VYDAVATEĽSTVO OSVETA

Rukopis posúdili Prof. RNDr. PhMr. Vladimír Homola Prof. Ing. Peter Kovács, DrSc. Doc. RNDr. Karel Rada, CSc. Na diele spolupracovali MUDr. Ladislav Ježek (kontrola fytoterapeutických údajov) RNDr. PhMr. Fila Machovičová (kontrolné metódy)

© Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek, CSc, 1988 Illustrations © akad. maliar Jindřich Krejča, 1977

OBSAH
Predhovor VŠEOBECNÁ ČASŤ Liečivé rastliny v živote človeka . . Zber a sušenie liečivých rastlín . . Skladovanie, triedenie, balenie a preprava drog Obsahové látky liečivých rastlín a drog Jedovaté rastliny Použitie liečivých rastlín ŠPECIÁLNA ČASŤ Agát biely Alchemilka žltozelená Archangelika lekárska Arnika horská Asparágus lekársky — špargľa . . . Balota čierna Baza čierna Baza chabzdová - chabzda .... Bazalka pravá Bedrovník aníz Bedrovník lomikameňový Bedrovník väčší Benedikt lekársky Betonika lekárska Blen čierny Blyskáč jarný Bolehlav škvrnitý Borák lekársky Borievka obyčajná Borovica horská kosodrevinová — kosodrevina Borovica lesná — sosna Bôľhoj lekársky Brečtan popínavý Breza previsnutá Bršlen európsky Brusnica čučoriedková - čučoriedka Brusnica obyčajná Cesnak cibuľový - cibuľa kuchynská Cesnak kuchynský Cesnak medvedí Čakanka obyčajná Čiernohlávok obyčajný Deväťsil lekársky Divozel veľkokvetý Divozel sápovitý Drchnička roľná Dub letný Dub zimný Durman obyčajný Ďatelina lúčna Fazuľa záhradná Fenikel obyčajný Fialka trojfarebná Fialka roľná Fialka voňavá Graciola lekárska Gypsomilka metlinatá Hadomor (hadí mor) španielsky . . Hamamel virgínsky Hlaváčik jarný Hlaváčik letný Hlaváčik jesenný Hloh obyčajný Hloh jednosemenný 51 52 53 54 56 57 58 59 61 62 63 64 66 67 68 69 70 72 73 74 75 77 78 79 80 81 82 84 85 86 88 89 90 91 91 93 94 94 95 96 98 99 100 100 101 103 104 105 106 107 107 107 109 109 11 13 23 24 27 30 7 Hluchavka biela Horčinka horká Horec žltý Chmeľ obyčajný Chren dedinský Ibiš lekársky Ihlica tŕnitá Imelo biele Jablčník obyčajný Jahoda obyčajná Jarabina vtáčia Jaseň štíhly Jastrabina lekárska Jesienka obyčajná Kapsička pastierska - pastierska kapsička obyčajná Kapucínka väčšia Kapusta čierna Horčica biela Karbinec európsky Klukva močiarna Kocúrnik obyčajný Komonica lekárska Konopnica žltkastobiela Konvalinka voňavá Kopytník európsky Koriander siaty Kosatec nemecký Kosatec florentský Kosatec bledý Kostihoj lekársky Kotúč poľný Kôpor voňavý Krasovlas bezbyľový Krtičník hľuznatý Kručinka farbiarska Krušina jelšová Krvavec lekársky Kuklík mestský Kuklík potočný Kukurica siata Kýchavica biela Kyjanička purpurová Lastovičník väčší Levanduľa úzkolistá Lieska obyčajná Ligurček lekársky Lipa veľkolistá Lipa malolistá Lipkavec marinkový Lišajník dubový Lobelka tabaková Lomikameň zrnitý Lopúch väčší Lopúch menší Lopúch plstnatý Luskáč lekársky Lyžičník lekársky Ľan úžitkový Ľubovník bodkovaný Ľuľkovec zlomocný Ľuľok sladkohorký Majorán záhradný Mak siaty Mak vlčí Materina dúška - dúška materina . Materina dúška obyčajná - dúška tymianová Mäta kučeravá Mäta pieporná Medovka lekárska 111 112 113 115 116 117 119 120 121 122 124 125 126 127 129 130 131 131 132 134 134 136 137 138 139 141 142 142 142 143 144 145 147 148 149 150 151 152 152 153 155 156 157 158 160 161 162 162 164 165 166 167 168 168 168 169 170 171 172 173 174 176 177 178 179 180 182 183 184 Medvedica lekárska Moruša čierna Moruša biela Mrkva obyčajná Mrlik dobrý Mrlík voňavý Mydlica lekárska Náprstník červený Náprstník vlnatý Nátržník husí Nátržník vzpriamený Nechtík lekársky Nevädza poľná Očianka Rostkovova Oman pravý Orech vlašský Ostrôžka poľná Ostružina černicová — černica . . . Ostružina malinová — malina . . . Ovos siaty Pagaštan konský Pakost smradľavý Palina abrotská — p. božie drievko Palina dračia Palina obyčajná Palina pontická Palina pravá Pamajorán obyčajný Papraď samčia Paprika ročná Parasca väčšia Pestrec mariánsky — silybum mariánske Petržlen záhradný Pivonka lekárska Plavúň obyčajný Pľúcnik lekársky Pľuzgierka islandská Podbeľ liečivý Praslička roľná Prietržník holý Prietržník chlpatý Prilbica modrá Prútnatec metlovitý Prvosienka jarná Prvosienka vyššia Púpava lekárska Pupenec roľný Puškvorec obyčajný Pýr plazivý Pyštek obyčajný Rasca lúčna Rebarbora dlanitá Rebríček obyčajný (myší chvost obyčajný) Rebríčkovec (paruman) spanilý — rumanček rímsky Repík lekársky Rešetliak prečisťujúci Ríbezľa čierna Ricín obyčajný Rimbaba obyčajná Rozmarín lekársky Rumanček pravý Ruta voňavá Ruža galská Ruža šípová Saturejka záhradná Sedmokráska obyčajná Senovka grécka Skorocel (chmelík) blškový .... 186 187 187 188 190 190 192 193 194 195 196 198 199 200 201 203 204 205 206 208 209 210 211 212 213 214 215 216 217 219 220 221 222 223 225 226 227 228 230 231 231 232 233 234 234 236 237 238 240 241 242 243 244 246 247 248 250 251 252 253 255 256 258 259 260 261 263 264

Skorocel (chmelík) piesočný . . . . Skorocel kopijovitý Sladič obyčajný Sladovka hladkoplodá — sladké drievko hladkoplodé Slamiha piesočná Slez lesný Slez maurský Slez nebadaný Slnečnica ročná Smrekovec opadavý Srdcovník obyčajný Starček obyčajný Stavikrv pieprový - horčiak . . . . Stavikrv vtáčí Šalvia lekárska Šalvia muškátová Štiav lúčny Tekvica obyčajná Topoľ biely Topoľ čierny Topoľovka ružová — ibiš ružový . . Trnka obyčajná — slivka trnková .

264 265 266 267 269 270 270 270 272 273 274 276 277 278 279 280 282 283 284 284 285 286

Turanec kanadský Túžobník brestový Vachta trojlistá Valeriána lekárska Veronika lekárska Veronika potočná Vlkovec obyčajný Vratič obyčajný Vŕba biela Vres obyčajný Vresovec šrvorradý Yzop lekársky Zádušník brečtanovitý Zbehovec plazivý Zeler voňavý Zemedym lekársky Zemežlč menšia Zemiak — ľuľok zemiakový . . . . Zimoľub okolíkatý Zimozeleň menší Zlatobyľ obyčajná Železník lekársky Žihľava dvojdomá — pŕhľava dvoj-

288 289 290 291 293 293 294 295 296 298 298 299 300 301 302 303 304 305 307 308 309 310

domá Žihľava malá - pŕhľava malá ... Žindava európska Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Stručný slovník medicínskych výrazov Literatúra Slovenské odborné názvy liečivých rastlín Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Slovenské ľudové a hovorové názvy rastlín České odborné názvy liečivých rastlín Latinské názvy liečivých rastlín . . Latinské názvy drog Oficiálne a ľudové indikácie . . . . Škodlivé účinky drog a následky po ich požití Vecný register

311 311 313 315 337 368 369 371 372 376 378 382 386 391 393

Preto pri hľadaní niektorých údajov bude záujemca musieť siahať i po starších vydaniach tohto Atlasu. v niektorých prípadoch uvádzame v zátvorke aj staršie. Hlavné požiadavky ČsL 4 sme zaregistrovali. Pribudlo i niekoľko nových rastlín. Oproti predchádzajúcim vydaniam sme podstatne rozšírili receptár čajovín pripravovaných z liečivých rastlín. ktorými prechádza slovenské. české i latinské názvoslovie rastlín. Veríme. Z technických. Keďže botanická terminológia zatiaľ nie je celkom ustálená. ešte nevžité odborné názvy rastlín. ale zmeny vo výrobnom programe československých HVPL sa už nedali dôsledne zachytiť. Bratislava 1988 7 . prípadne nové. cudzokrajných a menej dôležitých liečivých rastlín. pri ktorých moderná veda potvrdila významné liečivé účinky. čiastočne aj praktických príčin sme však vyradili väčší počet chránených. Pokroky vo farmakognózii a príbuzných vedných odboroch si vynútili úpravu a aktualizáciu všeobecnej aj špeciálnej časti tohto monografického diela. že vykonané úpravy pomôžu zvýšiť praktickú hodnotu a použiteľnosť nového Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov.PREDHOVOR Tretie vydanie Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov prichádza do rúk čitateľa v prepracovanej podobe. V treťom vydaní tohto diela sa odrážajú aj zmeny.

.

Preto vznikla osobitná kasta čarodejníkov. Dávnoveký človek si dobre všimol. z ktorej. 11 . nie sú nijaké písomné záznamy. Na Blízkom i Ďalekom Východe jestvovala skutočná lekárska veda už dávno pred zrodom antickej vzdelanosti. menej na látkach živočíšneho a minerálneho pôvodu. ktorí mali hlbšie znalosti o rastlinách. To isté dokazujú staroindické pamiatky a archeologické doklady o mezopotámskej kultúre Babylončanov. Takmer každodenne sa v najrozličnejších podobách dostávajú na náš stôl ako potraviny. ale nevedecké. V ľudovom liečiteľstve sa ich používa asi 800. Verilo sa. Aj staroegyptská kultúra umožnila vznik dobre organizovaného lekárstva. Ich vzťahy k okolitému prostrediu sú pevné. lebo je v ňom i nános pavedeckých prvkov. Z rozsiahlych vedomostí Egypťanov čerpala Európa počas celého stredoveku bez toho. zeleniny. tým mocnejšie účinky sa pripisovali liečivej rastline nesúcej jej meno. Toto učenie — nazývané signatúra plantarum. strukovín. Každý výraznejší zásah do biologickej rovnováhy krajiny prináša podstatné zmeny v jestvujúcich rastlinných spoločenstvách. žeby k nim bola pridala niečo podstatné. rastliny so žltými kvetmi sú vhodné proti žltačke atď. Základy homeopatickej liečby (z gréckeho homoios — podobný) položil lipský lekár Samuel Hahnemann (1755 — 1843). hlavné druhy obilia. Hoci ľudové liečiteľstvo dalo ľudstvu veľa cenných liečivých rastlín (rumanček. že tieto vlastnosti sú darom nadprirodzeného ducha sídliaceho v rastline. ktoré vychádza zo zásady: slabé dráždenie (nízka dávka liečiva) povzbudzuje životnú činnosť. ako dosvedčujú staré čínske letopisy. malo vysokú úroveň už niekoľko tisícročí pred naším letopočtom. V Európe rastie asi 1 000 druhov liečivých rastlín. Už starovek diferencoval terapiu: contraria contrariis (protichodné protichodným) a similia similibus (rovnaké rovnakým). pôvod mnohých domácich zvierat a kultúrnych druhov rastlín ostane azda navždy zahalený tajomstvom. Vo svojej prirodzenej poverčivosti predpokladal. čím bola táto bytosť váženejšia. Pri výbere liečebného použitia sa ľudová logika opierala najmä o tvar rastliny alebo niektorej jej časti. spravidla božskej alebo aspoň nižšej mýtickej bytosti. korenia. signatúra rerum — je síce historicky zaujímavé. Na úsvite historického obdobia už vidíme v rukách ľudstva všetky najdôležitejšie prostriedky obživy: kultúrne rastliny. krmovín. Preto sa na podporu vedeckosti homeopatie koncom minulého storočia zaviedlo Ardtovo-Schulzeho pravidlo. Aj liečivosť bylín sa vykladala z rozličných hľadísk: predovšetkým pôsobilo meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa. Mnohé lieky prejavujú veľkú závislosť od dávkovania. Súbor starovekých vedomostí o liečivých rastlinách nebol malý.LIEČIVÉ RASTLINY V ŽIVOTE ČLOVEKA Rastliny sprevádzajú človeka od kolísky po hrob. prípadne mu prospieť iným spôsobom. nadmorskú výšku a iné faktory. mätu a mnohé iné). že rastliny ho môžu živiť a liečiť. rozličnými magickými spôsobmi sa uchádzali o priazeň ducha rastliny a prinášali mu dary a obete. antická civilizácia vyrástla z veľkých a základných predhistorických objavov kultúrnych rastlín. Vývoj botaniky oddávna išiel ruka v ruke s vývojom lekárstva. lipový kvet. Liečivé rastliny tvoria v prírode ustálené spoločenstvá viazané na určité stanovište. neraz aj vymiznutie niektorých rastlinných druhov. domáce zvieratá. ktoré sa využívajú na liečbu. Čínske lekárstvo. stredné ju podporuje. Podľa homeopatického chápania možno chorobu liečiť malými dávkami takého liečiva. Neskôr ich funkciu — vrátane liečiteľských úloh — nahradili kňazi. Súborne sa nazývajú alopatia (z gréckeho allos — iný a pathos — choroba). že rastliny s mečovitými listami hoja sečné a bodné rany. ktoré vo vyšších dávkach u zdravého človeka vyvoláva príznaky podobné ochoreniu. pochopiteľne. Tieto liečebné postupy sa usilujú vyvolať v tele obranný proces liečivými látkami opačného účinku. technické i liečivé rastliny. Ich pestovanie bolo miestami dokonca veľmi intenzívne a pokročilé. Modernejšie sa uplatňuje preventívna liečba zameraná na predchádzanie chorobám. Medikamentózna liečba v minulosti spočívala predovšetkým na liečivých rastlinách. Nespokojnosť s výsledkami alopatických liečebných postupov v minulom storočí viedla k založeniu homeopatie. silné brzdí a veľmi silné celkom ruší. Liečba rastlinami čiže fytoterapia môže byť kauzálna (zameraná na príčiny chorôb) alebo symptomatická (zameraná proti príznakom chorôb). treba ho veľmi kriticky prehodnocovať. geologický podklad. s úzkym vzťahom k náboženstvu a tradíciám. pretože najväčšie a najzákladnejšie objavy a vynálezy sa udiali pravdepodobne v neolite (v mladšej dobe kamennej). Preto nás nesmie zarážať ono magické šero sprevádzajúce starú medicínu hlboko do stredoveku. mnohé slúžia na technické účely a početná je aj skupina rastlín. dodnes zakorenené v ľudovom liečiteľstve. ktorá vychádzala zo zásady similia similibus curantur — rovnaké možno liečiť rovnakým. v európskej oficiálnej medicíne vyše 300 (aj s cudzokrajnými) a v našej asi 150.

ktoré používa väčšinou v čerstvom stave na prípravu rozotieraných preparátov alebo výťažkov. Vychádza totiž najmä z liečivých rastlín. učenia o signatúre.Zmodernizovanú homeopatiu možno chápať ako formu podnetovej liečby. Túto skutočnosť musí mať čitateľ stále na zreteli. . Vo fytoterapii sa uplatňujú názory ľudového liečiteľstva. Na homeopatii je sympatická zásada dôkladného lekárskeho vyšetrenia a presnej diagnózy. Vo všeobecnosti sa však homeopatická liečba odmieta pre nedostatočnú vedeckú podloženosť. Vo fytoterapii tvorí akýsi spoj medzi ľudovým liečiteľstvom a vedeckou medicínou. Často sa nekryjú. ktorá v tele podporuje tvorbu vlastných protilátok (na rozdiel od substitučnej liečby. Vo fytoterapii sa možno seriózne oprieť spravidla len o indikácie založené na kritickom vedeckom výskume a overené modernou oficiálnou medicínou. Liečivé rastliny a ich obsahové látky sú prírodného pôvodu. prípadne sú vo výslovnom protiklade. alopatie i homeopatie. Preto sa pokladajú za najprirodzenejšie liečivá. V ľudovom liečiteľstve sa často zlučujú indikačné oblasti zo všetkých foriem terapie. pri ktorej sa do tela vpravujú hotové obranné látky).

Tieto izolované čisté obsahové látky rastlinných drog možno ďalej spracúvať na liečivá. ktorá je určená obsahovými látkami. sa vyrobili mnohé syntetické látky vyvolávajúce miestne znecitlivenie (lokálne anestetiká). môže poskytnúť asi polovicu až dve tretiny. Zvyčajne sa 13 . Na území Slovenska sa v druhohorách utvorili vápencové substráty a vulkanická činnosť v treťohorách zasa zmiernila reliéf tektonických zlomov a pokryla ich svojimi vyvrelinami. nevyznačuje sa priveľkou vlhkosťou alebo suchom a vyhovujúca je i dĺžka slnečného svitu. rumanček. list čučoriedky. prípadne celosvetovým nedostatkom. stáva sa stále viac priemyselnou surovinou. Ich prieskumom sa zaoberajú celé vedné odbory (farmakognózia — náuka o prírodných liečivách. ON). resp. j. t. Sušená liečivá rastlina. ktoré priaznivo ovplyvňujú vegetáciu. Preto nemá letné ani zimné tepelné extrémy. že zvyšok tvoria rastliny dovážané z tropických alebo subtropických oblastí. než majú umelé (syntetické) látky. repíková vňať. Pri chemickom spracovaní možno izolované látky zbaviť niektorých vedľajších záporných účinkov. ktoré sú výslednicou zložitých životných (biochemických) pochodov a v istom štádiu vývoja sa ukladajú buď v celej rastline. podľa indiánskeho šípového jedu kurare lieky spôsobujúce svalové ochabnutie (svalové relaxanciá v chirurgii) atď. ktoré sú zárukou jej akosti. a tým aj konštantného liečebného efektu. alebo sa vyrába synteticky). ako je lipový kvet. Pre vegetáciu — liečivé rastliny nevynímajúc . chinínu. ktorých celková syntéza by bola príliš nákladná (napr. Je síce pravda. ale napriek všetkému sa dostávame do nepríjemnej situácie: v exporte nás ohrozujú štáty.).normy (ČSN. na ktorých sa neskôr mohli utvoriť úrodné pôdy priemernej zrnitosti. preto treba na ňu dnes hľadieť trochu inak ako kedysi a prísne dbať na jej požadovanú kvalitu. Pre každú drogu sú preto predpísané hodnoty jej kvality . vňať materinej dúšky. petržlenový koreň. v prípade morfínu. niektoré hormóny zo saponínov a rozličné farmaká z alkaloidov námeľa). podmienenou najmä spomínanými slovenskými prírodnými podmienkami. Egypt) a ktoré nám cenovo konkurujú. podľa saligenínu mnohé látky s protireumatickým pôsobením. podľa morfínu látky mierniace bolesť (centrálne analgetika). extraktov a pod. no hoci sa napríklad r. Z niektorých sa poloumelo vyrábajú ďalšie liečivá. Spotreba liečivých rastlín (najmä na priemyselné spracovanie) podstatne stúpla a stále stúpa. alebo len v niektorých jej častiach. ergobazínu.). droga. príp. ale stále stúpa ich priemyselné upotrebenie. pričom sú tu možnosti a predpoklady aj na export kvalitných rastlinných drog. Niektoré nákupné ceny sa preto veľmi výhodne upravili. prípadne rozšíriť škálu ich priaznivých účinkov. farmaceutická chémia . tinktúr. alebo po dôkladnom preskúmaní chemickej skladby slúžia ako modelové látky pri výrobe rovnako účinných syntetických látok (napr. že ich výroba by bola nehospodárna. od severovýchodu sucho a od severozápadu zasa priveľkú oblačnosť. V tomto diele sa pri mnohých drogách uvádzajú i požiadavky platných noriem. ako je to napr. OD LIEČIVEJ RASTLINY K DROGE Podmienkou použiteľnosti rastliny na liečenie sú vhodné obsahové látky. alebo preto. zemežlče a ďalšie drogy. aby každý zberač vedel určiť správny spracovateľský postup. obsiahnutého v listoch koky. chránená pred vetrami prinášajúcimi od severu veľké mrazy. Z asi 300 druhov drog „každodennej potreby". Maďarsko.ZBER A SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Slovensko je mierne hornatou krajinou s rozmanitým geologickým zložením. V niektorých druhoch dočasne obstojíme iba tradične dobrou kvalitou našich drog. takže pri rozumnom zbere by sa nemali dať vyhubiť. a tie podmieňujú aj ich terapeutické upotrebenie. Podľa kokaínu. Takmer celá krajina sa rozprestiera na južnom úbočí Karpát. kvet bazy čiernej a divozelu.). a to iba preto. Rastliny možno upotrebiť priamo čerstvé. ešte stále chýbalo asi 300 000 kg pre domácu potrebu (výroba liečivých čajovín. Množstvom a druhovou rozmanitosťou rastlín by sa teda Slovenská socialistická republika mohla stať výhodnou surovinovou základňou na zakrytie spotreby liečivých drog na domácom trhu.má veľmi vhodné podmienky. digitoxín a i. papaverín a efedrín sa môže izolovať z rastlín. a to v produkčnom množstve. kde je zber lepšie organizovaný (Bulharsko. čo je však obvykle dosť ťažké. kvalitné šípky. žihľavy. ergotamínu. ktoré sú bezpodmienečnou zložkou európskych priemyselne vyrábaných farmaceutických prípravkov (hromadne vyrábaných liekov). čučoriedkové plody. hyoscyamínu. Kvalitu drog určujú predovšetkým obsahové látky. Juhoslávia. Mnohé liečivé rastliny a drogy sú stálou surovinou na izoláciu obsahových látok s menšou jedovatosťou. ergotoxínu a srdcových glykozidov (strofantín. a má aj priaznivé klimatické podmienky. Na Slovensku rastie asi 200-250 všeobecne uznávaných druhov liečivých rastlín od nížinných pásem až po alpínske hole a skaly. Chýbali a chýbajú nám (i pre možný vývoz) bežné liečivé rastliny — drogy. 1969 u nás vykúpilo najviac liečivých rastlín za posledných 50 rokov. stavikrvu vtáčieho. Slovensko je bohaté na vodné pramene. a tým nadmerné zrážky. že priame používanie liečivých rastlín je na ústupe.náuka o syntetických liečivách a i.

Obdobie zberu liečivej rastliny nemožno voliť náhodne. vňať mäty piepornej. vápnom. Skúsenosti ukázali. Ak sa rastlina na stanovišti riadne vyvíja. že najvýhodnejším spôsobom jednoduchého konzervovania. 4. Čerstvo zozberané rastliny tvoria liečivú biologickú surovinu — sušením sa z nej stáva droga. pôsobenie pár alkoholu na zozberaný materiál. lebo v čase silného slnečného žiarenia sa silica stráca. spôsob skladovania drog (a ich preprava). U nás sú to napr. Apretácia rozhodne nesmie ísť na úkor kvality drogy. napr. čerstvé semená pagaštana konského (Aesculus hippocastanum). Inokedy je zasa apretácia — fermentácia bezpodmienečne potrebná. 3. Keďže čerstvá rastlina ani droga obvykle nemávajú stále. lebo jej pôvodné obsahové látky majú dávivý účinok. inulín. príp. a preto sa miestami (v NDR. chladné leto. homeopatia používa na prípravu liečiv prevažne čerstvé rastliny. Na zastavenie takýchto zmien sa vypracovali rozličné metódy. konštantné množstvo obsahových látok. aby sa pri ňom príliš nezmenili práve tie látky. NSR a i. j. Čerstvá biologická surovina sa musí čím skôr spracovať. kvitne a pod. pretože každé môže mať inú terapeutickú šírku. Nie je prípustná napr. prípadne látky s najvýraznejšími liečebnými účinkami možno izolovať a uplatniť ako čistú substanciu. jednotlivé obsahové látky sa izolujú a až potom sa používajú na prípravu liekov. Niekedy treba rastlinu pred sušením upraviť. samozrejme. pretože má svoje vedecky opodstatnené dôvody a napr. lúpať. OBDOBIE ZBERU LIEČIVÝCH RASTLÍN Obdobie zberu liečivých rastlín záleží na tom. spôsob sušenia nazberaného materiálu (príprava drog). napr. lesné plody a huby nakupované Jednotami. nerovnaké uplatnenie (napr. O aplikácii vhodnej formy a spôsobe užívania rozhoduje lekár na základe diagnózy. kriedou a pod. Čerstvé rastliny majú vedecky opodstatnené použitie v terapii. 2. stabilizované sušením. začiatok kvitnutia.. silica a mentol izolovaný zo silice). Takto možno pochopiť nevyhnutnosť zberu zásobných orgánov — koreňov a podzemkov v jeseni. po vytvorenie drogy. fermentované laxatívny. ktoré podmieňujú liečivosť. nasadenie kvetných púčikov. sliz či 14 . posledný faktor je síce prvoradý. Drogu možno zasa použiť v terapii priamo.). ktoré sa musí robiť odborne. ktorý dostane chorý. Ako opačný prípad možno uviesť tymianovú vňať a jej uplatnenie pri liečení čierneho kašľa — efektívne pôsobí len celý komplex obsahových látok čerstvej drogy. z ktorých sa pripravujú lieky. v istom ročnom či mesačnom období. že aj tvorba obsahových látok v nej prebieha normálne. značí celú fázu úpravy biologickej suroviny až do konečného komerčného štádia. Celý pochod úpravy materskej rastliny na drogu a napokon na liek. Mechanické časové zadelenie podľa kalendára nemusí vždy súhlasiť s vývojom rastlinných orgánov (neskorá jar. preto sa niekedy výslovne zakazuje. zmrazovanie pri nízkych teplotách čiže lyofilizácia a i. bieliť. Napríklad náprstníkové listy (Folium digitalis) pri zbere za slnečného dňa a popoludní majú zaručene vyšší obsah srdcových glykozidov než zrána. najmä ak obsahujú rezervné látky (škrob. preto ho kladieme na záver. ktoré však nemožno uplatniť v bežnej domácej praxi (napr. Anglicko). aj na zbere „za mesačnej noci na sv. osobitným spôsobom rozložiť obsahové látky. tvorbu plodov atď. nepovoľuje sa bielenie ibišového koreňa kysličníkom síričitým. všetko ostatné boli povery. ale priamo závisí od predchádzajúcich. pre korene horca. Časová závislosť zberu je ešte užšia. dá sa predpokladať. droga a obsahová látka izolovaná z nej často majú v liečiteľstve rozličné. pretože liečebne účinné obsahové látky sa v nich nijako nemenia. Sušená liečivá rastlina — droga má obsahové látky konzervované. Jána" čosi bolo — ľudová múdrosť tušila vtedy maximum obsahových látok. rozkrajovať. pri kôre krušiny. tuhá zima atď.). t. Liečivá rastlina ako celok. Problematike preto venujeme osobitnú kapitolu.konzervujú takým spôsobom. jednotlivé izolované zložky sú oveľa menej účinné. je v priamej závislosti od obsahových látok. obsahové látky liečivých rastlín (drog). rastie. alebo niektoré zo súboru obsahových látok samy osebe majú výhodnejšie liečebné uplatnenie. Súbor týchto prác pomenúvame apretácia. je sušenie. napr. Zber sa dá vytýčiť časové. prípadne ešte presnejšie: vzhľadom na vytváranie. Orgány s obsahom silice zasa treba zberať neskoro popoludní. obdobie zberu liečivých rastlín a sám zber. Sušenie je teda veľmi zodpovedná úloha a môže nám celkom znehodnotiť námahu spojenú so zberom. Lekár takisto posudzuje vhodnosť liečiva rastlinného či živočíšneho pôvodu alebo umelo vyrobeného. Preto sa často budujú továrne priamo pri pestovateľských plochách (oba nemecké štáty. vývoj niektorých jej orgánov. podľa citlivosti účinných látok voči teplote. ak sa liečivé obsahové látky tvoria v listoch. ktorý možno vždy a všade uplatniť. kedy je v nich alebo v niektorom ich orgáne maximum účinných obsahových látok.) nakupujú aj čerstvé rastliny. lebo inak v nej začnú prebiehať nežiadúce zmeny obsahových látok. ako liečivo. Tie musia ostať zachované i v drogách. Problematika sa dá zosumovať do štyroch základných faktorov: 1.

a tým aj finančný príjem. Gottwald): a) cena za 1 kg sušenej drogy.60 Kčs 13. Ak ešte nemáme skúsenosti. podzemky (rhizomata) alebo hľuzy (tubera) zvyčajne vykopávame v jeseni. kde by sa zaparili a znehodnotili. ktoré na ne pôsobia. Vo všetkých prípadoch je to za sucha. až potom sa pustíme do väčšieho zberu.—Kčs 4. kde si vyžiadame platný nákupný cenník a poinformujeme sa o možnostiach odpredaja (možno dohodnúť aj iné druhy. Rentabilita zberu sa dá vyrátať na základe troch faktorov (ako správne radí skúsený zberač O. koreň s obsahom rezervného inulínu je zasa výhodné vykopávať v jeseni.— Kčs 22. do čoho sa robí zber. požičaní obalov atď. Zberáme rastliny čisté.50 Kčs 90. b) hodinový výkon. ktoré sa vyskytujú hojne v okolí. Ako príklady možno uviesť prepočet za poldenný zber (4 hodiny): Zberaná časť Bylina Cena za 1 kg drogy (1977) list 1 kg 12.00 4: 1 5.silicu).00 3. ZBER LIEČIVÝCH RASTLÍN A LESNÝCH PLODOV Ak nám ide o zber liečivých rastlín na odpredaj.—Kčs Púpava koreň s vňaťou 1 kg 12. Pri zbere nesmieme nikdy zabúdať. dáme si vopred overiť a v nákupni ohodnotiť predbežnú vzorku drogy a jej kvalitu. Kvety a listy trháme väčšinou ručne. v cenníku neuvedené). Všeobecne možno uviesť.00 5: 1 Po overení faktov si vyberieme 2 — 3 dobre známe druhy. navštívime pred zberom niektorú z nákupní. Rátanie: množstvo nazberané za 1 h delíme zosychacím pomerom a podiel vynásobíme nákupnou cenou za 1 kg drogy. Výsledkom je odmena za 1 h práce v korunách.00 6: 1 Zber v kg za 1 h (priemer) Zosychací pomer Rentabilita zberu 1 h v Kčs 4 h v Kčs 12.— Kčs Ihlica tŕnitá koreň 1 kg 17. treba vykopávať na jar. pretože vtedy je v ňom najviac horčín. ako korene (radices). ktorý sa zberá pre obsah horčín. a na tie sa zameriame. Púpavový koreň s vňaťou. listy (fólia) a vňať (herbae) tesne pred plným rozkvitaním kvetov na rastline. t. kvety bez stopiek.— Kčs Hloh list s kvetom 1 kg 12. pretože čím krehkejší je materiál. rozhodne však nie do igelitových vrecák. používame preto hrebene.50 3: 1 9. Jednou 1S . nenapadnuté škodcami a v predpísanom období.80 Kčs Podbeľ 5.— Kčs Ľubovník vňať 1 kg 10. treba zvážiť jeho rentabilitu a vopred si pripraviť miesto na sušenie. Mechanizácia zveľaďuje výsledky zberu.—Kčs 40. tým šetrnejšie musíme s ním zaobchádzať a negniaviť ho. že jednotlivé časti sa zberajú v čase plného rozvoja: plody (fructus) a semená (semina) v začínajúcej sa až dokonalej zrelosti. Podzemné časti možno dávať do vriec. Starší a dospelí pri zbere nesmú jesť a piť (fajčiť). zber čerstvého materiálu v kg. ako je kapacita sušiacej plochy (o týchto problémoch hovorí ďalšia kapitola).70 Kčs 54. I keď je zber našou záľubou.— Kčs 14.15 Kčs 56. Zber jedovatých rastlín je deťom do 14 rokov zakázaný. zdravé. Nemožno zberať viac.—Kčs 48. podzemné časti.— Kčs 10. odosielaní. priestorom zapadnutým popolčekom a pod. pri slnečnom počasí. že rastlinný materiál bude slúžiť ako liečivo. j. Veľmi dôležité a často rozhodujúce je. Pri každej rastline treba poznať charakter obsahových látok a zhruba i vplyvy. kvety (flores) pred ich úplným rozvinutím. vyhýbajme sa preto znečisteným prašným miestam. Iba tak možno vždy získať z rastlín hodnotné drogy. c) zosychací pomer sušiaceho sa materiálu.5 : 1 2. ale nadzemné zásadne do košov alebo debničiek. zásadne sa nesmú súčasne zberať nejedovaté a jedovaté rastliny. vňať režeme kosákom alebo nožom (iba bylinné časti) a podzemné časti vyrypujeme rýľom. kosáky a kosy a pod.

lebo plody zvyčajne dozrievajú postupne. posed dvojdomý (Bryonia dioica). agáta. zmrazenú dreň i ďalšie výrobky. že sa nič nemôže stať. vína. Šípky a borievky zberáme do lubkových alebo prútených košíkov. Baza červená (Sambucus racemosa). bobuľky má poukladané akoby na okrúhlom tanieriku. Podobné bobuľky má zemolez obyčajný (čes. lebo z nich vyteká cenná šťava (lepšie sú neopraskané smaltované nádoby). ktorý rastie v podhorskom pásme. vitamínov. plesnejú. plody netlačíme a nestriasame. černíc.zaparujú sa. Osobitnú kapitolu pri zbere tvoria lesné plody a huby. Na zber jahôd. spojené až po dve spolu. brusníc. ktoré sa u nás stali v posledných rokoch veľmi hľadanými surovinami. džemy. Jeho príbuzný je popínavý okrasný ker zemolez kozí (ľudové ruža z Jericha . Dodatočným vyberaním lístia. kvasia i hnijú. kde môže niekto iný po nás o pár dní zberať ďalej. brusníc a čučoriedok sú najvhodnejšie prepravné obaly (tzv. Plody zbavujeme nečistôt už pri zbere.50 kg čerstvých kvetov. nie je síce jedovatá. patria k nim plody prudko jedovatého lykovca (Daphne mezereum). Slúžia ako výhodný vývozný artikel potravinárskeho priemyslu a umiestia sa v každom množstve i na domácom trhu. najmä za priaznivých poveternostných podmienok. Aj keď sme z tejto stránky veľmocou. kvety rumančeka. kokorík. prvosienky. Vňať možno sušiť v neveľkých zväzkoch (snopčekoch). Domáci i zahraniční spotrebitelia si obľúbili ich nenapodobiteľnú chuť i vôňu. čučoriedok. uvedené údaje sú len orientačné. preto ich treba čím skôr dodať do nákupne. vňať prasličky. listy vratiča 1. jahôd. Naše varovanie vychádza zo skutočností. Občas sa vyskytujú stredne ťažké otravy plodmi zemolezu čierneho (Lonicera nigra). Pri zbere malín a černíc sú však nevhodné. rôsoly. závažným. než horúce slnko plody rozohreje. Slnkom rozohriate alebo mokré plody skôr podliehajú skaze. často trvalým poškodením obličiek a krvavým močením. prípadne za černice. ibiša. divozelu či nevädze. ríbezle čiernej. Pri zbere si počíname opatrne — neničíme porasty a dávame pozor na hady. ktorý rastie v záhradách i lesoch a kvitne skoro zjari.75 m2. nezabúdajme však na menšie deti. Skúsený zberač môže na ploche veľa získať. listy podbeľa 3 m2 a listy maliny alebo ostružiny 3. Proti zapareniu je odolný napr. Jeho polopriesvitné karmínové plody sa i veľkosťou podobajú ríbezľovým. ihličia. chuťou i vôňou. Z lesných plodov (malín. Počas parných dní sa zber začína skôr. šípok i borievok) vyrábame znamenité kompóty. ČERVENÉ A ŽLTÉ JEDOVATÉ BOBUĽKY pripomínajú ríbezle a brusnice. Už 5 — 6 bobuliek spôsobuje u detí veľmi ťažkú otravu. tymianu. vresu. sirupy. Lesné plody zberáme zásadne do čistých nádob. kališných lístkov. ktorá sa prejavuje krvavými hnačkami. takže ich predaj z roka na rok stúpa. 0. s ktorými sa stretávame na detských klinikách. klesá obsah cukrov.Lonicera caprifolium). Ak ich necháme dlhší čas na kope.5 m2). áron škvrnitý (Arum maculatum). zimolez pýŕitý — Lonicera xylosteum) — bobuľky sú vždy na stopke. Všetky lesné plody veľmi rýchlo podliehajú skaze . Jedovaté plody má i konvalinka. ktorá má husté strapce červených bobuliek. tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). Zberáme systematicky. list jahody. teda i na menej výhodných miestach. menia sa farebne. Špeciálne poznámky k jednotlivým lesným plodom sa uvádzajú pri ich materských rastlinách. Preto sú vhodné na zácvik zberačov-začiatočníkov. nezrelých plodov a iných prímesí sa plody rozmliaždia. ba i kalina obyčajná (Viburnum opulus). kvet rumančeka 0. zaparia sa (podobne ako veľa iných druhov). čo je veľká strata a národohospodárska škoda.25—0.50—1 kg čerstvých listov a 1—2 kg čerstvej kôry alebo koreňov. ale ani jedlá. Aj v nich — podobne ako v drogách — prebieha biologické znehodnocovanie. ale až po oschnutí rannej rosy alebo dažďovej vody. ľul'ok žltý (Solanum luteum). ZÁVEREČNÉ VAROVANIE PRI ZBERE LESNÝCH PLODOV Pri zbere lesných plodov a záhradného bobuľovitého ovocia sme si istí. kvet myšieho chvosta 1 m2. lubkové koše) alebo prútené košíky — sú vzdušné a plody v nich dlho vydržia ako čerstvé.z prvých zásad zberača je: materiál sa nesmie zapariť! Veľmi citlivé sú napr. Pri sušení ostatného zozberaného materiálu sa na 1 m2 zmestí asi 0. ani zďaleka nevieme uspokojiť konzumentov. ČIERNE A MODRAVÉ BOBUĽKY si možno zameniť najmä za čučoriedky či čierne ríbezle. pastierskej kapsičky. Obaly a nádoby nikdy nepreplňujeme.5 m2. Podľa prepočtov lekárnika K. Otrava sa prejavuje 16 . Branca sa pri sušení 1 kg čerstvého materiálu vyžadujú väčšmi odstupňované plochy (kvet vratiča 0. hluchavky. hoci každý rok ostáva v našich lesoch tisíce ton nevyzberaných lesných plodov i húb.5 m2. Pravdaže. konopnice alebo jablčníka.

Zriedka spôsobuje otravu aj samorastlík klasnatý (Actaea spicata). zemedym. vracaním. 17 . zemežlč. hnačkami a dráždením obličiek. najmä na suchých hrudách. pľúcnika. a to tiež v hustých porastoch. Uväzuje sa podľa potreby okolo pása. pletie a pod. nechtík. na hornom okraji vystužené všitým drôtom (priemer 2 — 3 mm) a s metrovými pásikmi (popruhmi) našitými v každom hornom rohu. srdcovníka. s prišitými dvoma pásikmi z tenšej kože na hornej strane a s jedným na dolnej. kapsár. k boku. alchemilka. rebríček a i. podbeľ. ľubovníka. Pri odrezávaní materiálu nožom odrezané rastliny berieme vo zväzkoch druhou rukou. II uplatní výhodne v porastoch zarastených inými rastlinami. brusníc. jahody. III). slamiha piesočná a i. prvosienka. kde treba pracovať kolenačky (vysadzovanie. IV). plátna. Pri zbere nízkych porastov (sedmokráska. V). vlčí mak. marinky. vachta. Z náradia používaného pri bežnom zbere liečivých rastlín (rozličné nože. kvetov (hloh. prietržník a pod. nátržníka husieho. zber nožom „pod palec" je vlastne zber jednou rukou. Nevyhnutné je aj pri zbere liečivých rastlín. v ktorých dopravujeme materiál domov.jednoducho všetko a všade.) a všade. Ak nemožno uplatniť zber kosákom „pod rukou". ktorý sa uplatňuje v nízkych a poliehavých porastoch. Plody takisto pripomínajú čierne ríbezle. Skvalitníme tým zber a za rovnaké časové obdobie nazberáme viac ako rukou. Otrava má podobný priebeh ako pri lykovci. dosť vysoká bylina so strapcom čiernych bobúľ. trávou a pod. kde niet miesta na postavenie košíka. L).). vachty a vratiča (obr. Zberá sa tak pupenec roľný. II).. Zber „pod palec" sa Obr.). I zatváracími špendlíkmi (obr. listy maliny. vratič a pod. III Obr. Vyššia racionalizácia zberu sa dá docieliť aj nacvičením určitého spôsobu zberania — napr. malina. vŕšky vresu. Tak zberáme napr. ktoré vyvolávajú otravu s podobným priebehom ako lykovec. ktoré často bývajú osobitnou špecialitou rutinovaného zberača. šírka 45 cm). VŠEOBECNE O ZBERAČSKOM NÁRADÍ Pri každej pracovnej činnosti spravidla potrebujeme vhodné náradie. obr. sčervenenín kože a rozšírením zreničiek. ostružina. ďalej vňať rebríčka. slabšej kože alebo zo silonového tkaniva (hĺbka asi 50 cm. (Pri opise špeciálneho zberačského náradia sa opierame o návody skúseného zberača O. Zber kosákom „pod rukou" je vlastne prežínanie. pamajoránu a tiež listy skorocelu. zlatobyle. napr. V mnohých prípadoch je však výhodné mať pri zbere príslušné vrecko (tzv.). Zámenou za čierne ríbezle vznikajú aj otravy bobuľami ľuľka čierneho (Solanum nigrum) a brečtana. (obr. prasličku. s otvormi na zapnutie gombíkov na pracovných nohaviciach. kosák. čučoriedok. Takisto zriedkavé sú otravy plodmi vranieho oka (Paris quadrifolia). Dobre sa uplatňuje ako príručný obal pri oberučnom zbere plodov (šípky. listov (brusnica. . trnky a pod. možno ich upevňovať aj Obr.) je azda zbytočné robiť osobitné nákresy a opisy. vňatí menšieho vzrastu alebo iba vŕškov a pod. ktorý rastie v záhradných plotoch aj v lesných húštinách. pyštek a i. konvalinky. pyšteka.) Pri zbere nikdy nesmieme zabudnúť na zberné obaly. kde sa nedá použiť kosák (obr. č. ušité z juty. jablčníka. cez rameno a pod. zvyčajne je vhodný zber hrotom kosáka. Častejšou príčinou otráv sú jedovaté plody posedu bieleho (Bryonia alba). no pridružujú sa i horúčky. stavikrv vtáčí.hnačkami. modro oinovatenými bobuľami umiestenými medzi štyrmi veľkými listami. žihľavy. osvedčujú sa chrániče na kolená z penovej gumy (hrubej asi 3 -4 cm) a miery podľa vlastných kolien (asi 20 x 15 cm). stavikrv vtáčí. zlatobyľ. týmto spôsobom sa dobre zberá najmä vňať v čistom a bohatom poraste. čučoriedka. Otrava sa prejavuje zúžením zreníc. Účelnejšie je vyobrazenie menej známych a osvedčených nástrojov. materinej dúšky. Gottwalda. jednoduchý hrebeň na rumanček a pod.).

V Hrebeň na prvosienku a bôľhoj: Na zber prvosienky sa najlepšie osvedčuje hrebeň s násadcom. vnútorné hrany vidlice sú ostro nabrúsené. bôľhoj a. úborov nevädze.Obr. Obr. VII Obr. slamihy. Nástroj sa úspešne uplatňuje pri zbere šípok. IX 18 . VIII Obr. (obr. šírka 8 cm. VI Obr. Krajčírske alebo záhradnícke nožnice so zásobníkom: Zásobník je vyrobený zo slabšieho plechu a prinitovaný na pravé strihacie rameno nožníc. arniky a rimbaby starčekobstej (obr. Vyrypovač listových ruží: Šírka vidlice je asi 4—5 cm. sedmokrásky a parumanu spanilého (obr. kvet prvosienok.5 cm. na vnútornej strane majú brúsený plechový pásik. VI). VII). stavikrv vtáčí. široký asi 1 — 1. Hroty sú prehnuté. Vyrypovačom zbierame napr. podbeľa. Celková dĺžka nástroja je asi 30 — 35 cm. dĺžka násadca asi 75-90 cm. pupenec roľný. výška 6 cm. pastiersku kapsičku. list púpavy. IV Obr. Hrebeňom sa zberá napr. prietržníky a pod. DÍžka hrebeňa je asi 20 cm. VIII). Nity nesmú prekážať v strihu.

XIII Na približovanie nedostupných konárov a ich pridŕžanie používame hák na tyči so slučkou. (obr. spojených navzájom ľahko porušiteľnou väzbou. Sysľovkou sa dobývajú korene ľuľkovca zlomocného. na zber šípok. stavikrv (hadí koreň). Zo živej sústavy hmoty sú ako prvé zasiahnuté najlabilnejšie látky. vyrobená z dobrej ocele (staré perá z nákladného auta) a s pevnou násadou. ligurček. terapeuticky cenné glykozidy. XIII). archangeliku a pod. Napr. hlohu. z aglykónu a cukru. lopúchy. na dobývanie koreňov kuklíka mestského alebo stavikrvu či nátržníkov je vhodná tzv. je vhodný napr. DÍžka tyče je asi 1. Sysľovka je pomerne ťažká motyka. vyhovuje im najmä vodné prostredie (a ono v rastline je a má pre činnosť enzýmov priaznivú kyslú reakciu) a určitá teplota. mrkvu. moria nôžka (česky „muří nôžka"). kde je práca veľmi namáhavá a normálnym rýľom nemožná. SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Sušenie je druhý faktor. valeriány. V okamihu oddelenia zberanej časti sa preruší spojenie orgánu s celým telom rastliny a začínajú sa rozkladné procesy — odumieranie a vädnutie. Úzky rýľ sa uplatňuje pri vykopávaní menších kolovitých koreňov.5 m (obr. celková dĺžka náradia je asi 30 — 40 cm (obr. dĺžka násady asi 70—90 cm a šírka rýľa okolo 8 cm.5-2. Kopáč je dlhý asi 15—20 cm a má polovičnú šírku. XII Obr. ktorého priebeh zasa určujú svojím charakterom obsahové látky rastliny. XI Obr.5 — 2 m (obr IX). prítomné enzýmy začínajú pôsobiť veľmi rýchlo. DÍžka rýľa je asi 25 cm. Používa sa na vykopávame koreňov v tvrdej pôde. Úzkym rýľom vykopávame napr. ihlicu tŕnistú. X). (obr.Obr. budované z dvoch zložiek. čiernej bazy a pod. X Obr. XI). DÍžka násady je 1. Štvorhrotové oceľové hrable (alebo hák) na podzemky puškvorca majú krajné nožovité háky s ostrím a obidva vnútorné majú kruhovitý profil. ibiša atď. Na vykopávame koreňov sa uplatňuje niekoľko typov nástrojov. Šírka hrablí je asi 30 cm a hroty merajú 10—12 cm. Vzdialenosť hrotov je okolo 3—4 cm. XII). archangeliky. medzi ktoré patria napr. oman. Aby sa 19 .

Môžeme si ich ľahko urobiť sami. Pridajme si k tomu spomínané skutočnosti a doplňme: zberajme len toľko. akosti a ďalšími akosťami veľmi skoro uhradí náklady spojené so zariadením sušiarne. že sa latky. ktoré nesú krov (obr. Obyčajne už rozdiel medzi cenou I. využijú ako horná opora pre liesky (obr. napr. lebo chlpy zachytávajú zvyšky drog a ďalšia droga sa nimi potom znečisťuje. XV). napr. vždy zmodrejú). na ktorých sú zavesené škridlice. XV ich činnosť zastavila. nie však na slnku). lebo spôsobujú rozklad či denaturáciu liečivých obsahových látok. t. v kôlni a inde. Vo voľnej prírode treba sušiť asi 1 m nad zemou. čím je povala vzdušnejšia. v miestnosti asi vo výške 50 cm (aby vzduch prúdil aj odspodu a aby materiál nevlhol). keď sa rastlina vo všetkých svojich častiach pri pokuse o ohnutie láme. nazývaný fermentácia. Liečivé rastliny sa najlepšie sušia na tzv. bezprašné a dobre vetrané. nie však pri vysokých teplotách. Miestnosti musia byť upravené.Obr. Výnimky z tohto pravidla sú zriedkavé (slezové kvety . takže ťažko vysloviť všeobecné pravidlo: poznáme prípady nevyhnutnosti vysokých teplôt (sušenie čajovníkových listov na bežný čierny čaj — pozri cudzokrajné drogy). V prípade potreby nám v nákupni poradia. teda sušiť tak. XIV). a pribijeme klinčekmi so širokými hlavičkami. väčšinou škodlivé pôsobenie enzýmov. kde je para). aby si sušený materiál (droga) zachoval pôvodnú farbu. Teplotu sušenia určuje charakter obsahových látok. ibiš. Vzdialenosti medzi nimi by mali byť aspoň 20 cm. koľko môžeme ihneď po zbere usušiť. Napriek týmto úskaliam by sme si mali vytýčiť hlavnú zásadu: sušiť čím rýchlejšie. Textil na okraji zahneme. Vhodne sa dajú využiť aj zvislé stredné trámy na povale. aby sa nedrobila. vhodná hrúbka líšt je 1. v obytných miestnostiach. Jutovina nie je vhodná. kde sa práve takto rozložia obsahové látky s nežiadúcim dávivým účinkom. výhodou je. Ak nemáme 20 . na zakladanie a ošetrovanie kultúr. pri dobrej výmene vzduchu (nie v miestnosti. aby sme museli manipulovať s ostatnými. neobídeme sa bez nej najmä pri zbere (pestovaní) drahších drog. však nemôže bez ujmy prebehnúť pri horcovom koreni a sladkom drievku. Obvyklé rozmery liesok bývajú 80-100 cm x 100-120 cm. Samozrejme. že jednotlivé liesky možno zasúvať a vyberať bez toho. papierovú tkaninu alebo organtín. príp. aby sa nestrapatil. treba čím rýchlejšie odpariť vodu. XIV Obr. rastliny so silicou. Potrebujeme iba niekoľko líšt (latiek) a zopár metrov riedkeho nie chlpatého textilu. na povale. aby lieska bola riedko vypletená motúzom (silonom).Flos malvae. XVI a XVII).2-2 cm x 2-4 cm. Pri nízkych teplotách zasa sušenie trvá veľmi dlho. Sušíme v tieni. Všetky časti rastliny dodávame do nákupne celé. tým lepšie rastliny schnú. odosielanie drog do nákupne. neobracajme pri tom zbytočne drogu. začať čo najskôr so správnym a rýchlym sušením. Vo všeobecnosti sú vysoké teploty pri sušení nevhodné. rozrezané alebo rozdrvené drogy sa nenakupujú. Rohy liesok možno spevniť kovovými uhlami. Takýto usmernený rozklad obsahových látok. lieskach (obr. j. Na sušenie vňatí stačí. ako zvýšiť akosť drogy. Krušinová kôra sa môže užívať až po ročnom skladovaní alebo po hodinovom zahrievaní pri teplote 100° C. pôvodne ružové. archangeliku (pri teplote do 30 — 35° C. Sušiareň v podstreší možno zariadiť lieskami tak. pričom sa predlžuje rozkladné. balenie. rýchlo treba sušiť horcový koreň. čisté. Na prednú spodnú stranu krovového trámu pribijeme druhú latku a tá nám poslúži ako spodná opora liesky. S lieskami možno manipulovať priamo v prírode na mieste zberu alebo doma. ale aj so slizom. Sušenie sa končí. Pokojné zimné obdobie je priam určené na to. Pomalé sušenie — a to i na slnku — je možné pri krušinovej kôre (Cortex frangulae). aby sme ho využili na zariadenie lacnej sušiarne. ZARIAĎME SI SUŠIAREŇ Od včasnej jari do neskorej jesene treba využiť každý pekný deň na zber a ďalšiu manipuláciu s materiálom — sušenie.

alebo tam. kvet bazy čiernej. pivonky. Pri sušení sa z rastlín odparuje voda. hluchavky bielej. XVIII Obr. kde prirodzené teplo nestačí. Pri sušení možno využiť i kôlne. XIX). nerobí toto sušenie osobitný problém. Výhodný je najmä pre háklivé drogy s obsahom slizu alebo pre kvetový materiál. prípadne s latkovými podložkami. Je výhodné tam. XVI Obr. XVII Obr. Sušenie pri umelom teple prebieha rýchlejšie a nezávisí od počasia. urobíme si jednoduchý stojan na liesky. lebo váha liesok i so sušeným materiálom nepresahuje niekoľko kilogramov. Sušenie vňate si spravidla nevyžaduje liesky. Medzi jednotlivými radmi výpletu sa odporúča medzera asi 40 cm. navyše sa dá regulovať. vystačíme s drôteným alebo silonovým výpletom.Obr. oprieme ho o stenu nad vykurovacím telesom a možno na ňom sušiť (obr. Údaje o osobitných priemyslových a etážových sušiarňach uvádza príslušná odborná literatúra. XIX dosť dlhé latky. alebo pomocou kovových závesov (obr. čo je dosť nevýhodné. Stojan môže byť dvojitý (ako maliarsky rebrík) a potom možno sušiť z obidvoch strán. Konštrukcia nemusí byť veľmi pevná. XXI). možno sušiť niektoré časti rastlín kombinovane: najprv v prievane a potom dosúšať horúcim vzduchom. XVIII). Doma sa niekedy musíme uspokojiť s dosúšaním na peci alebo na sporáku (keď sa prestalo kúriť. návody môžu byť iba rámcové. alebo na kolíky (obr. postavíme medzi trámy náhradné stĺpiky (drúčiky). Maximálna teplota pri tomto spôsobe sušenia sa zvyčajne pohybuje medzi 40-50° C. Pri jednotlivých častiach rastliny je po usušení takýto úbytok pôvodnej hmotnosti: semená 20 % vňať 75 % kôra 50 % listy 80 % korene 60 % kvety 85 % 21 . divozelu a i. Tak sušíme napr. Manipulácia si však vyžaduje prax. Medzi drôtmi či latkami má byť odstup okolo 20 cm. Liesky v nich vešiame buď opísanými spôsobmi. pričom sa ich hmotnosť znižuje o 20 až 85 %. Ak chceme získať tovar výbornej kvality. kde sa pracuje s väčšími množstvami (napríklad na plantážach). stodoly a iné vzdušné zastrešené priestory.) Ak sme si zhotovili liesky. Pri použití kovových závesov však jednotlivé liesky nemožno vymieňať.

Pozor na nebezpečenstvo ohňa! . Nikdy nesmieme zabúdať. podľa možnosti opláchneme (najlepšie prúdom tečúcej vody. očistíme ich kefkou. aby do nich nemali prístup domáce zvieratá. navlečieme na povrázky a v prievane sušíme. a to každú podzemnú časť osobitne). rozostrieme na liesky alebo. Drogy často napádajú škodcovia. Sušiarne musíme udržiavať v úplnej čistote a dbáme. a preto musíme dbať.. Strasieme z nich zvyšky hliny. XX Obr. preto pred začatím zberu musíme sušiace priestory a liesky asanovať. aby sa navzájom nemiešali. ak sú hrubé. neprepadávali na seba cez liesky a pod. podzemky a hľuzy. aby nenabrali na seba cudzie pachy. že drogy sú liečivá. Možno na to upotrebiť u nás vyrábané prípravky. Počas sušenia možno na ten istý účel použiť dymiace tablety.Obr. pozdĺžne prerežeme. XXI Rozdielny je aj čas sušenia jednotlivých rastlinných častí v prirodzených podmienkach (bez použitia umelého tepla): Dĺžka sušenia Počet dní v lete Počet dní na jar a v jeseni Kvety 3—8 8—14 Rýchlo schnúce listy a vňať 3—6 10—14 Pomaly schnúce listy a vňať 10—14 14—21 Korene 14 21 Najťažšie sa sušia podzemné časti — korene.

rozličné druhy roztočov. po nasypaní drogy zalepených leukoplastom. Niektoré drogy veľmi často napáda hmyz. vopred vyhlásené ceny. Menšie množstvá sa preto najlepšie skladujú v nahriatych plechovkách. starú zásobu nemiešajme s novou — radšej ju vysypme. Zásadne nebalíme počas dažďa alebo sparných dní (pri daždi vlhnú. Všeobecne drogám škodí vlhko. čím ušetríme miesto a znemožníme prístup drobným domácim škodcom. chybné. Jutové vrecia zašívame navrchu v smere. uvádzame ich pri každej rastline osobitne. Na ich prechodné uskladnenie potrebujeme suchú. Preto ju radšej skladujeme v dobre uzavretých obaloch. ako sú cudzie prímesi (iné časti materskej rastliny. Drogy majú predpísané určité kvalitatívne normy. zmes drog rozličnej kvality sa zasa hodnotí cenou najnižšej prítomnej akosti. môžu obsahovať zárodky škodcov. ako aj časti napadnuté hmyzom (škodcami). črvotočov a pod. ale na druhej strane sa ľahko zapráši alebo inak znehodnotí. Ak chceme drogy odosielať. nepoužívame vlastné obaly. ktoré za rok spotrebujeme. takže pre ne sú predpísané ročné výmenné lehoty (= exspiračná lehota). Osobitné skladovacie predpisy uvádzame na patričnom mieste pri jednotlivých rastlinách. Každú drogu treba pred odoslaním oprášiť — týka sa to najmä koreňov a vňate. aby sa dalo zaviazať. Najpríhodnejšie obdobie je včas ráno. púpavy lekárskej.SKLADOVANIE DROG. Odbyt a predaj drog býval prv ťažší . má odbyt zabezpečený. rumančeka a trnky obyčajnej. v sparne sa niektoré druhy veľmi ľahko drobia). kvety divozelu veľmi ľahko vlhnú. čo tam nepatrí. lipy. Drogu do vriec dobre natlačíme (asi 6—8 kg na vrece). Najväčším nepriateľom uskladneného usušeného materiálu je vlhko. Z týchto príčin sa usilujeme drogy ihneď po zbere odoslať do nákupne a zbytočne ich doma neskladovať. takže ich treba skladovať osobitne prísne. Drogy s osobitým príjemným či nepríjemným pachom ukladáme do sklených alebo plechových nádob. silné slnečné svetlo a priveľké kolísanie teploty. vrece zahneme dovnútra tak. na koreň valeriány treba sitá s okami 2 x 2 mm. ktoré nám na požiadanie zašle nákupňa. neodporúčame ich skúšať — takúto drogu treba zničiť. aby nezvlhli. Skontrolujeme. Tovar skladovaný v nepriehľadných obaloch treba často kontrolovať a každú chybu okamžite odstrániť. Tovar nebalíme do vriec alebo škatúľ z potravín. Do nepriedušných nádob však možno dávať len dokonale usušené drogy. K tejto problematike vyšla čs. Existujú síce aj všeobecne platné predpisy. prach a hmyz. ako sú jutové či papierové vrecia. I keď existujú isté možnosti záchrany mierne poškodených a škodcami napadnutých drog. Niektoré drogy (napr. preto oddeľujeme aj drogy rozličnej akosti. Kto zberá podľa štátneho plánu. Do vreca vložíme zoznam odosielaných drog (konsignáciu) a svoju adresu. ďateliny. Nedosušené drogy počas prepravy splesnejú a nákupňa ich odmietne. ale aj koreň lopúcha. Tovar na odosielanie sa balí do vriec. Na tento účel možno prerobiť sýpku. V prípade väčších množstiev sa odporúča suchú drogu ponechať na kope vysokej 30—50 cm aspoň tri dni a až potom baliť na odosielanie. Vrecia objednávame pred hlavnou sezónou. komoru. treba ich vopred triediť. Každé vrece označíme adresou nákupne a odosielateľa. maku vlčieho.). silné svetlo. ako je zašité dno vreca. doprava.ceny kolísali a často nebolo možné tovar predať. zhnednuté a inak sfarbené alebo farebne zmenené časti. Dnes je hospodárenie s liečivými rastlinami plánované a tovar sa predáva za pevné. Skladovanú drogu buď voľne vysýpame na vhodnú podložku. Voľné skladovanie však nie je veľmi výhodné — droga sa dá síce ľahko kontrolovať. vzdušnú a čistú miestnosť. 23 . iné drogy a pod. list náprstníka) sa nedarí uchovávať ani pri prísnych skladovacích podmienkach. Treba sa vyvarovať zbytočného znečistenia aj pomrvenia drog. Stačia na to obyčajné sitá s rozmermi otvorov pre kvety asi 2 x 2 mm. čistá a bezprašná — vlhkú presušíme. Každý druh a časť rastliny musí byť vcelku a v osobitnom vreci. Z uvedeného možno vyvodiť: každú drogu treba skladovať veľmi starostlivo (aspoň podľa návodu) a na domácu potrebu sa musia zbierať také množstvá. ináč by splesniveli. Z bežného nákupného plánu medzi ne patrí napríklad kvet agáta. ale pre niektoré drogy nie sú dostačujúce. BALENIE A PREPRAVA Skladovanie drog zasa podstatne ovplyvňujú obsahové látky. ICH TRIEDENIE. alebo ju prechovávame v uzavretých obaloch. časť povaly atď. ktoré dobrú drogu počas prepravy znehodnotia. ak je jej menej. Ľahšie vrecia vešiame pod strechu. či je droga suchá. debny vyložené papierom či sudy. Tak napr. čím dostávajú nepeknú hnedú farbu a táto zmena prebieha na úkor obsahových látok. jedine mierne navlhnutie sa dá včasným presušením odstrániť. ríbezle čiernej a pestovaného ibiša lekárskeho. bazy čiernej. pre listy a vňať asi 3 x 3 mm. pre korene 3 x 3 mm až 5 x 5 mm. štátna norma týkajúca sa liečivých drog — ČSN 86 6002 (Úprava drog a ich balenie. Aj tu musíme byť vrcholne svedomití — drogy sú liečivá. označovanie. Drogy zvyčajne neodosielame do nákupne hneď po usušení. preberanie a skladovanie). potom zbavíme prachu (pozri úvod kapitoly) a odstránime z nej všetko. ďalej list podbeľa.

asi 10 %. lebo sa používajú aj v tomto atlase: 1. vydanie nášho liekopisu — ČsL 4). alkaloidy. 3. Oveľa menej vody je v zásobných podzemných orgánoch. Táto skupina tvorí premenlivý podiel v jednotlivých rastlinných druhoch čo do množstva i vzhľadom na svoju skladbu (uvádza sa v ČSN 86 6005 ako extrakt). cudzie organické prímesi — úlomky iných rastlín alebo iné organické látky. j. Ubikvitárne produkty sú rozšírené primerane tejto svojej funkcii (napr. V jej názvoslovnej časti sa uvádzajú viaceré pojmy. a tá sa žiada aj v prípade drog upotrebených priamo ako liečivo — liek. 1987 (v čase edičnej prípravy tohto Atlasu sa chystalo už 4. liehom alebo inými obyčajnými rozpúšťadlami. t. Ak skúmame rastlinné telo z hľadiska chemickej skladby v zmysle novšie uplatňovaného pojmu fytochémia (t. organické kyseliny. alebo fungujú ako zásobné látky (napr. Je vecou lekára. listy. Okrem liekopisu sa u nás zaviedli ešte československé štátne normy pre liečivé drogy . príp. ktorými sa droga znečistí pri zbere. S ohľadom na chemickú štruktúru ide tu o nízkomolekulové látky. škrob a bielkoviny). ktoré sú nositeľmi liečebného účinku. Šťavnaté a dužinaté časti obsahujú až 98 % vody. alkaloidy — zásadité látky obsahujúce v molekule viazaný dusík. prebytky primárnej látkovej premeny.). na vodu najchudobnejších. Tie zvyčajne podľa určitých znakov drogového materiálu rozlišujú pri každej droge tri akostné triedy. Ich účinnosť podporujú vedľajšie účinné obsahové látky. Primárne produkty sú dôležité pre udržanie života a v priebehu látkového metabolizmu môžu vystupovať aktívne (napr. metabolity). kvetné časti a dužinaté plody do 90 %. prípadne pomáhajú plniť iné dôležité funkcie v rastline (enzýmy). j. triesloviny a silice. Môžu byť zložkou každého rastlinného tela (ubikvitárne). Neúčinný zvyšok tvoria balastné látky. buničina a lignín). rozpustné v organických rozpúšťadlách 24 . enzýmy) alebo pasívne (napr. medziprodukty (nemajú veľký význam z terapeutického hľadiska) a tzv. rastlina si vytvára prepestrý súbor obsahových látok. Produkty látkovej premeny (metabolizmu) rastlín i zvierat sa zvyčajne rozdeľujú na dve skupiny: primárne a sekundárne. Drogy druhej.. 2. ktoré sa ukladajú ako zásobné látky (napr. Z druhotne (sekundárne) utváraných špecializovaných obsahových látok sú najdôležitejšie tieto: 1. alebo tvoria bunkovú štruktúru (celulóza. ako hlina. editio quarta (PhBs IV) z r. na izoláciu obsahových látok. Rátajú sa medzi ne funkčné súčiastky buniek (najmä enzýmy). Patria medzi ne napr. kamienky. tuky. anorganické prímesi — neorganické znečisteniny. kvety alebo byle v listovej droge). 1987. bielkoviny a pod.OBSAHOVÉ LÁTKY LIEČIVÝCH RASTLÍN A DROG Ako sme už zdôrazňovali. Z celej sústavy rastlinnej živej hmoty možno vydeliť ešte jednu skupinu obsahových látok. že sa skladá predovšetkým zo značného množstva vody. glykogén a i. ktorá sa dá vyťažiť extrakciou vodou. liečebný účinok drog podmieňuje ich akosť. iné časti materskej rastliny — všetky nepatričné časti materskej rastliny (napr. ktoré v rastline vznikli hlavne druhotne ako výsledok jej životných prejavov. na technické účely a podobne. ktorý platí od 1. aminokyselina fenylalanín je prítomná v každom živom organizme). Hlavný podiel bezvodého zvyšku — sušinu — tvoria potom chemicky zložité vysokomolekulové látky. tretej akosti sú určené na priemyselné spracovanie. ZÁKLADNÉ FYTOCHEMICKÉ ROZDELENIE OBSAHOVÝCH LÁTOK V RASTLINÁCH Ako teda vidno. Zvyšok sušiny tvoria minerálne látky.). piesok atď. vidíme. Ak drogu uvádza aj ČsL 4. ktorý potrebuje pre svoj život. Sekundárne látky sú substancie. Ich fytoterapeutická hodnota nie je však rovnaká. Nás z nich osobitne zaujímajú tie.ČSN. X. vydanie (ČsL 4) — Pharmacopoea Bohemoslovaca. 4. škrob. alkaloid strychnín iba v rode Strychnos). Všeobecné predpisy na skúšanie drog a liečivých rastlín uvádza ČSN 86 6005. úprave alebo preprave. Nachádzajú sa iba v obmedzenom okruhu rastlín (napr. resp. ktoré sa neodstránia pri zbere alebo úprave drogy. preto sú u nás vytýčené štátne normy pre liečivé drogy. platná od 1. ktoré si treba vysvetliť. aby počas liečby správne uplatňoval pôsobenie hlavných či vedľajších účinných obsahových látok. Tie. je oficiálna. Odborní pracovníci sú povinní poznať jeho obsah a riadiť sa ním. chémia rastlín). ktoré z hľadiska funkcie v rastline vytvárajú buď jej kostru (napr. ktoré sa dajú liečebne uplatniť. prvá akosť zodpovedá požiadavke ČsL 4. ktoré po spálení rastliny ostávajú ako popol. alebo sa vyskytujú len v úzko ohraničenom okruhu rastlín (špecializované). apríla 1965. ON. 4. ktoré sa vytvorili z primárnych špeciálne prebiehajúcimi látkovými premenami. V kôre jej býva asi 50 % a v semenách. strata sušením — hmotnostný úbytok vznikajúci sušením drogy za predpísaných podmienok. nazývame hlavné účinné obsahové látky. Uvádza ich najmä platný československý liekopis — v súčasnosti je to Československý liekopis.

teda na zlepšenie chuti do jedenia. horčiny . v minulosti nazývané vitamín F. v zelenine. inak aj cukry) — patria medzi najdôležitejšie látky zúčastňujúce sa na rastlinnom metabolizme. prvosienka. dodávajúce mu príslušnú osviežujúcu chuť (napr. Na bielkoviny sú najbohatšie semená. v rastlinnej ríši sa hojne vyskytujú aj iné k y s e l i n y v i t a m í n o v é h o c h a r a k t e r u. palmitovej a stearovej). obsiahnutý napr. slúžia na dráždenie kože (borovicový balzam). Bohatý obsah flavonoidov majú kvety bazy i trnky a ihlica tŕnitá. Rezervnou látkou je aj inulín obsiahnutý v astrovitých a zvončekovitých 25 . vetropudne (rasca). liečebne dôležité sú aj k y s e l i n y l i š a j n í k o v . éterické oleje (silice) — bezdusíkaté. ktoré sa ukladajú v rezervných orgánoch rastlín. chloroform atď. Ich liečebné použitie patrí výlučne do pôsobnosti lekára. chorobné zmeny na sliznici tráviacich ústrojov a poruchy nervovej činnosti). Pôsobia proti kašľu (napr. napomáhajú odkašlávanie.5 x viac než z rovnakého množstva glukózy. Napríklad spálením 1 kg ľanového oleja sa uvoľní 38 970 joulov. pôsobia močopudne a mierne preháňavo. flavonoidy — hojne rozšírené. Saponíny podporujú vstrebávanie iných. predovšetkým škroby. škoricovník atď. ľuľkovitých. Flavonoidy väčšinou nemajú vyhranené pôsobenie na organizmus. Rastlinné oleje či tuky sú väčšinou tekuté (napr. ide o vysokomolekulové zlúčeniny zložené z aminokyselín. u nás tvoria zložku liečebnej kozmetiky (krémy Neridé a Perilacin na výživu citlivej a suchej pokožky). z m i n e r á l n y c h k y s e l í n je najvýznamnejšia kyselina kremičitá. 2. je hojne zastúpená k y s e l i n a a s k o r b o v á .). známa skôr ako vitamín C. 3. kyseliny — rozdeľujú sa na niekoľko skupín. ale aj disacharidy (hlavne trstinový či repný cukor) a polysacharidy. Pre živé organizmy sú vysoko toxické.). a preto sú krvným jedom). ktoré slúžia väčšinou ako ochranné látky na povrchu rastlinných orgánov. Ďalšie špecializované obsahové látky sa uvádzajú pri jednotlivých liečivých rastlinách. Obsahuje ich napr. prítomné napr. bielkoviny — tvoria základnú zložku živej bunkovej hmoty. glykozidy — ďalšia skupina so značným zastúpením jedovatých obsahových látok. sacharidy (predtým nazývané glycidy. ktoré majú antibakteriálne účinky a nachádzajú sa napr. 4. prítomná hlavne v prasličke. 2. Pre životné funkcie sú veľmi dôležité.(éter. Vlastnosti lipidov závisia predovšetkým od týchto kyselín. niektoré aj ako stomachiká (palinová vňať). uvoľňujúcim energiu pre životné deje a činným aj pri tvorbe iných obsahových látok. teda 2. Všetky silice pôsobia dezinfekčné a hojne sa upotrebúvajú v ľudovom liečiteľstve. upravujú chuť a arómu (vanilka). ktoré sa nachádzajú vo všetkých rastlinách. žlto sfarbené látky s glykozidickou stavbou. ovocí. Medzi najdôležitejšie patria srdcové glykozidy obsiahnuté v náprstníkoch a preháňavé antrachinónové glykozidy prítomné v krušinovej kôre. V liečiteľstve sa uplatňujú jednoduché cukry. Blízky vzťah k siliciam majú živice (liečebne sa uplatňuje napr. 3. ovplyvňujú látkovú premenu. borovicová kolofónia). Ich nedostatok vo výžive má za následok poruchy dôležitých biologických procesov. 6. vhodné na povzbudenie tvorby žalúdočných štiav. spazmolytických (rumanček a sladké drievko). v rute (potláča lámavosť krvných vlásočníc). ktoré sú zvyčajne netoxické. Osobitnú skupinu glykozidov tvoria s a p o n í n y . obsiahnutá najmä v kvasniciach (jej nedostatok spôsobuje kožné poruchy. pre čeľade iskerníkovitých. Obsahuje ich napr. močopudných (list brezy). v ľanovom oleji. Najznámejší z nich je rutín. v ovocí sú prítomné p l o d o v é k y s e l i n y . lipidy — významné rezervné látky vznikajúce pri druhotnej látkovej premene. preto sa nazývajú aj bioflavonoidy. Sú priamym produktom fotosyntetickej asimilácie. Z ubikvitárnych obsahových látok.). ľanový. zosilňujú však účinnok hlavných obsahových látok. vňať tymianu). nevyhnutným pri dýchaní rastlín. šípkach atď. ale aj prípravkov používaných pri ochoreniach srdcového a obehového systému (hlohová droga). Samovoľná manipulácia s týmito látkami je väčšinou nebezpečná. takmer napospol nejedovaté látky. repkový. g u m o ž i v i c e a b a l z a m y (občas sa v liečbe používa peruánsky balzam). Prudkým spôsobom ovplyvňujú niektoré životné funkcie. 5. vínna a citrónová). Majú vysokú energetickú hodnotu. napr. sú najdôležitejšie tieto: 1. súčasne podávaných liečiv.takmer výlučne ide o nejedovaté. Niektoré liečebne dôležité glykozidy sa nesprávnym sušením ľahko rozkladajú. ich soli sú rozpustné vo vode. makovitých a ľaliovitých rastlín. významné sú i n e n a s ý t e n é m a s t n é kyseliny. používajú sa ako koreniny (majorán. ktoré sú často zmesou viac než 50 rozličných vonných látok. kyseliny olejovej. ktoré sa ako zásobná látka nachádzajú v ovocí a mede. prevažne glykozidické látky (iridoidy). ale aj ako nervína a sedatíva (chmeľové šištice a valeriánový koreň). glukóza a fruktóza. napr. slnečnicový a konopný olej). koreň horca a list vachty trojlistej. Najviac lipidov je v semenách (plodoch). Tukom sa podobajú vosky. V súčasnosti majú najmä technické použitie (šelak atď. Príznačné sú napr. v pľuzgierke islandskej a lišajníku dubovom. kyselina nikotínová. napr. lebo sa nevstrebávajú sliznicami čriev a žalúdka (saponíny obsiahnuté v kúkoli sa však vstrebávajú sliznicami. kyselina jablčná. močopudne (petržlenový koreň). resp. pri cudzokrajných drogách. Skladajú sa z glycerolu a vyšších mastných kyselín (napr. divozel a fialka. najznámejšie z nich sú tuky a oleje.

rastlinách. Škroby sú pomocnými látkami pri príprave tabliet, zásypov atď., inulín zasa cenným diabetickým prostriedkom. Chemicky rovnaký základ má i celulóza (buničina), ktorá sa o. i. používa na výrobu vaty. V tesnej chemickej príbuznosti s cukrami sú slizy, gumy a pektíny. Slizy sa používajú najmä na utváranie ochranných povlakov niektorých liečiv, pri ktorých sú špecifické nároky na miesto a čas vstrebávania v tráviacom trakte. Podobné použitie majú aj ligníny a ďalšie zložky rastlinných organizmov. Okrem týchto skupín látok sa liečebne využívajú aj rastlinné farbivá, predovšetkým chlorofyly, ktoré sú súčasťou listovej zelene. Chlorofyly sa uplatňujú v prípravkoch na urýchlenie hojenia (napr. Chlorophyllum oleosum SPOFA) alebo v zubných dezinfekčných prípravkoch a pastách (napr. T 32 s chlorofylom), prípadne v liečebnej kozmetike. Izolujú sa napr. zo žihľavy alebo špenátu. Fytoterapeutické uplatnenie nachádzajú aj rastlinné biokatalyzátory čiže ergóny (pôsobky). Medzi ne sa zvyčajne začleňujú hormóny, enzýmy a vitamíny. Rastlín s hormonálnym účinkom na organizmus je málo. Niektoré však svojimi obsahovými látkami predsa len ovplyvňujú činnosť štítnej žľazy, ba struky fazule alebo jastrabinová vňať obsahujú aj glukokiníny znižujúce obsah cukru v krvi. Niektoré naše rastliny (napr. tulipány a cesnak) obsahujú i látky povzbudzujúce sexuálnu aktivitu. Bez prítomnosti enzýmov by ani v rastlinnom organizme nevznikla nijaká reakcia. Jestvuje veľké množstvo enzýmov s úzkym, špecifickým poslaním. Možno ich prirovnať ku kľúčom, kým látky, na ktoré majú pôsobiť, sú akýmisi zámkami: do každej zámky je dobrý iba jeden kľúč. Enzýmy majú mimoriadne vysokú účinnosť. Napríklad sacharáza štiepi až 200 000-násobné množstvo sacharózy na glukózu a fruktózu. Na využití enzýmových pochodov sú založené celé priemyselné odvetvia (kvasný priemysel, liehovarníctvo, pivovarníctvo, vinárstvo, výroba syrov, octu atď.). Inokedy však treba enzýmové pochody potlačiť a vylúčiť. Tak sa postupuje napr. vtedy, ak chceme zastaviť rozkladné procesy v liečivých rastlinách a zamedziť ničenie terapeuticky účinných obsahových látok. Obsobitnú, chemicky rôznorodú skupinu tvoria ochranné látky, nazývané aj fytoncídy alebo rastlinné antibiotiká. Niektoré z nich patria medzi silice, ďalšie medzi alkaloidy, triesloviny atď. Nachádzajú sa napr. v cesnaku, cibuli, repíku a v ľubovníku. Od pravých antibiotík, ktoré sú zväčša produktom plesní, sa však tzv. rastlinné antibiotiká odlišujú kvalitatívne i kvantitatívne. Súčasťou každého živého organizmu, teda i rastliny, je voda. V jednotlivých častiach rastlín sa nachádza 10 až 98 % vody. Je teda dôležitým stavebným aj zásobným materiálom. Bez prítomnosti vody by v rastlinách neprebiehali nijaké metabolické procesy. Rozborom sušiny alebo popola získame obraz o tom, ktoré látky či prvky prijala rastlina zo svojho prostredia. Po dokonalom spálení rastliny sa dá presne zistiť, aké minerálne látky obsahovala a aký bol ich podiel. Mnohé minerálne látky možno v určitých koncentráciách využívať liečebne. Napríklad draslík, hojne obsiahnutý v bliznách kukurice, pôsobí močopudne; dusičnan draselný, obsiahnutý napr. v listoch podbeľa, účinkuje zasa protiastmaticky. Podobne sa v pomocnej terapii využíva prítomnosť železa, vápnika, kremíka, jódu alebo iných prvkov či ich solí. Niektoré z nich sú však v rastlinách nežiadúce. Taký je napríklad šťaveľan vápenatý, nadmerne prítomný v rebarbore, štiave či v špenáte. Keďže sa šťaveľan vápenatý usadzuje v kĺbových puzdrách, reumatici by sa mali zriecť konzumu špenátu. To isté sa odporúča ľuďom náchylným na tvorbu močových kamienkov. Ani deťom by sa špenát nemal podávať častejšie ako raz týždenne (aj to vždy len s mliekom). Prirodzene, týmto sa nekončí ani hrubý výpočet látok obsiahnutých v rastlinách, a tobôž výpočet ich terapeutických alebo iných účinkov. (O niektorých sa podrobnejšie píše pri jednotlivých rastlinách v špeciálnej časti tohto diela a v stati Dôležitejšie cudzokrajné drogy.) V rastlinách ustavične vznikajú, menia sa a zanikajú nepredstaviteľné kvantá rozličných látok. Ani na liečivé látky nemožno hľadieť ako na uzavretý a nemenný súbor s ustálenými funkčnými vzťahmi. Istá látka rastlinného organizmu môže raz slúžiť ako medziprodukt, inokedy ako stavebná či rezervná látka, prípadne ako katalyzátor alebo výlučok z cyklu. Veľmi zložité väzby vznikajú pri liečebnom využívaní látok obsiahnutých v rastlinách. Preto rastlinná liečba nie je oblasťou, v ktorej by neodborníci mohli experimentovať bez rizika, že vážne ohrozia svoje či cudzie zdravie.

JEDOVATÉ RASTLINY
Už v staroveku sa poznala nielen liečivá sila, ale aj jedovatosť niektorých rastlín. Spočiatku sa rastlinné jedy používali na trávenie divej zveri. Napríklad prilbica žltá (Aconitum lycoctonum) sa pridávala do mäsa určeného na hubenie vlkov. Čoskoro sa však prišlo na to, že rastlinnými jedmi sa dajú odstraňovať aj nepohodlní ľudia. Vlastne už v mýtických časoch sa travičstvom zaoberala Medea z Kolchidy. Usudzuje sa, že používala jed z jesienky (Colchicum autumnale), ktorá hojne rástla v Kolchide na juhozápadných svahoch Kaukazu. V antických časoch sa na trávenie ľudí používal najmä bolehlav (Conium maculatum). Odvar z bolehlavu usmrtil aj slávneho Sokrata. V tom období sa poznali už aj jedovaté účinky tisu (Taxus baccata) a niektorých druhov húb. Kuriózny je prípad miernej otravy asi 10 000 vojakov Xenofonovej armády pri Trapezunte. Vyvolal ju včelí med znesený z okolitých rododendronov (Rhododendron ponticum a Rhododendron luteum). Dnešné poznatky o jedovatých rastlinách sú podstatne širšie a hlbšie. Aj v našom zemepisnom pásme rastú desiatky rastlinných druhov, ktoré môžu zapríčiniť nebezpečné otravy. Zberači liečivých rastlín nevyhnutne musia poznať aj všetky jedovaté rastliny. Príležitostní zberači by mali dôsledne rešpektovať aspoň zásadu, že na liečebné účely nikdy nezberajú rastliny, pri ktorých nemajú stopercentnú istotu o ich správnom druhovom určení. Veľa sa dá naučiť od skúsených zberačov, ale treba sa opierať i o spoľahlivé odborné príručky s výstižnými botanickými opismi a vernými vyobrazeniami liečivých rastlín. Otravy jedovatými rastlinami nie sú veľmi časté, pravda, ak odhliadneme od detských otráv zapríčinených plodmi, jadrami alebo kvetmi niektorých zelených rastlín. Takýchto detských otráv je pomerne veľa. Deti zo zvedavosti ochutnávajú aj plody jedovatých rastlín. Menšie deti treba dobre strážiť a vychovávať k tomu, aby nejedli plody neznámych rastlín. Na miestach, kde sa hrávajú, treba jedovaté rastliny vyplieť. Najúčinnejším spôsobom prevencie je však poznanie jedovatých rastlín. Deti majú výborné pozorovacie schopnosti a za pomoci rodičov či iných skúsených osôb sa dosť rýchlo naučia rozlišovať jedovaté rastliny. Len tak sa spoľahlivo môžu uchrániť pred otravami. Jedovatosť niektorých rastlín podmieňujú špecifické obsahové látky, ktoré môžu byť prítomné v celej rastline alebo len v niektorej jej časti, najmä v plodoch. V jedovatej rastline sa spravidla nachádza viacero jedov. Zvyčajne sú to alkaloidy (zásadité látky s obsahom dusíka) alebo glykozidy (organické zlúčeniny obsahujúce jedovatý aglykón, ktorý sa viaže na cukornú zložku), prípadne toxalbumíny (látky príbuzné bielkovinám, obsiahnuté v niektorých druhoch húb, ale aj v agáte a ďalších zelených rastlinách). Niektoré rastliny obsahujú jedovaté saponíny (napr. kúkoľ a vranie oko). Časť saponínov sa využíva i liečebne, no tie, ktoré sa po požití vstrebávajú do krvi, spôsobujú rozklad červených krviniek a sú veľmi nebezpečné. Len málo rastlín obsahuje jedovaté silice (napr. borievka netata) alebo jedovaté živice (napr. posed čierny, posed červený) či jedovaté horčiny (napr. zimozeleň, rododendron a šalát jedovatý). Najmenšiu skupinu tvoria rastliny s neznámym zložením jedov (napr. difenbachia a áron).
JARNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Už v čase, keď sa ešte len topí sneh, možno nájsť v prírode prvé jedovaté rastliny — snežienku jarnú (Galanthus nivalis) a bleduľu jarnú (Leucojum vernum). V cibuliach snežienok sa hromadia alkaloidy fenantridínovej skupiny, ktoré sú jedovaté, no po náležitej úprave slúžia i na výrobu liekov proti Parkinsonovej chorobe. Podobné látky sa nachádzajú aj v kvetoch klívie a amarylky, ktoré sa pestujú v domácnostiach ako dekoratívne rastliny. Nebezpečnejšie sú jedy obsiahnuté v kvetoch čemerice (Helleborus), iskerníkovitej rastliny pestovanej v záhradkách na ozdobu. Jed čemeríc vyvoláva prudké hnačky a obrny. Veľmi nebezpečný je lykovec jedovatý (Daphne mezereum), kríčkovitá rastlina rozšírená v záhradkách aj vo svetlejších lesoch. Kvety má sfarbené podobne ako orgován (Syringa). Už vdychovanie jeho omamnej vône môže zapríčiniť prudké bolesti hlavy. Pomerne veľké množstvo jedov obsahujú blizny šafranu (Crocus) a cibuľky narcisov (Narcissus). Otravy týmito rastlinami sú však u nás zriedkavé. Na jar deti často zbierajú iskerníkovité rastliny, ktoré v čerstvej šťave obsahujú jedovatý protoanemonín. Tento jed dráždi kožu a sliznice. Na koži vyvoláva pľuzgiere a ak sa dostane do očí, spôsobí prudký zápal spojiviek. Nachádza sa v šťave blyskáča (Ficaria verna), veterníc (Anemone), ponikleca (Pulsatilla) i záružlia (Caltha). Šťava týchto rastlín sa ľudovo odporúča proti reumatizmu. Toho sa rozhodne treba vyvarovať, lebo namiesto liečivého účinku privodí ťažké poškodenie kože.
27

Jedovaté sú i voňavé kvety chochlačky (Pistolochia, syn.: Corydalis), ktorá rastie v lesoch. V kvetoch chochlačky sa nachádza jedovatý alkaloid bulbokapnín, ktorý vyvoláva otravy s podobnými príznakmi, aké pozorujeme pri zápale mozgových blán. V ľudovom liečiteľstve sa táto rastlina odporúča proti závratom a nervovým poruchám. Pred akýmkoľvek liečebným použitím chochlačky však treba vystríhať. Prudko jedovatý je aj štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides), známejší pod názvom zlatý dážď. Obsahuje jedovatý alkaloid cytizín. Deti sa niekedy dajú zlákať zlatožltými kvetmi štedreca, no už päť rozžutých kvetov môže pre ne znamenať smrteľné nebezpečenstvo. Ešte toxickejšie sú nezrelé plody, ktoré sa veľmi podobajú na fazuľové struky. Po prvých príznakoch otravy (bledosť, potenie, nevoľnosť, vracanie a hnačky) treba ihneď vyhľadať lekára. Keďže štedrec sa často pestuje ako ozdobný ker v parkoch, na jeho jedovatosť by mal spravovateľ parku vhodnou formou upozorňovať (napr. na tabuľkách). Podobne by sa mali označovať aj iné jedovaté rastliny v parkoch. Koncom jari rozkvitá agát (Robinia pseudoacacia). Všetky časti tohto stromu — s výnimkou kvetov — obsahujú jedovaté látky. I vôňa kvetov vyvoláva u niektorých astmatikov záchvaty dusenia. V máji kvitne konvalinka (Convallaria majalis). V jej plodoch sú jedovaté látky, ktoré spôsobujú omámenosť, vracanie a nadmerné močenie. Podobné účinky má kokorík voňavý (Polygonatum odoratum), kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) i tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). Na rozhraní jari a leta kvitne niekoľko jedovatých druhov iskerníkov (Ranunculus), napr. iskerník prudký, iskerník jedovatý a iskerník plamenný. V čeľadi iskerníkovitých je veľmi veľa jedovatých druhov. Podobné vlastnosti majú aj viaceré druhy rodu plamienka (Clematis), žltohlav (Trollius) a orlíček (Aquilegia). Iná skupina jedov je prítomná v záhradnej ozdobnej rastline stračia nôžka (Delphinium). Jednou z našich naj jedovatejších rastlín je prilbica modrá (Aconitum napellus). Je to mohutná bylina rastúca vo voľnej prírode. Obsahuje jedovatý alkaloid akonitín. Človek postihnutý otravou cíti najprv veľmi silné mravčenie, potom sa mu zdá, akoby mu v cievach namiesto krvi kolovala ľadová voda, neskôr pociťuje nevoľnosť a úzkosť, ba niekedy sa mu celkom zastaví dych. Čerstvá rastlina môže vyvolať zápaly a pľuzgiere. Akákoľvek ľudovoliečiteľská manipulácia s prilbicou modrou je veľmi nebezpečná. Koncom jari alebo začiatkom leta začína na medziach i kamenistých stranách kvitnúť jedovatý rozchodník prudký (Sedum acre). Niekedy jeho kvety tvoria súvislé koberčeky. Obsahuje látky, ktoré dráždia sliznice aj kožu. Leptavý účinok má oranžové mlieko žlto kvitnúceho lastovičníka (Chelidonium majus). Ak sa dostane na rohovku oka, vyvoláva jej zvredovatenie. Jedovatá je i šťava mliečnika (Tithymalus, syn.: Euphorbia). Ľudovo sa šťava mliečnikov odporúča na bradavice, ale táto indikácia je nebezpečná. (S podobnou kritickosťou treba posudzovať aj mnohé ďalšie odporúčania ľudového liečiteľstva.)
LETNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Kým v jarnom období sú najväčšou hrozbou jedovaté rastliny z čeľade iskerníkovitých, v letných mesiacoch sú to zasa najmä rastliny z čeľade zelerovitých (Apiaceae). Táto čeľaď so 140 rodmi a približne 1000 druhmi zahrnuje výlučne byliny s hrubými, znútra dutými byľami, s listami dosadajúcimi na byľ pošvovou stopkou; na výrazných súkvetiach zelerovitých rastlín sa tvoria malé vajcovité plody, ktoré sa rozpadávajú na mesiačikovité útvary (nažky). Mnohé zelerovité rastliny sa využívajú v liečiteľstve, ale aj v kuchyni (napr. rasca, kôpor, fenikel, petržlen a mrkva), no niektoré sú mierne až stredne jedovaté (vyvolávajú omámenie, závraty, celkovú nevoľnosť atď.). Najnebezpečnejšou letnou jedovatou rastlinou je rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). Rastie na mokrých miestach, má príjemnú mrkvovú vôňu a sladkastú chuť. Často sa vyskytuje pri lesných studničkách, pričom jed prechádza z koreňov do vody. Takto sa možno otráviť aj kontaminovanou vodou zo studničky. Najviac jedu obsahuje rozpuk v čase kvitnutia (sušením sa jed z rastliny stráca). Pri otravách sa podáva silná čierna káva alebo čaj, prípadne riedený ocot či iná neškodná kyselina, ďalej živočíšne uhlie a prostriedky na vracanie. Jedy rozpuku sa súborne nazývajú polyíny (patrí k nim napr. cikutoxín). Podobné jedovaté látky obsahuje tetucha kozia (Aethusa cynapium). Často rastie medzi petržlenom, na ktorý sa podobá. Vyskytuje sa i na poliach a rumoviskách. Má akoby ovoskovanú byľ a páchne myšinou. Otrava sa prejavuje pálčivými bolesťami hltana a ťažkou poruchou chôdze. Známe sú už aj smrteľné otravy. Rovnako nebezpečný je bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), ktorý rastie pri plotoch a na vlhkých miestach v blízkosti ľudských obydlí. Obsahuje päť jedov zo skupiny alkaloidov. V antickom Grécku ho používali ako jed pri súdnych popravách. Menej známou, no takisto nebezpečnou rastlinou je krkoška márnivá (Chaerophyllum temulum). Rastie hojne v krovinách a pri plotoch. Vyzerá ako petržlen, ale plody má podobné rasci. Občas zapríčiňuje otravy dobytka.
28

V lete kvitnú a dozrievajú viaceré prudko jedovaté rastliny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Vlastne všetky ľuľkovité rastliny sú viac či menej jedovaté, dokonca i zemiaky, pravda, okrem zdravých hľúz. Známe sú však otravy klíčkami zemiakov, a najmä zelenými hľúzami, ktoré prezrádzajú prítomnosť jedovatého alkaloidu solanínu. Jedy niektorých ľuľkovitých rastlín predstavujú smrteľné nebezpečenstvo. Medzi prvé príznaky otravy ľuľkovitými rastlinami patrí sucho v ústach a na hlasivkách, sipľavý hlas, rozšírené zreničky nereagujúce na svetlo, ochabnutosť a halucinácie. Otrava si vyžaduje rýchlu odbornú lekársku pomoc. Medzi najnebezpečnejšie ľuľkovité rastliny patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna). Prudkú otravu spôsobí už niekoľko bobúľ ľuľkovca. Na vrub tejto rastliny pripadá u nás asi toľko otráv ako na všetky ostatné rastliny dovedna. Postihnuté bývajú spravidla deti. Občas sa deti otrávia i semienkami blenu čierneho (Hyoscyamus niger). Semienka sú uložené v tobolkách krčiažkovitého tvaru a vyzerajú ako mak. Podobné jedy obsahuje durman obyčajný (Datura stramonium), ktorý má biele zvončekovité kvety, ale aj ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara) s jedovatými sladkohorkými bobuľami. Pravda, jedovaté rastliny nie sú len v čeľadi ľuľkovitých, iskerníkovitých či zelerovitých. Roztrúsené sa vyskytujú aj v iných čeľadiach. V lete dozrievajú jedovaté plody kúkoľa (Agrostemma githago). Obsahujú saponín gitagín. Otrava sa prejavuje najprv hnačkami a potom porušením červených krviniek. Liečba je veľmi náročná. Vysokým obsahom prudko jedovatého alkaloidu kolchicínu sa vyznačujú plody jesienky (Colchicum autumnale). Tento jed sa obrazne nazýva rastlinný arzenik. Známy je už od staroveku. Jesienka má najprv plody a až neskôr, v jeseni kvety. Vypadané semienka tejto rastliny sú veľkým nebezpečenstvom pre deti. Nebezpečné sú aj plesnivé šištice chmeľu (Humulus lupulus). Vyvolávajú alergiu spojenú s ospanlivosťou, očnými zápalmi, kožnými vyrážkami atď. Zberači chmeľu by sa mali vyvarovať kontaktu s plesnivejúcimi šišticami tejto rastliny. Veľmi jedovatá je kýchavica biela (Veratrum album), mohutná bylina rastúca na horských pasienkoch. Pastieri ju poznajú a ničia, lebo zapríčiňuje otravy dobytka. Aj medzi kríkmi a stromami je niekoľko jedovatých druhov. Okrem spomínanej borievky netaty a tisu obsahuje jedovaté látky aj tuja (Thuja) a viacero ďalších ozdobných parkových drevín. Osobitne treba upozorniť na sumachovec (Toxicodendron). Táto dekoratívna, často pestovaná rastlina už po dotyku poškodzuje kožu. Dráždivé sú dokonca i jej výpary. Veľmi zákernou rastlinou je ricín (Ricinus). Má ostnaté plody s fazuľovitými semenami, ktoré obsahujú prudký jed zo skupiny toxalbumínov. Smrteľná dávka jedu je už v 2 — 10,,fazuľkách" ricínu. Otrava sa prejaví až po 10—12 hodinách sčervenením, krvácaním zo spojoviek i kože, hnačkami a kŕčmi. Medzitým sa jed už vstrebal do krvi, takže liečenie je mimoriadne ťažké. Aj medzi populárnymi liečivými rastlinami z čeľade zelerovitých sú také, ktoré môžu vyvolať podráždenie kože, precitlivenosť voči slnečnému žiareniu, poruchy kožnej pigmentácie atď. Takéto prejavy niekedy pozorujeme pri liečivom využívaní archangeliky, ľubovníka aj iných rastlín. Zapríčiňujú ich najmä glykozidy furokumaríny, hojne obsiahnuté vo viacerých zelerovitých rastlinách.
JESENNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

V jesenných mesiacoch dozrievajú v prírode plody mnohých druhov bylín, kríkov i stromov. Pre deti, ba i pre dospelých sú veľkým lákadlom červené plody kaliny (Viburnum). Po ich zjedení vznikajú prudké poruchy tráviacich ústrojov, ba známe sú i smrteľné otravy. Podobné tráviace poruchy vyvolávajú aj plody bazy čiernej, a najmä bazy chabzdovej. Na jedenie nie sú vhodné ani plody bršlenu, krušiny, rešetliaka a vtáčieho zobu. Posledným vážnym nebezpečenstvom v jesennom období je jesienka obyčajná (Colchicum autumnale). Prudko jedovaté sú plody aj bledofialové kvety tejto rastliny. Deti rozhodne nemožno bez dozoru nechať na lúke porastenej jesienkou. Po ochutnaní jej kvetov či plodov vzniká nebezpečná otrava, ktorá sa však prejaví oneskorene, až po vstrebaní jedu do krvi (podobne ako pri muchotrávke zelenej). Preto už pri podozrení, že sa dieťa otrávilo, treba urýchlene vyhľadať lekára. Ako sme už spomenuli, najviac otráv spôsobujú plody ľuľkovca. Druhou najčastejšou príčinou otráv zelenými rastlinami sú jadrá kôstkového ovocia, a to čerstvé i sušené. Obsahujú totiž kyanovodík, jed s horkomandľovou vôňou. Najviac kyanovodíka je v jadrách marhúľ a broskýň. Na jeho prítomnosť upozorňuje už horkastá chuť ovocných jadier. Ani jeden druh nášho kôstkového ovocia nemá jedlé jadrá. Cieľom state o jedovatých rastlinách nebolo vzbudzovať strach. Chceli sme len upozorniť na reálne nebezpečenstvo, ktoré hrozí najmä deťom ochutnávajúcim plody či iné časti neznámych rastlín. Kto si osvojí aspoň základy botaniky, nemusí sa takýchto otráv obávať. Ochrániť treba pred nimi hlavne deti. 29

POUŽITIE LIEČIVÝCH RASTLÍN
ČAJOVINOVÉ ZMESI Liečenie rastlinami siaha do predhistorických čias. Naši dávni predkovia konzumovali aj rastliny, pričom zistili, že niektoré z nich majú aj liečivé účinky. Pôvodne sa na liečenie používali čerstvé rastliny, neskôr rastlinné šťavy a odvary, v novšom období aj výťažky, tinktúry atď. Najväčšiu obľubu odpradávna až dodnes majú liečivé čajoviny. ' Najúčinnejšou terapeutickou formou je čerstvá rastlinná šťava. Zo šťavnatých plodov sa ľahko získava vylisovaním alebo rozotieraním. Málo šťavnaté rastlinné časti však treba rozomlieť na pocínovanom mäsovom strojčeku, uložiť na husté plátno a šťavu z nich pretlačiť do pripravenej nádoby. Postup je niekedy prácny, navyše sa musí každý deň opakovať, preto čerstvé bylinné šťavy nie sú v našom ľudovom liečiteľstve príliš obľúbené. Rozhodne by si zaslúžili väčšiu pozornosť. Užívajú sa buď v prirodzenom stave, alebo prisladené medom, prípadne sa zapíjajú čajom, neprevareným mliekom alebo hlienovými polievkami. Výborné uplatnenie nachádzajú v jarných liečebných kúrach, keď sa najviac prejavuje nedostatok vitamínov a prichádza jarná únava. Jarná kúra by mala trvať aspoň týždeň, radšej však dva týždne. Šťava sa vytláča z bylín, ktoré sú vhodné na šaláty. Ak je nechutná, mieša sa s malým množstvom šťavy z aromatických bylín. Medzi základné byliny pri vitamínových kúrach patrí alchemilka obyčajná, hluchavka biela, kapsička pastierska, ľubovník, nátržník husí, pamajorán obyčajný, pľúcnik lekársky, potočnica lekárska, praslička roľná, púpava lekárska, pýr plazivý, skorocel kopijovitý, štiav kyslý a veronika lekárska. Na prichutenie sú vhodné napr. archangelika lekárska, baza čierna, bedrovník lomikameňový, čakanka obyčajná, hadovník väčší, chmeľ obyčajný (výhonky), komonica lekárska, krvavec lekársky, kuklík mestský, lipkavec marinkový, materina dúška, stavikrv vtáčí, zádušník brečtanový, zemežlč menšia a žindava európska. Pri miešaní základných a aromatických bylín sa odporúča pomer 9 : 1 . Na jarné kúry — a na posilňovacie kúry vôbec — sa osvedčili napr. tieto čajoviny: (1) list šalvie, list rozmarínu a vňať paliny po 10 g, vňať myšieho chvosta a vňať ľubovníka po 20 g, list žihľavy 30 g (1 lyžica zmesi sa obarí štvrťlitrom vody a nechá sa prikryté 15 minút; podáva sa ráno, pred obedom a večer po 1 šálke); (2) list žihľavy, vňať myšieho chvosta a koreň púpavy po 20 g, vňať zemežlče 15 g, kvet trnky a kvet podbeľa po 10 g (príprava a podávanie ako pri prvej čajovine); (3) list mäty piepornej a podzemok puškvorca po 30 g, plod borievky 25 g, vňať pupenca plotného 15 g (príprava ako pri prvej čajovine, podáva sa 1 — 3 x denne po 1 šálke čaju). Obľúbené sú aj čajové nápoje pripravené z jednotlivých (nemiešaných) liečivých drog, napr. čaj z fenikla obyčajného proti nadúvaniu, čaj z kvetov lipy pri nachladnutí a na potenie, čaj z medovky lekárskej pri bolestiach hlavy a na povzbudenie trávenia, čaj z kvetov rumančeka pravého na kloktanie atď. Kto nemá možnosť presne naväzovať drogy, môže použiť orientačné mierky: do polievkovej lyžice sa zmestí 3 —5 g sušených kvetov alebo listov, asi 10 g sekanej vňate, 6—10 g sušených sekaných koreňov a 5 —10 g semien. Polievková lyžica má objem asi 15 ml, dezertná lyžička 10 ml a čajová alebo kávová lyžička 5 ml. Pojmom šálka alebo pohárik (česky pohárek) označujeme nádobku s objemom asi 100 ml (1 dl) a pojmom pohár (česky sklenice) zasa nádobku s objemom približne 150 ml (1,5 dl). Čajové nápoje sú vodnými výluhmi s nedostatočnou stálosťou. Preto by sa na každé použitie mali pripravovať čerstvé čaje. Rozhodne treba dodržať predpísaný spôsob prípravy. Len vtedy je totiž záruka, že do výluhu prejdú v požadovanom množstve a kvalite liečivé účinné látky a že sa zabráni vylúhovaniu nežiadúcich látok. Nápoje sa väčšinou pijú teplé alebo horúce (napr. pri nachladnutí, na vypotenie, takisto močopudné a žlčopudné čaje). Pri črevných ochoreniach sa neodporúča pridávať do nich cukor. Ak to povaha choroby nevylučuje, sladia sa medom alebo cukrom. V podstate rozoznávame tri spôsoby prípravy čajov: 1. macerát — výluh z drogy za studena; droga sa pre leje vodou, ktorá má teplotu 15—20 °C, nechá sa predpísaný čas stáť (0,5 — 12 hodín) a výluh sa precedí cez navlhčenú vatu alebo filtračný papier. Takto sa pripravuje výluh z drog obsahujúcich sliz (napr. z koreňa ibiša lekárskeho alebo z ľanového semena). 2. zapar (infúzum) - v domácich podmienkach sa pripravuje tak, že sa droga po navlhčení preleje predpísaným množstvom vriacej vody a nechá sa stáť 15 minút v prikrytej nádobe, pričom sa občas potriasa; po 30

vychladnutí sa precedí. Zapar sa robieva z mäkkých rastlinných častí, ako sú kvety, listy atď. Používajú sa naň silicové drogy (napr. mäta pieporná, medovka lekárska), ale aj lipový kvet, čínsky čaj atď. 3. odvar (dekoktum) - získava sa tak, že sa droga zaleje predpísaným množstvom vody a privedie sa do mierneho varu, ktorý trvá zvyčajne 10—15 minút; odstavený výluh sa nechá asi 15 minút chladnúť a potom sa odstaví. Na odvar sa používajú hlavne drogy z tvrdých rastlinných častí (z kôry, dreva atď.). Do mnohých čajovinových zmesí sa dávajú drogy s veľmi odlišnou konzistenciou a s rôznorodými obsahovými látkami. Preto sa uvedené tri spôsoby prípravy výluhu kombinujú. Napríklad pri maceračných záparoch alebo maceračných odvaroch sa čajovina najprv vylúhuje za studena polovičným množstvom vody, výluh sa zleje, čajovina sa preleje druhou polovicou horúcej vody a 15 minút sa nechá prikrytá stáť (pri odvare sa droga zavára). Obidva výluhy sa potom spoja. Maceračný zápar či odvar je veľmi kvalitný, lebo obsahuje maximálne množstvo všetkých účinných látok. Kombináciou macerátu a záparu sa pripravujú napr. prsné čajoviny obsahujúce silicové a slizové drogy. Príprava kombinovaných výluhov nie je náročná ani v domácich podmienkach. Väčšina rastlín nemá účinné obsahové látky lokalizované na povrchu, ale v bunkovej šťave či vnútorných pletivách. Voda ako rozpúšťadlo prenikne k nim ľahšie vtedy, ak sú rastlinné pletivá rozrušené, napr. posekané. Preto sa väčšina drog musí krájať na istú veľkosť, vyjadrenú veľkosťou ôk sita, ktorými musia kúsky drogy prepadať. Kvetová, listová a vňaťová droga spravidla musí prepadať sitom č. 1, ktoré má oká so svetlosťou 6 mm. Kôra a korene sa režú nadrobno, aby prepadali cez sito č. 2 (svetlosť ôk 3 mm). Roztlčené plody majú prepadať sitom č. 3, ktoré má oká so svetlosťou 2 mm. Plody anízu či fenikla sa pridávajú do čajoviny po miernom stlačení, ľanové semeno zasa bez osobitnej úpravy. Čajoviny na obklady sa pripravujú z hrubo práškovaných drog. Čajovinové zmesi sa pripravujú miešaním upravených drog na bielom papieri alebo vo vhodnej nádobe. Začína sa drogami s najvyšším hmotnostným podielom, postupne sa pridávajú menšie a menšie podiely (plody a semená na samý koniec). Čajovinová zmes sa preoseje na site č. 5 (oká so svetlosťou 0,25 mm) a znovu sa premieša. Čerstvá droga sa nesmie miešať so zvyškami starej zásoby. Pripravené drogy sa skladujú v dobre uzavretých obaloch, chránené pred svetlom a vlhkom (napr. v plechovkách alebo vo fľašiach so vzduchotesným uzáverom). Najneskôr po roku drogy strácajú účinnosť, a preto ich zásobu treba obnoviť. Informácie o príprave čaju z drogy nájdeme vo vhodných odborných príručkách, alebo nám ich poskytne lekáreň, kde drogy kúpime. Pravdaže, o druhu aj dĺžke užívania čajovín by mal rozhodnúť lekár. Pri niektorých chorobách — napr. obličkových a srdcových — nie je pitie čaju vhodné. Bez väčších obmedzení možno piť iba tzv. domáce čajoviny. Každá z nich okrem svojho základu (remedium cardinale) obsahuje i pomocné drogy (remedium adjuvans), ktoré podporujú a zosilňujú účinok hlavnej liečivej zložky. Často sa do nich pridávajú aj drogy na zlepšenie vône, chuti alebo vzhľadu (remedium corrigens). V domácich čajovinách sa uplatňujú najmä listy jahody, ostružiny a maliny, na aromatizáciu zasa listy medovky či mäty piepornej, vňať materinej dúšky alebo kvet lipy. Z čajoviny sa robí zápar (3—4 lyžice drogy na liter vody). Čaj sa sladí napr. medom. Pije sa teplý. Na prípravu 1 litra tzv. domáceho čaju možno použiť napr. tieto zmesi: (4) list jahody - 2 lyžice, list maliny a ostružiny - po 1 lyžici; (5) kvet lipy - 2 lyžice, kvet rumančeka, list jahody a sušené jablkové šupky - po pol lyžici; (6) kvet rumančeka a lipy — po 2 lyžice. Všetky zložky domácich čajovín si môžeme nazberať v prírode a nasušiť podľa návodov v špeciálnej časti. Kombinácie si urobíme podľa vlastnej potreby. Správne pripravený zápar musí byť zlatohnedý a číry. ŠPECIÁLNE ČAJOVINY PODĽA INDIKAČNÝCH SKUPÍN Anthelmintiká - proti črevným parazitom Základné drogy: cesnak, lúpané semeno tekvice. (7) Cesnak - 6-12 g Asi 2,5 dl teplého záparu na prípravu 2 klystírov. (8) Lúpané tekvicové semeno — 60 g, cukor — 20 g. Rozdrviť, rozmiešať a užiť priamo alebo v šálke kakaa, s marmeládou a podobne. (9) Lúpané tekvicové semeno — 30 g, vňať paliny pravej — 10 g. Stačí na tri šálky záparu. Vypiť počas dňa. (10) Vňať paliny pravej — 3 g, koreň sladkého drievka — 2 g, plody anízu — 0,5 g. Drogy rozpráškujeme, zmiešame s lekvárom. Užíva sa nalačno večer (5 dní po sebe). 31

Antiastmatiká — proti záduchu (astme) Základné drogy: list podbeľa a koreň prvosienky. (11) Vňať prvosienky s koreňom, list podbeľa a ľanové semeno — po 35 g. 3 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne šálku teplého čaju. (12) Vňať myšieho chvosta, list podbeľa, kvet slezu a levandule — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (13) Vňať tymianu a fialky trojfarebnej, list podbeľa, podzemok omanu, kvet arniky a plod anízu — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (14) List černice, maliny, ríbezle čiernej a brezy — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť denne 2 šálky (pri bronchiálnej astme). (15) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru, koreň púpavy lekárskej a čakanky — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny máčať 30 minút v 2,5 dl vody, potom 5 minút variť. Piť 2 x denne 1 šálku. (16) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 35 g, vňať konopnice — 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a 15 minút nechať stáť. Piť 2 x denne 1 šálku. Antídiabetiká — pomocná liečba pri cukrovke Základné drogy: struky fazule bez semien, vňať jastrabiny, list čučoriedky, šištice chmeľu. (17) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan preliať 2,5 dl vriace j vody a po 15 minútach scediť. Čaj piť teplý 3 x denne. (18) Vňať jastrabiny a struky fazule bez semien — po 25 dielov, list čučoriedky a žihľavy — po 20 dielov, list šalvie a koreň púpavy — po 5 dielov (zloženie zhodné s poľskou čajovinou Diabetosan). 2 dezertné lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 2 — 3 šálky. (19) List medvedice a čučoriedky, koreň valeriány, vňať jastrabiny — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 3—4 šálky. (20) Vňať jastrabiny a semeno jastrabiny — z každého rovnaký diel. Vrchovatú lyžičku čajoviny macerovať za studena v šálke vody, krátko povariť a 10 minút nechať stáť. Piť 3 x denne 1 šálku. (21) Vňať púpavy, list čučoriedky a brusnice — po 20 g, vňať jastrabiny — 40 g. Vrchovatú lyžicu čajoviny na 1 šálku odvaru. Piť 2 x denne pred jedením. (22) Fazuľové struky bez semien — 40 g, chmeľové šištice, list čučoriedky a šalvie — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (23) List čučoriedky - 60 g, list brezy - 20 g, list žihľavy a fazuľové struky bez semien - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne pred jedením. (24) Fazuľové struky bez semien — 60 g, list čučoriedky - 40 g. 2 lyžice čajoviny povariť v 5 dl vody a precediť. Piť 3 x denne 1 šálku (pred jedením). (25) Vňať jastrabiny, fazuľové struky bez semien, list čučoriedky a koreň púpavy s vňaťou — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Scediť do termosky a piť počas dňa (3—4 šálky). (26) Vňať jastrabiny a fazuľové struky bez semien — po 30 g, list čučoriedky, kvet púpavy a koreň púpavy - po 20 g. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. Piť 3 x denne 1 pohár. Antidiaroiká — proti hnačke Základné drogy: list a plod čučoriedky, koreň krvavca, koreň nátržníka vzpriameného, vňať nátržníka husieho a všeobecne drogy s obsahom trieslovín. (27) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Tormentan preliať šálkou horúcej vody a po 15 minútach scediť. Piť vlažné 3 x denne. (28) Plod čučoriedky — 30 dielov, list mäty piepornej — 20 dielov, kvet parumanu spanilého a list šalvie — po 10 dielov (zloženie zhodné s poľskou priemyselne vyrábanou čajovinou Tannosan). 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 4x denne po pol šálke teplého čaju (vždy pred jedením). (29) Vňať nátržníka husieho, list medovky a vňať mäty — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (30) Vňať nátržníka husieho — 20 g, list skorocelu kopijovitého — 15 g, vňať stavikrvu vtáčieho — 10 g. 1 lyžicu čajoviny na šálku záparu. (31) Vňať krvavca a podzemok nátržníka vzpriameného — z každého rovnaký diel. 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. 32

pri chronických ťažkostiach najmä koreň kostihoja. kvet rumančeka. (33) Vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 25 g.po 20 g. 1-2 lyžičky drogy na šálku odvaru. (37) Vňať nátržníka husieho . lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného . 1 lyžica drogy na 5 dl odvaru. kvet arniky . 1 lyžicu plodov 8 hodín macerovať v pohári vody. list mäty piepornej a kvet rumančeka — po 20 g. potom pol minúty povariť a pred odstavením pridať pol lyžičky listu mäty piepornej. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Antihemoroidáliá — proti hemoroidom Základné drogy: Vhodná je kombinácia protikrvácavých (napr. (47) Kvet rumančeka . podzemok kuklíka mestského a koreň horca — po 15 g.po 15 g.po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (41) Podzemok nátržníka vzpriameného — 50 g.20 dielov.15 g.10 g.5 dl vody. (44) Kvet rumančeka — 50 g. list medovky . 2 lyžice čajoviny obariť 5 dl vriacej vody.100 g. kvet myšieho chvosta a plod rasce — po 5 dielov (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Rektosan). kvet trnky a myšieho chvosta . lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného — po 10 g. 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky odvaru.100 g. plod čučoriedky a kôra duba — po 30 g.5 g. koreň púpavy. vňať fialky trojfarebnej — 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Pri čerstvom zápale sa osvedčujú teplé obklady a kúpele z kvetu rumančeka a kôry duba.5 lyžičky drogy zavariť v pohári mlieka a scediť.po 30 g. vňať stavikrvu vtáčieho .10 g. Piť 2 —3 x denne. vňať nátržníka husieho. (43) Plod čučoriedky . (50) Semeno senovky gréckej . list šalvie . Užívať po lyžici (maximálne 1 šálku denne). kvet arniky .10 g. kôra krušiny a kvet pagaštana — po 15 dielov.(32) Podzemok nátržníka vzpriameného — 30 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 2-3 x denne. Prikladá sa ako kataplazma (cestovitý obklad) na bolestivé miesto. Vypiť 2 poháre denne. Pije sa horúce. 2 lyžičky vňate na 2 poháre vody. vňať stavikrvu vtáčieho a kôra duba .15 g.100 g.50 g. (40) Kvet rumančeka. podzemok hadieho koreňa väčšieho. podzemok nátržníka vzpriameného a kôra duba — po 10 g. (51) Kôra krušiny . Vňať povariť v 5 dl mlieka. (38) Podzemok nátržníka vzpriameného . 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky záparu. plod a list čučoriedky — po 15 g. (42) Vňať saturejky a podzemok nátržníka vzpriameného . 1 lyžičku čajoviny krátko povariť v pohári vody. (45) Podzemok pýru.po 45 g.20 g. koreň kostihoja. 1. vňať veroniky a list žihľavy — z každého po 20 g. Slúži na teplé kúpele konečníka. (49) Vňať pyšteka obyčajného — 20 g. Slúži na vlažné kúpele konečníka. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť po lyžici počas dňa.20 g. Pije sa teplé po dúškoch počas dňa. plod čučoriedky a list mäty piepornej — po 20 g. list čučoriedky .po 30 g. list mäty piepornej . Piť ráno a večer po 1 šálke. Piť teplé. (48) Dubová kôra . (35) Vňať nátržníka husieho. (34) Vňať nátržníka husieho . (46) Vňať pakostu smradľavého . (39) List skorocelu a čučoriedky. (36) Vňať nátržníka husieho — 50 g. list medovky.30 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. list mäty piepornej a list jahody . kvet pagaštana konského a vňať pyšteka obyčajného.50 g. Pije sa v menších dávkach počas dňa. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (52) Kvet rumančeka a pagaštana . 1 lyžicu čajoviny macerovať 2 h v šálke studenej vody.10 g. Piť 2—3 x denne. trieslovinových) drog a protizápalových (silicových či slízových) drog. Piť 2 —3 x denne po dúškoch. 10 minút nechať stáť a scediť. 5 minút variť. 3 lyžice čajoviny zavariť v 2 dl vody a precediť do termosky. plod jarabiny. Vypiť po dúškoch počas dňa. 33 . 1 lyžicu čajoviny na 2. macerovať za studena 8 hodín.

Piť ráno a večer po 1 pohári. (64) List brezy a žihľavy.5 g. kôra krušiny . Podáva sa po 1 šálke 3 x denne. Piť denne 3 šálky teplého čaju. (53) Kôra duba . vňať repíka a mäty piepornej — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru.17 g. Piť 3 x denne. úbory rumančeka a koreň valeriány . podzemok pýru — po 15 g. vňať prasličky a koreň valeriány . list (vňať) medovky. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. list šalvie . (57) Krušinová kôra — 15 g. Povariť 5 minút v 1. polovicu výluhu zliať a druhú polovicu s čajovinou krátko povariť. (67) Kvet túžobníka — 25 g. koreň archangeliky. (58) List šalvie .po 10 g. potom prerušiť na 3 . Pôsobí antibakteriálne i antihidroticky. Zo všetkej čajoviny pripraviť 5 1 odvaru. kvet túžobníka a vňať prasličky . Slúži na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady.30 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. (65) List brezy. vňať žihľavy a prasličky . Oba výluhy spojiť a nahradiť odparenú vodu (doliať na 1 liter). koreň mydlice. koreň valeriány. preto sa osvedčuje najmä pri hnisavom zápale potných žliaz. kvet arniky . kvet nechtíka (mesiačika) a nevädze — po 1. potom oba výluhy zliať dovedna. Piť počas dňa. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 7 h v 2. (60) Koreň ligurčeka . Piť 3 x denne. Priaznivo ovplyvňuje stolicu pri zápaloch. Kávovú lyžičku drogy zapariť 2.z každého rovnaký diel. 34 . koreň lopúcha a plod šípky — po 20 g. vňať myšieho chvosta — 5 g (zloženie podľa prípravku Hemoral). 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. plod chabzdy a vňať stavikrvu vtáčieho — po 10 g. (61) Vňať prasličky a myšieho chvosta. Zmes zavariť v litri vody a odstaviť na 10 — 15 minút.5 litri vody a odstaviť na 15 minút. (55) Kôra duba — 50 g. list šalvie — 10 g. vňať yzopu a myšieho chvosta a list šalvie .Celú dávku čajoviny (80 g) zavariť do litra vody. nechať 15 minút vylúhovať v zakrytej nádobe a zapar scediť. (63) Vňať ľubovníka a fialky trojfarebnej. list brezy a vňať srdcovníka .5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. (56) Podzemok nátržníka vzpriameného a list šalvie . kôra vŕby a drogy pôsobiace diureticky či metabolický (hemokatarticky). Drogu ešte povariť 10 minút v ďalšom pollitri vody a nechať 10 minút vylúhovať.5 g. Pije sa nesladené (1 šálka pred spaním). Piť denne 3 — 5 šálok. kôra vŕby . Používa sa na obklady alebo kúpele.po 10 dielov (zloženie zhodné s poľským prípravkom Reumosan).10 g. Piť 2 —3 x denne (na každé použitie pripraviť čerstvý čaj). Používa sa na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. (59) List orecha . Piť 2 x denne 1 pohár 8-12 týždňov. Po 15-minútovom pôsobení roztoku sa pokožka osuší a ošetrí vhodnou masťou. (54) Kvet rumančeka a dubová kôra — po 12.po 20 g.50 g.5 dl vody. Antireumatiká — proti reumatizmu Základné drogy: list brezy. prípadne sa v ňom namáčajú vatové tampóny. plod borievky — 2 g. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Antihidrotiká . ktorý sa pridá do kúpeľa. Čajovina zvyšuje odolnosť organizmu. 3 lyžice čajoviny zaliať 5 dl vriacej vody.po 30 g.proti nadmernému neúčelnému poteniu Základné drogy: list šalvie a koreň valeriány. (66) Podzemok puškvorca a pýru. kvet bazy čiernej — 8 g. 1 lyžica drogy na šálku odvaru. Pije sa medzi jedlami 1 —2 poháre denne. Všetku čajovinu zavariť do litra vody.po 20 g.50 g. Po ochladnutí sa používa na obklady alebo na kúpele.5 g. prípadne s obsahom salicylanov. Roztok slúži na omývanie alebo na sedací kúpeľ.20 g. 1 lyžicu čajoviny na šálku odvaru. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. (62) Vňať prasličky a list brezy — po 25 g. vňať zlatobyle a prasličky.10 g. vňať stavikrvu vtáčieho a kôry vŕby — po 20 dielov. (68) Pupene borovice — 1000 g. kvet trnky a vňať myšieho chvosta — po 10 g. vňať tymianu a semeno čiernej horčice — po 100 g.4 týždne a znovu zopakovať dlhodobú kúru. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. vňať prasličky a koreň valeriány — po 20 g.po 20 g. list šalvie — z každého po 25 g. .

