VYDAVATEĽSTVO OSVETA

Rukopis posúdili Prof. RNDr. PhMr. Vladimír Homola Prof. Ing. Peter Kovács, DrSc. Doc. RNDr. Karel Rada, CSc. Na diele spolupracovali MUDr. Ladislav Ježek (kontrola fytoterapeutických údajov) RNDr. PhMr. Fila Machovičová (kontrolné metódy)

© Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek, CSc, 1988 Illustrations © akad. maliar Jindřich Krejča, 1977

OBSAH
Predhovor VŠEOBECNÁ ČASŤ Liečivé rastliny v živote človeka . . Zber a sušenie liečivých rastlín . . Skladovanie, triedenie, balenie a preprava drog Obsahové látky liečivých rastlín a drog Jedovaté rastliny Použitie liečivých rastlín ŠPECIÁLNA ČASŤ Agát biely Alchemilka žltozelená Archangelika lekárska Arnika horská Asparágus lekársky — špargľa . . . Balota čierna Baza čierna Baza chabzdová - chabzda .... Bazalka pravá Bedrovník aníz Bedrovník lomikameňový Bedrovník väčší Benedikt lekársky Betonika lekárska Blen čierny Blyskáč jarný Bolehlav škvrnitý Borák lekársky Borievka obyčajná Borovica horská kosodrevinová — kosodrevina Borovica lesná — sosna Bôľhoj lekársky Brečtan popínavý Breza previsnutá Bršlen európsky Brusnica čučoriedková - čučoriedka Brusnica obyčajná Cesnak cibuľový - cibuľa kuchynská Cesnak kuchynský Cesnak medvedí Čakanka obyčajná Čiernohlávok obyčajný Deväťsil lekársky Divozel veľkokvetý Divozel sápovitý Drchnička roľná Dub letný Dub zimný Durman obyčajný Ďatelina lúčna Fazuľa záhradná Fenikel obyčajný Fialka trojfarebná Fialka roľná Fialka voňavá Graciola lekárska Gypsomilka metlinatá Hadomor (hadí mor) španielsky . . Hamamel virgínsky Hlaváčik jarný Hlaváčik letný Hlaváčik jesenný Hloh obyčajný Hloh jednosemenný 51 52 53 54 56 57 58 59 61 62 63 64 66 67 68 69 70 72 73 74 75 77 78 79 80 81 82 84 85 86 88 89 90 91 91 93 94 94 95 96 98 99 100 100 101 103 104 105 106 107 107 107 109 109 11 13 23 24 27 30 7 Hluchavka biela Horčinka horká Horec žltý Chmeľ obyčajný Chren dedinský Ibiš lekársky Ihlica tŕnitá Imelo biele Jablčník obyčajný Jahoda obyčajná Jarabina vtáčia Jaseň štíhly Jastrabina lekárska Jesienka obyčajná Kapsička pastierska - pastierska kapsička obyčajná Kapucínka väčšia Kapusta čierna Horčica biela Karbinec európsky Klukva močiarna Kocúrnik obyčajný Komonica lekárska Konopnica žltkastobiela Konvalinka voňavá Kopytník európsky Koriander siaty Kosatec nemecký Kosatec florentský Kosatec bledý Kostihoj lekársky Kotúč poľný Kôpor voňavý Krasovlas bezbyľový Krtičník hľuznatý Kručinka farbiarska Krušina jelšová Krvavec lekársky Kuklík mestský Kuklík potočný Kukurica siata Kýchavica biela Kyjanička purpurová Lastovičník väčší Levanduľa úzkolistá Lieska obyčajná Ligurček lekársky Lipa veľkolistá Lipa malolistá Lipkavec marinkový Lišajník dubový Lobelka tabaková Lomikameň zrnitý Lopúch väčší Lopúch menší Lopúch plstnatý Luskáč lekársky Lyžičník lekársky Ľan úžitkový Ľubovník bodkovaný Ľuľkovec zlomocný Ľuľok sladkohorký Majorán záhradný Mak siaty Mak vlčí Materina dúška - dúška materina . Materina dúška obyčajná - dúška tymianová Mäta kučeravá Mäta pieporná Medovka lekárska 111 112 113 115 116 117 119 120 121 122 124 125 126 127 129 130 131 131 132 134 134 136 137 138 139 141 142 142 142 143 144 145 147 148 149 150 151 152 152 153 155 156 157 158 160 161 162 162 164 165 166 167 168 168 168 169 170 171 172 173 174 176 177 178 179 180 182 183 184 Medvedica lekárska Moruša čierna Moruša biela Mrkva obyčajná Mrlik dobrý Mrlík voňavý Mydlica lekárska Náprstník červený Náprstník vlnatý Nátržník husí Nátržník vzpriamený Nechtík lekársky Nevädza poľná Očianka Rostkovova Oman pravý Orech vlašský Ostrôžka poľná Ostružina černicová — černica . . . Ostružina malinová — malina . . . Ovos siaty Pagaštan konský Pakost smradľavý Palina abrotská — p. božie drievko Palina dračia Palina obyčajná Palina pontická Palina pravá Pamajorán obyčajný Papraď samčia Paprika ročná Parasca väčšia Pestrec mariánsky — silybum mariánske Petržlen záhradný Pivonka lekárska Plavúň obyčajný Pľúcnik lekársky Pľuzgierka islandská Podbeľ liečivý Praslička roľná Prietržník holý Prietržník chlpatý Prilbica modrá Prútnatec metlovitý Prvosienka jarná Prvosienka vyššia Púpava lekárska Pupenec roľný Puškvorec obyčajný Pýr plazivý Pyštek obyčajný Rasca lúčna Rebarbora dlanitá Rebríček obyčajný (myší chvost obyčajný) Rebríčkovec (paruman) spanilý — rumanček rímsky Repík lekársky Rešetliak prečisťujúci Ríbezľa čierna Ricín obyčajný Rimbaba obyčajná Rozmarín lekársky Rumanček pravý Ruta voňavá Ruža galská Ruža šípová Saturejka záhradná Sedmokráska obyčajná Senovka grécka Skorocel (chmelík) blškový .... 186 187 187 188 190 190 192 193 194 195 196 198 199 200 201 203 204 205 206 208 209 210 211 212 213 214 215 216 217 219 220 221 222 223 225 226 227 228 230 231 231 232 233 234 234 236 237 238 240 241 242 243 244 246 247 248 250 251 252 253 255 256 258 259 260 261 263 264

Skorocel (chmelík) piesočný . . . . Skorocel kopijovitý Sladič obyčajný Sladovka hladkoplodá — sladké drievko hladkoplodé Slamiha piesočná Slez lesný Slez maurský Slez nebadaný Slnečnica ročná Smrekovec opadavý Srdcovník obyčajný Starček obyčajný Stavikrv pieprový - horčiak . . . . Stavikrv vtáčí Šalvia lekárska Šalvia muškátová Štiav lúčny Tekvica obyčajná Topoľ biely Topoľ čierny Topoľovka ružová — ibiš ružový . . Trnka obyčajná — slivka trnková .

264 265 266 267 269 270 270 270 272 273 274 276 277 278 279 280 282 283 284 284 285 286

Turanec kanadský Túžobník brestový Vachta trojlistá Valeriána lekárska Veronika lekárska Veronika potočná Vlkovec obyčajný Vratič obyčajný Vŕba biela Vres obyčajný Vresovec šrvorradý Yzop lekársky Zádušník brečtanovitý Zbehovec plazivý Zeler voňavý Zemedym lekársky Zemežlč menšia Zemiak — ľuľok zemiakový . . . . Zimoľub okolíkatý Zimozeleň menší Zlatobyľ obyčajná Železník lekársky Žihľava dvojdomá — pŕhľava dvoj-

288 289 290 291 293 293 294 295 296 298 298 299 300 301 302 303 304 305 307 308 309 310

domá Žihľava malá - pŕhľava malá ... Žindava európska Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Stručný slovník medicínskych výrazov Literatúra Slovenské odborné názvy liečivých rastlín Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Slovenské ľudové a hovorové názvy rastlín České odborné názvy liečivých rastlín Latinské názvy liečivých rastlín . . Latinské názvy drog Oficiálne a ľudové indikácie . . . . Škodlivé účinky drog a následky po ich požití Vecný register

311 311 313 315 337 368 369 371 372 376 378 382 386 391 393

Keďže botanická terminológia zatiaľ nie je celkom ustálená. pri ktorých moderná veda potvrdila významné liečivé účinky. ale zmeny vo výrobnom programe československých HVPL sa už nedali dôsledne zachytiť. Pribudlo i niekoľko nových rastlín. Bratislava 1988 7 . Hlavné požiadavky ČsL 4 sme zaregistrovali. čiastočne aj praktických príčin sme však vyradili väčší počet chránených. Preto pri hľadaní niektorých údajov bude záujemca musieť siahať i po starších vydaniach tohto Atlasu. Pokroky vo farmakognózii a príbuzných vedných odboroch si vynútili úpravu a aktualizáciu všeobecnej aj špeciálnej časti tohto monografického diela. V treťom vydaní tohto diela sa odrážajú aj zmeny. že vykonané úpravy pomôžu zvýšiť praktickú hodnotu a použiteľnosť nového Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov. Z technických. v niektorých prípadoch uvádzame v zátvorke aj staršie. prípadne nové. ktorými prechádza slovenské. Oproti predchádzajúcim vydaniam sme podstatne rozšírili receptár čajovín pripravovaných z liečivých rastlín. Veríme. cudzokrajných a menej dôležitých liečivých rastlín. české i latinské názvoslovie rastlín.PREDHOVOR Tretie vydanie Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov prichádza do rúk čitateľa v prepracovanej podobe. ešte nevžité odborné názvy rastlín.

.

Ich pestovanie bolo miestami dokonca veľmi intenzívne a pokročilé. že tieto vlastnosti sú darom nadprirodzeného ducha sídliaceho v rastline. V Európe rastie asi 1 000 druhov liečivých rastlín. ktorá vychádzala zo zásady similia similibus curantur — rovnaké možno liečiť rovnakým. Na úsvite historického obdobia už vidíme v rukách ľudstva všetky najdôležitejšie prostriedky obživy: kultúrne rastliny. že rastliny s mečovitými listami hoja sečné a bodné rany. nadmorskú výšku a iné faktory. Aj staroegyptská kultúra umožnila vznik dobre organizovaného lekárstva. Nespokojnosť s výsledkami alopatických liečebných postupov v minulom storočí viedla k založeniu homeopatie. Medikamentózna liečba v minulosti spočívala predovšetkým na liečivých rastlinách. spravidla božskej alebo aspoň nižšej mýtickej bytosti. lebo je v ňom i nános pavedeckých prvkov. tým mocnejšie účinky sa pripisovali liečivej rastline nesúcej jej meno. domáce zvieratá. Preto sa na podporu vedeckosti homeopatie koncom minulého storočia zaviedlo Ardtovo-Schulzeho pravidlo. Modernejšie sa uplatňuje preventívna liečba zameraná na predchádzanie chorobám. Aj liečivosť bylín sa vykladala z rozličných hľadísk: predovšetkým pôsobilo meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa. korenia. v európskej oficiálnej medicíne vyše 300 (aj s cudzokrajnými) a v našej asi 150. Neskôr ich funkciu — vrátane liečiteľských úloh — nahradili kňazi. Už starovek diferencoval terapiu: contraria contrariis (protichodné protichodným) a similia similibus (rovnaké rovnakým). lipový kvet. že rastliny ho môžu živiť a liečiť. mätu a mnohé iné). Na Blízkom i Ďalekom Východe jestvovala skutočná lekárska veda už dávno pred zrodom antickej vzdelanosti. Liečivé rastliny tvoria v prírode ustálené spoločenstvá viazané na určité stanovište. čím bola táto bytosť váženejšia. Základy homeopatickej liečby (z gréckeho homoios — podobný) položil lipský lekár Samuel Hahnemann (1755 — 1843). žeby k nim bola pridala niečo podstatné. pretože najväčšie a najzákladnejšie objavy a vynálezy sa udiali pravdepodobne v neolite (v mladšej dobe kamennej). nie sú nijaké písomné záznamy. Hoci ľudové liečiteľstvo dalo ľudstvu veľa cenných liečivých rastlín (rumanček. rozličnými magickými spôsobmi sa uchádzali o priazeň ducha rastliny a prinášali mu dary a obete. Takmer každodenne sa v najrozličnejších podobách dostávajú na náš stôl ako potraviny. ale nevedecké. ktoré vo vyšších dávkach u zdravého človeka vyvoláva príznaky podobné ochoreniu. menej na látkach živočíšneho a minerálneho pôvodu. Mnohé lieky prejavujú veľkú závislosť od dávkovania. Pri výbere liečebného použitia sa ľudová logika opierala najmä o tvar rastliny alebo niektorej jej časti. Liečba rastlinami čiže fytoterapia môže byť kauzálna (zameraná na príčiny chorôb) alebo symptomatická (zameraná proti príznakom chorôb). geologický podklad. mnohé slúžia na technické účely a početná je aj skupina rastlín. s úzkym vzťahom k náboženstvu a tradíciám. ktoré vychádza zo zásady: slabé dráždenie (nízka dávka liečiva) povzbudzuje životnú činnosť. strukovín. Ich vzťahy k okolitému prostrediu sú pevné. Verilo sa. Súbor starovekých vedomostí o liečivých rastlinách nebol malý. Preto vznikla osobitná kasta čarodejníkov. Toto učenie — nazývané signatúra plantarum. ktorí mali hlbšie znalosti o rastlinách. pôvod mnohých domácich zvierat a kultúrnych druhov rastlín ostane azda navždy zahalený tajomstvom. 11 . ktoré sa využívajú na liečbu. treba ho veľmi kriticky prehodnocovať. To isté dokazujú staroindické pamiatky a archeologické doklady o mezopotámskej kultúre Babylončanov. Podľa homeopatického chápania možno chorobu liečiť malými dávkami takého liečiva. dodnes zakorenené v ľudovom liečiteľstve. stredné ju podporuje. ako dosvedčujú staré čínske letopisy. Preto nás nesmie zarážať ono magické šero sprevádzajúce starú medicínu hlboko do stredoveku. Z rozsiahlych vedomostí Egypťanov čerpala Európa počas celého stredoveku bez toho. Čínske lekárstvo. V ľudovom liečiteľstve sa ich používa asi 800. z ktorej. pochopiteľne. Vo svojej prirodzenej poverčivosti predpokladal. antická civilizácia vyrástla z veľkých a základných predhistorických objavov kultúrnych rastlín. zeleniny. Každý výraznejší zásah do biologickej rovnováhy krajiny prináša podstatné zmeny v jestvujúcich rastlinných spoločenstvách. silné brzdí a veľmi silné celkom ruší. technické i liečivé rastliny.LIEČIVÉ RASTLINY V ŽIVOTE ČLOVEKA Rastliny sprevádzajú človeka od kolísky po hrob. malo vysokú úroveň už niekoľko tisícročí pred naším letopočtom. Dávnoveký človek si dobre všimol. Súborne sa nazývajú alopatia (z gréckeho allos — iný a pathos — choroba). prípadne mu prospieť iným spôsobom. neraz aj vymiznutie niektorých rastlinných druhov. hlavné druhy obilia. Vývoj botaniky oddávna išiel ruka v ruke s vývojom lekárstva. krmovín. signatúra rerum — je síce historicky zaujímavé. rastliny so žltými kvetmi sú vhodné proti žltačke atď. Tieto liečebné postupy sa usilujú vyvolať v tele obranný proces liečivými látkami opačného účinku.

Vo fytoterapii sa uplatňujú názory ľudového liečiteľstva. Vo fytoterapii tvorí akýsi spoj medzi ľudovým liečiteľstvom a vedeckou medicínou. ktorá v tele podporuje tvorbu vlastných protilátok (na rozdiel od substitučnej liečby. prípadne sú vo výslovnom protiklade. . Túto skutočnosť musí mať čitateľ stále na zreteli.Zmodernizovanú homeopatiu možno chápať ako formu podnetovej liečby. ktoré používa väčšinou v čerstvom stave na prípravu rozotieraných preparátov alebo výťažkov. Často sa nekryjú. pri ktorej sa do tela vpravujú hotové obranné látky). Vo fytoterapii sa možno seriózne oprieť spravidla len o indikácie založené na kritickom vedeckom výskume a overené modernou oficiálnou medicínou. Preto sa pokladajú za najprirodzenejšie liečivá. učenia o signatúre. Vo všeobecnosti sa však homeopatická liečba odmieta pre nedostatočnú vedeckú podloženosť. V ľudovom liečiteľstve sa často zlučujú indikačné oblasti zo všetkých foriem terapie. Na homeopatii je sympatická zásada dôkladného lekárskeho vyšetrenia a presnej diagnózy. Liečivé rastliny a ich obsahové látky sú prírodného pôvodu. alopatie i homeopatie. Vychádza totiž najmä z liečivých rastlín.

a tým aj konštantného liečebného efektu. Podľa kokaínu. Ich prieskumom sa zaoberajú celé vedné odbory (farmakognózia — náuka o prírodných liečivách. Pre vegetáciu — liečivé rastliny nevynímajúc . droga. nevyznačuje sa priveľkou vlhkosťou alebo suchom a vyhovujúca je i dĺžka slnečného svitu. ergotamínu. Chýbali a chýbajú nám (i pre možný vývoz) bežné liečivé rastliny — drogy. ktoré priaznivo ovplyvňujú vegetáciu. tinktúr. V niektorých druhoch dočasne obstojíme iba tradične dobrou kvalitou našich drog. Pri chemickom spracovaní možno izolované látky zbaviť niektorých vedľajších záporných účinkov.). podľa indiánskeho šípového jedu kurare lieky spôsobujúce svalové ochabnutie (svalové relaxanciá v chirurgii) atď. zemežlče a ďalšie drogy. vňať materinej dúšky. prípadne celosvetovým nedostatkom. kvalitné šípky. a to iba preto. ON).normy (ČSN. Kvalitu drog určujú predovšetkým obsahové látky. Rastliny možno upotrebiť priamo čerstvé. V tomto diele sa pri mnohých drogách uvádzajú i požiadavky platných noriem. takže pri rozumnom zbere by sa nemali dať vyhubiť. a má aj priaznivé klimatické podmienky. Spotreba liečivých rastlín (najmä na priemyselné spracovanie) podstatne stúpla a stále stúpa. na ktorých sa neskôr mohli utvoriť úrodné pôdy priemernej zrnitosti. kde je zber lepšie organizovaný (Bulharsko. stavikrvu vtáčieho. a tým nadmerné zrážky. prípadne rozšíriť škálu ich priaznivých účinkov. Zvyčajne sa 13 . podľa morfínu látky mierniace bolesť (centrálne analgetika). ale stále stúpa ich priemyselné upotrebenie. 1969 u nás vykúpilo najviac liečivých rastlín za posledných 50 rokov. čo je však obvykle dosť ťažké. Niektoré nákupné ceny sa preto veľmi výhodne upravili. ktoré sú zárukou jej akosti. ale napriek všetkému sa dostávame do nepríjemnej situácie: v exporte nás ohrozujú štáty. ako je to napr. môže poskytnúť asi polovicu až dve tretiny. Slovensko je bohaté na vodné pramene. no hoci sa napríklad r. že zvyšok tvoria rastliny dovážané z tropických alebo subtropických oblastí. Na území Slovenska sa v druhohorách utvorili vápencové substráty a vulkanická činnosť v treťohorách zasa zmiernila reliéf tektonických zlomov a pokryla ich svojimi vyvrelinami. chránená pred vetrami prinášajúcimi od severu veľké mrazy. resp. Z asi 300 druhov drog „každodennej potreby". petržlenový koreň. papaverín a efedrín sa môže izolovať z rastlín. t. Je síce pravda. kvet bazy čiernej a divozelu. ergotoxínu a srdcových glykozidov (strofantín. Maďarsko. ergobazínu. ako je lipový kvet. Takmer celá krajina sa rozprestiera na južnom úbočí Karpát. repíková vňať. rumanček. OD LIEČIVEJ RASTLINY K DROGE Podmienkou použiteľnosti rastliny na liečenie sú vhodné obsahové látky. že ich výroba by bola nehospodárna.). stáva sa stále viac priemyselnou surovinou. preto treba na ňu dnes hľadieť trochu inak ako kedysi a prísne dbať na jej požadovanú kvalitu. príp. Tieto izolované čisté obsahové látky rastlinných drog možno ďalej spracúvať na liečivá. aby každý zberač vedel určiť správny spracovateľský postup. žihľavy.náuka o syntetických liečivách a i. Juhoslávia. Mnohé liečivé rastliny a drogy sú stálou surovinou na izoláciu obsahových látok s menšou jedovatosťou. pričom sú tu možnosti a predpoklady aj na export kvalitných rastlinných drog. a tie podmieňujú aj ich terapeutické upotrebenie. ešte stále chýbalo asi 300 000 kg pre domácu potrebu (výroba liečivých čajovín. alebo po dôkladnom preskúmaní chemickej skladby slúžia ako modelové látky pri výrobe rovnako účinných syntetických látok (napr. farmaceutická chémia . podľa saligenínu mnohé látky s protireumatickým pôsobením. podmienenou najmä spomínanými slovenskými prírodnými podmienkami. sa vyrobili mnohé syntetické látky vyvolávajúce miestne znecitlivenie (lokálne anestetiká). extraktov a pod. Z niektorých sa poloumelo vyrábajú ďalšie liečivá. list čučoriedky. Pre každú drogu sú preto predpísané hodnoty jej kvality .ZBER A SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Slovensko je mierne hornatou krajinou s rozmanitým geologickým zložením. Na Slovensku rastie asi 200-250 všeobecne uznávaných druhov liečivých rastlín od nížinných pásem až po alpínske hole a skaly. ktoré sú bezpodmienečnou zložkou európskych priemyselne vyrábaných farmaceutických prípravkov (hromadne vyrábaných liekov). hyoscyamínu.má veľmi vhodné podmienky. než majú umelé (syntetické) látky. Sušená liečivá rastlina. ktorých celková syntéza by bola príliš nákladná (napr. alebo len v niektorých jej častiach.). čučoriedkové plody. a to v produkčnom množstve. ktorá je určená obsahovými látkami. v prípade morfínu. Množstvom a druhovou rozmanitosťou rastlín by sa teda Slovenská socialistická republika mohla stať výhodnou surovinovou základňou na zakrytie spotreby liečivých drog na domácom trhu. ktoré sú výslednicou zložitých životných (biochemických) pochodov a v istom štádiu vývoja sa ukladajú buď v celej rastline. chinínu. alebo preto. alebo sa vyrába synteticky). digitoxín a i. od severovýchodu sucho a od severozápadu zasa priveľkú oblačnosť. niektoré hormóny zo saponínov a rozličné farmaká z alkaloidov námeľa). obsiahnutého v listoch koky. Egypt) a ktoré nám cenovo konkurujú. j. že priame používanie liečivých rastlín je na ústupe. Preto nemá letné ani zimné tepelné extrémy.

chladné leto. kedy je v nich alebo v niektorom ich orgáne maximum účinných obsahových látok. podľa citlivosti účinných látok voči teplote. kriedou a pod. osobitným spôsobom rozložiť obsahové látky. O aplikácii vhodnej formy a spôsobe užívania rozhoduje lekár na základe diagnózy. fermentované laxatívny. že najvýhodnejším spôsobom jednoduchého konzervovania. Skúsenosti ukázali. Keďže čerstvá rastlina ani droga obvykle nemávajú stále. inulín. posledný faktor je síce prvoradý. ak sa liečivé obsahové látky tvoria v listoch. OBDOBIE ZBERU LIEČIVÝCH RASTLÍN Obdobie zberu liečivých rastlín záleží na tom. Tie musia ostať zachované i v drogách. bieliť. NSR a i. Liečivá rastlina ako celok. v istom ročnom či mesačnom období. vňať mäty piepornej. U nás sú to napr. preto sa niekedy výslovne zakazuje. po vytvorenie drogy. všetko ostatné boli povery.konzervujú takým spôsobom. jednotlivé obsahové látky sa izolujú a až potom sa používajú na prípravu liekov.) nakupujú aj čerstvé rastliny. je sušenie. spôsob skladovania drog (a ich preprava). 3. nepovoľuje sa bielenie ibišového koreňa kysličníkom síričitým. ale priamo závisí od predchádzajúcich. Sušená liečivá rastlina — droga má obsahové látky konzervované.).). ktorý dostane chorý. ako liečivo. Čerstvá biologická surovina sa musí čím skôr spracovať. tvorbu plodov atď. pri kôre krušiny. Lekár takisto posudzuje vhodnosť liečiva rastlinného či živočíšneho pôvodu alebo umelo vyrobeného. Orgány s obsahom silice zasa treba zberať neskoro popoludní. obsahové látky liečivých rastlín (drog). droga a obsahová látka izolovaná z nej často majú v liečiteľstve rozličné. Jána" čosi bolo — ľudová múdrosť tušila vtedy maximum obsahových látok. Napríklad náprstníkové listy (Folium digitalis) pri zbere za slnečného dňa a popoludní majú zaručene vyšší obsah srdcových glykozidov než zrána. kvitne a pod. konštantné množstvo obsahových látok. Problematike preto venujeme osobitnú kapitolu. Časová závislosť zberu je ešte užšia. t. z ktorých sa pripravujú lieky. Čerstvé rastliny majú vedecky opodstatnené použitie v terapii. rastie. stabilizované sušením. najmä ak obsahujú rezervné látky (škrob. ktoré sa musí robiť odborne. nerovnaké uplatnenie (napr. Zber sa dá vytýčiť časové.. Inokedy je zasa apretácia — fermentácia bezpodmienečne potrebná. pretože liečebne účinné obsahové látky sa v nich nijako nemenia. Ako opačný prípad možno uviesť tymianovú vňať a jej uplatnenie pri liečení čierneho kašľa — efektívne pôsobí len celý komplex obsahových látok čerstvej drogy. spôsob sušenia nazberaného materiálu (príprava drog). lesné plody a huby nakupované Jednotami. lúpať. 2. 4. samozrejme. vývoj niektorých jej orgánov. ktorý možno vždy a všade uplatniť. Čerstvo zozberané rastliny tvoria liečivú biologickú surovinu — sušením sa z nej stáva droga. ktoré podmieňujú liečivosť. je v priamej závislosti od obsahových látok. rozkrajovať. nasadenie kvetných púčikov. pre korene horca. lebo v čase silného slnečného žiarenia sa silica stráca. Mechanické časové zadelenie podľa kalendára nemusí vždy súhlasiť s vývojom rastlinných orgánov (neskorá jar. Na zastavenie takýchto zmien sa vypracovali rozličné metódy. napr. Drogu možno zasa použiť v terapii priamo. začiatok kvitnutia. aby sa pri ňom príliš nezmenili práve tie látky. preto ho kladieme na záver. prípadne ešte presnejšie: vzhľadom na vytváranie. Nie je prípustná napr. Súbor týchto prác pomenúvame apretácia. sliz či 14 . že aj tvorba obsahových látok v nej prebieha normálne. tuhá zima atď. aj na zbere „za mesačnej noci na sv. značí celú fázu úpravy biologickej suroviny až do konečného komerčného štádia. lebo inak v nej začnú prebiehať nežiadúce zmeny obsahových látok. čerstvé semená pagaštana konského (Aesculus hippocastanum). dá sa predpokladať. Celý pochod úpravy materskej rastliny na drogu a napokon na liek. Anglicko). alebo niektoré zo súboru obsahových látok samy osebe majú výhodnejšie liečebné uplatnenie. Takto možno pochopiť nevyhnutnosť zberu zásobných orgánov — koreňov a podzemkov v jeseni. Ak sa rastlina na stanovišti riadne vyvíja. jednotlivé izolované zložky sú oveľa menej účinné. Problematika sa dá zosumovať do štyroch základných faktorov: 1. silica a mentol izolovaný zo silice). pretože každé môže mať inú terapeutickú šírku. napr. napr. lebo jej pôvodné obsahové látky majú dávivý účinok. Sušenie je teda veľmi zodpovedná úloha a môže nám celkom znehodnotiť námahu spojenú so zberom. Niekedy treba rastlinu pred sušením upraviť. obdobie zberu liečivých rastlín a sám zber. vápnom. Obdobie zberu liečivej rastliny nemožno voliť náhodne. homeopatia používa na prípravu liečiv prevažne čerstvé rastliny. zmrazovanie pri nízkych teplotách čiže lyofilizácia a i. ktoré však nemožno uplatniť v bežnej domácej praxi (napr. prípadne látky s najvýraznejšími liečebnými účinkami možno izolovať a uplatniť ako čistú substanciu. príp. Preto sa často budujú továrne priamo pri pestovateľských plochách (oba nemecké štáty. pretože má svoje vedecky opodstatnené dôvody a napr. j. Apretácia rozhodne nesmie ísť na úkor kvality drogy. pôsobenie pár alkoholu na zozberaný materiál. a preto sa miestami (v NDR.

tým šetrnejšie musíme s ním zaobchádzať a negniaviť ho. Pri zbere nesmieme nikdy zabúdať. ale nadzemné zásadne do košov alebo debničiek. j.silicu). kvety bez stopiek.—Kčs Púpava koreň s vňaťou 1 kg 12. Pri každej rastline treba poznať charakter obsahových látok a zhruba i vplyvy.50 Kčs 90. odosielaní. Iba tak možno vždy získať z rastlín hodnotné drogy. Púpavový koreň s vňaťou. podzemky (rhizomata) alebo hľuzy (tubera) zvyčajne vykopávame v jeseni. zásadne sa nesmú súčasne zberať nejedovaté a jedovaté rastliny. priestorom zapadnutým popolčekom a pod. Ako príklady možno uviesť prepočet za poldenný zber (4 hodiny): Zberaná časť Bylina Cena za 1 kg drogy (1977) list 1 kg 12. v cenníku neuvedené). pri slnečnom počasí. Jednou 1S .15 Kčs 56. až potom sa pustíme do väčšieho zberu. ako je kapacita sušiacej plochy (o týchto problémoch hovorí ďalšia kapitola). Zber jedovatých rastlín je deťom do 14 rokov zakázaný. navštívime pred zberom niektorú z nákupní. pretože vtedy je v ňom najviac horčín. ktoré sa vyskytujú hojne v okolí. kde si vyžiadame platný nákupný cenník a poinformujeme sa o možnostiach odpredaja (možno dohodnúť aj iné druhy. zdravé. pretože čím krehkejší je materiál. b) hodinový výkon. Mechanizácia zveľaďuje výsledky zberu.5 : 1 2. treba zvážiť jeho rentabilitu a vopred si pripraviť miesto na sušenie. ako korene (radices). kosáky a kosy a pod. Podzemné časti možno dávať do vriec.80 Kčs Podbeľ 5. Ak ešte nemáme skúsenosti.00 4: 1 5. Starší a dospelí pri zbere nesmú jesť a piť (fajčiť). ktoré na ne pôsobia. Zberáme rastliny čisté. c) zosychací pomer sušiaceho sa materiálu.— Kčs 10. Gottwald): a) cena za 1 kg sušenej drogy. t. treba vykopávať na jar. ktorý sa zberá pre obsah horčín.00 6: 1 Zber v kg za 1 h (priemer) Zosychací pomer Rentabilita zberu 1 h v Kčs 4 h v Kčs 12. podzemné časti. kvety (flores) pred ich úplným rozvinutím.00 3.—Kčs 4.60 Kčs 13. a na tie sa zameriame. ZBER LIEČIVÝCH RASTLÍN A LESNÝCH PLODOV Ak nám ide o zber liečivých rastlín na odpredaj.— Kčs Ihlica tŕnitá koreň 1 kg 17.—Kčs 48. do čoho sa robí zber. zber čerstvého materiálu v kg. listy (fólia) a vňať (herbae) tesne pred plným rozkvitaním kvetov na rastline. Rentabilita zberu sa dá vyrátať na základe troch faktorov (ako správne radí skúsený zberač O. dáme si vopred overiť a v nákupni ohodnotiť predbežnú vzorku drogy a jej kvalitu. vyhýbajme sa preto znečisteným prašným miestam.— Kčs 22.50 3: 1 9. Nemožno zberať viac. že rastlinný materiál bude slúžiť ako liečivo. Veľmi dôležité a často rozhodujúce je.— Kčs Hloh list s kvetom 1 kg 12. Všeobecne možno uviesť.—Kčs 40. koreň s obsahom rezervného inulínu je zasa výhodné vykopávať v jeseni.— Kčs 14. Kvety a listy trháme väčšinou ručne. kde by sa zaparili a znehodnotili. nenapadnuté škodcami a v predpísanom období. Výsledkom je odmena za 1 h práce v korunách. a tým aj finančný príjem. že jednotlivé časti sa zberajú v čase plného rozvoja: plody (fructus) a semená (semina) v začínajúcej sa až dokonalej zrelosti. požičaní obalov atď.00 5: 1 Po overení faktov si vyberieme 2 — 3 dobre známe druhy. I keď je zber našou záľubou. Rátanie: množstvo nazberané za 1 h delíme zosychacím pomerom a podiel vynásobíme nákupnou cenou za 1 kg drogy.— Kčs Ľubovník vňať 1 kg 10.70 Kčs 54. rozhodne však nie do igelitových vrecák. používame preto hrebene. Vo všetkých prípadoch je to za sucha. vňať režeme kosákom alebo nožom (iba bylinné časti) a podzemné časti vyrypujeme rýľom.

konopnice alebo jablčníka.25—0. Vňať možno sušiť v neveľkých zväzkoch (snopčekoch). Jedovaté plody má i konvalinka. Pri zbere malín a černíc sú však nevhodné.zaparujú sa. Obaly a nádoby nikdy nepreplňujeme. kališných lístkov. plody netlačíme a nestriasame. kde môže niekto iný po nás o pár dní zberať ďalej. uvedené údaje sú len orientačné. Zberáme systematicky. hluchavky. zimolez pýŕitý — Lonicera xylosteum) — bobuľky sú vždy na stopke. čo je veľká strata a národohospodárska škoda. prvosienky. hoci každý rok ostáva v našich lesoch tisíce ton nevyzberaných lesných plodov i húb. ktorý rastie v záhradách i lesoch a kvitne skoro zjari. zaparia sa (podobne ako veľa iných druhov).50—1 kg čerstvých listov a 1—2 kg čerstvej kôry alebo koreňov. listy vratiča 1. Lesné plody zberáme zásadne do čistých nádob. pastierskej kapsičky. menia sa farebne. vresu. Šípky a borievky zberáme do lubkových alebo prútených košíkov. patria k nim plody prudko jedovatého lykovca (Daphne mezereum). Slúžia ako výhodný vývozný artikel potravinárskeho priemyslu a umiestia sa v každom množstve i na domácom trhu. áron škvrnitý (Arum maculatum).5 m2. lubkové koše) alebo prútené košíky — sú vzdušné a plody v nich dlho vydržia ako čerstvé. brusníc. zmrazenú dreň i ďalšie výrobky. ČIERNE A MODRAVÉ BOBUĽKY si možno zameniť najmä za čučoriedky či čierne ríbezle.z prvých zásad zberača je: materiál sa nesmie zapariť! Veľmi citlivé sú napr. klesá obsah cukrov. často trvalým poškodením obličiek a krvavým močením. ktorá má husté strapce červených bobuliek. čučoriedok. preto ich treba čím skôr dodať do nákupne.5 m2. Aj v nich — podobne ako v drogách — prebieha biologické znehodnocovanie.Lonicera caprifolium). Jeho polopriesvitné karmínové plody sa i veľkosťou podobajú ríbezľovým. prípadne za černice. spojené až po dve spolu. vitamínov. takže ich predaj z roka na rok stúpa. lebo plody zvyčajne dozrievajú postupne. list jahody. Domáci i zahraniční spotrebitelia si obľúbili ich nenapodobiteľnú chuť i vôňu. ríbezle čiernej. kvety rumančeka. ibiša. agáta. Špeciálne poznámky k jednotlivým lesným plodom sa uvádzajú pri ich materských rastlinách. Slnkom rozohriate alebo mokré plody skôr podliehajú skaze. Občas sa vyskytujú stredne ťažké otravy plodmi zemolezu čierneho (Lonicera nigra). Branca sa pri sušení 1 kg čerstvého materiálu vyžadujú väčšmi odstupňované plochy (kvet vratiča 0. než horúce slnko plody rozohreje. Dodatočným vyberaním lístia. lebo z nich vyteká cenná šťava (lepšie sú neopraskané smaltované nádoby). ZÁVEREČNÉ VAROVANIE PRI ZBERE LESNÝCH PLODOV Pri zbere lesných plodov a záhradného bobuľovitého ovocia sme si istí. Skúsený zberač môže na ploche veľa získať. posed dvojdomý (Bryonia dioica). ČERVENÉ A ŽLTÉ JEDOVATÉ BOBUĽKY pripomínajú ríbezle a brusnice. kvasia i hnijú. Osobitnú kapitolu pri zbere tvoria lesné plody a huby. nezabúdajme však na menšie deti. vína. Pri zbere si počíname opatrne — neničíme porasty a dávame pozor na hady. najmä za priaznivých poveternostných podmienok. Aj keď sme z tejto stránky veľmocou. jahôd. ihličia. Podľa prepočtov lekárnika K. ľul'ok žltý (Solanum luteum). ba i kalina obyčajná (Viburnum opulus). Otrava sa prejavuje 16 . ale až po oschnutí rannej rosy alebo dažďovej vody. džemy. kvet rumančeka 0. Všetky lesné plody veľmi rýchlo podliehajú skaze . šípok i borievok) vyrábame znamenité kompóty. brusníc a čučoriedok sú najvhodnejšie prepravné obaly (tzv. Plody zbavujeme nečistôt už pri zbere. rôsoly. tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). divozelu či nevädze. Baza červená (Sambucus racemosa). sirupy. ani zďaleka nevieme uspokojiť konzumentov. Naše varovanie vychádza zo skutočností. Proti zapareniu je odolný napr. Preto sú vhodné na zácvik zberačov-začiatočníkov. že sa nič nemôže stať. s ktorými sa stretávame na detských klinikách. Ak ich necháme dlhší čas na kope. vňať prasličky. Pri sušení ostatného zozberaného materiálu sa na 1 m2 zmestí asi 0. nie je síce jedovatá. Jeho príbuzný je popínavý okrasný ker zemolez kozí (ľudové ruža z Jericha .5 m2). kvet myšieho chvosta 1 m2. ktoré sa u nás stali v posledných rokoch veľmi hľadanými surovinami. Počas parných dní sa zber začína skôr. ktorá sa prejavuje krvavými hnačkami.50 kg čerstvých kvetov.75 m2. závažným. teda i na menej výhodných miestach. nezrelých plodov a iných prímesí sa plody rozmliaždia. 0. bobuľky má poukladané akoby na okrúhlom tanieriku. plesnejú. Na zber jahôd. tymianu. Pravdaže. Už 5 — 6 bobuliek spôsobuje u detí veľmi ťažkú otravu. Podobné bobuľky má zemolez obyčajný (čes. černíc. chuťou i vôňou. kokorík. listy podbeľa 3 m2 a listy maliny alebo ostružiny 3. ktorý rastie v podhorskom pásme. ale ani jedlá. Z lesných plodov (malín.

Zriedka spôsobuje otravu aj samorastlík klasnatý (Actaea spicata). pyštek a i. ostružina. najmä na suchých hrudách. konvalinky. Pri odrezávaní materiálu nožom odrezané rastliny berieme vo zväzkoch druhou rukou. Ak nemožno uplatniť zber kosákom „pod rukou". trnky a pod.). Uväzuje sa podľa potreby okolo pása. sčervenenín kože a rozšírením zreničiek. s prišitými dvoma pásikmi z tenšej kože na hornej strane a s jedným na dolnej. vŕšky vresu. plátna. č. Otrava má podobný priebeh ako pri lykovci. podbeľ. Skvalitníme tým zber a za rovnaké časové obdobie nazberáme viac ako rukou.hnačkami. žihľavy. Zber kosákom „pod rukou" je vlastne prežínanie. Tak zberáme napr. listy maliny.. zlatobyľ. listov (brusnica.). vlčí mak. rebríček a i. jablčníka. (obr. ktoré často bývajú osobitnou špecialitou rutinovaného zberača. Častejšou príčinou otráv sú jedovaté plody posedu bieleho (Bryonia alba). brusníc. a to tiež v hustých porastoch. týmto spôsobom sa dobre zberá najmä vňať v čistom a bohatom poraste. Zber „pod palec" sa Obr. Nevyhnutné je aj pri zbere liečivých rastlín. Vyššia racionalizácia zberu sa dá docieliť aj nacvičením určitého spôsobu zberania — napr. kvetov (hloh. nátržníka husieho.). modro oinovatenými bobuľami umiestenými medzi štyrmi veľkými listami. čučoriedok. VŠEOBECNE O ZBERAČSKOM NÁRADÍ Pri každej pracovnej činnosti spravidla potrebujeme vhodné náradie. trávou a pod. Otrava sa prejavuje zúžením zreníc. Zberá sa tak pupenec roľný. materinej dúšky. na hornom okraji vystužené všitým drôtom (priemer 2 — 3 mm) a s metrovými pásikmi (popruhmi) našitými v každom hornom rohu. kde niet miesta na postavenie košíka. k boku. Z náradia používaného pri bežnom zbere liečivých rastlín (rozličné nože. vachta.) a všade. pyšteka. kde treba pracovať kolenačky (vysadzovanie. III). pletie a pod. . ušité z juty. ďalej vňať rebríčka. ktoré vyvolávajú otravu s podobným priebehom ako lykovec. prvosienka. V). stavikrv vtáčí. Takisto zriedkavé sú otravy plodmi vranieho oka (Paris quadrifolia). vňatí menšieho vzrastu alebo iba vŕškov a pod. Pri zbere nízkych porastov (sedmokráska. nechtík. alchemilka. Plody takisto pripomínajú čierne ríbezle. (Pri opise špeciálneho zberačského náradia sa opierame o návody skúseného zberača O. marinky. pľúcnika. napr. zvyčajne je vhodný zber hrotom kosáka. šírka 45 cm).). kosák. osvedčujú sa chrániče na kolená z penovej gumy (hrubej asi 3 -4 cm) a miery podľa vlastných kolien (asi 20 x 15 cm). zemedym. I zatváracími špendlíkmi (obr. ktorý rastie v záhradných plotoch aj v lesných húštinách. Účelnejšie je vyobrazenie menej známych a osvedčených nástrojov. slabšej kože alebo zo silonového tkaniva (hĺbka asi 50 cm.jednoducho všetko a všade. čučoriedka. stavikrv vtáčí. II). Zámenou za čierne ríbezle vznikajú aj otravy bobuľami ľuľka čierneho (Solanum nigrum) a brečtana. prietržník a pod.) Pri zbere nikdy nesmieme zabudnúť na zberné obaly.) je azda zbytočné robiť osobitné nákresy a opisy. no pridružujú sa i horúčky. ktorý sa uplatňuje v nízkych a poliehavých porastoch. zemežlč. cez rameno a pod. IV). dosť vysoká bylina so strapcom čiernych bobúľ. III Obr. hnačkami a dráždením obličiek. V mnohých prípadoch je však výhodné mať pri zbere príslušné vrecko (tzv. 17 . kapsár. pamajoránu a tiež listy skorocelu. srdcovníka. Dobre sa uplatňuje ako príručný obal pri oberučnom zbere plodov (šípky. v ktorých dopravujeme materiál domov. L). vachty a vratiča (obr. slamiha piesočná a i. s otvormi na zapnutie gombíkov na pracovných nohaviciach. malina. ľubovníka. kde sa nedá použiť kosák (obr. vracaním. zber nožom „pod palec" je vlastne zber jednou rukou. zlatobyle. obr. II uplatní výhodne v porastoch zarastených inými rastlinami. jednoduchý hrebeň na rumanček a pod. prasličku. Gottwalda. vratič a pod. možno ich upevňovať aj Obr. jahody.

Vyrypovačom zbierame napr. V Hrebeň na prvosienku a bôľhoj: Na zber prvosienky sa najlepšie osvedčuje hrebeň s násadcom. slamihy. VII Obr. bôľhoj a. široký asi 1 — 1. Hroty sú prehnuté. list púpavy. úborov nevädze. vnútorné hrany vidlice sú ostro nabrúsené.5 cm. VI Obr. VIII Obr. IV Obr. DÍžka hrebeňa je asi 20 cm. Vyrypovač listových ruží: Šírka vidlice je asi 4—5 cm. podbeľa. Nity nesmú prekážať v strihu. sedmokrásky a parumanu spanilého (obr. na vnútornej strane majú brúsený plechový pásik. pastiersku kapsičku. Hrebeňom sa zberá napr. IX 18 . dĺžka násadca asi 75-90 cm. Nástroj sa úspešne uplatňuje pri zbere šípok.Obr. VI). Krajčírske alebo záhradnícke nožnice so zásobníkom: Zásobník je vyrobený zo slabšieho plechu a prinitovaný na pravé strihacie rameno nožníc. VIII). stavikrv vtáčí. Celková dĺžka nástroja je asi 30 — 35 cm. Obr. šírka 8 cm. kvet prvosienok. prietržníky a pod. VII). arniky a rimbaby starčekobstej (obr. pupenec roľný. (obr. výška 6 cm.

Zo živej sústavy hmoty sú ako prvé zasiahnuté najlabilnejšie látky. mrkvu. ihlicu tŕnistú. XII). ktorého priebeh zasa určujú svojím charakterom obsahové látky rastliny. DÍžka tyče je asi 1. prítomné enzýmy začínajú pôsobiť veľmi rýchlo. stavikrv (hadí koreň). kde je práca veľmi namáhavá a normálnym rýľom nemožná. archangeliky. Používa sa na vykopávame koreňov v tvrdej pôde. ibiša atď. Sysľovkou sa dobývajú korene ľuľkovca zlomocného. Aby sa 19 . spojených navzájom ľahko porušiteľnou väzbou. Na vykopávame koreňov sa uplatňuje niekoľko typov nástrojov.5-2. DÍžka násady je 1. je vhodný napr. Napr. vyhovuje im najmä vodné prostredie (a ono v rastline je a má pre činnosť enzýmov priaznivú kyslú reakciu) a určitá teplota. XI). čiernej bazy a pod. terapeuticky cenné glykozidy. DÍžka rýľa je asi 25 cm. Štvorhrotové oceľové hrable (alebo hák) na podzemky puškvorca majú krajné nožovité háky s ostrím a obidva vnútorné majú kruhovitý profil. X). budované z dvoch zložiek.5 m (obr. (obr. Vzdialenosť hrotov je okolo 3—4 cm. V okamihu oddelenia zberanej časti sa preruší spojenie orgánu s celým telom rastliny a začínajú sa rozkladné procesy — odumieranie a vädnutie. dĺžka násady asi 70—90 cm a šírka rýľa okolo 8 cm. (obr. Úzkym rýľom vykopávame napr. Úzky rýľ sa uplatňuje pri vykopávaní menších kolovitých koreňov. archangeliku a pod. z aglykónu a cukru. Kopáč je dlhý asi 15—20 cm a má polovičnú šírku. moria nôžka (česky „muří nôžka"). XII Obr. hlohu.Obr. Šírka hrablí je asi 30 cm a hroty merajú 10—12 cm. medzi ktoré patria napr. XIII). celková dĺžka náradia je asi 30 — 40 cm (obr. na dobývanie koreňov kuklíka mestského alebo stavikrvu či nátržníkov je vhodná tzv. X Obr.5 — 2 m (obr IX). na zber šípok. XIII Na približovanie nedostupných konárov a ich pridŕžanie používame hák na tyči so slučkou. SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Sušenie je druhý faktor. valeriány. Sysľovka je pomerne ťažká motyka. vyrobená z dobrej ocele (staré perá z nákladného auta) a s pevnou násadou. oman. XI Obr. lopúchy. ligurček.

Obyčajne už rozdiel medzi cenou I. Sušíme v tieni. ako zvýšiť akosť drogy. Môžeme si ich ľahko urobiť sami. Na sušenie vňatí stačí. rýchlo treba sušiť horcový koreň. V prípade potreby nám v nákupni poradia. čím je povala vzdušnejšia. v obytných miestnostiach. v miestnosti asi vo výške 50 cm (aby vzduch prúdil aj odspodu a aby materiál nevlhol). Pri nízkych teplotách zasa sušenie trvá veľmi dlho. Vzdialenosti medzi nimi by mali byť aspoň 20 cm. kde je para). Obvyklé rozmery liesok bývajú 80-100 cm x 100-120 cm. aby sme museli manipulovať s ostatnými. Pokojné zimné obdobie je priam určené na to. výhodou je. ibiš. vždy zmodrejú). na ktorých sú zavesené škridlice. XV). Takýto usmernený rozklad obsahových látok. rozrezané alebo rozdrvené drogy sa nenakupujú. v kôlni a inde. takže ťažko vysloviť všeobecné pravidlo: poznáme prípady nevyhnutnosti vysokých teplôt (sušenie čajovníkových listov na bežný čierny čaj — pozri cudzokrajné drogy). Všetky časti rastliny dodávame do nákupne celé. Výnimky z tohto pravidla sú zriedkavé (slezové kvety . teda sušiť tak. na zakladanie a ošetrovanie kultúr. XVI a XVII). nie však na slnku). tým lepšie rastliny schnú. že jednotlivé liesky možno zasúvať a vyberať bez toho. Pridajme si k tomu spomínané skutočnosti a doplňme: zberajme len toľko.2-2 cm x 2-4 cm. XIV Obr. Rohy liesok možno spevniť kovovými uhlami. XV ich činnosť zastavila. začať čo najskôr so správnym a rýchlym sušením. keď sa rastlina vo všetkých svojich častiach pri pokuse o ohnutie láme. čisté. j. lieskach (obr. pričom sa predlžuje rozkladné. odosielanie drog do nákupne.Flos malvae. pôvodne ružové. neobracajme pri tom zbytočne drogu. nie však pri vysokých teplotách. využijú ako horná opora pre liesky (obr. napr. Pomalé sušenie — a to i na slnku — je možné pri krušinovej kôre (Cortex frangulae). a pribijeme klinčekmi so širokými hlavičkami. ZARIAĎME SI SUŠIAREŇ Od včasnej jari do neskorej jesene treba využiť každý pekný deň na zber a ďalšiu manipuláciu s materiálom — sušenie. Ak nemáme 20 . však nemôže bez ujmy prebehnúť pri horcovom koreni a sladkom drievku. Sušiareň v podstreší možno zariadiť lieskami tak. vhodná hrúbka líšt je 1. ktoré nesú krov (obr. nazývaný fermentácia. pri dobrej výmene vzduchu (nie v miestnosti. Jutovina nie je vhodná. aby sa nedrobila. rastliny so silicou. Potrebujeme iba niekoľko líšt (latiek) a zopár metrov riedkeho nie chlpatého textilu. aby lieska bola riedko vypletená motúzom (silonom). balenie. treba čím rýchlejšie odpariť vodu. papierovú tkaninu alebo organtín. Napriek týmto úskaliam by sme si mali vytýčiť hlavnú zásadu: sušiť čím rýchlejšie. S lieskami možno manipulovať priamo v prírode na mieste zberu alebo doma. napr. Miestnosti musia byť upravené. koľko môžeme ihneď po zbere usušiť. Textil na okraji zahneme. Samozrejme. Vhodne sa dajú využiť aj zvislé stredné trámy na povale. akosti a ďalšími akosťami veľmi skoro uhradí náklady spojené so zariadením sušiarne. lebo spôsobujú rozklad či denaturáciu liečivých obsahových látok. Na prednú spodnú stranu krovového trámu pribijeme druhú latku a tá nám poslúži ako spodná opora liesky. že sa latky. ale aj so slizom. archangeliku (pri teplote do 30 — 35° C. Krušinová kôra sa môže užívať až po ročnom skladovaní alebo po hodinovom zahrievaní pri teplote 100° C. väčšinou škodlivé pôsobenie enzýmov. Teplotu sušenia určuje charakter obsahových látok. aby sa nestrapatil. XIV). príp. aby si sušený materiál (droga) zachoval pôvodnú farbu. t. aby sme ho využili na zariadenie lacnej sušiarne. Sušenie sa končí. Vo všeobecnosti sú vysoké teploty pri sušení nevhodné. lebo chlpy zachytávajú zvyšky drog a ďalšia droga sa nimi potom znečisťuje. na povale. kde sa práve takto rozložia obsahové látky s nežiadúcim dávivým účinkom. Vo voľnej prírode treba sušiť asi 1 m nad zemou. neobídeme sa bez nej najmä pri zbere (pestovaní) drahších drog. bezprašné a dobre vetrané. Liečivé rastliny sa najlepšie sušia na tzv.Obr.

urobíme si jednoduchý stojan na liesky. nerobí toto sušenie osobitný problém. XVII Obr. prípadne s latkovými podložkami. oprieme ho o stenu nad vykurovacím telesom a možno na ňom sušiť (obr. kde prirodzené teplo nestačí. návody môžu byť iba rámcové. postavíme medzi trámy náhradné stĺpiky (drúčiky). Pri sušení sa z rastlín odparuje voda. Sušenie pri umelom teple prebieha rýchlejšie a nezávisí od počasia. čo je dosť nevýhodné. Pri jednotlivých častiach rastliny je po usušení takýto úbytok pôvodnej hmotnosti: semená 20 % vňať 75 % kôra 50 % listy 80 % korene 60 % kvety 85 % 21 . Stojan môže byť dvojitý (ako maliarsky rebrík) a potom možno sušiť z obidvoch strán. hluchavky bielej. XXI). XIX). Sušenie vňate si spravidla nevyžaduje liesky. Ak chceme získať tovar výbornej kvality. stodoly a iné vzdušné zastrešené priestory. navyše sa dá regulovať. Medzi drôtmi či latkami má byť odstup okolo 20 cm. Konštrukcia nemusí byť veľmi pevná. Liesky v nich vešiame buď opísanými spôsobmi. kvet bazy čiernej. Maximálna teplota pri tomto spôsobe sušenia sa zvyčajne pohybuje medzi 40-50° C. Manipulácia si však vyžaduje prax. Je výhodné tam. divozelu a i. vystačíme s drôteným alebo silonovým výpletom.Obr. alebo pomocou kovových závesov (obr. Výhodný je najmä pre háklivé drogy s obsahom slizu alebo pre kvetový materiál. Medzi jednotlivými radmi výpletu sa odporúča medzera asi 40 cm. možno sušiť niektoré časti rastlín kombinovane: najprv v prievane a potom dosúšať horúcim vzduchom. Tak sušíme napr. XVIII). XVIII Obr. XIX dosť dlhé latky. pivonky.) Ak sme si zhotovili liesky. Údaje o osobitných priemyslových a etážových sušiarňach uvádza príslušná odborná literatúra. Pri použití kovových závesov však jednotlivé liesky nemožno vymieňať. Pri sušení možno využiť i kôlne. pričom sa ich hmotnosť znižuje o 20 až 85 %. XVI Obr. lebo váha liesok i so sušeným materiálom nepresahuje niekoľko kilogramov. Doma sa niekedy musíme uspokojiť s dosúšaním na peci alebo na sporáku (keď sa prestalo kúriť. alebo tam. alebo na kolíky (obr. kde sa pracuje s väčšími množstvami (napríklad na plantážach).

ak sú hrubé. neprepadávali na seba cez liesky a pod. očistíme ich kefkou. XX Obr. Drogy často napádajú škodcovia. podzemky a hľuzy.Obr. rozostrieme na liesky alebo. Pozor na nebezpečenstvo ohňa! . navlečieme na povrázky a v prievane sušíme. aby do nich nemali prístup domáce zvieratá. že drogy sú liečivá. preto pred začatím zberu musíme sušiace priestory a liesky asanovať. XXI Rozdielny je aj čas sušenia jednotlivých rastlinných častí v prirodzených podmienkach (bez použitia umelého tepla): Dĺžka sušenia Počet dní v lete Počet dní na jar a v jeseni Kvety 3—8 8—14 Rýchlo schnúce listy a vňať 3—6 10—14 Pomaly schnúce listy a vňať 10—14 14—21 Korene 14 21 Najťažšie sa sušia podzemné časti — korene. podľa možnosti opláchneme (najlepšie prúdom tečúcej vody. Strasieme z nich zvyšky hliny. Nikdy nesmieme zabúdať. Možno na to upotrebiť u nás vyrábané prípravky. a preto musíme dbať. pozdĺžne prerežeme. aby nenabrali na seba cudzie pachy. Počas sušenia možno na ten istý účel použiť dymiace tablety.. a to každú podzemnú časť osobitne). Sušiarne musíme udržiavať v úplnej čistote a dbáme. aby sa navzájom nemiešali.

prach a hmyz. ďateliny. črvotočov a pod. ako aj časti napadnuté hmyzom (škodcami). ale na druhej strane sa ľahko zapráši alebo inak znehodnotí. Z bežného nákupného plánu medzi ne patrí napríklad kvet agáta. 23 . ináč by splesniveli. má odbyt zabezpečený. Preto ju radšej skladujeme v dobre uzavretých obaloch. K tejto problematike vyšla čs. Na ich prechodné uskladnenie potrebujeme suchú. komoru. debny vyložené papierom či sudy. silné slnečné svetlo a priveľké kolísanie teploty. vzdušnú a čistú miestnosť. môžu obsahovať zárodky škodcov. ktoré dobrú drogu počas prepravy znehodnotia. ak je jej menej.ceny kolísali a často nebolo možné tovar predať. starú zásobu nemiešajme s novou — radšej ju vysypme. Do vreca vložíme zoznam odosielaných drog (konsignáciu) a svoju adresu. takže pre ne sú predpísané ročné výmenné lehoty (= exspiračná lehota). ako sú cudzie prímesi (iné časti materskej rastliny. aby nezvlhli. chybné. ale aj koreň lopúcha. či je droga suchá. treba ich vopred triediť. maku vlčieho. Drogy s osobitým príjemným či nepríjemným pachom ukladáme do sklených alebo plechových nádob. púpavy lekárskej. Tovar na odosielanie sa balí do vriec. Odbyt a predaj drog býval prv ťažší . štátna norma týkajúca sa liečivých drog — ČSN 86 6002 (Úprava drog a ich balenie. Kto zberá podľa štátneho plánu. označovanie. lipy. Osobitné skladovacie predpisy uvádzame na patričnom mieste pri jednotlivých rastlinách. Na tento účel možno prerobiť sýpku. čím dostávajú nepeknú hnedú farbu a táto zmena prebieha na úkor obsahových látok. Drogy zvyčajne neodosielame do nákupne hneď po usušení.). Z uvedeného možno vyvodiť: každú drogu treba skladovať veľmi starostlivo (aspoň podľa návodu) a na domácu potrebu sa musia zbierať také množstvá. Dnes je hospodárenie s liečivými rastlinami plánované a tovar sa predáva za pevné. doprava. zmes drog rozličnej kvality sa zasa hodnotí cenou najnižšej prítomnej akosti. kvety divozelu veľmi ľahko vlhnú. ďalej list podbeľa. Drogu do vriec dobre natlačíme (asi 6—8 kg na vrece). Ľahšie vrecia vešiame pod strechu. Stačia na to obyčajné sitá s rozmermi otvorov pre kvety asi 2 x 2 mm. v sparne sa niektoré druhy veľmi ľahko drobia). Všeobecne drogám škodí vlhko. ale pre niektoré drogy nie sú dostačujúce. Jutové vrecia zašívame navrchu v smere. Vrecia objednávame pred hlavnou sezónou. vopred vyhlásené ceny. čistá a bezprašná — vlhkú presušíme. preberanie a skladovanie). BALENIE A PREPRAVA Skladovanie drog zasa podstatne ovplyvňujú obsahové látky. Tovar nebalíme do vriec alebo škatúľ z potravín. Každé vrece označíme adresou nákupne a odosielateľa. Najpríhodnejšie obdobie je včas ráno. Nedosušené drogy počas prepravy splesnejú a nákupňa ich odmietne. pre listy a vňať asi 3 x 3 mm. pre korene 3 x 3 mm až 5 x 5 mm. ako je zašité dno vreca. Zásadne nebalíme počas dažďa alebo sparných dní (pri daždi vlhnú. Menšie množstvá sa preto najlepšie skladujú v nahriatych plechovkách. po nasypaní drogy zalepených leukoplastom. časť povaly atď. silné svetlo. nepoužívame vlastné obaly. čím ušetríme miesto a znemožníme prístup drobným domácim škodcom. Tovar skladovaný v nepriehľadných obaloch treba často kontrolovať a každú chybu okamžite odstrániť. Do nepriedušných nádob však možno dávať len dokonale usušené drogy. neodporúčame ich skúšať — takúto drogu treba zničiť. Niektoré drogy veľmi často napáda hmyz. preto oddeľujeme aj drogy rozličnej akosti. čo tam nepatrí. bazy čiernej. Treba sa vyvarovať zbytočného znečistenia aj pomrvenia drog. Drogy majú predpísané určité kvalitatívne normy. list náprstníka) sa nedarí uchovávať ani pri prísnych skladovacích podmienkach. na koreň valeriány treba sitá s okami 2 x 2 mm. rozličné druhy roztočov. aby sa dalo zaviazať. iné drogy a pod. Voľné skladovanie však nie je veľmi výhodné — droga sa dá síce ľahko kontrolovať. Skontrolujeme. rumančeka a trnky obyčajnej. potom zbavíme prachu (pozri úvod kapitoly) a odstránime z nej všetko. Každú drogu treba pred odoslaním oprášiť — týka sa to najmä koreňov a vňate.SKLADOVANIE DROG. Existujú síce aj všeobecne platné predpisy. ako sú jutové či papierové vrecia. Najväčším nepriateľom uskladneného usušeného materiálu je vlhko. vrece zahneme dovnútra tak. jedine mierne navlhnutie sa dá včasným presušením odstrániť. alebo ju prechovávame v uzavretých obaloch. takže ich treba skladovať osobitne prísne. Každý druh a časť rastliny musí byť vcelku a v osobitnom vreci. uvádzame ich pri každej rastline osobitne. Ak chceme drogy odosielať. Tak napr. Skladovanú drogu buď voľne vysýpame na vhodnú podložku. ríbezle čiernej a pestovaného ibiša lekárskeho. Z týchto príčin sa usilujeme drogy ihneď po zbere odoslať do nákupne a zbytočne ich doma neskladovať. zhnednuté a inak sfarbené alebo farebne zmenené časti. ICH TRIEDENIE. ktoré za rok spotrebujeme. Aj tu musíme byť vrcholne svedomití — drogy sú liečivá. I keď existujú isté možnosti záchrany mierne poškodených a škodcami napadnutých drog. ktoré nám na požiadanie zašle nákupňa. V prípade väčších množstiev sa odporúča suchú drogu ponechať na kope vysokej 30—50 cm aspoň tri dni a až potom baliť na odosielanie. Niektoré drogy (napr.

ktorý potrebuje pre svoj život. Okrem liekopisu sa u nás zaviedli ešte československé štátne normy pre liečivé drogy . buničina a lignín). ktoré z hľadiska funkcie v rastline vytvárajú buď jej kostru (napr. ktoré po spálení rastliny ostávajú ako popol. asi 10 %. prvá akosť zodpovedá požiadavke ČsL 4. Drogy druhej. Tie. Ubikvitárne produkty sú rozšírené primerane tejto svojej funkcii (napr.ČSN. Hlavný podiel bezvodého zvyšku — sušinu — tvoria potom chemicky zložité vysokomolekulové látky. alkaloid strychnín iba v rode Strychnos). že sa skladá predovšetkým zo značného množstva vody. medziprodukty (nemajú veľký význam z terapeutického hľadiska) a tzv. liehom alebo inými obyčajnými rozpúšťadlami. Tie zvyčajne podľa určitých znakov drogového materiálu rozlišujú pri každej droge tri akostné triedy.).). organické kyseliny. ktoré sa dajú liečebne uplatniť. rastlina si vytvára prepestrý súbor obsahových látok.OBSAHOVÉ LÁTKY LIEČIVÝCH RASTLÍN A DROG Ako sme už zdôrazňovali. piesok atď. listy. Môžu byť zložkou každého rastlinného tela (ubikvitárne). ktorá sa dá vyťažiť extrakciou vodou. Táto skupina tvorí premenlivý podiel v jednotlivých rastlinných druhoch čo do množstva i vzhľadom na svoju skladbu (uvádza sa v ČSN 86 6005 ako extrakt). škrob a bielkoviny). kamienky. ktoré sú nositeľmi liečebného účinku. Zvyšok sušiny tvoria minerálne látky. úprave alebo preprave. t. Odborní pracovníci sú povinní poznať jeho obsah a riadiť sa ním. alebo tvoria bunkovú štruktúru (celulóza. ktoré v rastline vznikli hlavne druhotne ako výsledok jej životných prejavov. Ak drogu uvádza aj ČsL 4. apríla 1965. iné časti materskej rastliny — všetky nepatričné časti materskej rastliny (napr. editio quarta (PhBs IV) z r. platná od 1. Je vecou lekára. alkaloidy. alebo sa vyskytujú len v úzko ohraničenom okruhu rastlín (špecializované). chémia rastlín). ON. Primárne produkty sú dôležité pre udržanie života a v priebehu látkového metabolizmu môžu vystupovať aktívne (napr. Neúčinný zvyšok tvoria balastné látky. kvetné časti a dužinaté plody do 90 %. je oficiálna. V jej názvoslovnej časti sa uvádzajú viaceré pojmy. cudzie organické prímesi — úlomky iných rastlín alebo iné organické látky. a tá sa žiada aj v prípade drog upotrebených priamo ako liečivo — liek. Z celej sústavy rastlinnej živej hmoty možno vydeliť ešte jednu skupinu obsahových látok. škrob. j.. Z druhotne (sekundárne) utváraných špecializovaných obsahových látok sú najdôležitejšie tieto: 1. 1987. alebo fungujú ako zásobné látky (napr. ktorými sa droga znečistí pri zbere. ktorý platí od 1. Rátajú sa medzi ne funkčné súčiastky buniek (najmä enzýmy). preto sú u nás vytýčené štátne normy pre liečivé drogy. rozpustné v organických rozpúšťadlách 24 . glykogén a i. vydanie (ČsL 4) — Pharmacopoea Bohemoslovaca. ako hlina. bielkoviny a pod. vidíme. Patria medzi ne napr. enzýmy) alebo pasívne (napr. X. 4. ktoré sa vytvorili z primárnych špeciálne prebiehajúcimi látkovými premenami. metabolity). prebytky primárnej látkovej premeny. príp. aminokyselina fenylalanín je prítomná v každom živom organizme). j. Nachádzajú sa iba v obmedzenom okruhu rastlín (napr. 2. 1987 (v čase edičnej prípravy tohto Atlasu sa chystalo už 4. Uvádza ich najmä platný československý liekopis — v súčasnosti je to Československý liekopis. ktoré si treba vysvetliť. Ich účinnosť podporujú vedľajšie účinné obsahové látky. S ohľadom na chemickú štruktúru ide tu o nízkomolekulové látky. na vodu najchudobnejších. Oveľa menej vody je v zásobných podzemných orgánoch. tuky. ZÁKLADNÉ FYTOCHEMICKÉ ROZDELENIE OBSAHOVÝCH LÁTOK V RASTLINÁCH Ako teda vidno. Ak skúmame rastlinné telo z hľadiska chemickej skladby v zmysle novšie uplatňovaného pojmu fytochémia (t. 4. Ich fytoterapeutická hodnota nie je však rovnaká. tretej akosti sú určené na priemyselné spracovanie. nazývame hlavné účinné obsahové látky. na technické účely a podobne. ktoré sa ukladajú ako zásobné látky (napr. Všeobecné predpisy na skúšanie drog a liečivých rastlín uvádza ČSN 86 6005. Šťavnaté a dužinaté časti obsahujú až 98 % vody. 3. Produkty látkovej premeny (metabolizmu) rastlín i zvierat sa zvyčajne rozdeľujú na dve skupiny: primárne a sekundárne. strata sušením — hmotnostný úbytok vznikajúci sušením drogy za predpísaných podmienok. alkaloidy — zásadité látky obsahujúce v molekule viazaný dusík. vydanie nášho liekopisu — ČsL 4). kvety alebo byle v listovej droge). aby počas liečby správne uplatňoval pôsobenie hlavných či vedľajších účinných obsahových látok. lebo sa používajú aj v tomto atlase: 1. resp. Sekundárne látky sú substancie. V kôre jej býva asi 50 % a v semenách. anorganické prímesi — neorganické znečisteniny. triesloviny a silice. liečebný účinok drog podmieňuje ich akosť. prípadne pomáhajú plniť iné dôležité funkcie v rastline (enzýmy). Nás z nich osobitne zaujímajú tie. na izoláciu obsahových látok. ktoré sa neodstránia pri zbere alebo úprave drogy.

lipidy — významné rezervné látky vznikajúce pri druhotnej látkovej premene. ale aj ako nervína a sedatíva (chmeľové šištice a valeriánový koreň). najznámejšie z nich sú tuky a oleje. ovocí. Najviac lipidov je v semenách (plodoch). inak aj cukry) — patria medzi najdôležitejšie látky zúčastňujúce sa na rastlinnom metabolizme. napr.). vhodné na povzbudenie tvorby žalúdočných štiav. upravujú chuť a arómu (vanilka). prevažne glykozidické látky (iridoidy). Pre životné funkcie sú veľmi dôležité. 2. teda 2. Napríklad spálením 1 kg ľanového oleja sa uvoľní 38 970 joulov. 6. prvosienka. kyseliny olejovej. ktoré sa ako zásobná látka nachádzajú v ovocí a mede. v rute (potláča lámavosť krvných vlásočníc). Na bielkoviny sú najbohatšie semená. 3. Všetky silice pôsobia dezinfekčné a hojne sa upotrebúvajú v ľudovom liečiteľstve. takmer napospol nejedovaté látky. v ľanovom oleji. spazmolytických (rumanček a sladké drievko). Tukom sa podobajú vosky. predovšetkým škroby. slúžia na dráždenie kože (borovicový balzam). borovicová kolofónia). žlto sfarbené látky s glykozidickou stavbou. kyselina jablčná. močopudných (list brezy). Skladajú sa z glycerolu a vyšších mastných kyselín (napr. Obsahuje ich napr. teda na zlepšenie chuti do jedenia. ktoré slúžia väčšinou ako ochranné látky na povrchu rastlinných orgánov. napr. Samovoľná manipulácia s týmito látkami je väčšinou nebezpečná. v minulosti nazývané vitamín F. 5. napr. slnečnicový a konopný olej). preto sa nazývajú aj bioflavonoidy. V súčasnosti majú najmä technické použitie (šelak atď. Majú vysokú energetickú hodnotu. je hojne zastúpená k y s e l i n a a s k o r b o v á . vínna a citrónová). ide o vysokomolekulové zlúčeniny zložené z aminokyselín. Najznámejší z nich je rutín. makovitých a ľaliovitých rastlín. Osobitnú skupinu glykozidov tvoria s a p o n í n y . u nás tvoria zložku liečebnej kozmetiky (krémy Neridé a Perilacin na výživu citlivej a suchej pokožky).5 x viac než z rovnakého množstva glukózy. horčiny . ktoré sú často zmesou viac než 50 rozličných vonných látok. prítomná hlavne v prasličke. flavonoidy — hojne rozšírené. a preto sú krvným jedom). ktoré sa ukladajú v rezervných orgánoch rastlín. palmitovej a stearovej). glukóza a fruktóza. ale aj disacharidy (hlavne trstinový či repný cukor) a polysacharidy. používajú sa ako koreniny (majorán. prítomné napr. obsiahnutý napr. niektoré aj ako stomachiká (palinová vňať). Niektoré liečebne dôležité glykozidy sa nesprávnym sušením ľahko rozkladajú. ovplyvňujú látkovú premenu. dodávajúce mu príslušnú osviežujúcu chuť (napr. napomáhajú odkašlávanie. z m i n e r á l n y c h k y s e l í n je najvýznamnejšia kyselina kremičitá. vňať tymianu). močopudne (petržlenový koreň). ľuľkovitých. v rastlinnej ríši sa hojne vyskytujú aj iné k y s e l i n y v i t a m í n o v é h o c h a r a k t e r u. kyselina nikotínová. Rezervnou látkou je aj inulín obsiahnutý v astrovitých a zvončekovitých 25 . Z ubikvitárnych obsahových látok. Bohatý obsah flavonoidov majú kvety bazy i trnky a ihlica tŕnitá. Prudkým spôsobom ovplyvňujú niektoré životné funkcie. Ich nedostatok vo výžive má za následok poruchy dôležitých biologických procesov. uvoľňujúcim energiu pre životné deje a činným aj pri tvorbe iných obsahových látok. liečebne dôležité sú aj k y s e l i n y l i š a j n í k o v . šípkach atď. sú najdôležitejšie tieto: 1. pri cudzokrajných drogách. Ďalšie špecializované obsahové látky sa uvádzajú pri jednotlivých liečivých rastlinách. nevyhnutným pri dýchaní rastlín. ale aj prípravkov používaných pri ochoreniach srdcového a obehového systému (hlohová droga). V liečiteľstve sa uplatňujú jednoduché cukry. repkový. súčasne podávaných liečiv. vetropudne (rasca). Blízky vzťah k siliciam majú živice (liečebne sa uplatňuje napr. v ovocí sú prítomné p l o d o v é k y s e l i n y . Ich liečebné použitie patrí výlučne do pôsobnosti lekára. významné sú i n e n a s ý t e n é m a s t n é kyseliny. známa skôr ako vitamín C.takmer výlučne ide o nejedovaté. resp. bielkoviny — tvoria základnú zložku živej bunkovej hmoty. Príznačné sú napr.). divozel a fialka. 4. ktoré sa nachádzajú vo všetkých rastlinách. lebo sa nevstrebávajú sliznicami čriev a žalúdka (saponíny obsiahnuté v kúkoli sa však vstrebávajú sliznicami. škoricovník atď. Flavonoidy väčšinou nemajú vyhranené pôsobenie na organizmus. Vlastnosti lipidov závisia predovšetkým od týchto kyselín. v pľuzgierke islandskej a lišajníku dubovom. g u m o ž i v i c e a b a l z a m y (občas sa v liečbe používa peruánsky balzam). chorobné zmeny na sliznici tráviacich ústrojov a poruchy nervovej činnosti). ich soli sú rozpustné vo vode. Rastlinné oleje či tuky sú väčšinou tekuté (napr. 3. pôsobia močopudne a mierne preháňavo. koreň horca a list vachty trojlistej. glykozidy — ďalšia skupina so značným zastúpením jedovatých obsahových látok. v zelenine. Pre živé organizmy sú vysoko toxické. Pôsobia proti kašľu (napr. éterické oleje (silice) — bezdusíkaté. zosilňujú však účinnok hlavných obsahových látok. kyseliny — rozdeľujú sa na niekoľko skupín. obsiahnutá najmä v kvasniciach (jej nedostatok spôsobuje kožné poruchy. ktoré sú zvyčajne netoxické. Sú priamym produktom fotosyntetickej asimilácie. ktoré majú antibakteriálne účinky a nachádzajú sa napr.). 2. Medzi najdôležitejšie patria srdcové glykozidy obsiahnuté v náprstníkoch a preháňavé antrachinónové glykozidy prítomné v krušinovej kôre. chloroform atď.(éter. Saponíny podporujú vstrebávanie iných. ľanový. pre čeľade iskerníkovitých. Obsahuje ich napr. sacharidy (predtým nazývané glycidy.

rastlinách. Škroby sú pomocnými látkami pri príprave tabliet, zásypov atď., inulín zasa cenným diabetickým prostriedkom. Chemicky rovnaký základ má i celulóza (buničina), ktorá sa o. i. používa na výrobu vaty. V tesnej chemickej príbuznosti s cukrami sú slizy, gumy a pektíny. Slizy sa používajú najmä na utváranie ochranných povlakov niektorých liečiv, pri ktorých sú špecifické nároky na miesto a čas vstrebávania v tráviacom trakte. Podobné použitie majú aj ligníny a ďalšie zložky rastlinných organizmov. Okrem týchto skupín látok sa liečebne využívajú aj rastlinné farbivá, predovšetkým chlorofyly, ktoré sú súčasťou listovej zelene. Chlorofyly sa uplatňujú v prípravkoch na urýchlenie hojenia (napr. Chlorophyllum oleosum SPOFA) alebo v zubných dezinfekčných prípravkoch a pastách (napr. T 32 s chlorofylom), prípadne v liečebnej kozmetike. Izolujú sa napr. zo žihľavy alebo špenátu. Fytoterapeutické uplatnenie nachádzajú aj rastlinné biokatalyzátory čiže ergóny (pôsobky). Medzi ne sa zvyčajne začleňujú hormóny, enzýmy a vitamíny. Rastlín s hormonálnym účinkom na organizmus je málo. Niektoré však svojimi obsahovými látkami predsa len ovplyvňujú činnosť štítnej žľazy, ba struky fazule alebo jastrabinová vňať obsahujú aj glukokiníny znižujúce obsah cukru v krvi. Niektoré naše rastliny (napr. tulipány a cesnak) obsahujú i látky povzbudzujúce sexuálnu aktivitu. Bez prítomnosti enzýmov by ani v rastlinnom organizme nevznikla nijaká reakcia. Jestvuje veľké množstvo enzýmov s úzkym, špecifickým poslaním. Možno ich prirovnať ku kľúčom, kým látky, na ktoré majú pôsobiť, sú akýmisi zámkami: do každej zámky je dobrý iba jeden kľúč. Enzýmy majú mimoriadne vysokú účinnosť. Napríklad sacharáza štiepi až 200 000-násobné množstvo sacharózy na glukózu a fruktózu. Na využití enzýmových pochodov sú založené celé priemyselné odvetvia (kvasný priemysel, liehovarníctvo, pivovarníctvo, vinárstvo, výroba syrov, octu atď.). Inokedy však treba enzýmové pochody potlačiť a vylúčiť. Tak sa postupuje napr. vtedy, ak chceme zastaviť rozkladné procesy v liečivých rastlinách a zamedziť ničenie terapeuticky účinných obsahových látok. Obsobitnú, chemicky rôznorodú skupinu tvoria ochranné látky, nazývané aj fytoncídy alebo rastlinné antibiotiká. Niektoré z nich patria medzi silice, ďalšie medzi alkaloidy, triesloviny atď. Nachádzajú sa napr. v cesnaku, cibuli, repíku a v ľubovníku. Od pravých antibiotík, ktoré sú zväčša produktom plesní, sa však tzv. rastlinné antibiotiká odlišujú kvalitatívne i kvantitatívne. Súčasťou každého živého organizmu, teda i rastliny, je voda. V jednotlivých častiach rastlín sa nachádza 10 až 98 % vody. Je teda dôležitým stavebným aj zásobným materiálom. Bez prítomnosti vody by v rastlinách neprebiehali nijaké metabolické procesy. Rozborom sušiny alebo popola získame obraz o tom, ktoré látky či prvky prijala rastlina zo svojho prostredia. Po dokonalom spálení rastliny sa dá presne zistiť, aké minerálne látky obsahovala a aký bol ich podiel. Mnohé minerálne látky možno v určitých koncentráciách využívať liečebne. Napríklad draslík, hojne obsiahnutý v bliznách kukurice, pôsobí močopudne; dusičnan draselný, obsiahnutý napr. v listoch podbeľa, účinkuje zasa protiastmaticky. Podobne sa v pomocnej terapii využíva prítomnosť železa, vápnika, kremíka, jódu alebo iných prvkov či ich solí. Niektoré z nich sú však v rastlinách nežiadúce. Taký je napríklad šťaveľan vápenatý, nadmerne prítomný v rebarbore, štiave či v špenáte. Keďže sa šťaveľan vápenatý usadzuje v kĺbových puzdrách, reumatici by sa mali zriecť konzumu špenátu. To isté sa odporúča ľuďom náchylným na tvorbu močových kamienkov. Ani deťom by sa špenát nemal podávať častejšie ako raz týždenne (aj to vždy len s mliekom). Prirodzene, týmto sa nekončí ani hrubý výpočet látok obsiahnutých v rastlinách, a tobôž výpočet ich terapeutických alebo iných účinkov. (O niektorých sa podrobnejšie píše pri jednotlivých rastlinách v špeciálnej časti tohto diela a v stati Dôležitejšie cudzokrajné drogy.) V rastlinách ustavične vznikajú, menia sa a zanikajú nepredstaviteľné kvantá rozličných látok. Ani na liečivé látky nemožno hľadieť ako na uzavretý a nemenný súbor s ustálenými funkčnými vzťahmi. Istá látka rastlinného organizmu môže raz slúžiť ako medziprodukt, inokedy ako stavebná či rezervná látka, prípadne ako katalyzátor alebo výlučok z cyklu. Veľmi zložité väzby vznikajú pri liečebnom využívaní látok obsiahnutých v rastlinách. Preto rastlinná liečba nie je oblasťou, v ktorej by neodborníci mohli experimentovať bez rizika, že vážne ohrozia svoje či cudzie zdravie.

JEDOVATÉ RASTLINY
Už v staroveku sa poznala nielen liečivá sila, ale aj jedovatosť niektorých rastlín. Spočiatku sa rastlinné jedy používali na trávenie divej zveri. Napríklad prilbica žltá (Aconitum lycoctonum) sa pridávala do mäsa určeného na hubenie vlkov. Čoskoro sa však prišlo na to, že rastlinnými jedmi sa dajú odstraňovať aj nepohodlní ľudia. Vlastne už v mýtických časoch sa travičstvom zaoberala Medea z Kolchidy. Usudzuje sa, že používala jed z jesienky (Colchicum autumnale), ktorá hojne rástla v Kolchide na juhozápadných svahoch Kaukazu. V antických časoch sa na trávenie ľudí používal najmä bolehlav (Conium maculatum). Odvar z bolehlavu usmrtil aj slávneho Sokrata. V tom období sa poznali už aj jedovaté účinky tisu (Taxus baccata) a niektorých druhov húb. Kuriózny je prípad miernej otravy asi 10 000 vojakov Xenofonovej armády pri Trapezunte. Vyvolal ju včelí med znesený z okolitých rododendronov (Rhododendron ponticum a Rhododendron luteum). Dnešné poznatky o jedovatých rastlinách sú podstatne širšie a hlbšie. Aj v našom zemepisnom pásme rastú desiatky rastlinných druhov, ktoré môžu zapríčiniť nebezpečné otravy. Zberači liečivých rastlín nevyhnutne musia poznať aj všetky jedovaté rastliny. Príležitostní zberači by mali dôsledne rešpektovať aspoň zásadu, že na liečebné účely nikdy nezberajú rastliny, pri ktorých nemajú stopercentnú istotu o ich správnom druhovom určení. Veľa sa dá naučiť od skúsených zberačov, ale treba sa opierať i o spoľahlivé odborné príručky s výstižnými botanickými opismi a vernými vyobrazeniami liečivých rastlín. Otravy jedovatými rastlinami nie sú veľmi časté, pravda, ak odhliadneme od detských otráv zapríčinených plodmi, jadrami alebo kvetmi niektorých zelených rastlín. Takýchto detských otráv je pomerne veľa. Deti zo zvedavosti ochutnávajú aj plody jedovatých rastlín. Menšie deti treba dobre strážiť a vychovávať k tomu, aby nejedli plody neznámych rastlín. Na miestach, kde sa hrávajú, treba jedovaté rastliny vyplieť. Najúčinnejším spôsobom prevencie je však poznanie jedovatých rastlín. Deti majú výborné pozorovacie schopnosti a za pomoci rodičov či iných skúsených osôb sa dosť rýchlo naučia rozlišovať jedovaté rastliny. Len tak sa spoľahlivo môžu uchrániť pred otravami. Jedovatosť niektorých rastlín podmieňujú špecifické obsahové látky, ktoré môžu byť prítomné v celej rastline alebo len v niektorej jej časti, najmä v plodoch. V jedovatej rastline sa spravidla nachádza viacero jedov. Zvyčajne sú to alkaloidy (zásadité látky s obsahom dusíka) alebo glykozidy (organické zlúčeniny obsahujúce jedovatý aglykón, ktorý sa viaže na cukornú zložku), prípadne toxalbumíny (látky príbuzné bielkovinám, obsiahnuté v niektorých druhoch húb, ale aj v agáte a ďalších zelených rastlinách). Niektoré rastliny obsahujú jedovaté saponíny (napr. kúkoľ a vranie oko). Časť saponínov sa využíva i liečebne, no tie, ktoré sa po požití vstrebávajú do krvi, spôsobujú rozklad červených krviniek a sú veľmi nebezpečné. Len málo rastlín obsahuje jedovaté silice (napr. borievka netata) alebo jedovaté živice (napr. posed čierny, posed červený) či jedovaté horčiny (napr. zimozeleň, rododendron a šalát jedovatý). Najmenšiu skupinu tvoria rastliny s neznámym zložením jedov (napr. difenbachia a áron).
JARNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Už v čase, keď sa ešte len topí sneh, možno nájsť v prírode prvé jedovaté rastliny — snežienku jarnú (Galanthus nivalis) a bleduľu jarnú (Leucojum vernum). V cibuliach snežienok sa hromadia alkaloidy fenantridínovej skupiny, ktoré sú jedovaté, no po náležitej úprave slúžia i na výrobu liekov proti Parkinsonovej chorobe. Podobné látky sa nachádzajú aj v kvetoch klívie a amarylky, ktoré sa pestujú v domácnostiach ako dekoratívne rastliny. Nebezpečnejšie sú jedy obsiahnuté v kvetoch čemerice (Helleborus), iskerníkovitej rastliny pestovanej v záhradkách na ozdobu. Jed čemeríc vyvoláva prudké hnačky a obrny. Veľmi nebezpečný je lykovec jedovatý (Daphne mezereum), kríčkovitá rastlina rozšírená v záhradkách aj vo svetlejších lesoch. Kvety má sfarbené podobne ako orgován (Syringa). Už vdychovanie jeho omamnej vône môže zapríčiniť prudké bolesti hlavy. Pomerne veľké množstvo jedov obsahujú blizny šafranu (Crocus) a cibuľky narcisov (Narcissus). Otravy týmito rastlinami sú však u nás zriedkavé. Na jar deti často zbierajú iskerníkovité rastliny, ktoré v čerstvej šťave obsahujú jedovatý protoanemonín. Tento jed dráždi kožu a sliznice. Na koži vyvoláva pľuzgiere a ak sa dostane do očí, spôsobí prudký zápal spojiviek. Nachádza sa v šťave blyskáča (Ficaria verna), veterníc (Anemone), ponikleca (Pulsatilla) i záružlia (Caltha). Šťava týchto rastlín sa ľudovo odporúča proti reumatizmu. Toho sa rozhodne treba vyvarovať, lebo namiesto liečivého účinku privodí ťažké poškodenie kože.
27

Jedovaté sú i voňavé kvety chochlačky (Pistolochia, syn.: Corydalis), ktorá rastie v lesoch. V kvetoch chochlačky sa nachádza jedovatý alkaloid bulbokapnín, ktorý vyvoláva otravy s podobnými príznakmi, aké pozorujeme pri zápale mozgových blán. V ľudovom liečiteľstve sa táto rastlina odporúča proti závratom a nervovým poruchám. Pred akýmkoľvek liečebným použitím chochlačky však treba vystríhať. Prudko jedovatý je aj štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides), známejší pod názvom zlatý dážď. Obsahuje jedovatý alkaloid cytizín. Deti sa niekedy dajú zlákať zlatožltými kvetmi štedreca, no už päť rozžutých kvetov môže pre ne znamenať smrteľné nebezpečenstvo. Ešte toxickejšie sú nezrelé plody, ktoré sa veľmi podobajú na fazuľové struky. Po prvých príznakoch otravy (bledosť, potenie, nevoľnosť, vracanie a hnačky) treba ihneď vyhľadať lekára. Keďže štedrec sa často pestuje ako ozdobný ker v parkoch, na jeho jedovatosť by mal spravovateľ parku vhodnou formou upozorňovať (napr. na tabuľkách). Podobne by sa mali označovať aj iné jedovaté rastliny v parkoch. Koncom jari rozkvitá agát (Robinia pseudoacacia). Všetky časti tohto stromu — s výnimkou kvetov — obsahujú jedovaté látky. I vôňa kvetov vyvoláva u niektorých astmatikov záchvaty dusenia. V máji kvitne konvalinka (Convallaria majalis). V jej plodoch sú jedovaté látky, ktoré spôsobujú omámenosť, vracanie a nadmerné močenie. Podobné účinky má kokorík voňavý (Polygonatum odoratum), kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) i tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). Na rozhraní jari a leta kvitne niekoľko jedovatých druhov iskerníkov (Ranunculus), napr. iskerník prudký, iskerník jedovatý a iskerník plamenný. V čeľadi iskerníkovitých je veľmi veľa jedovatých druhov. Podobné vlastnosti majú aj viaceré druhy rodu plamienka (Clematis), žltohlav (Trollius) a orlíček (Aquilegia). Iná skupina jedov je prítomná v záhradnej ozdobnej rastline stračia nôžka (Delphinium). Jednou z našich naj jedovatejších rastlín je prilbica modrá (Aconitum napellus). Je to mohutná bylina rastúca vo voľnej prírode. Obsahuje jedovatý alkaloid akonitín. Človek postihnutý otravou cíti najprv veľmi silné mravčenie, potom sa mu zdá, akoby mu v cievach namiesto krvi kolovala ľadová voda, neskôr pociťuje nevoľnosť a úzkosť, ba niekedy sa mu celkom zastaví dych. Čerstvá rastlina môže vyvolať zápaly a pľuzgiere. Akákoľvek ľudovoliečiteľská manipulácia s prilbicou modrou je veľmi nebezpečná. Koncom jari alebo začiatkom leta začína na medziach i kamenistých stranách kvitnúť jedovatý rozchodník prudký (Sedum acre). Niekedy jeho kvety tvoria súvislé koberčeky. Obsahuje látky, ktoré dráždia sliznice aj kožu. Leptavý účinok má oranžové mlieko žlto kvitnúceho lastovičníka (Chelidonium majus). Ak sa dostane na rohovku oka, vyvoláva jej zvredovatenie. Jedovatá je i šťava mliečnika (Tithymalus, syn.: Euphorbia). Ľudovo sa šťava mliečnikov odporúča na bradavice, ale táto indikácia je nebezpečná. (S podobnou kritickosťou treba posudzovať aj mnohé ďalšie odporúčania ľudového liečiteľstva.)
LETNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Kým v jarnom období sú najväčšou hrozbou jedovaté rastliny z čeľade iskerníkovitých, v letných mesiacoch sú to zasa najmä rastliny z čeľade zelerovitých (Apiaceae). Táto čeľaď so 140 rodmi a približne 1000 druhmi zahrnuje výlučne byliny s hrubými, znútra dutými byľami, s listami dosadajúcimi na byľ pošvovou stopkou; na výrazných súkvetiach zelerovitých rastlín sa tvoria malé vajcovité plody, ktoré sa rozpadávajú na mesiačikovité útvary (nažky). Mnohé zelerovité rastliny sa využívajú v liečiteľstve, ale aj v kuchyni (napr. rasca, kôpor, fenikel, petržlen a mrkva), no niektoré sú mierne až stredne jedovaté (vyvolávajú omámenie, závraty, celkovú nevoľnosť atď.). Najnebezpečnejšou letnou jedovatou rastlinou je rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). Rastie na mokrých miestach, má príjemnú mrkvovú vôňu a sladkastú chuť. Často sa vyskytuje pri lesných studničkách, pričom jed prechádza z koreňov do vody. Takto sa možno otráviť aj kontaminovanou vodou zo studničky. Najviac jedu obsahuje rozpuk v čase kvitnutia (sušením sa jed z rastliny stráca). Pri otravách sa podáva silná čierna káva alebo čaj, prípadne riedený ocot či iná neškodná kyselina, ďalej živočíšne uhlie a prostriedky na vracanie. Jedy rozpuku sa súborne nazývajú polyíny (patrí k nim napr. cikutoxín). Podobné jedovaté látky obsahuje tetucha kozia (Aethusa cynapium). Často rastie medzi petržlenom, na ktorý sa podobá. Vyskytuje sa i na poliach a rumoviskách. Má akoby ovoskovanú byľ a páchne myšinou. Otrava sa prejavuje pálčivými bolesťami hltana a ťažkou poruchou chôdze. Známe sú už aj smrteľné otravy. Rovnako nebezpečný je bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), ktorý rastie pri plotoch a na vlhkých miestach v blízkosti ľudských obydlí. Obsahuje päť jedov zo skupiny alkaloidov. V antickom Grécku ho používali ako jed pri súdnych popravách. Menej známou, no takisto nebezpečnou rastlinou je krkoška márnivá (Chaerophyllum temulum). Rastie hojne v krovinách a pri plotoch. Vyzerá ako petržlen, ale plody má podobné rasci. Občas zapríčiňuje otravy dobytka.
28

V lete kvitnú a dozrievajú viaceré prudko jedovaté rastliny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Vlastne všetky ľuľkovité rastliny sú viac či menej jedovaté, dokonca i zemiaky, pravda, okrem zdravých hľúz. Známe sú však otravy klíčkami zemiakov, a najmä zelenými hľúzami, ktoré prezrádzajú prítomnosť jedovatého alkaloidu solanínu. Jedy niektorých ľuľkovitých rastlín predstavujú smrteľné nebezpečenstvo. Medzi prvé príznaky otravy ľuľkovitými rastlinami patrí sucho v ústach a na hlasivkách, sipľavý hlas, rozšírené zreničky nereagujúce na svetlo, ochabnutosť a halucinácie. Otrava si vyžaduje rýchlu odbornú lekársku pomoc. Medzi najnebezpečnejšie ľuľkovité rastliny patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna). Prudkú otravu spôsobí už niekoľko bobúľ ľuľkovca. Na vrub tejto rastliny pripadá u nás asi toľko otráv ako na všetky ostatné rastliny dovedna. Postihnuté bývajú spravidla deti. Občas sa deti otrávia i semienkami blenu čierneho (Hyoscyamus niger). Semienka sú uložené v tobolkách krčiažkovitého tvaru a vyzerajú ako mak. Podobné jedy obsahuje durman obyčajný (Datura stramonium), ktorý má biele zvončekovité kvety, ale aj ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara) s jedovatými sladkohorkými bobuľami. Pravda, jedovaté rastliny nie sú len v čeľadi ľuľkovitých, iskerníkovitých či zelerovitých. Roztrúsené sa vyskytujú aj v iných čeľadiach. V lete dozrievajú jedovaté plody kúkoľa (Agrostemma githago). Obsahujú saponín gitagín. Otrava sa prejavuje najprv hnačkami a potom porušením červených krviniek. Liečba je veľmi náročná. Vysokým obsahom prudko jedovatého alkaloidu kolchicínu sa vyznačujú plody jesienky (Colchicum autumnale). Tento jed sa obrazne nazýva rastlinný arzenik. Známy je už od staroveku. Jesienka má najprv plody a až neskôr, v jeseni kvety. Vypadané semienka tejto rastliny sú veľkým nebezpečenstvom pre deti. Nebezpečné sú aj plesnivé šištice chmeľu (Humulus lupulus). Vyvolávajú alergiu spojenú s ospanlivosťou, očnými zápalmi, kožnými vyrážkami atď. Zberači chmeľu by sa mali vyvarovať kontaktu s plesnivejúcimi šišticami tejto rastliny. Veľmi jedovatá je kýchavica biela (Veratrum album), mohutná bylina rastúca na horských pasienkoch. Pastieri ju poznajú a ničia, lebo zapríčiňuje otravy dobytka. Aj medzi kríkmi a stromami je niekoľko jedovatých druhov. Okrem spomínanej borievky netaty a tisu obsahuje jedovaté látky aj tuja (Thuja) a viacero ďalších ozdobných parkových drevín. Osobitne treba upozorniť na sumachovec (Toxicodendron). Táto dekoratívna, často pestovaná rastlina už po dotyku poškodzuje kožu. Dráždivé sú dokonca i jej výpary. Veľmi zákernou rastlinou je ricín (Ricinus). Má ostnaté plody s fazuľovitými semenami, ktoré obsahujú prudký jed zo skupiny toxalbumínov. Smrteľná dávka jedu je už v 2 — 10,,fazuľkách" ricínu. Otrava sa prejaví až po 10—12 hodinách sčervenením, krvácaním zo spojoviek i kože, hnačkami a kŕčmi. Medzitým sa jed už vstrebal do krvi, takže liečenie je mimoriadne ťažké. Aj medzi populárnymi liečivými rastlinami z čeľade zelerovitých sú také, ktoré môžu vyvolať podráždenie kože, precitlivenosť voči slnečnému žiareniu, poruchy kožnej pigmentácie atď. Takéto prejavy niekedy pozorujeme pri liečivom využívaní archangeliky, ľubovníka aj iných rastlín. Zapríčiňujú ich najmä glykozidy furokumaríny, hojne obsiahnuté vo viacerých zelerovitých rastlinách.
JESENNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

V jesenných mesiacoch dozrievajú v prírode plody mnohých druhov bylín, kríkov i stromov. Pre deti, ba i pre dospelých sú veľkým lákadlom červené plody kaliny (Viburnum). Po ich zjedení vznikajú prudké poruchy tráviacich ústrojov, ba známe sú i smrteľné otravy. Podobné tráviace poruchy vyvolávajú aj plody bazy čiernej, a najmä bazy chabzdovej. Na jedenie nie sú vhodné ani plody bršlenu, krušiny, rešetliaka a vtáčieho zobu. Posledným vážnym nebezpečenstvom v jesennom období je jesienka obyčajná (Colchicum autumnale). Prudko jedovaté sú plody aj bledofialové kvety tejto rastliny. Deti rozhodne nemožno bez dozoru nechať na lúke porastenej jesienkou. Po ochutnaní jej kvetov či plodov vzniká nebezpečná otrava, ktorá sa však prejaví oneskorene, až po vstrebaní jedu do krvi (podobne ako pri muchotrávke zelenej). Preto už pri podozrení, že sa dieťa otrávilo, treba urýchlene vyhľadať lekára. Ako sme už spomenuli, najviac otráv spôsobujú plody ľuľkovca. Druhou najčastejšou príčinou otráv zelenými rastlinami sú jadrá kôstkového ovocia, a to čerstvé i sušené. Obsahujú totiž kyanovodík, jed s horkomandľovou vôňou. Najviac kyanovodíka je v jadrách marhúľ a broskýň. Na jeho prítomnosť upozorňuje už horkastá chuť ovocných jadier. Ani jeden druh nášho kôstkového ovocia nemá jedlé jadrá. Cieľom state o jedovatých rastlinách nebolo vzbudzovať strach. Chceli sme len upozorniť na reálne nebezpečenstvo, ktoré hrozí najmä deťom ochutnávajúcim plody či iné časti neznámych rastlín. Kto si osvojí aspoň základy botaniky, nemusí sa takýchto otráv obávať. Ochrániť treba pred nimi hlavne deti. 29

POUŽITIE LIEČIVÝCH RASTLÍN
ČAJOVINOVÉ ZMESI Liečenie rastlinami siaha do predhistorických čias. Naši dávni predkovia konzumovali aj rastliny, pričom zistili, že niektoré z nich majú aj liečivé účinky. Pôvodne sa na liečenie používali čerstvé rastliny, neskôr rastlinné šťavy a odvary, v novšom období aj výťažky, tinktúry atď. Najväčšiu obľubu odpradávna až dodnes majú liečivé čajoviny. ' Najúčinnejšou terapeutickou formou je čerstvá rastlinná šťava. Zo šťavnatých plodov sa ľahko získava vylisovaním alebo rozotieraním. Málo šťavnaté rastlinné časti však treba rozomlieť na pocínovanom mäsovom strojčeku, uložiť na husté plátno a šťavu z nich pretlačiť do pripravenej nádoby. Postup je niekedy prácny, navyše sa musí každý deň opakovať, preto čerstvé bylinné šťavy nie sú v našom ľudovom liečiteľstve príliš obľúbené. Rozhodne by si zaslúžili väčšiu pozornosť. Užívajú sa buď v prirodzenom stave, alebo prisladené medom, prípadne sa zapíjajú čajom, neprevareným mliekom alebo hlienovými polievkami. Výborné uplatnenie nachádzajú v jarných liečebných kúrach, keď sa najviac prejavuje nedostatok vitamínov a prichádza jarná únava. Jarná kúra by mala trvať aspoň týždeň, radšej však dva týždne. Šťava sa vytláča z bylín, ktoré sú vhodné na šaláty. Ak je nechutná, mieša sa s malým množstvom šťavy z aromatických bylín. Medzi základné byliny pri vitamínových kúrach patrí alchemilka obyčajná, hluchavka biela, kapsička pastierska, ľubovník, nátržník husí, pamajorán obyčajný, pľúcnik lekársky, potočnica lekárska, praslička roľná, púpava lekárska, pýr plazivý, skorocel kopijovitý, štiav kyslý a veronika lekárska. Na prichutenie sú vhodné napr. archangelika lekárska, baza čierna, bedrovník lomikameňový, čakanka obyčajná, hadovník väčší, chmeľ obyčajný (výhonky), komonica lekárska, krvavec lekársky, kuklík mestský, lipkavec marinkový, materina dúška, stavikrv vtáčí, zádušník brečtanový, zemežlč menšia a žindava európska. Pri miešaní základných a aromatických bylín sa odporúča pomer 9 : 1 . Na jarné kúry — a na posilňovacie kúry vôbec — sa osvedčili napr. tieto čajoviny: (1) list šalvie, list rozmarínu a vňať paliny po 10 g, vňať myšieho chvosta a vňať ľubovníka po 20 g, list žihľavy 30 g (1 lyžica zmesi sa obarí štvrťlitrom vody a nechá sa prikryté 15 minút; podáva sa ráno, pred obedom a večer po 1 šálke); (2) list žihľavy, vňať myšieho chvosta a koreň púpavy po 20 g, vňať zemežlče 15 g, kvet trnky a kvet podbeľa po 10 g (príprava a podávanie ako pri prvej čajovine); (3) list mäty piepornej a podzemok puškvorca po 30 g, plod borievky 25 g, vňať pupenca plotného 15 g (príprava ako pri prvej čajovine, podáva sa 1 — 3 x denne po 1 šálke čaju). Obľúbené sú aj čajové nápoje pripravené z jednotlivých (nemiešaných) liečivých drog, napr. čaj z fenikla obyčajného proti nadúvaniu, čaj z kvetov lipy pri nachladnutí a na potenie, čaj z medovky lekárskej pri bolestiach hlavy a na povzbudenie trávenia, čaj z kvetov rumančeka pravého na kloktanie atď. Kto nemá možnosť presne naväzovať drogy, môže použiť orientačné mierky: do polievkovej lyžice sa zmestí 3 —5 g sušených kvetov alebo listov, asi 10 g sekanej vňate, 6—10 g sušených sekaných koreňov a 5 —10 g semien. Polievková lyžica má objem asi 15 ml, dezertná lyžička 10 ml a čajová alebo kávová lyžička 5 ml. Pojmom šálka alebo pohárik (česky pohárek) označujeme nádobku s objemom asi 100 ml (1 dl) a pojmom pohár (česky sklenice) zasa nádobku s objemom približne 150 ml (1,5 dl). Čajové nápoje sú vodnými výluhmi s nedostatočnou stálosťou. Preto by sa na každé použitie mali pripravovať čerstvé čaje. Rozhodne treba dodržať predpísaný spôsob prípravy. Len vtedy je totiž záruka, že do výluhu prejdú v požadovanom množstve a kvalite liečivé účinné látky a že sa zabráni vylúhovaniu nežiadúcich látok. Nápoje sa väčšinou pijú teplé alebo horúce (napr. pri nachladnutí, na vypotenie, takisto močopudné a žlčopudné čaje). Pri črevných ochoreniach sa neodporúča pridávať do nich cukor. Ak to povaha choroby nevylučuje, sladia sa medom alebo cukrom. V podstate rozoznávame tri spôsoby prípravy čajov: 1. macerát — výluh z drogy za studena; droga sa pre leje vodou, ktorá má teplotu 15—20 °C, nechá sa predpísaný čas stáť (0,5 — 12 hodín) a výluh sa precedí cez navlhčenú vatu alebo filtračný papier. Takto sa pripravuje výluh z drog obsahujúcich sliz (napr. z koreňa ibiša lekárskeho alebo z ľanového semena). 2. zapar (infúzum) - v domácich podmienkach sa pripravuje tak, že sa droga po navlhčení preleje predpísaným množstvom vriacej vody a nechá sa stáť 15 minút v prikrytej nádobe, pričom sa občas potriasa; po 30

vychladnutí sa precedí. Zapar sa robieva z mäkkých rastlinných častí, ako sú kvety, listy atď. Používajú sa naň silicové drogy (napr. mäta pieporná, medovka lekárska), ale aj lipový kvet, čínsky čaj atď. 3. odvar (dekoktum) - získava sa tak, že sa droga zaleje predpísaným množstvom vody a privedie sa do mierneho varu, ktorý trvá zvyčajne 10—15 minút; odstavený výluh sa nechá asi 15 minút chladnúť a potom sa odstaví. Na odvar sa používajú hlavne drogy z tvrdých rastlinných častí (z kôry, dreva atď.). Do mnohých čajovinových zmesí sa dávajú drogy s veľmi odlišnou konzistenciou a s rôznorodými obsahovými látkami. Preto sa uvedené tri spôsoby prípravy výluhu kombinujú. Napríklad pri maceračných záparoch alebo maceračných odvaroch sa čajovina najprv vylúhuje za studena polovičným množstvom vody, výluh sa zleje, čajovina sa preleje druhou polovicou horúcej vody a 15 minút sa nechá prikrytá stáť (pri odvare sa droga zavára). Obidva výluhy sa potom spoja. Maceračný zápar či odvar je veľmi kvalitný, lebo obsahuje maximálne množstvo všetkých účinných látok. Kombináciou macerátu a záparu sa pripravujú napr. prsné čajoviny obsahujúce silicové a slizové drogy. Príprava kombinovaných výluhov nie je náročná ani v domácich podmienkach. Väčšina rastlín nemá účinné obsahové látky lokalizované na povrchu, ale v bunkovej šťave či vnútorných pletivách. Voda ako rozpúšťadlo prenikne k nim ľahšie vtedy, ak sú rastlinné pletivá rozrušené, napr. posekané. Preto sa väčšina drog musí krájať na istú veľkosť, vyjadrenú veľkosťou ôk sita, ktorými musia kúsky drogy prepadať. Kvetová, listová a vňaťová droga spravidla musí prepadať sitom č. 1, ktoré má oká so svetlosťou 6 mm. Kôra a korene sa režú nadrobno, aby prepadali cez sito č. 2 (svetlosť ôk 3 mm). Roztlčené plody majú prepadať sitom č. 3, ktoré má oká so svetlosťou 2 mm. Plody anízu či fenikla sa pridávajú do čajoviny po miernom stlačení, ľanové semeno zasa bez osobitnej úpravy. Čajoviny na obklady sa pripravujú z hrubo práškovaných drog. Čajovinové zmesi sa pripravujú miešaním upravených drog na bielom papieri alebo vo vhodnej nádobe. Začína sa drogami s najvyšším hmotnostným podielom, postupne sa pridávajú menšie a menšie podiely (plody a semená na samý koniec). Čajovinová zmes sa preoseje na site č. 5 (oká so svetlosťou 0,25 mm) a znovu sa premieša. Čerstvá droga sa nesmie miešať so zvyškami starej zásoby. Pripravené drogy sa skladujú v dobre uzavretých obaloch, chránené pred svetlom a vlhkom (napr. v plechovkách alebo vo fľašiach so vzduchotesným uzáverom). Najneskôr po roku drogy strácajú účinnosť, a preto ich zásobu treba obnoviť. Informácie o príprave čaju z drogy nájdeme vo vhodných odborných príručkách, alebo nám ich poskytne lekáreň, kde drogy kúpime. Pravdaže, o druhu aj dĺžke užívania čajovín by mal rozhodnúť lekár. Pri niektorých chorobách — napr. obličkových a srdcových — nie je pitie čaju vhodné. Bez väčších obmedzení možno piť iba tzv. domáce čajoviny. Každá z nich okrem svojho základu (remedium cardinale) obsahuje i pomocné drogy (remedium adjuvans), ktoré podporujú a zosilňujú účinok hlavnej liečivej zložky. Často sa do nich pridávajú aj drogy na zlepšenie vône, chuti alebo vzhľadu (remedium corrigens). V domácich čajovinách sa uplatňujú najmä listy jahody, ostružiny a maliny, na aromatizáciu zasa listy medovky či mäty piepornej, vňať materinej dúšky alebo kvet lipy. Z čajoviny sa robí zápar (3—4 lyžice drogy na liter vody). Čaj sa sladí napr. medom. Pije sa teplý. Na prípravu 1 litra tzv. domáceho čaju možno použiť napr. tieto zmesi: (4) list jahody - 2 lyžice, list maliny a ostružiny - po 1 lyžici; (5) kvet lipy - 2 lyžice, kvet rumančeka, list jahody a sušené jablkové šupky - po pol lyžici; (6) kvet rumančeka a lipy — po 2 lyžice. Všetky zložky domácich čajovín si môžeme nazberať v prírode a nasušiť podľa návodov v špeciálnej časti. Kombinácie si urobíme podľa vlastnej potreby. Správne pripravený zápar musí byť zlatohnedý a číry. ŠPECIÁLNE ČAJOVINY PODĽA INDIKAČNÝCH SKUPÍN Anthelmintiká - proti črevným parazitom Základné drogy: cesnak, lúpané semeno tekvice. (7) Cesnak - 6-12 g Asi 2,5 dl teplého záparu na prípravu 2 klystírov. (8) Lúpané tekvicové semeno — 60 g, cukor — 20 g. Rozdrviť, rozmiešať a užiť priamo alebo v šálke kakaa, s marmeládou a podobne. (9) Lúpané tekvicové semeno — 30 g, vňať paliny pravej — 10 g. Stačí na tri šálky záparu. Vypiť počas dňa. (10) Vňať paliny pravej — 3 g, koreň sladkého drievka — 2 g, plody anízu — 0,5 g. Drogy rozpráškujeme, zmiešame s lekvárom. Užíva sa nalačno večer (5 dní po sebe). 31

Antiastmatiká — proti záduchu (astme) Základné drogy: list podbeľa a koreň prvosienky. (11) Vňať prvosienky s koreňom, list podbeľa a ľanové semeno — po 35 g. 3 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne šálku teplého čaju. (12) Vňať myšieho chvosta, list podbeľa, kvet slezu a levandule — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (13) Vňať tymianu a fialky trojfarebnej, list podbeľa, podzemok omanu, kvet arniky a plod anízu — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (14) List černice, maliny, ríbezle čiernej a brezy — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť denne 2 šálky (pri bronchiálnej astme). (15) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru, koreň púpavy lekárskej a čakanky — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny máčať 30 minút v 2,5 dl vody, potom 5 minút variť. Piť 2 x denne 1 šálku. (16) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 35 g, vňať konopnice — 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a 15 minút nechať stáť. Piť 2 x denne 1 šálku. Antídiabetiká — pomocná liečba pri cukrovke Základné drogy: struky fazule bez semien, vňať jastrabiny, list čučoriedky, šištice chmeľu. (17) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan preliať 2,5 dl vriace j vody a po 15 minútach scediť. Čaj piť teplý 3 x denne. (18) Vňať jastrabiny a struky fazule bez semien — po 25 dielov, list čučoriedky a žihľavy — po 20 dielov, list šalvie a koreň púpavy — po 5 dielov (zloženie zhodné s poľskou čajovinou Diabetosan). 2 dezertné lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 2 — 3 šálky. (19) List medvedice a čučoriedky, koreň valeriány, vňať jastrabiny — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 3—4 šálky. (20) Vňať jastrabiny a semeno jastrabiny — z každého rovnaký diel. Vrchovatú lyžičku čajoviny macerovať za studena v šálke vody, krátko povariť a 10 minút nechať stáť. Piť 3 x denne 1 šálku. (21) Vňať púpavy, list čučoriedky a brusnice — po 20 g, vňať jastrabiny — 40 g. Vrchovatú lyžicu čajoviny na 1 šálku odvaru. Piť 2 x denne pred jedením. (22) Fazuľové struky bez semien — 40 g, chmeľové šištice, list čučoriedky a šalvie — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (23) List čučoriedky - 60 g, list brezy - 20 g, list žihľavy a fazuľové struky bez semien - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne pred jedením. (24) Fazuľové struky bez semien — 60 g, list čučoriedky - 40 g. 2 lyžice čajoviny povariť v 5 dl vody a precediť. Piť 3 x denne 1 šálku (pred jedením). (25) Vňať jastrabiny, fazuľové struky bez semien, list čučoriedky a koreň púpavy s vňaťou — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Scediť do termosky a piť počas dňa (3—4 šálky). (26) Vňať jastrabiny a fazuľové struky bez semien — po 30 g, list čučoriedky, kvet púpavy a koreň púpavy - po 20 g. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. Piť 3 x denne 1 pohár. Antidiaroiká — proti hnačke Základné drogy: list a plod čučoriedky, koreň krvavca, koreň nátržníka vzpriameného, vňať nátržníka husieho a všeobecne drogy s obsahom trieslovín. (27) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Tormentan preliať šálkou horúcej vody a po 15 minútach scediť. Piť vlažné 3 x denne. (28) Plod čučoriedky — 30 dielov, list mäty piepornej — 20 dielov, kvet parumanu spanilého a list šalvie — po 10 dielov (zloženie zhodné s poľskou priemyselne vyrábanou čajovinou Tannosan). 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 4x denne po pol šálke teplého čaju (vždy pred jedením). (29) Vňať nátržníka husieho, list medovky a vňať mäty — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (30) Vňať nátržníka husieho — 20 g, list skorocelu kopijovitého — 15 g, vňať stavikrvu vtáčieho — 10 g. 1 lyžicu čajoviny na šálku záparu. (31) Vňať krvavca a podzemok nátržníka vzpriameného — z každého rovnaký diel. 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. 32

po 15 g. kvet myšieho chvosta a plod rasce — po 5 dielov (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Rektosan).po 30 g. podzemok nátržníka vzpriameného a kôra duba — po 10 g. (36) Vňať nátržníka husieho — 50 g. Piť 2 —3 x denne po dúškoch. list mäty piepornej a kvet rumančeka — po 20 g. kvet rumančeka.5 dl vody.10 g. 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky záparu.po 10 g. 5 minút variť. plod jarabiny. Piť 2-3 x denne. Piť po lyžici počas dňa. (43) Plod čučoriedky .50 g.15 g.10 g. (35) Vňať nátržníka husieho. koreň kostihoja. (37) Vňať nátržníka husieho . vňať stavikrvu vtáčieho .20 dielov. (52) Kvet rumančeka a pagaštana . kvet arniky . (40) Kvet rumančeka. 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky odvaru. (49) Vňať pyšteka obyčajného — 20 g. kôra krušiny a kvet pagaštana — po 15 dielov. Pije sa v menších dávkach počas dňa. vňať veroniky a list žihľavy — z každého po 20 g. koreň púpavy. 1 lyžičku čajoviny krátko povariť v pohári vody. 1. kvet arniky . 1-2 lyžičky drogy na šálku odvaru.50 g.20 g. (42) Vňať saturejky a podzemok nátržníka vzpriameného . 1 lyžicu čajoviny na 2. (44) Kvet rumančeka — 50 g. vňať stavikrvu vtáčieho a kôra duba . 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. pri chronických ťažkostiach najmä koreň kostihoja. (46) Vňať pakostu smradľavého . lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného — po 10 g.15 g.100 g. list čučoriedky . 1 lyžica drogy na 5 dl odvaru.30 g. list mäty piepornej . (48) Dubová kôra .20 g. 33 .10 g. Pije sa horúce. lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného . 1 lyžicu čajoviny macerovať 2 h v šálke studenej vody. trieslovinových) drog a protizápalových (silicových či slízových) drog. Pije sa teplé po dúškoch počas dňa. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. (51) Kôra krušiny .(32) Podzemok nátržníka vzpriameného — 30 g. 2 lyžičky vňate na 2 poháre vody. (45) Podzemok pýru. Piť ráno a večer po 1 šálke. Vňať povariť v 5 dl mlieka. Piť 2—3 x denne.po 30 g. kvet trnky a myšieho chvosta . 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. plod čučoriedky a list mäty piepornej — po 20 g. 1 lyžicu plodov 8 hodín macerovať v pohári vody. potom pol minúty povariť a pred odstavením pridať pol lyžičky listu mäty piepornej. macerovať za studena 8 hodín. list šalvie . (39) List skorocelu a čučoriedky. 10 minút nechať stáť a scediť. (41) Podzemok nátržníka vzpriameného — 50 g.5 lyžičky drogy zavariť v pohári mlieka a scediť. 2 lyžice čajoviny obariť 5 dl vriacej vody. podzemok hadieho koreňa väčšieho. (33) Vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 25 g. (50) Semeno senovky gréckej . (47) Kvet rumančeka .po 20 g. Slúži na teplé kúpele konečníka. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Antihemoroidáliá — proti hemoroidom Základné drogy: Vhodná je kombinácia protikrvácavých (napr.100 g.10 g. Užívať po lyžici (maximálne 1 šálku denne). list medovky . Prikladá sa ako kataplazma (cestovitý obklad) na bolestivé miesto. 3 lyžice čajoviny zavariť v 2 dl vody a precediť do termosky. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. plod čučoriedky a kôra duba — po 30 g. Pri čerstvom zápale sa osvedčujú teplé obklady a kúpele z kvetu rumančeka a kôry duba. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (34) Vňať nátržníka husieho . Slúži na vlažné kúpele konečníka. Piť teplé.po 45 g.100 g. podzemok kuklíka mestského a koreň horca — po 15 g.5 g. plod a list čučoriedky — po 15 g. list mäty piepornej a list jahody . Vypiť 2 poháre denne. (38) Podzemok nátržníka vzpriameného . Piť 2 —3 x denne. vňať fialky trojfarebnej — 10 dielov. kvet pagaštana konského a vňať pyšteka obyčajného. vňať nátržníka husieho. list medovky. Vypiť po dúškoch počas dňa.

po 10 dielov (zloženie zhodné s poľským prípravkom Reumosan). Pôsobí antibakteriálne i antihidroticky. kôra vŕby a drogy pôsobiace diureticky či metabolický (hemokatarticky). Antihidrotiká . vňať žihľavy a prasličky . (57) Krušinová kôra — 15 g. 1 lyžica drogy na šálku odvaru. list (vňať) medovky. Piť ráno a večer po 1 pohári.po 20 g. list šalvie — z každého po 25 g.10 g. (63) Vňať ľubovníka a fialky trojfarebnej. (54) Kvet rumančeka a dubová kôra — po 12. Zmes zavariť v litri vody a odstaviť na 10 — 15 minút. kvet trnky a vňať myšieho chvosta — po 10 g.po 10 g. kvet arniky .po 20 g.5 litri vody a odstaviť na 15 minút. Podáva sa po 1 šálke 3 x denne. vňať zlatobyle a prasličky. Roztok slúži na omývanie alebo na sedací kúpeľ. (66) Podzemok puškvorca a pýru.z každého rovnaký diel. ktorý sa pridá do kúpeľa. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. (67) Kvet túžobníka — 25 g. vňať yzopu a myšieho chvosta a list šalvie . 1 lyžicu čajoviny na šálku odvaru.5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. plod borievky — 2 g.5 g. koreň mydlice. Všetku čajovinu zavariť do litra vody. Používa sa na obklady alebo kúpele. Oba výluhy spojiť a nahradiť odparenú vodu (doliať na 1 liter).po 20 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Pije sa nesladené (1 šálka pred spaním). prípadne sa v ňom namáčajú vatové tampóny. úbory rumančeka a koreň valeriány . (62) Vňať prasličky a list brezy — po 25 g. Drogu ešte povariť 10 minút v ďalšom pollitri vody a nechať 10 minút vylúhovať. list šalvie . (68) Pupene borovice — 1000 g. koreň valeriány. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. 34 . prípadne s obsahom salicylanov. Po ochladnutí sa používa na obklady alebo na kúpele.10 g.5 g. kôra vŕby . Piť denne 3 šálky teplého čaju. vňať myšieho chvosta — 5 g (zloženie podľa prípravku Hemoral). 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Slúži na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. (65) List brezy. kvet nechtíka (mesiačika) a nevädze — po 1.20 g. Piť denne 3 — 5 šálok. Po 15-minútovom pôsobení roztoku sa pokožka osuší a ošetrí vhodnou masťou. Piť počas dňa. podzemok pýru — po 15 g. (55) Kôra duba — 50 g. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 7 h v 2. koreň lopúcha a plod šípky — po 20 g. Piť 3 x denne. vňať repíka a mäty piepornej — po 10 g. koreň archangeliky. Priaznivo ovplyvňuje stolicu pri zápaloch. vňať prasličky a koreň valeriány . vňať tymianu a semeno čiernej horčice — po 100 g.50 g. (61) Vňať prasličky a myšieho chvosta. Piť 2 x denne 1 pohár 8-12 týždňov. Kávovú lyžičku drogy zapariť 2. preto sa osvedčuje najmä pri hnisavom zápale potných žliaz. (53) Kôra duba . vňať prasličky a koreň valeriány — po 20 g. Zo všetkej čajoviny pripraviť 5 1 odvaru. Antireumatiká — proti reumatizmu Základné drogy: list brezy. Čajovina zvyšuje odolnosť organizmu. (58) List šalvie . polovicu výluhu zliať a druhú polovicu s čajovinou krátko povariť. (59) List orecha . (60) Koreň ligurčeka .Celú dávku čajoviny (80 g) zavariť do litra vody. Používa sa na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady.50 g. Piť 2 —3 x denne (na každé použitie pripraviť čerstvý čaj).4 týždne a znovu zopakovať dlhodobú kúru. . Pije sa medzi jedlami 1 —2 poháre denne. potom prerušiť na 3 . plod chabzdy a vňať stavikrvu vtáčieho — po 10 g. kvet bazy čiernej — 8 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne. kvet túžobníka a vňať prasličky . vňať stavikrvu vtáčieho a kôry vŕby — po 20 dielov.proti nadmernému neúčelnému poteniu Základné drogy: list šalvie a koreň valeriány. (56) Podzemok nátržníka vzpriameného a list šalvie . list brezy a vňať srdcovníka . kôra krušiny . 3 lyžice čajoviny zaliať 5 dl vriacej vody.5 g. Povariť 5 minút v 1.5 dl vody.po 30 g.30 g. potom oba výluhy zliať dovedna. nechať 15 minút vylúhovať v zakrytej nádobe a zapar scediť. (64) List brezy a žihľavy. list šalvie — 10 g.17 g.

3 lyžice čajoviny večer zaliať 5 dl studenej vody. Piť po pohári pol hodiny pred raňajkami a obedom a 2 hodiny po večeri. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť.po 30 g. obedom. Piť počas dňa pri užívaní protireumatických liekov. podzemok puškvorca. 1 lyžička čajoviny na 1 dl odvaru. (81) Vňať materinej dúšky . (79) Plod bazy čiernej — 50 g.(69) Kôra vŕby.po 30 g. čajovina (výroba t. Piť po dúškoch počas dňa po ústupe reumatických bolestí (ochranná čajovina). Kvet a plod hlohu — 30 dielov. list brezy a kvet túžobníka — po 20 g.20 g. vňať benediktu lekárskeho — 10 g. zastavená). vňať ruty. (84) Droseran — priemyselne vyrábaná čs.5 dl vody. 1 lyžicu rozdrvených semien zaliať pol pohárom vriacej vody.5 dl vody. list brezy a vňať benediktu lekárskeho . druhú polovicu s čajovinou krátko povariť a obidva výluhy zliať dovedna. (82) List podbeľa . č. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. Piť počas dňa po dúškoch. Piť 2—3 x denne. 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. vňať majoránky. Slúži na vyplavovanie minerálnych solí z organizmu. vňať ľubovníka. koreň púpavy — 20 g. na 10 minút odstaviť a precediť. desiatou. vňať konopnice a benediktu lekárskeho — po 30 g. (85) Sklerosan — poľský farmaceutický prípravok. Antisklerotiká — proti skleróze Základné drogy: kvet. (75) Koreň ibiša a kostihoja . list žihľavy — 15 g.po 50 g. Príprava a dávkovanie i liečebné použitie ako pri čajovine č. (78) List medovky a brezy. ráno priviesť do varu a po ochladnutí precediť. Slúži na posilnenie žalúdočnej sliznice a povzbudenie chuti do jedenia. potom polovicu výluhu zliať.40 g. (70) Kvet rumančeka a bazy čiernej. koreň púpavy — 15 g. vňať prasličky a konopnice — po 30 g. Podáva sa po konzultácii s lekárom pri užívaní liekov proti bolesti (nie však dlhší čas). koreň ihlice . 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. Užívať len po konzultácii s lekárom.po 10 g. 83.po 30 g. vňať myšieho chvosta — 5 dielov. 2 lyžice sekanej drogy macerovať cez noc v 3 pohároch vody. vňať imela a cesnak. zavinúť do plátna a vo forme obkladu priložiť na 2—4 hodiny na choré miesto. Piť po pol pohári pred raňajkami.50 g. Piť 3 x denne po 1. na 10 minút prikryť pokrievkou. plod a list hlohu. vňať prasličky. priviesť na 5 minút do varu. Pije sa 3 x denne po 1 šálke.5 dl odvaru. vňať imela — 20 dielov. list brezy a ríbezle čiernej — po 40 g. Piť 3 x denne 1 pohár.100 g. potom zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. vňať medovky. vymiešať. Piť po dúškoch počas dňa. vňať rosičky. zemežlče a myšieho chvosta . (77) List medovky. (72) Koreň lopúcha . (73) Vňať prasličky — 40 g.30 g. Čaj sa pije vlažný 3 x denne 30 minút pred jedením. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. Slúži na ochranu žalúdočnej sliznice. (76) Vňať jablčníka — 40 g. plod fenikla. (74) List medovky lekárskej . konopnice a stavikrvu vtáčieho . (Odparenú vodu počas varu nahrádzať dolievaním vriacej vody. koreň púpavy. Pripravuje sa ako čajovina č. čajovina. vňať stavikrvu vtáčieho — 10 dielov. (80) Ľanové semeno — 50 g.priemyselne vyrábaná čs. kôra krušiny — 15 dielov. 77. (71) Koreň ihlice — 25 g. kvet bazy čiernej a list bazy čiernej — po 10 g. 5 lyžíc vňate zaliať pohárom vriacej vody. 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. olovrantom i večerou. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 — 8 hodín v 2. drogu zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. 3 lyžice drogy zaliať 2 pohármi studenej vody. kvet túžobníka a lipy . Čajom sa ráno a večer zapíjajú dražé (obdukované cesnakové tablety vydávané v lekárni spolu s čajovinou). 35 . Piť počas dňa po dúškoch. Vhodné pri užívaní liekov proti zápalom a bolestiam. 1 lyžicu čajoviny zavariť 2 — 3 minúty v 2 dl vody a na 15 minút odstaviť. ráno priviesť do varu a odstaviť na pol hodiny. no iba po konzultácii s lekárom. 4 lyžice plodov variť 20 minút v 1.) Slúži na tlmenie bolestí. (83) Alvisan .

vňať ruty a prasličky — po 20 g. (88) Kvet hlohu — 50 g. kvet rumančeka a plod maliny — po 5 dielov. Piť 3 x denne po 1 dl. kvet lipy a bazy čiernej . po usadení osladiť. (96) Vňať pamajoránu a kvet lipy . Piť ráno a večer po 1 šálke. (94) List mäty piepornej. koreň ibiša lekárskeho . 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. list jahody a černice (ostružiny černicovej) — z každého po 25 g. kvet lipy a plod šípok . (90) Vňať prasličky a myšieho chvosta . Čaj sa pije vlažný niekoľkokrát denne. kvet bazy čiernej.po 25 g.20 g.30 g. (92) Pyrosan — poľský farmaceutický prípravok. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. koreň petržlenu (vo všeobecnosti drogy s vysokým obsahom saponínov. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (93) Species diaphoreticae (podľa 7. ľubovníka a myšieho chvosta .30 g.5 dl vody. Večer vypiť 1 šálku. Piť horúce. kvet hlohu — 20 g. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. 1 lyžicu čajoviny nechať zovrieť v 1. divozela a bazy čiernej — po 25 g. vňať ruty a nátržníka husieho . list podbeľa a skorocelu — z každého po 25 g.40 g. (87) Cesnak.po 20 g. (91) Vňať imela a kapsičky pastierskej . (Species antiscleroticae RF). Piť horúce 3—4x denne.5 dl vody a na noc odstaviť. Diuretika . vňať prasličky a imela — po 25 g. Slúži aj proti vysokému tlaku krvi. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu.(86) Vňať imela — 30 g. (102) Plod borievky. plod rasce a list raty . Piť horúce 4 šálky denne. Vypiť 2 šálky počas dňa (po dúškoch). koreň ihlice. (98) Kvet lipy a bazy čiernej . koreň ihlice. vydania nemeckého liekopisu). list medvedice. Diaforetiká — na vypotenie Základné drogy: kôra vŕby. kvet lipy a kvet túžobníka. 3 lyžice čajoviny na 5 dl záparu.po 30 g. list cudzokrajnej drogy buko.po 10 g.po 25 g. plod borievky.5 dl vriacej vody. Piť večer. Kvet lipy a túžobníka — po 25 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu.po 20 g. koreň sladkého drievka. Piť horúce 3 x denne. Čajovinu zapariť 2. petržlenu a sladkého drievka — z každého rovnaký diel (diuretická čajovina podľa ČsL 3). 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce 2—3 šálky denne. kôra vŕby — 20 dielov. vňať rosičky a jahody — po 10 g. (99) Vňať tymianu a materinej dúšky — po 10 g. list brusnice. Piť horúce 3 x denne. (95) Kvet rumančeka . vňať kapsičky pastierskej — 10 g.20 g. vňať zemežlče.po 10 g. Osladiť lyžičkou medu. 36 . 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. nechať 10 minút stáť. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. list brezy a pupene topoľa — po 10 dielov. Vypiť večer na dva razy (s hodinovou prestávkou). vňať prietržníka. čajovinu preliať ďalším decilitrom vriacej vody a krátko povariť. koreň valeriány a list (vňať) medovky — po 15 g. Pije sa po dúškoch počas dňa. silíc alebo flavonoidov). kvet hlohu. kôra krušiny — 20 g.močopudné čajoviny a močové dezinficienciá Základné drogy: list brezy. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. divozela a bazy čiernej . oba výluhy zliať dovedna a pomiešať. (89) Vňať imela a kvet hlohu — po 25 g.z každého rovnaký diel. (97) Kvet lipy. vňať imela . 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. potom scediť. kvet hlohu. (101) Koreň sladkého drievka. 1 lyžicu čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín. potom polovicu výluhu zliať a druhú polovicu (s čajovinou) variť 2 minúty. piť horúce. Vypiť horúce v rozpätí 3 hodín. Kôra vŕby a kvet bazy čiernej .5 dl vriacej vody a precediť. koreň sladkého drievka .10 g. Piť horúce (3 x denne po 1 šálke). kvet lipy. (100) Kvet divozela a slezu.z každého rovnaký diel. napokon oba výluhy scediť dokopy. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 hodín v 2.5 dl vody.

Piť vlažné. p. Léčivé rostliny. list vachty trojlistej. plod fenikla) a silicové drogy podporujúce riedenie a vylučovanie hlienu. plod anízu.(103) Species diureticae Planta (produkt n. (108) Vňať ľubovníka a prasličky .5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. vňať tymianu alebo materinej dúšky. p. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. (109) List medvedice — 30 g. (118) Pulmoran — produkt n. (105) Vňať prietržníka. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. (113) Kvet bazy čiernej. 37 .5 dl večer). (117) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). Po 15 minútach scediť a oba výluhy spojiť. koreň ibiša a sladkého drievka — po 15 g. 111.5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. macerovať 3 hodiny.produkt n. (111) List podbeľa — 60 g. Slúži aj na kloktanie. (110) Vňať vresu .5 dl vriacej vody (použiteľný až po 20-minútovom vylúhovaní). nechať 15 minút vylúhovať a scediť. Pije sa teplý 3 x denne. list čučoriedky. Piť 2 šálky denne. list podbeľa a skorocelu — po 20 g. 1 čajovú lyžičku drogy preliať 2. Vylúhovanú čaj ovinú scediť a preliať ďalšími 1. koreň ligurčeka a semeno ľanu — zo všetkého po 25 g. kvet slezu a divozela — po 5 g. koreň sladkého drievka. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Proti kašlú koreň a list (kvet) ibiša. Léčivé rostliny.na uľahčenie vykašliavania Ántitusiká — na tlmenie kašľa Základné drogy: expektoranciá s miernym dávivým účinkom (koreň a kvet prvosienky. (112) List podbeľa — 60 g. semeno ľanu a koreň sladkého drievka .z každého po 25 g.5 dl sa vypije ráno a 1. Čaj pripraviť ako pri č. Má mierne močopudné účinky. 1 lyžica čajoviny na 2. Možno ho použiť aj na kloktanie. (104) List brezy — 30 dielov. koreň sladkého drievka — 15 g a kvet slezu lesného — 5 g. Čaj na pitie sa pripraví z 2 lyžíc drogy ako pri čajovine č. kvet ibiša a maku vlčieho — po 10 g. piť teplé. vňať prasličky a list medvedice — po 15 g (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Urosan).5 dl vriacej vody. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. 113. Vypiť 2 šálky denne. (114) List podbeľa. saponínové drogy napomáhajúce vylučovanie riedkeho sekrétu a stimulačné expektoranciá (vňať materinej dúšky.po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2.5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať. list a kvet slizu. (106) Betulan — produkt n. lenže vriacej. nechať 15 minút stáť a scediť. plod fenikla. List ibiša — 55 g. list brezy — 20 g. Piť 3 x denne teplý čerstvý čaj. p.1 5 g. vňať prietržníka a koreň ligurčeka — po 20 dielov. 1 lyžička čajoviny na šálku studenej vody. koreň valeriány .5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť (čaj sa nesmie variť).5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Expektoranciá .po 10 g. drogy s obsahom slizu. koreň ibiša — 25 g. plod fenikla. potom zavariť.5 dl odvaru. 115 (1. list medvedice.produkt n. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. Pije sa večer 1 šálka horúceho čaju.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. (115) List ibiša — 45 g.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť.5 dl vody.po 20 g. p. Pije sa niekoľkokrát denne. kvet trnky a fazuľové struky bez semien — po 15 g. koreň sladkého drievka). list skorocelu — 20 g. Na kloktanie sa robí zápar z 2 lyžíc čajoviny a 2. plod fenikla a semeno ľanu — po 10 g. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Čajom sa zapíja tableta salicylanu sodného pripojená k čajovine (30 minút pred jedením). 2 — 3 lyžice čajoviny preliať 1. lišajník islandský. (116) Species pectorales Planta . vňať ľubovníka a myšieho chvosta. Vypiť niekoľko šálok za deň. vňať tymianu. Léčivé rostliny). vňať myšieho chvosta. list šalvie a skorocelu — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. veroniky a zádušníka . osladiť medom. Léčivé rostliny. Slúži na pomocnú liečbu pri chorobách močových ciest. Léčivé rostliny.25 g. (107) Species urologicae Planta . Príprava a užívanie ako pri čajovine č. p. Piť po dúškoch. list mäty piepornej . vňať myšieho chvosta.

