účinné látky triesloviny (asi 2—5 %), prevažne galotanínového typu, potom silicu (má zelenohnedú farbu, pri obyčajnej teplote je tuhá a páchne príjemne dechtovito), ďalej kyselina askorbová (vitamín C) a horkú látku — v čerstvom materiáli hydrojuglónglukozid, ktorý po rozrušení pletiva prechádza v hydrojuglón a potom juglón (farbí kožu do hneda, preto sa i výťažky z oplodia nezrelých orechov používajú do krémov na opaľovanie, prípadne v jemnom oleji ako známe kozmetikum). Podobné látky obsahuje aj oplodie a plody — jadrá majú predovšetkým olej (asi 40-60 %). Drogy z orecha treba hodnotiť predovšetkým ako trieslovinové; sú adstringens, hemostatikum a antiseptikum. List sa dávkuje: pol kávovej lyžičky na šálku odvaru - pije sa 2—3x denne. Vnútorne sa užíva pri žalúdočných a črevných kataroch, ako metabolikum, zvonka ako adstringens pri kúpeľoch, osobitne proti nadmernému poteniu, na omrzliny a pod. Juglón má protikrvácavé účinky, lenže slabšie ako vitamín K (liečebne sa nedajú využiť). Výraznejšie sú spazmolytické, sedatívne a fungicídne (baktericídne) vlastnosti. List sa externe dávkuje na kúpeľ v množstve 0,5-1 kg. Ľudovo sa droga používa vnútorne i zvonka ako posilňujúci prostriedok, na opuchnuté žľazy, pri zlomeninách kostí, očných kataroch, všeobecnej slabosti, pri uvoľnených zuboch a kožných ochoreniach, ďalej pri ľahkej nechutí do jedla, menštruačných ťažkostiach, ako anthelmintický prostriedok a na kloktanie (zápaly hrdla a v ústach), s kvetom nevädze, myšieho chvosta, rumančekom a vňaťou očianky pri kožných ochoreniach (akné, neurodermatídy a i.). V homeopatii sa z rovnakého dielu čerstvého zeleného oplodia a listov pripravuje esencia (dil. D 2 —D 1), ktorá sa používa pri chronických očných kataroch a tráviacich poruchách. Čerstvé listy sú ľudovo známe ako insekticídum (napr. proti blchám). Čajoviny č. 59, 148, 228. 204

+ Consolida regalis S. F. Gray - syn.: Delphinium consolida L. Iskerníkovité — Ranunculaceae Ľudovo: kozia bríadka, ostruhy, rytierska ostruha, stračia nôžka, stračka poľná, svalník kráľovský, vtáčky Nemecky: Feld-Rittersporn; maďarsky: Szarbaláb sarkvirág; taliansky: Erba cornetta; francúzsky: Dauphinelle des champs; anglicky: Forking larkspur; španielsky: Consolda real; rusky: -

OSTRÔŽKA POLNÍ

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 10—50 (120) cm; byľ priama, hore rozkonárená. Listy stopkaté, trojpočetné, lístky v čiarkovitých úkrojkoch. Súkvetie tvorí jednoduchý strapec; kvety tmavomodré, modrofialové, zriedka ružové alebo biele; majú dlhú ostrohu. Plody sú mechúriky. Obyčajná burina obilných kultúr, najmä na hlinitých roliach od nížin do podhorských oblastí. Z príbuzných a podobných druhov rodu poznáme záhradné druhy, ktoré do drogy nepatria. Veľmi podobné kvety majú príbuzné stračonôžky (Delphinium L.) — líšia sa plochými, dlaňovitými a päťdielnymi listami. Vedecký názov rodu Consolida je odvodený z latinského consolidare = sceľovať, hojiť; druhové meno regalis = kráľovský, patriaci kráľovi, dôstojný (pre celkový výzor rastliny). Už z rastu medzi obilím možno usudzovať, že o. poľná nie je našou pôvodnou rastlinou. O tomto a príbuznom druhu o. záhradná — Consolida ajacis (L.) Schur, starí nemeckí botanici a lekári predpokladali, že

v nich opäť našli dve liečivé rastliny, ktoré spomínal vo svojich spisoch Dioskorides, a preto ich označili ako Delphinium a D. alterum. Podľa Frassa, výborného znalca antickej flóry, však Dioskoridovo delfinon znamená Delphinium peregrinum L. a možno aj Hippokratovo hyakinthos alebo kammaros. Pôvodné použitie tejto rastlinnej drogy ustúpilo do pozadia asi v polovici 18. stor. Potom sa opäť žiadala vňať, no zväčša iba ako prísada na skrášľovanie čajovín. Opeľovanie rastliny obstaráva hmyz, najmä čmeliaky, ktoré hľadajú v kvetnej ostrohe medovinu. Aby sa zabezpečilo opeľovanie rastliny cudzím peľom, prašníky dozrievajú omnoho skôr ako blizny. Najčastejšie sa zberajú a niekedy nakupujú kvety — Flos calcatrippae (consolidae). Zberajú sa v plnom rozkvete (jún—august) s krátkou stopkou, za sucha, bez kalicha. Neznášajú stláčanie a sušia sa v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste, v tieni, príp. umelo (do 35 °C). Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch, chránené pred svetlom; ľahko strácajú farbu a plesnejú. Pomer zosušenia je 8 : 1. Droga má medovitý pach a slizovitú chuť, trochu horkú. Zriedkavejšie sa zberá vňať — Herba calcatrippae (consolidae). Zber sa robí tiež v období plného kvetu a suší sa podobným spôsobom ako kvety. Strata zoschnutím je asi 80 %. V homeopatii sa žiada čerstvá kvitnúca vňať.

Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6220 s týmito základnými znakmi: Akosť — najviac v % Znak Časti kvetov sfarbené ináč ako na rastline Iné časti materskej rastliny cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 8 II. 10 5 2 10 10

Na vňaťovú drogu (Herba calcatrippae — consolidae) sa vzťahuje ČSN 86 6738: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina Cudzie anorganické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 2 1 13 8 II. 10 4 2 1š 10

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Droga má slabý medovitý pach, prakticky nijakú chuť. Chemizmus rastliny nie je celkom prebádaný; hoci všetky časti okrem kvetov obsahujú jedovaté diterpénové alkaloidy (podobné, ako má prilbica), otravy ľudí nie sú zatiaľ známe; občas sa vyskytnú u dobytka. Z alkaloidov sa uvádza hlavne napelín. Kvety obsahujú predovšetkým antokyanový glykozid delfinín (modrý) a žltý flavonol, potom kempferol. Vňať sa v minulosti používala v záparoch ako močopudný prostriedok a proti vnútorným parazitom. Dnes sa uplatňuje ako zložka expektoračných a diuretických čajovín — samostatne sa nepoužíva. Miestami má veterinárne použitie. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravujú alkoholické výťažky (dil. D 2 - D 1), ktoré pôsobia proti

vnútorným parazitom, laxatívne a močopudne.

Rubus fruticosus agg. Ružovité - Rosaceae Ľudovo: černica, čierna malina, ožina Nemecky: Brombeere; maďarsky Fekete szeder; taliansky: Rovo; francúzsky: Ronce; anglicky: Blackberry; španielsky: Zarzamora; rusky: -

OSTRUŽINÍK KROVITÝ

OSTRUŽINA ČERNICOVÁ - ČERNICA

Ker vysoký 30-80 (150) cm; konáre tŕnité, listy dlaňovito zložené, trojaž päťpočetné, na rube holé. Plody sú čierne ostružiny (plodstvo kôstkovičiek), ktoré po dozretí opadávajú. Taxón zahrňuje u nás asi 50 malých druhov. Ich špecifické ekologické znaky sú doposiaľ málo známe. Černice rastú na brehoch potokov,

ale aj na rúbaniskách a v kroviskách živých plotov, vyskytujú sa v lesoch v rozličných nadmorských výškach. Černica a malina patria spolu do botanického rodu Rubus L., ktorý robí botanikom problémy desiatkami svojich premenlivých druhov a aj neobyčajne pružným krížením. Na určovanie treba osobitné znalosti. Pri bežnom zbere určovanie nemá praktický význam, pretože všetky rastliny sa zberajú ako rovnocenné. Vedecký názov ostružiny vznikol asi z latinského ruber = červený (podľa farby plodov niektorých druhov); fruticosus je takisto z latinčiny (frutex = ker). Semená černice sa našli už v neolitických kolových stavbách. Plody i listy sa vychvaľovali v hippokratovských spisoch. Liečebne sa používali pri zapálených a ľahko krvácajúcich ranách. V ľudovom liečiteľstve sa osobitne cenili ako prostriedok proti hnačkám, pri bielom výtoku žien, pri veľmi silnom menštruačnom krvácaní. Listy s mladými výhonkami pomáhali pri kožných vyrážkach všetkých druhov. Podľa Leclerca (1927) možno listy použiť aj na kloktanie pri angíne a Madaus (1938) ich prvý raz spomenul aj proti cukrovke. Novšie sa začali fermentovať na chutný čaj ako náhradka za pravý čierny čínsky (návod podľa Peyera je pri malinovom liste). Ostružina je jednou z najlepších včelárskych rastlín čo do nektárovej i peľovej pastvy. Med je zlatožltý a príjemne vonia; peľ má zlatosivú farbu. Predmetom zberu sú mladé listy bez prímesí, svieže a zdravé, trhané jednotlivo v období kvitnutia (máj-jún až september). Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. Ak sa sušia umelým, najvýhodnejšia je teplota 40-50 °C. Sušenie sa urýchľuje častým obracaním. Zle zafarbené listy sa z drogy odstránia. Droga: Fructus rubi fruticosi. Droga nemá pach a chutí zvieravo. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Je vhodná na zber pre začiatočníkov. Predmetom zberu a nákupu v Jednote sú zrelé čierne plody — Fructus rubi fruticosi recens, ktoré sa zberajú v auguste až v októbri. Mali by byť zdravé, čerstvé, čisté, suché, bez prímesí (neoddeľujú sa od lôžka). Zberné nádoby musia byť z pevného materiálu. Černice sa spracúvajú priemyselne podobne ako maliny. Vyrába sa z nich nielen džem a pod., ale aj dezertné víno. Plody možno aj sušiť umelým teplom, čo si vyžaduje veľkú rutinu. 205

Ružovité . pektín. Čajoviny č. adstringens Rubus idaeus L.). jantárová a i. taliansky: Lampone. na tzv. v riedkych lesoch i húšťavách nížin aj hôr. slabé fungicídne vlastnosti. Stomaran (stomachikum. Ako doplnková droga môže sa pridávať do väčšiny čajovín (chuťové korigens). Plodstvo červených kôstkovičiek — malín po dozretí opadáva.farbivá. 239. Dáva prednosť mierne vlhkým pôdam. 15 5 1 12 11 Trváca bylina s drevnatými stonkami. MALINÍK OBECNÝ OSTRUŽINA MALINOVÁ . 6 2 0. Tým sa podstatne líši od príbuzných druhov a krížencov. Často sa pestuje v záhradách a na plantážach.5 12 8 II. Čs. a to pre obsah trieslovín (5 -14 % ). pri akútnych i chronických žalúdočných ochoreniach.MALINA Na liečebné účely sa využíva predovšetkým list. na rube bieloplstnaté.). Listy nepárno perovito zložené. resp. Listová droga sa používa predovšetkým pri katarálnych ochoreniach tráviaceho traktu. Šťava z černíc sa odporúča pri zväčšenej štítnej žľaze. náhradka pravého čaju). Je premenli- 206 . Z obsahových látok sú ešte významné organické kyseliny (jablčná. sliz. sacharidy a v semenách asi 13 % oleja. menštruačného a pod. 4. 17. 156. ako prostriedok proti kašľu. trochu inozitolu. Malina má na rube bieloplstnaté listy. anglicky: Raspberry. najmä v oblastiach. organické kyseliny.ČERNICA a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Slúži aj na kloktanie a omývanie (vyrážky a pod. List je významné antidiaroikum. krvácaniach akéhokoľvek pôvodu (žalúdočného.OSTRUŽINA ČERNICOVÁ .Rosaceae Ľudovo: malina Nemecky: Himbeere. francúzsky: Ronce framboisier. Bylinný čaj so šípkami (dietetikum. o. digestívum). pri kožných vyrážkach a na kloktanie i omývame. náhradka pravého čaju). strume. Javorina (dietetikum. 210. Šípkový čaj ochutený I a Šípkový čaj ochutený II (náhradka pravého čaju). španielsky: Frambueso. Ľudové použitie drogy je oveľa širšie: pri hnačkách každého druhu.). vysoká 60-120 cm. rusky: Základné znaky drogy stanovuje ČSN 86 6429: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako listy a časti sfarbené ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním drogy) I. Kvety biele. na raňajky a pod. pôsobí aj ako stomachikum. je vhodná na účely zubnej kozmetiky a na liečenie ústnej dutiny. črevných kataroch. hromadne vyrábané prípravky sú čajoviny Diabetan (pomocná liečba cukrovky). List má aj baktericídne. čistenie krvi. i. pri chorobách z nachladnutia a ochoreniach dýchacích ciest. stonky pretrvávajú dva roky. 14. v riedkych pazušných metlinách. V plodoch sú predovšetkým antokyanové glykozidy . droga obsahuje aj malé množstvo kyseliny askorbovej (vitamín C).). Rastie na rúbaniskách. 101. kde je chuťovo nie najpríjemnejšia voda. farbív a pektín. Pre príjemnú chuť možno list ostružiny uplatniť ako denný čaj (napr. maďarsky: Málna.

dávkujú sa 1 lyžica na šálku záparu — pije sa 2—3 x 207 . O prvé plantáže sa zaslúžili stredovekí mnísi. Neobsahujú kofeín ako bežný čaj. umelé teplo nesmie prekročiť 40-50 °C. po zvädnutí sa jednotlivé lístky na stole zrolujú a zviažu do šatky alebo do ľanového vrecka a vystavia sa asi na 30 minút teplým vodným parám. Predmetom zberu býva list — Folium rubi idaei. Sušia sa podobne ako listy. Najlepšie sa zberajú do smaltovaných nádob. flavóny. Z listov maliny (príp. Vrecko sa na noc vloží medzi dve dosky a na teplom mieste sa nechá cez noc fermentovať. hromadné kvitnutie v júni asi 14 dní. sušia sa umelým teplom — Fructus rubi idaei. pomer zosušenia je asi 5 : 1 . z čerstvých plodov sa získa 70-80 % šťavy. Známe sú aj krížence s černicami.OSTRUŽINA MALINOVÁ -MALINA vý druh s mnohými odrodami. Nektárové žľazy sú vyvinuté v podobe žľaznatého krúžku okolo tyčiniek kvetu. ktorá bola v Malej Ázii v staroveku chýrnym náleziskom malín. je to veľmi dôležitá a hľadaná droga. Čerstvé zrelé plody sa upravujú s cukrom na sirup — Sirupus rubi idaei. Malina poskytuje najistejšiu medovú znášku. B a A. triesloviny.5 12 8 II. mladé nedrevnaté nadzemné olistené výhonky do 50 cm od vrcholku. Rolovanie. Plody obsahujú predovšetkým kyselinu citrónovú a jablčnú. Zrelé. Za vhodných klimatických podmienok dá 1 ha ma- Na kvalitu drogy (Folium rubi idaei) sa vzťahuje ČSN 86 6430: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny a listy s iným ako zeleným sfarbením Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. V kultúrach sa získalo asi 500 sort. t. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. j. Listy fermentáciou zhnednú a dostanú príjemnú arómu. Malinové listy sa používajú podobne ako černicové — sú zložkou hlavne čajovinových zmesí ako mierne cholagogum a diuretikum. Zberá sa v lete (jún—júl-september). vitamíny C. podľa možnosti bez stopiek (rýchlejšie schnú). 6 2 0. zber: máj-jún. 15 5 1 12 11 lín asi 50—100 kg medu. má výbornú chuť i akosť. Plody možno aj sušiť. V prípade potreby sa lístky opäť zrolujú a rýchlo sušia na lieskach v tenkej vrstve (na slnku alebo umelým teplom). už v kolových stavbách z neolitu. neprestarnuté a čisté maliny vykupuje Jednota. Niekedy sa zberá aj vňať — Herba rubi idaei. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. Podľa Peyera sa fermentujú takto: nazberaný materiál sa nechá 24-36 h na kope. Listy obsahujú hlavne triesloviny. zdravé. zaparenie a fermentovanie sa ešte dva razy opakuje. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. aj černice alebo ich zmesi s prídavkom listov jahody) možno po fermentácii variť chutný čaj. inak podobné látky ako černicové. svieže listy. Semená maliny sa našli — podobne ako černice. Listy sa pri sušení nesmú rozdrviť. pokladá sa za lepší ako lipový. Malina patrí medzi rastliny poskytujúce včelám množstvo nektárovej i peľovej paše. Kultúrne maliny sa svojou kvalitou nikdy nevyrovnajú divo rastúcim. Antickí lekári chválili mali- novú šťavu pri tráviacich ťažkostiach. pektín. Med je svetlý. Vhodné sú iba mladé. potom vitamín C a flavonoidy. Zber sa robí za suchého počasia v júli—auguste. sacharidy. Pri rýchlom sušení v tenkých vrstvách na teplom mieste treba dbať. Obdobie kvitnutia malín trvá mesiac i dlhšie. Rýchlo sa kazia. aby si zachovali pôvodnú farbu. farbivá. Zber oboch druhov drog je veľmi vhodný pre začiatočníkov. Druhový názov idaeus je podľa Plínia odvodený od hory Idy.

V šťave mladých rastlín sú gonadotropne účinné látky (povzbudzujú činnosť pohlavných žliaz). obsahuje pektíny. lecitín). korigens a súčasť osviežujúcich nápojov. ovsená slama — Stramentum avenae a škrob — Amylum avenae. Až do l6. 92. rusky: OVES SETÝ Jednoročná trávnatá bylina vysoká 40 — 70 cm. Zo starovekých autorov ho ako prvý spomenul Dieuches. maďarsky: Abrak zab. List (vňať) tvorí aj hlavnú zložku priemyselne vyrábaných -osviežujúcich nápojov. prípravkov čajovín Detský čaj s rumančekom SPOFA (karminatívum). List maliny tvorí zložku čs. že ovos tak menovali antickí Rimania napr. aminokyseliny (leucín.Gramineae) Nemecky: Saat-Hafer. ako prostriedok spomaľujúci starnutie kaučuku. potom usušených a olúpaných ovsených obiliek. dezinficiens močových ciest). Bylinný čaj so šípkami (náhradka pravého čaju) a Javorina (denný čaj). 207.Fructus avenae. Ovsené zrno obsahuje veľa výživných látok. Ovos má oddávna svoje miesto v dietetike a dnes aj v modernej diabetickej liečbe. Plody sú zrná obalené plevicou a plievočkou. potom vitamíny (aj A). taktiež glukóza a ramnóza (v pomere 3—4 : 1). pri hnačkách a nechutí do jedenia a pri prsných a krčných bolestiach). že kultúrne ovsy nemajú jednotný pôvod. 103. zberané pri dozretí (august—september).denne. Ovos sa pestuje na poliach najmä vo vyšších polohách. 14. Zápar z 2—3 lyžičiek drvených plodov na šálku sa pije 3 x denne pri stavoch vyčerpania a nervo- . 4. Listy sú úzke. Lúpaný ovos — Fructus avenae decorticatum je hodnotný najmä ako výživný prostriedok. ako antiseptikum škrobových a glejových roztokov a aromatikum niektorých amerických tabakov. Ďalej je prítomný glukozid avenín (uvádzaný aj ako alkaloid). korigens. Lipnicovité . taliansky: Avena. Ovos sa podistým kultivoval na severe. 156. Po niekoľkých storočiach sa ovos v Európe celkom udomácnil. Koncová metlina je z visiacich kláskov. isté je.Poaceae (Trávy . pošvaté. vitamín A. 238. 84. ale akýsi burinový druh. že z ovsa sa dá pripraviť kaša stráviteľnejšia ako krúpy. resp. francúzsky: Avoine cultivée. Možno usudzovať. V Škótsku sa z neho robieva suchárovitý chlieb a v Škandinávii sa jedáva ovsená kaša (európsky sever a severozápad používa dodnes ovsené pokrmy ako národné jedlá). steroidné saponíny (avena kosid A a B s aglykónom nuatigenínom). sa z neho varilo pivo (v Belgicku dodnes). O pôvode odborného pomenovania avena existuje vela názorov. 166. stonku — steblo má duté a kolienkaté. tyrozín). Species diureticae Planta (diuretikum. španielsky: Avena. na impregnáciu dreva. ktorý napísal. sediace. z ktorých najdôležitejší je fosfor viazaný do organických zlúčenín (fytín.mení farbu a zráža sa.stor. 170. Čajoviny č. anglicky: Wild Oat. 208 OVOS SIATY Predmetom farmaceutického používania sú plody . Ovsené vločky sú veľmi hodnotnou potravinou. no aj ako mucilaginózum (slizové polievky sú vhodné pre rekonvalescentov po ťažkých ochoreniach. veľa vápnika a kyseliny kremičitej (v popole až 70 % kysličníka kremičitého). Pripravujú sa zo zaparených. Sirup pripravený zo šťavy malín sa používa ako diaforetikum. avenacín). cholín. choleretikum). i keď to asi nebol kultivovaný ovos v našom zmysle. ktoré sa naparia a lisujú. hlavne bielkoviny. ktorí ho pestovali asi už vo svojej pravlasti. 184. Z ovsených otrúb sa vyrába furfural. Sirup sa neznáša s alkalický reagujúcimi látkami . OVOS SIATY Avena sativa L. Species cholagogae Planta (cholagogum. Ovsená slama — Stramentum avenae. tuky a minerálne látky. Plínius. triterpenoidné saponíny (napr. látka používaná pri výrobe umelých živíc i plastických látok. Zásluha na rozšírení ovsa patrí najmä Slovanom.

napr. ktorý sa používa do zásypov. omrzlinách. púdrov a na prípravu galeník. Predmetom široko organizovaného zberu sú v septembri až októbri známe „gaštany" — Semen hippocastani recens. zlom prekrvení.. keď sú už dokonale zrelé. Pagaštan sa u nás udomácnil v parkoch. Plody sú ostnaté zelené tobolky s lesklými hnedými semenami. Čs. sedatívum. maďal Nemecky: Gemeine Rosskastanie. španielsky: Castano de Indias. pričom účinkuje aj ako dietetikum. sa v rokoch 1896-1909 zaslúžil de Vevey. ischiase. v Rakúsku proti obstipácii a v Maďarsku zvonka pri svrabe (podľa Madausa. maďarsky: Gesztenye bokrétafa (Lógesztenye). Tinktúra je zasa vhodnejšia ako tonikum pri neurasténii. Z ľudového používania možno ešte menovať ovsený sliz ako prostriedok na posilňovanie žalúdka. rusky: - Strom so šupinatou sivohneďou borkou.vej slabosti. Zriedkavým predmetom zberu býva kvet — Flos hippocastani seu Castaneae aequinae (zberá sa v máji bez stopiek) a mladý list . priemyselne vyrábaná čajovina s ovsenými zrnami je Valofyt Neo (nervínum. Čajovina č. 40—50 %. 200. variť pol hodiny) sú užitočné pri reumatizme. 10 2 12 13 209 . Zrná varené v mede sa v Litovskej SSR používajú pri dyspepsii (poruchy trávenia). piluliek.Farina avenae. stopka dlhá až 20 cm.obsahujú veľa vody. Treba ich hneď dopraviť do zberne. lebo rozomleté semená boli liekom pre dýchavičné kone. čím chcel Linné vyjadriť podobnosť s jedlým gaštanom. Prvé správy o tomto strome i jeho vyobrazenie priniesol až Matthioli (1565).Folium hippocastani (zberajú sa v apríli). Pagaštanovité . vysoký aj 25 m. neurotonikum). okrem toho znižuje činnosť štítnej žľazy a zmierňuje predráždenosť. Ovsené vločky sa pre obsah glukokinínov užívajú aj pri cukrovke. 5 1 12 11 II. potom červeno kvitnúcim p. kašli. ľahko plesnejú. anglicky: Horse-Chestnut. Kvet sa najlepšie suší umelým teplom do 35 °C. lišajoch. ochrnutiach. francúzsky: Marronier de Inde. pavia L. ale aj pri pečeňových ochoreniach. páviovým — Ae. ktoré treba zberať. Vedecké označenie stromu je odvodené z latinského esca = jedlo. aplikované dodnes.Aesculaceae Ľudovo: gaštan (konský). patrí do čeľaďe bukovitých rastlín (Fagaceae). často vysadzovaným v parkoch a niekoľkými ďalšími druhmi „pávií". lebo sú veľmi háklivé . ďalej pri nechuti do jedenia. Biele kvety tvoria priamu kužeľovitú metlinu zloženú z vidlanov. Pestuje sa ako okrasný solitér a alejový strom. 1938). PAGAŠTAN KONSKÝ PAGAŠTAN KONSKÝ JÍROVEC MAĎAL („KOŇSKÝ KAŠTAN") Aesculus hippocastanum L. konským. a to p. nespavosti (najmä z duševného vyčerpania). prakticky po vypadnutí z plodov. Slamové kúpele (asi 1 kg na kúpeľ. Hnedý jedlý gaštan — Castanea sativa Mill. ekzémoch. Pomer zosušenia je pri kvete asi 6 : 1 a listu 4 : 1. Homeopatia používa rozotierané prípravky (Teep) z čerstvej kvitnúcej rastliny a urtinktúru. bronchitíde a i. O jeho terapeutické využitie. treba ich Listová droga — Folium hippocastani sa hodnotí podľa ČSN 86 6424: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I.Amylum avenae. taliansky: Ippocastano. zriedka i čistý ovsený škrob . ranách. list bežným spôsobom. Listy dlaňovito strihané na 5 —7 dielov. Ak sa žiadajú sušiť. múku s medom proti kašľu a zvonka na opuchy (Dánsko) i proti hemoroidom (Taliansko). sexuálnej predráždenosti. svrabe a i. Do predaja sa dostáva ovsená múka . Druhové meno je z gréckeho hippos = kôň. Celá čeľaď je u nás zastúpená iba druhmi rodu pagaštan. zriedka pestovanými v parkoch.