77. ráno priviesť do varu a po ochladnutí precediť. koreň púpavy — 15 g. 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. podzemok puškvorca.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. list žihľavy — 15 g. 1 lyžicu rozdrvených semien zaliať pol pohárom vriacej vody. Príprava a dávkovanie i liečebné použitie ako pri čajovine č. (84) Droseran — priemyselne vyrábaná čs. vňať stavikrvu vtáčieho — 10 dielov. vňať imela — 20 dielov. vňať majoránky.20 g. Pije sa 3 x denne po 1 šálke. Piť 3 x denne po 1. Piť po pohári pol hodiny pred raňajkami a obedom a 2 hodiny po večeri. 1 lyžicu čajoviny zavariť 2 — 3 minúty v 2 dl vody a na 15 minút odstaviť. (83) Alvisan . 1 lyžička čajoviny na 1 dl odvaru. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. Čaj sa pije vlažný 3 x denne 30 minút pred jedením. plod fenikla. (74) List medovky lekárskej . (75) Koreň ibiša a kostihoja . 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. 3 lyžice drogy zaliať 2 pohármi studenej vody. plod a list hlohu. Slúži na ochranu žalúdočnej sliznice. (77) List medovky. kôra krušiny — 15 dielov. Piť 2—3 x denne.po 30 g. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody.5 dl vody. (80) Ľanové semeno — 50 g. Kvet a plod hlohu — 30 dielov. vňať prasličky. Piť po pol pohári pred raňajkami. Slúži na posilnenie žalúdočnej sliznice a povzbudenie chuti do jedenia. vňať ľubovníka. vňať imela a cesnak. vňať myšieho chvosta — 5 dielov. 2 lyžice sekanej drogy macerovať cez noc v 3 pohároch vody. Užívať len po konzultácii s lekárom. (85) Sklerosan — poľský farmaceutický prípravok. 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. č. Piť počas dňa po dúškoch. 3 lyžice čajoviny večer zaliať 5 dl studenej vody. na 10 minút odstaviť a precediť. Piť po dúškoch počas dňa po ústupe reumatických bolestí (ochranná čajovina).priemyselne vyrábaná čs. čajovina (výroba t. čajovina. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. (73) Vňať prasličky — 40 g. vňať benediktu lekárskeho — 10 g.) Slúži na tlmenie bolestí. koreň púpavy.po 30 g.po 30 g. vňať medovky. priviesť na 5 minút do varu. Čajom sa ráno a večer zapíjajú dražé (obdukované cesnakové tablety vydávané v lekárni spolu s čajovinou). list brezy a kvet túžobníka — po 20 g. vňať prasličky a konopnice — po 30 g. potom polovicu výluhu zliať. zavinúť do plátna a vo forme obkladu priložiť na 2—4 hodiny na choré miesto. zastavená). (79) Plod bazy čiernej — 50 g. (72) Koreň lopúcha . Slúži na vyplavovanie minerálnych solí z organizmu.po 50 g. ráno priviesť do varu a odstaviť na pol hodiny. drogu zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. (76) Vňať jablčníka — 40 g. Antisklerotiká — proti skleróze Základné drogy: kvet. desiatou. list brezy a ríbezle čiernej — po 40 g.30 g. (78) List medovky a brezy.po 10 g. list brezy a vňať benediktu lekárskeho . Piť počas dňa pri užívaní protireumatických liekov.40 g. Vhodné pri užívaní liekov proti zápalom a bolestiam. 35 . (71) Koreň ihlice — 25 g.100 g.50 g. vňať ruty. (82) List podbeľa . (81) Vňať materinej dúšky . na 10 minút prikryť pokrievkou. Piť 3 x denne 1 pohár. 4 lyžice plodov variť 20 minút v 1. olovrantom i večerou. (Odparenú vodu počas varu nahrádzať dolievaním vriacej vody.5 dl odvaru. kvet túžobníka a lipy . koreň ihlice . kvet bazy čiernej a list bazy čiernej — po 10 g. koreň púpavy — 20 g. 5 lyžíc vňate zaliať pohárom vriacej vody. 83. vňať rosičky. konopnice a stavikrvu vtáčieho . (70) Kvet rumančeka a bazy čiernej. Piť počas dňa po dúškoch. zemežlče a myšieho chvosta . vymiešať. vňať konopnice a benediktu lekárskeho — po 30 g. Podáva sa po konzultácii s lekárom pri užívaní liekov proti bolesti (nie však dlhší čas). no iba po konzultácii s lekárom. potom zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto.5 dl vody. Piť po dúškoch počas dňa. Pripravuje sa ako čajovina č.(69) Kôra vŕby. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 — 8 hodín v 2. druhú polovicu s čajovinou krátko povariť a obidva výluhy zliať dovedna. obedom.

kvet lipy a bazy čiernej . kvet lipy. vňať kapsičky pastierskej — 10 g.5 dl vriacej vody. kvet hlohu — 20 g. Piť horúce. (102) Plod borievky. vňať rosičky a jahody — po 10 g. kvet hlohu. Piť horúce 4 šálky denne. kôra krušiny — 20 g. (100) Kvet divozela a slezu. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu.(86) Vňať imela — 30 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. čajovinu preliať ďalším decilitrom vriacej vody a krátko povariť. vydania nemeckého liekopisu). ľubovníka a myšieho chvosta . nechať 10 minút stáť.20 g. (91) Vňať imela a kapsičky pastierskej . Kvet lipy a túžobníka — po 25 dielov.5 dl vody. (96) Vňať pamajoránu a kvet lipy . Osladiť lyžičkou medu. vňať zemežlče.10 g. Piť horúce 3 x denne. divozela a bazy čiernej — po 25 g. kvet hlohu. plod borievky. Piť horúce 2—3 šálky denne. 36 . (99) Vňať tymianu a materinej dúšky — po 10 g. piť horúce. Diuretika . 1 lyžicu čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín. Vypiť horúce v rozpätí 3 hodín.po 25 g. koreň valeriány a list (vňať) medovky — po 15 g.po 20 g. Kôra vŕby a kvet bazy čiernej . kvet lipy a kvet túžobníka. (90) Vňať prasličky a myšieho chvosta . potom scediť. Vypiť večer na dva razy (s hodinovou prestávkou). list medvedice.5 dl vriacej vody a precediť.5 dl vody a na noc odstaviť. Piť horúce 3 x denne. (94) List mäty piepornej. vňať imela .40 g. vňať prasličky a imela — po 25 g. (93) Species diaphoreticae (podľa 7.po 25 g.po 30 g. (Species antiscleroticae RF). 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Diaforetiká — na vypotenie Základné drogy: kôra vŕby. list podbeľa a skorocelu — z každého po 25 g.5 dl vody. (87) Cesnak. vňať ruty a prasličky — po 20 g. kvet bazy čiernej. Pije sa po dúškoch počas dňa. Piť ráno a večer po 1 šálke. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. (101) Koreň sladkého drievka.z každého rovnaký diel. Piť večer. potom polovicu výluhu zliať a druhú polovicu (s čajovinou) variť 2 minúty. koreň petržlenu (vo všeobecnosti drogy s vysokým obsahom saponínov. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Čajovinu zapariť 2. vňať ruty a nátržníka husieho . 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. po usadení osladiť. koreň ibiša lekárskeho . 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. plod rasce a list raty .20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. kôra vŕby — 20 dielov. kvet lipy a plod šípok . list jahody a černice (ostružiny černicovej) — z každého po 25 g. oba výluhy zliať dovedna a pomiešať. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne po 1 dl. 1 lyžicu čajoviny nechať zovrieť v 1. 3 lyžice čajoviny na 5 dl záparu. koreň sladkého drievka . koreň ihlice. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 hodín v 2. (98) Kvet lipy a bazy čiernej .po 10 g. vňať prietržníka. divozela a bazy čiernej . petržlenu a sladkého drievka — z každého rovnaký diel (diuretická čajovina podľa ČsL 3).z každého rovnaký diel. Čaj sa pije vlažný niekoľkokrát denne. (88) Kvet hlohu — 50 g. koreň sladkého drievka. (89) Vňať imela a kvet hlohu — po 25 g. Slúži aj proti vysokému tlaku krvi. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. silíc alebo flavonoidov). list cudzokrajnej drogy buko. list brezy a pupene topoľa — po 10 dielov.po 20 g. Piť horúce (3 x denne po 1 šálke). Večer vypiť 1 šálku. Vypiť 2 šálky počas dňa (po dúškoch). kvet rumančeka a plod maliny — po 5 dielov. koreň ihlice.močopudné čajoviny a močové dezinficienciá Základné drogy: list brezy.30 g. (92) Pyrosan — poľský farmaceutický prípravok. (97) Kvet lipy.po 10 g. (95) Kvet rumančeka .30 g. Piť horúce 3—4x denne. list brusnice. napokon oba výluhy scediť dokopy. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru.

plod fenikla. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. 113. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. drogy s obsahom slizu.po 10 g. Čaj na pitie sa pripraví z 2 lyžíc drogy ako pri čajovine č. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. 1 lyžička čajoviny na šálku studenej vody. koreň ibiša a sladkého drievka — po 15 g. Léčivé rostliny). piť teplé. p. (113) Kvet bazy čiernej. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. (108) Vňať ľubovníka a prasličky . 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. list brezy — 20 g. p.5 dl sa vypije ráno a 1. List ibiša — 55 g. (104) List brezy — 30 dielov.5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. p. Po 15 minútach scediť a oba výluhy spojiť. lišajník islandský. Expektoranciá . (112) List podbeľa — 60 g. 1 lyžica čajoviny na 2. plod anízu. koreň sladkého drievka — 15 g a kvet slezu lesného — 5 g. list podbeľa a skorocelu — po 20 g. (114) List podbeľa. lenže vriacej. veroniky a zádušníka .5 dl večer). (106) Betulan — produkt n. Léčivé rostliny. 115 (1. Léčivé rostliny. semeno ľanu a koreň sladkého drievka . Piť vlažné. list medvedice. Na kloktanie sa robí zápar z 2 lyžíc čajoviny a 2. list a kvet slizu.produkt n.25 g. list skorocelu — 20 g. (118) Pulmoran — produkt n. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. Pije sa niekoľkokrát denne.5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. p. nechať 15 minút vylúhovať a scediť. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. 2 — 3 lyžice čajoviny preliať 1. nechať 15 minút stáť a scediť. koreň sladkého drievka. list šalvie a skorocelu — po 20 g. koreň ligurčeka a semeno ľanu — zo všetkého po 25 g. vňať prietržníka a koreň ligurčeka — po 20 dielov. (107) Species urologicae Planta . vňať ľubovníka a myšieho chvosta. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. potom zavariť. 37 .5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť.na uľahčenie vykašliavania Ántitusiká — na tlmenie kašľa Základné drogy: expektoranciá s miernym dávivým účinkom (koreň a kvet prvosienky. vňať prasličky a list medvedice — po 15 g (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Urosan). koreň sladkého drievka). (116) Species pectorales Planta . macerovať 3 hodiny.produkt n. vňať tymianu alebo materinej dúšky. Slúži aj na kloktanie. kvet ibiša a maku vlčieho — po 10 g. vňať tymianu. Pije sa teplý 3 x denne.5 dl vody.(103) Species diureticae Planta (produkt n. (110) Vňať vresu . kvet trnky a fazuľové struky bez semien — po 15 g. Pije sa večer 1 šálka horúceho čaju. Vylúhovanú čaj ovinú scediť a preliať ďalšími 1.5 dl vriacej vody (použiteľný až po 20-minútovom vylúhovaní). Má mierne močopudné účinky. plod fenikla a semeno ľanu — po 10 g. plod fenikla.1 5 g. 1 čajovú lyžičku drogy preliať 2.5 dl odvaru. Čaj pripraviť ako pri č. (117) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). Léčivé rostliny. p.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť.5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať. saponínové drogy napomáhajúce vylučovanie riedkeho sekrétu a stimulačné expektoranciá (vňať materinej dúšky. koreň ibiša — 25 g. Vypiť 2 šálky denne. Možno ho použiť aj na kloktanie.po 20 g. list čučoriedky. (105) Vňať prietržníka. Čajom sa zapíja tableta salicylanu sodného pripojená k čajovine (30 minút pred jedením). kvet slezu a divozela — po 5 g. Príprava a užívanie ako pri čajovine č.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť (čaj sa nesmie variť).z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. osladiť medom.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Slúži na pomocnú liečbu pri chorobách močových ciest. Proti kašlú koreň a list (kvet) ibiša. (111) List podbeľa — 60 g. list mäty piepornej . koreň valeriány .5 dl vriacej vody. vňať myšieho chvosta. Piť 3 x denne teplý čerstvý čaj. Vypiť niekoľko šálok za deň. plod fenikla) a silicové drogy podporujúce riedenie a vylučovanie hlienu. 1 lyžicu čajoviny preliať 2.po 20 g. (115) List ibiša — 45 g. vňať myšieho chvosta. list vachty trojlistej. 111. Léčivé rostliny. (109) List medvedice — 30 g. Piť 2 šálky denne. Piť po dúškoch.

(119) Neopektosan — poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa - 35 dielov, koreň kostihoja — 15 dielov, vňať tymianu, plod fenikla, koreň ibiša, list ibiša a šalvie — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. Čaj piť čerstvý 3 x denne. Pôsobí ako mucilaginózum, emoliens, dezinficiens a antiflogistikum. Použiteľný aj na kloktanie. (120) Pectosan — Species pectorales; poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa — 35 dielov, koreň omanu - 25 dielov, koreň ibiša - 20 dielov, list šalvie a plod fenikla - po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár záparu. Piť 3 x denne čerstvé. Má rovnaké upotrebenie ako čajovina č. 119. (121) Kvet divozela a slezu, list podbeľa a skorocelu kopijovitého — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu (lepší je však maceračný zápar). Piť horúce 2-3 šálky denne. (122) Lišajník islandský a koreň ibiša — po 40 g, vňať jablčníka a list vachty — po 20 g, vňať kopytníka — 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4 x denne po 1 dl. Vhodné najmä na tíšenie kašľa pri zápale priedušiek. (123) Plod anízu a fenikla, semeno ľanu, vňať tymianu a materinej dúšky — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne (najmä pri kŕčovitom kašli). (124) Plod šípok, jarabiny a anízu — po 20 g, list podbeľa, kôra vŕby a kvet bazy čiernej — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne 1 pohár (vhodné hlavne pri zápale pľúc). (125) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 30 g, vňať konopnice — 20 g. 3 lyžice čajoviny na 5 dl odvaru. Dávku vypiť počas dňa. (126) Pulmosan — Species pulmonales (poľský farmaceutický prípravok). Vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho — po 30 dielov, koreň myšieho chvosta — 22,5 dielu, koreň púpavy — 12,5 dielu, kvet slnečnice — 5 dielov. 1 lyžička čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 x denne po 1 pohári (pomocný liek pri pľúcnych ochoreniach). (127) Vňať medovky a horčinky horkej, plod anízu a fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Piť 2 x denne po 1 pohári. (128) Kvet bazy čiernej, lipy, rumančeka, divozela a prvosienky — z každého po 20 g (upravené podľa belgického liekopisu). 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce 3 x denne po 1 šálke. (129) Koreň bedrovníka, vňať tymianu a ľubovníka, list žihľavy a skorocelu — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne po 1 šálke. (130) Koreň ibiša - 16 g, list podbeľa - 8 g, koreň sladkého drievka - 6 g, plod anízu a kvet divozela - po 4 g, podzemok kosatca — 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (131) Koreň ligurčeka — 50 g, koreň fialky voňavej — 25 g, koreň ibiša — 15 g, podzemok kosatca — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne. (132) Kvet divozela a slezu lesného — po 5 g. Zmes sa dá do 2,5 dl vody, nechá sa prejsť varom, potom sa odstaví a scedí. Pije sa po lyžiciach počas dňa. Slúži na uľahčenie odkašlávania. (133) Kvet divozela a slezu lesného — po 10 g, vňať prasličky, list a kvet podbeľa — po 5 g. Polovicu zmesi zavariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať 5—6 x denne po 1 polievkovej lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (134) Plod anízu - 25 g, koreň ibiša - 20 g. Drogu krátko povariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať každé 2 hodiny po lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (135) List skorocelu a pľúcnika lekárskeho - po 10 g. Zmes zapariť 5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť, potom scediť do termosky. Piť 3 x denne po pol šálky. (136) List podbeľa, vňať myšieho chvosta a pľúcnika lekárskeho — po 20 g (obľúbená poľská čajovina na odkašlávanie). 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne po 1 pohári. Gargarizmatiká — na kloktanie Základné drogy: kôra duba, koreň (podzemok) nátržníka rovného, kvet rumančeka, list (vňať) šalvie, list (koreň) ibiša; pozri aj expektoranciá pri čajovinách č. 115, 116, 117, 119, 120 a i. 38

(137) Septosan - Species desinficientes (poľský farmaceutický prípravok). List mäty a šalvie, vňať tymianu a materinej dúšky - po 25 dielov. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Slúži na výplachy ústnej dutiny a na kloktanie pri zápaloch mandlí a hrdla. (138) Podzemok nátržníka vzpriameného a dubová kôra — po 30 g, list šalvie a kvet rumančeka — po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého doplnkového liekopisu EB 6). 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (139) List ibiša, kvet slezu lesného a bazy čiernej - po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého liekopisu EB 4). 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, 10 minút nechať postáť a zliať. (140) List podbeľa, plod fenikla, kvet rumančeka, vňať mäty, repíka a šalvie - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (141) Vňať (list) šalvie a podzemok nátržníka vzpriameného — po 30 g, kvet rumančeka a koreň bedrovníka - po 20 g. 1 lyžica čajoviny na 2 šálky záparu. Kloktať teplým záparom. (142) List (vňať) šalvie - 30 g, list ibiša - 20 g, list medovky - 10 g. 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, po 10 minútach zliať. Slúži na kloktanie. (143) List ibiša a podbeľa — po 30 g, koreň ibiša, kvet divozela a bazy čiernej — po 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (144) Kvet rumančeka a slezu lesného - po 25 g, vňať prasličky — 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (145) List šalvie, vňať prasličky a kvet rumančeka — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľkokrát denne na kloktanie. (146) Kvet divozelu a kvet slezu lesného — 5 g. Zmes zahriať v 2,5 dl vody, hneď po zovretí odstaviť a precediť, napokon pridať neplnú kávovú lyžičku soli. Používa sa teplý na kloktanie. (147) Koreň bedrovníka, list šalvie, vňať repíka a kvet divozela — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľko ráz denne na kloktanie. Hemokatartiká (metaboliká) - na tzv. čistenie krvi a pri odtučňovaní Základné drogy: diuretika, laxanciá, amará a toniká. (148) Krušinová kôra - 50 g, fazuľové struky a list mäty - po 20 g, koreň sladkého drievka - 10 g, list orecha a kvet bazy čiernej - po 5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť teplé večer pred spaním. (149) Kvet vresu a vňať paliny obyčajnej — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (150) Degrosan - Species metabolicae (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny a chaluha bublinatá (morská riasa) — po 20 dielov, koreň púpavy, podzemok pýru a vňať myšieho chvosta — po 15 dielov, kvet lipy a vňať fialky trojfarebnej — po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár odvaru. Piť teplé 2 x denne. (151) Normosan — Species laxantes (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny — 50 dielov, podzemok pýru — 20 dielov, vňať mäty piepornej, plod rasce a bazy čiernej — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na 2 dl záparu. Piť na noc alebo raz denne. (152) Reduktan — produkt n. p. Léčivé rostliny (vhodný pri odtučňovaní). Návod na obale. (153) Krušinová kôra - 60 g, kvet trnky a hluchavky bielej - po 20 g, blizny kukurice a vňať fialky trojfarebnej - po 15 g, plod rasce a fenikla — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 poháre denne. (154) Koreň valeriány, list mäty piepornej, kvet rumančeka a vresu - po 25 g, kôra krušiny a list brezy - po 7,5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (155) Vňať vresu — 25 g, koreň valeriány, vňať ľubovníka a myšieho chvosta - po 20 g, list mäty piepornej - 1 5 g. Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 154. (156) List maliny (ostružiny malinovej), černice (ostružiny černicovej), ríbezle čiernej a brezy — z každého po 25 g. 39

1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl horúcej vody a nechať 10 minút stáť. Piť denne 2 šálky. (157) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru plazivého, koreň púpavy a čakanky — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 1 hodinu v 2,5 dl vody, potom povariť 5 minút. Piť 2x denne po 1 šálke. Hypotoniká — proti zvýšenému krvnému tlaku (pozri aj antisklerotiká) Základné drogy: cesnak (ďalšie drogy uvedené pri antisklerotikách), koreň valeriány, zrno ovsa, vňať komonice a šištice chmeľu. (158) Alvisan — pozri čajovinu č. 83. . - . (159) Droseran - pozri čajovinu č. 84. (160) Blizny kukurice, koreň valeriány, vňať nátržníka husieho a myšieho chvosta - z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (161) Kvet a list hlohu - z každého po 100 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne po 1 šálke. (162) Vňať imela a kvet hlohu — z každého po 50 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Vypiť 2 x denne po 1 šálke. (163) Cesnak, kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (164) Kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 30 g, vňať lastovičníka - 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v pohári vriacej vody. Piť 3 x denne po 1 pohári. (165) Kvet levandule — 50 g, vňať majoránu a rosičky — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. Cholagogá — žlčopudné čajoviny (pri ochoreniach žlčníka) Základné drogy: list boldo (pozri cudzokrajné drogy), list mäty piepornej, koreň (podzemok) rebarbory, koreň púpavy, vňať paliny pravej, vňať repíka, vňať jablčníka, plod pestreca (silyba) mariánskeho. (166) Species cholagogae Planta — žlčníková čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vody a po 15 minútach scediť. Piť teplé nalačno 2 x denne. (167) Salvat thé - produkt n. p. Léčivé rostliny. Príprava ako pri čajovine č. 166. Čajom sa zapíjajú tablety síranu sodného a horečnatého pripojené k čajovine. Čaj podľa možnosti nesladiť. Piť 3 x denne 15 minút pred jedením. Účinkuje aj ako mierne laxans a stomachikum. (168) Žlčníková čajovina - produkt nemeckého farmaceutického priemyslu (DRF 95). Plod pestreca (silyba) mariánskeho, list mäty piepornej, vňať paliny pravej a benedikta lekárskeho — po 20 g, koreň (podzemok) rebarbory a plod rasce - po 10 g. 1 lyžička čajoviny na 1 —2 šálky vody, nechať zovrieť, odstaviť a 20 minút macerovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (169) Cholagogá - poľská žlčníková čajovina (zároveň slúži ako choleretikum, laxans a digestívum). 1. (pri mäkkej stolici): plod borievky a vňať ľubovníka — po 20 dielov; 2. (pri normálnej stolici): koreň púpavy — 35 dielov, kvet slamihy piesočnej, list mäty piepornej, vňať myšieho chvosta a kôra krušiny — po 15 dielov, vňať lastovičníka — 5 dielov. 3. (pri zapečení): vňať stavikrvu vtáčieho - 55 dielov, kôra krušiny - 20 dielov, plod borievky - 15 dielov, vňať ľubovníka — 10 dielov. 1 lyžičku čajoviny nechať krátko vrieť, potom odstaviť a nechať 20 minút postáť. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (170) List mäty piepornej - 30 g, vňať jablčníka a list maliny - 20 g,vňaťrepíka - 15 g,koreňomanu - 5 g. 1 lyžicu čajoviny zaliať vriacou vodou a nechať postáť 15 minút. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. (171) List mäty piepornej — 25 g, vňať myšieho chvosta, koreň ihlice a horca — po 20 g, kôra krušiny — 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť pred jedením. (172) Kvet slamihy, list mäty piepornej, plod fenikla, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — po 20 g, kôra krušiny - 10 g. 1—2 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť pol hodiny pred jedením. (173) Vňať myšieho chvosta — 50 g, kvet slamihy - 30 g, podzemok rebarbory - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne pol hodiny pred jedením. (174) List mäty piepornej — 50 g, vňať repíka a jablčníka — po 20 g, podzemok rebarbory — 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne pol hodiny pred jedením. (175) Vňať repíka a jablčníka — po 50 g, podzemok rebarbory a koreň ihlice — po 25 g. 40

(176) (177) (178) (179)

(180) (181)

1 vrchovatá lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno nalačno a odpoludnia medzi olovrantom a večerou. List mäty piepornej, koreň púpavy, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — z každého po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne najmenej pol hodiny pred jedením. List mäty piepornej a mäty kučeravej - po 100 g, koreň ihlice a horca - po 25 g, kôra krušiny - 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce viac ráz denne. Podzemok rebarbory, vňať repíka a jablčníka - po 25 g, koreň ihlice - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne. List mäty piepornej a vňať materinej dúšky - po 50 g, list rozmarínu, šištice chmeľu, vňať zemedymu a paliny abrotskej (božieho drievka) — po 25 g. 1,5 lyžice čajoviny na 2 poháre záparu. Piť po 1 dl ráno nalačno a večer (žlčopudná čajovina s pomocným liečebným účinkom pri zápale podžalúdkovej žľazy). Koreň horca a vňať lastovičníka - po 50 g, koreň archangeliky lekárskej, list senný (dostať v lekárni), kvet nechtíka a levandule - po 25 g. Príprava, dávkovanie i uplatnenie ako pri čajovine č. 179. List mäty piepornej, vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 20 g, koreň ihlice a púpavy — po 15 g, list vachty trojlistej — 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a povariť 5 minút. Piť 1 šálku 3 x denne pol hodiny pred jedením.

Karminatíva - proti nadúvaniu (proti zastaveným vetrom) Základné drogy: kvet rumančeka, list mäty, plod anízu, plod fenikla, plod rasce. (182) Vňať zemežlče a list medovky - po 40 g, plod fenikla a rasce - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne 1 šálku. (183) Vetrová čajovina - Species carminativae (ČsL 3). Vňať mäty piepornej a kvet rumančeka — po 25 g, koreň sladkého drievka a ibiša — po 20 g, plod fenikla — 10 g. 3 lyžice čajoviny preliať šálkou studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín, potom scediť, čajovinu preliať vriacou vodou a krátko zavariť; po scedení odvar priliať do maceračného výluhu. Piť teplé po 1 šálke asi pol hodiny pred jedením. (184) Detský čaj s rumančekom Spofa (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Podľa potreby prisladiť umelým sladidlom. Piť 2-3x denne. (185) Florkamil (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou preliať 1,5 dl vriacej vody a aspoň 5 minút nechať vylúhovať (treba ním pohybovať). Používa sa pri žalúdočných a črevných ťažkostiach, na obklady, výplachy atď. (186) Koreň archangeliky, rozpučené plody anízu, fenikla a koriandra - z každého rovnaký diel (receptúra podľa nemeckého liekopisu). 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. (187) Species deflatulentes - čajovina proti nadúvaniu (podľa nemeckého liekopisu DRF 291). Kvet rumančeka, list mäty piepornej, koreň valeriány, plod rasce a anízu — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (188) List vachty trojlistej a mäty piepornej, plod fenikla, vňať zemežlče a myšieho chvosta — z každého po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Piť 1 dl teplého záparu pol hodiny pred jedením. (189) Kvet rumančeka — 60 g, plod rasce — 20 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť 2 x denne po 1 šálke. (190) Plod rasce, anízu a fenikla — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2 šálkami vriacej vody, nechať stáť 20 minút, zliať a trochu osladiť. Vypiť počas dňa. (191) Plod anízu, vňať tymianu, prasličky a paliny pravej - z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. Laxatíva — preháňavé čajoviny Základné drogy: kôra krušiny, semeno ľanu, plod rešetliaka, koreň (podzemok) rebarbory, list senný (cudzokrajná droga). Pozri aj hemokatartiká. 41

(192) Species laxantes — preháňavá čajovina (ČsL 3). Kôra krušiny — 40 g (osobitne preparovaná), kvet lipy a bazy čiernej - po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť vlažné večer. (193) Species laxantes Planta - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Výluhom sa zapíja tableta pripojená k čajovine. Piť vlažné večer. (194) Normosan — pozri pod č. 151. (195) Kôra krušiny - 30 g, kvet bazy čiernej, maku vlčieho, hluchavky bielej, trnky a parumanu spanilého (rumančeka rímskeho) — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno a večer. (196) Plod rešetliaka a koreň sladkého drievka — po 30 g, kôra krušiny a plod fenikla — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (197) Podzemok pýru — 30 g, kôra krušiny — 25 g, vňať myšieho chvosta a list medovky — po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku vody, macerovať 10 hodín. Vypiť každé ráno 1 pohár. (198) Kôra krušiny — 75 g, plod rasce a oplodie pomaranča — po 12,5 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v šálke vriacej vody a po 20 minútach zliať. Piť ráno a večer po 1 šálke. Nervína (sedatíva) — na upokojenie Základné drogy: kvet levandule, list medovky, šištice chmeľu, vňať majoránu a koreň valeriány. (199) Species valerianae — valeriánová čajovina (ČsL 2). Koreň valeriány, list mäty a medovky — po 30 g, popučený plod fenikla — 10 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody, nechať 8 hodín vylúhovať a scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť, odstaviť a nechať usadiť. Po scedení oba výluhy zliať dovedna a čaj rozdeliť na 2 dávky. Piť vlažné ráno i večer. Vhodný aj na upokojenie srdca (kardiosedatívum). (200) Valofyt — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Čajom sa zapíja tableta pripojená k čajovine (liečivé kvasnice s glukózou). Pije sa 3 x denne. Zmierňuje aj stavy predráždenosti a úzkosti (neurotonikum). (201) Nervosan — Species sedativae (poľský farmaceutický prípravok). Koreň valeriány — 40 dielov, vňať myšieho chvosta — 20 dielov, vňať mäty a medovky — po 15 dielov, kvet rumančeka - 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne (ráno nalačno a večer pred spaním). Slúži aj proti kŕčom a nespavosti. (202) Koreň valeriány, podzemok pýru a puškvorca, list vachty a medovky — z každého po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2 x denne. (203) List medovky a kvet hlohu — po 15 g, vňať pyšteka a lišajník islandský — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 1 x denne. (204) Kvet levandule a prvosienky, list rozmarínu a medovky — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (205) Koreň valeriány a šištice chmeľu - po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť večer 1 — 2 šálky. Čaj je vhodný najmä proti nespavosti. (206) Vňať brečtana, list mäty, medovky a kocúrnika obyčajného - z každého po 25 g. (207) Species nervinae (mnohozložková čajovina obrúbená v NSR). List maliny (ostružiny malinovej) - 20 g, vňať komonice - 12 g, list mäty piepornej, hlohu s kvetom a rozmarínu, vňať ľubovníka, marinky (lipkavca marinkového) a paliny obyčajnej — po 6 g, list medovky, koreň valeriány, plod fenikla a vňať materinej dúšky — po 4 g, list vachty trojlistej, šištice chmeľu, kvet arniky, nechtíka a bazy čiernej — po 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu, nechať 10 minút vylúhovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (208) Horká čajovina - Species amaricantes (ČsL 2). Oplodie pomaranča — 250 g, vňať paliny a zemežlče — po 200 g, list vachty trojlistej — 150 g, podzemok puškvorca a koreň horca — po 100 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť a po usadení scediť. Oba výluhy zliať dovedna. Piť teplé 2 x denne po 1 šálke (pred jedením). (209) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (ČsL). Vňať zemežlče - 500 g, list mäty piepornej - 300 g, koreň archangeliky a bedrovníka - po 100 g.
42

Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 208. (210) Stomaran — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody, nechať 15 minút vylúhovať v prikrytej nádobe a scediť. Čaj sa pije teplý 2 —3 x denne nalačno (pred jedením). (211) Salvat thé - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 167. Slúži aj ako cholagogum a mierne laxatívum. (212) Digestoran - Species stomachicae a Species amarae (vyrába poľský farmaceutický priemysel). List vachty, vňať benediktu lekárskeho a myšieho chvosta — po 20 dielov, koreň kostihoja a list mäty piepornej — po 15 dielov, plod rasce — 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť čerstvé 2x denne (30 minút pred jedením). (213) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri prekyslení žalúdka). Kvet lipy, semeno lanu, koreň sladkého drievka, podzemok puškvorca, list mäty piepornej a plod fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke. (214) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri anacidite, achýlii a nedostatočnej tvorbe žalúdočných štiav). Podzemok puškvorca, koreň archangeliky, plod rasce a koriandra, vňať ľubovníka a zemežlče - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (215) Žalúdočná čajovina (vhodná hlavne pri zápale žalúdka). Plod fenikla, kvet rumančeka, podzemok pýru, koreň ibiša a sladkého drievka — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť večer po 1 šálke. (216) Žalúdočná čajovina (vhodná pri zápale tenkého čreva, ale i pri zápale žalúdka). Vňať stavikrvu vtáčieho, list skorocelu kopijovitého, plod čučoriedky a kôra duba - po 15 g, lišajník islandský, podzemok nátržníka vzpriameného a kvet rumančeka — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 2-3 x denne po 1 šálke.
ZMÄKČUJÚCE ČAJOVINY

Základné drogy: kvet rumančeka, list a koreň ibiša, semeno ľanu. (217) Zmäkčujúca čajovina — Species emollientes (ČsL 2). Semeno ľanu nedrvené — 40 g, kvet rumančeka, list ibiša a slezu — po 20 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1,5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1,5 dl vriacej vody a krátko povariť. Po ustatí scediť a oba výluhy zliať dovedna. Pije sa ráno a večer. Z rovnakých drog, ibaže hrubo práškovaných (sito č. 4), sa robí zmäkčujúca čajovina na obklady. Prikladá sa vo forme teplého kašovitého záparu. (218) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). Zloženie uvedené pri čajovine č. 117. Zmäkčujúce účinky má výluh pripravený podľa návodu odporúčaného pri čajovine č. 217. Čaj sa pije ráno a večer.
ČAJOVINY NA ŽENSKÉ CHOROBY

Základné drogy: vňať alchemilky, vňať kapsičky pastierskej, kvet hluchavky bielej, vňať nátržníka husieho. (219) Vagosan — Species vaginales (poľský farmaceutický prípravok na výplachy pošvy a iné hygienické účely). Kôra duba — 25 dielov, kvet rumančeka — 20 dielov, vňať stavikrvu vtáčieho, list šalvie a žihľavy — po 17,5 dielu, kvet nechtíka - 2,5 dielu. 3—4 lyžice čajoviny na 6 dl záparu. Slúži na výplachy. (220) Florkamil — tablety (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou aspoň 5 minút namáčať v 1,5 dl vriacej vody (niekoľko ráz vybrať a opäť ponoriť). Výluh slúži na výplachy. (221) Proti bolestivej menštruácii (antidysmenoroikum). Koreň kuklíka a kvet hluchavky - po 30 g, list alchemilky a vňať nátržníka husieho — po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vriacej vody. Piť 2 x denne po 1 šálke (začať 3—4 dni pred očakávaným začiatkom menštruácie).
43

(222) Kvet rumančeka — 40 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 30 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť ako čajovinu č. 221 (takisto slúži proti bolestivej menštruácii). (223) Kvet rumančeka a vňať nátržníka husieho - po 20 g, kvet hluchavky bielej — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke (má rovnaké použitie ako čajovina č. 221), (224) Vňať stavikrvu vtáčieho — 40 g, vňať prasličky a kapsičky pastierskej — po 30 g. 1 lyžicu čajoviny dlhšie povariť na miernom ohni v 5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1-2 šálky čaju. Vhodné hlavne na tlmenie menštruácie. (225) List alchemilky - 40 g, vňať ľubovníka, list medovky a myšieho chvosta - po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1—2 šálky čaju. (226) Vňať alchemilky - 30 g, kvet hluchavky, vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho - po 20 g, koreň horca - 1 0 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a variť 5 minút. Piť po dúškoch počas dňa. Vhodné pri bielotoku (fluor albus). (227) Vňať majoránu, plod fenikla, anízu a kôpru — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Vypiť 3 šálky denne. Podporuje tvorbu materinského mlieka (laktagogum). (228) List šalvie a šištice chmeľu - po 40 g, list orecha - 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, priviesť do varu a odstaviť. Piť ráno a večer po 1 šálke. Tlmí tvorbu materinského mlieka. (229) Vňať myšieho chvosta - 40 g, vňať ľubovníka - 30 g, vňať kapsičky pastierskej, imela a nátržníka husieho — po 20 g, koreň valeriány — 15 g, podzemok puškvorca — 10 g. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 6 hodín v 2,5 dl vlažnej vody, potom polovicu výluhu scediť a zvyšok po krátkom povarení priliať k macerátu. Denne vypiť 2 šálky.
INÉ ČAJOVINY

(230) Aromatická čajovina na kúpele (podľa ČsL 2). Vňať materinej dúšky, list šalvie a mäty piepornej — z každého rovnaký diel (napr. po 250 g). Na 1 vaňový kúpeľ pripraviť zapar z 500 g čajoviny a vliať ho do vody teplej 34—38 °C. Čajovinu z posekaných drog (sito č. 4) možno použiť aj na obklady. (231) Žlčopudná čajovina - Species cholagogae (nový článok ČsL 4) Vňať repíka a koreň púpavy s vňaťou — po 250 g, vňať jablčníka — 200 g, vňať mäty piepornej, podzemok rebarbory a kvet (úbor) rumančeka pravého — po 100 g. Čajovinu skladovať v dobre uzavretých obaloch (chrániť pred svetlom). Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (232) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (nový článok ČsL 4) Vňať paliny pravej, myšieho chvosta a mäty piepornej — po 200 g, vňať ľubovníka, plod fenikla, koreň ligurčeka a sladkého drievka - po 100 g. Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (233) Gynastan — priemyselne vyrábaná gynekologická čajovina v ponorných vreckách Vňať hluchavky bielej — 8 g, vňať alchemilky — 6 g, vňať nátržníka husieho — 4 g, vňať mäty piepornej - 2 g. Čaj sa pripravuje podľa návodu na obale. Užíva sa pri ženských ochoreniach, napr. pri výtoku a na tíšenie menštruačných bolestí. (234) Nontusyl — priemyselne vyrábaná priedušková čajovina v ponorných vreckách Koreň ibiša - 8 g, vňať tymianu a kvet lipy - po 4 g, vňať repíka a medovky - po 2 g. Príprava podľa návodu na obale. Užíva sa pri chorobách horných dýchacích ciest. (235) Aldermon — priemyselne vyrábaný vlasový kozmetický prípravok v ponorných vrecúškach Obsahuje koreň lopúcha, vňať žihľavy a list brezy. Príprava a použitie podľa pripojeného návodu. (236) Cutisan species — priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach Obsahuje vňať myšieho chvosta, mäty piepornej, repíka a alchemilky a kvet bazy so stopkami. Príprava a použitie podľa návodu na obale. (237) Nephrosal — obličková čajovina v záparových vrecúškach Obsahuje plod fazule bez semien, vňať prasličky, koreň ihlice, list brezy a žihľavy. Návod na obale. (238) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (1) Obsahuje šípky, list ostružiny malinovej a žihľavy. Čaj sa pripravuje a užíva podľa pripojeného návodu.
44

aníz a podzemok rebarbory — po 5 g. elixír nemá zázračné účinky. vňať medovky a mäty piepornej po 2 g. náhradka za pravý čaj. úbory rumančeka. výťažok zo sladkého drievka (tzv.1. občas treba premiešať. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 3 g.8 g.5 g. vňať ľubovníka. Indikácie: antisklerotikum. kôra krušiny a koreň ihlice po 7 g. Isteže. vňať repíka . Rozdrvené byliny sa vsypú do dvojlitrovej fľaše a zalejú sa 1. koreň petržlenu 4 g. fľaša sa dobre uzavrie a odloží na miesto chránené pred svetlom.5 1 ražnej pálenky alebo borovičky. list senný. Tablety Natrii salicylici po 0. Príprava a použitie čaju podľa návodu na obale. vňať mäty piepornej 10 g. list čiernej ríbezle.2 g.5 g. koreň angeliky a myrha — po 10 g. paliny pravej. vňať mäty piepornej — 5 g. list hlohu s kvetom 16. ZOZNAM ČS. Záparové vrecká (20 ks po 1. oplodie pomaranča 2. Cutisan Vňať myšieho chvosta 20 g. Indikácie: diabetikum. plod fenikla — 3 g.5 1 ražnej pálenky (prípadne v borovičke alebo v 60-percentnom lekárenskom liehu). (240) Priemyselne vyrábané čajoviny v ponorných vrecúškach s obsahom rozličných drog (kvet lipy a bazy čiernej. úbory nechtíka a koreň horca — po 1 g. oplodie pomaranča a koreň angeliky — po 5 g. hypotenzívum.9 g. HROMADNE VYRÁBANÝCH ČAJOVÍNOVÝCH ZMESÍ Aldennon Koreň lopúcha 18 g. vňať medovky . Dá sa využiť aj na liečivé liehové obklady. list jahody 17.5 g. vňať alchemilky 6 g. Sfiltrovaný výluh sa pije po kalíškoch (podobne ako elixír č. sennové struky (cudzokrajná droga predávaná v lekárni). blizny šafranu — 2 g. Indikácie: diuretikum. list čiernej ríbezle a maliny ostružiny po 15 g. podzemok puškvorca. Pije sa pri žalúdočných ťažkostiach.3 g. vňať yzopu a medovky po 5 g. (241) Ungolen species — čajovina pri chorobách pečene a žlčníka Plod pestreca (silyba) mariánskeho a repíka — po 10 g. koreň horca a galganový podzemok (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 2 g. 40 g čajovinovej zmesi sa nechá 8 dní vylúhovať v 0. trúdnatec lekársky (huba uvádzaná pri smrekovci opadavom). 243). vňať paliny pravej .(239) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (2) Obsahuje šípky. koreň sladkého drievka. koreň púpavy — 6 g.4. (243) Švédska čajovinová zmes — Species ad vitam longam: Aloa (cudzokrajná droga) — 17 g. podzemok puškvorca . Alvisan Neo Vňať imela 40 g. repíka. mäty piepornej.12 g. omývanie kožných defektov. základ tvorí typická metabolizujúca čajovina. myrha (cudzokrajná droga) — 1 g. vňať ľubovníka 20 g. koreň omanu 6 g. vňať benediktu a myšieho chvosta — 8 g. medovky. koreň rebarbory — 6 g. podzemok nátržníka vzpriameného a koreň sladkého drievka — po 3 g.5 g. plod hlohu 10 g.5 g).5 g. Čaj sa pripravuje a užíva podľa návodu na obale. Príprava a dávkovanie podľa návodu na obale. Samsta Aloa — 20 g.priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach (v 1 vrecúšku 1.5 g čajoviny) Vňať ľubovníka . pelendrek) — 10 g. vňať prasličky 7. vňať repíka a kvet bazy čiernej po 7 g. 45 . Betulan List brezy 30 g. Indikácie: dermatologikum. fenikel a podzemok zedoarie (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 4 g. má metabolizujúce pôsobenie. šalvie lekárskej a zemežlče). (244) Bylinkový elixír podľa Dr. Indikácie: dermatologikum. vlasové tonikum. (242) Eugastrin . vňať žihľavy a list brezy po 6 g. antireumatikum. Bylinný čaj so šípkami Plod šípky 50 g. Vylúhovanie trvá 10 dní (občas treba fľašou potriasať). Prefiltrovaný výluh (elixír) sa vo Švédsku ľudovo užíva ako prostriedok „na predĺženie života". vňať myšieho chvosta 10 g. list ostružiny černicovej a kvet agátu.

vňať jastrabiny 12 g. Indikácie: diuretikum. Záparové vrecká (20 ks po 1 g).5 g. kvet bazy so stopkami. vňať mäty piepornej 2 g. vňať medovky. cholagogum. vňať lipkavca (marinky) 7 g. kvet bazy a podbeľa po 5 g. koreň ihlice a petržlenu po 25 g. Species diureticae Planta List brezy. Hemoral Kôra duba a úbory rumančeka po 12. kvet lipy a list čiernej ríbezle po 12 g. Indikácie: diuretikum. koreň puškvorca 1.2 g. Indikácie: dietetikum. Indikácia: dietetikum pri redukčnej diéte. žihľavy a stavikrvu vtáčieho po 15 g. dezinfekcia močových ciest. list ostružiny a plod fenikla po 8 g. Indikácie: stomachikum. Pulmoran Koreň ibiša. Diabetan Struky fazule bez semena 17 g. vňať čučoriedky a šalvie po 15 g. Indikácia: karminatívum. náhradka pravého čaju. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 6 g. tymianu. Reduktan Chaluha bublinatá. Indikácia: antihemoroidová kúpeľová prísada. koreň sladkého drievka 5 g.5 g).8 g. Nephrosal Vňať prasličky 6 g. koreň ibiša. list maliny. Eugastrin Vňať ľubovníka 12 g. vňať repíka a mäty piepornej po 10 g. koreň sladkého drievka 2 g. vňať repíka 3 g. kvet divozela 4 g. vňať medovky 4.Defatigan Úbory rumanu rímskeho 20 g. list brezy. list jahody 6 g. plod fenikla a bazy. list maliny 10 g. kvet bazy. Pemisan Vňať pamajoránu a mäty piepornej po 20 g. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. Indikácia: čaj pre diabetikov. list senný a brezy. koreň sladkého drievka 7 g. šištice chmeľu 3 g. Indikácia: prísada do kúpeľa. vňať šalvie. vňať tymianu a materinej dúšky po 10 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. kôra krušiny a kvet bazy po 15 g. koreň petržlenu po 10 g.5 g. vňať paliny pravej 9 g. Javorina List ostružiny 22. metabolikum. Fyterol Kvet bazy 15 g. list maliny 10 g. koreň ihlice a plod fazule bez semena po 4 g. koreň púpavy s vňaťou. plod anízu a fenikla po 5 g. 46 . list žihľavy 2 g. vňať stavikrvu vtáčieho 10 g.5 g. kvet agátu 2. plod fenikla 10 g. vňať myšieho chvosta 5 g. Indikácia: diaforetikum. dezinficiens močových ciest. koreň lopúcha 5 g. Indikácia: expektorans. vňať prasličky 15 g. kvet levandule 10 g. koreň sladkého drievka. Detský čaj s rumančekom Úbory rumančeka 10 g.

hepatoprotektívum. plod fenikla 5 g. Indikácie: adstringens. vňať mäty piepornej a koreň sladkého drievka po 7 g. laxans. Species urologicae Planta List brezy a koreň petržlenu po 25 g. Species laxantes Planta Kôra krušiny 40 g. Idikácia: laxans.5 g). digestívum. koreň puškvorca a angeliky po 15 g. vňať medovky a kvet levandule po 10 g. list podbeľa a koreň ibiša po 22 g. list ostružiny. vňať jablčníka. plod fenikla 5 g. stomachikum. kvet agátu 3 g.5 g). vňať prietržníka 5g Indikácie: diuretikum. šištice chmeľu. Záparové vrecká (20 ks po 1. kvet lipy a bazy po 20 g. koreň ihlice a petržlenu po 10 g. Indikácie: cholagogum. choleretikum. koreň omanu 10 g. vňať zemežlče. dezinficiens močových ciest. list maliny 5 g. list ostružiny 6 g. list šalvie. Stomaran Úbory rumančeka. vňať žihľavy. gastroenteritídy a kvasné dyspepsie. P. Species pectorales Planta List skorocelu 23 g. choleretikum. list žihľavy 3 g. Šípkový čaj ochutený I Plod šípky 21 g. Šípkový čaj ochutený II Plod šípky 21 g. Tormentan Plod čučoriedky 32 g.Species cholagogae Planta Vňať repíka 40 g. Tablety Acidi tartarici cum Kalii-Natrii tartarici. koreň sladkého drievka a vňať mäty piepornej po 10 g. kvet bazy. Indikácie: diuretikum. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. Indikácie: cholagogum. Species urologicae P. Thé Salvat Vňať repíka a jablčníka po 25 g. kvet divozela a prvosienky po 4 g. stavikrvu vtáčieho a myšieho chvosta po 5 g. Thevalin Vňať materinej dúšky 20 g. Ungolen Vňať repíka a plod pestreca (silyba) mariánskeho po 10 g. List brezy a medvedice po 30 g. koreň ihlice a rebarbory po 15 g. plod fenikla 10 g. 47 . Indikácia: náhradka čínskeho čaju. koreň nátržníka a krvavca po 20 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. Indikácie: choleretikum. úbory rumančeka. plod fenikla 3 g. Indikácia: expektorans. list boldo. dezinficiens močových ciest. vňať benedikta a myšieho chvosta po 8 g. vňať mäty piepornej 15 g. kôra krušiny. repíka a mäty piepornej po 10 g. list ostružiny 6 g. koreň ihlice 10 g. Indikácie: stomachikum. úbory rumančeka. antidiaroikum. koreň púpavy 6 g. vňať mäty piepornej 5 g. vňať mäty piepornej a koreň púpavy s vňaťou po 10 g. list medvedice 20 g. ľubovníka.

8 g). Šalvia lekárska (20 vreciek po 1. Matový čaj (20 vreciek po 1. vňať levandule a medovky po 11 g. šištice chmeľu 12 g. Zemežlč menšia (20 vreciek po 1 g). kôra vŕby 7 g.5 g. Indikácia: nervínum. koreň angeliky a vňať mäty piepornej po 3. Kvet lipy (20 vreciek po 1 g). Palina pravá (20 vreciek po 1 g).5 g). Záparové vrecká . Repík lekársky (20 vreciek po 1.5 g). plod ovsa. Kvet bazy čiernej (20 vreciek po 1 g).čaj mate (20 vreciek po lg).5 g). Ľubovník bodkovaný (20 vreciek po 1. Yerba maté . Medovka lekárska (20 vreciek po 1 g).Valofyt Neo Koreň valeriány 24 g. Lipový čaj (20 vreciek po 2 g). plod hlohu 17 g.

.

Kvet sa u nás nevykupuje každý rok. Pestuje sa najmä pre rýchly rast a tvrdé drevo. Svojou rozpínavosťou ohrozuje pôvodné porasty.Papilíonaceae) Nemecky:Weisse Robinie. žiada sa kvet s kalichom. v chladnejších oblastiach až v júni.Flos robiniae seu Flos acaciae (Flos pseudoacaciae). rozširuje sa veľmi ľahko. lebo sa neznáša s mnohými rastlinami. V uvedených oblastiach dokonca zaisťuje hlavnú znášku. Agátový med je vodojasný až žltkavý. U nás sa nerozvážne sadil asi pred 200 rokmi ako nenáročný strom na upevňovanie pieskov a zalesnenie chudobných pôd. ťažko kryštalizuje a dlhý čas ostáva tekutý. lebo nie je náročný na pôdu. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. najmä v nížinách. ktorým sa kedysi označovala kvetná droga z trnky obyčajnej. súmerné. maďarsky: Fehér ákácz. Bôbovité . rýchlo a opatrne. z koreňov vylučuje jedovaté látky. Príbuzné druhy majú nevoňavé kvety s ružovým alebo fialovým sfarbením. Pri zbere kvetnej drogy nemôže vzniknúť zámena. bez iných prímesí Požiadavky na kvetnú drogu (Flos robiniae) v čs. Agát má veľmi voňavé a medujúce kvety. Laburnum anagyroides Medic).TRNOVNÍK BÍLÝ AGÁT BIELY (+) Robinia pseudo-acacia L. 20 6 2 14 10 3 51 . francúzsky: Robinier faux-acacia. keď ostatné stromy už odkvitli.) Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne vyžíhanim drogy) Popol nerozpustný v kyseline chlorovodíkovej (stanoví sa laboratórne pri spomenutej skúške) I. — Jeana Robina. AGÁT BIELY Trnitý ker alebo strom s nepárno perovitými listami. z 1 ha agátového lesa sa získa 350-1 700 kg medu. so zelenkavým reflexom. Vysádzal sa najmä v mestských parkoch na oživenie zelene. usporiadané do visiacich strapcov. Je významnou medonosnou rastlinou najmä na južnej Morave a južnom Slovensku. Z agáta sa u nás zberajú jednotlivé kvety . Zber sa robí v máji—júni odrezáváním celých súk- vetí alebo odtŕhaní m jednotlivých kvetov zo strapcov. ktorého otec priviezol agát zo severoamerickej Virgínie a vysadil v Jardin des Plants v Paríži. voňavé. plodmi sú sploštené struky. zlatožltým (v parkoch pestovaný štedrec — pozri jedovaté rastliny. príp. 10. Rýchle sa rozšíril. kde sa za ním chodí kočovat'. Omyl môže skôr vzniknúť pri výklade zastaraného názvu Flos acaciae nostratis. Sušíme ihneď. Kvety biele. rusky: . Dnes by sme sa ho však radi zbavili. zato má nároky na teplo a svetlo. ktorými ich ničí. taliansky: Robinia. teda v čase. Materiál sa ľahko zaparí a hnedne. Agát k nám presídlil zo Severnej Ameriky. Agát má pomenovanie podľa záhradníka francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. má výraznú chuť a pach po agátových kvetoch. miestami celkom zahubil vzácnu stepnú kvetenu a v jeho susedstve sa nedarí ovociu. anglicky: Acacia. neopadaný po odkvitnutí.Fabaceae (Motýľokveté . norme ON 86 6235 pre zvyčajné dve akostné triedy: Akosť — najviac v % Znak Kvety s iným sfarbením ako začerstva Iné časti materskej rastliny ako kvety Cudzie organické prímesi (prímesi iných rastlín a pod. 3 1 14 8 2 II. Bohato kvitne v druhej polovici mája. bezpodmienečne v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach.

ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ (len droga I. príčinou toxicity sú látky bielkovinovej povahy. zúbkaté. droga sa preradí do II. väčšinou s lesklochlpatým povrchom. Kvety drobné. Podľa ČSN musí droga obsahovať predovšetkým alchemilku žltozelenú. Začiatočníci by mali prísť najprv so vzorkou nasušeného materiálu do nákupne. ale aj v oficiálnej medicíne. žltozelené. lebo skladovaním sa znehodnocuje a veľmi rýchlo ju napádajú skladištní škodcovia.Cortex acaciae. Syn. najmä robín (zmes ?). Ich určovanie je veľmi náročné. Typicky vyvinuté listy sú okrúhlasté. 7 — 11-laločné. jeho toxicita per os vidí sa 52 v porovnaní s ricínom ricínových semien menšia. pri kŕčoch rozličného pôvodu (spazmolytikum).). Vyskytuje sa od nížin až po vysokohorský stupeň. Ľudové liečiteľstvo občas používa aj agátovú kôru . Celá rastlina okrem kvetov je dosť jedovatá — predovšetkým kôra a semená.Rosaceae Ľudovo: divý muškát. taktiež biozidy (biokvercetín) a silicu s vonnými látkami (nerol. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ KONTRYHEL ŽLUTOZELENÝ Alchemilla xanthochlora Rothm. zoskupené do súkvetia. akostnej triedy. pri migréne žalúdočného pôvodu a i. rozšírené vo viacerých európskych jazykoch. preto sa navzájom často zamieňajú. Bekál. akostnej triede nezodpovedá čo len jeden znak. španielsky: Alquimilla. ktorá pripomína záhyby plášťa. rosička. Kvety obsahujú hlavne flavonoidové glykozidy (robinín. akacín). šípkový čaj ochutený II. Neskôr sa na jej starú slávu pozabudlo a dnes sa liečebne využíva menej. Má hemaglutinizujúce a mitogénne vlastnosti. Na dne jej lievikovitých listov (nad stopkou) sa dlho udržiavajú kvapky rosy. vo vlhkých svetlých lesoch. v homeopatii sa používa čerstvá kôra zmiešaná s mladými konárikmi.: Alchemilla vulgaris L. 1980). Ružovité . husia nôžka. kontrihel obyčajný. rakovie zelie. Ak ustanoveniam normy v I. ich aglykóny. rusky: Trváca mnohotvárna bylina so žltozelenou chlpatou byľou vysokou 15-70 cm. akosti — je exportnou surovinou). a preto treba dodržať požiadavky na najlepšiu akosť. hviezdoš. linalol a i. maďarsky: Közönséges palástfu. dozrievajú v nažky. zvýši sa vylučovanie moču o 17 až 40 % (Oźarowski. Alchymisti ich zberali a používali pri hľadaní kameňa mudrcov. V minulosti mala rastlina veľmi dobrú povesť nielen v ľudovom liečiteľstve. ako by si azda zaslúžila. francúzsky: Alchemille commune. D 2 až D3). žalúdočných a dvanástnikových vredoch. ženský plášť Nemecky: Gelbgruner Frauenmantel. zberá sa lúpaním v marci—apríli. častejšie tvorí zložku močopudných čajovín. Homeopa- . pripravujú sa výťažky (esencia. toxické proteíny — lektíny. Ľudové liečiteľstvo používa kvetnú drogu vo forme asi 5 % záparu — 2 až 3 šálky denne. U nás nakupovaná droga sa vyváža. U nás rastie asi 40 druhov rodu alchemilka. dil.tické upotrebenie esencie z kôry a konárikov býva pri prekyslení žalúdka (hyperacidita). droga sa zriedka užíva samotná. vychádza z formy listov. Droga má výrazné močopudné účinky a niekedy slúži na aromatizáciu čajovín. Pomenovanie ženský plášť. taliansky: Alchemilla. ak sa užije 2 x denne 1 dl odvaru z 2 lyžíc agátového kvetu na 4 dl vody. ale aj pri potokoch a prameniskách. Po riadnom usušení drogu treba ihneď odovzdať nákupni. Čajoviny: Javorina čaj — bylinná zmes (volne predajná balená čajovina). farnezol. anglicky: Lady's mantle. Rastie na mierne vlhkých lúkách a pasienkoch. Starovekí alchymisti pripisovali tejto byline veľkú liečivú moc. za mladi vejárovito poskladané. kondolík. Latinské pomenovanie rodu je odvodené od alchema — alchymistka.

Často ju poškodzuje hmyz. dorastá až do výšky 2 m. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej vňate (dil. Novšie sa odporúča zber pred tvorbou kvetných výhonkov (marec— apríl). Zberači najradšej vyhľadávajú vyššie porasty na vlhkých lúkach. Korene vykopávané v jeseni (september—október) sa u nás nenakupujú. Droga sa ľahko zaparí. vyžadoval by si podrobnejší prieskum. U nás do r. V lete poskytuje mnoho jasnožltého medu. dozrievajú vo vajcovité. po dokonalom usušení má droga výraznejšiu arómu a ostrú. lebo výtažnosť silice je vtedy asi 1.) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I.) Anorganické prímesi (t. Zelerovité . malé množstvá v plechovkách. Možno ju použiť aj zvonku na rany. 236. porušených a zožltnutých listov alebo korienkov. 5 2 1 0. ktorá sa používala na omývanie rán. maďarsky: Orvosi archangyélika. Jej akosť znižuje nadmerná drobivosť. rusky: Dvojročná až trváca bylina s repovitým koreňom. iné rastliny atď. široko krídlaté dvojnažky. hlina. Pre plod — Fructus angelicae platí ČSN 86 6613: Akosť — najviac v % Znak Tmavé plody Iné časti materskej rastliny Cudzie plody Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenej % I. mnísi ju pestovali ako prostriedok proti moru. 225. 226.priemer). Už pred začiatkom sušenia treba materiál zbaviť trávy. Ľudové liečiteľstvo pripisuje listovej droge všetky uvádzané účinky. v Nemecku aj pri liečbe cukrovky. Z účinných obsahových látok rastliny majú najväčší liečebný význam triesloviny tanínového a elagového typu (6—8 %). 1986 bola kvitnúca vňať alebo len prízemné listy sušené prirodzeným spôsobom. preto ju pri sušení treba obracať. Vyžaduje si však opatrnú manipuláciu. anglicky: Angelica.Apiaceae (Okolíkaté . Listová droga nemá pach. 5 8 1 12 12 dávky drogy až 3 x vyššie ako pri zápare. Po rýchlom. V oficinálnej medicíne niekedy tvorí zložku metabolických a odtučňovacích čajovín. schne rýchlo. bezlistých byli. Brustwurz. v tme. ktoré možno kosiť kosákom. 221. piesok atď. D 2 . Často sa pestuje. francúzsky: Archangélique officinale. Správne usušená listová alebo vňaťová droga má sivozelenú farbu. Čajoviny č. Predmetom nákupu r. čaj sa nesladí). Najvýhodnejšie je ihneď ju odovzdať nákupni. Pre získanie koreňovej drogy — Radix angelicae sa vykopávajú v jeseni (september—október) 2. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách. Po uschnutí sa veľmi drobí. listy perovito zložené s nápadne nafúknutými pošvami. vredov predkolenia atď. Okrem toho sa alchemilková droga ľudovo používa na posilňovanie maternice pred pôrodom (celé 4 týždne pred pôrodom sa užívajú 3 šálky čaju denne. taliansky: Arcangelica. 10 4 2 1 12 12 0. 233. ekzémov. Zberá sa na začiatku kvitnutia (máj—august). Keď sa naukladá do tenkých vrstiev a má dostatočný prívod vzduchu. Materiál sušíme prirodzeným teplom v tieni. Má i mierny spazmolytický účinok (zmierňuje kŕče) a mierne podporuje aj vylučovanie moču. 1970 tvorila zložku čajoviny Vulneran. janoklík. Charakter silice a kryštalických obsahových látok nie je dostatočne známy. roku celé koreňové systémy. najmä pre farmaceutické účely a ako korenina. Syn. 3 5 0. Zásluhou vysokého obsahu trieslovín pôsobí droga sťahujúco (adstringentne) pri ochoreniach žalúdka a čriev. Z toxikologického hradiska sa pri tejto droge nezistili nijaké vedľajšie účinky. lebo ľahko vlhne a ešte ľahšie ju napádajú škodcovia a hmyz. chutí trochu horko a sťahujúce Väčšina listovej drogy vykúpenej u nás sa vyváža do nesocialistických krajín. Najvýhodnejšie je sušenie umelou teplotou do 35—40 °C. a preto rastlinu hojne obletuje a navštevuje hmyz (včely).5 . korenistú chuť s horkastou príchuťou. ďalej horčiny a stopové množstvo kyseliny salicylovej. vybolen Nemecky: Echte Engelwurz.5 12 9 II. no poriadnom omytí sa korene sušia v tieni na vetranom mieste (hrubé sa pozdĺžne prekrajujú). j.5 % (v štádiu kvitnutia a tvorby plodov je najnižšia).: Angelica archangelica L. Popri kvitnúcich vrcholkoch sa zberajú aj prízemné listy bez stopiek (takáto zmiešaná droga sa označuje názvom Herba alchemillae). drobné zelenobiele kvety v okolíkoch hustých okolíčkov. dávkujú sa 4 lyžičky posekanej drogy na pohár vriacej vody. Do liečiteľstva sa dostala zo severských oblastí. anjelský koreň. kde rastie osobitná odroda. Na vonkajšie použitie sú ČSN 86 6439 má na list alchemilky rovnaké požiadavky ako na vňaťovú drogu (ČSN 86 6725): Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené ako na materskej rastline (pôvodne sivozelené listy) Cudzie organické prímesi (iné časti materskej rastliny. španielsky: Arcangelica. U nás sa rozšírila v stredoveku. Pomer zoschnutia je 5 : 1 .Umbelliferae) Ľudovo: angelika pravá. ARCHANGELIKA LEKÁRSKA ANDĚLÍKA LÉKAŘSKÁ Archangelica officinalis Hoffm. svätodušný koreň. Rastie pri potokoch.5 12 10 0. na nivách a lúkách od podhorského stupňa po alpín- sky. Používa sa i pri silnej menštruácii a klimakterických ťažkostiach.Predmetom zberu z materskej rastliny je najčastejšie vňať.8 II. Stonka dutá.

Archangelikový koreň má podobné účinky ako puškvorcový (Radix calami aromatici): podporuje trávenie. rúbaniská a všeobecné zárasty s rašelinníkmi. napomáha odkašlávanie.214. suší ako silicový. ARNIKA HORSKÁ (+) Arnica montana L. pri listovej 6 : 1 a pri plodoch je velmi malá. pinénu a kumarínov (furanokumaríny). španielsky: Amica. kde je úplne chránená. 5 5 2 14 12 4 0. 210. pripúšťa sa aj z druhu A. Strata sušením koreňovej drogy je asi 4—5 : 1.ARCHANGELIKA LEKÁRSKA rastlinu ochranné látky (fytoalexíny — furanokumaríny) a tie niekedy vyvolávajú na pokožke boľavé vyrážky a ekzémy. chamissonis Less. maďarsky: Hegyi Arnika. priemyselne vyrábané prípravky s koreňom sú čajoviny Stomaran (dietetický čaj pri zažívacích ťažkostiach). Valofyt (stavy predráždenia a miernej úzkosti. V prípravkoch sa zvyčajne kombinuje. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: šlakové korenie Nemecky: Arnika. francúzsky: Arnica montagnard. dermatitídy však nevyžadujú osobitný spôsob liečby. najmä z výšok 1 000-1 500 m n. 66. 10 10 4 14 13 6 0. ďalej horké látky. 209. U nás sa uvádza iba v ČSR. Na liečebné účely slúži celá rastlina. sa používa skoro výhradne ako korenina. na kúpeľ 100—200 g sekanej drogy. nespavosť) a Valofyt Neo.). plody sú nažky s chocholcom. slúži proti kŕčom a ako aromatikum. oficiálna medicína používa kvet . Plody sa užívajú podobne (1 g na maceračný odvar). severného Talianska a Balkánu. Hlavnou obsahovou látkou drog je silica s obsahom felandrénu. organické kyseliny a sacharidy. chartreuse a i. 54 . Pri zbere treba dávať pozor — čerstvá šťava predovšetkým podzemkov a plodov obsahuje pre Požiadavky ON 86 703 1 na koreňovú drogu — Radix angelicae: Znak Iné časti materskej rastliny Droga sfarbená ináč ako hnedosivo až červenkasto Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanovené laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovené v predošlom množstve) Obsah silice — najmenej % Akosť — najviac v % I. Značné množstvá drogy sa spotrebujú pri výrobe likérov (benediktínka. Čajoviny č. spazmolytikum a sedatívum. pôsobí mierne močopudne. uspokojivo. 180. triesloviny. Rastlina uprednostňuje vlhké horské lúky. Bergwohlverleih.Flos arnicae. Na farmaceutický trh prichádza droga z divorastúcich rastlín Bavorska. s ružicou prízemných listov a veľkým úborom s pomarančovými jazykovitými kvetmi. usky: PRHA HORSKÁ List — Folium angelicae alebo plod — Fructus angelicae. Mountain Arnica. Dávky sú 2—2.3 II. 186. tiež v potravinárstve. plody sa zberajú pred dozretím (v septembri). taliansky: Arnica. Čs. m. so šikmým podzemkom. povzbudzuje nervovú činnosť (je vhodný aj do kúpeľov).. hlavné indikačné oblasti sú: stomachikum. koreňa. V ČsL 2 sa uvádza aj podzemok s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae. List sa zberá v máji—júni.5 g drogy viac ráz denne ako zápar.1 Trváca bylina vysoká 30—60 cm. anglicky: Arnica. 200.

Podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae sa vykopávajú v jeseni (september—október). druhá so zákrovom) tieto kritériá: Akosť — najviac v % úbory bez zákrovu so zákrovom I. Celkove tradované vnútorné upotrebenie pri obehových poruchách. Asi tu pôjde aj o prejavy nešpecifickej podnetovej terapie. faradiol a i. cholín a triesloviny. rýchlo sa sušia v tieni. umelou teplotou do 40 °C. seskviterpénové laktóny (arnifolín. ako vlasový a kozmetický prostriedok a i. treba dávať pozor. pri pomliaždeninách. zvyšuje krvný tlak a vyvoláva kontrakcie maternice — účinkuje ako srdcové tonikum a stomachikum (tinktúra). karotinoidy (napr. Arnikový extrakt je u nás zložkou pasty na ekzémy a rany Alysal a masti Calovat. po opuchoch (edémoch).5 55 . Vnútorné užívanie prípravkov smie odporučiť iba lekár.. do kloktadiel. luteolínu a kempferolu). tymol a metyléter tymolu (pre vysoký obsah parafínov má maslovitú konzistenciu).Jednotlivé úbory sa odtrhávajú celé (jún—august). triterpénové alkoholy (arnidendiol. 86 6237) má pre Flos arnicae (prvá pre kvet bez zákrovu. Otázka obsahových látok nie je celkom jasná. Prípravky z arniky sú interne veľmi nebezpečné najmä deťom — sú vysoko toxické na ich organizmus. trombózach. Nazberaný materiál sa nesmie stláčať. 40 1. polyíny. Znak Prekvitnuté kvety (s nažkami) Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Kvety sfarbené ináč ako pomarančovožlto Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne z predošlej hodnoty) II. okrem ARNIKA HORSKÁ ON 86 6212 (resp. po poraneniach ako ranové antiseptikum. suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na vzdušných miestach. vykĺbení. silica obsahujúca azulén. ba vyvolávajú až rozpad (nekrózu) tkaniva. Veľmi časté je vonkajšie upotrebenie — uplatňuje sa roztok (tinktúra 5 —10-násobne riedená vodou alebo 2 % zápar z drogy). do 4 %). Droga pôsobí na krvný obeh. resp. ďalej horčiny (hlavne arnicín). reume (riedený roztok možno miešať aj s tekutým octanom hlinitým). zeaxantín). aby neobsahovali čierne larvy muchy Trypeta arnicivora. na natieranie zapálenej ústnej sliznice. 60 23 3 2 10 13 5 4 20 13 10 3 2 10 13 10 5 4 20 13 12 8 2 2. Silné koncentrácie roztoku tvoria pľuzgiere. na urýchlenie granulácie. bronchiálnej astme a pri súčasnom zápale žalúdka a tenkého čreva (gastroenteritída) nie je farmakologicky celkom podložené. proti zápalom. aplikovanej pri mimokíbovom reumatizme a vertebrogénnych syndrómoch. na podporu resorpcie krvácaní v hlbšie uloženom tkanive. tesne pod kvetným lôžkom (Flos arnicae cum calyce). fytomelany. sú to predovšetkým flavonoidy (glukozidy kvercetínu. 40 II. helenalín — ester sa novšie uvádza ako toxický princíp a niektoré sú kontaktné alergény). Rovnaké obdobie zberu i manipulácia platí aj pre vňať — Herba arnicae.5 3 3.

Kvety drobné. Koreň ako droga prichádza do úvahy len zriedka. veľa draselných solí (spolu so saponínmi podmieňujú močopudný efekt a minerálne látky (vápnik. Predmetom zberu sú mladé výhonky . ktorý sa často pestuje v skleníkoch pre jemnú vňať s plochými listovými konárikmi. ktoré sú premenené na drobné šupinky. je však zložkou zahraničných farmaceutických prípravkov (najmä práškovaných čajovín v kombinácii s prasličkou. taliansky: Asparago. Predmetom zberu sú zriedka aj krátke a hrubé podzemky s dlhými koreňmi.).). ktorá obsahuje tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predošlého zistenia) I. Pri užívaní nadobúda moč osobitný pach (metylmerkaptánom) a reaguje tak. U nás sa pestu- je záhradnícky. densiflorus Mayers. spomínané steroidné saponíny. akoby obsahoval cukry. španielsky: Esparraguera. obsahové látky sa menia podľa ročných období. Nyúlárnyék. v lesostepných a suchomilných trávnych spoločenstvách. alebo 4. vo svete je známych asi 150 druhov. 7 2 1 12 10 4 II. sitosterol. slizy. 14 4 2 12 12 5 helenalínu sa uvádzajú ako toxické seskviterpénové laktóny tenulín a partenín.. Ak sa sušia bežným spôsobom. Bola veľmi obľúbená a aj sa pestovala. Azda najviacej špargle v Európe sa dnes pestuje vo Francúzsku — v okolí Paríža pri Argenteuil a Saint Denis. s mäsitým podzemkom. bez chlorofylu. 51. trochu i ostrou chuťou. horčík a i. Čajoviny č. A liečivú povesť mala aj špargľa. perovitý z Kapska — A.Turiones asparagi recentes. V bytových podmienkach je najčastejší a. fosfor.guľaté zrelé červené bobule s drobnými čiernymi semenami a odporne sladkou. edémy a dýchacie ťažkosti spojené s ochromením srdcového svalu. najmä asparagín (amid kyseliny jantárovej). Liečebne sa kedysi používali aj plody . Pravda. kde sú aj početné továrne na konzervovanie tejto zeleniny. plumosus Bak. Pri predráždení obličiek nemá sa užívať. Plíniova. Do obchodu sa dostávajú vo zväzkoch alebo sa konzervujú. najmä na južnej Morave. Platí to najmä o zeleri a petržlene. Otravy detí i dospelých sú známe. zastúpený je aj komplex vitamínu B (B1 a B2). o toxických obsahových látkach nie sú žiadne bližšie údaje. 5 5 1 14 10 II. Používajú sa čerstvé. Zeleninou s jedlými koreňmi alebo podzemkami sa živili ľudia oddávna v čase núdze. dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). v húšťavách i hájoch. sú bez pachu. 57. sodík. aphyllus). V bohatších antických kuchyniach sa väčšina dnešných obľúbených druhov zeleniny uplatňovala skôr ako prísada do jedál aj preto. že sa jej pripisovali liečivé účinky. dráždia sliznice. Známy bol aj ich močopudný účinok a využíval sa i liečebne. Theofrastova a Dioskoridova pochádzala asi z iných druhov asparágusu ako naša (A. Z cudzozemských druhov si zasluhuje zmienku a. vanilín. 41. Jej úprava bola asi taká ako dnes: malé výhonky sa varili (nesmú sa prevariť) a polievali horúcim olejom. staršie sú bez chuti. zamladi majú sladkastú chuť. podľa starších údajov sa aj pražili a boli náhradka — surogát kávy. chutné mladé výhonky (pred ich vyrastením nad zem). vňaťou zlatobyle a i. ktorý dodáva špargli osobitnú chuť. anglicky: Asparagus.Pre vňať — Herba arnicae platí ČSN 86 6722: Akosť — najviac v % Znak Prekvitnuté a ináč sfarbené úbory ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. preto sa nechávajú v tme. krvácania. neskôr červené bobule. kde si zachovajú dužnatosť a nedrevnatejú. ďalej arginín. hnačky. na okrajoch dubín. Ordinuje 56 . ktoré vyrastajú z ich spodnej strany — Radix et Rhizoma asparagi. Ak sa majú použiť ako zelenina. 13. pôvodom tiež z Afriky. Druh rastie od nížin do subalpínskych polôh na lúkach. (steroidné) saponíny (glukozid sarsasapogenínu a štyri ďalšie). V mnohých kultivaroch sa pestuje ako zelenina. 207. Z obsahových látok podzemkov i výhonkov možno spomenúť aminokyseliny. U nás sa miestami pestuje pre dužna- té. asi 3 % odvar z koreňa 2 -3 šálky denne). o čom sú zaručené správy. listami brezy. francúzsky: Asperge officinale. Ľaliovité — Liliaceae (Asparágovité — Asparagaceae) Ľudovo: hromové korenie Nemecky: Gemuse-Spargel. Zberajú sa v apríli (máji) 3. zmenia farbu z belasej na sivú. sacharidy. žltozelené. Bočné konáriky sú sploštené a nahradzujú listy. Podzemky s koreňmi sa zberajú v marci—apríli a v októbri—novembri. Všetky spomínané časti špargle majú experimentálne dokázaný silný močopudný účinok (užíva sa napr. Inak špargľa ako zelenina je dietetikum s miernym močopudným pôsobením. na krovinatých úbočiach. stigmasterol. glykozid koniferín. triesloviny (kyselina galová a tanín). maďarsky: Spárga. plody zelené. 10 8 3 14 12 Podzemky (korene) majú ON 86 7032. ASPARAGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) Asparagus officinalis L. vyvolávajú dávenie. V žiarivo červených plodoch je karotinoidné farbivo fyzalín. hustokvetý — A. rok po vysadení rastliny. v semenách neprebádaná horčina spargín a farbivo sparguarín. rusky: CHŘEST OBECNÝ Dvojdomá trváca bylina vysoká 30—150 cm. acutifolius alebo A. výhonky musia byť biele.

2 %). j. pôsobia ľahšie žalúdočné ťažkosti. ďalej silica. nie sú však toxické. Predmetom zberu z kvitnúcej rastliny (t. rafinóza. Usušená vňať si svoj odporný pach ponecháva. v prípade skladovania dávať do dobre zatvorených nádob a skladovať v tme. pretože balota sa používala v očnom i ušnom lekárstve. Bobule pestovanej špargle sa pokladajú za toxické. pri cestách. ak umelou teplotou.) a iné hluchavkovité rastliny. Všestranný znalec staroveku Plínius nezaznamenal o nej nič podrobnejšie. plod je rozdelený na štyri tvrdky. trochu horčiny. sacharóza. ako je jablčník obyčajný (Marrubium vulgare L. Balotu čiernu možno ľahko zameniť za viacero podobných rastlín. Wittsteina v jeho knižne vydanej farmakognózii z r.29 %). nie sú jedlé. Spomína ju Dioskorides ako liečivú a jej pomenovanie balloté sa vzťahovalo u starých Grékov na všetky hluchavkovité rastliny. v podzemných orgánoch o. pre odporný pach rozdrvenej rastliny. Schwarzer Gottvergess. usudzuje sa. ale i tak varujeme pred nimi najmä deti. so štetinovitými listencami. ohradách a na úhoroch od nížin do podhorského stupňa. ktoré ľahko prijímajú cudzie pachy. balota sa však vraj znovu objavuje ako liečivo proti dne — pakostnici a v ľudovom liečiteľstve vtedy ako nervínum. mladé výhonky niekedy vyvolávajú alergické kožné prejavy — dermatitídy. Vo vňati baloty je veľa trieslovín (Madaus uvádza 9.ASPARÁGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) sa pri ochoreniach dolných partií močových ciest alebo ako pomocný liek pri obličkových kameňoch. Vňaťová droga sa po usušení veľmi ponáša na vňaťovú drogu medovky lekárskej (Herba melissae). Ako rastlina so silicou podlieha všetkým ustanoveniam o patričnej manipulácii: treba ju sušiť v tieni. 57 . obsahová látka nie je tiež známa. Terapeutické upotrebenie baloty zaznamenalo veľké skoky. najmä nie pre menšie deti. kvety červenofialové alebo biele.). rýchle. taliansky: Marrobio fetido. i. cholín. strkať.. Wittstein upozornil. že pomenovanie balloté vzniklo od ballein = hodiť späť. že jej pôvodné liečebné použitie je zastarané. vajcovité.36-12. Krause ho odvodzuje od ballein a oys = ucho (genitív otos). španielsky: Marrubio fetido. G. Rastlina obľubuje pôdy s vyšším obsahom dusíka. Kvitnúca balota je dobrou pastvou pre včely. 1882 hovorí. Nie je vhodná ani pre chorých na žlčník. lámku. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: čierny jablčník Nemecky: Schwarznessel. vrúbkovano pílkovité listy. zoskupené do nepravých praslenov. čistce (Stachys L. anglicky: Black Horehoud. Prof. lebo prítomné aminokyseliny hromadia v tele dusíkaté látky a bielkoviny. asi v júni až v auguste) je vňať — Herba ballotae (nigrae). Špargľa nie je vhodná ako hlavné jedlo (má priveľa minerálnych solí). pričom však už seriózne hodnotenie prof. Hojná najmä v blízkosti ľudských sídlisk. sivo chlpatá až vlnatá. že by od lekárov zasluhovala väčšiu pozornosť. Má štvorhrannú. rozkonárenú stonku a protistojné. Čerstvé výhonky sú oficinálne v homeopatickom liekopise. pri močovom piesku a pod. v listoch kyselina kávová (0. o toxických obsahových látkach nie sú však žiadne bližšie údaje a do úvahy prichodia najviacej saponíny. zriedka lysá. cukrovku.). francúzsky: Ballote fétide. predovšetkým diterpén marubiín s číslom horkosti 65 000. stachyóza a verbaskóza. rusky: MĚRNICE ČERNÁ Trváca bylina vysoká 30—100 cm. kocúrnik obyčajný (Nepeta cataria L. BALOTA ČIERNA Ballota nigra L. Historické záznamy o balote sú dosť chudobné. maďarsky: Fekete pesztercze. Navyše treba brať zreteľ na jej osobitne prenikavý pach a nedávať ju blízko materiálov. Azda jedna z prvých indikácií bola práve v očnom lekárstve. trochu drsne aromatický a trpkasto. chutí horko. tak do 30-35 °C. Vyskytuje sa na rumoviskách.

Kvet poskytuje včelám iba peľ. ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené kvety.listnatých lesov. Balota čierna sa v súčasnosti u nás už dlhšie nevykupuje. S krátkou stopkou sa odstrihujú čerstvo rozkvitnuté súkvetia (máj—jún). nepárno perovité. resp. Sušíme dovtedy. Ešte ten istý deň sa zdrhujú a preosejú cez hrubé sito. Ak sa balota prenesie s kompostom na pole. (ČsL 4) 15 8 1 8 12 10 2(1) 20 II. pri stresoch a hypochondrických stavoch). taliansky: Sambuco. Pri zbere sa nesmú stláčať (ľahko sa zaparia). Zemolezovité — Caprifoliaoeae (Loniceraceae) Ľudovo: bieda. 2—4 šálky denne. príp. operuje sa i sám. Bežne sa zamieňa s bazou chabzdovou (Sambucus ebulus L. Pri sušení smú kvety iba sčasti zožltnúť. ktorá potláča rast kultúrnych rastlín. Droga ľahko podlieha skaze. parkov i rumovísk. Z tinktúry sa užíva 1—3 g na deň. nemá medovinu. preto ho hmyz málo navštevuje. 5 % zápar (asi 20 minút vylúhovať). Lepšie je sušiť umelým teplom do 45 °C nie na slnku. 58 Na kvetovú drogu (Flos samhuci) sa vzťahuje ON 86 6213. kým vyschnú aj hlavné stopky. 30 16 2 16 12 12 3 15 . spazmolytikum a choleretikum. pričom sa dávkuje 1 lyžica na šálku záparu. španielsky: nillero. 2—4 g prášku. preto sa ihneď odosiela do nákupne. ľahko sa rozmnoží a stane sa až húževnatou a nepríjemnou burinou.). listy protistojné. hojná od nížin po horský stupeň. ako je v opise Iné časti materskej rastliny a stopky hrubšie ako 1 mm Cudzie organické prímesi Preosiatie sitom č. resp. Ako droga mimoriadnej dôležitosti nakupuje sa kvet — Flos sambuci. kvety biele vo viacramennom chocholíkatom vrcholíku. plody sú guľaté čiernofialové kôstkovice. ischiasu a pod. francúzsky: Sureau noir. nervínum (proti hystérii. alebo zavesiť za hlavnú stopku na špagát do tieňa. rusky: BEZ ČERNÝ BALOTA ČIERNA Ker. IV (hrubý prášok) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Množstvo vodného výťažku najmenej I. psia baza Nemecky: Schwarzer Holunder. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 .BAZA ČIERNA Sambucus nigra L. vzácnejšie strom s bielym stržňom v konároch. Nitrátofilná drevina mierne vlhkých stanovíšť . je citlivá i na najmenšie V súčasnom ľudovom liečiteľstve sa droga používa ako sedatívum. Zvonka sa upotrebúva na obklady proti lámke. Sušenie si vyžaduje trocha rutiny: kvety treba rozložiť vedľa seba stopkami hore. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky. maďarsky: Fekete bodza. na dobre vetrané miesto. sídlisk. prípadne sa uskladní v dobre uzatvorených nádobách. ktorá však patrí medzi byliny. anglicky: Common Elder.

D 6). 207. Kvety obsahujú silicu. 70. ischiatické bolesti a migrénu. príp. 71. drobné 59 . Plody obsahujú aj niektoré vitamíny. antokyanové farbivá a sú mierne taxatívnym prostriedkom. Species urologicae. Detský čaj s rumančekom. anglicky: Danewort. Droga má charakteristický pach a škrabľavú chuť.5 g na zápar alebo odvar. 124. organické kyseliny a kyselinu askorbovú (vitamín C) asi 340 mg v 100 g. Droga sa používa zvonka na obklady. sacharidy. 148. Ak sa opätovne dosušuje. 236. Kvet sa dávkuje 1. ružovkasté s červenými pernicami (tým sa líši od ostatných zástupcov rodu). taliansky: Ebbio. stáva sa bezcennou. 139. 30 10 2 1 14 10 3 (+) Sambucus ebulus L. Dávkovanie: 1 lyžica na šálku záparu alebo odvaru. Odstrihujeme ich i s hlavnou stopkou. 240. so stopkami i bez stopiek. 151. V homeopatii sa používajú čerstvé kvety miešané rovnakým dielom s listami a čerstvá kôra (esencia D 3 . Predmetom nákupu sú aj plody — Fructus sambuci. 97. Attich. Čs. Zemolezovité — Caprifoliaceae (Loniceraceae) Nemecky: Zwerg-Holunder. hnačky a i. drogová norma ON 86 6238 sa týka kvetu bazy so stopkami (Flos sambuci cum stipite): Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zisťuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (zistí sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. 143. vnútorne na potenie a ako korigens v preháňavých čajovinách. listy nepárno perovité s prílistkami. tvoria chocholíkové mnohoramenné vrcholíky. 192. keď sú tmavofialové až čierne (august—september). amíny. dobre znáša vápenaté podklady. Dávky drog nemožno zvyšovať. 152. Nezrelé zelené plody môžu vyvolať zdravotné ťažkosti. 195. 98. Rastie na stranách a okrajoch lesov najmä v stredných a vyšších stupňoch. uplatňovaným najmä v čajovinách na odtučňovanie.). výťažok je zložkou Passitu — roztoku (sedatívum). 79. sacharidy. Čs. 95. farmaceutický priemysel používa kvet do čajovín Reduktan (i plody). pomer zoschnutia je asi 8 : 1. rusky: BEZ CHEBDÍ BAZA CHABZDOVA -CHABZDA Trváca bylina s plazivým podzemkom. Plody sú čierne bobuľovité kôstkovičky. 128. Čajoviny č. 184. Skladujeme ich v dobre uzavretých nádobách. Species laxantes (je oficinálna aj v ČsL 4). Kvety sa BAZA ČIERNA používajú aj v kuchyni a ako koreninová prísada. 15-20 g šťavy. vysoká 100—200 cm. ktorá je však ker alebo strom a kôstkovičky má čiernofialové s krvavočervenou šťavou. majú nepríjemné vedľajšie účinky (dávenie. Species laxantes Planta. maďarsky: Földi bodza. Species urologicae Planta a Pulmoran. Dokonale suché plody čistíme vytriasaním na šikmej drôtenej ploche alebo na sitách. Kvetnú drogu možno zameniť najmä s bazou čiernou. Farebne podobné.navlhnutie. 94.5 14 10 2 II. 193. triesloviny. 93. Sušíme na slnku alebo umelým teplom do 50 °C. flavonoidy (hlavne rutín) — až 3 %. 118. Tíšia aj bolesti trojklaného nervu. 15 5 1 0. 65. francúzsky: Sureau yeble. španielsky: Sauco menor. 113. Kvety drobné.

Zvonka sú svetlohnedosivé. slúžili ako purgans a emetikum.) treba brať s rezervou. koreňa ligurčeka a ihlice — z každého po 30 g. Dávkujú sa opatrne — nemecký doplnkový liekopis uvádza jednorazovú dávku 2. Známa je močopudná zmes Hrušková: plody chabzdy — 5 g. V súčasnosti je koreň ako droga zastaraný prostriedok. octovú. kvety majú voľné korunné lupienky a bielu farbu. Najprv sa zbavia zvyškov vňate a nečistôt a potom sa pozdĺžne rozrežú. triesloviny. Zber dokonale zrelých plodov sa robí asi v septembri — októbri. musia byť zdravé a dosť hrubé. Dioskorides vedel.. sliz a farbivá. Plody sa ľahko popučia a púšťajú šťavu. preto sa vyvarujme samovoľného užívania. ktorý má postáť 12 minút (pijú sa 2—3 šálky denne). rovnaký diel vňate prasličky. treba ich pokladať za toxické — poznáme otravy detí i dospelých. porézne. Sušenie si vyžaduje veľkú rutinu. Okrem spomínaných častí sa používali aj listy a byle. S plodmi radšej neexperimentujme. Nerobil sa podstatný botanický ani terapeutický rozdiel medzi chabzdou a bazou čiernou. Korene sa vykopávajú rýľom v októbri. ľudové liečiteľstvo aj listy. J. Korene. pokladali ju totiž za liek proti všetkým chorobám. glykozidicky viazaný kyanovodík (sambunigrín). Plínius ju označoval ako ebulus (názov odvodený od gréckeho eú — dobre a boylé = rada). Plody a kvety majú navyše ešte aj iné organické kyseliny a sacharidy. ako sa pokusne ukázalo. Homeopatická medicína používa čerstvú kôru a zrelé bobule. Odtrhávajú sa celé strapce so stopkami. Homeopatia ich užíva čerstvé ako prostriedok proti kašľu. Predmetom zberu býva koreň — Radix ebuli. Ďalšie ľudové odporúčania (užívanie pri piesku v moci.). dávenie a pod. dnu belavé. sušené majú podobné použitie ako koreň (Kneippova zložka čajovín): diuretické a potopudné. príčinou je asi živicovitá látka nachádzajúca sa hlavne v semenách (Frohne. Mierny močopudný prostriedok je aj lekvár (varí sa podobne ako slivkový). Enz odporúčal šťavu z kôstkovičiek na výrobu atramentu. Kvety a listy sa používajú iba ojedinele. mierny laxatívny a pripisuje sa im potopudný. Pfänder. sušia v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach v tieni.5 g na šálku odvaru.). H.5 : 1. 1983). Používajú sa zväčša čerstvé. túžobník brestový je trváca bylina. ovplyvňujú zvýšené vylučovanie žlče i potu a sú dobré pri vodnatielke. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. Pri sušení treba zvyčajne použiť umelé teplo — asi 50 °C. Na pohár studeného močopudného macerátu stačí pol čajovej lyžičky a pijú sa v priebehu dňa dve dávky. pektín. Čerstvé korene voňajú ako syr. majú močopudný účinok. saponín a silicu. Výťažok . V prípade potreby sa zberajú za zvyčajných podmienok a podobne sa materiál aj suší (kvet ako pri baze čiernej — pozor: ľahko sa zaparí). pri zápaloch močového mechúra a pod. Podobné sú ešte drobné kvety túžobníka brestového (Filipendula ulmaria (L. Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal odvar z koreňov proti vodnatieľ60 ke. V Rumunsku plodmi farbili víno. Možno ich sušiť aj umelým teplom do 50 °C. tvoria však oválnu metlinu a plody sú červené kôstkovičky (kvitne asi od mája do júna).) Maxim. a to v tenkých vrstvách (maximálne 15 cm). že bobule pôsobia močopudne. preto treba pri zbere dávať ich pozorne do plochých nádob. citrónovú. Chabzdu pokladali za liečivú už v staroveku. Vie sa.. Obsahové látky drogy nie sú celkom preskúmané a ani účinky. užívajú sa 3 lyžičky denne. usušené sú bez pachu a chutia odporne horko a ostro. okrem toho organické kyseliny (valerovú. jablčnú). z čajoviny sa berie 1 čajová lyžička na zápar so 1/4 litrom vody a vypije sa polovica ráno a polovica večer.BAZA CHABZDOVÁ -CHABZDA a páchnuce kvety má aj ker či stromček baza červená (Sambucus racemosa L. ostro chutiacu látku. Pomer zosušenia je asi 3—3. že väčšie dávky čaju vyvolávajú závrate. kvety na čaj a plody na výrobu lekváru (Roob ebuli). D. Korene podobne ako celá rastlina obsahujú chemicky neprebádaný horčinový princíp. Kneipp pri nachladení. Niekedy sa odporúča 3 % odvar.

že už vtedy bolo treba uvádzať na pravú mieru povery.slúži na natieranie pri ochoreniach kĺbov a pohybových ústrojov (reumatizmus a pod. Chabzda — kôra a plody. je medonosná včelárska rastlina. Zámeny pri zbere neprichodia do úvahy. Basilikum. proti horúčke a ako regulátor stolice.2 61 . na nakladanie uhoriek a inej zeleniny. Liehový výťažok sa dobre uplatňuje ako prostriedok na vzrast vlasov a proti lupinám (masáže). Dioskorides a iní. rusky: BAZALKA PRAVÁ Jednoročná rozkonárená bylina vysoká 10—50 cm. Z bazalky sa zberá vňať — Herba basilici (Herba ocimi citrati). vyššie pílkovité až zúbkaté. List sa používal ako aromatikum. Bazalka je teplomilný druh ázijského pôvodu. bazilka.).ako väčšina hlu- chavkovitých rastlín. príp.3 II. 4 — 1 1 13 13 0. Hippokrates. anglicky: Sweet Basil. Čajovina č. a to Droga má vyhovovať ČSN 86 6726 pre Herba hasilici: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti ako na materskej rastline Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenšie množstvo I. Liečivosť bazalky bola známa veľmi dávno. šťava pri ušných zápaloch a proti uhryznutiu hadmi i škorpiónmi. Hluchavkovité . lebo rastlina sa u nás buď pestuje v črepníkoch. nie je však vždy isté. Spomínali ju Theofrastos. BAZALKA PRAVÁ BAZALKA PRAVÁ Ocimum basilicum L.z čerstvých častí rastliny). Bežnejšie je vonkajšie použitie odvaru alebo liehového výťažku po macerácii . plody sú čierne. čiernohnedé tvrdky. Zriedka sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva.sa v zahraničí uplatňuje ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov s diuretickým pôsobením (napr. sa v súčasnosti prakticky používajú iba vo forme esencie v homeopatii (dil. V časoch rímskeho cisárstva sa tešila pozornosti aj ako korenina a okrasná bylina. 8 10 2 2 13 15 0. či išlo práve o tento druh. Jej kultúry a príbuzné druhy sa spomínajú už v sanskrtskej literatúre a v hippokratovských spisoch. Celsus aplikoval bazalku ako močopudnú a laxatívnu. nervínum. francúzsky: Basilic commun. Oddávna je známe i použi- vanie vňate bazalky ako polievkového korenia. konvalinkového listu a i. listy vajcovité. D 1 . ktoré opriadli túto typickú hluchavkovitú rastlinu. horné listeňovité. španielsky: Albahace dulce. stor. Bazalka pravá . dolné celistvookrajové. vôňou pripomínajúcu zmes hrebíčkov a ruží.Lamiaeeae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bazalienka. v kombinácii s výťažkom z morskej cibule. Do kultúr v Nemecku sa dostala v 12. V homeopatii sa uplatňuje čerstvá. taliansky: Basilico. do potravinárskych pást a údenín.). Éterický olej sa bežne upotrebúva asi od 16. stor. 67. Žltobiele až červené kvety v klasoch z nepravých praslenov. bazilikum Nemecky: Basilienkraut. Liečivosť bola taká velká. maďarsky: Baszalykum. alebo rastie v prírode v najteplejších oblastiach. V stredoveku sa používala podobne ako v klasickom staroveku.

španielsky: Anis comun. pentózany (5-7 %). okrem toho je v droge asi 5 % trieslovín. jej skladba kolíše podľa pôvodu rastliny (nemecká droga obsahuje v silici do 55 % metylchavikolu. s archangelikovým 62 koreňom. sa pestoval v Nemecku a okolo r. Pije sa 3 % zápar (po zaparení nechať stáť asi 15 minút — asi lyžica drogy na šálku horúcej vody.5 % ) . ale až do 6 % ) . 1. skladujeme v dobre zatvorených tmavých nádobkách. prostredné perovito zložené. D l ) . plody sú visiace päťrebrové sivo páperisté dvojnažky. zvyčajne v kombinácii s vňaťou pastierskej kapsičky. Literatúra uvádza ešte prímes semien blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. majú hnedozelené ostré brázdy a svetlé silné rebrá. lebo ľahko opadávajú. Z obsahových látok je podstatná silica (priemerne 2-3 %. Aníz je jednou z najstarších liečivých rastlín sveta. dolné listy obličkovité. Homeopatické použitie rastliny a esencie je podobné ako alopatické (dávky: 3 x denne 10 kvapiek esencie. Pomer zoschnutia je asi 2 : 1. chlorogénovú) a iné látky. Prípravky sa ordinujú pri poruchách trávenia vyvolaných liekmi (predovšetkým sulfónamidmi) a pri ťažkostiach spojených s odlúčením pri dojčení. Drobné biele kvety v okolíkoch okolíkov.najmä list (pripravuje sa z nej homeopatická urtinktúra a esencia dil. II. bolestiach žalúdka. 500 pred n. rusky: — Jednoročná bylina s vretenovitým koreňom vysoká 30-50 cm. s krídlatými vyčnievajúcimi rebrami. mätou piepornou a pod. tvári mladistvý výzor a uľahčoval ťažké sny. všetky s pošvami. kde sa uplatňuje silica. — dodával dychu vôňu.). že aníz a kôpor rastú pre kuchyňu a pre lekárov. Najvyššie si cenil aníz z Kréty a z Egypta. alebo možno užiť priamo 1—2 g prášku. stor. anglicky: Anis. najmä ako prísada do rybacích konzerv. ktorý možno upotrebiť pri zaparení — intertrigu. ktorá uvoľňuje aj kŕče.8 . zápche. sacharidy (3-5 %). zápaloch močového mechúra a plynnatosti a zvonka na zapálené rany a ako kloktadlo. kondurangovou kôrou a i.5 1. kyslý saponín. 2—3-krát denne). flavonoidy. najviac u južných Slovanov a v Taliansku. cineol. Dianetol sa novšie popiera (Kraus. taliansky: Anice verde. Iná kombinácia (spazmolytická a karminatívna) je napr. Kombinuje sa s rascou. ktoré sú menšie. Plody ďalej obsahujú olej (8 až 23 %). rumančekom. Anetol je na svetle nestály a mení sa na nie celkom neškodné kondenzované splodiny (dianetol a dianízoín). karminatívum a aromatické adjuvans v čajovinových zmesiach. Prv sa ordinovala pri vetroch. Patril aj do palety najslávnejšieho lekára staroveku Hippokrata (okolo r. rastlina sa listami podobá petržlenu. Plody zberáme postupne.tetuchy kozej (Aethusa cynapium L. dnes zložka kvalitných francúzskych aromatických likérov . Droga má silný korenistý a príjemný pach a chutí sladko aromatický. Zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú bežné. Niekedy splanieva. 1 6 2 10 12 Iné časti materskej rastliny ako plody 1 3 1 10 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej 2. hlboko pílkovité. pri drobných kožných trhlinkách — ragádach. 1.5 2. pretože všetky sa na seba veľmi podobajú (najmä plody — dvojnažky). kyseliny (kávovú. minerálne soli a bližšie neopísané glykozidy. ako korenina. najmä v tráviacom trakte a v prieduškách (preto sa droga užíva aj pri kašli i čiernom kašli a pri spazmoch nervového pôvodu). Nebezpečná zámena je s plodmi bolehlavu škvrnitého (Conium maculatum L. pinén a ocimén). furfurol (3 % ) . chránenú pred škodcami. lysé. Pre obsah silice a trieslovín v droge sa niekedy pripravuje odvar (len krátko mierne povariť). Droga sa hojne používa v potravinárstve. Dioskorides pokladal aníz za vynikajúcu zložku proti jedových elekruárií. potom linalol. Drogu — Fructus anisi vulgaris. Plody jedovatej zelerovitej rastliny . chronických zápaloch žalúdka (gastritíde). Zelerovité . Rovnako dávno je známy anízový éterický olej. V oficiálnom liečiteľstve je droga už zastaraná a v našom farmaceutickom priemysle sa nepoužíva. Voňavkársky priemysel ju dáva ako prísadu do „ružovo-karafiátových" kompozícií. Opatrným sušením sa aróma vňate stane jemnejšou a trvanlivejšou a nadobúda aromatickú. Strata na hmotnosti je asi 80 %. v domácnosti do omáčok.) sú tiež lysé. 400 pred n. V poľskom liečiteľstve je obľúbená ako stomachikum. Druh pochádza z juhu. 1550 sa dostal do Anglicka.5 1. francúzsky: Boucage anis. osobitne ako jemné korenie. feniklom.5 3. maďarsky: Illatos ánizs. Necháme ich 4—5 dní zrieť a pozorne sušíme v tieni (umelým teplom do 35-40 °C).) BEDROVNIK ANÍZ ANÝZ VONNÝ Pimpinella anisum L. Nachádzame ju však ako zložku prípravkov vyrábaných na Západe (s karminatívnym a spazmolytickým pôsobením). jeho prastaré označenie v arabčine bolo anysum (vedec- ký názov pimpinella dostal z latinského bipinella pre tvar perovito strihaných listov) a ako liečivý ho uvádzal už Pytagoras okolo r. Odrezáva sa tesne pred rozkvitnutím (asi jún až september) a suší sa rýchlo v tieni ako bežná silicová rastlina.). 1980). Plínius vyhlasoval. Ľudové je predovšetkým zložkou bylinných aromatických kúpeľov na osvieženie. keď dostávajú sivozelenú farbu (august— september). Bohato kvitnúce okolíky slúžia ako výborná paša pre včely. Od začiatku 14. spazmolytikum (tieto účinky sú aj experimentálne potvrdené) a stomachikum. horné trojnásobne perovito strihané.anízoviek. Užíval sa pri mnohých chorobách.5 0. Droga sa liečebne používa pre ob- Na drogu sú podľa československého liekopisu (ČsL 3) a ON 86 6620 tieto požiadavky: Znak Akosť — najviac v % ČsL 3 1 3 1 10 10 I. trochu chladivú a slanú chuť. Droga obsahuje predovšetkým silicu (až do 1. pekne voňajú a ich vôňa prechádza aj do medu. mätou piepornou. Používa sa ako karminatívum. pričom sa neužíva samotná.). v ktorej hlavnou zložkou a nositeľom vône je anetol (80-90 % ) . teda pred dozretím. výdatne medujú. U nás sa pestuje pre plody na poliach alebo v záhradách. ale v kombináciách. gáfor. bielkoviny (18 % ) .Apiaceae (Okolíkaté — Umbellife ) Ľudovo: bederník anižový Nemecky: Anis.

).Apíaceae (Okolíkaté .118. Pokladali ho za výborný prostriedok pri srdcových a ženských chorobách. 191. stepných a polostepných stanovištiach a na výslnných miestach. čo malo označovať 63 . BEDROVNÍK ANÍZ BEDROVNÍK LOMIKAMEŇQVÝ Pimpinella saxifraga L.13. Rovnako ako fenikel podporuje činnosť žliaz. Aníz je zložkou čs. Rastlina obľubuje mierne kyslé ťažké pôdy. Dávkuje sa 1 —2 g na zapar niekoľko ráz denne (ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku vo forme záparu 1. francúzsky: Boucage saxifrage. mierni nepriaznivé pohyby žalúdka a čriev. 134. pasienky. Silica s jednorazovou dávkou 4 kvapky má podobné účinky ako plody. maďarsky: Haszos folditomjén. z čeľade ciaceae. 186.) má vyvinutejšie okolíky a listy dva razy perovité. Všetkých bedrovníkov je asi 100 druhov. Zelerovité .sah silice. 130. Čajoviny č. dobre znáša sucho. že mnohé liekopisy povoľujú pod rovnakým označením aj silicu z plodov nazývaných hviezdicovitý aníz — Illicium verum Hooker fil. proti prílišnej polúcii a na účinnejšie oplodnenie. a preto je zložkou čajovin tohoto typu (Species pectorales). priemyselne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom Spofa. ale vzťahoval sa aj na mnohé zelerovité rastliny a prenášal na rastliny s podobne formovanými listami vôbec — napr. Sláva bedrovníka siaha veľmi ďaleko. taliansky: Tragosellino becchino. Pomenovanie pimpinella má podobne ako aníz od bipinella. 190. že zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú veľmi časté. kvapiek Guanar a Ipecarin (expektoranciá).5 g). byľ jemne ryhovaná. suché lúky a lesy do výšky asi 800 m nad morom.124. čo značí perovito zložené listy. ktoré sú spravidla rovné a majú petržlenový pach a chuť alebo s boľševníkom borščovým (Heracleum sphondylium L. lomikameň. Pre spazmolytické vlastnosti je aníz aj zložkou preháňavých čajovín. na okraji hrubo pílkovité. Pri zbere koreňovej drogy treba všeobecne konštatovať.127. s pošvami. Droga má aj dobré vetropudné účinky. anglicky: Bumet saxifrage. bedrinec. 187. To už stačilo. hoci uprednostňuje medze. plná. Plody sú vajcovité stlačené visiace dvojnažky. Bedrovník u Rimanov patril medzi pestované rastliny. španielsky: Saxifraga menor.). Príbuzný smldník jelení (Peucedanum cervaria (L. ktorá má silné odhlieňovacie a odkašlávacie účinky. V mnohých prípadoch plní úlohu chuťového korigencia. V homeopatii sa pripravuje tinktúra s podobnými indikáciami. Biele kvety v okolíkoch okolíkov. sladká zelina Nemecky: Kleine Bibernelle. horné až čiarkovité. chuť. Preto sa vyskytuje aj na pieskoch.) Lap. ktorý celý nepríjemne páchne a korene majú ostrohorkú chuť a rastlina je jedovatá. čajoviny Pulmoran (expektorans). vajcovité. ktorá má podobné zloženie. žiaľ. silica sa vylučuje pľúcami a pôsobí priaznivo na ich činnosť ako mierne expektorans. bederníček. aby sa mu zaistilo čestné miesto medzi liečivými rastlinami a veľký odbyt. oficinálnej prsnej čajoviny Species pectorales. Veľká spotreba anízovej silice (Oleum anisi) viedla k tomu. zber koreňov možno robiť iba na vopred označených miestach. Na lomikameňový sa veľmi podobá b. Druhové pomenovanie saxifraga sa zložilo z latinského saxum + fragere. sirupu Latol (laxans). väčší (líši sa najmä výrazne ryhovanou ostrohrannou byľou a podstatne dlhšími listami). páperistá. najmä mliečnej u dojčiacich matiek.Umbelliferae) Ľudovo: bedernica. názov sa v staroveku neobmedzoval iba na niektoré druhy. trebník. 10. pastiliek Pleumolysin (expektorans) a roztoku Protosan solutio (stomatologikum). 184. dolné sediace. listy nepárno perovito zložené. na krvavec (Sanguisorba). strihané. Koreňová droga bedrovníka sa často zamieňa s koreňmi paštrnáka siateho (Pastinaca sativa L.123. pri črevných a žalúdočných kolikách pôsobí uvoľňujúco (spazmolyticky). rusky: BEDRNÍK OBECNÝ Trváca variabilná bylina vysoká 20—60 cm.

Apiaceae (Okolíkaté .BEDROVNÍK LOMIKAMEŇOVÝ rastlinu. v nej sa našlo dosť kumarínov — horký pimpinelín. ČSN 86 6727 sa uvádza pri ďalšom druhu. lomikameňového. Z ostatných obsahových látok si zaslúži pozornosť živica. Drogu koreňového pôvodu treba veľmi starostlivo skladovať. páchnu osobitne silno až odporne aromaticky. silica preniká do základného pletiva a rýchlo vyprchá. izobergapténu. 8 3 13 9. hrubšie časti obyčajne po dĺžke rozrežú (aby sa urýchlilo sušenie) a rýchlo v tieni usušia. väčšom. dnu žltkastobiele. Zriedka žiadaná vňať sa zrezáva počas kvitnutia byliny (asi v júni až v septembri) a suší sa bežne ako silicová. Radix tragoselini. že v terapii sa nemusí robiť medzi nimi rozdiel. pričom tento pach ostáva droge veľmi dlho. bedrovníkový koreň. b. väčšieho. väčšom. nerozkonárené. maďarsky: Nagy fôlditomjén. miestami s trochu tmavšími bodmi. Požiadavky ČSN 86 7018 na koreň — Radix pimpinellae: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Cudzie anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Obsah silice — najmenej v % I. Radix pimpinellae minoris. Liečivé účinky bedrovníka lomi- kameňového vyzdvihol prakticky až Linné. anglicky: Greater burnet saxifrage. Grosse Bibernelle. dosahuje výšky 60—100 cm. sacharidy. pektíny a z minerálnych látok soli draslíka a vápnika. triesloviny. hlavicovité. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1. saponin. Najlepšie je dávať ju do dobre tesniacich plechoviek. ostrá a hrýzavá. ktoré sa po vykopaní dobre očistia a príp.5 0. krátko omyjú. Zo starších rastlín sa v jeseni (október—november) alebo zjari (marec—apríl) vykopávajú podzemné časti — Radix pimpinellae (albae). upotrebenie a dávkovanie uvádzame pri b. ktorá obľubuje kamenisté miesta a láme kamene. kozím). rusky: Bedrovník väčší je trváca bylina. menšie množstvá izopimpinelínu.03 Drogu tvorí podzemok i s koreňmi. mnohohlavé. inak Radix saxifragae.5 0. lebo koreňová časť silne napúča. ktoré podmieňujú liečebné upotrebenie drogy. Byľ je 64 . Chuť drogy je sladko aromatická. zvonka špinavo svetložlté až sivožlté. 4 1. Rastliny charakterizujeme každú osobitne.05 II. Ich obsahové látky sú také podobné. Spolu s ním tvoria jednu drogu — Radix pimpinellae. treba menovať predovšetkým silicu (asi 0. BEDROVNÍK VÄČŠÍ BEDRNÍK VĚTŠÍ Pimpinella major (L. Omytie musí byt' veľmi rýchle.5 13 6. umbeliferón. ľahko vlhne a napádajú ju škodcovia. spondínu a i. taliansky: Tragosellino maggjore. Zelerovité . Podľa Liebermanna sa v súčasnosti na farmaceutickom trhu nachádza jedine droga pochádzajúca z b. lomikameňového netreba zberať oddelene od b.4 % ) . V zmysle učenia o signatúre bedrovník sa stal presláveným prostriedkom proti močovým a žlčníkovým kameňom. predmetom zberu je zväčša varieta s osobitným pachom (tzv. Väčšina starovekých a stredovekých pochvál sa však vzťahuje na bedrovník väčší. Z obsahových látok.) Huds. španielsky: Saxifraga mayor. Usušené korene sú hrubé asi ako brko. mliečne. francúzsky: Grand boucage. Koreň b.Umbelliferae) Ľudovo: veľký bederník Nemecky.

Z kvitnúcej rastliny sa niekedy zberá vňať (asi jún—september) — Herba pimpinallae. v Nemecku). Bedrovníkový koreň je starý a cenný prostriedok proti chrapotu a katarom. Ako pri všetkých zelerovitých rastlinách. Podzemné orgány sa vykopávajú zo starších rastlín na jar (marec—apríl). Droga vo farmácii pochádza skoro výlučne z divo rastúcich rastlín.).4 % ) . bergaptén. Chutí aromatický a hryzavo ostro. lebo rýchlo vlhne a často ju napádajú škodcovia. Drogu treba skladovať v tmavých. s obsahom kumarínov BEDROVNIK VÄČŠÍ (pimpinelín. Konkrétne omyly pozri pri b. narýchlo omyť a ako silicovú drogu sušiť rýchlo v tieni.asi do výšky 1 800 m nad morom. plody sú dvojnažky. Pomer zoschnutia je asi 2. viachlavicovitý. nie náhradná) droga za známu myrhu (Gummiresina myrrha. II. má tvar ako malá žltá repa. jezme bedrník. žalúdočnej čajoviny — Species stomachicae. nebudeme mŕít!" Dodnes je v mnohých krajinách veľmi obľúbená (napr. saponíny. hnedastý. častejšie však tvorí zložku čajovín. droga — Radix pimpinellae (albae majoris). Drogy obsahujú predovšetkým zlatožltú silicu (výťažnosť je asi 0. i tu je zámena veľmi ľahká. lebo práve b.5—3 g (pol lyžice) viacej razy denne na zápar. tvorí spolu s predchádzajúcou súbornú drogu Radix pimpinellae. zavádza sa do ČsL 4). j. triesloviny. Rastlina sa navyše preslávila i ako výborný prostriedok proti moru a na ňu sa zrejme vzťahuje známe české úslovie: „Pijme pivo s bobkem. dutá. Ako väčšina zelerovitých rastlín je ľudovo aj močo- pudným prostriedkom. páchne osobitne balzamicky. plnohodnotná. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvý májový koreň (D1-D2). Radix saxifragae magnae. vretenovitý. najlepšie v plechovkách. najmä v jeseni. starší tmavší. prstienkatý. väčšieho i lomikameňového — Herba pimpinellae: Znak Inak sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Akosť — najviac v % I.03—0. Ťažisko indikácií leží v oblasti expektoračnej a stomachickej. dobre zatvorených nádobách. pričom obsahovou štruktúrou je takmer totožná s b. častejšie v jeseni (september—október). ba ešte skôr. droga sa dávkuje 0. Nový čs. sacharidy. liekopis (ČsL 3) ju už ako oficinálnu neuviedol a do ČsL 2 sa zaradila ako paralelná (t. ktorú ČSN 86 6727 platí pre sušenú vňať b. inde sa však z oficiálnej liečebnej praxe vylúčila. 8 8 12 10 5 5 12 Stonky hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 8 65 . uvádza sa medzi cudzokrajnými drogami. Druh rozšírený u nás na pôvodných a polokultúrnych až kultúrnych lúkach a vo svetlých lesoch s alkalickým až mierne kyslým substrátom od nížin po subalpínske stupne . väčší bol slávnejší. belavý. holá. živice. lomikameňovom možno vo všetkom vzťahovať i na tento druh. niekedy je rozkonárený. Koreň je cylindrický. zápaloch hrdla a pod. lomikameňovým. Pre obsah horkých látok používa sa aj pri chorobách žalúdka. suší sa bežným spôsobom ako silicová.ostrohranná. Silica so saponínmi podmieňujú použitie na uľahčenie odkašlávania. ryhovaná. nebudeme stonat. napr.5—3 : 1. kloktá sa pri angínach. Historické údaje o b. umbeliferón a i. keď sa zberajú podzemné časti a z nadzemných sa zachová len málo. lomikameňovom. koncový lístok nepárno perovitých listov je jednoduchý i trojlaločnatý. Po vykopaní treba podzemné časti dokonale očistiť.

BENEDIKT LEKÁRSKY BENEDIKT LÉKAŘSKÝ Cnicus benedictus L. Sušenie na slnku ČSN 86 6730 má pre vňať benedikta (Herba cardui benedicti) tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Osi hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I.) Gaertn. 30 kvapiek do pohára vody na kloktanie. Čajoviny č.. 141. 120. 66 BENEDIKT LEKÁRSKY V súčasnosti sa rastlina dostáva viacej do likérnického priemyslu. Vňať sa užíva aj ako stomachikum a diuretikum (pol lyžice na zápar.). francúzsky: Chardon bénit. príp. uplatňuje sa pri výrobe chýrnych benediktínok a v potravinárskom priemysle ako korenina. byľ pavučinovito vlnatá. listy podlhovasto kopijovité.). napr. s pichliačom zelinovým — C. na pohár vody. a to aj viacej razy do roka. že bedrovník účinkuje na maternicu. benedicta L. emend.uvádza ČsL 2. 3 8 2 1 10 12 II.požehnaný). lanuginosa Lam. aj po zaviazaní nosa a úst cítiť v hrdle a v hrtane bolestivé pichanie. U nás sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. taliansky: Cardo santo. s tinktúrou nátržníka. lekársky slúžil ako jeden z hlavných prostriedkov proti pľúcnym chorobám a moru (benedictus . lebo rastlina pichá a chlpy dráždia sliznice. 147. stor. že moderná systematika sa hneď nerozhodla na spoločnom pomenovaní benediktu a rastlina sa označovala ako druh rodu Centaurea (C. vnútorné listene majú často dlhé rozkonárené tŕne. Odřezáváme ich nožom alebo kosákom v dĺžke do 25-30 cm. Bedrovník nemá nijaké vedľajšie nepriaznivé účinky. a najmä sušení rastliny si treba vziať rukavice. Scop. maďarsky: Aldottbárcs (Benedekfu).Asteraceae Ľudovo: bodliak požehnaný. ostropes Nemecky: Echtes Benediktenkraut. žlté úbory s vonkajšími široko lupeňovitými listeňmi. Na vonkajšie účely sú jeho dávky dvojnásobné. Pre bodliakovitý výzor sa vňať pri zbere zamieňa s pichliačmi (Cirsium Mill. španielsky: Cardo bendito. lekárskeho v dnešnom zmysle sa začína asi od 16. oleraceum (L. sa používa bedrovníková tinktúra kúpená v lekárni. V stredoveku b. ktorý však má hladké listy a chutí jemne horko alebo s pestrecom (silybom) mariánskym (Silybum marianum (L. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20—40 cm. 6 12 4 2 10 15 . Terminologické nejasnosti sa odrazili aj v tom. Pokusmi na zvieratách sa zistilo. pichľavé.).) Scop. Materiál sušíme v tenkých vrstvách v tieni na vzdušných miestach. Antický starovek rastlinu poznal a v liečení používal pod názvom étera knikos. ostnato zúbkaté. 2—3-krát denne).) — vzhľadom na pichľavý kalich kvetov. a preto sa niekedy užíva v kombinovaných prípravkoch na upravenie menštruačného cyklu (emenagogum). kombinuje sa napr. anglicky: Blessed-Thistle.) alebo Calcatrapa (C. 209. Na rok 1986 sa jeho pestovanie odporúčalo. Astrovité . Pri zbere. Druh pochádza z južnej Európy a Prednej Ázie. Z rastliny zberáme tesne pred kvitnutím bylinné vrcholy a listy (asi jún-júl). Všeobecne rozšírené používanie b. Rastlina sa dlho pokladala za starodávne atraktulis. ktorého listy a semená slúžili ako liek proti uhryznutiu škorpiónmi (v skutočnosti však išlo o požlt vlnatý — Carthamus lanatus L.

Spravidla sa užíva v zmesiach s inými drogami. Ľudové liečiteľstvo má pre benedikt veľmi široké uplatnenie: na povzbudenie nervovej činnosti. resp. V primeraných dávkach nemá nijaké vedľajšie účinky. a preto treba pri ich zbere dávať dobrý pozor.) Trev. Antickí Rimania používali druh B. kvetov. lesostepi. Syn. ľahko vlhne a plesnie. Droga . rastlina mení farbu. francúzsky: Bétoine officinale. pri reumatických ochoreniach. 73.). plod rasce. jej amid. hnedá alebo lesná betonika Nemecky: Heil-Batunge. Droga chutí silno a trvale horko. ako antibiotikum ničiace grampozitívne baktérie a vírusy. Čajoviny č. byľ štvorhranná. resp. lesný (Stachys sylvatica L. príp. na okraji tupo vrúbkované. Už ľudový názov dáva tušiť okruh zámen — sú to druhy rodu čistec. kvalita drogy sa znehodnocuje. pece- BETONIKA LEKÁRSKA ne (hepatopatia) a poruchách trávenia (dyspepsia).ako žlčníková čajovina. Tehotným ženám sa nesmie podávať. uvádza sa aj vitamín B1 a kyselina nikotínová. rusky: BUKVICE LÉKAŘSKÁ Trváca bylina vysoká 30 — 90 cm. ktorý však má iné morfologické znaky a nepríjemne páchne. napr. španielsky: Betonica. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 (uvádza sa od 3 . a tým sa droga znehodnocuje. vyššie dávky pôsobia dráždivo na obličky. podporuje trávenie. anglicky: Betony. Terapeuticky účinné látky reprezentuje silica (asi 0. Uplatňoval sa najmä koreň. ktoré pri sušení dozrievajú. Za najkvalitnejší sa pokladá prvý a druhý zber (listy a vrcholky pred kvitnutím — asi jún až august). ďalšie zbery majú veľa byli.d o 5 : 1). 5 . 1 až 1 a 1/2 lyžice na pohár vody a piť denne po 1/4 pohára pred jedlom pol hodiny. alopecurus L.: Stachys officinalis (L. hepatoprotektívum) a s prísadou vo forme extraktu alebo tinktúry v dražé alebo v roztokoch ordinovaných pri chorobách žlčníka (cholecystopatia). a často si všímať aj drobné identifikačné znaky. 67 . Čerstvá šťava urýchľuje hojenie rán. Protistojné listy sú podlhovasto vajcovité.168. j. najmä č. a to vo forme odvaru (0. ako je Ungolen (cholagogum. BETONIKA LEKÁRSKA Betonica officinalis L.5 g drogy. 74. t. ako metabolikum pol pohára medzi jedlom). Pretože je začerstva lepkavá a má veľmi horkú chuť. Betonika má podľa Plínia názov od národa Vetonov. magnézia a vápnika. maďarsky: Orvosi tisztesfii.nie je možné. orvosi bakfii.. D 1). na Slovensku hojný. ktorý žil kedysi na úpätí Pyrenejí v Španielsku a ktorý ju vraj prvý liečebne používal. Obľubuje svetlé lesy. červený čistec. vňať paliny a mäty piepornej . stomachikum (podobne ako koreň horca — Radix gentianae). treba ju sušiť oddelene od ostatných. pri chorobách so zvýšenou teplotou. celkove ako prostriedok ovplyvňujúci látkovú premenu a i. zakončená hustým valcovitým klasom karmínových kvetov z papraslenov. lúky a relatívne suché stanovištia od nížin po horský stupeň. potom triesloviny (asi 8 % ) . tvorbu tráviacich štiav a žlče.5—2. hojný v južnej Európe. 219. podzemok rebarbory.3 % ) . 78. v hornej polovici bezlistá. Droga sa užíva predovšetkým ako amárum. ktorý čerstvý odporne páchne a vyvoláva dávenie. ako močopudný prostriedok. V oficiálnej medicíne sa s drogou najčastejšie stretneme ako so zložkou žlčníkových čajovín. Podobné indikácie má aj homeopatia pre esenciu (dil.25 % ) . Droga ďalej obsahuje sliz a veľa solí draslíka. Plody sú tvrdky. choleretikum.4 . taliansky: Betonica. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bukvica. slúži na posilnenie pri chorobách tráviacich ústrojov a pečene. Všeobecne hluchavkovité rastliny sú si dosť podobné. 241. ktoré priaznivo ovplyvňuje pôsobenie horkého seskviterpénového dihydrolaktónu knicínu (niekedy stotožňovaný s centaurínom a považovaný za azulénovú laktónovú horčinu) a ďalšie horčiny germakranového typu (cca 0.Herba cardui benedicti.

plodov a pod.1 %). pri hnačkách s listom žihľavy. pije sa 1/2 pohára 1—2x denne. sylvatica L. malé množstvo silice a betaíny (asi 0. Mal široký okruh upotrebenia ako zázračná bylina s opojnými účinkami lepšími ako ópium. t. predovšetkým triesloviny (až do 19 %). pri kĺbových ochoreniach s vňaťou čiernohlávku. Pripravuje sa z nej esencia. proti zápalom močových ciest a pri kataroch žalúdka a čriev. Expektoračný čaj sa sladieva medom. dosť hojne v teplejších oblastiach. orecha. anglicky: Henbane. pri liečbe dýchacích ciest.). Obsahuje podobné látky ako čistec. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. možno piť aj bylinnú šťavu s medom (3 x denne čajovú lyžičku). Časté uplatnenie v ľudovom liečiteľstve majú aj spomínané druhy rodu čistec (Stachys L. žlté. skorocelu. recta L. lebo vedeli. Preto pôsobí adstringentne. myšieho chvosta. Oficiálna medicína drogu používa zriedka ako adstringens. okrem č. Dnes je zastaraná.až dvojročná bylina vysoká 30-80 cm. zlej cirkulácii krvi a ochromení pohyblivosti údov. Príbuzné jednoročné odrody blenu majú inak sfarbené kvety a obsah alkaloidov je v nich nižší. BLÍN ČERNÝ BLEN ČIERNY + Hyoscyamus niger L. listy tupo laločnaté. II) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Obsah alkaloidov — najmenej v % Akosť — najviac v % 3 5 10 1 14 20 10 0. že človek stráca schopnosť ovládať svoje myšlienky a je schopný sa priznať aj k takým činom. kvety po- merne veľké. plod je viečkatá tobolka. ktoré vôbec nespáchal. Predmetom zberu a nákupu u nás býva kvitnúca vňať — Herba betonicae. vňaťou myšieho chvosta a i. Známy bol aj účinok blenu na mozog. V stredoveku nahradzoval pri lekárskych zákrokoch chloroform. napr. 1/2 až lyžicu drogy na pohár vriacej vody a mierne variť 5 minút. 20 4 1 13 12 2 Betonika je dobrá včelárska rastlina. čo je medzi hluchavkovitými rastlinami zriedkavé. Droga sa častejšie kombinuje. Po tomto období začal blen postupne prenikať do terapie. ktorá sa uplatňuje ako v alopatii. 1715 rastlina sa nepoužívala vnútorne. ako píšu Plínius a Dioskorides. má osobitný. v oficiálnej medicíne ostávalo jeho použitie úzko ohraničené. Bylina kvitne v júni—septembri a rastie najmä na slnečných a krovinatých stranách. Vňať sa u nás pokladala za „zázračný prostriedok" pri urieknutí. fialovo žilkované. chutí škrabľavo a horko. Druh je viazaný na suché a teplé polohy do 500 m nad morom. Herba stachydis officinalis. taliansky: Guisquiamo. Zvyčajná forma je odvar (asi 5 %. Ľudovo sa uplatňuje predovšetkým ako prostriedok proti hnačkám. boha slovanského (keltského). rovný (S. blen bol známy od najstarších čias ako liečivá a magická rastlina. Ďalej obsahuje neprebádané horké látky. obracať ho netreba. nátržníka husieho a s plodmi čiernej bazy. sťahujúco. pre deti a mladistvých pri hnačkách 1—3 lyžice odvaru. lesného (S. pestovali ho aj v kultúrach (Dioskorides opísal 4 druhy). odrezáva sa i s prízemnými listami (jún—august).). Materiál sa suší v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste prirodzeným teplom (do 35 °C). Sprevádza vidiecke sídliská a taktiež menej frekventované komunikácie s udupanou hlinou a rumoviska. sedatívne. Podobá sa niektorým konopniciam. j. ktorý sa prejavuje tým. francúzsky: Jusquiame noire. V staroveku. Bylina tvorila nevyhnutnú zložku všetkých mastí čarodejníc a ľúbostných mastí milencov.5 13 10 1 II. odvarom sa omývala tvár pri neuralgii. Známy francúzsky fytoterapeut Leclerc r. Najbežnejšie sa aplikoval Oleum seminis hyoscyami — blenový olej zo semien. Ľuľkovité — Solanaceae Ľudovo: čertova zelina Nemecky: Schwarzes Bilsenkraut. maďarsky: Beléndek. Rastlina sa v staroveku volala aj apollinaris podľa boha Apolóna. ten istý odvar sa používa aj zvonka. Vňaťovú drogu skladujeme na suchých miestach. 3 — 5 g). so žľaznatochlpatým kalichom zakončeným niekoľkými zubmi. Lekári sa ho však báli ordinovať. že má prudké účinky. na dolnom pysku nachovo bodkovanou korunou sú usporiadané do pretrhávaného klasu hustých nepravých praslenov a sú bez medoviny. Listová droga sa často znečisťuje prímesou bylí.Droga sa hodnotí podľa dočasnej internej normy farmaceutického závodu (IN 5/82): Akosť — najviac v % Znak pre Herba betonicae Droga sfarbená ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný' v HCl I. rusky: Jedno. Až do r. Ľudovo sa tiež pripravuje tinktúra a víno s betonikou (užíva sa 30—50 kvapiek tinktúry alebo 25—75 ml vína 2—3 x denne). vydávajícího výpovědi zvláště v léčení" a jemu bola vraj rastlina zasvätená.) je to č. jeho kvety so žltou. že má „jméno od Bělena. 68 Betonika nemá nepríjemné vedľajšie účinky. 10 2 0. 1927 pripodobnil jeho účinky k ľuľkovcu zlomocnému. Požiadavky na akosť listovej drogy — Folium hyoscyami — riadia sa podľa československého liekopisu ČsL 2: Znak Polámané a sčerneté časti listov Iné časti materskej rastliny Rozdrobené časti (liekopisné sito č. Krok o blene vyhlásil. španielsky: Beleňo negro. antiseptikum (na obklady) a dermatikum (omývanie pri nadmernom potení). v obryse vajcovité až objímavé.05 . nie príjemný pach. Suché kvety pichajú! Pomer zosušenia je asi 5 : 1.