(119) Neopektosan — poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa - 35 dielov, koreň kostihoja — 15 dielov, vňať tymianu, plod fenikla, koreň ibiša, list ibiša a šalvie — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. Čaj piť čerstvý 3 x denne. Pôsobí ako mucilaginózum, emoliens, dezinficiens a antiflogistikum. Použiteľný aj na kloktanie. (120) Pectosan — Species pectorales; poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa — 35 dielov, koreň omanu - 25 dielov, koreň ibiša - 20 dielov, list šalvie a plod fenikla - po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár záparu. Piť 3 x denne čerstvé. Má rovnaké upotrebenie ako čajovina č. 119. (121) Kvet divozela a slezu, list podbeľa a skorocelu kopijovitého — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu (lepší je však maceračný zápar). Piť horúce 2-3 šálky denne. (122) Lišajník islandský a koreň ibiša — po 40 g, vňať jablčníka a list vachty — po 20 g, vňať kopytníka — 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4 x denne po 1 dl. Vhodné najmä na tíšenie kašľa pri zápale priedušiek. (123) Plod anízu a fenikla, semeno ľanu, vňať tymianu a materinej dúšky — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne (najmä pri kŕčovitom kašli). (124) Plod šípok, jarabiny a anízu — po 20 g, list podbeľa, kôra vŕby a kvet bazy čiernej — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne 1 pohár (vhodné hlavne pri zápale pľúc). (125) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 30 g, vňať konopnice — 20 g. 3 lyžice čajoviny na 5 dl odvaru. Dávku vypiť počas dňa. (126) Pulmosan — Species pulmonales (poľský farmaceutický prípravok). Vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho — po 30 dielov, koreň myšieho chvosta — 22,5 dielu, koreň púpavy — 12,5 dielu, kvet slnečnice — 5 dielov. 1 lyžička čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 x denne po 1 pohári (pomocný liek pri pľúcnych ochoreniach). (127) Vňať medovky a horčinky horkej, plod anízu a fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Piť 2 x denne po 1 pohári. (128) Kvet bazy čiernej, lipy, rumančeka, divozela a prvosienky — z každého po 20 g (upravené podľa belgického liekopisu). 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce 3 x denne po 1 šálke. (129) Koreň bedrovníka, vňať tymianu a ľubovníka, list žihľavy a skorocelu — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne po 1 šálke. (130) Koreň ibiša - 16 g, list podbeľa - 8 g, koreň sladkého drievka - 6 g, plod anízu a kvet divozela - po 4 g, podzemok kosatca — 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (131) Koreň ligurčeka — 50 g, koreň fialky voňavej — 25 g, koreň ibiša — 15 g, podzemok kosatca — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne. (132) Kvet divozela a slezu lesného — po 5 g. Zmes sa dá do 2,5 dl vody, nechá sa prejsť varom, potom sa odstaví a scedí. Pije sa po lyžiciach počas dňa. Slúži na uľahčenie odkašlávania. (133) Kvet divozela a slezu lesného — po 10 g, vňať prasličky, list a kvet podbeľa — po 5 g. Polovicu zmesi zavariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať 5—6 x denne po 1 polievkovej lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (134) Plod anízu - 25 g, koreň ibiša - 20 g. Drogu krátko povariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať každé 2 hodiny po lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (135) List skorocelu a pľúcnika lekárskeho - po 10 g. Zmes zapariť 5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť, potom scediť do termosky. Piť 3 x denne po pol šálky. (136) List podbeľa, vňať myšieho chvosta a pľúcnika lekárskeho — po 20 g (obľúbená poľská čajovina na odkašlávanie). 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne po 1 pohári. Gargarizmatiká — na kloktanie Základné drogy: kôra duba, koreň (podzemok) nátržníka rovného, kvet rumančeka, list (vňať) šalvie, list (koreň) ibiša; pozri aj expektoranciá pri čajovinách č. 115, 116, 117, 119, 120 a i. 38

(137) Septosan - Species desinficientes (poľský farmaceutický prípravok). List mäty a šalvie, vňať tymianu a materinej dúšky - po 25 dielov. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Slúži na výplachy ústnej dutiny a na kloktanie pri zápaloch mandlí a hrdla. (138) Podzemok nátržníka vzpriameného a dubová kôra — po 30 g, list šalvie a kvet rumančeka — po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého doplnkového liekopisu EB 6). 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (139) List ibiša, kvet slezu lesného a bazy čiernej - po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého liekopisu EB 4). 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, 10 minút nechať postáť a zliať. (140) List podbeľa, plod fenikla, kvet rumančeka, vňať mäty, repíka a šalvie - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (141) Vňať (list) šalvie a podzemok nátržníka vzpriameného — po 30 g, kvet rumančeka a koreň bedrovníka - po 20 g. 1 lyžica čajoviny na 2 šálky záparu. Kloktať teplým záparom. (142) List (vňať) šalvie - 30 g, list ibiša - 20 g, list medovky - 10 g. 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, po 10 minútach zliať. Slúži na kloktanie. (143) List ibiša a podbeľa — po 30 g, koreň ibiša, kvet divozela a bazy čiernej — po 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (144) Kvet rumančeka a slezu lesného - po 25 g, vňať prasličky — 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (145) List šalvie, vňať prasličky a kvet rumančeka — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľkokrát denne na kloktanie. (146) Kvet divozelu a kvet slezu lesného — 5 g. Zmes zahriať v 2,5 dl vody, hneď po zovretí odstaviť a precediť, napokon pridať neplnú kávovú lyžičku soli. Používa sa teplý na kloktanie. (147) Koreň bedrovníka, list šalvie, vňať repíka a kvet divozela — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľko ráz denne na kloktanie. Hemokatartiká (metaboliká) - na tzv. čistenie krvi a pri odtučňovaní Základné drogy: diuretika, laxanciá, amará a toniká. (148) Krušinová kôra - 50 g, fazuľové struky a list mäty - po 20 g, koreň sladkého drievka - 10 g, list orecha a kvet bazy čiernej - po 5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť teplé večer pred spaním. (149) Kvet vresu a vňať paliny obyčajnej — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (150) Degrosan - Species metabolicae (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny a chaluha bublinatá (morská riasa) — po 20 dielov, koreň púpavy, podzemok pýru a vňať myšieho chvosta — po 15 dielov, kvet lipy a vňať fialky trojfarebnej — po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár odvaru. Piť teplé 2 x denne. (151) Normosan — Species laxantes (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny — 50 dielov, podzemok pýru — 20 dielov, vňať mäty piepornej, plod rasce a bazy čiernej — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na 2 dl záparu. Piť na noc alebo raz denne. (152) Reduktan — produkt n. p. Léčivé rostliny (vhodný pri odtučňovaní). Návod na obale. (153) Krušinová kôra - 60 g, kvet trnky a hluchavky bielej - po 20 g, blizny kukurice a vňať fialky trojfarebnej - po 15 g, plod rasce a fenikla — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 poháre denne. (154) Koreň valeriány, list mäty piepornej, kvet rumančeka a vresu - po 25 g, kôra krušiny a list brezy - po 7,5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (155) Vňať vresu — 25 g, koreň valeriány, vňať ľubovníka a myšieho chvosta - po 20 g, list mäty piepornej - 1 5 g. Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 154. (156) List maliny (ostružiny malinovej), černice (ostružiny černicovej), ríbezle čiernej a brezy — z každého po 25 g. 39

1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl horúcej vody a nechať 10 minút stáť. Piť denne 2 šálky. (157) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru plazivého, koreň púpavy a čakanky — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 1 hodinu v 2,5 dl vody, potom povariť 5 minút. Piť 2x denne po 1 šálke. Hypotoniká — proti zvýšenému krvnému tlaku (pozri aj antisklerotiká) Základné drogy: cesnak (ďalšie drogy uvedené pri antisklerotikách), koreň valeriány, zrno ovsa, vňať komonice a šištice chmeľu. (158) Alvisan — pozri čajovinu č. 83. . - . (159) Droseran - pozri čajovinu č. 84. (160) Blizny kukurice, koreň valeriány, vňať nátržníka husieho a myšieho chvosta - z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (161) Kvet a list hlohu - z každého po 100 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne po 1 šálke. (162) Vňať imela a kvet hlohu — z každého po 50 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Vypiť 2 x denne po 1 šálke. (163) Cesnak, kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (164) Kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 30 g, vňať lastovičníka - 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v pohári vriacej vody. Piť 3 x denne po 1 pohári. (165) Kvet levandule — 50 g, vňať majoránu a rosičky — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. Cholagogá — žlčopudné čajoviny (pri ochoreniach žlčníka) Základné drogy: list boldo (pozri cudzokrajné drogy), list mäty piepornej, koreň (podzemok) rebarbory, koreň púpavy, vňať paliny pravej, vňať repíka, vňať jablčníka, plod pestreca (silyba) mariánskeho. (166) Species cholagogae Planta — žlčníková čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vody a po 15 minútach scediť. Piť teplé nalačno 2 x denne. (167) Salvat thé - produkt n. p. Léčivé rostliny. Príprava ako pri čajovine č. 166. Čajom sa zapíjajú tablety síranu sodného a horečnatého pripojené k čajovine. Čaj podľa možnosti nesladiť. Piť 3 x denne 15 minút pred jedením. Účinkuje aj ako mierne laxans a stomachikum. (168) Žlčníková čajovina - produkt nemeckého farmaceutického priemyslu (DRF 95). Plod pestreca (silyba) mariánskeho, list mäty piepornej, vňať paliny pravej a benedikta lekárskeho — po 20 g, koreň (podzemok) rebarbory a plod rasce - po 10 g. 1 lyžička čajoviny na 1 —2 šálky vody, nechať zovrieť, odstaviť a 20 minút macerovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (169) Cholagogá - poľská žlčníková čajovina (zároveň slúži ako choleretikum, laxans a digestívum). 1. (pri mäkkej stolici): plod borievky a vňať ľubovníka — po 20 dielov; 2. (pri normálnej stolici): koreň púpavy — 35 dielov, kvet slamihy piesočnej, list mäty piepornej, vňať myšieho chvosta a kôra krušiny — po 15 dielov, vňať lastovičníka — 5 dielov. 3. (pri zapečení): vňať stavikrvu vtáčieho - 55 dielov, kôra krušiny - 20 dielov, plod borievky - 15 dielov, vňať ľubovníka — 10 dielov. 1 lyžičku čajoviny nechať krátko vrieť, potom odstaviť a nechať 20 minút postáť. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (170) List mäty piepornej - 30 g, vňať jablčníka a list maliny - 20 g,vňaťrepíka - 15 g,koreňomanu - 5 g. 1 lyžicu čajoviny zaliať vriacou vodou a nechať postáť 15 minút. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. (171) List mäty piepornej — 25 g, vňať myšieho chvosta, koreň ihlice a horca — po 20 g, kôra krušiny — 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť pred jedením. (172) Kvet slamihy, list mäty piepornej, plod fenikla, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — po 20 g, kôra krušiny - 10 g. 1—2 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť pol hodiny pred jedením. (173) Vňať myšieho chvosta — 50 g, kvet slamihy - 30 g, podzemok rebarbory - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne pol hodiny pred jedením. (174) List mäty piepornej — 50 g, vňať repíka a jablčníka — po 20 g, podzemok rebarbory — 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne pol hodiny pred jedením. (175) Vňať repíka a jablčníka — po 50 g, podzemok rebarbory a koreň ihlice — po 25 g. 40

(176) (177) (178) (179)

(180) (181)

1 vrchovatá lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno nalačno a odpoludnia medzi olovrantom a večerou. List mäty piepornej, koreň púpavy, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — z každého po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne najmenej pol hodiny pred jedením. List mäty piepornej a mäty kučeravej - po 100 g, koreň ihlice a horca - po 25 g, kôra krušiny - 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce viac ráz denne. Podzemok rebarbory, vňať repíka a jablčníka - po 25 g, koreň ihlice - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne. List mäty piepornej a vňať materinej dúšky - po 50 g, list rozmarínu, šištice chmeľu, vňať zemedymu a paliny abrotskej (božieho drievka) — po 25 g. 1,5 lyžice čajoviny na 2 poháre záparu. Piť po 1 dl ráno nalačno a večer (žlčopudná čajovina s pomocným liečebným účinkom pri zápale podžalúdkovej žľazy). Koreň horca a vňať lastovičníka - po 50 g, koreň archangeliky lekárskej, list senný (dostať v lekárni), kvet nechtíka a levandule - po 25 g. Príprava, dávkovanie i uplatnenie ako pri čajovine č. 179. List mäty piepornej, vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 20 g, koreň ihlice a púpavy — po 15 g, list vachty trojlistej — 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a povariť 5 minút. Piť 1 šálku 3 x denne pol hodiny pred jedením.

Karminatíva - proti nadúvaniu (proti zastaveným vetrom) Základné drogy: kvet rumančeka, list mäty, plod anízu, plod fenikla, plod rasce. (182) Vňať zemežlče a list medovky - po 40 g, plod fenikla a rasce - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne 1 šálku. (183) Vetrová čajovina - Species carminativae (ČsL 3). Vňať mäty piepornej a kvet rumančeka — po 25 g, koreň sladkého drievka a ibiša — po 20 g, plod fenikla — 10 g. 3 lyžice čajoviny preliať šálkou studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín, potom scediť, čajovinu preliať vriacou vodou a krátko zavariť; po scedení odvar priliať do maceračného výluhu. Piť teplé po 1 šálke asi pol hodiny pred jedením. (184) Detský čaj s rumančekom Spofa (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Podľa potreby prisladiť umelým sladidlom. Piť 2-3x denne. (185) Florkamil (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou preliať 1,5 dl vriacej vody a aspoň 5 minút nechať vylúhovať (treba ním pohybovať). Používa sa pri žalúdočných a črevných ťažkostiach, na obklady, výplachy atď. (186) Koreň archangeliky, rozpučené plody anízu, fenikla a koriandra - z každého rovnaký diel (receptúra podľa nemeckého liekopisu). 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. (187) Species deflatulentes - čajovina proti nadúvaniu (podľa nemeckého liekopisu DRF 291). Kvet rumančeka, list mäty piepornej, koreň valeriány, plod rasce a anízu — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (188) List vachty trojlistej a mäty piepornej, plod fenikla, vňať zemežlče a myšieho chvosta — z každého po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Piť 1 dl teplého záparu pol hodiny pred jedením. (189) Kvet rumančeka — 60 g, plod rasce — 20 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť 2 x denne po 1 šálke. (190) Plod rasce, anízu a fenikla — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2 šálkami vriacej vody, nechať stáť 20 minút, zliať a trochu osladiť. Vypiť počas dňa. (191) Plod anízu, vňať tymianu, prasličky a paliny pravej - z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. Laxatíva — preháňavé čajoviny Základné drogy: kôra krušiny, semeno ľanu, plod rešetliaka, koreň (podzemok) rebarbory, list senný (cudzokrajná droga). Pozri aj hemokatartiká. 41

(192) Species laxantes — preháňavá čajovina (ČsL 3). Kôra krušiny — 40 g (osobitne preparovaná), kvet lipy a bazy čiernej - po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť vlažné večer. (193) Species laxantes Planta - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Výluhom sa zapíja tableta pripojená k čajovine. Piť vlažné večer. (194) Normosan — pozri pod č. 151. (195) Kôra krušiny - 30 g, kvet bazy čiernej, maku vlčieho, hluchavky bielej, trnky a parumanu spanilého (rumančeka rímskeho) — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno a večer. (196) Plod rešetliaka a koreň sladkého drievka — po 30 g, kôra krušiny a plod fenikla — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (197) Podzemok pýru — 30 g, kôra krušiny — 25 g, vňať myšieho chvosta a list medovky — po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku vody, macerovať 10 hodín. Vypiť každé ráno 1 pohár. (198) Kôra krušiny — 75 g, plod rasce a oplodie pomaranča — po 12,5 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v šálke vriacej vody a po 20 minútach zliať. Piť ráno a večer po 1 šálke. Nervína (sedatíva) — na upokojenie Základné drogy: kvet levandule, list medovky, šištice chmeľu, vňať majoránu a koreň valeriány. (199) Species valerianae — valeriánová čajovina (ČsL 2). Koreň valeriány, list mäty a medovky — po 30 g, popučený plod fenikla — 10 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody, nechať 8 hodín vylúhovať a scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť, odstaviť a nechať usadiť. Po scedení oba výluhy zliať dovedna a čaj rozdeliť na 2 dávky. Piť vlažné ráno i večer. Vhodný aj na upokojenie srdca (kardiosedatívum). (200) Valofyt — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Čajom sa zapíja tableta pripojená k čajovine (liečivé kvasnice s glukózou). Pije sa 3 x denne. Zmierňuje aj stavy predráždenosti a úzkosti (neurotonikum). (201) Nervosan — Species sedativae (poľský farmaceutický prípravok). Koreň valeriány — 40 dielov, vňať myšieho chvosta — 20 dielov, vňať mäty a medovky — po 15 dielov, kvet rumančeka - 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne (ráno nalačno a večer pred spaním). Slúži aj proti kŕčom a nespavosti. (202) Koreň valeriány, podzemok pýru a puškvorca, list vachty a medovky — z každého po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2 x denne. (203) List medovky a kvet hlohu — po 15 g, vňať pyšteka a lišajník islandský — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 1 x denne. (204) Kvet levandule a prvosienky, list rozmarínu a medovky — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (205) Koreň valeriány a šištice chmeľu - po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť večer 1 — 2 šálky. Čaj je vhodný najmä proti nespavosti. (206) Vňať brečtana, list mäty, medovky a kocúrnika obyčajného - z každého po 25 g. (207) Species nervinae (mnohozložková čajovina obrúbená v NSR). List maliny (ostružiny malinovej) - 20 g, vňať komonice - 12 g, list mäty piepornej, hlohu s kvetom a rozmarínu, vňať ľubovníka, marinky (lipkavca marinkového) a paliny obyčajnej — po 6 g, list medovky, koreň valeriány, plod fenikla a vňať materinej dúšky — po 4 g, list vachty trojlistej, šištice chmeľu, kvet arniky, nechtíka a bazy čiernej — po 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu, nechať 10 minút vylúhovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (208) Horká čajovina - Species amaricantes (ČsL 2). Oplodie pomaranča — 250 g, vňať paliny a zemežlče — po 200 g, list vachty trojlistej — 150 g, podzemok puškvorca a koreň horca — po 100 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť a po usadení scediť. Oba výluhy zliať dovedna. Piť teplé 2 x denne po 1 šálke (pred jedením). (209) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (ČsL). Vňať zemežlče - 500 g, list mäty piepornej - 300 g, koreň archangeliky a bedrovníka - po 100 g.
42

Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 208. (210) Stomaran — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody, nechať 15 minút vylúhovať v prikrytej nádobe a scediť. Čaj sa pije teplý 2 —3 x denne nalačno (pred jedením). (211) Salvat thé - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 167. Slúži aj ako cholagogum a mierne laxatívum. (212) Digestoran - Species stomachicae a Species amarae (vyrába poľský farmaceutický priemysel). List vachty, vňať benediktu lekárskeho a myšieho chvosta — po 20 dielov, koreň kostihoja a list mäty piepornej — po 15 dielov, plod rasce — 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť čerstvé 2x denne (30 minút pred jedením). (213) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri prekyslení žalúdka). Kvet lipy, semeno lanu, koreň sladkého drievka, podzemok puškvorca, list mäty piepornej a plod fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke. (214) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri anacidite, achýlii a nedostatočnej tvorbe žalúdočných štiav). Podzemok puškvorca, koreň archangeliky, plod rasce a koriandra, vňať ľubovníka a zemežlče - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (215) Žalúdočná čajovina (vhodná hlavne pri zápale žalúdka). Plod fenikla, kvet rumančeka, podzemok pýru, koreň ibiša a sladkého drievka — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť večer po 1 šálke. (216) Žalúdočná čajovina (vhodná pri zápale tenkého čreva, ale i pri zápale žalúdka). Vňať stavikrvu vtáčieho, list skorocelu kopijovitého, plod čučoriedky a kôra duba - po 15 g, lišajník islandský, podzemok nátržníka vzpriameného a kvet rumančeka — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 2-3 x denne po 1 šálke.
ZMÄKČUJÚCE ČAJOVINY

Základné drogy: kvet rumančeka, list a koreň ibiša, semeno ľanu. (217) Zmäkčujúca čajovina — Species emollientes (ČsL 2). Semeno ľanu nedrvené — 40 g, kvet rumančeka, list ibiša a slezu — po 20 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1,5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1,5 dl vriacej vody a krátko povariť. Po ustatí scediť a oba výluhy zliať dovedna. Pije sa ráno a večer. Z rovnakých drog, ibaže hrubo práškovaných (sito č. 4), sa robí zmäkčujúca čajovina na obklady. Prikladá sa vo forme teplého kašovitého záparu. (218) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). Zloženie uvedené pri čajovine č. 117. Zmäkčujúce účinky má výluh pripravený podľa návodu odporúčaného pri čajovine č. 217. Čaj sa pije ráno a večer.
ČAJOVINY NA ŽENSKÉ CHOROBY

Základné drogy: vňať alchemilky, vňať kapsičky pastierskej, kvet hluchavky bielej, vňať nátržníka husieho. (219) Vagosan — Species vaginales (poľský farmaceutický prípravok na výplachy pošvy a iné hygienické účely). Kôra duba — 25 dielov, kvet rumančeka — 20 dielov, vňať stavikrvu vtáčieho, list šalvie a žihľavy — po 17,5 dielu, kvet nechtíka - 2,5 dielu. 3—4 lyžice čajoviny na 6 dl záparu. Slúži na výplachy. (220) Florkamil — tablety (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou aspoň 5 minút namáčať v 1,5 dl vriacej vody (niekoľko ráz vybrať a opäť ponoriť). Výluh slúži na výplachy. (221) Proti bolestivej menštruácii (antidysmenoroikum). Koreň kuklíka a kvet hluchavky - po 30 g, list alchemilky a vňať nátržníka husieho — po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vriacej vody. Piť 2 x denne po 1 šálke (začať 3—4 dni pred očakávaným začiatkom menštruácie).
43

(222) Kvet rumančeka — 40 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 30 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť ako čajovinu č. 221 (takisto slúži proti bolestivej menštruácii). (223) Kvet rumančeka a vňať nátržníka husieho - po 20 g, kvet hluchavky bielej — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke (má rovnaké použitie ako čajovina č. 221), (224) Vňať stavikrvu vtáčieho — 40 g, vňať prasličky a kapsičky pastierskej — po 30 g. 1 lyžicu čajoviny dlhšie povariť na miernom ohni v 5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1-2 šálky čaju. Vhodné hlavne na tlmenie menštruácie. (225) List alchemilky - 40 g, vňať ľubovníka, list medovky a myšieho chvosta - po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1—2 šálky čaju. (226) Vňať alchemilky - 30 g, kvet hluchavky, vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho - po 20 g, koreň horca - 1 0 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a variť 5 minút. Piť po dúškoch počas dňa. Vhodné pri bielotoku (fluor albus). (227) Vňať majoránu, plod fenikla, anízu a kôpru — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Vypiť 3 šálky denne. Podporuje tvorbu materinského mlieka (laktagogum). (228) List šalvie a šištice chmeľu - po 40 g, list orecha - 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, priviesť do varu a odstaviť. Piť ráno a večer po 1 šálke. Tlmí tvorbu materinského mlieka. (229) Vňať myšieho chvosta - 40 g, vňať ľubovníka - 30 g, vňať kapsičky pastierskej, imela a nátržníka husieho — po 20 g, koreň valeriány — 15 g, podzemok puškvorca — 10 g. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 6 hodín v 2,5 dl vlažnej vody, potom polovicu výluhu scediť a zvyšok po krátkom povarení priliať k macerátu. Denne vypiť 2 šálky.
INÉ ČAJOVINY

(230) Aromatická čajovina na kúpele (podľa ČsL 2). Vňať materinej dúšky, list šalvie a mäty piepornej — z každého rovnaký diel (napr. po 250 g). Na 1 vaňový kúpeľ pripraviť zapar z 500 g čajoviny a vliať ho do vody teplej 34—38 °C. Čajovinu z posekaných drog (sito č. 4) možno použiť aj na obklady. (231) Žlčopudná čajovina - Species cholagogae (nový článok ČsL 4) Vňať repíka a koreň púpavy s vňaťou — po 250 g, vňať jablčníka — 200 g, vňať mäty piepornej, podzemok rebarbory a kvet (úbor) rumančeka pravého — po 100 g. Čajovinu skladovať v dobre uzavretých obaloch (chrániť pred svetlom). Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (232) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (nový článok ČsL 4) Vňať paliny pravej, myšieho chvosta a mäty piepornej — po 200 g, vňať ľubovníka, plod fenikla, koreň ligurčeka a sladkého drievka - po 100 g. Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (233) Gynastan — priemyselne vyrábaná gynekologická čajovina v ponorných vreckách Vňať hluchavky bielej — 8 g, vňať alchemilky — 6 g, vňať nátržníka husieho — 4 g, vňať mäty piepornej - 2 g. Čaj sa pripravuje podľa návodu na obale. Užíva sa pri ženských ochoreniach, napr. pri výtoku a na tíšenie menštruačných bolestí. (234) Nontusyl — priemyselne vyrábaná priedušková čajovina v ponorných vreckách Koreň ibiša - 8 g, vňať tymianu a kvet lipy - po 4 g, vňať repíka a medovky - po 2 g. Príprava podľa návodu na obale. Užíva sa pri chorobách horných dýchacích ciest. (235) Aldermon — priemyselne vyrábaný vlasový kozmetický prípravok v ponorných vrecúškach Obsahuje koreň lopúcha, vňať žihľavy a list brezy. Príprava a použitie podľa pripojeného návodu. (236) Cutisan species — priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach Obsahuje vňať myšieho chvosta, mäty piepornej, repíka a alchemilky a kvet bazy so stopkami. Príprava a použitie podľa návodu na obale. (237) Nephrosal — obličková čajovina v záparových vrecúškach Obsahuje plod fazule bez semien, vňať prasličky, koreň ihlice, list brezy a žihľavy. Návod na obale. (238) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (1) Obsahuje šípky, list ostružiny malinovej a žihľavy. Čaj sa pripravuje a užíva podľa pripojeného návodu.
44

vňať repíka a kvet bazy čiernej po 7 g. myrha (cudzokrajná droga) — 1 g. vňať medovky . koreň angeliky a myrha — po 10 g. Samsta Aloa — 20 g. HROMADNE VYRÁBANÝCH ČAJOVÍNOVÝCH ZMESÍ Aldennon Koreň lopúcha 18 g. (241) Ungolen species — čajovina pri chorobách pečene a žlčníka Plod pestreca (silyba) mariánskeho a repíka — po 10 g. trúdnatec lekársky (huba uvádzaná pri smrekovci opadavom). Indikácie: diuretikum. koreň omanu 6 g.5 g čajoviny) Vňať ľubovníka . vlasové tonikum. plod hlohu 10 g. (242) Eugastrin . 243). Rozdrvené byliny sa vsypú do dvojlitrovej fľaše a zalejú sa 1. paliny pravej.5 1 ražnej pálenky alebo borovičky. Sfiltrovaný výluh sa pije po kalíškoch (podobne ako elixír č. Dá sa využiť aj na liečivé liehové obklady. 40 g čajovinovej zmesi sa nechá 8 dní vylúhovať v 0. vňať benediktu a myšieho chvosta — 8 g. (243) Švédska čajovinová zmes — Species ad vitam longam: Aloa (cudzokrajná droga) — 17 g.5 g. oplodie pomaranča 2. koreň púpavy — 6 g. oplodie pomaranča a koreň angeliky — po 5 g. vňať ľubovníka 20 g.5 g). Pije sa pri žalúdočných ťažkostiach. mäty piepornej. Isteže. koreň rebarbory — 6 g. podzemok nátržníka vzpriameného a koreň sladkého drievka — po 3 g. list čiernej ríbezle a maliny ostružiny po 15 g. má metabolizujúce pôsobenie.priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach (v 1 vrecúšku 1. základ tvorí typická metabolizujúca čajovina. podzemok puškvorca . vňať yzopu a medovky po 5 g. aníz a podzemok rebarbory — po 5 g. omývanie kožných defektov. vňať prasličky 7. Bylinný čaj so šípkami Plod šípky 50 g. fenikel a podzemok zedoarie (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 4 g. fľaša sa dobre uzavrie a odloží na miesto chránené pred svetlom. Príprava a použitie čaju podľa návodu na obale.5 g. vňať paliny pravej . plod fenikla — 3 g.8 g. Tablety Natrii salicylici po 0. koreň horca a galganový podzemok (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 2 g. Príprava a dávkovanie podľa návodu na obale. vňať medovky a mäty piepornej po 2 g. náhradka za pravý čaj. sennové struky (cudzokrajná droga predávaná v lekárni). antireumatikum.1. úbory rumančeka.5 g.5 g.5 g. blizny šafranu — 2 g. podzemok puškvorca. Čaj sa pripravuje a užíva podľa návodu na obale.5 1 ražnej pálenky (prípadne v borovičke alebo v 60-percentnom lekárenskom liehu). Indikácie: antisklerotikum. Indikácie: dermatologikum. vňať mäty piepornej 10 g. šalvie lekárskej a zemežlče). vňať myšieho chvosta 10 g.2 g. občas treba premiešať. list hlohu s kvetom 16. repíka. ZOZNAM ČS. vňať repíka . koreň petržlenu 4 g. pelendrek) — 10 g.4. Indikácie: diabetikum. list jahody 17. hypotenzívum.12 g. Prefiltrovaný výluh (elixír) sa vo Švédsku ľudovo užíva ako prostriedok „na predĺženie života".(239) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (2) Obsahuje šípky. medovky. elixír nemá zázračné účinky. Cutisan Vňať myšieho chvosta 20 g. vňať ľubovníka. Vylúhovanie trvá 10 dní (občas treba fľašou potriasať). koreň sladkého drievka. kôra krušiny a koreň ihlice po 7 g. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 3 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. vňať žihľavy a list brezy po 6 g. úbory nechtíka a koreň horca — po 1 g. (244) Bylinkový elixír podľa Dr. Alvisan Neo Vňať imela 40 g. Betulan List brezy 30 g. list senný. (240) Priemyselne vyrábané čajoviny v ponorných vrecúškach s obsahom rozličných drog (kvet lipy a bazy čiernej. vňať alchemilky 6 g.9 g. vňať mäty piepornej — 5 g.3 g. Indikácie: dermatologikum. list čiernej ríbezle. list ostružiny černicovej a kvet agátu. 45 . výťažok zo sladkého drievka (tzv.

vňať šalvie. 46 . Indikácia: čaj pre diabetikov. Hemoral Kôra duba a úbory rumančeka po 12. Indikácie: diuretikum.5 g. koreň sladkého drievka 2 g. Detský čaj s rumančekom Úbory rumančeka 10 g. vňať paliny pravej 9 g. vňať medovky 4. Záparové vrecká (20 ks po 1. list senný a brezy.5 g. plod fenikla a bazy. koreň sladkého drievka 7 g. Indikácie: diuretikum.2 g. list maliny. vňať prasličky 15 g. vňať myšieho chvosta 5 g. plod anízu a fenikla po 5 g. koreň ibiša. koreň púpavy s vňaťou. koreň puškvorca 1. žihľavy a stavikrvu vtáčieho po 15 g. vňať mäty piepornej 2 g. Diabetan Struky fazule bez semena 17 g. koreň sladkého drievka. Indikácie: dietetikum. kvet bazy so stopkami. dezinficiens močových ciest. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 6 g. vňať repíka 3 g. kvet bazy. kvet agátu 2. Indikácia: prísada do kúpeľa. dezinfekcia močových ciest. šištice chmeľu 3 g. list žihľavy 2 g. list jahody 6 g. cholagogum. Reduktan Chaluha bublinatá. Pemisan Vňať pamajoránu a mäty piepornej po 20 g. metabolikum. koreň ihlice a petržlenu po 25 g. Indikácia: dietetikum pri redukčnej diéte. Indikácia: antihemoroidová kúpeľová prísada. list ostružiny a plod fenikla po 8 g.8 g. Eugastrin Vňať ľubovníka 12 g. Indikácia: diaforetikum. vňať stavikrvu vtáčieho 10 g. Species diureticae Planta List brezy. Záparové vrecká (20 ks po 1 g). kvet lipy a list čiernej ríbezle po 12 g. tymianu. koreň sladkého drievka 5 g. koreň lopúcha 5 g. Indikácie: stomachikum. náhradka pravého čaju. koreň ihlice a plod fazule bez semena po 4 g. vňať čučoriedky a šalvie po 15 g. vňať jastrabiny 12 g.5 g). kvet bazy a podbeľa po 5 g. list maliny 10 g. Indikácia: karminatívum. Indikácia: expektorans. Fyterol Kvet bazy 15 g. koreň petržlenu po 10 g. kvet divozela 4 g. kôra krušiny a kvet bazy po 15 g. vňať medovky. Javorina List ostružiny 22. vňať lipkavca (marinky) 7 g. kvet levandule 10 g.Defatigan Úbory rumanu rímskeho 20 g. list brezy. Pulmoran Koreň ibiša. list maliny 10 g. vňať tymianu a materinej dúšky po 10 g. vňať repíka a mäty piepornej po 10 g. Nephrosal Vňať prasličky 6 g. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. plod fenikla 10 g.5 g.

vňať jablčníka. Indikácie: cholagogum. gastroenteritídy a kvasné dyspepsie. plod fenikla 3 g. Tablety Acidi tartarici cum Kalii-Natrii tartarici. Species pectorales Planta List skorocelu 23 g. antidiaroikum. koreň ihlice a rebarbory po 15 g. Indikácie: diuretikum. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. plod fenikla 5 g. choleretikum. Indikácie: cholagogum. vňať žihľavy. Indikácia: expektorans. list podbeľa a koreň ibiša po 22 g. úbory rumančeka. Šípkový čaj ochutený I Plod šípky 21 g. Indikácie: choleretikum. ľubovníka. koreň nátržníka a krvavca po 20 g. P. Tormentan Plod čučoriedky 32 g. list ostružiny 6 g. digestívum. úbory rumančeka. list šalvie. List brezy a medvedice po 30 g. kvet bazy. kvet agátu 3 g. koreň omanu 10 g. koreň ihlice a petržlenu po 10 g. stomachikum. koreň puškvorca a angeliky po 15 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. vňať mäty piepornej a koreň púpavy s vňaťou po 10 g. Ungolen Vňať repíka a plod pestreca (silyba) mariánskeho po 10 g. vňať mäty piepornej 15 g. list boldo.5 g). dezinficiens močových ciest. vňať prietržníka 5g Indikácie: diuretikum. Species urologicae P. Idikácia: laxans. vňať mäty piepornej 5 g. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. Indikácie: adstringens. plod fenikla 10 g. vňať mäty piepornej a koreň sladkého drievka po 7 g. kvet lipy a bazy po 20 g. plod fenikla 5 g. koreň ihlice 10 g. koreň sladkého drievka a vňať mäty piepornej po 10 g. Stomaran Úbory rumančeka. list žihľavy 3 g. Thé Salvat Vňať repíka a jablčníka po 25 g.5 g). repíka a mäty piepornej po 10 g. list maliny 5 g. vňať zemežlče. Species laxantes Planta Kôra krušiny 40 g. vňať benedikta a myšieho chvosta po 8 g. 47 .Species cholagogae Planta Vňať repíka 40 g. list ostružiny. hepatoprotektívum. vňať medovky a kvet levandule po 10 g. laxans. šištice chmeľu. list medvedice 20 g. Šípkový čaj ochutený II Plod šípky 21 g. Indikácie: stomachikum. Species urologicae Planta List brezy a koreň petržlenu po 25 g. dezinficiens močových ciest. kvet divozela a prvosienky po 4 g. koreň púpavy 6 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. Thevalin Vňať materinej dúšky 20 g. stavikrvu vtáčieho a myšieho chvosta po 5 g. kôra krušiny. choleretikum. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. list ostružiny 6 g.

Záparové vrecká . Medovka lekárska (20 vreciek po 1 g). Matový čaj (20 vreciek po 1. Šalvia lekárska (20 vreciek po 1. plod ovsa.Valofyt Neo Koreň valeriány 24 g. Kvet lipy (20 vreciek po 1 g). Indikácia: nervínum. kôra vŕby 7 g. plod hlohu 17 g. Palina pravá (20 vreciek po 1 g). koreň angeliky a vňať mäty piepornej po 3. Lipový čaj (20 vreciek po 2 g).čaj mate (20 vreciek po lg). vňať levandule a medovky po 11 g.5 g). Repík lekársky (20 vreciek po 1. šištice chmeľu 12 g. Yerba maté . Zemežlč menšia (20 vreciek po 1 g).8 g).5 g.5 g). Kvet bazy čiernej (20 vreciek po 1 g).5 g). Ľubovník bodkovaný (20 vreciek po 1.

.

z koreňov vylučuje jedovaté látky. Kvety biele. zlatožltým (v parkoch pestovaný štedrec — pozri jedovaté rastliny. voňavé. Vysádzal sa najmä v mestských parkoch na oživenie zelene. plodmi sú sploštené struky. U nás sa nerozvážne sadil asi pred 200 rokmi ako nenáročný strom na upevňovanie pieskov a zalesnenie chudobných pôd. kde sa za ním chodí kočovat'. keď ostatné stromy už odkvitli. V uvedených oblastiach dokonca zaisťuje hlavnú znášku. maďarsky: Fehér ákácz. Agát má veľmi voňavé a medujúce kvety. 3 1 14 8 2 II. Pestuje sa najmä pre rýchly rast a tvrdé drevo. bez iných prímesí Požiadavky na kvetnú drogu (Flos robiniae) v čs.) Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne vyžíhanim drogy) Popol nerozpustný v kyseline chlorovodíkovej (stanoví sa laboratórne pri spomenutej skúške) I. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. Kvet sa u nás nevykupuje každý rok. Bôbovité . Dnes by sme sa ho však radi zbavili. AGÁT BIELY Trnitý ker alebo strom s nepárno perovitými listami. rozširuje sa veľmi ľahko. súmerné.Flos robiniae seu Flos acaciae (Flos pseudoacaciae). Príbuzné druhy majú nevoňavé kvety s ružovým alebo fialovým sfarbením. z 1 ha agátového lesa sa získa 350-1 700 kg medu. Agát k nám presídlil zo Severnej Ameriky.Fabaceae (Motýľokveté . Svojou rozpínavosťou ohrozuje pôvodné porasty. Je významnou medonosnou rastlinou najmä na južnej Morave a južnom Slovensku. Omyl môže skôr vzniknúť pri výklade zastaraného názvu Flos acaciae nostratis. Zber sa robí v máji—júni odrezáváním celých súk- vetí alebo odtŕhaní m jednotlivých kvetov zo strapcov. teda v čase. — Jeana Robina.TRNOVNÍK BÍLÝ AGÁT BIELY (+) Robinia pseudo-acacia L. najmä v nížinách. Rýchle sa rozšíril. ťažko kryštalizuje a dlhý čas ostáva tekutý. zato má nároky na teplo a svetlo. norme ON 86 6235 pre zvyčajné dve akostné triedy: Akosť — najviac v % Znak Kvety s iným sfarbením ako začerstva Iné časti materskej rastliny ako kvety Cudzie organické prímesi (prímesi iných rastlín a pod. žiada sa kvet s kalichom. miestami celkom zahubil vzácnu stepnú kvetenu a v jeho susedstve sa nedarí ovociu. ktorého otec priviezol agát zo severoamerickej Virgínie a vysadil v Jardin des Plants v Paríži. ktorým sa kedysi označovala kvetná droga z trnky obyčajnej. Pri zbere kvetnej drogy nemôže vzniknúť zámena. Sušíme ihneď. 10. francúzsky: Robinier faux-acacia. Agátový med je vodojasný až žltkavý. Bohato kvitne v druhej polovici mája. usporiadané do visiacich strapcov.Papilíonaceae) Nemecky:Weisse Robinie. anglicky: Acacia. rýchlo a opatrne. Agát má pomenovanie podľa záhradníka francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. taliansky: Robinia. Laburnum anagyroides Medic). ktorými ich ničí. 20 6 2 14 10 3 51 . neopadaný po odkvitnutí. Z agáta sa u nás zberajú jednotlivé kvety . má výraznú chuť a pach po agátových kvetoch. bezpodmienečne v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. lebo sa neznáša s mnohými rastlinami. lebo nie je náročný na pôdu. príp. rusky: . so zelenkavým reflexom. Materiál sa ľahko zaparí a hnedne. v chladnejších oblastiach až v júni.

pri kŕčoch rozličného pôvodu (spazmolytikum). ak sa užije 2 x denne 1 dl odvaru z 2 lyžíc agátového kvetu na 4 dl vody. Kvety obsahujú hlavne flavonoidové glykozidy (robinín. Kvety drobné. vo vlhkých svetlých lesoch. akostnej triedy. Rastie na mierne vlhkých lúkách a pasienkoch. Latinské pomenovanie rodu je odvodené od alchema — alchymistka. rakovie zelie. Homeopa- . Na dne jej lievikovitých listov (nad stopkou) sa dlho udržiavajú kvapky rosy. droga sa zriedka užíva samotná. farnezol. zúbkaté. zoskupené do súkvetia. rusky: Trváca mnohotvárna bylina so žltozelenou chlpatou byľou vysokou 15-70 cm. ale aj pri potokoch a prameniskách. maďarsky: Közönséges palástfu. Vyskytuje sa od nížin až po vysokohorský stupeň. ich aglykóny. husia nôžka. Droga má výrazné močopudné účinky a niekedy slúži na aromatizáciu čajovín. akostnej triede nezodpovedá čo len jeden znak. akosti — je exportnou surovinou).).Cortex acaciae. Má hemaglutinizujúce a mitogénne vlastnosti. 7 — 11-laločné. akacín). Ľudové liečiteľstvo používa kvetnú drogu vo forme asi 5 % záparu — 2 až 3 šálky denne. ale aj v oficiálnej medicíne. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ (len droga I. francúzsky: Alchemille commune. dil. anglicky: Lady's mantle. hviezdoš. Ľudové liečiteľstvo občas používa aj agátovú kôru . rozšírené vo viacerých európskych jazykoch. lebo skladovaním sa znehodnocuje a veľmi rýchlo ju napádajú skladištní škodcovia. Syn. Bekál. jeho toxicita per os vidí sa 52 v porovnaní s ricínom ricínových semien menšia.: Alchemilla vulgaris L. D 2 až D3). Ak ustanoveniam normy v I. zvýši sa vylučovanie moču o 17 až 40 % (Oźarowski. Čajoviny: Javorina čaj — bylinná zmes (volne predajná balená čajovina). rosička. Starovekí alchymisti pripisovali tejto byline veľkú liečivú moc. taliansky: Alchemilla. kontrihel obyčajný. príčinou toxicity sú látky bielkovinovej povahy. šípkový čaj ochutený II. taktiež biozidy (biokvercetín) a silicu s vonnými látkami (nerol. U nás rastie asi 40 druhov rodu alchemilka.Rosaceae Ľudovo: divý muškát. väčšinou s lesklochlpatým povrchom. V minulosti mala rastlina veľmi dobrú povesť nielen v ľudovom liečiteľstve. pripravujú sa výťažky (esencia. Pomenovanie ženský plášť. Typicky vyvinuté listy sú okrúhlasté. Celá rastlina okrem kvetov je dosť jedovatá — predovšetkým kôra a semená. španielsky: Alquimilla. kondolík. žltozelené. za mladi vejárovito poskladané. Podľa ČSN musí droga obsahovať predovšetkým alchemilku žltozelenú. Ich určovanie je veľmi náročné. ktorá pripomína záhyby plášťa. Ružovité . vychádza z formy listov. pri migréne žalúdočného pôvodu a i. linalol a i. a preto treba dodržať požiadavky na najlepšiu akosť. Neskôr sa na jej starú slávu pozabudlo a dnes sa liečebne využíva menej. U nás nakupovaná droga sa vyváža. častejšie tvorí zložku močopudných čajovín. ako by si azda zaslúžila. 1980). Po riadnom usušení drogu treba ihneď odovzdať nákupni. najmä robín (zmes ?). preto sa navzájom často zamieňajú. droga sa preradí do II. dozrievajú v nažky. zberá sa lúpaním v marci—apríli. toxické proteíny — lektíny. žalúdočných a dvanástnikových vredoch. Začiatočníci by mali prísť najprv so vzorkou nasušeného materiálu do nákupne. v homeopatii sa používa čerstvá kôra zmiešaná s mladými konárikmi. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ KONTRYHEL ŽLUTOZELENÝ Alchemilla xanthochlora Rothm. Alchymisti ich zberali a používali pri hľadaní kameňa mudrcov. ženský plášť Nemecky: Gelbgruner Frauenmantel.tické upotrebenie esencie z kôry a konárikov býva pri prekyslení žalúdka (hyperacidita).

široko krídlaté dvojnažky. j. najmä pre farmaceutické účely a ako korenina. francúzsky: Archangélique officinale. Po uschnutí sa veľmi drobí. Má i mierny spazmolytický účinok (zmierňuje kŕče) a mierne podporuje aj vylučovanie moču. Okrem toho sa alchemilková droga ľudovo používa na posilňovanie maternice pred pôrodom (celé 4 týždne pred pôrodom sa užívajú 3 šálky čaju denne. Vyžaduje si však opatrnú manipuláciu. maďarsky: Orvosi archangyélika. Rastie pri potokoch. Čajoviny č.Predmetom zberu z materskej rastliny je najčastejšie vňať. Popri kvitnúcich vrcholkoch sa zberajú aj prízemné listy bez stopiek (takáto zmiešaná droga sa označuje názvom Herba alchemillae). vyžadoval by si podrobnejší prieskum. Z toxikologického hradiska sa pri tejto droge nezistili nijaké vedľajšie účinky. mnísi ju pestovali ako prostriedok proti moru. Materiál sušíme prirodzeným teplom v tieni. svätodušný koreň. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách.5 . Najvýhodnejšie je sušenie umelou teplotou do 35—40 °C. a preto rastlinu hojne obletuje a navštevuje hmyz (včely). Správne usušená listová alebo vňaťová droga má sivozelenú farbu. Droga sa ľahko zaparí. lebo výtažnosť silice je vtedy asi 1. Už pred začiatkom sušenia treba materiál zbaviť trávy.) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. Pre získanie koreňovej drogy — Radix angelicae sa vykopávajú v jeseni (september—október) 2. 1970 tvorila zložku čajoviny Vulneran. preto ju pri sušení treba obracať. vybolen Nemecky: Echte Engelwurz. Charakter silice a kryštalických obsahových látok nie je dostatočne známy. Brustwurz. anjelský koreň. V lete poskytuje mnoho jasnožltého medu.Apiaceae (Okolíkaté . porušených a zožltnutých listov alebo korienkov.) Anorganické prímesi (t. malé množstvá v plechovkách. Možno ju použiť aj zvonku na rany. 3 5 0. roku celé koreňové systémy. 236. ďalej horčiny a stopové množstvo kyseliny salicylovej. janoklík. drobné zelenobiele kvety v okolíkoch hustých okolíčkov. Zberači najradšej vyhľadávajú vyššie porasty na vlhkých lúkach. Novšie sa odporúča zber pred tvorbou kvetných výhonkov (marec— apríl). Pre plod — Fructus angelicae platí ČSN 86 6613: Akosť — najviac v % Znak Tmavé plody Iné časti materskej rastliny Cudzie plody Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenej % I. Najvýhodnejšie je ihneď ju odovzdať nákupni. čaj sa nesladí). Zelerovité .5 % (v štádiu kvitnutia a tvorby plodov je najnižšia). na nivách a lúkách od podhorského stupňa po alpín- sky. korenistú chuť s horkastou príchuťou. po dokonalom usušení má droga výraznejšiu arómu a ostrú. 233. ktoré možno kosiť kosákom. vredov predkolenia atď. 10 4 2 1 12 12 0. Predmetom nákupu r. Jej akosť znižuje nadmerná drobivosť.: Angelica archangelica L. 5 2 1 0. Často ju poškodzuje hmyz. Listová droga nemá pach. Často sa pestuje. 5 8 1 12 12 dávky drogy až 3 x vyššie ako pri zápare. dozrievajú vo vajcovité. Používa sa i pri silnej menštruácii a klimakterických ťažkostiach. Po rýchlom.5 12 9 II. dorastá až do výšky 2 m. schne rýchlo. 226. D 2 .Umbelliferae) Ľudovo: angelika pravá. španielsky: Arcangelica. Stonka dutá. 221. bezlistých byli. Ľudové liečiteľstvo pripisuje listovej droge všetky uvádzané účinky. Zásluhou vysokého obsahu trieslovín pôsobí droga sťahujúco (adstringentne) pri ochoreniach žalúdka a čriev. Keď sa naukladá do tenkých vrstiev a má dostatočný prívod vzduchu. Z účinných obsahových látok rastliny majú najväčší liečebný význam triesloviny tanínového a elagového typu (6—8 %). piesok atď. U nás sa rozšírila v stredoveku. v tme. chutí trochu horko a sťahujúce Väčšina listovej drogy vykúpenej u nás sa vyváža do nesocialistických krajín. v Nemecku aj pri liečbe cukrovky. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej vňate (dil. Syn. Na vonkajšie použitie sú ČSN 86 6439 má na list alchemilky rovnaké požiadavky ako na vňaťovú drogu (ČSN 86 6725): Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené ako na materskej rastline (pôvodne sivozelené listy) Cudzie organické prímesi (iné časti materskej rastliny. dávkujú sa 4 lyžičky posekanej drogy na pohár vriacej vody. no poriadnom omytí sa korene sušia v tieni na vetranom mieste (hrubé sa pozdĺžne prekrajujú). Korene vykopávané v jeseni (september—október) sa u nás nenakupujú. lebo ľahko vlhne a ešte ľahšie ju napádajú škodcovia a hmyz. listy perovito zložené s nápadne nafúknutými pošvami. 1986 bola kvitnúca vňať alebo len prízemné listy sušené prirodzeným spôsobom. iné rastliny atď. 225. Zberá sa na začiatku kvitnutia (máj—august). ARCHANGELIKA LEKÁRSKA ANDĚLÍKA LÉKAŘSKÁ Archangelica officinalis Hoffm. Do liečiteľstva sa dostala zo severských oblastí. ekzémov. V oficinálnej medicíne niekedy tvorí zložku metabolických a odtučňovacích čajovín. Pomer zoschnutia je 5 : 1 .priemer). ktorá sa používala na omývanie rán.5 12 10 0.8 II. taliansky: Arcangelica. U nás do r. anglicky: Angelica. rusky: Dvojročná až trváca bylina s repovitým koreňom. hlina. kde rastie osobitná odroda.

Dávky sú 2—2. 54 . chamissonis Less. Archangelikový koreň má podobné účinky ako puškvorcový (Radix calami aromatici): podporuje trávenie. Čs.Flos arnicae. rúbaniská a všeobecné zárasty s rašelinníkmi. 10 10 4 14 13 6 0. plody sú nažky s chocholcom.1 Trváca bylina vysoká 30—60 cm. pôsobí mierne močopudne. ďalej horké látky. 200. najmä z výšok 1 000-1 500 m n. koreňa.ARCHANGELIKA LEKÁRSKA rastlinu ochranné látky (fytoalexíny — furanokumaríny) a tie niekedy vyvolávajú na pokožke boľavé vyrážky a ekzémy.). chartreuse a i. Hlavnou obsahovou látkou drog je silica s obsahom felandrénu. organické kyseliny a sacharidy. taliansky: Arnica.3 II. spazmolytikum a sedatívum. Pri zbere treba dávať pozor — čerstvá šťava predovšetkým podzemkov a plodov obsahuje pre Požiadavky ON 86 703 1 na koreňovú drogu — Radix angelicae: Znak Iné časti materskej rastliny Droga sfarbená ináč ako hnedosivo až červenkasto Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanovené laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovené v predošlom množstve) Obsah silice — najmenej % Akosť — najviac v % I. Značné množstvá drogy sa spotrebujú pri výrobe likérov (benediktínka. španielsky: Amica. Strata sušením koreňovej drogy je asi 4—5 : 1. triesloviny. m. Rastlina uprednostňuje vlhké horské lúky. 186. pripúšťa sa aj z druhu A. napomáha odkašlávanie. maďarsky: Hegyi Arnika. uspokojivo. slúži proti kŕčom a ako aromatikum. List sa zberá v máji—júni. usky: PRHA HORSKÁ List — Folium angelicae alebo plod — Fructus angelicae.5 g drogy viac ráz denne ako zápar. priemyselne vyrábané prípravky s koreňom sú čajoviny Stomaran (dietetický čaj pri zažívacích ťažkostiach). 180. pinénu a kumarínov (furanokumaríny). dermatitídy však nevyžadujú osobitný spôsob liečby. nespavosť) a Valofyt Neo. francúzsky: Arnica montagnard. Mountain Arnica. Na farmaceutický trh prichádza droga z divorastúcich rastlín Bavorska. 5 5 2 14 12 4 0. Čajoviny č. severného Talianska a Balkánu. na kúpeľ 100—200 g sekanej drogy. sa používa skoro výhradne ako korenina. Na liečebné účely slúži celá rastlina. V ČsL 2 sa uvádza aj podzemok s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae.. hlavné indikačné oblasti sú: stomachikum. Plody sa užívajú podobne (1 g na maceračný odvar). kde je úplne chránená. tiež v potravinárstve. V prípravkoch sa zvyčajne kombinuje. oficiálna medicína používa kvet . ARNIKA HORSKÁ (+) Arnica montana L. 210. U nás sa uvádza iba v ČSR. povzbudzuje nervovú činnosť (je vhodný aj do kúpeľov). Valofyt (stavy predráždenia a miernej úzkosti. so šikmým podzemkom. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: šlakové korenie Nemecky: Arnika. anglicky: Arnica. s ružicou prízemných listov a veľkým úborom s pomarančovými jazykovitými kvetmi. 209. pri listovej 6 : 1 a pri plodoch je velmi malá. suší ako silicový. Bergwohlverleih. plody sa zberajú pred dozretím (v septembri). 66.214.

Vnútorné užívanie prípravkov smie odporučiť iba lekár. luteolínu a kempferolu). druhá so zákrovom) tieto kritériá: Akosť — najviac v % úbory bez zákrovu so zákrovom I. Otázka obsahových látok nie je celkom jasná. treba dávať pozor. fytomelany. suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na vzdušných miestach. cholín a triesloviny. Asi tu pôjde aj o prejavy nešpecifickej podnetovej terapie. 40 II. zvyšuje krvný tlak a vyvoláva kontrakcie maternice — účinkuje ako srdcové tonikum a stomachikum (tinktúra). sú to predovšetkým flavonoidy (glukozidy kvercetínu.. vykĺbení.5 55 . 86 6237) má pre Flos arnicae (prvá pre kvet bez zákrovu. ďalej horčiny (hlavne arnicín). Celkove tradované vnútorné upotrebenie pri obehových poruchách. Podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae sa vykopávajú v jeseni (september—október). do 4 %). ba vyvolávajú až rozpad (nekrózu) tkaniva. faradiol a i. do kloktadiel. trombózach. na natieranie zapálenej ústnej sliznice. 40 1. Nazberaný materiál sa nesmie stláčať. reume (riedený roztok možno miešať aj s tekutým octanom hlinitým). Prípravky z arniky sú interne veľmi nebezpečné najmä deťom — sú vysoko toxické na ich organizmus. triterpénové alkoholy (arnidendiol. tymol a metyléter tymolu (pre vysoký obsah parafínov má maslovitú konzistenciu). umelou teplotou do 40 °C.5 3 3. tesne pod kvetným lôžkom (Flos arnicae cum calyce). 60 23 3 2 10 13 5 4 20 13 10 3 2 10 13 10 5 4 20 13 12 8 2 2. rýchlo sa sušia v tieni. Rovnaké obdobie zberu i manipulácia platí aj pre vňať — Herba arnicae. na podporu resorpcie krvácaní v hlbšie uloženom tkanive. helenalín — ester sa novšie uvádza ako toxický princíp a niektoré sú kontaktné alergény). Veľmi časté je vonkajšie upotrebenie — uplatňuje sa roztok (tinktúra 5 —10-násobne riedená vodou alebo 2 % zápar z drogy). seskviterpénové laktóny (arnifolín. bronchiálnej astme a pri súčasnom zápale žalúdka a tenkého čreva (gastroenteritída) nie je farmakologicky celkom podložené. Arnikový extrakt je u nás zložkou pasty na ekzémy a rany Alysal a masti Calovat. zeaxantín). resp. po poraneniach ako ranové antiseptikum. po opuchoch (edémoch). okrem ARNIKA HORSKÁ ON 86 6212 (resp. polyíny. pri pomliaždeninách. karotinoidy (napr. proti zápalom. Droga pôsobí na krvný obeh. ako vlasový a kozmetický prostriedok a i. Znak Prekvitnuté kvety (s nažkami) Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Kvety sfarbené ináč ako pomarančovožlto Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne z predošlej hodnoty) II. Silné koncentrácie roztoku tvoria pľuzgiere. silica obsahujúca azulén.Jednotlivé úbory sa odtrhávajú celé (jún—august). na urýchlenie granulácie. aplikovanej pri mimokíbovom reumatizme a vertebrogénnych syndrómoch. aby neobsahovali čierne larvy muchy Trypeta arnicivora.

je však zložkou zahraničných farmaceutických prípravkov (najmä práškovaných čajovín v kombinácii s prasličkou. 7 2 1 12 10 4 II. Koreň ako droga prichádza do úvahy len zriedka. najmä na južnej Morave. v lesostepných a suchomilných trávnych spoločenstvách. že sa jej pripisovali liečivé účinky. Druh rastie od nížin do subalpínskych polôh na lúkach. kde sú aj početné továrne na konzervovanie tejto zeleniny.). anglicky: Asparagus. ASPARAGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) Asparagus officinalis L. aphyllus). bez chlorofylu. v semenách neprebádaná horčina spargín a farbivo sparguarín. Zeleninou s jedlými koreňmi alebo podzemkami sa živili ľudia oddávna v čase núdze. (steroidné) saponíny (glukozid sarsasapogenínu a štyri ďalšie). staršie sú bez chuti. 10 8 3 14 12 Podzemky (korene) majú ON 86 7032. Pravda. sacharidy. Do obchodu sa dostávajú vo zväzkoch alebo sa konzervujú. fosfor. listami brezy. Inak špargľa ako zelenina je dietetikum s miernym močopudným pôsobením. slizy. maďarsky: Spárga.guľaté zrelé červené bobule s drobnými čiernymi semenami a odporne sladkou. Pri predráždení obličiek nemá sa užívať. dráždia sliznice. Nyúlárnyék. vňaťou zlatobyle a i. Všetky spomínané časti špargle majú experimentálne dokázaný silný močopudný účinok (užíva sa napr. chutné mladé výhonky (pred ich vyrastením nad zem). zmenia farbu z belasej na sivú. Liečebne sa kedysi používali aj plody . Otravy detí i dospelých sú známe. Ak sa sušia bežným spôsobom. V bohatších antických kuchyniach sa väčšina dnešných obľúbených druhov zeleniny uplatňovala skôr ako prísada do jedál aj preto. sú bez pachu. preto sa nechávajú v tme. neskôr červené bobule. akoby obsahoval cukry. na krovinatých úbočiach. sodík. spomínané steroidné saponíny. vo svete je známych asi 150 druhov. dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). Predmetom zberu sú mladé výhonky .Pre vňať — Herba arnicae platí ČSN 86 6722: Akosť — najviac v % Znak Prekvitnuté a ináč sfarbené úbory ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. hustokvetý — A. alebo 4. o čom sú zaručené správy. Podzemky s koreňmi sa zberajú v marci—apríli a v októbri—novembri. acutifolius alebo A. perovitý z Kapska — A. 51. 5 5 1 14 10 II. veľa draselných solí (spolu so saponínmi podmieňujú močopudný efekt a minerálne látky (vápnik. Zberajú sa v apríli (máji) 3. Používajú sa čerstvé. V mnohých kultivaroch sa pestuje ako zelenina. obsahové látky sa menia podľa ročných období. Z cudzozemských druhov si zasluhuje zmienku a. stigmasterol. Jej úprava bola asi taká ako dnes: malé výhonky sa varili (nesmú sa prevariť) a polievali horúcim olejom. v húšťavách i hájoch. najmä asparagín (amid kyseliny jantárovej). triesloviny (kyselina galová a tanín). trochu i ostrou chuťou. densiflorus Mayers. rok po vysadení rastliny. V žiarivo červených plodoch je karotinoidné farbivo fyzalín. Ordinuje 56 . sitosterol. Theofrastova a Dioskoridova pochádzala asi z iných druhov asparágusu ako naša (A. žltozelené. rusky: CHŘEST OBECNÝ Dvojdomá trváca bylina vysoká 30—150 cm. podľa starších údajov sa aj pražili a boli náhradka — surogát kávy. ktorý sa často pestuje v skleníkoch pre jemnú vňať s plochými listovými konárikmi. ktorý dodáva špargli osobitnú chuť. výhonky musia byť biele. na okrajoch dubín. glykozid koniferín. Predmetom zberu sú zriedka aj krátke a hrubé podzemky s dlhými koreňmi. španielsky: Esparraguera. Z obsahových látok podzemkov i výhonkov možno spomenúť aminokyseliny. krvácania. Ľaliovité — Liliaceae (Asparágovité — Asparagaceae) Ľudovo: hromové korenie Nemecky: Gemuse-Spargel. vanilín. hnačky. 207. A liečivú povesť mala aj špargľa. kde si zachovajú dužnatosť a nedrevnatejú. pôvodom tiež z Afriky.).. plody zelené. plumosus Bak. o toxických obsahových látkach nie sú žiadne bližšie údaje. ktoré sú premenené na drobné šupinky. Bočné konáriky sú sploštené a nahradzujú listy. 57. edémy a dýchacie ťažkosti spojené s ochromením srdcového svalu. 14 4 2 12 12 5 helenalínu sa uvádzajú ako toxické seskviterpénové laktóny tenulín a partenín. Kvety drobné. zamladi majú sladkastú chuť. Pri užívaní nadobúda moč osobitný pach (metylmerkaptánom) a reaguje tak. 41. Čajoviny č. asi 3 % odvar z koreňa 2 -3 šálky denne). Azda najviacej špargle v Európe sa dnes pestuje vo Francúzsku — v okolí Paríža pri Argenteuil a Saint Denis. francúzsky: Asperge officinale. Bola veľmi obľúbená a aj sa pestovala. Platí to najmä o zeleri a petržlene. Známy bol aj ich močopudný účinok a využíval sa i liečebne. V bytových podmienkach je najčastejší a. s mäsitým podzemkom. ktorá obsahuje tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predošlého zistenia) I. 13. ktoré vyrastajú z ich spodnej strany — Radix et Rhizoma asparagi. taliansky: Asparago. Ak sa majú použiť ako zelenina. zastúpený je aj komplex vitamínu B (B1 a B2). Plíniova. horčík a i. ďalej arginín. U nás sa miestami pestuje pre dužna- té.Turiones asparagi recentes. vyvolávajú dávenie. U nás sa pestu- je záhradnícky.

pre odporný pach rozdrvenej rastliny. Ako rastlina so silicou podlieha všetkým ustanoveniam o patričnej manipulácii: treba ju sušiť v tieni.). BALOTA ČIERNA Ballota nigra L. strkať. ktoré ľahko prijímajú cudzie pachy. trochu drsne aromatický a trpkasto. chutí horko. taliansky: Marrobio fetido.. Špargľa nie je vhodná ako hlavné jedlo (má priveľa minerálnych solí). zriedka lysá. pri močovom piesku a pod. plod je rozdelený na štyri tvrdky. Rastlina obľubuje pôdy s vyšším obsahom dusíka. Historické záznamy o balote sú dosť chudobné. ako je jablčník obyčajný (Marrubium vulgare L. obsahová látka nie je tiež známa. v podzemných orgánoch o. v prípade skladovania dávať do dobre zatvorených nádob a skladovať v tme. asi v júni až v auguste) je vňať — Herba ballotae (nigrae). Wittsteina v jeho knižne vydanej farmakognózii z r. čistce (Stachys L.) a iné hluchavkovité rastliny. rusky: MĚRNICE ČERNÁ Trváca bylina vysoká 30—100 cm. Schwarzer Gottvergess. cukrovku. anglicky: Black Horehoud. trochu horčiny. v listoch kyselina kávová (0. pôsobia ľahšie žalúdočné ťažkosti. maďarsky: Fekete pesztercze. Balotu čiernu možno ľahko zameniť za viacero podobných rastlín. Má štvorhrannú. vajcovité. usudzuje sa. Azda jedna z prvých indikácií bola práve v očnom lekárstve. so štetinovitými listencami. ale i tak varujeme pred nimi najmä deti. Hojná najmä v blízkosti ľudských sídlisk. o toxických obsahových látkach nie sú však žiadne bližšie údaje a do úvahy prichodia najviacej saponíny.36-12. sacharóza. pri cestách. vrúbkovano pílkovité listy.29 %). ďalej silica. Všestranný znalec staroveku Plínius nezaznamenal o nej nič podrobnejšie. tak do 30-35 °C. Krause ho odvodzuje od ballein a oys = ucho (genitív otos).). lámku. že by od lekárov zasluhovala väčšiu pozornosť. Vyskytuje sa na rumoviskách. j. ohradách a na úhoroch od nížin do podhorského stupňa. kocúrnik obyčajný (Nepeta cataria L. rýchle. Usušená vňať si svoj odporný pach ponecháva. sivo chlpatá až vlnatá. Navyše treba brať zreteľ na jej osobitne prenikavý pach a nedávať ju blízko materiálov. nie sú jedlé. kvety červenofialové alebo biele. rafinóza. Vňaťová droga sa po usušení veľmi ponáša na vňaťovú drogu medovky lekárskej (Herba melissae). lebo prítomné aminokyseliny hromadia v tele dusíkaté látky a bielkoviny. Wittstein upozornil. balota sa však vraj znovu objavuje ako liečivo proti dne — pakostnici a v ľudovom liečiteľstve vtedy ako nervínum. Čerstvé výhonky sú oficinálne v homeopatickom liekopise. Bobule pestovanej špargle sa pokladajú za toxické. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: čierny jablčník Nemecky: Schwarznessel. najmä nie pre menšie deti. 57 . Vo vňati baloty je veľa trieslovín (Madaus uvádza 9. rozkonárenú stonku a protistojné. pričom však už seriózne hodnotenie prof. Terapeutické upotrebenie baloty zaznamenalo veľké skoky. francúzsky: Ballote fétide. mladé výhonky niekedy vyvolávajú alergické kožné prejavy — dermatitídy. i. že pomenovanie balloté vzniklo od ballein = hodiť späť. Spomína ju Dioskorides ako liečivú a jej pomenovanie balloté sa vzťahovalo u starých Grékov na všetky hluchavkovité rastliny. španielsky: Marrubio fetido. Kvitnúca balota je dobrou pastvou pre včely. stachyóza a verbaskóza.ASPARÁGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) sa pri ochoreniach dolných partií močových ciest alebo ako pomocný liek pri obličkových kameňoch. zoskupené do nepravých praslenov. ak umelou teplotou. G. Predmetom zberu z kvitnúcej rastliny (t. Nie je vhodná ani pre chorých na žlčník.2 %). predovšetkým diterpén marubiín s číslom horkosti 65 000. že jej pôvodné liečebné použitie je zastarané. Prof. nie sú však toxické. cholín. pretože balota sa používala v očnom i ušnom lekárstve. 1882 hovorí.

nemá medovinu. S krátkou stopkou sa odstrihujú čerstvo rozkvitnuté súkvetia (máj—jún). spazmolytikum a choleretikum. kým vyschnú aj hlavné stopky. taliansky: Sambuco. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . resp. rusky: BEZ ČERNÝ BALOTA ČIERNA Ker. Droga ľahko podlieha skaze. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky. parkov i rumovísk. hojná od nížin po horský stupeň. 2—4 g prášku. Zemolezovité — Caprifoliaoeae (Loniceraceae) Ľudovo: bieda. Pri sušení smú kvety iba sčasti zožltnúť. (ČsL 4) 15 8 1 8 12 10 2(1) 20 II. 58 Na kvetovú drogu (Flos samhuci) sa vzťahuje ON 86 6213. IV (hrubý prášok) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Množstvo vodného výťažku najmenej I. ktorá však patrí medzi byliny. Lepšie je sušiť umelým teplom do 45 °C nie na slnku. 30 16 2 16 12 12 3 15 . sídlisk. Ako droga mimoriadnej dôležitosti nakupuje sa kvet — Flos sambuci. ako je v opise Iné časti materskej rastliny a stopky hrubšie ako 1 mm Cudzie organické prímesi Preosiatie sitom č. Sušíme dovtedy. ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené kvety. operuje sa i sám. pri stresoch a hypochondrických stavoch). Kvet poskytuje včelám iba peľ. ktorá potláča rast kultúrnych rastlín. resp. španielsky: nillero. kvety biele vo viacramennom chocholíkatom vrcholíku. nervínum (proti hystérii. preto ho hmyz málo navštevuje. Zvonka sa upotrebúva na obklady proti lámke. nepárno perovité. preto sa ihneď odosiela do nákupne. psia baza Nemecky: Schwarzer Holunder. plody sú guľaté čiernofialové kôstkovice. ľahko sa rozmnoží a stane sa až húževnatou a nepríjemnou burinou. Pri zbere sa nesmú stláčať (ľahko sa zaparia). listy protistojné.listnatých lesov. je citlivá i na najmenšie V súčasnom ľudovom liečiteľstve sa droga používa ako sedatívum. Balota čierna sa v súčasnosti u nás už dlhšie nevykupuje. ischiasu a pod. 2—4 šálky denne. Ak sa balota prenesie s kompostom na pole. anglicky: Common Elder. vzácnejšie strom s bielym stržňom v konároch. 5 % zápar (asi 20 minút vylúhovať). Nitrátofilná drevina mierne vlhkých stanovíšť .BAZA ČIERNA Sambucus nigra L. prípadne sa uskladní v dobre uzatvorených nádobách. Z tinktúry sa užíva 1—3 g na deň. Sušenie si vyžaduje trocha rutiny: kvety treba rozložiť vedľa seba stopkami hore. Bežne sa zamieňa s bazou chabzdovou (Sambucus ebulus L.). na dobre vetrané miesto. alebo zavesiť za hlavnú stopku na špagát do tieňa. Ešte ten istý deň sa zdrhujú a preosejú cez hrubé sito. pričom sa dávkuje 1 lyžica na šálku záparu. príp. francúzsky: Sureau noir. maďarsky: Fekete bodza.

sacharidy. Rastie na stranách a okrajoch lesov najmä v stredných a vyšších stupňoch. 195.5 g na zápar alebo odvar. Kvety drobné. listy nepárno perovité s prílistkami. Sušíme na slnku alebo umelým teplom do 50 °C. farmaceutický priemysel používa kvet do čajovín Reduktan (i plody). 128. keď sú tmavofialové až čierne (august—september). 94. francúzsky: Sureau yeble. Species laxantes (je oficinálna aj v ČsL 4). drogová norma ON 86 6238 sa týka kvetu bazy so stopkami (Flos sambuci cum stipite): Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zisťuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (zistí sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. 113. 143. 151. maďarsky: Földi bodza. Dávkovanie: 1 lyžica na šálku záparu alebo odvaru.D 6). Species urologicae Planta a Pulmoran. tvoria chocholíkové mnohoramenné vrcholíky. Ak sa opätovne dosušuje. 192. Droga sa používa zvonka na obklady. anglicky: Danewort. sacharidy. hnačky a i. Detský čaj s rumančekom. pomer zoschnutia je asi 8 : 1. výťažok je zložkou Passitu — roztoku (sedatívum). 193. 70. rusky: BEZ CHEBDÍ BAZA CHABZDOVA -CHABZDA Trváca bylina s plazivým podzemkom. amíny. 93. 15-20 g šťavy. dobre znáša vápenaté podklady. V homeopatii sa používajú čerstvé kvety miešané rovnakým dielom s listami a čerstvá kôra (esencia D 3 .5 14 10 2 II.navlhnutie. 184. Species urologicae. ružovkasté s červenými pernicami (tým sa líši od ostatných zástupcov rodu). majú nepríjemné vedľajšie účinky (dávenie. stáva sa bezcennou. 152. Dokonale suché plody čistíme vytriasaním na šikmej drôtenej ploche alebo na sitách. Kvet sa dávkuje 1. vysoká 100—200 cm. Kvetnú drogu možno zameniť najmä s bazou čiernou. 95. Predmetom nákupu sú aj plody — Fructus sambuci. Nezrelé zelené plody môžu vyvolať zdravotné ťažkosti. španielsky: Sauco menor. so stopkami i bez stopiek. 240. uplatňovaným najmä v čajovinách na odtučňovanie. Plody sú čierne bobuľovité kôstkovičky. 139. Čajoviny č. Kvety sa BAZA ČIERNA používajú aj v kuchyni a ako koreninová prísada. ischiatické bolesti a migrénu. taliansky: Ebbio. 98. Skladujeme ich v dobre uzavretých nádobách. 118. 71. Zemolezovité — Caprifoliaceae (Loniceraceae) Nemecky: Zwerg-Holunder. 236. antokyanové farbivá a sú mierne taxatívnym prostriedkom. Odstrihujeme ich i s hlavnou stopkou. Dávky drog nemožno zvyšovať. flavonoidy (hlavne rutín) — až 3 %. Droga má charakteristický pach a škrabľavú chuť. príp. 65. Tíšia aj bolesti trojklaného nervu. Čs. Species laxantes Planta. Plody obsahujú aj niektoré vitamíny. organické kyseliny a kyselinu askorbovú (vitamín C) asi 340 mg v 100 g. 30 10 2 1 14 10 3 (+) Sambucus ebulus L. 124. triesloviny. 15 5 1 0. 148. 97.). Farebne podobné. Čs. 79. drobné 59 . vnútorne na potenie a ako korigens v preháňavých čajovinách. ktorá je však ker alebo strom a kôstkovičky má čiernofialové s krvavočervenou šťavou. Kvety obsahujú silicu. 207. Attich.

ľudové liečiteľstvo aj listy.). ovplyvňujú zvýšené vylučovanie žlče i potu a sú dobré pri vodnatielke. sušia v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach v tieni. ktorý má postáť 12 minút (pijú sa 2—3 šálky denne). rovnaký diel vňate prasličky. Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal odvar z koreňov proti vodnatieľ60 ke. Niekedy sa odporúča 3 % odvar. dávenie a pod. Mierny močopudný prostriedok je aj lekvár (varí sa podobne ako slivkový). Ďalšie ľudové odporúčania (užívanie pri piesku v moci. túžobník brestový je trváca bylina.. že väčšie dávky čaju vyvolávajú závrate. tvoria však oválnu metlinu a plody sú červené kôstkovičky (kvitne asi od mája do júna). V prípade potreby sa zberajú za zvyčajných podmienok a podobne sa materiál aj suší (kvet ako pri baze čiernej — pozor: ľahko sa zaparí). preto sa vyvarujme samovoľného užívania. Dioskorides vedel. saponín a silicu. pri zápaloch močového mechúra a pod. kvety majú voľné korunné lupienky a bielu farbu. pektín. Pri sušení treba zvyčajne použiť umelé teplo — asi 50 °C. Najprv sa zbavia zvyškov vňate a nečistôt a potom sa pozdĺžne rozrežú. pokladali ju totiž za liek proti všetkým chorobám. J. Známa je močopudná zmes Hrušková: plody chabzdy — 5 g. Predmetom zberu býva koreň — Radix ebuli. Pomer zosušenia je asi 3—3. Vie sa. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. octovú. Korene. Korene sa vykopávajú rýľom v októbri. jablčnú). glykozidicky viazaný kyanovodík (sambunigrín). Čerstvé korene voňajú ako syr. užívajú sa 3 lyžičky denne.) treba brať s rezervou. Kneipp pri nachladení. Enz odporúčal šťavu z kôstkovičiek na výrobu atramentu. ako sa pokusne ukázalo. Zvonka sú svetlohnedosivé. V súčasnosti je koreň ako droga zastaraný prostriedok. Homeopatia ich užíva čerstvé ako prostriedok proti kašľu. Chabzdu pokladali za liečivú už v staroveku. Odtrhávajú sa celé strapce so stopkami. Výťažok . Dávkujú sa opatrne — nemecký doplnkový liekopis uvádza jednorazovú dávku 2.. Korene podobne ako celá rastlina obsahujú chemicky neprebádaný horčinový princíp. porézne. H. Na pohár studeného močopudného macerátu stačí pol čajovej lyžičky a pijú sa v priebehu dňa dve dávky. Nerobil sa podstatný botanický ani terapeutický rozdiel medzi chabzdou a bazou čiernou.5 : 1. V Rumunsku plodmi farbili víno. príčinou je asi živicovitá látka nachádzajúca sa hlavne v semenách (Frohne. Plody a kvety majú navyše ešte aj iné organické kyseliny a sacharidy. triesloviny. sliz a farbivá. usušené sú bez pachu a chutia odporne horko a ostro. sušené majú podobné použitie ako koreň (Kneippova zložka čajovín): diuretické a potopudné. Sušenie si vyžaduje veľkú rutinu. 1983). D.5 g na šálku odvaru. Okrem spomínaných častí sa používali aj listy a byle. koreňa ligurčeka a ihlice — z každého po 30 g. treba ich pokladať za toxické — poznáme otravy detí i dospelých. musia byť zdravé a dosť hrubé. majú močopudný účinok. Plínius ju označoval ako ebulus (názov odvodený od gréckeho eú — dobre a boylé = rada). z čajoviny sa berie 1 čajová lyžička na zápar so 1/4 litrom vody a vypije sa polovica ráno a polovica večer. Obsahové látky drogy nie sú celkom preskúmané a ani účinky. okrem toho organické kyseliny (valerovú. Homeopatická medicína používa čerstvú kôru a zrelé bobule. Používajú sa zväčša čerstvé. S plodmi radšej neexperimentujme. Podobné sú ešte drobné kvety túžobníka brestového (Filipendula ulmaria (L. mierny laxatívny a pripisuje sa im potopudný. Zber dokonale zrelých plodov sa robí asi v septembri — októbri. že bobule pôsobia močopudne. slúžili ako purgans a emetikum.) Maxim. dnu belavé.BAZA CHABZDOVÁ -CHABZDA a páchnuce kvety má aj ker či stromček baza červená (Sambucus racemosa L. Možno ich sušiť aj umelým teplom do 50 °C. Kvety a listy sa používajú iba ojedinele. preto treba pri zbere dávať ich pozorne do plochých nádob. kvety na čaj a plody na výrobu lekváru (Roob ebuli). Plody sa ľahko popučia a púšťajú šťavu. a to v tenkých vrstvách (maximálne 15 cm).). ostro chutiacu látku. citrónovú. Pfänder.

alebo rastie v prírode v najteplejších oblastiach. Žltobiele až červené kvety v klasoch z nepravých praslenov. Liečivosť bola taká velká. príp. List sa používal ako aromatikum. Bežnejšie je vonkajšie použitie odvaru alebo liehového výťažku po macerácii . stor. Do kultúr v Nemecku sa dostala v 12. francúzsky: Basilic commun. Spomínali ju Theofrastos. 4 — 1 1 13 13 0. D 1 . Hluchavkovité .2 61 . stor.).slúži na natieranie pri ochoreniach kĺbov a pohybových ústrojov (reumatizmus a pod. anglicky: Sweet Basil.ako väčšina hlu- chavkovitých rastlín. 67. Bazalka pravá . konvalinkového listu a i.). Oddávna je známe i použi- vanie vňate bazalky ako polievkového korenia. Éterický olej sa bežne upotrebúva asi od 16.Lamiaeeae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bazalienka. BAZALKA PRAVÁ BAZALKA PRAVÁ Ocimum basilicum L.z čerstvých častí rastliny). na nakladanie uhoriek a inej zeleniny. proti horúčke a ako regulátor stolice. sa v súčasnosti prakticky používajú iba vo forme esencie v homeopatii (dil. Hippokrates. Zriedka sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. bazilka. maďarsky: Baszalykum. Bazalka je teplomilný druh ázijského pôvodu. čiernohnedé tvrdky. Celsus aplikoval bazalku ako močopudnú a laxatívnu. Z bazalky sa zberá vňať — Herba basilici (Herba ocimi citrati). rusky: BAZALKA PRAVÁ Jednoročná rozkonárená bylina vysoká 10—50 cm. lebo rastlina sa u nás buď pestuje v črepníkoch. Basilikum. do potravinárskych pást a údenín. dolné celistvookrajové. 8 10 2 2 13 15 0.3 II. šťava pri ušných zápaloch a proti uhryznutiu hadmi i škorpiónmi. V homeopatii sa uplatňuje čerstvá. a to Droga má vyhovovať ČSN 86 6726 pre Herba hasilici: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti ako na materskej rastline Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenšie množstvo I. nie je však vždy isté. bazilikum Nemecky: Basilienkraut. Dioskorides a iní. nervínum. V časoch rímskeho cisárstva sa tešila pozornosti aj ako korenina a okrasná bylina. Čajovina č. Jej kultúry a príbuzné druhy sa spomínajú už v sanskrtskej literatúre a v hippokratovských spisoch. Liečivosť bazalky bola známa veľmi dávno. je medonosná včelárska rastlina. španielsky: Albahace dulce. taliansky: Basilico. Zámeny pri zbere neprichodia do úvahy. v kombinácii s výťažkom z morskej cibule. ktoré opriadli túto typickú hluchavkovitú rastlinu. vôňou pripomínajúcu zmes hrebíčkov a ruží. Chabzda — kôra a plody.sa v zahraničí uplatňuje ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov s diuretickým pôsobením (napr. V stredoveku sa používala podobne ako v klasickom staroveku. listy vajcovité. horné listeňovité. plody sú čierne. Liehový výťažok sa dobre uplatňuje ako prostriedok na vzrast vlasov a proti lupinám (masáže). či išlo práve o tento druh. že už vtedy bolo treba uvádzať na pravú mieru povery. vyššie pílkovité až zúbkaté.

keď dostávajú sivozelenú farbu (august— september). pentózany (5-7 %). Nebezpečná zámena je s plodmi bolehlavu škvrnitého (Conium maculatum L. Prv sa ordinovala pri vetroch. Opatrným sušením sa aróma vňate stane jemnejšou a trvanlivejšou a nadobúda aromatickú.5 3. Droga sa hojne používa v potravinárstve. kondurangovou kôrou a i. Prípravky sa ordinujú pri poruchách trávenia vyvolaných liekmi (predovšetkým sulfónamidmi) a pri ťažkostiach spojených s odlúčením pri dojčení. Droga obsahuje predovšetkým silicu (až do 1. hlboko pílkovité. rusky: — Jednoročná bylina s vretenovitým koreňom vysoká 30-50 cm. — dodával dychu vôňu. bielkoviny (18 % ) . Literatúra uvádza ešte prímes semien blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. Iná kombinácia (spazmolytická a karminatívna) je napr.anízoviek.) sú tiež lysé. Odrezáva sa tesne pred rozkvitnutím (asi jún až september) a suší sa rýchlo v tieni ako bežná silicová rastlina. Strata na hmotnosti je asi 80 %. II. trochu chladivú a slanú chuť. flavonoidy. Plínius vyhlasoval. maďarsky: Illatos ánizs. pinén a ocimén). že aníz a kôpor rastú pre kuchyňu a pre lekárov. teda pred dozretím. španielsky: Anis comun. pričom sa neužíva samotná.). Bohato kvitnúce okolíky slúžia ako výborná paša pre včely. rastlina sa listami podobá petržlenu.).5 2. cineol. okrem toho je v droge asi 5 % trieslovín. U nás sa pestuje pre plody na poliach alebo v záhradách. ako korenina. pekne voňajú a ich vôňa prechádza aj do medu. 400 pred n. Nachádzame ju však ako zložku prípravkov vyrábaných na Západe (s karminatívnym a spazmolytickým pôsobením). sacharidy (3-5 %). tvári mladistvý výzor a uľahčoval ťažké sny. bolestiach žalúdka. ale v kombináciách. chránenú pred škodcami. Pre obsah silice a trieslovín v droge sa niekedy pripravuje odvar (len krátko mierne povariť). najviac u južných Slovanov a v Taliansku. mätou piepornou a pod.5 1. Druh pochádza z juhu. 1. sa pestoval v Nemecku a okolo r. furfurol (3 % ) . gáfor. mätou piepornou. taliansky: Anice verde. potom linalol. spazmolytikum (tieto účinky sú aj experimentálne potvrdené) a stomachikum. všetky s pošvami. Drogu — Fructus anisi vulgaris.najmä list (pripravuje sa z nej homeopatická urtinktúra a esencia dil.) BEDROVNIK ANÍZ ANÝZ VONNÝ Pimpinella anisum L. 1. majú hnedozelené ostré brázdy a svetlé silné rebrá. jeho prastaré označenie v arabčine bolo anysum (vedec- ký názov pimpinella dostal z latinského bipinella pre tvar perovito strihaných listov) a ako liečivý ho uvádzal už Pytagoras okolo r. Zelerovité . V poľskom liečiteľstve je obľúbená ako stomachikum. Necháme ich 4—5 dní zrieť a pozorne sušíme v tieni (umelým teplom do 35-40 °C). výdatne medujú. feniklom. V oficiálnom liečiteľstve je droga už zastaraná a v našom farmaceutickom priemysle sa nepoužíva. Kombinuje sa s rascou. 1550 sa dostal do Anglicka. Plody ďalej obsahujú olej (8 až 23 %). prostredné perovito zložené. alebo možno užiť priamo 1—2 g prášku. ktoré sú menšie. Ľudové je predovšetkým zložkou bylinných aromatických kúpeľov na osvieženie. jej skladba kolíše podľa pôvodu rastliny (nemecká droga obsahuje v silici do 55 % metylchavikolu. Od začiatku 14. Plody jedovatej zelerovitej rastliny . dnes zložka kvalitných francúzskych aromatických likérov . chlorogénovú) a iné látky. rumančekom. osobitne ako jemné korenie. najmä v tráviacom trakte a v prieduškách (preto sa droga užíva aj pri kašli i čiernom kašli a pri spazmoch nervového pôvodu). zápaloch močového mechúra a plynnatosti a zvonka na zapálené rany a ako kloktadlo. francúzsky: Boucage anis. stor. pretože všetky sa na seba veľmi podobajú (najmä plody — dvojnažky). dolné listy obličkovité. anglicky: Anis.5 1. s archangelikovým 62 koreňom. ktorý možno upotrebiť pri zaparení — intertrigu. zápche. karminatívum a aromatické adjuvans v čajovinových zmesiach. Najvyššie si cenil aníz z Kréty a z Egypta.). horné trojnásobne perovito strihané. kyseliny (kávovú. s krídlatými vyčnievajúcimi rebrami. lebo ľahko opadávajú. ktorá uvoľňuje aj kŕče. Droga sa liečebne používa pre ob- Na drogu sú podľa československého liekopisu (ČsL 3) a ON 86 6620 tieto požiadavky: Znak Akosť — najviac v % ČsL 3 1 3 1 10 10 I. najmä ako prísada do rybacích konzerv. Droga má silný korenistý a príjemný pach a chutí sladko aromatický. 2—3-krát denne). Homeopatické použitie rastliny a esencie je podobné ako alopatické (dávky: 3 x denne 10 kvapiek esencie.Apiaceae (Okolíkaté — Umbellife ) Ľudovo: bederník anižový Nemecky: Anis. ale až do 6 % ) . Patril aj do palety najslávnejšieho lekára staroveku Hippokrata (okolo r. Pomer zoschnutia je asi 2 : 1. Plody zberáme postupne. kde sa uplatňuje silica.5 % ) . pri drobných kožných trhlinkách — ragádach. D l ) .5 0. skladujeme v dobre zatvorených tmavých nádobkách. 1 6 2 10 12 Iné časti materskej rastliny ako plody 1 3 1 10 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej 2. Pije sa 3 % zápar (po zaparení nechať stáť asi 15 minút — asi lyžica drogy na šálku horúcej vody. Zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú bežné. Z obsahových látok je podstatná silica (priemerne 2-3 %.8 . Dianetol sa novšie popiera (Kraus. Niekedy splanieva. lysé. 1980). 500 pred n. Používa sa ako karminatívum. plody sú visiace päťrebrové sivo páperisté dvojnažky. minerálne soli a bližšie neopísané glykozidy. v domácnosti do omáčok. Užíval sa pri mnohých chorobách. v ktorej hlavnou zložkou a nositeľom vône je anetol (80-90 % ) . zvyčajne v kombinácii s vňaťou pastierskej kapsičky.tetuchy kozej (Aethusa cynapium L. chronických zápaloch žalúdka (gastritíde). Anetol je na svetle nestály a mení sa na nie celkom neškodné kondenzované splodiny (dianetol a dianízoín). Aníz je jednou z najstarších liečivých rastlín sveta. Dioskorides pokladal aníz za vynikajúcu zložku proti jedových elekruárií. kyslý saponín. Voňavkársky priemysel ju dáva ako prísadu do „ružovo-karafiátových" kompozícií. Drobné biele kvety v okolíkoch okolíkov. Rovnako dávno je známy anízový éterický olej.

Aníz je zložkou čs. 191. že mnohé liekopisy povoľujú pod rovnakým označením aj silicu z plodov nazývaných hviezdicovitý aníz — Illicium verum Hooker fil. Bedrovník u Rimanov patril medzi pestované rastliny.123.). z čeľade ciaceae. V mnohých prípadoch plní úlohu chuťového korigencia. plná. dolné sediace. proti prílišnej polúcii a na účinnejšie oplodnenie. strihané. najmä mliečnej u dojčiacich matiek. aby sa mu zaistilo čestné miesto medzi liečivými rastlinami a veľký odbyt. že zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú veľmi časté.sah silice. anglicky: Bumet saxifrage. bederníček. taliansky: Tragosellino becchino. listy nepárno perovito zložené. Plody sú vajcovité stlačené visiace dvojnažky. na krvavec (Sanguisorba). Biele kvety v okolíkoch okolíkov. 190. sladká zelina Nemecky: Kleine Bibernelle. ktorá má silné odhlieňovacie a odkašlávacie účinky. byľ jemne ryhovaná. názov sa v staroveku neobmedzoval iba na niektoré druhy. hoci uprednostňuje medze. a preto je zložkou čajovin tohoto typu (Species pectorales). 10. Veľká spotreba anízovej silice (Oleum anisi) viedla k tomu. sirupu Latol (laxans). mierni nepriaznivé pohyby žalúdka a čriev.Umbelliferae) Ľudovo: bedernica. trebník. stepných a polostepných stanovištiach a na výslnných miestach. čo malo označovať 63 . oficinálnej prsnej čajoviny Species pectorales. BEDROVNÍK ANÍZ BEDROVNÍK LOMIKAMEŇQVÝ Pimpinella saxifraga L. dobre znáša sucho. Druhové pomenovanie saxifraga sa zložilo z latinského saxum + fragere. rusky: BEDRNÍK OBECNÝ Trváca variabilná bylina vysoká 20—60 cm. kvapiek Guanar a Ipecarin (expektoranciá). Pri zbere koreňovej drogy treba všeobecne konštatovať. španielsky: Saxifraga menor. vajcovité. Droga má aj dobré vetropudné účinky. Na lomikameňový sa veľmi podobá b. čo značí perovito zložené listy.118. 187. čajoviny Pulmoran (expektorans). ktorá má podobné zloženie. Pre spazmolytické vlastnosti je aníz aj zložkou preháňavých čajovín. lomikameň. francúzsky: Boucage saxifrage. na okraji hrubo pílkovité. horné až čiarkovité. chuť. pastiliek Pleumolysin (expektorans) a roztoku Protosan solutio (stomatologikum). väčší (líši sa najmä výrazne ryhovanou ostrohrannou byľou a podstatne dlhšími listami). 184.Apíaceae (Okolíkaté .) má vyvinutejšie okolíky a listy dva razy perovité. zber koreňov možno robiť iba na vopred označených miestach. suché lúky a lesy do výšky asi 800 m nad morom. Koreňová droga bedrovníka sa často zamieňa s koreňmi paštrnáka siateho (Pastinaca sativa L. Silica s jednorazovou dávkou 4 kvapky má podobné účinky ako plody. Všetkých bedrovníkov je asi 100 druhov.). Príbuzný smldník jelení (Peucedanum cervaria (L. 134. ktorý celý nepríjemne páchne a korene majú ostrohorkú chuť a rastlina je jedovatá.127. priemyselne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom Spofa. páperistá. s pošvami.) Lap. Pomenovanie pimpinella má podobne ako aníz od bipinella. Dávkuje sa 1 —2 g na zapar niekoľko ráz denne (ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku vo forme záparu 1. Zelerovité . maďarsky: Haszos folditomjén. silica sa vylučuje pľúcami a pôsobí priaznivo na ich činnosť ako mierne expektorans. žiaľ. Čajoviny č. ktoré sú spravidla rovné a majú petržlenový pach a chuť alebo s boľševníkom borščovým (Heracleum sphondylium L. 130. Sláva bedrovníka siaha veľmi ďaleko. Preto sa vyskytuje aj na pieskoch. Rastlina obľubuje mierne kyslé ťažké pôdy. bedrinec. To už stačilo.13. Pokladali ho za výborný prostriedok pri srdcových a ženských chorobách. ale vzťahoval sa aj na mnohé zelerovité rastliny a prenášal na rastliny s podobne formovanými listami vôbec — napr. Rovnako ako fenikel podporuje činnosť žliaz. 186.124. pasienky.5 g). pri črevných a žalúdočných kolikách pôsobí uvoľňujúco (spazmolyticky). V homeopatii sa pripravuje tinktúra s podobnými indikáciami.

Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1. ČSN 86 6727 sa uvádza pri ďalšom druhu. BEDROVNÍK VÄČŠÍ BEDRNÍK VĚTŠÍ Pimpinella major (L. francúzsky: Grand boucage. Z ostatných obsahových látok si zaslúži pozornosť živica. predmetom zberu je zväčša varieta s osobitným pachom (tzv.03 Drogu tvorí podzemok i s koreňmi. v nej sa našlo dosť kumarínov — horký pimpinelín. dosahuje výšky 60—100 cm. hrubšie časti obyčajne po dĺžke rozrežú (aby sa urýchlilo sušenie) a rýchlo v tieni usušia. inak Radix saxifragae.) Huds. sacharidy.5 13 6. Väčšina starovekých a stredovekých pochvál sa však vzťahuje na bedrovník väčší. že v terapii sa nemusí robiť medzi nimi rozdiel. Ich obsahové látky sú také podobné. Liečivé účinky bedrovníka lomi- kameňového vyzdvihol prakticky až Linné. Omytie musí byt' veľmi rýchle. Radix pimpinellae minoris.05 II. zvonka špinavo svetložlté až sivožlté. španielsky: Saxifraga mayor. Byľ je 64 . ktoré podmieňujú liečebné upotrebenie drogy. Usušené korene sú hrubé asi ako brko.5 0. rusky: Bedrovník väčší je trváca bylina. Rastliny charakterizujeme každú osobitne. Z obsahových látok. hlavicovité. upotrebenie a dávkovanie uvádzame pri b. väčšieho. väčšom. Najlepšie je dávať ju do dobre tesniacich plechoviek. dnu žltkastobiele. pričom tento pach ostáva droge veľmi dlho. lomikameňového. mliečne.Apiaceae (Okolíkaté . Chuť drogy je sladko aromatická. ostrá a hrýzavá. lomikameňového netreba zberať oddelene od b. silica preniká do základného pletiva a rýchlo vyprchá. lebo koreňová časť silne napúča. V zmysle učenia o signatúre bedrovník sa stal presláveným prostriedkom proti močovým a žlčníkovým kameňom. saponin.BEDROVNÍK LOMIKAMEŇOVÝ rastlinu. Podľa Liebermanna sa v súčasnosti na farmaceutickom trhu nachádza jedine droga pochádzajúca z b. spondínu a i. Zo starších rastlín sa v jeseni (október—november) alebo zjari (marec—apríl) vykopávajú podzemné časti — Radix pimpinellae (albae). miestami s trochu tmavšími bodmi. 4 1. Koreň b. treba menovať predovšetkým silicu (asi 0. mnohohlavé. triesloviny. pektíny a z minerálnych látok soli draslíka a vápnika. ktorá obľubuje kamenisté miesta a láme kamene.5 0. taliansky: Tragosellino maggjore. 8 3 13 9. Grosse Bibernelle. krátko omyjú. Spolu s ním tvoria jednu drogu — Radix pimpinellae.Umbelliferae) Ľudovo: veľký bederník Nemecky. Zelerovité . ľahko vlhne a napádajú ju škodcovia. menšie množstvá izopimpinelínu. Zriedka žiadaná vňať sa zrezáva počas kvitnutia byliny (asi v júni až v septembri) a suší sa bežne ako silicová. b. umbeliferón. ktoré sa po vykopaní dobre očistia a príp. izobergapténu. páchnu osobitne silno až odporne aromaticky. nerozkonárené. väčšom. Radix tragoselini. Požiadavky ČSN 86 7018 na koreň — Radix pimpinellae: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Cudzie anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Obsah silice — najmenej v % I.4 % ) . Drogu koreňového pôvodu treba veľmi starostlivo skladovať. maďarsky: Nagy fôlditomjén. kozím). anglicky: Greater burnet saxifrage. bedrovníkový koreň.

Ťažisko indikácií leží v oblasti expektoračnej a stomachickej. Pomer zoschnutia je asi 2. zavádza sa do ČsL 4). Bedrovníkový koreň je starý a cenný prostriedok proti chrapotu a katarom. Po vykopaní treba podzemné časti dokonale očistiť. lomikameňovom možno vo všetkom vzťahovať i na tento druh. keď sa zberajú podzemné časti a z nadzemných sa zachová len málo. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvý májový koreň (D1-D2). častejšie v jeseni (september—október). uvádza sa medzi cudzokrajnými drogami. v Nemecku). živice. väčšieho i lomikameňového — Herba pimpinellae: Znak Inak sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Akosť — najviac v % I. najmä v jeseni. belavý. Podzemné orgány sa vykopávajú zo starších rastlín na jar (marec—apríl). napr. droga sa dávkuje 0. Ako väčšina zelerovitých rastlín je ľudovo aj močo- pudným prostriedkom. plody sú dvojnažky.5—3 g (pol lyžice) viacej razy denne na zápar. saponíny. niekedy je rozkonárený. bergaptén. lebo práve b. prstienkatý. hnedastý. Historické údaje o b. kloktá sa pri angínach. Z kvitnúcej rastliny sa niekedy zberá vňať (asi jún—september) — Herba pimpinallae. narýchlo omyť a ako silicovú drogu sušiť rýchlo v tieni. viachlavicovitý. žalúdočnej čajoviny — Species stomachicae.4 % ) . Drogu treba skladovať v tmavých. liekopis (ČsL 3) ju už ako oficinálnu neuviedol a do ČsL 2 sa zaradila ako paralelná (t. Druh rozšírený u nás na pôvodných a polokultúrnych až kultúrnych lúkach a vo svetlých lesoch s alkalickým až mierne kyslým substrátom od nížin po subalpínske stupne .asi do výšky 1 800 m nad morom. ba ešte skôr. častejšie však tvorí zložku čajovín. droga — Radix pimpinellae (albae majoris). 8 8 12 10 5 5 12 Stonky hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 8 65 . II. jezme bedrník. j. lomikameňovým. nebudeme stonat. sacharidy. Drogy obsahujú predovšetkým zlatožltú silicu (výťažnosť je asi 0. koncový lístok nepárno perovitých listov je jednoduchý i trojlaločnatý. Silica so saponínmi podmieňujú použitie na uľahčenie odkašlávania.5—3 : 1. lomikameňovom. i tu je zámena veľmi ľahká. starší tmavší. väčší bol slávnejší. dobre zatvorených nádobách. zápaloch hrdla a pod. s obsahom kumarínov BEDROVNIK VÄČŠÍ (pimpinelín. Konkrétne omyly pozri pri b. plnohodnotná. Chutí aromatický a hryzavo ostro. Pre obsah horkých látok používa sa aj pri chorobách žalúdka. holá. Nový čs. ryhovaná. Rastlina sa navyše preslávila i ako výborný prostriedok proti moru a na ňu sa zrejme vzťahuje známe české úslovie: „Pijme pivo s bobkem. Koreň je cylindrický.). dutá. suší sa bežným spôsobom ako silicová. najlepšie v plechovkách. páchne osobitne balzamicky. tvorí spolu s predchádzajúcou súbornú drogu Radix pimpinellae. Ako pri všetkých zelerovitých rastlinách. má tvar ako malá žltá repa. pričom obsahovou štruktúrou je takmer totožná s b. umbeliferón a i. Radix saxifragae magnae. vretenovitý. nebudeme mŕít!" Dodnes je v mnohých krajinách veľmi obľúbená (napr. Droga vo farmácii pochádza skoro výlučne z divo rastúcich rastlín. nie náhradná) droga za známu myrhu (Gummiresina myrrha.ostrohranná. ktorú ČSN 86 6727 platí pre sušenú vňať b.03—0. inde sa však z oficiálnej liečebnej praxe vylúčila. triesloviny. lebo rýchlo vlhne a často ju napádajú škodcovia.

) — vzhľadom na pichľavý kalich kvetov. na pohár vody. 66 BENEDIKT LEKÁRSKY V súčasnosti sa rastlina dostáva viacej do likérnického priemyslu. Na rok 1986 sa jeho pestovanie odporúčalo. že moderná systematika sa hneď nerozhodla na spoločnom pomenovaní benediktu a rastlina sa označovala ako druh rodu Centaurea (C. a najmä sušení rastliny si treba vziať rukavice. Scop.) Scop. s tinktúrou nátržníka. vnútorné listene majú často dlhé rozkonárené tŕne. kombinuje sa napr. ktorého listy a semená slúžili ako liek proti uhryznutiu škorpiónmi (v skutočnosti však išlo o požlt vlnatý — Carthamus lanatus L. lekársky slúžil ako jeden z hlavných prostriedkov proti pľúcnym chorobám a moru (benedictus . Z rastliny zberáme tesne pred kvitnutím bylinné vrcholy a listy (asi jún-júl).). sa používa bedrovníková tinktúra kúpená v lekárni.). lekárskeho v dnešnom zmysle sa začína asi od 16. uplatňuje sa pri výrobe chýrnych benediktínok a v potravinárskom priemysle ako korenina. 3 8 2 1 10 12 II. 6 12 4 2 10 15 . 30 kvapiek do pohára vody na kloktanie. U nás sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. a preto sa niekedy užíva v kombinovaných prípravkoch na upravenie menštruačného cyklu (emenagogum). Rastlina sa dlho pokladala za starodávne atraktulis.). Pokusmi na zvieratách sa zistilo. benedicta L. ostropes Nemecky: Echtes Benediktenkraut. anglicky: Blessed-Thistle. ostnato zúbkaté. Odřezáváme ich nožom alebo kosákom v dĺžke do 25-30 cm. Terminologické nejasnosti sa odrazili aj v tom. Astrovité . ktorý však má hladké listy a chutí jemne horko alebo s pestrecom (silybom) mariánskym (Silybum marianum (L. maďarsky: Aldottbárcs (Benedekfu). príp. Druh pochádza z južnej Európy a Prednej Ázie. Antický starovek rastlinu poznal a v liečení používal pod názvom étera knikos. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20—40 cm.uvádza ČsL 2.Asteraceae Ľudovo: bodliak požehnaný. Bedrovník nemá nijaké vedľajšie nepriaznivé účinky. Materiál sušíme v tenkých vrstvách v tieni na vzdušných miestach. Sušenie na slnku ČSN 86 6730 má pre vňať benedikta (Herba cardui benedicti) tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Osi hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I. 147. oleraceum (L.požehnaný). Pri zbere. napr. V stredoveku b. BENEDIKT LEKÁRSKY BENEDIKT LÉKAŘSKÝ Cnicus benedictus L. aj po zaviazaní nosa a úst cítiť v hrdle a v hrtane bolestivé pichanie. emend. taliansky: Cardo santo. lanuginosa Lam.) Gaertn. španielsky: Cardo bendito. Vňať sa užíva aj ako stomachikum a diuretikum (pol lyžice na zápar. 2—3-krát denne). 209. francúzsky: Chardon bénit. že bedrovník účinkuje na maternicu. 141. pichľavé. žlté úbory s vonkajšími široko lupeňovitými listeňmi.) alebo Calcatrapa (C. stor. 120. Všeobecne rozšírené používanie b. byľ pavučinovito vlnatá.. s pichliačom zelinovým — C. a to aj viacej razy do roka. listy podlhovasto kopijovité. Na vonkajšie účely sú jeho dávky dvojnásobné. lebo rastlina pichá a chlpy dráždia sliznice. Čajoviny č. Pre bodliakovitý výzor sa vňať pri zbere zamieňa s pichliačmi (Cirsium Mill.

uvádza sa aj vitamín B1 a kyselina nikotínová. Za najkvalitnejší sa pokladá prvý a druhý zber (listy a vrcholky pred kvitnutím — asi jún až august).).168. pri chorobách so zvýšenou teplotou. j. ktoré pri sušení dozrievajú. 1 až 1 a 1/2 lyžice na pohár vody a piť denne po 1/4 pohára pred jedlom pol hodiny. magnézia a vápnika.5—2.nie je možné. Pretože je začerstva lepkavá a má veľmi horkú chuť. Betonika má podľa Plínia názov od národa Vetonov. najmä č. ďalšie zbery majú veľa byli. Droga sa užíva predovšetkým ako amárum. španielsky: Betonica. Všeobecne hluchavkovité rastliny sú si dosť podobné. 5 . resp. 219. ktorý žil kedysi na úpätí Pyrenejí v Španielsku a ktorý ju vraj prvý liečebne používal. choleretikum. t. Čajoviny č. ktorý však má iné morfologické znaky a nepríjemne páchne. Antickí Rimania používali druh B. podporuje trávenie. BETONIKA LEKÁRSKA Betonica officinalis L. ako antibiotikum ničiace grampozitívne baktérie a vírusy. na okraji tupo vrúbkované. Ľudové liečiteľstvo má pre benedikt veľmi široké uplatnenie: na povzbudenie nervovej činnosti.ako žlčníková čajovina. Syn. 241. Droga .4 .) Trev. vňať paliny a mäty piepornej . hojný v južnej Európe. rastlina mení farbu. zakončená hustým valcovitým klasom karmínových kvetov z papraslenov. slúži na posilnenie pri chorobách tráviacich ústrojov a pečene. 78. alopecurus L. ako je Ungolen (cholagogum. Droga ďalej obsahuje sliz a veľa solí draslíka. Podobné indikácie má aj homeopatia pre esenciu (dil. celkove ako prostriedok ovplyvňujúci látkovú premenu a i. kvetov. D 1). Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bukvica. v hornej polovici bezlistá. hepatoprotektívum) a s prísadou vo forme extraktu alebo tinktúry v dražé alebo v roztokoch ordinovaných pri chorobách žlčníka (cholecystopatia). treba ju sušiť oddelene od ostatných. stomachikum (podobne ako koreň horca — Radix gentianae). a tým sa droga znehodnocuje. rusky: BUKVICE LÉKAŘSKÁ Trváca bylina vysoká 30 — 90 cm. Čerstvá šťava urýchľuje hojenie rán. ľahko vlhne a plesnie. podzemok rebarbory. lúky a relatívne suché stanovištia od nížin po horský stupeň. a to vo forme odvaru (0. vyššie dávky pôsobia dráždivo na obličky. taliansky: Betonica. pece- BETONIKA LEKÁRSKA ne (hepatopatia) a poruchách trávenia (dyspepsia).25 % ) .: Stachys officinalis (L. potom triesloviny (asi 8 % ) . Už ľudový názov dáva tušiť okruh zámen — sú to druhy rodu čistec. Obľubuje svetlé lesy. hnedá alebo lesná betonika Nemecky: Heil-Batunge.Herba cardui benedicti. a často si všímať aj drobné identifikačné znaky. na Slovensku hojný. ktorý čerstvý odporne páchne a vyvoláva dávenie. ako metabolikum pol pohára medzi jedlom).. 73.d o 5 : 1). maďarsky: Orvosi tisztesfii. ako močopudný prostriedok. V primeraných dávkach nemá nijaké vedľajšie účinky. Terapeuticky účinné látky reprezentuje silica (asi 0. lesostepi. Uplatňoval sa najmä koreň. Protistojné listy sú podlhovasto vajcovité. Spravidla sa užíva v zmesiach s inými drogami. anglicky: Betony. byľ štvorhranná. lesný (Stachys sylvatica L. orvosi bakfii. V oficiálnej medicíne sa s drogou najčastejšie stretneme ako so zložkou žlčníkových čajovín. príp. 74. červený čistec. ktoré priaznivo ovplyvňuje pôsobenie horkého seskviterpénového dihydrolaktónu knicínu (niekedy stotožňovaný s centaurínom a považovaný za azulénovú laktónovú horčinu) a ďalšie horčiny germakranového typu (cca 0.5 g drogy. Plody sú tvrdky. a preto treba pri ich zbere dávať dobrý pozor. resp. pri reumatických ochoreniach. 67 . Tehotným ženám sa nesmie podávať. kvalita drogy sa znehodnocuje.3 % ) . napr. plod rasce. jej amid. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 (uvádza sa od 3 . francúzsky: Bétoine officinale. Droga chutí silno a trvale horko. tvorbu tráviacich štiav a žlče.

kvety po- merne veľké. chutí škrabľavo a horko. Pripravuje sa z nej esencia. ako píšu Plínius a Dioskorides. Príbuzné jednoročné odrody blenu majú inak sfarbené kvety a obsah alkaloidov je v nich nižší. anglicky: Henbane. Krok o blene vyhlásil. sedatívne. V staroveku. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. skorocelu. jeho kvety so žltou. Ľudovo sa uplatňuje predovšetkým ako prostriedok proti hnačkám. Materiál sa suší v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste prirodzeným teplom (do 35 °C). Ďalej obsahuje neprebádané horké látky. Expektoračný čaj sa sladieva medom. Rastlina sa v staroveku volala aj apollinaris podľa boha Apolóna. v obryse vajcovité až objímavé. Mal široký okruh upotrebenia ako zázračná bylina s opojnými účinkami lepšími ako ópium. malé množstvo silice a betaíny (asi 0. ktorá sa uplatňuje ako v alopatii. vňaťou myšieho chvosta a i.Droga sa hodnotí podľa dočasnej internej normy farmaceutického závodu (IN 5/82): Akosť — najviac v % Znak pre Herba betonicae Droga sfarbená ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný' v HCl I. 1715 rastlina sa nepoužívala vnútorne. t. taliansky: Guisquiamo. Sprevádza vidiecke sídliská a taktiež menej frekventované komunikácie s udupanou hlinou a rumoviska. II) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Obsah alkaloidov — najmenej v % Akosť — najviac v % 3 5 10 1 14 20 10 0. V stredoveku nahradzoval pri lekárskych zákrokoch chloroform. pre deti a mladistvých pri hnačkách 1—3 lyžice odvaru.05 . nátržníka husieho a s plodmi čiernej bazy. sylvatica L. obracať ho netreba. Bylina kvitne v júni—septembri a rastie najmä na slnečných a krovinatých stranách. boha slovanského (keltského). 20 4 1 13 12 2 Betonika je dobrá včelárska rastlina. pije sa 1/2 pohára 1—2x denne. sťahujúco. francúzsky: Jusquiame noire. Vňaťovú drogu skladujeme na suchých miestach. j. rusky: Jedno. na dolnom pysku nachovo bodkovanou korunou sú usporiadané do pretrhávaného klasu hustých nepravých praslenov a sú bez medoviny. odrezáva sa i s prízemnými listami (jún—august). pri hnačkách s listom žihľavy. Suché kvety pichajú! Pomer zosušenia je asi 5 : 1. listy tupo laločnaté.5 13 10 1 II. zlej cirkulácii krvi a ochromení pohyblivosti údov. lebo vedeli.). Bylina tvorila nevyhnutnú zložku všetkých mastí čarodejníc a ľúbostných mastí milencov. má osobitný. španielsky: Beleňo negro. Predmetom zberu a nákupu u nás býva kvitnúca vňať — Herba betonicae. Najbežnejšie sa aplikoval Oleum seminis hyoscyami — blenový olej zo semien. pri kĺbových ochoreniach s vňaťou čiernohlávku. BLÍN ČERNÝ BLEN ČIERNY + Hyoscyamus niger L. predovšetkým triesloviny (až do 19 %). fialovo žilkované. Dnes je zastaraná. okrem č. Listová droga sa často znečisťuje prímesou bylí. Podobá sa niektorým konopniciam. Droga sa častejšie kombinuje. 68 Betonika nemá nepríjemné vedľajšie účinky. Vňať sa u nás pokladala za „zázračný prostriedok" pri urieknutí. Časté uplatnenie v ľudovom liečiteľstve majú aj spomínané druhy rodu čistec (Stachys L. dosť hojne v teplejších oblastiach. orecha. blen bol známy od najstarších čias ako liečivá a magická rastlina. recta L. Požiadavky na akosť listovej drogy — Folium hyoscyami — riadia sa podľa československého liekopisu ČsL 2: Znak Polámané a sčerneté časti listov Iné časti materskej rastliny Rozdrobené časti (liekopisné sito č. čo je medzi hluchavkovitými rastlinami zriedkavé. 10 2 0.). pri liečbe dýchacích ciest. 1/2 až lyžicu drogy na pohár vriacej vody a mierne variť 5 minút. rovný (S. plod je viečkatá tobolka.až dvojročná bylina vysoká 30-80 cm. v oficiálnej medicíne ostávalo jeho použitie úzko ohraničené. 1927 pripodobnil jeho účinky k ľuľkovcu zlomocnému. Preto pôsobí adstringentne. ktoré vôbec nespáchal.1 %). Zvyčajná forma je odvar (asi 5 %. možno piť aj bylinnú šťavu s medom (3 x denne čajovú lyžičku). pestovali ho aj v kultúrach (Dioskorides opísal 4 druhy). lesného (S. Ľudovo sa tiež pripravuje tinktúra a víno s betonikou (užíva sa 30—50 kvapiek tinktúry alebo 25—75 ml vína 2—3 x denne). vydávajícího výpovědi zvláště v léčení" a jemu bola vraj rastlina zasvätená. 3 — 5 g). žlté. Oficiálna medicína drogu používa zriedka ako adstringens. ktorý sa prejavuje tým. Herba stachydis officinalis. Známy francúzsky fytoterapeut Leclerc r. napr. so žľaznatochlpatým kalichom zakončeným niekoľkými zubmi. odvarom sa omývala tvár pri neuralgii. Až do r. že má „jméno od Bělena. maďarsky: Beléndek. myšieho chvosta. ten istý odvar sa používa aj zvonka. Známy bol aj účinok blenu na mozog. nie príjemný pach.) je to č. proti zápalom močových ciest a pri kataroch žalúdka a čriev. Druh je viazaný na suché a teplé polohy do 500 m nad morom. Lekári sa ho však báli ordinovať. plodov a pod. Po tomto období začal blen postupne prenikať do terapie. že človek stráca schopnosť ovládať svoje myšlienky a je schopný sa priznať aj k takým činom. že má prudké účinky. Obsahuje podobné látky ako čistec. antiseptikum (na obklady) a dermatikum (omývanie pri nadmernom potení). Ľuľkovité — Solanaceae Ľudovo: čertova zelina Nemecky: Schwarzes Bilsenkraut.

materiál nesmieme nechať dlho na kope. prípadne s hladinou spodnej vody aspoň 2 m pod povrchom.) Plínius napísal. bučín. a to zvyčajne ako prostriedok proti astme. sčasti kyjačikovité a zhrubnuté. Iskerníkovité . čočka. rúpové korenie. na potlačenie pohybového (motorického) nepokoja.2: 1.). blyšťok. taliansky: Celidonia minore. Syn. Zber sa robí v čase kvitnutia rastlín (asi jún—august). Pomer zoschnutia je asi 1. a to za zachovávania všetkých bezpečnostných opatrení. najmä v lužných lesoch a na tienistých miestach. Mate- riál sa najlepšie usuší pri umelej teplote (medzi 30-50 °C). Terapeuticky účinné látky oboch drog sú prudko jedovaté alkaloidy — hlavný je hyoscyamín.Folium hyoscyami (prípadne celá vňať — Herba hyoscyami). Iskerníky a blyskáč dobre poznali už v antike. Celé konce byli odrezávame nožom alebo kosákom. Po odkvitnutí v pazuchách listov ostávajú rozmnožovacie pacibuľky. Pre ich Trváca bylina vysoká 10—30 cm. teda do výšky asi 1800 m nad morom.Ranunculaceae Ľudovo: babí blysk. ktoré sa nechávajú na slnku dozrieť. po puknutí sa z nich vytriasajú semená. Droga je predovšetkým surovinou na izoláciu jednotlivých alkaloidov. španielsky: Celidonia menor. srdcovité až obličkovité. anglicky: Pilewort. O iskerníku obličkolistovom (Ranunculus thora L. U nás sa vyskytujú dva poddruhy. maďarsky: Saláta szironták. francúzsky: Ficaire renuncule. sa mu nie veľmi podobajú. pri stareckej traslavosti (tremore) a rozličných kŕčoch. Inak patrí na oddelené miesto. rozhodne nie súčasne s nejakou nejedovatou rastlinou. Pomer zoschnutia je asi 6-7 : 1. Príbuzný a veľmi podobný druh . Alkaloidy pôsobia silne na ústredné nervstvo. je záružlie močiarne (Caltha palustris L. Korene sú sčasti niťovité.kvitnúci tiež skoro z jari. Náš liekopis ČsL 3 ho už neuvádza. Droga sa zberá osobitne. niekedy rozkonárené. v tenkých vrstvách. uvádzaný v ČsL 2. ordinovaná podobne ako v bežnej medicíne (alopatii) blen a podlieha tiež predpisu lekára (dil. ostrú a horkú chuť (nesmie sa ochutnávať). rusky: - ORSEJ JARNÍ Liečebne sa používajú predovšetkým listy . do dobre zatvorených nádob. listy stopkaté. Droga má omamný pach. Rastie na mierne kyslých až neutrálnych hlinitých pôdach s veľkou vodnou kapacitou alebo na stanovištiach občas a dočasne zaplavovaných. dozrievajú v guľovité nažky so zobáčikom.BLEN ČIERNY veľkú jedovatosť môže drogu a prípravky predpisovať iba lekár. lebo sa ľahko zaparí. Zber listov (vňate) môžu vykonávať iba dospelí. v tieni.: Ranunculus ficaria L. zúbkaté alebo vrúbkované. Je veľmi citlivá na skladovanie. podľa čoho dobre 69 . blýskavé kvieťa. medzi ktoré ho niektorí botanici zaraďujú. D 3-D 4). slúžil po rozotieraní na miernenie bolestí (napr. kvety žlté. že jeho jedovatou šťavou napúšťali Galovia svoje šípy. Iskerníky. potom atropín a skopolamín. manna. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia. pravidelné. celidon menší. Niekedy treba zberať semená — Semen hyoscyami. uvádzané mnohými svetovými liekopismi ako oficinálne. Nemecky: Fruhlings-Scharbockskraut. Po usušení je najlepšie ihneď ju odoslať do zberne. krvavník menší. kvôli tomu sa v septembri odrezávajú nie celkom zrelé tobolky. smrečín aj kosodrevín. Ak nemáme rutinu. najmä vo vyšších polohách. orzaj. alkaloidný obsah drogy je totiž v porovnaní s inými zdrojmi dosť nízky. krtičník menší. BLYSKÁČ JARNÝ Ficaria verna Huds. neobracajme. reumatických). Je bežná v stupňoch dubín. rýchle. Nachádzame ju aj na polokultúrnych a kultúrnych lúkach. Blenový olej — Oleum hyoscyami. na koreňoch nemá hľúzky a kvet obsahuje veľké okvetné lístky. byle poliehavé až priame. je to však hrubšia bylina. jednotlivé. rúpník. Sušíme ho oddelene od ostatných rastlín.

čo si Rimania zlatinizovali na ranunculus. všivec Nemecky: Gefleckter Schierling. Rastlina sa dávala do zmesí jarných šalátov. intoxikácie sú zriedkavé — zväčša k nim dochádza u zvierat konzumujúcich krmovinu so značným podielom rastlín s jeho obsahom — seno už toxické nie je. samozrejme. mäsitý. ostanú v naplavenine a na budúcu jar z nich vyrastie nová rastlinka. Rastliny sa vtedy v gréčtine súborne nazývali batrachion. maďarsky: Foltos burók. španielsky: Cicuta mayor. Čerstvá vňať oddávna slúžila ako zdroj vitamínu C na jar pri jeho nedostatku. a preto Matthiolus v zmysle učenia o signatúre pripisoval blyskáču osobitnú moc pri liečbe hemoroidov.skorbut. Radix et herba ficariae (seu Chelidonii minoris). pôvod dnešného českého 70 názvu je nejasný). pričom sa vidí. Podobne sa používa aj tekutý alebo suchý extrakt proti hemoroidom. no v ľudovom liečiteľstve i v homeopatii väčšmi používaná časť rastliny je koreň s vňaťou. ficaria sa vytvorilo podľa podobnosti hľúzok na koreňoch s chorobnými výrastkami (bradavkovité kožné útvary . i. bez pachu. taliansky: Cicuta maggiore.extrakt a ten sa pridáva do masti (asi 15 % ) . Vňať sa používa častejšie. všivák. batrachos i rana značí žabu. Ľudovo sa dodnes teší veľkej vážnosti. Jej výťažok sa o. inak ešte saponin (fikarín). že rozkvitá s príletom lastovičiek). potom príkru chuť. Robilo sa to prikladaním rozdrveného čerstvého lístia a koreňov alebo zasypaním konečníka práškom. ale čerstvý sa spracúva na výťažok . zmiernenie bolestí a pod. ako sa spomínalo v historikkom úvode. červenkas- . byľ holá. Francúzsky liekopis aplikuje extrakt z drogy pri hemoroidoch a ťažkostiach podobného druhu a oživuje tým starú slávu jeho upotrebenia. Pomenovanie menší lastovičník mal blyskáč veľmi dlho — tak ho nazýval aj Matthiolus (česky celidona menší alebo soupové korení. anglicky: Hemlock. rastúci aj u nás. Používal sa zvonka na svrbivé svrabovité vyrážky. na zastavenie krvácaní. tiež však iba mladá a čerstvá. kyselinu fikarovú a trieslovinu. že pred kvitnutím je ho vo vňati málo (nachádza sa v koreni). S blyskáčom to bolo však komplikovanejšie: gréckym lekárom bol známy . Vykopáva sa v jeseni (september). Latinské označenie blyskáča (Ficaria verna) je historicky zdôvodnené. ktoré sú v zástupcoch čeľade inak časté. Chutí slano a menej ostro ako koreň. rusky: - Jedno. nie je natoľko jedovatý — zrejme preto. Koreň je hrubý asi ako brko. Zaujímavé je. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ BOLEHLAV PLAMATÝ + Conium maculatum L. aplikuje pri kožných ochoreniach. trhá sa pred kvitnutím byliny (marec —máj). Protoanemonín je látka iritujúca pokožku a jeho toxicita spočíva asi na inaktivácii SH-skupín enzýmov. svinská voš. Farmaceutický zriedka.Theofrastos i Dioskorides ho nazývali chelidonion to mikron (od chelidon . že práve blyskáč.). zvonka sivý. príležitostne na kožné vyrážky.lastovička azda preto. V homeopatii sa používa čerstvá vňať na prípravu esencie a má tie isté aplikácie. Už Dioskorides porovnával hľúzky na koreňoch s pšeničnými zrnami — keď ich odplaví príval. ojedinele sa suší bežným spôsobom (pomer zosušenia je asi 6 : 1). šťava z koreňov zmiešaná s medom sa dávala na bradavice.až dvojročná bylina vysoká 100-200 cm. rastlina čeľade iskerníkovitých. liečebne overenú. francúzsky: Grande cigue.BLYSKÁČ JARNÝ vedeli o jeho toxicite. kde bezmála všetci zástupcovia obsahujú už spomínaný jedovatý laktón protoanemonín vznikajúci z glykozidového predstupňa a prechádzajúci ľahko do neúčinného dimeru anemonínu. O najčastejšom — tradičnom ľudovom upotrebení najlepšie hovorí nemecký názov Scharbock . Vňať obsahuje na jar dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). počas kvitnutia rastliny má veľmi ostrú. zvyčajne sa nesuší. obohacovala vitamínové kúry (iba v malom množstve ako korenistá prísada) alebo slúžila ako metabolikum. že jeho prítomnosť vylučuje akumuláciu izochinolínových alkaloidov. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: rozpuk.kondylómy). Protoanemonín podmieňuje toxicitu mnohých z nich. V lekárstve boh' vtedy oficinálne a uznával sa hlavne Hippokratov iskerník ázijský (Ranunculus asiaticus L.

Sú asi 3 mm dlhé a rovnako široké. pomer zosušenia je asi 5..5 : 1. podobajú sa mu všetky krkošky — Chaerophyllum L. metylkoniceín a i. Koniín má podobné účinky ako indiánske šípové jedy — kurare. 1760 a neskôr sa do terapie zaviedli aj jeho plody. sa odrezávajú celé vrcholce rastlín. v tomto prípade je situácia niekedy dosť ťažká a najlepšie sa dá riešiť pomocou mikroskopických preparátov. s pošvami. Vlastné medicínske použitie bolehlavu sa datuje asi od r. horné sediace. rebrá im rovnomerne vynikajú. Dobytok. kôprovníček — Mutellina Wolf zasa iba na vysokých horách. prvý raz ho použili za vlády tridsiatich tyranov v Aténach (r.). BOLEHLAV ŠKVRNITÝ Na lepšie odlíšenie uvedieme opis plodov bolehlavu: sú to celkom lysé. 1. a preto sa ľahko rozpadnú. že bolehlav netvorí súvislejšie porasty). všetky sú na spodnej strane listov ochlpené. vajcovito-gulaté.. ale tým nebezpečnejšou prímesou iných.. celkove asi 3. sivozelené až hnedozelené dvojnažky. tetucha kozia — Aethusa cynapium L. rastie len na zamokrených miestach. Z farmaceutického hľadiska sú plody ako droga zriedkavou. kde je osobitná koniínová vrstva). že na jed bolehlavu sa dá postupne navyknúť. Pre podobnosť možno bolehlav zameniť s čechricou voňavou — Myrrhis odorata (L. (majú celkom iný pach) a podobná halucha — Oenanthe L. Droga chutí odporne slano a horko. Prežitie intoxikácie v gravidite má teratogénne účinky (vývin znetvorenín u mláďat). kroviskách. Antickí lekári poznali bolehlav (koneion. dutá. Časté sú zámeny plodov — treba si všímať ich opisy. až priveľmi. ako aj jedovaté vlastnosti. 399 ním usmrtili Sokrata. cicuta). hrubé byle sa odstraňujú a materiál sa rýchlo suší prirodzeným teplom. Smrť nastáva ochrnutím dychu (pri plnom vedomí). bez stopiek (napr. Najdôležitejšou obsahovou látkou bolehlavu sú jedovaté piperidínové alkaloidy — najviacej je ich v plodoch (vo vnútornom oplodí. na ktorej vyvolávajú svrbivé vyrážky. kde sa bolehlav už nevyskytuje. Po dozretí stoja proti sebe takmer polmesiačikovito. Treba dávať pozor najmä na zámeny nejedovatých druhov s jedovatými. Rastlina hojne rástla medzi Aténami a Megarou i na Peloponéze. spravidla na teplejších stanovištiach do 1 000 m nad morom. ČsL 4 vylučuje jeho prímes v anízovom plode chemickou skúškou. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . resp. biele. okrem neho sú tu jemu príbuzné látky (koniceín. Ako liečivo sa často používala čerstvá šťava. zápary zo zelerovitých plodov sa používajú najmä v detskom lekárstve a čaje sa pijú ako vetropudné. okolíky zložené z 8 — 15 okolíčkov. kvitnúce časti a listy (jún—júl). po dosušení v teple sa plody vytriasajú a nechajú bežne sušiť v tieni (čas zberu asi august—september). Listy trojito perovito zložené. vôbec nemá (neobsahuje totiž vôbec silicu). silicové kanáliky. V staroveku poznali bolehlav aj ako popravný nástroj (Grécko a Perzia). potom rozpuk jedovatý — Cicuta virosa L. Príznaky otravy skoro s klinickou presnosťou opísal Platón.) a r. Pri zbere plodov — Fructus conii. Kvety drobné. najznámejší alkaloid je koniín. Plod má na priereze nápadne žliabkovito vykrojený výživný bielok (endosperm). kozy a ovce sú menej citlivé. najmä silicových rastlín. sú krídlaté a na okraji jemne poprehýbané. na rumoviskách pri osadách. Zámeny medzi rastlinami z čeľade zelerovitých sú časté. aníz je spravidla stopkatý. prv časté prímesi v aníze však už nie sú).5 %. ktoré zväčša patria do rovnakej čeľade (zriedkavou aj preto. pôsobí ochromujúco na pohybové nervové zakončenia. plody sú visiace dvojnažky (podrobný opis plodov v ďalšom texte).) Scop. 404-403 pred n.toškvrnitá. živých plotoch. ktoré majú prakticky všetky zelerovité rastliny. Druh rastie v húšťavách. do ktorej sa asi primiešavalo ópium. a to rovnako jeho liečivé schopnosti.. Na farmaceutické účely sa niekedy zberá vňať — Herba conii. bravy zasa opačne. Už vtedy bolo známe. Alkaloidy sa výborne vstrebávajú sliznicami i kožou. Drogy i alkaloidy bolehlavu slúžili 71 .

Dnes sú však zastarané. že akékoľvek terapeutické experimenty s bolehlavom v ľudovom liečiteľstve sú zakázané a prípadné použitie je dôsledne vyhradené iba lekárovi. rusky: BORÁK LEKÁRSKY BORAK LEKÁRSKY Jednoročná bylina vysoká 3080 cm. listy prízemnej ružice stopkaté. francúzsky: Bourrache officinale. s pôvabnými modrými kvetmi. z ktorej vyčnievajú tyčinky s neplodnou polovicou. pri duševných chorobách a pod. indikovaná ako kedysi koniín. rastlina sa používa podobne ako v alopatii. Sprengel (t 1833). Dnes sa iba niekedy upotrebúva izolovaný koniín. i keď jeho pôvod sa bežne kladie do južnej Európy. Naši zástupcovia čeľade borákovitých sú byliny. Veľmi zriedka sa v nížinách pestuje ako zelenina a vo voľnej prírode splanieva. Druh pochádza z južnej Európy. burák. známy skôr pod menom Avicenna (žil Akosť — najviac v % Znak Ináč zafarbené časti drogy ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I.). 8 2 1 12 15—20 3 II. preto treba dať pozor na opisy a vyobrazenia. oharková zelina. Antika asi borák nepoznala. byľ riedko štetinato ochlpená. niekdajšie použitie pri rakovine je celkom neopodstatnené. ktoré sa hojne používajú v ľudovom liečiteľstve a z toxikologického hľadiska. maďarsky: Kerti borágo. Má nápadné modré alebo biele stopkaté kvety s krátkou korunnou rúrkou. Bolehlav uvádzame najmä pre možnosť nebezpečnej záměny s liečivými zelerovitými rastlinami. ako majú vyzerať všetky rastliny patriace do tejto čeľade. sediace. Ako ČSN sa týka iba vňate (ON 86 6828): však napísal v jednom zo svojich diel vynikajúci nemecký botanik C. napríklad čapíkmi (supozitóriami) s obsahom koniínu sa lekári pokúšajú ovplyvniť inak neutišitelné bolesti pri ochoreniach predstojnice alebo niektorých chorobách nervového pôvodu (neuralgie). taliansky: Borragine. španielsky: Borratza. V homeopatii sa z rastliny pripravuje tinktúra a esencia (dil. D 4). 16 4 2 12 15—20 5 . najmä ich najslávnejší lekár Ibn Sina. lebo alkaloidy sú prchavé. Gurkenkraut. ich obsah v rastlinách značne kolíše a okrem toho majú nepríjemné vedľajšie účinky. BRUTNÁK LÉKAŘSKÝ Borago officinalis L. Práve borák je z botanickej stránky vzorom. radosť srdca Nemecky: Borretsch. majú na stonke i listoch tuhé drsné chlpy (preto sa označujú aj ako drsnolisté) a sú si navzájom podobné. plytko vykrajované až celistvookrajové. čo vari nebude presné. kvety tvoria riedke závinky a sú s listeňmi. Vyznačujú sa komplikovaným spôsobom dávkovania. Zo všetkých borákovitých je najznámejšia nezábudka 72 (Myosotis L. anglicky: Borage.v minulosti ako upokojujúce prostriedky — proti kašlu i astme. na byli vajcovité. Zámena medzi nimi je veľmi ľahká a častá. priama. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: atlacier. borák poznali Arabi. Netreba azda upozorňovať.

drevo obsahuje i trochu živice. Plody modročierne galbulusy. sabinén a i. sacharidy a stopy silice. pri zápaloch sa kombinuje s koreňom kostihoja. borovička. Pomer zosušenia sa pohybuje v zvyčajnom rozpätí. dosahuje až 200 kg/ha a kvitne už asi mesiac po výseve.0 g ako mace- Požiadavky na plodovú drogu uvádza ON 86 6610 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté. že vzniklo z arabského abon a rach — otec potenia. a to pre schopnosť vylučovania potu. kvety voňajú medom a chutia nevýrazne.2—2 %. s rumančekom.2 %) a azda i alantoínu — látky podobnej močovine. Uprednostňuje suchšie pôdy na výslnných miestach. usporiadané v trojpočetných praslenoch. Zväčša sa používa ako protektívum. kvetom bielej hluchavky a so šípkami. derivát purínu. Zber sa robí do vzdušných nádob. vňaťou repíka. najmä pri kašli a krčných chorobách. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvých listov. kyselina askorbová. potom triesloviny (asi 3 % ) . musí sa olúpať. nechtíka. prípadne kvet — Flos boraginis. Ako jej prvý výrobca sa uvádza Šebastián Laur zo Spišskej Belej. dozrievajú v treťom roku. Jeho mednatosť je vysoká. ihličie a pod. listom ibiša. Palmu. ďalej pri zápaloch močových ciest. zložená prevažne z terpénov (pinén. Niekedy sa vyrába aj borákové víno (obyčajnou maceráciou). na obklady s listom skorocelu. Zápar sa nechá stáť asi 15 minút a pijú sa 2-3 šálky denne.v rokoch 980-1036). Borievka má jemne aromatický pach a slabo korenistú chuť. Bratom borovičky je anglosaský gin a príbuzný je francúzsky geniévre alebo nemecký Steinhoger. robí sa v rukaviciach (september—november). rusky: . hlavne v ľudovom liečiteľstve a homeopatii. B. Kvitne asi v máji až v septembri. francúzsky: Genévier commun. Rastlina sa pestuje hlavne preto. ihličie a pod. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej Anorganické prímesi Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I.5-2. jalovec Nemecky: Gemeiner Wacholder. reumatikkých ťažkostiach. Drevina so širokým ekologickým rozpätím. Plesnenia drogy sa netreba obávať.5 20 5 1 0. Drogy sa dávkujú vo forme záparu v množstve 2 — 3 g kvetovej drogy alebo 8 —10 g vňaťovej (listovej) drogy (1 a 1/2 až dve lyžice) na pohár až dva vriacej vody. na upokojenie a ako metabolizujúci prostriedok.). Cyprusovité — Cupressacea Ľudovo: borovec. Z obsahových látok drog je liečebne najvýznamnejšia silica.5 II. Vňať má osobitne príjemnú chuť — asi ako uhorky a podobný slabý pach.5 0. Juniperus communis L. napísal Plínius. Tu sa pripravuje macerát (asi 8 %) alebo odvar.Fructus (Bacca) juniperi a zriedka drevo — Lignum juniperi. Materiál sa opatrne suší v tenkých vrstvách v tieni (teplotou do 40 °C). slnečnice a s vňaťou komonice. „Vykiadzali sa ňou obydlia a zaháňali hady".5 0. ihlice dlhé až 2 cm. 25 1 1 20 6 0. Významná je prítomnosť rozpustných kremičitanov (do 2. pôvodný je asi iba v južnom Španielsku. plody jej obsahujú v množstve asi 0. ktorý sa po krátkom zavarení (3-5 minút) nechá stáť prikrytý asi 12 minút a vhodným spôsobom prikladá (prípadne sa prikladajú priamo čisté rozdrvené listy). Borák sa u nás kedysi hojne pestoval v záhradkách ako korenina a zelenina. nenakupované — zberá sa vo februári—marci. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 . kvetu pagaštana. jadlovec. Pri manipulácii so suchou drogou treba trochu opatrnosti — suché kvety pichajú. nedozreté plody Časti konárikov. saponín. že jej listy poskytujú chutný korenistý šalát. Predmetom zberu a nákupu je u nás stále oficinálny plod . anglicky: Juniper. O pôvode pomenovania boráka jestvujú spory. čo sa prejavuje diuretickým účinkom. kvitnutie trvá približne mesiac. V terapii sa využíva dráždivé pôsobenie silice na obličky. odvarom sa niekedy prifarbujú zeleninové konzervy. Materiál sa najlepšie suší umelým teplom (do 35 °C). Ľudové liečiteľstvo používa drogy pri ochorení dýchacích ciest. Široké a významné použitie pre plody našiel až stredovek.5 0. Zberá sa vňať — Herba boraginis. obyčajná je v Čechách celkom chránená. taliansky: Ginepro. maďarsky: Boróka. Dnes plody tvoria surovinu na výrobu borovičky. Droga má aj vonkajšie použitie na hojenie rán.5 0. V staroveku sa občas používali červenoplodé a grécke druhy borievky a aj b. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1. ktorá sa zúčastňuje na stekuťovaní sekrétov z rán a umožňuje tvorbu nového zdravého tkaniva. 15 0. ktorý má príjemnú uhorkovú chuť. chronických vyrážok a popálenín. Najpravdepodobnejšie vyzerá zdôvodnenie talianskeho botanika L. niekedy viackmeňový.). a to v začiatočnom štádiu kvitnutia (máj-jún až september) alebo len listy — Folium boraginis. Najlepší zber plodov je ručný. vrstvia sa maximálne do výšky 20 cm. pretože sú citlivé na zaparenie. Je aj dobrým krmivom pre dobytok. kyselina askorbová. Na poli sa ľahko zvrhne na divú formu a stáva sa z neho burina. na potné kúry. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chránenú pred svetlom a vlhkom. organické kyseliny a triesloviny. Podstatnú časť účinných obsahových látok tvorí sliz (až 30 %). keď Arabi zaviedli slávne liečivo: borievkový lekvár — Roob juniperi. v SSR nie. Drevo zberáme iba na výslovnú objednávku — suší sa bežným spôsobom.5 73 . kvety dvojdomé. hojná i v subalpínskom stupni. španielsky: Enebro. Okrem toho sú v plodoch sacharidy. obyčajná. V ZSSR ho používajú na rozhojnenie včelej paše okolo úľov. Liečebné upotrebenie rastliny nie je veľké. pretože ide o nesprávne prenesenie pomenovania boyhlosson na borák (Dioskorides ním označil borákovitú rastlinu smohlu modrú — Anchusa azurea Mill. drevo iba v stopách. JALOVEC OBECNÝ BORIEVKA OBYČAJNÁ Úzko ihlancový ker. živice.5 20 4 1 0. horčiny. Z nazberaných plodov sa odstránia nezrelé a nevyvinuté. drevo v tomto smere pôsobí slabo (dávka je 0.7 1 1 ČsL 4 15 0. minerálne látky (najmä dusičnan draselný a soli vápnika). Tvrdenie bude však asi tiež omylom. kožných vriedkov.

BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ .KOSODREVINA BORIEVKA OBYČAJNÁ rát alebo zápar). Ich vyššie dávky a dlhšie užívanie poškodzuje obličky.5 g drogy v jednej dávke). opadajú po 3—9 rokoch. Obsahujú až 35 % výborného oleja. Kvety jednodomé. anglicky: Mountain Pine. vyvolávajú krvácanie.). 169. Plody šišky. kedrové mlieko alebo kedrová sladká smotana 74 . taliansky: Mugo. Názov kosodrevina je odvodený od kosých. V ZSSR sa kedrové oriešky používajú v cukrárstve a konzervárenskom priemysle. 102. samčie v zlatožltých vajcovitých klasoch. denná dávka silice je 2—5 kvapiek. 15 1 15 7 2 Ker alebo strom s poliehavým kmeňom i konármi. hlavne diuretické. krvčistiacich.KOSODŘEVINA Pinus mugo Turra subsp. vyrastajú po dve. Pino pumilio. 65.živa silicu alebo jej liehový roztok. Niekedy slúži aj ako diaforetikum a prísada do urologikkých. Majú aj dezinfekčné účinky. španielsky: Pino negro. po dozretí v treťom roku ovisnuté. a to najmä v oblasti Tirolských Alp. sibírskej (Pinus sibirica L. Oficiálna medicína na tieto účely pou- Borievkové drevo — Lignum juniperi — sa hodnotí podľa požiadaviek ON 86 7210: Akosť — najviac v % Znak Kusy dreva so zvyškami kôry Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 1. že semená b. ktorá sa destiluje pomocou vodnej pary z ihličia a mladších konárikov. rusky: . ktorý sa po vylisovaní za studena používa predovšetkým v potravinárstve. Borovice vtedy používali hlavne na stavbu lodí. krivých konárov. horskej sa v histórii zle pátra. t. Po b. metabolických čajovín. sú olejnatým potravinárskym orieškom (aj olejnaté semená limby sú jedlé) a nazývajú sa kedrové oriešky. 10 1 15 7 2 II. ale v kombináciách. maďarsky: Henye fenyo. j. antireumatických a tzv. pumilio (Haenke) Franco Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: kosodrevina Nemecky: Berg Kiefer. francúzsky: Pin nain. Plodová droga je často zložkou diuretických čajovín. Zámeny sú veľmi nepravdepodobné . Dáva sa i do osviežujúcich kúpeľov (100 až 200 g na liter odvaru) a protireumatických aj iných prípravkov. Drogy sa neužívajú samotné. Je málo známe. Pino montano. Rastie v subalpínskom stupni na rôznych substrátoch. ktoré sú na konci vystúpavé. vytvára samostatný kosodrevinový stupeň. KLEČ HORSKÁ . zamladi vzpriamené. aj v ČsL 4 — Species diureticae. stomachické a aj ako cholagogum. že kosodrevina rastie vo vysokohorských oblastiach. Čajoviny č. Už názov rastliny hovorí. aká je oficinálna napr.). 3. ako sú Alpy. Dávky pre dokonale zdravých na obličky a negravidné ženy sú 1 kávová lyžička drogy na zápar dva razy denne (ČsL 4 uvádza perorálne na zápar 0. samičie tmavočervené. Homeopatia má podobné použitie pre esenciu pripravenú z čerstvých plodov. ktorí ním označovali všetky ihličiny podobné borovici (Gréci ich rozlišovali lepšie). Názov pinus je známy od starovekých Rimanov. u nás Karpaty. ktorý slúži aj na masáže alebo ako žalúdočný a vetropudný prostriedok. sestry našej tatranskej limby (Pinus cembra L. listy — ihlice sú dlhé 5—8 mm. ako ju tu nazývajú. oddávna sa však z ihličia destiluje silica. Používanie plodov je zhruba analogické. Stade pochádza väčšina materiálu na silicu. odkiaľ má aj pôvod jej meno Mugo alebo Mugus. južné a severné Tirolsko a Horné Bavorsko. Plody sa uplatňujú aj vo veterinárstve.

španielsky: Pino Silvestre. po oboch stra- 75 . stretávame sa s kosodrevinovým olejom ako s nevyhnutnou súčasťou olejkárskej výbavy. Najjednoduchší spôsob aplikácie je pol kávovej lyžičky v štvrť litri horúcej vody . (napr.KOSODREVINA vonkajšie prekrvenie.). Výrobou týchto olejov u nás silne utrpeli porasty limby a kosodreviny. V 17. organické soli a živice. prípravok so silicou kosodreviny je Inhalol pini (kvapky používané na inhaláciu pri kataroch dýchacích ciest alebo riedené s teplou Vincentkou 1 : 20 až 1 : 40) a roztok Inhalex. 1676. pijú sa 2—3 šálky denne. Silica sa uplatňuje predovšetkým na inhaláciu pri ochorení dýchacích ciest. borka šupinovito odpadá. V stredomorskej oblasti sa podobne využívajú pinelky — pignolky čiže píniové oriešky. 2 g kosodrevinovej. Oleum pini pumilionis — silica kosodreviny . ktoré je miestami ľudovým prostriedkom s podobným použitím ako silica destilovaná vodnou parou (užíva sa vnútorne: asi 5 % zápar z ihličia. taliansky: Pino di scozia. olejnaté semená pínie (Pinus pinea L. na plytkých pôdach aj na skalách. pri kolike. opadávajú po 2 — 3 rokoch. s rozpukanou kôrou. Príbuzná je b. pri chorobách dýchacích ciest. sosna obyčajná Nemecky: Gemeine Kiefer. Sosna je nenáročná drevina. ktorý vraj náhodou vynašiel slavkovský učiteľ Gašpar Donati r. 1640 kežmarský lekár Kristián Augustín de Hortis a vyrábal sa hojne všade na Spiši (Oleum seu Balsamum hungaricum). anglicky: Scots Pine. Z kosodreviny možno celý rok zberať ihličie.je bezfarebná tekutina s príjemnou vôňou. Ihličie obsahuje aj triesloviny. stor. Kvety jednodomé. . i na mokrých rašeliniskách typu vrchovísk. Za účinné sa ešte rátajú silvestrén a kadinén. nositeľom vône je predovšetkým bornylacetát. Oproti terpentínovéj silici má výhodu v menšom obsahu dráždivého pinénu. Pripravujú sa aj viaceré mazadlá či masti. dávajú sa do kúpeľov. boleniu zubov a i.. plody sú šišky a dozrievajú v druhom roku. Oleum pini pumilionis vyvoláva Pinus sylvestris L. Ostatné účinky má podobné ako silica z borovice lesnej alebo eukalyptová silica (pozri cudzokrajné drogy). 0. v dolnej časti kmeň hrubý. 10 g liehu — na inhaláciu). obyčajne v pásme dubín. Silica kosodreviny patrí do skupiny ihličinových silíc (destilátov z čerstvého ihličia. počas veľkého rozšírenia olejkárstva u nás. miestami zasahuje aj do pásma bučín až smrečín.. Súčasne sa jej dobre darí na vápencových bralách. 0. výhonkov alebo plodových šišiek smrekov. na vresoviskách. Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: borovica. znáša kyslé i zásadité substráty (pH 4—8). borovíc). smrekovca. proti závratom. slúžia na uľahčenie odkašlávania alebo do esencií na zlepšenie ovzdušia v uzatvorených miestnostiach a sálach. Oficiálnym využívaním výluhov z kosodrevinového ihličia sa preslávili kúpele v Spišskej Belej (okres Poprad). ČsL 4 má silicu oficinálnu.SOSNA získané rozotieraním semien vo vode. samčie žlté. čierna — P. Časté sú kombinácie silice s mentolom a i. okrem toho je prítomný pinén. pri nachladení.BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ . nigra L. francúzsky: Pin sylvestre. Z limby sa vtedy pripravoval limbový olej. Jedia sa surové (chutia ako mandle) a zužitkúvajú sa aj v cukrárstve. Oleje sa používali najmä proti „prsným ťažkostiam". felandrén a rad ďalších — asi 25 významných zložiek. reumatizme a pod. rusky: . - Strom vysoký až 40 m.5 g mentolu. silno voňajúce karbonylové zlúčeniny nie sú bližšie známe.inhalovať lievikom. Všetky dráždia kožu. ktorý sa po zaparení nechá stáť asi 20 minút prikrytý. jednotlivé alebo po 2 .5 g eukalyptovej silice.3 na konci konárikov. BOROVICE LESNÍ BOROVICA LESNÁ . má však dlhšie ihlice. pŕs a pod. hučaní v ušiach. sú lahodnou a výživnou pochúťkou. ktoré sa používajú na natierame chrbta. Upevňuje viate piesky a bežne sa pestuje ako úžitkový lesný strom. samičie zelenkasté. maďarsky: Erdei fenyo. Ihlice vyrastajú na konároch po dve. Vynašiel ho vraj okolo r. Nachádzame ju na suchých pieskoch. Čs. limonén. zvonka na kúpele: 20 % zápar na 2 litre vody — vyliať celé do kúpeľa).

sosna bola u nich pitys agria. ktoré sú veľmi účinné (oficinálne sú napr. Názov terebinthina — dnešný terpentín.. Materiál sa môže aj sušiť — rýchlo. Terpentínová silica sa používa predovšetkým ako známe rozpúšťadlo lakov či farieb. vredových mastí. Najvýznamnejším produktom ihličín je oleoresina = silico-živica-terpentínový balzam — Balsamum terebinthina. ktorá sa ešte ďalej čistí (Oleum terebinthinae rectificatum) a neprchavú. aj na parfumovanie dychu — rímske ženy ho pili ako univerzálne dezodorans. Turio pini sylvestris. Kvitne asi v máji a dáva veľké množstvo peľu. Pri prípadnom jarnom zbere výhonkov treba dávať pozor aj na smrek obyčajný (Picea abies (L. i keď podradnejšej akosti. príp. Podstatnú zložku všetkých tvorí živica. Predmetom zberu sú konce konárikov — jarné výhonky. Niekedy tvorí súčasť tzv. ako bieliaci prostriedok (dáva sa napr.BOROVICA LESNÁ . hrubšie a vajcovitého tvaru. Včely ho zbierajú iba pri nedostatku. sylvestris L.SOSNA nách rovnako tmavozelené a väčšie šušky. sa ním kŕmili kozy — ich mlieko potom pomáhalo proti tuberkulóze. veľmi krátko sa zavarí 500 až 1 500 g mladých pupeňov na 2—3 litre vody a odvar sa vleje do kúpeľa teplého asi 34° C.3 % silice s obsahom dráždivého pinénu a horčiny s kyselinou askorbovou. O mäkké stavebné drevo nebola v Grécku alebo v Itálii núdza. je známy oddávna. Neskôr sa z čerstvých borovicových ihlíc vyvarením v lúhu pripravovala tzv. upravuje a používa sa najmä v technike. Borovica meduje zriedka. lesná vlna vyrábala aj tak. Výťažky sú vnútorne veľmi dráždivé a poškodzujú obličky. vydanie). niektorých náplastí. najlepšie umelým teplom. rozvarené ihličie sa dávalo do kúpeľov. Istejšie sú ako prísada do kúpeľov pri nervových a reumatických ťažkostiach. Liečebné použitie borovicových pupeňov je zriedkavé. keď sú konce konárikov pokryté striebornými obalmi. ktorý horlivo zbierajú. vyvarené ihličie sa prikladalo na bolestivé miesta a obviazalo. Zber sa robí iba za slnečného počasia. boli to jednoducho latinské abies alebo grécke elaté a pinus . 6. spadkového i listového pôvodu a množstvo medovice závisí od klimatických podmienok. čo bolo poruke. Spracúva sa väčšinou pomocou destilácie na dve frakcie: prchavú — tvorí ju terpentínová silica (Oleum terebinthinae). príp. bez živice. Poskytuje im však tmel — propolis.) Karsten). Používajú sa na prípravu osviežujúceho a vitamínového nápoja. Skladovať sa môže iba v dokonale zatvorených nádobách. že sa asi pol kg čerstvého ihličia namáčalo deň v dvoch litroch studenej vody a potom asi hodinu sa povarilo. Zber sa robí zásadne iba z vyrúbaných stromov. med je tzv.). ktorý sa pokladal za dobrý liek proti rakovine a bol obľúbený pre svoj osobitý pach. Najlepšie drevo už vtedy poskytoval dub. ktorý ich má menšie. do vyvárky bieliz- 76 . Surový produkt sa čistí. pri lámke a pod. aby sa zachovala vôňa. ďalej asi 0. U nás je však ich zber zo živých stromov zakázaný. a to v marci—apríli. Sosna je dôležitá aj inak. Drevá sa prísne triedili a borovice ostali na stavby a na palivo. Gréci však lepšie rozlišovali ihličiny. v nemeckom liekopise. ktorou sa plnili hlavnice pre chorých a obkladali údy postihnuté reumatizmom. V staroveku sa na ihličiny hľadelo prakticky: drevo tvorilo stavebný materiál a bralo sa to. Používali ho preto chorí i zdraví a slúžil napr. Môže pochádzať z rozličných borovíc (je ich asi 80). Veľmi aromatický živicový pach a horkokorenistú chuť majú aj ľudové používané pupene zo smreka obyčajného (Picea abies) a z jedle bielej (Abies alba Mill. ale nie všetky sú vhodné na získavanie balzamu. kedysi toto pomenovanie bolo vyhradené len pre produkt z ostrova Chios (cyperský balzam). ako píše Theofrastos.všetko. z európskych je to najmä P. lesná vlna. Podľa starého ľudového receptu sa tzv. ktorú tvorí najmä živicovitý zvyšok — kolofónia (Resina colophonium). Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. čo sa podobalo borovici. Získava sa narezávaním dreva.

mydiel a pod. Medzi ne patrí aj bôľhoj. podlhovasto vajcovité.Papilionaceae) Ľudovo: skalák. Pre obsah pinénu dráždi kožu. žltá ďatelina. riedke.). taliansky: Vulneraria. purpurovými. 11. na byli striedavé. Vyskytuje sa v niekoľkých poddruhoch. Zámena rastliny pri zbere nehrozí. Už názov rastliny vraví o jej liečebnom poslaní. solník. najmä svahy a okraje lesov na plodných pieskoch a hnedozemiach. To sa zhoduje aj s latinským vulneraria (vulnus = rana). ktoré sa líšia okrem iného aj farbou kvetov. prítomnosť škodcov vylúčená 77 . Listy v prízemnej ružici. ktoré sú až dodnes vážené právom či neprávom v ľudovom liečiteľstve. Znáša aj vápencový podklad.ne. ktorý sa získava najmä z druhov rodu Pinus. Pestuje sa tiež ako krmovina („žltá ďatelina"). chlpatá. Čajovina č. živo sa uplatňovalo najmä učenie o signatúre. preto sa pestovalo liečenie pomocou liekov: chladivé lístie malo mierniť zápalové procesy. BOĽHOJ LEKÁRSKY BÔĽHOJ LEKÁRSKY ÚROČNÍK BOLHOJ Anthyllis vulneraria L. úročník. 68. Nerozmrvené časti 5—10 % Mierne zmeny. sediace v pazuchách 3—7-laločnatých listeňov. maďarsky: Nyúlszapuka. nepárno perovité. bielymi. Bôbovité — Fabaceae (Motýlokveté . ktorú nemožno odoprieť antickým chirurgom. Pre silné dráždenie sa dnes nahrádza v inhalačných prostriedkoch kosodrevinovou silicou. bylinné výťažky čistiť. lekársky. nemeckým Wundklee — t. málo rozkonárená. Súkvetie tvoria zdanlivo koncové hlávky so žltými. rastlina. úročka. je veľmi nápadná a známa. ktorou sa hoja bolestivé miesta. španielsky: Vulneraria. koncový najväčší. Pri chirurgických zákrokoch jestvovali iba slabé dohady o zábrane vniknutia infekcie napr. všetky čelistvookrajové. Druh obľubuje suché stanovištia. väčšinou však technické. Napriek všetkej obratnosti. náplastí a mazadiel proti reumatizmu a pri neuralgických bolestiach. chorvátskym ranocelna. Plody sú šikmo vajcovité struky. j. francúzsky: Anthyllide vulnéraire. Sčasti rozmrvené Droga nepoškodená. drogová norma dosiaľ nevyšla. Droga skladovateľná — všeobecne platné zásady pre vysušenie na vzduchu do 5 % Pôvodná. Ľudové „rady" na vnútorné upotrebenie pri niektorých chorobách vonkoncom neodporúčame — silne dráždi obličky. u nás rastie iba spomínaný b. Je jedným z druhov charakteristických pre sladké lúky. do rany alebo o ničení choroboplodných zárodkov chemickými prostriedkami. neriedená silica spôsobuje až ťažko sa hojace rany. vo vyratúvaní sa stretávame s mnohými bylinami. ČsL 4 uvádza ako oficinálny čistený terpentínový olej — Oleum terebinthinae rectificatum. rusky: - Trváca bylina vysoká 5—40 cm. anglicky: Kidney-Vetch. byľ oblá. preto je vhodná ako zložka mastí. preto možno uplatniť len všeobecné kritériá: Kvalita Znak Vlhkosť Prímesi (každého druhu) Farba a vzhľad Poškodenie škodcami a ich prítomnosť I. nevedeli sa zbaviť určitých chýb v liečiteľstve a väzeli aj v zajatí mágie a povier. Dokopy je asi 30 druhov bôľhojov. Kolofónia má podobné vonkajšie použitie. niekedy dvojfarebnými kvetmi. dezinfikovať a hojiť. žlťák Nemecky: Gemeiner Wundklee. preslávený Čs.

BREČTAN POPÍNAVÝ BREČTAN POPÍNAVÝ + Hedera helix L. 78 kvetom bazy čiernej. triesloviny. Známy je hederakosid hederasaponín A. fytoncídne pôsobiace látky a čerstvé listy miestne dráždivú látku helixín. maďarsky: Repkény borostyán. Nie je však celkom isté. aby si zachoval pôvodnú farbu a nestratil aromatický pach. čo podmieňuje predovšetkým obsah saponínov. francúzsky: Lierre grimpant. Pomer zosušenia čerstvého materiálu je asi 4. Trhajú sa ručne alebo špeciálnymi kovovými hrebeňmi. kempferol. Dakedy ho pestujú aj ako izbovú rastlinu.. V súčasnosti je bôľhoj skoro výhradne záležitosťou ľudového liečiteľstva. sliz a triesloviny. nehojace sa rany (vredy predkolenia a pod.) Schreb. Z literatúry poznáme prípady otráv — predovšetkým detí. na pníčkoch laločnaté. s kvetmi trnky a pod. španielsky: Herba. piesčitej i vápenatej pôde. častejšie sa spája však s keltským hedea = povraz (pre tvar stonky) či s gréckym hedra = sedlo. anglicky: Ivy. Modročierne bobule brečtana dozrievajú na jar a sú prudko jedovaté. 5 minút na veľmi miernom ohni a prikryté. saponíny. pomliaždeniny. vňaťou očianky. cintorínoch. Podľa predstáv starých Grékov sa vencami z brečtana zdobil boh Zeus s členmi svojej družiny.xantofyl. rusky: Ker so stonkou dlhou aj 20 m. úbormi nechtíka či rumančeka. Vytvára tu dostatok zelenej hmoty. vňať — Folium (Herba) hederae helicis. po 15 minútach scediť a po prefiltrovaní piť). steny. listom brezy. Kvety zelenkasté. obľubuje tieň. Ako dobré suché i zelené krmivo je veľmi vhodný najmä pre horské oblasti a hojne sa pestuje na Balkáne a v strednej Európe. Výluh slúži aj ako vlasové kozmetikum. trhajú sa na jar alebo v lete (jún—júl). na vymývanie mokvavých a páchnucich rán. na kloktanie pri ochoreniach ďasien. taliansky: Edera. farbivá . ktorá sa užívala ako liek. Rastlina obsahuje ešte horké glykozidy. omývanie. súborne sa nazývajú hederakosidy (z chemickej stránky majú triterpénový charakter). usporiadané v okolíkoch. ktorý ľahko prechádza v monodezmozidický a-hederín s vysokým hemolytickým indexom (= 15 000). napomáha vylučovanie bakteriálnych toxínov a škodlivých produktov látkovej premeny. Plody mali uplatnenie ako dáviaci alebo laxatívny prostriedok. zvonka napr. aby sa vyberali iba svieže a nie celkom rozvinuté kvety — iné totiž pri sušení nadobúdajú nepekný hnedastý odtieň a rozpadávajú sa. dávky: 2 — 3 lyžice kvetov na 2 poháre vody — pije sa 1/2 až 2/3 pohára 2—3 x denne. na plodných konárikoch celistvookrajové. V homeopatii sa z čerstvých výhonkov pripravuje esencia (dil. možno ich sušiť aj na slnku.: Ajuga chamaepitys (L.). B. repíka. Z obsahových látok rastliny sú dôležité flavonoidy (kvercetín. . Je všeobecne známy a pri zbere jeho listov neprichádzajú do úvahy nijaké zámeny. Rastlina obsahuje predovšetkým saponíny (do 5 % — ich hemolytický index je asi 1 000-1 500 v 1 g listov). s úbormi arniky. D 1). pričom sa dožije aj 200 rokov. napomáha vylučovanie moču a povzbudzuje črevnú peristaltiku. zápaloch mandlí a pod. básnik. Čaj zo sekanej drogy sa zvyčajne pripraví ako zápar alebo odvar (variť max. či Plíniov anthylis je náš bôľhoj. túto vlastnosť brečtana už antika pokladala za nepríjemnú a Plínius si ťažkal. myšieho chvosta.5-6 : 1. Tieto obsahové látky sú rozložené v celej rastline. kožné zápaly. ktorá neúčinkuje na každého človeka rovnako. za účinnejšie sa pokladajú listy laločnaté. Čo do množstva je najviacej bidezmozidického hederasaponínu C (asi 4 % ).v ránhojičstve. genín hederasaponínu C je tiež hederagenín. pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. Väčšinou sa však používa zvonka: na obklady. Do čajovín sa vhodne kombinuje — interne s podzemkom pýru. z ktorých sa pili lieky pri rozličných zápaloch. na omývanie či obklady. Na juhu sa pne brečtana rozrastajú do značnej hrúbky a kedysi sa z nich vyrábali čaše. Materiál sa suší v tenkej vrstve na vzdušnom mieste. Treba však dávať pozor. líček. antocyaníny. Neskôr upadol do zabudnutia a potom prešiel do ľudového užívania ako prostriedok proti tuberkulóze. Druh rastie divo v tienistých lesoch a na skalách. Dávky drogy možno dvojnásobne zvýšiť. skorocelu a i. Droga — Flos anthylidis (Ros vulnerariae) sa skladuje v dobre zatvorených nádobách. vždyzelené dlhostopkaté listy. podľa možnosti čo najrýchlejšie. potom hederasaponínu B. Aralkovité . ľahko drevnatie. potom sacharidy a minerálne soli. U nás sú priotrávenia bobuľkami veľmi zriedkavé. alebo ide o Anthyllis hermannie či dokonca podľa mienky nemeckého botanika Sprengela o celkom inú bylinu . Plody sú čierne bobule dozrievajúce až na jar (marec—apríl). krmiva.druh Chamaepitys trifida Dumort (syn. pôsobí pritom sťahujúco a dezinfekčné. Ak rastlina prestarne. resp. ktorý má genín hederagenín a cukrové zložky tvoria po jednej molekule glukóza a arabinóza. Genín hederasaponínu B je kyselina oleanolová — podobne ako tymianový saponín materinej dúšky a má rovnaké cukrové zložky ako hederasaponín C. Kvitne v máji—júni a poskytuje včelám veľmi dobrú nektárovú pašu. pri kožných poraneniach. že brečtan je všade a ničí sochy. Sušia sa rýchlo. Neskôr sa rastlina stala symbolom uznávaných básnikov a jej pomenovanie možno odvodiť z gréckeho aédón = spevák. pretože sa upevňuje korienkami o skaly. Ľud si ho obľúbil aj ako náhradku za ruský čaj. Ako kultúrna bylina sa bôľhoj často zaraďuje do osevných postupov najmä na suchej. Dosť často sa vyskytuje aj v parkoch. zimolez Nemecky: Gemeiner Efeu. kde ho vysádzajú. Kvitne až od sedemdesiateho roku svojho života (v septembri až novembri). a podobný význam má aj helix od helissó = krútiť. vinúť. popínavý je u nás jediným zástupcom čeľade aralkovitých rastlín. osobitne však v plodoch. V súčasnosti má najvýznamnejšiu úlohu ako krmovina. preto ju treba včas skosiť. Rovnaký odvar sa používa aj externe. Sušený bôľhoj sa oddávna pil ako náhradka za pravý ruský čaj (kvet i list) a často sa kvôli tomu kombinoval s listom jahody alebo maliny. Z narezaných pňov vyteká gumoživica. poskytuje monodezmozidický p-hederín. na múroch. skôr sa stretávame s dotykovou alergiou na hviezdicovité chlpy mladých výhonkov brečtana alebo s podráždením pokožky zapríčineným čerstvými mladými listami. depuratívne pôsobenie. zberajú sa v čase kvitnutia rastliny (od mája do júna až júla). ktorá sa používa podobne ako alopatické prípravky. a preto dostal aj prívlastok lekársky.Araliaceae Ľudovo: bľušť. k nemu opäť vracajú. Liečebné použitie majú celé hlávky súkvetia bez stopiek. má celkový vplyv na látkovú premenu v organizme — metabolické. Dnes sa medicína — najmä na Západe — i liekopisy. zbehovček trojklaný (zbehovec úzkolistý).). náhrobky i domy a stromy. obsahové látky nie sú celkom prebádané. V súčasnosti sa liečebne používajú listy. Rastlina u nás reprezentuje iba nepatrný zvyšok treťohornej kriedovej kveteny. izoramnetín). vňate stavikrvu vtáčieho.

taliansky: Betulla. brezové víno alebo „šampanské". spolu s listom podbeľa. vňaťou pľúcnika. Novšie sa jej začal pripisovať protirakovinový účinok v začiatočnom štádiu ochorenia. Celú rastlinu treba preto pokladať za jedovatú. Pôsobí na krvný obeh (podľa dávky rozširuje alebo zužuje cievy a súčasne spomaľuje srdcový tep). 206. plstnatej — Betula pubescens Ehrh. Zber listovej drogy možno robiť aj z príbuznej b. U nás sa nesmie získavať . pri spastických bronchitídach — liekové formy sú kvapky. Ako sa zistilo. Vedecky podložené užívanie siaha do r. Dragendorff a i. zdrevnatených . maceruje za studena asi 8 h v šálke vody — pije sa po dúškoch cez deň).BREČTAN POPÍNAVÝ Betula pendula Roth Brezovité — Betulaceae Nemecky: Hängebirke. Čajovina č. previsnutej.0). Niekedy sa dávajú do čajovín (napr. ale má i antispazmotický. asi 1 g. Na kmeňoch starších briez sa často vo veľkom množstve vyskytuje huba ryšavec šikmý — Inonotus obliquus (Pers. Zberajú sa len svieže. feniklom i s koreňmi sladkého drievka). Listy deloidné. Strom so vzpriameným kmeňom a bielou lúpavou borkou. francúzsky: Bouleau blane. List sa ľudovo používal nielen ako expektorans. v terapeutických dávkach nemá nijaké nepríjemné vedľajšie účinky.5 až 6. Má výborné rezbárske drevo a je dobre známa aj včelárom.vážne sa tým poškodzujú stromy. starším zležaným navážkam a príležitostne osídluje piesky a kremičité horniny. Výťažok z nej účinkuje ako tonikum a antiflogistikum (prípravok Befungin — ZSSR). Droga. supozitóriá. dne. španielsky: Abedul. Breza patrí do palety prastarých ľudových liečebných prostriedkov. dávkovanie: plná kávová lyžička na šálku horúcej vody (3-krát denne). brečtan máva rozdielnu účinnosť podľa stanovišťa a sorty. dvojito pílkovité.) Pilát. Weissbirke. Druh dáva prednosť veľmi kyslým a kyslým pôdam (pH 3. jej výťažky sa uplatňujú v priemyselne vyrábaných prípravkoch proti čiernemu kašľu. maďarsky: Közönséges nyír. Sandbirke. j. Kvety v jahňadách — samčie po 2—3 na konci konárov. Vzhľadom na toxické pôsobenie je jeho upotrebenie bez lekárskeho dozoru nebezpečné a zakázané. samičie kratšie. a ich krížencov. s anízom. Na severe sa šťava pije ako občerstvujúci nápoj a skvasená ako tzv. ktorá už dávnejšie upútava záujem vedcov (Kriegel. rusky: - BŘÍZA BĚLOKORÁ BREZA PREVISNUTA Brečtan má dôležité miesto medzi saponínovými drogami — pôsobí expektoračne. na bočných konárikoch. Z liečebného hľadiska možno použiť všetky taxóny b. Zavarená s vínom (2 polievkové lyžice na štvrť litra bieleho vína) je prostriedkom proti žalúdočným a črevným kolikám. Z navŕtaného kmeňa brezy na jar pred nasadením listov vyteká sladká brezová šťava. ktorý ocenila a preverila i oficiálna medicína. ktorá je ľudovým prostriedkom na ošetrovanie vlasov. tablety a používajú sa i v aerosólovej forme. Breza veľmi rýchlo rastie a na pôdu nie je náročná. bez jahniad. ex Fr. keď sa experimentálne potvrdil a dokázal silný močopudný účinok odvaru. vyššie dávky môžu vyvolať veľmi nebezpečnú otravu. Plody sú krídlaté nažky. ovisnuté konáre husto posiate žltými živicovými žliazkami. na povzbudenie činnosti pečene a žlčníka (pri žlčníkových bolestiach zapríčinených kamienkami sa pol čajovej lyžičky drogy — t. anglicky: Silver Birch. Wolff. Kedže kvitne v apríli až v máji a včelám poskytuje hnědavý peľ i tmel — propolis. resp. ale aj pri reumatizme. zvonka sa aplikoval ako prostriedok na rany a pri parazitárnych ochoreniach. je nenáročný na ekologické podmienky. 1897.). Medzi mimoriadne dôležité a nakupované drogy patria listy. je zdrojom jarnej paše. ľahký sedatívny a protiedémový účinok.

pôsobenie čajoviny je potopudné. ale u nás nie sú podmienky na ich získavanie (zber pupeňov je priam nežiadúci). Zber rezaním konárov musí povoliť lesná správa. živica. 5 3 2 1 2 12 7 Ker. s kvetom lipy a čiernej bazy. minerálne látky. 154. vajcovité. 23. 74. Listy sa užívajú vo forme záparu (1—2 polievkové lyžice na šálku. Ostatné časti rastliny — brezové pupene (Gemma betulae) alebo destiláciou získaný brezový decht (Pix betulae) . Sú vďačným objektom na zácvik mladým zberačom — ťažko sa drvia a nezaparujú sa. kyselina askorbová (vitamín C). Druh často nachádzame v kroviskách a v drevitých zárastoch. Species urologicae Planta a do odtučňovacej čajoviny Reduktan.b.majú síce tiež liečebné použitie. 14. 66. Drogu po usušení možno vyčistiť na site s okami asi 6 x 6 mm. 237. 235. 65. končisté. bradavičnatý má čierne . Kvety s nenápadnou zelenkastou korunou. ale lámanie konárov áno. najlepšie ručne (v pevných rukaviciach zdrhovaním). Droga má slabý hemolytický účinok. celkom ukryté v oranžovom miešku. je typický štvorlaločnými tobolkami .). antireumatických a dezinfekčných čajovín. drobno pílkovité. aby bol bez prímesí.prítomné rozličné kyseliny. 109. b. 70. španielsky: Bonetero. potom sú Na listovú drogu — Folium betulae sa vzťahujú požiadavky ČSN 86 6416: Znak Listy sfarbené inak ako sviežozelene Iné časti materskej rastliny Stopy jahniad Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 80 Akosť — najviac v % I. kvôli lepšiemu vylúhovaniu sa odporúča pridať na hrot noža sódy bikarbóny — užíva sa 2-krát denne). bradavičnatý (E. kvadrátky Nemecky: Europäisches Pfaffenhiitein. Z terapeutických obsahových látok treba spomenúť silicu (asi 0. 156. Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1 (v jeseni 3 : 1). ČsL 4 žiada minimálne 30 hemolytických jednotiek saponínov v 1 g drogy. anglicky: Spindle-Tree. Listy sú u nás zvyčajnou zložkou močopudných (saluretických).05 % ) . diuretický efekt vyvoláva silica a flavonoidy (obličky sa pritom nedráždia). 64. značné množstvo flavonoidov — hlavne hyperosid (2 % ) . verrucosus Scop.„kvadrátkami". pre bunkový metabolizmus dôležitá kyselina nikotínová. saponíny (3 %). Častejšie sú kombinácie napr.5 12 5 II. Naše dva bežné druhy . 104. a to v apríli až v júni (auguste). ČsL 4 má drogu ako oficinálnu. Bršlenovité — Celastraceae Ľudovo: kňazské čiapočky. 152. dozrievajú na karmínové štvorpuzdrové tobolky so semenami ukrytými v oranžovom miešku. rusky: BREZA PREVISNUTÁ BRŠLEN EURÓPSKY častí. maďarsky: Csikos kecskerágó. 62. francúzsky: Fusain d'Europe. no zatiaľ čo b. zriedka strom s hladkou zelenosivou kôrou. dezinficiens močových ciest). Väčšina zástupcov rastie v subtrópoch alebo v trópoch. ako je Species diureticae Planta (pomocný liek pri chorobách močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. 1 — — — 0. Rezanie stromom neškodí. Listy lysé. 71. taliansky: Fusaggine. 92. majú dosť podobné plody. Zber je rýchly — treba iba dbať. resp. Bršlen je jediný zástupca čeľade u nás i v Európe. Pridáva sa i do čajovín Betulan. európsky a b. triesloviny. jej amid. BRSLEN EVROPSKÝ + Euonymus europaeus L. hojný zástupca listnatých lesov a krovín od nížin po horský stupeň asi do 1 500 m nad morom. Nedosušená droga sa však zlepuje a plesnivie. Čajoviny č. európsky má po dozretí jedovaté biele semienka upevnené v „kvadrátkach" na dlhých stopkách. 103. 78.

najmä červienky. čo sa tu myslí skôr ironicky. latinský názov vychádza údajne z gréckeho eu — dobre a onoma = meno. mäty a pod. kôra — Cortex euonymi. Pestuje sa pre listy. B.1 % — Polyestery C15-polyalkoholu. v Keni. aglykón je digitoxigenín a cukrové zložky tvoria ramnózy a glukózy). v najväčšom množstve zastúpený evonín) a ešte neznáma látka. efedrín a katín). za najdôležitejšie sa pokladajú digitaloidy (evonosid. Pre tieto účinky sú niekedy v cudzine zložkou priemyselne vyrábaných prípravkov. žlčníka alebo pri poruchách trávenia. Tanzánii a Somálsku. listy — Folium euonymi. Štruktúrne podobné alkaloidy sa izolovali aj z iných koreňov zástupcov čeľade (Trypterygium wilfordii). účinkujúcich na srdce a alkaloidov.gutaperča. atropurpureus Jacquin. dnes máme už menej údajov. Známa kata jedlá (Catha edulis Forsk. evobiosid a evomonosid. potom alkaloidy (v semenách asi 0. Rastlinu poznali už v staroveku. dlhšie sa neprejavujúci (latentný) priebeh. ktoré je skoro nepórovité a vhodné na kreslenie. Nápadný oranžový miešok budí niekedy detskú zvedavosť. Bylinožravce sa bršlenu vyhýbajú. Niektorí včelári však popierajú jeho význam. ktorá znižuje krvný tlak. má ho napr. špáradlá na zuby. vhodné napr. a tým možno vysvetliť niekdajšie používanie plodov bršlenu proti všiam a svrabu. Obsahové látky spomínaných drog nie sú veľmi známe. Prítomné sú ešte horké látky. vyrábali naši predkovia úhor. lebo niektoré druhy páchnu a sú jedovaté. Dužinaté plody bršlenu rozširujú vtáci. bradavičnatý má v koreni viacej gutaperče ako b. potom horúčkou a obehovými poruchami. pôsobia insekticídne. ktoré obsahujú viacero alkaloidov s povzbudivými účinkami (napr. Vtedy láka včely. Droga sa užíva ako psychoanaleptikum. z jeho odporne horkých semien sa prv lisoval olej. Bršlen je možno ker budúcnosti. hnačky). Kôra má dokázané cholagogické a mierne laxatívne pôsobenie. a preto aj figuruje v súpiske liečivých rastlín. obsahuje aj gumy. Navonok sa prejaví po 15 — 16 hodinách prudkými poruchami tráviacich ústrojov (koliky. Spomínané rastlinné časti ako drogy sú obsolútne (zastarané). na obuvnícke kolíčky (cvoky). ktorí spracúvajú bršleny na drobné výrobky. Ker kvitne v máji až júni. drobné a jemnejšie výrobky i palice. sú tiež rovnako toxické. i. že listy majú mierne preháňavé účinky a plody nevýrazne pôsobia na srdce (podobným spôsobom. Najpoužívanejší a najdôkladnejšie preskúmaný je bršlen rastúci najmä na Floride (USA) — E. Otravy zvierat i ľudí (aj dospelých) boli časté.semená ukryté len napoly v červenom miešku.. Plody európskeho druhu bršlenu (nazývané tiež Fructus tetragoniae) slúžili kedysi ako oficinálne proti nepríjemnému hmyzu a svrabu (za nositeľa účinku sa pokladá horká látka triacetín). B. Pre obsah príbuzného aukubínu takto pôsobia napr.) je ker rastúci v horách južnej Etiópie. Spolu s listami boldovníka. bradavičnatý (E. ktoré po celý deň odletujú s dosť veľkým množstvom sladiny a peľu. Z nášho druhu sa niekedy zberajú plody — Fructus euonymi. Poznáme aj nepríjemné stavy tokárov dreva. živicovité farbivá a dôležitá je aj koreňová kaučukovitá látka . Zástupcovia čeľade majú podobné spektrum obsahových látok ako bršleny. verrucosus) obsahuje o. Okrem glykozidov náprstníkového typu (digitaloidov). látku podobnú oleuropeínu (pozri olivový list) a iridoidénu (pseudoindikán aukubínového typu). ale aj do pušného prachu. Otravy plodmi majú skrytý. experimentálne sa dokázalo. sú zložkou prípravkov indikovaných pri nešpecifických ochoreniach pečene. ako náprstníky). niekedy oficiálna aj v alopatii. Drevo je tvrdé a ťažké. aj rumunčina a i. Extrakty sú 81 . drevo sa bežne používalo na rezbárske a sústružnícke práce. ktoré asi reprezentujú súbor toxických BRŠLEN EURÓPSKY látok. Liehové výťažky používa homeopatia pri kolikovitých hnačkách a pečeňových poruchách. preto sa v ZSSR pestuje a skúma sa aj u nás. príp. z tuhého a hustého dreva. Drogu z neho tvorí kôra — Cortex euonymi. Pomenovanie rastliny (bršlen — brslen) sa nevyskytuje iba v slovanských jazykoch. vychýrenosť. ktoré rady žerú miešky a semená potom vyvrhujú v chuchvalcoch. európsky a je jedovatejší. aj výťažky z očianky alebo z lipkavca.

anglicky: Bilberry. umiestnené v pazuchách listov. že chráni lesnú pôdu splavovaním a podporuje tvorbu humusu na nevápennom podklade. čierna jahoda. Plody sú guľovité modročierne oinovatené bobule.25 I 17 3 0. v tenkých vrstvách (3—5 cm). BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . 2 0. nelesklé. husto rozkonárený. 6 2 12 6 1 0.5 2 17 5 1.8 II. drobno pílkovité. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Látky extrahovateľné vodou — najmenej I. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1 (zber: júl— august). 1 0. Blauneere. myrtovky Nemecky: Heidelbeere. španielsky: Mirtilo. srdcovej činnosti a trávenia. Listy sa v máji až v októbri zdrhujú z bezkvetých konárikov. vajcovité. francúzsky: Airelle myrtille. Pred sušením sa odstránia všetky nečistoty a materiál sa suší rýchlo. myrtové jahody. Za priaznivých poveternostných podmienok poskytuje skorú výdatnú znášku medu. v lesoch na veľmi kyslých až kyslých pôdach (pH 4.5 Pri zbere listovej drogy hrozí zámena s listom čučoriedky barinnej — Vaccinium uliginosum L..toxické a ich dlhšie užívanie má za následok poruchy psychiky.ČUČORIEDKA BORŮVKA ČERNÁ BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . čičoretka. maďarsky: Fekete áfonya. hafery.6 40 I.ČUČORIEDKA Vaccinium myrtillus L.5-6. rašeliniskách. 12 4 12 9 1. Veľmi hľadanou surovinou sú tmavomodré oinovatené bobule. ktoré dozrievajú podľa nadmorskej výšky 82 . Vňať sa odstrihuje alebo odrezáva kosákom a suší podobne. Za zámenu treba rátať aj list brusnice pravej. rusky: — Kríček vysoký 30—50 cm. Kvety s guľovito krčiažkovitou zelenoružovkastou korunou. listy opadavé. čiernice. čičeretka. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Pre špecifickú účinnosť a toxicitu varujeme pred svojvoľným užívaním bršlenov v liečiteľstve. Druh rastie na vresoviskách.5 30 ČsL 3 1 0. niekedy trochu končisté. Čučoriedka kvitne asi v apríli — máji.6 40 II. Listová droga — Folium myrtilli sa hodnotí podľa ČSN 86 6425 Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny alebo listy sfarbené inak ako na rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predchádzajúceho) Obsah arbutínu — najmenej v % Na plody sa vzťahuje ON 86 6615 a ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Listy z materskej rastliny a pod. taliansky: Mirtillo. Čučoriedka je ešte dôležitá tým. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: boruvnice. Obľubuje nevýživné piesky.25 1 17 3 0. ale neznáša hlinité. ktorá však rastie na horských lúkach a má celistvookrajové listy a väčšie i svetlejšie plody. Osídluje ľahké aj ťažké pôdy. vo vyšších polohách aj v júni. Poznáme dokonca „čistý" čučoriedkový med.5 0.0).

gastritídach. flavonoidy a glukokiníny znižujúce hladinu cukru v krvi. ibaže b. plody okrem cukrov a plodových kyselín farbivá.) Avr. Druh nie je náročný na živiny ani na vodu. 28.8 83 . Falšovanie sa ľahko pozná — listy sú iného tvaru. Pre obsah vitamínov slúžia aj na podporu rastu detí a zvyšujú odolnosť proti chorobám. 23. maďarsky: Voros áfonya. prípravky dovážame.Buxus sempervirens L. biele až ružovkasté.5 -3 g (pol lyžice) na zápar . brusnice. najmä pri zbere listovej drogy. Syn.40. 12 Iné časti materskej rastliny ako listy: zle sfarbené listy Cudzie organické prímesi (rastlinné a pod. 25. kompóty a pod. taliansky: Myrtillo rosso. vňaťou jastrabiny.27. Pre deti sú vynikajúcim prostriedkom proti hnačke a dietetikum. mušty.8 6 3 1. Ich stanovištia sú rovnaké. keď sa robí odvar (variť na miernom ohni celkom krátko).26. 216. Na listovú drogu sa vzťahuje norma ČSN 86 Znak Zámena s krušpánom vždyzeleným .možno použiť aj pri hnačkách. Čs. 22. kožovité.43. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Diabetan so spoľahlivým pôsobením. Dávka: 0. 21. Pripravuje sa studený macerát i zápar až odvar zo 7-10 g plodov. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité . 34. vysoký 10—20 cm. obyčajná je zameniteľná za čučoriedku obyčajnú .najlepšie umelým teplom do 45 °C v rúre (pozor však. 39. Ich dávny názov vacci6432. nikdy nie čučoriedkovými kombajnami. chutia príkro sladkohorko a majú nepríjemný pach.(júl . ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % I. Plody možno sušiť . tento okrasný ker rastie zväčša na cintorínoch a v záhradách.5-6. Farbivá plodov slúžia na výrobu prípravkov na regeneráciu očného purpuru (zvyšujú aj ostrosť zraku). aby sa nepripiekli). Steinbeere. na kloktanie. kyselinky Nemecky: Preiselbeere. s listom orecha. vitamíny (komplex B a C) a provitamín A.: Vaccinium vitis-idaea L. obyčajná je miestami vzácnejšia. Sú zložkou čajoviny Tormentan. 44. ČsL 3 má jednotlivú dávku na zápar 5 g. rusky: - substráty (pH 4. vína. 18. kyhančie. ba až vzácna.koniec augusta). Čajoviny č. 108.) Vlhkosť Obsah popola (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah arbutínu v droge — najmenej v % 6 2 1 13 4 2 13 Vždyzelený ker so vzpriamenými konármi.. flavonoidy pôsobia mierne močopudne. ani jedna čajovina však nenahradí inzulín! Plody patria medzi najzdravšie druhy ovocia. 20. francúzsky: Airelle rouge. španielsky: Mirtillo rojo. Cowberry. 24. užívanej pri letných hnačkách. kvety zvonkovité.). vyskytuje sa ako lesný druh od nížin až do alpínskeho stupňa. príp. listy obrátene vajcovité. Listová droga obsahuje predovšetkým triesloviny. sú vhodné na šťavy. kyhanka. červené borievky. II. 32. Pre pomerne vysoký obsah trieslovín listy majú protizápalové účinky. 17. teda vo výškovom rozpätí asi 2 000 metrov. BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSINKA OBECNÁ Rhodococcus vitis-idaea (L. Častejšie sa používajú pri cukrovke (kombinujú sa napr. B. Zber lesných plodov sa na svete robil odpradávna.0).Vacciniaceae) Ľudovo: bruslinky. Pomer zoschnutia je asi 8 : 1. koreňom čakanky a pod. je zámerným falšovaním. nevýrazne podvinuté. vyberá si iba veľmi kyslé až kyslé 4 2 3. Kronsbeere. Zberajú sa ručne alebo hrebeňmi.) Anorganické prímesi (piesok a pod. Plody sú červené bobule. kým sa nevytvorili plody. lebo sa ničia porasty. 19. oplodím fazule.Vaccinium myrtillus L. pri dyspepsii a pod. Vo veľkom sa zberali aj brusnice. červené jahody.

obsahuje tiež arbutín. Cibuľa je oddávna bežným kuchynským korením a zeleninou. narcisov a pod. že jedia stále svoju obľúbenú cibuľu. j. V Egypte sa pestovala už vtedy. lebo uvoľňujúci sa hydrochinón štiepením arbutínu môže poškodiť pečeň. červené. kultúrna odroda cibule — cesnaku (Allium sativum L. Veľmi jemnou chuťou sa vyznačuje tzv. najmä pri kataroch — nutkajú do močenia. Brusnicové kompóty by mali jesť ľudia s obličkovými kameňmi. Sumeri a Akkádovia ju poznali asi 3 000 rokov pred n. tvoria výnimku medzi ovocím — sú kyselinotvorné. aby obsahovali čím menej trieslovín. voľný hydrochinón. perlovka. medu i peľu. Zriedka sa sušia na farmaceutické účely. sírny derivát. V našich končinách sa už začiatkom stredoveku používala ako najobvyklejšie kuchynské korenie a zelenina. 84 Sekané listy je lepšie macerovat' v studenej vode (15—30 minút) a potom zapariť ako zapar. že cibuľa im dodáva silu a odvahu. čo možno chápať ako baccinium — ker s bobuľami (bobuľa = bacca). ibaže v iných množstvách. ophioscordon (Link) Holub in Dostál).ako každá dlho pestovaná rastlina. hyperosid (asi 0. Listy možno označiť za rovnocennú drogu s medvedicovým listom. Droga z nej sa nazýva Bulbus cepae. niektorí autori vôbec odporúčajú iba maceráty za studena. Brusnica je významná aj pre včelárov. Na špeciálne účely sa suší (umelým teplom). Cibuľa sa zberá podobne ako cesnak. chutia lepšie zavárané. farbivá. obľúbený najmä Židmi. resp. Ukladáme ich do vedier a pod. Ostrejšie sorty sú dnes skorej koreninou mierneho pásma a sladké cibule zo Stredomoria a Orientu slúžia ako lahôdka k bielemu chlebu. pomer zoschnutia je asi 7 : 1. Cibuľa . sú biologicky nevhodné. pálčivou či trpkastou príchuťou. porušovať lámaním — ľahko potom černejú. 960 obyvateľom Palerma. Zápary sa ľudové pijú pri reumatických ochoreniach. metylaliín. Ľaliovité . používaná ako prísada do zeleninovej zmesi mixed-pickles alebo nakladaná samostatne (pokladá sa aj za odrodu póru). a to umelým teplom. taliansky: Cipolla. a tá im zastiera mozog a otupuje zmysly. malé cibuľky pestované ako záhradková zelenina strednej a severnej Európy (v staroveku predovšetkým v Malej Ázii. ak sa pestuje na semeno) a poskytuje včelám dosť nektáru. kyselinu askorbovú (vitamín C). Perzii. anglicky: Onion. vytrhávaním v čase plného rozvoja (júl—september). lebo majú nižší obsah trieslovín. ale keďže sú trpko horkasté. Jej obľuba. ponechané v pivnici na dozretie. poznáme však zámeny zeleniny — cibule cibuľami iných ľaliovitých rastlín a veľmi nepríjemné (s cibuľami tulipánov. jeho predstupeň L-glutamyl-S-propenylcysteínsulfoxid a enzýmové štiepenie prebieha podobne ako pri aliíne cesnaku. Rímski vojaci verili. Môžu sa jesť čerstvé. domáci v Ťan-šane a na Pamíre. ktorý pri krájaní cibule dráždi na slzenie. Plody zberáme ručne — ak nám ide o kvalitu. množstvo sort a nenahraditeľnosť je výsledkom mnohotisícročného vývoja. Listy sa nesmú pri zbere stláčať. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . salidrosid. Niektorí učenci ju však zatracovali podobne ako cesnak.). Drogu tvorí predovšetkým list — Folium vitis idaeae (oficinálny v ČsL 2). najmä pri chorobách mechúra (ak je moč zásaditý) a močových ciest. ako jej cesnakový izomér a predstavuje princíp. Napríklad učený Arab Ibn Haukal vyčítal asi okolo r. Bolle-Zwiebel. Materiál sa rýchlo suší v tenkej vrstve prirodzeným teplom. neskôr vyrastá 30—100 cm vysoká rúrkovitá stonka s jednoduchými sivozelenými listami. triesloviny (3—5 %) a organické kyseliny. V cibuli je aj bližšie neznámy flavonoid — štiepením z neho vzniká kvercetín a dve chemicky neprebádané substancie (rozpustné v alkohole a účinné na srdce). má mnoho sort a foriem. napomáhajú tiež vylučovanie solí z organizmu (saluretikum). propylaliín.nium objasňuje Plínius. vyznačuje sa znamenitou medovou znáškou. Cibuľa kvitne v lete (v druhom roku. Slúžia ako urodezinficiens a protizápalový prostriedok a adstringens. Hlavnou zložkou cibuľových prchavých látok je n-propyldisulfid. Odvary z listov sú tmavé. navyše aj cukry a sacharidy. Vytvorená kyselina propenylsulfénová je však stabilnejšia. drobné belavé kvety tvoria mnohokvetový skrutcový okolík obalený krátkym blanitým tulcom. Cibuľa okrem toho obsahuje značné množstvo biokatalyzátorov . lebo obsahujú konzervujúcu látku — kyselinu benzoovú. pije sa pol pohára 2—3 x denne. Obsahové látky sú v zásade rovnaké a rovnocenné. kofeoylarbutín. že mal niekoľko vývojových centier. ascalonicum Strend et Mattfeld non L. španielsky: Cebolla. 1.CIBUĽA Bylina s veľkou mnohošupinatou cibuľou a s oblými dutými listami. subsp. inak aj hrebeňmi. Možno ju teda rátať medzi vďačné včelárske rastliny. pretože plody obsahujú značné množstvá kyseliny šťaveľovej. t. Predpokladá sa. rozšírili jej pestovanie medzi germánskymi kmeňmi za Alpami. Ojedinele sa zberá a suší aj brusnicový kvet — Flos vitis idaeae. Dlhým a nevhodným skladovaním sa znehodnocujú. či dokonca zelené plody. tmavohnedé a pravidelné pitie čajov z arbutínových drog nesmie trvať dlho. Biele. Zavárané brusnice sa nekazia. Zámeny za rastlinu neprichodia do úvahy. maďarsky: Veres hagyma. vo východnej Ázii i v oblasti Stredomoria. čisté a nezaschnuté plody. Plody brusnice sú veľmi žiadaným ovocím. napr. zmierňujú hnačky. Štiepne produkty majú rovnako ako pri cesnaku silné antibakteriálne účinky. podľa normy sa zber robí v júni—auguste. predovšetkým však propenylaliín (S-propenyl-L-cysteínsulfoxid). okrem toho listy obsahujú acetylarbutín. francúzsky: Ail oignon. Sýrii a Palestíne). Ani v prípade cibule nepoznáme spoľahlivo jej vlasť: za najpríbuznejší divo rastúci druh sa pokladá Allium oschaninnii. Indii. uplatňujú sa aj pri cukrovke. Farmácia preto nerobí rozdiel medzi jednotlivými sortami. čo závisí od polohy stanovišťa. flavonoidy. Allium cepa L. Rovnako špeciálny je cesnak šalotkový — Allium salota Dostál (syn. žiaľ je veľmi vzácna. Obsah arbutínu je v nich síce nižší. Rastliny kvitnú asi v júni—júli. Jej štiepne produkty sú propiónaldehyd a síra. jeho oslnenia a pod. sú surovinou v konzervárenskom priemysle (výroba kompótov) a výhodným vývozným tovarom.5 %). Cibuľa podobne ako cesnak obsahuje vo všetkých svojich orgánoch (osobitne však v cibuli) horčičné glykozidy — glukozinolátového charakteru. so sladkou. Rastlina sa pestuje v záhradách a na roliach ako kuchynská zelenina. Hlavná obsahová látka listov je glykozid arbutín (2 — 8 % ) . Vykupovať možno len zdravé. Cibuľa sa pestovala v Mezopotámii. pektíny. Ovídius i Vergílius zo zmeneného gréckeho vakindos. Cibuľa bola odjakživa vysoko cenená aj ako liečivo. ale sú výhodnejšie než medvedicové. keď aj jačmeň a pšenica. Čajovina č. plody obsahujú podobné látky.Liliaceae Nemecky: Kuchenzwiebel. a sú preto zložkou pomocných čajovín. 21. rusky: CIBULE KUCHYNSKÁ CESNAK CIBUĽOVÝ . Dávkujú sa až do 10 g denne v krátko zavarenom odvare (mierny var maximálne 2 minúty) — jedna a pol lyžice na pohár vody. A.).

Aj v Moravskom krase pri Adamove sa našli zvyšky strúčikov cesnaku pochádzajúce z obdobia hallštatskej kultúry (rozhranie doby železnej a bronzovej). že tam. provitamínov hlavne kyselinu askorbovú (C-vitamín). Užíva sa lyžica sirupu viac ráz denne. biblických národov. možno ich aj zavárať. 1. Stredná Ázia bola zrejme jeho prvotným vývojovým centrom. predovšetkým však močopudné a žlčotvorné. Zámeny s inou rastlinou pre všeobecne ľahkú identifikáciu neprichádzajú do úvahy. Táto jeho „sila" bola známa oddávna. Už klasické národy vedeli liečebne oceniť aj divo rastúce druhy a c. potom ju necháme vychladnúť.) . bol domácim prostriedkom proti čarom a svojho nositeľa chránil proti rezným a bodným ranám. cibuľa zložená z cibuliek . Kuchynská cibuľa má asi podobné pôsobenie a účinky ako cesnak. najmä v Egypte. V liečiteľstve sa uplatňuje aj cibuľový sirup. Druh sa pestuje v záhradách i na roliach. Rímski vojaci ho dostávali na povzbudenie bojového nadšenia . Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvej cibule a aplikuje ju najmä pri črevných a žalúdočných poruchách. z vitamínov resp. osoží pri chorobách dýchacích ciest.divo rastúci aj u nás. draslík. vyskytuje sa táto choroba veľmi zriedka. taliansky: Aglio. španielsky: Ajo común. Pestovaný cesnak sa pokladal za univerzálny liek a prostriedok podnecujúci vtip i bojovnosť. znižuje pritom hladinu krvného cukru. žliabkovité. kuchynského. sacharidy a cukry a minerálne látky (vápnik. je riedky a zvyčajne má i rozmnožovacie cibuľky. Cesnak spolu s cibuľou a rumančekom sa v minulosti rátali za najúčinnejšie liečivé byliny. zvýšenej teplote a pod. zvonka dráždi kožu — najmä čerstvá šťava. Zmes varíme 3 hodiny v litri vody (vodu dolievanie). Všetky tieto indikácie sa uplatňujú predovšetkým v ľudovom liečiteľstve (pri kašli.strúčikov. Domovinou cesnaku je asi Sin-ťiang v Strednej Ázii a prarodičom Allium longicuspis. Pestovaný cesnak údajne chráni aj pred rakovinou. Skrutcový okolík belavých kvetov býva obalený dlhým blanitým tulcom. Z liečebného hľadiska sa nerobí rozdiel medzi kultúrnymi plemenami c. victorialis L. Za osobitne účinné sa pokladajú listy urgíney prímorskej — Urginea maritima (L. Známe je aj prikladanie cibule na vredy. hadí (A. Cibulovitá bylina pestovaná pre zeleninu. Odvarom zo šupiek cibule sa farbia veľkonočné vajíčka.CESNAK KUCHYNSKY Allium sativum L. kde ho vraj dávali robotníkom pri stavbe pyramíd (azda aj ako prevenciu proti epidémiám). listnatá stonka vysoká asi 30-80 cm. pri črevných parazitoch sa nechá rozkrájaná cibuľa stáť cez noc v štvrťlitri vody a precedený výťažok sa pije 3—4 dni nalačno). V Starej Mezopotámii a v povodí Nílu sa takisto oddávna pestoval.skôr sa v tom však skrývalo podvedomé hygienické opatrenie. Nimbus liečebných možností okolo cesnaku 85 . Ako liečivo a profylaktický prostriedok mal znamenitú povesť aj u tzv. Pripravuje sa z 500 g rozkrájaných cibúľ. francúzsky: Ail cultivé. čo sú ojedinelé nálezy z predhistorickej rastlinnej produkcie.) Baker (droga: + Bulbus scillae). Sanskrt má pre cesnak dokonca tri mená. anglicky: Garlic. scedíme a nalejeme do menších fliaš. 80 g medu a 400 g cukru. Do Číny sa dostal azda s kočovnými Mongolmi a určite už r. maďarsky: Fog hagyma. najmä rozdrvených listov. listy ploché. sodík. nachladení. sa pestoval vo veľkom. kde ľudia denne jedia cesnak. Za druhé vývojové centrum sa pokladá Stredomorie. pôsobí proti parazitom — anthelminticky. V ZSSR zistili. rusky: — ČESNEK KUCHYNSKÝ CESNAK CIBUĽOVÝ . 2 000 pred n. divo rastúci v Tan-šane a povodí rieky Syrdarja. — užívajú sa rezy s cukrom. fluór a železo).CIBUĽA (najmä enzýmov). zvyčajne sa prikladali na bradavice. ďalej glukokiníny. Ľaliovité — Líliaceae Nemecky: Knoblauch.

pôsobí proti jedovatým splodinám ako detoxikans. Cesnak kvitne asi v júli až septembri a z včelárskeho hľadiska poskytuje rozdielne množstvá medu — závisia od klimatických podmienok. dialylpolysulfidy. deoxyaliín). listy ploché. vhodnej najmä pri dyspepsii (poruchách trávenia). ktorý má silný cesnakový pach a vysokú účinnosť proti chorobám zapríčineným baktériami a nižšími hubami. s elipsovitými čepeľa- . 163. 87. Z ďalších obsahových látok je to rad genuínne prítomných aminokyselín (cysteín. cibuľa podlhovastá. antibiotický neúčinný sírny aliín (3-alyl-L-cysteínsulfoxid). cystín. proti ktorým v súčasnosti máme málo účinných liečiv. španielsky: Ajo de oso. protikŕčovo. metionín. lebo porušené hnijú. Aplikuje sa aj pri klimakterických ťažkostiach. 86 Účinnú obsahovú látku cesnaku predstavuje nepríjemne páchnúci komplex substancií s obsahom síry — horčičné glykozidy. Čerstvá a neporanená cibuľa cesnaku obsahuje nevonný. sacharidy a slizy i pektíny. Okrem aliínu sú v cesnaku prítomné aj menšie množstvá príbuzných zlúčenín. ktorý ju chráni pred vyprchaním silice až 6 mesiacov. či minerálne soli. rusky: Trváca bylina vysoká 20-80 cm.. priemyselne vyrábaného prípravku Alvisan — čajovina s tabletovaným cesnakom (indikácie: vysoký krvný tlak. Užíva sa rovnako. Strúčiky treba oddeľovať prstami. Obľúbený cesnakový sirup sa robí z drobno nakrájaného cesnaku podobne ako cibuľový (pozri rastlinu cesnak cibuľový. hodno spomenúť vitamíny (A. v žalúdočnom a črevnom trakte zvyšuje sekréciu žliaz.pripisuje sa sexuálne účinným látkam a licínu. D. 7. Dokázalo sa mu pôsobenie proti zvýšenému krvnému tlaku. antisklerotikum). propylaliín a pod. Ľaliovíté — Liliaceae Ľudovo: medvědí lenek Nemecky: Bären Lauch. Ani alicín však nie je stály a vytvára sírny prchavý produkt (dialyldisulfid). Očistia sa od hliny a nechávajú sa dobre oschnúť. 83.CESNAK KUCHYNSKÝ vzrástol až do nezmyselných povier. Novšia čajovina Alvisan Neo ho už neobsahuje. jód. maďarsky: Medve hagyma. francúzsky: Ail des ours. látky s účinkom mužských i ženských sexuálnych hormónov. Cesnak bol zložkou čs. metylaliín. antibakteriálnym pôsobením priaznivo ovplyvňuje črevnú flóru. digestívum a metabolikum. Čerstvé strúčiky cesnaku používa homeopatia na príprvu esencie (dil. C. resp. sa vytvárajú druhotne po poranení alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. ktorá sa hydrolýzou mení na kyselinu vínnu a amoniak. je podporným prostriedkom proti infekčným ochoreniam. pri rozotieraní (drvení) strúčikov sa aliín pomocou enzýmu aliinázy mení na nestabilný medziprodukt — kyselinu alylsulfénovú a potom na alicín. Dnes sa cesnaku vracia vážnosť všestranného liečiva. Konzum čerstvého je najúčinnejší. Podľa chemickej skladby alicínu sa pripravilo viacero prípravkov aplikovaných najmä pri hubových ochoreniach. Stonka trojhranná. amid kyseliny nikotínovej). CESNAK MEDVĚDI ČESNEK MEDVĚDÍ Allium ursinum L. napr. proti paradentóze a na mokvavé rany. Na farmaceutické účely sa nesušia. cysteínsulfoxidov. glukozinoláty. taliansky: Aglio orsino. nie nožom. resp. ktoré sa analogicky štiepia pomocou enzýmov. za zvyčajnú dávku sa považuje 2 g ako macerát — asi 3 %. anglicky: Ramson. B2. astme. hypotonikum. Cesnak má mnohostranné použitie: je antiseptikum. Čajoviny č. slabo pôsobí na črevné parazity (anthelmintikum: podáva sa zvyčajne odvar cesnaku v mlieku). B1. bronchitídach a tuberkulóze. nositeľ pachu — dialyldisulfid a dialyltrisulfid. Pri paralelnom štiepení aliínu pomocou enzýmu aliinázy vzniká aj kyselina aminoakrylová. D 2—D 3). pri artérioskleróze . ovplyvňuje tvorbu a vylučovanie žlče. Droga sa má skladovať v celofánovom obale. Cibule cesnaku — Bulbus allii sativi sa zberajú vytrhávaním v čase plného rozvoja (asi júl—august). monosulfoxid dialyldisulfidu.

Rastlina má podobné obsahové látky ako cesnak. rozčesnúť (má zložené. ktoré ho požierajú. subsp. nespavosť. Rodový názov cesnaku je odvodený od starého latinského pomenovania allium. Šťava tvorí chuťovú zložku jarných bylinných kúr. — cesnak sa v ľudovom liečiteľstve používa ešte cesnak hadí — A. alkylpolysulfidy — predovšetkým divinylsulfid a divinylpolysulfid. V lužných lesoch tvorí rozsiahle porasty.3 suchoblanitých listeňov. bežne u nás pestovanej v črepníkoch (100 g listov obsahuje 50-100 mg kyseliny askorbovej). má i antibakteriálne vlastnosti. údajne má priaznivé vplyvy na srdcovú činnosť a na činnosť štítnej žľazy. Nazberané rastlinné časti sa zvyčajne nesušia. rastie na kyslých až neutrálnych stanovištiach. Nepríjemne páchne. Druhové meno ursinum mu Linné pridelil preto.mi. s obľubou v bučinách. ktoré uvádza napr. sativum L. i nelesných spoločenstvách. pach je však veľmi výrazný a cítiť ho ďaleko. okrem toho aj stopy bližšie neznámeho merkaptánu a aldehydu. prakticky sa využíva celá rastlina. victorialis L. nepríjemne páchnuce alkylsulfidy. známa najvyšším obsahom sírnych derivátov (povzbudzuje činnosť pečene a žalúdočných žliaz.. spravidla v tieni až polotieni. prípravky sa indikujú pri hnilobných a kvasných žalúdočných ťažkostiach. a cesnaku pažítky — A. cibuli v auguste-septembri. V ľudovej liečiteľskej praxi sa výťažkami z rastliny liečia nielen uvedené ťažkosti. Druh je vlhkomilný. vertikálne rozšírený od nížin po subalpínsky stupeň. ampeloprasum L. závraty. črevné parazitózy a i. medvedieho sa po- 87 . Čerstvá vňať c. Z rastliny sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba allii ursini. Podobné pôsobenie sa pripisuje aj cesnaku perlovkovému . Svojimi dvoma listami je dosť podobný najbližším druhom rodu Allium L. kde ho bežné konzumujú aj ľudia). a dobré meno majú aj ostatné. Známe sú prípady hemolytickej anémie zvierat. odorum L. subs. artérioskleróza. ibaže oveľa slabšie. Cesnak medvedí sa ocitol v popredí CESNAK MEDVEDÍ vážneho liečebného záujmu až v čase. keď sa začali intenzívnejšie prieskumy rastlín s obsahom antibakteriálnych látok — fytoncídov. ďalej čpavok. ale aj zvýšený krvný tlak. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachodí účinná zmes sírnych derivátov — sulfidov. a preto sa mu väčšina bylinožravcov vyhýba. Pór pravý — A. Na vitamíny je mimoriadne bohatá cibuľa zimná. pri zápaloch tenkého čreva a pod. Zistili sa tiež látky s dosť výrazným pôsobením na maternicu. šalotka — Allium salota Dostál. ale aj cibuľa — Bulbus allii ursini. vyrastajú z cibule.) Regel okrem aliínu obsahuje saponíny. akoby rozčesnuté cibule). tulec pod okolíkom zložený z 2 . hlavne pestované zeleninové druhy rodu. Prenáša sa i do mlieka a mäsa zvierat. porrum (L. ophioscordon (Link) Holub in Dostál. Na kyselinu askorbovú a fytoncídne látky je bohatý aj list cesnaku voňavého — A. dubohrabinách. zmierňuje nervové vzruchy a dobre pôsobí pri chorobách z nachladnutia). Označenie cesnak — česnek je bežné vo väčšine slovanských jazykoch. často monocenózy.A. Rastliny výrazne páchnu najmä v období kvitnutia. ochoreli po cibuli aj psy). tiež je prítomná horká látka a organické soli. veľa slizov (až 15 %) a sacharidov. Zber vňate prebieha asi v máji—júni. chrípka. schoenoprasum L.3 x denne čajová lyžička. Z ostatných druhov rodu Allium L. že ho vraj s obľubou pojedajú medvede (rastie najmä na Sibíri. napr. súvisí údajne so slovom česnúť. ktoré ho konzumovali vo väčšom množstve (aj po kultivovaných druhoch cesnaku — cibule. Stvol je zakončený bielymi kvetmi v riedkom skrutcovom okolíku.. jej listy obsahujú až 15 x viac kyseliny askorbovej (C-vitamínu) ako ostatné cibule. Vo farmácii sa používa ako žalúdočné a črevné dezinficiens. Plínius. dávka: 2 .3 x denne po 10-20 kvapiek). pretože by stratili účinnosť. V oficiálnej alopatickej medicíne sa šťava z čerstvej rastliny používa ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov (dražé) alebo tinktúra ( 2 .

ktorý je prudko jedovatý. taliansky: Cicoria. ktorý je surovinou na výrobu cigórie. byľ má Na koreňovú drogu — Radix cichorii — sa vzťahuje. Veľmi hľadaným skoro všeliekom boli najmä kvety a plody.užíva aj ako kuchynská korenina .jemne posekaný list je vhodný do studených omáčok. španielsky: Xicoira. plody sú nažky. 1 % anorganických prímesí. Miestami sa pestuje pre koreň. rumoviskách. rastlina je veľmi dobre známa. vlhkosť 14 %. Succory.Alliaria petiolata (Bieb. ON 86 7033: Znak Zle sfarbená droga Droga so zvyškami nadzemných častí Vlhkost Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Na vňať sa vzťahuje ČSN 86 6728: Akosť — najviac v % I. Petra Nemecky: Gemeine Wegwarte. Čakanku pestovali už starí Egypťania a vážili si ju ako šalátovú zeleninu. nie menšiu povesť mala v lekárstve. Zberá sa z nej kvitnúca vňať. 4 5 12 8 II. kde rastú rastliny s podobnými koreňmi. 8 10 12 10 listy kopijovité. maďarsky: Mezei katáng. 2 % organických prímesí. medziach. Čakankovité — Cichoríaceae (Astrovité — Asteraceae) Ľudovo: cigória. obsah popola 15 % a podiel popola nerozpustného v HC1 2 %. Zichorie. zo žltkastobieleho vretenovitého koreňa vyrastá rozkonárená byľ s ružicou prízemných laločnatých listov. Vňať cesnačky — Herba alliariae sa hodnotí podľa internej normy IN 4/84. ČAKANKA OBYČAJNÁ ČAKANKA OBYČAJNÁ Cichorium intybus L. suší sa pri teplote do 35 °C. Podobné obsahové látky má cesnačka lekárska . Veľmi rozšírený druh na suchších lúkách. rusky: - ČEKANKA OBECNÁ Trváca bylina vysoká 20-120 cm. anglicky: Chicory. Nebezpečná je zámena s nevýrazne chutiacim koreňom blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. 5 4 12 8 2 II. treba ho iba opatrne dávkovať. Skôr by mohlo ísť o zámenu pri jesennom vykopávaní koreňov na stanovišti. mletého mäsa a rybích vývarov. Početné jednotlivé úbory s jazykovitými kvetmi jasnomodrej farby. francúzsky: Chicorée. akostnej triede sa pripúšťa maximálne 10 % drogy s odlišným sfarbením. Tinktúra z cesnačky je zložkou roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). lebo je veľmi aromatický a mierne horkastý. V I. korenie sv.). bylina z čeľade kapustovitých vysoká až 100 cm. pri cestách ako burina od nížin po podhorský stupeň. Pri zbere vňate nehrozí zámena. Východní mágo- .) Cavara et Grande. roliach. 10 8 12 10 3 Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené časti ako na rastline Osi hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) I. s takmer srdcovitými zúbkatými listami a so strapcom drobných bielych kvetov.

glykozid aukubín (s vplyvom na krvný tlak) a doteraz ešte nie celkom preskúmané látky. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. krvčistiace). Plody sú tvrdky. sú hľadané ako zimná šalátová zelenina (dajú sa variť. španielsky: Brunella. D 2 — 0). rastie roztrúsené v teplejších a suchších oblastiach. kôrou krušiny. častejšie sa kombinujú v zmesiach (napr.) Nath. dosť flavonoidov. čiernohlávková voda s ružovým olejom sa dávala na zvredovatené ústa alebo na rany. že aglykón tvorí kyselina oleanolová. Vňať obsahuje pomerne dosť trieslovín (asi 7 % ) .laktucín a laktupikrín. čertohlav.P. vňaťou ľubovníka. zapekať s mäsom a pod. pripravuje sa z neho esencia (dil. alebo hneď pri umelom teple). Materiál sušíme pozorne v tenkých vrstvách. Používal sa odvar aj čerstvá bylina. Droga sa hodnotí podľa internej normy IN 1/84. ďalej živicu. ktoré sa potom nepodobajú ani na jedného z rodičov. Pitie odvaru v medovej kaši miernilo chrlenie krvi a čistilo pľúca od krvavého kašľa a bylina utlčená s kaviárom a priložená ako obklad na vredy urýchľovala ich dozretie a otvárala i hojila rany. úbormi nechtíka a pod. Inulín je oficinálny v ČsL 3 a izoluje sa aj z čakanky. taliansky: Brunella. Koreň je už od r. okrem toho aj horčiny. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: brunelka. myšieho chvosta — do čajovín pri žlčníkových chorobách a s vňaťou žihľavy. Najkrajší je č. V homeopatii sa používa čerstvý koreň vykopávaný na jeseň. metabolizujúce (tzv. vcelku potvrdili oprávnenosť používania pri krčných ochoreniach a zápaloch ústnej sliznice. Madaus (1938). ktorá pre I. 89 . arginín. ktorá môže v zime spestriť chudobný jedálny lístok. saponíny. Odvar sa používal aj pri horúčke a Matthiolus radil okrem toho zmes šťavy s octom a s ružovým olejom prikladať na spánky proti bolestiam hlavy. Droga nemá pach a chutí horko.) Scholler.dávka je 1 lyžička vňate (piť 3 x denne šálku) alebo 2—5 g koreňa na odvar (5 minút variť na slabom ohni. Rod čiernohlávkov je malý. Skladujeme dobre uzatvorený a chránime najmä proti vlhkú. Čiernohlávky ako väčšina hluchavkovitých rastlín sú medonosné. francúzsky: Brunelle commune. má iba päť členov. veľkokvetý . inulín. Čakanka kvitne v júni (júli) až v septembri (októbri). List (1979) stanovil okrem toho aj triterpénové kyseliny (okrem ursolovej aj cis. Č. hlavuška. 15. pretože neskôr kvety opadávajú. kvitne najčastejšie žltkastobielo a listy má perovito rozoklané. Bylina sa bežne vyskytuje na lúkách. Č. Šťava ďalej obsahuje triterpénové deriváty (a — a (3-laktucerol). Hlavné obsahové látky sú v šťave. sodík. Gessner (1953) a Losch (1933) uvádzali iba triesloviny (7 %). ktoré vyrástli v tmavých pivniciach na koreňoch čakanky zasypaných pieskom. zastrihovaný — P. Spodné kvety má už dávno odkvitnuté. Príbuznou zeleninou. Japonci dokázali vo svojej droge aj kyselinu ursolovú. Kvety sušením strácajú belasú farbu. Nadzemnú časť odstrihujeme ihneď. laciniata (L. aby sa nezaparil (pri teplote do 35 °C). levulóza a kyselina dikafeyltartarová (cichóriová). V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. sú močopudné. akosti v zátvorke) pripúšťa maximálne 10 % (20 %) drogy s iným sfarbením. a to výhradne z divo rastúcich rastlín (pestované majú iné obsahové látky). Zápar má mierne účinky na vypudzovanie žlče . stopy silice. manitol. Podrobnejšie fytochemické prieskumy rozličných druhov čiernohlávkov robil r. foliosus pre list). anglicky: Self-heal. zvonka slúžia na obklady pri bolestivých zápaloch alebo vredoch. obsah popola 10 % (15 %) a popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . ide o horké látky terpénového charakteru . radicosus sa pestuje pre korene a subsp. vlhkosť 14 % (14 %). arginín. vňaťou stavikrvu vtáčieho. Dáva dobrú nektárovú i peľovú znášku. známejšia ako endívia — C. ten vraj nadobudol krásu a obľubu u každého a všetko sa mu darilo. po omytí sa režú na približne 15 cm dlhé kusy a sušia na tienistom mieste (najlepšie je dosušiť umelým teplom pri 40—50 °C. Kvitnúce vrcholky vňate sa odrezávajú v júli-auguste a sušia v tenkej vrstve bez prehrabovania na vzdušných a tienistých miestach. Čiernohlávok je jednou z rastlín. šťaveľan draselný a kyselinu octovú. V koreni glykozidické horčiny. minerálne látky (draslík. zbavujú nadzemných častí a sčernetých partií. v listoch je aj kumarínový glykozid cichoriín. piť 3 X denne). pomer zoschnutia je asi 4 : 1 .). druhové pomenovanie vulgaris = obyčajný. endivia L. horčík a železo). 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. Čiernohlávok sa pre svoju mimoriadne liečivú moc nazýval aj božia spása (Gottheil). hyperosid a kyselinu kávovú. s listom mäty. Predmetom zberu z rastliny v čase kvitnutia (jún—september) je vňať — Herba prunellae (Herba brunellae). mladé listy a výhonky patria medzi šalátové a jarné polievkové byliny (dvojročná subsp. stomachikum). 157. mierne preháňavé. octovú. Gessner 1953. je čakanka štrbákova. grandiflora (L. — do metabolizujúcich čajovín). pasienkoch. rezervná látka úborovitých a čakankovitých rastlín sa ukladá v koreňoch namiesto škrobu. Čajoviny č. koreňom púpavy. Krober 1937. cholín. Inak drogy slúžia na povzbudenie chuti (horčinové tonikum. Ich pôvod vie určiť iba skúsený botanik.via z nej urobili čarodejnú bylinu: kto sa natrel jej šťavou zmiešanou s olejom. ktorý izoloval saponíny. Šťava vo vode alebo vo víne sa odporúčala ako liek na vyplakovanie alebo premývanie hrdla. len čo začína kvitnúť. triesloviny. dva antokyanové glykozidy a horčiny. Metanolové výluhy obsahovali rutín. Preslávil sa ako výborný prostriedok proti krčným zápalom. ČERNOHLÁVEK OBECNÝ Prunella vulgaris L. Berger 1954). dusiť. Mladé listy sa miestami upravujú na šalát alebo kašu a podávajú pri skorbute. rusky: - ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 5-25 cm. najvyššie dva pod hlávkovitým súkvetím modrofialových kvetov. fosfor. kňazská zelina. V Belgicku a inde na Západe sa v jeseni bežne predávajú jemné puky. Po prvej svetovej vojne sa korene stali náhradkou kávy. chromatograficky dokázal. kyselinu stearovú. 1 % (2 %) anorganických prímesí. u nás sú tri. Vedecký názov rodu pochádza z latinského bruneus = hnedý. byľ slabo rozkonárená. maďarsky: Kozonséges békavár. vápnik. v lesoch a ako burina záhrad od nížin po horský stupeň. ktorú zaviedli do liečiteľstva nemeckí lekári v 16. svalník menší Nemecky: Kleine Braunelle. pod týmto označením ho uvádzal aj Matthiolus. Nakupuje sa koreň a vňať — Radix cichorii seu Herba cichorii. inulín. Korene sa vyrypujú rýľom (september—október). májovník. gumu. inulín (10—15 %). brunellus = hnedastý (vzhľadom na listene a kalichy). cholín. listy vajcovité. kvety má veľké a fialové.a trans-kávovú). stor. 1963 Sandra. obyčajný s obľubou vytvára miešance s oboma druhmi. 1690 známy ako náhradka kávy v Holandsku. spodné v ružici. Novšie prieskumy (Losch 1933. čiernohlávka. akosť (požiadavka II. keď horné iba začínajú rozkvitať. Samy sa užívajú zriedka.

V súčasnosti má oficinálne použitie v homeopatii — z čerstvej rastliny zberanej v apríli sa pripravuje esencia (dil. ale miestami až v apríli—máji). a to ako prostriedok proti hnačkám. Droga slúži v ľudovom liečiteľstve ako protizápalový prostriedok na vymývanie rán. albus (L. rusky: Trváca bylina s hluzovitým podzemkom. zriedka bielymi kvetmi. lopušica. myšieho chvosta. DEVATSIL LEKÁRSKY DEVĚTSIL LÉKAŘSKÝ Petasites hybridus (L. keď sa stal hlavným liečivom proti moru. Obsahové látky podzemka tvorí asi . Oficiálna medicína sa k nemu stavia zhovievavo.. Deväťsil má zo všetkých našich bylín najväčšie listy — nezameniť s lopúchmi. K. prasličky. List bez stopky sa zberá v máji a kvet v začiatočnom štádiu kvitnutia (február—máj). a to ako ústna voda alebo na očné výplachy a na kloktanie pri krčných a ústnych zápaloch a podobných ťažkostiach (pôsobí ako adstringens). a ten istý autor. Ak sa suší umelým teplom. Meyer et Scherb. na jar vytvára šupinatú purpurovú byľ vysokú 50-100 cm. tu sa však častejšie kombinuje napr. francúzsky: Petasite. Drogy: podzemok či koreň — Rhizoma seu Radix petasitidis (pomer zoschnutia 3 : 1). má žltobiele kvety v polguľovitých úboroch. pre svoje obrovské listy. žalúdočným a črevným ťažkostiam. V nemčine má podľa toho aj svoje pomenovanie — Pestwurz (Pest = mor). s vňaťou ľubovníka. veľké. Jednotlivé časti sa sušia vzhľadom na obsah silice tak ako všetky silicové drogy — podzemky sa narýchlo omyjú (ostatné časti nie). ktoré sú menšie. Jeho sláva sa obnovila v stredoveku. Príbuzný d. Homeopatická esencia slúži na podobné účely. Plody sú chocholaté nažky. sú stopkaté. v liekopisoch však nie je oficinálny. Ilýrsky kráľ Gentios nariadil pri more užívať horec čiže encián. dávkuje sa zvyčajne 1 lyžica na šálku záparu 1—2 x denne (taliansky autor L. Druh rastie na vlhkých tienistých miestach a v pobrežných porastoch od nížin do horského stupňa. materiál sa kladie v tenkých vrstvách do tieňa — pri výdatnom vetraní dobre schne. podbel (!) Nemecky: Rote Pestwurz. menuje ešte jednu slávnu bylinu. na báze hlboko srdcovitou čepeľou.) Gaertn. kvetom bielej hluchavky. Predmetom zberu býva prakticky celá rastlina. list — Folium petasitidis (zoschýňa v pomere 5—6:1) a kvet — Flos petasitidis (zoschýňa v pomere 5 : 1). taliansky: Farfaraccio. nesmie teplota presiahnuť 35—40 °C. Listy v bohatej prízemnej ružici vyrastajú neskoršie. pri niektorých ženských chorobách a na omývanie. s listom alchemilky. s okrúhlou. koňské kopyto. acsalapu. podzemok sa vykopáva pred kvitnutím (rastlina spravidla kvitne vo februári—marci. ani pri vykopávaní koreňov! Pri morových nákazách a epidémiách sa ľudstvo utiekalo k prirodzeným i nadprirodzeným prostriedkom. levandule a pod. maďarsky: Kózonséges kalapfu. teda náš deväťsil. na rube plstnaté a majú 7-9 výrazných žíl. zakončenú predĺženým strapcom úbo- rov s bledočervenými. spočiatku na rube sivoplstnaté. Droga sa však pre obsah trieslovín aplikuje aj vnútorne. Medzi prirodzené patrilo žuvanie aromatických liečivých bylín. biely — P. španielsky: Sombrerera. anglicky: Butterbur. D 2 — 0). pomenovanie dostal od petasos = slnečný klobúk. Prenikavo páchnuce korene prešli iba neskôr do veterinárnej praxe a rozotreté listy sa prikladali na rany. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: devesel. Palma uvádza asi 3 % zápar — nechať postáť asi 15 minút a piť 2-3 šálky denne). ale rátajú sa za rovnako účinné. ktorej v antike nesmierne dôverovali pri morových epidémiách — petasites.ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Z drogy sa zvyčajne používa 6—10 % odvar (var na slabom ohni asi 5 minút).) Gaertn. nazývaný po ňom Gentiana. ktorý o tom píše (Dioskorides). Listy deväťsilu nemožno zamieňať za listy podbeľa. Príbuzné druhy čiernohlávka sa používajú zriedkavejšie. nátržní90 ka husieho.

tam. reumatizme a tinktúre sa pripisovali silné diuretické účinky. 1962 a ďalšie). skalnaté stráne. veľkokvetý. Uplatňuje sa pri bolestivých menštruáciách. oficinálny v čs. ktoré by oprávňovalo starodávne ľudové používanie ako prostriedku pri chorobách dýchacích ciest. O pôsobení obsahových látok z farmakologického hľadiska nie je veľa známe. plody sú tobolky. sápovitý je vysoký iba 30—150 cm. pretože zväzočky ich kvetov sa rozvíjajú postupne. ester izopetazolu je menej účinný. Na farmaceutické účely sa pestujú aj osobitne — najmä d. V droge sa nesmú nachádzať. opuchy. ďalej pri kašli. chrapote. devina. španielsky: Gordolobo. maďarsky: Keskenylevelú okórfarkkóró. thapsiforme Schrad. V Nemecku sa užíva prášok z koreňa zavarený vo víne s medom alebo s ryžou a pšeničnými alebo ovsennými vločkami. francúzsky: Bouillon blanc. monoterpénové i seskviterpénové uhľovodíky a petasitolidy. druh sa vyskytuje vo dvoch chemických chemovaroch. pri astme a pod. D. inulín. Ľudové liečiteľstvo používa list najmä ako močopudný a potopudný prostriedok (aj ako náhradný za list podbeľa. Ľudovo sa používal pri pľúcnych kataroch.1 % silice. môžu včely naznášať naozaj dosť medu. volov chvost Nemecky: Windblumen-Kônigskerze. ľudovo sa užíva aj zápar z kvetov (2 %. anglicky: Mullein. Príbuzné druhy rodu Verbascum L. živica (petasit). rusky: DIVIZNA VEĽKOKVĚTÁ DIVOZEL SÁPOVITÝ DIVIZNA SÁPOVITÁ Verbascum phlomoides L. divizna. V niektorých západných štátoch sa používa čistý. Rastie na kamenistých stranách. majú kvetné koruny zväčša menšie. horčina petasitín.Scrophulariaceae Ľudovo: cisárska svieca. štrkoviska a brehy vodných tokov. nachladnutí a chrapote. Kvet tvoril oddávna zložku prsných čajovín. kde ich rastie veľa. žľazy a pod. predpokladá sa spomínané spazmolytické pôsobenie. asi 2 % pektínových látok. Rastie s optimom výskytu na teplých pahorkatinách. sacharidy.: V. trieslovina a minerálne soli. ruderálnych stanovištiach a pri cestách. nekombinovaný výťažok z listov a z koreňa (jednotlivá dávka je 0. pri ischiatických ťažkostiach. sliz. S-petazín. dávka: 1 lyžica drogy na šálku záparu 3-krát denne). prípadne fialovo ochlpené tyčinky. 20 minút nechať stáť prikrytý — 3 šálky denne). Divozely poskytujú med bledožltej farby. lesných čistinkách. huniak. (u nás asi 10). typické stanovištia sú výslnné pahorky. Syn. na zapálené žily a vredy. kráľovská svieca. izo-S-petazín. DEVÄŤSIL LEKÁRSKY DIVOZEL VEĽKOKVETÝ Verbascum densifloram Bertol. alebo sa extrakt kombinuje s inými liečivami. Čerstvé listy sa prikladajú na rany. pánbožkova onučka. Krtičníkovité . ktorý má podobné účinky ako alkaloid papaverín (pozri mak siaty). Divozel patrí k najstarším liečivým rastlinám sveta. líši sa hlavne krátko zbiehavými až nezbiehavými listami. ba v protikŕčových účinkoch ho predstihne. mierne súmerné citrónovožlté kvety. Kvitnú celé leto. proti kašľu. maďarsky: Szóros farkkóró. plstnatá stonka nesie dokonale zbiehavé listy a veľké. taliansky: Guaraguasco.06 g a podlieha lekárskemu predpisu).vo ku všetkým indikáciám. liekopise. ochoreniach dýchacích ciest a proti črevným parazitom. Molene medicinale. Nemecky: Grossblumige Konigskerze. Neskôr sa izoloval z rastliny petazín. Antika opriadla divozel poverami o zázračných účinkoch. aplikuje sa pri bronchiálnej astme. veľkokvetý je dvojročná bylina vysoká asi 100-200 cm. List deväťsilu obsahuje okrem toho izopetazín. reumatizme. Ťažko sa vysloviť priazni- D. Vedecké pomenovanie pochádza zo skomoleného latinského barbascum (barba = fúzy) pre jeho plstnaté ochlpenie. Predmetom zberu ako droga mimoriadnej dôležitosti je kvet — Flos verbasci. kruželica. niektoré však sú asi oprávnené. 91 . prízemné listy sú zreteľne stopkaté. rusky: - 0. oranka. Prieskum rastliny sa robil aj u nás (r. vo viniciach.

j.DIVOZEL VEĽKOKVETÝ DIVOZEL SÁPOVITÝ Zberajú sa iba kvetné koruny bez kalicha.). a ČsL 4 10 II.5 g (ČsL 4). jednotlivo rozložený. 128. 132. Kvalita drogy sa o. Vyrába sa aj priemyselne ako Species pectorales Planta. 130.prsná čajovina.5 10 10 6 2 40 8 3 vý na stláčanie a zaparenie. Čajoviny č. je Species pectorales . 184.j. Obdobie zberu: (jún) júl—september (október). Upotrebuje sa ako expektorans. sliz a flavonoidy.97.121. kde kvet tvorí zložku. 30 12 4 1 0. Sušíme ho rýchlo. Zisťuje sa laboratórne tak.116. najlepšie v poludňajších hodinách.100. pretože droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. Materiál by mal uschnúť za jeden deň. Materiál je veľmi hákli- Kvet divozelu — Flos verbasci (Flos verbascorum) sa ako droga hodnotí podľa ON 86 6214 a podľa ČsL 4: Znak Droga farbená inak ako materská rastlina Nerozvinuté kvety a kvety s kališnými časťami Iné organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol z drogy (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Saponínový obsah v hemolytických jednotkách (h. Pri sušení umelým teplom neprekračovať teplotu 40 °C. v drobnom najlepšie v predhriatých plechovkách. ktorý mierni dráždenie horných dýchacích ciest a sčasti z obsahu flavonoidov a saponínov.5 10 8 2 1 10 3 1. Práca s materiálom vyžaduje trochu rutiny a skúseností. Droga obsahuje terapeuticky účinné saponíny. Kvet tvorí aj súčasť hromadne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom.Verbasci e radice). zistená hodnota odpovedá počtu mililitrov suspenzie červených hovädzích krviniek. pričom účinnosť v tomto smere sčasti vyplýva aj zo slížového obsahu. Zber pre nákup treba čo najskôr odovzdať. 4 20 30 . 20 III. a to ručným otrháváním za suchého počasia.94. Droga — Flos verbasci má medový pach a chutí sladkasto. Jednotlivá dávka drogy vo forme záparu (príp. 147. Homeopatia používa na prípravu esencie celú čerstvú kvitnúcu vňať zbieranú na začiatku kvitnutia a známe sú aj homeopatické prípravky z čerstvého koreňa (TEEP . odvaru alebo macerátu) je 1. ktoré reflektoricky zvyšujú bronchiálnu sekréciu. 133. i.115.) — najmenej 92 Akosť — najviac v % I. 143. čo je údaj pre účinnosť saponínov prítomných v 1 g drogy. že sa nechá odvar z drogy pôsobiť na suspenziu červených krviniek. pripravenú predpísaným spôsobom z hovädzej krvi. ktoré dobre zatvoríme a okolo uzáveru ešte zalepíme leukoplastom. Kvety možno po dôkladnom vysušení skladovať v nepriedušne uzavretých igelitových vreckách. hodnotí osobitným spôsobom — v hemolytických jednotkách (h. vykopávané v júli až v auguste. každý zber osobitne na prudkom slnku alebo umelým teplom. ktorý sa uplatňuje ako čajovina s karminatívnym účinkom alebo náhradka za pravý ruský čierny čaj. Pomer zosušenia je asi 8 : 1. a to viac ráz denne. ktoré sa hemolyzovali odvarom z 1 g saponínovej drogy. 146. Oficiálna čajovina ČsL 4. Výnimočné uplatnenie v homeopatii majú čerstvé korene — Radix verbasci.

Už v hip- Akosť — najviac v % I. má zaguľatené a na jednej strane ochlpené stonky. Spomínali ju už Hippokrates. Dioskorides. Podobne sa odlišujú aj druhy rodu rožec . U nás sa vyskytujú variety odlišujúce sa najmä farbou kvetov. Samozrejme. Liečiteľsky sa mimoriadne preslávila. Kvety totiž nemajú medovinu a hmyz ich zriedka navštevuje. Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: kačacie (mačacie. Častá burina polí a záhrad. Thefrastos. Slúžila totiž o.+ Cyclamen europaeum L. kuracie oko. kurimor. bystrosti a veselosti. maďarsky: Mezei tikszem. Suší sa v jednej vrstve na tienistých a vzdušných miestach. a pri hadom uhryznutí. žabí střevíc Nemecky: Roter Gauchheil. anglicky: Scarlet Pimpernel. Kvety na dlhých stopkách vyrastajú jednotlivo z pazúch listov a majú ohnivočervené koruny. žabie) mydlo. Zatvára ich aj pred dažďom. (Stellariaceae). Dioskorides odporúčal jej šťavu pri bolení zubov a s vínom sa píjavala najmä pri bolestiach. keď bola predmetom nákupu. žiada sa čerstvá kvitnúca vňať. je oveľa útlejšia. vajcovité. V minulosti. rusky: . II. žabinec. a to vzhľadom na to.). Túto povesť si udržala až do stredoveku. poliehavou až vystúpavou byľou vysokou 10—30 cm. v staroveku zaháňala melanchóliu. ba mala vraj čarovnú moc na vyvolanie ducha z podsvetia a zachraňovala ľudí pohryzených besným psom. V Indii sa ešte aj dnes používa pri love rýb (má hemolytický účinok podobný ako cyklámen . vznikali zámeny najmä s kuričkou (druhy rodu Minuartia L. Zaujímavé je jej rytmické ranné a odpoludňajšie zatváranie kvetov.). že kvitne znovu v jeseni. tenšie nebodkované listy a biele kvety (patrí do čeľade hviezdicovitých — Stellariaceae).DRCHNIČKA ROLNÍ DRCHNIČKA ROĽNÁ ( + ) Anagallis arvensis L. ktorá sa zberá celá. Podstatnú obsahovú zložku vňate a semien tvoria saponíny. taliansky: Anagallide. z ktorých 93 .Cerastium L. francúzsky: Mouron des champs. S týmto upotrebením prešla i do stredoveku. španielsky: Murrons. bez korienkov a plodov. Plínius. čo je dôležité pre vlastné opeľovanie. Drchnička je prastarou liečivou rastlinou. (v európskej časti ZSSR obidve variety) DRCHNIČKA ROĽNÁ Jednoročná bylina s lysou. Už v antickom Grécku Na drogu sa vzťahuje ON 86 6830: Znak bola známa ako bežná burina. predovšetkým žlčníkových a pečeňových. väčšinou sa nachádzajúce aj v koreni. i. Historické osudy drchničky sú tiež zaujímavé. najmä medzi zeleninou. štvorhrannou. rastie od nížin po podhorský stupeň. listy krížmo protistojné. celistvookrajové. aj na zvýšenie odvahy. pomer zosušenia je asi 5 : 1. Plody sú tobolky. Rastlina sa v súčasnosti využíva najmä homeopaticky. ktorá je nepomerne vzácnejšia a rastie iba v teplejších až najteplejších oblastiach. Častejšie sa však uvádza spojenie gréckeho ana = opäť a agállo = zdobím. Dnešný latinský názov vznikol asi z gréckeho anagelao = smiať sa. 10 Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina začerstva Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) 5 3 0. Najčastejším predmetom zberu býva kvitnúca vňať — Herba anagallidis (júl-august). rátala sa medzi univerzálne protijedy.5 12 12 6 1 12 15 2 3 pokratovych časoch slúžila ako liek na ťažké rany a vredy. ktoré sa u nás vyskytujú dosť hojne. námožníček.

Duby mali vždy dobré meno aj v liečiteľstve. zvonka asi 5 % zápar. V semenách je veľa škrobu (asi 37 % ) . ďalej saponin podobný saponínu našej mydlice lekárskej (Saponaria officinalis L. 94 .Cortex quercus.chuť má slabo horkastú a silne zvieravú. variť na miernom ohni 5 minút). získal vzhľadom na drevo. pre vstrebávanie sa saponínov treba ju však považovať za toxickú. Upotrebúva sa predovšetkým zvonka vo forme odvarov (lyžica kôry na pohár vody. na kúpele (omrzliny. Druh pôvodný len v podhorských oblastiach. rusky: DUB LETNÍ (KŘEMELÁK) Druh vytvárajúci prirodzené lesné zárasty .dubiny lužných lesov a nížin na sprašovom podklade. Homeopatická esencia sa používa najmä pri svrbivých vyrážkach (dil. že drchnička je účinná aj pri besnote.Lignum quassiae (pozri stať Cudzokrajné drogy). tvoria drogu Glandes quercus. Droga je predovšetkým močopudným prostriedkom (diuretikum). pri dermatózach sa zavaria 3—4 lyžice kôry 5—7 minút vo 2 litroch vody a vlejú do vane dopoly plnej 37 °C teplej vody). Druhové meno robur = sila. samičie po 2—5 v pazuchách listov.jeden je asi totožný s kyslým saponínom senegového koreňa (Radix senegae — typická americká droga. Dianthaceae = Silenaceae). čo sa niekedy odvodzuje z keltského quer = krásny a cuez = strom. Ešte stále sa udržuje názor. Kmeň alebo konár smie byť maximálne hrubý 15 cm. podvaly. Drevo je veľmi cenná surovina . s krátkou stopkou. Vedecký názov duba pochádza z latinského quercus. Veľmi zriedkavé použitie majú listy — Folium quercus. kamienkoch. sacharidov (7 %). letný je stredne vysoký strom.5 12 8 9 II.5 %). Dubová kôra ako tzv. D 3). španielsky: Roble albar. Používa sa preto na vodné stavby. najmä vo vlhku. maďarsky: Kocsánytalan tolgy.5 12 10 6 DUB ZIMNÝ DUB ZIMNÍ (DRNÁK) Quercus petraea (Mattusch. o čom však chýba spoľahlivý dôkaz. zajace a králiky. taliansky: Quercia. bielkovín (asi 7. pevné a štiepateľné. ktorý vyvoláva silné miestne dráždenie (vstrebáva sa sliznicami a pre ľudí i niektoré živočíchy je hemolytickým jedom ešte pri veľkom riedení . jedovatý saponin — sapotoxín cyklamín (totožný so saponínom cyklámenu). Zvyčajne sa pijú 2—3 šálky asi 1 % záparu (po zaparení sa nechá asi 15 minút stáť) alebo zápar z pol čajovej lyžičky na pohár vody ako denná dávka. Okrem toho obsahuje triesloviny. Staroveké národy dub zasväcovali svojmu najvyššiemu bohu. Okrem kôry sa zberajú aj zrelé a zdravé žalude (október—november). čistá trieslovinová droga slúži v technickej praxi na spracúvanie koží. Žalude dlho slúžili ako surovina na výrobu atramentu. tzv. Pomer zosušenia je asi 2 : 1. pozri medzi cudzokrajné drogy). Podľa šumu starého duba sa veštilo v gréckej dodonskej veštiarni a starovekí básnici Ovídius a Vergílius uvádzali žalude ako prvú potravu človeka.priotrávenia s ním v minulosti boli známe). samičie jahňady po 2—7 na krátkych stopkách alebo sediace na koncoch konárov a samčie dlhé 3 — 5 cm. rastúci na skalnatých pôdach. lesklá. 5 5 1 0. sa menia na neúčinné farbisté tmavohnedočervené látky — flobafény. horčiny a silicu s osobitným pachom. popraskaná a hrubšia ako 6 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah trieslovín v % — najmenej I. ťažké. zberaná z asi 10-ročných konárov alebo kmeňov (iba so súhlasom majiteľa lesa). takmer vo vode nehnije. Okrem týchto domácich druhov dubov rastú u nás a pestujú sa rozmanité cudzozemské druhy. pri nervových a pečeňových poruchách. Rastlina má hemolytický index asi 3 500. listy perovito laločnaté. Ľudovo droga slúži ako prostriedok mierniaci bolesti. známe dubové kúpele. D. rusky: ( ) D. a to pri rúbaní alebo presvetľovaní porastov. kone. opuchy. výrobu sudov a pod. hrubá asi 3-6 mm (zoschne asi na 3 mm). Homeopatický liekopis uvádza ako oficinálnu čerstvú kôru mladých konárov. Zber sa robí zjari (marec—apríl). v listoch sú aj flavonoidné glykozidy.8 g prášku 4 x denne. Je jedovatá pre psov. Obsahovými látkami všetkých častí sú hlavne triesloviny (7—20 % ) . Duby si odjakživa vysoko cenili všetky národy ako symbol sily a krásy lesa. skladovaním. zbavené osovej čiašky a po usušení aj šupky (strata na hmotnosti je nepatrná). balvan. Oficinálnu drogu ČsL 4 tvorí kôra . Kôra má po navlhčení zapáchať trieslom . Hecker ordinoval 1. Rastie v nižších polohách až do podhorských stupňov na mierne kyslých skalnatých pôdach. v liečiteľstve ako adstringentný prostriedok: antidiaroikum. je veľmi trvanlivé. Od staroveku až dodnes sú napr. Nemecky: Stiel. Dubové listy a žalude sa často uplatňovali v znaku lesníkov a poľovníkov. antiseptikum a antihemoragikum. na upokojenie. maďarsky: Kocsányos tolgy. potopudne. kde vytvára spolu s predchádzajúcim miešané dubiny. Materiál sa môže sušiť na slnku alebo umelým teplom. samčie vo visiacich riedkych jahňadách. francúzsky: Chéne rouvre. kvety jednodomé. Pridáva sa do priemyselne vyrábanej čajoviny Hemoral (antihemoroidová kúpeľová prísada). tiež pri lišajoch a na ťažko sa hoj rany. poskytujú mnoho dobrého okrovožltého peľu a okrem toho majú aj voskový listový med. zimný má vajcovitú korunu. Duby sa opeľujú vetrom. zápaloch obličiek a hemoroidoch. anglicky: Common Oak. Odlupuje sa iba mladá.. močopudne a údajne drchničkou možno nahradiť kvasiové drevo . DUB LETNÝ Quercus robur L. Zápar pôsobí metabolický („čistí" krv). Žalude sú krátkostopkaté až sediace. Vnútorne sa užíva zriedka a nie Na kôru — Cortex quercus — sa vzťahuje ČSN 86 6110: Akosť — najviac v % Znak Kusy kôry tmavšie na vnútorne] strane Staršia kôra. oleja (15 %). vtáky. 10 10 3 1. kým iné druhy zasa podľa ďalších významných vlastností: petraea od petra = skala. Silica u ľudí vyvoláva bolenie hlavy a vracanie.) Liebl. Sommereiche. Bukovité — Fagaceae Nemecky: Wintereiche. listy na stopkách dlhých 1—2 cm.je tvrdé. Plody sú žalude na dlhých stopkách. pri hemoroidoch a na výplachy. zrkadlová kôra bez zvyškov dreva.

žalúdočných i črevných kataroch (1 lyžička kôry na šálku záparu 2—3 x denne alebo prášok 5 x denne na hrot noža. Fraas sa prikláňal k názoru. vlčie bodliačie Nemecky: Weisser Stechapfle. pazušné alebo koncové. ČsL 4 uvádza na zápar aplikovaný externe 15 g. Camerarius ho prvý zobrazil a jeho domovinu omylom kládol do Orientu. tiež vňať (Herba stramonii) a semeno (Semen stramonii). s bielou lievikovitou korunou. ktorí ho vozili so sebou ako liečivú rastlinu. 54. 44. Ľuľkovec zlomocný — Atropa bella-donna L. streštený ľuľok. rozkonárená. t. 39. Pomenovanie Datura pochádza údajne z arabského datora. spodné srdcovité. panenská uhorka. Polyploidizáciou a krížením sa vypestovali odrody bohatšie na účinné obsahové látky — alkaloidy. listy má však oveľa menšie. vystupuje v rozličných typoch nitrátofilných spoločenstiev. francúzsky: Stramoine. Schlechtendal a i. cigánske (svinské) jablko. Osudy d. horné bez stopky. že grécke strychnos manikos predsa len bol durman. obyčajný má variety líšiace sa hlavne farbou kvetov a plodmi (biele alebo fialové kvety a plody ostnité alebo hladké). maďarsky: Csattanó maszlag. úhorov. až bielo ochlpené a hrubo zubaté. byľ holá. Ťažkosť spočíva v tom. metel L. predovšetkým pri hnačkách.3 litre vody. ho pokladajú za spomínaný strychnos manikos starovekých Grékov. Väčšina liekopisov uvádza oficinálnu vňať. rusky: DURMAN OBECNÝ DURMAN OBYČAJNÝ jednotlivé. Narkotické účinky rastliny poznali dávno predtým Arabi a užívali ho podobne ako ópium na lekárske účely. Liečebne sa používajú z duba hálkového (Q. rumovísk. j. blen čierny — Hyoscyamus niger L. 138. d. 95 Jednoročná bylina vysoká 30-80 cm. nie končisté a hrubo zubaté. hrubo zúbkaté.DUB LETNÝ samotná..vyvolávajú ich hrčiarky . že antickí lekári dávali pomenovanie strychnos mnohým jedovatým rastlinám a odlišovali ich iba ďalšími prívlastkami. kravák. bez chuti a zamladi je akoby pomúčený. Ako liečivo sa stal známym až zásluhou Storka (1762). V detskej praxi sa dáva 1 kg kôry na kúpeľ. Listy sú vhodné proti hnačkám. Podobný mrlík hybridný . podľa iných je to zmenené perzské tatula z tat = pichať. maslové semeno. taliansky: Stramonio. Čajoviny č. na bežné kúpele a obklady sa zavarí 500 g kôry na 3 -4 litre vody. zasa vajcovité. dubienky domácich dubov nie sú vhodné na liečbu a nezberajú sa (pozri ČsL 4). Plody sú ježaté vajcovité tobolky. . Dubienky sú guľaté nádory čiže patologické novotvary (Galia) spôsobené hmyzom.. má listy menšie. Žalude sa niekedy pražia ako káva . 219. 53. 48. prípadne macerovať za studena pri izbovej teplote 1 lyžicu kôry na 2 šálky vody a vypiť po dúškoch cez deň). Predmetom zberu je list — Folium stramonii. obyčajného možno spoľahlivo sledovať až od stredoveku. Pri zámenách alebo falšovaní listovej drogy prichádza do úvahy najmä ľuľok čierny — Solanum nigrum L. 40. Okrem spomínaných druhov sa na farmaceutické účely (hlavne izoláciu alkaloidov) hojne používa ešte Datura inermis Jacq. ktorá pochádza z Etiópie. miestami sa miešajú s kakaom a cukrom na výživný prostriedok a slúžia aj ako kávovina (Semen quercus tostum). Bežná burina záhrad. obyčajný bol v staroveku asi neznámy. O rozšírenie durmanu po Európe sa údajne pričinili Cigáni. španielsky: Estramonio. Celkove má Datura L. rastlina s pichliačmi. infectoria Oliv. na odvary proti poteniu nôh alebo na výplachy 1 kg kôry na 2 . kvety . mašlák. ČsL 2 má oficinálny list. + Datura stramonium L. D. možno ich potom upotrebiť v detskej praxi ako prostriedok proti hnačkám. má listy vajcovité a celistvookrajové. keď sa rozšíril po Európe (domovinou sú južné časti Ruska). 55.pozri Cudzokrajné drogy). 216. asi 25 druhov.Chenopodium hybridum L. Ľuľkovité .Solanaceae Ľudovo: bugačka. anglicky: Thorn-Apple. z ktorých u nás rastie 5.pražením klesá obsah trieslovín a škrob sa mení na dextríny. ježkova palica.) je nepochybne najstaršia liečivá rastlina z rodu durmanov. Príbuzný durman metel (D. listy vajcovité.

sýtozelené. s krátkou stopkou. najmä hyoscyamín. vytrvalá ďatelina Nemecky: Rot-Klee. Bôbovité . S drogami treba manipulovať veľmi obozretne. len zdravé. až sú semená v tobolkách čierne.5 — 20 12 0. Divo rastúcich druhov ďatelín je asi 300. vedľajšie obsahové látky sú triesloviny (4. Použitie drog patrí výlučne do rúk lekára a podobne ako pri ľuľkovci zlomocnom — Atropa bella-donna L. Mnoho odrôd sa podarilo vyšľachtiť a ďalšie vznikli ich krížením. maďarsky: Réti lóhere. Koreň obsahuje aj iné alkaloidy (tiež však deriváty tropánu). uvádza sa aj možnosť do 60 °C . ktoré sa získavajú zberom nie celkom zrelých toboliek (september—október). Pozor. Sušia sa rozložené vedľa seba.5 : 1. Prešľachtený sa často pestuje na poliach. Dym z 1.25 Trváca bylina všeobecne známa. rusky: ĎATELINA LÚČNA Na listovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6411 a požiadavky ČsL 2: Akosť — najviac v % Znak Sčerneté a zhnednuté listy Prímesi materskej rastliny Rozdrvené časti a stopky listov Cudzie organické časti — prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Vlhkosť Obsah alkaloidov v % — najmenej 1.25 g listov obsahuje 0. Pôvodne rastie na lúkách. slúžia hlavne na izoláciu alkaloidov (atropínu) a ako antiastmatikum.5 20 12 neudané ČsL 2 5 2 10 0. jednotlivo. t. Po vytra- JETEL LUČNÍ . dnes sa obsahové látky upravujú do sprejov. taliansky: Trifoglio dei prati. 5 2 5 0. i september). Pomer zosušenia je asi 1.sení ich ešte presušíme. Listová droga aj semená sú veľmi háklivé na skladovanie — ľahko vlhnú.3-0.5 0. dosúšajú sa na slnku.ČERVENÝ JETEL Trifolium pratense L. ktorých lístky majú zreteľné polmesiačikovité škvrny. Niekedy sa vykupujú aj semená. lebo ťažko znáša sucho i väčšie vlhko. Červené kvety (zriedka biele .Papilionaceae) Ľudovo: štajerka. francúzsky: Trefle des prés. Prípravky by sa nemali podávať pacientom so srdcovými ťažkosťami.1—0. stopy silice. j. plody sú nepukavé struky. ktorý sa s najväčšou mierou spolu s ďalšími látkami pričiňuje o terapeutické pôsobenie. v priemere 0. Oveľa viac sa rastlina používa v homeopatii.poľské pramene).5 %). ktoré však môžu i chýbať. Rodové meno ďateliny (Trifolium) pochádza z latinského tres = tri + folium = list.indikuje svieže (mierne vlhké) pôdy.35 %) tropánovej rady. Druh je variabilný.5 mg atropínu. atropín a málo skopolamínu. trojlístok a pratense = rastúci na lúke. O liečivých účinkoch ďateliny sa . Účinné obsahové látky sú vysoko toxické alkaloidy (0. V ľudovom liečiteľstve je akákoľvek manipulácia s ňou zakázaná.Fabaceae (Motýľokveté . rastlina je prudko jedovatá! Zber drog je deťom prísne zakázaný.4. potom načechrané do vrstvy 5—6 cm (maximálna teplota do 45 °C. príp. anglicky: Red Clover. španielsky: Trébol de prados. DURMAN OBYČAJNÝ Listy odrezávame podľa možností ráno. s trojpočetnými (zriedka 4—6-početnými) listami. na začiatku kvitnutia rastlín (jún-august.sú iba farebnou odchýlkou) vo vajcovitých hlávkach. Pomer zosušenia je asi 5—7 : 1. U nás sa v minulosti tiež vyrábali z nich antiastmatické cigarety. na okraji lesov i vo svetlých lesoch . derivát kumarínu umbeliferón a veľa dusičnanu draselného.

v máji až v auguste (príp. Drogu — Flos trifolii rubri neuskladňujeme.). Ď. hnedasté kvety vyradíme. že ju odporúčal už Dioskorides ako antidiaroikum. keď sa včely usmerňujú hlavne na ňu. adstringens) a bronchitídach. 12 5 2 0. Účinnými obsahovými látkami ď. Spomína ju abatiša Hildegarda vo svojom diele Na kvet — drogu Flos trifolii rubri sa vzťahuje ON 86 6240: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté kvetné hlávky Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. — ďatelinovec). plazivá obsahuje najmä triesloviny a ď. Uplatňuje sa ako chuťové a vôňové korigens. jún—september) otrhávame na začiatku kvitnutia mäsovočervené alebo jasnokarmínové hlávky bez podporných listeňov. najmä dnes.ĎATELINA LÚČNA vedelo len veľmi málo. syn. farbivá. úsade a opuchoch žliaz. v listoch sa nachádza asparagín a iné aminokyseliny. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . najmä biela plazivá (Amoria repens (L. organické kyseliny. glukozid trifoliín.. jahodovitá). Homér spomínal medzi lotosmi akúsi znamenitú krmovinu pre kone a jestvuje dohad. Ď. ď. Je výbornou včelou pašou. ale ihneď odpredáme nákupni. Lepšie je sušiť umelým teplom do 35 °C. roľná pre svoje adstringentné pôsobenie zasa pri hnačkách. aby sa využilo jej nektarové bohatstvo a zvýšila úroda semien.) Presl. najmä za vlhkého počasia. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať z ď. Upotrebenie sa akosi prelínalo vždy s upotrebením ď. lúčnej i ď. že to bol asi teplomilný južnejší druh Trifolium fragiferum L. fenolové látky. flavonoidy. bielom výtoku. ktorá po skosení veľmi rýchlo dorastá a čoskoro kvitne.lucernu siatu (Medicago sativa L. T. roľnej (Trifolium arvense L. Kvetné hlávky bez podporného listeňa sa zberajú v júni—septembri hneď po rozkvitnutí a rýchlo sa sušia (pomer zosušenia je asi 6 : 1). Červená ďatelina je rovnako dôležitým prínosom pre včelie hospodárstvo. izotrifoliín. išlo o liečivú vachtu trojlistú (Menyanthes trifoliata L. plazivej a sušené kvetné hlávky bez stopiek. lúčna sa používa hlavne pri hnačkách (antidiaroikum. Prvé správy o ďateline z našich oblastí pochádzajú asi z 11. živicu. Z národohospodárskeho hľadiska sú ďateliny naše najdôležitejšie krmoviny a obohacujú pôdu dusíkom. zvonka ako kožné dezinficiens. Predmetom zberu a nákupu u nás je kvet ď. 20 10 4 1 14 10 3 Physica a herbáre 16. O nej sa vie. plazivá sa liečebne využíva najmä pri reumatizme.). stor. cuk97 .5 14 8 3 II. Materiál sušíme ihneď a rýchlo v tenkých vrstvách. stor. uvádzanej pod menom lagopus. repens L. Plínius uvádzal síce Trifolium. Tvoria podstatnú zložku zmesiek. Pri nešetrnom zbere sa takto znehodnocujú aj zaparené kvety.). rastúci u nás len v teplejších oblastiach i to roztrúsene (ď. lúčnej — červený. Ďatelina dáva z 1 ha až 100 kg medu. roľná silicu. Namiesto ďateliny mali starovekí poľnohospodári veľmi cennú krmovinu . Ľahko totiž podlieha skaze a napáda ju hmyz. nemožno ho považovať za ďatelinu. triesloviny a flavonoidy. riedko rozložený a na vzdušnom mieste. tiež nakupovanú drogu — Flos trifolii albi. Ďateliny sú veľmi významné pre včelárov. lúčnej sú triesloviny. si ju vysoko cenili. Ď. Celkom rozkvitnuté alebo odkvitajúce kvety pri sušení sa rozpadajú a hnednú.

Plody sú lysé.Bohne. Bôbovité . j. druhové latinské označenie vulgaris = obyčajný. Fazuľa sa u nás šľachtí ako strukovina a zelenina. taliansky: Fagiolo. červenej a i. Dáva sa prednosť strukom žltobielej farby. Na plod fazule bez semien — Fructus phaseoli sine semine — sa vzťahuje norma ON 86 6621: Znak Ináč sfarbená droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. anglicky: Kidney-Bean. aj druhy rodu Vigna. pestované dodnes v Egypte). kde sú semená fazule národným pokrmom. Prvé herbáre z druhej polovice už poznali rozdiely medzi egyptskými fazuľami a vtedajšou americkou novinkou. Importovali ho k nám z Južnej Ameriky. maďarsky: Bab. august —september a zbavujú sa semien. Homeopatická esencia z ď. t. príp. Druh sa pestuje ako zelenina aj ako strukovina v domácich záhradkách a v kríčkovitej kultúrnej forme. ružovej. Akosť medu sa však často preceňuje. Dosúšajú sa umelým teplom pri mierne zvýšenej teplote (30 — nanajvýš 40 °C). stor. francúzsky: Haricot. Zosychajúce zožltnuté struky sa zberajú v čase úplnej zrelosti.Fabaceae (Motýľokveté . španielsky: Fasol. 10 2 1 10 10 3 . nadmernej tvorbe slín s poruchami žalúdočnej sekrécie a pri ochoreniach dýchacích ciest. Fazule kvitnú v júni až v auguste. Americké fazule potom za niekoľko desaťročí vytlačili takmer načisto z kultúr tzv.rovke.Papilionaceae) Nemecky: Garten . sa zjavili prvé fazuľové semená v prístavoch španielskych moreplavcov. rusky: - Jednoročná bylina vysoká 35-50 cm s pravoovíjavou stonkou dlhou 100—200 cm. Vedecké pomenovanie fazule vzniklo z gréckeho phaseolos = člnok. egyptské bôby (Faba vulgaris Moench alebo východoafrická strukovina Dolichos lablab L. loďka (pre tvar strukov). Až začiatkom 16. čo však podľa opisu boli zrejme iné strukoviny ako fazule. Dávkovanie všetkých je prakticky rovnaké: ako čaj — 6 lyžičiek drogy nasypaných do 3 dl vriacej vody sa nechá 10 minút prikryté stáť a po prefiltrovaní sa pije počas dňa po dúškoch. 5 1 0. perovito zložené listy tvoria velké vajcovité stopkaté lístky. asi 10—15 cm dlhé struky so semenami. Gréci sa s nimi oboznámili údajne počas ťaženia Alexandra Veľkého do Indie. no súčasne ako Pericarpium phaseoli.). Národy starovekého Stredomoria pravé fazule nepoznali. Plocha kultúrnych fazúľ je dosť rovnomerne rozdelená medzi Starý a Nový svet. Celkový počet sort je značný (zhruba 500). Už starí Aztékovia v Mexiku vysievali fazule v zmesi s kukuricou. Fazule pochádzajú prevažne z trópov. kvety v málokvetových strapcoch rozličnej farby (bielej. majú celé strapce kvetov poskytujú98 cich zlatožltý med aj dostatok peľu. najmä na roliach.5 10 7 2 II. FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZOL OBECNÝ Phaseolus vulgaris L. Oficinálna droga sa ešte dnes označuje v niektorých liekopisoch termínom Fructus phaseoli sine semine — fazuľový struk bez semena. lúčnej má podobné uplatnenie ako v alopatii.

148. Druh sa u nás pestuje v zeleninárskych záhradách pre voňavé dvojnažky. znižujúci hladinu cukru v krvi. i. sa doposiaľ nepodarilo izolovať. perovito zložené do nitkovitých výčnelkov. i. 237. Hlavní dodávatelia na svetový trh sú západoeurópske štáty a južná Európa. pri ktorom poznáme viacej foriem. alantoín. slúži ako pomocný liek pri cukrovke s veľmi dobrými výsledkami (nenahradzuje však inzulín). 26. najmä v začiatočných štádiách cukrovky. pravý).). Zrelé oplodie obsahuje predovšetkým aminokyseliny (najmä gvanidínový derivát arginín). rozpustnú kyselinu kremičitú). fazeolozid D). niektorých dermatózach a tiež pri močových kameňoch (najmä fosfátových). Semená v prášku slúžia na horúce obklady — kataplazmy pri mokvavých a svrbivých ekzémoch a na izoláciu škrobu (Amylum phaseoli). francúzsky: Fenouil officinal. vulgare — f. bielkoviny (24 %). fazín sa varom denaturuje. V homeopatii sa používajú drogy z odkvitajúcich druhov kríčkovej alebo zákrpkovej fazule. dextrín a predovšetkým toxické lektíny. trigonelín. 25. Rastlina má domov v oblasti Stredo- zemného mora a v západnej časti Ázie. 22. o.Liečebné použitie a význam pre potravinárstvo majú aj semená — Semen phaseoli. kým fenikel má iba jeden). zabraňujúce proteínovú syntézu. žlté. Kvety drobné. 40—50 % hemicelulóz a glukokiníny (účinný glukokinín. variť 2 minúty. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Fenchel. listy s pošvami. anglicky: Fennel. antidiabetikum. španielsky: Hinojo común. Plody aromatické podlhovasté rebrovité dvojnažky. fazuľová múka — Farina phaseoli. vyvolávajú ťažké krvácavé stavy a koliky. užívajú sa preto ako diuretikum. Čs. Miestami sa na ten istý účel vysieva ako poľná plodina. Klinicky a pokusmi sa dokázalo. Drogu je vhodné kombinovať s inými (pozri zoznam čajovín). pije sa 2—3-krát denne pol pohára medzi jedlom (ako diuretikum). Náš juhomoravský fenikel („Moravský") sa na trhu veľmi cení. 24. organické kyseliny (pipekolovú. Liekopisy majú oficinálny tzv. 23. 108. metabolikum — pri reumatizme. maďarsky: Kozonséges harmatkása. Droga sa pridáva i do čajoviny Nephrosal (diuretikum a dezinficiens močových ciest). ďalej triterpény (o. Fenikel bol veľmi obľúbený už u sta99 . Sušia sa bežným spôsobom. že vodné výťažky zo strukov zvyšujú vylučovanie moču a znižujú hladinu cukru v krvi. tmavý fenikel (subsp. nevarené semená (i struky) sú jedovaté a otravy známe — postihujú najmä deti. priemyselne vyrábaný prípravok s obsahom fazuľových strukov bez semena je čajovina Diabetan. v rozomletom stave označované ako tzv. inozitol. priaznivo tiež ovplyvňujú látkovú premenu.) s menej valcovitými červenohnedými dvojnažkami podobnými pachom feniklu (pod lupou mu však vidno v každom údolí nažky 2—3 silicové kanáliky. v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. užíva sa odvar z 3—4 lyžíc sekanej drogy na 300 ml vody. fazín — účinný ako ricín (ricínového semena) a abrín. Zo zámen a falšovaní prichádza do úvahy kôprovník (Meum athamanticum Jacq. FENIKEL OBYČAJNÝ FENIKEL OBYČAJNÝ FENYKL OBECNÝ Foeniculum vulgare Mill. traumatínovú a i. za príslušnej diéty ako antidiabetikum. aj u nás. V súčasnosti sa šľachtí vo všetkých teplejších oblastiach sveta. odstaviť na 10 minút a scediť do termosky. Najviac treba dávať pozor na plody fenikla zbavené silice a umelo prifarbené. ľahko splanieva. Čajoviny č. 18. takisto ako všetky semenné drogy. Niekedy sa odporúča variť 15—20 g drogy s litrom vody asi 2 hodiny — denná dávka je 1/2 až 3/4 litra odvaru. rusky: Dvojročná bylina vysoká 100—200 cm. 17. taliansky: Finocchio selvatico. Semená obsahujú škrob (45-50 % ) . cholín. minerálne soli (o.

netvorí poplazy. Na farmaceutické účely sa zberá a nakupuje celá nadzemná časť kvitnúcich rastlín (máj—august) . 227. Zvyšok rastlín sa potom po dozretí skosí a krátko presuší a vymláti (tzv. likérov.). Čajoviny č. Drogu — Fructus foeniculi tvoria zväčša celé dvojnažky. taliansky: Viola tricolore. 188. Kvitne v júli až septembri.5 10 10 1. Homeopatická tinktúra má analogické použitie ako droga v alopatii. ostatné sú žlté alebo belavé. karminatívum. 182. 213. anízový aldehyd a rozličné terpénové uhľovodíky. roľná je jednoročná bylina vysoká 10—20 cm. FIALKA ROĽNÁ Viola arvensis Murr. Listy má ako f. trojfarebná patrí medzi farebne najkrajšie fialky. 153. Stonkové listy s perovito delenými prílistkami. ostáva tekutý. Arabov. Pomenovanie foeniculum pochádza zo zdrobneného foenum = seno (pre pach a výzor po usušení listov) a nachádzame ho už u Plínia. 127. 140. najlepšie zberané v septembri druhého roku rastliny. Homeopatia žiada zrelé plody. nie však vždy rovnako. ruského čierneho čaju). V. Máva najvoňavejší med. Vedecký názov viola sa odvodzuje od iolon. silica tzv. Kvety majú dva vrchné lupienky celé alebo sčasti fialové. ďalej granuliek Mucilogram a Sennagran (laxans). teda i včely. Je to rozšírený a veľmi polymorfný druh. medzi ktorými následkom hybridizácie existuje mnoho prechodných foriem. všiam i proti hmyzu sliepok. Plody sú tobolky. tricolor L. F. sirotky.ČsL 4 a ON 86 6622 majú tieto požiadavky Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice najmenej I. trojice Nemecky: Acker-Stiefmutterchen. j. zanedbaných pozemkoch. subsp. ktorej hlavnú zložku tvorí terpén anetol (60 %). stomachikum 100 (najmä v detskej praxi). fenikulín. Feniklová voda (Aqua foeniculi) slúži zvonka na ošetrovanie zápalov očí a kloktanie. koncový úkrojok väčší. výroba cukríkov. Ľudovo: bylina psotníková.5 3 II. no korunné lupienky kvetov sú žltkasté či biele. maďarsky: Háromszínú árvácska. Moderné liekopisy žiadajú určitý obsah silice — minimálne 3—4 % (nezameriavajú sa iba na vonkajší výzor). Dáva prednosť kyslej piesočnatej pôde.Herba violae tricoloris (seu trinitatis seu jacae).76. medziach. ale osobitný význam z včelárskeho hľadiska nemajú. Nemajú ani liečebné použitie.119. Zahrňuje rozličné typy. 17. 207. srdečné korenie. laktagogum pre dojčiace matky (zvyšuje tvorbu mlieka). česaný fenikel). Druhové označenie tricolor je z latinského tres = tri a color = farba. Fialky — trojfarebnú i roľnú . V čajovinách sa fenikel s obľubou kombinuje s anízom a rascou. 172. Ungolen (cholagogum. Indov. sirôtka. korigens. 215. Fenikel a silica má ešte široké priemyselné použitie (kozmetika. Detský čaj s rumančekom Spofa (náhrada tzv. Fenikel je výborné sekretolytikum a expektorans na báze silice. sacharidy a olej. Záhradné veľkokveté formy sú nežiadúcou prímesou v drogách a nezberajú sa. expektorans. macoška. trojfarebná. 152.112. často fialovo pásikované alebo modrasté. Homér. Plody sú oficinálne vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 4). fialičky. 192. 183. Fialkovité . Meduje každý rok.Violaceae Fialka roľná sa bežne ráta iba za poddruh fialky trojfarebnej. trojfarebná je jednoročná až trváca bylina.5 FIALKA TROJFAREBNÁ MACEŠKA TROJBAREVNÁ Viola tricolor L. Fenikel ako väčšina zelerovitých rastlín je medonosný. trojičná. 241. 2 2 1 10 11 2 1. postupne ako dozrievajú (tzv. 190. a to ako korenina i liečivo. a tá je výborné spazmolytikum. netvorí poplazy. vajcovito kopijovitý. sirotky. Oblasť používania je podobná ako pri aníze.113. 186. Grékov i Rimanov. Diabetan (pomocná liečba cukrovky). 197. ale viacej anetolu (až do 80 % ) . 232. a aj keď je tento med tmavý. plody po krátkom presušení sa dosúšajú pri teplote do 35 °č. Dávky plodov sú 1. Najlepšie sa zberajú ručne odrezávaním vyvinutých a dokonale zrelých okolíkov (júl-september). španielsky: Flos de la Trinidad. Často sa uvádzal v herbároch ako zložka čajovín a iných prípravkov. pri okrajoch lesov a ciest. metylchavikol. sladkého fenikla má menej fenchónu (5 %). Silica sa s obľubou používala proti blchám. ČsL 4 má oficinálne čajoviny s feniklom: vetrovú — Species carminativae. Materiál sa suší v prievane prirodzeným alebo umelým teplom do 50 °C. úhoroch. 199. Plody sú tobolky. Dobrá droga obsahuje 4 —6 % silice. Pomer zoschnutia je 5 — 6 : 1. najlepšie bez obracania. MACEŠKA ROLNÍ rých Číňanov. francúzsky: Violette tricolore. 193. b. stonka jednoduchá. Droga ďalej tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (choroby močových ciest). anglicky: Wild Pansy. choleretikum. 120. hepatoprotektívum) a Pulmoran (expektoračná čajovina).opeľuje hmyz. 210. i rozkonárená. úhoroch. t. F. mydlárstvo. Stomaran (čajovina pri tráviacich ťažkostiach). 123. 196.) Gaud. 184. medziach a opustených. Drogu skladu- . Species pectorales Planta (prsná čajovina) a ústnej vody Herbadent. Reduktan (pomocná liečba tučnoty). maceška. Zriedka sa ľudovo používa koreň — Radix foeniculi ako karminatívum. a ČsL 4 1 1 0. Silica je zložkou kvapiek Solutan (antiastmatikum) a masážneho roztoku Herbadent. preháňaciu — Species laxantes a žalúdkovú čajovinu — Species stomachicae. prípravkov proti hmyzu a i. čo je zdrobnený výraz pre ion — tak nazýval fialky už napr. Do strednej Európy priniesli fenikel benediktíni v skorom stredoveku. Egypťanov. vrúbkovaný. slamnatý čiže sekaný fenikel). arvensis (Murr. vňať — Herba foeniculi zasa pri chorobách z nachladnutia a plody pri chrípkových stavoch a ochoreniach. Často rastie na roliach. potom fenchón (10-20 % ) . Druh rastie na rumoviskách. z drogy sa izoluje silica. ďalej spazmolytikum a karminatívum. Ďalšie obsahové látky sú bielkoviny. vysoká 10-30 cm.5 g na zápar jednotlivo perorálne (ČsL 4). rusky: . Antickí Gréci i Rimania označovali fialku výrazom flox. F.118.

