VYDAVATEĽSTVO OSVETA

Rukopis posúdili Prof. RNDr. PhMr. Vladimír Homola Prof. Ing. Peter Kovács, DrSc. Doc. RNDr. Karel Rada, CSc. Na diele spolupracovali MUDr. Ladislav Ježek (kontrola fytoterapeutických údajov) RNDr. PhMr. Fila Machovičová (kontrolné metódy)

© Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek, CSc, 1988 Illustrations © akad. maliar Jindřich Krejča, 1977

OBSAH
Predhovor VŠEOBECNÁ ČASŤ Liečivé rastliny v živote človeka . . Zber a sušenie liečivých rastlín . . Skladovanie, triedenie, balenie a preprava drog Obsahové látky liečivých rastlín a drog Jedovaté rastliny Použitie liečivých rastlín ŠPECIÁLNA ČASŤ Agát biely Alchemilka žltozelená Archangelika lekárska Arnika horská Asparágus lekársky — špargľa . . . Balota čierna Baza čierna Baza chabzdová - chabzda .... Bazalka pravá Bedrovník aníz Bedrovník lomikameňový Bedrovník väčší Benedikt lekársky Betonika lekárska Blen čierny Blyskáč jarný Bolehlav škvrnitý Borák lekársky Borievka obyčajná Borovica horská kosodrevinová — kosodrevina Borovica lesná — sosna Bôľhoj lekársky Brečtan popínavý Breza previsnutá Bršlen európsky Brusnica čučoriedková - čučoriedka Brusnica obyčajná Cesnak cibuľový - cibuľa kuchynská Cesnak kuchynský Cesnak medvedí Čakanka obyčajná Čiernohlávok obyčajný Deväťsil lekársky Divozel veľkokvetý Divozel sápovitý Drchnička roľná Dub letný Dub zimný Durman obyčajný Ďatelina lúčna Fazuľa záhradná Fenikel obyčajný Fialka trojfarebná Fialka roľná Fialka voňavá Graciola lekárska Gypsomilka metlinatá Hadomor (hadí mor) španielsky . . Hamamel virgínsky Hlaváčik jarný Hlaváčik letný Hlaváčik jesenný Hloh obyčajný Hloh jednosemenný 51 52 53 54 56 57 58 59 61 62 63 64 66 67 68 69 70 72 73 74 75 77 78 79 80 81 82 84 85 86 88 89 90 91 91 93 94 94 95 96 98 99 100 100 101 103 104 105 106 107 107 107 109 109 11 13 23 24 27 30 7 Hluchavka biela Horčinka horká Horec žltý Chmeľ obyčajný Chren dedinský Ibiš lekársky Ihlica tŕnitá Imelo biele Jablčník obyčajný Jahoda obyčajná Jarabina vtáčia Jaseň štíhly Jastrabina lekárska Jesienka obyčajná Kapsička pastierska - pastierska kapsička obyčajná Kapucínka väčšia Kapusta čierna Horčica biela Karbinec európsky Klukva močiarna Kocúrnik obyčajný Komonica lekárska Konopnica žltkastobiela Konvalinka voňavá Kopytník európsky Koriander siaty Kosatec nemecký Kosatec florentský Kosatec bledý Kostihoj lekársky Kotúč poľný Kôpor voňavý Krasovlas bezbyľový Krtičník hľuznatý Kručinka farbiarska Krušina jelšová Krvavec lekársky Kuklík mestský Kuklík potočný Kukurica siata Kýchavica biela Kyjanička purpurová Lastovičník väčší Levanduľa úzkolistá Lieska obyčajná Ligurček lekársky Lipa veľkolistá Lipa malolistá Lipkavec marinkový Lišajník dubový Lobelka tabaková Lomikameň zrnitý Lopúch väčší Lopúch menší Lopúch plstnatý Luskáč lekársky Lyžičník lekársky Ľan úžitkový Ľubovník bodkovaný Ľuľkovec zlomocný Ľuľok sladkohorký Majorán záhradný Mak siaty Mak vlčí Materina dúška - dúška materina . Materina dúška obyčajná - dúška tymianová Mäta kučeravá Mäta pieporná Medovka lekárska 111 112 113 115 116 117 119 120 121 122 124 125 126 127 129 130 131 131 132 134 134 136 137 138 139 141 142 142 142 143 144 145 147 148 149 150 151 152 152 153 155 156 157 158 160 161 162 162 164 165 166 167 168 168 168 169 170 171 172 173 174 176 177 178 179 180 182 183 184 Medvedica lekárska Moruša čierna Moruša biela Mrkva obyčajná Mrlik dobrý Mrlík voňavý Mydlica lekárska Náprstník červený Náprstník vlnatý Nátržník husí Nátržník vzpriamený Nechtík lekársky Nevädza poľná Očianka Rostkovova Oman pravý Orech vlašský Ostrôžka poľná Ostružina černicová — černica . . . Ostružina malinová — malina . . . Ovos siaty Pagaštan konský Pakost smradľavý Palina abrotská — p. božie drievko Palina dračia Palina obyčajná Palina pontická Palina pravá Pamajorán obyčajný Papraď samčia Paprika ročná Parasca väčšia Pestrec mariánsky — silybum mariánske Petržlen záhradný Pivonka lekárska Plavúň obyčajný Pľúcnik lekársky Pľuzgierka islandská Podbeľ liečivý Praslička roľná Prietržník holý Prietržník chlpatý Prilbica modrá Prútnatec metlovitý Prvosienka jarná Prvosienka vyššia Púpava lekárska Pupenec roľný Puškvorec obyčajný Pýr plazivý Pyštek obyčajný Rasca lúčna Rebarbora dlanitá Rebríček obyčajný (myší chvost obyčajný) Rebríčkovec (paruman) spanilý — rumanček rímsky Repík lekársky Rešetliak prečisťujúci Ríbezľa čierna Ricín obyčajný Rimbaba obyčajná Rozmarín lekársky Rumanček pravý Ruta voňavá Ruža galská Ruža šípová Saturejka záhradná Sedmokráska obyčajná Senovka grécka Skorocel (chmelík) blškový .... 186 187 187 188 190 190 192 193 194 195 196 198 199 200 201 203 204 205 206 208 209 210 211 212 213 214 215 216 217 219 220 221 222 223 225 226 227 228 230 231 231 232 233 234 234 236 237 238 240 241 242 243 244 246 247 248 250 251 252 253 255 256 258 259 260 261 263 264

Skorocel (chmelík) piesočný . . . . Skorocel kopijovitý Sladič obyčajný Sladovka hladkoplodá — sladké drievko hladkoplodé Slamiha piesočná Slez lesný Slez maurský Slez nebadaný Slnečnica ročná Smrekovec opadavý Srdcovník obyčajný Starček obyčajný Stavikrv pieprový - horčiak . . . . Stavikrv vtáčí Šalvia lekárska Šalvia muškátová Štiav lúčny Tekvica obyčajná Topoľ biely Topoľ čierny Topoľovka ružová — ibiš ružový . . Trnka obyčajná — slivka trnková .

264 265 266 267 269 270 270 270 272 273 274 276 277 278 279 280 282 283 284 284 285 286

Turanec kanadský Túžobník brestový Vachta trojlistá Valeriána lekárska Veronika lekárska Veronika potočná Vlkovec obyčajný Vratič obyčajný Vŕba biela Vres obyčajný Vresovec šrvorradý Yzop lekársky Zádušník brečtanovitý Zbehovec plazivý Zeler voňavý Zemedym lekársky Zemežlč menšia Zemiak — ľuľok zemiakový . . . . Zimoľub okolíkatý Zimozeleň menší Zlatobyľ obyčajná Železník lekársky Žihľava dvojdomá — pŕhľava dvoj-

288 289 290 291 293 293 294 295 296 298 298 299 300 301 302 303 304 305 307 308 309 310

domá Žihľava malá - pŕhľava malá ... Žindava európska Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Stručný slovník medicínskych výrazov Literatúra Slovenské odborné názvy liečivých rastlín Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Slovenské ľudové a hovorové názvy rastlín České odborné názvy liečivých rastlín Latinské názvy liečivých rastlín . . Latinské názvy drog Oficiálne a ľudové indikácie . . . . Škodlivé účinky drog a následky po ich požití Vecný register

311 311 313 315 337 368 369 371 372 376 378 382 386 391 393

Keďže botanická terminológia zatiaľ nie je celkom ustálená. prípadne nové. ktorými prechádza slovenské. cudzokrajných a menej dôležitých liečivých rastlín. že vykonané úpravy pomôžu zvýšiť praktickú hodnotu a použiteľnosť nového Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov. ale zmeny vo výrobnom programe československých HVPL sa už nedali dôsledne zachytiť. Z technických. Pribudlo i niekoľko nových rastlín. Bratislava 1988 7 . Veríme. ešte nevžité odborné názvy rastlín. Hlavné požiadavky ČsL 4 sme zaregistrovali. Oproti predchádzajúcim vydaniam sme podstatne rozšírili receptár čajovín pripravovaných z liečivých rastlín. V treťom vydaní tohto diela sa odrážajú aj zmeny. Pokroky vo farmakognózii a príbuzných vedných odboroch si vynútili úpravu a aktualizáciu všeobecnej aj špeciálnej časti tohto monografického diela. české i latinské názvoslovie rastlín. Preto pri hľadaní niektorých údajov bude záujemca musieť siahať i po starších vydaniach tohto Atlasu. pri ktorých moderná veda potvrdila významné liečivé účinky. v niektorých prípadoch uvádzame v zátvorke aj staršie. čiastočne aj praktických príčin sme však vyradili väčší počet chránených.PREDHOVOR Tretie vydanie Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov prichádza do rúk čitateľa v prepracovanej podobe.

.

Základy homeopatickej liečby (z gréckeho homoios — podobný) položil lipský lekár Samuel Hahnemann (1755 — 1843). ktorí mali hlbšie znalosti o rastlinách. V ľudovom liečiteľstve sa ich používa asi 800. Neskôr ich funkciu — vrátane liečiteľských úloh — nahradili kňazi. Preto vznikla osobitná kasta čarodejníkov. Tieto liečebné postupy sa usilujú vyvolať v tele obranný proces liečivými látkami opačného účinku. strukovín. stredné ju podporuje. Na úsvite historického obdobia už vidíme v rukách ľudstva všetky najdôležitejšie prostriedky obživy: kultúrne rastliny. Nespokojnosť s výsledkami alopatických liečebných postupov v minulom storočí viedla k založeniu homeopatie. Hoci ľudové liečiteľstvo dalo ľudstvu veľa cenných liečivých rastlín (rumanček. Medikamentózna liečba v minulosti spočívala predovšetkým na liečivých rastlinách. tým mocnejšie účinky sa pripisovali liečivej rastline nesúcej jej meno. Z rozsiahlych vedomostí Egypťanov čerpala Európa počas celého stredoveku bez toho. To isté dokazujú staroindické pamiatky a archeologické doklady o mezopotámskej kultúre Babylončanov. dodnes zakorenené v ľudovom liečiteľstve. Dávnoveký človek si dobre všimol. Mnohé lieky prejavujú veľkú závislosť od dávkovania. neraz aj vymiznutie niektorých rastlinných druhov. Aj liečivosť bylín sa vykladala z rozličných hľadísk: predovšetkým pôsobilo meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa. pôvod mnohých domácich zvierat a kultúrnych druhov rastlín ostane azda navždy zahalený tajomstvom. Liečivé rastliny tvoria v prírode ustálené spoločenstvá viazané na určité stanovište. spravidla božskej alebo aspoň nižšej mýtickej bytosti. že rastliny s mečovitými listami hoja sečné a bodné rany. mnohé slúžia na technické účely a početná je aj skupina rastlín. krmovín. korenia. ktoré sa využívajú na liečbu. ale nevedecké. zeleniny. Preto nás nesmie zarážať ono magické šero sprevádzajúce starú medicínu hlboko do stredoveku. Čínske lekárstvo. Aj staroegyptská kultúra umožnila vznik dobre organizovaného lekárstva. menej na látkach živočíšneho a minerálneho pôvodu. signatúra rerum — je síce historicky zaujímavé. Preto sa na podporu vedeckosti homeopatie koncom minulého storočia zaviedlo Ardtovo-Schulzeho pravidlo. hlavné druhy obilia. silné brzdí a veľmi silné celkom ruší. Vývoj botaniky oddávna išiel ruka v ruke s vývojom lekárstva. domáce zvieratá. ako dosvedčujú staré čínske letopisy. Modernejšie sa uplatňuje preventívna liečba zameraná na predchádzanie chorobám. Súbor starovekých vedomostí o liečivých rastlinách nebol malý. V Európe rastie asi 1 000 druhov liečivých rastlín. Liečba rastlinami čiže fytoterapia môže byť kauzálna (zameraná na príčiny chorôb) alebo symptomatická (zameraná proti príznakom chorôb). prípadne mu prospieť iným spôsobom. Verilo sa. Súborne sa nazývajú alopatia (z gréckeho allos — iný a pathos — choroba). žeby k nim bola pridala niečo podstatné. antická civilizácia vyrástla z veľkých a základných predhistorických objavov kultúrnych rastlín. technické i liečivé rastliny. Už starovek diferencoval terapiu: contraria contrariis (protichodné protichodným) a similia similibus (rovnaké rovnakým). že tieto vlastnosti sú darom nadprirodzeného ducha sídliaceho v rastline. nie sú nijaké písomné záznamy. že rastliny ho môžu živiť a liečiť. Ich pestovanie bolo miestami dokonca veľmi intenzívne a pokročilé. z ktorej. Na Blízkom i Ďalekom Východe jestvovala skutočná lekárska veda už dávno pred zrodom antickej vzdelanosti. v európskej oficiálnej medicíne vyše 300 (aj s cudzokrajnými) a v našej asi 150. čím bola táto bytosť váženejšia. malo vysokú úroveň už niekoľko tisícročí pred naším letopočtom.LIEČIVÉ RASTLINY V ŽIVOTE ČLOVEKA Rastliny sprevádzajú človeka od kolísky po hrob. Pri výbere liečebného použitia sa ľudová logika opierala najmä o tvar rastliny alebo niektorej jej časti. pochopiteľne. geologický podklad. ktoré vo vyšších dávkach u zdravého človeka vyvoláva príznaky podobné ochoreniu. s úzkym vzťahom k náboženstvu a tradíciám. Ich vzťahy k okolitému prostrediu sú pevné. Vo svojej prirodzenej poverčivosti predpokladal. Podľa homeopatického chápania možno chorobu liečiť malými dávkami takého liečiva. Toto učenie — nazývané signatúra plantarum. 11 . Každý výraznejší zásah do biologickej rovnováhy krajiny prináša podstatné zmeny v jestvujúcich rastlinných spoločenstvách. treba ho veľmi kriticky prehodnocovať. pretože najväčšie a najzákladnejšie objavy a vynálezy sa udiali pravdepodobne v neolite (v mladšej dobe kamennej). nadmorskú výšku a iné faktory. mätu a mnohé iné). rozličnými magickými spôsobmi sa uchádzali o priazeň ducha rastliny a prinášali mu dary a obete. lipový kvet. Takmer každodenne sa v najrozličnejších podobách dostávajú na náš stôl ako potraviny. lebo je v ňom i nános pavedeckých prvkov. rastliny so žltými kvetmi sú vhodné proti žltačke atď. ktoré vychádza zo zásady: slabé dráždenie (nízka dávka liečiva) povzbudzuje životnú činnosť. ktorá vychádzala zo zásady similia similibus curantur — rovnaké možno liečiť rovnakým.

V ľudovom liečiteľstve sa často zlučujú indikačné oblasti zo všetkých foriem terapie. Vo fytoterapii sa uplatňujú názory ľudového liečiteľstva. ktorá v tele podporuje tvorbu vlastných protilátok (na rozdiel od substitučnej liečby. . ktoré používa väčšinou v čerstvom stave na prípravu rozotieraných preparátov alebo výťažkov. Vo fytoterapii sa možno seriózne oprieť spravidla len o indikácie založené na kritickom vedeckom výskume a overené modernou oficiálnou medicínou. učenia o signatúre.Zmodernizovanú homeopatiu možno chápať ako formu podnetovej liečby. Vo všeobecnosti sa však homeopatická liečba odmieta pre nedostatočnú vedeckú podloženosť. Túto skutočnosť musí mať čitateľ stále na zreteli. pri ktorej sa do tela vpravujú hotové obranné látky). Liečivé rastliny a ich obsahové látky sú prírodného pôvodu. Vychádza totiž najmä z liečivých rastlín. prípadne sú vo výslovnom protiklade. Na homeopatii je sympatická zásada dôkladného lekárskeho vyšetrenia a presnej diagnózy. Vo fytoterapii tvorí akýsi spoj medzi ľudovým liečiteľstvom a vedeckou medicínou. alopatie i homeopatie. Preto sa pokladajú za najprirodzenejšie liečivá. Často sa nekryjú.

droga. Ich prieskumom sa zaoberajú celé vedné odbory (farmakognózia — náuka o prírodných liečivách. repíková vňať. kvalitné šípky. Takmer celá krajina sa rozprestiera na južnom úbočí Karpát.). papaverín a efedrín sa môže izolovať z rastlín. ešte stále chýbalo asi 300 000 kg pre domácu potrebu (výroba liečivých čajovín. ktorých celková syntéza by bola príliš nákladná (napr. petržlenový koreň.). Preto nemá letné ani zimné tepelné extrémy. chránená pred vetrami prinášajúcimi od severu veľké mrazy. Na Slovensku rastie asi 200-250 všeobecne uznávaných druhov liečivých rastlín od nížinných pásem až po alpínske hole a skaly. príp. ON). a to iba preto. Množstvom a druhovou rozmanitosťou rastlín by sa teda Slovenská socialistická republika mohla stať výhodnou surovinovou základňou na zakrytie spotreby liečivých drog na domácom trhu. obsiahnutého v listoch koky. zemežlče a ďalšie drogy. vňať materinej dúšky. Je síce pravda. a to v produkčnom množstve. chinínu. digitoxín a i. že ich výroba by bola nehospodárna. Juhoslávia. preto treba na ňu dnes hľadieť trochu inak ako kedysi a prísne dbať na jej požadovanú kvalitu. list čučoriedky. ale napriek všetkému sa dostávame do nepríjemnej situácie: v exporte nás ohrozujú štáty. ako je to napr. Podľa kokaínu. Pre každú drogu sú preto predpísané hodnoty jej kvality . tinktúr. že zvyšok tvoria rastliny dovážané z tropických alebo subtropických oblastí. alebo sa vyrába synteticky). Rastliny možno upotrebiť priamo čerstvé.). prípadne rozšíriť škálu ich priaznivých účinkov. prípadne celosvetovým nedostatkom. ktoré sú bezpodmienečnou zložkou európskych priemyselne vyrábaných farmaceutických prípravkov (hromadne vyrábaných liekov). Tieto izolované čisté obsahové látky rastlinných drog možno ďalej spracúvať na liečivá. Z niektorých sa poloumelo vyrábajú ďalšie liečivá. a tie podmieňujú aj ich terapeutické upotrebenie. farmaceutická chémia . Spotreba liečivých rastlín (najmä na priemyselné spracovanie) podstatne stúpla a stále stúpa. Kvalitu drog určujú predovšetkým obsahové látky. sa vyrobili mnohé syntetické látky vyvolávajúce miestne znecitlivenie (lokálne anestetiká). a tým aj konštantného liečebného efektu. Slovensko je bohaté na vodné pramene. podľa morfínu látky mierniace bolesť (centrálne analgetika). alebo po dôkladnom preskúmaní chemickej skladby slúžia ako modelové látky pri výrobe rovnako účinných syntetických látok (napr. Na území Slovenska sa v druhohorách utvorili vápencové substráty a vulkanická činnosť v treťohorách zasa zmiernila reliéf tektonických zlomov a pokryla ich svojimi vyvrelinami. aby každý zberač vedel určiť správny spracovateľský postup. a tým nadmerné zrážky. V niektorých druhoch dočasne obstojíme iba tradične dobrou kvalitou našich drog. OD LIEČIVEJ RASTLINY K DROGE Podmienkou použiteľnosti rastliny na liečenie sú vhodné obsahové látky. ergotoxínu a srdcových glykozidov (strofantín. ako je lipový kvet. pričom sú tu možnosti a predpoklady aj na export kvalitných rastlinných drog. ktoré priaznivo ovplyvňujú vegetáciu. podmienenou najmä spomínanými slovenskými prírodnými podmienkami. Chýbali a chýbajú nám (i pre možný vývoz) bežné liečivé rastliny — drogy. žihľavy.normy (ČSN. môže poskytnúť asi polovicu až dve tretiny. no hoci sa napríklad r. Z asi 300 druhov drog „každodennej potreby". Egypt) a ktoré nám cenovo konkurujú. ale stále stúpa ich priemyselné upotrebenie. Zvyčajne sa 13 . stavikrvu vtáčieho.ZBER A SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Slovensko je mierne hornatou krajinou s rozmanitým geologickým zložením. čučoriedkové plody. ergobazínu. ktoré sú výslednicou zložitých životných (biochemických) pochodov a v istom štádiu vývoja sa ukladajú buď v celej rastline. hyoscyamínu. než majú umelé (syntetické) látky. j. niektoré hormóny zo saponínov a rozličné farmaká z alkaloidov námeľa). ktoré sú zárukou jej akosti. alebo len v niektorých jej častiach. podľa indiánskeho šípového jedu kurare lieky spôsobujúce svalové ochabnutie (svalové relaxanciá v chirurgii) atď. alebo preto. od severovýchodu sucho a od severozápadu zasa priveľkú oblačnosť. stáva sa stále viac priemyselnou surovinou. V tomto diele sa pri mnohých drogách uvádzajú i požiadavky platných noriem. t. na ktorých sa neskôr mohli utvoriť úrodné pôdy priemernej zrnitosti. kvet bazy čiernej a divozelu. Sušená liečivá rastlina. rumanček.má veľmi vhodné podmienky. resp. ergotamínu. že priame používanie liečivých rastlín je na ústupe. nevyznačuje sa priveľkou vlhkosťou alebo suchom a vyhovujúca je i dĺžka slnečného svitu. Niektoré nákupné ceny sa preto veľmi výhodne upravili. Mnohé liečivé rastliny a drogy sú stálou surovinou na izoláciu obsahových látok s menšou jedovatosťou. Maďarsko. takže pri rozumnom zbere by sa nemali dať vyhubiť. Pre vegetáciu — liečivé rastliny nevynímajúc . v prípade morfínu. 1969 u nás vykúpilo najviac liečivých rastlín za posledných 50 rokov. čo je však obvykle dosť ťažké.náuka o syntetických liečivách a i. a má aj priaznivé klimatické podmienky. Pri chemickom spracovaní možno izolované látky zbaviť niektorých vedľajších záporných účinkov. ktorá je určená obsahovými látkami. podľa saligenínu mnohé látky s protireumatickým pôsobením. kde je zber lepšie organizovaný (Bulharsko. extraktov a pod.

a preto sa miestami (v NDR. podľa citlivosti účinných látok voči teplote. lebo jej pôvodné obsahové látky majú dávivý účinok. Na zastavenie takýchto zmien sa vypracovali rozličné metódy. Problematika sa dá zosumovať do štyroch základných faktorov: 1. vývoj niektorých jej orgánov. kvitne a pod. Tie musia ostať zachované i v drogách. Napríklad náprstníkové listy (Folium digitalis) pri zbere za slnečného dňa a popoludní majú zaručene vyšší obsah srdcových glykozidov než zrána. Lekár takisto posudzuje vhodnosť liečiva rastlinného či živočíšneho pôvodu alebo umelo vyrobeného. U nás sú to napr. Orgány s obsahom silice zasa treba zberať neskoro popoludní.). napr. obdobie zberu liečivých rastlín a sám zber. rastie. inulín. je v priamej závislosti od obsahových látok. lesné plody a huby nakupované Jednotami. ak sa liečivé obsahové látky tvoria v listoch. 2. aby sa pri ňom príliš nezmenili práve tie látky. Skúsenosti ukázali. pretože má svoje vedecky opodstatnené dôvody a napr. Anglicko). konštantné množstvo obsahových látok. pôsobenie pár alkoholu na zozberaný materiál. ako liečivo. napr. ktoré podmieňujú liečivosť. preto sa niekedy výslovne zakazuje. vňať mäty piepornej. 3.. začiatok kvitnutia. tvorbu plodov atď. Čerstvé rastliny majú vedecky opodstatnené použitie v terapii. nerovnaké uplatnenie (napr. bieliť. posledný faktor je síce prvoradý.). silica a mentol izolovaný zo silice). spôsob sušenia nazberaného materiálu (príprava drog). Súbor týchto prác pomenúvame apretácia. ale priamo závisí od predchádzajúcich. Sušenie je teda veľmi zodpovedná úloha a môže nám celkom znehodnotiť námahu spojenú so zberom. Sušená liečivá rastlina — droga má obsahové látky konzervované. ktorý možno vždy a všade uplatniť. stabilizované sušením. najmä ak obsahujú rezervné látky (škrob. jednotlivé obsahové látky sa izolujú a až potom sa používajú na prípravu liekov. je sušenie. Inokedy je zasa apretácia — fermentácia bezpodmienečne potrebná. Zber sa dá vytýčiť časové. Ako opačný prípad možno uviesť tymianovú vňať a jej uplatnenie pri liečení čierneho kašľa — efektívne pôsobí len celý komplex obsahových látok čerstvej drogy. chladné leto. značí celú fázu úpravy biologickej suroviny až do konečného komerčného štádia. Drogu možno zasa použiť v terapii priamo. Keďže čerstvá rastlina ani droga obvykle nemávajú stále. napr. ktoré však nemožno uplatniť v bežnej domácej praxi (napr. kriedou a pod. Liečivá rastlina ako celok. nasadenie kvetných púčikov.) nakupujú aj čerstvé rastliny. Nie je prípustná napr. Mechanické časové zadelenie podľa kalendára nemusí vždy súhlasiť s vývojom rastlinných orgánov (neskorá jar. NSR a i. lebo inak v nej začnú prebiehať nežiadúce zmeny obsahových látok.konzervujú takým spôsobom. droga a obsahová látka izolovaná z nej často majú v liečiteľstve rozličné. Apretácia rozhodne nesmie ísť na úkor kvality drogy. Niekedy treba rastlinu pred sušením upraviť. Celý pochod úpravy materskej rastliny na drogu a napokon na liek. ktoré sa musí robiť odborne. Čerstvo zozberané rastliny tvoria liečivú biologickú surovinu — sušením sa z nej stáva droga. Obdobie zberu liečivej rastliny nemožno voliť náhodne. nepovoľuje sa bielenie ibišového koreňa kysličníkom síričitým. OBDOBIE ZBERU LIEČIVÝCH RASTLÍN Obdobie zberu liečivých rastlín záleží na tom. t. Čerstvá biologická surovina sa musí čím skôr spracovať. dá sa predpokladať. všetko ostatné boli povery. obsahové látky liečivých rastlín (drog). Časová závislosť zberu je ešte užšia. čerstvé semená pagaštana konského (Aesculus hippocastanum). 4. j. Preto sa často budujú továrne priamo pri pestovateľských plochách (oba nemecké štáty. sliz či 14 . z ktorých sa pripravujú lieky. že najvýhodnejším spôsobom jednoduchého konzervovania. Jána" čosi bolo — ľudová múdrosť tušila vtedy maximum obsahových látok. lebo v čase silného slnečného žiarenia sa silica stráca. samozrejme. Takto možno pochopiť nevyhnutnosť zberu zásobných orgánov — koreňov a podzemkov v jeseni. homeopatia používa na prípravu liečiv prevažne čerstvé rastliny. v istom ročnom či mesačnom období. lúpať. O aplikácii vhodnej formy a spôsobe užívania rozhoduje lekár na základe diagnózy. pre korene horca. rozkrajovať. zmrazovanie pri nízkych teplotách čiže lyofilizácia a i. že aj tvorba obsahových látok v nej prebieha normálne. pretože liečebne účinné obsahové látky sa v nich nijako nemenia. preto ho kladieme na záver. prípadne ešte presnejšie: vzhľadom na vytváranie. fermentované laxatívny. jednotlivé izolované zložky sú oveľa menej účinné. príp. ktorý dostane chorý. vápnom. pretože každé môže mať inú terapeutickú šírku. alebo niektoré zo súboru obsahových látok samy osebe majú výhodnejšie liečebné uplatnenie. po vytvorenie drogy. tuhá zima atď. Ak sa rastlina na stanovišti riadne vyvíja. pri kôre krušiny. spôsob skladovania drog (a ich preprava). aj na zbere „za mesačnej noci na sv. prípadne látky s najvýraznejšími liečebnými účinkami možno izolovať a uplatniť ako čistú substanciu. Problematike preto venujeme osobitnú kapitolu. osobitným spôsobom rozložiť obsahové látky. kedy je v nich alebo v niektorom ich orgáne maximum účinných obsahových látok.

Pri každej rastline treba poznať charakter obsahových látok a zhruba i vplyvy.00 4: 1 5. zásadne sa nesmú súčasne zberať nejedovaté a jedovaté rastliny. ako korene (radices). Starší a dospelí pri zbere nesmú jesť a piť (fajčiť). zber čerstvého materiálu v kg. Pri zbere nesmieme nikdy zabúdať. tým šetrnejšie musíme s ním zaobchádzať a negniaviť ho.—Kčs 40.00 6: 1 Zber v kg za 1 h (priemer) Zosychací pomer Rentabilita zberu 1 h v Kčs 4 h v Kčs 12. Zberáme rastliny čisté. Ak ešte nemáme skúsenosti.silicu). b) hodinový výkon. Všeobecne možno uviesť. až potom sa pustíme do väčšieho zberu. koreň s obsahom rezervného inulínu je zasa výhodné vykopávať v jeseni. Rátanie: množstvo nazberané za 1 h delíme zosychacím pomerom a podiel vynásobíme nákupnou cenou za 1 kg drogy. ktorý sa zberá pre obsah horčín. kvety (flores) pred ich úplným rozvinutím.—Kčs Púpava koreň s vňaťou 1 kg 12. Veľmi dôležité a často rozhodujúce je. j. kosáky a kosy a pod.70 Kčs 54. t. pri slnečnom počasí. Nemožno zberať viac. dáme si vopred overiť a v nákupni ohodnotiť predbežnú vzorku drogy a jej kvalitu.15 Kčs 56.— Kčs Ihlica tŕnitá koreň 1 kg 17. c) zosychací pomer sušiaceho sa materiálu. podzemky (rhizomata) alebo hľuzy (tubera) zvyčajne vykopávame v jeseni. Mechanizácia zveľaďuje výsledky zberu. kvety bez stopiek. ale nadzemné zásadne do košov alebo debničiek. ako je kapacita sušiacej plochy (o týchto problémoch hovorí ďalšia kapitola). používame preto hrebene. ktoré na ne pôsobia. Zber jedovatých rastlín je deťom do 14 rokov zakázaný.— Kčs 10. podzemné časti. Gottwald): a) cena za 1 kg sušenej drogy. pretože vtedy je v ňom najviac horčín.00 5: 1 Po overení faktov si vyberieme 2 — 3 dobre známe druhy.50 3: 1 9. ktoré sa vyskytujú hojne v okolí.— Kčs 14. pretože čím krehkejší je materiál. listy (fólia) a vňať (herbae) tesne pred plným rozkvitaním kvetov na rastline. treba zvážiť jeho rentabilitu a vopred si pripraviť miesto na sušenie. že rastlinný materiál bude slúžiť ako liečivo.60 Kčs 13.5 : 1 2. do čoho sa robí zber. kde by sa zaparili a znehodnotili. Rentabilita zberu sa dá vyrátať na základe troch faktorov (ako správne radí skúsený zberač O. rozhodne však nie do igelitových vrecák. nenapadnuté škodcami a v predpísanom období. že jednotlivé časti sa zberajú v čase plného rozvoja: plody (fructus) a semená (semina) v začínajúcej sa až dokonalej zrelosti.—Kčs 4. Jednou 1S . požičaní obalov atď. priestorom zapadnutým popolčekom a pod.80 Kčs Podbeľ 5. Výsledkom je odmena za 1 h práce v korunách. Podzemné časti možno dávať do vriec.—Kčs 48. vňať režeme kosákom alebo nožom (iba bylinné časti) a podzemné časti vyrypujeme rýľom. vyhýbajme sa preto znečisteným prašným miestam.50 Kčs 90. a na tie sa zameriame. Iba tak možno vždy získať z rastlín hodnotné drogy. treba vykopávať na jar.00 3.— Kčs Ľubovník vňať 1 kg 10. I keď je zber našou záľubou. v cenníku neuvedené). navštívime pred zberom niektorú z nákupní. Púpavový koreň s vňaťou.— Kčs Hloh list s kvetom 1 kg 12. zdravé. kde si vyžiadame platný nákupný cenník a poinformujeme sa o možnostiach odpredaja (možno dohodnúť aj iné druhy. odosielaní. ZBER LIEČIVÝCH RASTLÍN A LESNÝCH PLODOV Ak nám ide o zber liečivých rastlín na odpredaj. Ako príklady možno uviesť prepočet za poldenný zber (4 hodiny): Zberaná časť Bylina Cena za 1 kg drogy (1977) list 1 kg 12.— Kčs 22. a tým aj finančný príjem. Kvety a listy trháme väčšinou ručne. Vo všetkých prípadoch je to za sucha.

ba i kalina obyčajná (Viburnum opulus). ktoré sa u nás stali v posledných rokoch veľmi hľadanými surovinami. vresu. kvet myšieho chvosta 1 m2. Na zber jahôd.50 kg čerstvých kvetov. áron škvrnitý (Arum maculatum). Počas parných dní sa zber začína skôr. divozelu či nevädze. chuťou i vôňou. zaparia sa (podobne ako veľa iných druhov). Podľa prepočtov lekárnika K. posed dvojdomý (Bryonia dioica). Proti zapareniu je odolný napr.zaparujú sa. nezabúdajme však na menšie deti. Slúžia ako výhodný vývozný artikel potravinárskeho priemyslu a umiestia sa v každom množstve i na domácom trhu. džemy. Z lesných plodov (malín. lebo plody zvyčajne dozrievajú postupne. Občas sa vyskytujú stredne ťažké otravy plodmi zemolezu čierneho (Lonicera nigra). Už 5 — 6 bobuliek spôsobuje u detí veľmi ťažkú otravu. ale ani jedlá. plesnejú. Obaly a nádoby nikdy nepreplňujeme. Branca sa pri sušení 1 kg čerstvého materiálu vyžadujú väčšmi odstupňované plochy (kvet vratiča 0. teda i na menej výhodných miestach. Slnkom rozohriate alebo mokré plody skôr podliehajú skaze. že sa nič nemôže stať. čučoriedok.50—1 kg čerstvých listov a 1—2 kg čerstvej kôry alebo koreňov. Jeho príbuzný je popínavý okrasný ker zemolez kozí (ľudové ruža z Jericha . kvety rumančeka. kde môže niekto iný po nás o pár dní zberať ďalej. preto ich treba čím skôr dodať do nákupne. Aj v nich — podobne ako v drogách — prebieha biologické znehodnocovanie. lubkové koše) alebo prútené košíky — sú vzdušné a plody v nich dlho vydržia ako čerstvé. čo je veľká strata a národohospodárska škoda. lebo z nich vyteká cenná šťava (lepšie sú neopraskané smaltované nádoby). rôsoly. vitamínov. Dodatočným vyberaním lístia. závažným. vína. Preto sú vhodné na zácvik zberačov-začiatočníkov. Jedovaté plody má i konvalinka. hluchavky.5 m2. často trvalým poškodením obličiek a krvavým močením. Osobitnú kapitolu pri zbere tvoria lesné plody a huby. ktorý rastie v podhorskom pásme. klesá obsah cukrov. Pri zbere malín a černíc sú však nevhodné. takže ich predaj z roka na rok stúpa. Aj keď sme z tejto stránky veľmocou. vňať prasličky. Pri sušení ostatného zozberaného materiálu sa na 1 m2 zmestí asi 0. Pri zbere si počíname opatrne — neničíme porasty a dávame pozor na hady. plody netlačíme a nestriasame. hoci každý rok ostáva v našich lesoch tisíce ton nevyzberaných lesných plodov i húb. bobuľky má poukladané akoby na okrúhlom tanieriku.Lonicera caprifolium). Pravdaže. ZÁVEREČNÉ VAROVANIE PRI ZBERE LESNÝCH PLODOV Pri zbere lesných plodov a záhradného bobuľovitého ovocia sme si istí. Šípky a borievky zberáme do lubkových alebo prútených košíkov.5 m2). agáta. Všetky lesné plody veľmi rýchlo podliehajú skaze . listy podbeľa 3 m2 a listy maliny alebo ostružiny 3. Plody zbavujeme nečistôt už pri zbere. ČERVENÉ A ŽLTÉ JEDOVATÉ BOBUĽKY pripomínajú ríbezle a brusnice. uvedené údaje sú len orientačné. Špeciálne poznámky k jednotlivým lesným plodom sa uvádzajú pri ich materských rastlinách. než horúce slnko plody rozohreje. ktorá sa prejavuje krvavými hnačkami. Vňať možno sušiť v neveľkých zväzkoch (snopčekoch). Skúsený zberač môže na ploche veľa získať. jahôd. kališných lístkov. nezrelých plodov a iných prímesí sa plody rozmliaždia. prípadne za černice. ale až po oschnutí rannej rosy alebo dažďovej vody. ČIERNE A MODRAVÉ BOBUĽKY si možno zameniť najmä za čučoriedky či čierne ríbezle. Lesné plody zberáme zásadne do čistých nádob. list jahody. spojené až po dve spolu. Jeho polopriesvitné karmínové plody sa i veľkosťou podobajú ríbezľovým. ktorá má husté strapce červených bobuliek. patria k nim plody prudko jedovatého lykovca (Daphne mezereum). s ktorými sa stretávame na detských klinikách. zmrazenú dreň i ďalšie výrobky. Zberáme systematicky. ríbezle čiernej. Ak ich necháme dlhší čas na kope. ibiša. kvasia i hnijú. brusníc. Domáci i zahraniční spotrebitelia si obľúbili ich nenapodobiteľnú chuť i vôňu. konopnice alebo jablčníka. Naše varovanie vychádza zo skutočností. tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). brusníc a čučoriedok sú najvhodnejšie prepravné obaly (tzv. listy vratiča 1. Otrava sa prejavuje 16 .z prvých zásad zberača je: materiál sa nesmie zapariť! Veľmi citlivé sú napr.25—0. kokorík. Podobné bobuľky má zemolez obyčajný (čes. kvet rumančeka 0. sirupy. šípok i borievok) vyrábame znamenité kompóty. ihličia. 0. zimolez pýŕitý — Lonicera xylosteum) — bobuľky sú vždy na stopke.5 m2.75 m2. ľul'ok žltý (Solanum luteum). prvosienky. nie je síce jedovatá. tymianu. ktorý rastie v záhradách i lesoch a kvitne skoro zjari. Baza červená (Sambucus racemosa). černíc. najmä za priaznivých poveternostných podmienok. pastierskej kapsičky. menia sa farebne. ani zďaleka nevieme uspokojiť konzumentov.

Nevyhnutné je aj pri zbere liečivých rastlín. prvosienka. alchemilka. trnky a pod. jablčníka.hnačkami. malina. podbeľ. materinej dúšky. Otrava má podobný priebeh ako pri lykovci. vňatí menšieho vzrastu alebo iba vŕškov a pod. slamiha piesočná a i. trávou a pod. zlatobyle. a to tiež v hustých porastoch. Skvalitníme tým zber a za rovnaké časové obdobie nazberáme viac ako rukou. Vyššia racionalizácia zberu sa dá docieliť aj nacvičením určitého spôsobu zberania — napr. napr.). s prišitými dvoma pásikmi z tenšej kože na hornej strane a s jedným na dolnej. stavikrv vtáčí. zvyčajne je vhodný zber hrotom kosáka. vŕšky vresu. vratič a pod.) a všade. V mnohých prípadoch je však výhodné mať pri zbere príslušné vrecko (tzv. pyšteka. vlčí mak. zber nožom „pod palec" je vlastne zber jednou rukou. čučoriedok. Zriedka spôsobuje otravu aj samorastlík klasnatý (Actaea spicata). Uväzuje sa podľa potreby okolo pása. ľubovníka. II uplatní výhodne v porastoch zarastených inými rastlinami. (obr. kde niet miesta na postavenie košíka. ušité z juty. žihľavy. jahody.jednoducho všetko a všade.). hnačkami a dráždením obličiek. II). osvedčujú sa chrániče na kolená z penovej gumy (hrubej asi 3 -4 cm) a miery podľa vlastných kolien (asi 20 x 15 cm). srdcovníka. Dobre sa uplatňuje ako príručný obal pri oberučnom zbere plodov (šípky. listy maliny. zemedym. Ak nemožno uplatniť zber kosákom „pod rukou". ďalej vňať rebríčka. prietržník a pod.) je azda zbytočné robiť osobitné nákresy a opisy. . prasličku. čučoriedka. s otvormi na zapnutie gombíkov na pracovných nohaviciach. ktoré často bývajú osobitnou špecialitou rutinovaného zberača. kde treba pracovať kolenačky (vysadzovanie. listov (brusnica. slabšej kože alebo zo silonového tkaniva (hĺbka asi 50 cm. najmä na suchých hrudách. Účelnejšie je vyobrazenie menej známych a osvedčených nástrojov. vracaním. dosť vysoká bylina so strapcom čiernych bobúľ. pamajoránu a tiež listy skorocelu. VŠEOBECNE O ZBERAČSKOM NÁRADÍ Pri každej pracovnej činnosti spravidla potrebujeme vhodné náradie.) Pri zbere nikdy nesmieme zabudnúť na zberné obaly. obr. zemežlč.. jednoduchý hrebeň na rumanček a pod. nátržníka husieho. Zber kosákom „pod rukou" je vlastne prežínanie. (Pri opise špeciálneho zberačského náradia sa opierame o návody skúseného zberača O.). Zberá sa tak pupenec roľný. plátna. marinky. Gottwalda. vachty a vratiča (obr. na hornom okraji vystužené všitým drôtom (priemer 2 — 3 mm) a s metrovými pásikmi (popruhmi) našitými v každom hornom rohu. Takisto zriedkavé sú otravy plodmi vranieho oka (Paris quadrifolia). cez rameno a pod. V). v ktorých dopravujeme materiál domov. k boku. Otrava sa prejavuje zúžením zreníc. Tak zberáme napr. modro oinovatenými bobuľami umiestenými medzi štyrmi veľkými listami. rebríček a i. pyštek a i. III Obr. kvetov (hloh. ktorý sa uplatňuje v nízkych a poliehavých porastoch. možno ich upevňovať aj Obr. 17 . L). kde sa nedá použiť kosák (obr. stavikrv vtáčí. č. sčervenenín kože a rozšírením zreničiek. ktorý rastie v záhradných plotoch aj v lesných húštinách. Z náradia používaného pri bežnom zbere liečivých rastlín (rozličné nože. IV). zlatobyľ. Pri zbere nízkych porastov (sedmokráska. III). Plody takisto pripomínajú čierne ríbezle. konvalinky. I zatváracími špendlíkmi (obr. šírka 45 cm). Pri odrezávaní materiálu nožom odrezané rastliny berieme vo zväzkoch druhou rukou. pľúcnika. Zber „pod palec" sa Obr. kapsár. pletie a pod. ktoré vyvolávajú otravu s podobným priebehom ako lykovec. Častejšou príčinou otráv sú jedovaté plody posedu bieleho (Bryonia alba). Zámenou za čierne ríbezle vznikajú aj otravy bobuľami ľuľka čierneho (Solanum nigrum) a brečtana. kosák. týmto spôsobom sa dobre zberá najmä vňať v čistom a bohatom poraste. vachta. brusníc. ostružina. no pridružujú sa i horúčky.). nechtík.

Celková dĺžka nástroja je asi 30 — 35 cm. VIII). arniky a rimbaby starčekobstej (obr. kvet prvosienok. bôľhoj a. (obr.Obr. výška 6 cm. pupenec roľný. prietržníky a pod. VII Obr. IV Obr. list púpavy. dĺžka násadca asi 75-90 cm. Obr. Vyrypovačom zbierame napr. VIII Obr. VI). šírka 8 cm. DÍžka hrebeňa je asi 20 cm. úborov nevädze. vnútorné hrany vidlice sú ostro nabrúsené. sedmokrásky a parumanu spanilého (obr. V Hrebeň na prvosienku a bôľhoj: Na zber prvosienky sa najlepšie osvedčuje hrebeň s násadcom. VII). Vyrypovač listových ruží: Šírka vidlice je asi 4—5 cm.5 cm. IX 18 . slamihy. široký asi 1 — 1. podbeľa. VI Obr. Hroty sú prehnuté. na vnútornej strane majú brúsený plechový pásik. Krajčírske alebo záhradnícke nožnice so zásobníkom: Zásobník je vyrobený zo slabšieho plechu a prinitovaný na pravé strihacie rameno nožníc. pastiersku kapsičku. Nástroj sa úspešne uplatňuje pri zbere šípok. Nity nesmú prekážať v strihu. stavikrv vtáčí. Hrebeňom sa zberá napr.

X Obr. Zo živej sústavy hmoty sú ako prvé zasiahnuté najlabilnejšie látky. mrkvu. vyrobená z dobrej ocele (staré perá z nákladného auta) a s pevnou násadou. Napr. XII). na zber šípok. z aglykónu a cukru. Používa sa na vykopávame koreňov v tvrdej pôde. archangeliky. Sysľovka je pomerne ťažká motyka. (obr. medzi ktoré patria napr. kde je práca veľmi namáhavá a normálnym rýľom nemožná. DÍžka násady je 1. DÍžka rýľa je asi 25 cm. oman. Kopáč je dlhý asi 15—20 cm a má polovičnú šírku.5-2. moria nôžka (česky „muří nôžka"). ktorého priebeh zasa určujú svojím charakterom obsahové látky rastliny. na dobývanie koreňov kuklíka mestského alebo stavikrvu či nátržníkov je vhodná tzv. Vzdialenosť hrotov je okolo 3—4 cm. SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Sušenie je druhý faktor. terapeuticky cenné glykozidy. XI). ligurček.Obr. Sysľovkou sa dobývajú korene ľuľkovca zlomocného.5 m (obr. archangeliku a pod. vyhovuje im najmä vodné prostredie (a ono v rastline je a má pre činnosť enzýmov priaznivú kyslú reakciu) a určitá teplota. stavikrv (hadí koreň). lopúchy. ihlicu tŕnistú. Šírka hrablí je asi 30 cm a hroty merajú 10—12 cm. X). XIII). spojených navzájom ľahko porušiteľnou väzbou. XI Obr. DÍžka tyče je asi 1. Aby sa 19 . Štvorhrotové oceľové hrable (alebo hák) na podzemky puškvorca majú krajné nožovité háky s ostrím a obidva vnútorné majú kruhovitý profil. ibiša atď. (obr. Úzkym rýľom vykopávame napr. prítomné enzýmy začínajú pôsobiť veľmi rýchlo. budované z dvoch zložiek. Úzky rýľ sa uplatňuje pri vykopávaní menších kolovitých koreňov. je vhodný napr. dĺžka násady asi 70—90 cm a šírka rýľa okolo 8 cm. valeriány.5 — 2 m (obr IX). Na vykopávame koreňov sa uplatňuje niekoľko typov nástrojov. XII Obr. hlohu. čiernej bazy a pod. XIII Na približovanie nedostupných konárov a ich pridŕžanie používame hák na tyči so slučkou. V okamihu oddelenia zberanej časti sa preruší spojenie orgánu s celým telom rastliny a začínajú sa rozkladné procesy — odumieranie a vädnutie. celková dĺžka náradia je asi 30 — 40 cm (obr.

kde je para). keď sa rastlina vo všetkých svojich častiach pri pokuse o ohnutie láme. väčšinou škodlivé pôsobenie enzýmov. Výnimky z tohto pravidla sú zriedkavé (slezové kvety . koľko môžeme ihneď po zbere usušiť. Sušíme v tieni. Pri nízkych teplotách zasa sušenie trvá veľmi dlho. že jednotlivé liesky možno zasúvať a vyberať bez toho. Textil na okraji zahneme. Vo všeobecnosti sú vysoké teploty pri sušení nevhodné. Pomalé sušenie — a to i na slnku — je možné pri krušinovej kôre (Cortex frangulae). Takýto usmernený rozklad obsahových látok. Jutovina nie je vhodná. napr. na zakladanie a ošetrovanie kultúr. XVI a XVII). rozrezané alebo rozdrvené drogy sa nenakupujú. t. akosti a ďalšími akosťami veľmi skoro uhradí náklady spojené so zariadením sušiarne. Vzdialenosti medzi nimi by mali byť aspoň 20 cm. že sa latky. Miestnosti musia byť upravené. Na sušenie vňatí stačí. Obvyklé rozmery liesok bývajú 80-100 cm x 100-120 cm. Pokojné zimné obdobie je priam určené na to. S lieskami možno manipulovať priamo v prírode na mieste zberu alebo doma. Obyčajne už rozdiel medzi cenou I. Vhodne sa dajú využiť aj zvislé stredné trámy na povale. čisté. Všetky časti rastliny dodávame do nákupne celé. Teplotu sušenia určuje charakter obsahových látok. nie však pri vysokých teplotách.2-2 cm x 2-4 cm. Sušiareň v podstreší možno zariadiť lieskami tak. neobracajme pri tom zbytočne drogu. XV). Potrebujeme iba niekoľko líšt (latiek) a zopár metrov riedkeho nie chlpatého textilu. aby si sušený materiál (droga) zachoval pôvodnú farbu. odosielanie drog do nákupne. kde sa práve takto rozložia obsahové látky s nežiadúcim dávivým účinkom. Vo voľnej prírode treba sušiť asi 1 m nad zemou. na povale. Liečivé rastliny sa najlepšie sušia na tzv. ibiš. aby sa nedrobila. archangeliku (pri teplote do 30 — 35° C.Flos malvae. však nemôže bez ujmy prebehnúť pri horcovom koreni a sladkom drievku. aby sa nestrapatil. Samozrejme. XIV Obr. využijú ako horná opora pre liesky (obr. lebo spôsobujú rozklad či denaturáciu liečivých obsahových látok. ako zvýšiť akosť drogy. Na prednú spodnú stranu krovového trámu pribijeme druhú latku a tá nám poslúži ako spodná opora liesky. rýchlo treba sušiť horcový koreň. vždy zmodrejú). Krušinová kôra sa môže užívať až po ročnom skladovaní alebo po hodinovom zahrievaní pri teplote 100° C. neobídeme sa bez nej najmä pri zbere (pestovaní) drahších drog. XIV). Rohy liesok možno spevniť kovovými uhlami. nie však na slnku). Napriek týmto úskaliam by sme si mali vytýčiť hlavnú zásadu: sušiť čím rýchlejšie. pôvodne ružové. rastliny so silicou. vhodná hrúbka líšt je 1. na ktorých sú zavesené škridlice. V prípade potreby nám v nákupni poradia. v kôlni a inde. napr. aby lieska bola riedko vypletená motúzom (silonom). výhodou je. začať čo najskôr so správnym a rýchlym sušením. balenie. Sušenie sa končí. ZARIAĎME SI SUŠIAREŇ Od včasnej jari do neskorej jesene treba využiť každý pekný deň na zber a ďalšiu manipuláciu s materiálom — sušenie. a pribijeme klinčekmi so širokými hlavičkami. pri dobrej výmene vzduchu (nie v miestnosti. lebo chlpy zachytávajú zvyšky drog a ďalšia droga sa nimi potom znečisťuje. Pridajme si k tomu spomínané skutočnosti a doplňme: zberajme len toľko. v obytných miestnostiach. tým lepšie rastliny schnú. čím je povala vzdušnejšia. lieskach (obr. takže ťažko vysloviť všeobecné pravidlo: poznáme prípady nevyhnutnosti vysokých teplôt (sušenie čajovníkových listov na bežný čierny čaj — pozri cudzokrajné drogy). príp. XV ich činnosť zastavila. ktoré nesú krov (obr. pričom sa predlžuje rozkladné. Ak nemáme 20 . papierovú tkaninu alebo organtín. v miestnosti asi vo výške 50 cm (aby vzduch prúdil aj odspodu a aby materiál nevlhol).Obr. ale aj so slizom. Môžeme si ich ľahko urobiť sami. j. bezprašné a dobre vetrané. teda sušiť tak. treba čím rýchlejšie odpariť vodu. aby sme ho využili na zariadenie lacnej sušiarne. aby sme museli manipulovať s ostatnými. nazývaný fermentácia.

čo je dosť nevýhodné.) Ak sme si zhotovili liesky. XVIII). Tak sušíme napr. Stojan môže byť dvojitý (ako maliarsky rebrík) a potom možno sušiť z obidvoch strán. pričom sa ich hmotnosť znižuje o 20 až 85 %. Manipulácia si však vyžaduje prax. návody môžu byť iba rámcové. XXI). Maximálna teplota pri tomto spôsobe sušenia sa zvyčajne pohybuje medzi 40-50° C. lebo váha liesok i so sušeným materiálom nepresahuje niekoľko kilogramov. alebo pomocou kovových závesov (obr. XIX). Pri jednotlivých častiach rastliny je po usušení takýto úbytok pôvodnej hmotnosti: semená 20 % vňať 75 % kôra 50 % listy 80 % korene 60 % kvety 85 % 21 . Údaje o osobitných priemyslových a etážových sušiarňach uvádza príslušná odborná literatúra. Pri sušení sa z rastlín odparuje voda. Konštrukcia nemusí byť veľmi pevná. oprieme ho o stenu nad vykurovacím telesom a možno na ňom sušiť (obr. kvet bazy čiernej. urobíme si jednoduchý stojan na liesky. Liesky v nich vešiame buď opísanými spôsobmi. prípadne s latkovými podložkami. Sušenie vňate si spravidla nevyžaduje liesky. možno sušiť niektoré časti rastlín kombinovane: najprv v prievane a potom dosúšať horúcim vzduchom. XVI Obr. kde sa pracuje s väčšími množstvami (napríklad na plantážach). Medzi drôtmi či latkami má byť odstup okolo 20 cm. alebo na kolíky (obr.Obr. postavíme medzi trámy náhradné stĺpiky (drúčiky). XVII Obr. stodoly a iné vzdušné zastrešené priestory. divozelu a i. Pri sušení možno využiť i kôlne. vystačíme s drôteným alebo silonovým výpletom. Výhodný je najmä pre háklivé drogy s obsahom slizu alebo pre kvetový materiál. XIX dosť dlhé latky. navyše sa dá regulovať. pivonky. Sušenie pri umelom teple prebieha rýchlejšie a nezávisí od počasia. Ak chceme získať tovar výbornej kvality. kde prirodzené teplo nestačí. Je výhodné tam. XVIII Obr. Doma sa niekedy musíme uspokojiť s dosúšaním na peci alebo na sporáku (keď sa prestalo kúriť. alebo tam. Pri použití kovových závesov však jednotlivé liesky nemožno vymieňať. Medzi jednotlivými radmi výpletu sa odporúča medzera asi 40 cm. hluchavky bielej. nerobí toto sušenie osobitný problém.

Obr. Sušiarne musíme udržiavať v úplnej čistote a dbáme. neprepadávali na seba cez liesky a pod. preto pred začatím zberu musíme sušiace priestory a liesky asanovať. navlečieme na povrázky a v prievane sušíme. a to každú podzemnú časť osobitne). Strasieme z nich zvyšky hliny. XX Obr. Možno na to upotrebiť u nás vyrábané prípravky. aby do nich nemali prístup domáce zvieratá. pozdĺžne prerežeme. podzemky a hľuzy. XXI Rozdielny je aj čas sušenia jednotlivých rastlinných častí v prirodzených podmienkach (bez použitia umelého tepla): Dĺžka sušenia Počet dní v lete Počet dní na jar a v jeseni Kvety 3—8 8—14 Rýchlo schnúce listy a vňať 3—6 10—14 Pomaly schnúce listy a vňať 10—14 14—21 Korene 14 21 Najťažšie sa sušia podzemné časti — korene. aby nenabrali na seba cudzie pachy. ak sú hrubé. očistíme ich kefkou. rozostrieme na liesky alebo.. a preto musíme dbať. Počas sušenia možno na ten istý účel použiť dymiace tablety. Drogy často napádajú škodcovia. že drogy sú liečivá. aby sa navzájom nemiešali. podľa možnosti opláchneme (najlepšie prúdom tečúcej vody. Pozor na nebezpečenstvo ohňa! . Nikdy nesmieme zabúdať.

Do nepriedušných nádob však možno dávať len dokonale usušené drogy. Drogy majú predpísané určité kvalitatívne normy. aby nezvlhli. iné drogy a pod. nepoužívame vlastné obaly. ktoré za rok spotrebujeme. 23 . jedine mierne navlhnutie sa dá včasným presušením odstrániť. Každú drogu treba pred odoslaním oprášiť — týka sa to najmä koreňov a vňate. Vrecia objednávame pred hlavnou sezónou. Do vreca vložíme zoznam odosielaných drog (konsignáciu) a svoju adresu. Tak napr. zmes drog rozličnej kvality sa zasa hodnotí cenou najnižšej prítomnej akosti.SKLADOVANIE DROG. komoru. rumančeka a trnky obyčajnej. vrece zahneme dovnútra tak. Ak chceme drogy odosielať. chybné. Na tento účel možno prerobiť sýpku. ale aj koreň lopúcha. Každé vrece označíme adresou nákupne a odosielateľa. takže ich treba skladovať osobitne prísne. alebo ju prechovávame v uzavretých obaloch. Niektoré drogy (napr. označovanie. preto oddeľujeme aj drogy rozličnej akosti. neodporúčame ich skúšať — takúto drogu treba zničiť. lipy. treba ich vopred triediť. Drogy zvyčajne neodosielame do nákupne hneď po usušení. Tovar na odosielanie sa balí do vriec. Nedosušené drogy počas prepravy splesnejú a nákupňa ich odmietne. na koreň valeriány treba sitá s okami 2 x 2 mm. štátna norma týkajúca sa liečivých drog — ČSN 86 6002 (Úprava drog a ich balenie. či je droga suchá. Drogy s osobitým príjemným či nepríjemným pachom ukladáme do sklených alebo plechových nádob. takže pre ne sú predpísané ročné výmenné lehoty (= exspiračná lehota). ktoré dobrú drogu počas prepravy znehodnotia. Skontrolujeme. preberanie a skladovanie). Každý druh a časť rastliny musí byť vcelku a v osobitnom vreci. V prípade väčších množstiev sa odporúča suchú drogu ponechať na kope vysokej 30—50 cm aspoň tri dni a až potom baliť na odosielanie. Odbyt a predaj drog býval prv ťažší . ríbezle čiernej a pestovaného ibiša lekárskeho. silné svetlo. má odbyt zabezpečený. prach a hmyz. vzdušnú a čistú miestnosť. uvádzame ich pri každej rastline osobitne. ICH TRIEDENIE. čo tam nepatrí. ale na druhej strane sa ľahko zapráši alebo inak znehodnotí. po nasypaní drogy zalepených leukoplastom. I keď existujú isté možnosti záchrany mierne poškodených a škodcami napadnutých drog. Jutové vrecia zašívame navrchu v smere. zhnednuté a inak sfarbené alebo farebne zmenené časti. ako sú jutové či papierové vrecia. Existujú síce aj všeobecne platné predpisy. BALENIE A PREPRAVA Skladovanie drog zasa podstatne ovplyvňujú obsahové látky. črvotočov a pod. Tovar skladovaný v nepriehľadných obaloch treba často kontrolovať a každú chybu okamžite odstrániť. Voľné skladovanie však nie je veľmi výhodné — droga sa dá síce ľahko kontrolovať. Drogu do vriec dobre natlačíme (asi 6—8 kg na vrece). ako sú cudzie prímesi (iné časti materskej rastliny. Z bežného nákupného plánu medzi ne patrí napríklad kvet agáta.ceny kolísali a často nebolo možné tovar predať. pre korene 3 x 3 mm až 5 x 5 mm. Preto ju radšej skladujeme v dobre uzavretých obaloch. kvety divozelu veľmi ľahko vlhnú. čistá a bezprašná — vlhkú presušíme. Z týchto príčin sa usilujeme drogy ihneď po zbere odoslať do nákupne a zbytočne ich doma neskladovať. maku vlčieho.). Najväčším nepriateľom uskladneného usušeného materiálu je vlhko. doprava. Stačia na to obyčajné sitá s rozmermi otvorov pre kvety asi 2 x 2 mm. ktoré nám na požiadanie zašle nákupňa. Niektoré drogy veľmi často napáda hmyz. čím ušetríme miesto a znemožníme prístup drobným domácim škodcom. Zásadne nebalíme počas dažďa alebo sparných dní (pri daždi vlhnú. Najpríhodnejšie obdobie je včas ráno. ako aj časti napadnuté hmyzom (škodcami). Dnes je hospodárenie s liečivými rastlinami plánované a tovar sa predáva za pevné. aby sa dalo zaviazať. vopred vyhlásené ceny. Aj tu musíme byť vrcholne svedomití — drogy sú liečivá. ak je jej menej. ďalej list podbeľa. Na ich prechodné uskladnenie potrebujeme suchú. Z uvedeného možno vyvodiť: každú drogu treba skladovať veľmi starostlivo (aspoň podľa návodu) a na domácu potrebu sa musia zbierať také množstvá. list náprstníka) sa nedarí uchovávať ani pri prísnych skladovacích podmienkach. starú zásobu nemiešajme s novou — radšej ju vysypme. ale pre niektoré drogy nie sú dostačujúce. Osobitné skladovacie predpisy uvádzame na patričnom mieste pri jednotlivých rastlinách. Skladovanú drogu buď voľne vysýpame na vhodnú podložku. môžu obsahovať zárodky škodcov. ináč by splesniveli. pre listy a vňať asi 3 x 3 mm. ďateliny. čím dostávajú nepeknú hnedú farbu a táto zmena prebieha na úkor obsahových látok. ako je zašité dno vreca. v sparne sa niektoré druhy veľmi ľahko drobia). Menšie množstvá sa preto najlepšie skladujú v nahriatych plechovkách. debny vyložené papierom či sudy. časť povaly atď. bazy čiernej. Ľahšie vrecia vešiame pod strechu. púpavy lekárskej. Kto zberá podľa štátneho plánu. silné slnečné svetlo a priveľké kolísanie teploty. K tejto problematike vyšla čs. Tovar nebalíme do vriec alebo škatúľ z potravín. Všeobecne drogám škodí vlhko. potom zbavíme prachu (pozri úvod kapitoly) a odstránime z nej všetko. Treba sa vyvarovať zbytočného znečistenia aj pomrvenia drog. rozličné druhy roztočov.

liečebný účinok drog podmieňuje ich akosť. alkaloid strychnín iba v rode Strychnos). liehom alebo inými obyčajnými rozpúšťadlami. Sekundárne látky sú substancie. alebo sa vyskytujú len v úzko ohraničenom okruhu rastlín (špecializované). alkaloidy — zásadité látky obsahujúce v molekule viazaný dusík. kvetné časti a dužinaté plody do 90 %. S ohľadom na chemickú štruktúru ide tu o nízkomolekulové látky. triesloviny a silice. Nás z nich osobitne zaujímajú tie. chémia rastlín). Produkty látkovej premeny (metabolizmu) rastlín i zvierat sa zvyčajne rozdeľujú na dve skupiny: primárne a sekundárne. Neúčinný zvyšok tvoria balastné látky. lebo sa používajú aj v tomto atlase: 1. nazývame hlavné účinné obsahové látky. ktoré sa vytvorili z primárnych špeciálne prebiehajúcimi látkovými premenami. ktoré sú nositeľmi liečebného účinku. Ich účinnosť podporujú vedľajšie účinné obsahové látky. vydanie nášho liekopisu — ČsL 4). alebo fungujú ako zásobné látky (napr. 1987. bielkoviny a pod. aminokyselina fenylalanín je prítomná v každom živom organizme). na vodu najchudobnejších. strata sušením — hmotnostný úbytok vznikajúci sušením drogy za predpísaných podmienok. alebo tvoria bunkovú štruktúru (celulóza. preto sú u nás vytýčené štátne normy pre liečivé drogy. Ich fytoterapeutická hodnota nie je však rovnaká. kvety alebo byle v listovej droge).ČSN. kamienky. Patria medzi ne napr. prvá akosť zodpovedá požiadavke ČsL 4. X. a tá sa žiada aj v prípade drog upotrebených priamo ako liečivo — liek. tretej akosti sú určené na priemyselné spracovanie. alkaloidy. Primárne produkty sú dôležité pre udržanie života a v priebehu látkového metabolizmu môžu vystupovať aktívne (napr. Ak drogu uvádza aj ČsL 4. škrob. ktoré si treba vysvetliť. 3. ktoré po spálení rastliny ostávajú ako popol. buničina a lignín). ON. ktoré z hľadiska funkcie v rastline vytvárajú buď jej kostru (napr. platná od 1. Uvádza ich najmä platný československý liekopis — v súčasnosti je to Československý liekopis. apríla 1965. resp. škrob a bielkoviny). organické kyseliny. 2. Šťavnaté a dužinaté časti obsahujú až 98 % vody. t. ktoré sa ukladajú ako zásobné látky (napr. na izoláciu obsahových látok.). ktorý potrebuje pre svoj život. úprave alebo preprave. tuky. ktorý platí od 1. Odborní pracovníci sú povinní poznať jeho obsah a riadiť sa ním. Môžu byť zložkou každého rastlinného tela (ubikvitárne). piesok atď. vydanie (ČsL 4) — Pharmacopoea Bohemoslovaca. ZÁKLADNÉ FYTOCHEMICKÉ ROZDELENIE OBSAHOVÝCH LÁTOK V RASTLINÁCH Ako teda vidno. ktoré sa dajú liečebne uplatniť. Ak skúmame rastlinné telo z hľadiska chemickej skladby v zmysle novšie uplatňovaného pojmu fytochémia (t. príp. prípadne pomáhajú plniť iné dôležité funkcie v rastline (enzýmy). ktoré v rastline vznikli hlavne druhotne ako výsledok jej životných prejavov. Táto skupina tvorí premenlivý podiel v jednotlivých rastlinných druhoch čo do množstva i vzhľadom na svoju skladbu (uvádza sa v ČSN 86 6005 ako extrakt). Nachádzajú sa iba v obmedzenom okruhu rastlín (napr. rastlina si vytvára prepestrý súbor obsahových látok. 1987 (v čase edičnej prípravy tohto Atlasu sa chystalo už 4. 4. V kôre jej býva asi 50 % a v semenách. ako hlina. ktorá sa dá vyťažiť extrakciou vodou. ktoré sa neodstránia pri zbere alebo úprave drogy. je oficiálna. listy. asi 10 %. anorganické prímesi — neorganické znečisteniny. metabolity). Ubikvitárne produkty sú rozšírené primerane tejto svojej funkcii (napr. glykogén a i. Zvyšok sušiny tvoria minerálne látky. že sa skladá predovšetkým zo značného množstva vody. j.OBSAHOVÉ LÁTKY LIEČIVÝCH RASTLÍN A DROG Ako sme už zdôrazňovali. editio quarta (PhBs IV) z r. aby počas liečby správne uplatňoval pôsobenie hlavných či vedľajších účinných obsahových látok. Tie. iné časti materskej rastliny — všetky nepatričné časti materskej rastliny (napr. na technické účely a podobne. vidíme. cudzie organické prímesi — úlomky iných rastlín alebo iné organické látky. V jej názvoslovnej časti sa uvádzajú viaceré pojmy. Z druhotne (sekundárne) utváraných špecializovaných obsahových látok sú najdôležitejšie tieto: 1. Tie zvyčajne podľa určitých znakov drogového materiálu rozlišujú pri každej droge tri akostné triedy. prebytky primárnej látkovej premeny. Oveľa menej vody je v zásobných podzemných orgánoch. Z celej sústavy rastlinnej živej hmoty možno vydeliť ešte jednu skupinu obsahových látok. Okrem liekopisu sa u nás zaviedli ešte československé štátne normy pre liečivé drogy .). enzýmy) alebo pasívne (napr. Hlavný podiel bezvodého zvyšku — sušinu — tvoria potom chemicky zložité vysokomolekulové látky. Rátajú sa medzi ne funkčné súčiastky buniek (najmä enzýmy).. j. medziprodukty (nemajú veľký význam z terapeutického hľadiska) a tzv. Je vecou lekára. rozpustné v organických rozpúšťadlách 24 . 4. Drogy druhej. ktorými sa droga znečistí pri zbere. Všeobecné predpisy na skúšanie drog a liečivých rastlín uvádza ČSN 86 6005.

Tukom sa podobajú vosky. Flavonoidy väčšinou nemajú vyhranené pôsobenie na organizmus. Vlastnosti lipidov závisia predovšetkým od týchto kyselín. repkový. Ich nedostatok vo výžive má za následok poruchy dôležitých biologických procesov. Obsahuje ich napr. prvosienka. bielkoviny — tvoria základnú zložku živej bunkovej hmoty. napomáhajú odkašlávanie. predovšetkým škroby. Napríklad spálením 1 kg ľanového oleja sa uvoľní 38 970 joulov. v pľuzgierke islandskej a lišajníku dubovom. obsiahnutá najmä v kvasniciach (jej nedostatok spôsobuje kožné poruchy.).takmer výlučne ide o nejedovaté. resp. makovitých a ľaliovitých rastlín. Pre životné funkcie sú veľmi dôležité.). v ľanovom oleji. g u m o ž i v i c e a b a l z a m y (občas sa v liečbe používa peruánsky balzam). ale aj disacharidy (hlavne trstinový či repný cukor) a polysacharidy. ich soli sú rozpustné vo vode. Z ubikvitárnych obsahových látok. uvoľňujúcim energiu pre životné deje a činným aj pri tvorbe iných obsahových látok. Saponíny podporujú vstrebávanie iných. prevažne glykozidické látky (iridoidy). slnečnicový a konopný olej). V liečiteľstve sa uplatňujú jednoduché cukry. Príznačné sú napr. Rezervnou látkou je aj inulín obsiahnutý v astrovitých a zvončekovitých 25 . pôsobia močopudne a mierne preháňavo. éterické oleje (silice) — bezdusíkaté. Najznámejší z nich je rutín. 5. flavonoidy — hojne rozšírené. napr. vhodné na povzbudenie tvorby žalúdočných štiav. ktoré sa ako zásobná látka nachádzajú v ovocí a mede. ktoré sú zvyčajne netoxické. pri cudzokrajných drogách. divozel a fialka. ktoré majú antibakteriálne účinky a nachádzajú sa napr. v ovocí sú prítomné p l o d o v é k y s e l i n y . v zelenine. kyseliny — rozdeľujú sa na niekoľko skupín. známa skôr ako vitamín C. slúžia na dráždenie kože (borovicový balzam). ovplyvňujú látkovú premenu. ľanový. Rastlinné oleje či tuky sú väčšinou tekuté (napr. Prudkým spôsobom ovplyvňujú niektoré životné funkcie. upravujú chuť a arómu (vanilka). Pôsobia proti kašľu (napr. vetropudne (rasca). ktoré sa ukladajú v rezervných orgánoch rastlín. Bohatý obsah flavonoidov majú kvety bazy i trnky a ihlica tŕnitá. spazmolytických (rumanček a sladké drievko). teda 2.(éter. 2.). dodávajúce mu príslušnú osviežujúcu chuť (napr. 3. v rastlinnej ríši sa hojne vyskytujú aj iné k y s e l i n y v i t a m í n o v é h o c h a r a k t e r u. glykozidy — ďalšia skupina so značným zastúpením jedovatých obsahových látok. liečebne dôležité sú aj k y s e l i n y l i š a j n í k o v . Samovoľná manipulácia s týmito látkami je väčšinou nebezpečná. palmitovej a stearovej). borovicová kolofónia). 2. Niektoré liečebne dôležité glykozidy sa nesprávnym sušením ľahko rozkladajú. vínna a citrónová). ktoré slúžia väčšinou ako ochranné látky na povrchu rastlinných orgánov. niektoré aj ako stomachiká (palinová vňať). obsiahnutý napr. sacharidy (predtým nazývané glycidy. Blízky vzťah k siliciam majú živice (liečebne sa uplatňuje napr. Majú vysokú energetickú hodnotu. takmer napospol nejedovaté látky. šípkach atď.5 x viac než z rovnakého množstva glukózy. napr. 3. a preto sú krvným jedom). chorobné zmeny na sliznici tráviacich ústrojov a poruchy nervovej činnosti). ktoré sa nachádzajú vo všetkých rastlinách. súčasne podávaných liečiv. škoricovník atď. ide o vysokomolekulové zlúčeniny zložené z aminokyselín. Na bielkoviny sú najbohatšie semená. z m i n e r á l n y c h k y s e l í n je najvýznamnejšia kyselina kremičitá. zosilňujú však účinnok hlavných obsahových látok. najznámejšie z nich sú tuky a oleje. 6. ale aj prípravkov používaných pri ochoreniach srdcového a obehového systému (hlohová droga). lipidy — významné rezervné látky vznikajúce pri druhotnej látkovej premene. Najviac lipidov je v semenách (plodoch). 4. Všetky silice pôsobia dezinfekčné a hojne sa upotrebúvajú v ľudovom liečiteľstve. glukóza a fruktóza. kyseliny olejovej. teda na zlepšenie chuti do jedenia. Skladajú sa z glycerolu a vyšších mastných kyselín (napr. horčiny . močopudne (petržlenový koreň). prítomná hlavne v prasličke. Ďalšie špecializované obsahové látky sa uvádzajú pri jednotlivých liečivých rastlinách. ľuľkovitých. koreň horca a list vachty trojlistej. ktoré sú často zmesou viac než 50 rozličných vonných látok. nevyhnutným pri dýchaní rastlín. prítomné napr. používajú sa ako koreniny (majorán. kyselina nikotínová. v minulosti nazývané vitamín F. Osobitnú skupinu glykozidov tvoria s a p o n í n y . Sú priamym produktom fotosyntetickej asimilácie. Medzi najdôležitejšie patria srdcové glykozidy obsiahnuté v náprstníkoch a preháňavé antrachinónové glykozidy prítomné v krušinovej kôre. močopudných (list brezy). Pre živé organizmy sú vysoko toxické. Ich liečebné použitie patrí výlučne do pôsobnosti lekára. v rute (potláča lámavosť krvných vlásočníc). V súčasnosti majú najmä technické použitie (šelak atď. kyselina jablčná. lebo sa nevstrebávajú sliznicami čriev a žalúdka (saponíny obsiahnuté v kúkoli sa však vstrebávajú sliznicami. ale aj ako nervína a sedatíva (chmeľové šištice a valeriánový koreň). pre čeľade iskerníkovitých. Obsahuje ich napr. je hojne zastúpená k y s e l i n a a s k o r b o v á . významné sú i n e n a s ý t e n é m a s t n é kyseliny. chloroform atď. vňať tymianu). preto sa nazývajú aj bioflavonoidy. u nás tvoria zložku liečebnej kozmetiky (krémy Neridé a Perilacin na výživu citlivej a suchej pokožky). ovocí. žlto sfarbené látky s glykozidickou stavbou. napr. sú najdôležitejšie tieto: 1. inak aj cukry) — patria medzi najdôležitejšie látky zúčastňujúce sa na rastlinnom metabolizme.

rastlinách. Škroby sú pomocnými látkami pri príprave tabliet, zásypov atď., inulín zasa cenným diabetickým prostriedkom. Chemicky rovnaký základ má i celulóza (buničina), ktorá sa o. i. používa na výrobu vaty. V tesnej chemickej príbuznosti s cukrami sú slizy, gumy a pektíny. Slizy sa používajú najmä na utváranie ochranných povlakov niektorých liečiv, pri ktorých sú špecifické nároky na miesto a čas vstrebávania v tráviacom trakte. Podobné použitie majú aj ligníny a ďalšie zložky rastlinných organizmov. Okrem týchto skupín látok sa liečebne využívajú aj rastlinné farbivá, predovšetkým chlorofyly, ktoré sú súčasťou listovej zelene. Chlorofyly sa uplatňujú v prípravkoch na urýchlenie hojenia (napr. Chlorophyllum oleosum SPOFA) alebo v zubných dezinfekčných prípravkoch a pastách (napr. T 32 s chlorofylom), prípadne v liečebnej kozmetike. Izolujú sa napr. zo žihľavy alebo špenátu. Fytoterapeutické uplatnenie nachádzajú aj rastlinné biokatalyzátory čiže ergóny (pôsobky). Medzi ne sa zvyčajne začleňujú hormóny, enzýmy a vitamíny. Rastlín s hormonálnym účinkom na organizmus je málo. Niektoré však svojimi obsahovými látkami predsa len ovplyvňujú činnosť štítnej žľazy, ba struky fazule alebo jastrabinová vňať obsahujú aj glukokiníny znižujúce obsah cukru v krvi. Niektoré naše rastliny (napr. tulipány a cesnak) obsahujú i látky povzbudzujúce sexuálnu aktivitu. Bez prítomnosti enzýmov by ani v rastlinnom organizme nevznikla nijaká reakcia. Jestvuje veľké množstvo enzýmov s úzkym, špecifickým poslaním. Možno ich prirovnať ku kľúčom, kým látky, na ktoré majú pôsobiť, sú akýmisi zámkami: do každej zámky je dobrý iba jeden kľúč. Enzýmy majú mimoriadne vysokú účinnosť. Napríklad sacharáza štiepi až 200 000-násobné množstvo sacharózy na glukózu a fruktózu. Na využití enzýmových pochodov sú založené celé priemyselné odvetvia (kvasný priemysel, liehovarníctvo, pivovarníctvo, vinárstvo, výroba syrov, octu atď.). Inokedy však treba enzýmové pochody potlačiť a vylúčiť. Tak sa postupuje napr. vtedy, ak chceme zastaviť rozkladné procesy v liečivých rastlinách a zamedziť ničenie terapeuticky účinných obsahových látok. Obsobitnú, chemicky rôznorodú skupinu tvoria ochranné látky, nazývané aj fytoncídy alebo rastlinné antibiotiká. Niektoré z nich patria medzi silice, ďalšie medzi alkaloidy, triesloviny atď. Nachádzajú sa napr. v cesnaku, cibuli, repíku a v ľubovníku. Od pravých antibiotík, ktoré sú zväčša produktom plesní, sa však tzv. rastlinné antibiotiká odlišujú kvalitatívne i kvantitatívne. Súčasťou každého živého organizmu, teda i rastliny, je voda. V jednotlivých častiach rastlín sa nachádza 10 až 98 % vody. Je teda dôležitým stavebným aj zásobným materiálom. Bez prítomnosti vody by v rastlinách neprebiehali nijaké metabolické procesy. Rozborom sušiny alebo popola získame obraz o tom, ktoré látky či prvky prijala rastlina zo svojho prostredia. Po dokonalom spálení rastliny sa dá presne zistiť, aké minerálne látky obsahovala a aký bol ich podiel. Mnohé minerálne látky možno v určitých koncentráciách využívať liečebne. Napríklad draslík, hojne obsiahnutý v bliznách kukurice, pôsobí močopudne; dusičnan draselný, obsiahnutý napr. v listoch podbeľa, účinkuje zasa protiastmaticky. Podobne sa v pomocnej terapii využíva prítomnosť železa, vápnika, kremíka, jódu alebo iných prvkov či ich solí. Niektoré z nich sú však v rastlinách nežiadúce. Taký je napríklad šťaveľan vápenatý, nadmerne prítomný v rebarbore, štiave či v špenáte. Keďže sa šťaveľan vápenatý usadzuje v kĺbových puzdrách, reumatici by sa mali zriecť konzumu špenátu. To isté sa odporúča ľuďom náchylným na tvorbu močových kamienkov. Ani deťom by sa špenát nemal podávať častejšie ako raz týždenne (aj to vždy len s mliekom). Prirodzene, týmto sa nekončí ani hrubý výpočet látok obsiahnutých v rastlinách, a tobôž výpočet ich terapeutických alebo iných účinkov. (O niektorých sa podrobnejšie píše pri jednotlivých rastlinách v špeciálnej časti tohto diela a v stati Dôležitejšie cudzokrajné drogy.) V rastlinách ustavične vznikajú, menia sa a zanikajú nepredstaviteľné kvantá rozličných látok. Ani na liečivé látky nemožno hľadieť ako na uzavretý a nemenný súbor s ustálenými funkčnými vzťahmi. Istá látka rastlinného organizmu môže raz slúžiť ako medziprodukt, inokedy ako stavebná či rezervná látka, prípadne ako katalyzátor alebo výlučok z cyklu. Veľmi zložité väzby vznikajú pri liečebnom využívaní látok obsiahnutých v rastlinách. Preto rastlinná liečba nie je oblasťou, v ktorej by neodborníci mohli experimentovať bez rizika, že vážne ohrozia svoje či cudzie zdravie.

JEDOVATÉ RASTLINY
Už v staroveku sa poznala nielen liečivá sila, ale aj jedovatosť niektorých rastlín. Spočiatku sa rastlinné jedy používali na trávenie divej zveri. Napríklad prilbica žltá (Aconitum lycoctonum) sa pridávala do mäsa určeného na hubenie vlkov. Čoskoro sa však prišlo na to, že rastlinnými jedmi sa dajú odstraňovať aj nepohodlní ľudia. Vlastne už v mýtických časoch sa travičstvom zaoberala Medea z Kolchidy. Usudzuje sa, že používala jed z jesienky (Colchicum autumnale), ktorá hojne rástla v Kolchide na juhozápadných svahoch Kaukazu. V antických časoch sa na trávenie ľudí používal najmä bolehlav (Conium maculatum). Odvar z bolehlavu usmrtil aj slávneho Sokrata. V tom období sa poznali už aj jedovaté účinky tisu (Taxus baccata) a niektorých druhov húb. Kuriózny je prípad miernej otravy asi 10 000 vojakov Xenofonovej armády pri Trapezunte. Vyvolal ju včelí med znesený z okolitých rododendronov (Rhododendron ponticum a Rhododendron luteum). Dnešné poznatky o jedovatých rastlinách sú podstatne širšie a hlbšie. Aj v našom zemepisnom pásme rastú desiatky rastlinných druhov, ktoré môžu zapríčiniť nebezpečné otravy. Zberači liečivých rastlín nevyhnutne musia poznať aj všetky jedovaté rastliny. Príležitostní zberači by mali dôsledne rešpektovať aspoň zásadu, že na liečebné účely nikdy nezberajú rastliny, pri ktorých nemajú stopercentnú istotu o ich správnom druhovom určení. Veľa sa dá naučiť od skúsených zberačov, ale treba sa opierať i o spoľahlivé odborné príručky s výstižnými botanickými opismi a vernými vyobrazeniami liečivých rastlín. Otravy jedovatými rastlinami nie sú veľmi časté, pravda, ak odhliadneme od detských otráv zapríčinených plodmi, jadrami alebo kvetmi niektorých zelených rastlín. Takýchto detských otráv je pomerne veľa. Deti zo zvedavosti ochutnávajú aj plody jedovatých rastlín. Menšie deti treba dobre strážiť a vychovávať k tomu, aby nejedli plody neznámych rastlín. Na miestach, kde sa hrávajú, treba jedovaté rastliny vyplieť. Najúčinnejším spôsobom prevencie je však poznanie jedovatých rastlín. Deti majú výborné pozorovacie schopnosti a za pomoci rodičov či iných skúsených osôb sa dosť rýchlo naučia rozlišovať jedovaté rastliny. Len tak sa spoľahlivo môžu uchrániť pred otravami. Jedovatosť niektorých rastlín podmieňujú špecifické obsahové látky, ktoré môžu byť prítomné v celej rastline alebo len v niektorej jej časti, najmä v plodoch. V jedovatej rastline sa spravidla nachádza viacero jedov. Zvyčajne sú to alkaloidy (zásadité látky s obsahom dusíka) alebo glykozidy (organické zlúčeniny obsahujúce jedovatý aglykón, ktorý sa viaže na cukornú zložku), prípadne toxalbumíny (látky príbuzné bielkovinám, obsiahnuté v niektorých druhoch húb, ale aj v agáte a ďalších zelených rastlinách). Niektoré rastliny obsahujú jedovaté saponíny (napr. kúkoľ a vranie oko). Časť saponínov sa využíva i liečebne, no tie, ktoré sa po požití vstrebávajú do krvi, spôsobujú rozklad červených krviniek a sú veľmi nebezpečné. Len málo rastlín obsahuje jedovaté silice (napr. borievka netata) alebo jedovaté živice (napr. posed čierny, posed červený) či jedovaté horčiny (napr. zimozeleň, rododendron a šalát jedovatý). Najmenšiu skupinu tvoria rastliny s neznámym zložením jedov (napr. difenbachia a áron).
JARNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Už v čase, keď sa ešte len topí sneh, možno nájsť v prírode prvé jedovaté rastliny — snežienku jarnú (Galanthus nivalis) a bleduľu jarnú (Leucojum vernum). V cibuliach snežienok sa hromadia alkaloidy fenantridínovej skupiny, ktoré sú jedovaté, no po náležitej úprave slúžia i na výrobu liekov proti Parkinsonovej chorobe. Podobné látky sa nachádzajú aj v kvetoch klívie a amarylky, ktoré sa pestujú v domácnostiach ako dekoratívne rastliny. Nebezpečnejšie sú jedy obsiahnuté v kvetoch čemerice (Helleborus), iskerníkovitej rastliny pestovanej v záhradkách na ozdobu. Jed čemeríc vyvoláva prudké hnačky a obrny. Veľmi nebezpečný je lykovec jedovatý (Daphne mezereum), kríčkovitá rastlina rozšírená v záhradkách aj vo svetlejších lesoch. Kvety má sfarbené podobne ako orgován (Syringa). Už vdychovanie jeho omamnej vône môže zapríčiniť prudké bolesti hlavy. Pomerne veľké množstvo jedov obsahujú blizny šafranu (Crocus) a cibuľky narcisov (Narcissus). Otravy týmito rastlinami sú však u nás zriedkavé. Na jar deti často zbierajú iskerníkovité rastliny, ktoré v čerstvej šťave obsahujú jedovatý protoanemonín. Tento jed dráždi kožu a sliznice. Na koži vyvoláva pľuzgiere a ak sa dostane do očí, spôsobí prudký zápal spojiviek. Nachádza sa v šťave blyskáča (Ficaria verna), veterníc (Anemone), ponikleca (Pulsatilla) i záružlia (Caltha). Šťava týchto rastlín sa ľudovo odporúča proti reumatizmu. Toho sa rozhodne treba vyvarovať, lebo namiesto liečivého účinku privodí ťažké poškodenie kože.
27

Jedovaté sú i voňavé kvety chochlačky (Pistolochia, syn.: Corydalis), ktorá rastie v lesoch. V kvetoch chochlačky sa nachádza jedovatý alkaloid bulbokapnín, ktorý vyvoláva otravy s podobnými príznakmi, aké pozorujeme pri zápale mozgových blán. V ľudovom liečiteľstve sa táto rastlina odporúča proti závratom a nervovým poruchám. Pred akýmkoľvek liečebným použitím chochlačky však treba vystríhať. Prudko jedovatý je aj štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides), známejší pod názvom zlatý dážď. Obsahuje jedovatý alkaloid cytizín. Deti sa niekedy dajú zlákať zlatožltými kvetmi štedreca, no už päť rozžutých kvetov môže pre ne znamenať smrteľné nebezpečenstvo. Ešte toxickejšie sú nezrelé plody, ktoré sa veľmi podobajú na fazuľové struky. Po prvých príznakoch otravy (bledosť, potenie, nevoľnosť, vracanie a hnačky) treba ihneď vyhľadať lekára. Keďže štedrec sa často pestuje ako ozdobný ker v parkoch, na jeho jedovatosť by mal spravovateľ parku vhodnou formou upozorňovať (napr. na tabuľkách). Podobne by sa mali označovať aj iné jedovaté rastliny v parkoch. Koncom jari rozkvitá agát (Robinia pseudoacacia). Všetky časti tohto stromu — s výnimkou kvetov — obsahujú jedovaté látky. I vôňa kvetov vyvoláva u niektorých astmatikov záchvaty dusenia. V máji kvitne konvalinka (Convallaria majalis). V jej plodoch sú jedovaté látky, ktoré spôsobujú omámenosť, vracanie a nadmerné močenie. Podobné účinky má kokorík voňavý (Polygonatum odoratum), kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) i tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). Na rozhraní jari a leta kvitne niekoľko jedovatých druhov iskerníkov (Ranunculus), napr. iskerník prudký, iskerník jedovatý a iskerník plamenný. V čeľadi iskerníkovitých je veľmi veľa jedovatých druhov. Podobné vlastnosti majú aj viaceré druhy rodu plamienka (Clematis), žltohlav (Trollius) a orlíček (Aquilegia). Iná skupina jedov je prítomná v záhradnej ozdobnej rastline stračia nôžka (Delphinium). Jednou z našich naj jedovatejších rastlín je prilbica modrá (Aconitum napellus). Je to mohutná bylina rastúca vo voľnej prírode. Obsahuje jedovatý alkaloid akonitín. Človek postihnutý otravou cíti najprv veľmi silné mravčenie, potom sa mu zdá, akoby mu v cievach namiesto krvi kolovala ľadová voda, neskôr pociťuje nevoľnosť a úzkosť, ba niekedy sa mu celkom zastaví dych. Čerstvá rastlina môže vyvolať zápaly a pľuzgiere. Akákoľvek ľudovoliečiteľská manipulácia s prilbicou modrou je veľmi nebezpečná. Koncom jari alebo začiatkom leta začína na medziach i kamenistých stranách kvitnúť jedovatý rozchodník prudký (Sedum acre). Niekedy jeho kvety tvoria súvislé koberčeky. Obsahuje látky, ktoré dráždia sliznice aj kožu. Leptavý účinok má oranžové mlieko žlto kvitnúceho lastovičníka (Chelidonium majus). Ak sa dostane na rohovku oka, vyvoláva jej zvredovatenie. Jedovatá je i šťava mliečnika (Tithymalus, syn.: Euphorbia). Ľudovo sa šťava mliečnikov odporúča na bradavice, ale táto indikácia je nebezpečná. (S podobnou kritickosťou treba posudzovať aj mnohé ďalšie odporúčania ľudového liečiteľstva.)
LETNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Kým v jarnom období sú najväčšou hrozbou jedovaté rastliny z čeľade iskerníkovitých, v letných mesiacoch sú to zasa najmä rastliny z čeľade zelerovitých (Apiaceae). Táto čeľaď so 140 rodmi a približne 1000 druhmi zahrnuje výlučne byliny s hrubými, znútra dutými byľami, s listami dosadajúcimi na byľ pošvovou stopkou; na výrazných súkvetiach zelerovitých rastlín sa tvoria malé vajcovité plody, ktoré sa rozpadávajú na mesiačikovité útvary (nažky). Mnohé zelerovité rastliny sa využívajú v liečiteľstve, ale aj v kuchyni (napr. rasca, kôpor, fenikel, petržlen a mrkva), no niektoré sú mierne až stredne jedovaté (vyvolávajú omámenie, závraty, celkovú nevoľnosť atď.). Najnebezpečnejšou letnou jedovatou rastlinou je rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). Rastie na mokrých miestach, má príjemnú mrkvovú vôňu a sladkastú chuť. Často sa vyskytuje pri lesných studničkách, pričom jed prechádza z koreňov do vody. Takto sa možno otráviť aj kontaminovanou vodou zo studničky. Najviac jedu obsahuje rozpuk v čase kvitnutia (sušením sa jed z rastliny stráca). Pri otravách sa podáva silná čierna káva alebo čaj, prípadne riedený ocot či iná neškodná kyselina, ďalej živočíšne uhlie a prostriedky na vracanie. Jedy rozpuku sa súborne nazývajú polyíny (patrí k nim napr. cikutoxín). Podobné jedovaté látky obsahuje tetucha kozia (Aethusa cynapium). Často rastie medzi petržlenom, na ktorý sa podobá. Vyskytuje sa i na poliach a rumoviskách. Má akoby ovoskovanú byľ a páchne myšinou. Otrava sa prejavuje pálčivými bolesťami hltana a ťažkou poruchou chôdze. Známe sú už aj smrteľné otravy. Rovnako nebezpečný je bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), ktorý rastie pri plotoch a na vlhkých miestach v blízkosti ľudských obydlí. Obsahuje päť jedov zo skupiny alkaloidov. V antickom Grécku ho používali ako jed pri súdnych popravách. Menej známou, no takisto nebezpečnou rastlinou je krkoška márnivá (Chaerophyllum temulum). Rastie hojne v krovinách a pri plotoch. Vyzerá ako petržlen, ale plody má podobné rasci. Občas zapríčiňuje otravy dobytka.
28

V lete kvitnú a dozrievajú viaceré prudko jedovaté rastliny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Vlastne všetky ľuľkovité rastliny sú viac či menej jedovaté, dokonca i zemiaky, pravda, okrem zdravých hľúz. Známe sú však otravy klíčkami zemiakov, a najmä zelenými hľúzami, ktoré prezrádzajú prítomnosť jedovatého alkaloidu solanínu. Jedy niektorých ľuľkovitých rastlín predstavujú smrteľné nebezpečenstvo. Medzi prvé príznaky otravy ľuľkovitými rastlinami patrí sucho v ústach a na hlasivkách, sipľavý hlas, rozšírené zreničky nereagujúce na svetlo, ochabnutosť a halucinácie. Otrava si vyžaduje rýchlu odbornú lekársku pomoc. Medzi najnebezpečnejšie ľuľkovité rastliny patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna). Prudkú otravu spôsobí už niekoľko bobúľ ľuľkovca. Na vrub tejto rastliny pripadá u nás asi toľko otráv ako na všetky ostatné rastliny dovedna. Postihnuté bývajú spravidla deti. Občas sa deti otrávia i semienkami blenu čierneho (Hyoscyamus niger). Semienka sú uložené v tobolkách krčiažkovitého tvaru a vyzerajú ako mak. Podobné jedy obsahuje durman obyčajný (Datura stramonium), ktorý má biele zvončekovité kvety, ale aj ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara) s jedovatými sladkohorkými bobuľami. Pravda, jedovaté rastliny nie sú len v čeľadi ľuľkovitých, iskerníkovitých či zelerovitých. Roztrúsené sa vyskytujú aj v iných čeľadiach. V lete dozrievajú jedovaté plody kúkoľa (Agrostemma githago). Obsahujú saponín gitagín. Otrava sa prejavuje najprv hnačkami a potom porušením červených krviniek. Liečba je veľmi náročná. Vysokým obsahom prudko jedovatého alkaloidu kolchicínu sa vyznačujú plody jesienky (Colchicum autumnale). Tento jed sa obrazne nazýva rastlinný arzenik. Známy je už od staroveku. Jesienka má najprv plody a až neskôr, v jeseni kvety. Vypadané semienka tejto rastliny sú veľkým nebezpečenstvom pre deti. Nebezpečné sú aj plesnivé šištice chmeľu (Humulus lupulus). Vyvolávajú alergiu spojenú s ospanlivosťou, očnými zápalmi, kožnými vyrážkami atď. Zberači chmeľu by sa mali vyvarovať kontaktu s plesnivejúcimi šišticami tejto rastliny. Veľmi jedovatá je kýchavica biela (Veratrum album), mohutná bylina rastúca na horských pasienkoch. Pastieri ju poznajú a ničia, lebo zapríčiňuje otravy dobytka. Aj medzi kríkmi a stromami je niekoľko jedovatých druhov. Okrem spomínanej borievky netaty a tisu obsahuje jedovaté látky aj tuja (Thuja) a viacero ďalších ozdobných parkových drevín. Osobitne treba upozorniť na sumachovec (Toxicodendron). Táto dekoratívna, často pestovaná rastlina už po dotyku poškodzuje kožu. Dráždivé sú dokonca i jej výpary. Veľmi zákernou rastlinou je ricín (Ricinus). Má ostnaté plody s fazuľovitými semenami, ktoré obsahujú prudký jed zo skupiny toxalbumínov. Smrteľná dávka jedu je už v 2 — 10,,fazuľkách" ricínu. Otrava sa prejaví až po 10—12 hodinách sčervenením, krvácaním zo spojoviek i kože, hnačkami a kŕčmi. Medzitým sa jed už vstrebal do krvi, takže liečenie je mimoriadne ťažké. Aj medzi populárnymi liečivými rastlinami z čeľade zelerovitých sú také, ktoré môžu vyvolať podráždenie kože, precitlivenosť voči slnečnému žiareniu, poruchy kožnej pigmentácie atď. Takéto prejavy niekedy pozorujeme pri liečivom využívaní archangeliky, ľubovníka aj iných rastlín. Zapríčiňujú ich najmä glykozidy furokumaríny, hojne obsiahnuté vo viacerých zelerovitých rastlinách.
JESENNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

V jesenných mesiacoch dozrievajú v prírode plody mnohých druhov bylín, kríkov i stromov. Pre deti, ba i pre dospelých sú veľkým lákadlom červené plody kaliny (Viburnum). Po ich zjedení vznikajú prudké poruchy tráviacich ústrojov, ba známe sú i smrteľné otravy. Podobné tráviace poruchy vyvolávajú aj plody bazy čiernej, a najmä bazy chabzdovej. Na jedenie nie sú vhodné ani plody bršlenu, krušiny, rešetliaka a vtáčieho zobu. Posledným vážnym nebezpečenstvom v jesennom období je jesienka obyčajná (Colchicum autumnale). Prudko jedovaté sú plody aj bledofialové kvety tejto rastliny. Deti rozhodne nemožno bez dozoru nechať na lúke porastenej jesienkou. Po ochutnaní jej kvetov či plodov vzniká nebezpečná otrava, ktorá sa však prejaví oneskorene, až po vstrebaní jedu do krvi (podobne ako pri muchotrávke zelenej). Preto už pri podozrení, že sa dieťa otrávilo, treba urýchlene vyhľadať lekára. Ako sme už spomenuli, najviac otráv spôsobujú plody ľuľkovca. Druhou najčastejšou príčinou otráv zelenými rastlinami sú jadrá kôstkového ovocia, a to čerstvé i sušené. Obsahujú totiž kyanovodík, jed s horkomandľovou vôňou. Najviac kyanovodíka je v jadrách marhúľ a broskýň. Na jeho prítomnosť upozorňuje už horkastá chuť ovocných jadier. Ani jeden druh nášho kôstkového ovocia nemá jedlé jadrá. Cieľom state o jedovatých rastlinách nebolo vzbudzovať strach. Chceli sme len upozorniť na reálne nebezpečenstvo, ktoré hrozí najmä deťom ochutnávajúcim plody či iné časti neznámych rastlín. Kto si osvojí aspoň základy botaniky, nemusí sa takýchto otráv obávať. Ochrániť treba pred nimi hlavne deti. 29

POUŽITIE LIEČIVÝCH RASTLÍN
ČAJOVINOVÉ ZMESI Liečenie rastlinami siaha do predhistorických čias. Naši dávni predkovia konzumovali aj rastliny, pričom zistili, že niektoré z nich majú aj liečivé účinky. Pôvodne sa na liečenie používali čerstvé rastliny, neskôr rastlinné šťavy a odvary, v novšom období aj výťažky, tinktúry atď. Najväčšiu obľubu odpradávna až dodnes majú liečivé čajoviny. ' Najúčinnejšou terapeutickou formou je čerstvá rastlinná šťava. Zo šťavnatých plodov sa ľahko získava vylisovaním alebo rozotieraním. Málo šťavnaté rastlinné časti však treba rozomlieť na pocínovanom mäsovom strojčeku, uložiť na husté plátno a šťavu z nich pretlačiť do pripravenej nádoby. Postup je niekedy prácny, navyše sa musí každý deň opakovať, preto čerstvé bylinné šťavy nie sú v našom ľudovom liečiteľstve príliš obľúbené. Rozhodne by si zaslúžili väčšiu pozornosť. Užívajú sa buď v prirodzenom stave, alebo prisladené medom, prípadne sa zapíjajú čajom, neprevareným mliekom alebo hlienovými polievkami. Výborné uplatnenie nachádzajú v jarných liečebných kúrach, keď sa najviac prejavuje nedostatok vitamínov a prichádza jarná únava. Jarná kúra by mala trvať aspoň týždeň, radšej však dva týždne. Šťava sa vytláča z bylín, ktoré sú vhodné na šaláty. Ak je nechutná, mieša sa s malým množstvom šťavy z aromatických bylín. Medzi základné byliny pri vitamínových kúrach patrí alchemilka obyčajná, hluchavka biela, kapsička pastierska, ľubovník, nátržník husí, pamajorán obyčajný, pľúcnik lekársky, potočnica lekárska, praslička roľná, púpava lekárska, pýr plazivý, skorocel kopijovitý, štiav kyslý a veronika lekárska. Na prichutenie sú vhodné napr. archangelika lekárska, baza čierna, bedrovník lomikameňový, čakanka obyčajná, hadovník väčší, chmeľ obyčajný (výhonky), komonica lekárska, krvavec lekársky, kuklík mestský, lipkavec marinkový, materina dúška, stavikrv vtáčí, zádušník brečtanový, zemežlč menšia a žindava európska. Pri miešaní základných a aromatických bylín sa odporúča pomer 9 : 1 . Na jarné kúry — a na posilňovacie kúry vôbec — sa osvedčili napr. tieto čajoviny: (1) list šalvie, list rozmarínu a vňať paliny po 10 g, vňať myšieho chvosta a vňať ľubovníka po 20 g, list žihľavy 30 g (1 lyžica zmesi sa obarí štvrťlitrom vody a nechá sa prikryté 15 minút; podáva sa ráno, pred obedom a večer po 1 šálke); (2) list žihľavy, vňať myšieho chvosta a koreň púpavy po 20 g, vňať zemežlče 15 g, kvet trnky a kvet podbeľa po 10 g (príprava a podávanie ako pri prvej čajovine); (3) list mäty piepornej a podzemok puškvorca po 30 g, plod borievky 25 g, vňať pupenca plotného 15 g (príprava ako pri prvej čajovine, podáva sa 1 — 3 x denne po 1 šálke čaju). Obľúbené sú aj čajové nápoje pripravené z jednotlivých (nemiešaných) liečivých drog, napr. čaj z fenikla obyčajného proti nadúvaniu, čaj z kvetov lipy pri nachladnutí a na potenie, čaj z medovky lekárskej pri bolestiach hlavy a na povzbudenie trávenia, čaj z kvetov rumančeka pravého na kloktanie atď. Kto nemá možnosť presne naväzovať drogy, môže použiť orientačné mierky: do polievkovej lyžice sa zmestí 3 —5 g sušených kvetov alebo listov, asi 10 g sekanej vňate, 6—10 g sušených sekaných koreňov a 5 —10 g semien. Polievková lyžica má objem asi 15 ml, dezertná lyžička 10 ml a čajová alebo kávová lyžička 5 ml. Pojmom šálka alebo pohárik (česky pohárek) označujeme nádobku s objemom asi 100 ml (1 dl) a pojmom pohár (česky sklenice) zasa nádobku s objemom približne 150 ml (1,5 dl). Čajové nápoje sú vodnými výluhmi s nedostatočnou stálosťou. Preto by sa na každé použitie mali pripravovať čerstvé čaje. Rozhodne treba dodržať predpísaný spôsob prípravy. Len vtedy je totiž záruka, že do výluhu prejdú v požadovanom množstve a kvalite liečivé účinné látky a že sa zabráni vylúhovaniu nežiadúcich látok. Nápoje sa väčšinou pijú teplé alebo horúce (napr. pri nachladnutí, na vypotenie, takisto močopudné a žlčopudné čaje). Pri črevných ochoreniach sa neodporúča pridávať do nich cukor. Ak to povaha choroby nevylučuje, sladia sa medom alebo cukrom. V podstate rozoznávame tri spôsoby prípravy čajov: 1. macerát — výluh z drogy za studena; droga sa pre leje vodou, ktorá má teplotu 15—20 °C, nechá sa predpísaný čas stáť (0,5 — 12 hodín) a výluh sa precedí cez navlhčenú vatu alebo filtračný papier. Takto sa pripravuje výluh z drog obsahujúcich sliz (napr. z koreňa ibiša lekárskeho alebo z ľanového semena). 2. zapar (infúzum) - v domácich podmienkach sa pripravuje tak, že sa droga po navlhčení preleje predpísaným množstvom vriacej vody a nechá sa stáť 15 minút v prikrytej nádobe, pričom sa občas potriasa; po 30

vychladnutí sa precedí. Zapar sa robieva z mäkkých rastlinných častí, ako sú kvety, listy atď. Používajú sa naň silicové drogy (napr. mäta pieporná, medovka lekárska), ale aj lipový kvet, čínsky čaj atď. 3. odvar (dekoktum) - získava sa tak, že sa droga zaleje predpísaným množstvom vody a privedie sa do mierneho varu, ktorý trvá zvyčajne 10—15 minút; odstavený výluh sa nechá asi 15 minút chladnúť a potom sa odstaví. Na odvar sa používajú hlavne drogy z tvrdých rastlinných častí (z kôry, dreva atď.). Do mnohých čajovinových zmesí sa dávajú drogy s veľmi odlišnou konzistenciou a s rôznorodými obsahovými látkami. Preto sa uvedené tri spôsoby prípravy výluhu kombinujú. Napríklad pri maceračných záparoch alebo maceračných odvaroch sa čajovina najprv vylúhuje za studena polovičným množstvom vody, výluh sa zleje, čajovina sa preleje druhou polovicou horúcej vody a 15 minút sa nechá prikrytá stáť (pri odvare sa droga zavára). Obidva výluhy sa potom spoja. Maceračný zápar či odvar je veľmi kvalitný, lebo obsahuje maximálne množstvo všetkých účinných látok. Kombináciou macerátu a záparu sa pripravujú napr. prsné čajoviny obsahujúce silicové a slizové drogy. Príprava kombinovaných výluhov nie je náročná ani v domácich podmienkach. Väčšina rastlín nemá účinné obsahové látky lokalizované na povrchu, ale v bunkovej šťave či vnútorných pletivách. Voda ako rozpúšťadlo prenikne k nim ľahšie vtedy, ak sú rastlinné pletivá rozrušené, napr. posekané. Preto sa väčšina drog musí krájať na istú veľkosť, vyjadrenú veľkosťou ôk sita, ktorými musia kúsky drogy prepadať. Kvetová, listová a vňaťová droga spravidla musí prepadať sitom č. 1, ktoré má oká so svetlosťou 6 mm. Kôra a korene sa režú nadrobno, aby prepadali cez sito č. 2 (svetlosť ôk 3 mm). Roztlčené plody majú prepadať sitom č. 3, ktoré má oká so svetlosťou 2 mm. Plody anízu či fenikla sa pridávajú do čajoviny po miernom stlačení, ľanové semeno zasa bez osobitnej úpravy. Čajoviny na obklady sa pripravujú z hrubo práškovaných drog. Čajovinové zmesi sa pripravujú miešaním upravených drog na bielom papieri alebo vo vhodnej nádobe. Začína sa drogami s najvyšším hmotnostným podielom, postupne sa pridávajú menšie a menšie podiely (plody a semená na samý koniec). Čajovinová zmes sa preoseje na site č. 5 (oká so svetlosťou 0,25 mm) a znovu sa premieša. Čerstvá droga sa nesmie miešať so zvyškami starej zásoby. Pripravené drogy sa skladujú v dobre uzavretých obaloch, chránené pred svetlom a vlhkom (napr. v plechovkách alebo vo fľašiach so vzduchotesným uzáverom). Najneskôr po roku drogy strácajú účinnosť, a preto ich zásobu treba obnoviť. Informácie o príprave čaju z drogy nájdeme vo vhodných odborných príručkách, alebo nám ich poskytne lekáreň, kde drogy kúpime. Pravdaže, o druhu aj dĺžke užívania čajovín by mal rozhodnúť lekár. Pri niektorých chorobách — napr. obličkových a srdcových — nie je pitie čaju vhodné. Bez väčších obmedzení možno piť iba tzv. domáce čajoviny. Každá z nich okrem svojho základu (remedium cardinale) obsahuje i pomocné drogy (remedium adjuvans), ktoré podporujú a zosilňujú účinok hlavnej liečivej zložky. Často sa do nich pridávajú aj drogy na zlepšenie vône, chuti alebo vzhľadu (remedium corrigens). V domácich čajovinách sa uplatňujú najmä listy jahody, ostružiny a maliny, na aromatizáciu zasa listy medovky či mäty piepornej, vňať materinej dúšky alebo kvet lipy. Z čajoviny sa robí zápar (3—4 lyžice drogy na liter vody). Čaj sa sladí napr. medom. Pije sa teplý. Na prípravu 1 litra tzv. domáceho čaju možno použiť napr. tieto zmesi: (4) list jahody - 2 lyžice, list maliny a ostružiny - po 1 lyžici; (5) kvet lipy - 2 lyžice, kvet rumančeka, list jahody a sušené jablkové šupky - po pol lyžici; (6) kvet rumančeka a lipy — po 2 lyžice. Všetky zložky domácich čajovín si môžeme nazberať v prírode a nasušiť podľa návodov v špeciálnej časti. Kombinácie si urobíme podľa vlastnej potreby. Správne pripravený zápar musí byť zlatohnedý a číry. ŠPECIÁLNE ČAJOVINY PODĽA INDIKAČNÝCH SKUPÍN Anthelmintiká - proti črevným parazitom Základné drogy: cesnak, lúpané semeno tekvice. (7) Cesnak - 6-12 g Asi 2,5 dl teplého záparu na prípravu 2 klystírov. (8) Lúpané tekvicové semeno — 60 g, cukor — 20 g. Rozdrviť, rozmiešať a užiť priamo alebo v šálke kakaa, s marmeládou a podobne. (9) Lúpané tekvicové semeno — 30 g, vňať paliny pravej — 10 g. Stačí na tri šálky záparu. Vypiť počas dňa. (10) Vňať paliny pravej — 3 g, koreň sladkého drievka — 2 g, plody anízu — 0,5 g. Drogy rozpráškujeme, zmiešame s lekvárom. Užíva sa nalačno večer (5 dní po sebe). 31

Antiastmatiká — proti záduchu (astme) Základné drogy: list podbeľa a koreň prvosienky. (11) Vňať prvosienky s koreňom, list podbeľa a ľanové semeno — po 35 g. 3 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne šálku teplého čaju. (12) Vňať myšieho chvosta, list podbeľa, kvet slezu a levandule — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (13) Vňať tymianu a fialky trojfarebnej, list podbeľa, podzemok omanu, kvet arniky a plod anízu — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (14) List černice, maliny, ríbezle čiernej a brezy — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť denne 2 šálky (pri bronchiálnej astme). (15) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru, koreň púpavy lekárskej a čakanky — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny máčať 30 minút v 2,5 dl vody, potom 5 minút variť. Piť 2 x denne 1 šálku. (16) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 35 g, vňať konopnice — 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a 15 minút nechať stáť. Piť 2 x denne 1 šálku. Antídiabetiká — pomocná liečba pri cukrovke Základné drogy: struky fazule bez semien, vňať jastrabiny, list čučoriedky, šištice chmeľu. (17) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan preliať 2,5 dl vriace j vody a po 15 minútach scediť. Čaj piť teplý 3 x denne. (18) Vňať jastrabiny a struky fazule bez semien — po 25 dielov, list čučoriedky a žihľavy — po 20 dielov, list šalvie a koreň púpavy — po 5 dielov (zloženie zhodné s poľskou čajovinou Diabetosan). 2 dezertné lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 2 — 3 šálky. (19) List medvedice a čučoriedky, koreň valeriány, vňať jastrabiny — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 3—4 šálky. (20) Vňať jastrabiny a semeno jastrabiny — z každého rovnaký diel. Vrchovatú lyžičku čajoviny macerovať za studena v šálke vody, krátko povariť a 10 minút nechať stáť. Piť 3 x denne 1 šálku. (21) Vňať púpavy, list čučoriedky a brusnice — po 20 g, vňať jastrabiny — 40 g. Vrchovatú lyžicu čajoviny na 1 šálku odvaru. Piť 2 x denne pred jedením. (22) Fazuľové struky bez semien — 40 g, chmeľové šištice, list čučoriedky a šalvie — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (23) List čučoriedky - 60 g, list brezy - 20 g, list žihľavy a fazuľové struky bez semien - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne pred jedením. (24) Fazuľové struky bez semien — 60 g, list čučoriedky - 40 g. 2 lyžice čajoviny povariť v 5 dl vody a precediť. Piť 3 x denne 1 šálku (pred jedením). (25) Vňať jastrabiny, fazuľové struky bez semien, list čučoriedky a koreň púpavy s vňaťou — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Scediť do termosky a piť počas dňa (3—4 šálky). (26) Vňať jastrabiny a fazuľové struky bez semien — po 30 g, list čučoriedky, kvet púpavy a koreň púpavy - po 20 g. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. Piť 3 x denne 1 pohár. Antidiaroiká — proti hnačke Základné drogy: list a plod čučoriedky, koreň krvavca, koreň nátržníka vzpriameného, vňať nátržníka husieho a všeobecne drogy s obsahom trieslovín. (27) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Tormentan preliať šálkou horúcej vody a po 15 minútach scediť. Piť vlažné 3 x denne. (28) Plod čučoriedky — 30 dielov, list mäty piepornej — 20 dielov, kvet parumanu spanilého a list šalvie — po 10 dielov (zloženie zhodné s poľskou priemyselne vyrábanou čajovinou Tannosan). 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 4x denne po pol šálke teplého čaju (vždy pred jedením). (29) Vňať nátržníka husieho, list medovky a vňať mäty — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (30) Vňať nátržníka husieho — 20 g, list skorocelu kopijovitého — 15 g, vňať stavikrvu vtáčieho — 10 g. 1 lyžicu čajoviny na šálku záparu. (31) Vňať krvavca a podzemok nátržníka vzpriameného — z každého rovnaký diel. 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. 32

po 30 g. Vypiť po dúškoch počas dňa. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. koreň kostihoja. pri chronických ťažkostiach najmä koreň kostihoja. Antihemoroidáliá — proti hemoroidom Základné drogy: Vhodná je kombinácia protikrvácavých (napr. (46) Vňať pakostu smradľavého . Pije sa teplé po dúškoch počas dňa.100 g. vňať fialky trojfarebnej — 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. plod jarabiny. (51) Kôra krušiny . (35) Vňať nátržníka husieho. kvet pagaštana konského a vňať pyšteka obyčajného. kvet arniky . Vypiť 2 poháre denne.5 lyžičky drogy zavariť v pohári mlieka a scediť. kvet rumančeka. kôra krušiny a kvet pagaštana — po 15 dielov. (43) Plod čučoriedky .20 g. Piť ráno a večer po 1 šálke. vňať stavikrvu vtáčieho . 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru.20 dielov. kvet arniky . list šalvie . (34) Vňať nátržníka husieho . Piť 2—3 x denne. (52) Kvet rumančeka a pagaštana . Piť 2-3 x denne.50 g.20 g.10 g. vňať nátržníka husieho. list mäty piepornej a list jahody . (50) Semeno senovky gréckej . 1 lyžica drogy na 5 dl odvaru. vňať veroniky a list žihľavy — z každého po 20 g. 2 lyžičky vňate na 2 poháre vody. koreň púpavy. (42) Vňať saturejky a podzemok nátržníka vzpriameného . plod a list čučoriedky — po 15 g. lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného . 1.10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (33) Vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 25 g.po 45 g. plod čučoriedky a kôra duba — po 30 g. Užívať po lyžici (maximálne 1 šálku denne). kvet myšieho chvosta a plod rasce — po 5 dielov (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Rektosan). vňať stavikrvu vtáčieho a kôra duba . podzemok kuklíka mestského a koreň horca — po 15 g. 5 minút variť.100 g.po 30 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. trieslovinových) drog a protizápalových (silicových či slízových) drog. 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky záparu. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne. (39) List skorocelu a čučoriedky.10 g. (36) Vňať nátržníka husieho — 50 g. kvet trnky a myšieho chvosta . Slúži na vlažné kúpele konečníka. 3 lyžice čajoviny zavariť v 2 dl vody a precediť do termosky.5 g. Pri čerstvom zápale sa osvedčujú teplé obklady a kúpele z kvetu rumančeka a kôry duba. Slúži na teplé kúpele konečníka. podzemok hadieho koreňa väčšieho. 1 lyžicu plodov 8 hodín macerovať v pohári vody. 1-2 lyžičky drogy na šálku odvaru.po 15 g. (41) Podzemok nátržníka vzpriameného — 50 g. Vňať povariť v 5 dl mlieka. (37) Vňať nátržníka husieho .po 20 g. 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky odvaru.po 10 g. (40) Kvet rumančeka. 10 minút nechať stáť a scediť. Piť teplé. 1 lyžicu čajoviny macerovať 2 h v šálke studenej vody. (38) Podzemok nátržníka vzpriameného . (47) Kvet rumančeka . lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného — po 10 g. 2 lyžice čajoviny obariť 5 dl vriacej vody. macerovať za studena 8 hodín. Pije sa v menších dávkach počas dňa.50 g. (44) Kvet rumančeka — 50 g. potom pol minúty povariť a pred odstavením pridať pol lyžičky listu mäty piepornej. 1 lyžičku čajoviny krátko povariť v pohári vody.(32) Podzemok nátržníka vzpriameného — 30 g. Pije sa horúce. plod čučoriedky a list mäty piepornej — po 20 g. Prikladá sa ako kataplazma (cestovitý obklad) na bolestivé miesto.30 g. podzemok nátržníka vzpriameného a kôra duba — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 2 —3 x denne po dúškoch. list mäty piepornej .100 g. (45) Podzemok pýru.10 g. list čučoriedky . (48) Dubová kôra .15 g.5 dl vody. list medovky . Piť po lyžici počas dňa. list mäty piepornej a kvet rumančeka — po 20 g.15 g. (49) Vňať pyšteka obyčajného — 20 g. 1 lyžicu čajoviny na 2. 33 . list medovky.

koreň valeriány. (59) List orecha . Piť ráno a večer po 1 pohári. 1 lyžica drogy na šálku odvaru. Piť denne 3 — 5 šálok. Oba výluhy spojiť a nahradiť odparenú vodu (doliať na 1 liter). list brezy a vňať srdcovníka .5 g. (55) Kôra duba — 50 g.10 g. Piť 2 —3 x denne (na každé použitie pripraviť čerstvý čaj). Pije sa medzi jedlami 1 —2 poháre denne. Piť 2 x denne 1 pohár 8-12 týždňov. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. vňať tymianu a semeno čiernej horčice — po 100 g. Kávovú lyžičku drogy zapariť 2.po 10 dielov (zloženie zhodné s poľským prípravkom Reumosan). 34 . preto sa osvedčuje najmä pri hnisavom zápale potných žliaz. Pije sa nesladené (1 šálka pred spaním). vňať myšieho chvosta — 5 g (zloženie podľa prípravku Hemoral). Po 15-minútovom pôsobení roztoku sa pokožka osuší a ošetrí vhodnou masťou.20 g. Podáva sa po 1 šálke 3 x denne. nechať 15 minút vylúhovať v zakrytej nádobe a zapar scediť. Priaznivo ovplyvňuje stolicu pri zápaloch. koreň mydlice. Roztok slúži na omývanie alebo na sedací kúpeľ. polovicu výluhu zliať a druhú polovicu s čajovinou krátko povariť.po 20 g. Piť 3 x denne. kôra vŕby . 1 lyžicu čajoviny na šálku odvaru. vňať zlatobyle a prasličky. kvet trnky a vňať myšieho chvosta — po 10 g. Všetku čajovinu zavariť do litra vody.50 g. (56) Podzemok nátržníka vzpriameného a list šalvie . 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. vňať prasličky a koreň valeriány . Pôsobí antibakteriálne i antihidroticky. Po ochladnutí sa používa na obklady alebo na kúpele.po 30 g. Čajovina zvyšuje odolnosť organizmu. list šalvie — z každého po 25 g. .5 g. (53) Kôra duba .50 g. (63) Vňať ľubovníka a fialky trojfarebnej. Drogu ešte povariť 10 minút v ďalšom pollitri vody a nechať 10 minút vylúhovať. 3 lyžice čajoviny zaliať 5 dl vriacej vody.po 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. úbory rumančeka a koreň valeriány .proti nadmernému neúčelnému poteniu Základné drogy: list šalvie a koreň valeriány. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. vňať prasličky a koreň valeriány — po 20 g. (58) List šalvie .po 20 g. kvet arniky . prípadne s obsahom salicylanov. Používa sa na obklady alebo kúpele. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 7 h v 2. podzemok pýru — po 15 g. list šalvie — 10 g. Zmes zavariť v litri vody a odstaviť na 10 — 15 minút. plod chabzdy a vňať stavikrvu vtáčieho — po 10 g.po 20 g. (68) Pupene borovice — 1000 g. kvet túžobníka a vňať prasličky . vňať repíka a mäty piepornej — po 10 g. (64) List brezy a žihľavy. plod borievky — 2 g. koreň archangeliky. koreň lopúcha a plod šípky — po 20 g. potom prerušiť na 3 . Používa sa na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. (67) Kvet túžobníka — 25 g.z každého rovnaký diel. Piť denne 3 šálky teplého čaju. potom oba výluhy zliať dovedna. Antihidrotiká . vňať žihľavy a prasličky .5 dl vody. (62) Vňať prasličky a list brezy — po 25 g. (57) Krušinová kôra — 15 g. kvet bazy čiernej — 8 g.5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Slúži na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. ktorý sa pridá do kúpeľa. (54) Kvet rumančeka a dubová kôra — po 12. kvet nechtíka (mesiačika) a nevädze — po 1. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. (66) Podzemok puškvorca a pýru. Piť počas dňa.30 g. kôra vŕby a drogy pôsobiace diureticky či metabolický (hemokatarticky).5 litri vody a odstaviť na 15 minút.17 g. list šalvie . vňať yzopu a myšieho chvosta a list šalvie . (61) Vňať prasličky a myšieho chvosta. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. list (vňať) medovky. Povariť 5 minút v 1. (65) List brezy.5 g. Zo všetkej čajoviny pripraviť 5 1 odvaru. Antireumatiká — proti reumatizmu Základné drogy: list brezy.Celú dávku čajoviny (80 g) zavariť do litra vody. kôra krušiny . (60) Koreň ligurčeka . 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne. prípadne sa v ňom namáčajú vatové tampóny.10 g.4 týždne a znovu zopakovať dlhodobú kúru. vňať stavikrvu vtáčieho a kôry vŕby — po 20 dielov.

vňať prasličky a konopnice — po 30 g.priemyselne vyrábaná čs. na 10 minút odstaviť a precediť. podzemok puškvorca. vňať ruty. (70) Kvet rumančeka a bazy čiernej. Piť 3 x denne po 1. vňať majoránky. (80) Ľanové semeno — 50 g. kôra krušiny — 15 dielov. (76) Vňať jablčníka — 40 g. zastavená). Čajom sa ráno a večer zapíjajú dražé (obdukované cesnakové tablety vydávané v lekárni spolu s čajovinou). 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. list žihľavy — 15 g.40 g.po 30 g. (73) Vňať prasličky — 40 g. (75) Koreň ibiša a kostihoja . 1 lyžicu čajoviny zavariť 2 — 3 minúty v 2 dl vody a na 15 minút odstaviť. drogu zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. Podáva sa po konzultácii s lekárom pri užívaní liekov proti bolesti (nie však dlhší čas).) Slúži na tlmenie bolestí. 3 lyžice drogy zaliať 2 pohármi studenej vody. (85) Sklerosan — poľský farmaceutický prípravok. Príprava a dávkovanie i liečebné použitie ako pri čajovine č. (82) List podbeľa . Slúži na ochranu žalúdočnej sliznice. 83. (83) Alvisan . (Odparenú vodu počas varu nahrádzať dolievaním vriacej vody. 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. no iba po konzultácii s lekárom. desiatou.(69) Kôra vŕby. list brezy a vňať benediktu lekárskeho . 5 lyžíc vňate zaliať pohárom vriacej vody.100 g. č. Slúži na posilnenie žalúdočnej sliznice a povzbudenie chuti do jedenia.po 10 g.5 dl vody. list brezy a kvet túžobníka — po 20 g. vňať prasličky. (72) Koreň lopúcha . (81) Vňať materinej dúšky . (84) Droseran — priemyselne vyrábaná čs. Pripravuje sa ako čajovina č.30 g. vňať medovky. Piť 2—3 x denne. Užívať len po konzultácii s lekárom. 35 . Čaj sa pije vlažný 3 x denne 30 minút pred jedením. 4 lyžice plodov variť 20 minút v 1. (79) Plod bazy čiernej — 50 g. Piť po dúškoch počas dňa po ústupe reumatických bolestí (ochranná čajovina). (77) List medovky. 3 lyžice čajoviny večer zaliať 5 dl studenej vody. druhú polovicu s čajovinou krátko povariť a obidva výluhy zliať dovedna.po 50 g. Slúži na vyplavovanie minerálnych solí z organizmu. Vhodné pri užívaní liekov proti zápalom a bolestiam. vňať rosičky. koreň ihlice . Piť počas dňa po dúškoch. vňať konopnice a benediktu lekárskeho — po 30 g. Piť po pol pohári pred raňajkami. zavinúť do plátna a vo forme obkladu priložiť na 2—4 hodiny na choré miesto. 1 lyžička čajoviny na 1 dl odvaru. vňať stavikrvu vtáčieho — 10 dielov. zemežlče a myšieho chvosta . list brezy a ríbezle čiernej — po 40 g. na 10 minút prikryť pokrievkou.po 30 g. 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. obedom. (78) List medovky a brezy. čajovina. koreň púpavy — 15 g. Kvet a plod hlohu — 30 dielov. plod a list hlohu. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 — 8 hodín v 2. olovrantom i večerou. Piť 3 x denne 1 pohár.50 g. kvet bazy čiernej a list bazy čiernej — po 10 g. konopnice a stavikrvu vtáčieho .20 g. vňať benediktu lekárskeho — 10 g. 1 lyžicu rozdrvených semien zaliať pol pohárom vriacej vody. Piť po pohári pol hodiny pred raňajkami a obedom a 2 hodiny po večeri.po 30 g. plod fenikla. ráno priviesť do varu a po ochladnutí precediť. ráno priviesť do varu a odstaviť na pol hodiny. (74) List medovky lekárskej .5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. priviesť na 5 minút do varu. vymiešať. vňať imela — 20 dielov. vňať ľubovníka. potom polovicu výluhu zliať. (71) Koreň ihlice — 25 g. koreň púpavy. čajovina (výroba t. vňať myšieho chvosta — 5 dielov. Antisklerotiká — proti skleróze Základné drogy: kvet.5 dl odvaru. Pije sa 3 x denne po 1 šálke. Piť počas dňa pri užívaní protireumatických liekov. vňať imela a cesnak. 2 lyžice sekanej drogy macerovať cez noc v 3 pohároch vody. Piť počas dňa po dúškoch.5 dl vody. 77. kvet túžobníka a lipy . koreň púpavy — 20 g. potom zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. Piť po dúškoch počas dňa. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody.

potom polovicu výluhu zliať a druhú polovicu (s čajovinou) variť 2 minúty. divozela a bazy čiernej — po 25 g. 3 lyžice čajoviny na 5 dl záparu. (92) Pyrosan — poľský farmaceutický prípravok. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru.5 dl vody. vňať imela .5 dl vriacej vody a precediť. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 dl. kvet lipy a kvet túžobníka.po 20 g. 1 lyžicu čajoviny nechať zovrieť v 1. (100) Kvet divozela a slezu. 36 . Piť horúce 4 šálky denne.po 25 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 hodín v 2. Večer vypiť 1 šálku. vňať prietržníka. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. (93) Species diaphoreticae (podľa 7. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2.po 10 g. plod borievky.20 g. Piť večer. vňať rosičky a jahody — po 10 g. kvet rumančeka a plod maliny — po 5 dielov. koreň petržlenu (vo všeobecnosti drogy s vysokým obsahom saponínov. kôra krušiny — 20 g. Vypiť horúce v rozpätí 3 hodín. (96) Vňať pamajoránu a kvet lipy . kvet hlohu. vňať ruty a prasličky — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Diuretika . (88) Kvet hlohu — 50 g. vňať zemežlče. kôra vŕby — 20 dielov.z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (95) Kvet rumančeka .30 g. Piť horúce 2—3 šálky denne.20 g. vňať prasličky a imela — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 3 x denne. kvet lipy a plod šípok . ľubovníka a myšieho chvosta . koreň ibiša lekárskeho . Vypiť 2 šálky počas dňa (po dúškoch).po 25 g. po usadení osladiť. oba výluhy zliať dovedna a pomiešať.po 10 g. kvet hlohu — 20 g. (101) Koreň sladkého drievka. (90) Vňať prasličky a myšieho chvosta . 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Čajovinu zapariť 2. (97) Kvet lipy. Piť horúce 3 x denne. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (Species antiscleroticae RF). Kôra vŕby a kvet bazy čiernej . čajovinu preliať ďalším decilitrom vriacej vody a krátko povariť. Slúži aj proti vysokému tlaku krvi. Vypiť večer na dva razy (s hodinovou prestávkou).5 dl vody. (99) Vňať tymianu a materinej dúšky — po 10 g. piť horúce. koreň sladkého drievka . (89) Vňať imela a kvet hlohu — po 25 g.5 dl vody a na noc odstaviť.z každého rovnaký diel. (98) Kvet lipy a bazy čiernej . 1 lyžicu čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu.(86) Vňať imela — 30 g. (102) Plod borievky. napokon oba výluhy scediť dokopy. vydania nemeckého liekopisu).po 20 g. list brezy a pupene topoľa — po 10 dielov. Piť ráno a večer po 1 šálke. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. list medvedice. vňať kapsičky pastierskej — 10 g.30 g. plod rasce a list raty . kvet bazy čiernej. koreň sladkého drievka. (94) List mäty piepornej. koreň valeriány a list (vňať) medovky — po 15 g. kvet hlohu. list cudzokrajnej drogy buko.5 dl vriacej vody. Diaforetiká — na vypotenie Základné drogy: kôra vŕby. list brusnice. Kvet lipy a túžobníka — po 25 dielov.10 g. vňať ruty a nátržníka husieho . Piť horúce 3—4x denne. divozela a bazy čiernej . petržlenu a sladkého drievka — z každého rovnaký diel (diuretická čajovina podľa ČsL 3). Piť horúce (3 x denne po 1 šálke). Osladiť lyžičkou medu. list jahody a černice (ostružiny černicovej) — z každého po 25 g. kvet lipy. Pije sa po dúškoch počas dňa. (91) Vňať imela a kapsičky pastierskej . potom scediť. list podbeľa a skorocelu — z každého po 25 g. koreň ihlice.po 30 g.40 g.močopudné čajoviny a močové dezinficienciá Základné drogy: list brezy. Piť horúce. (87) Cesnak. kvet lipy a bazy čiernej . Čaj sa pije vlažný niekoľkokrát denne. silíc alebo flavonoidov). koreň ihlice. nechať 10 minút stáť.

Pije sa niekoľkokrát denne. koreň sladkého drievka. vňať prasličky a list medvedice — po 15 g (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Urosan).po 20 g.5 dl vriacej vody. Piť 2 šálky denne. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. (107) Species urologicae Planta .5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. 1 lyžicu čajoviny preliať 2.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. (116) Species pectorales Planta . vňať myšieho chvosta. plod fenikla a semeno ľanu — po 10 g.produkt n. Vypiť niekoľko šálok za deň.produkt n. (104) List brezy — 30 dielov. kvet trnky a fazuľové struky bez semien — po 15 g.5 dl sa vypije ráno a 1. koreň sladkého drievka — 15 g a kvet slezu lesného — 5 g. 1 lyžicu čajoviny preliať 2.5 dl vriacej vody (použiteľný až po 20-minútovom vylúhovaní). lenže vriacej. Vypiť 2 šálky denne. plod anízu. list medvedice. list čučoriedky. (114) List podbeľa. vňať tymianu. potom zavariť. Piť po dúškoch. list skorocelu — 20 g. Léčivé rostliny. plod fenikla) a silicové drogy podporujúce riedenie a vylučovanie hlienu. Proti kašlú koreň a list (kvet) ibiša. (108) Vňať ľubovníka a prasličky . koreň ligurčeka a semeno ľanu — zo všetkého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. 37 . Léčivé rostliny). vňať tymianu alebo materinej dúšky. Pije sa večer 1 šálka horúceho čaju. Léčivé rostliny. Vylúhovanú čaj ovinú scediť a preliať ďalšími 1. 115 (1. (113) Kvet bazy čiernej. osladiť medom. p. Léčivé rostliny. Pije sa teplý 3 x denne. (109) List medvedice — 30 g. nechať 15 minút vylúhovať a scediť.po 10 g. (110) Vňať vresu . koreň ibiša — 25 g.5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. 2 — 3 lyžice čajoviny preliať 1. Čaj na pitie sa pripraví z 2 lyžíc drogy ako pri čajovine č. list vachty trojlistej. kvet ibiša a maku vlčieho — po 10 g. p. Čaj sa pije vlažný 3 x denne.1 5 g.25 g. Má mierne močopudné účinky.po 20 g. Čajom sa zapíja tableta salicylanu sodného pripojená k čajovine (30 minút pred jedením). Slúži na pomocnú liečbu pri chorobách močových ciest. 1 čajovú lyžičku drogy preliať 2. semeno ľanu a koreň sladkého drievka . list brezy — 20 g. Možno ho použiť aj na kloktanie. drogy s obsahom slizu. (112) List podbeľa — 60 g. Čaj pripraviť ako pri č. lišajník islandský. plod fenikla. koreň valeriány . kvet slezu a divozela — po 5 g. list podbeľa a skorocelu — po 20 g. plod fenikla. saponínové drogy napomáhajúce vylučovanie riedkeho sekrétu a stimulačné expektoranciá (vňať materinej dúšky. vňať prietržníka a koreň ligurčeka — po 20 dielov. koreň ibiša a sladkého drievka — po 15 g. (105) Vňať prietržníka. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru.z každého po 25 g. p.(103) Species diureticae Planta (produkt n. Piť vlažné. p. (115) List ibiša — 45 g. 1 lyžička čajoviny na šálku studenej vody. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. Na kloktanie sa robí zápar z 2 lyžíc čajoviny a 2. list a kvet slizu. list mäty piepornej . List ibiša — 55 g. 111. nechať 15 minút stáť a scediť. Piť 3 x denne teplý čerstvý čaj. Expektoranciá . 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. macerovať 3 hodiny.5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Po 15 minútach scediť a oba výluhy spojiť.5 dl vody.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť (čaj sa nesmie variť). Príprava a užívanie ako pri čajovine č. koreň sladkého drievka). 1 lyžicu čajoviny preliať 2. piť teplé. 1 lyžica čajoviny na 2. p. list šalvie a skorocelu — po 20 g.5 dl odvaru.5 dl večer).5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. 113. (118) Pulmoran — produkt n.na uľahčenie vykašliavania Ántitusiká — na tlmenie kašľa Základné drogy: expektoranciá s miernym dávivým účinkom (koreň a kvet prvosienky.5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať. Léčivé rostliny. vňať ľubovníka a myšieho chvosta. (106) Betulan — produkt n. vňať myšieho chvosta. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. (117) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). Čaj sa pije vlažný 3 x denne. Slúži aj na kloktanie. (111) List podbeľa — 60 g. veroniky a zádušníka .