Ranunculaceae Ľudovo: babí blysk. Inak patrí na oddelené miesto.kvitnúci tiež skoro z jari. je to však hrubšia bylina. Zber listov (vňate) môžu vykonávať iba dospelí. bučín. Pomer zoschnutia je asi 6-7 : 1. sa mu nie veľmi podobajú. a to zvyčajne ako prostriedok proti astme. Alkaloidy pôsobia silne na ústredné nervstvo. Droga sa zberá osobitne. Iskerníky a blyskáč dobre poznali už v antike. Ak nemáme rutinu. rýchle. kvôli tomu sa v septembri odrezávajú nie celkom zrelé tobolky. D 3-D 4). Náš liekopis ČsL 3 ho už neuvádza.BLEN ČIERNY veľkú jedovatosť môže drogu a prípravky predpisovať iba lekár. blyšťok.: Ranunculus ficaria L. je záružlie močiarne (Caltha palustris L. španielsky: Celidonia menor. blýskavé kvieťa. ostrú a horkú chuť (nesmie sa ochutnávať). Iskerníkovité . O iskerníku obličkolistovom (Ranunculus thora L. Droga má omamný pach.Folium hyoscyami (prípadne celá vňať — Herba hyoscyami). do dobre zatvorených nádob. jednotlivé. že jeho jedovatou šťavou napúšťali Galovia svoje šípy. celidon menší. francúzsky: Ficaire renuncule. Korene sú sčasti niťovité. Sušíme ho oddelene od ostatných rastlín. alkaloidný obsah drogy je totiž v porovnaní s inými zdrojmi dosť nízky.2: 1. orzaj. dozrievajú v guľovité nažky so zobáčikom. medzi ktoré ho niektorí botanici zaraďujú. kvety žlté. Blenový olej — Oleum hyoscyami. materiál nesmieme nechať dlho na kope. uvádzaný v ČsL 2. zúbkaté alebo vrúbkované. teda do výšky asi 1800 m nad morom. Príbuzný a veľmi podobný druh . rúpník. ktoré sa nechávajú na slnku dozrieť. Rastie na mierne kyslých až neutrálnych hlinitých pôdach s veľkou vodnou kapacitou alebo na stanovištiach občas a dočasne zaplavovaných. slúžil po rozotieraní na miernenie bolestí (napr. Nemecky: Fruhlings-Scharbockskraut. Iskerníky. Po odkvitnutí v pazuchách listov ostávajú rozmnožovacie pacibuľky. a to za zachovávania všetkých bezpečnostných opatrení. na potlačenie pohybového (motorického) nepokoja. uvádzané mnohými svetovými liekopismi ako oficinálne. Je bežná v stupňoch dubín. v tenkých vrstvách. maďarsky: Saláta szironták. Pre ich Trváca bylina vysoká 10—30 cm. najmä v lužných lesoch a na tienistých miestach. rusky: - ORSEJ JARNÍ Liečebne sa používajú predovšetkým listy . Je veľmi citlivá na skladovanie. potom atropín a skopolamín. ordinovaná podobne ako v bežnej medicíne (alopatii) blen a podlieha tiež predpisu lekára (dil. reumatických). smrečín aj kosodrevín. Po usušení je najlepšie ihneď ju odoslať do zberne. byle poliehavé až priame. Pomer zoschnutia je asi 1. Nachádzame ju aj na polokultúrnych a kultúrnych lúkach. prípadne s hladinou spodnej vody aspoň 2 m pod povrchom. Droga je predovšetkým surovinou na izoláciu jednotlivých alkaloidov. podľa čoho dobre 69 . U nás sa vyskytujú dva poddruhy. čočka.) Plínius napísal. srdcovité až obličkovité. Niekedy treba zberať semená — Semen hyoscyami. Celé konce byli odrezávame nožom alebo kosákom. lebo sa ľahko zaparí. Syn. po puknutí sa z nich vytriasajú semená. pravidelné. manna. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia. rúpové korenie. pri stareckej traslavosti (tremore) a rozličných kŕčoch. najmä vo vyšších polohách. krtičník menší. Terapeuticky účinné látky oboch drog sú prudko jedovaté alkaloidy — hlavný je hyoscyamín. krvavník menší. sčasti kyjačikovité a zhrubnuté. rozhodne nie súčasne s nejakou nejedovatou rastlinou. v tieni. anglicky: Pilewort. na koreňoch nemá hľúzky a kvet obsahuje veľké okvetné lístky. taliansky: Celidonia minore. listy stopkaté. niekedy rozkonárené. neobracajme. Mate- riál sa najlepšie usuší pri umelej teplote (medzi 30-50 °C).). Zber sa robí v čase kvitnutia rastlín (asi jún—august). BLYSKÁČ JARNÝ Ficaria verna Huds.

šťava z koreňov zmiešaná s medom sa dávala na bradavice.extrakt a ten sa pridáva do masti (asi 15 % ) . V lekárstve boh' vtedy oficinálne a uznával sa hlavne Hippokratov iskerník ázijský (Ranunculus asiaticus L. že rozkvitá s príletom lastovičiek). zvonka sivý. batrachos i rana značí žabu. S blyskáčom to bolo však komplikovanejšie: gréckym lekárom bol známy . BOLEHLAV ŠKVRNITÝ BOLEHLAV PLAMATÝ + Conium maculatum L. rusky: - Jedno. ktoré sú v zástupcoch čeľade inak časté.lastovička azda preto. nie je natoľko jedovatý — zrejme preto. V homeopatii sa používa čerstvá vňať na prípravu esencie a má tie isté aplikácie. Rastlina sa dávala do zmesí jarných šalátov. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: rozpuk. svinská voš. Ľudovo sa dodnes teší veľkej vážnosti. čo si Rimania zlatinizovali na ranunculus. že pred kvitnutím je ho vo vňati málo (nachádza sa v koreni). i. obohacovala vitamínové kúry (iba v malom množstve ako korenistá prísada) alebo slúžila ako metabolikum. Robilo sa to prikladaním rozdrveného čerstvého lístia a koreňov alebo zasypaním konečníka práškom. Používal sa zvonka na svrbivé svrabovité vyrážky. ficaria sa vytvorilo podľa podobnosti hľúzok na koreňoch s chorobnými výrastkami (bradavkovité kožné útvary . Už Dioskorides porovnával hľúzky na koreňoch s pšeničnými zrnami — keď ich odplaví príval. kde bezmála všetci zástupcovia obsahujú už spomínaný jedovatý laktón protoanemonín vznikajúci z glykozidového predstupňa a prechádzajúci ľahko do neúčinného dimeru anemonínu. Radix et herba ficariae (seu Chelidonii minoris). bez pachu. Chutí slano a menej ostro ako koreň. Protoanemonín je látka iritujúca pokožku a jeho toxicita spočíva asi na inaktivácii SH-skupín enzýmov. maďarsky: Foltos burók. samozrejme.). pričom sa vidí. no v ľudovom liečiteľstve i v homeopatii väčšmi používaná časť rastliny je koreň s vňaťou. liečebne overenú. rastlina čeľade iskerníkovitých.BLYSKÁČ JARNÝ vedeli o jeho toxicite. trhá sa pred kvitnutím byliny (marec —máj). príležitostne na kožné vyrážky. Vykopáva sa v jeseni (september). Latinské označenie blyskáča (Ficaria verna) je historicky zdôvodnené. rastúci aj u nás. kyselinu fikarovú a trieslovinu. Koreň je hrubý asi ako brko.kondylómy). ostanú v naplavenine a na budúcu jar z nich vyrastie nová rastlinka. červenkas- . Vňať sa používa častejšie. že práve blyskáč. francúzsky: Grande cigue. ako sa spomínalo v historikkom úvode. španielsky: Cicuta mayor. intoxikácie sú zriedkavé — zväčša k nim dochádza u zvierat konzumujúcich krmovinu so značným podielom rastlín s jeho obsahom — seno už toxické nie je. Francúzsky liekopis aplikuje extrakt z drogy pri hemoroidoch a ťažkostiach podobného druhu a oživuje tým starú slávu jeho upotrebenia. Protoanemonín podmieňuje toxicitu mnohých z nich. Farmaceutický zriedka. anglicky: Hemlock. ale čerstvý sa spracúva na výťažok . na zastavenie krvácaní. Podobne sa používa aj tekutý alebo suchý extrakt proti hemoroidom. O najčastejšom — tradičnom ľudovom upotrebení najlepšie hovorí nemecký názov Scharbock . a preto Matthiolus v zmysle učenia o signatúre pripisoval blyskáču osobitnú moc pri liečbe hemoroidov. zmiernenie bolestí a pod. Pomenovanie menší lastovičník mal blyskáč veľmi dlho — tak ho nazýval aj Matthiolus (česky celidona menší alebo soupové korení. tiež však iba mladá a čerstvá.až dvojročná bylina vysoká 100-200 cm. pôvod dnešného českého 70 názvu je nejasný). všivák. taliansky: Cicuta maggiore. mäsitý. zvyčajne sa nesuší.skorbut. všivec Nemecky: Gefleckter Schierling. potom príkru chuť. Čerstvá vňať oddávna slúžila ako zdroj vitamínu C na jar pri jeho nedostatku. byľ holá. ojedinele sa suší bežným spôsobom (pomer zosušenia je asi 6 : 1). že jeho prítomnosť vylučuje akumuláciu izochinolínových alkaloidov. inak ešte saponin (fikarín).Theofrastos i Dioskorides ho nazývali chelidonion to mikron (od chelidon . Jej výťažok sa o. Vňať obsahuje na jar dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). počas kvitnutia rastliny má veľmi ostrú. Rastliny sa vtedy v gréčtine súborne nazývali batrachion. aplikuje pri kožných ochoreniach. Zaujímavé je.

) a r. že bolehlav netvorí súvislejšie porasty). prv časté prímesi v aníze však už nie sú).. Sú asi 3 mm dlhé a rovnako široké. Smrť nastáva ochrnutím dychu (pri plnom vedomí). okrem neho sú tu jemu príbuzné látky (koniceín. ktoré zväčša patria do rovnakej čeľade (zriedkavou aj preto. Rastlina hojne rástla medzi Aténami a Megarou i na Peloponéze. do ktorej sa asi primiešavalo ópium. aníz je spravidla stopkatý. cicuta). Plod má na priereze nápadne žliabkovito vykrojený výživný bielok (endosperm). kvitnúce časti a listy (jún—júl). Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . kroviskách. 404-403 pred n. a preto sa ľahko rozpadnú. a to rovnako jeho liečivé schopnosti. okolíky zložené z 8 — 15 okolíčkov.5 : 1. podobajú sa mu všetky krkošky — Chaerophyllum L. s pošvami. ale tým nebezpečnejšou prímesou iných. ako aj jedovaté vlastnosti. Vlastné medicínske použitie bolehlavu sa datuje asi od r. biele.. prvý raz ho použili za vlády tridsiatich tyranov v Aténach (r.) Scop. Príznaky otravy skoro s klinickou presnosťou opísal Platón. v tomto prípade je situácia niekedy dosť ťažká a najlepšie sa dá riešiť pomocou mikroskopických preparátov. Koniín má podobné účinky ako indiánske šípové jedy — kurare. sú krídlaté a na okraji jemne poprehýbané. najznámejší alkaloid je koniín. resp.toškvrnitá. kde sa bolehlav už nevyskytuje. že na jed bolehlavu sa dá postupne navyknúť. Drogy i alkaloidy bolehlavu slúžili 71 . Najdôležitejšou obsahovou látkou bolehlavu sú jedovaté piperidínové alkaloidy — najviacej je ich v plodoch (vo vnútornom oplodí. Alkaloidy sa výborne vstrebávajú sliznicami i kožou. pôsobí ochromujúco na pohybové nervové zakončenia.. kozy a ovce sú menej citlivé. Zámeny medzi rastlinami z čeľade zelerovitých sú časté. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ Na lepšie odlíšenie uvedieme opis plodov bolehlavu: sú to celkom lysé. potom rozpuk jedovatý — Cicuta virosa L. 399 ním usmrtili Sokrata. ČsL 4 vylučuje jeho prímes v anízovom plode chemickou skúškou. Treba dávať pozor najmä na zámeny nejedovatých druhov s jedovatými. všetky sú na spodnej strane listov ochlpené. Pre podobnosť možno bolehlav zameniť s čechricou voňavou — Myrrhis odorata (L. dutá. 1760 a neskôr sa do terapie zaviedli aj jeho plody. Pri zbere plodov — Fructus conii. plody sú visiace dvojnažky (podrobný opis plodov v ďalšom texte). (majú celkom iný pach) a podobná halucha — Oenanthe L. rebrá im rovnomerne vynikajú. sivozelené až hnedozelené dvojnažky. kde je osobitná koniínová vrstva). na rumoviskách pri osadách. Listy trojito perovito zložené. Po dozretí stoja proti sebe takmer polmesiačikovito. Z farmaceutického hľadiska sú plody ako droga zriedkavou. kôprovníček — Mutellina Wolf zasa iba na vysokých horách. horné sediace.. Na farmaceutické účely sa niekedy zberá vňať — Herba conii. V staroveku poznali bolehlav aj ako popravný nástroj (Grécko a Perzia).). rastie len na zamokrených miestach. Antickí lekári poznali bolehlav (koneion. 1. bravy zasa opačne. Časté sú zámeny plodov — treba si všímať ich opisy. ktoré majú prakticky všetky zelerovité rastliny. celkove asi 3. Dobytok. metylkoniceín a i. pomer zosušenia je asi 5. až priveľmi. Kvety drobné. najmä silicových rastlín. bez stopiek (napr. Droga chutí odporne slano a horko. na ktorej vyvolávajú svrbivé vyrážky. Druh rastie v húšťavách. Už vtedy bolo známe. spravidla na teplejších stanovištiach do 1 000 m nad morom. vôbec nemá (neobsahuje totiž vôbec silicu). Prežitie intoxikácie v gravidite má teratogénne účinky (vývin znetvorenín u mláďat). hrubé byle sa odstraňujú a materiál sa rýchlo suší prirodzeným teplom. Ako liečivo sa často používala čerstvá šťava. silicové kanáliky. vajcovito-gulaté. živých plotoch.5 %. sa odrezávajú celé vrcholce rastlín. zápary zo zelerovitých plodov sa používajú najmä v detskom lekárstve a čaje sa pijú ako vetropudné. po dosušení v teple sa plody vytriasajú a nechajú bežne sušiť v tieni (čas zberu asi august—september). tetucha kozia — Aethusa cynapium L.

známy skôr pod menom Avicenna (žil Akosť — najviac v % Znak Ináč zafarbené časti drogy ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. listy prízemnej ružice stopkaté. Ako ČSN sa týka iba vňate (ON 86 6828): však napísal v jednom zo svojich diel vynikajúci nemecký botanik C. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: atlacier. radosť srdca Nemecky: Borretsch. Vyznačujú sa komplikovaným spôsobom dávkovania. rusky: BORÁK LEKÁRSKY BORAK LEKÁRSKY Jednoročná bylina vysoká 3080 cm. s pôvabnými modrými kvetmi. preto treba dať pozor na opisy a vyobrazenia. majú na stonke i listoch tuhé drsné chlpy (preto sa označujú aj ako drsnolisté) a sú si navzájom podobné. 16 4 2 12 15—20 5 . Zo všetkých borákovitých je najznámejšia nezábudka 72 (Myosotis L. ako majú vyzerať všetky rastliny patriace do tejto čeľade. Dnes sa iba niekedy upotrebúva izolovaný koniín. plytko vykrajované až celistvookrajové. rastlina sa používa podobne ako v alopatii. Práve borák je z botanickej stránky vzorom. byľ riedko štetinato ochlpená. že akékoľvek terapeutické experimenty s bolehlavom v ľudovom liečiteľstve sú zakázané a prípadné použitie je dôsledne vyhradené iba lekárovi. ktoré sa hojne používajú v ľudovom liečiteľstve a z toxikologického hľadiska. pri duševných chorobách a pod. priama. ich obsah v rastlinách značne kolíše a okrem toho majú nepríjemné vedľajšie účinky. Sprengel (t 1833). borák poznali Arabi. niekdajšie použitie pri rakovine je celkom neopodstatnené. i keď jeho pôvod sa bežne kladie do južnej Európy. 8 2 1 12 15—20 3 II. indikovaná ako kedysi koniín. maďarsky: Kerti borágo.v minulosti ako upokojujúce prostriedky — proti kašlu i astme. oharková zelina. BRUTNÁK LÉKAŘSKÝ Borago officinalis L. Veľmi zriedka sa v nížinách pestuje ako zelenina a vo voľnej prírode splanieva. D 4). Má nápadné modré alebo biele stopkaté kvety s krátkou korunnou rúrkou. Druh pochádza z južnej Európy. anglicky: Borage. taliansky: Borragine.). sediace. Zámena medzi nimi je veľmi ľahká a častá. kvety tvoria riedke závinky a sú s listeňmi. z ktorej vyčnievajú tyčinky s neplodnou polovicou. lebo alkaloidy sú prchavé. Naši zástupcovia čeľade borákovitých sú byliny. Antika asi borák nepoznala. burák. Bolehlav uvádzame najmä pre možnosť nebezpečnej záměny s liečivými zelerovitými rastlinami. Dnes sú však zastarané. španielsky: Borratza. francúzsky: Bourrache officinale. Gurkenkraut. najmä ich najslávnejší lekár Ibn Sina. Netreba azda upozorňovať. čo vari nebude presné. napríklad čapíkmi (supozitóriami) s obsahom koniínu sa lekári pokúšajú ovplyvniť inak neutišitelné bolesti pri ochoreniach predstojnice alebo niektorých chorobách nervového pôvodu (neuralgie). na byli vajcovité. V homeopatii sa z rastliny pripravuje tinktúra a esencia (dil.

ktorý má príjemnú uhorkovú chuť. na obklady s listom skorocelu. zložená prevažne z terpénov (pinén. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1. Jeho mednatosť je vysoká. Niekedy sa vyrába aj borákové víno (obyčajnou maceráciou). na upokojenie a ako metabolizujúci prostriedok. Zápar sa nechá stáť asi 15 minút a pijú sa 2-3 šálky denne. Rastlina sa pestuje hlavne preto. organické kyseliny a triesloviny. anglicky: Juniper.).2 %) a azda i alantoínu — látky podobnej močovine. usporiadané v trojpočetných praslenoch. kyselina askorbová. pôvodný je asi iba v južnom Španielsku. minerálne látky (najmä dusičnan draselný a soli vápnika). pri zápaloch sa kombinuje s koreňom kostihoja. ihličie a pod. kožných vriedkov. a to v začiatočnom štádiu kvitnutia (máj-jún až september) alebo len listy — Folium boraginis.2—2 %. sabinén a i. Zberá sa vňať — Herba boraginis. ihlice dlhé až 2 cm. pretože ide o nesprávne prenesenie pomenovania boyhlosson na borák (Dioskorides ním označil borákovitú rastlinu smohlu modrú — Anchusa azurea Mill. 25 1 1 20 6 0. nechtíka. Drevo zberáme iba na výslovnú objednávku — suší sa bežným spôsobom. chronických vyrážok a popálenín. V staroveku sa občas používali červenoplodé a grécke druhy borievky a aj b. taliansky: Ginepro. ihličie a pod. živice. Palmu.5 II.Fructus (Bacca) juniperi a zriedka drevo — Lignum juniperi. niekedy viackmeňový. s rumančekom. odvarom sa niekedy prifarbujú zeleninové konzervy. Zber sa robí do vzdušných nádob. kvetom bielej hluchavky a so šípkami. nedozreté plody Časti konárikov. Cyprusovité — Cupressacea Ľudovo: borovec. reumatikkých ťažkostiach.5 0. napísal Plínius. Uprednostňuje suchšie pôdy na výslnných miestach. kyselina askorbová. Zväčša sa používa ako protektívum. Drevina so širokým ekologickým rozpätím. B. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chránenú pred svetlom a vlhkom. jadlovec.5 20 5 1 0.5 0. maďarsky: Boróka. robí sa v rukaviciach (september—november). Materiál sa najlepšie suší umelým teplom (do 35 °C). najmä pri kašli a krčných chorobách. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej Anorganické prímesi Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. Kvitne asi v máji až v septembri. Liečebné upotrebenie rastliny nie je veľké. kvety voňajú medom a chutia nevýrazne. Tvrdenie bude však asi tiež omylom. sacharidy a stopy silice. čo sa prejavuje diuretickým účinkom. kvitnutie trvá približne mesiac. prípadne kvet — Flos boraginis. Je aj dobrým krmivom pre dobytok. ďalej pri zápaloch močových ciest. Ako jej prvý výrobca sa uvádza Šebastián Laur zo Spišskej Belej.7 1 1 ČsL 4 15 0. obyčajná.0 g ako mace- Požiadavky na plodovú drogu uvádza ON 86 6610 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté. dozrievajú v treťom roku.5 20 4 1 0. a to pre schopnosť vylučovania potu. slnečnice a s vňaťou komonice. Najpravdepodobnejšie vyzerá zdôvodnenie talianskeho botanika L. plody jej obsahujú v množstve asi 0. vňaťou repíka. Na poli sa ľahko zvrhne na divú formu a stáva sa z neho burina. potom triesloviny (asi 3 % ) . Drogy sa dávkujú vo forme záparu v množstve 2 — 3 g kvetovej drogy alebo 8 —10 g vňaťovej (listovej) drogy (1 a 1/2 až dve lyžice) na pohár až dva vriacej vody. Pomer zosušenia sa pohybuje v zvyčajnom rozpätí. Materiál sa opatrne suší v tenkých vrstvách v tieni (teplotou do 40 °C).5 0. vrstvia sa maximálne do výšky 20 cm. pretože sú citlivé na zaparenie. kvetu pagaštana. Borievka má jemne aromatický pach a slabo korenistú chuť. francúzsky: Genévier commun. že jej listy poskytujú chutný korenistý šalát. jalovec Nemecky: Gemeiner Wacholder.5-2. Najlepší zber plodov je ručný. borovička. Predmetom zberu a nákupu je u nás stále oficinálny plod . keď Arabi zaviedli slávne liečivo: borievkový lekvár — Roob juniperi. horčiny.). Plody modročierne galbulusy. V terapii sa využíva dráždivé pôsobenie silice na obličky. Z obsahových látok drog je liečebne najvýznamnejšia silica. hlavne v ľudovom liečiteľstve a homeopatii. ktorý sa po krátkom zavarení (3-5 minút) nechá stáť prikrytý asi 12 minút a vhodným spôsobom prikladá (prípadne sa prikladajú priamo čisté rozdrvené listy). Ľudové liečiteľstvo používa drogy pri ochorení dýchacích ciest. Pri manipulácii so suchou drogou treba trochu opatrnosti — suché kvety pichajú. Významná je prítomnosť rozpustných kremičitanov (do 2. obyčajná je v Čechách celkom chránená. saponín. V ZSSR ho používajú na rozhojnenie včelej paše okolo úľov. v SSR nie. Tu sa pripravuje macerát (asi 8 %) alebo odvar.v rokoch 980-1036). Okrem toho sú v plodoch sacharidy. na potné kúry. Droga má aj vonkajšie použitie na hojenie rán. Z nazberaných plodov sa odstránia nezrelé a nevyvinuté. 15 0. hojná i v subalpínskom stupni. nenakupované — zberá sa vo februári—marci. dosahuje až 200 kg/ha a kvitne už asi mesiac po výseve. španielsky: Enebro. drevo v tomto smere pôsobí slabo (dávka je 0.5 0. O pôvode pomenovania boráka jestvujú spory. Borák sa u nás kedysi hojne pestoval v záhradkách ako korenina a zelenina. drevo iba v stopách. ktorá sa zúčastňuje na stekuťovaní sekrétov z rán a umožňuje tvorbu nového zdravého tkaniva. Široké a významné použitie pre plody našiel až stredovek. Vňať má osobitne príjemnú chuť — asi ako uhorky a podobný slabý pach. Juniperus communis L. že vzniklo z arabského abon a rach — otec potenia. drevo obsahuje i trochu živice.5 73 . musí sa olúpať. kvety dvojdomé. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvých listov. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 . JALOVEC OBECNÝ BORIEVKA OBYČAJNÁ Úzko ihlancový ker. derivát purínu. Podstatnú časť účinných obsahových látok tvorí sliz (až 30 %). listom ibiša. „Vykiadzali sa ňou obydlia a zaháňali hady". Plesnenia drogy sa netreba obávať. rusky: . Bratom borovičky je anglosaský gin a príbuzný je francúzsky geniévre alebo nemecký Steinhoger. Dnes plody tvoria surovinu na výrobu borovičky.

Dáva sa i do osviežujúcich kúpeľov (100 až 200 g na liter odvaru) a protireumatických aj iných prípravkov. ktorí ním označovali všetky ihličiny podobné borovici (Gréci ich rozlišovali lepšie).KOSODREVINA BORIEVKA OBYČAJNÁ rát alebo zápar). a to najmä v oblasti Tirolských Alp. Pino pumilio. Čajoviny č. V ZSSR sa kedrové oriešky používajú v cukrárstve a konzervárenskom priemysle. 169. ktorý slúži aj na masáže alebo ako žalúdočný a vetropudný prostriedok. Obsahujú až 35 % výborného oleja. po dozretí v treťom roku ovisnuté. ktorá sa destiluje pomocou vodnej pary z ihličia a mladších konárikov. ktoré sú na konci vystúpavé. denná dávka silice je 2—5 kvapiek. samčie v zlatožltých vajcovitých klasoch. Niekedy slúži aj ako diaforetikum a prísada do urologikkých. vytvára samostatný kosodrevinový stupeň. Majú aj dezinfekčné účinky. Plodová droga je často zložkou diuretických čajovín. t. južné a severné Tirolsko a Horné Bavorsko. Zámeny sú veľmi nepravdepodobné . Plody šišky. Už názov rastliny hovorí. ktorý sa po vylisovaní za studena používa predovšetkým v potravinárstve. vyrastajú po dve. Rastie v subalpínskom stupni na rôznych substrátoch. horskej sa v histórii zle pátra. pumilio (Haenke) Franco Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: kosodrevina Nemecky: Berg Kiefer. zamladi vzpriamené. 102. kedrové mlieko alebo kedrová sladká smotana 74 .KOSODŘEVINA Pinus mugo Turra subsp. Je málo známe. krvčistiacich. Homeopatia má podobné použitie pre esenciu pripravenú z čerstvých plodov. Názov kosodrevina je odvodený od kosých. sestry našej tatranskej limby (Pinus cembra L. metabolických čajovín. 3. Borovice vtedy používali hlavne na stavbu lodí. 10 1 15 7 2 II. oddávna sa však z ihličia destiluje silica. krivých konárov. maďarsky: Henye fenyo. vyvolávajú krvácanie. že kosodrevina rastie vo vysokohorských oblastiach. opadajú po 3—9 rokoch. sú olejnatým potravinárskym orieškom (aj olejnaté semená limby sú jedlé) a nazývajú sa kedrové oriešky. Kvety jednodomé. samičie tmavočervené. hlavne diuretické. taliansky: Mugo. Po b. KLEČ HORSKÁ . Názov pinus je známy od starovekých Rimanov.5 g drogy v jednej dávke). aká je oficinálna napr. Oficiálna medicína na tieto účely pou- Borievkové drevo — Lignum juniperi — sa hodnotí podľa požiadaviek ON 86 7210: Akosť — najviac v % Znak Kusy dreva so zvyškami kôry Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 1.). listy — ihlice sú dlhé 5—8 mm. rusky: . Pino montano. že semená b. Plody sa uplatňujú aj vo veterinárstve. Drogy sa neužívajú samotné. 15 1 15 7 2 Ker alebo strom s poliehavým kmeňom i konármi. ako sú Alpy. Ich vyššie dávky a dlhšie užívanie poškodzuje obličky. ale v kombináciách. Používanie plodov je zhruba analogické. ako ju tu nazývajú. 65. francúzsky: Pin nain. BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ .živa silicu alebo jej liehový roztok. anglicky: Mountain Pine. antireumatických a tzv. odkiaľ má aj pôvod jej meno Mugo alebo Mugus.). Stade pochádza väčšina materiálu na silicu. aj v ČsL 4 — Species diureticae. u nás Karpaty. sibírskej (Pinus sibirica L. španielsky: Pino negro. stomachické a aj ako cholagogum. j. Dávky pre dokonale zdravých na obličky a negravidné ženy sú 1 kávová lyžička drogy na zápar dva razy denne (ČsL 4 uvádza perorálne na zápar 0.

borovíc). nositeľom vône je predovšetkým bornylacetát. pŕs a pod. Oleje sa používali najmä proti „prsným ťažkostiam". slúžia na uľahčenie odkašlávania alebo do esencií na zlepšenie ovzdušia v uzatvorených miestnostiach a sálach. prípravok so silicou kosodreviny je Inhalol pini (kvapky používané na inhaláciu pri kataroch dýchacích ciest alebo riedené s teplou Vincentkou 1 : 20 až 1 : 40) a roztok Inhalex. . opadávajú po 2 — 3 rokoch.inhalovať lievikom. obyčajne v pásme dubín. felandrén a rad ďalších — asi 25 významných zložiek. zvonka na kúpele: 20 % zápar na 2 litre vody — vyliať celé do kúpeľa). Ostatné účinky má podobné ako silica z borovice lesnej alebo eukalyptová silica (pozri cudzokrajné drogy). - Strom vysoký až 40 m. Za účinné sa ešte rátajú silvestrén a kadinén. pri kolike. Jedia sa surové (chutia ako mandle) a zužitkúvajú sa aj v cukrárstve. olejnaté semená pínie (Pinus pinea L. ktoré je miestami ľudovým prostriedkom s podobným použitím ako silica destilovaná vodnou parou (užíva sa vnútorne: asi 5 % zápar z ihličia. na plytkých pôdach aj na skalách. španielsky: Pino Silvestre. znáša kyslé i zásadité substráty (pH 4—8).BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ .KOSODREVINA vonkajšie prekrvenie. s rozpukanou kôrou. Nachádzame ju na suchých pieskoch. Príbuzná je b. plody sú šišky a dozrievajú v druhom roku. limonén. stor. po oboch stra- 75 . smrekovca. Ihličie obsahuje aj triesloviny. Ihlice vyrastajú na konároch po dve. sú lahodnou a výživnou pochúťkou.. hučaní v ušiach. Najjednoduchší spôsob aplikácie je pol kávovej lyžičky v štvrť litri horúcej vody . Výrobou týchto olejov u nás silne utrpeli porasty limby a kosodreviny. 0. pri chorobách dýchacích ciest. samčie žlté. Silica kosodreviny patrí do skupiny ihličinových silíc (destilátov z čerstvého ihličia. sosna obyčajná Nemecky: Gemeine Kiefer. v dolnej časti kmeň hrubý. Oleum pini pumilionis vyvoláva Pinus sylvestris L. borka šupinovito odpadá. miestami zasahuje aj do pásma bučín až smrečín. anglicky: Scots Pine. francúzsky: Pin sylvestre. ktorý sa po zaparení nechá stáť asi 20 minút prikrytý. ktorý vraj náhodou vynašiel slavkovský učiteľ Gašpar Donati r.5 g mentolu. dávajú sa do kúpeľov. Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: borovica..3 na konci konárikov. výhonkov alebo plodových šišiek smrekov. okrem toho je prítomný pinén. 0. pri nachladení. pijú sa 2—3 šálky denne. Všetky dráždia kožu. Súčasne sa jej dobre darí na vápencových bralách. Vynašiel ho vraj okolo r. Sosna je nenáročná drevina. V 17. reumatizme a pod. taliansky: Pino di scozia. Oficiálnym využívaním výluhov z kosodrevinového ihličia sa preslávili kúpele v Spišskej Belej (okres Poprad). samičie zelenkasté. počas veľkého rozšírenia olejkárstva u nás. Časté sú kombinácie silice s mentolom a i.je bezfarebná tekutina s príjemnou vôňou. Silica sa uplatňuje predovšetkým na inhaláciu pri ochorení dýchacích ciest. Z kosodreviny možno celý rok zberať ihličie.). 2 g kosodrevinovej.5 g eukalyptovej silice. Oleum pini pumilionis — silica kosodreviny . Čs. Upevňuje viate piesky a bežne sa pestuje ako úžitkový lesný strom. ČsL 4 má silicu oficinálnu. 1640 kežmarský lekár Kristián Augustín de Hortis a vyrábal sa hojne všade na Spiši (Oleum seu Balsamum hungaricum). maďarsky: Erdei fenyo. rusky: . proti závratom. má však dlhšie ihlice. (napr. stretávame sa s kosodrevinovým olejom ako s nevyhnutnou súčasťou olejkárskej výbavy. Pripravujú sa aj viaceré mazadlá či masti.SOSNA získané rozotieraním semien vo vode. boleniu zubov a i. silno voňajúce karbonylové zlúčeniny nie sú bližšie známe. nigra L. jednotlivé alebo po 2 . čierna — P. BOROVICE LESNÍ BOROVICA LESNÁ . V stredomorskej oblasti sa podobne využívajú pinelky — pignolky čiže píniové oriešky. 1676. organické soli a živice. i na mokrých rašeliniskách typu vrchovísk. Kvety jednodomé. Z limby sa vtedy pripravoval limbový olej. Oproti terpentínovéj silici má výhodu v menšom obsahu dráždivého pinénu. na vresoviskách. 10 g liehu — na inhaláciu). ktoré sa používajú na natierame chrbta.

rozvarené ihličie sa dávalo do kúpeľov. O mäkké stavebné drevo nebola v Grécku alebo v Itálii núdza. Niekedy tvorí súčasť tzv. lesná vlna vyrábala aj tak. Materiál sa môže aj sušiť — rýchlo. ktorý sa pokladal za dobrý liek proti rakovine a bol obľúbený pre svoj osobitý pach. spadkového i listového pôvodu a množstvo medovice závisí od klimatických podmienok. že sa asi pol kg čerstvého ihličia namáčalo deň v dvoch litroch studenej vody a potom asi hodinu sa povarilo. Názov terebinthina — dnešný terpentín. Zber sa robí iba za slnečného počasia. Používajú sa na prípravu osviežujúceho a vitamínového nápoja. Podľa starého ľudového receptu sa tzv. Neskôr sa z čerstvých borovicových ihlíc vyvarením v lúhu pripravovala tzv. Včely ho zbierajú iba pri nedostatku. i keď podradnejšej akosti. pri lámke a pod. vyvarené ihličie sa prikladalo na bolestivé miesta a obviazalo. upravuje a používa sa najmä v technike. Poskytuje im však tmel — propolis. Terpentínová silica sa používa predovšetkým ako známe rozpúšťadlo lakov či farieb. niektorých náplastí.všetko. príp. Môže pochádzať z rozličných borovíc (je ich asi 80). Turio pini sylvestris. čo sa podobalo borovici. Liečebné použitie borovicových pupeňov je zriedkavé. sa ním kŕmili kozy — ich mlieko potom pomáhalo proti tuberkulóze. najlepšie umelým teplom. V staroveku sa na ihličiny hľadelo prakticky: drevo tvorilo stavebný materiál a bralo sa to. Najlepšie drevo už vtedy poskytoval dub. aj na parfumovanie dychu — rímske ženy ho pili ako univerzálne dezodorans. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. Spracúva sa väčšinou pomocou destilácie na dve frakcie: prchavú — tvorí ju terpentínová silica (Oleum terebinthinae). Zber sa robí zásadne iba z vyrúbaných stromov. Získava sa narezávaním dreva. do vyvárky bieliz- 76 . a to v marci—apríli. príp. čo bolo poruke. 6. ktoré sú veľmi účinné (oficinálne sú napr. Borovica meduje zriedka. Veľmi aromatický živicový pach a horkokorenistú chuť majú aj ľudové používané pupene zo smreka obyčajného (Picea abies) a z jedle bielej (Abies alba Mill. ktorá sa ešte ďalej čistí (Oleum terebinthinae rectificatum) a neprchavú.). ktorý ich má menšie. Drevá sa prísne triedili a borovice ostali na stavby a na palivo. Výťažky sú vnútorne veľmi dráždivé a poškodzujú obličky. z európskych je to najmä P. vredových mastí. Pri prípadnom jarnom zbere výhonkov treba dávať pozor aj na smrek obyčajný (Picea abies (L. Najvýznamnejším produktom ihličín je oleoresina = silico-živica-terpentínový balzam — Balsamum terebinthina. sosna bola u nich pitys agria. v nemeckom liekopise. Používali ho preto chorí i zdraví a slúžil napr. ktorú tvorí najmä živicovitý zvyšok — kolofónia (Resina colophonium). U nás je však ich zber zo živých stromov zakázaný. hrubšie a vajcovitého tvaru. bez živice. veľmi krátko sa zavarí 500 až 1 500 g mladých pupeňov na 2—3 litre vody a odvar sa vleje do kúpeľa teplého asi 34° C. ale nie všetky sú vhodné na získavanie balzamu.BOROVICA LESNÁ . aby sa zachovala vôňa. lesná vlna. Gréci však lepšie rozlišovali ihličiny. Sosna je dôležitá aj inak. Skladovať sa môže iba v dokonale zatvorených nádobách. ktorou sa plnili hlavnice pre chorých a obkladali údy postihnuté reumatizmom. ktorý horlivo zbierajú. ďalej asi 0.) Karsten). vydanie).SOSNA nách rovnako tmavozelené a väčšie šušky. Surový produkt sa čistí. keď sú konce konárikov pokryté striebornými obalmi. sylvestris L. boli to jednoducho latinské abies alebo grécke elaté a pinus . Istejšie sú ako prísada do kúpeľov pri nervových a reumatických ťažkostiach. je známy oddávna. Kvitne asi v máji a dáva veľké množstvo peľu. ako píše Theofrastos.. med je tzv. Predmetom zberu sú konce konárikov — jarné výhonky. ako bieliaci prostriedok (dáva sa napr. kedysi toto pomenovanie bolo vyhradené len pre produkt z ostrova Chios (cyperský balzam).3 % silice s obsahom dráždivého pinénu a horčiny s kyselinou askorbovou. Podstatnú zložku všetkých tvorí živica.

nemeckým Wundklee — t. Nerozmrvené časti 5—10 % Mierne zmeny. mydiel a pod. lekársky. ktorú nemožno odoprieť antickým chirurgom. Už názov rastliny vraví o jej liečebnom poslaní. dezinfikovať a hojiť. Vyskytuje sa v niekoľkých poddruhoch. 11. rastlina. Druh obľubuje suché stanovištia. u nás rastie iba spomínaný b. Čajovina č. anglicky: Kidney-Vetch. do rany alebo o ničení choroboplodných zárodkov chemickými prostriedkami. Je jedným z druhov charakteristických pre sladké lúky. prítomnosť škodcov vylúčená 77 . úročník. ktoré sú až dodnes vážené právom či neprávom v ľudovom liečiteľstve. solník. francúzsky: Anthyllide vulnéraire. Znáša aj vápencový podklad. preto možno uplatniť len všeobecné kritériá: Kvalita Znak Vlhkosť Prímesi (každého druhu) Farba a vzhľad Poškodenie škodcami a ich prítomnosť I. chorvátskym ranocelna. podlhovasto vajcovité. 68. Bôbovité — Fabaceae (Motýlokveté . žlťák Nemecky: Gemeiner Wundklee. riedke. najmä svahy a okraje lesov na plodných pieskoch a hnedozemiach. ČsL 4 uvádza ako oficinálny čistený terpentínový olej — Oleum terebinthinae rectificatum. purpurovými. ktoré sa líšia okrem iného aj farbou kvetov. Dokopy je asi 30 druhov bôľhojov. koncový najväčší. Sčasti rozmrvené Droga nepoškodená. živo sa uplatňovalo najmä učenie o signatúre. taliansky: Vulneraria. vo vyratúvaní sa stretávame s mnohými bylinami. úročka. byľ oblá. preto sa pestovalo liečenie pomocou liekov: chladivé lístie malo mierniť zápalové procesy. maďarsky: Nyúlszapuka. Ľudové „rady" na vnútorné upotrebenie pri niektorých chorobách vonkoncom neodporúčame — silne dráždi obličky. sediace v pazuchách 3—7-laločnatých listeňov. všetky čelistvookrajové. bielymi. rusky: - Trváca bylina vysoká 5—40 cm. Pri chirurgických zákrokoch jestvovali iba slabé dohady o zábrane vniknutia infekcie napr. nepárno perovité. Súkvetie tvoria zdanlivo koncové hlávky so žltými. žltá ďatelina. nevedeli sa zbaviť určitých chýb v liečiteľstve a väzeli aj v zajatí mágie a povier. málo rozkonárená. Kolofónia má podobné vonkajšie použitie. ktorý sa získava najmä z druhov rodu Pinus. španielsky: Vulneraria. náplastí a mazadiel proti reumatizmu a pri neuralgických bolestiach.Papilionaceae) Ľudovo: skalák. Plody sú šikmo vajcovité struky.). Medzi ne patrí aj bôľhoj. To sa zhoduje aj s latinským vulneraria (vulnus = rana). Pre obsah pinénu dráždi kožu. preto je vhodná ako zložka mastí. Zámena rastliny pri zbere nehrozí. ktorou sa hoja bolestivé miesta. je veľmi nápadná a známa. preslávený Čs. väčšinou však technické.ne. na byli striedavé. Napriek všetkej obratnosti. neriedená silica spôsobuje až ťažko sa hojace rany. Droga skladovateľná — všeobecne platné zásady pre vysušenie na vzduchu do 5 % Pôvodná. Pestuje sa tiež ako krmovina („žltá ďatelina"). BOĽHOJ LEKÁRSKY BÔĽHOJ LEKÁRSKY ÚROČNÍK BOLHOJ Anthyllis vulneraria L. Pre silné dráždenie sa dnes nahrádza v inhalačných prostriedkoch kosodrevinovou silicou. niekedy dvojfarebnými kvetmi. drogová norma dosiaľ nevyšla. bylinné výťažky čistiť. chlpatá. Listy v prízemnej ružici. j.

Plody sú čierne bobule dozrievajúce až na jar (marec—apríl). Druh rastie divo v tienistých lesoch a na skalách. Na juhu sa pne brečtana rozrastajú do značnej hrúbky a kedysi sa z nich vyrábali čaše. pomliaždeniny. Ak rastlina prestarne. španielsky: Herba. listom brezy. francúzsky: Lierre grimpant. túto vlastnosť brečtana už antika pokladala za nepríjemnú a Plínius si ťažkal. dávky: 2 — 3 lyžice kvetov na 2 poháre vody — pije sa 1/2 až 2/3 pohára 2—3 x denne. skôr sa stretávame s dotykovou alergiou na hviezdicovité chlpy mladých výhonkov brečtana alebo s podráždením pokožky zapríčineným čerstvými mladými listami. že brečtan je všade a ničí sochy. Z literatúry poznáme prípady otráv — predovšetkým detí. trhajú sa na jar alebo v lete (jún—júl). z ktorých sa pili lieky pri rozličných zápaloch. triesloviny. Droga — Flos anthylidis (Ros vulnerariae) sa skladuje v dobre zatvorených nádobách. myšieho chvosta.) Schreb. poskytuje monodezmozidický p-hederín. úbormi nechtíka či rumančeka. Rastlina obsahuje ešte horké glykozidy. cintorínoch. za účinnejšie sa pokladajú listy laločnaté. na vymývanie mokvavých a páchnucich rán. alebo ide o Anthyllis hermannie či dokonca podľa mienky nemeckého botanika Sprengela o celkom inú bylinu . Rastlina obsahuje predovšetkým saponíny (do 5 % — ich hemolytický index je asi 1 000-1 500 v 1 g listov). Väčšinou sa však používa zvonka: na obklady.). fytoncídne pôsobiace látky a čerstvé listy miestne dráždivú látku helixín. vňate stavikrvu vtáčieho. rusky: Ker so stonkou dlhou aj 20 m. s kvetmi trnky a pod. anglicky: Ivy. skorocelu a i.5-6 : 1. izoramnetín). aby sa vyberali iba svieže a nie celkom rozvinuté kvety — iné totiž pri sušení nadobúdajú nepekný hnedastý odtieň a rozpadávajú sa. Neskôr upadol do zabudnutia a potom prešiel do ľudového užívania ako prostriedok proti tuberkulóze. aby si zachoval pôvodnú farbu a nestratil aromatický pach. Rovnaký odvar sa používa aj externe. piesčitej i vápenatej pôde. Je všeobecne známy a pri zbere jeho listov neprichádzajú do úvahy nijaké zámeny. Trhajú sa ručne alebo špeciálnymi kovovými hrebeňmi. ktorá neúčinkuje na každého človeka rovnako. Pomer zosušenia čerstvého materiálu je asi 4. Kvety zelenkasté. čo podmieňuje predovšetkým obsah saponínov. depuratívne pôsobenie. na múroch. Materiál sa suší v tenkej vrstve na vzdušnom mieste. nehojace sa rany (vredy predkolenia a pod. antocyaníny. V súčasnosti má najvýznamnejšiu úlohu ako krmovina. na pníčkoch laločnaté. Známy je hederakosid hederasaponín A. Treba však dávať pozor. Do čajovín sa vhodne kombinuje — interne s podzemkom pýru. pričom sa dožije aj 200 rokov. na omývanie či obklady. Modročierne bobule brečtana dozrievajú na jar a sú prudko jedovaté. repíka. vňať — Folium (Herba) hederae helicis. 78 kvetom bazy čiernej. Ako kultúrna bylina sa bôľhoj často zaraďuje do osevných postupov najmä na suchej. popínavý je u nás jediným zástupcom čeľade aralkovitých rastlín. zápaloch mandlí a pod. Výluh slúži aj ako vlasové kozmetikum. Tieto obsahové látky sú rozložené v celej rastline.v ránhojičstve. kempferol. . zbehovček trojklaný (zbehovec úzkolistý). napomáha vylučovanie moču a povzbudzuje črevnú peristaltiku. Z narezaných pňov vyteká gumoživica. Sušia sa rýchlo. pôsobí pritom sťahujúco a dezinfekčné. či Plíniov anthylis je náš bôľhoj. Podľa predstáv starých Grékov sa vencami z brečtana zdobil boh Zeus s členmi svojej družiny. Čo do množstva je najviacej bidezmozidického hederasaponínu C (asi 4 % ). Rastlina u nás reprezentuje iba nepatrný zvyšok treťohornej kriedovej kveteny. genín hederasaponínu C je tiež hederagenín. Ako dobré suché i zelené krmivo je veľmi vhodný najmä pre horské oblasti a hojne sa pestuje na Balkáne a v strednej Európe. U nás sú priotrávenia bobuľkami veľmi zriedkavé. k nemu opäť vracajú.). obsahové látky nie sú celkom prebádané. Vytvára tu dostatok zelenej hmoty. zimolez Nemecky: Gemeiner Efeu. 5 minút na veľmi miernom ohni a prikryté. ktorý ľahko prechádza v monodezmozidický a-hederín s vysokým hemolytickým indexom (= 15 000). a podobný význam má aj helix od helissó = krútiť. Kvitne v máji—júni a poskytuje včelám veľmi dobrú nektárovú pašu. vždyzelené dlhostopkaté listy. Ľud si ho obľúbil aj ako náhradku za ruský čaj. saponíny. pri kožných poraneniach. Z obsahových látok rastliny sú dôležité flavonoidy (kvercetín. potom sacharidy a minerálne soli. D 1). Dakedy ho pestujú aj ako izbovú rastlinu. Dosť často sa vyskytuje aj v parkoch. Neskôr sa rastlina stala symbolom uznávaných básnikov a jej pomenovanie možno odvodiť z gréckeho aédón = spevák. Liečebné použitie majú celé hlávky súkvetia bez stopiek. BREČTAN POPÍNAVÝ BREČTAN POPÍNAVÝ + Hedera helix L.druh Chamaepitys trifida Dumort (syn. Plody mali uplatnenie ako dáviaci alebo laxatívny prostriedok. Čaj zo sekanej drogy sa zvyčajne pripraví ako zápar alebo odvar (variť max. líček. podľa možnosti čo najrýchlejšie. vinúť. napomáha vylučovanie bakteriálnych toxínov a škodlivých produktov látkovej premeny. osobitne však v plodoch.xantofyl. Dnes sa medicína — najmä na Západe — i liekopisy. pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. Dávky drogy možno dvojnásobne zvýšiť. má celkový vplyv na látkovú premenu v organizme — metabolické. resp. častejšie sa spája však s keltským hedea = povraz (pre tvar stonky) či s gréckym hedra = sedlo. taliansky: Edera..Araliaceae Ľudovo: bľušť. B. ľahko drevnatie. preto ju treba včas skosiť. obľubuje tieň. s úbormi arniky. na plodných konárikoch celistvookrajové. a preto dostal aj prívlastok lekársky. krmiva. V súčasnosti je bôľhoj skoro výhradne záležitosťou ľudového liečiteľstva. V súčasnosti sa liečebne používajú listy. farbivá . kde ho vysádzajú.: Ajuga chamaepitys (L. Nie je však celkom isté. Genín hederasaponínu B je kyselina oleanolová — podobne ako tymianový saponín materinej dúšky a má rovnaké cukrové zložky ako hederasaponín C. pretože sa upevňuje korienkami o skaly. potom hederasaponínu B. ktorá sa užívala ako liek. V homeopatii sa z čerstvých výhonkov pripravuje esencia (dil. Kvitne až od sedemdesiateho roku svojho života (v septembri až novembri). ktorý má genín hederagenín a cukrové zložky tvoria po jednej molekule glukóza a arabinóza. na kloktanie pri ochoreniach ďasien. maďarsky: Repkény borostyán. po 15 minútach scediť a po prefiltrovaní piť). steny. sliz a triesloviny. omývanie. vňaťou očianky. zberajú sa v čase kvitnutia rastliny (od mája do júna až júla). usporiadané v okolíkoch. Aralkovité . možno ich sušiť aj na slnku. zvonka napr. básnik. kožné zápaly. ktorá sa používa podobne ako alopatické prípravky. náhrobky i domy a stromy. súborne sa nazývajú hederakosidy (z chemickej stránky majú triterpénový charakter). Sušený bôľhoj sa oddávna pil ako náhradka za pravý ruský čaj (kvet i list) a často sa kvôli tomu kombinoval s listom jahody alebo maliny.

rusky: - BŘÍZA BĚLOKORÁ BREZA PREVISNUTA Brečtan má dôležité miesto medzi saponínovými drogami — pôsobí expektoračne. Niekedy sa dávajú do čajovín (napr. U nás sa nesmie získavať . francúzsky: Bouleau blane. je nenáročný na ekologické podmienky. maceruje za studena asi 8 h v šálke vody — pije sa po dúškoch cez deň). Celú rastlinu treba preto pokladať za jedovatú. starším zležaným navážkam a príležitostne osídluje piesky a kremičité horniny. v terapeutických dávkach nemá nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. plstnatej — Betula pubescens Ehrh. anglicky: Silver Birch. vňaťou pľúcnika. Droga. Plody sú krídlaté nažky. Z navŕtaného kmeňa brezy na jar pred nasadením listov vyteká sladká brezová šťava. Má výborné rezbárske drevo a je dobre známa aj včelárom. Medzi mimoriadne dôležité a nakupované drogy patria listy. je zdrojom jarnej paše. Ako sa zistilo. vyššie dávky môžu vyvolať veľmi nebezpečnú otravu. ex Fr. supozitóriá. Novšie sa jej začal pripisovať protirakovinový účinok v začiatočnom štádiu ochorenia. Zberajú sa len svieže. previsnutej. Wolff. taliansky: Betulla. bez jahniad. dvojito pílkovité.vážne sa tým poškodzujú stromy. ktorá už dávnejšie upútava záujem vedcov (Kriegel. jej výťažky sa uplatňujú v priemyselne vyrábaných prípravkoch proti čiernemu kašľu. s anízom. ktorá je ľudovým prostriedkom na ošetrovanie vlasov. pri spastických bronchitídach — liekové formy sú kvapky. Kedže kvitne v apríli až v máji a včelám poskytuje hnědavý peľ i tmel — propolis. Druh dáva prednosť veľmi kyslým a kyslým pôdam (pH 3. Vzhľadom na toxické pôsobenie je jeho upotrebenie bez lekárskeho dozoru nebezpečné a zakázané. Z liečebného hľadiska možno použiť všetky taxóny b. asi 1 g. Vedecky podložené užívanie siaha do r. Čajovina č. Weissbirke. Listy deloidné. tablety a používajú sa i v aerosólovej forme. Na kmeňoch starších briez sa často vo veľkom množstve vyskytuje huba ryšavec šikmý — Inonotus obliquus (Pers. spolu s listom podbeľa. Breza patrí do palety prastarých ľudových liečebných prostriedkov. j. španielsky: Abedul. Pôsobí na krvný obeh (podľa dávky rozširuje alebo zužuje cievy a súčasne spomaľuje srdcový tep). ľahký sedatívny a protiedémový účinok. Výťažok z nej účinkuje ako tonikum a antiflogistikum (prípravok Befungin — ZSSR). ktorý ocenila a preverila i oficiálna medicína. List sa ľudovo používal nielen ako expektorans.5 až 6. resp. Breza veľmi rýchlo rastie a na pôdu nie je náročná. ale má i antispazmotický. Zavarená s vínom (2 polievkové lyžice na štvrť litra bieleho vína) je prostriedkom proti žalúdočným a črevným kolikám. brečtan máva rozdielnu účinnosť podľa stanovišťa a sorty. brezové víno alebo „šampanské". dávkovanie: plná kávová lyžička na šálku horúcej vody (3-krát denne). zvonka sa aplikoval ako prostriedok na rany a pri parazitárnych ochoreniach. na bočných konárikoch. na povzbudenie činnosti pečene a žlčníka (pri žlčníkových bolestiach zapríčinených kamienkami sa pol čajovej lyžičky drogy — t. a ich krížencov.0). maďarsky: Közönséges nyír. Sandbirke. zdrevnatených . Zber listovej drogy možno robiť aj z príbuznej b. 206.) Pilát. dne.). Strom so vzpriameným kmeňom a bielou lúpavou borkou. ale aj pri reumatizme. 1897. Dragendorff a i. samičie kratšie. Kvety v jahňadách — samčie po 2—3 na konci konárov.BREČTAN POPÍNAVÝ Betula pendula Roth Brezovité — Betulaceae Nemecky: Hängebirke. keď sa experimentálne potvrdil a dokázal silný močopudný účinok odvaru. ovisnuté konáre husto posiate žltými živicovými žliazkami. feniklom i s koreňmi sladkého drievka). Na severe sa šťava pije ako občerstvujúci nápoj a skvasená ako tzv.

ale lámanie konárov áno. Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. najlepšie ručne (v pevných rukaviciach zdrhovaním). verrucosus Scop. kvadrátky Nemecky: Europäisches Pfaffenhiitein. Druh často nachádzame v kroviskách a v drevitých zárastoch. Sú vďačným objektom na zácvik mladým zberačom — ťažko sa drvia a nezaparujú sa. zriedka strom s hladkou zelenosivou kôrou. Listy sú u nás zvyčajnou zložkou močopudných (saluretických). resp. Zber je rýchly — treba iba dbať.prítomné rozličné kyseliny. živica. 104. 78. ČsL 4 má drogu ako oficinálnu. 103.b. jej amid. 156. diuretický efekt vyvoláva silica a flavonoidy (obličky sa pritom nedráždia). aby bol bez prímesí. ČsL 4 žiada minimálne 30 hemolytických jednotiek saponínov v 1 g drogy. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1 (v jeseni 3 : 1). európsky má po dozretí jedovaté biele semienka upevnené v „kvadrátkach" na dlhých stopkách.5 12 5 II. celkom ukryté v oranžovom miešku.majú síce tiež liečebné použitie.„kvadrátkami". Listy sa užívajú vo forme záparu (1—2 polievkové lyžice na šálku. anglicky: Spindle-Tree. 152. potom sú Na listovú drogu — Folium betulae sa vzťahujú požiadavky ČSN 86 6416: Znak Listy sfarbené inak ako sviežozelene Iné časti materskej rastliny Stopy jahniad Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 80 Akosť — najviac v % I. 65. vajcovité. rusky: BREZA PREVISNUTÁ BRŠLEN EURÓPSKY častí. 74. BRSLEN EVROPSKÝ + Euonymus europaeus L. 66. Rezanie stromom neškodí. no zatiaľ čo b. európsky a b. 109. Bršlenovité — Celastraceae Ľudovo: kňazské čiapočky. 154. a to v apríli až v júni (auguste). drobno pílkovité.). triesloviny. antireumatických a dezinfekčných čajovín. saponíny (3 %). Čajoviny č. kvôli lepšiemu vylúhovaniu sa odporúča pridať na hrot noža sódy bikarbóny — užíva sa 2-krát denne). španielsky: Bonetero. bradavičnatý má čierne . b. minerálne látky. Väčšina zástupcov rastie v subtrópoch alebo v trópoch. bradavičnatý (E. 1 — — — 0. 237. 70. taliansky: Fusaggine. značné množstvo flavonoidov — hlavne hyperosid (2 % ) . Listy lysé. končisté. kyselina askorbová (vitamín C). maďarsky: Csikos kecskerágó. Zber rezaním konárov musí povoliť lesná správa. Species urologicae Planta a do odtučňovacej čajoviny Reduktan. Ostatné časti rastliny — brezové pupene (Gemma betulae) alebo destiláciou získaný brezový decht (Pix betulae) . majú dosť podobné plody. 5 3 2 1 2 12 7 Ker. Bršlen je jediný zástupca čeľade u nás i v Európe. hojný zástupca listnatých lesov a krovín od nížin po horský stupeň asi do 1 500 m nad morom. francúzsky: Fusain d'Europe. Z terapeutických obsahových látok treba spomenúť silicu (asi 0. Nedosušená droga sa však zlepuje a plesnivie. Droga má slabý hemolytický účinok. je typický štvorlaločnými tobolkami . 235. Naše dva bežné druhy . dezinficiens močových ciest). Drogu po usušení možno vyčistiť na site s okami asi 6 x 6 mm. s kvetom lipy a čiernej bazy. 92. ako je Species diureticae Planta (pomocný liek pri chorobách močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. 62.05 % ) . pôsobenie čajoviny je potopudné. 71. 23. Pridáva sa i do čajovín Betulan. Kvety s nenápadnou zelenkastou korunou. pre bunkový metabolizmus dôležitá kyselina nikotínová. 14. Častejšie sú kombinácie napr. 64. dozrievajú na karmínové štvorpuzdrové tobolky so semenami ukrytými v oranžovom miešku. ale u nás nie sú podmienky na ich získavanie (zber pupeňov je priam nežiadúci).

kôra — Cortex euonymi. Pomenovanie rastliny (bršlen — brslen) sa nevyskytuje iba v slovanských jazykoch. príp.. Ker kvitne v máji až júni. Bylinožravce sa bršlenu vyhýbajú. čo sa tu myslí skôr ironicky. Plody európskeho druhu bršlenu (nazývané tiež Fructus tetragoniae) slúžili kedysi ako oficinálne proti nepríjemnému hmyzu a svrabu (za nositeľa účinku sa pokladá horká látka triacetín).gutaperča. B. a tým možno vysvetliť niekdajšie používanie plodov bršlenu proti všiam a svrabu. vyrábali naši predkovia úhor. sú zložkou prípravkov indikovaných pri nešpecifických ochoreniach pečene. Spomínané rastlinné časti ako drogy sú obsolútne (zastarané). mäty a pod. Obsahové látky spomínaných drog nie sú veľmi známe. drevo sa bežne používalo na rezbárske a sústružnícke práce. Bršlen je možno ker budúcnosti. listy — Folium euonymi. bradavičnatý má v koreni viacej gutaperče ako b. ktoré obsahujú viacero alkaloidov s povzbudivými účinkami (napr. vhodné napr. sú tiež rovnako toxické. pôsobia insekticídne. Drevo je tvrdé a ťažké. živicovité farbivá a dôležitá je aj koreňová kaučukovitá látka . aj rumunčina a i.semená ukryté len napoly v červenom miešku. ktorá znižuje krvný tlak. preto sa v ZSSR pestuje a skúma sa aj u nás. ktoré po celý deň odletujú s dosť veľkým množstvom sladiny a peľu. Prítomné sú ešte horké látky. dnes máme už menej údajov. a preto aj figuruje v súpiske liečivých rastlín. žlčníka alebo pri poruchách trávenia. Otravy plodmi majú skrytý. Rastlinu poznali už v staroveku. Vtedy láka včely. Pre obsah príbuzného aukubínu takto pôsobia napr.1 % — Polyestery C15-polyalkoholu. má ho napr. hnačky). Spolu s listami boldovníka. drobné a jemnejšie výrobky i palice. Droga sa užíva ako psychoanaleptikum. Otravy zvierat i ľudí (aj dospelých) boli časté. Tanzánii a Somálsku. špáradlá na zuby. ktoré asi reprezentujú súbor toxických BRŠLEN EURÓPSKY látok. verrucosus) obsahuje o. ale aj do pušného prachu. Kôra má dokázané cholagogické a mierne laxatívne pôsobenie. aj výťažky z očianky alebo z lipkavca. Pre tieto účinky sú niekedy v cudzine zložkou priemyselne vyrábaných prípravkov. Najpoužívanejší a najdôkladnejšie preskúmaný je bršlen rastúci najmä na Floride (USA) — E. aglykón je digitoxigenín a cukrové zložky tvoria ramnózy a glukózy). Dužinaté plody bršlenu rozširujú vtáci. Liehové výťažky používa homeopatia pri kolikovitých hnačkách a pečeňových poruchách. Z nášho druhu sa niekedy zberajú plody — Fructus euonymi. ktoré rady žerú miešky a semená potom vyvrhujú v chuchvalcoch. účinkujúcich na srdce a alkaloidov. Drogu z neho tvorí kôra — Cortex euonymi. obsahuje aj gumy. v Keni.) je ker rastúci v horách južnej Etiópie. látku podobnú oleuropeínu (pozri olivový list) a iridoidénu (pseudoindikán aukubínového typu). potom horúčkou a obehovými poruchami. Pestuje sa pre listy. v najväčšom množstve zastúpený evonín) a ešte neznáma látka. Zástupcovia čeľade majú podobné spektrum obsahových látok ako bršleny. z tuhého a hustého dreva. najmä červienky. Štruktúrne podobné alkaloidy sa izolovali aj z iných koreňov zástupcov čeľade (Trypterygium wilfordii). experimentálne sa dokázalo. európsky a je jedovatejší. ktorí spracúvajú bršleny na drobné výrobky. potom alkaloidy (v semenách asi 0. Navonok sa prejaví po 15 — 16 hodinách prudkými poruchami tráviacich ústrojov (koliky. lebo niektoré druhy páchnu a sú jedovaté. efedrín a katín). z jeho odporne horkých semien sa prv lisoval olej. B. dlhšie sa neprejavujúci (latentný) priebeh. Známa kata jedlá (Catha edulis Forsk. bradavičnatý (E. vychýrenosť. za najdôležitejšie sa pokladajú digitaloidy (evonosid. niekedy oficiálna aj v alopatii. že listy majú mierne preháňavé účinky a plody nevýrazne pôsobia na srdce (podobným spôsobom. Niektorí včelári však popierajú jeho význam. evobiosid a evomonosid. ktoré je skoro nepórovité a vhodné na kreslenie. Extrakty sú 81 . na obuvnícke kolíčky (cvoky). Poznáme aj nepríjemné stavy tokárov dreva. Nápadný oranžový miešok budí niekedy detskú zvedavosť. latinský názov vychádza údajne z gréckeho eu — dobre a onoma = meno. ako náprstníky). Okrem glykozidov náprstníkového typu (digitaloidov). atropurpureus Jacquin. i.

Kvety s guľovito krčiažkovitou zelenoružovkastou korunou. Plody sú guľovité modročierne oinovatené bobule. francúzsky: Airelle myrtille.. Osídluje ľahké aj ťažké pôdy. niekedy trochu končisté. Čučoriedka je ešte dôležitá tým. Pomer zosušenia je asi 5 : 1.8 II. 2 0. umiestnené v pazuchách listov. čierna jahoda. drobno pílkovité. Čučoriedka kvitne asi v apríli — máji.0). Vňať sa odstrihuje alebo odrezáva kosákom a suší podobne.ČUČORIEDKA BORŮVKA ČERNÁ BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . Listy sa v máji až v októbri zdrhujú z bezkvetých konárikov. BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . nelesklé. Blauneere. čiernice. 1 0.toxické a ich dlhšie užívanie má za následok poruchy psychiky. rusky: — Kríček vysoký 30—50 cm. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: boruvnice. čičeretka.ČUČORIEDKA Vaccinium myrtillus L. maďarsky: Fekete áfonya.5 Pri zbere listovej drogy hrozí zámena s listom čučoriedky barinnej — Vaccinium uliginosum L. v tenkých vrstvách (3—5 cm). hafery. Pred sušením sa odstránia všetky nečistoty a materiál sa suší rýchlo.5 0.6 40 II. Za priaznivých poveternostných podmienok poskytuje skorú výdatnú znášku medu. taliansky: Mirtillo. srdcovej činnosti a trávenia. španielsky: Mirtilo. ale neznáša hlinité.5 2 17 5 1. anglicky: Bilberry. Druh rastie na vresoviskách. čičoretka.25 I 17 3 0. Pre špecifickú účinnosť a toxicitu varujeme pred svojvoľným užívaním bršlenov v liečiteľstve. myrtové jahody. 12 4 12 9 1.5-6.6 40 I. vo vyšších polohách aj v júni. vajcovité.25 1 17 3 0. Obľubuje nevýživné piesky. v lesoch na veľmi kyslých až kyslých pôdach (pH 4. Poznáme dokonca „čistý" čučoriedkový med. Listová droga — Folium myrtilli sa hodnotí podľa ČSN 86 6425 Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny alebo listy sfarbené inak ako na rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predchádzajúceho) Obsah arbutínu — najmenej v % Na plody sa vzťahuje ON 86 6615 a ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Listy z materskej rastliny a pod. Za zámenu treba rátať aj list brusnice pravej. Veľmi hľadanou surovinou sú tmavomodré oinovatené bobule. husto rozkonárený. 6 2 12 6 1 0. ktoré dozrievajú podľa nadmorskej výšky 82 . pomer zosušenia je asi 2—3 : 1 (zber: júl— august). ktorá však rastie na horských lúkach a má celistvookrajové listy a väčšie i svetlejšie plody. rašeliniskách. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Látky extrahovateľné vodou — najmenej I.5 30 ČsL 3 1 0. že chráni lesnú pôdu splavovaním a podporuje tvorbu humusu na nevápennom podklade. listy opadavé. myrtovky Nemecky: Heidelbeere.

plody okrem cukrov a plodových kyselín farbivá. teda vo výškovom rozpätí asi 2 000 metrov. 44. Farbivá plodov slúžia na výrobu prípravkov na regeneráciu očného purpuru (zvyšujú aj ostrosť zraku). 17.5 -3 g (pol lyžice) na zápar .Vacciniaceae) Ľudovo: bruslinky. 23.(júl . Falšovanie sa ľahko pozná — listy sú iného tvaru. Pre obsah vitamínov slúžia aj na podporu rastu detí a zvyšujú odolnosť proti chorobám. 20. kyhančie.) Anorganické prímesi (piesok a pod.26. vitamíny (komplex B a C) a provitamín A.) Avr. BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSINKA OBECNÁ Rhodococcus vitis-idaea (L. červené borievky. je zámerným falšovaním. 108.koniec augusta). Pre pomerne vysoký obsah trieslovín listy majú protizápalové účinky. gastritídach. vysoký 10—20 cm. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % I.5-6. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Diabetan so spoľahlivým pôsobením. biele až ružovkasté.0). príp. Plody sú červené bobule. obyčajná je miestami vzácnejšia. oplodím fazule. pri dyspepsii a pod. Dávka: 0. kyselinky Nemecky: Preiselbeere. 12 Iné časti materskej rastliny ako listy: zle sfarbené listy Cudzie organické prímesi (rastlinné a pod. kompóty a pod. ba až vzácna. Pre deti sú vynikajúcim prostriedkom proti hnačke a dietetikum.) Vlhkosť Obsah popola (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah arbutínu v droge — najmenej v % 6 2 1 13 4 2 13 Vždyzelený ker so vzpriamenými konármi.možno použiť aj pri hnačkách. flavonoidy a glukokiníny znižujúce hladinu cukru v krvi. španielsky: Mirtillo rojo. sú vhodné na šťavy. vyberá si iba veľmi kyslé až kyslé 4 2 3. 216. brusnice. Vo veľkom sa zberali aj brusnice. Steinbeere. Pomer zoschnutia je asi 8 : 1. ibaže b. 24. 22. červené jahody. nevýrazne podvinuté. Na listovú drogu sa vzťahuje norma ČSN 86 Znak Zámena s krušpánom vždyzeleným .. Druh nie je náročný na živiny ani na vodu.Buxus sempervirens L. maďarsky: Voros áfonya. prípravky dovážame. rusky: - substráty (pH 4. Sú zložkou čajoviny Tormentan.43. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité . Ich stanovištia sú rovnaké. obyčajná je zameniteľná za čučoriedku obyčajnú . 32. taliansky: Myrtillo rosso. Ich dávny názov vacci6432.Vaccinium myrtillus L. Cowberry. 28. listy obrátene vajcovité. 39. Zberajú sa ručne alebo hrebeňmi. na kloktanie. aby sa nepripiekli). mušty. lebo sa ničia porasty. ani jedna čajovina však nenahradí inzulín! Plody patria medzi najzdravšie druhy ovocia. koreňom čakanky a pod. vňaťou jastrabiny. nikdy nie čučoriedkovými kombajnami. 21. B. s listom orecha. Pripravuje sa studený macerát i zápar až odvar zo 7-10 g plodov. vína. 34. II. kým sa nevytvorili plody. tento okrasný ker rastie zväčša na cintorínoch a v záhradách. 18. kvety zvonkovité.27. flavonoidy pôsobia mierne močopudne. kyhanka. Čs.40. kožovité. najmä pri zbere listovej drogy. Kronsbeere. Čajoviny č. chutia príkro sladkohorko a majú nepríjemný pach. francúzsky: Airelle rouge. 25. Listová droga obsahuje predovšetkým triesloviny.8 83 . ČsL 3 má jednotlivú dávku na zápar 5 g. Syn. keď sa robí odvar (variť na miernom ohni celkom krátko).najlepšie umelým teplom do 45 °C v rúre (pozor však. Častejšie sa používajú pri cukrovke (kombinujú sa napr. Zber lesných plodov sa na svete robil odpradávna. 19. užívanej pri letných hnačkách.: Vaccinium vitis-idaea L.8 6 3 1.). vyskytuje sa ako lesný druh od nížin až do alpínskeho stupňa. Plody možno sušiť .

má mnoho sort a foriem. Vykupovať možno len zdravé. Zámeny za rastlinu neprichodia do úvahy. ibaže v iných množstvách. a to umelým teplom. najmä pri chorobách mechúra (ak je moč zásaditý) a močových ciest. Ovídius i Vergílius zo zmeneného gréckeho vakindos. obsahuje tiež arbutín. Dávkujú sa až do 10 g denne v krátko zavarenom odvare (mierny var maximálne 2 minúty) — jedna a pol lyžice na pohár vody. kofeoylarbutín. Cibuľa . Plody zberáme ručne — ak nám ide o kvalitu. vyznačuje sa znamenitou medovou znáškou. Rovnako špeciálny je cesnak šalotkový — Allium salota Dostál (syn. pálčivou či trpkastou príchuťou. j. flavonoidy. Cibuľa sa zberá podobne ako cesnak. hyperosid (asi 0. lebo majú nižší obsah trieslovín. Sýrii a Palestíne). a sú preto zložkou pomocných čajovín. Bolle-Zwiebel. narcisov a pod. domáci v Ťan-šane a na Pamíre. Jej obľuba. že jedia stále svoju obľúbenú cibuľu. Ukladáme ich do vedier a pod. drobné belavé kvety tvoria mnohokvetový skrutcový okolík obalený krátkym blanitým tulcom. plody obsahujú podobné látky. Ľaliovité . francúzsky: Ail oignon. keď aj jačmeň a pšenica. A. Zápary sa ľudové pijú pri reumatických ochoreniach. ophioscordon (Link) Holub in Dostál). predovšetkým však propenylaliín (S-propenyl-L-cysteínsulfoxid). Brusnica je významná aj pre včelárov. podľa normy sa zber robí v júni—auguste. lebo uvoľňujúci sa hydrochinón štiepením arbutínu môže poškodiť pečeň. Plody brusnice sú veľmi žiadaným ovocím. najmä pri kataroch — nutkajú do močenia. že mal niekoľko vývojových centier. Odvary z listov sú tmavé. Droga z nej sa nazýva Bulbus cepae. Hlavná obsahová látka listov je glykozid arbutín (2 — 8 % ) . porušovať lámaním — ľahko potom černejú. Na špeciálne účely sa suší (umelým teplom). pretože plody obsahujú značné množstvá kyseliny šťaveľovej. čo závisí od polohy stanovišťa. Obsah arbutínu je v nich síce nižší. Ostrejšie sorty sú dnes skorej koreninou mierneho pásma a sladké cibule zo Stredomoria a Orientu slúžia ako lahôdka k bielemu chlebu. voľný hydrochinón. Rastliny kvitnú asi v júni—júli. používaná ako prísada do zeleninovej zmesi mixed-pickles alebo nakladaná samostatne (pokladá sa aj za odrodu póru). medu i peľu. navyše aj cukry a sacharidy. rusky: CIBULE KUCHYNSKÁ CESNAK CIBUĽOVÝ . farbivá. 1. Zavárané brusnice sa nekazia. V našich končinách sa už začiatkom stredoveku používala ako najobvyklejšie kuchynské korenie a zelenina. ktorý pri krájaní cibule dráždi na slzenie. kultúrna odroda cibule — cesnaku (Allium sativum L. subsp. lebo obsahujú konzervujúcu látku — kyselinu benzoovú. triesloviny (3—5 %) a organické kyseliny. V Egypte sa pestovala už vtedy. Ani v prípade cibule nepoznáme spoľahlivo jej vlasť: za najpríbuznejší divo rastúci druh sa pokladá Allium oschaninnii. Listy sa nesmú pri zbere stláčať. Dlhým a nevhodným skladovaním sa znehodnocujú. jeho predstupeň L-glutamyl-S-propenylcysteínsulfoxid a enzýmové štiepenie prebieha podobne ako pri aliíne cesnaku. Obsahové látky sú v zásade rovnaké a rovnocenné. Štiepne produkty majú rovnako ako pri cesnaku silné antibakteriálne účinky. pomer zoschnutia je asi 7 : 1. Možno ju teda rátať medzi vďačné včelárske rastliny. napr. 21. napomáhajú tiež vylučovanie solí z organizmu (saluretikum). jeho oslnenia a pod. vytrhávaním v čase plného rozvoja (júl—september). vo východnej Ázii i v oblasti Stredomoria. poznáme však zámeny zeleniny — cibule cibuľami iných ľaliovitých rastlín a veľmi nepríjemné (s cibuľami tulipánov. malé cibuľky pestované ako záhradková zelenina strednej a severnej Európy (v staroveku predovšetkým v Malej Ázii.). Brusnicové kompóty by mali jesť ľudia s obličkovými kameňmi. propylaliín. pije sa pol pohára 2—3 x denne.). Rímski vojaci verili. Niektorí učenci ju však zatracovali podobne ako cesnak. ako jej cesnakový izomér a predstavuje princíp. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . t. že cibuľa im dodáva silu a odvahu. ale sú výhodnejšie než medvedicové. salidrosid. Farmácia preto nerobí rozdiel medzi jednotlivými sortami. Biele. Perzii.nium objasňuje Plínius. so sladkou. resp. sú biologicky nevhodné. Cibuľa kvitne v lete (v druhom roku. kyselinu askorbovú (vitamín C). maďarsky: Veres hagyma. žiaľ je veľmi vzácna. neskôr vyrastá 30—100 cm vysoká rúrkovitá stonka s jednoduchými sivozelenými listami. pektíny. Ojedinele sa zberá a suší aj brusnicový kvet — Flos vitis idaeae. uplatňujú sa aj pri cukrovke. sírny derivát. množstvo sort a nenahraditeľnosť je výsledkom mnohotisícročného vývoja. ale keďže sú trpko horkasté. Rastlina sa pestuje v záhradách a na roliach ako kuchynská zelenina. Hlavnou zložkou cibuľových prchavých látok je n-propyldisulfid. Čajovina č. Cibuľa bola odjakživa vysoko cenená aj ako liečivo. Cibuľa podobne ako cesnak obsahuje vo všetkých svojich orgánoch (osobitne však v cibuli) horčičné glykozidy — glukozinolátového charakteru. Cibuľa je oddávna bežným kuchynským korením a zeleninou. červené. Jej štiepne produkty sú propiónaldehyd a síra. V cibuli je aj bližšie neznámy flavonoid — štiepením z neho vzniká kvercetín a dve chemicky neprebádané substancie (rozpustné v alkohole a účinné na srdce). Sumeri a Akkádovia ju poznali asi 3 000 rokov pred n. tvoria výnimku medzi ovocím — sú kyselinotvorné. niektorí autori vôbec odporúčajú iba maceráty za studena. ak sa pestuje na semeno) a poskytuje včelám dosť nektáru. či dokonca zelené plody.CIBUĽA Bylina s veľkou mnohošupinatou cibuľou a s oblými dutými listami. španielsky: Cebolla. 960 obyvateľom Palerma. Vytvorená kyselina propenylsulfénová je však stabilnejšia. tmavohnedé a pravidelné pitie čajov z arbutínových drog nesmie trvať dlho. čisté a nezaschnuté plody. Môžu sa jesť čerstvé. čo možno chápať ako baccinium — ker s bobuľami (bobuľa = bacca).ako každá dlho pestovaná rastlina. Napríklad učený Arab Ibn Haukal vyčítal asi okolo r. Materiál sa rýchlo suší v tenkej vrstve prirodzeným teplom. Indii. Allium cepa L. Veľmi jemnou chuťou sa vyznačuje tzv. obľúbený najmä Židmi. Predpokladá sa. Zriedka sa sušia na farmaceutické účely. inak aj hrebeňmi. zmierňujú hnačky. a tá im zastiera mozog a otupuje zmysly. 84 Sekané listy je lepšie macerovat' v studenej vode (15—30 minút) a potom zapariť ako zapar.Liliaceae Nemecky: Kuchenzwiebel. ascalonicum Strend et Mattfeld non L. Cibuľa okrem toho obsahuje značné množstvo biokatalyzátorov . ponechané v pivnici na dozretie. anglicky: Onion. aby obsahovali čím menej trieslovín. rozšírili jej pestovanie medzi germánskymi kmeňmi za Alpami. Cibuľa sa pestovala v Mezopotámii. Drogu tvorí predovšetkým list — Folium vitis idaeae (oficinálny v ČsL 2). sú surovinou v konzervárenskom priemysle (výroba kompótov) a výhodným vývozným tovarom. metylaliín.5 %). Listy možno označiť za rovnocennú drogu s medvedicovým listom. taliansky: Cipolla. Slúžia ako urodezinficiens a protizápalový prostriedok a adstringens. chutia lepšie zavárané. perlovka. okrem toho listy obsahujú acetylarbutín.

kde ho vraj dávali robotníkom pri stavbe pyramíd (azda aj ako prevenciu proti epidémiám). Pripravuje sa z 500 g rozkrájaných cibúľ. Za druhé vývojové centrum sa pokladá Stredomorie. provitamínov hlavne kyselinu askorbovú (C-vitamín). Skrutcový okolík belavých kvetov býva obalený dlhým blanitým tulcom. ďalej glukokiníny. znižuje pritom hladinu krvného cukru. Už klasické národy vedeli liečebne oceniť aj divo rastúce druhy a c. že tam. listy ploché.) Baker (droga: + Bulbus scillae). z vitamínov resp. Ako liečivo a profylaktický prostriedok mal znamenitú povesť aj u tzv. 1. hadí (A. Stredná Ázia bola zrejme jeho prvotným vývojovým centrom. zvýšenej teplote a pod. Všetky tieto indikácie sa uplatňujú predovšetkým v ľudovom liečiteľstve (pri kašli.divo rastúci aj u nás. Odvarom zo šupiek cibule sa farbia veľkonočné vajíčka. Z liečebného hľadiska sa nerobí rozdiel medzi kultúrnymi plemenami c. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvej cibule a aplikuje ju najmä pri črevných a žalúdočných poruchách. Sanskrt má pre cesnak dokonca tri mená. Táto jeho „sila" bola známa oddávna.strúčikov. pôsobí proti parazitom — anthelminticky. Do Číny sa dostal azda s kočovnými Mongolmi a určite už r. Užíva sa lyžica sirupu viac ráz denne.skôr sa v tom však skrývalo podvedomé hygienické opatrenie. pri črevných parazitoch sa nechá rozkrájaná cibuľa stáť cez noc v štvrťlitri vody a precedený výťažok sa pije 3—4 dni nalačno). Za osobitne účinné sa pokladajú listy urgíney prímorskej — Urginea maritima (L. 80 g medu a 400 g cukru. victorialis L. je riedky a zvyčajne má i rozmnožovacie cibuľky. francúzsky: Ail cultivé. Cesnak spolu s cibuľou a rumančekom sa v minulosti rátali za najúčinnejšie liečivé byliny. možno ich aj zavárať. biblických národov.) . najmä v Egypte.CIBUĽA (najmä enzýmov). Zámeny s inou rastlinou pre všeobecne ľahkú identifikáciu neprichádzajú do úvahy. čo sú ojedinelé nálezy z predhistorickej rastlinnej produkcie. vyskytuje sa táto choroba veľmi zriedka. Ľaliovité — Líliaceae Nemecky: Knoblauch. V Starej Mezopotámii a v povodí Nílu sa takisto oddávna pestoval. Aj v Moravskom krase pri Adamove sa našli zvyšky strúčikov cesnaku pochádzajúce z obdobia hallštatskej kultúry (rozhranie doby železnej a bronzovej). cibuľa zložená z cibuliek . Kuchynská cibuľa má asi podobné pôsobenie a účinky ako cesnak. listnatá stonka vysoká asi 30-80 cm. anglicky: Garlic. Známe je aj prikladanie cibule na vredy. bol domácim prostriedkom proti čarom a svojho nositeľa chránil proti rezným a bodným ranám. Rímski vojaci ho dostávali na povzbudenie bojového nadšenia . Pestovaný cesnak údajne chráni aj pred rakovinou. sacharidy a cukry a minerálne látky (vápnik. — užívajú sa rezy s cukrom. nachladení. taliansky: Aglio. draslík. Nimbus liečebných možností okolo cesnaku 85 . zvyčajne sa prikladali na bradavice. Druh sa pestuje v záhradách i na roliach. Zmes varíme 3 hodiny v litri vody (vodu dolievanie). divo rastúci v Tan-šane a povodí rieky Syrdarja. V ZSSR zistili. najmä rozdrvených listov. zvonka dráždi kožu — najmä čerstvá šťava. maďarsky: Fog hagyma. rusky: — ČESNEK KUCHYNSKÝ CESNAK CIBUĽOVÝ . scedíme a nalejeme do menších fliaš. predovšetkým však močopudné a žlčotvorné. Pestovaný cesnak sa pokladal za univerzálny liek a prostriedok podnecujúci vtip i bojovnosť. sa pestoval vo veľkom. kde ľudia denne jedia cesnak. 2 000 pred n. kuchynského. potom ju necháme vychladnúť. španielsky: Ajo común. sodík.CESNAK KUCHYNSKY Allium sativum L. žliabkovité. Domovinou cesnaku je asi Sin-ťiang v Strednej Ázii a prarodičom Allium longicuspis. V liečiteľstve sa uplatňuje aj cibuľový sirup. fluór a železo). osoží pri chorobách dýchacích ciest. Cibulovitá bylina pestovaná pre zeleninu.

Dnes sa cesnaku vracia vážnosť všestranného liečiva. resp. C. Očistia sa od hliny a nechávajú sa dobre oschnúť. nositeľ pachu — dialyldisulfid a dialyltrisulfid. monosulfoxid dialyldisulfidu. Obľúbený cesnakový sirup sa robí z drobno nakrájaného cesnaku podobne ako cibuľový (pozri rastlinu cesnak cibuľový. dialylpolysulfidy. s elipsovitými čepeľa- . nie nožom. B2. proti paradentóze a na mokvavé rany. bronchitídach a tuberkulóze. Okrem aliínu sú v cesnaku prítomné aj menšie množstvá príbuzných zlúčenín. 7. Dokázalo sa mu pôsobenie proti zvýšenému krvnému tlaku. Podľa chemickej skladby alicínu sa pripravilo viacero prípravkov aplikovaných najmä pri hubových ochoreniach. rusky: Trváca bylina vysoká 20-80 cm. ovplyvňuje tvorbu a vylučovanie žlče. látky s účinkom mužských i ženských sexuálnych hormónov. ktorý ju chráni pred vyprchaním silice až 6 mesiacov. francúzsky: Ail des ours. Užíva sa rovnako. je podporným prostriedkom proti infekčným ochoreniam. resp. Stonka trojhranná. Čajoviny č.CESNAK KUCHYNSKÝ vzrástol až do nezmyselných povier. ktorá sa hydrolýzou mení na kyselinu vínnu a amoniak. Ani alicín však nie je stály a vytvára sírny prchavý produkt (dialyldisulfid). slabo pôsobí na črevné parazity (anthelmintikum: podáva sa zvyčajne odvar cesnaku v mlieku). ktoré sa analogicky štiepia pomocou enzýmov. sacharidy a slizy i pektíny. antibiotický neúčinný sírny aliín (3-alyl-L-cysteínsulfoxid). metylaliín. ktorý má silný cesnakový pach a vysokú účinnosť proti chorobám zapríčineným baktériami a nižšími hubami. vhodnej najmä pri dyspepsii (poruchách trávenia). proti ktorým v súčasnosti máme málo účinných liečiv. antisklerotikum). Čerstvá a neporanená cibuľa cesnaku obsahuje nevonný. Pri paralelnom štiepení aliínu pomocou enzýmu aliinázy vzniká aj kyselina aminoakrylová. maďarsky: Medve hagyma. hypotonikum. Cesnak kvitne asi v júli až septembri a z včelárskeho hľadiska poskytuje rozdielne množstvá medu — závisia od klimatických podmienok. Novšia čajovina Alvisan Neo ho už neobsahuje.pripisuje sa sexuálne účinným látkam a licínu. listy ploché. Cibule cesnaku — Bulbus allii sativi sa zberajú vytrhávaním v čase plného rozvoja (asi júl—august). španielsky: Ajo de oso. lebo porušené hnijú. amid kyseliny nikotínovej). 87. deoxyaliín). Cesnak bol zložkou čs. antibakteriálnym pôsobením priaznivo ovplyvňuje črevnú flóru. astme. D 2—D 3). pri rozotieraní (drvení) strúčikov sa aliín pomocou enzýmu aliinázy mení na nestabilný medziprodukt — kyselinu alylsulfénovú a potom na alicín. 163. či minerálne soli. sa vytvárajú druhotne po poranení alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. protikŕčovo. cysteínsulfoxidov. Strúčiky treba oddeľovať prstami. hodno spomenúť vitamíny (A. D. propylaliín a pod. 86 Účinnú obsahovú látku cesnaku predstavuje nepríjemne páchnúci komplex substancií s obsahom síry — horčičné glykozidy. Aplikuje sa aj pri klimakterických ťažkostiach. glukozinoláty. B1. Na farmaceutické účely sa nesušia. Konzum čerstvého je najúčinnejší. metionín. Čerstvé strúčiky cesnaku používa homeopatia na príprvu esencie (dil. anglicky: Ramson. taliansky: Aglio orsino. Cesnak má mnohostranné použitie: je antiseptikum. v žalúdočnom a črevnom trakte zvyšuje sekréciu žliaz. 83. CESNAK MEDVĚDI ČESNEK MEDVĚDÍ Allium ursinum L. priemyselne vyrábaného prípravku Alvisan — čajovina s tabletovaným cesnakom (indikácie: vysoký krvný tlak. napr. Z ďalších obsahových látok je to rad genuínne prítomných aminokyselín (cysteín. Droga sa má skladovať v celofánovom obale. digestívum a metabolikum. Ľaliovíté — Liliaceae Ľudovo: medvědí lenek Nemecky: Bären Lauch. pôsobí proti jedovatým splodinám ako detoxikans. pri artérioskleróze . za zvyčajnú dávku sa považuje 2 g ako macerát — asi 3 %. jód. cibuľa podlhovastá. cystín..

Cesnak medvedí sa ocitol v popredí CESNAK MEDVEDÍ vážneho liečebného záujmu až v čase. Rodový názov cesnaku je odvodený od starého latinského pomenovania allium. keď sa začali intenzívnejšie prieskumy rastlín s obsahom antibakteriálnych látok — fytoncídov. Prenáša sa i do mlieka a mäsa zvierat. často monocenózy. vertikálne rozšírený od nížin po subalpínsky stupeň.mi. pretože by stratili účinnosť. okrem toho aj stopy bližšie neznámeho merkaptánu a aldehydu. Rastliny výrazne páchnu najmä v období kvitnutia. i nelesných spoločenstvách. má i antibakteriálne vlastnosti. ale aj cibuľa — Bulbus allii ursini. Označenie cesnak — česnek je bežné vo väčšine slovanských jazykoch. ďalej čpavok. Z ostatných druhov rodu Allium L. rastie na kyslých až neutrálnych stanovištiach. súvisí údajne so slovom česnúť. porrum (L. zmierňuje nervové vzruchy a dobre pôsobí pri chorobách z nachladnutia). známa najvyšším obsahom sírnych derivátov (povzbudzuje činnosť pečene a žalúdočných žliaz. údajne má priaznivé vplyvy na srdcovú činnosť a na činnosť štítnej žľazy.3 suchoblanitých listeňov. Pór pravý — A. ochoreli po cibuli aj psy). ktoré ho konzumovali vo väčšom množstve (aj po kultivovaných druhoch cesnaku — cibule. napr. pri zápaloch tenkého čreva a pod. — cesnak sa v ľudovom liečiteľstve používa ešte cesnak hadí — A. V lužných lesoch tvorí rozsiahle porasty. subs. spravidla v tieni až polotieni.. Druhové meno ursinum mu Linné pridelil preto. Zber vňate prebieha asi v máji—júni. akoby rozčesnuté cibule). Rastlina má podobné obsahové látky ako cesnak. V oficiálnej alopatickej medicíne sa šťava z čerstvej rastliny používa ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov (dražé) alebo tinktúra ( 2 . Druh je vlhkomilný.A. Z rastliny sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba allii ursini. alkylpolysulfidy — predovšetkým divinylsulfid a divinylpolysulfid. ibaže oveľa slabšie. odorum L. ktoré ho požierajú. V ľudovej liečiteľskej praxi sa výťažkami z rastliny liečia nielen uvedené ťažkosti. Zistili sa tiež látky s dosť výrazným pôsobením na maternicu. Nazberané rastlinné časti sa zvyčajne nesušia. šalotka — Allium salota Dostál. nepríjemne páchnuce alkylsulfidy.3 x denne čajová lyžička. prakticky sa využíva celá rastlina. jej listy obsahujú až 15 x viac kyseliny askorbovej (C-vitamínu) ako ostatné cibule. veľa slizov (až 15 %) a sacharidov. chrípka. a cesnaku pažítky — A. ophioscordon (Link) Holub in Dostál. ampeloprasum L. bežne u nás pestovanej v črepníkoch (100 g listov obsahuje 50-100 mg kyseliny askorbovej). Známe sú prípady hemolytickej anémie zvierat. Na kyselinu askorbovú a fytoncídne látky je bohatý aj list cesnaku voňavého — A. s obľubou v bučinách. tulec pod okolíkom zložený z 2 . črevné parazitózy a i. Vo farmácii sa používa ako žalúdočné a črevné dezinficiens. Svojimi dvoma listami je dosť podobný najbližším druhom rodu Allium L. tiež je prítomná horká látka a organické soli. dávka: 2 . vyrastajú z cibule. dubohrabinách.) Regel okrem aliínu obsahuje saponíny. hlavne pestované zeleninové druhy rodu. a dobré meno majú aj ostatné. Šťava tvorí chuťovú zložku jarných bylinných kúr. Podobné pôsobenie sa pripisuje aj cesnaku perlovkovému . sativum L. kde ho bežné konzumujú aj ľudia).3 x denne po 10-20 kvapiek). Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachodí účinná zmes sírnych derivátov — sulfidov. prípravky sa indikujú pri hnilobných a kvasných žalúdočných ťažkostiach. ktoré uvádza napr. Na vitamíny je mimoriadne bohatá cibuľa zimná.. že ho vraj s obľubou pojedajú medvede (rastie najmä na Sibíri. artérioskleróza. subsp. Čerstvá vňať c. ale aj zvýšený krvný tlak. a preto sa mu väčšina bylinožravcov vyhýba. nespavosť. Stvol je zakončený bielymi kvetmi v riedkom skrutcovom okolíku. závraty. Plínius. medvedieho sa po- 87 . pach je však veľmi výrazný a cítiť ho ďaleko. schoenoprasum L. cibuli v auguste-septembri. victorialis L. rozčesnúť (má zložené. Nepríjemne páchne.

treba ho iba opatrne dávkovať. Nebezpečná je zámena s nevýrazne chutiacim koreňom blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. Skôr by mohlo ísť o zámenu pri jesennom vykopávaní koreňov na stanovišti. ON 86 7033: Znak Zle sfarbená droga Droga so zvyškami nadzemných častí Vlhkost Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Na vňať sa vzťahuje ČSN 86 6728: Akosť — najviac v % I.) Cavara et Grande.užíva aj ako kuchynská korenina . ČAKANKA OBYČAJNÁ ČAKANKA OBYČAJNÁ Cichorium intybus L. medziach. plody sú nažky. Východní mágo- . Veľmi hľadaným skoro všeliekom boli najmä kvety a plody. korenie sv. rastlina je veľmi dobre známa. kde rastú rastliny s podobnými koreňmi. s takmer srdcovitými zúbkatými listami a so strapcom drobných bielych kvetov. lebo je veľmi aromatický a mierne horkastý. Petra Nemecky: Gemeine Wegwarte. 5 4 12 8 2 II. maďarsky: Mezei katáng. pri cestách ako burina od nížin po podhorský stupeň. Vňať cesnačky — Herba alliariae sa hodnotí podľa internej normy IN 4/84. rumoviskách. 10 8 12 10 3 Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené časti ako na rastline Osi hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) I.jemne posekaný list je vhodný do studených omáčok. obsah popola 15 % a podiel popola nerozpustného v HC1 2 %. 1 % anorganických prímesí. španielsky: Xicoira. akostnej triede sa pripúšťa maximálne 10 % drogy s odlišným sfarbením. Čakanku pestovali už starí Egypťania a vážili si ju ako šalátovú zeleninu. mletého mäsa a rybích vývarov. Veľmi rozšírený druh na suchších lúkách. 4 5 12 8 II. ktorý je prudko jedovatý. roliach. Početné jednotlivé úbory s jazykovitými kvetmi jasnomodrej farby. Čakankovité — Cichoríaceae (Astrovité — Asteraceae) Ľudovo: cigória. nie menšiu povesť mala v lekárstve. vlhkosť 14 %. suší sa pri teplote do 35 °C.Alliaria petiolata (Bieb. 8 10 12 10 listy kopijovité. Tinktúra z cesnačky je zložkou roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). bylina z čeľade kapustovitých vysoká až 100 cm. anglicky: Chicory. zo žltkastobieleho vretenovitého koreňa vyrastá rozkonárená byľ s ružicou prízemných laločnatých listov.). Miestami sa pestuje pre koreň. ktorý je surovinou na výrobu cigórie. Succory. taliansky: Cicoria. Zichorie. 2 % organických prímesí. Pri zbere vňate nehrozí zámena. V I. francúzsky: Chicorée. Podobné obsahové látky má cesnačka lekárska . Zberá sa z nej kvitnúca vňať. byľ má Na koreňovú drogu — Radix cichorii — sa vzťahuje. rusky: - ČEKANKA OBECNÁ Trváca bylina vysoká 20-120 cm.

Korene sa vyrypujú rýľom (september—október). Plody sú tvrdky. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Bylina sa bežne vyskytuje na lúkách. svalník menší Nemecky: Kleine Braunelle. Gessner 1953. endivia L. Č.) Nath. Používal sa odvar aj čerstvá bylina. inulín. metabolizujúce (tzv. horčík a železo). Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: brunelka. Samy sa užívajú zriedka. Mladé listy sa miestami upravujú na šalát alebo kašu a podávajú pri skorbute. triesloviny. rezervná látka úborovitých a čakankovitých rastlín sa ukladá v koreňoch namiesto škrobu. je čakanka štrbákova. stopy silice. čiernohlávková voda s ružovým olejom sa dávala na zvredovatené ústa alebo na rany. saponíny. ktorá pre I. druhové pomenovanie vulgaris = obyčajný. Pitie odvaru v medovej kaši miernilo chrlenie krvi a čistilo pľúca od krvavého kašľa a bylina utlčená s kaviárom a priložená ako obklad na vredy urýchľovala ich dozretie a otvárala i hojila rany. manitol. s listom mäty. spodné v ružici. brunellus = hnedastý (vzhľadom na listene a kalichy). laciniata (L. Č. sú hľadané ako zimná šalátová zelenina (dajú sa variť. Hlavné obsahové látky sú v šťave. ide o horké látky terpénového charakteru . ktorý izoloval saponíny. krvčistiace). Rod čiernohlávkov je malý. vápnik. ktoré vyrástli v tmavých pivniciach na koreňoch čakanky zasypaných pieskom. V Belgicku a inde na Západe sa v jeseni bežne predávajú jemné puky. dusiť. Čajoviny č. inulín. Šťava ďalej obsahuje triterpénové deriváty (a — a (3-laktucerol). zastrihovaný — P. sodík. Kvitnúce vrcholky vňate sa odrezávajú v júli-auguste a sušia v tenkej vrstve bez prehrabovania na vzdušných a tienistých miestach. Inak drogy slúžia na povzbudenie chuti (horčinové tonikum. gumu.a trans-kávovú). levulóza a kyselina dikafeyltartarová (cichóriová). obsah popola 10 % (15 %) a popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . v lesoch a ako burina záhrad od nížin po horský stupeň. Preslávil sa ako výborný prostriedok proti krčným zápalom. Nadzemnú časť odstrihujeme ihneď. arginín. kňazská zelina. stomachikum). Čiernohlávok sa pre svoju mimoriadne liečivú moc nazýval aj božia spása (Gottheil). octovú. po omytí sa režú na približne 15 cm dlhé kusy a sušia na tienistom mieste (najlepšie je dosušiť umelým teplom pri 40—50 °C. španielsky: Brunella. pasienkoch.) Scholler. foliosus pre list). Vedecký názov rodu pochádza z latinského bruneus = hnedý. 157. Zápar má mierne účinky na vypudzovanie žlče . že aglykón tvorí kyselina oleanolová. keď horné iba začínajú rozkvitať. šťaveľan draselný a kyselinu octovú. anglicky: Self-heal. obyčajný s obľubou vytvára miešance s oboma druhmi. ktoré sa potom nepodobajú ani na jedného z rodičov. Droga nemá pach a chutí horko. maďarsky: Kozonséges békavár. mierne preháňavé. zvonka slúžia na obklady pri bolestivých zápaloch alebo vredoch. dva antokyanové glykozidy a horčiny. taliansky: Brunella. glykozid aukubín (s vplyvom na krvný tlak) a doteraz ešte nie celkom preskúmané látky. Podrobnejšie fytochemické prieskumy rozličných druhov čiernohlávkov robil r. inulín (10—15 %). pretože neskôr kvety opadávajú. kôrou krušiny. 1 % (2 %) anorganických prímesí. známejšia ako endívia — C. úbormi nechtíka a pod. Metanolové výluhy obsahovali rutín. List (1979) stanovil okrem toho aj triterpénové kyseliny (okrem ursolovej aj cis. Čiernohlávky ako väčšina hluchavkovitých rastlín sú medonosné. V koreni glykozidické horčiny. dosť flavonoidov. Najkrajší je č. 1690 známy ako náhradka kávy v Holandsku. sú močopudné. Šťava vo vode alebo vo víne sa odporúčala ako liek na vyplakovanie alebo premývanie hrdla. 15. Madaus (1938). 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. vňaťou ľubovníka. májovník. ktorá môže v zime spestriť chudobný jedálny lístok. má iba päť členov. čertohlav. alebo hneď pri umelom teple). Materiál sušíme pozorne v tenkých vrstvách. Ich pôvod vie určiť iba skúsený botanik. byľ slabo rozkonárená. rusky: - ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 5-25 cm. a to výhradne z divo rastúcich rastlín (pestované majú iné obsahové látky). Droga sa hodnotí podľa internej normy IN 1/84. chromatograficky dokázal. u nás sú tri. ďalej živicu. hlavuška. rastie roztrúsené v teplejších a suchších oblastiach. pripravuje sa z neho esencia (dil. ktorú zaviedli do liečiteľstva nemeckí lekári v 16. 1963 Sandra. Japonci dokázali vo svojej droge aj kyselinu ursolovú. pod týmto označením ho uvádzal aj Matthiolus. najvyššie dva pod hlávkovitým súkvetím modrofialových kvetov. grandiflora (L. Odvar sa používal aj pri horúčke a Matthiolus radil okrem toho zmes šťavy s octom a s ružovým olejom prikladať na spánky proti bolestiam hlavy. Inulín je oficinálny v ČsL 3 a izoluje sa aj z čakanky. Kvety sušením strácajú belasú farbu.dávka je 1 lyžička vňate (piť 3 x denne šálku) alebo 2—5 g koreňa na odvar (5 minút variť na slabom ohni. Čiernohlávok je jednou z rastlín. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. veľkokvetý . akosti v zátvorke) pripúšťa maximálne 10 % (20 %) drogy s iným sfarbením. Gessner (1953) a Losch (1933) uvádzali iba triesloviny (7 %). pomer zoschnutia je asi 4 : 1 . Berger 1954). arginín. aby sa nezaparil (pri teplote do 35 °C). cholín. častejšie sa kombinujú v zmesiach (napr. Koreň je už od r. akosť (požiadavka II.). Skladujeme dobre uzatvorený a chránime najmä proti vlhkú. V homeopatii sa používa čerstvý koreň vykopávaný na jeseň. D 2 — 0). cholín. fosfor. 89 . Novšie prieskumy (Losch 1933. francúzsky: Brunelle commune. Krober 1937. kvety má veľké a fialové. v listoch je aj kumarínový glykozid cichoriín. zbavujú nadzemných častí a sčernetých partií. myšieho chvosta — do čajovín pri žlčníkových chorobách a s vňaťou žihľavy. zapekať s mäsom a pod. Spodné kvety má už dávno odkvitnuté. čiernohlávka. koreňom púpavy. Dáva dobrú nektárovú i peľovú znášku. hyperosid a kyselinu kávovú. radicosus sa pestuje pre korene a subsp. minerálne látky (draslík. mladé listy a výhonky patria medzi šalátové a jarné polievkové byliny (dvojročná subsp. Po prvej svetovej vojne sa korene stali náhradkou kávy. vlhkosť 14 % (14 %). — do metabolizujúcich čajovín). ten vraj nadobudol krásu a obľubu u každého a všetko sa mu darilo.P. ČERNOHLÁVEK OBECNÝ Prunella vulgaris L.laktucín a laktupikrín. Vňať obsahuje pomerne dosť trieslovín (asi 7 % ) . Príbuznou zeleninou. vňaťou stavikrvu vtáčieho. Čakanka kvitne v júni (júli) až v septembri (októbri). len čo začína kvitnúť. piť 3 X denne). Predmetom zberu z rastliny v čase kvitnutia (jún—september) je vňať — Herba prunellae (Herba brunellae). okrem toho aj horčiny. Nakupuje sa koreň a vňať — Radix cichorii seu Herba cichorii. vcelku potvrdili oprávnenosť používania pri krčných ochoreniach a zápaloch ústnej sliznice.via z nej urobili čarodejnú bylinu: kto sa natrel jej šťavou zmiešanou s olejom. kvitne najčastejšie žltkastobielo a listy má perovito rozoklané. stor. listy vajcovité. kyselinu stearovú.

taliansky: Farfaraccio. Drogy: podzemok či koreň — Rhizoma seu Radix petasitidis (pomer zoschnutia 3 : 1). biely — P. podbel (!) Nemecky: Rote Pestwurz. Listy v bohatej prízemnej ružici vyrastajú neskoršie. podzemok sa vykopáva pred kvitnutím (rastlina spravidla kvitne vo februári—marci. albus (L. V súčasnosti má oficinálne použitie v homeopatii — z čerstvej rastliny zberanej v apríli sa pripravuje esencia (dil. K. rusky: Trváca bylina s hluzovitým podzemkom. Oficiálna medicína sa k nemu stavia zhovievavo. tu sa však častejšie kombinuje napr. s listom alchemilky. sú stopkaté. Obsahové látky podzemka tvorí asi . má žltobiele kvety v polguľovitých úboroch. Príbuzné druhy čiernohlávka sa používajú zriedkavejšie. ktorý o tom píše (Dioskorides). Druh rastie na vlhkých tienistých miestach a v pobrežných porastoch od nížin do horského stupňa. s vňaťou ľubovníka. Predmetom zberu býva prakticky celá rastlina. anglicky: Butterbur. pomenovanie dostal od petasos = slnečný klobúk. na báze hlboko srdcovitou čepeľou. spočiatku na rube sivoplstnaté. teda náš deväťsil. Jeho sláva sa obnovila v stredoveku. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: devesel. Droga sa však pre obsah trieslovín aplikuje aj vnútorne. materiál sa kladie v tenkých vrstvách do tieňa — pri výdatnom vetraní dobre schne. menuje ešte jednu slávnu bylinu. dávkuje sa zvyčajne 1 lyžica na šálku záparu 1—2 x denne (taliansky autor L. lopušica. kvetom bielej hluchavky. Jednotlivé časti sa sušia vzhľadom na obsah silice tak ako všetky silicové drogy — podzemky sa narýchlo omyjú (ostatné časti nie).) Gaertn. Droga slúži v ľudovom liečiteľstve ako protizápalový prostriedok na vymývanie rán. Medzi prirodzené patrilo žuvanie aromatických liečivých bylín. D 2 — 0).ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Z drogy sa zvyčajne používa 6—10 % odvar (var na slabom ohni asi 5 minút). Homeopatická esencia slúži na podobné účely. Meyer et Scherb. nátržní90 ka husieho. na rube plstnaté a majú 7-9 výrazných žíl. nesmie teplota presiahnuť 35—40 °C. ale rátajú sa za rovnako účinné. Deväťsil má zo všetkých našich bylín najväčšie listy — nezameniť s lopúchmi. acsalapu.. maďarsky: Kózonséges kalapfu. myšieho chvosta. zriedka bielymi kvetmi. španielsky: Sombrerera. Prenikavo páchnuce korene prešli iba neskôr do veterinárnej praxe a rozotreté listy sa prikladali na rany. zakončenú predĺženým strapcom úbo- rov s bledočervenými.) Gaertn. pri niektorých ženských chorobách a na omývanie. na jar vytvára šupinatú purpurovú byľ vysokú 50-100 cm. levandule a pod. veľké. List bez stopky sa zberá v máji a kvet v začiatočnom štádiu kvitnutia (február—máj). Ilýrsky kráľ Gentios nariadil pri more užívať horec čiže encián. ktoré sú menšie. nazývaný po ňom Gentiana. Príbuzný d. Ak sa suší umelým teplom. žalúdočným a črevným ťažkostiam. francúzsky: Petasite. a ten istý autor. pre svoje obrovské listy. DEVATSIL LEKÁRSKY DEVĚTSIL LÉKAŘSKÝ Petasites hybridus (L. s okrúhlou. ktorej v antike nesmierne dôverovali pri morových epidémiách — petasites. keď sa stal hlavným liečivom proti moru. Plody sú chocholaté nažky. a to ako ústna voda alebo na očné výplachy a na kloktanie pri krčných a ústnych zápaloch a podobných ťažkostiach (pôsobí ako adstringens). a to ako prostriedok proti hnačkám. koňské kopyto. Listy deväťsilu nemožno zamieňať za listy podbeľa. V nemčine má podľa toho aj svoje pomenovanie — Pestwurz (Pest = mor). prasličky. list — Folium petasitidis (zoschýňa v pomere 5—6:1) a kvet — Flos petasitidis (zoschýňa v pomere 5 : 1). ale miestami až v apríli—máji). v liekopisoch však nie je oficinálny. Palma uvádza asi 3 % zápar — nechať postáť asi 15 minút a piť 2-3 šálky denne). ani pri vykopávaní koreňov! Pri morových nákazách a epidémiách sa ľudstvo utiekalo k prirodzeným i nadprirodzeným prostriedkom.

20 minút nechať stáť prikrytý — 3 šálky denne). Kvitnú celé leto. thapsiforme Schrad. sacharidy. tam. maďarsky: Szóros farkkóró. Neskôr sa izoloval z rastliny petazín. anglicky: Mullein. ester izopetazolu je menej účinný. V niektorých západných štátoch sa používa čistý. Divozely poskytujú med bledožltej farby. Príbuzné druhy rodu Verbascum L. lesných čistinkách. nachladnutí a chrapote. aplikuje sa pri bronchiálnej astme. skalnaté stráne. oficinálny v čs. Rastie s optimom výskytu na teplých pahorkatinách. alebo sa extrakt kombinuje s inými liečivami. volov chvost Nemecky: Windblumen-Kônigskerze. španielsky: Gordolobo. ba v protikŕčových účinkoch ho predstihne. O pôsobení obsahových látok z farmakologického hľadiska nie je veľa známe. pri astme a pod. rusky: DIVIZNA VEĽKOKVĚTÁ DIVOZEL SÁPOVITÝ DIVIZNA SÁPOVITÁ Verbascum phlomoides L. predpokladá sa spomínané spazmolytické pôsobenie. niektoré však sú asi oprávnené. ktoré by oprávňovalo starodávne ľudové používanie ako prostriedku pri chorobách dýchacích ciest. štrkoviska a brehy vodných tokov. opuchy. inulín. Vedecké pomenovanie pochádza zo skomoleného latinského barbascum (barba = fúzy) pre jeho plstnaté ochlpenie. na zapálené žily a vredy. ktorý má podobné účinky ako alkaloid papaverín (pozri mak siaty). plstnatá stonka nesie dokonale zbiehavé listy a veľké.vo ku všetkým indikáciám. izo-S-petazín. Čerstvé listy sa prikladajú na rany. asi 2 % pektínových látok. pánbožkova onučka.06 g a podlieha lekárskemu predpisu). Molene medicinale. prízemné listy sú zreteľne stopkaté. oranka. druh sa vyskytuje vo dvoch chemických chemovaroch. DEVÄŤSIL LEKÁRSKY DIVOZEL VEĽKOKVETÝ Verbascum densifloram Bertol. nekombinovaný výťažok z listov a z koreňa (jednotlivá dávka je 0. huniak. kráľovská svieca.: V. ochoreniach dýchacích ciest a proti črevným parazitom. S-petazín. Syn. Ťažko sa vysloviť priazni- D. V droge sa nesmú nachádzať. V Nemecku sa užíva prášok z koreňa zavarený vo víne s medom alebo s ryžou a pšeničnými alebo ovsennými vločkami. maďarsky: Keskenylevelú okórfarkkóró. pri ischiatických ťažkostiach. Antika opriadla divozel poverami o zázračných účinkoch. plody sú tobolky. žľazy a pod. veľkokvetý. D. Predmetom zberu ako droga mimoriadnej dôležitosti je kvet — Flos verbasci. Ľudové liečiteľstvo používa list najmä ako močopudný a potopudný prostriedok (aj ako náhradný za list podbeľa. Rastie na kamenistých stranách. môžu včely naznášať naozaj dosť medu. ruderálnych stanovištiach a pri cestách. živica (petasit). Na farmaceutické účely sa pestujú aj osobitne — najmä d. Uplatňuje sa pri bolestivých menštruáciách. devina. trieslovina a minerálne soli. Nemecky: Grossblumige Konigskerze. mierne súmerné citrónovožlté kvety. Krtičníkovité . divizna. líši sa hlavne krátko zbiehavými až nezbiehavými listami. rusky: - 0. sliz. monoterpénové i seskviterpénové uhľovodíky a petasitolidy. kruželica. liekopise. prípadne fialovo ochlpené tyčinky. sápovitý je vysoký iba 30—150 cm. taliansky: Guaraguasco. proti kašľu. Kvet tvoril oddávna zložku prsných čajovín. ľudovo sa užíva aj zápar z kvetov (2 %. dávka: 1 lyžica drogy na šálku záparu 3-krát denne). reumatizme. kde ich rastie veľa. Prieskum rastliny sa robil aj u nás (r. 1962 a ďalšie). horčina petasitín. List deväťsilu obsahuje okrem toho izopetazín. francúzsky: Bouillon blanc. Divozel patrí k najstarším liečivým rastlinám sveta. (u nás asi 10). Ľudovo sa používal pri pľúcnych kataroch. veľkokvetý je dvojročná bylina vysoká asi 100-200 cm.Scrophulariaceae Ľudovo: cisárska svieca. majú kvetné koruny zväčša menšie. typické stanovištia sú výslnné pahorky. 91 . vo viniciach. ďalej pri kašli. reumatizme a tinktúre sa pripisovali silné diuretické účinky. chrapote.1 % silice. pretože zväzočky ich kvetov sa rozvíjajú postupne.

pretože droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. ktoré sa hemolyzovali odvarom z 1 g saponínovej drogy. i. j. 143.5 g (ČsL 4). Obdobie zberu: (jún) júl—september (október).97. 128.115. Kvalita drogy sa o.94.121. ktorý mierni dráždenie horných dýchacích ciest a sčasti z obsahu flavonoidov a saponínov. 130. Droga obsahuje terapeuticky účinné saponíny. Oficiálna čajovina ČsL 4.Verbasci e radice).5 10 8 2 1 10 3 1. Jednotlivá dávka drogy vo forme záparu (príp. Upotrebuje sa ako expektorans. že sa nechá odvar z drogy pôsobiť na suspenziu červených krviniek. Zber pre nákup treba čo najskôr odovzdať. vykopávané v júli až v auguste. pričom účinnosť v tomto smere sčasti vyplýva aj zo slížového obsahu. Materiál je veľmi hákli- Kvet divozelu — Flos verbasci (Flos verbascorum) sa ako droga hodnotí podľa ON 86 6214 a podľa ČsL 4: Znak Droga farbená inak ako materská rastlina Nerozvinuté kvety a kvety s kališnými časťami Iné organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol z drogy (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Saponínový obsah v hemolytických jednotkách (h. 147. Kvet tvorí aj súčasť hromadne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom.). Sušíme ho rýchlo. v drobnom najlepšie v predhriatých plechovkách. čo je údaj pre účinnosť saponínov prítomných v 1 g drogy.100. pripravenú predpísaným spôsobom z hovädzej krvi. najlepšie v poludňajších hodinách. 30 12 4 1 0. ktorý sa uplatňuje ako čajovina s karminatívnym účinkom alebo náhradka za pravý ruský čierny čaj. 146. Vyrába sa aj priemyselne ako Species pectorales Planta. Droga — Flos verbasci má medový pach a chutí sladkasto. Zisťuje sa laboratórne tak.5 10 10 6 2 40 8 3 vý na stláčanie a zaparenie.DIVOZEL VEĽKOKVETÝ DIVOZEL SÁPOVITÝ Zberajú sa iba kvetné koruny bez kalicha. odvaru alebo macerátu) je 1.116. je Species pectorales . a to ručným otrháváním za suchého počasia. Homeopatia používa na prípravu esencie celú čerstvú kvitnúcu vňať zbieranú na začiatku kvitnutia a známe sú aj homeopatické prípravky z čerstvého koreňa (TEEP . zistená hodnota odpovedá počtu mililitrov suspenzie červených hovädzích krviniek. hodnotí osobitným spôsobom — v hemolytických jednotkách (h. a ČsL 4 10 II.prsná čajovina. Výnimočné uplatnenie v homeopatii majú čerstvé korene — Radix verbasci. kde kvet tvorí zložku. 132. 184. a to viac ráz denne. 133. 4 20 30 . ktoré reflektoricky zvyšujú bronchiálnu sekréciu. Pri sušení umelým teplom neprekračovať teplotu 40 °C. ktoré dobre zatvoríme a okolo uzáveru ešte zalepíme leukoplastom. Čajoviny č.j. 20 III. Kvety možno po dôkladnom vysušení skladovať v nepriedušne uzavretých igelitových vreckách. Materiál by mal uschnúť za jeden deň. Práca s materiálom vyžaduje trochu rutiny a skúseností. jednotlivo rozložený. sliz a flavonoidy.) — najmenej 92 Akosť — najviac v % I. Pomer zosušenia je asi 8 : 1. každý zber osobitne na prudkom slnku alebo umelým teplom.