Pre obsah rutinu sú aj vazotonikum. karotenoidy. prítomný je aj glykozid gaulterín. 152. adjuvans pri ekzémoch. Nemá pach a chutí slabo sladkasto. môže sa uplatniť emetické pôsobenie. impetigu. 50. silica (okolo 0. ako slabé diaforetikum a pre metabolické pôsobenie pomáhajú aj pri reumatizme a niektorých kožných ochoreniach. 8 6 2 12 15 jeme v dobre uzatvorených nádobách v tme. koruna fialová. Predmetom nákupu sú k kvety — Flos violae tricoloris. 13. zriedka biela. z krátkeho podzemka vyrastajú zakoreňujúce poplazy s ružicami stopkatých až obličkovitých listov so široko vajcovitými prílistkami. na hornom okraji riasnaté.). scediť do termosky a vypiť po dúškoch v priebehu dňa. antokyanidy. Dávky zbytočne nezvyšovať. anglicky: Sweet Violet. 5 ´2 1 0. Homeopatia pri podobných indikáciách ako alopatia používa esenciu pripravenú z čerstvých kvitnúcich rastlín (zberajú sa v auguste až v septembri). ďalej ako metabolický prostriedok (zvyšujú činnosť močových orgánov a potných žliaz). drogová ON 86 6246 pre kvet (Flos violae tricoloris). Fialkovité — Violaceae Ľudovo: fialôčka Nemecky: März-Veilchen. sliz. FIALKA VOŇAVÁ Viola odorata L. Drogy sa aplikujú aj externe — zvonka na obklady alebo do kloktadiel (pri zápaloch a pod. pri ťažkostiach s močením. 10 4 2 1 10 10 3 I. rusky: VIOLKA VONNÁ Trváca bylina vysoká 10—20 cm. pri oparoch a i. akné. 63. Účinné obsahové látky sú hlavne saponíny. taliansky: Viola mammola. napr. triesloviny. vždy príjemne voňajúca. Pomer zosušenia je 8 : 1. aj spojených s horúčkou).5 10 8 2 II. uľahčujú odkašlávanie pri ochorení dýchacích ciest (príp. emeticky pôsobiaci alkaloid violin. potom flavonoidy (predovšetkým rutín). Majú diuretické pôsobenie — aplikujú sa pri kataroch močového mechúra. Čajoviny č. Vnútorne sa dávkujú 2 lyžice drogy na 300 ml vody. Kvety po odkvitnutí 101 . pľúcnych ochoreniach a pod. zberajú sa v rovnakom údobí (máj až august) a sušia podobne ako vňať.FIALKA TROJFAREBNÁ FIALKA ROĽNÁ ČSN 86 6822 stanovuje pre vňať tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Čs. španielsky: Violeta odorosa.01 %) a minerálne soli (do 11 % ) . francúzsky: Violette odorante. Droga je pri skladovaní veľmi citlivá na vlhko. 150. Kvety s ostrohou. 4 3 1 12 12 II. maďarsky: Illatos ibolya. Drogy sa pokladajú predovšetkým za expektoračné sekretolytiká. po krátkom zavarení na miernom ohni 10 minút postáť. Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené kvety ako na čerstvej rastline Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovuje sa laboratórne) I. pri čiernom kašli.

pôsobenie drogy v tomto smere treba pripísať údajne prítomným saponínom (Braun. Mnohé z nich majú ešte rozličné odrody. canina L. čerstvá je oficinálna v homeopatii. pomádovým spôsobom (samovoľným vyprchaním do vrstvy tuku). Slávny fytoterapeut Leclerc vo Francúzsku odporúčal koreň aj ako emetikum. Slovanské pomenovania fialky majú spoločný základ a Mathioli v herbári ju nazval fiola. Podzemok s koreňmi (Radix seu Rhizoma violae odoratae) sa získava vytrhávaním rastlín v septembri—októbri.5 g drogy. chrániť pred svetlom. Opeľovanie kvetov fialiek obstarávajú včely. Niekedy sa zberá kvet — Flos violae odoratae. po 24-hodinovom státí sa to prefiltrovalo a pomaly zahrievalo so 100—150 g cukru. na chorý konečník. F. v dobre zavretých nádobách. Drogy sa u nás nenakupujú. pomer zosušenia asi 4 : 1. Kvety však obsahujú aj medovú šťavu. Obdobie zberu: asi marec—apríl. voňavej si novšie overovali viacerí autori (Linde 1919. pokladá sa novšie za pochybný. a v tom čase už kvitne podobná nevonná f. plody sú tobolky. obsahuje značné množstvo saponínov. ľahko sa zaparuje a vlhne. Predmetom liečebného používania je celá rastlina. aby sa zachovala pôvodná farba kvetov a ich vôňa. Výskyt alkaloidu violínu. ktorý je vraj chemickou skladbou a najmä účinnosťou blízky emetínu ipekakuánového koreňa. získava sa tzv. Jej vôňa vystúpi až po 5 —10 000-násobnom riedení. z čoho si možno urobiť predstavu. voňavá patrí u nás k najstarším liečivým rastlinám. Dbáme pritom. odpredáva sa na vývoz. Schreck 1922. Viola L. ktoré okrem toho majú veľa modrého farbiva (antokyan) a ketonické látky irón a jonón. Obdobie zberu: marec-apríl. možno vysvetliť tak. ktorú nemá takmer ani jeden príbuzný druh a vyrastanie listov priamo z podzemka. a preto ich botanicky vie správne určiť niekedy len skúsený odborník. Materiál treba sušiť veľmi rýchlo. za dobrého vetrania (umelým teplom. Na zápar z koreňa sa berie 0. Klinicky dokázal. tento hydrolyzujúci glykozid je prítomný aj v kvetoch. maximálne do 35—40 °C). ktoré láka najmä príjemná vôňa. Celá čeľaď fialkovitých rastlín má u nás iba jeden rod — fialku. nazýval Homér a Pindaros. ak bolela hlava. ako ju napr. hlavným znakom je vôňa. ďalej stopy silice s metylesterom kyseliny salicylovej. Podľa Plínia bolo najlepšie voňať fialky. dávky okolo 2 g pôsobia emeticky (dávivo). Pomer zoschnutia: 7 : 1. Druh rastie v kroviskách. Sirup je pekne modrý. V detskej praxi bol prv veľmi obľúbený sirup z fialkových kvetov bez kalicha.3 —1. bronchiálnych kataroch. Podobne ako vňať sa niekedy zberá a suší list — Folium violae odoratae. Názor. hlavne korene. t. Expektoračné pôsobenie f. pre svoj nízky saponínový obsah však bez osobitného významu. zber: marec—apríl. ale aj z listov. Koreň sa zasa začína uplatňovať pri výrobe priemyselných liečiv a aj v receptúre (ako . Fialky u nás rastú asi v 30 druhoch (na svete celkove asi 400). ktorý stanovil saponínový obsah a skúšal drogu na obsah a účinnosť prítomného alkaloidu violínu (violaemetínu). že koreň f. pripravoval sa zaparením 10 polievkových lyžíc kvetov bez kalicha v 100 ml vriacej vody. keď začínajú búrky.). Celá rastlina. Silica sa extrahuje nielen z kvetov. Silica kvetov je jedným z najdrahších éterických olejov — nachádza sa v kvetoch v množstve 0. silnom zahlienení dýchacích ciest (ako čaj: 2 čajové lyžičky vňate na 300 ml vody macerovať za studena alebo 1-2 % odvar). na medziach a vo svetlých lesoch. Drogu treba skladovať na suchých miestach.FIALKA VOŇAVÁ sa skláňajú k zemi. kvety podľa Dioskorida slúžili pri epilepsii chlapcov a na zapálené hrdlo. bez prístupu slnka alebo umelým teplom do 50 °C. listy sa používali zvonka pri zápaloch. ktoré sú nositeľmi vône. že fialka stráca 102 pri prvej jarnej búrke vôňu. na uľavenie pri kašli a riedenie hlienu pri čiernom kašli.) a potvrdili ho.. že kvitne od konca apríla do začiatku mája. Podnet ku tomu dal Kroeber. Po krátkom omytí sa suší rýchle na tienistom mieste. voňavej môže nahradzovať koreň ipekakuány (pozri drogy cudzieho pôvodu). Vedecké pomenovanie rodu pochádza z gréckeho ion — zdrobnené iolon. Používal ju už Hippokrates. F. inak sa suší v tenkých vrstvách rozostretá na vzdušnom mieste. Cennejšie sú kvety jedincov rastúcich v tieni (majú tmavšie kvety) a sú voňavejšie. pomer zosušenia asi 6 : 1. Grimme 1921 a i. Plinius ju menoval na treťom mieste čo do obľúbenosti kvetov pri výzdobe (za ružou a ľaliou). Najčastejšie sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba violae odoratae. Starí lekári jej prisudzovali veľkú liečivú silu. voňavej sa podobá viac druhov — treba si všimnúť botanický opis.003 %. aký je tento rod pestrý. Všetky časti drogy pôsobia ako mierne expektorans — sekretolytikum. psia (V. j. zoschnutie asi 5 : 1. 1968).

vďaka. kopijovité. taliansky: Graziola.02 %). Druh má veľké nároky na vlhkosť. očné ochorenia. — š. Plody sú tobolky. na okraji riedko pílkovité. ktorý má inak formované listy i kvety a chutí slabo horkoslano). biele koruny s červenými žilkami. Celkove súbor glykozidov má účinnosť asi 1 000 žabích jednotiek v 1 g vňate a list asi 1 500. Homeopatia pripravuje z ešte nekvitnúcej čerstvej vňate esenciu (dil. holé. vo vlhkých lesoch a na vlhkých lúkach. Vedecké pomenovanie vyšlo z predpokladu liečivosti a odvodilo sa z latinského gratia = milosť. (asi 0. draslíka. Graciolín má podobnú. byľ vystúpavá. maďarsky: Orvosi csikorka. Manipulácia s rastlinou i drogou musí byť opatrná. graciola sa vyznačuje pálčivou a horkou chuťou. Zámeny sú možné najmä s druhmi rodu Veronica L. vyhýba sa pôdam s vyšším obsahom vápna. Tento účinok vyvoláva hlavne elateridín — glykozid približne rovnako silne účinný ako má jalapová hľúza — Tuber jalapae (pozri cudzokrajné drogy). Droga nemá pach. ktoré ju spásali. vzhľadom na povesti o všestrannom liečebnom význame rastliny. článkovaný. končisté až hrotité.) Dostál) — má však inakšie listy a inak usporiadané bledočervené kvety. Listy sediace. Rastlina obsahuje vo všetkých svojich častiach — osobitne vo vňati — kryštalický glukozid graciolín (asi 0.D 3). GRACIOLA LEKÁRSKA GRACIOLA LEKÁRSKA + Gratiola officinalis L. pomer zosušenia je asi 5. silica. podzemok tenký. plazivý. Na osobitné požiadanie sa zberá v júni až v auguste kvitnúca vňať — Herba gratiolae (florens). lebo je začerstva i po usušení jedovatá. Keď deti vypili mlieko od kráv. Čajoviny č. Ďalšie látky sú horčiny. Pre časté otravy sa však jej užívanie zanechalo.5 : 1. čoskoro dostali prudké hnačky. Rod Gratiola L. — šišak (najmä S. Materiál sa suší prirodzeným teplom (umelé teplo nesmie presahovať 40-45 °C). anglicky: Water-Hyssop. líši sa i menej horkou chuťou. Podobná je i konopička (konopnica) širokolistá (Dalanum ladanum (L.mierne sekretolytikum — najmä v sirupoch).15 %). aj ten je pomerne zriedkavý.Scrophulariaceae Nemecky: Gottes-Gnadenkraut. lysá. V homoepatii sa pripravuje esencia aplikovaná na bolesti uší. jej chuť je však výrazne horká a pálčivá. Antickí lekári neuvádzali graciolu vo svojich spisoch. niekedy priama. Rastlina nezadržateľne nutká na stolicu. D 2 . je u nás zastúpený iba jedným druhom. potom soli vápnika. čierny kašel a reumatizmus. Sám aukubín má tlmivé účinky na centrálnu nervovú 103 . rastie v teplejších oblastiach v nížinách až horskom stupni v húšťavách na brehoch vôd. vrúbkovaný. španielsky: Graciola. 131. ktorého aglykón je gracioligenín (pri pokusoch na zvieratách sa ukázal neúčinný) a graciotoxín alkoholovej povahy. rastliny s vysokým obsahom aukubínu majú hypertonický účinok — spôsobujú pokles krvného tlaku. triterpénová zlúčenina graciolón a látky ešte bližšie neprebádané. ktorý chutí škrabľavo a horko a na srdce účinkuje podobne ako náprstníkové srdcové glykozidy. horko chutiace zlúčeniny — kukurbitacíny. francúzsky: Gratiole. takže sa kedysi používala ako prečisťujúci prostriedok (najmä podzemok). aj v očianke Rostkovovej. Krtičníkovité . U nás sa rastlina upotrebúvala v ľudovom liečiteľstve proti vodnatieľke a pečeňovým ochoreniam. fosforu. galericulata L. rusky: KONITRUD LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 20—40 cm. ktorú vraj bohovia udelili ľuďom ako osobitnú milosť (Gratia Dei). Rastlinu treba rozhodne pokladať za toxickú. ale slabšiu účinnosť ako aukubín obsiahnutý napr. jednoduchá alebo riedko konáristá. — veronika (rozrazil). resp. prípadne sa u nich prejavili aj poruchy zraku. ďalej Scutellaria L. odrezávajú sa kvitnúce nadzemné časti krátko pred kvitnutím. Stopkaté kvety vyrastajúce z pazúch listov majú široko lievikovité.

vápencovú pôdu. maďarsky: Fátyolvirág. Pre obsah veľmi zaujímavých látok je rastlina v súčasnosti predmetom prieskumu. hispanica. Englyos derczefu. Plody sú tobolky. prípadne aj graciolón. Podobná pieskovka stepná — Psammophiliella stepposa (Klokov) Ikonnikov sa zasa nachádza v rezervácii na juhozápadnom Slovensku v katastri obce Kamenín a g. Drogu tvoria rozličné druhy rodu 104 Gypsophila L.Dianthaceae (Silenkovité — Silenaceae) Nemecky: Schleiergipskraut. plazivá (G. Nevedno. diureticky. G. 1968). chlpatá. drasticky laxatívne. Klinčekovité . ovplyvňuje i srdcovú činnosť. bohato rozkonárená. Všetky u nás sú vo voľnej prírode mimoriadne zriedkavé. Historický úvod k používaniu gypsomilky je zhruba rovnaký ako v prípade mydlice lekárskej. dezinfekčné a miestne dráždivo. (Gessner. Z vypozorovaných účinkov a z ľudového liečiteľstva je známe. listy čiarkovito kopijovité. j. repens L. Zbiera sa do kytíc.) tvorí zložku nádherného koberca na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier. krieda a filos = priateľ. pri obličkových ochoreniach a kataroch močového mechúra a pri niektorých detských chorobách. Rodové označenie rastliny vychádza z gréckeho gypsos = sadra. osobitne hodvábnych. Keďže po užívaní drogy a prípravkov vznikajú u ľudí otravy a laxatívne pôsobenie sa prejavuje príliš drasticky. levantský. G. okrem toho zapríčiňuje krvné výrony do mozgu a i. fastigiata a iné. druhový názov to ďalej upresňuje (paniculata = z panicula — metlinaté súkvetie). Druhý obchodný druh koreňovej drogy je Radix saponariae rubrae (pozri mydlicu lekársku). že droga — vňať gracioly. z viachlavého podzemka vyrastá vretenovitý koreň hlboko do pôdy. terapia s graciolou sa zanechala. t. O rast- . Hippokrates nazýval rastlinu strouthion. 1953. Pred ľudovo odporúčanými indikáciami varujeme. Podľa opisu to bola nepochybne g. ešte dnes v týchto oblastiach používané na pranie látok. Výslovne sa zakazuje používať rastlinu ženám pri menštruácii a počas gravidity. G.sústavu a po vnútornom podaní vyvoláva zápaly žalúdka a tenkého čreva na pokusných zvieratách. Byľ rozložitá. v terapii sa zriedka uplatňovala pre svoje špeciálne účinky. struthium. Graciolu možno užívať iba na radu lekára a v osobitných. G. v akej súvislosti sa toto slovo vzťahuje na rastlinu. niekedy má i vyše 1 000 kvetov.. rastlina obľubujúca sadrovitú. ŠATER LATNATÝ Gypsophila paniculata L. najmä jemnejších. Za nositeľa účinku sa pokladá predovšetkým graciolín a jeho štiepne produkty. súčasti Tatranského národného parku. Rimania struthium. špecifických prípadoch. a preto sa občas pestuje aj v záhradkách. rusky: . metlinatá je jedna z materských rastlín koreňovej drogy zastarane označovanej ako Radix saponariae albae — biely (sivý. metlinatá rastie v Štátnej prírodnej rezervácii Čenkovská lesostep neďaleko Štúrova. stretávame sa s ňou ako s technickou rastlinou už od najstarších čias a jej význam sa nezmenil prakticky až dodnes. Účinok na srdce sa pripisuje glykozidu graciotoxínu. zriedka ružové kvety v metlinovitom súkvetí z množstva vrcholíkov. — GYPSOMILKA METLINATÁ GYPSOMILKA METLINATÁ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. z ktorých u nás rastie päť druhov s niekoľkými poddruhmi a tri cudzie. maďarský) mydlový či mydlicový koreň. sa používala a pôsobí anthelminticky. a to na pieskoch spolu s inými teplomilnými a pieskomilnými panónskymi druhmi. Drobné biele. Esencie pripravené z nekvitnúcej rastliny — z čerstvej vňate. V homeopatii sa rastlina a prípravky používajú i naďalej. Druh v prírode uprednostňuje stepné lokality s piesočnatým substrátom. uplatňujú sa pri akútnych a chronických žalúdočných a črevných poruchách s kŕčmi. keďže strouthos je vrabec. Používala sa hlavne ako prací prostriedok. Steinegger. južná — G.

podzemky sa krátko a rýchle omyjú. Druh rastie na trávnatých svahoch. expektorans a Benephorin . HADOMOR (HADÍ MOR) ŠPANIELSKY HADÍ MORD ŠPANĚLSKÝ (ČERNÝ KOŘEN) Scorzonera hispanica L. na suchších a aj vlhkých lúkach — s obľubou na vápencovom substráte od pahorkatín do podhorského stupňa. Nepochybne sa struthion týka aj mydlice lekárskej. zápale hrtana a pod. Wittsteina v jeho knižnej publikácii o Radix saponariae aegypticae (čiže hispanicae alebo levanticae). režú na kusy (príp. prevažuje glykozid (3-amyrínového typu — bidezmozidický oligosid gypsosid. Hadomor španielsky nebol v staroveku známy. „Čierny koreň" sa prvý raz použil asi v Španielsku v prvej polovici 16. podľa želania nákupcu). anglicky: Scorzonera. až čiarkovité. expektorans. Plody sú nažky. ordinujú sa podobne. ktoré sa uplatňujú o. Koncové žlté úbory s okrajovými jazykovými kvetmi s korunnými lupienkami dva razy dlhšími. porrifolius). označovaných ako Saponinum album. taliansky: Scorzanera. najmä ich korene. ktorá je tiež bohatá na saponíny (Gréci ju poznali ako oficinálnu rastlinu). Droga sa samostatne nepoužíva. napr. Droga obsahuje vysoké percento saponínov (6—30 %). ovosný koreň — kozobrada pórolistá (Tragopogon porrifolius L.. Dioskoridov ierakion mikron je h. najmä zušľachtený poddruh (subsp. Na Sicílii a v južnom Taliansku rastie hlavne druh G. 1882 aj u prof. Zber sa robí od marca do septembra. známou pod názvom čierny koreň. u nás neveľmi známy. arrostii Guss. Môžu to byť aj iné rastliny.). lana = vlna. ako sú listene zákrovu. naviazaním na povrazy. Názov pochá- 105 . Saponinum album tvorí zložku čs. Tussilen . ako liek proti hadiemu uhryznutiu alebo jedu ropuchy. i lupu.roztok. Pleumolysin . francúzsky: Scorzonere. vo svetlých lesoch. Ich nežné kvietky sú veľmi vhodné do kytíc.kvapky. Wittstein zaznamenal aj jej použitie: je vraj viac technické ako liečebné — nahrádza mydlo najmä pri praní vlny.line písali aj iní grécki autori. Droga prichádzajúca na farmaceutický trh pochádza zvyčajne z Malej Ázie alebo z južnej Európy. Čakankovité — Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: čierny koreň Nemecky: Garten — Schwarzwurzel. Rastlina je obľúbenou zeleninou milovníkov rastlinných pokrmov. má hrubý. tvorí iba zložku liekových foriem. po usušení aj do zimných. V našich záhradkách sa najčastejšie pestuje okrem gypsomilky metlinatej aj gypsomilka ozdobná (G. Predmetom zberu z gypsomiliek sú mnohohlavové podzemky (u nás možno vykopávať iba pestované druhy .).kvapky. dužinatý koreň. v analytických prácach (pozri divozel — otázku stanovovania saponínov hemolytickým indexom alebo hemolytickými jednotkami).kvapky. stor. ako droga označované Radix gypsophilae (paniculatae) — Radix saponariae albae. pomocný liek pri bronchitíde. rusky: HADOMOR (HADI MOR) ŠPANIELSKY Trváca bylina vysoká 40-110 cm. španielsky: Escorzonera. listy na rozkonárenej byli podlhovasto elipsovité. prípadne umelou teplotou 40-50 °C. maďarsky: Spanyol pozdor. Podobnú zeleninu môže poskytnúť stredomorský tzv. sediace a zvyčajne riedko zubaté. resedifolia). prípravkov Guanar . inde sa pestuje. i. V technických odboroch slúži na izoláciu saponínov. U Plínia sa dozvedáme. Jej vnútorné upotrebenie sa pre vstrebávanie saponínov neodporúča. V Španielsku sa rastlina nazývala jabonera (od jabon = mydlo) a v Neapole lanaria.vo voľnej prírode sú prísne chránené). ako je čakanka obyčajná a ďalšie. rezedokvetý (S. Strata na hmotnosti je asi 3 : 1. hemolytický index drogy je 2 600 až 3 900. ako materskú rastlinu uvádza Gypsophila struthium L. že struthion čiže radicula = korienok rastie divo vraj iba na vyprahnutých miestach v Ázii a Sýrii. Sušia sa prirodzeným teplom. V tomto zmysle nachádzame zmienky z r. elegans Bieb.

Poskytuje dužnatý podzemok — Radix (Rhizoma) scorzonerae (hispanicae). pri hroziacom potrate a zvonka na podliatiny. ktorý ním označoval mišpuľu. chuť má vtedy sladkú. Listová droga — Folium hamamelidis i kôra — Cortex hamamelidis obsahujú predovšetkým triesloviny (3—9. keď ho do Európy priviezol Collinson.dza z talianskeho scorza = kôra a nera = čierny (pre vonkajšie čierne zafarbenie). taliansky: Hamamelide. Kuchárske príručky bežne uvádzajú recepty na prípravu očistených. Hamamel je stará indiánska liečivá rastlina. Podobne ako špargľu možno upraviť podzemky z rastliny čistec Sieboldov (čistec hlíznatý . listy sa okrem toho líšia chemickými reakciami. púpavu. Zo zelerovitých rastlín má podobné použitie buľka hľuznatá (bulvuška hlíznatá — Bunium bulbocastanum L.05 %. poskytuje chutný koreň na šaláty. potom veľa sacharidov. zvonček repkový. ďalej krkoška hľuznatá (krablice hlíznatá — Chaerophyllum bulbosum L. Mäkké sa scedia a upravujú ako špargľa. Kuchynsky sa dá využiť aj kozia brada pórolistá. Kvitne v jeseni alebo v zime.Hamamelidaceae Nemecky: Virginischer Zauberstrauch. Ker je rovnako dobre známy aj v Južnej Amerike. Kôra má podobné použitie. Plod je tobolka s dvoma olejnatými čiernymi jedlými semenami. listy veľké. svrbivé ekzémy. Podľa Pottera (r. Možno ho aj sušiť — bežným spôsobom ako korene iných úborovitých či čakankovitých rastlín — pozri napr.pestuje sa ojedinele v Maďarsku a v Nemecku. Spoľahlivo sa dá odlíšiť mikroskopicky: lieska totiž má v mezofyle veľké drúzy šťaveľanu vápenatého a hama- mel idioblasty — kamenné bunky. asparagín. Ďalej je prítomný sliz.). zapekať. pľúc a pod. vždy ho pokladali za liečivú rastlinu. s 10 % prísadou liehu sa expeduje do celého sveta ako „pánska kozmetika". Destilát z čerstvých listov a konárikov je v USA veľmi obľúbený. Drogu najčastejšie tvoria listy — Folium hamamelidis (oficinálne v ČsL 2 a vo väčšine svetových liekopisov). je tu namiesto škrobu). dávkuje . Jeho kultúry boli rozšírené niekedy aj u nás. treba dať však pozor na príbuzné jedovaté druhy! Mladá vňať krkošky sa dá upraviť ako špenát. Benígni. ktorý za mlada. anglicky: Witch-Hazel. Silica je v čerstvých listoch asi 0. na kŕčové žily. lebo namiesto škrobu obsahujú inulín (majú ho okrem úborovitých a čakankovitých rastlín aj zvončekovité a horcovité rastliny). nazývané hamamelitaníny a silicu. hoci môže nahradiť drahú špargľu. nezvädnuté a celé korene. ľahko stráviteľný. keď ešte roní mlieko. Hamamelovité . kde sa stále pokladá za veľmi kvalitnú zeleninu. elipsovité. bohaté na olej. vo Francúzsku a odtiaľto sa rozšíril do Nemecka a k nám. fosforu) a vitamíny. vo Francúzsku pestovaná ako zelenina. glukozid podobný koniferínu.). ako aj pri pohlavných chorobách. hojne minerálnych solí (vápnika. púpava) môžu byť cennou zeleninou najmä pre diabetikov. U nás sa neprávom zanedbáva. Kôra sa zberá tradičným spôsobom a je oficinálna v niektorých starších liekopisoch. stopkaté. močopudný a zmäkčovací prostriedok. trochu okyslenej vode. Majú celkom príjemnú chuť. Ako kuchynská zelenina prešiel do všeobecného používania až začiatkom 17. Tretia zelerovitá rastlina je potočník sladký (sevlák zeleninový — Sium sisarum L. ďalšími obsahovými látkami sú cholín (asi 0. Korene sa varia v osolenej.) . manitol. 1938) uvádza aj kyselinu askorbovú. U nás sa pestuje ako dekoratívna drevina v parkoch a okrasných záhradách. upravovať ako karbonátky.2 %).5 % a obsahuje hlavne eugenol a seskviterpény (R. keď je citeľný nedostatok zeleniny. Do európskej medicíny sa dostal po r. Možno z nich variť výbornú diétnu polievku. pri cievnych ochoreniach a na miestne zápaly. prípadne sa dávajú do zriedeného mlieka. guma a celulóza. nepatrne horkastú. maďarsky: Hamamelisz. List sa zberá v jeseni a rýchle suší. Čierny koreň sa aj pestuje. čisté sa hneď kladú do vody okyslenej trochou octu alebo citrónom (inak dostanú čiernu farbu). Pri kupovaní treba vyberať hladké. u nás nedocenený. dlhý. na trh prichádza vo zväzkoch. V Amerike sa nachádza v každej holičskej oficíne.5 %). predovšetkým však ako protizápalový prostriedok. napr. Pomenovanie hamamelis je známe u Athaenea. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2—3 razy denne).) sa dá upotrebiť ako zelenina — v južnej Európe sa pripravuje z neho obľúbený šalát. Odvar z kôry a listov užívali severoamerickí Indiáni oddávna proti mnohým chorobám. kombinovať s inou zeleninou (karotka. ale dajú sa i dusiť. Svojimi listami pripomína liesku. čakanka. Koreň sa niekedy používa v liečiteľstve (10 % odvar — nechať mierne vrieť asi 20 minút. 1962).). Podobne možno upotrebiť aj niektoré ďalšie rastliny. Tiež zvonček repkový (zvonek hlíznatý — Campanula rapunculus L. 1898) bol osvedčeným vonkajším i vnútorným prostriedkom proti hemoroidom (osobitne pri krvácajúcich). inozitol. vyrastajú z pazúch listov. oškrabaných a uvarených čiernych koreňov. väčšinou sa lisuje na kompaktnú hmotu. krátko končisté. Druhové pomenovanie má podľa miesta pôvodného výskytu (Virgínia). v kôre 0.Stachys sieboldii Miq. pražiť. vo veľkom sa pestuje vo Francúzsku. 1736. hemostyptikum a venotonikum. ktorých výživový a chuťový význam sa dosť často pre106 hliada. rastúcu najmä pri riečnych tokoch v nížinách a na piesočnatých presypoch. Pochádza z Číny. V európskych kultúrach je asi 350 rokov. Anglicku i Švajčiarsku. rusky: v európskej časti ZSSR sa neuvádza VILÍN VIRGINSKÝ Ker alebo stromček vysoký až 7 m. Koreň je výživný. stor.). Odporúčal sa aj pri krvácaní z nosa. majú štyri úzke korunné lupienky. Menej sa používa kôra. žalúdka. Obsahové látky koreňa tvorí predovšetkým inulín (rezervný polysacharid. Rastlina pochádza zo Severnej Ameriky. železa. glykozid rozpustný vo vode a saponín (ten je však predmetom sporov) a Madaus (r. HAMAMEL VIRGÍNSKY Hamamelis virginiana L. hlavne elágového typu. na severoamerickú drevinu ho preniesol Linné. čriev. poskytuje chutnú a ľahko stráviteľnú zeleninu. Pred prípravou sa oškrabú ostrým nožom. arginín. 2—3 šálky denne) ako potopudný. hrubo vrúbkovano zubaté. tiež na uľahčenie odkašlávania (expektorans). zvonka 3 polievkové lyžice na liter záparu (na kúpele a omývanie). opuchy. Na farmaceutický trh prichádza spravidla z atlantickej oblasti Severnej Ameriky.. Tieto rastliny (hadí mor. krátke tyčinky a štvorlistý kalich. Kvety žlté. Býva hrubý ako prst. kozia brada. najmä v Brazílii. pupalku dvojročnú (Oenothera biennis L. Čierny koreň je výborná zeleninová lahôdka zimných a najmä jarných mesiacov. preto slúžia aj ako požívatina. používali sa aj múčnaté semená. vhodný na diéty. pór) alebo s mäsom. Listová droga slúži predovšetkým ako adstringens. čakanka obyčajná a púpava lekárska. Osobitnou koreňovou pochúťkou sú čierne korene vyprážané ako rezne a podávané s majonézovým zemiakovým šalátom. konáre lysavejúce. musia vrieť asi 1/2 až 3/4 hodiny.

denne. Na to slúži predovšetkým hamamelová voda — Aqua hamamelidis. slepomak (jarný).: Adonis vernalis L. rusky: HLAVÁČKOVEC LETNÍ HAMAMEL VIRGÍNSKY sa 1 polievková lyžica na šálku odvaru. Výťažky. Extraktom možno umývať i vlasy (proti lupinám). vredoch predkolenia. Druh rastie v teplomilných dúbravách. V miernom adstringentnom účinku spočíva aj určitý spôsob ionizujúceho pôsobenia na pokožku. volové očko Nemecky: Sommer-Adonisroschen. a prípravok liečebnej kozmetiky Neridé mlieko po opaľovaní . preto sa výťažky Požiadavky ČsL 2 sú takéto: z listov môžu zužitkúvať v kozmetike. pripravovaná destiláciou z čerstvých listov. na výslnných trávnatých svahoch. ľná ružička. maďarsky: Tavaszi hérics. HLAVÁČEK JARNÍ HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ + Adonis aestivalis L. kožná pigmentácia ostáva neporušená. súvislá. análne trhliny a pod. maďarsky: Ószi hérics. rozstrihaný mak. miláčik. rusky: . francúzsky: Adonide printaniere. voda i extrakt sa používa aj na ošetrovanie podliatin. Preto sa niekedy zamieňa i pri alopatickom upotrebení. Podľa homeopatického liekopisu sa oficinalna urtinktúra pripravuje z kôry čerstvých výhonkov a koreňa. v lesostepných porastoch. na Slovensku len zásadne — povoľuje sa obmedzený zber na určitých lokalitách. slepomak letný. kôry a mladých konárikov. taliansky: Adonide primaverile. zlatúš Nemecky: Fruhlings-Adonisroschen. údajne sa osvedčil. + Adonanthe vernalis (L. zápary alebo odvary či extrakty sa upotrebujú najmä v mastiach pri hemoroidoch alebo v čapíkoch pri kŕčových žilách. Jednotlivé. proti miestnym zápalom kože i slizníc a pri hnačkách.obsahuje 0. väčší počet tyčiniek a drobných semenníkov na guľato vajcovitom lôžku. hemoroidov a kôra i list sa niekedy aplikujú spolu vnútorne — extrakt 2—3-krát denne 1 čajová lyžička alebo 10-15 kvapiek výťažku 3—krát HLAVÁČIK JESENNÝ + Adonis autumnalis L. rusky: .2 % extraktu a mierni nepríjemné následky nadmerného opaľovania a urýchľuje regeneráciu. farmaceutický prípravok vyrábaný priemyselne z tekutého hamamelového extraktu je Aviril H unguentum — masť na hemoroidy. čierne (falošné) korenie. Ľudovo: český elebor. poľný kohútik (kominárik). počet jeho prirodzených lokalít ubúda . Tvorí napr. Homeopatia sa pokúsila za hamamelový list zaviesť ako náhradku list liesky.5 Hlaváčik jarný je trváca bylina s 20—35 cm vysokou listnatou stonkou so striedavými listami dvojito až mnohonásobne strihanými na čiarkovité až nitkovité segmenty. zväčša koncové kvety majú 10—12 žltých korunných lupienkov. Ľudovo: červánky. HLAVÁČKOVEC PODZIMNÍ Akosť — najviac v % Znak Červenohnedé časti materskej rastliny pochádzajúce z osí Cudzie organické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej v % ČSL 2 5 2 6 2 3. ohníček. významný druh prí107 . Čs. letného Nemecky: Herbst-Adonisroschen.je zákonom v ČSR úplne chránený druh. Drogy treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch. na zastavovanie krvi a na hojenie rán. horká tráva. lišajov. prípadne extrakt — Extractum hamamelidis corticis seu Extractum hamamelidis fluidum (listov).) Spach Syn. hlaváč. maďarsky: Nyári hérics. anglicky: Spring Adonis. plody sú chlpaté nažky. kačičky. Podľa niektorých botanikov je iba plemenom h.

Druh je častou burinou poľných pôd. v tenkých vrstvách. ČsL 2 výslovne zakazuje v droge prímes h. Botanicky sa dlho zamieňali za čemerice a najmä korene a semená sa používali pri najrozličnejších chorobách — dokonca aj pri rakovine. zriedka sa pestuje v záhradkách na okrasu. Niektoré druhy hlaváčikov poznala už antika a opriadla ich mýtmi a povesťami. Droga okrem toho pôsobí výrazne diureticky. letného. Hlaváčik jesenný je tiež jednoročná bylina. druhové pomenovania upresňujú niektoré vlastnosti (vernalis značí v latinčine kvitnúci na jar). Hlaváčik letný je jednoročná bylina so stonkou 20 . kumulácia nenastáva. teplejšie polohy. tiež pri klimakterických ťažkostiach srdca 108 . adonitoxigeníny (adonitoxín). rastie najmä v kultúrnych spoločenstvách obilnín a priemyselných rastlín. Užíva sa preto ako kardiotonikum. odrezáva sa bez spodných bezlistových častí (apríl—máj) a suší oddelene (je jedovatá) pri teplote 55 — 60 °C v priebehu pol hodiny. čím sa začal prieskum hlaváčika v tomto smere. listy strihané až na čiarkovité segmen- Droga — Herba adonidis (vernalis) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Najviac v % 2 14 10 2 ty. saponíny a 2.HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ rodnej rezervácie Devínska Kobyla pri Bratislave. Srdcové glykozidy sa ľahko rozrušujú. s listami mnohonásobne strihanými na čiarkovité segmenty. Strata sušením je asi 5 : 1 . plody sú holé nažky. 1883 ako prvý zistil. V porovnaní s inými rastlinami je v droge veľa lítia. stonku má vysokú 20—40 cm. účinnosť sa hodnotí na morčatách). jarného je kvitnúca vňať — Herba adonidis. Ľudove najčastejšie pri ťažkostiach s močením. aby sa zamedzilo rozkladnému pôsobeniu enzýmov. v núdzi možno sušiť v tieni. potom flavonoidy. Pri prieskume tohoto účinku ruský vedec Bubnov r. Predmetom zberu z h. poskytujú mu dostatok peľu. Srdcové glykozidy sa relatívne zle resorbujú a rýchle doznievajú. diuretikum v ľahších a stredne ťažkých prípadoch dekompenzácie a funkčných srdcových ťažkostiach. kam ju nechtiac vysievajú semenami z južnej Európy. k-strofantín). Účinné obsahové látky sú kardioglykozidy . Hlaváčiky sa opeľujú hmyzom. Vedecké pomenovanie hlaváčikov je odvodené od krásneho gréckeho boha Adonisa — predobraz každoročne sa obnovujúcej vegetačnej sily. jednotlivé kvety majú korunné lupienky červenej farby a dozrievajú v holé nažky so zeleným zobáčikom. a preto droga sa na liečebné účely stabilizuje a nastavuje na určitú účinnosť (Adonidis pulvis normatus — Iiekopisy zvyčajne žiadajú obsah 0.6-dimetoxybenzochinón.2 % cymarínu. pri opatrnom obracaní. na spodnej strane zväčša čiernych lupienkov. kvety má z 5—8 karmínových. nemajú však medovinu.30 cm vysokou. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. Viaže sa na pôdu s výrazným obsahom vápna a na nižšie. v prievane.strofantidíny (cymarín. že hlaváčik má vlastne indikácie ako náprstník. jesenného a h. Rastie na roliach. Drogu treba skladovať v tme v dobre zatvorených nádobách a staršia ako dva roky by sa nemala používať.

francúzsky: Aubépine commune. Vedecké pomenovanie hlohu je odvodené od gréckeho krataigos = silný (pre ťažké a tvrdé drevo alebo pre tŕne používané prv ako zbraň). Quercetanus. Okrem druhov u nás pôvodných rastú v ČSSR aj druhy cudzokrajné a pestované. ktorý sa zberá iba z bielokvitnúcich druhov na začiatku kvitnutia (máj—jún). Kvety sú biele. Druhové označenie vyjadruje ďalšie vlastnosti (oxyacantha pochádza z gréckeho oxys = ostrý a akantha = tŕň. pri okraji svetlých lesov. Hlaváčiky pre špecificky účinné obsahové látky a toxicitu môže predpísať iba lekár. Gréci nazývali kry oxyacantha a Theofrastos spomína ozdobný hloh (C. azarolus) ako krataigos — zhotovovali sa z neho prípravky utišujúce bolesti. stor. pripravoval z hlohu pre svojho monarchu dodnes osvedčený Sirupus senectorum. sušiť by sa mala ako vňať h. pri angina pectoris. ktoré v dospelosti opadávajú. Nemecky: Eingriffiger Weissdom. Kroviskový a lesný druh hojný až po horský stupeň. na medziach. zriedka sa zberá kvitnúca vňať — Herba adonidis aestivalis. Listy v dospelosti nemajú chlpy v pazuchách žilnatiny. priemyselne vyrábané prípravky nie sú. Hloh jednosemenný je husto rozkonárený ker alebo malý strom. t. troj-až päťlaločnaté.(najčastejšia a najvhodnejšia forma je štandardizovaný extrakt). monogyna z monos = jediný a gyne = žena. účinnosť je veľmi slabá. maďarsky: Egybibeszárú galagonya.0 g — užíva sa zvyčajne 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa 2—3-krát denne. H. ale majú iba 1/90 účinnosti h. Hloh spoľahlivo nachádzame až u Petrusa de Crescentiis. napr. Pri bežnom dávkovaní nie je nebezpečenstvo nežiadúcich účinkov. španielsky: Espino. jarného. zápaloch pľúc a reumatizme. listy stopkaté. najvyššia denná dávka 6. rastie na stranách a niekedy sa pestuje v parkoch. listová čepeľ na báze klinovitá. usporiadané do priamych vrcholíkov. často ho vysádzajú v parkoch ako solitéru. V homeopatii sa rastlina používa od 19. osobný lekár Henricha IV.účinnosť je však iba 1/30 h. laevigata (Poiret) DC. jesenný má tiež podobné digitaloidy . s jednou čnelkou). j. Syn. H. anglicky: Hawthorn. dozrievajú v jednosemenné tmavočervené malvičky. Kvety sú biele. neopadnutými korunnými lupienkami bez prímesí listov 109 . rusky: HLOH JEDNOSEMENNY Hloh obyčajný je tŕnitý ker alebo polostrom. Druh rastie na pasienkoch. Čs. Predávkovanie vyvoláva ťažkosti a prejavy ako intoxikácia — otrava digitaloidmi. O liečebnom používam hlohov v antike sa vie málo. Najčastejšie liečebné použitie majú štyri drogy: kvet — Flos crataegi. jarného. rusky: HLOH OBYČAJNÝ HLOH OBYČAJNÝ HLOH JEDNOSEMENNY Crataegus monogyna Jacq. Obsahuje tiež glykozidy digitaloidného charakteru. Pre závažnosť indikácií môže drogu ordinovať iba lekár. mladé konáriky sú plstnato odeté. španielsky: Espino blanco. stor. Nemecky: Zweigriffiger Weissdorn. droga teda nemôže byť náhradkou za Herba adonidis vernalis. s krátkou stopkou. taliansky: Biancospino. i po dozretí na nich ostávajú výrazne odstávajúce kališné listy.. v ohradách. ostanú iba okolo žilnatiny. taliansky: Pappa di volpe. anglicky Midland Hawthorn. Najvyššia jednotlivá dávka je 1. letný je rovnako jedovatý. HLOH OBECNÝ Crataegus oxyacantha L. správy sú nespoľahli- vé a rastliny asi neboli obľúbené. ktorý odporúčal kvety proti úsadu. ku ktorým v zrelosti priliehajú kališné lístky. vajcovité. Listy majú na líci roztrúsené trichómy. Podľa fytoterapeuta Leclerca (1927) sa dnešné používanie hlohu po prvý raz náznakovite spomína v rukopisných poznámkach neznámeho francúzskeho autora zo 17. maďarsky: Csere galagonya. letného. Plody sú guľovité červené malvičky.: C. Homeopatická esencia sa používa podobne (dil. časť konárikov sa premieňa na tŕne dlhé asi 12 mm. hlavne pri nedostatočnej činnosti srdca (insuficiencii). aj zubov.0 g. D 4—D 2). francúzsky: Aubépine á style unique.

ďalej koronárne a obehové účinné aminopuríny. najmä v starobe. tmavé kvety a inak zafarbené listy ako na rastline Iné časti materskej rastliny (konáriky a pod. hlohové farebné látky zo skupiny flavonoidov: flavónový glykozid hyperosid a vitexín-ramnosid. Červené farbivá pôsobia sedatívne.6 : 1. Účinkujú ako srdcové tonikum — na povzbudenie srdcovej činnosti. materiál sa spracúva podobne. na zníženie vysokého krvného tlaku a súčasné zlepšenie prietoku krvi v srdci (základný rozdiel od náprstníkovej terapie). kvety sa rozpadávajú. 110 Čs. aglykóny kvercetín a vitexín. Po dohovore s nákupňou sa vykupujú aj surové — pri väčšej dodávke.7 % flavonoidov (počítané ako hyperosid). pomer zosušenia 5 . Obchodne najžiadanejší a oficinálny podľa ČsL 4 je list s kvetom — Folium crataegi cum flore (niekedy označovaný ako Herba crataegi).5 12 9 ČSN 86 6617 — Fructus crataegi Znak Plody sfarbené inak ako červené (tmavé. Sušia sa napred v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste. Drogy sa v terapii používajú hlavne ako antisklerotikum. Droga podľa požiadaviek ČsL 4 musí obsahovať najmenej 0.5 10 11 ČSN 86 6417 — Folium crataegi Znak Časti kvetov Konáriky a ich časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkost Popol (tj zvyšok po spalovaní drog)) Akosť — najviac v % I 3 1 1 0 .a konárikov. drogové normy majú štyri ustanovenia: ČSN 86 6229 — Flos crataegi Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. kardiotonikum a sedatívum. v rúre. Zosychajú v pomere asi 5—6 : 1. nepoškodené. Drogu pri skladovaní treba často kontrolovať. skupina vitamínov B (hlavne B1) a pektíny. katechínové triesloviny. suší sa rozostretý v tenkých vrstvách v tieni. obyčajného. ursolová.) Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Akosť — najviac v % I.5 12 6 II 3 5 3 2 14 8 ČSN 86 6433 — Folium crataegi cum flore Znak Stmavnuté kvety. Účinné látky drog sú v podstate rovnaké. oleanolová). 20 8 2 0. no iba zrelé.októbri. bohato zastúpené červené farbivá patria do skupiny antokyanov. Najlepšie je dosušiť umelým teplom. aby sa nepripiekli. Nesmie sa obracať. Homeopatia používa čerstvé plody z h. zberajú sa v septembri . Zosychá v pomere 4—6 : 1. Drogy sa dávkujú: kvet — 1 polievková lyžica na šálku záparu. Hojne žiadané sú i plody — Fructus crataegi. pije sa 2 razy denne. pije sa 2-krát denne až 3-krát (plod). resp. či ne vlhne a neplesnie. Celkom rozvinuté kvety sa pri sušení rozpadávajú a žitnú. potom je tu kyselina askorbová. saponín. veľmi podobné — triterpénové kyseliny (krategolová. Zberá sa aj list — Folium crataegi (máj—júl). spálené a pod. musíme dať pozor. teplotou do 70 °C.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Akosť — najviac v % I. napr. 20 4 2 0. bez stopiek. 10 2 1 — 15 4 II. Pomer zoschnutia: 6-8 : 1. potom dosúšajú umelo. Materiál je náchylný na zaparenie. 30 10 2 0. list s kvetom alebo plod: 1 kávová lyžička na šálku záparu. rýchlo (umelým teplom do 35 °C). 15 5 1 — 12 7 II. ako aj pri poruchách rytmu. 10 4 1 — 10 9 II. bylinné konce konárov s kvetmi sa zdrhujú a manipuluje sa s nimi ako s kvetmi (apríl—jún). zdravé. hypotenzívum.5 15 6 .

drogu tvoria biele kvetné koruny bez kalicha. Predmetom nákupu je kvet — Flos lamii albi a od r. mŕtva pokriva Nemecky: Weisse Taubnessel.Drogy sa častejšie miešajú s inými. lamia = druh morského žraloka. Homeopatická esencia (dil. Už Dioskorides a Plínius botanicky rozlišovali dva druhy žihľavy — jednak malú pálivú. no iba jeden má bielo sfarbenú korunu. štvorhranná. Čs. suchý extrakt z h. D. 87. rúbaniskách. aby sa na ňom mohla precvičiť precíznosť zberačskej práce a získala patričná rutina. 1920) je kvet liečivom pri ženských chorobách. za najúčinnejšiu časť sa pokladá kvet. v burinných nitrátofilných spoločenstvách. segetum (Necker) Dostál). anglicky: White DeadNettle. hluchá žihľava. v ohradách a živých plotoch. dvojdomú a jednak nepálivú. hojná vo svetlých lesoch a krovinách (Karpaty až po úpätie Tatier — zvyčajne rátaná iba za poddruh h. 88.). plnokveté alebo pestované a zušľachťované príbuzné druhy hlohu sa pre farmaceutické účely nezberajú. Zberový materiál je vhodný na to. 86. Dávajú veľké množstvo citrónovožltého medu a málo peľu. h. mohla to byť aj konopnica (Dalanum Dostál — napr. kvitnúca vňať. francúzsky: Lamierblane. krivokališný (h. Druhové označenie vyjadruje farbu kvetu — album = latinsky biely. 203. Biele koruny 111 . rusky: Jednoročná bylina vysoká 20 — 50 cm. 91. 164. 162. 200. 1983 bola aj vňať — Herba lamii albi. resp. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Alvisan Neo (antisklerotikum. Ružokveté. Niekedy sa výťažky z hlohu kombinujú s výťažkami z náprstníkových listov a strofantových semien (prípravky tohoto typu sa . 84. Hluchavky sú všeobecne nenáročné byliny. drevina kvitnúca bielo. lenže Dioskoridovo leukas nemožno s určitosťou vzťahovať na bielu hluchavku. Stredoveké herbáre nevedeli k týmto indikáciám veľa dodať a aplikácia rastliny. 161. vtedy označovanej ako Urtica mortua . stonka priama. žltkastobiela. na okraji výrazne pílkovité. proti ochoreniu dýchacích ciest a sám ako naparovací prostriedok pri ušných ochoreniach. Podľa Plínia hluchavka slúžila predovšetkým ako kataplazma na opuchy. curvisepala Lindm.. dražé Sedobelin (spazmolytikum so sedatívnym účinkom). 83. Známy liečiteľ Kneipp ordinoval kvet do zmesi so žihľavou o. rastú ako burina a kvitnú od jari do jesene. migréne a pod. hypotenzívum) s listami a kvetmi hlohu. fialovastá. taliansky: Lamio bianco. O možnostiach užívania je potrebné poradiť sa s lekárom. pri múroch a cestách. Novšie (asi od r. křivokališný). malvičky tmavočervené. Plody sú vajcovité tvrdky. pretože kvet má papuľkovitú zubatú korunu. HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BÍLÁ Lamium album L. španielsky: Lamio blanco. Odborné pomenovanie hluchavky je odvodené od gréckeho laimos alebo lamos = hltan. tinktúra). Zber dovoľuje aj ČsL 4. sa rozširovala iba pomaly. i. 89. jednosemenného). 207.mŕtva žihľava. kvitne v máji až júni. ktorá obsahuje aj plody. okrem C. U nás rastie asi 7 druhov hluchaviek s niekoľkými poddruhmi.vyrábajú v zahraničí — za veľmi účinnú formu sa pokladá aj vodno-liehový výťažok. listu s kvetom tvorí zložku roztoku Passit (sedatívum). 163. biele alebo žltkasté. Sú dobrými včelárskymi rastlinami. D 1 — 0) má podobné indikácie ako alopatia. Stopkaté protistojné listy sú vajcovito kopijovité. Dioskorides ju odporúčal aj proti uhryznutiu divou zverou. Čajoviny č. maďarsky: Fehér árvacsalán (tátkanaf). Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: hluchá pŕhľava. Druh rastie najmä na lesných čistinách. pomliaždeniny a na rany. jasnota. roztoku Valosedan (sedatívum pri ľahších formách nespavosti. Kvety sediace v pazuchách listov. príp. plod je v čajovine Valofyt Neo (nervínum).

Folium urticae. Stavikrv vtáčí treba rozhodne pokladať za falšovanie. pije sa 2-krát denne. ďalšie dva zadelil novšie Dostál do samostatného druhu Polygala amarella Crantz (horčinka horkastá). 1938 (z európskych napr. expektorans a pri poruchách trávenia. sliz. pomer zosušenia je asi 7 — 8 : 1. i ďalšie látky bližšie nepreskúmané. ľahko sa zaparí a treba ju sušiť riedko rozloženú (najlepšie umelým teplom). bez zdrevnatených častí. triesloviny. pri výtoku (fluóru). Horčinkovité — Polygalaceae Ľudovo: kostolíček. 153. veľkosťou kvetov a stanovišťom. rast na barinatých miestach a neprítomnosť prízemnej listovej ružice. prípadne s krátkym opláchnutím bez namočenia vňate) a materiál sa suší bežným spôsobom v tenkej vrstve na dobre vetranom mieste.). Ich podstatným odlišovacím znakom je slabá alebo celkom mierna horká chuť. Folium farfarae. taliansky: Poligala amara. P. dokonca i verí.D la má zhruba použitie ako alopatia. Drogy sa liečebne používajú ako mucilaginózum. Homeopatia používa na špeciálne rozotieraný prípravok Teep celú rastlinu i s koreňom (zber: máj—júl). anglicky: Bitter Milk Wort. 195. flavonoidy a sliz. Čajoviny č. že horčinku poznal Plínius a obaja autori jej prisudzovali laktačné pôsobenie a spomínali použitie aj pri pľúcnych a prsných ochoreniach. akostná trieda v zátvorke) môže byť maximálne 10 % (20 %) drogy s iným zafarbením. Expektoračné pôsobenie drogy zrejme podporuje fenolový glykozid gaulterín (agly- . 1 polievková lyžica kvetov na 1/4 litra vody. 25 2 2 10 13 hluchaviek trháme iba ručne za suchého počasia (od mája do októbra). že po nich kozy a kravy dobre doja. 1970). krížok. Podobne sa manipuluje aj s vňaťou — zosušenie 6 : 1 . ako saponíny americkej horčinky senegovej. Skutočný záujem o horčinky vznikol po dokázaní liečivých účinkov severoamerického druhu Polygala senega (Radix senegae — pozri cudzokrajné drogy). pri chorobách močových ciest. Rastlina rastie na suchých lúkach a pasienkoch od nížin do alpínskeho stupňa.Kvalita drogy podľa ČSN 86 6225 pre kvet — Flos lamii albi: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. zvonka sa pripravuje asi 6 % zápar. 1 % (2 %) anorganických prímesí. vlhkosť v oboch akostných triedach do 14 %. ďalej proti nespavosti. totožného s kyselinou polygalovou (americký koreň ho však má 6 — 10 % ). flavonoidy a bližšie nepreskúmané glykozidy. zvonka na ekzémy. — h. rusky: (nerastie v európskej časti ZSSR) Trváca bylina vysoká iba 10—15 cm. ženských ochoreniach. chochlatá (rastie na lesných okrajoch a suchých lúkach). iba niekedy bez koreňa (zber: máj—jún). na miernom teple a v celkom tenkých vrstvách bez obracania. análne trhliny a popáleniny. HORČINKA HORKÁ VÍTOD HOŘKÝ Polygala amara L. Fructus foeniculi. Drogu neskladujme — ihneď ju treba odniesť do nákupne. doplnkový nemecký. V I. koreň sa očistí (najlepšie bez opláchnutia. Hlavné účinné obsahové látky sú saponíny. Podobné údaje majú i stredoveké a novšie herbáre. Majú asi taký charakter. comosa Schkuhr — h. druh má kolienkovitú byľ. — h. Vňať sa zberá začiatkom kvitnutia. 221. maďarsky: Keserú pacsirtafú. Jej kvalita sa hodnotí podľa internej normy IN 1/82. francúzsky: Polygala amer. vňať sa dávkuje o niečo vyššie. Mladé listy slúžia na jarné šaláty a polievky. Droga sa častejšie používa v kombináciách (expektoračná s Herba serpylli. Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch líšiacich sa najmä bohatosťou strapcov. Súkvetie tvorí koncový hustý strapec modrých. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. Droga sa preto zvyčajne zaraďuje do skupiny s nie celkom preskúmanými obsahovými látkami. 226. Niektoré liekopisy okolo r. Ľahko podlieha skaze — je hygroskopická a citlivá na svetlo. okrem toho hlavne ľudovo. prízemná listová ružica z tuhých vajcovitých listov väčších ako na byli (bylové sa smerom hore zmenšujú). vulgaris L. pri tzv. Zápar z drogy alebo aj z čerstvých kvetov sa odporúča ako lahodný a voňavý bylinný čaj (Korbelář. Folium menthae piperitae a pod. kyslý saponín. major Jacq. nesmieme ich však pri tom veľmi stlačiť! Materiál je veľmi náchylný na zaparenie a na to treba dbať už pri zbere a najmä pri sušení. hemoroidy. Podobné a príbuzné druhy hojnejšie rastúce na Slovensku sú predovšetkým P. homeopatický liekopis na esenciu iba čerstvú kvitnúcu vňať. čo vyvolalo hľadanie rovnako účinného domáceho druhu horčinky. popol 16% (18%) a popol nerozpustný v HC1 2 % (3 %). Suší sa rýchlo. Veľmi premenlivý druh. listy sú velmi horké.. adstringens. vítod horký Nemecky: Bitteres Kreuzblumchen. metabolizujúca s Herba glechomae. švédsky. akostnej triede (II. soli draslíka. Dávky kvetovej drogy sú zvyčajne 112 1 kávová lyžička na šálku záparu. Vedecké pomenovanie horčinky je odvodené od gréckeho polys = veľa a gala = mlieko. dánsky. odporúča sa dosušiť umelým teplom (pri 30-40 °C). portugalský a rumunský) mali oficinálnu vňať s koreňom — Polygalae herba cum radice (Herba polygalae amarae cum radice). väčšia (dosť hojná na stepných lúkach a slnečných kamenistých stranách). ale aj ako celkové metabolikum. Dioskorides ho spomína veľmi krátko. silicu. křížkové korenie. možno pri tom ohnúť byľ a vytrhnúť všetky kvety naraz z celého papraslenu. v koreni je až 1% neutrálneho saponínu senegínu. Droga sa nedrobí. menštruačných tažkostiach. istejšie je. pretože o niektorých druhoch sa verilo. resp. Flos sambuci. 10 1 1 10 11 II. Herba violae tricoloris a pod. sladí sa medom. 223. Kvet obsahuje hlavne silicu. niekedy modrofialových i ružových alebo bielych kvetov. Pri identifikácii prakticky rozhoduje horká chuť. 233. Polygala — polygalon bolo známe už v antike. obyčajná (dosť hojná na podobných miestach) a P. Homeopatia pripravuje esenciu 0ažDil. Plody sú tobolky. španielsky: Poligala amarga. horčinková vňať s koreňom. na horách iba vo vápencových oblastiach. vňať najmä triesloviny (až vyše 10 % ) . listy s prílistkami a drobné nevzhľadné kvety s bielym až ružovým lemovaním. byľ jednoduchá. pomer zosušenia je asi 4 : 1. Predmetom zberu i dnes býva horčinková kvitnúca vňať s koreňom.

dolné s krátkou stopkou. pijú sa 2-3 šálky denne. skoro čiernymi podzemkami kýchavice bielej (Radix — Rhizoma veratri albi). Z nejedovatých koreňov sa najčastejšie nájdu korene štiavov (druhy rodu Rumex L. široko elipsovité. taliansky: Genziana maggiore. listy protistojné. ktoré už odkvit113 .: 127. Klinicky a experimentálne sa dokázalo. kvetom prvosienky. Hojne sa užíval aj ako anthelmintikum (proti črevným parazitom). Droga Polygalae herba cum radice sa v súčasnej oficiálnej medicíne pokladá za obsolétnu — zastaranú. Sú sírovožltej farby. treba ju vyššie dávkovať: 20-25 g na 200 ml vody ako odvar — jedna polievková lyžica každé 3 hodiny. Trváca bylina vysoká 60 —100 cm. vňaťou rosičky. V 15. Kvety na dlhých stopkách v pazušných zväzočkoch. rusky: HOŘEC ŽLUTÝ kón tvorí metylester kyseliny salicylovej). ale skrutkovito sa stáčajúce a tvoriace tak stonku. Pravda. byľ priama. Plody sú jednopuzdrové tobolky. že droga má skutočne expektoračný účinok. aníz. občas aj v zverolekárstve.HORČINKA HORKÁ Pri droge nepoznáme žiadne nepríjemné vedľajšie účinky. zvyčajne sa dávkuje 1—3 g na odvar (čaj). celistvookrajové. koreňom bedrovníka a mydlice. Horec má pomenovanie podľa ilýrskeho kráľa Gentia. v ktorých sa kombinuje s tymianom. ktorá nemá listy krížno protistojné. Ďalej tu bývajú korene ľuľkovca zlomocného (Radix belladonnae). neodmieta sa však a v NSR ešte dnes tvorí zložku niektorých priemyselne vyrábaných liečivých expektoračných čajovín. ktoré sú svetlej farby a obsahujú veľa škrobu. Droga domáceho pôvodu pochádza iba z pestovaných rastlín. HOREC ŽLTÝ Gentiana lutea L. malé množstvo silice (asi 0.). Pri ochoreniach z nachladnutia je najznámejšia kombinácia: rovnaký diel vňate horčinky s koreňom.polygamarín). Celsus ho odporúčal ako protijed. možno trhať bez poškodenia podzemnej časti jeho nadzemnú časť). t. francúzsky: Gentiane jaune. španielsky: Genciana. Prítomné bývajú aj hľuzy prilbice modrej. že horčinka môže byť náhradnou až plnohodnotnou (paralelnou) drogou za drahšiu severoamerickú senegu. ktorý ním liečil mor. Ako všetky drogy s horkou chuťou slúžil proti horúčke. častejšie sa však kombinujú ich výťažky. Na základe prieskumov saponínových glykozidov (Glaser a Krauter) sa verilo. sa s nimi stretávame ako s napúčacím prostriedkom na rozširovanie otvorov rán a na zavádzanie do pošvy. v SSR je horec luskáčovitý čiastočne chránený. U nás rastie iba v kultúrach. Horcovité — Gentianaceae Ľudovo: encián Nemecky: Gelber Enzian. Používa sa aj ako metabolikum. majú repovitý tvar a sú tmavé. Čajovina č. horné sediace. Horce patria v ČSSR medzi úplne chránené druhy (v ČSR všetky. V horských oblastiach Balkánu. Ľudovo sa ešte i dnes užíva na podporu tvorby mlieka u dojčiacich matiek. V koreňovej droge sa treba vyvarovať najmä nežiadúcich prímesí iných. Zo samej vňate sa spravidla pripravuje iba studený macerát (1 plná čajová lyžička drogy ako denná dávka). zvyčajne sa dáva 1 kávová lyžička na šálku odvaru. fenikel. fialky trojfarebnej. j. že sa tu dosť často stretávame s tmavými. stor. ktoré sa dajú odlíšiť jednoduchými chemickými reakciami. Prax ukazuje. horce veľmi preslávilo rímske cisárstvo. jedovatých koreňov.05 %) a droga obsahuje aj horčiny (polygalín . maďarsky: Sárga tárnics. Druh sa vyskytuje na pôvodnom stanovišti v ukrajinských Poloninách. Španielska a Francúzska sú predmetom zberu staršie korene a podzemky divo rastúcich rastlín. ju úspešne ordinoval i pri pochrípkových bronchitídach na uvolnenie hlienov a pri čiernom kašli katarálneho pôvodu. anglicky: Yellow Gentian. podstatne ich charakterizuje vláknitý drevnatý lom. Leclerc — známy francúzsky fytoterapeut. medovkový list — 1 lyžica čajoviny na zápar z 300 ml vody. Pre obsah horčín možno drogu ordinovať aj ako amarum — tonikum na tráviace orgány. Zámeny preto neprichádzajú do úvahy.

h. Inak nastane fermentácia koreňa. liekopis dovoľuje použiť i podzemné časti h. ktorú zavŕši pomalé sušenie. panónskeho (G. Koreň horca tvorí podľa ČsL 4 zložku horkých tinktúr . ktorého číslo horkosti je asi 58 miliónov. pije sa 2—3 x denne po lyžiciach vždy pol hodiny pred jedlom. bodkovaného (G. amid kyseliny nikotínovej. sliz a pektín. triesloviny. 180.Radix gentianae. 114 . žltý xantónový derivát gentizín. h. 226. potom sú prítomné farbivá — napr. nevoľnosť a dávenie. s číslom horkosti asi 12 000. punctata L. Droga povzbudzuje aj činnosť pečene a žlčníka. Okrem koreňovej drogy čs. pannonica Scop. Je aj zložkou priemyselne vyrábaných dražé Boldochol I (užívajú sa ako žlčotvorné — choleretiká). 2 10 6 3 33 10 000 II. Strata na hmotnosti pri sušení je asi 80 %. užíva sa pri dyspepsiách a chronických gastritídach so subaciditou (s nedostatkom žalúdočnej kyseliny). 208. Na potravinárske a likérnické účely sa korene sušia pomaly na voľnom vzduchu. po vykopaní sa materiál nechá na kopách alebo ešte slabo prikryje hlinou — tým vzniká fermentácia. koreňov s podzemkami bez bočných korienkov Požiadavky ON 86 7028: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah vodného extraktu — najmenej Číslo horkosti — najmenej a zvyškov nadzemných častí . Liečebné použitie koreňov podmieňujú najmä glykozidne viazané iridoidy — horčiny. príp. Materiál na liečebné účely treba Akosť — najviac v % 1. Droga dostane červenohnedú farbu a vytvoria sa v nej aromatické látky. ktorá by zmenila farbu drogy a znížila jej horkú chuť. potom genciopikrosid. purpurového (G. vyššie dávky vyvolávajú spravidla bolesti hlavy. purpurea L. najlepšie pri zvýšenej teplote 45—60 °C (stačí aj 20—30 °C). pri hnačkách a na zvýšenie sekrécie žalúdočnej šťavy. droga je skoro celkom bez škrobu (obsahuje rezervný fruktózan inulín).). Droga je preto amarum-stomachikum. čistým horčinám (amara pura). Reflektoricky povzbudzujú tvorbu žalúdočnej šťavy.) — všetko druhy u nás prísne chránené a niektoré celkom vyhubené.HOREC ŽLTÝ li. 171. Bežne sa užíva 1/2 kávovej lyžičky (ČsL 4 1 g) odvaru alebo záparu. Čajoviny č. najmä v likérnictve. U nás sa na tieto účely horec pestuje (má to byt' vo vyšších polohách).). Má i široké priemyselné uplatnenie. sa robí v 6. 32. j. Zber podzemných častí t.Tinctura amara a Tinctura gentianae (užíva sa 20-30 kvapiek pred jedlom). amaroswerín a amaropagín. základom je amarogencín. Horčiny horcov liečebne patria ku tzv. 4 10 8 4 20 5000 hneď po očistení usušiť. Liekopisy (aj ČsL 4) a normy fermentáciu výslovne zakazujú. obsah 2 %. 177. sacharidy (gencianóza). roku kultúry v októbri—novembri alebo zjari (marec).—7. podľa ČsL 3 je aj zvyčajne súčasťou pilulkovej hmoty ako plnidlo.

V kultúrach sú rastliny iba s piestikovými kvetmi.CHMEL OBECNÝ CHMEĽ OBYČAJNÝ Humulus lupulus L. Vlhkomilný druh. Novšie sa chmeľ pestuje aj na Slovensku. nesmie obsahovať hýfy plesní alebo dokonca hmyz a páchnut ako syr. okraj pílkovitý. hlavné zložky: myrcén. anglicky: Hops. španielsky: Lupulo. maďarsky: Felfutó komló. V Čechách sa prvé chmeľnice založili asi začiatkom 11. 1803 Deroche a od r. pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým silicu (1—3 %. piestikové kvety tvoria vajcovitú šišku so šupinami pokrytými žliazkami. U nás rastie divo a zdivie aj v kultúrach. Pach ako valeriána smie byt' iba slabý. 5 10 1 0. 1813 zaviedol ako sedatívum parížsky lekárnik Planche. Tvoria drogu Strobilus lupuli (Ros humuli lupuli). Prášok sa po vytrasení ešte dosúša. nesmie CHMEĽ OBYČAJNÝ mať žíhaním viacej popola ako 10. Droga má silne korenistý pach a škrabľavú chuť. stor. pobrežné kroviská. a. ČsL 2 a ČSN 46 2510 povoľuje v nej ojedinele pieskové zrná a v malej miere odlomky plodových šištíc. Chmeľové žliazky — lupulín pre medicínu objavil r. tvorením klíčivých plodov strácajú šištice na akosti.4 115 . Ako liana sprevádza poriečne lužné lesy. Lupulín ľahko podlieha skaze i pri prísnom spôsobe skladovania (v dobre uzatvorených obaloch a chránený pred svetlom). taliansky: Luppulo. 10 20 2 1 13 12 3 0. Piestikové šištice sa zberajú v jeseni (august — október).4 II.a (B-karyofylén a rozličné kyslíkaté monoterpény). krvčistiaci prostriedok a na podporu menštruácie. Plody sú nažky.5 13 9 2 0. Preosiatím a vyčistením usušených zrelých šištíc — hlávok získame práškovú drogu Glandulae lupuli — chmeľové žliazky (Lupulinum — lupulín). živice (asi 80 %).9 %.0 %. zárasty neošetrovaných kanálov a mokrých priekop s mierne eutrofnou vodou. francúzsky: Houblon grimpant. lianovite plazivé byle sú dlhé až 6 m. ktoré obsahujú horčiny humulón a lupulón (tiež kohumulón a kolupulón) a ďalšie acylfloroglu- Na chmeľové šištice — Strobilus lupuli — sa vzťahuje drogová norma ON 86 7610: Akosť — najviac v % Znak Hnedé šištice Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah kysličníka síričitého I. rusky: Trváca dvojdomá rastlina. Náš chmeľ bol a je jedným z najlepších na svete. Listy stopkaté. dlanito 3—5-laločnaté. farnezén. Konopovité — Cannabaceae Nemecky: Gemeiner Hopfen. Pomer zosušenia je asi 2 : 1. Sušia sa v osobitných sušiarňach pri 40—50 °C. Divý alebo zdivený chmel nemá pre farmáciu ani pivovarníctvo nijakú cenu. Prašníkové sa odstraňujú. Chmeľ slúžieval ako liečivo i korenina alebo horčinový prostriedok. Tyčinkové kvety v koncových zložitých strapcoch alebo v listových pazuchách. Po roku treba drogu vymeniť. V klasických herbároch sa uvádzajú mnohé indikácie. lebo stráca účinnosť. Pestoval sa už v antickej epoche. oficinálnu v niektorých liekopisoch. Najčastejšie sa používal ako močopudný a tzv. Silice má byť najmenej 0.

niekedy ako čaj v zápare alebo macerát (literatúra uvádza najvyššiu dennú dávku 15 g — rastlina vyvoláva určité toxické prejavy). biele kvety dozrievajú v šešuľky. Kultúra chrenu do strednej Európy sa dostala z Východu asi začiatkom stredoveku. O liečebnom používaní chrenu v staroveku nie sú jednotné správy. v húšťavách. Stonka vo vrchnej časti rozkonárená. Vedecké pomenovanie chrenu je keltského pôvodu. Listy veľké. Chren oddávna pestovali najmä Slovania. Pričiňujú sa oň chmeľové horčiny. Armorica bolo keltské pomenovanie pre dnešné Bretónsko. Aj viacerí súčasní autori sa prikláňajú k jeho zaradeniu medzi druhy Rorippa. Valosedan (neurasténia. Čo do množstva sú jednotlivé chmeľové horčiny rozdielne zastúpené — závisí to od pôvodu chmeľu.5 — 1 g 2—3 x denne.. najmä ak ide o nespavosť a sexuálnu predráždenosť. aj r. zložené z ar = blízko a more = more + rich = kraj. prisudzoval krotenie pohlavných vášni a bystrenie umu. silicu (asi 0. Používal sa síce v domácej i odbornej liečbe. Latinské druhové označenie rusticanus = dedinský. 179. najmä v blízkosti sídlisk. zvonka na zle sa hojace rany. Čs. ako močopudný a bolesti tíšiaci prostriedok a na dráždenie kože (aj pri reumatizme). kde je napr. 200.0 ) . mierne uspávacie prostriedky (hypnotikum). Chmeľ sa v prípravkoch kombinuje s podobnými drogami. perovito strihané. horné čiarkovité. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým lupulín. chrenovitá alebo medzi žerušnice (Cardamine). má dlhý a hrubý koreň. stopkaté. najlepší zvuk na svete má český chren z okolia Malina pri Kutnej Hore alebo od Čáslavi a nemecké chreny z Durínska. Sú tiež mierne sedatívum. 205. stomachikum a amarum. pri furunkulóze a do posilňujúcich kúpeľov.15% rovnakého zloženia ako lupulín). hrubo pílkovité. Druh rastie divo na vlhkých hlinách. či k potočniciam (Nasturtium). pri vode. Extrakty zo žliazok i žliazky sa preto uplatňujú ako sedatívum. čajovinu Valofyt Neo (sedatívum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). známe aj sedatívnym a antibakteriálnym pôsobením. jej listy menšie. amarum a stomachikum. anglicky: Horse Radish. Bavorska alebo z okolia Hamburgu. vo väčšom na plantážach. ruský čaj). extrakt je zložkou roztoku Passit (sedatívum). Ako ukazuje rad synoným. 228. Rastlina je veľmi dobre známa. Chmeľové žliazky sa dávkujú v množstve 0. V homeopatii sa esencia používa ako diuretikum. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echter Meerrettich. Literatúra uvádza aj látky s hormonálnym estrogénnym účinkom. rusky: . anafrodiziakum. 22. prípadne medzi roripy (Rorippa). 207. živice (asi 15 % ) . na lúkach. taliansky: Armoracia. Meyer et Scherb. maďarsky: Torma. usporiadané do prízemnej ružice. Plínius mu napr. pripravuje sa z čerstvých žliazok (dil. no nie často. španielsky: Rabano rusticano.cidy. O pestovaní 116 . D 2 . migréna) a Calmonal (externé antireumatikum). proti pohlavnej predráždenosti (anafrodiziakum) a ako narkotikum. V ľudovom liečiteľstve sa chmeľ používa aj proti kŕčom. francúzsky: Raifort. pri zbere nevznikajú zámeny. V menšom množstve sa pestuje v záhradách. farmaceutický priemysel vyrába v kombinácii s chmeľovými šišticami Detský čaj s rumančekom Spofa (náhradka za tzv. CHREN DEDINSKÝ Trváca bylina vysoká 100—150 cm. označuje rastlinu vyskytujúcu sa neďaleko mora. Čajoviny č. 184. Významné použitie predstavuje aromatizácia piva (pre obsah silice a horčín) a jeho konzervovanie (vplyvom antibakteriálnych vlastností obsahových látok). niektorí botanici-systematici zaraďujú chren do rodu lyžičníkov (Cochlearia) alebo medzi reďkev (Raphanus). Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa na noc. CHREN DEDINSKÝ KŘEN SELSKÝ Armoracia rusticana Gaertn.

stonka priama. Ide však o prchavú zložku pôvodne prítomnú v glukozidovej väzbe — glukozinolát. používané hojne v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. slúžia na zlepšenie prekrvenia pri reumatických bolestiach. stor. Právom sa zaraďuje medzi vitamínovú príchuťovú zeleninu a pikantné korenie. príp. šťava z čerstvých koreňov alebo liehové nápoje.a širokom používaní sú záznamy z 12. koreň vetvovitý. Pre podporu trávenia je osobitne vhodný ako príloha k ťažko stráviteľným a mastným jedlám. ale aj v lekárstve. Z bežných interných upotrebení koreňa (hlavne ľudových) možno vyzdvihnúť povzbudzovanie žalúdočnej a črevnej činnosti. Rastlina upozorňuje svojou prítomnosťou v prirodzenom záraste na slané pôdy. prosviemik. sú dobrým liekom proti žalúdočným kŕčom a chren nastrúhaný s cukrom je domácim liekom proti zachrípnutiu. jarnej únave). chrenové placky sa používajú zvonka proti reumatizmu. pôvodnou látkou je tiež sinigrín — glukozinolát. jednoduchá. že po rozstrúhaní čerstvého pletiva koreňa vzniká ľahko prchavá látka s vysokými antibakteriálnymi vlastnosťami. preskiernik. Aplikoval sa na rany vzdorujúce hojeniu. Čerstvý koreň chrenu — Radix armoraciae rusticanae recens je dnes opäť oficinálny v niektorých liekopisoch. v majonéze) domáceho alebo maďarského pôvodu. Chren dobre poznajú aj kuchári. lajbiš. Spravidla sa používa v čerstvom stave. Hojná je 117 . Polívka vo svojej „Názornej květeně" z r. rusky: PROSKURNÍK LÉKAŘSKÝ IBIŠ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 60—150 cm. pre dennú bežnú potrebu v domácnosti prichádza na trh aj strúhaný chren (príp. v ktorých sa chren určitú dobu máčal. Veľmi zriedka sa suší prirodzeným teplom — pomer zosušenia je asi 3 : 1. Ľudová liečba zostáva pri tradičných chrenových plackách aplikovaných zvonka vo forme náplastí (s múkou a masťou v pomere 1 : 5 : 1). španielsky: Altea común. zvyšovanie sekrécie žalúdočných štiav. Althaea officinalis L. pri šťave je zvyčajná denná dávka asi 25—50 g. Liečebne sa užíva asi 3 % zapar. taliansky: Altea. Listy trojuholníkovito alebo podlhovasto vajcovité. Slezovité — Malvaceae Ľudovo: ajbiš. anglicky: Marsh Mallow. končisté. Kvety biele alebo bledoružové. ibišek. Prítomné je i značné množstvo kyseliny askorbovej. sacharidy. niekedy rozkonárená. 1900 konštatoval. Koreň sa dôkladne umyje a očistí od drobných korienkov. Jeho zber sa zvyčajne robí z kultúr v druhom roku vývoja (marec-máj alebo častejšie september-október). Glukozinoláty sú horčičné glukozidy. najčastejšie však zvonka ako prostriedok dráždiaci kožu. samotná prchavosť nie je základnou vlastnosťou iba silíc. enzýmy. arginín a glutamín. rozpúšťanie hlienov a močopudné pôsobenie. no tam splanieva. kým tzv. maďarsky: Orvosi (mahola) ziliz. slez biely (liečivý) Nemecky: Echter Eibisch. Na Spiši kedysi používali listy aj ako náhradku za tabak a na Horehroní ich v časoch zlej úrody pripravovali na jedenie alebo zakvasovali na spôsob kapusty. Pestuje sa na okrasu aj v záhradkách. nie silice. rozpadavé. dokázali. okraj vrúbkovano pílkovitý. Značný obsah kyseliny askorbovej je odporučením pre konzum v predjarnom období a pri chrípkových infekciách. V homeopatii sa na prípravu esencie používa iba čerstvý koreň. odkiaľ sa dostáva i do voľnej prírody. Z koreňa sa v NSR priemyselne vyrábajú príprav- 1BIŠ LEKÁRSKY ky používané pri nešpecifických infekciách a podráždení močových ciest. celá rastlina husto plstnatá. Tvorí pikantnú prísadu k mäsám a do omáčok. a preto sa označila za silicu. Winter a spol. ktorej prchavú zložku tvorí predovšetkým fenyletylhorčičný podiel. Plody diskovité. že chren sa používa nielen v kuchyni. sa užíva macerát v červenom víne v množstve 25 — 75 ml (odporúča sa pri tzv. Nastáva tu podobný stav. francúzsky: Guimauve officinal. asparagín. jednotlivé alebo v pazušných či koncových strapcoch. Dala sa izolovať destiláciou s vodnou parou. 2-3 šálky denne. pri zápaloch močového mechúra a obličiek. ako pri semene kapusty čiernej.

lekársky). Namiesto pravého ibišového koreňa prichádza na trh aj koreň topoľovky ružovej (ibiša ružo- vého — Alcea rosea L. Výborne sa osvedčoval aj v ránhojičstve. Z praxe sú známe zámeny — resp. aj to len asi na tri hodiny. zásadne iba zdravý. ktoré rady poškodzujú korene).5 12 7 2 10 Koreň nelúpaný I. iní ním liečili mumps. Podobne sa zberá ihneď po rozkvitnutí aj vňať (jún-júl). s koreňmi ľuľkovca zlomocného. 8 2 1 0. najmä pri sušení vo veľkom. zásadne dovtedy. 4 5 6 3 2 1 13 16 II. I. ktorý rastie na 118 chránených miestach ako ibiš. althos = liečivo alebo althomai = uzdravovať.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania pre 1 g drogy najmenej (hodnotenie obsahu slizu) I. Ináč sfarbené.5 12 16 2. Zo zámen pre listovú a koreňovú drogu treba uviesť príbuzný slezovec durínsky (slezovec durynský — Lavatera thuringiaca L. kvetné lupienky majú ružovofialovú farbu a viac sa podobajú slezu lesnému. Odlíšenie je nevyhnutné — ľuľkovec je prudko jedovatý (obsahuje alkaloidy). vápnom alebo sadrou. Vedecké pomenovanie ibiša sa odvodilo z gréckeho althaino = podporovať. Voľne rastúce majú v celej ČSSR chránenú podzemnú časť. List sa zberá postupne (júl— august).5 14 10 3 10 II. vtedajší botanici ho veľmi jasne odlišovali od slezu a pokladali za všemocný. Všetky drogy treba chrániť pred vlhkom a svetlom v dobre uzatvorených obaloch. zbavujú sa korku a časti kôry a bez umývania sa sušia na lieskach v dobre vetraných miestnostiach alebo nízkym umelým teplom navlečené na povrázky (pozor pri tom na myši. zle lúpané korene Zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania — najmenej 8 2 1 0. hodinou ráno. Predmetom zberu je vlastne celá rastlina: korene sa vykopávajú v jeseni (október—november). 16 4 2 1 14 12 5 5 Znak Čs. lekársky kvitne asi v júli až auguste. t. Jeho nevýhodou však je. Ibiš bol veľmi dobre známy už v antickej dobe. hodnotil totiž odvar a dnes vieme. druhový názov zdôrazňuje jeho liečivosť (officinalis = liečivý. Pomer zosušenia pre Radix althaeae je asi . 8 10 12 6 4 2 13 19 v juhozápadnej časti Slovenska pozdĺž našich južných hraníc na vlhkejších pôdach bohatých na živiny. až 9. koreň t. zjari (marec—apríl). Rastliny vyzerajú výrazne odlišne. Nie je natoľko sivoplstnatý. inak podliehajú skaze. nie však na slaných pôdach. na lome zdrevnatený a na priečnom priereze žltý. že kvety sa roztvárajú medzi 8. j.). príp.). ružovej je na povrchu sivší. nezberáme kvet a keď zberáme koreň. Hippokrates ho predpisoval astmatikom a pri dyzentérii. lúpaný podľa ON 86 7016. 5 10 3 1 II. Známy Kneipp (1935) ho neveľmi chválil. Suší sa teplotou do 40-50 °C.5 12 12 18 3. že treba užívať macerát za studena. nezberáme list. Ako včelárska rastlina sa uvádza medzi peľonosnými bylinami. Keď zberáme list a koreň. Kvet sa získava v čase kvitnutia rastliny (júl—september).Listová droga podľa ON 86 6442 a podľa ČsL 4 má tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy Iné časti materskej rastliny List napadnutý hrdzou (Puccinia malvacearum Mont. kým rastliny ešte plne nerozkvitli. ČsL 4 žiada lúpaný i nelúpaný koreň: Akosť — najviac v % I. Na oficinálne účely (ČsL 4) sa korene aj lúpu. príp. 16 4 2 1 14 10 3 5 ČsL 4 8 2 1 0. 10 20 5 1 ČsL4 5 10 3 1 0. hrvoľ i zápaly prsníkov. všetky tieto „skrášľovania" sú zakázané a liekopisy ich vylučujú chemickým dôkazom. Nesprávne apretovaný koreň (najmä ak sušením dostal neprípustné tmavú farbu) sa niekedy posýpa kriedou. nenapadnutý hrdzou. omyly.5 6 Nelúpaný koreň — Radix althaeae naturalis — sa hodnotí podľa ON 867015.5 14 8 2 10 II. norma pre vňať — Herha althaeae (ČSN 86 6740): Akosť — najviac v % Znak Byle hrubšie ako 5 mm Plody ibiša Ináč sfarbená droga Hrdzou napadnuté listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I.5 12 Nestanovuje sa 12 16 2.

183. Drogy sa užívajú aj samostatne. francúzsky: Bugrane commune.73. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: babský hnev.113. 143. 130. Plod je vajcovitý struk.02 % ) . pri bolestiach obličiek (osobitne v detskej praxi). 122.5 g koreňa ako macerát.118. Velmi obľubuje slnečné stanovištia. arvensis L. bodličia. ktorá spôsobuje hrdzavé škvrny na listoch (Puccinia malvacearum Mont. Hlavné účinné látky sú sliz. Pulmoran (expektorans) a Species pectorales Planta (expektorans). dolné listy trojpočetné. anglicky: Restharrow. JEHLICE TRNITÁ IHLICA TŔNITÁ IHLICA TŔNITÁ Druh rastie najmä v pásme nížin a pahorkatín na suchých neobrábaných pôdach ílovitého a slieňového typu. do kloktadiel pri zápaloch mandlí a ústnej dutiny. Preto sa aplikujú pri čiernom kašli. taliansky: Ononide. v kvetoch aj silica (0. vochlice. Kvety súmerné. tracheitídach a bronchitídach). zúbkaté. pektíny a flavonoidy. Rastliny bývajú často napadnuté hrdzou. Čajovinyč. Podľa ČsL 4 sa list s koreňom pridáva do Species pectorales.115. 142. v koreni ešte škrob. Jednotlivá perorálna dávka podľa ČsL 4 je 0. repens L. zanovica Nemecky: Dornige Hauchel. na prípravu klystírov a kataplaziem.). Drogy pôsobia antitusicky. Koreň má podobné použitie aj v homeopatii a vo veterinárstve. ihlič pichľavý. 4 4 4 13 9 3 Poloker s trnitými konármi. zvonka do očných a ústnych vôd.4 : 1 . španielsky: Anonis. repík (!). plazivá (O. sirupov — Sirupus althaeae).117. Niekedy sa pridáva ako kozmetická prísada do mydiel a vo farmácii sa používa aj pri príprave piluliek.218. (ČsL 4) 2(2) 2 2 13(10) 7(6) 2 II. sacharóza. 134. kataroch dýchacích i močových ciest. rusky: Požiadavky na koreňovú drogu (Radix ononidis) podľa ON 86 7011 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zle očistené korene (a na lome tmavé) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I.) rastie väčšinou v nižších a teplej- Ononis spinosa L.217. horné jednoduché. 139.98. zvyčajne sa dávajú 2 kávové lyžičky na pohár studenej vody. koreň do Species carminativae a do prípravkov Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum. antiflogistikum (pri zápaloch horných dýchacích ciest. 119 . mužská láska. V našej kvetene je ihlica zastúpená tromi podobnými druhmi. betaín a veľa minerálnych látok. z ktorých i. ako mucilaginózum-protektívum. v pazuchách listov (prevažne po jednom). Macerát možno použiť aj na kloktanie a výplachy ústnej dutiny. asparagín. maďarsky: Tóvises iglicz. je bez tŕňov a trochu lepkavá. 120. ružové. Folium althaeae 3—5 : 1. Pije sa 2 až 3 razy denne. i. 131. roľná (O. zväčša však tvoria zložku čajovín alebo iných galenických prípravkov (napr. náhradka za čierny čaj).) má vystúpavú zakoreňujúcu stonku. 184. hluchý tŕň. pri faryngítídach. elipsovité. Dobre znáša aj extrémy vo vlhkosti pôdy. Herba althaeae 4 : 1 a Flos althaeae 5-8 : 1. tíšia bolesť i zápaly.215. vysoký 30—50 cm. 234. resp. 119.

saponíny však neobsahuje. Tabernaemontanus veril. pri chronických kožných ochoreniach. 175. celistvookrajové a neopadavé. ktorú odporúčal aj známy fytoterapeut Leclerc (1927). rusky: Poloparazitický stromovitý ker vysoký 30-50 cm. dezinficiens močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. stonky rozkonárené. laxum Boiss. Podľa starých povier chránila dobytok. Veľmi drobné kvety imela (kvitne skoro .ších polohách. V ČsL 4 tvorí droga zložku močopudnej čajoviny Species diureticae a čs. Drobné kvety žltkasté.5 20 II. Droga nemá vedľajšie účinky. et Reut. najmä na boroviciach. ba ani samostatne. dobre premyjú. a Kaelin (1930. nemajú medovinu. odstránia drobné korienky i vňať. ba i pri vysokom krvnom tlaku (má metabolizujúce pôsobenie) a pre prítomnosť silice a flavonoidov ako dezinficiens. Pri zbere na farmaceutické účely sa nerobí rozdiel. miernenie bolesti zubov). Bežný výklad vedeckého pomenovania ihlice vychádza z latinského onos = somár. Obsahuje asi 0. imelo však ostávalo zelené. roľná sa pestuje a korene vykupujú. na zvýšenie plodnosti i ako mocný protijed proti otravám.imelo ihličnanové . Koreň je spoľahlivé diuretikum. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 1. vidlicovite sa rozkonáruje.166. teda aj včely. diureticky účinný je totiž aj odvar z drogy — pre obsah silice by sa mal pripravovať zápar.102. odrežú sa im „krčky" — podzemky. vischia. mala však aj špeciálne indikácie (napr.237. je menej rozkonárená a nemá tŕne. Zo zeme sa vyberajú špeciálnymi hákovito ohnutými vidlami alebo úzkym rýľom. že mení obyčajné kovy na striebro. ako má glycyrizín sladkého drievka (Glycyrrhiza glabra L.171. Sušia sa na teplých. farmaceutický priemysel ju uplatňuje v čajovinách Betulan (pomocný liek pri chorobách močových ciest). Zriedkavejšie sa zberá kvitnúca vňať — Herba ononidis (jún—september). anglicky: Mistletoe. 1933). že rástlo v korunách stromov. takže sa zdalo. Antická ononis slúžila Rimanom i Grékom v liečiteľstve podobne ako dnešná. uplatňuje sa aj na zle sa hojace rany. mierne močopudná a antiseptická). — imelo listnáčové a V.).podľa cudzopasnosti buď na listnatých stromoch (okrem dubov). Imelo odpradávna priťahovalo pozornosť človeka. Vo Francúzsku sa viacej používa i. no neodporúča sa užívať vo vyšších dávkach a pridlho alebo pričasto.asi v marci-apríli) opeľujú hlavne muchy a včely.74. Skladuje sa na vzdušných a suchých miestach. 71. album L. za špecificky účinné sa považuje cudzopasiace na smrekovci opadavom (modrín opadavý — Larix decidua Miller). 177. čo značilo krmovinu pre somárov. bobule žlté a konáriky hnedé. Opeľovanie ihlíc robí hmyz. omelí. 178.). rastie najmä na duboch. najmä močových ciest. Vedecké označenie imela je odvodené z latinského viscum = lep (vzťahuje sa na plody. Za neprípustný (falšovanie) sa pokladá príbuzný imelovec európsky (Loranthus europaeus Jacq. 181. látke podobnej chemickej štruktúry. Bolo to tým. španielsky: Muerdago. Species cholagogae Planta (žlčníková čajovina). . nedráždi ani obličky. maďarsky: Fehér fagyôngy. poskytujú iba peľ. Korene sa nedrobia a nezaparujú. mali by sa sušiť pri teplote 50 °C v sušiarni. I. častejšie v jeseni (október—november). Močopudné pôsobenie sa pripisuje predovšetkým silici a hlavne flavonoidom a ononidu. V homeopatii sa čerstvé bylinné časti a korene zberané počas kvitnutia používajú na prípravu esencie. ktorý robil pokusy s aplikovaním pri neoperovateľných karcinómoch (liečil ich extraktami podávanými vo forme injekcií). Botanickí systematikovia v súčasnosti delia rod na V. 10 16 2 11 12 2 13 ČsL 3 5 8 1 11 10 1. Rastliny kvitnú v lete. Na drogu sa vzťahuje ON 86 6718 a požiadavky ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Množstvo liehového extraktu (45 % lieh) — najmenej I. pomer zosušenia je asi 3 : 1. Nemecky: Laubholz-Mistel. ktoré zvyčajne v jeseni opŕchali. biele lepivé bobule).2 % silice nie celkom známej skladby. Čajoviny č. dobre vetraných a tienistých miestach. Voči ich oficiálnemu liečebnému uplatneniu niet námietok a ČsL 4 rozšíril paletu materských rastlín. droga má slabé hemolytické účinky. ktoré láka nektár a príjemná ovocná vôňa. že ho zoslali bohovia. Keďže schnú pomaly. umiestnené v rázsochách a na koncoch ko- nárikov. ktorá sa užíva najmä pri piesku v obličkách. omelo a pod. dezinficiens močových ciest). Species urologicae P. Vo väčšine liekopisov je oficinálny koreň . Usušené korene by sa pri ohnutí mali lámať. druhový názov album = biele má vzťah k farbe plodov.Radix ononidis (aj v ČsL 4). prípadne už od augusta.5 g perorálne. kvety má väčšie ako obe predchádzajúce. hemoroidoch. Preto mu pripisovali zázračné účinky a v ságach a povestiach všetkých národov malo dôležitú úlohu. visco. (diuretikum. S ohľadom na močopudné pôsobenie droga sa používa aj proti 120 reumatizmu. 5 8 1 11 10 1. hrubšie režú po dĺžke a narežú približne na rovnako dlhé kusy. opadavé listy. Používalo sa proti mnohým chorobám. žltozelené. plazivá. Visco. francúzsky: Gui commun. Viacročné rastliny sa vykopávajú na jar (marec—apríl). kvety v riedkych klasovitých strapcoch. Vňať má podobné použitie i dávkovanie. flavonoidné glykozidy a triterpén onocerín (= onokol).103. v dobre zatvorených obaloch a chránená pred svetlom. Drogu je vhodné pozväzovať do menších otiepok. Imelovcovité — Loranthaceae Ľudovo: jemelo. taliansky: Vischio.5 20 . podlhovasto vajcovité. Plody sú biele lepkavé bobule. P. Korene oboch sú tenšie. JMELÍ LISTNÁČOVÉ IMELO BIELE Viscum album L. ktorý dokázal vplyv imela na zníženie krvného tlaku. Získané korene sa dobre očistia. Species urologicae Planta (urologická. listy kožovité. druhové meno upresňuje — spinosa v latinčine značí tŕnitý. ale má iba mäkké. O jeho vážne zaradenie do terapie sa zaslúžil Gaulthiers (1907). alebo — zväčša na ihličnatých lesných drevinách. odrezávajú sa bylinné vrcholce a bežne sa sušia.

Viskotoxín sa pokladá za vhodný na protirakovinovú terapiu. 1965. španielsky: Mamibio. maďarsky: Orvosi (Lozonséges) pemetefu. Vedecké pomenovanie sa odvodzuje od hebrejského mar + rob. popri cestách a na rozličných ruderálnych stanovištiach. obsahuje asi 17 % bázických aminokyselín. hlavne arginín. Účinnosť možno pripisovať sčasti zistenému cholínu. 91. rastúcim najmä na južnom Slovensku. JABLČNÍK OBYČAJNÝ JABLEČNÍK OBECNÝ Marrubium vulgare L. prípadne dvom živicovým alkoholom. 85. vyskytuje sa roztrúsené na suchých pasienkoch. byl štvorhranná. Hovorí sa. Zo zástupcov čeľade hluchavkovitých rastlín sú podobné najmä kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. sušením zmizne osobitný. Droga sa dávkuje perorálne ako macerát jednotlivo 1.. Zatiaľ nie sú celkom objasnené látky. čo sa v južnej Európe traduje dodnes. čo označuje horkú šťavu. flavonoidom a glykozidovej substancii bielkovinovej povahy . a balota čierna — Ballota nigra L. Herba visci albi tvorí zložku čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum a hypotenzívum). 86. Na homeopatické účely sa zberajú rovnakým dielom čerstvé plody a listy (homeopatia žiada radšej imelo z listnatých stromov). slabo aromatická bylina vysoká 30—60 cm. Dávky sa nesmú zvyšovať a o použití imela a vhodnej liekovej forme sa treba poradiť s lekárom. francúzsky: Marrube commun. Novšie (Vester a kol. účinné obsahové látky sa varom čiastočne rozkladajú. Starovekí lekári ho používali proti tuberkulóze a získal si meno ako univerzálny liek. bielo plstnatá. Pri zbere vňate sú časté zámeny s príbuzným j. peregrinum L. kde sa vyskytoval v hojnej miere. 229. Droga má horkú chuť. že slávny Linné odvodil názov jablčníka od mesta Maria-Urb v bývalom Latiu pri jazere Fucinus. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Pre bežnú potrebu sa pripravuje zápar Trváca. oficinálna v mnohých liekopisoch (aj v ČsL 3).0 g (ČsL 3). Plody sú tvrdky. Čajoviny č. cudzím — M.z 1 kávovej lyžičky na šálku a pijú sa 2—3 šálky denne. 1970) kancerostatické pôsobenie pripisujú proteínovej zložke histónového charakteru. acetylcholínu a kyseline oleanolovej. Kvitne v júni až sep121 . hrubo vrúbkované. teplota (ani umelé teplo) nemá prestúpiť 40 °C. U nás je jablčník burinou bez veľkých nárokov. ktorá sa dá izolovať extrakciou s vodou. denná dávka 5. Jablčník po rozotretí páchne ako jablká a je veľmi horký. Mediteránny druh rozšírený od nížin po horský stupeň. ktoré znižujú krvný tlak a pôsobia sedatívne na srdcovú činnosť.zmesi rozličných peptidov viskotoxínu. 162. 90. pretože jeho domovinou je južná Európa.. bohato rozkonárený. ktorý má miestne dráždivé účinky a nekrotizujúce vlastnosti (pôsobí miestne odumieranie tkaniva). rusky: - IMELO BIELE Predmetom zberu je vňať — Herba visci albi.0 g. Antonius Musa kombinoval jablčník s myrhou pri vnútorných hnisavých procesoch. vyžaduje si iba teplo a svetlo. 163. Sušia sa vo zväzočkoch na vzdušných a suchých miestach prirodzeným teplom. zber však možno robiť prakticky po celý rok. Drobné biele kvety sú sediace a tvoria pazušné paprasleny. taliansky: Marrubio. 89. ktorá však nemá listy sivo plstnaté a líši sa i červenými kvetmi. Teuscher. obyčajne v zimných mesiacoch (december—február). Lekár Castor Antonius ordinoval šťavu s medom pri tuberkulóze a Celsus prípravok zahusťoval a predpisoval ako linktus (prostriedok na lízanie).. 164. chránená pred svetlom. listy vajcovité. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. 83. nie príjemný pach rastliny. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Gemeiner Andorn. zberajú sa olistené mladé konce konárikov (do hrúbky 5 mm). Imelová vňať sa indikuje pri hypertónii a artérioskleróze. 84. ČsL 3 v droge výslovne zakazuje prímes imelovca. 87. s listami kopijovitými. anglicky: White Horehound. stenčenými v stopku a jemne bielo plstnatými. Jablčník patrí medzi najstaršie liečivé rastliny. je vyšší.

trištvrte litra vody a pol zberu je vňať — Herba marrubii. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: jahodník. Droga sa skladuje v dobre tivej menštruácii a i. stor. Na sirup sa zmes povarí. Peľu dáva málo. býva zložkou žlčníkových čajovín. Droga sa užíva ako antidiaroikum. Najčastejšie sa používa pri ochoreniach dýchacích ciest. . Obsahové látky sú triesloviny (asi 122 JAHODA OBYČAJNÁ JAHODNÍK OBECNÝ Fragaria vesca L. Listy sa oddávna používali na prípravu denného čaju. prípadne sa ešte pridávajú s vňaťou jablčníka sú Species cholagolisty. ktoré sa odsekávajú kosákom. zvyšuje funkciu pečene a v primeraných dávkach priaznivo pôsobí pri nepravidelnom tepe srdca (pri arytmii) ako kardiosedatívum. zemnica Nemecky: Wald-Erdbeere. taliansky: Fragola. Podáva sa aj vo forme macerátu viac ráz denne alebo priamo v prášku (znížená účinnosť trieslovín). gae Planta a Thé Salvat. 8 5 5 3 13 10 6—7 %). kg cukru. zato však dosť mi). predpisovaného osobám so slabými pľúcami. Vedecké pomenovanie jahody je asi odvodené od latinského fragrans = voňavý (vzhľadom na plody). Na farmaceutické účely sa jablčník domáci prostriedok proti kašľu sa osobitne pestuje. s bielymi kvetmi v okolíkovitom vrcholíku.jahody s mnohými vtlačenými nažkami. použitie ako vňaťová droga v alopatii. V homeopatii sa z čerstvých listov renie. V ČsL 4 SpeMateriál je mierne náchylný na zapa. silne meduje i za najväčšieho (pozri medzi cudzokrajnými drogasucha.má expektoračné sekretolytické pôsobenie. podzemská jahoda.cies cholagogae. pokiaľ nie je ešte zdrevnatená byl. dávka čajoviny: zápar z dvoch čajových lyžičiek na 300 ml vody. z hladiska obsahových látok sú bezcenné. ktorá má podobné v tenkých vrstvách bez obracania.3 — 1 %). Bežne sa užíva zápar z dvoch čajových lyžičiek na šálku a pije sa denne jedna šálka. Rozprášené čiastočky dro. na odrezáva sa na začiatku rozkvetu. Listy sú troj početné. hlavne marubiín (diterpénový kryštalický laktón . 166. Byle chudobne rozkonárené. vtáčeníčka. nie je však drobivý. 122. je oficinálny v ČsL 4 pripravuje sirup alebo cukríky zo ako nová liečivá rastlina. Liečivé účinky majú aj saponíny a silica (asi 0. koreňom púpavy a s malinoJABLČNÍK vým listom alebo s repíkovou vňaťou.inak značí aj jedlý). Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal jesť jahody najmä na „čistenie krvi a pri chorobách pečene".231. 76. Známe je aj ich ľudové použitie pri pakostnici a na rýchlejšie vylučovanie moču. Plody sú červené opadavé plodstvá . cukríky sa varí až do stuhnutia.Vňať — Herha marrubii albi — má ČSN 86 67 10 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (nerozpustný v HCl : 3) l. rusky: Trváca bylina vysoká 10—40 cm. Čs. svetlom. anglicky: Wild Strawberry. Správna droga sa skladá z mladých. pritom nedráždi na vracanie. výživných a hlinitých pôdach. zúbkaté.05 % ) . 175.). 174. 170. Rastie v lesoch a na lesných rúbaniskách. Z prízemnej listovej ružice vyrastajú zakoreňujúce sa poplazy. madarsky: Erdei (Fóldi) szamócza. zvyšuje sekréciu bronchov dýchacích ciest. francúzsky: Fraisier des bois. Suší sa v tieni pripravuje esencia. umelé teplo pri sušení nemá prekročiť Ľudové liečiteľstvo má pre jablčníko35-40 °C. u Nikolausa Alexandria — tvorili zložku prípravku Potio sacra tussientibus. Bežnou čajovinou je vňať jablčníka zmiešaná rovnakým dielom s vňaťou mäty piepornej. 178. na zapálené rany a aj pri bolessliznice. druhové vescus = malý (v porovnaní s ostatnými druhmi . Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1.vú vňať ešte ďalšie široké uplatnenie gy dráždia dýchacie cesty a vysušujú (napr. Na liečebné účely sa môžu zberať aj listy a plody ostatných našich divorastúcich druhov jahôd. Predmetom 100 g drogy. smokvica.211. choleretikum a expektorans . španielsky: Fraulera.zlúčenina sekopimaranového typu v množstve asi 0. no účinnou terapeutickou zložkou sú glykozidové horčiny. OBYČAJNÝ pre žlčotvorný účinok prípadne ešte kombinovaná s podzemkom kurkumy tembri. Jahodové listy do denného nápoja (nie však na sušenie) možno fermentovať podobne ako malinové alebo sa dávajú do zmesi s fermentovanými ostružinovými listami. na mierne vlhkých. zatvorených obaloch chránená pred Čajoviny č. Jahody sa zberali už v antike ako lesné ovocie a používali aj liečebne. Osobitnú kúru predstavovali v 13. priemyselne vyrábané čajoviny jún—august. a keďže horčiny podporujú vylučovanie žlče. Do zberu nepatria listy a stonky pestovaných druhov. Obľúbenejšie však boli čučoriedky. 167. podzemok.(ČsL4) 3 3 2 1 12(10) 5(12) II. Ako medu žltej farby.

aby sa aj spodné vrstvy prevetrávali. Suší sa v nevysokých vrstvách na dobre vetraných miestach. Listy sa oddávna užívajú ako adstringens. Čajoviny č. Droga — Folium fragariae sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. Zrelé čerstvé jahody sú oficinálne v homeopatickom liekopise (Fructus fragariae) a možno ich sušiť aj na slnku alebo umelým teplom . 15 5 1 12 12 ešte nezhorknutých listov divo rastúcich druhov jahôd s krátkymi stopkami zberanými v čase kvitnutia. mierne diuretikum a náhradka pravého čaju. V homeopatii sa z čerstvých zrelých plodov pripravuje esencia. pri astme a ochoreniach močových ciest. Materiál sa dá kosiť kosákom v čistých porastoch. zbavených prímesí.5 12 9 II. pektín. v zarastených je výkonnejší zber rukou.JAHODA OBYČAJNÁ ČSN 86 6745 sa vzťahuje na dve akosti jahodovej vňate — Herba fragariae — a má tieto základné ustanovenia: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. ako obklady na mokvavé a krvácajúce rany. 6 2 0. List u nás tvorí súčasť čajovín Bylinný čaj so šípkami a Javorina (dietetikum a náhradka pravého čaju). pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 50 °C. 123 . flavonoidy a kyselinu askorbovú. 8 4 2 12 13 ČSN 86 6427 sa týka listovej drogy — Folium fragariae: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. Treba ju chrániť pred vlhkom. ako protizápalový prostriedok. ktorá sa aplikuje na omrzliny a pri opuchoch jazyka. V ľudovom liečiteľstve sa čaj pije ako metabolizujúci prostriedok — na napomáhanie látkovej premeny. Dozrievajú asi v júni —júli. kyseliny a aromatické látky. 4. na prípravu kloktadiel alebo pri páchnucom dychu. inak sa ľahko rozmliaždia. odtrhávaním. 4 2 1 12 10 II. 35.pomer zosušenia je asi 8 : 1. krvavých hemoroidoch (i na klystíry). Pomer zosušenia je asi 5 : 1. 88. Sušené sú zložkou niektorých čajovinových zmesí a používajú sa v likérnictve. List je mierne náchylný na zaparenie a je aj trochu drobivý. v domácnostiach sa používajú na prípravu osviežujúceho nápoja — zápar z jednej polievkovej lyžice listov na 2 poháre vody. podáva sa nervóznym a málokrvným osobám. plody zasa sacharidy. Listy obsahujú predovšetkým triesloviny. ale aj pri chorobách obličiek. Slúžia oddávna na prípravu záparu — 1 kávová lyžička na šálku. zaparia a plesnejú. Sú veľmi vyhľadávaným tovarom v potravinárskom priemysle. Zberajú sa ručne do menších nádob alebo do košíkov. Plody sú výživnou a zdravou pochúťkou (so smotanou sú však ťažko stráviteľné a u niektorých osôb vyvolávajú žihľavku). Pre obsah trieslovín sa užívajú pri hnačkách. 5. 101. teda v máji až auguste. pije sa 2—3-krát denne. pri obličkových kameňoch.

vtáčej zrejme súvisí s používaním oskoruše. a to ľudí i dobytka. emend. listy sú krmovinou pre kozy a ovce. Ružovité . ale cenné drevo pre rezbárstvo má j. kyslý. Jarabinové výlisky sú veľmi hodnotným vitaminóznym krmivom. Upotrebenie j. Med je červenožltý a po vykryštalizovaní hrubo zrnitý a má silnú arómu.) Crantz — muk obecný. Kvety biele.) Crantz — břek obecný. torminalis (L. Mičurin zaradil do svojej ovocinárskej praxe štúdium jarabín a podarilo sa mu získať medzidruhovým a dokonca medzirodovým krížením s mišpuľou (Mespilus germanica L.) výhodné formy pre potravinárstvo a likérnictvo. Najlepšia je vraj z jarabín moravského druhu (subsp. brekyňová čiže brekyňa (S. Plody sú guľaté červené alebo žlté malvice. 10 10 2 20 6 3 . Hedl. usporiadané v chocholíkovitých metlinách. anglicky: Rowan. Listy sú nepárno perovito zložené. že miluje drsnejšiu polohu. častejšie strom vysoký 16—18 m s guľatou korunou a svetlosivou kôrou. aria (L. hoci 124 Droga — plod sa hodnotí podľa ON 86 6623: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Iné časti materských rastlín. maďarsky: Veres berkenye. taliansky: Sorbo degli uccellatori. Menej chutné plody. Azda práve o nej písal Plínius. skoruše Nemecky: Wilde Vogelbeere. V germánskej mytológii bola jarabina zasvätená bohu hromu Donarovi a stala sa predmetom mnohých povier a ság. Na Slovensku sa kedysi z plodov pálila silná pálenka. s plodmi dlhými až 15 mm. sŕkať. Eberesche. jarab obyčajný. napr. drevina listnatých strání. Pochádza buď z latinského sorbere = jesť. pila sa po lyžiciach pri dyzentérii. Plody sa v staroveku nakladali. jarabina. rusky: JEŘÁB PTAČÍ často pochádzajú z pestovaných druhov. U nás rastie asi 10 druhov jarabín. strom v lesoch teplejších polôh) a až po omrznutí sa dajú jesť plody j. Miestami sa odvaru z nich ešte dnes prisudzujú významné liečivé vlastnosti pri pľúcnych ochoreniach. najmä stopky plodov Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I.). chytanie vtákov — jarabiny sa oddávna používali ako vnadidlo pri odchyte vtákov. na okraji pílkovité. vtáčia a oskoruša (Sorbus domestica L. lístky kopijovité. Á. španielsky: Serbal de cazadores. Rastie v horských lesoch. 5 5 1 20 4 2 II. mukyňovej čiže mukyne (S.JARABINA VTÁČIA JARABINA VTÁČIA Sorbus aucuparia L. Čerstvé plody sa odjakživa jedli ako laxans a vyrábal sa z nich ocot a pálenka. vtáčia kvitne asi v máji-júni. Najvýznamnejším zástupcom je práve j. francúzsky: Sorbier des oissieurs. jeráb. aucuparia = aucupium. jarabok. alebo z arabského sorbet — jarabina. či keltského sor = trpký. suchých a slnečných stanovíšť na vápenatej pôde). oskorušu i brekyňu. J. et D. Väčšinou ich zrelé plody — červené okrúhle malvice — možno rátať za lesné ovocie. Druhové pomenovanie upresňuje. vyskytovalo sa už v staroveku ako starorímsky výraz pre jarabinu. v čase kvetu poskytuje včelám med i peľ. moravica (Zengerl. Predmetom zberu sú zrelé červené Ker.Rosaceae Ľudovo: divá breskyňa. prípadne aj sušili na slnku. Vo vyšších polohách ju často vysadzujú do alejí a parkov. Vedecké pomenovanie sorbus je veľmi staré. drevo je výborným materiálom na sústružnícke práce. Nie všetky sú však domáce a nie všetky majú jedlé plody. Love).

Plody boli presláveným diu125 . sorbóza. aby sa nezaparili.). Skladované plody treba občas presúšať. JASEŇ ŠTÍHLY JASAN ZTEPILÝ Fraxinus excelsior L. Divo u nás rastie veľmi vzácne iba na južnom Slovensku (je chránený). Pod menom fraxinus strom poznali už antickí Rimania. Ľudovo sa užívajú aj proti reumatizmu a obličkovým kameňom. Príčinou je obsah kyseliny parasorbovej. rutín a kvercetín (flavonoidy). citrónová. preto je vhodná na prípravu štiav. rusky: JASEŇ ŠTÍHLY Strom vysoký až 30 m. Narezávaním sa získava laxatívne pôsobiaca cukornatá šťava. pretože sa z neho robili koly a tyče do plotov. Sušia sa rýchlo .2 % ) . Koncentrované roztoky sorbit majú vzhľad glycerínu. francúzsky: Fréne élevé. na kôre konárov nemá nijaké šošovičky (lenticely). listové čepele 4. maďarsky: Magas kórisfa. ale iba subkutánnymi injekciami. kvety sa zjavujú súčasne s listami. Oranžovočervené plody majú trpkojablkový pach a horkastotrpkú chuť. triesloviny. 50. 1 lyžica na šálku záparu (užíva sa 3 x denne jedna lyžica). vylúhovať asi 8 h pri obyčajnej teplote (užíva sa každý druhý deň). taliansky: Frassino. Rastie hojne v lužných lesoch.až 7-jarmové. vtáčej (najmä čerstvé) nie sú celkom neškodné.najlepšie umelým teplom. Pružné jaseňové drevo oddávna slúžilo na výrobu ohybného náradia. Olivovité — Oleaceae Nemecky: Gemeiner Esche. anglicky: Ash. aby si zachovali pôvodnú farbu. Oddávna sú známym prostriedkom proti skorbutu.a nepoškodené plody (október—november). ktorá má veľký význam pri tvorbe kyseliny askorbovej. Listy nepárno perovité. kyselina askorbová (0. Dávkovanie: jedna kávová lyžička plodov na šálku macerátu. Produkujú ju hlavne stromy rastúce na Sicílii. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. Vo farmácii a v kozmetike sú náhradkou za glycerín. Plody j. metliny kvetov sa vyvíjajú skôr ako listy. pektín. Dobre znáša kyslé i vápenaté neutrálne pôdy. kompótov. jablčná. je zdrojom kyseliny askorbovej a antiflogistikom. odkiaľ sa vyváža a často býva oficinálna (u nás v ČsL 1). nie perorálne. po zaschnutí známa ako manna. Plody sú nažky s krídlatým vrcholom. keďže jeho drevo sa dá ľahko štiepať. Častejšie sa vysádza na neúrodných stranách. Drevina patrí k rastlinám. vínna.kyselina sorbová (v nezrelých plodoch parasorbová). Meno fraxinus sa odvodzuje z gréckeho fraxis = oplotenie. silica. Čajoviny č. Strom často nachádzame v parkoch. Šťavu z čerstvých plodov možno zavariť s polovičným množstvom cukru na sirup. najmä na juhu Európy. Má šedivú bradavičkatú kôru. čo sa dokázalo pokusmi na zvieratách vyššími dávkami. sacharidy (glukóza. likéru a pod. resp. Niekedy zapríčiňujú ľahké otravy. ktorá dráždi sliznice žalúdočného a črevného traktu.1-0. karotenoidy. Účinné látky v plodoch tvoria hlavne organické kyseliny . ktorá je netoxická a používa sa ako konzervans v potravinárstve. sú v konečných zložitých strapcoch a majú korunu. sorbitol a i. ktorý sa užíva po lyžičkách 3 —5 x denne. Príbuzný a podobný je j. 124. podľa iného výkladu je odvodené od fraxis = štiepateľný. najmä oštepov. na zosuvoch a starších navážkách v stredných stupňoch aj v hrebeňových lesoch hôr. čo spôsobuje slinotok až dávenie a gastroenteritídy.). pôsobia mierne preháňavo a protizápalovo. Sušením plodov a varom sa rozruší a vyprchá. Droga má názov: Fructus sorbi (aucupariae) — Bacca sorbi. Droga má mierny preháňavý účinok. španielsky: Fresno. Obsahová látka sorbit slúži ako výživný prostriedok pre diabetikov a základná surovina na výrobu sorbózy. Plody sa užívajú predovšetkým ako črevné regulans a močopudný prostriedok. kým umelý sorbitol sa používa na výrobu moderných polykondenzačných živíc (Tween). 85. Pripisujú sa jej aj karcinogénne vlastnosti. Gréci ho označovali názvom melia. Všeobecne sa jasene oddávna uplatňovali v liečiteľstve. Pestovaná jarabina vtáčia moravská je veľmi bohatá na cukor (asi 13 %) a pektín. mannový (Fraxinus ornus L. ktoré obľubujú vlhké pôdy. Štiepením sa vytvára kyselina sorbová (sorbínová). na vlhkých lúkach a naplaveninách v nížinách a teplých polohách.

kvitne v lete. francúzsky: Galega officinal. 14 3 1 12 14 126 . Z oficiálnej alopatie sa pomaly vytrácajú.5 12 10 II. byle priame. ktoré sa hodnotia podľa ČSN 86 6813: Akosť — najviac v % Znak 1. Z ďalších neskorších indikácií bolo významné ešte jej potopudné a diuretické pôsobenie. anglicky: Goat's Rue. manitol a minerálne soli. príp. vňaťou prietržníka). zakončené osťou. príp. Mladá kôra z konárov sa zberá na jar a bežne suší. ktorá má tri zložky: kôra jaseňa. Nožom alebo kosákom sa odrezávajú kvitnúce a hojne olistené vrcholky bylín. kôra sa v Poľsku používa ako depuratívum v kombinácii napr. triterpénové zlúčeniny (kyselinu ursolovú). Kedysi sa vo Švajčiarsku a aj inde pestovala na krmivo. Ako prostriedok proti horúčke sú drogy zastarané. dne. poukazujúce na zvyšovanie dojivosti. Drevo je veľmi tvrdé a ťažké. kvercetín).). ťažko poškodzuje pečeň). kolárske a sústružnícke práce. Droga Herba galegae je v niektorých liekopisoch oficinálna. dýh i nábytku. Známy však bol zápar z 3 lyžičiek listov na 300 ml vody užívaný po dúškoch cez deň pri chorobách obličiek a zadržiavaní tekutiny v organizme. U nás zriedkavo rastie voľne. dáva sa ako obklad na zle sa hojace rany. Tauret r. eskulín). Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: jastrabí hrach. Pre obsah silice a glykozidov možno použiť umelé teplo iba v teplote do 40 °C. Droga je ľahko lomivá.retikom. potom manitol (za čerstvá horký). 1914 objavil v rastline „alkaloid" galegín a spolu so Simonnetom (r. Sušia sa na dobre vetraných tienistých miestach v tenkých vrstvách. list čiernej ríbezle a kvet túžobníka.5 0. Používajú sa na priemyselnú izoláciu obsahových látok. pri ochorení obličiek a močových kamienkoch. Majú listy párno pe- rovité a ich hlavná stopka vybieha v hrotoch alebo v úponoch. pružné i pevné. 5 — 9-jarmové. s kvetom bazy. podľa neho má galegín také vlastnosti. Druh rastie v nížinách i pahorkatinách. taliansky: Galega. Sú to najmä niektoré druhy rodu Vicia L. príp. kozia ruta. triesloviny. horúčku. dlhé asi 10-20 cm. najmä galegínu. ľadník. Podobnosť jastrabiny s inými zástupcami v rámci čeľade je značná. U nás sa vyskytuje najviacej na južnom Slovensku. že sa na ňom zdržuje chrobák španielska mucha . ktorá poskytuje drogu + Cantharis (uvádza ju ČsL 2). u nás majú iba zriedkavé ľudové použitie. lenže sa v horúcej vode krátko povarí. podobne účinnými ako zložky čajovinových zmesí. Kecskere galga. Rozsiahle skúmanie galegínu urobil Reinwein (1927). silicu s obsahom terpénov a vitamín K2. Predmetom zberu bývajú aj semená — Semen galegae. ako glukokiníny. medovina jej však chýba. 1600 ju však už nachádzame v mnohých nemeckých záhradách ako liečivú. Alopatia sa k používaniu listov i kôry stavia dosť zhovievavo. Používanie drog na väčšinu týchto ochorení je skutočne zastarané a neúspešné. maďarsky: Kecskeruta. V súčasnosti je Herba galegae — vňať jastrabiny má dve akosti. j. — vika. Jastrabina sa dokázateľne spomína až v skorom stredoveku. liečila mnohé detské choroby a slúžila proti uhryznutiu hadmi a divou zverou. kôra zasa najstarším surogátom za chinínovníkovú kôru. Známe je aj externé použitie listovej drogy (kúpele. Plody sú kostrbaté struky. listom brezy. rusky: Trváca bylina vysoká 40-110 cm. ktoré je bohaté na sliz. Kvitne v pazušných strapcovitých súkvetiach. JESTŘABINA LÉKAŘSKÁ JASTRABINA LEKÁRSKA Galega officinalis L. Pri zapečení sa niekoľko ráz denne dávkuje 1 lyžička listov na šálku horúcej vody. Biele jaseňové drevo je vhodné na stolárske. Drogy sa častejšie kombinujú s inými. Predmetom zberu pre farmaceutické účely býva list — Folium fraxini a kôra — Cortex fraxini. Používa sa na výrobu lyží. Okolo r. Kôra obsahuje dosť podobné látky. má rada humóznu pôdu — vysieva sa na jar. Pomer zosušenia je asi 4 — 5 : 1. lebo dosiaľ spomínané indikácie sa neukazovali uspokojivé (okrem diaforetickej a diuretickej). Kôra slúžila na izoláciu triesla v garbiarstve. flavonoidy (kvercitrín. novšie sa spomína grécke gala = mlieko a ago = ženiem. Listy i kôra majú experimentálne dokázaný mierny laxatívny účinok (depuratívum). znižovanie obsahu cukru v krvi. len z času na čas sa stávajú módnymi (napr. na zber sa využíva iba pestovaná. španielsky: Galega. jednoduché. kvety biele alebo fialovomodrasté. iba do augusta). ryhované a duté. ursolovú. kyselinu jablčnú. Jastrabina je hojná najmä v južnej Európe a v západnej Ázii. pretože poskytujú hojnosť peľu (opeľujú sa vetrom). najmä kozy a ovce. trieslovinu. štedrevec liečivý Nemecky: Echte Geissraute. Výklad o odbornom pomenovaní rastliny nie je jednoznačný a celkom istý. Ináč sfarbené časti drogy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol 6 1. 1927/28) mu dokázal slabšie hypoglykemické účinky — t. Listy obsahujú predovšetkým horkú látku — oxykumarínový glukozid fraxín s aglykónom fraxetínom a fraxanolglukozid. aj pri reumatizme a dne (zvyšoval vyplavovanie solí z organizmu — saluretikum). po zovretí sa odstaví a nechá postáť prikrytá 5 minút. lístky kopijovité alebo elipsovité. na rany. používanú vo veterinárstve (na humánne účely je vysoko toxická a nebezpečná. Použitie na zvýšenie laktácie asi prišlo z Ameriky. listy nepárno perovito zložené. Materiál sa suší zvyčajným spôsobom.kantarída. v snôpkoch (ak umelým teplom. Občas sa pestuje na okrasu v záhradkách. Stromy kvitnú v apríli—máji a včely ich veľmi obletujú. bez pachu a chuť má zvieravú a horkú. v súčasnosti v NDR a NSR. Vraj zaháňala mor. Rastlina má pomerne veľa peľu. tak teplotou do 50 °C). Kvety sa rozvíjajú skôr ako listy. Kôra sa dávkuje rovnako. najmä v pobrežných húštinách a vlhkých lesoch. príp. náradia. sacharidy (aj tetrasacharid stachyózu). Jaseň je známy aj tým. atónii (ochabnutosti) močového mechúra. Pri ušnom ochorení (otoskleróze) sa ako adjuvans podáva odvar z čajoviny. ba aj na vypudenie črevných parazitov. pri vredoch predkolenia a pod. zber sa robí viac ráz do roka (jul—august). parkiet. Preto si ju včelári osobitne necenia. List i kôra sa využíva pri reumatizme. zberajú sa jednotlivé lístky bez stopiek (jún až september. Ľudové liečiteľstvo južných krajov uplatňuje aj lyko stromov. fraxidín. najmä kumaríny (fraxín. listy sú dobrým krmivom pre niektoré domáce zvieratá.

vyrastá v jeseni a je zakončená fialovými kvetmi s lievikovitým okvetím. ak sa užíva ako adjuvans pri cukrovke. druhové meno autumnale značí jesenný. pokladali ho za veratrín.). lúčny matečník. 1820 lekárnik Peletier a Caventou. Najhojnejšie sú rozšírené v stredomorskej oblasti. Cibuľky mali aj vedľajšie toxické príznaky a nedali sa presne dávkovať. maďarsky: Ószi kikerics. Potom jesienka upadla do zabudnutia a ujal sa jej až stredovek na základe odporúčania arabských lekárov. Čajoviny č. j. Správne ho určil Geifer a Hesse. Vňať má staré ľudové použitie ako prostriedok podporujúci tvorbu mlieka cicavcov. ktoré lievikovito obklopujú zelený semenník s množstvom semien. šarlach a pod. šafranica. 1820 namiesto nespoľahli127 . Novšie sa používa výťažok — extrakt v masti aplikovaný zvonka na zacelenie kožných defektov po neoplastických operáciách a na zosilnenie pôsobenia rontgenových ožarovaní. sacharidy a trieslovina. liehovine alebo v octe ako tinktúra. napr. zimovít Nemecky: Herbstzeitlose. dávkujú sa 2 lyžičky drogy na pohár vody. no iba na vonkajšie upotrebenie. s ktorými ju však pri zbere nemožno nijako zameniť. Bylina rastie často na lúkach pahorkatín až horského stupňa. naháč. nadzemná časť . príp. jeseňka. reumatizmu. dozrievajúci v máji až júni vkyjakovité tobolky dlhé 30-50 mm. proti astme. zložku mnohých tajných prostriedkov. Semená sa používajú podobne a pokladajú sa hlavne za pomocné a účinné antidiabetikum. Rod zahrňuje podľa užšieho alebo širšieho chápania 30 až 60 druhov. vodnatieľke. ocún. divá cibuľa. ktorá sa aj vykupuje. Vedecké pomenovanie jesienky vychádza z gréckeho kolchikon.arginín a gvanidín. sa jesienka opäť dostala do európskej medicíny. horké látky. stor. najmä však v semenách obsahuje izoamyléngvanidín galegín.). Ako obsahové látky sa uvádzajú aj niektoré aminokyseliny . 21. Jesienka tvorila napr. Asi v polovici 16. a preto sa priemyslová výroba takýchto prípravkov v mnohých štátoch zastavila (aj u nás prípravku Galegolu). Pred interným užívaním svorne varovali všetky herbáre. ďalej saponín. španielsky: Colchico común. francúzsky: Colchique ďautomne. Spoľahlivejšie použitie je na podpornú liečbu pri cukrovke — diabetes mellitus. kvitnúci druh v jeseni. hoci boli dobre známe a známa bola aj ich jedovatosť. Druhy Colchicum sa v antike liečebne používali málo. Hneď sa však nepresadila. Obsahovú látku kolchicín prvý zistil r. 26. má rada mierne vlhké pôdy s výživnou a trochu alkalickou hlinou. vysoká 10—30 cm. Macerovala sa vo víne.stvol. mala kolísavú účinnosť. t. Anglický lekár Williams r. že Medea používala jed z jesienky. 25. Usudzuje sa. anglicky: Meadon Saffron. Droga sa zriedka užíva samotná . JESIENKA OBYČAJNÁ + Colchicum autumnale L.jej dávka je 1 -2 kávové lyžičky na šálku vody v zápare. tak nazýval Dioskorides prudko jedovatú rastlinu rastúcu v Kolchide na pobreží Čierneho mora. vo vňati hlavne flavónový glukozid galuteolín (štiepi sa na luteolín a glukózu). účinok je však pochybný. V ľudovom liečiteľstve sa vňať jastra- biny užíva aj ako močupudný a potopudný prostriedok. U nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej Trváca bylina so šupinatou hľúzou. podobne ako o vňaťovú drogu. sirotka. 17. Ľaliovité — Lilíaceae Ľudovo: bujačina. orálny inzulín. teda vo vlasti miešačky jedov — Medey. rusky: OCÚN JESENNÍ JASTRABINA LEKÁRSKA o ne veľký záujem. Vzhľadom sa jesienka ponáša na šafrány (Crocus L. 20. 18. V Nemecku sa jastrabina pridáva do antidiabetických čajovín a do tabliet s metabolickým pôsobením (NSR).čajoviny Diabetan — pomocná liečba cukrovky. 19. Operuje sa v jeseni a na jar vyrastá prízemná ružica čiarkovitých listov. taliansky: Colchico. rastlina sa označuje aj ako orálne antidiabetikum. Rastlina vo všetkých orgánoch. proti epilepsii a pri horúčkovitých detských ochoreniach s vyrážkami (osýpky.

izoloval látku označenú F — demekolcín. Kolchicín je silný kapilárny jed (rozširuje kapiláry a nivočí cievy). najlepšie sa dosúšajú pri umelom teple. užívané pri akútnych záchvatoch dny (samozrejme. Po očistení sa zvyčajne pokrájajú na lupienky — koláčiky a rýchlo sa sušia. Je nebezpečná pre dobytok i pre deti. pre- chádzajúcu až do zelena. Možno ich sušiť aj na slnku. asi jún—júl. ČsL 4 uvádza ako oficinálny jedovatý alkaloid + + Colchicinum .2—0. Tobolky sa presušia. ktorá má silný antimitotický účinok. odrezávaných v čase hnednutia. Pre prudkú jedovatosť zber ani akákoľvek manipulácia sa nesmie zveriť deťom. Rastlina je významná ako prostriedok na liečenie dny a reumatizmu — antiuretikum a cytostatikum. teplotou okolo 40 °C. a tak sa ako droga r. kvety ostávajú dlho otvorené. izolovaný z hľúz alebo zo semien jesienky. Náš farmaceutický priemysel vyrába dražé Colchicin Spofa. o.6 % — nachádza sa predovšetkým v najvnútornejších vrstvách osemenia).5 ojedinele. z ktorých najdôležitejší je kolchicín (0. ktoré sú uložené hlboko v zemi. je však menej jedovatá ako kolchicín a stala sa účinným liekom pri niektorých krvných ochoreniach. Všetky prípravky s colchicínom alebo jesienkou podliehajú predpisom lekára. hrajúce sa so semenami (5 g je smrteľná dávka). t.+ Semen colchici. iba na lekársky predpis). i. Pôsobí už v nepatrných dávkach. chránené pred vlhkom i svetlom. Droga + Tuber colchici. Predmetom zberu je celá rastlina. Jeho roztoky sa uplatňujú aj v praxi pri pestovaní polyploidných rastlín so zvýšeným počtom chromozómov (vyznačujú sa obyčajne rýchlym rastom a nadmernou tvorbou zelenej hmoty). Droga je bez pachu a má veľmi horkú a ostrú chuť. Čerstvé hľuzy sa používajú v homeopatii. Vyberajú sa po dozretí z plodov — toboliek. Ako Colchicum e seminibus sa používajú v homeopatii. Podstatnými obsahovými látkami sú vysokojedovaté alkaloidy. nedokázala sa jedovatosť medu. resp. Peľ je oranžovožltý a býva ho veľké množstvo. Najčatejšie sa vo svetových liekopisoch uvádzajú semená . čo možno urobiť aj na slnku. Poskytuje včelám neskorú peľovú i nektárovú pašu. semená sa z nich vytrasú a dosušia. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Pred kvitnutím — na jar. v lete (hlavne v auguste až septembri) sa vykopávajú hľuzy. Skladujú sa v dobre uzatvorených sklených nádobách. pôsobí močopudne. j. Kvety jesienky sa trhajú a sušia iba Ukazovateľom kvality sú požiadavky ČsL 2 pre + Semen colchici: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Popol Obsah kolchicínu — najmenej ČsL 2 2 5 0. V ľudovom liečiteľstve sa v nijakom prípade nesmú používať. Používajú sa na to osobitné vypichovacie nástroje. u nás sú v ČsL 2.JESIENKA OBYČAJNÁ vej hrúzy s kolísavým obsahom kolchicínu začal používať semená.kolchicín. častejšie však v jeseni. Jesienka je inak nepríjemnou jedovatou burinou v sene. Med má tmavú farbu. Hoci je jesienka jedovatá. 128 . Pri skladovaní ich treba dobre chrániť pred vlhkom a svetlom. 1826 ocitli v anglickom liekopise. Jesienke venoval veľkú pozornosť náš vedec Šantavý. Strata na hmotnosti je malá.

Materiál sa očistí od prímesí a dá rýchlo sušiť. anglicky: Shepherd's purse. 4 4 2 13 13 129 .) Medic. Odrezáva sa na začiatku kvitnutia (apríl—máj—október). Materiál sa nezaparuje. preto ju hmyz navštevuje zriedka. čo však vyvrátil ĽHarste r. Z rastliny sa zberá a nakupuje kvitnúca vňať — Herba bursae pastoris. Zber možno odporúčať aj začiatočníkom — ľahko sa identifikuje. Vyskytuje sa hromadne. kokoška. Cenila sa ako náhradka za vtedy drahý námeľ (Secale cornutum — pozri kyjanička purpurová). Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: babie kapsy.KAPSIČKA PASTIERSKA .peniazok. rusky: - KAPSIČKA PASTIERSKA . zvaná aj Thlaspi Bursa pastoris. Rastlinu liečebne používal už Hippokrates. bieda. betuška. kolduška.. Pieseň sa kedysi dávala do súvislosti s účinkom byliny. dobre sa zberá i suší. Plody sú typické obrátene trojboké šešuľky. Biele kvety v strapci. Pri sušení musíme dbať na to. mošna. resp. byľ rozkonárená. Vo vlhkom lete rastlinu napáda parazitická pieseň (Cystopus candidus (Pers. aby sa usušili aj plody. pri okrajoch ciest a v dedinách. Rastlina je veľmi známa. taliansky: Borsa pastore. Vzhľadom na to. lopata. francúzsky: Bourse á pasteur. bez väčšieho množstva plodov. 1938. Treba sušiť prirodzeným teplom. ale bez koreňov a cudzích prímesí. ktorá znetvoruje stonku i šešule a pokrýva ich bielym práškom.) O. maďarsky: Pásztortáska. a to ako prostriedok účinkujúci na maternicu. srdiečka Nemecky: Gemeines Hirtentäschel. chudobka. Druh patrí medzi najbežnejšie buriny rolí a záhrad. Droga má slabý nepríjemný pach. Rastie aj na medziach. holá kača. Kunze). že do roka vyrastá niekoľko generácií. slabo ostrú chuť a je horkastá. je však mierne drobivý. gracovito perovito strihaných listov. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. Je prispôsobená na opeľovanie vlastným peľom. V prípade masového výskytu dá sa získať pokosením. 2 2 1 13 10 II. Napadnuté exempláre nezberáme. betašná zelina. rumoviskách. schne rýchlo. O skutočne účinných obsahových látkach pastierskej kapsičky sa dodnes Vňaťová droga — Herha bursae pastoris sa posudzuje podľa ČSN 86 6741: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Opäť sa dostala do popredia záujmu počas prvej svetovej vojny. za hydrastisový koreň či podzemok (pozri cudzokrajné drogy). španielsky: Bolsas de pastor. takže rastlina vyzerá ako pomúčená. na byli šípovito objímavých. Na homeopatické účely a niektoré špeciálne prípravky sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať.PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ Jednoročná až dvojročná bylina vysoká 10—35 cm. Latinské vedecké meno capsella je zdrobnenina od capsa = tobolka (bursa pastoris = pastierska kapsa).PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ KOKOŠKA PASTUŠÍ TOBOLKA Capsella bursa-pastoris (L. s prízemnou ružicou stopkatých. keď bol nedostatok zahraničných drog. úhoroch. Rastlina má veľmi malé kvety. možno zber robiť viac ráz. Drogu tvorí nadzemná časť i s prízemnou ružicou listov. Sušenie netrvá dlho.

ale vcelku príjemnú chuť sa jedli ako šalát. Literatúra však zhodne uvádza biogénne aminy. Homeopatické prípravky sa používajú hlavne pri rozličných krvácaniach. pričom sa vhodne kombinuje s inými drogami. a to maternicovému (pokusy ňou nahradiť námeľovú terapiu neboli úspešné). Druh pochádza z Južnej Ameriky a kultivuje sa po celom svete na okrasu. Plody sú tobolky s obličkovitými semenami dlhými asi 1 cm. Celý rod má asi 80 druhov. trochu trieslovín a saponíny. že Plod — Fructus tropaeoli — sa posudzuje podľa ON 86 6625: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené a nezrelé plody Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah benzylizotiokyanatanu alylnatého v 1 g plodov — najmenej I. 1580 Dodonaeus. Droga sa uplatňuje ako slabé hemostatikum pri metrorágiách a menorágiách. kapucínkovitých rastlín. V latinčine tropaeum označuje strom ovešaný zbraňami — znak víťazstva. Okrem alkoholických výťažkov (tinktúra a extrakt) sa z drogy pripravuje aj teplý zápar (1 lyžica drogy — postáť 15—20 minút. dlhostopkaté. prípadne na zaparenia . 10 10 9 2 14 mg II.vedú spory. Macerát sa za studena aplikuje aj externe na omývanie (vyrážky. Veľké tropaeolum privie- zol do Európy r. taliansky: Cappuccina. 224. Jej použitie je predovšetkým v ľudovom liečiteľstve. rusky: . Dávkuje sa 1 kávová lyžička na macerát (pripravuje sa za studena) a pije sa 2—4x denne. potom látky s obsahom síry. všetky pochádzajú z Južnej Ameriky. maďarsky: Nagy sarkantyúka.intertrigo a na obklady pri krvácavých poraneniach. Kapucínkovité — Tropaeolaceae Ľudovo: vytrčpán Nemecky: Grosse Kapuzinkresse. potom pri krvácaniach zo žalúdka alebo z pľúc a z močových ciest. Kvetné pupene a nezrelé plody sa nakladali do octu a konzumovali ako kapary. a to tyramín. najmä proti skorbutu. U nás je jediným zástupcom čeľade 130 . ale skorej ako okrasný kvet. KAPUCÍNKA VÄČŠIA KAPUCÍNKA VÄČŠIA LICHOŘEŘIŠNICE VĚTŠÍ Tropaeolum majus L. Sprvoti nevyvolalo veľa pozornosti ako liečivo. najčastejšie oranžovožlté. francúzsky: Capucine ä grande fleur. cholín. tropaeolum je zdrobneninou tohoto slova. 89. acetylcholín. Čajoviny č. okrem toho flavonoidy (diosmín). farmaceutický priemysel používal extrakt z pastierskej kapsičky ako zložku prípravku Alysal — pasta aplikovaná na chronické ekzémy (dermatologikum). ale aj pri ochoreniach obličiek. kvety nápadné. 91. piť 2—4x denne) — najmä ako diuretikum. ekzémy). Malé tropaeolum opísal r. listy stopkaté. 1684 Bevernong. ako diuretikum a zvonka dermatologikum pri dermatitídach a ekzémoch. ako podporný prostriedok pri žalúdočných a črevných ochoreniach. Listy i kvety pre svoju ostrú. Je antihemoragikum proti vnútornému krvácaniu. Na celom svete sa pestujú ako okrasné rastliny. Leclerc (1916) dospel k názoru. približne okrúhle. štítovité. chrasty. 229. Miestami sa takto konzervujú dodnes. anglicky: Indian Cress. betaín a niektoré ich estery. Semená obsahujú až 20 % oleja. ostrohovité. španielsky: Capuchina. Má nerovnakú a nie vždy spoľahlivú účinnosť. 20 12 12 4 10 mg Poliehavá trváca bylina so stonkou dlhou 30-200 cm. Čs.

má výrazné antibakteriálne účinky . francúzsky: Moutarde noir. Pupene a nezrelé plody tiež niekedy nahradzujú známe kapary — zelené oká očiek z rýb (po naložení do octu).ak je povrch pôdy uváľaný. Pre ostrú chuť sa list (hlavne mladý. „Horčice" (aj h. ktoré vypadávajú. Za vlhkého počasia sa zberá postupne tak. Plody sú zobáčikovité šešule priklonené ku stonke. ktoré obsahujú glukozinoláty. Droga: Semen tropaeoli majoris.aj v najmenšej koncentrácii účinkuje na 46 kmeňov baktérií Staphylococcus (Micrococcus) pyogenes aureus. roľná — Sinapis Pre Semen sinapis (nigrae). na rozdiel od bielej horčice. čiernej. Benzylhorčičná prchavá látka z nej vznikajúca. Semená sa sušia v tenkých vrstvách na lieskach alebo na čistých papieroch (napr. Takéto semená však treba potom rýchlo a opatrne sušiť na slnku alebo umelým teplom pri 35-40 °C. caputium = kapucňa. taliansky: Senape.7 131 . ale šešule má odstávajúce a semená sú žltkasté alebo červenkastožlté. Ich semená sa často nájdu ako prímes v semenách k.) Koch Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: čierna horčica Nemecky: Senf-Kohl. Už v staroveku poskytovali podobne ako dnes korenistú prísadu k jedlám a preslávili sa ako účinný a silný protijed. resp. ani látka pripravená umelo. Horčica biela je jednoročná bylina podobná k. sa zastavila. semeno kapusty čiernej.). kým semená horčice roľnej sú zvyčajne väčšie. čiernej. za sucha . bylinných kúr. omáčok a pod. pri komunikáciách. Túto vlastnosť nemá glykozid. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Weisser Senf. sa vyrábajú prípravky. nevaria sa a ani nesušia. jemnejšie jamkovito bodkované a chutia mierne. polievok. Nedávno vznikli spory o liečivej účinnosti semien dopestovaných u nás a dovážaných. rusky: HOŘČICE BÍLÁ HORČICA BIELA Sinapis alba L. Sú však skoro dvakrát väčšie. ako chren. resp. Všetky časti kapucínky — najmä semená.hoci šťava koná dobré služby pri chronickej bronchitíde a pľúcnych zápaloch i emfyzémoch (rozdutí pľúc). anglicky: Black Mustard. podobný ako pri kapuste čiernej (Brassica nigra (L. Po navlhčení páchne ostro. súčasť miešaniek. Na rovnakom poli rastie niekedy aj veľmi podobná horčica roľná (Sinapis arvensis L. j.). — vždy čerstvé. j. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. francúzsky: Sénevé blane. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. rusky: Kapusta čierna je jednoročná. pre tvar zatvorenej hlávky. čo však vyplýva iba zo slovenského prekladu označenia pre rod (Brassica).napr. obsahujú asi 0. ale aj pri skorbute a meteorizme (dávka šťavy je 30—50 g). horčica a potočnica). bronchitídach. V tomto prípade je lepšie a istejšie pridržiavať sa ľudového názvu pre obidve rastliny — horčica. Droga má charakteristický zemitý a zemiakový pach.03 % prchavých látok. napr. po 100 g — čerstvé listy a semená kapucínky. mala by sa používať predovšetkým proti vypadávaniu vlasov a na podporu ich rastu. uplatňujú sa podobne ako potočnica alebo lyžičník. sa používa ako rastlinné dezinficiens močových ciest. po chvíli ostro pálčivú. maďarsky: Fekete mustár. Semeno zberané zmetaním sa oddelí od hliny a iných nečistôt plavením vo vode. Slovenské pomenovanie kapusty vychádza asi z latinského caput = hlava. väčšej — príp. Chuť má spočiatku nevýraznú. destiláciou nerozdrveného materiálu sa získava skoro výhradne nitryl kyseliny fenyloctovej. aj vonku na slnku. spodnými lýrovitými a predĺžené kopijovitými hornými listami. Je tu zjavný glykozidový predstupeň — glukotropeolín. guľaté. chutia tiež mierne. semená malé. ktoré sa užívajú pri infekciách močových ciest. V minulosti bola rastlina obrúbená ako zložka tinktúry proti vypadávaniu vlasov a na ich vzrast (do 90 % liehu sa na 15 dní naložili rovnakým dielom .) Koch). hlavne podľa miesta pestovania rastlín a výroba prípravku Urogran — granulovaných semien. v koncových strapcoch. Vzájomné prímesi k. (BRUKEV ČERNOHOŘČICE) ČERNOHOŘČICE SETÁ KAPUSTA ČIERNA Brassica nigra (L. plod. Horčice patria k najstarším liečebným a dietetickým prostriedkom. aj kvet i nezrelé plody alebo kvetné púčiky) používajú ako prísada do šalátov. Semeno kapucínky dozrieva postupne. listy žihľavy a zimozeleňa. zrelé má svetlú žltohnedú farbu. aby nevznikli omyly. medziach. Po precedení a pridaní trošky aromatickej gerániovej silice — Oleum geranii slúžila tinktúra na natieranie (Leclercov recept). španielsky: Mostaza negra. až sivohnedé. Príbuzná a veľmi podobná je žlto kvitnúca ohnica (reďkev ohnicová — Raphanus raphanistrum L. príp. látky s obsahom síry v glykozidovej väzbe (zastúpené najmä rastlinami z čeľade kapustovitých rastlín — Brassicaceae. bielej sú neprípustné. Rastie na podobných miestach ako k. najmä však v nížinách. chrípkových ochoreniach. zmiesť metličkou a ostatné pozberať ručne (jún—október). Kapucínka patrí medzi rastliny. čierna. taliansky: Senape bianca. červenohnedé. ako dozrieva. guľatejšie a hladké. maďarsky: Fehér mustár. až 100 cm vysoká bylina s rozkonárenou bylou. Kve- ty žlté. čiernej a h. Fructus tropaeoli majoris. ktorá sa pozná podľa bledožltých lupienkov s fialovastými žilkami. Semeno k. zápaloch obličiek a močového mechúra. španielsky: Mostaza bianca. izotiocyanát. Schwarzer Senf. Prieskum antibakteriálneho účinku a prešetrenie obsahových látok v tomto smere je novšieho dáta. Druhové meno niger = čierny (podľa farby semena). anglicky: White Mustard. t. t. môžu sa semená. resp. Rastie na úhoroch. ktoré sa po vydestilovaní z rozdrobeného materiálu skladajú skoro výhradne z benzylhorčičnej zlúčeniny. plody a vňať. má ČsL 2 tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ostatné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi (hlavne semená iných kapustovitých rastlín) Popol (zvyšok po spálení drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah izotiokyanatanu alylnatého — najmenej ČsL 2 1 2 5 2 0. Okrem toho ťažko uviesť do súladu všetky staroveké i novšie názvy kapusty a horčice. chren. v skleníkoch) a ak je pekné počasie. ktorých nepriaznivé pôsobenie sa najväčšmi prejavuje pri infekcii močových ciest. pestovaný na roliach. na rumoviskách a v húšťavách.