(119) Neopektosan — poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa - 35 dielov, koreň kostihoja — 15 dielov, vňať tymianu, plod fenikla, koreň ibiša, list ibiša a šalvie — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. Čaj piť čerstvý 3 x denne. Pôsobí ako mucilaginózum, emoliens, dezinficiens a antiflogistikum. Použiteľný aj na kloktanie. (120) Pectosan — Species pectorales; poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa — 35 dielov, koreň omanu - 25 dielov, koreň ibiša - 20 dielov, list šalvie a plod fenikla - po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár záparu. Piť 3 x denne čerstvé. Má rovnaké upotrebenie ako čajovina č. 119. (121) Kvet divozela a slezu, list podbeľa a skorocelu kopijovitého — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu (lepší je však maceračný zápar). Piť horúce 2-3 šálky denne. (122) Lišajník islandský a koreň ibiša — po 40 g, vňať jablčníka a list vachty — po 20 g, vňať kopytníka — 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4 x denne po 1 dl. Vhodné najmä na tíšenie kašľa pri zápale priedušiek. (123) Plod anízu a fenikla, semeno ľanu, vňať tymianu a materinej dúšky — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne (najmä pri kŕčovitom kašli). (124) Plod šípok, jarabiny a anízu — po 20 g, list podbeľa, kôra vŕby a kvet bazy čiernej — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne 1 pohár (vhodné hlavne pri zápale pľúc). (125) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 30 g, vňať konopnice — 20 g. 3 lyžice čajoviny na 5 dl odvaru. Dávku vypiť počas dňa. (126) Pulmosan — Species pulmonales (poľský farmaceutický prípravok). Vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho — po 30 dielov, koreň myšieho chvosta — 22,5 dielu, koreň púpavy — 12,5 dielu, kvet slnečnice — 5 dielov. 1 lyžička čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 x denne po 1 pohári (pomocný liek pri pľúcnych ochoreniach). (127) Vňať medovky a horčinky horkej, plod anízu a fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Piť 2 x denne po 1 pohári. (128) Kvet bazy čiernej, lipy, rumančeka, divozela a prvosienky — z každého po 20 g (upravené podľa belgického liekopisu). 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce 3 x denne po 1 šálke. (129) Koreň bedrovníka, vňať tymianu a ľubovníka, list žihľavy a skorocelu — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne po 1 šálke. (130) Koreň ibiša - 16 g, list podbeľa - 8 g, koreň sladkého drievka - 6 g, plod anízu a kvet divozela - po 4 g, podzemok kosatca — 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (131) Koreň ligurčeka — 50 g, koreň fialky voňavej — 25 g, koreň ibiša — 15 g, podzemok kosatca — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne. (132) Kvet divozela a slezu lesného — po 5 g. Zmes sa dá do 2,5 dl vody, nechá sa prejsť varom, potom sa odstaví a scedí. Pije sa po lyžiciach počas dňa. Slúži na uľahčenie odkašlávania. (133) Kvet divozela a slezu lesného — po 10 g, vňať prasličky, list a kvet podbeľa — po 5 g. Polovicu zmesi zavariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať 5—6 x denne po 1 polievkovej lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (134) Plod anízu - 25 g, koreň ibiša - 20 g. Drogu krátko povariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať každé 2 hodiny po lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (135) List skorocelu a pľúcnika lekárskeho - po 10 g. Zmes zapariť 5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť, potom scediť do termosky. Piť 3 x denne po pol šálky. (136) List podbeľa, vňať myšieho chvosta a pľúcnika lekárskeho — po 20 g (obľúbená poľská čajovina na odkašlávanie). 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne po 1 pohári. Gargarizmatiká — na kloktanie Základné drogy: kôra duba, koreň (podzemok) nátržníka rovného, kvet rumančeka, list (vňať) šalvie, list (koreň) ibiša; pozri aj expektoranciá pri čajovinách č. 115, 116, 117, 119, 120 a i. 38

(137) Septosan - Species desinficientes (poľský farmaceutický prípravok). List mäty a šalvie, vňať tymianu a materinej dúšky - po 25 dielov. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Slúži na výplachy ústnej dutiny a na kloktanie pri zápaloch mandlí a hrdla. (138) Podzemok nátržníka vzpriameného a dubová kôra — po 30 g, list šalvie a kvet rumančeka — po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého doplnkového liekopisu EB 6). 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (139) List ibiša, kvet slezu lesného a bazy čiernej - po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého liekopisu EB 4). 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, 10 minút nechať postáť a zliať. (140) List podbeľa, plod fenikla, kvet rumančeka, vňať mäty, repíka a šalvie - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (141) Vňať (list) šalvie a podzemok nátržníka vzpriameného — po 30 g, kvet rumančeka a koreň bedrovníka - po 20 g. 1 lyžica čajoviny na 2 šálky záparu. Kloktať teplým záparom. (142) List (vňať) šalvie - 30 g, list ibiša - 20 g, list medovky - 10 g. 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, po 10 minútach zliať. Slúži na kloktanie. (143) List ibiša a podbeľa — po 30 g, koreň ibiša, kvet divozela a bazy čiernej — po 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (144) Kvet rumančeka a slezu lesného - po 25 g, vňať prasličky — 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (145) List šalvie, vňať prasličky a kvet rumančeka — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľkokrát denne na kloktanie. (146) Kvet divozelu a kvet slezu lesného — 5 g. Zmes zahriať v 2,5 dl vody, hneď po zovretí odstaviť a precediť, napokon pridať neplnú kávovú lyžičku soli. Používa sa teplý na kloktanie. (147) Koreň bedrovníka, list šalvie, vňať repíka a kvet divozela — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľko ráz denne na kloktanie. Hemokatartiká (metaboliká) - na tzv. čistenie krvi a pri odtučňovaní Základné drogy: diuretika, laxanciá, amará a toniká. (148) Krušinová kôra - 50 g, fazuľové struky a list mäty - po 20 g, koreň sladkého drievka - 10 g, list orecha a kvet bazy čiernej - po 5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť teplé večer pred spaním. (149) Kvet vresu a vňať paliny obyčajnej — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (150) Degrosan - Species metabolicae (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny a chaluha bublinatá (morská riasa) — po 20 dielov, koreň púpavy, podzemok pýru a vňať myšieho chvosta — po 15 dielov, kvet lipy a vňať fialky trojfarebnej — po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár odvaru. Piť teplé 2 x denne. (151) Normosan — Species laxantes (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny — 50 dielov, podzemok pýru — 20 dielov, vňať mäty piepornej, plod rasce a bazy čiernej — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na 2 dl záparu. Piť na noc alebo raz denne. (152) Reduktan — produkt n. p. Léčivé rostliny (vhodný pri odtučňovaní). Návod na obale. (153) Krušinová kôra - 60 g, kvet trnky a hluchavky bielej - po 20 g, blizny kukurice a vňať fialky trojfarebnej - po 15 g, plod rasce a fenikla — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 poháre denne. (154) Koreň valeriány, list mäty piepornej, kvet rumančeka a vresu - po 25 g, kôra krušiny a list brezy - po 7,5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (155) Vňať vresu — 25 g, koreň valeriány, vňať ľubovníka a myšieho chvosta - po 20 g, list mäty piepornej - 1 5 g. Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 154. (156) List maliny (ostružiny malinovej), černice (ostružiny černicovej), ríbezle čiernej a brezy — z každého po 25 g. 39

1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl horúcej vody a nechať 10 minút stáť. Piť denne 2 šálky. (157) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru plazivého, koreň púpavy a čakanky — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 1 hodinu v 2,5 dl vody, potom povariť 5 minút. Piť 2x denne po 1 šálke. Hypotoniká — proti zvýšenému krvnému tlaku (pozri aj antisklerotiká) Základné drogy: cesnak (ďalšie drogy uvedené pri antisklerotikách), koreň valeriány, zrno ovsa, vňať komonice a šištice chmeľu. (158) Alvisan — pozri čajovinu č. 83. . - . (159) Droseran - pozri čajovinu č. 84. (160) Blizny kukurice, koreň valeriány, vňať nátržníka husieho a myšieho chvosta - z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (161) Kvet a list hlohu - z každého po 100 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne po 1 šálke. (162) Vňať imela a kvet hlohu — z každého po 50 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Vypiť 2 x denne po 1 šálke. (163) Cesnak, kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (164) Kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 30 g, vňať lastovičníka - 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v pohári vriacej vody. Piť 3 x denne po 1 pohári. (165) Kvet levandule — 50 g, vňať majoránu a rosičky — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. Cholagogá — žlčopudné čajoviny (pri ochoreniach žlčníka) Základné drogy: list boldo (pozri cudzokrajné drogy), list mäty piepornej, koreň (podzemok) rebarbory, koreň púpavy, vňať paliny pravej, vňať repíka, vňať jablčníka, plod pestreca (silyba) mariánskeho. (166) Species cholagogae Planta — žlčníková čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vody a po 15 minútach scediť. Piť teplé nalačno 2 x denne. (167) Salvat thé - produkt n. p. Léčivé rostliny. Príprava ako pri čajovine č. 166. Čajom sa zapíjajú tablety síranu sodného a horečnatého pripojené k čajovine. Čaj podľa možnosti nesladiť. Piť 3 x denne 15 minút pred jedením. Účinkuje aj ako mierne laxans a stomachikum. (168) Žlčníková čajovina - produkt nemeckého farmaceutického priemyslu (DRF 95). Plod pestreca (silyba) mariánskeho, list mäty piepornej, vňať paliny pravej a benedikta lekárskeho — po 20 g, koreň (podzemok) rebarbory a plod rasce - po 10 g. 1 lyžička čajoviny na 1 —2 šálky vody, nechať zovrieť, odstaviť a 20 minút macerovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (169) Cholagogá - poľská žlčníková čajovina (zároveň slúži ako choleretikum, laxans a digestívum). 1. (pri mäkkej stolici): plod borievky a vňať ľubovníka — po 20 dielov; 2. (pri normálnej stolici): koreň púpavy — 35 dielov, kvet slamihy piesočnej, list mäty piepornej, vňať myšieho chvosta a kôra krušiny — po 15 dielov, vňať lastovičníka — 5 dielov. 3. (pri zapečení): vňať stavikrvu vtáčieho - 55 dielov, kôra krušiny - 20 dielov, plod borievky - 15 dielov, vňať ľubovníka — 10 dielov. 1 lyžičku čajoviny nechať krátko vrieť, potom odstaviť a nechať 20 minút postáť. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (170) List mäty piepornej - 30 g, vňať jablčníka a list maliny - 20 g,vňaťrepíka - 15 g,koreňomanu - 5 g. 1 lyžicu čajoviny zaliať vriacou vodou a nechať postáť 15 minút. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. (171) List mäty piepornej — 25 g, vňať myšieho chvosta, koreň ihlice a horca — po 20 g, kôra krušiny — 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť pred jedením. (172) Kvet slamihy, list mäty piepornej, plod fenikla, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — po 20 g, kôra krušiny - 10 g. 1—2 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť pol hodiny pred jedením. (173) Vňať myšieho chvosta — 50 g, kvet slamihy - 30 g, podzemok rebarbory - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne pol hodiny pred jedením. (174) List mäty piepornej — 50 g, vňať repíka a jablčníka — po 20 g, podzemok rebarbory — 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne pol hodiny pred jedením. (175) Vňať repíka a jablčníka — po 50 g, podzemok rebarbory a koreň ihlice — po 25 g. 40

(176) (177) (178) (179)

(180) (181)

1 vrchovatá lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno nalačno a odpoludnia medzi olovrantom a večerou. List mäty piepornej, koreň púpavy, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — z každého po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne najmenej pol hodiny pred jedením. List mäty piepornej a mäty kučeravej - po 100 g, koreň ihlice a horca - po 25 g, kôra krušiny - 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce viac ráz denne. Podzemok rebarbory, vňať repíka a jablčníka - po 25 g, koreň ihlice - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne. List mäty piepornej a vňať materinej dúšky - po 50 g, list rozmarínu, šištice chmeľu, vňať zemedymu a paliny abrotskej (božieho drievka) — po 25 g. 1,5 lyžice čajoviny na 2 poháre záparu. Piť po 1 dl ráno nalačno a večer (žlčopudná čajovina s pomocným liečebným účinkom pri zápale podžalúdkovej žľazy). Koreň horca a vňať lastovičníka - po 50 g, koreň archangeliky lekárskej, list senný (dostať v lekárni), kvet nechtíka a levandule - po 25 g. Príprava, dávkovanie i uplatnenie ako pri čajovine č. 179. List mäty piepornej, vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 20 g, koreň ihlice a púpavy — po 15 g, list vachty trojlistej — 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a povariť 5 minút. Piť 1 šálku 3 x denne pol hodiny pred jedením.

Karminatíva - proti nadúvaniu (proti zastaveným vetrom) Základné drogy: kvet rumančeka, list mäty, plod anízu, plod fenikla, plod rasce. (182) Vňať zemežlče a list medovky - po 40 g, plod fenikla a rasce - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne 1 šálku. (183) Vetrová čajovina - Species carminativae (ČsL 3). Vňať mäty piepornej a kvet rumančeka — po 25 g, koreň sladkého drievka a ibiša — po 20 g, plod fenikla — 10 g. 3 lyžice čajoviny preliať šálkou studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín, potom scediť, čajovinu preliať vriacou vodou a krátko zavariť; po scedení odvar priliať do maceračného výluhu. Piť teplé po 1 šálke asi pol hodiny pred jedením. (184) Detský čaj s rumančekom Spofa (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Podľa potreby prisladiť umelým sladidlom. Piť 2-3x denne. (185) Florkamil (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou preliať 1,5 dl vriacej vody a aspoň 5 minút nechať vylúhovať (treba ním pohybovať). Používa sa pri žalúdočných a črevných ťažkostiach, na obklady, výplachy atď. (186) Koreň archangeliky, rozpučené plody anízu, fenikla a koriandra - z každého rovnaký diel (receptúra podľa nemeckého liekopisu). 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. (187) Species deflatulentes - čajovina proti nadúvaniu (podľa nemeckého liekopisu DRF 291). Kvet rumančeka, list mäty piepornej, koreň valeriány, plod rasce a anízu — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (188) List vachty trojlistej a mäty piepornej, plod fenikla, vňať zemežlče a myšieho chvosta — z každého po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Piť 1 dl teplého záparu pol hodiny pred jedením. (189) Kvet rumančeka — 60 g, plod rasce — 20 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť 2 x denne po 1 šálke. (190) Plod rasce, anízu a fenikla — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2 šálkami vriacej vody, nechať stáť 20 minút, zliať a trochu osladiť. Vypiť počas dňa. (191) Plod anízu, vňať tymianu, prasličky a paliny pravej - z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. Laxatíva — preháňavé čajoviny Základné drogy: kôra krušiny, semeno ľanu, plod rešetliaka, koreň (podzemok) rebarbory, list senný (cudzokrajná droga). Pozri aj hemokatartiká. 41

(192) Species laxantes — preháňavá čajovina (ČsL 3). Kôra krušiny — 40 g (osobitne preparovaná), kvet lipy a bazy čiernej - po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť vlažné večer. (193) Species laxantes Planta - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Výluhom sa zapíja tableta pripojená k čajovine. Piť vlažné večer. (194) Normosan — pozri pod č. 151. (195) Kôra krušiny - 30 g, kvet bazy čiernej, maku vlčieho, hluchavky bielej, trnky a parumanu spanilého (rumančeka rímskeho) — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno a večer. (196) Plod rešetliaka a koreň sladkého drievka — po 30 g, kôra krušiny a plod fenikla — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (197) Podzemok pýru — 30 g, kôra krušiny — 25 g, vňať myšieho chvosta a list medovky — po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku vody, macerovať 10 hodín. Vypiť každé ráno 1 pohár. (198) Kôra krušiny — 75 g, plod rasce a oplodie pomaranča — po 12,5 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v šálke vriacej vody a po 20 minútach zliať. Piť ráno a večer po 1 šálke. Nervína (sedatíva) — na upokojenie Základné drogy: kvet levandule, list medovky, šištice chmeľu, vňať majoránu a koreň valeriány. (199) Species valerianae — valeriánová čajovina (ČsL 2). Koreň valeriány, list mäty a medovky — po 30 g, popučený plod fenikla — 10 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody, nechať 8 hodín vylúhovať a scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť, odstaviť a nechať usadiť. Po scedení oba výluhy zliať dovedna a čaj rozdeliť na 2 dávky. Piť vlažné ráno i večer. Vhodný aj na upokojenie srdca (kardiosedatívum). (200) Valofyt — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Čajom sa zapíja tableta pripojená k čajovine (liečivé kvasnice s glukózou). Pije sa 3 x denne. Zmierňuje aj stavy predráždenosti a úzkosti (neurotonikum). (201) Nervosan — Species sedativae (poľský farmaceutický prípravok). Koreň valeriány — 40 dielov, vňať myšieho chvosta — 20 dielov, vňať mäty a medovky — po 15 dielov, kvet rumančeka - 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne (ráno nalačno a večer pred spaním). Slúži aj proti kŕčom a nespavosti. (202) Koreň valeriány, podzemok pýru a puškvorca, list vachty a medovky — z každého po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2 x denne. (203) List medovky a kvet hlohu — po 15 g, vňať pyšteka a lišajník islandský — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 1 x denne. (204) Kvet levandule a prvosienky, list rozmarínu a medovky — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (205) Koreň valeriány a šištice chmeľu - po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť večer 1 — 2 šálky. Čaj je vhodný najmä proti nespavosti. (206) Vňať brečtana, list mäty, medovky a kocúrnika obyčajného - z každého po 25 g. (207) Species nervinae (mnohozložková čajovina obrúbená v NSR). List maliny (ostružiny malinovej) - 20 g, vňať komonice - 12 g, list mäty piepornej, hlohu s kvetom a rozmarínu, vňať ľubovníka, marinky (lipkavca marinkového) a paliny obyčajnej — po 6 g, list medovky, koreň valeriány, plod fenikla a vňať materinej dúšky — po 4 g, list vachty trojlistej, šištice chmeľu, kvet arniky, nechtíka a bazy čiernej — po 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu, nechať 10 minút vylúhovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (208) Horká čajovina - Species amaricantes (ČsL 2). Oplodie pomaranča — 250 g, vňať paliny a zemežlče — po 200 g, list vachty trojlistej — 150 g, podzemok puškvorca a koreň horca — po 100 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť a po usadení scediť. Oba výluhy zliať dovedna. Piť teplé 2 x denne po 1 šálke (pred jedením). (209) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (ČsL). Vňať zemežlče - 500 g, list mäty piepornej - 300 g, koreň archangeliky a bedrovníka - po 100 g.
42

Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 208. (210) Stomaran — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody, nechať 15 minút vylúhovať v prikrytej nádobe a scediť. Čaj sa pije teplý 2 —3 x denne nalačno (pred jedením). (211) Salvat thé - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 167. Slúži aj ako cholagogum a mierne laxatívum. (212) Digestoran - Species stomachicae a Species amarae (vyrába poľský farmaceutický priemysel). List vachty, vňať benediktu lekárskeho a myšieho chvosta — po 20 dielov, koreň kostihoja a list mäty piepornej — po 15 dielov, plod rasce — 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť čerstvé 2x denne (30 minút pred jedením). (213) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri prekyslení žalúdka). Kvet lipy, semeno lanu, koreň sladkého drievka, podzemok puškvorca, list mäty piepornej a plod fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke. (214) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri anacidite, achýlii a nedostatočnej tvorbe žalúdočných štiav). Podzemok puškvorca, koreň archangeliky, plod rasce a koriandra, vňať ľubovníka a zemežlče - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (215) Žalúdočná čajovina (vhodná hlavne pri zápale žalúdka). Plod fenikla, kvet rumančeka, podzemok pýru, koreň ibiša a sladkého drievka — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť večer po 1 šálke. (216) Žalúdočná čajovina (vhodná pri zápale tenkého čreva, ale i pri zápale žalúdka). Vňať stavikrvu vtáčieho, list skorocelu kopijovitého, plod čučoriedky a kôra duba - po 15 g, lišajník islandský, podzemok nátržníka vzpriameného a kvet rumančeka — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 2-3 x denne po 1 šálke.
ZMÄKČUJÚCE ČAJOVINY

Základné drogy: kvet rumančeka, list a koreň ibiša, semeno ľanu. (217) Zmäkčujúca čajovina — Species emollientes (ČsL 2). Semeno ľanu nedrvené — 40 g, kvet rumančeka, list ibiša a slezu — po 20 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1,5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1,5 dl vriacej vody a krátko povariť. Po ustatí scediť a oba výluhy zliať dovedna. Pije sa ráno a večer. Z rovnakých drog, ibaže hrubo práškovaných (sito č. 4), sa robí zmäkčujúca čajovina na obklady. Prikladá sa vo forme teplého kašovitého záparu. (218) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). Zloženie uvedené pri čajovine č. 117. Zmäkčujúce účinky má výluh pripravený podľa návodu odporúčaného pri čajovine č. 217. Čaj sa pije ráno a večer.
ČAJOVINY NA ŽENSKÉ CHOROBY

Základné drogy: vňať alchemilky, vňať kapsičky pastierskej, kvet hluchavky bielej, vňať nátržníka husieho. (219) Vagosan — Species vaginales (poľský farmaceutický prípravok na výplachy pošvy a iné hygienické účely). Kôra duba — 25 dielov, kvet rumančeka — 20 dielov, vňať stavikrvu vtáčieho, list šalvie a žihľavy — po 17,5 dielu, kvet nechtíka - 2,5 dielu. 3—4 lyžice čajoviny na 6 dl záparu. Slúži na výplachy. (220) Florkamil — tablety (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou aspoň 5 minút namáčať v 1,5 dl vriacej vody (niekoľko ráz vybrať a opäť ponoriť). Výluh slúži na výplachy. (221) Proti bolestivej menštruácii (antidysmenoroikum). Koreň kuklíka a kvet hluchavky - po 30 g, list alchemilky a vňať nátržníka husieho — po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vriacej vody. Piť 2 x denne po 1 šálke (začať 3—4 dni pred očakávaným začiatkom menštruácie).
43

(222) Kvet rumančeka — 40 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 30 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť ako čajovinu č. 221 (takisto slúži proti bolestivej menštruácii). (223) Kvet rumančeka a vňať nátržníka husieho - po 20 g, kvet hluchavky bielej — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke (má rovnaké použitie ako čajovina č. 221), (224) Vňať stavikrvu vtáčieho — 40 g, vňať prasličky a kapsičky pastierskej — po 30 g. 1 lyžicu čajoviny dlhšie povariť na miernom ohni v 5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1-2 šálky čaju. Vhodné hlavne na tlmenie menštruácie. (225) List alchemilky - 40 g, vňať ľubovníka, list medovky a myšieho chvosta - po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1—2 šálky čaju. (226) Vňať alchemilky - 30 g, kvet hluchavky, vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho - po 20 g, koreň horca - 1 0 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a variť 5 minút. Piť po dúškoch počas dňa. Vhodné pri bielotoku (fluor albus). (227) Vňať majoránu, plod fenikla, anízu a kôpru — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Vypiť 3 šálky denne. Podporuje tvorbu materinského mlieka (laktagogum). (228) List šalvie a šištice chmeľu - po 40 g, list orecha - 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, priviesť do varu a odstaviť. Piť ráno a večer po 1 šálke. Tlmí tvorbu materinského mlieka. (229) Vňať myšieho chvosta - 40 g, vňať ľubovníka - 30 g, vňať kapsičky pastierskej, imela a nátržníka husieho — po 20 g, koreň valeriány — 15 g, podzemok puškvorca — 10 g. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 6 hodín v 2,5 dl vlažnej vody, potom polovicu výluhu scediť a zvyšok po krátkom povarení priliať k macerátu. Denne vypiť 2 šálky.
INÉ ČAJOVINY

(230) Aromatická čajovina na kúpele (podľa ČsL 2). Vňať materinej dúšky, list šalvie a mäty piepornej — z každého rovnaký diel (napr. po 250 g). Na 1 vaňový kúpeľ pripraviť zapar z 500 g čajoviny a vliať ho do vody teplej 34—38 °C. Čajovinu z posekaných drog (sito č. 4) možno použiť aj na obklady. (231) Žlčopudná čajovina - Species cholagogae (nový článok ČsL 4) Vňať repíka a koreň púpavy s vňaťou — po 250 g, vňať jablčníka — 200 g, vňať mäty piepornej, podzemok rebarbory a kvet (úbor) rumančeka pravého — po 100 g. Čajovinu skladovať v dobre uzavretých obaloch (chrániť pred svetlom). Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (232) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (nový článok ČsL 4) Vňať paliny pravej, myšieho chvosta a mäty piepornej — po 200 g, vňať ľubovníka, plod fenikla, koreň ligurčeka a sladkého drievka - po 100 g. Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (233) Gynastan — priemyselne vyrábaná gynekologická čajovina v ponorných vreckách Vňať hluchavky bielej — 8 g, vňať alchemilky — 6 g, vňať nátržníka husieho — 4 g, vňať mäty piepornej - 2 g. Čaj sa pripravuje podľa návodu na obale. Užíva sa pri ženských ochoreniach, napr. pri výtoku a na tíšenie menštruačných bolestí. (234) Nontusyl — priemyselne vyrábaná priedušková čajovina v ponorných vreckách Koreň ibiša - 8 g, vňať tymianu a kvet lipy - po 4 g, vňať repíka a medovky - po 2 g. Príprava podľa návodu na obale. Užíva sa pri chorobách horných dýchacích ciest. (235) Aldermon — priemyselne vyrábaný vlasový kozmetický prípravok v ponorných vrecúškach Obsahuje koreň lopúcha, vňať žihľavy a list brezy. Príprava a použitie podľa pripojeného návodu. (236) Cutisan species — priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach Obsahuje vňať myšieho chvosta, mäty piepornej, repíka a alchemilky a kvet bazy so stopkami. Príprava a použitie podľa návodu na obale. (237) Nephrosal — obličková čajovina v záparových vrecúškach Obsahuje plod fazule bez semien, vňať prasličky, koreň ihlice, list brezy a žihľavy. Návod na obale. (238) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (1) Obsahuje šípky, list ostružiny malinovej a žihľavy. Čaj sa pripravuje a užíva podľa pripojeného návodu.
44

pelendrek) — 10 g. oplodie pomaranča a koreň angeliky — po 5 g.5 g čajoviny) Vňať ľubovníka . list čiernej ríbezle a maliny ostružiny po 15 g. koreň angeliky a myrha — po 10 g. Príprava a použitie čaju podľa návodu na obale. aníz a podzemok rebarbory — po 5 g. základ tvorí typická metabolizujúca čajovina.8 g. vňať benediktu a myšieho chvosta — 8 g. Dá sa využiť aj na liečivé liehové obklady. výťažok zo sladkého drievka (tzv. Indikácie: diabetikum. ZOZNAM ČS. fľaša sa dobre uzavrie a odloží na miesto chránené pred svetlom.5 g. Pije sa pri žalúdočných ťažkostiach.4. podzemok puškvorca. trúdnatec lekársky (huba uvádzaná pri smrekovci opadavom).5 g). občas treba premiešať. myrha (cudzokrajná droga) — 1 g. fenikel a podzemok zedoarie (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 4 g.5 g. list čiernej ríbezle. omývanie kožných defektov. podzemok puškvorca .5 g. Betulan List brezy 30 g. náhradka za pravý čaj. vňať mäty piepornej 10 g. koreň omanu 6 g. úbory rumančeka. antireumatikum. mäty piepornej. vňať paliny pravej . má metabolizujúce pôsobenie. vňať myšieho chvosta 10 g. Sfiltrovaný výluh sa pije po kalíškoch (podobne ako elixír č. sennové struky (cudzokrajná droga predávaná v lekárni). Rozdrvené byliny sa vsypú do dvojlitrovej fľaše a zalejú sa 1. oplodie pomaranča 2. koreň petržlenu 4 g. (243) Švédska čajovinová zmes — Species ad vitam longam: Aloa (cudzokrajná droga) — 17 g. Indikácie: antisklerotikum. Tablety Natrii salicylici po 0. Indikácie: dermatologikum.3 g.1. list senný. Samsta Aloa — 20 g. paliny pravej. vňať repíka . vňať medovky . Alvisan Neo Vňať imela 40 g. repíka. (241) Ungolen species — čajovina pri chorobách pečene a žlčníka Plod pestreca (silyba) mariánskeho a repíka — po 10 g. elixír nemá zázračné účinky. hypotenzívum. koreň horca a galganový podzemok (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 2 g.12 g. Indikácie: dermatologikum. koreň sladkého drievka. vňať mäty piepornej — 5 g. šalvie lekárskej a zemežlče). Bylinný čaj so šípkami Plod šípky 50 g.(239) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (2) Obsahuje šípky. list hlohu s kvetom 16. Indikácie: diuretikum. vňať ľubovníka 20 g. 45 . HROMADNE VYRÁBANÝCH ČAJOVÍNOVÝCH ZMESÍ Aldennon Koreň lopúcha 18 g. vňať medovky a mäty piepornej po 2 g.5 g.2 g.5 1 ražnej pálenky (prípadne v borovičke alebo v 60-percentnom lekárenskom liehu). vňať alchemilky 6 g. koreň rebarbory — 6 g. vňať žihľavy a list brezy po 6 g. Cutisan Vňať myšieho chvosta 20 g. 40 g čajovinovej zmesi sa nechá 8 dní vylúhovať v 0. vňať ľubovníka. Vylúhovanie trvá 10 dní (občas treba fľašou potriasať). (242) Eugastrin . plod hlohu 10 g. vňať repíka a kvet bazy čiernej po 7 g. list jahody 17.9 g. Prefiltrovaný výluh (elixír) sa vo Švédsku ľudovo užíva ako prostriedok „na predĺženie života".5 g. (240) Priemyselne vyrábané čajoviny v ponorných vrecúškach s obsahom rozličných drog (kvet lipy a bazy čiernej. list ostružiny černicovej a kvet agátu. Záparové vrecká (20 ks po 1. vňať yzopu a medovky po 5 g. vňať prasličky 7. plod fenikla — 3 g. podzemok nátržníka vzpriameného a koreň sladkého drievka — po 3 g. Príprava a dávkovanie podľa návodu na obale. Čaj sa pripravuje a užíva podľa návodu na obale. 243). medovky. kôra krušiny a koreň ihlice po 7 g. úbory nechtíka a koreň horca — po 1 g. vlasové tonikum. Isteže.5 1 ražnej pálenky alebo borovičky. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 3 g. blizny šafranu — 2 g. koreň púpavy — 6 g.priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach (v 1 vrecúšku 1. (244) Bylinkový elixír podľa Dr.

koreň sladkého drievka 7 g. vňať paliny pravej 9 g. vňať šalvie. Indikácie: stomachikum.5 g. šištice chmeľu 3 g. Záparové vrecká (20 ks po 1 g). vňať tymianu a materinej dúšky po 10 g. Pulmoran Koreň ibiša. koreň púpavy s vňaťou. Indikácie: diuretikum. Species diureticae Planta List brezy. koreň petržlenu po 10 g.Defatigan Úbory rumanu rímskeho 20 g. list maliny 10 g. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 6 g.5 g. vňať medovky 4. Eugastrin Vňať ľubovníka 12 g. list maliny. 46 . dezinficiens močových ciest. list maliny 10 g. kvet bazy. kvet bazy so stopkami. koreň ihlice a petržlenu po 25 g. vňať repíka 3 g. vňať jastrabiny 12 g. koreň ihlice a plod fazule bez semena po 4 g. koreň sladkého drievka 5 g.2 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. vňať stavikrvu vtáčieho 10 g. vňať lipkavca (marinky) 7 g. Indikácia: expektorans. koreň sladkého drievka 2 g. vňať medovky. metabolikum. kvet divozela 4 g. koreň sladkého drievka. plod anízu a fenikla po 5 g. vňať mäty piepornej 2 g. koreň lopúcha 5 g. Indikácia: čaj pre diabetikov. Pemisan Vňať pamajoránu a mäty piepornej po 20 g. Indikácie: dietetikum. žihľavy a stavikrvu vtáčieho po 15 g. Diabetan Struky fazule bez semena 17 g. Indikácie: diuretikum. list senný a brezy. list brezy. cholagogum. Hemoral Kôra duba a úbory rumančeka po 12. vňať repíka a mäty piepornej po 10 g. kvet lipy a list čiernej ríbezle po 12 g. kvet agátu 2. náhradka pravého čaju. list žihľavy 2 g. koreň ibiša. Indikácia: diaforetikum.5 g. kvet levandule 10 g. list jahody 6 g. list ostružiny a plod fenikla po 8 g. kvet bazy a podbeľa po 5 g.8 g. Reduktan Chaluha bublinatá. Fyterol Kvet bazy 15 g. dezinfekcia močových ciest. Indikácia: dietetikum pri redukčnej diéte. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. vňať myšieho chvosta 5 g. Indikácia: prísada do kúpeľa. Detský čaj s rumančekom Úbory rumančeka 10 g. plod fenikla 10 g. kôra krušiny a kvet bazy po 15 g. plod fenikla a bazy. Nephrosal Vňať prasličky 6 g. vňať čučoriedky a šalvie po 15 g. tymianu.5 g). Indikácia: antihemoroidová kúpeľová prísada. koreň puškvorca 1. vňať prasličky 15 g. Javorina List ostružiny 22. Indikácia: karminatívum.

vňať mäty piepornej a koreň sladkého drievka po 7 g. dezinficiens močových ciest. plod fenikla 5 g. vňať zemežlče. kvet agátu 3 g. vňať medovky a kvet levandule po 10 g. vňať benedikta a myšieho chvosta po 8 g. Indikácie: choleretikum. Indikácie: cholagogum. vňať mäty piepornej 5 g. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. antidiaroikum. kvet lipy a bazy po 20 g. list medvedice 20 g. úbory rumančeka. List brezy a medvedice po 30 g. ľubovníka. koreň ihlice 10 g. koreň púpavy 6 g. list maliny 5 g. P. stomachikum. list boldo. koreň sladkého drievka a vňať mäty piepornej po 10 g. plod fenikla 3 g.5 g). Thevalin Vňať materinej dúšky 20 g. vňať mäty piepornej 15 g. vňať prietržníka 5g Indikácie: diuretikum. digestívum. koreň ihlice a rebarbory po 15 g. Indikácie: cholagogum. choleretikum. Species laxantes Planta Kôra krušiny 40 g. Species urologicae Planta List brezy a koreň petržlenu po 25 g. vňať jablčníka. list podbeľa a koreň ibiša po 22 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. Idikácia: laxans. plod fenikla 5 g.5 g). Stomaran Úbory rumančeka. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. Tormentan Plod čučoriedky 32 g. Indikácie: stomachikum. koreň nátržníka a krvavca po 20 g. vňať mäty piepornej a koreň púpavy s vňaťou po 10 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. list žihľavy 3 g. gastroenteritídy a kvasné dyspepsie. Thé Salvat Vňať repíka a jablčníka po 25 g. Indikácie: adstringens. Šípkový čaj ochutený I Plod šípky 21 g. 47 . koreň ihlice a petržlenu po 10 g. choleretikum.Species cholagogae Planta Vňať repíka 40 g. kvet bazy. kvet divozela a prvosienky po 4 g. Indikácie: diuretikum. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. koreň puškvorca a angeliky po 15 g. stavikrvu vtáčieho a myšieho chvosta po 5 g. vňať žihľavy. kôra krušiny. Indikácia: expektorans. list ostružiny 6 g. list šalvie. Šípkový čaj ochutený II Plod šípky 21 g. Species urologicae P. list ostružiny 6 g. repíka a mäty piepornej po 10 g. šištice chmeľu. koreň omanu 10 g. Species pectorales Planta List skorocelu 23 g. list ostružiny. Tablety Acidi tartarici cum Kalii-Natrii tartarici. dezinficiens močových ciest. laxans. plod fenikla 10 g. úbory rumančeka. Ungolen Vňať repíka a plod pestreca (silyba) mariánskeho po 10 g. hepatoprotektívum.

Lipový čaj (20 vreciek po 2 g). Kvet lipy (20 vreciek po 1 g). Ľubovník bodkovaný (20 vreciek po 1.5 g). vňať levandule a medovky po 11 g. koreň angeliky a vňať mäty piepornej po 3. plod hlohu 17 g. plod ovsa. Kvet bazy čiernej (20 vreciek po 1 g). Medovka lekárska (20 vreciek po 1 g). Repík lekársky (20 vreciek po 1.5 g). Zemežlč menšia (20 vreciek po 1 g). Záparové vrecká .5 g. Matový čaj (20 vreciek po 1. šištice chmeľu 12 g.5 g).Valofyt Neo Koreň valeriány 24 g. Palina pravá (20 vreciek po 1 g).8 g). kôra vŕby 7 g. Yerba maté .čaj mate (20 vreciek po lg). Indikácia: nervínum. Šalvia lekárska (20 vreciek po 1.

.

usporiadané do visiacich strapcov. Pestuje sa najmä pre rýchly rast a tvrdé drevo.Papilíonaceae) Nemecky:Weisse Robinie. Laburnum anagyroides Medic). maďarsky: Fehér ákácz.) Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne vyžíhanim drogy) Popol nerozpustný v kyseline chlorovodíkovej (stanoví sa laboratórne pri spomenutej skúške) I. v chladnejších oblastiach až v júni. Dnes by sme sa ho však radi zbavili. Pri zbere kvetnej drogy nemôže vzniknúť zámena. ktorého otec priviezol agát zo severoamerickej Virgínie a vysadil v Jardin des Plants v Paríži. súmerné.TRNOVNÍK BÍLÝ AGÁT BIELY (+) Robinia pseudo-acacia L. miestami celkom zahubil vzácnu stepnú kvetenu a v jeho susedstve sa nedarí ovociu. lebo sa neznáša s mnohými rastlinami. Rýchle sa rozšíril. Materiál sa ľahko zaparí a hnedne. najmä v nížinách. lebo nie je náročný na pôdu. rozširuje sa veľmi ľahko. Svojou rozpínavosťou ohrozuje pôvodné porasty. teda v čase.Fabaceae (Motýľokveté . Agát k nám presídlil zo Severnej Ameriky. Kvet sa u nás nevykupuje každý rok. žiada sa kvet s kalichom. keď ostatné stromy už odkvitli. Z agáta sa u nás zberajú jednotlivé kvety . plodmi sú sploštené struky. anglicky: Acacia. ťažko kryštalizuje a dlhý čas ostáva tekutý. zato má nároky na teplo a svetlo. 10. príp. AGÁT BIELY Trnitý ker alebo strom s nepárno perovitými listami. voňavé. Vysádzal sa najmä v mestských parkoch na oživenie zelene. V uvedených oblastiach dokonca zaisťuje hlavnú znášku. rusky: . ktorým sa kedysi označovala kvetná droga z trnky obyčajnej. norme ON 86 6235 pre zvyčajné dve akostné triedy: Akosť — najviac v % Znak Kvety s iným sfarbením ako začerstva Iné časti materskej rastliny ako kvety Cudzie organické prímesi (prímesi iných rastlín a pod. Omyl môže skôr vzniknúť pri výklade zastaraného názvu Flos acaciae nostratis. ktorými ich ničí. Je významnou medonosnou rastlinou najmä na južnej Morave a južnom Slovensku. U nás sa nerozvážne sadil asi pred 200 rokmi ako nenáročný strom na upevňovanie pieskov a zalesnenie chudobných pôd. Agát má pomenovanie podľa záhradníka francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. Kvety biele. Sušíme ihneď. Agátový med je vodojasný až žltkavý. Zber sa robí v máji—júni odrezáváním celých súk- vetí alebo odtŕhaní m jednotlivých kvetov zo strapcov. neopadaný po odkvitnutí. bezpodmienečne v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. 3 1 14 8 2 II. — Jeana Robina. bez iných prímesí Požiadavky na kvetnú drogu (Flos robiniae) v čs. má výraznú chuť a pach po agátových kvetoch. zlatožltým (v parkoch pestovaný štedrec — pozri jedovaté rastliny. Príbuzné druhy majú nevoňavé kvety s ružovým alebo fialovým sfarbením. Bohato kvitne v druhej polovici mája. so zelenkavým reflexom. z 1 ha agátového lesa sa získa 350-1 700 kg medu. taliansky: Robinia. Agát má veľmi voňavé a medujúce kvety. Bôbovité . Pomer zosušenia je asi 7 : 1. z koreňov vylučuje jedovaté látky.Flos robiniae seu Flos acaciae (Flos pseudoacaciae). francúzsky: Robinier faux-acacia. rýchlo a opatrne. 20 6 2 14 10 3 51 . kde sa za ním chodí kočovat'.

ktorá pripomína záhyby plášťa. Vyskytuje sa od nížin až po vysokohorský stupeň. za mladi vejárovito poskladané. Latinské pomenovanie rodu je odvodené od alchema — alchymistka. šípkový čaj ochutený II. ženský plášť Nemecky: Gelbgruner Frauenmantel. Celá rastlina okrem kvetov je dosť jedovatá — predovšetkým kôra a semená. Neskôr sa na jej starú slávu pozabudlo a dnes sa liečebne využíva menej. jeho toxicita per os vidí sa 52 v porovnaní s ricínom ricínových semien menšia. hviezdoš. droga sa zriedka užíva samotná. príčinou toxicity sú látky bielkovinovej povahy. Na dne jej lievikovitých listov (nad stopkou) sa dlho udržiavajú kvapky rosy. zvýši sa vylučovanie moču o 17 až 40 % (Oźarowski. ale aj v oficiálnej medicíne. francúzsky: Alchemille commune. zberá sa lúpaním v marci—apríli.Cortex acaciae. Začiatočníci by mali prísť najprv so vzorkou nasušeného materiálu do nákupne. Ich určovanie je veľmi náročné. ako by si azda zaslúžila. zúbkaté. V minulosti mala rastlina veľmi dobrú povesť nielen v ľudovom liečiteľstve. 1980). Droga má výrazné močopudné účinky a niekedy slúži na aromatizáciu čajovín. kondolík. akostnej triede nezodpovedá čo len jeden znak. pri migréne žalúdočného pôvodu a i. Ružovité . Alchymisti ich zberali a používali pri hľadaní kameňa mudrcov.: Alchemilla vulgaris L. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ KONTRYHEL ŽLUTOZELENÝ Alchemilla xanthochlora Rothm.Rosaceae Ľudovo: divý muškát. pripravujú sa výťažky (esencia. žltozelené. akostnej triedy. toxické proteíny — lektíny. Kvety drobné. Bekál. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ (len droga I. husia nôžka. ich aglykóny.tické upotrebenie esencie z kôry a konárikov býva pri prekyslení žalúdka (hyperacidita). maďarsky: Közönséges palástfu. Kvety obsahujú hlavne flavonoidové glykozidy (robinín. ale aj pri potokoch a prameniskách. španielsky: Alquimilla. Starovekí alchymisti pripisovali tejto byline veľkú liečivú moc. farnezol. preto sa navzájom často zamieňajú. Typicky vyvinuté listy sú okrúhlasté. rozšírené vo viacerých európskych jazykoch. U nás nakupovaná droga sa vyváža. dozrievajú v nažky. v homeopatii sa používa čerstvá kôra zmiešaná s mladými konárikmi. rakovie zelie. Pomenovanie ženský plášť. rosička. U nás rastie asi 40 druhov rodu alchemilka. väčšinou s lesklochlpatým povrchom.). Ľudové liečiteľstvo občas používa aj agátovú kôru . Ľudové liečiteľstvo používa kvetnú drogu vo forme asi 5 % záparu — 2 až 3 šálky denne. Syn. 7 — 11-laločné. taktiež biozidy (biokvercetín) a silicu s vonnými látkami (nerol. ak sa užije 2 x denne 1 dl odvaru z 2 lyžíc agátového kvetu na 4 dl vody. linalol a i. Po riadnom usušení drogu treba ihneď odovzdať nákupni. droga sa preradí do II. častejšie tvorí zložku močopudných čajovín. Rastie na mierne vlhkých lúkách a pasienkoch. lebo skladovaním sa znehodnocuje a veľmi rýchlo ju napádajú skladištní škodcovia. dil. akosti — je exportnou surovinou). žalúdočných a dvanástnikových vredoch. Má hemaglutinizujúce a mitogénne vlastnosti. taliansky: Alchemilla. rusky: Trváca mnohotvárna bylina so žltozelenou chlpatou byľou vysokou 15-70 cm. akacín). kontrihel obyčajný. a preto treba dodržať požiadavky na najlepšiu akosť. Podľa ČSN musí droga obsahovať predovšetkým alchemilku žltozelenú. anglicky: Lady's mantle. Ak ustanoveniam normy v I. vo vlhkých svetlých lesoch. D 2 až D3). najmä robín (zmes ?). Čajoviny: Javorina čaj — bylinná zmes (volne predajná balená čajovina). vychádza z formy listov. Homeopa- . pri kŕčoch rozličného pôvodu (spazmolytikum). zoskupené do súkvetia.

1986 bola kvitnúca vňať alebo len prízemné listy sušené prirodzeným spôsobom. chutí trochu horko a sťahujúce Väčšina listovej drogy vykúpenej u nás sa vyváža do nesocialistických krajín. 10 4 2 1 12 12 0. U nás sa rozšírila v stredoveku.5 12 9 II. lebo výtažnosť silice je vtedy asi 1. 233.) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. v tme. maďarsky: Orvosi archangyélika. najmä pre farmaceutické účely a ako korenina. lebo ľahko vlhne a ešte ľahšie ju napádajú škodcovia a hmyz. 236. roku celé koreňové systémy. schne rýchlo.: Angelica archangelica L. ktorá sa používala na omývanie rán. j. v Nemecku aj pri liečbe cukrovky. Stonka dutá. 221. V oficinálnej medicíne niekedy tvorí zložku metabolických a odtučňovacích čajovín. Často sa pestuje. rusky: Dvojročná až trváca bylina s repovitým koreňom. Pre získanie koreňovej drogy — Radix angelicae sa vykopávajú v jeseni (september—október) 2. Na vonkajšie použitie sú ČSN 86 6439 má na list alchemilky rovnaké požiadavky ako na vňaťovú drogu (ČSN 86 6725): Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené ako na materskej rastline (pôvodne sivozelené listy) Cudzie organické prímesi (iné časti materskej rastliny. Z účinných obsahových látok rastliny majú najväčší liečebný význam triesloviny tanínového a elagového typu (6—8 %).) Anorganické prímesi (t. Ľudové liečiteľstvo pripisuje listovej droge všetky uvádzané účinky. Predmetom nákupu r. dorastá až do výšky 2 m. Syn. Jej akosť znižuje nadmerná drobivosť. korenistú chuť s horkastou príchuťou. hlina. Rastie pri potokoch. svätodušný koreň. V lete poskytuje mnoho jasnožltého medu. Čajoviny č. vyžadoval by si podrobnejší prieskum. listy perovito zložené s nápadne nafúknutými pošvami. dávkujú sa 4 lyžičky posekanej drogy na pohár vriacej vody. Materiál sušíme prirodzeným teplom v tieni. Má i mierny spazmolytický účinok (zmierňuje kŕče) a mierne podporuje aj vylučovanie moču. francúzsky: Archangélique officinale. Zelerovité .8 II. Pomer zoschnutia je 5 : 1 . Z toxikologického hradiska sa pri tejto droge nezistili nijaké vedľajšie účinky. iné rastliny atď. Keď sa naukladá do tenkých vrstiev a má dostatočný prívod vzduchu. Najvýhodnejšie je ihneď ju odovzdať nákupni. Listová droga nemá pach. D 2 . vredov predkolenia atď. malé množstvá v plechovkách. Brustwurz. preto ju pri sušení treba obracať. anjelský koreň. 3 5 0. na nivách a lúkách od podhorského stupňa po alpín- sky. 225.5 . španielsky: Arcangelica. Novšie sa odporúča zber pred tvorbou kvetných výhonkov (marec— apríl). anglicky: Angelica.5 % (v štádiu kvitnutia a tvorby plodov je najnižšia). ekzémov. Zberači najradšej vyhľadávajú vyššie porasty na vlhkých lúkach. Po rýchlom. a preto rastlinu hojne obletuje a navštevuje hmyz (včely). no poriadnom omytí sa korene sušia v tieni na vetranom mieste (hrubé sa pozdĺžne prekrajujú). Často ju poškodzuje hmyz. kde rastie osobitná odroda. 1970 tvorila zložku čajoviny Vulneran. bezlistých byli. U nás do r. po dokonalom usušení má droga výraznejšiu arómu a ostrú. Správne usušená listová alebo vňaťová droga má sivozelenú farbu. Zásluhou vysokého obsahu trieslovín pôsobí droga sťahujúco (adstringentne) pri ochoreniach žalúdka a čriev. Korene vykopávané v jeseni (september—október) sa u nás nenakupujú. piesok atď. janoklík. Používa sa i pri silnej menštruácii a klimakterických ťažkostiach. ktoré možno kosiť kosákom. Charakter silice a kryštalických obsahových látok nie je dostatočne známy. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej vňate (dil. Zberá sa na začiatku kvitnutia (máj—august). ARCHANGELIKA LEKÁRSKA ANDĚLÍKA LÉKAŘSKÁ Archangelica officinalis Hoffm. Najvýhodnejšie je sušenie umelou teplotou do 35—40 °C. taliansky: Arcangelica. Okrem toho sa alchemilková droga ľudovo používa na posilňovanie maternice pred pôrodom (celé 4 týždne pred pôrodom sa užívajú 3 šálky čaju denne. široko krídlaté dvojnažky.Predmetom zberu z materskej rastliny je najčastejšie vňať. 226. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách. 5 8 1 12 12 dávky drogy až 3 x vyššie ako pri zápare. Droga sa ľahko zaparí. dozrievajú vo vajcovité. Už pred začiatkom sušenia treba materiál zbaviť trávy. Do liečiteľstva sa dostala zo severských oblastí.priemer). mnísi ju pestovali ako prostriedok proti moru. čaj sa nesladí). Pre plod — Fructus angelicae platí ČSN 86 6613: Akosť — najviac v % Znak Tmavé plody Iné časti materskej rastliny Cudzie plody Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenej % I.Umbelliferae) Ľudovo: angelika pravá. ďalej horčiny a stopové množstvo kyseliny salicylovej. vybolen Nemecky: Echte Engelwurz. Vyžaduje si však opatrnú manipuláciu.5 12 10 0. drobné zelenobiele kvety v okolíkoch hustých okolíčkov. porušených a zožltnutých listov alebo korienkov.Apiaceae (Okolíkaté . Po uschnutí sa veľmi drobí. Možno ju použiť aj zvonku na rany. Popri kvitnúcich vrcholkoch sa zberajú aj prízemné listy bez stopiek (takáto zmiešaná droga sa označuje názvom Herba alchemillae). 5 2 1 0.

nespavosť) a Valofyt Neo. koreňa. Archangelikový koreň má podobné účinky ako puškvorcový (Radix calami aromatici): podporuje trávenie. triesloviny. 180. pri listovej 6 : 1 a pri plodoch je velmi malá.ARCHANGELIKA LEKÁRSKA rastlinu ochranné látky (fytoalexíny — furanokumaríny) a tie niekedy vyvolávajú na pokožke boľavé vyrážky a ekzémy. chamissonis Less. 186. napomáha odkašlávanie.Flos arnicae.214. rúbaniská a všeobecné zárasty s rašelinníkmi. kde je úplne chránená. slúži proti kŕčom a ako aromatikum. Pri zbere treba dávať pozor — čerstvá šťava predovšetkým podzemkov a plodov obsahuje pre Požiadavky ON 86 703 1 na koreňovú drogu — Radix angelicae: Znak Iné časti materskej rastliny Droga sfarbená ináč ako hnedosivo až červenkasto Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanovené laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovené v predošlom množstve) Obsah silice — najmenej % Akosť — najviac v % I. Čs. priemyselne vyrábané prípravky s koreňom sú čajoviny Stomaran (dietetický čaj pri zažívacích ťažkostiach). List sa zberá v máji—júni. pôsobí mierne močopudne. usky: PRHA HORSKÁ List — Folium angelicae alebo plod — Fructus angelicae. španielsky: Amica.1 Trváca bylina vysoká 30—60 cm. Hlavnou obsahovou látkou drog je silica s obsahom felandrénu. m. ďalej horké látky. najmä z výšok 1 000-1 500 m n. 10 10 4 14 13 6 0. pripúšťa sa aj z druhu A. Mountain Arnica. s ružicou prízemných listov a veľkým úborom s pomarančovými jazykovitými kvetmi. 66. Dávky sú 2—2. anglicky: Arnica. Bergwohlverleih. Rastlina uprednostňuje vlhké horské lúky. chartreuse a i. taliansky: Arnica.). sa používa skoro výhradne ako korenina. suší ako silicový. maďarsky: Hegyi Arnika. oficiálna medicína používa kvet . Astrovité — Asteraceae Ľudovo: šlakové korenie Nemecky: Arnika. Plody sa užívajú podobne (1 g na maceračný odvar). 5 5 2 14 12 4 0. Na farmaceutický trh prichádza droga z divorastúcich rastlín Bavorska.5 g drogy viac ráz denne ako zápar. severného Talianska a Balkánu. Čajoviny č. ARNIKA HORSKÁ (+) Arnica montana L. spazmolytikum a sedatívum. povzbudzuje nervovú činnosť (je vhodný aj do kúpeľov).. U nás sa uvádza iba v ČSR. 200. so šikmým podzemkom. Valofyt (stavy predráždenia a miernej úzkosti. tiež v potravinárstve. Strata sušením koreňovej drogy je asi 4—5 : 1. plody sa zberajú pred dozretím (v septembri). hlavné indikačné oblasti sú: stomachikum. organické kyseliny a sacharidy.3 II. 54 . dermatitídy však nevyžadujú osobitný spôsob liečby. Značné množstvá drogy sa spotrebujú pri výrobe likérov (benediktínka. na kúpeľ 100—200 g sekanej drogy. 210. uspokojivo. Na liečebné účely slúži celá rastlina. plody sú nažky s chocholcom. 209. V prípravkoch sa zvyčajne kombinuje. francúzsky: Arnica montagnard. pinénu a kumarínov (furanokumaríny). V ČsL 2 sa uvádza aj podzemok s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae.

tymol a metyléter tymolu (pre vysoký obsah parafínov má maslovitú konzistenciu). Droga pôsobí na krvný obeh. do 4 %). ako vlasový a kozmetický prostriedok a i. Nazberaný materiál sa nesmie stláčať.Jednotlivé úbory sa odtrhávajú celé (jún—august).5 3 3. Otázka obsahových látok nie je celkom jasná. umelou teplotou do 40 °C. Podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae sa vykopávajú v jeseni (september—október). Arnikový extrakt je u nás zložkou pasty na ekzémy a rany Alysal a masti Calovat. faradiol a i. zvyšuje krvný tlak a vyvoláva kontrakcie maternice — účinkuje ako srdcové tonikum a stomachikum (tinktúra). aplikovanej pri mimokíbovom reumatizme a vertebrogénnych syndrómoch. fytomelany. resp. Vnútorné užívanie prípravkov smie odporučiť iba lekár. Veľmi časté je vonkajšie upotrebenie — uplatňuje sa roztok (tinktúra 5 —10-násobne riedená vodou alebo 2 % zápar z drogy). 86 6237) má pre Flos arnicae (prvá pre kvet bez zákrovu.5 55 . druhá so zákrovom) tieto kritériá: Akosť — najviac v % úbory bez zákrovu so zákrovom I. treba dávať pozor. polyíny. Asi tu pôjde aj o prejavy nešpecifickej podnetovej terapie. helenalín — ester sa novšie uvádza ako toxický princíp a niektoré sú kontaktné alergény). 40 II. proti zápalom. rýchlo sa sušia v tieni. Znak Prekvitnuté kvety (s nažkami) Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Kvety sfarbené ináč ako pomarančovožlto Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne z predošlej hodnoty) II. Celkove tradované vnútorné upotrebenie pri obehových poruchách. sú to predovšetkým flavonoidy (glukozidy kvercetínu. ďalej horčiny (hlavne arnicín). reume (riedený roztok možno miešať aj s tekutým octanom hlinitým). ba vyvolávajú až rozpad (nekrózu) tkaniva. cholín a triesloviny. 60 23 3 2 10 13 5 4 20 13 10 3 2 10 13 10 5 4 20 13 12 8 2 2. 40 1. silica obsahujúca azulén. Rovnaké obdobie zberu i manipulácia platí aj pre vňať — Herba arnicae. Prípravky z arniky sú interne veľmi nebezpečné najmä deťom — sú vysoko toxické na ich organizmus. suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na vzdušných miestach. pri pomliaždeninách. na natieranie zapálenej ústnej sliznice. triterpénové alkoholy (arnidendiol. na podporu resorpcie krvácaní v hlbšie uloženom tkanive. aby neobsahovali čierne larvy muchy Trypeta arnicivora. trombózach. zeaxantín). do kloktadiel. bronchiálnej astme a pri súčasnom zápale žalúdka a tenkého čreva (gastroenteritída) nie je farmakologicky celkom podložené. karotinoidy (napr. seskviterpénové laktóny (arnifolín. okrem ARNIKA HORSKÁ ON 86 6212 (resp.. Silné koncentrácie roztoku tvoria pľuzgiere. luteolínu a kempferolu). vykĺbení. po opuchoch (edémoch). tesne pod kvetným lôžkom (Flos arnicae cum calyce). na urýchlenie granulácie. po poraneniach ako ranové antiseptikum.

Platí to najmä o zeleri a petržlene. preto sa nechávajú v tme. acutifolius alebo A. (steroidné) saponíny (glukozid sarsasapogenínu a štyri ďalšie). dráždia sliznice. vyvolávajú dávenie.Pre vňať — Herba arnicae platí ČSN 86 6722: Akosť — najviac v % Znak Prekvitnuté a ináč sfarbené úbory ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. plody zelené. najmä asparagín (amid kyseliny jantárovej). Do obchodu sa dostávajú vo zväzkoch alebo sa konzervujú. ASPARAGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) Asparagus officinalis L. 5 5 1 14 10 II. staršie sú bez chuti. Zberajú sa v apríli (máji) 3. Bočné konáriky sú sploštené a nahradzujú listy. v semenách neprebádaná horčina spargín a farbivo sparguarín.Turiones asparagi recentes. Pri predráždení obličiek nemá sa užívať. aphyllus). asi 3 % odvar z koreňa 2 -3 šálky denne). chutné mladé výhonky (pred ich vyrastením nad zem). vňaťou zlatobyle a i. bez chlorofylu. slizy. Bola veľmi obľúbená a aj sa pestovala. Podzemky s koreňmi sa zberajú v marci—apríli a v októbri—novembri. triesloviny (kyselina galová a tanín). najmä na južnej Morave. Z cudzozemských druhov si zasluhuje zmienku a. ktorý sa často pestuje v skleníkoch pre jemnú vňať s plochými listovými konárikmi. Druh rastie od nížin do subalpínskych polôh na lúkach. hnačky. V bytových podmienkach je najčastejší a. U nás sa miestami pestuje pre dužna- té. na krovinatých úbočiach. sitosterol. sú bez pachu. edémy a dýchacie ťažkosti spojené s ochromením srdcového svalu. veľa draselných solí (spolu so saponínmi podmieňujú močopudný efekt a minerálne látky (vápnik. žltozelené. Kvety drobné. kde si zachovajú dužnatosť a nedrevnatejú. pôvodom tiež z Afriky. glykozid koniferín. Známy bol aj ich močopudný účinok a využíval sa i liečebne.). ktoré sú premenené na drobné šupinky. fosfor.guľaté zrelé červené bobule s drobnými čiernymi semenami a odporne sladkou. s mäsitým podzemkom. 10 8 3 14 12 Podzemky (korene) majú ON 86 7032.). 41. sacharidy. stigmasterol. taliansky: Asparago. neskôr červené bobule. ďalej arginín. Zeleninou s jedlými koreňmi alebo podzemkami sa živili ľudia oddávna v čase núdze. akoby obsahoval cukry. Všetky spomínané časti špargle majú experimentálne dokázaný silný močopudný účinok (užíva sa napr. hustokvetý — A. obsahové látky sa menia podľa ročných období. na okrajoch dubín. V žiarivo červených plodoch je karotinoidné farbivo fyzalín. Predmetom zberu sú mladé výhonky . 57. anglicky: Asparagus. Ordinuje 56 . rok po vysadení rastliny. výhonky musia byť biele. sodík. Nyúlárnyék. 51. listami brezy. o toxických obsahových látkach nie sú žiadne bližšie údaje. rusky: CHŘEST OBECNÝ Dvojdomá trváca bylina vysoká 30—150 cm. 7 2 1 12 10 4 II. Otravy detí i dospelých sú známe. Používajú sa čerstvé. V bohatších antických kuchyniach sa väčšina dnešných obľúbených druhov zeleniny uplatňovala skôr ako prísada do jedál aj preto. Jej úprava bola asi taká ako dnes: malé výhonky sa varili (nesmú sa prevariť) a polievali horúcim olejom. podľa starších údajov sa aj pražili a boli náhradka — surogát kávy. že sa jej pripisovali liečivé účinky. 14 4 2 12 12 5 helenalínu sa uvádzajú ako toxické seskviterpénové laktóny tenulín a partenín. Inak špargľa ako zelenina je dietetikum s miernym močopudným pôsobením. ktorá obsahuje tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predošlého zistenia) I. Liečebne sa kedysi používali aj plody . v húšťavách i hájoch. spomínané steroidné saponíny. španielsky: Esparraguera. francúzsky: Asperge officinale. A liečivú povesť mala aj špargľa. plumosus Bak. Predmetom zberu sú zriedka aj krátke a hrubé podzemky s dlhými koreňmi. U nás sa pestu- je záhradnícky. zmenia farbu z belasej na sivú. alebo 4. maďarsky: Spárga. vo svete je známych asi 150 druhov. Z obsahových látok podzemkov i výhonkov možno spomenúť aminokyseliny. densiflorus Mayers. 13. perovitý z Kapska — A. Theofrastova a Dioskoridova pochádzala asi z iných druhov asparágusu ako naša (A. kde sú aj početné továrne na konzervovanie tejto zeleniny. Koreň ako droga prichádza do úvahy len zriedka. Pravda. je však zložkou zahraničných farmaceutických prípravkov (najmä práškovaných čajovín v kombinácii s prasličkou. v lesostepných a suchomilných trávnych spoločenstvách. ktoré vyrastajú z ich spodnej strany — Radix et Rhizoma asparagi. Pri užívaní nadobúda moč osobitný pach (metylmerkaptánom) a reaguje tak. Ak sa majú použiť ako zelenina. trochu i ostrou chuťou. vanilín. Ak sa sušia bežným spôsobom.. Čajoviny č. Ľaliovité — Liliaceae (Asparágovité — Asparagaceae) Ľudovo: hromové korenie Nemecky: Gemuse-Spargel. o čom sú zaručené správy. zastúpený je aj komplex vitamínu B (B1 a B2). dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). V mnohých kultivaroch sa pestuje ako zelenina. horčík a i. 207. krvácania. zamladi majú sladkastú chuť. ktorý dodáva špargli osobitnú chuť. Azda najviacej špargle v Európe sa dnes pestuje vo Francúzsku — v okolí Paríža pri Argenteuil a Saint Denis. Plíniova.

vajcovité. zoskupené do nepravých praslenov. pri močovom piesku a pod. Terapeutické upotrebenie baloty zaznamenalo veľké skoky. španielsky: Marrubio fetido. ďalej silica. vrúbkovano pílkovité listy. Usušená vňať si svoj odporný pach ponecháva. pretože balota sa používala v očnom i ušnom lekárstve. nie sú jedlé. kocúrnik obyčajný (Nepeta cataria L. ak umelou teplotou. ale i tak varujeme pred nimi najmä deti. asi v júni až v auguste) je vňať — Herba ballotae (nigrae). rusky: MĚRNICE ČERNÁ Trváca bylina vysoká 30—100 cm. Balotu čiernu možno ľahko zameniť za viacero podobných rastlín. Bobule pestovanej špargle sa pokladajú za toxické. Má štvorhrannú. j. G. so štetinovitými listencami. Vyskytuje sa na rumoviskách.). Spomína ju Dioskorides ako liečivú a jej pomenovanie balloté sa vzťahovalo u starých Grékov na všetky hluchavkovité rastliny. cholín. Vňaťová droga sa po usušení veľmi ponáša na vňaťovú drogu medovky lekárskej (Herba melissae). o toxických obsahových látkach nie sú však žiadne bližšie údaje a do úvahy prichodia najviacej saponíny. ako je jablčník obyčajný (Marrubium vulgare L. balota sa však vraj znovu objavuje ako liečivo proti dne — pakostnici a v ľudovom liečiteľstve vtedy ako nervínum.29 %). rafinóza. rýchle. lebo prítomné aminokyseliny hromadia v tele dusíkaté látky a bielkoviny. Prof. chutí horko. Predmetom zberu z kvitnúcej rastliny (t. sacharóza. maďarsky: Fekete pesztercze. francúzsky: Ballote fétide. 57 . Schwarzer Gottvergess. taliansky: Marrobio fetido. v prípade skladovania dávať do dobre zatvorených nádob a skladovať v tme. Navyše treba brať zreteľ na jej osobitne prenikavý pach a nedávať ju blízko materiálov. tak do 30-35 °C. ohradách a na úhoroch od nížin do podhorského stupňa. anglicky: Black Horehoud. v podzemných orgánoch o. mladé výhonky niekedy vyvolávajú alergické kožné prejavy — dermatitídy.36-12. v listoch kyselina kávová (0. strkať. Wittstein upozornil. Historické záznamy o balote sú dosť chudobné. Špargľa nie je vhodná ako hlavné jedlo (má priveľa minerálnych solí). plod je rozdelený na štyri tvrdky. Hojná najmä v blízkosti ľudských sídlisk. lámku. pôsobia ľahšie žalúdočné ťažkosti. pre odporný pach rozdrvenej rastliny.) a iné hluchavkovité rastliny. nie sú však toxické. že jej pôvodné liečebné použitie je zastarané. Ako rastlina so silicou podlieha všetkým ustanoveniam o patričnej manipulácii: treba ju sušiť v tieni. 1882 hovorí. rozkonárenú stonku a protistojné. obsahová látka nie je tiež známa. sivo chlpatá až vlnatá.ASPARÁGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) sa pri ochoreniach dolných partií močových ciest alebo ako pomocný liek pri obličkových kameňoch. Všestranný znalec staroveku Plínius nezaznamenal o nej nič podrobnejšie. trochu drsne aromatický a trpkasto. predovšetkým diterpén marubiín s číslom horkosti 65 000. Krause ho odvodzuje od ballein a oys = ucho (genitív otos). Čerstvé výhonky sú oficinálne v homeopatickom liekopise. Kvitnúca balota je dobrou pastvou pre včely. Rastlina obľubuje pôdy s vyšším obsahom dusíka. Vo vňati baloty je veľa trieslovín (Madaus uvádza 9. Azda jedna z prvých indikácií bola práve v očnom lekárstve. pričom však už seriózne hodnotenie prof. pri cestách. trochu horčiny. že pomenovanie balloté vzniklo od ballein = hodiť späť. ktoré ľahko prijímajú cudzie pachy. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: čierny jablčník Nemecky: Schwarznessel.. i. že by od lekárov zasluhovala väčšiu pozornosť. zriedka lysá. Nie je vhodná ani pre chorých na žlčník. cukrovku.). kvety červenofialové alebo biele. usudzuje sa. čistce (Stachys L. najmä nie pre menšie deti. Wittsteina v jeho knižne vydanej farmakognózii z r.2 %). BALOTA ČIERNA Ballota nigra L. stachyóza a verbaskóza.

2—4 šálky denne. sídlisk. Lepšie je sušiť umelým teplom do 45 °C nie na slnku. IV (hrubý prášok) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Množstvo vodného výťažku najmenej I. rusky: BEZ ČERNÝ BALOTA ČIERNA Ker. Zvonka sa upotrebúva na obklady proti lámke. Sušenie si vyžaduje trocha rutiny: kvety treba rozložiť vedľa seba stopkami hore. pri stresoch a hypochondrických stavoch). príp. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky. francúzsky: Sureau noir. Pri sušení smú kvety iba sčasti zožltnúť. operuje sa i sám. Balota čierna sa v súčasnosti u nás už dlhšie nevykupuje. Zemolezovité — Caprifoliaoeae (Loniceraceae) Ľudovo: bieda. Ak sa balota prenesie s kompostom na pole. S krátkou stopkou sa odstrihujú čerstvo rozkvitnuté súkvetia (máj—jún). kým vyschnú aj hlavné stopky. Ako droga mimoriadnej dôležitosti nakupuje sa kvet — Flos sambuci. je citlivá i na najmenšie V súčasnom ľudovom liečiteľstve sa droga používa ako sedatívum.listnatých lesov. španielsky: nillero.BAZA ČIERNA Sambucus nigra L. listy protistojné. Sušíme dovtedy. spazmolytikum a choleretikum. Pri zbere sa nesmú stláčať (ľahko sa zaparia). preto ho hmyz málo navštevuje. ktorá však patrí medzi byliny. ľahko sa rozmnoží a stane sa až húževnatou a nepríjemnou burinou. 58 Na kvetovú drogu (Flos samhuci) sa vzťahuje ON 86 6213.). Droga ľahko podlieha skaze. kvety biele vo viacramennom chocholíkatom vrcholíku. taliansky: Sambuco. alebo zavesiť za hlavnú stopku na špagát do tieňa. 5 % zápar (asi 20 minút vylúhovať). ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené kvety. Ešte ten istý deň sa zdrhujú a preosejú cez hrubé sito. parkov i rumovísk. maďarsky: Fekete bodza. ischiasu a pod. 2—4 g prášku. prípadne sa uskladní v dobre uzatvorených nádobách. ako je v opise Iné časti materskej rastliny a stopky hrubšie ako 1 mm Cudzie organické prímesi Preosiatie sitom č. 30 16 2 16 12 12 3 15 . na dobre vetrané miesto. plody sú guľaté čiernofialové kôstkovice. resp. pričom sa dávkuje 1 lyžica na šálku záparu. hojná od nížin po horský stupeň. preto sa ihneď odosiela do nákupne. Bežne sa zamieňa s bazou chabzdovou (Sambucus ebulus L. nepárno perovité. Nitrátofilná drevina mierne vlhkých stanovíšť . psia baza Nemecky: Schwarzer Holunder. nervínum (proti hystérii. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . (ČsL 4) 15 8 1 8 12 10 2(1) 20 II. nemá medovinu. anglicky: Common Elder. Kvet poskytuje včelám iba peľ. resp. ktorá potláča rast kultúrnych rastlín. Z tinktúry sa užíva 1—3 g na deň. vzácnejšie strom s bielym stržňom v konároch.

93. flavonoidy (hlavne rutín) — až 3 %. 95. 94. 65. ischiatické bolesti a migrénu. Droga sa používa zvonka na obklady. 15-20 g šťavy. Kvety sa BAZA ČIERNA používajú aj v kuchyni a ako koreninová prísada.D 6). 193. V homeopatii sa používajú čerstvé kvety miešané rovnakým dielom s listami a čerstvá kôra (esencia D 3 . Ak sa opätovne dosušuje. 143. Tíšia aj bolesti trojklaného nervu. Species urologicae. 151.5 g na zápar alebo odvar.navlhnutie. Predmetom nákupu sú aj plody — Fructus sambuci. Rastie na stranách a okrajoch lesov najmä v stredných a vyšších stupňoch. príp. Skladujeme ich v dobre uzavretých nádobách. 79. 98. Plody sú čierne bobuľovité kôstkovičky. 236. hnačky a i. španielsky: Sauco menor. Plody obsahujú aj niektoré vitamíny. Detský čaj s rumančekom.5 14 10 2 II. Čs. uplatňovaným najmä v čajovinách na odtučňovanie. 148. Kvet sa dávkuje 1. dobre znáša vápenaté podklady. Dávky drog nemožno zvyšovať.). sacharidy. Species laxantes Planta. Sušíme na slnku alebo umelým teplom do 50 °C. majú nepríjemné vedľajšie účinky (dávenie. taliansky: Ebbio. 240. Droga má charakteristický pach a škrabľavú chuť. 207. Čs. keď sú tmavofialové až čierne (august—september). amíny. 97. Kvetnú drogu možno zameniť najmä s bazou čiernou. 30 10 2 1 14 10 3 (+) Sambucus ebulus L. rusky: BEZ CHEBDÍ BAZA CHABZDOVA -CHABZDA Trváca bylina s plazivým podzemkom. ktorá je však ker alebo strom a kôstkovičky má čiernofialové s krvavočervenou šťavou. ružovkasté s červenými pernicami (tým sa líši od ostatných zástupcov rodu). 192. 71. 15 5 1 0. francúzsky: Sureau yeble. Kvety drobné. farmaceutický priemysel používa kvet do čajovín Reduktan (i plody). 70. 184. Zemolezovité — Caprifoliaceae (Loniceraceae) Nemecky: Zwerg-Holunder. 195. Kvety obsahujú silicu. vysoká 100—200 cm. drogová norma ON 86 6238 sa týka kvetu bazy so stopkami (Flos sambuci cum stipite): Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zisťuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (zistí sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. listy nepárno perovité s prílistkami. Dávkovanie: 1 lyžica na šálku záparu alebo odvaru. tvoria chocholíkové mnohoramenné vrcholíky. Čajoviny č. drobné 59 . triesloviny. so stopkami i bez stopiek. Odstrihujeme ich i s hlavnou stopkou. 139. sacharidy. Nezrelé zelené plody môžu vyvolať zdravotné ťažkosti. Dokonale suché plody čistíme vytriasaním na šikmej drôtenej ploche alebo na sitách. vnútorne na potenie a ako korigens v preháňavých čajovinách. Species urologicae Planta a Pulmoran. 118. pomer zoschnutia je asi 8 : 1. organické kyseliny a kyselinu askorbovú (vitamín C) asi 340 mg v 100 g. 124. maďarsky: Földi bodza. stáva sa bezcennou. anglicky: Danewort. Farebne podobné. Species laxantes (je oficinálna aj v ČsL 4). výťažok je zložkou Passitu — roztoku (sedatívum). 113. Attich. 152. antokyanové farbivá a sú mierne taxatívnym prostriedkom. 128.

Vie sa. porézne. kvety majú voľné korunné lupienky a bielu farbu. Enz odporúčal šťavu z kôstkovičiek na výrobu atramentu. pokladali ju totiž za liek proti všetkým chorobám. Zvonka sú svetlohnedosivé.. Homeopatická medicína používa čerstvú kôru a zrelé bobule. Zber dokonale zrelých plodov sa robí asi v septembri — októbri. sušené majú podobné použitie ako koreň (Kneippova zložka čajovín): diuretické a potopudné. Obsahové látky drogy nie sú celkom preskúmané a ani účinky. V Rumunsku plodmi farbili víno. mierny laxatívny a pripisuje sa im potopudný. tvoria však oválnu metlinu a plody sú červené kôstkovičky (kvitne asi od mája do júna). Mierny močopudný prostriedok je aj lekvár (varí sa podobne ako slivkový). že väčšie dávky čaju vyvolávajú závrate. Najprv sa zbavia zvyškov vňate a nečistôt a potom sa pozdĺžne rozrežú. saponín a silicu. ľudové liečiteľstvo aj listy. ostro chutiacu látku. Plody sa ľahko popučia a púšťajú šťavu. Čerstvé korene voňajú ako syr. citrónovú. rovnaký diel vňate prasličky. musia byť zdravé a dosť hrubé. Chabzdu pokladali za liečivú už v staroveku. Niekedy sa odporúča 3 % odvar. Na pohár studeného močopudného macerátu stačí pol čajovej lyžičky a pijú sa v priebehu dňa dve dávky. usušené sú bez pachu a chutia odporne horko a ostro. 1983).) Maxim. Používajú sa zväčša čerstvé. Podobné sú ešte drobné kvety túžobníka brestového (Filipendula ulmaria (L.5 g na šálku odvaru. V súčasnosti je koreň ako droga zastaraný prostriedok. okrem toho organické kyseliny (valerovú. ovplyvňujú zvýšené vylučovanie žlče i potu a sú dobré pri vodnatielke. Dávkujú sa opatrne — nemecký doplnkový liekopis uvádza jednorazovú dávku 2. príčinou je asi živicovitá látka nachádzajúca sa hlavne v semenách (Frohne. Kvety a listy sa používajú iba ojedinele.). preto treba pri zbere dávať ich pozorne do plochých nádob. jablčnú). dnu belavé. D. pri zápaloch močového mechúra a pod. že bobule pôsobia močopudne. slúžili ako purgans a emetikum. J. Homeopatia ich užíva čerstvé ako prostriedok proti kašľu. Odtrhávajú sa celé strapce so stopkami. Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal odvar z koreňov proti vodnatieľ60 ke. Možno ich sušiť aj umelým teplom do 50 °C. ako sa pokusne ukázalo. Dioskorides vedel. majú močopudný účinok. Pomer zosušenia je asi 3—3.). sušia v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach v tieni. dávenie a pod. S plodmi radšej neexperimentujme. preto sa vyvarujme samovoľného užívania. kvety na čaj a plody na výrobu lekváru (Roob ebuli). Kneipp pri nachladení. glykozidicky viazaný kyanovodík (sambunigrín).5 : 1. túžobník brestový je trváca bylina. Predmetom zberu býva koreň — Radix ebuli. Ďalšie ľudové odporúčania (užívanie pri piesku v moci. Okrem spomínaných častí sa používali aj listy a byle. z čajoviny sa berie 1 čajová lyžička na zápar so 1/4 litrom vody a vypije sa polovica ráno a polovica večer. Korene sa vykopávajú rýľom v októbri. octovú. a to v tenkých vrstvách (maximálne 15 cm). Plody a kvety majú navyše ešte aj iné organické kyseliny a sacharidy. ktorý má postáť 12 minút (pijú sa 2—3 šálky denne).) treba brať s rezervou. Korene podobne ako celá rastlina obsahujú chemicky neprebádaný horčinový princíp. H. pektín. triesloviny. užívajú sa 3 lyžičky denne. V prípade potreby sa zberajú za zvyčajných podmienok a podobne sa materiál aj suší (kvet ako pri baze čiernej — pozor: ľahko sa zaparí). Pri sušení treba zvyčajne použiť umelé teplo — asi 50 °C. koreňa ligurčeka a ihlice — z každého po 30 g.BAZA CHABZDOVÁ -CHABZDA a páchnuce kvety má aj ker či stromček baza červená (Sambucus racemosa L. Výťažok . Korene. Pfänder. treba ich pokladať za toxické — poznáme otravy detí i dospelých. Nerobil sa podstatný botanický ani terapeutický rozdiel medzi chabzdou a bazou čiernou. sliz a farbivá. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1.. Známa je močopudná zmes Hrušková: plody chabzdy — 5 g. Plínius ju označoval ako ebulus (názov odvodený od gréckeho eú — dobre a boylé = rada). Sušenie si vyžaduje veľkú rutinu.

a to Droga má vyhovovať ČSN 86 6726 pre Herba hasilici: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti ako na materskej rastline Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenšie množstvo I. taliansky: Basilico. konvalinkového listu a i. Spomínali ju Theofrastos. 67. Hluchavkovité . príp. či išlo práve o tento druh. vyššie pílkovité až zúbkaté. plody sú čierne. D 1 . Z bazalky sa zberá vňať — Herba basilici (Herba ocimi citrati). V časoch rímskeho cisárstva sa tešila pozornosti aj ako korenina a okrasná bylina. V stredoveku sa používala podobne ako v klasickom staroveku. Zriedka sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva.sa v zahraničí uplatňuje ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov s diuretickým pôsobením (napr. Hippokrates. vôňou pripomínajúcu zmes hrebíčkov a ruží. alebo rastie v prírode v najteplejších oblastiach. dolné celistvookrajové. Dioskorides a iní.Lamiaeeae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bazalienka. na nakladanie uhoriek a inej zeleniny. bazilikum Nemecky: Basilienkraut. maďarsky: Baszalykum. Oddávna je známe i použi- vanie vňate bazalky ako polievkového korenia. šťava pri ušných zápaloch a proti uhryznutiu hadmi i škorpiónmi.2 61 . do potravinárskych pást a údenín. BAZALKA PRAVÁ BAZALKA PRAVÁ Ocimum basilicum L. že už vtedy bolo treba uvádzať na pravú mieru povery. sa v súčasnosti prakticky používajú iba vo forme esencie v homeopatii (dil. horné listeňovité. nie je však vždy isté. Éterický olej sa bežne upotrebúva asi od 16. Bazalka je teplomilný druh ázijského pôvodu. v kombinácii s výťažkom z morskej cibule. nervínum. čiernohnedé tvrdky.z čerstvých častí rastliny). Jej kultúry a príbuzné druhy sa spomínajú už v sanskrtskej literatúre a v hippokratovských spisoch. Bazalka pravá . rusky: BAZALKA PRAVÁ Jednoročná rozkonárená bylina vysoká 10—50 cm. je medonosná včelárska rastlina. lebo rastlina sa u nás buď pestuje v črepníkoch. 4 — 1 1 13 13 0. Basilikum.3 II. stor. Do kultúr v Nemecku sa dostala v 12. Liečivosť bazalky bola známa veľmi dávno. Celsus aplikoval bazalku ako močopudnú a laxatívnu. bazilka.). Žltobiele až červené kvety v klasoch z nepravých praslenov. 8 10 2 2 13 15 0. Čajovina č. anglicky: Sweet Basil. proti horúčke a ako regulátor stolice. Zámeny pri zbere neprichodia do úvahy.ako väčšina hlu- chavkovitých rastlín. Liečivosť bola taká velká. Chabzda — kôra a plody. španielsky: Albahace dulce. stor. listy vajcovité.).slúži na natieranie pri ochoreniach kĺbov a pohybových ústrojov (reumatizmus a pod. francúzsky: Basilic commun. List sa používal ako aromatikum. Liehový výťažok sa dobre uplatňuje ako prostriedok na vzrast vlasov a proti lupinám (masáže). ktoré opriadli túto typickú hluchavkovitú rastlinu. Bežnejšie je vonkajšie použitie odvaru alebo liehového výťažku po macerácii . V homeopatii sa uplatňuje čerstvá.

pričom sa neužíva samotná. alebo možno užiť priamo 1—2 g prášku. hlboko pílkovité. Ľudové je predovšetkým zložkou bylinných aromatických kúpeľov na osvieženie. anglicky: Anis. minerálne soli a bližšie neopísané glykozidy. najviac u južných Slovanov a v Taliansku. Prípravky sa ordinujú pri poruchách trávenia vyvolaných liekmi (predovšetkým sulfónamidmi) a pri ťažkostiach spojených s odlúčením pri dojčení. dnes zložka kvalitných francúzskych aromatických likérov . lysé. Droga obsahuje predovšetkým silicu (až do 1. kde sa uplatňuje silica. s krídlatými vyčnievajúcimi rebrami.) sú tiež lysé. lebo ľahko opadávajú. pentózany (5-7 %).8 . Užíval sa pri mnohých chorobách. ktoré sú menšie. mätou piepornou. maďarsky: Illatos ánizs. trochu chladivú a slanú chuť. Odrezáva sa tesne pred rozkvitnutím (asi jún až september) a suší sa rýchlo v tieni ako bežná silicová rastlina. Voňavkársky priemysel ju dáva ako prísadu do „ružovo-karafiátových" kompozícií. — dodával dychu vôňu. že aníz a kôpor rastú pre kuchyňu a pre lekárov. Patril aj do palety najslávnejšieho lekára staroveku Hippokrata (okolo r. pinén a ocimén).5 1. výdatne medujú. Strata na hmotnosti je asi 80 %. s archangelikovým 62 koreňom. Opatrným sušením sa aróma vňate stane jemnejšou a trvanlivejšou a nadobúda aromatickú. Pije sa 3 % zápar (po zaparení nechať stáť asi 15 minút — asi lyžica drogy na šálku horúcej vody. Niekedy splanieva. skladujeme v dobre zatvorených tmavých nádobkách. II. Zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú bežné. najmä ako prísada do rybacích konzerv. Prv sa ordinovala pri vetroch. mätou piepornou a pod. Najvyššie si cenil aníz z Kréty a z Egypta. jej skladba kolíše podľa pôvodu rastliny (nemecká droga obsahuje v silici do 55 % metylchavikolu. Anetol je na svetle nestály a mení sa na nie celkom neškodné kondenzované splodiny (dianetol a dianízoín). D l ) .najmä list (pripravuje sa z nej homeopatická urtinktúra a esencia dil. feniklom. zápche. 1 6 2 10 12 Iné časti materskej rastliny ako plody 1 3 1 10 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej 2. sa pestoval v Nemecku a okolo r. ako korenina. osobitne ako jemné korenie. furfurol (3 % ) . rastlina sa listami podobá petržlenu. jeho prastaré označenie v arabčine bolo anysum (vedec- ký názov pimpinella dostal z latinského bipinella pre tvar perovito strihaných listov) a ako liečivý ho uvádzal už Pytagoras okolo r. okrem toho je v droge asi 5 % trieslovín. Literatúra uvádza ešte prímes semien blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. flavonoidy. prostredné perovito zložené. v ktorej hlavnou zložkou a nositeľom vône je anetol (80-90 % ) . pri drobných kožných trhlinkách — ragádach. 2—3-krát denne). 400 pred n. Rovnako dávno je známy anízový éterický olej.tetuchy kozej (Aethusa cynapium L. ktorý možno upotrebiť pri zaparení — intertrigu. Nebezpečná zámena je s plodmi bolehlavu škvrnitého (Conium maculatum L.) BEDROVNIK ANÍZ ANÝZ VONNÝ Pimpinella anisum L. ale až do 6 % ) . sacharidy (3-5 %). keď dostávajú sivozelenú farbu (august— september). Z obsahových látok je podstatná silica (priemerne 2-3 %. kyslý saponín. 1. stor.). Aníz je jednou z najstarších liečivých rastlín sveta.5 3.). majú hnedozelené ostré brázdy a svetlé silné rebrá. kondurangovou kôrou a i. horné trojnásobne perovito strihané.). Droga má silný korenistý a príjemný pach a chutí sladko aromatický. Homeopatické použitie rastliny a esencie je podobné ako alopatické (dávky: 3 x denne 10 kvapiek esencie. Kombinuje sa s rascou. Bohato kvitnúce okolíky slúžia ako výborná paša pre včely. Nachádzame ju však ako zložku prípravkov vyrábaných na Západe (s karminatívnym a spazmolytickým pôsobením). v domácnosti do omáčok. Droga sa hojne používa v potravinárstve. francúzsky: Boucage anis. Plody jedovatej zelerovitej rastliny . V oficiálnom liečiteľstve je droga už zastaraná a v našom farmaceutickom priemysle sa nepoužíva.Apiaceae (Okolíkaté — Umbellife ) Ľudovo: bederník anižový Nemecky: Anis. kyseliny (kávovú. chránenú pred škodcami. V poľskom liečiteľstve je obľúbená ako stomachikum. dolné listy obličkovité. Používa sa ako karminatívum. Necháme ich 4—5 dní zrieť a pozorne sušíme v tieni (umelým teplom do 35-40 °C). karminatívum a aromatické adjuvans v čajovinových zmesiach. zvyčajne v kombinácii s vňaťou pastierskej kapsičky. taliansky: Anice verde. Plody zberáme postupne. najmä v tráviacom trakte a v prieduškách (preto sa droga užíva aj pri kašli i čiernom kašli a pri spazmoch nervového pôvodu). 1. tvári mladistvý výzor a uľahčoval ťažké sny. U nás sa pestuje pre plody na poliach alebo v záhradách. Plínius vyhlasoval. španielsky: Anis comun.5 % ) . spazmolytikum (tieto účinky sú aj experimentálne potvrdené) a stomachikum. rumančekom. pekne voňajú a ich vôňa prechádza aj do medu.5 1. 500 pred n. chlorogénovú) a iné látky. chronických zápaloch žalúdka (gastritíde). potom linalol. Dioskorides pokladal aníz za vynikajúcu zložku proti jedových elekruárií. 1550 sa dostal do Anglicka. Droga sa liečebne používa pre ob- Na drogu sú podľa československého liekopisu (ČsL 3) a ON 86 6620 tieto požiadavky: Znak Akosť — najviac v % ČsL 3 1 3 1 10 10 I. Druh pochádza z juhu. bielkoviny (18 % ) . cineol. gáfor. Od začiatku 14. plody sú visiace päťrebrové sivo páperisté dvojnažky. pretože všetky sa na seba veľmi podobajú (najmä plody — dvojnažky). ale v kombináciách. všetky s pošvami. Pomer zoschnutia je asi 2 : 1. Drobné biele kvety v okolíkoch okolíkov.5 0.anízoviek. teda pred dozretím. Drogu — Fructus anisi vulgaris. 1980). rusky: — Jednoročná bylina s vretenovitým koreňom vysoká 30-50 cm. ktorá uvoľňuje aj kŕče. Pre obsah silice a trieslovín v droge sa niekedy pripravuje odvar (len krátko mierne povariť). Zelerovité . bolestiach žalúdka. Iná kombinácia (spazmolytická a karminatívna) je napr. Plody ďalej obsahujú olej (8 až 23 %).5 2. Dianetol sa novšie popiera (Kraus. zápaloch močového mechúra a plynnatosti a zvonka na zapálené rany a ako kloktadlo.

ktorá má podobné zloženie. že mnohé liekopisy povoľujú pod rovnakým označením aj silicu z plodov nazývaných hviezdicovitý aníz — Illicium verum Hooker fil. hoci uprednostňuje medze. listy nepárno perovito zložené. 186.Umbelliferae) Ľudovo: bedernica. páperistá. na krvavec (Sanguisorba).118.5 g). sirupu Latol (laxans).) má vyvinutejšie okolíky a listy dva razy perovité. Sláva bedrovníka siaha veľmi ďaleko. Preto sa vyskytuje aj na pieskoch. V homeopatii sa pripravuje tinktúra s podobnými indikáciami. pastiliek Pleumolysin (expektorans) a roztoku Protosan solutio (stomatologikum). Čajoviny č. Pre spazmolytické vlastnosti je aníz aj zložkou preháňavých čajovín. Rastlina obľubuje mierne kyslé ťažké pôdy. Pokladali ho za výborný prostriedok pri srdcových a ženských chorobách. horné až čiarkovité. Všetkých bedrovníkov je asi 100 druhov. 187. čo malo označovať 63 . proti prílišnej polúcii a na účinnejšie oplodnenie. aby sa mu zaistilo čestné miesto medzi liečivými rastlinami a veľký odbyt. silica sa vylučuje pľúcami a pôsobí priaznivo na ich činnosť ako mierne expektorans.124. Veľká spotreba anízovej silice (Oleum anisi) viedla k tomu. BEDROVNÍK ANÍZ BEDROVNÍK LOMIKAMEŇQVÝ Pimpinella saxifraga L. maďarsky: Haszos folditomjén. žiaľ. bedrinec. na okraji hrubo pílkovité. väčší (líši sa najmä výrazne ryhovanou ostrohrannou byľou a podstatne dlhšími listami). pasienky. Droga má aj dobré vetropudné účinky. Pomenovanie pimpinella má podobne ako aníz od bipinella. francúzsky: Boucage saxifrage. Koreňová droga bedrovníka sa často zamieňa s koreňmi paštrnáka siateho (Pastinaca sativa L.) Lap. 191. anglicky: Bumet saxifrage. vajcovité. plná. Plody sú vajcovité stlačené visiace dvojnažky. oficinálnej prsnej čajoviny Species pectorales. najmä mliečnej u dojčiacich matiek. názov sa v staroveku neobmedzoval iba na niektoré druhy. stepných a polostepných stanovištiach a na výslnných miestach. dolné sediace. pri črevných a žalúdočných kolikách pôsobí uvoľňujúco (spazmolyticky). Na lomikameňový sa veľmi podobá b. ktoré sú spravidla rovné a majú petržlenový pach a chuť alebo s boľševníkom borščovým (Heracleum sphondylium L. Silica s jednorazovou dávkou 4 kvapky má podobné účinky ako plody. Bedrovník u Rimanov patril medzi pestované rastliny. Zelerovité . priemyselne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom Spofa. 184. rusky: BEDRNÍK OBECNÝ Trváca variabilná bylina vysoká 20—60 cm. sladká zelina Nemecky: Kleine Bibernelle. mierni nepriaznivé pohyby žalúdka a čriev. z čeľade ciaceae. Príbuzný smldník jelení (Peucedanum cervaria (L. 190. lomikameň. kvapiek Guanar a Ipecarin (expektoranciá).Apíaceae (Okolíkaté . strihané. čo značí perovito zložené listy.127. byľ jemne ryhovaná. chuť. suché lúky a lesy do výšky asi 800 m nad morom. španielsky: Saxifraga menor. čajoviny Pulmoran (expektorans). Rovnako ako fenikel podporuje činnosť žliaz. Dávkuje sa 1 —2 g na zapar niekoľko ráz denne (ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku vo forme záparu 1.123.13.sah silice. ale vzťahoval sa aj na mnohé zelerovité rastliny a prenášal na rastliny s podobne formovanými listami vôbec — napr. že zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú veľmi časté. trebník. zber koreňov možno robiť iba na vopred označených miestach. Pri zbere koreňovej drogy treba všeobecne konštatovať.). dobre znáša sucho. ktorá má silné odhlieňovacie a odkašlávacie účinky. Druhové pomenovanie saxifraga sa zložilo z latinského saxum + fragere.). To už stačilo. 130. 10. a preto je zložkou čajovin tohoto typu (Species pectorales). 134. bederníček. Aníz je zložkou čs. ktorý celý nepríjemne páchne a korene majú ostrohorkú chuť a rastlina je jedovatá. Biele kvety v okolíkoch okolíkov. s pošvami. V mnohých prípadoch plní úlohu chuťového korigencia. taliansky: Tragosellino becchino.

krátko omyjú. Požiadavky ČSN 86 7018 na koreň — Radix pimpinellae: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Cudzie anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Obsah silice — najmenej v % I. Liečivé účinky bedrovníka lomi- kameňového vyzdvihol prakticky až Linné. Grosse Bibernelle. saponin.5 0. ktorá obľubuje kamenisté miesta a láme kamene.5 13 6. izobergapténu. umbeliferón. mliečne. ktoré sa po vykopaní dobre očistia a príp. Spolu s ním tvoria jednu drogu — Radix pimpinellae. anglicky: Greater burnet saxifrage. Zriedka žiadaná vňať sa zrezáva počas kvitnutia byliny (asi v júni až v septembri) a suší sa bežne ako silicová. upotrebenie a dávkovanie uvádzame pri b. lomikameňového netreba zberať oddelene od b. lebo koreňová časť silne napúča. 4 1. Rastliny charakterizujeme každú osobitne. Z obsahových látok. Radix pimpinellae minoris.05 II. pektíny a z minerálnych látok soli draslíka a vápnika. Väčšina starovekých a stredovekých pochvál sa však vzťahuje na bedrovník väčší. v nej sa našlo dosť kumarínov — horký pimpinelín. maďarsky: Nagy fôlditomjén. sacharidy. Zo starších rastlín sa v jeseni (október—november) alebo zjari (marec—apríl) vykopávajú podzemné časti — Radix pimpinellae (albae).Umbelliferae) Ľudovo: veľký bederník Nemecky. 8 3 13 9. francúzsky: Grand boucage. menšie množstvá izopimpinelínu. že v terapii sa nemusí robiť medzi nimi rozdiel.03 Drogu tvorí podzemok i s koreňmi. kozím). taliansky: Tragosellino maggjore. väčšom. ktoré podmieňujú liečebné upotrebenie drogy. Byľ je 64 . ľahko vlhne a napádajú ju škodcovia. lomikameňového.) Huds. Usušené korene sú hrubé asi ako brko. páchnu osobitne silno až odporne aromaticky.Apiaceae (Okolíkaté . hrubšie časti obyčajne po dĺžke rozrežú (aby sa urýchlilo sušenie) a rýchlo v tieni usušia. väčšom. Radix tragoselini. miestami s trochu tmavšími bodmi. väčšieho. silica preniká do základného pletiva a rýchlo vyprchá. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1.BEDROVNÍK LOMIKAMEŇOVÝ rastlinu. BEDROVNÍK VÄČŠÍ BEDRNÍK VĚTŠÍ Pimpinella major (L. b. Najlepšie je dávať ju do dobre tesniacich plechoviek. Drogu koreňového pôvodu treba veľmi starostlivo skladovať. ČSN 86 6727 sa uvádza pri ďalšom druhu. Ich obsahové látky sú také podobné. dosahuje výšky 60—100 cm. spondínu a i.5 0. Z ostatných obsahových látok si zaslúži pozornosť živica. bedrovníkový koreň.4 % ) . Podľa Liebermanna sa v súčasnosti na farmaceutickom trhu nachádza jedine droga pochádzajúca z b. triesloviny. predmetom zberu je zväčša varieta s osobitným pachom (tzv. hlavicovité. Zelerovité . dnu žltkastobiele. rusky: Bedrovník väčší je trváca bylina. španielsky: Saxifraga mayor. V zmysle učenia o signatúre bedrovník sa stal presláveným prostriedkom proti močovým a žlčníkovým kameňom. inak Radix saxifragae. Koreň b. ostrá a hrýzavá. mnohohlavé. zvonka špinavo svetložlté až sivožlté. nerozkonárené. pričom tento pach ostáva droge veľmi dlho. treba menovať predovšetkým silicu (asi 0. Omytie musí byt' veľmi rýchle. Chuť drogy je sladko aromatická.

Podzemné orgány sa vykopávajú zo starších rastlín na jar (marec—apríl).5—3 : 1. prstienkatý. Druh rozšírený u nás na pôvodných a polokultúrnych až kultúrnych lúkach a vo svetlých lesoch s alkalickým až mierne kyslým substrátom od nížin po subalpínske stupne . žalúdočnej čajoviny — Species stomachicae. Silica so saponínmi podmieňujú použitie na uľahčenie odkašlávania. najmä v jeseni. ryhovaná. Drogu treba skladovať v tmavých. Po vykopaní treba podzemné časti dokonale očistiť. Radix saxifragae magnae. Koreň je cylindrický. má tvar ako malá žltá repa. Historické údaje o b. droga sa dávkuje 0. najlepšie v plechovkách. lomikameňovom možno vo všetkom vzťahovať i na tento druh. lomikameňovým. v Nemecku). suší sa bežným spôsobom ako silicová. lebo práve b. nie náhradná) droga za známu myrhu (Gummiresina myrrha. dutá. Rastlina sa navyše preslávila i ako výborný prostriedok proti moru a na ňu sa zrejme vzťahuje známe české úslovie: „Pijme pivo s bobkem. častejšie však tvorí zložku čajovín. väčšieho i lomikameňového — Herba pimpinellae: Znak Inak sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Akosť — najviac v % I. Bedrovníkový koreň je starý a cenný prostriedok proti chrapotu a katarom. Pre obsah horkých látok používa sa aj pri chorobách žalúdka. triesloviny. plody sú dvojnažky. živice. napr. inde sa však z oficiálnej liečebnej praxe vylúčila. častejšie v jeseni (september—október).asi do výšky 1 800 m nad morom. Pomer zoschnutia je asi 2. ba ešte skôr.ostrohranná. ktorú ČSN 86 6727 platí pre sušenú vňať b. j. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvý májový koreň (D1-D2). starší tmavší. Droga vo farmácii pochádza skoro výlučne z divo rastúcich rastlín. Drogy obsahujú predovšetkým zlatožltú silicu (výťažnosť je asi 0. páchne osobitne balzamicky. nebudeme mŕít!" Dodnes je v mnohých krajinách veľmi obľúbená (napr. dobre zatvorených nádobách. väčší bol slávnejší. nebudeme stonat. kloktá sa pri angínach. droga — Radix pimpinellae (albae majoris). Ako pri všetkých zelerovitých rastlinách. Konkrétne omyly pozri pri b. koncový lístok nepárno perovitých listov je jednoduchý i trojlaločnatý. jezme bedrník. bergaptén. Ťažisko indikácií leží v oblasti expektoračnej a stomachickej. zápaloch hrdla a pod. holá.). liekopis (ČsL 3) ju už ako oficinálnu neuviedol a do ČsL 2 sa zaradila ako paralelná (t. Ako väčšina zelerovitých rastlín je ľudovo aj močo- pudným prostriedkom. niekedy je rozkonárený. keď sa zberajú podzemné časti a z nadzemných sa zachová len málo. lebo rýchlo vlhne a často ju napádajú škodcovia. lomikameňovom. vretenovitý. s obsahom kumarínov BEDROVNIK VÄČŠÍ (pimpinelín. pričom obsahovou štruktúrou je takmer totožná s b. tvorí spolu s predchádzajúcou súbornú drogu Radix pimpinellae. viachlavicovitý. narýchlo omyť a ako silicovú drogu sušiť rýchlo v tieni. Nový čs. zavádza sa do ČsL 4). uvádza sa medzi cudzokrajnými drogami. 8 8 12 10 5 5 12 Stonky hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 8 65 . belavý. Z kvitnúcej rastliny sa niekedy zberá vňať (asi jún—september) — Herba pimpinallae. II. Chutí aromatický a hryzavo ostro.4 % ) . sacharidy.5—3 g (pol lyžice) viacej razy denne na zápar. umbeliferón a i. i tu je zámena veľmi ľahká.03—0. hnedastý. saponíny. plnohodnotná.

Pri zbere. sa používa bedrovníková tinktúra kúpená v lekárni. Astrovité . lekársky slúžil ako jeden z hlavných prostriedkov proti pľúcnym chorobám a moru (benedictus .požehnaný). emend.). lebo rastlina pichá a chlpy dráždia sliznice. Na rok 1986 sa jeho pestovanie odporúčalo. ktorý však má hladké listy a chutí jemne horko alebo s pestrecom (silybom) mariánskym (Silybum marianum (L. španielsky: Cardo bendito. lanuginosa Lam.) alebo Calcatrapa (C. oleraceum (L. 66 BENEDIKT LEKÁRSKY V súčasnosti sa rastlina dostáva viacej do likérnického priemyslu. Čajoviny č. Z rastliny zberáme tesne pred kvitnutím bylinné vrcholy a listy (asi jún-júl). anglicky: Blessed-Thistle. 141. že moderná systematika sa hneď nerozhodla na spoločnom pomenovaní benediktu a rastlina sa označovala ako druh rodu Centaurea (C. žlté úbory s vonkajšími široko lupeňovitými listeňmi. lekárskeho v dnešnom zmysle sa začína asi od 16. Vňať sa užíva aj ako stomachikum a diuretikum (pol lyžice na zápar. Sušenie na slnku ČSN 86 6730 má pre vňať benedikta (Herba cardui benedicti) tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Osi hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I. Na vonkajšie účely sú jeho dávky dvojnásobné. príp.Asteraceae Ľudovo: bodliak požehnaný. s tinktúrou nátržníka. a preto sa niekedy užíva v kombinovaných prípravkoch na upravenie menštruačného cyklu (emenagogum). aj po zaviazaní nosa a úst cítiť v hrdle a v hrtane bolestivé pichanie. 120. Terminologické nejasnosti sa odrazili aj v tom. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20—40 cm.. Odřezáváme ich nožom alebo kosákom v dĺžke do 25-30 cm. 6 12 4 2 10 15 . že bedrovník účinkuje na maternicu. taliansky: Cardo santo. francúzsky: Chardon bénit. napr. maďarsky: Aldottbárcs (Benedekfu). Antický starovek rastlinu poznal a v liečení používal pod názvom étera knikos. 30 kvapiek do pohára vody na kloktanie. Bedrovník nemá nijaké vedľajšie nepriaznivé účinky. Všeobecne rozšírené používanie b. ostropes Nemecky: Echtes Benediktenkraut.). pichľavé. V stredoveku b. Scop. vnútorné listene majú často dlhé rozkonárené tŕne. listy podlhovasto kopijovité. s pichliačom zelinovým — C. Pre bodliakovitý výzor sa vňať pri zbere zamieňa s pichliačmi (Cirsium Mill. Materiál sušíme v tenkých vrstvách v tieni na vzdušných miestach. benedicta L.) Scop. Pokusmi na zvieratách sa zistilo. stor. 209. ostnato zúbkaté. byľ pavučinovito vlnatá. a to aj viacej razy do roka. kombinuje sa napr. a najmä sušení rastliny si treba vziať rukavice. na pohár vody. 2—3-krát denne). BENEDIKT LEKÁRSKY BENEDIKT LÉKAŘSKÝ Cnicus benedictus L. 3 8 2 1 10 12 II.uvádza ČsL 2. uplatňuje sa pri výrobe chýrnych benediktínok a v potravinárskom priemysle ako korenina.) — vzhľadom na pichľavý kalich kvetov. U nás sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva.) Gaertn. Druh pochádza z južnej Európy a Prednej Ázie. 147.). Rastlina sa dlho pokladala za starodávne atraktulis. ktorého listy a semená slúžili ako liek proti uhryznutiu škorpiónmi (v skutočnosti však išlo o požlt vlnatý — Carthamus lanatus L.

Obľubuje svetlé lesy.ako žlčníková čajovina. a preto treba pri ich zbere dávať dobrý pozor. ktorý však má iné morfologické znaky a nepríjemne páchne. ďalšie zbery majú veľa byli. hnedá alebo lesná betonika Nemecky: Heil-Batunge. ktorý žil kedysi na úpätí Pyrenejí v Španielsku a ktorý ju vraj prvý liečebne používal. ľahko vlhne a plesnie. Antickí Rimania používali druh B. celkove ako prostriedok ovplyvňujúci látkovú premenu a i. Droga ďalej obsahuje sliz a veľa solí draslíka.d o 5 : 1). potom triesloviny (asi 8 % ) .5—2. vňať paliny a mäty piepornej . 74. 73. V oficiálnej medicíne sa s drogou najčastejšie stretneme ako so zložkou žlčníkových čajovín. t. kvalita drogy sa znehodnocuje.nie je možné. 5 . kvetov. Už ľudový názov dáva tušiť okruh zámen — sú to druhy rodu čistec. BETONIKA LEKÁRSKA Betonica officinalis L. uvádza sa aj vitamín B1 a kyselina nikotínová. príp. a to vo forme odvaru (0. pece- BETONIKA LEKÁRSKA ne (hepatopatia) a poruchách trávenia (dyspepsia). španielsky: Betonica. ako antibiotikum ničiace grampozitívne baktérie a vírusy. Droga sa užíva predovšetkým ako amárum. zakončená hustým valcovitým klasom karmínových kvetov z papraslenov. podzemok rebarbory.: Stachys officinalis (L. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bukvica. Tehotným ženám sa nesmie podávať. Droga . Uplatňoval sa najmä koreň. tvorbu tráviacich štiav a žlče. ktoré priaznivo ovplyvňuje pôsobenie horkého seskviterpénového dihydrolaktónu knicínu (niekedy stotožňovaný s centaurínom a považovaný za azulénovú laktónovú horčinu) a ďalšie horčiny germakranového typu (cca 0. a často si všímať aj drobné identifikačné znaky. jej amid. resp. Droga chutí silno a trvale horko. choleretikum. v hornej polovici bezlistá. lesostepi. j. 1 až 1 a 1/2 lyžice na pohár vody a piť denne po 1/4 pohára pred jedlom pol hodiny. Všeobecne hluchavkovité rastliny sú si dosť podobné. červený čistec. rastlina mení farbu. Čerstvá šťava urýchľuje hojenie rán. pri reumatických ochoreniach. 78. stomachikum (podobne ako koreň horca — Radix gentianae). francúzsky: Bétoine officinale. na okraji tupo vrúbkované. magnézia a vápnika. Betonika má podľa Plínia názov od národa Vetonov. vyššie dávky pôsobia dráždivo na obličky. 241.. V primeraných dávkach nemá nijaké vedľajšie účinky.25 % ) . najmä č. Ľudové liečiteľstvo má pre benedikt veľmi široké uplatnenie: na povzbudenie nervovej činnosti. anglicky: Betony. byľ štvorhranná. Za najkvalitnejší sa pokladá prvý a druhý zber (listy a vrcholky pred kvitnutím — asi jún až august). Podobné indikácie má aj homeopatia pre esenciu (dil.Herba cardui benedicti. Plody sú tvrdky. lesný (Stachys sylvatica L. D 1). Syn.). ktoré pri sušení dozrievajú. ako je Ungolen (cholagogum.5 g drogy. napr. Protistojné listy sú podlhovasto vajcovité. na Slovensku hojný. plod rasce. Pretože je začerstva lepkavá a má veľmi horkú chuť. hepatoprotektívum) a s prísadou vo forme extraktu alebo tinktúry v dražé alebo v roztokoch ordinovaných pri chorobách žlčníka (cholecystopatia). maďarsky: Orvosi tisztesfii.4 . 219. taliansky: Betonica. ako močopudný prostriedok. rusky: BUKVICE LÉKAŘSKÁ Trváca bylina vysoká 30 — 90 cm. pri chorobách so zvýšenou teplotou. lúky a relatívne suché stanovištia od nížin po horský stupeň. alopecurus L. podporuje trávenie. hojný v južnej Európe. treba ju sušiť oddelene od ostatných. 67 .) Trev. Terapeuticky účinné látky reprezentuje silica (asi 0. a tým sa droga znehodnocuje. Spravidla sa užíva v zmesiach s inými drogami.3 % ) . Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 (uvádza sa od 3 . orvosi bakfii. slúži na posilnenie pri chorobách tráviacich ústrojov a pečene. ako metabolikum pol pohára medzi jedlom). Čajoviny č.168. ktorý čerstvý odporne páchne a vyvoláva dávenie. resp.

boha slovanského (keltského). Ľudovo sa tiež pripravuje tinktúra a víno s betonikou (užíva sa 30—50 kvapiek tinktúry alebo 25—75 ml vína 2—3 x denne). II) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Obsah alkaloidov — najmenej v % Akosť — najviac v % 3 5 10 1 14 20 10 0. možno piť aj bylinnú šťavu s medom (3 x denne čajovú lyžičku). chutí škrabľavo a horko. na dolnom pysku nachovo bodkovanou korunou sú usporiadané do pretrhávaného klasu hustých nepravých praslenov a sú bez medoviny. listy tupo laločnaté. Krok o blene vyhlásil. v oficiálnej medicíne ostávalo jeho použitie úzko ohraničené. Známy francúzsky fytoterapeut Leclerc r. myšieho chvosta. Známy bol aj účinok blenu na mozog. rovný (S. nátržníka husieho a s plodmi čiernej bazy. 20 4 1 13 12 2 Betonika je dobrá včelárska rastlina. pije sa 1/2 pohára 1—2x denne. plod je viečkatá tobolka. čo je medzi hluchavkovitými rastlinami zriedkavé. Preto pôsobí adstringentne. vydávajícího výpovědi zvláště v léčení" a jemu bola vraj rastlina zasvätená.Droga sa hodnotí podľa dočasnej internej normy farmaceutického závodu (IN 5/82): Akosť — najviac v % Znak pre Herba betonicae Droga sfarbená ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný' v HCl I. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. blen bol známy od najstarších čias ako liečivá a magická rastlina. pri kĺbových ochoreniach s vňaťou čiernohlávku. napr. proti zápalom močových ciest a pri kataroch žalúdka a čriev.1 %). Pripravuje sa z nej esencia. Obsahuje podobné látky ako čistec. ktoré vôbec nespáchal. skorocelu. antiseptikum (na obklady) a dermatikum (omývanie pri nadmernom potení). Požiadavky na akosť listovej drogy — Folium hyoscyami — riadia sa podľa československého liekopisu ČsL 2: Znak Polámané a sčerneté časti listov Iné časti materskej rastliny Rozdrobené časti (liekopisné sito č. nie príjemný pach.05 . predovšetkým triesloviny (až do 19 %). Oficiálna medicína drogu používa zriedka ako adstringens. 1715 rastlina sa nepoužívala vnútorne. Sprevádza vidiecke sídliská a taktiež menej frekventované komunikácie s udupanou hlinou a rumoviska. j. ako píšu Plínius a Dioskorides. 68 Betonika nemá nepríjemné vedľajšie účinky. 3 — 5 g). má osobitný. že má prudké účinky. so žľaznatochlpatým kalichom zakončeným niekoľkými zubmi. taliansky: Guisquiamo. Podobá sa niektorým konopniciam. plodov a pod. že má „jméno od Bělena. Expektoračný čaj sa sladieva medom. Ľuľkovité — Solanaceae Ľudovo: čertova zelina Nemecky: Schwarzes Bilsenkraut. pri liečbe dýchacích ciest. Predmetom zberu a nákupu u nás býva kvitnúca vňať — Herba betonicae. rusky: Jedno. Herba stachydis officinalis. Až do r. ten istý odvar sa používa aj zvonka. pri hnačkách s listom žihľavy. V staroveku. Listová droga sa často znečisťuje prímesou bylí. pestovali ho aj v kultúrach (Dioskorides opísal 4 druhy).) je to č. BLÍN ČERNÝ BLEN ČIERNY + Hyoscyamus niger L. žlté. Druh je viazaný na suché a teplé polohy do 500 m nad morom. malé množstvo silice a betaíny (asi 0. kvety po- merne veľké. Suché kvety pichajú! Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Bylina tvorila nevyhnutnú zložku všetkých mastí čarodejníc a ľúbostných mastí milencov. Vňať sa u nás pokladala za „zázračný prostriedok" pri urieknutí. Materiál sa suší v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste prirodzeným teplom (do 35 °C). fialovo žilkované.až dvojročná bylina vysoká 30-80 cm. sylvatica L. pre deti a mladistvých pri hnačkách 1—3 lyžice odvaru. zlej cirkulácii krvi a ochromení pohyblivosti údov. sedatívne. 10 2 0. sťahujúco. odrezáva sa i s prízemnými listami (jún—august).). Vňaťovú drogu skladujeme na suchých miestach. španielsky: Beleňo negro. orecha. obracať ho netreba. 1/2 až lyžicu drogy na pohár vriacej vody a mierne variť 5 minút. t. okrem č. anglicky: Henbane. ktorý sa prejavuje tým. Dnes je zastaraná. Ľudovo sa uplatňuje predovšetkým ako prostriedok proti hnačkám. odvarom sa omývala tvár pri neuralgii. jeho kvety so žltou. Ďalej obsahuje neprebádané horké látky. dosť hojne v teplejších oblastiach. V stredoveku nahradzoval pri lekárskych zákrokoch chloroform.). Časté uplatnenie v ľudovom liečiteľstve majú aj spomínané druhy rodu čistec (Stachys L. Príbuzné jednoročné odrody blenu majú inak sfarbené kvety a obsah alkaloidov je v nich nižší. že človek stráca schopnosť ovládať svoje myšlienky a je schopný sa priznať aj k takým činom. maďarsky: Beléndek. Rastlina sa v staroveku volala aj apollinaris podľa boha Apolóna. Po tomto období začal blen postupne prenikať do terapie. Droga sa častejšie kombinuje. vňaťou myšieho chvosta a i. lebo vedeli. Najbežnejšie sa aplikoval Oleum seminis hyoscyami — blenový olej zo semien. lesného (S. ktorá sa uplatňuje ako v alopatii. Mal široký okruh upotrebenia ako zázračná bylina s opojnými účinkami lepšími ako ópium. v obryse vajcovité až objímavé. Lekári sa ho však báli ordinovať. recta L. Zvyčajná forma je odvar (asi 5 %.5 13 10 1 II. Bylina kvitne v júni—septembri a rastie najmä na slnečných a krovinatých stranách. 1927 pripodobnil jeho účinky k ľuľkovcu zlomocnému. francúzsky: Jusquiame noire.

byle poliehavé až priame. Zber listov (vňate) môžu vykonávať iba dospelí. listy stopkaté. Pomer zoschnutia je asi 1. lebo sa ľahko zaparí. Iskerníky. v tenkých vrstvách. kvety žlté. bučín. a to za zachovávania všetkých bezpečnostných opatrení. D 3-D 4). Sušíme ho oddelene od ostatných rastlín. a to zvyčajne ako prostriedok proti astme. Nachádzame ju aj na polokultúrnych a kultúrnych lúkach. Korene sú sčasti niťovité. pri stareckej traslavosti (tremore) a rozličných kŕčoch. španielsky: Celidonia menor. celidon menší. podľa čoho dobre 69 . materiál nesmieme nechať dlho na kope. ostrú a horkú chuť (nesmie sa ochutnávať).Folium hyoscyami (prípadne celá vňať — Herba hyoscyami). medzi ktoré ho niektorí botanici zaraďujú.Ranunculaceae Ľudovo: babí blysk. Droga je predovšetkým surovinou na izoláciu jednotlivých alkaloidov. kvôli tomu sa v septembri odrezávajú nie celkom zrelé tobolky. Droga má omamný pach. ordinovaná podobne ako v bežnej medicíne (alopatii) blen a podlieha tiež predpisu lekára (dil. Celé konce byli odrezávame nožom alebo kosákom. Iskerníkovité . teda do výšky asi 1800 m nad morom. sa mu nie veľmi podobajú. najmä v lužných lesoch a na tienistých miestach. rusky: - ORSEJ JARNÍ Liečebne sa používajú predovšetkým listy . krvavník menší. maďarsky: Saláta szironták. O iskerníku obličkolistovom (Ranunculus thora L. Je veľmi citlivá na skladovanie. orzaj. Po usušení je najlepšie ihneď ju odoslať do zberne. uvádzaný v ČsL 2. smrečín aj kosodrevín. reumatických). Droga sa zberá osobitne. uvádzané mnohými svetovými liekopismi ako oficinálne. ktoré sa nechávajú na slnku dozrieť. Mate- riál sa najlepšie usuší pri umelej teplote (medzi 30-50 °C). potom atropín a skopolamín. blyšťok. Pomer zoschnutia je asi 6-7 : 1. alkaloidný obsah drogy je totiž v porovnaní s inými zdrojmi dosť nízky. Terapeuticky účinné látky oboch drog sú prudko jedovaté alkaloidy — hlavný je hyoscyamín. Alkaloidy pôsobia silne na ústredné nervstvo. neobracajme. U nás sa vyskytujú dva poddruhy. Príbuzný a veľmi podobný druh . rúpník. sčasti kyjačikovité a zhrubnuté. francúzsky: Ficaire renuncule. do dobre zatvorených nádob.kvitnúci tiež skoro z jari. Inak patrí na oddelené miesto. najmä vo vyšších polohách. Rastie na mierne kyslých až neutrálnych hlinitých pôdach s veľkou vodnou kapacitou alebo na stanovištiach občas a dočasne zaplavovaných.) Plínius napísal. pravidelné.BLEN ČIERNY veľkú jedovatosť môže drogu a prípravky predpisovať iba lekár. Nemecky: Fruhlings-Scharbockskraut. na koreňoch nemá hľúzky a kvet obsahuje veľké okvetné lístky. slúžil po rozotieraní na miernenie bolestí (napr. Syn. Náš liekopis ČsL 3 ho už neuvádza. niekedy rozkonárené. v tieni. na potlačenie pohybového (motorického) nepokoja. Pre ich Trváca bylina vysoká 10—30 cm. rozhodne nie súčasne s nejakou nejedovatou rastlinou. anglicky: Pilewort. manna. Ak nemáme rutinu. Blenový olej — Oleum hyoscyami. po puknutí sa z nich vytriasajú semená. Niekedy treba zberať semená — Semen hyoscyami. dozrievajú v guľovité nažky so zobáčikom. že jeho jedovatou šťavou napúšťali Galovia svoje šípy. je to však hrubšia bylina. rúpové korenie. prípadne s hladinou spodnej vody aspoň 2 m pod povrchom. BLYSKÁČ JARNÝ Ficaria verna Huds. je záružlie močiarne (Caltha palustris L.2: 1. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia. zúbkaté alebo vrúbkované. taliansky: Celidonia minore. Zber sa robí v čase kvitnutia rastlín (asi jún—august). Je bežná v stupňoch dubín.: Ranunculus ficaria L. srdcovité až obličkovité. krtičník menší. Iskerníky a blyskáč dobre poznali už v antike.). blýskavé kvieťa. čočka. rýchle. jednotlivé. Po odkvitnutí v pazuchách listov ostávajú rozmnožovacie pacibuľky.

že rozkvitá s príletom lastovičiek). počas kvitnutia rastliny má veľmi ostrú. Už Dioskorides porovnával hľúzky na koreňoch s pšeničnými zrnami — keď ich odplaví príval. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: rozpuk. svinská voš. že pred kvitnutím je ho vo vňati málo (nachádza sa v koreni). pričom sa vidí. Protoanemonín je látka iritujúca pokožku a jeho toxicita spočíva asi na inaktivácii SH-skupín enzýmov. že práve blyskáč. trhá sa pred kvitnutím byliny (marec —máj). príležitostne na kožné vyrážky. V homeopatii sa používa čerstvá vňať na prípravu esencie a má tie isté aplikácie. Používal sa zvonka na svrbivé svrabovité vyrážky.skorbut. Pomenovanie menší lastovičník mal blyskáč veľmi dlho — tak ho nazýval aj Matthiolus (česky celidona menší alebo soupové korení. Rastlina sa dávala do zmesí jarných šalátov. samozrejme. a preto Matthiolus v zmysle učenia o signatúre pripisoval blyskáču osobitnú moc pri liečbe hemoroidov. no v ľudovom liečiteľstve i v homeopatii väčšmi používaná časť rastliny je koreň s vňaťou. ostanú v naplavenine a na budúcu jar z nich vyrastie nová rastlinka. Jej výťažok sa o. kde bezmála všetci zástupcovia obsahujú už spomínaný jedovatý laktón protoanemonín vznikajúci z glykozidového predstupňa a prechádzajúci ľahko do neúčinného dimeru anemonínu. francúzsky: Grande cigue. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ BOLEHLAV PLAMATÝ + Conium maculatum L. ako sa spomínalo v historikkom úvode. ficaria sa vytvorilo podľa podobnosti hľúzok na koreňoch s chorobnými výrastkami (bradavkovité kožné útvary . španielsky: Cicuta mayor.BLYSKÁČ JARNÝ vedeli o jeho toxicite. S blyskáčom to bolo však komplikovanejšie: gréckym lekárom bol známy . Rastliny sa vtedy v gréčtine súborne nazývali batrachion. Ľudovo sa dodnes teší veľkej vážnosti. rastlina čeľade iskerníkovitých. Vykopáva sa v jeseni (september). Latinské označenie blyskáča (Ficaria verna) je historicky zdôvodnené. ale čerstvý sa spracúva na výťažok . Vňať sa používa častejšie.kondylómy).lastovička azda preto. rastúci aj u nás. kyselinu fikarovú a trieslovinu. čo si Rimania zlatinizovali na ranunculus. Farmaceutický zriedka. že jeho prítomnosť vylučuje akumuláciu izochinolínových alkaloidov. mäsitý. šťava z koreňov zmiešaná s medom sa dávala na bradavice. inak ešte saponin (fikarín). Vňať obsahuje na jar dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). Radix et herba ficariae (seu Chelidonii minoris). batrachos i rana značí žabu. zvonka sivý.extrakt a ten sa pridáva do masti (asi 15 % ) . Koreň je hrubý asi ako brko. maďarsky: Foltos burók. Francúzsky liekopis aplikuje extrakt z drogy pri hemoroidoch a ťažkostiach podobného druhu a oživuje tým starú slávu jeho upotrebenia. ktoré sú v zástupcoch čeľade inak časté. intoxikácie sú zriedkavé — zväčša k nim dochádza u zvierat konzumujúcich krmovinu so značným podielom rastlín s jeho obsahom — seno už toxické nie je. anglicky: Hemlock. zvyčajne sa nesuší.Theofrastos i Dioskorides ho nazývali chelidonion to mikron (od chelidon . Chutí slano a menej ostro ako koreň.až dvojročná bylina vysoká 100-200 cm.). obohacovala vitamínové kúry (iba v malom množstve ako korenistá prísada) alebo slúžila ako metabolikum. pôvod dnešného českého 70 názvu je nejasný). Podobne sa používa aj tekutý alebo suchý extrakt proti hemoroidom. tiež však iba mladá a čerstvá. Robilo sa to prikladaním rozdrveného čerstvého lístia a koreňov alebo zasypaním konečníka práškom. V lekárstve boh' vtedy oficinálne a uznával sa hlavne Hippokratov iskerník ázijský (Ranunculus asiaticus L. nie je natoľko jedovatý — zrejme preto. O najčastejšom — tradičnom ľudovom upotrebení najlepšie hovorí nemecký názov Scharbock . aplikuje pri kožných ochoreniach. na zastavenie krvácaní. bez pachu. všivák. červenkas- . rusky: - Jedno. potom príkru chuť. ojedinele sa suší bežným spôsobom (pomer zosušenia je asi 6 : 1). liečebne overenú. zmiernenie bolestí a pod. Čerstvá vňať oddávna slúžila ako zdroj vitamínu C na jar pri jeho nedostatku. i. Protoanemonín podmieňuje toxicitu mnohých z nich. Zaujímavé je. taliansky: Cicuta maggiore. všivec Nemecky: Gefleckter Schierling. byľ holá.

toškvrnitá. Droga chutí odporne slano a horko. Dobytok. plody sú visiace dvojnažky (podrobný opis plodov v ďalšom texte). všetky sú na spodnej strane listov ochlpené. Antickí lekári poznali bolehlav (koneion.. Na farmaceutické účely sa niekedy zberá vňať — Herba conii. Rastlina hojne rástla medzi Aténami a Megarou i na Peloponéze.. Kvety drobné. sivozelené až hnedozelené dvojnažky. ČsL 4 vylučuje jeho prímes v anízovom plode chemickou skúškou. Zámeny medzi rastlinami z čeľade zelerovitých sú časté. že na jed bolehlavu sa dá postupne navyknúť. pôsobí ochromujúco na pohybové nervové zakončenia. ktoré zväčša patria do rovnakej čeľade (zriedkavou aj preto. ako aj jedovaté vlastnosti. Plod má na priereze nápadne žliabkovito vykrojený výživný bielok (endosperm).) Scop. biele. 1760 a neskôr sa do terapie zaviedli aj jeho plody. vajcovito-gulaté. vôbec nemá (neobsahuje totiž vôbec silicu).5 : 1. živých plotoch. prvý raz ho použili za vlády tridsiatich tyranov v Aténach (r. ktoré majú prakticky všetky zelerovité rastliny. sú krídlaté a na okraji jemne poprehýbané. dutá. Pri zbere plodov — Fructus conii. Listy trojito perovito zložené. sa odrezávajú celé vrcholce rastlín. až priveľmi. bez stopiek (napr. podobajú sa mu všetky krkošky — Chaerophyllum L. v tomto prípade je situácia niekedy dosť ťažká a najlepšie sa dá riešiť pomocou mikroskopických preparátov. kôprovníček — Mutellina Wolf zasa iba na vysokých horách. pomer zosušenia je asi 5. kozy a ovce sú menej citlivé. kvitnúce časti a listy (jún—júl). Najdôležitejšou obsahovou látkou bolehlavu sú jedovaté piperidínové alkaloidy — najviacej je ich v plodoch (vo vnútornom oplodí.5 %. 399 ním usmrtili Sokrata. ale tým nebezpečnejšou prímesou iných. Pre podobnosť možno bolehlav zameniť s čechricou voňavou — Myrrhis odorata (L. V staroveku poznali bolehlav aj ako popravný nástroj (Grécko a Perzia). (majú celkom iný pach) a podobná halucha — Oenanthe L. metylkoniceín a i. aníz je spravidla stopkatý. rebrá im rovnomerne vynikajú. do ktorej sa asi primiešavalo ópium. potom rozpuk jedovatý — Cicuta virosa L. Časté sú zámeny plodov — treba si všímať ich opisy.. kde sa bolehlav už nevyskytuje. najmä silicových rastlín. okrem neho sú tu jemu príbuzné látky (koniceín.) a r. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ Na lepšie odlíšenie uvedieme opis plodov bolehlavu: sú to celkom lysé. Drogy i alkaloidy bolehlavu slúžili 71 . po dosušení v teple sa plody vytriasajú a nechajú bežne sušiť v tieni (čas zberu asi august—september). okolíky zložené z 8 — 15 okolíčkov. Ako liečivo sa často používala čerstvá šťava. na rumoviskách pri osadách. celkove asi 3. 404-403 pred n.. s pošvami. kroviskách. Po dozretí stoja proti sebe takmer polmesiačikovito. Koniín má podobné účinky ako indiánske šípové jedy — kurare. Z farmaceutického hľadiska sú plody ako droga zriedkavou. bravy zasa opačne. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Už vtedy bolo známe. Smrť nastáva ochrnutím dychu (pri plnom vedomí). Príznaky otravy skoro s klinickou presnosťou opísal Platón. zápary zo zelerovitých plodov sa používajú najmä v detskom lekárstve a čaje sa pijú ako vetropudné. horné sediace. Alkaloidy sa výborne vstrebávajú sliznicami i kožou. a to rovnako jeho liečivé schopnosti. silicové kanáliky. že bolehlav netvorí súvislejšie porasty). na ktorej vyvolávajú svrbivé vyrážky. Sú asi 3 mm dlhé a rovnako široké. Treba dávať pozor najmä na zámeny nejedovatých druhov s jedovatými. hrubé byle sa odstraňujú a materiál sa rýchlo suší prirodzeným teplom. cicuta). najznámejší alkaloid je koniín. Vlastné medicínske použitie bolehlavu sa datuje asi od r. rastie len na zamokrených miestach. Prežitie intoxikácie v gravidite má teratogénne účinky (vývin znetvorenín u mláďat). tetucha kozia — Aethusa cynapium L. 1. kde je osobitná koniínová vrstva). resp. a preto sa ľahko rozpadnú. Druh rastie v húšťavách. prv časté prímesi v aníze však už nie sú). spravidla na teplejších stanovištiach do 1 000 m nad morom.).

i keď jeho pôvod sa bežne kladie do južnej Európy. Bolehlav uvádzame najmä pre možnosť nebezpečnej záměny s liečivými zelerovitými rastlinami. burák. Antika asi borák nepoznala. Druh pochádza z južnej Európy. majú na stonke i listoch tuhé drsné chlpy (preto sa označujú aj ako drsnolisté) a sú si navzájom podobné. 8 2 1 12 15—20 3 II. španielsky: Borratza. ich obsah v rastlinách značne kolíše a okrem toho majú nepríjemné vedľajšie účinky. Dnes sa iba niekedy upotrebúva izolovaný koniín. rusky: BORÁK LEKÁRSKY BORAK LEKÁRSKY Jednoročná bylina vysoká 3080 cm. francúzsky: Bourrache officinale.).v minulosti ako upokojujúce prostriedky — proti kašlu i astme. V homeopatii sa z rastliny pripravuje tinktúra a esencia (dil. maďarsky: Kerti borágo. známy skôr pod menom Avicenna (žil Akosť — najviac v % Znak Ináč zafarbené časti drogy ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. radosť srdca Nemecky: Borretsch. Vyznačujú sa komplikovaným spôsobom dávkovania. plytko vykrajované až celistvookrajové. Dnes sú však zastarané. anglicky: Borage. sediace. 16 4 2 12 15—20 5 . Naši zástupcovia čeľade borákovitých sú byliny. BRUTNÁK LÉKAŘSKÝ Borago officinalis L. lebo alkaloidy sú prchavé. Ako ČSN sa týka iba vňate (ON 86 6828): však napísal v jednom zo svojich diel vynikajúci nemecký botanik C. ako majú vyzerať všetky rastliny patriace do tejto čeľade. s pôvabnými modrými kvetmi. indikovaná ako kedysi koniín. čo vari nebude presné. byľ riedko štetinato ochlpená. ktoré sa hojne používajú v ľudovom liečiteľstve a z toxikologického hľadiska. niekdajšie použitie pri rakovine je celkom neopodstatnené. Veľmi zriedka sa v nížinách pestuje ako zelenina a vo voľnej prírode splanieva. z ktorej vyčnievajú tyčinky s neplodnou polovicou. oharková zelina. preto treba dať pozor na opisy a vyobrazenia. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: atlacier. najmä ich najslávnejší lekár Ibn Sina. Netreba azda upozorňovať. že akékoľvek terapeutické experimenty s bolehlavom v ľudovom liečiteľstve sú zakázané a prípadné použitie je dôsledne vyhradené iba lekárovi. na byli vajcovité. Práve borák je z botanickej stránky vzorom. rastlina sa používa podobne ako v alopatii. pri duševných chorobách a pod. Zo všetkých borákovitých je najznámejšia nezábudka 72 (Myosotis L. Sprengel (t 1833). taliansky: Borragine. Gurkenkraut. kvety tvoria riedke závinky a sú s listeňmi. Zámena medzi nimi je veľmi ľahká a častá. Má nápadné modré alebo biele stopkaté kvety s krátkou korunnou rúrkou. listy prízemnej ružice stopkaté. napríklad čapíkmi (supozitóriami) s obsahom koniínu sa lekári pokúšajú ovplyvniť inak neutišitelné bolesti pri ochoreniach predstojnice alebo niektorých chorobách nervového pôvodu (neuralgie). borák poznali Arabi. priama. D 4).