10 Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina začerstva Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) 5 3 0. V Indii sa ešte aj dnes používa pri love rýb (má hemolytický účinok podobný ako cyklámen . a pri hadom uhryznutí. Plínius. a to vzhľadom na to. bez korienkov a plodov. ktorá sa zberá celá. námožníček. žabinec. Dioskorides. Častejšie sa však uvádza spojenie gréckeho ana = opäť a agállo = zdobím. ktorá je nepomerne vzácnejšia a rastie iba v teplejších až najteplejších oblastiach. Historické osudy drchničky sú tiež zaujímavé. Podobne sa odlišujú aj druhy rodu rožec . Zaujímavé je jej rytmické ranné a odpoludňajšie zatváranie kvetov. kurimor. má zaguľatené a na jednej strane ochlpené stonky. poliehavou až vystúpavou byľou vysokou 10—30 cm.).). Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: kačacie (mačacie. je oveľa útlejšia.5 12 12 6 1 12 15 2 3 pokratovych časoch slúžila ako liek na ťažké rany a vredy. Dnešný latinský názov vznikol asi z gréckeho anagelao = smiať sa. taliansky: Anagallide. rátala sa medzi univerzálne protijedy. najmä medzi zeleninou. listy krížmo protistojné.DRCHNIČKA ROLNÍ DRCHNIČKA ROĽNÁ ( + ) Anagallis arvensis L. z ktorých 93 . Kvety na dlhých stopkách vyrastajú jednotlivo z pazúch listov a majú ohnivočervené koruny. Samozrejme. Zatvára ich aj pred dažďom. Liečiteľsky sa mimoriadne preslávila. španielsky: Murrons.+ Cyclamen europaeum L.Cerastium L. Už v antickom Grécku Na drogu sa vzťahuje ON 86 6830: Znak bola známa ako bežná burina. predovšetkým žlčníkových a pečeňových. bystrosti a veselosti. Spomínali ju už Hippokrates. väčšinou sa nachádzajúce aj v koreni. že kvitne znovu v jeseni. Už v hip- Akosť — najviac v % I. kuracie oko. Častá burina polí a záhrad. štvorhrannou. S týmto upotrebením prešla i do stredoveku. žabie) mydlo. (Stellariaceae). vznikali zámeny najmä s kuričkou (druhy rodu Minuartia L. francúzsky: Mouron des champs. Suší sa v jednej vrstve na tienistých a vzdušných miestach. vajcovité. Drchnička je prastarou liečivou rastlinou. maďarsky: Mezei tikszem. žiada sa čerstvá kvitnúca vňať. II. U nás sa vyskytujú variety odlišujúce sa najmä farbou kvetov. Najčastejším predmetom zberu býva kvitnúca vňať — Herba anagallidis (júl-august). pomer zosušenia je asi 5 : 1. aj na zvýšenie odvahy. Slúžila totiž o. Dioskorides odporúčal jej šťavu pri bolení zubov a s vínom sa píjavala najmä pri bolestiach. (v európskej časti ZSSR obidve variety) DRCHNIČKA ROĽNÁ Jednoročná bylina s lysou. rastie od nížin po podhorský stupeň. čo je dôležité pre vlastné opeľovanie. anglicky: Scarlet Pimpernel. ba mala vraj čarovnú moc na vyvolanie ducha z podsvetia a zachraňovala ľudí pohryzených besným psom. Rastlina sa v súčasnosti využíva najmä homeopaticky. celistvookrajové. Podstatnú obsahovú zložku vňate a semien tvoria saponíny. v staroveku zaháňala melanchóliu. Thefrastos. rusky: . ktoré sa u nás vyskytujú dosť hojne. tenšie nebodkované listy a biele kvety (patrí do čeľade hviezdicovitých — Stellariaceae). Plody sú tobolky. Kvety totiž nemajú medovinu a hmyz ich zriedka navštevuje. Túto povesť si udržala až do stredoveku. i. V minulosti. žabí střevíc Nemecky: Roter Gauchheil. keď bola predmetom nákupu.

dubiny lužných lesov a nížin na sprašovom podklade. Podľa šumu starého duba sa veštilo v gréckej dodonskej veštiarni a starovekí básnici Ovídius a Vergílius uvádzali žalude ako prvú potravu človeka. na upokojenie. že drchnička je účinná aj pri besnote. anglicky: Common Oak. jedovatý saponin — sapotoxín cyklamín (totožný so saponínom cyklámenu). listy perovito laločnaté. Staroveké národy dub zasväcovali svojmu najvyššiemu bohu. zrkadlová kôra bez zvyškov dreva. kým iné druhy zasa podľa ďalších významných vlastností: petraea od petra = skala. Upotrebúva sa predovšetkým zvonka vo forme odvarov (lyžica kôry na pohár vody. samčie vo visiacich riedkych jahňadách. tvoria drogu Glandes quercus. potopudne. Droga je predovšetkým močopudným prostriedkom (diuretikum). variť na miernom ohni 5 minút).Lignum quassiae (pozri stať Cudzokrajné drogy). tiež pri lišajoch a na ťažko sa hoj rany. opuchy. maďarsky: Kocsánytalan tolgy. Zvyčajne sa pijú 2—3 šálky asi 1 % záparu (po zaparení sa nechá asi 15 minút stáť) alebo zápar z pol čajovej lyžičky na pohár vody ako denná dávka. takmer vo vode nehnije. pevné a štiepateľné. Duby sa opeľujú vetrom. o čom však chýba spoľahlivý dôkaz. D. Druhové meno robur = sila. popraskaná a hrubšia ako 6 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah trieslovín v % — najmenej I. zápaloch obličiek a hemoroidoch. rastúci na skalnatých pôdach. známe dubové kúpele. 10 10 3 1. 5 5 1 0. zimný má vajcovitú korunu. ktorý vyvoláva silné miestne dráždenie (vstrebáva sa sliznicami a pre ľudí i niektoré živočíchy je hemolytickým jedom ešte pri veľkom riedení . ťažké.jeden je asi totožný s kyslým saponínom senegového koreňa (Radix senegae — typická americká droga. v liečiteľstve ako adstringentný prostriedok: antidiaroikum.5 12 10 6 DUB ZIMNÝ DUB ZIMNÍ (DRNÁK) Quercus petraea (Mattusch. Je jedovatá pre psov. Rastlina má hemolytický index asi 3 500. Plody sú žalude na dlhých stopkách. rusky: DUB LETNÍ (KŘEMELÁK) Druh vytvárajúci prirodzené lesné zárasty . Dubové listy a žalude sa často uplatňovali v znaku lesníkov a poľovníkov. vtáky. Odlupuje sa iba mladá. Duby mali vždy dobré meno aj v liečiteľstve. samičie jahňady po 2—7 na krátkych stopkách alebo sediace na koncoch konárov a samčie dlhé 3 — 5 cm. oleja (15 %). lesklá. Drevo je veľmi cenná surovina . podvaly. D 3). francúzsky: Chéne rouvre. poskytujú mnoho dobrého okrovožltého peľu a okrem toho majú aj voskový listový med. pri dermatózach sa zavaria 3—4 lyžice kôry 5—7 minút vo 2 litroch vody a vlejú do vane dopoly plnej 37 °C teplej vody). Okrem týchto domácich druhov dubov rastú u nás a pestujú sa rozmanité cudzozemské druhy. bielkovín (asi 7. Homeopatická esencia sa používa najmä pri svrbivých vyrážkach (dil. Bukovité — Fagaceae Nemecky: Wintereiche. kvety jednodomé. kone. balvan. a to pri rúbaní alebo presvetľovaní porastov. zbavené osovej čiašky a po usušení aj šupky (strata na hmotnosti je nepatrná). čo sa niekedy odvodzuje z keltského quer = krásny a cuez = strom. Pomer zosušenia je asi 2 : 1. močopudne a údajne drchničkou možno nahradiť kvasiové drevo . Druh pôvodný len v podhorských oblastiach. Okrem toho obsahuje triesloviny. kde vytvára spolu s predchádzajúcim miešané dubiny. ďalej saponin podobný saponínu našej mydlice lekárskej (Saponaria officinalis L. Žalude dlho slúžili ako surovina na výrobu atramentu. Dubová kôra ako tzv. Používa sa preto na vodné stavby.chuť má slabo horkastú a silne zvieravú. letný je stredne vysoký strom.) Liebl. Silica u ľudí vyvoláva bolenie hlavy a vracanie. Oficinálnu drogu ČsL 4 tvorí kôra . Pridáva sa do priemyselne vyrábanej čajoviny Hemoral (antihemoroidová kúpeľová prísada). hrubá asi 3-6 mm (zoschne asi na 3 mm). tzv. Obsahovými látkami všetkých častí sú hlavne triesloviny (7—20 % ) .. 94 . zajace a králiky. Homeopatický liekopis uvádza ako oficinálnu čerstvú kôru mladých konárov. Okrem kôry sa zberajú aj zrelé a zdravé žalude (október—november). najmä vo vlhku. samičie po 2—5 v pazuchách listov. DUB LETNÝ Quercus robur L. pri nervových a pečeňových poruchách. Zber sa robí zjari (marec—apríl).5 %). antiseptikum a antihemoragikum.priotrávenia s ním v minulosti boli známe).Cortex quercus. listy na stopkách dlhých 1—2 cm. Duby si odjakživa vysoko cenili všetky národy ako symbol sily a krásy lesa. Ľudovo droga slúži ako prostriedok mierniaci bolesti. Zápar pôsobí metabolický („čistí" krv). zvonka asi 5 % zápar. Vnútorne sa užíva zriedka a nie Na kôru — Cortex quercus — sa vzťahuje ČSN 86 6110: Akosť — najviac v % Znak Kusy kôry tmavšie na vnútorne] strane Staršia kôra. pri hemoroidoch a na výplachy. pre vstrebávanie sa saponínov treba ju však považovať za toxickú. V semenách je veľa škrobu (asi 37 % ) . s krátkou stopkou. kamienkoch. Sommereiche. na kúpele (omrzliny. zberaná z asi 10-ročných konárov alebo kmeňov (iba so súhlasom majiteľa lesa). Ešte stále sa udržuje názor. v listoch sú aj flavonoidné glykozidy. výrobu sudov a pod. Materiál sa môže sušiť na slnku alebo umelým teplom. Hecker ordinoval 1. sacharidov (7 %). horčiny a silicu s osobitným pachom. čistá trieslovinová droga slúži v technickej praxi na spracúvanie koží. Rastie v nižších polohách až do podhorských stupňov na mierne kyslých skalnatých pôdach. Nemecky: Stiel. skladovaním. je veľmi trvanlivé.5 12 8 9 II. Veľmi zriedkavé použitie majú listy — Folium quercus. Kôra má po navlhčení zapáchať trieslom . pozri medzi cudzokrajné drogy). španielsky: Roble albar. maďarsky: Kocsányos tolgy. taliansky: Quercia. Od staroveku až dodnes sú napr.8 g prášku 4 x denne. Kmeň alebo konár smie byť maximálne hrubý 15 cm. Dianthaceae = Silenaceae). rusky: ( ) D. Vedecký názov duba pochádza z latinského quercus. sa menia na neúčinné farbisté tmavohnedočervené látky — flobafény.je tvrdé. Žalude sú krátkostopkaté až sediace. získal vzhľadom na drevo.

Narkotické účinky rastliny poznali dávno predtým Arabi a užívali ho podobne ako ópium na lekárske účely. blen čierny — Hyoscyamus niger L. spodné srdcovité. Pomenovanie Datura pochádza údajne z arabského datora. cigánske (svinské) jablko. žalúdočných i črevných kataroch (1 lyžička kôry na šálku záparu 2—3 x denne alebo prášok 5 x denne na hrot noža. vystupuje v rozličných typoch nitrátofilných spoločenstiev. má listy vajcovité a celistvookrajové.. t. Celkove má Datura L. maslové semeno. prípadne macerovať za studena pri izbovej teplote 1 lyžicu kôry na 2 šálky vody a vypiť po dúškoch cez deň). obyčajného možno spoľahlivo sledovať až od stredoveku. Dubienky sú guľaté nádory čiže patologické novotvary (Galia) spôsobené hmyzom. Väčšina liekopisov uvádza oficinálnu vňať. dubienky domácich dubov nie sú vhodné na liečbu a nezberajú sa (pozri ČsL 4). obyčajný má variety líšiace sa hlavne farbou kvetov a plodmi (biele alebo fialové kvety a plody ostnité alebo hladké). mašlák. miestami sa miešajú s kakaom a cukrom na výživný prostriedok a slúžia aj ako kávovina (Semen quercus tostum). 219. byľ holá. že antickí lekári dávali pomenovanie strychnos mnohým jedovatým rastlinám a odlišovali ich iba ďalšími prívlastkami. z ktorých u nás rastie 5. s bielou lievikovitou korunou. asi 25 druhov. Listy sú vhodné proti hnačkám. rastlina s pichliačmi. pazušné alebo koncové. ktorí ho vozili so sebou ako liečivú rastlinu. nie končisté a hrubo zubaté. Pri zámenách alebo falšovaní listovej drogy prichádza do úvahy najmä ľuľok čierny — Solanum nigrum L. na odvary proti poteniu nôh alebo na výplachy 1 kg kôry na 2 . listy má však oveľa menšie. j. hrubo zúbkaté.vyvolávajú ich hrčiarky . Príbuzný durman metel (D. francúzsky: Stramoine. O rozšírenie durmanu po Európe sa údajne pričinili Cigáni.Chenopodium hybridum L. Schlechtendal a i. Polyploidizáciou a krížením sa vypestovali odrody bohatšie na účinné obsahové látky — alkaloidy. . 40. Plody sú ježaté vajcovité tobolky. Bežná burina záhrad. Žalude sa niekedy pražia ako káva . D.) je nepochybne najstaršia liečivá rastlina z rodu durmanov. maďarsky: Csattanó maszlag. že grécke strychnos manikos predsa len bol durman. rozkonárená. d. kravák. keď sa rozšíril po Európe (domovinou sú južné časti Ruska). Predmetom zberu je list — Folium stramonii. ho pokladajú za spomínaný strychnos manikos starovekých Grékov. má listy menšie. podľa iných je to zmenené perzské tatula z tat = pichať. Podobný mrlík hybridný . Fraas sa prikláňal k názoru. listy vajcovité.. panenská uhorka. až bielo ochlpené a hrubo zubaté. Čajoviny č. možno ich potom upotrebiť v detskej praxi ako prostriedok proti hnačkám. 138. 216. Ľuľkovité .pražením klesá obsah trieslovín a škrob sa mení na dextríny. 95 Jednoročná bylina vysoká 30-80 cm. rusky: DURMAN OBECNÝ DURMAN OBYČAJNÝ jednotlivé. tiež vňať (Herba stramonii) a semeno (Semen stramonii). Ťažkosť spočíva v tom. 55.DUB LETNÝ samotná.pozri Cudzokrajné drogy). taliansky: Stramonio. úhorov. bez chuti a zamladi je akoby pomúčený. ČsL 4 uvádza na zápar aplikovaný externe 15 g. ČsL 2 má oficinálny list. Osudy d. Camerarius ho prvý zobrazil a jeho domovinu omylom kládol do Orientu. 53.3 litre vody. ježkova palica. 48. kvety . Ľuľkovec zlomocný — Atropa bella-donna L. 54. 39. na bežné kúpele a obklady sa zavarí 500 g kôry na 3 -4 litre vody. predovšetkým pri hnačkách. streštený ľuľok. Ako liečivo sa stal známym až zásluhou Storka (1762). zasa vajcovité. ktorá pochádza z Etiópie. + Datura stramonium L. španielsky: Estramonio. vlčie bodliačie Nemecky: Weisser Stechapfle. Okrem spomínaných druhov sa na farmaceutické účely (hlavne izoláciu alkaloidov) hojne používa ešte Datura inermis Jacq. rumovísk. metel L. Liečebne sa používajú z duba hálkového (Q. 44. infectoria Oliv. horné bez stopky.Solanaceae Ľudovo: bugačka. V detskej praxi sa dáva 1 kg kôry na kúpeľ. obyčajný bol v staroveku asi neznámy. anglicky: Thorn-Apple.

ktorých lístky majú zreteľné polmesiačikovité škvrny. derivát kumarínu umbeliferón a veľa dusičnanu draselného. i september). až sú semená v tobolkách čierne. lebo ťažko znáša sucho i väčšie vlhko. na okraji lesov i vo svetlých lesoch . rusky: ĎATELINA LÚČNA Na listovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6411 a požiadavky ČsL 2: Akosť — najviac v % Znak Sčerneté a zhnednuté listy Prímesi materskej rastliny Rozdrvené časti a stopky listov Cudzie organické časti — prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Vlhkosť Obsah alkaloidov v % — najmenej 1. jednotlivo. Pomer zosušenia je asi 5—7 : 1. len zdravé. Sušia sa rozložené vedľa seba. anglicky: Red Clover. vedľajšie obsahové látky sú triesloviny (4.indikuje svieže (mierne vlhké) pôdy. Divo rastúcich druhov ďatelín je asi 300.ČERVENÝ JETEL Trifolium pratense L. sýtozelené. j. ktoré však môžu i chýbať. Koreň obsahuje aj iné alkaloidy (tiež však deriváty tropánu). t.3-0. U nás sa v minulosti tiež vyrábali z nich antiastmatické cigarety. s trojpočetnými (zriedka 4—6-početnými) listami. uvádza sa aj možnosť do 60 °C . Bôbovité .5 0. s krátkou stopkou.5 : 1. Listová droga aj semená sú veľmi háklivé na skladovanie — ľahko vlhnú.sení ich ešte presušíme. rastlina je prudko jedovatá! Zber drog je deťom prísne zakázaný.25 g listov obsahuje 0.Fabaceae (Motýľokveté . francúzsky: Trefle des prés. príp.35 %) tropánovej rady. Po vytra- JETEL LUČNÍ . Pôvodne rastie na lúkách. Rodové meno ďateliny (Trifolium) pochádza z latinského tres = tri + folium = list.5 — 20 12 0.sú iba farebnou odchýlkou) vo vajcovitých hlávkach. Mnoho odrôd sa podarilo vyšľachtiť a ďalšie vznikli ich krížením. taliansky: Trifoglio dei prati. Účinné obsahové látky sú vysoko toxické alkaloidy (0. slúžia hlavne na izoláciu alkaloidov (atropínu) a ako antiastmatikum. ktoré sa získavajú zberom nie celkom zrelých toboliek (september—október). Oveľa viac sa rastlina používa v homeopatii. Použitie drog patrí výlučne do rúk lekára a podobne ako pri ľuľkovci zlomocnom — Atropa bella-donna L. S drogami treba manipulovať veľmi obozretne.5 20 12 neudané ČsL 2 5 2 10 0. atropín a málo skopolamínu. Niekedy sa vykupujú aj semená.25 Trváca bylina všeobecne známa. Prípravky by sa nemali podávať pacientom so srdcovými ťažkosťami.1—0. španielsky: Trébol de prados.Papilionaceae) Ľudovo: štajerka. Pomer zosušenia je asi 1. dnes sa obsahové látky upravujú do sprejov. trojlístok a pratense = rastúci na lúke. v priemere 0. na začiatku kvitnutia rastlín (jún-august. Dym z 1. DURMAN OBYČAJNÝ Listy odrezávame podľa možností ráno. ktorý sa s najväčšou mierou spolu s ďalšími látkami pričiňuje o terapeutické pôsobenie. V ľudovom liečiteľstve je akákoľvek manipulácia s ňou zakázaná. Druh je variabilný. O liečivých účinkoch ďateliny sa . plody sú nepukavé struky. 5 2 5 0.5 %). stopy silice.5 mg atropínu. najmä hyoscyamín. maďarsky: Réti lóhere.4. Prešľachtený sa často pestuje na poliach. vytrvalá ďatelina Nemecky: Rot-Klee. Červené kvety (zriedka biele . potom načechrané do vrstvy 5—6 cm (maximálna teplota do 45 °C.poľské pramene). Pozor. dosúšajú sa na slnku.

lúčna sa používa hlavne pri hnačkách (antidiaroikum. Ď. plazivá sa liečebne využíva najmä pri reumatizme. aby sa využilo jej nektarové bohatstvo a zvýšila úroda semien. zvonka ako kožné dezinficiens. najmä biela plazivá (Amoria repens (L. Účinnými obsahovými látkami ď. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . Celkom rozkvitnuté alebo odkvitajúce kvety pri sušení sa rozpadajú a hnednú. hnedasté kvety vyradíme. Upotrebenie sa akosi prelínalo vždy s upotrebením ď. jahodovitá). Homér spomínal medzi lotosmi akúsi znamenitú krmovinu pre kone a jestvuje dohad. Ď. nemožno ho považovať za ďatelinu. plazivej a sušené kvetné hlávky bez stopiek. 20 10 4 1 14 10 3 Physica a herbáre 16.. fenolové látky. Je výbornou včelou pašou. Ďatelina dáva z 1 ha až 100 kg medu. Červená ďatelina je rovnako dôležitým prínosom pre včelie hospodárstvo. Ďateliny sú veľmi významné pre včelárov. triesloviny a flavonoidy. Plínius uvádzal síce Trifolium. tiež nakupovanú drogu — Flos trifolii albi.lucernu siatu (Medicago sativa L. ď. Namiesto ďateliny mali starovekí poľnohospodári veľmi cennú krmovinu . Z národohospodárskeho hľadiska sú ďateliny naše najdôležitejšie krmoviny a obohacujú pôdu dusíkom. najmä dnes. bielom výtoku. lúčnej i ď. repens L. Lepšie je sušiť umelým teplom do 35 °C. Ľahko totiž podlieha skaze a napáda ju hmyz. si ju vysoko cenili. v listoch sa nachádza asparagín a iné aminokyseliny. že ju odporúčal už Dioskorides ako antidiaroikum.). Spomína ju abatiša Hildegarda vo svojom diele Na kvet — drogu Flos trifolii rubri sa vzťahuje ON 86 6240: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté kvetné hlávky Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. izotrifoliín. stor. plazivá obsahuje najmä triesloviny a ď. syn. lúčnej — červený. adstringens) a bronchitídach. jún—september) otrhávame na začiatku kvitnutia mäsovočervené alebo jasnokarmínové hlávky bez podporných listeňov. išlo o liečivú vachtu trojlistú (Menyanthes trifoliata L.ĎATELINA LÚČNA vedelo len veľmi málo. ale ihneď odpredáme nákupni. T. Uplatňuje sa ako chuťové a vôňové korigens. Prvé správy o ďateline z našich oblastí pochádzajú asi z 11. riedko rozložený a na vzdušnom mieste.). glukozid trifoliín. keď sa včely usmerňujú hlavne na ňu. najmä za vlhkého počasia. Tvoria podstatnú zložku zmesiek. Drogu — Flos trifolii rubri neuskladňujeme. lúčnej sú triesloviny. v máji až v auguste (príp.5 14 8 3 II. rastúci u nás len v teplejších oblastiach i to roztrúsene (ď. — ďatelinovec). Materiál sušíme ihneď a rýchlo v tenkých vrstvách. farbivá. Kvetné hlávky bez podporného listeňa sa zberajú v júni—septembri hneď po rozkvitnutí a rýchlo sa sušia (pomer zosušenia je asi 6 : 1). stor. živicu. úsade a opuchoch žliaz. Pri nešetrnom zbere sa takto znehodnocujú aj zaparené kvety.). 12 5 2 0. roľnej (Trifolium arvense L. cuk97 . Ď. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať z ď. Predmetom zberu a nákupu u nás je kvet ď. že to bol asi teplomilný južnejší druh Trifolium fragiferum L. roľná pre svoje adstringentné pôsobenie zasa pri hnačkách. roľná silicu. organické kyseliny. O nej sa vie.) Presl. uvádzanej pod menom lagopus. flavonoidy. ktorá po skosení veľmi rýchlo dorastá a čoskoro kvitne.

egyptské bôby (Faba vulgaris Moench alebo východoafrická strukovina Dolichos lablab L.). august —september a zbavujú sa semien. príp. majú celé strapce kvetov poskytujú98 cich zlatožltý med aj dostatok peľu. francúzsky: Haricot. asi 10—15 cm dlhé struky so semenami. Na plod fazule bez semien — Fructus phaseoli sine semine — sa vzťahuje norma ON 86 6621: Znak Ináč sfarbená droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. Plocha kultúrnych fazúľ je dosť rovnomerne rozdelená medzi Starý a Nový svet. Dosúšajú sa umelým teplom pri mierne zvýšenej teplote (30 — nanajvýš 40 °C). Plody sú lysé.5 10 7 2 II. 5 1 0. Bôbovité . Vedecké pomenovanie fazule vzniklo z gréckeho phaseolos = člnok. FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZOL OBECNÝ Phaseolus vulgaris L. druhové latinské označenie vulgaris = obyčajný. loďka (pre tvar strukov). Fazule kvitnú v júni až v auguste. Už starí Aztékovia v Mexiku vysievali fazule v zmesi s kukuricou. aj druhy rodu Vigna. lúčnej má podobné uplatnenie ako v alopatii. rusky: - Jednoročná bylina vysoká 35-50 cm s pravoovíjavou stonkou dlhou 100—200 cm. Celkový počet sort je značný (zhruba 500). 10 2 1 10 10 3 . Národy starovekého Stredomoria pravé fazule nepoznali. pestované dodnes v Egypte). Dávkovanie všetkých je prakticky rovnaké: ako čaj — 6 lyžičiek drogy nasypaných do 3 dl vriacej vody sa nechá 10 minút prikryté stáť a po prefiltrovaní sa pije počas dňa po dúškoch. no súčasne ako Pericarpium phaseoli.Papilionaceae) Nemecky: Garten . Importovali ho k nám z Južnej Ameriky.Bohne.rovke. Americké fazule potom za niekoľko desaťročí vytlačili takmer načisto z kultúr tzv. taliansky: Fagiolo. ružovej. Prvé herbáre z druhej polovice už poznali rozdiely medzi egyptskými fazuľami a vtedajšou americkou novinkou. Až začiatkom 16. perovito zložené listy tvoria velké vajcovité stopkaté lístky. červenej a i. najmä na roliach. kvety v málokvetových strapcoch rozličnej farby (bielej. Akosť medu sa však často preceňuje. Homeopatická esencia z ď. španielsky: Fasol. Druh sa pestuje ako zelenina aj ako strukovina v domácich záhradkách a v kríčkovitej kultúrnej forme. kde sú semená fazule národným pokrmom. t. Gréci sa s nimi oboznámili údajne počas ťaženia Alexandra Veľkého do Indie.Fabaceae (Motýľokveté . Dáva sa prednosť strukom žltobielej farby. Zosychajúce zožltnuté struky sa zberajú v čase úplnej zrelosti. Fazule pochádzajú prevažne z trópov. čo však podľa opisu boli zrejme iné strukoviny ako fazule. j. sa zjavili prvé fazuľové semená v prístavoch španielskych moreplavcov. stor. anglicky: Kidney-Bean. nadmernej tvorbe slín s poruchami žalúdočnej sekrécie a pri ochoreniach dýchacích ciest. Fazuľa sa u nás šľachtí ako strukovina a zelenina. Oficinálna droga sa ešte dnes označuje v niektorých liekopisoch termínom Fructus phaseoli sine semine — fazuľový struk bez semena. maďarsky: Bab.

listy s pošvami. organické kyseliny (pipekolovú. Čs. pravý). FENIKEL OBYČAJNÝ FENIKEL OBYČAJNÝ FENYKL OBECNÝ Foeniculum vulgare Mill. minerálne soli (o. Najviac treba dávať pozor na plody fenikla zbavené silice a umelo prifarbené. priemyselne vyrábaný prípravok s obsahom fazuľových strukov bez semena je čajovina Diabetan. maďarsky: Kozonséges harmatkása. Náš juhomoravský fenikel („Moravský") sa na trhu veľmi cení. pri ktorom poznáme viacej foriem. Semená obsahujú škrob (45-50 % ) . 18. V súčasnosti sa šľachtí vo všetkých teplejších oblastiach sveta. 22. Sušia sa bežným spôsobom. 237. žlté. Hlavní dodávatelia na svetový trh sú západoeurópske štáty a južná Európa. zabraňujúce proteínovú syntézu. užívajú sa preto ako diuretikum. i. fazín sa varom denaturuje. sa doposiaľ nepodarilo izolovať. vyvolávajú ťažké krvácavé stavy a koliky. variť 2 minúty. Droga sa pridáva i do čajoviny Nephrosal (diuretikum a dezinficiens močových ciest). kým fenikel má iba jeden). rozpustnú kyselinu kremičitú). dextrín a predovšetkým toxické lektíny. alantoín. tmavý fenikel (subsp. Miestami sa na ten istý účel vysieva ako poľná plodina. fazín — účinný ako ricín (ricínového semena) a abrín.) s menej valcovitými červenohnedými dvojnažkami podobnými pachom feniklu (pod lupou mu však vidno v každom údolí nažky 2—3 silicové kanáliky. Liekopisy majú oficinálny tzv. 17. anglicky: Fennel. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Fenchel. nevarené semená (i struky) sú jedovaté a otravy známe — postihujú najmä deti. Čajoviny č. taliansky: Finocchio selvatico. Zo zámen a falšovaní prichádza do úvahy kôprovník (Meum athamanticum Jacq. 26. Kvety drobné. pije sa 2—3-krát denne pol pohára medzi jedlom (ako diuretikum). takisto ako všetky semenné drogy. i. vulgare — f. antidiabetikum. o. Rastlina má domov v oblasti Stredo- zemného mora a v západnej časti Ázie. fazuľová múka — Farina phaseoli. užíva sa odvar z 3—4 lyžíc sekanej drogy na 300 ml vody. Druh sa u nás pestuje v zeleninárskych záhradách pre voňavé dvojnažky. fazeolozid D).Liečebné použitie a význam pre potravinárstvo majú aj semená — Semen phaseoli. španielsky: Hinojo común. za príslušnej diéty ako antidiabetikum. v rozomletom stave označované ako tzv. Zrelé oplodie obsahuje predovšetkým aminokyseliny (najmä gvanidínový derivát arginín). Niekedy sa odporúča variť 15—20 g drogy s litrom vody asi 2 hodiny — denná dávka je 1/2 až 3/4 litra odvaru. odstaviť na 10 minút a scediť do termosky. bielkoviny (24 %). trigonelín. 23. najmä v začiatočných štádiách cukrovky. 40—50 % hemicelulóz a glukokiníny (účinný glukokinín. Fenikel bol veľmi obľúbený už u sta99 . metabolikum — pri reumatizme. znižujúci hladinu cukru v krvi. 148. rusky: Dvojročná bylina vysoká 100—200 cm. cholín. V homeopatii sa používajú drogy z odkvitajúcich druhov kríčkovej alebo zákrpkovej fazule. Drogu je vhodné kombinovať s inými (pozri zoznam čajovín). perovito zložené do nitkovitých výčnelkov. Semená v prášku slúžia na horúce obklady — kataplazmy pri mokvavých a svrbivých ekzémoch a na izoláciu škrobu (Amylum phaseoli). ľahko splanieva. Klinicky a pokusmi sa dokázalo. traumatínovú a i. niektorých dermatózach a tiež pri močových kameňoch (najmä fosfátových). ďalej triterpény (o. 108. slúži ako pomocný liek pri cukrovke s veľmi dobrými výsledkami (nenahradzuje však inzulín). inozitol. aj u nás. 25. v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. že vodné výťažky zo strukov zvyšujú vylučovanie moču a znižujú hladinu cukru v krvi.). 24. priaznivo tiež ovplyvňujú látkovú premenu. Plody aromatické podlhovasté rebrovité dvojnažky. francúzsky: Fenouil officinal.

Dáva prednosť kyslej piesočnatej pôde. V. koncový úkrojok väčší. V čajovinách sa fenikel s obľubou kombinuje s anízom a rascou. 207. teda i včely. 172.Herba violae tricoloris (seu trinitatis seu jacae). Na farmaceutické účely sa zberá a nakupuje celá nadzemná časť kvitnúcich rastlín (máj—august) . Antickí Gréci i Rimania označovali fialku výrazom flox. Dávky plodov sú 1. Fenikel je výborné sekretolytikum a expektorans na báze silice.) Gaud.ČsL 4 a ON 86 6622 majú tieto požiadavky Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice najmenej I. 199. Materiál sa suší v prievane prirodzeným alebo umelým teplom do 50 °C. Nemajú ani liečebné použitie. úhoroch. Fialky — trojfarebnú i roľnú . 140.5 g na zápar jednotlivo perorálne (ČsL 4). ale viacej anetolu (až do 80 % ) . španielsky: Flos de la Trinidad. Pomenovanie foeniculum pochádza zo zdrobneného foenum = seno (pre pach a výzor po usušení listov) a nachádzame ho už u Plínia. 184. 241. netvorí poplazy. 210. 152. a aj keď je tento med tmavý. z drogy sa izoluje silica. fialičky. vrúbkovaný. srdečné korenie. Stomaran (čajovina pri tráviacich ťažkostiach). F. karminatívum. Ľudovo: bylina psotníková. vňať — Herba foeniculi zasa pri chorobách z nachladnutia a plody pri chrípkových stavoch a ochoreniach. metylchavikol. Stonkové listy s perovito delenými prílistkami. 227. mydlárstvo. stonka jednoduchá. Moderné liekopisy žiadajú určitý obsah silice — minimálne 3—4 % (nezameriavajú sa iba na vonkajší výzor). Diabetan (pomocná liečba cukrovky). choleretikum.5 FIALKA TROJFAREBNÁ MACEŠKA TROJBAREVNÁ Viola tricolor L. medziach a opustených. medzi ktorými následkom hybridizácie existuje mnoho prechodných foriem. Záhradné veľkokveté formy sú nežiadúcou prímesou v drogách a nezberajú sa. Fialkovité . plody po krátkom presušení sa dosúšajú pri teplote do 35 °č. anglicky: Wild Pansy. sladkého fenikla má menej fenchónu (5 %). 213. úhoroch. Fenikel ako väčšina zelerovitých rastlín je medonosný. no korunné lupienky kvetov sú žltkasté či biele. zanedbaných pozemkoch. Ungolen (cholagogum. taliansky: Viola tricolore. Do strednej Európy priniesli fenikel benediktíni v skorom stredoveku. trojfarebná patrí medzi farebne najkrajšie fialky. ktorej hlavnú zložku tvorí terpén anetol (60 %). ostáva tekutý. 193. ale osobitný význam z včelárskeho hľadiska nemajú. expektorans. i rozkonárená. Kvety majú dva vrchné lupienky celé alebo sčasti fialové.76. 188. výroba cukríkov. 127. Listy má ako f. potom fenchón (10-20 % ) . 215. Čajoviny č. silica tzv. Homér. F. FIALKA ROĽNÁ Viola arvensis Murr. hepatoprotektívum) a Pulmoran (expektoračná čajovina). j. 182. 153. ďalej granuliek Mucilogram a Sennagran (laxans). sirotky. Arabov. Vedecký názov viola sa odvodzuje od iolon. postupne ako dozrievajú (tzv. Oblasť používania je podobná ako pri aníze. a tá je výborné spazmolytikum. vysoká 10-30 cm. Máva najvoňavejší med. sirôtka. čo je zdrobnený výraz pre ion — tak nazýval fialky už napr. a to ako korenina i liečivo. anízový aldehyd a rozličné terpénové uhľovodíky. medziach. Plody sú oficinálne vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 4). Zahrňuje rozličné typy. 196. prípravkov proti hmyzu a i. laktagogum pre dojčiace matky (zvyšuje tvorbu mlieka). Často rastie na roliach. b. Indov. Reduktan (pomocná liečba tučnoty). stomachikum 100 (najmä v detskej praxi). Pomer zoschnutia je 5 — 6 : 1. Silica sa s obľubou používala proti blchám. Homeopatická tinktúra má analogické použitie ako droga v alopatii. vajcovito kopijovitý. Homeopatia žiada zrelé plody. a ČsL 4 1 1 0. fenikulín. rusky: . Species pectorales Planta (prsná čajovina) a ústnej vody Herbadent. korigens. Detský čaj s rumančekom Spofa (náhrada tzv.112. Plody sú tobolky. F. najlepšie zberané v septembri druhého roku rastliny. 192. Silica je zložkou kvapiek Solutan (antiastmatikum) a masážneho roztoku Herbadent. Je to rozšírený a veľmi polymorfný druh. 17. trojice Nemecky: Acker-Stiefmutterchen. trojičná. Druhové označenie tricolor je z latinského tres = tri a color = farba. 197. Ďalšie obsahové látky sú bielkoviny. nie však vždy rovnako. Egypťanov. pri okrajoch lesov a ciest. trojfarebná je jednoročná až trváca bylina. Fenikel a silica má ešte široké priemyselné použitie (kozmetika.opeľuje hmyz. Zriedka sa ľudovo používa koreň — Radix foeniculi ako karminatívum. ČsL 4 má oficinálne čajoviny s feniklom: vetrovú — Species carminativae. 186. 2 2 1 10 11 2 1. 120. Kvitne v júli až septembri. tricolor L. Plody sú tobolky.118. preháňaciu — Species laxantes a žalúdkovú čajovinu — Species stomachicae. 232. maceška.5 10 10 1. ruského čierneho čaju). Dobrá droga obsahuje 4 —6 % silice. všiam i proti hmyzu sliepok. francúzsky: Violette tricolore. Drogu — Fructus foeniculi tvoria zväčša celé dvojnažky.113. maďarsky: Háromszínú árvácska. subsp. slamnatý čiže sekaný fenikel). Droga ďalej tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (choroby močových ciest). Často sa uvádzal v herbároch ako zložka čajovín a iných prípravkov.5 3 II. Meduje každý rok. trojfarebná. Feniklová voda (Aqua foeniculi) slúži zvonka na ošetrovanie zápalov očí a kloktanie.). Drogu skladu- . Grékov i Rimanov. roľná je jednoročná bylina vysoká 10—20 cm. Druh rastie na rumoviskách. arvensis (Murr. Zvyšok rastlín sa potom po dozretí skosí a krátko presuší a vymláti (tzv. ďalej spazmolytikum a karminatívum. 183.119. macoška. t. netvorí poplazy. sacharidy a olej. likérov. Najlepšie sa zberajú ručne odrezávaním vyvinutých a dokonale zrelých okolíkov (júl-september). 123. sirotky.Violaceae Fialka roľná sa bežne ráta iba za poddruh fialky trojfarebnej. často fialovo pásikované alebo modrasté. MACEŠKA ROLNÍ rých Číňanov. 190. najlepšie bez obracania. česaný fenikel). ostatné sú žlté alebo belavé.

koruna fialová. Drogy sa pokladajú predovšetkým za expektoračné sekretolytiká. scediť do termosky a vypiť po dúškoch v priebehu dňa. ďalej ako metabolický prostriedok (zvyšujú činnosť močových orgánov a potných žliaz). na hornom okraji riasnaté. triesloviny. Čajoviny č. potom flavonoidy (predovšetkým rutín). emeticky pôsobiaci alkaloid violin. francúzsky: Violette odorante. 8 6 2 12 15 jeme v dobre uzatvorených nádobách v tme. ako slabé diaforetikum a pre metabolické pôsobenie pomáhajú aj pri reumatizme a niektorých kožných ochoreniach. 13. 63. anglicky: Sweet Violet. Fialkovité — Violaceae Ľudovo: fialôčka Nemecky: März-Veilchen. karotenoidy.01 %) a minerálne soli (do 11 % ) . 5 ´2 1 0. akné. Kvety po odkvitnutí 101 . 150. zberajú sa v rovnakom údobí (máj až august) a sušia podobne ako vňať. antokyanidy. sliz. uľahčujú odkašlávanie pri ochorení dýchacích ciest (príp. z krátkeho podzemka vyrastajú zakoreňujúce poplazy s ružicami stopkatých až obličkovitých listov so široko vajcovitými prílistkami. pri ťažkostiach s močením. 10 4 2 1 10 10 3 I. Kvety s ostrohou. maďarsky: Illatos ibolya. Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené kvety ako na čerstvej rastline Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovuje sa laboratórne) I. prítomný je aj glykozid gaulterín. pľúcnych ochoreniach a pod. Nemá pach a chutí slabo sladkasto. impetigu. silica (okolo 0. 4 3 1 12 12 II.5 10 8 2 II. Pre obsah rutinu sú aj vazotonikum. Predmetom nákupu sú k kvety — Flos violae tricoloris. 152. Homeopatia pri podobných indikáciách ako alopatia používa esenciu pripravenú z čerstvých kvitnúcich rastlín (zberajú sa v auguste až v septembri). Majú diuretické pôsobenie — aplikujú sa pri kataroch močového mechúra. španielsky: Violeta odorosa. taliansky: Viola mammola. môže sa uplatniť emetické pôsobenie. rusky: VIOLKA VONNÁ Trváca bylina vysoká 10—20 cm. zriedka biela. Účinné obsahové látky sú hlavne saponíny. Droga je pri skladovaní veľmi citlivá na vlhko. vždy príjemne voňajúca. pri čiernom kašli. Drogy sa aplikujú aj externe — zvonka na obklady alebo do kloktadiel (pri zápaloch a pod. Dávky zbytočne nezvyšovať.). 50. aj spojených s horúčkou). napr. drogová ON 86 6246 pre kvet (Flos violae tricoloris). FIALKA VOŇAVÁ Viola odorata L. pri oparoch a i. po krátkom zavarení na miernom ohni 10 minút postáť. Pomer zosušenia je 8 : 1.FIALKA TROJFAREBNÁ FIALKA ROĽNÁ ČSN 86 6822 stanovuje pre vňať tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Čs. adjuvans pri ekzémoch. Vnútorne sa dávkujú 2 lyžice drogy na 300 ml vody.

1968). voňavá patrí u nás k najstarším liečivým rastlinám. dávky okolo 2 g pôsobia emeticky (dávivo). Vedecké pomenovanie rodu pochádza z gréckeho ion — zdrobnené iolon. ďalej stopy silice s metylesterom kyseliny salicylovej. Opeľovanie kvetov fialiek obstarávajú včely. z čoho si možno urobiť predstavu. Najčastejšie sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba violae odoratae. pomer zosušenia asi 4 : 1. možno vysvetliť tak. voňavej môže nahradzovať koreň ipekakuány (pozri drogy cudzieho pôvodu). ktoré sú nositeľmi vône. F. nazýval Homér a Pindaros. na chorý konečník. ktorú nemá takmer ani jeden príbuzný druh a vyrastanie listov priamo z podzemka. Názor. Sirup je pekne modrý. hlavným znakom je vôňa. Mnohé z nich majú ešte rozličné odrody. V detskej praxi bol prv veľmi obľúbený sirup z fialkových kvetov bez kalicha. Všetky časti drogy pôsobia ako mierne expektorans — sekretolytikum. Fialky u nás rastú asi v 30 druhoch (na svete celkove asi 400).FIALKA VOŇAVÁ sa skláňajú k zemi. bez prístupu slnka alebo umelým teplom do 50 °C. Drogy sa u nás nenakupujú. Schreck 1922. Podobne ako vňať sa niekedy zberá a suší list — Folium violae odoratae. Predmetom liečebného používania je celá rastlina. ako ju napr. pre svoj nízky saponínový obsah však bez osobitného významu. Používal ju už Hippokrates. aby sa zachovala pôvodná farba kvetov a ich vôňa. ktorý stanovil saponínový obsah a skúšal drogu na obsah a účinnosť prítomného alkaloidu violínu (violaemetínu). silnom zahlienení dýchacích ciest (ako čaj: 2 čajové lyžičky vňate na 300 ml vody macerovať za studena alebo 1-2 % odvar). čerstvá je oficinálna v homeopatii. canina L. ktorý je vraj chemickou skladbou a najmä účinnosťou blízky emetínu ipekakuánového koreňa. Silica kvetov je jedným z najdrahších éterických olejov — nachádza sa v kvetoch v množstve 0. Pomer zoschnutia: 7 : 1. na medziach a vo svetlých lesoch. voňavej sa podobá viac druhov — treba si všimnúť botanický opis. Jej vôňa vystúpi až po 5 —10 000-násobnom riedení. Podľa Plínia bolo najlepšie voňať fialky. Slovanské pomenovania fialky majú spoločný základ a Mathioli v herbári ju nazval fiola. chrániť pred svetlom. že koreň f. že kvitne od konca apríla do začiatku mája. Materiál treba sušiť veľmi rýchlo. Obdobie zberu: marec-apríl. maximálne do 35—40 °C). Silica sa extrahuje nielen z kvetov. Starí lekári jej prisudzovali veľkú liečivú silu. kvety podľa Dioskorida slúžili pri epilepsii chlapcov a na zapálené hrdlo. Niekedy sa zberá kvet — Flos violae odoratae. Obdobie zberu: asi marec—apríl. Na zápar z koreňa sa berie 0. voňavej si novšie overovali viacerí autori (Linde 1919. pomádovým spôsobom (samovoľným vyprchaním do vrstvy tuku).). F. ak bolela hlava. Celá čeľaď fialkovitých rastlín má u nás iba jeden rod — fialku. keď začínajú búrky. Viola L. Výskyt alkaloidu violínu. pokladá sa novšie za pochybný.003 %. odpredáva sa na vývoz. v dobre zavretých nádobách. pripravoval sa zaparením 10 polievkových lyžíc kvetov bez kalicha v 100 ml vriacej vody. t. ktoré okrem toho majú veľa modrého farbiva (antokyan) a ketonické látky irón a jonón. po 24-hodinovom státí sa to prefiltrovalo a pomaly zahrievalo so 100—150 g cukru. a preto ich botanicky vie správne určiť niekedy len skúsený odborník. na uľavenie pri kašli a riedenie hlienu pri čiernom kašli. inak sa suší v tenkých vrstvách rozostretá na vzdušnom mieste. za dobrého vetrania (umelým teplom. zoschnutie asi 5 : 1.5 g drogy. Celá rastlina. plody sú tobolky. získava sa tzv. listy sa používali zvonka pri zápaloch. pomer zosušenia asi 6 : 1. Podnet ku tomu dal Kroeber. hlavne korene. že fialka stráca 102 pri prvej jarnej búrke vôňu. j. Druh rastie v kroviskách. pôsobenie drogy v tomto smere treba pripísať údajne prítomným saponínom (Braun. Klinicky dokázal. ale aj z listov. Plinius ju menoval na treťom mieste čo do obľúbenosti kvetov pri výzdobe (za ružou a ľaliou). zber: marec—apríl. Po krátkom omytí sa suší rýchle na tienistom mieste. Cennejšie sú kvety jedincov rastúcich v tieni (majú tmavšie kvety) a sú voňavejšie.3 —1. ktoré láka najmä príjemná vôňa. Dbáme pritom. tento hydrolyzujúci glykozid je prítomný aj v kvetoch. aký je tento rod pestrý.) a potvrdili ho. obsahuje značné množstvo saponínov. Slávny fytoterapeut Leclerc vo Francúzsku odporúčal koreň aj ako emetikum. Expektoračné pôsobenie f. ľahko sa zaparuje a vlhne. Drogu treba skladovať na suchých miestach. Koreň sa zasa začína uplatňovať pri výrobe priemyselných liečiv a aj v receptúre (ako . bronchiálnych kataroch. a v tom čase už kvitne podobná nevonná f. psia (V. Kvety však obsahujú aj medovú šťavu. Podzemok s koreňmi (Radix seu Rhizoma violae odoratae) sa získava vytrhávaním rastlín v septembri—októbri.. Grimme 1921 a i.

vo vlhkých lesoch a na vlhkých lúkach. — veronika (rozrazil). Čajoviny č. Listy sediace. ktorý chutí škrabľavo a horko a na srdce účinkuje podobne ako náprstníkové srdcové glykozidy. Keď deti vypili mlieko od kráv. je u nás zastúpený iba jedným druhom. lysá. vďaka. vyhýba sa pôdam s vyšším obsahom vápna. jednoduchá alebo riedko konáristá. Rastlinu treba rozhodne pokladať za toxickú. plazivý. Antickí lekári neuvádzali graciolu vo svojich spisoch. D 2 . Rastlina obsahuje vo všetkých svojich častiach — osobitne vo vňati — kryštalický glukozid graciolín (asi 0. očné ochorenia. Rastlina nezadržateľne nutká na stolicu. triterpénová zlúčenina graciolón a látky ešte bližšie neprebádané. vrúbkovaný. resp. Krtičníkovité . čoskoro dostali prudké hnačky.02 %). anglicky: Water-Hyssop. francúzsky: Gratiole. vzhľadom na povesti o všestrannom liečebnom význame rastliny. niekedy priama. — š. Celkove súbor glykozidov má účinnosť asi 1 000 žabích jednotiek v 1 g vňate a list asi 1 500. ale slabšiu účinnosť ako aukubín obsiahnutý napr. Manipulácia s rastlinou i drogou musí byť opatrná. čierny kašel a reumatizmus. jej chuť je však výrazne horká a pálčivá. byľ vystúpavá. silica. rusky: KONITRUD LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 20—40 cm. potom soli vápnika. ďalej Scutellaria L. kopijovité. Droga nemá pach. Homeopatia pripravuje z ešte nekvitnúcej čerstvej vňate esenciu (dil. GRACIOLA LEKÁRSKA GRACIOLA LEKÁRSKA + Gratiola officinalis L. aj v očianke Rostkovovej. ktoré ju spásali. Podobná je i konopička (konopnica) širokolistá (Dalanum ladanum (L.D 3). holé. Tento účinok vyvoláva hlavne elateridín — glykozid približne rovnako silne účinný ako má jalapová hľúza — Tuber jalapae (pozri cudzokrajné drogy). Vedecké pomenovanie vyšlo z predpokladu liečivosti a odvodilo sa z latinského gratia = milosť. aj ten je pomerne zriedkavý. graciola sa vyznačuje pálčivou a horkou chuťou. ktorý má inak formované listy i kvety a chutí slabo horkoslano). Materiál sa suší prirodzeným teplom (umelé teplo nesmie presahovať 40-45 °C). takže sa kedysi používala ako prečisťujúci prostriedok (najmä podzemok). Druh má veľké nároky na vlhkosť. lebo je začerstva i po usušení jedovatá. Stopkaté kvety vyrastajúce z pazúch listov majú široko lievikovité. (asi 0. Rod Gratiola L.15 %). draslíka. Plody sú tobolky. Na osobitné požiadanie sa zberá v júni až v auguste kvitnúca vňať — Herba gratiolae (florens). ktorého aglykón je gracioligenín (pri pokusoch na zvieratách sa ukázal neúčinný) a graciotoxín alkoholovej povahy. Sám aukubín má tlmivé účinky na centrálnu nervovú 103 . taliansky: Graziola.5 : 1. Ďalšie látky sú horčiny. rastie v teplejších oblastiach v nížinách až horskom stupni v húšťavách na brehoch vôd. na okraji riedko pílkovité.) Dostál) — má však inakšie listy a inak usporiadané bledočervené kvety. maďarsky: Orvosi csikorka. horko chutiace zlúčeniny — kukurbitacíny. líši sa i menej horkou chuťou. ktorú vraj bohovia udelili ľuďom ako osobitnú milosť (Gratia Dei). podzemok tenký. fosforu. pomer zosušenia je asi 5. 131. rastliny s vysokým obsahom aukubínu majú hypertonický účinok — spôsobujú pokles krvného tlaku. článkovaný. končisté až hrotité. Graciolín má podobnú. V homoepatii sa pripravuje esencia aplikovaná na bolesti uší. galericulata L.Scrophulariaceae Nemecky: Gottes-Gnadenkraut. španielsky: Graciola. biele koruny s červenými žilkami. — šišak (najmä S. Pre časté otravy sa však jej užívanie zanechalo. odrezávajú sa kvitnúce nadzemné časti krátko pred kvitnutím. Zámeny sú možné najmä s druhmi rodu Veronica L.mierne sekretolytikum — najmä v sirupoch). prípadne sa u nich prejavili aj poruchy zraku. U nás sa rastlina upotrebúvala v ľudovom liečiteľstve proti vodnatieľke a pečeňovým ochoreniam.

ovplyvňuje i srdcovú činnosť. bohato rozkonárená. hispanica. Podľa opisu to bola nepochybne g. Historický úvod k používaniu gypsomilky je zhruba rovnaký ako v prípade mydlice lekárskej. prípadne aj graciolón. krieda a filos = priateľ. najmä jemnejších. V homeopatii sa rastlina a prípravky používajú i naďalej.. Drobné biele. 1953. sa používala a pôsobí anthelminticky. Všetky u nás sú vo voľnej prírode mimoriadne zriedkavé. O rast- . rastlina obľubujúca sadrovitú. plazivá (G. maďarský) mydlový či mydlicový koreň. Účinok na srdce sa pripisuje glykozidu graciotoxínu. diureticky. listy čiarkovito kopijovité.sústavu a po vnútornom podaní vyvoláva zápaly žalúdka a tenkého čreva na pokusných zvieratách. Esencie pripravené z nekvitnúcej rastliny — z čerstvej vňate. zriedka ružové kvety v metlinovitom súkvetí z množstva vrcholíkov. stretávame sa s ňou ako s technickou rastlinou už od najstarších čias a jej význam sa nezmenil prakticky až dodnes. Rimania struthium. repens L. Keďže po užívaní drogy a prípravkov vznikajú u ľudí otravy a laxatívne pôsobenie sa prejavuje príliš drasticky. Nevedno. Druhý obchodný druh koreňovej drogy je Radix saponariae rubrae (pozri mydlicu lekársku). Druh v prírode uprednostňuje stepné lokality s piesočnatým substrátom. Englyos derczefu. z ktorých u nás rastie päť druhov s niekoľkými poddruhmi a tri cudzie. okrem toho zapríčiňuje krvné výrony do mozgu a i. Za nositeľa účinku sa pokladá predovšetkým graciolín a jeho štiepne produkty. G. súčasti Tatranského národného parku. G. niekedy má i vyše 1 000 kvetov. južná — G.Dianthaceae (Silenkovité — Silenaceae) Nemecky: Schleiergipskraut. že droga — vňať gracioly. Pre obsah veľmi zaujímavých látok je rastlina v súčasnosti predmetom prieskumu. fastigiata a iné. 1968). Zbiera sa do kytíc. terapia s graciolou sa zanechala. druhový názov to ďalej upresňuje (paniculata = z panicula — metlinaté súkvetie). osobitne hodvábnych. Steinegger. t. chlpatá. maďarsky: Fátyolvirág. a preto sa občas pestuje aj v záhradkách. (Gessner. Byľ rozložitá. drasticky laxatívne. Z vypozorovaných účinkov a z ľudového liečiteľstva je známe. G. — GYPSOMILKA METLINATÁ GYPSOMILKA METLINATÁ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. Klinčekovité . pri obličkových ochoreniach a kataroch močového mechúra a pri niektorých detských chorobách. Drogu tvoria rozličné druhy rodu 104 Gypsophila L. keďže strouthos je vrabec. metlinatá je jedna z materských rastlín koreňovej drogy zastarane označovanej ako Radix saponariae albae — biely (sivý. G. dezinfekčné a miestne dráždivo. špecifických prípadoch. metlinatá rastie v Štátnej prírodnej rezervácii Čenkovská lesostep neďaleko Štúrova. Hippokrates nazýval rastlinu strouthion. Používala sa hlavne ako prací prostriedok. Výslovne sa zakazuje používať rastlinu ženám pri menštruácii a počas gravidity. Rodové označenie rastliny vychádza z gréckeho gypsos = sadra.) tvorí zložku nádherného koberca na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier. v terapii sa zriedka uplatňovala pre svoje špeciálne účinky. j. struthium. Podobná pieskovka stepná — Psammophiliella stepposa (Klokov) Ikonnikov sa zasa nachádza v rezervácii na juhozápadnom Slovensku v katastri obce Kamenín a g. z viachlavého podzemka vyrastá vretenovitý koreň hlboko do pôdy. a to na pieskoch spolu s inými teplomilnými a pieskomilnými panónskymi druhmi. Plody sú tobolky. vápencovú pôdu. levantský. rusky: . ŠATER LATNATÝ Gypsophila paniculata L. Graciolu možno užívať iba na radu lekára a v osobitných. v akej súvislosti sa toto slovo vzťahuje na rastlinu. Pred ľudovo odporúčanými indikáciami varujeme. uplatňujú sa pri akútnych a chronických žalúdočných a črevných poruchách s kŕčmi. ešte dnes v týchto oblastiach používané na pranie látok.

Wittsteina v jeho knižnej publikácii o Radix saponariae aegypticae (čiže hispanicae alebo levanticae). Droga obsahuje vysoké percento saponínov (6—30 %). stor. i. Sušia sa prirodzeným teplom.). HADOMOR (HADÍ MOR) ŠPANIELSKY HADÍ MORD ŠPANĚLSKÝ (ČERNÝ KOŘEN) Scorzonera hispanica L. ktoré sa uplatňujú o. Strata na hmotnosti je asi 3 : 1. Saponinum album tvorí zložku čs. zápale hrtana a pod.. Koncové žlté úbory s okrajovými jazykovými kvetmi s korunnými lupienkami dva razy dlhšími. dužinatý koreň. Rastlina je obľúbenou zeleninou milovníkov rastlinných pokrmov. v analytických prácach (pozri divozel — otázku stanovovania saponínov hemolytickým indexom alebo hemolytickými jednotkami). Podobnú zeleninu môže poskytnúť stredomorský tzv. Jej vnútorné upotrebenie sa pre vstrebávanie saponínov neodporúča. najmä zušľachtený poddruh (subsp.vo voľnej prírode sú prísne chránené). V tomto zmysle nachádzame zmienky z r. Droga prichádzajúca na farmaceutický trh pochádza zvyčajne z Malej Ázie alebo z južnej Európy. V Španielsku sa rastlina nazývala jabonera (od jabon = mydlo) a v Neapole lanaria. Pleumolysin . podzemky sa krátko a rýchle omyjú. ako sú listene zákrovu. ako je čakanka obyčajná a ďalšie. inde sa pestuje. ako materskú rastlinu uvádza Gypsophila struthium L. Nepochybne sa struthion týka aj mydlice lekárskej. arrostii Guss. najmä ich korene. u nás neveľmi známy. listy na rozkonárenej byli podlhovasto elipsovité. Tussilen . anglicky: Scorzonera. hemolytický index drogy je 2 600 až 3 900. vo svetlých lesoch. Wittstein zaznamenal aj jej použitie: je vraj viac technické ako liečebné — nahrádza mydlo najmä pri praní vlny. španielsky: Escorzonera. Druh rastie na trávnatých svahoch. lana = vlna. rezedokvetý (S. prevažuje glykozid (3-amyrínového typu — bidezmozidický oligosid gypsosid. Plody sú nažky.kvapky.kvapky. Môžu to byť aj iné rastliny. Na Sicílii a v južnom Taliansku rastie hlavne druh G. sediace a zvyčajne riedko zubaté. 1882 aj u prof. ktorá je tiež bohatá na saponíny (Gréci ju poznali ako oficinálnu rastlinu). na suchších a aj vlhkých lúkach — s obľubou na vápencovom substráte od pahorkatín do podhorského stupňa. Hadomor španielsky nebol v staroveku známy. Droga sa samostatne nepoužíva. Dioskoridov ierakion mikron je h. ako droga označované Radix gypsophilae (paniculatae) — Radix saponariae albae. resedifolia). taliansky: Scorzanera. ako liek proti hadiemu uhryznutiu alebo jedu ropuchy. elegans Bieb.line písali aj iní grécki autori. porrifolius). U Plínia sa dozvedáme. až čiarkovité. podľa želania nákupcu). V našich záhradkách sa najčastejšie pestuje okrem gypsomilky metlinatej aj gypsomilka ozdobná (G. Predmetom zberu z gypsomiliek sú mnohohlavové podzemky (u nás možno vykopávať iba pestované druhy . V technických odboroch slúži na izoláciu saponínov. expektorans a Benephorin . prípravkov Guanar . naviazaním na povrazy. Čakankovité — Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: čierny koreň Nemecky: Garten — Schwarzwurzel. ovosný koreň — kozobrada pórolistá (Tragopogon porrifolius L. Zber sa robí od marca do septembra. Ich nežné kvietky sú veľmi vhodné do kytíc.). že struthion čiže radicula = korienok rastie divo vraj iba na vyprahnutých miestach v Ázii a Sýrii. rusky: HADOMOR (HADI MOR) ŠPANIELSKY Trváca bylina vysoká 40-110 cm. napr. Názov pochá- 105 . má hrubý.roztok. francúzsky: Scorzonere. označovaných ako Saponinum album. tvorí iba zložku liekových foriem. i lupu. pomocný liek pri bronchitíde. známou pod názvom čierny koreň. expektorans.kvapky. maďarsky: Spanyol pozdor. po usušení aj do zimných. ordinujú sa podobne. „Čierny koreň" sa prvý raz použil asi v Španielsku v prvej polovici 16. prípadne umelou teplotou 40-50 °C. režú na kusy (príp.

ďalej krkoška hľuznatá (krablice hlíznatá — Chaerophyllum bulbosum L. Silica je v čerstvých listoch asi 0. Zo zelerovitých rastlín má podobné použitie buľka hľuznatá (bulvuška hlíznatá — Bunium bulbocastanum L. Kuchárske príručky bežne uvádzajú recepty na prípravu očistených.). hlavne elágového typu. glukozid podobný koniferínu. pupalku dvojročnú (Oenothera biennis L. ale dajú sa i dusiť. pri cievnych ochoreniach a na miestne zápaly.5 %). Benígni. čakanka obyčajná a púpava lekárska. Koreň sa niekedy používa v liečiteľstve (10 % odvar — nechať mierne vrieť asi 20 minút. glykozid rozpustný vo vode a saponín (ten je však predmetom sporov) a Madaus (r. prípadne sa dávajú do zriedeného mlieka. u nás nedocenený. pri hroziacom potrate a zvonka na podliatiny. trochu okyslenej vode. Hamamel je stará indiánska liečivá rastlina. Odvar z kôry a listov užívali severoamerickí Indiáni oddávna proti mnohým chorobám. púpava) môžu byť cennou zeleninou najmä pre diabetikov. keď ešte roní mlieko. čriev. listy sa okrem toho líšia chemickými reakciami. čisté sa hneď kladú do vody okyslenej trochou octu alebo citrónom (inak dostanú čiernu farbu). keď je citeľný nedostatok zeleniny. vo veľkom sa pestuje vo Francúzsku. Rastlina pochádza zo Severnej Ameriky.pestuje sa ojedinele v Maďarsku a v Nemecku. Možno ho aj sušiť — bežným spôsobom ako korene iných úborovitých či čakankovitých rastlín — pozri napr. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2—3 razy denne). guma a celulóza. používali sa aj múčnaté semená. s 10 % prísadou liehu sa expeduje do celého sveta ako „pánska kozmetika". Ďalej je prítomný sliz. fosforu) a vitamíny. Kvitne v jeseni alebo v zime. hrubo vrúbkovano zubaté. čakanka. vo Francúzsku pestovaná ako zelenina. ďalšími obsahovými látkami sú cholín (asi 0. ako aj pri pohlavných chorobách. 1938) uvádza aj kyselinu askorbovú. Býva hrubý ako prst. rastúcu najmä pri riečnych tokoch v nížinách a na piesočnatých presypoch. opuchy. pľúc a pod. Pomenovanie hamamelis je známe u Athaenea. poskytuje chutný koreň na šaláty. Kôra má podobné použitie. konáre lysavejúce. močopudný a zmäkčovací prostriedok. Svojimi listami pripomína liesku. Podľa Pottera (r. Druhové pomenovanie má podľa miesta pôvodného výskytu (Virgínia).. dlhý. Koreň je výživný. na trh prichádza vo zväzkoch. Anglicku i Švajčiarsku. železa. Na farmaceutický trh prichádza spravidla z atlantickej oblasti Severnej Ameriky. nazývané hamamelitaníny a silicu. nepatrne horkastú. Pri kupovaní treba vyberať hladké. Osobitnou koreňovou pochúťkou sú čierne korene vyprážané ako rezne a podávané s majonézovým zemiakovým šalátom.05 %. svrbivé ekzémy. Obsahové látky koreňa tvorí predovšetkým inulín (rezervný polysacharid. Pred prípravou sa oškrabú ostrým nožom. 1962). Listová droga — Folium hamamelidis i kôra — Cortex hamamelidis obsahujú predovšetkým triesloviny (3—9. dávkuje . Ako kuchynská zelenina prešiel do všeobecného používania až začiatkom 17. maďarsky: Hamamelisz. pór) alebo s mäsom. Čierny koreň sa aj pestuje. majú štyri úzke korunné lupienky. V Amerike sa nachádza v každej holičskej oficíne. U nás sa pestuje ako dekoratívna drevina v parkoch a okrasných záhradách. kozia brada. lebo namiesto škrobu obsahujú inulín (majú ho okrem úborovitých a čakankovitých rastlín aj zvončekovité a horcovité rastliny). Čierny koreň je výborná zeleninová lahôdka zimných a najmä jarných mesiacov. vhodný na diéty. púpavu. V európskych kultúrach je asi 350 rokov. treba dať však pozor na príbuzné jedovaté druhy! Mladá vňať krkošky sa dá upraviť ako špenát. vyrastajú z pazúch listov. anglicky: Witch-Hazel. Tiež zvonček repkový (zvonek hlíznatý — Campanula rapunculus L. stor. keď ho do Európy priviezol Collinson. krátko končisté. zvonka 3 polievkové lyžice na liter záparu (na kúpele a omývanie). tiež na uľahčenie odkašlávania (expektorans). Drogu najčastejšie tvoria listy — Folium hamamelidis (oficinálne v ČsL 2 a vo väčšine svetových liekopisov).) . najmä v Brazílii. upravovať ako karbonátky. poskytuje chutnú a ľahko stráviteľnú zeleninu. Hamamelovité . napr. Mäkké sa scedia a upravujú ako špargľa. je tu namiesto škrobu). Poskytuje dužnatý podzemok — Radix (Rhizoma) scorzonerae (hispanicae). Podobne ako špargľu možno upraviť podzemky z rastliny čistec Sieboldov (čistec hlíznatý . ktorý ním označoval mišpuľu. pražiť. žalúdka. U nás sa neprávom zanedbáva. väčšinou sa lisuje na kompaktnú hmotu. bohaté na olej. Kôra sa zberá tradičným spôsobom a je oficinálna v niektorých starších liekopisoch. 1736. vždy ho pokladali za liečivú rastlinu. zapekať. Tieto rastliny (hadí mor. elipsovité. vo Francúzsku a odtiaľto sa rozšíril do Nemecka a k nám.). taliansky: Hamamelide. inozitol. Pochádza z Číny. v kôre 0. Korene sa varia v osolenej. asparagín. Spoľahlivo sa dá odlíšiť mikroskopicky: lieska totiž má v mezofyle veľké drúzy šťaveľanu vápenatého a hama- mel idioblasty — kamenné bunky. chuť má vtedy sladkú. hojne minerálnych solí (vápnika. krátke tyčinky a štvorlistý kalich. oškrabaných a uvarených čiernych koreňov. 2—3 šálky denne) ako potopudný. Možno z nich variť výbornú diétnu polievku.Hamamelidaceae Nemecky: Virginischer Zauberstrauch. kombinovať s inou zeleninou (karotka.Stachys sieboldii Miq. musia vrieť asi 1/2 až 3/4 hodiny.dza z talianskeho scorza = kôra a nera = čierny (pre vonkajšie čierne zafarbenie). predovšetkým však ako protizápalový prostriedok. Odporúčal sa aj pri krvácaní z nosa. Listová droga slúži predovšetkým ako adstringens. Menej sa používa kôra.5 % a obsahuje hlavne eugenol a seskviterpény (R.2 %). Plod je tobolka s dvoma olejnatými čiernymi jedlými semenami. ľahko stráviteľný. zvonček repkový. preto slúžia aj ako požívatina. na kŕčové žily. HAMAMEL VIRGÍNSKY Hamamelis virginiana L. Destilát z čerstvých listov a konárikov je v USA veľmi obľúbený. ktorý za mlada. Podobne možno upotrebiť aj niektoré ďalšie rastliny. rusky: v európskej časti ZSSR sa neuvádza VILÍN VIRGINSKÝ Ker alebo stromček vysoký až 7 m. potom veľa sacharidov. listy veľké. Do európskej medicíny sa dostal po r. Kuchynsky sa dá využiť aj kozia brada pórolistá. ktorých výživový a chuťový význam sa dosť často pre106 hliada.) sa dá upotrebiť ako zelenina — v južnej Európe sa pripravuje z neho obľúbený šalát. 1898) bol osvedčeným vonkajším i vnútorným prostriedkom proti hemoroidom (osobitne pri krvácajúcich). arginín. nezvädnuté a celé korene.). Majú celkom príjemnú chuť. Jeho kultúry boli rozšírené niekedy aj u nás. hemostyptikum a venotonikum. kde sa stále pokladá za veľmi kvalitnú zeleninu. List sa zberá v jeseni a rýchle suší. manitol. Tretia zelerovitá rastlina je potočník sladký (sevlák zeleninový — Sium sisarum L. Ker je rovnako dobre známy aj v Južnej Amerike. na severoamerickú drevinu ho preniesol Linné. stopkaté. hoci môže nahradiť drahú špargľu.). Kvety žlté.

kožná pigmentácia ostáva neporušená. lišajov.je zákonom v ČSR úplne chránený druh. rusky: HLAVÁČKOVEC LETNÍ HAMAMEL VIRGÍNSKY sa 1 polievková lyžica na šálku odvaru. zápary alebo odvary či extrakty sa upotrebujú najmä v mastiach pri hemoroidoch alebo v čapíkoch pri kŕčových žilách. slepomak (jarný). počet jeho prirodzených lokalít ubúda . vredoch predkolenia. maďarsky: Tavaszi hérics. taliansky: Adonide primaverile. Výťažky. francúzsky: Adonide printaniere. rozstrihaný mak. ľná ružička. Čs.obsahuje 0. kôry a mladých konárikov. hlaváč. prípadne extrakt — Extractum hamamelidis corticis seu Extractum hamamelidis fluidum (listov).2 % extraktu a mierni nepríjemné následky nadmerného opaľovania a urýchľuje regeneráciu. Na to slúži predovšetkým hamamelová voda — Aqua hamamelidis. análne trhliny a pod. zväčša koncové kvety majú 10—12 žltých korunných lupienkov. kačičky. rusky: . väčší počet tyčiniek a drobných semenníkov na guľato vajcovitom lôžku. slepomak letný. zlatúš Nemecky: Fruhlings-Adonisroschen. Drogy treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch. HLAVÁČEK JARNÍ HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ + Adonis aestivalis L. na zastavovanie krvi a na hojenie rán. čierne (falošné) korenie. na výslnných trávnatých svahoch. V miernom adstringentnom účinku spočíva aj určitý spôsob ionizujúceho pôsobenia na pokožku. ohníček. pripravovaná destiláciou z čerstvých listov. hemoroidov a kôra i list sa niekedy aplikujú spolu vnútorne — extrakt 2—3-krát denne 1 čajová lyžička alebo 10-15 kvapiek výťažku 3—krát HLAVÁČIK JESENNÝ + Adonis autumnalis L. Extraktom možno umývať i vlasy (proti lupinám). rusky: . volové očko Nemecky: Sommer-Adonisroschen. Jednotlivé. v lesostepných porastoch. preto sa výťažky Požiadavky ČsL 2 sú takéto: z listov môžu zužitkúvať v kozmetike. plody sú chlpaté nažky. Ľudovo: český elebor. maďarsky: Ószi hérics. Preto sa niekedy zamieňa i pri alopatickom upotrebení. Homeopatia sa pokúsila za hamamelový list zaviesť ako náhradku list liesky. a prípravok liečebnej kozmetiky Neridé mlieko po opaľovaní . údajne sa osvedčil.: Adonis vernalis L. voda i extrakt sa používa aj na ošetrovanie podliatin. anglicky: Spring Adonis. Ľudovo: červánky. Podľa homeopatického liekopisu sa oficinalna urtinktúra pripravuje z kôry čerstvých výhonkov a koreňa. + Adonanthe vernalis (L.) Spach Syn. Tvorí napr. maďarsky: Nyári hérics. na Slovensku len zásadne — povoľuje sa obmedzený zber na určitých lokalitách. farmaceutický prípravok vyrábaný priemyselne z tekutého hamamelového extraktu je Aviril H unguentum — masť na hemoroidy. proti miestnym zápalom kože i slizníc a pri hnačkách. miláčik. Druh rastie v teplomilných dúbravách. súvislá. významný druh prí107 . HLAVÁČKOVEC PODZIMNÍ Akosť — najviac v % Znak Červenohnedé časti materskej rastliny pochádzajúce z osí Cudzie organické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej v % ČSL 2 5 2 6 2 3. poľný kohútik (kominárik). letného Nemecky: Herbst-Adonisroschen. horká tráva.5 Hlaváčik jarný je trváca bylina s 20—35 cm vysokou listnatou stonkou so striedavými listami dvojito až mnohonásobne strihanými na čiarkovité až nitkovité segmenty.denne. Podľa niektorých botanikov je iba plemenom h.

potom flavonoidy. adonitoxigeníny (adonitoxín). Pri prieskume tohoto účinku ruský vedec Bubnov r. účinnosť sa hodnotí na morčatách). Užíva sa preto ako kardiotonikum. v prievane. a preto droga sa na liečebné účely stabilizuje a nastavuje na určitú účinnosť (Adonidis pulvis normatus — Iiekopisy zvyčajne žiadajú obsah 0. Rastie na roliach. že hlaváčik má vlastne indikácie ako náprstník. jednotlivé kvety majú korunné lupienky červenej farby a dozrievajú v holé nažky so zeleným zobáčikom. Hlaváčik jesenný je tiež jednoročná bylina. tiež pri klimakterických ťažkostiach srdca 108 . ČsL 2 výslovne zakazuje v droge prímes h. v tenkých vrstvách.HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ rodnej rezervácie Devínska Kobyla pri Bratislave. v núdzi možno sušiť v tieni. Srdcové glykozidy sa relatívne zle resorbujú a rýchle doznievajú. Srdcové glykozidy sa ľahko rozrušujú. Niektoré druhy hlaváčikov poznala už antika a opriadla ich mýtmi a povesťami. nemajú však medovinu. jarného je kvitnúca vňať — Herba adonidis. Hlaváčiky sa opeľujú hmyzom. letného. listy strihané až na čiarkovité segmen- Droga — Herba adonidis (vernalis) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Najviac v % 2 14 10 2 ty. kumulácia nenastáva. Druh je častou burinou poľných pôd. 1883 ako prvý zistil.strofantidíny (cymarín. poskytujú mu dostatok peľu. jesenného a h.30 cm vysokou. saponíny a 2. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. Viaže sa na pôdu s výrazným obsahom vápna a na nižšie. V porovnaní s inými rastlinami je v droge veľa lítia. na spodnej strane zväčša čiernych lupienkov. Účinné obsahové látky sú kardioglykozidy . stonku má vysokú 20—40 cm. diuretikum v ľahších a stredne ťažkých prípadoch dekompenzácie a funkčných srdcových ťažkostiach. Vedecké pomenovanie hlaváčikov je odvodené od krásneho gréckeho boha Adonisa — predobraz každoročne sa obnovujúcej vegetačnej sily.2 % cymarínu. zriedka sa pestuje v záhradkách na okrasu. Strata sušením je asi 5 : 1 . čím sa začal prieskum hlaváčika v tomto smere. kvety má z 5—8 karmínových. kam ju nechtiac vysievajú semenami z južnej Európy. teplejšie polohy. odrezáva sa bez spodných bezlistových častí (apríl—máj) a suší oddelene (je jedovatá) pri teplote 55 — 60 °C v priebehu pol hodiny. aby sa zamedzilo rozkladnému pôsobeniu enzýmov. Predmetom zberu z h. s listami mnohonásobne strihanými na čiarkovité segmenty. Droga okrem toho pôsobí výrazne diureticky.6-dimetoxybenzochinón. Hlaváčik letný je jednoročná bylina so stonkou 20 . Drogu treba skladovať v tme v dobre zatvorených nádobách a staršia ako dva roky by sa nemala používať. rastie najmä v kultúrnych spoločenstvách obilnín a priemyselných rastlín. plody sú holé nažky. druhové pomenovania upresňujú niektoré vlastnosti (vernalis značí v latinčine kvitnúci na jar). pri opatrnom obracaní. k-strofantín). Ľudove najčastejšie pri ťažkostiach s močením. Botanicky sa dlho zamieňali za čemerice a najmä korene a semená sa používali pri najrozličnejších chorobách — dokonca aj pri rakovine.

jarného. ostanú iba okolo žilnatiny. j. Podľa fytoterapeuta Leclerca (1927) sa dnešné používanie hlohu po prvý raz náznakovite spomína v rukopisných poznámkach neznámeho francúzskeho autora zo 17. pri angina pectoris. rusky: HLOH JEDNOSEMENNY Hloh obyčajný je tŕnitý ker alebo polostrom. O liečebnom používam hlohov v antike sa vie málo. letného. maďarsky: Csere galagonya. Kroviskový a lesný druh hojný až po horský stupeň.. s krátkou stopkou. osobný lekár Henricha IV. droga teda nemôže byť náhradkou za Herba adonidis vernalis. ktoré v dospelosti opadávajú.0 g — užíva sa zvyčajne 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa 2—3-krát denne. na medziach. Hloh spoľahlivo nachádzame až u Petrusa de Crescentiis. H. dozrievajú v jednosemenné tmavočervené malvičky. Gréci nazývali kry oxyacantha a Theofrastos spomína ozdobný hloh (C. španielsky: Espino. často ho vysádzajú v parkoch ako solitéru. ku ktorým v zrelosti priliehajú kališné lístky. Hlaváčiky pre špecificky účinné obsahové látky a toxicitu môže predpísať iba lekár. maďarsky: Egybibeszárú galagonya. Plody sú guľovité červené malvičky. francúzsky: Aubépine commune. Syn. taliansky: Pappa di volpe. jarného. Listy majú na líci roztrúsené trichómy. ale majú iba 1/90 účinnosti h. listy stopkaté. t. v ohradách. Nemecky: Zweigriffiger Weissdorn. i po dozretí na nich ostávajú výrazne odstávajúce kališné listy. mladé konáriky sú plstnato odeté. účinnosť je veľmi slabá. V homeopatii sa rastlina používa od 19. ktorý sa zberá iba z bielokvitnúcich druhov na začiatku kvitnutia (máj—jún).: C. Pre závažnosť indikácií môže drogu ordinovať iba lekár. jesenný má tiež podobné digitaloidy . D 4—D 2). HLOH OBECNÝ Crataegus oxyacantha L. Homeopatická esencia sa používa podobne (dil. francúzsky: Aubépine á style unique. Obsahuje tiež glykozidy digitaloidného charakteru. správy sú nespoľahli- vé a rastliny asi neboli obľúbené. letný je rovnako jedovatý. Vedecké pomenovanie hlohu je odvodené od gréckeho krataigos = silný (pre ťažké a tvrdé drevo alebo pre tŕne používané prv ako zbraň). Najčastejšie liečebné použitie majú štyri drogy: kvet — Flos crataegi.účinnosť je však iba 1/30 h. vajcovité.(najčastejšia a najvhodnejšia forma je štandardizovaný extrakt). taliansky: Biancospino. azarolus) ako krataigos — zhotovovali sa z neho prípravky utišujúce bolesti. Predávkovanie vyvoláva ťažkosti a prejavy ako intoxikácia — otrava digitaloidmi. napr. Druhové označenie vyjadruje ďalšie vlastnosti (oxyacantha pochádza z gréckeho oxys = ostrý a akantha = tŕň. stor. hlavne pri nedostatočnej činnosti srdca (insuficiencii). H. Okrem druhov u nás pôvodných rastú v ČSSR aj druhy cudzokrajné a pestované. Hloh jednosemenný je husto rozkonárený ker alebo malý strom. rastie na stranách a niekedy sa pestuje v parkoch. Druh rastie na pasienkoch. stor. Najvyššia jednotlivá dávka je 1. Quercetanus. pripravoval z hlohu pre svojho monarchu dodnes osvedčený Sirupus senectorum. monogyna z monos = jediný a gyne = žena. Čs. sušiť by sa mala ako vňať h. priemyselne vyrábané prípravky nie sú. španielsky: Espino blanco. listová čepeľ na báze klinovitá. laevigata (Poiret) DC. Kvety sú biele. neopadnutými korunnými lupienkami bez prímesí listov 109 . usporiadané do priamych vrcholíkov. Pri bežnom dávkovaní nie je nebezpečenstvo nežiadúcich účinkov. zriedka sa zberá kvitnúca vňať — Herba adonidis aestivalis. najvyššia denná dávka 6. Kvety sú biele. rusky: HLOH OBYČAJNÝ HLOH OBYČAJNÝ HLOH JEDNOSEMENNY Crataegus monogyna Jacq. časť konárikov sa premieňa na tŕne dlhé asi 12 mm. zápaloch pľúc a reumatizme. anglicky: Hawthorn.0 g. anglicky Midland Hawthorn. troj-až päťlaločnaté. aj zubov. Nemecky: Eingriffiger Weissdom. s jednou čnelkou). Listy v dospelosti nemajú chlpy v pazuchách žilnatiny. ktorý odporúčal kvety proti úsadu. pri okraji svetlých lesov.

drogové normy majú štyri ustanovenia: ČSN 86 6229 — Flos crataegi Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. Zberá sa aj list — Folium crataegi (máj—júl). Zosychajú v pomere asi 5—6 : 1. rýchlo (umelým teplom do 35 °C). materiál sa spracúva podobne. Pomer zoschnutia: 6-8 : 1. hlohové farebné látky zo skupiny flavonoidov: flavónový glykozid hyperosid a vitexín-ramnosid. Drogy sa dávkujú: kvet — 1 polievková lyžica na šálku záparu.a konárikov. 110 Čs.) Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Akosť — najviac v % I. 10 4 1 — 10 9 II. Červené farbivá pôsobia sedatívne. napr.5 15 6 . 10 2 1 — 15 4 II. Homeopatia používa čerstvé plody z h. Drogu pri skladovaní treba často kontrolovať. katechínové triesloviny. Celkom rozvinuté kvety sa pri sušení rozpadávajú a žitnú. pomer zosušenia 5 . Droga podľa požiadaviek ČsL 4 musí obsahovať najmenej 0. oleanolová). ako aj pri poruchách rytmu. ursolová. Účinné látky drog sú v podstate rovnaké. Nesmie sa obracať. veľmi podobné — triterpénové kyseliny (krategolová. zdravé. 20 8 2 0. 20 4 2 0. najmä v starobe. na zníženie vysokého krvného tlaku a súčasné zlepšenie prietoku krvi v srdci (základný rozdiel od náprstníkovej terapie). potom je tu kyselina askorbová. Obchodne najžiadanejší a oficinálny podľa ČsL 4 je list s kvetom — Folium crataegi cum flore (niekedy označovaný ako Herba crataegi). hypotenzívum. bez stopiek. Sušia sa napred v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste.októbri. ďalej koronárne a obehové účinné aminopuríny. suší sa rozostretý v tenkých vrstvách v tieni. Materiál je náchylný na zaparenie.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Akosť — najviac v % I.5 12 9 ČSN 86 6617 — Fructus crataegi Znak Plody sfarbené inak ako červené (tmavé.7 % flavonoidov (počítané ako hyperosid). pije sa 2-krát denne až 3-krát (plod).5 12 6 II 3 5 3 2 14 8 ČSN 86 6433 — Folium crataegi cum flore Znak Stmavnuté kvety. list s kvetom alebo plod: 1 kávová lyžička na šálku záparu. aby sa nepripiekli. spálené a pod. saponín. skupina vitamínov B (hlavne B1) a pektíny. potom dosúšajú umelo. nepoškodené. resp. Zosychá v pomere 4—6 : 1. pije sa 2 razy denne. kvety sa rozpadávajú. v rúre. Hojne žiadané sú i plody — Fructus crataegi. Účinkujú ako srdcové tonikum — na povzbudenie srdcovej činnosti.6 : 1. no iba zrelé. kardiotonikum a sedatívum. musíme dať pozor. obyčajného. Po dohovore s nákupňou sa vykupujú aj surové — pri väčšej dodávke. 15 5 1 — 12 7 II. Drogy sa v terapii používajú hlavne ako antisklerotikum. bylinné konce konárov s kvetmi sa zdrhujú a manipuluje sa s nimi ako s kvetmi (apríl—jún). teplotou do 70 °C. či ne vlhne a neplesnie. Najlepšie je dosušiť umelým teplom. zberajú sa v septembri .5 10 11 ČSN 86 6417 — Folium crataegi Znak Časti kvetov Konáriky a ich časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkost Popol (tj zvyšok po spalovaní drog)) Akosť — najviac v % I 3 1 1 0 . bohato zastúpené červené farbivá patria do skupiny antokyanov. aglykóny kvercetín a vitexín. 30 10 2 0. tmavé kvety a inak zafarbené listy ako na rastline Iné časti materskej rastliny (konáriky a pod.

pomliaždeniny a na rany. Ružokveté. aby sa na ňom mohla precvičiť precíznosť zberačskej práce a získala patričná rutina. ktorá obsahuje aj plody. v burinných nitrátofilných spoločenstvách. Homeopatická esencia (dil. jasnota.). Novšie (asi od r. Podľa Plínia hluchavka slúžila predovšetkým ako kataplazma na opuchy. resp. pri múroch a cestách. stonka priama. taliansky: Lamio bianco. španielsky: Lamio blanco. za najúčinnejšiu časť sa pokladá kvet. Sú dobrými včelárskymi rastlinami. 203. proti ochoreniu dýchacích ciest a sám ako naparovací prostriedok pri ušných ochoreniach. Druhové označenie vyjadruje farbu kvetu — album = latinsky biely. Čs. 88. malvičky tmavočervené. HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BÍLÁ Lamium album L. O možnostiach užívania je potrebné poradiť sa s lekárom. listu s kvetom tvorí zložku roztoku Passit (sedatívum). 161. Predmetom nákupu je kvet — Flos lamii albi a od r. curvisepala Lindm. fialovastá. h. no iba jeden má bielo sfarbenú korunu. D. žltkastobiela. plnokveté alebo pestované a zušľachťované príbuzné druhy hlohu sa pre farmaceutické účely nezberajú. pretože kvet má papuľkovitú zubatú korunu. jednosemenného). biele alebo žltkasté. mŕtva pokriva Nemecky: Weisse Taubnessel. kvitne v máji až júni. 207.vyrábajú v zahraničí — za veľmi účinnú formu sa pokladá aj vodno-liehový výťažok. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: hluchá pŕhľava. na okraji výrazne pílkovité. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Alvisan Neo (antisklerotikum. suchý extrakt z h. maďarsky: Fehér árvacsalán (tátkanaf). vtedy označovanej ako Urtica mortua . Zber dovoľuje aj ČsL 4. hluchá žihľava. 1920) je kvet liečivom pri ženských chorobách. křivokališný). dražé Sedobelin (spazmolytikum so sedatívnym účinkom). D 1 — 0) má podobné indikácie ako alopatia. Druh rastie najmä na lesných čistinách. 86.Drogy sa častejšie miešajú s inými. francúzsky: Lamierblane. Stredoveké herbáre nevedeli k týmto indikáciám veľa dodať a aplikácia rastliny. v ohradách a živých plotoch. Dioskorides ju odporúčal aj proti uhryznutiu divou zverou. drevina kvitnúca bielo. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20 — 50 cm. Hluchavky sú všeobecne nenáročné byliny. dvojdomú a jednak nepálivú. okrem C. 89. 200. Kvety sediace v pazuchách listov. rúbaniskách. 162. krivokališný (h. Biele koruny 111 . 91. Niekedy sa výťažky z hlohu kombinujú s výťažkami z náprstníkových listov a strofantových semien (prípravky tohoto typu sa . štvorhranná. sa rozširovala iba pomaly. plod je v čajovine Valofyt Neo (nervínum). mohla to byť aj konopnica (Dalanum Dostál — napr. hypotenzívum) s listami a kvetmi hlohu. segetum (Necker) Dostál). 87. kvitnúca vňať.mŕtva žihľava. hojná vo svetlých lesoch a krovinách (Karpaty až po úpätie Tatier — zvyčajne rátaná iba za poddruh h. lamia = druh morského žraloka. Odborné pomenovanie hluchavky je odvodené od gréckeho laimos alebo lamos = hltan. Už Dioskorides a Plínius botanicky rozlišovali dva druhy žihľavy — jednak malú pálivú. Stopkaté protistojné listy sú vajcovito kopijovité. 164. roztoku Valosedan (sedatívum pri ľahších formách nespavosti. Známy liečiteľ Kneipp ordinoval kvet do zmesi so žihľavou o. migréne a pod. lenže Dioskoridovo leukas nemožno s určitosťou vzťahovať na bielu hluchavku. U nás rastie asi 7 druhov hluchaviek s niekoľkými poddruhmi. i.. Zberový materiál je vhodný na to. anglicky: White DeadNettle. rastú ako burina a kvitnú od jari do jesene. príp. 84. Plody sú vajcovité tvrdky. 1983 bola aj vňať — Herba lamii albi. Dávajú veľké množstvo citrónovožltého medu a málo peľu. 163. 83. tinktúra). Čajoviny č. drogu tvoria biele kvetné koruny bez kalicha.

Flos sambuci. portugalský a rumunský) mali oficinálnu vňať s koreňom — Polygalae herba cum radice (Herba polygalae amarae cum radice). španielsky: Poligala amarga. Droga sa častejšie používa v kombináciách (expektoračná s Herba serpylli. Homeopatia používa na špeciálne rozotieraný prípravok Teep celú rastlinu i s koreňom (zber: máj—júl).). Mladé listy slúžia na jarné šaláty a polievky. vňať sa dávkuje o niečo vyššie. Dávky kvetovej drogy sú zvyčajne 112 1 kávová lyžička na šálku záparu. čo vyvolalo hľadanie rovnako účinného domáceho druhu horčinky. chochlatá (rastie na lesných okrajoch a suchých lúkach). triesloviny. Polygala — polygalon bolo známe už v antike. že po nich kozy a kravy dobre doja. expektorans a pri poruchách trávenia. Rastlina rastie na suchých lúkach a pasienkoch od nížin do alpínskeho stupňa. 1938 (z európskych napr. koreň sa očistí (najlepšie bez opláchnutia. krížok. HORČINKA HORKÁ VÍTOD HOŘKÝ Polygala amara L. silicu. Folium farfarae. listy sú velmi horké. ale aj ako celkové metabolikum. istejšie je. Pri identifikácii prakticky rozhoduje horká chuť. vulgaris L. Droga sa nedrobí. Drogy sa liečebne používajú ako mucilaginózum. Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch líšiacich sa najmä bohatosťou strapcov. akostná trieda v zátvorke) môže byť maximálne 10 % (20 %) drogy s iným zafarbením. 195. Dioskorides ho spomína veľmi krátko. pije sa 2-krát denne. 1 polievková lyžica kvetov na 1/4 litra vody. Podobné a príbuzné druhy hojnejšie rastúce na Slovensku sú predovšetkým P. pomer zosušenia je asi 7 — 8 : 1. homeopatický liekopis na esenciu iba čerstvú kvitnúcu vňať. ďalej proti nespavosti. horčinková vňať s koreňom.D la má zhruba použitie ako alopatia. Majú asi taký charakter. Vňať sa zberá začiatkom kvitnutia. totožného s kyselinou polygalovou (americký koreň ho však má 6 — 10 % ). maďarsky: Keserú pacsirtafú. Kvet obsahuje hlavne silicu. 1970). Predmetom zberu i dnes býva horčinková kvitnúca vňať s koreňom. v koreni je až 1% neutrálneho saponínu senegínu. pri tzv. zvonka na ekzémy. popol 16% (18%) a popol nerozpustný v HC1 2 % (3 %). — h. Fructus foeniculi. prízemná listová ružica z tuhých vajcovitých listov väčších ako na byli (bylové sa smerom hore zmenšujú). adstringens. okrem toho hlavne ľudovo. Čajoviny č. 233. Horčinkovité — Polygalaceae Ľudovo: kostolíček. soli draslíka. Folium menthae piperitae a pod. Droga sa preto zvyčajne zaraďuje do skupiny s nie celkom preskúmanými obsahovými látkami. 153. ďalšie dva zadelil novšie Dostál do samostatného druhu Polygala amarella Crantz (horčinka horkastá). možno pri tom ohnúť byľ a vytrhnúť všetky kvety naraz z celého papraslenu. 10 1 1 10 11 II. Folium urticae. 223. Herba violae tricoloris a pod. listy s prílistkami a drobné nevzhľadné kvety s bielym až ružovým lemovaním. veľkosťou kvetov a stanovišťom. ako saponíny americkej horčinky senegovej. — h. obyčajná (dosť hojná na podobných miestach) a P. 226. Suší sa rýchlo. že horčinku poznal Plínius a obaja autori jej prisudzovali laktačné pôsobenie a spomínali použitie aj pri pľúcnych a prsných ochoreniach. metabolizujúca s Herba glechomae. sliz. pri výtoku (fluóru). vlhkosť v oboch akostných triedach do 14 %. 1 % (2 %) anorganických prímesí. menštruačných tažkostiach. doplnkový nemecký. Homeopatia pripravuje esenciu 0ažDil. ľahko sa zaparí a treba ju sušiť riedko rozloženú (najlepšie umelým teplom). rast na barinatých miestach a neprítomnosť prízemnej listovej ružice. rusky: (nerastie v európskej časti ZSSR) Trváca bylina vysoká iba 10—15 cm. sladí sa medom. pretože o niektorých druhoch sa verilo. väčšia (dosť hojná na stepných lúkach a slnečných kamenistých stranách). 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. Vedecké pomenovanie horčinky je odvodené od gréckeho polys = veľa a gala = mlieko. francúzsky: Polygala amer. pomer zosušenia je asi 4 : 1. vňať najmä triesloviny (až vyše 10 % ) . comosa Schkuhr — h.Kvalita drogy podľa ČSN 86 6225 pre kvet — Flos lamii albi: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. ženských ochoreniach. bez zdrevnatených častí. i ďalšie látky bližšie nepreskúmané. iba niekedy bez koreňa (zber: máj—jún). Súkvetie tvorí koncový hustý strapec modrých. Jej kvalita sa hodnotí podľa internej normy IN 1/82. Podobné údaje majú i stredoveké a novšie herbáre. análne trhliny a popáleniny. akostnej triede (II. flavonoidy a bližšie nepreskúmané glykozidy. anglicky: Bitter Milk Wort. dokonca i verí. V I. na miernom teple a v celkom tenkých vrstvách bez obracania. niekedy modrofialových i ružových alebo bielych kvetov. flavonoidy a sliz. 25 2 2 10 13 hluchaviek trháme iba ručne za suchého počasia (od mája do októbra).. kyslý saponín. švédsky. Skutočný záujem o horčinky vznikol po dokázaní liečivých účinkov severoamerického druhu Polygala senega (Radix senegae — pozri cudzokrajné drogy). nesmieme ich však pri tom veľmi stlačiť! Materiál je veľmi náchylný na zaparenie a na to treba dbať už pri zbere a najmä pri sušení. dánsky. 221. Stavikrv vtáčí treba rozhodne pokladať za falšovanie. křížkové korenie. Drogu neskladujme — ihneď ju treba odniesť do nákupne. Ľahko podlieha skaze — je hygroskopická a citlivá na svetlo. hemoroidy. prípadne s krátkym opláchnutím bez namočenia vňate) a materiál sa suší bežným spôsobom v tenkej vrstve na dobre vetranom mieste. zvonka sa pripravuje asi 6 % zápar. resp. druh má kolienkovitú byľ. Hlavné účinné obsahové látky sú saponíny. na horách iba vo vápencových oblastiach. Plody sú tobolky. odporúča sa dosušiť umelým teplom (pri 30-40 °C). byľ jednoduchá. P. Niektoré liekopisy okolo r. vítod horký Nemecky: Bitteres Kreuzblumchen. major Jacq. pri chorobách močových ciest. taliansky: Poligala amara. Expektoračné pôsobenie drogy zrejme podporuje fenolový glykozid gaulterín (agly- . Podobne sa manipuluje aj s vňaťou — zosušenie 6 : 1 . Ich podstatným odlišovacím znakom je slabá alebo celkom mierna horká chuť. Zápar z drogy alebo aj z čerstvých kvetov sa odporúča ako lahodný a voňavý bylinný čaj (Korbelář. Veľmi premenlivý druh.

v SSR je horec luskáčovitý čiastočne chránený. Hojne sa užíval aj ako anthelmintikum (proti črevným parazitom). kvetom prvosienky. neodmieta sa však a v NSR ešte dnes tvorí zložku niektorých priemyselne vyrábaných liečivých expektoračných čajovín. podstatne ich charakterizuje vláknitý drevnatý lom. ktorá nemá listy krížno protistojné. pijú sa 2-3 šálky denne. Klinicky a experimentálne sa dokázalo. široko elipsovité. Droga domáceho pôvodu pochádza iba z pestovaných rastlín. maďarsky: Sárga tárnics. Ľudovo sa ešte i dnes užíva na podporu tvorby mlieka u dojčiacich matiek. dolné s krátkou stopkou. ktorý ním liečil mor. že sa tu dosť často stretávame s tmavými. Zo samej vňate sa spravidla pripravuje iba studený macerát (1 plná čajová lyžička drogy ako denná dávka).). HOREC ŽLTÝ Gentiana lutea L. Používa sa aj ako metabolikum. že horčinka môže byť náhradnou až plnohodnotnou (paralelnou) drogou za drahšiu severoamerickú senegu. že droga má skutočne expektoračný účinok. ktoré sú svetlej farby a obsahujú veľa škrobu. Z nejedovatých koreňov sa najčastejšie nájdu korene štiavov (druhy rodu Rumex L. Plody sú jednopuzdrové tobolky. j. horné sediace. Na základe prieskumov saponínových glykozidov (Glaser a Krauter) sa verilo. ale skrutkovito sa stáčajúce a tvoriace tak stonku. Pravda. Ako všetky drogy s horkou chuťou slúžil proti horúčke. sa s nimi stretávame ako s napúčacím prostriedkom na rozširovanie otvorov rán a na zavádzanie do pošvy.05 %) a droga obsahuje aj horčiny (polygalín . Pri ochoreniach z nachladnutia je najznámejšia kombinácia: rovnaký diel vňate horčinky s koreňom. aníz. španielsky: Genciana.: 127. Horcovité — Gentianaceae Ľudovo: encián Nemecky: Gelber Enzian. Španielska a Francúzska sú predmetom zberu staršie korene a podzemky divo rastúcich rastlín. majú repovitý tvar a sú tmavé. Celsus ho odporúčal ako protijed. stor. listy protistojné. možno trhať bez poškodenia podzemnej časti jeho nadzemnú časť). celistvookrajové. francúzsky: Gentiane jaune. rusky: HOŘEC ŽLUTÝ kón tvorí metylester kyseliny salicylovej). ktoré už odkvit113 . ktoré sa dajú odlíšiť jednoduchými chemickými reakciami. Leclerc — známy francúzsky fytoterapeut. Ďalej tu bývajú korene ľuľkovca zlomocného (Radix belladonnae). Pre obsah horčín možno drogu ordinovať aj ako amarum — tonikum na tráviace orgány. občas aj v zverolekárstve. malé množstvo silice (asi 0. ju úspešne ordinoval i pri pochrípkových bronchitídach na uvolnenie hlienov a pri čiernom kašli katarálneho pôvodu. Kvety na dlhých stopkách v pazušných zväzočkoch. skoro čiernymi podzemkami kýchavice bielej (Radix — Rhizoma veratri albi). Trváca bylina vysoká 60 —100 cm. V horských oblastiach Balkánu. zvyčajne sa dáva 1 kávová lyžička na šálku odvaru.HORČINKA HORKÁ Pri droge nepoznáme žiadne nepríjemné vedľajšie účinky.polygamarín). fialky trojfarebnej. treba ju vyššie dávkovať: 20-25 g na 200 ml vody ako odvar — jedna polievková lyžica každé 3 hodiny. vňaťou rosičky. Sú sírovožltej farby. byľ priama. taliansky: Genziana maggiore. častejšie sa však kombinujú ich výťažky. Druh sa vyskytuje na pôvodnom stanovišti v ukrajinských Poloninách. Droga Polygalae herba cum radice sa v súčasnej oficiálnej medicíne pokladá za obsolétnu — zastaranú. jedovatých koreňov. Horec má pomenovanie podľa ilýrskeho kráľa Gentia. v ktorých sa kombinuje s tymianom. Čajovina č. koreňom bedrovníka a mydlice. anglicky: Yellow Gentian. Zámeny preto neprichádzajú do úvahy. medovkový list — 1 lyžica čajoviny na zápar z 300 ml vody. V koreňovej droge sa treba vyvarovať najmä nežiadúcich prímesí iných. zvyčajne sa dávkuje 1—3 g na odvar (čaj). V 15. Prax ukazuje. horce veľmi preslávilo rímske cisárstvo. Prítomné bývajú aj hľuzy prilbice modrej. U nás rastie iba v kultúrach. t. Horce patria v ČSSR medzi úplne chránené druhy (v ČSR všetky. fenikel.

ktorá by zmenila farbu drogy a znížila jej horkú chuť. obsah 2 %. purpurového (G. 177. Čajoviny č. sa robí v 6.). Droga je preto amarum-stomachikum. panónskeho (G. amaroswerín a amaropagín. 226. vyššie dávky vyvolávajú spravidla bolesti hlavy. pije sa 2—3 x denne po lyžiciach vždy pol hodiny pred jedlom.—7. žltý xantónový derivát gentizín. h. potom genciopikrosid. Inak nastane fermentácia koreňa. bodkovaného (G. Reflektoricky povzbudzujú tvorbu žalúdočnej šťavy.Radix gentianae. nevoľnosť a dávenie. j.). Koreň horca tvorí podľa ČsL 4 zložku horkých tinktúr . sacharidy (gencianóza). sliz a pektín. Liečebné použitie koreňov podmieňujú najmä glykozidne viazané iridoidy — horčiny.) — všetko druhy u nás prísne chránené a niektoré celkom vyhubené. amid kyseliny nikotínovej. Na potravinárske a likérnické účely sa korene sušia pomaly na voľnom vzduchu. s číslom horkosti asi 12 000. najlepšie pri zvýšenej teplote 45—60 °C (stačí aj 20—30 °C). Droga povzbudzuje aj činnosť pečene a žlčníka. Materiál na liečebné účely treba Akosť — najviac v % 1. h. 171. 114 . 32. Okrem koreňovej drogy čs. 2 10 6 3 33 10 000 II. základom je amarogencín. roku kultúry v októbri—novembri alebo zjari (marec). podľa ČsL 3 je aj zvyčajne súčasťou pilulkovej hmoty ako plnidlo.Tinctura amara a Tinctura gentianae (užíva sa 20-30 kvapiek pred jedlom). pri hnačkách a na zvýšenie sekrécie žalúdočnej šťavy. ktorého číslo horkosti je asi 58 miliónov. Droga dostane červenohnedú farbu a vytvoria sa v nej aromatické látky. 180. Zber podzemných častí t. Horčiny horcov liečebne patria ku tzv. droga je skoro celkom bez škrobu (obsahuje rezervný fruktózan inulín). Strata na hmotnosti pri sušení je asi 80 %. ktorú zavŕši pomalé sušenie. čistým horčinám (amara pura). punctata L. liekopis dovoľuje použiť i podzemné časti h. po vykopaní sa materiál nechá na kopách alebo ešte slabo prikryje hlinou — tým vzniká fermentácia. triesloviny. koreňov s podzemkami bez bočných korienkov Požiadavky ON 86 7028: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah vodného extraktu — najmenej Číslo horkosti — najmenej a zvyškov nadzemných častí . najmä v likérnictve. U nás sa na tieto účely horec pestuje (má to byt' vo vyšších polohách). 208. purpurea L. Je aj zložkou priemyselne vyrábaných dražé Boldochol I (užívajú sa ako žlčotvorné — choleretiká). 4 10 8 4 20 5000 hneď po očistení usušiť. Má i široké priemyselné uplatnenie. Liekopisy (aj ČsL 4) a normy fermentáciu výslovne zakazujú.HOREC ŽLTÝ li. príp. užíva sa pri dyspepsiách a chronických gastritídach so subaciditou (s nedostatkom žalúdočnej kyseliny). potom sú prítomné farbivá — napr. Bežne sa užíva 1/2 kávovej lyžičky (ČsL 4 1 g) odvaru alebo záparu. pannonica Scop.

Divý alebo zdivený chmel nemá pre farmáciu ani pivovarníctvo nijakú cenu. lebo stráca účinnosť. dlanito 3—5-laločnaté. a. ktoré obsahujú horčiny humulón a lupulón (tiež kohumulón a kolupulón) a ďalšie acylfloroglu- Na chmeľové šištice — Strobilus lupuli — sa vzťahuje drogová norma ON 86 7610: Akosť — najviac v % Znak Hnedé šištice Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah kysličníka síričitého I. V kultúrach sú rastliny iba s piestikovými kvetmi. Pomer zosušenia je asi 2 : 1. Konopovité — Cannabaceae Nemecky: Gemeiner Hopfen. Chmeľ slúžieval ako liečivo i korenina alebo horčinový prostriedok. Silice má byť najmenej 0. rusky: Trváca dvojdomá rastlina. 5 10 1 0. taliansky: Luppulo. živice (asi 80 %). Tvoria drogu Strobilus lupuli (Ros humuli lupuli). Najčastejšie sa používal ako močopudný a tzv. hlavné zložky: myrcén. Listy stopkaté. oficinálnu v niektorých liekopisoch. Sušia sa v osobitných sušiarňach pri 40—50 °C. 1813 zaviedol ako sedatívum parížsky lekárnik Planche.4 II. krvčistiaci prostriedok a na podporu menštruácie. anglicky: Hops.a (B-karyofylén a rozličné kyslíkaté monoterpény). Prašníkové sa odstraňujú. zárasty neošetrovaných kanálov a mokrých priekop s mierne eutrofnou vodou. Droga má silne korenistý pach a škrabľavú chuť. pobrežné kroviská. 10 20 2 1 13 12 3 0. stor. Náš chmeľ bol a je jedným z najlepších na svete. piestikové kvety tvoria vajcovitú šišku so šupinami pokrytými žliazkami. Po roku treba drogu vymeniť. Pach ako valeriána smie byt' iba slabý. okraj pílkovitý. Vlhkomilný druh. 1803 Deroche a od r.0 %.5 13 9 2 0. Plody sú nažky.9 %. V klasických herbároch sa uvádzajú mnohé indikácie. španielsky: Lupulo. Preosiatím a vyčistením usušených zrelých šištíc — hlávok získame práškovú drogu Glandulae lupuli — chmeľové žliazky (Lupulinum — lupulín). pomer zosušenia je asi 4 : 1 . U nás rastie divo a zdivie aj v kultúrach. farnezén. Lupulín ľahko podlieha skaze i pri prísnom spôsobe skladovania (v dobre uzatvorených obaloch a chránený pred svetlom). Tyčinkové kvety v koncových zložitých strapcoch alebo v listových pazuchách. lianovite plazivé byle sú dlhé až 6 m. nesmie CHMEĽ OBYČAJNÝ mať žíhaním viacej popola ako 10. francúzsky: Houblon grimpant. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým silicu (1—3 %. Novšie sa chmeľ pestuje aj na Slovensku. maďarsky: Felfutó komló.4 115 . V Čechách sa prvé chmeľnice založili asi začiatkom 11. Piestikové šištice sa zberajú v jeseni (august — október). Ako liana sprevádza poriečne lužné lesy. Chmeľové žliazky — lupulín pre medicínu objavil r.CHMEL OBECNÝ CHMEĽ OBYČAJNÝ Humulus lupulus L. nesmie obsahovať hýfy plesní alebo dokonca hmyz a páchnut ako syr. tvorením klíčivých plodov strácajú šištice na akosti. ČsL 2 a ČSN 46 2510 povoľuje v nej ojedinele pieskové zrná a v malej miere odlomky plodových šištíc. Pestoval sa už v antickej epoche. Prášok sa po vytrasení ešte dosúša.

22. hrubo pílkovité. pripravuje sa z čerstvých žliazok (dil. horné čiarkovité. O pestovaní 116 . Vedecké pomenovanie chrenu je keltského pôvodu. niektorí botanici-systematici zaraďujú chren do rodu lyžičníkov (Cochlearia) alebo medzi reďkev (Raphanus). mierne uspávacie prostriedky (hypnotikum). Chmeľové žliazky sa dávkujú v množstve 0. extrakt je zložkou roztoku Passit (sedatívum). stopkaté. či k potočniciam (Nasturtium). Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echter Meerrettich. taliansky: Armoracia. Chren oddávna pestovali najmä Slovania. Rastlina je veľmi dobre známa. vo väčšom na plantážach. v húšťavách. Stonka vo vrchnej časti rozkonárená. Meyer et Scherb. V ľudovom liečiteľstve sa chmeľ používa aj proti kŕčom. kde je napr. CHREN DEDINSKÝ Trváca bylina vysoká 100—150 cm. ruský čaj). no nie často. francúzsky: Raifort. ako močopudný a bolesti tíšiaci prostriedok a na dráždenie kože (aj pri reumatizme). maďarsky: Torma. Čs. Bavorska alebo z okolia Hamburgu. rusky: . prípadne medzi roripy (Rorippa). Ako ukazuje rad synoným. biele kvety dozrievajú v šešuľky. proti pohlavnej predráždenosti (anafrodiziakum) a ako narkotikum. živice (asi 15 % ) . O liečebnom používaní chrenu v staroveku nie sú jednotné správy. pri vode. Plínius mu napr.0 ) . silicu (asi 0. aj r. Pričiňujú sa oň chmeľové horčiny. najmä v blízkosti sídlisk. Chmeľ sa v prípravkoch kombinuje s podobnými drogami. Armorica bolo keltské pomenovanie pre dnešné Bretónsko. Latinské druhové označenie rusticanus = dedinský. Aj viacerí súčasní autori sa prikláňajú k jeho zaradeniu medzi druhy Rorippa. Používal sa síce v domácej i odbornej liečbe. známe aj sedatívnym a antibakteriálnym pôsobením. 200. pri zbere nevznikajú zámeny. zvonka na zle sa hojace rany. niekedy ako čaj v zápare alebo macerát (literatúra uvádza najvyššiu dennú dávku 15 g — rastlina vyvoláva určité toxické prejavy).cidy. 207. migréna) a Calmonal (externé antireumatikum). Literatúra uvádza aj látky s hormonálnym estrogénnym účinkom. prisudzoval krotenie pohlavných vášni a bystrenie umu.5 — 1 g 2—3 x denne. má dlhý a hrubý koreň. V homeopatii sa esencia používa ako diuretikum. anglicky: Horse Radish. Čajoviny č. 228. Valosedan (neurasténia. Sú tiež mierne sedatívum. anafrodiziakum. 184. jej listy menšie. amarum a stomachikum. D 2 . CHREN DEDINSKÝ KŘEN SELSKÝ Armoracia rusticana Gaertn. usporiadané do prízemnej ružice. Extrakty zo žliazok i žliazky sa preto uplatňujú ako sedatívum. chrenovitá alebo medzi žerušnice (Cardamine). Významné použitie predstavuje aromatizácia piva (pre obsah silice a horčín) a jeho konzervovanie (vplyvom antibakteriálnych vlastností obsahových látok). Kultúra chrenu do strednej Európy sa dostala z Východu asi začiatkom stredoveku. označuje rastlinu vyskytujúcu sa neďaleko mora. na lúkach. stomachikum a amarum. perovito strihané. 205. 179. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým lupulín.. najlepší zvuk na svete má český chren z okolia Malina pri Kutnej Hore alebo od Čáslavi a nemecké chreny z Durínska. Druh rastie divo na vlhkých hlinách. španielsky: Rabano rusticano. zložené z ar = blízko a more = more + rich = kraj. najmä ak ide o nespavosť a sexuálnu predráždenosť.15% rovnakého zloženia ako lupulín). Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa na noc. Listy veľké. farmaceutický priemysel vyrába v kombinácii s chmeľovými šišticami Detský čaj s rumančekom Spofa (náhradka za tzv. Čo do množstva sú jednotlivé chmeľové horčiny rozdielne zastúpené — závisí to od pôvodu chmeľu. V menšom množstve sa pestuje v záhradách. pri furunkulóze a do posilňujúcich kúpeľov. čajovinu Valofyt Neo (sedatívum) a Thevalin (prísada do kúpeľa).

v ktorých sa chren určitú dobu máčal. španielsky: Altea común. rozpúšťanie hlienov a močopudné pôsobenie. Winter a spol. že po rozstrúhaní čerstvého pletiva koreňa vzniká ľahko prchavá látka s vysokými antibakteriálnymi vlastnosťami. Pestuje sa na okrasu aj v záhradkách. niekedy rozkonárená. slúžia na zlepšenie prekrvenia pri reumatických bolestiach. no tam splanieva. francúzsky: Guimauve officinal. najčastejšie však zvonka ako prostriedok dráždiaci kožu. šťava z čerstvých koreňov alebo liehové nápoje. ako pri semene kapusty čiernej. prosviemik. samotná prchavosť nie je základnou vlastnosťou iba silíc. pri zápaloch močového mechúra a obličiek. Liečebne sa užíva asi 3 % zapar. pri šťave je zvyčajná denná dávka asi 25—50 g. Althaea officinalis L. sacharidy. Pre podporu trávenia je osobitne vhodný ako príloha k ťažko stráviteľným a mastným jedlám. Prítomné je i značné množstvo kyseliny askorbovej. slez biely (liečivý) Nemecky: Echter Eibisch. Jeho zber sa zvyčajne robí z kultúr v druhom roku vývoja (marec-máj alebo častejšie september-október). 1900 konštatoval. Tvorí pikantnú prísadu k mäsám a do omáčok. Polívka vo svojej „Názornej květeně" z r. Aplikoval sa na rany vzdorujúce hojeniu. nie silice. Na Spiši kedysi používali listy aj ako náhradku za tabak a na Horehroní ich v časoch zlej úrody pripravovali na jedenie alebo zakvasovali na spôsob kapusty. taliansky: Altea. jednotlivé alebo v pazušných či koncových strapcoch. Chren dobre poznajú aj kuchári. Právom sa zaraďuje medzi vitamínovú príchuťovú zeleninu a pikantné korenie. jednoduchá. Hojná je 117 . ktorej prchavú zložku tvorí predovšetkým fenyletylhorčičný podiel. v majonéze) domáceho alebo maďarského pôvodu.a širokom používaní sú záznamy z 12. zvyšovanie sekrécie žalúdočných štiav. maďarsky: Orvosi (mahola) ziliz. Ľudová liečba zostáva pri tradičných chrenových plackách aplikovaných zvonka vo forme náplastí (s múkou a masťou v pomere 1 : 5 : 1). Značný obsah kyseliny askorbovej je odporučením pre konzum v predjarnom období a pri chrípkových infekciách. Plody diskovité. Z bežných interných upotrebení koreňa (hlavne ľudových) možno vyzdvihnúť povzbudzovanie žalúdočnej a črevnej činnosti. Slezovité — Malvaceae Ľudovo: ajbiš. že chren sa používa nielen v kuchyni. ale aj v lekárstve. používané hojne v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. pôvodnou látkou je tiež sinigrín — glukozinolát. Dala sa izolovať destiláciou s vodnou parou. anglicky: Marsh Mallow. Glukozinoláty sú horčičné glukozidy. enzýmy. ibišek. Ide však o prchavú zložku pôvodne prítomnú v glukozidovej väzbe — glukozinolát. rozpadavé. Kvety biele alebo bledoružové. Koreň sa dôkladne umyje a očistí od drobných korienkov. Rastlina upozorňuje svojou prítomnosťou v prirodzenom záraste na slané pôdy. sú dobrým liekom proti žalúdočným kŕčom a chren nastrúhaný s cukrom je domácim liekom proti zachrípnutiu. celá rastlina husto plstnatá. kým tzv. okraj vrúbkovano pílkovitý. dokázali. Nastáva tu podobný stav. preskiernik. Čerstvý koreň chrenu — Radix armoraciae rusticanae recens je dnes opäť oficinálny v niektorých liekopisoch. stonka priama. rusky: PROSKURNÍK LÉKAŘSKÝ IBIŠ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 60—150 cm. asparagín. pre dennú bežnú potrebu v domácnosti prichádza na trh aj strúhaný chren (príp. končisté. Veľmi zriedka sa suší prirodzeným teplom — pomer zosušenia je asi 3 : 1. jarnej únave). Listy trojuholníkovito alebo podlhovasto vajcovité. Z koreňa sa v NSR priemyselne vyrábajú príprav- 1BIŠ LEKÁRSKY ky používané pri nešpecifických infekciách a podráždení močových ciest. stor. lajbiš. 2-3 šálky denne. príp. sa užíva macerát v červenom víne v množstve 25 — 75 ml (odporúča sa pri tzv. V homeopatii sa na prípravu esencie používa iba čerstvý koreň. a preto sa označila za silicu. arginín a glutamín. koreň vetvovitý. Spravidla sa používa v čerstvom stave. odkiaľ sa dostáva i do voľnej prírody. chrenové placky sa používajú zvonka proti reumatizmu.

16 4 2 1 14 12 5 5 Znak Čs.5 14 8 2 10 II.5 12 7 2 10 Koreň nelúpaný I. lekársky). zle lúpané korene Zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania — najmenej 8 2 1 0. že kvety sa roztvárajú medzi 8. ČsL 4 žiada lúpaný i nelúpaný koreň: Akosť — najviac v % I. omyly. zjari (marec—apríl). ktoré rady poškodzujú korene). nie však na slaných pôdach. nenapadnutý hrdzou. Hippokrates ho predpisoval astmatikom a pri dyzentérii. 8 10 12 6 4 2 13 19 v juhozápadnej časti Slovenska pozdĺž našich južných hraníc na vlhkejších pôdach bohatých na živiny. norma pre vňať — Herha althaeae (ČSN 86 6740): Akosť — najviac v % Znak Byle hrubšie ako 5 mm Plody ibiša Ináč sfarbená droga Hrdzou napadnuté listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. Pomer zosušenia pre Radix althaeae je asi . lekársky kvitne asi v júli až auguste. lúpaný podľa ON 86 7016. 4 5 6 3 2 1 13 16 II. kvetné lupienky majú ružovofialovú farbu a viac sa podobajú slezu lesnému. príp. Zo zámen pre listovú a koreňovú drogu treba uviesť príbuzný slezovec durínsky (slezovec durynský — Lavatera thuringiaca L. Všetky drogy treba chrániť pred vlhkom a svetlom v dobre uzatvorených obaloch. Nie je natoľko sivoplstnatý.Listová droga podľa ON 86 6442 a podľa ČsL 4 má tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy Iné časti materskej rastliny List napadnutý hrdzou (Puccinia malvacearum Mont. Podobne sa zberá ihneď po rozkvitnutí aj vňať (jún-júl).5 12 12 18 3.). Kvet sa získava v čase kvitnutia rastliny (júl—september). že treba užívať macerát za studena. Predmetom zberu je vlastne celá rastlina: korene sa vykopávajú v jeseni (október—november). Známy Kneipp (1935) ho neveľmi chválil. Ibiš bol veľmi dobre známy už v antickej dobe. druhový názov zdôrazňuje jeho liečivosť (officinalis = liečivý. hrvoľ i zápaly prsníkov. ružovej je na povrchu sivší. althos = liečivo alebo althomai = uzdravovať. inak podliehajú skaze. 10 20 5 1 ČsL4 5 10 3 1 0. Vedecké pomenovanie ibiša sa odvodilo z gréckeho althaino = podporovať. zbavujú sa korku a časti kôry a bez umývania sa sušia na lieskach v dobre vetraných miestnostiach alebo nízkym umelým teplom navlečené na povrázky (pozor pri tom na myši.5 14 10 3 10 II. najmä pri sušení vo veľkom. kým rastliny ešte plne nerozkvitli. Voľne rastúce majú v celej ČSSR chránenú podzemnú časť. Keď zberáme list a koreň. nezberáme kvet a keď zberáme koreň. List sa zberá postupne (júl— august). Z praxe sú známe zámeny — resp. Rastliny vyzerajú výrazne odlišne.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania pre 1 g drogy najmenej (hodnotenie obsahu slizu) I. ktorý rastie na 118 chránených miestach ako ibiš. až 9. vtedajší botanici ho veľmi jasne odlišovali od slezu a pokladali za všemocný. na lome zdrevnatený a na priečnom priereze žltý. I. všetky tieto „skrášľovania" sú zakázané a liekopisy ich vylučujú chemickým dôkazom. 5 10 3 1 II. Ináč sfarbené. nezberáme list. Odlíšenie je nevyhnutné — ľuľkovec je prudko jedovatý (obsahuje alkaloidy). iní ním liečili mumps. t. zásadne iba zdravý.5 12 Nestanovuje sa 12 16 2. koreň t.). zásadne dovtedy. Suší sa teplotou do 40-50 °C. Nesprávne apretovaný koreň (najmä ak sušením dostal neprípustné tmavú farbu) sa niekedy posýpa kriedou. hodnotil totiž odvar a dnes vieme.5 6 Nelúpaný koreň — Radix althaeae naturalis — sa hodnotí podľa ON 867015. Na oficinálne účely (ČsL 4) sa korene aj lúpu. 8 2 1 0. hodinou ráno. aj to len asi na tri hodiny. 16 4 2 1 14 10 3 5 ČsL 4 8 2 1 0.5 12 16 2. Ako včelárska rastlina sa uvádza medzi peľonosnými bylinami. príp. Výborne sa osvedčoval aj v ránhojičstve. vápnom alebo sadrou. s koreňmi ľuľkovca zlomocného. Namiesto pravého ibišového koreňa prichádza na trh aj koreň topoľovky ružovej (ibiša ružo- vého — Alcea rosea L. Jeho nevýhodou však je. j.

117. zvonka do očných a ústnych vôd. (ČsL 4) 2(2) 2 2 13(10) 7(6) 2 II. 120. je bez tŕňov a trochu lepkavá. hluchý tŕň. roľná (O. tíšia bolesť i zápaly. V našej kvetene je ihlica zastúpená tromi podobnými druhmi. 4 4 4 13 9 3 Poloker s trnitými konármi. Pulmoran (expektorans) a Species pectorales Planta (expektorans). na prípravu klystírov a kataplaziem. repens L. Kvety súmerné. 122. pektíny a flavonoidy. Pije sa 2 až 3 razy denne. kataroch dýchacích i močových ciest. 143. plazivá (O. ružové. Drogy pôsobia antitusicky. francúzsky: Bugrane commune. anglicky: Restharrow. JEHLICE TRNITÁ IHLICA TŔNITÁ IHLICA TŔNITÁ Druh rastie najmä v pásme nížin a pahorkatín na suchých neobrábaných pôdach ílovitého a slieňového typu. mužská láska. Herba althaeae 4 : 1 a Flos althaeae 5-8 : 1. betaín a veľa minerálnych látok. pri bolestiach obličiek (osobitne v detskej praxi). 131. Dobre znáša aj extrémy vo vlhkosti pôdy. Podľa ČsL 4 sa list s koreňom pridáva do Species pectorales. zanovica Nemecky: Dornige Hauchel. 130. asparagín. zväčša však tvoria zložku čajovín alebo iných galenických prípravkov (napr. horné jednoduché.215. repík (!). vysoký 30—50 cm. 234.113. ihlič pichľavý. Rastliny bývajú často napadnuté hrdzou. ako mucilaginózum-protektívum.118. sirupov — Sirupus althaeae). arvensis L. taliansky: Ononide. elipsovité. zúbkaté. Preto sa aplikujú pri čiernom kašli.218. vochlice. dolné listy trojpočetné. ktorá spôsobuje hrdzavé škvrny na listoch (Puccinia malvacearum Mont. Jednotlivá perorálna dávka podľa ČsL 4 je 0. 183. i. Hlavné účinné látky sú sliz. 119 . 184.217. do kloktadiel pri zápaloch mandlí a ústnej dutiny. sacharóza. Folium althaeae 3—5 : 1.02 % ) . 119.5 g koreňa ako macerát. v kvetoch aj silica (0. Koreň má podobné použitie aj v homeopatii a vo veterinárstve. koreň do Species carminativae a do prípravkov Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum.98. španielsky: Anonis. zvyčajne sa dávajú 2 kávové lyžičky na pohár studenej vody. v koreni ešte škrob.). Drogy sa užívajú aj samostatne. bodličia. Macerát možno použiť aj na kloktanie a výplachy ústnej dutiny. resp.) má vystúpavú zakoreňujúcu stonku. rusky: Požiadavky na koreňovú drogu (Radix ononidis) podľa ON 86 7011 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zle očistené korene (a na lome tmavé) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. náhradka za čierny čaj). Plod je vajcovitý struk.115. 142. 134.73. v pazuchách listov (prevažne po jednom).4 : 1 . maďarsky: Tóvises iglicz. tracheitídach a bronchitídach). antiflogistikum (pri zápaloch horných dýchacích ciest. Niekedy sa pridáva ako kozmetická prísada do mydiel a vo farmácii sa používa aj pri príprave piluliek. z ktorých i. Velmi obľubuje slnečné stanovištia. pri faryngítídach. Čajovinyč. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: babský hnev. 139.) rastie väčšinou v nižších a teplej- Ononis spinosa L.