Ak sú prezreté. sediace kvety tvoria pazušné paprasleny. Poskytujú med i veľa peľu. V jeseni medujú menej ako v lete. „Silica" — prchavá zložka k. do rozličných nakladačov (na uhorky a pod. príp. Sú dôležité nielen tým. Rastie preto hlavne pri otvorených stokách so znečistenou vodou. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté . za určitých podmienok glukozinoláty sa štiepia na prchavé izotiokyanáty — látky s obsahom dusíka a síry. Kým sa tieto prchavé zlúčeniny neuvoľnia. Upotrebenie podmieňuje dráždivý izotiokyanát. mastný olej je pre ostrú príchuť vhodný iba na technické účely — výroba mydiel. naj- . čiernej. ale aj neskôr ako strniskovú rastlinu. ostrá (lebo nastal rozklad glukozinolátu porušením pletiva). V lete dá 1 ha horčice asi 40 kg medu. myrozináza. Čím sú plody zrelšie.KAPUSTA ČIERNA HORČICA BIELA tiokyanát a sinalbín na p-hydroxybenzylizotiokyanát. Obsahové látky v obidvoch prípadoch tvorí olej (asi 25—35 %). Nektárovosť sa zastavuje chladom. neskôr slabo kyselkavá a až po chvíli pálčivá. Čajovina č. lebo zničí enzýmy). Rozprášené semená vyvolávajú zápaly slizníc. ktorá patrí medzi B-tioglukozidázy. Podobné použitie má aj izolovaný izotiokyanát. končisté. Účinnú zložku semien predstavujú glukosinolaty . alylizo- KARBINEC EVROPSKÝ Lycopus europaeus L. Druh obrubuje stanovištia s nadbytkom dusíka. Robí sa to zvyčajne pokosením rastlín v čase začiatočnej zrelosti (šešule sa farbia do žltohnedá). horčičný glykozid. nie je však terapeuticky dôležitý. sinigrín na alylhorčičnú látku. slabo červeno bodkovaný. najmä burina jarín). anglicky: Bugle Weed. páperistá. prípadne Semen sinapis albae (inak aj Semen erucae). tým ľahšie vypadávajú. Biela horčica má podobné použitie. Neprchavý tzv. bielej glukozinolát sinalbín (a príslušné enzýmy. sú drogy bez pachu. Rastliny sa nechajú oschnúť. maďarsky: Európai peszércze. že ich možno vysievať zavčasu zjari. vždy rozširujú včeliu pašu. Obklad sa smie ponechať len do ľahkého sčervenania pokožky. resp. horčičného papiera (Charta sinapisata — horčičná múka nalepená bezvodým lepidlom na vhodný podklad papiera — oficinálny prípravok v ČsL 2). arvensis L. čiernej (syntetická) tvorí zložku priemyselne vyrábaných mastí Calovat a Rheumosin unguentum uplatňovaných ako derivans. horný pysk majú biely. ktorej je práve v tom čase nedostatok.sinigrín v k. byľ priama. kvitnú už krátko po zasiatí (do 6 týždňov) a dlho (asi 20 dní).). alebo sa z čerstvej horčičnej múky a vody pripravuje kašovitý obklad (voda nesmie mať viacej ako 40—45 °C. jej glukozinolát však nehydrolyzuje na prchavé zložky. 68. na sústavne spásaných mokrých pasienkoch a v priekopách. vlčia noha Nemecky: Ufer-Wohlstrapp. sidenirch zelina. väčšinou jednoduchá. kaša sa nanesie na látku a prikladá pri akútnych zápaloch a reumatických bolestiach. Ich chuť je sprvu mierna. teda asi koncom júla. ktoré po poranení pletiva alebo pri destilácii štiepia glukozinoláty). listy elipsovité. V obidvoch prípadoch zberáme z pestovaných rastlín semená — Semen sinapis nigrae. najmä horčicu bielu. španielsky: Bugula. Semená slúžia predovšetkým ako korenina a na výrobu pokrmovej horčice. Plody sú hladké tvrdky. čiernej slúži na dráždenie kože vo forme kúpeľov. glukozid a v h. Sú preto významné pre včelárov. potom sliz. označovaný ako Oleum sinapis. potom sa mlátia a získané semená sa 132 ešte presušia na hromadách a potom sa čistia. bielkovinové látky. Strata na hmotnosti je malá. Drogám silne škodí vlhko. dolný čisto biely. zúbkaté. treba zber robiť ručne. Semeno k. látky s dráždivými a prekrvujúcimi vlastnosťami.Labiatae) Ľudovo: heraklia. lebo inak môže spôsobiť ťažké zápaly kože. mazacie oleje a pod. má preto vhodnejšie interné uplatnenie. príp. horčičnej múky.. rusky: KARBINEC EURÓPSKY Trváca bylina vysoká 20—110 cm.

). silica. Tak sa dostal do drogového pokladu renesančných. pri chorobnom stave vyvolanom zvýšenou činnosťou štítnej žľazy). V terapii sa zvyčajne dáva prednosť americkému karbincu — k. Samoliečiteľskú manipuláciu s rastlinou vonkoncom neodporúčame a varujeme pred ňou. k. asi júl—september) a zvyčajne sa spracú- 133 . najmä nemeckých lekárov. vysoký (L. Typické stanovištia sú napr. vysoký je mohutnejší. Vedecké označenie karbinca je zložené z gréckeho lykos = vlk a pous = noha. exaltatus L. je však prirodzené.Marrubium L. že je v rastline obsiahnutý vo fenolových látkach a fluóre. Ďalej je v nej do 10 % trieslovín.KARBINEC EURÓPSKY va čerstvá. flavonoidy. ursolová. Vňať. Sušenie nesmie byť zdĺhavé. Druhové pomenovanie má označovať jeho domovinu. fil. Droga sa zriedka dávkuje vo forme čaju (zápar z 1-2 lyžičiek na šálku vody. 1855 sa začal uplatňovať v homeopatii americký k.05-0. virgínskemu (L. že majú tyreostatickú aktivitu. Napriek novému vývoju terapie vo svete pri Basedowovej chorobe udržali si prípravky s karbincom svoje miesto. farba kvetov a obdobie kvitnutia sa stotožňujú s k. pri ktorých je ovplyvnený pulz. a to pre podobnosť kvetov alebo listov s odtlačkom vlčej laby. ktorý sa pokladá za účinnejší. (u nás sa nevyrábajú).). so srdcovníkovými extraktmi. virginicus Mchx. že ich užívanie a vhodnosť vie posúdiť iba lekár a predpísať. búchaní srdca. častejšie sa užívajú štandardizované hotové prípravky. stor. Jej šťavnatá časť sa odrezáva v čase kvitnutia (t. pri basedowovskom srdci s veľkou dráždivosťou a slabosťou. príp. pri ľahších. označovanú aj ako glykozid lykopín. sa uplatňuje aj v homeopatii: robí sa z neho tinktúra (z čerstvej kvitnúcej rastliny). Karbinec je špecifickým liekom proti Basedowovej chorobe. Účinný princíp tohoto pôsobenia sa nepodarilo doposiaľ izolovať v čistej forme. ktoré však majú inak tvarované listy a inú farbu kvetov. Mal veľmi časté použitie proti horúčke a na zastavenie krvácania. živicovitej konzistencie. vysoký obsah fluóru (0. európskeho rastie u nás k. j. ostricové lúky a jelšiny od nížin po horské polohy. Používanie potom upadlo do zabudnutia a od r. treba na to tienisté. Značná podobnosť je ešte s druhmi rodu jablčník . Ak sa suší. saponiny a bližšie nepreskúmané látky fenolového charakteru. európskym (niektorí botanici ho rátajú iba za varietu k. Karbinec — hlavne americký. listy má chobotnato rozdelené na kopijovité úkrojky. 2—3 razy denne). virgínsky (L. Nie je isté. európskeho). organické kyseliny (kávová. Pri umelom teple nemožno prekročiť teplotu 35 °C. Opísal ho až v 16. Predmetom zberu je vňať — Herba lycopi europaei. ďalej pri poruchách srdcových chlopní a srdcovej slabosti s pocitom strachu. Účinok sa prejavuje až po dlhšom užívaní — asi po 3—4 týždňoch. v ktorých sa výťažky z karbinca kombinujú napr. najmä ak je spojená s tachykardiou (zrýchlenie srdcovej činnosti nad 90 tepov za minútu). obsahuje hlavne horčinu nie celkom známej skladby. pričom prípravky možno užívať bez nebezpečenstva aj niekoľko mesiacov. Využívala sa aj farbiaca schopnosť šťavy — sama alebo s modrou skalicou slúžila na farbenie na čierno. Zástupcov oboch rodov uvádzame osobitne. Okrem uvádzaného k. dobre vetrané miesta. pretože o mnohých fenoloch je známe. Karbinec sa používa aj pri vegetatívnych dystonických poruchách (porucha napätia svalstva). virginicus Mchx. či antickí lekári poznali tento karbinec. Dodonaeus.). pobrežné kriačiny. pri iných srdcových funkčných poruchách.1 % ) . vlhké priekopy. Droga má slabý aromatický pach a chutí veľmi horko (najmä semená). Morfologickými znakmi je karbinec príbuzný so zástupcami rodu srdcovník — Leonurus L. predpokladá sa. až stredne ťažkých formách hypertyreózy (t. s chinínom a i. ktorý má dodnes svoje významné miesto v terapii. j. litospermová a i.. ktorý bol prv liekom proti malárii. roztie- mä v blízkosti hnojísk. predovšetkým list.) a krížence oboch druhov.

Ďalej sú v listoch triesloviny. hlavne brusnice. Listy kožovité. často sú jednostranne červené.Fructus oxycocci .sa zberajú zrelé. Kľukva sa uvádza v našej oblasti až v novších dobách. podvinuté. Potrebuje horniny a zeminy s extrémne kyslou pôdnou reakciou a s dostatkom až prebytkom vody. vajcovité. Listy sa niekedy nechávajú fermentovať spolu s malinovými. V našej farmácii sa však kľukva ani jej šťava nepoužívajú. ale aj v nížinách (napr. pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Kvety koncové. neopadavé. Staršie upotrebenie je známe iba z ľudového liečiteľstva tých krajov. Nebeda. pazušné. preto aj staršie označenie vychádzalo zo spoločného rodového pomenovania Vaccinium. v plodoch je glykozid vakciín a erikolín. Plody kľukvy . ale aj ako metabolikum pri reumatizme a dne.raný prípravok TEEP a esencia dil. alebo sa z nich šťava priamo lisuje. zrno. od ktorej sa líši podstatne mohutnosťou svojho vzrastu. sýto ružové. O lis134 toch je známe. možno ich zavárať do cukru podobne ako iné lesné ovocie. Kľukvové i brusnicové plody v cukre sa nekazia. Cípy ružových častí kvetnej koruny sa čoskoro po rozvinutí ohnú dozadu a kvety vädnú až asi 18 dní. hlavne stagnujúcej. francúzsky: Népéta (calament). mačacia mäta. od bázy rozkonárená. čerstvé sa najčastejšie upravujú na šťavu (recept ako pri brusnicovej šťave). bodkované a v čase dozrievania sa ukrývajú zvyčajne v machu. — syn. kyselina benzoová sa uvoľňuje aj hydrolýzou glykozidu vakciínu. D 2 — 0. Plody sú guľovité červené bobule. pri žltačke s opuchmi a hnačkami. rusky: Trváca bylina vysoká 50—100 cm. pektíny. pri hemoroidálnych krvácaniach a ochorení obličiek. rusky: KĽUKVA MOČIARNA KĽUKVA MOČIARNA Poliehavý krík s tenkými kmienkami dlhými až 80 cm a s vystúpavými. pri ochoreniach močových a žlčových ciest. ako antidiaroikum a pri rozličných krvácaniach. Šťava sa používa predovšetkým v terapii chorôb z nachladnutia a pri horúčkovitých ochoreniach (podobne ako malinová alebo černicová šťava). Plody slúžia na rovnaké účely ako brusnicové. objasňuje výskyt. organické kyseliny — najmä kyselina citrónová (2-3 %). najmä kyselinu benzoovú. aby sa materiál priveľmi nestláčal a neprelamoval. španielsky: Nepeta. majú priemer 10—15 mm. Záhorská nížina) a v podhorských oblastiach. KLIKVA B A H E N N Í Oxycoccus palustris Pers. Suší sa prirodzeným teplom na vzdušných miestach. — vlochyně bahenní). plstnatá. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ ŠANTA KOČIČÍ Nepeta cataria L. aro- . Konzervované plody sa občas zjavia v potravinárskych predajniach. ak ich dovtedy nenavštívi hmyz. príp. blizny sa oplodnia vlastným peľom (pod tyčinkami sa ukrýva sladká šťava). kým nepoznali pravý čaj. melisa Nemecky: Echte Katzenminze. pretože obsahujú konzervujúce látky. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: blatnice. List kľukvy obsahuje ako účinnú látku glukozid arbutín. Predmetom zberu z kľukvy sú listy a plody: list sa zberá jednotlivo v mesiacoch jún—august. napr. anglicky: Lesser Calamint. že v starších dobách cárskeho Ruska. keby sa vyskytovala v dostatočnom množstve. píjavali každé ráno zápar z malinových a kľukvových listov. taliansky: Nepitella. kde rastie skutočne v produkčnom množstve. Listovú drogu z kľukvy nemožno primiešavať medzi brusnicovú alebo medvedicovú. Bobule sú väčšie ako brusnice. Odlišujú sa konzistenciou (sú hrubé ako papier) a silne vystúpavou žilnatinou na spodnej strane listov. pomer zosušenia je asi 7 : 1. Okrem toho sa liečebne využíva v spojení tuberkulózy s dýchavičnosťou. chínová a benzoová. Bylina rastie na podobných stanovištiach ako brusnica barinná (Vaccinium uliginosum L. celistvookrajové. maďarsky: Foltosáfonya. Rašelinový druh rozšírený nielen vo vysokohorských polohách. má veľa spoločného s brusnicou pravou (Rhodococcus vitis-idaea (L. List — Folium oxycocci — sa používa zriedka. neznáša vápno v pôde. mäkké (v auguste —septembri) a upravujú sa čerstvé. dlhostopkaté. Veľmi zriedka sa plody sušia. druhové pomenovanie palustris = močiarny. Kľukva je významnou rastlinou pre včelárov a mohla by poskytovať znamenitú medovú znášku. kyselina askorbová a farbivá (antokyány).) Avronin). Listy sa ľudovo používajú na prípravu záparu používaného ako adstringens. Tento útly a poliehavý kríček patrí medzi čučoriedkovité rastliny (podčeľaď Vaccinioideae). riedko listnatými konárikmi. Macskamenta. Vedecký názov sa skladá z gréckeho oxys = kyslý a kokkos = bobuľa. Pri zbere treba dávať pozor. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: mačacia madra. Indikácie sú analogické ako v alopatii.: Vaccinium oxycoccos L. Podobne sa uplatňujú aj plody (čerstvé i sušené). ale zvyčajne sa odporúča nechať ich pred jedením alebo spracovaním namrznúť. maďarsky: Macska csipkepity. machové brusnice Nemecky: Moosbeere. v niektorých oblastiach ZSSR.

Význam drogy je malý. K. Uvádzajú sa tiež rozličné kyseliny a ich estery (octová. trochu nepríjemný. Identifikácia kocúrnika v drogovom materiáli je niekedy veľmi ťažká. pílkovité. pretože vraj po ňom . 206. karmínovo fŕkané. citriodora Beck). citronelol. Cennejšia je citrónovo páchnuca odroda — var. Vňať má i po usušení silný aromatický pach. Vyskytuje sa v teplomilných a nitrátofilných spoločenstvách. V stredoveku a začiatkom novoveku sa používal ako prostriedok proti vynechávaniu menštruácie. maslová a valérová).. Latinské vedecké pomenovanie rastliny vychádza z názvu etruského mesta Nepete (dnes Nepi). niekedy až do októbra. obyčajný je u nás dosť hojný. Kvety biele. Rastlina obsahuje silicu (0. resp. a mäty — Mentha L. kde sa vraj kocúrnik hojne vyskytoval a prívlastok cataria = mačací je z latinského catus = kocúr. Ľudovo sa cení ako prostriedok proti hnačkám a pri chronickej bronchitíde. dúšky — Thymus L. obyčajná.. Ako všetky hluchavkovité rastliny je medonosný. základ má ako nepetový laktón gerániolového radu). rady sa váľajú mačky. vajcovité. aromatické. Podobné sú i druhy saturejky — Satureja L. Keďže kvitne od júna do jesene. možno ju však približne hodnotiť ako medovku lekársku. Túto drogu možno hodnotiť zhruba ako medovku lekársku — poslúži ako nervínum. gerániol. v ktorej je veľa karvakrolu (monocyklický monoterpénový alkohol). Rastlina má po botanickej systematickej stránke mnohé synonymá. inak aj Herba catariae.2-0.. postáť 20 minút. Miestami sa pestuje v záhradkách (po čase splanieva). Plody sú tvrdky. Kocúrnik nepoužíva ani homeopatia. ktorá má však inak formované listy a husté červené kvety združené do papraslenov. s rodom Calamintha Miller — marulka. 3 šálky denne. stopy tymolu (má silné dezinfekčné účinky. katarom dýchacích ciest a často sa omylom pestuje ako medovka. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba nepetae. odporný. nápadná podobnosť a možnosť zámeny je napr. žlčotvorne (choleretikum i cholekinetikum) a expektoračne (pri kataroch dýchacích ciest). lebo býva nepríjemnou a znehodnocujúcou prímesou podrobnejšie preskúmanej a výrazne účinnej drogy medovky lekárskej. ďalej bližšie neurčený alkohol nepetol. pri hystérii a proti iným rozličným ťažkostiam. na rumoviskách. a existuje dokonca kocúrniková varieta s citrónovým pachom (var. Kocúrnik — prenikavo voňajúca bylina. Oficiálna medicína sa k droge stavia skorej odmietavo ako zhovievavo. neunikol pozornosti klasických národov. paprasleny v strapcoch. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ podobný mate a ostro aromatickú horkú chuť podobnú gáfru. aromatikum. rodom Clinopodium L. pri komunikáciách a v kroviskách. ale je aj toxický) a pulegón (monoterpén neznámej konštitúcie. v ktorej prevláda citrónovovoňajúci citral.najmä po koreňoch. Ľudovo sa dodnes pokladá za prostriedok proti bolestiam žalúdka. do ktorého rodu ju zaradiť. poskytuje včelám dobrú neskoršiu znášku. Vňať obsahuje asi 0. Podobná je hlavne medovka lekárska — Melissa officinalis L. Ostrým pachom zaháňal hady a ako kloktadlo slúžil pri angíne.7 % ) . j. je účinná aj antibakteriálne. najmä jej citrónovo voňajúcu odrodu. citriodora Beck. nerol. Odrezáva sa v čase kvitnutia rastliny a suší bežným spôsobom ako silicová rastlina. bežne 3 % zápar. limonén a prítomný je dokonca aj mentol a mentón. nahor sa zmenšujú. ďalej triesloviny a horčiny. končisté. najmä s druhom C. — jarva (klinopád). čo sa odráža aj v nárečových pomenovaniach. zväčša však len preto. Čajovina č. hlavy. žlčopudne.4 % silice. na podporu menštruácie (emenagogum) i trávenia. Materiál sa ľahko zaparí a je drobivý. 135 . Listy dlhostopkaté. potom horčiny a triesloviny.matická. čo ukazuje na názorovú rozdielnosť systematikov. Droga sa dávkuje v množstve 4—8 g na zápar. vulgare L.

KOMONICA LEKÁRSKA

KOMONICA LEKÁRSKA
Melilotus officinalis (L.) Pallas Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté - Papilionaceae) Ľudovo: blúd, kadere sv. Jána, kameníček, kamenná ďatelina (ďatelinka), komínok, lucerna (lucernica žltá), žltý kvietok Nemecky: Echter Steinklee; maďarsky: Orvosi somkóró, Somkóró mézkerep; taliansky: Meliloto; francúzsky: Mélilot officinal; anglicky: Common melilot; rusky:

KOMONICE LÉKAŘSKÁ

Rastlina má viaceré príbuzné druhy - najmä k. zubatú, M. dentatus (Waldst. et Kit.) Pers., rastúcu roztrúsené na slaniskách, so svetložltými kvetmi bez pachu. Veľmi podobná a v zbere tolerovaná je k. najvyššia

— M. altissimus Thuill., so živožltými kvetmi, ktorých všetky korunné lupienky sú rovnako dlhé (stonky sú málo rozkonárené a štíhlejšie). Pôvod vedeckého pomenovania rastliny je z gréckeho meli = med a lotos = kvet, t. j. medová rastlina. V antike označovali názvom melilotus viaceré byliny podobných vlastností, ako majú komonice. Ich účinky chválili hippokratovskí lekári a Theofrastos. Z včelárskeho hradiska sú všetky komonice výborné medonosné rastliny, poskytujú dobrú znášku a hojnosť peľu. Ako krmovina majú podradnejší význam, vhodné sú pre kone (Anglicko) a na zelené hnojenie. Často sa nimi osievajú železničné násypy, kde sa im veľmi dobre darí. Predmetom zberu a nákupu roku 1986 boli kvetonosné vrcholky žltokvitnúcich rastlín. Odrezávajú sa kosákom alebo nožom na začiatku rozkvetu (jún—august). Stonky môžu byť 20—40 cm dlhé; materiál sa suší na tienistých a dobre vetraných miestach v tenkých vrstvách alebo na natiahnutých povrazoch v malých zväzočkoch. Pomer zosušenia je 4—5 : 1. Teplota pri sušení umelým teplom nesmie prestúpiť 35 °C. Droga - Herba meliloti — veľmi páchne za kumarínom a má horkoslanú chuť. Účinné obsahové látky tvoria najmä kumarínový glykozid melilotín a voľný kumarín, asi 0,9 %, ktorý sa v čerstvej rastline nachádza v nevoňavom predstupni (kumarigén melilotozid), z ďalších látok sú to purínové deriváty (alantoín, kyselina alantoínová a močová), cholín, triesloviny, flavonoidy a sliz. Pri pokusoch pestovať komonicu ako krmovinu sa v nej objavil dikumarol (derivát z dvoch mol. kumarínu) — bakteriálnym pôsobením v sene skladovanom vo vlhkú a pri kŕmení senom s komonicou trpel dobytok zvláštnou chorobou — zníženou zrážanlivosťou krvi a vznikali rozsiahle podkožné krvácania (hemorágie). Prieskumom sa zistilo, že dikumarol brzdí v pečeni tvorbu protrombínu

Na vňaťovú drogu — Herba meliloti — sa vzťahuje ČSN 86 6717): Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Stonky hrubšie ako 3 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 4 2 3 0.5 13 12 II. 8 4 5 1 13 14

Dvojročná bylina vysoká 30-150 cm; byľ hranatá, listy trojpočetné, na dlhých stopkách, zúbkaté, prílistky celistvookrajové. Malé stopkaté kvety žlté, v dlhých pazušných strapcoch. Plody sú malé holé struky. Rastie v teplejších oblastiach, v porastoch ruderálnych rastlín, napr. na železničných násypoch, na medziach, vo viniciach, na riečnych štrkoch od nížin až do podhorského stupňa.
136

(látka, ktorá spôsobuje krvnú zrážanlivosť) a vo väčších dávkach poškodzuje pečeň. Substancia sa krátko po objavení zaviedla do terapie namiesto heparínu proti trombózam (dnes sa vyrába prevažne synteticky). Podľa dikumarolu sa neskoršie syntetizovali mnohé antikoagulanciá s rýchlejším účinkom. Pretože dikumarol a jeho deriváty pôsobia opačne ako vitamín K, označujú sa ako antivitamíny. Oficinálne sa komonicová vňať používa ako diuretikum, korigens vône a zvonka na obklady a ku kúpeľom na zapálené rany a vredy. Zvyčajne tvorí zložku Species emolientes - zmäkčujúcich čajovín pri opuchoch kĺbov, žliaz, na zmiernenie reumatických bolestí a do kúpeľov na vredy — hlavne predkolenia, kde pôsobí svojou schopnosťou znižovať zrážanlivosť krvi a rozširovať cievy. Vňať interne pôsobí ako angiotonikum — upevňuje krvné cievy a aj ako lymfotonikum - upevňuje miazgové cievy. Vnútorná aplikácia (aj pri bronchiálnych kataroch a ako diuretikum) je zriedkavejšia — treba pri nej zvýšenú opatrnosť, pre premenlivý obsah kumarínu sa neodporúča a kumarín vo vyšších dávkach vyvoláva bolesti hlavy a závrate s ospalosťou. Zvyčajné dávky drogy sú 1 kávová lyžička na šálku macerátu — denne najviacej 2 šálky. Na obklady a umývanie sa dávajú 2 lyžice drogy na pol litra vody. Komonice majú aj technické použitie — kvetmi sa niekedy aromatizuje tabak alebo sa používajú proti moľom. Čs. priemyselne vyrábané tablety Pelentan a Pelentanettae obsahujú derivát bikumarolu a slúžia na prevenciu a liečenie trombóz. V homeopatii sa z čerstvých listov a kvetov pripravuje esencia a zo sušených kvetov tinktúra (dil. D 1 a 0). Užíva sa hlavne pri úporných bolestiach hlavy a pri migréne. Čajovina č. 207.

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

ná, listy vajcovité, končisté, hrubo zúbkované, kvety sírovožlté, usporiadané do 4—8-pazušných papraslenov. Plody sú tvrdky. Druh pochádza zo západnej Európy. Zriedkavo ho nachádzame ako burinu na roliach, úhoroch, rumoviskách, spravidla v nížinách.

Často sa pestuje a jeho pestovanie sa u nás odporúča. Rastlina nie je náročná, znáša polotieň a vysieva sa priamo na pole neskoro v jeseni. Botanicky — systematicky sa novšie rod Galeopsis L. rozdelil na druhy rodu Dalanum Dostál - konopnička, so zástupcami D. segetum (Neck.)

KONOPIČKA BLEDOŽLUTÁ Dalanum segetum (Necker) Dostál (syn.: Galeopsis segetum Necker) Hluchavkovité - Lamiaceae (Pyskaté - Labiatae) Nemecky: Saat-Hohlzahn; maďarsky: Vajszínu vajfú; taliansky: Galeopside; francúzsky: Galeopsis velouée; anglicky: Downy Hemp-Nettle; španielsky: Galeopsis aterciopelado; rusky: (druh v európskej časti ZSSR nerastie)

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

Na drogu vňate — Herba galeopsidis sa vzťahuje ČSN 86 6715: Akosť — najviac v % Znak Tmavšie časti drogy Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 2 3 5 1 14 12 II. 5 6 8 3 14 15

Jednoročná bylina vysoká 10—40 cm; byľ páperistá, štvorhran-

137

Dostál, D. ladanum (L.) Dostál - k. širokolistá, D. angustifolium (Ehrh.) Dostál — k. úzkolistá a rod Galeopsis L. — konopnica (konopice), z ktorého možno zberať najmä dosť hojnú G. tetrahit L. — k. napuchnutú, s ružovými až ružovočervenými, zriedka bielymi kvetmi, ďalej G. pubescens Bess. — k. páperistú — má kvety v ústí svetlofialové, horný pysk svetločervený a dolný vzadu žltý, na okraji červený alebo žltý, roztrúsené rastúcu G. speciosa Mill. — k. úhľadnú, má korunu sírovožltú, v ústí modrastú, dolný pysk s fialovou kresbou; rastie na čistinách, v lesoch a kroviskách. Z hľadiska základných terapeuticky účinných látok sú všetky konopničky a konopnice približne rovnocenné, a preto môžu spoločne tvoriť vňaťovú drogu. Konopnicu (konopničku) rátali v antike do okruhu žihliav a Plínius, Dioskorides i Theofrastos ju odporúčali na opuchy, pomliaždeniny a rany (to jej priznával i stredovek), ale okrem toho i pri pľúcnych ochoreniach, najmä pri tuberkulóze. Posledná indikácia je známa i z ľudového liečiteľstva. Ako väčšina hluchavkovitých rastlín aj konopničky a konopnice sú medonosné. Vňať sa zberá na začiatku rozkvetu — Herba galeopsidis (seu Herba galeopsidum — vňať konopníc) — (júl— august, príp. aj september). Byle nesmú mať väčší priemer ako 5 mm; zberajú sa väčšinou bočné výhonky. Materiál sa suší v silnom prievane alebo — lepšie, umelým teplom do 35—40 °C, vždy v tenkej vrstve tak dlho, až sa pri pokuse o zohnutie láme. Nezaparuje sa, droga je však mierne drobivá. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. Droga sa nesmie baliť vlhká, lebo pri doprave ľahko splesnie. Spotreba konopnice je značná, preto sa u nás pestuje. K terapeuticky dôležitým látkam patria triesloviny (5-10 %), hlavne však tzv. rozpustná kyselina kremičitá, resp. kremičitany (asi 0,2 %), potom neutrálny a kyslý saponín, horký glykozid, silica a substancie podobné pektínom. Uvádza sa, že obsah kremičitanov je najvyšší koncom októbra (resp. kyseliny kremičitej). Konopnicu treba hodnotiť na základe obsahu kremičitanov, teda podobne ako prasličku alebo stavikrv vtáčí. Oficiálna medicína ju uznáva ako expektorans pri bronchitídach a diuretikum (predovšetkým pre obsah saponínov). Vo viacerých liekopisoch je v súčasnosti oficinálna a býva zložkou priemyselne vyrábaných čajovinových zmesí, najmä prsných, kremičitano138

vých, antiastmatických alebo močopudných; u nás tvorila dlho zložku dôležitej farmaceuticky významnej Species pectorales Planta — prsnej čajoviny. Najznámejšia kompozícia silikátovej čajoviny je tzv. Kobertova — Kuhnscheho silikátová čajovina, skladajúca sa z troch drog s obsahom kremičitanov: rovnaký diel vňate konopnice, prasličky a stavikrvu vtáčieho; jej dávkovanie: 2 čajové lyžičky na šálku vody. Pri bronchitídach, čiernom kašli, zápale priedušiek a pod. sa často kombinuje s pľúcnikom, podbeľom, skorocelom, prípadne sa pridáva kyselina askorbová na užívanie. Výťažky z konopníc sa niekedy dávajú do štiav proti kašľu, do dražé alebo kvapiek či balzamov. Ľudové liečiteľstvo používa konopnice veľmi široko. Okrem uvedených indikácií ju používa aj pri málokrvnosti, v rekonvalescencii na povzbudenie chuti do jedenia, zvonka pri furunkulóze, na zle sa hojace rany a pod. Ako zvyčajná dávka sa uvádza 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—3 razy denne; pri špeciálnych kúrach nie sú ojedinelé denné dávky drogy až do 30 g. Z toxikologického hľadiska sa pri užívam konopnice nepozorovali nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. Esenciu pripravovanú z čerstvej kvitnúcej vňate upotrebúva homeopatia, a to pri ochorení sleziny a v podobných prípadoch ako alopatia. Čajoviny č. 16, 73, 77, 78, 125.

KONVALINKA VOŇAVÁ
KONVALINKA VONNÁ + Convallaria majalis L. Ľaliovité — Liliaceae Ľudovo: bimbonka, bíser, gombália, husie víno, kokorič, kokorík, kukučka voňavá, májové zvončeky, perliček, perlokvet Nemecky: Maiglockchen; maďarsky: Májusi gyóngyvirág; taliansky: Mughetto; francúzsky: Muguet; anglicky: Lily of the Valley; španielsky: Lirio de los valles; rusky:

Trváca bylina vysoká do 30 cm; má tenký podzemok, dva elipsovito kopijovité listy vyrastajúce na jar a jednostranný strapec bielych až ružovkastých voňavých kvetov. Plod je červená bobuľa. Druh patrí k slabo vlhkomilným rastlinám, dáva prednosť kyslým pôdam. Je rastlinou listnatých lesov, ale aj horských smrečín. Vyhľadáva polotieň. Na celom svete rastú tri druhy konvalinky s množstvom záhradníckych odrôd. S ohľadom na barbarský zber ju treba vo voľnej prírode starostlivo chrániť. Zo zámen a falšovaní treba spomenúť častú prímes listov kokoríka (Polygonatum Miller), ktoré majú

striedavé listy, ale menšie a inak formované biele mliečne kvety. Vedecké i národné pomenovanie konvalinky má zväčša spoločný latinský základ — convallis = údolie; prv sa rastlina označovala ako lilium convallium = ľalia údolí. Druhové pomenovanie majalis = májový sa vzťahuje na obdobie kvitnutia. Konvalinka je stará liečivá rastlina. Hojne sa používala v 15. stor. proti slabosti a jedom, no taktiež na posilnenie srdca, mozgu a zmyslov. List a kvet zberaný v čase kvitnutia tvorí drogu Folium convallariae seu Herba convallariae, ktorá má mimoriadnu dôležitosť a nie je náročná na manipuláciu pre zberača. Čerstvé kvety sú oficinálne v homeopatickom liekopise. Zber vňate sa robí odrezávaním (apríl, máj až jún). Listy musia byť dobre vyvinuté, nezožltnuté, tmavozelené, bez stopiek, nepoškodené, kvety mliečnobiele. Materiál možno sušiť vo zväzočkoch alebo v tenkých vrstvách (najviacej 3-5 cm) za veľmi dobrého vetrania. Ľahko sa totiž zaparuje — nie je však drobivý. Veľmi peknú drogu získame pri sušení umelým teplom (maximálne teplotou 40-60 °C). Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 , pre kvet 7 : 1 . Droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. Pri nedosušení pri nevhodnom transporte ľahko plesnivie. Skladuje sa po dokonalom usušení v dobre uzatvoriteľných obaloch (najlepšie z umelej hmoty) ako separandum - oddelene od ostatných drog. Rastlina je jedovatá. Preto pri zbere a minupulácii s ňou treba postupovať opatrne. Droga je skoro bez pachu, chuť má sprvu sladkú, potom horkú a ostrú. Hlavné účinné obsahové látky sú kardiotonické glykozidy, t. j. glykozidy pôsobiace na srdce. Majú podobné vlastnosti ako strofantové semená (Semen strophanthi — pozri cudzokrajné drogy). Glykozidov je asi 20, pričom hlavný sa odlišuje podľa pôvodu drogy; v západnej a severozápadnej Európe sa nachádza prevažne konvalatoxol, vo východnej Európe konvalozid a lokundjosid a v strednej Európe asi rovnaké množstvá všetkých troch menovaných glykozidov. Okrem toho sa v droge vyskytuje konvalatoxín, ktorý vzniká pri sušení z konvalosidu. Konvalatoxín sa účinnosťou vyrovná digitoxínu (pozri náprstníky); droga sa preto novšie štandardizuje na obsah konvalatoxínu (0,20 % — tak žiada napr. nemecký liekopis DAB 8). Konvalinkové glykozidy sa rátajú medzi srdcové glykozidy. Majú výrazný vplyv na sťahovanie srdcového

KONVALINKA VOŇAVÁ

svalu, pričom sa nehromadia v organizme. Preto sa používajú pri niektorých srdcových ťažkostiach, najmä v prípadoch, keď nie je vhodné používať náprstník; účinkujú ako srdcové tonikum. Denná dávka listu je 1,5 g vo forme prášku alebo v zápare na šálku vody a užíva sa po lyžiciach niekoľkokrát denne; podobné dávky má aj vňať. Drogu a jej prípravky nemožno užívať bez nariadenia lekára a kontroly. Z rastliny sa izolujú jej účinné obsahové látky a upravujú do rozličných liekových foriem. Sušené kvety bývajú zložkou šnupavých tabakov, resp. prípravkov na šnupanie pri silnej nádche a bolesti hlavy. Používajú sa aj vo voňavkárstve. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. D 4 — D 3). Používa sa podobne ako v alopatii pri srdcových ťažkostiach. Jedovatosť konvalinky sa nesmie podceňovať; všetky orgány obsahujú kardenolidové glykozidy a steroidné saponíny. Kardenolidy sú najmä v kvetoch (do 0,4 % — 2 — 3-krát viacej ako v listoch) a v semenách. Saponíny — silne hemolyticky účinné sú najmä v pokožke bobulí, a preto treba pri ich požití rátať s hemolytickou účinnosťou; požitie plodov láka najmä deti, a preto ich treba pred nimi prísne vystríhať. Ťažké intoxikácie sú dnes už vzácne, ale existujú stále.

Na drogu (Herba convallariae) sa vzťahuje predpis ČsL 2: Akosť — najviac v % ČsL 2 2 10

Znak (+ Herba convallariae) Cudzie organické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy)

KOPYTNÍK EVROPSKÝ + Asarum europaeum L. Vlkovcovité — Aristolochiaceae Ľudovo: baraní jazyk, hôrny nardus, kopydlen, lesná šípka, lesný nardus, myšie uško, omylník Nemecky: Braune Haselwurz; madarsky: Kapotnyák; taliansky: Asaro; francúzsky: Asaretd'Europe; anglicky: Asarabacca; španielsky: Asaro; rusky:

KOPYTNÍK EURÓPSKY

Na listovú drogu (Folium convallariae) sa vzťahuje ON 86 6441: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč. ako je uvedené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. 8 2 0.5 12 10 2 II. 16 4 1 12 12 3

Nízka trváca bylina vysoká asi 10 cm; podzemok tenký, plazivý, rozkonárený, šupinovitý. Byľ vystúpavá, huňatá, listy kožovité, prezimujúce, v obryse majú tvar konského kopyta; odtiaľ pochádza aj názov rastliny. Kvety sú jednotlivé, tmavohnedé, vo vnútri fialové až červenohnedé, sotva vyčnievajúce zo zeme. Plod je chlpatá vajcovitá tobolka. Rastie na ťažších hlinitých pôdach, vyhľadáva tieň a mierne vlhko; najlepšie sa mu darí v tieni listnatých lesov, najmä bučín , niekedy znáša aj vápnité pôdy. Vo vyšších stupňoch sa viaže na bázické horniny s vyšším obsahom vápnika alebo horčíka. Z 28 druhov kopytníka rastie v Európe iba tento jeden. U nás je miestami veľmi hojný. Pri jarnom alebo jesennom zbere
139

KOPYTNÍK EURÓPSKY

koreňovej drogy vznikajú niekedy zámeny (príp. úmyselné falšovanie) s cudzími druhmi rastúcimi na rovnakých lokalitách; je to predovšetkým jahoda obyčajná, kuklíky, valeriána lekárska, fialka voňavá a luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria Medic. — tolita lékařská), ktoré nemajú vôbec článkované rozkonárené podzemky, pričom sa líšia i pachom a chuťou. Podzemok kopytníka páchne ako gáfor, má palivo ostrú, korenistú chuť a otupuje jazyk (pôsobí znecitlivejúco - anesteticky). Vedecké meno kopytníka sa vysvetľuje dosť rozdielne; grécke antické pomenovanie napr. odvodil Dioskorides z aseron = nevoľnosť, odpor (rastlina totiž vyvoláva dávenie). Ďalší výklad je z asaron = bezkonárový, čím sa mieni vzrast rastliny; uvádza ho vo
140

svojej kvetene Polívka. Wittstein odvodil názov od asaros = koberec, lebo rastlina pokrýva pôdu ako koberec. Tento výklad sa pokladá za najpriliehavejší. Kopytník patril k najslávnejším liekom gréckej antiky. Používali sa aj jeho semená a z rastliny sa vyrábalo víno; preslávil sa ako emetikum a tiež liek pri pečeňových chorobách. Kopytník má protogynické kvety — najskôr dozrievajú blizny a až potom sa otvárajú prašníky s peľom. Ich opeľovanie obstaráva drobný hmyz, najmä malé a mladé mušky, ktoré vyhľadávajú v kvetoch prístrešie. Inak nenápadné kvety hmyz neveľmi lákajú. Celá rastlina je mierne jedovatá. Zberá sa buď vňať s koreňmi — Radix asari cum herba, a to v auguste, alebo len podzemok s koreňmi — Rhi-

zoma (Radix) asari, a to v auguste až septembri (októbri) po dozretí plodov. Po krátkom omytí sa podzemky sušia teplotou do 35 °C. Pomer zosušenia vňate s koreňmi je asi 4,5 : 1, podzemku s koreňmi asi 3,5—4,5 : 1. V homeopatii sa používajú čerstvé podzemky s koreňmi. Charakteristická zložka kopytníka je azarón — nazývaný aj kopytníkový gáfor. Vylučuje sa zo silice (jej obsah je asi 1 %) a pomaly kryštalizuje. Keďže je ľahko prchavou substanciou, z drogy rýchlo mizne. V droge sú ďalej prítomné triesloviny, živica, sliz a antibakteriálne pôsobiace látky i minerálne soli (najmä draslíka a kremíka). Sláva kopytníka ako emetika pretrváva od staroveku cez stredovek dodnes; podľa učenia o signatúre bol vhodným prostriedkom na liečenie chorôb pečene (pre tvar listov) a pri vodnatieľke. Bežné dávky boli 0,2-1 g prášku koreňa denne alebo v odvare z 8 g drogy na 200 ml vody (3 x denne 1 lyžicu). Rastlina sa dnes vo svetovej alopatickej medicíne málo používa, lebo ju možno nahradiť lepšími emetikami. Kopytník je občas pre svoje zaujímavé obsahové látky opätovne predmetom skúmania, a z času na čas sa propaguje, ako napr. v súčasnosti v Poľsku, kde je aj oficinálny ako koreň s vňaťou — Herba asari cum radicibus. Uplatňuje sa zápar ako expektorans, sekretolytikum, diuretikum a emetikum (dávky: pol polievkovej lyžice vňaťovej drogy na pohár horúcej vody, zabárať 15 minút a piť 2—3 x denne 1 lyžicu). Oficinálna tinktúra (Tinctura asari) slúži ako expektorans a diuretikum (15—20 kvapiek 3 x denne). Azarón má lokálne dráždivé pôsobenie. Emetický účinok drogy vzniká reflektoricky podráždením žalúdočnej sliznice a diuretický podráždením obličiek. Homeopatia užíva esenciu z čerstvých koreňov (dil. D 2 - D 3 ) , predovšetkým pri horúčkovitých ochoreniach s návalmi krvi, pri nervovej precitlivelosti, hystérii, svetloplachosti, predráždení, nervových bolestiach, dávení, hnačkách, reumatizme a kolikách. Ľudovo sa užíva aj pri pečeňových ochoreniach (podľa tradície), pri žltačke a je i „tajným" prostriedkom proti túžbe po alkohole a šnupavým prostriedkom pri nádche, ojedinele tiež jedom na myši a potkanov, resp. krysy.
Čajoviny č. 122.

KORIANDER SIATY
Coriandrum sativum L. Zelerovité - Apiaceae (Okotíkaté - Umbelliferae) Nemecky: Garten-Koriander; maďarsky: Kerti koriandrum; taliansky: Coriandolo; francúzsky: Coriandre; anglicky: Coriander; španielsky: Culantrillo, Cilantro; rusky:

KORIANDR SETÝ

Jednoročná bylina vysoká 25 — 100 cm; byľ jemne ryhovaná. Dolné listy jednoduché alebo perovito zárezové, stonkové dvakrát až trikrát perovito zložené; tvoria čiarkovité segmenty. Kvety v okolíkoch bez obalov, biele alebo ružové; okolíčky majú čiarkovité obalčeky. Plody sú guľaté žltkasté dvojnažky. Druh pochádza z Blízkeho východu a Stredomoria. U nás zdomácnel v zeleninových záhradkách. Po čase splanieva. Farmaceuticky používaný plod je dvojnažka, ktorá sa líši od ostatných plodov zelerovitých rastlín tým, že je okrúhlastá, guľatá a semenný bielok na vnútornej strane je lyžicovito vybraný (dutosemenná dvojnažka); podobne stavaných dvojnažiek je v našej kvetené veľmi málo. Droga používaná v Európe pochádza zväčša z oblastí Stredomoria, z balkánskych krajín alebo z južnej časti Ukrajiny. U nás sa pestuje spolu s feniklom najmä na južnej Morave a vyšľachtený tzv. Hrubčický koriander sa dáva do octových nálevov a do konzerv. Koriander je prastará kultúrna rastlina. Našiel sa už v egyptských hroboch faraónov z čias okolo r. 1000 pred n. 1. ako obetná rastlina. Zmieňuje sa o ňom aj Starý zákon. Jeho zrelé dvojnažky boli odjakživa známe skôr ako liečivo než ako korenina; korenili za antiky víno. Starí Gréci ho nazývali koriannon, čo je zložené z koris = ploštica a annon = aníz, pretože čerstvé zelené plody podobné anízu páchnu plošticami. Podľa veľkosti plodov sa zvyčajne rozlišujú dve variety: var. vulgare Alef. — býva oficinálna vliekopisoch; plody majú priemer asi 3—5 mm, častejšia však je var. microcarpum D. C, ktorá má priemer iba 1,5—3 mm. Nadzemná časť rastliny za čerstva páchne nepríjemne, sušením sa však tento pach stráca a droga i bylinná časť dostáva príjemnú korenistú arómu. Čerstvá vňať, resp. list sa v Stredomorí používa ako korenina — korení podobne ako u nás petržlenová vňať: miešané šaláty, bylinné omáčky, maslový chlieb, bylinkové masla, syry, tvaroh, majonézy a vajcové jedlá. Pach kvitnúcich rastlín môže vyvo-

KORIANDER SIATY

lať nevoľnosť až príznaky omámenia. Opeľujú sa cudzím peľom, ktorý preniesol hmyz z mladších kvetov a až neskôr vlastným, keď sa nezúrodnili pomocou hmyzu. Plody sa pre farmaceutické účely zberajú vtedy, keď začínajú žltnúť (júl-august). Odrezávajú sa celé okolíky, alebo sa rastliny zrána pokosia či vytrhajú, zväzkujú do snopčekov a nechajú dozrieť a dosušiť. Po vymlátení sa triedia a dosušia podobne ako všetky drogy s obsahom silice, teda v tenkých vrstvách na suchých a vzdušných miestach (maximálna teplota 35 °C). Pomer zosušenia je asi 1,5 : 1. Droga má korenistý pach i chuť. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch (nie z umelej hmoty), chránená pred

svetlom, vlhkom, hmyzom a najmä myšami, ktoré niekedy škodia aj čerstvým plodom. Droga: Fructus coriandri. Koriandrový plod sa hodnotí podľa potravinárskej normy ČSN 58 0515 a v droge I. akosti môžu byť maximálne 2 % cudzích prímesí, 5 % polámaných plodov, vlhkosť 13 %, obsah popola 9 %, anorganických prímesí 2,5 % a silice najmenej 0,1 %. Podstatnú zložku koriandra tvorí silica, ktorej výťažnosť kolíše podľa pôvodu medzi 0,2 — 1,0 %; plod je o. i. oficinálny v 8. vydaní sovietskeho liekopisu, kde sa žiada minimálne 0,5 % silice. Najvyšší obsah má tzv. ruský koriander. Pre výťažnosť sú vhodnejšie malé plody. Hlavnou zlož141

kou silice je príjemne páchnúci d(+)linalol (60—70 %), potom geraniol, jeho acetát a príp. plošticovo páchnúci trans-tri-decén-(2)al(l). V oleji endospermu (13—20 %) obsahuje droga po zmydelnení najmä kyselinu petroselínovú, kým proteínov je asi 17 %. Z ostatných látok sú to ešte triesloviny, pektín, kyselina askorbová a sacharidy. Napriek odlišnému zloženiu obsahových látok silice používa sa koriander podobne ako rasca, teda ako stomachikum, karminatívum, mierne spazmolytikum pri dyspepsiách. Linalol pôsobí baktericídne. Silica zvyšuje chuť do jedla — podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy, čím podporuje trávenie, mierni kŕče a zastavuje vetry. Má tiež priaznivé pôsobenie na nervovú sústavu. Podobné použitie ako rasca má aj externe: v tzv. karmelitskom liehu pri reumatizme a bolestiach v kĺboch. Koriander je aj korigens vône a chuti. Bežné dávky sú pol kávovej lyžičky na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. Niekedy sa podáva aj vo forme prášku. Sama droga sa predpisuje zriedka, častejšie tvorí zložku čajovín, najmä karminatívnych. ČsL 4 uvádza ako oficinálnu silicu (Oleum coriandri) vydestilovanú vodnou parou zo zrelých plodov. Silica tvorí zložku oficinálnej aromatickej vetrovej vody — Aqua carminativa a podľa ČsL 4 musí obsahovať aspoň 60 % voľných i viazaných alkoholov, ktoré sa hodnotia takisto ako linalol. Plody koriandra sa dnes hojnejšie používajú ako korenina v kuchyni — korenia podobne ako šalvia a pomarančové oplodie strukoviny, rozličné mäsá, najmä ryby a divinu, baraninu, kapustu, repu, dôležité sú pri nakladaní kapusty, uhoriek, hríbov (ako aróma i konzervačné činidlo), v údenárstve, pri výrobe cukroviniek alebo v likérnictve; rozomleté sú zložkou predovšetkým ázijských a latinskoamerických koreninových zmesí, tvoria tiež zložku známeho karí korenia, ktoré si možno namiešať podľa tohto predpisu: koriander 24 g, čierne korenie 6 g, fenikel 6 g, podzemok kurkumy 12 g (pozri cudzokrajné drogy), papričky chilli 6 g a rasca 6 g. Iný recept: papričky chilli 3 g, koriander 26 g, kurkumový podzemok 14 g, rasca 7 g, semeno bielej horčice 3 g, fenikel 7 g. Jednotlivé druhy korenín sa spolu utlčú, preosejú jemným sitom a skladujú v dobre zatvorených nádobách. Čajoviny č. 186, 214.
142

KOSATEC NĚMECKÝ Iris germanica L. Nemecky: Deutscher Schwertlilie; maďarsky; Német nószirom; taliansky: Giaggiolo (Ireos o Giaggiolo); francúzsky: Iris germanique; anglicky: German Iris; španielsky: Lirio cardeno; rusky:

KOSATEC NEMECKY

KOSATEC FLORENTSKÝ

KOSATEC FLORENTSKÝ

Iris florentina L. Nemecky: Florentinische Schwertlilie; maďarsky: Flórenczi nószirom; taliansky: Iride florentina; francúzsky: Iris de Florence; anglicky: Fiorentine Iris; španielsky: Lirio blanco; rusky:

KOSATEC BLEDÝ
Iris pallida Lam. Kosatcovité — Iridaceae Nemecky: Blasse Schwertlilie; maďarsky: Halvány nószirom; rusky:

KOSATEC BLEDÝ

Kosatec nemecký je trváca bylina vysoká 30 —100 cm; podzemok je hrubý, krátko plazivý, listy široko mečovité. Veľké charakteristické kvety sú modré až fialové, voňavé, takmer sediace. Plody sú tobolky. Druh oblasti Stredozemného mora. U nás sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Často splanieva. Kosatec florentský je trváca bylina vysoká 30—60 cm; velké kvety sú biele alebo bledomodré. Plod je tobolka. Pochádza z Mezopotámie alebo zo Stredomoria. Pestuje sa na ozdobu. Kosatec bledý je trváca bylina vysoká 30—90 cm; listy majú nápadnú žilnatinu. Kvety sú voňavé, biele alebo fialkasté, plod je viacsemenná tobolka. Pochádza z Orientu. K nám sa dostal zo Stredomoria. Dosť často sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Kosatcov u nás rastie asi 10 druhov. Väčšina z nich je vo volnej prírode vzácna, a preto sú chránené. Najhojnejší je k. žltý (I. pseudacorus L.), ktorý ako jediný nie je v SSR úplne chránený. Podzemky má znútra červenkasté a zo všetkých strán vyháňajú

korienky. Nemožno ho primiešavať do drogy. Vedecké pomenovanie kosatcov pochádza asi z gréckeho iris = dúha, čím sa mala vyjadriť pestrosť kvetov. Druhové pomenovania poukazujú na niektorú charakteristiku. Kosatce sa používali od najstarších čias ako liečivá. Americká medicína si viac cení tamojší domáci druh strakatého kosatca, I. versicolor L., oddávna známy ako liečivo Indiánov, ktorí ho používajú pri vodnatieľke; v Severnej Amerike celkom vytlačil z terapie k. nemecký. Používa sa ako emetikum, cholagogum a mierne, no účinné laxans a diuretikum. Kosatce väčšinou opeľuje hmyz. Hoci kvety nevoňajú, obsahujú veľa medoviny v okvetnej rúrke. Navštevujú ich najmä čmeliaky a niektoré muchy. Majú aj dostatok žltého peľu. Zberajú sa najmä podzemky druhov I. germanica L. - k. nemeckého, I. florentina L. — k. florentského a I. pallida Lam. — k. bledého; vykopávajú sa v jeseni (október) alebo na jar (marec) a to z 3—4-ročných rastlín. Materiál sa zbavuje nadzemných častí a drobných korienkov a po očistení sa omyje a podzemky sa dôkladne olúpu. Po opätovnom opláchnutí sa sušia v tenkých vrstvách alebo na povrázkoch v dobrom prievane a na bezprašných miestach. Sušením sa stráca 7 5 - 8 0 % hmotnosti čerstvých podzemkov. Pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 35 °C (silicová droga). Podzemky sušením strácajú nepríjemný príkry pach a dostávajú výrazne príjemnú fialkovú vôňu, vďaka čomu dostali aj pomenovanie „fialkový koreň". Droga sa označuje ako Radix (Rhizoma) iridis seu Radix (Rhizoma) iridum (koreň — podzemok kosatcov). V homeopatii sa používa čerstvý podzemok. Pre zachovanie vône a preto, že ju ľahko napádajú rozliční škodcovia, treba drogu skladovať v dobre zatvo-

Podzemok kosatca — Radix (Rhizoma) iridis sa posudzuje podľa ČSN 86 7024: Akosť — najviac v % Znak I. Časti stoniek a koreňov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy) Vlhkosť Obsah silice najmenej — — 0.5 3.5 13 0.1 II. 3 1 1 5 13 0.06

zvyčajne sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. taliansky: Consolida maggiore. korene 5 %). až november). sacharidy. čo je však nehygienický ľudový prostriedok. listy striedavé. kazival. udreniny a zlomeniny. versicolor L. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov uplatňuje predovšetkým pri migréne. v priekopách. príp. končisté. ostatné zbiehavé. 130. Destiláciou sa z neho získava silica — Oleum iridis. prikladal sa na rany. ktorým sa označovali viaceré byliny používané na zrastanie kostných zlomenín. Plody sú tvrdky. potom sliz. podmieňujúci fialkový pach). Nie je však celkom isté. má pomerne veľké kvety a hojne meduje. Vnútorná dužina koreňov musí byť pri tom biela. hnačkách so silnými kolikami a podobne ako v alopatii. Druh sa vyskytuje na mokrých lúkách. materiál sa suší v tenkých vrstvách v tieni.externého dermatologika. Rastlina kvitne v máji až septembri. Ak sa ako droga užíva interne. maďarsky: Fekete nadálytô. zbavia listov a rýchle sa sušia na slnku (hrubšie sa pozdĺžne režú). svalník. pokryté drsnými chlpmi. Hlavnú obsahovú látku drogy predstavuje silica (až 0. Med má jasnú farbu. rusky: KOSTIVAL LÉKAŘSKÝ KOSATEC NEMECKÝ KOSATEC FLORENTSKÝ rených nádobách (nie z umelých hmôt) a chrániť pred svetlom. 131. echimidín). pretože zástupcovia čeľade borákovitých rastlín sa medzi sebou ľahko zamieňajú. Koreň sa používa aj čerstvý. Drogy obsahujú značné množstvo trieslovín (vňať asi 8—9 %. olej a slizy. podlhovasto kopijovité. Čajoviny č. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: čierny koreň. anglicky: Comfrey.KOSTIHOJ LEKÁRSKY + Symphytum officinale L. ischiase. Kostihoj má vedecký názov odvodený od gréckeho symfyein = zrastať spolu. španielsky: Consuelda mayor. U nás tvorí zložku hromadne vyrábaného Aviril zásypu . krídlato hranatá. dolné zúžené do krídlatej stopky. štetinatá. po- travinárstve a i.I. alkaloidy tlmiace ústrednú nervovú sústavu (konzolicín.). Podzemok kedysi slúžil ako prostriedok na prerezávanie zúbkov deťom (Rhizoma iridis pro infantibus). potom glykozid iridín. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. Drogy: Herba seu Folium symphyti. Kvety v hustých dvojzávinkoch.). celistvookrajové. asi 50 % škrobu (označuje sa ako irizín). Byľ vzpriamená. Kosatcový podzemok sa používa predovšetkým ako čuchové korigens. likérnictve. vo vlhčinách svetlých lesov. korene sa vykopávajú v jeseni (september—október. Dobre sa očistia od hliny. ich rozpadové produkty a významný je purínový 143 . Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. Zriedka sa zberá vňať resp. zdravé listy trhané počas kvitnutia (asi máj-júl). mnohohlavý. Trváca bylina vysoká 60—100 cm. v ktorej je asi 10 % irónu (ketón. vznikajúci pri sušení. pozdĺž tokov. Treba si všimnúť opis rastliny (farbu. symfytín.5 % ) . pre vysoký obsah škrobu a slizu aj ako mucilaginózum pri kataroch horných dýchacích ciest (v niektorých liekopisoch tvorí zložku prsnej čajoviny — Species pectorales). či to bol iba kostihoj lekársky. strieborník. Podzemok má aj priemyselné uplatnenie — kozmetické. V staroveku bol dobre známy a užíval sa pri vykašlávaní krvi. dobrý koreň. ktoré sa používa na zasypanie detskej pokožky. Droga ľahko podlieha skaze. podzemok zhrubnutý. francúzsky: Consoude officinale. medunica. trudovník Nemecky: Gemeiner Beinwell. rozkonárená. väčšinou purpurové. Predmetom zberu a nákupu ako dôležitá droga je koreň — Radix symphyti (Radix consolidae majoris). od nížin po horský stupeň. Dobre sa sušia alebo dosúšajú umelým teplom do 45 °C. usporiadanie kvetov a pod. vo voňavkárstve. Peľu dáva málo. pestrofarebný . ale aj ako expektorans a tiež pri chorobách žlčníka (najmä americký k.

maďarsky: Mezei íringó (Eryngium). nepríjemná burina suchých pasienkov. vyskytuje sa roztrúsené až hojne v nížinách až podhorských oblastiach. kvety biele alebo zelenkasté. flavonoidy. vetrník. v niektorých štátoch (Poľsko) sa prestali vyrábať prípravky na interné užívanie. Droga sa užíva pri poruchách okostice a zlomeninách. 50. vysoká 30-50 cm. rusky: - MÁČKA LADNÍ KOTÚČ POĽNÝ ČSN 86 7020 má pre koreňovú drogu tieto základné požiadavky: Znak Staršie zdrevnatené korene Akosť — najviac v % I. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: kotačka. Droga veľmi účinne napomáha hojenie pri zlomeninách a vstrebávanie opuchlín i krvných podliatin.5 %. čajovinových zmesí a iných prostriedkov na podporu hojenia hnisavých a hlbokých rán a na vytváranie náhradných tkanív. pri ťažkostiach s močením. faryngitíde. pri chronických zápaloch dýchacích ciest. zápaloch svalov. mačka poľná. Neridé výživný krém) a roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). taliansky: Calcatereppolo. dolné starších rastlín dlhostopkaté. 75. celistvé. Prízemné listy jednoduché. angínach. v súkvetí prechádzajú do listeňov. královské zelí. ale aj pri poruchách trávenia. najčastejšie na trávnatých a kamenistých svahoch. Plody sú dvojnažky. Tinktúra z kvitnúcej vňate sa aplikuje hlavne na rany. a to vo forme horúcich bylinných obkladov. vredoch predkolenia. artritíde. Druh je teplomilný. Vrcholíkové súkvetia z hlávok.5 12 7 9 Trváca bylina bohato rozkonárená.ňuje bolesti pri žalúdkových vredoch). Výroba čs. najmä pri silnom zahlienení. Teraz kostihoj tvorí zložku granuliek Mucilogran (laxans). pije sa 2-razy denne po 1 dl). KOSTIHOJ LEKÁRSKY derivát alantoín (derivát kyseliny močovej). pri ekzémoch. ako podpora tvor- by kalusu. že jej alkaloidy sú kancerogénne. menšie. toito. Alantoín je zložkou liečebnej kozmetiky (Neridé vitamínový krém. 10 5 — 0. ráno priviesť do varu. náplastí. Kostihoj je v súčasnosti u nás predmetom širšieho prieskumu. pri pľúcnych a vredových ochoreniach (zmier- Eryngium campestre L. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov esenciu. resp. Rastlinu by laici skôr zaradili medzi bodliaky ako do čeľade zeleroví- . potom cholín. v koreni do 1. kloktanie. Kedže sa zistilo. jednoduchšie. scediť. pri trombózach. čajoviny Vulneran (na hnisavé rany) sa už dávnejšie zastavila. pri vredovej chorobe. adstringens pri paradentóze. Čajoviny č. 119. byľ priama. Slúži i na omývanie. mastí. silica a steroidné látky. i. zvonka na zle sa hojace rany. ktorá sa užíva o. Bežnejšie a častejšie upotrebenie je (aj v oficiálnej medicíne) vonkajšie. zradca Nemecky: Feld-Mannstreu. aminokyseliny (asparagín). 212. horné skoro sediace. dvojito perovito strihané. na hematómy. ihneď odstaviť. mužská viera (láska). na okrajoch pichľavo zúbkaté. proti hnačke (1 lyžica drogy na 300 ml vody — maceračný odvar: 6 hodín macerovať.5 12 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) 144 1 1. jemne ryhovaná. mierni bolesti pri kŕčových žilách a zlomeninách. francúzsky: Panicaut campétre. II. španielsky: Cardicuca. anglicky: Field Holly.

maritimum = morský. dutá. pretože . sa užíva prášok (1 —5 g v oblátkach) alebo tinktúra (60-180 kvapiek denne). dolné listy nedelené. Viac autorov (Madaus. naopak . s modrými kvetmi. lebo listy sú pichľavo zubaté. bez koreňa. Účinné látky tvoria predovšetkým saponíny (asi 0.je burina. triesloviny (asi 1. srdcovito vajcovité. belasé súkvetia majú belasé korunné lupienky a stonka sa rozkonáruje až v hornej časti. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten Dill. nitkovité. Na stepných lúkach a medziach a na suchých pastvinách južného Slovenska alebo v teplejších oblastiach Čiech a Moravy je zriedkavý k. pri edémoch nôh.KOTÚČ POĽNÝ tých rastlín. účinkuje proti kŕčom. najmä prítomnosťou a obsahom saponinov v koreni. maďarsky: Nehézsargú kapor.125 %). pri močových a iných kameňoch. materinou dúškou. V odbornom binomickom názvosloví sa potom jednotlivé druhy bližšie označili väčšinou podľa miesta výskytu (napr. denne 3 šálky). čkať. Rastliny sa už v staroveku označovali názvom eryngium. anglicky: Anet. lebo na dne kvietkov vylučuje hojne medoviny a dáva veľa nektárovej paše. Niekedy však tvorí zložku rozličných galenických prípravkov proti kašľu (kombinovaná s tymianom. ďalej slizy. ochorení predstojnice. Kotúč je prastará liečivá rastlina a medzi jeho druhmi sa nerobieva rozdiel. campestre = poľný). 145 . liečili nadúvanie. zbaviť nadzem- ných častí i bočných korienkov a materiál sa suší na tienistých a vzdušných miestach. španielsky: Anat. skorocelom a podobne účinkujúcimi drogami). Kotúč má asi 180 druhov. na úpravu menštruácie (emenagogum) a na niektoré kožné ochorenia.5 %). Protikŕčové pôsobenie šťavy sa ľudové využíva aj pri čiernom kašli a pri bolesti v prsiach. Koreňová droga má vďaka obsahu saponinov a silice slabý expektoračný a spazmolytický účinok. koreň sa zvyčajne dosuší umelým teplom. príp. modrastý má skutočne belasú byľ.5 %). Jednotlivé druhy sú si chemickým zložením dosť podobné. jemne ryhovaná. keďže niekde rastie vo veľkom množstve. V súčasnej oficiálnej medicíne je obsolétna. overený a dokázaný aj klinicky. Pomer zosušenia vňate je asi 4 : 1 (Herba eryngii) a koreňa 3 : 1 (Radix eryngii).) odporúčajú užívanie čerstvej šťavy (1 lyžica s medom a kandizovaným cukrom na šálku vody). rusky: KOPR VONNÝ Jednoročná bylina vysoká 30—100 cm. lebo „úbory" tvoria pichľavé gule. V homeopatii sa spracúva čerstvá kvitnúca vňať Eryngium maritimum L. Predmetom zberu býva vňať zberaná v júli až v septembri a koreň vykopávaný v septembri-októbri. ďalej ako prostriedok na tzv. KÔPOR VOŇAVÝ Anethum graveolens L. novšie nazývaný k. zriedka sa ordinuje vo forme sirupov alebo kvapiek. Podporuje aj menštruáciu. Drogy chránime pred vlhkom a škodcami. Možno však s ním rátať vo včelárstve.). čistenie krvi. a to na „čistenie krvi" a ako stimulans (na podporu činnosti viacerých orgánov). Vňať sa trhá v rukaviciach.). taliansky: Aneto. alpínsky (E. ťialovastý. Zvyčajne sa robí 3 % odvar (varí sa asi 10 minút na slabom ohni. Kotúč sa v ľudovom liečiteľstve uplatňuje hlavne ako diuretikum. pri kameňových ochoreniach. sacharidy. plocholistý (E. U nás však rastú iba dva. Kotúč kvitne asi v júli—auguste (septembri) a nemá hospodársky význam. podbeľom. Ide o k. čo je vraj odvodené od erygein = grgať.ako uvádzal Dioskorides. Koreň (podzemok) treba dobre očistiť. ktorá znehodnocuje a zaplieňuje pasienky. horký princíp a veľa rozličných solí. poľného. b ľ lysá. nie natoľko ako stonka k. pri ochoreniach pohlavných orgánov a i. kvety v okolíkoch bez obalov. francúzsky: Anethodorant. stopkaté. silica (asi 0. alpinum L. Tretí je doposiaľ dosť sporný — údajne rastie na alpínskych holiach (Vysoké Tatry). listy perovito strihané. planum L. Bässler a i.

obsahujúca hlavne karvón (40 — 60 %). stor.). na dlhých stopkách. Propagoval ho v Kapitulári Karol Veľký a v 10. bielkoviny a amínové bázy. likérnictve i vo farmácii. t. Pestuje sa ako zelenina v záhradkách. V uvedených indikačných oblastiach sa plody kôpru zvyknú kombinovať s mätou. Sám kôpor sa denne dávkuje v množstve asi 6 g. najlepšie pri teplote 30—35 °C.). laktagogum a stomachikum. potom limonén a felandrén. napr. Vňať slúži na kuchynské a potravinárske (konzervárenské) účely. Plody sú stlačené nažky v dvojnažkách. pridáva sa do zmesí zeleniny.Dl (3x denne 10 kvapiek) a indikačné oblasti sú rovnaké ako má alopatia. z cudzích organických prímesí takisto 1 % a z anorganických maximálne 0. K nám sa dostala z južnej Európy. Vedecké pomenovanie kôpru je z gréckeho anethon. Ľudovo sa aplikuje aj externe — na udreniny sa prikladá až horúci odvar z plodov v oleji. žlté. anízom (Pimpinella anisum L. Ako korenina je dnes svetoznámy. feniklom. j. Pre všeobecnú znalosť kôpru a jeho pestovanie sa zámeny a falšovania nevyskytujú. 1550 pred n. Prisudzuje sa mu aj účinok na tvorbu mlieka a tíšenie kašľa. plod rasce — z každého po 5 g. Plody sušením strácajú na hmotnosti len málo. sa už hromadne pestoval v Anglicku. Rimania si pri slávnos146 tiach venčili hlavy kvitnúcimi byľami a gladiátori si silicou z kvetov natierali údy. aby droga nebola znečistená. čo je vraj odvodené z aemi = dýcham (pre silný pach). Plody sú olejnaté. Na pozoruhodnom Ebersovom papyruse (asi z r.) odporúčal sa používať pri bolení hlavy a na rozširovanie ciev. j. Zberá sa i vňať — Herba anethi. Predmetom zberu sú plody (nesprávne označované ako semená) — Fructus (semen) anethi. V homeopatii sa používa dil. Rastlina pochádza z Ázie. uplatňuje sa však aj čerstvá. Pri bežných skúškach plodovej akosti sa vyžaduje. vňať však až 85 % (7 : 1).5 %. Rovnaký zápar sa odporúča aj ako karminatívum. odrezávaná pred kvitnutím (jún—júl). rovnaké použitie uvádza aj Nový zákon. podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy (Braun 1977). Silica z plodov sa používa v kozmetike (v mydlárstve). dve lyžičky drogy na šálku horúceho záparu (deťom podľa veku štvrť až pol lyžičky).používa sa do omáčok. Tradičné použitie pri hemoroidoch nie je dostatočne dokázané. z iných častí materskej rastliny môže obsahovať najviacej 1 %. suší sa rýchlo v tieni. Má experimentálne dokázaný a klinicky overený karminatívny účinok. t. i viacej. Pije sa aj pri nespavosti (večer 1 pohár) a ako diuretikum. Kôpor je prastará liečivá i kuchynská rastlina . Kôpor sa svojím účinkom úzko spája s rascou (Carum carvi L. Čajovina č. do pečiva i na konzervovanie zeleniny. aby si posilnili svalstvo pred zápasom. uplatňuje sa preto ako žalúdočné a črevné karminatívum. Najdôležitejšou zložkou rastliny je silica (2—4 % ) . Zriedka splanieva. spazmolytikum i ako mierne stomachikum. Do strednej Európy sa dostal zásluhou Rimanov. 227. V plodoch je ešte olej. polievok. 0 . Podľa ľudových povier kôpor zaháňal démonov podobne ako iné aromatické rastliny (spájali sa s ním najmä povery okolo svadobných obradov). ktorých tretina je už zrelá. I profesionálnym atlétom ho pridávali do všetkých jedál (prvý známy doping). získavané vytriasaním z odrezaných okolíkov. úbory rumančeka 10 g — 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. Plody a silica sa v lekárňach žiadali najmä proti kašľu. ako mierne stomachikum a pri plynatosti (meteorizme) je známa čajovina: plod kôpru. . príp.KÔPOR VOŇAVÝ malé.) alebo s feniklom (Foeniculum vulgare Mill. na mäso. preto ich treba starostlivo skladovať. Kôpor sa dával jesť i do kúpeľov hysterickým ženám a vyrábala sa z neho i povestná masť anethine na vredy a proti kolikám. žltohnedá (júl—august). 1.

V literatúre sa uvádza. 1543. kvetom bazy čiernej a vňaťou myšieho chvosta po 20 g. zabodol sa do dužnatého lôžka krasovlasu — a mor bol zažehnaný. svahoch. lomivý. lišajov alebo iných kožných neduhov. perovito strihané. nerovnomerne ostnaté. Spolu s dužnatým úborovým lôžkom sa na vrchnej strane vytvára dosť hrubý a mäsitý terč horkastej. Predmetom zberu býva koreň — Radix carlinae. španielsky: Carlina. a preto sa niekedy u nás zberá na vývoz.5 cm.. Linného vedecké pomenovanie rodu Carlina je asi skomolenina talianskeho cardina. rastie hojne na trávnatých pasienkoch.PUPAVA BEZLODYŽNÁ Carlina acaulis L. Na vonkajšie omývanie sa používa zápar pripravený z 2 lyžíc drogy na šálku vody a 1 lyžice octu. taliansky: Carlina. ktorý ju vraj odporúčal jesť svojim vojakom počas moru. anglicky: Carline Thistle. Vykopané korene sa rýchlo omyjú a zbavia nadzemných častí. Staré korene. s lipovým kvetom. krehký. Obsahové látky koreňa tvorí najmä rezervný fruktózaninulín (18-22 % ) . ktorý sa dá jesť. 147 . Používa sa na kúpele a omývanie vyrážok. Listy sú podlhovasté. a preto ho miestami ľudovo prezývajú kančí koreň. pretože krasovlas sa v Grécku nevyskytuje. že krasovlas spomínal už Theofrastos. V Nemecku je krasovlas chránený. krasovlas sa preto pestoval KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ najmä pri kláštoroch. Uprednostňuje slnečné miesta a kremičité (kyslejšie) pôdy. diaforetikum a dermatologikum. rusky: KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ Trváca bylina s velmi krátkou. aby vystrelil šíp a pozoroval. V Pyrenejách sa koreň ešte dodnes jedáva ako zelenina (šalát). Korene sa vykopávajú v jeseni (september-október až november). Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . že rastlina sa pomenovala na počesť Karola Veľkého. na bravy krasovlas údajne pôsobí toxicky. pije sa 4 x denne). Podľa legendy mu vo sne oznámil anjel. lišaje a pod. úbory oveľa menšie. Z príbuzných druhov rastie u nás k. plesní. ktoré sú vo vnútri prázdne a korene rozštiepené treba vyradiť. Starí lekári ho cenili ako prostriedok na prípravu odvarov. palivo aromatický. Plody sú chlpaté nažky s opadavým chocholcom. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch. hrubý 1—2. obyčajný (C. Východoeurópsky druh. Uprostred ružice vyrastá úbor s priemerom až 120 mm. V našich oblastiach je liečebne známy už velmi dlho. Silberdistel. Pozdĺžne sa prekrajujú na polovice alebo štvrtiny a sušia sa ako silicová droga (za dobrého vetrania v tieni. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kančí koreň. vulgaris L. obyčajne nečlenenou stonkou. byľ je rozkonárená a viacúborová. pijú sa dve šálky čaju denne. Polievková lyžica čajoviny sa zaparí štvrťlitrom horúcej vody a nechá sa 10 minút stáť prikryté. Cardopathiae alebo aj Chamaeleontis albae. pri tom ho možno iba dosúšať. francúzsky: Carline acaulate. niektorí autori uvádzajú. saponín a živica. Nazýva sa aj divá či nepravá artičoka. prípadne v prášku (3-4 x denne po 2 g). svetlohnedý až sivohnedý s rohovitým lomom (nie s vláknitým). Šťavu z koreňa úspešne použil proti pásomnici Leonard Fisch r. vnútorné zákrovné listene sú biele. Rastlina má značné antibakteriálne účinky (podmieňuje ich asi karlínový oxid). Z významnejších liekopisov ho donedávna uvádzal ako oficinálny doplnkový zväzok nemeckého liekopisu DAB 6. na lúkach s hlbším hlinitým profilom. aromatickej a mandľovej chuti. vnútorné zákrovné listene sú žlté. pokrytou bohatou prízemnou ružicou listov. kvety všetky rúrkovité.). Droga má menšie oficiálne alopatické upotrebenie. ktorými sa omývali úporné kožné vyrážky. Koreň je dlhý okolo 30 cm. lebo ľahko vlhne. Sama koreňová droga sa dávkuje v zápare (jedna kávová lyžička na šálku. a to maximálne pri teplote do 30-35 °C). s vlnatým odením na celom povrchu. a to ako diuretikum. Používa sa prevažne v ľudovom liečiteľstve. pripomínajú jazykovité koruny. krasovlások bezbyľový (biely) Nemecky: Grosse Eberwurz. Koreň začerstva silno páchne. vypudzuje hlísty a povzbudzuje chuť do jedenia. má osobitný trochu nepríjemný pach a chutí horko-sladko. ďalej triesloviny. maďarsky: Szárnélkuli kórfény. Má bodliakovité stonky vysoké 20-30 (až do 80) cm. kde sa zabodne. Doplnkový nemecký liekopis (EB 6) žiadal pre drogu minimálne 1 % silice. priemer maximálne do 50 mm. suchoblanité. má slabší preháňavý účinok. s listom vachty trojlistej a koreňom krasovlasu po 15 g). V alopatii sa dnes málo používa a azda neprávom. bezbyľového. chutí pálčivo horko a bol presláveným liekom. s hlavnou obsahovou látkou karlínovým oxidom a so seskviterpénom karlínom). čo však Tournefort pokladá za omyl. zasluhoval by si viacej pozornosti. nesušia sa umelým teplom. zakrpatenou. Jeho koreňmi bez aromatického pachu sa zamieňa koreňová droga k. Szártalan bábakalács. Spravidla sa kombinuje do čajovinových zmesí na zníženie horúčky (napr. Droga sa označovala ako Radix carlinae seu Apri. potom svetlohnedá až tmavohnedá silica s omamným pachom (až 2 %. cardo = bodliak.

vňať nepríjemne páchne a má slanú. Homeopatia spracúva čerstvú celú rastlinu zberanú na začiatku kvitnutia. včely nav- števujú kvety po celý deň. hľuznatý je starým liečebným prostriedkom. 2-3 šálky denne). rusky: KRTIČNÍK HLÍZNATÝ Trváca bylina vysoká 40—120 cm. horký glukozid skrofularín a potom pektíny. usporiadané do riedkych chocholíkov tvoria koncovú metlinu. Názov má odvodený od latinského scrophula = škrofulóza. ekzémy. pazušné. horkú chuť. Je to burina. Za liečivý sa pokladal predovšetkým podzemok. jablčnú. okrem toho pálivú živicu. maslovú a škoricovú). Rozkonárený a hľuznatý podzemok je po usušení svetlosivý. zvonka 8 %. byľ priama. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba scrophulariae. glykozidy náprstníkového charakteru. K. zdivený rastie napr. vňať s podzemkom. — u nás je pomerne vzácny. Kvety bankovité. hľuznatý je výrazný lysou stonkou a hľuzovito napuchnutým podzemkom. pri srdcovej arytmii a ako prostriedok na rany. krtičné korenie.). nekrídlatá. Táto choroba sa ním kedysi liečila. štvorhranná. Poskytuje bohatú znášku nektáru. ktorý má asi 140 druhov. zvyčajne jednoduchá. Celá čeľaď krtičníkovitých dostala meno podľa rodu Scrophularia L. valcovitého tvaru. soli mangánu a aj iných prvkov. že odstraňujú opuchy). Plody sú tvrdky. m. kyselinu kávovú viazanú na triesloviny. hľuzovník. Vo vňati sa novšie zistili horčiny — iridoidy (hlavný je harpagozid). krvné podliatiny. že v podzemku je ich málo). Vnútorne sa užíval 3 % zápar (20 minút postáť. K. hesperidín a i. a to proti črevným parazitom. Uplatňovali sa aj semená. Z podobných príčin sa miestami (hlavne v západnej Európe) pestuje k. ale vo včelárstve má veľký význam. jarný (S. dvojito pílkovité. Homeopaticky pripravená esencia slúži predovšetkým pri škrofulóze na opuchy. citrónovú. lecitín. Listy krátkostopkaté. t. Drogy sa ešte dnes takto používajú v talianskom a nemeckom ľudovom liečiteľstve najmä pri opuchoch (diuretikum). anglicky: Figwort. u nás rastie 5.. Čoskoro po vysatí nektáru sa tvoria nové a nové kvapôčky. ktorý sa tvorí v podobe veľkých kvapiek na báze semenníkov. niekedy aj pred kvitnutím. francúzsky: Scrophulaire noueuse. Vňať — Herba scrophulariae. j. Koreň i vňať sa kedysi používali najmä na opuchnuté žľazy (verilo sa. Krtičník obsahuje predovšetkým saponíny (niektorí autori tvrdia. pripravuje sa z nej esencia. pre obsah saponínov a iných glykozidov (bioflavonoidov) má farmakologicky dokázaný močopudný a slabo preháňavý efekt.Scrophulariaceae Ľudovo: hľuzové korenie. hubatá žihľava. na vredy a pod. stopkaté. ktorých účinnosť je však veľmi slabá (pozri náprstníky). Krtičníkovité . vyskytuje sa hojne v lesoch a kriačinách až do výšky 1000 m n. Záparom z vňate sa omývali hnisavé rany a hemoroidy a slúžil aj na teplé obklady (na opuchy. Nazberaný materiál sa suší zvyčajným spôsobom. španielsky: Escrofularia. zberá sa v máji až septembri. ochvatná zelina. Denná dávka koreňovej drogy v prášku bola 2—4 g. Rastlina je lužný a lúčny typ s vysokými nárokmi na mokré až vlhké pôdy. organické kyseliny (vínnu. nepríjemne páchne a má príkru. flavonoidné glykozidy a ich aglykóny (diosmín. ktorý je veľmi vhodnou jarnou včelárskou rastlinou. hemoroidy a pri bolestiach uší a očí. tumory. svinský koreň. tuberkulóza krčných žliaz. Podľa druhu choroby dostal vedecké i ľudové pomenovanie. prípadne len sám podzemok — Rhizoma (Radix) scrophulariae. hnedočervené. Podzemok uzlovitý. a preto v zahraničí jej extrakt slúži ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov uplatňova- .KRTIČNÍK HĽUZNATÝ KRTIČNÍK HĽUZNATÝ Scrophularia nodosa L. ale aj listy. horkú a trochu ostrú bylinnú chuť. v dedinských záhradkách tešínskeho Sliezska). trudovník Nemecky: Knotige Braunwurz. vitamín D.). Rastlina kvitne v lete. vajcovito podlhovasté. pri bolesti v ušiach a i. vernalis L. taliansky: Scrophularia maggiore. maďarsky: Gôcsos tákajak (gorvélyfú).

anglicky: Greenweed. Stonky pozdĺžne ryhované. kameňoch a na zosilnenie v rekonvalescencii (čaj vraj ovplyvňuje vylučovanie hlienov). 1882 uvádza ako oficinálnu (Herba et Flos genistae tinctoriae). Presl. Bock ju v herbári z r. asi 1 cm. Kvety majú množstvo peľu. ktorý má príbuzné obsahové látky. náhradka za Tuber (Radix) harpagophyti (droga z juhoafrickej sezamovitej rastliny). Pomenovanie genista nachádzame spoľahlivo až v 16. in Willd. Známy ľudový liečiteľ Kneipp r. Plody sú stlačené struky. Plíniova genista značila aj iné druhy a aj prútnatec — Sarothamnus Wimmer. končisté. pilosa L. rastie hlavne na stredne kyslých pôdach (pH 5-6) a patrí k typickým bylinám suchých kyslejších lúk. ktoré sa oddávna používalo na farbenie plátna a vlny. farbiarskej sa priraďujú aj niektoré jednotky. elipsovité. stor. farbiarskej.) C. 1626) ju okrem toho pokladal za diuretikum a purgans a odporúčal ju aj proti dne. používala sa však hlavne na farbenie. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: žltá ihlička Nemecky: Färberginster. rusky: - KRUČINKA BARVÍŘSKÁ Poloker vysoký asi 30—60 cm. listy striedavé. okrajov dubín. Rastlina je toxická najmä pre ovce a kravy (hematuria). nemeckú a odporúčal pri močovom piesku. K. Druh dobre znáša sucho. H. lebo obsahové látky sa pravdepodobne vstrebávajú. Opeľovanie kručinky obstarávajú najmä včely a čmeliaky. bolestiam v krížoch a v panvovej oblasti. hore pritlačeno chlpaté. v silnom odvare ju odporúčal pri besnote psov a semená ako purgans. Tieto technické údaje poznali už v antike. či išlo iba o druh k. — kručinka nie je celkom jednoznačné.Herba genistae tin149 . Predmetom občasného zberu býva kvitnúca vňať . prof. Táto látka slúži proti zápalom kĺbov a znižuje obsah cholesterolu v krvi i kyseliny močovej v organizme. Podľa výsledkov doterajšieho prieskumu sa u nás chápe priširoko. 1935 chválil k.ných pri zápche. pasienkov a svahov. taliansky: Ginestrina. et Kit. Pred domácim užívaním teda treba varovať. Z byli namáčaných vo vode možno získať vlákna podobné ľanovým. maďarsky: Nyul rekettye.. je klasická farbiarska rastlina). sediace. Nevedno však. chlpatá — G. KRUČINKA FARBIARSKA Latinské rodové označenie kručinky vychádza najskôr z keltského gen = ker. Väčšie dávky však môžu najmä pre saponínový obsah pôsobiť nepriaznivo (močenie krvi — hematuria). Frerichs z Berlína. Matthiolus (Nový herbár z r. ktorý sa vysýpa už z kvetových pupeňov. s pritisnutým ochlpením). v minulosti nazývaný zanoväť ležatá). germanica L. kým druhové pomenovanie z latinského tinctorius = farbiarsky (k. stopkaté. hľuznatý v terapeutických dávkach nemá vedľajšie jedovaté účinky. Richard Mead (1673-1745) kručinkou liečil vodnatieľku a podobne ju ordinoval aj v 19. Liečebné a technické používanie rastliny je v súčasnosti zriedkavé. ex Meissen — Pedaliaceae). Obsahuje účinný iridoid harpagosid asi v polovičnom množstve ako hľuzy harpagofytu (pozri medzi cudzokrajnými rastlinami — Harpagophytum procumbens (Bruch) DC. poslednej sa veľmi podobá kručinkovec položený (Corothamnus procumbens (Waldst. Systematické triedenie druhov rodu Genista L. stor. Kvety žlté. V súčasnosti ako odlišovacie znaky sa berú do úvahy tŕne na stonkách (k. na vypudzovanie črevného obsahu pri niektorých vnútorných ochoreniach a novšie aj ako antireumatikum. ktorý má sediace kvety.) alebo poliehavosť a plazivosť bylí (k. Ku k. husto metlovito rozkonárený. usporiadané v strapcoch. francúzsky: Genet bátard. Wittstein ju vo svojej farmakognózii z r. KRUČINKA FARBIARSKA Genista tinctoria L. Kručinka obsahuje v listoch i kvetoch žlté farbivo. ktoré by mali byt' osobitnými druhmi. bez tŕňov. Niekedy sa pestuje aj v záhradách na okrasu. 1565 chválil ako rastlinu zastavujúcu krvácanie a podporujúcu potenie. nemecká — G. dlhé listy a hodvábne ochlpené horné korunné lupienky kvetu a struky. B.

Pomer zosušenia je asi 3 : 1.ctoriae. najmä s j. ktorého konáre sa končia tŕním. V ľudovom liečiteľstve sa vňať používa pre dobré močopudné účinky aj pri reumatizme. rusky: KRUŠINA JELŠOVÁ KRUŠINA OLŠOVÁ biele korkové bradavičky sú guľaté. Ako porast často sprevádza vŕby. Najčastejšie sa zamieňa s rešetliakom prečisťujúcim (Rhamnus catharticus L. Rešetliakovité . 3 1 2 II.Frangula. francúzsky: Neprun bourdaine. KRUŠINA JELŠOVÁ Frangula alnus Mill. Esencia z čerstvých výhonkov. zelenkasté. materiál sa suší v tieni. 6 2 4 1 15 7. anglicky: Alder Buckthorn.) Vlhkosť Obsah popola (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah popola nerozpustného v HC1 Obsah všetkých antrachinónov — najmenej Obsah látok extrahovatelných vodou — najmenej I. Vo všetkých častiach rastliny sa nachádzajú alkaloidy (asi 0.) má inak uspo- nadané kvety a hladkú. Osvedčila sa aj pri ochoreniach močových ciest. svíba Nemecky: Faulbaum.). Inak sa zber robí počas kvitnutia (jún—august).5 15 5 0. potom silica a triesloviny. je odvodený od latinského frangere Ker až menší strom sčiernohnedou. celistvookrajové.5 20 0. Podobná čremcha obyčajná — Padus avium Miller (syn.5 1 2 15 ČsL 4 3 1 2 0. V homeopatii sa používa čerstvá. zvyčajne vo zväzočkoch. tvorbe kamienkov a pri nedostačujúcej srdcovej činnosti.5 15 5 0. maďarsky: Kutyabenge. lesklú kôru bez bradavičiek. Vedecký názov krušiny .: Rhamnus frangula L. odřezávaná na začiatku rozkvitania asi do polovice rastlinných byli. Primus padus L. droga však obsahuje prevažne bioflavonoidy a za podpory silice má výrazný močopudný účinok (kedysi sa používala najmä na opuchy pri srdcových ochoreniach). s rovnakým dielom vňate stavikrvu vtáčieho (2 lyžičky čajoviny na 2 poháre vody ako macerozápar). španielsky: Frangula. jelše a topole v lužných zárastoch.Rhamnaceae Ľudovo: psí drieň. taliansky: Frangola. bielo bodkovanou a lesklou kôrou. v čajovine sa kombinuje napr. ovplyvňuje látkovú premenu a cievny systém (upevňuje cievne steny. listov a kvetov sa v homeopatii používa podobne ako alopatické prípravky.). pravdepodobne aj glykozid genisteín. Okrem toho účinkuje aj mierne preháňavo. Pazušné kvety drobné. Listy obrátene vajcovité. cytizín a metylcytizín. Pri zbere kôry často vzniká zámena s jelšami.) Gaertn. Rastlina je častým druhom slatinných jelšín a iných listnatých lesov s hlbokými podmáčanými pôdami. cudzie kôry a i. ktorá má oranžovožltý podklad a roztrúsené 150 Kôrová droga podlieha ON 86 6112 a ustanoveniam ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Kôra hrubšia ako 2 mm Kôra so zvyškami dreva Kôra s lišajníkmi Cudzie organické prímesi (napr. lepkavou (Alnus glutinosa (L. čím sa zvyšuje krvný tlak a priechod krvi obličkami). rešetliak korošina.5 — . Plody sú červené kôstkovice (po dozretí čierne). Alkaloidy mierne prehlbujú dýchanie. napr. — syn.6 3. ďalej žltý flavónový glykozid luteolín (najmä v kvetoch).3 %).6 3. rastie aj na čistých íloch. Droga sa dávkuje v množstve 2-3 g (1 lyžička) v zápare alebo v čaji 1—2 x denne. nie priečne predĺžené.

ale s hranicou doázijskej droge až 20 %. Droga potom obsahuje voľné alebo glykozidovo viazané oxidované i redukované antracénové deriváty. inak 2-3 x denne (najčastejšie v zmesi s inými drogami). 195. Hofštat). kologické vyhodnotenie rastliny sa 150.. Izolovaný antrachinónový aglykón frangula-emodín tvorí zložku kvapiek Cholagol (choleretikum a cholekinetikum). hore rozkonárenú reže na kusy asi 10—15 cm dlhé. francúzsky: Sanguisorbe officinale. čo sa docieli pomalým sušením alebo zahrievaním. čo vyplýva z ich podobnosti. v dnešnom ZSSR alebo v Číne). triesloviny a horčiny. pričom predovšetkým antróny silne dráždia sliznice. Droga nemá pach. Thé Salvat (čajovina . Skladovanú kôru treba chrániť pred vlhkom a svetlom. Krušina sa ordinuje ako laxans — osobitne pri chronických obstipáciách (zapečení). rusky: a zberajú podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) sanguisorbae.Elixir frangulae). Krušina sa dostala do liečiteľstva ako náhradka za drahú rebarboru. priemyselne vyrábaných prípravkov Betulan (čajovina — pomocný liek pri ochorení močových ciest). chuť má zvieravú rových hlávkach. Plod je nažka.. vajú sa na jeseň (august—október). prvý raz urobilo r. Sanguisorba minor Scop. Na hoNemecky: Grosser Wiesenkopf. menšieho je liečebne menej účinná. Novšie prieskumy robil francúzsky fytoterapeut Leclerc r. Ružovité — Rosaceae sanguisorbae. tým je hodnotnejšia (má byť hrubá 1.= lámať (pre lomivé drevo) a druhové označenie alnus je rodové označenie jelše.148. 151. Hlavné obsahové látky — antrachinónové glykozidy (5 — 8 %) sú zväčša odvodené od emodínu. Prieskum koreňovej drogy z farma198. Vyššie dávky sú nebezpečné (známe sú priotrávenia detí kôrou alebo plodmi). Na liečebné účely sa musí fermentovať. 152. toten lekársky. sirupu Latol (laxans). priamu. Často sa zamieňa s krvavníkom menším (Poterium sanguisorba L. KRVAVEC LEKÁRSKY V európskych oblastiach je rozšíreTOTEN LÉKAŘSKÝ nejší zber kvitnúcej vňate — Herba Sanguisorba officinalis L. 171. Oblasť jeho masovejšieho výskytu je na východe.mi bohaté na triesloviny (vo výchobou pôdnej vlahy. Zber sa robí na jar (marec —máj).Species laxantes ČsL 4 a čs. alebo umelým teplom (do 40 °C). Podľa ČsL 4 droga musí obsahovať najmenej 3.). S možnosťami zavedenia do terapie však boli problémy. zosýchací pomer je asi 3 : 1. Druh rastie najmä na naplaveni. Kvety v tmavopurpu. V našich končinách prvé zaručené správy o jeho aplikácii pochádzajú z čias Karola V. Častejšie ako kôra sa používajú jej prípravky či výťažky (Extractum frangulae fluidum — Extractum frangulae siccum . lebo sa kedysi používal na zastavovanie krvi. ďalej kyselinu chryzofánolovú. 10 4 1 14 12 4 4 151 . Listy riedke. hlavne glukofrangulín a jeho aglykón frangula-emodín. slabej peristaltike hrubého čreva a pri hemoroidoch. Denná dávka nesmie prekročiť 15 g. musia sa získať monomérne látky a prítomné látky oxidovať na menej dráždivé.5 14 10 3 7 II. Prvý na ne poukázal Petrus de Crescentiis (okolo r. rastie od nížin po horský stupeň. lístky dlhostopkaté. MaĽudovo: krvavé korenie. Dávkuje sa 1/2 až 1 kávová lyžička na šálku záparu. taliansky: Sanguisorba. Kôra sa suší buď na slnku. V homeopatii sa používa čerstvá kôra. 154. hrubšie ON 86 7038 pre koreňovú drogu — Radix sanguisorbae — má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HCl Obsah trieslovín — najmenej I. kognostického hľadiska robil aj autor textu (Kresánek. 193. stonku. Pomer zosušenia je asi covité. najmä nezrelé. 1961).5 mm a najmenej 20 cm dlhá). 5 2 0. keď korene použil jeho kováč pri zahmyzení koni. 197.88. 1927. V čerstvej kôre sú prítomné iba diantróny glukofrangulínu. 196. droga z k. vykopáTrváca bylina vysoká 60—150 cm. zúbkaté.65. Dáva prednosť mierne vlhkým polokultúrnym lúkam so stálou záso. 192. U nás sa vykupujú Great Bumet.a veľmi trpkú. pri pečeňových a žlčníkových i slezinových ťažkostiach. orezávajú sa mladé konáriky. 1305). kde ho poznali a liečebne využívali od najstarších čias (napr. pije sa po dúškoch najlepšie na noc. vlašský teriál sa suší zvyčajným spôsobom. vaj. maďarsky: meopatické účely sa používa čerstvá Orvosi vérfú. anglicky: kvitnúca vňať. Plody obsahujú tiež antrachinónové glykozidy.Možno ho sušiť aj na slnku. Podáva sa pri zlyhaní drastických laxatívnych prípravkov. striedavé. najlepšie po daždi a čím je získaná kôra tenšia. španielsky: Sanguisorba. Je častou zložkou metabolických a odtučňovacích čajovinových zmesí a má aj slabé anthelmintické pôsobenie. strebať. aby sa zabránilo dráždeniu. 1959. Nemá sa užívať v čase dojčenia . syn. Predmetom zberu a drogou mimoriadnej dôležitosti je kôra . lebo čerstvá kôra pôsobí inak ako droga (emeticky). bedrovník Pomer zosušenia je asi 5 : 1. rozkonárený podzemok očistení a krátkom omytí sa materiál s koreňmi. F. Krvavec nebol v antike veľmi známy. Reduktan (čajovina . ktorý je nižší a kvetné hlávky má aj v zrelosti zelenožlté.5 % voľných a viazaných antrachinónov a z toho najviac 1 % redukovaných. Podrobné farmaČajoviny č. Species laxantes Planta (čajovina — pomocná liečba pri návykových zapečeniach a laxans). 153.51. 1939 na Tomskom 172. Oszi vérfú. Vedecké rodové pomenovanie krvavca pochádza z latinského sanguis = krv a sorbere = sať. ale v malom množstve. lekárskom inštitúte (N. 177. spodnej vody asi v dvojmetrovej hĺbke.57. Korene i podzemky krvavca sú veľnách. ojedinele aj sušené plody.choroby žlčníka). Po má hrubý. granuliek Mucilogran a dražé Properistol (laxans). Sennagran (granulky . nesmie noperovité.85.laxans).účinné látky sa vylučujú do materinského mlieka. Cortex frangulae je zložkou oficinálne preháňavej čajoviny .pomocná liečba pri tučnote).však zmoknúť. 50. robí sa v júni—júli. 169.4 : 1. Jej jednotlivá terapeutická perorálna dávka vo forme záparu podľa ČsL 4 je 1 g.Cortex frangulae. nepár.

antidiaroikum. nie je náročný na dusík a pôdnu vlhkosť. anglicky: Herb Bennet. Niektoré kuklíky cudzieho pôvodu sa u nás pestujú v záhradách.5—5 %). obsahujú ďalej triterpénové saponíny (sangvizorbín a waremokonín — aj vo vňati. maďarsky: Kózonséges gyombérgyókér. ktoré asi tvoria aktivátor pôsobenia). šikmý. KUKLÍK MĚSTSKÝ Geum urbanum L. ďasien. Podzemné časti majú podobné. Niekedy sa z čerstvej vňate lisovaním získava šťava. Charakteristický druh dubovo-bukových lesov. kvasných dyspepsiách a zápaloch žalúdka (gastritídy). s ktorými sa robili rozsiahle klinické pokusy a výskumy najmä za druhej svetovej vojny. taliansky: Cariofillata. na okraji ktorých rastie. Listy byle sú trojpočetné. z nosa. Rozšírený od nížin do subalpínskeho stupňa. V čerstvej vňati je dosť kyseliny askorbovej. čepele pokrývajú chĺpky a žliazky. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky ani vo vyšších dávkach. Terapeutické pôsobenie a použitie vňate je podobné ako pri väčšine drog s obsahom trieslovín a saponínov: slúži ako protikrvácavý prostriedok pri krvácaniach rozličného pôvodu (napr. potočný je príbuzný druh (G. Druhové označenie vystihuje výskyt. žalúdka. čriev a i. karafiátový kořeň. ale ešte širšie použitie. farmaceutický priemysel používa koreňovú drogu ako zložku čajoviny Tormentan. až 2. Podzemok hrubý. eutrofným vodám. Preskúmané sú najmä drogy sovietskej proveniencie. KUKLÍK POTOČNÝ časti majú vyšší obsah). dlhostopkaté. močaristým terénom. flavonoidy a antibakteriálne pôsobiace látky (vo veľkej miere viazané na triesloviny. pri vredoch a pod. francúzsky: Benoite officinale. dezinfekčné. zriedka rozkonárený. rastie však často aj v iných rastlinných spoločenstvách. macerovať za studena 8 — 10 hodín. Čajoviny č. vzniklo asi z gréckeho geuo = ochutnávam (vzhľadom na voňavý koreň). rastie na vlhkých lúkach. Kuklíky sa používajú v liečiteľstve už od staroveku.). 27. zajačie oko. 31. anthelmintické a veľmi dobré protibakteriálne a proti- Trváca bylina vysoká 30—60 cm. rusky: KUKLIK MESTSKY KRVAVEC LEKÁRSKY KUKLÍK POTOČNÍ Geum rivale L. pretrhovane nepárnoperovitých listov. jasnožlté. Pomenovanie Geum možno nájsť už u Plínia. protizápalové. zadržiavanom močení a zápaloch ciev. Uplatnili sa hlavne ako rovnocenná náhradka za tanalbín (upravené do tabliet). španielsky: Cariofilata officinal. pri hnačkách. Pri zbere sa medzi nimi zvyčajne nerobí rozdiel. zakončený prízemnou ružicou dlhostopkatých. črevných kataroch. rivale L. vyšší. horné trojlaločnaté. Aplikuje sa v kloktadlách (pri angíne). Plody sú nažky. na omývanie rán. maternice. hrebíčkový kopček. piť cez deň po dúškoch 152 alebo vo forme tinktúry (30—50 kvapiek po jedle). Vňať má dobré antibakteriálne a skôr antistocídne účinky (proti prvokom). K.prvokové pôsobenie. Plínius opísal druh . brehoch vôd a lesných prameníšť od nížin až po alpínsky stupeň. Pôsobí aj antiseptický. kubičkové korenie. je menej hojný. Dávkovanie: 2—3 čajové lyžičky na pohár vody. Koreň sa dávkuje 1 lyžica na šálku odvaru. Čs. pri letných hnačkách. malé. Výťažky sa dávajú do rozličných galenických foriem alebo sa aplikuje priamo prášok (na šnupanie). z ktorej sa pijú 4 — 6 čajových lyžičiek denne. rašelinách. ktorá sa uplatňuje ako adstringens. hrebíčkové (kravské) korenie. Kvety sú koncové. predovšetkým ako adstringens. Všeobecne majú výrazné vonkajšie i vnútorné sťahujúce. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: benedykt. s väčšími sivočervenými alebo svetločervenými kvetmi. užíva sa každé 2 h 1 lyžica alebo vo forme riedkeho liehového výťažku (30-50 kvapiek 3—4x denne). zázvorový koreň Nemecky: Echte Nelkenwurz. kravský rebríček.). Dáva prednosť rumoviskám. na hemoroidy a proti hnačke. s ktorým sa často kríži.

Rastlina sa kedysi užívala aj ako expektorans a pri vracaní. krváca- nie z ďasien. inak sfarbená droga maximálne 10 % (20 %). Drogy treba pri skladovaní chrániť pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených nádobách. organických prímesí 1 % (2 %). anorganických 8 % (10 %). Z obsahových látok sú najhojnejšie zastúpené triesloviny (až 30 %). Nadzemná časť sa odstráni a po očistení od hliny sa podzemky sušia na vzdušnom mieste (aj umelo pri teplote do 35 °C). horčina a flavón. Pri vonkajšom použití slúži na výplachy ústnej dutiny pri uvoľňovaní zubov. španielsky: Maiz común. hnačky a dávenie. no pre relatívne nízky obsah trieslovín má pri liečbe hnačiek len slabý účinok. potočného je podobné. popol 10 % (12 % ) . resp. ktorá pre I. Čajoviny č. Mais cultivé. Koreň sa používa v domácnosti ako náhradka za klinčeky a škoricu. organických prímesí 2 % (4 %). K. vlhkosť 13 % (13 %).KUKLIK MESTSKÝ KUKLÍK POTOČNÝ ako geum a vychvaľoval ho ako prostriedok proti prsným ťažkostiam. potočného má ako droga označenie Radix (Rhizoma) caryophyllatae aquaticae seu gei rivularis. Najčastejším predmetom zberu a nákupu je podzemok s koreňmi .Radix (Rhizoma) caryophyllatae seu gei urbani. obsah popola 15 % (18 %). ako dezinfekčné kloktadlo (odstraňuje nepríjemný pach z úst). na omývanie alebo obklady pri niektorých kožných ochoreniach a na kúpele pri hemoroidoch. Droga pre obsah trieslovín je adstringens a antidiaroíkum: zastavuje krvácanie. V homeopatii sa používa esencia z celej čerstvej rastliny i tinktúra zo sušeného podzemka bohatá na triesloviny. taliansky: Mais.podobne ako k. Podzemky sa vykopávajú na jar alebo na jeseň a sušia na vzdušnom mieste teplotou do 35 °C. ktorý vzniká pri enzýmovom rozklade glykozidu geínu. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . akosť (II. Na homeopatické účely sa používa celá čerstvá kvitnúca rastlina. september až november) alebo zjari (február—marec). Vňaťová droga sa hodnotí podľa IN 3/84. 221. obaloch. anorganických 1 % (2 %).Gramineae) Ľudovo: turecká pšenica Nemecky: Getreide-Mais. vlhkosť 14 % (14 % ) . hemoroidy. Dávkovanie: interne 1-2 g prášku viac ráz denne alebo 1 kávová lyžička koreňovej drogy na šálku záparu (pije sa 1 — 2 x denne). Listy 153 . hromadne vyrábaný prípravok s tinktúrou z kuklíka je Stomatosan — antiseptikum ústnej dutiny. zvonka 2 polievkové lyžice na 1/2 litra záparu (kúpele. omývanie kože). rusky: KUKURICA SIATA Kultúrna jednoročná. francúzsky: Mais. Lipnicovité — Poaceae (Trávy . popola nerozpustného v HC1 5 % (8 %). výplachy. Pre horkú chuť i obsah silice s príjemným klinčekovým pachom sa používa aj v likérnictve. akosť v zátvorke) pripúšťa maximálne 3 % (5 %) nadzemných častí. Podzemok k. maďarsky: Csoveskukoricza. popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . až 300 cm vysoká bylina s plnými steblami. Vňať sa užíva v horúcom zápare (2 lyžičky na pohár vody) a vo forme tinktúry (10-15 kvapiek 2-3 razy denne). Miesto rastu si včas zistíme (ešte v čase kvitnutia byliny). KUKUŘICE SETÁ Zea mays L. anglicky: Indian Corn. Čs. Ľudovo sa cení ako stomachikum. 32. polievok a prívarkov. Aj použitie drogy k. Vňať zberaná na začiatku kvitnutia sa suší pri teplote do 35 °C a obsahuje predovšetkým silicu a triesloviny. vykopávaný v jeseni (október. mestský obsahuje popri trieslovinách a horčine aj geín (geozid-glykozid). Pre obsah horčín je aj posilňujúcim prostriedkom pri ochoreniach žalúdočno-črevného traktu. Predmetom zberu je niekedy aj vňať — Herba caryophyllatae alebo celá rastlina. podstatnou obsahovou látkou je však silica s eugenolom. tlmí črevné koliky. z ktorého sa pri hydrolýze uvoľňuje silica s eugenolom. Koreňová droga podlieha internej norme IN 4/82. vykašlávanie krvi. Mladé byle sa dávajú do omáčok. resp. potočný .

1493 Kolumbus.KUKURICA SIATA veľmi dlhé. Dnes sa už predáva múka i krupica z kukurice získaná zomletím až po odstránení olejnatých klíčkov. takže kukurica nesplanieva. ktoré sú príčinou pachuti. Pražila sa z nich tzv. odporúča sa chorým a rekonvalescentom (je to v podstate Maizena). okolo r. Castan (1879) ich dávno poznal ako sedatívum a diuretikum. Blizny sú známe aj ako prostriedok na falšovanie šafranu. Jej múka nemá lepkové zlúčeniny. vzhľadom na to. ktorá sa používala ako sladidlo. Samčie kvety v priamej koncovej metline. sacharidy. samičie v šúľkoch vyrastajúcich z pazúch listov strednej časti stebla. aj v mohylách okolo Mississippi. olej a alantoín (pozri kostihoj). dodávajú špeciálnu príchuť anglosaskej whisky. najmä kŕčovitým. Rastie iba v kultúre a je odkázaná na sústavné ošetrovanie človekom. pri piesku a ťažkostiach s močením (Peyer. Osevne plochy kuku- rice sa v minulých desaťročiach podstatne zvýšili predovšetkým v ZSSR. Blizny obsahujú saponíny (asi 3 %). no rýchlo sušiť v tieni. Zrná kukurice slúžili ako náhradka za kávu. Vo farmácii sa ešte dnes používajú čnelky (blizny) samičích kvetov. s dlhými pošvami. Treba ich opatrne. takže pečivo má osobitnú príchuť. Odtučnená kukuričná múka je veľmi výživná a ľahko stráviteľná. 1937). Zachovali sa prastaré ságy a bájky o jej význame pri náboženských obradoch. šúľok ostáva trvale obalený pošvami. kde vegetuje od mája do prvého prízemného mrazu. Bežné dávky sú 4 —8 g drogy na jednu šálku záparu (denná dávka 40 g). Používanie blizien vošlo do histórie od druhej polovice minulého storočia. silicu (asi 0. V homeopatii sa používajú čerstvé blizny na prípravu tzv. Palice i obilky sa našli v pohrebiskách i katakombách Peru. amíny. široké do 10 cm. Zberajú sa v júli—auguste (pri dozrievaní kukurice).2 %). do Afriky. Saladinova káva. Zrelé šúľky sú dlhé okolo 30 cm. Kukurica sa od najstarších čias používala aj v liečiteľstve. Darí sa jej na výživných. kde je rastlina dôležitou krmovinou i chlebovinou. takisto neopadáva z rastliny. Doviezli ju k nám z Ameriky. Vedecký názov kukurice vznikol z gréckeho zaein = žiť. Okázalé slávnosti s kultom kukurice pozná Čína rovnako ako americkí Indiáni. Do stredoeurópskych oblastí sa dostala pravdepodobne z Balkánu. O jej rozšírenie sa údajne najviac zaslúžili Cigáni. ktoré vyčnievajú na vrcholkoch šúľkov. že poskytuje „denný chlieb" a dru154 hové označenie mays je peruánskeho pôvodu — ich pomenovanie kukurice. pije sa každé 3 h za polievkovú lyžicu. dostatočne vlhkých pôdach južných častí štátu. živicu (asi 2 %). Stržeň byle obsahuje až 9 % sacharózy. Ako droga sa odborne nazývajú Stigmata maydis (maidis) alebo Stylus maydis. Jej zrno nevypadáva. Za prvotné nálezisko kukurice sa najčastejšie pokladá Peru a Bolívia. chemicky nie celkom prebádaný alkaloid. a preto sa pri výrobe pečiva mieša s pšeničnou alebo s ražnou. Prvé zrná kukurice priviezol do Starého Sveta r. minerálne látky (hlavne draslík). podľa sovietskych bádateľov má aj žlčopudné účinky. keď jej semená dozrievajú. a to vraj už v pobielohorskej dobe. triesloviny (11-13 %). cukrovej kukurice. stor. ale aj účinným a neškodným odtučňovacím prostriedkom a antidiabetikum (s dosť problematickým pôsobením). Známe je pestovanie tzv. V produkčných kukuričných oblastiach sa spomínajú ako liek proti bolestiam mechúra. pokrývajú ich žltkasté až žemľovožlté hranato-guľaté zrná. 1630.do Strednej Ameriky. Zrná sa spracúvajú aj v liehovarníctve. Pôvod kukurice dodnes zahaľuje tajomstvo. horčiny (okolo 1 %). pri močovom piesku. Rastlina je príležitostným ľudovým prostriedkom používaným pri ťažkostiach s močením (diuretikum). urtinktúry alebo tabliet „Teep". z obalu vyčnievajú nitkovité čnelky dlhé až 20 cm. farbivá. Niektorí autori kladú jej vlasť na územie starých Navajov a Mayov . Portugalskí moreplavci ju zaviezli ešte v 16. flavonoidy. Dôležitú farmaceutickú surovinu tvorí olej lisovaný z kukuričných klíč- .

160. Rafináciou oleja sa u nás vyrába Palmol E (Palma.). molekulovou destiláciou sa z oleja lisuje vitamín E.. s nápadne vyčnievajúcou žilnatinou a objímavými pošvami. španielsky: Elleboro (Eléboro) blanco. sa ľudové pokladajú za účinné antacidum (znižujú nadmernú kyslosť žalúdočnej šťavy). Kvetonosná stonka nesie drobnejšie listy a vrcholovú metlinu drobných zelenkastých kvetov . technicky sa používa na apretúry a na prípravu špeciálnych škrobov.kov (lacnejší ako olej z pšeničných). ryžových kukuríc (Zea mays var. striedavé. maďarsky: Fehér zázspa. elipsovité. premieňa ich na hrčovité zdureniny plné čierneho výtrusného prachu. ktorá je oficinálna v USA. 2 6 15 15 6 0. ktoré majú podobný účinok ako námeľ (pozri heslo kyjanička purpurová). tvoria nepravú stonku. lobelianum Bernh. Eurázijský druh. Plody sú tobolky s mnohými semenami. Čajoviny č. taliansky: Ellebro bianco. lobelianum Bernh.Amylum maydis. lobelianum (Bernh. Ľaliovité — Liliaceae Nemecky: Weisser Germer. ktorý je toxický. Prevažnú časť oleja (80 %) tvoria nenasýtené mastné kyseliny (acylglyceroly najmä kyseliny linolovej a olejovej). 1 3 15 12 4 1 11.doplnok každej ľudovej zábavy. Podzemok valcovitý.7 ČsL 4 1 3 15 12 4 1 155 . určený pre farmaceutický priemysel. KYCHAVICA BIELA KYCHAVICA BIELA + Veratrum album L. viride Ait. dodávaný aj na spotrebiteľský trh. nigrum L. Liečebne sa používajú aj podzemky k. Lobelova — V.. everta) zvané pukance . znetvoruje klasy. vyrába sa z neho glukóza. rusky: KÝCHAVICE BÍLÁ lohách. používa sa na prípravu dietetík a iných výživných prostriedkov a prípravkov. Pražené končisté zrná tzv. 153. Vedecký názov kýchavice je z latin- Trváca bylina vysoká 50—150 cm. Rastie na lesných lúkach. okolo salašov a na slatinách vo vyšších po- Kvalita drogy sa posudzuje podľa ON 86 7035 a československého liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Zle sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah alkaloidov — najmenej I. ktorá má hnedopurpurové kvety na pomerne dlhých stopkách. Široké použitie má aj kukuričný škrob . hojný najmä v Karpatoch. tvorí zložku púdrov a zásypov. Bratislava). francúzsky: Hellebore blane. Šťava z mladých plodov kukurice sa zahusťuje na sirup a slúži ako sladidlo do konzerv. prípravku Protosan — roztok (stomatologikum). olej má široké potravinárske (predovšetkým surový) a technické upotrebenie. zväčša v chránených oblastiach. anglicky: White Hellebore. čierna — V. v Čechách vzácne aj prísne chránená k. maltóza. listy veľké. Liečivé zložky sú súčasťou čs. sirupy. Na Slovensku rastie iba poddruh kýchavice bielej Lobelovej (novšie označovaný ako k. praskavých. Obsahuje alkaloidy (ustilagín a amíny). Povestný a obávaný cudzopasník — sneť kukuričná. uplatňuje sa v galenike (výroba tabliet a piluliek).ssp. Ustilago maydis.) Arcang. novšie rátaná za samostatný druh: V.. zelenej — V.

Jestvuje veľa biologických rás týchto húb (námeľov). 1853 Tulasne. Námeľ treba zberať dokonale zrelý. Po presušení teplotou do 35 °C treba drogu prísne chrániť pred vlhkom v dobre uzatvorených obaloch a pred svetlom. podobne ako alkaloid akonitín obsiahnutý v prilbici. Droga a jej prípravky sa vnútorne uplatňujú vo veterinárstve ako žalú156 dočné prostriedky a zvonka ako šnupacie prášky i proti hmyzu. octová. maďarsky: Anyarosz. Pomenovanie sa môže vzťahovať aj na čemericu (dnes Helleborus L. Vedecké pomenovanie huby je z latinského clava = palica. Perkoláciou sa z drogy pripravuje tinktúra (Tinctura veratri). alkamíny (jervín. Otravy postihujú i dobytok. benzoová). rusky: PALIČKOVICE NACHOVÁ Namiesto zrna sa v klase raži. maslová a veratrová. Sú účinným liekom iba v rukách lekára. oficinálny vo väčšine svetových liekopisov (aj v ČsL 4).3 : 1. Na jar na ňom vyrastú stopkaté fialovočervené paličky a v nich sa vyvíjajú výtrusy. Predmetom farmaceutického zberu sú podzemné časti: podzemok i s koreňmi.ského verare = hovoriť pravdu. matka Nemecky: Mutterkorn. Pomer zosušenia je asi 3.5 % prudko jedovatých alkaloidov steroidného typu (cholestanového alebo C-nor-D-homocholestanového radu). z ktorých každá napáda inú rastlinu. ovce a teľce. rožtekovitý útvar dlhý 2—3 cm — námeľ. V homeopatii sa z usušených podzemkov pripravuje esencia (dil. Základ ich esterových.) Tul. Huba po tomto štádiu svojho života opäť vytvára iný druh výtrusov — konídie. Veratrové alkaloidy znižujú krvný tlak a spomaľujú srdcovú činnosť. Menej kvalitný tovar sa spracúva priemyselne. zriedka pšenice alebo jačmeňa. nelepiaci sa na prsty. mimoriadne nebezpečné (1—2 g drogy alebo 10—30 mg alkaloidov môže usmrtiť človeka).09-0. Obilie sa prv nečistilo a o námeli sa myslelo. Výskyt námeľa je zriedkavý a nestačí kryť spotrebu. angeliková. Výberom možno dopestovať skleróciá s vyšším obsahom a druhovo špecifikovaným. zvonka najmä na svrbivé pluzgierovité vyrážky. Zber sa robí v júni -júli.0 — 1. Pre nepresný botanický opis nemožno potvrdiť.5 : 1. veľkosťou. Obsah alkaloidov v skleróciách je podmienený geneticky a závisí od ekologických faktorov rovnako ako alkaloidové spektrum. Alkaloidy sú buď voľné. nesmie teplota presahovať 50 °C. V homeopatii sa používa i čerstvý podzemok. Po krátkom omytí a prípadnom pozdĺžnom prerezaní sa opatrne a rýchlo suší. kyjak a caput = hlava. Všetky časti rastliny. vyvíja fialový. D 4). glykozidových i volných alkaloidov spočíva na steroidnom jadre (chemicky podobnú štruktúru majú náprstníkové čiže srdcové glykozidy). hlavne kozy.Secale cornutum. dáva však prednosť obilninám. námeľ. nerozdrobenú. novšie sa začína pestovať aj umele na špeciálnych živných pôdach. hlavne však rozdielnosťou v skladbe obsahových látok — alkaloidov. 1929 v Írsku. germerín a i. ktoré prenášajú muchy na ďalšie semenníky (letná nákaza). podľa stavby huby. či liečivý druh často spomínaný v antickej literatúre predstavuje k. pochádza iba z raže. pokladané za morové nákazy. Niekedy sa používajú výťažky ako zložka mazadiel pri neuralgii a reumatizme. aplikovaná pri kolapse (náhle zlyhanie krvného obehu).5 1 7 5 0. bielu — Helleborus leukos. Alkaloidy — predovšetkým jervín a jeho deriváty — vyvolávajú abnormality plodov. ktoré lížu medovinu vylučujúcu sa na spodných zhrubnutých častiach okvetných lístkov. alebo esterovo či glykozidicky viazané. ktorá má podľa ČsL 3 obsahovať 0. potvrdí sa pravdivosť povedaného. Skleróciá sú vý- značné formou. Opeľovanie kvetov kýchavice obstarávajú hlavne niektoré muchy. najmä podzemné orgány.2 % alkaloidov. Droga z voľne vytváraného skleróciá obsahuje do 1 %. melanchólii. Pomer zosušenia je asi 1. Hlavné účinné látky sú estery (cevadín. Materiál sa zbavuje hliny i nadzemných častí. Kýchavice — najmä biela a zelená — sú predmetom rozsiahleho prieskumu. prášok veľmi dráždi sliznice a núti na kýchanie. resp. antipyretikum. claviceps = kyjakovitý. má trvale horkú a ostrú chuť. triterpény a flavonoidy. Možno ju skladovať maximálne jeden rok.). rubijervín). purgans a diaforetikum) sa pre vysokú toxicitu už dávno zanechalo. Vykopávajú sa v jeseni (september—október). španielsky: Cornezuelo de centeno.1 . ražná hubka. KYJANIČKA PURPUROVÁ + Claviceps purpurea (FR. farbou. anglicky: Ergot. pri stavoch ochrnutia. Domácke vnútorné užívanie drogy a izolátov z nej (ako emetikum.11 % alkaloidov. veratridín. Robí sa to strojové pomocou špeciálnej očkovacej látky. najmä raži.).Clavicipitaceae Ľudovo: čierne (svätojánske) žito. obsahujú 1. lebo vraj ak sa kýchne.5 0. preto sa droga produkuje umele infikovaním raže na osobitných poliach. Droga nepáchne. Znovu zdôrazňujeme: droga a jej prípravky sú toxické. ľahko sa uvoľňujúci z klasov. kŕčoch. Vývojový cyklus huby opísal r. Neskôr vypadáva z klasu a v pôde prezimuje. pretože znecitlivujú nervové zakončenia. ktoré infikujú niektoré semenníky hostiteľa (jarná nákaza). francúzsky: Ergot de seigle. Oficinálna droga . resp. Doposiaľ po- ČsL 2 má na námeľovu drogu tieto požiadavky (zhodné s ČSN 86 7310): Znak Zlomky sklerócií Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Skleróciá napadnuté hmyzom Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah alkaloidov — najmenej Najviac v % 7 1. V esterových alkaloidoch sa viažu viaceré kyseliny (napr. Droga obsahuje aj organické kyseliny. astme i čiernom kašli a úplavicových hnačkách. a tak sa dostával ako nebezpečná prímes do múky a vyvolával najmä v stredoveku ťažké a dlho prebiehajúce otravy. Škodca napáda divorastúce trávy. Kyjaničkovité . Vývojový cyklus sa končí zároveň s obilím. zväčša však len okolo 0. Ak sa použije umelé teplo. že je to iba znetvorené zrno. a to iba vcelku. Preto by sa mal zberať 1—2 týždne pred žatvou (vtedy obsahuje najvyššie percento účinných látok). glukoalkaloidy (pseudojervín). taliansky: Segala cornuta. Epidémie zapríčinené námeľom sú známe aj v novších dobách — dokonca r.

ergobazín. ktoré majú špeciálne účinky. tiež pri Basedowovej chorobe. bradavičník. anglicky: Greater Celandine. celistoň. Ergotamín sa uplatňuje aj pri popôrodných krvácaniach. xantónové farbivá a steríny. ako celá rástli157 LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ KYJANIČKA PURPUROVÁ známe asi 30 alkaloidov námeľa. Druh patrí k dusíkomilným a vlhkomilným bylinám. ktoré sa zvyčajne delia na dve kategórie: alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej a klavínové alkaloidy. Šťava v stredoveku slúžila na výrobu kameňa mudrcov. španielsky: Celidonia. Rastie hlavne v rôznych spoločenstvách burín blízko ľudských obydlí. olej (asi 30 % ) . fenylalanín. celadona. ale pre silný sympatolytický a centrálne sedatívny účinok väčšmi pri migréne a v neurológii. cholín. napr. Vedecké i národné pomenovania rastliny sú odvodené z gréckeho chelidón = lastovička. dravnícovina.používa v gynekológii ako pomocný prostriedok pri pôrode. šelvoro. vo vlhkú. niekedy sa odvodzujú od latinského coeli donum = dar nebies. Anavenol dražé a kvapky. krvavý starček. iba jej izolované alkaloidy. Lastovičník je velmi stará liečivá rastlina. Skúmala sa i pri hľadaní protirakovinových liečiv (napr. napr. rusky: Trváca bylina vysoká 30—80 cm. Droga sa v terapii nepoužíva. maďarsky: Vérehulló fecskefú. listy nepárnoperovito zložené. Bellaspon dražé. krkavec. farmaceutický priemysel vyrába asi 20 druhov prípravkov. taliansky: Celidonia. cendelín. francúzsky: Chelidoine. centrálne na predĺženú miechu (znižujú krvný tlak aj frekvenciu srdcového tepu) a na medzimozog (vzniká mydriáza — rozšírenie zreničiek. tolita Nemecky: Grosses Schóllkraut. ergotamínovej a ergotoxínovej a sú v nich viazané aminokyseliny prolín. Ergometrín vyvoláva na maternici rytmické sťahy. metylkarbaminolamid kyseliny lyzergovej) a peptidové alkaloidy skupiny ergometrínovej. krvavník. dajú sa však na ne syntézou previesť. klavínové alkaloidy nie sú terapeuticky dôležité. Alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej sa zvyčajne delia na dve skupiny: jednoduché amidy (napr. Čs. krkavičník. hadí mlieč. hypoglykémia — zníženie množstva cukru v krvi). odporúčaná najmä pri žltačke a očných chorobách. betaín). hydroxyalanín. Osobitne zaujímavé vlastnosti ho z času na čas vracajú do terapie. Pred návodom na zber upozorňujeme: oranžové mlieko (šťava lastovičníka) sa dosť nekriticky síce preceňuje v dráždivosti a toxicite. neurohumorálne (na nervový a miechový systém. i teraz sa stáva predmetom výskumu. opačné ako adrenalín). nebeský dar. ergín. Crystepin dražé a iné. zámeny neprichádzajú do úvahy. tyramín.sťahujú maternicu). celodej. vytvárajú farmakologicky neúčinné stereoizoméry — deriváty kyseliny izolyzergovej. lišajník. všetky podliehajú lekárskemu predpisu. periférne (vazokonstriktívne — sťahujú cievy a uterokontrakčné . hlohový mlieč. Plody sú tobolky. takže majú určité cytostatické pôsobenie (zastavujú rast nádorových buniek — predpoklad aplikácie na bradavice). hydroxyvalín a kyselina hydroxyamínomaslová. Ostatné obsahové látky námeľa tvoria amíny (histamín. Makovíté — Papaveraceae Ľudovo: bolák. väčší je u nás jediným druhom rodu. leucín.usporiadané do okolíkov. v mliečniciach má oranžový latex. preto sa . VLAŠTOVIČNÍK VĚTŠÍ + Chelidonium majus L. klimakterických ťažkostiach a poruchách neurovegetatívneho systému. lenže sú priveľmi toxické. kvety žlté. alkaloidy lastovičníka (chelidonín a i. Veľký terapeutický význam z alkaloidov má najmä ergobazín (označovaný aj ako ergometrín alebo ergovín) a ergotamín. L. napr. ktoré obsahujú námeľové alkaloidy. pričom sa často kombinuje s výťažkami z ľuľkovca alebo s barbiturátmi. častejšie však na zvládnutie krvácaní (hlavne po pôrode). Alkaloidy sa chemicky ľahko menia.) sú sčasti založené na báze benzofenantridínu. Robinson 1896 a Stickl 1929). Stonka rozkonárená. valín.

sangvinarín má podobné vlastnosti ako strychnin (pozri Semen strychni — cudzokrajné drogy).: 164. Listy podvihnú- 158 . droga sa však užíva v kombináciách. resp. 8 4 2 13 18 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Lavandula angustifolia Miller Hluchavkovité . protoberberínovému (berberín) a protopínovému (protopín. D 3 — 0) má v podstate podobnú indikačnú oblasť ako alopatia. aβ-allokryptopin). má tlmivé účinky (v nadzemnej časti je ho však málo). chelerytrín — je jedovatý. farmaceutický priemysel používa výťažok ako zložku pasty Alysal — aplikuje sa na chronické ekzémy a drogu v granulkách Boldogran — choleretikum a cholekinetikum. na doliečenie posthepatitických stavov. francúzsky: Lavande. až narkotický pach a ostrú horkú chuť.4-0. 169. Droga sa po dosušení musí dobre zabaliť. rusky: LEVANDULE LÉKAŘSKÁ Trsovitý poloker s priamymi konármi. Homeopatická esencia (dil. Ak sme zberali vňať i s koreňom.príp. možno ho viac ráz pri tom obracať. Zberá sa mimoriadne dôležitá mladá vňať — Herba chelidonii. Jej celkové pôsobenie je spazmolytické. mierne sedatívne. Skladujeme ju v dobre uzatvorených obaloch (najlepšie z umelých hmôt). španielsky: Lavandula. vo vňati 0. Mliečna šťava obsahuje kolísavé množstvá celého radu alkaloidov. radšej ho preto robme v rukaviciach a nenechajme zberať rastlinu deťom. na začiatku kvitnutia (máj . 4 2 1 13 15 II. Materiál sušíme v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach (teplotou do 35 °C). ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. ktoré z chemického hľadiska patria k typu benzofenantridínovému (chelidonín. koreň dokonale očistíme a sušíme v celosti. bez hrubších častí a zožltnutých listov. sangvinarín). Homeopatia vyžaduje čerstvý koreň zberaný pred kvitnutím rastliny. maďarsky: Levendula. ako extrakt alebo tinktúra. Čajoviny č. Všetky alkaloidy majú baktericídne vlastnosti. Kvalita drogy Herba chelidonii sa posudzuje podľa ČSN 86 6821. vysoký až 50 cm. apríl až júl). sušením rastlina veľa stráca na účinnosti i toxicite.LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ na. a to celá.3-1 % (platné nemecké liekopisy žiadajú 0. taliansky: Lavanda. po vytiahnutí rastliny zo zeme odstránime zvädnuté a zožltnuté časti. tiež spazmolyticky. Dávky drogy sú 0. 180. Čs. cholagogické (pri cholecystopatiách). ľahko vlhne a do nákupne sa nesmie odosielať nedosušená. Čerstvá droga má po rozdrvení odporný. nerozrezávame. chelerytrín. Pomer zoschnutia je asi 5—6:1. berberín okrem dráždivého pôsobenia na hladké svalstvo má aj cholekinetické vlastnosti (podporuje tvorbu žlče).8 %). v koreni je ich aj do 2 %. anglicky: Common Lavender.0 g na šálku záparu.5-1. Chelidonín pôsobí podobne ako morfín — centrálne sedatívne a analgeticky. droga obsahuje aj silicu a flavonoidy. novšie sa úspešne aplikoval pri glaukóme do očí. príbuzných opiovým. lebo splesnie.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Lavendel. čo sa niekedy žiada. ale je individuálne dráždivá a môže vyvolať ťažkosti. Doposiaľ sa izolovalo viac ako 20 alkaloidov.

Zámeny a falšovania drog prakticky neprichádzajú do úvahy — materská rastlina sa výhradne pestuje. s obľubou sa užíva pri migréne. kvetná i vňaťová časť má osobitne charakteristický výzor. ktoré na vrchole stonky tvoria klas. pije sa 2 x denne. sedatívum. pije sa 2 x denne. Plody sú lesklé tvrdky. častejšie sa užíva v zmesi s inými drogami.5 0. Spik-olej. čiarkovité. pretože kvety sa rozvíjajú postupne. Externe sa používajú 3 lyžice drogy na liter záparu na kúpele. Kvet i vňať levandule sa uplatňuje predovšetkým ako nervínum. Bylinné vrcholce sa odrezavajú alebo žnú krátko pred kvitnutím. príp. linalol (10—15 %). V droge je veľa trieslovín (asi 12 %). potom málo nerolu. Vhodná teplota na sušenie je asi 20—30 °C. cholagogum a externé derivans. na rube srstnaté. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená droga ako materská rastlina Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. Levanduľa ako väčšina hluchavkovitých rastlín je medonosná a možno ju úspešne pestovať ako okrasnú.5 14 8 1 II. Ak sa suší umelým teplom. rozmarínom. Ak sa žiadajú iba kvety. Kvet obsahuje 1—3 % silice.5 12 12 0. Importovaná rastlina. linaol a terpénové alkoholy ako L.). obsahuje minimálne 35 % esterov. podporuje trávenie a zvyšuje tvorbu žlče. vňať s kvetom — Herba lavandulae a kvet — Flos lavandulae. Vňať: 2 kávové lyžičky na šálku záparu. je chudobná. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé kvety. resp. angustifolia. Skladá sa asi z 30 doposiaľ známych zložiek. externe: 6 polievkových lyžíc na liter záparu na kúpele. nespavosti (podobne ako medovka — Melissa officinalis L. Rastliny možno zberať aj viacej razy do roka. až bez esterov (s linalolom a cineolom ako hlavnými zložkami) a lavandínové silice pochádzajú z hybridov (napr. hystérii. oddávna sa pestuje v záhradkách. máspazmoľytické účinky pri kŕčoch. L. Silica (Oleum lavandulae) je zlož159 . Liekopisne neprípustná silica z príbuzného druhu L. Kvetnú drogu treba veľmi starostlivo skladovať . resp. strata na hmotnosti býva asi 75-80 %. sivomodré až fialové. prvosienkou. valeriánou a pod. srdcových ťažkostiach.2 II. Pomenovanie levandule je odvodené od latinského lavare = umývať (oddávna tvorila prísadu do kúpeľov). Predmetom zberu na farmaceutické a kozmetické účely býva vňať. borneolu.Na kvetnú drogu — Flos lavandulae sa vzťahuje ČSN 86 6228: Akosť — najviac v % Znak Neúplné rozvinuté kvety a iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Drobné kvety takmer sediace. škodí jej vlhko i svetlo. V zmesiach je levanduľa obľúbená najmä s medovkou. — tzv. mierni bolesti a koliky. 30-32 % ) .v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). na samom začiatku kvitnutia (júl-august). zoskupené v chudobných papraslenoch. latifolia x L. hlavnou zložkou je linalylacetát (30-50 % ) .7 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Obsah silice — najmenej Vňaťová droga — Herba lavandulae sa hodnotí podľa ON 6831. latifolia Med. Po usušení sa jednotlivé kvety i s kalichom obtŕhajú. 5 1 1. geraniolu a iných terpénov. 10 10 1 1 té. Zvyčajné dávky kvetnej drogy sú 1 kávová lyžička na šálku záparu. oficinálnu vo väčšine svetových liekopisoch. odrezavajú sa kosákom iba koncové klasy papraslenov a dávajú sa sušiť v tenkých vrstvách. 5 5 0. Hlavnými dodávateľmi drogy na farmaceutický trh sú Španielsko. 10 2 3 14 10 0. angustifolia) obsahujú hlavne linalylacetát (20-24 %. teplota nesmie prekročiť 30-35 °C (silica). Francúzsko a Maďarsko. priaznivo pôsobí pri neurasténii. sa vňať suší v prievane vo zväzočkoch.5 12 13 0.

kým mäkké a pružné. Príbuzná 1. niektoré však rastú iba na Kaukaze. silica tvorí zložku masti Rheumosin unguentum — derivans (prekrvujúce mazadlo) a aromatickej masti — Unguentum aromaticum Spofa. Ostatné druhy liesok (je ich asi 15). ktorý včely potrebujú ako bielkovinovú stravu pre rozvoj svojich plodov. sa u nás pestujú v parkoch. atropurpurea. Obľubuje mierne vlhké stanovištia a vápencové pôdy. Plody sú oriešky v čiaške. listy má široko vajcovité. rezbári a výrobcovia palíc. Lieska má osobitný význam ako drevina na vysádzanie opustených a zanedbaných miest.hojne vraj rástla v okolí mesta Avelly či Abelly v Kampánii.kou mazadiel proti reumatizmu. užitočný vďaka plodom. rusky: LÍSKA OBECNÁ LIESKA OBYČAJNÁ Ker alebo menší strom. má dlhé oriešky a stromovitá 1. napr. končisté. zvaná aj lombardská. druhový názov plynie zo starovekého Plíniovho názvu pre liesku — nux avellana .roztok. 204. priemyselne vyrábaný prípravok s vňaťou levandule je čajovina Valofyt Neo — nervínum. Čs.. maxima Mill. maďarsky: Kozônséges mogyoró. na okraji dvojito pílkovité. heterophylla) je veľmi odolný voči suchu i mrazom a má dobré vyhliadky. čomu by listy prekážali. 1 1 0. Poskytuje mnoho skorej a bohatej paše s množstvom sírovožltého peľu. pochádzajú z východnej Ázie a Severnej Ameriky. tiež proti svrabu a veľmi často slúži na aromatizáciu farmaceutických i kozmetických prípravkov. Pre včely je lieska veľmi užitočná. obsahuje extrakt a používa sa ako externé antireumatikum. Veľmi hojný druh listnatých lesov a krovín. 230. samčie kvety tvoria visiace zlatožlté jahňady. Vedecké označenie rodu Corylus je z latinčiny. Už vo februári sa na jej konárikoch tvoria dlhé visiace jahňady a červené piestikové kvety.5 7 11. s tmavonachovými listami. Kultúrne formy — často hybridného pôvodu. francúzsky: Noisetier. Lieskovité — Corylaceae Nemecky: Gemeine Haselnuss. no ide o prekrútený grécky karyon — orech. 180. nie sú zatiaľ známe z kultúr. Veľmi premenlivý druh. turecká — C. Je jednodomý. 165. Kvitne zavčasu. košov i dreveného uhlia. že sa bude pestovať ako partner na kríženie. samičie sú červené a púčikovité. aby vietor mohol sprostredkovať opeľovanie ešte pred vyrastaním listov nielen na lieskach. najväčšia — C. ako ochranný ker. pri neuralgiách. ale aj na iných susedných drevinách. Calmonal liquidum . 12. colurna L. vznikali asi v južnej Európe už v staroveku. Čajoviny č. Východoázijský druh (C. ischiasu. ťažké drevo využíva160 LIESKA OBYČAJNÁ jú napr. krvavá — C. 1. 200. Corylus avellana L. anglicky: Hazel. Lieska sa u nás pestuje aj v niekoľkých zušľachtených sortách — na ozdobu. Uvá- Na listovú drogu — Folium avellanae sa vzťahuje Č S N 86 6 4 2 3 : Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy ako na rastline Cudzie organické prímesi A n o r g a n i c k é prímesi Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Vlhkosť I. Na našich stráňach a na okraji lesov je lieska prvým kvitnúcim jarným stromom.. 2 2 1 9 13 13 . avellana var.