Zápar sa nechá stáť asi 15 minút a pijú sa 2-3 šálky denne.5 73 . Drogy sa dávkujú vo forme záparu v množstve 2 — 3 g kvetovej drogy alebo 8 —10 g vňaťovej (listovej) drogy (1 a 1/2 až dve lyžice) na pohár až dva vriacej vody. Významná je prítomnosť rozpustných kremičitanov (do 2. jadlovec. Pomer zosušenia sa pohybuje v zvyčajnom rozpätí. JALOVEC OBECNÝ BORIEVKA OBYČAJNÁ Úzko ihlancový ker. Drevina so širokým ekologickým rozpätím. živice. Pri manipulácii so suchou drogou treba trochu opatrnosti — suché kvety pichajú. ihličie a pod. pretože ide o nesprávne prenesenie pomenovania boyhlosson na borák (Dioskorides ním označil borákovitú rastlinu smohlu modrú — Anchusa azurea Mill.5 0. kvetu pagaštana. dosahuje až 200 kg/ha a kvitne už asi mesiac po výseve.). „Vykiadzali sa ňou obydlia a zaháňali hady". Drevo zberáme iba na výslovnú objednávku — suší sa bežným spôsobom. Ľudové liečiteľstvo používa drogy pri ochorení dýchacích ciest. Borák sa u nás kedysi hojne pestoval v záhradkách ako korenina a zelenina. borovička.5 0. Borievka má jemne aromatický pach a slabo korenistú chuť. najmä pri kašli a krčných chorobách.5 0. ktorý sa po krátkom zavarení (3-5 minút) nechá stáť prikrytý asi 12 minút a vhodným spôsobom prikladá (prípadne sa prikladajú priamo čisté rozdrvené listy). ktorý má príjemnú uhorkovú chuť. hojná i v subalpínskom stupni. nedozreté plody Časti konárikov. že jej listy poskytujú chutný korenistý šalát. pretože sú citlivé na zaparenie. Najlepší zber plodov je ručný.5 II. keď Arabi zaviedli slávne liečivo: borievkový lekvár — Roob juniperi. Plesnenia drogy sa netreba obávať. odvarom sa niekedy prifarbujú zeleninové konzervy. V terapii sa využíva dráždivé pôsobenie silice na obličky.0 g ako mace- Požiadavky na plodovú drogu uvádza ON 86 6610 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté. Dnes plody tvoria surovinu na výrobu borovičky. Podstatnú časť účinných obsahových látok tvorí sliz (až 30 %). usporiadané v trojpočetných praslenoch. Z obsahových látok drog je liečebne najvýznamnejšia silica. pôvodný je asi iba v južnom Španielsku.5 20 4 1 0. anglicky: Juniper. listom ibiša.2—2 %. kvetom bielej hluchavky a so šípkami. Palmu. 25 1 1 20 6 0. V ZSSR ho používajú na rozhojnenie včelej paše okolo úľov. čo sa prejavuje diuretickým účinkom. organické kyseliny a triesloviny. maďarsky: Boróka.5 0. že vzniklo z arabského abon a rach — otec potenia. ihličie a pod. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chránenú pred svetlom a vlhkom. Zberá sa vňať — Herba boraginis. reumatikkých ťažkostiach. hlavne v ľudovom liečiteľstve a homeopatii. Jeho mednatosť je vysoká. drevo iba v stopách.2 %) a azda i alantoínu — látky podobnej močovine. robí sa v rukaviciach (september—november). drevo obsahuje i trochu živice. dozrievajú v treťom roku. niekedy viackmeňový. kyselina askorbová. plody jej obsahujú v množstve asi 0. Liečebné upotrebenie rastliny nie je veľké. Zber sa robí do vzdušných nádob. Je aj dobrým krmivom pre dobytok. španielsky: Enebro. obyčajná. s rumančekom. Na poli sa ľahko zvrhne na divú formu a stáva sa z neho burina. derivát purínu. kyselina askorbová. na potné kúry. a to pre schopnosť vylučovania potu. Uprednostňuje suchšie pôdy na výslnných miestach. na upokojenie a ako metabolizujúci prostriedok. Ako jej prvý výrobca sa uvádza Šebastián Laur zo Spišskej Belej. Bratom borovičky je anglosaský gin a príbuzný je francúzsky geniévre alebo nemecký Steinhoger. zložená prevažne z terpénov (pinén. Vňať má osobitne príjemnú chuť — asi ako uhorky a podobný slabý pach. pri zápaloch sa kombinuje s koreňom kostihoja. Tu sa pripravuje macerát (asi 8 %) alebo odvar. taliansky: Ginepro. kožných vriedkov. B. 15 0. ihlice dlhé až 2 cm. Z nazberaných plodov sa odstránia nezrelé a nevyvinuté. kvitnutie trvá približne mesiac. Plody modročierne galbulusy. musí sa olúpať. V staroveku sa občas používali červenoplodé a grécke druhy borievky a aj b. sacharidy a stopy silice. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvých listov. Rastlina sa pestuje hlavne preto.). vrstvia sa maximálne do výšky 20 cm.7 1 1 ČsL 4 15 0. Tvrdenie bude však asi tiež omylom. napísal Plínius.v rokoch 980-1036). jalovec Nemecky: Gemeiner Wacholder. a to v začiatočnom štádiu kvitnutia (máj-jún až september) alebo len listy — Folium boraginis. chronických vyrážok a popálenín. na obklady s listom skorocelu. nenakupované — zberá sa vo februári—marci. sabinén a i. Kvitne asi v máji až v septembri. ďalej pri zápaloch močových ciest. prípadne kvet — Flos boraginis. drevo v tomto smere pôsobí slabo (dávka je 0. potom triesloviny (asi 3 % ) . Najpravdepodobnejšie vyzerá zdôvodnenie talianskeho botanika L. Materiál sa najlepšie suší umelým teplom (do 35 °C). Široké a významné použitie pre plody našiel až stredovek. Juniperus communis L.5 20 5 1 0. rusky: . saponín. O pôvode pomenovania boráka jestvujú spory. slnečnice a s vňaťou komonice. Droga má aj vonkajšie použitie na hojenie rán. Okrem toho sú v plodoch sacharidy. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1. kvety voňajú medom a chutia nevýrazne. obyčajná je v Čechách celkom chránená. Niekedy sa vyrába aj borákové víno (obyčajnou maceráciou). Materiál sa opatrne suší v tenkých vrstvách v tieni (teplotou do 40 °C). ktorá sa zúčastňuje na stekuťovaní sekrétov z rán a umožňuje tvorbu nového zdravého tkaniva. kvety dvojdomé. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 . francúzsky: Genévier commun. v SSR nie. vňaťou repíka. Cyprusovité — Cupressacea Ľudovo: borovec. Predmetom zberu a nákupu je u nás stále oficinálny plod . nechtíka. horčiny.Fructus (Bacca) juniperi a zriedka drevo — Lignum juniperi. minerálne látky (najmä dusičnan draselný a soli vápnika). Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej Anorganické prímesi Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I.5-2. Zväčša sa používa ako protektívum.

maďarsky: Henye fenyo. metabolických čajovín. BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ . vyvolávajú krvácanie. Plody sa uplatňujú aj vo veterinárstve. pumilio (Haenke) Franco Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: kosodrevina Nemecky: Berg Kiefer. 65.). Oficiálna medicína na tieto účely pou- Borievkové drevo — Lignum juniperi — sa hodnotí podľa požiadaviek ON 86 7210: Akosť — najviac v % Znak Kusy dreva so zvyškami kôry Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 1. odkiaľ má aj pôvod jej meno Mugo alebo Mugus.5 g drogy v jednej dávke). denná dávka silice je 2—5 kvapiek. Zámeny sú veľmi nepravdepodobné . ktorá sa destiluje pomocou vodnej pary z ihličia a mladších konárikov. Názov pinus je známy od starovekých Rimanov. Používanie plodov je zhruba analogické. ale v kombináciách. Stade pochádza väčšina materiálu na silicu. Obsahujú až 35 % výborného oleja. Borovice vtedy používali hlavne na stavbu lodí. ktorí ním označovali všetky ihličiny podobné borovici (Gréci ich rozlišovali lepšie). že kosodrevina rastie vo vysokohorských oblastiach. zamladi vzpriamené.). 169. Názov kosodrevina je odvodený od kosých. vyrastajú po dve.KOSODŘEVINA Pinus mugo Turra subsp. t. samčie v zlatožltých vajcovitých klasoch. 10 1 15 7 2 II. po dozretí v treťom roku ovisnuté. 15 1 15 7 2 Ker alebo strom s poliehavým kmeňom i konármi. Homeopatia má podobné použitie pre esenciu pripravenú z čerstvých plodov. sestry našej tatranskej limby (Pinus cembra L. KLEČ HORSKÁ . Pino pumilio. 102. Ich vyššie dávky a dlhšie užívanie poškodzuje obličky. Plodová droga je často zložkou diuretických čajovín. krvčistiacich. Dávky pre dokonale zdravých na obličky a negravidné ženy sú 1 kávová lyžička drogy na zápar dva razy denne (ČsL 4 uvádza perorálne na zápar 0. aj v ČsL 4 — Species diureticae.KOSODREVINA BORIEVKA OBYČAJNÁ rát alebo zápar). listy — ihlice sú dlhé 5—8 mm. hlavne diuretické. 3. Drogy sa neužívajú samotné. V ZSSR sa kedrové oriešky používajú v cukrárstve a konzervárenskom priemysle. ktorý sa po vylisovaní za studena používa predovšetkým v potravinárstve. Rastie v subalpínskom stupni na rôznych substrátoch. Niekedy slúži aj ako diaforetikum a prísada do urologikkých. ktoré sú na konci vystúpavé. anglicky: Mountain Pine. Čajoviny č. a to najmä v oblasti Tirolských Alp. sibírskej (Pinus sibirica L. stomachické a aj ako cholagogum. kedrové mlieko alebo kedrová sladká smotana 74 .živa silicu alebo jej liehový roztok. južné a severné Tirolsko a Horné Bavorsko. opadajú po 3—9 rokoch. Už názov rastliny hovorí. Dáva sa i do osviežujúcich kúpeľov (100 až 200 g na liter odvaru) a protireumatických aj iných prípravkov. Po b. Kvety jednodomé. španielsky: Pino negro. Plody šišky. vytvára samostatný kosodrevinový stupeň. aká je oficinálna napr. u nás Karpaty. ktorý slúži aj na masáže alebo ako žalúdočný a vetropudný prostriedok. Pino montano. antireumatických a tzv. rusky: . krivých konárov. samičie tmavočervené. ako ju tu nazývajú. ako sú Alpy. j. Majú aj dezinfekčné účinky. taliansky: Mugo. sú olejnatým potravinárskym orieškom (aj olejnaté semená limby sú jedlé) a nazývajú sa kedrové oriešky. oddávna sa však z ihličia destiluje silica. Je málo známe. že semená b. francúzsky: Pin nain. horskej sa v histórii zle pátra.

sosna obyčajná Nemecky: Gemeine Kiefer. ktoré sa používajú na natierame chrbta. Upevňuje viate piesky a bežne sa pestuje ako úžitkový lesný strom. Oleum pini pumilionis vyvoláva Pinus sylvestris L.. ktorý vraj náhodou vynašiel slavkovský učiteľ Gašpar Donati r. BOROVICE LESNÍ BOROVICA LESNÁ . má však dlhšie ihlice. počas veľkého rozšírenia olejkárstva u nás. V 17. i na mokrých rašeliniskách typu vrchovísk. olejnaté semená pínie (Pinus pinea L. Ihličie obsahuje aj triesloviny. - Strom vysoký až 40 m. Silica kosodreviny patrí do skupiny ihličinových silíc (destilátov z čerstvého ihličia. ktoré je miestami ľudovým prostriedkom s podobným použitím ako silica destilovaná vodnou parou (užíva sa vnútorne: asi 5 % zápar z ihličia. slúžia na uľahčenie odkašlávania alebo do esencií na zlepšenie ovzdušia v uzatvorených miestnostiach a sálach. 2 g kosodrevinovej. 10 g liehu — na inhaláciu). na plytkých pôdach aj na skalách. organické soli a živice. plody sú šišky a dozrievajú v druhom roku.je bezfarebná tekutina s príjemnou vôňou. opadávajú po 2 — 3 rokoch. silno voňajúce karbonylové zlúčeniny nie sú bližšie známe. Vynašiel ho vraj okolo r. okrem toho je prítomný pinén. Ihlice vyrastajú na konároch po dve. proti závratom. pŕs a pod. na vresoviskách. taliansky: Pino di scozia. jednotlivé alebo po 2 . felandrén a rad ďalších — asi 25 významných zložiek. zvonka na kúpele: 20 % zápar na 2 litre vody — vyliať celé do kúpeľa). Z limby sa vtedy pripravoval limbový olej. výhonkov alebo plodových šišiek smrekov. . Časté sú kombinácie silice s mentolom a i. hučaní v ušiach. Kvety jednodomé. stor. samčie žlté. borovíc). boleniu zubov a i. Za účinné sa ešte rátajú silvestrén a kadinén. znáša kyslé i zásadité substráty (pH 4—8). Oficiálnym využívaním výluhov z kosodrevinového ihličia sa preslávili kúpele v Spišskej Belej (okres Poprad). Ostatné účinky má podobné ako silica z borovice lesnej alebo eukalyptová silica (pozri cudzokrajné drogy).). Pripravujú sa aj viaceré mazadlá či masti. Silica sa uplatňuje predovšetkým na inhaláciu pri ochorení dýchacích ciest. Všetky dráždia kožu. Oproti terpentínovéj silici má výhodu v menšom obsahu dráždivého pinénu. Výrobou týchto olejov u nás silne utrpeli porasty limby a kosodreviny. ČsL 4 má silicu oficinálnu. Najjednoduchší spôsob aplikácie je pol kávovej lyžičky v štvrť litri horúcej vody . smrekovca. borka šupinovito odpadá. ktorý sa po zaparení nechá stáť asi 20 minút prikrytý. Oleum pini pumilionis — silica kosodreviny . pri kolike. nigra L. Nachádzame ju na suchých pieskoch. v dolnej časti kmeň hrubý. anglicky: Scots Pine. španielsky: Pino Silvestre. 0. Súčasne sa jej dobre darí na vápencových bralách. obyčajne v pásme dubín. dávajú sa do kúpeľov. Z kosodreviny možno celý rok zberať ihličie. 1676. 0. nositeľom vône je predovšetkým bornylacetát. V stredomorskej oblasti sa podobne využívajú pinelky — pignolky čiže píniové oriešky.3 na konci konárikov. maďarsky: Erdei fenyo. miestami zasahuje aj do pásma bučín až smrečín. prípravok so silicou kosodreviny je Inhalol pini (kvapky používané na inhaláciu pri kataroch dýchacích ciest alebo riedené s teplou Vincentkou 1 : 20 až 1 : 40) a roztok Inhalex. (napr. samičie zelenkasté. s rozpukanou kôrou..5 g mentolu. pijú sa 2—3 šálky denne.inhalovať lievikom. reumatizme a pod. po oboch stra- 75 .5 g eukalyptovej silice. Čs.SOSNA získané rozotieraním semien vo vode. Jedia sa surové (chutia ako mandle) a zužitkúvajú sa aj v cukrárstve. sú lahodnou a výživnou pochúťkou. pri chorobách dýchacích ciest.BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ . stretávame sa s kosodrevinovým olejom ako s nevyhnutnou súčasťou olejkárskej výbavy. Sosna je nenáročná drevina. limonén. Oleje sa používali najmä proti „prsným ťažkostiam". Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: borovica. francúzsky: Pin sylvestre. čierna — P. pri nachladení. 1640 kežmarský lekár Kristián Augustín de Hortis a vyrábal sa hojne všade na Spiši (Oleum seu Balsamum hungaricum). rusky: . Príbuzná je b.KOSODREVINA vonkajšie prekrvenie.

) Karsten). sa ním kŕmili kozy — ich mlieko potom pomáhalo proti tuberkulóze. Drevá sa prísne triedili a borovice ostali na stavby a na palivo. Kvitne asi v máji a dáva veľké množstvo peľu. aby sa zachovala vôňa. Používali ho preto chorí i zdraví a slúžil napr. O mäkké stavebné drevo nebola v Grécku alebo v Itálii núdza. Sosna je dôležitá aj inak. že sa asi pol kg čerstvého ihličia namáčalo deň v dvoch litroch studenej vody a potom asi hodinu sa povarilo. Terpentínová silica sa používa predovšetkým ako známe rozpúšťadlo lakov či farieb. najlepšie umelým teplom. aj na parfumovanie dychu — rímske ženy ho pili ako univerzálne dezodorans. ale nie všetky sú vhodné na získavanie balzamu. lesná vlna vyrábala aj tak.všetko. spadkového i listového pôvodu a množstvo medovice závisí od klimatických podmienok. upravuje a používa sa najmä v technike. Získava sa narezávaním dreva. Najlepšie drevo už vtedy poskytoval dub.3 % silice s obsahom dráždivého pinénu a horčiny s kyselinou askorbovou. Podstatnú zložku všetkých tvorí živica. U nás je však ich zber zo živých stromov zakázaný. príp. ktorú tvorí najmä živicovitý zvyšok — kolofónia (Resina colophonium). z európskych je to najmä P. a to v marci—apríli. Najvýznamnejším produktom ihličín je oleoresina = silico-živica-terpentínový balzam — Balsamum terebinthina. ktorý sa pokladal za dobrý liek proti rakovine a bol obľúbený pre svoj osobitý pach. ďalej asi 0. keď sú konce konárikov pokryté striebornými obalmi. čo bolo poruke. rozvarené ihličie sa dávalo do kúpeľov. Veľmi aromatický živicový pach a horkokorenistú chuť majú aj ľudové používané pupene zo smreka obyčajného (Picea abies) a z jedle bielej (Abies alba Mill. Názov terebinthina — dnešný terpentín. Istejšie sú ako prísada do kúpeľov pri nervových a reumatických ťažkostiach. Používajú sa na prípravu osviežujúceho a vitamínového nápoja. v nemeckom liekopise. je známy oddávna. 6. vredových mastí. Podľa starého ľudového receptu sa tzv. Môže pochádzať z rozličných borovíc (je ich asi 80). boli to jednoducho latinské abies alebo grécke elaté a pinus . Turio pini sylvestris. ako bieliaci prostriedok (dáva sa napr. niektorých náplastí. vyvarené ihličie sa prikladalo na bolestivé miesta a obviazalo. Materiál sa môže aj sušiť — rýchlo. sosna bola u nich pitys agria. bez živice. med je tzv. Výťažky sú vnútorne veľmi dráždivé a poškodzujú obličky. príp. Borovica meduje zriedka. veľmi krátko sa zavarí 500 až 1 500 g mladých pupeňov na 2—3 litre vody a odvar sa vleje do kúpeľa teplého asi 34° C. do vyvárky bieliz- 76 . Pri prípadnom jarnom zbere výhonkov treba dávať pozor aj na smrek obyčajný (Picea abies (L. Zber sa robí iba za slnečného počasia. Neskôr sa z čerstvých borovicových ihlíc vyvarením v lúhu pripravovala tzv. V staroveku sa na ihličiny hľadelo prakticky: drevo tvorilo stavebný materiál a bralo sa to. i keď podradnejšej akosti. Niekedy tvorí súčasť tzv.SOSNA nách rovnako tmavozelené a väčšie šušky. Spracúva sa väčšinou pomocou destilácie na dve frakcie: prchavú — tvorí ju terpentínová silica (Oleum terebinthinae). Zber sa robí zásadne iba z vyrúbaných stromov. kedysi toto pomenovanie bolo vyhradené len pre produkt z ostrova Chios (cyperský balzam).). vydanie). ktorý horlivo zbierajú. ktoré sú veľmi účinné (oficinálne sú napr. sylvestris L. hrubšie a vajcovitého tvaru. Liečebné použitie borovicových pupeňov je zriedkavé.BOROVICA LESNÁ . Predmetom zberu sú konce konárikov — jarné výhonky.. čo sa podobalo borovici. ako píše Theofrastos. Surový produkt sa čistí. Skladovať sa môže iba v dokonale zatvorených nádobách. pri lámke a pod. lesná vlna. Včely ho zbierajú iba pri nedostatku. ktorou sa plnili hlavnice pre chorých a obkladali údy postihnuté reumatizmom. Gréci však lepšie rozlišovali ihličiny. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. ktorý ich má menšie. Poskytuje im však tmel — propolis. ktorá sa ešte ďalej čistí (Oleum terebinthinae rectificatum) a neprchavú.

ktorý sa získava najmä z druhov rodu Pinus. koncový najväčší. vo vyratúvaní sa stretávame s mnohými bylinami. úročník.Papilionaceae) Ľudovo: skalák. preto možno uplatniť len všeobecné kritériá: Kvalita Znak Vlhkosť Prímesi (každého druhu) Farba a vzhľad Poškodenie škodcami a ich prítomnosť I.ne.). Listy v prízemnej ružici. bielymi. mydiel a pod. Znáša aj vápencový podklad. úročka. bylinné výťažky čistiť. náplastí a mazadiel proti reumatizmu a pri neuralgických bolestiach. Je jedným z druhov charakteristických pre sladké lúky. všetky čelistvookrajové. Droga skladovateľná — všeobecne platné zásady pre vysušenie na vzduchu do 5 % Pôvodná. drogová norma dosiaľ nevyšla. Pestuje sa tiež ako krmovina („žltá ďatelina"). málo rozkonárená. sediace v pazuchách 3—7-laločnatých listeňov. španielsky: Vulneraria. ktoré sa líšia okrem iného aj farbou kvetov. chorvátskym ranocelna. žltá ďatelina. dezinfikovať a hojiť. lekársky. solník. rusky: - Trváca bylina vysoká 5—40 cm. To sa zhoduje aj s latinským vulneraria (vulnus = rana). preto sa pestovalo liečenie pomocou liekov: chladivé lístie malo mierniť zápalové procesy. preto je vhodná ako zložka mastí. Nerozmrvené časti 5—10 % Mierne zmeny. Druh obľubuje suché stanovištia. nepárno perovité. byľ oblá. maďarsky: Nyúlszapuka. Pre obsah pinénu dráždi kožu. purpurovými. najmä svahy a okraje lesov na plodných pieskoch a hnedozemiach. do rany alebo o ničení choroboplodných zárodkov chemickými prostriedkami. Plody sú šikmo vajcovité struky. živo sa uplatňovalo najmä učenie o signatúre. je veľmi nápadná a známa. riedke. niekedy dvojfarebnými kvetmi. Sčasti rozmrvené Droga nepoškodená. ktorou sa hoja bolestivé miesta. prítomnosť škodcov vylúčená 77 . nevedeli sa zbaviť určitých chýb v liečiteľstve a väzeli aj v zajatí mágie a povier. Ľudové „rady" na vnútorné upotrebenie pri niektorých chorobách vonkoncom neodporúčame — silne dráždi obličky. anglicky: Kidney-Vetch. Pre silné dráždenie sa dnes nahrádza v inhalačných prostriedkoch kosodrevinovou silicou. ktoré sú až dodnes vážené právom či neprávom v ľudovom liečiteľstve. Pri chirurgických zákrokoch jestvovali iba slabé dohady o zábrane vniknutia infekcie napr. žlťák Nemecky: Gemeiner Wundklee. 68. taliansky: Vulneraria. j. BOĽHOJ LEKÁRSKY BÔĽHOJ LEKÁRSKY ÚROČNÍK BOLHOJ Anthyllis vulneraria L. francúzsky: Anthyllide vulnéraire. u nás rastie iba spomínaný b. Napriek všetkej obratnosti. Dokopy je asi 30 druhov bôľhojov. Zámena rastliny pri zbere nehrozí. ČsL 4 uvádza ako oficinálny čistený terpentínový olej — Oleum terebinthinae rectificatum. neriedená silica spôsobuje až ťažko sa hojace rany. rastlina. Vyskytuje sa v niekoľkých poddruhoch. podlhovasto vajcovité. Čajovina č. Súkvetie tvoria zdanlivo koncové hlávky so žltými. nemeckým Wundklee — t. Kolofónia má podobné vonkajšie použitie. Medzi ne patrí aj bôľhoj. Bôbovité — Fabaceae (Motýlokveté . preslávený Čs. väčšinou však technické. chlpatá. na byli striedavé. ktorú nemožno odoprieť antickým chirurgom. Už názov rastliny vraví o jej liečebnom poslaní. 11.

kde ho vysádzajú. s kvetmi trnky a pod. poskytuje monodezmozidický p-hederín. osobitne však v plodoch. resp. či Plíniov anthylis je náš bôľhoj. možno ich sušiť aj na slnku. Dakedy ho pestujú aj ako izbovú rastlinu. piesčitej i vápenatej pôde. preto ju treba včas skosiť. vňate stavikrvu vtáčieho. B. na omývanie či obklady. za účinnejšie sa pokladajú listy laločnaté. Ako kultúrna bylina sa bôľhoj často zaraďuje do osevných postupov najmä na suchej. fytoncídne pôsobiace látky a čerstvé listy miestne dráždivú látku helixín. Kvitne až od sedemdesiateho roku svojho života (v septembri až novembri). Tieto obsahové látky sú rozložené v celej rastline. kožné zápaly. popínavý je u nás jediným zástupcom čeľade aralkovitých rastlín. aby sa vyberali iba svieže a nie celkom rozvinuté kvety — iné totiž pri sušení nadobúdajú nepekný hnedastý odtieň a rozpadávajú sa. a preto dostal aj prívlastok lekársky. Neskôr upadol do zabudnutia a potom prešiel do ľudového užívania ako prostriedok proti tuberkulóze. Nie je však celkom isté. španielsky: Herba. líček.. vňať — Folium (Herba) hederae helicis. ktorý ľahko prechádza v monodezmozidický a-hederín s vysokým hemolytickým indexom (= 15 000). nehojace sa rany (vredy predkolenia a pod. cintorínoch. pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. Dosť často sa vyskytuje aj v parkoch. usporiadané v okolíkoch. básnik. zimolez Nemecky: Gemeiner Efeu. Aralkovité . na vymývanie mokvavých a páchnucich rán. Vytvára tu dostatok zelenej hmoty. napomáha vylučovanie moču a povzbudzuje črevnú peristaltiku. alebo ide o Anthyllis hermannie či dokonca podľa mienky nemeckého botanika Sprengela o celkom inú bylinu . túto vlastnosť brečtana už antika pokladala za nepríjemnú a Plínius si ťažkal. trhajú sa na jar alebo v lete (jún—júl). Z obsahových látok rastliny sú dôležité flavonoidy (kvercetín. rusky: Ker so stonkou dlhou aj 20 m. kempferol. častejšie sa spája však s keltským hedea = povraz (pre tvar stonky) či s gréckym hedra = sedlo. k nemu opäť vracajú. potom sacharidy a minerálne soli. ktorá sa užívala ako liek. pričom sa dožije aj 200 rokov. 78 kvetom bazy čiernej. Dávky drogy možno dvojnásobne zvýšiť. Treba však dávať pozor. Na juhu sa pne brečtana rozrastajú do značnej hrúbky a kedysi sa z nich vyrábali čaše. francúzsky: Lierre grimpant. myšieho chvosta. ktorá sa používa podobne ako alopatické prípravky.). obsahové látky nie sú celkom prebádané.5-6 : 1. omývanie. triesloviny. ľahko drevnatie. dávky: 2 — 3 lyžice kvetov na 2 poháre vody — pije sa 1/2 až 2/3 pohára 2—3 x denne. V súčasnosti má najvýznamnejšiu úlohu ako krmovina. zbehovček trojklaný (zbehovec úzkolistý). zvonka napr. súborne sa nazývajú hederakosidy (z chemickej stránky majú triterpénový charakter). repíka. s úbormi arniky. Plody mali uplatnenie ako dáviaci alebo laxatívny prostriedok. skorocelu a i. anglicky: Ivy. Podľa predstáv starých Grékov sa vencami z brečtana zdobil boh Zeus s členmi svojej družiny. vňaťou očianky. . Plody sú čierne bobule dozrievajúce až na jar (marec—apríl). 5 minút na veľmi miernom ohni a prikryté. Rastlina obsahuje ešte horké glykozidy. Výluh slúži aj ako vlasové kozmetikum. Trhajú sa ručne alebo špeciálnymi kovovými hrebeňmi. Je všeobecne známy a pri zbere jeho listov neprichádzajú do úvahy nijaké zámeny. Známy je hederakosid hederasaponín A. Čo do množstva je najviacej bidezmozidického hederasaponínu C (asi 4 % ). Sušia sa rýchlo. na múroch. depuratívne pôsobenie.druh Chamaepitys trifida Dumort (syn.: Ajuga chamaepitys (L. ktorý má genín hederagenín a cukrové zložky tvoria po jednej molekule glukóza a arabinóza. izoramnetín). úbormi nechtíka či rumančeka. Genín hederasaponínu B je kyselina oleanolová — podobne ako tymianový saponín materinej dúšky a má rovnaké cukrové zložky ako hederasaponín C. Kvety zelenkasté. taliansky: Edera. potom hederasaponínu B. Rovnaký odvar sa používa aj externe. Dnes sa medicína — najmä na Západe — i liekopisy. na kloktanie pri ochoreniach ďasien. listom brezy. Rastlina u nás reprezentuje iba nepatrný zvyšok treťohornej kriedovej kveteny. V súčasnosti je bôľhoj skoro výhradne záležitosťou ľudového liečiteľstva. Z literatúry poznáme prípady otráv — predovšetkým detí. Droga — Flos anthylidis (Ros vulnerariae) sa skladuje v dobre zatvorených nádobách.xantofyl. V homeopatii sa z čerstvých výhonkov pripravuje esencia (dil. náhrobky i domy a stromy. aby si zachoval pôvodnú farbu a nestratil aromatický pach. maďarsky: Repkény borostyán. steny. Materiál sa suší v tenkej vrstve na vzdušnom mieste. Z narezaných pňov vyteká gumoživica. genín hederasaponínu C je tiež hederagenín. Ako dobré suché i zelené krmivo je veľmi vhodný najmä pre horské oblasti a hojne sa pestuje na Balkáne a v strednej Európe. Neskôr sa rastlina stala symbolom uznávaných básnikov a jej pomenovanie možno odvodiť z gréckeho aédón = spevák. podľa možnosti čo najrýchlejšie. saponíny.) Schreb. Pomer zosušenia čerstvého materiálu je asi 4. Kvitne v máji—júni a poskytuje včelám veľmi dobrú nektárovú pašu. ktorá neúčinkuje na každého človeka rovnako. Väčšinou sa však používa zvonka: na obklady. vždyzelené dlhostopkaté listy. D 1). Čaj zo sekanej drogy sa zvyčajne pripraví ako zápar alebo odvar (variť max. z ktorých sa pili lieky pri rozličných zápaloch. zberajú sa v čase kvitnutia rastliny (od mája do júna až júla). sliz a triesloviny. antocyaníny. BREČTAN POPÍNAVÝ BREČTAN POPÍNAVÝ + Hedera helix L. napomáha vylučovanie bakteriálnych toxínov a škodlivých produktov látkovej premeny.). má celkový vplyv na látkovú premenu v organizme — metabolické. farbivá . na pníčkoch laločnaté. Druh rastie divo v tienistých lesoch a na skalách. V súčasnosti sa liečebne používajú listy. na plodných konárikoch celistvookrajové. pôsobí pritom sťahujúco a dezinfekčné. zápaloch mandlí a pod. že brečtan je všade a ničí sochy. Modročierne bobule brečtana dozrievajú na jar a sú prudko jedovaté. Liečebné použitie majú celé hlávky súkvetia bez stopiek. po 15 minútach scediť a po prefiltrovaní piť). pri kožných poraneniach.Araliaceae Ľudovo: bľušť. obľubuje tieň. skôr sa stretávame s dotykovou alergiou na hviezdicovité chlpy mladých výhonkov brečtana alebo s podráždením pokožky zapríčineným čerstvými mladými listami. Do čajovín sa vhodne kombinuje — interne s podzemkom pýru. Ľud si ho obľúbil aj ako náhradku za ruský čaj. pretože sa upevňuje korienkami o skaly.v ránhojičstve. pomliaždeniny. Rastlina obsahuje predovšetkým saponíny (do 5 % — ich hemolytický index je asi 1 000-1 500 v 1 g listov). krmiva. čo podmieňuje predovšetkým obsah saponínov. U nás sú priotrávenia bobuľkami veľmi zriedkavé. Sušený bôľhoj sa oddávna pil ako náhradka za pravý ruský čaj (kvet i list) a často sa kvôli tomu kombinoval s listom jahody alebo maliny. a podobný význam má aj helix od helissó = krútiť. vinúť. Ak rastlina prestarne.

Niekedy sa dávajú do čajovín (napr. brezové víno alebo „šampanské". plstnatej — Betula pubescens Ehrh. Na kmeňoch starších briez sa často vo veľkom množstve vyskytuje huba ryšavec šikmý — Inonotus obliquus (Pers. dávkovanie: plná kávová lyžička na šálku horúcej vody (3-krát denne).) Pilát. ex Fr. jej výťažky sa uplatňujú v priemyselne vyrábaných prípravkoch proti čiernemu kašľu. Z liečebného hľadiska možno použiť všetky taxóny b. dvojito pílkovité. j. ktorý ocenila a preverila i oficiálna medicína. Vedecky podložené užívanie siaha do r. zdrevnatených . Zavarená s vínom (2 polievkové lyžice na štvrť litra bieleho vína) je prostriedkom proti žalúdočným a črevným kolikám. Kedže kvitne v apríli až v máji a včelám poskytuje hnědavý peľ i tmel — propolis. španielsky: Abedul. Ako sa zistilo. brečtan máva rozdielnu účinnosť podľa stanovišťa a sorty. previsnutej. List sa ľudovo používal nielen ako expektorans. s anízom. ktorá je ľudovým prostriedkom na ošetrovanie vlasov. vňaťou pľúcnika.). je zdrojom jarnej paše. je nenáročný na ekologické podmienky. supozitóriá. Výťažok z nej účinkuje ako tonikum a antiflogistikum (prípravok Befungin — ZSSR).0). na bočných konárikoch. v terapeutických dávkach nemá nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. ale má i antispazmotický. Na severe sa šťava pije ako občerstvujúci nápoj a skvasená ako tzv. pri spastických bronchitídach — liekové formy sú kvapky. francúzsky: Bouleau blane. Z navŕtaného kmeňa brezy na jar pred nasadením listov vyteká sladká brezová šťava. ovisnuté konáre husto posiate žltými živicovými žliazkami. Pôsobí na krvný obeh (podľa dávky rozširuje alebo zužuje cievy a súčasne spomaľuje srdcový tep). Breza veľmi rýchlo rastie a na pôdu nie je náročná. taliansky: Betulla.BREČTAN POPÍNAVÝ Betula pendula Roth Brezovité — Betulaceae Nemecky: Hängebirke. Vzhľadom na toxické pôsobenie je jeho upotrebenie bez lekárskeho dozoru nebezpečné a zakázané. ale aj pri reumatizme. Strom so vzpriameným kmeňom a bielou lúpavou borkou. dne. 206. bez jahniad. vyššie dávky môžu vyvolať veľmi nebezpečnú otravu. keď sa experimentálne potvrdil a dokázal silný močopudný účinok odvaru. maceruje za studena asi 8 h v šálke vody — pije sa po dúškoch cez deň). asi 1 g. maďarsky: Közönséges nyír. 1897. ľahký sedatívny a protiedémový účinok. spolu s listom podbeľa. Sandbirke. Zberajú sa len svieže. Celú rastlinu treba preto pokladať za jedovatú. feniklom i s koreňmi sladkého drievka). Má výborné rezbárske drevo a je dobre známa aj včelárom. samičie kratšie. tablety a používajú sa i v aerosólovej forme. Druh dáva prednosť veľmi kyslým a kyslým pôdam (pH 3. Plody sú krídlaté nažky. Zber listovej drogy možno robiť aj z príbuznej b.5 až 6. Listy deloidné. ktorá už dávnejšie upútava záujem vedcov (Kriegel. na povzbudenie činnosti pečene a žlčníka (pri žlčníkových bolestiach zapríčinených kamienkami sa pol čajovej lyžičky drogy — t. Kvety v jahňadách — samčie po 2—3 na konci konárov. resp. Wolff. Breza patrí do palety prastarých ľudových liečebných prostriedkov.vážne sa tým poškodzujú stromy. Medzi mimoriadne dôležité a nakupované drogy patria listy. Dragendorff a i. rusky: - BŘÍZA BĚLOKORÁ BREZA PREVISNUTA Brečtan má dôležité miesto medzi saponínovými drogami — pôsobí expektoračne. anglicky: Silver Birch. U nás sa nesmie získavať . zvonka sa aplikoval ako prostriedok na rany a pri parazitárnych ochoreniach. Droga. Weissbirke. Čajovina č. a ich krížencov. starším zležaným navážkam a príležitostne osídluje piesky a kremičité horniny. Novšie sa jej začal pripisovať protirakovinový účinok v začiatočnom štádiu ochorenia.

). Z terapeutických obsahových látok treba spomenúť silicu (asi 0. ale u nás nie sú podmienky na ich získavanie (zber pupeňov je priam nežiadúci). Bršlenovité — Celastraceae Ľudovo: kňazské čiapočky. verrucosus Scop. ale lámanie konárov áno. je typický štvorlaločnými tobolkami . 5 3 2 1 2 12 7 Ker. španielsky: Bonetero. diuretický efekt vyvoláva silica a flavonoidy (obličky sa pritom nedráždia). 235.majú síce tiež liečebné použitie. Zber rezaním konárov musí povoliť lesná správa. BRSLEN EVROPSKÝ + Euonymus europaeus L. 14. Pridáva sa i do čajovín Betulan. 109. európsky má po dozretí jedovaté biele semienka upevnené v „kvadrátkach" na dlhých stopkách. ako je Species diureticae Planta (pomocný liek pri chorobách močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. zriedka strom s hladkou zelenosivou kôrou. Listy lysé. b. pôsobenie čajoviny je potopudné. Naše dva bežné druhy . aby bol bez prímesí. taliansky: Fusaggine. saponíny (3 %). Rezanie stromom neškodí. Väčšina zástupcov rastie v subtrópoch alebo v trópoch. Sú vďačným objektom na zácvik mladým zberačom — ťažko sa drvia a nezaparujú sa. 152. 154.05 % ) . 66. Ostatné časti rastliny — brezové pupene (Gemma betulae) alebo destiláciou získaný brezový decht (Pix betulae) . Listy sú u nás zvyčajnou zložkou močopudných (saluretických). Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach.b. 237. antireumatických a dezinfekčných čajovín. 92. bradavičnatý (E. Čajoviny č.5 12 5 II. živica. hojný zástupca listnatých lesov a krovín od nížin po horský stupeň asi do 1 500 m nad morom. jej amid. značné množstvo flavonoidov — hlavne hyperosid (2 % ) . kvôli lepšiemu vylúhovaniu sa odporúča pridať na hrot noža sódy bikarbóny — užíva sa 2-krát denne). Drogu po usušení možno vyčistiť na site s okami asi 6 x 6 mm. s kvetom lipy a čiernej bazy. triesloviny. európsky a b. celkom ukryté v oranžovom miešku. 103. kyselina askorbová (vitamín C). 104. 74. Listy sa užívajú vo forme záparu (1—2 polievkové lyžice na šálku. francúzsky: Fusain d'Europe.„kvadrátkami".prítomné rozličné kyseliny. bradavičnatý má čierne . Nedosušená droga sa však zlepuje a plesnivie. majú dosť podobné plody. kvadrátky Nemecky: Europäisches Pfaffenhiitein. Species urologicae Planta a do odtučňovacej čajoviny Reduktan. 62. Zber je rýchly — treba iba dbať. 78. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1 (v jeseni 3 : 1). 1 — — — 0. Druh často nachádzame v kroviskách a v drevitých zárastoch. 23. dezinficiens močových ciest). anglicky: Spindle-Tree. pre bunkový metabolizmus dôležitá kyselina nikotínová. Kvety s nenápadnou zelenkastou korunou. 65. drobno pílkovité. 64. rusky: BREZA PREVISNUTÁ BRŠLEN EURÓPSKY častí. 70. končisté. minerálne látky. potom sú Na listovú drogu — Folium betulae sa vzťahujú požiadavky ČSN 86 6416: Znak Listy sfarbené inak ako sviežozelene Iné časti materskej rastliny Stopy jahniad Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 80 Akosť — najviac v % I. ČsL 4 žiada minimálne 30 hemolytických jednotiek saponínov v 1 g drogy. no zatiaľ čo b. dozrievajú na karmínové štvorpuzdrové tobolky so semenami ukrytými v oranžovom miešku. maďarsky: Csikos kecskerágó. ČsL 4 má drogu ako oficinálnu. 71. vajcovité. 156. najlepšie ručne (v pevných rukaviciach zdrhovaním). a to v apríli až v júni (auguste). resp. Bršlen je jediný zástupca čeľade u nás i v Európe. Droga má slabý hemolytický účinok. Častejšie sú kombinácie napr.

Otravy zvierat i ľudí (aj dospelých) boli časté. Droga sa užíva ako psychoanaleptikum. hnačky). Kôra má dokázané cholagogické a mierne laxatívne pôsobenie. a preto aj figuruje v súpiske liečivých rastlín. Extrakty sú 81 . aglykón je digitoxigenín a cukrové zložky tvoria ramnózy a glukózy). Pestuje sa pre listy. dnes máme už menej údajov. Navonok sa prejaví po 15 — 16 hodinách prudkými poruchami tráviacich ústrojov (koliky. lebo niektoré druhy páchnu a sú jedovaté. efedrín a katín). na obuvnícke kolíčky (cvoky). európsky a je jedovatejší. Drevo je tvrdé a ťažké.semená ukryté len napoly v červenom miešku. Z nášho druhu sa niekedy zberajú plody — Fructus euonymi. kôra — Cortex euonymi. Pomenovanie rastliny (bršlen — brslen) sa nevyskytuje iba v slovanských jazykoch. mäty a pod. Otravy plodmi majú skrytý. žlčníka alebo pri poruchách trávenia. Niektorí včelári však popierajú jeho význam. má ho napr. v Keni. v najväčšom množstve zastúpený evonín) a ešte neznáma látka. Známa kata jedlá (Catha edulis Forsk. dlhšie sa neprejavujúci (latentný) priebeh. ktoré po celý deň odletujú s dosť veľkým množstvom sladiny a peľu. sú tiež rovnako toxické. vyrábali naši predkovia úhor. Bršlen je možno ker budúcnosti. aj výťažky z očianky alebo z lipkavca.) je ker rastúci v horách južnej Etiópie. Prítomné sú ešte horké látky. z tuhého a hustého dreva. Rastlinu poznali už v staroveku. účinkujúcich na srdce a alkaloidov. ktorá znižuje krvný tlak. latinský názov vychádza údajne z gréckeho eu — dobre a onoma = meno. experimentálne sa dokázalo. Zástupcovia čeľade majú podobné spektrum obsahových látok ako bršleny. Ker kvitne v máji až júni. látku podobnú oleuropeínu (pozri olivový list) a iridoidénu (pseudoindikán aukubínového typu). bradavičnatý (E. ktoré obsahujú viacero alkaloidov s povzbudivými účinkami (napr. Plody európskeho druhu bršlenu (nazývané tiež Fructus tetragoniae) slúžili kedysi ako oficinálne proti nepríjemnému hmyzu a svrabu (za nositeľa účinku sa pokladá horká látka triacetín). najmä červienky. čo sa tu myslí skôr ironicky. Pre obsah príbuzného aukubínu takto pôsobia napr. B. sú zložkou prípravkov indikovaných pri nešpecifických ochoreniach pečene. potom horúčkou a obehovými poruchami. drobné a jemnejšie výrobky i palice. ale aj do pušného prachu. ktoré asi reprezentujú súbor toxických BRŠLEN EURÓPSKY látok. i. Dužinaté plody bršlenu rozširujú vtáci. Najpoužívanejší a najdôkladnejšie preskúmaný je bršlen rastúci najmä na Floride (USA) — E. Štruktúrne podobné alkaloidy sa izolovali aj z iných koreňov zástupcov čeľade (Trypterygium wilfordii). ktoré je skoro nepórovité a vhodné na kreslenie. listy — Folium euonymi. obsahuje aj gumy. Poznáme aj nepríjemné stavy tokárov dreva. verrucosus) obsahuje o. Pre tieto účinky sú niekedy v cudzine zložkou priemyselne vyrábaných prípravkov. príp. Spolu s listami boldovníka. niekedy oficiálna aj v alopatii. Okrem glykozidov náprstníkového typu (digitaloidov).. Drogu z neho tvorí kôra — Cortex euonymi. ktorí spracúvajú bršleny na drobné výrobky. preto sa v ZSSR pestuje a skúma sa aj u nás. ktoré rady žerú miešky a semená potom vyvrhujú v chuchvalcoch. Spomínané rastlinné časti ako drogy sú obsolútne (zastarané). ako náprstníky). Vtedy láka včely. Bylinožravce sa bršlenu vyhýbajú. bradavičnatý má v koreni viacej gutaperče ako b. Liehové výťažky používa homeopatia pri kolikovitých hnačkách a pečeňových poruchách. pôsobia insekticídne. vychýrenosť. špáradlá na zuby. a tým možno vysvetliť niekdajšie používanie plodov bršlenu proti všiam a svrabu. drevo sa bežne používalo na rezbárske a sústružnícke práce. aj rumunčina a i. za najdôležitejšie sa pokladajú digitaloidy (evonosid. potom alkaloidy (v semenách asi 0. atropurpureus Jacquin. B.gutaperča. že listy majú mierne preháňavé účinky a plody nevýrazne pôsobia na srdce (podobným spôsobom. Obsahové látky spomínaných drog nie sú veľmi známe. živicovité farbivá a dôležitá je aj koreňová kaučukovitá látka . vhodné napr. evobiosid a evomonosid. Nápadný oranžový miešok budí niekedy detskú zvedavosť. z jeho odporne horkých semien sa prv lisoval olej.1 % — Polyestery C15-polyalkoholu. Tanzánii a Somálsku.

5 Pri zbere listovej drogy hrozí zámena s listom čučoriedky barinnej — Vaccinium uliginosum L. španielsky: Mirtilo. ale neznáša hlinité. Druh rastie na vresoviskách. Poznáme dokonca „čistý" čučoriedkový med. maďarsky: Fekete áfonya. nelesklé. Pred sušením sa odstránia všetky nečistoty a materiál sa suší rýchlo. vajcovité.. 1 0. vo vyšších polohách aj v júni. 2 0. Listová droga — Folium myrtilli sa hodnotí podľa ČSN 86 6425 Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny alebo listy sfarbené inak ako na rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predchádzajúceho) Obsah arbutínu — najmenej v % Na plody sa vzťahuje ON 86 6615 a ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Listy z materskej rastliny a pod. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: boruvnice.25 I 17 3 0.toxické a ich dlhšie užívanie má za následok poruchy psychiky. 12 4 12 9 1. Čučoriedka je ešte dôležitá tým. čičoretka. Veľmi hľadanou surovinou sú tmavomodré oinovatené bobule. Osídluje ľahké aj ťažké pôdy. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Látky extrahovateľné vodou — najmenej I. hafery. srdcovej činnosti a trávenia.8 II.25 1 17 3 0. husto rozkonárený. drobno pílkovité. niekedy trochu končisté.5 2 17 5 1. že chráni lesnú pôdu splavovaním a podporuje tvorbu humusu na nevápennom podklade. v tenkých vrstvách (3—5 cm). Blauneere. taliansky: Mirtillo. čiernice. ktoré dozrievajú podľa nadmorskej výšky 82 . čierna jahoda. 6 2 12 6 1 0. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1 (zber: júl— august).ČUČORIEDKA BORŮVKA ČERNÁ BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . čičeretka.5 0.5-6. Pre špecifickú účinnosť a toxicitu varujeme pred svojvoľným užívaním bršlenov v liečiteľstve. Čučoriedka kvitne asi v apríli — máji. anglicky: Bilberry. listy opadavé. Za zámenu treba rátať aj list brusnice pravej. Plody sú guľovité modročierne oinovatené bobule.5 30 ČsL 3 1 0.6 40 I. ktorá však rastie na horských lúkach a má celistvookrajové listy a väčšie i svetlejšie plody.0). Pomer zosušenia je asi 5 : 1. myrtové jahody. Kvety s guľovito krčiažkovitou zelenoružovkastou korunou.ČUČORIEDKA Vaccinium myrtillus L.6 40 II. Obľubuje nevýživné piesky. rašeliniskách. v lesoch na veľmi kyslých až kyslých pôdach (pH 4. francúzsky: Airelle myrtille. myrtovky Nemecky: Heidelbeere. Za priaznivých poveternostných podmienok poskytuje skorú výdatnú znášku medu. rusky: — Kríček vysoký 30—50 cm. Vňať sa odstrihuje alebo odrezáva kosákom a suší podobne. umiestnené v pazuchách listov. Listy sa v máji až v októbri zdrhujú z bezkvetých konárikov. BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ .

25. rusky: - substráty (pH 4.5-6. kyselinky Nemecky: Preiselbeere. 19. nikdy nie čučoriedkovými kombajnami. keď sa robí odvar (variť na miernom ohni celkom krátko). teda vo výškovom rozpätí asi 2 000 metrov. Zberajú sa ručne alebo hrebeňmi. biele až ružovkasté. Syn. užívanej pri letných hnačkách. Plody možno sušiť . vyskytuje sa ako lesný druh od nížin až do alpínskeho stupňa. 18. obyčajná je zameniteľná za čučoriedku obyčajnú . Pre pomerne vysoký obsah trieslovín listy majú protizápalové účinky.27. chutia príkro sladkohorko a majú nepríjemný pach.40. príp. flavonoidy a glukokiníny znižujúce hladinu cukru v krvi. B. kompóty a pod. kyhančie. oplodím fazule. 216.. 12 Iné časti materskej rastliny ako listy: zle sfarbené listy Cudzie organické prímesi (rastlinné a pod.možno použiť aj pri hnačkách. Kronsbeere. tento okrasný ker rastie zväčša na cintorínoch a v záhradách.26. BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSINKA OBECNÁ Rhodococcus vitis-idaea (L. 24.(júl . Na listovú drogu sa vzťahuje norma ČSN 86 Znak Zámena s krušpánom vždyzeleným . Pomer zoschnutia je asi 8 : 1. Častejšie sa používajú pri cukrovke (kombinujú sa napr. Pre deti sú vynikajúcim prostriedkom proti hnačke a dietetikum. kým sa nevytvorili plody. sú vhodné na šťavy. 17. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % I. najmä pri zbere listovej drogy.0). plody okrem cukrov a plodových kyselín farbivá. 44.) Vlhkosť Obsah popola (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah arbutínu v droge — najmenej v % 6 2 1 13 4 2 13 Vždyzelený ker so vzpriamenými konármi. 108.) Anorganické prímesi (piesok a pod. brusnice. ibaže b.: Vaccinium vitis-idaea L.Vacciniaceae) Ľudovo: bruslinky. maďarsky: Voros áfonya. kožovité. Čs. ani jedna čajovina však nenahradí inzulín! Plody patria medzi najzdravšie druhy ovocia.) Avr. Steinbeere. gastritídach. je zámerným falšovaním. 22. Farbivá plodov slúžia na výrobu prípravkov na regeneráciu očného purpuru (zvyšujú aj ostrosť zraku). pri dyspepsii a pod. Druh nie je náročný na živiny ani na vodu. 34. vysoký 10—20 cm.43. ČsL 3 má jednotlivú dávku na zápar 5 g. na kloktanie.koniec augusta). 28. vitamíny (komplex B a C) a provitamín A. 32. 21. Sú zložkou čajoviny Tormentan. 23. prípravky dovážame. nevýrazne podvinuté. kvety zvonkovité. vína. lebo sa ničia porasty.najlepšie umelým teplom do 45 °C v rúre (pozor však.Buxus sempervirens L. francúzsky: Airelle rouge. ba až vzácna. aby sa nepripiekli). Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité . Čajoviny č. obyčajná je miestami vzácnejšia. 39.8 6 3 1. listy obrátene vajcovité. vyberá si iba veľmi kyslé až kyslé 4 2 3. Zber lesných plodov sa na svete robil odpradávna. červené borievky. červené jahody. Pre obsah vitamínov slúžia aj na podporu rastu detí a zvyšujú odolnosť proti chorobám.). Ich stanovištia sú rovnaké. s listom orecha. Vo veľkom sa zberali aj brusnice.8 83 .5 -3 g (pol lyžice) na zápar . 20. koreňom čakanky a pod.Vaccinium myrtillus L. flavonoidy pôsobia mierne močopudne. taliansky: Myrtillo rosso. Listová droga obsahuje predovšetkým triesloviny. II. kyhanka. Pripravuje sa studený macerát i zápar až odvar zo 7-10 g plodov. vňaťou jastrabiny. Falšovanie sa ľahko pozná — listy sú iného tvaru. mušty. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Diabetan so spoľahlivým pôsobením. Cowberry. Plody sú červené bobule. španielsky: Mirtillo rojo. Ich dávny názov vacci6432. Dávka: 0.

Cibuľa sa pestovala v Mezopotámii. Cibuľa sa zberá podobne ako cesnak. že mal niekoľko vývojových centier. Biele. voľný hydrochinón. Veľmi jemnou chuťou sa vyznačuje tzv. jeho predstupeň L-glutamyl-S-propenylcysteínsulfoxid a enzýmové štiepenie prebieha podobne ako pri aliíne cesnaku. čo závisí od polohy stanovišťa. že cibuľa im dodáva silu a odvahu. Plody brusnice sú veľmi žiadaným ovocím. chutia lepšie zavárané. francúzsky: Ail oignon. má mnoho sort a foriem. Dávkujú sa až do 10 g denne v krátko zavarenom odvare (mierny var maximálne 2 minúty) — jedna a pol lyžice na pohár vody. Plody zberáme ručne — ak nám ide o kvalitu. ale keďže sú trpko horkasté. Farmácia preto nerobí rozdiel medzi jednotlivými sortami. A. porušovať lámaním — ľahko potom černejú. Dlhým a nevhodným skladovaním sa znehodnocujú. čisté a nezaschnuté plody. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Môžu sa jesť čerstvé. vyznačuje sa znamenitou medovou znáškou. inak aj hrebeňmi. žiaľ je veľmi vzácna. 960 obyvateľom Palerma.ako každá dlho pestovaná rastlina. j. ascalonicum Strend et Mattfeld non L. lebo majú nižší obsah trieslovín. červené. Rímski vojaci verili. predovšetkým však propenylaliín (S-propenyl-L-cysteínsulfoxid). Listy možno označiť za rovnocennú drogu s medvedicovým listom. Slúžia ako urodezinficiens a protizápalový prostriedok a adstringens. Cibuľa kvitne v lete (v druhom roku. Vykupovať možno len zdravé. ponechané v pivnici na dozretie.Liliaceae Nemecky: Kuchenzwiebel. ako jej cesnakový izomér a predstavuje princíp.nium objasňuje Plínius. rozšírili jej pestovanie medzi germánskymi kmeňmi za Alpami. Rastliny kvitnú asi v júni—júli. Hlavná obsahová látka listov je glykozid arbutín (2 — 8 % ) . kultúrna odroda cibule — cesnaku (Allium sativum L. ophioscordon (Link) Holub in Dostál). salidrosid. Rovnako špeciálny je cesnak šalotkový — Allium salota Dostál (syn. Jej štiepne produkty sú propiónaldehyd a síra. aby obsahovali čím menej trieslovín. so sladkou. Ani v prípade cibule nepoznáme spoľahlivo jej vlasť: za najpríbuznejší divo rastúci druh sa pokladá Allium oschaninnii. Možno ju teda rátať medzi vďačné včelárske rastliny. že jedia stále svoju obľúbenú cibuľu. Ukladáme ich do vedier a pod. navyše aj cukry a sacharidy. anglicky: Onion. či dokonca zelené plody. kyselinu askorbovú (vitamín C). kofeoylarbutín. taliansky: Cipolla. pálčivou či trpkastou príchuťou. Ľaliovité . domáci v Ťan-šane a na Pamíre. Listy sa nesmú pri zbere stláčať. Napríklad učený Arab Ibn Haukal vyčítal asi okolo r. V cibuli je aj bližšie neznámy flavonoid — štiepením z neho vzniká kvercetín a dve chemicky neprebádané substancie (rozpustné v alkohole a účinné na srdce). narcisov a pod. ibaže v iných množstvách. a sú preto zložkou pomocných čajovín. metylaliín.CIBUĽA Bylina s veľkou mnohošupinatou cibuľou a s oblými dutými listami. Cibuľa je oddávna bežným kuchynským korením a zeleninou. jeho oslnenia a pod. španielsky: Cebolla. 21. triesloviny (3—5 %) a organické kyseliny. Droga z nej sa nazýva Bulbus cepae. V Egypte sa pestovala už vtedy. Cibuľa bola odjakživa vysoko cenená aj ako liečivo. Zriedka sa sušia na farmaceutické účely. Brusnicové kompóty by mali jesť ľudia s obličkovými kameňmi. Sýrii a Palestíne). Štiepne produkty majú rovnako ako pri cesnaku silné antibakteriálne účinky. tvoria výnimku medzi ovocím — sú kyselinotvorné.5 %). tmavohnedé a pravidelné pitie čajov z arbutínových drog nesmie trvať dlho. pije sa pol pohára 2—3 x denne. Zámeny za rastlinu neprichodia do úvahy.). Drogu tvorí predovšetkým list — Folium vitis idaeae (oficinálny v ČsL 2). poznáme však zámeny zeleniny — cibule cibuľami iných ľaliovitých rastlín a veľmi nepríjemné (s cibuľami tulipánov. pretože plody obsahujú značné množstvá kyseliny šťaveľovej. Cibuľa . Brusnica je významná aj pre včelárov. pektíny. okrem toho listy obsahujú acetylarbutín. Perzii. t. vo východnej Ázii i v oblasti Stredomoria. pomer zoschnutia je asi 7 : 1. Sumeri a Akkádovia ju poznali asi 3 000 rokov pred n. 84 Sekané listy je lepšie macerovat' v studenej vode (15—30 minút) a potom zapariť ako zapar. flavonoidy. plody obsahujú podobné látky. sú biologicky nevhodné. lebo obsahujú konzervujúcu látku — kyselinu benzoovú. množstvo sort a nenahraditeľnosť je výsledkom mnohotisícročného vývoja. Jej obľuba. zmierňujú hnačky. maďarsky: Veres hagyma. Allium cepa L. medu i peľu. sírny derivát. obľúbený najmä Židmi. lebo uvoľňujúci sa hydrochinón štiepením arbutínu môže poškodiť pečeň. najmä pri chorobách mechúra (ak je moč zásaditý) a močových ciest. Predpokladá sa. sú surovinou v konzervárenskom priemysle (výroba kompótov) a výhodným vývozným tovarom. resp. Odvary z listov sú tmavé. V našich končinách sa už začiatkom stredoveku používala ako najobvyklejšie kuchynské korenie a zelenina. obsahuje tiež arbutín. ale sú výhodnejšie než medvedicové. Na špeciálne účely sa suší (umelým teplom). neskôr vyrastá 30—100 cm vysoká rúrkovitá stonka s jednoduchými sivozelenými listami. Zápary sa ľudové pijú pri reumatických ochoreniach. malé cibuľky pestované ako záhradková zelenina strednej a severnej Európy (v staroveku predovšetkým v Malej Ázii. Bolle-Zwiebel. Čajovina č. Obsah arbutínu je v nich síce nižší. Indii. Ostrejšie sorty sú dnes skorej koreninou mierneho pásma a sladké cibule zo Stredomoria a Orientu slúžia ako lahôdka k bielemu chlebu. používaná ako prísada do zeleninovej zmesi mixed-pickles alebo nakladaná samostatne (pokladá sa aj za odrodu póru). Cibuľa podobne ako cesnak obsahuje vo všetkých svojich orgánoch (osobitne však v cibuli) horčičné glykozidy — glukozinolátového charakteru. niektorí autori vôbec odporúčajú iba maceráty za studena. Ojedinele sa zberá a suší aj brusnicový kvet — Flos vitis idaeae. Ovídius i Vergílius zo zmeneného gréckeho vakindos. podľa normy sa zber robí v júni—auguste. Materiál sa rýchlo suší v tenkej vrstve prirodzeným teplom. 1. perlovka. keď aj jačmeň a pšenica. Rastlina sa pestuje v záhradách a na roliach ako kuchynská zelenina. najmä pri kataroch — nutkajú do močenia. Obsahové látky sú v zásade rovnaké a rovnocenné. subsp. hyperosid (asi 0. rusky: CIBULE KUCHYNSKÁ CESNAK CIBUĽOVÝ . Niektorí učenci ju však zatracovali podobne ako cesnak. napomáhajú tiež vylučovanie solí z organizmu (saluretikum). farbivá. čo možno chápať ako baccinium — ker s bobuľami (bobuľa = bacca). a to umelým teplom. a tá im zastiera mozog a otupuje zmysly. napr. vytrhávaním v čase plného rozvoja (júl—september). ktorý pri krájaní cibule dráždi na slzenie. Vytvorená kyselina propenylsulfénová je však stabilnejšia.). Cibuľa okrem toho obsahuje značné množstvo biokatalyzátorov . Hlavnou zložkou cibuľových prchavých látok je n-propyldisulfid. Zavárané brusnice sa nekazia. uplatňujú sa aj pri cukrovke. ak sa pestuje na semeno) a poskytuje včelám dosť nektáru. propylaliín. drobné belavé kvety tvoria mnohokvetový skrutcový okolík obalený krátkym blanitým tulcom.

V liečiteľstve sa uplatňuje aj cibuľový sirup. Za druhé vývojové centrum sa pokladá Stredomorie. sacharidy a cukry a minerálne látky (vápnik.CESNAK KUCHYNSKY Allium sativum L. pri črevných parazitoch sa nechá rozkrájaná cibuľa stáť cez noc v štvrťlitri vody a precedený výťažok sa pije 3—4 dni nalačno). scedíme a nalejeme do menších fliaš. maďarsky: Fog hagyma. zvýšenej teplote a pod. že tam. listy ploché. Ľaliovité — Líliaceae Nemecky: Knoblauch. victorialis L. Stredná Ázia bola zrejme jeho prvotným vývojovým centrom. Druh sa pestuje v záhradách i na roliach. najmä rozdrvených listov. V Starej Mezopotámii a v povodí Nílu sa takisto oddávna pestoval. divo rastúci v Tan-šane a povodí rieky Syrdarja. taliansky: Aglio. Sanskrt má pre cesnak dokonca tri mená. sodík. provitamínov hlavne kyselinu askorbovú (C-vitamín).) Baker (droga: + Bulbus scillae). Odvarom zo šupiek cibule sa farbia veľkonočné vajíčka. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvej cibule a aplikuje ju najmä pri črevných a žalúdočných poruchách. Do Číny sa dostal azda s kočovnými Mongolmi a určite už r. draslík. osoží pri chorobách dýchacích ciest. Užíva sa lyžica sirupu viac ráz denne. Pestovaný cesnak údajne chráni aj pred rakovinou. V ZSSR zistili. najmä v Egypte. Cibulovitá bylina pestovaná pre zeleninu. vyskytuje sa táto choroba veľmi zriedka. Kuchynská cibuľa má asi podobné pôsobenie a účinky ako cesnak. Aj v Moravskom krase pri Adamove sa našli zvyšky strúčikov cesnaku pochádzajúce z obdobia hallštatskej kultúry (rozhranie doby železnej a bronzovej). fluór a železo). žliabkovité.divo rastúci aj u nás. kde ho vraj dávali robotníkom pri stavbe pyramíd (azda aj ako prevenciu proti epidémiám). nachladení. francúzsky: Ail cultivé. 1. Nimbus liečebných možností okolo cesnaku 85 .strúčikov. kde ľudia denne jedia cesnak. Za osobitne účinné sa pokladajú listy urgíney prímorskej — Urginea maritima (L. — užívajú sa rezy s cukrom. anglicky: Garlic. bol domácim prostriedkom proti čarom a svojho nositeľa chránil proti rezným a bodným ranám. 2 000 pred n. Pestovaný cesnak sa pokladal za univerzálny liek a prostriedok podnecujúci vtip i bojovnosť. možno ich aj zavárať. pôsobí proti parazitom — anthelminticky. je riedky a zvyčajne má i rozmnožovacie cibuľky. z vitamínov resp. hadí (A. zvyčajne sa prikladali na bradavice. Cesnak spolu s cibuľou a rumančekom sa v minulosti rátali za najúčinnejšie liečivé byliny. ďalej glukokiníny. znižuje pritom hladinu krvného cukru. kuchynského. Skrutcový okolík belavých kvetov býva obalený dlhým blanitým tulcom. potom ju necháme vychladnúť. listnatá stonka vysoká asi 30-80 cm. predovšetkým však močopudné a žlčotvorné. Už klasické národy vedeli liečebne oceniť aj divo rastúce druhy a c.CIBUĽA (najmä enzýmov). Domovinou cesnaku je asi Sin-ťiang v Strednej Ázii a prarodičom Allium longicuspis. Známe je aj prikladanie cibule na vredy. španielsky: Ajo común. Pripravuje sa z 500 g rozkrájaných cibúľ. čo sú ojedinelé nálezy z predhistorickej rastlinnej produkcie.skôr sa v tom však skrývalo podvedomé hygienické opatrenie. zvonka dráždi kožu — najmä čerstvá šťava. Z liečebného hľadiska sa nerobí rozdiel medzi kultúrnymi plemenami c. sa pestoval vo veľkom. Zmes varíme 3 hodiny v litri vody (vodu dolievanie). Táto jeho „sila" bola známa oddávna. Ako liečivo a profylaktický prostriedok mal znamenitú povesť aj u tzv. Všetky tieto indikácie sa uplatňujú predovšetkým v ľudovom liečiteľstve (pri kašli. Rímski vojaci ho dostávali na povzbudenie bojového nadšenia . 80 g medu a 400 g cukru. Zámeny s inou rastlinou pre všeobecne ľahkú identifikáciu neprichádzajú do úvahy.) . biblických národov. rusky: — ČESNEK KUCHYNSKÝ CESNAK CIBUĽOVÝ . cibuľa zložená z cibuliek .

astme. Z ďalších obsahových látok je to rad genuínne prítomných aminokyselín (cysteín. hypotonikum. C. sacharidy a slizy i pektíny. D 2—D 3). proti ktorým v súčasnosti máme málo účinných liečiv. Droga sa má skladovať v celofánovom obale. antibiotický neúčinný sírny aliín (3-alyl-L-cysteínsulfoxid). Ľaliovíté — Liliaceae Ľudovo: medvědí lenek Nemecky: Bären Lauch. cystín. Stonka trojhranná. monosulfoxid dialyldisulfidu. slabo pôsobí na črevné parazity (anthelmintikum: podáva sa zvyčajne odvar cesnaku v mlieku). ovplyvňuje tvorbu a vylučovanie žlče. pôsobí proti jedovatým splodinám ako detoxikans. anglicky: Ramson. maďarsky: Medve hagyma. látky s účinkom mužských i ženských sexuálnych hormónov. Čajoviny č. Strúčiky treba oddeľovať prstami. či minerálne soli. Cesnak kvitne asi v júli až septembri a z včelárskeho hľadiska poskytuje rozdielne množstvá medu — závisia od klimatických podmienok. 83. Očistia sa od hliny a nechávajú sa dobre oschnúť. za zvyčajnú dávku sa považuje 2 g ako macerát — asi 3 %. vhodnej najmä pri dyspepsii (poruchách trávenia). proti paradentóze a na mokvavé rany.pripisuje sa sexuálne účinným látkam a licínu. pri rozotieraní (drvení) strúčikov sa aliín pomocou enzýmu aliinázy mení na nestabilný medziprodukt — kyselinu alylsulfénovú a potom na alicín. španielsky: Ajo de oso. ktorý má silný cesnakový pach a vysokú účinnosť proti chorobám zapríčineným baktériami a nižšími hubami. ktorý ju chráni pred vyprchaním silice až 6 mesiacov. Ani alicín však nie je stály a vytvára sírny prchavý produkt (dialyldisulfid). CESNAK MEDVĚDI ČESNEK MEDVĚDÍ Allium ursinum L. amid kyseliny nikotínovej). ktorá sa hydrolýzou mení na kyselinu vínnu a amoniak. Cesnak má mnohostranné použitie: je antiseptikum. s elipsovitými čepeľa- . hodno spomenúť vitamíny (A. protikŕčovo. v žalúdočnom a črevnom trakte zvyšuje sekréciu žliaz. D. Obľúbený cesnakový sirup sa robí z drobno nakrájaného cesnaku podobne ako cibuľový (pozri rastlinu cesnak cibuľový. digestívum a metabolikum. cibuľa podlhovastá. 87. je podporným prostriedkom proti infekčným ochoreniam. propylaliín a pod. ktoré sa analogicky štiepia pomocou enzýmov. glukozinoláty. jód. Aplikuje sa aj pri klimakterických ťažkostiach. listy ploché. taliansky: Aglio orsino. priemyselne vyrábaného prípravku Alvisan — čajovina s tabletovaným cesnakom (indikácie: vysoký krvný tlak. cysteínsulfoxidov. 163. Dokázalo sa mu pôsobenie proti zvýšenému krvnému tlaku. 86 Účinnú obsahovú látku cesnaku predstavuje nepríjemne páchnúci komplex substancií s obsahom síry — horčičné glykozidy. rusky: Trváca bylina vysoká 20-80 cm.. B2. napr. Novšia čajovina Alvisan Neo ho už neobsahuje. antisklerotikum). lebo porušené hnijú. sa vytvárajú druhotne po poranení alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. Cesnak bol zložkou čs. Čerstvé strúčiky cesnaku používa homeopatia na príprvu esencie (dil. pri artérioskleróze . 7. Užíva sa rovnako. Konzum čerstvého je najúčinnejší. Okrem aliínu sú v cesnaku prítomné aj menšie množstvá príbuzných zlúčenín. nie nožom. dialylpolysulfidy. Na farmaceutické účely sa nesušia. nositeľ pachu — dialyldisulfid a dialyltrisulfid. bronchitídach a tuberkulóze. resp. Cibule cesnaku — Bulbus allii sativi sa zberajú vytrhávaním v čase plného rozvoja (asi júl—august). antibakteriálnym pôsobením priaznivo ovplyvňuje črevnú flóru. Pri paralelnom štiepení aliínu pomocou enzýmu aliinázy vzniká aj kyselina aminoakrylová. deoxyaliín). Dnes sa cesnaku vracia vážnosť všestranného liečiva. Čerstvá a neporanená cibuľa cesnaku obsahuje nevonný. resp. metylaliín.CESNAK KUCHYNSKÝ vzrástol až do nezmyselných povier. Podľa chemickej skladby alicínu sa pripravilo viacero prípravkov aplikovaných najmä pri hubových ochoreniach. B1. francúzsky: Ail des ours. metionín.

Čerstvá vňať c. šalotka — Allium salota Dostál.3 x denne čajová lyžička. Šťava tvorí chuťovú zložku jarných bylinných kúr. súvisí údajne so slovom česnúť. Stvol je zakončený bielymi kvetmi v riedkom skrutcovom okolíku. Cesnak medvedí sa ocitol v popredí CESNAK MEDVEDÍ vážneho liečebného záujmu až v čase.) Regel okrem aliínu obsahuje saponíny. ktoré ho požierajú. okrem toho aj stopy bližšie neznámeho merkaptánu a aldehydu. veľa slizov (až 15 %) a sacharidov. nepríjemne páchnuce alkylsulfidy. Na vitamíny je mimoriadne bohatá cibuľa zimná. zmierňuje nervové vzruchy a dobre pôsobí pri chorobách z nachladnutia). kde ho bežné konzumujú aj ľudia). victorialis L. Z rastliny sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba allii ursini. že ho vraj s obľubou pojedajú medvede (rastie najmä na Sibíri. dubohrabinách. hlavne pestované zeleninové druhy rodu. Na kyselinu askorbovú a fytoncídne látky je bohatý aj list cesnaku voňavého — A. V lužných lesoch tvorí rozsiahle porasty. akoby rozčesnuté cibule). ďalej čpavok. závraty. Rastlina má podobné obsahové látky ako cesnak. Podobné pôsobenie sa pripisuje aj cesnaku perlovkovému . Rastliny výrazne páchnu najmä v období kvitnutia. schoenoprasum L. chrípka. často monocenózy. cibuli v auguste-septembri. prípravky sa indikujú pri hnilobných a kvasných žalúdočných ťažkostiach. Druh je vlhkomilný. a preto sa mu väčšina bylinožravcov vyhýba. sativum L. nespavosť. V oficiálnej alopatickej medicíne sa šťava z čerstvej rastliny používa ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov (dražé) alebo tinktúra ( 2 . artérioskleróza. jej listy obsahujú až 15 x viac kyseliny askorbovej (C-vitamínu) ako ostatné cibule. ochoreli po cibuli aj psy). Pór pravý — A. Nepríjemne páchne. subs.mi. tulec pod okolíkom zložený z 2 . a cesnaku pažítky — A. črevné parazitózy a i.A. Nazberané rastlinné časti sa zvyčajne nesušia. Prenáša sa i do mlieka a mäsa zvierat. vertikálne rozšírený od nížin po subalpínsky stupeň. prakticky sa využíva celá rastlina. pretože by stratili účinnosť. napr.. pri zápaloch tenkého čreva a pod.. keď sa začali intenzívnejšie prieskumy rastlín s obsahom antibakteriálnych látok — fytoncídov. ampeloprasum L. alkylpolysulfidy — predovšetkým divinylsulfid a divinylpolysulfid. ale aj cibuľa — Bulbus allii ursini. pach je však veľmi výrazný a cítiť ho ďaleko. tiež je prítomná horká látka a organické soli. má i antibakteriálne vlastnosti. Známe sú prípady hemolytickej anémie zvierat. Označenie cesnak — česnek je bežné vo väčšine slovanských jazykoch. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachodí účinná zmes sírnych derivátov — sulfidov. spravidla v tieni až polotieni. dávka: 2 . Zistili sa tiež látky s dosť výrazným pôsobením na maternicu. vyrastajú z cibule. odorum L. Z ostatných druhov rodu Allium L. ale aj zvýšený krvný tlak. ktoré ho konzumovali vo väčšom množstve (aj po kultivovaných druhoch cesnaku — cibule. ktoré uvádza napr. rozčesnúť (má zložené. ibaže oveľa slabšie.3 suchoblanitých listeňov. porrum (L. Zber vňate prebieha asi v máji—júni. — cesnak sa v ľudovom liečiteľstve používa ešte cesnak hadí — A. bežne u nás pestovanej v črepníkoch (100 g listov obsahuje 50-100 mg kyseliny askorbovej).3 x denne po 10-20 kvapiek). V ľudovej liečiteľskej praxi sa výťažkami z rastliny liečia nielen uvedené ťažkosti. rastie na kyslých až neutrálnych stanovištiach. Svojimi dvoma listami je dosť podobný najbližším druhom rodu Allium L. Druhové meno ursinum mu Linné pridelil preto. a dobré meno majú aj ostatné. Rodový názov cesnaku je odvodený od starého latinského pomenovania allium. i nelesných spoločenstvách. subsp. známa najvyšším obsahom sírnych derivátov (povzbudzuje činnosť pečene a žalúdočných žliaz. údajne má priaznivé vplyvy na srdcovú činnosť a na činnosť štítnej žľazy. Vo farmácii sa používa ako žalúdočné a črevné dezinficiens. Plínius. medvedieho sa po- 87 . ophioscordon (Link) Holub in Dostál. s obľubou v bučinách.

Skôr by mohlo ísť o zámenu pri jesennom vykopávaní koreňov na stanovišti. 8 10 12 10 listy kopijovité. zo žltkastobieleho vretenovitého koreňa vyrastá rozkonárená byľ s ružicou prízemných laločnatých listov. Nebezpečná je zámena s nevýrazne chutiacim koreňom blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. 4 5 12 8 II. kde rastú rastliny s podobnými koreňmi. rastlina je veľmi dobre známa. Početné jednotlivé úbory s jazykovitými kvetmi jasnomodrej farby. vlhkosť 14 %. Succory. Čakankovité — Cichoríaceae (Astrovité — Asteraceae) Ľudovo: cigória. španielsky: Xicoira. ČAKANKA OBYČAJNÁ ČAKANKA OBYČAJNÁ Cichorium intybus L. akostnej triede sa pripúšťa maximálne 10 % drogy s odlišným sfarbením. Zberá sa z nej kvitnúca vňať. mletého mäsa a rybích vývarov. treba ho iba opatrne dávkovať. roliach.užíva aj ako kuchynská korenina . s takmer srdcovitými zúbkatými listami a so strapcom drobných bielych kvetov. plody sú nažky. bylina z čeľade kapustovitých vysoká až 100 cm. Pri zbere vňate nehrozí zámena. ktorý je surovinou na výrobu cigórie. Petra Nemecky: Gemeine Wegwarte. Podobné obsahové látky má cesnačka lekárska . lebo je veľmi aromatický a mierne horkastý. Tinktúra z cesnačky je zložkou roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). 1 % anorganických prímesí. Zichorie. nie menšiu povesť mala v lekárstve. 2 % organických prímesí. suší sa pri teplote do 35 °C. Veľmi rozšírený druh na suchších lúkách. maďarsky: Mezei katáng. V I. ktorý je prudko jedovatý. obsah popola 15 % a podiel popola nerozpustného v HC1 2 %. pri cestách ako burina od nížin po podhorský stupeň.jemne posekaný list je vhodný do studených omáčok. anglicky: Chicory. Veľmi hľadaným skoro všeliekom boli najmä kvety a plody. taliansky: Cicoria.).) Cavara et Grande. Miestami sa pestuje pre koreň. medziach. francúzsky: Chicorée. 5 4 12 8 2 II. byľ má Na koreňovú drogu — Radix cichorii — sa vzťahuje. korenie sv. Čakanku pestovali už starí Egypťania a vážili si ju ako šalátovú zeleninu. 10 8 12 10 3 Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené časti ako na rastline Osi hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) I. rusky: - ČEKANKA OBECNÁ Trváca bylina vysoká 20-120 cm. Východní mágo- . rumoviskách.Alliaria petiolata (Bieb. ON 86 7033: Znak Zle sfarbená droga Droga so zvyškami nadzemných častí Vlhkost Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Na vňať sa vzťahuje ČSN 86 6728: Akosť — najviac v % I. Vňať cesnačky — Herba alliariae sa hodnotí podľa internej normy IN 4/84.

) Nath. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. kvety má veľké a fialové. Podrobnejšie fytochemické prieskumy rozličných druhov čiernohlávkov robil r. hlavuška. hyperosid a kyselinu kávovú. horčík a železo). Skladujeme dobre uzatvorený a chránime najmä proti vlhkú. dusiť. Nakupuje sa koreň a vňať — Radix cichorii seu Herba cichorii. španielsky: Brunella. okrem toho aj horčiny. levulóza a kyselina dikafeyltartarová (cichóriová). Madaus (1938). kôrou krušiny. kyselinu stearovú. Č.) Scholler. zastrihovaný — P. mierne preháňavé.P. vlhkosť 14 % (14 %). stor. — do metabolizujúcich čajovín). ďalej živicu. Šťava ďalej obsahuje triterpénové deriváty (a — a (3-laktucerol). V koreni glykozidické horčiny. myšieho chvosta — do čajovín pri žlčníkových chorobách a s vňaťou žihľavy. je čakanka štrbákova. sú močopudné. Materiál sušíme pozorne v tenkých vrstvách. pod týmto označením ho uvádzal aj Matthiolus. anglicky: Self-heal. octovú. maďarsky: Kozonséges békavár. Krober 1937. Metanolové výluhy obsahovali rutín. Spodné kvety má už dávno odkvitnuté. rastie roztrúsené v teplejších a suchších oblastiach. inulín. čiernohlávka. šťaveľan draselný a kyselinu octovú. inulín (10—15 %). pomer zoschnutia je asi 4 : 1 . zapekať s mäsom a pod. úbormi nechtíka a pod. byľ slabo rozkonárená. s listom mäty.a trans-kávovú). veľkokvetý . zbavujú nadzemných častí a sčernetých partií. glykozid aukubín (s vplyvom na krvný tlak) a doteraz ešte nie celkom preskúmané látky. piť 3 X denne). vňaťou stavikrvu vtáčieho. Berger 1954). saponíny. Čiernohlávok je jednou z rastlín. čertohlav. májovník. alebo hneď pri umelom teple). Čajoviny č. ktorý izoloval saponíny. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. brunellus = hnedastý (vzhľadom na listene a kalichy). a to výhradne z divo rastúcich rastlín (pestované majú iné obsahové látky). po omytí sa režú na približne 15 cm dlhé kusy a sušia na tienistom mieste (najlepšie je dosušiť umelým teplom pri 40—50 °C. grandiflora (L. minerálne látky (draslík. pripravuje sa z neho esencia (dil. sú hľadané ako zimná šalátová zelenina (dajú sa variť. v listoch je aj kumarínový glykozid cichoriín. Koreň je už od r. rusky: - ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 5-25 cm. Odvar sa používal aj pri horúčke a Matthiolus radil okrem toho zmes šťavy s octom a s ružovým olejom prikladať na spánky proti bolestiam hlavy. Japonci dokázali vo svojej droge aj kyselinu ursolovú.). ide o horké látky terpénového charakteru . že aglykón tvorí kyselina oleanolová. rezervná látka úborovitých a čakankovitých rastlín sa ukladá v koreňoch namiesto škrobu. Droga sa hodnotí podľa internej normy IN 1/84. akosť (požiadavka II. foliosus pre list). Zápar má mierne účinky na vypudzovanie žlče . koreňom púpavy. Pitie odvaru v medovej kaši miernilo chrlenie krvi a čistilo pľúca od krvavého kašľa a bylina utlčená s kaviárom a priložená ako obklad na vredy urýchľovala ich dozretie a otvárala i hojila rany. aby sa nezaparil (pri teplote do 35 °C). taliansky: Brunella.dávka je 1 lyžička vňate (piť 3 x denne šálku) alebo 2—5 g koreňa na odvar (5 minút variť na slabom ohni. Vňať obsahuje pomerne dosť trieslovín (asi 7 % ) . cholín. Ich pôvod vie určiť iba skúsený botanik. Plody sú tvrdky. vcelku potvrdili oprávnenosť používania pri krčných ochoreniach a zápaloch ústnej sliznice. dosť flavonoidov. List (1979) stanovil okrem toho aj triterpénové kyseliny (okrem ursolovej aj cis. Korene sa vyrypujú rýľom (september—október). V homeopatii sa používa čerstvý koreň vykopávaný na jeseň. vňaťou ľubovníka. Dáva dobrú nektárovú i peľovú znášku. keď horné iba začínajú rozkvitať. vápnik. obsah popola 10 % (15 %) a popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . krvčistiace). Bylina sa bežne vyskytuje na lúkách. Po prvej svetovej vojne sa korene stali náhradkou kávy. Čiernohlávok sa pre svoju mimoriadne liečivú moc nazýval aj božia spása (Gottheil). ČERNOHLÁVEK OBECNÝ Prunella vulgaris L. Gessner 1953. častejšie sa kombinujú v zmesiach (napr. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. Vedecký názov rodu pochádza z latinského bruneus = hnedý. má iba päť členov. triesloviny. ktoré vyrástli v tmavých pivniciach na koreňoch čakanky zasypaných pieskom. V Belgicku a inde na Západe sa v jeseni bežne predávajú jemné puky. 1963 Sandra. endivia L. dva antokyanové glykozidy a horčiny. Gessner (1953) a Losch (1933) uvádzali iba triesloviny (7 %). listy vajcovité. v lesoch a ako burina záhrad od nížin po horský stupeň. arginín. pasienkoch. laciniata (L. Inulín je oficinálny v ČsL 3 a izoluje sa aj z čakanky. Predmetom zberu z rastliny v čase kvitnutia (jún—september) je vňať — Herba prunellae (Herba brunellae).laktucín a laktupikrín. arginín. 15. akosti v zátvorke) pripúšťa maximálne 10 % (20 %) drogy s iným sfarbením. obyčajný s obľubou vytvára miešance s oboma druhmi. Samy sa užívajú zriedka. Kvety sušením strácajú belasú farbu.via z nej urobili čarodejnú bylinu: kto sa natrel jej šťavou zmiešanou s olejom. najvyššie dva pod hlávkovitým súkvetím modrofialových kvetov. fosfor. francúzsky: Brunelle commune. Inak drogy slúžia na povzbudenie chuti (horčinové tonikum. pretože neskôr kvety opadávajú. Preslávil sa ako výborný prostriedok proti krčným zápalom. spodné v ružici. zvonka slúžia na obklady pri bolestivých zápaloch alebo vredoch. 89 . ten vraj nadobudol krásu a obľubu u každého a všetko sa mu darilo. cholín. Nadzemnú časť odstrihujeme ihneď. stopy silice. svalník menší Nemecky: Kleine Braunelle. stomachikum). Kvitnúce vrcholky vňate sa odrezávajú v júli-auguste a sušia v tenkej vrstve bez prehrabovania na vzdušných a tienistých miestach. Hlavné obsahové látky sú v šťave. Používal sa odvar aj čerstvá bylina. Čiernohlávky ako väčšina hluchavkovitých rastlín sú medonosné. Č. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: brunelka. ktorú zaviedli do liečiteľstva nemeckí lekári v 16. Príbuznou zeleninou. chromatograficky dokázal. u nás sú tri. manitol. ktorá môže v zime spestriť chudobný jedálny lístok. sodík. kvitne najčastejšie žltkastobielo a listy má perovito rozoklané. čiernohlávková voda s ružovým olejom sa dávala na zvredovatené ústa alebo na rany. metabolizujúce (tzv. D 2 — 0). radicosus sa pestuje pre korene a subsp. druhové pomenovanie vulgaris = obyčajný. Droga nemá pach a chutí horko. ktorá pre I. Mladé listy sa miestami upravujú na šalát alebo kašu a podávajú pri skorbute. Novšie prieskumy (Losch 1933. gumu. inulín. 1 % (2 %) anorganických prímesí. Čakanka kvitne v júni (júli) až v septembri (októbri). len čo začína kvitnúť. 1690 známy ako náhradka kávy v Holandsku. mladé listy a výhonky patria medzi šalátové a jarné polievkové byliny (dvojročná subsp. Šťava vo vode alebo vo víne sa odporúčala ako liek na vyplakovanie alebo premývanie hrdla. 157. ktoré sa potom nepodobajú ani na jedného z rodičov. kňazská zelina. známejšia ako endívia — C. Najkrajší je č. Rod čiernohlávkov je malý.

) Gaertn. Palma uvádza asi 3 % zápar — nechať postáť asi 15 minút a piť 2-3 šálky denne).ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Z drogy sa zvyčajne používa 6—10 % odvar (var na slabom ohni asi 5 minút). koňské kopyto. zriedka bielymi kvetmi. pre svoje obrovské listy. s okrúhlou. maďarsky: Kózonséges kalapfu. pri niektorých ženských chorobách a na omývanie. s vňaťou ľubovníka. Príbuzný d.. kvetom bielej hluchavky. sú stopkaté. albus (L. na jar vytvára šupinatú purpurovú byľ vysokú 50-100 cm. list — Folium petasitidis (zoschýňa v pomere 5—6:1) a kvet — Flos petasitidis (zoschýňa v pomere 5 : 1). s listom alchemilky. anglicky: Butterbur. Droga slúži v ľudovom liečiteľstve ako protizápalový prostriedok na vymývanie rán. Príbuzné druhy čiernohlávka sa používajú zriedkavejšie. Prenikavo páchnuce korene prešli iba neskôr do veterinárnej praxe a rozotreté listy sa prikladali na rany. veľké. Listy deväťsilu nemožno zamieňať za listy podbeľa. nesmie teplota presiahnuť 35—40 °C. lopušica. prasličky. Ak sa suší umelým teplom. Predmetom zberu býva prakticky celá rastlina. tu sa však častejšie kombinuje napr. Meyer et Scherb. pomenovanie dostal od petasos = slnečný klobúk. ktoré sú menšie. zakončenú predĺženým strapcom úbo- rov s bledočervenými. spočiatku na rube sivoplstnaté. K. podzemok sa vykopáva pred kvitnutím (rastlina spravidla kvitne vo februári—marci. nátržní90 ka husieho. Deväťsil má zo všetkých našich bylín najväčšie listy — nezameniť s lopúchmi. španielsky: Sombrerera. rusky: Trváca bylina s hluzovitým podzemkom. Oficiálna medicína sa k nemu stavia zhovievavo. V súčasnosti má oficinálne použitie v homeopatii — z čerstvej rastliny zberanej v apríli sa pripravuje esencia (dil. ktorý o tom píše (Dioskorides). keď sa stal hlavným liečivom proti moru. na rube plstnaté a majú 7-9 výrazných žíl. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: devesel. myšieho chvosta. Drogy: podzemok či koreň — Rhizoma seu Radix petasitidis (pomer zoschnutia 3 : 1). a to ako prostriedok proti hnačkám. ani pri vykopávaní koreňov! Pri morových nákazách a epidémiách sa ľudstvo utiekalo k prirodzeným i nadprirodzeným prostriedkom. D 2 — 0). Jeho sláva sa obnovila v stredoveku. teda náš deväťsil. materiál sa kladie v tenkých vrstvách do tieňa — pri výdatnom vetraní dobre schne. levandule a pod. Druh rastie na vlhkých tienistých miestach a v pobrežných porastoch od nížin do horského stupňa. Jednotlivé časti sa sušia vzhľadom na obsah silice tak ako všetky silicové drogy — podzemky sa narýchlo omyjú (ostatné časti nie). Listy v bohatej prízemnej ružici vyrastajú neskoršie. ale rátajú sa za rovnako účinné. dávkuje sa zvyčajne 1 lyžica na šálku záparu 1—2 x denne (taliansky autor L. v liekopisoch však nie je oficinálny. a ten istý autor. taliansky: Farfaraccio. List bez stopky sa zberá v máji a kvet v začiatočnom štádiu kvitnutia (február—máj). ktorej v antike nesmierne dôverovali pri morových epidémiách — petasites. na báze hlboko srdcovitou čepeľou. biely — P. DEVATSIL LEKÁRSKY DEVĚTSIL LÉKAŘSKÝ Petasites hybridus (L. Medzi prirodzené patrilo žuvanie aromatických liečivých bylín. acsalapu. má žltobiele kvety v polguľovitých úboroch. menuje ešte jednu slávnu bylinu. podbel (!) Nemecky: Rote Pestwurz. francúzsky: Petasite. Droga sa však pre obsah trieslovín aplikuje aj vnútorne. Obsahové látky podzemka tvorí asi . Ilýrsky kráľ Gentios nariadil pri more užívať horec čiže encián. V nemčine má podľa toho aj svoje pomenovanie — Pestwurz (Pest = mor). Homeopatická esencia slúži na podobné účely. a to ako ústna voda alebo na očné výplachy a na kloktanie pri krčných a ústnych zápaloch a podobných ťažkostiach (pôsobí ako adstringens). nazývaný po ňom Gentiana. Plody sú chocholaté nažky. žalúdočným a črevným ťažkostiam. ale miestami až v apríli—máji).) Gaertn.

oficinálny v čs. sliz. nachladnutí a chrapote. anglicky: Mullein. reumatizme. inulín. asi 2 % pektínových látok. volov chvost Nemecky: Windblumen-Kônigskerze. monoterpénové i seskviterpénové uhľovodíky a petasitolidy. Predmetom zberu ako droga mimoriadnej dôležitosti je kvet — Flos verbasci. Vedecké pomenovanie pochádza zo skomoleného latinského barbascum (barba = fúzy) pre jeho plstnaté ochlpenie. Divozely poskytujú med bledožltej farby. Molene medicinale. trieslovina a minerálne soli. opuchy. 91 . aplikuje sa pri bronchiálnej astme. 20 minút nechať stáť prikrytý — 3 šálky denne). skalnaté stráne. kráľovská svieca.1 % silice. huniak.06 g a podlieha lekárskemu predpisu).vo ku všetkým indikáciám. francúzsky: Bouillon blanc. List deväťsilu obsahuje okrem toho izopetazín. Neskôr sa izoloval z rastliny petazín. Kvet tvoril oddávna zložku prsných čajovín. horčina petasitín. Nemecky: Grossblumige Konigskerze. mierne súmerné citrónovožlté kvety. prízemné listy sú zreteľne stopkaté. maďarsky: Szóros farkkóró. Uplatňuje sa pri bolestivých menštruáciách. Ťažko sa vysloviť priazni- D. môžu včely naznášať naozaj dosť medu. Na farmaceutické účely sa pestujú aj osobitne — najmä d.Scrophulariaceae Ľudovo: cisárska svieca. V Nemecku sa užíva prášok z koreňa zavarený vo víne s medom alebo s ryžou a pšeničnými alebo ovsennými vločkami. ďalej pri kašli. oranka. prípadne fialovo ochlpené tyčinky. ľudovo sa užíva aj zápar z kvetov (2 %. dávka: 1 lyžica drogy na šálku záparu 3-krát denne). ochoreniach dýchacích ciest a proti črevným parazitom. pánbožkova onučka. živica (petasit). nekombinovaný výťažok z listov a z koreňa (jednotlivá dávka je 0. izo-S-petazín. ba v protikŕčových účinkoch ho predstihne. pretože zväzočky ich kvetov sa rozvíjajú postupne. chrapote. Rastie s optimom výskytu na teplých pahorkatinách. Prieskum rastliny sa robil aj u nás (r. Rastie na kamenistých stranách. žľazy a pod. Antika opriadla divozel poverami o zázračných účinkoch. vo viniciach. kde ich rastie veľa. lesných čistinkách. majú kvetné koruny zväčša menšie. Syn. O pôsobení obsahových látok z farmakologického hľadiska nie je veľa známe. proti kašľu. druh sa vyskytuje vo dvoch chemických chemovaroch. ktoré by oprávňovalo starodávne ľudové používanie ako prostriedku pri chorobách dýchacích ciest. S-petazín. DEVÄŤSIL LEKÁRSKY DIVOZEL VEĽKOKVETÝ Verbascum densifloram Bertol. Príbuzné druhy rodu Verbascum L. devina. ruderálnych stanovištiach a pri cestách. ktorý má podobné účinky ako alkaloid papaverín (pozri mak siaty). maďarsky: Keskenylevelú okórfarkkóró. D. Kvitnú celé leto. veľkokvetý.: V. V niektorých západných štátoch sa používa čistý. plstnatá stonka nesie dokonale zbiehavé listy a veľké. reumatizme a tinktúre sa pripisovali silné diuretické účinky. španielsky: Gordolobo. kruželica. Ľudovo sa používal pri pľúcnych kataroch. ester izopetazolu je menej účinný. tam. predpokladá sa spomínané spazmolytické pôsobenie. pri astme a pod. veľkokvetý je dvojročná bylina vysoká asi 100-200 cm. líši sa hlavne krátko zbiehavými až nezbiehavými listami. na zapálené žily a vredy. plody sú tobolky. štrkoviska a brehy vodných tokov. typické stanovištia sú výslnné pahorky. Krtičníkovité . Ľudové liečiteľstvo používa list najmä ako močopudný a potopudný prostriedok (aj ako náhradný za list podbeľa. rusky: - 0. 1962 a ďalšie). V droge sa nesmú nachádzať. (u nás asi 10). Divozel patrí k najstarším liečivým rastlinám sveta. sápovitý je vysoký iba 30—150 cm. thapsiforme Schrad. alebo sa extrakt kombinuje s inými liečivami. Čerstvé listy sa prikladajú na rany. rusky: DIVIZNA VEĽKOKVĚTÁ DIVOZEL SÁPOVITÝ DIVIZNA SÁPOVITÁ Verbascum phlomoides L. niektoré však sú asi oprávnené. liekopise. sacharidy. taliansky: Guaraguasco. pri ischiatických ťažkostiach. divizna.

143.prsná čajovina. jednotlivo rozložený. Homeopatia používa na prípravu esencie celú čerstvú kvitnúcu vňať zbieranú na začiatku kvitnutia a známe sú aj homeopatické prípravky z čerstvého koreňa (TEEP . Výnimočné uplatnenie v homeopatii majú čerstvé korene — Radix verbasci.). Kvet tvorí aj súčasť hromadne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom.94. 4 20 30 . a ČsL 4 10 II. j. zistená hodnota odpovedá počtu mililitrov suspenzie červených hovädzích krviniek. pričom účinnosť v tomto smere sčasti vyplýva aj zo slížového obsahu. Droga obsahuje terapeuticky účinné saponíny. Zber pre nákup treba čo najskôr odovzdať.Verbasci e radice). ktorý sa uplatňuje ako čajovina s karminatívnym účinkom alebo náhradka za pravý ruský čierny čaj. Pri sušení umelým teplom neprekračovať teplotu 40 °C. Sušíme ho rýchlo. hodnotí osobitným spôsobom — v hemolytických jednotkách (h. Materiál je veľmi hákli- Kvet divozelu — Flos verbasci (Flos verbascorum) sa ako droga hodnotí podľa ON 86 6214 a podľa ČsL 4: Znak Droga farbená inak ako materská rastlina Nerozvinuté kvety a kvety s kališnými časťami Iné organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol z drogy (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Saponínový obsah v hemolytických jednotkách (h.97. a to ručným otrháváním za suchého počasia. že sa nechá odvar z drogy pôsobiť na suspenziu červených krviniek.100. vykopávané v júli až v auguste. 130. Kvety možno po dôkladnom vysušení skladovať v nepriedušne uzavretých igelitových vreckách.) — najmenej 92 Akosť — najviac v % I.5 10 8 2 1 10 3 1. Práca s materiálom vyžaduje trochu rutiny a skúseností. Droga — Flos verbasci má medový pach a chutí sladkasto. 133. Oficiálna čajovina ČsL 4. Jednotlivá dávka drogy vo forme záparu (príp. 184. pripravenú predpísaným spôsobom z hovädzej krvi. Pomer zosušenia je asi 8 : 1. kde kvet tvorí zložku. 30 12 4 1 0. každý zber osobitne na prudkom slnku alebo umelým teplom. najlepšie v poludňajších hodinách.115.j. Materiál by mal uschnúť za jeden deň. ktoré dobre zatvoríme a okolo uzáveru ešte zalepíme leukoplastom. a to viac ráz denne. 132. i. ktorý mierni dráždenie horných dýchacích ciest a sčasti z obsahu flavonoidov a saponínov.116. Kvalita drogy sa o. 147. Obdobie zberu: (jún) júl—september (október). sliz a flavonoidy.5 10 10 6 2 40 8 3 vý na stláčanie a zaparenie. 146. ktoré reflektoricky zvyšujú bronchiálnu sekréciu. Vyrába sa aj priemyselne ako Species pectorales Planta. v drobnom najlepšie v predhriatých plechovkách. Zisťuje sa laboratórne tak. čo je údaj pre účinnosť saponínov prítomných v 1 g drogy. 128. Upotrebuje sa ako expektorans. ktoré sa hemolyzovali odvarom z 1 g saponínovej drogy. 20 III. pretože droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo.DIVOZEL VEĽKOKVETÝ DIVOZEL SÁPOVITÝ Zberajú sa iba kvetné koruny bez kalicha.5 g (ČsL 4). odvaru alebo macerátu) je 1. je Species pectorales .121. Čajoviny č.

Drchnička je prastarou liečivou rastlinou. Najčastejším predmetom zberu býva kvitnúca vňať — Herba anagallidis (júl-august). Spomínali ju už Hippokrates.). žiada sa čerstvá kvitnúca vňať. keď bola predmetom nákupu. i. žabie) mydlo. Zatvára ich aj pred dažďom. Thefrastos. anglicky: Scarlet Pimpernel. ba mala vraj čarovnú moc na vyvolanie ducha z podsvetia a zachraňovala ľudí pohryzených besným psom. Podstatnú obsahovú zložku vňate a semien tvoria saponíny. rastie od nížin po podhorský stupeň. ktoré sa u nás vyskytujú dosť hojne. Už v antickom Grécku Na drogu sa vzťahuje ON 86 6830: Znak bola známa ako bežná burina. Plínius. taliansky: Anagallide. Dioskorides. maďarsky: Mezei tikszem. kuracie oko. vajcovité. rátala sa medzi univerzálne protijedy. Dnešný latinský názov vznikol asi z gréckeho anagelao = smiať sa. Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: kačacie (mačacie. námožníček. 10 Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina začerstva Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) 5 3 0. Kvety na dlhých stopkách vyrastajú jednotlivo z pazúch listov a majú ohnivočervené koruny. V Indii sa ešte aj dnes používa pri love rýb (má hemolytický účinok podobný ako cyklámen . Častejšie sa však uvádza spojenie gréckeho ana = opäť a agállo = zdobím. vznikali zámeny najmä s kuričkou (druhy rodu Minuartia L. (v európskej časti ZSSR obidve variety) DRCHNIČKA ROĽNÁ Jednoročná bylina s lysou. ktorá je nepomerne vzácnejšia a rastie iba v teplejších až najteplejších oblastiach. žabinec.5 12 12 6 1 12 15 2 3 pokratovych časoch slúžila ako liek na ťažké rany a vredy. španielsky: Murrons. čo je dôležité pre vlastné opeľovanie. (Stellariaceae). Zaujímavé je jej rytmické ranné a odpoludňajšie zatváranie kvetov. II. Samozrejme. má zaguľatené a na jednej strane ochlpené stonky. rusky: . štvorhrannou. je oveľa útlejšia. Plody sú tobolky. pomer zosušenia je asi 5 : 1. väčšinou sa nachádzajúce aj v koreni. z ktorých 93 . U nás sa vyskytujú variety odlišujúce sa najmä farbou kvetov. celistvookrajové. Slúžila totiž o. Dioskorides odporúčal jej šťavu pri bolení zubov a s vínom sa píjavala najmä pri bolestiach. najmä medzi zeleninou. v staroveku zaháňala melanchóliu. S týmto upotrebením prešla i do stredoveku. aj na zvýšenie odvahy. listy krížmo protistojné. žabí střevíc Nemecky: Roter Gauchheil. a pri hadom uhryznutí. bez korienkov a plodov. Historické osudy drchničky sú tiež zaujímavé.Cerastium L. poliehavou až vystúpavou byľou vysokou 10—30 cm. Túto povesť si udržala až do stredoveku. ktorá sa zberá celá. V minulosti. predovšetkým žlčníkových a pečeňových. Liečiteľsky sa mimoriadne preslávila. kurimor. a to vzhľadom na to. Už v hip- Akosť — najviac v % I. Kvety totiž nemajú medovinu a hmyz ich zriedka navštevuje. Podobne sa odlišujú aj druhy rodu rožec . Rastlina sa v súčasnosti využíva najmä homeopaticky.DRCHNIČKA ROLNÍ DRCHNIČKA ROĽNÁ ( + ) Anagallis arvensis L.+ Cyclamen europaeum L.). tenšie nebodkované listy a biele kvety (patrí do čeľade hviezdicovitých — Stellariaceae). Častá burina polí a záhrad. Suší sa v jednej vrstve na tienistých a vzdušných miestach. že kvitne znovu v jeseni. bystrosti a veselosti. francúzsky: Mouron des champs.

potopudne. Upotrebúva sa predovšetkým zvonka vo forme odvarov (lyžica kôry na pohár vody. Homeopatická esencia sa používa najmä pri svrbivých vyrážkach (dil. kvety jednodomé. Zvyčajne sa pijú 2—3 šálky asi 1 % záparu (po zaparení sa nechá asi 15 minút stáť) alebo zápar z pol čajovej lyžičky na pohár vody ako denná dávka. najmä vo vlhku.priotrávenia s ním v minulosti boli známe). listy na stopkách dlhých 1—2 cm. Sommereiche. s krátkou stopkou. Plody sú žalude na dlhých stopkách. kým iné druhy zasa podľa ďalších významných vlastností: petraea od petra = skala. 10 10 3 1. Dubové listy a žalude sa často uplatňovali v znaku lesníkov a poľovníkov. skladovaním. pevné a štiepateľné. známe dubové kúpele. Pomer zosušenia je asi 2 : 1. Nemecky: Stiel. močopudne a údajne drchničkou možno nahradiť kvasiové drevo . zimný má vajcovitú korunu. pre vstrebávanie sa saponínov treba ju však považovať za toxickú. Vedecký názov duba pochádza z latinského quercus. Droga je predovšetkým močopudným prostriedkom (diuretikum). rusky: DUB LETNÍ (KŘEMELÁK) Druh vytvárajúci prirodzené lesné zárasty . samičie po 2—5 v pazuchách listov.dubiny lužných lesov a nížin na sprašovom podklade.. ďalej saponin podobný saponínu našej mydlice lekárskej (Saponaria officinalis L. Staroveké národy dub zasväcovali svojmu najvyššiemu bohu. poskytujú mnoho dobrého okrovožltého peľu a okrem toho majú aj voskový listový med. Rastie v nižších polohách až do podhorských stupňov na mierne kyslých skalnatých pôdach. kde vytvára spolu s predchádzajúcim miešané dubiny.Cortex quercus.8 g prášku 4 x denne. pri dermatózach sa zavaria 3—4 lyžice kôry 5—7 minút vo 2 litroch vody a vlejú do vane dopoly plnej 37 °C teplej vody). španielsky: Roble albar. Okrem kôry sa zberajú aj zrelé a zdravé žalude (október—november). bielkovín (asi 7. 5 5 1 0. v listoch sú aj flavonoidné glykozidy.) Liebl. Bukovité — Fagaceae Nemecky: Wintereiche. Drevo je veľmi cenná surovina . Ľudovo droga slúži ako prostriedok mierniaci bolesti. Duby mali vždy dobré meno aj v liečiteľstve. tzv. získal vzhľadom na drevo. ťažké. tvoria drogu Glandes quercus. pozri medzi cudzokrajné drogy). jedovatý saponin — sapotoxín cyklamín (totožný so saponínom cyklámenu). horčiny a silicu s osobitným pachom. čistá trieslovinová droga slúži v technickej praxi na spracúvanie koží. a to pri rúbaní alebo presvetľovaní porastov. antiseptikum a antihemoragikum. kamienkoch. 94 . listy perovito laločnaté. pri nervových a pečeňových poruchách.5 12 10 6 DUB ZIMNÝ DUB ZIMNÍ (DRNÁK) Quercus petraea (Mattusch. o čom však chýba spoľahlivý dôkaz. D 3). Zápar pôsobí metabolický („čistí" krv). rastúci na skalnatých pôdach. Oficinálnu drogu ČsL 4 tvorí kôra .5 %). Odlupuje sa iba mladá. v liečiteľstve ako adstringentný prostriedok: antidiaroikum.Lignum quassiae (pozri stať Cudzokrajné drogy). Homeopatický liekopis uvádza ako oficinálnu čerstvú kôru mladých konárov. Vnútorne sa užíva zriedka a nie Na kôru — Cortex quercus — sa vzťahuje ČSN 86 6110: Akosť — najviac v % Znak Kusy kôry tmavšie na vnútorne] strane Staršia kôra. Od staroveku až dodnes sú napr. tiež pri lišajoch a na ťažko sa hoj rany. letný je stredne vysoký strom. V semenách je veľa škrobu (asi 37 % ) . Podľa šumu starého duba sa veštilo v gréckej dodonskej veštiarni a starovekí básnici Ovídius a Vergílius uvádzali žalude ako prvú potravu človeka. že drchnička je účinná aj pri besnote. taliansky: Quercia. Je jedovatá pre psov. je veľmi trvanlivé. francúzsky: Chéne rouvre. na upokojenie. Používa sa preto na vodné stavby. Druhové meno robur = sila. Materiál sa môže sušiť na slnku alebo umelým teplom. Silica u ľudí vyvoláva bolenie hlavy a vracanie. D. popraskaná a hrubšia ako 6 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah trieslovín v % — najmenej I. zrkadlová kôra bez zvyškov dreva. oleja (15 %). na kúpele (omrzliny. výrobu sudov a pod. sacharidov (7 %).5 12 8 9 II. zápaloch obličiek a hemoroidoch. kone. balvan. Pridáva sa do priemyselne vyrábanej čajoviny Hemoral (antihemoroidová kúpeľová prísada). samičie jahňady po 2—7 na krátkych stopkách alebo sediace na koncoch konárov a samčie dlhé 3 — 5 cm. anglicky: Common Oak. Dubová kôra ako tzv. Duby si odjakživa vysoko cenili všetky národy ako symbol sily a krásy lesa. Zber sa robí zjari (marec—apríl). Duby sa opeľujú vetrom. takmer vo vode nehnije. ktorý vyvoláva silné miestne dráždenie (vstrebáva sa sliznicami a pre ľudí i niektoré živočíchy je hemolytickým jedom ešte pri veľkom riedení . sa menia na neúčinné farbisté tmavohnedočervené látky — flobafény. Ešte stále sa udržuje názor. Kmeň alebo konár smie byť maximálne hrubý 15 cm. zbavené osovej čiašky a po usušení aj šupky (strata na hmotnosti je nepatrná). Obsahovými látkami všetkých častí sú hlavne triesloviny (7—20 % ) . hrubá asi 3-6 mm (zoschne asi na 3 mm). Kôra má po navlhčení zapáchať trieslom . Druh pôvodný len v podhorských oblastiach.chuť má slabo horkastú a silne zvieravú. Okrem toho obsahuje triesloviny. Žalude dlho slúžili ako surovina na výrobu atramentu. DUB LETNÝ Quercus robur L. zvonka asi 5 % zápar. Dianthaceae = Silenaceae).jeden je asi totožný s kyslým saponínom senegového koreňa (Radix senegae — typická americká droga. zajace a králiky. Žalude sú krátkostopkaté až sediace. pri hemoroidoch a na výplachy. Rastlina má hemolytický index asi 3 500. vtáky.je tvrdé. samčie vo visiacich riedkych jahňadách. maďarsky: Kocsánytalan tolgy. Hecker ordinoval 1. variť na miernom ohni 5 minút). Okrem týchto domácich druhov dubov rastú u nás a pestujú sa rozmanité cudzozemské druhy. rusky: ( ) D. opuchy. Veľmi zriedkavé použitie majú listy — Folium quercus. zberaná z asi 10-ročných konárov alebo kmeňov (iba so súhlasom majiteľa lesa). čo sa niekedy odvodzuje z keltského quer = krásny a cuez = strom. podvaly. lesklá. maďarsky: Kocsányos tolgy.

Ako liečivo sa stal známym až zásluhou Storka (1762). rumovísk. má listy menšie.vyvolávajú ich hrčiarky . ČsL 2 má oficinálny list. spodné srdcovité.. pazušné alebo koncové. má listy vajcovité a celistvookrajové. anglicky: Thorn-Apple. zasa vajcovité. Narkotické účinky rastliny poznali dávno predtým Arabi a užívali ho podobne ako ópium na lekárske účely. 216. . Okrem spomínaných druhov sa na farmaceutické účely (hlavne izoláciu alkaloidov) hojne používa ešte Datura inermis Jacq. Ťažkosť spočíva v tom. Pri zámenách alebo falšovaní listovej drogy prichádza do úvahy najmä ľuľok čierny — Solanum nigrum L. Bežná burina záhrad. maďarsky: Csattanó maszlag. Žalude sa niekedy pražia ako káva . keď sa rozšíril po Európe (domovinou sú južné časti Ruska). 40. Podobný mrlík hybridný . d. Plody sú ježaté vajcovité tobolky. na odvary proti poteniu nôh alebo na výplachy 1 kg kôry na 2 . možno ich potom upotrebiť v detskej praxi ako prostriedok proti hnačkám. Predmetom zberu je list — Folium stramonii. podľa iných je to zmenené perzské tatula z tat = pichať. Schlechtendal a i. + Datura stramonium L. t. miestami sa miešajú s kakaom a cukrom na výživný prostriedok a slúžia aj ako kávovina (Semen quercus tostum). O rozšírenie durmanu po Európe sa údajne pričinili Cigáni. Príbuzný durman metel (D. D. bez chuti a zamladi je akoby pomúčený. Väčšina liekopisov uvádza oficinálnu vňať. 55. obyčajného možno spoľahlivo sledovať až od stredoveku. cigánske (svinské) jablko. 39. tiež vňať (Herba stramonii) a semeno (Semen stramonii). rusky: DURMAN OBECNÝ DURMAN OBYČAJNÝ jednotlivé. listy vajcovité. byľ holá. j. predovšetkým pri hnačkách. nie končisté a hrubo zubaté. hrubo zúbkaté. Celkove má Datura L. Polyploidizáciou a krížením sa vypestovali odrody bohatšie na účinné obsahové látky — alkaloidy. dubienky domácich dubov nie sú vhodné na liečbu a nezberajú sa (pozri ČsL 4). že grécke strychnos manikos predsa len bol durman. 44. ježkova palica. že antickí lekári dávali pomenovanie strychnos mnohým jedovatým rastlinám a odlišovali ich iba ďalšími prívlastkami. Fraas sa prikláňal k názoru. žalúdočných i črevných kataroch (1 lyžička kôry na šálku záparu 2—3 x denne alebo prášok 5 x denne na hrot noža. ktorá pochádza z Etiópie. ho pokladajú za spomínaný strychnos manikos starovekých Grékov.Solanaceae Ľudovo: bugačka. listy má však oveľa menšie. vlčie bodliačie Nemecky: Weisser Stechapfle. rastlina s pichliačmi. Camerarius ho prvý zobrazil a jeho domovinu omylom kládol do Orientu.DUB LETNÝ samotná. prípadne macerovať za studena pri izbovej teplote 1 lyžicu kôry na 2 šálky vody a vypiť po dúškoch cez deň). asi 25 druhov.pražením klesá obsah trieslovín a škrob sa mení na dextríny. s bielou lievikovitou korunou.pozri Cudzokrajné drogy). ktorí ho vozili so sebou ako liečivú rastlinu.Chenopodium hybridum L. 48. taliansky: Stramonio. z ktorých u nás rastie 5. blen čierny — Hyoscyamus niger L. mašlák. 219. 138. úhorov. 53. Pomenovanie Datura pochádza údajne z arabského datora. Liečebne sa používajú z duba hálkového (Q. 54. Ľuľkovec zlomocný — Atropa bella-donna L. Ľuľkovité . francúzsky: Stramoine. rozkonárená. Listy sú vhodné proti hnačkám. 95 Jednoročná bylina vysoká 30-80 cm. obyčajný bol v staroveku asi neznámy. maslové semeno. V detskej praxi sa dáva 1 kg kôry na kúpeľ. kravák. na bežné kúpele a obklady sa zavarí 500 g kôry na 3 -4 litre vody. španielsky: Estramonio. ČsL 4 uvádza na zápar aplikovaný externe 15 g. Dubienky sú guľaté nádory čiže patologické novotvary (Galia) spôsobené hmyzom. Čajoviny č. obyčajný má variety líšiace sa hlavne farbou kvetov a plodmi (biele alebo fialové kvety a plody ostnité alebo hladké). až bielo ochlpené a hrubo zubaté. streštený ľuľok. Osudy d. horné bez stopky. kvety . panenská uhorka.) je nepochybne najstaršia liečivá rastlina z rodu durmanov. infectoria Oliv. vystupuje v rozličných typoch nitrátofilných spoločenstiev. metel L.3 litre vody..

Pomer zosušenia je asi 1. najmä hyoscyamín. DURMAN OBYČAJNÝ Listy odrezávame podľa možností ráno. sýtozelené. Prešľachtený sa často pestuje na poliach. Mnoho odrôd sa podarilo vyšľachtiť a ďalšie vznikli ich krížením. v priemere 0. Použitie drog patrí výlučne do rúk lekára a podobne ako pri ľuľkovci zlomocnom — Atropa bella-donna L. Druh je variabilný. Červené kvety (zriedka biele . Rodové meno ďateliny (Trifolium) pochádza z latinského tres = tri + folium = list. francúzsky: Trefle des prés. na začiatku kvitnutia rastlín (jún-august. derivát kumarínu umbeliferón a veľa dusičnanu draselného.5 0.25 Trváca bylina všeobecne známa. plody sú nepukavé struky. ktorý sa s najväčšou mierou spolu s ďalšími látkami pričiňuje o terapeutické pôsobenie. španielsky: Trébol de prados. ktorých lístky majú zreteľné polmesiačikovité škvrny. s krátkou stopkou. t. U nás sa v minulosti tiež vyrábali z nich antiastmatické cigarety. V ľudovom liečiteľstve je akákoľvek manipulácia s ňou zakázaná.ČERVENÝ JETEL Trifolium pratense L. vedľajšie obsahové látky sú triesloviny (4. Oveľa viac sa rastlina používa v homeopatii. j. až sú semená v tobolkách čierne. trojlístok a pratense = rastúci na lúke.poľské pramene). Prípravky by sa nemali podávať pacientom so srdcovými ťažkosťami. O liečivých účinkoch ďateliny sa . Listová droga aj semená sú veľmi háklivé na skladovanie — ľahko vlhnú.5 %). rusky: ĎATELINA LÚČNA Na listovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6411 a požiadavky ČsL 2: Akosť — najviac v % Znak Sčerneté a zhnednuté listy Prímesi materskej rastliny Rozdrvené časti a stopky listov Cudzie organické časti — prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Vlhkosť Obsah alkaloidov v % — najmenej 1.5 — 20 12 0. anglicky: Red Clover. ktoré však môžu i chýbať. potom načechrané do vrstvy 5—6 cm (maximálna teplota do 45 °C. Bôbovité .Papilionaceae) Ľudovo: štajerka. atropín a málo skopolamínu. stopy silice. uvádza sa aj možnosť do 60 °C . lebo ťažko znáša sucho i väčšie vlhko.1—0. Účinné obsahové látky sú vysoko toxické alkaloidy (0. ktoré sa získavajú zberom nie celkom zrelých toboliek (september—október).4. rastlina je prudko jedovatá! Zber drog je deťom prísne zakázaný. Po vytra- JETEL LUČNÍ . len zdravé.sú iba farebnou odchýlkou) vo vajcovitých hlávkach.3-0. Divo rastúcich druhov ďatelín je asi 300. na okraji lesov i vo svetlých lesoch . príp. Pozor. Koreň obsahuje aj iné alkaloidy (tiež však deriváty tropánu). vytrvalá ďatelina Nemecky: Rot-Klee.Fabaceae (Motýľokveté . maďarsky: Réti lóhere.35 %) tropánovej rady. jednotlivo.5 mg atropínu. Pomer zosušenia je asi 5—7 : 1. slúžia hlavne na izoláciu alkaloidov (atropínu) a ako antiastmatikum.25 g listov obsahuje 0.indikuje svieže (mierne vlhké) pôdy. S drogami treba manipulovať veľmi obozretne.5 : 1. dosúšajú sa na slnku. taliansky: Trifoglio dei prati.sení ich ešte presušíme. dnes sa obsahové látky upravujú do sprejov. Niekedy sa vykupujú aj semená. Sušia sa rozložené vedľa seba. i september). Pôvodne rastie na lúkách. Dym z 1. s trojpočetnými (zriedka 4—6-početnými) listami. 5 2 5 0.5 20 12 neudané ČsL 2 5 2 10 0.

Namiesto ďateliny mali starovekí poľnohospodári veľmi cennú krmovinu . syn. Upotrebenie sa akosi prelínalo vždy s upotrebením ď. uvádzanej pod menom lagopus. T. farbivá.5 14 8 3 II. — ďatelinovec). Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . išlo o liečivú vachtu trojlistú (Menyanthes trifoliata L.). že to bol asi teplomilný južnejší druh Trifolium fragiferum L. Ďateliny sú veľmi významné pre včelárov.. Celkom rozkvitnuté alebo odkvitajúce kvety pri sušení sa rozpadajú a hnednú. Uplatňuje sa ako chuťové a vôňové korigens. Materiál sušíme ihneď a rýchlo v tenkých vrstvách. stor. Predmetom zberu a nákupu u nás je kvet ď. adstringens) a bronchitídach. organické kyseliny. Ď. hnedasté kvety vyradíme. plazivej a sušené kvetné hlávky bez stopiek. fenolové látky. tiež nakupovanú drogu — Flos trifolii albi. lúčnej — červený.). Ľahko totiž podlieha skaze a napáda ju hmyz. jahodovitá). Ď. najmä biela plazivá (Amoria repens (L. 20 10 4 1 14 10 3 Physica a herbáre 16. Homér spomínal medzi lotosmi akúsi znamenitú krmovinu pre kone a jestvuje dohad. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať z ď. 12 5 2 0. lúčna sa používa hlavne pri hnačkách (antidiaroikum. stor. Drogu — Flos trifolii rubri neuskladňujeme. Ď. triesloviny a flavonoidy. Je výbornou včelou pašou. aby sa využilo jej nektarové bohatstvo a zvýšila úroda semien. roľnej (Trifolium arvense L. lúčnej i ď. najmä dnes. Prvé správy o ďateline z našich oblastí pochádzajú asi z 11. repens L. že ju odporúčal už Dioskorides ako antidiaroikum. riedko rozložený a na vzdušnom mieste. Červená ďatelina je rovnako dôležitým prínosom pre včelie hospodárstvo. Pri nešetrnom zbere sa takto znehodnocujú aj zaparené kvety.). v máji až v auguste (príp. Účinnými obsahovými látkami ď. flavonoidy. ď. zvonka ako kožné dezinficiens. Tvoria podstatnú zložku zmesiek.) Presl. najmä za vlhkého počasia. úsade a opuchoch žliaz. plazivá obsahuje najmä triesloviny a ď. Lepšie je sušiť umelým teplom do 35 °C. glukozid trifoliín. roľná silicu. rastúci u nás len v teplejších oblastiach i to roztrúsene (ď. ale ihneď odpredáme nákupni. bielom výtoku. cuk97 . v listoch sa nachádza asparagín a iné aminokyseliny. jún—september) otrhávame na začiatku kvitnutia mäsovočervené alebo jasnokarmínové hlávky bez podporných listeňov. Plínius uvádzal síce Trifolium. nemožno ho považovať za ďatelinu. izotrifoliín.ĎATELINA LÚČNA vedelo len veľmi málo. Kvetné hlávky bez podporného listeňa sa zberajú v júni—septembri hneď po rozkvitnutí a rýchlo sa sušia (pomer zosušenia je asi 6 : 1). Ďatelina dáva z 1 ha až 100 kg medu. keď sa včely usmerňujú hlavne na ňu. O nej sa vie. roľná pre svoje adstringentné pôsobenie zasa pri hnačkách. plazivá sa liečebne využíva najmä pri reumatizme.lucernu siatu (Medicago sativa L. si ju vysoko cenili. živicu. ktorá po skosení veľmi rýchlo dorastá a čoskoro kvitne. Z národohospodárskeho hľadiska sú ďateliny naše najdôležitejšie krmoviny a obohacujú pôdu dusíkom. Spomína ju abatiša Hildegarda vo svojom diele Na kvet — drogu Flos trifolii rubri sa vzťahuje ON 86 6240: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté kvetné hlávky Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. lúčnej sú triesloviny.

Bohne. t. pestované dodnes v Egypte).5 10 7 2 II. Fazuľa sa u nás šľachtí ako strukovina a zelenina. Vedecké pomenovanie fazule vzniklo z gréckeho phaseolos = člnok. Druh sa pestuje ako zelenina aj ako strukovina v domácich záhradkách a v kríčkovitej kultúrnej forme. Dávkovanie všetkých je prakticky rovnaké: ako čaj — 6 lyžičiek drogy nasypaných do 3 dl vriacej vody sa nechá 10 minút prikryté stáť a po prefiltrovaní sa pije počas dňa po dúškoch. stor. anglicky: Kidney-Bean. FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZOL OBECNÝ Phaseolus vulgaris L. majú celé strapce kvetov poskytujú98 cich zlatožltý med aj dostatok peľu. taliansky: Fagiolo. Americké fazule potom za niekoľko desaťročí vytlačili takmer načisto z kultúr tzv. Už starí Aztékovia v Mexiku vysievali fazule v zmesi s kukuricou. loďka (pre tvar strukov). 10 2 1 10 10 3 . Plocha kultúrnych fazúľ je dosť rovnomerne rozdelená medzi Starý a Nový svet. august —september a zbavujú sa semien. Homeopatická esencia z ď. Národy starovekého Stredomoria pravé fazule nepoznali. kvety v málokvetových strapcoch rozličnej farby (bielej. Celkový počet sort je značný (zhruba 500). ružovej. lúčnej má podobné uplatnenie ako v alopatii. maďarsky: Bab. červenej a i. francúzsky: Haricot. príp. španielsky: Fasol. Prvé herbáre z druhej polovice už poznali rozdiely medzi egyptskými fazuľami a vtedajšou americkou novinkou. kde sú semená fazule národným pokrmom.Papilionaceae) Nemecky: Garten . Zosychajúce zožltnuté struky sa zberajú v čase úplnej zrelosti. sa zjavili prvé fazuľové semená v prístavoch španielskych moreplavcov. perovito zložené listy tvoria velké vajcovité stopkaté lístky.rovke. Importovali ho k nám z Južnej Ameriky. Dosúšajú sa umelým teplom pri mierne zvýšenej teplote (30 — nanajvýš 40 °C). Na plod fazule bez semien — Fructus phaseoli sine semine — sa vzťahuje norma ON 86 6621: Znak Ináč sfarbená droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. Fazule pochádzajú prevažne z trópov. Gréci sa s nimi oboznámili údajne počas ťaženia Alexandra Veľkého do Indie. Oficinálna droga sa ešte dnes označuje v niektorých liekopisoch termínom Fructus phaseoli sine semine — fazuľový struk bez semena. rusky: - Jednoročná bylina vysoká 35-50 cm s pravoovíjavou stonkou dlhou 100—200 cm. asi 10—15 cm dlhé struky so semenami. Dáva sa prednosť strukom žltobielej farby. Fazule kvitnú v júni až v auguste.). no súčasne ako Pericarpium phaseoli. Akosť medu sa však často preceňuje. čo však podľa opisu boli zrejme iné strukoviny ako fazule. Plody sú lysé. nadmernej tvorbe slín s poruchami žalúdočnej sekrécie a pri ochoreniach dýchacích ciest. Bôbovité . Až začiatkom 16. druhové latinské označenie vulgaris = obyčajný. 5 1 0.Fabaceae (Motýľokveté . aj druhy rodu Vigna. najmä na roliach. egyptské bôby (Faba vulgaris Moench alebo východoafrická strukovina Dolichos lablab L. j.

Semená obsahujú škrob (45-50 % ) . v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. Najviac treba dávať pozor na plody fenikla zbavené silice a umelo prifarbené. užíva sa odvar z 3—4 lyžíc sekanej drogy na 300 ml vody. ďalej triterpény (o. FENIKEL OBYČAJNÝ FENIKEL OBYČAJNÝ FENYKL OBECNÝ Foeniculum vulgare Mill. organické kyseliny (pipekolovú. antidiabetikum. fazín — účinný ako ricín (ricínového semena) a abrín. 18. inozitol. cholín. Kvety drobné. tmavý fenikel (subsp. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Fenchel. 25. Zrelé oplodie obsahuje predovšetkým aminokyseliny (najmä gvanidínový derivát arginín). perovito zložené do nitkovitých výčnelkov. Druh sa u nás pestuje v zeleninárskych záhradách pre voňavé dvojnažky. maďarsky: Kozonséges harmatkása. Plody aromatické podlhovasté rebrovité dvojnažky. metabolikum — pri reumatizme. traumatínovú a i. fazeolozid D). trigonelín. slúži ako pomocný liek pri cukrovke s veľmi dobrými výsledkami (nenahradzuje však inzulín). 24. dextrín a predovšetkým toxické lektíny. Čs. pravý).). fazín sa varom denaturuje. V homeopatii sa používajú drogy z odkvitajúcich druhov kríčkovej alebo zákrpkovej fazule. vulgare — f. kým fenikel má iba jeden). rozpustnú kyselinu kremičitú). 148. Liekopisy majú oficinálny tzv. užívajú sa preto ako diuretikum. 22. listy s pošvami. priaznivo tiež ovplyvňujú látkovú premenu. žlté. pije sa 2—3-krát denne pol pohára medzi jedlom (ako diuretikum). francúzsky: Fenouil officinal. Droga sa pridáva i do čajoviny Nephrosal (diuretikum a dezinficiens močových ciest). ľahko splanieva. Zo zámen a falšovaní prichádza do úvahy kôprovník (Meum athamanticum Jacq. Náš juhomoravský fenikel („Moravský") sa na trhu veľmi cení. o. rusky: Dvojročná bylina vysoká 100—200 cm. bielkoviny (24 %). Miestami sa na ten istý účel vysieva ako poľná plodina. V súčasnosti sa šľachtí vo všetkých teplejších oblastiach sveta. aj u nás. Semená v prášku slúžia na horúce obklady — kataplazmy pri mokvavých a svrbivých ekzémoch a na izoláciu škrobu (Amylum phaseoli). vyvolávajú ťažké krvácavé stavy a koliky. zabraňujúce proteínovú syntézu. 26. najmä v začiatočných štádiách cukrovky. znižujúci hladinu cukru v krvi. Drogu je vhodné kombinovať s inými (pozri zoznam čajovín). odstaviť na 10 minút a scediť do termosky. v rozomletom stave označované ako tzv. i. minerálne soli (o. Niekedy sa odporúča variť 15—20 g drogy s litrom vody asi 2 hodiny — denná dávka je 1/2 až 3/4 litra odvaru. Čajoviny č. i. Hlavní dodávatelia na svetový trh sú západoeurópske štáty a južná Európa. pri ktorom poznáme viacej foriem. anglicky: Fennel. 23. za príslušnej diéty ako antidiabetikum. alantoín. že vodné výťažky zo strukov zvyšujú vylučovanie moču a znižujú hladinu cukru v krvi. variť 2 minúty. 17. 237. Klinicky a pokusmi sa dokázalo. niektorých dermatózach a tiež pri močových kameňoch (najmä fosfátových). španielsky: Hinojo común. fazuľová múka — Farina phaseoli. priemyselne vyrábaný prípravok s obsahom fazuľových strukov bez semena je čajovina Diabetan. Fenikel bol veľmi obľúbený už u sta99 . Rastlina má domov v oblasti Stredo- zemného mora a v západnej časti Ázie.Liečebné použitie a význam pre potravinárstvo majú aj semená — Semen phaseoli. 40—50 % hemicelulóz a glukokiníny (účinný glukokinín. taliansky: Finocchio selvatico. Sušia sa bežným spôsobom.) s menej valcovitými červenohnedými dvojnažkami podobnými pachom feniklu (pod lupou mu však vidno v každom údolí nažky 2—3 silicové kanáliky. nevarené semená (i struky) sú jedovaté a otravy známe — postihujú najmä deti. sa doposiaľ nepodarilo izolovať. takisto ako všetky semenné drogy. 108.

Zvyšok rastlín sa potom po dozretí skosí a krátko presuší a vymláti (tzv. Často rastie na roliach. potom fenchón (10-20 % ) . MACEŠKA ROLNÍ rých Číňanov.ČsL 4 a ON 86 6622 majú tieto požiadavky Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice najmenej I. ktorej hlavnú zložku tvorí terpén anetol (60 %). mydlárstvo. zanedbaných pozemkoch. Reduktan (pomocná liečba tučnoty). taliansky: Viola tricolore. Homér. často fialovo pásikované alebo modrasté. 192. 127. stomachikum 100 (najmä v detskej praxi). karminatívum. fenikulín. Plody sú tobolky. ale osobitný význam z včelárskeho hľadiska nemajú. 184. Dobrá droga obsahuje 4 —6 % silice. F. 123. 120. laktagogum pre dojčiace matky (zvyšuje tvorbu mlieka). sirotky. vajcovito kopijovitý. a aj keď je tento med tmavý. úhoroch. najlepšie bez obracania. subsp.5 FIALKA TROJFAREBNÁ MACEŠKA TROJBAREVNÁ Viola tricolor L. ale viacej anetolu (až do 80 % ) . anízový aldehyd a rozličné terpénové uhľovodíky. nie však vždy rovnako. Species pectorales Planta (prsná čajovina) a ústnej vody Herbadent. silica tzv. macoška. maďarsky: Háromszínú árvácska. Diabetan (pomocná liečba cukrovky). 153. b. 193. Homeopatická tinktúra má analogické použitie ako droga v alopatii. Záhradné veľkokveté formy sú nežiadúcou prímesou v drogách a nezberajú sa. F. Fenikel je výborné sekretolytikum a expektorans na báze silice. sirôtka. trojfarebná patrí medzi farebne najkrajšie fialky. FIALKA ROĽNÁ Viola arvensis Murr. Máva najvoňavejší med. Dáva prednosť kyslej piesočnatej pôde.5 g na zápar jednotlivo perorálne (ČsL 4). trojfarebná. stonka jednoduchá. 207. Fialky — trojfarebnú i roľnú . sacharidy a olej. metylchavikol. španielsky: Flos de la Trinidad. česaný fenikel). 183. Drogu — Fructus foeniculi tvoria zväčša celé dvojnažky. pri okrajoch lesov a ciest.76. Je to rozšírený a veľmi polymorfný druh. trojičná. Fenikel ako väčšina zelerovitých rastlín je medonosný. Moderné liekopisy žiadajú určitý obsah silice — minimálne 3—4 % (nezameriavajú sa iba na vonkajší výzor). a ČsL 4 1 1 0. Indov. úhoroch. Grékov i Rimanov. Nemajú ani liečebné použitie. Plody sú oficinálne vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 4). netvorí poplazy. Feniklová voda (Aqua foeniculi) slúži zvonka na ošetrovanie zápalov očí a kloktanie. tricolor L. slamnatý čiže sekaný fenikel). ďalej spazmolytikum a karminatívum. Ľudovo: bylina psotníková. netvorí poplazy. Oblasť používania je podobná ako pri aníze. Silica sa s obľubou používala proti blchám. ostáva tekutý. a tá je výborné spazmolytikum. fialičky. postupne ako dozrievajú (tzv. 2 2 1 10 11 2 1.) Gaud. Do strednej Európy priniesli fenikel benediktíni v skorom stredoveku. trojice Nemecky: Acker-Stiefmutterchen. Materiál sa suší v prievane prirodzeným alebo umelým teplom do 50 °C. 196. vrúbkovaný. čo je zdrobnený výraz pre ion — tak nazýval fialky už napr.113. medzi ktorými následkom hybridizácie existuje mnoho prechodných foriem. 213. Zriedka sa ľudovo používa koreň — Radix foeniculi ako karminatívum. Fenikel a silica má ešte široké priemyselné použitie (kozmetika.118. Dávky plodov sú 1. 17. ČsL 4 má oficinálne čajoviny s feniklom: vetrovú — Species carminativae. Kvety majú dva vrchné lupienky celé alebo sčasti fialové. hepatoprotektívum) a Pulmoran (expektoračná čajovina). ďalej granuliek Mucilogram a Sennagran (laxans). 186. 215. preháňaciu — Species laxantes a žalúdkovú čajovinu — Species stomachicae. Homeopatia žiada zrelé plody. likérov.Violaceae Fialka roľná sa bežne ráta iba za poddruh fialky trojfarebnej. Vedecký názov viola sa odvodzuje od iolon. Detský čaj s rumančekom Spofa (náhrada tzv. Druhové označenie tricolor je z latinského tres = tri a color = farba. rusky: . anglicky: Wild Pansy. Silica je zložkou kvapiek Solutan (antiastmatikum) a masážneho roztoku Herbadent. arvensis (Murr. najlepšie zberané v septembri druhého roku rastliny. j. 199. ostatné sú žlté alebo belavé. Pomenovanie foeniculum pochádza zo zdrobneného foenum = seno (pre pach a výzor po usušení listov) a nachádzame ho už u Plínia. Meduje každý rok.). roľná je jednoročná bylina vysoká 10—20 cm. i rozkonárená. a to ako korenina i liečivo. 152. výroba cukríkov. plody po krátkom presušení sa dosúšajú pri teplote do 35 °č. vňať — Herba foeniculi zasa pri chorobách z nachladnutia a plody pri chrípkových stavoch a ochoreniach. Plody sú tobolky. Drogu skladu- .Herba violae tricoloris (seu trinitatis seu jacae). 232.5 10 10 1. francúzsky: Violette tricolore. expektorans. 197. Arabov.119. V. Listy má ako f. Stonkové listy s perovito delenými prílistkami. 182. prípravkov proti hmyzu a i.opeľuje hmyz. Ďalšie obsahové látky sú bielkoviny. vysoká 10-30 cm. koncový úkrojok väčší. Pomer zoschnutia je 5 — 6 : 1. Antickí Gréci i Rimania označovali fialku výrazom flox. Často sa uvádzal v herbároch ako zložka čajovín a iných prípravkov. Egypťanov. no korunné lupienky kvetov sú žltkasté či biele. F. 190. Ungolen (cholagogum. sirotky. Na farmaceutické účely sa zberá a nakupuje celá nadzemná časť kvitnúcich rastlín (máj—august) . 188.112.5 3 II. 172. ruského čierneho čaju). teda i včely. 140. medziach. Droga ďalej tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (choroby močových ciest). maceška. trojfarebná je jednoročná až trváca bylina. Zahrňuje rozličné typy. 227. Najlepšie sa zberajú ručne odrezávaním vyvinutých a dokonale zrelých okolíkov (júl-september). V čajovinách sa fenikel s obľubou kombinuje s anízom a rascou. sladkého fenikla má menej fenchónu (5 %). Čajoviny č. Fialkovité . 241. medziach a opustených. Kvitne v júli až septembri. z drogy sa izoluje silica. korigens. choleretikum. všiam i proti hmyzu sliepok. srdečné korenie. 210. Druh rastie na rumoviskách. Stomaran (čajovina pri tráviacich ťažkostiach). t.

napr. sliz. Dávky zbytočne nezvyšovať. Homeopatia pri podobných indikáciách ako alopatia používa esenciu pripravenú z čerstvých kvitnúcich rastlín (zberajú sa v auguste až v septembri). Drogy sa pokladajú predovšetkým za expektoračné sekretolytiká. španielsky: Violeta odorosa. impetigu.5 10 8 2 II. anglicky: Sweet Violet. uľahčujú odkašlávanie pri ochorení dýchacích ciest (príp. Fialkovité — Violaceae Ľudovo: fialôčka Nemecky: März-Veilchen. 63. zriedka biela. rusky: VIOLKA VONNÁ Trváca bylina vysoká 10—20 cm. antokyanidy. Kvety po odkvitnutí 101 . FIALKA VOŇAVÁ Viola odorata L. aj spojených s horúčkou). ďalej ako metabolický prostriedok (zvyšujú činnosť močových orgánov a potných žliaz). francúzsky: Violette odorante. ako slabé diaforetikum a pre metabolické pôsobenie pomáhajú aj pri reumatizme a niektorých kožných ochoreniach. z krátkeho podzemka vyrastajú zakoreňujúce poplazy s ružicami stopkatých až obličkovitých listov so široko vajcovitými prílistkami. silica (okolo 0. maďarsky: Illatos ibolya. 5 ´2 1 0. taliansky: Viola mammola. 13. scediť do termosky a vypiť po dúškoch v priebehu dňa. zberajú sa v rovnakom údobí (máj až august) a sušia podobne ako vňať. Droga je pri skladovaní veľmi citlivá na vlhko. Čajoviny č. vždy príjemne voňajúca. 50. pri čiernom kašli. Kvety s ostrohou.). karotenoidy. koruna fialová. pri oparoch a i. po krátkom zavarení na miernom ohni 10 minút postáť. prítomný je aj glykozid gaulterín. Predmetom nákupu sú k kvety — Flos violae tricoloris. triesloviny.FIALKA TROJFAREBNÁ FIALKA ROĽNÁ ČSN 86 6822 stanovuje pre vňať tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Čs. potom flavonoidy (predovšetkým rutín). pľúcnych ochoreniach a pod. 10 4 2 1 10 10 3 I. emeticky pôsobiaci alkaloid violin. na hornom okraji riasnaté. adjuvans pri ekzémoch. Vnútorne sa dávkujú 2 lyžice drogy na 300 ml vody. pri ťažkostiach s močením. môže sa uplatniť emetické pôsobenie. Nemá pach a chutí slabo sladkasto. drogová ON 86 6246 pre kvet (Flos violae tricoloris). Drogy sa aplikujú aj externe — zvonka na obklady alebo do kloktadiel (pri zápaloch a pod. Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené kvety ako na čerstvej rastline Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovuje sa laboratórne) I. 152. Pre obsah rutinu sú aj vazotonikum. Pomer zosušenia je 8 : 1.01 %) a minerálne soli (do 11 % ) . 150. akné. 4 3 1 12 12 II. Účinné obsahové látky sú hlavne saponíny. Majú diuretické pôsobenie — aplikujú sa pri kataroch močového mechúra. 8 6 2 12 15 jeme v dobre uzatvorených nádobách v tme.

tento hydrolyzujúci glykozid je prítomný aj v kvetoch.). Drogu treba skladovať na suchých miestach. obsahuje značné množstvo saponínov. voňavej sa podobá viac druhov — treba si všimnúť botanický opis. na medziach a vo svetlých lesoch. ktorý je vraj chemickou skladbou a najmä účinnosťou blízky emetínu ipekakuánového koreňa. Slovanské pomenovania fialky majú spoločný základ a Mathioli v herbári ju nazval fiola. Po krátkom omytí sa suší rýchle na tienistom mieste. F. možno vysvetliť tak.003 %. Používal ju už Hippokrates. voňavej môže nahradzovať koreň ipekakuány (pozri drogy cudzieho pôvodu). získava sa tzv. a v tom čase už kvitne podobná nevonná f. Cennejšie sú kvety jedincov rastúcich v tieni (majú tmavšie kvety) a sú voňavejšie. z čoho si možno urobiť predstavu. ak bolela hlava. že fialka stráca 102 pri prvej jarnej búrke vôňu. Drogy sa u nás nenakupujú. aký je tento rod pestrý. pripravoval sa zaparením 10 polievkových lyžíc kvetov bez kalicha v 100 ml vriacej vody. chrániť pred svetlom. keď začínajú búrky. Sirup je pekne modrý. ale aj z listov. inak sa suší v tenkých vrstvách rozostretá na vzdušnom mieste. pomer zosušenia asi 4 : 1. Dbáme pritom. aby sa zachovala pôvodná farba kvetov a ich vôňa. v dobre zavretých nádobách. dávky okolo 2 g pôsobia emeticky (dávivo). ktoré sú nositeľmi vône. Druh rastie v kroviskách. hlavným znakom je vôňa. Predmetom liečebného používania je celá rastlina. zber: marec—apríl. Všetky časti drogy pôsobia ako mierne expektorans — sekretolytikum. F.. pomádovým spôsobom (samovoľným vyprchaním do vrstvy tuku). silnom zahlienení dýchacích ciest (ako čaj: 2 čajové lyžičky vňate na 300 ml vody macerovať za studena alebo 1-2 % odvar). Slávny fytoterapeut Leclerc vo Francúzsku odporúčal koreň aj ako emetikum. t. kvety podľa Dioskorida slúžili pri epilepsii chlapcov a na zapálené hrdlo. pomer zosušenia asi 6 : 1. Vedecké pomenovanie rodu pochádza z gréckeho ion — zdrobnené iolon. Pomer zoschnutia: 7 : 1.) a potvrdili ho. pre svoj nízky saponínový obsah však bez osobitného významu. canina L. ktorý stanovil saponínový obsah a skúšal drogu na obsah a účinnosť prítomného alkaloidu violínu (violaemetínu). bronchiálnych kataroch. pôsobenie drogy v tomto smere treba pripísať údajne prítomným saponínom (Braun. voňavej si novšie overovali viacerí autori (Linde 1919. Celá čeľaď fialkovitých rastlín má u nás iba jeden rod — fialku. ktoré okrem toho majú veľa modrého farbiva (antokyan) a ketonické látky irón a jonón. ktorú nemá takmer ani jeden príbuzný druh a vyrastanie listov priamo z podzemka. Výskyt alkaloidu violínu. Grimme 1921 a i. Podzemok s koreňmi (Radix seu Rhizoma violae odoratae) sa získava vytrhávaním rastlín v septembri—októbri. Silica kvetov je jedným z najdrahších éterických olejov — nachádza sa v kvetoch v množstve 0. Obdobie zberu: marec-apríl. Fialky u nás rastú asi v 30 druhoch (na svete celkove asi 400). Silica sa extrahuje nielen z kvetov.5 g drogy. psia (V. Opeľovanie kvetov fialiek obstarávajú včely. listy sa používali zvonka pri zápaloch. na uľavenie pri kašli a riedenie hlienu pri čiernom kašli. 1968). a preto ich botanicky vie správne určiť niekedy len skúsený odborník. Schreck 1922. po 24-hodinovom státí sa to prefiltrovalo a pomaly zahrievalo so 100—150 g cukru. bez prístupu slnka alebo umelým teplom do 50 °C. Na zápar z koreňa sa berie 0. Starí lekári jej prisudzovali veľkú liečivú silu. pokladá sa novšie za pochybný. Podľa Plínia bolo najlepšie voňať fialky. j. voňavá patrí u nás k najstarším liečivým rastlinám. že kvitne od konca apríla do začiatku mája. Kvety však obsahujú aj medovú šťavu. Jej vôňa vystúpi až po 5 —10 000-násobnom riedení. plody sú tobolky. Plinius ju menoval na treťom mieste čo do obľúbenosti kvetov pri výzdobe (za ružou a ľaliou). Najčastejšie sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba violae odoratae. hlavne korene. ďalej stopy silice s metylesterom kyseliny salicylovej. za dobrého vetrania (umelým teplom. zoschnutie asi 5 : 1. Expektoračné pôsobenie f. nazýval Homér a Pindaros. Viola L. ľahko sa zaparuje a vlhne. Klinicky dokázal. Mnohé z nich majú ešte rozličné odrody. Podnet ku tomu dal Kroeber. Názor. odpredáva sa na vývoz. na chorý konečník. Niekedy sa zberá kvet — Flos violae odoratae. ktoré láka najmä príjemná vôňa. Materiál treba sušiť veľmi rýchlo. že koreň f. Koreň sa zasa začína uplatňovať pri výrobe priemyselných liečiv a aj v receptúre (ako .3 —1. čerstvá je oficinálna v homeopatii. maximálne do 35—40 °C). ako ju napr. Obdobie zberu: asi marec—apríl. Celá rastlina.FIALKA VOŇAVÁ sa skláňajú k zemi. V detskej praxi bol prv veľmi obľúbený sirup z fialkových kvetov bez kalicha. Podobne ako vňať sa niekedy zberá a suší list — Folium violae odoratae.