akosť: chybné semená maximálne 5 %. pričom kumaríny zvyšujú aj odolnosť stien ciev a rozširujú vencovité cievy. Pre obsah kumarínov sú aj zložkou opaľovacích krémov. taliansky: Cícutarossa. rozpadá sa na zobákovité plôdiky. Azda najrozšírenejší je p. krvavý . najmä v húšťavách. niekedy sa odporúča ako náhradka za saponin z gypsomiliek. Rod pakostov má asi 170 druhov. D 1—D 2). stopkaté. kumarín eskulín. Listy sú expektoračným. Semená sa skladujú v sieťovaných vreciach na chladných miestach. Rastlina rastie na vlhkých a tienistých miestach. 52. kvitnúci červeno. Podávajú sa vnútorne i zvonka. Saponin prítomný v semenách má pomerne malú hemolytickú účinnosť ( 1 : 1 2 000). Kvety karmínovoružové. zväčšenej predstojnici a pri hemoroidoch. purínové deriváty. adenozín. iné časti rastliny 1 %.G. krehkú. pazušné. chlpatú. zvonka zasa odvary na rany. adenín. Pakostovité — Geraniaceae Ľudovo: bocianí noštek. sanguineum L. maďarsky: Bakbúzó gólyaorr (gerely). často aj v lesoch. V ľudovom liečiteľstve sa odporúča pri úporných hnačkách podať pol kávovej lyžičky postrúhaného sušeného semena s trochou liehoviny. španielsky: Hierba robertiana. Semeno sa hodnotí internou normou IN 2/82 vypracovanou iba pre I. ružovú. proti zápalom i edémom a na spomalenie zrážania krvi. Pôsobia i spazmolyticky (účinok spočíva predovšetkým na saponíne escína a flavonoidoch). i. Semená obsahujú aj flavonoidy (0. v oplodí o. Byľ má priamu alebo polieha- vú. Vrecia sa nesmú ukladať na seba vo viacerých vrstvách. anorganické prímesi vôbec neprípustné. Dávkuje sa 1 lyžička na šálku záparu. anglicky: Herb Robert. angínach. Čajoviny č. škrob (50-60 % ) . je málo toxický. ich zmes je escín (ako aglykóny sa označujú protoescigenín a baringtogenol C). omrzliny. ktoré tvoria základ mnohých hromadne vyrábaných prípravkov používaných pri periférnych poruchách krvného obehu. V homeopatii sa uplatňuje esencia (dil. 50. henézszagú gólyaorr. rozkonárenú. lúčny . na rumoviskách a medziach od nížin po horský stupeň.).sušiť v tenkých vrstvách a dosúšať pri teplote asi 60 °C. tvoria dvojkvetové vidlice. z čoho u nás rastie 20. výroba pracích prostriedkov a pod. pratense L. Listy sú zložené z 3-5-stopkatých lístkov so zúbkatými úkrojkami. Najvýznamnejšie terapeutické uplatnenie v súčasnosti majú výťažky (Extractum hippocastani fluidum) alebo izolované zložky (azda najviacej escín).5 %. Rovnako hojný je p. kataroch hrtana a hltana. Všetky druhy sú si veľmi podobné. okrem toho slúžia ako krmivo pre divú zver. hromadne vyrábaný prípravok je Anavenol (kvapky a dražé — venofarmakum) s obsahom eskulínu.. bielkoviny a v osemení sa nachádza katechín a neglykozidová katechínová trieslovina. reu210 PAKOST SMRADĽAVÝ matizme. . kyselinu močovú. na rúbaniskách. lišaje. čapí nos smrdutý. milosť božia Nemecky: Ruprechts-Storchschnabel. Významné upotrebenie majú semená v priemysle (výťažky do hasiacich prístrojov. Čs. a to pri kŕčoch v prsiach. opuchoch pečene. pri hemoroidoch. na liečbu kŕčových žíl. cievnych poruchách. organické prímesi 0.15 % ) . býčnik. celkom ich je 8-28 %. čapina. ktorý rastie na lúkach i medziach a kvitne modro. chronickej gastritíde. pri hemoroidoch a obehových poruchách. PAKOST SMRADĽAVÝ KAKOST SMRDUTÝ Geranium robertianum L. Z obsahových látok sú najzaujímavejšie triterpenoidné saponíny. sťahujúcim a protihemoroidným prostriedkom. opuchy. pri múroch. Plod je zobákovitý. olej (7—8 % ) . absorbujú škodlivé účinky ultrafialových lúčov a ochranných mastí.G. rusky: Jednoročná bylina vysoká asi 40 cm. francúzsky: Geranium robertin.

Pakost sa už u Dioskorida nazýval geranium (z gréckeho geranos = žeriav) .P. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. 1731). zhodovali sa na veľkej liečivosti pakostov. Čajovina č. Indiáni v západnej časti Severnej Ameriky používali pakost proti syfilisu. smradľavému sa veľmi podobá aj iný zástupca čeľade .bociannik rozpukovitý (Erodium cicutarium L'Hér. prípadne kolísavé množstvo silice. Všetky časti byliny príjemne voňajú a chutia korenisto aromatický. Jeho stonka i listy nepríjemne páchnu. taliansky: Abrotano. krvácaniach (najmä z nosa a pľúc). Esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. Úbory drob- né. krvácaniach rozličného druhu. ktorí prenášali do herbárov hlavne liečebné poznatky antiky. Odborné druhové pomenovanie robertianum mu Linné vybral z histórie (na jeho liečebné vlastnosti údajne poukázal sv. resp. Literatúra gréckeho staroveku síce spomína pakosty. zo Severnej Ameriky. Pri zbere vňate treba postupovať opatrne — u citlivých zberačov môže vyvolať na koži slabé zápaly.P. LATNATÝ Poloker vysoký 50—100 cm. Užíva sa pri hnačkách. prípadne na obklady pri fistulách. ako typické adstringens a trieslovinová droga. hľuznatý — G. španielsky: Abrotano macho. Kvitnúca vňať p. veľmi zriedkavá je p. Róbert). hnačkách. reumatizme a cirhóze pečene. Droga: Herba geranii (robertiani) alebo Herba rupertii. anglicky: Southerwood. Slúžil najmä na prečistenie močových ciest — zbavoval ich piesku a kameňov (podobne účinkoval na obličky) a tlmil bolesti pečene. bolestiach v močových cestách a rozličných krvácaniach. lúčneho . Denná dávka na vnútorné užívanie sú 2 lyžičky sekanej vňate (za studena macerovať 8 h. umelým teplom do 35 °C. brotaň. Vnútorne sa aplikuje ako adstringens. Kvitne asi v máji až septembri. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) radil kloktať odvar z pakostu pri angínach. ale zrejme to boli iné druhy. dračia (u nás sa pestuje). vo veterinárnej praxi pri hematúrii a dyzentérii. zvonka na rany a opuchy a podľa Schultza aj na chronické prieduškové katary. storočia. ťažko určiť. Ľudovo sa pakost uplatňoval pri hnačkách. krvavého — G. smradľavého ako liečiva na všetky opuchy a rany. pije sa 1-2x denne. pravá. 1 lyžička na šálku záparu). Ako Herba Roberti alebo Herba Geranium Robertianum sa rastlina nachádzala už v herbároch 16. smradľavom sa stočí ibadooblúka). dvojito perovito strihané. Druh neslobodno zamieňať s ostatnými palinami. potom bližšie neprebádaná horčina geraniín. maďarsky: Abrut uróm. Najčastejšie sa odvodzuje od mena bohyne Artemis (Diany) alebo kráľovnej Artemisie (palinou liečila svojho manžela). ktorý sa pokladal za dobrý posilňujúci prostriedok. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: boží drevec. zápaloch kože a i. smradľavý sa od všetkých podobných druhov odlišuje najmä listami. ktoré sa za sucha skrutkovito stočí a pred dažďom rozvinie (na p. ktorý má zo všetkých druhov pakostu najvyššie množstvo trieslovín a kyseliny galovej (10-28 %).). pri kameňových poruchách. citrónovú a i. V ľudovom liečiteľstve sa droga tradične využíva pri žalúdočných a črevných kataroch. Terapeuticky účinná zložka drogy je trieslovina (asi 5 — 10 %). resp. francúzsky: Aurone mále. Spomedzi pakostov je včelársky významný najmä p. 0) sa v homeopatii používa ako adstringens a pri Basedowovej chorobe. Pri zámene prichádza do úvahy najmä p. okrem toho je veľmi horká.vzhľadom na dlhé zobákovité plody. Pôvod ich latinského mena artemisia. ktorých je u nás asi 17. najmä p. Z domácich druhov sa liečebne využíva aj vňať kvitnúcich druhov p. najmä p. brotan. husto rozkonárený. Z príbuzných druhov sa v homeopatii používa G. rusky: (v európskej časti ZSSR nerastie) PELYNĚK BROTAN . Eberreis. BOŽIE DRIEVKO PALINA ABROTSKA-P. Všetky druhy sa lekársky uznávali ako 211 . p. Pestuje sa vo vidieckych záhradách. BOŽIE DRIEVKO Artemisia abrotanum L. segmentíky čiarkovité. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. ale málo peľu. hemostatikum a antidiaroikum. Stredovekí lekári. Plody sú nažky bez chocholca. Vnútorne sa užíval vodný destilát z vňate (Tabernaemontanus-Bauhinus. palina drevinka Nemecky: Stabwurz-Beifuss. Súčasné používame drogy je slabé. Listy striedavé. Poskytuje včelám veľa medu. obyčajná (má nepríjemný pach). dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku studeného macerátu alebo záparu. kým pre vplyv na sťahovanie maternice ho Kobert odporúčal proti maternicovému krvácaniu. chuť však ostáva nepríjemne horká a príkra.. pálivých ranách.P. zvonka na omývanie.) a antivirózne účinný fenol. PALINA ABROTSKÁ . smradľavého sa odrezáva v máji—júni až v septembri (prípadne sa pokosí). pratense L. no iba čerstvý koreň — Radix Geranii maculati. lúčny. zoskupené v pazušných metlinách. prípadne od artemés = zdravý. sanguineum L. na rube sivochlpaté. Po odstránení cudzích prímesí sa suší prirodzeným teplom bez prístupu slnka na vzdušnom mieste. maculatum L. 46. bolestiach močového mechúra a zvonka na zle sa hojace rany a opuchy. pontická a odlišný vzhľad má p. má zobákovité zakončenie plodov. Nepríjemný plošticový zápach byliny sa sušením stráca. droga obsahuje aj kyseliny (jablčnú. tuberosum L. Práškovaná vňať s rutou a palinou zajedaná chlebom posilňovala srdce. a p. externe je dermatologikum. Eberraute. Paliny patria medzi najstaršie liečivé byliny vôbec.G.P. Pochádza z Ázie.

ale aj antiseptický a na srdcový sval. Chutia palivo aromatický a trochu horkasto. pravdepodobne glykozid. tvaroh. resp. sušení. málokrvnosti spojenej s poruchami trávenia. Zber sa robí viac ráz do roka v júli až auguste (septembri). Matthiolus r. Iné údaje o rode Artemisia — palina uvádzame pri ostatných druhoch. a to kvitnúca vňať (doplňovaná listom) alebo len list — Herba dracunculi seu Folium dracunculi. taliansky: Dragontea. Plody sú nažky bez chocholca. možnosť jeho zámeny je malá. Od príbuzných druhov sa líši hlavne nedelenými listami. Veľmi aromatické sorty sa dnes pestujú predovšetkým vo Francúzsku. účinkujú proti horúčke. kapilín s dobrými fungistatickými vlastnosťami. D 3 a 0 ) . PELYNĚK KOZALEC („ESTRAGÓN") Artemisia dracunculus L. nechutí do jedenia. Zvonka slúži na prípravu kúpeľov na omrzliny. paldán. tarkán Nemecky: Estragón. maďarsky: Tárkony urom. Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl prostriedky proti kŕčom. ale aj ako močopudný. Jej hlavné znaky: Akosť — najviac v % I.5 % ) . 1563 odporúčal p. jednoduchými čiarkovitými listami a s malými guľatými úbormi usporiadanými v riedkych metlinách. Botanicky sa neskoršie zaraďovala medzi druhy rodu Pyrethrum — rimbaby.Asteraceae (Úborovité . P. Dnes sa všeobecne uplatňuje v konzervárenskom a potravinárskom priemysle. Zmienku o ňom nachádzame v 2. horčinu. ale aj ako prostriedok proti moľom. Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Stonky hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) II. rusky: PALINA DRAČIA Trváca bylina vysoká 60 — 120 cm s metlovitými stonkami. v tenkých vrstvách (umele do 35 °C). Rozlíšenie obchodných druhov („ruský" a „nemecký" tovar) sa robieva hlavne pomocou mikroskopu. dračiu ako vynikajúci prostriedok proti moru. Odrezávame kvetné bylinné vrcholky. pri ťažkostiach s močením a vynechávaní menštruácie). Rastlinné časti majú veľmi prenikavý a príjemný pach. Jej domovinu pravdepodobne ohraničuje areál brehov stredoruských riek cez Sibír až po Ochotské more a v Severnej Amerike od Aljašky až po Texas. hydinu. Ako korenina sa vysádzala najmä vo vidieckych a kláštorných záhradách. Zber sa robí v júni až v auguste. v tme. V domácnostiach sa uplatňuje ako korenina na mastné mäso. 1. inak označovaná aj Summitas abrotani alebo list či vňať — Folium seu Herba abrotani. dračej podľa Linného vychádza zo zdrobneniny draco (grécky drakón) = had a vzťahuje sa na hadovito formovaný koreň rastliny. pred n. a to najmä na výrobu likérov a vermútov. Zatiaľ čo pri „ruských" druhoch sú krycie trichómy zoskupené do hviezdice. stor. Preto treba s rastlinou manipulovať opatrne. Čajovina č. Ľudové liečiteľstvo — najmä v južných krajinách. od abrotos = božský (pre liečivé účinky). ju používa podobne ako p. potopudný a anthelmintický prostriedok (zvyčajné dávky sú 2 kávové lyžičky na šálku záparu. 2—3 x denne 1 šálku). Keďže ide o pestovaný druh. slanomilná). majonézy a šaláty. použitý už Dioskoridom. podľa inak formovaných krycích trichómov (chlpov). Schne pomaly a treba ho oddeliť od iného materiálu. dračia je stará korenina. Botanické označenie p. abrotskej sa zberá zvyčajne vňať s kvetmi — Herba cum floribus abrotani. U nás miestami splanel. oficiálne a v alopatii sa nepoužíva.Na vňaťovú drogu — Herba abrotani — sa vzťahuje ON 86 6827. P. horúčave v prsiach. pri „nemeckých" druhoch sú vidličkovité. anglicky: Tarragon. Homeopatia používa čerstvé listy a pripravuje z nich esenciu (dil. španielsky: Estragone. Rastlina sa najväčšmi používa v priemysle. Liečebné použitie drogy Herba abrotani je viac-menej iba ľudové. Vedecký názov abrotanum. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. Z p. prípadne na obklady a rany. ponechal i Linné ako odvodeninu z gréckeho abros = elegantný (pre vzhľad listov a príjemný pach). 179. abrotská obsahuje najmä silicu s aromatickými zložkami (asi 1. triesloviny a bližšie neznáme alkaloidy abrotanín a abrotín s podobnými vlastnosťami ako chinín (pozri chinovníkovú kôru medzi cudzokrajnými drogami). bez zdrevnatených častí. Druh pochádza z Ázie. Slúžievala na aromatizáciu octu a horčice. podobný ako citróny alebo medovka lekárska.polyíny. 10 5 3 2 1 14 10 6 4 2 14 12 . na dobre vetraných miestach. V koreňoch sa nachádzajú zaujímavé látky . u slávneho lekára Galéna pod označením knikos. Používali sa najmä semená (proti zvieraniu. j. francúzsky: Estragón. Astrovité . Homeopatické použitie esencie je rovnaké ako v ľudovom liečiteľstve. na potenie.Compositae) Ľudovo: estragon. Droga sa skladuje dobre uzatvorená. t. lebo je veľmi aromatický. niektoré sa uctievali ako kultové byliny (p. Pre príjemnú citrónovú arómu a horkastú chuť bola oddávna obľúbená v kuchyni. 212 II. V staroveku tento druh paliny veľmi nepoznali. skladovaní a inej manipulácii s drogou často vzniká podráždenie slizníc dýchacích ciest a hrtana spojené s kašľom. Materiál sa suší podobne ako každá silicová droga — v tieni. Zberá sa za suchého počasia. 10 5 3 10 6 10 12 9 2 3 pravú: pri poruchách trávenia. Pri zbere. ktoré Na vňaťovú drogu (Herba dracunculi) sa vzťahuje ČSN 86 6731: Akosť — najviac v % I.

anglicky: Omugwort. V domácnostiach sa ako pikantná korenina pridáva do omáčok. Farmaceutické použitie drogy je ako stomachikum a amarum. Droga si udržiava príjemný aromatický pach a slabú horkú chuť. Rastlina i droga má hlavne potravinárske. na rube bieloplstnaté. Listy má perovito delené. ako emenagogum i choleretikum a na potenie.PALINA DRAČIA 2 % zápar (prikrytý nechať stáť asi 15 minút. Červenkasté vajcovité úbory sú v hustých metlinách na vrcholkoch stoniek. polynka obyčajná Nemecky: Gemeiner Beifuss. Podľa Hippokrata sa pridávala do vína posilňujúceho šestonedieľky. pije sa niekoľkokrát denne po lyžiciach. Suší sa rýchlo. španielsky: Artemisia. ako sa ľudia večer pred sv. na posilnenie žalúdka pri tvorbe štiav i trávení. Starí Gréci a Rimania dávali prednosť iným. Tento druh sa dnes uplatňuje prevažne v ľudovom liečiteľstve. s rozkonárenou stonkou. zvyčajná dávka je asi Trváca bylina vysoká 50-100 cm. Artemisia vulgaris L. maďarsky: Fekete urom.Compositae) Ľudovo: Černobyl. Nachádza sa v ňom aj polyín kapilín (fungistatikum). francúzsky: Armoise. užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Pre metabolické vlastnosti sa niekedy používa aj pri kôrnatení tepien a iných cievnych poruchách (rozžutá čerstvá vňať alebo lístky. rusky: . Používala sa pri ženských ťažkostiach. Koreň obsahuje asi 0. voňavkárske a praktické kuchynské upotrebenie. aldehydy (napr. prípadne vo forme medicinálneho vína). prípadne i vzhľadom a mikroskopickým obrazom. asi dve tretiny v nej pripadá na metylchavikol čiže estragol (pre podobnosť so silicou anízu nazýva sa aj izoanetol). asi troch stoviek druhov paliny. K historickému používaniu paliny uvádzame poznámky aj pri ďalších druhoch. je prostriedkom na zvýšenie chuti do jedla. Jánom touto bylinou opásavali 213 . v tieni.Oleum dracunculi aethereum. korenistou chuťou so slabo horkou príchuťou. V Starom Egypte sa tamojšia p. užíva sa v oblátkach. Spomedzi všetkých. Podstatnú časť zvyšku tvoria linalylacetát. Preto sa vyskytujú skôr jej prímesi v iných druhoch palín. schne pomaly. uhoriek. Častejšie sa používa čerstvá vňať. Pre hojnosť výskytu mal v našom liečiteľstve prevahu práve tento druh. ale je bežná aj pri cestách. na líci lysé a tmavozelené. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. za dobrého vetrania.2-1 % ) . felandrén.2 % silice slabého pachu a cel- kom iného zloženia. Pripisoval sa jej božský pôvod podľa bohyne Artemidy. je najlepšie identifikovateľná. Ak sušíme umelým teplom. ocimén a i. Plody sú nažky bez chocholca. aby neobsahoval nečistoty. taliansky: Artemisia. polievok. triesloviny a živicu. Podobné použitie má izolovaná silica. Herba dracunculi sa v alopatickej liečbe využíva zriedka. teplota nesmie byť vyššia ako 30-35 °C. na rumoviskách a neobrábaných pozemkoch. Účinné látky predstavuje predovšetkým silica (0. PELYNĚK ČERNOBÝL PALINA OBYČAJNÁ sa zvyčajne viažu do neveľkých snopčekov. pri výrobe bylinného octu (estragónový ocot) a horčice alebo ako zložka koreninových extraktov. pijú sa 2—3 šálky denne alebo prášok (1 —2 g denne). Materiál treba pred zväzovaním dobre pretriediť. prímorská uctievala ako kultová rastlina bohyne Izis. Rastlina uprednostňuje uľahnuté staršie násypy. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . Matthiolus opísal. ľahko hnedne. Z ďalších obsahových látok rastliny možno spomenúť horčiny. ľahko sa odlíši svojím nie príjemným pachom. Plínius odporúčal bylinu chorým i zdravým. Iba ojedinele sa uvádza v liekopisoch. octu. domácim teplomilným druhom. ktorá slúži na izoláciu silice . Palina patrí medzi najstaršie rastliny používané v liečiteľstve. metoxyškoricový). šalátov a pod. Rastlina je obľúbenejšia a používanejšia v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. Vytvára dokonca typické spoločenstvá. najvyššia a u nás najbežnejšia. potom sa precedí.

Predmetom zberu býva niekedy aj koreň — Radix artemisiae (vulgaris). keď mu miesto vody dali žič s octom. so sivoplstnatou rozkonárenou stonkou.Compositae) Ľudovo: rímska palina Nemecky: Romischer Beifuss. PALINA PONTICKÁ Artemisia pontica L. Striedavé listy sú dvojito perovito strihané. aj do rozpusteného sadla. Plody sú nažky bez chocholca.PALINA OBYČAJNÁ teplota pri sušení nemá presiahnuť 30-35 °C. tiež expektoračné účinky (pozri napr. francúzsky: Armoise pontique. ktorý má antiseptické a anthelmintické. dyspepsia). čarom. borovice). Astrovité — Asteraceae (Úborovité . anglicky: Roman Mugwort. lebo rastlina. Sušia sa v snopčekoch alebo rozostreté na tienistých a dobre vetraných miestach. Čajovina č. Pomer zosušenia je asi 3-3. obsahuje jedovatý tujón (O. Gessner. Pre osobitný pach sa používala aj ako korenina do husacích. Slúži najmä na povzbudenie činnosti žalúdka a tvorbu šťavy pri jej nedostatku. najmä na stepných stranách a medziach. aj keď 214 . rusky: - PELYNĚK PONTICKÝ a venčili proti obludám. bravčových alebo jahňacích pečienok a plniek. Osičková. Obsahuje najmä cienol. Ako korenina sa najlepšie uplatňujú čerstvé listy (sušené sú bezcenné) a rozkvitajúce úbory (tie možno sušiť) (J.2 % vo vňati). Malé úbory s rúrkovitými žltými kvetmi a so sivoplstnatým zákrovom tvoria v jednostranných strapcoch koncovú metlinu. Pomer zoschnutia je asi 3—4 : 1. Keďže ide o silicovú drogu. vykopáva sa zjari alebo na jeseň a suší sa bežným spôsobom. Ostatné ľudové indikácie uvádzané úvodom nie sú vždy bez rizika. nešťastiam i chorobám. D 3-D 2).5 : 1. zvyčajne neveľký. pri hemoroidoch (J. Pripravuje sa zápar z jednej kávovej lyžičky na šálku a pije sa 2-3 x denne po lyžiciach. cholín. španielsky: Tomillo pontico. O pôvode horkosti hovorí naša povesť. dolné stopkaté. U nás sa veľmi zriedka vyskytuje v oblastiach teplomilnej panónskej flóry. napr. horčiny (artemizín) a triesloviny. kačacích. Základné požiadavky ČSN 86 6729 na drogu Herba artemisiae: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 1984). ďalej nechuti do jedenia (acídna a subacídna gastritída. Predmetom zberu býva kvitnúca vňať (niekedy aj nákupu) . II. Dopyt po droge je sezónny. pravá). Osičková. maďarsky: Bárány urom. Vzhľadom na osobitne zriedkavý výskyt zámena s príbuznými druhmi prakticky neprichodí do úvahy. Zasluhuje si najvyššiu ochranu. V koreni je inulín. Externe ako antiflogistikum. Hlavnou zložkou rastliny je silica (asi 0. 74. ďalej proazulény a jedovatý tujón (pozri p. že palina vyrástla z potu Krista na kríži. 10 5 3 10 6 10 12 9 Trváca bylina vysoká 20 — 50 cm. Odstrihujú sa na začiatku kvitnutia (júl—september) kvitnúce vrcholky bylín (ich stonka nemá presahovať priemer 5 mm). 1953). 1984). ako všetky paliny. resp. taliansky: Assenzio pontico. Rastie na suchých vápencových pôdach. polyín kapilín (fungistatikum) a iné látky.Herba artenisiae (vulgaris). Čerstvý sa používa v homeopatii (esencia dil.