Obsahuje asi 0. rastie najmä na duboch. Vňať má podobné použitie i dávkovanie. rusky: Poloparazitický stromovitý ker vysoký 30-50 cm. plazivá. 10 16 2 11 12 2 13 ČsL 3 5 8 1 11 10 1. Botanickí systematikovia v súčasnosti delia rod na V. ktorý robil pokusy s aplikovaním pri neoperovateľných karcinómoch (liečil ich extraktami podávanými vo forme injekcií). častejšie v jeseni (október—november). 181. Zo zeme sa vyberajú špeciálnymi hákovito ohnutými vidlami alebo úzkym rýľom. Veľmi drobné kvety imela (kvitne skoro . (diuretikum. Koreň je spoľahlivé diuretikum. ktorú odporúčal aj známy fytoterapeut Leclerc (1927). listy kožovité. ktorý dokázal vplyv imela na zníženie krvného tlaku. že rástlo v korunách stromov. Usušené korene by sa pri ohnutí mali lámať.103. P.2 % silice nie celkom známej skladby. Používalo sa proti mnohým chorobám. celistvookrajové a neopadavé. Species cholagogae Planta (žlčníková čajovina). laxum Boiss. dezinficiens močových ciest).5 20 II. Drogu je vhodné pozväzovať do menších otiepok. a Kaelin (1930. nemajú medovinu. Drobné kvety žltkasté. uplatňuje sa aj na zle sa hojace rany. saponíny však neobsahuje. omelo a pod. Vo Francúzsku sa viacej používa i. vidlicovite sa rozkonáruje. hrubšie režú po dĺžke a narežú približne na rovnako dlhé kusy. Vo väčšine liekopisov je oficinálny koreň .imelo ihličnanové . 71. ktoré láka nektár a príjemná ovocná vôňa. hemoroidoch. španielsky: Muerdago. Species urologicae Planta (urologická. Bežný výklad vedeckého pomenovania ihlice vychádza z latinského onos = somár. takže sa zdalo. Skladuje sa na vzdušných a suchých miestach. Za neprípustný (falšovanie) sa pokladá príbuzný imelovec európsky (Loranthus europaeus Jacq. ba ani samostatne. pri chronických kožných ochoreniach. mala však aj špeciálne indikácie (napr. najmä na boroviciach.). album L.74. maďarsky: Fehér fagyôngy. odstránia drobné korienky i vňať. Bolo to tým. no neodporúča sa užívať vo vyšších dávkach a pridlho alebo pričasto. druhové meno upresňuje — spinosa v latinčine značí tŕnitý.102. odrežú sa im „krčky" — podzemky. taliansky: Vischio. odrezávajú sa bylinné vrcholce a bežne sa sušia. I. 5 8 1 11 10 1. v dobre zatvorených obaloch a chránená pred svetlom. 177. ba i pri vysokom krvnom tlaku (má metabolizujúce pôsobenie) a pre prítomnosť silice a flavonoidov ako dezinficiens. druhový názov album = biele má vzťah k farbe plodov. podlhovasto vajcovité. 175. Opeľovanie ihlíc robí hmyz. Podľa starých povier chránila dobytok. umiestnené v rázsochách a na koncoch ko- nárikov. Tabernaemontanus veril. miernenie bolesti zubov). 178. V homeopatii sa čerstvé bylinné časti a korene zberané počas kvitnutia používajú na prípravu esencie. Rastliny kvitnú v lete. kvety v riedkych klasovitých strapcoch. Plody sú biele lepkavé bobule. Antická ononis slúžila Rimanom i Grékom v liečiteľstve podobne ako dnešná. mali by sa sušiť pri teplote 50 °C v sušiarni. Keďže schnú pomaly.171. Viacročné rastliny sa vykopávajú na jar (marec—apríl). imelo však ostávalo zelené.237. Čajoviny č. ktorá sa užíva najmä pri piesku v obličkách.podľa cudzopasnosti buď na listnatých stromoch (okrem dubov). ktoré zvyčajne v jeseni opŕchali. O jeho vážne zaradenie do terapie sa zaslúžil Gaulthiers (1907). flavonoidné glykozidy a triterpén onocerín (= onokol). dezinficiens močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. S ohľadom na močopudné pôsobenie droga sa používa aj proti 120 reumatizmu. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 1.ších polohách. za špecificky účinné sa považuje cudzopasiace na smrekovci opadavom (modrín opadavý — Larix decidua Miller). že ho zoslali bohovia.Radix ononidis (aj v ČsL 4). opadavé listy. Preto mu pripisovali zázračné účinky a v ságach a povestiach všetkých národov malo dôležitú úlohu.5 20 . Korene oboch sú tenšie. prípadne už od augusta. na zvýšenie plodnosti i ako mocný protijed proti otravám. ale má iba mäkké. Sušia sa na teplých.166.5 g perorálne. kvety má väčšie ako obe predchádzajúce. je menej rozkonárená a nemá tŕne.asi v marci-apríli) opeľujú hlavne muchy a včely. Močopudné pôsobenie sa pripisuje predovšetkým silici a hlavne flavonoidom a ononidu. Imelo odpradávna priťahovalo pozornosť človeka. Na drogu sa vzťahuje ON 86 6718 a požiadavky ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Množstvo liehového extraktu (45 % lieh) — najmenej I. droga má slabé hemolytické účinky. Visco. Droga nemá vedľajšie účinky. Korene sa nedrobia a nezaparujú. že mení obyčajné kovy na striebro. čo značilo krmovinu pre somárov. roľná sa pestuje a korene vykupujú. vischia. dobre vetraných a tienistých miestach. ako má glycyrizín sladkého drievka (Glycyrrhiza glabra L. 1933). francúzsky: Gui commun. stonky rozkonárené. pomer zosušenia je asi 3 : 1. . dobre premyjú. Nemecky: Laubholz-Mistel. — imelo listnáčové a V. Species urologicae P.). Získané korene sa dobre očistia. Imelovcovité — Loranthaceae Ľudovo: jemelo. žltozelené. diureticky účinný je totiž aj odvar z drogy — pre obsah silice by sa mal pripravovať zápar. biele lepivé bobule). anglicky: Mistletoe. Vedecké označenie imela je odvodené z latinského viscum = lep (vzťahuje sa na plody. teda aj včely. látke podobnej chemickej štruktúry. farmaceutický priemysel ju uplatňuje v čajovinách Betulan (pomocný liek pri chorobách močových ciest). V ČsL 4 tvorí droga zložku močopudnej čajoviny Species diureticae a čs. visco. Pri zbere na farmaceutické účely sa nerobí rozdiel. Zriedkavejšie sa zberá kvitnúca vňať — Herba ononidis (jún—september). poskytujú iba peľ. najmä močových ciest. alebo — zväčša na ihličnatých lesných drevinách. mierne močopudná a antiseptická). et Reut. bobule žlté a konáriky hnedé. JMELÍ LISTNÁČOVÉ IMELO BIELE Viscum album L. omelí. nedráždi ani obličky. Voči ich oficiálnemu liečebnému uplatneniu niet námietok a ČsL 4 rozšíril paletu materských rastlín.

. 84. 91. Droga má horkú chuť. hrubo vrúbkované. francúzsky: Marrube commun. chránená pred svetlom. 164. zberajú sa olistené mladé konce konárikov (do hrúbky 5 mm). JABLČNÍK OBYČAJNÝ JABLEČNÍK OBECNÝ Marrubium vulgare L. hlavne arginín. bohato rozkonárený. prípadne dvom živicovým alkoholom. 162. zber však možno robiť prakticky po celý rok. 83. rusky: - IMELO BIELE Predmetom zberu je vňať — Herba visci albi. Teuscher. Dávky sa nesmú zvyšovať a o použití imela a vhodnej liekovej forme sa treba poradiť s lekárom. 163. Drobné biele kvety sú sediace a tvoria pazušné paprasleny. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. 89. že slávny Linné odvodil názov jablčníka od mesta Maria-Urb v bývalom Latiu pri jazere Fucinus. je vyšší. nie príjemný pach rastliny. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Gemeiner Andorn. a balota čierna — Ballota nigra L. Droga sa dávkuje perorálne ako macerát jednotlivo 1. kde sa vyskytoval v hojnej miere. 1970) kancerostatické pôsobenie pripisujú proteínovej zložke histónového charakteru. ČsL 3 v droge výslovne zakazuje prímes imelovca. Antonius Musa kombinoval jablčník s myrhou pri vnútorných hnisavých procesoch. 86. pretože jeho domovinou je južná Európa. stenčenými v stopku a jemne bielo plstnatými. Herba visci albi tvorí zložku čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum a hypotenzívum). Kvitne v júni až sep121 . s listami kopijovitými.0 g (ČsL 3). 90.0 g. bielo plstnatá. U nás je jablčník burinou bez veľkých nárokov. Zo zástupcov čeľade hluchavkovitých rastlín sú podobné najmä kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. účinné obsahové látky sa varom čiastočne rozkladajú. Na homeopatické účely sa zberajú rovnakým dielom čerstvé plody a listy (homeopatia žiada radšej imelo z listnatých stromov). denná dávka 5. maďarsky: Orvosi (Lozonséges) pemetefu. Hovorí sa. vyskytuje sa roztrúsené na suchých pasienkoch. oficinálna v mnohých liekopisoch (aj v ČsL 3).. Plody sú tvrdky. Čajoviny č. Účinnosť možno pripisovať sčasti zistenému cholínu. Jablčník patrí medzi najstaršie liečivé rastliny. Novšie (Vester a kol. 85. rastúcim najmä na južnom Slovensku. Sušia sa vo zväzočkoch na vzdušných a suchých miestach prirodzeným teplom.. listy vajcovité. čo označuje horkú šťavu.z 1 kávovej lyžičky na šálku a pijú sa 2—3 šálky denne.zmesi rozličných peptidov viskotoxínu. Zatiaľ nie sú celkom objasnené látky. čo sa v južnej Európe traduje dodnes. byl štvorhranná. vyžaduje si iba teplo a svetlo. 229. obyčajne v zimných mesiacoch (december—február). ktoré znižujú krvný tlak a pôsobia sedatívne na srdcovú činnosť. Lekár Castor Antonius ordinoval šťavu s medom pri tuberkulóze a Celsus prípravok zahusťoval a predpisoval ako linktus (prostriedok na lízanie). španielsky: Mamibio. 87. anglicky: White Horehound. Pri zbere vňate sú časté zámeny s príbuzným j. slabo aromatická bylina vysoká 30—60 cm. Jablčník po rozotretí páchne ako jablká a je veľmi horký. Starovekí lekári ho používali proti tuberkulóze a získal si meno ako univerzálny liek. popri cestách a na rozličných ruderálnych stanovištiach. flavonoidom a glykozidovej substancii bielkovinovej povahy . ktorý má miestne dráždivé účinky a nekrotizujúce vlastnosti (pôsobí miestne odumieranie tkaniva). 1965. ktorá však nemá listy sivo plstnaté a líši sa i červenými kvetmi. Mediteránny druh rozšírený od nížin po horský stupeň. teplota (ani umelé teplo) nemá prestúpiť 40 °C. Vedecké pomenovanie sa odvodzuje od hebrejského mar + rob. Imelová vňať sa indikuje pri hypertónii a artérioskleróze. peregrinum L. cudzím — M. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. Viskotoxín sa pokladá za vhodný na protirakovinovú terapiu. acetylcholínu a kyseline oleanolovej. ktorá sa dá izolovať extrakciou s vodou. Pre bežnú potrebu sa pripravuje zápar Trváca. sušením zmizne osobitný. taliansky: Marrubio. obsahuje asi 17 % bázických aminokyselín.

Rastie v lesoch a na lesných rúbaniskách. zato však dosť mi). Predmetom 100 g drogy.Vňať — Herha marrubii albi — má ČSN 86 67 10 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (nerozpustný v HCl : 3) l. Osobitnú kúru predstavovali v 13. Bežnou čajovinou je vňať jablčníka zmiešaná rovnakým dielom s vňaťou mäty piepornej. umelé teplo pri sušení nemá prekročiť Ľudové liečiteľstvo má pre jablčníko35-40 °C. francúzsky: Fraisier des bois.).05 % ) . je oficinálny v ČsL 4 pripravuje sirup alebo cukríky zo ako nová liečivá rastlina.3 — 1 %). a keďže horčiny podporujú vylučovanie žlče. Listy sa oddávna používali na prípravu denného čaju. zatvorených obaloch chránená pred Čajoviny č. Najčastejšie sa používa pri ochoreniach dýchacích ciest. Obsahové látky sú triesloviny (asi 122 JAHODA OBYČAJNÁ JAHODNÍK OBECNÝ Fragaria vesca L. silne meduje i za najväčšieho (pozri medzi cudzokrajnými drogasucha. podzemská jahoda. Na farmaceutické účely sa jablčník domáci prostriedok proti kašľu sa osobitne pestuje. hlavne marubiín (diterpénový kryštalický laktón . gae Planta a Thé Salvat. Správna droga sa skladá z mladých.inak značí aj jedlý).231. Peľu dáva málo.má expektoračné sekretolytické pôsobenie. 76. choleretikum a expektorans . . použitie ako vňaťová droga v alopatii. zvyšuje sekréciu bronchov dýchacích ciest. Bežne sa užíva zápar z dvoch čajových lyžičiek na šálku a pije sa denne jedna šálka. kg cukru. Z prízemnej listovej ružice vyrastajú zakoreňujúce sa poplazy. Liečivé účinky majú aj saponíny a silica (asi 0. zvyšuje funkciu pečene a v primeraných dávkach priaznivo pôsobí pri nepravidelnom tepe srdca (pri arytmii) ako kardiosedatívum. stor. býva zložkou žlčníkových čajovín. u Nikolausa Alexandria — tvorili zložku prípravku Potio sacra tussientibus. španielsky: Fraulera. dávka čajoviny: zápar z dvoch čajových lyžičiek na 300 ml vody. 122. V homeopatii sa z čerstvých listov renie. prípadne sa ešte pridávajú s vňaťou jablčníka sú Species cholagolisty. 166. Suší sa v tieni pripravuje esencia. Plody sú červené opadavé plodstvá . Jahody sa zberali už v antike ako lesné ovocie a používali aj liečebne. Ako medu žltej farby. Jahodové listy do denného nápoja (nie však na sušenie) možno fermentovať podobne ako malinové alebo sa dávajú do zmesi s fermentovanými ostružinovými listami. predpisovaného osobám so slabými pľúcami. rusky: Trváca bylina vysoká 10—40 cm.cies cholagogae. Na sirup sa zmes povarí. zúbkaté. 175. taliansky: Fragola. 174. na odrezáva sa na začiatku rozkvetu. 178.211. priemyselne vyrábané čajoviny jún—august. Vedecké pomenovanie jahody je asi odvodené od latinského fragrans = voňavý (vzhľadom na plody). výživných a hlinitých pôdach. Známe je aj ich ľudové použitie pri pakostnici a na rýchlejšie vylučovanie moču. zemnica Nemecky: Wald-Erdbeere. trištvrte litra vody a pol zberu je vňať — Herba marrubii. 8 5 5 3 13 10 6—7 %). no účinnou terapeutickou zložkou sú glykozidové horčiny. s bielymi kvetmi v okolíkovitom vrcholíku. svetlom. Droga sa užíva ako antidiaroikum. Na liečebné účely sa môžu zberať aj listy a plody ostatných našich divorastúcich druhov jahôd. na zapálené rany a aj pri bolessliznice. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1. pritom nedráždi na vracanie. ktorá má podobné v tenkých vrstvách bez obracania. Do zberu nepatria listy a stonky pestovaných druhov. Droga sa skladuje v dobre tivej menštruácii a i. Listy sú troj početné. Podáva sa aj vo forme macerátu viac ráz denne alebo priamo v prášku (znížená účinnosť trieslovín).vú vňať ešte ďalšie široké uplatnenie gy dráždia dýchacie cesty a vysušujú (napr. smokvica. V ČsL 4 SpeMateriál je mierne náchylný na zapa. OBYČAJNÝ pre žlčotvorný účinok prípadne ešte kombinovaná s podzemkom kurkumy tembri. nie je však drobivý. vtáčeníčka. Rozprášené čiastočky dro. na mierne vlhkých. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: jahodník. z hladiska obsahových látok sú bezcenné. druhové vescus = malý (v porovnaní s ostatnými druhmi . Čs. Obľúbenejšie však boli čučoriedky. 167.(ČsL4) 3 3 2 1 12(10) 5(12) II. Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal jesť jahody najmä na „čistenie krvi a pri chorobách pečene". podzemok. koreňom púpavy a s malinoJABLČNÍK vým listom alebo s repíkovou vňaťou. ktoré sa odsekávajú kosákom. Byle chudobne rozkonárené.zlúčenina sekopimaranového typu v množstve asi 0. 170. anglicky: Wild Strawberry. pokiaľ nie je ešte zdrevnatená byl. cukríky sa varí až do stuhnutia. madarsky: Erdei (Fóldi) szamócza.jahody s mnohými vtlačenými nažkami.

pektín. na prípravu kloktadiel alebo pri páchnucom dychu. krvavých hemoroidoch (i na klystíry). Sušené sú zložkou niektorých čajovinových zmesí a používajú sa v likérnictve. 5. Droga — Folium fragariae sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. ale aj pri chorobách obličiek. odtrhávaním. pri obličkových kameňoch. zbavených prímesí. flavonoidy a kyselinu askorbovú.JAHODA OBYČAJNÁ ČSN 86 6745 sa vzťahuje na dve akosti jahodovej vňate — Herba fragariae — a má tieto základné ustanovenia: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. 6 2 0. ako obklady na mokvavé a krvácajúce rany. Treba ju chrániť pred vlhkom. V ľudovom liečiteľstve sa čaj pije ako metabolizujúci prostriedok — na napomáhanie látkovej premeny. 15 5 1 12 12 ešte nezhorknutých listov divo rastúcich druhov jahôd s krátkymi stopkami zberanými v čase kvitnutia. teda v máji až auguste. List u nás tvorí súčasť čajovín Bylinný čaj so šípkami a Javorina (dietetikum a náhradka pravého čaju). 123 . Slúžia oddávna na prípravu záparu — 1 kávová lyžička na šálku. v domácnostiach sa používajú na prípravu osviežujúceho nápoja — zápar z jednej polievkovej lyžice listov na 2 poháre vody. pije sa 2—3-krát denne. 8 4 2 12 13 ČSN 86 6427 sa týka listovej drogy — Folium fragariae: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. kyseliny a aromatické látky. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. ako protizápalový prostriedok. Listy obsahujú predovšetkým triesloviny. v zarastených je výkonnejší zber rukou. plody zasa sacharidy. 101.pomer zosušenia je asi 8 : 1. 88. Dozrievajú asi v júni —júli. V homeopatii sa z čerstvých zrelých plodov pripravuje esencia. Pre obsah trieslovín sa užívajú pri hnačkách. 4 2 1 12 10 II. 4.5 12 9 II. Zberajú sa ručne do menších nádob alebo do košíkov. zaparia a plesnejú. Zrelé čerstvé jahody sú oficinálne v homeopatickom liekopise (Fructus fragariae) a možno ich sušiť aj na slnku alebo umelým teplom . ktorá sa aplikuje na omrzliny a pri opuchoch jazyka. Plody sú výživnou a zdravou pochúťkou (so smotanou sú však ťažko stráviteľné a u niektorých osôb vyvolávajú žihľavku). Materiál sa dá kosiť kosákom v čistých porastoch. podáva sa nervóznym a málokrvným osobám. aby sa aj spodné vrstvy prevetrávali. Čajoviny č. Sú veľmi vyhľadávaným tovarom v potravinárskom priemysle. Listy sa oddávna užívajú ako adstringens. inak sa ľahko rozmliaždia. Suší sa v nevysokých vrstvách na dobre vetraných miestach. pri astme a ochoreniach močových ciest. 35. pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 50 °C. mierne diuretikum a náhradka pravého čaju. List je mierne náchylný na zaparenie a je aj trochu drobivý.

) Crantz — muk obecný. Pochádza buď z latinského sorbere = jesť. napr. jarabok. Love). Azda práve o nej písal Plínius. Miestami sa odvaru z nich ešte dnes prisudzujú významné liečivé vlastnosti pri pľúcnych ochoreniach. vyskytovalo sa už v staroveku ako starorímsky výraz pre jarabinu.) Crantz — břek obecný. Vo vyšších polohách ju často vysadzujú do alejí a parkov. J. et D. jarabina. torminalis (L. Nie všetky sú však domáce a nie všetky majú jedlé plody. vtáčia a oskoruša (Sorbus domestica L. U nás rastie asi 10 druhov jarabín. prípadne aj sušili na slnku. či keltského sor = trpký. Menej chutné plody. strom v lesoch teplejších polôh) a až po omrznutí sa dajú jesť plody j. listy sú krmovinou pre kozy a ovce. francúzsky: Sorbier des oissieurs. maďarsky: Veres berkenye. Predmetom zberu sú zrelé červené Ker. ale cenné drevo pre rezbárstvo má j. Kvety biele. 10 10 2 20 6 3 . Upotrebenie j. sŕkať. Med je červenožltý a po vykryštalizovaní hrubo zrnitý a má silnú arómu. Listy sú nepárno perovito zložené. emend.) výhodné formy pre potravinárstvo a likérnictvo. Hedl. V germánskej mytológii bola jarabina zasvätená bohu hromu Donarovi a stala sa predmetom mnohých povier a ság. jarab obyčajný. drevo je výborným materiálom na sústružnícke práce. Plody sa v staroveku nakladali. na okraji pílkovité. Najvýznamnejším zástupcom je práve j. a to ľudí i dobytka. oskorušu i brekyňu. častejšie strom vysoký 16—18 m s guľatou korunou a svetlosivou kôrou. pila sa po lyžiciach pri dyzentérii. kyslý. jeráb. hoci 124 Droga — plod sa hodnotí podľa ON 86 6623: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Iné časti materských rastlín. suchých a slnečných stanovíšť na vápenatej pôde). najmä stopky plodov Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. chytanie vtákov — jarabiny sa oddávna používali ako vnadidlo pri odchyte vtákov. Čerstvé plody sa odjakživa jedli ako laxans a vyrábal sa z nich ocot a pálenka. Mičurin zaradil do svojej ovocinárskej praxe štúdium jarabín a podarilo sa mu získať medzidruhovým a dokonca medzirodovým krížením s mišpuľou (Mespilus germanica L. vtáčej zrejme súvisí s používaním oskoruše. Plody sú guľaté červené alebo žlté malvice. Vedecké pomenovanie sorbus je veľmi staré. drevina listnatých strání. Á. usporiadané v chocholíkovitých metlinách. brekyňová čiže brekyňa (S. že miluje drsnejšiu polohu. moravica (Zengerl. rusky: JEŘÁB PTAČÍ často pochádzajú z pestovaných druhov. mukyňovej čiže mukyne (S. alebo z arabského sorbet — jarabina.). aria (L.JARABINA VTÁČIA JARABINA VTÁČIA Sorbus aucuparia L. Jarabinové výlisky sú veľmi hodnotným vitaminóznym krmivom. vtáčia kvitne asi v máji-júni. Najlepšia je vraj z jarabín moravského druhu (subsp. 5 5 1 20 4 2 II. španielsky: Serbal de cazadores. skoruše Nemecky: Wilde Vogelbeere. Eberesche. taliansky: Sorbo degli uccellatori. aucuparia = aucupium. lístky kopijovité. anglicky: Rowan.Rosaceae Ľudovo: divá breskyňa. s plodmi dlhými až 15 mm. Druhové pomenovanie upresňuje. v čase kvetu poskytuje včelám med i peľ. Väčšinou ich zrelé plody — červené okrúhle malvice — možno rátať za lesné ovocie. Rastie v horských lesoch. Na Slovensku sa kedysi z plodov pálila silná pálenka. Ružovité .

Skladované plody treba občas presúšať. metliny kvetov sa vyvíjajú skôr ako listy. Droga má názov: Fructus sorbi (aucupariae) — Bacca sorbi. pretože sa z neho robili koly a tyče do plotov. sacharidy (glukóza. Má šedivú bradavičkatú kôru. Meno fraxinus sa odvodzuje z gréckeho fraxis = oplotenie. Pružné jaseňové drevo oddávna slúžilo na výrobu ohybného náradia. Divo u nás rastie veľmi vzácne iba na južnom Slovensku (je chránený). pôsobia mierne preháňavo a protizápalovo. Čajoviny č. Drevina patrí k rastlinám. Gréci ho označovali názvom melia. aby si zachovali pôvodnú farbu.2 % ) . Niekedy zapríčiňujú ľahké otravy. Strom často nachádzame v parkoch. Dávkovanie: jedna kávová lyžička plodov na šálku macerátu. Olivovité — Oleaceae Nemecky: Gemeiner Esche. vínna. čo spôsobuje slinotok až dávenie a gastroenteritídy. Oddávna sú známym prostriedkom proti skorbutu. podľa iného výkladu je odvodené od fraxis = štiepateľný. Všeobecne sa jasene oddávna uplatňovali v liečiteľstve. Pripisujú sa jej aj karcinogénne vlastnosti. Oranžovočervené plody majú trpkojablkový pach a horkastotrpkú chuť. vylúhovať asi 8 h pri obyčajnej teplote (užíva sa každý druhý deň). francúzsky: Fréne élevé. na kôre konárov nemá nijaké šošovičky (lenticely). preto je vhodná na prípravu štiav. jablčná. Šťavu z čerstvých plodov možno zavariť s polovičným množstvom cukru na sirup. Sušením plodov a varom sa rozruší a vyprchá. maďarsky: Magas kórisfa. odkiaľ sa vyváža a často býva oficinálna (u nás v ČsL 1). taliansky: Frassino. Listy nepárno perovité. silica. listové čepele 4.). Vo farmácii a v kozmetike sú náhradkou za glycerín. citrónová. Droga má mierny preháňavý účinok. Plody sa užívajú predovšetkým ako črevné regulans a močopudný prostriedok. kompótov. pektín. ktorá dráždi sliznice žalúdočného a črevného traktu. aby sa nezaparili. triesloviny. likéru a pod. Plody j. Rastie hojne v lužných lesoch. resp. kým umelý sorbitol sa používa na výrobu moderných polykondenzačných živíc (Tween). Koncentrované roztoky sorbit majú vzhľad glycerínu.kyselina sorbová (v nezrelých plodoch parasorbová). sú v konečných zložitých strapcoch a majú korunu. rusky: JASEŇ ŠTÍHLY Strom vysoký až 30 m. Plody sú nažky s krídlatým vrcholom. Pestovaná jarabina vtáčia moravská je veľmi bohatá na cukor (asi 13 %) a pektín.až 7-jarmové. na zosuvoch a starších navážkách v stredných stupňoch aj v hrebeňových lesoch hôr.najlepšie umelým teplom. karotenoidy. 85. Príbuzný a podobný je j. rutín a kvercetín (flavonoidy). Častejšie sa vysádza na neúrodných stranách. ale iba subkutánnymi injekciami. kyselina askorbová (0.a nepoškodené plody (október—november). na vlhkých lúkach a naplaveninách v nížinách a teplých polohách. najmä oštepov. Príčinou je obsah kyseliny parasorbovej. nie perorálne. španielsky: Fresno. vtáčej (najmä čerstvé) nie sú celkom neškodné. po zaschnutí známa ako manna. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. Štiepením sa vytvára kyselina sorbová (sorbínová). Produkujú ju hlavne stromy rastúce na Sicílii. Pod menom fraxinus strom poznali už antickí Rimania. 50. sorbitol a i. kvety sa zjavujú súčasne s listami. 124. 1 lyžica na šálku záparu (užíva sa 3 x denne jedna lyžica). JASEŇ ŠTÍHLY JASAN ZTEPILÝ Fraxinus excelsior L.1-0. mannový (Fraxinus ornus L. anglicky: Ash. ktorý sa užíva po lyžičkách 3 —5 x denne. Účinné látky v plodoch tvoria hlavne organické kyseliny . Plody boli presláveným diu125 . Obsahová látka sorbit slúži ako výživný prostriedok pre diabetikov a základná surovina na výrobu sorbózy. keďže jeho drevo sa dá ľahko štiepať.). sorbóza. najmä na juhu Európy. Ľudovo sa užívajú aj proti reumatizmu a obličkovým kameňom. ktorá je netoxická a používa sa ako konzervans v potravinárstve. ktoré obľubujú vlhké pôdy. ktorá má veľký význam pri tvorbe kyseliny askorbovej. Narezávaním sa získava laxatívne pôsobiaca cukornatá šťava. Sušia sa rýchlo . je zdrojom kyseliny askorbovej a antiflogistikom. čo sa dokázalo pokusmi na zvieratách vyššími dávkami. Dobre znáša kyslé i vápenaté neutrálne pôdy.

Občas sa pestuje na okrasu v záhradkách. ryhované a duté. ktoré sa hodnotia podľa ČSN 86 6813: Akosť — najviac v % Znak 1. že sa na ňom zdržuje chrobák španielska mucha . v snôpkoch (ak umelým teplom. Nožom alebo kosákom sa odrezávajú kvitnúce a hojne olistené vrcholky bylín. Predmetom zberu bývajú aj semená — Semen galegae. Majú listy párno pe- rovité a ich hlavná stopka vybieha v hrotoch alebo v úponoch. najmä kozy a ovce. podľa neho má galegín také vlastnosti. V súčasnosti je Herba galegae — vňať jastrabiny má dve akosti. kyselinu jablčnú. kôra zasa najstarším surogátom za chinínovníkovú kôru. Výklad o odbornom pomenovaní rastliny nie je jednoznačný a celkom istý. Jastrabina je hojná najmä v južnej Európe a v západnej Ázii. liečila mnohé detské choroby a slúžila proti uhryznutiu hadmi a divou zverou. bez pachu a chuť má zvieravú a horkú. zberajú sa jednotlivé lístky bez stopiek (jún až september. na zber sa využíva iba pestovaná. dlhé asi 10-20 cm. Kôra slúžila na izoláciu triesla v garbiarstve. Z oficiálnej alopatie sa pomaly vytrácajú. Stromy kvitnú v apríli—máji a včely ich veľmi obletujú. Predmetom zberu pre farmaceutické účely býva list — Folium fraxini a kôra — Cortex fraxini. najmä v pobrežných húštinách a vlhkých lesoch. ako glukokiníny. Podobnosť jastrabiny s inými zástupcami v rámci čeľade je značná. triesloviny. Biele jaseňové drevo je vhodné na stolárske. horúčku. znižovanie obsahu cukru v krvi. 1927/28) mu dokázal slabšie hypoglykemické účinky — t. Kedysi sa vo Švajčiarsku a aj inde pestovala na krmivo. Ináč sfarbené časti drogy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol 6 1.5 12 10 II. Kvety sa rozvíjajú skôr ako listy. 5 — 9-jarmové. v súčasnosti v NDR a NSR. príp. náradia. ursolovú. príp. štedrevec liečivý Nemecky: Echte Geissraute. francúzsky: Galega officinal. iba do augusta). Používa sa na výrobu lyží.5 0. Vraj zaháňala mor. list čiernej ríbezle a kvet túžobníka. používanú vo veterinárstve (na humánne účely je vysoko toxická a nebezpečná. Sú to najmä niektoré druhy rodu Vicia L. List i kôra sa využíva pri reumatizme. ktorá má tri zložky: kôra jaseňa. kvercetín). Z ďalších neskorších indikácií bolo významné ešte jej potopudné a diuretické pôsobenie. Kvitne v pazušných strapcovitých súkvetiach. fraxidín. Sušia sa na dobre vetraných tienistých miestach v tenkých vrstvách. na rany. — vika. Ľudové liečiteľstvo južných krajov uplatňuje aj lyko stromov. Drevo je veľmi tvrdé a ťažké. 14 3 1 12 14 126 .). lístky kopijovité alebo elipsovité. Jastrabina sa dokázateľne spomína až v skorom stredoveku. vňaťou prietržníka). Plody sú kostrbaté struky. ktoré je bohaté na sliz. Listy obsahujú predovšetkým horkú látku — oxykumarínový glukozid fraxín s aglykónom fraxetínom a fraxanolglukozid. atónii (ochabnutosti) močového mechúra. najmä galegínu. Používajú sa na priemyselnú izoláciu obsahových látok. pri vredoch predkolenia a pod.retikom. poukazujúce na zvyšovanie dojivosti. byle priame. príp. španielsky: Galega. triterpénové zlúčeniny (kyselinu ursolovú). jednoduché. Droga Herba galegae je v niektorých liekopisoch oficinálna. po zovretí sa odstaví a nechá postáť prikrytá 5 minút. silicu s obsahom terpénov a vitamín K2. dýh i nábytku. Okolo r. lebo dosiaľ spomínané indikácie sa neukazovali uspokojivé (okrem diaforetickej a diuretickej). len z času na čas sa stávajú módnymi (napr. maďarsky: Kecskeruta. Kecskere galga. Kôra sa dávkuje rovnako. dne. U nás zriedkavo rastie voľne. Druh rastie v nížinách i pahorkatinách. tak teplotou do 50 °C). parkiet. pri ochorení obličiek a močových kamienkoch. Pomer zosušenia je asi 4 — 5 : 1. Listy i kôra majú experimentálne dokázaný mierny laxatívny účinok (depuratívum). potom manitol (za čerstvá horký). Známy však bol zápar z 3 lyžičiek listov na 300 ml vody užívaný po dúškoch cez deň pri chorobách obličiek a zadržiavaní tekutiny v organizme. Pri ušnom ochorení (otoskleróze) sa ako adjuvans podáva odvar z čajoviny. Kôra obsahuje dosť podobné látky. Alopatia sa k používaniu listov i kôry stavia dosť zhovievavo. u nás majú iba zriedkavé ľudové použitie. ľadník. zakončené osťou.kantarída. listy sú dobrým krmivom pre niektoré domáce zvieratá. má rada humóznu pôdu — vysieva sa na jar. medovina jej však chýba. Materiál sa suší zvyčajným spôsobom. anglicky: Goat's Rue. Použitie na zvýšenie laktácie asi prišlo z Ameriky. ktorá poskytuje drogu + Cantharis (uvádza ju ČsL 2). kvitne v lete. manitol a minerálne soli. Jaseň je známy aj tým. ba aj na vypudenie črevných parazitov. Mladá kôra z konárov sa zberá na jar a bežne suší. kôra sa v Poľsku používa ako depuratívum v kombinácii napr. aj pri reumatizme a dne (zvyšoval vyplavovanie solí z organizmu — saluretikum). pružné i pevné. zber sa robí viac ráz do roka (jul—august). listom brezy. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: jastrabí hrach. flavonoidy (kvercitrín. Používanie drog na väčšinu týchto ochorení je skutočne zastarané a neúspešné. podobne účinnými ako zložky čajovinových zmesí. s kvetom bazy. dáva sa ako obklad na zle sa hojace rany. Rozsiahle skúmanie galegínu urobil Reinwein (1927). Pri zapečení sa niekoľko ráz denne dávkuje 1 lyžička listov na šálku horúcej vody. lenže sa v horúcej vode krátko povarí. 1914 objavil v rastline „alkaloid" galegín a spolu so Simonnetom (r. najmä kumaríny (fraxín. Preto si ju včelári osobitne necenia. taliansky: Galega. trieslovinu. pretože poskytujú hojnosť peľu (opeľujú sa vetrom). ťažko poškodzuje pečeň). kolárske a sústružnícke práce. eskulín). 1600 ju však už nachádzame v mnohých nemeckých záhradách ako liečivú. Drogy sa častejšie kombinujú s inými. Ako prostriedok proti horúčke sú drogy zastarané. Droga je ľahko lomivá. kozia ruta. U nás sa vyskytuje najviacej na južnom Slovensku. rusky: Trváca bylina vysoká 40-110 cm. Rastlina má pomerne veľa peľu. novšie sa spomína grécke gala = mlieko a ago = ženiem. kvety biele alebo fialovomodrasté. JESTŘABINA LÉKAŘSKÁ JASTRABINA LEKÁRSKA Galega officinalis L. Tauret r. j. sacharidy (aj tetrasacharid stachyózu). Pre obsah silice a glykozidov možno použiť umelé teplo iba v teplote do 40 °C. Známe je aj externé použitie listovej drogy (kúpele. listy nepárno perovito zložené. príp.

ak sa užíva ako adjuvans pri cukrovke. Usudzuje sa. s ktorými ju však pri zbere nemožno nijako zameniť. ďalej saponín. Správne ho určil Geifer a Hesse. Semená sa používajú podobne a pokladajú sa hlavne za pomocné a účinné antidiabetikum. má rada mierne vlhké pôdy s výživnou a trochu alkalickou hlinou. proti astme. tak nazýval Dioskorides prudko jedovatú rastlinu rastúcu v Kolchide na pobreží Čierneho mora. Macerovala sa vo víne. vyrastá v jeseni a je zakončená fialovými kvetmi s lievikovitým okvetím. divá cibuľa. podobne ako o vňaťovú drogu.). Operuje sa v jeseni a na jar vyrastá prízemná ružica čiarkovitých listov. Rastlina vo všetkých orgánoch. 19. orálny inzulín. reumatizmu. JESIENKA OBYČAJNÁ + Colchicum autumnale L. V ľudovom liečiteľstve sa vňať jastra- biny užíva aj ako močupudný a potopudný prostriedok. hoci boli dobre známe a známa bola aj ich jedovatosť. Pred interným užívaním svorne varovali všetky herbáre. V Nemecku sa jastrabina pridáva do antidiabetických čajovín a do tabliet s metabolickým pôsobením (NSR). 1820 lekárnik Peletier a Caventou. Bylina rastie často na lúkach pahorkatín až horského stupňa. 20. Najhojnejšie sú rozšírené v stredomorskej oblasti. Obsahovú látku kolchicín prvý zistil r. Vedecké pomenovanie jesienky vychádza z gréckeho kolchikon. Droga sa zriedka užíva samotná . stor. francúzsky: Colchique ďautomne. Hneď sa však nepresadila. ktoré lievikovito obklopujú zelený semenník s množstvom semien. účinok je však pochybný. no iba na vonkajšie upotrebenie. maďarsky: Ószi kikerics. ktorá sa aj vykupuje. kvitnúci druh v jeseni. naháč. sa jesienka opäť dostala do európskej medicíny. liehovine alebo v octe ako tinktúra. 18. druhové meno autumnale značí jesenný. 26. Ako obsahové látky sa uvádzajú aj niektoré aminokyseliny . 1820 namiesto nespoľahli127 . 21. šarlach a pod. príp. jeseňka. 25.). vo vňati hlavne flavónový glukozid galuteolín (štiepi sa na luteolín a glukózu). j. šafranica. Vňať má staré ľudové použitie ako prostriedok podporujúci tvorbu mlieka cicavcov. Rod zahrňuje podľa užšieho alebo širšieho chápania 30 až 60 druhov.stvol. rusky: OCÚN JESENNÍ JASTRABINA LEKÁRSKA o ne veľký záujem. vodnatieľke. zložku mnohých tajných prostriedkov. a preto sa priemyslová výroba takýchto prípravkov v mnohých štátoch zastavila (aj u nás prípravku Galegolu). Asi v polovici 16. Druhy Colchicum sa v antike liečebne používali málo. zimovít Nemecky: Herbstzeitlose. vysoká 10—30 cm. nadzemná časť . horké látky.jej dávka je 1 -2 kávové lyžičky na šálku vody v zápare. lúčny matečník. Cibuľky mali aj vedľajšie toxické príznaky a nedali sa presne dávkovať. španielsky: Colchico común. Anglický lekár Williams r. mala kolísavú účinnosť. sirotka. dozrievajúci v máji až júni vkyjakovité tobolky dlhé 30-50 mm. Novšie sa používa výťažok — extrakt v masti aplikovaný zvonka na zacelenie kožných defektov po neoplastických operáciách a na zosilnenie pôsobenia rontgenových ožarovaní. ocún. proti epilepsii a pri horúčkovitých detských ochoreniach s vyrážkami (osýpky. anglicky: Meadon Saffron. sacharidy a trieslovina.čajoviny Diabetan — pomocná liečba cukrovky. Čajoviny č. 17. Potom jesienka upadla do zabudnutia a ujal sa jej až stredovek na základe odporúčania arabských lekárov. Ľaliovité — Lilíaceae Ľudovo: bujačina. rastlina sa označuje aj ako orálne antidiabetikum. dávkujú sa 2 lyžičky drogy na pohár vody.arginín a gvanidín. Spoľahlivejšie použitie je na podpornú liečbu pri cukrovke — diabetes mellitus. Vzhľadom sa jesienka ponáša na šafrány (Crocus L. Jesienka tvorila napr. napr. t. že Medea používala jed z jesienky. pokladali ho za veratrín. najmä však v semenách obsahuje izoamyléngvanidín galegín. teda vo vlasti miešačky jedov — Medey. taliansky: Colchico. U nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej Trváca bylina so šupinatou hľúzou.

j. u nás sú v ČsL 2. teplotou okolo 40 °C. hrajúce sa so semenami (5 g je smrteľná dávka). iba na lekársky predpis). V ľudovom liečiteľstve sa v nijakom prípade nesmú používať. Med má tmavú farbu. izoloval látku označenú F — demekolcín.+ Semen colchici. Jeho roztoky sa uplatňujú aj v praxi pri pestovaní polyploidných rastlín so zvýšeným počtom chromozómov (vyznačujú sa obyčajne rýchlym rastom a nadmernou tvorbou zelenej hmoty). Strata na hmotnosti je malá. Je nebezpečná pre dobytok i pre deti. Predmetom zberu je celá rastlina. Jesienke venoval veľkú pozornosť náš vedec Šantavý.6 % — nachádza sa predovšetkým v najvnútornejších vrstvách osemenia). Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Používajú sa na to osobitné vypichovacie nástroje. a tak sa ako droga r. častejšie však v jeseni. Ako Colchicum e seminibus sa používajú v homeopatii.5 ojedinele. Skladujú sa v dobre uzatvorených sklených nádobách. Najčatejšie sa vo svetových liekopisoch uvádzajú semená . t. Pôsobí už v nepatrných dávkach. Po očistení sa zvyčajne pokrájajú na lupienky — koláčiky a rýchlo sa sušia. Podstatnými obsahovými látkami sú vysokojedovaté alkaloidy.JESIENKA OBYČAJNÁ vej hrúzy s kolísavým obsahom kolchicínu začal používať semená. pôsobí močopudne. Jesienka je inak nepríjemnou jedovatou burinou v sene. asi jún—júl. Hoci je jesienka jedovatá. resp. je však menej jedovatá ako kolchicín a stala sa účinným liekom pri niektorých krvných ochoreniach. nedokázala sa jedovatosť medu. Pri skladovaní ich treba dobre chrániť pred vlhkom a svetlom. Možno ich sušiť aj na slnku. izolovaný z hľúz alebo zo semien jesienky. 128 .kolchicín. ČsL 4 uvádza ako oficinálny jedovatý alkaloid + + Colchicinum . v lete (hlavne v auguste až septembri) sa vykopávajú hľuzy. pre- chádzajúcu až do zelena.2—0. Pre prudkú jedovatosť zber ani akákoľvek manipulácia sa nesmie zveriť deťom. Kvety jesienky sa trhajú a sušia iba Ukazovateľom kvality sú požiadavky ČsL 2 pre + Semen colchici: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Popol Obsah kolchicínu — najmenej ČsL 2 2 5 0. užívané pri akútnych záchvatoch dny (samozrejme. Náš farmaceutický priemysel vyrába dražé Colchicin Spofa. Droga je bez pachu a má veľmi horkú a ostrú chuť. Kolchicín je silný kapilárny jed (rozširuje kapiláry a nivočí cievy). chránené pred vlhkom i svetlom. najlepšie sa dosúšajú pri umelom teple. z ktorých najdôležitejší je kolchicín (0. Droga + Tuber colchici. ktoré sú uložené hlboko v zemi. odrezávaných v čase hnednutia. 1826 ocitli v anglickom liekopise. Peľ je oranžovožltý a býva ho veľké množstvo. Všetky prípravky s colchicínom alebo jesienkou podliehajú predpisom lekára. čo možno urobiť aj na slnku. Pred kvitnutím — na jar. o. semená sa z nich vytrasú a dosušia. Poskytuje včelám neskorú peľovú i nektárovú pašu. Tobolky sa presušia. Vyberajú sa po dozretí z plodov — toboliek. ktorá má silný antimitotický účinok. Čerstvé hľuzy sa používajú v homeopatii. i. kvety ostávajú dlho otvorené. Rastlina je významná ako prostriedok na liečenie dny a reumatizmu — antiuretikum a cytostatikum.

Rastlina je veľmi známa. na byli šípovito objímavých. čo však vyvrátil ĽHarste r. 4 4 2 13 13 129 . možno zber robiť viac ráz. preto ju hmyz navštevuje zriedka. Cenila sa ako náhradka za vtedy drahý námeľ (Secale cornutum — pozri kyjanička purpurová). holá kača. Pieseň sa kedysi dávala do súvislosti s účinkom byliny. kokoška. kolduška. rumoviskách. rusky: - KAPSIČKA PASTIERSKA . Je prispôsobená na opeľovanie vlastným peľom. francúzsky: Bourse á pasteur. aby sa usušili aj plody. Rastie aj na medziach. Rastlina má veľmi malé kvety.KAPSIČKA PASTIERSKA . lopata. že do roka vyrastá niekoľko generácií. bez väčšieho množstva plodov. mošna. resp. dobre sa zberá i suší. Vo vlhkom lete rastlinu napáda parazitická pieseň (Cystopus candidus (Pers. Z rastliny sa zberá a nakupuje kvitnúca vňať — Herba bursae pastoris. Druh patrí medzi najbežnejšie buriny rolí a záhrad. Materiál sa nezaparuje. V prípade masového výskytu dá sa získať pokosením.peniazok. Vzhľadom na to. Materiál sa očistí od prímesí a dá rýchlo sušiť.) O. Latinské vedecké meno capsella je zdrobnenina od capsa = tobolka (bursa pastoris = pastierska kapsa). za hydrastisový koreň či podzemok (pozri cudzokrajné drogy). Biele kvety v strapci. anglicky: Shepherd's purse. zvaná aj Thlaspi Bursa pastoris. 1938. Napadnuté exempláre nezberáme. s prízemnou ružicou stopkatých. a to ako prostriedok účinkujúci na maternicu. úhoroch. keď bol nedostatok zahraničných drog.PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ KOKOŠKA PASTUŠÍ TOBOLKA Capsella bursa-pastoris (L. španielsky: Bolsas de pastor.PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ Jednoročná až dvojročná bylina vysoká 10—35 cm. betašná zelina.. Sušenie netrvá dlho.) Medic. gracovito perovito strihaných listov. schne rýchlo. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: babie kapsy. maďarsky: Pásztortáska. je však mierne drobivý. pri okrajoch ciest a v dedinách. Pri sušení musíme dbať na to. 2 2 1 13 10 II. Zber možno odporúčať aj začiatočníkom — ľahko sa identifikuje. Drogu tvorí nadzemná časť i s prízemnou ružicou listov. bieda. slabo ostrú chuť a je horkastá. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. Droga má slabý nepríjemný pach. Vyskytuje sa hromadne. Na homeopatické účely a niektoré špeciálne prípravky sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. betuška. byľ rozkonárená. srdiečka Nemecky: Gemeines Hirtentäschel. Treba sušiť prirodzeným teplom. takže rastlina vyzerá ako pomúčená. Rastlinu liečebne používal už Hippokrates. chudobka. Odrezáva sa na začiatku kvitnutia (apríl—máj—október). ktorá znetvoruje stonku i šešule a pokrýva ich bielym práškom. O skutočne účinných obsahových látkach pastierskej kapsičky sa dodnes Vňaťová droga — Herha bursae pastoris sa posudzuje podľa ČSN 86 6741: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Opäť sa dostala do popredia záujmu počas prvej svetovej vojny. Kunze). ale bez koreňov a cudzích prímesí. taliansky: Borsa pastore. Plody sú typické obrátene trojboké šešuľky.

Literatúra však zhodne uvádza biogénne aminy. 229. taliansky: Cappuccina. Celý rod má asi 80 druhov. francúzsky: Capucine ä grande fleur. kvety nápadné. najčastejšie oranžovožlté. Malé tropaeolum opísal r. a to tyramín. pričom sa vhodne kombinuje s inými drogami. ale aj pri ochoreniach obličiek. španielsky: Capuchina. maďarsky: Nagy sarkantyúka.vedú spory. ekzémy). Macerát sa za studena aplikuje aj externe na omývanie (vyrážky. betaín a niektoré ich estery. cholín. piť 2—4x denne) — najmä ako diuretikum. Druh pochádza z Južnej Ameriky a kultivuje sa po celom svete na okrasu. okrem toho flavonoidy (diosmín). Semená obsahujú až 20 % oleja. Listy i kvety pre svoju ostrú. rusky: . U nás je jediným zástupcom čeľade 130 . KAPUCÍNKA VÄČŠIA KAPUCÍNKA VÄČŠIA LICHOŘEŘIŠNICE VĚTŠÍ Tropaeolum majus L. štítovité. Veľké tropaeolum privie- zol do Európy r. že Plod — Fructus tropaeoli — sa posudzuje podľa ON 86 6625: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené a nezrelé plody Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah benzylizotiokyanatanu alylnatého v 1 g plodov — najmenej I. farmaceutický priemysel používal extrakt z pastierskej kapsičky ako zložku prípravku Alysal — pasta aplikovaná na chronické ekzémy (dermatologikum). potom látky s obsahom síry. listy stopkaté. Droga sa uplatňuje ako slabé hemostatikum pri metrorágiách a menorágiách. acetylcholín. potom pri krvácaniach zo žalúdka alebo z pľúc a z močových ciest. chrasty. ale skorej ako okrasný kvet. Na celom svete sa pestujú ako okrasné rastliny. 1684 Bevernong. Má nerovnakú a nie vždy spoľahlivú účinnosť. ostrohovité. Miestami sa takto konzervujú dodnes. dlhostopkaté. 89. Kapucínkovité — Tropaeolaceae Ľudovo: vytrčpán Nemecky: Grosse Kapuzinkresse. tropaeolum je zdrobneninou tohoto slova. Homeopatické prípravky sa používajú hlavne pri rozličných krvácaniach.intertrigo a na obklady pri krvácavých poraneniach. približne okrúhle. trochu trieslovín a saponíny. a to maternicovému (pokusy ňou nahradiť námeľovú terapiu neboli úspešné). kapucínkovitých rastlín. Čs. 20 12 12 4 10 mg Poliehavá trváca bylina so stonkou dlhou 30-200 cm. najmä proti skorbutu. Sprvoti nevyvolalo veľa pozornosti ako liečivo. Je antihemoragikum proti vnútornému krvácaniu. Čajoviny č. Kvetné pupene a nezrelé plody sa nakladali do octu a konzumovali ako kapary. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na macerát (pripravuje sa za studena) a pije sa 2—4x denne. Leclerc (1916) dospel k názoru. ako diuretikum a zvonka dermatologikum pri dermatitídach a ekzémoch. prípadne na zaparenia . 1580 Dodonaeus. 91. ako podporný prostriedok pri žalúdočných a črevných ochoreniach. Jej použitie je predovšetkým v ľudovom liečiteľstve. anglicky: Indian Cress. Plody sú tobolky s obličkovitými semenami dlhými asi 1 cm. 224. Okrem alkoholických výťažkov (tinktúra a extrakt) sa z drogy pripravuje aj teplý zápar (1 lyžica drogy — postáť 15—20 minút. 10 10 9 2 14 mg II. ale vcelku príjemnú chuť sa jedli ako šalát. všetky pochádzajú z Južnej Ameriky. V latinčine tropaeum označuje strom ovešaný zbraňami — znak víťazstva.

ktorých nepriaznivé pôsobenie sa najväčšmi prejavuje pri infekcii močových ciest. anglicky: Black Mustard. látky s obsahom síry v glykozidovej väzbe (zastúpené najmä rastlinami z čeľade kapustovitých rastlín — Brassicaceae. guľatejšie a hladké. zmiesť metličkou a ostatné pozberať ručne (jún—október). Semeno k. ako chren. pri komunikáciách. Slovenské pomenovanie kapusty vychádza asi z latinského caput = hlava. čiernej. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. červenohnedé.) Koch). Po navlhčení páchne ostro. Rastie na podobných miestach ako k. najmä však v nížinách. Za vlhkého počasia sa zberá postupne tak. ako dozrieva. ktoré sa užívajú pri infekciách močových ciest. t. ktoré obsahujú glukozinoláty. čiernej. Droga: Semen tropaeoli majoris. j. j. kým semená horčice roľnej sú zvyčajne väčšie. Droga má charakteristický zemitý a zemiakový pach. Schwarzer Senf. rusky: HOŘČICE BÍLÁ HORČICA BIELA Sinapis alba L. sa používa ako rastlinné dezinficiens močových ciest. bronchitídach. pre tvar zatvorenej hlávky. pestovaný na roliach. čierna. V minulosti bola rastlina obrúbená ako zložka tinktúry proti vypadávaniu vlasov a na ich vzrast (do 90 % liehu sa na 15 dní naložili rovnakým dielom .napr. plod. po 100 g — čerstvé listy a semená kapucínky. až sivohnedé. semená malé. Túto vlastnosť nemá glykozid. Sú však skoro dvakrát väčšie. ani látka pripravená umelo. resp. čo však vyplýva iba zo slovenského prekladu označenia pre rod (Brassica). aj kvet i nezrelé plody alebo kvetné púčiky) používajú ako prísada do šalátov. sa zastavila. väčšej — príp. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Weisser Senf. nevaria sa a ani nesušia. ktoré vypadávajú. Príbuzná a veľmi podobná je žlto kvitnúca ohnica (reďkev ohnicová — Raphanus raphanistrum L. Prieskum antibakteriálneho účinku a prešetrenie obsahových látok v tomto smere je novšieho dáta. maďarsky: Fehér mustár. zápaloch obličiek a močového mechúra. ktoré sa po vydestilovaní z rozdrobeného materiálu skladajú skoro výhradne z benzylhorčičnej zlúčeniny. v skleníkoch) a ak je pekné počasie. má výrazné antibakteriálne účinky . „Horčice" (aj h. Rastie na úhoroch.03 % prchavých látok. Fructus tropaeoli majoris. francúzsky: Sénevé blane. t. semeno kapusty čiernej. Nedávno vznikli spory o liečivej účinnosti semien dopestovaných u nás a dovážaných. čiernej a h. — vždy čerstvé. Vzájomné prímesi k. Takéto semená však treba potom rýchlo a opatrne sušiť na slnku alebo umelým teplom pri 35-40 °C. španielsky: Mostaza bianca. spodnými lýrovitými a predĺžené kopijovitými hornými listami. Plody sú zobáčikovité šešule priklonené ku stonke. francúzsky: Moutarde noir. jemnejšie jamkovito bodkované a chutia mierne. listy žihľavy a zimozeleňa. hlavne podľa miesta pestovania rastlín a výroba prípravku Urogran — granulovaných semien. polievok. Už v staroveku poskytovali podobne ako dnes korenistú prísadu k jedlám a preslávili sa ako účinný a silný protijed. mala by sa používať predovšetkým proti vypadávaniu vlasov a na podporu ich rastu. Semeno kapucínky dozrieva postupne. V tomto prípade je lepšie a istejšie pridržiavať sa ľudového názvu pre obidve rastliny — horčica. môžu sa semená. ale šešule má odstávajúce a semená sú žltkasté alebo červenkastožlté. v koncových strapcoch. až 100 cm vysoká bylina s rozkonárenou bylou. Okrem toho ťažko uviesť do súladu všetky staroveké i novšie názvy kapusty a horčice. sa vyrábajú prípravky. súčasť miešaniek.aj v najmenšej koncentrácii účinkuje na 46 kmeňov baktérií Staphylococcus (Micrococcus) pyogenes aureus. Semená sa sušia v tenkých vrstvách na lieskach alebo na čistých papieroch (napr. Ich semená sa často nájdu ako prímes v semenách k. Kapucínka patrí medzi rastliny. horčica a potočnica). zrelé má svetlú žltohnedú farbu. chutia tiež mierne. podobný ako pri kapuste čiernej (Brassica nigra (L. Semeno zberané zmetaním sa oddelí od hliny a iných nečistôt plavením vo vode. maďarsky: Fekete mustár. bielej sú neprípustné. na rozdiel od bielej horčice. obsahujú asi 0. omáčok a pod. Je tu zjavný glykozidový predstupeň — glukotropeolín. chrípkových ochoreniach.). Po precedení a pridaní trošky aromatickej gerániovej silice — Oleum geranii slúžila tinktúra na natieranie (Leclercov recept). izotiocyanát. Kve- ty žlté. Druhové meno niger = čierny (podľa farby semena). caputium = kapucňa. medziach. Horčice patria k najstarším liečebným a dietetickým prostriedkom. taliansky: Senape. Pre ostrú chuť sa list (hlavne mladý. španielsky: Mostaza negra.7 131 . guľaté. plody a vňať.ak je povrch pôdy uváľaný.). po chvíli ostro pálčivú. uplatňujú sa podobne ako potočnica alebo lyžičník. aj vonku na slnku. Na rovnakom poli rastie niekedy aj veľmi podobná horčica roľná (Sinapis arvensis L. Horčica biela je jednoročná bylina podobná k. rusky: Kapusta čierna je jednoročná. Všetky časti kapucínky — najmä semená. Chuť má spočiatku nevýraznú. bylinných kúr.) Koch Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: čierna horčica Nemecky: Senf-Kohl. destiláciou nerozdrveného materiálu sa získava skoro výhradne nitryl kyseliny fenyloctovej. napr. chren. roľná — Sinapis Pre Semen sinapis (nigrae). Benzylhorčičná prchavá látka z nej vznikajúca. ale aj pri skorbute a meteorizme (dávka šťavy je 30—50 g). za sucha . resp. (BRUKEV ČERNOHOŘČICE) ČERNOHOŘČICE SETÁ KAPUSTA ČIERNA Brassica nigra (L. anglicky: White Mustard. ktorá sa pozná podľa bledožltých lupienkov s fialovastými žilkami. resp. má ČsL 2 tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ostatné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi (hlavne semená iných kapustovitých rastlín) Popol (zvyšok po spálení drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah izotiokyanatanu alylnatého — najmenej ČsL 2 1 2 5 2 0.hoci šťava koná dobré služby pri chronickej bronchitíde a pľúcnych zápaloch i emfyzémoch (rozdutí pľúc). na rumoviskách a v húšťavách. príp. aby nevznikli omyly. taliansky: Senape bianca. Pupene a nezrelé plody tiež niekedy nahradzujú známe kapary — zelené oká očiek z rýb (po naložení do octu). Pôvodne kultúrny stredomorský druh.

príp. čiernej slúži na dráždenie kože vo forme kúpeľov. listy elipsovité. bielej glukozinolát sinalbín (a príslušné enzýmy. Biela horčica má podobné použitie. Robí sa to zvyčajne pokosením rastlín v čase začiatočnej zrelosti (šešule sa farbia do žltohnedá). Rastie preto hlavne pri otvorených stokách so znečistenou vodou. Obklad sa smie ponechať len do ľahkého sčervenania pokožky. slabo červeno bodkovaný. potom sliz. Obsahové látky v obidvoch prípadoch tvorí olej (asi 25—35 %). za určitých podmienok glukozinoláty sa štiepia na prchavé izotiokyanáty — látky s obsahom dusíka a síry.sinigrín v k. arvensis L. jej glukozinolát však nehydrolyzuje na prchavé zložky. horčičnej múky. anglicky: Bugle Weed. alylizo- KARBINEC EVROPSKÝ Lycopus europaeus L.). Poskytujú med i veľa peľu. najmä burina jarín). sediace kvety tvoria pazušné paprasleny. kaša sa nanesie na látku a prikladá pri akútnych zápaloch a reumatických bolestiach. do rozličných nakladačov (na uhorky a pod. Rastliny sa nechajú oschnúť. že ich možno vysievať zavčasu zjari. Čajovina č.KAPUSTA ČIERNA HORČICA BIELA tiokyanát a sinalbín na p-hydroxybenzylizotiokyanát. byľ priama. ostrá (lebo nastal rozklad glukozinolátu porušením pletiva). na sústavne spásaných mokrých pasienkoch a v priekopách. končisté. zúbkaté. ale aj neskôr ako strniskovú rastlinu. 68. vždy rozširujú včeliu pašu. myrozináza. maďarsky: Európai peszércze. Neprchavý tzv. ktorej je práve v tom čase nedostatok. Nektárovosť sa zastavuje chladom. lebo inak môže spôsobiť ťažké zápaly kože. látky s dráždivými a prekrvujúcimi vlastnosťami. dolný čisto biely. horný pysk majú biely. španielsky: Bugula. V lete dá 1 ha horčice asi 40 kg medu. bielkovinové látky. prípadne Semen sinapis albae (inak aj Semen erucae). čiernej (syntetická) tvorí zložku priemyselne vyrábaných mastí Calovat a Rheumosin unguentum uplatňovaných ako derivans. Ak sú prezreté. kvitnú už krátko po zasiatí (do 6 týždňov) a dlho (asi 20 dní). Plody sú hladké tvrdky. Upotrebenie podmieňuje dráždivý izotiokyanát. naj- . glukozid a v h. ktorá patrí medzi B-tioglukozidázy. resp. mastný olej je pre ostrú príchuť vhodný iba na technické účely — výroba mydiel. Drogám silne škodí vlhko. „Silica" — prchavá zložka k.. Ich chuť je sprvu mierna. Sú dôležité nielen tým. mazacie oleje a pod. potom sa mlátia a získané semená sa 132 ešte presušia na hromadách a potom sa čistia. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté . Čím sú plody zrelšie. Účinnú zložku semien predstavujú glukosinolaty . V jeseni medujú menej ako v lete. Druh obrubuje stanovištia s nadbytkom dusíka. má preto vhodnejšie interné uplatnenie. lebo zničí enzýmy). sinigrín na alylhorčičnú látku. vlčia noha Nemecky: Ufer-Wohlstrapp. V obidvoch prípadoch zberáme z pestovaných rastlín semená — Semen sinapis nigrae.Labiatae) Ľudovo: heraklia. Podobné použitie má aj izolovaný izotiokyanát. Semeno k. sidenirch zelina. Strata na hmotnosti je malá. tým ľahšie vypadávajú. Semená slúžia predovšetkým ako korenina a na výrobu pokrmovej horčice. Kým sa tieto prchavé zlúčeniny neuvoľnia. sú drogy bez pachu. alebo sa z čerstvej horčičnej múky a vody pripravuje kašovitý obklad (voda nesmie mať viacej ako 40—45 °C. čiernej. Sú preto významné pre včelárov. ktoré po poranení pletiva alebo pri destilácii štiepia glukozinoláty). nie je však terapeuticky dôležitý. páperistá. označovaný ako Oleum sinapis. treba zber robiť ručne. horčičný glykozid. rusky: KARBINEC EURÓPSKY Trváca bylina vysoká 20—110 cm. teda asi koncom júla. horčičného papiera (Charta sinapisata — horčičná múka nalepená bezvodým lepidlom na vhodný podklad papiera — oficinálny prípravok v ČsL 2). neskôr slabo kyselkavá a až po chvíli pálčivá. najmä horčicu bielu. väčšinou jednoduchá. príp. Rozprášené semená vyvolávajú zápaly slizníc.

organické kyseliny (kávová. predpokladá sa. až stredne ťažkých formách hypertyreózy (t. Karbinec je špecifickým liekom proti Basedowovej chorobe. Účinný princíp tohoto pôsobenia sa nepodarilo doposiaľ izolovať v čistej forme. európskeho). pri iných srdcových funkčných poruchách. farba kvetov a obdobie kvitnutia sa stotožňujú s k. V terapii sa zvyčajne dáva prednosť americkému karbincu — k.). v ktorých sa výťažky z karbinca kombinujú napr.1 % ) . európskym (niektorí botanici ho rátajú iba za varietu k. či antickí lekári poznali tento karbinec. označovanú aj ako glykozid lykopín. Opísal ho až v 16. Ďalej je v nej do 10 % trieslovín. Vňať. je však prirodzené. vysoký obsah fluóru (0.. treba na to tienisté. že je v rastline obsiahnutý vo fenolových látkach a fluóre. Účinok sa prejavuje až po dlhšom užívaní — asi po 3—4 týždňoch. ostricové lúky a jelšiny od nížin po horské polohy. k. Predmetom zberu je vňať — Herba lycopi europaei. j. Dodonaeus. exaltatus L. ďalej pri poruchách srdcových chlopní a srdcovej slabosti s pocitom strachu. obsahuje hlavne horčinu nie celkom známej skladby. dobre vetrané miesta. s chinínom a i.) a krížence oboch druhov. vlhké priekopy. najmä ak je spojená s tachykardiou (zrýchlenie srdcovej činnosti nad 90 tepov za minútu).). virginicus Mchx. Okrem uvádzaného k. že ich užívanie a vhodnosť vie posúdiť iba lekár a predpísať. príp. virgínsky (L. Tak sa dostal do drogového pokladu renesančných. ktorý sa pokladá za účinnejší. silica. Značná podobnosť je ešte s druhmi rodu jablčník . Karbinec — hlavne americký. so srdcovníkovými extraktmi. Nie je isté. búchaní srdca. ursolová.). Ak sa suší. častejšie sa užívajú štandardizované hotové prípravky. Jej šťavnatá časť sa odrezáva v čase kvitnutia (t. Morfologickými znakmi je karbinec príbuzný so zástupcami rodu srdcovník — Leonurus L.KARBINEC EURÓPSKY va čerstvá. Pri umelom teple nemožno prekročiť teplotu 35 °C. vysoký je mohutnejší. j. a to pre podobnosť kvetov alebo listov s odtlačkom vlčej laby. Vedecké označenie karbinca je zložené z gréckeho lykos = vlk a pous = noha. litospermová a i. európskeho rastie u nás k. pričom prípravky možno užívať bez nebezpečenstva aj niekoľko mesiacov. fil. predovšetkým list. vysoký (L. ktorý bol prv liekom proti malárii.05-0. Mal veľmi časté použitie proti horúčke a na zastavenie krvácania. pri chorobnom stave vyvolanom zvýšenou činnosťou štítnej žľazy). listy má chobotnato rozdelené na kopijovité úkrojky. najmä nemeckých lekárov. Sušenie nesmie byť zdĺhavé. Droga má slabý aromatický pach a chutí veľmi horko (najmä semená). že majú tyreostatickú aktivitu. živicovitej konzistencie. Typické stanovištia sú napr.Marrubium L. pri ktorých je ovplyvnený pulz. roztie- mä v blízkosti hnojísk. ktoré však majú inak tvarované listy a inú farbu kvetov. flavonoidy. pretože o mnohých fenoloch je známe. Droga sa zriedka dávkuje vo forme čaju (zápar z 1-2 lyžičiek na šálku vody. virgínskemu (L. 2—3 razy denne). Karbinec sa používa aj pri vegetatívnych dystonických poruchách (porucha napätia svalstva). Napriek novému vývoju terapie vo svete pri Basedowovej chorobe udržali si prípravky s karbincom svoje miesto. (u nás sa nevyrábajú). ktorý má dodnes svoje významné miesto v terapii. stor. pobrežné kriačiny. 1855 sa začal uplatňovať v homeopatii americký k. Samoliečiteľskú manipuláciu s rastlinou vonkoncom neodporúčame a varujeme pred ňou. asi júl—september) a zvyčajne sa spracú- 133 . Zástupcov oboch rodov uvádzame osobitne. virginicus Mchx. pri basedowovskom srdci s veľkou dráždivosťou a slabosťou. sa uplatňuje aj v homeopatii: robí sa z neho tinktúra (z čerstvej kvitnúcej rastliny). Druhové pomenovanie má označovať jeho domovinu. saponiny a bližšie nepreskúmané látky fenolového charakteru. Používanie potom upadlo do zabudnutia a od r. pri ľahších. Využívala sa aj farbiaca schopnosť šťavy — sama alebo s modrou skalicou slúžila na farbenie na čierno.

Predmetom zberu z kľukvy sú listy a plody: list sa zberá jednotlivo v mesiacoch jún—august. pazušné. kde rastie skutočne v produkčnom množstve. Cípy ružových častí kvetnej koruny sa čoskoro po rozvinutí ohnú dozadu a kvety vädnú až asi 18 dní. píjavali každé ráno zápar z malinových a kľukvových listov. preto aj staršie označenie vychádzalo zo spoločného rodového pomenovania Vaccinium. celistvookrajové. ale aj ako metabolikum pri reumatizme a dne. O lis134 toch je známe. Potrebuje horniny a zeminy s extrémne kyslou pôdnou reakciou a s dostatkom až prebytkom vody. že v starších dobách cárskeho Ruska. organické kyseliny — najmä kyselina citrónová (2-3 %). objasňuje výskyt. kyselina askorbová a farbivá (antokyány). Konzervované plody sa občas zjavia v potravinárskych predajniach. bodkované a v čase dozrievania sa ukrývajú zvyčajne v machu. rusky: Trváca bylina vysoká 50—100 cm. možno ich zavárať do cukru podobne ako iné lesné ovocie. často sú jednostranne červené. alebo sa z nich šťava priamo lisuje. KLIKVA B A H E N N Í Oxycoccus palustris Pers. Pri zbere treba dávať pozor. Macskamenta. zrno. vajcovité. Nebeda. Okrem toho sa liečebne využíva v spojení tuberkulózy s dýchavičnosťou. druhové pomenovanie palustris = močiarny. Suší sa prirodzeným teplom na vzdušných miestach. ako antidiaroikum a pri rozličných krvácaniach. Listy kožovité. blizny sa oplodnia vlastným peľom (pod tyčinkami sa ukrýva sladká šťava). chínová a benzoová. kým nepoznali pravý čaj. dlhostopkaté. Bylina rastie na podobných stanovištiach ako brusnica barinná (Vaccinium uliginosum L. Záhorská nížina) a v podhorských oblastiach. Veľmi zriedka sa plody sušia.: Vaccinium oxycoccos L. Plody slúžia na rovnaké účely ako brusnicové. pri hemoroidálnych krvácaniach a ochorení obličiek. od bázy rozkonárená. pomer zosušenia je asi 3 : 1 . ale zvyčajne sa odporúča nechať ich pred jedením alebo spracovaním namrznúť. Kľukva je významnou rastlinou pre včelárov a mohla by poskytovať znamenitú medovú znášku. maďarsky: Macska csipkepity. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ ŠANTA KOČIČÍ Nepeta cataria L. List — Folium oxycocci — sa používa zriedka. sýto ružové.raný prípravok TEEP a esencia dil. španielsky: Nepeta. Kvety koncové. kyselina benzoová sa uvoľňuje aj hydrolýzou glykozidu vakciínu. V našej farmácii sa však kľukva ani jej šťava nepoužívajú. Bobule sú väčšie ako brusnice.) Avronin). Šťava sa používa predovšetkým v terapii chorôb z nachladnutia a pri horúčkovitých ochoreniach (podobne ako malinová alebo černicová šťava). pretože obsahujú konzervujúce látky. francúzsky: Népéta (calament). taliansky: Nepitella. — syn. — vlochyně bahenní). pri ochoreniach močových a žlčových ciest. melisa Nemecky: Echte Katzenminze. má veľa spoločného s brusnicou pravou (Rhodococcus vitis-idaea (L. Rašelinový druh rozšírený nielen vo vysokohorských polohách. pri žltačke s opuchmi a hnačkami. hlavne brusnice. majú priemer 10—15 mm. Plody sú guľovité červené bobule. ak ich dovtedy nenavštívi hmyz. pomer zosušenia je asi 7 : 1. aro- . Vedecký názov sa skladá z gréckeho oxys = kyslý a kokkos = bobuľa. príp. maďarsky: Foltosáfonya. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: mačacia madra. Ďalej sú v listoch triesloviny. ale aj v nížinách (napr. Indikácie sú analogické ako v alopatii. napr. Listy sa ľudovo používajú na prípravu záparu používaného ako adstringens.Fructus oxycocci . keby sa vyskytovala v dostatočnom množstve. machové brusnice Nemecky: Moosbeere. Staršie upotrebenie je známe iba z ľudového liečiteľstva tých krajov. aby sa materiál priveľmi nestláčal a neprelamoval. podvinuté. List kľukvy obsahuje ako účinnú látku glukozid arbutín. Podobne sa uplatňujú aj plody (čerstvé i sušené). od ktorej sa líši podstatne mohutnosťou svojho vzrastu. Odlišujú sa konzistenciou (sú hrubé ako papier) a silne vystúpavou žilnatinou na spodnej strane listov. neznáša vápno v pôde.sa zberajú zrelé. D 2 — 0. neopadavé. rusky: KĽUKVA MOČIARNA KĽUKVA MOČIARNA Poliehavý krík s tenkými kmienkami dlhými až 80 cm a s vystúpavými. Kľukvové i brusnicové plody v cukre sa nekazia. Plody kľukvy . plstnatá. Listy sa niekedy nechávajú fermentovať spolu s malinovými. riedko listnatými konárikmi. mačacia mäta. mäkké (v auguste —septembri) a upravujú sa čerstvé. anglicky: Lesser Calamint. Listovú drogu z kľukvy nemožno primiešavať medzi brusnicovú alebo medvedicovú. najmä kyselinu benzoovú. Kľukva sa uvádza v našej oblasti až v novších dobách. hlavne stagnujúcej. pektíny. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: blatnice. v plodoch je glykozid vakciín a erikolín. Tento útly a poliehavý kríček patrí medzi čučoriedkovité rastliny (podčeľaď Vaccinioideae). v niektorých oblastiach ZSSR. čerstvé sa najčastejšie upravujú na šťavu (recept ako pri brusnicovej šťave).

žlčopudne. základ má ako nepetový laktón gerániolového radu). je účinná aj antibakteriálne. Čajovina č. Plody sú tvrdky. citronelol. obyčajný je u nás dosť hojný. Podobná je hlavne medovka lekárska — Melissa officinalis L. Uvádzajú sa tiež rozličné kyseliny a ich estery (octová. pri hystérii a proti iným rozličným ťažkostiam. Ľudovo sa dodnes pokladá za prostriedok proti bolestiam žalúdka.. 3 šálky denne.4 % silice. Droga sa dávkuje v množstve 4—8 g na zápar. možno ju však približne hodnotiť ako medovku lekársku. Latinské vedecké pomenovanie rastliny vychádza z názvu etruského mesta Nepete (dnes Nepi). poskytuje včelám dobrú neskoršiu znášku. najmä jej citrónovo voňajúcu odrodu.7 % ) . 135 . nerol. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba nepetae. obyčajná. zväčša však len preto. limonén a prítomný je dokonca aj mentol a mentón. bežne 3 % zápar. v ktorej prevláda citrónovovoňajúci citral. neunikol pozornosti klasických národov. potom horčiny a triesloviny. Rastlina má po botanickej systematickej stránke mnohé synonymá. paprasleny v strapcoch. niekedy až do októbra. s rodom Calamintha Miller — marulka. pri komunikáciách a v kroviskách. vajcovité. vulgare L.2-0. Ako všetky hluchavkovité rastliny je medonosný.. stopy tymolu (má silné dezinfekčné účinky. pílkovité. žlčotvorne (choleretikum i cholekinetikum) a expektoračne (pri kataroch dýchacích ciest). Ľudovo sa cení ako prostriedok proti hnačkám a pri chronickej bronchitíde. katarom dýchacích ciest a často sa omylom pestuje ako medovka. rodom Clinopodium L. lebo býva nepríjemnou a znehodnocujúcou prímesou podrobnejšie preskúmanej a výrazne účinnej drogy medovky lekárskej. Odrezáva sa v čase kvitnutia rastliny a suší bežným spôsobom ako silicová rastlina. a mäty — Mentha L. Identifikácia kocúrnika v drogovom materiáli je niekedy veľmi ťažká. Miestami sa pestuje v záhradkách (po čase splanieva). Cennejšia je citrónovo páchnuca odroda — var. odporný. nápadná podobnosť a možnosť zámeny je napr. dúšky — Thymus L. resp. Kocúrnik nepoužíva ani homeopatia. na rumoviskách. kde sa vraj kocúrnik hojne vyskytoval a prívlastok cataria = mačací je z latinského catus = kocúr. v ktorej je veľa karvakrolu (monocyklický monoterpénový alkohol). Materiál sa ľahko zaparí a je drobivý. gerániol. najmä s druhom C. Ostrým pachom zaháňal hady a ako kloktadlo slúžil pri angíne. a existuje dokonca kocúrniková varieta s citrónovým pachom (var. Podobné sú i druhy saturejky — Satureja L. citriodora Beck). Vňať má i po usušení silný aromatický pach. Kvety biele. Vňať obsahuje asi 0. ktorá má však inak formované listy a husté červené kvety združené do papraslenov. inak aj Herba catariae. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ podobný mate a ostro aromatickú horkú chuť podobnú gáfru. trochu nepríjemný. do ktorého rodu ju zaradiť. hlavy. Rastlina obsahuje silicu (0.najmä po koreňoch. Oficiálna medicína sa k droge stavia skorej odmietavo ako zhovievavo. — jarva (klinopád). Kocúrnik — prenikavo voňajúca bylina. na podporu menštruácie (emenagogum) i trávenia. postáť 20 minút. Listy dlhostopkaté. rady sa váľajú mačky. Keďže kvitne od júna do jesene. V stredoveku a začiatkom novoveku sa používal ako prostriedok proti vynechávaniu menštruácie. pretože vraj po ňom . nahor sa zmenšujú. čo sa odráža aj v nárečových pomenovaniach. K. čo ukazuje na názorovú rozdielnosť systematikov.. citriodora Beck. ďalej bližšie neurčený alkohol nepetol. maslová a valérová). Vyskytuje sa v teplomilných a nitrátofilných spoločenstvách. j. aromatické. Význam drogy je malý. ale je aj toxický) a pulegón (monoterpén neznámej konštitúcie. Túto drogu možno hodnotiť zhruba ako medovku lekársku — poslúži ako nervínum. 206.matická. ďalej triesloviny a horčiny. karmínovo fŕkané. končisté. aromatikum.

KOMONICA LEKÁRSKA

KOMONICA LEKÁRSKA
Melilotus officinalis (L.) Pallas Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté - Papilionaceae) Ľudovo: blúd, kadere sv. Jána, kameníček, kamenná ďatelina (ďatelinka), komínok, lucerna (lucernica žltá), žltý kvietok Nemecky: Echter Steinklee; maďarsky: Orvosi somkóró, Somkóró mézkerep; taliansky: Meliloto; francúzsky: Mélilot officinal; anglicky: Common melilot; rusky:

KOMONICE LÉKAŘSKÁ

Rastlina má viaceré príbuzné druhy - najmä k. zubatú, M. dentatus (Waldst. et Kit.) Pers., rastúcu roztrúsené na slaniskách, so svetložltými kvetmi bez pachu. Veľmi podobná a v zbere tolerovaná je k. najvyššia

— M. altissimus Thuill., so živožltými kvetmi, ktorých všetky korunné lupienky sú rovnako dlhé (stonky sú málo rozkonárené a štíhlejšie). Pôvod vedeckého pomenovania rastliny je z gréckeho meli = med a lotos = kvet, t. j. medová rastlina. V antike označovali názvom melilotus viaceré byliny podobných vlastností, ako majú komonice. Ich účinky chválili hippokratovskí lekári a Theofrastos. Z včelárskeho hradiska sú všetky komonice výborné medonosné rastliny, poskytujú dobrú znášku a hojnosť peľu. Ako krmovina majú podradnejší význam, vhodné sú pre kone (Anglicko) a na zelené hnojenie. Často sa nimi osievajú železničné násypy, kde sa im veľmi dobre darí. Predmetom zberu a nákupu roku 1986 boli kvetonosné vrcholky žltokvitnúcich rastlín. Odrezávajú sa kosákom alebo nožom na začiatku rozkvetu (jún—august). Stonky môžu byť 20—40 cm dlhé; materiál sa suší na tienistých a dobre vetraných miestach v tenkých vrstvách alebo na natiahnutých povrazoch v malých zväzočkoch. Pomer zosušenia je 4—5 : 1. Teplota pri sušení umelým teplom nesmie prestúpiť 35 °C. Droga - Herba meliloti — veľmi páchne za kumarínom a má horkoslanú chuť. Účinné obsahové látky tvoria najmä kumarínový glykozid melilotín a voľný kumarín, asi 0,9 %, ktorý sa v čerstvej rastline nachádza v nevoňavom predstupni (kumarigén melilotozid), z ďalších látok sú to purínové deriváty (alantoín, kyselina alantoínová a močová), cholín, triesloviny, flavonoidy a sliz. Pri pokusoch pestovať komonicu ako krmovinu sa v nej objavil dikumarol (derivát z dvoch mol. kumarínu) — bakteriálnym pôsobením v sene skladovanom vo vlhkú a pri kŕmení senom s komonicou trpel dobytok zvláštnou chorobou — zníženou zrážanlivosťou krvi a vznikali rozsiahle podkožné krvácania (hemorágie). Prieskumom sa zistilo, že dikumarol brzdí v pečeni tvorbu protrombínu

Na vňaťovú drogu — Herba meliloti — sa vzťahuje ČSN 86 6717): Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Stonky hrubšie ako 3 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 4 2 3 0.5 13 12 II. 8 4 5 1 13 14

Dvojročná bylina vysoká 30-150 cm; byľ hranatá, listy trojpočetné, na dlhých stopkách, zúbkaté, prílistky celistvookrajové. Malé stopkaté kvety žlté, v dlhých pazušných strapcoch. Plody sú malé holé struky. Rastie v teplejších oblastiach, v porastoch ruderálnych rastlín, napr. na železničných násypoch, na medziach, vo viniciach, na riečnych štrkoch od nížin až do podhorského stupňa.
136

(látka, ktorá spôsobuje krvnú zrážanlivosť) a vo väčších dávkach poškodzuje pečeň. Substancia sa krátko po objavení zaviedla do terapie namiesto heparínu proti trombózam (dnes sa vyrába prevažne synteticky). Podľa dikumarolu sa neskoršie syntetizovali mnohé antikoagulanciá s rýchlejším účinkom. Pretože dikumarol a jeho deriváty pôsobia opačne ako vitamín K, označujú sa ako antivitamíny. Oficinálne sa komonicová vňať používa ako diuretikum, korigens vône a zvonka na obklady a ku kúpeľom na zapálené rany a vredy. Zvyčajne tvorí zložku Species emolientes - zmäkčujúcich čajovín pri opuchoch kĺbov, žliaz, na zmiernenie reumatických bolestí a do kúpeľov na vredy — hlavne predkolenia, kde pôsobí svojou schopnosťou znižovať zrážanlivosť krvi a rozširovať cievy. Vňať interne pôsobí ako angiotonikum — upevňuje krvné cievy a aj ako lymfotonikum - upevňuje miazgové cievy. Vnútorná aplikácia (aj pri bronchiálnych kataroch a ako diuretikum) je zriedkavejšia — treba pri nej zvýšenú opatrnosť, pre premenlivý obsah kumarínu sa neodporúča a kumarín vo vyšších dávkach vyvoláva bolesti hlavy a závrate s ospalosťou. Zvyčajné dávky drogy sú 1 kávová lyžička na šálku macerátu — denne najviacej 2 šálky. Na obklady a umývanie sa dávajú 2 lyžice drogy na pol litra vody. Komonice majú aj technické použitie — kvetmi sa niekedy aromatizuje tabak alebo sa používajú proti moľom. Čs. priemyselne vyrábané tablety Pelentan a Pelentanettae obsahujú derivát bikumarolu a slúžia na prevenciu a liečenie trombóz. V homeopatii sa z čerstvých listov a kvetov pripravuje esencia a zo sušených kvetov tinktúra (dil. D 1 a 0). Užíva sa hlavne pri úporných bolestiach hlavy a pri migréne. Čajovina č. 207.

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

ná, listy vajcovité, končisté, hrubo zúbkované, kvety sírovožlté, usporiadané do 4—8-pazušných papraslenov. Plody sú tvrdky. Druh pochádza zo západnej Európy. Zriedkavo ho nachádzame ako burinu na roliach, úhoroch, rumoviskách, spravidla v nížinách.

Často sa pestuje a jeho pestovanie sa u nás odporúča. Rastlina nie je náročná, znáša polotieň a vysieva sa priamo na pole neskoro v jeseni. Botanicky — systematicky sa novšie rod Galeopsis L. rozdelil na druhy rodu Dalanum Dostál - konopnička, so zástupcami D. segetum (Neck.)

KONOPIČKA BLEDOŽLUTÁ Dalanum segetum (Necker) Dostál (syn.: Galeopsis segetum Necker) Hluchavkovité - Lamiaceae (Pyskaté - Labiatae) Nemecky: Saat-Hohlzahn; maďarsky: Vajszínu vajfú; taliansky: Galeopside; francúzsky: Galeopsis velouée; anglicky: Downy Hemp-Nettle; španielsky: Galeopsis aterciopelado; rusky: (druh v európskej časti ZSSR nerastie)

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

Na drogu vňate — Herba galeopsidis sa vzťahuje ČSN 86 6715: Akosť — najviac v % Znak Tmavšie časti drogy Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 2 3 5 1 14 12 II. 5 6 8 3 14 15

Jednoročná bylina vysoká 10—40 cm; byľ páperistá, štvorhran-

137

Dostál, D. ladanum (L.) Dostál - k. širokolistá, D. angustifolium (Ehrh.) Dostál — k. úzkolistá a rod Galeopsis L. — konopnica (konopice), z ktorého možno zberať najmä dosť hojnú G. tetrahit L. — k. napuchnutú, s ružovými až ružovočervenými, zriedka bielymi kvetmi, ďalej G. pubescens Bess. — k. páperistú — má kvety v ústí svetlofialové, horný pysk svetločervený a dolný vzadu žltý, na okraji červený alebo žltý, roztrúsené rastúcu G. speciosa Mill. — k. úhľadnú, má korunu sírovožltú, v ústí modrastú, dolný pysk s fialovou kresbou; rastie na čistinách, v lesoch a kroviskách. Z hľadiska základných terapeuticky účinných látok sú všetky konopničky a konopnice približne rovnocenné, a preto môžu spoločne tvoriť vňaťovú drogu. Konopnicu (konopničku) rátali v antike do okruhu žihliav a Plínius, Dioskorides i Theofrastos ju odporúčali na opuchy, pomliaždeniny a rany (to jej priznával i stredovek), ale okrem toho i pri pľúcnych ochoreniach, najmä pri tuberkulóze. Posledná indikácia je známa i z ľudového liečiteľstva. Ako väčšina hluchavkovitých rastlín aj konopničky a konopnice sú medonosné. Vňať sa zberá na začiatku rozkvetu — Herba galeopsidis (seu Herba galeopsidum — vňať konopníc) — (júl— august, príp. aj september). Byle nesmú mať väčší priemer ako 5 mm; zberajú sa väčšinou bočné výhonky. Materiál sa suší v silnom prievane alebo — lepšie, umelým teplom do 35—40 °C, vždy v tenkej vrstve tak dlho, až sa pri pokuse o zohnutie láme. Nezaparuje sa, droga je však mierne drobivá. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. Droga sa nesmie baliť vlhká, lebo pri doprave ľahko splesnie. Spotreba konopnice je značná, preto sa u nás pestuje. K terapeuticky dôležitým látkam patria triesloviny (5-10 %), hlavne však tzv. rozpustná kyselina kremičitá, resp. kremičitany (asi 0,2 %), potom neutrálny a kyslý saponín, horký glykozid, silica a substancie podobné pektínom. Uvádza sa, že obsah kremičitanov je najvyšší koncom októbra (resp. kyseliny kremičitej). Konopnicu treba hodnotiť na základe obsahu kremičitanov, teda podobne ako prasličku alebo stavikrv vtáčí. Oficiálna medicína ju uznáva ako expektorans pri bronchitídach a diuretikum (predovšetkým pre obsah saponínov). Vo viacerých liekopisoch je v súčasnosti oficinálna a býva zložkou priemyselne vyrábaných čajovinových zmesí, najmä prsných, kremičitano138

vých, antiastmatických alebo močopudných; u nás tvorila dlho zložku dôležitej farmaceuticky významnej Species pectorales Planta — prsnej čajoviny. Najznámejšia kompozícia silikátovej čajoviny je tzv. Kobertova — Kuhnscheho silikátová čajovina, skladajúca sa z troch drog s obsahom kremičitanov: rovnaký diel vňate konopnice, prasličky a stavikrvu vtáčieho; jej dávkovanie: 2 čajové lyžičky na šálku vody. Pri bronchitídach, čiernom kašli, zápale priedušiek a pod. sa často kombinuje s pľúcnikom, podbeľom, skorocelom, prípadne sa pridáva kyselina askorbová na užívanie. Výťažky z konopníc sa niekedy dávajú do štiav proti kašľu, do dražé alebo kvapiek či balzamov. Ľudové liečiteľstvo používa konopnice veľmi široko. Okrem uvedených indikácií ju používa aj pri málokrvnosti, v rekonvalescencii na povzbudenie chuti do jedenia, zvonka pri furunkulóze, na zle sa hojace rany a pod. Ako zvyčajná dávka sa uvádza 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—3 razy denne; pri špeciálnych kúrach nie sú ojedinelé denné dávky drogy až do 30 g. Z toxikologického hľadiska sa pri užívam konopnice nepozorovali nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. Esenciu pripravovanú z čerstvej kvitnúcej vňate upotrebúva homeopatia, a to pri ochorení sleziny a v podobných prípadoch ako alopatia. Čajoviny č. 16, 73, 77, 78, 125.

KONVALINKA VOŇAVÁ
KONVALINKA VONNÁ + Convallaria majalis L. Ľaliovité — Liliaceae Ľudovo: bimbonka, bíser, gombália, husie víno, kokorič, kokorík, kukučka voňavá, májové zvončeky, perliček, perlokvet Nemecky: Maiglockchen; maďarsky: Májusi gyóngyvirág; taliansky: Mughetto; francúzsky: Muguet; anglicky: Lily of the Valley; španielsky: Lirio de los valles; rusky:

Trváca bylina vysoká do 30 cm; má tenký podzemok, dva elipsovito kopijovité listy vyrastajúce na jar a jednostranný strapec bielych až ružovkastých voňavých kvetov. Plod je červená bobuľa. Druh patrí k slabo vlhkomilným rastlinám, dáva prednosť kyslým pôdam. Je rastlinou listnatých lesov, ale aj horských smrečín. Vyhľadáva polotieň. Na celom svete rastú tri druhy konvalinky s množstvom záhradníckych odrôd. S ohľadom na barbarský zber ju treba vo voľnej prírode starostlivo chrániť. Zo zámen a falšovaní treba spomenúť častú prímes listov kokoríka (Polygonatum Miller), ktoré majú

striedavé listy, ale menšie a inak formované biele mliečne kvety. Vedecké i národné pomenovanie konvalinky má zväčša spoločný latinský základ — convallis = údolie; prv sa rastlina označovala ako lilium convallium = ľalia údolí. Druhové pomenovanie majalis = májový sa vzťahuje na obdobie kvitnutia. Konvalinka je stará liečivá rastlina. Hojne sa používala v 15. stor. proti slabosti a jedom, no taktiež na posilnenie srdca, mozgu a zmyslov. List a kvet zberaný v čase kvitnutia tvorí drogu Folium convallariae seu Herba convallariae, ktorá má mimoriadnu dôležitosť a nie je náročná na manipuláciu pre zberača. Čerstvé kvety sú oficinálne v homeopatickom liekopise. Zber vňate sa robí odrezávaním (apríl, máj až jún). Listy musia byť dobre vyvinuté, nezožltnuté, tmavozelené, bez stopiek, nepoškodené, kvety mliečnobiele. Materiál možno sušiť vo zväzočkoch alebo v tenkých vrstvách (najviacej 3-5 cm) za veľmi dobrého vetrania. Ľahko sa totiž zaparuje — nie je však drobivý. Veľmi peknú drogu získame pri sušení umelým teplom (maximálne teplotou 40-60 °C). Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 , pre kvet 7 : 1 . Droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. Pri nedosušení pri nevhodnom transporte ľahko plesnivie. Skladuje sa po dokonalom usušení v dobre uzatvoriteľných obaloch (najlepšie z umelej hmoty) ako separandum - oddelene od ostatných drog. Rastlina je jedovatá. Preto pri zbere a minupulácii s ňou treba postupovať opatrne. Droga je skoro bez pachu, chuť má sprvu sladkú, potom horkú a ostrú. Hlavné účinné obsahové látky sú kardiotonické glykozidy, t. j. glykozidy pôsobiace na srdce. Majú podobné vlastnosti ako strofantové semená (Semen strophanthi — pozri cudzokrajné drogy). Glykozidov je asi 20, pričom hlavný sa odlišuje podľa pôvodu drogy; v západnej a severozápadnej Európe sa nachádza prevažne konvalatoxol, vo východnej Európe konvalozid a lokundjosid a v strednej Európe asi rovnaké množstvá všetkých troch menovaných glykozidov. Okrem toho sa v droge vyskytuje konvalatoxín, ktorý vzniká pri sušení z konvalosidu. Konvalatoxín sa účinnosťou vyrovná digitoxínu (pozri náprstníky); droga sa preto novšie štandardizuje na obsah konvalatoxínu (0,20 % — tak žiada napr. nemecký liekopis DAB 8). Konvalinkové glykozidy sa rátajú medzi srdcové glykozidy. Majú výrazný vplyv na sťahovanie srdcového

KONVALINKA VOŇAVÁ

svalu, pričom sa nehromadia v organizme. Preto sa používajú pri niektorých srdcových ťažkostiach, najmä v prípadoch, keď nie je vhodné používať náprstník; účinkujú ako srdcové tonikum. Denná dávka listu je 1,5 g vo forme prášku alebo v zápare na šálku vody a užíva sa po lyžiciach niekoľkokrát denne; podobné dávky má aj vňať. Drogu a jej prípravky nemožno užívať bez nariadenia lekára a kontroly. Z rastliny sa izolujú jej účinné obsahové látky a upravujú do rozličných liekových foriem. Sušené kvety bývajú zložkou šnupavých tabakov, resp. prípravkov na šnupanie pri silnej nádche a bolesti hlavy. Používajú sa aj vo voňavkárstve. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. D 4 — D 3). Používa sa podobne ako v alopatii pri srdcových ťažkostiach. Jedovatosť konvalinky sa nesmie podceňovať; všetky orgány obsahujú kardenolidové glykozidy a steroidné saponíny. Kardenolidy sú najmä v kvetoch (do 0,4 % — 2 — 3-krát viacej ako v listoch) a v semenách. Saponíny — silne hemolyticky účinné sú najmä v pokožke bobulí, a preto treba pri ich požití rátať s hemolytickou účinnosťou; požitie plodov láka najmä deti, a preto ich treba pred nimi prísne vystríhať. Ťažké intoxikácie sú dnes už vzácne, ale existujú stále.

Na drogu (Herba convallariae) sa vzťahuje predpis ČsL 2: Akosť — najviac v % ČsL 2 2 10

Znak (+ Herba convallariae) Cudzie organické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy)

KOPYTNÍK EVROPSKÝ + Asarum europaeum L. Vlkovcovité — Aristolochiaceae Ľudovo: baraní jazyk, hôrny nardus, kopydlen, lesná šípka, lesný nardus, myšie uško, omylník Nemecky: Braune Haselwurz; madarsky: Kapotnyák; taliansky: Asaro; francúzsky: Asaretd'Europe; anglicky: Asarabacca; španielsky: Asaro; rusky:

KOPYTNÍK EURÓPSKY

Na listovú drogu (Folium convallariae) sa vzťahuje ON 86 6441: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč. ako je uvedené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. 8 2 0.5 12 10 2 II. 16 4 1 12 12 3

Nízka trváca bylina vysoká asi 10 cm; podzemok tenký, plazivý, rozkonárený, šupinovitý. Byľ vystúpavá, huňatá, listy kožovité, prezimujúce, v obryse majú tvar konského kopyta; odtiaľ pochádza aj názov rastliny. Kvety sú jednotlivé, tmavohnedé, vo vnútri fialové až červenohnedé, sotva vyčnievajúce zo zeme. Plod je chlpatá vajcovitá tobolka. Rastie na ťažších hlinitých pôdach, vyhľadáva tieň a mierne vlhko; najlepšie sa mu darí v tieni listnatých lesov, najmä bučín , niekedy znáša aj vápnité pôdy. Vo vyšších stupňoch sa viaže na bázické horniny s vyšším obsahom vápnika alebo horčíka. Z 28 druhov kopytníka rastie v Európe iba tento jeden. U nás je miestami veľmi hojný. Pri jarnom alebo jesennom zbere
139

KOPYTNÍK EURÓPSKY

koreňovej drogy vznikajú niekedy zámeny (príp. úmyselné falšovanie) s cudzími druhmi rastúcimi na rovnakých lokalitách; je to predovšetkým jahoda obyčajná, kuklíky, valeriána lekárska, fialka voňavá a luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria Medic. — tolita lékařská), ktoré nemajú vôbec článkované rozkonárené podzemky, pričom sa líšia i pachom a chuťou. Podzemok kopytníka páchne ako gáfor, má palivo ostrú, korenistú chuť a otupuje jazyk (pôsobí znecitlivejúco - anesteticky). Vedecké meno kopytníka sa vysvetľuje dosť rozdielne; grécke antické pomenovanie napr. odvodil Dioskorides z aseron = nevoľnosť, odpor (rastlina totiž vyvoláva dávenie). Ďalší výklad je z asaron = bezkonárový, čím sa mieni vzrast rastliny; uvádza ho vo
140

svojej kvetene Polívka. Wittstein odvodil názov od asaros = koberec, lebo rastlina pokrýva pôdu ako koberec. Tento výklad sa pokladá za najpriliehavejší. Kopytník patril k najslávnejším liekom gréckej antiky. Používali sa aj jeho semená a z rastliny sa vyrábalo víno; preslávil sa ako emetikum a tiež liek pri pečeňových chorobách. Kopytník má protogynické kvety — najskôr dozrievajú blizny a až potom sa otvárajú prašníky s peľom. Ich opeľovanie obstaráva drobný hmyz, najmä malé a mladé mušky, ktoré vyhľadávajú v kvetoch prístrešie. Inak nenápadné kvety hmyz neveľmi lákajú. Celá rastlina je mierne jedovatá. Zberá sa buď vňať s koreňmi — Radix asari cum herba, a to v auguste, alebo len podzemok s koreňmi — Rhi-

zoma (Radix) asari, a to v auguste až septembri (októbri) po dozretí plodov. Po krátkom omytí sa podzemky sušia teplotou do 35 °C. Pomer zosušenia vňate s koreňmi je asi 4,5 : 1, podzemku s koreňmi asi 3,5—4,5 : 1. V homeopatii sa používajú čerstvé podzemky s koreňmi. Charakteristická zložka kopytníka je azarón — nazývaný aj kopytníkový gáfor. Vylučuje sa zo silice (jej obsah je asi 1 %) a pomaly kryštalizuje. Keďže je ľahko prchavou substanciou, z drogy rýchlo mizne. V droge sú ďalej prítomné triesloviny, živica, sliz a antibakteriálne pôsobiace látky i minerálne soli (najmä draslíka a kremíka). Sláva kopytníka ako emetika pretrváva od staroveku cez stredovek dodnes; podľa učenia o signatúre bol vhodným prostriedkom na liečenie chorôb pečene (pre tvar listov) a pri vodnatieľke. Bežné dávky boli 0,2-1 g prášku koreňa denne alebo v odvare z 8 g drogy na 200 ml vody (3 x denne 1 lyžicu). Rastlina sa dnes vo svetovej alopatickej medicíne málo používa, lebo ju možno nahradiť lepšími emetikami. Kopytník je občas pre svoje zaujímavé obsahové látky opätovne predmetom skúmania, a z času na čas sa propaguje, ako napr. v súčasnosti v Poľsku, kde je aj oficinálny ako koreň s vňaťou — Herba asari cum radicibus. Uplatňuje sa zápar ako expektorans, sekretolytikum, diuretikum a emetikum (dávky: pol polievkovej lyžice vňaťovej drogy na pohár horúcej vody, zabárať 15 minút a piť 2—3 x denne 1 lyžicu). Oficinálna tinktúra (Tinctura asari) slúži ako expektorans a diuretikum (15—20 kvapiek 3 x denne). Azarón má lokálne dráždivé pôsobenie. Emetický účinok drogy vzniká reflektoricky podráždením žalúdočnej sliznice a diuretický podráždením obličiek. Homeopatia užíva esenciu z čerstvých koreňov (dil. D 2 - D 3 ) , predovšetkým pri horúčkovitých ochoreniach s návalmi krvi, pri nervovej precitlivelosti, hystérii, svetloplachosti, predráždení, nervových bolestiach, dávení, hnačkách, reumatizme a kolikách. Ľudovo sa užíva aj pri pečeňových ochoreniach (podľa tradície), pri žltačke a je i „tajným" prostriedkom proti túžbe po alkohole a šnupavým prostriedkom pri nádche, ojedinele tiež jedom na myši a potkanov, resp. krysy.
Čajoviny č. 122.

KORIANDER SIATY
Coriandrum sativum L. Zelerovité - Apiaceae (Okotíkaté - Umbelliferae) Nemecky: Garten-Koriander; maďarsky: Kerti koriandrum; taliansky: Coriandolo; francúzsky: Coriandre; anglicky: Coriander; španielsky: Culantrillo, Cilantro; rusky:

KORIANDR SETÝ

Jednoročná bylina vysoká 25 — 100 cm; byľ jemne ryhovaná. Dolné listy jednoduché alebo perovito zárezové, stonkové dvakrát až trikrát perovito zložené; tvoria čiarkovité segmenty. Kvety v okolíkoch bez obalov, biele alebo ružové; okolíčky majú čiarkovité obalčeky. Plody sú guľaté žltkasté dvojnažky. Druh pochádza z Blízkeho východu a Stredomoria. U nás zdomácnel v zeleninových záhradkách. Po čase splanieva. Farmaceuticky používaný plod je dvojnažka, ktorá sa líši od ostatných plodov zelerovitých rastlín tým, že je okrúhlastá, guľatá a semenný bielok na vnútornej strane je lyžicovito vybraný (dutosemenná dvojnažka); podobne stavaných dvojnažiek je v našej kvetené veľmi málo. Droga používaná v Európe pochádza zväčša z oblastí Stredomoria, z balkánskych krajín alebo z južnej časti Ukrajiny. U nás sa pestuje spolu s feniklom najmä na južnej Morave a vyšľachtený tzv. Hrubčický koriander sa dáva do octových nálevov a do konzerv. Koriander je prastará kultúrna rastlina. Našiel sa už v egyptských hroboch faraónov z čias okolo r. 1000 pred n. 1. ako obetná rastlina. Zmieňuje sa o ňom aj Starý zákon. Jeho zrelé dvojnažky boli odjakživa známe skôr ako liečivo než ako korenina; korenili za antiky víno. Starí Gréci ho nazývali koriannon, čo je zložené z koris = ploštica a annon = aníz, pretože čerstvé zelené plody podobné anízu páchnu plošticami. Podľa veľkosti plodov sa zvyčajne rozlišujú dve variety: var. vulgare Alef. — býva oficinálna vliekopisoch; plody majú priemer asi 3—5 mm, častejšia však je var. microcarpum D. C, ktorá má priemer iba 1,5—3 mm. Nadzemná časť rastliny za čerstva páchne nepríjemne, sušením sa však tento pach stráca a droga i bylinná časť dostáva príjemnú korenistú arómu. Čerstvá vňať, resp. list sa v Stredomorí používa ako korenina — korení podobne ako u nás petržlenová vňať: miešané šaláty, bylinné omáčky, maslový chlieb, bylinkové masla, syry, tvaroh, majonézy a vajcové jedlá. Pach kvitnúcich rastlín môže vyvo-

KORIANDER SIATY

lať nevoľnosť až príznaky omámenia. Opeľujú sa cudzím peľom, ktorý preniesol hmyz z mladších kvetov a až neskôr vlastným, keď sa nezúrodnili pomocou hmyzu. Plody sa pre farmaceutické účely zberajú vtedy, keď začínajú žltnúť (júl-august). Odrezávajú sa celé okolíky, alebo sa rastliny zrána pokosia či vytrhajú, zväzkujú do snopčekov a nechajú dozrieť a dosušiť. Po vymlátení sa triedia a dosušia podobne ako všetky drogy s obsahom silice, teda v tenkých vrstvách na suchých a vzdušných miestach (maximálna teplota 35 °C). Pomer zosušenia je asi 1,5 : 1. Droga má korenistý pach i chuť. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch (nie z umelej hmoty), chránená pred

svetlom, vlhkom, hmyzom a najmä myšami, ktoré niekedy škodia aj čerstvým plodom. Droga: Fructus coriandri. Koriandrový plod sa hodnotí podľa potravinárskej normy ČSN 58 0515 a v droge I. akosti môžu byť maximálne 2 % cudzích prímesí, 5 % polámaných plodov, vlhkosť 13 %, obsah popola 9 %, anorganických prímesí 2,5 % a silice najmenej 0,1 %. Podstatnú zložku koriandra tvorí silica, ktorej výťažnosť kolíše podľa pôvodu medzi 0,2 — 1,0 %; plod je o. i. oficinálny v 8. vydaní sovietskeho liekopisu, kde sa žiada minimálne 0,5 % silice. Najvyšší obsah má tzv. ruský koriander. Pre výťažnosť sú vhodnejšie malé plody. Hlavnou zlož141

kou silice je príjemne páchnúci d(+)linalol (60—70 %), potom geraniol, jeho acetát a príp. plošticovo páchnúci trans-tri-decén-(2)al(l). V oleji endospermu (13—20 %) obsahuje droga po zmydelnení najmä kyselinu petroselínovú, kým proteínov je asi 17 %. Z ostatných látok sú to ešte triesloviny, pektín, kyselina askorbová a sacharidy. Napriek odlišnému zloženiu obsahových látok silice používa sa koriander podobne ako rasca, teda ako stomachikum, karminatívum, mierne spazmolytikum pri dyspepsiách. Linalol pôsobí baktericídne. Silica zvyšuje chuť do jedla — podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy, čím podporuje trávenie, mierni kŕče a zastavuje vetry. Má tiež priaznivé pôsobenie na nervovú sústavu. Podobné použitie ako rasca má aj externe: v tzv. karmelitskom liehu pri reumatizme a bolestiach v kĺboch. Koriander je aj korigens vône a chuti. Bežné dávky sú pol kávovej lyžičky na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. Niekedy sa podáva aj vo forme prášku. Sama droga sa predpisuje zriedka, častejšie tvorí zložku čajovín, najmä karminatívnych. ČsL 4 uvádza ako oficinálnu silicu (Oleum coriandri) vydestilovanú vodnou parou zo zrelých plodov. Silica tvorí zložku oficinálnej aromatickej vetrovej vody — Aqua carminativa a podľa ČsL 4 musí obsahovať aspoň 60 % voľných i viazaných alkoholov, ktoré sa hodnotia takisto ako linalol. Plody koriandra sa dnes hojnejšie používajú ako korenina v kuchyni — korenia podobne ako šalvia a pomarančové oplodie strukoviny, rozličné mäsá, najmä ryby a divinu, baraninu, kapustu, repu, dôležité sú pri nakladaní kapusty, uhoriek, hríbov (ako aróma i konzervačné činidlo), v údenárstve, pri výrobe cukroviniek alebo v likérnictve; rozomleté sú zložkou predovšetkým ázijských a latinskoamerických koreninových zmesí, tvoria tiež zložku známeho karí korenia, ktoré si možno namiešať podľa tohto predpisu: koriander 24 g, čierne korenie 6 g, fenikel 6 g, podzemok kurkumy 12 g (pozri cudzokrajné drogy), papričky chilli 6 g a rasca 6 g. Iný recept: papričky chilli 3 g, koriander 26 g, kurkumový podzemok 14 g, rasca 7 g, semeno bielej horčice 3 g, fenikel 7 g. Jednotlivé druhy korenín sa spolu utlčú, preosejú jemným sitom a skladujú v dobre zatvorených nádobách. Čajoviny č. 186, 214.
142

KOSATEC NĚMECKÝ Iris germanica L. Nemecky: Deutscher Schwertlilie; maďarsky; Német nószirom; taliansky: Giaggiolo (Ireos o Giaggiolo); francúzsky: Iris germanique; anglicky: German Iris; španielsky: Lirio cardeno; rusky:

KOSATEC NEMECKY

KOSATEC FLORENTSKÝ

KOSATEC FLORENTSKÝ

Iris florentina L. Nemecky: Florentinische Schwertlilie; maďarsky: Flórenczi nószirom; taliansky: Iride florentina; francúzsky: Iris de Florence; anglicky: Fiorentine Iris; španielsky: Lirio blanco; rusky:

KOSATEC BLEDÝ
Iris pallida Lam. Kosatcovité — Iridaceae Nemecky: Blasse Schwertlilie; maďarsky: Halvány nószirom; rusky:

KOSATEC BLEDÝ

Kosatec nemecký je trváca bylina vysoká 30 —100 cm; podzemok je hrubý, krátko plazivý, listy široko mečovité. Veľké charakteristické kvety sú modré až fialové, voňavé, takmer sediace. Plody sú tobolky. Druh oblasti Stredozemného mora. U nás sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Často splanieva. Kosatec florentský je trváca bylina vysoká 30—60 cm; velké kvety sú biele alebo bledomodré. Plod je tobolka. Pochádza z Mezopotámie alebo zo Stredomoria. Pestuje sa na ozdobu. Kosatec bledý je trváca bylina vysoká 30—90 cm; listy majú nápadnú žilnatinu. Kvety sú voňavé, biele alebo fialkasté, plod je viacsemenná tobolka. Pochádza z Orientu. K nám sa dostal zo Stredomoria. Dosť často sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Kosatcov u nás rastie asi 10 druhov. Väčšina z nich je vo volnej prírode vzácna, a preto sú chránené. Najhojnejší je k. žltý (I. pseudacorus L.), ktorý ako jediný nie je v SSR úplne chránený. Podzemky má znútra červenkasté a zo všetkých strán vyháňajú

korienky. Nemožno ho primiešavať do drogy. Vedecké pomenovanie kosatcov pochádza asi z gréckeho iris = dúha, čím sa mala vyjadriť pestrosť kvetov. Druhové pomenovania poukazujú na niektorú charakteristiku. Kosatce sa používali od najstarších čias ako liečivá. Americká medicína si viac cení tamojší domáci druh strakatého kosatca, I. versicolor L., oddávna známy ako liečivo Indiánov, ktorí ho používajú pri vodnatieľke; v Severnej Amerike celkom vytlačil z terapie k. nemecký. Používa sa ako emetikum, cholagogum a mierne, no účinné laxans a diuretikum. Kosatce väčšinou opeľuje hmyz. Hoci kvety nevoňajú, obsahujú veľa medoviny v okvetnej rúrke. Navštevujú ich najmä čmeliaky a niektoré muchy. Majú aj dostatok žltého peľu. Zberajú sa najmä podzemky druhov I. germanica L. - k. nemeckého, I. florentina L. — k. florentského a I. pallida Lam. — k. bledého; vykopávajú sa v jeseni (október) alebo na jar (marec) a to z 3—4-ročných rastlín. Materiál sa zbavuje nadzemných častí a drobných korienkov a po očistení sa omyje a podzemky sa dôkladne olúpu. Po opätovnom opláchnutí sa sušia v tenkých vrstvách alebo na povrázkoch v dobrom prievane a na bezprašných miestach. Sušením sa stráca 7 5 - 8 0 % hmotnosti čerstvých podzemkov. Pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 35 °C (silicová droga). Podzemky sušením strácajú nepríjemný príkry pach a dostávajú výrazne príjemnú fialkovú vôňu, vďaka čomu dostali aj pomenovanie „fialkový koreň". Droga sa označuje ako Radix (Rhizoma) iridis seu Radix (Rhizoma) iridum (koreň — podzemok kosatcov). V homeopatii sa používa čerstvý podzemok. Pre zachovanie vône a preto, že ju ľahko napádajú rozliční škodcovia, treba drogu skladovať v dobre zatvo-

Podzemok kosatca — Radix (Rhizoma) iridis sa posudzuje podľa ČSN 86 7024: Akosť — najviac v % Znak I. Časti stoniek a koreňov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy) Vlhkosť Obsah silice najmenej — — 0.5 3.5 13 0.1 II. 3 1 1 5 13 0.06

ostatné zbiehavé. krídlato hranatá. Dobre sa sušia alebo dosúšajú umelým teplom do 45 °C. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. Drogy: Herba seu Folium symphyti. symfytín. dobrý koreň. Peľu dáva málo. španielsky: Consuelda mayor. trudovník Nemecky: Gemeiner Beinwell. Kostihoj má vedecký názov odvodený od gréckeho symfyein = zrastať spolu. končisté. V staroveku bol dobre známy a užíval sa pri vykašlávaní krvi. podmieňujúci fialkový pach). udreniny a zlomeniny. dolné zúžené do krídlatej stopky. vo vlhčinách svetlých lesov. Čajoviny č. U nás tvorí zložku hromadne vyrábaného Aviril zásypu . taliansky: Consolida maggiore.). Podzemok má aj priemyselné uplatnenie — kozmetické. potom glykozid iridín.5 % ) . ale aj ako expektorans a tiež pri chorobách žlčníka (najmä americký k. Trváca bylina vysoká 60—100 cm. od nížin po horský stupeň. Rastlina kvitne v máji až septembri. ktoré sa používa na zasypanie detskej pokožky. Ak sa ako droga užíva interne. ktorým sa označovali viaceré byliny používané na zrastanie kostných zlomenín.I. zbavia listov a rýchle sa sušia na slnku (hrubšie sa pozdĺžne režú). celistvookrajové. Byľ vzpriamená. Druh sa vyskytuje na mokrých lúkách. Hlavnú obsahovú látku drogy predstavuje silica (až 0. Drogy obsahujú značné množstvo trieslovín (vňať asi 8—9 %.externého dermatologika. Nie je však celkom isté. pre vysoký obsah škrobu a slizu aj ako mucilaginózum pri kataroch horných dýchacích ciest (v niektorých liekopisoch tvorí zložku prsnej čajoviny — Species pectorales). vo voňavkárstve.KOSTIHOJ LEKÁRSKY + Symphytum officinale L. Kosatcový podzemok sa používa predovšetkým ako čuchové korigens. po- travinárstve a i. likérnictve. strieborník. Dobre sa očistia od hliny. či to bol iba kostihoj lekársky. svalník. rusky: KOSTIVAL LÉKAŘSKÝ KOSATEC NEMECKÝ KOSATEC FLORENTSKÝ rených nádobách (nie z umelých hmôt) a chrániť pred svetlom. materiál sa suší v tenkých vrstvách v tieni. usporiadanie kvetov a pod. rozkonárená. olej a slizy. potom sliz. pestrofarebný . asi 50 % škrobu (označuje sa ako irizín). prikladal sa na rany. štetinatá. Treba si všimnúť opis rastliny (farbu. sacharidy. alkaloidy tlmiace ústrednú nervovú sústavu (konzolicín. korene 5 %). až november). Med má jasnú farbu. kazival. francúzsky: Consoude officinale. hnačkách so silnými kolikami a podobne ako v alopatii. ich rozpadové produkty a významný je purínový 143 . Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: čierny koreň. zdravé listy trhané počas kvitnutia (asi máj-júl). anglicky: Comfrey. pokryté drsnými chlpmi. echimidín). 131. pretože zástupcovia čeľade borákovitých rastlín sa medzi sebou ľahko zamieňajú. má pomerne veľké kvety a hojne meduje. listy striedavé.). podlhovasto kopijovité. čo je však nehygienický ľudový prostriedok. v priekopách. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. medunica. Vnútorná dužina koreňov musí byť pri tom biela. v ktorej je asi 10 % irónu (ketón. 130. pozdĺž tokov. Zriedka sa zberá vňať resp. Predmetom zberu a nákupu ako dôležitá droga je koreň — Radix symphyti (Radix consolidae majoris). ischiase. vznikajúci pri sušení. korene sa vykopávajú v jeseni (september—október. Plody sú tvrdky. Destiláciou sa z neho získava silica — Oleum iridis. Kvety v hustých dvojzávinkoch. zvyčajne sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. príp. väčšinou purpurové. Podzemok kedysi slúžil ako prostriedok na prerezávanie zúbkov deťom (Rhizoma iridis pro infantibus). versicolor L. maďarsky: Fekete nadálytô. Droga ľahko podlieha skaze. Koreň sa používa aj čerstvý. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov uplatňuje predovšetkým pri migréne. mnohohlavý. podzemok zhrubnutý.

toito. mačka poľná. španielsky: Cardicuca. flavonoidy. potom cholín.5 12 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) 144 1 1. angínach. scediť. 50. jednoduchšie. nepríjemná burina suchých pasienkov. Droga sa užíva pri poruchách okostice a zlomeninách. taliansky: Calcatereppolo. adstringens pri paradentóze. Plody sú dvojnažky. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: kotačka. artritíde. mužská viera (láska). zápaloch svalov. vredoch predkolenia. zvonka na zle sa hojace rany. Bežnejšie a častejšie upotrebenie je (aj v oficiálnej medicíne) vonkajšie. pije sa 2-razy denne po 1 dl). Čajoviny č. pri ekzémoch.5 12 7 9 Trváca bylina bohato rozkonárená. pri ťažkostiach s močením. maďarsky: Mezei íringó (Eryngium). Rastlinu by laici skôr zaradili medzi bodliaky ako do čeľade zeleroví- . jemne ryhovaná. a to vo forme horúcich bylinných obkladov. v súkvetí prechádzajú do listeňov. Kedže sa zistilo. mastí. najčastejšie na trávnatých a kamenistých svahoch. ale aj pri poruchách trávenia. Alantoín je zložkou liečebnej kozmetiky (Neridé vitamínový krém. KOSTIHOJ LEKÁRSKY derivát alantoín (derivát kyseliny močovej). pri trombózach. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov esenciu.ňuje bolesti pri žalúdkových vredoch).5 %. proti hnačke (1 lyžica drogy na 300 ml vody — maceračný odvar: 6 hodín macerovať. čajovinových zmesí a iných prostriedkov na podporu hojenia hnisavých a hlbokých rán a na vytváranie náhradných tkanív. kvety biele alebo zelenkasté. mierni bolesti pri kŕčových žilách a zlomeninách. dvojito perovito strihané. faryngitíde. pri chronických zápaloch dýchacích ciest. horné skoro sediace. pri pľúcnych a vredových ochoreniach (zmier- Eryngium campestre L. že jej alkaloidy sú kancerogénne. královské zelí. menšie. celistvé. 212. vetrník. i. aminokyseliny (asparagín). čajoviny Vulneran (na hnisavé rany) sa už dávnejšie zastavila. vyskytuje sa roztrúsené až hojne v nížinách až podhorských oblastiach. rusky: - MÁČKA LADNÍ KOTÚČ POĽNÝ ČSN 86 7020 má pre koreňovú drogu tieto základné požiadavky: Znak Staršie zdrevnatené korene Akosť — najviac v % I. Výroba čs. zradca Nemecky: Feld-Mannstreu. kloktanie. Teraz kostihoj tvorí zložku granuliek Mucilogran (laxans). dolné starších rastlín dlhostopkaté. najmä pri silnom zahlienení. II. Neridé výživný krém) a roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). Droga veľmi účinne napomáha hojenie pri zlomeninách a vstrebávanie opuchlín i krvných podliatin. pri vredovej chorobe. byľ priama. ako podpora tvor- by kalusu. na hematómy. ihneď odstaviť. ráno priviesť do varu. Slúži i na omývanie. Tinktúra z kvitnúcej vňate sa aplikuje hlavne na rany. v koreni do 1. vysoká 30-50 cm. náplastí. 75. francúzsky: Panicaut campétre. Vrcholíkové súkvetia z hlávok. silica a steroidné látky. v niektorých štátoch (Poľsko) sa prestali vyrábať prípravky na interné užívanie. anglicky: Field Holly. ktorá sa užíva o. resp. Kostihoj je v súčasnosti u nás predmetom širšieho prieskumu. 10 5 — 0. Druh je teplomilný. 119. Prízemné listy jednoduché. na okrajoch pichľavo zúbkaté.

lebo „úbory" tvoria pichľavé gule. naopak . jemne ryhovaná. nitkovité. horký princíp a veľa rozličných solí. ďalej slizy. maritimum = morský. lebo na dne kvietkov vylučuje hojne medoviny a dáva veľa nektárovej paše. poľného. kvety v okolíkoch bez obalov. V súčasnej oficiálnej medicíne je obsolétna. Koreň (podzemok) treba dobre očistiť. s modrými kvetmi.). Ide o k. V homeopatii sa spracúva čerstvá kvitnúca vňať Eryngium maritimum L. Kotúč má asi 180 druhov.125 %). taliansky: Aneto.5 %). Jednotlivé druhy sú si chemickým zložením dosť podobné. Kotúč je prastará liečivá rastlina a medzi jeho druhmi sa nerobieva rozdiel. francúzsky: Anethodorant. KÔPOR VOŇAVÝ Anethum graveolens L. Na stepných lúkach a medziach a na suchých pastvinách južného Slovenska alebo v teplejších oblastiach Čiech a Moravy je zriedkavý k. listy perovito strihané. Možno však s ním rátať vo včelárstve. ochorení predstojnice. Zvyčajne sa robí 3 % odvar (varí sa asi 10 minút na slabom ohni. koreň sa zvyčajne dosuší umelým teplom. zriedka sa ordinuje vo forme sirupov alebo kvapiek.5 %). Protikŕčové pôsobenie šťavy sa ľudové využíva aj pri čiernom kašli a pri bolesti v prsiach. ďalej ako prostriedok na tzv. Koreňová droga má vďaka obsahu saponinov a silice slabý expektoračný a spazmolytický účinok. dutá. b ľ lysá. 145 . modrastý má skutočne belasú byľ. novšie nazývaný k. dolné listy nedelené. pretože . pri edémoch nôh. srdcovito vajcovité. belasé súkvetia majú belasé korunné lupienky a stonka sa rozkonáruje až v hornej časti. pri kameňových ochoreniach. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten Dill.je burina.ako uvádzal Dioskorides. pri ochoreniach pohlavných orgánov a i. stopkaté. liečili nadúvanie. Niekedy však tvorí zložku rozličných galenických prípravkov proti kašľu (kombinovaná s tymianom. bez koreňa. materinou dúškou. Pomer zosušenia vňate je asi 4 : 1 (Herba eryngii) a koreňa 3 : 1 (Radix eryngii). skorocelom a podobne účinkujúcimi drogami).) odporúčajú užívanie čerstvej šťavy (1 lyžica s medom a kandizovaným cukrom na šálku vody). ktorá znehodnocuje a zaplieňuje pasienky. pri močových a iných kameňoch. zbaviť nadzem- ných častí i bočných korienkov a materiál sa suší na tienistých a vzdušných miestach. alpínsky (E. silica (asi 0. Viac autorov (Madaus. ťialovastý. Bässler a i. lebo listy sú pichľavo zubaté. campestre = poľný). Kotúč kvitne asi v júli—auguste (septembri) a nemá hospodársky význam. účinkuje proti kŕčom. V odbornom binomickom názvosloví sa potom jednotlivé druhy bližšie označili väčšinou podľa miesta výskytu (napr. denne 3 šálky). rusky: KOPR VONNÝ Jednoročná bylina vysoká 30—100 cm. keďže niekde rastie vo veľkom množstve. Rastliny sa už v staroveku označovali názvom eryngium. čo je vraj odvodené od erygein = grgať.). podbeľom. príp. sa užíva prášok (1 —5 g v oblátkach) alebo tinktúra (60-180 kvapiek denne). alpinum L. Kotúč sa v ľudovom liečiteľstve uplatňuje hlavne ako diuretikum. na úpravu menštruácie (emenagogum) a na niektoré kožné ochorenia. U nás však rastú iba dva. anglicky: Anet. Účinné látky tvoria predovšetkým saponíny (asi 0. Vňať sa trhá v rukaviciach. čistenie krvi. planum L. španielsky: Anat. najmä prítomnosťou a obsahom saponinov v koreni. Drogy chránime pred vlhkom a škodcami. plocholistý (E. čkať. a to na „čistenie krvi" a ako stimulans (na podporu činnosti viacerých orgánov). nie natoľko ako stonka k. sacharidy. maďarsky: Nehézsargú kapor. Podporuje aj menštruáciu.KOTÚČ POĽNÝ tých rastlín. Predmetom zberu býva vňať zberaná v júli až v septembri a koreň vykopávaný v septembri-októbri. Tretí je doposiaľ dosť sporný — údajne rastie na alpínskych holiach (Vysoké Tatry). triesloviny (asi 1. overený a dokázaný aj klinicky.

spazmolytikum i ako mierne stomachikum. 227. V homeopatii sa používa dil. 1. Pije sa aj pri nespavosti (večer 1 pohár) a ako diuretikum. . získavané vytriasaním z odrezaných okolíkov. Pestuje sa ako zelenina v záhradkách. stor.) alebo s feniklom (Foeniculum vulgare Mill. K nám sa dostala z južnej Európy. polievok. uplatňuje sa preto ako žalúdočné a črevné karminatívum.používa sa do omáčok. do pečiva i na konzervovanie zeleniny. z iných častí materskej rastliny môže obsahovať najviacej 1 %. ako mierne stomachikum a pri plynatosti (meteorizme) je známa čajovina: plod kôpru. Vňať slúži na kuchynské a potravinárske (konzervárenské) účely. Pri bežných skúškach plodovej akosti sa vyžaduje.). laktagogum a stomachikum.). t. Do strednej Európy sa dostal zásluhou Rimanov. aby droga nebola znečistená. plod rasce — z každého po 5 g. Plody sú olejnaté. Ľudovo sa aplikuje aj externe — na udreniny sa prikladá až horúci odvar z plodov v oleji. úbory rumančeka 10 g — 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. potom limonén a felandrén. sa už hromadne pestoval v Anglicku. Rimania si pri slávnos146 tiach venčili hlavy kvitnúcimi byľami a gladiátori si silicou z kvetov natierali údy. obsahujúca hlavne karvón (40 — 60 %). preto ich treba starostlivo skladovať. V plodoch je ešte olej. vňať však až 85 % (7 : 1). odrezávaná pred kvitnutím (jún—júl). j. dve lyžičky drogy na šálku horúceho záparu (deťom podľa veku štvrť až pol lyžičky).5 %. Na pozoruhodnom Ebersovom papyruse (asi z r. Zriedka splanieva. Plody a silica sa v lekárňach žiadali najmä proti kašľu. likérnictve i vo farmácii. Plody sú stlačené nažky v dvojnažkách. Rastlina pochádza z Ázie. príp. 1550 pred n. feniklom. Kôpor sa svojím účinkom úzko spája s rascou (Carum carvi L.KÔPOR VOŇAVÝ malé. rovnaké použitie uvádza aj Nový zákon. V uvedených indikačných oblastiach sa plody kôpru zvyknú kombinovať s mätou. Prisudzuje sa mu aj účinok na tvorbu mlieka a tíšenie kašľa. Kôpor sa dával jesť i do kúpeľov hysterickým ženám a vyrábala sa z neho i povestná masť anethine na vredy a proti kolikám. Podľa ľudových povier kôpor zaháňal démonov podobne ako iné aromatické rastliny (spájali sa s ním najmä povery okolo svadobných obradov). z cudzích organických prímesí takisto 1 % a z anorganických maximálne 0. Pre všeobecnú znalosť kôpru a jeho pestovanie sa zámeny a falšovania nevyskytujú. Má experimentálne dokázaný a klinicky overený karminatívny účinok. Sám kôpor sa denne dávkuje v množstve asi 6 g. Ako korenina je dnes svetoznámy. uplatňuje sa však aj čerstvá. aby si posilnili svalstvo pred zápasom. Zberá sa i vňať — Herba anethi. na mäso. i viacej. Kôpor je prastará liečivá i kuchynská rastlina . Tradičné použitie pri hemoroidoch nie je dostatočne dokázané. suší sa rýchlo v tieni. čo je vraj odvodené z aemi = dýcham (pre silný pach). najlepšie pri teplote 30—35 °C. Rovnaký zápar sa odporúča aj ako karminatívum. na dlhých stopkách. I profesionálnym atlétom ho pridávali do všetkých jedál (prvý známy doping). pridáva sa do zmesí zeleniny. ktorých tretina je už zrelá. žltohnedá (júl—august). napr. bielkoviny a amínové bázy. Najdôležitejšou zložkou rastliny je silica (2—4 % ) . Silica z plodov sa používa v kozmetike (v mydlárstve).) odporúčal sa používať pri bolení hlavy a na rozširovanie ciev.Dl (3x denne 10 kvapiek) a indikačné oblasti sú rovnaké ako má alopatia. Čajovina č. žlté. Plody sušením strácajú na hmotnosti len málo. Predmetom zberu sú plody (nesprávne označované ako semená) — Fructus (semen) anethi. anízom (Pimpinella anisum L. j. 0 . Vedecké pomenovanie kôpru je z gréckeho anethon. podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy (Braun 1977). t. Propagoval ho v Kapitulári Karol Veľký a v 10.

perovito strihané. Spolu s dužnatým úborovým lôžkom sa na vrchnej strane vytvára dosť hrubý a mäsitý terč horkastej. Koreň začerstva silno páchne.PUPAVA BEZLODYŽNÁ Carlina acaulis L. ktorými sa omývali úporné kožné vyrážky. lebo ľahko vlhne. Korene sa vykopávajú v jeseni (september-október až november). že rastlina sa pomenovala na počesť Karola Veľkého. plesní. Linného vedecké pomenovanie rodu Carlina je asi skomolenina talianskeho cardina. kvetom bazy čiernej a vňaťou myšieho chvosta po 20 g. Vykopané korene sa rýchlo omyjú a zbavia nadzemných častí. Spravidla sa kombinuje do čajovinových zmesí na zníženie horúčky (napr. úbory oveľa menšie. Doplnkový nemecký liekopis (EB 6) žiadal pre drogu minimálne 1 % silice. taliansky: Carlina. Koreň je dlhý okolo 30 cm. Z významnejších liekopisov ho donedávna uvádzal ako oficinálny doplnkový zväzok nemeckého liekopisu DAB 6. 147 . s hlavnou obsahovou látkou karlínovým oxidom a so seskviterpénom karlínom). V alopatii sa dnes málo používa a azda neprávom. vulgaris L. Polievková lyžica čajoviny sa zaparí štvrťlitrom horúcej vody a nechá sa 10 minút stáť prikryté.). Má bodliakovité stonky vysoké 20-30 (až do 80) cm. krasovlások bezbyľový (biely) Nemecky: Grosse Eberwurz. lišajov alebo iných kožných neduhov. Používa sa prevažne v ľudovom liečiteľstve. Szártalan bábakalács. obyčajný (C. cardo = bodliak. krehký. že krasovlas spomínal už Theofrastos. svahoch. Východoeurópsky druh. Uprednostňuje slnečné miesta a kremičité (kyslejšie) pôdy. Silberdistel. Predmetom zberu býva koreň — Radix carlinae. Používa sa na kúpele a omývanie vyrážok. hrubý 1—2. Nazýva sa aj divá či nepravá artičoka. francúzsky: Carline acaulate. prípadne v prášku (3-4 x denne po 2 g). vypudzuje hlísty a povzbudzuje chuť do jedenia. zabodol sa do dužnatého lôžka krasovlasu — a mor bol zažehnaný. na bravy krasovlas údajne pôsobí toxicky. s lipovým kvetom. anglicky: Carline Thistle. Sama koreňová droga sa dávkuje v zápare (jedna kávová lyžička na šálku. zakrpatenou. a preto ho miestami ľudovo prezývajú kančí koreň. aromatickej a mandľovej chuti. ktorý sa dá jesť. V literatúre sa uvádza. pije sa 4 x denne). Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch. kvety všetky rúrkovité. saponín a živica. vnútorné zákrovné listene sú žlté. a to maximálne pri teplote do 30-35 °C). lomivý. Rastlina má značné antibakteriálne účinky (podmieňuje ich asi karlínový oxid). V Nemecku je krasovlas chránený. Obsahové látky koreňa tvorí najmä rezervný fruktózaninulín (18-22 % ) . pijú sa dve šálky čaju denne. 1543. Listy sú podlhovasté. a preto sa niekedy u nás zberá na vývoz. zasluhoval by si viacej pozornosti. krasovlas sa preto pestoval KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ najmä pri kláštoroch. s listom vachty trojlistej a koreňom krasovlasu po 15 g). pokrytou bohatou prízemnou ružicou listov. pri tom ho možno iba dosúšať. má slabší preháňavý účinok. Starí lekári ho cenili ako prostriedok na prípravu odvarov. ďalej triesloviny. ktorý ju vraj odporúčal jesť svojim vojakom počas moru. s vlnatým odením na celom povrchu. obyčajne nečlenenou stonkou. nesušia sa umelým teplom. byľ je rozkonárená a viacúborová. vnútorné zákrovné listene sú biele. pripomínajú jazykovité koruny. a to ako diuretikum. nerovnomerne ostnaté. aby vystrelil šíp a pozoroval. ktoré sú vo vnútri prázdne a korene rozštiepené treba vyradiť. kde sa zabodne. Na vonkajšie omývanie sa používa zápar pripravený z 2 lyžíc drogy na šálku vody a 1 lyžice octu. diaforetikum a dermatologikum. chutí pálčivo horko a bol presláveným liekom. niektorí autori uvádzajú. Staré korene. Uprostred ružice vyrastá úbor s priemerom až 120 mm. Jeho koreňmi bez aromatického pachu sa zamieňa koreňová droga k. bezbyľového. Šťavu z koreňa úspešne použil proti pásomnici Leonard Fisch r. priemer maximálne do 50 mm.5 cm. maďarsky: Szárnélkuli kórfény. Droga sa označovala ako Radix carlinae seu Apri. palivo aromatický. španielsky: Carlina.. Pozdĺžne sa prekrajujú na polovice alebo štvrtiny a sušia sa ako silicová droga (za dobrého vetrania v tieni. čo však Tournefort pokladá za omyl. Cardopathiae alebo aj Chamaeleontis albae. rusky: KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ Trváca bylina s velmi krátkou. Podľa legendy mu vo sne oznámil anjel. pretože krasovlas sa v Grécku nevyskytuje. Droga má menšie oficiálne alopatické upotrebenie. lišaje a pod. rastie hojne na trávnatých pasienkoch. Plody sú chlpaté nažky s opadavým chocholcom. svetlohnedý až sivohnedý s rohovitým lomom (nie s vláknitým). V našich oblastiach je liečebne známy už velmi dlho. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kančí koreň. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . suchoblanité. Z príbuzných druhov rastie u nás k. na lúkach s hlbším hlinitým profilom. má osobitný trochu nepríjemný pach a chutí horko-sladko. V Pyrenejách sa koreň ešte dodnes jedáva ako zelenina (šalát). potom svetlohnedá až tmavohnedá silica s omamným pachom (až 2 %.

svinský koreň. citrónovú. zberá sa v máji až septembri. Celá čeľaď krtičníkovitých dostala meno podľa rodu Scrophularia L. pre obsah saponínov a iných glykozidov (bioflavonoidov) má farmakologicky dokázaný močopudný a slabo preháňavý efekt. dvojito pílkovité. španielsky: Escrofularia. lecitín. t. vyskytuje sa hojne v lesoch a kriačinách až do výšky 1000 m n. krvné podliatiny. K. tuberkulóza krčných žliaz. K. horkú a trochu ostrú bylinnú chuť. ktorých účinnosť je však veľmi slabá (pozri náprstníky). jarný (S. anglicky: Figwort. valcovitého tvaru. Drogy sa ešte dnes takto používajú v talianskom a nemeckom ľudovom liečiteľstve najmä pri opuchoch (diuretikum). hľuznatý je starým liečebným prostriedkom. Koreň i vňať sa kedysi používali najmä na opuchnuté žľazy (verilo sa. pri bolesti v ušiach a i. a to proti črevným parazitom. ekzémy. horký glukozid skrofularín a potom pektíny. Rozkonárený a hľuznatý podzemok je po usušení svetlosivý.KRTIČNÍK HĽUZNATÝ KRTIČNÍK HĽUZNATÝ Scrophularia nodosa L. u nás rastie 5. vajcovito podlhovasté. vňať s podzemkom. Rastlina je lužný a lúčny typ s vysokými nárokmi na mokré až vlhké pôdy. kyselinu kávovú viazanú na triesloviny. taliansky: Scrophularia maggiore. okrem toho pálivú živicu. Vňať — Herba scrophulariae. Názov má odvodený od latinského scrophula = škrofulóza. flavonoidné glykozidy a ich aglykóny (diosmín. maslovú a škoricovú). Z podobných príčin sa miestami (hlavne v západnej Európe) pestuje k. ochvatná zelina. j. krtičné korenie. Uplatňovali sa aj semená. Kvety bankovité. pri srdcovej arytmii a ako prostriedok na rany. tumory. vitamín D. ale aj listy. nepríjemne páchne a má príkru. ktorý sa tvorí v podobe veľkých kvapiek na báze semenníkov. Plody sú tvrdky. Homeopatia spracúva čerstvú celú rastlinu zberanú na začiatku kvitnutia. pripravuje sa z nej esencia. zdivený rastie napr. hubatá žihľava. ktorý má asi 140 druhov. stopkaté. Denná dávka koreňovej drogy v prášku bola 2—4 g. francúzsky: Scrophulaire noueuse. 2-3 šálky denne). Podzemok uzlovitý. hemoroidy a pri bolestiach uší a očí. Nazberaný materiál sa suší zvyčajným spôsobom. štvorhranná. zvyčajne jednoduchá. rusky: KRTIČNÍK HLÍZNATÝ Trváca bylina vysoká 40—120 cm. jablčnú. vňať nepríjemne páchne a má slanú.). v dedinských záhradkách tešínskeho Sliezska). hesperidín a i. Poskytuje bohatú znášku nektáru. včely nav- števujú kvety po celý deň. byľ priama. Vo vňati sa novšie zistili horčiny — iridoidy (hlavný je harpagozid). maďarsky: Gôcsos tákajak (gorvélyfú). Krtičníkovité . m. Podľa druhu choroby dostal vedecké i ľudové pomenovanie. hľuzovník. na vredy a pod. prípadne len sám podzemok — Rhizoma (Radix) scrophulariae. soli mangánu a aj iných prvkov. glykozidy náprstníkového charakteru. niekedy aj pred kvitnutím.Scrophulariaceae Ľudovo: hľuzové korenie. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba scrophulariae. Je to burina. horkú chuť. organické kyseliny (vínnu. že v podzemku je ich málo). ktorý je veľmi vhodnou jarnou včelárskou rastlinou. Za liečivý sa pokladal predovšetkým podzemok. nekrídlatá. usporiadané do riedkych chocholíkov tvoria koncovú metlinu. Listy krátkostopkaté. Záparom z vňate sa omývali hnisavé rany a hemoroidy a slúžil aj na teplé obklady (na opuchy. Rastlina kvitne v lete. vernalis L. Vnútorne sa užíval 3 % zápar (20 minút postáť. Čoskoro po vysatí nektáru sa tvoria nové a nové kvapôčky. ale vo včelárstve má veľký význam. a preto v zahraničí jej extrakt slúži ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov uplatňova- . Krtičník obsahuje predovšetkým saponíny (niektorí autori tvrdia. Homeopaticky pripravená esencia slúži predovšetkým pri škrofulóze na opuchy.). trudovník Nemecky: Knotige Braunwurz. hľuznatý je výrazný lysou stonkou a hľuzovito napuchnutým podzemkom. Táto choroba sa ním kedysi liečila. že odstraňujú opuchy). — u nás je pomerne vzácny. hnedočervené.. zvonka 8 %. pazušné.