— veronika (rozrazil). Manipulácia s rastlinou i drogou musí byť opatrná. je u nás zastúpený iba jedným druhom. Listy sediace.5 : 1. čierny kašel a reumatizmus. Ďalšie látky sú horčiny. jednoduchá alebo riedko konáristá. Sám aukubín má tlmivé účinky na centrálnu nervovú 103 . Zámeny sú možné najmä s druhmi rodu Veronica L. na okraji riedko pílkovité. Droga nemá pach. plazivý. Plody sú tobolky. Na osobitné požiadanie sa zberá v júni až v auguste kvitnúca vňať — Herba gratiolae (florens). holé. lysá. takže sa kedysi používala ako prečisťujúci prostriedok (najmä podzemok). rastliny s vysokým obsahom aukubínu majú hypertonický účinok — spôsobujú pokles krvného tlaku. silica. ktorého aglykón je gracioligenín (pri pokusoch na zvieratách sa ukázal neúčinný) a graciotoxín alkoholovej povahy. Rastlina obsahuje vo všetkých svojich častiach — osobitne vo vňati — kryštalický glukozid graciolín (asi 0. jej chuť je však výrazne horká a pálčivá. líši sa i menej horkou chuťou. ktoré ju spásali. Rastlina nezadržateľne nutká na stolicu. Stopkaté kvety vyrastajúce z pazúch listov majú široko lievikovité. biele koruny s červenými žilkami. Materiál sa suší prirodzeným teplom (umelé teplo nesmie presahovať 40-45 °C). rastie v teplejších oblastiach v nížinách až horskom stupni v húšťavách na brehoch vôd. aj ten je pomerne zriedkavý. vo vlhkých lesoch a na vlhkých lúkach. — šišak (najmä S. Čajoviny č. Rod Gratiola L. Keď deti vypili mlieko od kráv. odrezávajú sa kvitnúce nadzemné časti krátko pred kvitnutím. ale slabšiu účinnosť ako aukubín obsiahnutý napr. U nás sa rastlina upotrebúvala v ľudovom liečiteľstve proti vodnatieľke a pečeňovým ochoreniam. vzhľadom na povesti o všestrannom liečebnom význame rastliny. Pre časté otravy sa však jej užívanie zanechalo. maďarsky: Orvosi csikorka. ďalej Scutellaria L. španielsky: Graciola. Vedecké pomenovanie vyšlo z predpokladu liečivosti a odvodilo sa z latinského gratia = milosť. potom soli vápnika. podzemok tenký. Rastlinu treba rozhodne pokladať za toxickú. čoskoro dostali prudké hnačky. článkovaný. pomer zosušenia je asi 5. vrúbkovaný. kopijovité. rusky: KONITRUD LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 20—40 cm. V homoepatii sa pripravuje esencia aplikovaná na bolesti uší. fosforu. Graciolín má podobnú. Krtičníkovité . ktorý chutí škrabľavo a horko a na srdce účinkuje podobne ako náprstníkové srdcové glykozidy. Celkove súbor glykozidov má účinnosť asi 1 000 žabích jednotiek v 1 g vňate a list asi 1 500. horko chutiace zlúčeniny — kukurbitacíny. ktorý má inak formované listy i kvety a chutí slabo horkoslano). Podobná je i konopička (konopnica) širokolistá (Dalanum ladanum (L. GRACIOLA LEKÁRSKA GRACIOLA LEKÁRSKA + Gratiola officinalis L. vďaka.mierne sekretolytikum — najmä v sirupoch). resp. ktorú vraj bohovia udelili ľuďom ako osobitnú milosť (Gratia Dei). lebo je začerstva i po usušení jedovatá. Tento účinok vyvoláva hlavne elateridín — glykozid približne rovnako silne účinný ako má jalapová hľúza — Tuber jalapae (pozri cudzokrajné drogy). končisté až hrotité. Druh má veľké nároky na vlhkosť. D 2 . galericulata L. (asi 0. niekedy priama. prípadne sa u nich prejavili aj poruchy zraku. aj v očianke Rostkovovej. draslíka. očné ochorenia.15 %). triterpénová zlúčenina graciolón a látky ešte bližšie neprebádané. — š. byľ vystúpavá. graciola sa vyznačuje pálčivou a horkou chuťou. taliansky: Graziola. francúzsky: Gratiole.) Dostál) — má však inakšie listy a inak usporiadané bledočervené kvety. vyhýba sa pôdam s vyšším obsahom vápna. anglicky: Water-Hyssop.Scrophulariaceae Nemecky: Gottes-Gnadenkraut. Antickí lekári neuvádzali graciolu vo svojich spisoch. 131.D 3).02 %). Homeopatia pripravuje z ešte nekvitnúcej čerstvej vňate esenciu (dil.

Podľa opisu to bola nepochybne g. vápencovú pôdu. špecifických prípadoch. Klinčekovité . Keďže po užívaní drogy a prípravkov vznikajú u ľudí otravy a laxatívne pôsobenie sa prejavuje príliš drasticky. repens L. pri obličkových ochoreniach a kataroch močového mechúra a pri niektorých detských chorobách. drasticky laxatívne. G. prípadne aj graciolón. O rast- . Pre obsah veľmi zaujímavých látok je rastlina v súčasnosti predmetom prieskumu. dezinfekčné a miestne dráždivo. stretávame sa s ňou ako s technickou rastlinou už od najstarších čias a jej význam sa nezmenil prakticky až dodnes. Druhý obchodný druh koreňovej drogy je Radix saponariae rubrae (pozri mydlicu lekársku). metlinatá rastie v Štátnej prírodnej rezervácii Čenkovská lesostep neďaleko Štúrova. Podobná pieskovka stepná — Psammophiliella stepposa (Klokov) Ikonnikov sa zasa nachádza v rezervácii na juhozápadnom Slovensku v katastri obce Kamenín a g. zriedka ružové kvety v metlinovitom súkvetí z množstva vrcholíkov. Za nositeľa účinku sa pokladá predovšetkým graciolín a jeho štiepne produkty. Účinok na srdce sa pripisuje glykozidu graciotoxínu. Steinegger. okrem toho zapríčiňuje krvné výrony do mozgu a i. metlinatá je jedna z materských rastlín koreňovej drogy zastarane označovanej ako Radix saponariae albae — biely (sivý.Dianthaceae (Silenkovité — Silenaceae) Nemecky: Schleiergipskraut. a to na pieskoch spolu s inými teplomilnými a pieskomilnými panónskymi druhmi. G. 1953. G. z ktorých u nás rastie päť druhov s niekoľkými poddruhmi a tri cudzie. plazivá (G. Historický úvod k používaniu gypsomilky je zhruba rovnaký ako v prípade mydlice lekárskej. v akej súvislosti sa toto slovo vzťahuje na rastlinu. Hippokrates nazýval rastlinu strouthion.) tvorí zložku nádherného koberca na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier. (Gessner. V homeopatii sa rastlina a prípravky používajú i naďalej. — GYPSOMILKA METLINATÁ GYPSOMILKA METLINATÁ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. že droga — vňať gracioly.sústavu a po vnútornom podaní vyvoláva zápaly žalúdka a tenkého čreva na pokusných zvieratách. najmä jemnejších. Drobné biele.. sa používala a pôsobí anthelminticky. rusky: . t. ŠATER LATNATÝ Gypsophila paniculata L. Englyos derczefu. druhový názov to ďalej upresňuje (paniculata = z panicula — metlinaté súkvetie). Z vypozorovaných účinkov a z ľudového liečiteľstva je známe. z viachlavého podzemka vyrastá vretenovitý koreň hlboko do pôdy. Zbiera sa do kytíc. v terapii sa zriedka uplatňovala pre svoje špeciálne účinky. Byľ rozložitá. Drogu tvoria rozličné druhy rodu 104 Gypsophila L. ešte dnes v týchto oblastiach používané na pranie látok. diureticky. Druh v prírode uprednostňuje stepné lokality s piesočnatým substrátom. južná — G. keďže strouthos je vrabec. G. Výslovne sa zakazuje používať rastlinu ženám pri menštruácii a počas gravidity. niekedy má i vyše 1 000 kvetov. j. Rodové označenie rastliny vychádza z gréckeho gypsos = sadra. maďarský) mydlový či mydlicový koreň. a preto sa občas pestuje aj v záhradkách. ovplyvňuje i srdcovú činnosť. hispanica. 1968). Rimania struthium. chlpatá. krieda a filos = priateľ. terapia s graciolou sa zanechala. Plody sú tobolky. bohato rozkonárená. Všetky u nás sú vo voľnej prírode mimoriadne zriedkavé. maďarsky: Fátyolvirág. uplatňujú sa pri akútnych a chronických žalúdočných a črevných poruchách s kŕčmi. Graciolu možno užívať iba na radu lekára a v osobitných. rastlina obľubujúca sadrovitú. levantský. súčasti Tatranského národného parku. osobitne hodvábnych. listy čiarkovito kopijovité. Používala sa hlavne ako prací prostriedok. Esencie pripravené z nekvitnúcej rastliny — z čerstvej vňate. fastigiata a iné. struthium. Nevedno. Pred ľudovo odporúčanými indikáciami varujeme.

hemolytický index drogy je 2 600 až 3 900. i lupu. resedifolia). režú na kusy (príp. listy na rozkonárenej byli podlhovasto elipsovité. že struthion čiže radicula = korienok rastie divo vraj iba na vyprahnutých miestach v Ázii a Sýrii.line písali aj iní grécki autori. po usušení aj do zimných. ako materskú rastlinu uvádza Gypsophila struthium L. Predmetom zberu z gypsomiliek sú mnohohlavové podzemky (u nás možno vykopávať iba pestované druhy . V našich záhradkách sa najčastejšie pestuje okrem gypsomilky metlinatej aj gypsomilka ozdobná (G. ako liek proti hadiemu uhryznutiu alebo jedu ropuchy. najmä ich korene. podľa želania nákupcu). stor. sediace a zvyčajne riedko zubaté. ordinujú sa podobne. Koncové žlté úbory s okrajovými jazykovými kvetmi s korunnými lupienkami dva razy dlhšími. prevažuje glykozid (3-amyrínového typu — bidezmozidický oligosid gypsosid.). v analytických prácach (pozri divozel — otázku stanovovania saponínov hemolytickým indexom alebo hemolytickými jednotkami). Strata na hmotnosti je asi 3 : 1. Názov pochá- 105 . arrostii Guss. prípravkov Guanar . napr.vo voľnej prírode sú prísne chránené). Plody sú nažky. rusky: HADOMOR (HADI MOR) ŠPANIELSKY Trváca bylina vysoká 40-110 cm. expektorans a Benephorin . pomocný liek pri bronchitíde. V technických odboroch slúži na izoláciu saponínov. taliansky: Scorzanera. Na Sicílii a v južnom Taliansku rastie hlavne druh G. označovaných ako Saponinum album. Saponinum album tvorí zložku čs. Tussilen . HADOMOR (HADÍ MOR) ŠPANIELSKY HADÍ MORD ŠPANĚLSKÝ (ČERNÝ KOŘEN) Scorzonera hispanica L.. Rastlina je obľúbenou zeleninou milovníkov rastlinných pokrmov. Wittstein zaznamenal aj jej použitie: je vraj viac technické ako liečebné — nahrádza mydlo najmä pri praní vlny. Droga prichádzajúca na farmaceutický trh pochádza zvyčajne z Malej Ázie alebo z južnej Európy. podzemky sa krátko a rýchle omyjú. dužinatý koreň.roztok.). až čiarkovité. expektorans. anglicky: Scorzonera. Čakankovité — Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: čierny koreň Nemecky: Garten — Schwarzwurzel. Zber sa robí od marca do septembra. ako droga označované Radix gypsophilae (paniculatae) — Radix saponariae albae. Dioskoridov ierakion mikron je h. Ich nežné kvietky sú veľmi vhodné do kytíc. prípadne umelou teplotou 40-50 °C. i.kvapky. tvorí iba zložku liekových foriem. Môžu to byť aj iné rastliny. Droga obsahuje vysoké percento saponínov (6—30 %). 1882 aj u prof. ktorá je tiež bohatá na saponíny (Gréci ju poznali ako oficinálnu rastlinu). Hadomor španielsky nebol v staroveku známy. francúzsky: Scorzonere. známou pod názvom čierny koreň. Nepochybne sa struthion týka aj mydlice lekárskej. Droga sa samostatne nepoužíva.kvapky. rezedokvetý (S. vo svetlých lesoch. ako sú listene zákrovu. zápale hrtana a pod. španielsky: Escorzonera. u nás neveľmi známy. V tomto zmysle nachádzame zmienky z r.kvapky. Jej vnútorné upotrebenie sa pre vstrebávanie saponínov neodporúča. U Plínia sa dozvedáme. najmä zušľachtený poddruh (subsp. inde sa pestuje. ktoré sa uplatňujú o. Pleumolysin . „Čierny koreň" sa prvý raz použil asi v Španielsku v prvej polovici 16. Podobnú zeleninu môže poskytnúť stredomorský tzv. na suchších a aj vlhkých lúkach — s obľubou na vápencovom substráte od pahorkatín do podhorského stupňa. porrifolius). V Španielsku sa rastlina nazývala jabonera (od jabon = mydlo) a v Neapole lanaria. Sušia sa prirodzeným teplom. má hrubý. Druh rastie na trávnatých svahoch. Wittsteina v jeho knižnej publikácii o Radix saponariae aegypticae (čiže hispanicae alebo levanticae). maďarsky: Spanyol pozdor. naviazaním na povrazy. ovosný koreň — kozobrada pórolistá (Tragopogon porrifolius L. ako je čakanka obyčajná a ďalšie. elegans Bieb. lana = vlna.

Stachys sieboldii Miq. rastúcu najmä pri riečnych tokoch v nížinách a na piesočnatých presypoch. oškrabaných a uvarených čiernych koreňov. upravovať ako karbonátky. dávkuje . konáre lysavejúce. Zo zelerovitých rastlín má podobné použitie buľka hľuznatá (bulvuška hlíznatá — Bunium bulbocastanum L. púpavu. Hamamel je stará indiánska liečivá rastlina. Obsahové látky koreňa tvorí predovšetkým inulín (rezervný polysacharid.5 % a obsahuje hlavne eugenol a seskviterpény (R. Hamamelovité . inozitol. čakanka. keď ho do Európy priviezol Collinson. najmä v Brazílii.) sa dá upotrebiť ako zelenina — v južnej Európe sa pripravuje z neho obľúbený šalát. Koreň sa niekedy používa v liečiteľstve (10 % odvar — nechať mierne vrieť asi 20 minút. Korene sa varia v osolenej. musia vrieť asi 1/2 až 3/4 hodiny. vo Francúzsku a odtiaľto sa rozšíril do Nemecka a k nám. ktorý ním označoval mišpuľu. čakanka obyčajná a púpava lekárska. napr. vždy ho pokladali za liečivú rastlinu. Spoľahlivo sa dá odlíšiť mikroskopicky: lieska totiž má v mezofyle veľké drúzy šťaveľanu vápenatého a hama- mel idioblasty — kamenné bunky.). používali sa aj múčnaté semená. ale dajú sa i dusiť. 1898) bol osvedčeným vonkajším i vnútorným prostriedkom proti hemoroidom (osobitne pri krvácajúcich). čisté sa hneď kladú do vody okyslenej trochou octu alebo citrónom (inak dostanú čiernu farbu). Rastlina pochádza zo Severnej Ameriky. Svojimi listami pripomína liesku. Poskytuje dužnatý podzemok — Radix (Rhizoma) scorzonerae (hispanicae). hrubo vrúbkovano zubaté. Anglicku i Švajčiarsku. zapekať. u nás nedocenený. väčšinou sa lisuje na kompaktnú hmotu. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2—3 razy denne).). preto slúžia aj ako požívatina. 1736. na kŕčové žily. svrbivé ekzémy. Listová droga — Folium hamamelidis i kôra — Cortex hamamelidis obsahujú predovšetkým triesloviny (3—9.Hamamelidaceae Nemecky: Virginischer Zauberstrauch. rusky: v európskej časti ZSSR sa neuvádza VILÍN VIRGINSKÝ Ker alebo stromček vysoký až 7 m. krátke tyčinky a štvorlistý kalich. Odporúčal sa aj pri krvácaní z nosa.pestuje sa ojedinele v Maďarsku a v Nemecku. nazývané hamamelitaníny a silicu. s 10 % prísadou liehu sa expeduje do celého sveta ako „pánska kozmetika"..2 %). žalúdka. púpava) môžu byť cennou zeleninou najmä pre diabetikov. chuť má vtedy sladkú. hojne minerálnych solí (vápnika. listy sa okrem toho líšia chemickými reakciami. Kuchárske príručky bežne uvádzajú recepty na prípravu očistených. pri cievnych ochoreniach a na miestne zápaly. trochu okyslenej vode.). krátko končisté. močopudný a zmäkčovací prostriedok. potom veľa sacharidov. glykozid rozpustný vo vode a saponín (ten je však predmetom sporov) a Madaus (r. listy veľké. Tieto rastliny (hadí mor. zvonka 3 polievkové lyžice na liter záparu (na kúpele a omývanie).05 %. ako aj pri pohlavných chorobách. ďalšími obsahovými látkami sú cholín (asi 0. Pomenovanie hamamelis je známe u Athaenea. stopkaté. Ďalej je prítomný sliz. V Amerike sa nachádza v každej holičskej oficíne.) . nepatrne horkastú. Možno ho aj sušiť — bežným spôsobom ako korene iných úborovitých či čakankovitých rastlín — pozri napr. Tiež zvonček repkový (zvonek hlíznatý — Campanula rapunculus L. Kôra má podobné použitie. vhodný na diéty. stor. Čierny koreň je výborná zeleninová lahôdka zimných a najmä jarných mesiacov. HAMAMEL VIRGÍNSKY Hamamelis virginiana L. U nás sa neprávom zanedbáva. tiež na uľahčenie odkašlávania (expektorans). ľahko stráviteľný. glukozid podobný koniferínu.5 %). Druhové pomenovanie má podľa miesta pôvodného výskytu (Virgínia). elipsovité. predovšetkým však ako protizápalový prostriedok. Majú celkom príjemnú chuť. kombinovať s inou zeleninou (karotka. taliansky: Hamamelide. vyrastajú z pazúch listov. List sa zberá v jeseni a rýchle suší. Osobitnou koreňovou pochúťkou sú čierne korene vyprážané ako rezne a podávané s majonézovým zemiakovým šalátom. treba dať však pozor na príbuzné jedovaté druhy! Mladá vňať krkošky sa dá upraviť ako špenát. Pochádza z Číny. Podľa Pottera (r. 1938) uvádza aj kyselinu askorbovú. asparagín. prípadne sa dávajú do zriedeného mlieka. v kôre 0. železa. Mäkké sa scedia a upravujú ako špargľa. ktorý za mlada. Koreň je výživný. guma a celulóza. Odvar z kôry a listov užívali severoamerickí Indiáni oddávna proti mnohým chorobám. 1962). Pred prípravou sa oškrabú ostrým nožom. lebo namiesto škrobu obsahujú inulín (majú ho okrem úborovitých a čakankovitých rastlín aj zvončekovité a horcovité rastliny). fosforu) a vitamíny. hemostyptikum a venotonikum. dlhý. keď je citeľný nedostatok zeleniny. Kôra sa zberá tradičným spôsobom a je oficinálna v niektorých starších liekopisoch. ktorých výživový a chuťový význam sa dosť často pre106 hliada. Možno z nich variť výbornú diétnu polievku. na trh prichádza vo zväzkoch. pri hroziacom potrate a zvonka na podliatiny. U nás sa pestuje ako dekoratívna drevina v parkoch a okrasných záhradách.dza z talianskeho scorza = kôra a nera = čierny (pre vonkajšie čierne zafarbenie). 2—3 šálky denne) ako potopudný. kozia brada. Býva hrubý ako prst. arginín. Listová droga slúži predovšetkým ako adstringens. V európskych kultúrach je asi 350 rokov. Ako kuchynská zelenina prešiel do všeobecného používania až začiatkom 17. Silica je v čerstvých listoch asi 0. Podobne ako špargľu možno upraviť podzemky z rastliny čistec Sieboldov (čistec hlíznatý . Tretia zelerovitá rastlina je potočník sladký (sevlák zeleninový — Sium sisarum L. Jeho kultúry boli rozšírené niekedy aj u nás. vo veľkom sa pestuje vo Francúzsku. Čierny koreň sa aj pestuje. pražiť. poskytuje chutnú a ľahko stráviteľnú zeleninu. hlavne elágového typu. vo Francúzsku pestovaná ako zelenina. Kvety žlté. čriev. Pri kupovaní treba vyberať hladké.). Drogu najčastejšie tvoria listy — Folium hamamelidis (oficinálne v ČsL 2 a vo väčšine svetových liekopisov). Na farmaceutický trh prichádza spravidla z atlantickej oblasti Severnej Ameriky. Podobne možno upotrebiť aj niektoré ďalšie rastliny. Kvitne v jeseni alebo v zime. poskytuje chutný koreň na šaláty. pľúc a pod. manitol. hoci môže nahradiť drahú špargľu. kde sa stále pokladá za veľmi kvalitnú zeleninu. nezvädnuté a celé korene. Destilát z čerstvých listov a konárikov je v USA veľmi obľúbený. na severoamerickú drevinu ho preniesol Linné. ďalej krkoška hľuznatá (krablice hlíznatá — Chaerophyllum bulbosum L. Ker je rovnako dobre známy aj v Južnej Amerike. je tu namiesto škrobu). majú štyri úzke korunné lupienky. anglicky: Witch-Hazel. pupalku dvojročnú (Oenothera biennis L. Kuchynsky sa dá využiť aj kozia brada pórolistá. Plod je tobolka s dvoma olejnatými čiernymi jedlými semenami. bohaté na olej. Benígni. keď ešte roní mlieko. pór) alebo s mäsom. Menej sa používa kôra. maďarsky: Hamamelisz. Do európskej medicíny sa dostal po r. opuchy. zvonček repkový.

HLAVÁČEK JARNÍ HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ + Adonis aestivalis L. rusky: . na Slovensku len zásadne — povoľuje sa obmedzený zber na určitých lokalitách. kožná pigmentácia ostáva neporušená. Jednotlivé. ohníček. letného Nemecky: Herbst-Adonisroschen. rozstrihaný mak. poľný kohútik (kominárik). čierne (falošné) korenie. Výťažky. zápary alebo odvary či extrakty sa upotrebujú najmä v mastiach pri hemoroidoch alebo v čapíkoch pri kŕčových žilách.obsahuje 0. údajne sa osvedčil. voda i extrakt sa používa aj na ošetrovanie podliatin. počet jeho prirodzených lokalít ubúda . horká tráva. rusky: . Podľa niektorých botanikov je iba plemenom h. na zastavovanie krvi a na hojenie rán. Drogy treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch.: Adonis vernalis L. Homeopatia sa pokúsila za hamamelový list zaviesť ako náhradku list liesky. a prípravok liečebnej kozmetiky Neridé mlieko po opaľovaní . preto sa výťažky Požiadavky ČsL 2 sú takéto: z listov môžu zužitkúvať v kozmetike. anglicky: Spring Adonis. V miernom adstringentnom účinku spočíva aj určitý spôsob ionizujúceho pôsobenia na pokožku. na výslnných trávnatých svahoch. farmaceutický prípravok vyrábaný priemyselne z tekutého hamamelového extraktu je Aviril H unguentum — masť na hemoroidy. kačičky. súvislá. maďarsky: Nyári hérics. zlatúš Nemecky: Fruhlings-Adonisroschen. v lesostepných porastoch. plody sú chlpaté nažky. maďarsky: Ószi hérics. hlaváč. Preto sa niekedy zamieňa i pri alopatickom upotrebení. Na to slúži predovšetkým hamamelová voda — Aqua hamamelidis.2 % extraktu a mierni nepríjemné následky nadmerného opaľovania a urýchľuje regeneráciu. + Adonanthe vernalis (L. lišajov. významný druh prí107 . vredoch predkolenia. análne trhliny a pod. hemoroidov a kôra i list sa niekedy aplikujú spolu vnútorne — extrakt 2—3-krát denne 1 čajová lyžička alebo 10-15 kvapiek výťažku 3—krát HLAVÁČIK JESENNÝ + Adonis autumnalis L. ľná ružička. Druh rastie v teplomilných dúbravách. maďarsky: Tavaszi hérics. taliansky: Adonide primaverile. proti miestnym zápalom kože i slizníc a pri hnačkách. Ľudovo: český elebor. Ľudovo: červánky. kôry a mladých konárikov. Podľa homeopatického liekopisu sa oficinalna urtinktúra pripravuje z kôry čerstvých výhonkov a koreňa. slepomak letný. väčší počet tyčiniek a drobných semenníkov na guľato vajcovitom lôžku. volové očko Nemecky: Sommer-Adonisroschen.) Spach Syn. HLAVÁČKOVEC PODZIMNÍ Akosť — najviac v % Znak Červenohnedé časti materskej rastliny pochádzajúce z osí Cudzie organické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej v % ČSL 2 5 2 6 2 3. Čs. Extraktom možno umývať i vlasy (proti lupinám). prípadne extrakt — Extractum hamamelidis corticis seu Extractum hamamelidis fluidum (listov). Tvorí napr.je zákonom v ČSR úplne chránený druh.5 Hlaváčik jarný je trváca bylina s 20—35 cm vysokou listnatou stonkou so striedavými listami dvojito až mnohonásobne strihanými na čiarkovité až nitkovité segmenty. francúzsky: Adonide printaniere.denne. pripravovaná destiláciou z čerstvých listov. slepomak (jarný). rusky: HLAVÁČKOVEC LETNÍ HAMAMEL VIRGÍNSKY sa 1 polievková lyžica na šálku odvaru. zväčša koncové kvety majú 10—12 žltých korunných lupienkov. miláčik.

Botanicky sa dlho zamieňali za čemerice a najmä korene a semená sa používali pri najrozličnejších chorobách — dokonca aj pri rakovine. Vedecké pomenovanie hlaváčikov je odvodené od krásneho gréckeho boha Adonisa — predobraz každoročne sa obnovujúcej vegetačnej sily. adonitoxigeníny (adonitoxín). Hlaváčik jesenný je tiež jednoročná bylina.HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ rodnej rezervácie Devínska Kobyla pri Bratislave. Rastie na roliach. na spodnej strane zväčša čiernych lupienkov. účinnosť sa hodnotí na morčatách). V porovnaní s inými rastlinami je v droge veľa lítia. kumulácia nenastáva. ČsL 2 výslovne zakazuje v droge prímes h. Druh je častou burinou poľných pôd. Niektoré druhy hlaváčikov poznala už antika a opriadla ich mýtmi a povesťami. v núdzi možno sušiť v tieni. Účinné obsahové látky sú kardioglykozidy .strofantidíny (cymarín. Droga okrem toho pôsobí výrazne diureticky. kvety má z 5—8 karmínových. Strata sušením je asi 5 : 1 . teplejšie polohy. Hlaváčiky sa opeľujú hmyzom. Hlaváčik letný je jednoročná bylina so stonkou 20 . tiež pri klimakterických ťažkostiach srdca 108 . diuretikum v ľahších a stredne ťažkých prípadoch dekompenzácie a funkčných srdcových ťažkostiach. odrezáva sa bez spodných bezlistových častí (apríl—máj) a suší oddelene (je jedovatá) pri teplote 55 — 60 °C v priebehu pol hodiny. potom flavonoidy. letného.6-dimetoxybenzochinón. aby sa zamedzilo rozkladnému pôsobeniu enzýmov. čím sa začal prieskum hlaváčika v tomto smere.2 % cymarínu. pri opatrnom obracaní. Srdcové glykozidy sa ľahko rozrušujú. poskytujú mu dostatok peľu. druhové pomenovania upresňujú niektoré vlastnosti (vernalis značí v latinčine kvitnúci na jar). Užíva sa preto ako kardiotonikum. k-strofantín). Drogu treba skladovať v tme v dobre zatvorených nádobách a staršia ako dva roky by sa nemala používať. jarného je kvitnúca vňať — Herba adonidis. s listami mnohonásobne strihanými na čiarkovité segmenty. zriedka sa pestuje v záhradkách na okrasu. Viaže sa na pôdu s výrazným obsahom vápna a na nižšie. Pri prieskume tohoto účinku ruský vedec Bubnov r. že hlaváčik má vlastne indikácie ako náprstník. a preto droga sa na liečebné účely stabilizuje a nastavuje na určitú účinnosť (Adonidis pulvis normatus — Iiekopisy zvyčajne žiadajú obsah 0. stonku má vysokú 20—40 cm. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. 1883 ako prvý zistil.30 cm vysokou. Ľudove najčastejšie pri ťažkostiach s močením. Srdcové glykozidy sa relatívne zle resorbujú a rýchle doznievajú. v prievane. nemajú však medovinu. rastie najmä v kultúrnych spoločenstvách obilnín a priemyselných rastlín. jesenného a h. kam ju nechtiac vysievajú semenami z južnej Európy. v tenkých vrstvách. saponíny a 2. jednotlivé kvety majú korunné lupienky červenej farby a dozrievajú v holé nažky so zeleným zobáčikom. Predmetom zberu z h. listy strihané až na čiarkovité segmen- Droga — Herba adonidis (vernalis) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Najviac v % 2 14 10 2 ty. plody sú holé nažky.

rastie na stranách a niekedy sa pestuje v parkoch. Listy majú na líci roztrúsené trichómy. ktorý odporúčal kvety proti úsadu. jesenný má tiež podobné digitaloidy . troj-až päťlaločnaté. taliansky: Biancospino. Kvety sú biele. Syn. D 4—D 2). ktoré v dospelosti opadávajú. i po dozretí na nich ostávajú výrazne odstávajúce kališné listy. Nemecky: Zweigriffiger Weissdorn. Plody sú guľovité červené malvičky. Listy v dospelosti nemajú chlpy v pazuchách žilnatiny. v ohradách. Nemecky: Eingriffiger Weissdom.0 g — užíva sa zvyčajne 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa 2—3-krát denne. O liečebnom používam hlohov v antike sa vie málo. Podľa fytoterapeuta Leclerca (1927) sa dnešné používanie hlohu po prvý raz náznakovite spomína v rukopisných poznámkach neznámeho francúzskeho autora zo 17. stor. jarného. ku ktorým v zrelosti priliehajú kališné lístky. rusky: HLOH OBYČAJNÝ HLOH OBYČAJNÝ HLOH JEDNOSEMENNY Crataegus monogyna Jacq. mladé konáriky sú plstnato odeté. anglicky: Hawthorn. dozrievajú v jednosemenné tmavočervené malvičky.: C. správy sú nespoľahli- vé a rastliny asi neboli obľúbené. V homeopatii sa rastlina používa od 19. napr. Predávkovanie vyvoláva ťažkosti a prejavy ako intoxikácia — otrava digitaloidmi. priemyselne vyrábané prípravky nie sú. účinnosť je veľmi slabá. HLOH OBECNÝ Crataegus oxyacantha L. maďarsky: Csere galagonya. na medziach. Okrem druhov u nás pôvodných rastú v ČSSR aj druhy cudzokrajné a pestované. Najčastejšie liečebné použitie majú štyri drogy: kvet — Flos crataegi. hlavne pri nedostatočnej činnosti srdca (insuficiencii). francúzsky: Aubépine commune. Druhové označenie vyjadruje ďalšie vlastnosti (oxyacantha pochádza z gréckeho oxys = ostrý a akantha = tŕň. laevigata (Poiret) DC. aj zubov. usporiadané do priamych vrcholíkov. letného. zriedka sa zberá kvitnúca vňať — Herba adonidis aestivalis. Druh rastie na pasienkoch. pri angina pectoris.. ktorý sa zberá iba z bielokvitnúcich druhov na začiatku kvitnutia (máj—jún). s krátkou stopkou. francúzsky: Aubépine á style unique. najvyššia denná dávka 6. droga teda nemôže byť náhradkou za Herba adonidis vernalis. listová čepeľ na báze klinovitá. H. rusky: HLOH JEDNOSEMENNY Hloh obyčajný je tŕnitý ker alebo polostrom. letný je rovnako jedovatý. Gréci nazývali kry oxyacantha a Theofrastos spomína ozdobný hloh (C. anglicky Midland Hawthorn. t. španielsky: Espino. často ho vysádzajú v parkoch ako solitéru. osobný lekár Henricha IV. Najvyššia jednotlivá dávka je 1. Pri bežnom dávkovaní nie je nebezpečenstvo nežiadúcich účinkov. Hloh spoľahlivo nachádzame až u Petrusa de Crescentiis. vajcovité. pri okraji svetlých lesov. Pre závažnosť indikácií môže drogu ordinovať iba lekár. Vedecké pomenovanie hlohu je odvodené od gréckeho krataigos = silný (pre ťažké a tvrdé drevo alebo pre tŕne používané prv ako zbraň). s jednou čnelkou). sušiť by sa mala ako vňať h. Kvety sú biele. stor. Obsahuje tiež glykozidy digitaloidného charakteru. neopadnutými korunnými lupienkami bez prímesí listov 109 . Homeopatická esencia sa používa podobne (dil. časť konárikov sa premieňa na tŕne dlhé asi 12 mm. pripravoval z hlohu pre svojho monarchu dodnes osvedčený Sirupus senectorum. maďarsky: Egybibeszárú galagonya. zápaloch pľúc a reumatizme. Čs.účinnosť je však iba 1/30 h.0 g. azarolus) ako krataigos — zhotovovali sa z neho prípravky utišujúce bolesti. listy stopkaté. j.(najčastejšia a najvhodnejšia forma je štandardizovaný extrakt). ale majú iba 1/90 účinnosti h. Kroviskový a lesný druh hojný až po horský stupeň. H. monogyna z monos = jediný a gyne = žena. ostanú iba okolo žilnatiny. Quercetanus. Hlaváčiky pre špecificky účinné obsahové látky a toxicitu môže predpísať iba lekár. taliansky: Pappa di volpe. Hloh jednosemenný je husto rozkonárený ker alebo malý strom. jarného. španielsky: Espino blanco.

20 4 2 0. oleanolová). aglykóny kvercetín a vitexín.5 15 6 . resp.7 % flavonoidov (počítané ako hyperosid). zberajú sa v septembri . Sušia sa napred v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste. kvety sa rozpadávajú.a konárikov. Drogu pri skladovaní treba často kontrolovať. Hojne žiadané sú i plody — Fructus crataegi. musíme dať pozor. v rúre. 10 4 1 — 10 9 II. 10 2 1 — 15 4 II.októbri. katechínové triesloviny. Zberá sa aj list — Folium crataegi (máj—júl). drogové normy majú štyri ustanovenia: ČSN 86 6229 — Flos crataegi Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. ako aj pri poruchách rytmu. potom dosúšajú umelo. Nesmie sa obracať. rýchlo (umelým teplom do 35 °C). Homeopatia používa čerstvé plody z h. list s kvetom alebo plod: 1 kávová lyžička na šálku záparu. bohato zastúpené červené farbivá patria do skupiny antokyanov. pije sa 2-krát denne až 3-krát (plod). zdravé. Červené farbivá pôsobia sedatívne. veľmi podobné — triterpénové kyseliny (krategolová. teplotou do 70 °C. 110 Čs. materiál sa spracúva podobne. skupina vitamínov B (hlavne B1) a pektíny. 30 10 2 0. najmä v starobe.5 12 9 ČSN 86 6617 — Fructus crataegi Znak Plody sfarbené inak ako červené (tmavé. tmavé kvety a inak zafarbené listy ako na rastline Iné časti materskej rastliny (konáriky a pod. či ne vlhne a neplesnie. 15 5 1 — 12 7 II. bylinné konce konárov s kvetmi sa zdrhujú a manipuluje sa s nimi ako s kvetmi (apríl—jún).) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Akosť — najviac v % I. nepoškodené. suší sa rozostretý v tenkých vrstvách v tieni. Účinkujú ako srdcové tonikum — na povzbudenie srdcovej činnosti. obyčajného. hlohové farebné látky zo skupiny flavonoidov: flavónový glykozid hyperosid a vitexín-ramnosid. pije sa 2 razy denne. ursolová. Zosychá v pomere 4—6 : 1. spálené a pod. Zosychajú v pomere asi 5—6 : 1.5 12 6 II 3 5 3 2 14 8 ČSN 86 6433 — Folium crataegi cum flore Znak Stmavnuté kvety. pomer zosušenia 5 . aby sa nepripiekli. Účinné látky drog sú v podstate rovnaké.6 : 1. Droga podľa požiadaviek ČsL 4 musí obsahovať najmenej 0. napr. Materiál je náchylný na zaparenie. no iba zrelé. na zníženie vysokého krvného tlaku a súčasné zlepšenie prietoku krvi v srdci (základný rozdiel od náprstníkovej terapie). kardiotonikum a sedatívum. 20 8 2 0. hypotenzívum. Obchodne najžiadanejší a oficinálny podľa ČsL 4 je list s kvetom — Folium crataegi cum flore (niekedy označovaný ako Herba crataegi).5 10 11 ČSN 86 6417 — Folium crataegi Znak Časti kvetov Konáriky a ich časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkost Popol (tj zvyšok po spalovaní drog)) Akosť — najviac v % I 3 1 1 0 . bez stopiek. potom je tu kyselina askorbová. Najlepšie je dosušiť umelým teplom. saponín. Po dohovore s nákupňou sa vykupujú aj surové — pri väčšej dodávke. Drogy sa dávkujú: kvet — 1 polievková lyžica na šálku záparu. ďalej koronárne a obehové účinné aminopuríny. Drogy sa v terapii používajú hlavne ako antisklerotikum.) Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Akosť — najviac v % I. Celkom rozvinuté kvety sa pri sušení rozpadávajú a žitnú. Pomer zoschnutia: 6-8 : 1.

anglicky: White DeadNettle. jasnota. vtedy označovanej ako Urtica mortua . D. Čajoviny č. za najúčinnejšiu časť sa pokladá kvet. mohla to byť aj konopnica (Dalanum Dostál — napr. stonka priama. Čs. 86. plnokveté alebo pestované a zušľachťované príbuzné druhy hlohu sa pre farmaceutické účely nezberajú. krivokališný (h. Odborné pomenovanie hluchavky je odvodené od gréckeho laimos alebo lamos = hltan. Známy liečiteľ Kneipp ordinoval kvet do zmesi so žihľavou o. 91. 163.mŕtva žihľava. křivokališný). v burinných nitrátofilných spoločenstvách. rastú ako burina a kvitnú od jari do jesene. O možnostiach užívania je potrebné poradiť sa s lekárom. resp. Dávajú veľké množstvo citrónovožltého medu a málo peľu. Druhové označenie vyjadruje farbu kvetu — album = latinsky biely. proti ochoreniu dýchacích ciest a sám ako naparovací prostriedok pri ušných ochoreniach. Novšie (asi od r. kvitnúca vňať. 1920) je kvet liečivom pri ženských chorobách. Podľa Plínia hluchavka slúžila predovšetkým ako kataplazma na opuchy.). roztoku Valosedan (sedatívum pri ľahších formách nespavosti. i. malvičky tmavočervené. 88. hypotenzívum) s listami a kvetmi hlohu. francúzsky: Lamierblane. hluchá žihľava. Biele koruny 111 . maďarsky: Fehér árvacsalán (tátkanaf). lamia = druh morského žraloka. sa rozširovala iba pomaly. segetum (Necker) Dostál). pretože kvet má papuľkovitú zubatú korunu. Ružokveté. 84. 83. Homeopatická esencia (dil. okrem C. aby sa na ňom mohla precvičiť precíznosť zberačskej práce a získala patričná rutina. drogu tvoria biele kvetné koruny bez kalicha. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Alvisan Neo (antisklerotikum. migréne a pod. na okraji výrazne pílkovité. Už Dioskorides a Plínius botanicky rozlišovali dva druhy žihľavy — jednak malú pálivú. 164. pri múroch a cestách. suchý extrakt z h. kvitne v máji až júni. hojná vo svetlých lesoch a krovinách (Karpaty až po úpätie Tatier — zvyčajne rátaná iba za poddruh h. Zber dovoľuje aj ČsL 4. no iba jeden má bielo sfarbenú korunu. D 1 — 0) má podobné indikácie ako alopatia. 87. HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BÍLÁ Lamium album L. plod je v čajovine Valofyt Neo (nervínum). jednosemenného). Dioskorides ju odporúčal aj proti uhryznutiu divou zverou. U nás rastie asi 7 druhov hluchaviek s niekoľkými poddruhmi. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20 — 50 cm. listu s kvetom tvorí zložku roztoku Passit (sedatívum). 162. mŕtva pokriva Nemecky: Weisse Taubnessel.Drogy sa častejšie miešajú s inými. pomliaždeniny a na rany. 161. biele alebo žltkasté. drevina kvitnúca bielo. rúbaniskách. tinktúra). Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: hluchá pŕhľava.. španielsky: Lamio blanco. Stredoveké herbáre nevedeli k týmto indikáciám veľa dodať a aplikácia rastliny. dvojdomú a jednak nepálivú. h. taliansky: Lamio bianco. Niekedy sa výťažky z hlohu kombinujú s výťažkami z náprstníkových listov a strofantových semien (prípravky tohoto typu sa . Plody sú vajcovité tvrdky. lenže Dioskoridovo leukas nemožno s určitosťou vzťahovať na bielu hluchavku. 203. ktorá obsahuje aj plody. 89. Sú dobrými včelárskymi rastlinami. Zberový materiál je vhodný na to. Druh rastie najmä na lesných čistinách. curvisepala Lindm. 207. fialovastá.vyrábajú v zahraničí — za veľmi účinnú formu sa pokladá aj vodno-liehový výťažok. príp. žltkastobiela. v ohradách a živých plotoch. Predmetom nákupu je kvet — Flos lamii albi a od r. štvorhranná. 1983 bola aj vňať — Herba lamii albi. dražé Sedobelin (spazmolytikum so sedatívnym účinkom). Stopkaté protistojné listy sú vajcovito kopijovité. 200. Kvety sediace v pazuchách listov. Hluchavky sú všeobecne nenáročné byliny.

Podobné a príbuzné druhy hojnejšie rastúce na Slovensku sú predovšetkým P. krížok. P. na horách iba vo vápencových oblastiach. švédsky. Flos sambuci. Horčinkovité — Polygalaceae Ľudovo: kostolíček. akostnej triede (II. anglicky: Bitter Milk Wort. horčinková vňať s koreňom. bez zdrevnatených častí. Mladé listy slúžia na jarné šaláty a polievky. Ľahko podlieha skaze — je hygroskopická a citlivá na svetlo. Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch líšiacich sa najmä bohatosťou strapcov. Expektoračné pôsobenie drogy zrejme podporuje fenolový glykozid gaulterín (agly- . i ďalšie látky bližšie nepreskúmané. 195.Kvalita drogy podľa ČSN 86 6225 pre kvet — Flos lamii albi: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. prípadne s krátkym opláchnutím bez namočenia vňate) a materiál sa suší bežným spôsobom v tenkej vrstve na dobre vetranom mieste. listy sú velmi horké. Droga sa častejšie používa v kombináciách (expektoračná s Herba serpylli.D la má zhruba použitie ako alopatia. vítod horký Nemecky: Bitteres Kreuzblumchen. 10 1 1 10 11 II. druh má kolienkovitú byľ. Suší sa rýchlo. flavonoidy a bližšie nepreskúmané glykozidy. 1970). vlhkosť v oboch akostných triedach do 14 %. pomer zosušenia je asi 4 : 1. ľahko sa zaparí a treba ju sušiť riedko rozloženú (najlepšie umelým teplom). 1 polievková lyžica kvetov na 1/4 litra vody. 221. Drogu neskladujme — ihneď ju treba odniesť do nákupne. Stavikrv vtáčí treba rozhodne pokladať za falšovanie. Kvet obsahuje hlavne silicu. vňať sa dávkuje o niečo vyššie. čo vyvolalo hľadanie rovnako účinného domáceho druhu horčinky. taliansky: Poligala amara. Podobne sa manipuluje aj s vňaťou — zosušenie 6 : 1 . 1 % (2 %) anorganických prímesí. zvonka na ekzémy. homeopatický liekopis na esenciu iba čerstvú kvitnúcu vňať. že horčinku poznal Plínius a obaja autori jej prisudzovali laktačné pôsobenie a spomínali použitie aj pri pľúcnych a prsných ochoreniach. Dioskorides ho spomína veľmi krátko. ženských ochoreniach. triesloviny. V I. Skutočný záujem o horčinky vznikol po dokázaní liečivých účinkov severoamerického druhu Polygala senega (Radix senegae — pozri cudzokrajné drogy). 25 2 2 10 13 hluchaviek trháme iba ručne za suchého počasia (od mája do októbra). kyslý saponín. Droga sa preto zvyčajne zaraďuje do skupiny s nie celkom preskúmanými obsahovými látkami. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. na miernom teple a v celkom tenkých vrstvách bez obracania. 233. rast na barinatých miestach a neprítomnosť prízemnej listovej ružice. análne trhliny a popáleniny. istejšie je. pretože o niektorých druhoch sa verilo. portugalský a rumunský) mali oficinálnu vňať s koreňom — Polygalae herba cum radice (Herba polygalae amarae cum radice). Hlavné účinné obsahové látky sú saponíny. Niektoré liekopisy okolo r. Vňať sa zberá začiatkom kvitnutia. chochlatá (rastie na lesných okrajoch a suchých lúkach). Folium menthae piperitae a pod. Homeopatia pripravuje esenciu 0ažDil. menštruačných tažkostiach. obyčajná (dosť hojná na podobných miestach) a P. major Jacq. dánsky. doplnkový nemecký. sliz. silicu. Homeopatia používa na špeciálne rozotieraný prípravok Teep celú rastlinu i s koreňom (zber: máj—júl). Folium farfarae. Jej kvalita sa hodnotí podľa internej normy IN 1/82. Plody sú tobolky. 1938 (z európskych napr. Ich podstatným odlišovacím znakom je slabá alebo celkom mierna horká chuť. Droga sa nedrobí. že po nich kozy a kravy dobre doja. soli draslíka. ďalšie dva zadelil novšie Dostál do samostatného druhu Polygala amarella Crantz (horčinka horkastá). akostná trieda v zátvorke) môže byť maximálne 10 % (20 %) drogy s iným zafarbením.). resp. francúzsky: Polygala amer. byľ jednoduchá. — h. Čajoviny č. pije sa 2-krát denne. v koreni je až 1% neutrálneho saponínu senegínu. HORČINKA HORKÁ VÍTOD HOŘKÝ Polygala amara L. španielsky: Poligala amarga. vulgaris L. adstringens. Podobné údaje majú i stredoveké a novšie herbáre. väčšia (dosť hojná na stepných lúkach a slnečných kamenistých stranách). listy s prílistkami a drobné nevzhľadné kvety s bielym až ružovým lemovaním. — h. Polygala — polygalon bolo známe už v antike. dokonca i verí. prízemná listová ružica z tuhých vajcovitých listov väčších ako na byli (bylové sa smerom hore zmenšujú). veľkosťou kvetov a stanovišťom. flavonoidy a sliz. totožného s kyselinou polygalovou (americký koreň ho však má 6 — 10 % ). Veľmi premenlivý druh. křížkové korenie. 153. možno pri tom ohnúť byľ a vytrhnúť všetky kvety naraz z celého papraslenu. ďalej proti nespavosti. iba niekedy bez koreňa (zber: máj—jún). ale aj ako celkové metabolikum. vňať najmä triesloviny (až vyše 10 % ) . niekedy modrofialových i ružových alebo bielych kvetov. Rastlina rastie na suchých lúkach a pasienkoch od nížin do alpínskeho stupňa. Majú asi taký charakter. Drogy sa liečebne používajú ako mucilaginózum. okrem toho hlavne ľudovo. Predmetom zberu i dnes býva horčinková kvitnúca vňať s koreňom. pri tzv. zvonka sa pripravuje asi 6 % zápar. 226. pri chorobách močových ciest. Vedecké pomenovanie horčinky je odvodené od gréckeho polys = veľa a gala = mlieko. Fructus foeniculi. maďarsky: Keserú pacsirtafú. metabolizujúca s Herba glechomae. nesmieme ich však pri tom veľmi stlačiť! Materiál je veľmi náchylný na zaparenie a na to treba dbať už pri zbere a najmä pri sušení. hemoroidy. odporúča sa dosušiť umelým teplom (pri 30-40 °C). Zápar z drogy alebo aj z čerstvých kvetov sa odporúča ako lahodný a voňavý bylinný čaj (Korbelář. popol 16% (18%) a popol nerozpustný v HC1 2 % (3 %). ako saponíny americkej horčinky senegovej. sladí sa medom. comosa Schkuhr — h. Folium urticae. koreň sa očistí (najlepšie bez opláchnutia.. Dávky kvetovej drogy sú zvyčajne 112 1 kávová lyžička na šálku záparu. Herba violae tricoloris a pod. Pri identifikácii prakticky rozhoduje horká chuť. pri výtoku (fluóru). pomer zosušenia je asi 7 — 8 : 1. 223. expektorans a pri poruchách trávenia. Súkvetie tvorí koncový hustý strapec modrých. rusky: (nerastie v európskej časti ZSSR) Trváca bylina vysoká iba 10—15 cm.

neodmieta sa však a v NSR ešte dnes tvorí zložku niektorých priemyselne vyrábaných liečivých expektoračných čajovín. španielsky: Genciana. Pre obsah horčín možno drogu ordinovať aj ako amarum — tonikum na tráviace orgány. Plody sú jednopuzdrové tobolky. občas aj v zverolekárstve. sa s nimi stretávame ako s napúčacím prostriedkom na rozširovanie otvorov rán a na zavádzanie do pošvy. že droga má skutočne expektoračný účinok.HORČINKA HORKÁ Pri droge nepoznáme žiadne nepríjemné vedľajšie účinky. V koreňovej droge sa treba vyvarovať najmä nežiadúcich prímesí iných. ale skrutkovito sa stáčajúce a tvoriace tak stonku. Trváca bylina vysoká 60 —100 cm. medovkový list — 1 lyžica čajoviny na zápar z 300 ml vody. zvyčajne sa dávkuje 1—3 g na odvar (čaj). Celsus ho odporúčal ako protijed. dolné s krátkou stopkou. t. ktorý ním liečil mor. maďarsky: Sárga tárnics. malé množstvo silice (asi 0.polygamarín). anglicky: Yellow Gentian. rusky: HOŘEC ŽLUTÝ kón tvorí metylester kyseliny salicylovej). kvetom prvosienky. podstatne ich charakterizuje vláknitý drevnatý lom. Španielska a Francúzska sú predmetom zberu staršie korene a podzemky divo rastúcich rastlín. Druh sa vyskytuje na pôvodnom stanovišti v ukrajinských Poloninách. Leclerc — známy francúzsky fytoterapeut. Hojne sa užíval aj ako anthelmintikum (proti črevným parazitom). že sa tu dosť často stretávame s tmavými. Zámeny preto neprichádzajú do úvahy. ju úspešne ordinoval i pri pochrípkových bronchitídach na uvolnenie hlienov a pri čiernom kašli katarálneho pôvodu.). vňaťou rosičky. skoro čiernymi podzemkami kýchavice bielej (Radix — Rhizoma veratri albi). široko elipsovité. Horcovité — Gentianaceae Ľudovo: encián Nemecky: Gelber Enzian. Z nejedovatých koreňov sa najčastejšie nájdu korene štiavov (druhy rodu Rumex L.: 127. V 15. Sú sírovožltej farby. ktoré sú svetlej farby a obsahujú veľa škrobu. Používa sa aj ako metabolikum. Čajovina č. jedovatých koreňov. horce veľmi preslávilo rímske cisárstvo. Prítomné bývajú aj hľuzy prilbice modrej. HOREC ŽLTÝ Gentiana lutea L. pijú sa 2-3 šálky denne. stor. Droga domáceho pôvodu pochádza iba z pestovaných rastlín. fialky trojfarebnej. v SSR je horec luskáčovitý čiastočne chránený. Klinicky a experimentálne sa dokázalo. možno trhať bez poškodenia podzemnej časti jeho nadzemnú časť). Pravda. Pri ochoreniach z nachladnutia je najznámejšia kombinácia: rovnaký diel vňate horčinky s koreňom. celistvookrajové. Ako všetky drogy s horkou chuťou slúžil proti horúčke. listy protistojné.05 %) a droga obsahuje aj horčiny (polygalín . Zo samej vňate sa spravidla pripravuje iba studený macerát (1 plná čajová lyžička drogy ako denná dávka). Prax ukazuje. Ďalej tu bývajú korene ľuľkovca zlomocného (Radix belladonnae). horné sediace. fenikel. treba ju vyššie dávkovať: 20-25 g na 200 ml vody ako odvar — jedna polievková lyžica každé 3 hodiny. zvyčajne sa dáva 1 kávová lyžička na šálku odvaru. častejšie sa však kombinujú ich výťažky. j. taliansky: Genziana maggiore. V horských oblastiach Balkánu. Na základe prieskumov saponínových glykozidov (Glaser a Krauter) sa verilo. v ktorých sa kombinuje s tymianom. Droga Polygalae herba cum radice sa v súčasnej oficiálnej medicíne pokladá za obsolétnu — zastaranú. že horčinka môže byť náhradnou až plnohodnotnou (paralelnou) drogou za drahšiu severoamerickú senegu. Horec má pomenovanie podľa ilýrskeho kráľa Gentia. majú repovitý tvar a sú tmavé. byľ priama. francúzsky: Gentiane jaune. koreňom bedrovníka a mydlice. aníz. Horce patria v ČSSR medzi úplne chránené druhy (v ČSR všetky. Ľudovo sa ešte i dnes užíva na podporu tvorby mlieka u dojčiacich matiek. U nás rastie iba v kultúrach. ktoré už odkvit113 . Kvety na dlhých stopkách v pazušných zväzočkoch. ktoré sa dajú odlíšiť jednoduchými chemickými reakciami. ktorá nemá listy krížno protistojné.

Bežne sa užíva 1/2 kávovej lyžičky (ČsL 4 1 g) odvaru alebo záparu. U nás sa na tieto účely horec pestuje (má to byt' vo vyšších polohách). 114 . sacharidy (gencianóza). j.Radix gentianae. ktorú zavŕši pomalé sušenie.). droga je skoro celkom bez škrobu (obsahuje rezervný fruktózan inulín). punctata L. ktorá by zmenila farbu drogy a znížila jej horkú chuť. Materiál na liečebné účely treba Akosť — najviac v % 1. purpurového (G. amaroswerín a amaropagín. podľa ČsL 3 je aj zvyčajne súčasťou pilulkovej hmoty ako plnidlo. Droga je preto amarum-stomachikum. 171.) — všetko druhy u nás prísne chránené a niektoré celkom vyhubené. triesloviny. h. Zber podzemných častí t. roku kultúry v októbri—novembri alebo zjari (marec). Droga povzbudzuje aj činnosť pečene a žlčníka. koreňov s podzemkami bez bočných korienkov Požiadavky ON 86 7028: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah vodného extraktu — najmenej Číslo horkosti — najmenej a zvyškov nadzemných častí . ktorého číslo horkosti je asi 58 miliónov. príp. Reflektoricky povzbudzujú tvorbu žalúdočnej šťavy. 177. 2 10 6 3 33 10 000 II.HOREC ŽLTÝ li. 208. čistým horčinám (amara pura). žltý xantónový derivát gentizín. najmä v likérnictve.Tinctura amara a Tinctura gentianae (užíva sa 20-30 kvapiek pred jedlom). pannonica Scop. Má i široké priemyselné uplatnenie. s číslom horkosti asi 12 000. Inak nastane fermentácia koreňa. sa robí v 6. 180.). Koreň horca tvorí podľa ČsL 4 zložku horkých tinktúr . Droga dostane červenohnedú farbu a vytvoria sa v nej aromatické látky. Horčiny horcov liečebne patria ku tzv. bodkovaného (G. 4 10 8 4 20 5000 hneď po očistení usušiť.—7. Liekopisy (aj ČsL 4) a normy fermentáciu výslovne zakazujú. 226. potom genciopikrosid. panónskeho (G. sliz a pektín. nevoľnosť a dávenie. Čajoviny č. najlepšie pri zvýšenej teplote 45—60 °C (stačí aj 20—30 °C). Na potravinárske a likérnické účely sa korene sušia pomaly na voľnom vzduchu. užíva sa pri dyspepsiách a chronických gastritídach so subaciditou (s nedostatkom žalúdočnej kyseliny). Strata na hmotnosti pri sušení je asi 80 %. Je aj zložkou priemyselne vyrábaných dražé Boldochol I (užívajú sa ako žlčotvorné — choleretiká). vyššie dávky vyvolávajú spravidla bolesti hlavy. pri hnačkách a na zvýšenie sekrécie žalúdočnej šťavy. obsah 2 %. purpurea L. potom sú prítomné farbivá — napr. liekopis dovoľuje použiť i podzemné časti h. Liečebné použitie koreňov podmieňujú najmä glykozidne viazané iridoidy — horčiny. 32. po vykopaní sa materiál nechá na kopách alebo ešte slabo prikryje hlinou — tým vzniká fermentácia. Okrem koreňovej drogy čs. základom je amarogencín. amid kyseliny nikotínovej. pije sa 2—3 x denne po lyžiciach vždy pol hodiny pred jedlom. h.

1813 zaviedol ako sedatívum parížsky lekárnik Planche. anglicky: Hops. Plody sú nažky. lebo stráca účinnosť. tvorením klíčivých plodov strácajú šištice na akosti.CHMEL OBECNÝ CHMEĽ OBYČAJNÝ Humulus lupulus L. francúzsky: Houblon grimpant. ktoré obsahujú horčiny humulón a lupulón (tiež kohumulón a kolupulón) a ďalšie acylfloroglu- Na chmeľové šištice — Strobilus lupuli — sa vzťahuje drogová norma ON 86 7610: Akosť — najviac v % Znak Hnedé šištice Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah kysličníka síričitého I.a (B-karyofylén a rozličné kyslíkaté monoterpény).4 115 . Náš chmeľ bol a je jedným z najlepších na svete. okraj pílkovitý. Prašníkové sa odstraňujú. 5 10 1 0. Po roku treba drogu vymeniť. rusky: Trváca dvojdomá rastlina. lianovite plazivé byle sú dlhé až 6 m.0 %. nesmie CHMEĽ OBYČAJNÝ mať žíhaním viacej popola ako 10. U nás rastie divo a zdivie aj v kultúrach. Chmeľové žliazky — lupulín pre medicínu objavil r. piestikové kvety tvoria vajcovitú šišku so šupinami pokrytými žliazkami. Tvoria drogu Strobilus lupuli (Ros humuli lupuli). Preosiatím a vyčistením usušených zrelých šištíc — hlávok získame práškovú drogu Glandulae lupuli — chmeľové žliazky (Lupulinum — lupulín). Pestoval sa už v antickej epoche. pomer zosušenia je asi 4 : 1 . ČsL 2 a ČSN 46 2510 povoľuje v nej ojedinele pieskové zrná a v malej miere odlomky plodových šištíc.9 %. Divý alebo zdivený chmel nemá pre farmáciu ani pivovarníctvo nijakú cenu. nesmie obsahovať hýfy plesní alebo dokonca hmyz a páchnut ako syr. V Čechách sa prvé chmeľnice založili asi začiatkom 11. Piestikové šištice sa zberajú v jeseni (august — október). živice (asi 80 %). hlavné zložky: myrcén. Silice má byť najmenej 0. Listy stopkaté. V klasických herbároch sa uvádzajú mnohé indikácie. maďarsky: Felfutó komló. krvčistiaci prostriedok a na podporu menštruácie.5 13 9 2 0. Pomer zosušenia je asi 2 : 1. V kultúrach sú rastliny iba s piestikovými kvetmi. taliansky: Luppulo. stor. španielsky: Lupulo. 10 20 2 1 13 12 3 0. oficinálnu v niektorých liekopisoch. farnezén. dlanito 3—5-laločnaté. zárasty neošetrovaných kanálov a mokrých priekop s mierne eutrofnou vodou. Najčastejšie sa používal ako močopudný a tzv. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým silicu (1—3 %. Chmeľ slúžieval ako liečivo i korenina alebo horčinový prostriedok. Lupulín ľahko podlieha skaze i pri prísnom spôsobe skladovania (v dobre uzatvorených obaloch a chránený pred svetlom). Droga má silne korenistý pach a škrabľavú chuť. Prášok sa po vytrasení ešte dosúša. Novšie sa chmeľ pestuje aj na Slovensku. a. Sušia sa v osobitných sušiarňach pri 40—50 °C. Konopovité — Cannabaceae Nemecky: Gemeiner Hopfen. 1803 Deroche a od r.4 II. pobrežné kroviská. Ako liana sprevádza poriečne lužné lesy. Tyčinkové kvety v koncových zložitých strapcoch alebo v listových pazuchách. Vlhkomilný druh. Pach ako valeriána smie byt' iba slabý.

najmä v blízkosti sídlisk. V menšom množstve sa pestuje v záhradách. Latinské druhové označenie rusticanus = dedinský. O liečebnom používaní chrenu v staroveku nie sú jednotné správy. chrenovitá alebo medzi žerušnice (Cardamine). ruský čaj). či k potočniciam (Nasturtium). pri vode. 200. proti pohlavnej predráždenosti (anafrodiziakum) a ako narkotikum. stopkaté. Chren oddávna pestovali najmä Slovania. CHREN DEDINSKÝ Trváca bylina vysoká 100—150 cm. niekedy ako čaj v zápare alebo macerát (literatúra uvádza najvyššiu dennú dávku 15 g — rastlina vyvoláva určité toxické prejavy). Literatúra uvádza aj látky s hormonálnym estrogénnym účinkom. vo väčšom na plantážach. Valosedan (neurasténia. Extrakty zo žliazok i žliazky sa preto uplatňujú ako sedatívum. 207. Listy veľké. pripravuje sa z čerstvých žliazok (dil. živice (asi 15 % ) . Pričiňujú sa oň chmeľové horčiny. 22. označuje rastlinu vyskytujúcu sa neďaleko mora. silicu (asi 0. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa na noc.5 — 1 g 2—3 x denne. v húšťavách. 179. prípadne medzi roripy (Rorippa). Druh rastie divo na vlhkých hlinách. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echter Meerrettich. Aj viacerí súčasní autori sa prikláňajú k jeho zaradeniu medzi druhy Rorippa. taliansky: Armoracia. Vedecké pomenovanie chrenu je keltského pôvodu. usporiadané do prízemnej ružice. perovito strihané. jej listy menšie. anglicky: Horse Radish. O pestovaní 116 . Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým lupulín. španielsky: Rabano rusticano. niektorí botanici-systematici zaraďujú chren do rodu lyžičníkov (Cochlearia) alebo medzi reďkev (Raphanus). francúzsky: Raifort. Plínius mu napr. Používal sa síce v domácej i odbornej liečbe. stomachikum a amarum. Armorica bolo keltské pomenovanie pre dnešné Bretónsko. má dlhý a hrubý koreň. extrakt je zložkou roztoku Passit (sedatívum). Rastlina je veľmi dobre známa. 205.15% rovnakého zloženia ako lupulín). D 2 . známe aj sedatívnym a antibakteriálnym pôsobením. horné čiarkovité. Sú tiež mierne sedatívum. Ako ukazuje rad synoným. Meyer et Scherb. Chmeľ sa v prípravkoch kombinuje s podobnými drogami. Čo do množstva sú jednotlivé chmeľové horčiny rozdielne zastúpené — závisí to od pôvodu chmeľu. kde je napr. mierne uspávacie prostriedky (hypnotikum). V ľudovom liečiteľstve sa chmeľ používa aj proti kŕčom. Čajoviny č. maďarsky: Torma. prisudzoval krotenie pohlavných vášni a bystrenie umu.cidy. farmaceutický priemysel vyrába v kombinácii s chmeľovými šišticami Detský čaj s rumančekom Spofa (náhradka za tzv. hrubo pílkovité. pri furunkulóze a do posilňujúcich kúpeľov. pri zbere nevznikajú zámeny. Bavorska alebo z okolia Hamburgu. no nie často. čajovinu Valofyt Neo (sedatívum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). amarum a stomachikum. 228. Kultúra chrenu do strednej Európy sa dostala z Východu asi začiatkom stredoveku. anafrodiziakum. ako močopudný a bolesti tíšiaci prostriedok a na dráždenie kože (aj pri reumatizme). najmä ak ide o nespavosť a sexuálnu predráždenosť.0 ) . zvonka na zle sa hojace rany. Chmeľové žliazky sa dávkujú v množstve 0.. na lúkach. zložené z ar = blízko a more = more + rich = kraj. Čs. 184. najlepší zvuk na svete má český chren z okolia Malina pri Kutnej Hore alebo od Čáslavi a nemecké chreny z Durínska. Významné použitie predstavuje aromatizácia piva (pre obsah silice a horčín) a jeho konzervovanie (vplyvom antibakteriálnych vlastností obsahových látok). V homeopatii sa esencia používa ako diuretikum. aj r. Stonka vo vrchnej časti rozkonárená. CHREN DEDINSKÝ KŘEN SELSKÝ Armoracia rusticana Gaertn. rusky: . migréna) a Calmonal (externé antireumatikum). biele kvety dozrievajú v šešuľky.

enzýmy. samotná prchavosť nie je základnou vlastnosťou iba silíc. Čerstvý koreň chrenu — Radix armoraciae rusticanae recens je dnes opäť oficinálny v niektorých liekopisoch. pre dennú bežnú potrebu v domácnosti prichádza na trh aj strúhaný chren (príp. Veľmi zriedka sa suší prirodzeným teplom — pomer zosušenia je asi 3 : 1. stonka priama. Hojná je 117 . Z bežných interných upotrebení koreňa (hlavne ľudových) možno vyzdvihnúť povzbudzovanie žalúdočnej a črevnej činnosti. ibišek. Polívka vo svojej „Názornej květeně" z r. sú dobrým liekom proti žalúdočným kŕčom a chren nastrúhaný s cukrom je domácim liekom proti zachrípnutiu. rozpúšťanie hlienov a močopudné pôsobenie. jarnej únave). a preto sa označila za silicu. Spravidla sa používa v čerstvom stave. celá rastlina husto plstnatá. Dala sa izolovať destiláciou s vodnou parou. Aplikoval sa na rany vzdorujúce hojeniu. Slezovité — Malvaceae Ľudovo: ajbiš. že po rozstrúhaní čerstvého pletiva koreňa vzniká ľahko prchavá látka s vysokými antibakteriálnymi vlastnosťami. dokázali. Pestuje sa na okrasu aj v záhradkách. Prítomné je i značné množstvo kyseliny askorbovej. príp. v majonéze) domáceho alebo maďarského pôvodu. stor. Ľudová liečba zostáva pri tradičných chrenových plackách aplikovaných zvonka vo forme náplastí (s múkou a masťou v pomere 1 : 5 : 1). V homeopatii sa na prípravu esencie používa iba čerstvý koreň. asparagín. lajbiš. že chren sa používa nielen v kuchyni. ale aj v lekárstve. maďarsky: Orvosi (mahola) ziliz. používané hojne v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. arginín a glutamín. koreň vetvovitý. Právom sa zaraďuje medzi vitamínovú príchuťovú zeleninu a pikantné korenie. Pre podporu trávenia je osobitne vhodný ako príloha k ťažko stráviteľným a mastným jedlám. jednotlivé alebo v pazušných či koncových strapcoch. pri šťave je zvyčajná denná dávka asi 25—50 g. Jeho zber sa zvyčajne robí z kultúr v druhom roku vývoja (marec-máj alebo častejšie september-október). slúžia na zlepšenie prekrvenia pri reumatických bolestiach. Liečebne sa užíva asi 3 % zapar. končisté. preskiernik. Kvety biele alebo bledoružové. rusky: PROSKURNÍK LÉKAŘSKÝ IBIŠ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 60—150 cm. niekedy rozkonárená. Plody diskovité. jednoduchá. Althaea officinalis L. Ide však o prchavú zložku pôvodne prítomnú v glukozidovej väzbe — glukozinolát. Značný obsah kyseliny askorbovej je odporučením pre konzum v predjarnom období a pri chrípkových infekciách. španielsky: Altea común. sa užíva macerát v červenom víne v množstve 25 — 75 ml (odporúča sa pri tzv. Na Spiši kedysi používali listy aj ako náhradku za tabak a na Horehroní ich v časoch zlej úrody pripravovali na jedenie alebo zakvasovali na spôsob kapusty. Tvorí pikantnú prísadu k mäsám a do omáčok. sacharidy. taliansky: Altea. pôvodnou látkou je tiež sinigrín — glukozinolát. Nastáva tu podobný stav. no tam splanieva. 2-3 šálky denne. 1900 konštatoval. rozpadavé. prosviemik. nie silice. francúzsky: Guimauve officinal. Winter a spol. Koreň sa dôkladne umyje a očistí od drobných korienkov. Listy trojuholníkovito alebo podlhovasto vajcovité. Z koreňa sa v NSR priemyselne vyrábajú príprav- 1BIŠ LEKÁRSKY ky používané pri nešpecifických infekciách a podráždení močových ciest. zvyšovanie sekrécie žalúdočných štiav. kým tzv. najčastejšie však zvonka ako prostriedok dráždiaci kožu. slez biely (liečivý) Nemecky: Echter Eibisch.a širokom používaní sú záznamy z 12. ktorej prchavú zložku tvorí predovšetkým fenyletylhorčičný podiel. odkiaľ sa dostáva i do voľnej prírody. v ktorých sa chren určitú dobu máčal. chrenové placky sa používajú zvonka proti reumatizmu. Rastlina upozorňuje svojou prítomnosťou v prirodzenom záraste na slané pôdy. šťava z čerstvých koreňov alebo liehové nápoje. pri zápaloch močového mechúra a obličiek. anglicky: Marsh Mallow. okraj vrúbkovano pílkovitý. Glukozinoláty sú horčičné glukozidy. Chren dobre poznajú aj kuchári. ako pri semene kapusty čiernej.

hodnotil totiž odvar a dnes vieme. lekársky). vtedajší botanici ho veľmi jasne odlišovali od slezu a pokladali za všemocný. Zo zámen pre listovú a koreňovú drogu treba uviesť príbuzný slezovec durínsky (slezovec durynský — Lavatera thuringiaca L.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania pre 1 g drogy najmenej (hodnotenie obsahu slizu) I. že kvety sa roztvárajú medzi 8. ružovej je na povrchu sivší. Jeho nevýhodou však je. I. príp. Voľne rastúce majú v celej ČSSR chránenú podzemnú časť. Výborne sa osvedčoval aj v ránhojičstve. Hippokrates ho predpisoval astmatikom a pri dyzentérii. Pomer zosušenia pre Radix althaeae je asi . althos = liečivo alebo althomai = uzdravovať. aj to len asi na tri hodiny. Predmetom zberu je vlastne celá rastlina: korene sa vykopávajú v jeseni (október—november). t.Listová droga podľa ON 86 6442 a podľa ČsL 4 má tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy Iné časti materskej rastliny List napadnutý hrdzou (Puccinia malvacearum Mont. List sa zberá postupne (júl— august). 16 4 2 1 14 12 5 5 Znak Čs. Kvet sa získava v čase kvitnutia rastliny (júl—september). Vedecké pomenovanie ibiša sa odvodilo z gréckeho althaino = podporovať. koreň t. 5 10 3 1 II. iní ním liečili mumps. s koreňmi ľuľkovca zlomocného. zásadne dovtedy.5 12 Nestanovuje sa 12 16 2. Podobne sa zberá ihneď po rozkvitnutí aj vňať (jún-júl).5 12 12 18 3. nezberáme kvet a keď zberáme koreň. Všetky drogy treba chrániť pred vlhkom a svetlom v dobre uzatvorených obaloch. až 9. kým rastliny ešte plne nerozkvitli. 8 10 12 6 4 2 13 19 v juhozápadnej časti Slovenska pozdĺž našich južných hraníc na vlhkejších pôdach bohatých na živiny. zjari (marec—apríl). nezberáme list. j. Ako včelárska rastlina sa uvádza medzi peľonosnými bylinami. Nie je natoľko sivoplstnatý.). že treba užívať macerát za studena. ktoré rady poškodzujú korene). hodinou ráno. 16 4 2 1 14 10 3 5 ČsL 4 8 2 1 0. všetky tieto „skrášľovania" sú zakázané a liekopisy ich vylučujú chemickým dôkazom.). omyly. Namiesto pravého ibišového koreňa prichádza na trh aj koreň topoľovky ružovej (ibiša ružo- vého — Alcea rosea L. Nesprávne apretovaný koreň (najmä ak sušením dostal neprípustné tmavú farbu) sa niekedy posýpa kriedou. zbavujú sa korku a časti kôry a bez umývania sa sušia na lieskach v dobre vetraných miestnostiach alebo nízkym umelým teplom navlečené na povrázky (pozor pri tom na myši.5 12 16 2. príp. ČsL 4 žiada lúpaný i nelúpaný koreň: Akosť — najviac v % I. druhový názov zdôrazňuje jeho liečivosť (officinalis = liečivý. Keď zberáme list a koreň. inak podliehajú skaze. norma pre vňať — Herha althaeae (ČSN 86 6740): Akosť — najviac v % Znak Byle hrubšie ako 5 mm Plody ibiša Ináč sfarbená droga Hrdzou napadnuté listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I.5 6 Nelúpaný koreň — Radix althaeae naturalis — sa hodnotí podľa ON 867015. zle lúpané korene Zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania — najmenej 8 2 1 0. Rastliny vyzerajú výrazne odlišne. Odlíšenie je nevyhnutné — ľuľkovec je prudko jedovatý (obsahuje alkaloidy). Z praxe sú známe zámeny — resp. nenapadnutý hrdzou. 10 20 5 1 ČsL4 5 10 3 1 0. Známy Kneipp (1935) ho neveľmi chválil. na lome zdrevnatený a na priečnom priereze žltý. nie však na slaných pôdach. hrvoľ i zápaly prsníkov. ktorý rastie na 118 chránených miestach ako ibiš. Na oficinálne účely (ČsL 4) sa korene aj lúpu. najmä pri sušení vo veľkom.5 14 8 2 10 II. kvetné lupienky majú ružovofialovú farbu a viac sa podobajú slezu lesnému. zásadne iba zdravý. 8 2 1 0. Suší sa teplotou do 40-50 °C. 4 5 6 3 2 1 13 16 II.5 14 10 3 10 II. vápnom alebo sadrou. Ináč sfarbené. lúpaný podľa ON 86 7016. lekársky kvitne asi v júli až auguste.5 12 7 2 10 Koreň nelúpaný I. Ibiš bol veľmi dobre známy už v antickej dobe.

Drogy sa užívajú aj samostatne. roľná (O. repík (!). 119 . kataroch dýchacích i močových ciest. bodličia. Pije sa 2 až 3 razy denne. Hlavné účinné látky sú sliz. je bez tŕňov a trochu lepkavá. Drogy pôsobia antitusicky. arvensis L.4 : 1 . vochlice. rusky: Požiadavky na koreňovú drogu (Radix ononidis) podľa ON 86 7011 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zle očistené korene (a na lome tmavé) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. Niekedy sa pridáva ako kozmetická prísada do mydiel a vo farmácii sa používa aj pri príprave piluliek. ružové. (ČsL 4) 2(2) 2 2 13(10) 7(6) 2 II. Plod je vajcovitý struk. zvyčajne sa dávajú 2 kávové lyžičky na pohár studenej vody.02 % ) . pektíny a flavonoidy.).115. Kvety súmerné. španielsky: Anonis. elipsovité. 143. Velmi obľubuje slnečné stanovištia. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: babský hnev. 4 4 4 13 9 3 Poloker s trnitými konármi.98. JEHLICE TRNITÁ IHLICA TŔNITÁ IHLICA TŔNITÁ Druh rastie najmä v pásme nížin a pahorkatín na suchých neobrábaných pôdach ílovitého a slieňového typu. 183. francúzsky: Bugrane commune. hluchý tŕň. zvonka do očných a ústnych vôd. i.218.73. sacharóza. do kloktadiel pri zápaloch mandlí a ústnej dutiny. Herba althaeae 4 : 1 a Flos althaeae 5-8 : 1. Rastliny bývajú často napadnuté hrdzou. V našej kvetene je ihlica zastúpená tromi podobnými druhmi. 142. 184. Jednotlivá perorálna dávka podľa ČsL 4 je 0. Folium althaeae 3—5 : 1. antiflogistikum (pri zápaloch horných dýchacích ciest. zúbkaté. plazivá (O. 134. Preto sa aplikujú pri čiernom kašli. zanovica Nemecky: Dornige Hauchel. v pazuchách listov (prevažne po jednom). koreň do Species carminativae a do prípravkov Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum. 120. ihlič pichľavý. Dobre znáša aj extrémy vo vlhkosti pôdy. asparagín. pri bolestiach obličiek (osobitne v detskej praxi). z ktorých i. v koreni ešte škrob. Podľa ČsL 4 sa list s koreňom pridáva do Species pectorales. 234. resp. taliansky: Ononide. sirupov — Sirupus althaeae). repens L. ktorá spôsobuje hrdzavé škvrny na listoch (Puccinia malvacearum Mont. náhradka za čierny čaj). betaín a veľa minerálnych látok. ako mucilaginózum-protektívum. na prípravu klystírov a kataplaziem. horné jednoduché. zväčša však tvoria zložku čajovín alebo iných galenických prípravkov (napr. anglicky: Restharrow. Pulmoran (expektorans) a Species pectorales Planta (expektorans). Čajovinyč. 139. mužská láska.) rastie väčšinou v nižších a teplej- Ononis spinosa L. Koreň má podobné použitie aj v homeopatii a vo veterinárstve. 130. 131. dolné listy trojpočetné. 119.5 g koreňa ako macerát.118. vysoký 30—50 cm. Macerát možno použiť aj na kloktanie a výplachy ústnej dutiny.215.) má vystúpavú zakoreňujúcu stonku. tracheitídach a bronchitídach).217.117. v kvetoch aj silica (0. tíšia bolesť i zápaly. 122. maďarsky: Tóvises iglicz.113. pri faryngítídach.

Preto mu pripisovali zázračné účinky a v ságach a povestiach všetkých národov malo dôležitú úlohu.imelo ihličnanové . opadavé listy. vischia. Veľmi drobné kvety imela (kvitne skoro . podlhovasto vajcovité. Používalo sa proti mnohým chorobám.166. žltozelené. ktoré láka nektár a príjemná ovocná vôňa.). Botanickí systematikovia v súčasnosti delia rod na V. Keďže schnú pomaly. Na drogu sa vzťahuje ON 86 6718 a požiadavky ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Množstvo liehového extraktu (45 % lieh) — najmenej I. (diuretikum. Drogu je vhodné pozväzovať do menších otiepok. . laxum Boiss. že rástlo v korunách stromov.Radix ononidis (aj v ČsL 4). Species urologicae P. Pri zbere na farmaceutické účely sa nerobí rozdiel. že ho zoslali bohovia. prípadne už od augusta. Zo zeme sa vyberajú špeciálnymi hákovito ohnutými vidlami alebo úzkym rýľom.102. Vo väčšine liekopisov je oficinálny koreň .5 g perorálne. druhový názov album = biele má vzťah k farbe plodov. Opeľovanie ihlíc robí hmyz. S ohľadom na močopudné pôsobenie droga sa používa aj proti 120 reumatizmu. druhové meno upresňuje — spinosa v latinčine značí tŕnitý. umiestnené v rázsochách a na koncoch ko- nárikov. Vo Francúzsku sa viacej používa i. dobre vetraných a tienistých miestach. celistvookrajové a neopadavé.5 20 .103. omelí. Imelo odpradávna priťahovalo pozornosť človeka. omelo a pod. ale má iba mäkké. Nemecky: Laubholz-Mistel. Rastliny kvitnú v lete. P. francúzsky: Gui commun. 5 8 1 11 10 1. miernenie bolesti zubov). Močopudné pôsobenie sa pripisuje predovšetkým silici a hlavne flavonoidom a ononidu. Usušené korene by sa pri ohnutí mali lámať. Sušia sa na teplých. taliansky: Vischio. rastie najmä na duboch. ktorý dokázal vplyv imela na zníženie krvného tlaku. ako má glycyrizín sladkého drievka (Glycyrrhiza glabra L. et Reut. visco. hemoroidoch. častejšie v jeseni (október—november). takže sa zdalo. odrežú sa im „krčky" — podzemky.5 20 II. 175.2 % silice nie celkom známej skladby. Korene oboch sú tenšie. biele lepivé bobule). Visco. mala však aj špeciálne indikácie (napr. alebo — zväčša na ihličnatých lesných drevinách. poskytujú iba peľ. anglicky: Mistletoe. v dobre zatvorených obaloch a chránená pred svetlom. Vňať má podobné použitie i dávkovanie. Vedecké označenie imela je odvodené z latinského viscum = lep (vzťahuje sa na plody. JMELÍ LISTNÁČOVÉ IMELO BIELE Viscum album L. pri chronických kožných ochoreniach. Korene sa nedrobia a nezaparujú.podľa cudzopasnosti buď na listnatých stromoch (okrem dubov). Imelovcovité — Loranthaceae Ľudovo: jemelo. Antická ononis slúžila Rimanom i Grékom v liečiteľstve podobne ako dnešná. dezinficiens močových ciest).237. Čajoviny č. a Kaelin (1930. 10 16 2 11 12 2 13 ČsL 3 5 8 1 11 10 1. 177.). španielsky: Muerdago. — imelo listnáčové a V.171. látke podobnej chemickej štruktúry. Obsahuje asi 0. maďarsky: Fehér fagyôngy. Získané korene sa dobre očistia. Species urologicae Planta (urologická. odrezávajú sa bylinné vrcholce a bežne sa sušia. stonky rozkonárené. ba ani samostatne. Plody sú biele lepkavé bobule. diureticky účinný je totiž aj odvar z drogy — pre obsah silice by sa mal pripravovať zápar. farmaceutický priemysel ju uplatňuje v čajovinách Betulan (pomocný liek pri chorobách močových ciest). Species cholagogae Planta (žlčníková čajovina). kvety má väčšie ako obe predchádzajúce. no neodporúča sa užívať vo vyšších dávkach a pridlho alebo pričasto. čo značilo krmovinu pre somárov. je menej rozkonárená a nemá tŕne. že mení obyčajné kovy na striebro. za špecificky účinné sa považuje cudzopasiace na smrekovci opadavom (modrín opadavý — Larix decidua Miller). vidlicovite sa rozkonáruje. teda aj včely. Viacročné rastliny sa vykopávajú na jar (marec—apríl). bobule žlté a konáriky hnedé. Podľa starých povier chránila dobytok. V ČsL 4 tvorí droga zložku močopudnej čajoviny Species diureticae a čs. nemajú medovinu. imelo však ostávalo zelené. ba i pri vysokom krvnom tlaku (má metabolizujúce pôsobenie) a pre prítomnosť silice a flavonoidov ako dezinficiens. Drobné kvety žltkasté. Za neprípustný (falšovanie) sa pokladá príbuzný imelovec európsky (Loranthus europaeus Jacq. Koreň je spoľahlivé diuretikum. flavonoidné glykozidy a triterpén onocerín (= onokol). dobre premyjú.asi v marci-apríli) opeľujú hlavne muchy a včely. saponíny však neobsahuje.ších polohách. ktoré zvyčajne v jeseni opŕchali. odstránia drobné korienky i vňať. na zvýšenie plodnosti i ako mocný protijed proti otravám. Skladuje sa na vzdušných a suchých miestach. hrubšie režú po dĺžke a narežú približne na rovnako dlhé kusy. Droga nemá vedľajšie účinky. najmä močových ciest. 181. V homeopatii sa čerstvé bylinné časti a korene zberané počas kvitnutia používajú na prípravu esencie. mali by sa sušiť pri teplote 50 °C v sušiarni. Voči ich oficiálnemu liečebnému uplatneniu niet námietok a ČsL 4 rozšíril paletu materských rastlín. uplatňuje sa aj na zle sa hojace rany. najmä na boroviciach. pomer zosušenia je asi 3 : 1. Zriedkavejšie sa zberá kvitnúca vňať — Herba ononidis (jún—september). ktorú odporúčal aj známy fytoterapeut Leclerc (1927). ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 1. Bežný výklad vedeckého pomenovania ihlice vychádza z latinského onos = somár. listy kožovité. album L. dezinficiens močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. plazivá. nedráždi ani obličky. rusky: Poloparazitický stromovitý ker vysoký 30-50 cm. ktorá sa užíva najmä pri piesku v obličkách. droga má slabé hemolytické účinky. Bolo to tým. kvety v riedkych klasovitých strapcoch. ktorý robil pokusy s aplikovaním pri neoperovateľných karcinómoch (liečil ich extraktami podávanými vo forme injekcií). 71.74. Tabernaemontanus veril. mierne močopudná a antiseptická). 178. O jeho vážne zaradenie do terapie sa zaslúžil Gaulthiers (1907). roľná sa pestuje a korene vykupujú. I. 1933).

z 1 kávovej lyžičky na šálku a pijú sa 2—3 šálky denne. stenčenými v stopku a jemne bielo plstnatými. španielsky: Mamibio. obyčajne v zimných mesiacoch (december—február). Zatiaľ nie sú celkom objasnené látky. 164. čo označuje horkú šťavu. s listami kopijovitými. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. Zo zástupcov čeľade hluchavkovitých rastlín sú podobné najmä kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. rastúcim najmä na južnom Slovensku. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. obsahuje asi 17 % bázických aminokyselín. teplota (ani umelé teplo) nemá prestúpiť 40 °C. rusky: - IMELO BIELE Predmetom zberu je vňať — Herba visci albi. hrubo vrúbkované. 83. 87. anglicky: White Horehound.. Pri zbere vňate sú časté zámeny s príbuzným j. 163. 84. pretože jeho domovinou je južná Európa. Lekár Castor Antonius ordinoval šťavu s medom pri tuberkulóze a Celsus prípravok zahusťoval a predpisoval ako linktus (prostriedok na lízanie). Jablčník patrí medzi najstaršie liečivé rastliny. Droga sa dávkuje perorálne ako macerát jednotlivo 1. zberajú sa olistené mladé konce konárikov (do hrúbky 5 mm). Herba visci albi tvorí zložku čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum a hypotenzívum). Starovekí lekári ho používali proti tuberkulóze a získal si meno ako univerzálny liek. oficinálna v mnohých liekopisoch (aj v ČsL 3). peregrinum L. 90. taliansky: Marrubio. Kvitne v júni až sep121 . ktorý má miestne dráždivé účinky a nekrotizujúce vlastnosti (pôsobí miestne odumieranie tkaniva). Účinnosť možno pripisovať sčasti zistenému cholínu. že slávny Linné odvodil názov jablčníka od mesta Maria-Urb v bývalom Latiu pri jazere Fucinus. Teuscher. ktorá sa dá izolovať extrakciou s vodou.. Droga má horkú chuť.zmesi rozličných peptidov viskotoxínu. 86. Sušia sa vo zväzočkoch na vzdušných a suchých miestach prirodzeným teplom. francúzsky: Marrube commun. popri cestách a na rozličných ruderálnych stanovištiach. Pre bežnú potrebu sa pripravuje zápar Trváca. Na homeopatické účely sa zberajú rovnakým dielom čerstvé plody a listy (homeopatia žiada radšej imelo z listnatých stromov). Vedecké pomenovanie sa odvodzuje od hebrejského mar + rob. Imelová vňať sa indikuje pri hypertónii a artérioskleróze.0 g (ČsL 3). nie príjemný pach rastliny. 1965. kde sa vyskytoval v hojnej miere. vyskytuje sa roztrúsené na suchých pasienkoch. U nás je jablčník burinou bez veľkých nárokov.0 g. bielo plstnatá. 91. Plody sú tvrdky. Viskotoxín sa pokladá za vhodný na protirakovinovú terapiu. acetylcholínu a kyseline oleanolovej. Hovorí sa. je vyšší. 85.. Dávky sa nesmú zvyšovať a o použití imela a vhodnej liekovej forme sa treba poradiť s lekárom. bohato rozkonárený. byl štvorhranná. 1970) kancerostatické pôsobenie pripisujú proteínovej zložke histónového charakteru. Drobné biele kvety sú sediace a tvoria pazušné paprasleny. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Gemeiner Andorn. ktorá však nemá listy sivo plstnaté a líši sa i červenými kvetmi. Jablčník po rozotretí páchne ako jablká a je veľmi horký. sušením zmizne osobitný. Novšie (Vester a kol. a balota čierna — Ballota nigra L. zber však možno robiť prakticky po celý rok. 89. prípadne dvom živicovým alkoholom. ktoré znižujú krvný tlak a pôsobia sedatívne na srdcovú činnosť. ČsL 3 v droge výslovne zakazuje prímes imelovca. chránená pred svetlom. Mediteránny druh rozšírený od nížin po horský stupeň. maďarsky: Orvosi (Lozonséges) pemetefu. listy vajcovité. slabo aromatická bylina vysoká 30—60 cm. vyžaduje si iba teplo a svetlo. 162. Čajoviny č. čo sa v južnej Európe traduje dodnes. účinné obsahové látky sa varom čiastočne rozkladajú. JABLČNÍK OBYČAJNÝ JABLEČNÍK OBECNÝ Marrubium vulgare L. flavonoidom a glykozidovej substancii bielkovinovej povahy . 229. Antonius Musa kombinoval jablčník s myrhou pri vnútorných hnisavých procesoch. denná dávka 5. hlavne arginín. cudzím — M.

OBYČAJNÝ pre žlčotvorný účinok prípadne ešte kombinovaná s podzemkom kurkumy tembri. Suší sa v tieni pripravuje esencia. pritom nedráždi na vracanie. no účinnou terapeutickou zložkou sú glykozidové horčiny. 174. V ČsL 4 SpeMateriál je mierne náchylný na zapa. 178. zúbkaté. Na farmaceutické účely sa jablčník domáci prostriedok proti kašľu sa osobitne pestuje. podzemská jahoda. Podáva sa aj vo forme macerátu viac ráz denne alebo priamo v prášku (znížená účinnosť trieslovín).má expektoračné sekretolytické pôsobenie. umelé teplo pri sušení nemá prekročiť Ľudové liečiteľstvo má pre jablčníko35-40 °C. priemyselne vyrábané čajoviny jún—august. francúzsky: Fraisier des bois. výživných a hlinitých pôdach. stor. trištvrte litra vody a pol zberu je vňať — Herba marrubii. býva zložkou žlčníkových čajovín. gae Planta a Thé Salvat. Plody sú červené opadavé plodstvá . Správna droga sa skladá z mladých.3 — 1 %).211. a keďže horčiny podporujú vylučovanie žlče. dávka čajoviny: zápar z dvoch čajových lyžičiek na 300 ml vody. pokiaľ nie je ešte zdrevnatená byl. Čs. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: jahodník. 166. Obsahové látky sú triesloviny (asi 122 JAHODA OBYČAJNÁ JAHODNÍK OBECNÝ Fragaria vesca L. je oficinálny v ČsL 4 pripravuje sirup alebo cukríky zo ako nová liečivá rastlina. zatvorených obaloch chránená pred Čajoviny č. 170. Do zberu nepatria listy a stonky pestovaných druhov. silne meduje i za najväčšieho (pozri medzi cudzokrajnými drogasucha. smokvica.231. vtáčeníčka.cies cholagogae. Bežne sa užíva zápar z dvoch čajových lyžičiek na šálku a pije sa denne jedna šálka. Droga sa skladuje v dobre tivej menštruácii a i. na zapálené rany a aj pri bolessliznice. s bielymi kvetmi v okolíkovitom vrcholíku. svetlom. z hladiska obsahových látok sú bezcenné. Jahodové listy do denného nápoja (nie však na sušenie) možno fermentovať podobne ako malinové alebo sa dávajú do zmesi s fermentovanými ostružinovými listami. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1. nie je však drobivý. koreňom púpavy a s malinoJABLČNÍK vým listom alebo s repíkovou vňaťou.(ČsL4) 3 3 2 1 12(10) 5(12) II. u Nikolausa Alexandria — tvorili zložku prípravku Potio sacra tussientibus. zvyšuje funkciu pečene a v primeraných dávkach priaznivo pôsobí pri nepravidelnom tepe srdca (pri arytmii) ako kardiosedatívum. Obľúbenejšie však boli čučoriedky.jahody s mnohými vtlačenými nažkami. ktoré sa odsekávajú kosákom. zemnica Nemecky: Wald-Erdbeere. Z prízemnej listovej ružice vyrastajú zakoreňujúce sa poplazy. Liečivé účinky majú aj saponíny a silica (asi 0.). zvyšuje sekréciu bronchov dýchacích ciest. choleretikum a expektorans . 76. Známe je aj ich ľudové použitie pri pakostnici a na rýchlejšie vylučovanie moču. Predmetom 100 g drogy.zlúčenina sekopimaranového typu v množstve asi 0. rusky: Trváca bylina vysoká 10—40 cm. druhové vescus = malý (v porovnaní s ostatnými druhmi .inak značí aj jedlý). cukríky sa varí až do stuhnutia. podzemok. Rastie v lesoch a na lesných rúbaniskách. kg cukru. prípadne sa ešte pridávajú s vňaťou jablčníka sú Species cholagolisty. Na sirup sa zmes povarí. španielsky: Fraulera. Vedecké pomenovanie jahody je asi odvodené od latinského fragrans = voňavý (vzhľadom na plody). 122. predpisovaného osobám so slabými pľúcami.05 % ) .Vňať — Herha marrubii albi — má ČSN 86 67 10 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (nerozpustný v HCl : 3) l. Jahody sa zberali už v antike ako lesné ovocie a používali aj liečebne. madarsky: Erdei (Fóldi) szamócza. zato však dosť mi). Najčastejšie sa používa pri ochoreniach dýchacích ciest. 167. na odrezáva sa na začiatku rozkvetu. V homeopatii sa z čerstvých listov renie. Ako medu žltej farby. Droga sa užíva ako antidiaroikum. Osobitnú kúru predstavovali v 13. anglicky: Wild Strawberry. použitie ako vňaťová droga v alopatii. Bežnou čajovinou je vňať jablčníka zmiešaná rovnakým dielom s vňaťou mäty piepornej. Listy sa oddávna používali na prípravu denného čaju. hlavne marubiín (diterpénový kryštalický laktón . taliansky: Fragola. Rozprášené čiastočky dro. Byle chudobne rozkonárené. 175. Listy sú troj početné. Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal jesť jahody najmä na „čistenie krvi a pri chorobách pečene". Na liečebné účely sa môžu zberať aj listy a plody ostatných našich divorastúcich druhov jahôd. .vú vňať ešte ďalšie široké uplatnenie gy dráždia dýchacie cesty a vysušujú (napr. ktorá má podobné v tenkých vrstvách bez obracania. 8 5 5 3 13 10 6—7 %). na mierne vlhkých. Peľu dáva málo.

odtrhávaním. pije sa 2—3-krát denne.pomer zosušenia je asi 8 : 1. V ľudovom liečiteľstve sa čaj pije ako metabolizujúci prostriedok — na napomáhanie látkovej premeny. 5. List u nás tvorí súčasť čajovín Bylinný čaj so šípkami a Javorina (dietetikum a náhradka pravého čaju). pri astme a ochoreniach močových ciest. plody zasa sacharidy. mierne diuretikum a náhradka pravého čaju. 123 . Suší sa v nevysokých vrstvách na dobre vetraných miestach. Zrelé čerstvé jahody sú oficinálne v homeopatickom liekopise (Fructus fragariae) a možno ich sušiť aj na slnku alebo umelým teplom . 15 5 1 12 12 ešte nezhorknutých listov divo rastúcich druhov jahôd s krátkymi stopkami zberanými v čase kvitnutia. podáva sa nervóznym a málokrvným osobám. v domácnostiach sa používajú na prípravu osviežujúceho nápoja — zápar z jednej polievkovej lyžice listov na 2 poháre vody. List je mierne náchylný na zaparenie a je aj trochu drobivý. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. V homeopatii sa z čerstvých zrelých plodov pripravuje esencia. na prípravu kloktadiel alebo pri páchnucom dychu. 8 4 2 12 13 ČSN 86 6427 sa týka listovej drogy — Folium fragariae: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. ako protizápalový prostriedok. krvavých hemoroidoch (i na klystíry). Plody sú výživnou a zdravou pochúťkou (so smotanou sú však ťažko stráviteľné a u niektorých osôb vyvolávajú žihľavku). Treba ju chrániť pred vlhkom. 88. ale aj pri chorobách obličiek. aby sa aj spodné vrstvy prevetrávali. Pre obsah trieslovín sa užívajú pri hnačkách. zaparia a plesnejú. ktorá sa aplikuje na omrzliny a pri opuchoch jazyka. 101. Droga — Folium fragariae sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. Čajoviny č. zbavených prímesí. v zarastených je výkonnejší zber rukou. Sušené sú zložkou niektorých čajovinových zmesí a používajú sa v likérnictve. Sú veľmi vyhľadávaným tovarom v potravinárskom priemysle. Listy sa oddávna užívajú ako adstringens. flavonoidy a kyselinu askorbovú. Materiál sa dá kosiť kosákom v čistých porastoch. Dozrievajú asi v júni —júli. Listy obsahujú predovšetkým triesloviny.5 12 9 II. pektín. pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 50 °C. teda v máji až auguste. kyseliny a aromatické látky.JAHODA OBYČAJNÁ ČSN 86 6745 sa vzťahuje na dve akosti jahodovej vňate — Herba fragariae — a má tieto základné ustanovenia: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. pri obličkových kameňoch. ako obklady na mokvavé a krvácajúce rany. Slúžia oddávna na prípravu záparu — 1 kávová lyžička na šálku. 6 2 0. 4 2 1 12 10 II. inak sa ľahko rozmliaždia. Zberajú sa ručne do menších nádob alebo do košíkov. 35. 4.

Med je červenožltý a po vykryštalizovaní hrubo zrnitý a má silnú arómu. a to ľudí i dobytka. strom v lesoch teplejších polôh) a až po omrznutí sa dajú jesť plody j. Á. na okraji pílkovité. Pochádza buď z latinského sorbere = jesť. Ružovité . Vo vyšších polohách ju často vysadzujú do alejí a parkov. Azda práve o nej písal Plínius. emend.). drevo je výborným materiálom na sústružnícke práce. vyskytovalo sa už v staroveku ako starorímsky výraz pre jarabinu. Jarabinové výlisky sú veľmi hodnotným vitaminóznym krmivom. vtáčia a oskoruša (Sorbus domestica L. chytanie vtákov — jarabiny sa oddávna používali ako vnadidlo pri odchyte vtákov. aucuparia = aucupium. Miestami sa odvaru z nich ešte dnes prisudzujú významné liečivé vlastnosti pri pľúcnych ochoreniach. Love). Predmetom zberu sú zrelé červené Ker. Rastie v horských lesoch.JARABINA VTÁČIA JARABINA VTÁČIA Sorbus aucuparia L. v čase kvetu poskytuje včelám med i peľ. skoruše Nemecky: Wilde Vogelbeere. ale cenné drevo pre rezbárstvo má j. drevina listnatých strání. lístky kopijovité. francúzsky: Sorbier des oissieurs.Rosaceae Ľudovo: divá breskyňa. jeráb. že miluje drsnejšiu polohu. hoci 124 Droga — plod sa hodnotí podľa ON 86 6623: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Iné časti materských rastlín. Vedecké pomenovanie sorbus je veľmi staré.) Crantz — muk obecný. Plody sa v staroveku nakladali. španielsky: Serbal de cazadores. oskorušu i brekyňu. et D. usporiadané v chocholíkovitých metlinách. torminalis (L. suchých a slnečných stanovíšť na vápenatej pôde). kyslý. 10 10 2 20 6 3 . najmä stopky plodov Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. listy sú krmovinou pre kozy a ovce. Mičurin zaradil do svojej ovocinárskej praxe štúdium jarabín a podarilo sa mu získať medzidruhovým a dokonca medzirodovým krížením s mišpuľou (Mespilus germanica L. napr. s plodmi dlhými až 15 mm. Hedl. Najlepšia je vraj z jarabín moravského druhu (subsp. prípadne aj sušili na slnku. jarab obyčajný. jarabok. Listy sú nepárno perovito zložené. rusky: JEŘÁB PTAČÍ často pochádzajú z pestovaných druhov. Nie všetky sú však domáce a nie všetky majú jedlé plody. moravica (Zengerl. 5 5 1 20 4 2 II. vtáčia kvitne asi v máji-júni. Väčšinou ich zrelé plody — červené okrúhle malvice — možno rátať za lesné ovocie. Druhové pomenovanie upresňuje. anglicky: Rowan. pila sa po lyžiciach pri dyzentérii. sŕkať. J.) výhodné formy pre potravinárstvo a likérnictvo. U nás rastie asi 10 druhov jarabín. taliansky: Sorbo degli uccellatori. brekyňová čiže brekyňa (S. vtáčej zrejme súvisí s používaním oskoruše. Menej chutné plody. Na Slovensku sa kedysi z plodov pálila silná pálenka. Upotrebenie j. jarabina. aria (L. alebo z arabského sorbet — jarabina. V germánskej mytológii bola jarabina zasvätená bohu hromu Donarovi a stala sa predmetom mnohých povier a ság. Najvýznamnejším zástupcom je práve j.) Crantz — břek obecný. Eberesche. mukyňovej čiže mukyne (S. častejšie strom vysoký 16—18 m s guľatou korunou a svetlosivou kôrou. Kvety biele. Čerstvé plody sa odjakživa jedli ako laxans a vyrábal sa z nich ocot a pálenka. Plody sú guľaté červené alebo žlté malvice. či keltského sor = trpký. maďarsky: Veres berkenye.

Plody sú nažky s krídlatým vrcholom. Častejšie sa vysádza na neúrodných stranách. triesloviny. Dávkovanie: jedna kávová lyžička plodov na šálku macerátu. podľa iného výkladu je odvodené od fraxis = štiepateľný. Šťavu z čerstvých plodov možno zavariť s polovičným množstvom cukru na sirup. na vlhkých lúkach a naplaveninách v nížinách a teplých polohách. listové čepele 4. odkiaľ sa vyváža a často býva oficinálna (u nás v ČsL 1). JASEŇ ŠTÍHLY JASAN ZTEPILÝ Fraxinus excelsior L. Má šedivú bradavičkatú kôru. Meno fraxinus sa odvodzuje z gréckeho fraxis = oplotenie. pôsobia mierne preháňavo a protizápalovo. taliansky: Frassino. Sušením plodov a varom sa rozruší a vyprchá. Dobre znáša kyslé i vápenaté neutrálne pôdy. ktoré obľubujú vlhké pôdy.a nepoškodené plody (október—november). Oranžovočervené plody majú trpkojablkový pach a horkastotrpkú chuť. Olivovité — Oleaceae Nemecky: Gemeiner Esche. Drevina patrí k rastlinám. 50. Produkujú ju hlavne stromy rastúce na Sicílii. resp. rutín a kvercetín (flavonoidy). Štiepením sa vytvára kyselina sorbová (sorbínová). jablčná. Všeobecne sa jasene oddávna uplatňovali v liečiteľstve. preto je vhodná na prípravu štiav. na zosuvoch a starších navážkách v stredných stupňoch aj v hrebeňových lesoch hôr. Skladované plody treba občas presúšať. aby si zachovali pôvodnú farbu. Účinné látky v plodoch tvoria hlavne organické kyseliny . Vo farmácii a v kozmetike sú náhradkou za glycerín. Čajoviny č. sorbitol a i. aby sa nezaparili. Príbuzný a podobný je j. sú v konečných zložitých strapcoch a majú korunu. po zaschnutí známa ako manna. Pripisujú sa jej aj karcinogénne vlastnosti. kompótov. Plody j. Listy nepárno perovité. ktorá dráždi sliznice žalúdočného a črevného traktu. Droga má názov: Fructus sorbi (aucupariae) — Bacca sorbi. francúzsky: Fréne élevé. čo spôsobuje slinotok až dávenie a gastroenteritídy. kvety sa zjavujú súčasne s listami. Niekedy zapríčiňujú ľahké otravy. Droga má mierny preháňavý účinok. Príčinou je obsah kyseliny parasorbovej. Sušia sa rýchlo . Narezávaním sa získava laxatívne pôsobiaca cukornatá šťava. silica. Divo u nás rastie veľmi vzácne iba na južnom Slovensku (je chránený). na kôre konárov nemá nijaké šošovičky (lenticely). ale iba subkutánnymi injekciami. najmä na juhu Európy. ktorá má veľký význam pri tvorbe kyseliny askorbovej. 1 lyžica na šálku záparu (užíva sa 3 x denne jedna lyžica). Ľudovo sa užívajú aj proti reumatizmu a obličkovým kameňom.1-0. sorbóza. nie perorálne.kyselina sorbová (v nezrelých plodoch parasorbová). Koncentrované roztoky sorbit majú vzhľad glycerínu. vylúhovať asi 8 h pri obyčajnej teplote (užíva sa každý druhý deň). kyselina askorbová (0. Rastie hojne v lužných lesoch. sacharidy (glukóza. citrónová. Obsahová látka sorbit slúži ako výživný prostriedok pre diabetikov a základná surovina na výrobu sorbózy. metliny kvetov sa vyvíjajú skôr ako listy. pretože sa z neho robili koly a tyče do plotov. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. likéru a pod. Strom často nachádzame v parkoch. 124. Pružné jaseňové drevo oddávna slúžilo na výrobu ohybného náradia. najmä oštepov. 85.2 % ) . maďarsky: Magas kórisfa. čo sa dokázalo pokusmi na zvieratách vyššími dávkami.). ktorá je netoxická a používa sa ako konzervans v potravinárstve.najlepšie umelým teplom. Plody boli presláveným diu125 . vínna. Plody sa užívajú predovšetkým ako črevné regulans a močopudný prostriedok. Pod menom fraxinus strom poznali už antickí Rimania. anglicky: Ash. keďže jeho drevo sa dá ľahko štiepať. rusky: JASEŇ ŠTÍHLY Strom vysoký až 30 m. je zdrojom kyseliny askorbovej a antiflogistikom. pektín. španielsky: Fresno. Gréci ho označovali názvom melia. vtáčej (najmä čerstvé) nie sú celkom neškodné.až 7-jarmové. Oddávna sú známym prostriedkom proti skorbutu. mannový (Fraxinus ornus L. Pestovaná jarabina vtáčia moravská je veľmi bohatá na cukor (asi 13 %) a pektín. kým umelý sorbitol sa používa na výrobu moderných polykondenzačných živíc (Tween). karotenoidy.). ktorý sa užíva po lyžičkách 3 —5 x denne.

Droga je ľahko lomivá. pružné i pevné. dlhé asi 10-20 cm. Materiál sa suší zvyčajným spôsobom. Alopatia sa k používaniu listov i kôry stavia dosť zhovievavo. pretože poskytujú hojnosť peľu (opeľujú sa vetrom). ktoré sa hodnotia podľa ČSN 86 6813: Akosť — najviac v % Znak 1. flavonoidy (kvercitrín. zber sa robí viac ráz do roka (jul—august). Kôra sa dávkuje rovnako. Používajú sa na priemyselnú izoláciu obsahových látok. po zovretí sa odstaví a nechá postáť prikrytá 5 minút. Výklad o odbornom pomenovaní rastliny nie je jednoznačný a celkom istý. Kôra obsahuje dosť podobné látky. 14 3 1 12 14 126 .). na rany. U nás zriedkavo rastie voľne.5 0. listy sú dobrým krmivom pre niektoré domáce zvieratá. najmä kozy a ovce. Nožom alebo kosákom sa odrezávajú kvitnúce a hojne olistené vrcholky bylín. Z ďalších neskorších indikácií bolo významné ešte jej potopudné a diuretické pôsobenie. Biele jaseňové drevo je vhodné na stolárske.5 12 10 II. dáva sa ako obklad na zle sa hojace rany. Listy obsahujú predovšetkým horkú látku — oxykumarínový glukozid fraxín s aglykónom fraxetínom a fraxanolglukozid. liečila mnohé detské choroby a slúžila proti uhryznutiu hadmi a divou zverou. Jaseň je známy aj tým. Použitie na zvýšenie laktácie asi prišlo z Ameriky. lebo dosiaľ spomínané indikácie sa neukazovali uspokojivé (okrem diaforetickej a diuretickej). Stromy kvitnú v apríli—máji a včely ich veľmi obletujú. tak teplotou do 50 °C). s kvetom bazy. Majú listy párno pe- rovité a ich hlavná stopka vybieha v hrotoch alebo v úponoch. Druh rastie v nížinách i pahorkatinách. Drogy sa častejšie kombinujú s inými. Pri ušnom ochorení (otoskleróze) sa ako adjuvans podáva odvar z čajoviny. má rada humóznu pôdu — vysieva sa na jar. kyselinu jablčnú. Sušia sa na dobre vetraných tienistých miestach v tenkých vrstvách. znižovanie obsahu cukru v krvi. Kedysi sa vo Švajčiarsku a aj inde pestovala na krmivo. ryhované a duté. kôra sa v Poľsku používa ako depuratívum v kombinácii napr. ľadník. Používa sa na výrobu lyží. List i kôra sa využíva pri reumatizme. Mladá kôra z konárov sa zberá na jar a bežne suší. triterpénové zlúčeniny (kyselinu ursolovú). list čiernej ríbezle a kvet túžobníka. Ľudové liečiteľstvo južných krajov uplatňuje aj lyko stromov. zberajú sa jednotlivé lístky bez stopiek (jún až september. ktoré je bohaté na sliz. kvercetín). Pri zapečení sa niekoľko ráz denne dávkuje 1 lyžička listov na šálku horúcej vody. Droga Herba galegae je v niektorých liekopisoch oficinálna. Drevo je veľmi tvrdé a ťažké. atónii (ochabnutosti) močového mechúra. v súčasnosti v NDR a NSR. Rozsiahle skúmanie galegínu urobil Reinwein (1927). používanú vo veterinárstve (na humánne účely je vysoko toxická a nebezpečná. Listy i kôra majú experimentálne dokázaný mierny laxatívny účinok (depuratívum). najmä v pobrežných húštinách a vlhkých lesoch. fraxidín. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: jastrabí hrach. ba aj na vypudenie črevných parazitov. 1600 ju však už nachádzame v mnohých nemeckých záhradách ako liečivú. byle priame. Kvety sa rozvíjajú skôr ako listy. ktorá poskytuje drogu + Cantharis (uvádza ju ČsL 2). parkiet. Predmetom zberu pre farmaceutické účely býva list — Folium fraxini a kôra — Cortex fraxini. trieslovinu. Pomer zosušenia je asi 4 — 5 : 1. Sú to najmä niektoré druhy rodu Vicia L. taliansky: Galega. potom manitol (za čerstvá horký). Vraj zaháňala mor. manitol a minerálne soli. kolárske a sústružnícke práce. Kecskere galga. Tauret r. Ináč sfarbené časti drogy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol 6 1. listom brezy. bez pachu a chuť má zvieravú a horkú. poukazujúce na zvyšovanie dojivosti.kantarída. kvitne v lete. francúzsky: Galega officinal. iba do augusta). príp. maďarsky: Kecskeruta. Okolo r. triesloviny. dýh i nábytku. eskulín). Kôra slúžila na izoláciu triesla v garbiarstve. U nás sa vyskytuje najviacej na južnom Slovensku. horúčku. jednoduché. pri ochorení obličiek a močových kamienkoch. Jastrabina je hojná najmä v južnej Európe a v západnej Ázii. kozia ruta. Plody sú kostrbaté struky. príp. rusky: Trváca bylina vysoká 40-110 cm. najmä kumaríny (fraxín. Predmetom zberu bývajú aj semená — Semen galegae. 1927/28) mu dokázal slabšie hypoglykemické účinky — t. Pre obsah silice a glykozidov možno použiť umelé teplo iba v teplote do 40 °C. Jastrabina sa dokázateľne spomína až v skorom stredoveku. Známe je aj externé použitie listovej drogy (kúpele. dne. španielsky: Galega. Preto si ju včelári osobitne necenia. — vika. na zber sa využíva iba pestovaná. Podobnosť jastrabiny s inými zástupcami v rámci čeľade je značná. príp. j. u nás majú iba zriedkavé ľudové použitie. aj pri reumatizme a dne (zvyšoval vyplavovanie solí z organizmu — saluretikum). Kvitne v pazušných strapcovitých súkvetiach. Známy však bol zápar z 3 lyžičiek listov na 300 ml vody užívaný po dúškoch cez deň pri chorobách obličiek a zadržiavaní tekutiny v organizme. ktorá má tri zložky: kôra jaseňa. zakončené osťou. Rastlina má pomerne veľa peľu. listy nepárno perovito zložené. pri vredoch predkolenia a pod. podobne účinnými ako zložky čajovinových zmesí. Občas sa pestuje na okrasu v záhradkách. Používanie drog na väčšinu týchto ochorení je skutočne zastarané a neúspešné. ťažko poškodzuje pečeň). anglicky: Goat's Rue. len z času na čas sa stávajú módnymi (napr. lístky kopijovité alebo elipsovité. najmä galegínu. V súčasnosti je Herba galegae — vňať jastrabiny má dve akosti. štedrevec liečivý Nemecky: Echte Geissraute. lenže sa v horúcej vode krátko povarí. silicu s obsahom terpénov a vitamín K2.retikom. ursolovú. že sa na ňom zdržuje chrobák španielska mucha . Z oficiálnej alopatie sa pomaly vytrácajú. podľa neho má galegín také vlastnosti. Ako prostriedok proti horúčke sú drogy zastarané. medovina jej však chýba. 5 — 9-jarmové. JESTŘABINA LÉKAŘSKÁ JASTRABINA LEKÁRSKA Galega officinalis L. kôra zasa najstarším surogátom za chinínovníkovú kôru. sacharidy (aj tetrasacharid stachyózu). príp. vňaťou prietržníka). kvety biele alebo fialovomodrasté. náradia. v snôpkoch (ak umelým teplom. novšie sa spomína grécke gala = mlieko a ago = ženiem. 1914 objavil v rastline „alkaloid" galegín a spolu so Simonnetom (r. ako glukokiníny.

šafranica. 1820 namiesto nespoľahli127 . Bylina rastie často na lúkach pahorkatín až horského stupňa. Vňať má staré ľudové použitie ako prostriedok podporujúci tvorbu mlieka cicavcov. ktoré lievikovito obklopujú zelený semenník s množstvom semien. napr. Potom jesienka upadla do zabudnutia a ujal sa jej až stredovek na základe odporúčania arabských lekárov. Operuje sa v jeseni a na jar vyrastá prízemná ružica čiarkovitých listov. vysoká 10—30 cm. Druhy Colchicum sa v antike liečebne používali málo. Macerovala sa vo víne. jeseňka. Rastlina vo všetkých orgánoch. francúzsky: Colchique ďautomne. proti epilepsii a pri horúčkovitých detských ochoreniach s vyrážkami (osýpky. 20. V Nemecku sa jastrabina pridáva do antidiabetických čajovín a do tabliet s metabolickým pôsobením (NSR).). 25. 21. ak sa užíva ako adjuvans pri cukrovke. tak nazýval Dioskorides prudko jedovatú rastlinu rastúcu v Kolchide na pobreží Čierneho mora. U nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej Trváca bylina so šupinatou hľúzou. Cibuľky mali aj vedľajšie toxické príznaky a nedali sa presne dávkovať. j. že Medea používala jed z jesienky.stvol. divá cibuľa. Správne ho určil Geifer a Hesse. horké látky. 1820 lekárnik Peletier a Caventou. sirotka. Asi v polovici 16. s ktorými ju však pri zbere nemožno nijako zameniť. pokladali ho za veratrín. kvitnúci druh v jeseni. Jesienka tvorila napr. sacharidy a trieslovina. sa jesienka opäť dostala do európskej medicíny. účinok je však pochybný. 18. Spoľahlivejšie použitie je na podpornú liečbu pri cukrovke — diabetes mellitus.čajoviny Diabetan — pomocná liečba cukrovky. Vzhľadom sa jesienka ponáša na šafrány (Crocus L. 26. stor. orálny inzulín. mala kolísavú účinnosť. druhové meno autumnale značí jesenný. naháč. Pred interným užívaním svorne varovali všetky herbáre. maďarsky: Ószi kikerics. Anglický lekár Williams r. reumatizmu. 19.arginín a gvanidín. Hneď sa však nepresadila. JESIENKA OBYČAJNÁ + Colchicum autumnale L. vyrastá v jeseni a je zakončená fialovými kvetmi s lievikovitým okvetím. príp. Najhojnejšie sú rozšírené v stredomorskej oblasti. Rod zahrňuje podľa užšieho alebo širšieho chápania 30 až 60 druhov.jej dávka je 1 -2 kávové lyžičky na šálku vody v zápare. Droga sa zriedka užíva samotná . Semená sa používajú podobne a pokladajú sa hlavne za pomocné a účinné antidiabetikum. liehovine alebo v octe ako tinktúra. šarlach a pod. anglicky: Meadon Saffron. rusky: OCÚN JESENNÍ JASTRABINA LEKÁRSKA o ne veľký záujem. Ľaliovité — Lilíaceae Ľudovo: bujačina. rastlina sa označuje aj ako orálne antidiabetikum. t. dozrievajúci v máji až júni vkyjakovité tobolky dlhé 30-50 mm. má rada mierne vlhké pôdy s výživnou a trochu alkalickou hlinou. lúčny matečník. a preto sa priemyslová výroba takýchto prípravkov v mnohých štátoch zastavila (aj u nás prípravku Galegolu). podobne ako o vňaťovú drogu. proti astme. no iba na vonkajšie upotrebenie. hoci boli dobre známe a známa bola aj ich jedovatosť. V ľudovom liečiteľstve sa vňať jastra- biny užíva aj ako močupudný a potopudný prostriedok. Usudzuje sa. ktorá sa aj vykupuje. španielsky: Colchico común. Ako obsahové látky sa uvádzajú aj niektoré aminokyseliny . Obsahovú látku kolchicín prvý zistil r. taliansky: Colchico. zimovít Nemecky: Herbstzeitlose. dávkujú sa 2 lyžičky drogy na pohár vody.). nadzemná časť . ďalej saponín. teda vo vlasti miešačky jedov — Medey. Vedecké pomenovanie jesienky vychádza z gréckeho kolchikon. Novšie sa používa výťažok — extrakt v masti aplikovaný zvonka na zacelenie kožných defektov po neoplastických operáciách a na zosilnenie pôsobenia rontgenových ožarovaní. 17. vodnatieľke. najmä však v semenách obsahuje izoamyléngvanidín galegín. zložku mnohých tajných prostriedkov. Čajoviny č. ocún. vo vňati hlavne flavónový glukozid galuteolín (štiepi sa na luteolín a glukózu).

Najčatejšie sa vo svetových liekopisoch uvádzajú semená . iba na lekársky predpis). Používajú sa na to osobitné vypichovacie nástroje. 128 . izoloval látku označenú F — demekolcín. semená sa z nich vytrasú a dosušia. čo možno urobiť aj na slnku. o. Pôsobí už v nepatrných dávkach. Predmetom zberu je celá rastlina. Všetky prípravky s colchicínom alebo jesienkou podliehajú predpisom lekára. chránené pred vlhkom i svetlom. i. Kolchicín je silný kapilárny jed (rozširuje kapiláry a nivočí cievy). t. Skladujú sa v dobre uzatvorených sklených nádobách. Peľ je oranžovožltý a býva ho veľké množstvo. Pred kvitnutím — na jar. u nás sú v ČsL 2. V ľudovom liečiteľstve sa v nijakom prípade nesmú používať. Náš farmaceutický priemysel vyrába dražé Colchicin Spofa. Pre prudkú jedovatosť zber ani akákoľvek manipulácia sa nesmie zveriť deťom. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Vyberajú sa po dozretí z plodov — toboliek.+ Semen colchici. asi jún—júl. z ktorých najdôležitejší je kolchicín (0. Jesienka je inak nepríjemnou jedovatou burinou v sene. Tobolky sa presušia. resp. Kvety jesienky sa trhajú a sušia iba Ukazovateľom kvality sú požiadavky ČsL 2 pre + Semen colchici: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Popol Obsah kolchicínu — najmenej ČsL 2 2 5 0. hrajúce sa so semenami (5 g je smrteľná dávka). Poskytuje včelám neskorú peľovú i nektárovú pašu. Pri skladovaní ich treba dobre chrániť pred vlhkom a svetlom. 1826 ocitli v anglickom liekopise. Podstatnými obsahovými látkami sú vysokojedovaté alkaloidy.5 ojedinele. Droga + Tuber colchici.kolchicín. Možno ich sušiť aj na slnku. Hoci je jesienka jedovatá. odrezávaných v čase hnednutia. pôsobí močopudne. je však menej jedovatá ako kolchicín a stala sa účinným liekom pri niektorých krvných ochoreniach.2—0. Jeho roztoky sa uplatňujú aj v praxi pri pestovaní polyploidných rastlín so zvýšeným počtom chromozómov (vyznačujú sa obyčajne rýchlym rastom a nadmernou tvorbou zelenej hmoty). užívané pri akútnych záchvatoch dny (samozrejme.6 % — nachádza sa predovšetkým v najvnútornejších vrstvách osemenia). ktorá má silný antimitotický účinok. teplotou okolo 40 °C.JESIENKA OBYČAJNÁ vej hrúzy s kolísavým obsahom kolchicínu začal používať semená. ktoré sú uložené hlboko v zemi. Med má tmavú farbu. Droga je bez pachu a má veľmi horkú a ostrú chuť. kvety ostávajú dlho otvorené. j. a tak sa ako droga r. Je nebezpečná pre dobytok i pre deti. Po očistení sa zvyčajne pokrájajú na lupienky — koláčiky a rýchlo sa sušia. Strata na hmotnosti je malá. častejšie však v jeseni. ČsL 4 uvádza ako oficinálny jedovatý alkaloid + + Colchicinum . izolovaný z hľúz alebo zo semien jesienky. Ako Colchicum e seminibus sa používajú v homeopatii. pre- chádzajúcu až do zelena. Jesienke venoval veľkú pozornosť náš vedec Šantavý. nedokázala sa jedovatosť medu. najlepšie sa dosúšajú pri umelom teple. v lete (hlavne v auguste až septembri) sa vykopávajú hľuzy. Rastlina je významná ako prostriedok na liečenie dny a reumatizmu — antiuretikum a cytostatikum. Čerstvé hľuzy sa používajú v homeopatii.

Druh patrí medzi najbežnejšie buriny rolí a záhrad. Rastlinu liečebne používal už Hippokrates. Kunze). Pieseň sa kedysi dávala do súvislosti s účinkom byliny. taliansky: Borsa pastore.. Droga má slabý nepríjemný pach. Rastlina má veľmi malé kvety. pri okrajoch ciest a v dedinách. betašná zelina. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. Na homeopatické účely a niektoré špeciálne prípravky sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. Latinské vedecké meno capsella je zdrobnenina od capsa = tobolka (bursa pastoris = pastierska kapsa).PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ Jednoročná až dvojročná bylina vysoká 10—35 cm. takže rastlina vyzerá ako pomúčená. ale bez koreňov a cudzích prímesí. Je prispôsobená na opeľovanie vlastným peľom. betuška. chudobka. úhoroch. keď bol nedostatok zahraničných drog. maďarsky: Pásztortáska. Drogu tvorí nadzemná časť i s prízemnou ružicou listov.) O. za hydrastisový koreň či podzemok (pozri cudzokrajné drogy). 4 4 2 13 13 129 . Opäť sa dostala do popredia záujmu počas prvej svetovej vojny. Vyskytuje sa hromadne. gracovito perovito strihaných listov. mošna.peniazok. Rastie aj na medziach. rusky: - KAPSIČKA PASTIERSKA . čo však vyvrátil ĽHarste r. srdiečka Nemecky: Gemeines Hirtentäschel. schne rýchlo. rumoviskách. resp. je však mierne drobivý. Pri sušení musíme dbať na to. Rastlina je veľmi známa. španielsky: Bolsas de pastor. dobre sa zberá i suší. Odrezáva sa na začiatku kvitnutia (apríl—máj—október).) Medic. francúzsky: Bourse á pasteur. Vo vlhkom lete rastlinu napáda parazitická pieseň (Cystopus candidus (Pers. slabo ostrú chuť a je horkastá. Materiál sa nezaparuje.PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ KOKOŠKA PASTUŠÍ TOBOLKA Capsella bursa-pastoris (L. s prízemnou ružicou stopkatých. anglicky: Shepherd's purse. Cenila sa ako náhradka za vtedy drahý námeľ (Secale cornutum — pozri kyjanička purpurová). Biele kvety v strapci. na byli šípovito objímavých. lopata.KAPSIČKA PASTIERSKA . V prípade masového výskytu dá sa získať pokosením. ktorá znetvoruje stonku i šešule a pokrýva ich bielym práškom. Treba sušiť prirodzeným teplom. zvaná aj Thlaspi Bursa pastoris. byľ rozkonárená. Materiál sa očistí od prímesí a dá rýchlo sušiť. možno zber robiť viac ráz. Napadnuté exempláre nezberáme. 2 2 1 13 10 II. Zber možno odporúčať aj začiatočníkom — ľahko sa identifikuje. kokoška. kolduška. Sušenie netrvá dlho. aby sa usušili aj plody. Plody sú typické obrátene trojboké šešuľky. bez väčšieho množstva plodov. Vzhľadom na to. 1938. Z rastliny sa zberá a nakupuje kvitnúca vňať — Herba bursae pastoris. O skutočne účinných obsahových látkach pastierskej kapsičky sa dodnes Vňaťová droga — Herha bursae pastoris sa posudzuje podľa ČSN 86 6741: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. že do roka vyrastá niekoľko generácií. bieda. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: babie kapsy. preto ju hmyz navštevuje zriedka. holá kača. a to ako prostriedok účinkujúci na maternicu.

anglicky: Indian Cress. KAPUCÍNKA VÄČŠIA KAPUCÍNKA VÄČŠIA LICHOŘEŘIŠNICE VĚTŠÍ Tropaeolum majus L. chrasty. ostrohovité. tropaeolum je zdrobneninou tohoto slova. ako diuretikum a zvonka dermatologikum pri dermatitídach a ekzémoch. kapucínkovitých rastlín. že Plod — Fructus tropaeoli — sa posudzuje podľa ON 86 6625: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené a nezrelé plody Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah benzylizotiokyanatanu alylnatého v 1 g plodov — najmenej I. Na celom svete sa pestujú ako okrasné rastliny. cholín. a to tyramín. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na macerát (pripravuje sa za studena) a pije sa 2—4x denne. Semená obsahujú až 20 % oleja. 91. maďarsky: Nagy sarkantyúka. ale vcelku príjemnú chuť sa jedli ako šalát. francúzsky: Capucine ä grande fleur. Čajoviny č. kvety nápadné. približne okrúhle. Okrem alkoholických výťažkov (tinktúra a extrakt) sa z drogy pripravuje aj teplý zápar (1 lyžica drogy — postáť 15—20 minút. Listy i kvety pre svoju ostrú. a to maternicovému (pokusy ňou nahradiť námeľovú terapiu neboli úspešné). 20 12 12 4 10 mg Poliehavá trváca bylina so stonkou dlhou 30-200 cm. všetky pochádzajú z Južnej Ameriky. Droga sa uplatňuje ako slabé hemostatikum pri metrorágiách a menorágiách. Macerát sa za studena aplikuje aj externe na omývanie (vyrážky. Miestami sa takto konzervujú dodnes. ale skorej ako okrasný kvet. Je antihemoragikum proti vnútornému krvácaniu. najmä proti skorbutu. ako podporný prostriedok pri žalúdočných a črevných ochoreniach. Čs. Homeopatické prípravky sa používajú hlavne pri rozličných krvácaniach. betaín a niektoré ich estery. Veľké tropaeolum privie- zol do Európy r. prípadne na zaparenia . potom látky s obsahom síry. Leclerc (1916) dospel k názoru. acetylcholín. španielsky: Capuchina. 1580 Dodonaeus. V latinčine tropaeum označuje strom ovešaný zbraňami — znak víťazstva. ekzémy). Jej použitie je predovšetkým v ľudovom liečiteľstve. okrem toho flavonoidy (diosmín). potom pri krvácaniach zo žalúdka alebo z pľúc a z močových ciest. Plody sú tobolky s obličkovitými semenami dlhými asi 1 cm.intertrigo a na obklady pri krvácavých poraneniach. pričom sa vhodne kombinuje s inými drogami. Kapucínkovité — Tropaeolaceae Ľudovo: vytrčpán Nemecky: Grosse Kapuzinkresse. listy stopkaté. rusky: . Celý rod má asi 80 druhov. Kvetné pupene a nezrelé plody sa nakladali do octu a konzumovali ako kapary. Druh pochádza z Južnej Ameriky a kultivuje sa po celom svete na okrasu. najčastejšie oranžovožlté. Má nerovnakú a nie vždy spoľahlivú účinnosť. taliansky: Cappuccina. 229. 10 10 9 2 14 mg II. 1684 Bevernong. štítovité. dlhostopkaté. piť 2—4x denne) — najmä ako diuretikum. U nás je jediným zástupcom čeľade 130 . ale aj pri ochoreniach obličiek. Sprvoti nevyvolalo veľa pozornosti ako liečivo. Malé tropaeolum opísal r. Literatúra však zhodne uvádza biogénne aminy. trochu trieslovín a saponíny. 224. farmaceutický priemysel používal extrakt z pastierskej kapsičky ako zložku prípravku Alysal — pasta aplikovaná na chronické ekzémy (dermatologikum).vedú spory. 89.

caputium = kapucňa. Benzylhorčičná prchavá látka z nej vznikajúca. resp. Slovenské pomenovanie kapusty vychádza asi z latinského caput = hlava. hlavne podľa miesta pestovania rastlín a výroba prípravku Urogran — granulovaných semien. aj kvet i nezrelé plody alebo kvetné púčiky) používajú ako prísada do šalátov. semeno kapusty čiernej. ktoré sa užívajú pri infekciách močových ciest. príp. bielej sú neprípustné. má výrazné antibakteriálne účinky . V tomto prípade je lepšie a istejšie pridržiavať sa ľudového názvu pre obidve rastliny — horčica. Na rovnakom poli rastie niekedy aj veľmi podobná horčica roľná (Sinapis arvensis L. taliansky: Senape bianca. t. guľaté. Droga má charakteristický zemitý a zemiakový pach. — vždy čerstvé. „Horčice" (aj h.03 % prchavých látok. Pupene a nezrelé plody tiež niekedy nahradzujú známe kapary — zelené oká očiek z rýb (po naložení do octu). obsahujú asi 0. ktoré sa po vydestilovaní z rozdrobeného materiálu skladajú skoro výhradne z benzylhorčičnej zlúčeniny. (BRUKEV ČERNOHOŘČICE) ČERNOHOŘČICE SETÁ KAPUSTA ČIERNA Brassica nigra (L. semená malé. bronchitídach. j. ktorá sa pozná podľa bledožltých lupienkov s fialovastými žilkami. resp. omáčok a pod. destiláciou nerozdrveného materiálu sa získava skoro výhradne nitryl kyseliny fenyloctovej. ani látka pripravená umelo. horčica a potočnica). Horčica biela je jednoročná bylina podobná k. Okrem toho ťažko uviesť do súladu všetky staroveké i novšie názvy kapusty a horčice. ktorých nepriaznivé pôsobenie sa najväčšmi prejavuje pri infekcii močových ciest. Fructus tropaeoli majoris. maďarsky: Fekete mustár. sa zastavila. rusky: HOŘČICE BÍLÁ HORČICA BIELA Sinapis alba L.ak je povrch pôdy uváľaný. plod. sa používa ako rastlinné dezinficiens močových ciest. Horčice patria k najstarším liečebným a dietetickým prostriedkom. Príbuzná a veľmi podobná je žlto kvitnúca ohnica (reďkev ohnicová — Raphanus raphanistrum L.hoci šťava koná dobré služby pri chronickej bronchitíde a pľúcnych zápaloch i emfyzémoch (rozdutí pľúc). španielsky: Mostaza negra. Semená sa sušia v tenkých vrstvách na lieskach alebo na čistých papieroch (napr. Schwarzer Senf.) Koch). Za vlhkého počasia sa zberá postupne tak. červenohnedé. guľatejšie a hladké. spodnými lýrovitými a predĺžené kopijovitými hornými listami. Rastie na úhoroch. sa vyrábajú prípravky. uplatňujú sa podobne ako potočnica alebo lyžičník. Nedávno vznikli spory o liečivej účinnosti semien dopestovaných u nás a dovážaných. Už v staroveku poskytovali podobne ako dnes korenistú prísadu k jedlám a preslávili sa ako účinný a silný protijed. zrelé má svetlú žltohnedú farbu. Chuť má spočiatku nevýraznú. za sucha . mala by sa používať predovšetkým proti vypadávaniu vlasov a na podporu ich rastu. podobný ako pri kapuste čiernej (Brassica nigra (L. až sivohnedé.napr. Semeno kapucínky dozrieva postupne. ktoré vypadávajú. látky s obsahom síry v glykozidovej väzbe (zastúpené najmä rastlinami z čeľade kapustovitých rastlín — Brassicaceae. ako dozrieva. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. Túto vlastnosť nemá glykozid. francúzsky: Moutarde noir. v skleníkoch) a ak je pekné počasie. plody a vňať. v koncových strapcoch. Kve- ty žlté. aby nevznikli omyly. má ČsL 2 tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ostatné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi (hlavne semená iných kapustovitých rastlín) Popol (zvyšok po spálení drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah izotiokyanatanu alylnatého — najmenej ČsL 2 1 2 5 2 0.aj v najmenšej koncentrácii účinkuje na 46 kmeňov baktérií Staphylococcus (Micrococcus) pyogenes aureus. medziach. Semeno k. zápaloch obličiek a močového mechúra. j. Po precedení a pridaní trošky aromatickej gerániovej silice — Oleum geranii slúžila tinktúra na natieranie (Leclercov recept). resp. čierna. najmä však v nížinách. Rastie na podobných miestach ako k.). španielsky: Mostaza bianca. pestovaný na roliach. chutia tiež mierne. Po navlhčení páchne ostro. Je tu zjavný glykozidový predstupeň — glukotropeolín. čiernej a h. rusky: Kapusta čierna je jednoročná.) Koch Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: čierna horčica Nemecky: Senf-Kohl. bylinných kúr. ale aj pri skorbute a meteorizme (dávka šťavy je 30—50 g). V minulosti bola rastlina obrúbená ako zložka tinktúry proti vypadávaniu vlasov a na ich vzrast (do 90 % liehu sa na 15 dní naložili rovnakým dielom . po chvíli ostro pálčivú. taliansky: Senape. jemnejšie jamkovito bodkované a chutia mierne. čo však vyplýva iba zo slovenského prekladu označenia pre rod (Brassica). po 100 g — čerstvé listy a semená kapucínky. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Weisser Senf. roľná — Sinapis Pre Semen sinapis (nigrae). polievok. ale šešule má odstávajúce a semená sú žltkasté alebo červenkastožlté. väčšej — príp. Sú však skoro dvakrát väčšie. Ich semená sa často nájdu ako prímes v semenách k. kým semená horčice roľnej sú zvyčajne väčšie. Druhové meno niger = čierny (podľa farby semena). Takéto semená však treba potom rýchlo a opatrne sušiť na slnku alebo umelým teplom pri 35-40 °C. francúzsky: Sénevé blane. môžu sa semená. Prieskum antibakteriálneho účinku a prešetrenie obsahových látok v tomto smere je novšieho dáta. nevaria sa a ani nesušia. anglicky: Black Mustard. t.7 131 . izotiocyanát. Droga: Semen tropaeoli majoris. anglicky: White Mustard. Plody sú zobáčikovité šešule priklonené ku stonke. na rozdiel od bielej horčice. ktoré obsahujú glukozinoláty. maďarsky: Fehér mustár. aj vonku na slnku. chrípkových ochoreniach. súčasť miešaniek. čiernej.). listy žihľavy a zimozeleňa. Všetky časti kapucínky — najmä semená. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. Vzájomné prímesi k. Semeno zberané zmetaním sa oddelí od hliny a iných nečistôt plavením vo vode. Kapucínka patrí medzi rastliny. až 100 cm vysoká bylina s rozkonárenou bylou. napr. pri komunikáciách. ako chren. čiernej. na rumoviskách a v húšťavách. chren. Pre ostrú chuť sa list (hlavne mladý. pre tvar zatvorenej hlávky. zmiesť metličkou a ostatné pozberať ručne (jún—október).

ktoré po poranení pletiva alebo pri destilácii štiepia glukozinoláty). mastný olej je pre ostrú príchuť vhodný iba na technické účely — výroba mydiel. treba zber robiť ručne. páperistá. nie je však terapeuticky dôležitý. najmä horčicu bielu. Sú dôležité nielen tým. ale aj neskôr ako strniskovú rastlinu. teda asi koncom júla. španielsky: Bugula. bielej glukozinolát sinalbín (a príslušné enzýmy. Plody sú hladké tvrdky. Druh obrubuje stanovištia s nadbytkom dusíka. listy elipsovité. Podobné použitie má aj izolovaný izotiokyanát. myrozináza. „Silica" — prchavá zložka k. Účinnú zložku semien predstavujú glukosinolaty . alebo sa z čerstvej horčičnej múky a vody pripravuje kašovitý obklad (voda nesmie mať viacej ako 40—45 °C. čiernej (syntetická) tvorí zložku priemyselne vyrábaných mastí Calovat a Rheumosin unguentum uplatňovaných ako derivans. V obidvoch prípadoch zberáme z pestovaných rastlín semená — Semen sinapis nigrae. že ich možno vysievať zavčasu zjari. V lete dá 1 ha horčice asi 40 kg medu. Semeno k. väčšinou jednoduchá. anglicky: Bugle Weed. označovaný ako Oleum sinapis. má preto vhodnejšie interné uplatnenie. najmä burina jarín). kaša sa nanesie na látku a prikladá pri akútnych zápaloch a reumatických bolestiach. ostrá (lebo nastal rozklad glukozinolátu porušením pletiva). resp. rusky: KARBINEC EURÓPSKY Trváca bylina vysoká 20—110 cm. Poskytujú med i veľa peľu. maďarsky: Európai peszércze. Obsahové látky v obidvoch prípadoch tvorí olej (asi 25—35 %). jej glukozinolát však nehydrolyzuje na prchavé zložky. 68. Sú preto významné pre včelárov. Obklad sa smie ponechať len do ľahkého sčervenania pokožky. V jeseni medujú menej ako v lete. Čajovina č. Kým sa tieto prchavé zlúčeniny neuvoľnia. sediace kvety tvoria pazušné paprasleny. prípadne Semen sinapis albae (inak aj Semen erucae). príp. príp. Rastie preto hlavne pri otvorených stokách so znečistenou vodou. kvitnú už krátko po zasiatí (do 6 týždňov) a dlho (asi 20 dní). slabo červeno bodkovaný. Semená slúžia predovšetkým ako korenina a na výrobu pokrmovej horčice. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté . za určitých podmienok glukozinoláty sa štiepia na prchavé izotiokyanáty — látky s obsahom dusíka a síry. neskôr slabo kyselkavá a až po chvíli pálčivá. zúbkaté. Rastliny sa nechajú oschnúť. do rozličných nakladačov (na uhorky a pod.Labiatae) Ľudovo: heraklia. látky s dráždivými a prekrvujúcimi vlastnosťami. dolný čisto biely. tým ľahšie vypadávajú. horčičný glykozid.sinigrín v k. na sústavne spásaných mokrých pasienkoch a v priekopách. arvensis L. Upotrebenie podmieňuje dráždivý izotiokyanát. bielkovinové látky. ktorá patrí medzi B-tioglukozidázy. Čím sú plody zrelšie. glukozid a v h.). ktorej je práve v tom čase nedostatok. Ak sú prezreté. sidenirch zelina. naj- . vždy rozširujú včeliu pašu.KAPUSTA ČIERNA HORČICA BIELA tiokyanát a sinalbín na p-hydroxybenzylizotiokyanát. Ich chuť je sprvu mierna. mazacie oleje a pod. Strata na hmotnosti je malá. sinigrín na alylhorčičnú látku. Rozprášené semená vyvolávajú zápaly slizníc. horný pysk majú biely. Biela horčica má podobné použitie. sú drogy bez pachu. Drogám silne škodí vlhko. alylizo- KARBINEC EVROPSKÝ Lycopus europaeus L. vlčia noha Nemecky: Ufer-Wohlstrapp. lebo zničí enzýmy). potom sliz. lebo inak môže spôsobiť ťažké zápaly kože. čiernej slúži na dráždenie kože vo forme kúpeľov. Neprchavý tzv. byľ priama.. Robí sa to zvyčajne pokosením rastlín v čase začiatočnej zrelosti (šešule sa farbia do žltohnedá). horčičnej múky. horčičného papiera (Charta sinapisata — horčičná múka nalepená bezvodým lepidlom na vhodný podklad papiera — oficinálny prípravok v ČsL 2). potom sa mlátia a získané semená sa 132 ešte presušia na hromadách a potom sa čistia. Nektárovosť sa zastavuje chladom. končisté. čiernej.