Predmetom zberu bývajú listy a kvitnúce vrcholky pestovaných bylín. ojedinele rastúcej v rezerváciách na slaniskách južného Slovenska. Uvádza sa napr. francúzsky: Absinthe. resp. dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. P. Vzhľadom na neširoký areál výskytu nenadobudla masové uplatnenie. na zvýšenie vypudzovania žlče zo žlčníka (cholagogum). Astrovité . Ordinoval ju aj náš chýrny bylinkár F. tiež na omývanie rán.PALINA PONTICKÁ je ostatným vo všetkom podobná. chemicky príbuzný so santonínom (ČsL 2). Rastlina sa v oblastiach svojho výskytu používa skoro výhradne v ľudo- vom liečiteľstve. prášok z drogy v dávkach 0. 2 — 3 šálky denne. list sa zberá v júni. aby sa knihy písali atramentom uvareným s palinou. t. Často rastie pri cestách. rudnianskou masťou ju odporúčal neplodným ženám. radosť. peluň. obyčajnou — Artemisia vulgaris L. Pri užívaní sa vyžaduje zvýšená opatrnosť. paliny slúžili ako koreniny a veľmi sa cenili pri zariekaní a veštení. kvitnúce vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). s trsom vzpriamených sivoplstnatých stoniek. Čierneho mora. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesí Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním rastliny) I. 215 .boli výborným liekom proti boleniu žalúdka. v Alžírsku sa kedysi podával riedený absint vojakom proti malárii (účinkovať malo všetko horké). subsp. že táto rastlina má osobitnú vlastnosť — chráni odev pred hmyzom. Užíva sa aj čerstvá šťava (5 —10 g denne). Rodové vedecké označenie nadväzuje na grécke artemés = zdravý (vzhľadom na liečivosť druhov tohto rodu). silicu (bližšie nepreskúmanú). ale ak bola možnosť výberu. Šúr. U nás sa prv listy namáčali do pálenky . Rastlinné časti obsahujú horký princíp artemizín. taktiež ako tonikum (na celkové posilnenie organizmu). so striedavými. Najvýraznejšie sa odlišuje príjemným pachom (podobný má p. polyňok Nemecky: Wermut. Rastlina je stomachikum — amarum. palín. P. Plínius uviedol aj prípravu palinového extraktu. Pritom navrhol. 3 2 14 10 II. Hippokrates ju odporúčal pri žltačke. Obľubuje pôdy s dostatkom dusíka. v prírodných rezerváciách Devínska Kobyla. aj vo Fándlyho súpiske liečivých rastlín. Patrí do skupiny palín s pradávnym liečebným používaním. v dolnej časti drevnatá. PALINA PRAVÁ Artemisia absinthium L. anglicky: Wormwood. druhové odborné meno dostala táto palina podľa hojného výskytu v oblasti Pontu. ktorý je špecifickým prostriedkom proti škrkavkám a hlístam. ale aj zvonka. monogyna (W. Plody sú nažky bez chocholca.) Gams. pontická rastie u nás napr. takisto plstnatými trojito perovito delenými listami s kopijovitými segmentmi. s tzv. 6 4 14 12 Trváca bylina vysoká 50—100 cm. taliansky: Assenzio. potom oxysantonín. rusky: PELYNĚK PRAVÝ Ak je vňať (Herba absinthii pontici) predmetom farmaceutického používania. Typická rastlina suchých plôch a rumovísk. uplatňuje sa ako horčinový a sťahujúci prostriedok. Oficiálna medicína ani homeopatia rastlinu osobitne nepoužíva. španielsky: Asenzio. Názov paliny je z gréckeho a = bez a psindos = zábava. jej kvalita sa posudzuje podľa ČSN 86 6737. maďarsky: Fehér urom. Už Dioskorides poznamenal. pontickú spomínal aj Ovídius. ako močopudný a žalúdočný prostriedok. Madva. Na koncoch stoniek sú v riedkych metlinách zoskupené previsnuté úbory so žltými kvetmi. Santonin sa nachádza v paline slanomilnej . pontická obsahuje aj triesloviny. Tento zvyk prevzali neskôr aj Európania. živicu a rozličné minerálne soli. Najčastejšie sa zamieňa s p. viazaná na suché stanovištia. V súpiske chránených rastlín sa neuvádza. Užívala sa vnútorne asi ako dnes. pretože sú vraj takto chránené pred myšami. V klasickom staroveku mala široké rozpätie používania. Používali ju už starí Egypťania. Inak pozri a porovnaj všetky druhy paliny. ktorý pochádza z cudzieho druhu paliny. Pôvod rodového označenia Artemisia sme si už vysvetlili..5-1 g 2-3x denne a tinktúra (denne 30—60 kvapiek). Zber rastliny na liečebné účely vo voľnej prírode neprichodí do úvahy. zoznámil sa s ňou vo svojom vyhnanstve pri Čiernom mori. Palina je jedna z najstarších liečivých rastlín. O santoníne sa píše aj medzi cudzokrajnými rastlinami pri droge cicvárový kvet (Flos cinae). K.Artemisia santonicum L.Asteraceae (Úborovité . abrotanová). zrejme sa jej dávala prednosť pred ostatnými. na skalnatých stranách od nížin až po horský stupeň. ale aj v oblasti Juhoslovenského krasu (toto územie patrí medzi floristicky najbohatšie kraje strednej Európy). P. lebo jej ochrana je daná lokalitami výskytu. pije sa 3 x denne. najmä na staré násypy a navážky. ktorá sa líši nie celkom príjemným pachom. j.Compositae) Ľudovo: absint. na úpravu menštruácie. Ľudovo sa odporúča 1 % zápar.

Szurokfú. francúzsky: Origan. akosť. a najmä do liehovín (absint).1 10 000 11. Zvyčajne sa kombinuje s inými drogami. španielsky: Oregano. 10 6 4 1 13 12 3 0. ktorá je v kvapkách Contraspan (spazmolytikum). príčinou absintinizmu. Oficiálna medicína zanechala všetky ľudové liečebné odporúčania použitia paliny. rusky: PAMAJORÁN OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 20-50 (80) cm s priamou jednoduchou byľou 216 . Pomer zosušenia je asi 3 — 5 : 1. taliansky: Origano. Zber sa robí za pekného počasia (jún-september). Zložky silice chamazulény a horčiny (seskviterpénové laktóny — gvajanolidy) stoja voči sebe v biogenetickej závislosti.5 13(11) 10(9) 2 0.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: divý majorán Nemecky: Wilder Dost. DOBROMYSL OBECNÁ Origanum vulgare L. najmä pri dlhšom užívaní a vo vyšších dávkach. 176. Ako horčinový prostriedok slúži na zvýšenie chuti do jedenia. Najvýraznejšou zložkou silice je tujón (asi 10 % . 232. 240. 208. užíva sa 3 x denne. tujól (70 %) a ich estery. Čajoviny č. 10. Väčšina štátov preto zakazuje pridávanie paliny do vín.05 5 000 Vrcholky vňate sa uložia na čistú podložku v tieni na dobre vetranom mieste (vo vrstve hrubej do 10—15 cm). lebo v droge sa najväčšmi cenia prítomné horčiny (pozri normu ČsL 4). Papierové podložky sa po usušení zahodia. V predaji sú aj záparové vrecká . Pre výrazný pach sa sušia oddelene od ostatných rastlín. 242. Ich pitie spôsobuje degeneráciu centrálneho nervového systému a poruchy intelektu. 207. Droga sa používa už len ako stomachikum-amárum. dážď ich zmýva a droga sa znehodnocuje. na tvorbu žalúdočnej šťavy a býva zložkou žlčopudných čajovín. 168. dlhé do 30 cm a so stonkou hrubou do 5 mm. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. Zber materiálu sa môže robiť len za suchého počasia. cholagogum). maďarsky: Szurokszagú murvapikk. Hluchavkovité . Táto choroba sa prejavuje kŕčmi. 172. U nás tvorí súčasť žalúdkovej čajoviny a tinktúry. spazmolytikum a digestívum.Palina pravá — záparové vrecká a balenie paliny vo vreckách . anglicky: Marjoram.5 %) a horčiny. Najdôležitejšími obsahovými látkami je silica (až 0. pretože je nebezpečná.PALINA PRAVÁ Najčastejším predmetom zberu a nákupu sú listnaté vrcholy byliny — Herba absinthii. znecitlivením až bezvedomím. vňať je v čajovine Eugastrin (stomachikum. Zvyčajne sa nakupuje iba I. (ČsL 4) 5 3 2 0. 191.A a B). lebo sú velmi horké. metabolikum. absintín a artabsín. Pre tieto obsahové látky je silica.Palina pravá SPOFA. Na vňaťovú drogu — Herba absinthii — sa vztahuje ON 86 6832 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga s iným sfarbením ako čerstvá vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Číslo horkosti — najmenej I. Jej dávky sú 1 kávová lyžička drogy na pohár záparu.

Treba dbať. 1564 odporúčal aj proti zápalom a nočnému poteniu. anglicky: Male Fern. častejšie v neveľkých zväzočkoch. používa sa aj na posilnenie nervov. Med i peľ sú žltej farby. okrasa). Rastlina je medonosná. Pri hromadnom zbere sa zožína kosákom.08 Trváca statná bylina. francúzsky: Fougére mále. z krátkeho.) Schott Papraďovité — Aspidiaceae (Sladíčovité . na tvorbu žlče a úpravu menštruácie. apigenínu a i. Poskytuje aj peľ. Predmetom zberu a nákupu je vňať na začiatku kvitnutia — Herba origani.5 % .). 217 . pri sexuálnych poruchách. odporúčal ho aj pri pľúcnych ochoreniach a na posilnenie nervov. Čajoviny č. 96. kde podstatné zložky tvorí tymol (10 %). pri ženských ochoreniach. hlavy a zubov. Podľa ČsL 2 sú oficinálne aromatické čajoviny — Species aromaticae a Species aromaticae ad cataplasma. t. okrajoch lesov a rúbaniskách. aromatická čajovina na obklady a vňať tu tvorí zložku. že pamajorán pokladali za zázračnú bylinu. Rastie od nížin až po subalpínsky stupeň. Dioskorides používal listy a kvety s vínom proti uhryznutiu divou zverou a Scribonius Largo vo väčších dávkach ako emetikum. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a ľahko sa mrví. Drobné fialové kvety v pazuchách elipsovitých červenofialových listeňov sú zoskupené do malých kláskov. Droga obsahuje predovšetkým silicu (0. Okrem toho sa ešte používal ako korenina. črevných parazitoch a angíne. maďarsky: Férfías (erdei) paizsika. najmä na slnečných krovinatých stráňach. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2 x denne).Polypodiaceae) Ľudovo: cicvár. Hippokrates pokladal pamajorán za prostriedok proti hemoroidom. j. reumatizme a ochorení dýchacích ciest. Rastie v tienistých lesoch od nížin až po alpínsky stupeň.1 II. ktoré zosilňujú jej pôsobenie v základnej indikácii. aromatická čajovina. Spodné bezlisté a drevnaté byle do zberu nepatria. Na spodnej strane listu pozdĺž strednej žilky sú kôpkovité hrdzavohnedé výtrusnice. papruška. bolestiam pečene a obličiek. papradie. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvú kvitnúcu vňať. rusky: KAPRAĎ SAMEC Na vňaťovú drogu — Herba origani sa vzťahuje ČSN 86 6723: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Hrubšie časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. Droga je expektorans a choleretikum. V ľudovom liečiteľstve sa považuje za špecifikum pri zápale pohrudnice (alebo v stavoch po zápaloch). združených do bohatej metliny. šuštkovičník Nemecky: Gemeiner Wurmfarn. Rodové vedecké meno pamajoránu je odvodené z gréckeho origanon alebo origanos (oros = hora a ganos = lesk. striedavo zložené z 20—30 pílkovitých lístkov (jariem). Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. ktorá sa najčastejšie aplikuje pri hystérii a sexuálnych poruchách. reumatizme. kropadlie. PAPRAĎ SAMČIA + Dryopteris filix-mas (L. Všeobecne slúžil na urýchlenie trávenia. proti zápche. kašli a proti bolestiam v krku. zberá sa na začiatku kvitnutia do dĺžky 30 cm a hrúbky byle 3 mm. Matthiolus ho ordinoval aj proti kŕčom. španielsky: Helecho macho. Nemožno sa preto čudovať. kapradie.až 1. V nižších polohách uprednostňuje hrabové dubiny. pri astme. taliansky: Felce maschia.15-0. Lonicerus ho r. Po prechodnom ústupe do úzadia sa zasa zjavuje v palete liečivých rastlín. Suší sa riedko rozložený.PAMAJORÁN OBYČAJNÝ a vajcovitými celistvookrajovými listami. 230. vodnatieľke. Častejšie sa kombinuje s inými drogami. 2 5 1 1 13 8 0. Podľa abatiše Hildegardy liečil aj malomocenstvo. tiež flavonoidy (glykozidy luteolínu. čertovo rebro. Plody sú tvrdky. 6 10 3 2 13 10 0. hadie rebro. karvakrol a iné terpény (droga s vyšším obsahom tymolu sa považuje za cennejšiu). Druh osídľuje suché a teplé alkalické stanovištia.5 % niekedy). hrdzavochlpatého podzemka vyrastajú listy dlhé až 140 cm. na tienistých a dobre vetraných miestach (pri umelom teple do 35 °C). V starých nemeckých herbároch vystupuje pamajorán ako dôležité liečivo. aby dobre uschol aj vnútri zväzočkov. proti všetkým druhom kŕčov (i pri menštruácii). Kvitne asi od júla až do jesene. chebdie. potom triesloviny a horčiny. proti kašľu. peračina. prechladnutiu. Príbuzný majorán záhradný je pomerne drobná pestovaná bylina s bielymi kvetmi a dúška tymianová (tymian) zasa poloker s fialovými kvetmi. na povzbudenie chuti do jedenia a ako aromatikum do posilňovacích kúpeľov. v stredných bučiny so spodnou vodou vo väčšej hĺbke a pôdy so značnou vodnou kapacitou.

Gray. surový floroglucín je zmesou dimerných. Papradka samičia (Athyrium filix-femina (L. kŕče a poruchy zraku).PAPRAĎ SAMČIA Rastlina má viacej podobných druhov. príp. Všeobecné používanie podzemku (éterového extraktu) sa však presadilo až v 18. usporiadané v hustých zväzkoch. Droga má osobitný pach a sladkastú chuť. pre deti do 15 rokov 4—6 g a pre deti do 4 rokov nie je vhodné užívanie prípravkov. ktorá má listy na obryse až trojboko vajcovité. Athyriaceae). a preto sa extrakt pripravuje s ním. udrží si svoje obsahové látky až rok. vykopávaný v júli až septembri. Nelúpané. F. samčia a jej prípravky sa zriedka uplatňujú ako prostriedky proti vnútorným parazitom. pomerne málo listov a vyššie. Obsahové látky sú veľmi dobre rozpustné v éteri. jedovatej droge — nesmie sa používať). nerozrezané sa sušia pri miernej teplote (umelé teplo do 35 °C) — správna droga musí byť na lome zelenkavá (hnedočervená farba svedčí o chybnom sušení.) A. závraty. ktorá je súčasne trpká a neskôr ostrá. Ľudovo sa odvar z podzemka používa na zle sa hojace rany a aj ako 218 . Od najstarších čias je známa ako čarovná rastlina. skoro lysé stopky (listová báza má iba 2 cievne zväzky). kondenzáciou butanónov vznikajú veľmi komplikované zlúčeniny.0 g (dávka pre dospelého je 6—10 g. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. dyspnoe. odrežú sa z nich listy a ponechajú iba bázy. ak zlyhali ostatné anthelmintiká. Hoffm. osobitne proti pásomniciam (tenifúgum). trimerných a tetramerných floroglucínových derivátov — butanónov.) Roth. bolesti hlavy. stor. prípadne o starej. Príbuzné druhy sa pestujú aj v záhradách a sú rovnako jedovaté a nie sú predmetom zberu. zásluhou ženevského lekárnika a Peschiera. dilatata (G. Lis- tové bázy majú 5 — 11 cievnych zväzkov. dlhé 30—100 cm. vo veterinárstve proti motoliciam. Účinné obsahové látky drogy sú uložené v osobitných žliazkach hubovitého pletiva listových báz a podzemka. po 1 — 2 h treba podať laxatívne účinný prostriedok. Používa sa extrakt v tobolkách alebo v želatínových kapsliach davkovaných po 1. čím sa vyjadruje veľký rozdiel vo vzraste v porovnaní s nižšou „ženskou" rastlinou. Ak sa skladuje v tme a v dobre zatvorených obaloch. Ich základom je bezdusíkatá látka fenolového charakteru patriaca do skupiny polyketidov — floroglucín (viazaná na kyselinu maslovú — butanolfloroglucidy). Floroglucínové deriváty sú veľmi labilné. Proti škrkavkám a mrliam sú neúčinné. P. Vedecký názov vznikol z gréckeho drys = dub a pteris = papraď (pre Podzemková droga (+ Radix — Rhizoma filicis maris) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Ináč sfarbené a zle očistené podzemky Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo éterového extraktu — najmenej (obsahuje najmenej 25 % surového filicínu) Najviac v % 5 2 13 4 3 8 častý výskyt v dubinách). Majú nepríjemné vedľajšie účinky (nauzea. Druh poznala a používala už antika. Predmetom zberu z p. Zdravé podzemky sa očistia. rozložená . Pri zámene najčastejšie prichodí do úvahy p. Prípravky sú veľmi toxické a aplikujú sa iba vtedy. Druhové označenie sa skladá z filix = latinsky papraď a mas = mužský.D. má tmavošupinatý podzemok. samčej je podzemná časť — Rhizoma filicis maris — Radix filicis maris. staršia droga sa nesmie používať.

) Terpó s 0. Pazušné kvety s bielou korunou dozrievajú v duté červené bobule. Špeciálne ostré druhy papriky sú C. maďarsky: Egynyári paprika. Včelám dáva málo nektárovej znášky. ktorá má podobné použitie ako alopatické prípravky. ktorý sa sústreďuje predovšetkým v priehradkách papri- ČsL 2 má pre plod tieto základné požiadavky: Znak Prímesi byli a cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Množstvo liehového extraktu — najmenej Najviac v % 3 13 6.5 25 219 . PAPRIKA ROČNÁ Naša slovenská paprika má vo svete dobrý zvuk a úspešne sa uplatňuje na zahraničných trhoch.4 % štipľavej látky. Podstatná časť svetovej produkcie papriky pochádza v súčasnosti z Maďarska.P. Prvé overené správy o nej sú z r. Plody zberané i s krátkou stopkou sa nechajú trochu zvädnúť a sušia sa na lieskach. PAPRIKA ROČNÍ PAPRIKA ROČNÁ Capsicum annuum L. že juhoamerickí a stredoamerickí Indiáni používali paprikové bobule ako korenie alebo čerstvú zeleninu dávno pred príchodom Európanov. ktorý sprevádzal Kolumba na jeho druhej objavnej plavbe do Západnej Indie. V niektorých liekopisoch sa pripúšťa i cayenská paprika .Fructus capsici. má asi 50 druhov pochádzajúcich z tropickej Ameriky.. fastigiatum a C. Preto sa kedysi nazývala španielske korenie. Do Európy sa dostala zásluhou Španielov. ktorou je alkaloid kapsaicín. frutescens (cayenský piepor. convar. longum (DC. stonka vzpriamená.Curry.04-1. Drogu . falšovanie. stor. Isté je. teda v júli až septembri. Paprikové plody obsahujú asi 0. a. Ostatné papriky sa vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 2) pokladajú za zámeny. Pri zbere a najmä pri práškovaní treba postupovať obozretne — paprika silne dráždi sliznice a pokožku. súčasť známeho korenia karí .5 % alkaloidov. Liekopisy (aj ČsL 2) bežne požadujú dlhoplodú a štipľavú formu papriky . resp. častejšie však navlečené na povrázkoch. taliansky: Peperone. kde sa pestovala už koncom 16. Ich hlavnú zložku tvorí kapsaicín (asi 70 %). resp.Capsicum frutescens L. anglicky: Pod Pepper. Všeobecne sa rozšírila po Európe až po objavení Ameriky. Kvitne v júni —septembri. fenylalkamínov benzylamínového typu s ostrou chuťou. listy kopijovito-vajcovité. Pestuje sa na plantážach v najteplejších častiach krajiny. D 4 . Z čerstvého podzemka sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. Ľuľkovité — Solanaceae Nemecky: Paprika. dnes pestovaná najmä v tropických oblastiach Afriky. francúzsky: Piment annuel. V ČsL 2 sa obsah kapsaicínu posudzuje chuťovou skúškou (liehová zmes ešte v riedení 1 : 25 000 musí mať zreteľne štipľavú chuť). chillies).externé antireumatikum. neskoršie z podobných príčin turecké alebo uhorské. ale dosť peľu. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20— 50 cm. treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chrániť pred svetlom Ľahko ju napádajú živočíšni škodcovia. celistvookrajové. z Východnej Indie. Zber plodov pre farmaceutické ciele sa robí v období zrelosti (červenenia) bobúľ. Dnes sa pestuje vo vyše 50 varietach a formách v teplých oblastiach Starého i Nového sveta odlišných tvarom. Rod paprika — Capsicum L.D 3 — zberá sa v júli až auguste). farbou i chuťou (štipľavosťou) a mäsitosťou oplodia. Paprika bola už vtedy kulúrnou bylinou. španielsky: Pimiento. 1494 od španielskeho lekára Chanca. Ameriky a Indie. veľkosťou.

Paprika je vnútorné stomachikum a externé derivans. Plody parasce majú slabý aromatický pach. Občas splanieva. daukos) pochádzala zo zelerovitých aromatických rastlín. Paprika sa používa na prekrvenie pokožky a slizníc. MORAČ VĚTŠÍ PARASCA VÄČŠIA PARASCA VÄČŠIA Fructus ammi visnagae sa izolujú obsahové látky aplikované pri angine pectoris. plody p. potom flavónové glykozidy. Parasca je juhoeurópska poľná burina. zberá sa v období zrelosti plodov (júl—október). španielsky: Ami. visnaga (L. ktorá sa k nám dostáva zväčša so semenami poľnohospodárskych plodín. pľuzgiere a dokonca až vredy. Náš priemysel ho spracúval do tabliet (Khellin Spofa). U niektorých chorých môžu sa po perorálnej aplikácii prejaviť pri vyšších dávkach gastroenteritídy. pri hemoroidoch. Ďalšie obsahové látky sú karotenoidy (ich obsah je dôležitý pre posúdenie kvality predávaného druhu papriky). V homeopatii sa zo zrelých plodov pripravuje tinktúra (dil. náplasti a mazadlá. Vnútorne paprika zvyšuje chuť do jedenia a podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy. astme a pod. najmä v priemyselnej výrobe špeciálnych liečivých prípravkov. Predmetom zberu a priemyselného spracovania sú predovšetkým plody alebo vňať — Fructus (Herba) ammi majoris. rusky: Jednoročná bylina vysoká 30100 cm. zoskupené v okolíkoch okolíkov. bolestiach močových ciest a žalúdka.) Lam. Plody sa užívali aj ako žalúdočný prostriedok proti nadúvaniu. užíva sa interne 0. listy dvojaž trojnásobne perovito strihané. V dávkovaní treba byt' opatrným interne aj externe. Z drogy 220 . po dlhodobej externej aplikácii môžu vzniknúť dermatitídy. Kvety na dlhých stopkách sú drobné. teda pri reumatických ťažkostiach. a to zrezávaním okolíkov za rosy. Nažky p. po vymlátení sa suší a čistí. ktorý pôsobí na vencové cievy a bronchy ako spazmolytikum. Dvojnažky parasce sa podobajú rasci. ( + ) Ammi majus L.až päťnásobne a na výplachy úst až 100-násobne. Často sú nežiadúcou prímesou vo Fructus ammi visnagae. hladké. Liečebne sa uplatňovala pri kolikách. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Grosse Knorrpelmohre. Parasca bola kedysi veľmi obľúbená ako korenina. Nažky obsahujú predovšetkým furochromón kelín.0 g v perorálnej liekovej forme. Slúžia na to mnohé prípravky. Na miestach hojného rastu (napr. Čs. biele. stonka ryhovaná.3 — 1. Pre pomerne zriedkavý výskyt sa u nás nezberá. Hlavnou obsahovou látkou je silica. v Maďarsku a Taliansku). maďarsky: Hamana zizon. neuralgiách a pod. vitamíny (B2. horné až sediace. chutia ostro a horko. C). farmaceutické prípravky sú Capsicolle Emplastrum — derivans a Pain-Expeller roztok — derivans. napr. egyptská rasca (ammi. Naisto ich možno odlíšiť chemickými metódami (chromatograficky). anglicky: Bishop's Weed.7 mm). v každom rebierku majú schizogénny silicový kanálik a nad osemením prstenec zhrubnutých buniek (dobre viditeľný pod mikroskopom). že vitamín C sa prvý raz objavil a izoloval v paprike maďarskými vedcami. zápaloch pohrudnice a hrdla.D 2). D 4 . silice a v semenách aj olej (10—15 % ) . droge z parasce špáradlovej — A. Jeho ostrá chuť sa dá rozoznať ešte v riedení 1 : 10 miliónov. Tzv. Pomenovanie ammi je odvodené od miesta výskytu rastliny (grécke ammos = piesok). sacharidy. je bežne známe. tinktúry. Materiál sa nechá preschnúť. taliansky: Ammi. Mazadlá obsahujú tinktúru riedenú asi štvor.. špáradlovej sú širšie (asi 1. aplikuje sa najmä v klimaktériu a pri hemoroidoch.kových bobúľ. zvonka na inhalácie po zápaloch. francúzsky: Ammi majeur. hojne používanej v medicíne. Ich aromatické plody sa nazývali cuminum aethiopicum . rubefaciens. Plody sú dvojnažky.etiópska rasca. ktoré sa užívali ako vazodilatans vencovitých ciev a spazmolytikum. väčšej neobsahujú chromóny (pozri aj cudzozemské drogy — plod parasce špáradlovej). dolné stopkaté. lysé.