Oriešky majú až 60 % oleja. List liesky býva neprípustnou zámenou za severoamerický hamamelový list — Folium hamamelidis.dza sa. usporiadané v okolíkoch okolíkov. vo svojom diele De re rustica. ktoré možno zberať po úplnom dozretí semena. LIGURČEK LEKÁRSKY Levisticum officinale Koch Zelerovité . lekárskeho dodáva archangelika lekárska. najmä na prípravu chutného a zdravého čaju s miernym močopudným pôsobením. voskovitou konzistenciou a pachom podobným polievkovému koreniu (maggi). či bola známa v antike. citrónovo žltým drevom. Tschircha Dioskoridovo ligystikon alebo Columellovo či Plíniovo ligusticum je totožné s našou rastlinou. menším množstvom korienkov. hnisavých ranách a podobné terapeutické uplatnenie má aj kôra — náhradka za Cortex hamamelidis: na skrátenie času krvácania. stomachické. Podstatnú zložku účinných látok listov tvorí silica (0.treba ju preskúmať mikroskopicky. španielsky: Levistico. má hrubý hlavovitý podzemok s dlhými koreňmi. teplota nesmie prekročiť 40 °C. nedozreté semeno sa po usušení celkom zvraští. nemá pach. flobafény a živicovité kyseliny. francúzsky: Liveche officinale. U nás však koreňová droga pochádza iba z rastlín pestovaných. sacharidy a kôra obsahuje okrem silice aj triesloviny. Po usušení prirodzeným teplom na vzdušnom mieste poskytujú drogu Folium avellanae (coryli avellanae). zberajú sa len zdravé a zelené (v máji—auguste).05 % ) .Apiaceae (Okolíkaté . Listy sú dvojito. Orvosi levisztikum.až trojito strihané. technicky. maďarsky: Lestyán. Oriešky sa používajú predovšetkým v potravinárstve. Kôra sa užíva aj proti hnačkám. Columella ho uviedol r. kvety bledožlté. Nevedno.podľa chuti. používa sa v potravinárstve. kozmetike. 1. Koreňová droga ligurčeka skôr pripomína korene bedrovníkov. obsahovými látkami podobná. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Miestami sa pestuje v domácich záhradkách a dočasne splanieva. Možno nimi nahradiť mandle. príp. Inak list možno použiť aj ako prísadu do mnohých čajovinových zmesí. Pri dovoze sa často namiesto 1. flavonoidy. dávkovanie je voľné . pri kŕčových žilách. má mierne zvieravú chuť. anglicky: Lovage. čo vylučuje zámenu. Dioskorides opísal plody a korene a spomenul prekrvujúce. Vedecké označenie ligurčeka pochádza z latinského ligusticum = ligurský. Zelené alebo svetlohnedé oriešky nehodno trhať. Možno ich sušiť aj umelým teplom. Z farmaceutického a medicínskeho hľadiska sú dôležité lieskové listy. kŕčových žilách. okolo 20 % bielkovín a pre svoju jemnú chuť sú vyhľadávanejšie ako väčšie vlašské orechy. Ojedinele sa v jarných mesiacoch zberá aj kôra — Cortex coryli avellanae. Droga — list. Sekaná droga sa zvyčajne diferencuje ťažšie . Lieska nemá kvetný nektár. Okrem praktického potravinárskeho využitia majú medicínsky a technický význam aj plody — lieskové oriešky — Nux coryli. keď oriešky vypadávajú z listencovitého obalu. Podľa vysvetlenia „otca farmakognózie" A. diuretické i emenagogické účinky a uplatnenie 161 . ale možno ho použiť ako náhradku do čajovinových zmesí alebo do prípravkov proti rozličným krvácaniam. zato má listový. Oriešky sa po vylúpaní z obalu sušia rozostreté na vzdušnom mieste. Plody sú vajcovité krídlaté dvojnažky. rusky: LIBEČEK LÉKAŘSKÝ LIGURČEK LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká až 200 cm. ako venotonikum a adstringens.Umbelliferae) Ľudovo: ľúbočok Nemecky: Garten-Liebstóckel. pretože rastlina sa hojne vyskytovala v Ligurskom pohorí. taliansky: Sedáno di monte. pri metrorágii a horúčke — dávkuje sa 1 g na zápar z pohára vody. Rastlina pochádza z južnej Európy. Staroveký predpis na miešanie roztlčených lieskovcov s medom pri kašli sa ľudovo traduje dodnes. Olej jadier je jedlý. periférnych obehových poruchách. že peľ má až 30 % bielkovín. pri hemoroidoch. 35 — 65 n. Koreň ligurčeka sa líši od archangelikového tenším podzemkom. Podľa niektorých údajov majú vyššiu energetickú hodnotu ako tučné bravčové mäsa alebo sójové bôby. 2—5 % sacharózy.

euchlora Koch — 1. Homeopatia používa čerstvý podzemok i s koreňmi. Vergília a iných starovekých autorov. Pri sušení korene strácajú asi 70 % hmotnosti (pomer zosušenia je asi 3 : 1) a list 80 % (zosušenie asi 5 : 1). pri teplote 20-30 °C (maximálne do 45 °C). Častejšie tvorí zložku diuretických čajovín. Drogu treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelej hmoty). Drogu . 232. Strom starý 50—100 rokov (lipy sa dožívajú aj 600 rokov) dá okolo 10 kg medu. Koreňová droga býva oficinálna v liekopisoch. Vo Švajčiarsku sa dodnes pijú teplé a sladené mlieka cez dutú stonku ligurčeka ako prostriedok proti bolestiam v hrdle. najmä 1. pri ochorení pečene a sleziny. Často ho uvádzali herbáre v 16. u nás neprávom zanedbaná. Pre zber sú prípustné aj krížence a T. Podobné použitie má aj silica — Oleum levistici. zvaný aj Radix ligustici seu Laserpitii germanici. Ordinuje sa pri opuchoch (edémoch). Predmetom zberu býva aj list (júl-august) alebo plody (august—september). nadmernom potení. Zväzočky chlpov pri žilnatine sú skoro biele.—3. predovšetkým v noci. preto sa silnejšie korene pozdĺžne rozrezávajú (nie na priečne plátky) a suší sa najlepšie v prievane (výška na lieske asi 6 cm). Súkvetie zvyčajne pozostáva z 3 kvetov žltej farby s kožovitým listeňom.Radix levistici. Vo veterinárstve sa ľudovo používa na urýchlenie pôrodu. Osobitné rozšírenie našiel vďaka Kapituláru Karola Veľkého. nie však iné druhy. Droga je podľa literatury hlavne diuretikom a karminatívom. u Collumelu.Flos tiliae. emenagogum.3 proti pohryznutiu divou zverou. LIPA VEĽKOLISTÁ Tilia platyphyllos Scop. europaea L. Tieto účinky sa experimentálne dokázali aj jeho silici. Lipovité — Tiliaceae Nemecky: Winter-Línde. Nedrobí sa. maďarsky: Nagylevelú hárs (hársfa). a-terpineolu a cineolu. preto treba pri užívaní postupovať opatrne. L. Zberajú sa na začiatku kvitnutia (jún—júl). Z ďalších obsahových látok hodno uviesť organické kyseliny a sacharidy. Výhodnejšie sú drogové kombinácie. p. malolistá má listy takmer lysé (len na spodnej strane pri žilkách sú zväzočky chlpov sfarbených do hrdzavá). Kvety by mali zberať iba dospelí. nachádzame ho napr. španielsky: Tilio común. ligustilid. i anglosaská lekárska literatúra.7 % ) . a 17. striebristá (T. 10 6 2 14 10 0. Znášku podmieňuje najmä teplo a vlhko. Ostatné upotrebenia — stomachikum. malolistej a 1.ftalidov (až 70 % ) . ale ľahko sa zaparí. stor. európska — T. pije sa 2—3x denne — denná dávka je horúci zápar z 1-3 lyžíc drogy na 2 poháre vody. resp. Ján Kollár ospieval lipu ako symbol Slovanov. n-butylidenftalid = ligustikový laktón. p. odtučňovacích. asi kríženec 1. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva predovšetkým koreň . malolistej a spolu figurujú ako 1. na líci tmavozelenými a lesklými. taliansky: Tiglío. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) porovnával jeho karminatívny a diuretický účinok s archangelikou. Druh rastie v prírode a dáva prednosť hlbším a vlhším pôdam. menej kalorických. veľkolistá je mohutný strom. sú viac-menej iba ľudové. vyčerpanosti a pod. L. 162 n-butylftalid a i. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Kôra slúžila proti malomocenstvu. Predmetom zberu sú celé súkvetia i s podporným listeňom.. Čajoviny č. čo možno sledovať spätne až do 16. často aj v listnatých lesoch. Prímes plodov a hrdzavých kvetov zber znehodnocuje. na nohách a šťava proti vypadávaniu vlasov. Pri zbere treba stromy šetriť. Nazberaný materiál sa suší v tieni a v prievane. na čo treba dávať pozor (najskôr sa to zbadá na zmene farby kožovitého listeňa).5-2. 60. (ČsL 4) Ináč sfarbené časti koreňov ako na materskej rastline Nadzemné časti materskej rastliny Anorganické prímesi (organické) Vlhkosť Popol (nerozpustný v HC1) Obsah silice — najmenej 5(8) 3 1 (1) 14(12) 8(3) 0. potom kumarínov (hlavne bergaptén a umbeliferón). resp. lebo hrozí nebezpečenstvo úrazov. Listy má srdcovité. pre kožovité listene súkvetí. pri reumatizme a zahlienení dýchacích ciest. bez prímesí. s obsahom laktónových zlúčenín kyseliny ftalovej . Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Rastie predovšetkým na plytkých kamenistých pôdach. rusky: L. no pôsobí slabšie ako koreň ihlice tŕnitej. Ako koreninu možno použiť aj plody (pre octové pokrmy so zeleninou a s hubami). Súkvetie má 5 —10 kvetov. zelenkastá s listami na rube bledými. ktorá sa pestuje v parkoch a konáriky i mladé listy má striebristo ochlpené. 131. všeobecnej slabosti. Kôra a drevo sa používali na upevňovanie zlomenín. ktoré majú tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I. ani v stredoveku. Nemecky: Sommer-Linde. 105. ktorá spolu s vňaťou sa používa viacej ako korenina v priemysle i v kuchyni. . Ligurček bol veľmi obľúbený v stredoveku. Lipy kvitnú asi 12 — 14 dní (jún —júl). Účinnú obsahovú látku predstavuje silica (0. Plínia. vhodná predovšetkým do diétnych jedál. Vykopáva sa spolu s podzemkom v 2. roku (október). Kvety sa liečebne nepoužívali ani v staroveku. Pomenovanie lipy — tilia. maďarsky: Kislevelú hárs (hársfa). Droga má veľmi charakteristický korenistý pach a ostro horkú chuť. veľkolistá sa niekedy pokladá za kultúrnu formu 1. stor. u nás sa zavádza do ČsL 4. rusky: LÍPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ LÍPA MALOLISTÁ Tilia cordata Mill. kaukazskej. Takisto sa vysádza do parkov i alejí. tomentosa Moench). Pre množstvo kvetov a veľkú medovaciu schopnosť sú včelársky veľmi cenné. 104. na spodnej strane pritlačené chlpaté až skoro lysé.5 II. keď rozkvitla asi polovica kvetov súkvetia. Obe známe liečiteľky stredoveku — abatiša Hildegarda i Trotula ho ordinovali proti kŕčovým ochoreniam a ako emenagogum — prostriedok upravujúci menštruačný cyklus. Silica však dráždi obličky. Materiál ťažko schne. francúzsky: Tilleul á grandes feuilles. Plody sú guľaté kožovité nažky.Na koreňovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 7025 a ČsL 4. anglicky: Common Lime. listy na opuchy v ústach. vňať. na okraji pílkovité. Vysádza sa aj do alejí a parkov. Plody sú päťhranné tvrdé nažky. pochádza vraj z gréckeho ptilon = krídlo.

Čaj sa pije aj pri neurasténii a chloróze. 240. ako je uvedené v závere normy Iné časti materskej rastliny (listy. Wiechowski r. dĺžka listeňov asi 6 cm. laxatívnych. ako je chrípka. užíva sa pri kataroch dýchacích ciest a horúčkovitých ochoreniach. 213. Reduktan — čajovina na odtučnenie a plní sa do záparových vrecák.94. 5. bežná dávka je 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 —5 x denne s prísadou medu a citrónovej šťavy. ktoré podľa neho pôsobia nepriamo dráždením príslušných nervov. 98. glykozidy (o. metabolických i diuretických a pôsobí aj ako stomachikum a spazmolytikum. Čajoviny č. O obsahu špeciálnych potopudných glykozidov sa vedú dlhé spory. Používa sa aj ako korigens v mnohých čajovinách.). 25 16 2 11 10 2 III. bronchitídy.5 g drogy. kvercitrín a i. ďalej triesloviny. Odvar tvorí kozmetikum (vhodné najmä pre ľudí zamestnaných v prašnom prostredí — čistí pokožku a tvári dodáva jemný zlatistý nádych). čs. Čaj nesmie mať nepríjemný pach ani chuť (prímes kvetov iných líp). 1926 experimentálne dokázal špecifické látky vyvolávajúce potenie. plody) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. Pach drogy je charakteristický. kašeľ. NSR z r. angíny. 128. Farba listeňov drogy je žltozelená. Jednotlivá perorálna dávka na zápar podľa ČsL 3 je 1. 15 8 1 11 8 1 II. tilirozid). 97. 150. flavonoidy (hesperidín.Species laxantes. kvety sú svetložlté až žltožltohnedé. ľudové pri žlčníkových a pečeňových ochoreniach). malé množstvo silice (0. tvorí zložku čajovín používaných pri reumatizme. 69. 234. ako detoxikans.84. lyko na viazanie zeleniny či kvetov a uhlie (Carbo tiliae) má široké liečebné upotrebenie (proti nadúvaniu.5 cm. Moderné liekopisné komentáre sa o nich vyslovujú ako o nedokázateľných a diaforetický efekt sa pripisuje skôr horúcej vode (napr. 192.LIPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ Inflorescentia tiliarum skladujeme chránenú pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených obaloch najdlhšie jeden rok. Lipový kvet tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 .04-0. šírka listeňov asi 1.92. pri hyperacidite. Droga je predovšetkým diaforetikum. Mäkké drevo líp je výborné na stolárske a rezbárske práce. slabo aromatický a chuť sladkasto slizovitá. 1969). hromadne vyrábaných čajovín Species laxantes Planta — preháňavá čajovina. pri chorobách z nachladenia.95.1 % s farnezolom). 35 24 3 11 12 3 ČsL 4 15 8 1 11 8 1 ČSN 86 6210 uvádza pre lipový kvet tieto rozmery: priemer kvetov asi 1 cm. Komentár k DAB 7. taktiež na kloktanie a do kúpeľov a ústnych vôd. Kedysi bolo zložkou pušného prachu a zasypali sa ním rany a kožné vyrážky. i.93. 193. Na kvetnú drogu — Flos tiliae — sa vzťahuje ON 86 62 K) a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč. Droga obsahuje značné množstvo slizu (číslo napúčania je podľa ČsL 4 najmenej 25 pre 1 g drogy). 6. 163 .

voňavý svízel Nemecky: Waldmeister. májového nápoja. 1. Zber sa robí ručne. anglicky: Sweet Woodruff. Je veľmi hľadaná a ako droga sa označuje Herba asperulae alebo Herba matrisylvae. Duft-Labkraut.MARINKA VOŇAVÁ Galium odoratum (L. valdmajster. nevonný. spavosť až zastavenie dychu. glaucum L. em. 5 2 1 12 14 II. Pekne vonia. tinctoria L. 207. lebo niekde jej hrozí už vyhubenie. Lipkavec má diuretické. Ostal len zložkou denného čaju a používal sa v homeopatii. Jeho sláva pomaly upadla najmä potom. vredy a pod. v tenkých nestlačených vrstvách. keď sa zistilo. U nás sa tradične zberá vňať. Drobné biele kvety zoskupené vo vrcholíkových vidlicovitých metlinách. francúzsky: Aspérule odorante. má sa kosiť kosákom. kumarín sa uvoľňuje pri sušení (enzýmove) a má slabé narkotické vlastnosti a je mierne toxický. lebo zráža mlieko na tvaroh (najmä G. preto bol premenovaný. Celkove rastie v ČSSR asi 35 druhov rodu Galium L. dávenie. Lipkavec bol vtedy veľmi vychýrený a hľadaný. Nesmie sa sušiť v byte a na iných miestach. a 6 Asperula L. Z obsahových látok lipkavca treba menovať iridoidový glykozid asperulosid. ktorý známy bylinkár Kneipp odporúčal najmä proti zápche a vodnatieľke. na hnisavé rany. že podobnosť s druhmi rodu Galium — lipkavec je veľká.. Nápoj vraj otváral zapchatú pečeň a osviežoval srdce. Byľ skoro priama. napr. celistvookrajové. španielsky: Asperilla odorosa. kvitne neskôr (júl—september). Pri častých zámenách prichodia do úvahy najmä iné druhy rodu lipkavec. planá morena. Rastlina sa nesmie vytrhávať i s koreňom. Ehrend. preto sa nesmie pchať do obalov alebo skladovať dlhší čas na vysokých kopách.D 1) sa indikuje ako v alopatii. Pomer zosušenia je asi 6—7:1. s tenkými a drsnými listami v 6—8-početných praslenoch. venotonické a antiflogistické vlastnosti. Marenovité — Rubiaceae Ľudovo: božcové korenie. kvetom agátu. kde sa dlhšie zdržujú ľudia (má silný pach). horčiny a triesloviny. marunka májová. štvorhranná. Benediktínski mnísi začiatkom stredoveku z neho pripravovali voňavý nápoj a Hieronymus Bock vo svojom Herbári z r. spazmolytické.LIPKAVEC MARINKOVÝ . a preto kedysi ho sušili a pridávali do tabaku. Zberá sa celá na začiatku kvitnutia rastliny (v máji. v 6-9-početných praslenoch. Materiál sa ľahko zaparí. flavonoidy. Trváca holá bylina vysoká do 30 (50) cm. 164 Na vňaťovú drogu — Herba asperulae sa vzťahuje ČSN 86 6817: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. rýchlo. V liečebných dávkach sa neodporúča dlhšie užívať ako 2—3 týždne. drúbňava. pri sušení sa nedrobí. Herba hepaticae stellatae.MARINKA VOŇAVÁ MARINKA VONNÁ LIPKAVEC MARINKOVY . sivý — G. Pre rastlinu sa v súčasnosti uplatňuje vedecký názov Galium odoratum. do močopudnej s listom brezy. ktorý sa zvyčajne skladal ešte aj z iných bylín (veronika. žindava. závrate. m. Plod je rozpadavý suchý dvojplodolistový plôdik.. Rastie najmä v bučinách s kyslejšou pôdou. Vyššie dávky spôsobujú úporné bolestí hlavy. podľa potreby obraciame. Uvedené čerstvé. Zo sušených listov sa oddávna varí čaj.G. vňať sa zberá pred kvitnutím a pripravená esencia (dil. . rusky: Už z toho vidno. ako A. s oblou byľou. príp. ale aj marinka — Asperula. kuklík a prietržník).. so 4-6-početnými praslenmi (horné listy má skoro čiarkovité a viac-menej protistojné). kumarín. iba aromatizuje čajoviny. pije sa 2—3 x denne po lyžičkách. Homeopatia používa lipkavec na liečebné účely čerstvý. že sa pestoval. 10 5 2 12 18 . vňaťou prasličky. napr. že nie je celkom neškodný. Schultesov . Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. Častejšie sa vmiešava do čajovín. taliansky: Stellina odorosa. D 2 . kde často pokrýva celé plochy. Latinské pomenovanie je odvodené od gréckeho gala = mlieko. maďarsky: Szagos muge. farbiarska. rastúca najmä v teplejších oblastiach.syn. listy kopijovité. chránený pred svetlom. Veľmi podobný je ešte lipkavec lesný — Galium sylvaticum L. schultesii Vest hlavne v Karpatoch. náhradka pravého čaju). — lipkavec syridlový čiže pravý). kúpele. Vzhľadom na protizápalové pôsobenie možno lipkavec používať aj zvonka na obklady. dezinfekčné. tabaky a niektoré liehoviny. 1539 ho odporúčal do tzv.) Scop. Lipkavec (marinka) bol liečivou rastlinou už v stredoveku. verum L. miestami už v apríli alebo až v júni).: Asperula odorata L. Čajovina č. sčiarkovitými listami v 8 — 10-početných praslenoch. ešte nerozkvitnuté byliny sa namáčali v bielom víne. Sušíme ho na vetraných miestach. Užíva sa 1 kávová lyžička na pohár záparu. Istý čas bol lipkavec taký hľadaný. ako našu čajovinu Javorina (dietetikum. na Slovensku rastie ešte podobný 1.

fixodors a i. čaj sa pije pri tuberkulóze. Z lišajníkových kyselín sú najznámejšie kyselina usnínová a evernová (spolu tvoria hlavnú zložku látky nazývanej evozín) a kyselina evernínová. vždy plné a hladké. Dá sa to robiť prakticky celý rok. farba od čiernej až po zelenú alebo hnedú. Aromatické látky sa získavajú viacerými spôsobmi. etylester kyseliny evernínovej = lichenol). dubový pre obsah aromatických látok používa najmä ako surovina vo voňavkárstve a v kozmetike. abscesov (dutiny v tkanive vytvorené zápalovým rozpadom a vyplnené hnisom) a infikovaných rán. breza. ale niektoré indikácie oprávňuje prítomnosť antibakteriálne pôsobiacich Správne usušená. petroléterom. na rube slaboružovkasté alebo belavé. V súčasnosti sa 1. Usušené stielky šuchocú. Voňavkárstvo. buk. Drogu najlepšej akosti poskytuje lišajník rastúci na duboch. tá je pre príjemnú vôňu veľmi obľúbená a tvorí nevyhnutnú zložku niektorých známych kompozícií. najmä extrakciou organickými vylúhovadlami (benzénom. Zber sa robí ručne. kataroch žalúdka a čriev a pri parazitárnych ochoreniach.3 9—10 165 . Na odosielanie vo väčšom množstve sa droga lisuje. Foins Coupés. Lichen quercinus viridis.VĚTVIČNÍK DUBOVÝ (SLÍVOVÝ) Evernia prunastri (L. Suší sa v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste prirodzeným teplom.) alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. geraniol. s belavými zoskupeniami sorédií na okrajoch. jednak tvorí zložku ich kompozície. Fougére. gáfor. Muscus arboreus alebo Lichen prunastri. ale v značnej miere pôvod a kvalita suroviny. Lišajník obsahuje hlavne vonné látky. silicu (0. na líci sivastozelenkasté. agát. najmä v nižších polohách na listnatých stromoch (dub. takisto jeho konzistencia — od tekutej až po pevnú. lebo lišajník neobsahuje veľa vody. Zberá sa celá kríkovito rozkonárená stielka.5 3-4 0. citronelol.5 : 1. pleťových vôd. po usušení má výraznú príjemnú vôňu.) Ach. Kyselina je v lišajníkoch hojne rozšírená. púdrov a pod. prípadne nepríjemným pachom). Možno ho odtrhávať v celých strapcoch. zväčša sa však uvádzajú mesiace jún—október. Fúzatkovité — Usneaceae Nemecky: Eichenmoos. aby droga nenavlhla (prejaví sa to zmenou farby. liehový výťažok má príjemnejšiu a lepšiu vôňu i akosť ako výťažok získaný zmesou lieh — benzén. jedla). Pri skladovaní ich treba dať na suché vzdušné miesto. Produkt má príjemnú vôňu a je známy pod rozličnými názvami: resinaromes. Spracúva sa čiastočne aj u nás. Našla sa napr. tujón. Zosychá v pomere asi 1. predovšetkým pri miestnom použití. slivka. na rozdiel od pľuzgierky islandskej. Účinné spektrum kyseliny usnínovej sa blíži penicilínu. Ako droga má rozličné pomenovania. Zozberaný lišajník treba pred sušením prečistiť a zbaviť cudzích prímesí. a to za suchého počasia. a preto sa táto kyselina dáva do zásypov alebo mastí na natieranie furunkulov (hnisavé stafylokokové zápaly). mydlárstvo a kozmetika spotrebúvajú aj silicu vydestilovanú z drogy. L. Oficiálna medicína sa k tomu stavia skepticky. ktorá rastie vo vyšších polohách na zemi medzi trávou a machom. dubový má uplatnenie aj v ľudovom liečiteľstve. pričom túto rôznorodosť nespôsobuje iba zmena vylúhovadlá alebo extrakčnej metódy. borovica. napr. spracovaná a akostná droga má podľa poznatkov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv v Bratislave vyhovovať týmto základným požiadavkám: Znak Cudzie organické nečistoty Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Najviac v % 5—6 0. napr. extrakciou benzénom sa získa viacej tmavo zafarbeného výťažku. aj v zástupcoch rodov Usnea. ďalej borneol. hlavnú zložku silice tvorí orcín-monometyléter (resp. vanilín a rozličné terpény. Cladonia a Ramalina. liehom a pod. Vzhľad a zloženie výťažku sú rozličné. Konáriky stielky sú stužkovité. no nikdy nie zoškrabávať. Mitsouku alebo sa používa na aromatizáciu lepších kozmetických prípravkov.1 %) a niektoré kyseliny. Drogu netreba obracať. francúzsky: Mousse de chéne.Odborne: konárnik slivkový LIŠEJNÍK DUBOVÝ . Slúži jednak na udržiavanie vonnej zmesi (buketu) jemných voňaviek. Druh rastie epifyticky na kôre rozličných stromov vo vlhkom ovzduší. Lichen quercinus. krémov.07 až 0. trnka) i ihličnatých (smrek. sušenie netrvá dlho. zväčša ho však vyvážame. ktorý nie je taký jemný ako výťažok získaný petroléterom.2—0. V praxi sa rozlišuje hrubší druh — Evernia prunastri vulgaris a najmenší druh — Evernia prunastri gracilis. rusky: LIŠAJNÍK DUBOVÝ LIŠAJNÍK DUBOVÝ Lišajník s rozkonárenou kríčkovitou stielkou pripevnenou ku kôre stromov. Cetraria. ako je Chypre. Lišajníky vzbudili pozornosť v lekárskych kruhoch svojimi vysokými antibiotickými vlastnosťami. ako všetky lišajníky slúži proti kašľu. sú tuhé. resinoides.

Severoamerickí Indiáni ju Požiadavky podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Stonky s priemerom viac ako 2 mm Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 používali ako dávivý prostriedok a proti astme. V droge sa ich doposiaľ identifikovalo asi 20. s červenými kvetmi aj stonkami. + Lobelia inflata L. Pôvodne severoamerická rastlina. bronchitídy a poď. fulgens Willd. Najvyššia jednotlivá dávka drogy je 0.3 %. Lobelín pôsobí povzbudzujúco na dychové centrum a pre vlastnosti podobné nikotínu môže sa používať na odvykacie kúry fajčiarov. erinus L. 2 4 0. taliansky: Lobelia (Tabacco indiano). vtedy je v rastline najvyšší obsah účinných látok. Medzi príbuzné druhy. listy striedavé. 166 .lobelková vňať. pazušné.).1 g. s bledomodrými kvetmi a parková 1. drobná — L. na krátkych stopkách. flámskeho lekára a botanika Mathiasa de ĽObel (1538-1616). byľ hranatá. anglicky: Indian Tobacco. Nadzemné orgány rastliny sa zberajú koncom kvitnutia. lobelinium chloratum.2-0. patrí 1. Materiál sa suší rýchlo. Podstatnú obsahovú zložku drogy tvoria alkaloidy (0. Lobelín sa uplatňuje aj ako prostriedok proti kŕčom a expektorans (čierny kašeľ. v Európe sa aklimatizovala. keď dozrievajú (hnednú) prvé plody.lišajníkových kyselín. lobelanín.6 % ) . žiarivá — L. Drogu skladujeme oddelene od ostatných (je toxická). Výťažok z drogy pôsobí ako broncholytikum a antiastmatikum.3 de a čiernom kašli. rusky: LOBELKA NADMUTÁ LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Jednoročná bylina vysoká 50—70 cm. francúzsky: Lobélie inflée. španielsky: Lobelia. lobelanidín a ich norderiváty. je oficinálna v mnohých svetových liekopisoch (u nás v ČsL 2). Lobelkovité — Lobeliaceae Nemecky: Aufgeblasene Lobelie. červenkastá. Lobelka získala svoje meno od dvorného botanika anglického kráľa Jakuba L. Druhové označenie inflata = nadutá má podľa tvaru bruchatých plodov — toboliek. Vo vyšších dávkach je emetikom. Hlavnými producentmi lobelky sú USA a Kanada. Plody sú tobolky. Celá rastlina je riedko chlpatá. podlhovasto vajcovité. Širšiemu upotrebeniu lišajníkov všeobecne bráni ich pomalý rast a nemožnosť pestovania. horné sediace. Farmaceutické upotrebenie má vňať — Herba lobeliae. Po dávke lobelínu a následnom prívode nikotínu vzniká dráždenie na dávenie a pocit ošklivosti. a tým posilňuje expektoráciu. dôležité vedľajšie sú izolobinín (s dehydropiperidínovým skeletom). maďarsky: Lobelia. Americkí osadníci mali pre ňu aj ďalšie indikácie. podľa požiadavky väčšiny liekopisov minimálne množstvo je 0. Hlavný alkaloid je lobelín — derivát piperidínu. chránenú pred svetlom v dobre zatvorených obaloch. 1741 ju kultivoval v Uppsale). u nás pestované v záhradách i črepníkoch. dolné so stopkou. Čerstvú vňať používa homeopatia. Lobelka sa používa aj vo veterinárnej praxi — najmä pre kone. Európu s ňou oboznámil slávny Linné (r.3 g (v čajovinových zmesiach sa nepoužíva). Droga Herba lobeliae . bronchití- LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Podľa ČsL 2 najviac v % 4 10 12 5 Lobelková vňať — Herba lobeliae má podľa ČSN 86 6716 tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo alkaloidov — najmenej I.3 II. antiastmatikum. denná 0.5 14 12 5 0. ktorý dráždením žalúdočnej sliznice vyvoláva zosilnenú sekréciu bronchiálnej sliznice. modré. veľké plantáže sú aj v ZSSR. potom tinktúra — Tinctura lobeliae a izolovaný alkaloid — chlorid lobelínia. oddelene. čo asi vyvoláva izolobinín. expektorans pri bronchiálnej astme. 5 6 2 14 14 6 0. Pôsobia ako dychové analeptikum. Kvety drobné. maximálne pri teplote do 40 °C.

Dávkujú sa 3 čajové lyžičky na šálku záparu — piť 2-3 razy denne. Poľské použitie: vňať ako diaforetikum.5—5 : 1. no v stredoveku ho už rátali k veľmi obľúbeným liečivým rastlinám. lúkach. Neskôr sa zachovalo iba používanie vňate. D 4-D 3). naše: šťava zvonka pri bolestiach očí. cibuľkatý (S. medziach a neobrábaných pozemkoch. Vedecké pomenovanie rastliny vychádza z latinského saxum = skala a frangera = lámať. či je aj v tomto druhu lomikameňa (Thoms). Čs. z ich pazúch vyrastajú výhonky s rozmnožovacími cibulkami. Listy byle sú laločnaté. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku tabliet Antasthman . vo vyšších celkom chýba. Kvety sú biele. LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Na vňaťovú drogu — Herba saxifragae sa vzťahuje ČSN 86 6815. okraj vrúbkovaný až laločnatý. rusky: - Trváca bylina vysoká až 50 cm. LOMIKÁMEN ZRNATÝ LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Saxifraga granulata L. príp. Von Halier (Medicinálny lexikón z r. V stredných stupňoch je vzácny. uvádzala ho abatiša Hildegarda (12. vo zväzočkoch na povraze a na tienistých miestach. Wittsteina (1882) boli v 19. ktorý má cibuľkaté pupene pri koreni a spodné listy sú obličkovitého tvaru alebo okrúhle a vrúbkované a má žľaznato chlpatú a bohato olistenú stonku (12 i viacej listov. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva nadzemná kvitnúca časť rastliny — vňať. účinkom blízky salicínu — pozri heslo vŕba biela). Listy v riedkej prízemnej ružici. pri nedoslýchavosti. Druhový názov značí zrnitý — granu- latum. pre malé hluzky alebo pacibuľky pri koreňoch. Ľudovo sa traduje jej používanie na rozpúšťanie piesku a kameňov v obličkách a močovom mechúre. súkvetie koncové. 167 . 1755) písal. Droga: Herba saxifragae (granulatae). myším chvostom a pestrecom (silybom) mariánskym.antiastmatikum a spolu s chloridom lobelínia je zložkou prášku Felsol — tiež antiastmatikum. riedko trsnatá. 2 1 12 8 II. Podľa prof. ale aj pri hnačke a zvonka pri vypadávaní vlasov a uhryznutí hadom. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Rastie hojne v nižších polohách na svetlých teplých stranách. čo je však sporné. že okrem „lámania kameňov" má aj močopudné účinky a uplatňuje sa aj proti zahlieneniu pľúc. 1. Pri žlčníkových kameňoch sa zvyčajne ordinovala čajovina podľa Turka. v Dánsku sa používa pri slezinových a pečeňových ťažkostiach. Pomer zosušenia je asi 4. Aj homeopatia používa na prípravu esencie i rozotieraného prípravku „Teep" iba čerstvú kvitnúcu vňať. 5 2 12 12 Droga sa používa ako močopudný prostriedok. lastovičníkom. glykozid bergenín (zvyčajne prítomný v zástupcoch čeľade lomikameňovitých. Z 200 druhov lomikameňovitých rastlín sa u nás vyskytuje asi 40. riedke. zrnitý iba 5—7). maďarské: pri kameňoch obličiek. stor. Obdobie zberu je asi máj až jún. kde sa kombinovala vňať lomikameňa s mätou piepornou. že sa používajú proti kameňovitým ochoreniam). bez koreňov a pacibuliek). používaná podobne ako alopatické prípravky. močových kameňoch. smerom nahor sa zmenšujú. zrnitému je najbližší 1. Lomikameň nebol antike známy a staroveké použitie nie je jasné. Plody sú tobolky. žltačke.). bulbifera L. stor. vňať pri žalúdočných kŕčoch a pri kameňových ťažkostiach (Madaus 1938). častejšie priama. Európske ľudové liečiteľstvo má pre lomikameň veľa zaujímavých indikácií. Účinné obsahové látky drogy nie sú priveľmi známe. zrnitý. pretože niektoré druhy najradšej rastú na skalách (podľa niektorých vraj preto. oficinálne koreň. Podobné použitie má rastlina aj v homeopatii. Nie je však isté. maďarsky: Bibircses vajfu (kotor). L. rúpové korenie Nemecky: Knollchen-Steinbrech. pasienkoch. j. Rastie na podobných stanovištiach ako 1. piť po dúškoch počas dňa. vňať a kvet. uší. Droga a jej prípravky pre toxicitu podliehajú predpisom lekára. spomína sa živica. Obsahuje hlavne triesloviny a horčiny.) a Paracelsus.V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravuje esencia (dil. čepele okrúhlasté. Materiál je náchylný na zaparenie a suší sa zvyčajným spôsobom vo vrstvách hrubých asi 8 — 12 cm. Zo starších receptov je známy čaj z vňate používaný pri kameňoch v močových cestách: 3 lyžičky usušenej vňate na 2 poháre vody ako zápar — nechať postáť 10 minút. Lomikameňovité — Saxifragaceae Ľudovo: lomkameň. Získava sa odrezávaním nad zemou (t. napr. málo listnatá.

Dorastá do výšky asi 80-110 cm. Latinské meno drogy vzniklo z talianskeho barda = konská deka. listene zákrovu sú zakončené háčikmi. ktorý má oveľa väčšie listy a rastie na zamokrených miestach. ktorý reakciu nedáva).5 II. Rýchlo a dôkladne sa omyjú. rusky: LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH PLSTNATÝ Arctium tomentosum Mill. dorastá do výšky asi 1 m. L. pri cestách. no až v druhom roku.5 1 12 9 1. — 0. L. príp. Rastie na rumoviskách. anglicky: Great Burdock. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Nemecky: Filz-Klette. menší: zákrov má zamladi trochu pavučinatý. lopúchy rezervnú látku — fruktózan inulín. pre plstnaté ochlpenie listov. maďarsky: Kozónséges bojtorán. maďarsky: Molyhos bojtorán. Vykopávajú sa z nekvitnúcich rastlín v jeseni (september—október) alebo na jar (apríl -máj). Predmetom zberu a nákupu sú dnes iba korene lopúchov . dosahuje výšku 1—2 m. obľubuje čerstvé navážky.5 12 12 3 . pre veľkosť listov.. rusky: LOPUCH VĚTŠÍ LOPÚCH VÄČŠÍ LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH MENŠÍ Arctium minus (Hill) Bernh. maďarsky: Kis bojtorán. najlepšie umelým teplom pri teplote 30—35 °C. duté alebo drevnaté sa vyradia.5 2. Nemecky: Kleine Klette. lebo korene obsahujú škrob. L. Koreňovú drogu tvoria všetky uvedené druhy lopúchov. 3 1. Ľudovo: lapún Nemecky: Grosse Klette. Podzemné časti sa nesmú zamieňať s koreňmi ľuľkovca. španielsky: Bardana. neskôr lysý. rúbaniskách.Petasites Mill. pasienkoch a v kroviskách od nížin po horský stupeň. Lopúchy už v staroveku patrili medzi rastliny opradené poverami.LOPÚCH VÄČŠÍ Arctium lappa L. aby ich pri vystúpení nebolo poznať.Radix bardanae (Radix lappae). Ruderálny druh nížin až podhorského stupňa. husto pavučinaté. Materiál sa suší na dobre vetranom mieste v tieni. ktoré sú priečne brázdená a drevo zväčša nemajú lúčovité (jednoduchá chemická skúška: prierez sa roztokom jódu sfarbí na modro. rusky: Lopuchy sú dvojročné byliny s veľkými stopkatými listami s okrúhlou čepeľou a guľatými úbormi s háčikovitými zákrovnými listeňmi. na násypoch a v kroviskách od nížin po podhorský stupeň. Cordus (1515 — 1544). hrubšie sa po dĺžke rozrežú. Súvisí s učením o sig168 natúre. ktorí si zahaľovali tvár veľkými listami. vnútorný rad zákrovných listeňov nemá háčikovitý hrot. väčší: nemá pavučinaté zákrovy a všetky listene zákrovu majú odstávajúce háčiky. francúzsky: Bardane commune. Rastie na rumoviskách. O používaní rastliny na podporu vzrastu vlasov písal už V. Podľa ČSN 86 702 1 má droga tieto základné znaky: Znak Staršie zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. taliansky: Bardana. Nezriedka si ľudia mýlia lopúchy s deväťsilom . z pomenovania starých keltských spevákov — bardov. plstnatý: vajcovité úbory sú fialové.

Ide o výťažok z koreňovej drogy získaný pomocou kvalitného oleja.2 % ) . V záhradkách sa občas vysádza príbuzná glejovka americká — Asclepias syriaca L. výborne znáša aj dlhšie obdobie sucha. byľ priama. ktorý má mnohé žlté bočné korienky. 17. lopúchového oleja — Oleum bardanae.5 % odvar z koreňov. a to ako diuretikum. D 3 . celistvookrajové. španielsky: Centosigo. preto ju treba čím skôr priniesť do nákupne. taliansky: Vincetossico. francúzsky: Dompte-venin officinale. so šupinatým podzemkom. ktoré sa kedysi používali na chytanie vtákov. rusky: LUSKÁČ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 20-100 (120) cm. silicu (asi 0. rezervnú látku inulín (40-50 % ) . LUSKÁČ LEKÁRSKY TOLITA LÉKAŘSKÁ + Vincetoxicum hirundinaria Medic. Eurázijský druh. v plodoch 1. pripúšťa sa aj krátky var. horné na krátkych stopkách. L. a to pri furunkulóze a bolestiach obličiek (dávkovanie: 1 lyžička na pohár vody. Liečivosť bylín sa odjakživa vykladala z rozličných hľadísk. Koreň tvorí zložku čs. oblá. Poľská polooficiálna medicína propaguje šťavu z koreňa . kvety žltkastobiele až zelenkasté. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov všetkých troch druhov esenciu (dil. Je častý na vápencových skal- natých substrátoch od nížin až do horského stupňa. Z obsahových látok (nie celkom prebádaných) treba uviesť predovšetkým polysacharid fruktózan.Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . lekársky je u nás jediným zástupcom rodu. zvončekovité. jednoduchá. Aplikuje sa zvonka pri nadmernom vytváraní suchého hustého mazu na koži hlavy (seborrhoea sicca). Niekedy sa čerstvý koreň upravuje ako bežná zelenina. Pôsobivé bolo predovšetkým meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa a veľ169 . 63. Luskáčový koreň (Radix vincetoxici). priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan. chutí odporne. V našich podmienkach je to teplomilný druh viazaný na suché lokality. Ľudové použitie koreňovej drogy je veľmi široké: hlavne dermatikum. maďarsky: Kbzónséges méreggylok. ďalej sliz. Možno užiť denne aj 6—12 g práškovanej drogy. Koreňová droga slúži ďalej na izoláciu inulínu používaného predovšetkým ako dietetikum a liečebné diagnostikum. 235. sa často primiešava do oficinálnej drogy Radix valerianae — valeriánový koreň (pozri heslo) a medzi prvosienkový (Radix primulae). hypoglykemikum. aplikovanú vnútorne pri kožných chorobách a zvonka aj proti nadmernému poteniu pod pazuchami. odlišuje sa chemickými skúškami. Rastliny majú aj výrazné antibakteriálne účinky. Ľudove sa uplatňuje aj list a plod. V semenách sa uvádza aj glykozid arkciín. Glejovkovité — Asclepiadaceae Nemecky: Weisse Schwalbenwurz. Droga má slabý pach. suché trávnaté alebo skalnaté svahy.5 1 odvaru. listy kopijovité. Jeho stanovišťami sú lesostepi. dolné až sediace.D 1). Drogu ľahko napádajú škodcovia. sacharidy. Čaj sa pije 2—3 x denne. jej pôvodné stanovištia sa vyznačujú hlbokými vlhkými pôdami. Čajoviny č. slano. Plody sú blanité mechúriky.. V terapii sa uplatňuje ako diuretikum.: Asclepias vincetoxicum L. Za zvyčajnú dávku sa pokladajú vnútorne 2—3 lyžice drogy na šálku záparu. horčinu a trochu oleja. — syn. chlpatá. anglicky: Asclepiad. Na masáže pokožky s cieľom podporiť rast vlasov sa 3—5 x týždenne používa 2 . zvonka 1 polievková lyžica na 0. 72. za studena macerovať 8—10 h). pri chorobách pečene. Zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička na pohár odvaru (pije sa 2—3 x denne). resp. semená. dlhý asi 5 cm a hrubý 1 cm s nepravidelne sprehýbaným podzemkom. v mimopazušných zdanlivých okolíkoch. žlčníka. diaforetikum a cholagogum. depuratíyum a cholagogum. horko a príkro. ekzémoch a mykózach. Niektoré druhy obsahujú pravdepodobne narkotický pôsobiace látky. s červenofialovými kvetmi. Najbežnejšie sa droga používa na prípravu tzv. triesloviny.Succus bardanae. väčšieho lignanový glykozid horčinového charakteru.

Tak sa meno boha liečiteľstva Aesculapa (Asklepios) dostalo rastline označovanej ako asklepios. Pred aplikáciou drogy bez dozoru lekára varujeme. Droga má experimentálne overený potopudný. Veľmi dobre ho poznali námorníci — nasolený v sudoch sa vozil na dlhých cestách. čo má vystihovať liečebné použitie. Azda sa v budúcnosti luskáč zaradí medzi rastliny s kardiotonickým pôsobením. možnosti nežiadúcej prímesi v nejedovatých drogách. D 3).0—1. Wittstein musel r. j. vo Francúzsku už od 14. p. diuretický a emetický účinok. Je nenáročný a znesie aj najkrutejšiu zimu. Vzhľadom na liečivé účinky zaslúžil by si viacej pozornosti pestovateľov. Má ostrú chuť a štipľavý pach. listy má lyžicovitého tvaru. hormónov. To azda viedlo aj slovenských autorov k tomu. osobitne ju neuvádzame. celistvookrajové. že rastlina usmrcuje psov a niektoré šelmy. saponíny 170 (kyselina asklepiadová). tiež pre príp. Lyžičník bol odpradávna známy ako vynikajúci antiskorbutický prostriedok. na oboch koncoch zúžené šešuľky. 1882 konštatovať. maďarsky: Orvosi kalánfú. ako metabolizujúci a preháňavý prostriedok a pri menštruačných ťažkostiach. na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier a v CHKO Slovenský raj na podobnom substráte ako glaciálny relikt. potom z aucho = dávim. Ľudovo sa traduje okrem toho ako prostriedok pri ochoreniach obličiek. rusky: LŽIČNÍK LÉKAŘSKÝ Dvojročná až trváca bylina vysoká 20—30 cm. rastie roztrúsené i voľne pri potokoch i prameňoch a miestami sa pestuje ako šalátová zelenina (napr. p. t. Príbuzný druh lyžičníka je potočnica lekárska — Nasturtium officinale R. rozkonárené nízko pri zemi. České meno tolita je odvodené od staroslovenského toliti = mierniť. Chutia sprvu nepríjemne sladko. niektorých vitamínov a iných látok. Homeopatia používa esenciu predovšetkým ako potopudný a močopudný prostriedok. Rastie na severských európskych pobrežiach. tatranský — C. utišovať. pílkovité. Ľudove sa užíva najmä ako cholagogum (pri chorobách žlčníka. slaných lúkách a močaristých miestach. Druhový názov officinalis = lekárenská. Synonymové vedecké pomenovanie rodu Cynanchum L. Zvonka sa používa na staré udreniny. keď rastlinu volali lastovičou bylinou (hirundinaria — hirundo = latinsky lastovička) vzhľadom na plodové mechúriky. rastlina sa ľudovo nazýva aj lastovičník (pozri nemecké Schwalbenwurz.Herba cochlea- . neskoršie palivo horko. ďalej silica. Podzemné časti sa vykopávajú najlepšie v októbri a sušia umelým teplom.mi imponoval božský objaviteľ alebo vôbec mýtická postava. pretože v staroveku sa domnievali. stor. Je to vysokohorská rastlina. Vedecké pomenovanie lyžičníka je odvodené z latinského cochlear = lyžica. dvojročná až trvalá holá bylina vysoká 10-30 cm. z ktorých vyteká biele mlieko. Droga: Radix (Rhizoma) vincetoxici (Radix hirundinanae seu Radix asclepiadis). Aesculap dal vraj 1. listy jednoduché. Liečebne sa používala bežne čerstvá vňať . anglicky: Scurvy-grass. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echtes Loffelkraut. ktoré sú sústavne predmetom pozornosti výskumníkov. U nás sa kedysi hojne pestoval. spôsoboval totiž dávenie. Stonky má hranaté. dolné stopkaté. tatrae Borbás. Toto meno má pôvod v staroveku. horné sediace až objímavé. Valopatii sa skôr používajú podzemky s koreňmi. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. ozdobou studených mís a pod. aby pomenovali rastlinu luskáč. Známe sú aj otravy s podobným priebehom ako otravy prilbicou. ktoré má obdobu aj v niektorých slovanských jazykoch. lekársky ľudstvu ako najlepší protijed a z toho možno odvodzovať aj jeho neskorší názov vincetoxicum — premáhajúci jedy.5 % ) .). Potočnica je vitaminiferum (A a C). mäsových polievok. Z obsahových látok 1. že luskáč je v liečiteľstve zastaraný (má iba slabé použitie vo veterinárstve a jeho stonky sú vhodné na technické použitie vďaka odolnému lyku). francúzsky: Cochléaria officinal. Prechodne splanieva. sliz a živica. v chorvátštine). Už farmakognostik prof. cedí sa po 30 minútach a pijú sa 1—3 šálky denne. je vytvorené z gréckeho kyón. nepríjemne páchnu (preto aj častá zámena s koreňmi valeriány). U nás sa pestuje v záhradkách. taliansky: Coclearia. Predmetom zberu na homeopatické účely sú čerstvé listy. je nebezpečná. napr. napr. liečivá. endemický druh Tatier. lebo je vlastne analógiou lyžičníka. LYŽIČNÍK LEKÁRSKY LYŽIČNÍK LEKÁRSKY Cochlearia officinalis L.2 g. sleziny) a metabolikum — predovšetkým pri cukrovke. Dávka drogy na zápar (1 %) — nesmie prekročiť 0. Brown. diuretikum a metabolikum. Voľne rastie chránený druh 1. Inak droga pôsobí dávivo. Rastie pri prameňoch i na mokrých sutinách vo vysokých polohách. španielsky: Coclearia. asclepias. škrtím. Sláva rastliny zapadla. hoci znovu prichodí do popredia vedeckého výskumu — dnes však pre novozistené obsahové látky. droga má priveľmi špecifické pôsobenie. ktoré sa po dozretí rozčesnú ako chvost lastovičky.. srdcovité. z ktorých sa pripravuje esencia (dil. lekárskeho sa bežne uvádzajú steroidné glykozidy komplikovanej štruktúry (vincetoxín či asklepiadín = cynanchín — asi 1. z čerstvých listov sa pripravuje ostrý šalát a listy sú pikantným korením do omáčok. kynos = pes. Rastlinu uvádzame pre obsah esterových glykozidov pregnanového typu. Biele až fialové kvety tvoria husté strapce a dozrievajú v okrúhle dlhostopkaté. základ steroidov. vzhľadom na tvar prízemných listov. pečene.

príp. proteíny(25 %). Lisuje sa z nich šťava alebo sa listy upravujú ako šalát (s octom alebo s olejom). diuretikum. steríny a kyanogénne glykozidy (1. Homeopatia využíva lyžičník hlavne pri kožných (najmä chronických) a pečeňových ochoreniach. V Európe sa pestuje asi 6000 rokov.teplotou do 40 °C. jasnomodré alebo biele. aby sa lístky nezamenili s listami blyskáča jarného (Ficaria verna Huds. niekedy aj v auguste. zväčša tzv.riae. vňate. Číslo napúčania podľa ČsL 4 by malo byt' najmenej 4. 1938). pestovaná len v poľných kultúrach. kývavosťou zubov. uvoľňuje sa poranením pletiva enzýmovou činnosťou. Možno ich sušiť aj umelým teplom . minerálne látky a veľa kyseliny askorbovej (vitamín C). zúbkované. španielsky: Liňo. ráno po scedení použiť na kloktanie. Jednoročná. Semená sa nechajú na tienistých miestach dosušiť. Vytrhaný či pokosený ľan sa po oschnutí zväzočkuje. príp. hore rozkonárenej stonke má striedavé čiarkovité celistvookrajové listy. lekársky obsahuje aj enzýmy. Z obsahových látok semien je lie- ĽAN ÚŽITKOVÝ čebne najdôležitejší sliz (3-6 %). semená obsahujú aj vysychavý olej (30-40 %). V kloktadle používanom pri paradentóze sa odporúča kombinovať rovnaký diel vňaťovej lyžičníkovej drogy s listom či vňaťou šalvie: večer naložiť 1 lyžičku čajoviny do šálky vody. var. sušená sa pokladá za menejcennú. anglicky: Cultivated Flax. podobne ako v iných kapustovitých rastlinách (pozri kapustu čiernu a horčicu bielu). arabinózu. Farmaceutickú drogu — Semen lini tvoria zrelé semená šľachteného ľanu. derivans. dnes opäť propagovaných a právom. Droga sa uvádza ako oficinálna vo väčšine svetových liekopisov (opäť aj v ČsL 4). Aj starí Slovania tkali plátno a liečebné použitie ľanových semien je mladšieho dáta. Na svetový trh sa ľanové semeno dostáva predovšetkým z Maroka a Argentíny. resp. Plody sú guľaté tobolky s desiatimi semenami. LEN SETÝ ĽAN ÚŽITKOVÝ Linum usitatissimum L. Droga nemá pach. príp. Ak pestujeme rastlinu v záhradke. Okrem vňate bob oficinálne aj semená — Semen cochleariae. osoží pri chorobách spojených so zápalmi ďasien. olejnatého (L. Pije sa zvyčajne šťava (50—200 ml v aromatickom nápoji 3 x denne). za listy fialky voňavej (ich prísady však v šaláte nie sú na škodu). Pri hydrolýze poskytuje najmä galaktózu. môžeme ju používať čerstvú do šalátov od apríla až do zimy a chutí výborne aj posekaná na chlebe s maslom. zo ZSSR. Aby droga nezhnedla. chrenovitú chuť a pôsobí aj ako metabolikum — vhodná zložka jarných bylinných kúr. Uplatňuje sa aj ako stomachikum. ešte raz preliať vodou a večer znovu kloktať (Madaus. glukózu. Pri jarnom zbere treba dávať pozor. s citrónovou šťavou. — ľan. V prospech liečebného používania svedčí predovšetkým obsah kyseliny askorbovej (vitamín C). Často splanieva od nížin po horský stupeň. keď semená v tobolkách zhnedli a šuchocú a listy z rastliny skoro celkom opadali. kyselinu galakturonovú a manurónovú. Zber vňate. usporiadané v riedkej závinkovej metline. list má ostrú. listov sa robí počas kvitnutia rastliny. Stará kultúrna rastlina z Blízkeho východu. resp. z ktorých približne polovica patrí k rodu Linum L. pri žuvaní slizovatie a pri ochutnaní pripomína olej. Flachs. usitatissimum L. maďarsky: Házi len. Možno ju kombinovať so šťavou z potočnice lekárskej.). Kvalita semena — Semen lini sa posudzuje podľa ČsL 4 takto: Znak Cudzie organické prímesi/anorganické Najviac v % 2/0. pri angíne i reumatizme. uložený iba v epiderme buniek osemenia.5 % . butylhorčičnú zlúčeninu. Prchavý izotiokyanát je podobný zlúčenine nachádzajúcej sa v kapucínke. Čeľaď ľanovitých rastlín zahrňuje asi 25 rodov s 500 druhmi. ktoré sú viac vykrajované. rusky: . Z účinných obsahových látok možno uviesť prchavý izotiokyanát. francúzsky: Lin. enzýmy. niekedy dvojročná bylina vysoká aj 1 m. Vzhľadom na mnohostrannú upotrebiteľnosť a osožnosť dal Linné ľanu pomenovanie najužitočnejší = usitatissimum. xylózu. bolesťami v krku a ústach. pôvodne glykozidicky viazanú ako glukozinolát — glukokochlearín. Semená sa získavajú neskôr — v septembri až októbri. asi v máji až júni.25 5 1 10 Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Ináč zafarbená/ poškodená droga 5/5 171 . taliansky: Lino. j. bez pachu a chutia príkro. na slnku alebo umelým teplom. Bežnejší je však jarný zber mladých lístkov. Portugalský liekopis (z r. macrospermum) zberané v čase. obsah oleja najmenej 35 %. Kvety sú dlhostopkaté. Ľanovité — Linaceae Nemecky: Saat-Lein. 1938) odporúča z každého druhu 3 x denne po lyžici. Na jednoduchej. musí sa sušiť rýchlo.linamarín a lotaustralín. mláti a čistí. t. na obklady a zle sa hojace rany. L. triesloviny.

prípravku Mucilogan granulky . catharticum (L. Z príbuzných a podobných druhov treba vylúčiť najmä tie. byľ dvojkrídla.slizový výťažok sa pripravuje za studena: 1 diel semien a 10 dielov studenej vody. preto je častý aj v pobrežných húšťavách. vo vode alebo s kompótom. 172 Spomedzi ostatných druhov ľanu sa kedysi ešte farmaceutický používal ľ. Farina lini (ľanová múka). žlté. prestrielavec. červený zvonček. maďarsky: Kozonségesorbáncfu. estery kyseliny linolénovej a linolovej sa označujú ako vitamín F a tvoria zložku liečebnej kozmetiky (náš priemyselný prípravok Perilacin má formu regeneračného krému. dieravec. príp. Olej zo severských oblastí je v porovnaní s olejom južných krajov bohatší na nenasýtené mastné kyseliny. zvyčajne sa sladí medom a užíva sa každé 2 h pol šálky. kvety v bohatých vidlicovitých metlinách. lebo ľanové semeno je stále veľmi hľadaným produktom na svetových trhoch. Na vonkajšie použitie sa rozmiešajú najlepšie odtučnené rozdrvené semená s vodou na kašu a aplikujú ako teplé obklady.H. španielsky: Hipericón. Domáca produkcia ľanového semena kryje iba 25 % spotreby nášho priemyslu. Ľubovníkovité — Hypericaceae Ľudovo: bylina sv. šampónu so sírou.109. linolová (25 % ) .105.pomaly hydrolyzujúce najmä v drvených semenách). olejová (15 % ) . Čajoviny č. křížek. (C. 213. fermeže. Plody sú tobolky. preto rastie i na suchých lúkach. TŘEZALKA TEČKOVANÁ ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ Hypericum perforatum L. Mucilago (Decoctum) seminis lini . Bolo by účelné zlepšiť technológiu výroby a zberu ľanu. Ľanový olej — Oleum lini (oficinálny vo všetkých svetových liekopisoch) sa získava zo zrelých semien extrakciou alebo lisovaním.217. koreň matky božej.) Small . ktoré nemajú žľaznaté bodky — neobsahujú účinné látky. na rašeliniskách a pri močiaroch. Uprednostňuje však vlhké podklady. 10 3 1 1 13 10 1 15 II. Ich zvyšok po lisovaní oleja a odtučnení sa odborne označuje ako Semen lini pulveratum desoleatum (ČsL 2) alebo jednoduchšie Placenta seminis lini. vitamínového krému a výživného krému). prečisťujúci — L. 20 6 2 2 13 12 2 10 ČsL 4 10 3 1 1 13 10 1 20 . Je častým druhom nížin až horských polôh a vyskytuje sa v rozličných typoch trávnatých i lesných porastov.laxans. Podstatným odli- Na drogu — Herba hyperici sa vzťahuje ON 86 6713 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Zdrevnatené osi hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Látky extrahovateľné 60 % liehom — minimálne I. na izoláciu nenasýtených mastných kyselín a i.slúžil ako laxans.112. semeno tvorí zložku čs. francúzsky: Millepertius officinal. ako je linolénová (až 65 % ) . potom mucilaginózum. je bohatý na acylglyceroly nenasýtených kyselín. antitusikum. čiernobodkované. Jána. 11. bez miešania sa nechá 30 min stáť a precedí. ľubeník. kivník. Nemecky: Tupfel-Harnheu. ale nekrídlatú stonku). čarovník.123. ČsL 4 povoľuje prímes ľ. Druh dobre znáša sucho. uplatňujú sa aj pri kataroch močových ciest a zvonka ako antiflogistikum a emoliens. Voľných kyselín je asi 1 % a ich obsah stúpa počas skladovania. Semená sú spoľahlivé mierne laxans. láskavec. taliansky: Iperico. rozkonárená. dnes uvádzaný pod rodovým pomenovaním Catharolinum Reichenb. rúbaniskách a medziach. trezalka. Semená zvyčajne tvoria zložku zmäkčujúcich čajovín — Species emollientes a zmäkčujúcich čajovín na obklady — Species emollientes ad cataplasmata. catharticum L. Esencia používaná v homeopatii sa pripravuje z čerstvých kvitnúcich byli a tinktúra zo semien. svätojánska bylina. vajcovité.80. Jeho technické uplatnenie je veľmi široké (mydlá. v ovocnej šťave. Na vnútorné užívanie sa dáva 5-10 g drogy na šálku záparu. Johanniskraut. Na zmäkčenie stolice sa odporúča piť večer a ráno 1—6 lyžičiek celých alebo nahrubo drvených semien v mlieku.. Oleum lini tvorí zložku oficinálneho draselného mydla — Sapo kalinus. Zriedkavejšie slúžia ako adjuvačný prostriedok pri cukrovke. ktorý ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ rastie dosť hojne v horských oblastiach a typickými stanovišťami sú mokré lúky a jelšiny (má štvorhrannú. sediace. maculatum Crantz. s priesvitnými bodkami. škvrnitého . listy protistojné. kvieťa panny Márie. rusky: Trváca bylina vysoká 30—100 cm.). anglicky: Common Saint John's Wort. Olej zo semien sa kedysi miešal s rovnakým dielom vápenatého mlieka a slúžil v domácnostiach na drobné spáleniny (dnes už zastaraný prostriedok). potom palmitová a stearová.ľanček lúčny) .

dimérne produkty antracénových derivátov — ČsL 4 žiada minimálne 0. tak volali najstaršiu sudičku. neurovegetatívne poruchy). 181. Pomer zosušenia je asi 5 — 6 : 1. lulák. maďarsky: Maszlagos nadragulya. nočnom strachu a pod. Ľulkovité — Solanaceae Ľudovo: čertov blázniček. Na objednávku sa niekedy zberá vňať . kvety aj 12 %). Rastie v listnatých lesoch. ktorá v juhoslovanskom tovare tvorí až 50 % prímesí. 110. Rastlina obsahuje veľa trieslovín (10 %. toto nebezpečenstvo je však pri aplikácii priemyselne vyrábaných prípravkov značne znížené. ale plné. ale v kvetoch je v lete nadbytok peľu. Etymológia pomenovania je nejasná. Možno ju použiť analogicky ako list.5 g vňate v zápare alebo v odvare. 129. z oboch strán stisnutá stonka a žľaznatobrvité kališné lístky. Ľubovník nemá síce sladkú šťavu. Obsahové látky rastliny tvoria jedovaté alkaloidy.). 83. ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ + Atropa bella-donna L. taliansky: Belladonna. celistvookrajové.5 % . keď rozkvitla asi polovica kvetov (asi 25—30 cm dlhé stonky. prípadne si vstrekovali trochu šťavy do očí. toten Nemecky: Schwarze Tollkirsche. 232. Liečivosť rastliny spoznala až stredoveká talianska lekárska škola.2-0. Materiál sa po omytí suší na vzdušných miestach alebo umelým teplom. francúzsky: Belladone. Hnedočervené kvety dozrievajú v lesklé čierne mnohosemenné bobule. 71. pre toxicitu oddelene od ostatných drog. 210. krásavica. preto má rastlina význam vo včelárstve. ľulok. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu je vňať — Herba hyperici. pije sa 2 x denne. Droga sa osvedčuje aj v detskej praxi — pri nočnom pomočovaní. Ľuľkovec sa pri zbere listov (vňate) často zamieňa za podobnú skopóliu kranskú (Scopolia carniolica Jacq. — u nás iba na východnom Slovensku). W. fluoreskujúce. Ak použijeme umelé teplo. Rodové pomenovanie ľuľkovca vychádza z gréckeho atropos — neodvratiteľný. Odrezané krčky koreňov s fialovými pupeňmi sa po vykopaní zasa zahrabú do zeme. Hausmann a F. stomachikum. oficinálna aj v ČsL 4. digestívum). metabolikum. Vzhľadom na vysokú spotrebu drog sa všeobecne podporuje jeho pestovanie. Čajoviny č. dnes tvorí zložku najmä mastí. Stomaran — čajovina (stomachikum. Vedecké pomenovanie rastliny vzniklo podľa starého názvu. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. 214. najmä v bučinách pahorkatín a podhorského stupňa. 91. kŕčové žily. Zvonka: antiflogistikum . Hrubšie sa pozdĺžne režú a dlhé sa skracujú.. suchý výťažok roztoku Passit (sedatívum). taktiež rozkonárený. 1. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. cholagogum). 169.najmä pri ulcus cruris. Rastlina je prudko jedovatá — vyžaduje osobitnú obozretnú manipuláciu. 225. zápaloch močových ciest a pri ženských ťažkostiach. Príslušné prípravky ordinuje lekár.2 %).šovacím znakom ľ. 155. Sarabnicky pátrali po jeho pôvode a r. Známy je vplyv obsahových látok ľubovníka na kožnú pigmentáciu — hypericizmus. Vňať sa zväzuje do snopčekov a suší v tienistom a dobre vetranom mieste. Olejové výťažky z rastliny sú v detských olejoch a emulzných mastiach na ochranu pokožky pred slnečným žiarením. Zberá sa aj koreň — Radix belladonnae (oficinálny v ČsL 4). nie však zdrevnatené. Listy sa veľmi ťažko odlišujú. plne rozkvitnuté rastliny nedávajú dobrú drogu). výťažky tvoria zložku injekcií Floristen Spofa a Floristen forte Spofa (indikácie: chronické ženské zápaly. pochádza z toho. bodkovaného je valcovitá. 207. Hodnotí sa podľa ON 86 6748. treba ju skladovať preto v dobre uzatvorených obaloch a chránenú pred svetlom. 242. Dávkovanie: 1 kávová lyžička na pohár záparu. hypotenzívum). aplikuje sa na velké plochy. Drogu skladujeme v dobre uzatvorených obaloch. melanchólia. varikóznych vredoch a tromboflebitídach. vredy predkolenia (ulcus cruris). Droga tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum. nemnica. Zvonka sa prv používal ľubovníkový olej — Oleum hyperici. Sušia sa rýchlo v tenkých vrstvách rozprestreté na vzdušných a tienistých miestach. Korene sa vykopávajú v septembri —októbri z 3—4-ročných jedincov. Druhové pomenovanie je pre priesvitavo bodkované listy (perforatum = latinsky prevŕtaný). 63.Herba belladonnae. 240. ktorý uvádzali už Dioskorides a Plínius: hyperikon . pomer zosušenia asi 6 : 1 . anglicky: Belladonna. aby dostali ohnivý výraz. koreň až 1. migréna. oficinálne v mnohých svetových liekopisoch . pseudohypericín a i. ktorá vraj prestrihovala niť života (prenesené na vysokú jedovatosť rastliny). V homeopatii sa používa esencia z čerstvej kvitnúcej vňate a jej indikácie sú podobné ako alopatické (dil. Droga sa ľudovo používa oveľa širšie — pri chorobách pečene. flavónové glykozidy (hyperosid — 0. list ich obsahuje asi 1 %. pričom sa vychádza z klinicky a experimentálne overeného adstringentného a protizápalového účinku (zvonka i vnútorne) a silného sedatívneho pôsobenia.hlavný je 173 . Droga sa hodnotí podľa ON 86 7010 a ČsL 4. nadraguľa. neprekročme teplotu 35 °C. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. -0).ľahko ju napádajú škodcovia a vlhne. čajoviny Eugastrin (stomachikum. Odrezávaním či kosením sa zberajú olistené kvitnúce vrcholky rastlín v dobe. Predmetom zberu sú predovšetkým listy.7 %). Neporušené listy bez stopiek sa trhajú v čase kvitnutia rastliny (jún —august). diantróny (až 1 % — hypericíny: hypericín. čím sa zvýši zber budúcim rokom. Slúži aj ako metabolikum a olej pri reumatizme. mozgovomiechová skleróza a i. ČsL 4 uvádza ako perorálnu dávku 1.hypericum.05 % hypericínu). teplotou do 30 °C. španielsky: Belladonna. mnohé sa ujmú. D 1 Prípravky z ľubovníka tvoria i súčasť kloktadiel. že Talianky si z bobúľ pripravovali líčidlo. pridávajú sa do kúpeľov na hemoroidy a používajú sa aj v kozmetike. Doba: júl -august. u niektorých citlivých osôb sa môže prejaviť ako nežiadúci účinok. 1934 sa im podarilo dokázať. antiflogistikum. nervínum (depresie. žlčníka. vlašské bella donna — krásna pani. že kožná pigmentácia vyvolaná osvetlením (fotosenzibilizujúce pôsobenie) má pôvod v hypericínoch — farbivách ľubovníka. 33. Indikácie: adstringens. 229. Stonka rozkonárená. možno ich získať aj zdrhovaním. cholagogum. manipulácia je ako s listom. fotodynamicky účinné. koreň hrubý. Drogu treba čím skôr dodať do nákupne . Ako droga sa nazývajú Folium belladonnae. Obdobie zberu je dosť neskoro.108. silicu (0. izolovaný z čerstvých kvetov. poranenia. vo voľnej prírode si treba včas označiť miesto výskytu rastliny. bez koreňových hlavíc a tenkých korienkov. ale iba z mladých a nekvitnúcich výhonkov. vajcovité. listy veľké. rusky: - RULÍK ZLOMOCNÝ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. zápaly lymfatických ciest a pod. farebné látky. Oficiálna alopatia okrem vňaťovej drogy uplatňuje aj výťažky vo forme štandardizovaných prípravkov.

zvyčajne 174 .5 15 3 13 0. Oficinálne prípravky tvorí extrakt (suchý . polokríkovitá. List je predovšetkým spazmolytikom a antiastmatikom. Listy sú rôznotvaré. V rastline sú prítomné aj triesloviny (do 10 %). španielsky: Dulcamara.Solanaceae Ľudovo: bokožnice. Ľuľkovité . využívajú sa predovšetkým ako parasympatolytiká (uvoľňujú kŕče hladkého svalstva a koliky). potom opticky neaktívny jeho racemát atropín a z ďalších najmä skopolamín. titrovaný prášok už ČsL 4 neuvádza. rozširujú zreničky. Koreň sa uplatňuje ako spazmolytikum. priemyselne vyrábaných prípravkov (Asthmin prášok. V homeopatii sa z čerstvého koreňa a nadzemnej časti rastliny pripravuje esencia (Dil. denná 0. Diagnosticky významná je flavonoid- ná zlúčenina β-metyleskuletin. miernia nutkanie na dávenie a nadmerné slinenie. List je zložkou tabliet Antasthman (bronchodilatans) a tinktúra kvapiek Contraspan — spazmolytikum. môže ich ordinovať iba lekár. D 5—D 3) s podobným používaním. Bellaspon — dražé.2 g. bulharská kúra).028-0.siccum) a perkoláciou získaná tinktúra (Tinctura belladonnae — nastavená na množstvo 0. rusky: - ĽUĽOK SLADKOHORKÝ Trváca. antiparkinsonikum). francúzsky: Morelle douceamere. sladká-horká. POTMĚCHUŤ POPÍNAVÁ + Solanum dulcamara L. Ľuľkovcové listy a koreň pre špecifickú účinnosť a toxicitu môže ordinovať iba lekár. psie víno. anglicky: Bittersweet. jeho najvyššia jednotlivá dávka je 0. ČsL Základné požiadavky ON 86 6412 a ČsL na listovú drogu — Folium belladonnae: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustné v HC1 Vlhkosť Obsah alkaloidov — najmenej I.3 4 žiada pre list minimálne 0.ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ tropanový alkaloid 1-hyoscyamín.3 II. maďarsky: Kesernyés csucsor. priemyselne vyrábaných prípravkov). ktorá sa nachádza iba v listoch. vystúpavé až ovíjavé. sedatívum atď. myšie drevo. Alkaloidy drog pôsobia povzbudivo na centrálny nervový systém. podobne ako priemyselne vyrábané prípravky. na báze drevnatejúca bylina.5 15 3 13 0.6 g a používa sa iba v zmesiach s ďalšími drogami — liečivami. 8 4 1 0. Jeho maximálne dávky sú rovnaké ako listu a rovnako podlieha predpisom lekára. sladká vŕbka Nemecky: Bittersusser Nachtschatten. podobne ako izolovaný alkaloid atropín (tvorí zložku asi 30 čs. taliansky: Dulcamara. červené psinky. čo môže ordinovať iba lekár.4 %. analgetikum.032 % alkaloidov). Byle má poliehavé. pôsobia proti zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy. bronchodilatans. mydriatikum a antiparkinsonikum (tzv. kumaríny a organické kyseliny. podobne ako tablety Radobelin s ich obsahom (parasympatolytikum.15 ČsL 4 8 4 1 0. ako majú alopatické prípravky. majú široké použitie v terapii.). Radobellinum substancia reprezentuje alkaloidový obsah koreňa a tvorí zložku celého radu čs.3 % alkaloidov a pre koreň 0. 16 8 2 1 17 4 13 0. často dlhé aj 250 cm.

prípadne za zemolez ovíjavý (Lonicera periclymenum L. diosgenín a yomogenín.). Stipes — Stipes dulcamarae. 1. V odbornom prívlastku dulcamara je skryté latinské dulcis = sladký a amarus = horký. ekzémy. tomatidenol. Stredovekí otcovia botaniky nazývali rastlinu raz Dulcisamarum.ĽUĽOK SLADKOHORKÝ jednoducho kopijovité. ďalej ako antiastmatikum a prostriedok pri choro175 . stor. kým holandský botanik Dodonaeus použil názov Dulcamara. pričom ich výroba by bola pomerne ľahká a lacná. užíval sa aj pri žltačke a horúčkach. intenzívne vedecky skúma. popínavý ker vysoký až 5 m. mnohé tradované údaje bude potrebné dôkladne prehodnotiť. sladkohorký nemožno zamieňať za príbuzný ľ. čierny (S. Rastie v nižších nadmorských výškach na stanovištiach s veľmi vlhkou pôdou. Holandský lekár Boerhave (18. Historicky zaznamenané nejednotné údaje o jedovatosti ľuľka možno dnes vysvetliť geneticky a vplyvom pôvodu drogy. stor. ako aj spirostanoly (steroidné saponíny. špecificky účinné na kožné ochorenia (exantémy. Novšie prieskumy (Frohne a Pfänder 1983) ukazujú. tíšiacich bolesti a kŕče). lužné lesy a priekopy. Linné pri syfilise a reumatizme. Pravdepodobne je odvodené od solari = latinsky tešiť sa (podľa niektorých rastlín čeľade Solanaceae. ktoré sú založené na steránovom jadre (chemicky sú blízke srdcovým glykozidom obsiahnutým v náprstníkoch). Zberajú sa pred vyrastením listov (marec—apríl) alebo po opadaní listov (október). Odrezávajú sa 2—3-ročné zdrevnatené konáriky dlhé asi 6 cm. Kvety majú fialovú korunu a dozrievajú vo visiace vajcovité sýtočervené bobule. tomatidenolová rasa ich má bez alkaloidov. ktorý je jednoročnou bylinou s inak tvarovanými listami a s čiernymi alebo zelenými či žltkastobielymi bobuľami. n. Za zvyčajnú terapeutickú dávku sa pokladá 0. Droga — Caulis (Caules) či Stipes (Stipites) dulcamarae sa kedysi terapeuticky veľmi cenila ako metabolikum. Ako aglykóny sa izolovali spirosolany solasodín. Niektoré látky obsiahnuté v ľuľku možno premeniť na látky hormonálneho charakteru — kortikoidy a mužské pohlavné hormóny. pri plotoch a v blízkosti hnojísk. S ohľadom na možnú jedovatosť zber sa deťom neodporúča a nebezpečná je aj manipulácia s terapeutickým experimentovaním. Droga i celá rastlina obsahuje kolísavé množstvá (okolo 1 %) osobitných glykoalkaloidov spirosolanového typu. ďalej na rumoviskách. raz Amara dulcis. potom ich hydroxyderiváty. Vedcov upútava i výrazný antibiotický účinok steroidných saponínov a glykoalkaloidov ľuľka. nápadný tmavočervenými bobuľami a protistojnými listami (u nás sa zriedka pestuje v parkoch). S označením Solanum sa stretávame už v 1. Lonicerus mu vo svojom herbári venoval dlhú oslavnú pasáž. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . ktoré ich sprevádzajú). čo pripomína počiatočnú sladkosť a neskoršiu horkosť mladých konárikov. hrubšie konáriky sa pred sušením režú po dĺžke. často nepresne označované ako stopky. Ľ. že obsah steroidných alkaloidov v plodoch klesá s ich dozrievaním (toxické sú nezrelé a veľké kvantá).) používal ľuľok ako diaforetický prostriedok pri zápale pľúc a pohrudnice. Vzájomné zastúpenie jednotlivých zložiek je podmienené biotopom rastliny a závisí od biologickej rasy. Predmetom zberu sú v niektorých liekopisoch oficinálne konce konárikov — Caulis. nigrum L. ktoré podmieňujú rasy podobného označenia. ako sú pobrežné kroviská. Na alopatické účely sa materiál suší rozostretý v tenkých vrstvách prirodzeným alebo umelým teplom (40 °C).). Ako vidno. Pre svoje výnimočné obsahové látky sa v poslednom čase celý rod Solanum L. že Theofrastovo a Dioskoridovo Smilax znamenalo ľuľok. na báze uškaté. tigogenín. rozličné dermatopatie a pod. Poznali ho vtedy ako močopudný a laxatívny prostriedok. Homeopatia spracúva mladé konáriky s listami odtrhávané ešte pred rozkvitnutím rastliny.5-2 g prášku viacej ráz denne (Klemperer -Rošt).). Droga ďalej obsahuje 11 % trieslovín a v popole sa našlo relatívne dosť solí mangánu. soladulcín. Nemožno s určitosťou tvrdiť. u Celsa.

Pri posudzovaní kvality drogy sa uplatňujú znaky normy ČSN 58 0513 176 . kvety drobné. či z latinského amarus. Gréci i Rimania. Majorán je medonosná rastlina. Rastlina slúžila najmä ako liečivo. Homeopatická medicína má oficinálnu esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate. kŕčoch tváre. španielsky: Majorana.Labiatae) Ľudovo: majoránka Nemecky: Majorán. taliansky: Maggiorana. zemiakovej).Lamiaceae (Pyskaté . m. Meno majorana sa odvodzuje z hebrejského mar = horký. na uľahčenie prehĺtania a na vytriezvenie po opojení liehovinami. Zriedka splanieva a aj to iba prechodne. Stredovekí arabskí lekári ho odporúčali najmä pri migréne. Rastlina sa u nás oddávna udomácnila vo vidieckych záhradách. gréckeho amarakos alebo arabského marjamie. Vňaťovú drogu dosť často znehodnocujú plody z materskej rastliny. anglicky: Marjoram. nádche. Plody sú tvrdky. pri bolestiach nervového pôvodu. maďarsky: Kerti majoranna. no oddávna bola i koreninou. U nás sú majoránové polia na južnej Morave a južnom Slovensku. epilepsii. pohryznutí škorpiónmi a na úpravu menštruačného cyklu. Z rastliny sa zberajú nadzemné časti bylinných stoniek v období kvitnutia (jún)-júl-august—(september). ktorý má menšie huňaté listy a zdrevnatené stonky. Osobitne sa používala ako liek proti bolestiam hlavy. do omáčok. celistvookrajové. v Stredomorí rastie v kultúrach ako poloker. Pri zbere a sušení sa uplatňujú všeobecné zásady pre silicové drogy: odrezáva sa 25—30 cm nadzemnej časti. biele. čo sú staré mená tejto rastliny. Homeopatická medicína používa esenciu (dil. čo sa pomerne ľahko odlíši už podľa pachu.. aj reumatizmus). Celá je páperisto chlpatá a aromatická. ktorý má vlasť kdesi v severozápadnej Afrike alebo vo východnom Stredomorí či v Prednej Ázii. Spracúvala sa s hovädzím lojom na masť používanú na prekrvenie i upokojenie nervov (Amaracinum alebo Sampsuchinum). Droga sa falšuje prímesou vňate tymianu (dúška tymianová).bach z nachladnutia a s tým spojené ťažkosti (o. Na lekárenské účely sa žiada droga získaná zdrhovaním listov i kvetov. resp. maryamych. Pestuje sa ako korenina — majorán. no predovšetkým pri zakáľačkách. V Becherovom Parnasii illustrati z r.. D 2—D 4) v podobných prípadoch ako alopatia. gulášovej. príp. MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁNKA ZAHRADNÍ Majorána hortensis Moench Hluchavkovité . rusky: Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 10—40 cm. Naše gazdinky s obľubou používajú majorán pri príprave niektorých polievok (napr. ktorá sa môže zväzkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách v tieni a v prievane (umelým teplom pri teplote do 35-40 °C). do plniek. 1662 sa jeho účinnosť porovnávala s materinou dúškou. uplatňovala sa podobne ako koreň sarsaparily (Radix sarsaparillae . semená alebo polámané časti býľ a pod. K nám sa majorán dostal počas križiackych vojen z Jeruzalema. vzhľadu drogových častí. V kultúrach sa niekedy nachádza aj trváci Origanum majoranoides L. Po usušení tvorí drogu Herba majoranae. na baraninu. ale aj pri zápaloch spojoviek. Listy sú obrátenovajcovité. kultivovali už starovekí Egypťania. Včelám poskytuje dosť nektáru i trochu peľu. čo znižuje jej kvalitu. Kvitne hlavne v júli až v auguste. sústredené v pazuchách okrúhlych celistvookrajových listeňov. zimný. v Oriente i v Amerike. Aromatický majorán. saturejky záhradnej alebo pamajoránom obyčajným (pozri ako osobitné heslá). Majorán sa pestuje po celej Európe. francúzsky: Marjolaine. uplatňuje aj niektoré historické indikácie. resp. Dnes sa používa iba príležitostne pri niektorých kožných ochoreniach a bronchiálnych ťažkostiach.pozri cudzokrajné drogy). V neskorom stredoveku sa preslávil ako liek proti nádche. i.

(potravinárskej): vyžaduje sa minimálne 0. pri reumatizme a používa sa podobne ako pamajorán obyčajný (pozri osobitné heslo). Silica pôsobí spočiatku povzbudzujúco.Papaver. ktorej je najviacej pri prvom zbere. pri migréne. Surové ópium sa po prečistení nastavuje na určité množstvo 177 . bolo názvom m. Čajoviny č. silica však obsahuje hlavne terpineol. čím sa vytvára surové ópium. 76. či slúžil na liečebné účely alebo na získavanie oleja. Okrem toho ľudové liečiteľstvo má pre majorán celý rad ďalších indikácií — pôsobí pri ľahších nervových ochoreniach. 2. 165. odkiaľ sa často dočasne šíri po okolí. Majorán má dokázaný slabý účinok na tvorbu žalúdočnej šťavy i karminatívny efekt. 227. Jeho produkcia podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam a dozoru. spodné perovito delené. Veľké kvety majú dva opadavé kališné lístky a štyri veľké korunné lupienky. bolestiach hlavy. horné nedelené. Druhový názov somniferum je z latinského somnus = spánok a farre = prinášať. zvonka na aromatické kúpele. diuretikum a diaforetikum. nie je známa. karminatívum. Makovice a maličké semienka v neolitických kolových stavbách poukazujú na kultúry maku v strednej Európe už pred vyše 2000 rokmi. uhľovodíky terpinén a sabinén. MAK SIATY Papaver somniferum L. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Látka. enzýmy a kyselina askorbová (vitamín C). nie však medovinu. Správy o ňom siahajú však aj do histórie iných orientálnych národov. Všetky orgány maku (s výnimkou semien). francúzsky: Pavot somnifére. júca z Ázie. spazmolytikum. Kvitne v júni-auguste (podľa výsevu).latexu. ópiové maky s bohato vyvinutou sústavou mliečnic a s veľkým množstvom šťavy . maďarsky: Álomhozó mák. majú mliečnice. Listy sú sediace. Ópium začalo svoju svetobežnú cestu asi z Číny. maximálna vlhkosť môže byť 16 % a obsah popola najviacej 5 %. obyčajne biele s čiernou škvrnou na báze. Mak je náročná plodina. Rastlina je prestúpená mliečnicami s bielou šťavou.7-3. V prípade potreby možno užiť aj 2—5 kvapiek silice na cukor. stonka priama. ktoré majú slabo vyvinutú sústavu článkovaných mliečnic (u nás tzv. Starí Gréci ho nazývali mékón. Po špeciálnom narezávaní vytekajúca šťava na vzduchu tuhne a hnedne. Mak je olejnatá plodina pochádza- Nevedno však. Osobitne bohaté sú nezrelé steny toboliek.5—0. V droge je ešte asi 10 % trieslovín. Oficiálna medicína drogu zriedka používa. Praktici delia pestované maky podľa úžitku na dve skupiny: 1. toleruje však jej indikačné použitie ako stomachikum. pri zahlienení pľúc. siateho už u Rimanov. obyčajne nerozkonárená. slepáky s tmavomodrými semenami).5 % ) . žalúdočných ťažkostiach s nedostačujúcou tvorbou žalúdočnej šťavy a pod. Makovité — Papaveraceae Nemecky: Schlafmohn.9 % silice. olejnaté maky. V ľudovom liečiteľstve sa pripravuje aj masť: 4—6 g čerstvo vylisovanej šťavy sa zmieša s asi 30 g masťového základu. na mokvavé a hnisavé rany. Pestuje sa na roliach a v záhradách. proti črevným parazitom a astme. Hlavnú terapeutickú zložku tvorí aromatická silica (0. španielsky: Amapola. ktorá je nositeľom pachu. Dnešné vedecké označenie maku . preto slúži ako mierny pomocný prostriedok pri meteorizme (nadúvaní). z ktorých vyteká biela mliečna šťava — zdroj ópia. modrozelené. V osevnom postupe figuruje ako okopanina. proti kŕčom všetkého druhu (i menštruačným). Plody sú tobolky — makovice. taliansky: Papavero. Včelám poskytuje hojnosť peľu. ktorý sa pije 2 x denne. potom mierne narkotický. rusky: MÁK SETÝ MAK SIATY Jednoročná bylina vysoká až 150 cm. anglicky: Opium Poppy. horčiny.

z ktorých sa semená vytriasli. preto zber robíme za sucha. vlčí kvet Nemecky: Klatschmohn. papaverín (0. U nás by sa dalo získať z maku. Rakúsku a Holandsku).. anglicky: Fliedpoppy. taliansky: Rosolaccio. hybridum L. t. dobre našuchorený a rozložený. panenka. slizovité látky. Zriedkavé farmaceutické použitie má koreň maku — Radix papaveris alebo semená — Semen papaveris. tebaín (0.s obsahom 0. no taktiež druhu P. 20 3 3 8 10 .5 % ) .5%). Lupienky zberané za rosy alebo po daždi sa zlepujú. Vedecký názov maku vznikol z keltského papa — detská kasička. dubium. benzylizochinolínové (papaverín). Korunné lupienky sa ľudovo oddávna používali proti kašľu. V semenách sa nachádzajú iba stopy spomínaných alkaloidov. Zriedkavo sa u nás vyskytuje m. ale aj dokonale zrelé. Predmetom farmaceutického zberu (nie však vždy nákupu) sú korunné lupienky zberané z rastlín v čase kvitnutia (máj—august).8 — 10. lebo kedysi sa šťava primiešavala do jedla detí. pleskanec.5%) a narceín ( 0. mačinec.3—6. resp. ktorú skonštruoval J. MÁK VLČÍ Papaver rhoeas L. kodeín (0. Zmes alkaloidov ako celok obsahujú injekcie No178 vopon (analgetikum anodynum) . medzi morfinanové (morfín.1—0. 10 1 1 8 7 II. ftalidizochinolínové (noskapín. akosť tvorí maková drvina získaná strojovým výmlatom makovíc s dlhou stonkou). i lekár ich smie ordinovať iba za určitých podmienok. červánky. Manipulácia s ním podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam. neklamný.novšie rátaný ako poddruh. mazadiel. Tejto rastline. prípadne celé nezrelé tobolky — Fructus papaveris immaturus. miznem (pre výron bieleho mlieka alebo ľahko opadavú korunu). aby dobre spali. tuky. j. nasleduje noskapín čiže narkotín (1. Jeho hlavný podiel tvoria acylglyceroly kyseliny linolovej. veľmi záleží na serióznosti zberača a na správnej botanickej identifikácii materskej rastliny. NSR. ako ľahko sa zaparia. Všetky prípravky podliehajú prísnej osobitnej kontrole. argemone L. má aj potravinárske použitie. štetinatý — Papaver strigosum (Boenn.7 % ) .prepočítaných na morfín). soli kyseliny mekónovej (asi 3—5 % ) . získaný lisovaním. takže i tobolky po dozretí tvoria drogu — Fructus papaveris maturus. Olej i semená niekedy slúžia na prípravu emulzií. burina polí. živice.1-4.2 % . Z chemického hľadiska patria do rozličných skupín.) Schur . Droga: Flos papaveris rhoeas (Flos rhoeados). ópia) možno uviesť kaučuk. ktorý sa pridáva do mastí. ktorý tíši bolesti. viníc a rumovísk okolia Bratislavy. ktorý vtedy neodlišovali od vlčieho maku. skutočný. pukovec. protopínové (protopín) a i. Najväčší podiel z nich pripadá na morfín (7—21 % ) . Droga má slabý pach a chutí mierne horko a slizovito. prchlík. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. má pritisnuto ochlpené kvetné stonky.. Semená maku sa používajú prevažne v potravinárstve. Najlepšie sa odtŕhajú oboma rukami smerom hore. vlčí a listové úkrojky má skoro čiarkovité. Na kvalitu korunných lupienkov — Flos rhoeados sa vzťahuje ČSN 86 6218. panáček. rusky: MAK VLČÍ Jednoročná bylina vysoká 20— 80 cm. sčasti ako laktáty (na kyselinu mliečnu). tebaín). dubium L. v poludňajších hodinách. kodeín. Lekár musí zvážiť jeho aplikáciu a vhodnosť. ktorý má na spodku korunných lupienkov vždy čiernu škvrnu. španielsky: Ampola. M. v antických časoch pripisovali narkotické vlastnosti. Vo všetkých týchto drogách (okrem semien) sa nachádzajú toxické alkaloidy. vlčieho a poľného — P. Častý ako burina na poliach. Z ďalších obsahových látok drog (resp. Ópium je prudko jedovaté. Ópiový prášok (Pulvis opii — s obsahom 10 % bezvodého morfínu) a ópiovú tinktúru (Tinctura opii . napr. Droga po usušení musí mať pôvodnú farbu. Plod je tobolka . Samo ópium alebo jeho prípravky slúžia ako upokojujúci prostriedok. z ktorých poznáme asi 40 druhov. ohníček. Surové ópium ich obsahuje asi 20—30 %. pri cestách v nížinách až horskom stupni. je nižší ako m. v dobrom prievane a bez obracania (umelým teplom najviacej do 35 °C). maďarsky: Pipacs mák. Ako mimoriadne cenná surovina sa spracúvajú olamované a vytrasené makovice so stonkou kratšou ako 15 cm (II. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch a chránime pred svetlom. Nie sú ani také háklivé na stláčanie. Buranovský (patentovaná aj vo Švajčiarsku. pochybný — P..05 % bezvodého morfínu) už ČsL 4 neuvádza. V ČsL 4 je oficinálne surové ópium. Európski producenti sú iba ZSSR a Juhoslávia. vyvoláva spánok a mierni úporné hnačky. francúzsky: Pavot coquelicot. Materiál sa suší vo vrstve 2—4 cm. roztrúsené rastúci v teplejších oblastiach. Na vrchole stonky je kvet s veľkými červenými korunnými lupienkami (často s čiernou skvrnou na báze). tumoroch a pod. paničky. má guľovitú a bohato štetinatú makovicu. narceín). Najlepšie je ihneď ju odovzdať do nákupne.5-7.95-1. z ktorého sa pripravuje práškované ópium (Ópium pulveratum) s presne určeným obsahom alkaloidov (9. Makovité — Papaveraceae Ľudovo: bubovec. úrazoch. ktoré sú u nás zložkou asi 30 priemyselne vyrábaných prípravkov. ale pre vysoké výrobné náklady a nižšiu kvalitu by to bolo neekonomické.účinných obsahových látok (alkaloidov) a ďalej sa spracúva na liečebné účely. karafiát.makovica. tulipánky. Alkaloidy sú sčasti viazané ako mekonáty. slepý mak. V súčasnosti sa u nás používa mláťačka na mak. rumoviskách. ba i olej — Oleum papaveris. Na priamej stonke sedia perovito laločnaté až perovito delené listy. Korunné lupienky iných druhov sa v droge odlišujú veľmi ťažko. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. niekedy sa považuje za miešanca m.5 — 13 %). Niekedy sa zberajú makové listy — Folium papaveris. Izoluje sa z nich olej — Oleum papaveris. divý mak. Semená obsahujú predovšetkým olej (50-60 % ) . Posledná slabika je azda z latinského verum = pravý. Druhové pomenovanie možno odvodiť od reo = tečiem. Slúži aj na izoláciu jednotlivých alkaloidov. Z príbuzných zameniteľných druhov pri zbere korunných lupienkov možno uviesť m. Uschne asi za 5 dní. kokrhel. hybridný — P. kohútiky.aplikujú sa pri úporných bolestiach.

emend. démutka. 195. Thymus serpyllum L. aromatizačnou prísadou voňaviek a mydiel a i.60 % ) . na lúkach i výslnných krovinatých stranách od nížin po horský stupeň. papraslenov. rozkonárené. do drogy Flos papaveris rhoeados nepatria. Dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. má pomerne vysoký obsah alkaloidov — až do 0. Miller. mužnosť. Najslávnejšia bola v stredoveku a používala sa aj vo veterinárstve. M. malého množstva alkaloidov (readínu a ďalších príbuzných alkaloidov) prítomného v korunných lupienkoch. Čajoviny č. nezamieňa sa a pre hojný výskyt sa ani nefalšuje. Pri dosúšaní rastlinu neobraciame. španielsky: Serpol. lebo by z nej opadali kvety i listy. i. Druhy rastú vo veľmi rozdielnych prostrediach: na stepiach. bromoformového). kvalifikuje sa to ako falšovanie. Droga sa kedysi často používala v liečiteľstve na farbenie sirupov proti kašľu ( napr. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. skalách. ale aj polievok. zasvätenie bohyni Frei a mariánsky kult v kresťanstve urobili z nej rastlinu opradenú mnohými ľudovými povesťami. s. (spec.Labiatae) Ľudovo: dúška chodec. maďarsky: Mezei kakukfú.MAK VLČÍ Z hradiska účinných obsahových látok ide pravdepodobne o spoločné pôsobenie antokyanového farbiva. Zo spomínaných druhov má m. prísadou likérov. zber sa robí krátko pred úplným rozkvitaním alebo počas kvitnutia (júl-september). Materina dúška je všeobecne známa. pochybný len veľmi nízky obsah alkaloidov a m. že je matkou premenenou na kvietok (K. sa pripraví sirup.Lamiaceae (Pyskaté . Hegi ich uvádza 21. francúzsky: Thym serpolet. najviac v kvitnúcej vňati (až 1 % ) . V potravinárstve slúži na farbenie esencií. Erben). Farmaceutický sa môže použiť ktorákoľvek materina dúška z množstva príjemne voňajúcich taxónov. poľný nie je po tejto stránke dostačujúco preskúmaný. ktorý má podobné zloženie ako olej maku siateho.5 % (obsahuje hlavne tebaín). Ako však aj prv menované. L. hoci majú niekedy aj korunné lupienky červené. Vedecké pomenovanie materinej dúšky je odvodené z gréckeho thymos = sila. Okrem medicínskej oblasti bola koreninou vín. Hoci vňať rastliny ako droga je skoro taká hodnotná ako tymianová (Herba thymi). Byle sú zakončené fialovočervenými i bielymi kvetmi zoskupenými do hlávkovitých. coll. Tradične sa zberá a nakupuje vňať — Herba serpylli. m. taliansky: Pepolino. je súborným pomenovaním via- cerých našich druhov a odrôd. Ich systematika je pre nebotanika ťažká a v mnohých prípadoch dá prácu aj odborníkovi (časté sú krížence).15-0. žadovník Nemecky: Sandthymian. ale aj osviežujúce účinky a odporúčala sa o. priame. čo dalo vznik poetickej českej povesti. V súčasnosti sa skorej uplatňuje ako vzhľadové korigens do čajovinových zmesí a niekedy ako antitusikum. T. Táto tradícia. J. Semená maku vlčieho obsahujú asi 40 % oleja. hybridný dokonca zanedbateľný. v starom Grécku sa jej skutočne pripisovala sila. byle sú obyčajne poliehavé a zakoreňujúce. liečebne sa neuplatňuje. anglicky: Wild Thyme. rusky: ( ) MATEŘÍDOUŠKA ÚZKOLISTÁ MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) Materina dúška. predsa sa do nej nesmie primiešavať. Sú to trváce byliny až polokry vysoké do 30 cm. orientálny sa často pestuje v zá- hrádkách ako okrasný. materonka. odstránia sa drevnaté časti a prímesi tráv a materiál sa suší v tenkých vrstvách na tienistých a vetraných miestach (umelým teplom do teploty 30—35 °C). príp. V Aténach sa vraj vysadzovala ako medonosná. materinka. slizu. listy zvyčajne vajcovité a celistvookrajové. okrajoch lesov. novšie dúška materina. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádza silica (0. 113.) Hluchavkovité . Plody sú tvrdky. Považovala sa za rovnocennú s tymianom a vysádza sa dodnes na hroby. aj v gynekológii. s obsahom hlavne p-cymolu a linalolu popri 179 . olistené bylinné kvitnúce časti sa odstrihujú alebo kosia.

Čajoviny č. Species aromaticae ad cataplasma (aromatická čajovina a na obklady) a Species pectorales (prsná čajovina).2 čajové lyžičky na šálku. aplikuje sa ako mazadlo. 207. že hlavná obsahová látka — silica je v kvalitatívnom i kvantitatívnom zložení rozdielna. V ČsL 2 tvorila droga zložku čajovín Species aromaticae.123. na natieranie a masírovanie. maďarsky: Orvosi kakukfu (démutka).99. minerálne zložky a uvádza sa i kyslý saponín. pije sa 2—3 x denne. bolestiach hlavy. kataroch.2 II. rusky: - Poloker vysoký až 30 cm. chemické rasy materinej dúšky: tymolová. Podobne sa uplatňuje aj silica — tiež ako prostriedok proti katarom. pri meteorizme a bolestiach žalúdka sa pije počas dňa zápar z dvoch lyžičiek drogy na 2 poháre vody (má postáť 10 minút). triesloviny. francúzsky: Thym commun. užíva sa pri nespavosti. 230. karvakro- lová a citralová (tieto zložky prevládajú v ich silici). Na vňaťovú drogu (Herba serpylli) sa vzťahuje ČSN 86 6720: Znak Inak sfarbená droga ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice najmenej 180 Akosť — najviac v % 1. španielsky: Tomillo común. flavóny (luteolín a apigenín). pulegioides L. pri kĺbovom reumatizme sa namáča do mentolového liehu (francovka) napr. s priamymi. hnačkách. vplýva na to. Rastlina ani droga nie sú toxické. s nižším obsahom tymolu alebo karvakrolu. Droga je predovšetkým stomachikum. vajcovitú.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Thymian. závratoch. dá sa spoľahlivo užívať pri čiernom kašli (s rosičkou sa uplatňuje v moderných prípravkoch). Homeopatická esencia sa robí z čerstvej kvitnúcej vňate a slúži predovšetkým na posilňovanie nervov. anglicky: Garden Thyme. .1 MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TÝMIANOVÁ). farmaceutický priemysel používa silicu ako zložku prípravku Benephorin (kvapky — expektorans) a Thymomel (sirup — expektorans) obsahuje výťažok (extractum serpylli). pri nachladnutí a do mazadiel.. kolikách. nechutí do jedenia i zvonka na obklady. 179.129. s majoránom. taliansky: Timo.137. štvorhrannými a drevnatejúcimi konármi. niektorí autori (napr. Listy čiarkovito kopijovité a podvinuté.115. pri meteorizme. rany. Na kúpele sa kombinuje do čajovín napr.MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) terpénových esteroch. aromatikum. pri reumatizme a na posilňujúce i aromatické kúpele. Hluchavkovité . 5 5 5 13 12 0. Ako expektoračná zmes je známa čajovina z rovnakého dielu materinej dúšky s koreňom prvosienky a listom podbeľa (2 lyžičky na šálku). Čs. amarum a antitusikum. veľmi rozkonárený. Posilňuje žalúdok i nervy. ktorej silica má vysoký obsah silne dezinfekčné účinných fenolov (až 50 % ) . Rôznotvárnosť lokalít (rastie až do alpínskeho stupňa). — d. rovnako ako žalúdočný prostriedok. existencia mnohých taxónov a pod. Hegnauer) preto pripúšťajú ako materskú rastlinu iba druh Th. Užíva sa zápar . s listom rozmarínu a kvetom fialky.TYMIAN TYMIÁN OBECNÝ Thymus vulgaris L. Doposiaľ sú známe zhruba tri tzv. nervových slabostiach. droga obsahuje aj horčiny. 81. 3 3 2 13 10 0.

flavonové glykozidy a horčiny. laryngitis a pertusis. Tymian poznali už v staroveku. ktorá bola zložkou mumifikačného balzamu. 10 10 2 4 13 14 5/'3 7 dúcu prímes . saponíny. borneol. linalol. emend. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (0. ďalej ako stomachikum.3 %. Materiál sa suší bežne ako silicový. t. Droga je obľúbená ako expektorans. kúpele. droga obsahuje aj triesloviny.5 % fenolov. španielsky tymian. užíva sa pri bronchitis.3 % ) . linalylacetát. asi v júni -júli až v auguste 1—2 x do roka. kloktanie či výplachy úst a silica ako derivans. Mill. Poškodzuje štítnu žľazu — vyvoláva tyreotoxikózy 131 .Th.6 0 % ) . omáčok.2 % silice a v nej najmenej 0./CsL 4 5 5 1 2 13/10 12 II.3 x denne. pije sa 2 . Pri čiernom kašli sa často ordinuje sirup s obsahom výťažku z tymianu (užíva sa 4—6x denne 1 lyžička). je dnes už liekopisne prípustný (silicový obsah odpovedá tymianu i skladbou.8-cymolu. Ťažšie sa odlíši tovar dodávaný zo zahraničia. bornylresp. s význačným obsahom najmä tymolu alebo karvakrolu ( 2 0 . Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie silice podmieňuje jej pôvod. Druh pochádza zo stredomorskej oblasti a pestuje sa v záhradkách ako trváca teplomilná rastlina vhodná aj pre suchšie stanovištia. má iba vyšší karvakrolový podiel ako tymolový). akosti je najmenej 0. pri výrobe pást a ústnych vôd. karminatívum. Homeopatia používa hlavne zo silice izolovaný tymol (pri sexuálnych neurasténiách a pod. zvonka je vhodná na obklady. potom málo 1. geraniol. Vo väčšine liekopisov je oficinálna vňať (i v ČsL 4) — Herba thymi. drogu žiadajú získať zdrhovaním listov a kvetových zakončení v začiatočnom štádiu rozkvitania. Pre značnú spotrebu sa tymian odporúča pestovať. zygis L.75—6. údenín i liehovín (najmä pravej francúzskej benediktínky). ako prostriedok odstraňujúci zápach. Hlavná zložka silice — tymol. spazmolytikum. je účinné antiseptikum. list — Folium thymi. Tymol je však dosť toxický. Užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Prv pokladaný za nežia- ON 86 6719 a ČsL 4 majú tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Byle hrubšie ako 2 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I.MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TYMIANOVÁ) -TYMIAN Chudobné paprasleny drobných červených kvietkov sú zoskupené vo vrcholové hlávky. Botanicky príbuzná materina dúška (Thymus serpyllum L. slúži najmä v zubnom lekárstve. tymolmetyléter a α-pinen. Nový nemecký liekopis žiada minimálne 1. v starom Egypte z neho izolovali silicu. rátaných ako tymol. zahraničná droga má často v prevahe cineol alebo linalol či karvakrol. akosti 0. Strata na hmotnosti je asi 70 % — zosušenie 3—4 : 1. Obsah silice v droge podľa ČsL 4 a podľa normy I. Pre obklady sa pripravuje 5 % zápar. pečienok.6 % a pri II. Pozná sa pomerne ľahko — má inak formované listy. Plody sú tvrdky. resp. v oblasti strednej Európy rastúci tymian (tzv.). Oddávna sa používal ako korenina do polievok.) sa často vyskytuje ako nežiadúca prímes vňaťovej drogy tymianu.. zimný) obsahuje v silici asi 40—50 % tymolu a skoro nijaký karvakrol. Dodnes sa uplatňuje pri konzervovaní rýb v Stredozemí. j.

. drsno chlpaté. 13.) Huds. Rastlina je náročná na vlhko. Systematický botanický prieskum rodu mäta je mladého dáta a býva veľmi neprehľadný pre množstvo najrozličnejších systematických jednotiek a krížencov. aquatica L. tekutý extrakt obsahujú kvapky a pastilky Pleumolysin (expektorans) a sirup Thymomel (expektorans). 191.3 Rastlina je medonosná a kučeravé formy mäty sa pestujú najmä v USA. Je charakteristická kučeravými listami a červenofialovými či bielofialovými kvetmi. m. prípadne vňať — Herba menthae crispae. usporiadané do klasov z papraslenov. Dosúšať sa smie i umelým teplom — teplotou medzi 20 — 30 °C. Tussilen (expektorans). ich variet i hybridov a príp. kučeravá páchne ako rasca (kmín). Je vyšľachtená z rozličných druhov. rozkonárené. aj ďalších druhov. dnes označovaná ako polej obyčajná — Pulegium vulgare Mill.115. stonky priame. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. ZSSR. v súčasnosti ju obsahujú kvapky Benephorin (expektorans). príp. najmä z m. Čajoviny č.99.68. Vňaťovú drogu obsahujú čajoviny Defatigan (kúpeľová prísada) a Pulmoran (expektorans). drogy: m.vajcovito srdcovité. pričom materiál nesmie ležať dlhšie na kopách alebo v košoch — ľahko sa zaparí. Zber sa robí z kvitnúcich rastlín (júl—september). vodnej — M. kučeravá. 5 5 15 4 1 14 14 1. sivá — Mentha pulegium L. Guanar (expektorans). Zámeny medzi mätami sú pre množstvo krížencov celkom bežné. Suší sa rýchlo prirodzeným teplom v tieni za dobrého vetrania. nie vyššou ako 35 °C. m. kučeravej majú však ploché listové čepele a pri identifikácii pomáha aj pach rastliny. severnom Nemecku.119. nebola to súčasná m. s vyčnievajúcou žilnatinou na rube a so zvlneným okrajom so zúbkami. v Škandinávii.. Ipecarin (expektorans). nervových a aromatických čajovín. Starí Gréci ju pridávali aj do posvätného nápoja. Históriu mäty kučeravej ťažko osobitne sledovať.234. Čs. na vnútorné a nervové choroby i hadie uhryznutie. Vňať býva zložkou prsných čajovín — Species pectorales (ČsL 2. Samozrejme. Má veľkú ľudovú tradíciu aj u nás — ordinoval ju známy bylinkár Fraňo Madva. ktorý pili pri eleuzínskych slávnostiach.a slabo sa vstrebáva aj pri vonkajšom používaní. 123. loginfolia (L. a to pre tvar listov. anglicky: Spearmint. Egypte a miestami aj u nás. ktorý tvorí terapeutickú časť sirupu z materinej dúšky obyčajnej — Sirupus thymi compositus. špicatá L. rusky: MÁTA KADEŘAVÁ Trváca bylina vysoká 50—100 cm. MÄTA KUČERAVÁ Na vňať (Herba menthae crispae) sa vzťahuje ČSN 86 6732: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky Časti drogy sfarbené inak ako na materskej rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah silice — najmenej I. francúzsky: Menthe crispée. protiastmatických. tinktúru roztok Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny) a tymol je v kobaltovej paste. Pri sušení sa smie aj obracať.118. no opatrne. v tenkých vrstvách. dlholistej — M.5 0. 137.. Pre toxicitu sa dnes interne neužíva. žlčopudných.. priemyselne vyrábané prípravky obsahujúce silicu boli kvapky Apertuss (expektorans). m.5 II. prívlastok crispa je z latinského crispus = kučeravý. MÄTA KUČERAVÁ Mentha crispa auct. klasnatej — M. Sušením stratia 182 . úpornej nádche a pľúcnych chorobách. Všetky druhy mäty okrem m. žalúdočných. Kučeravá varieta rastie iba v kultúrach. Výťažky sú zložkou mnohých galeník. Listy takmer sediace. Anglicku. podzemok plazivý. Columella spomína vína korenené mätou. Kvety sú červenofialové. maďarsky: Fodor menta. non Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Krauseminze. lebo sa drobí. V ČsL 4 je oficinálny aj tekutý extrakt (Extractum thymi fluidum). plody tvrdky. Určite však bola známa napr. Slúžia predovšetkým na izoláciu silice. ktorá sa používa v zubnom lekárstve. Pomenovanie Mentha je z gréckeho mintha = silný pach a podľa Ovídia ide vraj o premenenú nymfu Menthe či Minthe. vyšľachtená postupne pestovaním. Predmetom zberu je list — Folium menthae crispae. ČsL 3 i ČsL 4). Používala sa pri kašli.

tesne pred kvitnutím (júl-september). tvoria klasy. špicatá L. aquatica L. nie však mentol. vetrová zelina Nemecky: Pfefferminze: maďarsky: Borsos menta. pre rovnaké účely sa kombinuje aj s ihlicovým a horcovým koreňom a kôrou krušiny. Tieto druhy — najmä u nás najhojnejšia a voľne rastúca m. 1 200 až 600 pred n. m. 1. apigenín. na plantážach a dočasne splanieva. 3 x denne šálka.) Huds.listy na hmotnosti asi 83—88 %. nevyvoláva chladivý pocit pri ochutnávaní.). flavonoidy (diozmín. horčiny. potom terpény (pinény. Zvyšky mäty sa našli v starých egyptských hroboch z r. 177. dlholistej — M. falcká mäta — white mint). resp. dihydrokumínalkoholu (nositelia vône). kučeravej a rumančekových úborov. rotundifolia (L. v tenkých vrstvách. Druh M. piepornej. karminatívum a pri ochoreniach žlčníka. keď vňať dorastie do výšky 25—30 cm. m. longifolia (L. prípadne list — Folium menthae piperitae. Prvé zaručené správy o dnešnej máte sú z r. Rastlina je veľmi aromatická. Kosí sa kosákom alebo kosou (vo veľkom kosačkou na trávu). hore rozkonárené. okrúhlolistej — M. vodnej — M. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. felandrén). m. (je husto sivochlpatá). Rastliny vypestované zo semien degenerujú. Plody sú tvrdky. Väčšinou však býva zložkou čajovín. Zber sa robí viac ráz do roka. Čajovina č. V NSR a NDR je mäta najpoužívanejšou liečivou rastlinou. Droga chutí korenisto.neobsahuje mentol. Predmetom zberu je vňať — Herba menthae piperitae. Materiál sa ľahko zaparí. vajcovito kopijovité. že je „slabšia" . len zriedka tvoria semená. (často sfarbená do červená). Droga sa užíva predovšetkým ako stomachikum. v Karnaku. Rastlina je veľmi medonosná. vodná — nesmú byť prímesami oficinálnej vňaťovej či listovej drogy. luteolín. MÁTA PEPRNÁ Mentha x piperita L. trochu chlpaté. pieporná — ľudove sa vraví. M. piperita sa rozpadá na množstvo taxónov. m. Droga obsahuje aj triesloviny.) Huds. Hlavnou obsahovou látkou drogy je silica (1—2 %). ostro pílkovité. 1696 od Raya. Najväčšie kultúry sú v USA. ktorá má zhruba okrúhle listy a m. anglicky: Peppermint. Osobitný význam má forma rubescens Camus (s červenkastými stonkami — Mitcham) a pallescens Camus (zelenkasté stonky — tzv. Najvhodnejšia je teplota 20-30 °C (maximum 35 °C). Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: promincľa. s drevnatým podzemkom a s nadzemnými poplazmi (stolónmi). pričom všetky zložky drogy sú v premenlivom množstve podľa jej pôvodu. Stonky priame. Droga i silica sa používa podobne ako m. Oddávna sa pestuje v záhradkách. ktorá obsahuje predovšetkým karvón (42-67 % ) . zmes rovnakých dielov listov boldovníka (pozri Folium boldo medzi cudzokrajnými drogami). kde sa väčšina rastlín spotrebuje na izoláciu silice. fialovasté. no vždy za sucha a vtedy. V Japonsku sa kultivuje najmä varieta m. non al. taliansky: Menta peprina. Čajovina je žlčopudná a pije sa zápar z lyžice čajoviny na šálku vody. Fialové kvety sú zoskupené v papraslenoch.. Osvedčená je napr. podobne ako rasca (i pach má podobný).. z ktorej sa získava mentol. limonén. acetáty dihydrokarveolu. Suší sa na dobre vetraných miestach v tieni. listy stopkaté. Rastlina je kríženec iných druhov (pozri ďalej). hesperidín). klasnatej — M. roľnej (M. španielsky: Menta piperita. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . vňať 75—80 %. s fialovastými žilkami na rube. píeporná ako viacnásobný hybrid sa podobá všetkým zložkám kríženia: m. Neprípustná je vňať napadnutá hrdzou. Z obsahových látok je najdôležitej183 . rusky: MATA PIEPORNA MÁTA PIEPORNÁ Trváca bylina vysoká až 100 cm. arvensis L. francúzsky: Menthe poivrée.

201. ďalej hlavne nie veľa mentofuránu (2. 137. 169. 210. ale v zásade silica musí mať určité množstvo mentolu (50-78 % ) . ktorej zloženie sa počas vegetácie mení. Syntetické produkty však obsahujú viaceré stereoizoméry mentolu (napr. Osobitne dôležitý je účinok drogy na tvorbu a vylučovanie žlče. 148. List i vňať mäty sú u nás zložkou mnohých oficinálnych čajovín (ČsL 3: vetrová — Species carminativae. 176. i. na zvýšenie chuti do jedla a sú mierne antidiaroické — zastavujú hnačky. anglicky: Balm. 155. 3.8 II. Mäta tvorí zložku mnohých čajovín. MEDUŇKA LÉKAŘSKÁ MEDOVKA LEKÁRSKA Melissa officinalis L. Droga i silica majú spazmolytické účinky. Hlavné indikácie drog sú: stomachikum. ktorý pôsobí zvonka ako prostriedok potlačujúci citlivosť nervových zakončení (vyvoláva pocit chladu). na obklady a i valeriánových. Druh pochádza zo stredomorského pobrežia Blízkeho východu a z juho- . karminatívum — koliky tráviaceho traktu a žlčových ciest. na okraji vrúbkovano pílkovité. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 x denne pred jedlom. 83. luteolín. Niektorými účinkami pripomínajú rumanček. pre obsah mentolu je účinná antiseptický a protizápalovo. rozkonárená. P. požitím mierne znehodnotenej stravy (1—2 g drogy na šálku — ČsL 4 uvádza jednotlivú dávku per os na zápar 1. francúzsky: Mélisse officinale. Hemoral. droga obsahuje ešte triesloviny (6 — 12 %). pretože u nich zapríčiňuje dusenie (známe sú aj otravy). 151. Species pectorales. Čajoviny č. rusky: - Trváca bylina vysoká až 100 cm. neomentol s nepríjemným chuťovým vnemom). Cutisan. Detský čaj s rumančekom.4 ČsL4 10 5 3 4 1 12 12 2 0. 54. Matový čaj v záparových vreckách). flavonoidy (o. 230.). 32. limonén. 207. V pazuchách horných listov sú paprasleny bielych kvetov. 212. 240. Vnútorne sa jednorazovo dávkujú 2—4 kvapky. stonka štvorhranná. spazmolytikum. 199. 177. izomentón. 206. 184. ústne vody. horčiny. jeho estery (s kyselinou octovou alebo valérovou — nie menej ako 5 % ) . 50 20 10 3 3 14 14 0. 154. pre vňať je dávka 2 kávové lyžičky. Ga-Fo roztok. silicu aj Inahlol Pini roztok a Contraspan kvapky. 10 5 3 4 1 14 12 2 0. na inhaláciu pri bronchitídach a na ústne výplachy.. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: rojovník.). 27. Haemorisan masť. 3 2 1 1 0. Plody sú tvrdky. mentofurán je nežiadúci. (-)-mentón. 183.5 mm Prítomné časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. 233. z iných monoterpénov). Silica sa uplatňuje podobne ako droga a tvorí ešte zložku ďalších prípravkov.mentole. Mentol má podobné použitie. a to aromatických.7 II.8 Znak Zhnednutá droga Časti stoniek hrubšie ako 5 mm Vňať napadnutá hrdzou Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 Obsah silice najmenej šia silica (1-3 %). zvonka sa používa aj proti migréne. kloktadlá. granuliek Sennagran. 236. 140.Tormentan. Betulan. 241.Species cholagogae. nesmie sa však ordinovať dojčatám a malým deťom. 231. 209. žuvačky a i. 20 10 6 8 2 14 14 3 0. Vyrába sa tiež synteticky (z tymolu alebo piperitonu či citronelalu alebo z pinénu. masti Borozan. príp. Rheumosin masť. V silici je prítomný ešte celý rad zložiek (mentón. korigens. ich glykozidy) a minerálne sob. taliansky: Melissa. Thé Salvat.5 g). Valofyt Neo.3 Vňať sa hodnotí podľa ON 86 6810 a ČsL 3 a základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % I. 110. 35. 172. listy vajcovito srdcovité. 222.05 g. žalúdočných. španielsky: Melisa común. žalúdková — Species stomachicae) i priemyselne vyrábaných (Alvisan Neo. 29. apigenín. 232. Stomaran. 189. v rastlinách napadnutých hrdzou. dražé Laxafel. Species urologicae P. Zápary sú obľúbeným prostriedkom pri žalúdočných ťažkostiach vyvolaných napr. Pernisan. ako aj masážneho roztoku Herbadent. esterifikovaného mentolu a jasmonu zlepšuje čuchové (a chuťové) kvality drogy a naopak.Na listovú drogu (Folium menthae piperitae) sa vzťahuje ČSN 86 6415: Akosť — najviac v % Znak Listý sfarbené ináč ako na materskej rastline Rozdrvené listy prechádzajúce na site okami s priemerom 2. Inhalex solúcia. Cholagol kvapky. ČsL 4 aj žlčopudná . potom jasmon (0.5 14 12 0. Javorina. pre obsah trieslovín aj antidiaroicky. Jednotlivá dávka je 0. 213. 170. proti nadúvaniu. 42. Ungolen. Liečebný účinok drog spočíva 184 predovšetkým v silici a jej zložke . cineol. Uplatňuje sa aj pri kolíkových a žlčníkových bolestiach. Stopangin solúcia i sprej. 30 10 3 2 1 14 14 0. cholagogum. 174. 41. 94. mentol obsahujú dražé Boldochol I. 187. 181. pulegón a i. 168. Mentol tvorí častú zložku protireumatických mazadiel i šnupacích mastí a používa sa proti svrbeniu. 28.5 — 5 % ) .1 %) — obsah mentolu. karminatívnych. maďarsky: Czitromszagú melisza (Cittromfú). jeho obsah je vysoký v drogách resp. 188. Využívajú sa ako chuťové korigens (zubné pasty. včelník Nemecky: Zitronen-Melisse. 200.5 III. 179.

z rodu čistec — Stachys L. resp. Medovka kvitne v júni až auguste.05-0.. vysokých 20—30 cm. Najvýhodnejšie sa zberá v popoludňajších hodinách a za suchého počasia. alebo vhodne kombinovanú s inými drogami. Pomer zosušenia vňate je asi 5 : 1. nesmie teplota prekročiť 30-35 °C. 1611 (parížski karmelitáni) a v uplynulých storočiach sa pokladal za univerzálny liek. diaforetikum. Podobný kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. má zvyčajne takýto pomer jednotlivých zložiek: 300 ml liehu. je drobivá a hnedne. sliz a flavonoidy. vňať: 1 polievková lyžica na šálku záparu) pôsobí ako sedatívum. ešte dnes propagovanom na Západe. pri migréne a bolestivej menštruácii a pod. v droge je aj do 5 % trieslovín. M. Miestami aj splanieva.Herba melissae (ČsL 4) a Folium melissae. čistého liehu 100 g a vody 200 g. Typické zložky tvorí aldehyd citronelal (cca 39 %) a citral (30 % ) . odlišuje sa zasa modrými kvetmi a dlhšími listami. stomachikum. Droga — Folium melissae podľa 185 . Včelám poskytuje hojnú pašu nektáru i peľu. a to rovnakého typu. Možno ju preto uplatniť aj pri ľahších formách nespavosti. chránená pred svetlom. kopijovitými a ostro pílkovitými. pestuje sa aj u nás.. officinalis L. po 2 kvapky škoricovej a klinčekovej silice. pri nespavosti a vegetatívnych dystóniách.010. ktorá je vyššia. Pestuje sa v záhradkách.02 % ) . Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. Ak sušíme umelým teplom. vždy na začiatku kvitnutia (jún—september). Zápar z drogy (list: 1 kávová lyžička na šálku. Preslávila sa hlavne v tzv. pričom sa neobracia. S výrobou karmelitánského liehu sa začalo r.. alkoholy geraniol. kôra škorice 10 g. plod koriandra 30 g. Medovka spája v sebe účinky mäty a rumančeka so sedatívnym pôsobením. cordifolia Pers. Ďalšie druhy medov- ky . Liečivý včelník moldavský — Dracocephalum moldavica L.. Zberajú sa takmer výhradne z pestovaných jedincov. Medovka obsahuje predovšetkým silicu (list 0. citronelol a linalol. Užíva sa predovšetkým pri nervovo podmienených poruchách žalúdočného a črevného traktu. D 1-0). a to buď samu. 100 ml vody. má obojstranne ochlpené listy.Spiritus melissae compositus. z terpénov ešte karyofylén. Mimoriadne dôležitú drogu tvorí vňať a list . Karmelitánske kvapky možno pripraviť aj takto: medovkový list 50 g. ochlpenia a pod. karminatívum.3 %. husto chlpatá a podobná M. vzrastu.. ako v iných hluchavkovitých rastlinách. po 5 kvapiek citronelovej (medovkovej) a muškátovej silice. tzv. Ďalšou vhodnou oblasťou sú choroby z nachladnutia a chrípkové ochorenia. Materiál sa čo najrýchlejšie suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. jej zloženie závisí od pôvodu rastliny. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé listy (dil. vňať 0. ktorá však má iný pach i tvar listov. denne 2 — 3 šálky. ako nervínum a sedatívum. Pri zámene a falšovaní listovej. Slúžila tiež ako korenina a prísada likérov. Zámena je možná i za balotu čiernu — Ballota nigra L. muškátový orech 10 g. no pri mikroskopickom vyšetrení možno zistiť prítomnosť šťaveľanu vápenatého). Medovkový lieh . potom horčiny. najlepšie v plechovkách (najdlhšie 1 rok). potom sa tekutina scedí a uloží do menších dobre zatvorených fľaštičiek. sa pestujú len zriedkavo. Pri nedodržaní odporúčaného času zberu má droga nepríjemný (plošticový) pach. (takisto zväčša majú príjemnú vôňu. listu 6 : 1. karmelitánskom liehu (Karmelitergeist). Medovka je veľmi stará liečivá rastlina.napr. hirsuta Benth. citrónová kôra 20 g. var. turecká melisa. vňaťovej drogy prichádzajú do úvahy najmä zástupcovia čeľade hluchavkovitých rastlín. napr. pokrájané a dobre premiešané zložky necháme macerovať 7 dní. Droga sa ľahko zaparí.MEDOVKA LEKÁRSKA východnej Európy.

podobný brusnici. taliansky: Uva orsina. bledozelené.2 % silice.) — jej listy nie sú celkom kožovité a na spodnej strane sú sivozelené. Eugastrin (stomachikum. 77. s prevahou citralu (50-85 %). tropických tráv. prevažne s obsahom citronelalu (25-54 %) a geraniolu (16—45 % ) . trochu širšie a väčšie listy na rube hnedobodkované. 78.. 142. ju začali ordinovať španielski. Wats. lebo múčnaté plody vraj s obľubou žerú medvede. Kvety sú ružové alebo biele. 8 3 3 2 14 14 1. mierne neurotonikum). oficinálnu silicu ČsL 4. predovšetkým na horských lúkach a v riedkych kroviskách (najmä v zárastoch borievky). 200. Čajoviny č. rýchlo sa sušia na slnku. 51. Ako cirkumpolárna rastlina bola medvedica na severe odjakživa ľudovým liečivom. talianski a francúzski lekári a v 18. stor. Listy sa zdrhujú v apríli alebo v júni. Wats. flexuosus (Nees et Steud. Valofyt Neo (sedatívum. . chuť mierne zvieravá. winterianus Jowitt — tak ju označuje ČsL 4). silica sa podľa proveniencie označuje ako Oleum citronellae ceylanicae. lístky sa pri zložení velmi ľahko rozštiepia na dve polovice. rusky: MEDVĚDICE LÉKAŘSKÁ Listová droga — Folium melissae musí vyhovovať ČSN 86 6419: Znak Akosť — najviac v % I. náhradka ruského čaju).) Avronin — syn.1 II. Pach drogy je slabo aromatický. (syn. maďarsky: Orvosi medvegerezd. pri výrobe limonád. príp. cholagogum) a Thevalin (prísada do kúpeľa)./CsL 4 5 5 15/— 4 1 14/12 14/12 1. Medvedica patrí v ČSSR k úplne chráneným rastlinám. 74.. neskôr sladkastá. španielsky: Uva de orso. Podobný význam má aj druhové meno uvarursi. stor. balkánskych štátov alebo zo Škandinávie.05 MEDVEDICA LEKÁRSKA Arctostaphylos uva-ursi (L. umelým teplom (pri 55 °C). vňať tvorí tiež zložku koreninových zmesí. rastliny obsahujú asi 186 0. z Talianska. 182. s poliehavými a vystúpavými konárikmi. Rastie v horskom a vyššom stupni. Najčastejšie ide o C.) Spreng. tiež oficinálna v ČsL 4 (musí obsahovať najmenej 2. 242. 202. francúzsky: Busserole. Oleum citronellae tvorí u nás zložku oficinálnej vetrovej vody — Aqua carminativa.: Vaccinium vitis-idaea L. Vňať sa dáva do čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. 83. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. Vedecký názov rastliny pochádza z gréckeho arktos = medveď a stafylé = hrozno.5 14 12 1 0. Betulan (pomocná liečba pri ochoreniach močových ciest). a najmä na cintorínoch. 201. Medovka má aj potravinárske a technické použitie (v likérnictve.3 % aldehydu citralu). Lemongrass-silicu poskytuje zasa C.) W. Medovka obsahuje málo silice (Oleum melissae). tenké a na okraji drobnopílkovité. 225. obrátenevajcovité. metabolikum.).Na vňaťovú drogu (Herba melissae) sa vzťahuje ČSN 86 681 1 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky hrubšie ako 5 mm Časti drogy sfarbené ináč ako na rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej I. ktorá však nie je sieťovito pospájaná.). ktorý pochádza z južnej Európy. hypotenzívum). stor. preto sa používa silica s obsahom citrónelalu a geraniolu získaná z rôznych druhov rodu Cymbopogon Spreng. 234.5 — 1. 127. Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum.08 Listy sfarbené ináč ako na rastline a rozdrvené listy Zdrevnatené stonky Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej ČsL 2 tvorí zložku čajoviny Species Valerianae a výťažok z medovky je súčasťou priemyselne vyrábaného prípravku Passit (sedatívum). 184. 240. prenikla natrvalo do materia medica. stále zelený. pestuje sa v parkoch. 5 — 1 0. Medvedicová droga sa niekedy falšuje listom krušpánu vždyzeleného — Buxus sempervirens L. medveszôlô. toloknienka Nemecky: Echte Bärentraube. Oleum citronellae javae. 204. anglicky: Bearberry. ktorá má vajcovité.: C. Silica sa niekedy získava z citrónového oplodia destiláciou cez medovkovú vňať a silica sa označuje ako Oleum melissae citrátům. Listy čučoriedky obyčajnej sú väčšie. 29. Má končisté vajcovité listy na hornej strane s vystúpenou žilnatinou. V predaji je aj droga osobitne balená v 5 g záparových vreckách (označené ako medovka lekárska). 57. Striedavé listy sú kožovité. 197. v mydlárstve a i. 86. 35. poskytujúcu Oleum citronellae. 207. horká. Plod je červená kôstkovica. Podobná je i čučoriedka barinná (Vaccinium uliginosum L.5 0.) W. Vresovcovité — Ericaceae Ľudovo: hrôznik. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. často destilovaných cez medovkovú vňať. Ker vysoký 30—90 cm. nardus (L. Má podobný pach ako citrónová silica — Oleum citri. Príbuzným druhom je brusnica obyčajná (Rhodococcus vitis-idaea (L.5 0. V 13. zoskupené do riedkeho ovísajúceho strapca. Laponci radi konzumujú plody a listy používajú ako čierne farbivo. 203. ju uvádzajú anglické herbáre.07 II. — vôňovec z čeľade Poaceae. Obchodná droga je z medvedice rastúcej divo v Španielsku (lepší druh). 199. ale až v prvej polovici 17. 206. Konáriky sa často zakoreňujú.

aj metylarbutín (až do 12 % . Droga býva častou zložkou oficinálnych urologických. Homeopatia pripravuje z čerstvých listov esenciu s podobnými účinkami a indikáciami ako alopatia. hyperosid — 1. Listy striedavé. 8 12 4 1 12 6 3 4 MORUŠOVNÍK ČERNÝ Moras nigra L. Zvyčajná dávka drogy na odvar je 1. Plody sú krátkostopkaté čiernofialové moruše.ČsL 4 žiada minimálne 7 % ) . Aby sa glykozidy lepšie vylúhovali.5 10/12 4 1 7 II. elagovú a chinovú).nón. hyperosid pôsobí diureticky a flavonoidy dezinfekčné. 19. smú sa v lekárni vydávať a používať do čajovinových zmesí a na predpísané prípravky iba rezané listy (sito č. flavonoidy (kvercitrín.5 %) a v malom množstve iridoidnú substanciu monotropeín. MEDVEDICA LEKÁRSKA Medvedica obsahuje fenolový glykozid arbutín (hydrochinón-B-glukozid). 7/4 6 2 0. MORUŠA BIELA ON 86 6414 a ČsL 4 stanovujú pre drogu tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah arbutínu — najmenej ČsL 4 a I. s nepočetnými lalokmi. španielsky: Moral camún. Samčie kvety majú zelenkasté okvetie. širokovajcovité. Čs. tiež organické kyseliny (ursolovú. Nemecky: Schwarzer Maulbeerbaum. ich aglykón hydrochinón. Droga je dezinficiens močových ciest — pôsobí iba pri alkalickej reakcii moču . anglicky: Mulberrytree. mierne antiseptikum). cholagogických. ďalej ester arbutínu s kyselinou galovou.5 g (ČsL 4). tvoria pazušné vajcovité nepravé klasy. Kvety jednodomé alebo dvojdomé. I). sóda bikarbóna). galovú. samičie sú s voľnými brvitými okvetnými lístkami. MORUŠA ČIERNA M. maďarsky: Fehér eperfa. Arbutín v organizme nie je neškodný. triesloviny galového a elagového typu (15 — 20 % ) . Droga sa používa aj vo veterinárstve. rusky: . Pre docielenie alkalickej reakcie sa niekedy pridáva hydrogenuhličitan sodný (tzv. Podporuje napr. taliansky: Moro nero. čím sa zníži obsah trieslovín v prípravku. príp. Čajoviny č. myri- citrín. čierna: strom so sivým kmeňom a červenohnedými konármi. 104. Strom pochádza z Ázie. 109. 105. M. Droga nie je vhodná na dlhšie užívanie — môže dôjsť až k otravám hydrochinónom. maďarsky: Fekete (savanyú) eperfa. biela: striedavé listy má nedele187 . výhodnejší je však macerát za studena alebo zápar (1 kávová lyžička drogy na šálku). Pestujú ho na teplejších územiach v záhradách a pri komunikáciách. pomocná čajovina pri chorobách močových ciest.po resorpcii sa arbutín štiepi na antiseptický pôsobiaci hydrochi- MORUŠOVNÍK BÍLÝ Moms alba L. rusky: . priemyselne vyrábaný prípravok s drogou je Species urologicae Planta (diuretikum. niektorí autori pochybujú o jeho účinnosti. francúzsky: Múrier noir. Morušovité — Moraceae Nemecky: Weisser Maulbeerbaum. antireumatických alebo metabolických čajovín. pridáva sa i do antidiabetických (pre predpokladaný obsah enkolínu). vylučovanie cukru do moču (glykozúria) a poškodzuje pečeň. diuretických.

Veľmi lahodný je morušový sirup — Sirupus mororum. gréckym meros = diel. so zřetelnými pošvami. Kvety . 1964). Pri chove húseníc listami čiernej moruše sa pradie hodváb prostrednej akosti. V Strednej Ázii sa oddávna sušili a mleli na sladkú múku. Oddávna sa používajú v liečiteľstve. M. minerálne soli. Cod. maďarsky: Sárgarépa murok. Šťava sa niekedy používa na farbenie vína a podľa Hagera (1930) pri bolestiach v krku.). Plody možno sušiť najlepšie umelým teplom. glukózu. Moruše sa u nás pestujú. francúzsky: Carotte commune. dnes sa pestuje pre chutné plody. Možno z nich pripraviť šťavu (na liter šťavy asi 1/4 litra vody. rubra L. 1923 je 1. biela sa pestovala v Číne. asparagínovú aminokyselinu. trnavská (M. biele až 22%).). Na liečebné účely slúžia hlavne v južnej Európe (L. 800 g cukru a šťava z 1 citróna. Pomenovanie moruše súvisí s latinským morus — príp. dlho pestovaná najmä v karpatskej oblasti (na Slovácku známa ako molperně).5 g sirupu). Pôvodne ho pestovali pre listy. Druh bol importovaný z Ázie. španielsky: Pastanaga. u nás kedysi 188 pestovaného alebo triploidná forma m. Sušia sa bežným spôsobom. stonky má ryhované a štetinaté. prípadne sa užíva 2—6 g prášku denne. Predmetom zberu na liečebné účely bývajú dnes iba plody — Fructus mori (júl—august). z r. dajú sa aj nakladať ako kompót). Farmaceutický možno moruše hodnotiť ako mierne laxans. severoamerického druhu. čiastka (vzhľadom na zložené plody).MORUŠA ČIERNA MORUŠA BIELA né až okrúhlastovajcovité alebo s niekoľkými nesúmernými lalokmi. Pripisovali sa im narkotické i antitoxické účinky a slúžili aj na zlepšenie trávenia a na farbenie vína. dôležitá zložka nukleových kyselín). anglicky: Wild Carrot. Ich zber sa robí v júli—auguste. čiernej). rusky: MRKEV OBECNÁ Dvojročná bylina vysoká 30— 80 cm. ktorý má medovitú chuť. Antické Grécko pestovalo m. čiernej a červenej (M. ordinuje sa podobne ako alopatické prípravky. Častejšie sa listy využívajú v homeopatii. Druhové označenie sa dáva podľa farby plodov. MRKVA OBYČAJNÁ Daucus carota L. Pharm. bielu i m. x tymaviensis Domin). ktoré sa líšia najmä tvarom listov. ktorá sa pridávala do cesta. Biele plody sú vhodné na prípravu muštu. Plody obsahujú veľa sacharidov (9-10%. Za surová je to chutné ovocie. ktorý sa pripravuje z čerstvých listov. ovocné kyseliny (citrónovú. pektíny a minerálne látky (do 1 % ) . Moruše sa opeľujú vetrom. čiernej. Obsahujú veľa uhličitanu vápenatého. ale nehojne. Sú známe najmä z kultúrnej histórie starých Tadžikov. horné skoro sediace. jablčnú a i. Z listovej drogy sa pripravuje asi 5 % odvar (varí sa 3 minúty. taliansky: Carota. pijú sa 2—3 šálky denne). Palma. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Wilde Mohre. adenín (purínová báza.7-3. hoci nie sú náročné na pôdu. ktoré slúžili ako krmivo hodvábnika. Moruše sú známe od najstarších čias. a to vo forme rozotieraného prípravku Teep. Kvalitné je i morušové víno. Zriedkavejšie použitie majú listy (používajú sa najmä z m. čiernu a plody boli v staroveku veľmi obľúbené. expektorans a zdroj na prípravu osviežujúceho sirupu bohatého na ovocné kyseliny (zvyčajná jednotlivá dávka podľa Brit. Výhľadovou drevinou pre naše hospodárstvo by mohla byť m. je kríženec m. listy perovito zložené. Dobre usušené sú trvanlivé a nahradzujú cukor. ako potrava pre húsenice hodvábnika sú vhodnejšie listy bielej moruše. Plody sú zelenkasté až biele alebo červenkasté moruše. Moruše sa často pestujú v krovitom tvare a dlhoročným pestovaním sa vytvorili mnohé odrody. triesloviny a prisudzuje sa im adstringentný účinok. regulačné pôsobenie na hladinu krvného cukru a odporúčajú sa pri cukrovke i ochoreniach podžalúdkovej žľazy (pankreasu).

keď sú dostatočne veľké a dužnaté (jún—október). V plodoch je do 1. a to bez výškového obmedzenia. Pripravuje sa z nej aj liečivý karoténový výťažok. že na vidieku sa mrkvou farbí bledé maslo na žlto. pri dozrievaní plodov skrútené dovnútra. zberané zrezávaním okolíkov krátko pred dozretím. Na liečebné účely sa nesušia. lúkach a vo svetlých lesoch. Koreň má ešte veľa pektínov (11 %) a minerálnych látok (najmä draslíka). Z prarodiča . aby ju hojne pestovali a nasledovali tak príklad kráľovských pestovateľov zeleniny. Polívka (Kvétena z r. Droga: Radix dauci sativi. na mokrých lúkách a rašelinách. amsterdamské. ale sa spracúvajú čerstvé. Pestuje sa v záhradách i na roliach. V kultúrnom plemene má typický pomarančovočervený koreň. Na mnohých miestach rozsiahlej ríše tohto panovníka sa utvorili základy mrkvových kultúr. napr. Názvom daukos označovali grécki lekári rozličné zelerovité rastliny. bezkyslíkatý daucín a karotíny.slabého koreňa divej mrkvy — sa vypestovali známe karotky alebo dlhé. Plody sú rebrovité a štetinaté nažky. Mrkvu zamieňali najmä s paštrnákom (Pastinaca sativa L. Aj naši slovanskí predkovia ju radi jedli. kde sa pestuje vo väčšom množstve na semeno. ktoré prispeli k ďalšiemu rozmachu pestovania mrkvy v neskoršom stredoveku a na začiatku novoveku. V liste je alkaloid pyrolidín. V Kapitulári Karola Velkeho sa odporúčalo poddaným. V Európe rastie divo a miestami je nenávidenou burinou. napr. Materiál sa po vymlátení dosuší. Kvet obsahuje veľa nektáru. Plody majú korenistý pach a chutia horkasto a silno aromatický. Cenil sa čo len trochu hrubší koreň. Až v kuchárskej knihe labužníka Apicia ju nachádzame medzi zeleninami. Na lepšie využitie provitamínu treba mrkvu čím jemnejšie postrúhať. Variety s dlhým koreňom obsahujú v plodoch aj azarón. Mrkva okrem toho obsahuje silicu neznámeho zloženia (koreň asi 0. upraženú ako kávovú náhradku a šťavu ako anthelmintikum (najmä proti škŕkavkám). brunšvícke alebo frankfurtské i ďalšie mrkvy a nám neveľmi známe obrovské zelenohlavé belgické či zlatožlté francúzske a iné. provitamínu A i vitamínov B a C povýšili mrkvu na hodnotnú zeleninu.MRKVA OBYČAJNÁ sú biele alebo žltkasté či ružovkasté. U nás rastie v lesnom plemene ako všeobecne rozšírená burina suchých stanovíšť so skalnatým i hlinitým substrátom. Používanie dvojročných kultúrnych mrkiev možno odhadnúť asi na 5 000 rokov. Med z mrkvy má tmavožltú farbu. ktorý osoží zraku (chráni pred šerosleposťou). aby sa ľahšie predalo. Významné množstvo sacharidov. usporiadané do okolíkov. Mrkve i plodom sa experimentálne dokázal slabý protihlístový (vermifúgny) účinok. Ako včelárska rastlina prichádza do úvahy všade. Osvedčuje sa vraj i pri zväčšených mandliach detí. Mrkvu siali starí Rimania i Germáni. Predmetom ojedinelého liečebného používania sú plody — Fructus dauci. Nektár sa roní z medových žliazok. vysoký obsah oranžového karoténu.01 %). Z koreňa sa varí aj mrkvový cukrový sirup. Podľa staršej anglickej literatúry údajne prináša úľavu aj pri rakovinových stavoch. náklonnosti k polypom a ako adjuvačný prostriedok pri liečbe cukrovky (2 poháre šťavy denne). v pobrežných kroviskách. Mrkva kvitne asi v júni až septembri.6 % silice s vysokým podielom seskviterpénov a terpénových alkoholov. Šťava — Succus dauci caroti recens expressus (zahustená: Roob dauci) je pomocným liekom pri rúpoch (oxyúriách) a škrkavkách (askaridoch) a výborným zdrojom provitamínu A. Korene sa vykopávajú z pestovaných variet vtedy.). na suchých pasienkoch. ale i to. ktoré ležia na dne kvetu. 1900) uvádza koreň mrkvy ako potravu pre ľudí i domáce zvieratá (v Anglicku ňou kŕmili najmä kone). počas kvitnutia rozostreté. Mrkvová šťava i silica z nej pôsobia na svalovinu červov napred výslovne dráždivo a potom až ochromujúco. no i na mokrých stanovištiach. 189 .