Ak sa suší. organické kyseliny (kávová. pri basedowovskom srdci s veľkou dráždivosťou a slabosťou. 1855 sa začal uplatňovať v homeopatii americký k. Účinný princíp tohoto pôsobenia sa nepodarilo doposiaľ izolovať v čistej forme. Vedecké označenie karbinca je zložené z gréckeho lykos = vlk a pous = noha. predpokladá sa. fil. pretože o mnohých fenoloch je známe. Droga má slabý aromatický pach a chutí veľmi horko (najmä semená). v ktorých sa výťažky z karbinca kombinujú napr. Dodonaeus. ktorý má dodnes svoje významné miesto v terapii. pri ktorých je ovplyvnený pulz.. Jej šťavnatá časť sa odrezáva v čase kvitnutia (t. Karbinec — hlavne americký. Mal veľmi časté použitie proti horúčke a na zastavenie krvácania. Zástupcov oboch rodov uvádzame osobitne. Karbinec sa používa aj pri vegetatívnych dystonických poruchách (porucha napätia svalstva). j. Využívala sa aj farbiaca schopnosť šťavy — sama alebo s modrou skalicou slúžila na farbenie na čierno. so srdcovníkovými extraktmi. pričom prípravky možno užívať bez nebezpečenstva aj niekoľko mesiacov. a to pre podobnosť kvetov alebo listov s odtlačkom vlčej laby. európskeho). búchaní srdca. je však prirodzené. roztie- mä v blízkosti hnojísk. Značná podobnosť je ešte s druhmi rodu jablčník . či antickí lekári poznali tento karbinec. ktoré však majú inak tvarované listy a inú farbu kvetov. litospermová a i. V terapii sa zvyčajne dáva prednosť americkému karbincu — k. ktorý bol prv liekom proti malárii. Sušenie nesmie byť zdĺhavé. (u nás sa nevyrábajú). exaltatus L. Tak sa dostal do drogového pokladu renesančných. Druhové pomenovanie má označovať jeho domovinu. listy má chobotnato rozdelené na kopijovité úkrojky. Samoliečiteľskú manipuláciu s rastlinou vonkoncom neodporúčame a varujeme pred ňou. častejšie sa užívajú štandardizované hotové prípravky. pri iných srdcových funkčných poruchách. Používanie potom upadlo do zabudnutia a od r. pobrežné kriačiny.1 % ) .). Pri umelom teple nemožno prekročiť teplotu 35 °C. predovšetkým list. farba kvetov a obdobie kvitnutia sa stotožňujú s k.05-0.KARBINEC EURÓPSKY va čerstvá. že ich užívanie a vhodnosť vie posúdiť iba lekár a predpísať. Ďalej je v nej do 10 % trieslovín. ursolová. virginicus Mchx. Okrem uvádzaného k. Napriek novému vývoju terapie vo svete pri Basedowovej chorobe udržali si prípravky s karbincom svoje miesto.) a krížence oboch druhov.). Typické stanovištia sú napr. dobre vetrané miesta. vysoký (L.). vysoký je mohutnejší. Predmetom zberu je vňať — Herba lycopi europaei. Vňať. označovanú aj ako glykozid lykopín. najmä nemeckých lekárov. silica. vysoký obsah fluóru (0. Morfologickými znakmi je karbinec príbuzný so zástupcami rodu srdcovník — Leonurus L. virgínskemu (L. saponiny a bližšie nepreskúmané látky fenolového charakteru. živicovitej konzistencie. ostricové lúky a jelšiny od nížin po horské polohy. najmä ak je spojená s tachykardiou (zrýchlenie srdcovej činnosti nad 90 tepov za minútu). virginicus Mchx. obsahuje hlavne horčinu nie celkom známej skladby. až stredne ťažkých formách hypertyreózy (t. treba na to tienisté. že je v rastline obsiahnutý vo fenolových látkach a fluóre. vlhké priekopy. sa uplatňuje aj v homeopatii: robí sa z neho tinktúra (z čerstvej kvitnúcej rastliny).Marrubium L. pri ľahších. že majú tyreostatickú aktivitu. ďalej pri poruchách srdcových chlopní a srdcovej slabosti s pocitom strachu. príp. pri chorobnom stave vyvolanom zvýšenou činnosťou štítnej žľazy). flavonoidy. virgínsky (L. stor. Opísal ho až v 16. 2—3 razy denne). asi júl—september) a zvyčajne sa spracú- 133 . Karbinec je špecifickým liekom proti Basedowovej chorobe. s chinínom a i. ktorý sa pokladá za účinnejší. j. Nie je isté. Droga sa zriedka dávkuje vo forme čaju (zápar z 1-2 lyžičiek na šálku vody. k. Účinok sa prejavuje až po dlhšom užívaní — asi po 3—4 týždňoch. európskym (niektorí botanici ho rátajú iba za varietu k. európskeho rastie u nás k.

riedko listnatými konárikmi. najmä kyselinu benzoovú. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ ŠANTA KOČIČÍ Nepeta cataria L. v plodoch je glykozid vakciín a erikolín. keby sa vyskytovala v dostatočnom množstve. Vedecký názov sa skladá z gréckeho oxys = kyslý a kokkos = bobuľa. Plody sú guľovité červené bobule. ako antidiaroikum a pri rozličných krvácaniach. hlavne brusnice. rusky: KĽUKVA MOČIARNA KĽUKVA MOČIARNA Poliehavý krík s tenkými kmienkami dlhými až 80 cm a s vystúpavými. neznáša vápno v pôde. Potrebuje horniny a zeminy s extrémne kyslou pôdnou reakciou a s dostatkom až prebytkom vody. mačacia mäta.: Vaccinium oxycoccos L. Listy sa niekedy nechávajú fermentovať spolu s malinovými. Plody slúžia na rovnaké účely ako brusnicové. Veľmi zriedka sa plody sušia. od bázy rozkonárená. sýto ružové. zrno. Indikácie sú analogické ako v alopatii.raný prípravok TEEP a esencia dil. Bobule sú väčšie ako brusnice. alebo sa z nich šťava priamo lisuje. Listovú drogu z kľukvy nemožno primiešavať medzi brusnicovú alebo medvedicovú. možno ich zavárať do cukru podobne ako iné lesné ovocie. Kľukva sa uvádza v našej oblasti až v novších dobách. pomer zosušenia je asi 7 : 1. preto aj staršie označenie vychádzalo zo spoločného rodového pomenovania Vaccinium. celistvookrajové. V našej farmácii sa však kľukva ani jej šťava nepoužívajú. Listy kožovité. napr. Tento útly a poliehavý kríček patrí medzi čučoriedkovité rastliny (podčeľaď Vaccinioideae). machové brusnice Nemecky: Moosbeere. v niektorých oblastiach ZSSR. Rašelinový druh rozšírený nielen vo vysokohorských polohách. Bylina rastie na podobných stanovištiach ako brusnica barinná (Vaccinium uliginosum L. List kľukvy obsahuje ako účinnú látku glukozid arbutín. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: blatnice. aby sa materiál priveľmi nestláčal a neprelamoval. kyselina askorbová a farbivá (antokyány). Odlišujú sa konzistenciou (sú hrubé ako papier) a silne vystúpavou žilnatinou na spodnej strane listov. podvinuté. španielsky: Nepeta. O lis134 toch je známe. neopadavé. chínová a benzoová. rusky: Trváca bylina vysoká 50—100 cm. ale aj v nížinách (napr. KLIKVA B A H E N N Í Oxycoccus palustris Pers. D 2 — 0. maďarsky: Macska csipkepity. pretože obsahujú konzervujúce látky. Predmetom zberu z kľukvy sú listy a plody: list sa zberá jednotlivo v mesiacoch jún—august. anglicky: Lesser Calamint. Okrem toho sa liečebne využíva v spojení tuberkulózy s dýchavičnosťou. melisa Nemecky: Echte Katzenminze. Kľukva je významnou rastlinou pre včelárov a mohla by poskytovať znamenitú medovú znášku. majú priemer 10—15 mm. často sú jednostranne červené. Podobne sa uplatňujú aj plody (čerstvé i sušené). Listy sa ľudovo používajú na prípravu záparu používaného ako adstringens.sa zberajú zrelé. pri hemoroidálnych krvácaniach a ochorení obličiek. List — Folium oxycocci — sa používa zriedka. druhové pomenovanie palustris = močiarny. pri žltačke s opuchmi a hnačkami. Šťava sa používa predovšetkým v terapii chorôb z nachladnutia a pri horúčkovitých ochoreniach (podobne ako malinová alebo černicová šťava). bodkované a v čase dozrievania sa ukrývajú zvyčajne v machu. Kvety koncové. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: mačacia madra. čerstvé sa najčastejšie upravujú na šťavu (recept ako pri brusnicovej šťave). organické kyseliny — najmä kyselina citrónová (2-3 %). Staršie upotrebenie je známe iba z ľudového liečiteľstva tých krajov. pazušné. pomer zosušenia je asi 3 : 1 . pri ochoreniach močových a žlčových ciest. má veľa spoločného s brusnicou pravou (Rhodococcus vitis-idaea (L.) Avronin). — syn. pektíny. kde rastie skutočne v produkčnom množstve. že v starších dobách cárskeho Ruska. hlavne stagnujúcej. Plody kľukvy . francúzsky: Népéta (calament). Záhorská nížina) a v podhorských oblastiach. objasňuje výskyt. ak ich dovtedy nenavštívi hmyz. Konzervované plody sa občas zjavia v potravinárskych predajniach. Cípy ružových častí kvetnej koruny sa čoskoro po rozvinutí ohnú dozadu a kvety vädnú až asi 18 dní. príp. Pri zbere treba dávať pozor. mäkké (v auguste —septembri) a upravujú sa čerstvé. — vlochyně bahenní). kyselina benzoová sa uvoľňuje aj hydrolýzou glykozidu vakciínu. Macskamenta. píjavali každé ráno zápar z malinových a kľukvových listov. Nebeda. maďarsky: Foltosáfonya. ale aj ako metabolikum pri reumatizme a dne. taliansky: Nepitella.Fructus oxycocci . Kľukvové i brusnicové plody v cukre sa nekazia. od ktorej sa líši podstatne mohutnosťou svojho vzrastu. Suší sa prirodzeným teplom na vzdušných miestach. blizny sa oplodnia vlastným peľom (pod tyčinkami sa ukrýva sladká šťava). vajcovité. plstnatá. dlhostopkaté. kým nepoznali pravý čaj. Ďalej sú v listoch triesloviny. aro- . ale zvyčajne sa odporúča nechať ich pred jedením alebo spracovaním namrznúť.

Význam drogy je malý. zväčša však len preto. na rumoviskách. resp. nahor sa zmenšujú.7 % ) . Vňať obsahuje asi 0. Odrezáva sa v čase kvitnutia rastliny a suší bežným spôsobom ako silicová rastlina. maslová a valérová). Keďže kvitne od júna do jesene. rady sa váľajú mačky. žlčopudne. Oficiálna medicína sa k droge stavia skorej odmietavo ako zhovievavo. — jarva (klinopád). ktorá má však inak formované listy a husté červené kvety združené do papraslenov. gerániol. neunikol pozornosti klasických národov. Ľudovo sa dodnes pokladá za prostriedok proti bolestiam žalúdka. Kvety biele. Kocúrnik — prenikavo voňajúca bylina. 206. na podporu menštruácie (emenagogum) i trávenia. V stredoveku a začiatkom novoveku sa používal ako prostriedok proti vynechávaniu menštruácie. Cennejšia je citrónovo páchnuca odroda — var. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba nepetae. obyčajný je u nás dosť hojný. žlčotvorne (choleretikum i cholekinetikum) a expektoračne (pri kataroch dýchacích ciest). j. obyčajná. stopy tymolu (má silné dezinfekčné účinky. je účinná aj antibakteriálne. dúšky — Thymus L. Ostrým pachom zaháňal hady a ako kloktadlo slúžil pri angíne. ďalej bližšie neurčený alkohol nepetol. kde sa vraj kocúrnik hojne vyskytoval a prívlastok cataria = mačací je z latinského catus = kocúr. pílkovité.4 % silice. rodom Clinopodium L. pretože vraj po ňom . Podobné sú i druhy saturejky — Satureja L. inak aj Herba catariae. vulgare L. potom horčiny a triesloviny. Kocúrnik nepoužíva ani homeopatia. citriodora Beck. Čajovina č. Identifikácia kocúrnika v drogovom materiáli je niekedy veľmi ťažká. Ako všetky hluchavkovité rastliny je medonosný. postáť 20 minút. paprasleny v strapcoch. Materiál sa ľahko zaparí a je drobivý. citriodora Beck). limonén a prítomný je dokonca aj mentol a mentón. najmä jej citrónovo voňajúcu odrodu. čo ukazuje na názorovú rozdielnosť systematikov. katarom dýchacích ciest a často sa omylom pestuje ako medovka. Miestami sa pestuje v záhradkách (po čase splanieva). nápadná podobnosť a možnosť zámeny je napr.najmä po koreňoch. aromatické. vajcovité..matická.. Uvádzajú sa tiež rozličné kyseliny a ich estery (octová. poskytuje včelám dobrú neskoršiu znášku. a existuje dokonca kocúrniková varieta s citrónovým pachom (var. základ má ako nepetový laktón gerániolového radu). Rastlina má po botanickej systematickej stránke mnohé synonymá. Túto drogu možno hodnotiť zhruba ako medovku lekársku — poslúži ako nervínum. Vyskytuje sa v teplomilných a nitrátofilných spoločenstvách. odporný. ale je aj toxický) a pulegón (monoterpén neznámej konštitúcie. bežne 3 % zápar. K. čo sa odráža aj v nárečových pomenovaniach. s rodom Calamintha Miller — marulka. Rastlina obsahuje silicu (0. možno ju však približne hodnotiť ako medovku lekársku. citronelol. nerol. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ podobný mate a ostro aromatickú horkú chuť podobnú gáfru. pri komunikáciách a v kroviskách. končisté. Listy dlhostopkaté. niekedy až do októbra. 135 . 3 šálky denne. Droga sa dávkuje v množstve 4—8 g na zápar. trochu nepríjemný. aromatikum. Latinské vedecké pomenovanie rastliny vychádza z názvu etruského mesta Nepete (dnes Nepi). pri hystérii a proti iným rozličným ťažkostiam. Podobná je hlavne medovka lekárska — Melissa officinalis L. do ktorého rodu ju zaradiť.2-0. a mäty — Mentha L. v ktorej je veľa karvakrolu (monocyklický monoterpénový alkohol). lebo býva nepríjemnou a znehodnocujúcou prímesou podrobnejšie preskúmanej a výrazne účinnej drogy medovky lekárskej. Plody sú tvrdky. Ľudovo sa cení ako prostriedok proti hnačkám a pri chronickej bronchitíde. v ktorej prevláda citrónovovoňajúci citral. Vňať má i po usušení silný aromatický pach. ďalej triesloviny a horčiny. karmínovo fŕkané. hlavy. najmä s druhom C..

KOMONICA LEKÁRSKA

KOMONICA LEKÁRSKA
Melilotus officinalis (L.) Pallas Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté - Papilionaceae) Ľudovo: blúd, kadere sv. Jána, kameníček, kamenná ďatelina (ďatelinka), komínok, lucerna (lucernica žltá), žltý kvietok Nemecky: Echter Steinklee; maďarsky: Orvosi somkóró, Somkóró mézkerep; taliansky: Meliloto; francúzsky: Mélilot officinal; anglicky: Common melilot; rusky:

KOMONICE LÉKAŘSKÁ

Rastlina má viaceré príbuzné druhy - najmä k. zubatú, M. dentatus (Waldst. et Kit.) Pers., rastúcu roztrúsené na slaniskách, so svetložltými kvetmi bez pachu. Veľmi podobná a v zbere tolerovaná je k. najvyššia

— M. altissimus Thuill., so živožltými kvetmi, ktorých všetky korunné lupienky sú rovnako dlhé (stonky sú málo rozkonárené a štíhlejšie). Pôvod vedeckého pomenovania rastliny je z gréckeho meli = med a lotos = kvet, t. j. medová rastlina. V antike označovali názvom melilotus viaceré byliny podobných vlastností, ako majú komonice. Ich účinky chválili hippokratovskí lekári a Theofrastos. Z včelárskeho hradiska sú všetky komonice výborné medonosné rastliny, poskytujú dobrú znášku a hojnosť peľu. Ako krmovina majú podradnejší význam, vhodné sú pre kone (Anglicko) a na zelené hnojenie. Často sa nimi osievajú železničné násypy, kde sa im veľmi dobre darí. Predmetom zberu a nákupu roku 1986 boli kvetonosné vrcholky žltokvitnúcich rastlín. Odrezávajú sa kosákom alebo nožom na začiatku rozkvetu (jún—august). Stonky môžu byť 20—40 cm dlhé; materiál sa suší na tienistých a dobre vetraných miestach v tenkých vrstvách alebo na natiahnutých povrazoch v malých zväzočkoch. Pomer zosušenia je 4—5 : 1. Teplota pri sušení umelým teplom nesmie prestúpiť 35 °C. Droga - Herba meliloti — veľmi páchne za kumarínom a má horkoslanú chuť. Účinné obsahové látky tvoria najmä kumarínový glykozid melilotín a voľný kumarín, asi 0,9 %, ktorý sa v čerstvej rastline nachádza v nevoňavom predstupni (kumarigén melilotozid), z ďalších látok sú to purínové deriváty (alantoín, kyselina alantoínová a močová), cholín, triesloviny, flavonoidy a sliz. Pri pokusoch pestovať komonicu ako krmovinu sa v nej objavil dikumarol (derivát z dvoch mol. kumarínu) — bakteriálnym pôsobením v sene skladovanom vo vlhkú a pri kŕmení senom s komonicou trpel dobytok zvláštnou chorobou — zníženou zrážanlivosťou krvi a vznikali rozsiahle podkožné krvácania (hemorágie). Prieskumom sa zistilo, že dikumarol brzdí v pečeni tvorbu protrombínu

Na vňaťovú drogu — Herba meliloti — sa vzťahuje ČSN 86 6717): Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Stonky hrubšie ako 3 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 4 2 3 0.5 13 12 II. 8 4 5 1 13 14

Dvojročná bylina vysoká 30-150 cm; byľ hranatá, listy trojpočetné, na dlhých stopkách, zúbkaté, prílistky celistvookrajové. Malé stopkaté kvety žlté, v dlhých pazušných strapcoch. Plody sú malé holé struky. Rastie v teplejších oblastiach, v porastoch ruderálnych rastlín, napr. na železničných násypoch, na medziach, vo viniciach, na riečnych štrkoch od nížin až do podhorského stupňa.
136

(látka, ktorá spôsobuje krvnú zrážanlivosť) a vo väčších dávkach poškodzuje pečeň. Substancia sa krátko po objavení zaviedla do terapie namiesto heparínu proti trombózam (dnes sa vyrába prevažne synteticky). Podľa dikumarolu sa neskoršie syntetizovali mnohé antikoagulanciá s rýchlejším účinkom. Pretože dikumarol a jeho deriváty pôsobia opačne ako vitamín K, označujú sa ako antivitamíny. Oficinálne sa komonicová vňať používa ako diuretikum, korigens vône a zvonka na obklady a ku kúpeľom na zapálené rany a vredy. Zvyčajne tvorí zložku Species emolientes - zmäkčujúcich čajovín pri opuchoch kĺbov, žliaz, na zmiernenie reumatických bolestí a do kúpeľov na vredy — hlavne predkolenia, kde pôsobí svojou schopnosťou znižovať zrážanlivosť krvi a rozširovať cievy. Vňať interne pôsobí ako angiotonikum — upevňuje krvné cievy a aj ako lymfotonikum - upevňuje miazgové cievy. Vnútorná aplikácia (aj pri bronchiálnych kataroch a ako diuretikum) je zriedkavejšia — treba pri nej zvýšenú opatrnosť, pre premenlivý obsah kumarínu sa neodporúča a kumarín vo vyšších dávkach vyvoláva bolesti hlavy a závrate s ospalosťou. Zvyčajné dávky drogy sú 1 kávová lyžička na šálku macerátu — denne najviacej 2 šálky. Na obklady a umývanie sa dávajú 2 lyžice drogy na pol litra vody. Komonice majú aj technické použitie — kvetmi sa niekedy aromatizuje tabak alebo sa používajú proti moľom. Čs. priemyselne vyrábané tablety Pelentan a Pelentanettae obsahujú derivát bikumarolu a slúžia na prevenciu a liečenie trombóz. V homeopatii sa z čerstvých listov a kvetov pripravuje esencia a zo sušených kvetov tinktúra (dil. D 1 a 0). Užíva sa hlavne pri úporných bolestiach hlavy a pri migréne. Čajovina č. 207.

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

ná, listy vajcovité, končisté, hrubo zúbkované, kvety sírovožlté, usporiadané do 4—8-pazušných papraslenov. Plody sú tvrdky. Druh pochádza zo západnej Európy. Zriedkavo ho nachádzame ako burinu na roliach, úhoroch, rumoviskách, spravidla v nížinách.

Často sa pestuje a jeho pestovanie sa u nás odporúča. Rastlina nie je náročná, znáša polotieň a vysieva sa priamo na pole neskoro v jeseni. Botanicky — systematicky sa novšie rod Galeopsis L. rozdelil na druhy rodu Dalanum Dostál - konopnička, so zástupcami D. segetum (Neck.)

KONOPIČKA BLEDOŽLUTÁ Dalanum segetum (Necker) Dostál (syn.: Galeopsis segetum Necker) Hluchavkovité - Lamiaceae (Pyskaté - Labiatae) Nemecky: Saat-Hohlzahn; maďarsky: Vajszínu vajfú; taliansky: Galeopside; francúzsky: Galeopsis velouée; anglicky: Downy Hemp-Nettle; španielsky: Galeopsis aterciopelado; rusky: (druh v európskej časti ZSSR nerastie)

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

Na drogu vňate — Herba galeopsidis sa vzťahuje ČSN 86 6715: Akosť — najviac v % Znak Tmavšie časti drogy Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 2 3 5 1 14 12 II. 5 6 8 3 14 15

Jednoročná bylina vysoká 10—40 cm; byľ páperistá, štvorhran-

137

Dostál, D. ladanum (L.) Dostál - k. širokolistá, D. angustifolium (Ehrh.) Dostál — k. úzkolistá a rod Galeopsis L. — konopnica (konopice), z ktorého možno zberať najmä dosť hojnú G. tetrahit L. — k. napuchnutú, s ružovými až ružovočervenými, zriedka bielymi kvetmi, ďalej G. pubescens Bess. — k. páperistú — má kvety v ústí svetlofialové, horný pysk svetločervený a dolný vzadu žltý, na okraji červený alebo žltý, roztrúsené rastúcu G. speciosa Mill. — k. úhľadnú, má korunu sírovožltú, v ústí modrastú, dolný pysk s fialovou kresbou; rastie na čistinách, v lesoch a kroviskách. Z hľadiska základných terapeuticky účinných látok sú všetky konopničky a konopnice približne rovnocenné, a preto môžu spoločne tvoriť vňaťovú drogu. Konopnicu (konopničku) rátali v antike do okruhu žihliav a Plínius, Dioskorides i Theofrastos ju odporúčali na opuchy, pomliaždeniny a rany (to jej priznával i stredovek), ale okrem toho i pri pľúcnych ochoreniach, najmä pri tuberkulóze. Posledná indikácia je známa i z ľudového liečiteľstva. Ako väčšina hluchavkovitých rastlín aj konopničky a konopnice sú medonosné. Vňať sa zberá na začiatku rozkvetu — Herba galeopsidis (seu Herba galeopsidum — vňať konopníc) — (júl— august, príp. aj september). Byle nesmú mať väčší priemer ako 5 mm; zberajú sa väčšinou bočné výhonky. Materiál sa suší v silnom prievane alebo — lepšie, umelým teplom do 35—40 °C, vždy v tenkej vrstve tak dlho, až sa pri pokuse o zohnutie láme. Nezaparuje sa, droga je však mierne drobivá. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. Droga sa nesmie baliť vlhká, lebo pri doprave ľahko splesnie. Spotreba konopnice je značná, preto sa u nás pestuje. K terapeuticky dôležitým látkam patria triesloviny (5-10 %), hlavne však tzv. rozpustná kyselina kremičitá, resp. kremičitany (asi 0,2 %), potom neutrálny a kyslý saponín, horký glykozid, silica a substancie podobné pektínom. Uvádza sa, že obsah kremičitanov je najvyšší koncom októbra (resp. kyseliny kremičitej). Konopnicu treba hodnotiť na základe obsahu kremičitanov, teda podobne ako prasličku alebo stavikrv vtáčí. Oficiálna medicína ju uznáva ako expektorans pri bronchitídach a diuretikum (predovšetkým pre obsah saponínov). Vo viacerých liekopisoch je v súčasnosti oficinálna a býva zložkou priemyselne vyrábaných čajovinových zmesí, najmä prsných, kremičitano138

vých, antiastmatických alebo močopudných; u nás tvorila dlho zložku dôležitej farmaceuticky významnej Species pectorales Planta — prsnej čajoviny. Najznámejšia kompozícia silikátovej čajoviny je tzv. Kobertova — Kuhnscheho silikátová čajovina, skladajúca sa z troch drog s obsahom kremičitanov: rovnaký diel vňate konopnice, prasličky a stavikrvu vtáčieho; jej dávkovanie: 2 čajové lyžičky na šálku vody. Pri bronchitídach, čiernom kašli, zápale priedušiek a pod. sa často kombinuje s pľúcnikom, podbeľom, skorocelom, prípadne sa pridáva kyselina askorbová na užívanie. Výťažky z konopníc sa niekedy dávajú do štiav proti kašľu, do dražé alebo kvapiek či balzamov. Ľudové liečiteľstvo používa konopnice veľmi široko. Okrem uvedených indikácií ju používa aj pri málokrvnosti, v rekonvalescencii na povzbudenie chuti do jedenia, zvonka pri furunkulóze, na zle sa hojace rany a pod. Ako zvyčajná dávka sa uvádza 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—3 razy denne; pri špeciálnych kúrach nie sú ojedinelé denné dávky drogy až do 30 g. Z toxikologického hľadiska sa pri užívam konopnice nepozorovali nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. Esenciu pripravovanú z čerstvej kvitnúcej vňate upotrebúva homeopatia, a to pri ochorení sleziny a v podobných prípadoch ako alopatia. Čajoviny č. 16, 73, 77, 78, 125.

KONVALINKA VOŇAVÁ
KONVALINKA VONNÁ + Convallaria majalis L. Ľaliovité — Liliaceae Ľudovo: bimbonka, bíser, gombália, husie víno, kokorič, kokorík, kukučka voňavá, májové zvončeky, perliček, perlokvet Nemecky: Maiglockchen; maďarsky: Májusi gyóngyvirág; taliansky: Mughetto; francúzsky: Muguet; anglicky: Lily of the Valley; španielsky: Lirio de los valles; rusky:

Trváca bylina vysoká do 30 cm; má tenký podzemok, dva elipsovito kopijovité listy vyrastajúce na jar a jednostranný strapec bielych až ružovkastých voňavých kvetov. Plod je červená bobuľa. Druh patrí k slabo vlhkomilným rastlinám, dáva prednosť kyslým pôdam. Je rastlinou listnatých lesov, ale aj horských smrečín. Vyhľadáva polotieň. Na celom svete rastú tri druhy konvalinky s množstvom záhradníckych odrôd. S ohľadom na barbarský zber ju treba vo voľnej prírode starostlivo chrániť. Zo zámen a falšovaní treba spomenúť častú prímes listov kokoríka (Polygonatum Miller), ktoré majú

striedavé listy, ale menšie a inak formované biele mliečne kvety. Vedecké i národné pomenovanie konvalinky má zväčša spoločný latinský základ — convallis = údolie; prv sa rastlina označovala ako lilium convallium = ľalia údolí. Druhové pomenovanie majalis = májový sa vzťahuje na obdobie kvitnutia. Konvalinka je stará liečivá rastlina. Hojne sa používala v 15. stor. proti slabosti a jedom, no taktiež na posilnenie srdca, mozgu a zmyslov. List a kvet zberaný v čase kvitnutia tvorí drogu Folium convallariae seu Herba convallariae, ktorá má mimoriadnu dôležitosť a nie je náročná na manipuláciu pre zberača. Čerstvé kvety sú oficinálne v homeopatickom liekopise. Zber vňate sa robí odrezávaním (apríl, máj až jún). Listy musia byť dobre vyvinuté, nezožltnuté, tmavozelené, bez stopiek, nepoškodené, kvety mliečnobiele. Materiál možno sušiť vo zväzočkoch alebo v tenkých vrstvách (najviacej 3-5 cm) za veľmi dobrého vetrania. Ľahko sa totiž zaparuje — nie je však drobivý. Veľmi peknú drogu získame pri sušení umelým teplom (maximálne teplotou 40-60 °C). Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 , pre kvet 7 : 1 . Droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. Pri nedosušení pri nevhodnom transporte ľahko plesnivie. Skladuje sa po dokonalom usušení v dobre uzatvoriteľných obaloch (najlepšie z umelej hmoty) ako separandum - oddelene od ostatných drog. Rastlina je jedovatá. Preto pri zbere a minupulácii s ňou treba postupovať opatrne. Droga je skoro bez pachu, chuť má sprvu sladkú, potom horkú a ostrú. Hlavné účinné obsahové látky sú kardiotonické glykozidy, t. j. glykozidy pôsobiace na srdce. Majú podobné vlastnosti ako strofantové semená (Semen strophanthi — pozri cudzokrajné drogy). Glykozidov je asi 20, pričom hlavný sa odlišuje podľa pôvodu drogy; v západnej a severozápadnej Európe sa nachádza prevažne konvalatoxol, vo východnej Európe konvalozid a lokundjosid a v strednej Európe asi rovnaké množstvá všetkých troch menovaných glykozidov. Okrem toho sa v droge vyskytuje konvalatoxín, ktorý vzniká pri sušení z konvalosidu. Konvalatoxín sa účinnosťou vyrovná digitoxínu (pozri náprstníky); droga sa preto novšie štandardizuje na obsah konvalatoxínu (0,20 % — tak žiada napr. nemecký liekopis DAB 8). Konvalinkové glykozidy sa rátajú medzi srdcové glykozidy. Majú výrazný vplyv na sťahovanie srdcového

KONVALINKA VOŇAVÁ

svalu, pričom sa nehromadia v organizme. Preto sa používajú pri niektorých srdcových ťažkostiach, najmä v prípadoch, keď nie je vhodné používať náprstník; účinkujú ako srdcové tonikum. Denná dávka listu je 1,5 g vo forme prášku alebo v zápare na šálku vody a užíva sa po lyžiciach niekoľkokrát denne; podobné dávky má aj vňať. Drogu a jej prípravky nemožno užívať bez nariadenia lekára a kontroly. Z rastliny sa izolujú jej účinné obsahové látky a upravujú do rozličných liekových foriem. Sušené kvety bývajú zložkou šnupavých tabakov, resp. prípravkov na šnupanie pri silnej nádche a bolesti hlavy. Používajú sa aj vo voňavkárstve. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. D 4 — D 3). Používa sa podobne ako v alopatii pri srdcových ťažkostiach. Jedovatosť konvalinky sa nesmie podceňovať; všetky orgány obsahujú kardenolidové glykozidy a steroidné saponíny. Kardenolidy sú najmä v kvetoch (do 0,4 % — 2 — 3-krát viacej ako v listoch) a v semenách. Saponíny — silne hemolyticky účinné sú najmä v pokožke bobulí, a preto treba pri ich požití rátať s hemolytickou účinnosťou; požitie plodov láka najmä deti, a preto ich treba pred nimi prísne vystríhať. Ťažké intoxikácie sú dnes už vzácne, ale existujú stále.

Na drogu (Herba convallariae) sa vzťahuje predpis ČsL 2: Akosť — najviac v % ČsL 2 2 10

Znak (+ Herba convallariae) Cudzie organické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy)

KOPYTNÍK EVROPSKÝ + Asarum europaeum L. Vlkovcovité — Aristolochiaceae Ľudovo: baraní jazyk, hôrny nardus, kopydlen, lesná šípka, lesný nardus, myšie uško, omylník Nemecky: Braune Haselwurz; madarsky: Kapotnyák; taliansky: Asaro; francúzsky: Asaretd'Europe; anglicky: Asarabacca; španielsky: Asaro; rusky:

KOPYTNÍK EURÓPSKY

Na listovú drogu (Folium convallariae) sa vzťahuje ON 86 6441: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč. ako je uvedené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. 8 2 0.5 12 10 2 II. 16 4 1 12 12 3

Nízka trváca bylina vysoká asi 10 cm; podzemok tenký, plazivý, rozkonárený, šupinovitý. Byľ vystúpavá, huňatá, listy kožovité, prezimujúce, v obryse majú tvar konského kopyta; odtiaľ pochádza aj názov rastliny. Kvety sú jednotlivé, tmavohnedé, vo vnútri fialové až červenohnedé, sotva vyčnievajúce zo zeme. Plod je chlpatá vajcovitá tobolka. Rastie na ťažších hlinitých pôdach, vyhľadáva tieň a mierne vlhko; najlepšie sa mu darí v tieni listnatých lesov, najmä bučín , niekedy znáša aj vápnité pôdy. Vo vyšších stupňoch sa viaže na bázické horniny s vyšším obsahom vápnika alebo horčíka. Z 28 druhov kopytníka rastie v Európe iba tento jeden. U nás je miestami veľmi hojný. Pri jarnom alebo jesennom zbere
139

KOPYTNÍK EURÓPSKY

koreňovej drogy vznikajú niekedy zámeny (príp. úmyselné falšovanie) s cudzími druhmi rastúcimi na rovnakých lokalitách; je to predovšetkým jahoda obyčajná, kuklíky, valeriána lekárska, fialka voňavá a luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria Medic. — tolita lékařská), ktoré nemajú vôbec článkované rozkonárené podzemky, pričom sa líšia i pachom a chuťou. Podzemok kopytníka páchne ako gáfor, má palivo ostrú, korenistú chuť a otupuje jazyk (pôsobí znecitlivejúco - anesteticky). Vedecké meno kopytníka sa vysvetľuje dosť rozdielne; grécke antické pomenovanie napr. odvodil Dioskorides z aseron = nevoľnosť, odpor (rastlina totiž vyvoláva dávenie). Ďalší výklad je z asaron = bezkonárový, čím sa mieni vzrast rastliny; uvádza ho vo
140

svojej kvetene Polívka. Wittstein odvodil názov od asaros = koberec, lebo rastlina pokrýva pôdu ako koberec. Tento výklad sa pokladá za najpriliehavejší. Kopytník patril k najslávnejším liekom gréckej antiky. Používali sa aj jeho semená a z rastliny sa vyrábalo víno; preslávil sa ako emetikum a tiež liek pri pečeňových chorobách. Kopytník má protogynické kvety — najskôr dozrievajú blizny a až potom sa otvárajú prašníky s peľom. Ich opeľovanie obstaráva drobný hmyz, najmä malé a mladé mušky, ktoré vyhľadávajú v kvetoch prístrešie. Inak nenápadné kvety hmyz neveľmi lákajú. Celá rastlina je mierne jedovatá. Zberá sa buď vňať s koreňmi — Radix asari cum herba, a to v auguste, alebo len podzemok s koreňmi — Rhi-

zoma (Radix) asari, a to v auguste až septembri (októbri) po dozretí plodov. Po krátkom omytí sa podzemky sušia teplotou do 35 °C. Pomer zosušenia vňate s koreňmi je asi 4,5 : 1, podzemku s koreňmi asi 3,5—4,5 : 1. V homeopatii sa používajú čerstvé podzemky s koreňmi. Charakteristická zložka kopytníka je azarón — nazývaný aj kopytníkový gáfor. Vylučuje sa zo silice (jej obsah je asi 1 %) a pomaly kryštalizuje. Keďže je ľahko prchavou substanciou, z drogy rýchlo mizne. V droge sú ďalej prítomné triesloviny, živica, sliz a antibakteriálne pôsobiace látky i minerálne soli (najmä draslíka a kremíka). Sláva kopytníka ako emetika pretrváva od staroveku cez stredovek dodnes; podľa učenia o signatúre bol vhodným prostriedkom na liečenie chorôb pečene (pre tvar listov) a pri vodnatieľke. Bežné dávky boli 0,2-1 g prášku koreňa denne alebo v odvare z 8 g drogy na 200 ml vody (3 x denne 1 lyžicu). Rastlina sa dnes vo svetovej alopatickej medicíne málo používa, lebo ju možno nahradiť lepšími emetikami. Kopytník je občas pre svoje zaujímavé obsahové látky opätovne predmetom skúmania, a z času na čas sa propaguje, ako napr. v súčasnosti v Poľsku, kde je aj oficinálny ako koreň s vňaťou — Herba asari cum radicibus. Uplatňuje sa zápar ako expektorans, sekretolytikum, diuretikum a emetikum (dávky: pol polievkovej lyžice vňaťovej drogy na pohár horúcej vody, zabárať 15 minút a piť 2—3 x denne 1 lyžicu). Oficinálna tinktúra (Tinctura asari) slúži ako expektorans a diuretikum (15—20 kvapiek 3 x denne). Azarón má lokálne dráždivé pôsobenie. Emetický účinok drogy vzniká reflektoricky podráždením žalúdočnej sliznice a diuretický podráždením obličiek. Homeopatia užíva esenciu z čerstvých koreňov (dil. D 2 - D 3 ) , predovšetkým pri horúčkovitých ochoreniach s návalmi krvi, pri nervovej precitlivelosti, hystérii, svetloplachosti, predráždení, nervových bolestiach, dávení, hnačkách, reumatizme a kolikách. Ľudovo sa užíva aj pri pečeňových ochoreniach (podľa tradície), pri žltačke a je i „tajným" prostriedkom proti túžbe po alkohole a šnupavým prostriedkom pri nádche, ojedinele tiež jedom na myši a potkanov, resp. krysy.
Čajoviny č. 122.

KORIANDER SIATY
Coriandrum sativum L. Zelerovité - Apiaceae (Okotíkaté - Umbelliferae) Nemecky: Garten-Koriander; maďarsky: Kerti koriandrum; taliansky: Coriandolo; francúzsky: Coriandre; anglicky: Coriander; španielsky: Culantrillo, Cilantro; rusky:

KORIANDR SETÝ

Jednoročná bylina vysoká 25 — 100 cm; byľ jemne ryhovaná. Dolné listy jednoduché alebo perovito zárezové, stonkové dvakrát až trikrát perovito zložené; tvoria čiarkovité segmenty. Kvety v okolíkoch bez obalov, biele alebo ružové; okolíčky majú čiarkovité obalčeky. Plody sú guľaté žltkasté dvojnažky. Druh pochádza z Blízkeho východu a Stredomoria. U nás zdomácnel v zeleninových záhradkách. Po čase splanieva. Farmaceuticky používaný plod je dvojnažka, ktorá sa líši od ostatných plodov zelerovitých rastlín tým, že je okrúhlastá, guľatá a semenný bielok na vnútornej strane je lyžicovito vybraný (dutosemenná dvojnažka); podobne stavaných dvojnažiek je v našej kvetené veľmi málo. Droga používaná v Európe pochádza zväčša z oblastí Stredomoria, z balkánskych krajín alebo z južnej časti Ukrajiny. U nás sa pestuje spolu s feniklom najmä na južnej Morave a vyšľachtený tzv. Hrubčický koriander sa dáva do octových nálevov a do konzerv. Koriander je prastará kultúrna rastlina. Našiel sa už v egyptských hroboch faraónov z čias okolo r. 1000 pred n. 1. ako obetná rastlina. Zmieňuje sa o ňom aj Starý zákon. Jeho zrelé dvojnažky boli odjakživa známe skôr ako liečivo než ako korenina; korenili za antiky víno. Starí Gréci ho nazývali koriannon, čo je zložené z koris = ploštica a annon = aníz, pretože čerstvé zelené plody podobné anízu páchnu plošticami. Podľa veľkosti plodov sa zvyčajne rozlišujú dve variety: var. vulgare Alef. — býva oficinálna vliekopisoch; plody majú priemer asi 3—5 mm, častejšia však je var. microcarpum D. C, ktorá má priemer iba 1,5—3 mm. Nadzemná časť rastliny za čerstva páchne nepríjemne, sušením sa však tento pach stráca a droga i bylinná časť dostáva príjemnú korenistú arómu. Čerstvá vňať, resp. list sa v Stredomorí používa ako korenina — korení podobne ako u nás petržlenová vňať: miešané šaláty, bylinné omáčky, maslový chlieb, bylinkové masla, syry, tvaroh, majonézy a vajcové jedlá. Pach kvitnúcich rastlín môže vyvo-

KORIANDER SIATY

lať nevoľnosť až príznaky omámenia. Opeľujú sa cudzím peľom, ktorý preniesol hmyz z mladších kvetov a až neskôr vlastným, keď sa nezúrodnili pomocou hmyzu. Plody sa pre farmaceutické účely zberajú vtedy, keď začínajú žltnúť (júl-august). Odrezávajú sa celé okolíky, alebo sa rastliny zrána pokosia či vytrhajú, zväzkujú do snopčekov a nechajú dozrieť a dosušiť. Po vymlátení sa triedia a dosušia podobne ako všetky drogy s obsahom silice, teda v tenkých vrstvách na suchých a vzdušných miestach (maximálna teplota 35 °C). Pomer zosušenia je asi 1,5 : 1. Droga má korenistý pach i chuť. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch (nie z umelej hmoty), chránená pred

svetlom, vlhkom, hmyzom a najmä myšami, ktoré niekedy škodia aj čerstvým plodom. Droga: Fructus coriandri. Koriandrový plod sa hodnotí podľa potravinárskej normy ČSN 58 0515 a v droge I. akosti môžu byť maximálne 2 % cudzích prímesí, 5 % polámaných plodov, vlhkosť 13 %, obsah popola 9 %, anorganických prímesí 2,5 % a silice najmenej 0,1 %. Podstatnú zložku koriandra tvorí silica, ktorej výťažnosť kolíše podľa pôvodu medzi 0,2 — 1,0 %; plod je o. i. oficinálny v 8. vydaní sovietskeho liekopisu, kde sa žiada minimálne 0,5 % silice. Najvyšší obsah má tzv. ruský koriander. Pre výťažnosť sú vhodnejšie malé plody. Hlavnou zlož141

kou silice je príjemne páchnúci d(+)linalol (60—70 %), potom geraniol, jeho acetát a príp. plošticovo páchnúci trans-tri-decén-(2)al(l). V oleji endospermu (13—20 %) obsahuje droga po zmydelnení najmä kyselinu petroselínovú, kým proteínov je asi 17 %. Z ostatných látok sú to ešte triesloviny, pektín, kyselina askorbová a sacharidy. Napriek odlišnému zloženiu obsahových látok silice používa sa koriander podobne ako rasca, teda ako stomachikum, karminatívum, mierne spazmolytikum pri dyspepsiách. Linalol pôsobí baktericídne. Silica zvyšuje chuť do jedla — podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy, čím podporuje trávenie, mierni kŕče a zastavuje vetry. Má tiež priaznivé pôsobenie na nervovú sústavu. Podobné použitie ako rasca má aj externe: v tzv. karmelitskom liehu pri reumatizme a bolestiach v kĺboch. Koriander je aj korigens vône a chuti. Bežné dávky sú pol kávovej lyžičky na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. Niekedy sa podáva aj vo forme prášku. Sama droga sa predpisuje zriedka, častejšie tvorí zložku čajovín, najmä karminatívnych. ČsL 4 uvádza ako oficinálnu silicu (Oleum coriandri) vydestilovanú vodnou parou zo zrelých plodov. Silica tvorí zložku oficinálnej aromatickej vetrovej vody — Aqua carminativa a podľa ČsL 4 musí obsahovať aspoň 60 % voľných i viazaných alkoholov, ktoré sa hodnotia takisto ako linalol. Plody koriandra sa dnes hojnejšie používajú ako korenina v kuchyni — korenia podobne ako šalvia a pomarančové oplodie strukoviny, rozličné mäsá, najmä ryby a divinu, baraninu, kapustu, repu, dôležité sú pri nakladaní kapusty, uhoriek, hríbov (ako aróma i konzervačné činidlo), v údenárstve, pri výrobe cukroviniek alebo v likérnictve; rozomleté sú zložkou predovšetkým ázijských a latinskoamerických koreninových zmesí, tvoria tiež zložku známeho karí korenia, ktoré si možno namiešať podľa tohto predpisu: koriander 24 g, čierne korenie 6 g, fenikel 6 g, podzemok kurkumy 12 g (pozri cudzokrajné drogy), papričky chilli 6 g a rasca 6 g. Iný recept: papričky chilli 3 g, koriander 26 g, kurkumový podzemok 14 g, rasca 7 g, semeno bielej horčice 3 g, fenikel 7 g. Jednotlivé druhy korenín sa spolu utlčú, preosejú jemným sitom a skladujú v dobre zatvorených nádobách. Čajoviny č. 186, 214.
142

KOSATEC NĚMECKÝ Iris germanica L. Nemecky: Deutscher Schwertlilie; maďarsky; Német nószirom; taliansky: Giaggiolo (Ireos o Giaggiolo); francúzsky: Iris germanique; anglicky: German Iris; španielsky: Lirio cardeno; rusky:

KOSATEC NEMECKY

KOSATEC FLORENTSKÝ

KOSATEC FLORENTSKÝ

Iris florentina L. Nemecky: Florentinische Schwertlilie; maďarsky: Flórenczi nószirom; taliansky: Iride florentina; francúzsky: Iris de Florence; anglicky: Fiorentine Iris; španielsky: Lirio blanco; rusky:

KOSATEC BLEDÝ
Iris pallida Lam. Kosatcovité — Iridaceae Nemecky: Blasse Schwertlilie; maďarsky: Halvány nószirom; rusky:

KOSATEC BLEDÝ

Kosatec nemecký je trváca bylina vysoká 30 —100 cm; podzemok je hrubý, krátko plazivý, listy široko mečovité. Veľké charakteristické kvety sú modré až fialové, voňavé, takmer sediace. Plody sú tobolky. Druh oblasti Stredozemného mora. U nás sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Často splanieva. Kosatec florentský je trváca bylina vysoká 30—60 cm; velké kvety sú biele alebo bledomodré. Plod je tobolka. Pochádza z Mezopotámie alebo zo Stredomoria. Pestuje sa na ozdobu. Kosatec bledý je trváca bylina vysoká 30—90 cm; listy majú nápadnú žilnatinu. Kvety sú voňavé, biele alebo fialkasté, plod je viacsemenná tobolka. Pochádza z Orientu. K nám sa dostal zo Stredomoria. Dosť často sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Kosatcov u nás rastie asi 10 druhov. Väčšina z nich je vo volnej prírode vzácna, a preto sú chránené. Najhojnejší je k. žltý (I. pseudacorus L.), ktorý ako jediný nie je v SSR úplne chránený. Podzemky má znútra červenkasté a zo všetkých strán vyháňajú

korienky. Nemožno ho primiešavať do drogy. Vedecké pomenovanie kosatcov pochádza asi z gréckeho iris = dúha, čím sa mala vyjadriť pestrosť kvetov. Druhové pomenovania poukazujú na niektorú charakteristiku. Kosatce sa používali od najstarších čias ako liečivá. Americká medicína si viac cení tamojší domáci druh strakatého kosatca, I. versicolor L., oddávna známy ako liečivo Indiánov, ktorí ho používajú pri vodnatieľke; v Severnej Amerike celkom vytlačil z terapie k. nemecký. Používa sa ako emetikum, cholagogum a mierne, no účinné laxans a diuretikum. Kosatce väčšinou opeľuje hmyz. Hoci kvety nevoňajú, obsahujú veľa medoviny v okvetnej rúrke. Navštevujú ich najmä čmeliaky a niektoré muchy. Majú aj dostatok žltého peľu. Zberajú sa najmä podzemky druhov I. germanica L. - k. nemeckého, I. florentina L. — k. florentského a I. pallida Lam. — k. bledého; vykopávajú sa v jeseni (október) alebo na jar (marec) a to z 3—4-ročných rastlín. Materiál sa zbavuje nadzemných častí a drobných korienkov a po očistení sa omyje a podzemky sa dôkladne olúpu. Po opätovnom opláchnutí sa sušia v tenkých vrstvách alebo na povrázkoch v dobrom prievane a na bezprašných miestach. Sušením sa stráca 7 5 - 8 0 % hmotnosti čerstvých podzemkov. Pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 35 °C (silicová droga). Podzemky sušením strácajú nepríjemný príkry pach a dostávajú výrazne príjemnú fialkovú vôňu, vďaka čomu dostali aj pomenovanie „fialkový koreň". Droga sa označuje ako Radix (Rhizoma) iridis seu Radix (Rhizoma) iridum (koreň — podzemok kosatcov). V homeopatii sa používa čerstvý podzemok. Pre zachovanie vône a preto, že ju ľahko napádajú rozliční škodcovia, treba drogu skladovať v dobre zatvo-

Podzemok kosatca — Radix (Rhizoma) iridis sa posudzuje podľa ČSN 86 7024: Akosť — najviac v % Znak I. Časti stoniek a koreňov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy) Vlhkosť Obsah silice najmenej — — 0.5 3.5 13 0.1 II. 3 1 1 5 13 0.06

pretože zástupcovia čeľade borákovitých rastlín sa medzi sebou ľahko zamieňajú. Podzemok kedysi slúžil ako prostriedok na prerezávanie zúbkov deťom (Rhizoma iridis pro infantibus). až november). Kvety v hustých dvojzávinkoch. Druh sa vyskytuje na mokrých lúkách. pozdĺž tokov. echimidín). Dobre sa očistia od hliny. v priekopách.I. podmieňujúci fialkový pach). Byľ vzpriamená. zbavia listov a rýchle sa sušia na slnku (hrubšie sa pozdĺžne režú). väčšinou purpurové. francúzsky: Consoude officinale. pestrofarebný . zvyčajne sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. anglicky: Comfrey. má pomerne veľké kvety a hojne meduje. U nás tvorí zložku hromadne vyrábaného Aviril zásypu . pokryté drsnými chlpmi. čo je však nehygienický ľudový prostriedok. štetinatá. ale aj ako expektorans a tiež pri chorobách žlčníka (najmä americký k. mnohohlavý. Predmetom zberu a nákupu ako dôležitá droga je koreň — Radix symphyti (Radix consolidae majoris). Dobre sa sušia alebo dosúšajú umelým teplom do 45 °C. Treba si všimnúť opis rastliny (farbu. Rastlina kvitne v máji až septembri. Vnútorná dužina koreňov musí byť pri tom biela. krídlato hranatá. Droga ľahko podlieha skaze. zdravé listy trhané počas kvitnutia (asi máj-júl). končisté. Čajoviny č. taliansky: Consolida maggiore. 131. vo voňavkárstve.externého dermatologika. Ak sa ako droga užíva interne. sacharidy. podzemok zhrubnutý. podlhovasto kopijovité. španielsky: Consuelda mayor. vznikajúci pri sušení.5 % ) . Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: čierny koreň. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov uplatňuje predovšetkým pri migréne. svalník. materiál sa suší v tenkých vrstvách v tieni. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1.). medunica.KOSTIHOJ LEKÁRSKY + Symphytum officinale L. alkaloidy tlmiace ústrednú nervovú sústavu (konzolicín. Drogy obsahujú značné množstvo trieslovín (vňať asi 8—9 %. Podzemok má aj priemyselné uplatnenie — kozmetické. dobrý koreň. ischiase. symfytín. od nížin po horský stupeň. kazival. listy striedavé. Destiláciou sa z neho získava silica — Oleum iridis. Kosatcový podzemok sa používa predovšetkým ako čuchové korigens.). Pomer zosušenia je asi 7 : 1. ich rozpadové produkty a významný je purínový 143 . Zriedka sa zberá vňať resp. Koreň sa používa aj čerstvý. olej a slizy. rozkonárená. v ktorej je asi 10 % irónu (ketón. udreniny a zlomeniny. Trváca bylina vysoká 60—100 cm. po- travinárstve a i. potom sliz. strieborník. V staroveku bol dobre známy a užíval sa pri vykašlávaní krvi. asi 50 % škrobu (označuje sa ako irizín). potom glykozid iridín. versicolor L. Hlavnú obsahovú látku drogy predstavuje silica (až 0. prikladal sa na rany. korene 5 %). dolné zúžené do krídlatej stopky. Nie je však celkom isté. ktorým sa označovali viaceré byliny používané na zrastanie kostných zlomenín. Drogy: Herba seu Folium symphyti. trudovník Nemecky: Gemeiner Beinwell. vo vlhčinách svetlých lesov. Kostihoj má vedecký názov odvodený od gréckeho symfyein = zrastať spolu. maďarsky: Fekete nadálytô. celistvookrajové. Med má jasnú farbu. príp. 130. hnačkách so silnými kolikami a podobne ako v alopatii. či to bol iba kostihoj lekársky. likérnictve. korene sa vykopávajú v jeseni (september—október. usporiadanie kvetov a pod. rusky: KOSTIVAL LÉKAŘSKÝ KOSATEC NEMECKÝ KOSATEC FLORENTSKÝ rených nádobách (nie z umelých hmôt) a chrániť pred svetlom. ostatné zbiehavé. Peľu dáva málo. ktoré sa používa na zasypanie detskej pokožky. Plody sú tvrdky. pre vysoký obsah škrobu a slizu aj ako mucilaginózum pri kataroch horných dýchacích ciest (v niektorých liekopisoch tvorí zložku prsnej čajoviny — Species pectorales).

zápaloch svalov. Kostihoj je v súčasnosti u nás predmetom širšieho prieskumu. francúzsky: Panicaut campétre. na hematómy. Kedže sa zistilo. vysoká 30-50 cm. artritíde. Rastlinu by laici skôr zaradili medzi bodliaky ako do čeľade zeleroví- . dvojito perovito strihané. silica a steroidné látky. že jej alkaloidy sú kancerogénne. čajoviny Vulneran (na hnisavé rany) sa už dávnejšie zastavila. ktorá sa užíva o. kvety biele alebo zelenkasté.5 12 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) 144 1 1. faryngitíde. Droga veľmi účinne napomáha hojenie pri zlomeninách a vstrebávanie opuchlín i krvných podliatin. resp. mužská viera (láska). kloktanie. 10 5 — 0. španielsky: Cardicuca. pri trombózach. KOSTIHOJ LEKÁRSKY derivát alantoín (derivát kyseliny močovej). Slúži i na omývanie. náplastí. pri vredovej chorobe. Neridé výživný krém) a roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). Alantoín je zložkou liečebnej kozmetiky (Neridé vitamínový krém. toito. II.5 12 7 9 Trváca bylina bohato rozkonárená. v niektorých štátoch (Poľsko) sa prestali vyrábať prípravky na interné užívanie. ráno priviesť do varu. jemne ryhovaná. scediť. Druh je teplomilný. flavonoidy. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov esenciu. aminokyseliny (asparagín). jednoduchšie. proti hnačke (1 lyžica drogy na 300 ml vody — maceračný odvar: 6 hodín macerovať. Čajoviny č. vyskytuje sa roztrúsené až hojne v nížinách až podhorských oblastiach. v koreni do 1. angínach. na okrajoch pichľavo zúbkaté. potom cholín. pije sa 2-razy denne po 1 dl). celistvé. ihneď odstaviť. Prízemné listy jednoduché. vetrník. anglicky: Field Holly. vredoch predkolenia. pri ťažkostiach s močením. rusky: - MÁČKA LADNÍ KOTÚČ POĽNÝ ČSN 86 7020 má pre koreňovú drogu tieto základné požiadavky: Znak Staršie zdrevnatené korene Akosť — najviac v % I. zradca Nemecky: Feld-Mannstreu. Teraz kostihoj tvorí zložku granuliek Mucilogran (laxans). královské zelí. i. nepríjemná burina suchých pasienkov. najmä pri silnom zahlienení. 212. a to vo forme horúcich bylinných obkladov. zvonka na zle sa hojace rany.5 %. ako podpora tvor- by kalusu. 75. Droga sa užíva pri poruchách okostice a zlomeninách. mierni bolesti pri kŕčových žilách a zlomeninách. adstringens pri paradentóze. Tinktúra z kvitnúcej vňate sa aplikuje hlavne na rany. pri ekzémoch. Vrcholíkové súkvetia z hlávok. najčastejšie na trávnatých a kamenistých svahoch. dolné starších rastlín dlhostopkaté.ňuje bolesti pri žalúdkových vredoch). pri pľúcnych a vredových ochoreniach (zmier- Eryngium campestre L. mačka poľná. ale aj pri poruchách trávenia. Bežnejšie a častejšie upotrebenie je (aj v oficiálnej medicíne) vonkajšie. 119. byľ priama. maďarsky: Mezei íringó (Eryngium). menšie. Výroba čs. mastí. pri chronických zápaloch dýchacích ciest. taliansky: Calcatereppolo. horné skoro sediace. Plody sú dvojnažky. 50. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: kotačka. v súkvetí prechádzajú do listeňov. čajovinových zmesí a iných prostriedkov na podporu hojenia hnisavých a hlbokých rán a na vytváranie náhradných tkanív.

ochorení predstojnice. Tretí je doposiaľ dosť sporný — údajne rastie na alpínskych holiach (Vysoké Tatry). V súčasnej oficiálnej medicíne je obsolétna. taliansky: Aneto. Koreňová droga má vďaka obsahu saponinov a silice slabý expektoračný a spazmolytický účinok. ťialovastý. sacharidy. Kotúč má asi 180 druhov. zriedka sa ordinuje vo forme sirupov alebo kvapiek. a to na „čistenie krvi" a ako stimulans (na podporu činnosti viacerých orgánov). Účinné látky tvoria predovšetkým saponíny (asi 0. Možno však s ním rátať vo včelárstve. alpinum L. pri edémoch nôh.ako uvádzal Dioskorides. pri močových a iných kameňoch. plocholistý (E. Podporuje aj menštruáciu. V homeopatii sa spracúva čerstvá kvitnúca vňať Eryngium maritimum L. Kotúč je prastará liečivá rastlina a medzi jeho druhmi sa nerobieva rozdiel.5 %). planum L. triesloviny (asi 1. overený a dokázaný aj klinicky. dutá. Protikŕčové pôsobenie šťavy sa ľudové využíva aj pri čiernom kašli a pri bolesti v prsiach. poľného. Kotúč kvitne asi v júli—auguste (septembri) a nemá hospodársky význam. stopkaté. pri kameňových ochoreniach. listy perovito strihané. U nás však rastú iba dva. francúzsky: Anethodorant. Na stepných lúkach a medziach a na suchých pastvinách južného Slovenska alebo v teplejších oblastiach Čiech a Moravy je zriedkavý k. pretože . španielsky: Anat. ďalej ako prostriedok na tzv. čistenie krvi. denne 3 šálky).5 %). Predmetom zberu býva vňať zberaná v júli až v septembri a koreň vykopávaný v septembri-októbri. belasé súkvetia majú belasé korunné lupienky a stonka sa rozkonáruje až v hornej časti. zbaviť nadzem- ných častí i bočných korienkov a materiál sa suší na tienistých a vzdušných miestach. Drogy chránime pred vlhkom a škodcami. čkať. Niekedy však tvorí zložku rozličných galenických prípravkov proti kašľu (kombinovaná s tymianom. campestre = poľný). KÔPOR VOŇAVÝ Anethum graveolens L. Viac autorov (Madaus. Jednotlivé druhy sú si chemickým zložením dosť podobné. maritimum = morský. koreň sa zvyčajne dosuší umelým teplom. V odbornom binomickom názvosloví sa potom jednotlivé druhy bližšie označili väčšinou podľa miesta výskytu (napr.125 %). liečili nadúvanie. naopak . silica (asi 0. najmä prítomnosťou a obsahom saponinov v koreni. kvety v okolíkoch bez obalov. rusky: KOPR VONNÝ Jednoročná bylina vysoká 30—100 cm. Pomer zosušenia vňate je asi 4 : 1 (Herba eryngii) a koreňa 3 : 1 (Radix eryngii). lebo na dne kvietkov vylučuje hojne medoviny a dáva veľa nektárovej paše. Kotúč sa v ľudovom liečiteľstve uplatňuje hlavne ako diuretikum. srdcovito vajcovité. Ide o k. lebo listy sú pichľavo zubaté. na úpravu menštruácie (emenagogum) a na niektoré kožné ochorenia. nitkovité. podbeľom. dolné listy nedelené. skorocelom a podobne účinkujúcimi drogami).). príp.). ďalej slizy. materinou dúškou. modrastý má skutočne belasú byľ. Vňať sa trhá v rukaviciach.) odporúčajú užívanie čerstvej šťavy (1 lyžica s medom a kandizovaným cukrom na šálku vody). nie natoľko ako stonka k. lebo „úbory" tvoria pichľavé gule. účinkuje proti kŕčom. novšie nazývaný k. ktorá znehodnocuje a zaplieňuje pasienky. Rastliny sa už v staroveku označovali názvom eryngium. Koreň (podzemok) treba dobre očistiť. s modrými kvetmi.KOTÚČ POĽNÝ tých rastlín. sa užíva prášok (1 —5 g v oblátkach) alebo tinktúra (60-180 kvapiek denne). keďže niekde rastie vo veľkom množstve. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten Dill. bez koreňa.je burina. anglicky: Anet. pri ochoreniach pohlavných orgánov a i. jemne ryhovaná. horký princíp a veľa rozličných solí. maďarsky: Nehézsargú kapor. čo je vraj odvodené od erygein = grgať. b ľ lysá. alpínsky (E. Bässler a i. Zvyčajne sa robí 3 % odvar (varí sa asi 10 minút na slabom ohni. 145 .

uplatňuje sa však aj čerstvá. Sám kôpor sa denne dávkuje v množstve asi 6 g. . Zriedka splanieva. ako mierne stomachikum a pri plynatosti (meteorizme) je známa čajovina: plod kôpru. Kôpor sa svojím účinkom úzko spája s rascou (Carum carvi L. Prisudzuje sa mu aj účinok na tvorbu mlieka a tíšenie kašľa. príp. Najdôležitejšou zložkou rastliny je silica (2—4 % ) . Plody a silica sa v lekárňach žiadali najmä proti kašľu. V homeopatii sa používa dil. Tradičné použitie pri hemoroidoch nie je dostatočne dokázané. j. Propagoval ho v Kapitulári Karol Veľký a v 10. Vedecké pomenovanie kôpru je z gréckeho anethon. Rimania si pri slávnos146 tiach venčili hlavy kvitnúcimi byľami a gladiátori si silicou z kvetov natierali údy. vňať však až 85 % (7 : 1). Rastlina pochádza z Ázie. t.používa sa do omáčok. likérnictve i vo farmácii. Kôpor sa dával jesť i do kúpeľov hysterickým ženám a vyrábala sa z neho i povestná masť anethine na vredy a proti kolikám. Ľudovo sa aplikuje aj externe — na udreniny sa prikladá až horúci odvar z plodov v oleji. úbory rumančeka 10 g — 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. polievok. získavané vytriasaním z odrezaných okolíkov. V uvedených indikačných oblastiach sa plody kôpru zvyknú kombinovať s mätou. Má experimentálne dokázaný a klinicky overený karminatívny účinok. pridáva sa do zmesí zeleniny. j. Silica z plodov sa používa v kozmetike (v mydlárstve). žlté. Pri bežných skúškach plodovej akosti sa vyžaduje. 0 . suší sa rýchlo v tieni.KÔPOR VOŇAVÝ malé. z cudzích organických prímesí takisto 1 % a z anorganických maximálne 0. Kôpor je prastará liečivá i kuchynská rastlina . odrezávaná pred kvitnutím (jún—júl).). t. najlepšie pri teplote 30—35 °C. na mäso. K nám sa dostala z južnej Európy. Ako korenina je dnes svetoznámy. Rovnaký zápar sa odporúča aj ako karminatívum.) alebo s feniklom (Foeniculum vulgare Mill. podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy (Braun 1977). Na pozoruhodnom Ebersovom papyruse (asi z r. anízom (Pimpinella anisum L. Podľa ľudových povier kôpor zaháňal démonov podobne ako iné aromatické rastliny (spájali sa s ním najmä povery okolo svadobných obradov). z iných častí materskej rastliny môže obsahovať najviacej 1 %. Plody sú stlačené nažky v dvojnažkách. V plodoch je ešte olej. spazmolytikum i ako mierne stomachikum. 227. Vňať slúži na kuchynské a potravinárske (konzervárenské) účely. preto ich treba starostlivo skladovať. 1550 pred n. stor. feniklom. aby si posilnili svalstvo pred zápasom. obsahujúca hlavne karvón (40 — 60 %). Zberá sa i vňať — Herba anethi. potom limonén a felandrén. Plody sú olejnaté. Predmetom zberu sú plody (nesprávne označované ako semená) — Fructus (semen) anethi. Plody sušením strácajú na hmotnosti len málo. Do strednej Európy sa dostal zásluhou Rimanov. ktorých tretina je už zrelá. laktagogum a stomachikum. do pečiva i na konzervovanie zeleniny. Čajovina č. na dlhých stopkách. i viacej. bielkoviny a amínové bázy. rovnaké použitie uvádza aj Nový zákon. Pre všeobecnú znalosť kôpru a jeho pestovanie sa zámeny a falšovania nevyskytujú.Dl (3x denne 10 kvapiek) a indikačné oblasti sú rovnaké ako má alopatia. Pije sa aj pri nespavosti (večer 1 pohár) a ako diuretikum.5 %. čo je vraj odvodené z aemi = dýcham (pre silný pach). žltohnedá (júl—august). sa už hromadne pestoval v Anglicku. napr. 1. Pestuje sa ako zelenina v záhradkách. I profesionálnym atlétom ho pridávali do všetkých jedál (prvý známy doping).). plod rasce — z každého po 5 g. dve lyžičky drogy na šálku horúceho záparu (deťom podľa veku štvrť až pol lyžičky).) odporúčal sa používať pri bolení hlavy a na rozširovanie ciev. aby droga nebola znečistená. uplatňuje sa preto ako žalúdočné a črevné karminatívum.

vypudzuje hlísty a povzbudzuje chuť do jedenia. Doplnkový nemecký liekopis (EB 6) žiadal pre drogu minimálne 1 % silice. V Pyrenejách sa koreň ešte dodnes jedáva ako zelenina (šalát). pripomínajú jazykovité koruny. Listy sú podlhovasté. Szártalan bábakalács. krehký. aromatickej a mandľovej chuti. ktoré sú vo vnútri prázdne a korene rozštiepené treba vyradiť. prípadne v prášku (3-4 x denne po 2 g). Koreň začerstva silno páchne. Silberdistel. cardo = bodliak. anglicky: Carline Thistle. s listom vachty trojlistej a koreňom krasovlasu po 15 g). krasovlas sa preto pestoval KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ najmä pri kláštoroch. 147 . nesušia sa umelým teplom. Predmetom zberu býva koreň — Radix carlinae. Plody sú chlpaté nažky s opadavým chocholcom. byľ je rozkonárená a viacúborová. V našich oblastiach je liečebne známy už velmi dlho.5 cm. vulgaris L.PUPAVA BEZLODYŽNÁ Carlina acaulis L. Spolu s dužnatým úborovým lôžkom sa na vrchnej strane vytvára dosť hrubý a mäsitý terč horkastej. Na vonkajšie omývanie sa používa zápar pripravený z 2 lyžíc drogy na šálku vody a 1 lyžice octu. Cardopathiae alebo aj Chamaeleontis albae. niektorí autori uvádzajú. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kančí koreň. Má bodliakovité stonky vysoké 20-30 (až do 80) cm. diaforetikum a dermatologikum. Uprednostňuje slnečné miesta a kremičité (kyslejšie) pôdy. Korene sa vykopávajú v jeseni (september-október až november). ktorými sa omývali úporné kožné vyrážky.. má osobitný trochu nepríjemný pach a chutí horko-sladko. že krasovlas spomínal už Theofrastos. pokrytou bohatou prízemnou ružicou listov. Spravidla sa kombinuje do čajovinových zmesí na zníženie horúčky (napr. Uprostred ružice vyrastá úbor s priemerom až 120 mm. a to ako diuretikum. Rastlina má značné antibakteriálne účinky (podmieňuje ich asi karlínový oxid). ďalej triesloviny. Šťavu z koreňa úspešne použil proti pásomnici Leonard Fisch r. lišajov alebo iných kožných neduhov. na bravy krasovlas údajne pôsobí toxicky. V alopatii sa dnes málo používa a azda neprávom. pretože krasovlas sa v Grécku nevyskytuje. s vlnatým odením na celom povrchu. a to maximálne pri teplote do 30-35 °C). lebo ľahko vlhne. obyčajne nečlenenou stonkou. maďarsky: Szárnélkuli kórfény. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Pozdĺžne sa prekrajujú na polovice alebo štvrtiny a sušia sa ako silicová droga (za dobrého vetrania v tieni. nerovnomerne ostnaté. Podľa legendy mu vo sne oznámil anjel. svetlohnedý až sivohnedý s rohovitým lomom (nie s vláknitým). bezbyľového. čo však Tournefort pokladá za omyl. Koreň je dlhý okolo 30 cm. lišaje a pod. svahoch. má slabší preháňavý účinok. Nazýva sa aj divá či nepravá artičoka. ktorý sa dá jesť.). Droga má menšie oficiálne alopatické upotrebenie. rusky: KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ Trváca bylina s velmi krátkou. priemer maximálne do 50 mm. krasovlások bezbyľový (biely) Nemecky: Grosse Eberwurz. pri tom ho možno iba dosúšať. zabodol sa do dužnatého lôžka krasovlasu — a mor bol zažehnaný. Sama koreňová droga sa dávkuje v zápare (jedna kávová lyžička na šálku. Droga sa označovala ako Radix carlinae seu Apri. Starí lekári ho cenili ako prostriedok na prípravu odvarov. pije sa 4 x denne). a preto sa niekedy u nás zberá na vývoz. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch. Vykopané korene sa rýchlo omyjú a zbavia nadzemných častí. zakrpatenou. Obsahové látky koreňa tvorí najmä rezervný fruktózaninulín (18-22 % ) . Z príbuzných druhov rastie u nás k. že rastlina sa pomenovala na počesť Karola Veľkého. suchoblanité. chutí pálčivo horko a bol presláveným liekom. francúzsky: Carline acaulate. palivo aromatický. V Nemecku je krasovlas chránený. s lipovým kvetom. hrubý 1—2. kvetom bazy čiernej a vňaťou myšieho chvosta po 20 g. obyčajný (C. Jeho koreňmi bez aromatického pachu sa zamieňa koreňová droga k. vnútorné zákrovné listene sú žlté. Linného vedecké pomenovanie rodu Carlina je asi skomolenina talianskeho cardina. perovito strihané. s hlavnou obsahovou látkou karlínovým oxidom a so seskviterpénom karlínom). vnútorné zákrovné listene sú biele. kde sa zabodne. Polievková lyžica čajoviny sa zaparí štvrťlitrom horúcej vody a nechá sa 10 minút stáť prikryté. na lúkach s hlbším hlinitým profilom. lomivý. V literatúre sa uvádza. potom svetlohnedá až tmavohnedá silica s omamným pachom (až 2 %. Z významnejších liekopisov ho donedávna uvádzal ako oficinálny doplnkový zväzok nemeckého liekopisu DAB 6. rastie hojne na trávnatých pasienkoch. taliansky: Carlina. Staré korene. saponín a živica. kvety všetky rúrkovité. aby vystrelil šíp a pozoroval. pijú sa dve šálky čaju denne. Východoeurópsky druh. Používa sa na kúpele a omývanie vyrážok. Používa sa prevažne v ľudovom liečiteľstve. španielsky: Carlina. zasluhoval by si viacej pozornosti. ktorý ju vraj odporúčal jesť svojim vojakom počas moru. plesní. a preto ho miestami ľudovo prezývajú kančí koreň. 1543. úbory oveľa menšie.

Listy krátkostopkaté. francúzsky: Scrophulaire noueuse. pri srdcovej arytmii a ako prostriedok na rany. citrónovú. ekzémy. u nás rastie 5. j. valcovitého tvaru. tuberkulóza krčných žliaz. Poskytuje bohatú znášku nektáru. organické kyseliny (vínnu. ktorý sa tvorí v podobe veľkých kvapiek na báze semenníkov. hľuzovník. lecitín. Denná dávka koreňovej drogy v prášku bola 2—4 g. taliansky: Scrophularia maggiore. na vredy a pod. hľuznatý je starým liečebným prostriedkom. glykozidy náprstníkového charakteru. okrem toho pálivú živicu. Názov má odvodený od latinského scrophula = škrofulóza. vitamín D. španielsky: Escrofularia. Za liečivý sa pokladal predovšetkým podzemok.. byľ priama. Vnútorne sa užíval 3 % zápar (20 minút postáť. nepríjemne páchne a má príkru. trudovník Nemecky: Knotige Braunwurz. Uplatňovali sa aj semená. Čoskoro po vysatí nektáru sa tvoria nové a nové kvapôčky. Rozkonárený a hľuznatý podzemok je po usušení svetlosivý. krtičné korenie.). a preto v zahraničí jej extrakt slúži ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov uplatňova- . ochvatná zelina. hubatá žihľava. Vňať — Herba scrophulariae. zvyčajne jednoduchá. Plody sú tvrdky. horký glukozid skrofularín a potom pektíny. Z podobných príčin sa miestami (hlavne v západnej Európe) pestuje k. dvojito pílkovité.Scrophulariaceae Ľudovo: hľuzové korenie. krvné podliatiny. Podzemok uzlovitý. flavonoidné glykozidy a ich aglykóny (diosmín. maďarsky: Gôcsos tákajak (gorvélyfú). Vo vňati sa novšie zistili horčiny — iridoidy (hlavný je harpagozid). Homeopatia spracúva čerstvú celú rastlinu zberanú na začiatku kvitnutia. svinský koreň.).KRTIČNÍK HĽUZNATÝ KRTIČNÍK HĽUZNATÝ Scrophularia nodosa L. vňať nepríjemne páchne a má slanú. ale vo včelárstve má veľký význam. Celá čeľaď krtičníkovitých dostala meno podľa rodu Scrophularia L. Rastlina je lužný a lúčny typ s vysokými nárokmi na mokré až vlhké pôdy. že v podzemku je ich málo). Rastlina kvitne v lete. soli mangánu a aj iných prvkov. — u nás je pomerne vzácny. rusky: KRTIČNÍK HLÍZNATÝ Trváca bylina vysoká 40—120 cm. pazušné. tumory. vňať s podzemkom. K. ale aj listy. Krtičníkovité . zdivený rastie napr. vajcovito podlhovasté. maslovú a škoricovú). Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba scrophulariae. kyselinu kávovú viazanú na triesloviny. horkú chuť. t. horkú a trochu ostrú bylinnú chuť. hnedočervené. ktorý je veľmi vhodnou jarnou včelárskou rastlinou. zberá sa v máji až septembri. niekedy aj pred kvitnutím. pre obsah saponínov a iných glykozidov (bioflavonoidov) má farmakologicky dokázaný močopudný a slabo preháňavý efekt. vernalis L. Drogy sa ešte dnes takto používajú v talianskom a nemeckom ľudovom liečiteľstve najmä pri opuchoch (diuretikum). Kvety bankovité. jablčnú. Táto choroba sa ním kedysi liečila. Krtičník obsahuje predovšetkým saponíny (niektorí autori tvrdia. Nazberaný materiál sa suší zvyčajným spôsobom. prípadne len sám podzemok — Rhizoma (Radix) scrophulariae. pripravuje sa z nej esencia. 2-3 šálky denne). ktorý má asi 140 druhov. Podľa druhu choroby dostal vedecké i ľudové pomenovanie. jarný (S. stopkaté. anglicky: Figwort. Je to burina. Záparom z vňate sa omývali hnisavé rany a hemoroidy a slúžil aj na teplé obklady (na opuchy. nekrídlatá. štvorhranná. včely nav- števujú kvety po celý deň. v dedinských záhradkách tešínskeho Sliezska). Homeopaticky pripravená esencia slúži predovšetkým pri škrofulóze na opuchy. m. a to proti črevným parazitom. vyskytuje sa hojne v lesoch a kriačinách až do výšky 1000 m n. usporiadané do riedkych chocholíkov tvoria koncovú metlinu. že odstraňujú opuchy). zvonka 8 %. hemoroidy a pri bolestiach uší a očí. pri bolesti v ušiach a i. K. Koreň i vňať sa kedysi používali najmä na opuchnuté žľazy (verilo sa. hesperidín a i. hľuznatý je výrazný lysou stonkou a hľuzovito napuchnutým podzemkom. ktorých účinnosť je však veľmi slabá (pozri náprstníky).

Druh dobre znáša sucho. Pred domácim užívaním teda treba varovať. H.Herba genistae tin149 . Matthiolus (Nový herbár z r. Známy ľudový liečiteľ Kneipp r. Ku k. Frerichs z Berlína. kým druhové pomenovanie z latinského tinctorius = farbiarsky (k. Bock ju v herbári z r. usporiadané v strapcoch. bolestiam v krížoch a v panvovej oblasti. 1565 chválil ako rastlinu zastavujúcu krvácanie a podporujúcu potenie. KRUČINKA FARBIARSKA Genista tinctoria L. 1626) ju okrem toho pokladal za diuretikum a purgans a odporúčal ju aj proti dne. maďarsky: Nyul rekettye. stopkaté. stor. Podľa výsledkov doterajšieho prieskumu sa u nás chápe priširoko. ktorý sa vysýpa už z kvetových pupeňov. Táto látka slúži proti zápalom kĺbov a znižuje obsah cholesterolu v krvi i kyseliny močovej v organizme. in Willd. Obsahuje účinný iridoid harpagosid asi v polovičnom množstve ako hľuzy harpagofytu (pozri medzi cudzokrajnými rastlinami — Harpagophytum procumbens (Bruch) DC. farbiarskej sa priraďujú aj niektoré jednotky. Systematické triedenie druhov rodu Genista L. Pomenovanie genista nachádzame spoľahlivo až v 16. et Kit. Kvety žlté. ex Meissen — Pedaliaceae). rastie hlavne na stredne kyslých pôdach (pH 5-6) a patrí k typickým bylinám suchých kyslejších lúk. 1935 chválil k. Liečebné a technické používanie rastliny je v súčasnosti zriedkavé. Tieto technické údaje poznali už v antike. — kručinka nie je celkom jednoznačné. elipsovité.) alebo poliehavosť a plazivosť bylí (k. pasienkov a svahov. hľuznatý v terapeutických dávkach nemá vedľajšie jedovaté účinky. dlhé listy a hodvábne ochlpené horné korunné lupienky kvetu a struky. nemecká — G. pilosa L. Niekedy sa pestuje aj v záhradách na okrasu. Wittstein ju vo svojej farmakognózii z r. ktoré by mali byt' osobitnými druhmi. okrajov dubín. s pritisnutým ochlpením). hore pritlačeno chlpaté.. Stonky pozdĺžne ryhované. listy striedavé. Väčšie dávky však môžu najmä pre saponínový obsah pôsobiť nepriaznivo (močenie krvi — hematuria). náhradka za Tuber (Radix) harpagophyti (droga z juhoafrickej sezamovitej rastliny). 1882 uvádza ako oficinálnu (Herba et Flos genistae tinctoriae). Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: žltá ihlička Nemecky: Färberginster. Rastlina je toxická najmä pre ovce a kravy (hematuria). germanica L. lebo obsahové látky sa pravdepodobne vstrebávajú. francúzsky: Genet bátard. farbiarskej. je klasická farbiarska rastlina). K. sediace. používala sa však hlavne na farbenie. V súčasnosti ako odlišovacie znaky sa berú do úvahy tŕne na stonkách (k. na vypudzovanie črevného obsahu pri niektorých vnútorných ochoreniach a novšie aj ako antireumatikum. Predmetom občasného zberu býva kvitnúca vňať . Z byli namáčaných vo vode možno získať vlákna podobné ľanovým. nemeckú a odporúčal pri močovom piesku. Plody sú stlačené struky. chlpatá — G.ných pri zápche. Kručinka obsahuje v listoch i kvetoch žlté farbivo. Plíniova genista značila aj iné druhy a aj prútnatec — Sarothamnus Wimmer. Nevedno však. v minulosti nazývaný zanoväť ležatá). rusky: - KRUČINKA BARVÍŘSKÁ Poloker vysoký asi 30—60 cm. bez tŕňov. kameňoch a na zosilnenie v rekonvalescencii (čaj vraj ovplyvňuje vylučovanie hlienov).) C. husto metlovito rozkonárený. v silnom odvare ju odporúčal pri besnote psov a semená ako purgans. ktoré sa oddávna používalo na farbenie plátna a vlny. asi 1 cm. Richard Mead (1673-1745) kručinkou liečil vodnatieľku a podobne ju ordinoval aj v 19. poslednej sa veľmi podobá kručinkovec položený (Corothamnus procumbens (Waldst. či išlo iba o druh k. B. Opeľovanie kručinky obstarávajú najmä včely a čmeliaky. Kvety majú množstvo peľu. končisté. anglicky: Greenweed. prof. Presl. stor. ktorý má sediace kvety. KRUČINKA FARBIARSKA Latinské rodové označenie kručinky vychádza najskôr z keltského gen = ker. taliansky: Ginestrina. ktorý má príbuzné obsahové látky.

Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Vo všetkých častiach rastliny sa nachádzajú alkaloidy (asi 0.6 3.5 — . Podobná čremcha obyčajná — Padus avium Miller (syn.) Gaertn. Osvedčila sa aj pri ochoreniach močových ciest. napr. je odvodený od latinského frangere Ker až menší strom sčiernohnedou. 3 1 2 II.Rhamnaceae Ľudovo: psí drieň. lepkavou (Alnus glutinosa (L. 6 2 4 1 15 7. rastie aj na čistých íloch. zvyčajne vo zväzočkoch. s rovnakým dielom vňate stavikrvu vtáčieho (2 lyžičky čajoviny na 2 poháre vody ako macerozápar).6 3. Okrem toho účinkuje aj mierne preháňavo. potom silica a triesloviny. bielo bodkovanou a lesklou kôrou. svíba Nemecky: Faulbaum.: Rhamnus frangula L. Najčastejšie sa zamieňa s rešetliakom prečisťujúcim (Rhamnus catharticus L. čím sa zvyšuje krvný tlak a priechod krvi obličkami). Alkaloidy mierne prehlbujú dýchanie.) má inak uspo- nadané kvety a hladkú.Frangula. pravdepodobne aj glykozid genisteín. Ako porast často sprevádza vŕby. lesklú kôru bez bradavičiek.5 1 2 15 ČsL 4 3 1 2 0. nie priečne predĺžené. Esencia z čerstvých výhonkov. španielsky: Frangula.ctoriae. maďarsky: Kutyabenge. Rastlina je častým druhom slatinných jelšín a iných listnatých lesov s hlbokými podmáčanými pôdami. V ľudovom liečiteľstve sa vňať používa pre dobré močopudné účinky aj pri reumatizme. cytizín a metylcytizín.5 15 5 0. Rešetliakovité . droga však obsahuje prevažne bioflavonoidy a za podpory silice má výrazný močopudný účinok (kedysi sa používala najmä na opuchy pri srdcových ochoreniach). taliansky: Frangola. ktorá má oranžovožltý podklad a roztrúsené 150 Kôrová droga podlieha ON 86 6112 a ustanoveniam ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Kôra hrubšia ako 2 mm Kôra so zvyškami dreva Kôra s lišajníkmi Cudzie organické prímesi (napr. Pri zbere kôry často vzniká zámena s jelšami. — syn. Primus padus L.). listov a kvetov sa v homeopatii používa podobne ako alopatické prípravky. Listy obrátene vajcovité. V homeopatii sa používa čerstvá.3 %). ktorého konáre sa končia tŕním. najmä s j. materiál sa suší v tieni. Vedecký názov krušiny . rešetliak korošina. tvorbe kamienkov a pri nedostačujúcej srdcovej činnosti. KRUŠINA JELŠOVÁ Frangula alnus Mill. Droga sa dávkuje v množstve 2-3 g (1 lyžička) v zápare alebo v čaji 1—2 x denne. ovplyvňuje látkovú premenu a cievny systém (upevňuje cievne steny.5 15 5 0. ďalej žltý flavónový glykozid luteolín (najmä v kvetoch).). cudzie kôry a i. francúzsky: Neprun bourdaine. rusky: KRUŠINA JELŠOVÁ KRUŠINA OLŠOVÁ biele korkové bradavičky sú guľaté. v čajovine sa kombinuje napr.5 20 0. jelše a topole v lužných zárastoch. odřezávaná na začiatku rozkvitania asi do polovice rastlinných byli. celistvookrajové. zelenkasté. Inak sa zber robí počas kvitnutia (jún—august). Pazušné kvety drobné.) Vlhkosť Obsah popola (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah popola nerozpustného v HC1 Obsah všetkých antrachinónov — najmenej Obsah látok extrahovatelných vodou — najmenej I. Plody sú červené kôstkovice (po dozretí čierne). anglicky: Alder Buckthorn.

Prvý na ne poukázal Petrus de Crescentiis (okolo r. ale s hranicou doázijskej droge až 20 %. Plod je nažka. strebať. hore rozkonárenú reže na kusy asi 10—15 cm dlhé. Droga potom obsahuje voľné alebo glykozidovo viazané oxidované i redukované antracénové deriváty. Podľa ČsL 4 droga musí obsahovať najmenej 3. kologické vyhodnotenie rastliny sa 150. Častejšie ako kôra sa používajú jej prípravky či výťažky (Extractum frangulae fluidum — Extractum frangulae siccum .51. Reduktan (čajovina . 1939 na Tomskom 172. Podrobné farmaČajoviny č. Skladovanú kôru treba chrániť pred vlhkom a svetlom. rusky: a zberajú podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) sanguisorbae. Plody obsahujú tiež antrachinónové glykozidy.). Droga nemá pach. 195. Dávkuje sa 1/2 až 1 kávová lyžička na šálku záparu. nesmie noperovité. ale v malom množstve. Predmetom zberu a drogou mimoriadnej dôležitosti je kôra . lebo čerstvá kôra pôsobí inak ako droga (emeticky).Cortex frangulae. vlašský teriál sa suší zvyčajným spôsobom. Na hoNemecky: Grosser Wiesenkopf. S možnosťami zavedenia do terapie však boli problémy. Sennagran (granulky . Kvety v tmavopurpu. robí sa v júni—júli. zosýchací pomer je asi 3 : 1. nepár. Listy riedke. Vedecké rodové pomenovanie krvavca pochádza z latinského sanguis = krv a sorbere = sať.pomocná liečba pri tučnote). Po má hrubý.však zmoknúť. vajú sa na jeseň (august—október). Oszi vérfú. Zber sa robí na jar (marec —máj). lístky dlhostopkaté.57.5 mm a najmenej 20 cm dlhá). najmä nezrelé. Pomer zosušenia je asi covité. Krušina sa ordinuje ako laxans — osobitne pri chronických obstipáciách (zapečení). francúzsky: Sanguisorbe officinale. 153.choroby žlčníka).. čo vyplýva z ich podobnosti.účinné látky sa vylučujú do materinského mlieka. pri pečeňových a žlčníkových i slezinových ťažkostiach. Cortex frangulae je zložkou oficinálne preháňavej čajoviny . Thé Salvat (čajovina . 1305). Dáva prednosť mierne vlhkým polokultúrnym lúkam so stálou záso. Oblasť jeho masovejšieho výskytu je na východe. vaj. priemyselne vyrábaných prípravkov Betulan (čajovina — pomocný liek pri ochorení močových ciest). rozkonárený podzemok očistení a krátkom omytí sa materiál s koreňmi. anglicky: kvitnúca vňať. spodnej vody asi v dvojmetrovej hĺbke. striedavé. čo sa docieli pomalým sušením alebo zahrievaním. menšieho je liečebne menej účinná. Často sa zamieňa s krvavníkom menším (Poterium sanguisorba L. 1927. pričom predovšetkým antróny silne dráždia sliznice. Denná dávka nesmie prekročiť 15 g. 10 4 1 14 12 4 4 151 .mi bohaté na triesloviny (vo výchobou pôdnej vlahy. bedrovník Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Hlavné obsahové látky — antrachinónové glykozidy (5 — 8 %) sú zväčša odvodené od emodínu. v dnešnom ZSSR alebo v Číne). ktorý je nižší a kvetné hlávky má aj v zrelosti zelenožlté. 171. rastie od nížin po horský stupeň. Na liečebné účely sa musí fermentovať. kognostického hľadiska robil aj autor textu (Kresánek. Izolovaný antrachinónový aglykón frangula-emodín tvorí zložku kvapiek Cholagol (choleretikum a cholekinetikum).laxans).4 : 1. inak 2-3 x denne (najčastejšie v zmesi s inými drogami). syn. zúbkaté. 152. V čerstvej kôre sú prítomné iba diantróny glukofrangulínu. ojedinele aj sušené plody. triesloviny a horčiny. Ružovité — Rosaceae sanguisorbae. lebo sa kedysi používal na zastavovanie krvi. 1961). 197. hlavne glukofrangulín a jeho aglykón frangula-emodín. Novšie prieskumy robil francúzsky fytoterapeut Leclerc r. U nás sa vykupujú Great Bumet. Krušina sa dostala do liečiteľstva ako náhradka za drahú rebarboru. V homeopatii sa používa čerstvá kôra. 193. Nemá sa užívať v čase dojčenia . najlepšie po daždi a čím je získaná kôra tenšia. 196. tým je hodnotnejšia (má byť hrubá 1. F. Hofštat).a veľmi trpkú. taliansky: Sanguisorba. prvý raz urobilo r. droga z k. 154. kde ho poznali a liečebne využívali od najstarších čias (napr. 192.88. Kôra sa suší buď na slnku.Elixir frangulae). granuliek Mucilogran a dražé Properistol (laxans). lekárskom inštitúte (N. 177. MaĽudovo: krvavé korenie. V našich končinách prvé zaručené správy o jeho aplikácii pochádzajú z čias Karola V. Sanguisorba minor Scop. pije sa po dúškoch najlepšie na noc. 1959. stonku. 169. Korene i podzemky krvavca sú veľnách.= lámať (pre lomivé drevo) a druhové označenie alnus je rodové označenie jelše. Krvavec nebol v antike veľmi známy..Species laxantes ČsL 4 a čs. sirupu Latol (laxans). Prieskum koreňovej drogy z farma198. 50. Podáva sa pri zlyhaní drastických laxatívnych prípravkov. Jej jednotlivá terapeutická perorálna dávka vo forme záparu podľa ČsL 4 je 1 g.5 14 10 3 7 II. alebo umelým teplom (do 40 °C). aby sa zabránilo dráždeniu.65. Vyššie dávky sú nebezpečné (známe sú priotrávenia detí kôrou alebo plodmi).85. Species laxantes Planta (čajovina — pomocná liečba pri návykových zapečeniach a laxans). 151. slabej peristaltike hrubého čreva a pri hemoroidoch. musia sa získať monomérne látky a prítomné látky oxidovať na menej dráždivé. keď korene použil jeho kováč pri zahmyzení koni. toten lekársky. 5 2 0. chuť má zvieravú rových hlávkach.5 % voľných a viazaných antrachinónov a z toho najviac 1 % redukovaných. hrubšie ON 86 7038 pre koreňovú drogu — Radix sanguisorbae — má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HCl Obsah trieslovín — najmenej I. španielsky: Sanguisorba.148. ďalej kyselinu chryzofánolovú. orezávajú sa mladé konáriky. maďarsky: meopatické účely sa používa čerstvá Orvosi vérfú. vykopáTrváca bylina vysoká 60—150 cm. Je častou zložkou metabolických a odtučňovacích čajovinových zmesí a má aj slabé anthelmintické pôsobenie. KRVAVEC LEKÁRSKY V európskych oblastiach je rozšíreTOTEN LÉKAŘSKÝ nejší zber kvitnúcej vňate — Herba Sanguisorba officinalis L. Druh rastie najmä na naplaveni.Možno ho sušiť aj na slnku. priamu.

Všeobecne majú výrazné vonkajšie i vnútorné sťahujúce. rivale L. hrebíčkový kopček. Terapeutické pôsobenie a použitie vňate je podobné ako pri väčšine drog s obsahom trieslovín a saponínov: slúži ako protikrvácavý prostriedok pri krvácaniach rozličného pôvodu (napr. s ktorými sa robili rozsiahle klinické pokusy a výskumy najmä za druhej svetovej vojny. rastie na vlhkých lúkach. vyšší. až 2. španielsky: Cariofilata officinal. je menej hojný. z nosa. Plody sú nažky. dlhostopkaté. Listy byle sú trojpočetné. zriedka rozkonárený. zázvorový koreň Nemecky: Echte Nelkenwurz. Aplikuje sa v kloktadlách (pri angíne). taliansky: Cariofillata. zajačie oko. anthelmintické a veľmi dobré protibakteriálne a proti- Trváca bylina vysoká 30—60 cm. rastie však často aj v iných rastlinných spoločenstvách. protizápalové. maďarsky: Kózonséges gyombérgyókér. Plínius opísal druh . ktorá sa uplatňuje ako adstringens. Pomenovanie Geum možno nájsť už u Plínia. anglicky: Herb Bennet. predovšetkým ako adstringens. vzniklo asi z gréckeho geuo = ochutnávam (vzhľadom na voňavý koreň). V čerstvej vňati je dosť kyseliny askorbovej. čepele pokrývajú chĺpky a žliazky. macerovať za studena 8 — 10 hodín. Pôsobí aj antiseptický. Výťažky sa dávajú do rozličných galenických foriem alebo sa aplikuje priamo prášok (na šnupanie). nie je náročný na dusík a pôdnu vlhkosť. pretrhovane nepárnoperovitých listov. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: benedykt.). Dáva prednosť rumoviskám. rašelinách. eutrofným vodám. brehoch vôd a lesných prameníšť od nížin až po alpínsky stupeň. antidiaroikum. šikmý. Čajoviny č. hrebíčkové (kravské) korenie. rusky: KUKLIK MESTSKY KRVAVEC LEKÁRSKY KUKLÍK POTOČNÍ Geum rivale L. dezinfekčné. KUKLÍK POTOČNÝ časti majú vyšší obsah). potočný je príbuzný druh (G. ktoré asi tvoria aktivátor pôsobenia). farmaceutický priemysel používa koreňovú drogu ako zložku čajoviny Tormentan. Kvety sú koncové. s ktorým sa často kríži. Podzemok hrubý. malé. kubičkové korenie. piť cez deň po dúškoch 152 alebo vo forme tinktúry (30—50 kvapiek po jedle). 31.prvokové pôsobenie. kvasných dyspepsiách a zápaloch žalúdka (gastritídy). 27. KUKLÍK MĚSTSKÝ Geum urbanum L. zakončený prízemnou ružicou dlhostopkatých. obsahujú ďalej triterpénové saponíny (sangvizorbín a waremokonín — aj vo vňati. Charakteristický druh dubovo-bukových lesov. Podzemné časti majú podobné. kravský rebríček. karafiátový kořeň. črevných kataroch. jasnožlté. žalúdka. na omývanie rán. Uplatnili sa hlavne ako rovnocenná náhradka za tanalbín (upravené do tabliet). z ktorej sa pijú 4 — 6 čajových lyžičiek denne. Kuklíky sa používajú v liečiteľstve už od staroveku. pri vredoch a pod. Čs. zadržiavanom močení a zápaloch ciev. Vňať má dobré antibakteriálne a skôr antistocídne účinky (proti prvokom).). ďasien. flavonoidy a antibakteriálne pôsobiace látky (vo veľkej miere viazané na triesloviny. ale ešte širšie použitie.5—5 %). pri letných hnačkách. Druhové označenie vystihuje výskyt. na okraji ktorých rastie. na hemoroidy a proti hnačke. s väčšími sivočervenými alebo svetločervenými kvetmi. čriev a i. Niektoré kuklíky cudzieho pôvodu sa u nás pestujú v záhradách. maternice. Pri zbere sa medzi nimi zvyčajne nerobí rozdiel. užíva sa každé 2 h 1 lyžica alebo vo forme riedkeho liehového výťažku (30-50 kvapiek 3—4x denne). Preskúmané sú najmä drogy sovietskej proveniencie. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky ani vo vyšších dávkach. pri hnačkách. Niekedy sa z čerstvej vňate lisovaním získava šťava. Dávkovanie: 2—3 čajové lyžičky na pohár vody. K. Koreň sa dávkuje 1 lyžica na šálku odvaru. francúzsky: Benoite officinale. horné trojlaločnaté. močaristým terénom. Rozšírený od nížin do subalpínskeho stupňa.

Rastlina sa kedysi užívala aj ako expektorans a pri vracaní. V homeopatii sa používa esencia z celej čerstvej rastliny i tinktúra zo sušeného podzemka bohatá na triesloviny. anorganických 1 % (2 %). podstatnou obsahovou látkou je však silica s eugenolom. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . tlmí črevné koliky. popola nerozpustného v HC1 5 % (8 %). 221. maďarsky: Csoveskukoricza. potočného je podobné. vykašlávanie krvi. anglicky: Indian Corn. potočného má ako droga označenie Radix (Rhizoma) caryophyllatae aquaticae seu gei rivularis. akosť (II. organických prímesí 1 % (2 %). Mladé byle sa dávajú do omáčok. popol 10 % (12 % ) . september až november) alebo zjari (február—marec). akosť v zátvorke) pripúšťa maximálne 3 % (5 %) nadzemných častí. Miesto rastu si včas zistíme (ešte v čase kvitnutia byliny). vykopávaný v jeseni (október. Droga pre obsah trieslovín je adstringens a antidiaroíkum: zastavuje krvácanie. resp. hnačky a dávenie. hromadne vyrábaný prípravok s tinktúrou z kuklíka je Stomatosan — antiseptikum ústnej dutiny.Radix (Rhizoma) caryophyllatae seu gei urbani. taliansky: Mais. Najčastejším predmetom zberu a nákupu je podzemok s koreňmi . resp. Koreňová droga podlieha internej norme IN 4/82. Z obsahových látok sú najhojnejšie zastúpené triesloviny (až 30 %). Podzemky sa vykopávajú na jar alebo na jeseň a sušia na vzdušnom mieste teplotou do 35 °C. francúzsky: Mais. Dávkovanie: interne 1-2 g prášku viac ráz denne alebo 1 kávová lyžička koreňovej drogy na šálku záparu (pije sa 1 — 2 x denne). na omývanie alebo obklady pri niektorých kožných ochoreniach a na kúpele pri hemoroidoch. z ktorého sa pri hydrolýze uvoľňuje silica s eugenolom. Vňať zberaná na začiatku kvitnutia sa suší pri teplote do 35 °C a obsahuje predovšetkým silicu a triesloviny. vlhkosť 13 % (13 %). Podzemok k. KUKUŘICE SETÁ Zea mays L. obaloch. Mais cultivé. polievok a prívarkov. Lipnicovité — Poaceae (Trávy . inak sfarbená droga maximálne 10 % (20 %). ktorý vzniká pri enzýmovom rozklade glykozidu geínu. potočný . organických prímesí 2 % (4 %). Vňať sa užíva v horúcom zápare (2 lyžičky na pohár vody) a vo forme tinktúry (10-15 kvapiek 2-3 razy denne). krváca- nie z ďasien. Pre obsah horčín je aj posilňujúcim prostriedkom pri ochoreniach žalúdočno-črevného traktu. Vňaťová droga sa hodnotí podľa IN 3/84. vlhkosť 14 % (14 % ) . popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . ako dezinfekčné kloktadlo (odstraňuje nepríjemný pach z úst). K. omývanie kože). Listy 153 . Ľudovo sa cení ako stomachikum. ktorá pre I. Pri vonkajšom použití slúži na výplachy ústnej dutiny pri uvoľňovaní zubov.Gramineae) Ľudovo: turecká pšenica Nemecky: Getreide-Mais.KUKLIK MESTSKÝ KUKLÍK POTOČNÝ ako geum a vychvaľoval ho ako prostriedok proti prsným ťažkostiam. španielsky: Maiz común. Koreň sa používa v domácnosti ako náhradka za klinčeky a škoricu. hemoroidy. 32. rusky: KUKURICA SIATA Kultúrna jednoročná. Na homeopatické účely sa používa celá čerstvá kvitnúca rastlina. Drogy treba pri skladovaní chrániť pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených nádobách. obsah popola 15 % (18 %). mestský obsahuje popri trieslovinách a horčine aj geín (geozid-glykozid). výplachy. anorganických 8 % (10 %). Čajoviny č. Predmetom zberu je niekedy aj vňať — Herba caryophyllatae alebo celá rastlina. až 300 cm vysoká bylina s plnými steblami. horčina a flavón. no pre relatívne nízky obsah trieslovín má pri liečbe hnačiek len slabý účinok. Pre horkú chuť i obsah silice s príjemným klinčekovým pachom sa používa aj v likérnictve. Čs. Nadzemná časť sa odstráni a po očistení od hliny sa podzemky sušia na vzdušnom mieste (aj umelo pri teplote do 35 °C).podobne ako k. zvonka 2 polievkové lyžice na 1/2 litra záparu (kúpele. Aj použitie drogy k.

Prvé zrná kukurice priviezol do Starého Sveta r. amíny. Samčie kvety v priamej koncovej metline. cukrovej kukurice. urtinktúry alebo tabliet „Teep". vzhľadom na to. dodávajú špeciálnu príchuť anglosaskej whisky. minerálne látky (hlavne draslík). Jej zrno nevypadáva. Ako droga sa odborne nazývajú Stigmata maydis (maidis) alebo Stylus maydis. samičie v šúľkoch vyrastajúcich z pazúch listov strednej časti stebla. chemicky nie celkom prebádaný alkaloid.KUKURICA SIATA veľmi dlhé. najmä kŕčovitým. živicu (asi 2 %). takže kukurica nesplanieva. dostatočne vlhkých pôdach južných častí štátu. keď jej semená dozrievajú. Treba ich opatrne. 1493 Kolumbus. Rastlina je príležitostným ľudovým prostriedkom používaným pri ťažkostiach s močením (diuretikum). a preto sa pri výrobe pečiva mieša s pšeničnou alebo s ražnou. pokrývajú ich žltkasté až žemľovožlté hranato-guľaté zrná. ktoré vyčnievajú na vrcholkoch šúľkov. Zberajú sa v júli—auguste (pri dozrievaní kukurice). Zrná sa spracúvajú aj v liehovarníctve. stor. farbivá. Saladinova káva. Známe je pestovanie tzv. ktoré sú príčinou pachuti. pri močovom piesku. O jej rozšírenie sa údajne najviac zaslúžili Cigáni. aj v mohylách okolo Mississippi. Okázalé slávnosti s kultom kukurice pozná Čína rovnako ako americkí Indiáni. flavonoidy. Do stredoeurópskych oblastí sa dostala pravdepodobne z Balkánu. s dlhými pošvami. Darí sa jej na výživných. Pôvod kukurice dodnes zahaľuje tajomstvo. Osevne plochy kuku- rice sa v minulých desaťročiach podstatne zvýšili predovšetkým v ZSSR. Zrelé šúľky sú dlhé okolo 30 cm. Používanie blizien vošlo do histórie od druhej polovice minulého storočia. takisto neopadáva z rastliny. ale aj účinným a neškodným odtučňovacím prostriedkom a antidiabetikum (s dosť problematickým pôsobením). Palice i obilky sa našli v pohrebiskách i katakombách Peru. Stržeň byle obsahuje až 9 % sacharózy. V produkčných kukuričných oblastiach sa spomínajú ako liek proti bolestiam mechúra. Vo farmácii sa ešte dnes používajú čnelky (blizny) samičích kvetov. V homeopatii sa používajú čerstvé blizny na prípravu tzv. pri piesku a ťažkostiach s močením (Peyer. že poskytuje „denný chlieb" a dru154 hové označenie mays je peruánskeho pôvodu — ich pomenovanie kukurice. šúľok ostáva trvale obalený pošvami. Za prvotné nálezisko kukurice sa najčastejšie pokladá Peru a Bolívia. Jej múka nemá lepkové zlúčeniny. odporúča sa chorým a rekonvalescentom (je to v podstate Maizena). široké do 10 cm. Vedecký názov kukurice vznikol z gréckeho zaein = žiť. Portugalskí moreplavci ju zaviezli ešte v 16. Castan (1879) ich dávno poznal ako sedatívum a diuretikum. sacharidy. kde je rastlina dôležitou krmovinou i chlebovinou. Pražila sa z nich tzv. 1630. Zachovali sa prastaré ságy a bájky o jej význame pri náboženských obradoch. takže pečivo má osobitnú príchuť. Blizny sú známe aj ako prostriedok na falšovanie šafranu. pije sa každé 3 h za polievkovú lyžicu. Rastie iba v kultúre a je odkázaná na sústavné ošetrovanie človekom. ktorá sa používala ako sladidlo. 1937). do Afriky. Doviezli ju k nám z Ameriky. Dôležitú farmaceutickú surovinu tvorí olej lisovaný z kukuričných klíč- . Niektorí autori kladú jej vlasť na územie starých Navajov a Mayov . Kukurica sa od najstarších čias používala aj v liečiteľstve. olej a alantoín (pozri kostihoj). Zrná kukurice slúžili ako náhradka za kávu. kde vegetuje od mája do prvého prízemného mrazu. z obalu vyčnievajú nitkovité čnelky dlhé až 20 cm. triesloviny (11-13 %). okolo r. a to vraj už v pobielohorskej dobe. no rýchlo sušiť v tieni. Bežné dávky sú 4 —8 g drogy na jednu šálku záparu (denná dávka 40 g). horčiny (okolo 1 %).do Strednej Ameriky. Dnes sa už predáva múka i krupica z kukurice získaná zomletím až po odstránení olejnatých klíčkov. podľa sovietskych bádateľov má aj žlčopudné účinky. Blizny obsahujú saponíny (asi 3 %). silicu (asi 0.2 %). Odtučnená kukuričná múka je veľmi výživná a ľahko stráviteľná.

lobelianum (Bernh. Rastie na lesných lúkach. Podzemok valcovitý. lobelianum Bernh. zväčša v chránených oblastiach. lobelianum Bernh. KYCHAVICA BIELA KYCHAVICA BIELA + Veratrum album L.. Pražené končisté zrná tzv. Eurázijský druh. Bratislava). rusky: KÝCHAVICE BÍLÁ lohách. tvoria nepravú stonku. Široké použitie má aj kukuričný škrob . ktorá je oficinálna v USA. premieňa ich na hrčovité zdureniny plné čierneho výtrusného prachu. Čajoviny č. novšie rátaná za samostatný druh: V. everta) zvané pukance .. Rafináciou oleja sa u nás vyrába Palmol E (Palma. viride Ait. dodávaný aj na spotrebiteľský trh. vyrába sa z neho glukóza. v Čechách vzácne aj prísne chránená k. Obsahuje alkaloidy (ustilagín a amíny). ktoré majú podobný účinok ako námeľ (pozri heslo kyjanička purpurová). Na Slovensku rastie iba poddruh kýchavice bielej Lobelovej (novšie označovaný ako k. sirupy. taliansky: Ellebro bianco. 1 3 15 12 4 1 11. znetvoruje klasy. Ľaliovité — Liliaceae Nemecky: Weisser Germer. sa ľudové pokladajú za účinné antacidum (znižujú nadmernú kyslosť žalúdočnej šťavy). Povestný a obávaný cudzopasník — sneť kukuričná. maltóza. technicky sa používa na apretúry a na prípravu špeciálnych škrobov. elipsovité. okolo salašov a na slatinách vo vyšších po- Kvalita drogy sa posudzuje podľa ON 86 7035 a československého liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Zle sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah alkaloidov — najmenej I. používa sa na prípravu dietetík a iných výživných prostriedkov a prípravkov.) Arcang. Vedecký názov kýchavice je z latin- Trváca bylina vysoká 50—150 cm. Kvetonosná stonka nesie drobnejšie listy a vrcholovú metlinu drobných zelenkastých kvetov . Prevažnú časť oleja (80 %) tvoria nenasýtené mastné kyseliny (acylglyceroly najmä kyseliny linolovej a olejovej). tvorí zložku púdrov a zásypov. Lobelova — V. ktorý je toxický. nigrum L. 2 6 15 15 6 0.ssp. olej má široké potravinárske (predovšetkým surový) a technické upotrebenie. 160. ryžových kukuríc (Zea mays var. anglicky: White Hellebore.doplnok každej ľudovej zábavy. určený pre farmaceutický priemysel. listy veľké. Šťava z mladých plodov kukurice sa zahusťuje na sirup a slúži ako sladidlo do konzerv. praskavých. Liečivé zložky sú súčasťou čs.Amylum maydis. 153. španielsky: Elleboro (Eléboro) blanco. prípravku Protosan — roztok (stomatologikum). zelenej — V. Plody sú tobolky s mnohými semenami. francúzsky: Hellebore blane. hojný najmä v Karpatoch.).kov (lacnejší ako olej z pšeničných). maďarsky: Fehér zázspa. uplatňuje sa v galenike (výroba tabliet a piluliek). ktorá má hnedopurpurové kvety na pomerne dlhých stopkách.7 ČsL 4 1 3 15 12 4 1 155 . s nápadne vyčnievajúcou žilnatinou a objímavými pošvami. Ustilago maydis. molekulovou destiláciou sa z oleja lisuje vitamín E. čierna — V.. Liečebne sa používajú aj podzemky k. striedavé.

rusky: PALIČKOVICE NACHOVÁ Namiesto zrna sa v klase raži.5 % prudko jedovatých alkaloidov steroidného typu (cholestanového alebo C-nor-D-homocholestanového radu). Opeľovanie kvetov kýchavice obstarávajú hlavne niektoré muchy. Alkaloidy — predovšetkým jervín a jeho deriváty — vyvolávajú abnormality plodov.5 : 1. melanchólii. Pre nepresný botanický opis nemožno potvrdiť. zvonka najmä na svrbivé pluzgierovité vyrážky. pokladané za morové nákazy. Preto by sa mal zberať 1—2 týždne pred žatvou (vtedy obsahuje najvyššie percento účinných látok). Obilie sa prv nečistilo a o námeli sa myslelo.1 . octová. nerozdrobenú. Výberom možno dopestovať skleróciá s vyšším obsahom a druhovo špecifikovaným. V homeopatii sa používa i čerstvý podzemok. má trvale horkú a ostrú chuť. veľkosťou.) Tul. Obsah alkaloidov v skleróciách je podmienený geneticky a závisí od ekologických faktorov rovnako ako alkaloidové spektrum. Po krátkom omytí a prípadnom pozdĺžnom prerezaní sa opatrne a rýchlo suší. nelepiaci sa na prsty. námeľ. Kyjaničkovité . Otravy postihujú i dobytok. astme i čiernom kašli a úplavicových hnačkách. novšie sa začína pestovať aj umele na špeciálnych živných pôdach. Epidémie zapríčinené námeľom sú známe aj v novších dobách — dokonca r. či liečivý druh často spomínaný v antickej literatúre predstavuje k. hlavne však rozdielnosťou v skladbe obsahových látok — alkaloidov. Skleróciá sú vý- značné formou. alkamíny (jervín. germerín a i. Niekedy sa používajú výťažky ako zložka mazadiel pri neuralgii a reumatizme. resp. Námeľ treba zberať dokonale zrelý. Droga obsahuje aj organické kyseliny. glukoalkaloidy (pseudojervín). taliansky: Segala cornuta. Výskyt námeľa je zriedkavý a nestačí kryť spotrebu. Škodca napáda divorastúce trávy. Znovu zdôrazňujeme: droga a jej prípravky sú toxické. Droga a jej prípravky sa vnútorne uplatňujú vo veterinárstve ako žalú156 dočné prostriedky a zvonka ako šnupacie prášky i proti hmyzu. preto sa droga produkuje umele infikovaním raže na osobitných poliach. pretože znecitlivujú nervové zakončenia. purgans a diaforetikum) sa pre vysokú toxicitu už dávno zanechalo. najmä raži. rožtekovitý útvar dlhý 2—3 cm — námeľ. hlavne kozy.). 1929 v Írsku. nesmie teplota presahovať 50 °C. Perkoláciou sa z drogy pripravuje tinktúra (Tinctura veratri). Po presušení teplotou do 35 °C treba drogu prísne chrániť pred vlhkom v dobre uzatvorených obaloch a pred svetlom.ského verare = hovoriť pravdu. V homeopatii sa z usušených podzemkov pripravuje esencia (dil. Materiál sa zbavuje hliny i nadzemných častí. Pomer zosušenia je asi 1. pochádza iba z raže.). Droga z voľne vytváraného skleróciá obsahuje do 1 %. lebo vraj ak sa kýchne. Menej kvalitný tovar sa spracúva priemyselne. oficinálny vo väčšine svetových liekopisov (aj v ČsL 4). Alkaloidy sú buď voľné. zväčša však len okolo 0. potvrdí sa pravdivosť povedaného. podobne ako alkaloid akonitín obsiahnutý v prilbici. Ak sa použije umelé teplo. farbou. že je to iba znetvorené zrno. ražná hubka. obsahujú 1. alebo esterovo či glykozidicky viazané. bielu — Helleborus leukos. pri stavoch ochrnutia. Vývojový cyklus huby opísal r. mimoriadne nebezpečné (1—2 g drogy alebo 10—30 mg alkaloidov môže usmrtiť človeka).5 1 7 5 0. 1853 Tulasne. podľa stavby huby. benzoová). Možno ju skladovať maximálne jeden rok. Vedecké pomenovanie huby je z latinského clava = palica. ktoré lížu medovinu vylučujúcu sa na spodných zhrubnutých častiach okvetných lístkov. zriedka pšenice alebo jačmeňa. Robí sa to strojové pomocou špeciálnej očkovacej látky. dáva však prednosť obilninám.11 % alkaloidov. Pomer zosušenia je asi 3. matka Nemecky: Mutterkorn. Huba po tomto štádiu svojho života opäť vytvára iný druh výtrusov — konídie.5 0. španielsky: Cornezuelo de centeno. glykozidových i volných alkaloidov spočíva na steroidnom jadre (chemicky podobnú štruktúru majú náprstníkové čiže srdcové glykozidy). Základ ich esterových. Zber sa robí v júni -júli. kyjak a caput = hlava.09-0.Secale cornutum. triterpény a flavonoidy. Vykopávajú sa v jeseni (september—október). rubijervín).Clavicipitaceae Ľudovo: čierne (svätojánske) žito. Kýchavice — najmä biela a zelená — sú predmetom rozsiahleho prieskumu.0 — 1. Oficinálna droga . Veratrové alkaloidy znižujú krvný tlak a spomaľujú srdcovú činnosť. D 4). Doposiaľ po- ČsL 2 má na námeľovu drogu tieto požiadavky (zhodné s ČSN 86 7310): Znak Zlomky sklerócií Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Skleróciá napadnuté hmyzom Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah alkaloidov — najmenej Najviac v % 7 1. ľahko sa uvoľňujúci z klasov. Pomenovanie sa môže vzťahovať aj na čemericu (dnes Helleborus L. angeliková. Droga nepáchne. Predmetom farmaceutického zberu sú podzemné časti: podzemok i s koreňmi. antipyretikum. Všetky časti rastliny. a tak sa dostával ako nebezpečná prímes do múky a vyvolával najmä v stredoveku ťažké a dlho prebiehajúce otravy. Sú účinným liekom iba v rukách lekára. aplikovaná pri kolapse (náhle zlyhanie krvného obehu). vyvíja fialový. KYJANIČKA PURPUROVÁ + Claviceps purpurea (FR. najmä podzemné orgány. claviceps = kyjakovitý. kŕčoch. ktoré prenášajú muchy na ďalšie semenníky (letná nákaza). V esterových alkaloidoch sa viažu viaceré kyseliny (napr. maslová a veratrová. maďarsky: Anyarosz. Na jar na ňom vyrastú stopkaté fialovočervené paličky a v nich sa vyvíjajú výtrusy. a to iba vcelku. Jestvuje veľa biologických rás týchto húb (námeľov). anglicky: Ergot. prášok veľmi dráždi sliznice a núti na kýchanie.3 : 1. Hlavné účinné látky sú estery (cevadín. Vývojový cyklus sa končí zároveň s obilím. Neskôr vypadáva z klasu a v pôde prezimuje. francúzsky: Ergot de seigle.2 % alkaloidov. z ktorých každá napáda inú rastlinu. resp. Domácke vnútorné užívanie drogy a izolátov z nej (ako emetikum. ktorá má podľa ČsL 3 obsahovať 0. ktoré infikujú niektoré semenníky hostiteľa (jarná nákaza). veratridín. ovce a teľce.

Skúmala sa i pri hľadaní protirakovinových liečiv (napr. neurohumorálne (na nervový a miechový systém. celistoň. fenylalanín. hypoglykémia — zníženie množstva cukru v krvi). Ergometrín vyvoláva na maternici rytmické sťahy. odporúčaná najmä pri žltačke a očných chorobách. zámeny neprichádzajú do úvahy. všetky podliehajú lekárskemu predpisu. Plody sú tobolky. opačné ako adrenalín). hadí mlieč. Pred návodom na zber upozorňujeme: oranžové mlieko (šťava lastovičníka) sa dosť nekriticky síce preceňuje v dráždivosti a toxicite. xantónové farbivá a steríny. celodej. cendelín. Stonka rozkonárená. listy nepárnoperovito zložené. Vedecké i národné pomenovania rastliny sú odvodené z gréckeho chelidón = lastovička. iba jej izolované alkaloidy. i teraz sa stáva predmetom výskumu. v mliečniciach má oranžový latex. valín. Šťava v stredoveku slúžila na výrobu kameňa mudrcov. napr. ako celá rástli157 LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ KYJANIČKA PURPUROVÁ známe asi 30 alkaloidov námeľa. Druh patrí k dusíkomilným a vlhkomilným bylinám. cholín. olej (asi 30 % ) . farmaceutický priemysel vyrába asi 20 druhov prípravkov. VLAŠTOVIČNÍK VĚTŠÍ + Chelidonium majus L. napr. ergotamínovej a ergotoxínovej a sú v nich viazané aminokyseliny prolín.sťahujú maternicu). nebeský dar. tolita Nemecky: Grosses Schóllkraut. Lastovičník je velmi stará liečivá rastlina. Robinson 1896 a Stickl 1929). klimakterických ťažkostiach a poruchách neurovegetatívneho systému. hlohový mlieč. lišajník. niekedy sa odvodzujú od latinského coeli donum = dar nebies. L. vytvárajú farmakologicky neúčinné stereoizoméry — deriváty kyseliny izolyzergovej. klavínové alkaloidy nie sú terapeuticky dôležité. ktoré obsahujú námeľové alkaloidy.) sú sčasti založené na báze benzofenantridínu. Osobitne zaujímavé vlastnosti ho z času na čas vracajú do terapie. šelvoro. centrálne na predĺženú miechu (znižujú krvný tlak aj frekvenciu srdcového tepu) a na medzimozog (vzniká mydriáza — rozšírenie zreničiek. krkavec. Bellaspon dražé.používa v gynekológii ako pomocný prostriedok pri pôrode.usporiadané do okolíkov. krvavý starček. hydroxyvalín a kyselina hydroxyamínomaslová. betaín). Ergotamín sa uplatňuje aj pri popôrodných krvácaniach. španielsky: Celidonia. Veľký terapeutický význam z alkaloidov má najmä ergobazín (označovaný aj ako ergometrín alebo ergovín) a ergotamín. väčší je u nás jediným druhom rodu. krvavník. kvety žlté. Droga sa v terapii nepoužíva. bradavičník. maďarsky: Vérehulló fecskefú. alkaloidy lastovičníka (chelidonín a i. hydroxyalanín. rusky: Trváca bylina vysoká 30—80 cm. Makovíté — Papaveraceae Ľudovo: bolák. ktoré majú špeciálne účinky. Rastie hlavne v rôznych spoločenstvách burín blízko ľudských obydlí. ergobazín. preto sa . Anavenol dražé a kvapky. francúzsky: Chelidoine. Čs. dravnícovina. anglicky: Greater Celandine. ergín. pričom sa často kombinuje s výťažkami z ľuľkovca alebo s barbiturátmi. periférne (vazokonstriktívne — sťahujú cievy a uterokontrakčné . celadona. častejšie však na zvládnutie krvácaní (hlavne po pôrode). krkavičník. Crystepin dražé a iné. takže majú určité cytostatické pôsobenie (zastavujú rast nádorových buniek — predpoklad aplikácie na bradavice). metylkarbaminolamid kyseliny lyzergovej) a peptidové alkaloidy skupiny ergometrínovej. ktoré sa zvyčajne delia na dve kategórie: alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej a klavínové alkaloidy. Ostatné obsahové látky námeľa tvoria amíny (histamín. Alkaloidy sa chemicky ľahko menia. Alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej sa zvyčajne delia na dve skupiny: jednoduché amidy (napr. leucín. ale pre silný sympatolytický a centrálne sedatívny účinok väčšmi pri migréne a v neurológii. dajú sa však na ne syntézou previesť. taliansky: Celidonia. tyramín. napr. tiež pri Basedowovej chorobe. vo vlhkú. lenže sú priveľmi toxické.

má tlmivé účinky (v nadzemnej časti je ho však málo). aβ-allokryptopin). ale je individuálne dráždivá a môže vyvolať ťažkosti. lebo splesnie. tiež spazmolyticky. možno ho viac ráz pri tom obracať. chelerytrín.: 164. na začiatku kvitnutia (máj . droga obsahuje aj silicu a flavonoidy. až narkotický pach a ostrú horkú chuť. resp. chelerytrín — je jedovatý. vysoký až 50 cm. sušením rastlina veľa stráca na účinnosti i toxicite. po vytiahnutí rastliny zo zeme odstránime zvädnuté a zožltnuté časti. farmaceutický priemysel používa výťažok ako zložku pasty Alysal — aplikuje sa na chronické ekzémy a drogu v granulkách Boldogran — choleretikum a cholekinetikum. na doliečenie posthepatitických stavov.0 g na šálku záparu. ľahko vlhne a do nákupne sa nesmie odosielať nedosušená. nerozrezávame.3-1 % (platné nemecké liekopisy žiadajú 0. Všetky alkaloidy majú baktericídne vlastnosti. Dávky drogy sú 0. Čerstvá droga má po rozdrvení odporný.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Lavendel. Mliečna šťava obsahuje kolísavé množstvá celého radu alkaloidov. príbuzných opiovým. novšie sa úspešne aplikoval pri glaukóme do očí. Doposiaľ sa izolovalo viac ako 20 alkaloidov. Ak sme zberali vňať i s koreňom. a to celá. Homeopatická esencia (dil. španielsky: Lavandula. čo sa niekedy žiada. Jej celkové pôsobenie je spazmolytické. radšej ho preto robme v rukaviciach a nenechajme zberať rastlinu deťom. ktoré z chemického hľadiska patria k typu benzofenantridínovému (chelidonín. mierne sedatívne.LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ na. Čs. 4 2 1 13 15 II.8 %). berberín okrem dráždivého pôsobenia na hladké svalstvo má aj cholekinetické vlastnosti (podporuje tvorbu žlče).5-1. 8 4 2 13 18 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Lavandula angustifolia Miller Hluchavkovité . cholagogické (pri cholecystopatiách). francúzsky: Lavande. protoberberínovému (berberín) a protopínovému (protopín. Chelidonín pôsobí podobne ako morfín — centrálne sedatívne a analgeticky. apríl až júl). rusky: LEVANDULE LÉKAŘSKÁ Trsovitý poloker s priamymi konármi. bez hrubších častí a zožltnutých listov. Homeopatia vyžaduje čerstvý koreň zberaný pred kvitnutím rastliny. Čajoviny č. Pomer zoschnutia je asi 5—6:1. D 3 — 0) má v podstate podobnú indikačnú oblasť ako alopatia. sangvinarín má podobné vlastnosti ako strychnin (pozri Semen strychni — cudzokrajné drogy). maďarsky: Levendula. Skladujeme ju v dobre uzatvorených obaloch (najlepšie z umelých hmôt). Droga sa po dosušení musí dobre zabaliť. taliansky: Lavanda. droga sa však užíva v kombináciách. sangvinarín). Listy podvihnú- 158 . anglicky: Common Lavender. ako extrakt alebo tinktúra.príp. 169. Materiál sušíme v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach (teplotou do 35 °C). koreň dokonale očistíme a sušíme v celosti. Zberá sa mimoriadne dôležitá mladá vňať — Herba chelidonii. 180. Kvalita drogy Herba chelidonii sa posudzuje podľa ČSN 86 6821. vo vňati 0.4-0. v koreni je ich aj do 2 %. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I.

Zvyčajné dávky kvetnej drogy sú 1 kávová lyžička na šálku záparu. pretože kvety sa rozvíjajú postupne. Ak sa suší umelým teplom. pije sa 2 x denne. Francúzsko a Maďarsko. strata na hmotnosti býva asi 75-80 %. až bez esterov (s linalolom a cineolom ako hlavnými zložkami) a lavandínové silice pochádzajú z hybridov (napr. angustifolia) obsahujú hlavne linalylacetát (20-24 %. na rube srstnaté. latifolia x L. V droge je veľa trieslovín (asi 12 %). Importovaná rastlina. angustifolia. je chudobná. Hlavnými dodávateľmi drogy na farmaceutický trh sú Španielsko. prvosienkou. príp. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé kvety. Ak sa žiadajú iba kvety. oficinálnu vo väčšine svetových liekopisoch. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená droga ako materská rastlina Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. externe: 6 polievkových lyžíc na liter záparu na kúpele. Plody sú lesklé tvrdky.5 12 12 0. hystérii. Predmetom zberu na farmaceutické a kozmetické účely býva vňať. podporuje trávenie a zvyšuje tvorbu žlče. Kvet obsahuje 1—3 % silice. L.). ktoré na vrchole stonky tvoria klas. teplota nesmie prekročiť 30-35 °C (silica).2 II. pije sa 2 x denne. resp. linalol (10—15 %). častejšie sa užíva v zmesi s inými drogami. V zmesiach je levanduľa obľúbená najmä s medovkou. 30-32 % ) . cholagogum a externé derivans. — tzv. na samom začiatku kvitnutia (júl-august). Silica (Oleum lavandulae) je zlož159 . rozmarínom. 5 5 0.v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelých hmôt).7 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Obsah silice — najmenej Vňaťová droga — Herba lavandulae sa hodnotí podľa ON 6831. Vhodná teplota na sušenie je asi 20—30 °C. 5 1 1.5 12 13 0. Liekopisne neprípustná silica z príbuzného druhu L. Spik-olej. 10 10 1 1 té. Po usušení sa jednotlivé kvety i s kalichom obtŕhajú. s obľubou sa užíva pri migréne.Na kvetnú drogu — Flos lavandulae sa vzťahuje ČSN 86 6228: Akosť — najviac v % Znak Neúplné rozvinuté kvety a iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. sedatívum. Rastliny možno zberať aj viacej razy do roka. borneolu. vňať s kvetom — Herba lavandulae a kvet — Flos lavandulae. Vňať: 2 kávové lyžičky na šálku záparu. geraniolu a iných terpénov. Drobné kvety takmer sediace. Levanduľa ako väčšina hluchavkovitých rastlín je medonosná a možno ju úspešne pestovať ako okrasnú. mierni bolesti a koliky. škodí jej vlhko i svetlo. 10 2 3 14 10 0. sivomodré až fialové.5 0. kvetná i vňaťová časť má osobitne charakteristický výzor. zoskupené v chudobných papraslenoch. odrezavajú sa kosákom iba koncové klasy papraslenov a dávajú sa sušiť v tenkých vrstvách. obsahuje minimálne 35 % esterov. valeriánou a pod. potom málo nerolu. resp. hlavnou zložkou je linalylacetát (30-50 % ) . priaznivo pôsobí pri neurasténii. máspazmoľytické účinky pri kŕčoch. Pomenovanie levandule je odvodené od latinského lavare = umývať (oddávna tvorila prísadu do kúpeľov). nespavosti (podobne ako medovka — Melissa officinalis L. Bylinné vrcholce sa odrezavajú alebo žnú krátko pred kvitnutím. latifolia Med.5 14 8 1 II. Zámeny a falšovania drog prakticky neprichádzajú do úvahy — materská rastlina sa výhradne pestuje. Kvet i vňať levandule sa uplatňuje predovšetkým ako nervínum. Externe sa používajú 3 lyžice drogy na liter záparu na kúpele. oddávna sa pestuje v záhradkách. Skladá sa asi z 30 doposiaľ známych zložiek. srdcových ťažkostiach. čiarkovité. linaol a terpénové alkoholy ako L. Kvetnú drogu treba veľmi starostlivo skladovať . sa vňať suší v prievane vo zväzočkoch.