Furokumaríny — citlivé na svetlo. Ide vlastne o stratu hnedého kožného farbiva (pigmentu) na ohraničených plochách. Vystavením plôch slnečnému alebo inému žiareniu sa táto kozmetická chyba nedá napraviť. Ochorenie sa zvyčajne začína jednou alebo niekoľkými bielymi škvrnami. skôr naopak — kontrast postihnutej a normálnej kože sa iba zvyšuje. PESTREC MARIÁNSKY . väčšej sa užívajú aj pri poruchách trávenia a pri nadúvaní. ľubovník a iné. že tieto úkazy zapríčiňujú furokumaríny. Uplatňovali sa najmä olejnaté nažky. Pestujú ho v záhradách v teplejších oblastiach.ktorá neobsahuje chromóny. používaná pri liečbe vitiliga. ktoré sa postupne zväčšujú a splývajú.SILYBUM MARIÁNSKE PESTREC MARIÁNSKY . anglicky: Milk Thistle. Druhové označenie sa spája so starou legendou. imperatorín. francúzsky: Chardon marie. volčec Nemecky: Gemeine Mariendistel. bergaptén.tvorba erytémov. Plody sú nažky s chocholcom. Roku 1916 ho spozoroval Freund pri aplikácii kolínskej vody s vyšším obsahom bergamotovej silice a po následnom ožiarení slnkom. Prípravky indikované pri vitiligu poďliehajú lekárskemu predpisu a kontrole. Rademachera (1772-1850). Povrch kože je inak celkom normálny. Synonymový názov silyba Carduus marianus L. taliansky: Cardo mariano. Užíva sa v tabletách a súčasne sa postihnuté miesta natierajú tinktúrou z týchto látok. pri leukodermatózach čiže bielych škvrnách označovaných ako vitiligo. Zápary z plodovej drogy p. Druh pochádza zo Stredomoria. perovitolaločnaté. ktoré sa dostali do styku s rastlinami obsahujúcimi furokumaríny (napr. ale terapeuticky najzaujímavejší xantotoxín. ostrozúbkaté. Nápadné bíeloškvrnité listy sú elipsovité. Veľmi pripomína i benedikt lekársky. Na ich okraji býva pigment zmnožený. H. maďarsky: Máriatóvis. napr. ale furokumaríny (0.) Gaertn. majú fotosenzibilizujúce účinky.až dvojročná bylina vysoká 50—200 cm. že doterajšími liečebnými metódami sa dá pomôcť iba na obmedzených a menej rozsiahlych plochách. adsorbujú ultrafialové svetlo a vyvolávajú fotodermatózne prejavy na koži. Ľudové a homeopatické používanie — predovšetkým v Nemecku. Z furokumarínov je relatívne najjedovatejší. Príčina vzniku ochorenia nie je zatiaľ známa (niekedy sa zistí rodinný výskyt). Používala sa predovšetkým pri ochoreniach pečene a pri žltačke. tzv. izopimpinelín. skúsenostnú terapiu lekára J. Rastlinu poznali už v antike. čím tvoria presne ohraničené biele plochy.5-1. väčšej bol v Egypte známy už v minulom storočí. Jednotlivé koncové úbory majú červenofialové alebo purpurovokarmínové rúrkovité kvety. hore rozkonárená. pretože je hlavným nositeľom repigmentácie kože. že silybum má 221 . Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mariánsky bodliak. Extrakty z parasce vyvolali veľké nádeje. Liečba vitiliga však ostáva i naďalej istým problémom. zápalov po ožiarení slnkom na tých partiách kože. pretože amoidín a amidín — súborne nazývané psoralény. Furokumaríny obsahujú predovšetkým rastliny z čeľade zelerovitých rastlín. Dioskorides nazýval rastlinu silybon.SILYBUM MARIÁNSKÉ Silybum marianum (L. ukazovali sa ako veľmi sľubné. Japonec Kusuke dokázal. nadväzuje a využíva tzv. dokonca vznikajú pľuzgieriky. Názov silybum je údajne odvodený z egyptského sobil. olej a bielkovinové látky. užíva sa 1-3 lyžičky na šálku vody 3—4x denne. upozorňuje na veľkú podobnosť s bodliakmi. Pod názvom meladíny jestvuje v klinickej praxi zmes xantotoxínu a imperatorínu. listnatá. Rastlina sa zvyčajne odrezávala pred rozkvitnutím kvetov a sušila sa v dekoratívnych kyticiach. so žltými ostňami. Splanené formy rastú i vo voľnej prírode. pri ležaní na lúke). xantotoxín.0 % ) . Fotosenzibilizujúci účinok extraktov p. stonka priama. Novšie sa zistilo. rusky: OSTROPESTŘEC MARIÁNSKÝ Jedno. španielsky: Cardo mariano. ale aj pohánke. Zistilo sa. lúčna dermatitída . ďalej flavonoidy. Známa je napr.

rusky: PETRŽEL ZAHRADNÍ PETRŽLEN ZÁHRADNÝ Jednoročná alebo dvojročná bylina s mäsitým mrkvovitým koreňom. 4 4 2 10 10 1 Na koreňovú drogu — Radix petroselini sa vztahuje ON 86 7014 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zhnednutá droga Nadzemné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HO Obsah silice — najmenej I. najmä silymarín (zmes zložená hlavne zo silybínu. jemne ryhovaná. Spoľahlivejšie účinky má tinktúra z nedrvených plodov (Tinctura cardui mariae „Rademacher") v receptúre kombinovaná s lastovičníkovou. 222 Pre ostatné indikácie a spazmolytické pôsobenie sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu. V Taliansku sa aj varí asi 3 % odvar z koreňa (10 minút variť. sa droga kedysi odporúčala ako náhradka za námeľ — Secale cornutum (pozri kyjaničku purpurovú).8 mm. byľ vysoká 70—100 cm. komplex aminokyselín so značným obsahom síry a sacharidov. Plodová droga — Fructus petroselini — sa hodnotí podľa ČSN 86 6618: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie nejedovaté plody Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. (ČsL 4) 6(5) 0. niekedy svetlejšie. Jeho účinnosť však ani zďaleka nedosahuje. V súčasnosti sa vyrába už dosť lepších priemyselných prípravkov s kombinovanými výťažkami (napr.. Flavoligany majú antihepatotoxický účinok.0 12. V súčasnosti sú oficinálne v nemeckom liekopise (DAB 8). ako taxifolín. Zber sa robí zvyčajne odrezávaním celých úborov i so zákrovom krátko pred dozretím plodov (september—október). Ani po dlhšom užívaní nepôsobia toxicky a nesprevádzajú ich nepríjemné vedľajšie účinky. iný návod (Bässler) uvádza: 30 g plodov na pol litra vody.0 II. Zelenožlté kvety v okolíkoch okolíkov.5 — 3 mm. Obsahové látky tvorí najmä olej s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín. maďarsky: Kertí petrezselyem. Plodom sa na základe pokusov so zvieratami dokázal aj protihorúčkový účinok. Plody sa nechajú dozrieť na suchých a vzdušných miestach. Môže sa užívať aj prášok z plodov (4—5 x denne zarovnaná čajová lyžička) či tinktúra z nedrvených plodov (2 x denne 15 kvapiek). posthepatickom syndróme (stav po pečeňových ochoreniach). Nemajú nijaký pach.0 5.5(2) 0. vlastnosti choleretické (zvyšuje tvorbu žlče) a cholagogické (podporuje vylučovanie žlče).0 7.0 otravách hubami a i. 3 šálky denne). pri Petroselinum crispum (Mill.Kvalita drogy sa hodnotí podľa ČSN 86 6626: Akosť — najviac v % Znak Anorganické prímesi Organické prímesi Iné časti materskej rastliny Popol Vlhkosť I. na okraji svetložlté. francúzsky: Persil cultivé.05 . púpavy a i. histamín). taliansky: Prezzemolo. Plody sú vajcovité dvojnažky. choleretikum. silydianínu a silychristínu). kvercetín a kempferol. ill Zelerovité . Ľudovo sa odporúča užívať asi 2 % odvar (8 minút nechať slabo vrieť).5 2. Čajoviny č.0 12. Plody sú oválne. 168. hnedočierne. hepatoprotektívum). 2 2 1 10 7 2 11. spodné perovito zložené z drobných segmentov.5 0. horčina. Plody sú zložkou čs. Po dozretí sa zbavujú lietacieho aparátu.) A. ďalej iné flavomoidy. pije sa 2 x denne. Druh pochádza zo Stredomoria.) vo forme dražé alebo kvapiek. až vyvrie polovica vody.7—3 % flavolignanov. 0. 12 1 1 1 12 8 2 0. lesklé. prípadne tvorí zložku nemeckej oficinálnej Tinctura cholagogae fortis. Prípravky sa užívajú pri chronickej cholecystopatii (porucha žlčníka). strychnínovou a i. priemyselne vyrábaných granuliek Boldogran (choleretikum a cholekinetikum) a čajoviny Ungolen (cholagogum. náš prípravok Flavobion dražé.0 5. ako napr. Predmetom zberu sú plody — Fructus cardui mariae. pozdĺžne takmer čierno ryhované. W. 241.Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Petrsilie. horné listy obyčajne troj početné.5 2. španielsky: Prixei.5 12 5(6) 1 0. Oplodie chutí horkasto a semená olejovito. mierne sploštené.5 5. označované aj nesprávne ako Semen cardui Mariae.1 II. dlhé 6 . silica a asi 0. Ochranne účinkuje na pečeň. hrubé asi 1. Najnovšie pečeňové terapeutiká už obsahujú čistý silymarín. predovšetkým poškodenú tetranitrotoluolom a trinitrotoluolom (je hepatoprotektívum). anglicky: Parsley. Pre obsah biogénnych amínov (tyramín. variť na slabom ohni tak dlho. Strata sušením je malá. z ľubovníka. pije sa každú hodinu 1 lyžica. 1. Ochranne pôsobia na pečeň a zlepšujú jej činnosť pri príznakoch zápalov i chronických ochoreniach.

3 % a korene okolo 0. Predmetom zberu a nákupu býva oficinálny koreň — Radix petroselini. Dráždi aj maternicu (neužívať v gravidite!). s 5 — 10 purpurovými. Čerstvá šťava z rastlín sa ľudovo prikladá na rany a opuchliny. Kultúrne sorty sa líšia jej hlavnou zložkou. 102. zberané v čase začiatočnej zrelosti (august). Stonka priama. antireumatikum). 152. Možno ho sušiť aj na motúzoch. Latinské petroselinum (grécky: petroselinon) je odvodené od petra = kameň (rástol na kamenistých miestach) a selinon (názov viacerých zelerovitých rastlín) — rastliny s lesklými listami. a tak možno rozlišovať sortu apiolovú. aj ludové indikácie. Dvojnažky slúžia aj na izoláciu silice — Oleum petroselini. t. Species diureticae Planta (diuretikum). Najbežnejšie variety petržlenu sú s dužnatým vretenovitým koreňom (convar. v čajovine ČsL 4 je nahradený ligurčekovým koreňom a listom brezy.1 %. Vykopáva sa na jar (marec) alebo v jeseni (október—november) z dvojročných rastlín nezbavených listov. koreňa dve kávové lyžičky na šálku záparu. Suší sa opatrne a bez nadzemných častí (ľahko sa kazí a napáda ho hmyz a hnedne). španielsky: Peonia hembra.. rusky: (v európskej časti ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká 35—60 cm s vretenovitými hľúzami. Rod Paeonia . nerozkonárená.Aeethusa cynapium L. zriedka ružovými alebo žltkastými korunnými lupienkami. radicosum (Alef.PETRŽLEN ZÁHRADNÝ vú alebo alyltetrametoxybenzénovú. Species urologicae Planta (dezinficiens močových ciest). Všetky časti petržlenu obsahujú silicu . ktorá je jednou z najjedovatejších zelerovitých rastlín (rastie práve na hriadkách. j. Niekedy bývajú oficinálne aj plody — Fructus petroselini. prípadne na miesta poštípané hmyzom. Čajoviny č. (diuretikum dezinficiens). ktorá kvitne už prvý rok a chýba jej typický petržlenový pach. Reduktan (odtučňovacia čajovina) a Species urologicae P. Najvýhodnejšia teplota na sušenie je 30-40 °C. kvôli rýchlejšiemu sušeniu sa pozdĺžne krája. a tým vyvoláva močopudné pôsobenie. Plody i korene obsahujú ešte flavonoidy (najmä apiín). so široko kopijovitými úkrojkami. Pri zámenách vňate petržlenu prichádza do úvahy najmä tetucha kozí pysk . Pivonkovité — Paeoniaceae Nemecky: Garten-Pfingstrose. anglicky: Peony.listy 0. Silica získaná z plodov destiláciou býva tiež oficinálna. plody olej a vňať vitamín C. Je to jednoročná bylina.pivonka je jediným zástupcom čeľade. Vňať je jedovatá pre papagáje a niektoré drobné zvieratá. Pochádza z južnej a juhovýchodnej Európy. Obsahujú ho čs.plody 2-7 %. Silne dráždi obličky. taliansky: Peonia. maďarsky: Piros bazsarózsa. iné. HVLP — čajovina Betulan (diuretikum. Kvety veľké. ústrednú nervovú sústavu a tráviacu sústavu. 103. myristicíno- PIVONKA LEKÁRSKA PIVOŇKA LÉKAŘSKÁ + Paeonia officinalis L. koncové.) Danert) alebo s kučeravými (convar. kde sa vysádza petržlen). olistená. D 3-D 1). Plody sú mechúriky. Bežnou dávkou plodov je pol kávovej lyžičky na šálku záparu niekoľkokrát denne. podávanú najmä pri zápaloch močových ciest. crispum). Radix levistici a Folium betulae. Užíva sa tiež čerstvá šťava koreňov — 100-150 g. sú zriedkavé. Koreň je zložkou oficinálnej močopudnej čajoviny ČsL 3 — Species diureticae. Homeopatia používa čerstvé plody a esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. Listy viacpočetné.) Danert) — koreňový petržlen a listový s plochými listami (convar. francúzsky: Pivoine officinale. P. Hmotnostná strata je asi 75-80 %. Má však i antiprotozoárne a baktericídne vlastnosti. holá. francúzsky. tzv. Dôkladne sa očistí a umyje. U nás sa pestuje v záhradách (plnokvetá) na okrasu. Drogy sa oddávna používajú ako diuretikum. vulgare (Nois. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Pôvodcami dráždivosti sú najmä apiol a myristicín. Na lekárenské ciele 223 . Ako zelenina sa pestuje v záhradách a na roliach. slúži aj ako kozmetikum proti pehám.

Vedecké pomenovanie pivonky vychádza z antického názvu paionia (podľa boha lekárstva Paiona. ktorá láka mravce. 10 1 1 14 5 2 II. krovitá . ktorá pochádza z Číny. Čerstvý sa používa v homeopatii. Z príbuzných druhov by vyhovovala aj p. lactiflora Pallas. Patrí do rúk lekára .P.P. aby sa peľ uchránil pred vlhkom. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. na napätie hladkého svalstva. medovosladkastý pach a trpko zvieravú chuť. liečivý. Na kvetnú drogu — Flos paeoniae — sa vzťahuje ON 86 6241: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl I. Droga sa užíva ako spazmolytikum — dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. ktorý sa vykopáva na jar (marec—apríl). taktiež p. Droga: Flos paeoniae (aj Flos rosae benedictae). najmä pri skladovaní. V homeopatii sa z čerstvého koreňa zberaného na jar pripravuje esencia (dil. stor. Sú citlivé na svetlo a vlhko.: P. z dôležitejších látok sa v kvetoch uvádza antokyanový glykozid paeonín. D 2). a to v septembri. tenkolistá — P.). v našich záhradách však spravidla rastú nečervené formy tohto druhu. Ľudovo sa používa odvar z koreňa (3—4 g na šálku). Zberajú sa z plne rozvinutých kvetov (máj—jún) a sušia sa opatrne.) s listami rozstrihanými na čiarkovité úkrojky a s krásnymi kvetmi. v ktorých sa tyčinky väčšinou premenili na korunné lupienky. arborea Donn (syn. Opeľovanie pivonky obstaráva hmyz. Rôznofarebné alebo vyblednuté lupienky do drogy nepatria. suffruticosa Andrz. ktorý vraj objavil liečivú silu tejto rastliny). corallina Retz. preto ich treba dobre uzatvoriť a chrániť pred svetlom. Suší sa bežným spôsobom. čínska — bielokvetá — P. Kvety pred rozvinutím vylučujú z kališných lístkov medovú šťavu. Všetky jej drogy majú údajne tlmiace účinky na črevnú peristaltiku (rytmické sťahovanie svalstva tráviacej rúry). Ojedinele sa zberajú aj semená — Semen paeoniae. je nervínum a antispazmodikum. Súčasná medicína jej v celosvetovom meradle neprisudzuje veľké použitie. U nás sa pestuje aj p.treba ju pokladať za jedovatú. Večer a za dažďa sa koruna kvetov zatvára. údajne miernia aj bolesti. Príbuzný druh našej p. ktorá sa uplatňuje proti reumatizmu.PIVOŇKA LEKÁRSKA slúžia iba korunné lupienky pivoniek s červenými alebo s tmavočervenými kvetmi. z východnej Ázie. zatiaľ nevedno.: P. mascula (L. Ktorým obsahovým látkam treba pripisovať terapeutický efekt. 224 . dne i pri hemoroidoch. Jej užívanie nie je celkom neškodné. 20 2 2 14 8 3 tenuifolia L. Botanickí klasici 16. cyanín a triesloviny.) Miller (syn. lekárskej používali hojne Arabi a Číňania ako antidiabetikum. Droga má tmavočervené zafarbenie. resp. obyčajne plnokvetých. oficiálny. červená . Veľmi zriedka sa používa koreň — Radix paeoniae. a p. aby nestratili pôvodnú farbu. Druhové meno officinalis = lat. venovali pivonkám rozdielnu pozornosť. Na liečebné účely sa používajú korunné lupienky iba červenokvitnúcich rastlín (lupienky inak sfarbených rastlín sa nezberajú).

vidlicovito rozkonárená a vystúpavá. veľmi pohyblivý prášok svetložltej farby. Zo semien možno izolovať aj olej. vlčie chvosty Nemecky: Keulen-Bärlapp. Prvá kresba p. Dnešné druhy plavúňov sú iba drobné byliny so šupinovitými listami. klavatoxín a najmä nikotín). Indikácie sa značne prekrývajú s alopatickými. Názov plavúň vraj súvisí so slovom plávať — vzhľadom na nezmáčateľné a na vode plávajúce výtrusy. PLAVÚŇ OBYČAJNÝ PLAVÚŇ VIDLAČKA Lycopodium clavatum L. rusky: - PLAVÚŇ OBYČAJNÝ Nízka trváca bylina. Muszyňski dokázal vo vňati piatich druhov alkaloidy (lykopodín. machovina. čiarkovité až kopijovité. Telá vymretých permokarbónskych stromovitých druhov vytvorili sloje čierneho uhlia. veľa polysacharidu Kvalita drogy (Lycopodium — Sporae Lycopodiorum) sa posudzuje podľa ON 86 7630 aj podľa liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. Droga má svetložltú farbu. Ich opis podrobne netreba uvádzať .2 225 . stor. Je indikátorom kyslých podkladov (pH 4-6). Dnes sa odporúčajú proti kŕčom čriev a žalúdka s dávením a pri hnačkách. Rastie vo svetlejších suchých lesoch. ktoré majú o. ani zápach. Plavúne sa od začiatku novoveku rátali medzi machy.2 : 1. aby sme nevytrhli celú rastlinu. Rastlina hrala veľkú úlohu najmä v kultoch východných národov. Vodou sa ťažko zmáčajú a po vhodení do plameňa rýchlo a prskajúc zhoria („bleskový prášok"). tiež pri nepravidelnej menštruácii a obličkových kolikách (1 lyžička na šálku odvaru). alebo sa zberajú skorej a nechávajú sa dozrieť na slnku (najlepšie v sklenených nádobách — uhorkových fľašiach) a potom sa vytriasajú. najmä kysličník hlinitý. Klasy sa odstrihujú buď celkom zrelé (júl—august). Vytriasaním kláskov sa získajú spóry — Lycopodium. Spóry obsahujú veľké množstvo tuku (asi 50 %).výtrusy všetkých našich druhov a ich taxónov. po zapálení aj na inhaláciu dymu a okrem toho podobne ako koreň. Pre pomerne zriedkavý výskyt sú na celom území ČSSR celkom chránené. Pri zbere musíme dávať pozor. na vresoviskách a v zárastoch slamihovky od nížin až po pásmo kosodreviny v horskom stupni. klavatín. Výrazne viaže alumínium. plavúňové výtrusy.3 ČsL 4 6 3 0. Obľubuje kremičité pôdy. ktorý má podobné vlastnosti ako ľanový. Spóruje od konca júna do konca augusta. nemá chuť. i. najčastejšie zoskupené po dva. Plavúne dosiahli najväčšie rozšírenie koncom prvohôr. 1828).Kvet zväčša slúži ako skrášľujúci prostriedok do čajovín.predmetom zberu sú spóry . španielsky: Licopodio. kyjak (pre tvar stopka tých výtrusných klasov). Prieskum homeopatického používania rastliny začal asi Hahnemann (r. Výtrusnicové klasy sú na dlhých nepravých stopkách. koltunová zelina. ktorý sa prípadne ešte presuší.2 II. 6 S 0. Bocka. Ľudovo bolo lykopódium (spóry) oddávna známe. 6 3 0. obyčajného bola v herbári H. Semená boli kedysi zložkou prípravkov proti epilepsii. antipyretický účinok. maďarsky: Kapcsos korpafú. Listy veľmi husté. Pomer zosušenia je asi 1. Stonka dlhá až 120 cm. mach. medvedia tlapa. U nás nakupovaná kvetná droga slúži predovšetkým na export do nesocialistických krajín. Sporae lycopodii. miestami zakoreňuje. anglicky: Stag's — Horn moss. clavatum je z latinského clava = palica. francúzsky: Lycopode ä massue. Plavúňovité — Lycopodiaceae Ľudovo: čertov spár. morčia (vlčia) noha. Zberať možno iba ich výtrusné klasy. pričom spóry sa z nich vytriasajú priamo do vrecúška z hustého plátna. vidlačky. jelení rožok. Opatrným preosievaním sa získa jemný. Vedecké pomenovanie je zložené z gréckeho lykos = vlk a podion = nôžka (vzhľadom na husto olistené stonky). svätojánsky pás. plazivá. Často sa uvádzaj ú v botanicko-medicínskej literatúre 16. taliansky: Licopodio.

rozkonáreným čiernym koreňom. Byľ priama. pečene. potom rozličné kyseliny napr. Lykopodium slúži ako zasýpací prášok na menšie poranenia a pri kožných ochoreniach. Vedecký názov pľúcnika sa odvodzuje z latinského pulmo = pľúca (s ohľadom na používanie rastliny pri liečení pľúcnych ochorení). Z iných druhov čeľade je podobný najmä ostreň počerný (Nonea pulla (L. odtrhávaním jednotlivých mladých listov aj s krátkou stopkou (máj —august). chlpaté. súčasť bunkových stien výtrusov).Folium pulmonariae a iba po dohovore s nákupňou aj vňať — Herba pulmonariae. a to s príznakmi účinku kurare — šípového jedu Indiánov). anglicky: LungWort. čeľaď Cichoriaceae — čakankovitých. ďalej neuralgii a melanchólii. niekedy sa aj pestuje. červené kľúče.) s tmavopurpurovou až čiernou korunou. ktorý zapríčiňuje ťažkú zmáčateľnosť. modrý kľúč. predovšetkým podľa lokality výskytu. Ľudovo sa používa aj celá sušená vňať. ako dermatologikum a konspergens. celistvookrajové. na svetelné efekty v divadelníctve a pod. čriev. Ľudovo sa ojedinele užíva pri ochoreniach močových ciest a pečene (1 —2 g v oblátkach 3 x denne alebo v čaji. Včelám poskytuje bohatú nektárovú pašu a trochu peľu. španielsky: Pulmonaria. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: cicalka. 226 Pri zbere treba postupovať opatrne pre vzájomnú podobnosť zástupcov čeľade borákovitých rastlín. kuroslep. s plazivým. PĽUCNIK LEKÁRSKY PĽÚCNIK LEKÁRSKY Pulmonaria officinalis L. u nás sa vyskytuje hlavne v lesoch. najbližší príbuzný je p.sporonínu (asi 20 % — podobný celulóze. dlhostopkaté. krátkosrstnatá. včielka. t.2 g zabíja žabu v odvare. botanik 16. močového mechúra či obličiek. zber v čistých porastoch možno robiť kosákom. maďarsky: Pettyegetett turdófu. sčasti vlnito vykrajované. V spisoch starovekých gréckych a rímskych lekárov nie je zreteľná zmienka o pľúcniku. na báze uťaté. najmä v bučinách. obscura Dumort. tiež sacharózu. rusky: PLICNÍK LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 10—30 cm. Predmetom zberu a nákupu je list . Vňať pre svoj alkaloidný obsah je toxická (0. zimičie korálky Nemecky: Echtes Lungenkraut. Kvety sú v trojzávinkoch. hvezdoš. napred ružové. francúzsky: Pulmonaire officinale. V homeopatii sa uplatňuje predovšetkým pri niektorých chronických ochoreniach pľúc. Prízemné listy stopkaté. Ďalšie použitie lykopódia je technické — v zmesi s karmínom na zisťovanie odtlačkov prstov. celá rastlina je sivochlpatá a hojne rastie najmä na suchých lúkach a pastvinách teplejších oblastí. na vysýpanie foriem v zlievačskej technike. Plavúne dokazatelné vytvárajú tzv. Podľa ČsL 3 slúži lykopodium ako oficinálne konspergens (posýpacia látka) na pilulky. pľúcna zelina. s belavými okrúhlastými škvrnami. hydroxykávovú) a stopy alkaloidov. stor. tmavý — P.. najlepšie však ručne.. Listy takmer sediace. taliansky: Pulmonaria. chemické rasy (s rozdielnym obsahom alkaloidov a iných látok). Materiál sa suší v jednej . listy má zväčša menšie. Plody sú tvrdky. Zaznamenané sú aj hojné zámeny s nekvitnúcim jastrabníkom lesným — Hieracium murorum L. potom ako pomocná látka v lekárenskej praxi — na zasypanie piluliek.. 2 presné lyžičky spór na 2 poháre vody ako studený macerát. Vo forme zásypov sa uplatňuje samotné alebo sa mieša s kysličníkom zinočnatým a pod. j. mäkko chlpatý. žalúdka. potom fialové a po oplodnení modré. Ruellius asi prvý odporúčal pľúcnik ako prostriedok proti pľúcnym chorobám. Kvitne už od marca a veľmi dlho. niekedy hnedoškvrnité. spomínaný už Plíniom. rastie s obľubou vo svetlých lesoch. na skalách i v krovinách. vajcovité až kopijovité. urbánek. Typická hájová rastlina nížin až horského stupňa. bez bielych škvŕn. hore rozkonárená. čmelík. vypiť v priebehu dňa po dúškoch). Pod pomenovaním pulmonaria sa zvyčajne chápal lišajník Lobaria pulmonaria Lk. Pľúcnik je veľmi nenáročná rastlina. medunica. vajcovito predĺžené.) DC. pri kožných chorobách.