Pražené korene slúžia dodnes ako kávovina. Mrlík doviezli do Európy z Mexika ako liečivú rastlinu pod názvom jezuitský čaj. Plody niekedy tvoria zložku anthelmintických čajovín. Dáva sa do súvislosti aj s „dobrým" francúzskym kráľom Henrichom IV. Druh sa u nás aklimatizoval. španielsky: Buen enrique. Sušia sa za bežných podmienok (koreň možno sušiť aj na slnku). ako sa volali dobrí škriatkovia starých Germánov. 1964). . anglicky: Mexican Tea. plytkolaločnaté. (Euphorbiaceae). Starí Gréci a Rimania jedávali mladé žihľavy a iné rastliny. Kvety v stopkovitej metline klbiek na konci byli. vzhľadom na tvar listov niektorých druhov. Mrlíky treba odlišovať od lobôd — druhov rodu Atriplex L. u nás roztrúsené splanený. foliosum a Ch. Výhľadovou špenátovou zeleninou u nás môže byť aj austrálsky mrlík zlatolistý .Chenopodiaceae Nemecky: Dorf-Gänsefuss. taliansky: Bono enrico. auricomum. krajovo nazývaného zlý Henrich.. Minerálne látky (najmä draslík) pôsobia mierne močopudne. alebo má odlíšiť rastlinu od blenu. Koreň sa zberá zjari alebo v jeseni. Listy podlhovasté až kopijovité. Najväčšie množstvá mrkvy sa zužitkúvajú v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. lebo sa navzájom veľmi podobajú. španielsky: Hierba hormiguera. Ich systematika je pre začiatočníka ťažká. Pre obsah železa tam slúži aj ako liek pri anémii a niektorých krvných ochoreniach. ešte i dnes miestami používané. Na dedine rastie na ušliapanej pôde. Do čeľade mrlíkovitých z najznámejších rastlín patrí špenát a cukrová repa. dobrého slúžil neskoršie proti tuberkulóze a vňať ako purgans a zvonka na rany.. či od neveľmi chutnej bažanky trvácej — Mercurialis perennis L. dobrý svojho času dokonca prenikol aj do zeleninárskych záhrad (Anglicko). Droga obsahuje saponíny. Kedysi sa zriedka používala aj vňať — Herba boni-henrici.) je odvodené od gréckeho chén = hus a podion = nôžka. kašli. Ľudové liečiteľstvo u nás dodnes nezabudlo na spomínané indikácie. niekedy sa nachádza ako nežiadúca prímes vo vňaťovej droge prietržníkov (Herba herniariae). listy striedavé. Karotela). ktoré sa podľa bobuľovitých červených plodstiev ľudovo nazývajú aj jahodový špenát (v ich kvetných klbkách dužnatie a červenie okvetie). Jej dietetické účinky sa využívajú pri črevných a žalúdočných poruchách. jednoduchá. slizy. Droga je obľúbená najmä v ľudovom liečiteľstve Talianska (L. Pestovanie špenátu sa rozšírilo až v stredoveku (z Perzie). Pochádza z tropickej Ameriky. stopkaté. + Chenopodium ambrosioides L. druhové pomenovanie m. ktoré majú vždy jednodomé rovnotvárne kvety a plody zatvorené do zveličených kroviek. Aromatický m. a to pri bronchitídach. Mladé listy nahrádzali špenát a mladé výhonky zasa špargľu. (lebeda zahradní) sa u nás miestami (napr. Stonka priama. Rozlišujú sa hlavne podľa výzoru listov. capitatum. odporúča sa aj ako pomocný prostriedok pri tuberkulóze. Oddávna sa ako liečivá rastlina pestuje vo vidieckych záhradách. Obe drogy sa označovali aj ako Radix seu Herba lapathi unctuosi. Palma. Plody sú nažky. francúzsky: Anserine ambroisie. Byľ priama.ktorý s prídavkom sladového výťažku a pomarančovej alebo citrónovej šťavy je základom osviežujúcich a zdravých nápojov (u nás napr. hemoroidoch ako emoliens. Z drog sa pripravuje asi 5 % zápar. triesloviny a minerálne soli. Jednoročná bylina vysoká 30— 60 cm. Obsahové látky sú neveľmi preskúmané. Heinrich. vňať počas kvitnutia byliny (máj až august). francúzsky: Bon-Henri. hoci to nie je práve najlepšia náhradka za špenát. Druhové pomenovanie odvodzuje Grimm z mena Henrich. pôvodom z južnej Európy. riedko zúbkaté i celistvookrajové. 190 medzi nimi aj mladé listy m. na hornom Pohroní) zamieňala s mrlíkom dobrým pri zbere špenátových rastlín. MERLÍK VŠEDOBR MRLÍK DOBRÝ MRLÍK DOBRÝ Chenopodium bonus-henricus L. botrys L. rusky: MERLÍK VONNÝ MRLÍK VOŇAVÝ Vedecké pomenovanie mrlíkov (Chenopodium L. rozkonárená. Ojedinele sa ešte pestujú ako špenátové rastliny juhoeurópske mrlíky Ch. Bylina je dôsledným sprievodcom ľudských sídlisk od nížin až po horské stupne. Plody sú nažky. anglicky: Good King Henry. Najbohatší z čeľade je práve rod mrlíkov (asi 40 druhov). Pre obsah pektínov mrkva slúži na úpravu stolice pri hnačke. často červenkastá. Loboda záhradná — Atriplex hortensis L.Ch. rusky: Trváca bylina vysoká 80—110 cm. lebo o jeho slávu sa postaral práve tento náboženský rád asi v 17. Pomenovanie Chenopodium sme objasnili pri m. maďarsky: Paréj libatopp. železo.. Mrlíkovité . Užívajú sa 2—3 šálky denne. maďarsky: Jószagú libatopp (mirhafu). voňavého pochádza z gréčtiny: ambrossii + eides = podobný ambrózii (rastlina svojou vôňou pripomína ambróziu). M. dobrom. taliansky: Té di Germania. Mrlíkovité — Chenopodiaceae Nemecky: Tee-Gänsefuss. najmä dojčiat a rekonvalescentov. celistvookrajové. V ľudovom liečiteľstve sa uplatňuje mrlíkový koreň — Radix boni-henrici. Koreň m. ktorý urobil veľa pre botaniku. odkiaľ prechodne preniká do okolitých porastov.Ch. Klbkaté súkvetia i listy sú husto pokryté žliazkami. Už v antike sa stretávame s konzumom zeleninovej stravy (podmieneným však iba pudové). ktorá sa jedávala zjari ako zelenina. dobrého. strapcový .

1940 používaná ako oficinálny osviežujúci a žalúdočné stimulačný prostriedok. V terapii — predovšetkým v Amerike. sú motorický nepokoj. Strata na hmotnosti je asi 70 %. silica európskeho pôvodu sa jej nevyrovná. Je však prudko účinná a bez rady lekára sa nesmie užívať. Oproti iným vňatiam schne pomaly. V niektorých krajoch sa dokonca na liečebné účely pestoval. gáfrovitú chuť. stimulans. Materiál sa suší v tenkých vrstvách oddelene ako silicová rastlina. najmä silice. voňavý obsahuje najmä silicu (až 0. Ľudové liečiteľstvo Južnej Ameriky Vňaťová droga (Herba chenopodii) sa kontroluje podľa ČSN 86 6820: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I.0 %. tetraploidné. — m. hexaploidné i oktoploidné variety. Vo svojej mexickej a brazílskej domovine je známy aj ako vermifúgum (proti vnútorným črevným parazitom). zriedkavo používaná droga pochádza z kultivovaných rastlín. Ako oficinálna je v homeopatickom liekopise. okrem toho napr. Odrezávajú sa len kvetonosné bylinné časti. V ťažších prípadoch môže dôjsť aj k ochrnutiu dýchacieho centra. t. droga obsahuje aj saponíny. Ako plnohodnotné anthelmintikum sa užíva Oleum chenopodii anthelminthici. nervových slabostiach a pri ochrnutí po porážke. anthelminthicum L. Zberá sa kvitnúca vňať — Herba chenopodii.15 okrem použitia drogy proti črevným parazitom ju užíva na úpravu nepravidelnej menštruácie. ktoré sa morfologicky iba nepatrne líšia. sa uplatňuje buď silica. Treba ho pokladať za jedovatý. únava.2-2. a to dva-tri razy do roka (jún-september). j. Mrlík voňavý sa hojne pestuje v strednej Európe. v ktorej sa nachádza peroxidický monocyklický monoterpén askaridol. príp. Droga i silica prichádza do obchodu skoro výhradne z USA. Silica obsahuje veľa askaridolu (60—65 %). potom cymol a ďalšie terpény. Vňať sa užíva zriedka — je anthelmintikum. niekedy i kŕče a poruchy sluchu (hučanie v ušiach). Výťažnosť býva asi 0. antiastmatikum a emenagogum (zneužíval sa i abortívne). Príznaky otravy z predávkova- MRLÍK VOŇAVÝ nia. dávka je pol kávovej lyžičky na šálku záparu. po jej preskúmaní sa našli diploidné. V Európe sa ešte cenila aj pri angine pectoris. 3 2 0. Oktoploidná varieta sa ešte dnes terapeuticky hojne využíva. 6 5 1 13 19 0. astme.3 %). paréza (čiastočná obrna). nauzea. Mrlík je jedným z najstarších surogátov za čínsky či ruský čaj.). protihlístový.5 13 16 0. Keďže rastlina vytvára rozličné chromozómové rasy. ktorý sa pestuje hlavne v USA.stor. 191 . závraty. Občas ho možno obracať a pritom vyradiť zle zafarbené listy. v Rakúsku ešte r. ktorý sa získava destiláciou vodnou parou z odkvitnutých plodových konárikov severoamerickej rastliny Ch. hlavne v USA (Chenopodium anthelminthicum L. M. kde sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. niekedy na podporu trávenia. Ordinoval sa aj v prášku a robila sa z neho známa tinktúra (Tinctura Botryos mexicanae). aj ako tonikum. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch — ľahko vlhne. aj p-cymén a α-terpinén.25 II. Má príjemný korenistý pach a ostrú. teplotou do 35 °C v tieni.

len hore rozkonárené. Antika mala síce už priam luxusné kúpele a ľudia sa kúpali veľmi často. anglicky: Soapwort. 8 6 2 2 13 10 192 . MYDLICE LÉKAŘSKÁ MYDLICA LEKÁRSKA Saponaria officinalis L. Pri zámenách sa stretávame s prímesami mliečnika chvojkovitého (Tithymalus cyparissias (L. Klinčekovité — Dianthaceae (Silenkovité — Silanaceae) Ľudovo: mačacie mydlo. španielsky: Saponaria.) Scop. Jeho korene sú však veľmi tenké. Tvorí surovinu pre alkoholové výťažky a rozotierané prípravky Teep. piperazínového typu).alebo čistý askaridol. V homeopatii má širšie uplatnenie čerstvá kvitnúca vňať m. Listy protistojné. Obidva druhy sa za mladi veľmi podobajú. hnedastej alebo žltkastej farby. maďarsky: Tajtékzó szappanfú. zoskupené vo vrcholíkových súkvetiach. piesok a z rastlinných surovín akési otruby z vlčieho bôbu. pre dávne používanie pri praní. stonky priame. proti kŕčom (spazmolytikum) a i. O mydle na umývanie hovoril až lekár Galenus. 4 3 1 1 13 7 II. aplikované na podporu menštruácie (emenagogum). Druhový názov officinalis = latinsky lekárenský. Gréci pokladali koreň MYDLICA LEKÁRSKA za oficinálny. Drogu Radix saponariae albae tvoria druhy rodu gypsomilka — Gypsophila L. V staroveku si mydlicu cenili skôr liečebne ako technicky. Rastie aj v pobrežných húšťavách a na vlhkých pieskoch. zvané lomentum. smradľavého (Ch. Hippokratovo strouthion možno chápať ako rozličné druhy južných gypsomiliek. Mydlica sa opeľuje podobne ako väčšina zástupcov čeľade: prostredníctvom hmyzu. rusky: Trváca bylina vysoká až 80 cm. mydlička Nemecky: Echtes Seifenkraut. Používa sa iba vtedy. francúzsky: Saponaire. hlístam a aj pásomniciam. ale na umývanie používali po- taš. keď ešte nebolo známe mydlo — prali nimi. lišajoch a vredoch.). Rastlinu nachádzame už u starovekých arabských lekárov. prípadne odtučňovali nespracovanú vlnu. (pozri gypsomilka metlinatá). Plnokveté formy mydlice vysádzané v záhradkách na okrasu do drogy nepatria. ktorá obsahuje účinný. ktoré všeobecne vytlačili z používania rastlinné anthelmintiká.). že koreň rozmiešaný vo vode veľmi pení. Gypsomilky i mydlica im robili dobré služby v dobe. sódu. najmä denných motý- Na koreňovú drogu — Radix saponariae sa vzťahuje ČSN 86 7027: Akosť — najviac v % Znak Zvyšky nadzemných častí rastlín Zle očistené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. kôra mimoriadne vláknitá a drevo biele. Kvety biele alebo ružové. taliansky: Saponaria. elipsovité. a najmä preto. Pre pomerne veľkú jedovatosť silice i askaridolu je uplatnenie zriedkavé. Ordinovali ju pri lepre. Druh uprednostňuje mokré a vlhké lužné a lúčne pôdy. Iné druhy klinčekovitých rastlín majú podzemky s korkom sivej. vulvaria L. celistvookrajové. keď sa z akýchkoľvek príčin nedajú ordinovať moderné syntetické liečivá (napr. výrazne páchnúci trimetylamín. ale tiež ako koreň mydlice. Plody sú vajcovité tobolky. na povrchu hnedé. a to proti škrkavkám. Vedecké označenie mydlice vzniklo z latinského sapo = mydlo.

hemolytický index drogy je asi 1 200 až 1 800 (2 000). Rastie predovšetkým v západnej Európe. ktoré hľadajú na dne kvetov medovinu. 1785 vydal spis o náprstníku a jeho uplatnení v terapii srdcových chorôb. B. Suší sa jednotlivo rozložená. kostrou. čo sa robí odrezávaním nadzemných častí na začiatku kvitnutia (jún—júl). na vzdušnom mieste. depuratívum a pre protizapalove pôsobenie sa uplatňuje príležitostne pri zápaloch mandlí. NÁPRSTNÍK ČERVENÝ NÁPRSTNÍK ČERVENÝ + Digitalis purpurea L. maďarsky: Piros gyuszúvirág. umelým teplom (do 70 °C). španielsky: Digital. druhové označenie vyjadruje farbu kvetu. ďalej do zubných pást i práškov a pod. Často sa pestuje pre okrasu. taliansky: Digitale. pre vzhľad kvetnej koruny. s prevahou kardenolidov A-skupiny a pod. Krtičníkovité . stor. Dávka na deň je odvar z 10 g drogy na 200 ml vody alebo 1 lyžička práškového koreňa na pohár studenej vody. anglicky: Foxglove. Koreň rastliny má predovšetkým expektoračné účinky a slabšie diuretické. výťažok je dobré sekretolytikum. francúzsky: Digitale pourpure. Droga nemá pach. Izolované saponíny (predovšetkým však z gypsomiliek) tvoria niekedy zložku expektoračných prípravkov. že saponínové drogy sú na dlhší čas užívania nevhodné. furunkulóze.Radix saponariae rubrae. kvety s rúrkovito zvonkovitou korunou bledočervenej farby. napr. Treba však upozorniť. s triterpénovým jadrom.ľov. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru a užíva sa po lyžiciach. Obsahovými látkami drogy sú predovšetkým saponíny (asi 2. Niekedy sa zberá vňať . pri rozličných komplikáciách v šestonedelí. plynule prechádzajú do súkvetia — jednostranného strapca. príp. digitale = náprstok. 67. Pomenovanie náprstníka pochádza z latinského digitus = prst. ktorý r. Plody sú tobolky. C a D. riedkych lesoch a na rúbaniskách vo výške 500-1 500 m n. Druh rastie v kroviskách. m. resp. Ordinoval sa od 5. V homeopatii sa z koreňa pripravuje tinktúra. Stonka vyrastá v druhom roku.Scrophulariaceae Nemecky: Roter Fingerhut.Herba saponariae rubrae. Uprednostňuje pôdy s vysokým obsahom mangánu. chutí sprvu sladkasto. Usušené korene sú krehké. maceruje sa 8 h a po scedení počas dňa vypije. rusky: NÁPRSTNÍK ČERVENÝ Dvojročná bylina vysoká 30— 120 cm. prízemná ružica vajcovitých listov je zúžená na báze do krídlatej listovej stopky. Oddávna bol známy v írskom liečiteľstve. kopijovité. alebo skoro zjari (marec). ktoré majú spoločne sapogenín gypsogenín. kým neskrehnú všetky byle. ba aj reumatizme a kĺbových ťažkostiach. neskôr sladko-horko až nepríjemne škrabľavo. Čajovina č. a to z rastlín 2—3 ročných. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. potom aj ako metabolikum pri niektorých kožných ochoreniach. na slnku. Antické Grécko a Rím náprstník nepoznali. bez obracania. vnútri s tmavými červenými skvrnami. Po rýchlom a krátkom omytí (pozor: saponíny sa vodou vyplavujú!) a zbavení nadzemných častí sa suší na vzdušnom mieste. sa vykopáva buď v jeseni (október — november). Drogu možno použiť ako metabolikum. čím vyvolávajú nepríjemné vedľajšie účinky. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 .5 — 5 % ) . ale aj na liečebné účely — rozličné chemické rasy. Slúži na pranie jemných tkanín (nerozkladá farby). Koreň . kyslé bidesmozidy. pozostávajúce prevažne zo saponasidov A. jej listy sú sediace. Pevné miesto získal v liečiteľstve po skúmaní anglickým lekárom Witheringom. saponíny sa môžu vstrebávať. Vňať sa liečebne využíva zväčša ako expektorans. krčných a kožných ochoreniach. Zber listov — Folium digitalis pur193 . Koreň mydlice má široké technické uplatnenie. ktorá sa indikuje pri ochoreniach z nachladnutia a niektorých stavoch depresie.

ktoré sa užívajú pri astme.saponíny — spirostanolové glykozidy (digitonín. hlavne bradykardii (spomalená srdcová činnosť) a stenokardii (nedokrvenosť srdcového svalu). Listová droga sa dosť podobá listom skorocelu. Ďalšími obsahovými látkami drogy sú enzýmy. ktoré sa nahradzujú účinnými princípmi n. zápale dvanástnika. červenom. anglicky: Woolly Foxglove. Zrezávajú sa po oschnutí rosy. taliansky: Digitale lanosa. gitoxigenínom a gitaloxigenínom.Droga — Folium digitalis purpureae — podlieha požiadavkám ČSN 86 6410: Znak Zhnednuté listy Rozdrvené listy Iné časti materskej rastliny Minerálne prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCL Najviac v % 1 2 2 0. Vylúčením cukrov a kyseliny octovej sa vytvárajú už liečebne neúčinné aglykóny (geníny glykozidov . Hlavné glykozidy sú purpureaglykozid A (aglykón digitoxigenín) a purpureaglykozid B (aglykón gitoxigenín). Hromadne vyrábané prípravky s obsahom čistých glykozidov majú dnes významné miesto v terapii. červeného majú 3 — 5 x vyššiu účinnosť na insuficientné srdce a odvtedy jej význam stúpa. vlnatý sa v súčasnosti používa podobne ako n. zoskupené v hustom klase.5 10 4 pureae sa robí v prvom roku rastliny zvyčajne v auguste. saponínové glykozidy. K terapeutickým glykozidom n.3 % kardenolidov (Ph. Krtičníkovité — Scrophulariaceae Nemecky: Wolliger Fingerhut. Dafer a Lasch v 30-tych rokoch nášho storočia dokázali. Materiál sa suší umelým teplom (40—60 °C). pričom niektoré sú špeciálne iba pre digitalisové glykozidy (digitoxóza. v druhom roku počas kvitnutia (jún—august). červeného (digitoxín. Odštiepením cukru (jednej molekuly glukózy) vznikajú sekundárne glykozidy. III). nákup pre potreby farmaceutického priemyslu pochádza výhradne z pestovaných druhov. vlnatého. pregnanové glykozidy. ktoré stimulujú (dávajú popud) bradykardiu (spomalenie srdcovej činnosti). Pôvod vedeckého pomenovania sme uviedli pri n. gitoxigenín. počet cukrových jednotiek v glykozidovej väzbe je 1—5. Zber možno robiť aj viac ráz do roka. lebo inak nastáva enzýmový alebo tepelný rozklad účinných glykozidov. Suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na tienistom mieste. pričom sa menia na sekundárne glykozidy digitoxín a gitoxín. sprevádzajú ich glykozidy neúčinné na srdce (digitanolové a pregnanové glykozidy. Droga obsahuje vyše 30 druhov jedovatých a veľmi labilných srdcových glykozidov (v priemere asi 0.40 % ) . že listy n. Dáva sa mu však prednosť vtedy. N. červený. ale aj pri gastritíde. Hlavná indikačná oblasť je srdcová hypertrofia (zväčšenie) s insuficienciou (nedostatočná činnosť. červeného 194 patrí aj menej dôležitý odorozid H. cholín a acetylcholín. ale aj injekčné (parenterálne). NÁPRSTNÍK VLNATY + Digitalis lanata Ehrh. materiál treba urýchlene dodať nákupni. nemá pach a chutí horkasto. Eur. sliz (mierni dráždenie) a ďalšie látky (výskum ešte nie je uzatvorený).digitoxigenín. ktoré na rozdiel od glykozidov n. tigonín — zlepšujú resorpciu účinných glykozidov). aj molekulu kyseliny octovej viazanú na jeden z cukrov. resp. pri prvých príznakoch je nutné liečbu prerušiť. gitoxín. Pri všetkých náprstníkových prípravkoch je nebezpečenstvo kumulácie (hromadenia v organizme) a predávkovania. digitalinum verum a strospezid. má však holé stonky a rub listov. červeného obsahujú okrem špecifických cukrov (troch molekúl digitoxózy). Listy v prízemnej ružici i stonkové sú kopijovité. Digitoxín tvorí aj zložku práškov Felsol.15-0. List je tmavozelený. Používajú sa čisté látky a ich deriváty. Okrem iného majú silné diuretické účinky. zlyhávanie) a odstraňovanie v tele nahromadenej vody touto nedostatočnou činnosťou (druhotné močopudné účinky). očných zápaloch a poruchách videnia. indikujú sa per os. V terapii sa používajú v súčasnosti iba čisté látky a ich deriváty. Látky účinkujúce na srdce tvorí glykozidová zmes s aglykónmi digitoxigenínom.5 % digitoxínu. francúzsky: Digitale laineuse. prítomné sú aj flavóny (luteolín. i digoxín). luteolín-7glukozid). droga je teda kardiotonikum — užíva sa pri srdcovej insuficiencii všetkých druhov. vlnatého v porovnaní s listami n. Hlavné obsahové látky sú srdcové glykozidy — lanatozidy A—E. za suchého počasia a v poludňajších hodinách. Najčastejšie nežiadúce príznaky sú nevoľnosť. kardenolidové digilanidy (cca 1 %). najlepšie pri umelom teple teplotou medzi 6070 °C. pôvodne ukladané v rastline ako prvotné glykozidy. Pri aplikácii náprstníkových prípravkov treba sa vyhýbať podávaniu liekov s obsahom vápnika. V liečebnom použití musí mať droga biologicky presne stanovenú účinnosť (podľa ČsL 2 sa list označuje ako titrovaný). Listy obsahujú vyše 60 druhov mimoriadne nestálych srdcových glykozidov. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . digitaloín. gitaloxigenín a diginatigenín). Preto sa treba presne pridržiavať návodov na spracovanie: listy sa zberajú v septembri—októbri (podľa obdobia výsevu) z jednoročných rastlín (iba prízemná ružica). červený. ak treba dosiahnuť rýchlejší účinok a keď sa nevyžaduje dlhšie pôsobenie. List má obsahovať minimálne 0. žltačke. D 4) s podobným použitím ako prípravky v alopatii. ktoré ľahko odštepujú z glykozidovej väzby molekuly glukózy. napr. gitonín. druhové meno je z latinského lanatus = vlnatý. Nemecký liekopis žiada nastavenie normovaného listu na obsah 0. digoxigenín. pomer zosušenia je asi4 — 5 : 1. španielsky: Digital lanosa. teda ústami. Ich štiepenie (hydrolýza) nastáva už pri zbere. digipurpinín — (asi 1 %). digitalóza). rusky: (druh sa neuvádza v európskej časti ZSSR) NÁPRSTNÍK VLNATÝ Rastlina sa podobá na n. jeho zámeny pri zbere prakticky neprichádzajú do úvahy. Keďže n. vlnatý je u nás vo voľnej prírode ojedinelý. Z čerstvých listov zberaných na začiatku kvitnutia sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. Rastlina pochádza z Balkánu (podľa niektorých prameňov zo severného Maďarska). Rastlina našla liečebné uplatnenie iba v novšej dobe. maďarsky: Gypjas gyuszúvirág. nauzea a dyspesia. Sekundárne glykozidy možno chemicky previesť na glykozidy n. naj- . Wokes. U nás sa pestuje v kultúrach. Kvety má hnedobiele.

Nátržníky dostali svoje meno Potentilla podľa toho. taliansky: Anserina. Do palety fytoterapeuticky účinných nátržníkov možno zaradiť aj n. injekcie).. z našich prípravkov sú to: Acedigal (kvapky. Vyhľadávajú ho najmä včely a osy. námožníček. mochna lesklá. s dlhostopkatými listami rozdelenými na päť lístkov predĺžené obrátene vajcovitého tvaru.Rosaceae Ľudovo: husia nôžka.1 35 % Trváca bylina s hrubým rozkonáreným podzemkom. zakoreňujúca. Predmetom zberu i nákupu býva vňať . kvapky). Z iných druhov náprstníka sa v zahraničí priemyselne spracúva aj n. pre účely veterinárne). D. plazivý (Potentilla reptans L. Ostatné nátržníky sa líšia hlavne zložením listov. Rastie v blízkosti sídlisk na mierne vlhkých pôdach s vysokým obsahom dusíka. n. francúzsky: Anserine. in- Na listovu drogu — Folium digitalis lanatae — sa vztahuje ON 86 6434: Znak Ináč sfarbené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Celkový obsah lanatozidov — najmenej z toho lanatozidu C — najmenej Akosť — najviac v % I. (španielske druhy). 3 2 2 11 10 4 0. injekcie). kanársky (kultivuje sa v Polsku). D. žltý (D. Pre bohaté olistenie býľ bylín sa zber dá dobre robiť kosákom „pod rukou" i voľne 195 . D. najmä na pasienkoch pre husi.). strieborný — P. canariensis L. Lanatosid C SPOFA (dražé. — n.) je rovnako hojný na podobných stanovištiach. lutea L. často aj na mierne slaných. Ako všetky nátržníky. husie kvietko.Herba anserinae. argentea L. sediacich. Kvety žlté. Poskytuje im dostatok peľu i medoviny. anglicky: Silverweed. Plody sú nažky. označovaná aj ako Herba argentinae.NÁPRSTNÍK VLNATÝ jekcie. husie mydlo. vysoká 15—50 cm. veľkokvetý (D. Je to trváca trsovitá bylina vysoká 10— 40 cm.2 25 % II. na dlhých stopkách s priemerom 1-2 cm. (rastie najmä v Taliansku) a D. návesníček. päťpočetné.) — obidva rastú aj u nás. 6 4 4 11 12 6 0. Byľ poliehavá. kačičky. čapíky. z menej známych je to napr. Digitoxin SPOFA (dražé). grandiflora Mill. Digoxin SPOFA (tablety. rusky: MOCHNA HUSÍ („STŘÍBRNÍK") mä v skupine kardiotoník (lieky na posilnenie srdcového svalu) a v priemyselne vyrábaných prípravkoch sú srdcové glykozidy stabilizované v presne známom množstve. kde sedávajú husi). pazušné. NÁTRŽNÍK HUSÍ Potentilla anserina L. Príbuzný a veľmi podobný n. že niektorým druhom sa pripisovali znamenité liečivé vlastnosti (z latinského potens = mocný). čiarkovitých. husičky. strieborník Nemecky: Gänsefingerkraut. Druhové anserina je z anser = hus (rastlina často rastie tam. na rube bieloplstnatých lístkov. španielsky: Argentina. Listy nepárnoperovito zložené z hlboko pílkovitých. maďarsky: Liba pimpó. Digoxin SPOFA (injekcie. tablety. tak aj n. thapsi L. obrátene vajcovitých až kopijovitých lístkov. Ružovité . micrantha L. s listami dlaňovito zloženými z 5 — 1 úzkych. husí opeľuje hmyz. Felsol prášok (antiastmatikum). ferruginea L.

223. nátržník. prietržník. Po očistení 196 sa umyje a suší podobne ako vňať. Pri sušení sa však nedrobí. Vňať je náchylná na zaparenie pri zbere i sušení. 233. flavonoidy a sliz. rusky: . že je Vysokohodnotný prostriedok tíšiaci kŕčovité bolesti bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. Znáša nízku aj vysokú pôdnu vlhkosť. 32. Čajoviny č. husí má výrazný spazmolytický účinok pri bolestivej a dlhotrvajúcej menštruácii. zvonka na kloktanie. Pomer zoschnutia 3 : 1 . Druh nie je prieberčivý. Mladá vňať slúži niekedy v domácnosti ako zelenina. kolíkových bolestiach žalúdka i čriev a podobných poruchách (pri meteorizme). lístky hrubozúbkaté. anglicky: Common Tormentíl. zelených. pri bolestiach v ústnej dutine. nie vyše 40 °C). 37. takže ju možno i obracať. s priemerom iba 5-12 mm. mochna lesná. robí sa tak na výslovnú objednávku. na rúbaniskách atď. recta L. Trváca bylina vysoká 10—30 cm. vzpriamený. 30. 159. na omývanie i obklady. kým ostatné (neplazivé) druhy nátržníkov po päť. žalúdočných a črevných kataroch. 34. 229. španielsky: Tormentila. Hlavná obsahová látka drog je termolabilná. aj cholín a mastné kyseliny. rovný . Suší sa v tieni prirodzeným teplom (ak umelým.tiež vitamín C a minerálne látky. v lesných zárastoch.. Schne rýchlo. Uplatňuje sa predovšetkým pri menštruačných kolikách. Plody sú nažky. 36. vystúpavá až vzpriamená. Vykopáva sa skoro zjari (marec) alebo neskôr v jeseni (október). vnútornom krvácaní. potom pol hodiny vylúhovať. 6 3 1 12 10 II. N. Dajú sa aplikovať ako adstringens. i. 221. Nachádzame ho vo všetkých pásmach našich zemepisných šírok na lúkach. ako má n. Pre náchylnosť na zaparenie treba materiál vždy dobre našuchoriť. Na vňaťovú drogu — Herba anserinae — sa vzťahuje ČSN 86 6818: Akosť — najviac v % Znak Iné a ináč sfarbené časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Príbuzný n. 3-5-početné. 10 6 2 12 14 NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ Potentilla erecta (L. s nápadne hrubým uzlovitým podzemkom. Droga nemá chuť ani pach. má v kvetoch iba po štyri korunné lupienky. 90. zahreje sa a nechá vrieť 2 minúty.P. Sušenie trvá dlhšie. v droge je najviacej katechínových trieslovín (6-10 %). Dávkuje sa 1 kávová lyžička na pohár záparu a pije sa 2—3 x denne. MOCHNA NÁTRŽNÍK ručne. maďarsky: Vérontó fú. Vedľajšie účinky sa nepozorovali ani po dlhšom užívaní.) Räuschel Ružovité — Rosaceae Ľudovo: červienkový koreň. sedmizámková zelina Nemecky: Hohes Fingerkraut. taliansky: Tormentilla. Prieskumy dokázali. rozkonárená. v podzemku o. zápaloch v ústach. Možnosť zámeny s inými druhmi rodu je však aj tak . lebo podzemok je dosť hrubý. Vňať i podzemok sú trieslovinovou drogou s podobnými účinkami. chemicky nie celkom preskúmaná. V homeopatii sa z kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. listy dlaňovito zložené. Na kúpele a vonkajšie upotrebenie sa dávka drogy zvýši (1 lyžica na pohár). horčiny.NÁTRŽNÍK HUSÍ Užíva sa pri hnačkách. francúzsky: Tormentille. vyrastajú z pazúch listov. antiflogistikum a mierne spazmolytikum. Liečebný efekt sa prejaví po 4—5 dňoch užívania. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . na zapálené a krvácajúce rany a pod.Radix (Rhizoma) anserinae seu Radix (Rhizoma) argentinae. Kvety žlté. Viaže sa na kremičité pôdy. bolestiach zubov. tormentol. strieborný sa užíva ináč: 1 polievková lyžica vňate sa namočí do pohára studenej vody. na dlhých a tenkých stopkách. Byľ poliehavá. Vlažný odvar sa pije 2—3 x denne. D 1 až 0). 29. 35. Možno ho dochutiť cukrom. Zriedkakedy sa žiada zberať iba podzemok . sedmílist. Vlastný zber vňate sa robí počas kvitnutia (máj-august) z nezašpinených jedincov. N.

Skladuje sa v uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. Zber je potrebné robiť po dohovore s nákupňou.5 12 Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej . Trieslovinový komplex pôsobí antibakteriálne.5 14 6 3 9 9 5 6 4 1. vylúhuje sa 8 h. hrubšie sa rozrežú a dajú sušiť na vzdušné miesta (lepšie je umelým teplom pri teplote 40 °C). mandlí.). Po 10 minútach sa obidva výluhy spoja a využíva sa počas dňa. Zber sa robí buď v marci—apríli. či vyrážky. Na homeopatické účely sa používa čerstvý podzemok. umyjú sa. 8 2 3 14 ČsL 4 8 1 1. drobné korienky (možno to robiť až doma). niekedy aj v máji—júni a auguste—septembri. Z vykopaných podzemkov sa odstránia zvyšky hliny.NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ né koliky. Je oficinálna v ČsL 4 ako Radix tormentillae. proti ktorým sa droga oddávna používala. z ktorej 20—30 kvapiek vo vode poslúži na natieranie zapálených slizníc úst. Vykopávajú sa opatrne (najlepšie špeciálnymi trojprstovými motyčkami. úplavici. Materiál sa nezaparuje a nedrobí. alebo sa odvodzuje z latinského tormentina = črev- Na podzemok (Radix — Rhizoma tormentillae) sa vztahuje ČSN 86 7019. Odvary drogy sa používajú aj pri kĺbovom reumatizme na obklady alebo ako zložka mastí na mokvavé rany. Latinský názov Potentilla sa pôvodne používal v stredoveku iba pre n. Predmetom zberu sú podzemky dokonale zbavené koreňov. antidiaroikum a antiflogistikum (na zápaly slizníc). Podzemok (koreň) začerstva vonia podobne ako ruže a starý v tme svetielkuje. husí. Suché podzemky sú veľmi tvrdé.5 11 4 1 1. ako kloktadlo pri zápaloch hrdla a pod. Dávkuje sa 1/2 kávovej lyžičky na šálku odvaru 2—4x denne. Droga má pomer zosušenia asi 3 : 1. Prášok z podzemka sa niekedy dával aj do zubných práškov (a dáva sa opäť aj dnes). ďalej glykozid tormentilín i tormentol a stopy silice. na popraskané ruky alebo pery. výluh sa zleje a zvyšok drogy sa preleje vrelou vodou. pozri cudzokrajné drogy). aj črevného a žalúdočného. Vhodnosť jej uplatnenia v terapii hnačiek sa spoľahlivo dokázala i vedecky. vhodná je aj tinktúra — Tinctura tormentillae. ktorá spolu s ČsL 4 má tieto základné znaky: Znak Iné časti materskej rastliny ako podzemok (korene a pod. ľudovo nazývanými múria noha). na lome červenkasté až červenofialové. Účinné obsahové látky tvoria katechĺnové (tormentilové) triesloviny (17-25 % ) . Majú nenápadný pach a veľmi zvieravú chuť. Dodnes zachované pomenovanie Tormentilla v názve drogy (Radix tormentillae) vychádza z latinského tormentum = bolesť. alebo v októbri. Pri silných hnačkách sa dá 1 čajová lyžička drogy do pol pohára studenej vody. nadzemné časti. Technicky droga slúži ako farbiaci prostriedok (farbí kožu na červe197 veľká. že droga sa celkom vyrovná americkému rataňovému koreňu (Radix ratanhiae — ČsL 4.) a tmavá droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Akosť — najviac v % I. pri silnej menštruácii a pod. ba potvrdilo sa. Droga je silné adstringens. Droga sa užíva pri hnačkách. krvácaniach každého druhu (napr. II. Z včelárskeho hľadiska sa rastlina veľmi cení pre obsah medoviny a značné množstvá peľu.

Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: krusíček. 31. 28. R. úbory po odkvitnutí ovisnú. Nátržník býva veľmi častou zložkou mnohých čajovinových zmesí. Pochádza z južnej Európy. 10 minút sa nechá postáť a výluhy sa spoja). Astrovité . 38. najmä vo viniciach. Listy má striedavé. Podľa Turcka sa dáva nátržníkový podzemok aj do čajovín proti cukrovke: rovnaký diel podzemka nátržníka. Základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % Znak so zákrovom I. po zliatí sa čajovina preleje pohárom vriacej vody. trieslo na kože.41.56. tráviacich poruchách žalúdka). mesiačik. 32. jeho klymenon je však určite nechtík roľný. taliansky: Calendola. Identifikácia nechtíka v histórii je veľmi ťažká. Táto rastlina sa dokázateľne ordinovala v 16. 1817 ju Westring odporúčal pri rakovine maternice. arvensis L.no). slniečko Nemecky: Garten-Ringblume.216. pripravuje sa perkoláciou drogy. úbory väčšinou oranžovožlté. ktorý rastie v teplejších oblastiach. V ČsL 4 je okrem drogy oficinálna aj Tinctura tormentillae.C.). Predmetom zberu sú sýtooranžové korunné lupienky vytrhávané z plno- Na kvetnú drogu so zákrovom (Flos calendulae cum calyce) sa vzťahuje ČSN 86 6221 a bez zákrovu (Flos calendulae sine calyce) ČSN 86 6222. je prísada pri výrobe atramentov atď. 27. francúzsky: Souci officinal. vňať na nakurovanie a šťava z rastliny pri bolení zubov. 138. Využíva sa aj vo veterinárnej medicíne (podobne ako v humánnej). 2 3 12 11 II. sú menšie. jednoduché. anglicky: Pot Marigold. stor. Plody sú ohnuté nažky bez chocholca. okrajové kvety majú väčšie. Je všeobecne známa. maďarsky: Korômvirág. Čajoviny č. pri vynechávajúcej menštruácii (kvet s vi198 nom). Zriedka splanieva. listu čučoriedky a sušených fazuľových strukov bez fazule (biela sorta) — 2 lyžičky na macerozápar na 2 poháre vody (dávka čajoviny sa napred 8 h maceruje za studena v pohári vody. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku čajoviny Tormentan (užíva sa pri letných hnačkách. Iné časti rastliny ako kvet Droga sfarbená inak ako kvety Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 3 12 13 II.. NECHTÍK LEKÁRSKY Calendula officinalis L. na úhoroch a rumoviskách. roľného .44. Rastlinu pestujú v okrasných záhradkách. extrakt je v masážnom roztoku Herbadent a v ústnej vode Herbadent (antiseptikum) a tinktúra v roztoku Stomatisan (antiseptikum ústnej dutiny). 42. Tvrdenie starších i mladších farmakognostov. Okrajové kvety slúžili oddávna na falšovanie šafranu. Úbory n. 39. Vedecký názov nechtíka vychádza z latinského calendae = prvý deň v mesiaci (narážka na dlhé obdobie kvitnutia alebo na počet jazykovitých kvetov — „ako dní v mesiaci"). španielsky: Calendula. 141. nahotka liečivá. 5 6 12 15 bez zákrovu I. dlhostopkaté. rusky: MĚSÍČEK LÉKAŘSKÝ NECHTÍK LEKÁRSKY Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 30-50 cm. že Dioskoridovo chrysanthemon predstavuje nechtík. Čs. 3 6 12 13 . neobstojí — išlo o chryzantémovku vencovitú (Chrysanthemum coronarium L.

kvetých úborov bez zvyškov zákrovov (kalichov), niekedy aj úbory s kalichom. Je to vhodný materiál pre zácvik zberačov. Droga — kvet nechtíka bez zákrovu, Flos calendulae sine calyce sa vytrháva v hlavnom období kvitnutia (júl — august) z plnokvetých odrôd pestovaných rastlín. Menejhodnotnú drogu dostaneme vytrhávaním kvetov z usušených úborov v celosti. Zberáme vždy iba toľko materiálu, koľko môžeme bez problémov sušiť. Sušíme čo najrýchlejšie a v tenkých vrstvách, bez prístupu slnka (kvety inak strácajú farbu). Pri sušení umelým teplom neprekračujeme 30-35 °C! Pomer zoschnutia asi 8 : 1 . Drogu v dobre uzatvorených obaloch chránime pred svetlom. Ak zberáme na odpredaj, ihneď po usušení ju expedujeme do nákupne, lebo ľahko podlieha skaze. Zber kvetov so zákrovom - Flos calendulae cum calyce, robíme iba so súhlasom nákupne. Sušenie a celková manipulácia sú rovnaké ako pri droge bez kalicha. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1. Na homeopatické účely sa pripravuje esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. D 2). Aplikuje sa interne i zvonka ako v alopatii. Kvet v čerstvom stave má balzamický pach a aromatickú chuť, ktorá sa sušením stráca. Účinné obsahové látky nechtíka tvoria predovšetkým flavonoidy, karotenoidy (farbivá), špeciálne polyénové zlúčeniny (polyíny), triterpénové saponíny a silica. Droga pôsobí ako cholagogum-choleretikum, mierne spazmolytikum a externé antiflogistikum. Priaznivé terapeutické prejavy sú zrejme spôsobené súčinnosťou flavonoidov, farbív a silice. Droga má v alopatii podobné uplatnenie ako arnika horská. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu; pije sa každé 3 h. Na omývanie a výplachy sa používa zápar z 2 polievkových lyžíc drogy na liter vody. Ľudovo sa používa hlavne tinktúra — 1 diel kvetnej drogy sa maceruje v 10 dieloch čistého liehu; čajová lyžička získanej tinktúry sa vleje do štvrť litra vody a aplikuje sa na rany, preležaniny, udreniny, pri zápaloch kože i jej poškodení zapríčinenom ožarovaním alebo slnením. Významne urýchľuje hojenie rán. Preto býva zložkou mastí, zásypov a pod. Ľudovo sa pripravuje masť z čerstvej šťavy (4—6 g šťavy na 30 g nesoleného masla), prípadne sa dávajú obklady. Odvar z nechtíka zjemňuje a zvláčňuje pokožku, preto sa používa v kozmetike ako krém Fyto s extraktom z arniky (robí sa 5 — 10 % odvar z kvetov; var

nesmie presiahnuť 2 minúty). Karotínové farbivo kvetov je neškodné. Dáva sa najmä do syrov a masla na zlepšenie farby. Vnútorné užívanie drogy je zriedkavé. Droga pôsobí priaznivo na žľazy s vnútorným vylučovaním a pri zápaloch, po interných chirurgických zákrokoch, operáciách novotvarov a aj pri novotvaroch žalúdka, čriev a pod. (tablety sa vyrábajú v ZSSR). Kvety niekedy tvoria zložku žlčníkových, žalúdočných, pečeňových a pod. čajovín. Tinktúra sa podáva v množstve asi 2—4 g denne, výťažok v dávke 0,3—0,5 g a vylisovanej šťavy stačia 1 — 2 lyžice (s cukrovou alebo aromatickú vodou). Kvetná droga sa často pridáva do čajovín na zlepšenie ich vzhľadu. Čajoviny č. 65, 180, 207, 219.

CHRPA POLNÍ („MODRÁK") Cyanus segetum Hill — syn.: Centaurea cyanus L. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: chrpa, modrák, sinokvet, svitlák, svetlák Nemecky: Kom-FIockenblume; maďarsky: Kék búzavirág; taliansky: Fiordaliso; francúzsky: Bluet des champs; anglicky: Corneflower; španielsky: Aciano; rusky:

NEVÄDZA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 30— 50 cm; stonka hranatá, rozkonárená, listy čiarkovité, koncové úbory s okrajovými modrými kvetmi. Plody sú nažky s dvojradovým chocholcom. Rastlina uprednostňuje piesočnaté podklady so slabo kyslou reakciou. Jej výskyt prezrádza, že pôda nemá pod povrchom spodnú vodu. Druh pochádza zo Stredomoria. U nás sa rozšíril v poľných kultúrach (najmä v obilí) a na slnečných stráňach. Podobných druhov je viac. Dajú sa však ľahko odlíšiť už tým, že n. poľná rastie prevažne iba medzi obilím. Príbuzné druhy a plemená rodu Cyanus Miller, príp. Jacea Miller (nevädzovec, česky chrpina) sa nezberajú.

Nevädza má vo svojom pomenovaní mnoho nejasného. Ani latinský názov sa nepoužíva jednotne. Donedávna sa uprednostňovalo označenie Centaurea cyanus podľa bájnych kentaurov, ktorí sa po zanechaní bojového a dobrodružného života venovali medicíne. Najslávnejší kentaur bol lekár Chiron, Eskulapov učiteľ. Chiron si vyliečil ranu od Heraklovho šípa liekom z byliny kentaureion, čo je naša zemežlč; tá sa delila o meno s južným druhom nevädze — Centaurea centaurium (u Dioskoridesa „veľké kentaureion", pričom zemežlč bola menšie kentaureion). Linné preniesol názov na nevädzu. Prívlastok cyanus je z gréckeho kyanos = modrý, pre farbu úborov. Dnešné vedecké meno je však odvodené z cyanus a segetum (latinsky seges = siatie, jarina, obilie), t. j. modrý kvet medzi obilím. Z príbuzných druhov a foriem alebo hybridov, zaradených zvyčajne do rodu Jacea Mill., z včelárskeho hľadiska prichádza do úvahy predovšetkým nevädzovec lúčny — J. pratensis Lam., príp. nevädzník hlaváčovitý — Colymbada scabiosa (L.) Holub; sú nenáročné, rastú v obilí, na lúkach, stráňach i na suchých pôdach. Kvitnú v júni až októbri; hromadný rozkvet sa končí zvyčajne v auguste. Výdatne medujú. Včelám na niektorých miestach zaisťujú hlavnú znášku a poskytujú aj dostatočné množstvo peľu. Med býva sfarbený tmavo až čierno. Med z n. poľnej je hnedastý, ostrej chuti, pričom peľ je žltobiely. Vyznačuje sa však tým, že ťažko cukornatie a pekne vonia. Nevýhodou je to, že nevädza rastie prevažne medzi obilím, kde včely nalietavaním na klasy si často porušujú krídelká. Nevädza je významná aj tým, že zaisťuje znášku aj v suchých rokoch. Hospodársky je takmer bezvýznamnou burinou (žerú ju iba ovce a kozy). Predmetom zberu sú sýtomodré hlavičky kvetov s kalichom bez stopiek — Flos cyani cum calyce, alebo len sýtomodré jazykovité kvety vytr-

Kvet bez kalicha (Flos cyani sine calyce) posudzuje ČSN 86 6222 a kvet s kalichom (Flos cyani cum calyce) ČSN 86 6221: Akosť — najviac v % Znak bez kalicha I. Iné časti materskej rastliny ako kvet (úbory) Kvety sfarbené inak ako na rastline Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 10 12 7 II. 5 20 12 10 s kalichom I. 3 10 12 10 II. 5 20 12 12

199

NEVÄDZA POĽNÁ

OČIANKA ROSTKOVOVA
SVĚTLÍK LÉKAŘSKÝ
Euphrasia rostkoviana Hayne Krtičníkovité - Scrophulariaceae Ľudovo: ambrožka, bradavník, potešenie očí, tešinka, zubová tráva Nemecky: Gemeiner Augentrost; maďarsky: Mirigyes szemviditó; taliansky: Eufrasia; francúzsky: Euphraise officinale; anglicky: Eyebright; španielsky: Eufrasia; rusky: -

hávané z úborov na začiatku kvitnutia rastliny (máj—júl, niekedy aj august) - Flos cyani sine calyce. Sušíme rýchlo v tieni, v tenkej vrstve (1—2 cm), nikdy nie na slnku (kvet vybledne). Lepšie je sušiť umelým teplom — teplotou do 35 °C, tak si kvet zachová pôvodnú farbu. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 (s kalichom), 6 : 1 (bez kalicha). Na skladovanie je droga veľmi citlivá, patrí do dobre zatvorených obalov (najlepšie z umelých hmôt) a treba ju chrániť pred svetlom (vybledne a plesnie). Podstatnú zložku obsahových látok drogy tvoria modré farbivá, princíp tvorí seskviterpén laktónového zloženia a azulogénneho charakteru (proazulén a antokyanosidy), potom glykozid cichoriín, triesloviny, flavonoidy, sliz a minerálne soli (o. i. dosť mangánových). V súčasnosti sa droga používa hlavne ako antiflogistikum 200

a diuretikum. Dávkuje sa jedna kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 x denne (používa sa hlavne v zmesi s ďalšími drogami); veľmi často tvorí iba skrášľovaciu prísadu čajovín. V 16. stor. i neskôr sa užíval zápar aj ako prostriedok proti „búchaniu srdca" (výťažok zmiešaný s pivom miernil bolesti v močových cestách), proti žltačke a do očných vôd ako mierne antiseptikum. Ľudovo sa ešte dnes droga uplatňuje v čajovinách na látkovú premenu, zvonka na omývanie rán a vredov a ako prísada do vodičiek na vlasy. Z nevädzových jazykovitých lupienkov sa izoluje azúrovomodré farbivo, ktorým sa prikrašľujú kozmetické prípravky. Novšie sa droga zavádza aj ako horčinový prostriedok pri žalúdočných ťažkostiach. Čajovina č. 65.

Jednoročná, niekoľkonásobne rozkonárená bylina vysoká 10 — 30 cm. Listy sediace, protistojné, vajcovité, pravidelne zúbkaté (zúbkov je 5 — 7). Z pazúch listeňov vyrastajú sediace kvety s bielou alebo svetlofialovou korunou. Plody sú tobolky. Rastie na vlhkých lúkach všetkých výškových stupňov, zriedkavejšie aj na pasienkoch a okrajoch lesov. Znáša i kremičité pôdy. Rod očianky je veľmi premenlivý; jednotlivé taxóny sa navzájom krížia veľmi ľahko (u nás asi 17 druhov a 13 krížencov). Pôvodný druh sa označoval ako Euphrasia officinalis L. Rozdelil sa na viacero samostatných druhov, ktoré sa navzájom veľmi podobajú a rozlíši ich iba skúsený botaniksystematik. Jednotlivé charakteristiky netreba uvádzať, pretože všetky sa môžu zberať a tvoria dôležitú nakupovanú drogu. Liečivosť očianky bola dobre známa už staroveku, o čom svedčí jej grécke pomenovanie eufrasia = radosť, spokojnosť (pre elegantný vzhľad a liečivosť). Používala sa najmä pri očných ochoreniach. Kneipp okrem vymývania boľavých očí odvarom z očianky odporúčal čaj z listov ako posilňujúci prostriedok na žalúdok. V ére bylinných vín sa v nich vyvárala okrem šalvie, ľubovníka a yzopu aj očianka. Očianky sú pre včelárov významné nektárovou znáškou. Peľu poskytujú málo. Kvitnú v lete. Predmetom zberu a nákupu je vňať — Herba euphrasiae. Zber sa robí na začiatku kvitnutia (jún —september). Odrezávajú sa olistené a kvitnúce časti byliny bez spodných zdrevnatených častí býľ. Treba dávať pozor na prímesi tráv, lebo rastlina sa najčastejšie vyskytuje v porastoch na nízkotrávnatých lúkach a pastvinách. Veľmi podobná hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys L.) je typická hluchavkovitá rastlina a obľubuje hlavne slnečné, vápencové, skalnaté stráne nížin a pahorkatín; je tiež liečivá (amarum, aromatikum, metabolikum, choleretikum). Materiál je trochu náchylný na zaparenie a veľmi ľahko opadávajú kvetné časti a listy; sušíme ho preto na

OČIANKA ROSTKOVOVA

napr. aj z lipkavcov, Galium L. alebo skorocelov — Plantago L.). Ďalšími obsahovými látkami očianky sú triesloviny (3-8 % ) , silica (0,15 % ) , horčina, modré farbivo, aromatická substancia podobná živici (údajne tvorí podstatnú zložku liečebného princípu očianky), minerálne látky a olej; droga nie je celkom preskúmaná. Očianka je adstringens — vhodné pri blefaritídach (zápal okrajových mazových žliaz mihalníc), konjunktivitídach (zápal spojovky) a hordeolu (tzv. jačmeň); robí sa odvar z 3 kávových lyžičiek na 2 šálky k teplým kúpeľom, príp. sa kombinuje s borovou vodou, rumančekom a feniklom, a používa sa aj ako obklad. Ľudovo slúži aj pri ochoreniach slizníc dýchacích ciest, spojených so zahlienením (bronchitída, astma), pri chrapote, ako stomachikum na tvorbu žalúdočných štiav, pri slabosti žalúdka, tráviacich ťažkostiach, nechuti do jedenia, pri žltačke (kombinuje sa s vňaťou paliny pravej, s koreňom čakanky, púpavy a pod.), pri zle sa hojacich ranách a na miernenie kŕčov a zvieravých bolestí hlavy, proti hystérii a nespavosti (tu sa zvykne kombinovať s vňaťou ruty) a pri duševnej únave. Tu sa odporúča dávkovanie: 2-3 g prášku z drogy denne alebo 3 lyžičky vňaťovej drogy na 2 šálky denne (2 % zápar), príp. 5 — 10 kvapiek tinktúry 2-3 x denne alebo 10 kvapiek tinktúry do pohára vody na omývanie. Homeopatická esencia z celej čerstvej a kvitnúcej rastliny sa upotrebúva v očnom lekárstve a pri ochoreniach pokožky i slizníc.
OMAN PRAVÝ

OMAN PRAVÝ

tienistých miestach v tenkých vrstvách a bez zbytočného prehŕňania, prípadne vo zväzočkoch nad bielym papierom, pričom čisté a bezchybné opadané kvety i listy dodatočne doložíme do drogy. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať.

Droga obsahuje flavonoidy, potom glykozid aukubín (= rinantín), ktorý patrí medzi iridoidy (pseudoindikány); experimentálne sa dokázalo, že na liečenie vysokého krvného tlaku sú vhodné práve rastliny so značným obsahom aukubínu — malo by sa to vzťahovať i na extrakty z očianky (ale

Inula helenium L. Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Compositae) Ľudovo: alant, ománek, voman Nemecky: Echter Alant; maďarsky: Ôrnénygyokér sertecsék; taliansky: Enula; francúzsky: Grande Aunée; anglicky: Elecampane; španielsky: Ala; rusky:

Na vňaťovú drogu — Herba euphrasiae sa vzťahuje ČSN 86 6819: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina a zdrevnatené časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 12 II. 10 6 2 14 12

Trváca bylina vysoká až 150 cm, s hrubým podzemkom a koreňmi, s priamou, ryhovanou, hore rozkonárenou byľou. Prízemné listy sú vajcovité, na báze srdcovité, stonkové široko kopijovité, sediace, na rube plstnaté. Úbory sú veľké, žlté, vnútorné zákrovné listene suché a kožovité. Plody sú nažky s dlhým chocholcom. Rastlina sa importovala k nám zo strednej Ázie. Tradične sa pestuje v záhradách; miestami splanieva. U nás rastie 8 druhov omanov (Dostál, 1982); o. britský - I. britannica L., ktorý sa niekedy zamieňa za arniku horskú, je hojný druh nížinného
201

OMAN PRAVÝ

a podhorského stupňa, je nižší ako o. pravý a listy má na rube pavučinato ochlpené a o. hodvábny — I. oculus-Christi L. má podobne ochlpené listy a je pomerne zriedkavý teplomilný druh. Keďže u nás podzemok o. pravého prichádza na farmaceutický trh iba

z pestovaných rastlín (o. Goliát), je zámena nepravdepodobná. Nebezpečná je prímes koreňa ľuľkovca. Rodové meno inula je odvodené z inaein = vyprázdňovať, čistiť (s ohľadom na účinky drogy) a druhové z helios = slnko (podľa formy úbo-

Na podzemok — koreň (Radix enulae) sa vzťahuje ČSN 86 7013:
Akosť — najviac v % Znak Nadzemné časti rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej
I.

II. 2 1 3
13 10

0,5 — 1
13

7 1.5

1

rov), prípadne z helenion = košíček. Nikandros opísal v bájke vznik kvetu zo sĺz prekrásnej Heleny plačúcej nad kormidelníkom Menelaom, ktorého uštipol had. Legenda dodala byline povesť protijedu. Oman je ako väčšina astrovitých rastlín medonosnou bylinou. Pestuje sa však aj ako okrasná kvetina v záhradkách. Podzemky omanu i s koreňmi sa ako droga označujú Radix (Rhizoma) helenii alebo Radix inulae či enulae; vykopávajú sa podzemné časti 2-ročných rastlín (august-október), pričom koreňové puky sa môžu použiť na výsadbu ďalšej kultúry. Materiál sa rýchlo omyje a dá sušiť na dobre vetraných miestach, najlepšie umelým teplom (do 40 °C); pre urýchlenie usušenia sa korene rozrezávajú. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na homeopatické účely sa používa čerstvá podzemná časť; pripravuje sa z nej esencia (dil. D 2 - D 1). Na vykopávanie podzemných častí sa najlepšie dajú použiť úzke a dlhé rýle. Korene sa nesmú poškodiť, malé korienky nechávame a hneď na jeseň vysádzame. Pri manipulácii s rastlinami i s drogou niekedy vznikajú opuchy a podráždenie slizníc. S ohľadom na veľkú spotrebu sa rastlina u nás pestuje (i súkromne na zmluvu s nákupňou). Omanový podzemok i korene obsahujú predovšetkým silicu (1—3 % ) , v ktorej hlavnú zložku tvoria alantolaktóny (seskviterpény); obsah azulénov je problematický. V podzemku je veľké množstvo inulínu (až 45 % ) , potom sacharidy a horčiny. Droga je expektorans, spazmolytikum, stomachikum, diuretikum a cholagogum; užíva sa pol kávovej lyžičky na šálku záparu; pije sa 3-krát denne po lyžiciach. Uvoľňuje zahlienené dýchacie cesty, pričom pôsobí aj antibakteriálne a mierne diureticky; vplýva i na tvorbu a uvoľňovanie žlče. Ľudovo sa uplatňuje interne aj ako anthelmintikum, na povzbudenie chuti do jedla, ako metabolikum (urýchľuje látkovú premenu), zvonka proti kožným vyrážkam, lišajom, na zle sa hojace rany, mokvavé lišaje, ako kloktadlo (zápaly hrdla, stomatitída a pod.). Omanový koreň je u nás zložkou priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (diuretikum, antireumatikum), Thé Salvat (choleretikum, stomachikum, laxans), Species cholagogae Planta (cholagogum, choleretikum). Droga má široké použitie v likérnic-

202

kom priemysle i ako surovina na izoláciu inulínu, významného ako dietetikum (oficinálny v ČsL 3). Niekedy destilovaná silica — Oleum inulae je veľmi účinná proti niektorým druhom hmyzu (usmrcuje napr. larvy moskytov). Zo známejších receptov možno uviesť: odvar z 5 g koreňa omanu a 10 g kostihoja na 250 ml vody, ktorý sa po precedení zmieša s 30 g pomarančového sirupu — pije sa 3 x denne 10 — 20 kvapiek pri bronchitíde. Ako prsná čajovina sa osvedčuje zmes poľského Pektosanu (č. 120) a Species pectorales - čajovinu možno uplatniť ako mucilaginózum, emoliens, expektorans, dezinficiens a antiflogistikum. Čajoviny č. 13, 120, 166, 167, 170, 211.

ORECH VLAŠSKÝ

OŘEŠÁK KRÁLOVSKÝ („VLAŠSKÝ OŘECH")

ORECH VLAŠSKÝ

Juglans regia L. Orechovité — Juglandaceae Nemecky: Echter Walnuss; maďarsky: Pompás diófa; taliansky: Noce; francúzsky: Noyer commun;"anglicky: Walnut; španielsky: Nogal; rusky:

Strom so silným kmeňom a mohutnou korunou. Listy striedavé, nepárno perovito zložené, 3—4-jarmové. Samčie kvety tvoria dlhé zelené jahňady, samičie sedia na konci mladých výhonkov. Plody sú zelené, potom černejúce kôstkovice (ľudovo orechy). Rastlina sa k nám dostala z juhozápadnej Európy. Pestuje sa v teplejších oblastiach. Dlhoročným pestovaním vzniklo niekoľko odrôd, napr. orechy s „papierovými" škrupinami (var. fragilis), s plodmi až ako slepačie vajce (var. maxima — ich jadro však veľmi Zosychá) a i. Odrody (i sorty) sa odlišujú podľa listov, obdobia rozkvitania, tvaru koruny stromu, stupňa mrazuvzdornosti atď., predovšetkým však podľa tvaru orechov. V kultúre poznáme asi 150 orechových sort. Listy možno zberať zo všetkých orechov, okrem o. čierneho - J. nigra L. a o. popolavého - J. cinerea L., ktoré majú listy na okraji viac-menej ostro zúbkaté. Latinské meno juglans vzniklo skrátením Jovis + glans, t. j. Jupiterov žaluď (preklad z gréckeho Dios Balanos, lebo v staroveku orechy pokladali za božské jedlo a strom zasvätili Jupiterovi). Druhové pomenovanie regia = kráľovský. Ako vlasť orecha sa väčšinou uvádza územie tiahnúce sa cez Malú Áziu až do západnej Číny. Antické Grécko

orechy nazývalo perzské alebo kráľovské, lebo podľa Plínia ich priniesli králi z Perzie. Drevo oddávna používali stolári. Opeľovanie stromov obstaráva vietor. Lekárenský najpoužívanejšie sú orechové listy — Folium juglandis; trhajú sa jednotlivo, no iba mladé, zelené a za suchého počasia (jún —júl). Treba dávať pozor, aby sa zbytočne nelámali a nezaparili; sušia sa rýchlo

v tenkých vrstvách. Po usušení si musia zachovať pôvodnú zelenú farbu. Nesprávnou manipuláciou a zlým sušením droga hnedne. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. Droga má slabo korenistý pach a slabo škrabľavú chuť. Zberá sa i zelené oplodie orechov — Pericarpium (Cortex) juglandis nucum (fructus), a to v čase dozrievania a oberania plodov, kým je ešte zelené (júl-august). Suší sa v tenkej vrstve na slnku alebo umelým teplom, lebo

Listová droga sa hodnotí podľa ČSN 86 6438: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 8 3 0.5 12 10 II. 16 6 1 0.5 12 12

203

obsahuje veľa vody a ľahko plesnie. Správne usušené oplodie dostáva čiernohnedú farbu a je hubovité; pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na iné ciele (cukrárstvo, likérnictvo, potravinárstvo) sa používajú nezrelé plody (zberajú sa v čase, keď ešte vnútornú škrupinu orecha možno prepichnúť špendlíkom) — Fructus juglandis immaturus a zrelé plody — Fructus juglandis maturus. Listy obsahujú ako účinné látky triesloviny (asi 2—5 %), prevažne galotanínového typu, potom silicu (má zelenohnedú farbu, pri obyčajnej teplote je tuhá a páchne príjemne dechtovito), ďalej kyselina askorbová (vitamín C) a horkú látku — v čerstvom materiáli hydrojuglónglukozid, ktorý po rozrušení pletiva prechádza v hydrojuglón a potom juglón (farbí kožu do hneda, preto sa i výťažky z oplodia nezrelých orechov používajú do krémov na opaľovanie, prípadne v jemnom oleji ako známe kozmetikum). Podobné látky obsahuje aj oplodie a plody — jadrá majú predovšetkým olej (asi 40-60 %). Drogy z orecha treba hodnotiť predovšetkým ako trieslovinové; sú adstringens, hemostatikum a antiseptikum. List sa dávkuje: pol kávovej lyžičky na šálku odvaru - pije sa 2—3x denne. Vnútorne sa užíva pri žalúdočných a črevných kataroch, ako metabolikum, zvonka ako adstringens pri kúpeľoch, osobitne proti nadmernému poteniu, na omrzliny a pod. Juglón má protikrvácavé účinky, lenže slabšie ako vitamín K (liečebne sa nedajú využiť). Výraznejšie sú spazmolytické, sedatívne a fungicídne (baktericídne) vlastnosti. List sa externe dávkuje na kúpeľ v množstve 0,5-1 kg. Ľudovo sa droga používa vnútorne i zvonka ako posilňujúci prostriedok, na opuchnuté žľazy, pri zlomeninách kostí, očných kataroch, všeobecnej slabosti, pri uvoľnených zuboch a kožných ochoreniach, ďalej pri ľahkej nechutí do jedla, menštruačných ťažkostiach, ako anthelmintický prostriedok a na kloktanie (zápaly hrdla a v ústach), s kvetom nevädze, myšieho chvosta, rumančekom a vňaťou očianky pri kožných ochoreniach (akné, neurodermatídy a i.). V homeopatii sa z rovnakého dielu čerstvého zeleného oplodia a listov pripravuje esencia (dil. D 2 —D 1), ktorá sa používa pri chronických očných kataroch a tráviacich poruchách. Čerstvé listy sú ľudovo známe ako insekticídum (napr. proti blchám). Čajoviny č. 59, 148, 228. 204

+ Consolida regalis S. F. Gray - syn.: Delphinium consolida L. Iskerníkovité — Ranunculaceae Ľudovo: kozia bríadka, ostruhy, rytierska ostruha, stračia nôžka, stračka poľná, svalník kráľovský, vtáčky Nemecky: Feld-Rittersporn; maďarsky: Szarbaláb sarkvirág; taliansky: Erba cornetta; francúzsky: Dauphinelle des champs; anglicky: Forking larkspur; španielsky: Consolda real; rusky: -

OSTRÔŽKA POLNÍ

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 10—50 (120) cm; byľ priama, hore rozkonárená. Listy stopkaté, trojpočetné, lístky v čiarkovitých úkrojkoch. Súkvetie tvorí jednoduchý strapec; kvety tmavomodré, modrofialové, zriedka ružové alebo biele; majú dlhú ostrohu. Plody sú mechúriky. Obyčajná burina obilných kultúr, najmä na hlinitých roliach od nížin do podhorských oblastí. Z príbuzných a podobných druhov rodu poznáme záhradné druhy, ktoré do drogy nepatria. Veľmi podobné kvety majú príbuzné stračonôžky (Delphinium L.) — líšia sa plochými, dlaňovitými a päťdielnymi listami. Vedecký názov rodu Consolida je odvodený z latinského consolidare = sceľovať, hojiť; druhové meno regalis = kráľovský, patriaci kráľovi, dôstojný (pre celkový výzor rastliny). Už z rastu medzi obilím možno usudzovať, že o. poľná nie je našou pôvodnou rastlinou. O tomto a príbuznom druhu o. záhradná — Consolida ajacis (L.) Schur, starí nemeckí botanici a lekári predpokladali, že

v nich opäť našli dve liečivé rastliny, ktoré spomínal vo svojich spisoch Dioskorides, a preto ich označili ako Delphinium a D. alterum. Podľa Frassa, výborného znalca antickej flóry, však Dioskoridovo delfinon znamená Delphinium peregrinum L. a možno aj Hippokratovo hyakinthos alebo kammaros. Pôvodné použitie tejto rastlinnej drogy ustúpilo do pozadia asi v polovici 18. stor. Potom sa opäť žiadala vňať, no zväčša iba ako prísada na skrášľovanie čajovín. Opeľovanie rastliny obstaráva hmyz, najmä čmeliaky, ktoré hľadajú v kvetnej ostrohe medovinu. Aby sa zabezpečilo opeľovanie rastliny cudzím peľom, prašníky dozrievajú omnoho skôr ako blizny. Najčastejšie sa zberajú a niekedy nakupujú kvety — Flos calcatrippae (consolidae). Zberajú sa v plnom rozkvete (jún—august) s krátkou stopkou, za sucha, bez kalicha. Neznášajú stláčanie a sušia sa v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste, v tieni, príp. umelo (do 35 °C). Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch, chránené pred svetlom; ľahko strácajú farbu a plesnejú. Pomer zosušenia je 8 : 1. Droga má medovitý pach a slizovitú chuť, trochu horkú. Zriedkavejšie sa zberá vňať — Herba calcatrippae (consolidae). Zber sa robí tiež v období plného kvetu a suší sa podobným spôsobom ako kvety. Strata zoschnutím je asi 80 %. V homeopatii sa žiada čerstvá kvitnúca vňať.

Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6220 s týmito základnými znakmi: Akosť — najviac v % Znak Časti kvetov sfarbené ináč ako na rastline Iné časti materskej rastliny cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 8 II. 10 5 2 10 10

Na vňaťovú drogu (Herba calcatrippae — consolidae) sa vzťahuje ČSN 86 6738: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina Cudzie anorganické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 2 1 13 8 II. 10 4 2 1š 10

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Droga má slabý medovitý pach, prakticky nijakú chuť. Chemizmus rastliny nie je celkom prebádaný; hoci všetky časti okrem kvetov obsahujú jedovaté diterpénové alkaloidy (podobné, ako má prilbica), otravy ľudí nie sú zatiaľ známe; občas sa vyskytnú u dobytka. Z alkaloidov sa uvádza hlavne napelín. Kvety obsahujú predovšetkým antokyanový glykozid delfinín (modrý) a žltý flavonol, potom kempferol. Vňať sa v minulosti používala v záparoch ako močopudný prostriedok a proti vnútorným parazitom. Dnes sa uplatňuje ako zložka expektoračných a diuretických čajovín — samostatne sa nepoužíva. Miestami má veterinárne použitie. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravujú alkoholické výťažky (dil. D 2 - D 1), ktoré pôsobia proti

vnútorným parazitom, laxatívne a močopudne.

Rubus fruticosus agg. Ružovité - Rosaceae Ľudovo: černica, čierna malina, ožina Nemecky: Brombeere; maďarsky Fekete szeder; taliansky: Rovo; francúzsky: Ronce; anglicky: Blackberry; španielsky: Zarzamora; rusky: -

OSTRUŽINÍK KROVITÝ

OSTRUŽINA ČERNICOVÁ - ČERNICA

Ker vysoký 30-80 (150) cm; konáre tŕnité, listy dlaňovito zložené, trojaž päťpočetné, na rube holé. Plody sú čierne ostružiny (plodstvo kôstkovičiek), ktoré po dozretí opadávajú. Taxón zahrňuje u nás asi 50 malých druhov. Ich špecifické ekologické znaky sú doposiaľ málo známe. Černice rastú na brehoch potokov,

ale aj na rúbaniskách a v kroviskách živých plotov, vyskytujú sa v lesoch v rozličných nadmorských výškach. Černica a malina patria spolu do botanického rodu Rubus L., ktorý robí botanikom problémy desiatkami svojich premenlivých druhov a aj neobyčajne pružným krížením. Na určovanie treba osobitné znalosti. Pri bežnom zbere určovanie nemá praktický význam, pretože všetky rastliny sa zberajú ako rovnocenné. Vedecký názov ostružiny vznikol asi z latinského ruber = červený (podľa farby plodov niektorých druhov); fruticosus je takisto z latinčiny (frutex = ker). Semená černice sa našli už v neolitických kolových stavbách. Plody i listy sa vychvaľovali v hippokratovských spisoch. Liečebne sa používali pri zapálených a ľahko krvácajúcich ranách. V ľudovom liečiteľstve sa osobitne cenili ako prostriedok proti hnačkám, pri bielom výtoku žien, pri veľmi silnom menštruačnom krvácaní. Listy s mladými výhonkami pomáhali pri kožných vyrážkach všetkých druhov. Podľa Leclerca (1927) možno listy použiť aj na kloktanie pri angíne a Madaus (1938) ich prvý raz spomenul aj proti cukrovke. Novšie sa začali fermentovať na chutný čaj ako náhradka za pravý čierny čínsky (návod podľa Peyera je pri malinovom liste). Ostružina je jednou z najlepších včelárskych rastlín čo do nektárovej i peľovej pastvy. Med je zlatožltý a príjemne vonia; peľ má zlatosivú farbu. Predmetom zberu sú mladé listy bez prímesí, svieže a zdravé, trhané jednotlivo v období kvitnutia (máj-jún až september). Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. Ak sa sušia umelým, najvýhodnejšia je teplota 40-50 °C. Sušenie sa urýchľuje častým obracaním. Zle zafarbené listy sa z drogy odstránia. Droga: Fructus rubi fruticosi. Droga nemá pach a chutí zvieravo. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Je vhodná na zber pre začiatočníkov. Predmetom zberu a nákupu v Jednote sú zrelé čierne plody — Fructus rubi fruticosi recens, ktoré sa zberajú v auguste až v októbri. Mali by byť zdravé, čerstvé, čisté, suché, bez prímesí (neoddeľujú sa od lôžka). Zberné nádoby musia byť z pevného materiálu. Černice sa spracúvajú priemyselne podobne ako maliny. Vyrába sa z nich nielen džem a pod., ale aj dezertné víno. Plody možno aj sušiť umelým teplom, čo si vyžaduje veľkú rutinu. 205

pôsobí aj ako stomachikum.). Ľudové použitie drogy je oveľa širšie: pri hnačkách každého druhu. sacharidy a v semenách asi 13 % oleja. Často sa pestuje v záhradách a na plantážach. 210. Šťava z černíc sa odporúča pri zväčšenej štítnej žľaze. jantárová a i. kde je chuťovo nie najpríjemnejšia voda. pri akútnych i chronických žalúdočných ochoreniach. organické kyseliny. Rastie na rúbaniskách.MALINA Na liečebné účely sa využíva predovšetkým list. Listy nepárno perovito zložené. náhradka pravého čaju). stonky pretrvávajú dva roky. črevných kataroch. maďarsky: Málna. Šípkový čaj ochutený I a Šípkový čaj ochutený II (náhradka pravého čaju). 15 5 1 12 11 Trváca bylina s drevnatými stonkami. Čajoviny č. menštruačného a pod. Bylinný čaj so šípkami (dietetikum. pri kožných vyrážkach a na kloktanie i omývame.). 239. čistenie krvi. Z obsahových látok sú ešte významné organické kyseliny (jablčná. ako prostriedok proti kašľu. adstringens Rubus idaeus L. Malina má na rube bieloplstnaté listy. je vhodná na účely zubnej kozmetiky a na liečenie ústnej dutiny. v riedkych lesoch i húšťavách nížin aj hôr. i.farbivá. krvácaniach akéhokoľvek pôvodu (žalúdočného. Kvety biele. pri chorobách z nachladnutia a ochoreniach dýchacích ciest. taliansky: Lampone. Je premenli- 206 . 14. farbív a pektín. sliz. slabé fungicídne vlastnosti. digestívum). Tým sa podstatne líši od príbuzných druhov a krížencov. Dáva prednosť mierne vlhkým pôdam. strume.5 12 8 II. trochu inozitolu. náhradka pravého čaju). MALINÍK OBECNÝ OSTRUŽINA MALINOVÁ . hromadne vyrábané prípravky sú čajoviny Diabetan (pomocná liečba cukrovky). Pre príjemnú chuť možno list ostružiny uplatniť ako denný čaj (napr. Ako doplnková droga môže sa pridávať do väčšiny čajovín (chuťové korigens). Stomaran (stomachikum. Slúži aj na kloktanie a omývanie (vyrážky a pod. List je významné antidiaroikum. na raňajky a pod. 17. španielsky: Frambueso. Listová droga sa používa predovšetkým pri katarálnych ochoreniach tráviaceho traktu. droga obsahuje aj malé množstvo kyseliny askorbovej (vitamín C).ČERNICA a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Čs. na tzv. o. a to pre obsah trieslovín (5 -14 % ). resp. List má aj baktericídne. rusky: Základné znaky drogy stanovuje ČSN 86 6429: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako listy a časti sfarbené ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním drogy) I. 6 2 0. 4.Rosaceae Ľudovo: malina Nemecky: Himbeere. 156. Javorina (dietetikum. Plodstvo červených kôstkovičiek — malín po dozretí opadáva.). 101. najmä v oblastiach.OSTRUŽINA ČERNICOVÁ . V plodoch sú predovšetkým antokyanové glykozidy . Ružovité . v riedkych pazušných metlinách. francúzsky: Ronce framboisier.). vysoká 60-120 cm. pektín. anglicky: Raspberry. na rube bieloplstnaté.

je to veľmi dôležitá a hľadaná droga. Z listov maliny (príp. má výbornú chuť i akosť. Čerstvé zrelé plody sa upravujú s cukrom na sirup — Sirupus rubi idaei. pomer zosušenia je asi 5 : 1 . V prípade potreby sa lístky opäť zrolujú a rýchlo sušia na lieskach v tenkej vrstve (na slnku alebo umelým teplom). V kultúrach sa získalo asi 500 sort. už v kolových stavbách z neolitu. aby si zachovali pôvodnú farbu. j. Listy sa pri sušení nesmú rozdrviť. Malina poskytuje najistejšiu medovú znášku. pektín. vitamíny C. Malina patrí medzi rastliny poskytujúce včelám množstvo nektárovej i peľovej paše. Sušia sa podobne ako listy. neprestarnuté a čisté maliny vykupuje Jednota. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. flavóny. Med je svetlý. Kultúrne maliny sa svojou kvalitou nikdy nevyrovnajú divo rastúcim. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. triesloviny. Malinové listy sa používajú podobne ako černicové — sú zložkou hlavne čajovinových zmesí ako mierne cholagogum a diuretikum. Zber oboch druhov drog je veľmi vhodný pre začiatočníkov. Plody obsahujú predovšetkým kyselinu citrónovú a jablčnú. Vrecko sa na noc vloží medzi dve dosky a na teplom mieste sa nechá cez noc fermentovať. sušia sa umelým teplom — Fructus rubi idaei. Známe sú aj krížence s černicami. 6 2 0. dávkujú sa 1 lyžica na šálku záparu — pije sa 2—3 x 207 . Rýchlo sa kazia. svieže listy. Druhový názov idaeus je podľa Plínia odvodený od hory Idy. Niekedy sa zberá aj vňať — Herba rubi idaei. Podľa Peyera sa fermentujú takto: nazberaný materiál sa nechá 24-36 h na kope. umelé teplo nesmie prekročiť 40-50 °C. sacharidy. podľa možnosti bez stopiek (rýchlejšie schnú). O prvé plantáže sa zaslúžili stredovekí mnísi. Zberá sa v lete (jún—júl-september).OSTRUŽINA MALINOVÁ -MALINA vý druh s mnohými odrodami. B a A. po zvädnutí sa jednotlivé lístky na stole zrolujú a zviažu do šatky alebo do ľanového vrecka a vystavia sa asi na 30 minút teplým vodným parám. Listy fermentáciou zhnednú a dostanú príjemnú arómu. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. zdravé. potom vitamín C a flavonoidy. Semená maliny sa našli — podobne ako černice. Najlepšie sa zberajú do smaltovaných nádob. aj černice alebo ich zmesi s prídavkom listov jahody) možno po fermentácii variť chutný čaj. t. mladé nedrevnaté nadzemné olistené výhonky do 50 cm od vrcholku. Plody možno aj sušiť. Antickí lekári chválili mali- novú šťavu pri tráviacich ťažkostiach. inak podobné látky ako černicové. Obdobie kvitnutia malín trvá mesiac i dlhšie. 15 5 1 12 11 lín asi 50—100 kg medu. Predmetom zberu býva list — Folium rubi idaei. Zber sa robí za suchého počasia v júli—auguste. pokladá sa za lepší ako lipový. hromadné kvitnutie v júni asi 14 dní. Rolovanie. Nektárové žľazy sú vyvinuté v podobe žľaznatého krúžku okolo tyčiniek kvetu. Neobsahujú kofeín ako bežný čaj. ktorá bola v Malej Ázii v staroveku chýrnym náleziskom malín.5 12 8 II. Vhodné sú iba mladé. Zrelé. farbivá. zaparenie a fermentovanie sa ešte dva razy opakuje. Za vhodných klimatických podmienok dá 1 ha ma- Na kvalitu drogy (Folium rubi idaei) sa vzťahuje ČSN 86 6430: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny a listy s iným ako zeleným sfarbením Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. zber: máj-jún. z čerstvých plodov sa získa 70-80 % šťavy. Pri rýchlom sušení v tenkých vrstvách na teplom mieste treba dbať. Listy obsahujú hlavne triesloviny.

92. steroidné saponíny (avena kosid A a B s aglykónom nuatigenínom). že kultúrne ovsy nemajú jednotný pôvod. Lipnicovité . Zo starovekých autorov ho ako prvý spomenul Dieuches. pri hnačkách a nechutí do jedenia a pri prsných a krčných bolestiach). vitamín A. pošvaté. Po niekoľkých storočiach sa ovos v Európe celkom udomácnil. rusky: OVES SETÝ Jednoročná trávnatá bylina vysoká 40 — 70 cm. Lúpaný ovos — Fructus avenae decorticatum je hodnotný najmä ako výživný prostriedok. španielsky: Avena. korigens. anglicky: Wild Oat. 156. no aj ako mucilaginózum (slizové polievky sú vhodné pre rekonvalescentov po ťažkých ochoreniach. ktorí ho pestovali asi už vo svojej pravlasti. že ovos tak menovali antickí Rimania napr. List maliny tvorí zložku čs. 14. stonku — steblo má duté a kolienkaté. hlavne bielkoviny. Ovsená slama — Stramentum avenae. isté je. lecitín). taliansky: Avena. na impregnáciu dreva. tyrozín). Species cholagogae Planta (cholagogum. 4. veľa vápnika a kyseliny kremičitej (v popole až 70 % kysličníka kremičitého). Ďalej je prítomný glukozid avenín (uvádzaný aj ako alkaloid). O pôvode odborného pomenovania avena existuje vela názorov. Koncová metlina je z visiacich kláskov. OVOS SIATY Avena sativa L. 208 OVOS SIATY Predmetom farmaceutického používania sú plody . 207. zberané pri dozretí (august—september). ako prostriedok spomaľujúci starnutie kaučuku. ako antiseptikum škrobových a glejových roztokov a aromatikum niektorých amerických tabakov. Možno usudzovať. resp. prípravkov čajovín Detský čaj s rumančekom SPOFA (karminatívum). 184. dezinficiens močových ciest). maďarsky: Abrak zab. Zápar z 2—3 lyžičiek drvených plodov na šálku sa pije 3 x denne pri stavoch vyčerpania a nervo- .Poaceae (Trávy . Z ovsených otrúb sa vyrába furfural. Ovos má oddávna svoje miesto v dietetike a dnes aj v modernej diabetickej liečbe. 103. ale akýsi burinový druh. V šťave mladých rastlín sú gonadotropne účinné látky (povzbudzujú činnosť pohlavných žliaz). Ovsené vločky sú veľmi hodnotnou potravinou. sa z neho varilo pivo (v Belgicku dodnes). Zásluha na rozšírení ovsa patrí najmä Slovanom. Pripravujú sa zo zaparených. Ovos sa podistým kultivoval na severe. Bylinný čaj so šípkami (náhradka pravého čaju) a Javorina (denný čaj). Až do l6. Čajoviny č. z ktorých najdôležitejší je fosfor viazaný do organických zlúčenín (fytín. potom usušených a olúpaných ovsených obiliek. cholín. triterpenoidné saponíny (napr. látka používaná pri výrobe umelých živíc i plastických látok.denne. Ovsené zrno obsahuje veľa výživných látok.Fructus avenae.Gramineae) Nemecky: Saat-Hafer. i keď to asi nebol kultivovaný ovos v našom zmysle. Plody sú zrná obalené plevicou a plievočkou. aminokyseliny (leucín. V Škótsku sa z neho robieva suchárovitý chlieb a v Škandinávii sa jedáva ovsená kaša (európsky sever a severozápad používa dodnes ovsené pokrmy ako národné jedlá). Plínius. ktoré sa naparia a lisujú. 166. taktiež glukóza a ramnóza (v pomere 3—4 : 1). Sirup sa neznáša s alkalický reagujúcimi látkami .mení farbu a zráža sa. Sirup pripravený zo šťavy malín sa používa ako diaforetikum. 170. ktorý napísal. avenacín). 238.stor. Species diureticae Planta (diuretikum. Listy sú úzke. Ovos sa pestuje na poliach najmä vo vyšších polohách. že z ovsa sa dá pripraviť kaša stráviteľnejšia ako krúpy. choleretikum). List (vňať) tvorí aj hlavnú zložku priemyselne vyrábaných -osviežujúcich nápojov. potom vitamíny (aj A). tuky a minerálne látky. obsahuje pektíny. sediace. francúzsky: Avoine cultivée. korigens a súčasť osviežujúcich nápojov. ovsená slama — Stramentum avenae a škrob — Amylum avenae. 84.

púdrov a na prípravu galeník. 40—50 %. Pestuje sa ako okrasný solitér a alejový strom. maďal Nemecky: Gemeine Rosskastanie. ischiase. konským. zlom prekrvení. Celá čeľaď je u nás zastúpená iba druhmi rodu pagaštan. vysoký aj 25 m. a to p.Amylum avenae. ekzémoch. francúzsky: Marronier de Inde. list bežným spôsobom. patrí do čeľaďe bukovitých rastlín (Fagaceae). Homeopatia používa rozotierané prípravky (Teep) z čerstvej kvitnúcej rastliny a urtinktúru. nespavosti (najmä z duševného vyčerpania).. ktoré treba zberať. neurotonikum). 5 1 12 11 II. PAGAŠTAN KONSKÝ PAGAŠTAN KONSKÝ JÍROVEC MAĎAL („KOŇSKÝ KAŠTAN") Aesculus hippocastanum L. 1938). ďalej pri nechuti do jedenia. španielsky: Castano de Indias. Čs. anglicky: Horse-Chestnut. aplikované dodnes. ľahko plesnejú. Pomer zosušenia je pri kvete asi 6 : 1 a listu 4 : 1. lebo rozomleté semená boli liekom pre dýchavičné kone. priemyselne vyrábaná čajovina s ovsenými zrnami je Valofyt Neo (nervínum. Plody sú ostnaté zelené tobolky s lesklými hnedými semenami.obsahujú veľa vody. zriedka i čistý ovsený škrob . Prvé správy o tomto strome i jeho vyobrazenie priniesol až Matthioli (1565). Hnedý jedlý gaštan — Castanea sativa Mill. Pagaštanovité . Zriedkavým predmetom zberu býva kvet — Flos hippocastani seu Castaneae aequinae (zberá sa v máji bez stopiek) a mladý list . bronchitíde a i.vej slabosti. omrzlinách. lišajoch. ale aj pri pečeňových ochoreniach.Folium hippocastani (zberajú sa v apríli). piluliek. v Rakúsku proti obstipácii a v Maďarsku zvonka pri svrabe (podľa Madausa. ranách. sexuálnej predráždenosti. O jeho terapeutické využitie. Treba ich hneď dopraviť do zberne.Farina avenae. Biele kvety tvoria priamu kužeľovitú metlinu zloženú z vidlanov. Predmetom široko organizovaného zberu sú v septembri až októbri známe „gaštany" — Semen hippocastani recens. Listy dlaňovito strihané na 5 —7 dielov. sedatívum. Zrná varené v mede sa v Litovskej SSR používajú pri dyspepsii (poruchy trávenia). Kvet sa najlepšie suší umelým teplom do 35 °C. kašli. múku s medom proti kašľu a zvonka na opuchy (Dánsko) i proti hemoroidom (Taliansko). rusky: - Strom so šupinatou sivohneďou borkou. prakticky po vypadnutí z plodov. maďarsky: Gesztenye bokrétafa (Lógesztenye). 10 2 12 13 209 . Ak sa žiadajú sušiť. potom červeno kvitnúcim p. Druhové meno je z gréckeho hippos = kôň. napr. Čajovina č. Vedecké označenie stromu je odvodené z latinského esca = jedlo. Pagaštan sa u nás udomácnil v parkoch. zriedka pestovanými v parkoch. Ovsené vločky sa pre obsah glukokinínov užívajú aj pri cukrovke. Slamové kúpele (asi 1 kg na kúpeľ. ochrnutiach. taliansky: Ippocastano. pavia L. Tinktúra je zasa vhodnejšia ako tonikum pri neurasténii. pričom účinkuje aj ako dietetikum. čím chcel Linné vyjadriť podobnosť s jedlým gaštanom. variť pol hodiny) sú užitočné pri reumatizme. 200. ktorý sa používa do zásypov. často vysadzovaným v parkoch a niekoľkými ďalšími druhmi „pávií". okrem toho znižuje činnosť štítnej žľazy a zmierňuje predráždenosť. Z ľudového používania možno ešte menovať ovsený sliz ako prostriedok na posilňovanie žalúdka. svrabe a i. keď sú už dokonale zrelé. stopka dlhá až 20 cm. treba ich Listová droga — Folium hippocastani sa hodnotí podľa ČSN 86 6424: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I. Do predaja sa dostáva ovsená múka . páviovým — Ae.Aesculaceae Ľudovo: gaštan (konský). lebo sú veľmi háklivé . sa v rokoch 1896-1909 zaslúžil de Vevey.

v oplodí o. omrzliny. olej (7—8 % ) . škrob (50-60 % ) . francúzsky: Geranium robertin. z čoho u nás rastie 20.15 % ) . je málo toxický. ktorý rastie na lúkach i medziach a kvitne modro. i. maďarsky: Bakbúzó gólyaorr (gerely). Všetky druhy sú si veľmi podobné. čapí nos smrdutý. okrem toho slúžia ako krmivo pre divú zver. na rúbaniskách. kvitnúci červeno. sanguineum L. lišaje. na liečbu kŕčových žíl. V homeopatii sa uplatňuje esencia (dil. a to pri kŕčoch v prsiach. 52. rusky: Jednoročná bylina vysoká asi 40 cm. španielsky: Hierba robertiana. Najvýznamnejšie terapeutické uplatnenie v súčasnosti majú výťažky (Extractum hippocastani fluidum) alebo izolované zložky (azda najviacej escín). rozkonárenú. Z obsahových látok sú najzaujímavejšie triterpenoidné saponíny. celkom ich je 8-28 %. Listy sú zložené z 3-5-stopkatých lístkov so zúbkatými úkrojkami. pričom kumaríny zvyšujú aj odolnosť stien ciev a rozširujú vencovité cievy. Čs. najmä v húšťavách. pri hemoroidoch a obehových poruchách. Azda najrozšírenejší je p. Rastlina rastie na vlhkých a tienistých miestach. pratense L. Dávkuje sa 1 lyžička na šálku záparu. Rod pakostov má asi 170 druhov. často aj v lesoch. sťahujúcim a protihemoroidným prostriedkom. adenín. D 1—D 2).. ich zmes je escín (ako aglykóny sa označujú protoescigenín a baringtogenol C). Podávajú sa vnútorne i zvonka. iné časti rastliny 1 %. Pre obsah kumarínov sú aj zložkou opaľovacích krémov. Semeno sa hodnotí internou normou IN 2/82 vypracovanou iba pre I. čapina. milosť božia Nemecky: Ruprechts-Storchschnabel. Semená sa skladujú v sieťovaných vreciach na chladných miestach. kyselinu močovú. ktoré tvoria základ mnohých hromadne vyrábaných prípravkov používaných pri periférnych poruchách krvného obehu. ružovú. henézszagú gólyaorr.G. Pakostovité — Geraniaceae Ľudovo: bocianí noštek. tvoria dvojkvetové vidlice. pazušné. taliansky: Cícutarossa. absorbujú škodlivé účinky ultrafialových lúčov a ochranných mastí. hromadne vyrábaný prípravok je Anavenol (kvapky a dražé — venofarmakum) s obsahom eskulínu. reu210 PAKOST SMRADĽAVÝ matizme.). . purínové deriváty. krehkú. na rumoviskách a medziach od nížin po horský stupeň.sušiť v tenkých vrstvách a dosúšať pri teplote asi 60 °C. organické prímesi 0. chlpatú. cievnych poruchách. niekedy sa odporúča ako náhradka za saponin z gypsomiliek. adenozín. lúčny .G. Saponin prítomný v semenách má pomerne malú hemolytickú účinnosť ( 1 : 1 2 000). Rovnako hojný je p. chronickej gastritíde. opuchoch pečene. stopkaté. výroba pracích prostriedkov a pod. anorganické prímesi vôbec neprípustné. Listy sú expektoračným. Vrecia sa nesmú ukladať na seba vo viacerých vrstvách. Plod je zobákovitý. Čajoviny č. kataroch hrtana a hltana. kumarín eskulín. opuchy. anglicky: Herb Robert. 50. akosť: chybné semená maximálne 5 %. pri múroch. V ľudovom liečiteľstve sa odporúča pri úporných hnačkách podať pol kávovej lyžičky postrúhaného sušeného semena s trochou liehoviny.5 %. angínach. proti zápalom i edémom a na spomalenie zrážania krvi. Byľ má priamu alebo polieha- vú. Významné upotrebenie majú semená v priemysle (výťažky do hasiacich prístrojov. Kvety karmínovoružové. Pôsobia i spazmolyticky (účinok spočíva predovšetkým na saponíne escína a flavonoidoch). krvavý . býčnik. rozpadá sa na zobákovité plôdiky. zväčšenej predstojnici a pri hemoroidoch. PAKOST SMRADĽAVÝ KAKOST SMRDUTÝ Geranium robertianum L. zvonka zasa odvary na rany. Semená obsahujú aj flavonoidy (0. pri hemoroidoch. bielkoviny a v osemení sa nachádza katechín a neglykozidová katechínová trieslovina.

citrónovú a i. najmä p. Ako Herba Roberti alebo Herba Geranium Robertianum sa rastlina nachádzala už v herbároch 16. okrem toho je veľmi horká. 46.). dvojito perovito strihané. reumatizme a cirhóze pečene. Druh neslobodno zamieňať s ostatnými palinami. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať.) a antivirózne účinný fenol. umelým teplom do 35 °C. na rube sivochlpaté. Spomedzi pakostov je včelársky významný najmä p. Nepríjemný plošticový zápach byliny sa sušením stráca. dračia (u nás sa pestuje). lúčny. zvonka na omývanie. smradľavého ako liečiva na všetky opuchy a rany. zoskupené v pazušných metlinách. Pestuje sa vo vidieckych záhradách. Všetky druhy sa lekársky uznávali ako 211 . PALINA ABROTSKÁ . pálivých ranách.bociannik rozpukovitý (Erodium cicutarium L'Hér. Pri zámene prichádza do úvahy najmä p. Poskytuje včelám veľa medu. vo veterinárnej praxi pri hematúrii a dyzentérii. brotan. Slúžil najmä na prečistenie močových ciest — zbavoval ich piesku a kameňov (podobne účinkoval na obličky) a tlmil bolesti pečene. bolestiach močového mechúra a zvonka na zle sa hojace rany a opuchy. ktorý sa pokladal za dobrý posilňujúci prostriedok. Literatúra gréckeho staroveku síce spomína pakosty. hemostatikum a antidiaroikum. kým pre vplyv na sťahovanie maternice ho Kobert odporúčal proti maternicovému krvácaniu. segmentíky čiarkovité. resp. má zobákovité zakončenie plodov. prípadne na obklady pri fistulách. maďarsky: Abrut uróm. rusky: (v európskej časti ZSSR nerastie) PELYNĚK BROTAN . prípadne od artemés = zdravý. bolestiach v močových cestách a rozličných krvácaniach. LATNATÝ Poloker vysoký 50—100 cm. Kvitne asi v máji až septembri. Denná dávka na vnútorné užívanie sú 2 lyžičky sekanej vňate (za studena macerovať 8 h. Súčasné používame drogy je slabé. tuberosum L.vzhľadom na dlhé zobákovité plody. 1 lyžička na šálku záparu). pije sa 1-2x denne. Všetky časti byliny príjemne voňajú a chutia korenisto aromatický. najmä p. Z domácich druhov sa liečebne využíva aj vňať kvitnúcich druhov p. smradľavý sa od všetkých podobných druhov odlišuje najmä listami. ale zrejme to boli iné druhy. Eberreis. zo Severnej Ameriky.P. Plody sú nažky bez chocholca. zápaloch kože a i. lúčneho . Pri zbere vňate treba postupovať opatrne — u citlivých zberačov môže vyvolať na koži slabé zápaly. Z príbuzných druhov sa v homeopatii používa G. Práškovaná vňať s rutou a palinou zajedaná chlebom posilňovala srdce. droga obsahuje aj kyseliny (jablčnú. zvonka na rany a opuchy a podľa Schultza aj na chronické prieduškové katary. ťažko určiť. Terapeuticky účinná zložka drogy je trieslovina (asi 5 — 10 %). brotaň. Droga: Herba geranii (robertiani) alebo Herba rupertii. prípadne kolísavé množstvo silice. palina drevinka Nemecky: Stabwurz-Beifuss. husto rozkonárený. Paliny patria medzi najstaršie liečivé byliny vôbec. storočia. smradľavého sa odrezáva v máji—júni až v septembri (prípadne sa pokosí).P. ktorých je u nás asi 17. 0) sa v homeopatii používa ako adstringens a pri Basedowovej chorobe. Čajovina č. obyčajná (má nepríjemný pach). pratense L. zhodovali sa na veľkej liečivosti pakostov. potom bližšie neprebádaná horčina geraniín. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: boží drevec. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. ktorý má zo všetkých druhov pakostu najvyššie množstvo trieslovín a kyseliny galovej (10-28 %). Odborné druhové pomenovanie robertianum mu Linné vybral z histórie (na jeho liečebné vlastnosti údajne poukázal sv. anglicky: Southerwood. Pakost sa už u Dioskorida nazýval geranium (z gréckeho geranos = žeriav) . smradľavom sa stočí ibadooblúka). Najčastejšie sa odvodzuje od mena bohyne Artemis (Diany) alebo kráľovnej Artemisie (palinou liečila svojho manžela). Stredovekí lekári. pontická a odlišný vzhľad má p. pravá. p. krvácaniach (najmä z nosa a pľúc). Indiáni v západnej časti Severnej Ameriky používali pakost proti syfilisu. maculatum L. veľmi zriedkavá je p. krvácaniach rozličného druhu. no iba čerstvý koreň — Radix Geranii maculati. hľuznatý — G. Pôvod ich latinského mena artemisia. chuť však ostáva nepríjemne horká a príkra. Ľudovo sa pakost uplatňoval pri hnačkách. Kvitnúca vňať p. francúzsky: Aurone mále. sanguineum L. BOŽIE DRIEVKO PALINA ABROTSKA-P. taliansky: Abrotano. Pochádza z Ázie. Vnútorne sa aplikuje ako adstringens. Po odstránení cudzích prímesí sa suší prirodzeným teplom bez prístupu slnka na vzdušnom mieste. hnačkách. ktoré sa za sucha skrutkovito stočí a pred dažďom rozvinie (na p. 1731).G.P. Róbert).. Eberraute. krvavého — G. Užíva sa pri hnačkách. ktorí prenášali do herbárov hlavne liečebné poznatky antiky. ako typické adstringens a trieslovinová droga. Úbory drob- né. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku studeného macerátu alebo záparu. externe je dermatologikum. Jeho stonka i listy nepríjemne páchnu. Vnútorne sa užíval vodný destilát z vňate (Tabernaemontanus-Bauhinus. Esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. španielsky: Abrotano macho. smradľavému sa veľmi podobá aj iný zástupca čeľade . ale málo peľu. BOŽIE DRIEVKO Artemisia abrotanum L. Listy striedavé. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) radil kloktať odvar z pakostu pri angínach. resp. V ľudovom liečiteľstve sa droga tradične využíva pri žalúdočných a črevných kataroch. a p.P. pri kameňových poruchách.

resp. Botanické označenie p. inak označovaná aj Summitas abrotani alebo list či vňať — Folium seu Herba abrotani. Zvonka slúži na prípravu kúpeľov na omrzliny. Veľmi aromatické sorty sa dnes pestujú predovšetkým vo Francúzsku. ktoré Na vňaťovú drogu (Herba dracunculi) sa vzťahuje ČSN 86 6731: Akosť — najviac v % I. a to najmä na výrobu likérov a vermútov. ale aj ako močopudný. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. Dnes sa všeobecne uplatňuje v konzervárenskom a potravinárskom priemysle. PELYNĚK KOZALEC („ESTRAGÓN") Artemisia dracunculus L. dračej podľa Linného vychádza zo zdrobneniny draco (grécky drakón) = had a vzťahuje sa na hadovito formovaný koreň rastliny. paldán. Homeopatické použitie esencie je rovnaké ako v ľudovom liečiteľstve. a to kvitnúca vňať (doplňovaná listom) alebo len list — Herba dracunculi seu Folium dracunculi. ale aj ako prostriedok proti moľom. Schne pomaly a treba ho oddeliť od iného materiálu. Astrovité . možnosť jeho zámeny je malá. ju používa podobne ako p. slanomilná). U nás miestami splanel. D 3 a 0 ) . jednoduchými čiarkovitými listami a s malými guľatými úbormi usporiadanými v riedkych metlinách. pravdepodobne glykozid.Asteraceae (Úborovité . potopudný a anthelmintický prostriedok (zvyčajné dávky sú 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Pri zbere. Ľudové liečiteľstvo — najmä v južných krajinách. ale aj antiseptický a na srdcový sval.Na vňaťovú drogu — Herba abrotani — sa vzťahuje ON 86 6827. P. v tme. pri ťažkostiach s močením a vynechávaní menštruácie). abrotskej sa zberá zvyčajne vňať s kvetmi — Herba cum floribus abrotani. na dobre vetraných miestach. anglicky: Tarragon. Druh pochádza z Ázie. kapilín s dobrými fungistatickými vlastnosťami. od abrotos = božský (pre liečivé účinky). Zber sa robí v júni až v auguste. na potenie.Compositae) Ľudovo: estragon. podobný ako citróny alebo medovka lekárska. sušení. Zberá sa za suchého počasia. Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Stonky hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) II. Preto treba s rastlinou manipulovať opatrne. francúzsky: Estragón. Zmienku o ňom nachádzame v 2. rusky: PALINA DRAČIA Trváca bylina vysoká 60 — 120 cm s metlovitými stonkami. skladovaní a inej manipulácii s drogou často vzniká podráždenie slizníc dýchacích ciest a hrtana spojené s kašľom. španielsky: Estragone. Homeopatia používa čerstvé listy a pripravuje z nich esenciu (dil. V domácnostiach sa uplatňuje ako korenina na mastné mäso. v tenkých vrstvách (umele do 35 °C). abrotská obsahuje najmä silicu s aromatickými zložkami (asi 1. V koreňoch sa nachádzajú zaujímavé látky . taliansky: Dragontea. Zber sa robí viac ráz do roka v júli až auguste (septembri). u slávneho lekára Galéna pod označením knikos. Vedecký názov abrotanum. horčinu. t. dračia je stará korenina. Slúžievala na aromatizáciu octu a horčice. Ako korenina sa vysádzala najmä vo vidieckych a kláštorných záhradách. Iné údaje o rode Artemisia — palina uvádzame pri ostatných druhoch. Matthiolus r. Jej hlavné znaky: Akosť — najviac v % I. Čajovina č. podľa inak formovaných krycích trichómov (chlpov).5 % ) . Droga sa skladuje dobre uzatvorená. Keďže ide o pestovaný druh. 179. Liečebné použitie drogy Herba abrotani je viac-menej iba ľudové. P.polyíny. Pre príjemnú citrónovú arómu a horkastú chuť bola oddávna obľúbená v kuchyni. Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl prostriedky proti kŕčom. niektoré sa uctievali ako kultové byliny (p. Zatiaľ čo pri „ruských" druhoch sú krycie trichómy zoskupené do hviezdice. prípadne na obklady a rany. Rozlíšenie obchodných druhov („ruský" a „nemecký" tovar) sa robieva hlavne pomocou mikroskopu. lebo je veľmi aromatický. tarkán Nemecky: Estragón. bez zdrevnatených častí. oficiálne a v alopatii sa nepoužíva. Chutia palivo aromatický a trochu horkasto. ponechal i Linné ako odvodeninu z gréckeho abros = elegantný (pre vzhľad listov a príjemný pach). pred n. 1563 odporúčal p. majonézy a šaláty. Plody sú nažky bez chocholca. Používali sa najmä semená (proti zvieraniu. V staroveku tento druh paliny veľmi nepoznali. triesloviny a bližšie neznáme alkaloidy abrotanín a abrotín s podobnými vlastnosťami ako chinín (pozri chinovníkovú kôru medzi cudzokrajnými drogami). dračiu ako vynikajúci prostriedok proti moru. použitý už Dioskoridom. 2—3 x denne 1 šálku). pri „nemeckých" druhoch sú vidličkovité. j. Botanicky sa neskoršie zaraďovala medzi druhy rodu Pyrethrum — rimbaby. tvaroh. hydinu. stor. málokrvnosti spojenej s poruchami trávenia. Jej domovinu pravdepodobne ohraničuje areál brehov stredoruských riek cez Sibír až po Ochotské more a v Severnej Amerike od Aljašky až po Texas. Z p. maďarsky: Tárkony urom. Rastlina sa najväčšmi používa v priemysle. 212 II. 10 5 3 2 1 14 10 6 4 2 14 12 . 1. 10 5 3 10 6 10 12 9 2 3 pravú: pri poruchách trávenia. Odrezávame kvetné bylinné vrcholky. horúčave v prsiach. Materiál sa suší podobne ako každá silicová droga — v tieni. účinkujú proti horúčke. Rastlinné časti majú veľmi prenikavý a príjemný pach. nechutí do jedenia. Od príbuzných druhov sa líši hlavne nedelenými listami.

Listy má perovito delené. korenistou chuťou so slabo horkou príchuťou. schne pomaly. Pre metabolické vlastnosti sa niekedy používa aj pri kôrnatení tepien a iných cievnych poruchách (rozžutá čerstvá vňať alebo lístky. ľahko hnedne.2 % silice slabého pachu a cel- kom iného zloženia. polievok.2-1 % ) . V domácnostiach sa ako pikantná korenina pridáva do omáčok. pijú sa 2—3 šálky denne alebo prášok (1 —2 g denne). Červenkasté vajcovité úbory sú v hustých metlinách na vrcholkoch stoniek. prípadne vo forme medicinálneho vína). Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . potom sa precedí. octu. francúzsky: Armoise. anglicky: Omugwort. Jánom touto bylinou opásavali 213 . maďarsky: Fekete urom. Používala sa pri ženských ťažkostiach. Rastlina uprednostňuje uľahnuté staršie násypy. Nachádza sa v ňom aj polyín kapilín (fungistatikum). ľahko sa odlíši svojím nie príjemným pachom. najvyššia a u nás najbežnejšia. ktorá slúži na izoláciu silice .Compositae) Ľudovo: Černobyl. ako sa ľudia večer pred sv. španielsky: Artemisia. Iba ojedinele sa uvádza v liekopisoch. v tieni. felandrén. Starí Gréci a Rimania dávali prednosť iným. Rastlina i droga má hlavne potravinárske. Droga si udržiava príjemný aromatický pach a slabú horkú chuť. na rumoviskách a neobrábaných pozemkoch. Podľa Hippokrata sa pridávala do vína posilňujúceho šestonedieľky. asi dve tretiny v nej pripadá na metylchavikol čiže estragol (pre podobnosť so silicou anízu nazýva sa aj izoanetol). Pre hojnosť výskytu mal v našom liečiteľstve prevahu práve tento druh. voňavkárske a praktické kuchynské upotrebenie. Herba dracunculi sa v alopatickej liečbe využíva zriedka. na posilnenie žalúdka pri tvorbe štiav i trávení. prípadne i vzhľadom a mikroskopickým obrazom. Preto sa vyskytujú skôr jej prímesi v iných druhoch palín. V Starom Egypte sa tamojšia p. Podobné použitie má izolovaná silica. ocimén a i. teplota nesmie byť vyššia ako 30-35 °C. asi troch stoviek druhov paliny. aldehydy (napr. Plody sú nažky bez chocholca. aby neobsahoval nečistoty. pri výrobe bylinného octu (estragónový ocot) a horčice alebo ako zložka koreninových extraktov. ale je bežná aj pri cestách. PELYNĚK ČERNOBÝL PALINA OBYČAJNÁ sa zvyčajne viažu do neveľkých snopčekov. s rozkonárenou stonkou. Artemisia vulgaris L. prímorská uctievala ako kultová rastlina bohyne Izis. Podstatnú časť zvyšku tvoria linalylacetát. rusky: . užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu.PALINA DRAČIA 2 % zápar (prikrytý nechať stáť asi 15 minút.Oleum dracunculi aethereum. Ak sušíme umelým teplom. je prostriedkom na zvýšenie chuti do jedla. šalátov a pod. domácim teplomilným druhom. Pripisoval sa jej božský pôvod podľa bohyne Artemidy. Suší sa rýchlo. Účinné látky predstavuje predovšetkým silica (0. uhoriek. metoxyškoricový). triesloviny a živicu. zvyčajná dávka je asi Trváca bylina vysoká 50-100 cm. Rastlina je obľúbenejšia a používanejšia v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. Častejšie sa používa čerstvá vňať. užíva sa v oblátkach. Z ďalších obsahových látok rastliny možno spomenúť horčiny. Plínius odporúčal bylinu chorým i zdravým. Matthiolus opísal. Materiál treba pred zväzovaním dobre pretriediť. Spomedzi všetkých. Koreň obsahuje asi 0. polynka obyčajná Nemecky: Gemeiner Beifuss. za dobrého vetrania. na rube bieloplstnaté. Vytvára dokonca typické spoločenstvá. taliansky: Artemisia. Farmaceutické použitie drogy je ako stomachikum a amarum. ako emenagogum i choleretikum a na potenie. Tento druh sa dnes uplatňuje prevažne v ľudovom liečiteľstve. na líci lysé a tmavozelené. pije sa niekoľkokrát denne po lyžiciach. je najlepšie identifikovateľná. Palina patrí medzi najstaršie rastliny používané v liečiteľstve. K historickému používaniu paliny uvádzame poznámky aj pri ďalších druhoch.

Rastie na suchých vápencových pôdach. PALINA PONTICKÁ Artemisia pontica L. nešťastiam i chorobám. dolné stopkaté. maďarsky: Bárány urom. taliansky: Assenzio pontico. Predmetom zberu býva niekedy aj koreň — Radix artemisiae (vulgaris). resp. Ako korenina sa najlepšie uplatňujú čerstvé listy (sušené sú bezcenné) a rozkvitajúce úbory (tie možno sušiť) (J. O pôvode horkosti hovorí naša povesť. polyín kapilín (fungistatikum) a iné látky.5 : 1. vykopáva sa zjari alebo na jeseň a suší sa bežným spôsobom. napr. Sušia sa v snopčekoch alebo rozostreté na tienistých a dobre vetraných miestach. aj do rozpusteného sadla. Pre osobitný pach sa používala aj ako korenina do husacích. Odstrihujú sa na začiatku kvitnutia (júl—september) kvitnúce vrcholky bylín (ich stonka nemá presahovať priemer 5 mm). Externe ako antiflogistikum. Predmetom zberu býva kvitnúca vňať (niekedy aj nákupu) . bravčových alebo jahňacích pečienok a plniek. francúzsky: Armoise pontique. lebo rastlina. ďalej proazulény a jedovatý tujón (pozri p. najmä na stepných stranách a medziach. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . obsahuje jedovatý tujón (O. Zasluhuje si najvyššiu ochranu. cholín. 1953). Slúži najmä na povzbudenie činnosti žalúdka a tvorbu šťavy pri jej nedostatku. U nás sa veľmi zriedka vyskytuje v oblastiach teplomilnej panónskej flóry. Hlavnou zložkou rastliny je silica (asi 0. čarom. D 3-D 2). Striedavé listy sú dvojito perovito strihané. aj keď 214 . V koreni je inulín. ktorý má antiseptické a anthelmintické. Dopyt po droge je sezónny. Osičková. zvyčajne neveľký. Obsahuje najmä cienol. Čerstvý sa používa v homeopatii (esencia dil. Keďže ide o silicovú drogu. pri hemoroidoch (J. že palina vyrástla z potu Krista na kríži. Pomer zosušenia je asi 3-3. ďalej nechuti do jedenia (acídna a subacídna gastritída. Základné požiadavky ČSN 86 6729 na drogu Herba artemisiae: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I.Herba artenisiae (vulgaris).PALINA OBYČAJNÁ teplota pri sušení nemá presiahnuť 30-35 °C. pravá). horčiny (artemizín) a triesloviny. 1984). Ostatné ľudové indikácie uvádzané úvodom nie sú vždy bez rizika. Vzhľadom na osobitne zriedkavý výskyt zámena s príbuznými druhmi prakticky neprichodí do úvahy. ako všetky paliny. Malé úbory s rúrkovitými žltými kvetmi a so sivoplstnatým zákrovom tvoria v jednostranných strapcoch koncovú metlinu. španielsky: Tomillo pontico. Pripravuje sa zápar z jednej kávovej lyžičky na šálku a pije sa 2-3 x denne po lyžiciach. rusky: - PELYNĚK PONTICKÝ a venčili proti obludám. 1984). keď mu miesto vody dali žič s octom. borovice). so sivoplstnatou rozkonárenou stonkou. 10 5 3 10 6 10 12 9 Trváca bylina vysoká 20 — 50 cm. Čajovina č. Pomer zoschnutia je asi 3—4 : 1. 74. dyspepsia). tiež expektoračné účinky (pozri napr. anglicky: Roman Mugwort. Osičková. Plody sú nažky bez chocholca. kačacích. Gessner.Compositae) Ľudovo: rímska palina Nemecky: Romischer Beifuss.2 % vo vňati). II.

na skalnatých stranách od nížin až po horský stupeň. Na koncoch stoniek sú v riedkych metlinách zoskupené previsnuté úbory so žltými kvetmi. palín. V klasickom staroveku mala široké rozpätie používania.boli výborným liekom proti boleniu žalúdka. Oficiálna medicína ani homeopatia rastlinu osobitne nepoužíva. kvitnúce vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). P. rudnianskou masťou ju odporúčal neplodným ženám. ako močopudný a žalúdočný prostriedok. španielsky: Asenzio. takisto plstnatými trojito perovito delenými listami s kopijovitými segmentmi. list sa zberá v júni. obyčajnou — Artemisia vulgaris L. v prírodných rezerváciách Devínska Kobyla. dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Zber rastliny na liečebné účely vo voľnej prírode neprichodí do úvahy. s trsom vzpriamených sivoplstnatých stoniek. Typická rastlina suchých plôch a rumovísk.Compositae) Ľudovo: absint. Často rastie pri cestách. aby sa knihy písali atramentom uvareným s palinou. K. 6 4 14 12 Trváca bylina vysoká 50—100 cm. Ordinoval ju aj náš chýrny bylinkár F. taktiež ako tonikum (na celkové posilnenie organizmu).. zrejme sa jej dávala prednosť pred ostatnými. aj vo Fándlyho súpiske liečivých rastlín. PALINA PRAVÁ Artemisia absinthium L. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesí Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním rastliny) I. peluň. Obľubuje pôdy s dostatkom dusíka. ale ak bola možnosť výberu. uplatňuje sa ako horčinový a sťahujúci prostriedok. Rastlina sa v oblastiach svojho výskytu používa skoro výhradne v ľudo- vom liečiteľstve. P. Užívala sa vnútorne asi ako dnes. j. pontická obsahuje aj triesloviny. v dolnej časti drevnatá. Predmetom zberu bývajú listy a kvitnúce vrcholky pestovaných bylín. ojedinele rastúcej v rezerváciách na slaniskách južného Slovenska.5-1 g 2-3x denne a tinktúra (denne 30—60 kvapiek). V súpiske chránených rastlín sa neuvádza. Názov paliny je z gréckeho a = bez a psindos = zábava. Najvýraznejšie sa odlišuje príjemným pachom (podobný má p. 215 . rusky: PELYNĚK PRAVÝ Ak je vňať (Herba absinthii pontici) predmetom farmaceutického používania. 2 — 3 šálky denne. Pôvod rodového označenia Artemisia sme si už vysvetlili. Vzhľadom na neširoký areál výskytu nenadobudla masové uplatnenie. s tzv. monogyna (W. P. ktorý je špecifickým prostriedkom proti škrkavkám a hlístam. Už Dioskorides poznamenal. Ľudovo sa odporúča 1 % zápar. U nás sa prv listy namáčali do pálenky . tiež na omývanie rán. pontickú spomínal aj Ovídius. francúzsky: Absinthe. Užíva sa aj čerstvá šťava (5 —10 g denne). druhové odborné meno dostala táto palina podľa hojného výskytu v oblasti Pontu. Čierneho mora. najmä na staré násypy a navážky. maďarsky: Fehér urom. Pri užívaní sa vyžaduje zvýšená opatrnosť. anglicky: Wormwood. Uvádza sa napr. O santoníne sa píše aj medzi cudzokrajnými rastlinami pri droge cicvárový kvet (Flos cinae). viazaná na suché stanovištia.) Gams. subsp. Rastlinné časti obsahujú horký princíp artemizín. Šúr. ktorý pochádza z cudzieho druhu paliny. so striedavými. abrotanová). zoznámil sa s ňou vo svojom vyhnanstve pri Čiernom mori. resp. v Alžírsku sa kedysi podával riedený absint vojakom proti malárii (účinkovať malo všetko horké). Astrovité . Používali ju už starí Egypťania. Hippokrates ju odporúčal pri žltačke.Asteraceae (Úborovité .Artemisia santonicum L. Najčastejšie sa zamieňa s p. prášok z drogy v dávkach 0. živicu a rozličné minerálne soli. jej kvalita sa posudzuje podľa ČSN 86 6737. Santonin sa nachádza v paline slanomilnej . ale aj zvonka. pontická rastie u nás napr. na úpravu menštruácie. Tento zvyk prevzali neskôr aj Európania. ktorá sa líši nie celkom príjemným pachom. Rodové vedecké označenie nadväzuje na grécke artemés = zdravý (vzhľadom na liečivosť druhov tohto rodu). pretože sú vraj takto chránené pred myšami. Palina je jedna z najstarších liečivých rastlín. Plínius uviedol aj prípravu palinového extraktu. t. Plody sú nažky bez chocholca. radosť. lebo jej ochrana je daná lokalitami výskytu. ale aj v oblasti Juhoslovenského krasu (toto územie patrí medzi floristicky najbohatšie kraje strednej Európy). na zvýšenie vypudzovania žlče zo žlčníka (cholagogum). 3 2 14 10 II. polyňok Nemecky: Wermut. pije sa 3 x denne. Madva. Inak pozri a porovnaj všetky druhy paliny. silicu (bližšie nepreskúmanú). chemicky príbuzný so santonínom (ČsL 2). taliansky: Assenzio. potom oxysantonín. že táto rastlina má osobitnú vlastnosť — chráni odev pred hmyzom. Patrí do skupiny palín s pradávnym liečebným používaním. Pritom navrhol. paliny slúžili ako koreniny a veľmi sa cenili pri zariekaní a veštení.PALINA PONTICKÁ je ostatným vo všetkom podobná. Rastlina je stomachikum — amarum.

vňať je v čajovine Eugastrin (stomachikum. španielsky: Oregano. 176. cholagogum). Pomer zosušenia je asi 3 — 5 : 1. Táto choroba sa prejavuje kŕčmi. 10 6 4 1 13 12 3 0. Zložky silice chamazulény a horčiny (seskviterpénové laktóny — gvajanolidy) stoja voči sebe v biogenetickej závislosti. rusky: PAMAJORÁN OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 20-50 (80) cm s priamou jednoduchou byľou 216 .A a B). lebo v droge sa najväčšmi cenia prítomné horčiny (pozri normu ČsL 4). Pre tieto obsahové látky je silica. absintín a artabsín. akosť. (ČsL 4) 5 3 2 0. 208. na tvorbu žalúdočnej šťavy a býva zložkou žlčopudných čajovín. Čajoviny č. Papierové podložky sa po usušení zahodia. 172. 168. znecitlivením až bezvedomím. metabolikum. Zvyčajne sa kombinuje s inými drogami. Na vňaťovú drogu — Herba absinthii — sa vztahuje ON 86 6832 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga s iným sfarbením ako čerstvá vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Číslo horkosti — najmenej I. 207. maďarsky: Szurokszagú murvapikk. 10. 232. 240. Väčšina štátov preto zakazuje pridávanie paliny do vín.PALINA PRAVÁ Najčastejším predmetom zberu a nákupu sú listnaté vrcholy byliny — Herba absinthii. ktorá je v kvapkách Contraspan (spazmolytikum). spazmolytikum a digestívum. Ich pitie spôsobuje degeneráciu centrálneho nervového systému a poruchy intelektu. dlhé do 30 cm a so stonkou hrubou do 5 mm. lebo sú velmi horké. Najvýraznejšou zložkou silice je tujón (asi 10 % .Palina pravá — záparové vrecká a balenie paliny vo vreckách . príčinou absintinizmu. a najmä do liehovín (absint). anglicky: Marjoram. Droga sa používa už len ako stomachikum-amárum. Szurokfú. 242. Pre výrazný pach sa sušia oddelene od ostatných rastlín. pretože je nebezpečná. užíva sa 3 x denne. Zvyčajne sa nakupuje iba I. U nás tvorí súčasť žalúdkovej čajoviny a tinktúry.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: divý majorán Nemecky: Wilder Dost.1 10 000 11. V predaji sú aj záparové vrecká . najmä pri dlhšom užívaní a vo vyšších dávkach. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. Jej dávky sú 1 kávová lyžička drogy na pohár záparu. Zber sa robí za pekného počasia (jún-september). 191. Oficiálna medicína zanechala všetky ľudové liečebné odporúčania použitia paliny. tujól (70 %) a ich estery. taliansky: Origano.Palina pravá SPOFA. dážď ich zmýva a droga sa znehodnocuje. DOBROMYSL OBECNÁ Origanum vulgare L.5 13(11) 10(9) 2 0.05 5 000 Vrcholky vňate sa uložia na čistú podložku v tieni na dobre vetranom mieste (vo vrstve hrubej do 10—15 cm). Hluchavkovité . Ako horčinový prostriedok slúži na zvýšenie chuti do jedenia. Zber materiálu sa môže robiť len za suchého počasia.5 %) a horčiny. francúzsky: Origan. Najdôležitejšími obsahovými látkami je silica (až 0.

Med i peľ sú žltej farby. Matthiolus ho ordinoval aj proti kŕčom. j. potom triesloviny a horčiny. pri astme. Okrem toho sa ešte používal ako korenina. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a ľahko sa mrví. okrajoch lesov a rúbaniskách. Treba dbať.08 Trváca statná bylina. taliansky: Felce maschia. papradie. 1564 odporúčal aj proti zápalom a nočnému poteniu. karvakrol a iné terpény (droga s vyšším obsahom tymolu sa považuje za cennejšiu). združených do bohatej metliny. proti zápche. bolestiam pečene a obličiek. proti kašľu. čertovo rebro. striedavo zložené z 20—30 pílkovitých lístkov (jariem). hrdzavochlpatého podzemka vyrastajú listy dlhé až 140 cm. Spodné bezlisté a drevnaté byle do zberu nepatria. t.5 % niekedy). Hippokrates pokladal pamajorán za prostriedok proti hemoroidom.5 % . Po prechodnom ústupe do úzadia sa zasa zjavuje v palete liečivých rastlín. Čajoviny č. Droga je expektorans a choleretikum. aby dobre uschol aj vnútri zväzočkov. na tvorbu žlče a úpravu menštruácie. kašli a proti bolestiam v krku. okrasa). chebdie. Nemožno sa preto čudovať. rusky: KAPRAĎ SAMEC Na vňaťovú drogu — Herba origani sa vzťahuje ČSN 86 6723: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Hrubšie časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. Rastlina je medonosná.) Schott Papraďovité — Aspidiaceae (Sladíčovité . Príbuzný majorán záhradný je pomerne drobná pestovaná bylina s bielymi kvetmi a dúška tymianová (tymian) zasa poloker s fialovými kvetmi. kde podstatné zložky tvorí tymol (10 %).15-0. peračina. 96. hlavy a zubov. francúzsky: Fougére mále. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2 x denne). že pamajorán pokladali za zázračnú bylinu. ktorá sa najčastejšie aplikuje pri hystérii a sexuálnych poruchách. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvú kvitnúcu vňať. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1.PAMAJORÁN OBYČAJNÝ a vajcovitými celistvookrajovými listami. Pri hromadnom zbere sa zožína kosákom. Rodové vedecké meno pamajoránu je odvodené z gréckeho origanon alebo origanos (oros = hora a ganos = lesk. pri ženských ochoreniach. 2 5 1 1 13 8 0. Podľa abatiše Hildegardy liečil aj malomocenstvo. hadie rebro. 217 .Polypodiaceae) Ľudovo: cicvár. 6 10 3 2 13 10 0. šuštkovičník Nemecky: Gemeiner Wurmfarn. na povzbudenie chuti do jedenia a ako aromatikum do posilňovacích kúpeľov. ktoré zosilňujú jej pôsobenie v základnej indikácii. Podľa ČsL 2 sú oficinálne aromatické čajoviny — Species aromaticae a Species aromaticae ad cataplasma. Častejšie sa kombinuje s inými drogami. reumatizme. Druh osídľuje suché a teplé alkalické stanovištia. aromatická čajovina na obklady a vňať tu tvorí zložku. Rastie v tienistých lesoch od nížin až po alpínsky stupeň. najmä na slnečných krovinatých stráňach. častejšie v neveľkých zväzočkoch.až 1. V ľudovom liečiteľstve sa považuje za špecifikum pri zápale pohrudnice (alebo v stavoch po zápaloch). črevných parazitoch a angíne. zberá sa na začiatku kvitnutia do dĺžky 30 cm a hrúbky byle 3 mm. v stredných bučiny so spodnou vodou vo väčšej hĺbke a pôdy so značnou vodnou kapacitou. prechladnutiu. španielsky: Helecho macho. reumatizme a ochorení dýchacích ciest.1 II. pri sexuálnych poruchách. Všeobecne slúžil na urýchlenie trávenia. na tienistých a dobre vetraných miestach (pri umelom teple do 35 °C). V starých nemeckých herbároch vystupuje pamajorán ako dôležité liečivo. kropadlie. z krátkeho. Droga obsahuje predovšetkým silicu (0. odporúčal ho aj pri pľúcnych ochoreniach a na posilnenie nervov.). Lonicerus ho r. Na spodnej strane listu pozdĺž strednej žilky sú kôpkovité hrdzavohnedé výtrusnice. Drobné fialové kvety v pazuchách elipsovitých červenofialových listeňov sú zoskupené do malých kláskov. V nižších polohách uprednostňuje hrabové dubiny. maďarsky: Férfías (erdei) paizsika. kapradie. PAPRAĎ SAMČIA + Dryopteris filix-mas (L. Plody sú tvrdky. Predmetom zberu a nákupu je vňať na začiatku kvitnutia — Herba origani. Suší sa riedko rozložený. apigenínu a i. Poskytuje aj peľ. papruška. používa sa aj na posilnenie nervov. Kvitne asi od júla až do jesene. Rastie od nížin až po subalpínsky stupeň. anglicky: Male Fern. aromatická čajovina. Dioskorides používal listy a kvety s vínom proti uhryznutiu divou zverou a Scribonius Largo vo väčších dávkach ako emetikum. vodnatieľke. tiež flavonoidy (glykozidy luteolínu. 230. proti všetkým druhom kŕčov (i pri menštruácii).