. Corylus avellana L. Plody sú oriešky v čiaške. Ostatné druhy liesok (je ich asi 15). tiež proti svrabu a veľmi často slúži na aromatizáciu farmaceutických i kozmetických prípravkov. anglicky: Hazel. Uvá- Na listovú drogu — Folium avellanae sa vzťahuje Č S N 86 6 4 2 3 : Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy ako na rastline Cudzie organické prímesi A n o r g a n i c k é prímesi Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Vlhkosť I. zvaná aj lombardská. obsahuje extrakt a používa sa ako externé antireumatikum. Na našich stráňach a na okraji lesov je lieska prvým kvitnúcim jarným stromom. 1 1 0. ktorý včely potrebujú ako bielkovinovú stravu pre rozvoj svojich plodov. Lieska sa u nás pestuje aj v niekoľkých zušľachtených sortách — na ozdobu. 230. napr. sa u nás pestujú v parkoch. užitočný vďaka plodom. 12. Lieskovité — Corylaceae Nemecky: Gemeine Haselnuss. s tmavonachovými listami. silica tvorí zložku masti Rheumosin unguentum — derivans (prekrvujúce mazadlo) a aromatickej masti — Unguentum aromaticum Spofa. 204. Čajoviny č. Veľmi premenlivý druh. na okraji dvojito pílkovité. heterophylla) je veľmi odolný voči suchu i mrazom a má dobré vyhliadky. končisté.kou mazadiel proti reumatizmu. Veľmi hojný druh listnatých lesov a krovín. colurna L. pochádzajú z východnej Ázie a Severnej Ameriky. rezbári a výrobcovia palíc. Príbuzná 1. Obľubuje mierne vlhké stanovištia a vápencové pôdy. že sa bude pestovať ako partner na kríženie. priemyselne vyrábaný prípravok s vňaťou levandule je čajovina Valofyt Neo — nervínum. Kultúrne formy — často hybridného pôvodu.5 7 11. Pre včely je lieska veľmi užitočná. maxima Mill. ischiasu. atropurpurea. Je jednodomý.. rusky: LÍSKA OBECNÁ LIESKA OBYČAJNÁ Ker alebo menší strom. Východoázijský druh (C. Calmonal liquidum . má dlhé oriešky a stromovitá 1. 165. Poskytuje mnoho skorej a bohatej paše s množstvom sírovožltého peľu. najväčšia — C. 200. no ide o prekrútený grécky karyon — orech. niektoré však rastú iba na Kaukaze. čomu by listy prekážali. maďarsky: Kozônséges mogyoró. Kvitne zavčasu. samičie sú červené a púčikovité. Lieska má osobitný význam ako drevina na vysádzanie opustených a zanedbaných miest.hojne vraj rástla v okolí mesta Avelly či Abelly v Kampánii. nie sú zatiaľ známe z kultúr. pri neuralgiách. ale aj na iných susedných drevinách. 2 2 1 9 13 13 . francúzsky: Noisetier. Už vo februári sa na jej konárikoch tvoria dlhé visiace jahňady a červené piestikové kvety. ako ochranný ker. kým mäkké a pružné. 1. samčie kvety tvoria visiace zlatožlté jahňady. Čs. Vedecké označenie rodu Corylus je z latinčiny.roztok. listy má široko vajcovité. ťažké drevo využíva160 LIESKA OBYČAJNÁ jú napr. druhový názov plynie zo starovekého Plíniovho názvu pre liesku — nux avellana . 180. turecká — C. avellana var. aby vietor mohol sprostredkovať opeľovanie ešte pred vyrastaním listov nielen na lieskach. vznikali asi v južnej Európe už v staroveku. krvavá — C. košov i dreveného uhlia.

stomachické. pri metrorágii a horúčke — dávkuje sa 1 g na zápar z pohára vody.dza sa. kozmetike. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. citrónovo žltým drevom. Staroveký predpis na miešanie roztlčených lieskovcov s medom pri kašli sa ľudovo traduje dodnes. Tschircha Dioskoridovo ligystikon alebo Columellovo či Plíniovo ligusticum je totožné s našou rastlinou. vo svojom diele De re rustica. hnisavých ranách a podobné terapeutické uplatnenie má aj kôra — náhradka za Cortex hamamelidis: na skrátenie času krvácania. nemá pach. sacharidy a kôra obsahuje okrem silice aj triesloviny. Podstatnú zložku účinných látok listov tvorí silica (0. U nás však koreňová droga pochádza iba z rastlín pestovaných. taliansky: Sedáno di monte. ako venotonikum a adstringens. či bola známa v antike. kŕčových žilách. diuretické i emenagogické účinky a uplatnenie 161 .Umbelliferae) Ľudovo: ľúbočok Nemecky: Garten-Liebstóckel. teplota nesmie prekročiť 40 °C. Dioskorides opísal plody a korene a spomenul prekrvujúce. nedozreté semeno sa po usušení celkom zvraští. anglicky: Lovage. voskovitou konzistenciou a pachom podobným polievkovému koreniu (maggi). periférnych obehových poruchách. 1. Vedecké označenie ligurčeka pochádza z latinského ligusticum = ligurský. zato má listový. Kôra sa užíva aj proti hnačkám. 2—5 % sacharózy. 35 — 65 n. ale možno ho použiť ako náhradku do čajovinových zmesí alebo do prípravkov proti rozličným krvácaniam. používa sa v potravinárstve. Columella ho uviedol r. Olej jadier je jedlý. LIGURČEK LEKÁRSKY Levisticum officinale Koch Zelerovité . okolo 20 % bielkovín a pre svoju jemnú chuť sú vyhľadávanejšie ako väčšie vlašské orechy. Rastlina pochádza z južnej Európy. dávkovanie je voľné . Droga — list. flobafény a živicovité kyseliny. Koreňová droga ligurčeka skôr pripomína korene bedrovníkov. List liesky býva neprípustnou zámenou za severoamerický hamamelový list — Folium hamamelidis. keď oriešky vypadávajú z listencovitého obalu. maďarsky: Lestyán. kvety bledožlté. Podľa vysvetlenia „otca farmakognózie" A. Po usušení prirodzeným teplom na vzdušnom mieste poskytujú drogu Folium avellanae (coryli avellanae). francúzsky: Liveche officinale. flavonoidy. usporiadané v okolíkoch okolíkov. Ojedinele sa v jarných mesiacoch zberá aj kôra — Cortex coryli avellanae. Oriešky sa po vylúpaní z obalu sušia rozostreté na vzdušnom mieste.treba ju preskúmať mikroskopicky. Z farmaceutického a medicínskeho hľadiska sú dôležité lieskové listy. pri hemoroidoch. technicky. Koreň ligurčeka sa líši od archangelikového tenším podzemkom. že peľ má až 30 % bielkovín. ktoré možno zberať po úplnom dozretí semena. Okrem praktického potravinárskeho využitia majú medicínsky a technický význam aj plody — lieskové oriešky — Nux coryli. má hrubý hlavovitý podzemok s dlhými koreňmi.až trojito strihané. Oriešky majú až 60 % oleja. najmä na prípravu chutného a zdravého čaju s miernym močopudným pôsobením. rusky: LIBEČEK LÉKAŘSKÝ LIGURČEK LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká až 200 cm. Lieska nemá kvetný nektár. Zelené alebo svetlohnedé oriešky nehodno trhať. menším množstvom korienkov. Podľa niektorých údajov majú vyššiu energetickú hodnotu ako tučné bravčové mäsa alebo sójové bôby. pretože rastlina sa hojne vyskytovala v Ligurskom pohorí. pri kŕčových žilách. Pri dovoze sa často namiesto 1. Orvosi levisztikum. Inak list možno použiť aj ako prísadu do mnohých čajovinových zmesí. lekárskeho dodáva archangelika lekárska. Nevedno. Oriešky sa používajú predovšetkým v potravinárstve. zberajú sa len zdravé a zelené (v máji—auguste). Plody sú vajcovité krídlaté dvojnažky. Listy sú dvojito. Sekaná droga sa zvyčajne diferencuje ťažšie . má mierne zvieravú chuť. príp. Možno nimi nahradiť mandle.Apiaceae (Okolíkaté . Miestami sa pestuje v domácich záhradkách a dočasne splanieva.podľa chuti.05 % ) . čo vylučuje zámenu. obsahovými látkami podobná. španielsky: Levistico. Možno ich sušiť aj umelým teplom.

stor. odtučňovacích. Tieto účinky sa experimentálne dokázali aj jeho silici. u nás neprávom zanedbaná. Ostatné upotrebenia — stomachikum. ktoré majú tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I. Osobitné rozšírenie našiel vďaka Kapituláru Karola Veľkého. L.Na koreňovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 7025 a ČsL 4. Nemecky: Sommer-Linde. kaukazskej. vyčerpanosti a pod. 10 6 2 14 10 0. malolistej a 1. všeobecnej slabosti. Ordinuje sa pri opuchoch (edémoch). no pôsobí slabšie ako koreň ihlice tŕnitej. Pri zbere treba stromy šetriť. na nohách a šťava proti vypadávaniu vlasov.Flos tiliae. Vergília a iných starovekých autorov. ligustilid. ktorá sa pestuje v parkoch a konáriky i mladé listy má striebristo ochlpené. Lipovité — Tiliaceae Nemecky: Winter-Línde. keď rozkvitla asi polovica kvetov súkvetia.5 II.7 % ) . Pomenovanie lipy — tilia. rusky: LÍPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ LÍPA MALOLISTÁ Tilia cordata Mill. Nazberaný materiál sa suší v tieni a v prievane.3 proti pohryznutiu divou zverou. (ČsL 4) Ináč sfarbené časti koreňov ako na materskej rastline Nadzemné časti materskej rastliny Anorganické prímesi (organické) Vlhkosť Popol (nerozpustný v HC1) Obsah silice — najmenej 5(8) 3 1 (1) 14(12) 8(3) 0. Čajoviny č. pije sa 2—3x denne — denná dávka je horúci zápar z 1-3 lyžíc drogy na 2 poháre vody. Drogu treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelej hmoty). preto treba pri užívaní postupovať opatrne. Droga má veľmi charakteristický korenistý pach a ostro horkú chuť. rusky: L. nie však iné druhy. Homeopatia používa čerstvý podzemok i s koreňmi. Predmetom zberu býva aj list (júl-august) alebo plody (august—september). p.5-2. pri teplote 20-30 °C (maximálne do 45 °C). Nedrobí sa. tomentosa Moench). Predmetom zberu sú celé súkvetia i s podporným listeňom. čo možno sledovať spätne až do 16. Ján Kollár ospieval lipu ako symbol Slovanov. vhodná predovšetkým do diétnych jedál. Často ho uvádzali herbáre v 16. taliansky: Tiglío. Z ďalších obsahových látok hodno uviesť organické kyseliny a sacharidy. Častejšie tvorí zložku diuretických čajovín. Pri sušení korene strácajú asi 70 % hmotnosti (pomer zosušenia je asi 3 : 1) a list 80 % (zosušenie asi 5 : 1). lebo hrozí nebezpečenstvo úrazov. 105. francúzsky: Tilleul á grandes feuilles. Takisto sa vysádza do parkov i alejí.—3. Prímes plodov a hrdzavých kvetov zber znehodnocuje. 60. Zväzočky chlpov pri žilnatine sú skoro biele. menej kalorických. emenagogum. Účinnú obsahovú látku predstavuje silica (0. španielsky: Tilio común. maďarsky: Kislevelú hárs (hársfa). na čo treba dávať pozor (najskôr sa to zbadá na zmene farby kožovitého listeňa). Vo veterinárstve sa ľudovo používa na urýchlenie pôrodu. Rastie predovšetkým na plytkých kamenistých pôdach. euchlora Koch — 1. Súkvetie zvyčajne pozostáva z 3 kvetov žltej farby s kožovitým listeňom. 162 n-butylftalid a i. Súkvetie má 5 —10 kvetov. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva predovšetkým koreň . Drogu . na spodnej strane pritlačené chlpaté až skoro lysé. na líci tmavozelenými a lesklými. pri reumatizme a zahlienení dýchacích ciest. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Kôra slúžila proti malomocenstvu. resp. a-terpineolu a cineolu. striebristá (T. Plody sú päťhranné tvrdé nažky. s obsahom laktónových zlúčenín kyseliny ftalovej . Pre množstvo kvetov a veľkú medovaciu schopnosť sú včelársky veľmi cenné. malolistá má listy takmer lysé (len na spodnej strane pri žilkách sú zväzočky chlpov sfarbených do hrdzavá). Silica však dráždi obličky. roku (október). najmä 1. . 232. ktorá spolu s vňaťou sa používa viacej ako korenina v priemysle i v kuchyni. zelenkastá s listami na rube bledými. Droga je podľa literatury hlavne diuretikom a karminatívom. Ligurček bol veľmi obľúbený v stredoveku. nachádzame ho napr. ani v stredoveku. Listy má srdcovité. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) porovnával jeho karminatívny a diuretický účinok s archangelikou. nadmernom potení. Koreňová droga býva oficinálna v liekopisoch. europaea L. Strom starý 50—100 rokov (lipy sa dožívajú aj 600 rokov) dá okolo 10 kg medu. Znášku podmieňuje najmä teplo a vlhko. Lipy kvitnú asi 12 — 14 dní (jún —júl). asi kríženec 1. resp. Plínia. sú viac-menej iba ľudové. p. často aj v listnatých lesoch. veľkolistá je mohutný strom. Pre zber sú prípustné aj krížence a T. Kvety by mali zberať iba dospelí. malolistej a spolu figurujú ako 1. vňať. Vysádza sa aj do alejí a parkov. pre kožovité listene súkvetí. ale ľahko sa zaparí. potom kumarínov (hlavne bergaptén a umbeliferón). bez prímesí. pri ochorení pečene a sleziny. Kvety sa liečebne nepoužívali ani v staroveku. Plody sú guľaté kožovité nažky. predovšetkým v noci.ftalidov (až 70 % ) . u nás sa zavádza do ČsL 4. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Zberajú sa na začiatku kvitnutia (jún—júl). Obe známe liečiteľky stredoveku — abatiša Hildegarda i Trotula ho ordinovali proti kŕčovým ochoreniam a ako emenagogum — prostriedok upravujúci menštruačný cyklus. a 17. 104. anglicky: Common Lime. maďarsky: Nagylevelú hárs (hársfa). Materiál ťažko schne. Podobné použitie má aj silica — Oleum levistici.Radix levistici. Výhodnejšie sú drogové kombinácie. Druh rastie v prírode a dáva prednosť hlbším a vlhším pôdam. preto sa silnejšie korene pozdĺžne rozrezávajú (nie na priečne plátky) a suší sa najlepšie v prievane (výška na lieske asi 6 cm). stor. LIPA VEĽKOLISTÁ Tilia platyphyllos Scop. n-butylidenftalid = ligustikový laktón. 131. i anglosaská lekárska literatúra. Ako koreninu možno použiť aj plody (pre octové pokrmy so zeleninou a s hubami). veľkolistá sa niekedy pokladá za kultúrnu formu 1. na okraji pílkovité. u Collumelu. L.. Vykopáva sa spolu s podzemkom v 2. pochádza vraj z gréckeho ptilon = krídlo. listy na opuchy v ústach. európska — T. Kôra a drevo sa používali na upevňovanie zlomenín. Vo Švajčiarsku sa dodnes pijú teplé a sladené mlieka cez dutú stonku ligurčeka ako prostriedok proti bolestiam v hrdle. zvaný aj Radix ligustici seu Laserpitii germanici.

150.04-0. Komentár k DAB 7. tilirozid). 193. lyko na viazanie zeleniny či kvetov a uhlie (Carbo tiliae) má široké liečebné upotrebenie (proti nadúvaniu. pri hyperacidite. O obsahu špeciálnych potopudných glykozidov sa vedú dlhé spory.Species laxantes. Pach drogy je charakteristický. Reduktan — čajovina na odtučnenie a plní sa do záparových vrecák. bežná dávka je 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 —5 x denne s prísadou medu a citrónovej šťavy. 69. dĺžka listeňov asi 6 cm. NSR z r.LIPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ Inflorescentia tiliarum skladujeme chránenú pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených obaloch najdlhšie jeden rok. Kedysi bolo zložkou pušného prachu a zasypali sa ním rany a kožné vyrážky. 15 8 1 11 8 1 II. glykozidy (o. Odvar tvorí kozmetikum (vhodné najmä pre ľudí zamestnaných v prašnom prostredí — čistí pokožku a tvári dodáva jemný zlatistý nádych). Na kvetnú drogu — Flos tiliae — sa vzťahuje ON 86 62 K) a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč. 5. Čaj nesmie mať nepríjemný pach ani chuť (prímes kvetov iných líp). 128. flavonoidy (hesperidín. 6. i.93. Čaj sa pije aj pri neurasténii a chloróze. metabolických i diuretických a pôsobí aj ako stomachikum a spazmolytikum. Farba listeňov drogy je žltozelená. Moderné liekopisné komentáre sa o nich vyslovujú ako o nedokázateľných a diaforetický efekt sa pripisuje skôr horúcej vode (napr.94.92. 1926 experimentálne dokázal špecifické látky vyvolávajúce potenie. ako detoxikans. 35 24 3 11 12 3 ČsL 4 15 8 1 11 8 1 ČSN 86 6210 uvádza pre lipový kvet tieto rozmery: priemer kvetov asi 1 cm. Droga obsahuje značné množstvo slizu (číslo napúčania je podľa ČsL 4 najmenej 25 pre 1 g drogy). Wiechowski r. kašeľ. Používa sa aj ako korigens v mnohých čajovinách. laxatívnych.95.84. 97. 25 16 2 11 10 2 III. ľudové pri žlčníkových a pečeňových ochoreniach). tvorí zložku čajovín používaných pri reumatizme.1 % s farnezolom). bronchitídy. slabo aromatický a chuť sladkasto slizovitá. hromadne vyrábaných čajovín Species laxantes Planta — preháňavá čajovina. Lipový kvet tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 . pri chorobách z nachladenia. Droga je predovšetkým diaforetikum. angíny. šírka listeňov asi 1. ktoré podľa neho pôsobia nepriamo dráždením príslušných nervov. 234. 192. 163 . kvercitrín a i. ako je chrípka. 213. kvety sú svetložlté až žltožltohnedé. 240. 1969). plody) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. Čajoviny č.). taktiež na kloktanie a do kúpeľov a ústnych vôd. Jednotlivá perorálna dávka na zápar podľa ČsL 3 je 1.5 cm. malé množstvo silice (0. čs. ďalej triesloviny. Mäkké drevo líp je výborné na stolárske a rezbárske práce. 98.5 g drogy. ako je uvedené v závere normy Iné časti materskej rastliny (listy. užíva sa pri kataroch dýchacích ciest a horúčkovitých ochoreniach.

tabaky a niektoré liehoviny. verum L. kde sa dlhšie zdržujú ľudia (má silný pach). španielsky: Asperilla odorosa. dávenie. Trváca holá bylina vysoká do 30 (50) cm. lebo niekde jej hrozí už vyhubenie. ktorý známy bylinkár Kneipp odporúčal najmä proti zápche a vodnatieľke. maďarsky: Szagos muge. Častejšie sa vmiešava do čajovín. Veľmi podobný je ešte lipkavec lesný — Galium sylvaticum L. taliansky: Stellina odorosa. že sa pestoval.D 1) sa indikuje ako v alopatii.. chránený pred svetlom. s oblou byľou. Pekne vonia. preto bol premenovaný. kvetom agátu. kumarín. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. Z obsahových látok lipkavca treba menovať iridoidový glykozid asperulosid. flavonoidy.. Marenovité — Rubiaceae Ľudovo: božcové korenie. kúpele. v 6-9-početných praslenoch. ktorý sa zvyčajne skladal ešte aj z iných bylín (veronika. valdmajster. anglicky: Sweet Woodruff. m. Zber sa robí ručne. napr. kde často pokrýva celé plochy. Drobné biele kvety zoskupené vo vrcholíkových vidlicovitých metlinách.LIPKAVEC MARINKOVÝ . horčiny a triesloviny. vňaťou prasličky. schultesii Vest hlavne v Karpatoch. do močopudnej s listom brezy. sivý — G. náhradka pravého čaju). 207. Lipkavec bol vtedy veľmi vychýrený a hľadaný. so 4-6-početnými praslenmi (horné listy má skoro čiarkovité a viac-menej protistojné). miestami už v apríli alebo až v júni). Materiál sa ľahko zaparí.: Asperula odorata L. Latinské pomenovanie je odvodené od gréckeho gala = mlieko. v tenkých nestlačených vrstvách. vňať sa zberá pred kvitnutím a pripravená esencia (dil. a preto kedysi ho sušili a pridávali do tabaku. preto sa nesmie pchať do obalov alebo skladovať dlhší čas na vysokých kopách. Je veľmi hľadaná a ako droga sa označuje Herba asperulae alebo Herba matrisylvae. . ale aj marinka — Asperula. Pre rastlinu sa v súčasnosti uplatňuje vedecký názov Galium odoratum. rusky: Už z toho vidno. pri sušení sa nedrobí.) Scop. napr. farbiarska. Pomer zosušenia je asi 6—7:1. rastúca najmä v teplejších oblastiach. s tenkými a drsnými listami v 6—8-početných praslenoch. Istý čas bol lipkavec taký hľadaný. planá morena. Zo sušených listov sa oddávna varí čaj. podľa potreby obraciame. ako A. voňavý svízel Nemecky: Waldmeister. pije sa 2—3 x denne po lyžičkách. Vyššie dávky spôsobujú úporné bolestí hlavy. 164 Na vňaťovú drogu — Herba asperulae sa vzťahuje ČSN 86 6817: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. a 6 Asperula L. Zberá sa celá na začiatku kvitnutia rastliny (v máji. 1. spazmolytické. iba aromatizuje čajoviny. tinctoria L. — lipkavec syridlový čiže pravý). marunka májová.syn.MARINKA VOŇAVÁ MARINKA VONNÁ LIPKAVEC MARINKOVY . že podobnosť s druhmi rodu Galium — lipkavec je veľká.. em. sčiarkovitými listami v 8 — 10-početných praslenoch.MARINKA VOŇAVÁ Galium odoratum (L. májového nápoja. Homeopatia používa lipkavec na liečebné účely čerstvý. dezinfekčné. kumarín sa uvoľňuje pri sušení (enzýmove) a má slabé narkotické vlastnosti a je mierne toxický. Lipkavec (marinka) bol liečivou rastlinou už v stredoveku. rýchlo. lebo zráža mlieko na tvaroh (najmä G. listy kopijovité. spavosť až zastavenie dychu. drúbňava. francúzsky: Aspérule odorante. Duft-Labkraut. ako našu čajovinu Javorina (dietetikum. kuklík a prietržník). žindava. Lipkavec má diuretické. Sušíme ho na vetraných miestach. Vzhľadom na protizápalové pôsobenie možno lipkavec používať aj zvonka na obklady. má sa kosiť kosákom. že nie je celkom neškodný.G. Nápoj vraj otváral zapchatú pečeň a osviežoval srdce. Celkove rastie v ČSSR asi 35 druhov rodu Galium L. venotonické a antiflogistické vlastnosti. na hnisavé rany. kvitne neskôr (júl—september). celistvookrajové. vredy a pod. Pri častých zámenách prichodia do úvahy najmä iné druhy rodu lipkavec. Čajovina č. závrate. Herba hepaticae stellatae. Užíva sa 1 kávová lyžička na pohár záparu. Uvedené čerstvé. U nás sa tradične zberá vňať. Rastie najmä v bučinách s kyslejšou pôdou. Rastlina sa nesmie vytrhávať i s koreňom. 1539 ho odporúčal do tzv. ešte nerozkvitnuté byliny sa namáčali v bielom víne. nevonný. Byľ skoro priama. Ehrend. glaucum L. príp. 10 5 2 12 18 . Ostal len zložkou denného čaju a používal sa v homeopatii. keď sa zistilo. Nesmie sa sušiť v byte a na iných miestach. Benediktínski mnísi začiatkom stredoveku z neho pripravovali voňavý nápoj a Hieronymus Bock vo svojom Herbári z r. na Slovensku rastie ešte podobný 1. D 2 . Schultesov . Jeho sláva pomaly upadla najmä potom. V liečebných dávkach sa neodporúča dlhšie užívať ako 2—3 týždne. 5 2 1 12 14 II. štvorhranná. Plod je rozpadavý suchý dvojplodolistový plôdik.

Z lišajníkových kyselín sú najznámejšie kyselina usnínová a evernová (spolu tvoria hlavnú zložku látky nazývanej evozín) a kyselina evernínová. agát. aby droga nenavlhla (prejaví sa to zmenou farby. ďalej borneol. Zberá sa celá kríkovito rozkonárená stielka. ktorá rastie vo vyšších polohách na zemi medzi trávou a machom. zväčša ho však vyvážame. fixodors a i. Drogu netreba obracať. Mitsouku alebo sa používa na aromatizáciu lepších kozmetických prípravkov. rusky: LIŠAJNÍK DUBOVÝ LIŠAJNÍK DUBOVÝ Lišajník s rozkonárenou kríčkovitou stielkou pripevnenou ku kôre stromov.Odborne: konárnik slivkový LIŠEJNÍK DUBOVÝ .) alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. Kyselina je v lišajníkoch hojne rozšírená. zväčša sa však uvádzajú mesiace jún—október. na rozdiel od pľuzgierky islandskej. kataroch žalúdka a čriev a pri parazitárnych ochoreniach. pričom túto rôznorodosť nespôsobuje iba zmena vylúhovadlá alebo extrakčnej metódy. abscesov (dutiny v tkanive vytvorené zápalovým rozpadom a vyplnené hnisom) a infikovaných rán. spracovaná a akostná droga má podľa poznatkov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv v Bratislave vyhovovať týmto základným požiadavkám: Znak Cudzie organické nečistoty Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Najviac v % 5—6 0. L. vždy plné a hladké. francúzsky: Mousse de chéne. Fúzatkovité — Usneaceae Nemecky: Eichenmoos. Lichen quercinus. Drogu najlepšej akosti poskytuje lišajník rastúci na duboch. Našla sa napr. sušenie netrvá dlho. po usušení má výraznú príjemnú vôňu. slivka. Oficiálna medicína sa k tomu stavia skepticky. Dá sa to robiť prakticky celý rok. Možno ho odtrhávať v celých strapcoch. geraniol. hlavnú zložku silice tvorí orcín-monometyléter (resp. jednak tvorí zložku ich kompozície.VĚTVIČNÍK DUBOVÝ (SLÍVOVÝ) Evernia prunastri (L. Pri skladovaní ich treba dať na suché vzdušné miesto. citronelol. silicu (0. Foins Coupés. breza. Druh rastie epifyticky na kôre rozličných stromov vo vlhkom ovzduší. borovica. etylester kyseliny evernínovej = lichenol). najmä extrakciou organickými vylúhovadlami (benzénom. ktorý nie je taký jemný ako výťažok získaný petroléterom. takisto jeho konzistencia — od tekutej až po pevnú. Aromatické látky sa získavajú viacerými spôsobmi. dubový pre obsah aromatických látok používa najmä ako surovina vo voňavkárstve a v kozmetike. Účinné spektrum kyseliny usnínovej sa blíži penicilínu. no nikdy nie zoškrabávať. Suší sa v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste prirodzeným teplom. Ako droga má rozličné pomenovania. tá je pre príjemnú vôňu veľmi obľúbená a tvorí nevyhnutnú zložku niektorých známych kompozícií. dubový má uplatnenie aj v ľudovom liečiteľstve. Fougére. buk. predovšetkým pri miestnom použití. prípadne nepríjemným pachom). petroléterom. Zosychá v pomere asi 1.5 3-4 0.1 %) a niektoré kyseliny. Lichen quercinus viridis. Voňavkárstvo. aj v zástupcoch rodov Usnea. V súčasnosti sa 1. V praxi sa rozlišuje hrubší druh — Evernia prunastri vulgaris a najmenší druh — Evernia prunastri gracilis. čaj sa pije pri tuberkulóze. trnka) i ihličnatých (smrek. liehom a pod. vanilín a rozličné terpény. napr.5 : 1. Produkt má príjemnú vôňu a je známy pod rozličnými názvami: resinaromes. mydlárstvo a kozmetika spotrebúvajú aj silicu vydestilovanú z drogy. Muscus arboreus alebo Lichen prunastri. púdrov a pod. Zber sa robí ručne. krémov.) Ach. resinoides. na líci sivastozelenkasté. Spracúva sa čiastočne aj u nás. sú tuhé. napr. s belavými zoskupeniami sorédií na okrajoch. extrakciou benzénom sa získa viacej tmavo zafarbeného výťažku. ako všetky lišajníky slúži proti kašľu. farba od čiernej až po zelenú alebo hnedú. Konáriky stielky sú stužkovité. ale niektoré indikácie oprávňuje prítomnosť antibakteriálne pôsobiacich Správne usušená. Vzhľad a zloženie výťažku sú rozličné. pleťových vôd. tujón.07 až 0. Lišajník obsahuje hlavne vonné látky. Cetraria. Slúži jednak na udržiavanie vonnej zmesi (buketu) jemných voňaviek. lebo lišajník neobsahuje veľa vody.3 9—10 165 . Cladonia a Ramalina. ale v značnej miere pôvod a kvalita suroviny. liehový výťažok má príjemnejšiu a lepšiu vôňu i akosť ako výťažok získaný zmesou lieh — benzén. Usušené stielky šuchocú. Na odosielanie vo väčšom množstve sa droga lisuje. a to za suchého počasia. najmä v nižších polohách na listnatých stromoch (dub. jedla). na rube slaboružovkasté alebo belavé. ako je Chypre. gáfor.2—0. Lišajníky vzbudili pozornosť v lekárskych kruhoch svojimi vysokými antibiotickými vlastnosťami. a preto sa táto kyselina dáva do zásypov alebo mastí na natieranie furunkulov (hnisavé stafylokokové zápaly). Zozberaný lišajník treba pred sušením prečistiť a zbaviť cudzích prímesí.

rusky: LOBELKA NADMUTÁ LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Jednoročná bylina vysoká 50—70 cm. lobelanidín a ich norderiváty.3 %. Plody sú tobolky. maďarsky: Lobelia.3 II. erinus L. chránenú pred svetlom v dobre zatvorených obaloch. vtedy je v rastline najvyšší obsah účinných látok. Výťažok z drogy pôsobí ako broncholytikum a antiastmatikum. Pôvodne severoamerická rastlina.3 g (v čajovinových zmesiach sa nepoužíva). dôležité vedľajšie sú izolobinín (s dehydropiperidínovým skeletom). bronchitídy a poď. Americkí osadníci mali pre ňu aj ďalšie indikácie.lobelková vňať. Po dávke lobelínu a následnom prívode nikotínu vzniká dráždenie na dávenie a pocit ošklivosti. Vo vyšších dávkach je emetikom. s bledomodrými kvetmi a parková 1. Najvyššia jednotlivá dávka drogy je 0. podľa požiadavky väčšiny liekopisov minimálne množstvo je 0. 2 4 0. 166 . + Lobelia inflata L.). Lobelkovité — Lobeliaceae Nemecky: Aufgeblasene Lobelie. oddelene. flámskeho lekára a botanika Mathiasa de ĽObel (1538-1616). na krátkych stopkách. keď dozrievajú (hnednú) prvé plody. Drogu skladujeme oddelene od ostatných (je toxická). čo asi vyvoláva izolobinín. Hlavnými producentmi lobelky sú USA a Kanada. anglicky: Indian Tobacco. Pôsobia ako dychové analeptikum. modré. antiastmatikum. lobelinium chloratum. listy striedavé. Materiál sa suší rýchlo. Droga Herba lobeliae . 5 6 2 14 14 6 0. potom tinktúra — Tinctura lobeliae a izolovaný alkaloid — chlorid lobelínia. Lobelka sa používa aj vo veterinárnej praxi — najmä pre kone. patrí 1. V droge sa ich doposiaľ identifikovalo asi 20.3 de a čiernom kašli. španielsky: Lobelia.2-0. byľ hranatá. expektorans pri bronchiálnej astme. v Európe sa aklimatizovala. Čerstvú vňať používa homeopatia. Nadzemné orgány rastliny sa zberajú koncom kvitnutia. horné sediace.lišajníkových kyselín.1 g. Podstatnú obsahovú zložku drogy tvoria alkaloidy (0. Kvety drobné. taliansky: Lobelia (Tabacco indiano). podlhovasto vajcovité. fulgens Willd. Druhové označenie inflata = nadutá má podľa tvaru bruchatých plodov — toboliek. lobelanín. ktorý dráždením žalúdočnej sliznice vyvoláva zosilnenú sekréciu bronchiálnej sliznice. Lobelka získala svoje meno od dvorného botanika anglického kráľa Jakuba L. žiarivá — L. Lobelín sa uplatňuje aj ako prostriedok proti kŕčom a expektorans (čierny kašeľ. francúzsky: Lobélie inflée. Hlavný alkaloid je lobelín — derivát piperidínu. červenkastá. Širšiemu upotrebeniu lišajníkov všeobecne bráni ich pomalý rast a nemožnosť pestovania. je oficinálna v mnohých svetových liekopisoch (u nás v ČsL 2). a tým posilňuje expektoráciu. drobná — L. Medzi príbuzné druhy. Severoamerickí Indiáni ju Požiadavky podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Stonky s priemerom viac ako 2 mm Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 používali ako dávivý prostriedok a proti astme. Európu s ňou oboznámil slávny Linné (r. Farmaceutické upotrebenie má vňať — Herba lobeliae. 1741 ju kultivoval v Uppsale). u nás pestované v záhradách i črepníkoch. Celá rastlina je riedko chlpatá. dolné so stopkou.6 % ) . veľké plantáže sú aj v ZSSR. pazušné. bronchití- LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Podľa ČsL 2 najviac v % 4 10 12 5 Lobelková vňať — Herba lobeliae má podľa ČSN 86 6716 tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo alkaloidov — najmenej I. denná 0. Lobelín pôsobí povzbudzujúco na dychové centrum a pre vlastnosti podobné nikotínu môže sa používať na odvykacie kúry fajčiarov.5 14 12 5 0. s červenými kvetmi aj stonkami. maximálne pri teplote do 40 °C.

vo zväzočkoch na povraze a na tienistých miestach. pri nedoslýchavosti. Čs. Z 200 druhov lomikameňovitých rastlín sa u nás vyskytuje asi 40. V stredných stupňoch je vzácny. zrnitý. Vedecké pomenovanie rastliny vychádza z latinského saxum = skala a frangera = lámať. spomína sa živica. cibuľkatý (S. bez koreňov a pacibuliek).) a Paracelsus. čepele okrúhlasté.V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravuje esencia (dil. Získava sa odrezávaním nad zemou (t. Plody sú tobolky. L. že sa používajú proti kameňovitým ochoreniam). Obsahuje hlavne triesloviny a horčiny. lúkach. riedko trsnatá. Rastie hojne v nižších polohách na svetlých teplých stranách. uší. piť po dúškoch počas dňa. Pri žlčníkových kameňoch sa zvyčajne ordinovala čajovina podľa Turka. Droga: Herba saxifragae (granulatae). Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva nadzemná kvitnúca časť rastliny — vňať. Listy byle sú laločnaté. myším chvostom a pestrecom (silybom) mariánskym. Lomikameňovité — Saxifragaceae Ľudovo: lomkameň. maďarské: pri kameňoch obličiek. pretože niektoré druhy najradšej rastú na skalách (podľa niektorých vraj preto. Rastie na podobných stanovištiach ako 1. Zo starších receptov je známy čaj z vňate používaný pri kameňoch v močových cestách: 3 lyžičky usušenej vňate na 2 poháre vody ako zápar — nechať postáť 10 minút. Kvety sú biele. Pomer zosušenia je asi 4. Poľské použitie: vňať ako diaforetikum. riedke. príp. málo listnatá. z ich pazúch vyrastajú výhonky s rozmnožovacími cibulkami. 1755) písal. 167 . oficinálne koreň. rusky: - Trváca bylina vysoká až 50 cm. maďarsky: Bibircses vajfu (kotor). napr. čo je však sporné. bulbifera L. pre malé hluzky alebo pacibuľky pri koreňoch. Listy v riedkej prízemnej ružici. ktorý má cibuľkaté pupene pri koreni a spodné listy sú obličkovitého tvaru alebo okrúhle a vrúbkované a má žľaznato chlpatú a bohato olistenú stonku (12 i viacej listov. Účinné obsahové látky drogy nie sú priveľmi známe. stor. j. rúpové korenie Nemecky: Knollchen-Steinbrech. Wittsteina (1882) boli v 19. vo vyšších celkom chýba. 2 1 12 8 II. Európske ľudové liečiteľstvo má pre lomikameň veľa zaujímavých indikácií. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku tabliet Antasthman . smerom nahor sa zmenšujú. Ľudovo sa traduje jej používanie na rozpúšťanie piesku a kameňov v obličkách a močovom mechúre.). Von Halier (Medicinálny lexikón z r. Neskôr sa zachovalo iba používanie vňate. používaná podobne ako alopatické prípravky. naše: šťava zvonka pri bolestiach očí. Obdobie zberu je asi máj až jún. okraj vrúbkovaný až laločnatý. pasienkoch. glykozid bergenín (zvyčajne prítomný v zástupcoch čeľade lomikameňovitých. v Dánsku sa používa pri slezinových a pečeňových ťažkostiach. kde sa kombinovala vňať lomikameňa s mätou piepornou. Lomikameň nebol antike známy a staroveké použitie nie je jasné. Droga a jej prípravky pre toxicitu podliehajú predpisom lekára. zrnitý iba 5—7). Dávkujú sa 3 čajové lyžičky na šálku záparu — piť 2-3 razy denne. močových kameňoch. LOMIKÁMEN ZRNATÝ LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Saxifraga granulata L. žltačke. Materiál je náchylný na zaparenie a suší sa zvyčajným spôsobom vo vrstvách hrubých asi 8 — 12 cm. zrnitému je najbližší 1. stor. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Na vňaťovú drogu — Herba saxifragae sa vzťahuje ČSN 86 6815. že okrem „lámania kameňov" má aj močopudné účinky a uplatňuje sa aj proti zahlieneniu pľúc. medziach a neobrábaných pozemkoch. Podobné použitie má rastlina aj v homeopatii. no v stredoveku ho už rátali k veľmi obľúbeným liečivým rastlinám. účinkom blízky salicínu — pozri heslo vŕba biela).antiastmatikum a spolu s chloridom lobelínia je zložkou prášku Felsol — tiež antiastmatikum. D 4-D 3). Aj homeopatia používa na prípravu esencie i rozotieraného prípravku „Teep" iba čerstvú kvitnúcu vňať. lastovičníkom. vňať pri žalúdočných kŕčoch a pri kameňových ťažkostiach (Madaus 1938). Nie je však isté. súkvetie koncové. či je aj v tomto druhu lomikameňa (Thoms). častejšie priama. ale aj pri hnačke a zvonka pri vypadávaní vlasov a uhryznutí hadom. 5 2 12 12 Droga sa používa ako močopudný prostriedok. vňať a kvet.5—5 : 1. uvádzala ho abatiša Hildegarda (12. Druhový názov značí zrnitý — granu- latum. 1. Podľa prof.

z pomenovania starých keltských spevákov — bardov. francúzsky: Bardane commune. Vykopávajú sa z nekvitnúcich rastlín v jeseni (september—október) alebo na jar (apríl -máj).5 2.LOPÚCH VÄČŠÍ Arctium lappa L. O používaní rastliny na podporu vzrastu vlasov písal už V. Podzemné časti sa nesmú zamieňať s koreňmi ľuľkovca. Latinské meno drogy vzniklo z talianskeho barda = konská deka. Nezriedka si ľudia mýlia lopúchy s deväťsilom . no až v druhom roku. Rastie na rumoviskách. ktoré sú priečne brázdená a drevo zväčša nemajú lúčovité (jednoduchá chemická skúška: prierez sa roztokom jódu sfarbí na modro. španielsky: Bardana. Rýchlo a dôkladne sa omyjú. väčší: nemá pavučinaté zákrovy a všetky listene zákrovu majú odstávajúce háčiky. Cordus (1515 — 1544). Dorastá do výšky asi 80-110 cm. L. maďarsky: Molyhos bojtorán. — 0. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Nemecky: Filz-Klette. na násypoch a v kroviskách od nížin po podhorský stupeň.5 12 12 3 . pre plstnaté ochlpenie listov. Súvisí s učením o sig168 natúre. rusky: Lopuchy sú dvojročné byliny s veľkými stopkatými listami s okrúhlou čepeľou a guľatými úbormi s háčikovitými zákrovnými listeňmi. najlepšie umelým teplom pri teplote 30—35 °C. ktorý reakciu nedáva). obľubuje čerstvé navážky. duté alebo drevnaté sa vyradia. ktorí si zahaľovali tvár veľkými listami. menší: zákrov má zamladi trochu pavučinatý. Lopúchy už v staroveku patrili medzi rastliny opradené poverami. Rastie na rumoviskách. príp. Predmetom zberu a nákupu sú dnes iba korene lopúchov . Podľa ČSN 86 702 1 má droga tieto základné znaky: Znak Staršie zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. plstnatý: vajcovité úbory sú fialové. ktorý má oveľa väčšie listy a rastie na zamokrených miestach. 3 1. pasienkoch a v kroviskách od nížin po horský stupeň. vnútorný rad zákrovných listeňov nemá háčikovitý hrot. pre veľkosť listov. anglicky: Great Burdock. Nemecky: Kleine Klette. Materiál sa suší na dobre vetranom mieste v tieni. lopúchy rezervnú látku — fruktózan inulín. rusky: LOPUCH VĚTŠÍ LOPÚCH VÄČŠÍ LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH MENŠÍ Arctium minus (Hill) Bernh. listene zákrovu sú zakončené háčikmi. lebo korene obsahujú škrob. L. maďarsky: Kis bojtorán. Ľudovo: lapún Nemecky: Grosse Klette.5 1 12 9 1. hrubšie sa po dĺžke rozrežú. rusky: LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH PLSTNATÝ Arctium tomentosum Mill. aby ich pri vystúpení nebolo poznať. dorastá do výšky asi 1 m. Ruderálny druh nížin až podhorského stupňa. taliansky: Bardana.Petasites Mill.. neskôr lysý. rúbaniskách. Koreňovú drogu tvoria všetky uvedené druhy lopúchov. dosahuje výšku 1—2 m. L.5 II. maďarsky: Kozónséges bojtorán. pri cestách. husto pavučinaté.Radix bardanae (Radix lappae).

rezervnú látku inulín (40-50 % ) . Je častý na vápencových skal- natých substrátoch od nížin až do horského stupňa. chutí odporne. so šupinatým podzemkom. Eurázijský druh. Niektoré druhy obsahujú pravdepodobne narkotický pôsobiace látky. resp. Zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička na pohár odvaru (pije sa 2—3 x denne). Poľská polooficiálna medicína propaguje šťavu z koreňa . V našich podmienkach je to teplomilný druh viazaný na suché lokality. Jeho stanovišťami sú lesostepi. Droga má slabý pach. a to ako diuretikum.2 % ) . väčšieho lignanový glykozid horčinového charakteru. Niekedy sa čerstvý koreň upravuje ako bežná zelenina. slano. ekzémoch a mykózach. Ľudové použitie koreňovej drogy je veľmi široké: hlavne dermatikum. zvončekovité. Rastliny majú aj výrazné antibakteriálne účinky. sacharidy. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov všetkých troch druhov esenciu (dil. Čajoviny č. a to pri furunkulóze a bolestiach obličiek (dávkovanie: 1 lyžička na pohár vody. Na masáže pokožky s cieľom podporiť rast vlasov sa 3—5 x týždenne používa 2 . aplikovanú vnútorne pri kožných chorobách a zvonka aj proti nadmernému poteniu pod pazuchami.Succus bardanae. ďalej sliz. 63. V záhradkách sa občas vysádza príbuzná glejovka americká — Asclepias syriaca L. Čaj sa pije 2—3 x denne. silicu (asi 0. suché trávnaté alebo skalnaté svahy. Luskáčový koreň (Radix vincetoxici). kvety žltkastobiele až zelenkasté. španielsky: Centosigo. 235. Ide o výťažok z koreňovej drogy získaný pomocou kvalitného oleja. Koreň tvorí zložku čs. diaforetikum a cholagogum. dolné až sediace. preto ju treba čím skôr priniesť do nákupne. taliansky: Vincetossico. dlhý asi 5 cm a hrubý 1 cm s nepravidelne sprehýbaným podzemkom. L. v mimopazušných zdanlivých okolíkoch. oblá. Za zvyčajnú dávku sa pokladajú vnútorne 2—3 lyžice drogy na šálku záparu. Plody sú blanité mechúriky. za studena macerovať 8—10 h). Najbežnejšie sa droga používa na prípravu tzv. — syn. depuratíyum a cholagogum. žlčníka. zvonka 1 polievková lyžica na 0. Glejovkovité — Asclepiadaceae Nemecky: Weisse Schwalbenwurz. rusky: LUSKÁČ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 20-100 (120) cm. 17. semená. sa často primiešava do oficinálnej drogy Radix valerianae — valeriánový koreň (pozri heslo) a medzi prvosienkový (Radix primulae).. Z obsahových látok (nie celkom prebádaných) treba uviesť predovšetkým polysacharid fruktózan. anglicky: Asclepiad.5 % odvar z koreňov. Možno užiť denne aj 6—12 g práškovanej drogy. listy kopijovité. Liečivosť bylín sa odjakživa vykladala z rozličných hľadísk.Pomer zosušenia je asi 5 : 1 .D 1).5 1 odvaru. celistvookrajové. maďarsky: Kbzónséges méreggylok. ktorý má mnohé žlté bočné korienky. pri chorobách pečene. hypoglykemikum. horčinu a trochu oleja. byľ priama. D 3 . lekársky je u nás jediným zástupcom rodu. s červenofialovými kvetmi. odlišuje sa chemickými skúškami. chlpatá. ktoré sa kedysi používali na chytanie vtákov. horko a príkro. francúzsky: Dompte-venin officinale. V terapii sa uplatňuje ako diuretikum. Aplikuje sa zvonka pri nadmernom vytváraní suchého hustého mazu na koži hlavy (seborrhoea sicca). v plodoch 1. lopúchového oleja — Oleum bardanae. Ľudove sa uplatňuje aj list a plod. jednoduchá. priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan. Koreňová droga slúži ďalej na izoláciu inulínu používaného predovšetkým ako dietetikum a liečebné diagnostikum. LUSKÁČ LEKÁRSKY TOLITA LÉKAŘSKÁ + Vincetoxicum hirundinaria Medic. Drogu ľahko napádajú škodcovia. jej pôvodné stanovištia sa vyznačujú hlbokými vlhkými pôdami. pripúšťa sa aj krátky var.: Asclepias vincetoxicum L. 72. horné na krátkych stopkách. výborne znáša aj dlhšie obdobie sucha. V semenách sa uvádza aj glykozid arkciín. triesloviny. Pôsobivé bolo predovšetkým meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa a veľ169 .

Je to vysokohorská rastlina. listy jednoduché. je vytvorené z gréckeho kyón. lekársky ľudstvu ako najlepší protijed a z toho možno odvodzovať aj jeho neskorší názov vincetoxicum — premáhajúci jedy. tatranský — C. spôsoboval totiž dávenie. Droga má experimentálne overený potopudný. napr.5 % ) . ďalej silica. diuretický a emetický účinok. utišovať. D 3). p. sliz a živica. Toto meno má pôvod v staroveku. Má ostrú chuť a štipľavý pach. sleziny) a metabolikum — predovšetkým pri cukrovke. tiež pre príp. napr. ktoré sa po dozretí rozčesnú ako chvost lastovičky. Ľudove sa užíva najmä ako cholagogum (pri chorobách žlčníka. Brown. srdcovité. diuretikum a metabolikum. keď rastlinu volali lastovičou bylinou (hirundinaria — hirundo = latinsky lastovička) vzhľadom na plodové mechúriky. Voľne rastie chránený druh 1. hoci znovu prichodí do popredia vedeckého výskumu — dnes však pre novozistené obsahové látky. nepríjemne páchnu (preto aj častá zámena s koreňmi valeriány). niektorých vitamínov a iných látok. Je nenáročný a znesie aj najkrutejšiu zimu. České meno tolita je odvodené od staroslovenského toliti = mierniť. vzhľadom na tvar prízemných listov. pílkovité. ako metabolizujúci a preháňavý prostriedok a pri menštruačných ťažkostiach. U nás sa pestuje v záhradkách.Herba cochlea- .0—1.. Synonymové vedecké pomenovanie rodu Cynanchum L. škrtím. dvojročná až trvalá holá bylina vysoká 10-30 cm. je nebezpečná. Aesculap dal vraj 1.mi imponoval božský objaviteľ alebo vôbec mýtická postava. potom z aucho = dávim. Predmetom zberu na homeopatické účely sú čerstvé listy. rozkonárené nízko pri zemi. ktoré má obdobu aj v niektorých slovanských jazykoch. t. že luskáč je v liečiteľstve zastaraný (má iba slabé použitie vo veterinárstve a jeho stonky sú vhodné na technické použitie vďaka odolnému lyku). U nás sa kedysi hojne pestoval. možnosti nežiadúcej prímesi v nejedovatých drogách. francúzsky: Cochléaria officinal. liečivá. Homeopatia používa esenciu predovšetkým ako potopudný a močopudný prostriedok. droga má priveľmi špecifické pôsobenie. lebo je vlastne analógiou lyžičníka. lekárskeho sa bežne uvádzajú steroidné glykozidy komplikovanej štruktúry (vincetoxín či asklepiadín = cynanchín — asi 1. Lyžičník bol odpradávna známy ako vynikajúci antiskorbutický prostriedok. Vedecké pomenovanie lyžičníka je odvodené z latinského cochlear = lyžica. mäsových polievok. Dávka drogy na zápar (1 %) — nesmie prekročiť 0. listy má lyžicovitého tvaru. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. tatrae Borbás. dolné stopkaté. rastie roztrúsené i voľne pri potokoch i prameňoch a miestami sa pestuje ako šalátová zelenina (napr. Podzemné časti sa vykopávajú najlepšie v októbri a sušia umelým teplom. španielsky: Coclearia. Príbuzný druh lyžičníka je potočnica lekárska — Nasturtium officinale R. Vzhľadom na liečivé účinky zaslúžil by si viacej pozornosti pestovateľov. Rastie pri prameňoch i na mokrých sutinách vo vysokých polohách. j. slaných lúkách a močaristých miestach. Droga: Radix (Rhizoma) vincetoxici (Radix hirundinanae seu Radix asclepiadis).). Z obsahových látok 1. Rastie na severských európskych pobrežiach. pretože v staroveku sa domnievali. asclepias. Stonky má hranaté. Rastlinu uvádzame pre obsah esterových glykozidov pregnanového typu. saponíny 170 (kyselina asklepiadová). anglicky: Scurvy-grass. 1882 konštatovať. Pred aplikáciou drogy bez dozoru lekára varujeme. taliansky: Coclearia. rastlina sa ľudovo nazýva aj lastovičník (pozri nemecké Schwalbenwurz. p. aby pomenovali rastlinu luskáč. pečene. Známe sú aj otravy s podobným priebehom ako otravy prilbicou. ktoré sú sústavne predmetom pozornosti výskumníkov. z čerstvých listov sa pripravuje ostrý šalát a listy sú pikantným korením do omáčok. LYŽIČNÍK LEKÁRSKY LYŽIČNÍK LEKÁRSKY Cochlearia officinalis L. Azda sa v budúcnosti luskáč zaradí medzi rastliny s kardiotonickým pôsobením. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echtes Loffelkraut. z ktorých vyteká biele mlieko. Inak droga pôsobí dávivo. Zvonka sa používa na staré udreniny. Potočnica je vitaminiferum (A a C). základ steroidov. Ľudovo sa traduje okrem toho ako prostriedok pri ochoreniach obličiek. stor. neskoršie palivo horko. Už farmakognostik prof. cedí sa po 30 minútach a pijú sa 1—3 šálky denne. hormónov. rusky: LŽIČNÍK LÉKAŘSKÝ Dvojročná až trváca bylina vysoká 20—30 cm. Chutia sprvu nepríjemne sladko. na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier a v CHKO Slovenský raj na podobnom substráte ako glaciálny relikt. v chorvátštine). že rastlina usmrcuje psov a niektoré šelmy. osobitne ju neuvádzame. Druhový názov officinalis = lekárenská. na oboch koncoch zúžené šešuľky. ozdobou studených mís a pod.2 g. z ktorých sa pripravuje esencia (dil. Sláva rastliny zapadla. endemický druh Tatier. Tak sa meno boha liečiteľstva Aesculapa (Asklepios) dostalo rastline označovanej ako asklepios. To azda viedlo aj slovenských autorov k tomu. vo Francúzsku už od 14. celistvookrajové. Prechodne splanieva. kynos = pes. Liečebne sa používala bežne čerstvá vňať . horné sediace až objímavé. maďarsky: Orvosi kalánfú. Biele až fialové kvety tvoria husté strapce a dozrievajú v okrúhle dlhostopkaté. Valopatii sa skôr používajú podzemky s koreňmi. Veľmi dobre ho poznali námorníci — nasolený v sudoch sa vozil na dlhých cestách. Wittstein musel r. čo má vystihovať liečebné použitie.

Pri jarnom zbere treba dávať pozor. Plody sú guľaté tobolky s desiatimi semenami.teplotou do 40 °C. Možno ju kombinovať so šťavou z potočnice lekárskej. semená obsahujú aj vysychavý olej (30-40 %). španielsky: Liňo. arabinózu. triesloviny. pôvodne glykozidicky viazanú ako glukozinolát — glukokochlearín. z ktorých približne polovica patrí k rodu Linum L. lekársky obsahuje aj enzýmy. Flachs. asi v máji až júni. Lisuje sa z nich šťava alebo sa listy upravujú ako šalát (s octom alebo s olejom). Vzhľadom na mnohostrannú upotrebiteľnosť a osožnosť dal Linné ľanu pomenovanie najužitočnejší = usitatissimum.riae. rusky: . Droga nemá pach. Portugalský liekopis (z r. Z účinných obsahových látok možno uviesť prchavý izotiokyanát. Aj starí Slovania tkali plátno a liečebné použitie ľanových semien je mladšieho dáta. var. proteíny(25 %). uvoľňuje sa poranením pletiva enzýmovou činnosťou. zúbkované. dnes opäť propagovaných a právom. 1938) odporúča z každého druhu 3 x denne po lyžici. derivans.). Často splanieva od nížin po horský stupeň. Zber vňate. Vytrhaný či pokosený ľan sa po oschnutí zväzočkuje. sušená sa pokladá za menejcennú. maďarsky: Házi len. Z obsahových látok semien je lie- ĽAN ÚŽITKOVÝ čebne najdôležitejší sliz (3-6 %). bolesťami v krku a ústach. anglicky: Cultivated Flax. xylózu. Kvalita semena — Semen lini sa posudzuje podľa ČsL 4 takto: Znak Cudzie organické prímesi/anorganické Najviac v % 2/0. keď semená v tobolkách zhnedli a šuchocú a listy z rastliny skoro celkom opadali. V kloktadle používanom pri paradentóze sa odporúča kombinovať rovnaký diel vňaťovej lyžičníkovej drogy s listom či vňaťou šalvie: večer naložiť 1 lyžičku čajoviny do šálky vody. Uplatňuje sa aj ako stomachikum. uložený iba v epiderme buniek osemenia. diuretikum. Homeopatia využíva lyžičník hlavne pri kožných (najmä chronických) a pečeňových ochoreniach. pestovaná len v poľných kultúrach. na slnku alebo umelým teplom. steríny a kyanogénne glykozidy (1. Ľanovité — Linaceae Nemecky: Saat-Lein. vňate. kývavosťou zubov. Semená sa nechajú na tienistých miestach dosušiť. t. ráno po scedení použiť na kloktanie. kyselinu galakturonovú a manurónovú. niekedy aj v auguste. za listy fialky voňavej (ich prísady však v šaláte nie sú na škodu). aby sa lístky nezamenili s listami blyskáča jarného (Ficaria verna Huds. j. s citrónovou šťavou. Ak pestujeme rastlinu v záhradke. Droga sa uvádza ako oficinálna vo väčšine svetových liekopisov (opäť aj v ČsL 4). Kvety sú dlhostopkaté. macrospermum) zberané v čase. Farmaceutickú drogu — Semen lini tvoria zrelé semená šľachteného ľanu. usitatissimum L. ktoré sú viac vykrajované. LEN SETÝ ĽAN ÚŽITKOVÝ Linum usitatissimum L. chrenovitú chuť a pôsobí aj ako metabolikum — vhodná zložka jarných bylinných kúr. na obklady a zle sa hojace rany. Stará kultúrna rastlina z Blízkeho východu. list má ostrú. usporiadané v riedkej závinkovej metline. resp. resp. mláti a čistí. Jednoročná.25 5 1 10 Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Ináč zafarbená/ poškodená droga 5/5 171 . Čeľaď ľanovitých rastlín zahrňuje asi 25 rodov s 500 druhmi. musí sa sušiť rýchlo. príp. Pri hydrolýze poskytuje najmä galaktózu. Číslo napúčania podľa ČsL 4 by malo byt' najmenej 4. príp. listov sa robí počas kvitnutia rastliny. taliansky: Lino. glukózu.5 % . podobne ako v iných kapustovitých rastlinách (pozri kapustu čiernu a horčicu bielu). olejnatého (L. bez pachu a chutia príkro.linamarín a lotaustralín. zväčša tzv. môžeme ju používať čerstvú do šalátov od apríla až do zimy a chutí výborne aj posekaná na chlebe s maslom. Možno ich sušiť aj umelým teplom . butylhorčičnú zlúčeninu. pri žuvaní slizovatie a pri ochutnaní pripomína olej. zo ZSSR. 1938). L. Pije sa zvyčajne šťava (50—200 ml v aromatickom nápoji 3 x denne). hore rozkonárenej stonke má striedavé čiarkovité celistvookrajové listy. V Európe sa pestuje asi 6000 rokov. obsah oleja najmenej 35 %. Semená sa získavajú neskôr — v septembri až októbri. Na jednoduchej. niekedy dvojročná bylina vysoká aj 1 m. Okrem vňate bob oficinálne aj semená — Semen cochleariae. Bežnejší je však jarný zber mladých lístkov. — ľan. osoží pri chorobách spojených so zápalmi ďasien. Na svetový trh sa ľanové semeno dostáva predovšetkým z Maroka a Argentíny. jasnomodré alebo biele. príp. minerálne látky a veľa kyseliny askorbovej (vitamín C). pri angíne i reumatizme. V prospech liečebného používania svedčí predovšetkým obsah kyseliny askorbovej (vitamín C). francúzsky: Lin. enzýmy. ešte raz preliať vodou a večer znovu kloktať (Madaus. Prchavý izotiokyanát je podobný zlúčenine nachádzajúcej sa v kapucínke. Aby droga nezhnedla.

Zriedkavejšie slúžia ako adjuvačný prostriedok pri cukrovke.pomaly hydrolyzujúce najmä v drvených semenách). zvyčajne sa sladí medom a užíva sa každé 2 h pol šálky. Na vnútorné užívanie sa dáva 5-10 g drogy na šálku záparu. maďarsky: Kozonségesorbáncfu. Jána. byľ dvojkrídla.slúžil ako laxans. Farina lini (ľanová múka). čarovník. catharticum (L. Plody sú tobolky. (C. čiernobodkované.123. preto je častý aj v pobrežných húšťavách. potom palmitová a stearová. koreň matky božej. Uprednostňuje však vlhké podklady. prípravku Mucilogan granulky .217. trezalka. Ľubovníkovité — Hypericaceae Ľudovo: bylina sv. škvrnitého .80. 10 3 1 1 13 10 1 15 II. žlté. vitamínového krému a výživného krému). olejová (15 % ) . Čajoviny č. potom mucilaginózum. ale nekrídlatú stonku).109. láskavec.laxans.105. catharticum L. vajcovité. listy protistojné. preto rastie i na suchých lúkach. Na zmäkčenie stolice sa odporúča piť večer a ráno 1—6 lyžičiek celých alebo nahrubo drvených semien v mlieku. 11. príp. vo vode alebo s kompótom. Ľanový olej — Oleum lini (oficinálny vo všetkých svetových liekopisoch) sa získava zo zrelých semien extrakciou alebo lisovaním. Voľných kyselín je asi 1 % a ich obsah stúpa počas skladovania. bez miešania sa nechá 30 min stáť a precedí. ako je linolénová (až 65 % ) . rusky: Trváca bylina vysoká 30—100 cm. Semená zvyčajne tvoria zložku zmäkčujúcich čajovín — Species emollientes a zmäkčujúcich čajovín na obklady — Species emollientes ad cataplasmata. Mucilago (Decoctum) seminis lini . šampónu so sírou.slizový výťažok sa pripravuje za studena: 1 diel semien a 10 dielov studenej vody. uplatňujú sa aj pri kataroch močových ciest a zvonka ako antiflogistikum a emoliens. křížek. Johanniskraut. dieravec. taliansky: Iperico.ľanček lúčny) . Bolo by účelné zlepšiť technológiu výroby a zberu ľanu. francúzsky: Millepertius officinal. semeno tvorí zložku čs. svätojánska bylina. Jeho technické uplatnenie je veľmi široké (mydlá. s priesvitnými bodkami. Ich zvyšok po lisovaní oleja a odtučnení sa odborne označuje ako Semen lini pulveratum desoleatum (ČsL 2) alebo jednoduchšie Placenta seminis lini. na rašeliniskách a pri močiaroch. Z príbuzných a podobných druhov treba vylúčiť najmä tie. fermeže. rúbaniskách a medziach. červený zvonček. Olej zo severských oblastí je v porovnaní s olejom južných krajov bohatší na nenasýtené mastné kyseliny. Je častým druhom nížin až horských polôh a vyskytuje sa v rozličných typoch trávnatých i lesných porastov. 20 6 2 2 13 12 2 10 ČsL 4 10 3 1 1 13 10 1 20 . je bohatý na acylglyceroly nenasýtených kyselín.) Small . Olej zo semien sa kedysi miešal s rovnakým dielom vápenatého mlieka a slúžil v domácnostiach na drobné spáleniny (dnes už zastaraný prostriedok). ľubeník. kvieťa panny Márie. prečisťujúci — L. rozkonárená.112.). 172 Spomedzi ostatných druhov ľanu sa kedysi ešte farmaceutický používal ľ. Podstatným odli- Na drogu — Herba hyperici sa vzťahuje ON 86 6713 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Zdrevnatené osi hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Látky extrahovateľné 60 % liehom — minimálne I. Esencia používaná v homeopatii sa pripravuje z čerstvých kvitnúcich byli a tinktúra zo semien. Nemecky: Tupfel-Harnheu. maculatum Crantz. estery kyseliny linolénovej a linolovej sa označujú ako vitamín F a tvoria zložku liečebnej kozmetiky (náš priemyselný prípravok Perilacin má formu regeneračného krému. na izoláciu nenasýtených mastných kyselín a i. Oleum lini tvorí zložku oficinálneho draselného mydla — Sapo kalinus. ČsL 4 povoľuje prímes ľ. Druh dobre znáša sucho. ktorý ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ rastie dosť hojne v horských oblastiach a typickými stanovišťami sú mokré lúky a jelšiny (má štvorhrannú. linolová (25 % ) . v ovocnej šťave. anglicky: Common Saint John's Wort. sediace. prestrielavec. kvety v bohatých vidlicovitých metlinách. Na vonkajšie použitie sa rozmiešajú najlepšie odtučnené rozdrvené semená s vodou na kašu a aplikujú ako teplé obklady.H. 213. ktoré nemajú žľaznaté bodky — neobsahujú účinné látky. TŘEZALKA TEČKOVANÁ ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ Hypericum perforatum L.. antitusikum. Semená sú spoľahlivé mierne laxans. lebo ľanové semeno je stále veľmi hľadaným produktom na svetových trhoch. španielsky: Hipericón. kivník. dnes uvádzaný pod rodovým pomenovaním Catharolinum Reichenb. Domáca produkcia ľanového semena kryje iba 25 % spotreby nášho priemyslu.

pričom sa vychádza z klinicky a experimentálne overeného adstringentného a protizápalového účinku (zvonka i vnútorne) a silného sedatívneho pôsobenia. tak volali najstaršiu sudičku. Doba: júl -august. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. pridávajú sa do kúpeľov na hemoroidy a používajú sa aj v kozmetike. hypotenzívum). melanchólia. Ako droga sa nazývajú Folium belladonnae.5 g vňate v zápare alebo v odvare.hlavný je 173 . Drogu treba čím skôr dodať do nákupne . 129. Zvonka sa prv používal ľubovníkový olej — Oleum hyperici. Oficiálna alopatia okrem vňaťovej drogy uplatňuje aj výťažky vo forme štandardizovaných prípravkov. -0). koreň až 1.05 % hypericínu). 207. preto má rastlina význam vo včelárstve. 33. cholagogum. metabolikum. nočnom strachu a pod. Zvonka: antiflogistikum . vlašské bella donna — krásna pani. suchý výťažok roztoku Passit (sedatívum). 240. Hausmann a F. silicu (0.ľahko ju napádajú škodcovia a vlhne. Odrezané krčky koreňov s fialovými pupeňmi sa po vykopaní zasa zahrabú do zeme. W. neurovegetatívne poruchy). V homeopatii sa používa esencia z čerstvej kvitnúcej vňate a jej indikácie sú podobné ako alopatické (dil. Ak použijeme umelé teplo. teplotou do 30 °C. Možno ju použiť analogicky ako list. Predmetom zberu sú predovšetkým listy. Etymológia pomenovania je nejasná. Drogu skladujeme v dobre uzatvorených obaloch. Stomaran — čajovina (stomachikum. vo voľnej prírode si treba včas označiť miesto výskytu rastliny. aplikuje sa na velké plochy. Materiál sa po omytí suší na vzdušných miestach alebo umelým teplom. Sarabnicky pátrali po jeho pôvode a r. Na objednávku sa niekedy zberá vňať . neprekročme teplotu 35 °C. taliansky: Belladonna.Herba belladonnae. 169. 110. 181. Droga sa osvedčuje aj v detskej praxi — pri nočnom pomočovaní. lulák. pochádza z toho. Druhové pomenovanie je pre priesvitavo bodkované listy (perforatum = latinsky prevŕtaný). z oboch strán stisnutá stonka a žľaznatobrvité kališné lístky. Sušia sa rýchlo v tenkých vrstvách rozprestreté na vzdušných a tienistých miestach.2 %). Liečivosť rastliny spoznala až stredoveká talianska lekárska škola. oficinálna aj v ČsL 4. že kožná pigmentácia vyvolaná osvetlením (fotosenzibilizujúce pôsobenie) má pôvod v hypericínoch — farbivách ľubovníka. migréna. vredy predkolenia (ulcus cruris). Droga sa hodnotí podľa ON 86 7010 a ČsL 4. celistvookrajové. flavónové glykozidy (hyperosid — 0. oficinálne v mnohých svetových liekopisoch . Známy je vplyv obsahových látok ľubovníka na kožnú pigmentáciu — hypericizmus. 225. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. antiflogistikum. Pomer zosušenia je asi 5 — 6 : 1. taktiež rozkonárený.). diantróny (až 1 % — hypericíny: hypericín. pomer zosušenia asi 6 : 1 . keď rozkvitla asi polovica kvetov (asi 25—30 cm dlhé stonky. Hnedočervené kvety dozrievajú v lesklé čierne mnohosemenné bobule. ale plné.šovacím znakom ľ. maďarsky: Maszlagos nadragulya. Slúži aj ako metabolikum a olej pri reumatizme.7 %). rusky: - RULÍK ZLOMOCNÝ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. Odrezávaním či kosením sa zberajú olistené kvitnúce vrcholky rastlín v dobe. koreň hrubý. Rodové pomenovanie ľuľkovca vychádza z gréckeho atropos — neodvratiteľný. 155. bez koreňových hlavíc a tenkých korienkov. 1. varikóznych vredoch a tromboflebitídach. ČsL 4 uvádza ako perorálnu dávku 1. D 1 Prípravky z ľubovníka tvoria i súčasť kloktadiel. poranenia. ale v kvetoch je v lete nadbytok peľu. čajoviny Eugastrin (stomachikum. nadraguľa. kvety aj 12 %). 232. žlčníka. Čajoviny č. výťažky tvoria zložku injekcií Floristen Spofa a Floristen forte Spofa (indikácie: chronické ženské zápaly.108. digestívum). Ľulkovité — Solanaceae Ľudovo: čertov blázniček. Obsahové látky rastliny tvoria jedovaté alkaloidy. ale iba z mladých a nekvitnúcich výhonkov. dnes tvorí zložku najmä mastí. toten Nemecky: Schwarze Tollkirsche. Ľubovník nemá síce sladkú šťavu. izolovaný z čerstvých kvetov. Droga sa ľudovo používa oveľa širšie — pri chorobách pečene. zápaloch močových ciest a pri ženských ťažkostiach. mnohé sa ujmú. Rastlina obsahuje veľa trieslovín (10 %. 229. Droga tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum. ľulok. ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ + Atropa bella-donna L. ktorý uvádzali už Dioskorides a Plínius: hyperikon . 71.2-0. pseudohypericín a i. 210. francúzsky: Belladone. Vzhľadom na vysokú spotrebu drog sa všeobecne podporuje jeho pestovanie. Korene sa vykopávajú v septembri —októbri z 3—4-ročných jedincov. Obdobie zberu je dosť neskoro. čím sa zvýši zber budúcim rokom. Vedecké pomenovanie rastliny vzniklo podľa starého názvu. Ľuľkovec sa pri zbere listov (vňate) často zamieňa za podobnú skopóliu kranskú (Scopolia carniolica Jacq. Hodnotí sa podľa ON 86 6748. Listy sa veľmi ťažko odlišujú. Príslušné prípravky ordinuje lekár. Indikácie: adstringens. 214. vajcovité. pije sa 2 x denne. možno ich získať aj zdrhovaním.hypericum. anglicky: Belladonna. plne rozkvitnuté rastliny nedávajú dobrú drogu). listy veľké. kŕčové žily. najmä v bučinách pahorkatín a podhorského stupňa. ktorá vraj prestrihovala niť života (prenesené na vysokú jedovatosť rastliny). krásavica. nie však zdrevnatené. cholagogum). stomachikum. treba ju skladovať preto v dobre uzatvorených obaloch a chránenú pred svetlom. fotodynamicky účinné. 91. mozgovomiechová skleróza a i. pre toxicitu oddelene od ostatných drog.. Rastie v listnatých lesoch. Stonka rozkonárená. Dávkovanie: 1 kávová lyžička na pohár záparu. Vňať sa zväzuje do snopčekov a suší v tienistom a dobre vetranom mieste. u niektorých citlivých osôb sa môže prejaviť ako nežiadúci účinok. farebné látky. Zberá sa aj koreň — Radix belladonnae (oficinálny v ČsL 4). bodkovaného je valcovitá.5 % . Predmetom farmaceutického zberu a nákupu je vňať — Herba hyperici. 1934 sa im podarilo dokázať.najmä pri ulcus cruris. Olejové výťažky z rastliny sú v detských olejoch a emulzných mastiach na ochranu pokožky pred slnečným žiarením. dimérne produkty antracénových derivátov — ČsL 4 žiada minimálne 0. Hrubšie sa pozdĺžne režú a dlhé sa skracujú. aby dostali ohnivý výraz. že Talianky si z bobúľ pripravovali líčidlo. ktorá v juhoslovanskom tovare tvorí až 50 % prímesí. nemnica. fluoreskujúce. nervínum (depresie. Neporušené listy bez stopiek sa trhajú v čase kvitnutia rastliny (jún —august). 63. list ich obsahuje asi 1 %. — u nás iba na východnom Slovensku). 242. prípadne si vstrekovali trochu šťavy do očí. španielsky: Belladonna. 83. zápaly lymfatických ciest a pod. manipulácia je ako s listom. Rastlina je prudko jedovatá — vyžaduje osobitnú obozretnú manipuláciu. toto nebezpečenstvo je však pri aplikácii priemyselne vyrábaných prípravkov značne znížené. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať.

028-0. priemyselne vyrábaných prípravkov (Asthmin prášok. 16 8 2 1 17 4 13 0. denná 0. V rastline sú prítomné aj triesloviny (do 10 %). španielsky: Dulcamara. Byle má poliehavé. V homeopatii sa z čerstvého koreňa a nadzemnej časti rastliny pripravuje esencia (Dil. antiparkinsonikum). myšie drevo. Koreň sa uplatňuje ako spazmolytikum. kumaríny a organické kyseliny.Solanaceae Ľudovo: bokožnice. zvyčajne 174 . jeho najvyššia jednotlivá dávka je 0. 8 4 1 0. psie víno. D 5—D 3) s podobným používaním. majú široké použitie v terapii.2 g.5 15 3 13 0.3 II. sedatívum atď. francúzsky: Morelle douceamere. môže ich ordinovať iba lekár. podobne ako priemyselne vyrábané prípravky. sladká vŕbka Nemecky: Bittersusser Nachtschatten. pôsobia proti zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy. Jeho maximálne dávky sú rovnaké ako listu a rovnako podlieha predpisom lekára.5 15 3 13 0.6 g a používa sa iba v zmesiach s ďalšími drogami — liečivami. ktorá sa nachádza iba v listoch. mydriatikum a antiparkinsonikum (tzv. ako majú alopatické prípravky. na báze drevnatejúca bylina. ČsL Základné požiadavky ON 86 6412 a ČsL na listovú drogu — Folium belladonnae: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustné v HC1 Vlhkosť Obsah alkaloidov — najmenej I. miernia nutkanie na dávenie a nadmerné slinenie. List je predovšetkým spazmolytikom a antiastmatikom. anglicky: Bittersweet. vystúpavé až ovíjavé. často dlhé aj 250 cm. priemyselne vyrábaných prípravkov). podobne ako tablety Radobelin s ich obsahom (parasympatolytikum.siccum) a perkoláciou získaná tinktúra (Tinctura belladonnae — nastavená na množstvo 0. čo môže ordinovať iba lekár. List je zložkou tabliet Antasthman (bronchodilatans) a tinktúra kvapiek Contraspan — spazmolytikum.4 %.3 4 žiada pre list minimálne 0. Diagnosticky významná je flavonoid- ná zlúčenina β-metyleskuletin. polokríkovitá. červené psinky.3 % alkaloidov a pre koreň 0.ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ tropanový alkaloid 1-hyoscyamín. využívajú sa predovšetkým ako parasympatolytiká (uvoľňujú kŕče hladkého svalstva a koliky). rusky: - ĽUĽOK SLADKOHORKÝ Trváca. bronchodilatans. maďarsky: Kesernyés csucsor. podobne ako izolovaný alkaloid atropín (tvorí zložku asi 30 čs.15 ČsL 4 8 4 1 0. Oficinálne prípravky tvorí extrakt (suchý . potom opticky neaktívny jeho racemát atropín a z ďalších najmä skopolamín. Alkaloidy drog pôsobia povzbudivo na centrálny nervový systém. Radobellinum substancia reprezentuje alkaloidový obsah koreňa a tvorí zložku celého radu čs. sladká-horká. Ľuľkovcové listy a koreň pre špecifickú účinnosť a toxicitu môže ordinovať iba lekár. POTMĚCHUŤ POPÍNAVÁ + Solanum dulcamara L. Ľuľkovité . Listy sú rôznotvaré. analgetikum.032 % alkaloidov). titrovaný prášok už ČsL 4 neuvádza. Bellaspon — dražé. taliansky: Dulcamara. rozširujú zreničky. bulharská kúra).).

) používal ľuľok ako diaforetický prostriedok pri zápale pľúc a pohrudnice. mnohé tradované údaje bude potrebné dôkladne prehodnotiť. V odbornom prívlastku dulcamara je skryté latinské dulcis = sladký a amarus = horký. Novšie prieskumy (Frohne a Pfänder 1983) ukazujú.5-2 g prášku viacej ráz denne (Klemperer -Rošt). potom ich hydroxyderiváty. pričom ich výroba by bola pomerne ľahká a lacná. čo pripomína počiatočnú sladkosť a neskoršiu horkosť mladých konárikov. špecificky účinné na kožné ochorenia (exantémy. nápadný tmavočervenými bobuľami a protistojnými listami (u nás sa zriedka pestuje v parkoch). tomatidenol. na báze uškaté. Homeopatia spracúva mladé konáriky s listami odtrhávané ešte pred rozkvitnutím rastliny. prípadne za zemolez ovíjavý (Lonicera periclymenum L. lužné lesy a priekopy. ako sú pobrežné kroviská. Ako vidno. Zberajú sa pred vyrastením listov (marec—apríl) alebo po opadaní listov (október). Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . ekzémy. ktoré ich sprevádzajú). Droga ďalej obsahuje 11 % trieslovín a v popole sa našlo relatívne dosť solí mangánu. Nemožno s určitosťou tvrdiť. stor. Droga i celá rastlina obsahuje kolísavé množstvá (okolo 1 %) osobitných glykoalkaloidov spirosolanového typu. užíval sa aj pri žltačke a horúčkach. Ľ. ako aj spirostanoly (steroidné saponíny.ĽUĽOK SLADKOHORKÝ jednoducho kopijovité. tíšiacich bolesti a kŕče). že Theofrastovo a Dioskoridovo Smilax znamenalo ľuľok. intenzívne vedecky skúma. Historicky zaznamenané nejednotné údaje o jedovatosti ľuľka možno dnes vysvetliť geneticky a vplyvom pôvodu drogy.). Linné pri syfilise a reumatizme. rozličné dermatopatie a pod. sladkohorký nemožno zamieňať za príbuzný ľ. Stipes — Stipes dulcamarae. 1. u Celsa. že obsah steroidných alkaloidov v plodoch klesá s ich dozrievaním (toxické sú nezrelé a veľké kvantá). ktorý je jednoročnou bylinou s inak tvarovanými listami a s čiernymi alebo zelenými či žltkastobielymi bobuľami. nigrum L. diosgenín a yomogenín. Droga — Caulis (Caules) či Stipes (Stipites) dulcamarae sa kedysi terapeuticky veľmi cenila ako metabolikum. Pravdepodobne je odvodené od solari = latinsky tešiť sa (podľa niektorých rastlín čeľade Solanaceae. tomatidenolová rasa ich má bez alkaloidov. Na alopatické účely sa materiál suší rozostretý v tenkých vrstvách prirodzeným alebo umelým teplom (40 °C). Stredovekí otcovia botaniky nazývali rastlinu raz Dulcisamarum. ďalej ako antiastmatikum a prostriedok pri choro175 . často nepresne označované ako stopky. popínavý ker vysoký až 5 m. soladulcín. Za zvyčajnú terapeutickú dávku sa pokladá 0. Vzájomné zastúpenie jednotlivých zložiek je podmienené biotopom rastliny a závisí od biologickej rasy. S ohľadom na možnú jedovatosť zber sa deťom neodporúča a nebezpečná je aj manipulácia s terapeutickým experimentovaním. ďalej na rumoviskách. Rastie v nižších nadmorských výškach na stanovištiach s veľmi vlhkou pôdou. S označením Solanum sa stretávame už v 1. Kvety majú fialovú korunu a dozrievajú vo visiace vajcovité sýtočervené bobule. tigogenín. ktoré podmieňujú rasy podobného označenia. Holandský lekár Boerhave (18. Odrezávajú sa 2—3-ročné zdrevnatené konáriky dlhé asi 6 cm. hrubšie konáriky sa pred sušením režú po dĺžke. Lonicerus mu vo svojom herbári venoval dlhú oslavnú pasáž. Predmetom zberu sú v niektorých liekopisoch oficinálne konce konárikov — Caulis. čierny (S.). Niektoré látky obsiahnuté v ľuľku možno premeniť na látky hormonálneho charakteru — kortikoidy a mužské pohlavné hormóny. ktoré sú založené na steránovom jadre (chemicky sú blízke srdcovým glykozidom obsiahnutým v náprstníkoch). kým holandský botanik Dodonaeus použil názov Dulcamara.). stor. Ako aglykóny sa izolovali spirosolany solasodín. raz Amara dulcis. Pre svoje výnimočné obsahové látky sa v poslednom čase celý rod Solanum L. Vedcov upútava i výrazný antibiotický účinok steroidných saponínov a glykoalkaloidov ľuľka. Poznali ho vtedy ako močopudný a laxatívny prostriedok. pri plotoch a v blízkosti hnojísk. n.

semená alebo polámané časti býľ a pod. epilepsii. Gréci i Rimania. ktorý má menšie huňaté listy a zdrevnatené stonky. m. zemiakovej). Rastlina sa u nás oddávna udomácnila vo vidieckych záhradách. D 2—D 4) v podobných prípadoch ako alopatia. V Becherovom Parnasii illustrati z r. biele. Na lekárenské účely sa žiada droga získaná zdrhovaním listov i kvetov. čo sú staré mená tejto rastliny. Včelám poskytuje dosť nektáru i trochu peľu. do plniek. i. na baraninu. Majorán je medonosná rastlina. Droga sa falšuje prímesou vňate tymianu (dúška tymianová). Homeopatická medicína má oficinálnu esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate. Celá je páperisto chlpatá a aromatická. v Stredomorí rastie v kultúrach ako poloker.bach z nachladnutia a s tým spojené ťažkosti (o. francúzsky: Marjolaine. čo znižuje jej kvalitu. celistvookrajové. príp. do omáčok. Homeopatická medicína používa esenciu (dil. taliansky: Maggiorana. V kultúrach sa niekedy nachádza aj trváci Origanum majoranoides L. pri bolestiach nervového pôvodu. Plody sú tvrdky.Labiatae) Ľudovo: majoránka Nemecky: Majorán. nádche. MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁNKA ZAHRADNÍ Majorána hortensis Moench Hluchavkovité . na uľahčenie prehĺtania a na vytriezvenie po opojení liehovinami. K nám sa majorán dostal počas križiackych vojen z Jeruzalema. Kvitne hlavne v júli až v auguste. vzhľadu drogových častí. ktorý má vlasť kdesi v severozápadnej Afrike alebo vo východnom Stredomorí či v Prednej Ázii. resp. či z latinského amarus. Aromatický majorán. rusky: Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 10—40 cm. Pri posudzovaní kvality drogy sa uplatňujú znaky normy ČSN 58 0513 176 . Rastlina slúžila najmä ako liečivo.. Zriedka splanieva a aj to iba prechodne. španielsky: Majorana. gulášovej. Osobitne sa používala ako liek proti bolestiam hlavy. saturejky záhradnej alebo pamajoránom obyčajným (pozri ako osobitné heslá). Vňaťovú drogu dosť často znehodnocujú plody z materskej rastliny. aj reumatizmus). Dnes sa používa iba príležitostne pri niektorých kožných ochoreniach a bronchiálnych ťažkostiach. maryamych. pohryznutí škorpiónmi a na úpravu menštruačného cyklu. Pestuje sa ako korenina — majorán. Listy sú obrátenovajcovité. čo sa pomerne ľahko odlíši už podľa pachu. sústredené v pazuchách okrúhlych celistvookrajových listeňov. zimný. Spracúvala sa s hovädzím lojom na masť používanú na prekrvenie i upokojenie nervov (Amaracinum alebo Sampsuchinum). Z rastliny sa zberajú nadzemné časti bylinných stoniek v období kvitnutia (jún)-júl-august—(september). U nás sú majoránové polia na južnej Morave a južnom Slovensku. kvety drobné. no predovšetkým pri zakáľačkách. 1662 sa jeho účinnosť porovnávala s materinou dúškou. v Oriente i v Amerike. Meno majorana sa odvodzuje z hebrejského mar = horký. kultivovali už starovekí Egypťania. uplatňuje aj niektoré historické indikácie. Majorán sa pestuje po celej Európe. no oddávna bola i koreninou. ktorá sa môže zväzkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách v tieni a v prievane (umelým teplom pri teplote do 35-40 °C). Stredovekí arabskí lekári ho odporúčali najmä pri migréne. Naše gazdinky s obľubou používajú majorán pri príprave niektorých polievok (napr. gréckeho amarakos alebo arabského marjamie. uplatňovala sa podobne ako koreň sarsaparily (Radix sarsaparillae .Lamiaceae (Pyskaté . anglicky: Marjoram..pozri cudzokrajné drogy). Pri zbere a sušení sa uplatňujú všeobecné zásady pre silicové drogy: odrezáva sa 25—30 cm nadzemnej časti. V neskorom stredoveku sa preslávil ako liek proti nádche. kŕčoch tváre. resp. Po usušení tvorí drogu Herba majoranae. ale aj pri zápaloch spojoviek. maďarsky: Kerti majoranna.

ktorá je nositeľom pachu. modrozelené. júca z Ázie. Po špeciálnom narezávaní vytekajúca šťava na vzduchu tuhne a hnedne. potom mierne narkotický. maďarsky: Álomhozó mák. anglicky: Opium Poppy. na mokvavé a hnisavé rany.5 % ) . z ktorých vyteká biela mliečna šťava — zdroj ópia. spazmolytikum. Kvitne v júni-auguste (podľa výsevu). obyčajne nerozkonárená. Osobitne bohaté sú nezrelé steny toboliek. spodné perovito delené. Ópium začalo svoju svetobežnú cestu asi z Číny. horné nedelené. žalúdočných ťažkostiach s nedostačujúcou tvorbou žalúdočnej šťavy a pod. enzýmy a kyselina askorbová (vitamín C). V ľudovom liečiteľstve sa pripravuje aj masť: 4—6 g čerstvo vylisovanej šťavy sa zmieša s asi 30 g masťového základu. rusky: MÁK SETÝ MAK SIATY Jednoročná bylina vysoká až 150 cm. majú mliečnice. Hlavnú terapeutickú zložku tvorí aromatická silica (0. V prípade potreby možno užiť aj 2—5 kvapiek silice na cukor. toleruje však jej indikačné použitie ako stomachikum. slepáky s tmavomodrými semenami). Listy sú sediace. Surové ópium sa po prečistení nastavuje na určité množstvo 177 . Praktici delia pestované maky podľa úžitku na dve skupiny: 1. 76. preto slúži ako mierny pomocný prostriedok pri meteorizme (nadúvaní). Starí Gréci ho nazývali mékón. Dnešné vedecké označenie maku . španielsky: Amapola. Čajoviny č. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Veľké kvety majú dva opadavé kališné lístky a štyri veľké korunné lupienky.7-3. pri zahlienení pľúc.(potravinárskej): vyžaduje sa minimálne 0. zvonka na aromatické kúpele. odkiaľ sa často dočasne šíri po okolí. pri migréne. Mak je náročná plodina. Makovité — Papaveraceae Nemecky: Schlafmohn.9 % silice. Pestuje sa na roliach a v záhradách. bolestiach hlavy. ópiové maky s bohato vyvinutou sústavou mliečnic a s veľkým množstvom šťavy . Plody sú tobolky — makovice. maximálna vlhkosť môže byť 16 % a obsah popola najviacej 5 %. diuretikum a diaforetikum. silica však obsahuje hlavne terpineol. Rastlina je prestúpená mliečnicami s bielou šťavou. stonka priama.5—0. bolo názvom m.Papaver. Oficiálna medicína drogu zriedka používa. ktoré majú slabo vyvinutú sústavu článkovaných mliečnic (u nás tzv.latexu. či slúžil na liečebné účely alebo na získavanie oleja. Látka. 2. nie je známa. olejnaté maky. Druhový názov somniferum je z latinského somnus = spánok a farre = prinášať. Majorán má dokázaný slabý účinok na tvorbu žalúdočnej šťavy i karminatívny efekt. Makovice a maličké semienka v neolitických kolových stavbách poukazujú na kultúry maku v strednej Európe už pred vyše 2000 rokmi. Všetky orgány maku (s výnimkou semien). V droge je ešte asi 10 % trieslovín. karminatívum. nie však medovinu. taliansky: Papavero. 165. pri reumatizme a používa sa podobne ako pamajorán obyčajný (pozri osobitné heslo). Silica pôsobí spočiatku povzbudzujúco. MAK SIATY Papaver somniferum L. Správy o ňom siahajú však aj do histórie iných orientálnych národov. 227. obyčajne biele s čiernou škvrnou na báze. proti črevným parazitom a astme. siateho už u Rimanov. Okrem toho ľudové liečiteľstvo má pre majorán celý rad ďalších indikácií — pôsobí pri ľahších nervových ochoreniach. ktorej je najviacej pri prvom zbere. proti kŕčom všetkého druhu (i menštruačným). francúzsky: Pavot somnifére. Včelám poskytuje hojnosť peľu. uhľovodíky terpinén a sabinén. Mak je olejnatá plodina pochádza- Nevedno však. ktorý sa pije 2 x denne. Jeho produkcia podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam a dozoru. horčiny. V osevnom postupe figuruje ako okopanina. čím sa vytvára surové ópium.

U nás by sa dalo získať z maku. Posledná slabika je azda z latinského verum = pravý. ktorú skonštruoval J. sčasti ako laktáty (na kyselinu mliečnu). burina polí. hybridný — P. Korunné lupienky iných druhov sa v droge odlišujú veľmi ťažko. tebaín). divý mak.5-7. Druhové pomenovanie možno odvodiť od reo = tečiem. roztrúsené rastúci v teplejších oblastiach. vlčí kvet Nemecky: Klatschmohn.s obsahom 0. j. NSR. Vo všetkých týchto drogách (okrem semien) sa nachádzajú toxické alkaloidy. tuky. argemone L. úrazoch. neklamný. francúzsky: Pavot coquelicot. takže i tobolky po dozretí tvoria drogu — Fructus papaveris maturus. V súčasnosti sa u nás používa mláťačka na mak. Na priamej stonke sedia perovito laločnaté až perovito delené listy. Droga: Flos papaveris rhoeas (Flos rhoeados). vlčí a listové úkrojky má skoro čiarkovité. Najväčší podiel z nich pripadá na morfín (7—21 % ) . MÁK VLČÍ Papaver rhoeas L. Častý ako burina na poliach. Makovité — Papaveraceae Ľudovo: bubovec. dubium L. Rakúsku a Holandsku). živice. Uschne asi za 5 dní. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Zmes alkaloidov ako celok obsahujú injekcie No178 vopon (analgetikum anodynum) . mačinec. Nie sú ani také háklivé na stláčanie. španielsky: Ampola.8 — 10. ktorý sa pridáva do mastí. Na vrchole stonky je kvet s veľkými červenými korunnými lupienkami (často s čiernou skvrnou na báze). akosť tvorí maková drvina získaná strojovým výmlatom makovíc s dlhou stonkou). dubium. v antických časoch pripisovali narkotické vlastnosti. paničky. Z ďalších obsahových látok drog (resp. nasleduje noskapín čiže narkotín (1.95-1. panenka. Jeho hlavný podiel tvoria acylglyceroly kyseliny linolovej.2 % . má aj potravinárske použitie. Korunné lupienky sa ľudovo oddávna používali proti kašľu. Vedecký názov maku vznikol z keltského papa — detská kasička. ktoré sú u nás zložkou asi 30 priemyselne vyrábaných prípravkov. červánky. Ako mimoriadne cenná surovina sa spracúvajú olamované a vytrasené makovice so stonkou kratšou ako 15 cm (II. Olej i semená niekedy slúžia na prípravu emulzií. slizovité látky. v dobrom prievane a bez obracania (umelým teplom najviacej do 35 °C). tulipánky.prepočítaných na morfín).1-4. Najlepšie je ihneď ju odovzdať do nákupne. mazadiel. Z chemického hľadiska patria do rozličných skupín. tebaín (0. protopínové (protopín) a i. M. vyvoláva spánok a mierni úporné hnačky. Droga má slabý pach a chutí mierne horko a slizovito. ktorý tíši bolesti. ktorý vtedy neodlišovali od vlčieho maku. 10 1 1 8 7 II. Predmetom farmaceutického zberu (nie však vždy nákupu) sú korunné lupienky zberané z rastlín v čase kvitnutia (máj—august). kodeín (0. Buranovský (patentovaná aj vo Švajčiarsku. Ópium je prudko jedovaté. viníc a rumovísk okolia Bratislavy. taliansky: Rosolaccio. V semenách sa nachádzajú iba stopy spomínaných alkaloidov. niekedy sa považuje za miešanca m. narceín). ako ľahko sa zaparia. Droga po usušení musí mať pôvodnú farbu. Z príbuzných zameniteľných druhov pri zbere korunných lupienkov možno uviesť m. anglicky: Fliedpoppy. soli kyseliny mekónovej (asi 3—5 % ) .5 — 13 %). t.makovica.) Schur . ftalidizochinolínové (noskapín. má pritisnuto ochlpené kvetné stonky. prchlík. Niekedy sa zberajú makové listy — Folium papaveris. ba i olej — Oleum papaveris. Najlepšie sa odtŕhajú oboma rukami smerom hore. rumoviskách.aplikujú sa pri úporných bolestiach. kodeín. veľmi záleží na serióznosti zberača a na správnej botanickej identifikácii materskej rastliny. preto zber robíme za sucha.účinných obsahových látok (alkaloidov) a ďalej sa spracúva na liečebné účely. Manipulácia s ním podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam. je nižší ako m. Izoluje sa z nich olej — Oleum papaveris. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. prípadne celé nezrelé tobolky — Fructus papaveris immaturus. no taktiež druhu P. Plod je tobolka . ópia) možno uviesť kaučuk. pleskanec. vlčieho a poľného — P. Lekár musí zvážiť jeho aplikáciu a vhodnosť. napr. Semená maku sa používajú prevažne v potravinárstve.1—0. z ktorého sa pripravuje práškované ópium (Ópium pulveratum) s presne určeným obsahom alkaloidov (9. z ktorých poznáme asi 40 druhov. skutočný. Zriedkavé farmaceutické použitie má koreň maku — Radix papaveris alebo semená — Semen papaveris. Zriedkavo sa u nás vyskytuje m. medzi morfinanové (morfín.7 % ) . ale pre vysoké výrobné náklady a nižšiu kvalitu by to bolo neekonomické.3—6.05 % bezvodého morfínu) už ČsL 4 neuvádza. 20 3 3 8 10 . Tejto rastline... lebo kedysi sa šťava primiešavala do jedla detí.5 % ) . Surové ópium ich obsahuje asi 20—30 %. Na kvalitu korunných lupienkov — Flos rhoeados sa vzťahuje ČSN 86 6218. ohníček. pukovec. štetinatý — Papaver strigosum (Boenn. papaverín (0. karafiát. i lekár ich smie ordinovať iba za určitých podmienok. z ktorých sa semená vytriasli. kohútiky..novšie rátaný ako poddruh. Ópiový prášok (Pulvis opii — s obsahom 10 % bezvodého morfínu) a ópiovú tinktúru (Tinctura opii . Materiál sa suší vo vrstve 2—4 cm. slepý mak. pri cestách v nížinách až horskom stupni. panáček. získaný lisovaním. aby dobre spali.5%) a narceín ( 0. rusky: MAK VLČÍ Jednoročná bylina vysoká 20— 80 cm. maďarsky: Pipacs mák. pochybný — P. Slúži aj na izoláciu jednotlivých alkaloidov. v poludňajších hodinách. tumoroch a pod. dobre našuchorený a rozložený. miznem (pre výron bieleho mlieka alebo ľahko opadavú korunu). kokrhel.5%). benzylizochinolínové (papaverín). hybridum L. V ČsL 4 je oficinálne surové ópium. Európski producenti sú iba ZSSR a Juhoslávia. resp. ktorý má na spodku korunných lupienkov vždy čiernu škvrnu. Všetky prípravky podliehajú prísnej osobitnej kontrole. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch a chránime pred svetlom. Semená obsahujú predovšetkým olej (50-60 % ) . Samo ópium alebo jeho prípravky slúžia ako upokojujúci prostriedok. Lupienky zberané za rosy alebo po daždi sa zlepujú. ale aj dokonale zrelé. Alkaloidy sú sčasti viazané ako mekonáty. má guľovitú a bohato štetinatú makovicu.

sa pripraví sirup. v starom Grécku sa jej skutočne pripisovala sila. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádza silica (0. žadovník Nemecky: Sandthymian. poľný nie je po tejto stránke dostačujúco preskúmaný. coll. L. španielsky: Serpol. Ich systematika je pre nebotanika ťažká a v mnohých prípadoch dá prácu aj odborníkovi (časté sú krížence).) Hluchavkovité . (spec. na lúkach i výslnných krovinatých stranách od nížin po horský stupeň. odstránia sa drevnaté časti a prímesi tráv a materiál sa suší v tenkých vrstvách na tienistých a vetraných miestach (umelým teplom do teploty 30—35 °C). materinka. V Aténach sa vraj vysadzovala ako medonosná. s obsahom hlavne p-cymolu a linalolu popri 179 .Lamiaceae (Pyskaté . byle sú obyčajne poliehavé a zakoreňujúce. priame. do drogy Flos papaveris rhoeados nepatria. aromatizačnou prísadou voňaviek a mydiel a i. M. predsa sa do nej nesmie primiešavať. aj v gynekológii. taliansky: Pepolino. rusky: ( ) MATEŘÍDOUŠKA ÚZKOLISTÁ MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) Materina dúška. Semená maku vlčieho obsahujú asi 40 % oleja. Okrem medicínskej oblasti bola koreninou vín. 113. Vedecké pomenovanie materinej dúšky je odvodené z gréckeho thymos = sila. papraslenov. V potravinárstve slúži na farbenie esencií. Táto tradícia.15-0. kvalifikuje sa to ako falšovanie.5 % (obsahuje hlavne tebaín). Čajoviny č. Druhy rastú vo veľmi rozdielnych prostrediach: na stepiach. Zo spomínaných druhov má m. Považovala sa za rovnocennú s tymianom a vysádza sa dodnes na hroby.60 % ) . Najslávnejšia bola v stredoveku a používala sa aj vo veterinárstve. ktorý má podobné zloženie ako olej maku siateho. nezamieňa sa a pre hojný výskyt sa ani nefalšuje. prísadou likérov. lebo by z nej opadali kvety i listy. 195. Dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. zasvätenie bohyni Frei a mariánsky kult v kresťanstve urobili z nej rastlinu opradenú mnohými ľudovými povesťami. Materina dúška je všeobecne známa. Sú to trváce byliny až polokry vysoké do 30 cm. príp. Thymus serpyllum L. orientálny sa často pestuje v zá- hrádkách ako okrasný. olistené bylinné kvitnúce časti sa odstrihujú alebo kosia. Droga sa kedysi často používala v liečiteľstve na farbenie sirupov proti kašľu ( napr. Byle sú zakončené fialovočervenými i bielymi kvetmi zoskupenými do hlávkovitých. hybridný dokonca zanedbateľný. T. Erben). Hegi ich uvádza 21. materonka. novšie dúška materina. V súčasnosti sa skorej uplatňuje ako vzhľadové korigens do čajovinových zmesí a niekedy ako antitusikum. m. Miller. emend. maďarsky: Mezei kakukfú. slizu. listy zvyčajne vajcovité a celistvookrajové. liečebne sa neuplatňuje. francúzsky: Thym serpolet. najviac v kvitnúcej vňati (až 1 % ) . má pomerne vysoký obsah alkaloidov — až do 0. Pri dosúšaní rastlinu neobraciame. zber sa robí krátko pred úplným rozkvitaním alebo počas kvitnutia (júl-september). démutka. ale aj polievok. že je matkou premenenou na kvietok (K. Hoci vňať rastliny ako droga je skoro taká hodnotná ako tymianová (Herba thymi). Ako však aj prv menované. čo dalo vznik poetickej českej povesti. bromoformového). s. hoci majú niekedy aj korunné lupienky červené. pochybný len veľmi nízky obsah alkaloidov a m. ale aj osviežujúce účinky a odporúčala sa o.Labiatae) Ľudovo: dúška chodec. mužnosť. anglicky: Wild Thyme. Tradične sa zberá a nakupuje vňať — Herba serpylli. Plody sú tvrdky. malého množstva alkaloidov (readínu a ďalších príbuzných alkaloidov) prítomného v korunných lupienkoch. je súborným pomenovaním via- cerých našich druhov a odrôd. skalách. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1.MAK VLČÍ Z hradiska účinných obsahových látok ide pravdepodobne o spoločné pôsobenie antokyanového farbiva. J. rozkonárené. okrajoch lesov. i. Farmaceutický sa môže použiť ktorákoľvek materina dúška z množstva príjemne voňajúcich taxónov.

že hlavná obsahová látka — silica je v kvalitatívnom i kvantitatívnom zložení rozdielna. Posilňuje žalúdok i nervy. pri nachladnutí a do mazadiel. Na vňaťovú drogu (Herba serpylli) sa vzťahuje ČSN 86 6720: Znak Inak sfarbená droga ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice najmenej 180 Akosť — najviac v % 1. 207. Droga je predovšetkým stomachikum. Na kúpele sa kombinuje do čajovín napr. dá sa spoľahlivo užívať pri čiernom kašli (s rosičkou sa uplatňuje v moderných prípravkoch). kolikách.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Thymian. farmaceutický priemysel používa silicu ako zložku prípravku Benephorin (kvapky — expektorans) a Thymomel (sirup — expektorans) obsahuje výťažok (extractum serpylli). amarum a antitusikum.123. Doposiaľ sú známe zhruba tri tzv. Hluchavkovité . anglicky: Garden Thyme. 5 5 5 13 12 0. rovnako ako žalúdočný prostriedok. španielsky: Tomillo común. vplýva na to. ktorej silica má vysoký obsah silne dezinfekčné účinných fenolov (až 50 % ) . s listom rozmarínu a kvetom fialky. minerálne zložky a uvádza sa i kyslý saponín. 230.129. veľmi rozkonárený. taliansky: Timo. užíva sa pri nespavosti. Užíva sa zápar .TYMIAN TYMIÁN OBECNÝ Thymus vulgaris L. nervových slabostiach.99. Rôznotvárnosť lokalít (rastie až do alpínskeho stupňa). na natieranie a masírovanie. závratoch. niektorí autori (napr. Čajoviny č.2 II. flavóny (luteolín a apigenín). pri kĺbovom reumatizme sa namáča do mentolového liehu (francovka) napr. štvorhrannými a drevnatejúcimi konármi. aplikuje sa ako mazadlo. Rastlina ani droga nie sú toxické.137. Podobne sa uplatňuje aj silica — tiež ako prostriedok proti katarom. . pri meteorizme.2 čajové lyžičky na šálku. francúzsky: Thym commun. aromatikum.MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) terpénových esteroch. nechutí do jedenia i zvonka na obklady. chemické rasy materinej dúšky: tymolová. pulegioides L. droga obsahuje aj horčiny. — d. s nižším obsahom tymolu alebo karvakrolu. maďarsky: Orvosi kakukfu (démutka). 3 3 2 13 10 0. Homeopatická esencia sa robí z čerstvej kvitnúcej vňate a slúži predovšetkým na posilňovanie nervov. pije sa 2—3 x denne. s priamymi. rany. existencia mnohých taxónov a pod.1 MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TÝMIANOVÁ). pri reumatizme a na posilňujúce i aromatické kúpele. kataroch. Listy čiarkovito kopijovité a podvinuté. rusky: - Poloker vysoký až 30 cm. Ako expektoračná zmes je známa čajovina z rovnakého dielu materinej dúšky s koreňom prvosienky a listom podbeľa (2 lyžičky na šálku). bolestiach hlavy. s majoránom. V ČsL 2 tvorila droga zložku čajovín Species aromaticae.115. Hegnauer) preto pripúšťajú ako materskú rastlinu iba druh Th. vajcovitú. karvakro- lová a citralová (tieto zložky prevládajú v ich silici). pri meteorizme a bolestiach žalúdka sa pije počas dňa zápar z dvoch lyžičiek drogy na 2 poháre vody (má postáť 10 minút). triesloviny. Čs. hnačkách. Species aromaticae ad cataplasma (aromatická čajovina a na obklady) a Species pectorales (prsná čajovina). 179.. 81.

údenín i liehovín (najmä pravej francúzskej benediktínky). drogu žiadajú získať zdrhovaním listov a kvetových zakončení v začiatočnom štádiu rozkvitania.3 % ) . zvonka je vhodná na obklady. Homeopatia používa hlavne zo silice izolovaný tymol (pri sexuálnych neurasténiách a pod.Th. je účinné antiseptikum.3 x denne. slúži najmä v zubnom lekárstve. bornylresp. ktorá bola zložkou mumifikačného balzamu. 10 10 2 4 13 14 5/'3 7 dúcu prímes . pečienok. droga obsahuje aj triesloviny. ako prostriedok odstraňujúci zápach. geraniol. v starom Egypte z neho izolovali silicu. má iba vyšší karvakrolový podiel ako tymolový). užíva sa pri bronchitis. zahraničná droga má často v prevahe cineol alebo linalol či karvakrol.6 % a pri II. Vo väčšine liekopisov je oficinálna vňať (i v ČsL 4) — Herba thymi. v oblasti strednej Európy rastúci tymian (tzv.. linalol. s význačným obsahom najmä tymolu alebo karvakrolu ( 2 0 . Dodnes sa uplatňuje pri konzervovaní rýb v Stredozemí.2 % silice a v nej najmenej 0. zimný) obsahuje v silici asi 40—50 % tymolu a skoro nijaký karvakrol. akosti 0. Strata na hmotnosti je asi 70 % — zosušenie 3—4 : 1. španielsky tymian. Tymol je však dosť toxický. je dnes už liekopisne prípustný (silicový obsah odpovedá tymianu i skladbou. karminatívum. borneol.8-cymolu. resp. j. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (0. flavonové glykozidy a horčiny. tymolmetyléter a α-pinen. Pozná sa pomerne ľahko — má inak formované listy. emend.MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TYMIANOVÁ) -TYMIAN Chudobné paprasleny drobných červených kvietkov sú zoskupené vo vrcholové hlávky. linalylacetát. list — Folium thymi. Pri čiernom kašli sa často ordinuje sirup s obsahom výťažku z tymianu (užíva sa 4—6x denne 1 lyžička). Tymian poznali už v staroveku.75—6. akosti je najmenej 0. Botanicky príbuzná materina dúška (Thymus serpyllum L. pri výrobe pást a ústnych vôd.5 % fenolov. omáčok. Poškodzuje štítnu žľazu — vyvoláva tyreotoxikózy 131 . Droga je obľúbená ako expektorans. zygis L. saponíny. Materiál sa suší bežne ako silicový. Užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Hlavná zložka silice — tymol. asi v júni -júli až v auguste 1—2 x do roka./CsL 4 5 5 1 2 13/10 12 II.3 %. Pre značnú spotrebu sa tymian odporúča pestovať. Druh pochádza zo stredomorskej oblasti a pestuje sa v záhradkách ako trváca teplomilná rastlina vhodná aj pre suchšie stanovištia. Nový nemecký liekopis žiada minimálne 1. spazmolytikum. Prv pokladaný za nežia- ON 86 6719 a ČsL 4 majú tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Byle hrubšie ako 2 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. ďalej ako stomachikum.). Plody sú tvrdky. Ťažšie sa odlíši tovar dodávaný zo zahraničia.6 0 % ) . Pre obklady sa pripravuje 5 % zápar. t. laryngitis a pertusis. Mill. kloktanie či výplachy úst a silica ako derivans. kúpele. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie silice podmieňuje jej pôvod. rátaných ako tymol. Obsah silice v droge podľa ČsL 4 a podľa normy I. Oddávna sa používal ako korenina do polievok.) sa často vyskytuje ako nežiadúca prímes vňaťovej drogy tymianu. pije sa 2 . potom málo 1.

) Huds. nie vyššou ako 35 °C. drsno chlpaté. usporiadané do klasov z papraslenov. Slúžia predovšetkým na izoláciu silice.3 Rastlina je medonosná a kučeravé formy mäty sa pestujú najmä v USA. 191. lebo sa drobí. tekutý extrakt obsahujú kvapky a pastilky Pleumolysin (expektorans) a sirup Thymomel (expektorans). m.68. Všetky druhy mäty okrem m.. nebola to súčasná m. ktorý tvorí terapeutickú časť sirupu z materinej dúšky obyčajnej — Sirupus thymi compositus. Tussilen (expektorans). v Škandinávii. a to pre tvar listov. tinktúru roztok Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny) a tymol je v kobaltovej paste. severnom Nemecku. 13. kučeravá. Pomenovanie Mentha je z gréckeho mintha = silný pach a podľa Ovídia ide vraj o premenenú nymfu Menthe či Minthe. Samozrejme. Suší sa rýchlo prirodzeným teplom v tieni za dobrého vetrania. vodnej — M. MÄTA KUČERAVÁ Mentha crispa auct. Má veľkú ľudovú tradíciu aj u nás — ordinoval ju známy bylinkár Fraňo Madva.. Určite však bola známa napr. Zber sa robí z kvitnúcich rastlín (júl—september). no opatrne. Používala sa pri kašli. kučeravej majú však ploché listové čepele a pri identifikácii pomáha aj pach rastliny. non Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Krauseminze. 123. loginfolia (L. Rastlina je náročná na vlhko. Je charakteristická kučeravými listami a červenofialovými či bielofialovými kvetmi. ZSSR. stonky priame. ktorá sa používa v zubnom lekárstve. príp. špicatá L. francúzsky: Menthe crispée. ktorý pili pri eleuzínskych slávnostiach.5 0. ČsL 3 i ČsL 4). klasnatej — M. 137. v tenkých vrstvách. maďarsky: Fodor menta. žalúdočných.. v súčasnosti ju obsahujú kvapky Benephorin (expektorans).234. Je vyšľachtená z rozličných druhov. m. podzemok plazivý. rozkonárené. Guanar (expektorans).5 II. rusky: MÁTA KADEŘAVÁ Trváca bylina vysoká 50—100 cm. Pri sušení sa smie aj obracať. prípadne vňať — Herba menthae crispae. 5 5 15 4 1 14 14 1. prívlastok crispa je z latinského crispus = kučeravý. Kučeravá varieta rastie iba v kultúrach. Vňať býva zložkou prsných čajovín — Species pectorales (ČsL 2. Predmetom zberu je list — Folium menthae crispae. Starí Gréci ju pridávali aj do posvätného nápoja. nervových a aromatických čajovín.118. MÄTA KUČERAVÁ Na vňať (Herba menthae crispae) sa vzťahuje ČSN 86 6732: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky Časti drogy sfarbené inak ako na materskej rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah silice — najmenej I. Ipecarin (expektorans). ich variet i hybridov a príp. žlčopudných. Systematický botanický prieskum rodu mäta je mladého dáta a býva veľmi neprehľadný pre množstvo najrozličnejších systematických jednotiek a krížencov. dlholistej — M. Čajoviny č. m.119. Kvety sú červenofialové. V ČsL 4 je oficinálny aj tekutý extrakt (Extractum thymi fluidum). Vňaťovú drogu obsahujú čajoviny Defatigan (kúpeľová prísada) a Pulmoran (expektorans). Históriu mäty kučeravej ťažko osobitne sledovať. Dosúšať sa smie i umelým teplom — teplotou medzi 20 — 30 °C.a slabo sa vstrebáva aj pri vonkajšom používaní. s vyčnievajúcou žilnatinou na rube a so zvlneným okrajom so zúbkami. Egypte a miestami aj u nás. Listy takmer sediace. drogy: m. pričom materiál nesmie ležať dlhšie na kopách alebo v košoch — ľahko sa zaparí.. Zámeny medzi mätami sú pre množstvo krížencov celkom bežné. kučeravá páchne ako rasca (kmín). protiastmatických.99. Anglicku. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. sivá — Mentha pulegium L. Čs. Pre toxicitu sa dnes interne neužíva.115. anglicky: Spearmint. priemyselne vyrábané prípravky obsahujúce silicu boli kvapky Apertuss (expektorans). Sušením stratia 182 . plody tvrdky. dnes označovaná ako polej obyčajná — Pulegium vulgare Mill. aquatica L. aj ďalších druhov. vyšľachtená postupne pestovaním. najmä z m. úpornej nádche a pľúcnych chorobách. Výťažky sú zložkou mnohých galeník. na vnútorné a nervové choroby i hadie uhryznutie. Columella spomína vína korenené mätou.vajcovito srdcovité.

resp. Tieto druhy — najmä u nás najhojnejšia a voľne rastúca m. Prvé zaručené správy o dnešnej máte sú z r. 3 x denne šálka. V NSR a NDR je mäta najpoužívanejšou liečivou rastlinou. Neprípustná je vňať napadnutá hrdzou. tesne pred kvitnutím (júl-september). Osvedčená je napr. Predmetom zberu je vňať — Herba menthae piperitae. rusky: MATA PIEPORNA MÁTA PIEPORNÁ Trváca bylina vysoká až 100 cm. špicatá L. m. roľnej (M. 1. Z obsahových látok je najdôležitej183 . tvoria klasy. keď vňať dorastie do výšky 25—30 cm. ktorá má zhruba okrúhle listy a m. vodnej — M. Rastlina je veľmi aromatická.. (je husto sivochlpatá). dlholistej — M. fialovasté. 1696 od Raya. Fialové kvety sú zoskupené v papraslenoch. falcká mäta — white mint). aquatica L. z ktorej sa získava mentol. Hlavnou obsahovou látkou drogy je silica (1—2 %). potom terpény (pinény. M. okrúhlolistej — M.listy na hmotnosti asi 83—88 %. Druh M. vetrová zelina Nemecky: Pfefferminze: maďarsky: Borsos menta. acetáty dihydrokarveolu. trochu chlpaté. rotundifolia (L. kučeravej a rumančekových úborov. Rastlina je kríženec iných druhov (pozri ďalej). hesperidín). flavonoidy (diozmín. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. prípadne list — Folium menthae piperitae. no vždy za sucha a vtedy. Kosí sa kosákom alebo kosou (vo veľkom kosačkou na trávu). Zber sa robí viac ráz do roka. anglicky: Peppermint. v tenkých vrstvách. píeporná ako viacnásobný hybrid sa podobá všetkým zložkám kríženia: m. horčiny. na plantážach a dočasne splanieva. vodná — nesmú byť prímesami oficinálnej vňaťovej či listovej drogy. kde sa väčšina rastlín spotrebuje na izoláciu silice. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . zmes rovnakých dielov listov boldovníka (pozri Folium boldo medzi cudzokrajnými drogami).). 1 200 až 600 pred n. felandrén). piepornej. vňať 75—80 %. pieporná — ľudove sa vraví.) Huds. taliansky: Menta peprina. arvensis L. limonén. Materiál sa ľahko zaparí. Väčšinou však býva zložkou čajovín. Rastlina je veľmi medonosná. MÁTA PEPRNÁ Mentha x piperita L. Rastliny vypestované zo semien degenerujú. listy stopkaté. Čajovina je žlčopudná a pije sa zápar z lyžice čajoviny na šálku vody.neobsahuje mentol. Droga chutí korenisto. Zvyšky mäty sa našli v starých egyptských hroboch z r. Plody sú tvrdky. longifolia (L. m. Droga sa užíva predovšetkým ako stomachikum. Osobitný význam má forma rubescens Camus (s červenkastými stonkami — Mitcham) a pallescens Camus (zelenkasté stonky — tzv.) Huds. ktorá obsahuje predovšetkým karvón (42-67 % ) . apigenín. piperita sa rozpadá na množstvo taxónov. Najväčšie kultúry sú v USA. Oddávna sa pestuje v záhradkách. s fialovastými žilkami na rube. Droga obsahuje aj triesloviny. 177. ostro pílkovité. že je „slabšia" .. nevyvoláva chladivý pocit pri ochutnávaní. len zriedka tvoria semená. v Karnaku. (často sfarbená do červená). Suší sa na dobre vetraných miestach v tieni. pričom všetky zložky drogy sú v premenlivom množstve podľa jej pôvodu. dihydrokumínalkoholu (nositelia vône). podobne ako rasca (i pach má podobný). vajcovito kopijovité. V Japonsku sa kultivuje najmä varieta m. francúzsky: Menthe poivrée. španielsky: Menta piperita. s drevnatým podzemkom a s nadzemnými poplazmi (stolónmi). hore rozkonárené. karminatívum a pri ochoreniach žlčníka. pre rovnaké účely sa kombinuje aj s ihlicovým a horcovým koreňom a kôrou krušiny. non al. m. Najvhodnejšia je teplota 20-30 °C (maximum 35 °C). Čajovina č. Droga i silica sa používa podobne ako m. Stonky priame. klasnatej — M. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: promincľa. nie však mentol. luteolín. m.

Tormentan. 29. Hlavné indikácie drog sú: stomachikum. granuliek Sennagran. cholagogum. včelník Nemecky: Zitronen-Melisse. izomentón. 230. 110. esterifikovaného mentolu a jasmonu zlepšuje čuchové (a chuťové) kvality drogy a naopak. apigenín. Využívajú sa ako chuťové korigens (zubné pasty.8 Znak Zhnednutá droga Časti stoniek hrubšie ako 5 mm Vňať napadnutá hrdzou Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 Obsah silice najmenej šia silica (1-3 %). ústne vody. Cutisan. V pazuchách horných listov sú paprasleny bielych kvetov. 212. 27. ďalej hlavne nie veľa mentofuránu (2. ktorý pôsobí zvonka ako prostriedok potlačujúci citlivosť nervových zakončení (vyvoláva pocit chladu). Liečebný účinok drog spočíva 184 predovšetkým v silici a jej zložke . 168. Ga-Fo roztok. stonka štvorhranná. 236. korigens. 41.1 %) — obsah mentolu. 35. žalúdková — Species stomachicae) i priemyselne vyrábaných (Alvisan Neo. 240. Zápary sú obľúbeným prostriedkom pri žalúdočných ťažkostiach vyvolaných napr.3 Vňať sa hodnotí podľa ON 86 6810 a ČsL 3 a základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % I. 213. 94. 187. potom jasmon (0.5 — 5 % ) . 83. Species urologicae P. 170. rozkonárená. 207. 140. Vnútorne sa jednorazovo dávkujú 2—4 kvapky. i. 28. taliansky: Melissa. Syntetické produkty však obsahujú viaceré stereoizoméry mentolu (napr.Na listovú drogu (Folium menthae piperitae) sa vzťahuje ČSN 86 6415: Akosť — najviac v % Znak Listý sfarbené ináč ako na materskej rastline Rozdrvené listy prechádzajúce na site okami s priemerom 2. Hemoral. 176. 50 20 10 3 3 14 14 0. 169. Mentol tvorí častú zložku protireumatických mazadiel i šnupacích mastí a používa sa proti svrbeniu. Valofyt Neo. 174. flavonoidy (o. 3. Cholagol kvapky. pretože u nich zapríčiňuje dusenie (známe sú aj otravy). ako aj masážneho roztoku Herbadent. Haemorisan masť. 179. 154.8 II. 181. maďarsky: Czitromszagú melisza (Cittromfú). karminatívnych. na okraji vrúbkovano pílkovité. masti Borozan. 10 5 3 4 1 14 12 2 0. Stomaran. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 x denne pred jedlom.). pre obsah mentolu je účinná antiseptický a protizápalovo. List i vňať mäty sú u nás zložkou mnohých oficinálnych čajovín (ČsL 3: vetrová — Species carminativae. v rastlinách napadnutých hrdzou. Rheumosin masť. 151. neomentol s nepríjemným chuťovým vnemom). 3 2 1 1 0. jeho obsah je vysoký v drogách resp. Droga i silica majú spazmolytické účinky. z iných monoterpénov). zvonka sa používa aj proti migréne. (-)-mentón.mentole. rusky: - Trváca bylina vysoká až 100 cm. ČsL 4 aj žlčopudná . Vyrába sa tiež synteticky (z tymolu alebo piperitonu či citronelalu alebo z pinénu. 137. pre vňať je dávka 2 kávové lyžičky. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: rojovník. karminatívum — koliky tráviaceho traktu a žlčových ciest.4 ČsL4 10 5 3 4 1 12 12 2 0. 177. Thé Salvat. Plody sú tvrdky.. a to aromatických. Detský čaj s rumančekom. Osobitne dôležitý je účinok drogy na tvorbu a vylučovanie žlče. V silici je prítomný ešte celý rad zložiek (mentón. P. na obklady a i valeriánových. luteolín. 222. mentol obsahujú dražé Boldochol I. Mentol má podobné použitie. Betulan. 148. Pernisan. dražé Laxafel.5 g). limonén. príp. 54. žalúdočných. 201. pre obsah trieslovín aj antidiaroicky. anglicky: Balm.5 III. mentofurán je nežiadúci. žuvačky a i. španielsky: Melisa común. ale v zásade silica musí mať určité množstvo mentolu (50-78 % ) . 172.5 mm Prítomné časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. na zvýšenie chuti do jedla a sú mierne antidiaroické — zastavujú hnačky. 232. Inhalex solúcia. kloktadlá. Species pectorales.7 II. Javorina. 42. Jednotlivá dávka je 0. cineol. francúzsky: Mélisse officinale. 189. 188. 155. Niektorými účinkami pripomínajú rumanček. silicu aj Inahlol Pini roztok a Contraspan kvapky.05 g. 209. MEDUŇKA LÉKAŘSKÁ MEDOVKA LEKÁRSKA Melissa officinalis L. pulegón a i. Druh pochádza zo stredomorského pobrežia Blízkeho východu a z juho- . jeho estery (s kyselinou octovou alebo valérovou — nie menej ako 5 % ) . Silica sa uplatňuje podobne ako droga a tvorí ešte zložku ďalších prípravkov. 199. horčiny. 30 10 3 2 1 14 14 0. Čajoviny č. proti nadúvaniu. 210. 184. Stopangin solúcia i sprej. Uplatňuje sa aj pri kolíkových a žlčníkových bolestiach. listy vajcovito srdcovité. požitím mierne znehodnotenej stravy (1—2 g drogy na šálku — ČsL 4 uvádza jednotlivú dávku per os na zápar 1. 241. 206. Matový čaj v záparových vreckách). droga obsahuje ešte triesloviny (6 — 12 %).Species cholagogae. spazmolytikum.). ktorej zloženie sa počas vegetácie mení. Ungolen. nesmie sa však ordinovať dojčatám a malým deťom. 20 10 6 8 2 14 14 3 0. 233. Mäta tvorí zložku mnohých čajovín. ich glykozidy) a minerálne sob. 183. na inhaláciu pri bronchitídach a na ústne výplachy.5 14 12 0. 231. 200. 32.

stomachikum. citrónová kôra 20 g. ako nervínum a sedatívum. kopijovitými a ostro pílkovitými.. ktorá je vyššia. Ďalšie druhy medov- ky . pri nespavosti a vegetatívnych dystóniách. listu 6 : 1.Herba melissae (ČsL 4) a Folium melissae. diaforetikum. tzv. Mimoriadne dôležitú drogu tvorí vňať a list . D 1-0). Pri nedodržaní odporúčaného času zberu má droga nepríjemný (plošticový) pach. Medovka je veľmi stará liečivá rastlina. po 5 kvapiek citronelovej (medovkovej) a muškátovej silice. chránená pred svetlom. Včelám poskytuje hojnú pašu nektáru i peľu. pri migréne a bolestivej menštruácii a pod. jej zloženie závisí od pôvodu rastliny. alebo vhodne kombinovanú s inými drogami. najlepšie v plechovkách (najdlhšie 1 rok). Zámena je možná i za balotu čiernu — Ballota nigra L. husto chlpatá a podobná M. karminatívum. vzrastu. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. čistého liehu 100 g a vody 200 g. odlišuje sa zasa modrými kvetmi a dlhšími listami. ešte dnes propagovanom na Západe. Karmelitánske kvapky možno pripraviť aj takto: medovkový list 50 g. potom horčiny. napr. resp. Typické zložky tvorí aldehyd citronelal (cca 39 %) a citral (30 % ) . turecká melisa. Zberajú sa takmer výhradne z pestovaných jedincov. má zvyčajne takýto pomer jednotlivých zložiek: 300 ml liehu. Najvýhodnejšie sa zberá v popoludňajších hodinách a za suchého počasia.. 100 ml vody. a to rovnakého typu.02 % ) .Spiritus melissae compositus. pestuje sa aj u nás. Preslávila sa hlavne v tzv. Droga sa ľahko zaparí.3 %. officinalis L. Medovka spája v sebe účinky mäty a rumančeka so sedatívnym pôsobením. pokrájané a dobre premiešané zložky necháme macerovať 7 dní. je drobivá a hnedne. Medovkový lieh .05-0. Užíva sa predovšetkým pri nervovo podmienených poruchách žalúdočného a črevného traktu. citronelol a linalol. 1611 (parížski karmelitáni) a v uplynulých storočiach sa pokladal za univerzálny liek. ochlpenia a pod. Zápar z drogy (list: 1 kávová lyžička na šálku. sa pestujú len zriedkavo. muškátový orech 10 g.. Pri zámene a falšovaní listovej. Medovka obsahuje predovšetkým silicu (list 0. z terpénov ešte karyofylén. Medovka kvitne v júni až auguste. a to buď samu. vysokých 20—30 cm. vňať 0. var. ako v iných hluchavkovitých rastlinách.010. v droge je aj do 5 % trieslovín. kôra škorice 10 g. Materiál sa čo najrýchlejšie suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. hirsuta Benth. Ak sušíme umelým teplom. nesmie teplota prekročiť 30-35 °C. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé listy (dil.. sliz a flavonoidy. Ďalšou vhodnou oblasťou sú choroby z nachladnutia a chrípkové ochorenia. potom sa tekutina scedí a uloží do menších dobre zatvorených fľaštičiek. M. Možno ju preto uplatniť aj pri ľahších formách nespavosti. Pestuje sa v záhradkách.. vňať: 1 polievková lyžica na šálku záparu) pôsobí ako sedatívum. po 2 kvapky škoricovej a klinčekovej silice. plod koriandra 30 g. vňaťovej drogy prichádzajú do úvahy najmä zástupcovia čeľade hluchavkovitých rastlín. denne 2 — 3 šálky. pričom sa neobracia. cordifolia Pers. Droga — Folium melissae podľa 185 .MEDOVKA LEKÁRSKA východnej Európy. karmelitánskom liehu (Karmelitergeist). vždy na začiatku kvitnutia (jún—september). S výrobou karmelitánského liehu sa začalo r. má obojstranne ochlpené listy. no pri mikroskopickom vyšetrení možno zistiť prítomnosť šťaveľanu vápenatého). z rodu čistec — Stachys L. (takisto zväčša majú príjemnú vôňu.napr. ktorá však má iný pach i tvar listov. Podobný kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. Liečivý včelník moldavský — Dracocephalum moldavica L. Miestami aj splanieva. Slúžila tiež ako korenina a prísada likérov. Pomer zosušenia vňate je asi 5 : 1. alkoholy geraniol.

08 Listy sfarbené ináč ako na rastline a rozdrvené listy Zdrevnatené stonky Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej ČsL 2 tvorí zložku čajoviny Species Valerianae a výťažok z medovky je súčasťou priemyselne vyrábaného prípravku Passit (sedatívum). 74. 83. Obchodná droga je z medvedice rastúcej divo v Španielsku (lepší druh). hypotenzívum). stor. balkánskych štátov alebo zo Škandinávie. ktorá však nie je sieťovito pospájaná. ju začali ordinovať španielski.5 0. oficinálnu silicu ČsL 4. príp. medveszôlô. Rastie v horskom a vyššom stupni. ale až v prvej polovici 17.) W. Vresovcovité — Ericaceae Ľudovo: hrôznik. pri výrobe limonád. horká. 57. 197. ktorý pochádza z južnej Európy. často destilovaných cez medovkovú vňať. (syn. Ker vysoký 30—90 cm. tropických tráv. stále zelený. Oleum citronellae javae./CsL 4 5 5 15/— 4 1 14/12 14/12 1. mierne neurotonikum). Podobný význam má aj druhové meno uvarursi. tiež oficinálna v ČsL 4 (musí obsahovať najmenej 2. Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum. 207. Laponci radi konzumujú plody a listy používajú ako čierne farbivo. náhradka ruského čaju). 204. ju uvádzajú anglické herbáre. 127.: C. — vôňovec z čeľade Poaceae. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. winterianus Jowitt — tak ju označuje ČsL 4). Striedavé listy sú kožovité. 5 — 1 0. 206. prenikla natrvalo do materia medica. 240. 182. lístky sa pri zložení velmi ľahko rozštiepia na dve polovice. francúzsky: Busserole. Plod je červená kôstkovica.. predovšetkým na horských lúkach a v riedkych kroviskách (najmä v zárastoch borievky). Čajoviny č.3 % aldehydu citralu). zoskupené do riedkeho ovísajúceho strapca. Eugastrin (stomachikum. . stor. Má podobný pach ako citrónová silica — Oleum citri. Valofyt Neo (sedatívum. 200. Podobná je i čučoriedka barinná (Vaccinium uliginosum L. Listy sa zdrhujú v apríli alebo v júni. z Talianska. silica sa podľa proveniencie označuje ako Oleum citronellae ceylanicae. Má končisté vajcovité listy na hornej strane s vystúpenou žilnatinou. Lemongrass-silicu poskytuje zasa C. Wats. 234. V predaji je aj droga osobitne balená v 5 g záparových vreckách (označené ako medovka lekárska). stor. Wats. Listy čučoriedky obyčajnej sú väčšie. Najčastejšie ide o C. Medovka obsahuje málo silice (Oleum melissae). V 13. Vňať sa dáva do čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum.) Avronin — syn. podobný brusnici. 8 3 3 2 14 14 1.Na vňaťovú drogu (Herba melissae) sa vzťahuje ČSN 86 681 1 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky hrubšie ako 5 mm Časti drogy sfarbené ináč ako na rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej I. trochu širšie a väčšie listy na rube hnedobodkované. Príbuzným druhom je brusnica obyčajná (Rhodococcus vitis-idaea (L. Oleum citronellae tvorí u nás zložku oficinálnej vetrovej vody — Aqua carminativa.). španielsky: Uva de orso. Medvedica patrí v ČSSR k úplne chráneným rastlinám. lebo múčnaté plody vraj s obľubou žerú medvede.5 — 1. ktorá má vajcovité. pestuje sa v parkoch. a najmä na cintorínoch. prevažne s obsahom citronelalu (25-54 %) a geraniolu (16—45 % ) .2 % silice. 201. 142. Betulan (pomocná liečba pri ochoreniach močových ciest). umelým teplom (pri 55 °C). tenké a na okraji drobnopílkovité. 242.) — jej listy nie sú celkom kožovité a na spodnej strane sú sivozelené. rastliny obsahujú asi 186 0.. maďarsky: Orvosi medvegerezd. 203. 78. 184. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. 199. rusky: MEDVĚDICE LÉKAŘSKÁ Listová droga — Folium melissae musí vyhovovať ČSN 86 6419: Znak Akosť — najviac v % I. chuť mierne zvieravá. toloknienka Nemecky: Echte Bärentraube. bledozelené. talianski a francúzski lekári a v 18. rýchlo sa sušia na slnku. Ako cirkumpolárna rastlina bola medvedica na severe odjakživa ľudovým liečivom.5 14 12 1 0. metabolikum. Medovka má aj potravinárske a technické použitie (v likérnictve. 225. Medvedicová droga sa niekedy falšuje listom krušpánu vždyzeleného — Buxus sempervirens L. preto sa používa silica s obsahom citrónelalu a geraniolu získaná z rôznych druhov rodu Cymbopogon Spreng. nardus (L.). 86. vňať tvorí tiež zložku koreninových zmesí. 77.07 II. taliansky: Uva orsina. cholagogum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). Konáriky sa často zakoreňujú. Vedecký názov rastliny pochádza z gréckeho arktos = medveď a stafylé = hrozno. Silica sa niekedy získava z citrónového oplodia destiláciou cez medovkovú vňať a silica sa označuje ako Oleum melissae citrátům. s prevahou citralu (50-85 %).) W. 51. 29.1 II. Pach drogy je slabo aromatický. poskytujúcu Oleum citronellae. obrátenevajcovité. neskôr sladkastá. 35. Kvety sú ružové alebo biele.05 MEDVEDICA LEKÁRSKA Arctostaphylos uva-ursi (L. v mydlárstve a i.: Vaccinium vitis-idaea L.5 0. anglicky: Bearberry. 202. s poliehavými a vystúpavými konárikmi.) Spreng. flexuosus (Nees et Steud.