Listová droga (Folium puimonariae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6436: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 1. vydanie z r. zložený zo 60-200 B . Pôsobí aj protizápalovo. tiež amarum. so zmäkčujúcimi drogami (kostihoj). lichesterová. Všeobecné uplatnenie v medicíne dosiahla koncom 18. připravuje sa 10 % odvar (krátko zavariť — tento možno použiť aj ako remineralizujúci prostriedok i na vykašlávanie. Treba ju dávať do dobre uzatvorených obalov. Mladé exempláre sú mäkké. Usušená stielka je pevná a tuhá. chuť horká.) Ach. sivozelenej až zelenohnedej farby. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a veľmi sa mrví. ale pri zlom skladovaní prijíma vzdušnú vlhkosť. Nazberanú pľuzgierku možno ihneď na mieste presúšať ako seno. usnínová a i. Možno ju zberať prakticky po celý rok . anglicky: Icelandic Lichen. pastierskou kapsičkou a s koreňom kostihoja).D-glukózových jednotiek (B-glukopyranozy). konopnice. cetrarová. Homeopatie používa esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate zberanej v apríli až v máji. ktorý je však slabší ako pri bežných saponínových drogách. Lišajníkové kyseliny sú antibiotický účinné. tenuifolia (Retz) Howe. žihľavy. Droga je predovšetkým mucilaginózum a antitusikum. zemský pľúcnik Nemecky: Isländisches Moos. tymian.polysacharid lichenín. Čajoviny č. podbeľ. na obklady a oplachovanie. stavaný z a-glukózových jednotiek. sliz. myším chvostom. Odvtedy je oficiálnym článkom všetkých svetových liekopisov. minerálne soli (veľa sodných. francúzsky: Cetraire d'Islande. tiež antiflogisticky . Na piesočnatých morských pôdach ukladá sa do stielky relatívne veľa jódu. špongiovité. 8 5 2 0. Známa je čajovina pri ulkusovej chorobe žalúdka a čriev (kombinácia s vňaťou stavikrvu vtáčieho. Droge sa klinicky dokázal expektoračný efekt. Pľúcnik obsahuje veľa kyseliny kremičitej (v rozpustnej i nerozpustnej forme). NSR. islandskej uvádzajú aj materskú rastlinu p. pľúcny lišajník. V našich šírkach uprednostňuje suché kremičité pôdy. praslička. pretože sa nemrví.najlepšie sa zberá v lete po daždi. Usilujeme sa vyberať stielky. Pach drogy je slabý. potom dosušiť v tieni a v prievane. precediť do termosky a pije sa 1/3-1/2 pohára 2-3x denne). taliansky: Lichene islandico. samotná sa uplatňuje zriedka. polysacharid podobnej stavby ako škrob. Hojne sa využíva aj v homoepatii (vo forme tinktúry). ktoré majú rub olivovozelenej farby — poskytujú kvalitnejšiu drogu. kyslé. Chemicky je to lineárny glukan podobný celulóze. P. 136. gastroenteritídach a má antibiotické pôsobenie. Ďalšie obsahové látky majú prevažne horkú chuť . rozpúšťa sa už v studenej vode a farbí sa roztokom jódu. triesloviny (do 10 %). maďarsky: Izlandi zuzmó. 8. Predmetom zberu je celá stielka — Thallus lichenis islandici. Vedecké označenie lišajníka vzniklo z latinského cetra = malý kožovitý štítok (vzhľad plodníc) a islandica = islandský. dáva modrú farbu. 16 4 2 12 10-12 vrstve na vzdušnom a tienistom mieste. prasličky.5 : 1). prvý raz sa liečebne použil na Islande. dávka je 1 — 1.5 lyžice vňate na 1 a pol pohára teplej vody. ktorý nefarbí roztok jódu. zvyšuje krvnú zrážanlivosť. uplatňuje sa pri kataroch dýchacích ciest. 8 2 1 12 12-15 II. predovšetkým v borinách s porastom vresu. 1978) popri p. islandská je typickým liečivom severských národov. na vrchoviskách a v horských polohách. 16 10 4 1 12 10—12 Na vňaťovú drogu (Herba pulmonariae) sa vztahuje ČSN 6739: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. resp. islandský mach. staré tvrdé a lámavé. španielsky: Liquen de Islandia. bohato rozkonárenú. macerát možno pridávať po lyžici k čajovému nápoju pripravenému zo zmesi ďalších drog. Sprevádza ho izolichenín. draselných a vápenatých) a alantoín (1 % — derivát močoviny). pije sa 3-krát denne šálka.5 12 12—15 II. Z obsahových látok lišajníka vyniká predovšetkým membránový sliz . rusky: - Rastlina má plochokríčkovitú stielku vysokú asi 10-15 cm. protocetrarová. — spolu asi 2 %). Droga sa niekedy používa aj zvonka ako adstringentný a zmäkčujúci prostriedok. Droga obsahuje aj pektíny a sliz. prvosienka a pod. potom sú prítomné vitamíny (A.proti zápalom a navyše mierne močopudne. Sušenie netrvá dlho. piesočnaté.). úzkolistú — C. napr. pri hemoroidoch. ako pomocný prostriedok pri liečbe tuberkulózy a vredov a jej zvyčajná dávka je 2 kávové lyžičky na šálku záparu. stor. B1). PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PUKLÉŘKA ISLANDSKÁ Cetraria islandica (L. Diskovkovité — Parmeliaceae Ľudovo: eskimácky chlieb. ktorý sa rozpúšťa v horúcej vode. lebo droga neobsahuje veľa vody (zosýcha v pomere 1. Zber a apretácia vňate je podobná. 135.súborne sa nazývajú kyseliny lišajníkové (napr. a preto sa z drogy aj izolujú (tiež z iných lišajníkov) a tvoria zložku antibiotických mastí a zásypov. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku — pije sa 3 —5 x denne. 227 . pôsobí aj mucilaginózne a adstringentne. Droga sa užíva predovšetkým pri kataroch priedušiek. Do čajovín sa zvyčajne kombinuje najmä s bylinami pôsobiacimi na dýchacie orgány (skorocel. saponíny. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Niektoré novšie liekopisy (napr.

lókórmu szattyú. pri ochorení obličiek. na rube bieloplstnaté. žlté pierka Nemecky: Gemeiner Huflattich.. islandská zložku prsnej čajoviny — Species pectorales a je v čajovine aj podľa ČsL 4. Poskytuje dostatok žltého nektáru a čiernožltého peľu. Druh rastie na ílovitých podkladoch. Meyer et Scherb. zato však väčšie. na vážkach a iných vlhkých substrátoch. s druhmi rodu deväťsil . ako mucilaginózum druhý. ako posilňujúci prostriedok pri vyčerpa- nosti a po ťažkých infekčných ochoreniach. List i kvet sú oficinálne v mnohých liekopisoch. ktoré neobsahujú veľa organických látok. maďarsky: Martilapu. 5 1 11 2 1 II. pričom v polguľovitých súkvetiach majú byliny žltobiele úbory. ktorý má strapcovité úbory purpurových kvetov.216.115.- PODBĚL LÉKAŘSKÝ externe sa aplikuje na zle sa hojace rany. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PODBEĽ LIEČIVÝ Tussilago farfara L. Ako stomachikum sa pije zvyčajne ako prvý odvar z drogy (obsahuje hlavne horké látky). albus (L. ktoré sa prejavujú vo vodných výťažkoch z drogy). Druhové meno súvisí s latinským far = múka (pre múčny prášok na rube listov). hybridus (L. Na podzemkoch sú dvojaké púčiky — z jedných zjari vyrastajú šupinaté stonky s vrcholovými žltými úbormi a z druhých neskôr dlhostopkaté listy so srdcovitou čepeľou a zúbkatým okrajom. Zvonka sa používa aj na zasýpanie zle sa hojacich rán.203. s plazivými podzemnými výbežkami.40. predovšetkým s d. Podbeľ je stále veľmi váženou liečivou rastlinou.) Gaertn. ich ošetrenia odvarom z drogy. močového mechúra a v severských štá- Stielka lišajníka — Lichen islandicus — sa hodnotí podľa ČsL 4 a ON 86 7626: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 ČsL 4 a 1...P. 228 . V homeopatii sa zo sušených stielok pripravuje tinktúra (dil. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Ľudovo: veľký podbeľ. 10 2 11 3 1.) Gaertn. španielsky: Tussilago. Čajoviny č. prípadne macerát. ale aj s d. Dávne používanie pri pľúcnej tuberkulóze sa po objavení lišajníkových kyselín v droge zdá aspoň čiastočne opodstatnené (majú veľké antibiotické účinky. lekárskym — P. podzemok hrubý. rusky: . taliansky: Farfaro.Petasites Miller. Podľa ČsL 3 tvorí p. širšiemu uplatneniu bráni omedzený výskyt a nemožnosť pestovania. Užíva sa najmä pri zahlienení horných dýchacích ciest. preto ju možno uplatniť aj pri poruchách trávenia. bielym . anglicky: Coltsfoot.5 Trváca bylina vysoká 10 — 20 cm. Pri zbere listov vznikajú zámeny napr.. hnačkách. pre obsah horkých látok aj ako horčinový prostriedok pri nechutí do jedenia — zmnožuje tvorbu žalúdočných štiav a pôsobí ionizujúco. žalúdočných a črevných kataroch. Ľudovo sa droga vysoko cení ako prostriedok proti astme. pľúcnej tuberkulóze. 39. Podbeľ bol známy už v časoch Hippokrata ako prostriedok na tíšenie suchého kašľa. Názov tussilago je z latinského tussis = kašeľ a z ago = ženiem. väčšie a na rube holé listy. D 2 — 0). príp. ktorý má síce listy na rube plstnaté. francúzsky: Tussilage pas ďáne. Rastlina kvitne už v marci.122.toch sa používa ako surovina na výrobu dietetickej múky a liehu. Plody sú nažky s chocholcom.

Pomer zosušenia je asi 5 -6 : 1. Drogu radšej doma neskladujme . List musí mať čím kratšiu stopku. inak pri sušení dozrievajú. astme. V homeopatii sa z čerstvých listov zberaných v júni až júli pripravuje esencia (tzv.expektorans) a list čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a oficinálnej čajoviny ČsL 4 Species pectorales . Podľa ČSN 86 6226 má kvetná droga (Flos farfarae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I.Flos farfarae (marec-apríl).prsnej čajoviny. Pije sa zápar — úbory: 1 kávová lyžička na šálku 2 x denne. stopy silice a v popole je vysoký obsah zinku a draslíka. flavonoidov a trieslovín. Sú ochranné prostriedky pre horné dýchacie cesty — pri kataroch. prítomné sú aj horčiny.PODBEĽ LIEČIVÝ vá a ľahko podlieha skaze. 24 12 10 6 4 2 13 13 Predmetom zberu bývajú celé úbory . Úbory nestláčame. lebo sa veľmi ľahko zaparí. Drogy sa v oficiálnej medicíne používajú predovšetkým ako mucilaginóza a expektoranciá. Trhajú sa ručne alebo sa odstrihujú s krátkou stopkou nožničkami so zásobníkom. Suší sa v jednej vrstve. List obsahuje predovšetkým sliz. lebo sú náchylné na zaparenie. 12 6 5 3 2 1 13 10 II. Treba zberať iba úbory len na začiatku rozkvetu. no pre liečebné upotrebenie je rozhodujúci obsah slizu. Úbory obsahujú trochu silice. možno ho skosiť kosákom (máj—júl). potom glykozidovú horčinu tusilagín. HVLP Pulmoranu (čajovina . 5 3 3 14 20 229 .patrí čím skôr do nákupne. (ČsL 4) 2 1 1 14(12) 18(19) II. Častejšie sa však kombinujú s inými drogami. ČsL 4 žiada aj hodnotenie číslom napúčania (najmenej 10 na 1 g drogy a s obsahom nerozpustného popola v HC1 maximálne 4 %). Zberá sa i zelený list — Folium farfarae (ČsL 4). patrí do dobre zatvorených obalov. list: 1 kávová lyžička na šálku 3—4x denne. nesmie byť napadnutý hrdzou alebo škodcami. Úbory tvoria zložku čs. Sušíme ich rýchlo na tienistých miestach v tenkých vrstvách za dobrého vetrania. Najlepšie je sušiť umelým teplom. kašli. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. Musia si zachovať pôvodnú žltú farbu. stopkami hore. sú bohaté na žlté farbivo (xantofyl). Možno ich trhať aj hrebeňom na zber rumančeka — výkon sa tým zvýši asi 4-násobne. triesloviny a steroly. urtinktúra) a rozotieraný preparát Teep. Droga je mierne drobi- Prekvitnuté úhory Tmavé úbory Úbory so stopkou dlhšou ako 1 cm Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČSN 86 6422 a ČsL 4 stanovuje pre listovú drogu (Folium farfarae) základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Listy inej ako zelenej farby Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I.

močiarna . trochu silice a stopy alkaloidov (o. potom tuk a v popole je väčšie množstvo hliníka a draslíka. Druhové pomenovanie je z latinského arvum — oráčina (miesto častého výskytu). napr. Čajoviny č. so slabou hemolytickou účinnosťou. z podzemka na jar vyrastá napred žltý až červenohnedý výhonok vysoký asi 20 cm. Prasličková vňať sa používa predovšetkým ako diuretikum.5 12 12 20 II.E. hneď po zbere a v tenkých vrstvách. praska. Je známa tým. že na zlatonosných substrátoch koncentruje zlato (až 0. zakončený výtrusným klasom. akonitovú. na vzdušných a tienistých miestach. francúzsky: Préle des champs. označované ako Herba equiseti (ČsL 4). saponin ekvisetonín. 2. Droga obsahuje aj kyseliny — napr. oxalovú. Po odumretí výhonku vyrastajú v lete zelené asimilačné stonky. 2 5 0. p. stolička. Pred sušením sa materiál vytriedi.82. Kvôli zachovaniu zelenej farby sa suší rýchlo. 5 7 3 12 15 20 ČsL 4 5 3 0. 119.12. kvercetín. 113. luteolín a kempferol). p. mokrých okrajov lesov. Rodové meno prasličky je odvodené od latinského equus = kôň a seta — chvost. ktoré sú praslenovito rozkonárené a drsné.E.11. bez čiernych spodných častí. nikotín).13. PRASLIČKA ROĽNÁ Equisetum arvense L. Rastie na piesočnatých a hlinitých substrátoch ako vlhkomilná burina slabo obrábaných rolí. Zber sa robí zrezávaním v máji-septembri. palustre L. maďarsky: Mezei zsurló. (má na byli nápadne vystupujúce rebrá a široké bielolemované pošvy). riečna . Nedosušená droga ľahko plesnie. na zber lekárenskej vňaťovej drogy nie sú vhodné iné druhy okrem p. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. i. pije sa 2-3-krát denne.Ľudové použitie drog je veľmi široké. Slúži však aj ako antisklerotikum (zápar maximálne Na drogu (Herba equiseti) sa vzťahujú ustanovenia ČSN 86 6711 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné sfarbenie rastlinných častí ako zelené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol — najmenej — najviac nerozpustný v HCl I. lesná — E. p. 120. 118. cestných priekop i železničných násypov. praslica. odvodňovacích kanálov. Primiešaniny iných druhov sú neprípustné. 130. španielsky: Coda de caballo. prasličková vňať. 143.5 10 15 4 20 9 . chvost.5 % popola). z ktorej asi 10 % sa rozpúšťa vo vode a prechá230 PRASLIČKA ROĽNÁ dza do liečebných záparov (odvarov). roľnej. Ďalšími látkami sú flavonoidné glykozidy (aglykóny sú napr. (jej tenké konáriky sa dvojito rozkonárujú). 140. 133. taliansky: Coda di cavallo. (je vysoká až 150 cm). horčina. sylvaticum L.111. s blanitou pošvou na každom článku. anglicky: Common horsetail. Prasličky sú si veľmi podobné.100. fluviatile L. Prasličkovité — Equisetaceae Ľudovo: divé proso. 124. 112. V sušenej vňati sa nachádza veľa kyseliny kremičitej (6 — 8 % ) . rusky: PŘESLIČKA ROĽNÍ Trváca bylina vysoká až 60 cm. 136. jablčnú. Droga nemá pach a chuť. plivačka. Predmetom zberu sú jalové letné byle zelenej farby. šmirglová (vechťová) zelina (tráva) Nemecky: Ackerschlachtelhalm. Jej dávka je 2 g na šálku záparu či odvaru. Praslička bola obľúbená už v antickom liečiteľstve. 121. 114.

jej kalich má štetinovité hrotité zuby. francúzsky: Hemiaire glabre. Ľudovo sa často odporúča čerstvá lisovaná šťava (najmä pri pľúcnych ochoreniach). 62. 5 40 7 20 5 40 231 . Pridáva sa i do urologických a pľúcnych čajovín. 133. taliansky: Emiaria. Rastie na piesočnatých miestach v nížinách i pahorkatinách. Nephrosal (diuretikum. na čistenie kuchynského riadu a nefarbeného nábytku. chlpatého začne pri vädnutí voňať kumarínom. 163. vhodná pri ochorení močových orgánov i proti tuberkulóze. 73. zrniečko Nemecky: Behaartes Bruchkraut. 164. Prietržník chlpatý: bylina podobná predchádzajúcej. Na drogu sa vzťahujú ustanovenia ON 86 672 I a ČsL 3: Znak Inak sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah saponínov vyjadrený hemolytickými jednotkami v 1 g drogy — najmenej Akosť — najviac v % I. 108. že by sa rastlina používala skôr ako v 16.presne 30 sekúnd). 125. Droga z p. Obsahom kyseliny kremičitej môže droga podporovať pri infekčných ochoreniach (predovšetkým pri cirhotickom procese. kýla. a to odrezávaním nad zemou. veľmi drobné. Dobre znáša sucho i vlhko. čo poukazuje na niekdajšie použitie. 61. Plody sú guľaté tobolky. do antisklerotických čajovín a do čajovín pri hemoroidoch . Dôkladne očistená sa rýchlo suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. rusky: 5 5 3 2 12 10 PRŮTRŽNÍK CHLUPATÝ 6 4 12 12 Prietržník holý: drobná trváca bylina s rozprestrenými. stozrno. kejlová bylina. 64. ako diuretikum. 145. Často býva zložkou adjuvačných čajovín pri tuberkulóznych ochoreniach. potom ako prostriedok obmedzujúci potenie pri tuberkulóze (tu sú zvyčajné denné dávky 4 plné čajové lyžičky na odvar). D 2 — 0 ) . teplota nesmie prestúpiť 35 °C. anglicky: Glabrous RuptureWort. Predmetom zberu je vňať oboch druhov. 90. 16. 10 10 ČsL 3 5 5 3 2 12 10 PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria hirsuta L. Slúžila i ako diuretikum. pri plúcnej tuberkulóze). dezinficiens močových ciest). U nás je vňať zložkou čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. označuje vzhľad rastliny. 224. dezinficiens močových ciest). 89. husie mydlo. Druhové meno glabra = lysý. 65. na zastavenie rozličných krvácaní.aplikovaných externe. V homeopatii sa z čerstvých neplodných jarných výhonkov pripravuje esencia (dil. Rastie na pieskoch a piesočnatých pôdach od nížin po podhorský stupeň. španielsky: Hemiaria. husto rozkonárenými byľami dlhými 5-10 cm. 103. Kvety má pazušné. 55. 87. rozchodník. Ak sa suší umelým teplom. maďarsky: Kopasz porczika. na kloktanie pri zápaloch mandlí a na výplachy nosa pri krvácaní. Upadla však do zabudnutia a do terapie sa dostala až v novšej dobe. Vedecké pomenovanie je odvodené z latinského hernia = prietrž. Čajoviny č. Vňaťová droga prietržníkov sa kedysi zamieňala s vňaťou stavikrvu vtáčieho. 126. hypotenzívum). na kloktanie pri zápaloch. 226. II. 237. piesočník. s takmer sediacimi protistojnými listami. PRIETRŽNÍK HOLÝ PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria glabra L. rusky: PRŮTRŽNÍK LYSÝ PRIETRŽNÍK HOLY Je veľmi riedko ochlpená až holá. zberá sa celá plazivá stonka v čase kvitnutia rastliny (asi od júna do septembra). Zatiaľ nemožno nájsť spoľahlivé dôkazy o tom. špecifické účinky však na baktérie nemá. Oddávna je známe jej technické použitie — napr. lenže celá chlpatá. Species diureticae Planta (diuretikum. maďarsky: Borzas porczika. stor. 78. 191. 53. uľahčuje rozpúšťanie hlienov. Nemecky: Kahles Bruchkraut. Striebrenkovité — Paronychiaceae (Klinčekovité — Caryophyllaceae) Ľudovo: bolševník. úplavičník. ktorá však nemá pach a líši sa i sťahujúcou chuťou. 77. postupe) — liečebné procesy (napr. rozchodníček. 67. Zvonka sa používa do kúpeľov a na bylinné obklady na zle sa hojace rany či vredy. 104. 83.

105. Čajoviny č. Chuť drogy je slabo horkastá a škrabľavá. anglicky: Monkshood. Býva zložkou urologických čajovín — Species urologicae. kumaríny pôsobia asi na sťahy močového mechúra a alkaloid paronychín tlmí centrálnu nervovú sústavu. x variegatum Iskemíkovité — Ranunculaceae Ľudovo: gebuľa Nemecky: Blauer Eisenhut. Obidva majú veľkú hemolytickú účinnosť. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu: Znak skúšky na čistotu Sčerneté časti koreňov — maximum Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HCl % 5 5 1 2 10 7 2. močovej rúry) a pri sťahoch močového mechúra a pod. (zvyčajne sa dávkuje: 2 lyžičky drogy na šálku vody. taliansky: Aconito.5 g. tiež kyslý saponin — kyselina herniarová. prilbicovité. PRILBICA MODRÁ delené. dezinfekčnom a diuretickom účinku sa zrejme podieľajú saponíny. holého nepáchne. potom glykozidy kvercetínu a izoramnetínu). maďarsky: Havasi (katika) sisakvirág. 104. tenezmy močového mechúra) a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu.5 % — hyperozid. dezinficiens močových ciest (chronické cystitídy. s repovitou hľúzou. Podľa ČsL 3 jednotlivá dávka na perorálne použitie v odvare je 1.5 PRILBICA MODRÁ OMĚJ ŠALAMOUNEK + Aconitum napellus L. najmä na pasienkoch a lúkach. rusky: (zo ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká okolo 1 m. Pre lepšie využitie kyslého saponínu sa odporúča pridať do záparu z drogy trochu jedlej sódy (natrium hydrogencarbonicum). glykozid kyseliny kvilajovej (asi 0. plody s 3 mechúrikmi. Drogu možno použiť aj pri chronickom zápale močových ciest (močového mechúra. dezinfikuje močové cesty a uvoľňuje kŕče močového mechúra. Záhradná rastlina. Všetky druhy prilbice sú v ČSR Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. francúzsky: Aconit napel. Už Däbler (r. Pôvodne rástla divo v horskom a subalpínskom stupni na výživných a vlhkých pôdach.4 %). ale aj nepríjemne páchnúci alkaloid paronychín. pije sa 2 — 3 x denne. 1916) zistil.kombinuje sa s koreňom ihlice tŕnitej. petržlenu a pod. španielsky: Aconito.06 %). že v rastline je prítomný neutrálny saponin (asi 3 %). Skladovanú drogu treba chrániť v dobre zatvorených obaloch. Droga tvorí častú zložku diuretických čajovín . Prítomné sú aj flavonoidy (asi 1. obličiek. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 .kým z p. Dnes je častejšia ako okrasná rastlina. resp. triesloviny a silica (0. Listy má dlaňovito 232 . uretritídy.herniarín (metyléter umbeliferónu) a umbeliferón. spazmolytikum. nechať krátko prevrieť a 10 minút prikryté postáť). Na spazmolytickom. žlčníka a pri zápalových ochoreniach sa s obľubou kombinuje s listom medvedice alebo sa ešte pridáva ľanové semeno a ligurčekový koreň. Príčinou príjemného pachu drogy sú kumaríny . kvety modré. silice a herniarín. Droga je diuretikum.