Väčšie dávky však môžu najmä pre saponínový obsah pôsobiť nepriaznivo (močenie krvi — hematuria). pasienkov a svahov. sediace. Richard Mead (1673-1745) kručinkou liečil vodnatieľku a podobne ju ordinoval aj v 19. Niekedy sa pestuje aj v záhradách na okrasu. Liečebné a technické používanie rastliny je v súčasnosti zriedkavé. Známy ľudový liečiteľ Kneipp r. ktoré by mali byt' osobitnými druhmi. Plody sú stlačené struky. okrajov dubín. 1935 chválil k. hore pritlačeno chlpaté. K.. Kručinka obsahuje v listoch i kvetoch žlté farbivo. ktorý má sediace kvety. et Kit. s pritisnutým ochlpením). v silnom odvare ju odporúčal pri besnote psov a semená ako purgans. dlhé listy a hodvábne ochlpené horné korunné lupienky kvetu a struky. asi 1 cm. Presl. listy striedavé. KRUČINKA FARBIARSKA Latinské rodové označenie kručinky vychádza najskôr z keltského gen = ker. 1565 chválil ako rastlinu zastavujúcu krvácanie a podporujúcu potenie. stopkaté. je klasická farbiarska rastlina). Matthiolus (Nový herbár z r. 1626) ju okrem toho pokladal za diuretikum a purgans a odporúčal ju aj proti dne. hľuznatý v terapeutických dávkach nemá vedľajšie jedovaté účinky. Z byli namáčaných vo vode možno získať vlákna podobné ľanovým. stor. Táto látka slúži proti zápalom kĺbov a znižuje obsah cholesterolu v krvi i kyseliny močovej v organizme. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: žltá ihlička Nemecky: Färberginster. Rastlina je toxická najmä pre ovce a kravy (hematuria). Ku k. husto metlovito rozkonárený. ktorý má príbuzné obsahové látky. Nevedno však. Podľa výsledkov doterajšieho prieskumu sa u nás chápe priširoko. in Willd. rusky: - KRUČINKA BARVÍŘSKÁ Poloker vysoký asi 30—60 cm. Wittstein ju vo svojej farmakognózii z r. B. Stonky pozdĺžne ryhované. maďarsky: Nyul rekettye. ex Meissen — Pedaliaceae). Kvety žlté. v minulosti nazývaný zanoväť ležatá). stor. Predmetom občasného zberu býva kvitnúca vňať . KRUČINKA FARBIARSKA Genista tinctoria L. bez tŕňov. bolestiam v krížoch a v panvovej oblasti. kým druhové pomenovanie z latinského tinctorius = farbiarsky (k. anglicky: Greenweed. Druh dobre znáša sucho. Kvety majú množstvo peľu. poslednej sa veľmi podobá kručinkovec položený (Corothamnus procumbens (Waldst. Bock ju v herbári z r. farbiarskej. Tieto technické údaje poznali už v antike. končisté. 1882 uvádza ako oficinálnu (Herba et Flos genistae tinctoriae). pilosa L.Herba genistae tin149 . ktorý sa vysýpa už z kvetových pupeňov. Pomenovanie genista nachádzame spoľahlivo až v 16. nemeckú a odporúčal pri močovom piesku. taliansky: Ginestrina. V súčasnosti ako odlišovacie znaky sa berú do úvahy tŕne na stonkách (k. lebo obsahové látky sa pravdepodobne vstrebávajú. rastie hlavne na stredne kyslých pôdach (pH 5-6) a patrí k typickým bylinám suchých kyslejších lúk. kameňoch a na zosilnenie v rekonvalescencii (čaj vraj ovplyvňuje vylučovanie hlienov). Obsahuje účinný iridoid harpagosid asi v polovičnom množstve ako hľuzy harpagofytu (pozri medzi cudzokrajnými rastlinami — Harpagophytum procumbens (Bruch) DC. chlpatá — G. francúzsky: Genet bátard. — kručinka nie je celkom jednoznačné. usporiadané v strapcoch. Systematické triedenie druhov rodu Genista L.) C. náhradka za Tuber (Radix) harpagophyti (droga z juhoafrickej sezamovitej rastliny). elipsovité. prof.) alebo poliehavosť a plazivosť bylí (k. H. Plíniova genista značila aj iné druhy a aj prútnatec — Sarothamnus Wimmer. používala sa však hlavne na farbenie. germanica L. Pred domácim užívaním teda treba varovať. či išlo iba o druh k. Frerichs z Berlína. ktoré sa oddávna používalo na farbenie plátna a vlny. Opeľovanie kručinky obstarávajú najmä včely a čmeliaky. nemecká — G. na vypudzovanie črevného obsahu pri niektorých vnútorných ochoreniach a novšie aj ako antireumatikum.ných pri zápche. farbiarskej sa priraďujú aj niektoré jednotky.

5 — . Plody sú červené kôstkovice (po dozretí čierne). materiál sa suší v tieni. anglicky: Alder Buckthorn. rastie aj na čistých íloch. Najčastejšie sa zamieňa s rešetliakom prečisťujúcim (Rhamnus catharticus L. napr.ctoriae. bielo bodkovanou a lesklou kôrou. čím sa zvyšuje krvný tlak a priechod krvi obličkami).) Vlhkosť Obsah popola (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah popola nerozpustného v HC1 Obsah všetkých antrachinónov — najmenej Obsah látok extrahovatelných vodou — najmenej I. rusky: KRUŠINA JELŠOVÁ KRUŠINA OLŠOVÁ biele korkové bradavičky sú guľaté.5 20 0. s rovnakým dielom vňate stavikrvu vtáčieho (2 lyžičky čajoviny na 2 poháre vody ako macerozápar).3 %). 6 2 4 1 15 7. zelenkasté. Rastlina je častým druhom slatinných jelšín a iných listnatých lesov s hlbokými podmáčanými pôdami. odřezávaná na začiatku rozkvitania asi do polovice rastlinných byli.). Primus padus L.).Frangula. Alkaloidy mierne prehlbujú dýchanie. Podobná čremcha obyčajná — Padus avium Miller (syn. pravdepodobne aj glykozid genisteín. lesklú kôru bez bradavičiek. španielsky: Frangula. ďalej žltý flavónový glykozid luteolín (najmä v kvetoch). Pomer zosušenia je asi 3 : 1.: Rhamnus frangula L. francúzsky: Neprun bourdaine. Ako porast často sprevádza vŕby. ovplyvňuje látkovú premenu a cievny systém (upevňuje cievne steny. cudzie kôry a i. V homeopatii sa používa čerstvá. svíba Nemecky: Faulbaum. Vedecký názov krušiny . celistvookrajové. potom silica a triesloviny.6 3. v čajovine sa kombinuje napr. listov a kvetov sa v homeopatii používa podobne ako alopatické prípravky. ktorého konáre sa končia tŕním.Rhamnaceae Ľudovo: psí drieň. jelše a topole v lužných zárastoch. droga však obsahuje prevažne bioflavonoidy a za podpory silice má výrazný močopudný účinok (kedysi sa používala najmä na opuchy pri srdcových ochoreniach). Osvedčila sa aj pri ochoreniach močových ciest. rešetliak korošina. cytizín a metylcytizín. KRUŠINA JELŠOVÁ Frangula alnus Mill.6 3. Okrem toho účinkuje aj mierne preháňavo.5 1 2 15 ČsL 4 3 1 2 0. Vo všetkých častiach rastliny sa nachádzajú alkaloidy (asi 0. je odvodený od latinského frangere Ker až menší strom sčiernohnedou.5 15 5 0. Pri zbere kôry často vzniká zámena s jelšami. Droga sa dávkuje v množstve 2-3 g (1 lyžička) v zápare alebo v čaji 1—2 x denne. Listy obrátene vajcovité. Pazušné kvety drobné. 3 1 2 II.) má inak uspo- nadané kvety a hladkú. Esencia z čerstvých výhonkov.) Gaertn. nie priečne predĺžené. ktorá má oranžovožltý podklad a roztrúsené 150 Kôrová droga podlieha ON 86 6112 a ustanoveniam ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Kôra hrubšia ako 2 mm Kôra so zvyškami dreva Kôra s lišajníkmi Cudzie organické prímesi (napr. Rešetliakovité . zvyčajne vo zväzočkoch.5 15 5 0. tvorbe kamienkov a pri nedostačujúcej srdcovej činnosti. taliansky: Frangola. maďarsky: Kutyabenge. najmä s j. Inak sa zber robí počas kvitnutia (jún—august). V ľudovom liečiteľstve sa vňať používa pre dobré močopudné účinky aj pri reumatizme. lepkavou (Alnus glutinosa (L. — syn.

169. Predmetom zberu a drogou mimoriadnej dôležitosti je kôra . Na hoNemecky: Grosser Wiesenkopf.51. ďalej kyselinu chryzofánolovú. vykopáTrváca bylina vysoká 60—150 cm. S možnosťami zavedenia do terapie však boli problémy. 1927. 151. rastie od nížin po horský stupeň. lebo čerstvá kôra pôsobí inak ako droga (emeticky). Oblasť jeho masovejšieho výskytu je na východe.pomocná liečba pri tučnote). vlašský teriál sa suší zvyčajným spôsobom. MaĽudovo: krvavé korenie. F. Oszi vérfú. Listy riedke. kologické vyhodnotenie rastliny sa 150. granuliek Mucilogran a dražé Properistol (laxans). toten lekársky. 50. Je častou zložkou metabolických a odtučňovacích čajovinových zmesí a má aj slabé anthelmintické pôsobenie. V homeopatii sa používa čerstvá kôra.65. 1961). Podrobné farmaČajoviny č. inak 2-3 x denne (najčastejšie v zmesi s inými drogami). 195.Elixir frangulae). keď korene použil jeho kováč pri zahmyzení koni. maďarsky: meopatické účely sa používa čerstvá Orvosi vérfú. KRVAVEC LEKÁRSKY V európskych oblastiach je rozšíreTOTEN LÉKAŘSKÝ nejší zber kvitnúcej vňate — Herba Sanguisorba officinalis L.88. Reduktan (čajovina . Zber sa robí na jar (marec —máj).148. taliansky: Sanguisorba. Sanguisorba minor Scop. Kvety v tmavopurpu. kde ho poznali a liečebne využívali od najstarších čias (napr.Species laxantes ČsL 4 a čs. 10 4 1 14 12 4 4 151 . kognostického hľadiska robil aj autor textu (Kresánek. Nemá sa užívať v čase dojčenia . lebo sa kedysi používal na zastavovanie krvi. Po má hrubý. 154. hrubšie ON 86 7038 pre koreňovú drogu — Radix sanguisorbae — má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HCl Obsah trieslovín — najmenej I. francúzsky: Sanguisorbe officinale. 196. Často sa zamieňa s krvavníkom menším (Poterium sanguisorba L.5 mm a najmenej 20 cm dlhá). najlepšie po daždi a čím je získaná kôra tenšia. čo vyplýva z ich podobnosti. Denná dávka nesmie prekročiť 15 g. Species laxantes Planta (čajovina — pomocná liečba pri návykových zapečeniach a laxans). Plody obsahujú tiež antrachinónové glykozidy. 5 2 0..účinné látky sa vylučujú do materinského mlieka. strebať. lekárskom inštitúte (N. Prieskum koreňovej drogy z farma198. Krušina sa ordinuje ako laxans — osobitne pri chronických obstipáciách (zapečení). triesloviny a horčiny. 193.a veľmi trpkú.= lámať (pre lomivé drevo) a druhové označenie alnus je rodové označenie jelše. Na liečebné účely sa musí fermentovať. rusky: a zberajú podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) sanguisorbae. Droga nemá pach. vaj. ojedinele aj sušené plody. 171. hlavne glukofrangulín a jeho aglykón frangula-emodín. Cortex frangulae je zložkou oficinálne preháňavej čajoviny . 197. priamu. aby sa zabránilo dráždeniu. priemyselne vyrábaných prípravkov Betulan (čajovina — pomocný liek pri ochorení močových ciest). 1939 na Tomskom 172.. nepár. 192. zúbkaté. Plod je nažka. syn. Jej jednotlivá terapeutická perorálna dávka vo forme záparu podľa ČsL 4 je 1 g. pri pečeňových a žlčníkových i slezinových ťažkostiach.5 % voľných a viazaných antrachinónov a z toho najviac 1 % redukovaných. Prvý na ne poukázal Petrus de Crescentiis (okolo r. zosýchací pomer je asi 3 : 1.choroby žlčníka). pije sa po dúškoch najlepšie na noc. najmä nezrelé. Pomer zosušenia je asi covité. Krušina sa dostala do liečiteľstva ako náhradka za drahú rebarboru. čo sa docieli pomalým sušením alebo zahrievaním. vajú sa na jeseň (august—október).5 14 10 3 7 II. Krvavec nebol v antike veľmi známy. chuť má zvieravú rových hlávkach. slabej peristaltike hrubého čreva a pri hemoroidoch. Podáva sa pri zlyhaní drastických laxatívnych prípravkov. orezávajú sa mladé konáriky. sirupu Latol (laxans). robí sa v júni—júli. Kôra sa suší buď na slnku. musia sa získať monomérne látky a prítomné látky oxidovať na menej dráždivé. stonku. Novšie prieskumy robil francúzsky fytoterapeut Leclerc r. Vedecké rodové pomenovanie krvavca pochádza z latinského sanguis = krv a sorbere = sať. V čerstvej kôre sú prítomné iba diantróny glukofrangulínu.).85. hore rozkonárenú reže na kusy asi 10—15 cm dlhé. 1305). Dáva prednosť mierne vlhkým polokultúrnym lúkam so stálou záso. V našich končinách prvé zaručené správy o jeho aplikácii pochádzajú z čias Karola V. Ružovité — Rosaceae sanguisorbae. droga z k. 177. lístky dlhostopkaté. rozkonárený podzemok očistení a krátkom omytí sa materiál s koreňmi. Izolovaný antrachinónový aglykón frangula-emodín tvorí zložku kvapiek Cholagol (choleretikum a cholekinetikum).Cortex frangulae. Hlavné obsahové látky — antrachinónové glykozidy (5 — 8 %) sú zväčša odvodené od emodínu. pričom predovšetkým antróny silne dráždia sliznice. Korene i podzemky krvavca sú veľnách.mi bohaté na triesloviny (vo výchobou pôdnej vlahy. U nás sa vykupujú Great Bumet. alebo umelým teplom (do 40 °C). Častejšie ako kôra sa používajú jej prípravky či výťažky (Extractum frangulae fluidum — Extractum frangulae siccum . ale v malom množstve. Druh rastie najmä na naplaveni. Vyššie dávky sú nebezpečné (známe sú priotrávenia detí kôrou alebo plodmi). 153. 152. spodnej vody asi v dvojmetrovej hĺbke. bedrovník Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Podľa ČsL 4 droga musí obsahovať najmenej 3.Možno ho sušiť aj na slnku. ktorý je nižší a kvetné hlávky má aj v zrelosti zelenožlté. striedavé. Sennagran (granulky . menšieho je liečebne menej účinná. Dávkuje sa 1/2 až 1 kávová lyžička na šálku záparu. 1959. španielsky: Sanguisorba. prvý raz urobilo r. Skladovanú kôru treba chrániť pred vlhkom a svetlom. Thé Salvat (čajovina . tým je hodnotnejšia (má byť hrubá 1.však zmoknúť. Droga potom obsahuje voľné alebo glykozidovo viazané oxidované i redukované antracénové deriváty. ale s hranicou doázijskej droge až 20 %. v dnešnom ZSSR alebo v Číne).laxans).57. anglicky: kvitnúca vňať. nesmie noperovité.4 : 1. Hofštat).

piť cez deň po dúškoch 152 alebo vo forme tinktúry (30—50 kvapiek po jedle). až 2. Kuklíky sa používajú v liečiteľstve už od staroveku. macerovať za studena 8 — 10 hodín. močaristým terénom. 27. Plínius opísal druh .). Vňať má dobré antibakteriálne a skôr antistocídne účinky (proti prvokom). pretrhovane nepárnoperovitých listov. črevných kataroch. brehoch vôd a lesných prameníšť od nížin až po alpínsky stupeň. obsahujú ďalej triterpénové saponíny (sangvizorbín a waremokonín — aj vo vňati. Podzemné časti majú podobné. zakončený prízemnou ružicou dlhostopkatých. zriedka rozkonárený. hrebíčkové (kravské) korenie. zajačie oko. rastie na vlhkých lúkach. KUKLÍK POTOČNÝ časti majú vyšší obsah). žalúdka. z nosa. 31. na okraji ktorých rastie. Dáva prednosť rumoviskám. pri letných hnačkách. Čs. Rozšírený od nížin do subalpínskeho stupňa. anthelmintické a veľmi dobré protibakteriálne a proti- Trváca bylina vysoká 30—60 cm. Podzemok hrubý. španielsky: Cariofilata officinal. Aplikuje sa v kloktadlách (pri angíne). taliansky: Cariofillata. Druhové označenie vystihuje výskyt. karafiátový kořeň. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: benedykt. pri hnačkách. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky ani vo vyšších dávkach. Charakteristický druh dubovo-bukových lesov. farmaceutický priemysel používa koreňovú drogu ako zložku čajoviny Tormentan. je menej hojný.prvokové pôsobenie. potočný je príbuzný druh (G. dezinfekčné. Všeobecne majú výrazné vonkajšie i vnútorné sťahujúce. ďasien. vyšší. čriev a i. KUKLÍK MĚSTSKÝ Geum urbanum L. ktoré asi tvoria aktivátor pôsobenia). s ktorým sa často kríži. horné trojlaločnaté. predovšetkým ako adstringens. V čerstvej vňati je dosť kyseliny askorbovej. na omývanie rán. protizápalové. Uplatnili sa hlavne ako rovnocenná náhradka za tanalbín (upravené do tabliet). francúzsky: Benoite officinale. čepele pokrývajú chĺpky a žliazky. Pôsobí aj antiseptický. jasnožlté. kvasných dyspepsiách a zápaloch žalúdka (gastritídy). šikmý. zadržiavanom močení a zápaloch ciev.). s ktorými sa robili rozsiahle klinické pokusy a výskumy najmä za druhej svetovej vojny. anglicky: Herb Bennet. nie je náročný na dusík a pôdnu vlhkosť. Pri zbere sa medzi nimi zvyčajne nerobí rozdiel. Kvety sú koncové. Čajoviny č. vzniklo asi z gréckeho geuo = ochutnávam (vzhľadom na voňavý koreň). antidiaroikum. pri vredoch a pod. Niekedy sa z čerstvej vňate lisovaním získava šťava. ktorá sa uplatňuje ako adstringens. rašelinách. maternice. Plody sú nažky. Terapeutické pôsobenie a použitie vňate je podobné ako pri väčšine drog s obsahom trieslovín a saponínov: slúži ako protikrvácavý prostriedok pri krvácaniach rozličného pôvodu (napr. rastie však často aj v iných rastlinných spoločenstvách. Pomenovanie Geum možno nájsť už u Plínia. kravský rebríček. rivale L. malé. z ktorej sa pijú 4 — 6 čajových lyžičiek denne. s väčšími sivočervenými alebo svetločervenými kvetmi. K. Výťažky sa dávajú do rozličných galenických foriem alebo sa aplikuje priamo prášok (na šnupanie). užíva sa každé 2 h 1 lyžica alebo vo forme riedkeho liehového výťažku (30-50 kvapiek 3—4x denne). ale ešte širšie použitie. Preskúmané sú najmä drogy sovietskej proveniencie. Listy byle sú trojpočetné. rusky: KUKLIK MESTSKY KRVAVEC LEKÁRSKY KUKLÍK POTOČNÍ Geum rivale L. kubičkové korenie. na hemoroidy a proti hnačke. Niektoré kuklíky cudzieho pôvodu sa u nás pestujú v záhradách. Koreň sa dávkuje 1 lyžica na šálku odvaru. dlhostopkaté. zázvorový koreň Nemecky: Echte Nelkenwurz. Dávkovanie: 2—3 čajové lyžičky na pohár vody. hrebíčkový kopček. flavonoidy a antibakteriálne pôsobiace látky (vo veľkej miere viazané na triesloviny. maďarsky: Kózonséges gyombérgyókér.5—5 %). eutrofným vodám.

omývanie kože). ktorá pre I. akosť v zátvorke) pripúšťa maximálne 3 % (5 %) nadzemných častí.Radix (Rhizoma) caryophyllatae seu gei urbani. Čajoviny č. až 300 cm vysoká bylina s plnými steblami. na omývanie alebo obklady pri niektorých kožných ochoreniach a na kúpele pri hemoroidoch. Listy 153 . Pri vonkajšom použití slúži na výplachy ústnej dutiny pri uvoľňovaní zubov. KUKUŘICE SETÁ Zea mays L. mestský obsahuje popri trieslovinách a horčine aj geín (geozid-glykozid). potočný .KUKLIK MESTSKÝ KUKLÍK POTOČNÝ ako geum a vychvaľoval ho ako prostriedok proti prsným ťažkostiam. 32. Mladé byle sa dávajú do omáčok. Aj použitie drogy k. Predmetom zberu je niekedy aj vňať — Herba caryophyllatae alebo celá rastlina. podstatnou obsahovou látkou je však silica s eugenolom. Podzemky sa vykopávajú na jar alebo na jeseň a sušia na vzdušnom mieste teplotou do 35 °C. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . 221.Gramineae) Ľudovo: turecká pšenica Nemecky: Getreide-Mais. Vňať zberaná na začiatku kvitnutia sa suší pri teplote do 35 °C a obsahuje predovšetkým silicu a triesloviny. hnačky a dávenie. obsah popola 15 % (18 %). V homeopatii sa používa esencia z celej čerstvej rastliny i tinktúra zo sušeného podzemka bohatá na triesloviny. zvonka 2 polievkové lyžice na 1/2 litra záparu (kúpele. Lipnicovité — Poaceae (Trávy . Čs. potočného má ako droga označenie Radix (Rhizoma) caryophyllatae aquaticae seu gei rivularis. anglicky: Indian Corn. Koreň sa používa v domácnosti ako náhradka za klinčeky a škoricu. výplachy. anorganických 8 % (10 %). popol 10 % (12 % ) . Podzemok k. vykopávaný v jeseni (október. Pre obsah horčín je aj posilňujúcim prostriedkom pri ochoreniach žalúdočno-črevného traktu. Z obsahových látok sú najhojnejšie zastúpené triesloviny (až 30 %). organických prímesí 1 % (2 %). horčina a flavón. Drogy treba pri skladovaní chrániť pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených nádobách. Mais cultivé. september až november) alebo zjari (február—marec). rusky: KUKURICA SIATA Kultúrna jednoročná. popola nerozpustného v HC1 5 % (8 %). resp. potočného je podobné. francúzsky: Mais. vlhkosť 14 % (14 % ) . Vňať sa užíva v horúcom zápare (2 lyžičky na pohár vody) a vo forme tinktúry (10-15 kvapiek 2-3 razy denne). obaloch. Na homeopatické účely sa používa celá čerstvá kvitnúca rastlina. resp. no pre relatívne nízky obsah trieslovín má pri liečbe hnačiek len slabý účinok. z ktorého sa pri hydrolýze uvoľňuje silica s eugenolom. Rastlina sa kedysi užívala aj ako expektorans a pri vracaní. Pre horkú chuť i obsah silice s príjemným klinčekovým pachom sa používa aj v likérnictve. Droga pre obsah trieslovín je adstringens a antidiaroíkum: zastavuje krvácanie. taliansky: Mais. K. Vňaťová droga sa hodnotí podľa IN 3/84. hromadne vyrábaný prípravok s tinktúrou z kuklíka je Stomatosan — antiseptikum ústnej dutiny. Koreňová droga podlieha internej norme IN 4/82. Dávkovanie: interne 1-2 g prášku viac ráz denne alebo 1 kávová lyžička koreňovej drogy na šálku záparu (pije sa 1 — 2 x denne). španielsky: Maiz común. krváca- nie z ďasien. akosť (II. polievok a prívarkov. ktorý vzniká pri enzýmovom rozklade glykozidu geínu. popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . Miesto rastu si včas zistíme (ešte v čase kvitnutia byliny). maďarsky: Csoveskukoricza. ako dezinfekčné kloktadlo (odstraňuje nepríjemný pach z úst). vykašlávanie krvi. organických prímesí 2 % (4 %). anorganických 1 % (2 %). hemoroidy.podobne ako k. Nadzemná časť sa odstráni a po očistení od hliny sa podzemky sušia na vzdušnom mieste (aj umelo pri teplote do 35 °C). inak sfarbená droga maximálne 10 % (20 %). tlmí črevné koliky. vlhkosť 13 % (13 %). Najčastejším predmetom zberu a nákupu je podzemok s koreňmi . Ľudovo sa cení ako stomachikum.

živicu (asi 2 %). Za prvotné nálezisko kukurice sa najčastejšie pokladá Peru a Bolívia. keď jej semená dozrievajú. Ako droga sa odborne nazývajú Stigmata maydis (maidis) alebo Stylus maydis. Treba ich opatrne. amíny. Bežné dávky sú 4 —8 g drogy na jednu šálku záparu (denná dávka 40 g). Rastlina je príležitostným ľudovým prostriedkom používaným pri ťažkostiach s močením (diuretikum). široké do 10 cm. ktorá sa používala ako sladidlo. urtinktúry alebo tabliet „Teep". Prvé zrná kukurice priviezol do Starého Sveta r. Blizny sú známe aj ako prostriedok na falšovanie šafranu.KUKURICA SIATA veľmi dlhé. Vedecký názov kukurice vznikol z gréckeho zaein = žiť.2 %). Zachovali sa prastaré ságy a bájky o jej význame pri náboženských obradoch. samičie v šúľkoch vyrastajúcich z pazúch listov strednej časti stebla. V produkčných kukuričných oblastiach sa spomínajú ako liek proti bolestiam mechúra. Osevne plochy kuku- rice sa v minulých desaťročiach podstatne zvýšili predovšetkým v ZSSR. najmä kŕčovitým. flavonoidy. Dnes sa už predáva múka i krupica z kukurice získaná zomletím až po odstránení olejnatých klíčkov. Niektorí autori kladú jej vlasť na územie starých Navajov a Mayov . Jej múka nemá lepkové zlúčeniny. O jej rozšírenie sa údajne najviac zaslúžili Cigáni. Portugalskí moreplavci ju zaviezli ešte v 16. farbivá. Castan (1879) ich dávno poznal ako sedatívum a diuretikum. Kukurica sa od najstarších čias používala aj v liečiteľstve. horčiny (okolo 1 %). ale aj účinným a neškodným odtučňovacím prostriedkom a antidiabetikum (s dosť problematickým pôsobením). stor. Stržeň byle obsahuje až 9 % sacharózy. minerálne látky (hlavne draslík). sacharidy. Zrná sa spracúvajú aj v liehovarníctve. Známe je pestovanie tzv. pri močovom piesku. pije sa každé 3 h za polievkovú lyžicu. z obalu vyčnievajú nitkovité čnelky dlhé až 20 cm. Jej zrno nevypadáva. Rastie iba v kultúre a je odkázaná na sústavné ošetrovanie človekom. okolo r. Používanie blizien vošlo do histórie od druhej polovice minulého storočia. ktoré sú príčinou pachuti. Saladinova káva. Doviezli ju k nám z Ameriky. no rýchlo sušiť v tieni. Pražila sa z nich tzv. takže pečivo má osobitnú príchuť. ktoré vyčnievajú na vrcholkoch šúľkov. Zrná kukurice slúžili ako náhradka za kávu. Odtučnená kukuričná múka je veľmi výživná a ľahko stráviteľná. Darí sa jej na výživných. Palice i obilky sa našli v pohrebiskách i katakombách Peru. do Afriky. kde vegetuje od mája do prvého prízemného mrazu. dostatočne vlhkých pôdach južných častí štátu. a to vraj už v pobielohorskej dobe. Blizny obsahujú saponíny (asi 3 %). Vo farmácii sa ešte dnes používajú čnelky (blizny) samičích kvetov. Dôležitú farmaceutickú surovinu tvorí olej lisovaný z kukuričných klíč- . Zberajú sa v júli—auguste (pri dozrievaní kukurice). silicu (asi 0. vzhľadom na to. cukrovej kukurice. pri piesku a ťažkostiach s močením (Peyer. V homeopatii sa používajú čerstvé blizny na prípravu tzv. a preto sa pri výrobe pečiva mieša s pšeničnou alebo s ražnou. aj v mohylách okolo Mississippi. Okázalé slávnosti s kultom kukurice pozná Čína rovnako ako americkí Indiáni. Samčie kvety v priamej koncovej metline. odporúča sa chorým a rekonvalescentom (je to v podstate Maizena). olej a alantoín (pozri kostihoj). takže kukurica nesplanieva. pokrývajú ich žltkasté až žemľovožlté hranato-guľaté zrná. dodávajú špeciálnu príchuť anglosaskej whisky. 1937). Do stredoeurópskych oblastí sa dostala pravdepodobne z Balkánu. triesloviny (11-13 %). šúľok ostáva trvale obalený pošvami. s dlhými pošvami.do Strednej Ameriky. kde je rastlina dôležitou krmovinou i chlebovinou. Pôvod kukurice dodnes zahaľuje tajomstvo. podľa sovietskych bádateľov má aj žlčopudné účinky. že poskytuje „denný chlieb" a dru154 hové označenie mays je peruánskeho pôvodu — ich pomenovanie kukurice. 1630. 1493 Kolumbus. takisto neopadáva z rastliny. Zrelé šúľky sú dlhé okolo 30 cm. chemicky nie celkom prebádaný alkaloid.

sirupy. 160. zelenej — V. lobelianum Bernh. Liečebne sa používajú aj podzemky k. ktorá má hnedopurpurové kvety na pomerne dlhých stopkách. Na Slovensku rastie iba poddruh kýchavice bielej Lobelovej (novšie označovaný ako k.Amylum maydis. 153. novšie rátaná za samostatný druh: V. 1 3 15 12 4 1 11. Čajoviny č. hojný najmä v Karpatoch.. Vedecký názov kýchavice je z latin- Trváca bylina vysoká 50—150 cm.. rusky: KÝCHAVICE BÍLÁ lohách.doplnok každej ľudovej zábavy. používa sa na prípravu dietetík a iných výživných prostriedkov a prípravkov. maltóza. sa ľudové pokladajú za účinné antacidum (znižujú nadmernú kyslosť žalúdočnej šťavy). Pražené končisté zrná tzv. maďarsky: Fehér zázspa. španielsky: Elleboro (Eléboro) blanco. ktorá je oficinálna v USA.). Povestný a obávaný cudzopasník — sneť kukuričná. znetvoruje klasy. Kvetonosná stonka nesie drobnejšie listy a vrcholovú metlinu drobných zelenkastých kvetov . tvorí zložku púdrov a zásypov. Eurázijský druh.. s nápadne vyčnievajúcou žilnatinou a objímavými pošvami. zväčša v chránených oblastiach. Liečivé zložky sú súčasťou čs. Podzemok valcovitý. čierna — V. francúzsky: Hellebore blane. Ustilago maydis. KYCHAVICA BIELA KYCHAVICA BIELA + Veratrum album L. elipsovité. lobelianum Bernh. tvoria nepravú stonku. premieňa ich na hrčovité zdureniny plné čierneho výtrusného prachu. olej má široké potravinárske (predovšetkým surový) a technické upotrebenie. lobelianum (Bernh. ktorý je toxický. praskavých. Lobelova — V. ktoré majú podobný účinok ako námeľ (pozri heslo kyjanička purpurová). uplatňuje sa v galenike (výroba tabliet a piluliek). taliansky: Ellebro bianco. Rafináciou oleja sa u nás vyrába Palmol E (Palma. technicky sa používa na apretúry a na prípravu špeciálnych škrobov. everta) zvané pukance . 2 6 15 15 6 0. molekulovou destiláciou sa z oleja lisuje vitamín E.7 ČsL 4 1 3 15 12 4 1 155 . v Čechách vzácne aj prísne chránená k. ryžových kukuríc (Zea mays var. Široké použitie má aj kukuričný škrob . nigrum L. prípravku Protosan — roztok (stomatologikum). vyrába sa z neho glukóza. Ľaliovité — Liliaceae Nemecky: Weisser Germer. určený pre farmaceutický priemysel. Rastie na lesných lúkach. Plody sú tobolky s mnohými semenami. striedavé.) Arcang. dodávaný aj na spotrebiteľský trh. Bratislava). okolo salašov a na slatinách vo vyšších po- Kvalita drogy sa posudzuje podľa ON 86 7035 a československého liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Zle sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah alkaloidov — najmenej I. Prevažnú časť oleja (80 %) tvoria nenasýtené mastné kyseliny (acylglyceroly najmä kyseliny linolovej a olejovej). Šťava z mladých plodov kukurice sa zahusťuje na sirup a slúži ako sladidlo do konzerv. Obsahuje alkaloidy (ustilagín a amíny).ssp. viride Ait. listy veľké.kov (lacnejší ako olej z pšeničných). anglicky: White Hellebore.

obsahujú 1. purgans a diaforetikum) sa pre vysokú toxicitu už dávno zanechalo. melanchólii. Škodca napáda divorastúce trávy. Jestvuje veľa biologických rás týchto húb (námeľov). pretože znecitlivujú nervové zakončenia. ražná hubka. Alkaloidy sú buď voľné. triterpény a flavonoidy. Preto by sa mal zberať 1—2 týždne pred žatvou (vtedy obsahuje najvyššie percento účinných látok).5 % prudko jedovatých alkaloidov steroidného typu (cholestanového alebo C-nor-D-homocholestanového radu).ského verare = hovoriť pravdu. Pomer zosušenia je asi 1. ovce a teľce.) Tul. rubijervín). alebo esterovo či glykozidicky viazané. Obsah alkaloidov v skleróciách je podmienený geneticky a závisí od ekologických faktorov rovnako ako alkaloidové spektrum. španielsky: Cornezuelo de centeno. Vývojový cyklus sa končí zároveň s obilím. anglicky: Ergot. Robí sa to strojové pomocou špeciálnej očkovacej látky. V homeopatii sa používa i čerstvý podzemok. podobne ako alkaloid akonitín obsiahnutý v prilbici. Výberom možno dopestovať skleróciá s vyšším obsahom a druhovo špecifikovaným. Obilie sa prv nečistilo a o námeli sa myslelo. glykozidových i volných alkaloidov spočíva na steroidnom jadre (chemicky podobnú štruktúru majú náprstníkové čiže srdcové glykozidy). Námeľ treba zberať dokonale zrelý. Skleróciá sú vý- značné formou. Po krátkom omytí a prípadnom pozdĺžnom prerezaní sa opatrne a rýchlo suší. Droga nepáchne. a to iba vcelku.5 0. kŕčoch. matka Nemecky: Mutterkorn. Pomenovanie sa môže vzťahovať aj na čemericu (dnes Helleborus L. angeliková. kyjak a caput = hlava. nesmie teplota presahovať 50 °C.3 : 1. má trvale horkú a ostrú chuť. dáva však prednosť obilninám. taliansky: Segala cornuta. 1929 v Írsku.1 . Domácke vnútorné užívanie drogy a izolátov z nej (ako emetikum. Droga a jej prípravky sa vnútorne uplatňujú vo veterinárstve ako žalú156 dočné prostriedky a zvonka ako šnupacie prášky i proti hmyzu. novšie sa začína pestovať aj umele na špeciálnych živných pôdach.11 % alkaloidov.). pri stavoch ochrnutia. Kýchavice — najmä biela a zelená — sú predmetom rozsiahleho prieskumu. aplikovaná pri kolapse (náhle zlyhanie krvného obehu).09-0. Veratrové alkaloidy znižujú krvný tlak a spomaľujú srdcovú činnosť. maďarsky: Anyarosz. potvrdí sa pravdivosť povedaného. nerozdrobenú. Pre nepresný botanický opis nemožno potvrdiť. pochádza iba z raže. Perkoláciou sa z drogy pripravuje tinktúra (Tinctura veratri). ktoré infikujú niektoré semenníky hostiteľa (jarná nákaza). Po presušení teplotou do 35 °C treba drogu prísne chrániť pred vlhkom v dobre uzatvorených obaloch a pred svetlom. Možno ju skladovať maximálne jeden rok. astme i čiernom kašli a úplavicových hnačkách. Na jar na ňom vyrastú stopkaté fialovočervené paličky a v nich sa vyvíjajú výtrusy. Zber sa robí v júni -júli. či liečivý druh často spomínaný v antickej literatúre predstavuje k. antipyretikum. zriedka pšenice alebo jačmeňa. podľa stavby huby.5 : 1. Vykopávajú sa v jeseni (september—október).5 1 7 5 0. Základ ich esterových. ktoré prenášajú muchy na ďalšie semenníky (letná nákaza). Predmetom farmaceutického zberu sú podzemné časti: podzemok i s koreňmi. bielu — Helleborus leukos. najmä raži. Doposiaľ po- ČsL 2 má na námeľovu drogu tieto požiadavky (zhodné s ČSN 86 7310): Znak Zlomky sklerócií Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Skleróciá napadnuté hmyzom Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah alkaloidov — najmenej Najviac v % 7 1. Neskôr vypadáva z klasu a v pôde prezimuje.Secale cornutum. D 4). 1853 Tulasne.). veratridín. námeľ.0 — 1. ktorá má podľa ČsL 3 obsahovať 0. zvonka najmä na svrbivé pluzgierovité vyrážky. Niekedy sa používajú výťažky ako zložka mazadiel pri neuralgii a reumatizme. Znovu zdôrazňujeme: droga a jej prípravky sú toxické. Oficinálna droga . KYJANIČKA PURPUROVÁ + Claviceps purpurea (FR. ktoré lížu medovinu vylučujúcu sa na spodných zhrubnutých častiach okvetných lístkov. Droga z voľne vytváraného skleróciá obsahuje do 1 %. benzoová). prášok veľmi dráždi sliznice a núti na kýchanie. vyvíja fialový. Otravy postihujú i dobytok. Všetky časti rastliny. Kyjaničkovité . preto sa droga produkuje umele infikovaním raže na osobitných poliach. glukoalkaloidy (pseudojervín). hlavne kozy. Pomer zosušenia je asi 3. rožtekovitý útvar dlhý 2—3 cm — námeľ. resp. claviceps = kyjakovitý. V homeopatii sa z usušených podzemkov pripravuje esencia (dil. V esterových alkaloidoch sa viažu viaceré kyseliny (napr. Menej kvalitný tovar sa spracúva priemyselne. pokladané za morové nákazy. Droga obsahuje aj organické kyseliny. Epidémie zapríčinené námeľom sú známe aj v novších dobách — dokonca r. farbou. francúzsky: Ergot de seigle. veľkosťou. hlavne však rozdielnosťou v skladbe obsahových látok — alkaloidov. germerín a i. maslová a veratrová. rusky: PALIČKOVICE NACHOVÁ Namiesto zrna sa v klase raži. octová.Clavicipitaceae Ľudovo: čierne (svätojánske) žito. zväčša však len okolo 0.2 % alkaloidov. Sú účinným liekom iba v rukách lekára. Výskyt námeľa je zriedkavý a nestačí kryť spotrebu. Vedecké pomenovanie huby je z latinského clava = palica. Alkaloidy — predovšetkým jervín a jeho deriváty — vyvolávajú abnormality plodov. najmä podzemné orgány. oficinálny vo väčšine svetových liekopisov (aj v ČsL 4). Ak sa použije umelé teplo. Materiál sa zbavuje hliny i nadzemných častí. resp. ľahko sa uvoľňujúci z klasov. Vývojový cyklus huby opísal r. alkamíny (jervín. Opeľovanie kvetov kýchavice obstarávajú hlavne niektoré muchy. z ktorých každá napáda inú rastlinu. nelepiaci sa na prsty. lebo vraj ak sa kýchne. a tak sa dostával ako nebezpečná prímes do múky a vyvolával najmä v stredoveku ťažké a dlho prebiehajúce otravy. Huba po tomto štádiu svojho života opäť vytvára iný druh výtrusov — konídie. že je to iba znetvorené zrno. Hlavné účinné látky sú estery (cevadín. mimoriadne nebezpečné (1—2 g drogy alebo 10—30 mg alkaloidov môže usmrtiť človeka).

ako celá rástli157 LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ KYJANIČKA PURPUROVÁ známe asi 30 alkaloidov námeľa. Makovíté — Papaveraceae Ľudovo: bolák. preto sa . hadí mlieč. krkavičník. vytvárajú farmakologicky neúčinné stereoizoméry — deriváty kyseliny izolyzergovej. Anavenol dražé a kvapky. ale pre silný sympatolytický a centrálne sedatívny účinok väčšmi pri migréne a v neurológii. ktoré sa zvyčajne delia na dve kategórie: alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej a klavínové alkaloidy. klavínové alkaloidy nie sú terapeuticky dôležité. lenže sú priveľmi toxické. rusky: Trváca bylina vysoká 30—80 cm. centrálne na predĺženú miechu (znižujú krvný tlak aj frekvenciu srdcového tepu) a na medzimozog (vzniká mydriáza — rozšírenie zreničiek. pričom sa často kombinuje s výťažkami z ľuľkovca alebo s barbiturátmi. Pred návodom na zber upozorňujeme: oranžové mlieko (šťava lastovičníka) sa dosť nekriticky síce preceňuje v dráždivosti a toxicite. listy nepárnoperovito zložené. leucín. L. hlohový mlieč. krvavý starček. Skúmala sa i pri hľadaní protirakovinových liečiv (napr. Plody sú tobolky. maďarsky: Vérehulló fecskefú. Alkaloidy sa chemicky ľahko menia. tolita Nemecky: Grosses Schóllkraut. celodej. šelvoro. Robinson 1896 a Stickl 1929). dravnícovina. betaín). dajú sa však na ne syntézou previesť. krvavník. Bellaspon dražé. Lastovičník je velmi stará liečivá rastlina. vo vlhkú. cholín. Crystepin dražé a iné. napr. väčší je u nás jediným druhom rodu. alkaloidy lastovičníka (chelidonín a i. napr. Druh patrí k dusíkomilným a vlhkomilným bylinám. Čs. Vedecké i národné pomenovania rastliny sú odvodené z gréckeho chelidón = lastovička. taliansky: Celidonia. Alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej sa zvyčajne delia na dve skupiny: jednoduché amidy (napr. metylkarbaminolamid kyseliny lyzergovej) a peptidové alkaloidy skupiny ergometrínovej. niekedy sa odvodzujú od latinského coeli donum = dar nebies. ktoré obsahujú námeľové alkaloidy.používa v gynekológii ako pomocný prostriedok pri pôrode. španielsky: Celidonia. celistoň. Veľký terapeutický význam z alkaloidov má najmä ergobazín (označovaný aj ako ergometrín alebo ergovín) a ergotamín. krkavec. francúzsky: Chelidoine. celadona. tiež pri Basedowovej chorobe. všetky podliehajú lekárskemu predpisu. ergobazín. napr. opačné ako adrenalín).usporiadané do okolíkov. farmaceutický priemysel vyrába asi 20 druhov prípravkov.sťahujú maternicu). hydroxyalanín. olej (asi 30 % ) . klimakterických ťažkostiach a poruchách neurovegetatívneho systému. i teraz sa stáva predmetom výskumu. anglicky: Greater Celandine. lišajník. Ergotamín sa uplatňuje aj pri popôrodných krvácaniach. tyramín. Ostatné obsahové látky námeľa tvoria amíny (histamín. ktoré majú špeciálne účinky. hypoglykémia — zníženie množstva cukru v krvi). zámeny neprichádzajú do úvahy. ergotamínovej a ergotoxínovej a sú v nich viazané aminokyseliny prolín. hydroxyvalín a kyselina hydroxyamínomaslová. Šťava v stredoveku slúžila na výrobu kameňa mudrcov. Stonka rozkonárená. v mliečniciach má oranžový latex. kvety žlté. Osobitne zaujímavé vlastnosti ho z času na čas vracajú do terapie. častejšie však na zvládnutie krvácaní (hlavne po pôrode). iba jej izolované alkaloidy. Ergometrín vyvoláva na maternici rytmické sťahy. bradavičník. xantónové farbivá a steríny. neurohumorálne (na nervový a miechový systém. ergín. Droga sa v terapii nepoužíva.) sú sčasti založené na báze benzofenantridínu. valín. VLAŠTOVIČNÍK VĚTŠÍ + Chelidonium majus L. Rastie hlavne v rôznych spoločenstvách burín blízko ľudských obydlí. periférne (vazokonstriktívne — sťahujú cievy a uterokontrakčné . nebeský dar. cendelín. takže majú určité cytostatické pôsobenie (zastavujú rast nádorových buniek — predpoklad aplikácie na bradavice). fenylalanín. odporúčaná najmä pri žltačke a očných chorobách.

Zberá sa mimoriadne dôležitá mladá vňať — Herba chelidonii. maďarsky: Levendula. ktoré z chemického hľadiska patria k typu benzofenantridínovému (chelidonín. Mliečna šťava obsahuje kolísavé množstvá celého radu alkaloidov.8 %). až narkotický pach a ostrú horkú chuť. Materiál sušíme v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach (teplotou do 35 °C). francúzsky: Lavande. ako extrakt alebo tinktúra. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. radšej ho preto robme v rukaviciach a nenechajme zberať rastlinu deťom.0 g na šálku záparu. Čerstvá droga má po rozdrvení odporný.: 164.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Lavendel.5-1. na začiatku kvitnutia (máj . Ak sme zberali vňať i s koreňom. droga obsahuje aj silicu a flavonoidy. Všetky alkaloidy majú baktericídne vlastnosti. Dávky drogy sú 0. Pomer zoschnutia je asi 5—6:1. ľahko vlhne a do nákupne sa nesmie odosielať nedosušená. protoberberínovému (berberín) a protopínovému (protopín. na doliečenie posthepatitických stavov. berberín okrem dráždivého pôsobenia na hladké svalstvo má aj cholekinetické vlastnosti (podporuje tvorbu žlče).3-1 % (platné nemecké liekopisy žiadajú 0. v koreni je ich aj do 2 %. Skladujeme ju v dobre uzatvorených obaloch (najlepšie z umelých hmôt). novšie sa úspešne aplikoval pri glaukóme do očí. mierne sedatívne. 180. čo sa niekedy žiada. chelerytrín — je jedovatý. bez hrubších častí a zožltnutých listov. možno ho viac ráz pri tom obracať. cholagogické (pri cholecystopatiách). resp. D 3 — 0) má v podstate podobnú indikačnú oblasť ako alopatia. Droga sa po dosušení musí dobre zabaliť. rusky: LEVANDULE LÉKAŘSKÁ Trsovitý poloker s priamymi konármi. má tlmivé účinky (v nadzemnej časti je ho však málo). Chelidonín pôsobí podobne ako morfín — centrálne sedatívne a analgeticky. 169. apríl až júl). Čajoviny č. koreň dokonale očistíme a sušíme v celosti.4-0. chelerytrín. Čs. Homeopatická esencia (dil. vysoký až 50 cm. 4 2 1 13 15 II. 8 4 2 13 18 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Lavandula angustifolia Miller Hluchavkovité . lebo splesnie. príbuzných opiovým. po vytiahnutí rastliny zo zeme odstránime zvädnuté a zožltnuté časti. aβ-allokryptopin). nerozrezávame. Jej celkové pôsobenie je spazmolytické. anglicky: Common Lavender. sangvinarín). Kvalita drogy Herba chelidonii sa posudzuje podľa ČSN 86 6821. vo vňati 0.LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ na. farmaceutický priemysel používa výťažok ako zložku pasty Alysal — aplikuje sa na chronické ekzémy a drogu v granulkách Boldogran — choleretikum a cholekinetikum. Homeopatia vyžaduje čerstvý koreň zberaný pred kvitnutím rastliny. španielsky: Lavandula. sušením rastlina veľa stráca na účinnosti i toxicite. sangvinarín má podobné vlastnosti ako strychnin (pozri Semen strychni — cudzokrajné drogy). droga sa však užíva v kombináciách. ale je individuálne dráždivá a môže vyvolať ťažkosti. tiež spazmolyticky. Listy podvihnú- 158 . a to celá. taliansky: Lavanda.príp. Doposiaľ sa izolovalo viac ako 20 alkaloidov.

latifolia Med. Kvet i vňať levandule sa uplatňuje predovšetkým ako nervínum. sivomodré až fialové. ktoré na vrchole stonky tvoria klas. potom málo nerolu. mierni bolesti a koliky. Levanduľa ako väčšina hluchavkovitých rastlín je medonosná a možno ju úspešne pestovať ako okrasnú. 5 5 0. srdcových ťažkostiach. linalol (10—15 %). hlavnou zložkou je linalylacetát (30-50 % ) . L. externe: 6 polievkových lyžíc na liter záparu na kúpele. resp. teplota nesmie prekročiť 30-35 °C (silica). — tzv. angustifolia) obsahujú hlavne linalylacetát (20-24 %. Zámeny a falšovania drog prakticky neprichádzajú do úvahy — materská rastlina sa výhradne pestuje. Importovaná rastlina.5 12 13 0. Pomenovanie levandule je odvodené od latinského lavare = umývať (oddávna tvorila prísadu do kúpeľov). Zvyčajné dávky kvetnej drogy sú 1 kávová lyžička na šálku záparu. je chudobná. na rube srstnaté. oficinálnu vo väčšine svetových liekopisoch.v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). priaznivo pôsobí pri neurasténii. škodí jej vlhko i svetlo. resp. zoskupené v chudobných papraslenoch. Francúzsko a Maďarsko.5 12 12 0. V droge je veľa trieslovín (asi 12 %). prvosienkou. Po usušení sa jednotlivé kvety i s kalichom obtŕhajú. Rastliny možno zberať aj viacej razy do roka. na samom začiatku kvitnutia (júl-august). Hlavnými dodávateľmi drogy na farmaceutický trh sú Španielsko. Kvet obsahuje 1—3 % silice. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé kvety. Predmetom zberu na farmaceutické a kozmetické účely býva vňať. Externe sa používajú 3 lyžice drogy na liter záparu na kúpele. pije sa 2 x denne. Plody sú lesklé tvrdky. Ak sa suší umelým teplom. príp. Silica (Oleum lavandulae) je zlož159 . máspazmoľytické účinky pri kŕčoch. 30-32 % ) . angustifolia. geraniolu a iných terpénov. odrezavajú sa kosákom iba koncové klasy papraslenov a dávajú sa sušiť v tenkých vrstvách. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená droga ako materská rastlina Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. pretože kvety sa rozvíjajú postupne. častejšie sa užíva v zmesi s inými drogami. strata na hmotnosti býva asi 75-80 %. Spik-olej. obsahuje minimálne 35 % esterov. s obľubou sa užíva pri migréne.2 II. pije sa 2 x denne. 10 2 3 14 10 0.5 0. Vňať: 2 kávové lyžičky na šálku záparu. V zmesiach je levanduľa obľúbená najmä s medovkou. hystérii. Skladá sa asi z 30 doposiaľ známych zložiek. latifolia x L. 10 10 1 1 té. Bylinné vrcholce sa odrezavajú alebo žnú krátko pred kvitnutím. Ak sa žiadajú iba kvety. oddávna sa pestuje v záhradkách. valeriánou a pod.7 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Obsah silice — najmenej Vňaťová droga — Herba lavandulae sa hodnotí podľa ON 6831. Vhodná teplota na sušenie je asi 20—30 °C. sedatívum. až bez esterov (s linalolom a cineolom ako hlavnými zložkami) a lavandínové silice pochádzajú z hybridov (napr. rozmarínom. Drobné kvety takmer sediace.Na kvetnú drogu — Flos lavandulae sa vzťahuje ČSN 86 6228: Akosť — najviac v % Znak Neúplné rozvinuté kvety a iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. linaol a terpénové alkoholy ako L. 5 1 1.). sa vňať suší v prievane vo zväzočkoch. čiarkovité. vňať s kvetom — Herba lavandulae a kvet — Flos lavandulae. Liekopisne neprípustná silica z príbuzného druhu L.5 14 8 1 II. cholagogum a externé derivans. Kvetnú drogu treba veľmi starostlivo skladovať . podporuje trávenie a zvyšuje tvorbu žlče. kvetná i vňaťová časť má osobitne charakteristický výzor. borneolu. nespavosti (podobne ako medovka — Melissa officinalis L.

kou mazadiel proti reumatizmu. atropurpurea. Corylus avellana L. Kultúrne formy — často hybridného pôvodu. končisté. listy má široko vajcovité.5 7 11. napr. 180. Obľubuje mierne vlhké stanovištia a vápencové pôdy. Veľmi hojný druh listnatých lesov a krovín. Príbuzná 1. druhový názov plynie zo starovekého Plíniovho názvu pre liesku — nux avellana . Lieska má osobitný význam ako drevina na vysádzanie opustených a zanedbaných miest. má dlhé oriešky a stromovitá 1. Pre včely je lieska veľmi užitočná. silica tvorí zložku masti Rheumosin unguentum — derivans (prekrvujúce mazadlo) a aromatickej masti — Unguentum aromaticum Spofa. ale aj na iných susedných drevinách. že sa bude pestovať ako partner na kríženie. čomu by listy prekážali. užitočný vďaka plodom. s tmavonachovými listami. Čs. obsahuje extrakt a používa sa ako externé antireumatikum. maďarsky: Kozônséges mogyoró. sa u nás pestujú v parkoch. vznikali asi v južnej Európe už v staroveku. avellana var. krvavá — C.. Je jednodomý. 2 2 1 9 13 13 . pochádzajú z východnej Ázie a Severnej Ameriky. zvaná aj lombardská. samčie kvety tvoria visiace zlatožlté jahňady. aby vietor mohol sprostredkovať opeľovanie ešte pred vyrastaním listov nielen na lieskach. pri neuralgiách. tiež proti svrabu a veľmi často slúži na aromatizáciu farmaceutických i kozmetických prípravkov. heterophylla) je veľmi odolný voči suchu i mrazom a má dobré vyhliadky. priemyselne vyrábaný prípravok s vňaťou levandule je čajovina Valofyt Neo — nervínum. ako ochranný ker. košov i dreveného uhlia. 1.. Ostatné druhy liesok (je ich asi 15). Východoázijský druh (C. Plody sú oriešky v čiaške. rezbári a výrobcovia palíc. no ide o prekrútený grécky karyon — orech. Na našich stráňach a na okraji lesov je lieska prvým kvitnúcim jarným stromom. Vedecké označenie rodu Corylus je z latinčiny. Už vo februári sa na jej konárikoch tvoria dlhé visiace jahňady a červené piestikové kvety. colurna L. 200. Poskytuje mnoho skorej a bohatej paše s množstvom sírovožltého peľu. maxima Mill. Lieska sa u nás pestuje aj v niekoľkých zušľachtených sortách — na ozdobu. 1 1 0.roztok. 230. kým mäkké a pružné. 204. 165. samičie sú červené a púčikovité. Veľmi premenlivý druh. 12. anglicky: Hazel. Uvá- Na listovú drogu — Folium avellanae sa vzťahuje Č S N 86 6 4 2 3 : Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy ako na rastline Cudzie organické prímesi A n o r g a n i c k é prímesi Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Vlhkosť I. niektoré však rastú iba na Kaukaze.hojne vraj rástla v okolí mesta Avelly či Abelly v Kampánii. najväčšia — C. turecká — C. ťažké drevo využíva160 LIESKA OBYČAJNÁ jú napr. Čajoviny č. Kvitne zavčasu. na okraji dvojito pílkovité. ischiasu. ktorý včely potrebujú ako bielkovinovú stravu pre rozvoj svojich plodov. Lieskovité — Corylaceae Nemecky: Gemeine Haselnuss. rusky: LÍSKA OBECNÁ LIESKA OBYČAJNÁ Ker alebo menší strom. nie sú zatiaľ známe z kultúr. Calmonal liquidum . francúzsky: Noisetier.

Ojedinele sa v jarných mesiacoch zberá aj kôra — Cortex coryli avellanae. Možno nimi nahradiť mandle. Orvosi levisztikum. Droga — list. 1. francúzsky: Liveche officinale. Kôra sa užíva aj proti hnačkám. ktoré možno zberať po úplnom dozretí semena. rusky: LIBEČEK LÉKAŘSKÝ LIGURČEK LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká až 200 cm.až trojito strihané. Pomer zosušenia je asi 5 : 1.05 % ) . Podľa vysvetlenia „otca farmakognózie" A. Oriešky sa používajú predovšetkým v potravinárstve. pri kŕčových žilách. Sekaná droga sa zvyčajne diferencuje ťažšie . Lieska nemá kvetný nektár. že peľ má až 30 % bielkovín. Staroveký predpis na miešanie roztlčených lieskovcov s medom pri kašli sa ľudovo traduje dodnes. List liesky býva neprípustnou zámenou za severoamerický hamamelový list — Folium hamamelidis. kvety bledožlté. Tschircha Dioskoridovo ligystikon alebo Columellovo či Plíniovo ligusticum je totožné s našou rastlinou. kozmetike. Okrem praktického potravinárskeho využitia majú medicínsky a technický význam aj plody — lieskové oriešky — Nux coryli. Podľa niektorých údajov majú vyššiu energetickú hodnotu ako tučné bravčové mäsa alebo sójové bôby. Zelené alebo svetlohnedé oriešky nehodno trhať. periférnych obehových poruchách. 2—5 % sacharózy. pri metrorágii a horúčke — dávkuje sa 1 g na zápar z pohára vody. okolo 20 % bielkovín a pre svoju jemnú chuť sú vyhľadávanejšie ako väčšie vlašské orechy. menším množstvom korienkov. keď oriešky vypadávajú z listencovitého obalu. citrónovo žltým drevom. teplota nesmie prekročiť 40 °C. najmä na prípravu chutného a zdravého čaju s miernym močopudným pôsobením. nemá pach. taliansky: Sedáno di monte. Koreň ligurčeka sa líši od archangelikového tenším podzemkom. Pri dovoze sa často namiesto 1. kŕčových žilách. Oriešky sa po vylúpaní z obalu sušia rozostreté na vzdušnom mieste. Možno ich sušiť aj umelým teplom. stomachické. Miestami sa pestuje v domácich záhradkách a dočasne splanieva. používa sa v potravinárstve. U nás však koreňová droga pochádza iba z rastlín pestovaných. Plody sú vajcovité krídlaté dvojnažky. Vedecké označenie ligurčeka pochádza z latinského ligusticum = ligurský. 35 — 65 n. Olej jadier je jedlý. Rastlina pochádza z južnej Európy.podľa chuti. má hrubý hlavovitý podzemok s dlhými koreňmi. diuretické i emenagogické účinky a uplatnenie 161 . voskovitou konzistenciou a pachom podobným polievkovému koreniu (maggi). Columella ho uviedol r. anglicky: Lovage. Listy sú dvojito. zato má listový. ako venotonikum a adstringens. dávkovanie je voľné . flobafény a živicovité kyseliny. španielsky: Levistico. maďarsky: Lestyán. LIGURČEK LEKÁRSKY Levisticum officinale Koch Zelerovité . Nevedno. Oriešky majú až 60 % oleja. obsahovými látkami podobná. hnisavých ranách a podobné terapeutické uplatnenie má aj kôra — náhradka za Cortex hamamelidis: na skrátenie času krvácania. Koreňová droga ligurčeka skôr pripomína korene bedrovníkov.Umbelliferae) Ľudovo: ľúbočok Nemecky: Garten-Liebstóckel. ale možno ho použiť ako náhradku do čajovinových zmesí alebo do prípravkov proti rozličným krvácaniam. čo vylučuje zámenu. nedozreté semeno sa po usušení celkom zvraští. má mierne zvieravú chuť. Dioskorides opísal plody a korene a spomenul prekrvujúce.Apiaceae (Okolíkaté . či bola známa v antike. technicky. flavonoidy. sacharidy a kôra obsahuje okrem silice aj triesloviny. Podstatnú zložku účinných látok listov tvorí silica (0. zberajú sa len zdravé a zelené (v máji—auguste). lekárskeho dodáva archangelika lekárska. príp. Z farmaceutického a medicínskeho hľadiska sú dôležité lieskové listy.treba ju preskúmať mikroskopicky. Po usušení prirodzeným teplom na vzdušnom mieste poskytujú drogu Folium avellanae (coryli avellanae). Inak list možno použiť aj ako prísadu do mnohých čajovinových zmesí. pri hemoroidoch. vo svojom diele De re rustica. pretože rastlina sa hojne vyskytovala v Ligurskom pohorí.dza sa. usporiadané v okolíkoch okolíkov.

často aj v listnatých lesoch. 232. p. Čajoviny č. na spodnej strane pritlačené chlpaté až skoro lysé. Zberajú sa na začiatku kvitnutia (jún—júl). na líci tmavozelenými a lesklými. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva predovšetkým koreň . Ako koreninu možno použiť aj plody (pre octové pokrmy so zeleninou a s hubami). a 17. pochádza vraj z gréckeho ptilon = krídlo. europaea L. u nás sa zavádza do ČsL 4. anglicky: Common Lime. Vykopáva sa spolu s podzemkom v 2. resp. Pri sušení korene strácajú asi 70 % hmotnosti (pomer zosušenia je asi 3 : 1) a list 80 % (zosušenie asi 5 : 1). malolistá má listy takmer lysé (len na spodnej strane pri žilkách sú zväzočky chlpov sfarbených do hrdzavá). u Collumelu.. potom kumarínov (hlavne bergaptén a umbeliferón). Účinnú obsahovú látku predstavuje silica (0. u nás neprávom zanedbaná. menej kalorických. Súkvetie má 5 —10 kvetov. európska — T. stor. a-terpineolu a cineolu. Druh rastie v prírode a dáva prednosť hlbším a vlhším pôdam. Nedrobí sa.7 % ) . Kvety by mali zberať iba dospelí. ktoré majú tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I. Homeopatia používa čerstvý podzemok i s koreňmi. pri reumatizme a zahlienení dýchacích ciest.5-2. na okraji pílkovité. preto sa silnejšie korene pozdĺžne rozrezávajú (nie na priečne plátky) a suší sa najlepšie v prievane (výška na lieske asi 6 cm). Strom starý 50—100 rokov (lipy sa dožívajú aj 600 rokov) dá okolo 10 kg medu. . ktorá sa pestuje v parkoch a konáriky i mladé listy má striebristo ochlpené. LIPA VEĽKOLISTÁ Tilia platyphyllos Scop. vňať. L. Podobné použitie má aj silica — Oleum levistici. L. sú viac-menej iba ľudové. Lipy kvitnú asi 12 — 14 dní (jún —júl). Prímes plodov a hrdzavých kvetov zber znehodnocuje. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Vergília a iných starovekých autorov. Pomenovanie lipy — tilia. Vo veterinárstve sa ľudovo používa na urýchlenie pôrodu. Vysádza sa aj do alejí a parkov. stor. 105. zvaný aj Radix ligustici seu Laserpitii germanici. španielsky: Tilio común. na nohách a šťava proti vypadávaniu vlasov. nadmernom potení. veľkolistá je mohutný strom. (ČsL 4) Ináč sfarbené časti koreňov ako na materskej rastline Nadzemné časti materskej rastliny Anorganické prímesi (organické) Vlhkosť Popol (nerozpustný v HC1) Obsah silice — najmenej 5(8) 3 1 (1) 14(12) 8(3) 0. Nazberaný materiál sa suší v tieni a v prievane. pri teplote 20-30 °C (maximálne do 45 °C). najmä 1. francúzsky: Tilleul á grandes feuilles. pije sa 2—3x denne — denná dávka je horúci zápar z 1-3 lyžíc drogy na 2 poháre vody. čo možno sledovať spätne až do 16. malolistej a spolu figurujú ako 1. rusky: LÍPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ LÍPA MALOLISTÁ Tilia cordata Mill. Kôra slúžila proti malomocenstvu. roku (október). odtučňovacích. Pri zbere treba stromy šetriť. lebo hrozí nebezpečenstvo úrazov. ani v stredoveku. rusky: L. zelenkastá s listami na rube bledými. pre kožovité listene súkvetí. 131. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. predovšetkým v noci. Pre zber sú prípustné aj krížence a T. nie však iné druhy. 60. keď rozkvitla asi polovica kvetov súkvetia.Radix levistici. Nemecky: Sommer-Linde. maďarsky: Kislevelú hárs (hársfa). Predmetom zberu sú celé súkvetia i s podporným listeňom. Súkvetie zvyčajne pozostáva z 3 kvetov žltej farby s kožovitým listeňom. Ligurček bol veľmi obľúbený v stredoveku. ligustilid. preto treba pri užívaní postupovať opatrne.3 proti pohryznutiu divou zverou. kaukazskej. Osobitné rozšírenie našiel vďaka Kapituláru Karola Veľkého. Tieto účinky sa experimentálne dokázali aj jeho silici. resp. malolistej a 1. Plínia. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) porovnával jeho karminatívny a diuretický účinok s archangelikou. asi kríženec 1. taliansky: Tiglío. emenagogum. Výhodnejšie sú drogové kombinácie. Predmetom zberu býva aj list (júl-august) alebo plody (august—september). Často ho uvádzali herbáre v 16. 162 n-butylftalid a i. Zväzočky chlpov pri žilnatine sú skoro biele. p.5 II. Drogu . Koreňová droga býva oficinálna v liekopisoch. no pôsobí slabšie ako koreň ihlice tŕnitej. listy na opuchy v ústach. vhodná predovšetkým do diétnych jedál. i anglosaská lekárska literatúra. Takisto sa vysádza do parkov i alejí. Drogu treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelej hmoty). Znášku podmieňuje najmä teplo a vlhko.Na koreňovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 7025 a ČsL 4. Ostatné upotrebenia — stomachikum. Listy má srdcovité. všeobecnej slabosti.ftalidov (až 70 % ) . Plody sú guľaté kožovité nažky. striebristá (T. ale ľahko sa zaparí. 10 6 2 14 10 0. ktorá spolu s vňaťou sa používa viacej ako korenina v priemysle i v kuchyni. Kôra a drevo sa používali na upevňovanie zlomenín. Z ďalších obsahových látok hodno uviesť organické kyseliny a sacharidy. tomentosa Moench). Rastie predovšetkým na plytkých kamenistých pôdach. Pre množstvo kvetov a veľkú medovaciu schopnosť sú včelársky veľmi cenné. Silica však dráždi obličky. na čo treba dávať pozor (najskôr sa to zbadá na zmene farby kožovitého listeňa). maďarsky: Nagylevelú hárs (hársfa). euchlora Koch — 1. bez prímesí. Lipovité — Tiliaceae Nemecky: Winter-Línde. Vo Švajčiarsku sa dodnes pijú teplé a sladené mlieka cez dutú stonku ligurčeka ako prostriedok proti bolestiam v hrdle. 104. vyčerpanosti a pod. Častejšie tvorí zložku diuretických čajovín. Kvety sa liečebne nepoužívali ani v staroveku. pri ochorení pečene a sleziny. Ján Kollár ospieval lipu ako symbol Slovanov. Droga je podľa literatury hlavne diuretikom a karminatívom. Obe známe liečiteľky stredoveku — abatiša Hildegarda i Trotula ho ordinovali proti kŕčovým ochoreniam a ako emenagogum — prostriedok upravujúci menštruačný cyklus. nachádzame ho napr. veľkolistá sa niekedy pokladá za kultúrnu formu 1. Materiál ťažko schne. s obsahom laktónových zlúčenín kyseliny ftalovej . Droga má veľmi charakteristický korenistý pach a ostro horkú chuť.—3. n-butylidenftalid = ligustikový laktón.Flos tiliae. Plody sú päťhranné tvrdé nažky. Ordinuje sa pri opuchoch (edémoch).

glykozidy (o. užíva sa pri kataroch dýchacích ciest a horúčkovitých ochoreniach. Používa sa aj ako korigens v mnohých čajovinách. malé množstvo silice (0. 128.5 g drogy. Čaj sa pije aj pri neurasténii a chloróze. ktoré podľa neho pôsobia nepriamo dráždením príslušných nervov. Reduktan — čajovina na odtučnenie a plní sa do záparových vrecák. 15 8 1 11 8 1 II. 240. 193. Pach drogy je charakteristický. pri hyperacidite. flavonoidy (hesperidín. 192. Kedysi bolo zložkou pušného prachu a zasypali sa ním rany a kožné vyrážky.).94.Species laxantes. plody) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. angíny. ako je uvedené v závere normy Iné časti materskej rastliny (listy. Komentár k DAB 7. ako detoxikans.84. O obsahu špeciálnych potopudných glykozidov sa vedú dlhé spory. tvorí zložku čajovín používaných pri reumatizme.92. 213. metabolických i diuretických a pôsobí aj ako stomachikum a spazmolytikum. hromadne vyrábaných čajovín Species laxantes Planta — preháňavá čajovina. 97. kvercitrín a i. i. laxatívnych. Mäkké drevo líp je výborné na stolárske a rezbárske práce. Čajoviny č.95. pri chorobách z nachladenia. Čaj nesmie mať nepríjemný pach ani chuť (prímes kvetov iných líp). bronchitídy.5 cm. NSR z r. slabo aromatický a chuť sladkasto slizovitá. Farba listeňov drogy je žltozelená. 150. ľudové pri žlčníkových a pečeňových ochoreniach). 25 16 2 11 10 2 III. 35 24 3 11 12 3 ČsL 4 15 8 1 11 8 1 ČSN 86 6210 uvádza pre lipový kvet tieto rozmery: priemer kvetov asi 1 cm. Wiechowski r. bežná dávka je 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 —5 x denne s prísadou medu a citrónovej šťavy. šírka listeňov asi 1.93. dĺžka listeňov asi 6 cm. 1926 experimentálne dokázal špecifické látky vyvolávajúce potenie. ako je chrípka. Na kvetnú drogu — Flos tiliae — sa vzťahuje ON 86 62 K) a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč. Lipový kvet tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 .04-0. Jednotlivá perorálna dávka na zápar podľa ČsL 3 je 1. 98. kvety sú svetložlté až žltožltohnedé. tilirozid). 1969). kašeľ.1 % s farnezolom). Droga obsahuje značné množstvo slizu (číslo napúčania je podľa ČsL 4 najmenej 25 pre 1 g drogy). 163 . taktiež na kloktanie a do kúpeľov a ústnych vôd.LIPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ Inflorescentia tiliarum skladujeme chránenú pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených obaloch najdlhšie jeden rok. ďalej triesloviny. 6. lyko na viazanie zeleniny či kvetov a uhlie (Carbo tiliae) má široké liečebné upotrebenie (proti nadúvaniu. 69. čs. 234. Droga je predovšetkým diaforetikum. Odvar tvorí kozmetikum (vhodné najmä pre ľudí zamestnaných v prašnom prostredí — čistí pokožku a tvári dodáva jemný zlatistý nádych). 5. Moderné liekopisné komentáre sa o nich vyslovujú ako o nedokázateľných a diaforetický efekt sa pripisuje skôr horúcej vode (napr.

májového nápoja. — lipkavec syridlový čiže pravý). španielsky: Asperilla odorosa. preto sa nesmie pchať do obalov alebo skladovať dlhší čas na vysokých kopách. že sa pestoval. ako A. Ostal len zložkou denného čaju a používal sa v homeopatii. ako našu čajovinu Javorina (dietetikum. ktorý známy bylinkár Kneipp odporúčal najmä proti zápche a vodnatieľke. 1539 ho odporúčal do tzv.D 1) sa indikuje ako v alopatii. Trváca holá bylina vysoká do 30 (50) cm. Uvedené čerstvé. 1. Zber sa robí ručne. vňaťou prasličky.. farbiarska. Marenovité — Rubiaceae Ľudovo: božcové korenie. verum L. Rastlina sa nesmie vytrhávať i s koreňom.. anglicky: Sweet Woodruff. Homeopatia používa lipkavec na liečebné účely čerstvý. V liečebných dávkach sa neodporúča dlhšie užívať ako 2—3 týždne. príp. vňať sa zberá pred kvitnutím a pripravená esencia (dil. na hnisavé rany. lebo zráža mlieko na tvaroh (najmä G. Lipkavec (marinka) bol liečivou rastlinou už v stredoveku. kuklík a prietržník). rusky: Už z toho vidno. taliansky: Stellina odorosa. preto bol premenovaný. Drobné biele kvety zoskupené vo vrcholíkových vidlicovitých metlinách. 164 Na vňaťovú drogu — Herba asperulae sa vzťahuje ČSN 86 6817: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Sušíme ho na vetraných miestach. Jeho sláva pomaly upadla najmä potom. drúbňava. Benediktínski mnísi začiatkom stredoveku z neho pripravovali voňavý nápoj a Hieronymus Bock vo svojom Herbári z r. sivý — G. Istý čas bol lipkavec taký hľadaný. pije sa 2—3 x denne po lyžičkách. kde často pokrýva celé plochy. horčiny a triesloviny. dezinfekčné. valdmajster. spavosť až zastavenie dychu. Celkove rastie v ČSSR asi 35 druhov rodu Galium L. ešte nerozkvitnuté byliny sa namáčali v bielom víne.. U nás sa tradične zberá vňať. tabaky a niektoré liehoviny.LIPKAVEC MARINKOVÝ . spazmolytické. závrate.G. ktorý sa zvyčajne skladal ešte aj z iných bylín (veronika. kde sa dlhšie zdržujú ľudia (má silný pach).MARINKA VOŇAVÁ Galium odoratum (L. so 4-6-početnými praslenmi (horné listy má skoro čiarkovité a viac-menej protistojné). marunka májová.) Scop. D 2 . Duft-Labkraut. Zo sušených listov sa oddávna varí čaj. sčiarkovitými listami v 8 — 10-početných praslenoch. nevonný. napr. do močopudnej s listom brezy. Latinské pomenovanie je odvodené od gréckeho gala = mlieko.syn. náhradka pravého čaju). dávenie. na Slovensku rastie ešte podobný 1. Byľ skoro priama. a preto kedysi ho sušili a pridávali do tabaku. Pre rastlinu sa v súčasnosti uplatňuje vedecký názov Galium odoratum. podľa potreby obraciame. listy kopijovité. voňavý svízel Nemecky: Waldmeister. Z obsahových látok lipkavca treba menovať iridoidový glykozid asperulosid. kvitne neskôr (júl—september). Lipkavec bol vtedy veľmi vychýrený a hľadaný. v tenkých nestlačených vrstvách. Lipkavec má diuretické. glaucum L. 10 5 2 12 18 . . že podobnosť s druhmi rodu Galium — lipkavec je veľká. lebo niekde jej hrozí už vyhubenie. Čajovina č. rastúca najmä v teplejších oblastiach. miestami už v apríli alebo až v júni). žindava. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. kumarín. Nesmie sa sušiť v byte a na iných miestach. a 6 Asperula L. schultesii Vest hlavne v Karpatoch. iba aromatizuje čajoviny. Pomer zosušenia je asi 6—7:1. m. Vyššie dávky spôsobujú úporné bolestí hlavy. Veľmi podobný je ešte lipkavec lesný — Galium sylvaticum L. kumarín sa uvoľňuje pri sušení (enzýmove) a má slabé narkotické vlastnosti a je mierne toxický. keď sa zistilo. tinctoria L. Vzhľadom na protizápalové pôsobenie možno lipkavec používať aj zvonka na obklady. v 6-9-početných praslenoch. vredy a pod. napr. planá morena. Plod je rozpadavý suchý dvojplodolistový plôdik. Častejšie sa vmiešava do čajovín. flavonoidy. francúzsky: Aspérule odorante. s oblou byľou. pri sušení sa nedrobí. ale aj marinka — Asperula. Užíva sa 1 kávová lyžička na pohár záparu. rýchlo. Rastie najmä v bučinách s kyslejšou pôdou. Zberá sa celá na začiatku kvitnutia rastliny (v máji. Ehrend. s tenkými a drsnými listami v 6—8-početných praslenoch. kvetom agátu. Materiál sa ľahko zaparí. celistvookrajové.: Asperula odorata L. Herba hepaticae stellatae. venotonické a antiflogistické vlastnosti. Pri častých zámenách prichodia do úvahy najmä iné druhy rodu lipkavec. že nie je celkom neškodný. Pekne vonia. maďarsky: Szagos muge. 5 2 1 12 14 II. Je veľmi hľadaná a ako droga sa označuje Herba asperulae alebo Herba matrisylvae. em. 207. Schultesov . chránený pred svetlom. štvorhranná.MARINKA VOŇAVÁ MARINKA VONNÁ LIPKAVEC MARINKOVY . kúpele. má sa kosiť kosákom. Nápoj vraj otváral zapchatú pečeň a osviežoval srdce.

Mitsouku alebo sa používa na aromatizáciu lepších kozmetických prípravkov. Lichen quercinus.) Ach. Na odosielanie vo väčšom množstve sa droga lisuje.) alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. Možno ho odtrhávať v celých strapcoch. ale niektoré indikácie oprávňuje prítomnosť antibakteriálne pôsobiacich Správne usušená.5 : 1. buk. vanilín a rozličné terpény. prípadne nepríjemným pachom). Drogu najlepšej akosti poskytuje lišajník rastúci na duboch. Lišajník obsahuje hlavne vonné látky. agát. Muscus arboreus alebo Lichen prunastri. Zozberaný lišajník treba pred sušením prečistiť a zbaviť cudzích prímesí. petroléterom. ale v značnej miere pôvod a kvalita suroviny. dubový má uplatnenie aj v ľudovom liečiteľstve. sušenie netrvá dlho. silicu (0. aj v zástupcoch rodov Usnea. no nikdy nie zoškrabávať. pričom túto rôznorodosť nespôsobuje iba zmena vylúhovadlá alebo extrakčnej metódy. krémov. Usušené stielky šuchocú. Zber sa robí ručne. Voňavkárstvo. napr. a to za suchého počasia.Odborne: konárnik slivkový LIŠEJNÍK DUBOVÝ . borovica. Ako droga má rozličné pomenovania. ktorý nie je taký jemný ako výťažok získaný petroléterom. Dá sa to robiť prakticky celý rok. francúzsky: Mousse de chéne. Kyselina je v lišajníkoch hojne rozšírená. Fúzatkovité — Usneaceae Nemecky: Eichenmoos. a preto sa táto kyselina dáva do zásypov alebo mastí na natieranie furunkulov (hnisavé stafylokokové zápaly). gáfor. Fougére. tujón.VĚTVIČNÍK DUBOVÝ (SLÍVOVÝ) Evernia prunastri (L. rusky: LIŠAJNÍK DUBOVÝ LIŠAJNÍK DUBOVÝ Lišajník s rozkonárenou kríčkovitou stielkou pripevnenou ku kôre stromov. púdrov a pod. dubový pre obsah aromatických látok používa najmä ako surovina vo voňavkárstve a v kozmetike. mydlárstvo a kozmetika spotrebúvajú aj silicu vydestilovanú z drogy. sú tuhé.2—0. ktorá rastie vo vyšších polohách na zemi medzi trávou a machom. trnka) i ihličnatých (smrek. po usušení má výraznú príjemnú vôňu. najmä v nižších polohách na listnatých stromoch (dub. liehom a pod. hlavnú zložku silice tvorí orcín-monometyléter (resp. Drogu netreba obracať. Účinné spektrum kyseliny usnínovej sa blíži penicilínu. Cetraria. lebo lišajník neobsahuje veľa vody. Foins Coupés. Suší sa v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste prirodzeným teplom. takisto jeho konzistencia — od tekutej až po pevnú. ako je Chypre. kataroch žalúdka a čriev a pri parazitárnych ochoreniach. Slúži jednak na udržiavanie vonnej zmesi (buketu) jemných voňaviek. spracovaná a akostná droga má podľa poznatkov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv v Bratislave vyhovovať týmto základným požiadavkám: Znak Cudzie organické nečistoty Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Najviac v % 5—6 0. Pri skladovaní ich treba dať na suché vzdušné miesto. Našla sa napr. Cladonia a Ramalina. V praxi sa rozlišuje hrubší druh — Evernia prunastri vulgaris a najmenší druh — Evernia prunastri gracilis. fixodors a i. napr. predovšetkým pri miestnom použití. vždy plné a hladké. geraniol. Produkt má príjemnú vôňu a je známy pod rozličnými názvami: resinaromes. Spracúva sa čiastočne aj u nás. Lišajníky vzbudili pozornosť v lekárskych kruhoch svojimi vysokými antibiotickými vlastnosťami. pleťových vôd.07 až 0. na rube slaboružovkasté alebo belavé. tá je pre príjemnú vôňu veľmi obľúbená a tvorí nevyhnutnú zložku niektorých známych kompozícií. na rozdiel od pľuzgierky islandskej. jednak tvorí zložku ich kompozície. resinoides. breza. citronelol. Vzhľad a zloženie výťažku sú rozličné. zväčša sa však uvádzajú mesiace jún—október. zväčša ho však vyvážame. ďalej borneol. aby droga nenavlhla (prejaví sa to zmenou farby.3 9—10 165 . farba od čiernej až po zelenú alebo hnedú. extrakciou benzénom sa získa viacej tmavo zafarbeného výťažku.1 %) a niektoré kyseliny. ako všetky lišajníky slúži proti kašľu. abscesov (dutiny v tkanive vytvorené zápalovým rozpadom a vyplnené hnisom) a infikovaných rán. najmä extrakciou organickými vylúhovadlami (benzénom. s belavými zoskupeniami sorédií na okrajoch. čaj sa pije pri tuberkulóze. liehový výťažok má príjemnejšiu a lepšiu vôňu i akosť ako výťažok získaný zmesou lieh — benzén. Lichen quercinus viridis. V súčasnosti sa 1. na líci sivastozelenkasté. Aromatické látky sa získavajú viacerými spôsobmi. Oficiálna medicína sa k tomu stavia skepticky. Konáriky stielky sú stužkovité. jedla). Zberá sa celá kríkovito rozkonárená stielka. Druh rastie epifyticky na kôre rozličných stromov vo vlhkom ovzduší. Zosychá v pomere asi 1. Z lišajníkových kyselín sú najznámejšie kyselina usnínová a evernová (spolu tvoria hlavnú zložku látky nazývanej evozín) a kyselina evernínová. L.5 3-4 0. etylester kyseliny evernínovej = lichenol). slivka.

anglicky: Indian Tobacco. erinus L. Severoamerickí Indiáni ju Požiadavky podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Stonky s priemerom viac ako 2 mm Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 používali ako dávivý prostriedok a proti astme. žiarivá — L. Hlavný alkaloid je lobelín — derivát piperidínu. Materiál sa suší rýchlo. červenkastá. Celá rastlina je riedko chlpatá. bronchití- LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Podľa ČsL 2 najviac v % 4 10 12 5 Lobelková vňať — Herba lobeliae má podľa ČSN 86 6716 tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo alkaloidov — najmenej I. antiastmatikum. Po dávke lobelínu a následnom prívode nikotínu vzniká dráždenie na dávenie a pocit ošklivosti. Lobelín sa uplatňuje aj ako prostriedok proti kŕčom a expektorans (čierny kašeľ. Pôvodne severoamerická rastlina.lišajníkových kyselín. španielsky: Lobelia. francúzsky: Lobélie inflée. modré. Vo vyšších dávkach je emetikom. Plody sú tobolky. Čerstvú vňať používa homeopatia. listy striedavé. expektorans pri bronchiálnej astme. Drogu skladujeme oddelene od ostatných (je toxická). taliansky: Lobelia (Tabacco indiano). 1741 ju kultivoval v Uppsale). 2 4 0. patrí 1. podlhovasto vajcovité. drobná — L. Európu s ňou oboznámil slávny Linné (r. oddelene.6 % ) . denná 0. Hlavnými producentmi lobelky sú USA a Kanada. keď dozrievajú (hnednú) prvé plody.2-0. a tým posilňuje expektoráciu.lobelková vňať. s bledomodrými kvetmi a parková 1. vtedy je v rastline najvyšší obsah účinných látok. je oficinálna v mnohých svetových liekopisoch (u nás v ČsL 2). Lobelka sa používa aj vo veterinárnej praxi — najmä pre kone. dolné so stopkou. Kvety drobné. Širšiemu upotrebeniu lišajníkov všeobecne bráni ich pomalý rast a nemožnosť pestovania.1 g. horné sediace. Farmaceutické upotrebenie má vňať — Herba lobeliae. Lobelka získala svoje meno od dvorného botanika anglického kráľa Jakuba L. lobelinium chloratum. lobelanidín a ich norderiváty. potom tinktúra — Tinctura lobeliae a izolovaný alkaloid — chlorid lobelínia. maďarsky: Lobelia. Druhové označenie inflata = nadutá má podľa tvaru bruchatých plodov — toboliek. Pôsobia ako dychové analeptikum. Nadzemné orgány rastliny sa zberajú koncom kvitnutia.3 %.3 de a čiernom kašli. 166 . V droge sa ich doposiaľ identifikovalo asi 20. bronchitídy a poď. Výťažok z drogy pôsobí ako broncholytikum a antiastmatikum.5 14 12 5 0. fulgens Willd. Najvyššia jednotlivá dávka drogy je 0. u nás pestované v záhradách i črepníkoch.). flámskeho lekára a botanika Mathiasa de ĽObel (1538-1616). ktorý dráždením žalúdočnej sliznice vyvoláva zosilnenú sekréciu bronchiálnej sliznice. 5 6 2 14 14 6 0. podľa požiadavky väčšiny liekopisov minimálne množstvo je 0. Lobelín pôsobí povzbudzujúco na dychové centrum a pre vlastnosti podobné nikotínu môže sa používať na odvykacie kúry fajčiarov. Lobelkovité — Lobeliaceae Nemecky: Aufgeblasene Lobelie. byľ hranatá. maximálne pri teplote do 40 °C. lobelanín. pazušné. veľké plantáže sú aj v ZSSR. Americkí osadníci mali pre ňu aj ďalšie indikácie. v Európe sa aklimatizovala. s červenými kvetmi aj stonkami. Droga Herba lobeliae .3 g (v čajovinových zmesiach sa nepoužíva). na krátkych stopkách. dôležité vedľajšie sú izolobinín (s dehydropiperidínovým skeletom). čo asi vyvoláva izolobinín. + Lobelia inflata L. Medzi príbuzné druhy. rusky: LOBELKA NADMUTÁ LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Jednoročná bylina vysoká 50—70 cm. Podstatnú obsahovú zložku drogy tvoria alkaloidy (0.3 II. chránenú pred svetlom v dobre zatvorených obaloch.

ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. okraj vrúbkovaný až laločnatý. rusky: - Trváca bylina vysoká až 50 cm. Získava sa odrezávaním nad zemou (t. v Dánsku sa používa pri slezinových a pečeňových ťažkostiach. Aj homeopatia používa na prípravu esencie i rozotieraného prípravku „Teep" iba čerstvú kvitnúcu vňať. Podobné použitie má rastlina aj v homeopatii. kde sa kombinovala vňať lomikameňa s mätou piepornou. Z 200 druhov lomikameňovitých rastlín sa u nás vyskytuje asi 40.V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravuje esencia (dil. častejšie priama. či je aj v tomto druhu lomikameňa (Thoms). 5 2 12 12 Droga sa používa ako močopudný prostriedok. Rastie na podobných stanovištiach ako 1. vňať a kvet. 1. j.). Rastie hojne v nižších polohách na svetlých teplých stranách. stor. lastovičníkom. močových kameňoch. 2 1 12 8 II. stor. Druhový názov značí zrnitý — granu- latum. Listy byle sú laločnaté. naše: šťava zvonka pri bolestiach očí. Pri žlčníkových kameňoch sa zvyčajne ordinovala čajovina podľa Turka. žltačke. Účinné obsahové látky drogy nie sú priveľmi známe. riedko trsnatá. oficinálne koreň. smerom nahor sa zmenšujú. lúkach. pre malé hluzky alebo pacibuľky pri koreňoch. L. Droga a jej prípravky pre toxicitu podliehajú predpisom lekára. Lomikameň nebol antike známy a staroveké použitie nie je jasné. glykozid bergenín (zvyčajne prítomný v zástupcoch čeľade lomikameňovitých. Droga: Herba saxifragae (granulatae). piť po dúškoch počas dňa. bez koreňov a pacibuliek). uší. čo je však sporné. Dávkujú sa 3 čajové lyžičky na šálku záparu — piť 2-3 razy denne. Neskôr sa zachovalo iba používanie vňate. používaná podobne ako alopatické prípravky. no v stredoveku ho už rátali k veľmi obľúbeným liečivým rastlinám. Materiál je náchylný na zaparenie a suší sa zvyčajným spôsobom vo vrstvách hrubých asi 8 — 12 cm. Listy v riedkej prízemnej ružici. 1755) písal. z ich pazúch vyrastajú výhonky s rozmnožovacími cibulkami. pretože niektoré druhy najradšej rastú na skalách (podľa niektorých vraj preto. zrnitý iba 5—7). ktorý má cibuľkaté pupene pri koreni a spodné listy sú obličkovitého tvaru alebo okrúhle a vrúbkované a má žľaznato chlpatú a bohato olistenú stonku (12 i viacej listov. LOMIKÁMEN ZRNATÝ LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Saxifraga granulata L. medziach a neobrábaných pozemkoch. Obdobie zberu je asi máj až jún. myším chvostom a pestrecom (silybom) mariánskym. pri nedoslýchavosti. LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Na vňaťovú drogu — Herba saxifragae sa vzťahuje ČSN 86 6815. riedke. Pomer zosušenia je asi 4. Nie je však isté. bulbifera L. príp. súkvetie koncové. napr. Lomikameňovité — Saxifragaceae Ľudovo: lomkameň.5—5 : 1.) a Paracelsus. Kvety sú biele. rúpové korenie Nemecky: Knollchen-Steinbrech. že okrem „lámania kameňov" má aj močopudné účinky a uplatňuje sa aj proti zahlieneniu pľúc. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku tabliet Antasthman . V stredných stupňoch je vzácny. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva nadzemná kvitnúca časť rastliny — vňať. Európske ľudové liečiteľstvo má pre lomikameň veľa zaujímavých indikácií. zrnitý. maďarské: pri kameňoch obličiek. D 4-D 3). Ľudovo sa traduje jej používanie na rozpúšťanie piesku a kameňov v obličkách a močovom mechúre. Zo starších receptov je známy čaj z vňate používaný pri kameňoch v močových cestách: 3 lyžičky usušenej vňate na 2 poháre vody ako zápar — nechať postáť 10 minút. 167 . zrnitému je najbližší 1. pasienkoch. vo zväzočkoch na povraze a na tienistých miestach. že sa používajú proti kameňovitým ochoreniam). spomína sa živica. Poľské použitie: vňať ako diaforetikum. uvádzala ho abatiša Hildegarda (12. Podľa prof. ale aj pri hnačke a zvonka pri vypadávaní vlasov a uhryznutí hadom. Obsahuje hlavne triesloviny a horčiny. maďarsky: Bibircses vajfu (kotor). Von Halier (Medicinálny lexikón z r. cibuľkatý (S. Čs. vo vyšších celkom chýba. čepele okrúhlasté. Plody sú tobolky. Vedecké pomenovanie rastliny vychádza z latinského saxum = skala a frangera = lámať.antiastmatikum a spolu s chloridom lobelínia je zložkou prášku Felsol — tiež antiastmatikum. vňať pri žalúdočných kŕčoch a pri kameňových ťažkostiach (Madaus 1938). Wittsteina (1882) boli v 19. málo listnatá. účinkom blízky salicínu — pozri heslo vŕba biela).

5 1 12 9 1. pre veľkosť listov. Ruderálny druh nížin až podhorského stupňa. rusky: LOPUCH VĚTŠÍ LOPÚCH VÄČŠÍ LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH MENŠÍ Arctium minus (Hill) Bernh. ktorí si zahaľovali tvár veľkými listami. väčší: nemá pavučinaté zákrovy a všetky listene zákrovu majú odstávajúce háčiky. Podľa ČSN 86 702 1 má droga tieto základné znaky: Znak Staršie zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I.Petasites Mill. pre plstnaté ochlpenie listov. listene zákrovu sú zakončené háčikmi. maďarsky: Kis bojtorán. L. 3 1. L. rusky: Lopuchy sú dvojročné byliny s veľkými stopkatými listami s okrúhlou čepeľou a guľatými úbormi s háčikovitými zákrovnými listeňmi. dosahuje výšku 1—2 m. ktoré sú priečne brázdená a drevo zväčša nemajú lúčovité (jednoduchá chemická skúška: prierez sa roztokom jódu sfarbí na modro. Materiál sa suší na dobre vetranom mieste v tieni. Nemecky: Kleine Klette. vnútorný rad zákrovných listeňov nemá háčikovitý hrot. na násypoch a v kroviskách od nížin po podhorský stupeň. menší: zákrov má zamladi trochu pavučinatý. rusky: LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH PLSTNATÝ Arctium tomentosum Mill. pasienkoch a v kroviskách od nížin po horský stupeň. neskôr lysý. Lopúchy už v staroveku patrili medzi rastliny opradené poverami. obľubuje čerstvé navážky. Cordus (1515 — 1544).5 II. O používaní rastliny na podporu vzrastu vlasov písal už V.. maďarsky: Kozónséges bojtorán. ktorý reakciu nedáva). maďarsky: Molyhos bojtorán.5 2. no až v druhom roku. anglicky: Great Burdock. rúbaniskách. taliansky: Bardana. Predmetom zberu a nákupu sú dnes iba korene lopúchov . Nezriedka si ľudia mýlia lopúchy s deväťsilom .Radix bardanae (Radix lappae).5 12 12 3 . Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Nemecky: Filz-Klette. Súvisí s učením o sig168 natúre. Ľudovo: lapún Nemecky: Grosse Klette. Dorastá do výšky asi 80-110 cm. španielsky: Bardana. príp. lebo korene obsahujú škrob. lopúchy rezervnú látku — fruktózan inulín. Latinské meno drogy vzniklo z talianskeho barda = konská deka. ktorý má oveľa väčšie listy a rastie na zamokrených miestach. L. hrubšie sa po dĺžke rozrežú. husto pavučinaté. Vykopávajú sa z nekvitnúcich rastlín v jeseni (september—október) alebo na jar (apríl -máj). aby ich pri vystúpení nebolo poznať. Podzemné časti sa nesmú zamieňať s koreňmi ľuľkovca. z pomenovania starých keltských spevákov — bardov. duté alebo drevnaté sa vyradia. dorastá do výšky asi 1 m. Rýchlo a dôkladne sa omyjú. najlepšie umelým teplom pri teplote 30—35 °C. pri cestách. francúzsky: Bardane commune. Rastie na rumoviskách. Koreňovú drogu tvoria všetky uvedené druhy lopúchov. plstnatý: vajcovité úbory sú fialové. — 0. Rastie na rumoviskách.LOPÚCH VÄČŠÍ Arctium lappa L.

jej pôvodné stanovištia sa vyznačujú hlbokými vlhkými pôdami. hypoglykemikum. slano. Plody sú blanité mechúriky. lekársky je u nás jediným zástupcom rodu.: Asclepias vincetoxicum L. Čajoviny č. suché trávnaté alebo skalnaté svahy. Niektoré druhy obsahujú pravdepodobne narkotický pôsobiace látky. V našich podmienkach je to teplomilný druh viazaný na suché lokality. dlhý asi 5 cm a hrubý 1 cm s nepravidelne sprehýbaným podzemkom. resp. — syn. Niekedy sa čerstvý koreň upravuje ako bežná zelenina. Ide o výťažok z koreňovej drogy získaný pomocou kvalitného oleja. anglicky: Asclepiad. chutí odporne. rezervnú látku inulín (40-50 % ) . triesloviny. diaforetikum a cholagogum.2 % ) . Glejovkovité — Asclepiadaceae Nemecky: Weisse Schwalbenwurz. Eurázijský druh. preto ju treba čím skôr priniesť do nákupne. za studena macerovať 8—10 h). 72. Droga má slabý pach. sacharidy. Najbežnejšie sa droga používa na prípravu tzv. Koreň tvorí zložku čs. Poľská polooficiálna medicína propaguje šťavu z koreňa .5 1 odvaru. priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan. v mimopazušných zdanlivých okolíkoch.D 1). Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov všetkých troch druhov esenciu (dil. 235. francúzsky: Dompte-venin officinale. ktoré sa kedysi používali na chytanie vtákov. silicu (asi 0. pripúšťa sa aj krátky var. výborne znáša aj dlhšie obdobie sucha. väčšieho lignanový glykozid horčinového charakteru. odlišuje sa chemickými skúškami. a to pri furunkulóze a bolestiach obličiek (dávkovanie: 1 lyžička na pohár vody. rusky: LUSKÁČ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 20-100 (120) cm. zvončekovité. Ľudové použitie koreňovej drogy je veľmi široké: hlavne dermatikum. semená. listy kopijovité. dolné až sediace. V semenách sa uvádza aj glykozid arkciín. L. V záhradkách sa občas vysádza príbuzná glejovka americká — Asclepias syriaca L. s červenofialovými kvetmi. horko a príkro. v plodoch 1. ekzémoch a mykózach. celistvookrajové.Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . sa často primiešava do oficinálnej drogy Radix valerianae — valeriánový koreň (pozri heslo) a medzi prvosienkový (Radix primulae). maďarsky: Kbzónséges méreggylok. taliansky: Vincetossico. Z obsahových látok (nie celkom prebádaných) treba uviesť predovšetkým polysacharid fruktózan. Na masáže pokožky s cieľom podporiť rast vlasov sa 3—5 x týždenne používa 2 . jednoduchá. V terapii sa uplatňuje ako diuretikum. pri chorobách pečene. horčinu a trochu oleja. Liečivosť bylín sa odjakživa vykladala z rozličných hľadísk. horné na krátkych stopkách. ďalej sliz. a to ako diuretikum. Možno užiť denne aj 6—12 g práškovanej drogy. Pôsobivé bolo predovšetkým meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa a veľ169 . oblá. aplikovanú vnútorne pri kožných chorobách a zvonka aj proti nadmernému poteniu pod pazuchami. D 3 . Za zvyčajnú dávku sa pokladajú vnútorne 2—3 lyžice drogy na šálku záparu. 17.Succus bardanae. žlčníka. Je častý na vápencových skal- natých substrátoch od nížin až do horského stupňa. byľ priama. chlpatá. Ľudove sa uplatňuje aj list a plod. Jeho stanovišťami sú lesostepi. ktorý má mnohé žlté bočné korienky. Luskáčový koreň (Radix vincetoxici).. španielsky: Centosigo. Rastliny majú aj výrazné antibakteriálne účinky. lopúchového oleja — Oleum bardanae. kvety žltkastobiele až zelenkasté. LUSKÁČ LEKÁRSKY TOLITA LÉKAŘSKÁ + Vincetoxicum hirundinaria Medic.5 % odvar z koreňov. Koreňová droga slúži ďalej na izoláciu inulínu používaného predovšetkým ako dietetikum a liečebné diagnostikum. depuratíyum a cholagogum. Drogu ľahko napádajú škodcovia. Čaj sa pije 2—3 x denne. so šupinatým podzemkom. zvonka 1 polievková lyžica na 0. 63. Aplikuje sa zvonka pri nadmernom vytváraní suchého hustého mazu na koži hlavy (seborrhoea sicca). Zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička na pohár odvaru (pije sa 2—3 x denne).

vzhľadom na tvar prízemných listov. na oboch koncoch zúžené šešuľky. Valopatii sa skôr používajú podzemky s koreňmi. Droga má experimentálne overený potopudný. Druhový názov officinalis = lekárenská. Wittstein musel r. hormónov. Biele až fialové kvety tvoria husté strapce a dozrievajú v okrúhle dlhostopkaté.0—1. pretože v staroveku sa domnievali. asclepias. Príbuzný druh lyžičníka je potočnica lekárska — Nasturtium officinale R. nepríjemne páchnu (preto aj častá zámena s koreňmi valeriány).). Aesculap dal vraj 1. České meno tolita je odvodené od staroslovenského toliti = mierniť. anglicky: Scurvy-grass. Známe sú aj otravy s podobným priebehom ako otravy prilbicou. čo má vystihovať liečebné použitie. Podzemné časti sa vykopávajú najlepšie v októbri a sušia umelým teplom. osobitne ju neuvádzame. t. hoci znovu prichodí do popredia vedeckého výskumu — dnes však pre novozistené obsahové látky. rozkonárené nízko pri zemi. pečene.mi imponoval božský objaviteľ alebo vôbec mýtická postava. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. ako metabolizujúci a preháňavý prostriedok a pri menštruačných ťažkostiach. diuretikum a metabolikum. Prechodne splanieva. Rastie pri prameňoch i na mokrých sutinách vo vysokých polohách. srdcovité. niektorých vitamínov a iných látok. možnosti nežiadúcej prímesi v nejedovatých drogách. Vedecké pomenovanie lyžičníka je odvodené z latinského cochlear = lyžica. Synonymové vedecké pomenovanie rodu Cynanchum L. p. saponíny 170 (kyselina asklepiadová). Predmetom zberu na homeopatické účely sú čerstvé listy. neskoršie palivo horko. horné sediace až objímavé. cedí sa po 30 minútach a pijú sa 1—3 šálky denne. 1882 konštatovať. lebo je vlastne analógiou lyžičníka. To azda viedlo aj slovenských autorov k tomu. LYŽIČNÍK LEKÁRSKY LYŽIČNÍK LEKÁRSKY Cochlearia officinalis L. Rastie na severských európskych pobrežiach. dolné stopkaté. rastlina sa ľudovo nazýva aj lastovičník (pozri nemecké Schwalbenwurz. liečivá. Lyžičník bol odpradávna známy ako vynikajúci antiskorbutický prostriedok. Je nenáročný a znesie aj najkrutejšiu zimu. že luskáč je v liečiteľstve zastaraný (má iba slabé použitie vo veterinárstve a jeho stonky sú vhodné na technické použitie vďaka odolnému lyku). diuretický a emetický účinok. Azda sa v budúcnosti luskáč zaradí medzi rastliny s kardiotonickým pôsobením. z ktorých vyteká biele mlieko. lekársky ľudstvu ako najlepší protijed a z toho možno odvodzovať aj jeho neskorší názov vincetoxicum — premáhajúci jedy. spôsoboval totiž dávenie. Zvonka sa používa na staré udreniny. Je to vysokohorská rastlina. kynos = pes. Stonky má hranaté. ozdobou studených mís a pod. tatranský — C. Tak sa meno boha liečiteľstva Aesculapa (Asklepios) dostalo rastline označovanej ako asklepios. Voľne rastie chránený druh 1. Má ostrú chuť a štipľavý pach. napr. Veľmi dobre ho poznali námorníci — nasolený v sudoch sa vozil na dlhých cestách. napr. U nás sa pestuje v záhradkách. dvojročná až trvalá holá bylina vysoká 10-30 cm. Sláva rastliny zapadla. taliansky: Coclearia. francúzsky: Cochléaria officinal. že rastlina usmrcuje psov a niektoré šelmy. listy jednoduché. základ steroidov. je vytvorené z gréckeho kyón. stor. pílkovité. sliz a živica. j. ktoré sa po dozretí rozčesnú ako chvost lastovičky. Rastlinu uvádzame pre obsah esterových glykozidov pregnanového typu. aby pomenovali rastlinu luskáč. na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier a v CHKO Slovenský raj na podobnom substráte ako glaciálny relikt.5 % ) . Ľudovo sa traduje okrem toho ako prostriedok pri ochoreniach obličiek. Potočnica je vitaminiferum (A a C). p. lekárskeho sa bežne uvádzajú steroidné glykozidy komplikovanej štruktúry (vincetoxín či asklepiadín = cynanchín — asi 1. listy má lyžicovitého tvaru. U nás sa kedysi hojne pestoval.Herba cochlea- . Vzhľadom na liečivé účinky zaslúžil by si viacej pozornosti pestovateľov. rastie roztrúsené i voľne pri potokoch i prameňoch a miestami sa pestuje ako šalátová zelenina (napr. Brown. Z obsahových látok 1. Chutia sprvu nepríjemne sladko. ktoré má obdobu aj v niektorých slovanských jazykoch. D 3). Droga: Radix (Rhizoma) vincetoxici (Radix hirundinanae seu Radix asclepiadis). droga má priveľmi špecifické pôsobenie. Už farmakognostik prof. utišovať. tiež pre príp. mäsových polievok. celistvookrajové. Inak droga pôsobí dávivo. endemický druh Tatier. keď rastlinu volali lastovičou bylinou (hirundinaria — hirundo = latinsky lastovička) vzhľadom na plodové mechúriky. španielsky: Coclearia. z ktorých sa pripravuje esencia (dil.. v chorvátštine).2 g. Pred aplikáciou drogy bez dozoru lekára varujeme. Liečebne sa používala bežne čerstvá vňať . Homeopatia používa esenciu predovšetkým ako potopudný a močopudný prostriedok. z čerstvých listov sa pripravuje ostrý šalát a listy sú pikantným korením do omáčok. ďalej silica. sleziny) a metabolikum — predovšetkým pri cukrovke. Ľudove sa užíva najmä ako cholagogum (pri chorobách žlčníka. slaných lúkách a močaristých miestach. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echtes Loffelkraut. je nebezpečná. maďarsky: Orvosi kalánfú. škrtím. rusky: LŽIČNÍK LÉKAŘSKÝ Dvojročná až trváca bylina vysoká 20—30 cm. Dávka drogy na zápar (1 %) — nesmie prekročiť 0. Toto meno má pôvod v staroveku. ktoré sú sústavne predmetom pozornosti výskumníkov. tatrae Borbás. potom z aucho = dávim. vo Francúzsku už od 14.

proteíny(25 %). V Európe sa pestuje asi 6000 rokov. list má ostrú. j. Na jednoduchej. t. 1938) odporúča z každého druhu 3 x denne po lyžici. ktoré sú viac vykrajované. semená obsahujú aj vysychavý olej (30-40 %).linamarín a lotaustralín. rusky: . butylhorčičnú zlúčeninu. aby sa lístky nezamenili s listami blyskáča jarného (Ficaria verna Huds. Zber vňate. Čeľaď ľanovitých rastlín zahrňuje asi 25 rodov s 500 druhmi. Na svetový trh sa ľanové semeno dostáva predovšetkým z Maroka a Argentíny. derivans. diuretikum. Bežnejší je však jarný zber mladých lístkov. kývavosťou zubov.25 5 1 10 Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Ináč zafarbená/ poškodená droga 5/5 171 . za listy fialky voňavej (ich prísady však v šaláte nie sú na škodu). Často splanieva od nížin po horský stupeň. ráno po scedení použiť na kloktanie. príp. maďarsky: Házi len. olejnatého (L. minerálne látky a veľa kyseliny askorbovej (vitamín C). V kloktadle používanom pri paradentóze sa odporúča kombinovať rovnaký diel vňaťovej lyžičníkovej drogy s listom či vňaťou šalvie: večer naložiť 1 lyžičku čajoviny do šálky vody. Semená sa nechajú na tienistých miestach dosušiť. kyselinu galakturonovú a manurónovú. môžeme ju používať čerstvú do šalátov od apríla až do zimy a chutí výborne aj posekaná na chlebe s maslom. resp. Vzhľadom na mnohostrannú upotrebiteľnosť a osožnosť dal Linné ľanu pomenovanie najužitočnejší = usitatissimum. ešte raz preliať vodou a večer znovu kloktať (Madaus. pestovaná len v poľných kultúrach. Farmaceutickú drogu — Semen lini tvoria zrelé semená šľachteného ľanu. Portugalský liekopis (z r. mláti a čistí. španielsky: Liňo. Pri jarnom zbere treba dávať pozor. Jednoročná. Semená sa získavajú neskôr — v septembri až októbri. jasnomodré alebo biele. Droga sa uvádza ako oficinálna vo väčšine svetových liekopisov (opäť aj v ČsL 4). pri žuvaní slizovatie a pri ochutnaní pripomína olej. Stará kultúrna rastlina z Blízkeho východu. Homeopatia využíva lyžičník hlavne pri kožných (najmä chronických) a pečeňových ochoreniach. z ktorých približne polovica patrí k rodu Linum L. bez pachu a chutia príkro. L. Droga nemá pach. sušená sa pokladá za menejcennú. zväčša tzv. s citrónovou šťavou. Ľanovité — Linaceae Nemecky: Saat-Lein.). arabinózu. keď semená v tobolkách zhnedli a šuchocú a listy z rastliny skoro celkom opadali. xylózu. Okrem vňate bob oficinálne aj semená — Semen cochleariae. bolesťami v krku a ústach. francúzsky: Lin. Prchavý izotiokyanát je podobný zlúčenine nachádzajúcej sa v kapucínke. príp. hore rozkonárenej stonke má striedavé čiarkovité celistvookrajové listy. usporiadané v riedkej závinkovej metline. uložený iba v epiderme buniek osemenia. Lisuje sa z nich šťava alebo sa listy upravujú ako šalát (s octom alebo s olejom). Z účinných obsahových látok možno uviesť prchavý izotiokyanát. Z obsahových látok semien je lie- ĽAN ÚŽITKOVÝ čebne najdôležitejší sliz (3-6 %). — ľan. taliansky: Lino. enzýmy. zúbkované. Aby droga nezhnedla. var. Možno ich sušiť aj umelým teplom . chrenovitú chuť a pôsobí aj ako metabolikum — vhodná zložka jarných bylinných kúr. dnes opäť propagovaných a právom. lekársky obsahuje aj enzýmy. uvoľňuje sa poranením pletiva enzýmovou činnosťou. niekedy aj v auguste. Možno ju kombinovať so šťavou z potočnice lekárskej. 1938). resp. LEN SETÝ ĽAN ÚŽITKOVÝ Linum usitatissimum L. osoží pri chorobách spojených so zápalmi ďasien. Číslo napúčania podľa ČsL 4 by malo byt' najmenej 4. musí sa sušiť rýchlo.riae. Kvety sú dlhostopkaté. Plody sú guľaté tobolky s desiatimi semenami. triesloviny. podobne ako v iných kapustovitých rastlinách (pozri kapustu čiernu a horčicu bielu). na obklady a zle sa hojace rany. Vytrhaný či pokosený ľan sa po oschnutí zväzočkuje. pôvodne glykozidicky viazanú ako glukozinolát — glukokochlearín. pri angíne i reumatizme.teplotou do 40 °C. na slnku alebo umelým teplom.5 % . anglicky: Cultivated Flax. Pije sa zvyčajne šťava (50—200 ml v aromatickom nápoji 3 x denne). Uplatňuje sa aj ako stomachikum. listov sa robí počas kvitnutia rastliny. Pri hydrolýze poskytuje najmä galaktózu. niekedy dvojročná bylina vysoká aj 1 m. zo ZSSR. steríny a kyanogénne glykozidy (1. vňate. glukózu. Flachs. Kvalita semena — Semen lini sa posudzuje podľa ČsL 4 takto: Znak Cudzie organické prímesi/anorganické Najviac v % 2/0. Ak pestujeme rastlinu v záhradke. asi v máji až júni. macrospermum) zberané v čase. Aj starí Slovania tkali plátno a liečebné použitie ľanových semien je mladšieho dáta. usitatissimum L. príp. obsah oleja najmenej 35 %. V prospech liečebného používania svedčí predovšetkým obsah kyseliny askorbovej (vitamín C).