širokovajcovité. diuretických. MEDVEDICA LEKÁRSKA Medvedica obsahuje fenolový glykozid arbutín (hydrochinón-B-glukozid). anglicky: Mulberrytree. Droga je dezinficiens močových ciest — pôsobí iba pri alkalickej reakcii moču . flavonoidy (kvercitrín. Droga býva častou zložkou oficinálnych urologických. Podporuje napr.ČsL 4 žiada minimálne 7 % ) .5 g (ČsL 4). výhodnejší je však macerát za studena alebo zápar (1 kávová lyžička drogy na šálku). mierne antiseptikum). galovú. Aby sa glykozidy lepšie vylúhovali.5 10/12 4 1 7 II.5 %) a v malom množstve iridoidnú substanciu monotropeín. Homeopatia pripravuje z čerstvých listov esenciu s podobnými účinkami a indikáciami ako alopatia. antireumatických alebo metabolických čajovín. ich aglykón hydrochinón. 7/4 6 2 0. smú sa v lekárni vydávať a používať do čajovinových zmesí a na predpísané prípravky iba rezané listy (sito č. Listy striedavé. MORUŠA ČIERNA M. 105. Droga nie je vhodná na dlhšie užívanie — môže dôjsť až k otravám hydrochinónom. Samčie kvety majú zelenkasté okvetie. maďarsky: Fekete (savanyú) eperfa. tvoria pazušné vajcovité nepravé klasy. cholagogických. španielsky: Moral camún. M. tiež organické kyseliny (ursolovú. Arbutín v organizme nie je neškodný. triesloviny galového a elagového typu (15 — 20 % ) . aj metylarbutín (až do 12 % . príp. francúzsky: Múrier noir. Droga sa používa aj vo veterinárstve. myri- citrín. čím sa zníži obsah trieslovín v prípravku. elagovú a chinovú). 104.nón. 8 12 4 1 12 6 3 4 MORUŠOVNÍK ČERNÝ Moras nigra L. pridáva sa i do antidiabetických (pre predpokladaný obsah enkolínu). Čs. maďarsky: Fehér eperfa. Čajoviny č. Pre docielenie alkalickej reakcie sa niekedy pridáva hydrogenuhličitan sodný (tzv. biela: striedavé listy má nedele187 . 19. rusky: . hyperosid — 1. taliansky: Moro nero. MORUŠA BIELA ON 86 6414 a ČsL 4 stanovujú pre drogu tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah arbutínu — najmenej ČsL 4 a I. Kvety jednodomé alebo dvojdomé. Zvyčajná dávka drogy na odvar je 1. pomocná čajovina pri chorobách močových ciest. 109. Morušovité — Moraceae Nemecky: Weisser Maulbeerbaum.po resorpcii sa arbutín štiepi na antiseptický pôsobiaci hydrochi- MORUŠOVNÍK BÍLÝ Moms alba L. niektorí autori pochybujú o jeho účinnosti. s nepočetnými lalokmi. priemyselne vyrábaný prípravok s drogou je Species urologicae Planta (diuretikum. I). ďalej ester arbutínu s kyselinou galovou. vylučovanie cukru do moču (glykozúria) a poškodzuje pečeň. čierna: strom so sivým kmeňom a červenohnedými konármi. sóda bikarbóna). Strom pochádza z Ázie. samičie sú s voľnými brvitými okvetnými lístkami. rusky: . Nemecky: Schwarzer Maulbeerbaum. Plody sú krátkostopkaté čiernofialové moruše. Pestujú ho na teplejších územiach v záhradách a pri komunikáciách. hyperosid pôsobí diureticky a flavonoidy dezinfekčné.

expektorans a zdroj na prípravu osviežujúceho sirupu bohatého na ovocné kyseliny (zvyčajná jednotlivá dávka podľa Brit. Druh bol importovaný z Ázie. ktorý sa pripravuje z čerstvých listov. biela sa pestovala v Číne. horné skoro sediace. Moruše sú známe od najstarších čias. ktorá sa pridávala do cesta. ktoré slúžili ako krmivo hodvábnika. francúzsky: Carotte commune. 800 g cukru a šťava z 1 citróna. stonky má ryhované a štetinaté. Sušia sa bežným spôsobom. Moruše sa opeľujú vetrom. 1964). Plody možno sušiť najlepšie umelým teplom. Moruše sa často pestujú v krovitom tvare a dlhoročným pestovaním sa vytvorili mnohé odrody. biele až 22%). Farmaceutický možno moruše hodnotiť ako mierne laxans. maďarsky: Sárgarépa murok. Šťava sa niekedy používa na farbenie vína a podľa Hagera (1930) pri bolestiach v krku. Moruše sa u nás pestujú. Pomenovanie moruše súvisí s latinským morus — príp. Palma. listy perovito zložené. ordinuje sa podobne ako alopatické prípravky. Zriedkavejšie použitie majú listy (používajú sa najmä z m. a to vo forme rozotieraného prípravku Teep. rubra L. V Strednej Ázii sa oddávna sušili a mleli na sladkú múku.). Ich zber sa robí v júli—auguste. Z listovej drogy sa pripravuje asi 5 % odvar (varí sa 3 minúty. rusky: MRKEV OBECNÁ Dvojročná bylina vysoká 30— 80 cm. čiernu a plody boli v staroveku veľmi obľúbené. pektíny a minerálne látky (do 1 % ) . bielu i m. asparagínovú aminokyselinu. Pripisovali sa im narkotické i antitoxické účinky a slúžili aj na zlepšenie trávenia a na farbenie vína. MRKVA OBYČAJNÁ Daucus carota L. severoamerického druhu. 1923 je 1. čiernej a červenej (M. Častejšie sa listy využívajú v homeopatii. hoci nie sú náročné na pôdu. ako potrava pre húsenice hodvábnika sú vhodnejšie listy bielej moruše. Výhľadovou drevinou pre naše hospodárstvo by mohla byť m. Obsahujú veľa uhličitanu vápenatého.7-3. čiernej). španielsky: Pastanaga. Kvalitné je i morušové víno. M. Pharm.5 g sirupu). Cod. Na liečebné účely slúžia hlavne v južnej Európe (L. Plody sú zelenkasté až biele alebo červenkasté moruše. dnes sa pestuje pre chutné plody. x tymaviensis Domin). Antické Grécko pestovalo m. Dobre usušené sú trvanlivé a nahradzujú cukor. dôležitá zložka nukleových kyselín). Oddávna sa používajú v liečiteľstve. jablčnú a i. ktoré sa líšia najmä tvarom listov. dlho pestovaná najmä v karpatskej oblasti (na Slovácku známa ako molperně). trnavská (M. Biele plody sú vhodné na prípravu muštu. u nás kedysi 188 pestovaného alebo triploidná forma m. glukózu. dajú sa aj nakladať ako kompót). prípadne sa užíva 2—6 g prášku denne. je kríženec m. adenín (purínová báza. Za surová je to chutné ovocie. anglicky: Wild Carrot. Možno z nich pripraviť šťavu (na liter šťavy asi 1/4 litra vody. z r. minerálne soli. Sú známe najmä z kultúrnej histórie starých Tadžikov.MORUŠA ČIERNA MORUŠA BIELA né až okrúhlastovajcovité alebo s niekoľkými nesúmernými lalokmi. ale nehojne. Druhové označenie sa dáva podľa farby plodov. Plody obsahujú veľa sacharidov (9-10%. gréckym meros = diel. regulačné pôsobenie na hladinu krvného cukru a odporúčajú sa pri cukrovke i ochoreniach podžalúdkovej žľazy (pankreasu). čiernej. ktorý má medovitú chuť. triesloviny a prisudzuje sa im adstringentný účinok. čiastka (vzhľadom na zložené plody). Veľmi lahodný je morušový sirup — Sirupus mororum. taliansky: Carota. Kvety .). Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Wilde Mohre. Predmetom zberu na liečebné účely bývajú dnes iba plody — Fructus mori (júl—august). Pôvodne ho pestovali pre listy. so zřetelnými pošvami. pijú sa 2—3 šálky denne). Pri chove húseníc listami čiernej moruše sa pradie hodváb prostrednej akosti. ovocné kyseliny (citrónovú.

usporiadané do okolíkov. ale sa spracúvajú čerstvé. ktoré ležia na dne kvetu. Na mnohých miestach rozsiahlej ríše tohto panovníka sa utvorili základy mrkvových kultúr.MRKVA OBYČAJNÁ sú biele alebo žltkasté či ružovkasté. Z prarodiča . Pripravuje sa z nej aj liečivý karoténový výťažok. Významné množstvo sacharidov. Kvet obsahuje veľa nektáru. že na vidieku sa mrkvou farbí bledé maslo na žlto. aby sa ľahšie predalo. zberané zrezávaním okolíkov krátko pred dozretím. Podľa staršej anglickej literatúry údajne prináša úľavu aj pri rakovinových stavoch. Polívka (Kvétena z r. Variety s dlhým koreňom obsahujú v plodoch aj azarón.6 % silice s vysokým podielom seskviterpénov a terpénových alkoholov. počas kvitnutia rozostreté. Až v kuchárskej knihe labužníka Apicia ju nachádzame medzi zeleninami. Predmetom ojedinelého liečebného používania sú plody — Fructus dauci. lúkach a vo svetlých lesoch. brunšvícke alebo frankfurtské i ďalšie mrkvy a nám neveľmi známe obrovské zelenohlavé belgické či zlatožlté francúzske a iné. Názvom daukos označovali grécki lekári rozličné zelerovité rastliny. Osvedčuje sa vraj i pri zväčšených mandliach detí. Ako včelárska rastlina prichádza do úvahy všade. amsterdamské. Plody sú rebrovité a štetinaté nažky. Droga: Radix dauci sativi. Z koreňa sa varí aj mrkvový cukrový sirup. V kultúrnom plemene má typický pomarančovočervený koreň. V liste je alkaloid pyrolidín. Pestuje sa v záhradách i na roliach. Med z mrkvy má tmavožltú farbu. Na lepšie využitie provitamínu treba mrkvu čím jemnejšie postrúhať. Mrkvu zamieňali najmä s paštrnákom (Pastinaca sativa L. vysoký obsah oranžového karoténu. ktorý osoží zraku (chráni pred šerosleposťou). na suchých pasienkoch. v pobrežných kroviskách. Plody majú korenistý pach a chutia horkasto a silno aromatický. V Kapitulári Karola Velkeho sa odporúčalo poddaným. V Európe rastie divo a miestami je nenávidenou burinou. kde sa pestuje vo väčšom množstve na semeno. Mrkvová šťava i silica z nej pôsobia na svalovinu červov napred výslovne dráždivo a potom až ochromujúco. U nás rastie v lesnom plemene ako všeobecne rozšírená burina suchých stanovíšť so skalnatým i hlinitým substrátom. Koreň má ešte veľa pektínov (11 %) a minerálnych látok (najmä draslíka). Materiál sa po vymlátení dosuší. 1900) uvádza koreň mrkvy ako potravu pre ľudí i domáce zvieratá (v Anglicku ňou kŕmili najmä kone).). no i na mokrých stanovištiach. Mrkvu siali starí Rimania i Germáni. ktoré prispeli k ďalšiemu rozmachu pestovania mrkvy v neskoršom stredoveku a na začiatku novoveku. Cenil sa čo len trochu hrubší koreň. aby ju hojne pestovali a nasledovali tak príklad kráľovských pestovateľov zeleniny. Korene sa vykopávajú z pestovaných variet vtedy. bezkyslíkatý daucín a karotíny. Nektár sa roní z medových žliazok. Mrkva kvitne asi v júni až septembri. napr. Mrkva okrem toho obsahuje silicu neznámeho zloženia (koreň asi 0. Mrkve i plodom sa experimentálne dokázal slabý protihlístový (vermifúgny) účinok. ale i to. náklonnosti k polypom a ako adjuvačný prostriedok pri liečbe cukrovky (2 poháre šťavy denne). na mokrých lúkách a rašelinách. Na liečebné účely sa nesušia.01 %).slabého koreňa divej mrkvy — sa vypestovali známe karotky alebo dlhé. upraženú ako kávovú náhradku a šťavu ako anthelmintikum (najmä proti škŕkavkám). a to bez výškového obmedzenia. napr. Aj naši slovanskí predkovia ju radi jedli. keď sú dostatočne veľké a dužnaté (jún—október). Šťava — Succus dauci caroti recens expressus (zahustená: Roob dauci) je pomocným liekom pri rúpoch (oxyúriách) a škrkavkách (askaridoch) a výborným zdrojom provitamínu A. V plodoch je do 1. 189 . Používanie dvojročných kultúrnych mrkiev možno odhadnúť asi na 5 000 rokov. provitamínu A i vitamínov B a C povýšili mrkvu na hodnotnú zeleninu. pri dozrievaní plodov skrútené dovnútra.

ešte i dnes miestami používané. ktorá sa jedávala zjari ako zelenina. Ľudové liečiteľstvo u nás dodnes nezabudlo na spomínané indikácie. Mladé listy nahrádzali špenát a mladé výhonky zasa špargľu. triesloviny a minerálne soli.Ch. riedko zúbkaté i celistvookrajové. M. Droga obsahuje saponíny. MERLÍK VŠEDOBR MRLÍK DOBRÝ MRLÍK DOBRÝ Chenopodium bonus-henricus L. Aromatický m.ktorý s prídavkom sladového výťažku a pomarančovej alebo citrónovej šťavy je základom osviežujúcich a zdravých nápojov (u nás napr. Jej dietetické účinky sa využívajú pri črevných a žalúdočných poruchách. Pochádza z tropickej Ameriky. ako sa volali dobrí škriatkovia starých Germánov. listy striedavé. španielsky: Hierba hormiguera. + Chenopodium ambrosioides L. maďarsky: Jószagú libatopp (mirhafu). Do čeľade mrlíkovitých z najznámejších rastlín patrí špenát a cukrová repa. Rozlišujú sa hlavne podľa výzoru listov. rusky: Trváca bylina vysoká 80—110 cm. Obe drogy sa označovali aj ako Radix seu Herba lapathi unctuosi. Sušia sa za bežných podmienok (koreň možno sušiť aj na slnku). niekedy sa nachádza ako nežiadúca prímes vo vňaťovej droge prietržníkov (Herba herniariae). Starí Gréci a Rimania jedávali mladé žihľavy a iné rastliny. taliansky: Té di Germania. u nás roztrúsené splanený. celistvookrajové. 190 medzi nimi aj mladé listy m. Kedysi sa zriedka používala aj vňať — Herba boni-henrici. Plody niekedy tvoria zložku anthelmintických čajovín. Najbohatší z čeľade je práve rod mrlíkov (asi 40 druhov). Kvety v stopkovitej metline klbiek na konci byli. často červenkastá. Plody sú nažky. Druhové pomenovanie odvodzuje Grimm z mena Henrich. jednoduchá. na hornom Pohroní) zamieňala s mrlíkom dobrým pri zbere špenátových rastlín. Oddávna sa ako liečivá rastlina pestuje vo vidieckych záhradách. Byľ priama. vňať počas kvitnutia byliny (máj až august). rusky: MERLÍK VONNÝ MRLÍK VOŇAVÝ Vedecké pomenovanie mrlíkov (Chenopodium L. Pestovanie špenátu sa rozšírilo až v stredoveku (z Perzie). Minerálne látky (najmä draslík) pôsobia mierne močopudne. Výhľadovou špenátovou zeleninou u nás môže byť aj austrálsky mrlík zlatolistý . stopkaté. Jednoročná bylina vysoká 30— 60 cm.Ch.Chenopodiaceae Nemecky: Dorf-Gänsefuss. botrys L. dobrom. hemoroidoch ako emoliens. Pre obsah železa tam slúži aj ako liek pri anémii a niektorých krvných ochoreniach. Karotela). pôvodom z južnej Európy. hoci to nie je práve najlepšia náhradka za špenát. Ojedinele sa ešte pestujú ako špenátové rastliny juhoeurópske mrlíky Ch. Plody sú nažky. Stonka priama. francúzsky: Anserine ambroisie. lebo sa navzájom veľmi podobajú. Užívajú sa 2—3 šálky denne.. španielsky: Buen enrique. Najväčšie množstvá mrkvy sa zužitkúvajú v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. vzhľadom na tvar listov niektorých druhov. Pomenovanie Chenopodium sme objasnili pri m. francúzsky: Bon-Henri.. Už v antike sa stretávame s konzumom zeleninovej stravy (podmieneným však iba pudové). Bylina je dôsledným sprievodcom ľudských sídlisk od nížin až po horské stupne. Obsahové látky sú neveľmi preskúmané. ktoré majú vždy jednodomé rovnotvárne kvety a plody zatvorené do zveličených kroviek. Koreň m. Mrlíky treba odlišovať od lobôd — druhov rodu Atriplex L. alebo má odlíšiť rastlinu od blenu. Druh sa u nás aklimatizoval. Listy podlhovasté až kopijovité. Palma. Loboda záhradná — Atriplex hortensis L. Mrlík doviezli do Európy z Mexika ako liečivú rastlinu pod názvom jezuitský čaj. lebo o jeho slávu sa postaral práve tento náboženský rád asi v 17. V ľudovom liečiteľstve sa uplatňuje mrlíkový koreň — Radix boni-henrici. voňavého pochádza z gréčtiny: ambrossii + eides = podobný ambrózii (rastlina svojou vôňou pripomína ambróziu). najmä dojčiat a rekonvalescentov. maďarsky: Paréj libatopp. plytkolaločnaté. Dáva sa do súvislosti aj s „dobrým" francúzskym kráľom Henrichom IV. rozkonárená. 1964). . taliansky: Bono enrico. slizy. dobrého slúžil neskoršie proti tuberkulóze a vňať ako purgans a zvonka na rany. Droga je obľúbená najmä v ľudovom liečiteľstve Talianska (L. dobrý svojho času dokonca prenikol aj do zeleninárskych záhrad (Anglicko). odkiaľ prechodne preniká do okolitých porastov. Mrlíkovité — Chenopodiaceae Nemecky: Tee-Gänsefuss. capitatum. Koreň sa zberá zjari alebo v jeseni. Ich systematika je pre začiatočníka ťažká. Heinrich. Z drog sa pripravuje asi 5 % zápar. dobrého. kašli. Mrlíkovité . foliosum a Ch. železo. odporúča sa aj ako pomocný prostriedok pri tuberkulóze. Klbkaté súkvetia i listy sú husto pokryté žliazkami.. strapcový . (Euphorbiaceae). anglicky: Good King Henry. auricomum. Pražené korene slúžia dodnes ako kávovina. či od neveľmi chutnej bažanky trvácej — Mercurialis perennis L.) je odvodené od gréckeho chén = hus a podion = nôžka. ktoré sa podľa bobuľovitých červených plodstiev ľudovo nazývajú aj jahodový špenát (v ich kvetných klbkách dužnatie a červenie okvetie). a to pri bronchitídach. anglicky: Mexican Tea. ktorý urobil veľa pre botaniku. krajovo nazývaného zlý Henrich. Pre obsah pektínov mrkva slúži na úpravu stolice pri hnačke. druhové pomenovanie m. (lebeda zahradní) sa u nás miestami (napr. Na dedine rastie na ušliapanej pôde.

Oproti iným vňatiam schne pomaly. Má príjemný korenistý pach a ostrú. závraty. Vo svojej mexickej a brazílskej domovine je známy aj ako vermifúgum (proti vnútorným črevným parazitom). voňavý obsahuje najmä silicu (až 0. — m. Zberá sa kvitnúca vňať — Herba chenopodii. V terapii — predovšetkým v Amerike. V niektorých krajoch sa dokonca na liečebné účely pestoval. silica európskeho pôvodu sa jej nevyrovná. aj ako tonikum. dávka je pol kávovej lyžičky na šálku záparu. gáfrovitú chuť. niekedy i kŕče a poruchy sluchu (hučanie v ušiach). Silica obsahuje veľa askaridolu (60—65 %). hexaploidné i oktoploidné variety. Mrlík je jedným z najstarších surogátov za čínsky či ruský čaj. V Európe sa ešte cenila aj pri angine pectoris. t.3 %).15 okrem použitia drogy proti črevným parazitom ju užíva na úpravu nepravidelnej menštruácie. Strata na hmotnosti je asi 70 %. ktoré sa morfologicky iba nepatrne líšia. protihlístový. Oktoploidná varieta sa ešte dnes terapeuticky hojne využíva.2-2.25 II.0 %. Ľudové liečiteľstvo Južnej Ameriky Vňaťová droga (Herba chenopodii) sa kontroluje podľa ČSN 86 6820: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. droga obsahuje aj saponíny. 3 2 0. anthelminthicum L.). M. Výťažnosť býva asi 0.5 13 16 0. Ako oficinálna je v homeopatickom liekopise. antiastmatikum a emenagogum (zneužíval sa i abortívne). aj p-cymén a α-terpinén. po jej preskúmaní sa našli diploidné. 191 . Mrlík voňavý sa hojne pestuje v strednej Európe. Ordinoval sa aj v prášku a robila sa z neho známa tinktúra (Tinctura Botryos mexicanae). potom cymol a ďalšie terpény. príp. j. nervových slabostiach a pri ochrnutí po porážke. tetraploidné. a to dva-tri razy do roka (jún-september). sú motorický nepokoj. Ako plnohodnotné anthelmintikum sa užíva Oleum chenopodii anthelminthici. V ťažších prípadoch môže dôjsť aj k ochrnutiu dýchacieho centra. 1940 používaná ako oficinálny osviežujúci a žalúdočné stimulačný prostriedok. ktorý sa pestuje hlavne v USA. niekedy na podporu trávenia. v Rakúsku ešte r. Je však prudko účinná a bez rady lekára sa nesmie užívať. najmä silice. Občas ho možno obracať a pritom vyradiť zle zafarbené listy. Droga i silica prichádza do obchodu skoro výhradne z USA. stimulans. Keďže rastlina vytvára rozličné chromozómové rasy. Príznaky otravy z predávkova- MRLÍK VOŇAVÝ nia. únava. ktorý sa získava destiláciou vodnou parou z odkvitnutých plodových konárikov severoamerickej rastliny Ch.stor. kde sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. Treba ho pokladať za jedovatý. paréza (čiastočná obrna). astme. teplotou do 35 °C v tieni. v ktorej sa nachádza peroxidický monocyklický monoterpén askaridol. 6 5 1 13 19 0. Vňať sa užíva zriedka — je anthelmintikum. Odrezávajú sa len kvetonosné bylinné časti. nauzea. sa uplatňuje buď silica. hlavne v USA (Chenopodium anthelminthicum L. zriedkavo používaná droga pochádza z kultivovaných rastlín. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch — ľahko vlhne. Materiál sa suší v tenkých vrstvách oddelene ako silicová rastlina. okrem toho napr.

francúzsky: Saponaire. elipsovité. anglicky: Soapwort. ale tiež ako koreň mydlice. ktorá obsahuje účinný. taliansky: Saponaria. stonky priame. výrazne páchnúci trimetylamín. a najmä preto. Druhový názov officinalis = latinsky lekárenský. na povrchu hnedé. MYDLICE LÉKAŘSKÁ MYDLICA LEKÁRSKA Saponaria officinalis L. španielsky: Saponaria. (pozri gypsomilka metlinatá). Ordinovali ju pri lepre. lišajoch a vredoch. zvané lomentum. proti kŕčom (spazmolytikum) a i. Mydlica sa opeľuje podobne ako väčšina zástupcov čeľade: prostredníctvom hmyzu. kôra mimoriadne vláknitá a drevo biele. mydlička Nemecky: Echtes Seifenkraut. ale na umývanie používali po- taš. 8 6 2 2 13 10 192 . keď ešte nebolo známe mydlo — prali nimi. Druh uprednostňuje mokré a vlhké lužné a lúčne pôdy. Používa sa iba vtedy. celistvookrajové. hlístam a aj pásomniciam. O mydle na umývanie hovoril až lekár Galenus. že koreň rozmiešaný vo vode veľmi pení. aplikované na podporu menštruácie (emenagogum). a to proti škrkavkám. Drogu Radix saponariae albae tvoria druhy rodu gypsomilka — Gypsophila L. Rastlinu nachádzame už u starovekých arabských lekárov. Obidva druhy sa za mladi veľmi podobajú. sódu. Plnokveté formy mydlice vysádzané v záhradkách na okrasu do drogy nepatria. piperazínového typu). hnedastej alebo žltkastej farby. prípadne odtučňovali nespracovanú vlnu. keď sa z akýchkoľvek príčin nedajú ordinovať moderné syntetické liečivá (napr. pre dávne používanie pri praní. zoskupené vo vrcholíkových súkvetiach. najmä denných motý- Na koreňovú drogu — Radix saponariae sa vzťahuje ČSN 86 7027: Akosť — najviac v % Znak Zvyšky nadzemných častí rastlín Zle očistené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Pri zámenách sa stretávame s prímesami mliečnika chvojkovitého (Tithymalus cyparissias (L. 4 3 1 1 13 7 II. len hore rozkonárené.alebo čistý askaridol. Pre pomerne veľkú jedovatosť silice i askaridolu je uplatnenie zriedkavé.). ktoré všeobecne vytlačili z používania rastlinné anthelmintiká. V homeopatii má širšie uplatnenie čerstvá kvitnúca vňať m. V staroveku si mydlicu cenili skôr liečebne ako technicky. Gréci pokladali koreň MYDLICA LEKÁRSKA za oficinálny. Rastie aj v pobrežných húšťavách a na vlhkých pieskoch. Hippokratovo strouthion možno chápať ako rozličné druhy južných gypsomiliek. smradľavého (Ch.) Scop. piesok a z rastlinných surovín akési otruby z vlčieho bôbu. Gypsomilky i mydlica im robili dobré služby v dobe. maďarsky: Tajtékzó szappanfú. Plody sú vajcovité tobolky. Jeho korene sú však veľmi tenké. Antika mala síce už priam luxusné kúpele a ľudia sa kúpali veľmi často. Vedecké označenie mydlice vzniklo z latinského sapo = mydlo.). vulvaria L. Listy protistojné. Iné druhy klinčekovitých rastlín majú podzemky s korkom sivej. Kvety biele alebo ružové. rusky: Trváca bylina vysoká až 80 cm. Klinčekovité — Dianthaceae (Silenkovité — Silanaceae) Ľudovo: mačacie mydlo. Tvorí surovinu pre alkoholové výťažky a rozotierané prípravky Teep.

stor. Obsahovými látkami drogy sú predovšetkým saponíny (asi 2. a to z rastlín 2—3 ročných. C a D.Herba saponariae rubrae. Zber listov — Folium digitalis pur193 . 67.ľov.Radix saponariae rubrae. V homeopatii sa z koreňa pripravuje tinktúra.5 — 5 % ) . Treba však upozorniť. napr. ktoré majú spoločne sapogenín gypsogenín. kyslé bidesmozidy. na vzdušnom mieste. s prevahou kardenolidov A-skupiny a pod. Slúži na pranie jemných tkanín (nerozkladá farby). hemolytický index drogy je asi 1 200 až 1 800 (2 000). m. Po rýchlom a krátkom omytí (pozor: saponíny sa vodou vyplavujú!) a zbavení nadzemných častí sa suší na vzdušnom mieste. príp. ktorý r. 1785 vydal spis o náprstníku a jeho uplatnení v terapii srdcových chorôb. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . NÁPRSTNÍK ČERVENÝ NÁPRSTNÍK ČERVENÝ + Digitalis purpurea L. maceruje sa 8 h a po scedení počas dňa vypije. Čajovina č. taliansky: Digitale. výťažok je dobré sekretolytikum. vnútri s tmavými červenými skvrnami. Vňať sa liečebne využíva zväčša ako expektorans. Ordinoval sa od 5. ktorá sa indikuje pri ochoreniach z nachladnutia a niektorých stavoch depresie. Usušené korene sú krehké. druhové označenie vyjadruje farbu kvetu. že saponínové drogy sú na dlhší čas užívania nevhodné. Koreň mydlice má široké technické uplatnenie. rusky: NÁPRSTNÍK ČERVENÝ Dvojročná bylina vysoká 30— 120 cm. anglicky: Foxglove. kvety s rúrkovito zvonkovitou korunou bledočervenej farby. chutí sprvu sladkasto. Koreň . resp. kostrou. neskôr sladko-horko až nepríjemne škrabľavo. francúzsky: Digitale pourpure. Koreň rastliny má predovšetkým expektoračné účinky a slabšie diuretické. furunkulóze. alebo skoro zjari (marec). Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Drogu možno použiť ako metabolikum. umelým teplom (do 70 °C). Často sa pestuje pre okrasu. Droga nemá pach. Niekedy sa zberá vňať . prízemná ružica vajcovitých listov je zúžená na báze do krídlatej listovej stopky. Pevné miesto získal v liečiteľstve po skúmaní anglickým lekárom Witheringom.Scrophulariaceae Nemecky: Roter Fingerhut. ba aj reumatizme a kĺbových ťažkostiach. Stonka vyrastá v druhom roku. B. potom aj ako metabolikum pri niektorých kožných ochoreniach. Dávka na deň je odvar z 10 g drogy na 200 ml vody alebo 1 lyžička práškového koreňa na pohár studenej vody. maďarsky: Piros gyuszúvirág. Krtičníkovité . Antické Grécko a Rím náprstník nepoznali. pre vzhľad kvetnej koruny. sa vykopáva buď v jeseni (október — november). pri rozličných komplikáciách v šestonedelí. riedkych lesoch a na rúbaniskách vo výške 500-1 500 m n. ďalej do zubných pást i práškov a pod. Izolované saponíny (predovšetkým však z gypsomiliek) tvoria niekedy zložku expektoračných prípravkov. bez obracania. čím vyvolávajú nepríjemné vedľajšie účinky. digitale = náprstok. depuratívum a pre protizapalove pôsobenie sa uplatňuje príležitostne pri zápaloch mandlí. čo sa robí odrezávaním nadzemných častí na začiatku kvitnutia (jún—júl). ktoré hľadajú na dne kvetov medovinu. Uprednostňuje pôdy s vysokým obsahom mangánu. Rastie predovšetkým v západnej Európe. kým neskrehnú všetky byle. Oddávna bol známy v írskom liečiteľstve. Druh rastie v kroviskách. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru a užíva sa po lyžiciach. s triterpénovým jadrom. plynule prechádzajú do súkvetia — jednostranného strapca. Pomenovanie náprstníka pochádza z latinského digitus = prst. Suší sa jednotlivo rozložená. španielsky: Digital. ale aj na liečebné účely — rozličné chemické rasy. pozostávajúce prevažne zo saponasidov A. jej listy sú sediace. krčných a kožných ochoreniach. saponíny sa môžu vstrebávať. kopijovité. na slnku. Plody sú tobolky.

Nemecký liekopis žiada nastavenie normovaného listu na obsah 0. Preto sa treba presne pridržiavať návodov na spracovanie: listy sa zberajú v septembri—októbri (podľa obdobia výsevu) z jednoročných rastlín (iba prízemná ružica). nauzea a dyspesia. anglicky: Woolly Foxglove. ktoré na rozdiel od glykozidov n. Odštiepením cukru (jednej molekuly glukózy) vznikajú sekundárne glykozidy. hlavne bradykardii (spomalená srdcová činnosť) a stenokardii (nedokrvenosť srdcového svalu). pri prvých príznakoch je nutné liečbu prerušiť. digoxigenín. rusky: (druh sa neuvádza v európskej časti ZSSR) NÁPRSTNÍK VLNATÝ Rastlina sa podobá na n. Okrem iného majú silné diuretické účinky. digitalóza). očných zápaloch a poruchách videnia. digitaloín. List je tmavozelený. sliz (mierni dráždenie) a ďalšie látky (výskum ešte nie je uzatvorený). kardenolidové digilanidy (cca 1 %). Zrezávajú sa po oschnutí rosy. ak treba dosiahnuť rýchlejší účinok a keď sa nevyžaduje dlhšie pôsobenie. Hromadne vyrábané prípravky s obsahom čistých glykozidov majú dnes významné miesto v terapii. droga je teda kardiotonikum — užíva sa pri srdcovej insuficiencii všetkých druhov. má však holé stonky a rub listov. gitoxigenínom a gitaloxigenínom.5 10 4 pureae sa robí v prvom roku rastliny zvyčajne v auguste. Najčastejšie nežiadúce príznaky sú nevoľnosť. Pri všetkých náprstníkových prípravkoch je nebezpečenstvo kumulácie (hromadenia v organizme) a predávkovania. N. V terapii sa používajú v súčasnosti iba čisté látky a ich deriváty. luteolín-7glukozid). Listová droga sa dosť podobá listom skorocelu. Ich štiepenie (hydrolýza) nastáva už pri zbere. červený. vlnatý sa v súčasnosti používa podobne ako n.saponíny — spirostanolové glykozidy (digitonín. gitoxín. D 4) s podobným použitím ako prípravky v alopatii. Dáva sa mu však prednosť vtedy. Keďže n. červený. Droga obsahuje vyše 30 druhov jedovatých a veľmi labilných srdcových glykozidov (v priemere asi 0. saponínové glykozidy. francúzsky: Digitale laineuse. cholín a acetylcholín. ktoré stimulujú (dávajú popud) bradykardiu (spomalenie srdcovej činnosti). Listy v prízemnej ružici i stonkové sú kopijovité. V liečebnom použití musí mať droga biologicky presne stanovenú účinnosť (podľa ČsL 2 sa list označuje ako titrovaný). červeného obsahujú okrem špecifických cukrov (troch molekúl digitoxózy). Kvety má hnedobiele. zoskupené v hustom klase. ktoré ľahko odštepujú z glykozidovej väzby molekuly glukózy. Sekundárne glykozidy možno chemicky previesť na glykozidy n. tigonín — zlepšujú resorpciu účinných glykozidov). naj- . Zber možno robiť aj viac ráz do roka. maďarsky: Gypjas gyuszúvirág. najlepšie pri umelom teple teplotou medzi 6070 °C. digitalinum verum a strospezid. Rastlina pochádza z Balkánu (podľa niektorých prameňov zo severného Maďarska). List má obsahovať minimálne 0. nemá pach a chutí horkasto. taliansky: Digitale lanosa. Digitoxín tvorí aj zložku práškov Felsol.15-0. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . pregnanové glykozidy. druhové meno je z latinského lanatus = vlnatý. Hlavné glykozidy sú purpureaglykozid A (aglykón digitoxigenín) a purpureaglykozid B (aglykón gitoxigenín). materiál treba urýchlene dodať nákupni. ale aj injekčné (parenterálne). Používajú sa čisté látky a ich deriváty. Dafer a Lasch v 30-tych rokoch nášho storočia dokázali. Listy obsahujú vyše 60 druhov mimoriadne nestálych srdcových glykozidov. Eur. gitaloxigenín a diginatigenín). červeného 194 patrí aj menej dôležitý odorozid H. ktoré sa nahradzujú účinnými princípmi n. III). Vylúčením cukrov a kyseliny octovej sa vytvárajú už liečebne neúčinné aglykóny (geníny glykozidov . červeného (digitoxín. ktoré sa užívajú pri astme. žltačke. Rastlina našla liečebné uplatnenie iba v novšej dobe. zápale dvanástnika. Wokes. za suchého počasia a v poludňajších hodinách. pomer zosušenia je asi4 — 5 : 1.Droga — Folium digitalis purpureae — podlieha požiadavkám ČSN 86 6410: Znak Zhnednuté listy Rozdrvené listy Iné časti materskej rastliny Minerálne prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCL Najviac v % 1 2 2 0.3 % kardenolidov (Ph. indikujú sa per os. pričom sa menia na sekundárne glykozidy digitoxín a gitoxín. španielsky: Digital lanosa. Ďalšími obsahovými látkami drogy sú enzýmy. nákup pre potreby farmaceutického priemyslu pochádza výhradne z pestovaných druhov. lebo inak nastáva enzýmový alebo tepelný rozklad účinných glykozidov. vlnatého.digitoxigenín. Látky účinkujúce na srdce tvorí glykozidová zmes s aglykónmi digitoxigenínom. Materiál sa suší umelým teplom (40—60 °C). v druhom roku počas kvitnutia (jún—august). počet cukrových jednotiek v glykozidovej väzbe je 1—5. resp. červeného majú 3 — 5 x vyššiu účinnosť na insuficientné srdce a odvtedy jej význam stúpa. vlnatého v porovnaní s listami n. gitoxigenín. vlnatý je u nás vo voľnej prírode ojedinelý. NÁPRSTNÍK VLNATY + Digitalis lanata Ehrh. že listy n. zlyhávanie) a odstraňovanie v tele nahromadenej vody touto nedostatočnou činnosťou (druhotné močopudné účinky). jeho zámeny pri zbere prakticky neprichádzajú do úvahy. Hlavné obsahové látky sú srdcové glykozidy — lanatozidy A—E. Pri aplikácii náprstníkových prípravkov treba sa vyhýbať podávaniu liekov s obsahom vápnika.5 % digitoxínu. napr. červenom. K terapeutickým glykozidom n. Hlavná indikačná oblasť je srdcová hypertrofia (zväčšenie) s insuficienciou (nedostatočná činnosť. U nás sa pestuje v kultúrach.40 % ) . digipurpinín — (asi 1 %). teda ústami. Pôvod vedeckého pomenovania sme uviedli pri n. Krtičníkovité — Scrophulariaceae Nemecky: Wolliger Fingerhut. pôvodne ukladané v rastline ako prvotné glykozidy. aj molekulu kyseliny octovej viazanú na jeden z cukrov. ale aj pri gastritíde. Z čerstvých listov zberaných na začiatku kvitnutia sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. pričom niektoré sú špeciálne iba pre digitalisové glykozidy (digitoxóza. i digoxín). Suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na tienistom mieste. gitonín. sprevádzajú ich glykozidy neúčinné na srdce (digitanolové a pregnanové glykozidy. prítomné sú aj flavóny (luteolín.

že niektorým druhom sa pripisovali znamenité liečivé vlastnosti (z latinského potens = mocný). Príbuzný a veľmi podobný n. na rube bieloplstnatých lístkov. 6 4 4 11 12 6 0. — n.). španielsky: Argentina. najmä na pasienkoch pre husi. kde sedávajú husi). zakoreňujúca. Vyhľadávajú ho najmä včely a osy. canariensis L. z menej známych je to napr. Poskytuje im dostatok peľu i medoviny. Ružovité . Je to trváca trsovitá bylina vysoká 10— 40 cm. čapíky. tablety. päťpočetné. NÁTRŽNÍK HUSÍ Potentilla anserina L.) — obidva rastú aj u nás. Z iných druhov náprstníka sa v zahraničí priemyselne spracúva aj n. Listy nepárnoperovito zložené z hlboko pílkovitých. argentea L. injekcie). francúzsky: Anserine. D. Kvety žlté. kvapky). návesníček. mochna lesklá. čiarkovitých. strieborník Nemecky: Gänsefingerkraut.1 35 % Trváca bylina s hrubým rozkonáreným podzemkom. husie mydlo. thapsi L. injekcie). lutea L. Ako všetky nátržníky. D. ferruginea L. Pre bohaté olistenie býľ bylín sa zber dá dobre robiť kosákom „pod rukou" i voľne 195 . Plody sú nažky. Ostatné nátržníky sa líšia hlavne zložením listov. Digoxin SPOFA (tablety. Digoxin SPOFA (injekcie.2 25 % II. pazušné. Rastie v blízkosti sídlisk na mierne vlhkých pôdach s vysokým obsahom dusíka. Do palety fytoterapeuticky účinných nátržníkov možno zaradiť aj n. Byľ poliehavá. plazivý (Potentilla reptans L. žltý (D.. s dlhostopkatými listami rozdelenými na päť lístkov predĺžené obrátene vajcovitého tvaru. n. obrátene vajcovitých až kopijovitých lístkov. Digitoxin SPOFA (dražé). (rastie najmä v Taliansku) a D. husie kvietko. Lanatosid C SPOFA (dražé. kačičky. Felsol prášok (antiastmatikum). tak aj n. často aj na mierne slaných. námožníček. grandiflora Mill.NÁPRSTNÍK VLNATÝ jekcie. sediacich. micrantha L. D.Rosaceae Ľudovo: husia nôžka.) je rovnako hojný na podobných stanovištiach. 3 2 2 11 10 4 0. kanársky (kultivuje sa v Polsku). strieborný — P. z našich prípravkov sú to: Acedigal (kvapky. anglicky: Silverweed. Predmetom zberu i nákupu býva vňať . Nátržníky dostali svoje meno Potentilla podľa toho. taliansky: Anserina. maďarsky: Liba pimpó. s listami dlaňovito zloženými z 5 — 1 úzkych. vysoká 15—50 cm.Herba anserinae. rusky: MOCHNA HUSÍ („STŘÍBRNÍK") mä v skupine kardiotoník (lieky na posilnenie srdcového svalu) a v priemyselne vyrábaných prípravkoch sú srdcové glykozidy stabilizované v presne známom množstve. označovaná aj ako Herba argentinae. in- Na listovu drogu — Folium digitalis lanatae — sa vztahuje ON 86 6434: Znak Ináč sfarbené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Celkový obsah lanatozidov — najmenej z toho lanatozidu C — najmenej Akosť — najviac v % I. veľkokvetý (D. Druhové anserina je z anser = hus (rastlina často rastie tam. na dlhých stopkách s priemerom 1-2 cm. (španielske druhy). pre účely veterinárne). husičky. husí opeľuje hmyz.

taliansky: Tormentilla. Na vňaťovú drogu — Herba anserinae — sa vzťahuje ČSN 86 6818: Akosť — najviac v % Znak Iné a ináč sfarbené časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. vnútornom krvácaní. horčiny. kolíkových bolestiach žalúdka i čriev a podobných poruchách (pri meteorizme). potom pol hodiny vylúhovať. anglicky: Common Tormentíl. 10 6 2 12 14 NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ Potentilla erecta (L. Pri sušení sa však nedrobí. Hlavná obsahová látka drog je termolabilná. Uplatňuje sa predovšetkým pri menštruačných kolikách. ako má n. že je Vysokohodnotný prostriedok tíšiaci kŕčovité bolesti bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. nátržník.Radix (Rhizoma) anserinae seu Radix (Rhizoma) argentinae. Byľ poliehavá. Schne rýchlo. i. rovný . vystúpavá až vzpriamená. mochna lesná.. listy dlaňovito zložené. aj cholín a mastné kyseliny. lístky hrubozúbkaté. Kvety žlté. má v kvetoch iba po štyri korunné lupienky. vzpriamený. Možno ho dochutiť cukrom. sedmílist. 37. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . V homeopatii sa z kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. 221. Vedľajšie účinky sa nepozorovali ani po dlhšom užívaní. Pomer zoschnutia 3 : 1 . vyrastajú z pazúch listov. Znáša nízku aj vysokú pôdnu vlhkosť. zvonka na kloktanie. zahreje sa a nechá vrieť 2 minúty. nie vyše 40 °C).tiež vitamín C a minerálne látky. 90. 36. rusky: . 159. Vykopáva sa skoro zjari (marec) alebo neskôr v jeseni (október). Liečebný efekt sa prejaví po 4—5 dňoch užívania. Vlažný odvar sa pije 2—3 x denne.P. 34. lebo podzemok je dosť hrubý. Na kúpele a vonkajšie upotrebenie sa dávka drogy zvýši (1 lyžica na pohár). Suší sa v tieni prirodzeným teplom (ak umelým. Droga nemá chuť ani pach. flavonoidy a sliz. Po očistení 196 sa umyje a suší podobne ako vňať. strieborný sa užíva ináč: 1 polievková lyžica vňate sa namočí do pohára studenej vody. v lesných zárastoch. D 1 až 0). s nápadne hrubým uzlovitým podzemkom. španielsky: Tormentila. 233. sedmizámková zelina Nemecky: Hohes Fingerkraut. francúzsky: Tormentille. v podzemku o. Vlastný zber vňate sa robí počas kvitnutia (máj-august) z nezašpinených jedincov. Pre náchylnosť na zaparenie treba materiál vždy dobre našuchoriť. robí sa tak na výslovnú objednávku. antiflogistikum a mierne spazmolytikum. 30. Prieskumy dokázali. 35. na omývanie i obklady. zelených. na rúbaniskách atď. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na pohár záparu a pije sa 2—3 x denne. maďarsky: Vérontó fú. zápaloch v ústach. 32. Sušenie trvá dlhšie. Plody sú nažky. Vňať i podzemok sú trieslovinovou drogou s podobnými účinkami. Zriedkakedy sa žiada zberať iba podzemok . N. Vňať je náchylná na zaparenie pri zbere i sušení. Trváca bylina vysoká 10—30 cm.) Räuschel Ružovité — Rosaceae Ľudovo: červienkový koreň. recta L. tormentol. Druh nie je prieberčivý. Dajú sa aplikovať ako adstringens. 223. pri bolestiach v ústnej dutine. 6 3 1 12 10 II. Viaže sa na kremičité pôdy. Nachádzame ho vo všetkých pásmach našich zemepisných šírok na lúkach. v droge je najviacej katechínových trieslovín (6-10 %). Mladá vňať slúži niekedy v domácnosti ako zelenina. rozkonárená.NÁTRŽNÍK HUSÍ Užíva sa pri hnačkách. Čajoviny č. Príbuzný n. bolestiach zubov. chemicky nie celkom preskúmaná. husí má výrazný spazmolytický účinok pri bolestivej a dlhotrvajúcej menštruácii. 3-5-početné. prietržník. na zapálené a krvácajúce rany a pod. MOCHNA NÁTRŽNÍK ručne. na dlhých a tenkých stopkách. takže ju možno i obracať. N. Možnosť zámeny s inými druhmi rodu je však aj tak . 29. 229. žalúdočných a črevných kataroch. kým ostatné (neplazivé) druhy nátržníkov po päť. s priemerom iba 5-12 mm.

Suché podzemky sú veľmi tvrdé. či vyrážky. vhodná je aj tinktúra — Tinctura tormentillae. Zber sa robí buď v marci—apríli. Na homeopatické účely sa používa čerstvý podzemok. Odvary drogy sa používajú aj pri kĺbovom reumatizme na obklady alebo ako zložka mastí na mokvavé rany. krvácaniach každého druhu (napr. Technicky droga slúži ako farbiaci prostriedok (farbí kožu na červe197 veľká. Vhodnosť jej uplatnenia v terapii hnačiek sa spoľahlivo dokázala i vedecky.5 11 4 1 1. Droga je silné adstringens. Po 10 minútach sa obidva výluhy spoja a využíva sa počas dňa. mandlí. z ktorej 20—30 kvapiek vo vode poslúži na natieranie zapálených slizníc úst. Pri silných hnačkách sa dá 1 čajová lyžička drogy do pol pohára studenej vody.NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ né koliky. pri silnej menštruácii a pod. umyjú sa. Droga má pomer zosušenia asi 3 : 1. Z vykopaných podzemkov sa odstránia zvyšky hliny. pozri cudzokrajné drogy). Latinský názov Potentilla sa pôvodne používal v stredoveku iba pre n. Účinné obsahové látky tvoria katechĺnové (tormentilové) triesloviny (17-25 % ) . aj črevného a žalúdočného.5 14 6 3 9 9 5 6 4 1. proti ktorým sa droga oddávna používala. Skladuje sa v uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. antidiaroikum a antiflogistikum (na zápaly slizníc). ba potvrdilo sa. Zber je potrebné robiť po dohovore s nákupňou. Dodnes zachované pomenovanie Tormentilla v názve drogy (Radix tormentillae) vychádza z latinského tormentum = bolesť. niekedy aj v máji—júni a auguste—septembri. Materiál sa nezaparuje a nedrobí. husí. ďalej glykozid tormentilín i tormentol a stopy silice. 8 2 3 14 ČsL 4 8 1 1. Vykopávajú sa opatrne (najlepšie špeciálnymi trojprstovými motyčkami. nadzemné časti. drobné korienky (možno to robiť až doma).). Trieslovinový komplex pôsobí antibakteriálne. ako kloktadlo pri zápaloch hrdla a pod. Predmetom zberu sú podzemky dokonale zbavené koreňov. že droga sa celkom vyrovná americkému rataňovému koreňu (Radix ratanhiae — ČsL 4. Dávkuje sa 1/2 kávovej lyžičky na šálku odvaru 2—4x denne. Je oficinálna v ČsL 4 ako Radix tormentillae. Droga sa užíva pri hnačkách. hrubšie sa rozrežú a dajú sušiť na vzdušné miesta (lepšie je umelým teplom pri teplote 40 °C). II. alebo sa odvodzuje z latinského tormentina = črev- Na podzemok (Radix — Rhizoma tormentillae) sa vztahuje ČSN 86 7019. ktorá spolu s ČsL 4 má tieto základné znaky: Znak Iné časti materskej rastliny ako podzemok (korene a pod. výluh sa zleje a zvyšok drogy sa preleje vrelou vodou.) a tmavá droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Akosť — najviac v % I.5 12 Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej . alebo v októbri. na lome červenkasté až červenofialové. Z včelárskeho hľadiska sa rastlina veľmi cení pre obsah medoviny a značné množstvá peľu. úplavici. na popraskané ruky alebo pery. Majú nenápadný pach a veľmi zvieravú chuť. vylúhuje sa 8 h. Podzemok (koreň) začerstva vonia podobne ako ruže a starý v tme svetielkuje. ľudovo nazývanými múria noha). Prášok z podzemka sa niekedy dával aj do zubných práškov (a dáva sa opäť aj dnes).

Základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % Znak so zákrovom I. 3 6 12 13 . Pochádza z južnej Európy.Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: krusíček.41. Plody sú ohnuté nažky bez chocholca. Iné časti rastliny ako kvet Droga sfarbená inak ako kvety Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 3 12 13 II. úbory väčšinou oranžovožlté. neobstojí — išlo o chryzantémovku vencovitú (Chrysanthemum coronarium L. rusky: MĚSÍČEK LÉKAŘSKÝ NECHTÍK LEKÁRSKY Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 30-50 cm. Úbory n. úbory po odkvitnutí ovisnú. Podľa Turcka sa dáva nátržníkový podzemok aj do čajovín proti cukrovke: rovnaký diel podzemka nátržníka. Zriedka splanieva. dlhostopkaté. listu čučoriedky a sušených fazuľových strukov bez fazule (biela sorta) — 2 lyžičky na macerozápar na 2 poháre vody (dávka čajoviny sa napred 8 h maceruje za studena v pohári vody. extrakt je v masážnom roztoku Herbadent a v ústnej vode Herbadent (antiseptikum) a tinktúra v roztoku Stomatisan (antiseptikum ústnej dutiny).no). Vedecký názov nechtíka vychádza z latinského calendae = prvý deň v mesiaci (narážka na dlhé obdobie kvitnutia alebo na počet jazykovitých kvetov — „ako dní v mesiaci"). 141. 10 minút sa nechá postáť a výluhy sa spoja). Nátržník býva veľmi častou zložkou mnohých čajovinových zmesí. sú menšie. 1817 ju Westring odporúčal pri rakovine maternice. francúzsky: Souci officinal. 39.). tráviacich poruchách žalúdka). nahotka liečivá. 5 6 12 15 bez zákrovu I. arvensis L. pri vynechávajúcej menštruácii (kvet s vi198 nom). je prísada pri výrobe atramentov atď. 38. na úhoroch a rumoviskách. R. 31. okrajové kvety majú väčšie. Predmetom zberu sú sýtooranžové korunné lupienky vytrhávané z plno- Na kvetnú drogu so zákrovom (Flos calendulae cum calyce) sa vzťahuje ČSN 86 6221 a bez zákrovu (Flos calendulae sine calyce) ČSN 86 6222. NECHTÍK LEKÁRSKY Calendula officinalis L. Je všeobecne známa. Okrajové kvety slúžili oddávna na falšovanie šafranu. slniečko Nemecky: Garten-Ringblume. po zliatí sa čajovina preleje pohárom vriacej vody. stor. Využíva sa aj vo veterinárnej medicíne (podobne ako v humánnej). ktorý rastie v teplejších oblastiach. jeho klymenon je však určite nechtík roľný. 42.. jednoduché. vňať na nakurovanie a šťava z rastliny pri bolení zubov. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku čajoviny Tormentan (užíva sa pri letných hnačkách. 138. najmä vo viniciach. 28. V ČsL 4 je okrem drogy oficinálna aj Tinctura tormentillae. taliansky: Calendola. pripravuje sa perkoláciou drogy. Identifikácia nechtíka v histórii je veľmi ťažká. španielsky: Calendula. anglicky: Pot Marigold. Táto rastlina sa dokázateľne ordinovala v 16. 27.216.C.56. mesiačik. trieslo na kože. 32. Rastlinu pestujú v okrasných záhradkách. roľného . že Dioskoridovo chrysanthemon predstavuje nechtík. Tvrdenie starších i mladších farmakognostov. maďarsky: Korômvirág. Listy má striedavé. Astrovité . 2 3 12 11 II.44. Čajoviny č. Čs.

kvetých úborov bez zvyškov zákrovov (kalichov), niekedy aj úbory s kalichom. Je to vhodný materiál pre zácvik zberačov. Droga — kvet nechtíka bez zákrovu, Flos calendulae sine calyce sa vytrháva v hlavnom období kvitnutia (júl — august) z plnokvetých odrôd pestovaných rastlín. Menejhodnotnú drogu dostaneme vytrhávaním kvetov z usušených úborov v celosti. Zberáme vždy iba toľko materiálu, koľko môžeme bez problémov sušiť. Sušíme čo najrýchlejšie a v tenkých vrstvách, bez prístupu slnka (kvety inak strácajú farbu). Pri sušení umelým teplom neprekračujeme 30-35 °C! Pomer zoschnutia asi 8 : 1 . Drogu v dobre uzatvorených obaloch chránime pred svetlom. Ak zberáme na odpredaj, ihneď po usušení ju expedujeme do nákupne, lebo ľahko podlieha skaze. Zber kvetov so zákrovom - Flos calendulae cum calyce, robíme iba so súhlasom nákupne. Sušenie a celková manipulácia sú rovnaké ako pri droge bez kalicha. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1. Na homeopatické účely sa pripravuje esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. D 2). Aplikuje sa interne i zvonka ako v alopatii. Kvet v čerstvom stave má balzamický pach a aromatickú chuť, ktorá sa sušením stráca. Účinné obsahové látky nechtíka tvoria predovšetkým flavonoidy, karotenoidy (farbivá), špeciálne polyénové zlúčeniny (polyíny), triterpénové saponíny a silica. Droga pôsobí ako cholagogum-choleretikum, mierne spazmolytikum a externé antiflogistikum. Priaznivé terapeutické prejavy sú zrejme spôsobené súčinnosťou flavonoidov, farbív a silice. Droga má v alopatii podobné uplatnenie ako arnika horská. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu; pije sa každé 3 h. Na omývanie a výplachy sa používa zápar z 2 polievkových lyžíc drogy na liter vody. Ľudovo sa používa hlavne tinktúra — 1 diel kvetnej drogy sa maceruje v 10 dieloch čistého liehu; čajová lyžička získanej tinktúry sa vleje do štvrť litra vody a aplikuje sa na rany, preležaniny, udreniny, pri zápaloch kože i jej poškodení zapríčinenom ožarovaním alebo slnením. Významne urýchľuje hojenie rán. Preto býva zložkou mastí, zásypov a pod. Ľudovo sa pripravuje masť z čerstvej šťavy (4—6 g šťavy na 30 g nesoleného masla), prípadne sa dávajú obklady. Odvar z nechtíka zjemňuje a zvláčňuje pokožku, preto sa používa v kozmetike ako krém Fyto s extraktom z arniky (robí sa 5 — 10 % odvar z kvetov; var

nesmie presiahnuť 2 minúty). Karotínové farbivo kvetov je neškodné. Dáva sa najmä do syrov a masla na zlepšenie farby. Vnútorné užívanie drogy je zriedkavé. Droga pôsobí priaznivo na žľazy s vnútorným vylučovaním a pri zápaloch, po interných chirurgických zákrokoch, operáciách novotvarov a aj pri novotvaroch žalúdka, čriev a pod. (tablety sa vyrábajú v ZSSR). Kvety niekedy tvoria zložku žlčníkových, žalúdočných, pečeňových a pod. čajovín. Tinktúra sa podáva v množstve asi 2—4 g denne, výťažok v dávke 0,3—0,5 g a vylisovanej šťavy stačia 1 — 2 lyžice (s cukrovou alebo aromatickú vodou). Kvetná droga sa často pridáva do čajovín na zlepšenie ich vzhľadu. Čajoviny č. 65, 180, 207, 219.

CHRPA POLNÍ („MODRÁK") Cyanus segetum Hill — syn.: Centaurea cyanus L. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: chrpa, modrák, sinokvet, svitlák, svetlák Nemecky: Kom-FIockenblume; maďarsky: Kék búzavirág; taliansky: Fiordaliso; francúzsky: Bluet des champs; anglicky: Corneflower; španielsky: Aciano; rusky:

NEVÄDZA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 30— 50 cm; stonka hranatá, rozkonárená, listy čiarkovité, koncové úbory s okrajovými modrými kvetmi. Plody sú nažky s dvojradovým chocholcom. Rastlina uprednostňuje piesočnaté podklady so slabo kyslou reakciou. Jej výskyt prezrádza, že pôda nemá pod povrchom spodnú vodu. Druh pochádza zo Stredomoria. U nás sa rozšíril v poľných kultúrach (najmä v obilí) a na slnečných stráňach. Podobných druhov je viac. Dajú sa však ľahko odlíšiť už tým, že n. poľná rastie prevažne iba medzi obilím. Príbuzné druhy a plemená rodu Cyanus Miller, príp. Jacea Miller (nevädzovec, česky chrpina) sa nezberajú.

Nevädza má vo svojom pomenovaní mnoho nejasného. Ani latinský názov sa nepoužíva jednotne. Donedávna sa uprednostňovalo označenie Centaurea cyanus podľa bájnych kentaurov, ktorí sa po zanechaní bojového a dobrodružného života venovali medicíne. Najslávnejší kentaur bol lekár Chiron, Eskulapov učiteľ. Chiron si vyliečil ranu od Heraklovho šípa liekom z byliny kentaureion, čo je naša zemežlč; tá sa delila o meno s južným druhom nevädze — Centaurea centaurium (u Dioskoridesa „veľké kentaureion", pričom zemežlč bola menšie kentaureion). Linné preniesol názov na nevädzu. Prívlastok cyanus je z gréckeho kyanos = modrý, pre farbu úborov. Dnešné vedecké meno je však odvodené z cyanus a segetum (latinsky seges = siatie, jarina, obilie), t. j. modrý kvet medzi obilím. Z príbuzných druhov a foriem alebo hybridov, zaradených zvyčajne do rodu Jacea Mill., z včelárskeho hľadiska prichádza do úvahy predovšetkým nevädzovec lúčny — J. pratensis Lam., príp. nevädzník hlaváčovitý — Colymbada scabiosa (L.) Holub; sú nenáročné, rastú v obilí, na lúkach, stráňach i na suchých pôdach. Kvitnú v júni až októbri; hromadný rozkvet sa končí zvyčajne v auguste. Výdatne medujú. Včelám na niektorých miestach zaisťujú hlavnú znášku a poskytujú aj dostatočné množstvo peľu. Med býva sfarbený tmavo až čierno. Med z n. poľnej je hnedastý, ostrej chuti, pričom peľ je žltobiely. Vyznačuje sa však tým, že ťažko cukornatie a pekne vonia. Nevýhodou je to, že nevädza rastie prevažne medzi obilím, kde včely nalietavaním na klasy si často porušujú krídelká. Nevädza je významná aj tým, že zaisťuje znášku aj v suchých rokoch. Hospodársky je takmer bezvýznamnou burinou (žerú ju iba ovce a kozy). Predmetom zberu sú sýtomodré hlavičky kvetov s kalichom bez stopiek — Flos cyani cum calyce, alebo len sýtomodré jazykovité kvety vytr-

Kvet bez kalicha (Flos cyani sine calyce) posudzuje ČSN 86 6222 a kvet s kalichom (Flos cyani cum calyce) ČSN 86 6221: Akosť — najviac v % Znak bez kalicha I. Iné časti materskej rastliny ako kvet (úbory) Kvety sfarbené inak ako na rastline Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 10 12 7 II. 5 20 12 10 s kalichom I. 3 10 12 10 II. 5 20 12 12

199

NEVÄDZA POĽNÁ

OČIANKA ROSTKOVOVA
SVĚTLÍK LÉKAŘSKÝ
Euphrasia rostkoviana Hayne Krtičníkovité - Scrophulariaceae Ľudovo: ambrožka, bradavník, potešenie očí, tešinka, zubová tráva Nemecky: Gemeiner Augentrost; maďarsky: Mirigyes szemviditó; taliansky: Eufrasia; francúzsky: Euphraise officinale; anglicky: Eyebright; španielsky: Eufrasia; rusky: -

hávané z úborov na začiatku kvitnutia rastliny (máj—júl, niekedy aj august) - Flos cyani sine calyce. Sušíme rýchlo v tieni, v tenkej vrstve (1—2 cm), nikdy nie na slnku (kvet vybledne). Lepšie je sušiť umelým teplom — teplotou do 35 °C, tak si kvet zachová pôvodnú farbu. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 (s kalichom), 6 : 1 (bez kalicha). Na skladovanie je droga veľmi citlivá, patrí do dobre zatvorených obalov (najlepšie z umelých hmôt) a treba ju chrániť pred svetlom (vybledne a plesnie). Podstatnú zložku obsahových látok drogy tvoria modré farbivá, princíp tvorí seskviterpén laktónového zloženia a azulogénneho charakteru (proazulén a antokyanosidy), potom glykozid cichoriín, triesloviny, flavonoidy, sliz a minerálne soli (o. i. dosť mangánových). V súčasnosti sa droga používa hlavne ako antiflogistikum 200

a diuretikum. Dávkuje sa jedna kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 x denne (používa sa hlavne v zmesi s ďalšími drogami); veľmi často tvorí iba skrášľovaciu prísadu čajovín. V 16. stor. i neskôr sa užíval zápar aj ako prostriedok proti „búchaniu srdca" (výťažok zmiešaný s pivom miernil bolesti v močových cestách), proti žltačke a do očných vôd ako mierne antiseptikum. Ľudovo sa ešte dnes droga uplatňuje v čajovinách na látkovú premenu, zvonka na omývanie rán a vredov a ako prísada do vodičiek na vlasy. Z nevädzových jazykovitých lupienkov sa izoluje azúrovomodré farbivo, ktorým sa prikrašľujú kozmetické prípravky. Novšie sa droga zavádza aj ako horčinový prostriedok pri žalúdočných ťažkostiach. Čajovina č. 65.

Jednoročná, niekoľkonásobne rozkonárená bylina vysoká 10 — 30 cm. Listy sediace, protistojné, vajcovité, pravidelne zúbkaté (zúbkov je 5 — 7). Z pazúch listeňov vyrastajú sediace kvety s bielou alebo svetlofialovou korunou. Plody sú tobolky. Rastie na vlhkých lúkach všetkých výškových stupňov, zriedkavejšie aj na pasienkoch a okrajoch lesov. Znáša i kremičité pôdy. Rod očianky je veľmi premenlivý; jednotlivé taxóny sa navzájom krížia veľmi ľahko (u nás asi 17 druhov a 13 krížencov). Pôvodný druh sa označoval ako Euphrasia officinalis L. Rozdelil sa na viacero samostatných druhov, ktoré sa navzájom veľmi podobajú a rozlíši ich iba skúsený botaniksystematik. Jednotlivé charakteristiky netreba uvádzať, pretože všetky sa môžu zberať a tvoria dôležitú nakupovanú drogu. Liečivosť očianky bola dobre známa už staroveku, o čom svedčí jej grécke pomenovanie eufrasia = radosť, spokojnosť (pre elegantný vzhľad a liečivosť). Používala sa najmä pri očných ochoreniach. Kneipp okrem vymývania boľavých očí odvarom z očianky odporúčal čaj z listov ako posilňujúci prostriedok na žalúdok. V ére bylinných vín sa v nich vyvárala okrem šalvie, ľubovníka a yzopu aj očianka. Očianky sú pre včelárov významné nektárovou znáškou. Peľu poskytujú málo. Kvitnú v lete. Predmetom zberu a nákupu je vňať — Herba euphrasiae. Zber sa robí na začiatku kvitnutia (jún —september). Odrezávajú sa olistené a kvitnúce časti byliny bez spodných zdrevnatených častí býľ. Treba dávať pozor na prímesi tráv, lebo rastlina sa najčastejšie vyskytuje v porastoch na nízkotrávnatých lúkach a pastvinách. Veľmi podobná hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys L.) je typická hluchavkovitá rastlina a obľubuje hlavne slnečné, vápencové, skalnaté stráne nížin a pahorkatín; je tiež liečivá (amarum, aromatikum, metabolikum, choleretikum). Materiál je trochu náchylný na zaparenie a veľmi ľahko opadávajú kvetné časti a listy; sušíme ho preto na

OČIANKA ROSTKOVOVA

napr. aj z lipkavcov, Galium L. alebo skorocelov — Plantago L.). Ďalšími obsahovými látkami očianky sú triesloviny (3-8 % ) , silica (0,15 % ) , horčina, modré farbivo, aromatická substancia podobná živici (údajne tvorí podstatnú zložku liečebného princípu očianky), minerálne látky a olej; droga nie je celkom preskúmaná. Očianka je adstringens — vhodné pri blefaritídach (zápal okrajových mazových žliaz mihalníc), konjunktivitídach (zápal spojovky) a hordeolu (tzv. jačmeň); robí sa odvar z 3 kávových lyžičiek na 2 šálky k teplým kúpeľom, príp. sa kombinuje s borovou vodou, rumančekom a feniklom, a používa sa aj ako obklad. Ľudovo slúži aj pri ochoreniach slizníc dýchacích ciest, spojených so zahlienením (bronchitída, astma), pri chrapote, ako stomachikum na tvorbu žalúdočných štiav, pri slabosti žalúdka, tráviacich ťažkostiach, nechuti do jedenia, pri žltačke (kombinuje sa s vňaťou paliny pravej, s koreňom čakanky, púpavy a pod.), pri zle sa hojacich ranách a na miernenie kŕčov a zvieravých bolestí hlavy, proti hystérii a nespavosti (tu sa zvykne kombinovať s vňaťou ruty) a pri duševnej únave. Tu sa odporúča dávkovanie: 2-3 g prášku z drogy denne alebo 3 lyžičky vňaťovej drogy na 2 šálky denne (2 % zápar), príp. 5 — 10 kvapiek tinktúry 2-3 x denne alebo 10 kvapiek tinktúry do pohára vody na omývanie. Homeopatická esencia z celej čerstvej a kvitnúcej rastliny sa upotrebúva v očnom lekárstve a pri ochoreniach pokožky i slizníc.
OMAN PRAVÝ

OMAN PRAVÝ

tienistých miestach v tenkých vrstvách a bez zbytočného prehŕňania, prípadne vo zväzočkoch nad bielym papierom, pričom čisté a bezchybné opadané kvety i listy dodatočne doložíme do drogy. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať.

Droga obsahuje flavonoidy, potom glykozid aukubín (= rinantín), ktorý patrí medzi iridoidy (pseudoindikány); experimentálne sa dokázalo, že na liečenie vysokého krvného tlaku sú vhodné práve rastliny so značným obsahom aukubínu — malo by sa to vzťahovať i na extrakty z očianky (ale

Inula helenium L. Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Compositae) Ľudovo: alant, ománek, voman Nemecky: Echter Alant; maďarsky: Ôrnénygyokér sertecsék; taliansky: Enula; francúzsky: Grande Aunée; anglicky: Elecampane; španielsky: Ala; rusky:

Na vňaťovú drogu — Herba euphrasiae sa vzťahuje ČSN 86 6819: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina a zdrevnatené časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 12 II. 10 6 2 14 12

Trváca bylina vysoká až 150 cm, s hrubým podzemkom a koreňmi, s priamou, ryhovanou, hore rozkonárenou byľou. Prízemné listy sú vajcovité, na báze srdcovité, stonkové široko kopijovité, sediace, na rube plstnaté. Úbory sú veľké, žlté, vnútorné zákrovné listene suché a kožovité. Plody sú nažky s dlhým chocholcom. Rastlina sa importovala k nám zo strednej Ázie. Tradične sa pestuje v záhradách; miestami splanieva. U nás rastie 8 druhov omanov (Dostál, 1982); o. britský - I. britannica L., ktorý sa niekedy zamieňa za arniku horskú, je hojný druh nížinného
201

OMAN PRAVÝ

a podhorského stupňa, je nižší ako o. pravý a listy má na rube pavučinato ochlpené a o. hodvábny — I. oculus-Christi L. má podobne ochlpené listy a je pomerne zriedkavý teplomilný druh. Keďže u nás podzemok o. pravého prichádza na farmaceutický trh iba

z pestovaných rastlín (o. Goliát), je zámena nepravdepodobná. Nebezpečná je prímes koreňa ľuľkovca. Rodové meno inula je odvodené z inaein = vyprázdňovať, čistiť (s ohľadom na účinky drogy) a druhové z helios = slnko (podľa formy úbo-

Na podzemok — koreň (Radix enulae) sa vzťahuje ČSN 86 7013:
Akosť — najviac v % Znak Nadzemné časti rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej
I.

II. 2 1 3
13 10

0,5 — 1
13

7 1.5

1

rov), prípadne z helenion = košíček. Nikandros opísal v bájke vznik kvetu zo sĺz prekrásnej Heleny plačúcej nad kormidelníkom Menelaom, ktorého uštipol had. Legenda dodala byline povesť protijedu. Oman je ako väčšina astrovitých rastlín medonosnou bylinou. Pestuje sa však aj ako okrasná kvetina v záhradkách. Podzemky omanu i s koreňmi sa ako droga označujú Radix (Rhizoma) helenii alebo Radix inulae či enulae; vykopávajú sa podzemné časti 2-ročných rastlín (august-október), pričom koreňové puky sa môžu použiť na výsadbu ďalšej kultúry. Materiál sa rýchlo omyje a dá sušiť na dobre vetraných miestach, najlepšie umelým teplom (do 40 °C); pre urýchlenie usušenia sa korene rozrezávajú. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na homeopatické účely sa používa čerstvá podzemná časť; pripravuje sa z nej esencia (dil. D 2 - D 1). Na vykopávanie podzemných častí sa najlepšie dajú použiť úzke a dlhé rýle. Korene sa nesmú poškodiť, malé korienky nechávame a hneď na jeseň vysádzame. Pri manipulácii s rastlinami i s drogou niekedy vznikajú opuchy a podráždenie slizníc. S ohľadom na veľkú spotrebu sa rastlina u nás pestuje (i súkromne na zmluvu s nákupňou). Omanový podzemok i korene obsahujú predovšetkým silicu (1—3 % ) , v ktorej hlavnú zložku tvoria alantolaktóny (seskviterpény); obsah azulénov je problematický. V podzemku je veľké množstvo inulínu (až 45 % ) , potom sacharidy a horčiny. Droga je expektorans, spazmolytikum, stomachikum, diuretikum a cholagogum; užíva sa pol kávovej lyžičky na šálku záparu; pije sa 3-krát denne po lyžiciach. Uvoľňuje zahlienené dýchacie cesty, pričom pôsobí aj antibakteriálne a mierne diureticky; vplýva i na tvorbu a uvoľňovanie žlče. Ľudovo sa uplatňuje interne aj ako anthelmintikum, na povzbudenie chuti do jedla, ako metabolikum (urýchľuje látkovú premenu), zvonka proti kožným vyrážkam, lišajom, na zle sa hojace rany, mokvavé lišaje, ako kloktadlo (zápaly hrdla, stomatitída a pod.). Omanový koreň je u nás zložkou priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (diuretikum, antireumatikum), Thé Salvat (choleretikum, stomachikum, laxans), Species cholagogae Planta (cholagogum, choleretikum). Droga má široké použitie v likérnic-

202

kom priemysle i ako surovina na izoláciu inulínu, významného ako dietetikum (oficinálny v ČsL 3). Niekedy destilovaná silica — Oleum inulae je veľmi účinná proti niektorým druhom hmyzu (usmrcuje napr. larvy moskytov). Zo známejších receptov možno uviesť: odvar z 5 g koreňa omanu a 10 g kostihoja na 250 ml vody, ktorý sa po precedení zmieša s 30 g pomarančového sirupu — pije sa 3 x denne 10 — 20 kvapiek pri bronchitíde. Ako prsná čajovina sa osvedčuje zmes poľského Pektosanu (č. 120) a Species pectorales - čajovinu možno uplatniť ako mucilaginózum, emoliens, expektorans, dezinficiens a antiflogistikum. Čajoviny č. 13, 120, 166, 167, 170, 211.

ORECH VLAŠSKÝ

OŘEŠÁK KRÁLOVSKÝ („VLAŠSKÝ OŘECH")

ORECH VLAŠSKÝ

Juglans regia L. Orechovité — Juglandaceae Nemecky: Echter Walnuss; maďarsky: Pompás diófa; taliansky: Noce; francúzsky: Noyer commun;"anglicky: Walnut; španielsky: Nogal; rusky:

Strom so silným kmeňom a mohutnou korunou. Listy striedavé, nepárno perovito zložené, 3—4-jarmové. Samčie kvety tvoria dlhé zelené jahňady, samičie sedia na konci mladých výhonkov. Plody sú zelené, potom černejúce kôstkovice (ľudovo orechy). Rastlina sa k nám dostala z juhozápadnej Európy. Pestuje sa v teplejších oblastiach. Dlhoročným pestovaním vzniklo niekoľko odrôd, napr. orechy s „papierovými" škrupinami (var. fragilis), s plodmi až ako slepačie vajce (var. maxima — ich jadro však veľmi Zosychá) a i. Odrody (i sorty) sa odlišujú podľa listov, obdobia rozkvitania, tvaru koruny stromu, stupňa mrazuvzdornosti atď., predovšetkým však podľa tvaru orechov. V kultúre poznáme asi 150 orechových sort. Listy možno zberať zo všetkých orechov, okrem o. čierneho - J. nigra L. a o. popolavého - J. cinerea L., ktoré majú listy na okraji viac-menej ostro zúbkaté. Latinské meno juglans vzniklo skrátením Jovis + glans, t. j. Jupiterov žaluď (preklad z gréckeho Dios Balanos, lebo v staroveku orechy pokladali za božské jedlo a strom zasvätili Jupiterovi). Druhové pomenovanie regia = kráľovský. Ako vlasť orecha sa väčšinou uvádza územie tiahnúce sa cez Malú Áziu až do západnej Číny. Antické Grécko

orechy nazývalo perzské alebo kráľovské, lebo podľa Plínia ich priniesli králi z Perzie. Drevo oddávna používali stolári. Opeľovanie stromov obstaráva vietor. Lekárenský najpoužívanejšie sú orechové listy — Folium juglandis; trhajú sa jednotlivo, no iba mladé, zelené a za suchého počasia (jún —júl). Treba dávať pozor, aby sa zbytočne nelámali a nezaparili; sušia sa rýchlo

v tenkých vrstvách. Po usušení si musia zachovať pôvodnú zelenú farbu. Nesprávnou manipuláciou a zlým sušením droga hnedne. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. Droga má slabo korenistý pach a slabo škrabľavú chuť. Zberá sa i zelené oplodie orechov — Pericarpium (Cortex) juglandis nucum (fructus), a to v čase dozrievania a oberania plodov, kým je ešte zelené (júl-august). Suší sa v tenkej vrstve na slnku alebo umelým teplom, lebo

Listová droga sa hodnotí podľa ČSN 86 6438: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 8 3 0.5 12 10 II. 16 6 1 0.5 12 12

203

obsahuje veľa vody a ľahko plesnie. Správne usušené oplodie dostáva čiernohnedú farbu a je hubovité; pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na iné ciele (cukrárstvo, likérnictvo, potravinárstvo) sa používajú nezrelé plody (zberajú sa v čase, keď ešte vnútornú škrupinu orecha možno prepichnúť špendlíkom) — Fructus juglandis immaturus a zrelé plody — Fructus juglandis maturus. Listy obsahujú ako účinné látky triesloviny (asi 2—5 %), prevažne galotanínového typu, potom silicu (má zelenohnedú farbu, pri obyčajnej teplote je tuhá a páchne príjemne dechtovito), ďalej kyselina askorbová (vitamín C) a horkú látku — v čerstvom materiáli hydrojuglónglukozid, ktorý po rozrušení pletiva prechádza v hydrojuglón a potom juglón (farbí kožu do hneda, preto sa i výťažky z oplodia nezrelých orechov používajú do krémov na opaľovanie, prípadne v jemnom oleji ako známe kozmetikum). Podobné látky obsahuje aj oplodie a plody — jadrá majú predovšetkým olej (asi 40-60 %). Drogy z orecha treba hodnotiť predovšetkým ako trieslovinové; sú adstringens, hemostatikum a antiseptikum. List sa dávkuje: pol kávovej lyžičky na šálku odvaru - pije sa 2—3x denne. Vnútorne sa užíva pri žalúdočných a črevných kataroch, ako metabolikum, zvonka ako adstringens pri kúpeľoch, osobitne proti nadmernému poteniu, na omrzliny a pod. Juglón má protikrvácavé účinky, lenže slabšie ako vitamín K (liečebne sa nedajú využiť). Výraznejšie sú spazmolytické, sedatívne a fungicídne (baktericídne) vlastnosti. List sa externe dávkuje na kúpeľ v množstve 0,5-1 kg. Ľudovo sa droga používa vnútorne i zvonka ako posilňujúci prostriedok, na opuchnuté žľazy, pri zlomeninách kostí, očných kataroch, všeobecnej slabosti, pri uvoľnených zuboch a kožných ochoreniach, ďalej pri ľahkej nechutí do jedla, menštruačných ťažkostiach, ako anthelmintický prostriedok a na kloktanie (zápaly hrdla a v ústach), s kvetom nevädze, myšieho chvosta, rumančekom a vňaťou očianky pri kožných ochoreniach (akné, neurodermatídy a i.). V homeopatii sa z rovnakého dielu čerstvého zeleného oplodia a listov pripravuje esencia (dil. D 2 —D 1), ktorá sa používa pri chronických očných kataroch a tráviacich poruchách. Čerstvé listy sú ľudovo známe ako insekticídum (napr. proti blchám). Čajoviny č. 59, 148, 228. 204

+ Consolida regalis S. F. Gray - syn.: Delphinium consolida L. Iskerníkovité — Ranunculaceae Ľudovo: kozia bríadka, ostruhy, rytierska ostruha, stračia nôžka, stračka poľná, svalník kráľovský, vtáčky Nemecky: Feld-Rittersporn; maďarsky: Szarbaláb sarkvirág; taliansky: Erba cornetta; francúzsky: Dauphinelle des champs; anglicky: Forking larkspur; španielsky: Consolda real; rusky: -

OSTRÔŽKA POLNÍ

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 10—50 (120) cm; byľ priama, hore rozkonárená. Listy stopkaté, trojpočetné, lístky v čiarkovitých úkrojkoch. Súkvetie tvorí jednoduchý strapec; kvety tmavomodré, modrofialové, zriedka ružové alebo biele; majú dlhú ostrohu. Plody sú mechúriky. Obyčajná burina obilných kultúr, najmä na hlinitých roliach od nížin do podhorských oblastí. Z príbuzných a podobných druhov rodu poznáme záhradné druhy, ktoré do drogy nepatria. Veľmi podobné kvety majú príbuzné stračonôžky (Delphinium L.) — líšia sa plochými, dlaňovitými a päťdielnymi listami. Vedecký názov rodu Consolida je odvodený z latinského consolidare = sceľovať, hojiť; druhové meno regalis = kráľovský, patriaci kráľovi, dôstojný (pre celkový výzor rastliny). Už z rastu medzi obilím možno usudzovať, že o. poľná nie je našou pôvodnou rastlinou. O tomto a príbuznom druhu o. záhradná — Consolida ajacis (L.) Schur, starí nemeckí botanici a lekári predpokladali, že

v nich opäť našli dve liečivé rastliny, ktoré spomínal vo svojich spisoch Dioskorides, a preto ich označili ako Delphinium a D. alterum. Podľa Frassa, výborného znalca antickej flóry, však Dioskoridovo delfinon znamená Delphinium peregrinum L. a možno aj Hippokratovo hyakinthos alebo kammaros. Pôvodné použitie tejto rastlinnej drogy ustúpilo do pozadia asi v polovici 18. stor. Potom sa opäť žiadala vňať, no zväčša iba ako prísada na skrášľovanie čajovín. Opeľovanie rastliny obstaráva hmyz, najmä čmeliaky, ktoré hľadajú v kvetnej ostrohe medovinu. Aby sa zabezpečilo opeľovanie rastliny cudzím peľom, prašníky dozrievajú omnoho skôr ako blizny. Najčastejšie sa zberajú a niekedy nakupujú kvety — Flos calcatrippae (consolidae). Zberajú sa v plnom rozkvete (jún—august) s krátkou stopkou, za sucha, bez kalicha. Neznášajú stláčanie a sušia sa v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste, v tieni, príp. umelo (do 35 °C). Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch, chránené pred svetlom; ľahko strácajú farbu a plesnejú. Pomer zosušenia je 8 : 1. Droga má medovitý pach a slizovitú chuť, trochu horkú. Zriedkavejšie sa zberá vňať — Herba calcatrippae (consolidae). Zber sa robí tiež v období plného kvetu a suší sa podobným spôsobom ako kvety. Strata zoschnutím je asi 80 %. V homeopatii sa žiada čerstvá kvitnúca vňať.

Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6220 s týmito základnými znakmi: Akosť — najviac v % Znak Časti kvetov sfarbené ináč ako na rastline Iné časti materskej rastliny cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 8 II. 10 5 2 10 10

Na vňaťovú drogu (Herba calcatrippae — consolidae) sa vzťahuje ČSN 86 6738: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina Cudzie anorganické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 2 1 13 8 II. 10 4 2 1š 10

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Droga má slabý medovitý pach, prakticky nijakú chuť. Chemizmus rastliny nie je celkom prebádaný; hoci všetky časti okrem kvetov obsahujú jedovaté diterpénové alkaloidy (podobné, ako má prilbica), otravy ľudí nie sú zatiaľ známe; občas sa vyskytnú u dobytka. Z alkaloidov sa uvádza hlavne napelín. Kvety obsahujú predovšetkým antokyanový glykozid delfinín (modrý) a žltý flavonol, potom kempferol. Vňať sa v minulosti používala v záparoch ako močopudný prostriedok a proti vnútorným parazitom. Dnes sa uplatňuje ako zložka expektoračných a diuretických čajovín — samostatne sa nepoužíva. Miestami má veterinárne použitie. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravujú alkoholické výťažky (dil. D 2 - D 1), ktoré pôsobia proti

vnútorným parazitom, laxatívne a močopudne.

Rubus fruticosus agg. Ružovité - Rosaceae Ľudovo: černica, čierna malina, ožina Nemecky: Brombeere; maďarsky Fekete szeder; taliansky: Rovo; francúzsky: Ronce; anglicky: Blackberry; španielsky: Zarzamora; rusky: -

OSTRUŽINÍK KROVITÝ

OSTRUŽINA ČERNICOVÁ - ČERNICA

Ker vysoký 30-80 (150) cm; konáre tŕnité, listy dlaňovito zložené, trojaž päťpočetné, na rube holé. Plody sú čierne ostružiny (plodstvo kôstkovičiek), ktoré po dozretí opadávajú. Taxón zahrňuje u nás asi 50 malých druhov. Ich špecifické ekologické znaky sú doposiaľ málo známe. Černice rastú na brehoch potokov,

ale aj na rúbaniskách a v kroviskách živých plotov, vyskytujú sa v lesoch v rozličných nadmorských výškach. Černica a malina patria spolu do botanického rodu Rubus L., ktorý robí botanikom problémy desiatkami svojich premenlivých druhov a aj neobyčajne pružným krížením. Na určovanie treba osobitné znalosti. Pri bežnom zbere určovanie nemá praktický význam, pretože všetky rastliny sa zberajú ako rovnocenné. Vedecký názov ostružiny vznikol asi z latinského ruber = červený (podľa farby plodov niektorých druhov); fruticosus je takisto z latinčiny (frutex = ker). Semená černice sa našli už v neolitických kolových stavbách. Plody i listy sa vychvaľovali v hippokratovských spisoch. Liečebne sa používali pri zapálených a ľahko krvácajúcich ranách. V ľudovom liečiteľstve sa osobitne cenili ako prostriedok proti hnačkám, pri bielom výtoku žien, pri veľmi silnom menštruačnom krvácaní. Listy s mladými výhonkami pomáhali pri kožných vyrážkach všetkých druhov. Podľa Leclerca (1927) možno listy použiť aj na kloktanie pri angíne a Madaus (1938) ich prvý raz spomenul aj proti cukrovke. Novšie sa začali fermentovať na chutný čaj ako náhradka za pravý čierny čínsky (návod podľa Peyera je pri malinovom liste). Ostružina je jednou z najlepších včelárskych rastlín čo do nektárovej i peľovej pastvy. Med je zlatožltý a príjemne vonia; peľ má zlatosivú farbu. Predmetom zberu sú mladé listy bez prímesí, svieže a zdravé, trhané jednotlivo v období kvitnutia (máj-jún až september). Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. Ak sa sušia umelým, najvýhodnejšia je teplota 40-50 °C. Sušenie sa urýchľuje častým obracaním. Zle zafarbené listy sa z drogy odstránia. Droga: Fructus rubi fruticosi. Droga nemá pach a chutí zvieravo. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Je vhodná na zber pre začiatočníkov. Predmetom zberu a nákupu v Jednote sú zrelé čierne plody — Fructus rubi fruticosi recens, ktoré sa zberajú v auguste až v októbri. Mali by byť zdravé, čerstvé, čisté, suché, bez prímesí (neoddeľujú sa od lôžka). Zberné nádoby musia byť z pevného materiálu. Černice sa spracúvajú priemyselne podobne ako maliny. Vyrába sa z nich nielen džem a pod., ale aj dezertné víno. Plody možno aj sušiť umelým teplom, čo si vyžaduje veľkú rutinu. 205

Šťava z černíc sa odporúča pri zväčšenej štítnej žľaze. kde je chuťovo nie najpríjemnejšia voda. pri kožných vyrážkach a na kloktanie i omývame. Často sa pestuje v záhradách a na plantážach. jantárová a i. Slúži aj na kloktanie a omývanie (vyrážky a pod. na raňajky a pod. pôsobí aj ako stomachikum. maďarsky: Málna. krvácaniach akéhokoľvek pôvodu (žalúdočného. Plodstvo červených kôstkovičiek — malín po dozretí opadáva. najmä v oblastiach. 14.). 101. pri akútnych i chronických žalúdočných ochoreniach. 6 2 0. Ružovité . Stomaran (stomachikum. organické kyseliny. o. List má aj baktericídne. Ľudové použitie drogy je oveľa širšie: pri hnačkách každého druhu. List je významné antidiaroikum.). ako prostriedok proti kašľu. v riedkych lesoch i húšťavách nížin aj hôr. menštruačného a pod. droga obsahuje aj malé množstvo kyseliny askorbovej (vitamín C). 210. Kvety biele. Dáva prednosť mierne vlhkým pôdam. náhradka pravého čaju). Ako doplnková droga môže sa pridávať do väčšiny čajovín (chuťové korigens). strume. 17. sliz. Čajoviny č.ČERNICA a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. čistenie krvi. slabé fungicídne vlastnosti. Listová droga sa používa predovšetkým pri katarálnych ochoreniach tráviaceho traktu. a to pre obsah trieslovín (5 -14 % ). je vhodná na účely zubnej kozmetiky a na liečenie ústnej dutiny. francúzsky: Ronce framboisier. Javorina (dietetikum. V plodoch sú predovšetkým antokyanové glykozidy . anglicky: Raspberry. resp. Pre príjemnú chuť možno list ostružiny uplatniť ako denný čaj (napr. na tzv. trochu inozitolu. Malina má na rube bieloplstnaté listy. Listy nepárno perovito zložené.). vysoká 60-120 cm. sacharidy a v semenách asi 13 % oleja. rusky: Základné znaky drogy stanovuje ČSN 86 6429: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako listy a časti sfarbené ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním drogy) I. farbív a pektín. pri chorobách z nachladnutia a ochoreniach dýchacích ciest.MALINA Na liečebné účely sa využíva predovšetkým list. Rastie na rúbaniskách. Je premenli- 206 . stonky pretrvávajú dva roky. i. Z obsahových látok sú ešte významné organické kyseliny (jablčná. v riedkych pazušných metlinách. na rube bieloplstnaté. hromadne vyrábané prípravky sú čajoviny Diabetan (pomocná liečba cukrovky). MALINÍK OBECNÝ OSTRUŽINA MALINOVÁ . španielsky: Frambueso.). Šípkový čaj ochutený I a Šípkový čaj ochutený II (náhradka pravého čaju).5 12 8 II.Rosaceae Ľudovo: malina Nemecky: Himbeere. 4. 156. Tým sa podstatne líši od príbuzných druhov a krížencov. digestívum). adstringens Rubus idaeus L. Čs. Bylinný čaj so šípkami (dietetikum. náhradka pravého čaju). 15 5 1 12 11 Trváca bylina s drevnatými stonkami. 239. pektín.OSTRUŽINA ČERNICOVÁ . črevných kataroch. taliansky: Lampone.farbivá.

podľa možnosti bez stopiek (rýchlejšie schnú). 6 2 0. pomer zosušenia je asi 5 : 1 . inak podobné látky ako černicové. aby si zachovali pôvodnú farbu. j. mladé nedrevnaté nadzemné olistené výhonky do 50 cm od vrcholku. Čerstvé zrelé plody sa upravujú s cukrom na sirup — Sirupus rubi idaei. pektín. Rolovanie. t. Zber oboch druhov drog je veľmi vhodný pre začiatočníkov. Listy obsahujú hlavne triesloviny. sacharidy. Nektárové žľazy sú vyvinuté v podobe žľaznatého krúžku okolo tyčiniek kvetu. Obdobie kvitnutia malín trvá mesiac i dlhšie. aj černice alebo ich zmesi s prídavkom listov jahody) možno po fermentácii variť chutný čaj. Plody možno aj sušiť. vitamíny C. Zberá sa v lete (jún—júl-september). Listy sa pri sušení nesmú rozdrviť. Vhodné sú iba mladé. Malina patrí medzi rastliny poskytujúce včelám množstvo nektárovej i peľovej paše. svieže listy. Malina poskytuje najistejšiu medovú znášku. Antickí lekári chválili mali- novú šťavu pri tráviacich ťažkostiach. už v kolových stavbách z neolitu. Zber sa robí za suchého počasia v júli—auguste. Listy fermentáciou zhnednú a dostanú príjemnú arómu. zdravé. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. po zvädnutí sa jednotlivé lístky na stole zrolujú a zviažu do šatky alebo do ľanového vrecka a vystavia sa asi na 30 minút teplým vodným parám. B a A. potom vitamín C a flavonoidy. Neobsahujú kofeín ako bežný čaj. triesloviny. sušia sa umelým teplom — Fructus rubi idaei. flavóny. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. Semená maliny sa našli — podobne ako černice. Z listov maliny (príp. V kultúrach sa získalo asi 500 sort. Niekedy sa zberá aj vňať — Herba rubi idaei. Sušia sa podobne ako listy. dávkujú sa 1 lyžica na šálku záparu — pije sa 2—3 x 207 . Plody obsahujú predovšetkým kyselinu citrónovú a jablčnú. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Druhový názov idaeus je podľa Plínia odvodený od hory Idy. Najlepšie sa zberajú do smaltovaných nádob. O prvé plantáže sa zaslúžili stredovekí mnísi. Podľa Peyera sa fermentujú takto: nazberaný materiál sa nechá 24-36 h na kope. je to veľmi dôležitá a hľadaná droga. Predmetom zberu býva list — Folium rubi idaei. Známe sú aj krížence s černicami.OSTRUŽINA MALINOVÁ -MALINA vý druh s mnohými odrodami. 15 5 1 12 11 lín asi 50—100 kg medu.5 12 8 II. V prípade potreby sa lístky opäť zrolujú a rýchlo sušia na lieskach v tenkej vrstve (na slnku alebo umelým teplom). z čerstvých plodov sa získa 70-80 % šťavy. Vrecko sa na noc vloží medzi dve dosky a na teplom mieste sa nechá cez noc fermentovať. ktorá bola v Malej Ázii v staroveku chýrnym náleziskom malín. zaparenie a fermentovanie sa ešte dva razy opakuje. neprestarnuté a čisté maliny vykupuje Jednota. pokladá sa za lepší ako lipový. Med je svetlý. Zrelé. farbivá. zber: máj-jún. má výbornú chuť i akosť. umelé teplo nesmie prekročiť 40-50 °C. Za vhodných klimatických podmienok dá 1 ha ma- Na kvalitu drogy (Folium rubi idaei) sa vzťahuje ČSN 86 6430: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny a listy s iným ako zeleným sfarbením Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Malinové listy sa používajú podobne ako černicové — sú zložkou hlavne čajovinových zmesí ako mierne cholagogum a diuretikum. Kultúrne maliny sa svojou kvalitou nikdy nevyrovnajú divo rastúcim. Pri rýchlom sušení v tenkých vrstvách na teplom mieste treba dbať. Rýchlo sa kazia. hromadné kvitnutie v júni asi 14 dní.

208 OVOS SIATY Predmetom farmaceutického používania sú plody . vitamín A. 170. Zápar z 2—3 lyžičiek drvených plodov na šálku sa pije 3 x denne pri stavoch vyčerpania a nervo- . rusky: OVES SETÝ Jednoročná trávnatá bylina vysoká 40 — 70 cm. že ovos tak menovali antickí Rimania napr. Ovos sa podistým kultivoval na severe. Ovsené zrno obsahuje veľa výživných látok. Pripravujú sa zo zaparených. ale akýsi burinový druh. Ovos sa pestuje na poliach najmä vo vyšších polohách. 184. pošvaté. O pôvode odborného pomenovania avena existuje vela názorov. tyrozín).Gramineae) Nemecky: Saat-Hafer. Ďalej je prítomný glukozid avenín (uvádzaný aj ako alkaloid). Zo starovekých autorov ho ako prvý spomenul Dieuches. steroidné saponíny (avena kosid A a B s aglykónom nuatigenínom). Lipnicovité . Species cholagogae Planta (cholagogum. Čajoviny č. ktorí ho pestovali asi už vo svojej pravlasti. Species diureticae Planta (diuretikum. List maliny tvorí zložku čs. sediace. prípravkov čajovín Detský čaj s rumančekom SPOFA (karminatívum). taktiež glukóza a ramnóza (v pomere 3—4 : 1). potom vitamíny (aj A). aminokyseliny (leucín. dezinficiens močových ciest). 92. resp. avenacín). ktoré sa naparia a lisujú. ako antiseptikum škrobových a glejových roztokov a aromatikum niektorých amerických tabakov. ovsená slama — Stramentum avenae a škrob — Amylum avenae. že z ovsa sa dá pripraviť kaša stráviteľnejšia ako krúpy. choleretikum). Listy sú úzke. 156. zberané pri dozretí (august—september). Koncová metlina je z visiacich kláskov. triterpenoidné saponíny (napr. anglicky: Wild Oat.Fructus avenae. Možno usudzovať. isté je. stonku — steblo má duté a kolienkaté. Zásluha na rozšírení ovsa patrí najmä Slovanom. korigens a súčasť osviežujúcich nápojov. 4. 103. Po niekoľkých storočiach sa ovos v Európe celkom udomácnil.Poaceae (Trávy .mení farbu a zráža sa. Ovos má oddávna svoje miesto v dietetike a dnes aj v modernej diabetickej liečbe. tuky a minerálne látky. Z ovsených otrúb sa vyrába furfural. korigens. ako prostriedok spomaľujúci starnutie kaučuku. V šťave mladých rastlín sú gonadotropne účinné látky (povzbudzujú činnosť pohlavných žliaz). 166. 84. francúzsky: Avoine cultivée. na impregnáciu dreva. španielsky: Avena. potom usušených a olúpaných ovsených obiliek. látka používaná pri výrobe umelých živíc i plastických látok. 238. z ktorých najdôležitejší je fosfor viazaný do organických zlúčenín (fytín. V Škótsku sa z neho robieva suchárovitý chlieb a v Škandinávii sa jedáva ovsená kaša (európsky sever a severozápad používa dodnes ovsené pokrmy ako národné jedlá). Lúpaný ovos — Fructus avenae decorticatum je hodnotný najmä ako výživný prostriedok. sa z neho varilo pivo (v Belgicku dodnes). lecitín). pri hnačkách a nechutí do jedenia a pri prsných a krčných bolestiach). taliansky: Avena. Bylinný čaj so šípkami (náhradka pravého čaju) a Javorina (denný čaj). Ovsená slama — Stramentum avenae. maďarsky: Abrak zab. veľa vápnika a kyseliny kremičitej (v popole až 70 % kysličníka kremičitého). Ovsené vločky sú veľmi hodnotnou potravinou. Sirup pripravený zo šťavy malín sa používa ako diaforetikum. i keď to asi nebol kultivovaný ovos v našom zmysle.denne. hlavne bielkoviny. ktorý napísal. 207.stor. 14. Plínius. že kultúrne ovsy nemajú jednotný pôvod. cholín. no aj ako mucilaginózum (slizové polievky sú vhodné pre rekonvalescentov po ťažkých ochoreniach. Plody sú zrná obalené plevicou a plievočkou. obsahuje pektíny. List (vňať) tvorí aj hlavnú zložku priemyselne vyrábaných -osviežujúcich nápojov. Až do l6. Sirup sa neznáša s alkalický reagujúcimi látkami . OVOS SIATY Avena sativa L.

Ovsené vločky sa pre obsah glukokinínov užívajú aj pri cukrovke. piluliek. Pestuje sa ako okrasný solitér a alejový strom. 40—50 %. Kvet sa najlepšie suší umelým teplom do 35 °C. zriedka pestovanými v parkoch. 1938). zriedka i čistý ovsený škrob . vysoký aj 25 m. konským. Čs. variť pol hodiny) sú užitočné pri reumatizme. často vysadzovaným v parkoch a niekoľkými ďalšími druhmi „pávií". Vedecké označenie stromu je odvodené z latinského esca = jedlo. Tinktúra je zasa vhodnejšia ako tonikum pri neurasténii. prakticky po vypadnutí z plodov. lišajoch.Amylum avenae. Pagaštan sa u nás udomácnil v parkoch. Hnedý jedlý gaštan — Castanea sativa Mill.obsahujú veľa vody. Zriedkavým predmetom zberu býva kvet — Flos hippocastani seu Castaneae aequinae (zberá sa v máji bez stopiek) a mladý list . Pagaštanovité . omrzlinách. čím chcel Linné vyjadriť podobnosť s jedlým gaštanom.Aesculaceae Ľudovo: gaštan (konský). púdrov a na prípravu galeník. taliansky: Ippocastano. Druhové meno je z gréckeho hippos = kôň. treba ich Listová droga — Folium hippocastani sa hodnotí podľa ČSN 86 6424: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I. maďarsky: Gesztenye bokrétafa (Lógesztenye). O jeho terapeutické využitie. Celá čeľaď je u nás zastúpená iba druhmi rodu pagaštan. neurotonikum). napr. Do predaja sa dostáva ovsená múka . ochrnutiach. pričom účinkuje aj ako dietetikum. múku s medom proti kašľu a zvonka na opuchy (Dánsko) i proti hemoroidom (Taliansko).Farina avenae. okrem toho znižuje činnosť štítnej žľazy a zmierňuje predráždenosť. španielsky: Castano de Indias. Plody sú ostnaté zelené tobolky s lesklými hnedými semenami. ischiase. Biele kvety tvoria priamu kužeľovitú metlinu zloženú z vidlanov.vej slabosti. ktorý sa používa do zásypov. lebo rozomleté semená boli liekom pre dýchavičné kone. rusky: - Strom so šupinatou sivohneďou borkou. Treba ich hneď dopraviť do zberne. sedatívum.. páviovým — Ae. Ak sa žiadajú sušiť. aplikované dodnes. 5 1 12 11 II. maďal Nemecky: Gemeine Rosskastanie. Predmetom široko organizovaného zberu sú v septembri až októbri známe „gaštany" — Semen hippocastani recens. list bežným spôsobom. sa v rokoch 1896-1909 zaslúžil de Vevey. 200. patrí do čeľaďe bukovitých rastlín (Fagaceae). 10 2 12 13 209 . v Rakúsku proti obstipácii a v Maďarsku zvonka pri svrabe (podľa Madausa. Z ľudového používania možno ešte menovať ovsený sliz ako prostriedok na posilňovanie žalúdka. priemyselne vyrábaná čajovina s ovsenými zrnami je Valofyt Neo (nervínum. ekzémoch. francúzsky: Marronier de Inde. Čajovina č. PAGAŠTAN KONSKÝ PAGAŠTAN KONSKÝ JÍROVEC MAĎAL („KOŇSKÝ KAŠTAN") Aesculus hippocastanum L. stopka dlhá až 20 cm. kašli. svrabe a i. Slamové kúpele (asi 1 kg na kúpeľ. Listy dlaňovito strihané na 5 —7 dielov. nespavosti (najmä z duševného vyčerpania).Folium hippocastani (zberajú sa v apríli). keď sú už dokonale zrelé. potom červeno kvitnúcim p. ktoré treba zberať. sexuálnej predráždenosti. ale aj pri pečeňových ochoreniach. ďalej pri nechuti do jedenia. lebo sú veľmi háklivé . Zrná varené v mede sa v Litovskej SSR používajú pri dyspepsii (poruchy trávenia). bronchitíde a i. Prvé správy o tomto strome i jeho vyobrazenie priniesol až Matthioli (1565). pavia L. Pomer zosušenia je pri kvete asi 6 : 1 a listu 4 : 1. anglicky: Horse-Chestnut. ľahko plesnejú. ranách. zlom prekrvení. Homeopatia používa rozotierané prípravky (Teep) z čerstvej kvitnúcej rastliny a urtinktúru. a to p.

sanguineum L. lišaje.. Byľ má priamu alebo polieha- vú. 52.). niekedy sa odporúča ako náhradka za saponin z gypsomiliek. čapí nos smrdutý. často aj v lesoch. Pôsobia i spazmolyticky (účinok spočíva predovšetkým na saponíne escína a flavonoidoch). D 1—D 2). rozkonárenú. Dávkuje sa 1 lyžička na šálku záparu. Vrecia sa nesmú ukladať na seba vo viacerých vrstvách. henézszagú gólyaorr.15 % ) . stopkaté. ich zmes je escín (ako aglykóny sa označujú protoescigenín a baringtogenol C). Pakostovité — Geraniaceae Ľudovo: bocianí noštek. absorbujú škodlivé účinky ultrafialových lúčov a ochranných mastí. Rovnako hojný je p. Čajoviny č. bielkoviny a v osemení sa nachádza katechín a neglykozidová katechínová trieslovina. rusky: Jednoročná bylina vysoká asi 40 cm. Semená obsahujú aj flavonoidy (0. býčnik. . Rastlina rastie na vlhkých a tienistých miestach. kyselinu močovú. pri hemoroidoch a obehových poruchách. Všetky druhy sú si veľmi podobné. olej (7—8 % ) . celkom ich je 8-28 %. zväčšenej predstojnici a pri hemoroidoch. cievnych poruchách. Semená sa skladujú v sieťovaných vreciach na chladných miestach. 50. Listy sú zložené z 3-5-stopkatých lístkov so zúbkatými úkrojkami. proti zápalom i edémom a na spomalenie zrážania krvi. zvonka zasa odvary na rany. sťahujúcim a protihemoroidným prostriedkom. omrzliny. taliansky: Cícutarossa. Listy sú expektoračným. ktoré tvoria základ mnohých hromadne vyrábaných prípravkov používaných pri periférnych poruchách krvného obehu. na rúbaniskách. i.G. purínové deriváty. Kvety karmínovoružové. ružovú. milosť božia Nemecky: Ruprechts-Storchschnabel. adenín. rozpadá sa na zobákovité plôdiky. hromadne vyrábaný prípravok je Anavenol (kvapky a dražé — venofarmakum) s obsahom eskulínu. okrem toho slúžia ako krmivo pre divú zver. krehkú. maďarsky: Bakbúzó gólyaorr (gerely). v oplodí o. výroba pracích prostriedkov a pod. španielsky: Hierba robertiana. Z obsahových látok sú najzaujímavejšie triterpenoidné saponíny. čapina. a to pri kŕčoch v prsiach. krvavý . škrob (50-60 % ) . akosť: chybné semená maximálne 5 %. kvitnúci červeno. anorganické prímesi vôbec neprípustné.G. lúčny . tvoria dvojkvetové vidlice. najmä v húšťavách. opuchy. chronickej gastritíde. Semeno sa hodnotí internou normou IN 2/82 vypracovanou iba pre I. anglicky: Herb Robert. Podávajú sa vnútorne i zvonka. na liečbu kŕčových žíl.sušiť v tenkých vrstvách a dosúšať pri teplote asi 60 °C. adenozín. Čs. francúzsky: Geranium robertin. pričom kumaríny zvyšujú aj odolnosť stien ciev a rozširujú vencovité cievy. pri múroch. V homeopatii sa uplatňuje esencia (dil. chlpatú. kumarín eskulín. organické prímesi 0. ktorý rastie na lúkach i medziach a kvitne modro. Azda najrozšírenejší je p. kataroch hrtana a hltana. opuchoch pečene. z čoho u nás rastie 20. Saponin prítomný v semenách má pomerne malú hemolytickú účinnosť ( 1 : 1 2 000). reu210 PAKOST SMRADĽAVÝ matizme. iné časti rastliny 1 %. Plod je zobákovitý. PAKOST SMRADĽAVÝ KAKOST SMRDUTÝ Geranium robertianum L. Rod pakostov má asi 170 druhov. pri hemoroidoch. Pre obsah kumarínov sú aj zložkou opaľovacích krémov. pratense L. V ľudovom liečiteľstve sa odporúča pri úporných hnačkách podať pol kávovej lyžičky postrúhaného sušeného semena s trochou liehoviny. je málo toxický.5 %. Významné upotrebenie majú semená v priemysle (výťažky do hasiacich prístrojov. na rumoviskách a medziach od nížin po horský stupeň. Najvýznamnejšie terapeutické uplatnenie v súčasnosti majú výťažky (Extractum hippocastani fluidum) alebo izolované zložky (azda najviacej escín). pazušné. angínach.

potom bližšie neprebádaná horčina geraniín. Listy striedavé. 1 lyžička na šálku záparu). hemostatikum a antidiaroikum. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. citrónovú a i.P. smradľavého ako liečiva na všetky opuchy a rany. Literatúra gréckeho staroveku síce spomína pakosty. Všetky druhy sa lekársky uznávali ako 211 . najmä p. smradľavý sa od všetkých podobných druhov odlišuje najmä listami. krvavého — G. smradľavého sa odrezáva v máji—júni až v septembri (prípadne sa pokosí). Ľudovo sa pakost uplatňoval pri hnačkách. ale zrejme to boli iné druhy. ktoré sa za sucha skrutkovito stočí a pred dažďom rozvinie (na p. Úbory drob- né. brotan. Z príbuzných druhov sa v homeopatii používa G. chuť však ostáva nepríjemne horká a príkra.). Esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. p. Eberraute. Druh neslobodno zamieňať s ostatnými palinami. Pochádza z Ázie. Pestuje sa vo vidieckych záhradách. husto rozkonárený. PALINA ABROTSKÁ . Jeho stonka i listy nepríjemne páchnu. droga obsahuje aj kyseliny (jablčnú. resp. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) radil kloktať odvar z pakostu pri angínach. pontická a odlišný vzhľad má p. Pôvod ich latinského mena artemisia. hnačkách.) a antivirózne účinný fenol. Pri zámene prichádza do úvahy najmä p. brotaň. ale málo peľu. zoskupené v pazušných metlinách. Vnútorne sa užíval vodný destilát z vňate (Tabernaemontanus-Bauhinus. zhodovali sa na veľkej liečivosti pakostov. obyčajná (má nepríjemný pach). Róbert). Po odstránení cudzích prímesí sa suší prirodzeným teplom bez prístupu slnka na vzdušnom mieste. no iba čerstvý koreň — Radix Geranii maculati. zvonka na rany a opuchy a podľa Schultza aj na chronické prieduškové katary. BOŽIE DRIEVKO Artemisia abrotanum L.bociannik rozpukovitý (Erodium cicutarium L'Hér. LATNATÝ Poloker vysoký 50—100 cm. umelým teplom do 35 °C. Eberreis. zápaloch kože a i. Užíva sa pri hnačkách. okrem toho je veľmi horká. pri kameňových poruchách. dvojito perovito strihané. Denná dávka na vnútorné užívanie sú 2 lyžičky sekanej vňate (za studena macerovať 8 h. najmä p. Poskytuje včelám veľa medu. pálivých ranách.P. Kvitnúca vňať p. Pakost sa už u Dioskorida nazýval geranium (z gréckeho geranos = žeriav) . španielsky: Abrotano macho. vo veterinárnej praxi pri hematúrii a dyzentérii. Vnútorne sa aplikuje ako adstringens. Terapeuticky účinná zložka drogy je trieslovina (asi 5 — 10 %). pratense L. Čajovina č. Všetky časti byliny príjemne voňajú a chutia korenisto aromatický. BOŽIE DRIEVKO PALINA ABROTSKA-P. V ľudovom liečiteľstve sa droga tradične využíva pri žalúdočných a črevných kataroch. ktorých je u nás asi 17. palina drevinka Nemecky: Stabwurz-Beifuss. Indiáni v západnej časti Severnej Ameriky používali pakost proti syfilisu. krvácaniach rozličného druhu. zo Severnej Ameriky. veľmi zriedkavá je p. ktorý má zo všetkých druhov pakostu najvyššie množstvo trieslovín a kyseliny galovej (10-28 %). Odborné druhové pomenovanie robertianum mu Linné vybral z histórie (na jeho liečebné vlastnosti údajne poukázal sv. bolestiach močového mechúra a zvonka na zle sa hojace rany a opuchy. segmentíky čiarkovité. Slúžil najmä na prečistenie močových ciest — zbavoval ich piesku a kameňov (podobne účinkoval na obličky) a tlmil bolesti pečene. taliansky: Abrotano. ktorí prenášali do herbárov hlavne liečebné poznatky antiky. reumatizme a cirhóze pečene. hľuznatý — G. 0) sa v homeopatii používa ako adstringens a pri Basedowovej chorobe. prípadne na obklady pri fistulách. kým pre vplyv na sťahovanie maternice ho Kobert odporúčal proti maternicovému krvácaniu. smradľavému sa veľmi podobá aj iný zástupca čeľade . Paliny patria medzi najstaršie liečivé byliny vôbec. Droga: Herba geranii (robertiani) alebo Herba rupertii. Pri zbere vňate treba postupovať opatrne — u citlivých zberačov môže vyvolať na koži slabé zápaly. sanguineum L. prípadne kolísavé množstvo silice. francúzsky: Aurone mále.G. bolestiach v močových cestách a rozličných krvácaniach. a p. smradľavom sa stočí ibadooblúka). ktorý sa pokladal za dobrý posilňujúci prostriedok. Plody sú nažky bez chocholca.P. Súčasné používame drogy je slabé. Z domácich druhov sa liečebne využíva aj vňať kvitnúcich druhov p. 1731). prípadne od artemés = zdravý. Ako Herba Roberti alebo Herba Geranium Robertianum sa rastlina nachádzala už v herbároch 16. anglicky: Southerwood. Najčastejšie sa odvodzuje od mena bohyne Artemis (Diany) alebo kráľovnej Artemisie (palinou liečila svojho manžela). 46. maculatum L. Spomedzi pakostov je včelársky významný najmä p. resp.vzhľadom na dlhé zobákovité plody. Kvitne asi v máji až septembri.. lúčny. Stredovekí lekári. tuberosum L. zvonka na omývanie. ako typické adstringens a trieslovinová droga. ťažko určiť. externe je dermatologikum. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: boží drevec. maďarsky: Abrut uróm. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Práškovaná vňať s rutou a palinou zajedaná chlebom posilňovala srdce. dračia (u nás sa pestuje). dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku studeného macerátu alebo záparu. má zobákovité zakončenie plodov. rusky: (v európskej časti ZSSR nerastie) PELYNĚK BROTAN . storočia. Nepríjemný plošticový zápach byliny sa sušením stráca. lúčneho . na rube sivochlpaté. krvácaniach (najmä z nosa a pľúc). pravá. pije sa 1-2x denne.P.

stor. od abrotos = božský (pre liečivé účinky). Schne pomaly a treba ho oddeliť od iného materiálu. nechutí do jedenia. resp. ponechal i Linné ako odvodeninu z gréckeho abros = elegantný (pre vzhľad listov a príjemný pach). 2—3 x denne 1 šálku). pri ťažkostiach s močením a vynechávaní menštruácie). pred n. použitý už Dioskoridom. horúčave v prsiach. t. možnosť jeho zámeny je malá. U nás miestami splanel. Pri zbere. Liečebné použitie drogy Herba abrotani je viac-menej iba ľudové. j. dračiu ako vynikajúci prostriedok proti moru. Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Stonky hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) II. v tenkých vrstvách (umele do 35 °C). Vedecký názov abrotanum. španielsky: Estragone. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. abrotská obsahuje najmä silicu s aromatickými zložkami (asi 1. prípadne na obklady a rany. v tme. lebo je veľmi aromatický. jednoduchými čiarkovitými listami a s malými guľatými úbormi usporiadanými v riedkych metlinách. taliansky: Dragontea. 10 5 3 2 1 14 10 6 4 2 14 12 . niektoré sa uctievali ako kultové byliny (p. anglicky: Tarragon. oficiálne a v alopatii sa nepoužíva. Zber sa robí viac ráz do roka v júli až auguste (septembri). Dnes sa všeobecne uplatňuje v konzervárenskom a potravinárskom priemysle. Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl prostriedky proti kŕčom. Ako korenina sa vysádzala najmä vo vidieckych a kláštorných záhradách. bez zdrevnatených častí. málokrvnosti spojenej s poruchami trávenia. Materiál sa suší podobne ako každá silicová droga — v tieni. Pre príjemnú citrónovú arómu a horkastú chuť bola oddávna obľúbená v kuchyni. Z p. podľa inak formovaných krycích trichómov (chlpov). Matthiolus r. inak označovaná aj Summitas abrotani alebo list či vňať — Folium seu Herba abrotani. ktoré Na vňaťovú drogu (Herba dracunculi) sa vzťahuje ČSN 86 6731: Akosť — najviac v % I. Jej hlavné znaky: Akosť — najviac v % I. dračia je stará korenina. 1563 odporúčal p. majonézy a šaláty. Keďže ide o pestovaný druh. Iné údaje o rode Artemisia — palina uvádzame pri ostatných druhoch. Rastlina sa najväčšmi používa v priemysle. PELYNĚK KOZALEC („ESTRAGÓN") Artemisia dracunculus L. ju používa podobne ako p. 212 II. Používali sa najmä semená (proti zvieraniu. na potenie. maďarsky: Tárkony urom.5 % ) . a to kvitnúca vňať (doplňovaná listom) alebo len list — Herba dracunculi seu Folium dracunculi. Astrovité . podobný ako citróny alebo medovka lekárska. tarkán Nemecky: Estragón. abrotskej sa zberá zvyčajne vňať s kvetmi — Herba cum floribus abrotani.polyíny. účinkujú proti horúčke. ale aj ako prostriedok proti moľom. Botanicky sa neskoršie zaraďovala medzi druhy rodu Pyrethrum — rimbaby. 1. Homeopatia používa čerstvé listy a pripravuje z nich esenciu (dil. skladovaní a inej manipulácii s drogou často vzniká podráždenie slizníc dýchacích ciest a hrtana spojené s kašľom. potopudný a anthelmintický prostriedok (zvyčajné dávky sú 2 kávové lyžičky na šálku záparu. dračej podľa Linného vychádza zo zdrobneniny draco (grécky drakón) = had a vzťahuje sa na hadovito formovaný koreň rastliny. a to najmä na výrobu likérov a vermútov.Compositae) Ľudovo: estragon. pravdepodobne glykozid. kapilín s dobrými fungistatickými vlastnosťami. Zber sa robí v júni až v auguste. Zberá sa za suchého počasia. pri „nemeckých" druhoch sú vidličkovité. horčinu. u slávneho lekára Galéna pod označením knikos. ale aj ako močopudný. ale aj antiseptický a na srdcový sval. Rastlinné časti majú veľmi prenikavý a príjemný pach. V koreňoch sa nachádzajú zaujímavé látky . Zatiaľ čo pri „ruských" druhoch sú krycie trichómy zoskupené do hviezdice. Jej domovinu pravdepodobne ohraničuje areál brehov stredoruských riek cez Sibír až po Ochotské more a v Severnej Amerike od Aljašky až po Texas. V staroveku tento druh paliny veľmi nepoznali. Botanické označenie p. Slúžievala na aromatizáciu octu a horčice. Druh pochádza z Ázie. sušení. paldán. hydinu. Zmienku o ňom nachádzame v 2. Čajovina č. P. D 3 a 0 ) . Droga sa skladuje dobre uzatvorená. slanomilná). triesloviny a bližšie neznáme alkaloidy abrotanín a abrotín s podobnými vlastnosťami ako chinín (pozri chinovníkovú kôru medzi cudzokrajnými drogami). Od príbuzných druhov sa líši hlavne nedelenými listami. Rozlíšenie obchodných druhov („ruský" a „nemecký" tovar) sa robieva hlavne pomocou mikroskopu. Plody sú nažky bez chocholca. Homeopatické použitie esencie je rovnaké ako v ľudovom liečiteľstve. Veľmi aromatické sorty sa dnes pestujú predovšetkým vo Francúzsku. Zvonka slúži na prípravu kúpeľov na omrzliny. rusky: PALINA DRAČIA Trváca bylina vysoká 60 — 120 cm s metlovitými stonkami. Preto treba s rastlinou manipulovať opatrne. 179. 10 5 3 10 6 10 12 9 2 3 pravú: pri poruchách trávenia. Chutia palivo aromatický a trochu horkasto. V domácnostiach sa uplatňuje ako korenina na mastné mäso. francúzsky: Estragón. Ľudové liečiteľstvo — najmä v južných krajinách.Asteraceae (Úborovité . na dobre vetraných miestach.Na vňaťovú drogu — Herba abrotani — sa vzťahuje ON 86 6827. P. Odrezávame kvetné bylinné vrcholky. tvaroh.

je prostriedkom na zvýšenie chuti do jedla. Pre metabolické vlastnosti sa niekedy používa aj pri kôrnatení tepien a iných cievnych poruchách (rozžutá čerstvá vňať alebo lístky. zvyčajná dávka je asi Trváca bylina vysoká 50-100 cm. potom sa precedí. Koreň obsahuje asi 0. Preto sa vyskytujú skôr jej prímesi v iných druhoch palín. Pre hojnosť výskytu mal v našom liečiteľstve prevahu práve tento druh. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. aby neobsahoval nečistoty. Vytvára dokonca typické spoločenstvá. Plínius odporúčal bylinu chorým i zdravým. Rastlina je obľúbenejšia a používanejšia v potravinárskom a konzervárenskom priemysle.2 % silice slabého pachu a cel- kom iného zloženia. na rumoviskách a neobrábaných pozemkoch. pijú sa 2—3 šálky denne alebo prášok (1 —2 g denne). felandrén. pri výrobe bylinného octu (estragónový ocot) a horčice alebo ako zložka koreninových extraktov. Ak sušíme umelým teplom. octu. ktorá slúži na izoláciu silice . Červenkasté vajcovité úbory sú v hustých metlinách na vrcholkoch stoniek. K historickému používaniu paliny uvádzame poznámky aj pri ďalších druhoch. Starí Gréci a Rimania dávali prednosť iným. Suší sa rýchlo. Podstatnú časť zvyšku tvoria linalylacetát. užíva sa v oblátkach.PALINA DRAČIA 2 % zápar (prikrytý nechať stáť asi 15 minút. ľahko sa odlíši svojím nie príjemným pachom. Jánom touto bylinou opásavali 213 . Používala sa pri ženských ťažkostiach. šalátov a pod. maďarsky: Fekete urom. prípadne i vzhľadom a mikroskopickým obrazom. najvyššia a u nás najbežnejšia. Z ďalších obsahových látok rastliny možno spomenúť horčiny.2-1 % ) . Rastlina uprednostňuje uľahnuté staršie násypy. francúzsky: Armoise. teplota nesmie byť vyššia ako 30-35 °C. na rube bieloplstnaté. rusky: .Compositae) Ľudovo: Černobyl. Palina patrí medzi najstaršie rastliny používané v liečiteľstve. Droga si udržiava príjemný aromatický pach a slabú horkú chuť. na líci lysé a tmavozelené. ľahko hnedne. triesloviny a živicu. aldehydy (napr. polynka obyčajná Nemecky: Gemeiner Beifuss. PELYNĚK ČERNOBÝL PALINA OBYČAJNÁ sa zvyčajne viažu do neveľkých snopčekov. ale je bežná aj pri cestách. ako sa ľudia večer pred sv. prípadne vo forme medicinálneho vína). Artemisia vulgaris L. Tento druh sa dnes uplatňuje prevažne v ľudovom liečiteľstve. Nachádza sa v ňom aj polyín kapilín (fungistatikum). Pripisoval sa jej božský pôvod podľa bohyne Artemidy. V domácnostiach sa ako pikantná korenina pridáva do omáčok. asi dve tretiny v nej pripadá na metylchavikol čiže estragol (pre podobnosť so silicou anízu nazýva sa aj izoanetol). korenistou chuťou so slabo horkou príchuťou. Rastlina i droga má hlavne potravinárske. ocimén a i. Listy má perovito delené. na posilnenie žalúdka pri tvorbe štiav i trávení. španielsky: Artemisia. uhoriek. prímorská uctievala ako kultová rastlina bohyne Izis. Účinné látky predstavuje predovšetkým silica (0. za dobrého vetrania. asi troch stoviek druhov paliny. Podľa Hippokrata sa pridávala do vína posilňujúceho šestonedieľky.Oleum dracunculi aethereum. anglicky: Omugwort. domácim teplomilným druhom. Iba ojedinele sa uvádza v liekopisoch. ako emenagogum i choleretikum a na potenie. pije sa niekoľkokrát denne po lyžiciach. voňavkárske a praktické kuchynské upotrebenie. Herba dracunculi sa v alopatickej liečbe využíva zriedka. schne pomaly. Matthiolus opísal. taliansky: Artemisia. Podobné použitie má izolovaná silica. je najlepšie identifikovateľná. Plody sú nažky bez chocholca. polievok. V Starom Egypte sa tamojšia p. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . s rozkonárenou stonkou. užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. v tieni. Farmaceutické použitie drogy je ako stomachikum a amarum. metoxyškoricový). Častejšie sa používa čerstvá vňať. Materiál treba pred zväzovaním dobre pretriediť. Spomedzi všetkých.

Keďže ide o silicovú drogu. resp. V koreni je inulín. zvyčajne neveľký. Dopyt po droge je sezónny. kačacích. keď mu miesto vody dali žič s octom. Čajovina č. francúzsky: Armoise pontique. Odstrihujú sa na začiatku kvitnutia (júl—september) kvitnúce vrcholky bylín (ich stonka nemá presahovať priemer 5 mm). pri hemoroidoch (J. D 3-D 2). Zasluhuje si najvyššiu ochranu. Osičková. Čerstvý sa používa v homeopatii (esencia dil. 1953). Pomer zosušenia je asi 3-3. že palina vyrástla z potu Krista na kríži. borovice). aj do rozpusteného sadla. Malé úbory s rúrkovitými žltými kvetmi a so sivoplstnatým zákrovom tvoria v jednostranných strapcoch koncovú metlinu. pravá). maďarsky: Bárány urom. anglicky: Roman Mugwort. Plody sú nažky bez chocholca. Gessner. Vzhľadom na osobitne zriedkavý výskyt zámena s príbuznými druhmi prakticky neprichodí do úvahy. so sivoplstnatou rozkonárenou stonkou. Ako korenina sa najlepšie uplatňujú čerstvé listy (sušené sú bezcenné) a rozkvitajúce úbory (tie možno sušiť) (J. Základné požiadavky ČSN 86 6729 na drogu Herba artemisiae: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. najmä na stepných stranách a medziach. Ostatné ľudové indikácie uvádzané úvodom nie sú vždy bez rizika. 74. polyín kapilín (fungistatikum) a iné látky. Pomer zoschnutia je asi 3—4 : 1. aj keď 214 . nešťastiam i chorobám. Rastie na suchých vápencových pôdach. dolné stopkaté. čarom. dyspepsia).PALINA OBYČAJNÁ teplota pri sušení nemá presiahnuť 30-35 °C. Predmetom zberu býva kvitnúca vňať (niekedy aj nákupu) . Obsahuje najmä cienol. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . Osičková. 10 5 3 10 6 10 12 9 Trváca bylina vysoká 20 — 50 cm. lebo rastlina. ďalej proazulény a jedovatý tujón (pozri p. napr. Sušia sa v snopčekoch alebo rozostreté na tienistých a dobre vetraných miestach.Herba artenisiae (vulgaris).2 % vo vňati). 1984). rusky: - PELYNĚK PONTICKÝ a venčili proti obludám. vykopáva sa zjari alebo na jeseň a suší sa bežným spôsobom. bravčových alebo jahňacích pečienok a plniek. horčiny (artemizín) a triesloviny. Pripravuje sa zápar z jednej kávovej lyžičky na šálku a pije sa 2-3 x denne po lyžiciach. taliansky: Assenzio pontico.5 : 1. PALINA PONTICKÁ Artemisia pontica L. II. Hlavnou zložkou rastliny je silica (asi 0. ďalej nechuti do jedenia (acídna a subacídna gastritída. U nás sa veľmi zriedka vyskytuje v oblastiach teplomilnej panónskej flóry. tiež expektoračné účinky (pozri napr. ktorý má antiseptické a anthelmintické. cholín. O pôvode horkosti hovorí naša povesť. 1984).Compositae) Ľudovo: rímska palina Nemecky: Romischer Beifuss. španielsky: Tomillo pontico. Striedavé listy sú dvojito perovito strihané. Pre osobitný pach sa používala aj ako korenina do husacích. Externe ako antiflogistikum. Predmetom zberu býva niekedy aj koreň — Radix artemisiae (vulgaris). ako všetky paliny. obsahuje jedovatý tujón (O. Slúži najmä na povzbudenie činnosti žalúdka a tvorbu šťavy pri jej nedostatku.

Ľudovo sa odporúča 1 % zápar. paliny slúžili ako koreniny a veľmi sa cenili pri zariekaní a veštení. Čierneho mora.5-1 g 2-3x denne a tinktúra (denne 30—60 kvapiek). U nás sa prv listy namáčali do pálenky . zoznámil sa s ňou vo svojom vyhnanstve pri Čiernom mori. Santonin sa nachádza v paline slanomilnej . monogyna (W. resp. ktorý pochádza z cudzieho druhu paliny. Rastlina je stomachikum — amarum. Astrovité . O santoníne sa píše aj medzi cudzokrajnými rastlinami pri droge cicvárový kvet (Flos cinae). pontickú spomínal aj Ovídius. 2 — 3 šálky denne. Názov paliny je z gréckeho a = bez a psindos = zábava. 3 2 14 10 II. Pri užívaní sa vyžaduje zvýšená opatrnosť. PALINA PRAVÁ Artemisia absinthium L. pretože sú vraj takto chránené pred myšami.) Gams. t. aby sa knihy písali atramentom uvareným s palinou. pontická rastie u nás napr. viazaná na suché stanovištia. rusky: PELYNĚK PRAVÝ Ak je vňať (Herba absinthii pontici) predmetom farmaceutického používania. ale aj zvonka. Madva. prášok z drogy v dávkach 0. Zber rastliny na liečebné účely vo voľnej prírode neprichodí do úvahy.. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesí Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním rastliny) I. Palina je jedna z najstarších liečivých rastlín. silicu (bližšie nepreskúmanú). V súpiske chránených rastlín sa neuvádza. Predmetom zberu bývajú listy a kvitnúce vrcholky pestovaných bylín. Tento zvyk prevzali neskôr aj Európania. Už Dioskorides poznamenal. Rastlina sa v oblastiach svojho výskytu používa skoro výhradne v ľudo- vom liečiteľstve.boli výborným liekom proti boleniu žalúdka. druhové odborné meno dostala táto palina podľa hojného výskytu v oblasti Pontu. Plody sú nažky bez chocholca. Ordinoval ju aj náš chýrny bylinkár F. aj vo Fándlyho súpiske liečivých rastlín.Artemisia santonicum L. Užívala sa vnútorne asi ako dnes. Vzhľadom na neširoký areál výskytu nenadobudla masové uplatnenie. radosť. Najčastejšie sa zamieňa s p. subsp. Rastlinné časti obsahujú horký princíp artemizín. P.Asteraceae (Úborovité . francúzsky: Absinthe. so striedavými. Užíva sa aj čerstvá šťava (5 —10 g denne). v prírodných rezerváciách Devínska Kobyla. Hippokrates ju odporúčal pri žltačke. P. Často rastie pri cestách. pontická obsahuje aj triesloviny. Používali ju už starí Egypťania. Najvýraznejšie sa odlišuje príjemným pachom (podobný má p. Typická rastlina suchých plôch a rumovísk. takisto plstnatými trojito perovito delenými listami s kopijovitými segmentmi. j. obyčajnou — Artemisia vulgaris L. s tzv. chemicky príbuzný so santonínom (ČsL 2). taliansky: Assenzio. P. Obľubuje pôdy s dostatkom dusíka. uplatňuje sa ako horčinový a sťahujúci prostriedok. že táto rastlina má osobitnú vlastnosť — chráni odev pred hmyzom. pije sa 3 x denne. Na koncoch stoniek sú v riedkych metlinách zoskupené previsnuté úbory so žltými kvetmi. v Alžírsku sa kedysi podával riedený absint vojakom proti malárii (účinkovať malo všetko horké). polyňok Nemecky: Wermut. abrotanová). Pôvod rodového označenia Artemisia sme si už vysvetlili. taktiež ako tonikum (na celkové posilnenie organizmu). na skalnatých stranách od nížin až po horský stupeň. tiež na omývanie rán. palín. dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. list sa zberá v júni. Šúr. Uvádza sa napr. 6 4 14 12 Trváca bylina vysoká 50—100 cm. K.Compositae) Ľudovo: absint. V klasickom staroveku mala široké rozpätie používania. Rodové vedecké označenie nadväzuje na grécke artemés = zdravý (vzhľadom na liečivosť druhov tohto rodu). na zvýšenie vypudzovania žlče zo žlčníka (cholagogum). 215 . španielsky: Asenzio. Pritom navrhol. zrejme sa jej dávala prednosť pred ostatnými. ojedinele rastúcej v rezerváciách na slaniskách južného Slovenska. živicu a rozličné minerálne soli. peluň. ale ak bola možnosť výberu. kvitnúce vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). na úpravu menštruácie. najmä na staré násypy a navážky. rudnianskou masťou ju odporúčal neplodným ženám.PALINA PONTICKÁ je ostatným vo všetkom podobná. Patrí do skupiny palín s pradávnym liečebným používaním. maďarsky: Fehér urom. ktorý je špecifickým prostriedkom proti škrkavkám a hlístam. Plínius uviedol aj prípravu palinového extraktu. ktorá sa líši nie celkom príjemným pachom. Inak pozri a porovnaj všetky druhy paliny. v dolnej časti drevnatá. lebo jej ochrana je daná lokalitami výskytu. s trsom vzpriamených sivoplstnatých stoniek. Oficiálna medicína ani homeopatia rastlinu osobitne nepoužíva. potom oxysantonín. ako močopudný a žalúdočný prostriedok. jej kvalita sa posudzuje podľa ČSN 86 6737. ale aj v oblasti Juhoslovenského krasu (toto územie patrí medzi floristicky najbohatšie kraje strednej Európy). anglicky: Wormwood.

Zvyčajne sa kombinuje s inými drogami. Zber materiálu sa môže robiť len za suchého počasia. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom.PALINA PRAVÁ Najčastejším predmetom zberu a nákupu sú listnaté vrcholy byliny — Herba absinthii. rusky: PAMAJORÁN OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 20-50 (80) cm s priamou jednoduchou byľou 216 . dlhé do 30 cm a so stonkou hrubou do 5 mm. 208. Szurokfú. Pomer zosušenia je asi 3 — 5 : 1. Ich pitie spôsobuje degeneráciu centrálneho nervového systému a poruchy intelektu. 10 6 4 1 13 12 3 0. Ako horčinový prostriedok slúži na zvýšenie chuti do jedenia.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: divý majorán Nemecky: Wilder Dost. španielsky: Oregano. francúzsky: Origan. vňať je v čajovine Eugastrin (stomachikum.5 13(11) 10(9) 2 0. 207. Zvyčajne sa nakupuje iba I.1 10 000 11. dážď ich zmýva a droga sa znehodnocuje. Jej dávky sú 1 kávová lyžička drogy na pohár záparu. Väčšina štátov preto zakazuje pridávanie paliny do vín.Palina pravá — záparové vrecká a balenie paliny vo vreckách . ktorá je v kvapkách Contraspan (spazmolytikum). V predaji sú aj záparové vrecká . Droga sa používa už len ako stomachikum-amárum. Oficiálna medicína zanechala všetky ľudové liečebné odporúčania použitia paliny. lebo v droge sa najväčšmi cenia prítomné horčiny (pozri normu ČsL 4). cholagogum). 172.Palina pravá SPOFA. Pre tieto obsahové látky je silica. znecitlivením až bezvedomím. anglicky: Marjoram.5 %) a horčiny. Zber sa robí za pekného počasia (jún-september). užíva sa 3 x denne. Táto choroba sa prejavuje kŕčmi. (ČsL 4) 5 3 2 0. Najdôležitejšími obsahovými látkami je silica (až 0. absintín a artabsín. príčinou absintinizmu. akosť. Papierové podložky sa po usušení zahodia. tujól (70 %) a ich estery.05 5 000 Vrcholky vňate sa uložia na čistú podložku v tieni na dobre vetranom mieste (vo vrstve hrubej do 10—15 cm). 191. U nás tvorí súčasť žalúdkovej čajoviny a tinktúry. Najvýraznejšou zložkou silice je tujón (asi 10 % . Hluchavkovité . a najmä do liehovín (absint). Zložky silice chamazulény a horčiny (seskviterpénové laktóny — gvajanolidy) stoja voči sebe v biogenetickej závislosti. DOBROMYSL OBECNÁ Origanum vulgare L. Pre výrazný pach sa sušia oddelene od ostatných rastlín. taliansky: Origano. Na vňaťovú drogu — Herba absinthii — sa vztahuje ON 86 6832 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga s iným sfarbením ako čerstvá vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Číslo horkosti — najmenej I. pretože je nebezpečná. 10. lebo sú velmi horké. spazmolytikum a digestívum. na tvorbu žalúdočnej šťavy a býva zložkou žlčopudných čajovín. Čajoviny č. maďarsky: Szurokszagú murvapikk. metabolikum. 232. 242. najmä pri dlhšom užívaní a vo vyšších dávkach. 176. 240. 168.A a B).

15-0.Polypodiaceae) Ľudovo: cicvár. Plody sú tvrdky. striedavo zložené z 20—30 pílkovitých lístkov (jariem). 96. Poskytuje aj peľ. najmä na slnečných krovinatých stráňach. t. Spodné bezlisté a drevnaté byle do zberu nepatria. ktoré zosilňujú jej pôsobenie v základnej indikácii. pri ženských ochoreniach. Na spodnej strane listu pozdĺž strednej žilky sú kôpkovité hrdzavohnedé výtrusnice.1 II. papradie. V nižších polohách uprednostňuje hrabové dubiny. taliansky: Felce maschia. prechladnutiu. v stredných bučiny so spodnou vodou vo väčšej hĺbke a pôdy so značnou vodnou kapacitou. aromatická čajovina na obklady a vňať tu tvorí zložku.PAMAJORÁN OBYČAJNÝ a vajcovitými celistvookrajovými listami. kašli a proti bolestiam v krku. bolestiam pečene a obličiek. Po prechodnom ústupe do úzadia sa zasa zjavuje v palete liečivých rastlín. črevných parazitoch a angíne. častejšie v neveľkých zväzočkoch. 2 5 1 1 13 8 0. čertovo rebro. V starých nemeckých herbároch vystupuje pamajorán ako dôležité liečivo. Podľa ČsL 2 sú oficinálne aromatické čajoviny — Species aromaticae a Species aromaticae ad cataplasma. Med i peľ sú žltej farby. zberá sa na začiatku kvitnutia do dĺžky 30 cm a hrúbky byle 3 mm. Kvitne asi od júla až do jesene. PAPRAĎ SAMČIA + Dryopteris filix-mas (L. Častejšie sa kombinuje s inými drogami. Rodové vedecké meno pamajoránu je odvodené z gréckeho origanon alebo origanos (oros = hora a ganos = lesk. Pri hromadnom zbere sa zožína kosákom. francúzsky: Fougére mále. proti kašľu. okrasa). Čajoviny č. papruška. kropadlie. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a ľahko sa mrví. Hippokrates pokladal pamajorán za prostriedok proti hemoroidom. hadie rebro. tiež flavonoidy (glykozidy luteolínu. Rastlina je medonosná. na povzbudenie chuti do jedenia a ako aromatikum do posilňovacích kúpeľov. aromatická čajovina. Drobné fialové kvety v pazuchách elipsovitých červenofialových listeňov sú zoskupené do malých kláskov. proti všetkým druhom kŕčov (i pri menštruácii). združených do bohatej metliny. Matthiolus ho ordinoval aj proti kŕčom.5 % . pri astme. reumatizme. hrdzavochlpatého podzemka vyrastajú listy dlhé až 140 cm. apigenínu a i. chebdie. 6 10 3 2 13 10 0. používa sa aj na posilnenie nervov. V ľudovom liečiteľstve sa považuje za špecifikum pri zápale pohrudnice (alebo v stavoch po zápaloch). Rastie od nížin až po subalpínsky stupeň. Podľa abatiše Hildegardy liečil aj malomocenstvo. Predmetom zberu a nákupu je vňať na začiatku kvitnutia — Herba origani. Treba dbať. Suší sa riedko rozložený. vodnatieľke. kde podstatné zložky tvorí tymol (10 %). 217 . peračina. rusky: KAPRAĎ SAMEC Na vňaťovú drogu — Herba origani sa vzťahuje ČSN 86 6723: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Hrubšie časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. Všeobecne slúžil na urýchlenie trávenia. pri sexuálnych poruchách.až 1.) Schott Papraďovité — Aspidiaceae (Sladíčovité . Lonicerus ho r. anglicky: Male Fern. kapradie.5 % niekedy). na tvorbu žlče a úpravu menštruácie. Droga obsahuje predovšetkým silicu (0. z krátkeho. Droga je expektorans a choleretikum. potom triesloviny a horčiny. odporúčal ho aj pri pľúcnych ochoreniach a na posilnenie nervov.). Nemožno sa preto čudovať.08 Trváca statná bylina. Rastie v tienistých lesoch od nížin až po alpínsky stupeň. j. maďarsky: Férfías (erdei) paizsika. okrajoch lesov a rúbaniskách. Okrem toho sa ešte používal ako korenina. 1564 odporúčal aj proti zápalom a nočnému poteniu. 230. karvakrol a iné terpény (droga s vyšším obsahom tymolu sa považuje za cennejšiu). na tienistých a dobre vetraných miestach (pri umelom teple do 35 °C). Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2 x denne). šuštkovičník Nemecky: Gemeiner Wurmfarn. Dioskorides používal listy a kvety s vínom proti uhryznutiu divou zverou a Scribonius Largo vo väčších dávkach ako emetikum. proti zápche. španielsky: Helecho macho. že pamajorán pokladali za zázračnú bylinu. ktorá sa najčastejšie aplikuje pri hystérii a sexuálnych poruchách. reumatizme a ochorení dýchacích ciest. hlavy a zubov. Príbuzný majorán záhradný je pomerne drobná pestovaná bylina s bielymi kvetmi a dúška tymianová (tymian) zasa poloker s fialovými kvetmi. Druh osídľuje suché a teplé alkalické stanovištia. aby dobre uschol aj vnútri zväzočkov. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvú kvitnúcu vňať.

Ľudovo sa odvar z podzemka používa na zle sa hojace rany a aj ako 218 . prípadne o starej. rozložená . Ich základom je bezdusíkatá látka fenolového charakteru patriaca do skupiny polyketidov — floroglucín (viazaná na kyselinu maslovú — butanolfloroglucidy). Príbuzné druhy sa pestujú aj v záhradách a sú rovnako jedovaté a nie sú predmetom zberu. Všeobecné používanie podzemku (éterového extraktu) sa však presadilo až v 18. skoro lysé stopky (listová báza má iba 2 cievne zväzky).PAPRAĎ SAMČIA Rastlina má viacej podobných druhov. Droga má osobitný pach a sladkastú chuť. udrží si svoje obsahové látky až rok. Majú nepríjemné vedľajšie účinky (nauzea. Používa sa extrakt v tobolkách alebo v želatínových kapsliach davkovaných po 1. Proti škrkavkám a mrliam sú neúčinné. jedovatej droge — nesmie sa používať). bolesti hlavy. Nelúpané. závraty. trimerných a tetramerných floroglucínových derivátov — butanónov. Vedecký názov vznikol z gréckeho drys = dub a pteris = papraď (pre Podzemková droga (+ Radix — Rhizoma filicis maris) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Ináč sfarbené a zle očistené podzemky Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo éterového extraktu — najmenej (obsahuje najmenej 25 % surového filicínu) Najviac v % 5 2 13 4 3 8 častý výskyt v dubinách). ak zlyhali ostatné anthelmintiká. Hoffm. nerozrezané sa sušia pri miernej teplote (umelé teplo do 35 °C) — správna droga musí byť na lome zelenkavá (hnedočervená farba svedčí o chybnom sušení. vykopávaný v júli až septembri. ktorá má listy na obryse až trojboko vajcovité. Papradka samičia (Athyrium filix-femina (L. Athyriaceae). samčej je podzemná časť — Rhizoma filicis maris — Radix filicis maris. má tmavošupinatý podzemok. Zdravé podzemky sa očistia. kondenzáciou butanónov vznikajú veľmi komplikované zlúčeniny.0 g (dávka pre dospelého je 6—10 g. stor. pomerne málo listov a vyššie. Gray. kŕče a poruchy zraku). dyspnoe. dilatata (G. Obsahové látky sú veľmi dobre rozpustné v éteri. Od najstarších čias je známa ako čarovná rastlina. dlhé 30—100 cm. Predmetom zberu z p. samčia a jej prípravky sa zriedka uplatňujú ako prostriedky proti vnútorným parazitom. Ak sa skladuje v tme a v dobre zatvorených obaloch. pre deti do 15 rokov 4—6 g a pre deti do 4 rokov nie je vhodné užívanie prípravkov. surový floroglucín je zmesou dimerných. príp. čím sa vyjadruje veľký rozdiel vo vzraste v porovnaní s nižšou „ženskou" rastlinou.) A. Druh poznala a používala už antika. osobitne proti pásomniciam (tenifúgum). P. F. Účinné obsahové látky drogy sú uložené v osobitných žliazkach hubovitého pletiva listových báz a podzemka. usporiadané v hustých zväzkoch. Floroglucínové deriváty sú veľmi labilné.) Roth. Druhové označenie sa skladá z filix = latinsky papraď a mas = mužský. po 1 — 2 h treba podať laxatívne účinný prostriedok. Pri zámene najčastejšie prichodí do úvahy p.D. Lis- tové bázy majú 5 — 11 cievnych zväzkov. a preto sa extrakt pripravuje s ním. staršia droga sa nesmie používať. Prípravky sú veľmi toxické a aplikujú sa iba vtedy. zásluhou ženevského lekárnika a Peschiera. ktorá je súčasne trpká a neskôr ostrá. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. vo veterinárstve proti motoliciam. odrežú sa z nich listy a ponechajú iba bázy.

Podstatná časť svetovej produkcie papriky pochádza v súčasnosti z Maďarska.D 3 — zberá sa v júli až auguste). neskoršie z podobných príčin turecké alebo uhorské.4 % štipľavej látky. francúzsky: Piment annuel. Ľuľkovité — Solanaceae Nemecky: Paprika. Prvé overené správy o nej sú z r. fenylalkamínov benzylamínového typu s ostrou chuťou. Pri zbere a najmä pri práškovaní treba postupovať obozretne — paprika silne dráždi sliznice a pokožku. resp. teda v júli až septembri. Pazušné kvety s bielou korunou dozrievajú v duté červené bobule. Všeobecne sa rozšírila po Európe až po objavení Ameriky. Pestuje sa na plantážach v najteplejších častiach krajiny.Capsicum frutescens L.externé antireumatikum. ale dosť peľu. veľkosťou.) Terpó s 0. Liekopisy (aj ČsL 2) bežne požadujú dlhoplodú a štipľavú formu papriky . súčasť známeho korenia karí . španielsky: Pimiento.04-1. frutescens (cayenský piepor. Do Európy sa dostala zásluhou Španielov. Včelám dáva málo nektárovej znášky.. Ostatné papriky sa vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 2) pokladajú za zámeny. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20— 50 cm. má asi 50 druhov pochádzajúcich z tropickej Ameriky. convar. Ameriky a Indie. Ich hlavnú zložku tvorí kapsaicín (asi 70 %). D 4 . longum (DC. Zber plodov pre farmaceutické ciele sa robí v období zrelosti (červenenia) bobúľ. Drogu . častejšie však navlečené na povrázkoch. dnes pestovaná najmä v tropických oblastiach Afriky. maďarsky: Egynyári paprika. Paprikové plody obsahujú asi 0. falšovanie.5 25 219 . celistvookrajové. listy kopijovito-vajcovité. ktorý sa sústreďuje predovšetkým v priehradkách papri- ČsL 2 má pre plod tieto základné požiadavky: Znak Prímesi byli a cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Množstvo liehového extraktu — najmenej Najviac v % 3 13 6. z Východnej Indie. chillies). treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chrániť pred svetlom Ľahko ju napádajú živočíšni škodcovia. ktorou je alkaloid kapsaicín. V ČsL 2 sa obsah kapsaicínu posudzuje chuťovou skúškou (liehová zmes ešte v riedení 1 : 25 000 musí mať zreteľne štipľavú chuť). Preto sa kedysi nazývala španielske korenie. kde sa pestovala už koncom 16. stonka vzpriamená. taliansky: Peperone. PAPRIKA ROČNÁ Naša slovenská paprika má vo svete dobrý zvuk a úspešne sa uplatňuje na zahraničných trhoch. ktorý sprevádzal Kolumba na jeho druhej objavnej plavbe do Západnej Indie. Z čerstvého podzemka sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. Kvitne v júni —septembri. ktorá má podobné použitie ako alopatické prípravky.P. Isté je.Curry. V niektorých liekopisoch sa pripúšťa i cayenská paprika . Plody zberané i s krátkou stopkou sa nechajú trochu zvädnúť a sušia sa na lieskach. fastigiatum a C. PAPRIKA ROČNÍ PAPRIKA ROČNÁ Capsicum annuum L. Dnes sa pestuje vo vyše 50 varietach a formách v teplých oblastiach Starého i Nového sveta odlišných tvarom. farbou i chuťou (štipľavosťou) a mäsitosťou oplodia. 1494 od španielskeho lekára Chanca. resp. Rod paprika — Capsicum L. Špeciálne ostré druhy papriky sú C. stor.Fructus capsici. a.5 % alkaloidov. že juhoamerickí a stredoamerickí Indiáni používali paprikové bobule ako korenie alebo čerstvú zeleninu dávno pred príchodom Európanov. Paprika bola už vtedy kulúrnou bylinou. anglicky: Pod Pepper.