Dnes sa používajú iba prípravky s presne nastaveným množstvom obsahových látok (najmä akonitínu — štandardizované prípravky. častejšie semená . Hrubšie sa pozdĺžne režú a materiál sa rýchlo suší (najlepšie pri teplote 30-40 °C a dosuší sa 1 hodinu pri 50 °C). Listy striedavé. čisté látky).5 %). Tento nenáročný ker kvitne najmä v máji až júni. JANOVEC METLATÝ + Sarothamnus scoparius (L. bez boja (vzhľadom na vysokú toxicitu). alkaloidy súborne označované ako akonitíny a alkamínestery). usmrtiť bez prachu arény. Homeopatická esencia (dil. na rúbaniskách atď. Kvety žlté. droga obsahuje aj triesloviny a škrob. zajačia kapusta (zelí). blenom a durmanom ako narkotikum.: Spartium scoparium L. v boroch. taliansky: Ginestra.Herba sarothamni (Summitates sarothamni scoparii). že je to jedna z najjedovatejších rastlín — u citlivých osôb už dotyk môže vyvolať kožné zápaly a pľuzgiere. See r. Hlavnými účinnými obsahovými látkami sú alkaloidy (celkove 0. dne. Z konárov možno vyhotovovať jemné metly — iný hospodársky význam nemá. listy 5 : 1. aj zubov). ako benzoylakonín a akonín. francúzsky: Genét á balais. Pri zbere treba zachovávať všetky predpisy o zaobchádzaní s jedovatými látkami. Európski lekári sa ju báli ordinovať pre vysokú toxicitu (známe sú slávne pokusy Matthioliho s odsúdencami v Ríme a Prahe v 16. priemyselne vyrábaných prípravkov kvapiek Pleumolysin (antitusikum) a bromoformového sirupu — Sirupus bromoformii (antitusikum). Formu aplikácie a dávky musí stanoviť výlučne lekár. Radix sarothamni. Akonitová tinktúra (Tinctura aconiti) tvorí zložku čs. janovec. Celkom výnimočne sú predmetom zberu listy . rusky: Capo- PRÚTNATEC METLOVITÝ Ker vysoký 50—200 cm. zvíťaziť. Akonitín alebo tinktúra z koreňov sa používa predovšetkým ako analgetikum a antipyretikum. Obsah účinných látok v drogách veľmi kolíše. na konci konárov jednoduché. Hľuzová (koreňová) droga musí obsahovať minimálne 0.Semen sarothamni. a pri nervových bolestiach. jetelica. 1850 po objavení tekutého alkaloidu spareínu vo vňati prútnatca. kyslých a nevýživných substrátoch. na uľahčenie vykašlávania a miernenie bolestí (napr. stor. zajačie chvošče Nemecky: Gemeiner Besenginster. Sparteín pôsobí i na gravidnú maternicu. Predmetom zriedkavého liečebného uplatnenia je celá rastlina. efedrín a sparteín) a hydrolytické štiepne produkty. 1885 vyzdvihol jeho priaznivé účinky na srdce (sprvoti sa pokladali za podobné účinku náprstníka.auguste a sušia bežným spôsobom. Ďalšie obsahové látky sú flavonoidy (skoparín a vitexín). dcérske (vytvorené počas posledného roku).). j.3-1. resp. najmä na piesočnatých a kamenistých pasienkoch. lupanín a ich izoméry. a to v podobe prípravku ako je sabadilový ocot (pozri cudzokrajnú drogu sabadilu alebo domácu kýchavicu). D 4.) Wimm. Prútnatec treba v staroveku hľadať medzi rastlinami označovanými ako Genista (keltské gen = ker alebo skôr z lat. a preto sa pre farmaceutické účely pestuje. Celá rastlina je jedovatá. Flos genistae scoparii).8 % alkaloidov rozpustných v éteri. jednotlivé alebo po dva na skrátených brachyblastoch.) — odporúčal prútnatec pri poruchách močového mechúra. a to najmä tzv. pre ohybnosť byli). Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. neskôr zelenohnedé. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádzajú kolísavé množstvá diterpénových alkaloidov (0. potom príbuzné alkaloidy. Bôbovité . Vedľajšími obsahovými látkami sú ďalšie alkaloidy (napr. Treba varovať i pred nebezpečenstvom ťažkých detských otráv po vysávaní nektáru z kvetov. španielsky: Hiniesta de escobas.úplne chránené . pre možnosť otráv však nebezpečné. izosparteín (= genisteín). zbavené korienkov — Radix aconiti (Tuber aconiti napelli). Rodové vedecké pomenovanie prilbice sa odvodzuje z gréckeho akonití = bez prachu.nesmú sa zberať ani nadzemné. U nás rastie ako jediný zástupca rodu. t. používajú sa aj čerstvé hľuzy. n. hlavne semená. častejšie sa uplatňujú izolované obsahové látky. niekedy až v októbri). V staroveku i stredoveku vedeli o prilbici iba ako o smrtiacom jede. Na homeopatické ciele sa používajú čerstvé kvety. ani podzemné časti. scopa = metla. horčina a stopy silice. ale veľké množstvo peľu. rastlina sa pre vysokú toxicitu hovorovo nazýva rastlinný arzenik. Korene sa zosúšajú v pomere asi 3-4 : 1. a tak sparteín i celá vňať dostali významné miesto v modernej terapii srdcových chorôb). a preto sa drogy používajú veľmi zriedkavo.5 %). je ľudové použitie prilbice zvonka proti parazitom dobytka i všiam. Rozličné botanické označenia svedčia o podobnosti s inými rodmi. Po rýchlom usušení poskytujú drogu — Flos sarothamni (Flos spartii scoparii. inak trojpočetné. genu = koleno. ktoré sa vykopávajú koncom kvitnutia rastliny (júl—september.Folium aconiti. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu. V minulosti sa celá rastlina používala i pri pohryzení besným psom a semená slúžili ako laxans. vítečník. D 6—D 4) sa uplatňuje najmä pri začiatočných horúčkovitých stavoch zapríčinených chrípkou a pod. druhový názov je z lat. ktoré sú zamladi zelené. anglicky: Broom. stor. V niektorých liekopisoch boli oficinálne mladé výhonky s kvetmi zberané vo februári alebo v októbri (s plodmi) . Na lekársky predpis sú viazané aj homeopatické prípravky od riedenia dil. Vedecké rodové meno rastliny vychádza z gréckeho saron = metla a thamnos = ker. Arabskí lekári = najmä slávny Mesué (10. vedľajší alkaloid je sarotamnín. najmä sparteín (tetracyklický chinolizidínový alkaloid). Kvety nemajú nektár. Zberajú sa hľuzy s koreňom. stopkaté. Pri manipulácii s rastlinou i drogou si treba uvedomiť. Kvetmi sa farbilo na žlto a výhonky sa používali na metly. zberajú sa v júni . triesloviny. na zníženie horúčky pri chorobách z nachladenia. najmä napelín (resp. najmä sparteín. Obrat v terapii nastal r. Zaujímavé. maďarsky: Kozónséges seprózanót. pantofličky. Vyskytuje sa od nížin po podhorský stupeň v teplejších oblastiach na suchších až suchých.Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: janofit. Preto sa uplatňuje aj v gynekologickej praxi (najmä vo Francúzsku). Zber nikdy nesmú robiť deti.8 % ) . Zriedkavejšie sa používal koreň. reumatických ťažkostiach a migréne. v SSR patria k čiastočne chráneným — povoľuje sa zber nadzemných častí. Číňania ju však stáročia používali v zmesi s áronom. Na homeopatické ciele sa vykopáva zrána celá rastlina v čase začínajúceho kvitnutia. ex Koch — syn. s kmienkom hrubým do 10 cm a s metlovitými konármi. plod je čierny struk (na švíkoch chlpatý). Kvety niekedy slúžili ako močopud233 . z ktorých najvýznamnejší je akonitín (0. Prilbica je vo svete zväčša chránená. užíva sa predovšetkým pri neuralgii. je oficinálna (ČsL 4). 1. kým druhové označenie pochádza zo zdrobneniny latinského napus = repa (pre tvar podzemných častí rastliny). G.8-1.

prvnička. francúzsky: Primevére officinale. španielsky: Primavera común. Vňať i koreň a semená majú aj močopudné účinky. pričom strednú jednotlivú dávku predstavuje 1. prvosna. U nás rastie v troch poddruhoch a v celom rade záhradných krížencov. Plody sú tobolky. Indikácie sú: poruchy krvného obehu pri srdcovej nedostatočnosti a diuretikum. Hojne sa nachádza v semenách známeho kra zlatý dážď. 50 5 10 10 35 25 . Drogy majú špecifické pôsobenie. na ich zosilnenie. čo je štedrec ovisnutý (štědřenec odvislý — Laburnum anagyroides Medic). Alkaloidy zvyšujú krvný tlak a zvyšujú tonus hladkého svalstva a maternice. j.j. Na kvetnú drogu (Flos primulae) sa vzťahuje ČSN 86 6217: Akosť — najviac v % Znak Zozelenené kvety Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Obsah saponínov v hemolytických jednotkách (h. taliansky: Primavera odorosa. šlaková bylina.) v 1 g drogy — najmenej I. Prejavmi pôsobenia sa podobá nikotínu.preto sa používa aj ako prostriedok na vyvolanie 234 pôrodu. predovšetkým tlmí sympatické ganglia. kozí drist. Stvol ukončený okolíkom žĺtkovožltých (na báze oranžových) kvetov. V homeopatii sa z čerstvých pripravuje esencia (dil. Nemecky: Wiesen-Schlusselblume. primulka. Nie sú náhradkou za náprstník pri srdcovej insuficiencii.PRÚTNATEC METLOVITÝ vie posúdiť iba lekár. kadrela. rusky: . Listy sú v mladosti podvinuté. Sparteín samotný brzdí dráždivé podnety srdcového svalu. ochoreniach srdcového svalu a pod. ktorý musí sledovať priebeh liečby. 30 2 10 8 II. podlienka. povzbudzuje hladké svalstvo čriev i maternice a na maternici vyvoláva silné sťahy . rusky: PRVOSIENKA VYŠŠIA ný prostriedok. kropáček. maďarsky: Tavaszi kankalin. preto ho osobitne neuvádzame. kľúč. príp. kozia brada. Petrov kľúč. zvyšuje krvný tlak. rozširuje koronárne cievy. Varujme sa pred akýmkoľvek používaním drog alebo rastliny. anglicky: Cowslip. mäkkochlpaté. a preto sa nesmie používať v čajovinových zmesiach. pre plody sa nazýva aj fazulkový strom. kaška. pôsobí na centrá riadiace činnosť vnútorných orgánov alebo hladkého svalstva útrob. Chemicky príbuzný sparteínu je alkaloid cytizín. pri srdcovej slabosti so spomaleným tepom a pod. Vhodné sú pri poruchách dráždenia srdca.) Hill Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: biela bukvica.0 g drogy.otravy sú podobné koniínovým (pozri bolehlav škvrnitý). pôrodných sťahov. ale iba na zápar alebo extrakt. maďarsky: Sugar kankalin.t. PRVOSENKA („PETRKLÍČ") JARNÍ PRVOSIENKA JARNÁ Primula veris L. Dávkovanie a vhodnosť upotrebenia Prvosienka jarná: trváca bylina vysoká 15—25 cm. s vráskovanou čepeľou a vrúbkovaným okrajom. Droga je prudko účinná. Je vysoko toxická . Je bohatá na flavonoidy a slúži pri hepertonii. V praxi sú v popredí detské otravy hlavne plodmi a semenami. ale celkove prevláda budivé pôsobenie . Wald-Schlusselblume. mŕtvičná bylina Nemecky: Wald-Primel. nebezpečné sú aj kvety — pozor na možnosti otráv! Terapeuticky sa štedrec nezužitkúva. dnová bylina. kankalín. Pestuje sa aj u nás na okrasu a kvitne veľmi skoro — v apríli až v máji. V zemi má krátky podzemok s mnohými žltými koreňmi. Máriin kľúč. P R V O S E N K A VYŠŠÍ Primula elatior (L. D 2—D 1).

vyššej je v zmesi prítomná asi na 90%.PRVOSIENKA JARNÁ PRVOSIENKA VYŠŠIA V prírode sa vyskytuje na suchších stanovištiach. v p. Musia byť žlté a s krátkou stopkou (do 1 cm). Prvosienka vyššia: meria 15- 30 cm. v p. no pri sušení sa nedrobia. Predmetom zberu a nákupu sú kvety i s kalichom — Flos primulae cum calyce — Flos primulae. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 0. najmä v kalichoch). Podzemné časti prvosienok sa vykopávajú v marci alebo v októbri. takéto smú byť prítomné iba v malom množstve. po hydrolýze poskytujú vonné látky. jarná. Drogy sú predovšetkým expektoransom — dávkujú sa: kvet — 1 lyžica na šálku záparu. výhodne sa zberajú za sucha osobitným hrebeňom s riedkymi hrotmi obrátenými nahor (príp. metylester kyseliny metoxysalicylovej). Rýchlo sa sušia v jednej tenkej vrstve na miernom teple (teplých kachliach) . Z obsahových látok rastlín sú najdôležitejšie pentacyklické triterpénové saponíny (5 — 10% v podzemkoch a asi 2 % v kvetoch. ďalej sú v drogách flavonoidy a málo silice. začiatočníkov. Aglykón hlavného saponínu je primulagenín A (spoločná pre obidva druhy je primárne kyselina primulová A . Kvetná droga je súca na zácvik začínajúcich zberačov. Druh uprednostňuje kypré. najmä na vápenci. pasienkoch a v lesoch nižších polôh. jarná obsahuje aj fenolové glykozidy (primverín a primulaverín. Rastie na lúkách vyšších polôh a vo svetlých lesoch. jarnej 50%. rumančekovým hrebeňom). Zápar sa pije predovšetkým ako odhlieňovací prostriedok. Po očistení a krátkom omytí sa sušia prirodzeným teplom (umelým do 35—40 °C). Obidva druhy majú v ČSR chránenú podzemnú časť. primus = prvý a ver = jar (teda prvá medzi jarnými kvetmi).B-amarinovy typ saponínu. Kvety sa ľahko zaparia. koruny kvetov sírovožlté. Zber sa robí v období plného vývoja rastliny (marec-apríl—máj). P. i. lúkach. 5 2 2 10 9 150 3 II. Z terapeutického hľadiska sa pokladá za výhodnejšiu p. dobre Podzemné časti — Radix (Rhizoma) primulae — hodnotí ON 86 7017 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah saponínov vyjadrený v hemolytických jednotkách (h. Pomer zosušenia je asi 3 : 1.) na 1 g drogy — najmenej Popol nerozpustný v HC1 I. Vo vyšších dávkach môžu byť hnačky a dávenie.2 g koreňovej drogy. Vedecké pomenovanie prvosienky vzniklo z lat. má väčší podzemok s hnedými koreňmi. vykašlávací a je slabo diuretický. Nenakupujú sa a ani záhradné krížence nie sú predmetom zberu. Väčšina ostatných druhov rodu je chránená úplne a celoštátne. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. 2—3 šálky denne po dúškoch vypiť.časť dostane zelenkastú farbu. j. bez oranžových škvŕn. cípy ploché a hlbšie. Kvet u nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a koreň poskytuje saponíny pre kvapky Solutan 235 . o. 10 4 4 10 12 100 5 ČsL 4 5 2 2 10 9 150 3 prevzdušnené a stredne vlhké pôdy. denne 2 šálky — koreň: 1 kávová lyžička na šálku záparu.

U nás rastie asi 70 malých druhov (mikrospecies) od nížin po alpínske stupne. 2 % popola nerozpustného v HC1.). s listom podbeľa. ktorý je zriedka viachlavý. Kvet poskytuje neveľké množstvo nektáru. ktoré sa užívajú o. pasienkoch. slúžia aj ako surovina pri výrobe cigórie. Obľúbili si ju najmä v Nemecku. levanduľovým kvetom. Med z neho rýchlo kryštalizuje aj vo veľkých nádobách. pri cestách a pod. neuralgii a závratoch. zvonka svetlejší. zato veľmi cenný peľ s vysokým obsahom bielkovín. Pleumolysin pastiliek (expektorans) a tinktura je zložkou roztoku Stomatosan (dezinficiens ústnej dutiny). vňaťou betoniky a i. Ľudové použitie drog je veľmi široké a rôznorodé. Volí si mierne kyslé substráty. PÚPAVA LEKÁRSKA PÚPAVA LEKÁRSKA PAMPELIŠKA LÉKAŘSKÁ („SMETANKA") Taraxacum officinale Weber in Wiggers Čakankovité . s valeriánovým koreňom. ďalej koreň s vňaťou . maďarsky: Pongyola pitypang. s vretenovitým mliečnatým koreňom a s prízemnou ružicou kopijovitých gracovitých listov. Korene — najmä z pestovaných púpav. Homeopatia pripravuje z kvitnúcich rastlín tzv. Púpava patrila k najbežnejším druhom jarnej šalátovej zeleniny. chmeľom.Radix taraxaci cum herba (ČsL 4). suchý. Taliansku. 11. Ide najmä o koreň čakanky. cennou zeleninou diabetikov. taliansky: Tarassaco.5(2) 11 10(12) II. Predmetom zberu sú korene . I. a tu sa aj pestovala. V celej rastline sa nachádzajú mliečnice. ľanovým semenom. i. Korene sa najlepšie získavajú v je- Na koreň s vňaťou (Radix taraxici cum herba) sa vzťahuje ČSN 86 7023 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Listy a korene sfarbené ináč ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČsL 4 dovoľuje max. španielsky: Taraxacón. francúzsky: Pissenlit. Tie sú . pampeliška. Najrozšírenejšia je na suchých miestach s hlbokým profilom hlín. Pri zbere netreba rozlišovať jednotlivé taxóny — ako drogy sú prípustné všetky. urtinktúru a esenciu (dil. skoro biely na priereze a nemá v ňom sústredené kruhy mliečnic. Pre hromadný výskyt púpav je veľmi dôležitou včelárskou rastlinou. Francúzsku. úhoroch. Odvodený je od gréckeho taraxis = zápal očí (mlieko púpavy sa vtedy používalo na tieto účely) a akeomai = liečiť. Jej jemné listové 236 srdiečka sú pri raste na tmavých miestach belšie a krehkejšie. 128. (ČsL 4) 6(8) 2 1.Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mlieč. Korene jemných pestovaných druhov púpavy možno kuchynsky použiť ako špargľu alebo čierny koreň. pretože namiesto škrobu obsahujú rezervný polysacharid inulín (oficinálny aj v ČsL 4). Púpava je všeobecne známa. Chutí horkejšie. 14 5 4 11 15 . lúkách. preto zámeny nevznikajú. bronchodilatans). smotánka Nemecky: Lowenzahn. popovňak. Kuhlblume. známejšieho ako Avicenna (980-1036). 204. na medziach. Ani jej kŕmna hodnota nie je zanedbateľná.Radix taraxaci. príp.(expektorans. Plody sú nažky s chocholcom. pri ochoreniach obličiek.podobne ako korene čakanky. D 2). Len pri jesennom vykopávaní koreňov na rovnakom stanovišti hrozí zámena za iné druhy. Čajoviny č. anglicky: Common dandelion. Drogy sa zväčša kombinujú (napr. Tussilen (expektorans). Úbory na konci dutého stvola a na lysom lôžku majú len žlté jazykovité kvety. tiež list — Folium taraxaci. Púpava kvitne od apríla—mája do septembra—októbra. Latinský názov púpavy pochádza od najslávnejšieho arabského lekára Ibn Sinu. rusky: Trváca bylina vysoká 5—30 cm.

45. najlepšie umelým teplom do 50 °C. Čs. scammonia L. taliansky: Vilucchio. 77. Ordinoval ho napr. Droga nesmie páchnuť. zber: máj-október. sú dlhostopkaté. plazivý kúkoľ. najmä sprašových pôdach. potom diuretikum. xantofyly a karotenoidy.) R. Laxatívnym pôsobením sa už v hippokratovských časoch preslávilo scammonium. španielsky: Campanilla Silvestře. biele alebo ružovkasté. triesloviny. Trváca bylina vyrastajúca z plazivého rozkonáreného podzemka. vnútornú časť (drevo) citrónovožltú. 181. ktorá sa užíva pri bolestiach hlavy. Prítomné sú aj cenné minerálne soli. PUPENEC ROĽNÝ SVLAČEC ROLNÍ (+) Convolvulus arvensis L. pritom povoja bola známa v antike. hojnou v pobrežných krovinách a v mestských plotoch. lievikovité. suší v tieni v tenkých vrstvách. dne. Druh je bežnou burinou poľných kultúr na hlinitých. Treba dbať. ešte nerozkvitnutých rastlín. no nie je celkom jasné. užívané pri chorobách z nachladnutia a pri kašli. Homeopatia pripravuje z čerstvej nekvitnúcej rastliny esenciu (dil. Suchá droga sa po ohnutí láme. 169. cholagogum (najmä koreň s vňaťou).). zvinúť (pre poskladané listy v mladom štádiu). Thé Salvat (choleretikum. 2. púpavová vňať s koreňom tvorí zložku čajoviny Diabetan (dietetický čaj pre diabetikov). Po očistení a krátkom omytí (zbavené nadzemných častí) sa čo najrýchlejšie sušia.241. Rastie aj pozdĺž ciest. 157. Marec až máj je vhodný na zber celých. 73. 78.Convolvulaceae Ľudovo. Veľmi obľúbený tzv. lebo z rezu vyteká veľa „mlieka" (ak ich treba rozrezávať. Kvety vyrastajú z pazúch listov. nadzemné časti obsahujú vitamín C. rusky: Na listy — Folium taraxaci — sa vztahuje ČSN 86 6437: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. pečene. resp. na spodnom okraji s dvoma ostrými lalokmi. Drogy sú predovšetkým amarum. 150. Plody sú guľovité tobolky s bodkovanými semenami. Terapeuticky cenné látky tvoria však aj horčiny. 6 8 3 1 1 11 8 3 II. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. tak iba pozdĺžne!). plazivá. reumatizme a poruchách trávenia (inak rovnako ako v alopatii). 126. púpavový med — úbory zavarené v cukre. má sivohnedý až červenohnedý povrch a biely lom. potom sliz. koreňov s listami a s kvetnými pupeňmi. Sušia sa v jednej vrstve prirodzeným teplom. Listy má podobné ako pupenec. trhá sa jednotlivo. Dávkuje sa 2 g (až polievková lyžica) na šálku odvaru či záparu. pri plotoch. stomachikum. Pomer zosušenia je asi 3—5 : 1. kopijovité. Prisudzovali sa jej aj dráždivé sexuálne účinky (afrodiziakum). slák. V homeopatii sa pripravoval vyťa237 .211.Calystegia sepium (L. z ktorých je najvýznamnejší taraxacín. 18. kvety však oveľa väčšie a vždy biele. povojník. Pomenovanie bolo známe už v staroveku. mladé listy tvoria zložku jarných bylinných kúr. 26. aby sme ho nepretrhli.231. maďarsky: Kis hajnalika. cholekinetikum). choleretikum. povoja sa pokladala iba za akýsi druh pupenca (Convovulus sepium L. až 5 : 1. convolvere = skrútiť. j. 176. aj náš fytoterapeut Fraňo Madva ako drastikum . 5 10 4 1 12 16 seni. obtáčka. 21. t. na násypoch. Veľmi ľahko ju napáda hmyz a myši. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. od augusta do októbra alebo zjari (marec). 12 12 6 2 2 11 10 5 laxans) a je zložkou granuliek Boldogran (choleretikum. Korene obsahujú predovšetkým inulín — najmä zberané osobitne ako droga. živica z orientálneho pupenca prečisťujúceho (C. obličiek. Zberajú sa mladé rastlinky bez kvitnúcich byli. 167. anglicky: Bindweed. Predmetom zberu býva niekedy aj list (aj nákupu).menej silné ako jalapa (pozri tropické rastliny). je horkastá. niekedy dlhá až 70-100 cm.). Väčšina pochádza z trópov (náš pupenec asi zo strednej Afriky). jedno z najlepších purgatív starovekej medicíny. B2. Byľ poliehavá. pasienkoch a pod. vystúpavá. Na jar sa pije púpavová šťava (odporúča sa miešať so žihľavovou). Až donedávna sa totiž nerobil rozdiel medzi pupencom a povojou v botanickej systematike. reumatizme a chronických ekzémoch. dosúšajú umelým (do 50 °C). Brown.Koreň — Radix taraxaci — sa posudzuje podľa ČSN 86 7026: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga Korene napadnuté hmyzom Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Aorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. pri poruchách trávenia. D 1 a 0 ) . neuralgii. šlatec Nemecky: Ackerwinde. Dosť časté sú zámeny s povojou plotnou . Pupencovité . indikujú sa pri chorobách sleziny. Vedecké meno pupenca sa dá odvodiť z lat. v mliečnej šťave cerylalkohol. ktorej rastliny sa týkalo.5 12 14 II. kaučuk. 15. laktucerol. Čajoviny č. čajovina s koreňom je Ungolen (cholagogum. terpénové alkoholy. V čeľadi pupencovitých rastlín je asi 1 000 druhov. hepatoprotektívum). 3 5 2 0. Listy holé. Jej byľ je ľavotočivá. francúzsky: Liseron des champs. sú kozmopolitne rozšírené po svete.

Pupenec nenarobí veľa škôd na porastoch. ich základom sú 12 —16-uhlíkaté mastné kyseliny. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . získavanú zberom z p. Suší sa prirodzeným teplom. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej kvitnúcej vňate p. protihorúčkové a močopudné pôsobenie. prípadne sa uplatňujú výťažky (extrakty).Radix convolvuli arvensis (minoris) alebo častejšie vňať — Herba convolvuli (arvensis — minoris). pľúcny koreň. anglicky: Sweet Flag. PUPENEC ROĽNÝ žok z čerstvej kvitnúcej vňate p. Rastie na trvale zaplavovaných pôdach. tatáraka tráva (koreň) Nemecky: Echter Kalmus. Vňať sa trhá počas kvitnutia rastliny (jún—september). Drogy uvádzame ako možné a uplatňované náhradky za cudzokrajné drogy Tuber alebo Resina jalapae (jalapová hľúza — jalapová živica). Ludwig vysvetľoval neplodnosť puškvorca tým. stimulácia celkovej látkovej premeny. španielsky: verdadero. Okrem laxatívneho pôsobenia sa drogám pripisuje aj metabolický účinok. oplieta stebla obilia. rusky: - PUŠKVOREC OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 50-120 cm. kam korene úžitkových plodín obyčajne nesiahajú.. V niektorých štátoch (NSR) sa priemyselne vyrábajú čajoviny a dražé. najmä za daždivého počasia. napr. ktorú r. Pupencové drogy sa v čajovinách kombinujú s inými. Pri liečebnom využívaní koreňa treba však postupovať veľmi obozretne. Prof. potom žlčopudné. Korene sa vykopávajú v jeseni (september—október). Drogy chutia horko. 238 Droga s označením „majoris" pochádza z povoje. kalmus. j. šišvorec. francúzsky: Roseau odorant. takže rastliny často poliehajú. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Pochádza z južnej Číny a Prednej Indie. pretože živiny čerpá zväčša z hlbších vrstiev. má postáť asi 15 minút prikrytý). 3. z hrubého plazivého podzemka vyrastajú mečovité listy dlhé až 100 cm a trojhranné stvoly s bočnými šúľkami drobných zelenkastých kvetov podopretých tulcom. ktoré sa líšia počtom chromozómov a aj množstvom silice a jej skladby. Naša triploidná populácia je neplodná a množí sa vegetatívne.prieskum ešte nie je uzavretý). V terapeutických dávkach nemajú drogy nepríjemné vedľajšie účinky. nejedlík. Občas bývajú predmetom zberu a výskumov. Prítomné sú i jalapíny rozpustné v éteri a nerozpustné konvolvuliny (ich podrobnejší Puškvorec obecný Acorus calamus L. Ako purgatívum alebo žlčopudná čajovina sa pije asi 5 % zápar vňate (1—2 lyžičky na šálku. Častejšie sa však uplatňuje tinktúra — 5 až 15 g v slizovom macerate alebo priamo prášok (jednorazovo 1—2 g). Podstatné obsahové látky tvoria glykozidove viazané živice (2-3 % ) . resp. napr. zaujímavá substancia podporujúca zrážanie krvi (nemá však charakter vitamínu K). Z ostatných obsahových látok sú zastúpené triesloviny (1 — 10 % ) . Druhé vydanie ČsL 2 malo uviesť ako oficinálnu vňať s koreňom pupenca (+ Herba convolvuli cum radice). v močiaroch. Koreň sa užíva ojedinele. Áronovité — Araceae Ľudovo: brustvorec. slano a horkasto. Čajovina č. Vňať pupenca rady požierajú ovce. Tým sa znižuje výnos a sťažuje zber. listom senny a pod. Sušia sa bežným spôsobom. 1574 vysadil Clusius v bo- . roľného (zber: jún—júl). Veľké množstvo pupenca môže v krajnom prípade zabrániť strojovému zberu. taliansky: Calamo aromatico. Tvorí rozličné cytotypy. ľanu a pod. Predmetom zberu z pupenca býva koreň . kde vytvára celé zárasty. maďarsky: Orvosi kálmos. alkaloidy ergolínového typu (podobné má námeľ) a flavonoidy. Väčšie škody narobí na povrchu. s kôrou krušiny. Množí sa iba vegetatívne. roľného (zber: jún—júl). ktoré sa súborne nazývajú glukoretíny. používa sa približne ako alopatické prípravky. že všetky jedince u nás pochádzajú z príbuzenstva rastliny.. t. roľného a povoje plotnej.