Ľudovo sa odvar z podzemka používa na zle sa hojace rany a aj ako 218 .) A. Účinné obsahové látky drogy sú uložené v osobitných žliazkach hubovitého pletiva listových báz a podzemka. surový floroglucín je zmesou dimerných. usporiadané v hustých zväzkoch. vykopávaný v júli až septembri. Od najstarších čias je známa ako čarovná rastlina. Lis- tové bázy majú 5 — 11 cievnych zväzkov. príp. Majú nepríjemné vedľajšie účinky (nauzea. Zdravé podzemky sa očistia. vo veterinárstve proti motoliciam. a preto sa extrakt pripravuje s ním. čím sa vyjadruje veľký rozdiel vo vzraste v porovnaní s nižšou „ženskou" rastlinou. osobitne proti pásomniciam (tenifúgum).0 g (dávka pre dospelého je 6—10 g. dyspnoe. má tmavošupinatý podzemok. odrežú sa z nich listy a ponechajú iba bázy. samčej je podzemná časť — Rhizoma filicis maris — Radix filicis maris. kondenzáciou butanónov vznikajú veľmi komplikované zlúčeniny. F. Používa sa extrakt v tobolkách alebo v želatínových kapsliach davkovaných po 1. stor. bolesti hlavy. po 1 — 2 h treba podať laxatívne účinný prostriedok. závraty. Ak sa skladuje v tme a v dobre zatvorených obaloch. Gray. ktorá je súčasne trpká a neskôr ostrá. jedovatej droge — nesmie sa používať). Obsahové látky sú veľmi dobre rozpustné v éteri. samčia a jej prípravky sa zriedka uplatňujú ako prostriedky proti vnútorným parazitom. Hoffm. Vedecký názov vznikol z gréckeho drys = dub a pteris = papraď (pre Podzemková droga (+ Radix — Rhizoma filicis maris) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Ináč sfarbené a zle očistené podzemky Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo éterového extraktu — najmenej (obsahuje najmenej 25 % surového filicínu) Najviac v % 5 2 13 4 3 8 častý výskyt v dubinách). rozložená . prípadne o starej. Nelúpané. zásluhou ženevského lekárnika a Peschiera. Prípravky sú veľmi toxické a aplikujú sa iba vtedy. Papradka samičia (Athyrium filix-femina (L. ktorá má listy na obryse až trojboko vajcovité. pomerne málo listov a vyššie. dlhé 30—100 cm. Druhové označenie sa skladá z filix = latinsky papraď a mas = mužský. Všeobecné používanie podzemku (éterového extraktu) sa však presadilo až v 18. Predmetom zberu z p. nerozrezané sa sušia pri miernej teplote (umelé teplo do 35 °C) — správna droga musí byť na lome zelenkavá (hnedočervená farba svedčí o chybnom sušení. Ich základom je bezdusíkatá látka fenolového charakteru patriaca do skupiny polyketidov — floroglucín (viazaná na kyselinu maslovú — butanolfloroglucidy). Pri zámene najčastejšie prichodí do úvahy p. staršia droga sa nesmie používať.D. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. Druh poznala a používala už antika.) Roth. pre deti do 15 rokov 4—6 g a pre deti do 4 rokov nie je vhodné užívanie prípravkov.PAPRAĎ SAMČIA Rastlina má viacej podobných druhov. udrží si svoje obsahové látky až rok. Proti škrkavkám a mrliam sú neúčinné. Príbuzné druhy sa pestujú aj v záhradách a sú rovnako jedovaté a nie sú predmetom zberu. Droga má osobitný pach a sladkastú chuť. kŕče a poruchy zraku). P. trimerných a tetramerných floroglucínových derivátov — butanónov. dilatata (G. skoro lysé stopky (listová báza má iba 2 cievne zväzky). Floroglucínové deriváty sú veľmi labilné. Athyriaceae). ak zlyhali ostatné anthelmintiká.

ktorý sprevádzal Kolumba na jeho druhej objavnej plavbe do Západnej Indie.5 25 219 .4 % štipľavej látky. chillies). Z čerstvého podzemka sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. Ich hlavnú zložku tvorí kapsaicín (asi 70 %). 1494 od španielskeho lekára Chanca. Rod paprika — Capsicum L. longum (DC. ktorou je alkaloid kapsaicín. taliansky: Peperone. Špeciálne ostré druhy papriky sú C. V ČsL 2 sa obsah kapsaicínu posudzuje chuťovou skúškou (liehová zmes ešte v riedení 1 : 25 000 musí mať zreteľne štipľavú chuť).Capsicum frutescens L. fastigiatum a C. Pri zbere a najmä pri práškovaní treba postupovať obozretne — paprika silne dráždi sliznice a pokožku. Včelám dáva málo nektárovej znášky. PAPRIKA ROČNÁ Naša slovenská paprika má vo svete dobrý zvuk a úspešne sa uplatňuje na zahraničných trhoch. resp. Dnes sa pestuje vo vyše 50 varietach a formách v teplých oblastiach Starého i Nového sveta odlišných tvarom. Do Európy sa dostala zásluhou Španielov. Paprika bola už vtedy kulúrnou bylinou. kde sa pestovala už koncom 16. francúzsky: Piment annuel. fenylalkamínov benzylamínového typu s ostrou chuťou. Drogu . dnes pestovaná najmä v tropických oblastiach Afriky. Prvé overené správy o nej sú z r. falšovanie. V niektorých liekopisoch sa pripúšťa i cayenská paprika . stonka vzpriamená.D 3 — zberá sa v júli až auguste). Pazušné kvety s bielou korunou dozrievajú v duté červené bobule.P. a. Isté je. farbou i chuťou (štipľavosťou) a mäsitosťou oplodia. častejšie však navlečené na povrázkoch.Curry. stor. Všeobecne sa rozšírila po Európe až po objavení Ameriky. Ostatné papriky sa vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 2) pokladajú za zámeny. listy kopijovito-vajcovité. ktorá má podobné použitie ako alopatické prípravky. neskoršie z podobných príčin turecké alebo uhorské. Ľuľkovité — Solanaceae Nemecky: Paprika. PAPRIKA ROČNÍ PAPRIKA ROČNÁ Capsicum annuum L. španielsky: Pimiento.externé antireumatikum. teda v júli až septembri. celistvookrajové.) Terpó s 0. veľkosťou. Preto sa kedysi nazývala španielske korenie. resp. Liekopisy (aj ČsL 2) bežne požadujú dlhoplodú a štipľavú formu papriky . frutescens (cayenský piepor. treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chrániť pred svetlom Ľahko ju napádajú živočíšni škodcovia. ktorý sa sústreďuje predovšetkým v priehradkách papri- ČsL 2 má pre plod tieto základné požiadavky: Znak Prímesi byli a cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Množstvo liehového extraktu — najmenej Najviac v % 3 13 6. Paprikové plody obsahujú asi 0. súčasť známeho korenia karí . z Východnej Indie. Ameriky a Indie. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20— 50 cm.04-1.. Kvitne v júni —septembri.5 % alkaloidov. D 4 . Pestuje sa na plantážach v najteplejších častiach krajiny. anglicky: Pod Pepper. Podstatná časť svetovej produkcie papriky pochádza v súčasnosti z Maďarska. že juhoamerickí a stredoamerickí Indiáni používali paprikové bobule ako korenie alebo čerstvú zeleninu dávno pred príchodom Európanov. maďarsky: Egynyári paprika.Fructus capsici. má asi 50 druhov pochádzajúcich z tropickej Ameriky. Plody zberané i s krátkou stopkou sa nechajú trochu zvädnúť a sušia sa na lieskach. convar. Zber plodov pre farmaceutické ciele sa robí v období zrelosti (červenenia) bobúľ. ale dosť peľu.

po dlhodobej externej aplikácii môžu vzniknúť dermatitídy. astme a pod. Často sú nežiadúcou prímesou vo Fructus ammi visnagae. farmaceutické prípravky sú Capsicolle Emplastrum — derivans a Pain-Expeller roztok — derivans. a to zrezávaním okolíkov za rosy. anglicky: Bishop's Weed. Ich aromatické plody sa nazývali cuminum aethiopicum . Plody sú dvojnažky.) Lam. Parasca bola kedysi veľmi obľúbená ako korenina.7 mm). Z drogy 220 . bolestiach močových ciest a žalúdka. biele.kových bobúľ. dolné stopkaté. Dvojnažky parasce sa podobajú rasci. zberá sa v období zrelosti plodov (júl—október). Nažky p. Nažky obsahujú predovšetkým furochromón kelín. Náš priemysel ho spracúval do tabliet (Khellin Spofa). ktoré sa užívali ako vazodilatans vencovitých ciev a spazmolytikum. špáradlovej sú širšie (asi 1. Naisto ich možno odlíšiť chemickými metódami (chromatograficky). v každom rebierku majú schizogénny silicový kanálik a nad osemením prstenec zhrubnutých buniek (dobre viditeľný pod mikroskopom). aplikuje sa najmä v klimaktériu a pri hemoroidoch. Paprika sa používa na prekrvenie pokožky a slizníc. teda pri reumatických ťažkostiach. Parasca je juhoeurópska poľná burina. rubefaciens. tinktúry. Čs. že vitamín C sa prvý raz objavil a izoloval v paprike maďarskými vedcami. je bežne známe. náplasti a mazadlá. zvonka na inhalácie po zápaloch. zápaloch pohrudnice a hrdla. väčšej neobsahujú chromóny (pozri aj cudzozemské drogy — plod parasce špáradlovej). potom flavónové glykozidy. Pre pomerne zriedkavý výskyt sa u nás nezberá. Jeho ostrá chuť sa dá rozoznať ešte v riedení 1 : 10 miliónov. Na miestach hojného rastu (napr. C). droge z parasce špáradlovej — A. Paprika je vnútorné stomachikum a externé derivans. egyptská rasca (ammi. hojne používanej v medicíne. Občas splanieva. Vnútorne paprika zvyšuje chuť do jedenia a podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy. v Maďarsku a Taliansku).až päťnásobne a na výplachy úst až 100-násobne. horné až sediace. V dávkovaní treba byt' opatrným interne aj externe. Hlavnou obsahovou látkou je silica. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Grosse Knorrpelmohre. francúzsky: Ammi majeur. španielsky: Ami. sacharidy. V homeopatii sa zo zrelých plodov pripravuje tinktúra (dil. U niektorých chorých môžu sa po perorálnej aplikácii prejaviť pri vyšších dávkach gastroenteritídy. Plody sa užívali aj ako žalúdočný prostriedok proti nadúvaniu. najmä v priemyselnej výrobe špeciálnych liečivých prípravkov. silice a v semenách aj olej (10—15 % ) .3 — 1. Materiál sa nechá preschnúť. ( + ) Ammi majus L. MORAČ VĚTŠÍ PARASCA VÄČŠIA PARASCA VÄČŠIA Fructus ammi visnagae sa izolujú obsahové látky aplikované pri angine pectoris. listy dvojaž trojnásobne perovito strihané.0 g v perorálnej liekovej forme. D 4 . ktorá sa k nám dostáva zväčša so semenami poľnohospodárskych plodín. užíva sa interne 0. daukos) pochádzala zo zelerovitých aromatických rastlín. Slúžia na to mnohé prípravky. maďarsky: Hamana zizon. rusky: Jednoročná bylina vysoká 30100 cm. pľuzgiere a dokonca až vredy. hladké. lysé. vitamíny (B2. neuralgiách a pod. Liečebne sa uplatňovala pri kolikách.. zoskupené v okolíkoch okolíkov. visnaga (L. Predmetom zberu a priemyselného spracovania sú predovšetkým plody alebo vňať — Fructus (Herba) ammi majoris.etiópska rasca. plody p. napr. Kvety na dlhých stopkách sú drobné. Tzv. Plody parasce majú slabý aromatický pach. po vymlátení sa suší a čistí. Mazadlá obsahujú tinktúru riedenú asi štvor. pri hemoroidoch. stonka ryhovaná.D 2). Pomenovanie ammi je odvodené od miesta výskytu rastliny (grécke ammos = piesok). chutia ostro a horko. taliansky: Ammi. Ďalšie obsahové látky sú karotenoidy (ich obsah je dôležitý pre posúdenie kvality predávaného druhu papriky). ktorý pôsobí na vencové cievy a bronchy ako spazmolytikum.

skúsenostnú terapiu lekára J. pretože je hlavným nositeľom repigmentácie kože. rusky: OSTROPESTŘEC MARIÁNSKÝ Jedno.5-1. Prípravky indikované pri vitiligu poďliehajú lekárskemu predpisu a kontrole. anglicky: Milk Thistle. väčšej sa užívajú aj pri poruchách trávenia a pri nadúvaní.až dvojročná bylina vysoká 50—200 cm. že doterajšími liečebnými metódami sa dá pomôcť iba na obmedzených a menej rozsiahlych plochách. Rastlinu poznali už v antike. Názov silybum je údajne odvodený z egyptského sobil. upozorňuje na veľkú podobnosť s bodliakmi. väčšej bol v Egypte známy už v minulom storočí.ktorá neobsahuje chromóny. dokonca vznikajú pľuzgieriky. tzv.0 % ) . zápalov po ožiarení slnkom na tých partiách kože. Používala sa predovšetkým pri ochoreniach pečene a pri žltačke. Furokumaríny obsahujú predovšetkým rastliny z čeľade zelerovitých rastlín. užíva sa 1-3 lyžičky na šálku vody 3—4x denne. so žltými ostňami. Roku 1916 ho spozoroval Freund pri aplikácii kolínskej vody s vyšším obsahom bergamotovej silice a po následnom ožiarení slnkom. francúzsky: Chardon marie. xantotoxín. lúčna dermatitída .) Gaertn. ukazovali sa ako veľmi sľubné. Zápary z plodovej drogy p. Rastlina sa zvyčajne odrezávala pred rozkvitnutím kvetov a sušila sa v dekoratívnych kyticiach. Užíva sa v tabletách a súčasne sa postihnuté miesta natierajú tinktúrou z týchto látok. Japonec Kusuke dokázal. Z furokumarínov je relatívne najjedovatejší. ale terapeuticky najzaujímavejší xantotoxín. listnatá. Veľmi pripomína i benedikt lekársky. Novšie sa zistilo. Vystavením plôch slnečnému alebo inému žiareniu sa táto kozmetická chyba nedá napraviť. Druhové označenie sa spája so starou legendou. maďarsky: Máriatóvis.SILYBUM MARIÁNSKÉ Silybum marianum (L. Známa je napr. ale aj pohánke. izopimpinelín. Jednotlivé koncové úbory majú červenofialové alebo purpurovokarmínové rúrkovité kvety. ktoré sa dostali do styku s rastlinami obsahujúcimi furokumaríny (napr. PESTREC MARIÁNSKY . používaná pri liečbe vitiliga. ktoré sa postupne zväčšujú a splývajú. majú fotosenzibilizujúce účinky. ďalej flavonoidy. Ľudové a homeopatické používanie — predovšetkým v Nemecku.SILYBUM MARIÁNSKE PESTREC MARIÁNSKY . Plody sú nažky s chocholcom. perovitolaločnaté. H. Pod názvom meladíny jestvuje v klinickej praxi zmes xantotoxínu a imperatorínu. že silybum má 221 . ale furokumaríny (0. Ide vlastne o stratu hnedého kožného farbiva (pigmentu) na ohraničených plochách. že tieto úkazy zapríčiňujú furokumaríny. imperatorín. taliansky: Cardo mariano. Fotosenzibilizujúci účinok extraktov p. Na ich okraji býva pigment zmnožený. Synonymový názov silyba Carduus marianus L. hore rozkonárená. Zistilo sa. Pestujú ho v záhradách v teplejších oblastiach. Rademachera (1772-1850). Ochorenie sa zvyčajne začína jednou alebo niekoľkými bielymi škvrnami.tvorba erytémov. pretože amoidín a amidín — súborne nazývané psoralény. skôr naopak — kontrast postihnutej a normálnej kože sa iba zvyšuje. Dioskorides nazýval rastlinu silybon. Druh pochádza zo Stredomoria. španielsky: Cardo mariano. Extrakty z parasce vyvolali veľké nádeje. Príčina vzniku ochorenia nie je zatiaľ známa (niekedy sa zistí rodinný výskyt). olej a bielkovinové látky. ostrozúbkaté. Splanené formy rastú i vo voľnej prírode. napr. Nápadné bíeloškvrnité listy sú elipsovité. Povrch kože je inak celkom normálny. bergaptén. pri leukodermatózach čiže bielych škvrnách označovaných ako vitiligo. čím tvoria presne ohraničené biele plochy. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mariánsky bodliak. adsorbujú ultrafialové svetlo a vyvolávajú fotodermatózne prejavy na koži. nadväzuje a využíva tzv. Uplatňovali sa najmä olejnaté nažky. Furokumaríny — citlivé na svetlo. ľubovník a iné. Liečba vitiliga však ostáva i naďalej istým problémom. volčec Nemecky: Gemeine Mariendistel. pri ležaní na lúke). stonka priama.

V súčasnosti sa vyrába už dosť lepších priemyselných prípravkov s kombinovanými výťažkami (napr.5 2.Kvalita drogy sa hodnotí podľa ČSN 86 6626: Akosť — najviac v % Znak Anorganické prímesi Organické prímesi Iné časti materskej rastliny Popol Vlhkosť I.5 2. Spoľahlivejšie účinky má tinktúra z nedrvených plodov (Tinctura cardui mariae „Rademacher") v receptúre kombinovaná s lastovičníkovou. 168. posthepatickom syndróme (stav po pečeňových ochoreniach).8 mm. W. najmä silymarín (zmes zložená hlavne zo silybínu. ako napr.5 — 3 mm. ill Zelerovité . kvercetín a kempferol. dlhé 6 .Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Petrsilie. Zber sa robí zvyčajne odrezávaním celých úborov i so zákrovom krátko pred dozretím plodov (september—október). niekedy svetlejšie. 0.5(2) 0. mierne sploštené.0 7. Obsahové látky tvorí najmä olej s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín. Ochranne pôsobia na pečeň a zlepšujú jej činnosť pri príznakoch zápalov i chronických ochoreniach.0 otravách hubami a i. rusky: PETRŽEL ZAHRADNÍ PETRŽLEN ZÁHRADNÝ Jednoročná alebo dvojročná bylina s mäsitým mrkvovitým koreňom.5 0. 1. púpavy a i. Ľudovo sa odporúča užívať asi 2 % odvar (8 minút nechať slabo vrieť). maďarsky: Kertí petrezselyem. Oplodie chutí horkasto a semená olejovito. Zelenožlté kvety v okolíkoch okolíkov. až vyvrie polovica vody.5 12 5(6) 1 0. byľ vysoká 70—100 cm. V súčasnosti sú oficinálne v nemeckom liekopise (DAB 8). Druh pochádza zo Stredomoria. Najnovšie pečeňové terapeutiká už obsahujú čistý silymarín. choleretikum. ďalej iné flavomoidy. pozdĺžne takmer čierno ryhované. 4 4 2 10 10 1 Na koreňovú drogu — Radix petroselini sa vztahuje ON 86 7014 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zhnednutá droga Nadzemné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HO Obsah silice — najmenej I. komplex aminokyselín so značným obsahom síry a sacharidov. silica a asi 0. iný návod (Bässler) uvádza: 30 g plodov na pol litra vody. Pre obsah biogénnych amínov (tyramín. prípadne tvorí zložku nemeckej oficinálnej Tinctura cholagogae fortis. horčina. pije sa každú hodinu 1 lyžica.5 5.1 II. 222 Pre ostatné indikácie a spazmolytické pôsobenie sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu. Plody sú oválne. ako taxifolín. variť na slabom ohni tak dlho.7—3 % flavolignanov. hnedočierne. Plodom sa na základe pokusov so zvieratami dokázal aj protihorúčkový účinok. Plody sa nechajú dozrieť na suchých a vzdušných miestach. Môže sa užívať aj prášok z plodov (4—5 x denne zarovnaná čajová lyžička) či tinktúra z nedrvených plodov (2 x denne 15 kvapiek). Ochranne účinkuje na pečeň.0 12. anglicky: Parsley. z ľubovníka. spodné perovito zložené z drobných segmentov. 2 2 1 10 7 2 11. pri Petroselinum crispum (Mill. Po dozretí sa zbavujú lietacieho aparátu. Čajoviny č. označované aj nesprávne ako Semen cardui Mariae. silydianínu a silychristínu). pije sa 2 x denne. náš prípravok Flavobion dražé. 241. Nemajú nijaký pach.) vo forme dražé alebo kvapiek. Prípravky sa užívajú pri chronickej cholecystopatii (porucha žlčníka). Predmetom zberu sú plody — Fructus cardui mariae. Ani po dlhšom užívaní nepôsobia toxicky a nesprevádzajú ich nepríjemné vedľajšie účinky. 3 šálky denne).0 5. 12 1 1 1 12 8 2 0.0 II. sa droga kedysi odporúčala ako náhradka za námeľ — Secale cornutum (pozri kyjaničku purpurovú). histamín).0 5. hrubé asi 1. taliansky: Prezzemolo. francúzsky: Persil cultivé. Strata sušením je malá. lesklé..05 . Jeho účinnosť však ani zďaleka nedosahuje. Plody sú vajcovité dvojnažky. jemne ryhovaná. Flavoligany majú antihepatotoxický účinok. Plody sú zložkou čs. (ČsL 4) 6(5) 0.) A. vlastnosti choleretické (zvyšuje tvorbu žlče) a cholagogické (podporuje vylučovanie žlče).0 12. Plodová droga — Fructus petroselini — sa hodnotí podľa ČSN 86 6618: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie nejedovaté plody Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. na okraji svetložlté. hepatoprotektívum). predovšetkým poškodenú tetranitrotoluolom a trinitrotoluolom (je hepatoprotektívum). horné listy obyčajne troj početné. španielsky: Prixei. V Taliansku sa aj varí asi 3 % odvar z koreňa (10 minút variť. priemyselne vyrábaných granuliek Boldogran (choleretikum a cholekinetikum) a čajoviny Ungolen (cholagogum. strychnínovou a i.

Čerstvá šťava z rastlín sa ľudovo prikladá na rany a opuchliny. Species diureticae Planta (diuretikum). Užíva sa tiež čerstvá šťava koreňov — 100-150 g. Listy viacpočetné. t. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Plody sú mechúriky. Možno ho sušiť aj na motúzoch. s 5 — 10 purpurovými. rusky: (v európskej časti ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká 35—60 cm s vretenovitými hľúzami. vulgare (Nois. ktorá kvitne už prvý rok a chýba jej typický petržlenový pach. Species urologicae Planta (dezinficiens močových ciest). 152. a tak možno rozlišovať sortu apiolovú. Najbežnejšie variety petržlenu sú s dužnatým vretenovitým koreňom (convar. koncové. kvôli rýchlejšiemu sušeniu sa pozdĺžne krája. Pochádza z južnej a juhovýchodnej Európy. Obsahujú ho čs.3 % a korene okolo 0. HVLP — čajovina Betulan (diuretikum. a tým vyvoláva močopudné pôsobenie. D 3-D 1). Je to jednoročná bylina. holá. prípadne na miesta poštípané hmyzom. plody olej a vňať vitamín C. španielsky: Peonia hembra. crispum). Pôvodcami dráždivosti sú najmä apiol a myristicín. Rod Paeonia . Bežnou dávkou plodov je pol kávovej lyžičky na šálku záparu niekoľkokrát denne. antireumatikum).pivonka je jediným zástupcom čeľade. Pivonkovité — Paeoniaceae Nemecky: Garten-Pfingstrose. P. ústrednú nervovú sústavu a tráviacu sústavu. Latinské petroselinum (grécky: petroselinon) je odvodené od petra = kameň (rástol na kamenistých miestach) a selinon (názov viacerých zelerovitých rastlín) — rastliny s lesklými listami. nerozkonárená. Homeopatia používa čerstvé plody a esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. tzv. Drogy sa oddávna používajú ako diuretikum. francúzsky: Pivoine officinale. Ako zelenina sa pestuje v záhradách a na roliach. Vykopáva sa na jar (marec) alebo v jeseni (október—november) z dvojročných rastlín nezbavených listov. Dôkladne sa očistí a umyje. (diuretikum dezinficiens). slúži aj ako kozmetikum proti pehám. anglicky: Peony. Kultúrne sorty sa líšia jej hlavnou zložkou. Radix levistici a Folium betulae. Silne dráždi obličky. sú zriedkavé. taliansky: Peonia. radicosum (Alef. Dráždi aj maternicu (neužívať v gravidite!). podávanú najmä pri zápaloch močových ciest. iné. francúzsky. maďarsky: Piros bazsarózsa. kde sa vysádza petržlen). Na lekárenské ciele 223 . v čajovine ČsL 4 je nahradený ligurčekovým koreňom a listom brezy. Čajoviny č.plody 2-7 %. myristicíno- PIVONKA LEKÁRSKA PIVOŇKA LÉKAŘSKÁ + Paeonia officinalis L. Má však i antiprotozoárne a baktericídne vlastnosti. 103. aj ludové indikácie. Hmotnostná strata je asi 75-80 %.Aeethusa cynapium L. Všetky časti petržlenu obsahujú silicu . U nás sa pestuje v záhradách (plnokvetá) na okrasu.PETRŽLEN ZÁHRADNÝ vú alebo alyltetrametoxybenzénovú.) Danert) — koreňový petržlen a listový s plochými listami (convar. Predmetom zberu a nákupu býva oficinálny koreň — Radix petroselini.) Danert) alebo s kučeravými (convar. Koreň je zložkou oficinálnej močopudnej čajoviny ČsL 3 — Species diureticae. Silica získaná z plodov destiláciou býva tiež oficinálna. Pri zámenách vňate petržlenu prichádza do úvahy najmä tetucha kozí pysk . so široko kopijovitými úkrojkami. Plody i korene obsahujú ešte flavonoidy (najmä apiín). koreňa dve kávové lyžičky na šálku záparu. zriedka ružovými alebo žltkastými korunnými lupienkami. Dvojnažky slúžia aj na izoláciu silice — Oleum petroselini. j. ktorá je jednou z najjedovatejších zelerovitých rastlín (rastie práve na hriadkách.listy 0. Vňať je jedovatá pre papagáje a niektoré drobné zvieratá. olistená. zberané v čase začiatočnej zrelosti (august).. Najvýhodnejšia teplota na sušenie je 30-40 °C. Kvety veľké. 102. Suší sa opatrne a bez nadzemných častí (ľahko sa kazí a napáda ho hmyz a hnedne). Niekedy bývajú oficinálne aj plody — Fructus petroselini.1 %. Reduktan (odtučňovacia čajovina) a Species urologicae P. Stonka priama.

resp. zatiaľ nevedno. arborea Donn (syn. Rôznofarebné alebo vyblednuté lupienky do drogy nepatria. Čerstvý sa používa v homeopatii. v ktorých sa tyčinky väčšinou premenili na korunné lupienky. liečivý. 224 . z východnej Ázie. aby sa peľ uchránil pred vlhkom. dne i pri hemoroidoch. je nervínum a antispazmodikum. taktiež p. venovali pivonkám rozdielnu pozornosť. krovitá . Zberajú sa z plne rozvinutých kvetov (máj—jún) a sušia sa opatrne. Príbuzný druh našej p. Droga: Flos paeoniae (aj Flos rosae benedictae). V homeopatii sa z čerstvého koreňa zberaného na jar pripravuje esencia (dil.P.: P. medovosladkastý pach a trpko zvieravú chuť. červená . Droga má tmavočervené zafarbenie. Jej užívanie nie je celkom neškodné. D 2).PIVOŇKA LEKÁRSKA slúžia iba korunné lupienky pivoniek s červenými alebo s tmavočervenými kvetmi. Droga sa užíva ako spazmolytikum — dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. obyčajne plnokvetých. ktorá láka mravce. Kvety pred rozvinutím vylučujú z kališných lístkov medovú šťavu. ktorá pochádza z Číny. na napätie hladkého svalstva. lekárskej používali hojne Arabi a Číňania ako antidiabetikum. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. najmä pri skladovaní. Druhové meno officinalis = lat. Na kvetnú drogu — Flos paeoniae — sa vzťahuje ON 86 6241: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl I. Veľmi zriedka sa používa koreň — Radix paeoniae. suffruticosa Andrz. Súčasná medicína jej v celosvetovom meradle neprisudzuje veľké použitie. ktorý sa vykopáva na jar (marec—apríl). Opeľovanie pivonky obstaráva hmyz. Večer a za dažďa sa koruna kvetov zatvára. mascula (L.P.) s listami rozstrihanými na čiarkovité úkrojky a s krásnymi kvetmi. Botanickí klasici 16. Z príbuzných druhov by vyhovovala aj p. a to v septembri.: P. a p. z dôležitejších látok sa v kvetoch uvádza antokyanový glykozid paeonín. Ktorým obsahovým látkam treba pripisovať terapeutický efekt. Patrí do rúk lekára . corallina Retz. oficiálny. 20 2 2 14 8 3 tenuifolia L. stor.). údajne miernia aj bolesti.) Miller (syn. U nás sa pestuje aj p. lactiflora Pallas. v našich záhradách však spravidla rastú nečervené formy tohto druhu. preto ich treba dobre uzatvoriť a chrániť pred svetlom. 10 1 1 14 5 2 II. cyanín a triesloviny. Na liečebné účely sa používajú korunné lupienky iba červenokvitnúcich rastlín (lupienky inak sfarbených rastlín sa nezberajú). ktorá sa uplatňuje proti reumatizmu. Sú citlivé na svetlo a vlhko. ktorý vraj objavil liečivú silu tejto rastliny). tenkolistá — P. Všetky jej drogy majú údajne tlmiace účinky na črevnú peristaltiku (rytmické sťahovanie svalstva tráviacej rúry). čínska — bielokvetá — P. aby nestratili pôvodnú farbu.treba ju pokladať za jedovatú. Ojedinele sa zberajú aj semená — Semen paeoniae. Suší sa bežným spôsobom. Vedecké pomenovanie pivonky vychádza z antického názvu paionia (podľa boha lekárstva Paiona. Ľudovo sa používa odvar z koreňa (3—4 g na šálku).

pričom spóry sa z nich vytriasajú priamo do vrecúška z hustého plátna. Rastie vo svetlejších suchých lesoch. anglicky: Stag's — Horn moss. Ľudovo bolo lykopódium (spóry) oddávna známe. mach. ktorý sa prípadne ešte presuší. U nás nakupovaná kvetná droga slúži predovšetkým na export do nesocialistických krajín.3 ČsL 4 6 3 0.predmetom zberu sú spóry . Listy veľmi husté. rusky: - PLAVÚŇ OBYČAJNÝ Nízka trváca bylina. klavatín. ani zápach. Sporae lycopodii. po zapálení aj na inhaláciu dymu a okrem toho podobne ako koreň. plazivá. svätojánsky pás. Názov plavúň vraj súvisí so slovom plávať — vzhľadom na nezmáčateľné a na vode plávajúce výtrusy. Semená boli kedysi zložkou prípravkov proti epilepsii.2 : 1. Často sa uvádzaj ú v botanicko-medicínskej literatúre 16. i. nemá chuť. kyjak (pre tvar stopka tých výtrusných klasov). Výrazne viaže alumínium. alebo sa zberajú skorej a nechávajú sa dozrieť na slnku (najlepšie v sklenených nádobách — uhorkových fľašiach) a potom sa vytriasajú. Vytriasaním kláskov sa získajú spóry — Lycopodium. španielsky: Licopodio. klavatoxín a najmä nikotín).Kvet zväčša slúži ako skrášľujúci prostriedok do čajovín. Dnešné druhy plavúňov sú iba drobné byliny so šupinovitými listami. 6 S 0. ktorý má podobné vlastnosti ako ľanový. aby sme nevytrhli celú rastlinu. Indikácie sa značne prekrývajú s alopatickými. plavúňové výtrusy. Zberať možno iba ich výtrusné klasy. Spóruje od konca júna do konca augusta. Výtrusnicové klasy sú na dlhých nepravých stopkách. Pomer zosušenia je asi 1. machovina. 6 3 0. maďarsky: Kapcsos korpafú. antipyretický účinok. 1828). miestami zakoreňuje. vidlačky. ktoré majú o. Rastlina hrala veľkú úlohu najmä v kultoch východných národov. najmä kysličník hlinitý. čiarkovité až kopijovité. francúzsky: Lycopode ä massue. Stonka dlhá až 120 cm. na vresoviskách a v zárastoch slamihovky od nížin až po pásmo kosodreviny v horskom stupni. Dnes sa odporúčajú proti kŕčom čriev a žalúdka s dávením a pri hnačkách. PLAVÚŇ OBYČAJNÝ PLAVÚŇ VIDLAČKA Lycopodium clavatum L. Bocka. morčia (vlčia) noha.výtrusy všetkých našich druhov a ich taxónov.2 225 .2 II. Prieskum homeopatického používania rastliny začal asi Hahnemann (r. Vodou sa ťažko zmáčajú a po vhodení do plameňa rýchlo a prskajúc zhoria („bleskový prášok"). obyčajného bola v herbári H. Telá vymretých permokarbónskych stromovitých druhov vytvorili sloje čierneho uhlia. veľmi pohyblivý prášok svetložltej farby. Zo semien možno izolovať aj olej. tiež pri nepravidelnej menštruácii a obličkových kolikách (1 lyžička na šálku odvaru). Ich opis podrobne netreba uvádzať . jelení rožok. stor. Prvá kresba p. Plavúne dosiahli najväčšie rozšírenie koncom prvohôr. Spóry obsahujú veľké množstvo tuku (asi 50 %). Obľubuje kremičité pôdy. Pre pomerne zriedkavý výskyt sú na celom území ČSSR celkom chránené. medvedia tlapa. Pri zbere musíme dávať pozor. taliansky: Licopodio. clavatum je z latinského clava = palica. Plavúne sa od začiatku novoveku rátali medzi machy. Plavúňovité — Lycopodiaceae Ľudovo: čertov spár. Muszyňski dokázal vo vňati piatich druhov alkaloidy (lykopodín. vidlicovito rozkonárená a vystúpavá. Klasy sa odstrihujú buď celkom zrelé (júl—august). Droga má svetložltú farbu. najčastejšie zoskupené po dva. veľa polysacharidu Kvalita drogy (Lycopodium — Sporae Lycopodiorum) sa posudzuje podľa ON 86 7630 aj podľa liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. Opatrným preosievaním sa získa jemný. Je indikátorom kyslých podkladov (pH 4-6). vlčie chvosty Nemecky: Keulen-Bärlapp. koltunová zelina. Vedecké pomenovanie je zložené z gréckeho lykos = vlk a podion = nôžka (vzhľadom na husto olistené stonky).

Listy takmer sediace. 226 Pri zbere treba postupovať opatrne pre vzájomnú podobnosť zástupcov čeľade borákovitých rastlín. listy má zväčša menšie. pľúcna zelina. niekedy hnedoškvrnité. V homeopatii sa uplatňuje predovšetkým pri niektorých chronických ochoreniach pľúc. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: cicalka. sčasti vlnito vykrajované. spomínaný už Plíniom. Predmetom zberu a nákupu je list . čeľaď Cichoriaceae — čakankovitých. Pľúcnik je veľmi nenáročná rastlina. celá rastlina je sivochlpatá a hojne rastie najmä na suchých lúkach a pastvinách teplejších oblastí. včielka. hore rozkonárená. vajcovito predĺžené. Prízemné listy stopkaté. V spisoch starovekých gréckych a rímskych lekárov nie je zreteľná zmienka o pľúcniku. predovšetkým podľa lokality výskytu. botanik 16. mäkko chlpatý. dlhostopkaté. Kvitne už od marca a veľmi dlho. pečene. celistvookrajové. taliansky: Pulmonaria. Kvety sú v trojzávinkoch. krátkosrstnatá. napred ružové. pri kožných chorobách. na vysýpanie foriem v zlievačskej technike. obscura Dumort. ďalej neuralgii a melanchólii. chemické rasy (s rozdielnym obsahom alkaloidov a iných látok). bez bielych škvŕn.sporonínu (asi 20 % — podobný celulóze. vypiť v priebehu dňa po dúškoch). kuroslep. Zaznamenané sú aj hojné zámeny s nekvitnúcim jastrabníkom lesným — Hieracium murorum L. hydroxykávovú) a stopy alkaloidov.) s tmavopurpurovou až čiernou korunou. anglicky: LungWort. s plazivým. čriev. s belavými okrúhlastými škvrnami. rozkonáreným čiernym koreňom. t. najmä v bučinách. Ľudovo sa ojedinele užíva pri ochoreniach močových ciest a pečene (1 —2 g v oblátkach 3 x denne alebo v čaji. francúzsky: Pulmonaire officinale. urbánek. niekedy sa aj pestuje. rusky: PLICNÍK LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 10—30 cm. zber v čistých porastoch možno robiť kosákom. hvezdoš. Z iných druhov čeľade je podobný najmä ostreň počerný (Nonea pulla (L. a to s príznakmi účinku kurare — šípového jedu Indiánov). Ďalšie použitie lykopódia je technické — v zmesi s karmínom na zisťovanie odtlačkov prstov. potom ako pomocná látka v lekárenskej praxi — na zasypanie piluliek. odtrhávaním jednotlivých mladých listov aj s krátkou stopkou (máj —august). žalúdka. zimičie korálky Nemecky: Echtes Lungenkraut. 2 presné lyžičky spór na 2 poháre vody ako studený macerát. Lykopodium slúži ako zasýpací prášok na menšie poranenia a pri kožných ochoreniach. Vedecký názov pľúcnika sa odvodzuje z latinského pulmo = pľúca (s ohľadom na používanie rastliny pri liečení pľúcnych ochorení). španielsky: Pulmonaria. rastie s obľubou vo svetlých lesoch..Folium pulmonariae a iba po dohovore s nákupňou aj vňať — Herba pulmonariae. najbližší príbuzný je p. červené kľúče. najlepšie však ručne. tiež sacharózu. potom rozličné kyseliny napr. čmelík.) DC. stor. súčasť bunkových stien výtrusov). Typická hájová rastlina nížin až horského stupňa. Ruellius asi prvý odporúčal pľúcnik ako prostriedok proti pľúcnym chorobám.. Pod pomenovaním pulmonaria sa zvyčajne chápal lišajník Lobaria pulmonaria Lk.2 g zabíja žabu v odvare. na báze uťaté. chlpaté. ako dermatologikum a konspergens. vajcovité až kopijovité. medunica. Plavúne dokazatelné vytvárajú tzv. Ľudovo sa používa aj celá sušená vňať. PĽUCNIK LEKÁRSKY PĽÚCNIK LEKÁRSKY Pulmonaria officinalis L. Podľa ČsL 3 slúži lykopodium ako oficinálne konspergens (posýpacia látka) na pilulky. tmavý — P. Byľ priama. ktorý zapríčiňuje ťažkú zmáčateľnosť. Včelám poskytuje bohatú nektárovú pašu a trochu peľu. u nás sa vyskytuje hlavne v lesoch.. Materiál sa suší v jednej . potom fialové a po oplodnení modré. Plody sú tvrdky. močového mechúra či obličiek. j. na skalách i v krovinách. na svetelné efekty v divadelníctve a pod. maďarsky: Pettyegetett turdófu. Vňať pre svoj alkaloidný obsah je toxická (0. Vo forme zásypov sa uplatňuje samotné alebo sa mieša s kysličníkom zinočnatým a pod. modrý kľúč.

ktorý nefarbí roztok jódu. dávka je 1 — 1.najlepšie sa zberá v lete po daždi. Známa je čajovina pri ulkusovej chorobe žalúdka a čriev (kombinácia s vňaťou stavikrvu vtáčieho. Sprevádza ho izolichenín.5 12 12—15 II. islandský mach. 135. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku — pije sa 3 —5 x denne. so zmäkčujúcimi drogami (kostihoj). Niektoré novšie liekopisy (napr. cetrarová. napr. pije sa 3-krát denne šálka. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PUKLÉŘKA ISLANDSKÁ Cetraria islandica (L. chuť horká. dáva modrú farbu. potom dosušiť v tieni a v prievane. lebo droga neobsahuje veľa vody (zosýcha v pomere 1. Usušená stielka je pevná a tuhá. vydanie z r. francúzsky: Cetraire d'Islande. stavaný z a-glukózových jednotiek.proti zápalom a navyše mierne močopudne.Listová droga (Folium puimonariae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6436: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 1. ktoré majú rub olivovozelenej farby — poskytujú kvalitnejšiu drogu. staré tvrdé a lámavé. maďarsky: Izlandi zuzmó. Diskovkovité — Parmeliaceae Ľudovo: eskimácky chlieb. na obklady a oplachovanie. resp. Droga obsahuje aj pektíny a sliz. Všeobecné uplatnenie v medicíne dosiahla koncom 18. tenuifolia (Retz) Howe.D-glukózových jednotiek (B-glukopyranozy).polysacharid lichenín. bohato rozkonárenú. protocetrarová. Vedecké označenie lišajníka vzniklo z latinského cetra = malý kožovitý štítok (vzhľad plodníc) a islandica = islandský. 16 4 2 12 10-12 vrstve na vzdušnom a tienistom mieste. 8. zvyšuje krvnú zrážanlivosť. taliansky: Lichene islandico. prvý raz sa liečebne použil na Islande. a preto sa z drogy aj izolujú (tiež z iných lišajníkov) a tvoria zložku antibiotických mastí a zásypov.5 lyžice vňate na 1 a pol pohára teplej vody. připravuje sa 10 % odvar (krátko zavariť — tento možno použiť aj ako remineralizujúci prostriedok i na vykašlávanie. pastierskou kapsičkou a s koreňom kostihoja). samotná sa uplatňuje zriedka. Droga je predovšetkým mucilaginózum a antitusikum. tiež antiflogisticky . piesočnaté. minerálne soli (veľa sodných. zemský pľúcnik Nemecky: Isländisches Moos. prvosienka a pod. anglicky: Icelandic Lichen. Droga sa niekedy používa aj zvonka ako adstringentný a zmäkčujúci prostriedok. špongiovité. Z obsahových látok lišajníka vyniká predovšetkým membránový sliz . NSR. polysacharid podobnej stavby ako škrob. podbeľ. praslička. — spolu asi 2 %). 136. ktorý sa rozpúšťa v horúcej vode. pľúcny lišajník. saponíny. ktorý je však slabší ako pri bežných saponínových drogách.). Predmetom zberu je celá stielka — Thallus lichenis islandici. stor. predovšetkým v borinách s porastom vresu. Nazberanú pľuzgierku možno ihneď na mieste presúšať ako seno. zložený zo 60-200 B .5 : 1). Droge sa klinicky dokázal expektoračný efekt. španielsky: Liquen de Islandia. precediť do termosky a pije sa 1/3-1/2 pohára 2-3x denne). Mladé exempláre sú mäkké. Čajoviny č. Usilujeme sa vyberať stielky. pretože sa nemrví. potom sú prítomné vitamíny (A. rusky: - Rastlina má plochokríčkovitú stielku vysokú asi 10-15 cm. 8 5 2 0. 1978) popri p. 227 . Homeopatie používa esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate zberanej v apríli až v máji. gastroenteritídach a má antibiotické pôsobenie.súborne sa nazývajú kyseliny lišajníkové (napr. Do čajovín sa zvyčajne kombinuje najmä s bylinami pôsobiacimi na dýchacie orgány (skorocel.) Ach. 16 10 4 1 12 10—12 Na vňaťovú drogu (Herba pulmonariae) sa vztahuje ČSN 6739: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Pôsobí aj protizápalovo. islandskej uvádzajú aj materskú rastlinu p. ale pri zlom skladovaní prijíma vzdušnú vlhkosť. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a veľmi sa mrví. islandská je typickým liečivom severských národov. úzkolistú — C. B1). Zber a apretácia vňate je podobná. Chemicky je to lineárny glukan podobný celulóze. Odvtedy je oficiálnym článkom všetkých svetových liekopisov. žihľavy. ako pomocný prostriedok pri liečbe tuberkulózy a vredov a jej zvyčajná dávka je 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Na piesočnatých morských pôdach ukladá sa do stielky relatívne veľa jódu. kyslé. draselných a vápenatých) a alantoín (1 % — derivát močoviny). na vrchoviskách a v horských polohách. sliz. Pach drogy je slabý. Hojne sa využíva aj v homoepatii (vo forme tinktúry). rozpúšťa sa už v studenej vode a farbí sa roztokom jódu. Droga sa užíva predovšetkým pri kataroch priedušiek. tiež amarum. Lišajníkové kyseliny sú antibiotický účinné. triesloviny (do 10 %). 8 2 1 12 12-15 II. usnínová a i. Možno ju zberať prakticky po celý rok . prasličky. Ďalšie obsahové látky majú prevažne horkú chuť . myším chvostom. lichesterová. macerát možno pridávať po lyžici k čajovému nápoju pripravenému zo zmesi ďalších drog. tymian. pri hemoroidoch. V našich šírkach uprednostňuje suché kremičité pôdy. Sušenie netrvá dlho. uplatňuje sa pri kataroch dýchacích ciest. sivozelenej až zelenohnedej farby. P. Treba ju dávať do dobre uzatvorených obalov. pôsobí aj mucilaginózne a adstringentne. konopnice. Pľúcnik obsahuje veľa kyseliny kremičitej (v rozpustnej i nerozpustnej forme).

5 Trváca bylina vysoká 10 — 20 cm. ktoré neobsahujú veľa organických látok. 39. žalúdočných a črevných kataroch. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Ľudovo: veľký podbeľ. Podbeľ je stále veľmi váženou liečivou rastlinou. rusky: . väčšie a na rube holé listy.122. albus (L. Ako stomachikum sa pije zvyčajne ako prvý odvar z drogy (obsahuje hlavne horké látky).. 10 2 11 3 1. na rube bieloplstnaté. Rastlina kvitne už v marci. ktorý má strapcovité úbory purpurových kvetov. ako mucilaginózum druhý.216. Ľudovo sa droga vysoko cení ako prostriedok proti astme. taliansky: Farfaro. ale aj s d. s druhmi rodu deväťsil . zato však väčšie. Druh rastie na ílovitých podkladoch.. islandská zložku prsnej čajoviny — Species pectorales a je v čajovine aj podľa ČsL 4. Meyer et Scherb. Názov tussilago je z latinského tussis = kašeľ a z ago = ženiem. Zvonka sa používa aj na zasýpanie zle sa hojacich rán.) Gaertn. lekárskym — P. na vážkach a iných vlhkých substrátoch. List i kvet sú oficinálne v mnohých liekopisoch.203. lókórmu szattyú. francúzsky: Tussilage pas ďáne. Poskytuje dostatok žltého nektáru a čiernožltého peľu. Pri zbere listov vznikajú zámeny napr. hybridus (L. 228 . prípadne macerát. ako posilňujúci prostriedok pri vyčerpa- nosti a po ťažkých infekčných ochoreniach. pri ochorení obličiek. ktoré sa prejavujú vo vodných výťažkoch z drogy). Užíva sa najmä pri zahlienení horných dýchacích ciest. Na podzemkoch sú dvojaké púčiky — z jedných zjari vyrastajú šupinaté stonky s vrcholovými žltými úbormi a z druhých neskôr dlhostopkaté listy so srdcovitou čepeľou a zúbkatým okrajom. V homeopatii sa zo sušených stielok pripravuje tinktúra (dil. Podbeľ bol známy už v časoch Hippokrata ako prostriedok na tíšenie suchého kašľa.Petasites Miller.115. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PODBEĽ LIEČIVÝ Tussilago farfara L.- PODBĚL LÉKAŘSKÝ externe sa aplikuje na zle sa hojace rany. Podľa ČsL 3 tvorí p. Plody sú nažky s chocholcom. Dávne používanie pri pľúcnej tuberkulóze sa po objavení lišajníkových kyselín v droge zdá aspoň čiastočne opodstatnené (majú veľké antibiotické účinky. Druhové meno súvisí s latinským far = múka (pre múčny prášok na rube listov). príp. anglicky: Coltsfoot.P. močového mechúra a v severských štá- Stielka lišajníka — Lichen islandicus — sa hodnotí podľa ČsL 4 a ON 86 7626: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 ČsL 4 a 1. maďarsky: Martilapu. preto ju možno uplatniť aj pri poruchách trávenia.toch sa používa ako surovina na výrobu dietetickej múky a liehu. žlté pierka Nemecky: Gemeiner Huflattich. pre obsah horkých látok aj ako horčinový prostriedok pri nechutí do jedenia — zmnožuje tvorbu žalúdočných štiav a pôsobí ionizujúco. širšiemu uplatneniu bráni omedzený výskyt a nemožnosť pestovania. s plazivými podzemnými výbežkami.. podzemok hrubý. pľúcnej tuberkulóze. D 2 — 0).. hnačkách. ich ošetrenia odvarom z drogy. španielsky: Tussilago. pričom v polguľovitých súkvetiach majú byliny žltobiele úbory. predovšetkým s d. 5 1 11 2 1 II.) Gaertn. Čajoviny č. ktorý má síce listy na rube plstnaté. bielym .40.

stopkami hore. Pije sa zápar — úbory: 1 kávová lyžička na šálku 2 x denne. V homeopatii sa z čerstvých listov zberaných v júni až júli pripravuje esencia (tzv. lebo sú náchylné na zaparenie. stopy silice a v popole je vysoký obsah zinku a draslíka. (ČsL 4) 2 1 1 14(12) 18(19) II. astme. potom glykozidovú horčinu tusilagín. možno ho skosiť kosákom (máj—júl). Drogy sa v oficiálnej medicíne používajú predovšetkým ako mucilaginóza a expektoranciá. 12 6 5 3 2 1 13 10 II. 5 3 3 14 20 229 . List obsahuje predovšetkým sliz. HVLP Pulmoranu (čajovina . Častejšie sa však kombinujú s inými drogami. Treba zberať iba úbory len na začiatku rozkvetu. sú bohaté na žlté farbivo (xantofyl). Drogu radšej doma neskladujme . patrí do dobre zatvorených obalov. no pre liečebné upotrebenie je rozhodujúci obsah slizu. urtinktúra) a rozotieraný preparát Teep. Droga je mierne drobi- Prekvitnuté úhory Tmavé úbory Úbory so stopkou dlhšou ako 1 cm Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČSN 86 6422 a ČsL 4 stanovuje pre listovú drogu (Folium farfarae) základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Listy inej ako zelenej farby Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I.PODBEĽ LIEČIVÝ vá a ľahko podlieha skaze. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. nesmie byť napadnutý hrdzou alebo škodcami. Trhajú sa ručne alebo sa odstrihujú s krátkou stopkou nožničkami so zásobníkom. Úbory nestláčame. Musia si zachovať pôvodnú žltú farbu. prítomné sú aj horčiny. Sú ochranné prostriedky pre horné dýchacie cesty — pri kataroch. 24 12 10 6 4 2 13 13 Predmetom zberu bývajú celé úbory . flavonoidov a trieslovín. Najlepšie je sušiť umelým teplom. ČsL 4 žiada aj hodnotenie číslom napúčania (najmenej 10 na 1 g drogy a s obsahom nerozpustného popola v HC1 maximálne 4 %).expektorans) a list čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a oficinálnej čajoviny ČsL 4 Species pectorales . Zberá sa i zelený list — Folium farfarae (ČsL 4). lebo sa veľmi ľahko zaparí. kašli. List musí mať čím kratšiu stopku. Úbory tvoria zložku čs.patrí čím skôr do nákupne. Pomer zosušenia je asi 5 -6 : 1. Možno ich trhať aj hrebeňom na zber rumančeka — výkon sa tým zvýši asi 4-násobne. Úbory obsahujú trochu silice.prsnej čajoviny. list: 1 kávová lyžička na šálku 3—4x denne.Flos farfarae (marec-apríl). triesloviny a steroly. Suší sa v jednej vrstve. Sušíme ich rýchlo na tienistých miestach v tenkých vrstvách za dobrého vetrania. inak pri sušení dozrievajú. Podľa ČSN 86 6226 má kvetná droga (Flos farfarae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I.

Ďalšími látkami sú flavonoidné glykozidy (aglykóny sú napr. palustre L. fluviatile L. p. kvercetín. taliansky: Coda di cavallo. stolička. akonitovú. 2. mokrých okrajov lesov. označované ako Herba equiseti (ČsL 4).111. potom tuk a v popole je väčšie množstvo hliníka a draslíka. Druhové pomenovanie je z latinského arvum — oráčina (miesto častého výskytu). p. 136. Čajoviny č.100. lesná — E. Kvôli zachovaniu zelenej farby sa suší rýchlo. 140. 118. španielsky: Coda de caballo. nikotín). (má na byli nápadne vystupujúce rebrá a široké bielolemované pošvy). oxalovú. napr.E. ktoré sú praslenovito rozkonárené a drsné. 112. anglicky: Common horsetail. V sušenej vňati sa nachádza veľa kyseliny kremičitej (6 — 8 % ) . cestných priekop i železničných násypov. Nedosušená droga ľahko plesnie. močiarna . Predmetom zberu sú jalové letné byle zelenej farby.Ľudové použitie drog je veľmi široké.11. maďarsky: Mezei zsurló. bez čiernych spodných častí. (jej tenké konáriky sa dvojito rozkonárujú). 5 7 3 12 15 20 ČsL 4 5 3 0. praska.E. (je vysoká až 150 cm). hneď po zbere a v tenkých vrstvách. riečna . 2 5 0. francúzsky: Préle des champs. 133. PRASLIČKA ROĽNÁ Equisetum arvense L. Je známa tým. Prasličky sú si veľmi podobné.82. trochu silice a stopy alkaloidov (o. odvodňovacích kanálov. 119. z ktorej asi 10 % sa rozpúšťa vo vode a prechá230 PRASLIČKA ROĽNÁ dza do liečebných záparov (odvarov).5 10 15 4 20 9 . p. Zber sa robí zrezávaním v máji-septembri. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. Jej dávka je 2 g na šálku záparu či odvaru. na vzdušných a tienistých miestach. plivačka. 114.12. i. praslica. Praslička bola obľúbená už v antickom liečiteľstve. chvost. 143. rusky: PŘESLIČKA ROĽNÍ Trváca bylina vysoká až 60 cm. Rodové meno prasličky je odvodené od latinského equus = kôň a seta — chvost. Po odumretí výhonku vyrastajú v lete zelené asimilačné stonky. roľnej. 130.5 % popola). jablčnú. Droga obsahuje aj kyseliny — napr. 120. z podzemka na jar vyrastá napred žltý až červenohnedý výhonok vysoký asi 20 cm.13. Pred sušením sa materiál vytriedi. že na zlatonosných substrátoch koncentruje zlato (až 0. Primiešaniny iných druhov sú neprípustné. 124. zakončený výtrusným klasom. saponin ekvisetonín. Prasličková vňať sa používa predovšetkým ako diuretikum. so slabou hemolytickou účinnosťou. na zber lekárenskej vňaťovej drogy nie sú vhodné iné druhy okrem p. sylvaticum L. 113. prasličková vňať. pije sa 2-3-krát denne. Prasličkovité — Equisetaceae Ľudovo: divé proso. Rastie na piesočnatých a hlinitých substrátoch ako vlhkomilná burina slabo obrábaných rolí. 121. Droga nemá pach a chuť. luteolín a kempferol). horčina. s blanitou pošvou na každom článku. šmirglová (vechťová) zelina (tráva) Nemecky: Ackerschlachtelhalm.5 12 12 20 II. Slúži však aj ako antisklerotikum (zápar maximálne Na drogu (Herba equiseti) sa vzťahujú ustanovenia ČSN 86 6711 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné sfarbenie rastlinných častí ako zelené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol — najmenej — najviac nerozpustný v HCl I.

237. špecifické účinky však na baktérie nemá. anglicky: Glabrous RuptureWort. Nemecky: Kahles Bruchkraut. zrniečko Nemecky: Behaartes Bruchkraut. U nás je vňať zložkou čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. na zastavenie rozličných krvácaní. že by sa rastlina používala skôr ako v 16. do antisklerotických čajovín a do čajovín pri hemoroidoch . 62. 125. 133. dezinficiens močových ciest). 90. ako diuretikum. na kloktanie pri zápaloch mandlí a na výplachy nosa pri krvácaní. Rastie na pieskoch a piesočnatých pôdach od nížin po podhorský stupeň. úplavičník. Droga z p. Obsahom kyseliny kremičitej môže droga podporovať pri infekčných ochoreniach (predovšetkým pri cirhotickom procese. Dobre znáša sucho i vlhko. 10 10 ČsL 3 5 5 3 2 12 10 PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria hirsuta L. kejlová bylina. s takmer sediacimi protistojnými listami. 226. kýla. na kloktanie pri zápaloch. Species diureticae Planta (diuretikum. Dôkladne očistená sa rýchlo suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. Nephrosal (diuretikum. 83. veľmi drobné. PRIETRŽNÍK HOLÝ PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria glabra L. Slúžila i ako diuretikum. 126. Často býva zložkou adjuvačných čajovín pri tuberkulóznych ochoreniach. 87. ktorá však nemá pach a líši sa i sťahujúcou chuťou. V homeopatii sa z čerstvých neplodných jarných výhonkov pripravuje esencia (dil. zberá sa celá plazivá stonka v čase kvitnutia rastliny (asi od júna do septembra). 55. lenže celá chlpatá. 164. Plody sú guľaté tobolky. Zvonka sa používa do kúpeľov a na bylinné obklady na zle sa hojace rany či vredy. hypotenzívum). potom ako prostriedok obmedzujúci potenie pri tuberkulóze (tu sú zvyčajné denné dávky 4 plné čajové lyžičky na odvar). francúzsky: Hemiaire glabre. Rastie na piesočnatých miestach v nížinách i pahorkatinách. 108. Zatiaľ nemožno nájsť spoľahlivé dôkazy o tom. čo poukazuje na niekdajšie použitie. teplota nesmie prestúpiť 35 °C. Predmetom zberu je vňať oboch druhov. na čistenie kuchynského riadu a nefarbeného nábytku. jej kalich má štetinovité hrotité zuby. 64. Druhové meno glabra = lysý. 5 40 7 20 5 40 231 .presne 30 sekúnd). stor. 65. a to odrezávaním nad zemou. II. Ľudovo sa často odporúča čerstvá lisovaná šťava (najmä pri pľúcnych ochoreniach). postupe) — liečebné procesy (napr. chlpatého začne pri vädnutí voňať kumarínom. španielsky: Hemiaria. 61. Vňaťová droga prietržníkov sa kedysi zamieňala s vňaťou stavikrvu vtáčieho. 77. Striebrenkovité — Paronychiaceae (Klinčekovité — Caryophyllaceae) Ľudovo: bolševník. Pridáva sa i do urologických a pľúcnych čajovín. dezinficiens močových ciest). husto rozkonárenými byľami dlhými 5-10 cm. 53. 163. 191. pri plúcnej tuberkulóze). Čajoviny č. 16. Na drogu sa vzťahujú ustanovenia ON 86 672 I a ČsL 3: Znak Inak sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah saponínov vyjadrený hemolytickými jednotkami v 1 g drogy — najmenej Akosť — najviac v % I. 224. D 2 — 0 ) . označuje vzhľad rastliny. rozchodník. 145. uľahčuje rozpúšťanie hlienov. Upadla však do zabudnutia a do terapie sa dostala až v novšej dobe. 73. vhodná pri ochorení močových orgánov i proti tuberkulóze.aplikovaných externe. Oddávna je známe jej technické použitie — napr. maďarsky: Kopasz porczika. 78. Ak sa suší umelým teplom. 67. rusky: PRŮTRŽNÍK LYSÝ PRIETRŽNÍK HOLY Je veľmi riedko ochlpená až holá. 89. stozrno. husie mydlo. piesočník. maďarsky: Borzas porczika. 103. Vedecké pomenovanie je odvodené z latinského hernia = prietrž. rozchodníček. rusky: 5 5 3 2 12 10 PRŮTRŽNÍK CHLUPATÝ 6 4 12 12 Prietržník holý: drobná trváca bylina s rozprestrenými. Prietržník chlpatý: bylina podobná predchádzajúcej. Kvety má pazušné. 104. taliansky: Emiaria.

silice a herniarín. obličiek. nechať krátko prevrieť a 10 minút prikryté postáť). petržlenu a pod. Príčinou príjemného pachu drogy sú kumaríny .4 %). dezinfikuje močové cesty a uvoľňuje kŕče močového mechúra. Skladovanú drogu treba chrániť v dobre zatvorených obaloch. Už Däbler (r. glykozid kyseliny kvilajovej (asi 0. taliansky: Aconito. uretritídy. potom glykozidy kvercetínu a izoramnetínu). dezinfekčnom a diuretickom účinku sa zrejme podieľajú saponíny. najmä na pasienkoch a lúkach. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Droga tvorí častú zložku diuretických čajovín . Droga je diuretikum.5 PRILBICA MODRÁ OMĚJ ŠALAMOUNEK + Aconitum napellus L. holého nepáchne. x variegatum Iskemíkovité — Ranunculaceae Ľudovo: gebuľa Nemecky: Blauer Eisenhut. spazmolytikum. Záhradná rastlina.5 g. s repovitou hľúzou. Chuť drogy je slabo horkastá a škrabľavá.06 %). Podľa ČsL 3 jednotlivá dávka na perorálne použitie v odvare je 1. 104. Obidva majú veľkú hemolytickú účinnosť. Pôvodne rástla divo v horskom a subalpínskom stupni na výživných a vlhkých pôdach. Listy má dlaňovito 232 . resp. močovej rúry) a pri sťahoch močového mechúra a pod. žlčníka a pri zápalových ochoreniach sa s obľubou kombinuje s listom medvedice alebo sa ešte pridáva ľanové semeno a ligurčekový koreň. maďarsky: Havasi (katika) sisakvirág. kvety modré. Drogu možno použiť aj pri chronickom zápale močových ciest (močového mechúra. Na spazmolytickom. prilbicovité. francúzsky: Aconit napel. dezinficiens močových ciest (chronické cystitídy. anglicky: Monkshood. triesloviny a silica (0.kombinuje sa s koreňom ihlice tŕnitej.kým z p.herniarín (metyléter umbeliferónu) a umbeliferón. Dnes je častejšia ako okrasná rastlina. plody s 3 mechúrikmi. kumaríny pôsobia asi na sťahy močového mechúra a alkaloid paronychín tlmí centrálnu nervovú sústavu. Čajoviny č. 1916) zistil. 105. Býva zložkou urologických čajovín — Species urologicae. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu: Znak skúšky na čistotu Sčerneté časti koreňov — maximum Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HCl % 5 5 1 2 10 7 2. Pre lepšie využitie kyslého saponínu sa odporúča pridať do záparu z drogy trochu jedlej sódy (natrium hydrogencarbonicum).5 % — hyperozid. tenezmy močového mechúra) a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. rusky: (zo ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká okolo 1 m. PRILBICA MODRÁ delené. španielsky: Aconito. Všetky druhy prilbice sú v ČSR Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. (zvyčajne sa dávkuje: 2 lyžičky drogy na šálku vody. tiež kyslý saponin — kyselina herniarová. ale aj nepríjemne páchnúci alkaloid paronychín. že v rastline je prítomný neutrálny saponin (asi 3 %). pije sa 2 — 3 x denne. Prítomné sú aj flavonoidy (asi 1.

Rodové vedecké pomenovanie prilbice sa odvodzuje z gréckeho akonití = bez prachu. kým druhové označenie pochádza zo zdrobneniny latinského napus = repa (pre tvar podzemných častí rastliny). Prútnatec treba v staroveku hľadať medzi rastlinami označovanými ako Genista (keltské gen = ker alebo skôr z lat.úplne chránené . zajačia kapusta (zelí). j. 1885 vyzdvihol jeho priaznivé účinky na srdce (sprvoti sa pokladali za podobné účinku náprstníka. horčina a stopy silice. Obsah účinných látok v drogách veľmi kolíše. španielsky: Hiniesta de escobas.3-1. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu. Na homeopatické ciele sa vykopáva zrána celá rastlina v čase začínajúceho kvitnutia. Vedecké rodové meno rastliny vychádza z gréckeho saron = metla a thamnos = ker. reumatických ťažkostiach a migréne.: Spartium scoparium L. Listy striedavé. Prilbica je vo svete zväčša chránená. zberajú sa v júni .nesmú sa zberať ani nadzemné. ktoré sa vykopávajú koncom kvitnutia rastliny (júl—september. v boroch. na rúbaniskách atď. Po rýchlom usušení poskytujú drogu — Flos sarothamni (Flos spartii scoparii. Sparteín pôsobí i na gravidnú maternicu. na konci konárov jednoduché.auguste a sušia bežným spôsobom. Z konárov možno vyhotovovať jemné metly — iný hospodársky význam nemá. Zaujímavé. G. najmä sparteín (tetracyklický chinolizidínový alkaloid). Hľuzová (koreňová) droga musí obsahovať minimálne 0. D 4. stopkaté. alkaloidy súborne označované ako akonitíny a alkamínestery). Pri zbere treba zachovávať všetky predpisy o zaobchádzaní s jedovatými látkami. Celá rastlina je jedovatá. užíva sa predovšetkým pri neuralgii. Kvety niekedy slúžili ako močopud233 . Treba varovať i pred nebezpečenstvom ťažkých detských otráv po vysávaní nektáru z kvetov. potom príbuzné alkaloidy. droga obsahuje aj triesloviny a škrob. listy 5 : 1. 1850 po objavení tekutého alkaloidu spareínu vo vňati prútnatca. Korene sa zosúšajú v pomere asi 3-4 : 1. na uľahčenie vykašlávania a miernenie bolestí (napr. Hlavnými účinnými obsahovými látkami sú alkaloidy (celkove 0. neskôr zelenohnedé. a tak sparteín i celá vňať dostali významné miesto v modernej terapii srdcových chorôb). Vedľajšími obsahovými látkami sú ďalšie alkaloidy (napr. Pri manipulácii s rastlinou i drogou si treba uvedomiť. Na homeopatické ciele sa používajú čerstvé kvety.Herba sarothamni (Summitates sarothamni scoparii). ex Koch — syn. Európski lekári sa ju báli ordinovať pre vysokú toxicitu (známe sú slávne pokusy Matthioliho s odsúdencami v Ríme a Prahe v 16.5 %). používajú sa aj čerstvé hľuzy. je oficinálna (ČsL 4). Tento nenáročný ker kvitne najmä v máji až júni. Zriedkavejšie sa používal koreň. plod je čierny struk (na švíkoch chlpatý). ale veľké množstvo peľu. Ďalšie obsahové látky sú flavonoidy (skoparín a vitexín). priemyselne vyrábaných prípravkov kvapiek Pleumolysin (antitusikum) a bromoformového sirupu — Sirupus bromoformii (antitusikum). Celkom výnimočne sú predmetom zberu listy . V staroveku i stredoveku vedeli o prilbici iba ako o smrtiacom jede. Akonitová tinktúra (Tinctura aconiti) tvorí zložku čs. je ľudové použitie prilbice zvonka proti parazitom dobytka i všiam. a to najmä tzv. ktoré sú zamladi zelené. See r.8 % alkaloidov rozpustných v éteri. najmä na piesočnatých a kamenistých pasienkoch. Predmetom zriedkavého liečebného uplatnenia je celá rastlina. Kvety žlté. jednotlivé alebo po dva na skrátených brachyblastoch. stor.Semen sarothamni. Na lekársky predpis sú viazané aj homeopatické prípravky od riedenia dil. resp. Zberajú sa hľuzy s koreňom. pre možnosť otráv však nebezpečné. t. Bôbovité . kyslých a nevýživných substrátoch. najmä napelín (resp.8 % ) . Preto sa uplatňuje aj v gynekologickej praxi (najmä vo Francúzsku). U nás rastie ako jediný zástupca rodu. 1. zvíťaziť. n. zbavené korienkov — Radix aconiti (Tuber aconiti napelli). na zníženie horúčky pri chorobách z nachladenia. D 6—D 4) sa uplatňuje najmä pri začiatočných horúčkovitých stavoch zapríčinených chrípkou a pod. zajačie chvošče Nemecky: Gemeiner Besenginster. z ktorých najvýznamnejší je akonitín (0. Rozličné botanické označenia svedčia o podobnosti s inými rodmi. Vyskytuje sa od nížin po podhorský stupeň v teplejších oblastiach na suchších až suchých. druhový názov je z lat. pre ohybnosť byli).) Wimm. Číňania ju však stáročia používali v zmesi s áronom. inak trojpočetné. Flos genistae scoparii). JANOVEC METLATÝ + Sarothamnus scoparius (L. V niektorých liekopisoch boli oficinálne mladé výhonky s kvetmi zberané vo februári alebo v októbri (s plodmi) .8-1. Homeopatická esencia (dil.). anglicky: Broom. pantofličky. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádzajú kolísavé množstvá diterpénových alkaloidov (0.Folium aconiti. ani podzemné časti. dcérske (vytvorené počas posledného roku). dne. niekedy až v októbri). ako benzoylakonín a akonín. blenom a durmanom ako narkotikum. a preto sa pre farmaceutické účely pestuje. Zber nikdy nesmú robiť deti.5 %). a to v podobe prípravku ako je sabadilový ocot (pozri cudzokrajnú drogu sabadilu alebo domácu kýchavicu). vedľajší alkaloid je sarotamnín. hlavne semená. lupanín a ich izoméry. taliansky: Ginestra. efedrín a sparteín) a hydrolytické štiepne produkty. scopa = metla. maďarsky: Kozónséges seprózanót. Kvety nemajú nektár. s kmienkom hrubým do 10 cm a s metlovitými konármi. izosparteín (= genisteín). čisté látky). Dnes sa používajú iba prípravky s presne nastaveným množstvom obsahových látok (najmä akonitínu — štandardizované prípravky. Hrubšie sa pozdĺžne režú a materiál sa rýchlo suší (najlepšie pri teplote 30-40 °C a dosuší sa 1 hodinu pri 50 °C). V minulosti sa celá rastlina používala i pri pohryzení besným psom a semená slúžili ako laxans. francúzsky: Genét á balais. Akonitín alebo tinktúra z koreňov sa používa predovšetkým ako analgetikum a antipyretikum. najmä sparteín. častejšie semená . rastlina sa pre vysokú toxicitu hovorovo nazýva rastlinný arzenik. Radix sarothamni. Formu aplikácie a dávky musí stanoviť výlučne lekár. Arabskí lekári = najmä slávny Mesué (10. Obrat v terapii nastal r. rusky: Capo- PRÚTNATEC METLOVITÝ Ker vysoký 50—200 cm. Kvetmi sa farbilo na žlto a výhonky sa používali na metly. vítečník. stor. a preto sa drogy používajú veľmi zriedkavo. jetelica. v SSR patria k čiastočne chráneným — povoľuje sa zber nadzemných častí. Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. triesloviny. janovec. aj zubov). usmrtiť bez prachu arény. že je to jedna z najjedovatejších rastlín — u citlivých osôb už dotyk môže vyvolať kožné zápaly a pľuzgiere.) — odporúčal prútnatec pri poruchách močového mechúra. častejšie sa uplatňujú izolované obsahové látky. bez boja (vzhľadom na vysokú toxicitu). genu = koleno. a pri nervových bolestiach.Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: janofit.

a preto sa nesmie používať v čajovinových zmesiach. primulka. D 2—D 1). Drogy majú špecifické pôsobenie. Pestuje sa aj u nás na okrasu a kvitne veľmi skoro — v apríli až v máji. pôsobí na centrá riadiace činnosť vnútorných orgánov alebo hladkého svalstva útrob. s vráskovanou čepeľou a vrúbkovaným okrajom. Dávkovanie a vhodnosť upotrebenia Prvosienka jarná: trváca bylina vysoká 15—25 cm. Na kvetnú drogu (Flos primulae) sa vzťahuje ČSN 86 6217: Akosť — najviac v % Znak Zozelenené kvety Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Obsah saponínov v hemolytických jednotkách (h. predovšetkým tlmí sympatické ganglia. Je bohatá na flavonoidy a slúži pri hepertonii. ochoreniach srdcového svalu a pod.) Hill Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: biela bukvica. ktorý musí sledovať priebeh liečby. povzbudzuje hladké svalstvo čriev i maternice a na maternici vyvoláva silné sťahy . kozia brada. pri srdcovej slabosti so spomaleným tepom a pod. Listy sú v mladosti podvinuté. podlienka. Petrov kľúč. Chemicky príbuzný sparteínu je alkaloid cytizín. pre plody sa nazýva aj fazulkový strom. kankalín. mŕtvičná bylina Nemecky: Wald-Primel. taliansky: Primavera odorosa.0 g drogy. rusky: . Alkaloidy zvyšujú krvný tlak a zvyšujú tonus hladkého svalstva a maternice. V homeopatii sa z čerstvých pripravuje esencia (dil. prvnička. dnová bylina. prvosna. kaška. Stvol ukončený okolíkom žĺtkovožltých (na báze oranžových) kvetov. kozí drist. preto ho osobitne neuvádzame.j. Prejavmi pôsobenia sa podobá nikotínu.preto sa používa aj ako prostriedok na vyvolanie 234 pôrodu. Wald-Schlusselblume. V zemi má krátky podzemok s mnohými žltými koreňmi. kadrela. rusky: PRVOSIENKA VYŠŠIA ný prostriedok.otravy sú podobné koniínovým (pozri bolehlav škvrnitý). Vňať i koreň a semená majú aj močopudné účinky. ale iba na zápar alebo extrakt.PRÚTNATEC METLOVITÝ vie posúdiť iba lekár. PRVOSENKA („PETRKLÍČ") JARNÍ PRVOSIENKA JARNÁ Primula veris L. V praxi sú v popredí detské otravy hlavne plodmi a semenami. na ich zosilnenie. čo je štedrec ovisnutý (štědřenec odvislý — Laburnum anagyroides Medic). Indikácie sú: poruchy krvného obehu pri srdcovej nedostatočnosti a diuretikum. anglicky: Cowslip. Plody sú tobolky. Nie sú náhradkou za náprstník pri srdcovej insuficiencii.t.) v 1 g drogy — najmenej I. pričom strednú jednotlivú dávku predstavuje 1. maďarsky: Tavaszi kankalin. Máriin kľúč. mäkkochlpaté. šlaková bylina. ale celkove prevláda budivé pôsobenie . P R V O S E N K A VYŠŠÍ Primula elatior (L. kľúč. Droga je prudko účinná. Hojne sa nachádza v semenách známeho kra zlatý dážď. 50 5 10 10 35 25 . j. príp. maďarsky: Sugar kankalin. U nás rastie v troch poddruhoch a v celom rade záhradných krížencov. rozširuje koronárne cievy. Vhodné sú pri poruchách dráždenia srdca. zvyšuje krvný tlak. Sparteín samotný brzdí dráždivé podnety srdcového svalu. pôrodných sťahov. nebezpečné sú aj kvety — pozor na možnosti otráv! Terapeuticky sa štedrec nezužitkúva. španielsky: Primavera común. francúzsky: Primevére officinale. 30 2 10 8 II. Varujme sa pred akýmkoľvek používaním drog alebo rastliny. Nemecky: Wiesen-Schlusselblume. Je vysoko toxická . kropáček.

časť dostane zelenkastú farbu. jarnej 50%.) na 1 g drogy — najmenej Popol nerozpustný v HC1 I. cípy ploché a hlbšie. Prvosienka vyššia: meria 15- 30 cm. vyššej je v zmesi prítomná asi na 90%. lúkach. Obidva druhy majú v ČSR chránenú podzemnú časť. Z obsahových látok rastlín sú najdôležitejšie pentacyklické triterpénové saponíny (5 — 10% v podzemkoch a asi 2 % v kvetoch. najmä na vápenci. najmä v kalichoch). jarná. Predmetom zberu a nákupu sú kvety i s kalichom — Flos primulae cum calyce — Flos primulae. i. má väčší podzemok s hnedými koreňmi. Zber sa robí v období plného vývoja rastliny (marec-apríl—máj). j. denne 2 šálky — koreň: 1 kávová lyžička na šálku záparu. pasienkoch a v lesoch nižších polôh. Vo vyšších dávkach môžu byť hnačky a dávenie. Drogy sú predovšetkým expektoransom — dávkujú sa: kvet — 1 lyžica na šálku záparu. v p.B-amarinovy typ saponínu. takéto smú byť prítomné iba v malom množstve.PRVOSIENKA JARNÁ PRVOSIENKA VYŠŠIA V prírode sa vyskytuje na suchších stanovištiach. metylester kyseliny metoxysalicylovej). dobre Podzemné časti — Radix (Rhizoma) primulae — hodnotí ON 86 7017 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah saponínov vyjadrený v hemolytických jednotkách (h. bez oranžových škvŕn. jarná obsahuje aj fenolové glykozidy (primverín a primulaverín. Kvetná droga je súca na zácvik začínajúcich zberačov. Podzemné časti prvosienok sa vykopávajú v marci alebo v októbri. Musia byť žlté a s krátkou stopkou (do 1 cm). Zápar sa pije predovšetkým ako odhlieňovací prostriedok. koruny kvetov sírovožlté. o. ďalej sú v drogách flavonoidy a málo silice. 2—3 šálky denne po dúškoch vypiť. výhodne sa zberajú za sucha osobitným hrebeňom s riedkymi hrotmi obrátenými nahor (príp. Vedecké pomenovanie prvosienky vzniklo z lat. Druh uprednostňuje kypré. Väčšina ostatných druhov rodu je chránená úplne a celoštátne. vykašlávací a je slabo diuretický. začiatočníkov. rumančekovým hrebeňom). primus = prvý a ver = jar (teda prvá medzi jarnými kvetmi). Z terapeutického hľadiska sa pokladá za výhodnejšiu p. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Aglykón hlavného saponínu je primulagenín A (spoločná pre obidva druhy je primárne kyselina primulová A . 10 4 4 10 12 100 5 ČsL 4 5 2 2 10 9 150 3 prevzdušnené a stredne vlhké pôdy. po hydrolýze poskytujú vonné látky. 5 2 2 10 9 150 3 II.2 g koreňovej drogy. no pri sušení sa nedrobia. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. Kvety sa ľahko zaparia. Nenakupujú sa a ani záhradné krížence nie sú predmetom zberu. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 0. Po očistení a krátkom omytí sa sušia prirodzeným teplom (umelým do 35—40 °C). Rastie na lúkách vyšších polôh a vo svetlých lesoch. Kvet u nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a koreň poskytuje saponíny pre kvapky Solutan 235 . v p. Rýchlo sa sušia v jednej tenkej vrstve na miernom teple (teplých kachliach) . P.

pampeliška. ľanovým semenom. ktoré sa užívajú o. tiež list — Folium taraxaci. Latinský názov púpavy pochádza od najslávnejšieho arabského lekára Ibn Sinu. Najrozšírenejšia je na suchých miestach s hlbokým profilom hlín. 11. Korene jemných pestovaných druhov púpavy možno kuchynsky použiť ako špargľu alebo čierny koreň. s vretenovitým mliečnatým koreňom a s prízemnou ružicou kopijovitých gracovitých listov. bronchodilatans). Predmetom zberu sú korene .Radix taraxaci. suchý. 204. lúkách. pri ochoreniach obličiek. Volí si mierne kyslé substráty.Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mlieč. D 2). vňaťou betoniky a i. s listom podbeľa. rusky: Trváca bylina vysoká 5—30 cm. 128. Taliansku. Tussilen (expektorans). s valeriánovým koreňom. príp. slúžia aj ako surovina pri výrobe cigórie. pretože namiesto škrobu obsahujú rezervný polysacharid inulín (oficinálny aj v ČsL 4). ktorý je zriedka viachlavý. anglicky: Common dandelion. francúzsky: Pissenlit. Plody sú nažky s chocholcom.). zvonka svetlejší. smotánka Nemecky: Lowenzahn. úhoroch. 14 5 4 11 15 . skoro biely na priereze a nemá v ňom sústredené kruhy mliečnic. neuralgii a závratoch. preto zámeny nevznikajú. pasienkoch. zato veľmi cenný peľ s vysokým obsahom bielkovín. Len pri jesennom vykopávaní koreňov na rovnakom stanovišti hrozí zámena za iné druhy. známejšieho ako Avicenna (980-1036). Kuhlblume. Odvodený je od gréckeho taraxis = zápal očí (mlieko púpavy sa vtedy používalo na tieto účely) a akeomai = liečiť. Korene — najmä z pestovaných púpav.(expektorans. Med z neho rýchlo kryštalizuje aj vo veľkých nádobách. V celej rastline sa nachádzajú mliečnice. Obľúbili si ju najmä v Nemecku. i. Úbory na konci dutého stvola a na lysom lôžku majú len žlté jazykovité kvety. na medziach. Chutí horkejšie. popovňak. a tu sa aj pestovala. Ani jej kŕmna hodnota nie je zanedbateľná. Korene sa najlepšie získavajú v je- Na koreň s vňaťou (Radix taraxici cum herba) sa vzťahuje ČSN 86 7023 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Listy a korene sfarbené ináč ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČsL 4 dovoľuje max. Púpava patrila k najbežnejším druhom jarnej šalátovej zeleniny. Francúzsku. Ide najmä o koreň čakanky. Púpava je všeobecne známa. cennou zeleninou diabetikov. Drogy sa zväčša kombinujú (napr. španielsky: Taraxacón. Púpava kvitne od apríla—mája do septembra—októbra. maďarsky: Pongyola pitypang. Pre hromadný výskyt púpav je veľmi dôležitou včelárskou rastlinou. Tie sú . Ľudové použitie drog je veľmi široké a rôznorodé. Homeopatia pripravuje z kvitnúcich rastlín tzv. levanduľovým kvetom. urtinktúru a esenciu (dil. Pleumolysin pastiliek (expektorans) a tinktura je zložkou roztoku Stomatosan (dezinficiens ústnej dutiny). (ČsL 4) 6(8) 2 1. ďalej koreň s vňaťou . chmeľom. I. taliansky: Tarassaco.podobne ako korene čakanky. Čajoviny č.5(2) 11 10(12) II. Jej jemné listové 236 srdiečka sú pri raste na tmavých miestach belšie a krehkejšie. pri cestách a pod. PÚPAVA LEKÁRSKA PÚPAVA LEKÁRSKA PAMPELIŠKA LÉKAŘSKÁ („SMETANKA") Taraxacum officinale Weber in Wiggers Čakankovité . 2 % popola nerozpustného v HC1. Pri zbere netreba rozlišovať jednotlivé taxóny — ako drogy sú prípustné všetky.Radix taraxaci cum herba (ČsL 4). U nás rastie asi 70 malých druhov (mikrospecies) od nížin po alpínske stupne. Kvet poskytuje neveľké množstvo nektáru.

taliansky: Vilucchio. Brown. z ktorých je najvýznamnejší taraxacín. rusky: Na listy — Folium taraxaci — sa vztahuje ČSN 86 6437: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Kvety vyrastajú z pazúch listov. kaučuk. Po očistení a krátkom omytí (zbavené nadzemných častí) sa čo najrýchlejšie sušia. Laxatívnym pôsobením sa už v hippokratovských časoch preslávilo scammonium. potom diuretikum. Sušia sa v jednej vrstve prirodzeným teplom. ktorej rastliny sa týkalo. Dosť časté sú zámeny s povojou plotnou . indikujú sa pri chorobách sleziny. reumatizme a poruchách trávenia (inak rovnako ako v alopatii). Prisudzovali sa jej aj dráždivé sexuálne účinky (afrodiziakum). sú dlhostopkaté.Koreň — Radix taraxaci — sa posudzuje podľa ČSN 86 7026: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga Korene napadnuté hmyzom Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Aorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. najmä sprašových pôdach. Pomer zosušenia je asi 3—5 : 1. terpénové alkoholy.). niekedy dlhá až 70-100 cm. francúzsky: Liseron des champs. cholagogum (najmä koreň s vňaťou). najlepšie umelým teplom do 50 °C. hojnou v pobrežných krovinách a v mestských plotoch. mladé listy tvoria zložku jarných bylinných kúr. šlatec Nemecky: Ackerwinde. obtáčka. Thé Salvat (choleretikum. tak iba pozdĺžne!). PUPENEC ROĽNÝ SVLAČEC ROLNÍ (+) Convolvulus arvensis L. obličiek. cholekinetikum). sú kozmopolitne rozšírené po svete. t. potom sliz. slák. 78. Veľmi obľúbený tzv. 169. 2. reumatizme a chronických ekzémoch. 176. resp. 12 12 6 2 2 11 10 5 laxans) a je zložkou granuliek Boldogran (choleretikum. 6 8 3 1 1 11 8 3 II. stomachikum. Homeopatia pripravuje z čerstvej nekvitnúcej rastliny esenciu (dil. dosúšajú umelým (do 50 °C). lievikovité.211. až 5 : 1. xantofyly a karotenoidy.Calystegia sepium (L. aby sme ho nepretrhli. nadzemné časti obsahujú vitamín C. triesloviny. 73. B2. 18. maďarsky: Kis hajnalika. ktorá sa užíva pri bolestiach hlavy. biele alebo ružovkasté. Ordinoval ho napr. 157. Terapeuticky cenné látky tvoria však aj horčiny. Rastie aj pozdĺž ciest.menej silné ako jalapa (pozri tropické rastliny). púpavová vňať s koreňom tvorí zložku čajoviny Diabetan (dietetický čaj pre diabetikov). vystúpavá. 26.5 12 14 II. Až donedávna sa totiž nerobil rozdiel medzi pupencom a povojou v botanickej systematike. Listy má podobné ako pupenec. neuralgii.241. zber: máj-október. Korene obsahujú predovšetkým inulín — najmä zberané osobitne ako droga. povoja sa pokladala iba za akýsi druh pupenca (Convovulus sepium L. koreňov s listami a s kvetnými pupeňmi. 181. 77. v mliečnej šťave cerylalkohol. je horkastá. anglicky: Bindweed. suší v tieni v tenkých vrstvách. aj náš fytoterapeut Fraňo Madva ako drastikum .) R. Dávkuje sa 2 g (až polievková lyžica) na šálku odvaru či záparu. Väčšina pochádza z trópov (náš pupenec asi zo strednej Afriky). Pomer zosušenia je asi 5 : 1. 45. ešte nerozkvitnutých rastlín. 3 5 2 0. na spodnom okraji s dvoma ostrými lalokmi. Jej byľ je ľavotočivá. scammonia L. Marec až máj je vhodný na zber celých. pri poruchách trávenia. Droga nesmie páchnuť. Drogy sú predovšetkým amarum. Trváca bylina vyrastajúca z plazivého rozkonáreného podzemka. Suchá droga sa po ohnutí láme. no nie je celkom jasné. laktucerol. dne. Čajoviny č. 5 10 4 1 12 16 seni.). 126. pritom povoja bola známa v antike.Convolvulaceae Ľudovo. od augusta do októbra alebo zjari (marec). Zberajú sa mladé rastlinky bez kvitnúcich byli. hepatoprotektívum). púpavový med — úbory zavarené v cukre. 167. Veľmi ľahko ju napáda hmyz a myši. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. čajovina s koreňom je Ungolen (cholagogum. jedno z najlepších purgatív starovekej medicíny. Plody sú guľovité tobolky s bodkovanými semenami. Listy holé. na násypoch. 21. plazivý kúkoľ. V čeľadi pupencovitých rastlín je asi 1 000 druhov. užívané pri chorobách z nachladnutia a pri kašli. 15. španielsky: Campanilla Silvestře. povojník. lebo z rezu vyteká veľa „mlieka" (ak ich treba rozrezávať.231. Čs. kvety však oveľa väčšie a vždy biele. zvinúť (pre poskladané listy v mladom štádiu). convolvere = skrútiť. Druh je bežnou burinou poľných kultúr na hlinitých. choleretikum. Na jar sa pije púpavová šťava (odporúča sa miešať so žihľavovou). 150. Vedecké meno pupenca sa dá odvodiť z lat. pri plotoch. trhá sa jednotlivo. pečene. Predmetom zberu býva niekedy aj list (aj nákupu). Pomenovanie bolo známe už v staroveku. D 1 a 0 ) . plazivá. má sivohnedý až červenohnedý povrch a biely lom. V homeopatii sa pripravoval vyťa237 . Prítomné sú aj cenné minerálne soli. pasienkoch a pod. Treba dbať. j. kopijovité. vnútornú časť (drevo) citrónovožltú. Pupencovité . živica z orientálneho pupenca prečisťujúceho (C. Byľ poliehavá.

tatáraka tráva (koreň) Nemecky: Echter Kalmus. roľného (zber: jún—júl). najmä za daždivého počasia. V niektorých štátoch (NSR) sa priemyselne vyrábajú čajoviny a dražé. potom žlčopudné.Radix convolvuli arvensis (minoris) alebo častejšie vňať — Herba convolvuli (arvensis — minoris). Z ostatných obsahových látok sú zastúpené triesloviny (1 — 10 % ) . Prítomné sú i jalapíny rozpustné v éteri a nerozpustné konvolvuliny (ich podrobnejší Puškvorec obecný Acorus calamus L. má postáť asi 15 minút prikrytý). španielsky: verdadero. Prof. Častejšie sa však uplatňuje tinktúra — 5 až 15 g v slizovom macerate alebo priamo prášok (jednorazovo 1—2 g). napr. Druhé vydanie ČsL 2 malo uviesť ako oficinálnu vňať s koreňom pupenca (+ Herba convolvuli cum radice). Veľké množstvo pupenca môže v krajnom prípade zabrániť strojovému zberu. napr. prípadne sa uplatňujú výťažky (extrakty). kalmus. ich základom sú 12 —16-uhlíkaté mastné kyseliny. oplieta stebla obilia. Pochádza z južnej Číny a Prednej Indie. nejedlík. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej kvitnúcej vňate p. j. Drogy chutia horko. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . protihorúčkové a močopudné pôsobenie. anglicky: Sweet Flag. roľného (zber: jún—júl). Sušia sa bežným spôsobom. maďarsky: Orvosi kálmos. Naša triploidná populácia je neplodná a množí sa vegetatívne. Väčšie škody narobí na povrchu. Pupencové drogy sa v čajovinách kombinujú s inými. alkaloidy ergolínového typu (podobné má námeľ) a flavonoidy. roľného a povoje plotnej. Množí sa iba vegetatívne. stimulácia celkovej látkovej premeny. V terapeutických dávkach nemajú drogy nepríjemné vedľajšie účinky.prieskum ešte nie je uzavretý). Pri liečebnom využívaní koreňa treba však postupovať veľmi obozretne. Pupenec nenarobí veľa škôd na porastoch. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Okrem laxatívneho pôsobenia sa drogám pripisuje aj metabolický účinok. s kôrou krušiny. Tvorí rozličné cytotypy. Korene sa vykopávajú v jeseni (september—október). Koreň sa užíva ojedinele. francúzsky: Roseau odorant. používa sa približne ako alopatické prípravky. Vňať sa trhá počas kvitnutia rastliny (jún—september). resp. 238 Droga s označením „majoris" pochádza z povoje. listom senny a pod. pľúcny koreň. Predmetom zberu z pupenca býva koreň . ktoré sa líšia počtom chromozómov a aj množstvom silice a jej skladby. Ako purgatívum alebo žlčopudná čajovina sa pije asi 5 % zápar vňate (1—2 lyžičky na šálku. slano a horkasto. t. Ludwig vysvetľoval neplodnosť puškvorca tým. ktorú r. kde vytvára celé zárasty. že všetky jedince u nás pochádzajú z príbuzenstva rastliny. z hrubého plazivého podzemka vyrastajú mečovité listy dlhé až 100 cm a trojhranné stvoly s bočnými šúľkami drobných zelenkastých kvetov podopretých tulcom. taliansky: Calamo aromatico.. Podstatné obsahové látky tvoria glykozidove viazané živice (2-3 % ) . Rastie na trvale zaplavovaných pôdach. zaujímavá substancia podporujúca zrážanie krvi (nemá však charakter vitamínu K). Vňať pupenca rady požierajú ovce. Áronovité — Araceae Ľudovo: brustvorec.. získavanú zberom z p. Tým sa znižuje výnos a sťažuje zber. Občas bývajú predmetom zberu a výskumov. Suší sa prirodzeným teplom. Drogy uvádzame ako možné a uplatňované náhradky za cudzokrajné drogy Tuber alebo Resina jalapae (jalapová hľúza — jalapová živica). Čajovina č. ľanu a pod. ktoré sa súborne nazývajú glukoretíny. rusky: - PUŠKVOREC OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 50-120 cm. pretože živiny čerpá zväčša z hlbších vrstiev. PUPENEC ROĽNÝ žok z čerstvej kvitnúcej vňate p. v močiaroch. šišvorec. kam korene úžitkových plodín obyčajne nesiahajú. 3. 1574 vysadil Clusius v bo- . takže rastliny často poliehajú.

Okrem stomachického upotrebenia nachádza uplatnenie pri poruchách trávenia. pri ulkusovej chorobe a ako spazmolytikum. Nositeľom pachu je predovšetkým azarylový aldehyd. krvotvorný a antirachitický účinok. anorexii a subacidite. Droga má silný. 5 ČsL 2 0 5 — 1 0. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (až 3 % . Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Už v antike bol puškvorec známy ako acorus . Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. chránený pred svetlom. aromatickú chuť. nie práve vhodného na sušenie prirodzeným teplom. Dávka: pol kávovej lyžičky na šálku záparu. Z ďalších látok sú v droge triesloviny. za chladného počasia. súčasne horkú. Potom sa vegetatívne rozšírila po celej Európe a zdomácněla. Zvonka sa používa zápar z práškovanej drogy. terpény a seskviterpény. pije sa 2—3x denne. karminatívum pri kolikách. Zber sa robí v novembri — apríli.5 6 0. Predmetom zberu a nákupu bývajú podzemky — Rhizoma (Radix) calami (aromatici). ale láme. Vytiahnuté podzemky sa otriasaním zbavia bahna. Ľudovo sa droge pripisuje sedatívny. Obsahuje najmä B-azaron (5 — 10 % ) . diuretikum. príp. Druhové pomenovanie calamus = rákos. osobitý pach a ostrú.5 2 bách používal ako korenina a liek. zvýšenej kyslosti žalúdočných štiav.PUŠKVOREC OBYČAJNÝ tanickej záhrade vo Viedni.akoron. stomachikum. pije sa najmenej pol hodiny pred jedením. analgetický. trstina. resp. Zber si vyžaduje primeranú výstroj. na kloktanie pri zápaloch hrdla. Drogu sušíme oddelene od ostatných — je priveľmi aromatická. II. preperú sa vo vode a zbavia korienkov. Jeho podzemok i listy u nás ordinoval známy fytoterapeut Fraňo Madva na posilnenie žalúdka a varený vo víne so škoricou zasa na zvýšenie mužskej potencie. mnohé indikácie sa 239 . Dôkladne očistené sa sušia vo vrstve vysokej maximálne 5 cm — najlepšie umelým teplom do 35 °C. Patrí k terapeuticky hodnotným aromatickým horčinovým prostriedkom. horčina akorín a živica akoretín. v tetraploidných aj 7 % ) .5 12 12 12 2 1. zápale žalúdka (gastritída). Ako stomachikum je obľúbená aj tinktúra — 15—30 kvapiek na cukor alebo do vody. liekopisy ich požadujú zvyčajne lúpané. Puškvorec sa už v predvekých do- Podzemok — Rhizoma (Radix) calami aromatici hodnotí ČSN 86 7153 a ČsL 2: Znak Časti stvolov a korene Časti drogy sfarbené ináč ako uvádza opis Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1. Puškvorec je predovšetkým amarum-aromatikum.v diploidných druhoch asi 2 %.5 6 3 2 8 1 0. Dobre usušený podzemok je na lome špinavobiely a pri lámaní sa neohne. ani nezaparuje. Ľahko ho napáda hmyz. lebo sa pracuje v bahne. do kúpeľov a na obklady sa pridáva ako prostriedok dráždiaci kožu. meteorizme a hnačkách. diaforetikum — užíva sa hlavne pri dyspepsiách rozličného pôvodu. keď ju dostal z Východu. Materiál sa nedrobí. sacharidy a bázické látky (cholín. rozpadové produkty).

Lolium perenne L.) Desv. sa využíva najmä ako stomachikum a zvonka do mazadiel. Pýru sa najviac podobá pýrovník psí — Elymus caninus (L. maďarsky: Taracbúza. len vrcholový klások má dve plevy). 30 5 1 0. pejr. Zber podzemkov sa robí na jar (marec—apríl). samozrejme.i viackvetných kláskoch. stomachikum). španielsky: Grama oficinal.. 3.. Najvýznamnejšia sloven- ská produkčná oblasť sa niekedy nachádzala pri Borskom Mikuláši. Čs.229. s redším kláskom a trsnatým podzemkom bez výbežkov a mätonoh trváci . anglicky: Couch-Grass. Lipnicovité — Poaceae (Trávy — Gramineae) Ľudovo: divé žito. chybné. Radix agropyri repentis).5 — 5 13 II. PÝR PLAZIVÝ PÝR PLAZIVÝ Elytrigia repens (L. francúzsky: Chiendent. rusky: PÝR PLAZIVÝ Trváca tráva vysoká až 150 cm. ale aj ako liečivo.) Pers. so žltými plazivými. ktoré sú článkované a duté. v křoviskách a pri cestách. suchých lúkach. hladké. ale mäkké. Lipnicovité rastliny sa všeobecne určujú veľmi ťažko. Rodový názov Elytrigia má zrejme koreň v lat. Podzemok ako droga sa zjavil až koncom stredoveku v severnej Európe.214. 213. niekoľko metrov dlhými podzemkami.syn. s kláskami zostavenými do dvoj radových klasov (k osi sú obrátené úzkym bokom a podopreté iba jedinou plevou. metabolikum. narušila sa melioráciami. 208. tritus = obyčajný. listy čiarkovité. ktorý má koncový zdanlivý okolík nepravých klasov a podzemok je oveľa hrubší. Droga sa široko uplatňuje v cukrárstve i likérnictve. taliansky: Gramigna. V homeopatii sa z lúpanej drogy pripravuje tinktúra používaná ako alopatické prípravky. 10 — 0. Plod je zrno. bez bočných korienkov. kolienkaté. Pýr sa opeľuje najčastejšie pomocou vetra. Eugastrin (stomachikum. Silica — Oleum calami. pýr poznala už antika ako burinu.október). medziach. Sú si podobné.5 6 13 240 . . Časté sú zámeny drogy s podzemkom prstnatca obyčajného — Cynodon dactylon (L. drsné. široké asi 1 cm. pýrnica Nemecky: Gemeine Quecke. okrem toho obsahuje škrob. pasienkoch. pýrava. ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté časti drogy Časti podzemkov so zvyškami korienkov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Vlhkosť I. preto roztokom jódu sa farbí do modra. 210.: Agropyron repens (L.) L. čo je. Možno ho Podzemková droga podlieha ČSN 86 6850. cholagogum) a veterinárny prípravok Medicinálne lízadlo (liz). Predmetom zberu je podzemok — Rhizoma graminis (Radix graminis. 76. Čajoviny č. pejrovka. bežný i v súvise s obilím — drvený a druhový názov repens = lat. 66. Stebla priame. prípravky s drogou sú čajovina Stomaran (digestívum.) Beauv. iba v kolienkach plné. 202. Kvety v koncovom dvojradovom klase v troj. plazivý. väčšinou však v jeseni (september . Burina rastúca na roliach. žiaľ.mechanicky prenášajú z cudzokrajných polyploidných druhov.

Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. hubička.Herba linariae (Herba anthirrhini linariae). fan Matky božej. V spisoch antických autorov nemožno pyštek s určitosťou nájsť. Naproti tomu je skoro vo všetkých herbároch 15. na úpravu stolice. potom aj iné sacharidy. Listy čiarkovité. diaforetických a metabolických čajovín. 67. ktorý má modrosivé listy a po poranení roní biele mlieko. fruktózan triticín (3 — 18 %). Čajoviny č. Základné obsahové látky tvorí rozpustný polysacharid.1 0 g v odvare. rozmarinka. T. Rodové vedecké pomenovanie rastliny je z latinského linum = ľan. linaracín a i. Známe sú aj zámeny. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. V ľudovej mágii sa rastlina používala proti čarám a urieknutiu.) Scop. Plody sú tobolky. pantoflíček. ktorý má kopijovité listy s 3—5 nervami. Droga nemá pach. krvavica. aby nesplesnel. metabolické a depurgatívne účinky. medziach a na roliach od nížin po hory.m. spolupôsobí pri dne. V zmesiach s inými zvyšuje vylučovanie moču pri reumatických ochoreniach. anglicky: Toadflax. Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline II. aby sa umožnilo lepšie presušenie. 45. Ordinoval sa najmä proti chorobám pečene. škľabivé. rastie v nižších polohách stredného i južného Slovenska na suchých a slnečných stranách. chvojkový. kvety žlté. 150. a 16. 5 5 1 10 10 3 2 — 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhanim drogy) Trváca bylina vysoká 20—50 cm. inozitol. Droga je aj muciloginózum. pije sa 2—3 x denne. Slúžila tiež na farbenie. LNICE OBECNÁ („KVĚTEL") Linaria vulgaris Miller Krtičníkovité . pre podobnosť listov. Ľudovo sa droga uplatňuje aj pri kataroch priedušiek a na odhlieňovanie dýchacích ciest. sivo oinovatené riedke menšie kvety v redšom strapci. Odvar z kvetov sa pil pri vyrážkach.215. Jednorazová dávka drogy j e 3 . sleziny a pečene. i proti tuberkulóze a zvonka pri rakovine. hledík. stopkaté. maďarsky: Kózonséges gyujtoványfu. v hustých koncových strapcoch. sleziny.) Scop. denná dosahuje aj 100 g. Hlavné účinné látky pyšteka sú horké flavónové glykozidy linarín.. Slúžila proti „zlatej žile". Droga sa všeobecne považuje za vhodnú náhradku za cudzokrajnú sarsaparilu — Radix sarsaparillae — pozri cudzie drogy. Podzemok má diuretické. s tuhšími sivozelenými listami. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Zväzky sa sušia na tienistých a vzdušných miestach. pri piesku v močových cestách a pri poruchách činnosti žlčníka. celistvookrajové. tvorí zložku diuretických. saponíny. tiež m. úhoroch.) Miller. rusky: mi. chorobách močového mechúra. Je to napr. zvyšok tvorí karvón. zväčínec Nemecky: Gemeines Leinkraut. Predmetom zberu býva vňať . bočných korienkov a zhnednutých častí a vyberajú sa iba žlté. cyparissias (L. 157. 66. obyčajný — T. Droga si musí zachovať farbu čerstvej rastliny.202. pri zadržiavaní moču. Sušia sa na dobre vetraných miestach v tenkej vrstve pri teplote 40 °C. s priamymi nerozkonárenými stonka- 8 241 . Uplatňuje sa pri miernych obstipačných ťažkostiach. francúzsky: Linaire commune. najmä nekvitnúce. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru. Zle sfarbené časti sa vopred odstránia. Prihrubé kytice sa rozdelia. Zastúpená je aj kyselina kremičitá a silica (0. Materiál sa zbaví hliny. ohnica.Scrophulariaceae Ľudovo: bradavičník. preslávená bola masť — Unguentum linariae. odrezáva sa v čase kvitnutia — jún až august. 151. 15. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. ktoré sa mu nebezpečne podobajú. Po usušení sa znovu vytriedia zdravé a jasnožlté kusy (najmä ak sa tak neurobilo dostatočne prv). koncentrované PYŠTEK OBYČAJNÝ ČSN 86 6724 stanovuje pre vňaťovú drogu (Herba linariae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % I. stor. taliansky: Linaria. ktorá sa skladá z antibakteriálne účinného agropyrénu (95 %). — mliečnik.získať pri oraní alebo pri bránení polí. 197. slnečných polostepných stranách. sliz. Pri sušení ich možno obracať. Vnút- PYŠTEK OBYČAJNÝ rajšok zväzku treba dôkladne vysušiť. nie odumierajúce a hnedasté podzemky. škrob nie je prítomný. Rastie pospolito na skalách. Materiál sa pred sušením zvyčajne viaže do neveľkých kytíc. genistifolia (L. skalnatých miestach. Dáva sa aj do antidiabetických zmesí.01-0.05 %). esula (L. prípadne aj v septembri. pektolinarín. kručinkolistý — L. španielsky: Linaria común. Extrakt je pomocnou látkou pri príprave piluliek v galenickej farmácii a v dietetických výrobkoch (pre velké množstvo viazanej fruktózy). Príbuzným. ktorú zostavil hessenský lekár Johann Wolpius. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov používa pri ochoreniach močových ciest. . chutí sladkasto. zameniteľným druhom je p. prípadne falšovanie za niektoré druhy rodu Tithymalus Gaetn. pasienkoch.

anglicky: Caraway. triesloviny. Plody rasce sú rozpadavé dvojnažky s výrazným pachom. taliansky: Carvi. pasienkoch. Tinktúra sa užíva pri zväčšenej predstojnici a pri ťažkostiach s močením (10—30 kvapiek 2—3 x denne).. 203.najmä v kvetoch. na obklady pri zápale spojoviek s vňaťou očianky. resp. nočnom pomočovaní a inak ako v alopatii. rusky: Na plodovú drogu — Fructus carvi — sa vzťahuje ČSN 58 0515: Znak Nezrelé plody Cudzie organické prímesi Polámané plody Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1 1 1 13 7.5 2 3 Väčšinou dvojročná bylina vysoká asi 50 cm. Vňať je predovšetkým diuretikum a laxans. 49. Vňať vo forme kašovitého odvaru z 20 g drogy na pol litra mlieka sa aplikuje zvonka ako emoliens a antiflogistikum pri kožných vyrážkach. s Radix bardanae — koreňom lopúcha. kačným znakom. úbormi rumančeka a kvetom nevädze.). maďarsky: Konyha komény. Ľudové liečiteľstvo oddávna používa rastlinu ako močopudný. Čajoviny č. sacharidy. s delenými segmentmi. hemoroidoch a pod. D 2). U nás tvoril donedávna zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Vulneran — odvar z nej slúžil na omývanie a obklady pri kožných chorobách alebo vredoch predkolenia či na vymývanie hnisavých rán. francúzsky: Carvi. kvety biele alebo ružovočervené. pektín a vitamín C. ktorý sa nechá stáť prikrytý asi 18 minút a pijú sa 2—4 šálky denne. zberanej v júni až septembri. octovú. ktorý je najlepším identifi- RASCA LÚČNA KMÍN KOŘENNÝ Carum carvi L.Apiaceae (Okolíkaté .Umbelliferae) Nemecky: Wiesen-Kummel. pri hnačkách (dil. V čajovinách sa pyštek takmer vždy kombinuje s inými drogami. Pripravuje sa zvyčajne 3—4 % zápar. fistulách. U nás sa šľachtí ako korenina (okolie Pŕerova — skorý druh vhodný aj na mechanizovaný zber). jablčnú a i. prípadne na oplachovanie (3—4 % odvar. urtinktúra riedi a používa napr. vriedkoch. španielsky: Caró. Silnejšie odvary sa používajú proti hmyzu (tu účinkuje zatiaľ neznáma látka). Zelerovité . lyžica drogy na pohár vody). cholagogický a protizápalový prostriedok. Plody sú oblúkovito zakrivené nažky v rozpadavej dvojnažke.. usporiadané v okolíkoch okolíkov. napr. Zamieňajú sa najmä 242 . dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—4x denne. RASCA LÚČNA medziach a úhoroch. V homoepatii sa tzv. Plody zelerovitých rastlín (dvoj naž- ky) sa navzájom veľmi ľahko zamenia. Preto treba dávať pozor na ich opis a opis materskej rastliny. Prípravky sa robia z čerstvej kvitnúcej vňate bez koreňa. Okrem nich rastlina obsahuje alkaloid peganín. Listy má perovito zložené. ale aj potopudný. Rastie divo na lúkach. organické kyseliny (mravčiu. preháňavý. Folium plantaginis — listom skorocela a i. minerálne látky.

Často sa uplatňuje aj v karminatívnych a taxatívnych čajovinách. plody dlhé 4 — 6 mm. r. Rebarboru poznali v Číne už veľmi dávno. Čajovinyč. tmavšie nažky bez silicových kanálikov (dobre ich vidno na priečnom priereze pod mikroskopom). Podobná trebuľa lesná — Anthriscus sylvestris (L. V posledných desaťročiach však stúpol medicinálny význam európskej rebarbory (zo ZSSR a z oboch nemeckých štátov). Pri žuvaní vŕzga. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa až 4 x denne). pontickej a v 10. Podobné použitie má aj silica — Oleum carvi. Bola veľmi obľúbená v liečiteľstve a pripisovali sa jej aj čarovné účinky. Strata na hmotnosti je malá. lesklé.5 % voľných i viazaných antroachinónov. V antickom Ríme poznali tri druhy rasce: rímsku — Cuminum odorum. Listnatá stonka má na vrchole bohaté metliny malých bielych kvetov. Je oficinálna v ČsL 4 (dávkujú sa 2—3 kvapky). Zberajú sa podzemné časti 6 — 10ročných rastlín. rhaponticum L.s nažkami kozonohy hostcovej — Aegopodium podagraria L. lekárskej (R.50. Droga sa označuje ako Radix rhei (chinensis) a podľa ČsL 4 musí obsahovať minimálne 3. najmä pri kolikovitých ochoreniach gastrointestinálneho traktu. ich zber sa robí v júli—auguste. Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch. používali starí Gréci a Rimania koreň r. podobne ako silica fenikla (Oleum foeniculi) alebo anízu (Oleum anisí). 198.. Ďalej sú v droge bielkoviny. Pôvodne sa zberala iba z divorastúcich jedincov. Hlavnú oblasť uplatnenia tvoria koliky tráviaceho traktu. parascu väčšiu — Ammi majus L. stor. Spomína sa v herbári z 27. pochádzajúcu z Afriky (preto ju Plínius nazýval aj cuminum aethiopicum). ktorá má širšie listy. kumaríny a flavonoidy. potom egyptskú rascu. 187. fysion a ich glykozidy..Rh. palmatum a Rh. ďalej flavónové glykozidy (rutín). získaná destiláciou zo zrelých plodov. Rh. anglicky: Thubarbar.151. Pre vysoký obsah karvónu je rasca spoľahlivým karminatívom. Stavikrvovité — Polygonaceae Nemecky: Arznei-Rhabarber. HVLP Contraspan kvapky (spazmolytikum) a Latol sirupu (laxans). aby nažky neopadali. sennidíny a palmidíny. pôsobiace obstipačne. pričom všetky tieto látky sú významné svojím špecifickým laxatívnym pôsobením.168. Ako prímesi . Predmetom zberu sú plody dozreté a rozpadnuté dvojnažky (Fructus carvi). niekedy iba na ozdobu. prichádzajú do úvahy kultúrne pestované druhy r.5 10 10 1 II. Podľa nemeckého botanika Sprengela (+ 1833). francúzsky: Rhubarbe. Má vynikajúce upokojujúce vlastnosti a priaznivé účinky na žalúdočnú mobilitu (pohyblivosť). a to v jeseni po dozretí semien (september—október). officinale majú svoj domov vo vysokých pohoriach západnej Číny. V stredoveku a na začiatku novoveku sa jej sláva ešte znásobila. Droga obsahuje 3—12% antracénových derivátov. 190.182. Druhový názov palmatum má podľa dlaňovitého tvaru listov. Rastlina sa u nás môže pestovať. Rastliny sa kosia alebo vytrhávajú v raňajších hodinách za rosy. je aj zložkou čs. niekedy aj pred kvitnutím.) Hoffm. chryzofanol. Od pomeru týchto zložiek v silici závisí ich kvalita a pach. rhabarbarum L. Droga má silný charakteristický pach. sacharidy a veľa šťaveľanu vápenatého (preto sa nesmie užívať pri močovom piesku. V antike ju takto nazývali podľa rieky Rha. keď začínajú okolíky hnednúť a väčšina plodov je už zrelá. Je tiež výborným spazmolytikom. ktorú možno pokladať za náš druh (meno však zviedlo Plínia k výkladu. Vedecké označenie rebarbory súvisí s latinským reum. stor. 1. španielsky: Ruibarbo. hlavne reín. z Karie).. tuk. Hlavnou zložkou obsahových látok je silica (3—7 %). obsahujúca najmä karvón (50-60 %) a limonén. dlanitej i r. má veľké listy a ryhovanú stonku. Strata hmotnosti býva 65—80 %. ČsL 3 uvádza silicu ako zložku aromatickej vetrovej vody (Aqua carminativa). 10 2 1 10 13 2 ČsL 4 10 1 0. Kvalita drogy sa hodnotí podľa ON 86 7152 a podľa ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. Vrchol slávy dosiahla až v stredoveku. pri reumatizme a pod. z poriečia ktorej sa dostávala do obchodu.). 189. potom karskú (karon. s brázdeným zobákom. Po vymlátení a vyčistení sa presúšajú na vzdušných miestach za občasného presypania. Liekopisnú koreňovú drogu tvoria podzemné orgány r. tvoriacim asi štvrtinu nažky. 5 1 0. dnešná Volga. sa zaužívali aj iné druhy rebarbory. Čínsky tovar pochádza z jedincov starých aj 30 rokov. 212. a digestívom. taliansky: Rubarbaru. Všetkými druhmi rasce sa korenilo i liečilo (najviacej však rímskou). diantróny reidíny. officinale Baillon) a ich hybridov.podľa ČsL 4 neprípustné. aloe-emodín. Rheum palmatum L.153. ktoré sa u nás pestujú ako zelenina. pred n. Pozväzujú sa do snopčekov a nechajú dozrieť (na plachtách). Okrem antracénových derivátov obsahuje droga aj triesloviny (tanoglykozidy a ich štiepne produkty. adstringentne). V homeopatii sa používajú čerstvé korene. Zvyšky rasce sa našli v kolových neolitických stavbách. hrubšie sa prerežú a sušia na povrazoch pri teplote do 50 °C (v Číne aj nad ohňom). rusky: REBARBORA DLANITÁ REBARBORA DLANITA Trváca bylina vysoká až 200 cm s repovitým podzemkom a s veľkými dlhostopkatými dlaňovito delenými listami zoskupenými v prízemnej ružici. pochádzajúce až od hraníc čínskej ríše. že išlo o cudzie korenie z Malej Ázie. a ich krížence. Podľa Rittera prekvital obchod s rebarborou od najstarších čias. pontická . Obyčajne sa lúpu až po kambium.5 10 10 1 243 . pôsobí aj dezinfekčné (bakteriostatic- ky) a proti vnútorným parazitom. živice. maďarsky: Rebarbara.86. pôvodom z Egypta. Najväčšie dodávky obchodného tovaru poskytujú divorastúce druhy rebarbory z Tibetu a niektorých iných čínskych provincií. čiernohnedé. 214. obličkových kamienkoch. Plody sú nažky. chutí korenisto a horko. vlnitá — Rh.. veľa pektínu. reum-emodín. kareon).

Na liečebnom uplatnení rebríčka sa odvtedy prakticky nič nezmenilo. Na stonkách musí byť väčšina úborov v štádiu pupeňov. panónsky sa ráta ako osobitný druh (A. francúzsky: Mille-feuilles.211. ružovkasté alebo červenkasté vajcovité úbory sú na vrchole priamej stonky v chocholíkových metlinách. Čs. Nie sú veľmi citlivé. Boldogran granulky (rovnaká indikácia) a extrakt je v Properistol dražé (laxans). lebo inak tvoria vňaťovú drogu).ČsL4). V malých dávkach sa uplatňuje adstringentný účinok trieslovín. extraktov a pod. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. tinktúr. farmaceutický priemysel vyrába s rebarborou čajovinu Species cholagogae Planta (cholagogum. Trváca bylina vysoká 10—80 cm. stor. 244 v kozmetike ako prostriedok na farbenie vlasov. Už odpradávna slúžil na liečenie rán. dlhé najviacej 25 cm.REBARBORA DLANITÁ REBRÍČEK OBECNÝ REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Achillea millefolium L. Antracénové deriváty sa vylučujú čiastočne obličkami a farbia moč oranžovo až hnedo. uplatňuje sa v likérnictve pri výrobe horkých liehovín. sirupov. na zastavenie krvácania (drevorubači si prikladali na rany listy) a tiež na umývanie vlasov. a to na začiatku rozkvitania (júl—september). rezné rany. preháňavý účinok sa vyvoláva špecifickým dráždením hrubého čreva. h.). Rastie na výslnných kamenistých svahoch. Vňať je mierne náchyl- . Naše ľudové liečiteľstvo ho tiež pozná ako prostriedok na pomliaždeniny.231. Zberajú a vykupujú sa kvetné úbory . pannonica Scheele). 178. Druh u nás rastie vo dvoch poddruhoch (Dostál. Suší sa bežným spôsobom. 166. a preto sú vhodné na začiatočný zácvik zberačov. Rebarbora je tiež zložkou veterinárneho prípravku Pulvis ruminatorius (stomachikum). Listové stopky domácich druhov sa používajú na prípravu kompótov a marmelád. Prechádzajú do mlieka dojčiacich matiek. Plody sú úzko krídlaté nažky bez chocholca. 173. Úbory sa najlepšie odstrihujú nožnicami so zásobníkom (nesmú mať stopky — iba do 1 cm. Jednotlivá dávka v prášku alebo vo forme odvaru je ako stomachikum 0. taliansky: Millefoglio. Vnútorné užívanie je známe len od 18. Droga tvorí zložku žalúdočných práškov (pri zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy). rebríček. mačací chvost. prípadne zväzočkovaním. Materiál tvoria len rastlinné vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). je súčasťou mnohých — často oficinálnych galenických prípravkov (napr. r.2 g. choleretikum). zberať treba len úbory biele. Drobné biele. 175. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kunica. 167. 168. 1982).0 g (pol kávovej lyžičky). Rebríček patrí k najstarším liečivým rastlinám. Listy dvakrát perovitostrihané. španielsky: Abrofia. anglicky: Milfoil. Pre spomínaný vysoký obsah šťaveľanu vápenatého ich nemožno dávať deťom a takisto sa neodporúča jesť ich vo väčších množstvách pri chorobách močových ústrojov. za dobrého vetrania a čo najrýchlejšie. byľ veľmi premenlivá v tvare i odení. Vňať sa najlepšie odrezáva kosákom. reumatizme a pod. —17. stolistník. rusky: - Droga je laxans a stomachikum. Sušia sa rozložené v tenkých vrstvách za dobrého vetrania (možno sušiť aj na slnku medzi 9. a to v tieni. maďarsky: Kozonséges cickafark. (môžu zhoršiť stav). na rumoviskách a pri okrajoch komunikácií. ako laxans 1. keď nepadá rosa). Laxatívny účinok sa dostaví za 8-10 hodín. Čajoviny č. Pomer zosušenia materiálu je asi 4 : 1. delené na čiarkovité segmenty. všekorenie Nemecky: Gemeine Scharfgarbe.kvety (Flos millefolii) a vňať (Herba millefolii . a to na suchých trávnatých stepných lokalitách s kamenistým alebo piesočnatým podkladom. piesčinách a suchých skalách v teplejších oblastiach štátu.

155. Obsahové látky nie sú celkom jednoznačne prebádané. flavonoidy. hlavný je chamazulén. antireumatikum). 110.33. 171. 85.5 13 8 0. závisia od biotopu. ktoré sú horké. na omývanie popraskaných rúk. j. vňať 2 kávové lyžičky. 59. 245 . 61. Preto bývajú zložkou metabolických. Species urologicae Planta (diuretikum. Úbory sa dávkujú 1 kávová lyžička na šálku záparu. 160. 57. 241.15 II. 212. 174. Užívajú sa pri nešpecifických žalúdočných problémoch. žlčových.5 %). Silica obsahuje aj seskviterpény (napr. antisklerotických a aj sedatívnych a diuretických čajovín. pôsobia proti kŕčom i ako účinné dezinficiens (aj zvonka) a navyše majú dobrý močopudný vplyv. triesloviny a kumaríny. 1. choleretikum a hepatoprotektívum). V droge sú prítomné aj horčiny. odrody a pod. protireumatických. 150. V zásade sa podobá silici rumančeka kamilkového — Chamomilla recutita (L. 114. 91.2 13 10 0. 176. karminatívum. 108. 181. Cutisan (dermatologikum). Úbory sú zložkou čs.) Rauschert.5) 12(10) 8(2) 0. terpénové zložky. 157. 173. 6 2 1 Na kvalitu vňaťovej drogy (Herba millefolii) sa vzťahuje ČSN 86 6712 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline (resp. 153. 169.15. rovnako aj zloženie. 126. 172. nedostatočnom alebo porušenom trávení.50. pri skleróze. slabé spazmolytikum.1 II. 229. 90. Drogy skladujeme v uzatvorených obaloch a chránené pred svetlom. vňať čajoviny Betulan (diuretikum. cholagogum. 136.51. 225. poraneniach a na opuchy (edémy). cineol. Pri vonkajšom upotrebení (kloktadlá pri Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6224: REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Akosť — najviac v % Znak Úbory sfarbené ináč ako na rastline (resp. Drogy sa najčastejšie uplatňujú ako aromatické amárum. 3 1 0.ná na zaparenie. 197. na kožné vyrážky a pod.54.05-0. Hemoral (antihemoroidálna kúpeľová prísada). kolíše od 0 do 40 %. tujón. dezinficiens močových ciest). 76. (ČsL 4) 3 3(1) 1(0. 201. nie bielokveté) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (t. 232. zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice — najmenej I. Množstvo silice dosť kolíše (0. 2. tinktúra roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). ako vyššie) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (a popol nerozpustný v HCl) Obsah silice — najmenej I. Obsah modrých azulénogénnych látok. oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species stomachicae — žalúdková čajovina. Čajoviny č. 5 4 3 13 10 zapálených ďasnách. aj trochu drobivá. priemyselne pripravovanej čajoviny Ungolen (cholagogum. karyofylén) a i.) dáva sa dvakrát toľko drogy ako na vnútorné užívanie. 12.

Obsah terapeuticky účinnej silice je najvyšší pred plným rozkvitnutím (počas ďalšieho kvitnutia klesá až na jednu tretinu). Úbory. ktorý sa pri falšovaní primiešava do drogy aj s druhom rebríček bertrámový — Achillea ptarmica L. Nerozvinuté úbory obsahujú veľa vody a zle sa sušia. Dôležitými producentmi drogy sú Belgicko. Paruman spanilý ako liečivá rastlina je známy už dávno. Zber úborov sa robí za suchého počasia v období kvitnutia (máj—júl až august). sa s ním ojedinele stretávame v nemeckých lekárňach. Na triedenie sa používajú sitá s priemerom 20 mm (najvyššia kvalita) a 16 mm (druhá trieda).(syn. Pri výslovných falšovaniach sa do drogy primiešavajú predovšetkým úbory iných astrovitých rastlín. . Listy má dvakrát perovito strihané.REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ . druhá ako „obchodná". Zberajú sa úbory bez stopiek.) All. Gesnera pochádzal zo Španielska a už predtým sa používal v Anglicku. pochádzajú spravidla z vypestovanej plnokvetej formy (var.: Anthemis nobilis L. Paruman je podobný druhu rimbaba obyčajná — Pyrethrum parthenium (L. anglicky: Chamomille.RUMANČEK RÍMSKY REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ -RUMANČEK RÍMSKY RMENEC SLIČNÝ („ŘÍMSKÝ HEŘMÁNEK") Chamaemelum nobile (L. Z ekonomického hľadiska ide o vhodnú liečivú rastlinu. s jednoduchými alebo až trojdielnymi segmentmi. rusky: - jeho zámeny sotva prichádzajú do úvahy. stor. Podľa C. Plody sú nažky. taliansky: Camomilla romana. Materiál je veľmi háklivý. Pestovanie parumanu má u nás dobré podmienky. Koncové úbory majú biele jazykovité samčie kvety. Hundskamille. V 16. Rozostiera sa v tenkých vrstvách na tienistých a dobre vetraných miestach (pozri návod pre rumanček pravý). Novšie sa tovar bežne triedi podľa veľkosti úborov — prvá trieda sa označuje „prima". Pri použití umelého tepla nemož- Kvalita drogy (Flos chamomillae romanae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6230: Akosť — najviac v % I. V ich strede je pri plnokvetej forme len málo rúrkovitých žltých kvetov.6 II. V antických spisoch ho možno však veľmi ťažko identifikovať.5 14 8 2 0. (ten však má úbory bez pachu).) Astrovité . H. čo je však Pyrethrum parthenium.) Smith. flore pleno). Preto 246 .Asteraceae (Úborovité — Compositae) Nemecky: Rómische Kamille. Ľahko sa zaparí a treba ho po zbere čím skôr dať sušiť. Trajanus považoval rastlinu za pravé Dioskoridovo parthenion. španielsky: Manzanilla. ktorá sa každoročne vykupuje. francúzsky: Camomille. Druh sa zvyčajne pestuje. 20 4 1 14 10 3 0. 10 2 0.4 Znak Úbory so stopkami dlhšími ako 2 cm a zle sfarbené úbory Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Trváca bylina vysoká 15 — 30 cm s ryhovanou stonkou. matfarsky: Római montika. ktoré sa dostávajú na trh. Droga sa hodnotí predovšetkým podľa vonkajšieho vzhľadu. Francúzsko a Anglicko.

Spodné listy obyčajne husté. farmaceutický tovar však podlieha požiadavkám ČsL 4 a jeho základné požiadavky oproti I. 28. Obsahuje menšie množstvá azulénov ako rumanček. Vo Francúzsku sa droga používa ako prísada pri výrobe špeciálnych vín (Vermouth — sec). kde ju zasvätili Pallas Athene. ako má rumanček). rebríček. 15 10 12 4 2 12 13 5 6 Podľa tejto ON sa droga hodnotí pri preberaní v nákupni.6—2. grandis — väčší. varkočky Panny Márie Nemecky: Kleiner Odermennig. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: arček. resp. španielsky: Agrimonia. rúbaniskách a vo svetlých lesoch. hlavnú zložku tvoria estery kyseliny angelikovej (až 2. rusky: Pe- Iné časti materskej rastliny Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo extraktu s 95 % liehom — najmenej Množstvo trieslovín — najmenej Trváca chlpatá bylina s jednoduchou priamou stonkou. konopenec.no prekročiť teplotu 30-35 °C. repíček. V ľudovom liečiteľstve sa repík oddávna uplatňuje hlavne pri pľúcnych ochoreniach (i tuberkulóze). Rastie na sprašových a vápencových hlinách.7 %). Vysoko si ju cenili v antickom Grécku. Kvety skoro sediace. izoamylalkohol). na vonkajšie použitie sa pripraví 10—15 % zápar (scedí sa po 20 minútach). akosti ON sú trochu rozdielne: Znak Inak sfarbená droga ČsL 4 — najviac v % 8 6 5 2 12 10 2 8 3. perovito zložené. Usušenú drogu triedime na sitách podľa veľkosti úborov. príbuzné A. Podstatnou obsahovou látkou je modrozelená silica — Oleum chamomillae romanae. kumaríny (totožné s rumančekom). Okrem ľudového uplatnenia drogy pri bolestivej menštruácii. na oplachovanie pleti. 8 5 6 2 1 12 10 3 10 II. Repík má rodové meno pravdepodobne z gréckeho agros = pole a moné = bydlisko (podľa častého miesta výskytu). pasienkoch. Pije sa čaj zo záparu — 1 kávová lyžička na šálku. Droga je absolútne netoxická a nemá nijaké vedľajšie účinky. vysoká 247 . subsp. ktorý má visiace plody a čiašku asi len do polovice plytko ryhovanú — pre príjemnú vôňu sa niekedy pestuje vo vidieckych záhradkách. metakrylovej. Z vedľajších obsahových látok možno spomenúť flavonoidy (apigenín — inak podobné. Z mladých stoniek. striedavo jarmové. pri zastaraných pľúcnych kataroch. Predmetom zberu môžu byť všetky naše poddruhy . Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. eupatoria — pravý a subsp. starček. hřebíček. Po zvyčajnom dôkladnom umytí a prepláchnutí sa vlasy premyjú teplým (vlažným) záparom (jeho príprava: asi 15 g drogy preliať 2 1 vriacej vody.r. kráľovský traňk. francúzsky: Aigremoine eupatoire: anglicky: Common Agrimony. niekoľkokrát denne. Plínius. v menšej miere aj spazmolytické. po 15 minútach scediť). prítomné sú aj alkoholy (napr. Kunhuty.. Na kúpele 3 polievkové lyžice na 5 1 vody. maďarsky: Kozonséges párlófú. taliansky: Agrimonia. Droga — Flos chamomillae romanae sa najlepšie skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. ktorý údajne prvý použil túto bylinu pri pečeňových chorobách.5 % ) . Plínius i Dioskorides nazývali rastlinu eupatorion. útrobník. žlté. listov a kvetov sa pripravovalo trvanlivé žlté farbivo (prakticky išlo o izoláciu flavonoidu kvercitrínu). v hornej časti stonky v riedkom strapcovítom alebo klasovitom súkvetí. Čajoviny č. Druhový názov sa odvodzuje od starovekého pontického kráľa Mitridata Eupatora. voňavý. 30—100 cm. Farmakologické pôsobenie drogy je antiflogistické a karminatívne. Plody sú nažky hore ovenčené štetinovitými ostňami.subsp. sú omnoho hrubšie a výraznejšie vlnato ochlpené. osvieženie vlasovej pokožky a odporúča sa najmä pri ošetrovaní svetlých vlasov. procera Wallr. slúži droga aj ako kozmetikum. takmer v prízemnej ružici. Na vňať repíka (Herba agrimoniae) sa vzťahuje ON 86 6834.6 % (Európsky liekopis žiada minimálne 0. získaná obyčajne destiláciou s vodnou parou v množstve asi 0. stonček. Serapion. zúbkaté. Platearius aj Avicenna vychvaľovali jej liečivú silu. horčiny a cholín. V materiáli sa niekedy nachádzajú rastlinné časti divozelu čierneho — Verbascum nigrum L. ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Prímes plodov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol (nerozpustný v HC1) Množstvo extraktu získaného 95 % liehom — najmenej I.. ktoré odfarbuje a dodáva im prirodzený lesk. Galenos. . lúkach. Pre tieto účely sa vyrába čs. ochabnutí čriev i mechúra. prípravok Defatigan (čajovina . izomaslovej a tiglínovej. traňk sv.kúpeľová prísada). proti krvácaniam a pri pečeňových a kožných chorobách. 195.5 REPÍK LEKÁRSKY ŘEPÍK LÉKAŘSKÝ Agrimonia eupatoria L.

choleretikum. 166. 240. pričom sa z rastliny odstraňujú prízemné listy ružice. na výplachy ústnej i nosovej dutiny. Zvonku sa používa na kloktanie pri zápaloch v ústnej dutine. hepatoprotektívum). V ČsL 4 je oficinálna repíková vňať — Herba agrimoniae. Na vonkajšie upotrebenie sa zvyčajne pripravuje odvar (2 lyžičky na pohár vody. Hemoral čajoviny (antihemoroidová kúpeľová prísada). špecificky pri žalúdočných. taliansky: Spin cervino. 147. Stomaran (stomachikum. Dobré sú iba mladšie.5 g. Ungolen (cholagogum. stomachikum a externe antiflogistikum. 54. 248 Rhamnus catharticus L. odrezávajú sa iba mladé. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku na odvar alebo zápar 1. 242. kyselinu kremičitú (až 12 %). 140. až september). na obklady. laxans). ďalej na úpravu činnosti žalúdka. pri kožných vyrážkach. Eugastrin čajoviny (stomachikum. 236. anglicky: Buckthorn. digestívum). cholagogum. organické kyseliny. francúzsky: Nerprun purgatif. . Zberá sa v začiatkoch kvitnutia (jún—august). Predmetom zberu býva niekedy iba list — Folium agrimoniae. čs. Trochu sa mrví. Zberá sa celá nadzemná časť krátko pred kvitnutím a počas neho (máj—júl. ŘEŠETLÁK POČISTIVÝ REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Ker vysoký do 200 cm. 174. HVLP Species cholagogae Planta (cholagogum. Obdobie kvitnutia jednotlivých kvetov trvá však iba 1—2 dni. metabolikum. ktoré drogu znehodnocujú. svieže a zdravé listy. extrakt masážneho roztoku Herbadent (antiseptikum ústnej dutiny) a Herbadent ústnej vody. choleretikum). všeobecne dôležitý pre metabolizmus v živých bunkách) a flavonoidy.Rhamnaceae Nemecky: Purgier-Kreuzdorn. ale i vlastným. 178. 231. Vňať možno zväzočkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste. alebo aj pečeňových i žlčníkových poruchách a pri piesku či kamienkoch v žlčníku i obličkách. stomachikum. chránené pred svetlom a pri skladovaní častejšie kontrolovať. Zrelé plody sú čierne kôstkovice. Sušia sa v tenkých vrstvách rozostreté v tieni. relatívne veľa amidu kyseliny nikotínovej (PP-faktor. Listy má protistojné. pri umelom teple sa nesmie prekročiť 35 °C. rusky: . Na kúpele a obklady sa používa teplý odvar niekoľko ráz denne. kvitnúce a hojne olistené. 241. 167.treba ich skladovať v dobre zatvorených obaloch. Thé Salvat (choleretikum. Rastlina je nedokonale dvojdomá. ako kloktadlo pre spevákov aj rečníkov. 210. Obe drogy ľahko vlhnú . Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. so stonkami do hrúbky 5 mm a s malým množstvom plodov. Cutisan čajoviny (dermatologikum — omývanie kožných defektov).REPÍK LEKÁRSKY denne.2 %). glykozidove viazanú horčinu. španielsky: Espina cervina. 175. užíva sa 1 kávová lyžička na pohár vody v odvare alebo v zápare — pije sa 2—3 x Čajoviny č. 234. silicu (0. Voňavé kvety so zelenkastými korunami sú usporiadané do riedkych vrcholíkov. Pomer zosušenia je 3—4 : 1. nepravidelnou korunou. Materiál je mierne náchylný na zaparenie. Rešetliakovité . cholagogum). antipelagrický. maďarsky: Varjútóvis benge. čepele okrúhle až elipsovité. Je medonosný. variť 5 — 6 minút a precediť). Repík sa opeľuje cudzím peľom. 170. na okraji drobno pílkovité. ako prísada do kúpeľov pri únave a vo veterinárnej medicíne pri niektorých ochoreniach zvierat. Vňať repíka je predovšetkým adstringens. resp. Zvonka sa dávkujú 1—2 polievkové lyžice na 2 poháre odvaru. cholekinetikum). Droga tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species cholagogae — žlčopudná čajovina. s riedkou. Vňať obsahuje katechínové triesloviny (asi 5 % ) . Boldogran granuliek (choleretikum. predovšetkým koni. 211. Droga sa najčastejšie používa ako zvieravý a sťahujúci prostriedok pri kataroch žalúdka a čriev spojených s hnačkami. droga sa balí aj do záparových vrecák.

čím vznikajú mierne laxatívne prejavy. V ľudových poverách sa rešetliak pokladal za prostriedok proti démonom a čarám. Pomer zosušenia je asi 3. je krušina jelšová — Frangula alnus Miller. s tmavou čiernomodrou šťavou a sladkastohorkou chuťou. Šťava sa využívala aj pri liečbe podagry. Ľahšie odlíšiteľnou prímesou sú bobule zobu vtáčieho . Rešetliakové majú aj inú anatomickú stavbu (napr. Preto je 249 . ostnitý. no teplota nesmie prekročiť 45 °C. dnes označovaný ako Paliurius australis. Vyskytuje sa na vápencoch. Droga pochádzajúca z plodov napadnutých plesňou (Puccinia coronata) je jedovatá.krušinové napred sčervenejú potom černejú.). Už v 9.Ligustrum vulgare L.REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Rastie ako typický xerofyt na suchých a teplých svahoch. ktorý rastie na podobných stanovištiach. Príbuzným druhom. Vedecký názov rastliny vychádza z gréckeho rhamnos. ktorý vo vyšších dávkach spôsobuje poruchy trávenia. Celá rastlina obsahuje účinné antrachinóny a antranoly (voľné i glykozidove viazané). glukofrangulín. ktoré veľmi dráždia sliznice a pokožku). úplavicové hnačky a lokálne silné dráždenie. Thoms).5 : 1. Kôstkovičky rešetliaka bývajú najprv zelené. materiál sa vopred očistí od zvyškov listov i konárikov. do výšky 1000 m. Zberá sa na jar a suší sa bežným spôsobom. voľné emodíny. jantárová a jej vápenná soľ). aby sa nepočarilo dobytku. Preto sa májové konáriky dávali nad dvere stajne. stor. Suší sa v tenkých vrstvách na tienistom a dobre vetranom mieste. emodínové glykozidy. kempferol). Kôra obsahuje aj antrachinónové deriváty. lebo antrachinóny pôsobia priamo na peristaltiku (pohyby) hrubého čreva. stor. Nie je však vhodná ako náhradka za krušinovú. V staršom liečiteľstve sa najčastejšie uplatňovali zrelé čerstvé alebo sušené bobule (v mnohých liekopisoch boli v minulosti oficinálne). Lepšie sa suší umelým teplom. preháňať (pre laxatívne vlastnosti kôstkovíc). Ďalej sú prítomné flavóny a flavónové glykozidy (kvercetín.r. prečisťovať. pôsobí dávivo a zapríčiňuje aj črevné koliky (prevládajú v nej redukované antróly a antranoly. Druhový prívlastok catharticus je z gréckeho kathairein = čistiť. v riedkych kroviskách a svetlých lesoch. jej plody sú takmer štandardnou prímesou medzi rešetliakovými. Plody — Fructus rhamni cathartici seu Spinae cervinae u nás nie sú oficinálne. Všetky rastlinné časti môžu slúžiť ako purgans. sa používali vo veterinárnej medicíne. lebo jej laxatívne účinky sú asi päťnásobne slabšie. Upozorňoval však. potom sčernejú . saponínové glykozidy. V slávnom receptári južného Walesu z 13. organické kyseliny (napr. embryo je priame a majú viacej hroznovito usporiadaných exkrečných buniek v oplodí a i. Čerstvé bobule dodnes využíva homeopatia. Recept na taxatívny sirup spomínal aj Matthiolus. Pri žuvaní rešetliakových plodov sa sliny farbia modrasto až modrohnedo (nie zelen- kastohnedo ako pri krušinových). oleoides . Podľa Fluckigera primát v liečebnom využití kôstkovíc patrí Severanom. Zriedka je predmetom zberu kôra — Cortex rhamni cathartici (Spinae cervinae). pretože sa pokladal za druh opisovaný Dioskoridom. Čerstvá kôra je však veľmi silné laxans. Zber zrelých plodov sa robí ručným odtrhávaním v septembri až októbri. tiež však ramnokatartín. sčasti aj diantróny. Možnosť návyku na drogu je pomerne malá. ako obsahuje krušina jelšová. sacharidy a vitamín C. frangulín. prečisťujúci sa zaviedol do medicíny. Theofrastos a Dioskorides ním označovali rozličné druhy dnešných rešetliakov alebo krušiny. čo sa však neskôr ukázalo omylom. Staroveký rhamnos bol asi Rh.. teda takmer tie isté látky. Meddygon Myddvai možno sa dočítať o varení sirupu z bobuľovej šťavy a medu ako o „otváracom" sirupe. že môže vyvolať zúrivosť. ale vďaka prispôsobivosti aj na neutrálnych a mierne kyslých horninách od nížin po podhorský stupeň. zriedka kôra (Geiger. R.

pobrežné kroviská a vlhké lesy do nadmorskej výšky 1000 m. Egrešovité — Grossulariaceae (Lomíkameňovité — Saxifragaceae) Ľudovo: ríbezle. kvitne v apríli až júni. lebo môžu vyvolať dávenie alebo dráždiť črevnú sliznicu a zapríčiniť jej krvácanie. s chaluhou bublinatou. Obdobie kvitnutia trvá 8—10 dní. Pokusne sa zistilo. Ríbezľa Listová droga (Folium ribis nigri) podlieha ČSN 86 6435: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté listy Listy napadnuté hrdzou Iné časti rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I.a tobôž čierne . Používa sa najmä v detskej praxi (dávka: 1—3 lyžičky). Pestuje sa v záhradách ako ovocina. V pohári studenej vody sa 8 hodín maceruje zvyčajne 10 g (2 lyžičky) plodov. čierna. V ľudovom liečiteľstve plody slúžia aj ako diuretikum alebo metabolikum. Plody sú šťavnaté čierne bobule. Inak zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička plodov na šálku záparu . Menšie kultúry sú v severozápadnej Európe. Rešetliak má i technický význam. v prírode si volí vlhké až mokré stanovištia. Čajovina č. Stanovené dávky sa však nesmú zvyšovať. 8 10 4 2 13 12 . smradľavý rybíz Nemecky: Schwarze Johannisbeere. Listy má stopkaté. Vedecké pomenovanie druhu Ribes L.vhodná aj na dlhšie užívanie. 196. 5 5 2 1 13 10 II. Podobné druhy sú pestované ríbezle — r. kto poukázal na liečivosť čiernych ríbezlí. španielsky: Casis. Výluh sa pije nalačno večer alebo ráno. Ríbezľa čierna je jednou z hlavných ovocných kultúr ZSSR. Prof. Spomedzi všetkých ríbezlí je včelársky najcennejšia práve r. V niektorých liekopisoch je oficinálny sirup pripravený z čerstvých plodov. Wittstein si ich tiež vysoko cenil. striedavé. rašeliniská. s 3—5 lalokmi. že výťažky z plodov pripravené za studena sú účinnejšie ako výluhy pripravené za tepla. petraeum Wulf. že stopky a listy sa kedysi používali ako náhradka za čierny čaj a plody na prípravu sirupu.pijú sa 2 šálky denne. a i. lebo iný hmyz s krátkym sosákom nedosiahne na dno čiašky. Tvrdé drevo slúži na jemné rezbárske výrobky a bobule na prípravu sýtej maliarskej zelene (Succus viridis) alebo krycej žltej farby. krušinovou kôrou a s vňaťou ligurčeka a benedikta lekárskeho. V antike sa nespomínajú ríbezle ani egreše. pochádza vraj z arabského ribaš 250 (označenie pre kyslé plody niektorých ríbezlí). skalná. RÍBEZĽA ČIERNA Ribes nigrum L. na okraji pílkovité. Roku 1882 konštatoval.. Ribes rubrum L. ktorej kalichy a listy nemajú žľazy a do zberaného materiálu nepatria ani divorastúce r. R. kvetom bazy čiernej. červená. anglicky: Black Currant. taliansky: Cassis. dlaňovité. francúzsky: Cassis. Včajovinách proti tučnote tvoria častú zložku napr. bol lekár Peter Forestus (+l579). Ríbezle všeobecne . ráno a večer pred jedlom. ktorú využívajú najmä včely. pretože majú domovinu v Ázii a Európe. Žltozelené kvety tvoria riedke ovisnuté strapce. Z 1 lyžičky čajoviny na pohár vody sa pripravuje macerodekoktum (pije sa cez deň po dúškoch).majú hodnotnú medovinu. Mohli však byť známe. Prvý. rusky: RYBÍZ ČERNÝ RÍBEZĽA ČIERNA Ker vysoký až 200 cm. — r. maďarsky: Fekete ribiszke (egreš). s chlpatými konármi.

Olej mal u gréckych lekárov najčastejšie externé použitie. Aj plody napomáhajú látkovú premenu a sú zdrojom vitamínov. V miernom pásme so zimnými mrazmi je jednoročnou bylinou. nanajvýš z dvoch tretín kríka. Olej získaný lisovaním za tepla a extrahovaný z výliskov je menejhodnotný a možno ho použiť iba na technické účely. kozmetikum (na vlasové prípravky. aby sa odstránili toxické lektíny — toxalbumíny. taliansky: Ricino. magnézia a i. 156. Pestuje sa v mnohých formách a odrodách (aj forma s tobolkami bez ostňov).75 % silice (hlavnou zložkou je asi cymol). pri starostlivosti o riasy a pri výrobe mydiel). zvyčajne jún—júl). čierna je z celého rodu lekársky i potravinársky najcennejšia. Dávkuje sa: 1 kávová lyžička na šálku záparu. Frakcia mastných kyselín oleja obsahuje acylglyceroly kyseliny ricinole251 . HVLP s prísadou listov sú čajoviny Betulan (diuretikum. V svetoznámom Ebersovom papyruse sa spomínal ako purgans. Záhonom s vysadeným ricínom sa údajne vyhýbajú krty. Mliečnikovité — Euphorbiaceae Nemecky: Ricinus Wunderbaum. 70. Aj v stredoveku sa vnútorne ojedinele aplikoval. francúzsky: Ricin commun. vitamín C a minerálne soli bóru. Zber sa robí ručne. Pupene obsahujú až 1 % silice. Jeho svetová produkcia je asi 0. najlepšie umelým teplom v sušiarni alebo na peci. Olej sa lisuje z olúpaných semien za studena. Ľudovo sa používa najmä ako močopudný prostriedok. Droga má výrazný osobitný pach a chutí nevýrazne. 4000 pred n. Vylisovaný surový olej sa musí ešte prevariť s vodou. preto býva súčasťou jarných bylinných kúr. keď už ker odkvitol. Podľa Plínia dostal pomenovanie z l