Slúžia na to mnohé prípravky. Mazadlá obsahujú tinktúru riedenú asi štvor. francúzsky: Ammi majeur. náplasti a mazadlá.D 2). silice a v semenách aj olej (10—15 % ) . vitamíny (B2. zberá sa v období zrelosti plodov (júl—október). po vymlátení sa suší a čistí. visnaga (L. španielsky: Ami. D 4 . astme a pod. Parasca bola kedysi veľmi obľúbená ako korenina. užíva sa interne 0. Nažky p. C). hojne používanej v medicíne. U niektorých chorých môžu sa po perorálnej aplikácii prejaviť pri vyšších dávkach gastroenteritídy. Ďalšie obsahové látky sú karotenoidy (ich obsah je dôležitý pre posúdenie kvality predávaného druhu papriky). a to zrezávaním okolíkov za rosy. Plody sú dvojnažky. väčšej neobsahujú chromóny (pozri aj cudzozemské drogy — plod parasce špáradlovej). pľuzgiere a dokonca až vredy. Plody sa užívali aj ako žalúdočný prostriedok proti nadúvaniu. plody p. chutia ostro a horko. po dlhodobej externej aplikácii môžu vzniknúť dermatitídy. najmä v priemyselnej výrobe špeciálnych liečivých prípravkov. sacharidy.. Z drogy 220 . Paprika sa používa na prekrvenie pokožky a slizníc. listy dvojaž trojnásobne perovito strihané. zápaloch pohrudnice a hrdla. potom flavónové glykozidy. Kvety na dlhých stopkách sú drobné. Často sú nežiadúcou prímesou vo Fructus ammi visnagae. V homeopatii sa zo zrelých plodov pripravuje tinktúra (dil. Nažky obsahujú predovšetkým furochromón kelín. je bežne známe.kových bobúľ. ( + ) Ammi majus L. egyptská rasca (ammi. Tzv.až päťnásobne a na výplachy úst až 100-násobne. bolestiach močových ciest a žalúdka. Paprika je vnútorné stomachikum a externé derivans. aplikuje sa najmä v klimaktériu a pri hemoroidoch. napr. ktorá sa k nám dostáva zväčša so semenami poľnohospodárskych plodín. zvonka na inhalácie po zápaloch.) Lam. teda pri reumatických ťažkostiach. taliansky: Ammi. biele.3 — 1. anglicky: Bishop's Weed. Ich aromatické plody sa nazývali cuminum aethiopicum . Hlavnou obsahovou látkou je silica. Náš priemysel ho spracúval do tabliet (Khellin Spofa). stonka ryhovaná. horné až sediace. rusky: Jednoročná bylina vysoká 30100 cm. tinktúry. rubefaciens. farmaceutické prípravky sú Capsicolle Emplastrum — derivans a Pain-Expeller roztok — derivans. Dvojnažky parasce sa podobajú rasci. lysé. v každom rebierku majú schizogénny silicový kanálik a nad osemením prstenec zhrubnutých buniek (dobre viditeľný pod mikroskopom). Čs.etiópska rasca. MORAČ VĚTŠÍ PARASCA VÄČŠIA PARASCA VÄČŠIA Fructus ammi visnagae sa izolujú obsahové látky aplikované pri angine pectoris. hladké. droge z parasce špáradlovej — A. ktorý pôsobí na vencové cievy a bronchy ako spazmolytikum. Plody parasce majú slabý aromatický pach. v Maďarsku a Taliansku). Pomenovanie ammi je odvodené od miesta výskytu rastliny (grécke ammos = piesok). Parasca je juhoeurópska poľná burina. Predmetom zberu a priemyselného spracovania sú predovšetkým plody alebo vňať — Fructus (Herba) ammi majoris. že vitamín C sa prvý raz objavil a izoloval v paprike maďarskými vedcami. Vnútorne paprika zvyšuje chuť do jedenia a podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy. Materiál sa nechá preschnúť. maďarsky: Hamana zizon. pri hemoroidoch. Jeho ostrá chuť sa dá rozoznať ešte v riedení 1 : 10 miliónov. neuralgiách a pod. Na miestach hojného rastu (napr. zoskupené v okolíkoch okolíkov. Liečebne sa uplatňovala pri kolikách.0 g v perorálnej liekovej forme.7 mm). Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Grosse Knorrpelmohre. dolné stopkaté. V dávkovaní treba byt' opatrným interne aj externe. daukos) pochádzala zo zelerovitých aromatických rastlín. ktoré sa užívali ako vazodilatans vencovitých ciev a spazmolytikum. Občas splanieva. špáradlovej sú širšie (asi 1. Pre pomerne zriedkavý výskyt sa u nás nezberá. Naisto ich možno odlíšiť chemickými metódami (chromatograficky).

Rademachera (1772-1850). Ide vlastne o stratu hnedého kožného farbiva (pigmentu) na ohraničených plochách. ale aj pohánke. rusky: OSTROPESTŘEC MARIÁNSKÝ Jedno. zápalov po ožiarení slnkom na tých partiách kože. anglicky: Milk Thistle. francúzsky: Chardon marie. Furokumaríny obsahujú predovšetkým rastliny z čeľade zelerovitých rastlín. Japonec Kusuke dokázal. pri ležaní na lúke). ostrozúbkaté. čím tvoria presne ohraničené biele plochy. Roku 1916 ho spozoroval Freund pri aplikácii kolínskej vody s vyšším obsahom bergamotovej silice a po následnom ožiarení slnkom. pretože amoidín a amidín — súborne nazývané psoralény. Známa je napr. pri leukodermatózach čiže bielych škvrnách označovaných ako vitiligo. Novšie sa zistilo. že doterajšími liečebnými metódami sa dá pomôcť iba na obmedzených a menej rozsiahlych plochách. Ľudové a homeopatické používanie — predovšetkým v Nemecku. Fotosenzibilizujúci účinok extraktov p. lúčna dermatitída . Zistilo sa. Prípravky indikované pri vitiligu poďliehajú lekárskemu predpisu a kontrole. Vystavením plôch slnečnému alebo inému žiareniu sa táto kozmetická chyba nedá napraviť. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mariánsky bodliak.až dvojročná bylina vysoká 50—200 cm. nadväzuje a využíva tzv. so žltými ostňami. skúsenostnú terapiu lekára J. ľubovník a iné. Uplatňovali sa najmä olejnaté nažky. španielsky: Cardo mariano. izopimpinelín. ale furokumaríny (0. Príčina vzniku ochorenia nie je zatiaľ známa (niekedy sa zistí rodinný výskyt). väčšej bol v Egypte známy už v minulom storočí. bergaptén. Pod názvom meladíny jestvuje v klinickej praxi zmes xantotoxínu a imperatorínu. Liečba vitiliga však ostáva i naďalej istým problémom. Nápadné bíeloškvrnité listy sú elipsovité. Názov silybum je údajne odvodený z egyptského sobil. že silybum má 221 .SILYBUM MARIÁNSKE PESTREC MARIÁNSKY .5-1. Plody sú nažky s chocholcom. listnatá. pretože je hlavným nositeľom repigmentácie kože.tvorba erytémov. väčšej sa užívajú aj pri poruchách trávenia a pri nadúvaní.0 % ) . Povrch kože je inak celkom normálny. ukazovali sa ako veľmi sľubné. používaná pri liečbe vitiliga. Extrakty z parasce vyvolali veľké nádeje. Dioskorides nazýval rastlinu silybon. Rastlinu poznali už v antike. Zápary z plodovej drogy p. ktoré sa dostali do styku s rastlinami obsahujúcimi furokumaríny (napr. Druh pochádza zo Stredomoria. že tieto úkazy zapríčiňujú furokumaríny. Užíva sa v tabletách a súčasne sa postihnuté miesta natierajú tinktúrou z týchto látok. stonka priama.SILYBUM MARIÁNSKÉ Silybum marianum (L. Synonymový názov silyba Carduus marianus L. H. Pestujú ho v záhradách v teplejších oblastiach. skôr naopak — kontrast postihnutej a normálnej kože sa iba zvyšuje. ale terapeuticky najzaujímavejší xantotoxín. adsorbujú ultrafialové svetlo a vyvolávajú fotodermatózne prejavy na koži. Na ich okraji býva pigment zmnožený. imperatorín. užíva sa 1-3 lyžičky na šálku vody 3—4x denne. Ochorenie sa zvyčajne začína jednou alebo niekoľkými bielymi škvrnami. taliansky: Cardo mariano. Používala sa predovšetkým pri ochoreniach pečene a pri žltačke. napr. Jednotlivé koncové úbory majú červenofialové alebo purpurovokarmínové rúrkovité kvety. Druhové označenie sa spája so starou legendou.ktorá neobsahuje chromóny.) Gaertn. olej a bielkovinové látky. tzv. ďalej flavonoidy. ktoré sa postupne zväčšujú a splývajú. Rastlina sa zvyčajne odrezávala pred rozkvitnutím kvetov a sušila sa v dekoratívnych kyticiach. xantotoxín. majú fotosenzibilizujúce účinky. Veľmi pripomína i benedikt lekársky. Splanené formy rastú i vo voľnej prírode. perovitolaločnaté. upozorňuje na veľkú podobnosť s bodliakmi. volčec Nemecky: Gemeine Mariendistel. maďarsky: Máriatóvis. hore rozkonárená. Furokumaríny — citlivé na svetlo. PESTREC MARIÁNSKY . dokonca vznikajú pľuzgieriky. Z furokumarínov je relatívne najjedovatejší.

horčina. Zber sa robí zvyčajne odrezávaním celých úborov i so zákrovom krátko pred dozretím plodov (september—október). 0.5 12 5(6) 1 0.5 2. Ochranne účinkuje na pečeň. Plody sú oválne. silydianínu a silychristínu). mierne sploštené.. strychnínovou a i. Pre obsah biogénnych amínov (tyramín.7—3 % flavolignanov. ill Zelerovité . španielsky: Prixei. Plodom sa na základe pokusov so zvieratami dokázal aj protihorúčkový účinok. V súčasnosti sú oficinálne v nemeckom liekopise (DAB 8).Kvalita drogy sa hodnotí podľa ČSN 86 6626: Akosť — najviac v % Znak Anorganické prímesi Organické prímesi Iné časti materskej rastliny Popol Vlhkosť I. posthepatickom syndróme (stav po pečeňových ochoreniach).0 5. hepatoprotektívum). Plody sú zložkou čs. choleretikum. Oplodie chutí horkasto a semená olejovito. pije sa každú hodinu 1 lyžica.05 . silica a asi 0. Môže sa užívať aj prášok z plodov (4—5 x denne zarovnaná čajová lyžička) či tinktúra z nedrvených plodov (2 x denne 15 kvapiek). taliansky: Prezzemolo. Plody sú vajcovité dvojnažky. spodné perovito zložené z drobných segmentov. jemne ryhovaná. na okraji svetložlté. francúzsky: Persil cultivé. sa droga kedysi odporúčala ako náhradka za námeľ — Secale cornutum (pozri kyjaničku purpurovú). Flavoligany majú antihepatotoxický účinok. Predmetom zberu sú plody — Fructus cardui mariae. dlhé 6 .5(2) 0. hnedočierne. Zelenožlté kvety v okolíkoch okolíkov. 2 2 1 10 7 2 11. 3 šálky denne). Prípravky sa užívajú pri chronickej cholecystopatii (porucha žlčníka). pozdĺžne takmer čierno ryhované. vlastnosti choleretické (zvyšuje tvorbu žlče) a cholagogické (podporuje vylučovanie žlče). Obsahové látky tvorí najmä olej s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín. komplex aminokyselín so značným obsahom síry a sacharidov.0 12. púpavy a i. Čajoviny č. 4 4 2 10 10 1 Na koreňovú drogu — Radix petroselini sa vztahuje ON 86 7014 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zhnednutá droga Nadzemné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HO Obsah silice — najmenej I. byľ vysoká 70—100 cm. Ochranne pôsobia na pečeň a zlepšujú jej činnosť pri príznakoch zápalov i chronických ochoreniach. niekedy svetlejšie. ako taxifolín. lesklé.5 0. 222 Pre ostatné indikácie a spazmolytické pôsobenie sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu.1 II. označované aj nesprávne ako Semen cardui Mariae.0 7. pije sa 2 x denne.0 5. kvercetín a kempferol. prípadne tvorí zložku nemeckej oficinálnej Tinctura cholagogae fortis. 241.) vo forme dražé alebo kvapiek. Po dozretí sa zbavujú lietacieho aparátu.) A. Plody sa nechajú dozrieť na suchých a vzdušných miestach. predovšetkým poškodenú tetranitrotoluolom a trinitrotoluolom (je hepatoprotektívum). 168. maďarsky: Kertí petrezselyem.0 II. z ľubovníka. Ľudovo sa odporúča užívať asi 2 % odvar (8 minút nechať slabo vrieť). variť na slabom ohni tak dlho. Nemajú nijaký pach. Plodová droga — Fructus petroselini — sa hodnotí podľa ČSN 86 6618: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie nejedovaté plody Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. V Taliansku sa aj varí asi 3 % odvar z koreňa (10 minút variť. ďalej iné flavomoidy. Druh pochádza zo Stredomoria. iný návod (Bässler) uvádza: 30 g plodov na pol litra vody. Spoľahlivejšie účinky má tinktúra z nedrvených plodov (Tinctura cardui mariae „Rademacher") v receptúre kombinovaná s lastovičníkovou. hrubé asi 1. Ani po dlhšom užívaní nepôsobia toxicky a nesprevádzajú ich nepríjemné vedľajšie účinky. ako napr. rusky: PETRŽEL ZAHRADNÍ PETRŽLEN ZÁHRADNÝ Jednoročná alebo dvojročná bylina s mäsitým mrkvovitým koreňom. W. priemyselne vyrábaných granuliek Boldogran (choleretikum a cholekinetikum) a čajoviny Ungolen (cholagogum.5 — 3 mm. až vyvrie polovica vody. V súčasnosti sa vyrába už dosť lepších priemyselných prípravkov s kombinovanými výťažkami (napr. 12 1 1 1 12 8 2 0. histamín). pri Petroselinum crispum (Mill. (ČsL 4) 6(5) 0. Jeho účinnosť však ani zďaleka nedosahuje. horné listy obyčajne troj početné.5 2. najmä silymarín (zmes zložená hlavne zo silybínu. náš prípravok Flavobion dražé.Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Petrsilie. anglicky: Parsley.5 5. Strata sušením je malá. Najnovšie pečeňové terapeutiká už obsahujú čistý silymarín.8 mm.0 otravách hubami a i.0 12. 1.

Dôkladne sa očistí a umyje. Pôvodcami dráždivosti sú najmä apiol a myristicín. Niekedy bývajú oficinálne aj plody — Fructus petroselini. Plody i korene obsahujú ešte flavonoidy (najmä apiín). nerozkonárená. slúži aj ako kozmetikum proti pehám. Radix levistici a Folium betulae. Plody sú mechúriky. Hmotnostná strata je asi 75-80 %. so široko kopijovitými úkrojkami. Dvojnažky slúžia aj na izoláciu silice — Oleum petroselini. koncové. Obsahujú ho čs. v čajovine ČsL 4 je nahradený ligurčekovým koreňom a listom brezy. (diuretikum dezinficiens). podávanú najmä pri zápaloch močových ciest. tzv. koreňa dve kávové lyžičky na šálku záparu. Má však i antiprotozoárne a baktericídne vlastnosti. prípadne na miesta poštípané hmyzom. Pochádza z južnej a juhovýchodnej Európy.. Pivonkovité — Paeoniaceae Nemecky: Garten-Pfingstrose. Je to jednoročná bylina. Species diureticae Planta (diuretikum). Listy viacpočetné. Suší sa opatrne a bez nadzemných častí (ľahko sa kazí a napáda ho hmyz a hnedne).) Danert) — koreňový petržlen a listový s plochými listami (convar.listy 0. kde sa vysádza petržlen). zriedka ružovými alebo žltkastými korunnými lupienkami. ktorá je jednou z najjedovatejších zelerovitých rastlín (rastie práve na hriadkách. Pri zámenách vňate petržlenu prichádza do úvahy najmä tetucha kozí pysk . myristicíno- PIVONKA LEKÁRSKA PIVOŇKA LÉKAŘSKÁ + Paeonia officinalis L. vulgare (Nois. Užíva sa tiež čerstvá šťava koreňov — 100-150 g. francúzsky. s 5 — 10 purpurovými. a tým vyvoláva močopudné pôsobenie. Bežnou dávkou plodov je pol kávovej lyžičky na šálku záparu niekoľkokrát denne. španielsky: Peonia hembra.) Danert) alebo s kučeravými (convar. rusky: (v európskej časti ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká 35—60 cm s vretenovitými hľúzami. D 3-D 1). ktorá kvitne už prvý rok a chýba jej typický petržlenový pach. Na lekárenské ciele 223 . Vňať je jedovatá pre papagáje a niektoré drobné zvieratá. Species urologicae Planta (dezinficiens močových ciest). kvôli rýchlejšiemu sušeniu sa pozdĺžne krája. radicosum (Alef. Najvýhodnejšia teplota na sušenie je 30-40 °C. Kultúrne sorty sa líšia jej hlavnou zložkou. antireumatikum).PETRŽLEN ZÁHRADNÝ vú alebo alyltetrametoxybenzénovú. t. Všetky časti petržlenu obsahujú silicu . Rod Paeonia . a tak možno rozlišovať sortu apiolovú. olistená. Čajoviny č. Vykopáva sa na jar (marec) alebo v jeseni (október—november) z dvojročných rastlín nezbavených listov. Možno ho sušiť aj na motúzoch.Aeethusa cynapium L.plody 2-7 %. Najbežnejšie variety petržlenu sú s dužnatým vretenovitým koreňom (convar. Silica získaná z plodov destiláciou býva tiež oficinálna.1 %. Stonka priama. Koreň je zložkou oficinálnej močopudnej čajoviny ČsL 3 — Species diureticae. Reduktan (odtučňovacia čajovina) a Species urologicae P. maďarsky: Piros bazsarózsa. 102. Kvety veľké. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Latinské petroselinum (grécky: petroselinon) je odvodené od petra = kameň (rástol na kamenistých miestach) a selinon (názov viacerých zelerovitých rastlín) — rastliny s lesklými listami. Drogy sa oddávna používajú ako diuretikum. Homeopatia používa čerstvé plody a esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. P.pivonka je jediným zástupcom čeľade. ústrednú nervovú sústavu a tráviacu sústavu. zberané v čase začiatočnej zrelosti (august). crispum). HVLP — čajovina Betulan (diuretikum. 152. Dráždi aj maternicu (neužívať v gravidite!). Silne dráždi obličky. j. 103. Ako zelenina sa pestuje v záhradách a na roliach. sú zriedkavé. Čerstvá šťava z rastlín sa ľudovo prikladá na rany a opuchliny. plody olej a vňať vitamín C. U nás sa pestuje v záhradách (plnokvetá) na okrasu. anglicky: Peony. holá.3 % a korene okolo 0. taliansky: Peonia. francúzsky: Pivoine officinale. Predmetom zberu a nákupu býva oficinálny koreň — Radix petroselini. aj ludové indikácie. iné.

v ktorých sa tyčinky väčšinou premenili na korunné lupienky. ktorá láka mravce. tenkolistá — P. Zberajú sa z plne rozvinutých kvetov (máj—jún) a sušia sa opatrne. Droga sa užíva ako spazmolytikum — dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. lactiflora Pallas. a p. taktiež p. arborea Donn (syn. Ojedinele sa zberajú aj semená — Semen paeoniae. ktorá pochádza z Číny. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. D 2). Na liečebné účely sa používajú korunné lupienky iba červenokvitnúcich rastlín (lupienky inak sfarbených rastlín sa nezberajú). resp. ktorá sa uplatňuje proti reumatizmu. v našich záhradách však spravidla rastú nečervené formy tohto druhu. Druhové meno officinalis = lat. je nervínum a antispazmodikum. ktorý vraj objavil liečivú silu tejto rastliny).P. zatiaľ nevedno. Čerstvý sa používa v homeopatii. preto ich treba dobre uzatvoriť a chrániť pred svetlom. venovali pivonkám rozdielnu pozornosť. suffruticosa Andrz. dne i pri hemoroidoch. V homeopatii sa z čerstvého koreňa zberaného na jar pripravuje esencia (dil. čínska — bielokvetá — P.P. Sú citlivé na svetlo a vlhko. Opeľovanie pivonky obstaráva hmyz. mascula (L. Veľmi zriedka sa používa koreň — Radix paeoniae. U nás sa pestuje aj p. Droga má tmavočervené zafarbenie. ktorý sa vykopáva na jar (marec—apríl). Rôznofarebné alebo vyblednuté lupienky do drogy nepatria. aby sa peľ uchránil pred vlhkom.: P. stor. 224 . aby nestratili pôvodnú farbu. na napätie hladkého svalstva. Jej užívanie nie je celkom neškodné. obyčajne plnokvetých. Z príbuzných druhov by vyhovovala aj p. corallina Retz. lekárskej používali hojne Arabi a Číňania ako antidiabetikum.).PIVOŇKA LEKÁRSKA slúžia iba korunné lupienky pivoniek s červenými alebo s tmavočervenými kvetmi.: P. Patrí do rúk lekára .treba ju pokladať za jedovatú. Príbuzný druh našej p. medovosladkastý pach a trpko zvieravú chuť. Ľudovo sa používa odvar z koreňa (3—4 g na šálku). najmä pri skladovaní. Večer a za dažďa sa koruna kvetov zatvára. cyanín a triesloviny.) Miller (syn. liečivý. údajne miernia aj bolesti. Suší sa bežným spôsobom. krovitá . 10 1 1 14 5 2 II. z dôležitejších látok sa v kvetoch uvádza antokyanový glykozid paeonín. Kvety pred rozvinutím vylučujú z kališných lístkov medovú šťavu. Súčasná medicína jej v celosvetovom meradle neprisudzuje veľké použitie. 20 2 2 14 8 3 tenuifolia L. Na kvetnú drogu — Flos paeoniae — sa vzťahuje ON 86 6241: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl I. oficiálny. Ktorým obsahovým látkam treba pripisovať terapeutický efekt. Droga: Flos paeoniae (aj Flos rosae benedictae). z východnej Ázie. červená . Všetky jej drogy majú údajne tlmiace účinky na črevnú peristaltiku (rytmické sťahovanie svalstva tráviacej rúry).) s listami rozstrihanými na čiarkovité úkrojky a s krásnymi kvetmi. Botanickí klasici 16. a to v septembri. Vedecké pomenovanie pivonky vychádza z antického názvu paionia (podľa boha lekárstva Paiona.

svätojánsky pás.Kvet zväčša slúži ako skrášľujúci prostriedok do čajovín. Opatrným preosievaním sa získa jemný. taliansky: Licopodio. Prieskum homeopatického používania rastliny začal asi Hahnemann (r. plazivá. koltunová zelina. 6 S 0. vidlicovito rozkonárená a vystúpavá. PLAVÚŇ OBYČAJNÝ PLAVÚŇ VIDLAČKA Lycopodium clavatum L. Obľubuje kremičité pôdy. morčia (vlčia) noha. Zo semien možno izolovať aj olej. Telá vymretých permokarbónskych stromovitých druhov vytvorili sloje čierneho uhlia. anglicky: Stag's — Horn moss. miestami zakoreňuje. veľa polysacharidu Kvalita drogy (Lycopodium — Sporae Lycopodiorum) sa posudzuje podľa ON 86 7630 aj podľa liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. klavatoxín a najmä nikotín). tiež pri nepravidelnej menštruácii a obličkových kolikách (1 lyžička na šálku odvaru). Zberať možno iba ich výtrusné klasy. Listy veľmi husté. Dnešné druhy plavúňov sú iba drobné byliny so šupinovitými listami. Vedecké pomenovanie je zložené z gréckeho lykos = vlk a podion = nôžka (vzhľadom na husto olistené stonky). alebo sa zberajú skorej a nechávajú sa dozrieť na slnku (najlepšie v sklenených nádobách — uhorkových fľašiach) a potom sa vytriasajú. Sporae lycopodii. stor. ktorý má podobné vlastnosti ako ľanový.2 : 1. Dnes sa odporúčajú proti kŕčom čriev a žalúdka s dávením a pri hnačkách. plavúňové výtrusy. čiarkovité až kopijovité. clavatum je z latinského clava = palica. aby sme nevytrhli celú rastlinu. Pri zbere musíme dávať pozor. Výtrusnicové klasy sú na dlhých nepravých stopkách. Klasy sa odstrihujú buď celkom zrelé (júl—august). 1828). antipyretický účinok. Indikácie sa značne prekrývajú s alopatickými. Rastlina hrala veľkú úlohu najmä v kultoch východných národov. Droga má svetložltú farbu. Je indikátorom kyslých podkladov (pH 4-6). Plavúne dosiahli najväčšie rozšírenie koncom prvohôr. machovina. Ľudovo bolo lykopódium (spóry) oddávna známe. ani zápach. klavatín. veľmi pohyblivý prášok svetložltej farby. Rastie vo svetlejších suchých lesoch. najčastejšie zoskupené po dva. Vytriasaním kláskov sa získajú spóry — Lycopodium. Často sa uvádzaj ú v botanicko-medicínskej literatúre 16. po zapálení aj na inhaláciu dymu a okrem toho podobne ako koreň. nemá chuť. i.2 225 . Prvá kresba p. najmä kysličník hlinitý. Muszyňski dokázal vo vňati piatich druhov alkaloidy (lykopodín. Plavúňovité — Lycopodiaceae Ľudovo: čertov spár. Semená boli kedysi zložkou prípravkov proti epilepsii.predmetom zberu sú spóry . Spóruje od konca júna do konca augusta. Bocka. kyjak (pre tvar stopka tých výtrusných klasov). Pomer zosušenia je asi 1. Ich opis podrobne netreba uvádzať . Názov plavúň vraj súvisí so slovom plávať — vzhľadom na nezmáčateľné a na vode plávajúce výtrusy.3 ČsL 4 6 3 0. Plavúne sa od začiatku novoveku rátali medzi machy. Výrazne viaže alumínium. vlčie chvosty Nemecky: Keulen-Bärlapp.výtrusy všetkých našich druhov a ich taxónov. Stonka dlhá až 120 cm. U nás nakupovaná kvetná droga slúži predovšetkým na export do nesocialistických krajín. ktoré majú o. jelení rožok. obyčajného bola v herbári H. vidlačky. ktorý sa prípadne ešte presuší.2 II. na vresoviskách a v zárastoch slamihovky od nížin až po pásmo kosodreviny v horskom stupni. Spóry obsahujú veľké množstvo tuku (asi 50 %). Vodou sa ťažko zmáčajú a po vhodení do plameňa rýchlo a prskajúc zhoria („bleskový prášok"). španielsky: Licopodio. mach. francúzsky: Lycopode ä massue. medvedia tlapa. rusky: - PLAVÚŇ OBYČAJNÝ Nízka trváca bylina. Pre pomerne zriedkavý výskyt sú na celom území ČSSR celkom chránené. pričom spóry sa z nich vytriasajú priamo do vrecúška z hustého plátna. 6 3 0. maďarsky: Kapcsos korpafú.

Typická hájová rastlina nížin až horského stupňa. čriev. predovšetkým podľa lokality výskytu. niekedy hnedoškvrnité. vajcovité až kopijovité. krátkosrstnatá.) DC. na svetelné efekty v divadelníctve a pod. pľúcna zelina. rusky: PLICNÍK LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 10—30 cm. V homeopatii sa uplatňuje predovšetkým pri niektorých chronických ochoreniach pľúc. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: cicalka. V spisoch starovekých gréckych a rímskych lekárov nie je zreteľná zmienka o pľúcniku. rozkonáreným čiernym koreňom.. kuroslep. modrý kľúč. na skalách i v krovinách. Vedecký názov pľúcnika sa odvodzuje z latinského pulmo = pľúca (s ohľadom na používanie rastliny pri liečení pľúcnych ochorení). potom ako pomocná látka v lekárenskej praxi — na zasypanie piluliek. vajcovito predĺžené. na vysýpanie foriem v zlievačskej technike. s belavými okrúhlastými škvrnami. žalúdka. anglicky: LungWort. Materiál sa suší v jednej . Ľudovo sa používa aj celá sušená vňať. Ruellius asi prvý odporúčal pľúcnik ako prostriedok proti pľúcnym chorobám. obscura Dumort. čmelík. zimičie korálky Nemecky: Echtes Lungenkraut. Vňať pre svoj alkaloidný obsah je toxická (0. potom rozličné kyseliny napr. u nás sa vyskytuje hlavne v lesoch. bez bielych škvŕn. Plavúne dokazatelné vytvárajú tzv. ktorý zapríčiňuje ťažkú zmáčateľnosť. pečene. chlpaté. najmä v bučinách. močového mechúra či obličiek. Lykopodium slúži ako zasýpací prášok na menšie poranenia a pri kožných ochoreniach. Listy takmer sediace. Pľúcnik je veľmi nenáročná rastlina. Predmetom zberu a nákupu je list . potom fialové a po oplodnení modré. 2 presné lyžičky spór na 2 poháre vody ako studený macerát. Včelám poskytuje bohatú nektárovú pašu a trochu peľu.. súčasť bunkových stien výtrusov). PĽUCNIK LEKÁRSKY PĽÚCNIK LEKÁRSKY Pulmonaria officinalis L. francúzsky: Pulmonaire officinale. tiež sacharózu. Z iných druhov čeľade je podobný najmä ostreň počerný (Nonea pulla (L. čeľaď Cichoriaceae — čakankovitých. botanik 16. červené kľúče. s plazivým. celá rastlina je sivochlpatá a hojne rastie najmä na suchých lúkach a pastvinách teplejších oblastí. na báze uťaté. taliansky: Pulmonaria. stor. sčasti vlnito vykrajované. dlhostopkaté. ďalej neuralgii a melanchólii. Prízemné listy stopkaté. hydroxykávovú) a stopy alkaloidov. Vo forme zásypov sa uplatňuje samotné alebo sa mieša s kysličníkom zinočnatým a pod. vypiť v priebehu dňa po dúškoch). Pod pomenovaním pulmonaria sa zvyčajne chápal lišajník Lobaria pulmonaria Lk.Folium pulmonariae a iba po dohovore s nákupňou aj vňať — Herba pulmonariae. tmavý — P. Kvety sú v trojzávinkoch. Ďalšie použitie lykopódia je technické — v zmesi s karmínom na zisťovanie odtlačkov prstov. španielsky: Pulmonaria. medunica. najbližší príbuzný je p. včielka. Zaznamenané sú aj hojné zámeny s nekvitnúcim jastrabníkom lesným — Hieracium murorum L. maďarsky: Pettyegetett turdófu. Ľudovo sa ojedinele užíva pri ochoreniach močových ciest a pečene (1 —2 g v oblátkach 3 x denne alebo v čaji. listy má zväčša menšie. Plody sú tvrdky.2 g zabíja žabu v odvare. urbánek. a to s príznakmi účinku kurare — šípového jedu Indiánov). zber v čistých porastoch možno robiť kosákom. Byľ priama. pri kožných chorobách. t. celistvookrajové. 226 Pri zbere treba postupovať opatrne pre vzájomnú podobnosť zástupcov čeľade borákovitých rastlín. hvezdoš. Podľa ČsL 3 slúži lykopodium ako oficinálne konspergens (posýpacia látka) na pilulky. napred ružové. mäkko chlpatý.sporonínu (asi 20 % — podobný celulóze. ako dermatologikum a konspergens. chemické rasy (s rozdielnym obsahom alkaloidov a iných látok).) s tmavopurpurovou až čiernou korunou. j. rastie s obľubou vo svetlých lesoch. Kvitne už od marca a veľmi dlho. spomínaný už Plíniom. niekedy sa aj pestuje. odtrhávaním jednotlivých mladých listov aj s krátkou stopkou (máj —august). najlepšie však ručne. hore rozkonárená..

Pach drogy je slabý. na vrchoviskách a v horských polohách. Ďalšie obsahové látky majú prevažne horkú chuť . konopnice. cetrarová. Všeobecné uplatnenie v medicíne dosiahla koncom 18. piesočnaté. Droge sa klinicky dokázal expektoračný efekt. Možno ju zberať prakticky po celý rok . 135. Z obsahových látok lišajníka vyniká predovšetkým membránový sliz . macerát možno pridávať po lyžici k čajovému nápoju pripravenému zo zmesi ďalších drog. V našich šírkach uprednostňuje suché kremičité pôdy. islandskej uvádzajú aj materskú rastlinu p. Usilujeme sa vyberať stielky. ale pri zlom skladovaní prijíma vzdušnú vlhkosť. samotná sa uplatňuje zriedka. Nazberanú pľuzgierku možno ihneď na mieste presúšať ako seno. NSR. Homeopatie používa esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate zberanej v apríli až v máji.5 : 1). zložený zo 60-200 B . — spolu asi 2 %). podbeľ. anglicky: Icelandic Lichen. žihľavy. predovšetkým v borinách s porastom vresu. kyslé. Čajoviny č. Predmetom zberu je celá stielka — Thallus lichenis islandici. lichesterová. precediť do termosky a pije sa 1/3-1/2 pohára 2-3x denne). sliz. ktorý sa rozpúšťa v horúcej vode. 1978) popri p. potom sú prítomné vitamíny (A. Sušenie netrvá dlho. francúzsky: Cetraire d'Islande. 8 5 2 0. B1). pije sa 3-krát denne šálka. Známa je čajovina pri ulkusovej chorobe žalúdka a čriev (kombinácia s vňaťou stavikrvu vtáčieho. ktoré majú rub olivovozelenej farby — poskytujú kvalitnejšiu drogu. Hojne sa využíva aj v homoepatii (vo forme tinktúry). Droga sa niekedy používa aj zvonka ako adstringentný a zmäkčujúci prostriedok. Droga obsahuje aj pektíny a sliz. pľúcny lišajník.polysacharid lichenín. Pôsobí aj protizápalovo. úzkolistú — C. Pľúcnik obsahuje veľa kyseliny kremičitej (v rozpustnej i nerozpustnej forme). myším chvostom. ktorý je však slabší ako pri bežných saponínových drogách. bohato rozkonárenú. staré tvrdé a lámavé. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku — pije sa 3 —5 x denne. dáva modrú farbu. Lišajníkové kyseliny sú antibiotický účinné. pretože sa nemrví. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a veľmi sa mrví. usnínová a i. Chemicky je to lineárny glukan podobný celulóze.D-glukózových jednotiek (B-glukopyranozy). Droga je predovšetkým mucilaginózum a antitusikum. protocetrarová.Listová droga (Folium puimonariae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6436: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 1. zvyšuje krvnú zrážanlivosť. špongiovité. Mladé exempláre sú mäkké. taliansky: Lichene islandico. islandská je typickým liečivom severských národov.súborne sa nazývajú kyseliny lišajníkové (napr. španielsky: Liquen de Islandia. Zber a apretácia vňate je podobná. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PUKLÉŘKA ISLANDSKÁ Cetraria islandica (L. pôsobí aj mucilaginózne a adstringentne. draselných a vápenatých) a alantoín (1 % — derivát močoviny). 8. Niektoré novšie liekopisy (napr. na obklady a oplachovanie. vydanie z r. prvý raz sa liečebne použil na Islande. sivozelenej až zelenohnedej farby. Diskovkovité — Parmeliaceae Ľudovo: eskimácky chlieb. pastierskou kapsičkou a s koreňom kostihoja). 227 . Na piesočnatých morských pôdach ukladá sa do stielky relatívne veľa jódu. minerálne soli (veľa sodných.proti zápalom a navyše mierne močopudne. dávka je 1 — 1.5 12 12—15 II. triesloviny (do 10 %). islandský mach. prasličky. gastroenteritídach a má antibiotické pôsobenie. tiež amarum. a preto sa z drogy aj izolujú (tiež z iných lišajníkov) a tvoria zložku antibiotických mastí a zásypov.najlepšie sa zberá v lete po daždi. Sprevádza ho izolichenín. stavaný z a-glukózových jednotiek. 8 2 1 12 12-15 II. zemský pľúcnik Nemecky: Isländisches Moos. Usušená stielka je pevná a tuhá. Odvtedy je oficiálnym článkom všetkých svetových liekopisov. lebo droga neobsahuje veľa vody (zosýcha v pomere 1.5 lyžice vňate na 1 a pol pohára teplej vody. P. 136. tiež antiflogisticky . Droga sa užíva predovšetkým pri kataroch priedušiek. připravuje sa 10 % odvar (krátko zavariť — tento možno použiť aj ako remineralizujúci prostriedok i na vykašlávanie. ako pomocný prostriedok pri liečbe tuberkulózy a vredov a jej zvyčajná dávka je 2 kávové lyžičky na šálku záparu. maďarsky: Izlandi zuzmó. 16 4 2 12 10-12 vrstve na vzdušnom a tienistom mieste. chuť horká.) Ach. tenuifolia (Retz) Howe. pri hemoroidoch. Treba ju dávať do dobre uzatvorených obalov. Do čajovín sa zvyčajne kombinuje najmä s bylinami pôsobiacimi na dýchacie orgány (skorocel. so zmäkčujúcimi drogami (kostihoj). potom dosušiť v tieni a v prievane. napr. uplatňuje sa pri kataroch dýchacích ciest. rusky: - Rastlina má plochokríčkovitú stielku vysokú asi 10-15 cm. saponíny. ktorý nefarbí roztok jódu. 16 10 4 1 12 10—12 Na vňaťovú drogu (Herba pulmonariae) sa vztahuje ČSN 6739: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. tymian. praslička.). stor. prvosienka a pod. polysacharid podobnej stavby ako škrob. Vedecké označenie lišajníka vzniklo z latinského cetra = malý kožovitý štítok (vzhľad plodníc) a islandica = islandský. resp. rozpúšťa sa už v studenej vode a farbí sa roztokom jódu.

pľúcnej tuberkulóze. albus (L. španielsky: Tussilago. na vážkach a iných vlhkých substrátoch. ako posilňujúci prostriedok pri vyčerpa- nosti a po ťažkých infekčných ochoreniach. anglicky: Coltsfoot. ktoré neobsahujú veľa organických látok. Druhové meno súvisí s latinským far = múka (pre múčny prášok na rube listov).toch sa používa ako surovina na výrobu dietetickej múky a liehu.) Gaertn. pre obsah horkých látok aj ako horčinový prostriedok pri nechutí do jedenia — zmnožuje tvorbu žalúdočných štiav a pôsobí ionizujúco. hybridus (L. ktoré sa prejavujú vo vodných výťažkoch z drogy). D 2 — 0). Pri zbere listov vznikajú zámeny napr. Ľudovo sa droga vysoko cení ako prostriedok proti astme. s plazivými podzemnými výbežkami. 228 . Rastlina kvitne už v marci. 5 1 11 2 1 II. pri ochorení obličiek. V homeopatii sa zo sušených stielok pripravuje tinktúra (dil. väčšie a na rube holé listy. Dávne používanie pri pľúcnej tuberkulóze sa po objavení lišajníkových kyselín v droge zdá aspoň čiastočne opodstatnené (majú veľké antibiotické účinky. ako mucilaginózum druhý. Užíva sa najmä pri zahlienení horných dýchacích ciest.P. širšiemu uplatneniu bráni omedzený výskyt a nemožnosť pestovania. ktorý má strapcovité úbory purpurových kvetov.Petasites Miller. Na podzemkoch sú dvojaké púčiky — z jedných zjari vyrastajú šupinaté stonky s vrcholovými žltými úbormi a z druhých neskôr dlhostopkaté listy so srdcovitou čepeľou a zúbkatým okrajom.122. s druhmi rodu deväťsil . zato však väčšie. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Ľudovo: veľký podbeľ.. Meyer et Scherb. taliansky: Farfaro.. ktorý má síce listy na rube plstnaté. 10 2 11 3 1. Podbeľ bol známy už v časoch Hippokrata ako prostriedok na tíšenie suchého kašľa. Podbeľ je stále veľmi váženou liečivou rastlinou. lókórmu szattyú. Zvonka sa používa aj na zasýpanie zle sa hojacich rán. žalúdočných a črevných kataroch. francúzsky: Tussilage pas ďáne. na rube bieloplstnaté. príp. Druh rastie na ílovitých podkladoch. podzemok hrubý. lekárskym — P. hnačkách.- PODBĚL LÉKAŘSKÝ externe sa aplikuje na zle sa hojace rany. maďarsky: Martilapu. močového mechúra a v severských štá- Stielka lišajníka — Lichen islandicus — sa hodnotí podľa ČsL 4 a ON 86 7626: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 ČsL 4 a 1.. islandská zložku prsnej čajoviny — Species pectorales a je v čajovine aj podľa ČsL 4. žlté pierka Nemecky: Gemeiner Huflattich. preto ju možno uplatniť aj pri poruchách trávenia. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PODBEĽ LIEČIVÝ Tussilago farfara L. Ako stomachikum sa pije zvyčajne ako prvý odvar z drogy (obsahuje hlavne horké látky). predovšetkým s d. ale aj s d.40.. Čajoviny č.115.) Gaertn. List i kvet sú oficinálne v mnohých liekopisoch. bielym . Plody sú nažky s chocholcom. Názov tussilago je z latinského tussis = kašeľ a z ago = ženiem. 39. rusky: .203. Podľa ČsL 3 tvorí p. pričom v polguľovitých súkvetiach majú byliny žltobiele úbory. Poskytuje dostatok žltého nektáru a čiernožltého peľu. ich ošetrenia odvarom z drogy.216.5 Trváca bylina vysoká 10 — 20 cm. prípadne macerát.

Treba zberať iba úbory len na začiatku rozkvetu. List musí mať čím kratšiu stopku. Musia si zachovať pôvodnú žltú farbu. Trhajú sa ručne alebo sa odstrihujú s krátkou stopkou nožničkami so zásobníkom. ČsL 4 žiada aj hodnotenie číslom napúčania (najmenej 10 na 1 g drogy a s obsahom nerozpustného popola v HC1 maximálne 4 %). V homeopatii sa z čerstvých listov zberaných v júni až júli pripravuje esencia (tzv. stopy silice a v popole je vysoký obsah zinku a draslíka. List obsahuje predovšetkým sliz. 5 3 3 14 20 229 . Úbory obsahujú trochu silice. Sušíme ich rýchlo na tienistých miestach v tenkých vrstvách za dobrého vetrania. Úbory nestláčame. Suší sa v jednej vrstve. flavonoidov a trieslovín. Drogy sa v oficiálnej medicíne používajú predovšetkým ako mucilaginóza a expektoranciá. lebo sa veľmi ľahko zaparí. Drogu radšej doma neskladujme . Pije sa zápar — úbory: 1 kávová lyžička na šálku 2 x denne. urtinktúra) a rozotieraný preparát Teep. Častejšie sa však kombinujú s inými drogami. Možno ich trhať aj hrebeňom na zber rumančeka — výkon sa tým zvýši asi 4-násobne.patrí čím skôr do nákupne. list: 1 kávová lyžička na šálku 3—4x denne. 24 12 10 6 4 2 13 13 Predmetom zberu bývajú celé úbory . Pomer zosušenia je asi 5 -6 : 1. stopkami hore. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. Droga je mierne drobi- Prekvitnuté úhory Tmavé úbory Úbory so stopkou dlhšou ako 1 cm Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČSN 86 6422 a ČsL 4 stanovuje pre listovú drogu (Folium farfarae) základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Listy inej ako zelenej farby Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. (ČsL 4) 2 1 1 14(12) 18(19) II. nesmie byť napadnutý hrdzou alebo škodcami. triesloviny a steroly. 12 6 5 3 2 1 13 10 II. astme. HVLP Pulmoranu (čajovina . no pre liečebné upotrebenie je rozhodujúci obsah slizu. kašli. patrí do dobre zatvorených obalov. Podľa ČSN 86 6226 má kvetná droga (Flos farfarae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I. lebo sú náchylné na zaparenie.Flos farfarae (marec-apríl). potom glykozidovú horčinu tusilagín. sú bohaté na žlté farbivo (xantofyl). Sú ochranné prostriedky pre horné dýchacie cesty — pri kataroch.PODBEĽ LIEČIVÝ vá a ľahko podlieha skaze.prsnej čajoviny. možno ho skosiť kosákom (máj—júl). prítomné sú aj horčiny. Zberá sa i zelený list — Folium farfarae (ČsL 4). Najlepšie je sušiť umelým teplom.expektorans) a list čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a oficinálnej čajoviny ČsL 4 Species pectorales . Úbory tvoria zložku čs. inak pri sušení dozrievajú.

112. Rodové meno prasličky je odvodené od latinského equus = kôň a seta — chvost. Predmetom zberu sú jalové letné byle zelenej farby. Prasličková vňať sa používa predovšetkým ako diuretikum. 118. (je vysoká až 150 cm).E. 130. 121. na zber lekárenskej vňaťovej drogy nie sú vhodné iné druhy okrem p. 143. palustre L. PRASLIČKA ROĽNÁ Equisetum arvense L. Droga obsahuje aj kyseliny — napr.13.5 10 15 4 20 9 . ktoré sú praslenovito rozkonárené a drsné. luteolín a kempferol). Pomer zosušenia je asi 4 : 1. hneď po zbere a v tenkých vrstvách. 113. roľnej. fluviatile L. cestných priekop i železničných násypov.11. 120. z podzemka na jar vyrastá napred žltý až červenohnedý výhonok vysoký asi 20 cm.111. praska. sylvaticum L. mokrých okrajov lesov. francúzsky: Préle des champs. taliansky: Coda di cavallo. saponin ekvisetonín.E. Kvôli zachovaniu zelenej farby sa suší rýchlo. zakončený výtrusným klasom.5 % popola). 133. rusky: PŘESLIČKA ROĽNÍ Trváca bylina vysoká až 60 cm. z ktorej asi 10 % sa rozpúšťa vo vode a prechá230 PRASLIČKA ROĽNÁ dza do liečebných záparov (odvarov). že na zlatonosných substrátoch koncentruje zlato (až 0. 114. oxalovú. 124. 136. 119.100. odvodňovacích kanálov. bez čiernych spodných častí. nikotín). V sušenej vňati sa nachádza veľa kyseliny kremičitej (6 — 8 % ) . (jej tenké konáriky sa dvojito rozkonárujú). pije sa 2-3-krát denne.5 12 12 20 II. anglicky: Common horsetail. lesná — E. Je známa tým. Droga nemá pach a chuť. Slúži však aj ako antisklerotikum (zápar maximálne Na drogu (Herba equiseti) sa vzťahujú ustanovenia ČSN 86 6711 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné sfarbenie rastlinných častí ako zelené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol — najmenej — najviac nerozpustný v HCl I. so slabou hemolytickou účinnosťou. potom tuk a v popole je väčšie množstvo hliníka a draslíka. Praslička bola obľúbená už v antickom liečiteľstve. jablčnú. označované ako Herba equiseti (ČsL 4). p. i.12. maďarsky: Mezei zsurló. napr. 140. Prasličkovité — Equisetaceae Ľudovo: divé proso. prasličková vňať. chvost. stolička. praslica. močiarna . Druhové pomenovanie je z latinského arvum — oráčina (miesto častého výskytu). Jej dávka je 2 g na šálku záparu či odvaru. Po odumretí výhonku vyrastajú v lete zelené asimilačné stonky. plivačka.82. šmirglová (vechťová) zelina (tráva) Nemecky: Ackerschlachtelhalm. Čajoviny č. španielsky: Coda de caballo. Rastie na piesočnatých a hlinitých substrátoch ako vlhkomilná burina slabo obrábaných rolí. Zber sa robí zrezávaním v máji-septembri. 2 5 0. na vzdušných a tienistých miestach. Prasličky sú si veľmi podobné. Ďalšími látkami sú flavonoidné glykozidy (aglykóny sú napr. akonitovú.Ľudové použitie drog je veľmi široké. Nedosušená droga ľahko plesnie. kvercetín. (má na byli nápadne vystupujúce rebrá a široké bielolemované pošvy). 2. 5 7 3 12 15 20 ČsL 4 5 3 0. s blanitou pošvou na každom článku. riečna . p. p. Pred sušením sa materiál vytriedi. Primiešaniny iných druhov sú neprípustné. trochu silice a stopy alkaloidov (o. horčina.

pri plúcnej tuberkulóze). 77. 73. s takmer sediacimi protistojnými listami. Rastie na pieskoch a piesočnatých pôdach od nížin po podhorský stupeň. a to odrezávaním nad zemou. úplavičník. jej kalich má štetinovité hrotité zuby. 126. kejlová bylina. zberá sa celá plazivá stonka v čase kvitnutia rastliny (asi od júna do septembra). na čistenie kuchynského riadu a nefarbeného nábytku. taliansky: Emiaria. Vedecké pomenovanie je odvodené z latinského hernia = prietrž. maďarsky: Kopasz porczika. 61. stozrno. Oddávna je známe jej technické použitie — napr. 103. Dôkladne očistená sa rýchlo suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. Pridáva sa i do urologických a pľúcnych čajovín. teplota nesmie prestúpiť 35 °C. 83. 64. 226. uľahčuje rozpúšťanie hlienov. Slúžila i ako diuretikum. že by sa rastlina používala skôr ako v 16. 104. 145. Rastie na piesočnatých miestach v nížinách i pahorkatinách. 78. francúzsky: Hemiaire glabre. čo poukazuje na niekdajšie použitie. 125. 10 10 ČsL 3 5 5 3 2 12 10 PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria hirsuta L. označuje vzhľad rastliny. husie mydlo. 67.presne 30 sekúnd). Nemecky: Kahles Bruchkraut. Striebrenkovité — Paronychiaceae (Klinčekovité — Caryophyllaceae) Ľudovo: bolševník. Zvonka sa používa do kúpeľov a na bylinné obklady na zle sa hojace rany či vredy. 55. na kloktanie pri zápaloch mandlí a na výplachy nosa pri krvácaní. španielsky: Hemiaria. rozchodník. postupe) — liečebné procesy (napr. potom ako prostriedok obmedzujúci potenie pri tuberkulóze (tu sú zvyčajné denné dávky 4 plné čajové lyžičky na odvar). Prietržník chlpatý: bylina podobná predchádzajúcej. veľmi drobné. 237. 5 40 7 20 5 40 231 . 65. rusky: PRŮTRŽNÍK LYSÝ PRIETRŽNÍK HOLY Je veľmi riedko ochlpená až holá. Plody sú guľaté tobolky. maďarsky: Borzas porczika. 191. do antisklerotických čajovín a do čajovín pri hemoroidoch . Na drogu sa vzťahujú ustanovenia ON 86 672 I a ČsL 3: Znak Inak sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah saponínov vyjadrený hemolytickými jednotkami v 1 g drogy — najmenej Akosť — najviac v % I. husto rozkonárenými byľami dlhými 5-10 cm. zrniečko Nemecky: Behaartes Bruchkraut. II. 224. 164. Species diureticae Planta (diuretikum. hypotenzívum). Upadla však do zabudnutia a do terapie sa dostala až v novšej dobe. V homeopatii sa z čerstvých neplodných jarných výhonkov pripravuje esencia (dil. chlpatého začne pri vädnutí voňať kumarínom. ktorá však nemá pach a líši sa i sťahujúcou chuťou. 89. 53. rusky: 5 5 3 2 12 10 PRŮTRŽNÍK CHLUPATÝ 6 4 12 12 Prietržník holý: drobná trváca bylina s rozprestrenými. piesočník. dezinficiens močových ciest). Druhové meno glabra = lysý. U nás je vňať zložkou čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. špecifické účinky však na baktérie nemá. na kloktanie pri zápaloch. Zatiaľ nemožno nájsť spoľahlivé dôkazy o tom. ako diuretikum. Ak sa suší umelým teplom. Kvety má pazušné. Ľudovo sa často odporúča čerstvá lisovaná šťava (najmä pri pľúcnych ochoreniach). lenže celá chlpatá. 62. na zastavenie rozličných krvácaní. kýla. 163. D 2 — 0 ) . dezinficiens močových ciest). Obsahom kyseliny kremičitej môže droga podporovať pri infekčných ochoreniach (predovšetkým pri cirhotickom procese. 108. PRIETRŽNÍK HOLÝ PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria glabra L. Droga z p. anglicky: Glabrous RuptureWort. Vňaťová droga prietržníkov sa kedysi zamieňala s vňaťou stavikrvu vtáčieho. Predmetom zberu je vňať oboch druhov. 87. Nephrosal (diuretikum. stor. 90. rozchodníček. Dobre znáša sucho i vlhko. 133. Často býva zložkou adjuvačných čajovín pri tuberkulóznych ochoreniach.aplikovaných externe. 16. Čajoviny č. vhodná pri ochorení močových orgánov i proti tuberkulóze.

triesloviny a silica (0. Čajoviny č. s repovitou hľúzou. Drogu možno použiť aj pri chronickom zápale močových ciest (močového mechúra.5 % — hyperozid. uretritídy. glykozid kyseliny kvilajovej (asi 0. francúzsky: Aconit napel. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 .kombinuje sa s koreňom ihlice tŕnitej. anglicky: Monkshood. dezinficiens močových ciest (chronické cystitídy. Droga tvorí častú zložku diuretických čajovín . taliansky: Aconito. kumaríny pôsobia asi na sťahy močového mechúra a alkaloid paronychín tlmí centrálnu nervovú sústavu. dezinfikuje močové cesty a uvoľňuje kŕče močového mechúra. Skladovanú drogu treba chrániť v dobre zatvorených obaloch. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu: Znak skúšky na čistotu Sčerneté časti koreňov — maximum Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HCl % 5 5 1 2 10 7 2. holého nepáchne. 104. obličiek. petržlenu a pod. pije sa 2 — 3 x denne. dezinfekčnom a diuretickom účinku sa zrejme podieľajú saponíny.4 %). španielsky: Aconito. Býva zložkou urologických čajovín — Species urologicae. ale aj nepríjemne páchnúci alkaloid paronychín. žlčníka a pri zápalových ochoreniach sa s obľubou kombinuje s listom medvedice alebo sa ešte pridáva ľanové semeno a ligurčekový koreň. Pôvodne rástla divo v horskom a subalpínskom stupni na výživných a vlhkých pôdach.kým z p. že v rastline je prítomný neutrálny saponin (asi 3 %). Záhradná rastlina. Droga je diuretikum. maďarsky: Havasi (katika) sisakvirág. silice a herniarín.herniarín (metyléter umbeliferónu) a umbeliferón. (zvyčajne sa dávkuje: 2 lyžičky drogy na šálku vody. Už Däbler (r. potom glykozidy kvercetínu a izoramnetínu). Podľa ČsL 3 jednotlivá dávka na perorálne použitie v odvare je 1. rusky: (zo ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká okolo 1 m. tenezmy močového mechúra) a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Dnes je častejšia ako okrasná rastlina. Listy má dlaňovito 232 . Chuť drogy je slabo horkastá a škrabľavá. spazmolytikum. 105. močovej rúry) a pri sťahoch močového mechúra a pod. Všetky druhy prilbice sú v ČSR Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. Prítomné sú aj flavonoidy (asi 1. Príčinou príjemného pachu drogy sú kumaríny .5 PRILBICA MODRÁ OMĚJ ŠALAMOUNEK + Aconitum napellus L. prilbicovité. Pre lepšie využitie kyslého saponínu sa odporúča pridať do záparu z drogy trochu jedlej sódy (natrium hydrogencarbonicum). Obidva majú veľkú hemolytickú účinnosť. Na spazmolytickom. resp. najmä na pasienkoch a lúkach.06 %).5 g. tiež kyslý saponin — kyselina herniarová. plody s 3 mechúrikmi. PRILBICA MODRÁ delené. nechať krátko prevrieť a 10 minút prikryté postáť). 1916) zistil. kvety modré. x variegatum Iskemíkovité — Ranunculaceae Ľudovo: gebuľa Nemecky: Blauer Eisenhut.

5 %). efedrín a sparteín) a hydrolytické štiepne produkty. Predmetom zriedkavého liečebného uplatnenia je celá rastlina. niekedy až v októbri). častejšie semená . zvíťaziť. Rodové vedecké pomenovanie prilbice sa odvodzuje z gréckeho akonití = bez prachu. Obsah účinných látok v drogách veľmi kolíše. rusky: Capo- PRÚTNATEC METLOVITÝ Ker vysoký 50—200 cm. Zriedkavejšie sa používal koreň. V niektorých liekopisoch boli oficinálne mladé výhonky s kvetmi zberané vo februári alebo v októbri (s plodmi) . aj zubov). janovec. Sparteín pôsobí i na gravidnú maternicu. U nás rastie ako jediný zástupca rodu. Arabskí lekári = najmä slávny Mesué (10. Kvetmi sa farbilo na žlto a výhonky sa používali na metly. francúzsky: Genét á balais. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádzajú kolísavé množstvá diterpénových alkaloidov (0. Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. t. listy 5 : 1. Kvety žlté. inak trojpočetné. ani podzemné časti. ex Koch — syn. JANOVEC METLATÝ + Sarothamnus scoparius (L. Tento nenáročný ker kvitne najmä v máji až júni. najmä na piesočnatých a kamenistých pasienkoch. Ďalšie obsahové látky sú flavonoidy (skoparín a vitexín). blenom a durmanom ako narkotikum. potom príbuzné alkaloidy. na rúbaniskách atď. stor. Obrat v terapii nastal r. 1850 po objavení tekutého alkaloidu spareínu vo vňati prútnatca. Vedecké rodové meno rastliny vychádza z gréckeho saron = metla a thamnos = ker. a preto sa pre farmaceutické účely pestuje. Zberajú sa hľuzy s koreňom. vítečník. Rozličné botanické označenia svedčia o podobnosti s inými rodmi. 1. Číňania ju však stáročia používali v zmesi s áronom. See r. anglicky: Broom. Celá rastlina je jedovatá. a to v podobe prípravku ako je sabadilový ocot (pozri cudzokrajnú drogu sabadilu alebo domácu kýchavicu). neskôr zelenohnedé. pantofličky. maďarsky: Kozónséges seprózanót. ale veľké množstvo peľu. zajačia kapusta (zelí). pre možnosť otráv však nebezpečné. hlavne semená. je ľudové použitie prilbice zvonka proti parazitom dobytka i všiam. Bôbovité . lupanín a ich izoméry. z ktorých najvýznamnejší je akonitín (0.: Spartium scoparium L.úplne chránené . Na homeopatické ciele sa vykopáva zrána celá rastlina v čase začínajúceho kvitnutia. najmä sparteín. 1885 vyzdvihol jeho priaznivé účinky na srdce (sprvoti sa pokladali za podobné účinku náprstníka. D 6—D 4) sa uplatňuje najmä pri začiatočných horúčkovitých stavoch zapríčinených chrípkou a pod. Hľuzová (koreňová) droga musí obsahovať minimálne 0.Folium aconiti. Zaujímavé. užíva sa predovšetkým pri neuralgii. v boroch. Flos genistae scoparii). plod je čierny struk (na švíkoch chlpatý). Vyskytuje sa od nížin po podhorský stupeň v teplejších oblastiach na suchších až suchých. jednotlivé alebo po dva na skrátených brachyblastoch. najmä napelín (resp. ktoré sú zamladi zelené. Vedľajšími obsahovými látkami sú ďalšie alkaloidy (napr. jetelica. Prútnatec treba v staroveku hľadať medzi rastlinami označovanými ako Genista (keltské gen = ker alebo skôr z lat. stor.3-1. D 4. Akonitová tinktúra (Tinctura aconiti) tvorí zložku čs. triesloviny. Korene sa zosúšajú v pomere asi 3-4 : 1. genu = koleno. Celkom výnimočne sú predmetom zberu listy . častejšie sa uplatňujú izolované obsahové látky. zberajú sa v júni . pre ohybnosť byli). je oficinálna (ČsL 4). kyslých a nevýživných substrátoch. dne. rastlina sa pre vysokú toxicitu hovorovo nazýva rastlinný arzenik. n. zbavené korienkov — Radix aconiti (Tuber aconiti napelli). Hrubšie sa pozdĺžne režú a materiál sa rýchlo suší (najlepšie pri teplote 30-40 °C a dosuší sa 1 hodinu pri 50 °C). Kvety niekedy slúžili ako močopud233 . vedľajší alkaloid je sarotamnín. že je to jedna z najjedovatejších rastlín — u citlivých osôb už dotyk môže vyvolať kožné zápaly a pľuzgiere. španielsky: Hiniesta de escobas. na konci konárov jednoduché.) — odporúčal prútnatec pri poruchách močového mechúra. Hlavnými účinnými obsahovými látkami sú alkaloidy (celkove 0. j. ako benzoylakonín a akonín. druhový názov je z lat. s kmienkom hrubým do 10 cm a s metlovitými konármi. Pri manipulácii s rastlinou i drogou si treba uvedomiť. dcérske (vytvorené počas posledného roku). scopa = metla. a to najmä tzv.nesmú sa zberať ani nadzemné. a tak sparteín i celá vňať dostali významné miesto v modernej terapii srdcových chorôb). a preto sa drogy používajú veľmi zriedkavo. usmrtiť bez prachu arény. V minulosti sa celá rastlina používala i pri pohryzení besným psom a semená slúžili ako laxans. kým druhové označenie pochádza zo zdrobneniny latinského napus = repa (pre tvar podzemných častí rastliny).Herba sarothamni (Summitates sarothamni scoparii). používajú sa aj čerstvé hľuzy. Pri zbere treba zachovávať všetky predpisy o zaobchádzaní s jedovatými látkami. Z konárov možno vyhotovovať jemné metly — iný hospodársky význam nemá. Akonitín alebo tinktúra z koreňov sa používa predovšetkým ako analgetikum a antipyretikum. Preto sa uplatňuje aj v gynekologickej praxi (najmä vo Francúzsku). resp.5 %). Radix sarothamni. bez boja (vzhľadom na vysokú toxicitu). droga obsahuje aj triesloviny a škrob. reumatických ťažkostiach a migréne. stopkaté. na uľahčenie vykašlávania a miernenie bolestí (napr. najmä sparteín (tetracyklický chinolizidínový alkaloid).8 % alkaloidov rozpustných v éteri. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu.8-1. Na lekársky predpis sú viazané aj homeopatické prípravky od riedenia dil. izosparteín (= genisteín). ktoré sa vykopávajú koncom kvitnutia rastliny (júl—september. Po rýchlom usušení poskytujú drogu — Flos sarothamni (Flos spartii scoparii.8 % ) . taliansky: Ginestra. Dnes sa používajú iba prípravky s presne nastaveným množstvom obsahových látok (najmä akonitínu — štandardizované prípravky. Homeopatická esencia (dil. Zber nikdy nesmú robiť deti.). V staroveku i stredoveku vedeli o prilbici iba ako o smrtiacom jede.Semen sarothamni. Prilbica je vo svete zväčša chránená. horčina a stopy silice. v SSR patria k čiastočne chráneným — povoľuje sa zber nadzemných častí. čisté látky). alkaloidy súborne označované ako akonitíny a alkamínestery). Formu aplikácie a dávky musí stanoviť výlučne lekár. Listy striedavé. G.) Wimm. zajačie chvošče Nemecky: Gemeiner Besenginster.Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: janofit. a pri nervových bolestiach. na zníženie horúčky pri chorobách z nachladenia. Treba varovať i pred nebezpečenstvom ťažkých detských otráv po vysávaní nektáru z kvetov. Európski lekári sa ju báli ordinovať pre vysokú toxicitu (známe sú slávne pokusy Matthioliho s odsúdencami v Ríme a Prahe v 16.auguste a sušia bežným spôsobom. Kvety nemajú nektár. priemyselne vyrábaných prípravkov kvapiek Pleumolysin (antitusikum) a bromoformového sirupu — Sirupus bromoformii (antitusikum). Na homeopatické ciele sa používajú čerstvé kvety.

prvosna. PRVOSENKA („PETRKLÍČ") JARNÍ PRVOSIENKA JARNÁ Primula veris L. Na kvetnú drogu (Flos primulae) sa vzťahuje ČSN 86 6217: Akosť — najviac v % Znak Zozelenené kvety Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Obsah saponínov v hemolytických jednotkách (h. Drogy majú špecifické pôsobenie. rusky: . Máriin kľúč. Dávkovanie a vhodnosť upotrebenia Prvosienka jarná: trváca bylina vysoká 15—25 cm. preto ho osobitne neuvádzame. ale iba na zápar alebo extrakt.t. čo je štedrec ovisnutý (štědřenec odvislý — Laburnum anagyroides Medic).) Hill Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: biela bukvica. mŕtvičná bylina Nemecky: Wald-Primel. Vhodné sú pri poruchách dráždenia srdca. P R V O S E N K A VYŠŠÍ Primula elatior (L.0 g drogy.j. zvyšuje krvný tlak. povzbudzuje hladké svalstvo čriev i maternice a na maternici vyvoláva silné sťahy . ale celkove prevláda budivé pôsobenie . primulka. kľúč. pôrodných sťahov. Sparteín samotný brzdí dráždivé podnety srdcového svalu. Prejavmi pôsobenia sa podobá nikotínu. pôsobí na centrá riadiace činnosť vnútorných orgánov alebo hladkého svalstva útrob. Varujme sa pred akýmkoľvek používaním drog alebo rastliny. kropáček. D 2—D 1). a preto sa nesmie používať v čajovinových zmesiach. kadrela. kozí drist.PRÚTNATEC METLOVITÝ vie posúdiť iba lekár. Pestuje sa aj u nás na okrasu a kvitne veľmi skoro — v apríli až v máji. V homeopatii sa z čerstvých pripravuje esencia (dil. Stvol ukončený okolíkom žĺtkovožltých (na báze oranžových) kvetov. Listy sú v mladosti podvinuté. podlienka. taliansky: Primavera odorosa. Hojne sa nachádza v semenách známeho kra zlatý dážď. predovšetkým tlmí sympatické ganglia. Indikácie sú: poruchy krvného obehu pri srdcovej nedostatočnosti a diuretikum. rusky: PRVOSIENKA VYŠŠIA ný prostriedok. šlaková bylina. Chemicky príbuzný sparteínu je alkaloid cytizín. kozia brada. 50 5 10 10 35 25 . pre plody sa nazýva aj fazulkový strom. V zemi má krátky podzemok s mnohými žltými koreňmi. pričom strednú jednotlivú dávku predstavuje 1. prvnička. ochoreniach srdcového svalu a pod. príp. maďarsky: Sugar kankalin. rozširuje koronárne cievy. V praxi sú v popredí detské otravy hlavne plodmi a semenami. kankalín. s vráskovanou čepeľou a vrúbkovaným okrajom. anglicky: Cowslip. Wald-Schlusselblume. Plody sú tobolky. Je vysoko toxická . Je bohatá na flavonoidy a slúži pri hepertonii.preto sa používa aj ako prostriedok na vyvolanie 234 pôrodu. Nemecky: Wiesen-Schlusselblume. 30 2 10 8 II. kaška. Alkaloidy zvyšujú krvný tlak a zvyšujú tonus hladkého svalstva a maternice. na ich zosilnenie. španielsky: Primavera común. ktorý musí sledovať priebeh liečby. j. Droga je prudko účinná.otravy sú podobné koniínovým (pozri bolehlav škvrnitý). Vňať i koreň a semená majú aj močopudné účinky.) v 1 g drogy — najmenej I. pri srdcovej slabosti so spomaleným tepom a pod. U nás rastie v troch poddruhoch a v celom rade záhradných krížencov. Nie sú náhradkou za náprstník pri srdcovej insuficiencii. maďarsky: Tavaszi kankalin. francúzsky: Primevére officinale. nebezpečné sú aj kvety — pozor na možnosti otráv! Terapeuticky sa štedrec nezužitkúva. dnová bylina. Petrov kľúč. mäkkochlpaté.

Druh uprednostňuje kypré. v p. po hydrolýze poskytujú vonné látky. Aglykón hlavného saponínu je primulagenín A (spoločná pre obidva druhy je primárne kyselina primulová A . o. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. no pri sušení sa nedrobia.B-amarinovy typ saponínu. Kvet u nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a koreň poskytuje saponíny pre kvapky Solutan 235 . Rýchlo sa sušia v jednej tenkej vrstve na miernom teple (teplých kachliach) . i. ďalej sú v drogách flavonoidy a málo silice.PRVOSIENKA JARNÁ PRVOSIENKA VYŠŠIA V prírode sa vyskytuje na suchších stanovištiach. Obidva druhy majú v ČSR chránenú podzemnú časť. rumančekovým hrebeňom). Vedecké pomenovanie prvosienky vzniklo z lat. Zber sa robí v období plného vývoja rastliny (marec-apríl—máj). koruny kvetov sírovožlté. Rastie na lúkách vyšších polôh a vo svetlých lesoch. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 0. denne 2 šálky — koreň: 1 kávová lyžička na šálku záparu. Z obsahových látok rastlín sú najdôležitejšie pentacyklické triterpénové saponíny (5 — 10% v podzemkoch a asi 2 % v kvetoch. Nenakupujú sa a ani záhradné krížence nie sú predmetom zberu. 10 4 4 10 12 100 5 ČsL 4 5 2 2 10 9 150 3 prevzdušnené a stredne vlhké pôdy. Z terapeutického hľadiska sa pokladá za výhodnejšiu p. jarná obsahuje aj fenolové glykozidy (primverín a primulaverín. pasienkoch a v lesoch nižších polôh. Po očistení a krátkom omytí sa sušia prirodzeným teplom (umelým do 35—40 °C). primus = prvý a ver = jar (teda prvá medzi jarnými kvetmi). Predmetom zberu a nákupu sú kvety i s kalichom — Flos primulae cum calyce — Flos primulae.časť dostane zelenkastú farbu. jarnej 50%. má väčší podzemok s hnedými koreňmi. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Prvosienka vyššia: meria 15- 30 cm. vykašlávací a je slabo diuretický. jarná.) na 1 g drogy — najmenej Popol nerozpustný v HC1 I. Vo vyšších dávkach môžu byť hnačky a dávenie.2 g koreňovej drogy. Zápar sa pije predovšetkým ako odhlieňovací prostriedok. 2—3 šálky denne po dúškoch vypiť. vyššej je v zmesi prítomná asi na 90%. 5 2 2 10 9 150 3 II. v p. bez oranžových škvŕn. najmä na vápenci. Kvety sa ľahko zaparia. najmä v kalichoch). Podzemné časti prvosienok sa vykopávajú v marci alebo v októbri. takéto smú byť prítomné iba v malom množstve. výhodne sa zberajú za sucha osobitným hrebeňom s riedkymi hrotmi obrátenými nahor (príp. Musia byť žlté a s krátkou stopkou (do 1 cm). j. Kvetná droga je súca na zácvik začínajúcich zberačov. začiatočníkov. Väčšina ostatných druhov rodu je chránená úplne a celoštátne. metylester kyseliny metoxysalicylovej). dobre Podzemné časti — Radix (Rhizoma) primulae — hodnotí ON 86 7017 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah saponínov vyjadrený v hemolytických jednotkách (h. P. lúkach. cípy ploché a hlbšie. Drogy sú predovšetkým expektoransom — dávkujú sa: kvet — 1 lyžica na šálku záparu.

Ide najmä o koreň čakanky. U nás rastie asi 70 malých druhov (mikrospecies) od nížin po alpínske stupne. V celej rastline sa nachádzajú mliečnice. PÚPAVA LEKÁRSKA PÚPAVA LEKÁRSKA PAMPELIŠKA LÉKAŘSKÁ („SMETANKA") Taraxacum officinale Weber in Wiggers Čakankovité . Plody sú nažky s chocholcom. Kvet poskytuje neveľké množstvo nektáru. 2 % popola nerozpustného v HC1. Korene sa najlepšie získavajú v je- Na koreň s vňaťou (Radix taraxici cum herba) sa vzťahuje ČSN 86 7023 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Listy a korene sfarbené ináč ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČsL 4 dovoľuje max. pretože namiesto škrobu obsahujú rezervný polysacharid inulín (oficinálny aj v ČsL 4). 11. taliansky: Tarassaco. Francúzsku. vňaťou betoniky a i. (ČsL 4) 6(8) 2 1. Ľudové použitie drog je veľmi široké a rôznorodé.). slúžia aj ako surovina pri výrobe cigórie. známejšieho ako Avicenna (980-1036). pampeliška. ľanovým semenom. s valeriánovým koreňom. s vretenovitým mliečnatým koreňom a s prízemnou ružicou kopijovitých gracovitých listov. skoro biely na priereze a nemá v ňom sústredené kruhy mliečnic. Čajoviny č. Volí si mierne kyslé substráty. neuralgii a závratoch. Púpava patrila k najbežnejším druhom jarnej šalátovej zeleniny. Kuhlblume. D 2). Korene jemných pestovaných druhov púpavy možno kuchynsky použiť ako špargľu alebo čierny koreň. Jej jemné listové 236 srdiečka sú pri raste na tmavých miestach belšie a krehkejšie. suchý. tiež list — Folium taraxaci. 128. úhoroch. Ani jej kŕmna hodnota nie je zanedbateľná. levanduľovým kvetom. Tussilen (expektorans).5(2) 11 10(12) II. chmeľom. ďalej koreň s vňaťou . Taliansku. pasienkoch. a tu sa aj pestovala. na medziach. ktorý je zriedka viachlavý.podobne ako korene čakanky. popovňak. pri cestách a pod. anglicky: Common dandelion. 14 5 4 11 15 . Obľúbili si ju najmä v Nemecku. Tie sú . španielsky: Taraxacón. Odvodený je od gréckeho taraxis = zápal očí (mlieko púpavy sa vtedy používalo na tieto účely) a akeomai = liečiť. francúzsky: Pissenlit. s listom podbeľa. Homeopatia pripravuje z kvitnúcich rastlín tzv. zvonka svetlejší. Pleumolysin pastiliek (expektorans) a tinktura je zložkou roztoku Stomatosan (dezinficiens ústnej dutiny). smotánka Nemecky: Lowenzahn. Chutí horkejšie. i.(expektorans. lúkách. zato veľmi cenný peľ s vysokým obsahom bielkovín. rusky: Trváca bylina vysoká 5—30 cm. Pri zbere netreba rozlišovať jednotlivé taxóny — ako drogy sú prípustné všetky. Med z neho rýchlo kryštalizuje aj vo veľkých nádobách. cennou zeleninou diabetikov. Drogy sa zväčša kombinujú (napr. Predmetom zberu sú korene . I. príp.Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mlieč. preto zámeny nevznikajú. Najrozšírenejšia je na suchých miestach s hlbokým profilom hlín. urtinktúru a esenciu (dil. Pre hromadný výskyt púpav je veľmi dôležitou včelárskou rastlinou. Latinský názov púpavy pochádza od najslávnejšieho arabského lekára Ibn Sinu. 204. bronchodilatans). ktoré sa užívajú o. maďarsky: Pongyola pitypang. Púpava kvitne od apríla—mája do septembra—októbra.Radix taraxaci. Úbory na konci dutého stvola a na lysom lôžku majú len žlté jazykovité kvety.Radix taraxaci cum herba (ČsL 4). Len pri jesennom vykopávaní koreňov na rovnakom stanovišti hrozí zámena za iné druhy. Púpava je všeobecne známa. Korene — najmä z pestovaných púpav. pri ochoreniach obličiek.

j. na násypoch. suší v tieni v tenkých vrstvách. 181. cholekinetikum). Veľmi obľúbený tzv. na spodnom okraji s dvoma ostrými lalokmi. B2. Kvety vyrastajú z pazúch listov. Po očistení a krátkom omytí (zbavené nadzemných častí) sa čo najrýchlejšie sušia. Listy holé. Ordinoval ho napr. cholagogum (najmä koreň s vňaťou). 21. slák. Dávkuje sa 2 g (až polievková lyžica) na šálku odvaru či záparu. 3 5 2 0. šlatec Nemecky: Ackerwinde. z ktorých je najvýznamnejší taraxacín. V homeopatii sa pripravoval vyťa237 . od augusta do októbra alebo zjari (marec). 6 8 3 1 1 11 8 3 II. jedno z najlepších purgatív starovekej medicíny. xantofyly a karotenoidy. potom diuretikum. lievikovité. niekedy dlhá až 70-100 cm. 157. V čeľadi pupencovitých rastlín je asi 1 000 druhov. choleretikum.) R. PUPENEC ROĽNÝ SVLAČEC ROLNÍ (+) Convolvulus arvensis L. Droga nesmie páchnuť. tak iba pozdĺžne!). 77. ktorej rastliny sa týkalo. Laxatívnym pôsobením sa už v hippokratovských časoch preslávilo scammonium.5 12 14 II.menej silné ako jalapa (pozri tropické rastliny). Treba dbať. reumatizme a chronických ekzémoch. má sivohnedý až červenohnedý povrch a biely lom.Convolvulaceae Ľudovo. obtáčka. D 1 a 0 ) . neuralgii. Jej byľ je ľavotočivá. živica z orientálneho pupenca prečisťujúceho (C. triesloviny. je horkastá. Marec až máj je vhodný na zber celých. t. Homeopatia pripravuje z čerstvej nekvitnúcej rastliny esenciu (dil. Plody sú guľovité tobolky s bodkovanými semenami. koreňov s listami a s kvetnými pupeňmi. Pomer zosušenia je asi 5 : 1.Koreň — Radix taraxaci — sa posudzuje podľa ČSN 86 7026: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga Korene napadnuté hmyzom Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Aorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. hojnou v pobrežných krovinách a v mestských plotoch.Calystegia sepium (L.241. púpavový med — úbory zavarené v cukre. indikujú sa pri chorobách sleziny. ešte nerozkvitnutých rastlín. sú kozmopolitne rozšírené po svete.). pri poruchách trávenia. Brown. Pomenovanie bolo známe už v staroveku. scammonia L. rusky: Na listy — Folium taraxaci — sa vztahuje ČSN 86 6437: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. anglicky: Bindweed. v mliečnej šťave cerylalkohol. 126. aj náš fytoterapeut Fraňo Madva ako drastikum .231. resp. pritom povoja bola známa v antike.211. 5 10 4 1 12 16 seni. Suchá droga sa po ohnutí láme. Na jar sa pije púpavová šťava (odporúča sa miešať so žihľavovou). obličiek. Čajoviny č. Thé Salvat (choleretikum. francúzsky: Liseron des champs.). 150. taliansky: Vilucchio. povoja sa pokladala iba za akýsi druh pupenca (Convovulus sepium L. 15. vnútornú časť (drevo) citrónovožltú. užívané pri chorobách z nachladnutia a pri kašli. zvinúť (pre poskladané listy v mladom štádiu). 45. až 5 : 1. Veľmi ľahko ju napáda hmyz a myši. púpavová vňať s koreňom tvorí zložku čajoviny Diabetan (dietetický čaj pre diabetikov). potom sliz. lebo z rezu vyteká veľa „mlieka" (ak ich treba rozrezávať. kopijovité. povojník. Prisudzovali sa jej aj dráždivé sexuálne účinky (afrodiziakum). 73. 2. pri plotoch. Až donedávna sa totiž nerobil rozdiel medzi pupencom a povojou v botanickej systematike. Čs. 26. reumatizme a poruchách trávenia (inak rovnako ako v alopatii). 176. 12 12 6 2 2 11 10 5 laxans) a je zložkou granuliek Boldogran (choleretikum. Pomer zosušenia je asi 3—5 : 1. Terapeuticky cenné látky tvoria však aj horčiny. kaučuk. najmä sprašových pôdach. no nie je celkom jasné. plazivá. 78. ktorá sa užíva pri bolestiach hlavy. Väčšina pochádza z trópov (náš pupenec asi zo strednej Afriky). Byľ poliehavá. Predmetom zberu býva niekedy aj list (aj nákupu). convolvere = skrútiť. maďarsky: Kis hajnalika. Pupencovité . dosúšajú umelým (do 50 °C). 167. Prítomné sú aj cenné minerálne soli. Listy má podobné ako pupenec. Vedecké meno pupenca sa dá odvodiť z lat. Rastie aj pozdĺž ciest. sú dlhostopkaté. čajovina s koreňom je Ungolen (cholagogum. hepatoprotektívum). Drogy sú predovšetkým amarum. terpénové alkoholy. Zberajú sa mladé rastlinky bez kvitnúcich byli. Trváca bylina vyrastajúca z plazivého rozkonáreného podzemka. plazivý kúkoľ. vystúpavá. mladé listy tvoria zložku jarných bylinných kúr. 169. pečene. Dosť časté sú zámeny s povojou plotnou . španielsky: Campanilla Silvestře. kvety však oveľa väčšie a vždy biele. pasienkoch a pod. laktucerol. nadzemné časti obsahujú vitamín C. najlepšie umelým teplom do 50 °C. trhá sa jednotlivo. stomachikum. biele alebo ružovkasté. zber: máj-október. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. dne. Druh je bežnou burinou poľných kultúr na hlinitých. Sušia sa v jednej vrstve prirodzeným teplom. 18. Korene obsahujú predovšetkým inulín — najmä zberané osobitne ako droga. aby sme ho nepretrhli.

maďarsky: Orvosi kálmos. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej kvitnúcej vňate p. resp. napr. že všetky jedince u nás pochádzajú z príbuzenstva rastliny. kalmus. francúzsky: Roseau odorant. roľného a povoje plotnej. má postáť asi 15 minút prikrytý). rusky: - PUŠKVOREC OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 50-120 cm. šišvorec. Naša triploidná populácia je neplodná a množí sa vegetatívne. Väčšie škody narobí na povrchu. Ludwig vysvetľoval neplodnosť puškvorca tým. Častejšie sa však uplatňuje tinktúra — 5 až 15 g v slizovom macerate alebo priamo prášok (jednorazovo 1—2 g). potom žlčopudné. listom senny a pod.. oplieta stebla obilia. ktoré sa súborne nazývajú glukoretíny. zaujímavá substancia podporujúca zrážanie krvi (nemá však charakter vitamínu K). slano a horkasto. Tým sa znižuje výnos a sťažuje zber. získavanú zberom z p. Predmetom zberu z pupenca býva koreň . v močiaroch. ktoré sa líšia počtom chromozómov a aj množstvom silice a jej skladby. španielsky: verdadero. prípadne sa uplatňujú výťažky (extrakty). Pri liečebnom využívaní koreňa treba však postupovať veľmi obozretne.prieskum ešte nie je uzavretý). V niektorých štátoch (NSR) sa priemyselne vyrábajú čajoviny a dražé. z hrubého plazivého podzemka vyrastajú mečovité listy dlhé až 100 cm a trojhranné stvoly s bočnými šúľkami drobných zelenkastých kvetov podopretých tulcom. nejedlík. Z ostatných obsahových látok sú zastúpené triesloviny (1 — 10 % ) . Okrem laxatívneho pôsobenia sa drogám pripisuje aj metabolický účinok. tatáraka tráva (koreň) Nemecky: Echter Kalmus. Rastie na trvale zaplavovaných pôdach. Drogy uvádzame ako možné a uplatňované náhradky za cudzokrajné drogy Tuber alebo Resina jalapae (jalapová hľúza — jalapová živica). Množí sa iba vegetatívne. Pupenec nenarobí veľa škôd na porastoch. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Tvorí rozličné cytotypy. Pochádza z južnej Číny a Prednej Indie. roľného (zber: jún—júl). Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Áronovité — Araceae Ľudovo: brustvorec. Sušia sa bežným spôsobom. Veľké množstvo pupenca môže v krajnom prípade zabrániť strojovému zberu. Prof. Podstatné obsahové látky tvoria glykozidove viazané živice (2-3 % ) . kam korene úžitkových plodín obyčajne nesiahajú.. používa sa približne ako alopatické prípravky. Suší sa prirodzeným teplom. Druhé vydanie ČsL 2 malo uviesť ako oficinálnu vňať s koreňom pupenca (+ Herba convolvuli cum radice). alkaloidy ergolínového typu (podobné má námeľ) a flavonoidy. Korene sa vykopávajú v jeseni (september—október). Pupencové drogy sa v čajovinách kombinujú s inými. anglicky: Sweet Flag. Ako purgatívum alebo žlčopudná čajovina sa pije asi 5 % zápar vňate (1—2 lyžičky na šálku. Drogy chutia horko. Vňať pupenca rady požierajú ovce. j. 238 Droga s označením „majoris" pochádza z povoje. PUPENEC ROĽNÝ žok z čerstvej kvitnúcej vňate p. roľného (zber: jún—júl). pretože živiny čerpá zväčša z hlbších vrstiev. pľúcny koreň. V terapeutických dávkach nemajú drogy nepríjemné vedľajšie účinky. takže rastliny často poliehajú. 1574 vysadil Clusius v bo- . ľanu a pod. ktorú r. taliansky: Calamo aromatico. Občas bývajú predmetom zberu a výskumov. 3. najmä za daždivého počasia.Radix convolvuli arvensis (minoris) alebo častejšie vňať — Herba convolvuli (arvensis — minoris). Koreň sa užíva ojedinele. Čajovina č. t. stimulácia celkovej látkovej premeny. Prítomné sú i jalapíny rozpustné v éteri a nerozpustné konvolvuliny (ich podrobnejší Puškvorec obecný Acorus calamus L. kde vytvára celé zárasty. ich základom sú 12 —16-uhlíkaté mastné kyseliny. protihorúčkové a močopudné pôsobenie. Vňať sa trhá počas kvitnutia rastliny (jún—september). s kôrou krušiny. napr.

Predmetom zberu a nákupu bývajú podzemky — Rhizoma (Radix) calami (aromatici). Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. trstina. Zvonka sa používa zápar z práškovanej drogy. Z ďalších látok sú v droge triesloviny. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (až 3 % . Droga má silný. liekopisy ich požadujú zvyčajne lúpané. Už v antike bol puškvorec známy ako acorus . keď ju dostal z Východu. nie práve vhodného na sušenie prirodzeným teplom. Druhové pomenovanie calamus = rákos. pije sa najmenej pol hodiny pred jedením. Dôkladne očistené sa sušia vo vrstve vysokej maximálne 5 cm — najlepšie umelým teplom do 35 °C. Dobre usušený podzemok je na lome špinavobiely a pri lámaní sa neohne.5 6 3 2 8 1 0. Materiál sa nedrobí. ani nezaparuje. sacharidy a bázické látky (cholín. II. resp. Ľudovo sa droge pripisuje sedatívny. Okrem stomachického upotrebenia nachádza uplatnenie pri poruchách trávenia. súčasne horkú. aromatickú chuť. karminatívum pri kolikách. mnohé indikácie sa 239 .v diploidných druhoch asi 2 %. osobitý pach a ostrú. pije sa 2—3x denne. Obsahuje najmä B-azaron (5 — 10 % ) . Ľahko ho napáda hmyz. do kúpeľov a na obklady sa pridáva ako prostriedok dráždiaci kožu. Ako stomachikum je obľúbená aj tinktúra — 15—30 kvapiek na cukor alebo do vody. horčina akorín a živica akoretín. diuretikum. v tetraploidných aj 7 % ) . 5 ČsL 2 0 5 — 1 0. diaforetikum — užíva sa hlavne pri dyspepsiách rozličného pôvodu. terpény a seskviterpény. Puškvorec sa už v predvekých do- Podzemok — Rhizoma (Radix) calami aromatici hodnotí ČSN 86 7153 a ČsL 2: Znak Časti stvolov a korene Časti drogy sfarbené ináč ako uvádza opis Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1.PUŠKVOREC OBYČAJNÝ tanickej záhrade vo Viedni. preperú sa vo vode a zbavia korienkov. pri ulkusovej chorobe a ako spazmolytikum. Jeho podzemok i listy u nás ordinoval známy fytoterapeut Fraňo Madva na posilnenie žalúdka a varený vo víne so škoricou zasa na zvýšenie mužskej potencie. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . stomachikum. Puškvorec je predovšetkým amarum-aromatikum.5 12 12 12 2 1. Potom sa vegetatívne rozšírila po celej Európe a zdomácněla. zvýšenej kyslosti žalúdočných štiav. Vytiahnuté podzemky sa otriasaním zbavia bahna. rozpadové produkty). meteorizme a hnačkách.akoron. Drogu sušíme oddelene od ostatných — je priveľmi aromatická. ale láme. krvotvorný a antirachitický účinok. anorexii a subacidite.5 6 0. príp. analgetický. Patrí k terapeuticky hodnotným aromatickým horčinovým prostriedkom. Zber si vyžaduje primeranú výstroj. na kloktanie pri zápaloch hrdla.5 2 bách používal ako korenina a liek. Nositeľom pachu je predovšetkým azarylový aldehyd. zápale žalúdka (gastritída). Dávka: pol kávovej lyžičky na šálku záparu. Zber sa robí v novembri — apríli. chránený pred svetlom. za chladného počasia. lebo sa pracuje v bahne.

Pýru sa najviac podobá pýrovník psí — Elymus caninus (L. prípravky s drogou sú čajovina Stomaran (digestívum. Čajoviny č. Možno ho Podzemková droga podlieha ČSN 86 6850. 30 5 1 0. Sú si podobné. 202. pejr. len vrcholový klások má dve plevy). ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté časti drogy Časti podzemkov so zvyškami korienkov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Vlhkosť I. bežný i v súvise s obilím — drvený a druhový názov repens = lat. cholagogum) a veterinárny prípravok Medicinálne lízadlo (liz). 213. Časté sú zámeny drogy s podzemkom prstnatca obyčajného — Cynodon dactylon (L. čo je. Plod je zrno. suchých lúkach. Droga sa široko uplatňuje v cukrárstve i likérnictve. pejrovka. väčšinou však v jeseni (september . Lipnicovité — Poaceae (Trávy — Gramineae) Ľudovo: divé žito. 66. V homeopatii sa z lúpanej drogy pripravuje tinktúra používaná ako alopatické prípravky. Zber podzemkov sa robí na jar (marec—apríl). Lipnicovité rastliny sa všeobecne určujú veľmi ťažko. Najvýznamnejšia sloven- ská produkčná oblasť sa niekedy nachádzala pri Borskom Mikuláši.5 6 13 240 . 3. Podzemok ako droga sa zjavil až koncom stredoveku v severnej Európe. PÝR PLAZIVÝ PÝR PLAZIVÝ Elytrigia repens (L. niekoľko metrov dlhými podzemkami. narušila sa melioráciami.5 — 5 13 II. listy čiarkovité. pýr poznala už antika ako burinu.) Beauv. pýrava. chybné. medziach. 76. metabolikum. 10 — 0.mechanicky prenášajú z cudzokrajných polyploidných druhov. Čs. ale aj ako liečivo. široké asi 1 cm. pýrnica Nemecky: Gemeine Quecke. ale mäkké. drsné. Eugastrin (stomachikum. španielsky: Grama oficinal.: Agropyron repens (L. žiaľ. samozrejme.214. s redším kláskom a trsnatým podzemkom bez výbežkov a mätonoh trváci .. so žltými plazivými.i viackvetných kláskoch. anglicky: Couch-Grass. maďarsky: Taracbúza. s kláskami zostavenými do dvoj radových klasov (k osi sú obrátené úzkym bokom a podopreté iba jedinou plevou. ktorý má koncový zdanlivý okolík nepravých klasov a podzemok je oveľa hrubší.Lolium perenne L. 210. hladké. Rodový názov Elytrigia má zrejme koreň v lat. taliansky: Gramigna. ktoré sú článkované a duté. plazivý.) Pers. preto roztokom jódu sa farbí do modra.229. Burina rastúca na roliach. Radix agropyri repentis). Silica — Oleum calami. rusky: PÝR PLAZIVÝ Trváca tráva vysoká až 150 cm. francúzsky: Chiendent. stomachikum). Pýr sa opeľuje najčastejšie pomocou vetra. sa využíva najmä ako stomachikum a zvonka do mazadiel. okrem toho obsahuje škrob. iba v kolienkach plné. Stebla priame. pasienkoch.) L. kolienkaté..) Desv.október). 208. tritus = obyčajný. bez bočných korienkov. Kvety v koncovom dvojradovom klase v troj.syn. . Predmetom zberu je podzemok — Rhizoma graminis (Radix graminis. v křoviskách a pri cestách.

Sušia sa na dobre vetraných miestach v tenkej vrstve pri teplote 40 °C. ktorá sa skladá z antibakteriálne účinného agropyrénu (95 %). LNICE OBECNÁ („KVĚTEL") Linaria vulgaris Miller Krtičníkovité . 151. V zmesiach s inými zvyšuje vylučovanie moču pri reumatických ochoreniach. T. 67. Droga nemá pach. sleziny. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. aby nesplesnel.. inozitol. škrob nie je prítomný. celistvookrajové. Droga sa všeobecne považuje za vhodnú náhradku za cudzokrajnú sarsaparilu — Radix sarsaparillae — pozri cudzie drogy. esula (L. zväčínec Nemecky: Gemeines Leinkraut. prípadne falšovanie za niektoré druhy rodu Tithymalus Gaetn. Plody sú tobolky. francúzsky: Linaire commune. Podzemok má diuretické. Čajoviny č. kručinkolistý — L. v hustých koncových strapcoch.) Miller. Slúžila proti „zlatej žile". fruktózan triticín (3 — 18 %). . metabolické a depurgatívne účinky. diaforetických a metabolických čajovín. Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline II. aby sa umožnilo lepšie presušenie. zvyšok tvorí karvón. obyčajný — T. preslávená bola masť — Unguentum linariae. Predmetom zberu býva vňať . Naproti tomu je skoro vo všetkých herbároch 15. 150. prípadne aj v septembri. Droga si musí zachovať farbu čerstvej rastliny.získať pri oraní alebo pri bránení polí. potom aj iné sacharidy. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru. Základné obsahové látky tvorí rozpustný polysacharid. stopkaté.) Scop. spolupôsobí pri dne. cyparissias (L. taliansky: Linaria. Jednorazová dávka drogy j e 3 . Rodové vedecké pomenovanie rastliny je z latinského linum = ľan. slnečných polostepných stranách. pektolinarín. Pri sušení ich možno obracať. denná dosahuje aj 100 g. Materiál sa pred sušením zvyčajne viaže do neveľkých kytíc. Uplatňuje sa pri miernych obstipačných ťažkostiach. V ľudovej mágii sa rastlina používala proti čarám a urieknutiu.1 0 g v odvare. ktorú zostavil hessenský lekár Johann Wolpius. 66. 157.01-0. Je to napr. Po usušení sa znovu vytriedia zdravé a jasnožlté kusy (najmä ak sa tak neurobilo dostatočne prv). Slúžila tiež na farbenie. koncentrované PYŠTEK OBYČAJNÝ ČSN 86 6724 stanovuje pre vňaťovú drogu (Herba linariae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % I. rastie v nižších polohách stredného i južného Slovenska na suchých a slnečných stranách. Materiál sa zbaví hliny. i proti tuberkulóze a zvonka pri rakovine. 15. sleziny a pečene. 45. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. genistifolia (L. hubička. pri piesku v močových cestách a pri poruchách činnosti žlčníka. pantoflíček. anglicky: Toadflax. zameniteľným druhom je p. s tuhšími sivozelenými listami. Príbuzným. Zväzky sa sušia na tienistých a vzdušných miestach. krvavica. nie odumierajúce a hnedasté podzemky. sivo oinovatené riedke menšie kvety v redšom strapci. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov používa pri ochoreniach močových ciest. ohnica. kvety žlté. španielsky: Linaria común. bočných korienkov a zhnednutých častí a vyberajú sa iba žlté. ktorý má modrosivé listy a po poranení roní biele mlieko. Rastie pospolito na skalách. Droga je aj muciloginózum. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. medziach a na roliach od nížin po hory. Dáva sa aj do antidiabetických zmesí. na úpravu stolice. úhoroch. odrezáva sa v čase kvitnutia — jún až august. Hlavné účinné látky pyšteka sú horké flavónové glykozidy linarín. ktoré sa mu nebezpečne podobajú. pije sa 2—3 x denne.Herba linariae (Herba anthirrhini linariae). hledík.202. chorobách močového mechúra. pasienkoch. Ľudovo sa droga uplatňuje aj pri kataroch priedušiek a na odhlieňovanie dýchacích ciest. — mliečnik. stor. Extrakt je pomocnou látkou pri príprave piluliek v galenickej farmácii a v dietetických výrobkoch (pre velké množstvo viazanej fruktózy). Zastúpená je aj kyselina kremičitá a silica (0.215.) Scop. škľabivé. a 16. Vnút- PYŠTEK OBYČAJNÝ rajšok zväzku treba dôkladne vysušiť. Známe sú aj zámeny.Scrophulariaceae Ľudovo: bradavičník. tiež m. rusky: mi. 197. V spisoch antických autorov nemožno pyštek s určitosťou nájsť. ktorý má kopijovité listy s 3—5 nervami. linaracín a i. najmä nekvitnúce. chvojkový. fan Matky božej. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Prihrubé kytice sa rozdelia. chutí sladkasto. maďarsky: Kózonséges gyujtoványfu. sliz. pri zadržiavaní moču. Ordinoval sa najmä proti chorobám pečene. pre podobnosť listov. Zle sfarbené časti sa vopred odstránia. rozmarinka. 5 5 1 10 10 3 2 — 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhanim drogy) Trváca bylina vysoká 20—50 cm. Odvar z kvetov sa pil pri vyrážkach. saponíny. tvorí zložku diuretických. s priamymi nerozkonárenými stonka- 8 241 .05 %). Listy čiarkovité.m. skalnatých miestach.

5 2 3 Väčšinou dvojročná bylina vysoká asi 50 cm.Umbelliferae) Nemecky: Wiesen-Kummel. anglicky: Caraway. taliansky: Carvi. prípadne na oplachovanie (3—4 % odvar. minerálne látky. organické kyseliny (mravčiu. resp. Prípravky sa robia z čerstvej kvitnúcej vňate bez koreňa. kačným znakom. Zelerovité . V homoepatii sa tzv. Plody sú oblúkovito zakrivené nažky v rozpadavej dvojnažke. španielsky: Caró. usporiadané v okolíkoch okolíkov. Zamieňajú sa najmä 242 . francúzsky: Carvi.. octovú. Ľudové liečiteľstvo oddávna používa rastlinu ako močopudný. U nás tvoril donedávna zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Vulneran — odvar z nej slúžil na omývanie a obklady pri kožných chorobách alebo vredoch predkolenia či na vymývanie hnisavých rán. nočnom pomočovaní a inak ako v alopatii. kvety biele alebo ružovočervené. fistulách. Čajoviny č. cholagogický a protizápalový prostriedok. s Radix bardanae — koreňom lopúcha. Okrem nich rastlina obsahuje alkaloid peganín. triesloviny. 49. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—4x denne. D 2). RASCA LÚČNA medziach a úhoroch. Folium plantaginis — listom skorocela a i. Vňať vo forme kašovitého odvaru z 20 g drogy na pol litra mlieka sa aplikuje zvonka ako emoliens a antiflogistikum pri kožných vyrážkach. lyžica drogy na pohár vody). urtinktúra riedi a používa napr. pri hnačkách (dil.). jablčnú a i. Silnejšie odvary sa používajú proti hmyzu (tu účinkuje zatiaľ neznáma látka). napr. pasienkoch. pektín a vitamín C. Plody zelerovitých rastlín (dvoj naž- ky) sa navzájom veľmi ľahko zamenia.Apiaceae (Okolíkaté . V čajovinách sa pyštek takmer vždy kombinuje s inými drogami. na obklady pri zápale spojoviek s vňaťou očianky.. sacharidy. maďarsky: Konyha komény. preháňavý. úbormi rumančeka a kvetom nevädze. Listy má perovito zložené. Vňať je predovšetkým diuretikum a laxans. U nás sa šľachtí ako korenina (okolie Pŕerova — skorý druh vhodný aj na mechanizovaný zber). rusky: Na plodovú drogu — Fructus carvi — sa vzťahuje ČSN 58 0515: Znak Nezrelé plody Cudzie organické prímesi Polámané plody Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1 1 1 13 7. Rastie divo na lúkach. vriedkoch. Preto treba dávať pozor na ich opis a opis materskej rastliny. ktorý sa nechá stáť prikrytý asi 18 minút a pijú sa 2—4 šálky denne. zberanej v júni až septembri. Pripravuje sa zvyčajne 3—4 % zápar. 203. ktorý je najlepším identifi- RASCA LÚČNA KMÍN KOŘENNÝ Carum carvi L. ale aj potopudný.najmä v kvetoch. Tinktúra sa užíva pri zväčšenej predstojnici a pri ťažkostiach s močením (10—30 kvapiek 2—3 x denne). s delenými segmentmi. hemoroidoch a pod. Plody rasce sú rozpadavé dvojnažky s výrazným pachom.

podobne ako silica fenikla (Oleum foeniculi) alebo anízu (Oleum anisí). Pôvodne sa zberala iba z divorastúcich jedincov. chutí korenisto a horko. ktorá má širšie listy. Vrchol slávy dosiahla až v stredoveku. Kvalita drogy sa hodnotí podľa ON 86 7152 a podľa ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. obsahujúca najmä karvón (50-60 %) a limonén. V antike ju takto nazývali podľa rieky Rha.podľa ČsL 4 neprípustné. rusky: REBARBORA DLANITÁ REBARBORA DLANITA Trváca bylina vysoká až 200 cm s repovitým podzemkom a s veľkými dlhostopkatými dlaňovito delenými listami zoskupenými v prízemnej ružici. Je oficinálna v ČsL 4 (dávkujú sa 2—3 kvapky). 187. reum-emodín. Vedecké označenie rebarbory súvisí s latinským reum.. V antickom Ríme poznali tri druhy rasce: rímsku — Cuminum odorum.168. Najväčšie dodávky obchodného tovaru poskytujú divorastúce druhy rebarbory z Tibetu a niektorých iných čínskych provincií. Podobné použitie má aj silica — Oleum carvi. Stavikrvovité — Polygonaceae Nemecky: Arznei-Rhabarber. Ďalej sú v droge bielkoviny. pochádzajúce až od hraníc čínskej ríše. pôvodom z Egypta. ktorú možno pokladať za náš druh (meno však zviedlo Plínia k výkladu. Ako prímesi . Všetkými druhmi rasce sa korenilo i liečilo (najviacej však rímskou).Rh. r. Zvyšky rasce sa našli v kolových neolitických stavbách. tmavšie nažky bez silicových kanálikov (dobre ich vidno na priečnom priereze pod mikroskopom). pochádzajúcu z Afriky (preto ju Plínius nazýval aj cuminum aethiopicum). ich zber sa robí v júli—auguste. Podľa nemeckého botanika Sprengela (+ 1833)..) Hoffm. pôsobí aj dezinfekčné (bakteriostatic- ky) a proti vnútorným parazitom. rhaponticum L. že išlo o cudzie korenie z Malej Ázie. ktoré sa u nás pestujú ako zelenina.86. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa až 4 x denne). Od pomeru týchto zložiek v silici závisí ich kvalita a pach.182. 1. je aj zložkou čs. 214. dnešná Volga. najmä pri kolikovitých ochoreniach gastrointestinálneho traktu. stor. z poriečia ktorej sa dostávala do obchodu. kareon). lekárskej (R. officinale Baillon) a ich hybridov. Hlavnú oblasť uplatnenia tvoria koliky tráviaceho traktu. 10 2 1 10 13 2 ČsL 4 10 1 0. Rastliny sa kosia alebo vytrhávajú v raňajších hodinách za rosy. parascu väčšiu — Ammi majus L. pričom všetky tieto látky sú významné svojím špecifickým laxatívnym pôsobením. V homeopatii sa používajú čerstvé korene.). Spomína sa v herbári z 27. Čínsky tovar pochádza z jedincov starých aj 30 rokov. Plody sú nažky. a ich krížence. chryzofanol. obličkových kamienkoch. dlanitej i r. hrubšie sa prerežú a sušia na povrazoch pri teplote do 50 °C (v Číne aj nad ohňom). 5 1 0. V posledných desaťročiach však stúpol medicinálny význam európskej rebarbory (zo ZSSR a z oboch nemeckých štátov). 198. Droga sa označuje ako Radix rhei (chinensis) a podľa ČsL 4 musí obsahovať minimálne 3. 190.. sennidíny a palmidíny. Listnatá stonka má na vrchole bohaté metliny malých bielych kvetov.s nažkami kozonohy hostcovej — Aegopodium podagraria L.5 10 10 1 II. ďalej flavónové glykozidy (rutín).. s brázdeným zobákom. niekedy iba na ozdobu. diantróny reidíny. fysion a ich glykozidy. HVLP Contraspan kvapky (spazmolytikum) a Latol sirupu (laxans).151.5 % voľných i viazaných antroachinónov. potom karskú (karon. kumaríny a flavonoidy. Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch. anglicky: Thubarbar. živice. niekedy aj pred kvitnutím. pôsobiace obstipačne. a digestívom. Pri žuvaní vŕzga. Po vymlátení a vyčistení sa presúšajú na vzdušných miestach za občasného presypania. a to v jeseni po dozretí semien (september—október). Droga obsahuje 3—12% antracénových derivátov. Je tiež výborným spazmolytikom. veľa pektínu. Druhový názov palmatum má podľa dlaňovitého tvaru listov. Často sa uplatňuje aj v karminatívnych a taxatívnych čajovinách. V stredoveku a na začiatku novoveku sa jej sláva ešte znásobila. Strata hmotnosti býva 65—80 %. Pozväzujú sa do snopčekov a nechajú dozrieť (na plachtách). Podľa Rittera prekvital obchod s rebarborou od najstarších čias. sacharidy a veľa šťaveľanu vápenatého (preto sa nesmie užívať pri močovom piesku. palmatum a Rh. Okrem antracénových derivátov obsahuje droga aj triesloviny (tanoglykozidy a ich štiepne produkty. pontickej a v 10. Strata na hmotnosti je malá. lesklé. Obyčajne sa lúpu až po kambium. 189. rhabarbarum L. Hlavnou zložkou obsahových látok je silica (3—7 %). hlavne reín. 212. maďarsky: Rebarbara. stor. má veľké listy a ryhovanú stonku. Bola veľmi obľúbená v liečiteľstve a pripisovali sa jej aj čarovné účinky. Čajovinyč. Rebarboru poznali v Číne už veľmi dávno. používali starí Gréci a Rimania koreň r.153. získaná destiláciou zo zrelých plodov. sa zaužívali aj iné druhy rebarbory. ČsL 3 uvádza silicu ako zložku aromatickej vetrovej vody (Aqua carminativa). aby nažky neopadali. plody dlhé 4 — 6 mm. pred n. vlnitá — Rh. Liekopisnú koreňovú drogu tvoria podzemné orgány r. z Karie). francúzsky: Rhubarbe.50. taliansky: Rubarbaru. pontická . Rheum palmatum L. keď začínajú okolíky hnednúť a väčšina plodov je už zrelá.5 10 10 1 243 . tvoriacim asi štvrtinu nažky. Rh. Podobná trebuľa lesná — Anthriscus sylvestris (L. adstringentne). španielsky: Ruibarbo. prichádzajú do úvahy kultúrne pestované druhy r. potom egyptskú rascu. Má vynikajúce upokojujúce vlastnosti a priaznivé účinky na žalúdočnú mobilitu (pohyblivosť). pri reumatizme a pod. Zberajú sa podzemné časti 6 — 10ročných rastlín. čiernohnedé. Rastlina sa u nás môže pestovať. tuk. Pre vysoký obsah karvónu je rasca spoľahlivým karminatívom. aloe-emodín. Predmetom zberu sú plody dozreté a rozpadnuté dvojnažky (Fructus carvi). Droga má silný charakteristický pach. officinale majú svoj domov vo vysokých pohoriach západnej Číny.

mačací chvost. maďarsky: Kozonséges cickafark. prípadne zväzočkovaním. Boldogran granulky (rovnaká indikácia) a extrakt je v Properistol dražé (laxans). Druh u nás rastie vo dvoch poddruhoch (Dostál. ružovkasté alebo červenkasté vajcovité úbory sú na vrchole priamej stonky v chocholíkových metlinách. Už odpradávna slúžil na liečenie rán. Čajoviny č. Úbory sa najlepšie odstrihujú nožnicami so zásobníkom (nesmú mať stopky — iba do 1 cm. za dobrého vetrania a čo najrýchlejšie. r. Listy dvakrát perovitostrihané.2 g. Suší sa bežným spôsobom. stor. pannonica Scheele). byľ veľmi premenlivá v tvare i odení. tinktúr. preháňavý účinok sa vyvoláva špecifickým dráždením hrubého čreva. 166. na rumoviskách a pri okrajoch komunikácií. h. 167. Pomer zosušenia materiálu je asi 4 : 1. španielsky: Abrofia. Pre spomínaný vysoký obsah šťaveľanu vápenatého ich nemožno dávať deťom a takisto sa neodporúča jesť ich vo väčších množstvách pri chorobách močových ústrojov. Drobné biele. Nie sú veľmi citlivé. a to v tieni.kvety (Flos millefolii) a vňať (Herba millefolii . choleretikum). dlhé najviacej 25 cm. lebo inak tvoria vňaťovú drogu).ČsL4). francúzsky: Mille-feuilles. Jednotlivá dávka v prášku alebo vo forme odvaru je ako stomachikum 0. rusky: - Droga je laxans a stomachikum. Listové stopky domácich druhov sa používajú na prípravu kompótov a marmelád. uplatňuje sa v likérnictve pri výrobe horkých liehovín. Na stonkách musí byť väčšina úborov v štádiu pupeňov. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. Materiál tvoria len rastlinné vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). Čs. 244 v kozmetike ako prostriedok na farbenie vlasov. Antracénové deriváty sa vylučujú čiastočne obličkami a farbia moč oranžovo až hnedo.211. ako laxans 1. Plody sú úzko krídlaté nažky bez chocholca. Vňať je mierne náchyl- . zberať treba len úbory biele. Naše ľudové liečiteľstvo ho tiež pozná ako prostriedok na pomliaždeniny. Rebarbora je tiež zložkou veterinárneho prípravku Pulvis ruminatorius (stomachikum). Sušia sa rozložené v tenkých vrstvách za dobrého vetrania (možno sušiť aj na slnku medzi 9. Rebríček patrí k najstarším liečivým rastlinám. keď nepadá rosa). farmaceutický priemysel vyrába s rebarborou čajovinu Species cholagogae Planta (cholagogum. všekorenie Nemecky: Gemeine Scharfgarbe. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kunica. taliansky: Millefoglio. extraktov a pod. panónsky sa ráta ako osobitný druh (A. delené na čiarkovité segmenty. je súčasťou mnohých — často oficinálnych galenických prípravkov (napr. 1982). 168. Rastie na výslnných kamenistých svahoch. rebríček. na zastavenie krvácania (drevorubači si prikladali na rany listy) a tiež na umývanie vlasov. —17. a to na suchých trávnatých stepných lokalitách s kamenistým alebo piesočnatým podkladom. Vňať sa najlepšie odrezáva kosákom. Prechádzajú do mlieka dojčiacich matiek. 178.REBARBORA DLANITÁ REBRÍČEK OBECNÝ REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Achillea millefolium L. Trváca bylina vysoká 10—80 cm. Na liečebnom uplatnení rebríčka sa odvtedy prakticky nič nezmenilo. Zberajú a vykupujú sa kvetné úbory . (môžu zhoršiť stav). V malých dávkach sa uplatňuje adstringentný účinok trieslovín. piesčinách a suchých skalách v teplejších oblastiach štátu. 175. a preto sú vhodné na začiatočný zácvik zberačov. reumatizme a pod. rezné rany. stolistník. sirupov.231. 173. Droga tvorí zložku žalúdočných práškov (pri zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy). Laxatívny účinok sa dostaví za 8-10 hodín. Vnútorné užívanie je známe len od 18.). anglicky: Milfoil. a to na začiatku rozkvitania (júl—september).0 g (pol kávovej lyžičky).

05-0. 2. Obsahové látky nie sú celkom jednoznačne prebádané. 155. 197. 171. j. 241. vňať 2 kávové lyžičky. 225. 1. 85. Drogy sa najčastejšie uplatňujú ako aromatické amárum. 174. 76.1 II. 153. 90. 173.2 13 10 0. Cutisan (dermatologikum). (ČsL 4) 3 3(1) 1(0. triesloviny a kumaríny. 12. 110. ktoré sú horké. 157. karyofylén) a i. dezinficiens močových ciest). rovnako aj zloženie. 201. Pri vonkajšom upotrebení (kloktadlá pri Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6224: REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Akosť — najviac v % Znak Úbory sfarbené ináč ako na rastline (resp. V zásade sa podobá silici rumančeka kamilkového — Chamomilla recutita (L.) dáva sa dvakrát toľko drogy ako na vnútorné užívanie. cineol. choleretikum a hepatoprotektívum). tujón. ako vyššie) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (a popol nerozpustný v HCl) Obsah silice — najmenej I. 108. pôsobia proti kŕčom i ako účinné dezinficiens (aj zvonka) a navyše majú dobrý močopudný vplyv. 5 4 3 13 10 zapálených ďasnách. oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species stomachicae — žalúdková čajovina. Species urologicae Planta (diuretikum. 91.15. nedostatočnom alebo porušenom trávení. 160.50.15 II. Hemoral (antihemoroidálna kúpeľová prísada). priemyselne pripravovanej čajoviny Ungolen (cholagogum. karminatívum. kolíše od 0 do 40 %. 229. 169. 245 . Silica obsahuje aj seskviterpény (napr. 114. 212. na kožné vyrážky a pod. pri skleróze.) Rauschert.5 %). 181. V droge sú prítomné aj horčiny. aj trochu drobivá. 172. žlčových. protireumatických. 136. antisklerotických a aj sedatívnych a diuretických čajovín. antireumatikum). Množstvo silice dosť kolíše (0. Preto bývajú zložkou metabolických. 57. 232.51. hlavný je chamazulén. Obsah modrých azulénogénnych látok. na omývanie popraskaných rúk. Úbory sú zložkou čs.5) 12(10) 8(2) 0.54. cholagogum. 6 2 1 Na kvalitu vňaťovej drogy (Herba millefolii) sa vzťahuje ČSN 86 6712 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline (resp. vňať čajoviny Betulan (diuretikum. flavonoidy. 59. Čajoviny č.33. 150. 3 1 0. 61. odrody a pod. zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice — najmenej I. závisia od biotopu. tinktúra roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). 126.ná na zaparenie. Úbory sa dávkujú 1 kávová lyžička na šálku záparu.5 13 8 0. terpénové zložky. Drogy skladujeme v uzatvorených obaloch a chránené pred svetlom. 176. poraneniach a na opuchy (edémy). nie bielokveté) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (t. slabé spazmolytikum. Užívajú sa pri nešpecifických žalúdočných problémoch.

V ich strede je pri plnokvetej forme len málo rúrkovitých žltých kvetov. Z ekonomického hľadiska ide o vhodnú liečivú rastlinu. rusky: - jeho zámeny sotva prichádzajú do úvahy. Nerozvinuté úbory obsahujú veľa vody a zle sa sušia. Pri výslovných falšovaniach sa do drogy primiešavajú predovšetkým úbory iných astrovitých rastlín. pochádzajú spravidla z vypestovanej plnokvetej formy (var. Plody sú nažky. čo je však Pyrethrum parthenium.5 14 8 2 0. anglicky: Chamomille. Droga sa hodnotí predovšetkým podľa vonkajšieho vzhľadu. Listy má dvakrát perovito strihané.4 Znak Úbory so stopkami dlhšími ako 2 cm a zle sfarbené úbory Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Trváca bylina vysoká 15 — 30 cm s ryhovanou stonkou. druhá ako „obchodná". Trajanus považoval rastlinu za pravé Dioskoridovo parthenion. španielsky: Manzanilla. s jednoduchými alebo až trojdielnymi segmentmi.) Smith. Hundskamille. Preto 246 .) Astrovité . V antických spisoch ho možno však veľmi ťažko identifikovať. Rozostiera sa v tenkých vrstvách na tienistých a dobre vetraných miestach (pozri návod pre rumanček pravý).RUMANČEK RÍMSKY REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ -RUMANČEK RÍMSKY RMENEC SLIČNÝ („ŘÍMSKÝ HEŘMÁNEK") Chamaemelum nobile (L. Francúzsko a Anglicko. ktorý sa pri falšovaní primiešava do drogy aj s druhom rebríček bertrámový — Achillea ptarmica L. Koncové úbory majú biele jazykovité samčie kvety. Podľa C. Druh sa zvyčajne pestuje. Obsah terapeuticky účinnej silice je najvyšší pred plným rozkvitnutím (počas ďalšieho kvitnutia klesá až na jednu tretinu). taliansky: Camomilla romana.: Anthemis nobilis L. flore pleno). Zberajú sa úbory bez stopiek. Úbory. . stor. ktoré sa dostávajú na trh. Pestovanie parumanu má u nás dobré podmienky. Materiál je veľmi háklivý. Gesnera pochádzal zo Španielska a už predtým sa používal v Anglicku.6 II.) All. Paruman spanilý ako liečivá rastlina je známy už dávno. francúzsky: Camomille. Na triedenie sa používajú sitá s priemerom 20 mm (najvyššia kvalita) a 16 mm (druhá trieda).Asteraceae (Úborovité — Compositae) Nemecky: Rómische Kamille.(syn. 20 4 1 14 10 3 0. sa s ním ojedinele stretávame v nemeckých lekárňach. Ľahko sa zaparí a treba ho po zbere čím skôr dať sušiť. H. (ten však má úbory bez pachu). ktorá sa každoročne vykupuje. V 16. Zber úborov sa robí za suchého počasia v období kvitnutia (máj—júl až august). Pri použití umelého tepla nemož- Kvalita drogy (Flos chamomillae romanae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6230: Akosť — najviac v % I. Dôležitými producentmi drogy sú Belgicko. 10 2 0. Paruman je podobný druhu rimbaba obyčajná — Pyrethrum parthenium (L. Novšie sa tovar bežne triedi podľa veľkosti úborov — prvá trieda sa označuje „prima".REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ . matfarsky: Római montika.

resp. voňavý. traňk sv. pri zastaraných pľúcnych kataroch. Okrem ľudového uplatnenia drogy pri bolestivej menštruácii. Spodné listy obyčajne husté.5 REPÍK LEKÁRSKY ŘEPÍK LÉKAŘSKÝ Agrimonia eupatoria L. španielsky: Agrimonia. rúbaniskách a vo svetlých lesoch. ktorý má visiace plody a čiašku asi len do polovice plytko ryhovanú — pre príjemnú vôňu sa niekedy pestuje vo vidieckych záhradkách. 195.kúpeľová prísada). Plínius. Repík má rodové meno pravdepodobne z gréckeho agros = pole a moné = bydlisko (podľa častého miesta výskytu). Rastie na sprašových a vápencových hlinách. žlté. osvieženie vlasovej pokožky a odporúča sa najmä pri ošetrovaní svetlých vlasov. ochabnutí čriev i mechúra. Serapion. ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Prímes plodov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol (nerozpustný v HC1) Množstvo extraktu získaného 95 % liehom — najmenej I. Po zvyčajnom dôkladnom umytí a prepláchnutí sa vlasy premyjú teplým (vlažným) záparom (jeho príprava: asi 15 g drogy preliať 2 1 vriacej vody. prítomné sú aj alkoholy (napr. Obsahuje menšie množstvá azulénov ako rumanček. maďarsky: Kozonséges párlófú. Vo Francúzsku sa droga používa ako prísada pri výrobe špeciálnych vín (Vermouth — sec). ktoré odfarbuje a dodáva im prirodzený lesk. po 15 minútach scediť). Druhový názov sa odvodzuje od starovekého pontického kráľa Mitridata Eupatora.. eupatoria — pravý a subsp. na vonkajšie použitie sa pripraví 10—15 % zápar (scedí sa po 20 minútach). Droga je absolútne netoxická a nemá nijaké vedľajšie účinky. vysoká 247 . Farmakologické pôsobenie drogy je antiflogistické a karminatívne. striedavo jarmové. 8 5 6 2 1 12 10 3 10 II.5 % ) . farmaceutický tovar však podlieha požiadavkám ČsL 4 a jeho základné požiadavky oproti I. starček. takmer v prízemnej ružici. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: arček. taliansky: Agrimonia. získaná obyčajne destiláciou s vodnou parou v množstve asi 0. zúbkaté. Plínius i Dioskorides nazývali rastlinu eupatorion. lúkach. rebríček. Z mladých stoniek.6—2. v hornej časti stonky v riedkom strapcovítom alebo klasovitom súkvetí. varkočky Panny Márie Nemecky: Kleiner Odermennig. rusky: Pe- Iné časti materskej rastliny Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo extraktu s 95 % liehom — najmenej Množstvo trieslovín — najmenej Trváca chlpatá bylina s jednoduchou priamou stonkou. Na kúpele 3 polievkové lyžice na 5 1 vody. Z vedľajších obsahových látok možno spomenúť flavonoidy (apigenín — inak podobné. procera Wallr. hřebíček. prípravok Defatigan (čajovina . konopenec. kráľovský traňk. izomaslovej a tiglínovej. . Usušenú drogu triedime na sitách podľa veľkosti úborov. na oplachovanie pleti. v menšej miere aj spazmolytické. 15 10 12 4 2 12 13 5 6 Podľa tejto ON sa droga hodnotí pri preberaní v nákupni. francúzsky: Aigremoine eupatoire: anglicky: Common Agrimony. Čajoviny č. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. Vysoko si ju cenili v antickom Grécku.no prekročiť teplotu 30-35 °C. Plody sú nažky hore ovenčené štetinovitými ostňami.r.. kumaríny (totožné s rumančekom). sú omnoho hrubšie a výraznejšie vlnato ochlpené. Droga — Flos chamomillae romanae sa najlepšie skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. V materiáli sa niekedy nachádzajú rastlinné časti divozelu čierneho — Verbascum nigrum L. 28. Na vňať repíka (Herba agrimoniae) sa vzťahuje ON 86 6834. grandis — väčší. metakrylovej. hlavnú zložku tvoria estery kyseliny angelikovej (až 2. perovito zložené. akosti ON sú trochu rozdielne: Znak Inak sfarbená droga ČsL 4 — najviac v % 8 6 5 2 12 10 2 8 3. stonček.6 % (Európsky liekopis žiada minimálne 0. pasienkoch. niekoľkokrát denne. subsp. proti krvácaniam a pri pečeňových a kožných chorobách. Predmetom zberu môžu byť všetky naše poddruhy . Kunhuty. ktorý údajne prvý použil túto bylinu pri pečeňových chorobách. horčiny a cholín. Galenos. príbuzné A. repíček. Pre tieto účely sa vyrába čs.subsp. 30—100 cm. Podstatnou obsahovou látkou je modrozelená silica — Oleum chamomillae romanae. listov a kvetov sa pripravovalo trvanlivé žlté farbivo (prakticky išlo o izoláciu flavonoidu kvercitrínu). Pije sa čaj zo záparu — 1 kávová lyžička na šálku. Platearius aj Avicenna vychvaľovali jej liečivú silu. V ľudovom liečiteľstve sa repík oddávna uplatňuje hlavne pri pľúcnych ochoreniach (i tuberkulóze).7 %). útrobník. izoamylalkohol). kde ju zasvätili Pallas Athene. Kvety skoro sediace. slúži droga aj ako kozmetikum. ako má rumanček).

Na vonkajšie upotrebenie sa zvyčajne pripravuje odvar (2 lyžičky na pohár vody. ktoré drogu znehodnocujú. Hemoral čajoviny (antihemoroidová kúpeľová prísada). ďalej na úpravu činnosti žalúdka. kyselinu kremičitú (až 12 %). predovšetkým koni. 248 Rhamnus catharticus L. 231. Vňať obsahuje katechínové triesloviny (asi 5 % ) . maďarsky: Varjútóvis benge. na výplachy ústnej i nosovej dutiny. Zberá sa celá nadzemná časť krátko pred kvitnutím a počas neho (máj—júl. Zrelé plody sú čierne kôstkovice. metabolikum. na okraji drobno pílkovité. organické kyseliny. rusky: . relatívne veľa amidu kyseliny nikotínovej (PP-faktor. Vňať repíka je predovšetkým adstringens. 210. 167. Eugastrin čajoviny (stomachikum. Listy má protistojné. Sušia sa v tenkých vrstvách rozostreté v tieni. cholekinetikum). všeobecne dôležitý pre metabolizmus v živých bunkách) a flavonoidy. stomachikum a externe antiflogistikum. Obe drogy ľahko vlhnú . 178. antipelagrický.5 g. Obdobie kvitnutia jednotlivých kvetov trvá však iba 1—2 dni. 170. choleretikum. stomachikum. silicu (0. Materiál je mierne náchylný na zaparenie. Repík sa opeľuje cudzím peľom. odrezávajú sa iba mladé. resp. čepele okrúhle až elipsovité. Na kúpele a obklady sa používa teplý odvar niekoľko ráz denne. laxans). ako kloktadlo pre spevákov aj rečníkov. 54. variť 5 — 6 minút a precediť). na obklady. Dobré sú iba mladšie. 236. so stonkami do hrúbky 5 mm a s malým množstvom plodov. užíva sa 1 kávová lyžička na pohár vody v odvare alebo v zápare — pije sa 2—3 x Čajoviny č. 241. 211. 147. Pomer zosušenia je 3—4 : 1. Trochu sa mrví. Vňať možno zväzočkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste. Stomaran (stomachikum. V ČsL 4 je oficinálna repíková vňať — Herba agrimoniae. extrakt masážneho roztoku Herbadent (antiseptikum ústnej dutiny) a Herbadent ústnej vody. 242. 166. cholagogum). ŘEŠETLÁK POČISTIVÝ REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Ker vysoký do 200 cm. Ungolen (cholagogum. anglicky: Buckthorn. Zberá sa v začiatkoch kvitnutia (jún—august). choleretikum). Voňavé kvety so zelenkastými korunami sú usporiadané do riedkych vrcholíkov. nepravidelnou korunou. špecificky pri žalúdočných. Zvonku sa používa na kloktanie pri zápaloch v ústnej dutine. 140. ale i vlastným. Je medonosný. hepatoprotektívum). HVLP Species cholagogae Planta (cholagogum. glykozidove viazanú horčinu. taliansky: Spin cervino. španielsky: Espina cervina. s riedkou.treba ich skladovať v dobre zatvorených obaloch. Boldogran granuliek (choleretikum.Rhamnaceae Nemecky: Purgier-Kreuzdorn. chránené pred svetlom a pri skladovaní častejšie kontrolovať. . Cutisan čajoviny (dermatologikum — omývanie kožných defektov). Droga sa najčastejšie používa ako zvieravý a sťahujúci prostriedok pri kataroch žalúdka a čriev spojených s hnačkami. 234. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. kvitnúce a hojne olistené. Predmetom zberu býva niekedy iba list — Folium agrimoniae. Rastlina je nedokonale dvojdomá. digestívum). Zvonka sa dávkujú 1—2 polievkové lyžice na 2 poháre odvaru. francúzsky: Nerprun purgatif. až september). Rešetliakovité . ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku na odvar alebo zápar 1.2 %). pri umelom teple sa nesmie prekročiť 35 °C. svieže a zdravé listy. čs. alebo aj pečeňových i žlčníkových poruchách a pri piesku či kamienkoch v žlčníku i obličkách. pričom sa z rastliny odstraňujú prízemné listy ružice. pri kožných vyrážkach. droga sa balí aj do záparových vrecák. ako prísada do kúpeľov pri únave a vo veterinárnej medicíne pri niektorých ochoreniach zvierat. Thé Salvat (choleretikum. 240.REPÍK LEKÁRSKY denne. 174. Droga tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species cholagogae — žlčopudná čajovina. 175. cholagogum.

čím vznikajú mierne laxatívne prejavy. saponínové glykozidy. jantárová a jej vápenná soľ). kempferol). ale vďaka prispôsobivosti aj na neutrálnych a mierne kyslých horninách od nížin po podhorský stupeň. Pri žuvaní rešetliakových plodov sa sliny farbia modrasto až modrohnedo (nie zelen- kastohnedo ako pri krušinových). no teplota nesmie prekročiť 45 °C. Zriedka je predmetom zberu kôra — Cortex rhamni cathartici (Spinae cervinae). v riedkych kroviskách a svetlých lesoch. Droga pochádzajúca z plodov napadnutých plesňou (Puccinia coronata) je jedovatá. Šťava sa využívala aj pri liečbe podagry.5 : 1. Všetky rastlinné časti môžu slúžiť ako purgans. R. emodínové glykozidy. Meddygon Myddvai možno sa dočítať o varení sirupu z bobuľovej šťavy a medu ako o „otváracom" sirupe. Pomer zosušenia je asi 3. frangulín.REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Rastie ako typický xerofyt na suchých a teplých svahoch. oleoides . ostnitý. Podľa Fluckigera primát v liečebnom využití kôstkovíc patrí Severanom. ako obsahuje krušina jelšová. zriedka kôra (Geiger. ktorý rastie na podobných stanovištiach.Ligustrum vulgare L. Celá rastlina obsahuje účinné antrachinóny a antranoly (voľné i glykozidove viazané). preháňať (pre laxatívne vlastnosti kôstkovíc). prečisťujúci sa zaviedol do medicíny. s tmavou čiernomodrou šťavou a sladkastohorkou chuťou. materiál sa vopred očistí od zvyškov listov i konárikov. potom sčernejú . jej plody sú takmer štandardnou prímesou medzi rešetliakovými. stor. je krušina jelšová — Frangula alnus Miller. Možnosť návyku na drogu je pomerne malá. Rešetliakové majú aj inú anatomickú stavbu (napr. sacharidy a vitamín C.r. ktorý vo vyšších dávkach spôsobuje poruchy trávenia. lebo antrachinóny pôsobia priamo na peristaltiku (pohyby) hrubého čreva. Príbuzným druhom. Recept na taxatívny sirup spomínal aj Matthiolus. sa používali vo veterinárnej medicíne. Čerstvá kôra je však veľmi silné laxans. ktoré veľmi dráždia sliznice a pokožku). stor. Kôra obsahuje aj antrachinónové deriváty. pretože sa pokladal za druh opisovaný Dioskoridom. Preto je 249 . pôsobí dávivo a zapríčiňuje aj črevné koliky (prevládajú v nej redukované antróly a antranoly. Zberá sa na jar a suší sa bežným spôsobom. dnes označovaný ako Paliurius australis. lebo jej laxatívne účinky sú asi päťnásobne slabšie. že môže vyvolať zúrivosť. Plody — Fructus rhamni cathartici seu Spinae cervinae u nás nie sú oficinálne. Vedecký názov rastliny vychádza z gréckeho rhamnos.). čo sa však neskôr ukázalo omylom. Kôstkovičky rešetliaka bývajú najprv zelené. Upozorňoval však. Ľahšie odlíšiteľnou prímesou sú bobule zobu vtáčieho . Theofrastos a Dioskorides ním označovali rozličné druhy dnešných rešetliakov alebo krušiny. Ďalej sú prítomné flavóny a flavónové glykozidy (kvercetín. sčasti aj diantróny. V slávnom receptári južného Walesu z 13. organické kyseliny (napr. Thoms). Zber zrelých plodov sa robí ručným odtrhávaním v septembri až októbri. Vyskytuje sa na vápencoch. teda takmer tie isté látky. Druhový prívlastok catharticus je z gréckeho kathairein = čistiť. Nie je však vhodná ako náhradka za krušinovú. Už v 9. Staroveký rhamnos bol asi Rh. Lepšie sa suší umelým teplom. Suší sa v tenkých vrstvách na tienistom a dobre vetranom mieste. embryo je priame a majú viacej hroznovito usporiadaných exkrečných buniek v oplodí a i. Čerstvé bobule dodnes využíva homeopatia. V ľudových poverách sa rešetliak pokladal za prostriedok proti démonom a čarám. prečisťovať. do výšky 1000 m. Preto sa májové konáriky dávali nad dvere stajne. aby sa nepočarilo dobytku. glukofrangulín. úplavicové hnačky a lokálne silné dráždenie. voľné emodíny. tiež však ramnokatartín..krušinové napred sčervenejú potom černejú. V staršom liečiteľstve sa najčastejšie uplatňovali zrelé čerstvé alebo sušené bobule (v mnohých liekopisoch boli v minulosti oficinálne).

krušinovou kôrou a s vňaťou ligurčeka a benedikta lekárskeho. lebo môžu vyvolať dávenie alebo dráždiť črevnú sliznicu a zapríčiniť jej krvácanie. Žltozelené kvety tvoria riedke ovisnuté strapce. a i. Plody sú šťavnaté čierne bobule. Pestuje sa v záhradách ako ovocina. kvitne v apríli až júni. Včajovinách proti tučnote tvoria častú zložku napr. rusky: RYBÍZ ČERNÝ RÍBEZĽA ČIERNA Ker vysoký až 200 cm. R. že výťažky z plodov pripravené za studena sú účinnejšie ako výluhy pripravené za tepla. Mohli však byť známe. ráno a večer pred jedlom. V pohári studenej vody sa 8 hodín maceruje zvyčajne 10 g (2 lyžičky) plodov. 196. pretože majú domovinu v Ázii a Európe. na okraji pílkovité. Ribes rubrum L. s 3—5 lalokmi. Prvý. francúzsky: Cassis. taliansky: Cassis. pochádza vraj z arabského ribaš 250 (označenie pre kyslé plody niektorých ríbezlí). červená. 8 10 4 2 13 12 . Z 1 lyžičky čajoviny na pohár vody sa pripravuje macerodekoktum (pije sa cez deň po dúškoch). Egrešovité — Grossulariaceae (Lomíkameňovité — Saxifragaceae) Ľudovo: ríbezle. že stopky a listy sa kedysi používali ako náhradka za čierny čaj a plody na prípravu sirupu.vhodná aj na dlhšie užívanie. Listy má stopkaté. pobrežné kroviská a vlhké lesy do nadmorskej výšky 1000 m. maďarsky: Fekete ribiszke (egreš).. Wittstein si ich tiež vysoko cenil. Ríbezle všeobecne . čierna. dlaňovité. Ríbezľa čierna je jednou z hlavných ovocných kultúr ZSSR. RÍBEZĽA ČIERNA Ribes nigrum L. Tvrdé drevo slúži na jemné rezbárske výrobky a bobule na prípravu sýtej maliarskej zelene (Succus viridis) alebo krycej žltej farby. anglicky: Black Currant. Roku 1882 konštatoval. Výluh sa pije nalačno večer alebo ráno. Stanovené dávky sa však nesmú zvyšovať. kvetom bazy čiernej. striedavé. V ľudovom liečiteľstve plody slúžia aj ako diuretikum alebo metabolikum. Menšie kultúry sú v severozápadnej Európe. lebo iný hmyz s krátkym sosákom nedosiahne na dno čiašky. V antike sa nespomínajú ríbezle ani egreše. rašeliniská. v prírode si volí vlhké až mokré stanovištia. Spomedzi všetkých ríbezlí je včelársky najcennejšia práve r. — r. Inak zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička plodov na šálku záparu . kto poukázal na liečivosť čiernych ríbezlí. španielsky: Casis. Pokusne sa zistilo. skalná. s chlpatými konármi. smradľavý rybíz Nemecky: Schwarze Johannisbeere. 5 5 2 1 13 10 II. Prof. Čajovina č.majú hodnotnú medovinu. Rešetliak má i technický význam. Vedecké pomenovanie druhu Ribes L. ktorú využívajú najmä včely. bol lekár Peter Forestus (+l579). s chaluhou bublinatou.pijú sa 2 šálky denne. Obdobie kvitnutia trvá 8—10 dní. ktorej kalichy a listy nemajú žľazy a do zberaného materiálu nepatria ani divorastúce r. Podobné druhy sú pestované ríbezle — r. Používa sa najmä v detskej praxi (dávka: 1—3 lyžičky). petraeum Wulf. V niektorých liekopisoch je oficinálny sirup pripravený z čerstvých plodov. Ríbezľa Listová droga (Folium ribis nigri) podlieha ČSN 86 6435: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté listy Listy napadnuté hrdzou Iné časti rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I.a tobôž čierne .

8 milióna ton. stor. Keďže však už Egypťania mali preň názov kiki. Podľa Plínia dostal pomenovanie z latinského ricinus = kliešť (pre podobnosť tvaru semien s týmto hmyzom). Spravidla tvorí iba zložku čajovín s uvedenými indikáciami. Sú vhodné na prípravu sirupov. Z ich endospermu sa izoluje nevysychavý olej. manipulácia je ako s listami. V miernom pásme so zimnými mrazmi je jednoročnou bylinou. prípadne ako masť. dlaňovito delené na 5 —9—(11) čepelí. Aj v stredoveku sa vnútorne ojedinele aplikoval. pijú sa 2—3 šálky denne. rusky: Jednoročná mohutná rastlina vyššia ako 2 m. HVLP s prísadou listov sú čajoviny Betulan (diuretikum. Záhonom s vysadeným ricínom sa údajne vyhýbajú krty. Dávkuje sa: 1 kávová lyžička na šálku záparu. V Číne a v niektorých oblastiach Indie sa používa ako pokrmový olej (po dlhšom užívaní už nepôsobí preháňavo). Aj plody napomáhajú látkovú premenu a sú zdrojom vitamínov. diaforetikum a hypotenzívum. čierna je z celého rodu lekársky i potravinársky najcennejšia. nemajú nepríjemný pach — najmä pri konzervovaní. svieže. pri reumatizme i hnačkách. V lie