5 6 0. Zvonka sa používa zápar z práškovanej drogy.5 6 3 2 8 1 0. anorexii a subacidite. aromatickú chuť. diuretikum. 5 ČsL 2 0 5 — 1 0. Ľahko ho napáda hmyz. pri ulkusovej chorobe a ako spazmolytikum. Druhové pomenovanie calamus = rákos. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . rozpadové produkty). Puškvorec sa už v predvekých do- Podzemok — Rhizoma (Radix) calami aromatici hodnotí ČSN 86 7153 a ČsL 2: Znak Časti stvolov a korene Časti drogy sfarbené ináč ako uvádza opis Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1. krvotvorný a antirachitický účinok. preperú sa vo vode a zbavia korienkov.akoron. Zber sa robí v novembri — apríli. ani nezaparuje. príp. horčina akorín a živica akoretín. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch.5 12 12 12 2 1. trstina. nie práve vhodného na sušenie prirodzeným teplom. Potom sa vegetatívne rozšírila po celej Európe a zdomácněla. liekopisy ich požadujú zvyčajne lúpané. Ľudovo sa droge pripisuje sedatívny. pije sa 2—3x denne. Dobre usušený podzemok je na lome špinavobiely a pri lámaní sa neohne. súčasne horkú. terpény a seskviterpény. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (až 3 % .v diploidných druhoch asi 2 %. karminatívum pri kolikách. Droga má silný. v tetraploidných aj 7 % ) . zvýšenej kyslosti žalúdočných štiav. chránený pred svetlom. stomachikum. Ako stomachikum je obľúbená aj tinktúra — 15—30 kvapiek na cukor alebo do vody. mnohé indikácie sa 239 . Z ďalších látok sú v droge triesloviny. Predmetom zberu a nákupu bývajú podzemky — Rhizoma (Radix) calami (aromatici). Už v antike bol puškvorec známy ako acorus . keď ju dostal z Východu. analgetický. ale láme.5 2 bách používal ako korenina a liek.PUŠKVOREC OBYČAJNÝ tanickej záhrade vo Viedni. Dôkladne očistené sa sušia vo vrstve vysokej maximálne 5 cm — najlepšie umelým teplom do 35 °C. Puškvorec je predovšetkým amarum-aromatikum. Jeho podzemok i listy u nás ordinoval známy fytoterapeut Fraňo Madva na posilnenie žalúdka a varený vo víne so škoricou zasa na zvýšenie mužskej potencie. Nositeľom pachu je predovšetkým azarylový aldehyd. Obsahuje najmä B-azaron (5 — 10 % ) . pije sa najmenej pol hodiny pred jedením. Dávka: pol kávovej lyžičky na šálku záparu. Materiál sa nedrobí. zápale žalúdka (gastritída). Zber si vyžaduje primeranú výstroj. Drogu sušíme oddelene od ostatných — je priveľmi aromatická. II. sacharidy a bázické látky (cholín. osobitý pach a ostrú. Patrí k terapeuticky hodnotným aromatickým horčinovým prostriedkom. Okrem stomachického upotrebenia nachádza uplatnenie pri poruchách trávenia. do kúpeľov a na obklady sa pridáva ako prostriedok dráždiaci kožu. na kloktanie pri zápaloch hrdla. meteorizme a hnačkách. resp. lebo sa pracuje v bahne. diaforetikum — užíva sa hlavne pri dyspepsiách rozličného pôvodu. Vytiahnuté podzemky sa otriasaním zbavia bahna. za chladného počasia.

pýr poznala už antika ako burinu. väčšinou však v jeseni (september . v křoviskách a pri cestách.: Agropyron repens (L. 208. Burina rastúca na roliach.) L.) Pers. Eugastrin (stomachikum. suchých lúkach.i viackvetných kláskoch. Časté sú zámeny drogy s podzemkom prstnatca obyčajného — Cynodon dactylon (L. 210. V homeopatii sa z lúpanej drogy pripravuje tinktúra používaná ako alopatické prípravky. Lipnicovité — Poaceae (Trávy — Gramineae) Ľudovo: divé žito. plazivý. Sú si podobné. s redším kláskom a trsnatým podzemkom bez výbežkov a mätonoh trváci . Predmetom zberu je podzemok — Rhizoma graminis (Radix graminis.5 — 5 13 II. Pýru sa najviac podobá pýrovník psí — Elymus caninus (L. ktorý má koncový zdanlivý okolík nepravých klasov a podzemok je oveľa hrubší.214. prípravky s drogou sú čajovina Stomaran (digestívum. len vrcholový klások má dve plevy). Plod je zrno. medziach. PÝR PLAZIVÝ PÝR PLAZIVÝ Elytrigia repens (L.5 6 13 240 . kolienkaté. Droga sa široko uplatňuje v cukrárstve i likérnictve. ale mäkké. bez bočných korienkov. Čajoviny č. listy čiarkovité. Možno ho Podzemková droga podlieha ČSN 86 6850. . rusky: PÝR PLAZIVÝ Trváca tráva vysoká až 150 cm.229. ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté časti drogy Časti podzemkov so zvyškami korienkov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Vlhkosť I. 66. 213. sa využíva najmä ako stomachikum a zvonka do mazadiel. francúzsky: Chiendent. samozrejme. tritus = obyčajný. s kláskami zostavenými do dvoj radových klasov (k osi sú obrátené úzkym bokom a podopreté iba jedinou plevou. stomachikum). pasienkoch. Stebla priame.) Beauv.Lolium perenne L. niekoľko metrov dlhými podzemkami. Silica — Oleum calami. pýrnica Nemecky: Gemeine Quecke. 3. ktoré sú článkované a duté. okrem toho obsahuje škrob. anglicky: Couch-Grass. ale aj ako liečivo. taliansky: Gramigna. hladké. široké asi 1 cm.. 30 5 1 0.syn. žiaľ. Pýr sa opeľuje najčastejšie pomocou vetra. 76. Lipnicovité rastliny sa všeobecne určujú veľmi ťažko. Zber podzemkov sa robí na jar (marec—apríl). Čs. cholagogum) a veterinárny prípravok Medicinálne lízadlo (liz). so žltými plazivými. metabolikum. Kvety v koncovom dvojradovom klase v troj. chybné. 10 — 0. narušila sa melioráciami. Najvýznamnejšia sloven- ská produkčná oblasť sa niekedy nachádzala pri Borskom Mikuláši. preto roztokom jódu sa farbí do modra.mechanicky prenášajú z cudzokrajných polyploidných druhov. španielsky: Grama oficinal. drsné. čo je. pýrava. Podzemok ako droga sa zjavil až koncom stredoveku v severnej Európe. pejrovka.) Desv.. bežný i v súvise s obilím — drvený a druhový názov repens = lat. Radix agropyri repentis). 202. Rodový názov Elytrigia má zrejme koreň v lat. pejr. maďarsky: Taracbúza.október). iba v kolienkach plné.

denná dosahuje aj 100 g. Droga sa všeobecne považuje za vhodnú náhradku za cudzokrajnú sarsaparilu — Radix sarsaparillae — pozri cudzie drogy. Po usušení sa znovu vytriedia zdravé a jasnožlté kusy (najmä ak sa tak neurobilo dostatočne prv). pre podobnosť listov. škrob nie je prítomný. saponíny. francúzsky: Linaire commune. Základné obsahové látky tvorí rozpustný polysacharid. i proti tuberkulóze a zvonka pri rakovine. bočných korienkov a zhnednutých častí a vyberajú sa iba žlté. Predmetom zberu býva vňať .Herba linariae (Herba anthirrhini linariae). 45. Jednorazová dávka drogy j e 3 . s priamymi nerozkonárenými stonka- 8 241 . Čajoviny č.01-0. — mliečnik. ktorý má modrosivé listy a po poranení roní biele mlieko. V spisoch antických autorov nemožno pyštek s určitosťou nájsť. hledík. Ordinoval sa najmä proti chorobám pečene. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. pantoflíček. prípadne falšovanie za niektoré druhy rodu Tithymalus Gaetn. odrezáva sa v čase kvitnutia — jún až august. Ľudovo sa droga uplatňuje aj pri kataroch priedušiek a na odhlieňovanie dýchacích ciest. V ľudovej mágii sa rastlina používala proti čarám a urieknutiu. linaracín a i. rusky: mi.202.) Miller. chutí sladkasto. sleziny. Dáva sa aj do antidiabetických zmesí. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . 67. ktorá sa skladá z antibakteriálne účinného agropyrénu (95 %). 15. chvojkový. diaforetických a metabolických čajovín. Podzemok má diuretické. stor. Rastie pospolito na skalách. Hlavné účinné látky pyšteka sú horké flavónové glykozidy linarín. fruktózan triticín (3 — 18 %). pri piesku v močových cestách a pri poruchách činnosti žlčníka. taliansky: Linaria. genistifolia (L.získať pri oraní alebo pri bránení polí. spolupôsobí pri dne. rozmarinka. Slúžila proti „zlatej žile". zvyšok tvorí karvón. Droga nemá pach.215.) Scop. koncentrované PYŠTEK OBYČAJNÝ ČSN 86 6724 stanovuje pre vňaťovú drogu (Herba linariae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % I. obyčajný — T. škľabivé. ohnica. Materiál sa zbaví hliny. Sušia sa na dobre vetraných miestach v tenkej vrstve pri teplote 40 °C. Príbuzným.) Scop. Naproti tomu je skoro vo všetkých herbároch 15. na úpravu stolice. Listy čiarkovité. celistvookrajové. s tuhšími sivozelenými listami. preslávená bola masť — Unguentum linariae. Extrakt je pomocnou látkou pri príprave piluliek v galenickej farmácii a v dietetických výrobkoch (pre velké množstvo viazanej fruktózy). anglicky: Toadflax. úhoroch. ktorú zostavil hessenský lekár Johann Wolpius. potom aj iné sacharidy. LNICE OBECNÁ („KVĚTEL") Linaria vulgaris Miller Krtičníkovité . sleziny a pečene. maďarsky: Kózonséges gyujtoványfu. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov používa pri ochoreniach močových ciest. sliz. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru. Prihrubé kytice sa rozdelia. inozitol. medziach a na roliach od nížin po hory. krvavica. Zväzky sa sušia na tienistých a vzdušných miestach. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. Rodové vedecké pomenovanie rastliny je z latinského linum = ľan. 157. metabolické a depurgatívne účinky. rastie v nižších polohách stredného i južného Slovenska na suchých a slnečných stranách. sivo oinovatené riedke menšie kvety v redšom strapci.. kvety žlté. T. Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline II. a 16. pektolinarín. aby sa umožnilo lepšie presušenie. hubička. cyparissias (L. najmä nekvitnúce. zameniteľným druhom je p. V zmesiach s inými zvyšuje vylučovanie moču pri reumatických ochoreniach. v hustých koncových strapcoch. 197. nie odumierajúce a hnedasté podzemky. ktorý má kopijovité listy s 3—5 nervami.m. skalnatých miestach. Droga si musí zachovať farbu čerstvej rastliny. Pri sušení ich možno obracať. Zle sfarbené časti sa vopred odstránia. Droga je aj muciloginózum. Slúžila tiež na farbenie. aby nesplesnel. prípadne aj v septembri.Scrophulariaceae Ľudovo: bradavičník.05 %). 5 5 1 10 10 3 2 — 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhanim drogy) Trváca bylina vysoká 20—50 cm. Uplatňuje sa pri miernych obstipačných ťažkostiach. pri zadržiavaní moču. tiež m. . Vnút- PYŠTEK OBYČAJNÝ rajšok zväzku treba dôkladne vysušiť. stopkaté. tvorí zložku diuretických. Zastúpená je aj kyselina kremičitá a silica (0. 66. Plody sú tobolky. chorobách močového mechúra. Je to napr. pije sa 2—3 x denne. slnečných polostepných stranách.1 0 g v odvare. kručinkolistý — L. zväčínec Nemecky: Gemeines Leinkraut. 151. pasienkoch. Materiál sa pred sušením zvyčajne viaže do neveľkých kytíc. ktoré sa mu nebezpečne podobajú. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. Známe sú aj zámeny. španielsky: Linaria común. esula (L. fan Matky božej. 150. Odvar z kvetov sa pil pri vyrážkach.

španielsky: Caró. Preto treba dávať pozor na ich opis a opis materskej rastliny. Plody sú oblúkovito zakrivené nažky v rozpadavej dvojnažke. resp. Silnejšie odvary sa používajú proti hmyzu (tu účinkuje zatiaľ neznáma látka). urtinktúra riedi a používa napr.. pri hnačkách (dil. Vňať je predovšetkým diuretikum a laxans. Pripravuje sa zvyčajne 3—4 % zápar. cholagogický a protizápalový prostriedok. Okrem nich rastlina obsahuje alkaloid peganín. U nás tvoril donedávna zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Vulneran — odvar z nej slúžil na omývanie a obklady pri kožných chorobách alebo vredoch predkolenia či na vymývanie hnisavých rán. rusky: Na plodovú drogu — Fructus carvi — sa vzťahuje ČSN 58 0515: Znak Nezrelé plody Cudzie organické prímesi Polámané plody Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1 1 1 13 7. fistulách.. Plody zelerovitých rastlín (dvoj naž- ky) sa navzájom veľmi ľahko zamenia. Ľudové liečiteľstvo oddávna používa rastlinu ako močopudný. nočnom pomočovaní a inak ako v alopatii. Vňať vo forme kašovitého odvaru z 20 g drogy na pol litra mlieka sa aplikuje zvonka ako emoliens a antiflogistikum pri kožných vyrážkach. anglicky: Caraway. jablčnú a i. V čajovinách sa pyštek takmer vždy kombinuje s inými drogami. hemoroidoch a pod.5 2 3 Väčšinou dvojročná bylina vysoká asi 50 cm. octovú. Zamieňajú sa najmä 242 . preháňavý. ale aj potopudný. triesloviny. úbormi rumančeka a kvetom nevädze. organické kyseliny (mravčiu.najmä v kvetoch.). usporiadané v okolíkoch okolíkov.Umbelliferae) Nemecky: Wiesen-Kummel. minerálne látky. taliansky: Carvi. prípadne na oplachovanie (3—4 % odvar. pektín a vitamín C. Listy má perovito zložené. U nás sa šľachtí ako korenina (okolie Pŕerova — skorý druh vhodný aj na mechanizovaný zber). V homoepatii sa tzv. ktorý je najlepším identifi- RASCA LÚČNA KMÍN KOŘENNÝ Carum carvi L. Zelerovité . 49. vriedkoch. sacharidy. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—4x denne. Plody rasce sú rozpadavé dvojnažky s výrazným pachom. lyžica drogy na pohár vody). francúzsky: Carvi. Tinktúra sa užíva pri zväčšenej predstojnici a pri ťažkostiach s močením (10—30 kvapiek 2—3 x denne). maďarsky: Konyha komény. ktorý sa nechá stáť prikrytý asi 18 minút a pijú sa 2—4 šálky denne. kvety biele alebo ružovočervené. Čajoviny č. pasienkoch. kačným znakom.Apiaceae (Okolíkaté . 203. Prípravky sa robia z čerstvej kvitnúcej vňate bez koreňa. s Radix bardanae — koreňom lopúcha. D 2). RASCA LÚČNA medziach a úhoroch. napr. na obklady pri zápale spojoviek s vňaťou očianky. Folium plantaginis — listom skorocela a i. Rastie divo na lúkach. zberanej v júni až septembri. s delenými segmentmi.

Podobná trebuľa lesná — Anthriscus sylvestris (L. francúzsky: Rhubarbe.168.. Strata na hmotnosti je malá. Okrem antracénových derivátov obsahuje droga aj triesloviny (tanoglykozidy a ich štiepne produkty. Vedecké označenie rebarbory súvisí s latinským reum. rhabarbarum L. 1. 10 2 1 10 13 2 ČsL 4 10 1 0. aloe-emodín. Vrchol slávy dosiahla až v stredoveku. veľa pektínu. ktorú možno pokladať za náš druh (meno však zviedlo Plínia k výkladu. tuk. hlavne reín.151. Je oficinálna v ČsL 4 (dávkujú sa 2—3 kvapky). obsahujúca najmä karvón (50-60 %) a limonén. Zvyšky rasce sa našli v kolových neolitických stavbách. Pre vysoký obsah karvónu je rasca spoľahlivým karminatívom.50. Droga obsahuje 3—12% antracénových derivátov. ČsL 3 uvádza silicu ako zložku aromatickej vetrovej vody (Aqua carminativa). stor. pôsobiace obstipačne. Droga má silný charakteristický pach. tvoriacim asi štvrtinu nažky. adstringentne).) Hoffm. dlanitej i r. Rh. 198. Liekopisnú koreňovú drogu tvoria podzemné orgány r. je aj zložkou čs. ich zber sa robí v júli—auguste. reum-emodín. Hlavnou zložkou obsahových látok je silica (3—7 %). Druhový názov palmatum má podľa dlaňovitého tvaru listov. Rebarboru poznali v Číne už veľmi dávno. 214. chryzofanol. HVLP Contraspan kvapky (spazmolytikum) a Latol sirupu (laxans). podobne ako silica fenikla (Oleum foeniculi) alebo anízu (Oleum anisí). sacharidy a veľa šťaveľanu vápenatého (preto sa nesmie užívať pri močovom piesku. Má vynikajúce upokojujúce vlastnosti a priaznivé účinky na žalúdočnú mobilitu (pohyblivosť). fysion a ich glykozidy. pôsobí aj dezinfekčné (bakteriostatic- ky) a proti vnútorným parazitom. Ako prímesi . officinale majú svoj domov vo vysokých pohoriach západnej Číny. Strata hmotnosti býva 65—80 %. Obyčajne sa lúpu až po kambium. plody dlhé 4 — 6 mm. rusky: REBARBORA DLANITÁ REBARBORA DLANITA Trváca bylina vysoká až 200 cm s repovitým podzemkom a s veľkými dlhostopkatými dlaňovito delenými listami zoskupenými v prízemnej ružici.. 190. 5 1 0. potom egyptskú rascu.86. Čínsky tovar pochádza z jedincov starých aj 30 rokov. Kvalita drogy sa hodnotí podľa ON 86 7152 a podľa ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. Od pomeru týchto zložiek v silici závisí ich kvalita a pach. Spomína sa v herbári z 27. lekárskej (R. keď začínajú okolíky hnednúť a väčšina plodov je už zrelá. živice. Podľa Rittera prekvital obchod s rebarborou od najstarších čias. čiernohnedé. V homeopatii sa používajú čerstvé korene. Podľa nemeckého botanika Sprengela (+ 1833).). pochádzajúcu z Afriky (preto ju Plínius nazýval aj cuminum aethiopicum). parascu väčšiu — Ammi majus L.. diantróny reidíny. tmavšie nažky bez silicových kanálikov (dobre ich vidno na priečnom priereze pod mikroskopom). získaná destiláciou zo zrelých plodov. kareon). Predmetom zberu sú plody dozreté a rozpadnuté dvojnažky (Fructus carvi). niekedy aj pred kvitnutím. taliansky: Rubarbaru. Plody sú nažky. Pozväzujú sa do snopčekov a nechajú dozrieť (na plachtách). Často sa uplatňuje aj v karminatívnych a taxatívnych čajovinách. ktorá má širšie listy. najmä pri kolikovitých ochoreniach gastrointestinálneho traktu. pri reumatizme a pod. Ďalej sú v droge bielkoviny.s nažkami kozonohy hostcovej — Aegopodium podagraria L. s brázdeným zobákom. r. pontická . má veľké listy a ryhovanú stonku. V antickom Ríme poznali tri druhy rasce: rímsku — Cuminum odorum. officinale Baillon) a ich hybridov. niekedy iba na ozdobu.Rh. ďalej flavónové glykozidy (rutín). Podobné použitie má aj silica — Oleum carvi. kumaríny a flavonoidy. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa až 4 x denne). pôvodom z Egypta. pred n. z poriečia ktorej sa dostávala do obchodu.. maďarsky: Rebarbara. obličkových kamienkoch. V stredoveku a na začiatku novoveku sa jej sláva ešte znásobila. Stavikrvovité — Polygonaceae Nemecky: Arznei-Rhabarber. používali starí Gréci a Rimania koreň r. a to v jeseni po dozretí semien (september—október). Najväčšie dodávky obchodného tovaru poskytujú divorastúce druhy rebarbory z Tibetu a niektorých iných čínskych provincií. že išlo o cudzie korenie z Malej Ázie. Rastliny sa kosia alebo vytrhávajú v raňajších hodinách za rosy.153. 187. sennidíny a palmidíny. prichádzajú do úvahy kultúrne pestované druhy r. Droga sa označuje ako Radix rhei (chinensis) a podľa ČsL 4 musí obsahovať minimálne 3. hrubšie sa prerežú a sušia na povrazoch pri teplote do 50 °C (v Číne aj nad ohňom).182. aby nažky neopadali. Čajovinyč. z Karie). Bola veľmi obľúbená v liečiteľstve a pripisovali sa jej aj čarovné účinky. anglicky: Thubarbar. vlnitá — Rh. 212. španielsky: Ruibarbo. Rastlina sa u nás môže pestovať. V antike ju takto nazývali podľa rieky Rha.podľa ČsL 4 neprípustné. potom karskú (karon. dnešná Volga.5 10 10 1 243 . a digestívom. Pri žuvaní vŕzga. V posledných desaťročiach však stúpol medicinálny význam európskej rebarbory (zo ZSSR a z oboch nemeckých štátov). Listnatá stonka má na vrchole bohaté metliny malých bielych kvetov.5 10 10 1 II. Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch. Zberajú sa podzemné časti 6 — 10ročných rastlín. Rheum palmatum L. palmatum a Rh. ktoré sa u nás pestujú ako zelenina. 189. stor. pochádzajúce až od hraníc čínskej ríše. rhaponticum L. a ich krížence. Po vymlátení a vyčistení sa presúšajú na vzdušných miestach za občasného presypania. Hlavnú oblasť uplatnenia tvoria koliky tráviaceho traktu. pontickej a v 10. lesklé. Pôvodne sa zberala iba z divorastúcich jedincov. chutí korenisto a horko.5 % voľných i viazaných antroachinónov. pričom všetky tieto látky sú významné svojím špecifickým laxatívnym pôsobením. Je tiež výborným spazmolytikom. sa zaužívali aj iné druhy rebarbory. Všetkými druhmi rasce sa korenilo i liečilo (najviacej však rímskou).

Rebríček patrí k najstarším liečivým rastlinám. Antracénové deriváty sa vylučujú čiastočne obličkami a farbia moč oranžovo až hnedo. Vnútorné užívanie je známe len od 18. Listy dvakrát perovitostrihané. reumatizme a pod. Nie sú veľmi citlivé.kvety (Flos millefolii) a vňať (Herba millefolii .). Boldogran granulky (rovnaká indikácia) a extrakt je v Properistol dražé (laxans). panónsky sa ráta ako osobitný druh (A. V malých dávkach sa uplatňuje adstringentný účinok trieslovín. Vňať je mierne náchyl- . ružovkasté alebo červenkasté vajcovité úbory sú na vrchole priamej stonky v chocholíkových metlinách. Listové stopky domácich druhov sa používajú na prípravu kompótov a marmelád. Materiál tvoria len rastlinné vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). (môžu zhoršiť stav). na rumoviskách a pri okrajoch komunikácií. je súčasťou mnohých — často oficinálnych galenických prípravkov (napr. Drobné biele. anglicky: Milfoil. ako laxans 1.231. 244 v kozmetike ako prostriedok na farbenie vlasov. h. Prechádzajú do mlieka dojčiacich matiek. zberať treba len úbory biele. Na liečebnom uplatnení rebríčka sa odvtedy prakticky nič nezmenilo. Úbory sa najlepšie odstrihujú nožnicami so zásobníkom (nesmú mať stopky — iba do 1 cm. rezné rany. delené na čiarkovité segmenty. uplatňuje sa v likérnictve pri výrobe horkých liehovín. 178. 175. stolistník. Sušia sa rozložené v tenkých vrstvách za dobrého vetrania (možno sušiť aj na slnku medzi 9. lebo inak tvoria vňaťovú drogu). mačací chvost. za dobrého vetrania a čo najrýchlejšie. a to na začiatku rozkvitania (júl—september).REBARBORA DLANITÁ REBRÍČEK OBECNÝ REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Achillea millefolium L. r. 173. Pomer zosušenia materiálu je asi 4 : 1. španielsky: Abrofia. rusky: - Droga je laxans a stomachikum. dlhé najviacej 25 cm. tinktúr. francúzsky: Mille-feuilles. Čajoviny č. na zastavenie krvácania (drevorubači si prikladali na rany listy) a tiež na umývanie vlasov. Čs. Rebarbora je tiež zložkou veterinárneho prípravku Pulvis ruminatorius (stomachikum). byľ veľmi premenlivá v tvare i odení.2 g. 1982). 168. 167.0 g (pol kávovej lyžičky). Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. extraktov a pod. sirupov. preháňavý účinok sa vyvoláva špecifickým dráždením hrubého čreva. Naše ľudové liečiteľstvo ho tiež pozná ako prostriedok na pomliaždeniny. Zberajú a vykupujú sa kvetné úbory . Trváca bylina vysoká 10—80 cm. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kunica. Droga tvorí zložku žalúdočných práškov (pri zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy). všekorenie Nemecky: Gemeine Scharfgarbe. a to v tieni. Rastie na výslnných kamenistých svahoch. Už odpradávna slúžil na liečenie rán. rebríček. a preto sú vhodné na začiatočný zácvik zberačov. farmaceutický priemysel vyrába s rebarborou čajovinu Species cholagogae Planta (cholagogum. Vňať sa najlepšie odrezáva kosákom. —17. Druh u nás rastie vo dvoch poddruhoch (Dostál. Na stonkách musí byť väčšina úborov v štádiu pupeňov. Jednotlivá dávka v prášku alebo vo forme odvaru je ako stomachikum 0. Suší sa bežným spôsobom. prípadne zväzočkovaním. pannonica Scheele). Plody sú úzko krídlaté nažky bez chocholca. piesčinách a suchých skalách v teplejších oblastiach štátu.ČsL4). taliansky: Millefoglio.211. 166. Pre spomínaný vysoký obsah šťaveľanu vápenatého ich nemožno dávať deťom a takisto sa neodporúča jesť ich vo väčších množstvách pri chorobách močových ústrojov. maďarsky: Kozonséges cickafark. choleretikum). stor. keď nepadá rosa). a to na suchých trávnatých stepných lokalitách s kamenistým alebo piesočnatým podkladom. Laxatívny účinok sa dostaví za 8-10 hodín.