109. preto rastie i na suchých lúkach. Jána. Domáca produkcia ľanového semena kryje iba 25 % spotreby nášho priemyslu. rusky: Trváca bylina vysoká 30—100 cm. Farina lini (ľanová múka). prípravku Mucilogan granulky . je bohatý na acylglyceroly nenasýtených kyselín. Z príbuzných a podobných druhov treba vylúčiť najmä tie. Čajoviny č. Druh dobre znáša sucho. TŘEZALKA TEČKOVANÁ ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ Hypericum perforatum L. kvety v bohatých vidlicovitých metlinách. křížek. Ich zvyšok po lisovaní oleja a odtučnení sa odborne označuje ako Semen lini pulveratum desoleatum (ČsL 2) alebo jednoduchšie Placenta seminis lini. Semená zvyčajne tvoria zložku zmäkčujúcich čajovín — Species emollientes a zmäkčujúcich čajovín na obklady — Species emollientes ad cataplasmata. francúzsky: Millepertius officinal. ČsL 4 povoľuje prímes ľ.pomaly hydrolyzujúce najmä v drvených semenách). čiernobodkované. ako je linolénová (až 65 % ) . španielsky: Hipericón.112. ktoré nemajú žľaznaté bodky — neobsahujú účinné látky. na izoláciu nenasýtených mastných kyselín a i. prestrielavec.) Small . na rašeliniskách a pri močiaroch. Na zmäkčenie stolice sa odporúča piť večer a ráno 1—6 lyžičiek celých alebo nahrubo drvených semien v mlieku. potom palmitová a stearová. s priesvitnými bodkami. Plody sú tobolky. Mucilago (Decoctum) seminis lini .slizový výťažok sa pripravuje za studena: 1 diel semien a 10 dielov studenej vody. žlté. dnes uvádzaný pod rodovým pomenovaním Catharolinum Reichenb. láskavec. olejová (15 % ) . ktorý ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ rastie dosť hojne v horských oblastiach a typickými stanovišťami sú mokré lúky a jelšiny (má štvorhrannú. anglicky: Common Saint John's Wort. estery kyseliny linolénovej a linolovej sa označujú ako vitamín F a tvoria zložku liečebnej kozmetiky (náš priemyselný prípravok Perilacin má formu regeneračného krému. svätojánska bylina. Podstatným odli- Na drogu — Herba hyperici sa vzťahuje ON 86 6713 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Zdrevnatené osi hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Látky extrahovateľné 60 % liehom — minimálne I. Jeho technické uplatnenie je veľmi široké (mydlá. Olej zo severských oblastí je v porovnaní s olejom južných krajov bohatší na nenasýtené mastné kyseliny.H. Nemecky: Tupfel-Harnheu. v ovocnej šťave. dieravec. Je častým druhom nížin až horských polôh a vyskytuje sa v rozličných typoch trávnatých i lesných porastov. catharticum (L. preto je častý aj v pobrežných húšťavách. vitamínového krému a výživného krému).80. príp. Oleum lini tvorí zložku oficinálneho draselného mydla — Sapo kalinus. vajcovité. 172 Spomedzi ostatných druhov ľanu sa kedysi ešte farmaceutický používal ľ. Esencia používaná v homeopatii sa pripravuje z čerstvých kvitnúcich byli a tinktúra zo semien. 213. linolová (25 % ) . Semená sú spoľahlivé mierne laxans. kvieťa panny Márie. 20 6 2 2 13 12 2 10 ČsL 4 10 3 1 1 13 10 1 20 . vo vode alebo s kompótom. čarovník. koreň matky božej. 10 3 1 1 13 10 1 15 II.123. uplatňujú sa aj pri kataroch močových ciest a zvonka ako antiflogistikum a emoliens. rozkonárená. Voľných kyselín je asi 1 % a ich obsah stúpa počas skladovania. Ľanový olej — Oleum lini (oficinálny vo všetkých svetových liekopisoch) sa získava zo zrelých semien extrakciou alebo lisovaním. rúbaniskách a medziach. Johanniskraut.ľanček lúčny) . trezalka. ale nekrídlatú stonku). taliansky: Iperico. sediace. catharticum L. lebo ľanové semeno je stále veľmi hľadaným produktom na svetových trhoch. červený zvonček.217. Bolo by účelné zlepšiť technológiu výroby a zberu ľanu. 11. Olej zo semien sa kedysi miešal s rovnakým dielom vápenatého mlieka a slúžil v domácnostiach na drobné spáleniny (dnes už zastaraný prostriedok). byľ dvojkrídla. Na vonkajšie použitie sa rozmiešajú najlepšie odtučnené rozdrvené semená s vodou na kašu a aplikujú ako teplé obklady. prečisťujúci — L. šampónu so sírou. Zriedkavejšie slúžia ako adjuvačný prostriedok pri cukrovke. Uprednostňuje však vlhké podklady. škvrnitého . Na vnútorné užívanie sa dáva 5-10 g drogy na šálku záparu. Ľubovníkovité — Hypericaceae Ľudovo: bylina sv. (C. bez miešania sa nechá 30 min stáť a precedí. listy protistojné.laxans. maďarsky: Kozonségesorbáncfu. zvyčajne sa sladí medom a užíva sa každé 2 h pol šálky. ľubeník. fermeže.slúžil ako laxans..105. maculatum Crantz. semeno tvorí zložku čs.). kivník. antitusikum. potom mucilaginózum.

najmä pri ulcus cruris. Zvonka: antiflogistikum . mnohé sa ujmú. nočnom strachu a pod.Herba belladonnae. fluoreskujúce. 225. najmä v bučinách pahorkatín a podhorského stupňa. 63. koreň hrubý.ľahko ju napádajú škodcovia a vlhne. čajoviny Eugastrin (stomachikum. Obdobie zberu je dosť neskoro. 210. maďarsky: Maszlagos nadragulya. hypotenzívum). Olejové výťažky z rastliny sú v detských olejoch a emulzných mastiach na ochranu pokožky pred slnečným žiarením. Rodové pomenovanie ľuľkovca vychádza z gréckeho atropos — neodvratiteľný. fotodynamicky účinné. pseudohypericín a i. Možno ju použiť analogicky ako list. poranenia. dimérne produkty antracénových derivátov — ČsL 4 žiada minimálne 0. digestívum). Zvonka sa prv používal ľubovníkový olej — Oleum hyperici. treba ju skladovať preto v dobre uzatvorených obaloch a chránenú pred svetlom. že Talianky si z bobúľ pripravovali líčidlo. 129. celistvookrajové. kvety aj 12 %). oficinálne v mnohých svetových liekopisoch . u niektorých citlivých osôb sa môže prejaviť ako nežiadúci účinok. Pomer zosušenia je asi 5 — 6 : 1. 229. Vňať sa zväzuje do snopčekov a suší v tienistom a dobre vetranom mieste. lulák. Indikácie: adstringens. nadraguľa.). Sarabnicky pátrali po jeho pôvode a r. kŕčové žily. Materiál sa po omytí suší na vzdušných miestach alebo umelým teplom. nie však zdrevnatené. anglicky: Belladonna. výťažky tvoria zložku injekcií Floristen Spofa a Floristen forte Spofa (indikácie: chronické ženské zápaly. diantróny (až 1 % — hypericíny: hypericín. Etymológia pomenovania je nejasná. francúzsky: Belladone. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. Droga sa hodnotí podľa ON 86 7010 a ČsL 4. manipulácia je ako s listom. ktorý uvádzali už Dioskorides a Plínius: hyperikon . Druhové pomenovanie je pre priesvitavo bodkované listy (perforatum = latinsky prevŕtaný). pridávajú sa do kúpeľov na hemoroidy a používajú sa aj v kozmetike. Hodnotí sa podľa ON 86 6748. Doba: júl -august. Drogu treba čím skôr dodať do nákupne . Hausmann a F. ČsL 4 uvádza ako perorálnu dávku 1. 91. aby dostali ohnivý výraz. plne rozkvitnuté rastliny nedávajú dobrú drogu). nervínum (depresie. pričom sa vychádza z klinicky a experimentálne overeného adstringentného a protizápalového účinku (zvonka i vnútorne) a silného sedatívneho pôsobenia. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu je vňať — Herba hyperici. Odrezané krčky koreňov s fialovými pupeňmi sa po vykopaní zasa zahrabú do zeme. mozgovomiechová skleróza a i. neprekročme teplotu 35 °C. list ich obsahuje asi 1 %.5 g vňate v zápare alebo v odvare. Sušia sa rýchlo v tenkých vrstvách rozprestreté na vzdušných a tienistých miestach. 232. Oficiálna alopatia okrem vňaťovej drogy uplatňuje aj výťažky vo forme štandardizovaných prípravkov. suchý výťažok roztoku Passit (sedatívum).hypericum. Na objednávku sa niekedy zberá vňať . cholagogum. vo voľnej prírode si treba včas označiť miesto výskytu rastliny. neurovegetatívne poruchy). varikóznych vredoch a tromboflebitídach. Predmetom zberu sú predovšetkým listy. silicu (0. tak volali najstaršiu sudičku.05 % hypericínu). cholagogum). z oboch strán stisnutá stonka a žľaznatobrvité kališné lístky. Vzhľadom na vysokú spotrebu drog sa všeobecne podporuje jeho pestovanie. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1.hlavný je 173 . Vedecké pomenovanie rastliny vzniklo podľa starého názvu.2 %). bodkovaného je valcovitá. Čajoviny č. listy veľké. 169. 240. 1934 sa im podarilo dokázať. Korene sa vykopávajú v septembri —októbri z 3—4-ročných jedincov. Hrubšie sa pozdĺžne režú a dlhé sa skracujú. čím sa zvýši zber budúcim rokom. Dávkovanie: 1 kávová lyžička na pohár záparu. 214. 242. Rastie v listnatých lesoch. Stonka rozkonárená. toto nebezpečenstvo je však pri aplikácii priemyselne vyrábaných prípravkov značne znížené. vredy predkolenia (ulcus cruris). farebné látky. pre toxicitu oddelene od ostatných drog. krásavica. Pomer zosušenia je asi 4 : 1.2-0. zápaly lymfatických ciest a pod. W. preto má rastlina význam vo včelárstve. že kožná pigmentácia vyvolaná osvetlením (fotosenzibilizujúce pôsobenie) má pôvod v hypericínoch — farbivách ľubovníka. možno ich získať aj zdrhovaním. zápaloch močových ciest a pri ženských ťažkostiach. toten Nemecky: Schwarze Tollkirsche. Ak použijeme umelé teplo. 71.7 %). Ľubovník nemá síce sladkú šťavu. Zberá sa aj koreň — Radix belladonnae (oficinálny v ČsL 4). Známy je vplyv obsahových látok ľubovníka na kožnú pigmentáciu — hypericizmus. taktiež rozkonárený. nemnica. flavónové glykozidy (hyperosid — 0. Drogu skladujeme v dobre uzatvorených obaloch. Stomaran — čajovina (stomachikum. pochádza z toho. Ľulkovité — Solanaceae Ľudovo: čertov blázniček. bez koreňových hlavíc a tenkých korienkov. migréna. prípadne si vstrekovali trochu šťavy do očí. pije sa 2 x denne. antiflogistikum.šovacím znakom ľ. 1. aplikuje sa na velké plochy. melanchólia.. Obsahové látky rastliny tvoria jedovaté alkaloidy. Droga sa ľudovo používa oveľa širšie — pri chorobách pečene. 83. taliansky: Belladonna. žlčníka. rusky: - RULÍK ZLOMOCNÝ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. ktorá vraj prestrihovala niť života (prenesené na vysokú jedovatosť rastliny). Listy sa veľmi ťažko odlišujú. Hnedočervené kvety dozrievajú v lesklé čierne mnohosemenné bobule. Droga sa osvedčuje aj v detskej praxi — pri nočnom pomočovaní. Droga tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum. Slúži aj ako metabolikum a olej pri reumatizme. 110. D 1 Prípravky z ľubovníka tvoria i súčasť kloktadiel. Odrezávaním či kosením sa zberajú olistené kvitnúce vrcholky rastlín v dobe. vlašské bella donna — krásna pani. ľulok. Neporušené listy bez stopiek sa trhajú v čase kvitnutia rastliny (jún —august). 155. Liečivosť rastliny spoznala až stredoveká talianska lekárska škola. vajcovité. — u nás iba na východnom Slovensku). Ako droga sa nazývajú Folium belladonnae. izolovaný z čerstvých kvetov. metabolikum.108. V homeopatii sa používa esencia z čerstvej kvitnúcej vňate a jej indikácie sú podobné ako alopatické (dil. ale iba z mladých a nekvitnúcich výhonkov. 181.5 % . dnes tvorí zložku najmä mastí. 207. Ľuľkovec sa pri zbere listov (vňate) často zamieňa za podobnú skopóliu kranskú (Scopolia carniolica Jacq. -0). teplotou do 30 °C. Rastlina je prudko jedovatá — vyžaduje osobitnú obozretnú manipuláciu. keď rozkvitla asi polovica kvetov (asi 25—30 cm dlhé stonky. Rastlina obsahuje veľa trieslovín (10 %. pomer zosušenia asi 6 : 1 . ale v kvetoch je v lete nadbytok peľu. 33. ale plné. španielsky: Belladonna. Príslušné prípravky ordinuje lekár. ktorá v juhoslovanskom tovare tvorí až 50 % prímesí. oficinálna aj v ČsL 4. koreň až 1. ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ + Atropa bella-donna L. stomachikum.

Oficinálne prípravky tvorí extrakt (suchý .siccum) a perkoláciou získaná tinktúra (Tinctura belladonnae — nastavená na množstvo 0. rozširujú zreničky. majú široké použitie v terapii. čo môže ordinovať iba lekár. španielsky: Dulcamara. List je zložkou tabliet Antasthman (bronchodilatans) a tinktúra kvapiek Contraspan — spazmolytikum. POTMĚCHUŤ POPÍNAVÁ + Solanum dulcamara L.6 g a používa sa iba v zmesiach s ďalšími drogami — liečivami.3 II.2 g. taliansky: Dulcamara. zvyčajne 174 . Byle má poliehavé. Jeho maximálne dávky sú rovnaké ako listu a rovnako podlieha predpisom lekára. pôsobia proti zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy. rusky: - ĽUĽOK SLADKOHORKÝ Trváca. maďarsky: Kesernyés csucsor. sedatívum atď. V homeopatii sa z čerstvého koreňa a nadzemnej časti rastliny pripravuje esencia (Dil. kumaríny a organické kyseliny. Ľuľkovité .Solanaceae Ľudovo: bokožnice.3 4 žiada pre list minimálne 0. titrovaný prášok už ČsL 4 neuvádza. anglicky: Bittersweet.). Koreň sa uplatňuje ako spazmolytikum. Listy sú rôznotvaré. mydriatikum a antiparkinsonikum (tzv. V rastline sú prítomné aj triesloviny (do 10 %).3 % alkaloidov a pre koreň 0. podobne ako izolovaný alkaloid atropín (tvorí zložku asi 30 čs. potom opticky neaktívny jeho racemát atropín a z ďalších najmä skopolamín. podobne ako priemyselne vyrábané prípravky. ako majú alopatické prípravky. Diagnosticky významná je flavonoid- ná zlúčenina β-metyleskuletin. francúzsky: Morelle douceamere. denná 0.ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ tropanový alkaloid 1-hyoscyamín. Bellaspon — dražé.5 15 3 13 0. antiparkinsonikum). ČsL Základné požiadavky ON 86 6412 a ČsL na listovú drogu — Folium belladonnae: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustné v HC1 Vlhkosť Obsah alkaloidov — najmenej I. priemyselne vyrábaných prípravkov (Asthmin prášok. môže ich ordinovať iba lekár. červené psinky. polokríkovitá. jeho najvyššia jednotlivá dávka je 0. miernia nutkanie na dávenie a nadmerné slinenie.5 15 3 13 0.032 % alkaloidov). 8 4 1 0. na báze drevnatejúca bylina. myšie drevo. analgetikum.4 %. Radobellinum substancia reprezentuje alkaloidový obsah koreňa a tvorí zložku celého radu čs. 16 8 2 1 17 4 13 0. sladká-horká. vystúpavé až ovíjavé.028-0. sladká vŕbka Nemecky: Bittersusser Nachtschatten.15 ČsL 4 8 4 1 0. bronchodilatans. bulharská kúra). D 5—D 3) s podobným používaním. podobne ako tablety Radobelin s ich obsahom (parasympatolytikum. Ľuľkovcové listy a koreň pre špecifickú účinnosť a toxicitu môže ordinovať iba lekár. Alkaloidy drog pôsobia povzbudivo na centrálny nervový systém. často dlhé aj 250 cm. využívajú sa predovšetkým ako parasympatolytiká (uvoľňujú kŕče hladkého svalstva a koliky). psie víno. priemyselne vyrábaných prípravkov). List je predovšetkým spazmolytikom a antiastmatikom. ktorá sa nachádza iba v listoch.

Linné pri syfilise a reumatizme. ďalej na rumoviskách. sladkohorký nemožno zamieňať za príbuzný ľ. lužné lesy a priekopy. mnohé tradované údaje bude potrebné dôkladne prehodnotiť. ďalej ako antiastmatikum a prostriedok pri choro175 . ekzémy. na báze uškaté. soladulcín. pričom ich výroba by bola pomerne ľahká a lacná. Pre svoje výnimočné obsahové látky sa v poslednom čase celý rod Solanum L. prípadne za zemolez ovíjavý (Lonicera periclymenum L. Za zvyčajnú terapeutickú dávku sa pokladá 0. raz Amara dulcis.). špecificky účinné na kožné ochorenia (exantémy. Vzájomné zastúpenie jednotlivých zložiek je podmienené biotopom rastliny a závisí od biologickej rasy. pri plotoch a v blízkosti hnojísk. Novšie prieskumy (Frohne a Pfänder 1983) ukazujú. Ľ. Ako vidno. Odrezávajú sa 2—3-ročné zdrevnatené konáriky dlhé asi 6 cm. V odbornom prívlastku dulcamara je skryté latinské dulcis = sladký a amarus = horký. Stredovekí otcovia botaniky nazývali rastlinu raz Dulcisamarum. stor. Holandský lekár Boerhave (18. Droga — Caulis (Caules) či Stipes (Stipites) dulcamarae sa kedysi terapeuticky veľmi cenila ako metabolikum. nápadný tmavočervenými bobuľami a protistojnými listami (u nás sa zriedka pestuje v parkoch). u Celsa. tíšiacich bolesti a kŕče). S ohľadom na možnú jedovatosť zber sa deťom neodporúča a nebezpečná je aj manipulácia s terapeutickým experimentovaním. tigogenín. ako aj spirostanoly (steroidné saponíny. užíval sa aj pri žltačke a horúčkach. že Theofrastovo a Dioskoridovo Smilax znamenalo ľuľok. tomatidenolová rasa ich má bez alkaloidov. často nepresne označované ako stopky. Vedcov upútava i výrazný antibiotický účinok steroidných saponínov a glykoalkaloidov ľuľka. Historicky zaznamenané nejednotné údaje o jedovatosti ľuľka možno dnes vysvetliť geneticky a vplyvom pôvodu drogy. čierny (S. Homeopatia spracúva mladé konáriky s listami odtrhávané ešte pred rozkvitnutím rastliny. Na alopatické účely sa materiál suší rozostretý v tenkých vrstvách prirodzeným alebo umelým teplom (40 °C). Poznali ho vtedy ako močopudný a laxatívny prostriedok. Pravdepodobne je odvodené od solari = latinsky tešiť sa (podľa niektorých rastlín čeľade Solanaceae. tomatidenol. Nemožno s určitosťou tvrdiť.ĽUĽOK SLADKOHORKÝ jednoducho kopijovité.) používal ľuľok ako diaforetický prostriedok pri zápale pľúc a pohrudnice. kým holandský botanik Dodonaeus použil názov Dulcamara. Lonicerus mu vo svojom herbári venoval dlhú oslavnú pasáž. intenzívne vedecky skúma. ktoré podmieňujú rasy podobného označenia. Stipes — Stipes dulcamarae. n. nigrum L. ktoré ich sprevádzajú). hrubšie konáriky sa pred sušením režú po dĺžke. Ako aglykóny sa izolovali spirosolany solasodín. ktoré sú založené na steránovom jadre (chemicky sú blízke srdcovým glykozidom obsiahnutým v náprstníkoch). 1. že obsah steroidných alkaloidov v plodoch klesá s ich dozrievaním (toxické sú nezrelé a veľké kvantá). potom ich hydroxyderiváty. Droga i celá rastlina obsahuje kolísavé množstvá (okolo 1 %) osobitných glykoalkaloidov spirosolanového typu. Zberajú sa pred vyrastením listov (marec—apríl) alebo po opadaní listov (október). S označením Solanum sa stretávame už v 1. Rastie v nižších nadmorských výškach na stanovištiach s veľmi vlhkou pôdou. Predmetom zberu sú v niektorých liekopisoch oficinálne konce konárikov — Caulis. popínavý ker vysoký až 5 m. stor. Niektoré látky obsiahnuté v ľuľku možno premeniť na látky hormonálneho charakteru — kortikoidy a mužské pohlavné hormóny.). Droga ďalej obsahuje 11 % trieslovín a v popole sa našlo relatívne dosť solí mangánu. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . rozličné dermatopatie a pod. ktorý je jednoročnou bylinou s inak tvarovanými listami a s čiernymi alebo zelenými či žltkastobielymi bobuľami. ako sú pobrežné kroviská. diosgenín a yomogenín. čo pripomína počiatočnú sladkosť a neskoršiu horkosť mladých konárikov. Kvety majú fialovú korunu a dozrievajú vo visiace vajcovité sýtočervené bobule.5-2 g prášku viacej ráz denne (Klemperer -Rošt).).

ktorá sa môže zväzkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách v tieni a v prievane (umelým teplom pri teplote do 35-40 °C). ale aj pri zápaloch spojoviek. Plody sú tvrdky.. maryamych. čo sa pomerne ľahko odlíši už podľa pachu. Meno majorana sa odvodzuje z hebrejského mar = horký. uplatňovala sa podobne ako koreň sarsaparily (Radix sarsaparillae . Rastlina slúžila najmä ako liečivo. do omáčok. biele.Labiatae) Ľudovo: majoránka Nemecky: Majorán. na uľahčenie prehĺtania a na vytriezvenie po opojení liehovinami. i. Homeopatická medicína používa esenciu (dil. anglicky: Marjoram. Majorán sa pestuje po celej Európe. resp. no oddávna bola i koreninou. čo znižuje jej kvalitu. do plniek. uplatňuje aj niektoré historické indikácie. v Stredomorí rastie v kultúrach ako poloker. Po usušení tvorí drogu Herba majoranae. Droga sa falšuje prímesou vňate tymianu (dúška tymianová). Spracúvala sa s hovädzím lojom na masť používanú na prekrvenie i upokojenie nervov (Amaracinum alebo Sampsuchinum). na baraninu. v Oriente i v Amerike. sústredené v pazuchách okrúhlych celistvookrajových listeňov. Pri posudzovaní kvality drogy sa uplatňujú znaky normy ČSN 58 0513 176 .Lamiaceae (Pyskaté . Listy sú obrátenovajcovité. gréckeho amarakos alebo arabského marjamie. francúzsky: Marjolaine. no predovšetkým pri zakáľačkách. maďarsky: Kerti majoranna. Vňaťovú drogu dosť často znehodnocujú plody z materskej rastliny. Homeopatická medicína má oficinálnu esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate. pri bolestiach nervového pôvodu. Rastlina sa u nás oddávna udomácnila vo vidieckych záhradách. príp. Celá je páperisto chlpatá a aromatická. Z rastliny sa zberajú nadzemné časti bylinných stoniek v období kvitnutia (jún)-júl-august—(september). V neskorom stredoveku sa preslávil ako liek proti nádche. vzhľadu drogových častí. gulášovej. Zriedka splanieva a aj to iba prechodne. celistvookrajové. či z latinského amarus. semená alebo polámané časti býľ a pod. rusky: Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 10—40 cm. V kultúrach sa niekedy nachádza aj trváci Origanum majoranoides L. D 2—D 4) v podobných prípadoch ako alopatia. Aromatický majorán. Pestuje sa ako korenina — majorán. Pri zbere a sušení sa uplatňujú všeobecné zásady pre silicové drogy: odrezáva sa 25—30 cm nadzemnej časti. španielsky: Majorana. saturejky záhradnej alebo pamajoránom obyčajným (pozri ako osobitné heslá). pohryznutí škorpiónmi a na úpravu menštruačného cyklu. Osobitne sa používala ako liek proti bolestiam hlavy. MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁNKA ZAHRADNÍ Majorána hortensis Moench Hluchavkovité . ktorý má menšie huňaté listy a zdrevnatené stonky. Majorán je medonosná rastlina. K nám sa majorán dostal počas križiackych vojen z Jeruzalema. Včelám poskytuje dosť nektáru i trochu peľu.pozri cudzokrajné drogy).bach z nachladnutia a s tým spojené ťažkosti (o. Dnes sa používa iba príležitostne pri niektorých kožných ochoreniach a bronchiálnych ťažkostiach. Na lekárenské účely sa žiada droga získaná zdrhovaním listov i kvetov. kŕčoch tváre. Kvitne hlavne v júli až v auguste. zemiakovej). Gréci i Rimania. čo sú staré mená tejto rastliny. aj reumatizmus). taliansky: Maggiorana. resp. U nás sú majoránové polia na južnej Morave a južnom Slovensku. V Becherovom Parnasii illustrati z r. zimný. Stredovekí arabskí lekári ho odporúčali najmä pri migréne. ktorý má vlasť kdesi v severozápadnej Afrike alebo vo východnom Stredomorí či v Prednej Ázii. kultivovali už starovekí Egypťania. 1662 sa jeho účinnosť porovnávala s materinou dúškou. m. Naše gazdinky s obľubou používajú majorán pri príprave niektorých polievok (napr. nádche. epilepsii.. kvety drobné.

Rastlina je prestúpená mliečnicami s bielou šťavou.latexu. uhľovodíky terpinén a sabinén.9 % silice. nie však medovinu. Včelám poskytuje hojnosť peľu. majú mliečnice. Okrem toho ľudové liečiteľstvo má pre majorán celý rad ďalších indikácií — pôsobí pri ľahších nervových ochoreniach. na mokvavé a hnisavé rany. pri migréne. Všetky orgány maku (s výnimkou semien). Oficiálna medicína drogu zriedka používa. proti kŕčom všetkého druhu (i menštruačným). V droge je ešte asi 10 % trieslovín. odkiaľ sa často dočasne šíri po okolí. čím sa vytvára surové ópium. zvonka na aromatické kúpele. Pestuje sa na roliach a v záhradách. pri zahlienení pľúc. modrozelené. Mak je náročná plodina. Plody sú tobolky — makovice. spazmolytikum. ópiové maky s bohato vyvinutou sústavou mliečnic a s veľkým množstvom šťavy . Makovice a maličké semienka v neolitických kolových stavbách poukazujú na kultúry maku v strednej Európe už pred vyše 2000 rokmi. toleruje však jej indikačné použitie ako stomachikum. či slúžil na liečebné účely alebo na získavanie oleja. Silica pôsobí spočiatku povzbudzujúco. slepáky s tmavomodrými semenami). obyčajne nerozkonárená. V osevnom postupe figuruje ako okopanina. nie je známa. proti črevným parazitom a astme. preto slúži ako mierny pomocný prostriedok pri meteorizme (nadúvaní). Mak je olejnatá plodina pochádza- Nevedno však.5—0. maximálna vlhkosť môže byť 16 % a obsah popola najviacej 5 %. Látka. ktoré majú slabo vyvinutú sústavu článkovaných mliečnic (u nás tzv. Surové ópium sa po prečistení nastavuje na určité množstvo 177 . spodné perovito delené.5 % ) . obyčajne biele s čiernou škvrnou na báze. z ktorých vyteká biela mliečna šťava — zdroj ópia. V prípade potreby možno užiť aj 2—5 kvapiek silice na cukor. Osobitne bohaté sú nezrelé steny toboliek. 2. Veľké kvety majú dva opadavé kališné lístky a štyri veľké korunné lupienky. Jeho produkcia podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam a dozoru. Po špeciálnom narezávaní vytekajúca šťava na vzduchu tuhne a hnedne. Makovité — Papaveraceae Nemecky: Schlafmohn. ktorá je nositeľom pachu. Majorán má dokázaný slabý účinok na tvorbu žalúdočnej šťavy i karminatívny efekt. 227. potom mierne narkotický. horné nedelené. Kvitne v júni-auguste (podľa výsevu). horčiny. taliansky: Papavero. ktorý sa pije 2 x denne. V ľudovom liečiteľstve sa pripravuje aj masť: 4—6 g čerstvo vylisovanej šťavy sa zmieša s asi 30 g masťového základu. žalúdočných ťažkostiach s nedostačujúcou tvorbou žalúdočnej šťavy a pod. olejnaté maky. maďarsky: Álomhozó mák. anglicky: Opium Poppy. bolestiach hlavy. Dnešné vedecké označenie maku . Správy o ňom siahajú však aj do histórie iných orientálnych národov. Starí Gréci ho nazývali mékón. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. diuretikum a diaforetikum. karminatívum. MAK SIATY Papaver somniferum L. stonka priama. júca z Ázie.(potravinárskej): vyžaduje sa minimálne 0. 165. bolo názvom m. Druhový názov somniferum je z latinského somnus = spánok a farre = prinášať. siateho už u Rimanov. Čajoviny č. silica však obsahuje hlavne terpineol. Hlavnú terapeutickú zložku tvorí aromatická silica (0. Praktici delia pestované maky podľa úžitku na dve skupiny: 1. ktorej je najviacej pri prvom zbere.Papaver. španielsky: Amapola. 76. francúzsky: Pavot somnifére. Ópium začalo svoju svetobežnú cestu asi z Číny. rusky: MÁK SETÝ MAK SIATY Jednoročná bylina vysoká až 150 cm.7-3. enzýmy a kyselina askorbová (vitamín C). Listy sú sediace. pri reumatizme a používa sa podobne ako pamajorán obyčajný (pozri osobitné heslo).

Zriedkavé farmaceutické použitie má koreň maku — Radix papaveris alebo semená — Semen papaveris. Zmes alkaloidov ako celok obsahujú injekcie No178 vopon (analgetikum anodynum) . neklamný. taliansky: Rosolaccio. Tejto rastline. Na priamej stonke sedia perovito laločnaté až perovito delené listy. Vedecký názov maku vznikol z keltského papa — detská kasička. ftalidizochinolínové (noskapín. Najväčší podiel z nich pripadá na morfín (7—21 % ) . soli kyseliny mekónovej (asi 3—5 % ) . štetinatý — Papaver strigosum (Boenn.. v poludňajších hodinách. prchlík. získaný lisovaním. Z príbuzných zameniteľných druhov pri zbere korunných lupienkov možno uviesť m. Posledná slabika je azda z latinského verum = pravý. v dobrom prievane a bez obracania (umelým teplom najviacej do 35 °C). niekedy sa považuje za miešanca m.2 % . lebo kedysi sa šťava primiešavala do jedla detí. prípadne celé nezrelé tobolky — Fructus papaveris immaturus. rumoviskách. Surové ópium ich obsahuje asi 20—30 %. pukovec. panenka.05 % bezvodého morfínu) už ČsL 4 neuvádza. Droga má slabý pach a chutí mierne horko a slizovito. nasleduje noskapín čiže narkotín (1. takže i tobolky po dozretí tvoria drogu — Fructus papaveris maturus. i lekár ich smie ordinovať iba za určitých podmienok. karafiát. Na kvalitu korunných lupienkov — Flos rhoeados sa vzťahuje ČSN 86 6218. z ktorých poznáme asi 40 druhov.) Schur . Uschne asi za 5 dní. slizovité látky.novšie rátaný ako poddruh.. papaverín (0. V súčasnosti sa u nás používa mláťačka na mak. úrazoch. Vo všetkých týchto drogách (okrem semien) sa nachádzajú toxické alkaloidy.s obsahom 0.1-4. ba i olej — Oleum papaveris. Nie sú ani také háklivé na stláčanie. Korunné lupienky sa ľudovo oddávna používali proti kašľu. Droga po usušení musí mať pôvodnú farbu. tulipánky. Lekár musí zvážiť jeho aplikáciu a vhodnosť. ktoré sú u nás zložkou asi 30 priemyselne vyrábaných prípravkov. vlčí a listové úkrojky má skoro čiarkovité. M. V semenách sa nachádzajú iba stopy spomínaných alkaloidov. slepý mak. MÁK VLČÍ Papaver rhoeas L.1—0. ohníček. roztrúsené rastúci v teplejších oblastiach. pochybný — P. pri cestách v nížinách až horskom stupni. sčasti ako laktáty (na kyselinu mliečnu). ktorý tíši bolesti. kokrhel. hybridum L.5 — 13 %). ktorý sa pridáva do mastí. Makovité — Papaveraceae Ľudovo: bubovec. Z chemického hľadiska patria do rozličných skupín. narceín). veľmi záleží na serióznosti zberača a na správnej botanickej identifikácii materskej rastliny. je nižší ako m. maďarsky: Pipacs mák. Rakúsku a Holandsku). Semená maku sa používajú prevažne v potravinárstve.aplikujú sa pri úporných bolestiach. tebaín). t. U nás by sa dalo získať z maku. paničky. Alkaloidy sú sčasti viazané ako mekonáty. divý mak. kodeín (0. Olej i semená niekedy slúžia na prípravu emulzií.účinných obsahových látok (alkaloidov) a ďalej sa spracúva na liečebné účely. hybridný — P. anglicky: Fliedpoppy. má aj potravinárske použitie. pleskanec. argemone L. ktorý má na spodku korunných lupienkov vždy čiernu škvrnu. Semená obsahujú predovšetkým olej (50-60 % ) . Najlepšie sa odtŕhajú oboma rukami smerom hore..makovica. Ako mimoriadne cenná surovina sa spracúvajú olamované a vytrasené makovice so stonkou kratšou ako 15 cm (II. dubium. kodeín. Manipulácia s ním podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam. miznem (pre výron bieleho mlieka alebo ľahko opadavú korunu). preto zber robíme za sucha. aby dobre spali. Droga: Flos papaveris rhoeas (Flos rhoeados). ale aj dokonale zrelé. ktorý vtedy neodlišovali od vlčieho maku. rusky: MAK VLČÍ Jednoročná bylina vysoká 20— 80 cm. mazadiel. z ktorých sa semená vytriasli. tebaín (0.prepočítaných na morfín). Korunné lupienky iných druhov sa v droge odlišujú veľmi ťažko. Častý ako burina na poliach.3—6. V ČsL 4 je oficinálne surové ópium. panáček. tuky. Ópium je prudko jedovaté. z ktorého sa pripravuje práškované ópium (Ópium pulveratum) s presne určeným obsahom alkaloidov (9. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch a chránime pred svetlom. Na vrchole stonky je kvet s veľkými červenými korunnými lupienkami (často s čiernou skvrnou na báze).8 — 10. v antických časoch pripisovali narkotické vlastnosti. Jeho hlavný podiel tvoria acylglyceroly kyseliny linolovej. medzi morfinanové (morfín. tumoroch a pod. NSR. Niekedy sa zberajú makové listy — Folium papaveris. ako ľahko sa zaparia. Z ďalších obsahových látok drog (resp. vlčieho a poľného — P. dubium L. vlčí kvet Nemecky: Klatschmohn. Všetky prípravky podliehajú prísnej osobitnej kontrole. Izoluje sa z nich olej — Oleum papaveris. j. Lupienky zberané za rosy alebo po daždi sa zlepujú. Ópiový prášok (Pulvis opii — s obsahom 10 % bezvodého morfínu) a ópiovú tinktúru (Tinctura opii . kohútiky. resp. protopínové (protopín) a i. Plod je tobolka .5 % ) . ale pre vysoké výrobné náklady a nižšiu kvalitu by to bolo neekonomické. Samo ópium alebo jeho prípravky slúžia ako upokojujúci prostriedok. ópia) možno uviesť kaučuk. skutočný. dobre našuchorený a rozložený.5-7. živice. viníc a rumovísk okolia Bratislavy. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. napr. červánky. má pritisnuto ochlpené kvetné stonky. Najlepšie je ihneď ju odovzdať do nákupne. Buranovský (patentovaná aj vo Švajčiarsku. akosť tvorí maková drvina získaná strojovým výmlatom makovíc s dlhou stonkou). vyvoláva spánok a mierni úporné hnačky. Európski producenti sú iba ZSSR a Juhoslávia. Predmetom farmaceutického zberu (nie však vždy nákupu) sú korunné lupienky zberané z rastlín v čase kvitnutia (máj—august). Materiál sa suší vo vrstve 2—4 cm.5%) a narceín ( 0. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. no taktiež druhu P. burina polí. má guľovitú a bohato štetinatú makovicu. benzylizochinolínové (papaverín). Slúži aj na izoláciu jednotlivých alkaloidov. mačinec. Druhové pomenovanie možno odvodiť od reo = tečiem. 10 1 1 8 7 II. francúzsky: Pavot coquelicot.5%). španielsky: Ampola.95-1. 20 3 3 8 10 .7 % ) . ktorú skonštruoval J. Zriedkavo sa u nás vyskytuje m.

orientálny sa často pestuje v zá- hrádkách ako okrasný. anglicky: Wild Thyme. V súčasnosti sa skorej uplatňuje ako vzhľadové korigens do čajovinových zmesí a niekedy ako antitusikum. španielsky: Serpol. prísadou likérov. Táto tradícia. francúzsky: Thym serpolet. Vedecké pomenovanie materinej dúšky je odvodené z gréckeho thymos = sila. ktorý má podobné zloženie ako olej maku siateho. okrajoch lesov. coll. priame. Ako však aj prv menované. rusky: ( ) MATEŘÍDOUŠKA ÚZKOLISTÁ MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) Materina dúška. T. Hoci vňať rastliny ako droga je skoro taká hodnotná ako tymianová (Herba thymi). zasvätenie bohyni Frei a mariánsky kult v kresťanstve urobili z nej rastlinu opradenú mnohými ľudovými povesťami. ale aj osviežujúce účinky a odporúčala sa o. (spec. pochybný len veľmi nízky obsah alkaloidov a m. V Aténach sa vraj vysadzovala ako medonosná. bromoformového). Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. sa pripraví sirup. žadovník Nemecky: Sandthymian. taliansky: Pepolino. materonka. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádza silica (0. J. s. maďarsky: Mezei kakukfú. aromatizačnou prísadou voňaviek a mydiel a i. Druhy rastú vo veľmi rozdielnych prostrediach: na stepiach. Tradične sa zberá a nakupuje vňať — Herba serpylli. Byle sú zakončené fialovočervenými i bielymi kvetmi zoskupenými do hlávkovitých. 113. Miller. mužnosť.Lamiaceae (Pyskaté . papraslenov. s obsahom hlavne p-cymolu a linalolu popri 179 . materinka.MAK VLČÍ Z hradiska účinných obsahových látok ide pravdepodobne o spoločné pôsobenie antokyanového farbiva. Okrem medicínskej oblasti bola koreninou vín.Labiatae) Ľudovo: dúška chodec. odstránia sa drevnaté časti a prímesi tráv a materiál sa suší v tenkých vrstvách na tienistých a vetraných miestach (umelým teplom do teploty 30—35 °C). lebo by z nej opadali kvety i listy. liečebne sa neuplatňuje. i. do drogy Flos papaveris rhoeados nepatria. byle sú obyčajne poliehavé a zakoreňujúce. malého množstva alkaloidov (readínu a ďalších príbuzných alkaloidov) prítomného v korunných lupienkoch.5 % (obsahuje hlavne tebaín). Plody sú tvrdky.60 % ) . Farmaceutický sa môže použiť ktorákoľvek materina dúška z množstva príjemne voňajúcich taxónov.15-0. Semená maku vlčieho obsahujú asi 40 % oleja. poľný nie je po tejto stránke dostačujúco preskúmaný. listy zvyčajne vajcovité a celistvookrajové. nezamieňa sa a pre hojný výskyt sa ani nefalšuje. že je matkou premenenou na kvietok (K. hybridný dokonca zanedbateľný. v starom Grécku sa jej skutočne pripisovala sila. 195. Čajoviny č. Dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Pri dosúšaní rastlinu neobraciame. kvalifikuje sa to ako falšovanie. aj v gynekológii. novšie dúška materina. m. čo dalo vznik poetickej českej povesti. rozkonárené. Zo spomínaných druhov má m. hoci majú niekedy aj korunné lupienky červené. ale aj polievok. slizu. Thymus serpyllum L. predsa sa do nej nesmie primiešavať. skalách. V potravinárstve slúži na farbenie esencií. Sú to trváce byliny až polokry vysoké do 30 cm. démutka. zber sa robí krátko pred úplným rozkvitaním alebo počas kvitnutia (júl-september). príp. Najslávnejšia bola v stredoveku a používala sa aj vo veterinárstve. Ich systematika je pre nebotanika ťažká a v mnohých prípadoch dá prácu aj odborníkovi (časté sú krížence). najviac v kvitnúcej vňati (až 1 % ) . Erben). má pomerne vysoký obsah alkaloidov — až do 0. Hegi ich uvádza 21. emend. Materina dúška je všeobecne známa. Považovala sa za rovnocennú s tymianom a vysádza sa dodnes na hroby. L. je súborným pomenovaním via- cerých našich druhov a odrôd. olistené bylinné kvitnúce časti sa odstrihujú alebo kosia.) Hluchavkovité . na lúkach i výslnných krovinatých stranách od nížin po horský stupeň. Droga sa kedysi často používala v liečiteľstve na farbenie sirupov proti kašľu ( napr. M.

taliansky: Timo. na natieranie a masírovanie. minerálne zložky a uvádza sa i kyslý saponín. s priamymi. Ako expektoračná zmes je známa čajovina z rovnakého dielu materinej dúšky s koreňom prvosienky a listom podbeľa (2 lyžičky na šálku). španielsky: Tomillo común. .Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Thymian. dá sa spoľahlivo užívať pri čiernom kašli (s rosičkou sa uplatňuje v moderných prípravkoch). kolikách. Na vňaťovú drogu (Herba serpylli) sa vzťahuje ČSN 86 6720: Znak Inak sfarbená droga ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice najmenej 180 Akosť — najviac v % 1. karvakro- lová a citralová (tieto zložky prevládajú v ich silici). Hluchavkovité .137. závratoch. Homeopatická esencia sa robí z čerstvej kvitnúcej vňate a slúži predovšetkým na posilňovanie nervov. pri nachladnutí a do mazadiel.123. aromatikum.. Species aromaticae ad cataplasma (aromatická čajovina a na obklady) a Species pectorales (prsná čajovina). francúzsky: Thym commun. 81. štvorhrannými a drevnatejúcimi konármi. vajcovitú. Na kúpele sa kombinuje do čajovín napr. 207. vplýva na to. s nižším obsahom tymolu alebo karvakrolu. Hegnauer) preto pripúšťajú ako materskú rastlinu iba druh Th. Rôznotvárnosť lokalít (rastie až do alpínskeho stupňa). Podobne sa uplatňuje aj silica — tiež ako prostriedok proti katarom. Rastlina ani droga nie sú toxické. rany. maďarsky: Orvosi kakukfu (démutka). bolestiach hlavy. pri meteorizme a bolestiach žalúdka sa pije počas dňa zápar z dvoch lyžičiek drogy na 2 poháre vody (má postáť 10 minút). — d. Čajoviny č. triesloviny. amarum a antitusikum. užíva sa pri nespavosti. pri meteorizme.1 MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TÝMIANOVÁ). s listom rozmarínu a kvetom fialky. farmaceutický priemysel používa silicu ako zložku prípravku Benephorin (kvapky — expektorans) a Thymomel (sirup — expektorans) obsahuje výťažok (extractum serpylli). Doposiaľ sú známe zhruba tri tzv. veľmi rozkonárený. rovnako ako žalúdočný prostriedok. anglicky: Garden Thyme.99. Užíva sa zápar .129.2 II. droga obsahuje aj horčiny. pri kĺbovom reumatizme sa namáča do mentolového liehu (francovka) napr. pulegioides L. ktorej silica má vysoký obsah silne dezinfekčné účinných fenolov (až 50 % ) .TYMIAN TYMIÁN OBECNÝ Thymus vulgaris L.MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) terpénových esteroch. rusky: - Poloker vysoký až 30 cm.2 čajové lyžičky na šálku. 179. nervových slabostiach. 3 3 2 13 10 0. existencia mnohých taxónov a pod. pri reumatizme a na posilňujúce i aromatické kúpele. flavóny (luteolín a apigenín). hnačkách. s majoránom. aplikuje sa ako mazadlo. že hlavná obsahová látka — silica je v kvalitatívnom i kvantitatívnom zložení rozdielna. V ČsL 2 tvorila droga zložku čajovín Species aromaticae. pije sa 2—3 x denne. Listy čiarkovito kopijovité a podvinuté. nechutí do jedenia i zvonka na obklady. chemické rasy materinej dúšky: tymolová. Čs. 5 5 5 13 12 0. niektorí autori (napr. Posilňuje žalúdok i nervy. Droga je predovšetkým stomachikum. 230. kataroch.115.

/CsL 4 5 5 1 2 13/10 12 II. Plody sú tvrdky. Pozná sa pomerne ľahko — má inak formované listy. pri výrobe pást a ústnych vôd.). Hlavná zložka silice — tymol. ďalej ako stomachikum. drogu žiadajú získať zdrhovaním listov a kvetových zakončení v začiatočnom štádiu rozkvitania.8-cymolu. linalol. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (0.6 0 % ) . Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie silice podmieňuje jej pôvod. kúpele. Ťažšie sa odlíši tovar dodávaný zo zahraničia.MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TYMIANOVÁ) -TYMIAN Chudobné paprasleny drobných červených kvietkov sú zoskupené vo vrcholové hlávky. Homeopatia používa hlavne zo silice izolovaný tymol (pri sexuálnych neurasténiách a pod. bornylresp. borneol. zimný) obsahuje v silici asi 40—50 % tymolu a skoro nijaký karvakrol. potom málo 1. droga obsahuje aj triesloviny. pije sa 2 . 10 10 2 4 13 14 5/'3 7 dúcu prímes . Poškodzuje štítnu žľazu — vyvoláva tyreotoxikózy 131 . v oblasti strednej Európy rastúci tymian (tzv. akosti je najmenej 0. geraniol. Pre značnú spotrebu sa tymian odporúča pestovať. s význačným obsahom najmä tymolu alebo karvakrolu ( 2 0 .5 % fenolov. v starom Egypte z neho izolovali silicu. Mill. Užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. rátaných ako tymol. emend. užíva sa pri bronchitis. resp. Materiál sa suší bežne ako silicový. pečienok. Vo väčšine liekopisov je oficinálna vňať (i v ČsL 4) — Herba thymi. Tymian poznali už v staroveku. karminatívum. laryngitis a pertusis. Tymol je však dosť toxický. saponíny. slúži najmä v zubnom lekárstve. omáčok. Strata na hmotnosti je asi 70 % — zosušenie 3—4 : 1. údenín i liehovín (najmä pravej francúzskej benediktínky). tymolmetyléter a α-pinen. kloktanie či výplachy úst a silica ako derivans.3 % ) . Oddávna sa používal ako korenina do polievok. Obsah silice v droge podľa ČsL 4 a podľa normy I. t. akosti 0.6 % a pri II. j.75—6. Prv pokladaný za nežia- ON 86 6719 a ČsL 4 majú tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Byle hrubšie ako 2 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. Dodnes sa uplatňuje pri konzervovaní rýb v Stredozemí. má iba vyšší karvakrolový podiel ako tymolový). list — Folium thymi. je účinné antiseptikum. asi v júni -júli až v auguste 1—2 x do roka.2 % silice a v nej najmenej 0. zvonka je vhodná na obklady. Nový nemecký liekopis žiada minimálne 1. Botanicky príbuzná materina dúška (Thymus serpyllum L.. spazmolytikum. Droga je obľúbená ako expektorans. je dnes už liekopisne prípustný (silicový obsah odpovedá tymianu i skladbou.3 %. ktorá bola zložkou mumifikačného balzamu. Pre obklady sa pripravuje 5 % zápar. ako prostriedok odstraňujúci zápach. zahraničná droga má často v prevahe cineol alebo linalol či karvakrol.Th. zygis L. Pri čiernom kašli sa často ordinuje sirup s obsahom výťažku z tymianu (užíva sa 4—6x denne 1 lyžička). Druh pochádza zo stredomorskej oblasti a pestuje sa v záhradkách ako trváca teplomilná rastlina vhodná aj pre suchšie stanovištia.) sa často vyskytuje ako nežiadúca prímes vňaťovej drogy tymianu.3 x denne. španielsky tymian. linalylacetát. flavonové glykozidy a horčiny.

aquatica L. kučeravej majú však ploché listové čepele a pri identifikácii pomáha aj pach rastliny. Pre toxicitu sa dnes interne neužíva. Listy takmer sediace. drsno chlpaté. V ČsL 4 je oficinálny aj tekutý extrakt (Extractum thymi fluidum).. na vnútorné a nervové choroby i hadie uhryznutie. Kvety sú červenofialové..234. Používala sa pri kašli.3 Rastlina je medonosná a kučeravé formy mäty sa pestujú najmä v USA. usporiadané do klasov z papraslenov. Guanar (expektorans). Je charakteristická kučeravými listami a červenofialovými či bielofialovými kvetmi. francúzsky: Menthe crispée.a slabo sa vstrebáva aj pri vonkajšom používaní. nervových a aromatických čajovín. plody tvrdky. s vyčnievajúcou žilnatinou na rube a so zvlneným okrajom so zúbkami. úpornej nádche a pľúcnych chorobách. Suší sa rýchlo prirodzeným teplom v tieni za dobrého vetrania. m. MÄTA KUČERAVÁ Mentha crispa auct.5 II. najmä z m. m. Pomenovanie Mentha je z gréckeho mintha = silný pach a podľa Ovídia ide vraj o premenenú nymfu Menthe či Minthe. Rastlina je náročná na vlhko.99. drogy: m.68. Výťažky sú zložkou mnohých galeník. aj ďalších druhov. Zámeny medzi mätami sú pre množstvo krížencov celkom bežné.119. severnom Nemecku. Systematický botanický prieskum rodu mäta je mladého dáta a býva veľmi neprehľadný pre množstvo najrozličnejších systematických jednotiek a krížencov.. nie vyššou ako 35 °C. žalúdočných. v tenkých vrstvách.118. Predmetom zberu je list — Folium menthae crispae. a to pre tvar listov. ich variet i hybridov a príp. 13. Tussilen (expektorans). v súčasnosti ju obsahujú kvapky Benephorin (expektorans). 5 5 15 4 1 14 14 1. Columella spomína vína korenené mätou. podzemok plazivý. tinktúru roztok Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny) a tymol je v kobaltovej paste. Sušením stratia 182 . Anglicku. žlčopudných. Slúžia predovšetkým na izoláciu silice. rusky: MÁTA KADEŘAVÁ Trváca bylina vysoká 50—100 cm.vajcovito srdcovité. Všetky druhy mäty okrem m.5 0.115. ZSSR. kučeravá páchne ako rasca (kmín). protiastmatických. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. dnes označovaná ako polej obyčajná — Pulegium vulgare Mill. Pri sušení sa smie aj obracať. Starí Gréci ju pridávali aj do posvätného nápoja. ktorá sa používa v zubnom lekárstve. Je vyšľachtená z rozličných druhov. prípadne vňať — Herba menthae crispae. non Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Krauseminze. kučeravá. Zber sa robí z kvitnúcich rastlín (júl—september). 137. Má veľkú ľudovú tradíciu aj u nás — ordinoval ju známy bylinkár Fraňo Madva. priemyselne vyrábané prípravky obsahujúce silicu boli kvapky Apertuss (expektorans). 191. MÄTA KUČERAVÁ Na vňať (Herba menthae crispae) sa vzťahuje ČSN 86 6732: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky Časti drogy sfarbené inak ako na materskej rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah silice — najmenej I. no opatrne. 123. sivá — Mentha pulegium L. Čs. Určite však bola známa napr. m. prívlastok crispa je z latinského crispus = kučeravý. Samozrejme. maďarsky: Fodor menta. príp. ČsL 3 i ČsL 4). Kučeravá varieta rastie iba v kultúrach. lebo sa drobí. loginfolia (L. Ipecarin (expektorans). špicatá L.) Huds. dlholistej — M. ktorý pili pri eleuzínskych slávnostiach. Vňať býva zložkou prsných čajovín — Species pectorales (ČsL 2. vyšľachtená postupne pestovaním. Čajoviny č.. klasnatej — M. anglicky: Spearmint. pričom materiál nesmie ležať dlhšie na kopách alebo v košoch — ľahko sa zaparí. Dosúšať sa smie i umelým teplom — teplotou medzi 20 — 30 °C. v Škandinávii. ktorý tvorí terapeutickú časť sirupu z materinej dúšky obyčajnej — Sirupus thymi compositus. tekutý extrakt obsahujú kvapky a pastilky Pleumolysin (expektorans) a sirup Thymomel (expektorans). Vňaťovú drogu obsahujú čajoviny Defatigan (kúpeľová prísada) a Pulmoran (expektorans). rozkonárené. Históriu mäty kučeravej ťažko osobitne sledovať. Egypte a miestami aj u nás. vodnej — M. nebola to súčasná m. stonky priame.

Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Materiál sa ľahko zaparí. Druh M. Čajovina č. prípadne list — Folium menthae piperitae. taliansky: Menta peprina. arvensis L. klasnatej — M. resp. potom terpény (pinény. flavonoidy (diozmín. Najväčšie kultúry sú v USA. okrúhlolistej — M. ktorá obsahuje predovšetkým karvón (42-67 % ) . Droga obsahuje aj triesloviny. Stonky priame. rotundifolia (L. nevyvoláva chladivý pocit pri ochutnávaní. karminatívum a pri ochoreniach žlčníka. vodnej — M. m. falcká mäta — white mint). že je „slabšia" . listy stopkaté. Kosí sa kosákom alebo kosou (vo veľkom kosačkou na trávu). píeporná ako viacnásobný hybrid sa podobá všetkým zložkám kríženia: m. m. piepornej. Čajovina je žlčopudná a pije sa zápar z lyžice čajoviny na šálku vody. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: promincľa. v Karnaku. piperita sa rozpadá na množstvo taxónov. ktorá má zhruba okrúhle listy a m. Neprípustná je vňať napadnutá hrdzou. trochu chlpaté. dlholistej — M. Rastliny vypestované zo semien degenerujú. Oddávna sa pestuje v záhradkách. 3 x denne šálka.. francúzsky: Menthe poivrée. Z obsahových látok je najdôležitej183 . špicatá L.) Huds. longifolia (L. Droga i silica sa používa podobne ako m. s drevnatým podzemkom a s nadzemnými poplazmi (stolónmi). tvoria klasy. dihydrokumínalkoholu (nositelia vône). Rastlina je veľmi medonosná. na plantážach a dočasne splanieva. roľnej (M. anglicky: Peppermint.. pričom všetky zložky drogy sú v premenlivom množstve podľa jej pôvodu. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. MÁTA PEPRNÁ Mentha x piperita L. Tieto druhy — najmä u nás najhojnejšia a voľne rastúca m. m. hesperidín). vajcovito kopijovité. keď vňať dorastie do výšky 25—30 cm. Suší sa na dobre vetraných miestach v tieni. Fialové kvety sú zoskupené v papraslenoch. fialovasté. m. no vždy za sucha a vtedy. M. Rastlina je veľmi aromatická. Najvhodnejšia je teplota 20-30 °C (maximum 35 °C). horčiny. V Japonsku sa kultivuje najmä varieta m. Osobitný význam má forma rubescens Camus (s červenkastými stonkami — Mitcham) a pallescens Camus (zelenkasté stonky — tzv. Zvyšky mäty sa našli v starých egyptských hroboch z r. Prvé zaručené správy o dnešnej máte sú z r. non al.) Huds. s fialovastými žilkami na rube. Osvedčená je napr. Predmetom zberu je vňať — Herba menthae piperitae. Rastlina je kríženec iných druhov (pozri ďalej). nie však mentol. Droga chutí korenisto. len zriedka tvoria semená. apigenín. luteolín. Hlavnou obsahovou látkou drogy je silica (1—2 %). v tenkých vrstvách. Droga sa užíva predovšetkým ako stomachikum.listy na hmotnosti asi 83—88 %. vetrová zelina Nemecky: Pfefferminze: maďarsky: Borsos menta. španielsky: Menta piperita. (často sfarbená do červená). z ktorej sa získava mentol. Zber sa robí viac ráz do roka. vodná — nesmú byť prímesami oficinálnej vňaťovej či listovej drogy. pieporná — ľudove sa vraví.neobsahuje mentol. limonén. acetáty dihydrokarveolu. V NSR a NDR je mäta najpoužívanejšou liečivou rastlinou. pre rovnaké účely sa kombinuje aj s ihlicovým a horcovým koreňom a kôrou krušiny. (je husto sivochlpatá). ostro pílkovité. kde sa väčšina rastlín spotrebuje na izoláciu silice. tesne pred kvitnutím (júl-september). vňať 75—80 %.). podobne ako rasca (i pach má podobný). rusky: MATA PIEPORNA MÁTA PIEPORNÁ Trváca bylina vysoká až 100 cm. Väčšinou však býva zložkou čajovín. Plody sú tvrdky. kučeravej a rumančekových úborov. zmes rovnakých dielov listov boldovníka (pozri Folium boldo medzi cudzokrajnými drogami). aquatica L. hore rozkonárené. felandrén). 1 200 až 600 pred n. 1. 177. 1696 od Raya.

183. 199. Stopangin solúcia i sprej. karminatívnych. V silici je prítomný ešte celý rad zložiek (mentón. potom jasmon (0. granuliek Sennagran. ktorý pôsobí zvonka ako prostriedok potlačujúci citlivosť nervových zakončení (vyvoláva pocit chladu). na obklady a i valeriánových. Mäta tvorí zložku mnohých čajovín. mentol obsahujú dražé Boldochol I. 148. Betulan. horčiny. Rheumosin masť. 151. 10 5 3 4 1 14 12 2 0. 29. 210. nesmie sa však ordinovať dojčatám a malým deťom.mentole. v rastlinách napadnutých hrdzou. 83. Valofyt Neo. Vnútorne sa jednorazovo dávkujú 2—4 kvapky. kloktadlá.5 mm Prítomné časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. Využívajú sa ako chuťové korigens (zubné pasty. francúzsky: Mélisse officinale. 179. 110. pretože u nich zapríčiňuje dusenie (známe sú aj otravy). 50 20 10 3 3 14 14 0. Pernisan. (-)-mentón.5 III. Zápary sú obľúbeným prostriedkom pri žalúdočných ťažkostiach vyvolaných napr. rusky: - Trváca bylina vysoká až 100 cm. Uplatňuje sa aj pri kolíkových a žlčníkových bolestiach. silicu aj Inahlol Pini roztok a Contraspan kvapky. 137. Cutisan. 187. Hlavné indikácie drog sú: stomachikum. a to aromatických. Jednotlivá dávka je 0. 200. 181. 172. Syntetické produkty však obsahujú viaceré stereoizoméry mentolu (napr. Haemorisan masť. 3 2 1 1 0. zvonka sa používa aj proti migréne. cineol. maďarsky: Czitromszagú melisza (Cittromfú). 184.3 Vňať sa hodnotí podľa ON 86 6810 a ČsL 3 a základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % I. flavonoidy (o. 140. 241. 233. ústne vody.8 Znak Zhnednutá droga Časti stoniek hrubšie ako 5 mm Vňať napadnutá hrdzou Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 Obsah silice najmenej šia silica (1-3 %). 209. 35. Vyrába sa tiež synteticky (z tymolu alebo piperitonu či citronelalu alebo z pinénu. žalúdková — Species stomachicae) i priemyselne vyrábaných (Alvisan Neo. Osobitne dôležitý je účinok drogy na tvorbu a vylučovanie žlče. na okraji vrúbkovano pílkovité. 188. List i vňať mäty sú u nás zložkou mnohých oficinálnych čajovín (ČsL 3: vetrová — Species carminativae. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: rojovník. 176. Mentol má podobné použitie. 3. Matový čaj v záparových vreckách).4 ČsL4 10 5 3 4 1 12 12 2 0. Plody sú tvrdky. 94. 177. Ga-Fo roztok. ktorej zloženie sa počas vegetácie mení. včelník Nemecky: Zitronen-Melisse. jeho obsah je vysoký v drogách resp.5 g). 42. luteolín. Droga i silica majú spazmolytické účinky. 155. 189. žalúdočných. jeho estery (s kyselinou octovou alebo valérovou — nie menej ako 5 % ) . karminatívum — koliky tráviaceho traktu a žlčových ciest. Detský čaj s rumančekom.Na listovú drogu (Folium menthae piperitae) sa vzťahuje ČSN 86 6415: Akosť — najviac v % Znak Listý sfarbené ináč ako na materskej rastline Rozdrvené listy prechádzajúce na site okami s priemerom 2. 207. neomentol s nepríjemným chuťovým vnemom). 170. V pazuchách horných listov sú paprasleny bielych kvetov. i. na zvýšenie chuti do jedla a sú mierne antidiaroické — zastavujú hnačky. ich glykozidy) a minerálne sob. anglicky: Balm. Hemoral. 54. 32. 174. Silica sa uplatňuje podobne ako droga a tvorí ešte zložku ďalších prípravkov..1 %) — obsah mentolu. pulegón a i. 27. ČsL 4 aj žlčopudná . 41. žuvačky a i. apigenín. pre vňať je dávka 2 kávové lyžičky. z iných monoterpénov).7 II. 213. 212. ale v zásade silica musí mať určité množstvo mentolu (50-78 % ) . španielsky: Melisa común. 168.). 230. taliansky: Melissa. 20 10 6 8 2 14 14 3 0. pre obsah trieslovín aj antidiaroicky. limonén. Thé Salvat. korigens.05 g. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 x denne pred jedlom. 201. 154. dražé Laxafel. 28. 232. Stomaran. cholagogum. Ungolen. 206. 222. ako aj masážneho roztoku Herbadent. MEDUŇKA LÉKAŘSKÁ MEDOVKA LEKÁRSKA Melissa officinalis L.5 14 12 0. stonka štvorhranná.5 — 5 % ) . pre obsah mentolu je účinná antiseptický a protizápalovo. Niektorými účinkami pripomínajú rumanček. masti Borozan. ďalej hlavne nie veľa mentofuránu (2. spazmolytikum. Inhalex solúcia. 240. 169. 231. rozkonárená. Species urologicae P. Liečebný účinok drog spočíva 184 predovšetkým v silici a jej zložke . izomentón. Species pectorales. Mentol tvorí častú zložku protireumatických mazadiel i šnupacích mastí a používa sa proti svrbeniu. esterifikovaného mentolu a jasmonu zlepšuje čuchové (a chuťové) kvality drogy a naopak. 30 10 3 2 1 14 14 0.Tormentan. príp.Species cholagogae. na inhaláciu pri bronchitídach a na ústne výplachy. proti nadúvaniu. Cholagol kvapky. požitím mierne znehodnotenej stravy (1—2 g drogy na šálku — ČsL 4 uvádza jednotlivú dávku per os na zápar 1. mentofurán je nežiadúci. listy vajcovito srdcovité.8 II. droga obsahuje ešte triesloviny (6 — 12 %). P. 236. Druh pochádza zo stredomorského pobrežia Blízkeho východu a z juho- . Javorina. Čajoviny č.).

Možno ju preto uplatniť aj pri ľahších formách nespavosti. z rodu čistec — Stachys L. pokrájané a dobre premiešané zložky necháme macerovať 7 dní. napr. po 2 kvapky škoricovej a klinčekovej silice. Pri nedodržaní odporúčaného času zberu má droga nepríjemný (plošticový) pach. 1611 (parížski karmelitáni) a v uplynulých storočiach sa pokladal za univerzálny liek. má obojstranne ochlpené listy. alkoholy geraniol. vňať 0.Spiritus melissae compositus. kôra škorice 10 g.010. citronelol a linalol. pričom sa neobracia. ochlpenia a pod.MEDOVKA LEKÁRSKA východnej Európy. no pri mikroskopickom vyšetrení možno zistiť prítomnosť šťaveľanu vápenatého). tzv. (takisto zväčša majú príjemnú vôňu. potom horčiny. vňaťovej drogy prichádzajú do úvahy najmä zástupcovia čeľade hluchavkovitých rastlín.. Včelám poskytuje hojnú pašu nektáru i peľu. stomachikum. ako nervínum a sedatívum.3 %. sliz a flavonoidy. citrónová kôra 20 g. muškátový orech 10 g. Ďalšou vhodnou oblasťou sú choroby z nachladnutia a chrípkové ochorenia. pri migréne a bolestivej menštruácii a pod. a to buď samu. Miestami aj splanieva.napr. jej zloženie závisí od pôvodu rastliny. Zápar z drogy (list: 1 kávová lyžička na šálku. denne 2 — 3 šálky. Medovka kvitne v júni až auguste.. v droge je aj do 5 % trieslovín. Karmelitánske kvapky možno pripraviť aj takto: medovkový list 50 g. turecká melisa. najlepšie v plechovkách (najdlhšie 1 rok). S výrobou karmelitánského liehu sa začalo r. čistého liehu 100 g a vody 200 g. D 1-0). officinalis L. Užíva sa predovšetkým pri nervovo podmienených poruchách žalúdočného a črevného traktu. Preslávila sa hlavne v tzv.. Slúžila tiež ako korenina a prísada likérov. Ak sušíme umelým teplom. ako v iných hluchavkovitých rastlinách. vzrastu. alebo vhodne kombinovanú s inými drogami. Medovka spája v sebe účinky mäty a rumančeka so sedatívnym pôsobením. Ďalšie druhy medov- ky . Medovkový lieh . má zvyčajne takýto pomer jednotlivých zložiek: 300 ml liehu. cordifolia Pers. po 5 kvapiek citronelovej (medovkovej) a muškátovej silice. sa pestujú len zriedkavo. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. ešte dnes propagovanom na Západe.. je drobivá a hnedne. kopijovitými a ostro pílkovitými. Zberajú sa takmer výhradne z pestovaných jedincov. Droga — Folium melissae podľa 185 . Najvýhodnejšie sa zberá v popoludňajších hodinách a za suchého počasia. a to rovnakého typu. odlišuje sa zasa modrými kvetmi a dlhšími listami. nesmie teplota prekročiť 30-35 °C. vňať: 1 polievková lyžica na šálku záparu) pôsobí ako sedatívum.02 % ) . karmelitánskom liehu (Karmelitergeist). resp. Mimoriadne dôležitú drogu tvorí vňať a list . listu 6 : 1.Herba melissae (ČsL 4) a Folium melissae. Droga sa ľahko zaparí. Pri zámene a falšovaní listovej.05-0. pestuje sa aj u nás. potom sa tekutina scedí a uloží do menších dobre zatvorených fľaštičiek. Podobný kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. chránená pred svetlom. ktorá je vyššia. pri nespavosti a vegetatívnych dystóniách. vždy na začiatku kvitnutia (jún—september). plod koriandra 30 g.. Materiál sa čo najrýchlejšie suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. vysokých 20—30 cm. karminatívum. ktorá však má iný pach i tvar listov. 100 ml vody. hirsuta Benth. Typické zložky tvorí aldehyd citronelal (cca 39 %) a citral (30 % ) . M. Pomer zosušenia vňate je asi 5 : 1. z terpénov ešte karyofylén. Pestuje sa v záhradkách. Medovka obsahuje predovšetkým silicu (list 0. husto chlpatá a podobná M. Medovka je veľmi stará liečivá rastlina. Zámena je možná i za balotu čiernu — Ballota nigra L. diaforetikum. var. Liečivý včelník moldavský — Dracocephalum moldavica L. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé listy (dil.

stor. španielsky: Uva de orso. tiež oficinálna v ČsL 4 (musí obsahovať najmenej 2. Eugastrin (stomachikum.). Čajoviny č. stor. Lemongrass-silicu poskytuje zasa C. metabolikum. Valofyt Neo (sedatívum. ju uvádzajú anglické herbáre. taliansky: Uva orsina.) Spreng. Vresovcovité — Ericaceae Ľudovo: hrôznik.05 MEDVEDICA LEKÁRSKA Arctostaphylos uva-ursi (L.) W. ale až v prvej polovici 17. horká. silica sa podľa proveniencie označuje ako Oleum citronellae ceylanicae.1 II. 8 3 3 2 14 14 1. 29.3 % aldehydu citralu). Kvety sú ružové alebo biele. Má končisté vajcovité listy na hornej strane s vystúpenou žilnatinou. 242. Podobná je i čučoriedka barinná (Vaccinium uliginosum L. Konáriky sa často zakoreňujú. 240. rýchlo sa sušia na slnku. Listy sa zdrhujú v apríli alebo v júni. Pach drogy je slabo aromatický. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Wats..5 14 12 1 0. Silica sa niekedy získava z citrónového oplodia destiláciou cez medovkovú vňať a silica sa označuje ako Oleum melissae citrátům. 203. cholagogum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). tenké a na okraji drobnopílkovité. balkánskych štátov alebo zo Škandinávie.) W. 207. . medveszôlô. 51.5 — 1. stále zelený./CsL 4 5 5 15/— 4 1 14/12 14/12 1.). prevažne s obsahom citronelalu (25-54 %) a geraniolu (16—45 % ) . 86.5 0. Vňať sa dáva do čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. obrátenevajcovité. tropických tráv. Medovka obsahuje málo silice (Oleum melissae). 182. ktorý pochádza z južnej Európy.) Avronin — syn. 202. príp. trochu širšie a väčšie listy na rube hnedobodkované. 199. neskôr sladkastá. Listy čučoriedky obyčajnej sú väčšie. hypotenzívum). 200. 184.08 Listy sfarbené ináč ako na rastline a rozdrvené listy Zdrevnatené stonky Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej ČsL 2 tvorí zložku čajoviny Species Valerianae a výťažok z medovky je súčasťou priemyselne vyrábaného prípravku Passit (sedatívum). Betulan (pomocná liečba pri ochoreniach močových ciest). Podobný význam má aj druhové meno uvarursi.: C. Medovka má aj potravinárske a technické použitie (v likérnictve. Najčastejšie ide o C. Oleum citronellae javae. flexuosus (Nees et Steud.: Vaccinium vitis-idaea L. chuť mierne zvieravá. ktorá však nie je sieťovito pospájaná. pri výrobe limonád. v mydlárstve a i. V predaji je aj droga osobitne balená v 5 g záparových vreckách (označené ako medovka lekárska).5 0. 78. s poliehavými a vystúpavými konárikmi. bledozelené. lebo múčnaté plody vraj s obľubou žerú medvede. 35. pestuje sa v parkoch. — vôňovec z čeľade Poaceae.) — jej listy nie sú celkom kožovité a na spodnej strane sú sivozelené. preto sa používa silica s obsahom citrónelalu a geraniolu získaná z rôznych druhov rodu Cymbopogon Spreng. Ako cirkumpolárna rastlina bola medvedica na severe odjakživa ľudovým liečivom. Príbuzným druhom je brusnica obyčajná (Rhodococcus vitis-idaea (L. Wats. 142. Obchodná droga je z medvedice rastúcej divo v Španielsku (lepší druh). podobný brusnici. umelým teplom (pri 55 °C). 74. maďarsky: Orvosi medvegerezd. talianski a francúzski lekári a v 18. Plod je červená kôstkovica. s prevahou citralu (50-85 %). 234. náhradka ruského čaju). anglicky: Bearberry. 127. mierne neurotonikum). predovšetkým na horských lúkach a v riedkych kroviskách (najmä v zárastoch borievky). Striedavé listy sú kožovité. prenikla natrvalo do materia medica. 201. z Talianska. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. 206. (syn. rastliny obsahujú asi 186 0.2 % silice. a najmä na cintorínoch. 83. Má podobný pach ako citrónová silica — Oleum citri.Na vňaťovú drogu (Herba melissae) sa vzťahuje ČSN 86 681 1 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky hrubšie ako 5 mm Časti drogy sfarbené ináč ako na rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej I. 77. Laponci radi konzumujú plody a listy používajú ako čierne farbivo. Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum. Ker vysoký 30—90 cm. často destilovaných cez medovkovú vňať. toloknienka Nemecky: Echte Bärentraube. rusky: MEDVĚDICE LÉKAŘSKÁ Listová droga — Folium melissae musí vyhovovať ČSN 86 6419: Znak Akosť — najviac v % I. stor. 57.07 II. oficinálnu silicu ČsL 4. francúzsky: Busserole. 197. Oleum citronellae tvorí u nás zložku oficinálnej vetrovej vody — Aqua carminativa.. Medvedicová droga sa niekedy falšuje listom krušpánu vždyzeleného — Buxus sempervirens L. Medvedica patrí v ČSSR k úplne chráneným rastlinám. winterianus Jowitt — tak ju označuje ČsL 4). 5 — 1 0. poskytujúcu Oleum citronellae. vňať tvorí tiež zložku koreninových zmesí. nardus (L. V 13. zoskupené do riedkeho ovísajúceho strapca. 204. 225. ktorá má vajcovité. Rastie v horskom a vyššom stupni. ju začali ordinovať španielski. Vedecký názov rastliny pochádza z gréckeho arktos = medveď a stafylé = hrozno. lístky sa pri zložení velmi ľahko rozštiepia na dve polovice.

niektorí autori pochybujú o jeho účinnosti. 104. Droga nie je vhodná na dlhšie užívanie — môže dôjsť až k otravám hydrochinónom. Čajoviny č. Pestujú ho na teplejších územiach v záhradách a pri komunikáciách. Plody sú krátkostopkaté čiernofialové moruše.nón. Podporuje napr. biela: striedavé listy má nedele187 .po resorpcii sa arbutín štiepi na antiseptický pôsobiaci hydrochi- MORUŠOVNÍK BÍLÝ Moms alba L. Droga je dezinficiens močových ciest — pôsobí iba pri alkalickej reakcii moču . rusky: . samičie sú s voľnými brvitými okvetnými lístkami. Droga býva častou zložkou oficinálnych urologických. Strom pochádza z Ázie. diuretických. elagovú a chinovú). tvoria pazušné vajcovité nepravé klasy. flavonoidy (kvercitrín. hyperosid — 1. výhodnejší je však macerát za studena alebo zápar (1 kávová lyžička drogy na šálku). triesloviny galového a elagového typu (15 — 20 % ) . mierne antiseptikum). Homeopatia pripravuje z čerstvých listov esenciu s podobnými účinkami a indikáciami ako alopatia. príp. 19. MORUŠA BIELA ON 86 6414 a ČsL 4 stanovujú pre drogu tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah arbutínu — najmenej ČsL 4 a I. maďarsky: Fekete (savanyú) eperfa. Nemecky: Schwarzer Maulbeerbaum. galovú.ČsL 4 žiada minimálne 7 % ) . Droga sa používa aj vo veterinárstve. rusky: . čím sa zníži obsah trieslovín v prípravku. 7/4 6 2 0. 8 12 4 1 12 6 3 4 MORUŠOVNÍK ČERNÝ Moras nigra L. francúzsky: Múrier noir. hyperosid pôsobí diureticky a flavonoidy dezinfekčné. sóda bikarbóna). vylučovanie cukru do moču (glykozúria) a poškodzuje pečeň. smú sa v lekárni vydávať a používať do čajovinových zmesí a na predpísané prípravky iba rezané listy (sito č. aj metylarbutín (až do 12 % . taliansky: Moro nero. španielsky: Moral camún. Pre docielenie alkalickej reakcie sa niekedy pridáva hydrogenuhličitan sodný (tzv. Aby sa glykozidy lepšie vylúhovali.5 %) a v malom množstve iridoidnú substanciu monotropeín. priemyselne vyrábaný prípravok s drogou je Species urologicae Planta (diuretikum.5 10/12 4 1 7 II. pomocná čajovina pri chorobách močových ciest. cholagogických. myri- citrín. maďarsky: Fehér eperfa. ich aglykón hydrochinón. I). širokovajcovité. Arbutín v organizme nie je neškodný. 105. MORUŠA ČIERNA M. Čs. antireumatických alebo metabolických čajovín. Listy striedavé. s nepočetnými lalokmi. Morušovité — Moraceae Nemecky: Weisser Maulbeerbaum. pridáva sa i do antidiabetických (pre predpokladaný obsah enkolínu).5 g (ČsL 4). 109. tiež organické kyseliny (ursolovú. M. Kvety jednodomé alebo dvojdomé. Samčie kvety majú zelenkasté okvetie. ďalej ester arbutínu s kyselinou galovou. čierna: strom so sivým kmeňom a červenohnedými konármi. Zvyčajná dávka drogy na odvar je 1. anglicky: Mulberrytree. MEDVEDICA LEKÁRSKA Medvedica obsahuje fenolový glykozid arbutín (hydrochinón-B-glukozid).

x tymaviensis Domin). ale nehojne. 1964). Pomenovanie moruše súvisí s latinským morus — príp. Z listovej drogy sa pripravuje asi 5 % odvar (varí sa 3 minúty. Druh bol importovaný z Ázie. u nás kedysi 188 pestovaného alebo triploidná forma m. Palma. trnavská (M. dajú sa aj nakladať ako kompót). prípadne sa užíva 2—6 g prášku denne. dôležitá zložka nukleových kyselín). regulačné pôsobenie na hladinu krvného cukru a odporúčajú sa pri cukrovke i ochoreniach podžalúdkovej žľazy (pankreasu). Pharm. glukózu. Moruše sa často pestujú v krovitom tvare a dlhoročným pestovaním sa vytvorili mnohé odrody. expektorans a zdroj na prípravu osviežujúceho sirupu bohatého na ovocné kyseliny (zvyčajná jednotlivá dávka podľa Brit. bielu i m. Výhľadovou drevinou pre naše hospodárstvo by mohla byť m. MRKVA OBYČAJNÁ Daucus carota L. Obsahujú veľa uhličitanu vápenatého. Možno z nich pripraviť šťavu (na liter šťavy asi 1/4 litra vody. severoamerického druhu. španielsky: Pastanaga. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Wilde Mohre. triesloviny a prisudzuje sa im adstringentný účinok. Oddávna sa používajú v liečiteľstve. listy perovito zložené. minerálne soli. anglicky: Wild Carrot. ktoré sa líšia najmä tvarom listov.5 g sirupu). Druhové označenie sa dáva podľa farby plodov. Antické Grécko pestovalo m. Moruše sa opeľujú vetrom. Moruše sú známe od najstarších čias. Plody sú zelenkasté až biele alebo červenkasté moruše.). dnes sa pestuje pre chutné plody. Častejšie sa listy využívajú v homeopatii. Šťava sa niekedy používa na farbenie vína a podľa Hagera (1930) pri bolestiach v krku. so zřetelnými pošvami. dlho pestovaná najmä v karpatskej oblasti (na Slovácku známa ako molperně). ovocné kyseliny (citrónovú. Sušia sa bežným spôsobom. Zriedkavejšie použitie majú listy (používajú sa najmä z m. asparagínovú aminokyselinu. čiastka (vzhľadom na zložené plody). ktorá sa pridávala do cesta. a to vo forme rozotieraného prípravku Teep. Farmaceutický možno moruše hodnotiť ako mierne laxans. čiernu a plody boli v staroveku veľmi obľúbené. čiernej a červenej (M. hoci nie sú náročné na pôdu. Pripisovali sa im narkotické i antitoxické účinky a slúžili aj na zlepšenie trávenia a na farbenie vína. horné skoro sediace. Za surová je to chutné ovocie. je kríženec m. pijú sa 2—3 šálky denne). ako potrava pre húsenice hodvábnika sú vhodnejšie listy bielej moruše. jablčnú a i. Predmetom zberu na liečebné účely bývajú dnes iba plody — Fructus mori (júl—august). M. V Strednej Ázii sa oddávna sušili a mleli na sladkú múku. taliansky: Carota. ktorý sa pripravuje z čerstvých listov. Na liečebné účely slúžia hlavne v južnej Európe (L. Dobre usušené sú trvanlivé a nahradzujú cukor. biele až 22%). Cod. Plody možno sušiť najlepšie umelým teplom. Sú známe najmä z kultúrnej histórie starých Tadžikov.7-3. čiernej). čiernej.). maďarsky: Sárgarépa murok. gréckym meros = diel. ktoré slúžili ako krmivo hodvábnika.MORUŠA ČIERNA MORUŠA BIELA né až okrúhlastovajcovité alebo s niekoľkými nesúmernými lalokmi. Ich zber sa robí v júli—auguste. Kvety . pektíny a minerálne látky (do 1 % ) . z r. Biele plody sú vhodné na prípravu muštu. stonky má ryhované a štetinaté. ordinuje sa podobne ako alopatické prípravky. 1923 je 1. ktorý má medovitú chuť. biela sa pestovala v Číne. francúzsky: Carotte commune. Pri chove húseníc listami čiernej moruše sa pradie hodváb prostrednej akosti. adenín (purínová báza. Pôvodne ho pestovali pre listy. Veľmi lahodný je morušový sirup — Sirupus mororum. rubra L. 800 g cukru a šťava z 1 citróna. rusky: MRKEV OBECNÁ Dvojročná bylina vysoká 30— 80 cm. Plody obsahujú veľa sacharidov (9-10%. Kvalitné je i morušové víno. Moruše sa u nás pestujú.

ale i to. aby sa ľahšie predalo. Až v kuchárskej knihe labužníka Apicia ju nachádzame medzi zeleninami. Mrkve i plodom sa experimentálne dokázal slabý protihlístový (vermifúgny) účinok. Nektár sa roní z medových žliazok. Mrkvu zamieňali najmä s paštrnákom (Pastinaca sativa L. Z prarodiča . Plody majú korenistý pach a chutia horkasto a silno aromatický. V liste je alkaloid pyrolidín. napr. Kvet obsahuje veľa nektáru. a to bez výškového obmedzenia. ktorý osoží zraku (chráni pred šerosleposťou). Významné množstvo sacharidov. keď sú dostatočne veľké a dužnaté (jún—október). v pobrežných kroviskách. Cenil sa čo len trochu hrubší koreň.slabého koreňa divej mrkvy — sa vypestovali známe karotky alebo dlhé. V Európe rastie divo a miestami je nenávidenou burinou. V kultúrnom plemene má typický pomarančovočervený koreň. usporiadané do okolíkov. amsterdamské. V plodoch je do 1. Na mnohých miestach rozsiahlej ríše tohto panovníka sa utvorili základy mrkvových kultúr. Používanie dvojročných kultúrnych mrkiev možno odhadnúť asi na 5 000 rokov. Z koreňa sa varí aj mrkvový cukrový sirup. Droga: Radix dauci sativi. Med z mrkvy má tmavožltú farbu. Pripravuje sa z nej aj liečivý karoténový výťažok. Pestuje sa v záhradách i na roliach. ktoré prispeli k ďalšiemu rozmachu pestovania mrkvy v neskoršom stredoveku a na začiatku novoveku. Koreň má ešte veľa pektínov (11 %) a minerálnych látok (najmä draslíka). no i na mokrých stanovištiach. V Kapitulári Karola Velkeho sa odporúčalo poddaným. Predmetom ojedinelého liečebného používania sú plody — Fructus dauci. náklonnosti k polypom a ako adjuvačný prostriedok pri liečbe cukrovky (2 poháre šťavy denne). kde sa pestuje vo väčšom množstve na semeno. ale sa spracúvajú čerstvé.). Názvom daukos označovali grécki lekári rozličné zelerovité rastliny. Aj naši slovanskí predkovia ju radi jedli.6 % silice s vysokým podielom seskviterpénov a terpénových alkoholov. Šťava — Succus dauci caroti recens expressus (zahustená: Roob dauci) je pomocným liekom pri rúpoch (oxyúriách) a škrkavkách (askaridoch) a výborným zdrojom provitamínu A. Mrkvu siali starí Rimania i Germáni. počas kvitnutia rozostreté. provitamínu A i vitamínov B a C povýšili mrkvu na hodnotnú zeleninu. Variety s dlhým koreňom obsahujú v plodoch aj azarón. že na vidieku sa mrkvou farbí bledé maslo na žlto. Materiál sa po vymlátení dosuší. Plody sú rebrovité a štetinaté nažky. bezkyslíkatý daucín a karotíny. Na liečebné účely sa nesušia. na suchých pasienkoch. Korene sa vykopávajú z pestovaných variet vtedy. U nás rastie v lesnom plemene ako všeobecne rozšírená burina suchých stanovíšť so skalnatým i hlinitým substrátom. Podľa staršej anglickej literatúry údajne prináša úľavu aj pri rakovinových stavoch. Mrkvová šťava i silica z nej pôsobia na svalovinu červov napred výslovne dráždivo a potom až ochromujúco. zberané zrezávaním okolíkov krátko pred dozretím. Mrkva okrem toho obsahuje silicu neznámeho zloženia (koreň asi 0. 1900) uvádza koreň mrkvy ako potravu pre ľudí i domáce zvieratá (v Anglicku ňou kŕmili najmä kone).MRKVA OBYČAJNÁ sú biele alebo žltkasté či ružovkasté. upraženú ako kávovú náhradku a šťavu ako anthelmintikum (najmä proti škŕkavkám). vysoký obsah oranžového karoténu.01 %). ktoré ležia na dne kvetu. brunšvícke alebo frankfurtské i ďalšie mrkvy a nám neveľmi známe obrovské zelenohlavé belgické či zlatožlté francúzske a iné. Polívka (Kvétena z r. pri dozrievaní plodov skrútené dovnútra. lúkach a vo svetlých lesoch. aby ju hojne pestovali a nasledovali tak príklad kráľovských pestovateľov zeleniny. Osvedčuje sa vraj i pri zväčšených mandliach detí. Ako včelárska rastlina prichádza do úvahy všade. 189 . Mrkva kvitne asi v júni až septembri. na mokrých lúkách a rašelinách. napr. Na lepšie využitie provitamínu treba mrkvu čím jemnejšie postrúhať.

Heinrich. maďarsky: Jószagú libatopp (mirhafu). Do čeľade mrlíkovitých z najznámejších rastlín patrí špenát a cukrová repa. Dáva sa do súvislosti aj s „dobrým" francúzskym kráľom Henrichom IV. capitatum.Chenopodiaceae Nemecky: Dorf-Gänsefuss. Druhové pomenovanie odvodzuje Grimm z mena Henrich. Už v antike sa stretávame s konzumom zeleninovej stravy (podmieneným však iba pudové). lebo sa navzájom veľmi podobajú. Mladé listy nahrádzali špenát a mladé výhonky zasa špargľu. Plody niekedy tvoria zložku anthelmintických čajovín. pôvodom z južnej Európy. Kvety v stopkovitej metline klbiek na konci byli. francúzsky: Bon-Henri. dobrom. Droga obsahuje saponíny. ešte i dnes miestami používané. + Chenopodium ambrosioides L. dobrého. Pražené korene slúžia dodnes ako kávovina. niekedy sa nachádza ako nežiadúca prímes vo vňaťovej droge prietržníkov (Herba herniariae).. Starí Gréci a Rimania jedávali mladé žihľavy a iné rastliny. železo. hoci to nie je práve najlepšia náhradka za špenát. Minerálne látky (najmä draslík) pôsobia mierne močopudne. Ojedinele sa ešte pestujú ako špenátové rastliny juhoeurópske mrlíky Ch. druhové pomenovanie m. Užívajú sa 2—3 šálky denne.. ktorá sa jedávala zjari ako zelenina. Jednoročná bylina vysoká 30— 60 cm. Listy podlhovasté až kopijovité.Ch. často červenkastá. Koreň m. celistvookrajové. anglicky: Good King Henry. Loboda záhradná — Atriplex hortensis L. Sušia sa za bežných podmienok (koreň možno sušiť aj na slnku). Ľudové liečiteľstvo u nás dodnes nezabudlo na spomínané indikácie. Aromatický m. jednoduchá. taliansky: Té di Germania. Mrlík doviezli do Európy z Mexika ako liečivú rastlinu pod názvom jezuitský čaj. odporúča sa aj ako pomocný prostriedok pri tuberkulóze. 190 medzi nimi aj mladé listy m. krajovo nazývaného zlý Henrich. ako sa volali dobrí škriatkovia starých Germánov. strapcový . ktorý urobil veľa pre botaniku. Kedysi sa zriedka používala aj vňať — Herba boni-henrici. auricomum. Pre obsah pektínov mrkva slúži na úpravu stolice pri hnačke. (lebeda zahradní) sa u nás miestami (napr. plytkolaločnaté. Jej dietetické účinky sa využívajú pri črevných a žalúdočných poruchách. Oddávna sa ako liečivá rastlina pestuje vo vidieckych záhradách. Druh sa u nás aklimatizoval. kašli. Pochádza z tropickej Ameriky. Rozlišujú sa hlavne podľa výzoru listov. MERLÍK VŠEDOBR MRLÍK DOBRÝ MRLÍK DOBRÝ Chenopodium bonus-henricus L. riedko zúbkaté i celistvookrajové. ktoré sa podľa bobuľovitých červených plodstiev ľudovo nazývajú aj jahodový špenát (v ich kvetných klbkách dužnatie a červenie okvetie). dobrý svojho času dokonca prenikol aj do zeleninárskych záhrad (Anglicko). slizy. najmä dojčiat a rekonvalescentov. Výhľadovou špenátovou zeleninou u nás môže byť aj austrálsky mrlík zlatolistý . foliosum a Ch. anglicky: Mexican Tea. Na dedine rastie na ušliapanej pôde. taliansky: Bono enrico. Klbkaté súkvetia i listy sú husto pokryté žliazkami. alebo má odlíšiť rastlinu od blenu. vňať počas kvitnutia byliny (máj až august). rusky: Trváca bylina vysoká 80—110 cm. odkiaľ prechodne preniká do okolitých porastov. na hornom Pohroní) zamieňala s mrlíkom dobrým pri zbere špenátových rastlín. Droga je obľúbená najmä v ľudovom liečiteľstve Talianska (L. Ich systematika je pre začiatočníka ťažká. (Euphorbiaceae). 1964). španielsky: Buen enrique. Mrlíkovité — Chenopodiaceae Nemecky: Tee-Gänsefuss. Mrlíky treba odlišovať od lobôd — druhov rodu Atriplex L. dobrého slúžil neskoršie proti tuberkulóze a vňať ako purgans a zvonka na rany. vzhľadom na tvar listov niektorých druhov. voňavého pochádza z gréčtiny: ambrossii + eides = podobný ambrózii (rastlina svojou vôňou pripomína ambróziu). Mrlíkovité . rusky: MERLÍK VONNÝ MRLÍK VOŇAVÝ Vedecké pomenovanie mrlíkov (Chenopodium L. Karotela). triesloviny a minerálne soli.ktorý s prídavkom sladového výťažku a pomarančovej alebo citrónovej šťavy je základom osviežujúcich a zdravých nápojov (u nás napr. francúzsky: Anserine ambroisie. Pomenovanie Chenopodium sme objasnili pri m. lebo o jeho slávu sa postaral práve tento náboženský rád asi v 17. Z drog sa pripravuje asi 5 % zápar. Obsahové látky sú neveľmi preskúmané. či od neveľmi chutnej bažanky trvácej — Mercurialis perennis L. .Ch. Plody sú nažky. Koreň sa zberá zjari alebo v jeseni. Obe drogy sa označovali aj ako Radix seu Herba lapathi unctuosi. hemoroidoch ako emoliens. Palma. Pre obsah železa tam slúži aj ako liek pri anémii a niektorých krvných ochoreniach. ktoré majú vždy jednodomé rovnotvárne kvety a plody zatvorené do zveličených kroviek. Najväčšie množstvá mrkvy sa zužitkúvajú v potravinárskom a konzervárenskom priemysle.. a to pri bronchitídach. Stonka priama. Plody sú nažky. španielsky: Hierba hormiguera. V ľudovom liečiteľstve sa uplatňuje mrlíkový koreň — Radix boni-henrici. maďarsky: Paréj libatopp. botrys L. listy striedavé. Byľ priama. Pestovanie špenátu sa rozšírilo až v stredoveku (z Perzie). Najbohatší z čeľade je práve rod mrlíkov (asi 40 druhov). u nás roztrúsené splanený. Bylina je dôsledným sprievodcom ľudských sídlisk od nížin až po horské stupne. rozkonárená. M. stopkaté.) je odvodené od gréckeho chén = hus a podion = nôžka.

5 13 16 0. príp. paréza (čiastočná obrna). Občas ho možno obracať a pritom vyradiť zle zafarbené listy. Vo svojej mexickej a brazílskej domovine je známy aj ako vermifúgum (proti vnútorným črevným parazitom). ktorý sa získava destiláciou vodnou parou z odkvitnutých plodových konárikov severoamerickej rastliny Ch. V niektorých krajoch sa dokonca na liečebné účely pestoval. 6 5 1 13 19 0. voňavý obsahuje najmä silicu (až 0. silica európskeho pôvodu sa jej nevyrovná. Oktoploidná varieta sa ešte dnes terapeuticky hojne využíva. závraty. aj p-cymén a α-terpinén. potom cymol a ďalšie terpény. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch — ľahko vlhne. V ťažších prípadoch môže dôjsť aj k ochrnutiu dýchacieho centra. ktorý sa pestuje hlavne v USA. Zberá sa kvitnúca vňať — Herba chenopodii. t. 191 . j. protihlístový. tetraploidné. a to dva-tri razy do roka (jún-september).25 II.2-2. Ako plnohodnotné anthelmintikum sa užíva Oleum chenopodii anthelminthici. sa uplatňuje buď silica. Príznaky otravy z predávkova- MRLÍK VOŇAVÝ nia. astme. 3 2 0. 1940 používaná ako oficinálny osviežujúci a žalúdočné stimulačný prostriedok. V Európe sa ešte cenila aj pri angine pectoris. hlavne v USA (Chenopodium anthelminthicum L. Silica obsahuje veľa askaridolu (60—65 %). Má príjemný korenistý pach a ostrú. Mrlík je jedným z najstarších surogátov za čínsky či ruský čaj. Je však prudko účinná a bez rady lekára sa nesmie užívať. anthelminthicum L. najmä silice. okrem toho napr. niekedy na podporu trávenia. droga obsahuje aj saponíny. aj ako tonikum. antiastmatikum a emenagogum (zneužíval sa i abortívne). gáfrovitú chuť. Ordinoval sa aj v prášku a robila sa z neho známa tinktúra (Tinctura Botryos mexicanae). v Rakúsku ešte r. Keďže rastlina vytvára rozličné chromozómové rasy. Treba ho pokladať za jedovatý. Oproti iným vňatiam schne pomaly. únava. dávka je pol kávovej lyžičky na šálku záparu.15 okrem použitia drogy proti črevným parazitom ju užíva na úpravu nepravidelnej menštruácie. M. — m. Vňať sa užíva zriedka — je anthelmintikum. ktoré sa morfologicky iba nepatrne líšia.0 %. nauzea. Ako oficinálna je v homeopatickom liekopise. Droga i silica prichádza do obchodu skoro výhradne z USA. Výťažnosť býva asi 0. v ktorej sa nachádza peroxidický monocyklický monoterpén askaridol. kde sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. hexaploidné i oktoploidné variety. niekedy i kŕče a poruchy sluchu (hučanie v ušiach). Mrlík voňavý sa hojne pestuje v strednej Európe. po jej preskúmaní sa našli diploidné.stor. Strata na hmotnosti je asi 70 %.). V terapii — predovšetkým v Amerike. Ľudové liečiteľstvo Južnej Ameriky Vňaťová droga (Herba chenopodii) sa kontroluje podľa ČSN 86 6820: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. sú motorický nepokoj. teplotou do 35 °C v tieni. Odrezávajú sa len kvetonosné bylinné časti. Materiál sa suší v tenkých vrstvách oddelene ako silicová rastlina. zriedkavo používaná droga pochádza z kultivovaných rastlín. stimulans.3 %). nervových slabostiach a pri ochrnutí po porážke.

na povrchu hnedé. proti kŕčom (spazmolytikum) a i. rusky: Trváca bylina vysoká až 80 cm. anglicky: Soapwort. piesok a z rastlinných surovín akési otruby z vlčieho bôbu. Používa sa iba vtedy. ale tiež ako koreň mydlice. Pre pomerne veľkú jedovatosť silice i askaridolu je uplatnenie zriedkavé.alebo čistý askaridol. ktorá obsahuje účinný. prípadne odtučňovali nespracovanú vlnu. sódu. ktoré všeobecne vytlačili z používania rastlinné anthelmintiká. Plody sú vajcovité tobolky.). hlístam a aj pásomniciam. V homeopatii má širšie uplatnenie čerstvá kvitnúca vňať m. aplikované na podporu menštruácie (emenagogum).) Scop. Jeho korene sú však veľmi tenké. Mydlica sa opeľuje podobne ako väčšina zástupcov čeľade: prostredníctvom hmyzu. vulvaria L. Hippokratovo strouthion možno chápať ako rozličné druhy južných gypsomiliek. elipsovité. Iné druhy klinčekovitých rastlín majú podzemky s korkom sivej. zoskupené vo vrcholíkových súkvetiach. zvané lomentum. kôra mimoriadne vláknitá a drevo biele. MYDLICE LÉKAŘSKÁ MYDLICA LEKÁRSKA Saponaria officinalis L. O mydle na umývanie hovoril až lekár Galenus. taliansky: Saponaria. celistvookrajové. že koreň rozmiešaný vo vode veľmi pení. najmä denných motý- Na koreňovú drogu — Radix saponariae sa vzťahuje ČSN 86 7027: Akosť — najviac v % Znak Zvyšky nadzemných častí rastlín Zle očistené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Rastlinu nachádzame už u starovekých arabských lekárov. ale na umývanie používali po- taš. stonky priame. Tvorí surovinu pre alkoholové výťažky a rozotierané prípravky Teep. Plnokveté formy mydlice vysádzané v záhradkách na okrasu do drogy nepatria. a to proti škrkavkám. hnedastej alebo žltkastej farby. Pri zámenách sa stretávame s prímesami mliečnika chvojkovitého (Tithymalus cyparissias (L. a najmä preto. španielsky: Saponaria. Listy protistojné. maďarsky: Tajtékzó szappanfú. pre dávne používanie pri praní. Gréci pokladali koreň MYDLICA LEKÁRSKA za oficinálny. keď ešte nebolo známe mydlo — prali nimi. Klinčekovité — Dianthaceae (Silenkovité — Silanaceae) Ľudovo: mačacie mydlo. Obidva druhy sa za mladi veľmi podobajú. francúzsky: Saponaire. Druhový názov officinalis = latinsky lekárenský. piperazínového typu). smradľavého (Ch. Drogu Radix saponariae albae tvoria druhy rodu gypsomilka — Gypsophila L. Antika mala síce už priam luxusné kúpele a ľudia sa kúpali veľmi často. výrazne páchnúci trimetylamín. len hore rozkonárené.). Gypsomilky i mydlica im robili dobré služby v dobe. (pozri gypsomilka metlinatá). V staroveku si mydlicu cenili skôr liečebne ako technicky. 8 6 2 2 13 10 192 . 4 3 1 1 13 7 II. Kvety biele alebo ružové. Vedecké označenie mydlice vzniklo z latinského sapo = mydlo. Druh uprednostňuje mokré a vlhké lužné a lúčne pôdy. mydlička Nemecky: Echtes Seifenkraut. keď sa z akýchkoľvek príčin nedajú ordinovať moderné syntetické liečivá (napr. Rastie aj v pobrežných húšťavách a na vlhkých pieskoch. lišajoch a vredoch. Ordinovali ju pri lepre.

Radix saponariae rubrae. ale aj na liečebné účely — rozličné chemické rasy. čo sa robí odrezávaním nadzemných častí na začiatku kvitnutia (jún—júl). prízemná ružica vajcovitých listov je zúžená na báze do krídlatej listovej stopky. kvety s rúrkovito zvonkovitou korunou bledočervenej farby. alebo skoro zjari (marec). Rastie predovšetkým v západnej Európe. chutí sprvu sladkasto.5 — 5 % ) . saponíny sa môžu vstrebávať. pre vzhľad kvetnej koruny. Uprednostňuje pôdy s vysokým obsahom mangánu. m. čím vyvolávajú nepríjemné vedľajšie účinky. ďalej do zubných pást i práškov a pod. výťažok je dobré sekretolytikum. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Čajovina č. Slúži na pranie jemných tkanín (nerozkladá farby).ľov. francúzsky: Digitale pourpure. s prevahou kardenolidov A-skupiny a pod. riedkych lesoch a na rúbaniskách vo výške 500-1 500 m n. vnútri s tmavými červenými skvrnami. Koreň . Koreň mydlice má široké technické uplatnenie. ktorá sa indikuje pri ochoreniach z nachladnutia a niektorých stavoch depresie. sa vykopáva buď v jeseni (október — november). pozostávajúce prevažne zo saponasidov A. pri rozličných komplikáciách v šestonedelí. Niekedy sa zberá vňať . Koreň rastliny má predovšetkým expektoračné účinky a slabšie diuretické. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . príp. Obsahovými látkami drogy sú predovšetkým saponíny (asi 2. Dávka na deň je odvar z 10 g drogy na 200 ml vody alebo 1 lyžička práškového koreňa na pohár studenej vody. Pomenovanie náprstníka pochádza z latinského digitus = prst. plynule prechádzajú do súkvetia — jednostranného strapca. anglicky: Foxglove. Droga nemá pach. Izolované saponíny (predovšetkým však z gypsomiliek) tvoria niekedy zložku expektoračných prípravkov. 67. Druh rastie v kroviskách. potom aj ako metabolikum pri niektorých kožných ochoreniach. a to z rastlín 2—3 ročných. resp. B. Drogu možno použiť ako metabolikum. Treba však upozorniť. bez obracania. taliansky: Digitale. ba aj reumatizme a kĺbových ťažkostiach. Plody sú tobolky. druhové označenie vyjadruje farbu kvetu. španielsky: Digital. 1785 vydal spis o náprstníku a jeho uplatnení v terapii srdcových chorôb. Suší sa jednotlivo rozložená. jej listy sú sediace. Zber listov — Folium digitalis pur193 . ktorý r. NÁPRSTNÍK ČERVENÝ NÁPRSTNÍK ČERVENÝ + Digitalis purpurea L. Antické Grécko a Rím náprstník nepoznali. stor. kostrou. furunkulóze. maceruje sa 8 h a po scedení počas dňa vypije. rusky: NÁPRSTNÍK ČERVENÝ Dvojročná bylina vysoká 30— 120 cm. hemolytický index drogy je asi 1 200 až 1 800 (2 000). Stonka vyrastá v druhom roku. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru a užíva sa po lyžiciach.Scrophulariaceae Nemecky: Roter Fingerhut. Po rýchlom a krátkom omytí (pozor: saponíny sa vodou vyplavujú!) a zbavení nadzemných častí sa suší na vzdušnom mieste. s triterpénovým jadrom. ktoré hľadajú na dne kvetov medovinu. že saponínové drogy sú na dlhší čas užívania nevhodné. Krtičníkovité . neskôr sladko-horko až nepríjemne škrabľavo. ktoré majú spoločne sapogenín gypsogenín. umelým teplom (do 70 °C). kopijovité. na vzdušnom mieste. Oddávna bol známy v írskom liečiteľstve. napr. Často sa pestuje pre okrasu. C a D. kyslé bidesmozidy. na slnku. Usušené korene sú krehké.Herba saponariae rubrae. kým neskrehnú všetky byle. depuratívum a pre protizapalove pôsobenie sa uplatňuje príležitostne pri zápaloch mandlí. digitale = náprstok. Vňať sa liečebne využíva zväčša ako expektorans. Ordinoval sa od 5. maďarsky: Piros gyuszúvirág. V homeopatii sa z koreňa pripravuje tinktúra. krčných a kožných ochoreniach. Pevné miesto získal v liečiteľstve po skúmaní anglickým lekárom Witheringom.

U nás sa pestuje v kultúrach. červený. francúzsky: Digitale laineuse. NÁPRSTNÍK VLNATY + Digitalis lanata Ehrh. vlnatý je u nás vo voľnej prírode ojedinelý. digitalóza). Wokes. D 4) s podobným použitím ako prípravky v alopatii. rusky: (druh sa neuvádza v európskej časti ZSSR) NÁPRSTNÍK VLNATÝ Rastlina sa podobá na n. Listy v prízemnej ružici i stonkové sú kopijovité. červený. naj- . najlepšie pri umelom teple teplotou medzi 6070 °C. ktoré sa nahradzujú účinnými princípmi n. digipurpinín — (asi 1 %). Pri všetkých náprstníkových prípravkoch je nebezpečenstvo kumulácie (hromadenia v organizme) a predávkovania. Pôvod vedeckého pomenovania sme uviedli pri n. taliansky: Digitale lanosa. Hlavné obsahové látky sú srdcové glykozidy — lanatozidy A—E. Listy obsahujú vyše 60 druhov mimoriadne nestálych srdcových glykozidov. resp. sprevádzajú ich glykozidy neúčinné na srdce (digitanolové a pregnanové glykozidy. III). vlnatého v porovnaní s listami n. Krtičníkovité — Scrophulariaceae Nemecky: Wolliger Fingerhut. vlnatý sa v súčasnosti používa podobne ako n. Keďže n. ale aj injekčné (parenterálne). Hlavné glykozidy sú purpureaglykozid A (aglykón digitoxigenín) a purpureaglykozid B (aglykón gitoxigenín). Látky účinkujúce na srdce tvorí glykozidová zmes s aglykónmi digitoxigenínom. Odštiepením cukru (jednej molekuly glukózy) vznikajú sekundárne glykozidy. červeného 194 patrí aj menej dôležitý odorozid H. v druhom roku počas kvitnutia (jún—august). Vylúčením cukrov a kyseliny octovej sa vytvárajú už liečebne neúčinné aglykóny (geníny glykozidov . ktoré ľahko odštepujú z glykozidovej väzby molekuly glukózy. vlnatého. Ďalšími obsahovými látkami drogy sú enzýmy. ktoré na rozdiel od glykozidov n. pri prvých príznakoch je nutné liečbu prerušiť. anglicky: Woolly Foxglove. Droga obsahuje vyše 30 druhov jedovatých a veľmi labilných srdcových glykozidov (v priemere asi 0. ak treba dosiahnuť rýchlejší účinok a keď sa nevyžaduje dlhšie pôsobenie. pričom niektoré sú špeciálne iba pre digitalisové glykozidy (digitoxóza. gitoxigenín. V terapii sa používajú v súčasnosti iba čisté látky a ich deriváty. lebo inak nastáva enzýmový alebo tepelný rozklad účinných glykozidov.5 % digitoxínu. teda ústami. Nemecký liekopis žiada nastavenie normovaného listu na obsah 0. očných zápaloch a poruchách videnia. pôvodne ukladané v rastline ako prvotné glykozidy. Digitoxín tvorí aj zložku práškov Felsol. Ich štiepenie (hydrolýza) nastáva už pri zbere. Listová droga sa dosť podobá listom skorocelu. cholín a acetylcholín. maďarsky: Gypjas gyuszúvirág. má však holé stonky a rub listov. zoskupené v hustom klase. List je tmavozelený. K terapeutickým glykozidom n. počet cukrových jednotiek v glykozidovej väzbe je 1—5. digoxigenín. Okrem iného majú silné diuretické účinky. gitoxigenínom a gitaloxigenínom. Kvety má hnedobiele. nemá pach a chutí horkasto.15-0. Sekundárne glykozidy možno chemicky previesť na glykozidy n. druhové meno je z latinského lanatus = vlnatý. N. žltačke. i digoxín). nákup pre potreby farmaceutického priemyslu pochádza výhradne z pestovaných druhov. nauzea a dyspesia.3 % kardenolidov (Ph. zápale dvanástnika. luteolín-7glukozid).40 % ) . pregnanové glykozidy. sliz (mierni dráždenie) a ďalšie látky (výskum ešte nie je uzatvorený). List má obsahovať minimálne 0. aj molekulu kyseliny octovej viazanú na jeden z cukrov. Eur. tigonín — zlepšujú resorpciu účinných glykozidov). prítomné sú aj flavóny (luteolín. materiál treba urýchlene dodať nákupni. pričom sa menia na sekundárne glykozidy digitoxín a gitoxín. Z čerstvých listov zberaných na začiatku kvitnutia sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. droga je teda kardiotonikum — užíva sa pri srdcovej insuficiencii všetkých druhov. pomer zosušenia je asi4 — 5 : 1. za suchého počasia a v poludňajších hodinách. Používajú sa čisté látky a ich deriváty. Preto sa treba presne pridržiavať návodov na spracovanie: listy sa zberajú v septembri—októbri (podľa obdobia výsevu) z jednoročných rastlín (iba prízemná ružica). gitonín. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . španielsky: Digital lanosa. Rastlina našla liečebné uplatnenie iba v novšej dobe. ktoré stimulujú (dávajú popud) bradykardiu (spomalenie srdcovej činnosti). Zrezávajú sa po oschnutí rosy. Suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na tienistom mieste. kardenolidové digilanidy (cca 1 %). napr. ktoré sa užívajú pri astme. červeného obsahujú okrem špecifických cukrov (troch molekúl digitoxózy). Hlavná indikačná oblasť je srdcová hypertrofia (zväčšenie) s insuficienciou (nedostatočná činnosť. gitoxín. Najčastejšie nežiadúce príznaky sú nevoľnosť. digitalinum verum a strospezid. Pri aplikácii náprstníkových prípravkov treba sa vyhýbať podávaniu liekov s obsahom vápnika. červeného (digitoxín. V liečebnom použití musí mať droga biologicky presne stanovenú účinnosť (podľa ČsL 2 sa list označuje ako titrovaný). hlavne bradykardii (spomalená srdcová činnosť) a stenokardii (nedokrvenosť srdcového svalu). že listy n.digitoxigenín. Zber možno robiť aj viac ráz do roka. ale aj pri gastritíde. indikujú sa per os.saponíny — spirostanolové glykozidy (digitonín. červeného majú 3 — 5 x vyššiu účinnosť na insuficientné srdce a odvtedy jej význam stúpa.5 10 4 pureae sa robí v prvom roku rastliny zvyčajne v auguste.Droga — Folium digitalis purpureae — podlieha požiadavkám ČSN 86 6410: Znak Zhnednuté listy Rozdrvené listy Iné časti materskej rastliny Minerálne prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCL Najviac v % 1 2 2 0. digitaloín. saponínové glykozidy. zlyhávanie) a odstraňovanie v tele nahromadenej vody touto nedostatočnou činnosťou (druhotné močopudné účinky). Materiál sa suší umelým teplom (40—60 °C). jeho zámeny pri zbere prakticky neprichádzajú do úvahy. Hromadne vyrábané prípravky s obsahom čistých glykozidov majú dnes významné miesto v terapii. Dáva sa mu však prednosť vtedy. Rastlina pochádza z Balkánu (podľa niektorých prameňov zo severného Maďarska). gitaloxigenín a diginatigenín). Dafer a Lasch v 30-tych rokoch nášho storočia dokázali. červenom.

Poskytuje im dostatok peľu i medoviny. námožníček. z menej známych je to napr. Príbuzný a veľmi podobný n. Predmetom zberu i nákupu býva vňať . Pre bohaté olistenie býľ bylín sa zber dá dobre robiť kosákom „pod rukou" i voľne 195 . mochna lesklá. Druhové anserina je z anser = hus (rastlina často rastie tam. Lanatosid C SPOFA (dražé. čapíky. označovaná aj ako Herba argentinae. tablety. n. Ružovité . Nátržníky dostali svoje meno Potentilla podľa toho. kanársky (kultivuje sa v Polsku). ferruginea L. na rube bieloplstnatých lístkov. NÁTRŽNÍK HUSÍ Potentilla anserina L. kvapky).Herba anserinae.2 25 % II. plazivý (Potentilla reptans L. kačičky. návesníček. grandiflora Mill. Rastie v blízkosti sídlisk na mierne vlhkých pôdach s vysokým obsahom dusíka. sediacich. D. husičky. najmä na pasienkoch pre husi. Je to trváca trsovitá bylina vysoká 10— 40 cm. Do palety fytoterapeuticky účinných nátržníkov možno zaradiť aj n. čiarkovitých. rusky: MOCHNA HUSÍ („STŘÍBRNÍK") mä v skupine kardiotoník (lieky na posilnenie srdcového svalu) a v priemyselne vyrábaných prípravkoch sú srdcové glykozidy stabilizované v presne známom množstve. micrantha L. Kvety žlté. žltý (D. Byľ poliehavá.1 35 % Trváca bylina s hrubým rozkonáreným podzemkom. strieborník Nemecky: Gänsefingerkraut. s listami dlaňovito zloženými z 5 — 1 úzkych. veľkokvetý (D. husie kvietko. 6 4 4 11 12 6 0. Ostatné nátržníky sa líšia hlavne zložením listov.). injekcie). strieborný — P.) je rovnako hojný na podobných stanovištiach. obrátene vajcovitých až kopijovitých lístkov.. Felsol prášok (antiastmatikum). že niektorým druhom sa pripisovali znamenité liečivé vlastnosti (z latinského potens = mocný).) — obidva rastú aj u nás. pre účely veterinárne). Vyhľadávajú ho najmä včely a osy. husí opeľuje hmyz. z našich prípravkov sú to: Acedigal (kvapky. Digitoxin SPOFA (dražé). často aj na mierne slaných. zakoreňujúca. injekcie). vysoká 15—50 cm. husie mydlo. Z iných druhov náprstníka sa v zahraničí priemyselne spracúva aj n. argentea L. Ako všetky nátržníky. Digoxin SPOFA (injekcie. Digoxin SPOFA (tablety. D. na dlhých stopkách s priemerom 1-2 cm. pazušné. kde sedávajú husi). thapsi L. päťpočetné. s dlhostopkatými listami rozdelenými na päť lístkov predĺžené obrátene vajcovitého tvaru. francúzsky: Anserine. lutea L. Listy nepárnoperovito zložené z hlboko pílkovitých. canariensis L. španielsky: Argentina.Rosaceae Ľudovo: husia nôžka. anglicky: Silverweed. D. 3 2 2 11 10 4 0. (španielske druhy).NÁPRSTNÍK VLNATÝ jekcie. (rastie najmä v Taliansku) a D. Plody sú nažky. tak aj n. maďarsky: Liba pimpó. in- Na listovu drogu — Folium digitalis lanatae — sa vztahuje ON 86 6434: Znak Ináč sfarbené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Celkový obsah lanatozidov — najmenej z toho lanatozidu C — najmenej Akosť — najviac v % I. — n. taliansky: Anserina.

Droga nemá chuť ani pach. na zapálené a krvácajúce rany a pod. Na vňaťovú drogu — Herba anserinae — sa vzťahuje ČSN 86 6818: Akosť — najviac v % Znak Iné a ináč sfarbené časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 30. anglicky: Common Tormentíl. Trváca bylina vysoká 10—30 cm. husí má výrazný spazmolytický účinok pri bolestivej a dlhotrvajúcej menštruácii. v lesných zárastoch. Sušenie trvá dlhšie. Plody sú nažky. taliansky: Tormentilla. 37. Mladá vňať slúži niekedy v domácnosti ako zelenina. Vlažný odvar sa pije 2—3 x denne. zvonka na kloktanie. nátržník. takže ju možno i obracať. recta L. Uplatňuje sa predovšetkým pri menštruačných kolikách. Dajú sa aplikovať ako adstringens. N. Byľ poliehavá. lístky hrubozúbkaté. Možnosť zámeny s inými druhmi rodu je však aj tak . Pomer zoschnutia 3 : 1 . má v kvetoch iba po štyri korunné lupienky. 159. prietržník. Na kúpele a vonkajšie upotrebenie sa dávka drogy zvýši (1 lyžica na pohár). 29. lebo podzemok je dosť hrubý. s nápadne hrubým uzlovitým podzemkom. Pri sušení sa však nedrobí. na dlhých a tenkých stopkách. kolíkových bolestiach žalúdka i čriev a podobných poruchách (pri meteorizme). robí sa tak na výslovnú objednávku. Čajoviny č. pri bolestiach v ústnej dutine. 34. Zriedkakedy sa žiada zberať iba podzemok . 36. antiflogistikum a mierne spazmolytikum. V homeopatii sa z kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. že je Vysokohodnotný prostriedok tíšiaci kŕčovité bolesti bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. potom pol hodiny vylúhovať. flavonoidy a sliz. Možno ho dochutiť cukrom. horčiny. na rúbaniskách atď. tormentol. maďarsky: Vérontó fú. kým ostatné (neplazivé) druhy nátržníkov po päť. aj cholín a mastné kyseliny. Vňať je náchylná na zaparenie pri zbere i sušení. 3-5-početné. 32. strieborný sa užíva ináč: 1 polievková lyžica vňate sa namočí do pohára studenej vody. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na pohár záparu a pije sa 2—3 x denne. žalúdočných a črevných kataroch. francúzsky: Tormentille. vyrastajú z pazúch listov. Vykopáva sa skoro zjari (marec) alebo neskôr v jeseni (október). na omývanie i obklady. i. 223. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Suší sa v tieni prirodzeným teplom (ak umelým. 233. mochna lesná. 229. bolestiach zubov. Príbuzný n. Liečebný efekt sa prejaví po 4—5 dňoch užívania. D 1 až 0).P. nie vyše 40 °C). Znáša nízku aj vysokú pôdnu vlhkosť. Nachádzame ho vo všetkých pásmach našich zemepisných šírok na lúkach. Po očistení 196 sa umyje a suší podobne ako vňať. Vňať i podzemok sú trieslovinovou drogou s podobnými účinkami. sedmizámková zelina Nemecky: Hohes Fingerkraut. 90.Radix (Rhizoma) anserinae seu Radix (Rhizoma) argentinae. rusky: . v droge je najviacej katechínových trieslovín (6-10 %). Vedľajšie účinky sa nepozorovali ani po dlhšom užívaní. zahreje sa a nechá vrieť 2 minúty. 221. Schne rýchlo. N.) Räuschel Ružovité — Rosaceae Ľudovo: červienkový koreň. 35. listy dlaňovito zložené. zelených.NÁTRŽNÍK HUSÍ Užíva sa pri hnačkách. Druh nie je prieberčivý. Kvety žlté. vzpriamený. 10 6 2 12 14 NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ Potentilla erecta (L. Hlavná obsahová látka drog je termolabilná. vnútornom krvácaní. sedmílist. španielsky: Tormentila.tiež vitamín C a minerálne látky. vystúpavá až vzpriamená.. chemicky nie celkom preskúmaná. Viaže sa na kremičité pôdy. Prieskumy dokázali. Vlastný zber vňate sa robí počas kvitnutia (máj-august) z nezašpinených jedincov. rovný . ako má n. v podzemku o. rozkonárená. 6 3 1 12 10 II. Pre náchylnosť na zaparenie treba materiál vždy dobre našuchoriť. zápaloch v ústach. s priemerom iba 5-12 mm. MOCHNA NÁTRŽNÍK ručne.

8 2 3 14 ČsL 4 8 1 1. Droga je silné adstringens. krvácaniach každého druhu (napr. vhodná je aj tinktúra — Tinctura tormentillae. pozri cudzokrajné drogy).) a tmavá droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Akosť — najviac v % I. Po 10 minútach sa obidva výluhy spoja a využíva sa počas dňa. Dodnes zachované pomenovanie Tormentilla v názve drogy (Radix tormentillae) vychádza z latinského tormentum = bolesť. Majú nenápadný pach a veľmi zvieravú chuť. Suché podzemky sú veľmi tvrdé. Trieslovinový komplex pôsobí antibakteriálne. ľudovo nazývanými múria noha). z ktorej 20—30 kvapiek vo vode poslúži na natieranie zapálených slizníc úst. Na homeopatické účely sa používa čerstvý podzemok. Skladuje sa v uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. ďalej glykozid tormentilín i tormentol a stopy silice. Dávkuje sa 1/2 kávovej lyžičky na šálku odvaru 2—4x denne. alebo sa odvodzuje z latinského tormentina = črev- Na podzemok (Radix — Rhizoma tormentillae) sa vztahuje ČSN 86 7019. drobné korienky (možno to robiť až doma). Odvary drogy sa používajú aj pri kĺbovom reumatizme na obklady alebo ako zložka mastí na mokvavé rany. Materiál sa nezaparuje a nedrobí. Droga má pomer zosušenia asi 3 : 1. umyjú sa. Vykopávajú sa opatrne (najlepšie špeciálnymi trojprstovými motyčkami. Podzemok (koreň) začerstva vonia podobne ako ruže a starý v tme svetielkuje. Technicky droga slúži ako farbiaci prostriedok (farbí kožu na červe197 veľká. husí. Zber sa robí buď v marci—apríli. antidiaroikum a antiflogistikum (na zápaly slizníc).NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ né koliky.5 14 6 3 9 9 5 6 4 1. niekedy aj v máji—júni a auguste—septembri. Je oficinálna v ČsL 4 ako Radix tormentillae. Prášok z podzemka sa niekedy dával aj do zubných práškov (a dáva sa opäť aj dnes). či vyrážky. Vhodnosť jej uplatnenia v terapii hnačiek sa spoľahlivo dokázala i vedecky. ako kloktadlo pri zápaloch hrdla a pod. nadzemné časti. vylúhuje sa 8 h. II. Predmetom zberu sú podzemky dokonale zbavené koreňov. Pri silných hnačkách sa dá 1 čajová lyžička drogy do pol pohára studenej vody.). ktorá spolu s ČsL 4 má tieto základné znaky: Znak Iné časti materskej rastliny ako podzemok (korene a pod. Z vykopaných podzemkov sa odstránia zvyšky hliny. hrubšie sa rozrežú a dajú sušiť na vzdušné miesta (lepšie je umelým teplom pri teplote 40 °C). Droga sa užíva pri hnačkách. alebo v októbri. Latinský názov Potentilla sa pôvodne používal v stredoveku iba pre n. ba potvrdilo sa. mandlí. že droga sa celkom vyrovná americkému rataňovému koreňu (Radix ratanhiae — ČsL 4. úplavici. Účinné obsahové látky tvoria katechĺnové (tormentilové) triesloviny (17-25 % ) . aj črevného a žalúdočného. na popraskané ruky alebo pery. Zber je potrebné robiť po dohovore s nákupňou.5 12 Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej . proti ktorým sa droga oddávna používala.5 11 4 1 1. výluh sa zleje a zvyšok drogy sa preleje vrelou vodou. na lome červenkasté až červenofialové. Z včelárskeho hľadiska sa rastlina veľmi cení pre obsah medoviny a značné množstvá peľu. pri silnej menštruácii a pod.