85.54.33. 169. Úbory sú zložkou čs. Drogy sa najčastejšie uplatňujú ako aromatické amárum. Cutisan (dermatologikum).15. (ČsL 4) 3 3(1) 1(0. 181. 136. karminatívum.5 %). 160. choleretikum a hepatoprotektívum). 229. triesloviny a kumaríny. Úbory sa dávkujú 1 kávová lyžička na šálku záparu. 59. 108. terpénové zložky. 176. flavonoidy. Obsah modrých azulénogénnych látok.) dáva sa dvakrát toľko drogy ako na vnútorné užívanie. 12. nedostatočnom alebo porušenom trávení. dezinficiens močových ciest). 172.51. pri skleróze. závisia od biotopu. žlčových. Species urologicae Planta (diuretikum.5) 12(10) 8(2) 0. V droge sú prítomné aj horčiny. cineol. hlavný je chamazulén. 155. antireumatikum). Silica obsahuje aj seskviterpény (napr. 232. pôsobia proti kŕčom i ako účinné dezinficiens (aj zvonka) a navyše majú dobrý močopudný vplyv. odrody a pod. tujón. 5 4 3 13 10 zapálených ďasnách. 126. V zásade sa podobá silici rumančeka kamilkového — Chamomilla recutita (L. 6 2 1 Na kvalitu vňaťovej drogy (Herba millefolii) sa vzťahuje ČSN 86 6712 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline (resp. 90.5 13 8 0. slabé spazmolytikum. Užívajú sa pri nešpecifických žalúdočných problémoch. zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice — najmenej I. antisklerotických a aj sedatívnych a diuretických čajovín. Drogy skladujeme v uzatvorených obaloch a chránené pred svetlom. Preto bývajú zložkou metabolických. 212. Pri vonkajšom upotrebení (kloktadlá pri Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6224: REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Akosť — najviac v % Znak Úbory sfarbené ináč ako na rastline (resp. 110.2 13 10 0.15 II. 114.05-0. 150. Množstvo silice dosť kolíše (0. Čajoviny č. 241.ná na zaparenie. 225. priemyselne pripravovanej čajoviny Ungolen (cholagogum. 2. 57. tinktúra roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). aj trochu drobivá. 174. na omývanie popraskaných rúk. poraneniach a na opuchy (edémy). vňať čajoviny Betulan (diuretikum. ako vyššie) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (a popol nerozpustný v HCl) Obsah silice — najmenej I. cholagogum. 245 . 3 1 0. 157. 197. nie bielokveté) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (t. na kožné vyrážky a pod. ktoré sú horké. 201.50. 61.1 II. j. rovnako aj zloženie. protireumatických. 1. oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species stomachicae — žalúdková čajovina.) Rauschert. 153. 91. karyofylén) a i. Hemoral (antihemoroidálna kúpeľová prísada). vňať 2 kávové lyžičky. kolíše od 0 do 40 %. 171. 76. Obsahové látky nie sú celkom jednoznačne prebádané. 173.

Pri použití umelého tepla nemož- Kvalita drogy (Flos chamomillae romanae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6230: Akosť — najviac v % I.6 II.) All. H.) Smith. V 16. ktorá sa každoročne vykupuje.5 14 8 2 0. ktoré sa dostávajú na trh. Obsah terapeuticky účinnej silice je najvyšší pred plným rozkvitnutím (počas ďalšieho kvitnutia klesá až na jednu tretinu). čo je však Pyrethrum parthenium. rusky: - jeho zámeny sotva prichádzajú do úvahy. Novšie sa tovar bežne triedi podľa veľkosti úborov — prvá trieda sa označuje „prima". Úbory.: Anthemis nobilis L. Koncové úbory majú biele jazykovité samčie kvety. Podľa C. Z ekonomického hľadiska ide o vhodnú liečivú rastlinu. Paruman spanilý ako liečivá rastlina je známy už dávno. ktorý sa pri falšovaní primiešava do drogy aj s druhom rebríček bertrámový — Achillea ptarmica L. Pestovanie parumanu má u nás dobré podmienky. 20 4 1 14 10 3 0. Ľahko sa zaparí a treba ho po zbere čím skôr dať sušiť. anglicky: Chamomille. Francúzsko a Anglicko. (ten však má úbory bez pachu). stor. matfarsky: Római montika. druhá ako „obchodná". francúzsky: Camomille. 10 2 0. Droga sa hodnotí predovšetkým podľa vonkajšieho vzhľadu.Asteraceae (Úborovité — Compositae) Nemecky: Rómische Kamille. flore pleno). Preto 246 .REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ . Hundskamille.4 Znak Úbory so stopkami dlhšími ako 2 cm a zle sfarbené úbory Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Trváca bylina vysoká 15 — 30 cm s ryhovanou stonkou. s jednoduchými alebo až trojdielnymi segmentmi. Paruman je podobný druhu rimbaba obyčajná — Pyrethrum parthenium (L. Nerozvinuté úbory obsahujú veľa vody a zle sa sušia. Listy má dvakrát perovito strihané. Na triedenie sa používajú sitá s priemerom 20 mm (najvyššia kvalita) a 16 mm (druhá trieda). Materiál je veľmi háklivý. sa s ním ojedinele stretávame v nemeckých lekárňach. V antických spisoch ho možno však veľmi ťažko identifikovať. Dôležitými producentmi drogy sú Belgicko. Gesnera pochádzal zo Španielska a už predtým sa používal v Anglicku. Rozostiera sa v tenkých vrstvách na tienistých a dobre vetraných miestach (pozri návod pre rumanček pravý). španielsky: Manzanilla.RUMANČEK RÍMSKY REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ -RUMANČEK RÍMSKY RMENEC SLIČNÝ („ŘÍMSKÝ HEŘMÁNEK") Chamaemelum nobile (L. pochádzajú spravidla z vypestovanej plnokvetej formy (var.) Astrovité . V ich strede je pri plnokvetej forme len málo rúrkovitých žltých kvetov. Plody sú nažky. Zber úborov sa robí za suchého počasia v období kvitnutia (máj—júl až august). taliansky: Camomilla romana. Zberajú sa úbory bez stopiek. Druh sa zvyčajne pestuje. Trajanus považoval rastlinu za pravé Dioskoridovo parthenion. Pri výslovných falšovaniach sa do drogy primiešavajú predovšetkým úbory iných astrovitých rastlín.(syn. .

Pije sa čaj zo záparu — 1 kávová lyžička na šálku. Droga je absolútne netoxická a nemá nijaké vedľajšie účinky. resp. Serapion. subsp. Kvety skoro sediace. španielsky: Agrimonia.no prekročiť teplotu 30-35 °C. 30—100 cm. perovito zložené. Rastie na sprašových a vápencových hlinách. Predmetom zberu môžu byť všetky naše poddruhy . žlté. kumaríny (totožné s rumančekom). maďarsky: Kozonséges párlófú. Obsahuje menšie množstvá azulénov ako rumanček.7 %). Droga — Flos chamomillae romanae sa najlepšie skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. Okrem ľudového uplatnenia drogy pri bolestivej menštruácii. Galenos. grandis — väčší. ktorý má visiace plody a čiašku asi len do polovice plytko ryhovanú — pre príjemnú vôňu sa niekedy pestuje vo vidieckych záhradkách. v hornej časti stonky v riedkom strapcovítom alebo klasovitom súkvetí.. stonček. pasienkoch. akosti ON sú trochu rozdielne: Znak Inak sfarbená droga ČsL 4 — najviac v % 8 6 5 2 12 10 2 8 3. po 15 minútach scediť). Vysoko si ju cenili v antickom Grécku. repíček.5 REPÍK LEKÁRSKY ŘEPÍK LÉKAŘSKÝ Agrimonia eupatoria L. proti krvácaniam a pri pečeňových a kožných chorobách.subsp. v menšej miere aj spazmolytické. ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Prímes plodov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol (nerozpustný v HC1) Množstvo extraktu získaného 95 % liehom — najmenej I. Z vedľajších obsahových látok možno spomenúť flavonoidy (apigenín — inak podobné. ako má rumanček). izomaslovej a tiglínovej. konopenec. prítomné sú aj alkoholy (napr. ochabnutí čriev i mechúra. voňavý. Po zvyčajnom dôkladnom umytí a prepláchnutí sa vlasy premyjú teplým (vlažným) záparom (jeho príprava: asi 15 g drogy preliať 2 1 vriacej vody. lúkach. Na vňať repíka (Herba agrimoniae) sa vzťahuje ON 86 6834. Na kúpele 3 polievkové lyžice na 5 1 vody. prípravok Defatigan (čajovina . listov a kvetov sa pripravovalo trvanlivé žlté farbivo (prakticky išlo o izoláciu flavonoidu kvercitrínu). Z mladých stoniek. striedavo jarmové. izoamylalkohol). traňk sv. príbuzné A. Spodné listy obyčajne husté. V ľudovom liečiteľstve sa repík oddávna uplatňuje hlavne pri pľúcnych ochoreniach (i tuberkulóze). osvieženie vlasovej pokožky a odporúča sa najmä pri ošetrovaní svetlých vlasov. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: arček. V materiáli sa niekedy nachádzajú rastlinné časti divozelu čierneho — Verbascum nigrum L. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. . Platearius aj Avicenna vychvaľovali jej liečivú silu. farmaceutický tovar však podlieha požiadavkám ČsL 4 a jeho základné požiadavky oproti I. kráľovský traňk. ktorý údajne prvý použil túto bylinu pri pečeňových chorobách. rúbaniskách a vo svetlých lesoch. 195. Druhový názov sa odvodzuje od starovekého pontického kráľa Mitridata Eupatora.kúpeľová prísada).r. vysoká 247 . Čajoviny č. pri zastaraných pľúcnych kataroch. taliansky: Agrimonia. Plody sú nažky hore ovenčené štetinovitými ostňami. metakrylovej. na vonkajšie použitie sa pripraví 10—15 % zápar (scedí sa po 20 minútach). Kunhuty. rebríček. zúbkaté. Plínius. Usušenú drogu triedime na sitách podľa veľkosti úborov. takmer v prízemnej ružici. procera Wallr. starček.6—2. Plínius i Dioskorides nazývali rastlinu eupatorion. útrobník. slúži droga aj ako kozmetikum.6 % (Európsky liekopis žiada minimálne 0. získaná obyčajne destiláciou s vodnou parou v množstve asi 0. hlavnú zložku tvoria estery kyseliny angelikovej (až 2. Pre tieto účely sa vyrába čs. sú omnoho hrubšie a výraznejšie vlnato ochlpené. 28. Podstatnou obsahovou látkou je modrozelená silica — Oleum chamomillae romanae. na oplachovanie pleti. horčiny a cholín. ktoré odfarbuje a dodáva im prirodzený lesk. Vo Francúzsku sa droga používa ako prísada pri výrobe špeciálnych vín (Vermouth — sec).5 % ) . francúzsky: Aigremoine eupatoire: anglicky: Common Agrimony. 15 10 12 4 2 12 13 5 6 Podľa tejto ON sa droga hodnotí pri preberaní v nákupni. kde ju zasvätili Pallas Athene. eupatoria — pravý a subsp.. hřebíček. Repík má rodové meno pravdepodobne z gréckeho agros = pole a moné = bydlisko (podľa častého miesta výskytu). 8 5 6 2 1 12 10 3 10 II. rusky: Pe- Iné časti materskej rastliny Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo extraktu s 95 % liehom — najmenej Množstvo trieslovín — najmenej Trváca chlpatá bylina s jednoduchou priamou stonkou. Farmakologické pôsobenie drogy je antiflogistické a karminatívne. varkočky Panny Márie Nemecky: Kleiner Odermennig. niekoľkokrát denne.

Vňať možno zväzočkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste. ďalej na úpravu činnosti žalúdka. digestívum). extrakt masážneho roztoku Herbadent (antiseptikum ústnej dutiny) a Herbadent ústnej vody. 178. Rastlina je nedokonale dvojdomá. Zvonku sa používa na kloktanie pri zápaloch v ústnej dutine. Materiál je mierne náchylný na zaparenie. Rešetliakovité . až september). hepatoprotektívum). alebo aj pečeňových i žlčníkových poruchách a pri piesku či kamienkoch v žlčníku i obličkách. taliansky: Spin cervino. variť 5 — 6 minút a precediť). relatívne veľa amidu kyseliny nikotínovej (PP-faktor. stomachikum a externe antiflogistikum. Cutisan čajoviny (dermatologikum — omývanie kožných defektov). 234. pričom sa z rastliny odstraňujú prízemné listy ružice. Zrelé plody sú čierne kôstkovice. Obdobie kvitnutia jednotlivých kvetov trvá však iba 1—2 dni. ako kloktadlo pre spevákov aj rečníkov. Zvonka sa dávkujú 1—2 polievkové lyžice na 2 poháre odvaru. 248 Rhamnus catharticus L. 147. Eugastrin čajoviny (stomachikum. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. odrezávajú sa iba mladé. svieže a zdravé listy. 140. ktoré drogu znehodnocujú. metabolikum. Pomer zosušenia je 3—4 : 1. choleretikum. maďarsky: Varjútóvis benge. Sušia sa v tenkých vrstvách rozostreté v tieni. Boldogran granuliek (choleretikum. na obklady. Vňať repíka je predovšetkým adstringens. s riedkou. Repík sa opeľuje cudzím peľom. Hemoral čajoviny (antihemoroidová kúpeľová prísada). V ČsL 4 je oficinálna repíková vňať — Herba agrimoniae.5 g. 242. droga sa balí aj do záparových vrecák. rusky: . 170. 241. 231. Obe drogy ľahko vlhnú . anglicky: Buckthorn. 174. pri kožných vyrážkach. nepravidelnou korunou.treba ich skladovať v dobre zatvorených obaloch. španielsky: Espina cervina. čepele okrúhle až elipsovité. Droga sa najčastejšie používa ako zvieravý a sťahujúci prostriedok pri kataroch žalúdka a čriev spojených s hnačkami. antipelagrický. 167. silicu (0. cholagogum). Vňať obsahuje katechínové triesloviny (asi 5 % ) . všeobecne dôležitý pre metabolizmus v živých bunkách) a flavonoidy. cholagogum. ŘEŠETLÁK POČISTIVÝ REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Ker vysoký do 200 cm. glykozidove viazanú horčinu. užíva sa 1 kávová lyžička na pohár vody v odvare alebo v zápare — pije sa 2—3 x Čajoviny č. ako prísada do kúpeľov pri únave a vo veterinárnej medicíne pri niektorých ochoreniach zvierat. Stomaran (stomachikum. Voňavé kvety so zelenkastými korunami sú usporiadané do riedkych vrcholíkov. Na kúpele a obklady sa používa teplý odvar niekoľko ráz denne. Ungolen (cholagogum. Droga tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species cholagogae — žlčopudná čajovina. na okraji drobno pílkovité. 166. cholekinetikum). Listy má protistojné. resp. na výplachy ústnej i nosovej dutiny. 210. Trochu sa mrví.2 %). Zberá sa v začiatkoch kvitnutia (jún—august). ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku na odvar alebo zápar 1. . 175. HVLP Species cholagogae Planta (cholagogum. Zberá sa celá nadzemná časť krátko pred kvitnutím a počas neho (máj—júl. organické kyseliny. 211. choleretikum). Na vonkajšie upotrebenie sa zvyčajne pripravuje odvar (2 lyžičky na pohár vody.Rhamnaceae Nemecky: Purgier-Kreuzdorn.REPÍK LEKÁRSKY denne. čs. špecificky pri žalúdočných. francúzsky: Nerprun purgatif. Je medonosný. chránené pred svetlom a pri skladovaní častejšie kontrolovať. kvitnúce a hojne olistené. stomachikum. 240. pri umelom teple sa nesmie prekročiť 35 °C. laxans). so stonkami do hrúbky 5 mm a s malým množstvom plodov. ale i vlastným. kyselinu kremičitú (až 12 %). Dobré sú iba mladšie. Thé Salvat (choleretikum. predovšetkým koni. 54. Predmetom zberu býva niekedy iba list — Folium agrimoniae. 236.

jej plody sú takmer štandardnou prímesou medzi rešetliakovými. kempferol). s tmavou čiernomodrou šťavou a sladkastohorkou chuťou. Celá rastlina obsahuje účinné antrachinóny a antranoly (voľné i glykozidove viazané). Možnosť návyku na drogu je pomerne malá. Lepšie sa suší umelým teplom. že môže vyvolať zúrivosť. zriedka kôra (Geiger. sa používali vo veterinárnej medicíne. Theofrastos a Dioskorides ním označovali rozličné druhy dnešných rešetliakov alebo krušiny. Kôstkovičky rešetliaka bývajú najprv zelené. saponínové glykozidy. V slávnom receptári južného Walesu z 13. Podľa Fluckigera primát v liečebnom využití kôstkovíc patrí Severanom. jantárová a jej vápenná soľ). sčasti aj diantróny. Šťava sa využívala aj pri liečbe podagry. pôsobí dávivo a zapríčiňuje aj črevné koliky (prevládajú v nej redukované antróly a antranoly. Čerstvé bobule dodnes využíva homeopatia. Ľahšie odlíšiteľnou prímesou sú bobule zobu vtáčieho . Zber zrelých plodov sa robí ručným odtrhávaním v septembri až októbri. Droga pochádzajúca z plodov napadnutých plesňou (Puccinia coronata) je jedovatá. Vyskytuje sa na vápencoch. Kôra obsahuje aj antrachinónové deriváty. materiál sa vopred očistí od zvyškov listov i konárikov.r. pretože sa pokladal za druh opisovaný Dioskoridom. stor. Zriedka je predmetom zberu kôra — Cortex rhamni cathartici (Spinae cervinae).). Meddygon Myddvai možno sa dočítať o varení sirupu z bobuľovej šťavy a medu ako o „otváracom" sirupe. embryo je priame a majú viacej hroznovito usporiadaných exkrečných buniek v oplodí a i. dnes označovaný ako Paliurius australis.5 : 1. preháňať (pre laxatívne vlastnosti kôstkovíc). Staroveký rhamnos bol asi Rh. emodínové glykozidy. Thoms). V ľudových poverách sa rešetliak pokladal za prostriedok proti démonom a čarám. Ďalej sú prítomné flavóny a flavónové glykozidy (kvercetín. V staršom liečiteľstve sa najčastejšie uplatňovali zrelé čerstvé alebo sušené bobule (v mnohých liekopisoch boli v minulosti oficinálne). Nie je však vhodná ako náhradka za krušinovú. Zberá sa na jar a suší sa bežným spôsobom. stor. tiež však ramnokatartín. Druhový prívlastok catharticus je z gréckeho kathairein = čistiť.. čím vznikajú mierne laxatívne prejavy.krušinové napred sčervenejú potom černejú. Už v 9. oleoides . Pomer zosušenia je asi 3. Všetky rastlinné časti môžu slúžiť ako purgans. potom sčernejú . sacharidy a vitamín C. ktorý vo vyšších dávkach spôsobuje poruchy trávenia. frangulín. teda takmer tie isté látky. ktorý rastie na podobných stanovištiach.Ligustrum vulgare L. organické kyseliny (napr. je krušina jelšová — Frangula alnus Miller. v riedkych kroviskách a svetlých lesoch. Plody — Fructus rhamni cathartici seu Spinae cervinae u nás nie sú oficinálne. ako obsahuje krušina jelšová. voľné emodíny. lebo jej laxatívne účinky sú asi päťnásobne slabšie. Preto sa májové konáriky dávali nad dvere stajne.REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Rastie ako typický xerofyt na suchých a teplých svahoch. glukofrangulín. úplavicové hnačky a lokálne silné dráždenie. Vedecký názov rastliny vychádza z gréckeho rhamnos. Pri žuvaní rešetliakových plodov sa sliny farbia modrasto až modrohnedo (nie zelen- kastohnedo ako pri krušinových). Suší sa v tenkých vrstvách na tienistom a dobre vetranom mieste. Upozorňoval však. ktoré veľmi dráždia sliznice a pokožku). Rešetliakové majú aj inú anatomickú stavbu (napr. čo sa však neskôr ukázalo omylom. Preto je 249 . no teplota nesmie prekročiť 45 °C. aby sa nepočarilo dobytku. ostnitý. do výšky 1000 m. Príbuzným druhom. Recept na taxatívny sirup spomínal aj Matthiolus. ale vďaka prispôsobivosti aj na neutrálnych a mierne kyslých horninách od nížin po podhorský stupeň. prečisťovať. prečisťujúci sa zaviedol do medicíny. Čerstvá kôra je však veľmi silné laxans. lebo antrachinóny pôsobia priamo na peristaltiku (pohyby) hrubého čreva. R.

Ribes rubrum L. kto poukázal na liečivosť čiernych ríbezlí. skalná. Žltozelené kvety tvoria riedke ovisnuté strapce. že výťažky z plodov pripravené za studena sú účinnejšie ako výluhy pripravené za tepla. španielsky: Casis. lebo iný hmyz s krátkym sosákom nedosiahne na dno čiašky. krušinovou kôrou a s vňaťou ligurčeka a benedikta lekárskeho. rašeliniská. že stopky a listy sa kedysi používali ako náhradka za čierny čaj a plody na prípravu sirupu. s chaluhou bublinatou. v prírode si volí vlhké až mokré stanovištia. s chlpatými konármi. R. Pokusne sa zistilo.majú hodnotnú medovinu. a i. — r. 8 10 4 2 13 12 . kvetom bazy čiernej. kvitne v apríli až júni. Z 1 lyžičky čajoviny na pohár vody sa pripravuje macerodekoktum (pije sa cez deň po dúškoch). V ľudovom liečiteľstve plody slúžia aj ako diuretikum alebo metabolikum. Výluh sa pije nalačno večer alebo ráno. s 3—5 lalokmi. Pestuje sa v záhradách ako ovocina. Tvrdé drevo slúži na jemné rezbárske výrobky a bobule na prípravu sýtej maliarskej zelene (Succus viridis) alebo krycej žltej farby. Ríbezľa Listová droga (Folium ribis nigri) podlieha ČSN 86 6435: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté listy Listy napadnuté hrdzou Iné časti rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 5 2 1 13 10 II. bol lekár Peter Forestus (+l579). RÍBEZĽA ČIERNA Ribes nigrum L. Obdobie kvitnutia trvá 8—10 dní. Spomedzi všetkých ríbezlí je včelársky najcennejšia práve r. Prvý. pochádza vraj z arabského ribaš 250 (označenie pre kyslé plody niektorých ríbezlí). pobrežné kroviská a vlhké lesy do nadmorskej výšky 1000 m. Mohli však byť známe. taliansky: Cassis. Používa sa najmä v detskej praxi (dávka: 1—3 lyžičky). na okraji pílkovité. Listy má stopkaté. Rešetliak má i technický význam. Egrešovité — Grossulariaceae (Lomíkameňovité — Saxifragaceae) Ľudovo: ríbezle. maďarsky: Fekete ribiszke (egreš). Ríbezle všeobecne . anglicky: Black Currant. V pohári studenej vody sa 8 hodín maceruje zvyčajne 10 g (2 lyžičky) plodov. Včajovinách proti tučnote tvoria častú zložku napr. V antike sa nespomínajú ríbezle ani egreše. ráno a večer pred jedlom. Inak zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička plodov na šálku záparu . Prof. striedavé. 196. červená. pretože majú domovinu v Ázii a Európe. Podobné druhy sú pestované ríbezle — r. Plody sú šťavnaté čierne bobule. Ríbezľa čierna je jednou z hlavných ovocných kultúr ZSSR. Wittstein si ich tiež vysoko cenil.a tobôž čierne . lebo môžu vyvolať dávenie alebo dráždiť črevnú sliznicu a zapríčiniť jej krvácanie. Roku 1882 konštatoval. ktorú využívajú najmä včely. rusky: RYBÍZ ČERNÝ RÍBEZĽA ČIERNA Ker vysoký až 200 cm. petraeum Wulf. V niektorých liekopisoch je oficinálny sirup pripravený z čerstvých plodov. Vedecké pomenovanie druhu Ribes L. Čajovina č.pijú sa 2 šálky denne. ktorej kalichy a listy nemajú žľazy a do zberaného materiálu nepatria ani divorastúce r. Menšie kultúry sú v severozápadnej Európe. smradľavý rybíz Nemecky: Schwarze Johannisbeere. čierna. Stanovené dávky sa však nesmú zvyšovať.vhodná aj na dlhšie užívanie. francúzsky: Cassis. dlaňovité..

magnézia a i. na vypotenie pri chorobách z nachladnutia. RICÍN OBYČAJNÝ SKOČEC OBECNÝ + Ricinus communis L. Domovinou ricínu je India alebo Afrika. Droga má výrazný osobitný pach a chutí nevýrazne. Sú vhodné na prípravu sirupov. V Číne a v niektorých oblastiach Indie sa používa ako pokrmový olej (po dlhšom užívaní už nepôsobí preháňavo). ovocné sacharidy. slizy. Tschirch ho odvodzuje z gréckeho kikinos = zázračný strom. manipulácia je ako s listami. Jeho svetová produkcia je asi 0. Z ich endospermu sa izoluje nevysychavý olej. zaváranín. v subtropickej klíme rastie ako trváca stromovitá alebo krovitá rastlina vysoká 10-12 m. najlepšie umelým teplom v sušiarni alebo na peci. preto býva súčasťou jarných bylinných kúr. Čerstvé i sušené listy sa v domácnostiach tiež dávajú do konzervovanej zeleniny — kapusty a uhoriek. Ojedinele a na výslovnú objednávku sa zberajú listové pupene . Pestuje sa v mnohých formách a odrodách (aj forma s tobolkami bez ostňov). prípadne ako masť. Je veľmi variabilnou rastlinou.Gemma ribis nigri. Zápar zo sušených plodov sa používa proti zápalom. samičie s červenými bliznami. aby sa odstránili toxické