Identifikácia nechtíka v histórii je veľmi ťažká. listu čučoriedky a sušených fazuľových strukov bez fazule (biela sorta) — 2 lyžičky na macerozápar na 2 poháre vody (dávka čajoviny sa napred 8 h maceruje za studena v pohári vody. maďarsky: Korômvirág.56. NECHTÍK LEKÁRSKY Calendula officinalis L. 2 3 12 11 II. 31. po zliatí sa čajovina preleje pohárom vriacej vody. Úbory n. Pochádza z južnej Európy. jeho klymenon je však určite nechtík roľný. 1817 ju Westring odporúčal pri rakovine maternice. arvensis L. 32. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku čajoviny Tormentan (užíva sa pri letných hnačkách. 28. 141. V ČsL 4 je okrem drogy oficinálna aj Tinctura tormentillae. Základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % Znak so zákrovom I. slniečko Nemecky: Garten-Ringblume. 10 minút sa nechá postáť a výluhy sa spoja). úbory po odkvitnutí ovisnú. stor. na úhoroch a rumoviskách.44.216. 42. vňať na nakurovanie a šťava z rastliny pri bolení zubov. pri vynechávajúcej menštruácii (kvet s vi198 nom).Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: krusíček. mesiačik. Okrajové kvety slúžili oddávna na falšovanie šafranu. Podľa Turcka sa dáva nátržníkový podzemok aj do čajovín proti cukrovke: rovnaký diel podzemka nátržníka. Využíva sa aj vo veterinárnej medicíne (podobne ako v humánnej). je prísada pri výrobe atramentov atď. rusky: MĚSÍČEK LÉKAŘSKÝ NECHTÍK LEKÁRSKY Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 30-50 cm. anglicky: Pot Marigold. 38. 5 6 12 15 bez zákrovu I.C. jednoduché. 3 6 12 13 . Plody sú ohnuté nažky bez chocholca. dlhostopkaté. sú menšie. Zriedka splanieva. Nátržník býva veľmi častou zložkou mnohých čajovinových zmesí. neobstojí — išlo o chryzantémovku vencovitú (Chrysanthemum coronarium L.).no). taliansky: Calendola. 138. francúzsky: Souci officinal. trieslo na kože.. ktorý rastie v teplejších oblastiach. že Dioskoridovo chrysanthemon predstavuje nechtík. Iné časti rastliny ako kvet Droga sfarbená inak ako kvety Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 3 12 13 II. 27. Vedecký názov nechtíka vychádza z latinského calendae = prvý deň v mesiaci (narážka na dlhé obdobie kvitnutia alebo na počet jazykovitých kvetov — „ako dní v mesiaci"). R. 39. úbory väčšinou oranžovožlté. španielsky: Calendula. Čs. nahotka liečivá. roľného . Tvrdenie starších i mladších farmakognostov. Predmetom zberu sú sýtooranžové korunné lupienky vytrhávané z plno- Na kvetnú drogu so zákrovom (Flos calendulae cum calyce) sa vzťahuje ČSN 86 6221 a bez zákrovu (Flos calendulae sine calyce) ČSN 86 6222. najmä vo viniciach. Je všeobecne známa. okrajové kvety majú väčšie. Rastlinu pestujú v okrasných záhradkách. Listy má striedavé. Táto rastlina sa dokázateľne ordinovala v 16. pripravuje sa perkoláciou drogy. extrakt je v masážnom roztoku Herbadent a v ústnej vode Herbadent (antiseptikum) a tinktúra v roztoku Stomatisan (antiseptikum ústnej dutiny). tráviacich poruchách žalúdka). Čajoviny č. Astrovité .41.

kvetých úborov bez zvyškov zákrovov (kalichov), niekedy aj úbory s kalichom. Je to vhodný materiál pre zácvik zberačov. Droga — kvet nechtíka bez zákrovu, Flos calendulae sine calyce sa vytrháva v hlavnom období kvitnutia (júl — august) z plnokvetých odrôd pestovaných rastlín. Menejhodnotnú drogu dostaneme vytrhávaním kvetov z usušených úborov v celosti. Zberáme vždy iba toľko materiálu, koľko môžeme bez problémov sušiť. Sušíme čo najrýchlejšie a v tenkých vrstvách, bez prístupu slnka (kvety inak strácajú farbu). Pri sušení umelým teplom neprekračujeme 30-35 °C! Pomer zoschnutia asi 8 : 1 . Drogu v dobre uzatvorených obaloch chránime pred svetlom. Ak zberáme na odpredaj, ihneď po usušení ju expedujeme do nákupne, lebo ľahko podlieha skaze. Zber kvetov so zákrovom - Flos calendulae cum calyce, robíme iba so súhlasom nákupne. Sušenie a celková manipulácia sú rovnaké ako pri droge bez kalicha. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1. Na homeopatické účely sa pripravuje esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. D 2). Aplikuje sa interne i zvonka ako v alopatii. Kvet v čerstvom stave má balzamický pach a aromatickú chuť, ktorá sa sušením stráca. Účinné obsahové látky nechtíka tvoria predovšetkým flavonoidy, karotenoidy (farbivá), špeciálne polyénové zlúčeniny (polyíny), triterpénové saponíny a silica. Droga pôsobí ako cholagogum-choleretikum, mierne spazmolytikum a externé antiflogistikum. Priaznivé terapeutické prejavy sú zrejme spôsobené súčinnosťou flavonoidov, farbív a silice. Droga má v alopatii podobné uplatnenie ako arnika horská. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu; pije sa každé 3 h. Na omývanie a výplachy sa používa zápar z 2 polievkových lyžíc drogy na liter vody. Ľudovo sa používa hlavne tinktúra — 1 diel kvetnej drogy sa maceruje v 10 dieloch čistého liehu; čajová lyžička získanej tinktúry sa vleje do štvrť litra vody a aplikuje sa na rany, preležaniny, udreniny, pri zápaloch kože i jej poškodení zapríčinenom ožarovaním alebo slnením. Významne urýchľuje hojenie rán. Preto býva zložkou mastí, zásypov a pod. Ľudovo sa pripravuje masť z čerstvej šťavy (4—6 g šťavy na 30 g nesoleného masla), prípadne sa dávajú obklady. Odvar z nechtíka zjemňuje a zvláčňuje pokožku, preto sa používa v kozmetike ako krém Fyto s extraktom z arniky (robí sa 5 — 10 % odvar z kvetov; var

nesmie presiahnuť 2 minúty). Karotínové farbivo kvetov je neškodné. Dáva sa najmä do syrov a masla na zlepšenie farby. Vnútorné užívanie drogy je zriedkavé. Droga pôsobí priaznivo na žľazy s vnútorným vylučovaním a pri zápaloch, po interných chirurgických zákrokoch, operáciách novotvarov a aj pri novotvaroch žalúdka, čriev a pod. (tablety sa vyrábajú v ZSSR). Kvety niekedy tvoria zložku žlčníkových, žalúdočných, pečeňových a pod. čajovín. Tinktúra sa podáva v množstve asi 2—4 g denne, výťažok v dávke 0,3—0,5 g a vylisovanej šťavy stačia 1 — 2 lyžice (s cukrovou alebo aromatickú vodou). Kvetná droga sa často pridáva do čajovín na zlepšenie ich vzhľadu. Čajoviny č. 65, 180, 207, 219.

CHRPA POLNÍ („MODRÁK") Cyanus segetum Hill — syn.: Centaurea cyanus L. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: chrpa, modrák, sinokvet, svitlák, svetlák Nemecky: Kom-FIockenblume; maďarsky: Kék búzavirág; taliansky: Fiordaliso; francúzsky: Bluet des champs; anglicky: Corneflower; španielsky: Aciano; rusky:

NEVÄDZA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 30— 50 cm; stonka hranatá, rozkonárená, listy čiarkovité, koncové úbory s okrajovými modrými kvetmi. Plody sú nažky s dvojradovým chocholcom. Rastlina uprednostňuje piesočnaté podklady so slabo kyslou reakciou. Jej výskyt prezrádza, že pôda nemá pod povrchom spodnú vodu. Druh pochádza zo Stredomoria. U nás sa rozšíril v poľných kultúrach (najmä v obilí) a na slnečných stráňach. Podobných druhov je viac. Dajú sa však ľahko odlíšiť už tým, že n. poľná rastie prevažne iba medzi obilím. Príbuzné druhy a plemená rodu Cyanus Miller, príp. Jacea Miller (nevädzovec, česky chrpina) sa nezberajú.

Nevädza má vo svojom pomenovaní mnoho nejasného. Ani latinský názov sa nepoužíva jednotne. Donedávna sa uprednostňovalo označenie Centaurea cyanus podľa bájnych kentaurov, ktorí sa po zanechaní bojového a dobrodružného života venovali medicíne. Najslávnejší kentaur bol lekár Chiron, Eskulapov učiteľ. Chiron si vyliečil ranu od Heraklovho šípa liekom z byliny kentaureion, čo je naša zemežlč; tá sa delila o meno s južným druhom nevädze — Centaurea centaurium (u Dioskoridesa „veľké kentaureion", pričom zemežlč bola menšie kentaureion). Linné preniesol názov na nevädzu. Prívlastok cyanus je z gréckeho kyanos = modrý, pre farbu úborov. Dnešné vedecké meno je však odvodené z cyanus a segetum (latinsky seges = siatie, jarina, obilie), t. j. modrý kvet medzi obilím. Z príbuzných druhov a foriem alebo hybridov, zaradených zvyčajne do rodu Jacea Mill., z včelárskeho hľadiska prichádza do úvahy predovšetkým nevädzovec lúčny — J. pratensis Lam., príp. nevädzník hlaváčovitý — Colymbada scabiosa (L.) Holub; sú nenáročné, rastú v obilí, na lúkach, stráňach i na suchých pôdach. Kvitnú v júni až októbri; hromadný rozkvet sa končí zvyčajne v auguste. Výdatne medujú. Včelám na niektorých miestach zaisťujú hlavnú znášku a poskytujú aj dostatočné množstvo peľu. Med býva sfarbený tmavo až čierno. Med z n. poľnej je hnedastý, ostrej chuti, pričom peľ je žltobiely. Vyznačuje sa však tým, že ťažko cukornatie a pekne vonia. Nevýhodou je to, že nevädza rastie prevažne medzi obilím, kde včely nalietavaním na klasy si často porušujú krídelká. Nevädza je významná aj tým, že zaisťuje znášku aj v suchých rokoch. Hospodársky je takmer bezvýznamnou burinou (žerú ju iba ovce a kozy). Predmetom zberu sú sýtomodré hlavičky kvetov s kalichom bez stopiek — Flos cyani cum calyce, alebo len sýtomodré jazykovité kvety vytr-

Kvet bez kalicha (Flos cyani sine calyce) posudzuje ČSN 86 6222 a kvet s kalichom (Flos cyani cum calyce) ČSN 86 6221: Akosť — najviac v % Znak bez kalicha I. Iné časti materskej rastliny ako kvet (úbory) Kvety sfarbené inak ako na rastline Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 10 12 7 II. 5 20 12 10 s kalichom I. 3 10 12 10 II. 5 20 12 12

199

NEVÄDZA POĽNÁ

OČIANKA ROSTKOVOVA
SVĚTLÍK LÉKAŘSKÝ
Euphrasia rostkoviana Hayne Krtičníkovité - Scrophulariaceae Ľudovo: ambrožka, bradavník, potešenie očí, tešinka, zubová tráva Nemecky: Gemeiner Augentrost; maďarsky: Mirigyes szemviditó; taliansky: Eufrasia; francúzsky: Euphraise officinale; anglicky: Eyebright; španielsky: Eufrasia; rusky: -

hávané z úborov na začiatku kvitnutia rastliny (máj—júl, niekedy aj august) - Flos cyani sine calyce. Sušíme rýchlo v tieni, v tenkej vrstve (1—2 cm), nikdy nie na slnku (kvet vybledne). Lepšie je sušiť umelým teplom — teplotou do 35 °C, tak si kvet zachová pôvodnú farbu. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 (s kalichom), 6 : 1 (bez kalicha). Na skladovanie je droga veľmi citlivá, patrí do dobre zatvorených obalov (najlepšie z umelých hmôt) a treba ju chrániť pred svetlom (vybledne a plesnie). Podstatnú zložku obsahových látok drogy tvoria modré farbivá, princíp tvorí seskviterpén laktónového zloženia a azulogénneho charakteru (proazulén a antokyanosidy), potom glykozid cichoriín, triesloviny, flavonoidy, sliz a minerálne soli (o. i. dosť mangánových). V súčasnosti sa droga používa hlavne ako antiflogistikum 200

a diuretikum. Dávkuje sa jedna kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 x denne (používa sa hlavne v zmesi s ďalšími drogami); veľmi často tvorí iba skrášľovaciu prísadu čajovín. V 16. stor. i neskôr sa užíval zápar aj ako prostriedok proti „búchaniu srdca" (výťažok zmiešaný s pivom miernil bolesti v močových cestách), proti žltačke a do očných vôd ako mierne antiseptikum. Ľudovo sa ešte dnes droga uplatňuje v čajovinách na látkovú premenu, zvonka na omývanie rán a vredov a ako prísada do vodičiek na vlasy. Z nevädzových jazykovitých lupienkov sa izoluje azúrovomodré farbivo, ktorým sa prikrašľujú kozmetické prípravky. Novšie sa droga zavádza aj ako horčinový prostriedok pri žalúdočných ťažkostiach. Čajovina č. 65.

Jednoročná, niekoľkonásobne rozkonárená bylina vysoká 10 — 30 cm. Listy sediace, protistojné, vajcovité, pravidelne zúbkaté (zúbkov je 5 — 7). Z pazúch listeňov vyrastajú sediace kvety s bielou alebo svetlofialovou korunou. Plody sú tobolky. Rastie na vlhkých lúkach všetkých výškových stupňov, zriedkavejšie aj na pasienkoch a okrajoch lesov. Znáša i kremičité pôdy. Rod očianky je veľmi premenlivý; jednotlivé taxóny sa navzájom krížia veľmi ľahko (u nás asi 17 druhov a 13 krížencov). Pôvodný druh sa označoval ako Euphrasia officinalis L. Rozdelil sa na viacero samostatných druhov, ktoré sa navzájom veľmi podobajú a rozlíši ich iba skúsený botaniksystematik. Jednotlivé charakteristiky netreba uvádzať, pretože všetky sa môžu zberať a tvoria dôležitú nakupovanú drogu. Liečivosť očianky bola dobre známa už staroveku, o čom svedčí jej grécke pomenovanie eufrasia = radosť, spokojnosť (pre elegantný vzhľad a liečivosť). Používala sa najmä pri očných ochoreniach. Kneipp okrem vymývania boľavých očí odvarom z očianky odporúčal čaj z listov ako posilňujúci prostriedok na žalúdok. V ére bylinných vín sa v nich vyvárala okrem šalvie, ľubovníka a yzopu aj očianka. Očianky sú pre včelárov významné nektárovou znáškou. Peľu poskytujú málo. Kvitnú v lete. Predmetom zberu a nákupu je vňať — Herba euphrasiae. Zber sa robí na začiatku kvitnutia (jún —september). Odrezávajú sa olistené a kvitnúce časti byliny bez spodných zdrevnatených častí býľ. Treba dávať pozor na prímesi tráv, lebo rastlina sa najčastejšie vyskytuje v porastoch na nízkotrávnatých lúkach a pastvinách. Veľmi podobná hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys L.) je typická hluchavkovitá rastlina a obľubuje hlavne slnečné, vápencové, skalnaté stráne nížin a pahorkatín; je tiež liečivá (amarum, aromatikum, metabolikum, choleretikum). Materiál je trochu náchylný na zaparenie a veľmi ľahko opadávajú kvetné časti a listy; sušíme ho preto na

OČIANKA ROSTKOVOVA

napr. aj z lipkavcov, Galium L. alebo skorocelov — Plantago L.). Ďalšími obsahovými látkami očianky sú triesloviny (3-8 % ) , silica (0,15 % ) , horčina, modré farbivo, aromatická substancia podobná živici (údajne tvorí podstatnú zložku liečebného princípu očianky), minerálne látky a olej; droga nie je celkom preskúmaná. Očianka je adstringens — vhodné pri blefaritídach (zápal okrajových mazových žliaz mihalníc), konjunktivitídach (zápal spojovky) a hordeolu (tzv. jačmeň); robí sa odvar z 3 kávových lyžičiek na 2 šálky k teplým kúpeľom, príp. sa kombinuje s borovou vodou, rumančekom a feniklom, a používa sa aj ako obklad. Ľudovo slúži aj pri ochoreniach slizníc dýchacích ciest, spojených so zahlienením (bronchitída, astma), pri chrapote, ako stomachikum na tvorbu žalúdočných štiav, pri slabosti žalúdka, tráviacich ťažkostiach, nechuti do jedenia, pri žltačke (kombinuje sa s vňaťou paliny pravej, s koreňom čakanky, púpavy a pod.), pri zle sa hojacich ranách a na miernenie kŕčov a zvieravých bolestí hlavy, proti hystérii a nespavosti (tu sa zvykne kombinovať s vňaťou ruty) a pri duševnej únave. Tu sa odporúča dávkovanie: 2-3 g prášku z drogy denne alebo 3 lyžičky vňaťovej drogy na 2 šálky denne (2 % zápar), príp. 5 — 10 kvapiek tinktúry 2-3 x denne alebo 10 kvapiek tinktúry do pohára vody na omývanie. Homeopatická esencia z celej čerstvej a kvitnúcej rastliny sa upotrebúva v očnom lekárstve a pri ochoreniach pokožky i slizníc.
OMAN PRAVÝ

OMAN PRAVÝ

tienistých miestach v tenkých vrstvách a bez zbytočného prehŕňania, prípadne vo zväzočkoch nad bielym papierom, pričom čisté a bezchybné opadané kvety i listy dodatočne doložíme do drogy. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať.

Droga obsahuje flavonoidy, potom glykozid aukubín (= rinantín), ktorý patrí medzi iridoidy (pseudoindikány); experimentálne sa dokázalo, že na liečenie vysokého krvného tlaku sú vhodné práve rastliny so značným obsahom aukubínu — malo by sa to vzťahovať i na extrakty z očianky (ale

Inula helenium L. Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Compositae) Ľudovo: alant, ománek, voman Nemecky: Echter Alant; maďarsky: Ôrnénygyokér sertecsék; taliansky: Enula; francúzsky: Grande Aunée; anglicky: Elecampane; španielsky: Ala; rusky:

Na vňaťovú drogu — Herba euphrasiae sa vzťahuje ČSN 86 6819: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina a zdrevnatené časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 12 II. 10 6 2 14 12

Trváca bylina vysoká až 150 cm, s hrubým podzemkom a koreňmi, s priamou, ryhovanou, hore rozkonárenou byľou. Prízemné listy sú vajcovité, na báze srdcovité, stonkové široko kopijovité, sediace, na rube plstnaté. Úbory sú veľké, žlté, vnútorné zákrovné listene suché a kožovité. Plody sú nažky s dlhým chocholcom. Rastlina sa importovala k nám zo strednej Ázie. Tradične sa pestuje v záhradách; miestami splanieva. U nás rastie 8 druhov omanov (Dostál, 1982); o. britský - I. britannica L., ktorý sa niekedy zamieňa za arniku horskú, je hojný druh nížinného
201

OMAN PRAVÝ

a podhorského stupňa, je nižší ako o. pravý a listy má na rube pavučinato ochlpené a o. hodvábny — I. oculus-Christi L. má podobne ochlpené listy a je pomerne zriedkavý teplomilný druh. Keďže u nás podzemok o. pravého prichádza na farmaceutický trh iba

z pestovaných rastlín (o. Goliát), je zámena nepravdepodobná. Nebezpečná je prímes koreňa ľuľkovca. Rodové meno inula je odvodené z inaein = vyprázdňovať, čistiť (s ohľadom na účinky drogy) a druhové z helios = slnko (podľa formy úbo-

Na podzemok — koreň (Radix enulae) sa vzťahuje ČSN 86 7013:
Akosť — najviac v % Znak Nadzemné časti rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej
I.

II. 2 1 3
13 10

0,5 — 1
13

7 1.5

1

rov), prípadne z helenion = košíček. Nikandros opísal v bájke vznik kvetu zo sĺz prekrásnej Heleny plačúcej nad kormidelníkom Menelaom, ktorého uštipol had. Legenda dodala byline povesť protijedu. Oman je ako väčšina astrovitých rastlín medonosnou bylinou. Pestuje sa však aj ako okrasná kvetina v záhradkách. Podzemky omanu i s koreňmi sa ako droga označujú Radix (Rhizoma) helenii alebo Radix inulae či enulae; vykopávajú sa podzemné časti 2-ročných rastlín (august-október), pričom koreňové puky sa môžu použiť na výsadbu ďalšej kultúry. Materiál sa rýchlo omyje a dá sušiť na dobre vetraných miestach, najlepšie umelým teplom (do 40 °C); pre urýchlenie usušenia sa korene rozrezávajú. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na homeopatické účely sa používa čerstvá podzemná časť; pripravuje sa z nej esencia (dil. D 2 - D 1). Na vykopávanie podzemných častí sa najlepšie dajú použiť úzke a dlhé rýle. Korene sa nesmú poškodiť, malé korienky nechávame a hneď na jeseň vysádzame. Pri manipulácii s rastlinami i s drogou niekedy vznikajú opuchy a podráždenie slizníc. S ohľadom na veľkú spotrebu sa rastlina u nás pestuje (i súkromne na zmluvu s nákupňou). Omanový podzemok i korene obsahujú predovšetkým silicu (1—3 % ) , v ktorej hlavnú zložku tvoria alantolaktóny (seskviterpény); obsah azulénov je problematický. V podzemku je veľké množstvo inulínu (až 45 % ) , potom sacharidy a horčiny. Droga je expektorans, spazmolytikum, stomachikum, diuretikum a cholagogum; užíva sa pol kávovej lyžičky na šálku záparu; pije sa 3-krát denne po lyžiciach. Uvoľňuje zahlienené dýchacie cesty, pričom pôsobí aj antibakteriálne a mierne diureticky; vplýva i na tvorbu a uvoľňovanie žlče. Ľudovo sa uplatňuje interne aj ako anthelmintikum, na povzbudenie chuti do jedla, ako metabolikum (urýchľuje látkovú premenu), zvonka proti kožným vyrážkam, lišajom, na zle sa hojace rany, mokvavé lišaje, ako kloktadlo (zápaly hrdla, stomatitída a pod.). Omanový koreň je u nás zložkou priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (diuretikum, antireumatikum), Thé Salvat (choleretikum, stomachikum, laxans), Species cholagogae Planta (cholagogum, choleretikum). Droga má široké použitie v likérnic-

202

kom priemysle i ako surovina na izoláciu inulínu, významného ako dietetikum (oficinálny v ČsL 3). Niekedy destilovaná silica — Oleum inulae je veľmi účinná proti niektorým druhom hmyzu (usmrcuje napr. larvy moskytov). Zo známejších receptov možno uviesť: odvar z 5 g koreňa omanu a 10 g kostihoja na 250 ml vody, ktorý sa po precedení zmieša s 30 g pomarančového sirupu — pije sa 3 x denne 10 — 20 kvapiek pri bronchitíde. Ako prsná čajovina sa osvedčuje zmes poľského Pektosanu (č. 120) a Species pectorales - čajovinu možno uplatniť ako mucilaginózum, emoliens, expektorans, dezinficiens a antiflogistikum. Čajoviny č. 13, 120, 166, 167, 170, 211.

ORECH VLAŠSKÝ

OŘEŠÁK KRÁLOVSKÝ („VLAŠSKÝ OŘECH")

ORECH VLAŠSKÝ

Juglans regia L. Orechovité — Juglandaceae Nemecky: Echter Walnuss; maďarsky: Pompás diófa; taliansky: Noce; francúzsky: Noyer commun;"anglicky: Walnut; španielsky: Nogal; rusky:

Strom so silným kmeňom a mohutnou korunou. Listy striedavé, nepárno perovito zložené, 3—4-jarmové. Samčie kvety tvoria dlhé zelené jahňady, samičie sedia na konci mladých výhonkov. Plody sú zelené, potom černejúce kôstkovice (ľudovo orechy). Rastlina sa k nám dostala z juhozápadnej Európy. Pestuje sa v teplejších oblastiach. Dlhoročným pestovaním vzniklo niekoľko odrôd, napr. orechy s „papierovými" škrupinami (var. fragilis), s plodmi až ako slepačie vajce (var. maxima — ich jadro však veľmi Zosychá) a i. Odrody (i sorty) sa odlišujú podľa listov, obdobia rozkvitania, tvaru koruny stromu, stupňa mrazuvzdornosti atď., predovšetkým však podľa tvaru orechov. V kultúre poznáme asi 150 orechových sort. Listy možno zberať zo všetkých orechov, okrem o. čierneho - J. nigra L. a o. popolavého - J. cinerea L., ktoré majú listy na okraji viac-menej ostro zúbkaté. Latinské meno juglans vzniklo skrátením Jovis + glans, t. j. Jupiterov žaluď (preklad z gréckeho Dios Balanos, lebo v staroveku orechy pokladali za božské jedlo a strom zasvätili Jupiterovi). Druhové pomenovanie regia = kráľovský. Ako vlasť orecha sa väčšinou uvádza územie tiahnúce sa cez Malú Áziu až do západnej Číny. Antické Grécko

orechy nazývalo perzské alebo kráľovské, lebo podľa Plínia ich priniesli králi z Perzie. Drevo oddávna používali stolári. Opeľovanie stromov obstaráva vietor. Lekárenský najpoužívanejšie sú orechové listy — Folium juglandis; trhajú sa jednotlivo, no iba mladé, zelené a za suchého počasia (jún —júl). Treba dávať pozor, aby sa zbytočne nelámali a nezaparili; sušia sa rýchlo

v tenkých vrstvách. Po usušení si musia zachovať pôvodnú zelenú farbu. Nesprávnou manipuláciou a zlým sušením droga hnedne. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. Droga má slabo korenistý pach a slabo škrabľavú chuť. Zberá sa i zelené oplodie orechov — Pericarpium (Cortex) juglandis nucum (fructus), a to v čase dozrievania a oberania plodov, kým je ešte zelené (júl-august). Suší sa v tenkej vrstve na slnku alebo umelým teplom, lebo

Listová droga sa hodnotí podľa ČSN 86 6438: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 8 3 0.5 12 10 II. 16 6 1 0.5 12 12

203

obsahuje veľa vody a ľahko plesnie. Správne usušené oplodie dostáva čiernohnedú farbu a je hubovité; pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na iné ciele (cukrárstvo, likérnictvo, potravinárstvo) sa používajú nezrelé plody (zberajú sa v čase, keď ešte vnútornú škrupinu orecha možno prepichnúť špendlíkom) — Fructus juglandis immaturus a zrelé plody — Fructus juglandis maturus. Listy obsahujú ako účinné látky triesloviny (asi 2—5 %), prevažne galotanínového typu, potom silicu (má zelenohnedú farbu, pri obyčajnej teplote je tuhá a páchne príjemne dechtovito), ďalej kyselina askorbová (vitamín C) a horkú látku — v čerstvom materiáli hydrojuglónglukozid, ktorý po rozrušení pletiva prechádza v hydrojuglón a potom juglón (farbí kožu do hneda, preto sa i výťažky z oplodia nezrelých orechov používajú do krémov na opaľovanie, prípadne v jemnom oleji ako známe kozmetikum). Podobné látky obsahuje aj oplodie a plody — jadrá majú predovšetkým olej (asi 40-60 %). Drogy z orecha treba hodnotiť predovšetkým ako trieslovinové; sú adstringens, hemostatikum a antiseptikum. List sa dávkuje: pol kávovej lyžičky na šálku odvaru - pije sa 2—3x denne. Vnútorne sa užíva pri žalúdočných a črevných kataroch, ako metabolikum, zvonka ako adstringens pri kúpeľoch, osobitne proti nadmernému poteniu, na omrzliny a pod. Juglón má protikrvácavé účinky, lenže slabšie ako vitamín K (liečebne sa nedajú využiť). Výraznejšie sú spazmolytické, sedatívne a fungicídne (baktericídne) vlastnosti. List sa externe dávkuje na kúpeľ v množstve 0,5-1 kg. Ľudovo sa droga používa vnútorne i zvonka ako posilňujúci prostriedok, na opuchnuté žľazy, pri zlomeninách kostí, očných kataroch, všeobecnej slabosti, pri uvoľnených zuboch a kožných ochoreniach, ďalej pri ľahkej nechutí do jedla, menštruačných ťažkostiach, ako anthelmintický prostriedok a na kloktanie (zápaly hrdla a v ústach), s kvetom nevädze, myšieho chvosta, rumančekom a vňaťou očianky pri kožných ochoreniach (akné, neurodermatídy a i.). V homeopatii sa z rovnakého dielu čerstvého zeleného oplodia a listov pripravuje esencia (dil. D 2 —D 1), ktorá sa používa pri chronických očných kataroch a tráviacich poruchách. Čerstvé listy sú ľudovo známe ako insekticídum (napr. proti blchám). Čajoviny č. 59, 148, 228. 204

+ Consolida regalis S. F. Gray - syn.: Delphinium consolida L. Iskerníkovité — Ranunculaceae Ľudovo: kozia bríadka, ostruhy, rytierska ostruha, stračia nôžka, stračka poľná, svalník kráľovský, vtáčky Nemecky: Feld-Rittersporn; maďarsky: Szarbaláb sarkvirág; taliansky: Erba cornetta; francúzsky: Dauphinelle des champs; anglicky: Forking larkspur; španielsky: Consolda real; rusky: -

OSTRÔŽKA POLNÍ

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 10—50 (120) cm; byľ priama, hore rozkonárená. Listy stopkaté, trojpočetné, lístky v čiarkovitých úkrojkoch. Súkvetie tvorí jednoduchý strapec; kvety tmavomodré, modrofialové, zriedka ružové alebo biele; majú dlhú ostrohu. Plody sú mechúriky. Obyčajná burina obilných kultúr, najmä na hlinitých roliach od nížin do podhorských oblastí. Z príbuzných a podobných druhov rodu poznáme záhradné druhy, ktoré do drogy nepatria. Veľmi podobné kvety majú príbuzné stračonôžky (Delphinium L.) — líšia sa plochými, dlaňovitými a päťdielnymi listami. Vedecký názov rodu Consolida je odvodený z latinského consolidare = sceľovať, hojiť; druhové meno regalis = kráľovský, patriaci kráľovi, dôstojný (pre celkový výzor rastliny). Už z rastu medzi obilím možno usudzovať, že o. poľná nie je našou pôvodnou rastlinou. O tomto a príbuznom druhu o. záhradná — Consolida ajacis (L.) Schur, starí nemeckí botanici a lekári predpokladali, že

v nich opäť našli dve liečivé rastliny, ktoré spomínal vo svojich spisoch Dioskorides, a preto ich označili ako Delphinium a D. alterum. Podľa Frassa, výborného znalca antickej flóry, však Dioskoridovo delfinon znamená Delphinium peregrinum L. a možno aj Hippokratovo hyakinthos alebo kammaros. Pôvodné použitie tejto rastlinnej drogy ustúpilo do pozadia asi v polovici 18. stor. Potom sa opäť žiadala vňať, no zväčša iba ako prísada na skrášľovanie čajovín. Opeľovanie rastliny obstaráva hmyz, najmä čmeliaky, ktoré hľadajú v kvetnej ostrohe medovinu. Aby sa zabezpečilo opeľovanie rastliny cudzím peľom, prašníky dozrievajú omnoho skôr ako blizny. Najčastejšie sa zberajú a niekedy nakupujú kvety — Flos calcatrippae (consolidae). Zberajú sa v plnom rozkvete (jún—august) s krátkou stopkou, za sucha, bez kalicha. Neznášajú stláčanie a sušia sa v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste, v tieni, príp. umelo (do 35 °C). Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch, chránené pred svetlom; ľahko strácajú farbu a plesnejú. Pomer zosušenia je 8 : 1. Droga má medovitý pach a slizovitú chuť, trochu horkú. Zriedkavejšie sa zberá vňať — Herba calcatrippae (consolidae). Zber sa robí tiež v období plného kvetu a suší sa podobným spôsobom ako kvety. Strata zoschnutím je asi 80 %. V homeopatii sa žiada čerstvá kvitnúca vňať.

Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6220 s týmito základnými znakmi: Akosť — najviac v % Znak Časti kvetov sfarbené ináč ako na rastline Iné časti materskej rastliny cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 8 II. 10 5 2 10 10

Na vňaťovú drogu (Herba calcatrippae — consolidae) sa vzťahuje ČSN 86 6738: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina Cudzie anorganické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 2 1 13 8 II. 10 4 2 1š 10

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Droga má slabý medovitý pach, prakticky nijakú chuť. Chemizmus rastliny nie je celkom prebádaný; hoci všetky časti okrem kvetov obsahujú jedovaté diterpénové alkaloidy (podobné, ako má prilbica), otravy ľudí nie sú zatiaľ známe; občas sa vyskytnú u dobytka. Z alkaloidov sa uvádza hlavne napelín. Kvety obsahujú predovšetkým antokyanový glykozid delfinín (modrý) a žltý flavonol, potom kempferol. Vňať sa v minulosti používala v záparoch ako močopudný prostriedok a proti vnútorným parazitom. Dnes sa uplatňuje ako zložka expektoračných a diuretických čajovín — samostatne sa nepoužíva. Miestami má veterinárne použitie. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravujú alkoholické výťažky (dil. D 2 - D 1), ktoré pôsobia proti

vnútorným parazitom, laxatívne a močopudne.

Rubus fruticosus agg. Ružovité - Rosaceae Ľudovo: černica, čierna malina, ožina Nemecky: Brombeere; maďarsky Fekete szeder; taliansky: Rovo; francúzsky: Ronce; anglicky: Blackberry; španielsky: Zarzamora; rusky: -

OSTRUŽINÍK KROVITÝ

OSTRUŽINA ČERNICOVÁ - ČERNICA

Ker vysoký 30-80 (150) cm; konáre tŕnité, listy dlaňovito zložené, trojaž päťpočetné, na rube holé. Plody sú čierne ostružiny (plodstvo kôstkovičiek), ktoré po dozretí opadávajú. Taxón zahrňuje u nás asi 50 malých druhov. Ich špecifické ekologické znaky sú doposiaľ málo známe. Černice rastú na brehoch potokov,

ale aj na rúbaniskách a v kroviskách živých plotov, vyskytujú sa v lesoch v rozličných nadmorských výškach. Černica a malina patria spolu do botanického rodu Rubus L., ktorý robí botanikom problémy desiatkami svojich premenlivých druhov a aj neobyčajne pružným krížením. Na určovanie treba osobitné znalosti. Pri bežnom zbere určovanie nemá praktický význam, pretože všetky rastliny sa zberajú ako rovnocenné. Vedecký názov ostružiny vznikol asi z latinského ruber = červený (podľa farby plodov niektorých druhov); fruticosus je takisto z latinčiny (frutex = ker). Semená černice sa našli už v neolitických kolových stavbách. Plody i listy sa vychvaľovali v hippokratovských spisoch. Liečebne sa používali pri zapálených a ľahko krvácajúcich ranách. V ľudovom liečiteľstve sa osobitne cenili ako prostriedok proti hnačkám, pri bielom výtoku žien, pri veľmi silnom menštruačnom krvácaní. Listy s mladými výhonkami pomáhali pri kožných vyrážkach všetkých druhov. Podľa Leclerca (1927) možno listy použiť aj na kloktanie pri angíne a Madaus (1938) ich prvý raz spomenul aj proti cukrovke. Novšie sa začali fermentovať na chutný čaj ako náhradka za pravý čierny čínsky (návod podľa Peyera je pri malinovom liste). Ostružina je jednou z najlepších včelárskych rastlín čo do nektárovej i peľovej pastvy. Med je zlatožltý a príjemne vonia; peľ má zlatosivú farbu. Predmetom zberu sú mladé listy bez prímesí, svieže a zdravé, trhané jednotlivo v období kvitnutia (máj-jún až september). Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. Ak sa sušia umelým, najvýhodnejšia je teplota 40-50 °C. Sušenie sa urýchľuje častým obracaním. Zle zafarbené listy sa z drogy odstránia. Droga: Fructus rubi fruticosi. Droga nemá pach a chutí zvieravo. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Je vhodná na zber pre začiatočníkov. Predmetom zberu a nákupu v Jednote sú zrelé čierne plody — Fructus rubi fruticosi recens, ktoré sa zberajú v auguste až v októbri. Mali by byť zdravé, čerstvé, čisté, suché, bez prímesí (neoddeľujú sa od lôžka). Zberné nádoby musia byť z pevného materiálu. Černice sa spracúvajú priemyselne podobne ako maliny. Vyrába sa z nich nielen džem a pod., ale aj dezertné víno. Plody možno aj sušiť umelým teplom, čo si vyžaduje veľkú rutinu. 205

Ružovité . taliansky: Lampone. anglicky: Raspberry. Čs. Ľudové použitie drogy je oveľa širšie: pri hnačkách každého druhu. ako prostriedok proti kašľu.). droga obsahuje aj malé množstvo kyseliny askorbovej (vitamín C). Je premenli- 206 .ČERNICA a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Listová droga sa používa predovšetkým pri katarálnych ochoreniach tráviaceho traktu. 239. List má aj baktericídne. Rastie na rúbaniskách. maďarsky: Málna. sacharidy a v semenách asi 13 % oleja. 156. Tým sa podstatne líši od príbuzných druhov a krížencov. V plodoch sú predovšetkým antokyanové glykozidy . hromadne vyrábané prípravky sú čajoviny Diabetan (pomocná liečba cukrovky). 210. menštruačného a pod. Javorina (dietetikum. pektín. kde je chuťovo nie najpríjemnejšia voda. pri kožných vyrážkach a na kloktanie i omývame. Šťava z černíc sa odporúča pri zväčšenej štítnej žľaze. Bylinný čaj so šípkami (dietetikum. resp. v riedkych lesoch i húšťavách nížin aj hôr. Z obsahových látok sú ešte významné organické kyseliny (jablčná.farbivá. jantárová a i.OSTRUŽINA ČERNICOVÁ . slabé fungicídne vlastnosti. i. trochu inozitolu. pôsobí aj ako stomachikum. 101. Malina má na rube bieloplstnaté listy.). francúzsky: Ronce framboisier. Čajoviny č. MALINÍK OBECNÝ OSTRUŽINA MALINOVÁ . adstringens Rubus idaeus L. Šípkový čaj ochutený I a Šípkový čaj ochutený II (náhradka pravého čaju). je vhodná na účely zubnej kozmetiky a na liečenie ústnej dutiny. pri akútnych i chronických žalúdočných ochoreniach. Stomaran (stomachikum. rusky: Základné znaky drogy stanovuje ČSN 86 6429: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako listy a časti sfarbené ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním drogy) I. a to pre obsah trieslovín (5 -14 % ). na raňajky a pod. farbív a pektín. vysoká 60-120 cm. stonky pretrvávajú dva roky. v riedkych pazušných metlinách. 17.MALINA Na liečebné účely sa využíva predovšetkým list. náhradka pravého čaju). na rube bieloplstnaté. 14. náhradka pravého čaju). List je významné antidiaroikum. 15 5 1 12 11 Trváca bylina s drevnatými stonkami. Často sa pestuje v záhradách a na plantážach. na tzv.5 12 8 II. črevných kataroch. 4. Dáva prednosť mierne vlhkým pôdam. Pre príjemnú chuť možno list ostružiny uplatniť ako denný čaj (napr. Listy nepárno perovito zložené. Plodstvo červených kôstkovičiek — malín po dozretí opadáva. sliz. španielsky: Frambueso. čistenie krvi. Slúži aj na kloktanie a omývanie (vyrážky a pod. strume. Kvety biele. Ako doplnková droga môže sa pridávať do väčšiny čajovín (chuťové korigens).). o. krvácaniach akéhokoľvek pôvodu (žalúdočného. najmä v oblastiach. pri chorobách z nachladnutia a ochoreniach dýchacích ciest. 6 2 0. digestívum). organické kyseliny.Rosaceae Ľudovo: malina Nemecky: Himbeere.).

svieže listy. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. Predmetom zberu býva list — Folium rubi idaei. dávkujú sa 1 lyžica na šálku záparu — pije sa 2—3 x 207 . Kultúrne maliny sa svojou kvalitou nikdy nevyrovnajú divo rastúcim. t. umelé teplo nesmie prekročiť 40-50 °C.5 12 8 II. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Známe sú aj krížence s černicami. Zber oboch druhov drog je veľmi vhodný pre začiatočníkov. Neobsahujú kofeín ako bežný čaj. po zvädnutí sa jednotlivé lístky na stole zrolujú a zviažu do šatky alebo do ľanového vrecka a vystavia sa asi na 30 minút teplým vodným parám. Niekedy sa zberá aj vňať — Herba rubi idaei. Čerstvé zrelé plody sa upravujú s cukrom na sirup — Sirupus rubi idaei. aj černice alebo ich zmesi s prídavkom listov jahody) možno po fermentácii variť chutný čaj. Najlepšie sa zberajú do smaltovaných nádob. V kultúrach sa získalo asi 500 sort. Druhový názov idaeus je podľa Plínia odvodený od hory Idy. Listy sa pri sušení nesmú rozdrviť. už v kolových stavbách z neolitu. pomer zosušenia je asi 5 : 1 . V prípade potreby sa lístky opäť zrolujú a rýchlo sušia na lieskach v tenkej vrstve (na slnku alebo umelým teplom). Malinové listy sa používajú podobne ako černicové — sú zložkou hlavne čajovinových zmesí ako mierne cholagogum a diuretikum. O prvé plantáže sa zaslúžili stredovekí mnísi. zber: máj-jún. mladé nedrevnaté nadzemné olistené výhonky do 50 cm od vrcholku. Zber sa robí za suchého počasia v júli—auguste. Listy fermentáciou zhnednú a dostanú príjemnú arómu. sacharidy. vitamíny C. sušia sa umelým teplom — Fructus rubi idaei. podľa možnosti bez stopiek (rýchlejšie schnú). pektín. má výbornú chuť i akosť. je to veľmi dôležitá a hľadaná droga. Z listov maliny (príp. flavóny. Nektárové žľazy sú vyvinuté v podobe žľaznatého krúžku okolo tyčiniek kvetu.OSTRUŽINA MALINOVÁ -MALINA vý druh s mnohými odrodami. Za vhodných klimatických podmienok dá 1 ha ma- Na kvalitu drogy (Folium rubi idaei) sa vzťahuje ČSN 86 6430: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny a listy s iným ako zeleným sfarbením Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. j. Podľa Peyera sa fermentujú takto: nazberaný materiál sa nechá 24-36 h na kope. 15 5 1 12 11 lín asi 50—100 kg medu. Listy obsahujú hlavne triesloviny. zaparenie a fermentovanie sa ešte dva razy opakuje. 6 2 0. aby si zachovali pôvodnú farbu. farbivá. Pri rýchlom sušení v tenkých vrstvách na teplom mieste treba dbať. inak podobné látky ako černicové. Sušia sa podobne ako listy. zdravé. potom vitamín C a flavonoidy. hromadné kvitnutie v júni asi 14 dní. ktorá bola v Malej Ázii v staroveku chýrnym náleziskom malín. Zrelé. z čerstvých plodov sa získa 70-80 % šťavy. Obdobie kvitnutia malín trvá mesiac i dlhšie. B a A. Plody možno aj sušiť. Rýchlo sa kazia. Rolovanie. Med je svetlý. Vrecko sa na noc vloží medzi dve dosky a na teplom mieste sa nechá cez noc fermentovať. Zberá sa v lete (jún—júl-september). Malina patrí medzi rastliny poskytujúce včelám množstvo nektárovej i peľovej paše. pokladá sa za lepší ako lipový. Antickí lekári chválili mali- novú šťavu pri tráviacich ťažkostiach. Semená maliny sa našli — podobne ako černice. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. Vhodné sú iba mladé. neprestarnuté a čisté maliny vykupuje Jednota. Malina poskytuje najistejšiu medovú znášku. Plody obsahujú predovšetkým kyselinu citrónovú a jablčnú. triesloviny.

Ovsená slama — Stramentum avenae. že z ovsa sa dá pripraviť kaša stráviteľnejšia ako krúpy. pošvaté. 184. sediace. 103. ale akýsi burinový druh. ako antiseptikum škrobových a glejových roztokov a aromatikum niektorých amerických tabakov. potom vitamíny (aj A). Zásluha na rozšírení ovsa patrí najmä Slovanom. Možno usudzovať. Až do l6.Fructus avenae. maďarsky: Abrak zab. ovsená slama — Stramentum avenae a škrob — Amylum avenae.Poaceae (Trávy . Sirup sa neznáša s alkalický reagujúcimi látkami . List (vňať) tvorí aj hlavnú zložku priemyselne vyrábaných -osviežujúcich nápojov. Ovsené vločky sú veľmi hodnotnou potravinou. že ovos tak menovali antickí Rimania napr. Lúpaný ovos — Fructus avenae decorticatum je hodnotný najmä ako výživný prostriedok. i keď to asi nebol kultivovaný ovos v našom zmysle. Z ovsených otrúb sa vyrába furfural. ktoré sa naparia a lisujú. taliansky: Avena. obsahuje pektíny. Čajoviny č. 170. Ovos sa pestuje na poliach najmä vo vyšších polohách. Ovsené zrno obsahuje veľa výživných látok. Plody sú zrná obalené plevicou a plievočkou. Zo starovekých autorov ho ako prvý spomenul Dieuches. isté je. List maliny tvorí zložku čs. zberané pri dozretí (august—september). Pripravujú sa zo zaparených.mení farbu a zráža sa. no aj ako mucilaginózum (slizové polievky sú vhodné pre rekonvalescentov po ťažkých ochoreniach. Plínius. avenacín). ktorý napísal. 4. choleretikum). aminokyseliny (leucín. 238. Species diureticae Planta (diuretikum. cholín. tyrozín). Ďalej je prítomný glukozid avenín (uvádzaný aj ako alkaloid). Ovos má oddávna svoje miesto v dietetike a dnes aj v modernej diabetickej liečbe. 92. OVOS SIATY Avena sativa L. Lipnicovité . Listy sú úzke. vitamín A. stonku — steblo má duté a kolienkaté. resp. Po niekoľkých storočiach sa ovos v Európe celkom udomácnil. dezinficiens močových ciest). korigens.denne. francúzsky: Avoine cultivée. pri hnačkách a nechutí do jedenia a pri prsných a krčných bolestiach). tuky a minerálne látky. steroidné saponíny (avena kosid A a B s aglykónom nuatigenínom). z ktorých najdôležitejší je fosfor viazaný do organických zlúčenín (fytín. korigens a súčasť osviežujúcich nápojov. 207. rusky: OVES SETÝ Jednoročná trávnatá bylina vysoká 40 — 70 cm. V šťave mladých rastlín sú gonadotropne účinné látky (povzbudzujú činnosť pohlavných žliaz). prípravkov čajovín Detský čaj s rumančekom SPOFA (karminatívum).stor. V Škótsku sa z neho robieva suchárovitý chlieb a v Škandinávii sa jedáva ovsená kaša (európsky sever a severozápad používa dodnes ovsené pokrmy ako národné jedlá). Zápar z 2—3 lyžičiek drvených plodov na šálku sa pije 3 x denne pri stavoch vyčerpania a nervo- . Sirup pripravený zo šťavy malín sa používa ako diaforetikum. 166. Bylinný čaj so šípkami (náhradka pravého čaju) a Javorina (denný čaj). ktorí ho pestovali asi už vo svojej pravlasti. lecitín). sa z neho varilo pivo (v Belgicku dodnes). veľa vápnika a kyseliny kremičitej (v popole až 70 % kysličníka kremičitého). taktiež glukóza a ramnóza (v pomere 3—4 : 1). na impregnáciu dreva.Gramineae) Nemecky: Saat-Hafer. Species cholagogae Planta (cholagogum. Ovos sa podistým kultivoval na severe. 208 OVOS SIATY Predmetom farmaceutického používania sú plody . 84. 14. že kultúrne ovsy nemajú jednotný pôvod. potom usušených a olúpaných ovsených obiliek. látka používaná pri výrobe umelých živíc i plastických látok. anglicky: Wild Oat. 156. španielsky: Avena. hlavne bielkoviny. Koncová metlina je z visiacich kláskov. triterpenoidné saponíny (napr. ako prostriedok spomaľujúci starnutie kaučuku. O pôvode odborného pomenovania avena existuje vela názorov.

Pagaštanovité . ochrnutiach. kašli. a to p. rusky: - Strom so šupinatou sivohneďou borkou. Predmetom široko organizovaného zberu sú v septembri až októbri známe „gaštany" — Semen hippocastani recens. Biele kvety tvoria priamu kužeľovitú metlinu zloženú z vidlanov. Treba ich hneď dopraviť do zberne.Amylum avenae..Folium hippocastani (zberajú sa v apríli). lišajoch. 40—50 %. múku s medom proti kašľu a zvonka na opuchy (Dánsko) i proti hemoroidom (Taliansko). Ovsené vločky sa pre obsah glukokinínov užívajú aj pri cukrovke. PAGAŠTAN KONSKÝ PAGAŠTAN KONSKÝ JÍROVEC MAĎAL („KOŇSKÝ KAŠTAN") Aesculus hippocastanum L. Kvet sa najlepšie suší umelým teplom do 35 °C. taliansky: Ippocastano. 5 1 12 11 II. neurotonikum). Ak sa žiadajú sušiť. púdrov a na prípravu galeník. priemyselne vyrábaná čajovina s ovsenými zrnami je Valofyt Neo (nervínum. ďalej pri nechuti do jedenia. Hnedý jedlý gaštan — Castanea sativa Mill. lebo sú veľmi háklivé . Plody sú ostnaté zelené tobolky s lesklými hnedými semenami. Tinktúra je zasa vhodnejšia ako tonikum pri neurasténii. páviovým — Ae. Celá čeľaď je u nás zastúpená iba druhmi rodu pagaštan. maďarsky: Gesztenye bokrétafa (Lógesztenye). Pomer zosušenia je pri kvete asi 6 : 1 a listu 4 : 1. španielsky: Castano de Indias. pavia L. Do predaja sa dostáva ovsená múka . aplikované dodnes. Prvé správy o tomto strome i jeho vyobrazenie priniesol až Matthioli (1565). maďal Nemecky: Gemeine Rosskastanie. okrem toho znižuje činnosť štítnej žľazy a zmierňuje predráždenosť. Slamové kúpele (asi 1 kg na kúpeľ. Čajovina č. anglicky: Horse-Chestnut. Zrná varené v mede sa v Litovskej SSR používajú pri dyspepsii (poruchy trávenia). Zriedkavým predmetom zberu býva kvet — Flos hippocastani seu Castaneae aequinae (zberá sa v máji bez stopiek) a mladý list . prakticky po vypadnutí z plodov. variť pol hodiny) sú užitočné pri reumatizme. vysoký aj 25 m. O jeho terapeutické využitie. 200. nespavosti (najmä z duševného vyčerpania). napr. ekzémoch.vej slabosti. Čs. Druhové meno je z gréckeho hippos = kôň. stopka dlhá až 20 cm. zlom prekrvení. ischiase. často vysadzovaným v parkoch a niekoľkými ďalšími druhmi „pávií". sa v rokoch 1896-1909 zaslúžil de Vevey. omrzlinách. ranách. zriedka pestovanými v parkoch. sedatívum. sexuálnej predráždenosti. pričom účinkuje aj ako dietetikum. 10 2 12 13 209 . piluliek.obsahujú veľa vody. ale aj pri pečeňových ochoreniach. čím chcel Linné vyjadriť podobnosť s jedlým gaštanom.Farina avenae. Pestuje sa ako okrasný solitér a alejový strom. bronchitíde a i. ktoré treba zberať. ľahko plesnejú. konským. potom červeno kvitnúcim p. patrí do čeľaďe bukovitých rastlín (Fagaceae). Vedecké označenie stromu je odvodené z latinského esca = jedlo. v Rakúsku proti obstipácii a v Maďarsku zvonka pri svrabe (podľa Madausa. lebo rozomleté semená boli liekom pre dýchavičné kone. ktorý sa používa do zásypov. list bežným spôsobom. Homeopatia používa rozotierané prípravky (Teep) z čerstvej kvitnúcej rastliny a urtinktúru. francúzsky: Marronier de Inde. treba ich Listová droga — Folium hippocastani sa hodnotí podľa ČSN 86 6424: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I. 1938). Pagaštan sa u nás udomácnil v parkoch. zriedka i čistý ovsený škrob . Z ľudového používania možno ešte menovať ovsený sliz ako prostriedok na posilňovanie žalúdka. keď sú už dokonale zrelé. svrabe a i. Listy dlaňovito strihané na 5 —7 dielov.Aesculaceae Ľudovo: gaštan (konský).

angínach. čapina. krehkú. Listy sú expektoračným. adenín. Podávajú sa vnútorne i zvonka. Pakostovité — Geraniaceae Ľudovo: bocianí noštek. maďarsky: Bakbúzó gólyaorr (gerely). Rod pakostov má asi 170 druhov. Kvety karmínovoružové. sťahujúcim a protihemoroidným prostriedkom. Významné upotrebenie majú semená v priemysle (výťažky do hasiacich prístrojov. na rúbaniskách. taliansky: Cícutarossa. pri múroch. omrzliny. absorbujú škodlivé účinky ultrafialových lúčov a ochranných mastí. Semeno sa hodnotí internou normou IN 2/82 vypracovanou iba pre I. najmä v húšťavách. okrem toho slúžia ako krmivo pre divú zver. Semená sa skladujú v sieťovaných vreciach na chladných miestach. ich zmes je escín (ako aglykóny sa označujú protoescigenín a baringtogenol C). škrob (50-60 % ) . celkom ich je 8-28 %. Rovnako hojný je p. reu210 PAKOST SMRADĽAVÝ matizme. Najvýznamnejšie terapeutické uplatnenie v súčasnosti majú výťažky (Extractum hippocastani fluidum) alebo izolované zložky (azda najviacej escín). . kyselinu močovú. Azda najrozšírenejší je p.. henézszagú gólyaorr. krvavý . Dávkuje sa 1 lyžička na šálku záparu. opuchy. Z obsahových látok sú najzaujímavejšie triterpenoidné saponíny.). na liečbu kŕčových žíl. rozpadá sa na zobákovité plôdiky. V ľudovom liečiteľstve sa odporúča pri úporných hnačkách podať pol kávovej lyžičky postrúhaného sušeného semena s trochou liehoviny. Čajoviny č. pri hemoroidoch a obehových poruchách. pratense L. organické prímesi 0. i. milosť božia Nemecky: Ruprechts-Storchschnabel. Rastlina rastie na vlhkých a tienistých miestach. Byľ má priamu alebo polieha- vú. chlpatú. je málo toxický. bielkoviny a v osemení sa nachádza katechín a neglykozidová katechínová trieslovina. v oplodí o. hromadne vyrábaný prípravok je Anavenol (kvapky a dražé — venofarmakum) s obsahom eskulínu. anglicky: Herb Robert. pazušné. Listy sú zložené z 3-5-stopkatých lístkov so zúbkatými úkrojkami. chronickej gastritíde. 50. pri hemoroidoch. rozkonárenú. opuchoch pečene. proti zápalom i edémom a na spomalenie zrážania krvi. ktorý rastie na lúkach i medziach a kvitne modro. zväčšenej predstojnici a pri hemoroidoch. na rumoviskách a medziach od nížin po horský stupeň. lišaje. D 1—D 2). Pre obsah kumarínov sú aj zložkou opaľovacích krémov. stopkaté. Pôsobia i spazmolyticky (účinok spočíva predovšetkým na saponíne escína a flavonoidoch). kumarín eskulín. olej (7—8 % ) . Plod je zobákovitý. kataroch hrtana a hltana. ktoré tvoria základ mnohých hromadne vyrábaných prípravkov používaných pri periférnych poruchách krvného obehu. niekedy sa odporúča ako náhradka za saponin z gypsomiliek. adenozín.5 %.G. výroba pracích prostriedkov a pod. Semená obsahujú aj flavonoidy (0.G. tvoria dvojkvetové vidlice. často aj v lesoch. 52. cievnych poruchách. pričom kumaríny zvyšujú aj odolnosť stien ciev a rozširujú vencovité cievy. čapí nos smrdutý. kvitnúci červeno. lúčny . španielsky: Hierba robertiana. a to pri kŕčoch v prsiach. Saponin prítomný v semenách má pomerne malú hemolytickú účinnosť ( 1 : 1 2 000). PAKOST SMRADĽAVÝ KAKOST SMRDUTÝ Geranium robertianum L.15 % ) .sušiť v tenkých vrstvách a dosúšať pri teplote asi 60 °C. purínové deriváty. sanguineum L. býčnik. iné časti rastliny 1 %. akosť: chybné semená maximálne 5 %. Vrecia sa nesmú ukladať na seba vo viacerých vrstvách. V homeopatii sa uplatňuje esencia (dil. Všetky druhy sú si veľmi podobné. zvonka zasa odvary na rany. ružovú. anorganické prímesi vôbec neprípustné. rusky: Jednoročná bylina vysoká asi 40 cm. z čoho u nás rastie 20. Čs. francúzsky: Geranium robertin.

a p. kým pre vplyv na sťahovanie maternice ho Kobert odporúčal proti maternicovému krvácaniu. V ľudovom liečiteľstve sa droga tradične využíva pri žalúdočných a črevných kataroch. Z domácich druhov sa liečebne využíva aj vňať kvitnúcich druhov p. no iba čerstvý koreň — Radix Geranii maculati. Odborné druhové pomenovanie robertianum mu Linné vybral z histórie (na jeho liečebné vlastnosti údajne poukázal sv. španielsky: Abrotano macho. Ako Herba Roberti alebo Herba Geranium Robertianum sa rastlina nachádzala už v herbároch 16.G. brotaň. smradľavého ako liečiva na všetky opuchy a rany. ale zrejme to boli iné druhy. Úbory drob- né.P. Plody sú nažky bez chocholca. smradľavého sa odrezáva v máji—júni až v septembri (prípadne sa pokosí). krvácaniach rozličného druhu. chuť však ostáva nepríjemne horká a príkra. Vnútorne sa aplikuje ako adstringens. Užíva sa pri hnačkách. p. okrem toho je veľmi horká. Eberraute. Kvitne asi v máji až septembri. na rube sivochlpaté. PALINA ABROTSKÁ . tuberosum L. krvácaniach (najmä z nosa a pľúc). Poskytuje včelám veľa medu. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) radil kloktať odvar z pakostu pri angínach. Súčasné používame drogy je slabé. pratense L. pontická a odlišný vzhľad má p. 0) sa v homeopatii používa ako adstringens a pri Basedowovej chorobe. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Z príbuzných druhov sa v homeopatii používa G. zvonka na omývanie. ktorý sa pokladal za dobrý posilňujúci prostriedok. pije sa 1-2x denne. hľuznatý — G. pri kameňových poruchách. maculatum L. Kvitnúca vňať p. 1731). taliansky: Abrotano. hemostatikum a antidiaroikum. Esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. lúčneho . palina drevinka Nemecky: Stabwurz-Beifuss. citrónovú a i. droga obsahuje aj kyseliny (jablčnú. ťažko určiť. Práškovaná vňať s rutou a palinou zajedaná chlebom posilňovala srdce. resp. Denná dávka na vnútorné užívanie sú 2 lyžičky sekanej vňate (za studena macerovať 8 h.P. prípadne kolísavé množstvo silice. 46. ktorí prenášali do herbárov hlavne liečebné poznatky antiky. Eberreis. dračia (u nás sa pestuje). lúčny. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku studeného macerátu alebo záparu.P. smradľavému sa veľmi podobá aj iný zástupca čeľade . reumatizme a cirhóze pečene. Pakost sa už u Dioskorida nazýval geranium (z gréckeho geranos = žeriav) . Všetky časti byliny príjemne voňajú a chutia korenisto aromatický. Paliny patria medzi najstaršie liečivé byliny vôbec. ktorých je u nás asi 17. resp.). ktoré sa za sucha skrutkovito stočí a pred dažďom rozvinie (na p. hnačkách. ale málo peľu. Listy striedavé. BOŽIE DRIEVKO PALINA ABROTSKA-P. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. Po odstránení cudzích prímesí sa suší prirodzeným teplom bez prístupu slnka na vzdušnom mieste. Čajovina č. prípadne na obklady pri fistulách. pravá. maďarsky: Abrut uróm. Indiáni v západnej časti Severnej Ameriky používali pakost proti syfilisu. Literatúra gréckeho staroveku síce spomína pakosty. bolestiach v močových cestách a rozličných krvácaniach.vzhľadom na dlhé zobákovité plody. zo Severnej Ameriky. pálivých ranách.. umelým teplom do 35 °C. zhodovali sa na veľkej liečivosti pakostov. BOŽIE DRIEVKO Artemisia abrotanum L. externe je dermatologikum. smradľavom sa stočí ibadooblúka). Pri zámene prichádza do úvahy najmä p. Róbert). zvonka na rany a opuchy a podľa Schultza aj na chronické prieduškové katary. bolestiach močového mechúra a zvonka na zle sa hojace rany a opuchy. má zobákovité zakončenie plodov.bociannik rozpukovitý (Erodium cicutarium L'Hér. krvavého — G. Pri zbere vňate treba postupovať opatrne — u citlivých zberačov môže vyvolať na koži slabé zápaly. smradľavý sa od všetkých podobných druhov odlišuje najmä listami. Droga: Herba geranii (robertiani) alebo Herba rupertii. Ľudovo sa pakost uplatňoval pri hnačkách. obyčajná (má nepríjemný pach). prípadne od artemés = zdravý. storočia. segmentíky čiarkovité. dvojito perovito strihané.P. Pestuje sa vo vidieckych záhradách. ktorý má zo všetkých druhov pakostu najvyššie množstvo trieslovín a kyseliny galovej (10-28 %). Nepríjemný plošticový zápach byliny sa sušením stráca. Všetky druhy sa lekársky uznávali ako 211 . brotan. Stredovekí lekári. Vnútorne sa užíval vodný destilát z vňate (Tabernaemontanus-Bauhinus. najmä p. Spomedzi pakostov je včelársky významný najmä p. francúzsky: Aurone mále. Jeho stonka i listy nepríjemne páchnu. zápaloch kože a i. husto rozkonárený.) a antivirózne účinný fenol. Slúžil najmä na prečistenie močových ciest — zbavoval ich piesku a kameňov (podobne účinkoval na obličky) a tlmil bolesti pečene. zoskupené v pazušných metlinách. Najčastejšie sa odvodzuje od mena bohyne Artemis (Diany) alebo kráľovnej Artemisie (palinou liečila svojho manžela). najmä p. 1 lyžička na šálku záparu). Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: boží drevec. veľmi zriedkavá je p. Pôvod ich latinského mena artemisia. Pochádza z Ázie. potom bližšie neprebádaná horčina geraniín. anglicky: Southerwood. vo veterinárnej praxi pri hematúrii a dyzentérii. ako typické adstringens a trieslovinová droga. sanguineum L. Druh neslobodno zamieňať s ostatnými palinami. rusky: (v európskej časti ZSSR nerastie) PELYNĚK BROTAN . LATNATÝ Poloker vysoký 50—100 cm. Terapeuticky účinná zložka drogy je trieslovina (asi 5 — 10 %).

pred n. dračia je stará korenina. rusky: PALINA DRAČIA Trváca bylina vysoká 60 — 120 cm s metlovitými stonkami. Ako korenina sa vysádzala najmä vo vidieckych a kláštorných záhradách. Jej hlavné znaky: Akosť — najviac v % I. a to najmä na výrobu likérov a vermútov. Botanicky sa neskoršie zaraďovala medzi druhy rodu Pyrethrum — rimbaby. Homeopatia používa čerstvé listy a pripravuje z nich esenciu (dil. ale aj antiseptický a na srdcový sval. Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl prostriedky proti kŕčom. horčinu. resp. v tme. Používali sa najmä semená (proti zvieraniu. niektoré sa uctievali ako kultové byliny (p. pri „nemeckých" druhoch sú vidličkovité.polyíny. hydinu. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. Keďže ide o pestovaný druh. 1. U nás miestami splanel. majonézy a šaláty. Z p.5 % ) . málokrvnosti spojenej s poruchami trávenia. účinkujú proti horúčke. Astrovité . francúzsky: Estragón. Čajovina č. lebo je veľmi aromatický. Vedecký názov abrotanum. v tenkých vrstvách (umele do 35 °C). 10 5 3 2 1 14 10 6 4 2 14 12 . skladovaní a inej manipulácii s drogou často vzniká podráždenie slizníc dýchacích ciest a hrtana spojené s kašľom. V staroveku tento druh paliny veľmi nepoznali. možnosť jeho zámeny je malá. Ľudové liečiteľstvo — najmä v južných krajinách. maďarsky: Tárkony urom. Iné údaje o rode Artemisia — palina uvádzame pri ostatných druhoch. Botanické označenie p. 10 5 3 10 6 10 12 9 2 3 pravú: pri poruchách trávenia. Zber sa robí viac ráz do roka v júli až auguste (septembri). tarkán Nemecky: Estragón. Schne pomaly a treba ho oddeliť od iného materiálu. Chutia palivo aromatický a trochu horkasto. V domácnostiach sa uplatňuje ako korenina na mastné mäso. u slávneho lekára Galéna pod označením knikos. pri ťažkostiach s močením a vynechávaní menštruácie). slanomilná). Zberá sa za suchého počasia. Pri zbere. použitý už Dioskoridom. Plody sú nažky bez chocholca. Pre príjemnú citrónovú arómu a horkastú chuť bola oddávna obľúbená v kuchyni. Druh pochádza z Ázie. na dobre vetraných miestach. španielsky: Estragone. V koreňoch sa nachádzajú zaujímavé látky . Dnes sa všeobecne uplatňuje v konzervárenskom a potravinárskom priemysle. podobný ako citróny alebo medovka lekárska. taliansky: Dragontea. nechutí do jedenia. sušení. ale aj ako močopudný. Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Stonky hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) II. ju používa podobne ako p. dračej podľa Linného vychádza zo zdrobneniny draco (grécky drakón) = had a vzťahuje sa na hadovito formovaný koreň rastliny. ktoré Na vňaťovú drogu (Herba dracunculi) sa vzťahuje ČSN 86 6731: Akosť — najviac v % I. podľa inak formovaných krycích trichómov (chlpov). stor. P. anglicky: Tarragon. 2—3 x denne 1 šálku). Zmienku o ňom nachádzame v 2. od abrotos = božský (pre liečivé účinky). Materiál sa suší podobne ako každá silicová droga — v tieni. Odrezávame kvetné bylinné vrcholky. 179. P. Matthiolus r. D 3 a 0 ) . Jej domovinu pravdepodobne ohraničuje areál brehov stredoruských riek cez Sibír až po Ochotské more a v Severnej Amerike od Aljašky až po Texas. 1563 odporúčal p. kapilín s dobrými fungistatickými vlastnosťami. j.Na vňaťovú drogu — Herba abrotani — sa vzťahuje ON 86 6827. paldán. pravdepodobne glykozid. Zber sa robí v júni až v auguste. jednoduchými čiarkovitými listami a s malými guľatými úbormi usporiadanými v riedkych metlinách. Rastlinné časti majú veľmi prenikavý a príjemný pach. potopudný a anthelmintický prostriedok (zvyčajné dávky sú 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Od príbuzných druhov sa líši hlavne nedelenými listami. Slúžievala na aromatizáciu octu a horčice. ponechal i Linné ako odvodeninu z gréckeho abros = elegantný (pre vzhľad listov a príjemný pach). tvaroh. Preto treba s rastlinou manipulovať opatrne. PELYNĚK KOZALEC („ESTRAGÓN") Artemisia dracunculus L. t. na potenie. Zvonka slúži na prípravu kúpeľov na omrzliny. Rozlíšenie obchodných druhov („ruský" a „nemecký" tovar) sa robieva hlavne pomocou mikroskopu. inak označovaná aj Summitas abrotani alebo list či vňať — Folium seu Herba abrotani. a to kvitnúca vňať (doplňovaná listom) alebo len list — Herba dracunculi seu Folium dracunculi. prípadne na obklady a rany. ale aj ako prostriedok proti moľom. triesloviny a bližšie neznáme alkaloidy abrotanín a abrotín s podobnými vlastnosťami ako chinín (pozri chinovníkovú kôru medzi cudzokrajnými drogami). horúčave v prsiach. abrotskej sa zberá zvyčajne vňať s kvetmi — Herba cum floribus abrotani. Veľmi aromatické sorty sa dnes pestujú predovšetkým vo Francúzsku. abrotská obsahuje najmä silicu s aromatickými zložkami (asi 1. Droga sa skladuje dobre uzatvorená. Rastlina sa najväčšmi používa v priemysle. Homeopatické použitie esencie je rovnaké ako v ľudovom liečiteľstve. 212 II.Compositae) Ľudovo: estragon. Liečebné použitie drogy Herba abrotani je viac-menej iba ľudové. oficiálne a v alopatii sa nepoužíva. Zatiaľ čo pri „ruských" druhoch sú krycie trichómy zoskupené do hviezdice.Asteraceae (Úborovité . dračiu ako vynikajúci prostriedok proti moru. bez zdrevnatených častí.

ktorá slúži na izoláciu silice . v tieni. Materiál treba pred zväzovaním dobre pretriediť. prímorská uctievala ako kultová rastlina bohyne Izis. Farmaceutické použitie drogy je ako stomachikum a amarum. najvyššia a u nás najbežnejšia. na líci lysé a tmavozelené.2 % silice slabého pachu a cel- kom iného zloženia.Oleum dracunculi aethereum. triesloviny a živicu. Spomedzi všetkých. Podľa Hippokrata sa pridávala do vína posilňujúceho šestonedieľky. rusky: . Rastlina i droga má hlavne potravinárske. Červenkasté vajcovité úbory sú v hustých metlinách na vrcholkoch stoniek. za dobrého vetrania. polynka obyčajná Nemecky: Gemeiner Beifuss. maďarsky: Fekete urom. schne pomaly.Compositae) Ľudovo: Černobyl. ale je bežná aj pri cestách. Nachádza sa v ňom aj polyín kapilín (fungistatikum). Rastlina je obľúbenejšia a používanejšia v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. je prostriedkom na zvýšenie chuti do jedla. Listy má perovito delené. pri výrobe bylinného octu (estragónový ocot) a horčice alebo ako zložka koreninových extraktov. Preto sa vyskytujú skôr jej prímesi v iných druhoch palín. K historickému používaniu paliny uvádzame poznámky aj pri ďalších druhoch. ako emenagogum i choleretikum a na potenie. ocimén a i. Používala sa pri ženských ťažkostiach. Iba ojedinele sa uvádza v liekopisoch. Koreň obsahuje asi 0. Herba dracunculi sa v alopatickej liečbe využíva zriedka. teplota nesmie byť vyššia ako 30-35 °C. Droga si udržiava príjemný aromatický pach a slabú horkú chuť. Artemisia vulgaris L. Tento druh sa dnes uplatňuje prevažne v ľudovom liečiteľstve. na rube bieloplstnaté. Plínius odporúčal bylinu chorým i zdravým. Matthiolus opísal. voňavkárske a praktické kuchynské upotrebenie. pijú sa 2—3 šálky denne alebo prášok (1 —2 g denne). užíva sa v oblátkach. Jánom touto bylinou opásavali 213 . Vytvára dokonca typické spoločenstvá. užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Plody sú nažky bez chocholca. taliansky: Artemisia. prípadne i vzhľadom a mikroskopickým obrazom. Pripisoval sa jej božský pôvod podľa bohyne Artemidy. ľahko sa odlíši svojím nie príjemným pachom. metoxyškoricový). Ak sušíme umelým teplom. na posilnenie žalúdka pri tvorbe štiav i trávení. Palina patrí medzi najstaršie rastliny používané v liečiteľstve. domácim teplomilným druhom. je najlepšie identifikovateľná. Z ďalších obsahových látok rastliny možno spomenúť horčiny. Suší sa rýchlo. ľahko hnedne. Častejšie sa používa čerstvá vňať. Podstatnú časť zvyšku tvoria linalylacetát. aldehydy (napr. francúzsky: Armoise. Pre hojnosť výskytu mal v našom liečiteľstve prevahu práve tento druh. zvyčajná dávka je asi Trváca bylina vysoká 50-100 cm. V Starom Egypte sa tamojšia p.2-1 % ) . uhoriek. aby neobsahoval nečistoty. Starí Gréci a Rimania dávali prednosť iným. Podobné použitie má izolovaná silica. polievok.PALINA DRAČIA 2 % zápar (prikrytý nechať stáť asi 15 minút. potom sa precedí. V domácnostiach sa ako pikantná korenina pridáva do omáčok. Účinné látky predstavuje predovšetkým silica (0. octu. asi dve tretiny v nej pripadá na metylchavikol čiže estragol (pre podobnosť so silicou anízu nazýva sa aj izoanetol). felandrén. prípadne vo forme medicinálneho vína). pije sa niekoľkokrát denne po lyžiciach. na rumoviskách a neobrábaných pozemkoch. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. asi troch stoviek druhov paliny. PELYNĚK ČERNOBÝL PALINA OBYČAJNÁ sa zvyčajne viažu do neveľkých snopčekov. s rozkonárenou stonkou. korenistou chuťou so slabo horkou príchuťou. Rastlina uprednostňuje uľahnuté staršie násypy. španielsky: Artemisia. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . anglicky: Omugwort. Pre metabolické vlastnosti sa niekedy používa aj pri kôrnatení tepien a iných cievnych poruchách (rozžutá čerstvá vňať alebo lístky. šalátov a pod. ako sa ľudia večer pred sv.

Dopyt po droge je sezónny. aj keď 214 . obsahuje jedovatý tujón (O.2 % vo vňati). Čerstvý sa používa v homeopatii (esencia dil. francúzsky: Armoise pontique. Pomer zoschnutia je asi 3—4 : 1. resp. so sivoplstnatou rozkonárenou stonkou. 10 5 3 10 6 10 12 9 Trváca bylina vysoká 20 — 50 cm. Hlavnou zložkou rastliny je silica (asi 0. Slúži najmä na povzbudenie činnosti žalúdka a tvorbu šťavy pri jej nedostatku. že palina vyrástla z potu Krista na kríži. zvyčajne neveľký. Sušia sa v snopčekoch alebo rozostreté na tienistých a dobre vetraných miestach. Plody sú nažky bez chocholca. Keďže ide o silicovú drogu. kačacích.PALINA OBYČAJNÁ teplota pri sušení nemá presiahnuť 30-35 °C. Ako korenina sa najlepšie uplatňujú čerstvé listy (sušené sú bezcenné) a rozkvitajúce úbory (tie možno sušiť) (J. Pripravuje sa zápar z jednej kávovej lyžičky na šálku a pije sa 2-3 x denne po lyžiciach. pravá). Astrovité — Asteraceae (Úborovité . Odstrihujú sa na začiatku kvitnutia (júl—september) kvitnúce vrcholky bylín (ich stonka nemá presahovať priemer 5 mm). Základné požiadavky ČSN 86 6729 na drogu Herba artemisiae: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. anglicky: Roman Mugwort. Ostatné ľudové indikácie uvádzané úvodom nie sú vždy bez rizika. O pôvode horkosti hovorí naša povesť. rusky: - PELYNĚK PONTICKÝ a venčili proti obludám. Pre osobitný pach sa používala aj ako korenina do husacích. Vzhľadom na osobitne zriedkavý výskyt zámena s príbuznými druhmi prakticky neprichodí do úvahy. ako všetky paliny. 1953). najmä na stepných stranách a medziach. polyín kapilín (fungistatikum) a iné látky. Predmetom zberu býva kvitnúca vňať (niekedy aj nákupu) . horčiny (artemizín) a triesloviny. Predmetom zberu býva niekedy aj koreň — Radix artemisiae (vulgaris). vykopáva sa zjari alebo na jeseň a suší sa bežným spôsobom. 1984). pri hemoroidoch (J. Zasluhuje si najvyššiu ochranu. ďalej proazulény a jedovatý tujón (pozri p. bravčových alebo jahňacích pečienok a plniek. španielsky: Tomillo pontico. PALINA PONTICKÁ Artemisia pontica L. Osičková.Herba artenisiae (vulgaris). Pomer zosušenia je asi 3-3. aj do rozpusteného sadla. D 3-D 2). dolné stopkaté. napr. nešťastiam i chorobám. Rastie na suchých vápencových pôdach. maďarsky: Bárány urom. V koreni je inulín. Malé úbory s rúrkovitými žltými kvetmi a so sivoplstnatým zákrovom tvoria v jednostranných strapcoch koncovú metlinu.Compositae) Ľudovo: rímska palina Nemecky: Romischer Beifuss. ktorý má antiseptické a anthelmintické. Striedavé listy sú dvojito perovito strihané. dyspepsia). lebo rastlina. keď mu miesto vody dali žič s octom. II. ďalej nechuti do jedenia (acídna a subacídna gastritída. taliansky: Assenzio pontico.5 : 1. Externe ako antiflogistikum. U nás sa veľmi zriedka vyskytuje v oblastiach teplomilnej panónskej flóry. cholín. Gessner. Obsahuje najmä cienol. 74. borovice). Čajovina č. Osičková. tiež expektoračné účinky (pozri napr. 1984). čarom.

v dolnej časti drevnatá. zoznámil sa s ňou vo svojom vyhnanstve pri Čiernom mori. s tzv. anglicky: Wormwood. dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Madva. v Alžírsku sa kedysi podával riedený absint vojakom proti malárii (účinkovať malo všetko horké). na skalnatých stranách od nížin až po horský stupeň. Čierneho mora. Často rastie pri cestách. peluň. rudnianskou masťou ju odporúčal neplodným ženám. pontická rastie u nás napr. 2 — 3 šálky denne. Názov paliny je z gréckeho a = bez a psindos = zábava. taktiež ako tonikum (na celkové posilnenie organizmu). Typická rastlina suchých plôch a rumovísk. aby sa knihy písali atramentom uvareným s palinou. ale aj v oblasti Juhoslovenského krasu (toto územie patrí medzi floristicky najbohatšie kraje strednej Európy). palín. j. Obľubuje pôdy s dostatkom dusíka. Šúr. 215 . Palina je jedna z najstarších liečivých rastlín. ako močopudný a žalúdočný prostriedok. Užívala sa vnútorne asi ako dnes. resp. P. takisto plstnatými trojito perovito delenými listami s kopijovitými segmentmi. taliansky: Assenzio. španielsky: Asenzio. Rastlinné časti obsahujú horký princíp artemizín. Ordinoval ju aj náš chýrny bylinkár F. kvitnúce vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). Plínius uviedol aj prípravu palinového extraktu. polyňok Nemecky: Wermut. U nás sa prv listy namáčali do pálenky . radosť. zrejme sa jej dávala prednosť pred ostatnými. v prírodných rezerváciách Devínska Kobyla. Pri užívaní sa vyžaduje zvýšená opatrnosť. Inak pozri a porovnaj všetky druhy paliny. Rodové vedecké označenie nadväzuje na grécke artemés = zdravý (vzhľadom na liečivosť druhov tohto rodu). ale aj zvonka. Najvýraznejšie sa odlišuje príjemným pachom (podobný má p. aj vo Fándlyho súpiske liečivých rastlín. tiež na omývanie rán. Rastlina sa v oblastiach svojho výskytu používa skoro výhradne v ľudo- vom liečiteľstve. Hippokrates ju odporúčal pri žltačke. Rastlina je stomachikum — amarum. subsp. ale ak bola možnosť výberu. Užíva sa aj čerstvá šťava (5 —10 g denne). lebo jej ochrana je daná lokalitami výskytu. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesí Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním rastliny) I. Santonin sa nachádza v paline slanomilnej . Oficiálna medicína ani homeopatia rastlinu osobitne nepoužíva. Už Dioskorides poznamenal.Compositae) Ľudovo: absint. 6 4 14 12 Trváca bylina vysoká 50—100 cm. ktorý pochádza z cudzieho druhu paliny. na zvýšenie vypudzovania žlče zo žlčníka (cholagogum). s trsom vzpriamených sivoplstnatých stoniek. najmä na staré násypy a navážky. t. Tento zvyk prevzali neskôr aj Európania. list sa zberá v júni.Artemisia santonicum L. paliny slúžili ako koreniny a veľmi sa cenili pri zariekaní a veštení.5-1 g 2-3x denne a tinktúra (denne 30—60 kvapiek). monogyna (W. Astrovité . na úpravu menštruácie. Pritom navrhol. Predmetom zberu bývajú listy a kvitnúce vrcholky pestovaných bylín. jej kvalita sa posudzuje podľa ČSN 86 6737. V klasickom staroveku mala široké rozpätie používania. viazaná na suché stanovištia. prášok z drogy v dávkach 0. abrotanová). rusky: PELYNĚK PRAVÝ Ak je vňať (Herba absinthii pontici) predmetom farmaceutického používania. 3 2 14 10 II. so striedavými. ktorý je špecifickým prostriedkom proti škrkavkám a hlístam. V súpiske chránených rastlín sa neuvádza. Vzhľadom na neširoký areál výskytu nenadobudla masové uplatnenie.boli výborným liekom proti boleniu žalúdka.PALINA PONTICKÁ je ostatným vo všetkom podobná. pontickú spomínal aj Ovídius. K. francúzsky: Absinthe. živicu a rozličné minerálne soli. potom oxysantonín. Používali ju už starí Egypťania.. že táto rastlina má osobitnú vlastnosť — chráni odev pred hmyzom.Asteraceae (Úborovité . Uvádza sa napr. Plody sú nažky bez chocholca.) Gams. pretože sú vraj takto chránené pred myšami. PALINA PRAVÁ Artemisia absinthium L. uplatňuje sa ako horčinový a sťahujúci prostriedok. ktorá sa líši nie celkom príjemným pachom. ojedinele rastúcej v rezerváciách na slaniskách južného Slovenska. pontická obsahuje aj triesloviny. silicu (bližšie nepreskúmanú). P. chemicky príbuzný so santonínom (ČsL 2). obyčajnou — Artemisia vulgaris L. Najčastejšie sa zamieňa s p. maďarsky: Fehér urom. pije sa 3 x denne. Patrí do skupiny palín s pradávnym liečebným používaním. P. Ľudovo sa odporúča 1 % zápar. Zber rastliny na liečebné účely vo voľnej prírode neprichodí do úvahy. Na koncoch stoniek sú v riedkych metlinách zoskupené previsnuté úbory so žltými kvetmi. druhové odborné meno dostala táto palina podľa hojného výskytu v oblasti Pontu. Pôvod rodového označenia Artemisia sme si už vysvetlili. O santoníne sa píše aj medzi cudzokrajnými rastlinami pri droge cicvárový kvet (Flos cinae).

Hluchavkovité . 10. spazmolytikum a digestívum. 232. anglicky: Marjoram. 176. 168. tujól (70 %) a ich estery. 240. znecitlivením až bezvedomím. Szurokfú. dážď ich zmýva a droga sa znehodnocuje. metabolikum. pretože je nebezpečná. Ako horčinový prostriedok slúži na zvýšenie chuti do jedenia. užíva sa 3 x denne. na tvorbu žalúdočnej šťavy a býva zložkou žlčopudných čajovín. vňať je v čajovine Eugastrin (stomachikum. 242. ktorá je v kvapkách Contraspan (spazmolytikum). dlhé do 30 cm a so stonkou hrubou do 5 mm. Najdôležitejšími obsahovými látkami je silica (až 0. Zvyčajne sa nakupuje iba I. 172. Najvýraznejšou zložkou silice je tujón (asi 10 % . Na vňaťovú drogu — Herba absinthii — sa vztahuje ON 86 6832 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga s iným sfarbením ako čerstvá vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Číslo horkosti — najmenej I.1 10 000 11. maďarsky: Szurokszagú murvapikk. Pre výrazný pach sa sušia oddelene od ostatných rastlín.05 5 000 Vrcholky vňate sa uložia na čistú podložku v tieni na dobre vetranom mieste (vo vrstve hrubej do 10—15 cm). taliansky: Origano. Pomer zosušenia je asi 3 — 5 : 1. akosť. a najmä do liehovín (absint).5 13(11) 10(9) 2 0. V predaji sú aj záparové vrecká . Pre tieto obsahové látky je silica. U nás tvorí súčasť žalúdkovej čajoviny a tinktúry. DOBROMYSL OBECNÁ Origanum vulgare L. Ich pitie spôsobuje degeneráciu centrálneho nervového systému a poruchy intelektu. Zvyčajne sa kombinuje s inými drogami. Zber materiálu sa môže robiť len za suchého počasia. Táto choroba sa prejavuje kŕčmi.A a B).Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: divý majorán Nemecky: Wilder Dost.Palina pravá SPOFA.Palina pravá — záparové vrecká a balenie paliny vo vreckách . najmä pri dlhšom užívaní a vo vyšších dávkach. španielsky: Oregano. Droga sa používa už len ako stomachikum-amárum. 191. lebo sú velmi horké. Zložky silice chamazulény a horčiny (seskviterpénové laktóny — gvajanolidy) stoja voči sebe v biogenetickej závislosti. Čajoviny č.PALINA PRAVÁ Najčastejším predmetom zberu a nákupu sú listnaté vrcholy byliny — Herba absinthii. lebo v droge sa najväčšmi cenia prítomné horčiny (pozri normu ČsL 4). 207. 208. rusky: PAMAJORÁN OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 20-50 (80) cm s priamou jednoduchou byľou 216 . Oficiálna medicína zanechala všetky ľudové liečebné odporúčania použitia paliny. francúzsky: Origan. Zber sa robí za pekného počasia (jún-september). Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. (ČsL 4) 5 3 2 0. cholagogum). absintín a artabsín. príčinou absintinizmu.5 %) a horčiny. Jej dávky sú 1 kávová lyžička drogy na pohár záparu. Väčšina štátov preto zakazuje pridávanie paliny do vín. 10 6 4 1 13 12 3 0. Papierové podložky sa po usušení zahodia.

španielsky: Helecho macho.15-0.5 % . pri ženských ochoreniach.08 Trváca statná bylina. kapradie. taliansky: Felce maschia. z krátkeho. Matthiolus ho ordinoval aj proti kŕčom. združených do bohatej metliny. Pri hromadnom zbere sa zožína kosákom. pri astme.). ktorá sa najčastejšie aplikuje pri hystérii a sexuálnych poruchách. 1564 odporúčal aj proti zápalom a nočnému poteniu. Podľa ČsL 2 sú oficinálne aromatické čajoviny — Species aromaticae a Species aromaticae ad cataplasma. črevných parazitoch a angíne. Častejšie sa kombinuje s inými drogami. Dioskorides používal listy a kvety s vínom proti uhryznutiu divou zverou a Scribonius Largo vo väčších dávkach ako emetikum. Spodné bezlisté a drevnaté byle do zberu nepatria. Droga je expektorans a choleretikum. Droga obsahuje predovšetkým silicu (0. karvakrol a iné terpény (droga s vyšším obsahom tymolu sa považuje za cennejšiu). Lonicerus ho r. vodnatieľke. šuštkovičník Nemecky: Gemeiner Wurmfarn. t. papradie. papruška. Hippokrates pokladal pamajorán za prostriedok proti hemoroidom. častejšie v neveľkých zväzočkoch. na povzbudenie chuti do jedenia a ako aromatikum do posilňovacích kúpeľov. Rodové vedecké meno pamajoránu je odvodené z gréckeho origanon alebo origanos (oros = hora a ganos = lesk. reumatizme. proti všetkým druhom kŕčov (i pri menštruácii). hlavy a zubov. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2 x denne). 6 10 3 2 13 10 0. Nemožno sa preto čudovať. reumatizme a ochorení dýchacích ciest. 230. 217 . potom triesloviny a horčiny. kropadlie. ktoré zosilňujú jej pôsobenie v základnej indikácii. odporúčal ho aj pri pľúcnych ochoreniach a na posilnenie nervov. V ľudovom liečiteľstve sa považuje za špecifikum pri zápale pohrudnice (alebo v stavoch po zápaloch). bolestiam pečene a obličiek. aromatická čajovina.PAMAJORÁN OBYČAJNÝ a vajcovitými celistvookrajovými listami. prechladnutiu. hrdzavochlpatého podzemka vyrastajú listy dlhé až 140 cm.Polypodiaceae) Ľudovo: cicvár. na tvorbu žlče a úpravu menštruácie. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. PAPRAĎ SAMČIA + Dryopteris filix-mas (L. striedavo zložené z 20—30 pílkovitých lístkov (jariem). chebdie.5 % niekedy). 2 5 1 1 13 8 0. Druh osídľuje suché a teplé alkalické stanovištia. tiež flavonoidy (glykozidy luteolínu. Okrem toho sa ešte používal ako korenina. Plody sú tvrdky. j. Rastlina je medonosná. V starých nemeckých herbároch vystupuje pamajorán ako dôležité liečivo. Rastie v tienistých lesoch od nížin až po alpínsky stupeň. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a ľahko sa mrví. aby dobre uschol aj vnútri zväzočkov. okrajoch lesov a rúbaniskách. používa sa aj na posilnenie nervov. najmä na slnečných krovinatých stráňach.až 1. hadie rebro. okrasa). Všeobecne slúžil na urýchlenie trávenia. Na spodnej strane listu pozdĺž strednej žilky sú kôpkovité hrdzavohnedé výtrusnice. Po prechodnom ústupe do úzadia sa zasa zjavuje v palete liečivých rastlín. peračina. aromatická čajovina na obklady a vňať tu tvorí zložku. francúzsky: Fougére mále. Med i peľ sú žltej farby. anglicky: Male Fern. zberá sa na začiatku kvitnutia do dĺžky 30 cm a hrúbky byle 3 mm. 96. Drobné fialové kvety v pazuchách elipsovitých červenofialových listeňov sú zoskupené do malých kláskov. Čajoviny č. Suší sa riedko rozložený. čertovo rebro. V nižších polohách uprednostňuje hrabové dubiny. Príbuzný majorán záhradný je pomerne drobná pestovaná bylina s bielymi kvetmi a dúška tymianová (tymian) zasa poloker s fialovými kvetmi. na tienistých a dobre vetraných miestach (pri umelom teple do 35 °C). Rastie od nížin až po subalpínsky stupeň. pri sexuálnych poruchách. kašli a proti bolestiam v krku. Treba dbať. v stredných bučiny so spodnou vodou vo väčšej hĺbke a pôdy so značnou vodnou kapacitou. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvú kvitnúcu vňať. Podľa abatiše Hildegardy liečil aj malomocenstvo. apigenínu a i. Predmetom zberu a nákupu je vňať na začiatku kvitnutia — Herba origani. že pamajorán pokladali za zázračnú bylinu. Poskytuje aj peľ. maďarsky: Férfías (erdei) paizsika. proti zápche. kde podstatné zložky tvorí tymol (10 %).) Schott Papraďovité — Aspidiaceae (Sladíčovité .1 II. Kvitne asi od júla až do jesene. rusky: KAPRAĎ SAMEC Na vňaťovú drogu — Herba origani sa vzťahuje ČSN 86 6723: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Hrubšie časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. proti kašľu.

ak zlyhali ostatné anthelmintiká. po 1 — 2 h treba podať laxatívne účinný prostriedok. Majú nepríjemné vedľajšie účinky (nauzea. osobitne proti pásomniciam (tenifúgum).0 g (dávka pre dospelého je 6—10 g. bolesti hlavy.D. Používa sa extrakt v tobolkách alebo v želatínových kapsliach davkovaných po 1. Druhové označenie sa skladá z filix = latinsky papraď a mas = mužský.) Roth. F. Proti škrkavkám a mrliam sú neúčinné. čím sa vyjadruje veľký rozdiel vo vzraste v porovnaní s nižšou „ženskou" rastlinou. samčej je podzemná časť — Rhizoma filicis maris — Radix filicis maris. má tmavošupinatý podzemok. surový floroglucín je zmesou dimerných. Predmetom zberu z p. pre deti do 15 rokov 4—6 g a pre deti do 4 rokov nie je vhodné užívanie prípravkov. príp. stor. ktorá je súčasne trpká a neskôr ostrá. a preto sa extrakt pripravuje s ním. dilatata (G. odrežú sa z nich listy a ponechajú iba bázy. Gray. prípadne o starej. udrží si svoje obsahové látky až rok. Ak sa skladuje v tme a v dobre zatvorených obaloch. samčia a jej prípravky sa zriedka uplatňujú ako prostriedky proti vnútorným parazitom. Ich základom je bezdusíkatá látka fenolového charakteru patriaca do skupiny polyketidov — floroglucín (viazaná na kyselinu maslovú — butanolfloroglucidy). Vedecký názov vznikol z gréckeho drys = dub a pteris = papraď (pre Podzemková droga (+ Radix — Rhizoma filicis maris) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Ináč sfarbené a zle očistené podzemky Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo éterového extraktu — najmenej (obsahuje najmenej 25 % surového filicínu) Najviac v % 5 2 13 4 3 8 častý výskyt v dubinách).PAPRAĎ SAMČIA Rastlina má viacej podobných druhov. dlhé 30—100 cm. Athyriaceae). Obsahové látky sú veľmi dobre rozpustné v éteri. usporiadané v hustých zväzkoch. Papradka samičia (Athyrium filix-femina (L. Lis- tové bázy majú 5 — 11 cievnych zväzkov. vo veterinárstve proti motoliciam. dyspnoe. Druh poznala a používala už antika. závraty. Prípravky sú veľmi toxické a aplikujú sa iba vtedy. Pri zámene najčastejšie prichodí do úvahy p. kŕče a poruchy zraku). Všeobecné používanie podzemku (éterového extraktu) sa však presadilo až v 18. jedovatej droge — nesmie sa používať).) A. Účinné obsahové látky drogy sú uložené v osobitných žliazkach hubovitého pletiva listových báz a podzemka. Príbuzné druhy sa pestujú aj v záhradách a sú rovnako jedovaté a nie sú predmetom zberu. Hoffm. rozložená . trimerných a tetramerných floroglucínových derivátov — butanónov. Ľudovo sa odvar z podzemka používa na zle sa hojace rany a aj ako 218 . vykopávaný v júli až septembri. ktorá má listy na obryse až trojboko vajcovité. skoro lysé stopky (listová báza má iba 2 cievne zväzky). zásluhou ženevského lekárnika a Peschiera. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. Nelúpané. Od najstarších čias je známa ako čarovná rastlina. Zdravé podzemky sa očistia. Droga má osobitný pach a sladkastú chuť. pomerne málo listov a vyššie. nerozrezané sa sušia pri miernej teplote (umelé teplo do 35 °C) — správna droga musí byť na lome zelenkavá (hnedočervená farba svedčí o chybnom sušení. Floroglucínové deriváty sú veľmi labilné. staršia droga sa nesmie používať. P. kondenzáciou butanónov vznikajú veľmi komplikované zlúčeniny.

z Východnej Indie. celistvookrajové. taliansky: Peperone. Drogu .04-1.5 % alkaloidov. falšovanie. Paprikové plody obsahujú asi 0.Capsicum frutescens L. ale dosť peľu. častejšie však navlečené na povrázkoch. listy kopijovito-vajcovité. Ameriky a Indie. longum (DC. maďarsky: Egynyári paprika. teda v júli až septembri. Preto sa kedysi nazývala španielske korenie. Včelám dáva málo nektárovej znášky. Do Európy sa dostala zásluhou Španielov. španielsky: Pimiento. fenylalkamínov benzylamínového typu s ostrou chuťou. ktorý sprevádzal Kolumba na jeho druhej objavnej plavbe do Západnej Indie. PAPRIKA ROČNÁ Naša slovenská paprika má vo svete dobrý zvuk a úspešne sa uplatňuje na zahraničných trhoch. D 4 . Paprika bola už vtedy kulúrnou bylinou. ktorou je alkaloid kapsaicín. Ich hlavnú zložku tvorí kapsaicín (asi 70 %).. Pri zbere a najmä pri práškovaní treba postupovať obozretne — paprika silne dráždi sliznice a pokožku. Zber plodov pre farmaceutické ciele sa robí v období zrelosti (červenenia) bobúľ. Plody zberané i s krátkou stopkou sa nechajú trochu zvädnúť a sušia sa na lieskach.5 25 219 .externé antireumatikum. veľkosťou. súčasť známeho korenia karí . Prvé overené správy o nej sú z r. Ostatné papriky sa vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 2) pokladajú za zámeny. fastigiatum a C. 1494 od španielskeho lekára Chanca. Pazušné kvety s bielou korunou dozrievajú v duté červené bobule. frutescens (cayenský piepor. ktorá má podobné použitie ako alopatické prípravky. a. PAPRIKA ROČNÍ PAPRIKA ROČNÁ Capsicum annuum L. chillies). Rod paprika — Capsicum L. resp. V niektorých liekopisoch sa pripúšťa i cayenská paprika . stor. Ľuľkovité — Solanaceae Nemecky: Paprika.Curry. Pestuje sa na plantážach v najteplejších častiach krajiny. Z čerstvého podzemka sa v homeopatii pripravuje esencia (dil.D 3 — zberá sa v júli až auguste). ktorý sa sústreďuje predovšetkým v priehradkách papri- ČsL 2 má pre plod tieto základné požiadavky: Znak Prímesi byli a cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Množstvo liehového extraktu — najmenej Najviac v % 3 13 6. kde sa pestovala už koncom 16. Kvitne v júni —septembri. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20— 50 cm. stonka vzpriamená. Všeobecne sa rozšírila po Európe až po objavení Ameriky.4 % štipľavej látky.Fructus capsici. treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chrániť pred svetlom Ľahko ju napádajú živočíšni škodcovia. anglicky: Pod Pepper. dnes pestovaná najmä v tropických oblastiach Afriky. Liekopisy (aj ČsL 2) bežne požadujú dlhoplodú a štipľavú formu papriky .) Terpó s 0. má asi 50 druhov pochádzajúcich z tropickej Ameriky. Podstatná časť svetovej produkcie papriky pochádza v súčasnosti z Maďarska. V ČsL 2 sa obsah kapsaicínu posudzuje chuťovou skúškou (liehová zmes ešte v riedení 1 : 25 000 musí mať zreteľne štipľavú chuť). francúzsky: Piment annuel. Isté je. neskoršie z podobných príčin turecké alebo uhorské. Špeciálne ostré druhy papriky sú C. resp. convar.P. farbou i chuťou (štipľavosťou) a mäsitosťou oplodia. že juhoamerickí a stredoamerickí Indiáni používali paprikové bobule ako korenie alebo čerstvú zeleninu dávno pred príchodom Európanov. Dnes sa pestuje vo vyše 50 varietach a formách v teplých oblastiach Starého i Nového sveta odlišných tvarom.

maďarsky: Hamana zizon. v každom rebierku majú schizogénny silicový kanálik a nad osemením prstenec zhrubnutých buniek (dobre viditeľný pod mikroskopom). Paprika sa používa na prekrvenie pokožky a slizníc. astme a pod. tinktúry. Plody parasce majú slabý aromatický pach. po vymlátení sa suší a čistí. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Grosse Knorrpelmohre.7 mm). ktorý pôsobí na vencové cievy a bronchy ako spazmolytikum. a to zrezávaním okolíkov za rosy. ktorá sa k nám dostáva zväčša so semenami poľnohospodárskych plodín. Kvety na dlhých stopkách sú drobné. teda pri reumatických ťažkostiach. ktoré sa užívali ako vazodilatans vencovitých ciev a spazmolytikum. je bežne známe. horné až sediace.kových bobúľ. Plody sú dvojnažky. Ďalšie obsahové látky sú karotenoidy (ich obsah je dôležitý pre posúdenie kvality predávaného druhu papriky).D 2). Mazadlá obsahujú tinktúru riedenú asi štvor.etiópska rasca. Materiál sa nechá preschnúť. Paprika je vnútorné stomachikum a externé derivans. dolné stopkaté. MORAČ VĚTŠÍ PARASCA VÄČŠIA PARASCA VÄČŠIA Fructus ammi visnagae sa izolujú obsahové látky aplikované pri angine pectoris. hojne používanej v medicíne. väčšej neobsahujú chromóny (pozri aj cudzozemské drogy — plod parasce špáradlovej). D 4 . daukos) pochádzala zo zelerovitých aromatických rastlín. U niektorých chorých môžu sa po perorálnej aplikácii prejaviť pri vyšších dávkach gastroenteritídy. Nažky obsahujú predovšetkým furochromón kelín. silice a v semenách aj olej (10—15 % ) . Na miestach hojného rastu (napr. V dávkovaní treba byt' opatrným interne aj externe. rusky: Jednoročná bylina vysoká 30100 cm. V homeopatii sa zo zrelých plodov pripravuje tinktúra (dil. Liečebne sa uplatňovala pri kolikách. Nažky p. ( + ) Ammi majus L.0 g v perorálnej liekovej forme. bolestiach močových ciest a žalúdka. neuralgiách a pod. farmaceutické prípravky sú Capsicolle Emplastrum — derivans a Pain-Expeller roztok — derivans. vitamíny (B2. sacharidy. Tzv. Plody sa užívali aj ako žalúdočný prostriedok proti nadúvaniu. egyptská rasca (ammi.. anglicky: Bishop's Weed. Často sú nežiadúcou prímesou vo Fructus ammi visnagae. aplikuje sa najmä v klimaktériu a pri hemoroidoch. potom flavónové glykozidy. v Maďarsku a Taliansku). francúzsky: Ammi majeur. chutia ostro a horko. taliansky: Ammi.) Lam. droge z parasce špáradlovej — A. Naisto ich možno odlíšiť chemickými metódami (chromatograficky). zoskupené v okolíkoch okolíkov. biele. Vnútorne paprika zvyšuje chuť do jedenia a podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy. lysé. C). Občas splanieva. pľuzgiere a dokonca až vredy. visnaga (L. zvonka na inhalácie po zápaloch. Čs. Ich aromatické plody sa nazývali cuminum aethiopicum . že vitamín C sa prvý raz objavil a izoloval v paprike maďarskými vedcami. Náš priemysel ho spracúval do tabliet (Khellin Spofa). najmä v priemyselnej výrobe špeciálnych liečivých prípravkov. hladké. Parasca je juhoeurópska poľná burina.3 — 1. Dvojnažky parasce sa podobajú rasci. španielsky: Ami. listy dvojaž trojnásobne perovito strihané. náplasti a mazadlá. Z drogy 220 . Pomenovanie ammi je odvodené od miesta výskytu rastliny (grécke ammos = piesok). špáradlovej sú širšie (asi 1. plody p. Hlavnou obsahovou látkou je silica. po dlhodobej externej aplikácii môžu vzniknúť dermatitídy. stonka ryhovaná. Slúžia na to mnohé prípravky. pri hemoroidoch. užíva sa interne 0. zápaloch pohrudnice a hrdla. Parasca bola kedysi veľmi obľúbená ako korenina. Pre pomerne zriedkavý výskyt sa u nás nezberá.až päťnásobne a na výplachy úst až 100-násobne. rubefaciens. Jeho ostrá chuť sa dá rozoznať ešte v riedení 1 : 10 miliónov. napr. zberá sa v období zrelosti plodov (júl—október). Predmetom zberu a priemyselného spracovania sú predovšetkým plody alebo vňať — Fructus (Herba) ammi majoris.

že doterajšími liečebnými metódami sa dá pomôcť iba na obmedzených a menej rozsiahlych plochách. Splanené formy rastú i vo voľnej prírode. lúčna dermatitída . Veľmi pripomína i benedikt lekársky. Rademachera (1772-1850). napr.0 % ) . Príčina vzniku ochorenia nie je zatiaľ známa (niekedy sa zistí rodinný výskyt). listnatá. Roku 1916 ho spozoroval Freund pri aplikácii kolínskej vody s vyšším obsahom bergamotovej silice a po následnom ožiarení slnkom. taliansky: Cardo mariano. maďarsky: Máriatóvis. Rastlinu poznali už v antike. imperatorín. majú fotosenzibilizujúce účinky. pretože amoidín a amidín — súborne nazývané psoralény. Fotosenzibilizujúci účinok extraktov p. Na ich okraji býva pigment zmnožený. ukazovali sa ako veľmi sľubné. bergaptén. Používala sa predovšetkým pri ochoreniach pečene a pri žltačke. Furokumaríny — citlivé na svetlo. ostrozúbkaté. olej a bielkovinové látky. pri ležaní na lúke). Ľudové a homeopatické používanie — predovšetkým v Nemecku. používaná pri liečbe vitiliga. Jednotlivé koncové úbory majú červenofialové alebo purpurovokarmínové rúrkovité kvety. Rastlina sa zvyčajne odrezávala pred rozkvitnutím kvetov a sušila sa v dekoratívnych kyticiach. Plody sú nažky s chocholcom. H. Extrakty z parasce vyvolali veľké nádeje. upozorňuje na veľkú podobnosť s bodliakmi. Uplatňovali sa najmä olejnaté nažky. ďalej flavonoidy. Prípravky indikované pri vitiligu poďliehajú lekárskemu predpisu a kontrole. Druh pochádza zo Stredomoria. Z furokumarínov je relatívne najjedovatejší.až dvojročná bylina vysoká 50—200 cm. Povrch kože je inak celkom normálny. Dioskorides nazýval rastlinu silybon. ale furokumaríny (0. zápalov po ožiarení slnkom na tých partiách kože. Novšie sa zistilo.5-1. Užíva sa v tabletách a súčasne sa postihnuté miesta natierajú tinktúrou z týchto látok. ktoré sa postupne zväčšujú a splývajú. nadväzuje a využíva tzv. Pod názvom meladíny jestvuje v klinickej praxi zmes xantotoxínu a imperatorínu. xantotoxín. hore rozkonárená. čím tvoria presne ohraničené biele plochy. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mariánsky bodliak. skôr naopak — kontrast postihnutej a normálnej kože sa iba zvyšuje. anglicky: Milk Thistle. ľubovník a iné. ale aj pohánke. PESTREC MARIÁNSKY . Názov silybum je údajne odvodený z egyptského sobil. Furokumaríny obsahujú predovšetkým rastliny z čeľade zelerovitých rastlín. Nápadné bíeloškvrnité listy sú elipsovité. so žltými ostňami. Známa je napr. väčšej bol v Egypte známy už v minulom storočí. volčec Nemecky: Gemeine Mariendistel. ale terapeuticky najzaujímavejší xantotoxín. ktoré sa dostali do styku s rastlinami obsahujúcimi furokumaríny (napr. užíva sa 1-3 lyžičky na šálku vody 3—4x denne. rusky: OSTROPESTŘEC MARIÁNSKÝ Jedno.ktorá neobsahuje chromóny.SILYBUM MARIÁNSKE PESTREC MARIÁNSKY . španielsky: Cardo mariano. Japonec Kusuke dokázal. perovitolaločnaté. Vystavením plôch slnečnému alebo inému žiareniu sa táto kozmetická chyba nedá napraviť. Synonymový názov silyba Carduus marianus L. väčšej sa užívajú aj pri poruchách trávenia a pri nadúvaní.tvorba erytémov. Liečba vitiliga však ostáva i naďalej istým problémom. Ochorenie sa zvyčajne začína jednou alebo niekoľkými bielymi škvrnami. tzv. izopimpinelín. pri leukodermatózach čiže bielych škvrnách označovaných ako vitiligo. dokonca vznikajú pľuzgieriky. Ide vlastne o stratu hnedého kožného farbiva (pigmentu) na ohraničených plochách. pretože je hlavným nositeľom repigmentácie kože. adsorbujú ultrafialové svetlo a vyvolávajú fotodermatózne prejavy na koži. Zistilo sa. francúzsky: Chardon marie. že tieto úkazy zapríčiňujú furokumaríny. Druhové označenie sa spája so starou legendou. že silybum má 221 . Pestujú ho v záhradách v teplejších oblastiach.SILYBUM MARIÁNSKÉ Silybum marianum (L. Zápary z plodovej drogy p. skúsenostnú terapiu lekára J. stonka priama.) Gaertn.

anglicky: Parsley. Môže sa užívať aj prášok z plodov (4—5 x denne zarovnaná čajová lyžička) či tinktúra z nedrvených plodov (2 x denne 15 kvapiek).) vo forme dražé alebo kvapiek. hnedočierne. vlastnosti choleretické (zvyšuje tvorbu žlče) a cholagogické (podporuje vylučovanie žlče).0 5.5 — 3 mm. priemyselne vyrábaných granuliek Boldogran (choleretikum a cholekinetikum) a čajoviny Ungolen (cholagogum. V súčasnosti sa vyrába už dosť lepších priemyselných prípravkov s kombinovanými výťažkami (napr. spodné perovito zložené z drobných segmentov.7—3 % flavolignanov. Plodová droga — Fructus petroselini — sa hodnotí podľa ČSN 86 6618: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie nejedovaté plody Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. hrubé asi 1. na okraji svetložlté. Prípravky sa užívajú pri chronickej cholecystopatii (porucha žlčníka). až vyvrie polovica vody. Čajoviny č. maďarsky: Kertí petrezselyem. 12 1 1 1 12 8 2 0.05 . náš prípravok Flavobion dražé. 222 Pre ostatné indikácie a spazmolytické pôsobenie sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu. Zber sa robí zvyčajne odrezávaním celých úborov i so zákrovom krátko pred dozretím plodov (september—október). Flavoligany majú antihepatotoxický účinok. Pre obsah biogénnych amínov (tyramín. sa droga kedysi odporúčala ako náhradka za námeľ — Secale cornutum (pozri kyjaničku purpurovú).0 12. 168.5 2.8 mm. Spoľahlivejšie účinky má tinktúra z nedrvených plodov (Tinctura cardui mariae „Rademacher") v receptúre kombinovaná s lastovičníkovou. Predmetom zberu sú plody — Fructus cardui mariae. hepatoprotektívum). ďalej iné flavomoidy. horčina. rusky: PETRŽEL ZAHRADNÍ PETRŽLEN ZÁHRADNÝ Jednoročná alebo dvojročná bylina s mäsitým mrkvovitým koreňom. Plodom sa na základe pokusov so zvieratami dokázal aj protihorúčkový účinok.) A. mierne sploštené. ill Zelerovité .5 2. púpavy a i.0 II. W. Jeho účinnosť však ani zďaleka nedosahuje. choleretikum. strychnínovou a i. Nemajú nijaký pach. 4 4 2 10 10 1 Na koreňovú drogu — Radix petroselini sa vztahuje ON 86 7014 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zhnednutá droga Nadzemné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HO Obsah silice — najmenej I. Najnovšie pečeňové terapeutiká už obsahujú čistý silymarín. histamín).Kvalita drogy sa hodnotí podľa ČSN 86 6626: Akosť — najviac v % Znak Anorganické prímesi Organické prímesi Iné časti materskej rastliny Popol Vlhkosť I. 3 šálky denne). Ochranne účinkuje na pečeň. pije sa 2 x denne. taliansky: Prezzemolo. Ľudovo sa odporúča užívať asi 2 % odvar (8 minút nechať slabo vrieť). variť na slabom ohni tak dlho.5(2) 0. pri Petroselinum crispum (Mill. ako napr. 241.5 5. Strata sušením je malá. posthepatickom syndróme (stav po pečeňových ochoreniach). lesklé. Plody sú oválne. Plody sú zložkou čs. predovšetkým poškodenú tetranitrotoluolom a trinitrotoluolom (je hepatoprotektívum). španielsky: Prixei. jemne ryhovaná. Druh pochádza zo Stredomoria..0 7. Ochranne pôsobia na pečeň a zlepšujú jej činnosť pri príznakoch zápalov i chronických ochoreniach. iný návod (Bässler) uvádza: 30 g plodov na pol litra vody.0 otravách hubami a i. francúzsky: Persil cultivé. prípadne tvorí zložku nemeckej oficinálnej Tinctura cholagogae fortis. dlhé 6 . Obsahové látky tvorí najmä olej s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín.0 12.0 5. Po dozretí sa zbavujú lietacieho aparátu. komplex aminokyselín so značným obsahom síry a sacharidov. silydianínu a silychristínu). 2 2 1 10 7 2 11. V Taliansku sa aj varí asi 3 % odvar z koreňa (10 minút variť. označované aj nesprávne ako Semen cardui Mariae. Plody sa nechajú dozrieť na suchých a vzdušných miestach. najmä silymarín (zmes zložená hlavne zo silybínu.5 12 5(6) 1 0. silica a asi 0. horné listy obyčajne troj početné. kvercetín a kempferol. Oplodie chutí horkasto a semená olejovito. ako taxifolín. niekedy svetlejšie. V súčasnosti sú oficinálne v nemeckom liekopise (DAB 8).Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Petrsilie. Zelenožlté kvety v okolíkoch okolíkov. 1. Plody sú vajcovité dvojnažky. z ľubovníka. pije sa každú hodinu 1 lyžica. byľ vysoká 70—100 cm. pozdĺžne takmer čierno ryhované. Ani po dlhšom užívaní nepôsobia toxicky a nesprevádzajú ich nepríjemné vedľajšie účinky. 0.5 0.1 II. (ČsL 4) 6(5) 0.

Kvety veľké. crispum). Kultúrne sorty sa líšia jej hlavnou zložkou. olistená. Predmetom zberu a nákupu býva oficinálny koreň — Radix petroselini. Species diureticae Planta (diuretikum). Silne dráždi obličky. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . španielsky: Peonia hembra. D 3-D 1). Je to jednoročná bylina. Koreň je zložkou oficinálnej močopudnej čajoviny ČsL 3 — Species diureticae. zriedka ružovými alebo žltkastými korunnými lupienkami. Pivonkovité — Paeoniaceae Nemecky: Garten-Pfingstrose. Latinské petroselinum (grécky: petroselinon) je odvodené od petra = kameň (rástol na kamenistých miestach) a selinon (názov viacerých zelerovitých rastlín) — rastliny s lesklými listami. koncové. Radix levistici a Folium betulae.1 %. Najvýhodnejšia teplota na sušenie je 30-40 °C. so široko kopijovitými úkrojkami. ústrednú nervovú sústavu a tráviacu sústavu. tzv. Všetky časti petržlenu obsahujú silicu .PETRŽLEN ZÁHRADNÝ vú alebo alyltetrametoxybenzénovú. s 5 — 10 purpurovými. Vňať je jedovatá pre papagáje a niektoré drobné zvieratá. Dôkladne sa očistí a umyje. P. radicosum (Alef.3 % a korene okolo 0. Silica získaná z plodov destiláciou býva tiež oficinálna. Stonka priama. koreňa dve kávové lyžičky na šálku záparu. Listy viacpočetné. anglicky: Peony. Hmotnostná strata je asi 75-80 %. slúži aj ako kozmetikum proti pehám. Vykopáva sa na jar (marec) alebo v jeseni (október—november) z dvojročných rastlín nezbavených listov. a tým vyvoláva močopudné pôsobenie. j. 103. sú zriedkavé. Čajoviny č. Drogy sa oddávna používajú ako diuretikum. Pôvodcami dráždivosti sú najmä apiol a myristicín. U nás sa pestuje v záhradách (plnokvetá) na okrasu. francúzsky: Pivoine officinale. vulgare (Nois. ktorá kvitne už prvý rok a chýba jej typický petržlenový pach. nerozkonárená. Bežnou dávkou plodov je pol kávovej lyžičky na šálku záparu niekoľkokrát denne. holá. taliansky: Peonia. Pochádza z južnej a juhovýchodnej Európy. (diuretikum dezinficiens).Aeethusa cynapium L. rusky: (v európskej časti ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká 35—60 cm s vretenovitými hľúzami. kde sa vysádza petržlen). zberané v čase začiatočnej zrelosti (august).pivonka je jediným zástupcom čeľade. HVLP — čajovina Betulan (diuretikum. francúzsky. plody olej a vňať vitamín C. Ako zelenina sa pestuje v záhradách a na roliach. iné. Dvojnažky slúžia aj na izoláciu silice — Oleum petroselini. aj ludové indikácie. Dráždi aj maternicu (neužívať v gravidite!). Rod Paeonia . Niekedy bývajú oficinálne aj plody — Fructus petroselini. Suší sa opatrne a bez nadzemných častí (ľahko sa kazí a napáda ho hmyz a hnedne). podávanú najmä pri zápaloch močových ciest. t. antireumatikum). Homeopatia používa čerstvé plody a esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. 102. prípadne na miesta poštípané hmyzom. myristicíno- PIVONKA LEKÁRSKA PIVOŇKA LÉKAŘSKÁ + Paeonia officinalis L. Užíva sa tiež čerstvá šťava koreňov — 100-150 g. Čerstvá šťava z rastlín sa ľudovo prikladá na rany a opuchliny. Má však i antiprotozoárne a baktericídne vlastnosti.) Danert) alebo s kučeravými (convar. Reduktan (odtučňovacia čajovina) a Species urologicae P. Plody sú mechúriky. Najbežnejšie variety petržlenu sú s dužnatým vretenovitým koreňom (convar.) Danert) — koreňový petržlen a listový s plochými listami (convar. v čajovine ČsL 4 je nahradený ligurčekovým koreňom a listom brezy. Na lekárenské ciele 223 ..plody 2-7 %. Možno ho sušiť aj na motúzoch. ktorá je jednou z najjedovatejších zelerovitých rastlín (rastie práve na hriadkách.listy 0. kvôli rýchlejšiemu sušeniu sa pozdĺžne krája. maďarsky: Piros bazsarózsa. Pri zámenách vňate petržlenu prichádza do úvahy najmä tetucha kozí pysk . Species urologicae Planta (dezinficiens močových ciest). Plody i korene obsahujú ešte flavonoidy (najmä apiín). a tak možno rozlišovať sortu apiolovú. Obsahujú ho čs. 152.

Na kvetnú drogu — Flos paeoniae — sa vzťahuje ON 86 6241: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl I. a p. aby sa peľ uchránil pred vlhkom.P. z východnej Ázie. čínska — bielokvetá — P. suffruticosa Andrz. Opeľovanie pivonky obstaráva hmyz. stor. Z príbuzných druhov by vyhovovala aj p. Na liečebné účely sa používajú korunné lupienky iba červenokvitnúcich rastlín (lupienky inak sfarbených rastlín sa nezberajú). Pomer zosušenia je asi 7 : 1. je nervínum a antispazmodikum. 224 . mascula (L. a to v septembri. ktorá pochádza z Číny. krovitá .P. dne i pri hemoroidoch. ktorý vraj objavil liečivú silu tejto rastliny). v ktorých sa tyčinky väčšinou premenili na korunné lupienky. aby nestratili pôvodnú farbu. liečivý. 10 1 1 14 5 2 II. zatiaľ nevedno. cyanín a triesloviny. ktorá láka mravce. Vedecké pomenovanie pivonky vychádza z antického názvu paionia (podľa boha lekárstva Paiona. lekárskej používali hojne Arabi a Číňania ako antidiabetikum. z dôležitejších látok sa v kvetoch uvádza antokyanový glykozid paeonín. ktorá sa uplatňuje proti reumatizmu. v našich záhradách však spravidla rastú nečervené formy tohto druhu. ktorý sa vykopáva na jar (marec—apríl).) Miller (syn. preto ich treba dobre uzatvoriť a chrániť pred svetlom. Čerstvý sa používa v homeopatii.treba ju pokladať za jedovatú. Večer a za dažďa sa koruna kvetov zatvára. Ojedinele sa zberajú aj semená — Semen paeoniae.: P. Rôznofarebné alebo vyblednuté lupienky do drogy nepatria. Patrí do rúk lekára . údajne miernia aj bolesti. Príbuzný druh našej p. tenkolistá — P. Zberajú sa z plne rozvinutých kvetov (máj—jún) a sušia sa opatrne. červená .) s listami rozstrihanými na čiarkovité úkrojky a s krásnymi kvetmi. Druhové meno officinalis = lat. resp.PIVOŇKA LEKÁRSKA slúžia iba korunné lupienky pivoniek s červenými alebo s tmavočervenými kvetmi. oficiálny. 20 2 2 14 8 3 tenuifolia L. Sú citlivé na svetlo a vlhko. Droga: Flos paeoniae (aj Flos rosae benedictae). Kvety pred rozvinutím vylučujú z kališných lístkov medovú šťavu. lactiflora Pallas. Droga má tmavočervené zafarbenie. Suší sa bežným spôsobom. corallina Retz. Ktorým obsahovým látkam treba pripisovať terapeutický efekt. Súčasná medicína jej v celosvetovom meradle neprisudzuje veľké použitie. D 2). Ľudovo sa používa odvar z koreňa (3—4 g na šálku).: P. Všetky jej drogy majú údajne tlmiace účinky na črevnú peristaltiku (rytmické sťahovanie svalstva tráviacej rúry). Botanickí klasici 16. Droga sa užíva ako spazmolytikum — dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu.). taktiež p. na napätie hladkého svalstva. V homeopatii sa z čerstvého koreňa zberaného na jar pripravuje esencia (dil. venovali pivonkám rozdielnu pozornosť. medovosladkastý pach a trpko zvieravú chuť. najmä pri skladovaní. U nás sa pestuje aj p. arborea Donn (syn. Jej užívanie nie je celkom neškodné. obyčajne plnokvetých. Veľmi zriedka sa používa koreň — Radix paeoniae.

aby sme nevytrhli celú rastlinu. rusky: - PLAVÚŇ OBYČAJNÝ Nízka trváca bylina. obyčajného bola v herbári H. antipyretický účinok. Ich opis podrobne netreba uvádzať . Rastlina hrala veľkú úlohu najmä v kultoch východných národov. Pre pomerne zriedkavý výskyt sú na celom území ČSSR celkom chránené. kyjak (pre tvar stopka tých výtrusných klasov).predmetom zberu sú spóry . ani zápach. Pomer zosušenia je asi 1. vidlicovito rozkonárená a vystúpavá. Plavúne sa od začiatku novoveku rátali medzi machy. Stonka dlhá až 120 cm. Plavúne dosiahli najväčšie rozšírenie koncom prvohôr. clavatum je z latinského clava = palica. Rastie vo svetlejších suchých lesoch. pričom spóry sa z nich vytriasajú priamo do vrecúška z hustého plátna. 6 3 0. tiež pri nepravidelnej menštruácii a obličkových kolikách (1 lyžička na šálku odvaru). medvedia tlapa. 1828).2 225 . vidlačky. miestami zakoreňuje. nemá chuť. 6 S 0. Vytriasaním kláskov sa získajú spóry — Lycopodium. svätojánsky pás. alebo sa zberajú skorej a nechávajú sa dozrieť na slnku (najlepšie v sklenených nádobách — uhorkových fľašiach) a potom sa vytriasajú. jelení rožok. Obľubuje kremičité pôdy. ktorý má podobné vlastnosti ako ľanový.3 ČsL 4 6 3 0. na vresoviskách a v zárastoch slamihovky od nížin až po pásmo kosodreviny v horskom stupni. Výrazne viaže alumínium. Často sa uvádzaj ú v botanicko-medicínskej literatúre 16. Zo semien možno izolovať aj olej.2 : 1. mach. klavatoxín a najmä nikotín). Bocka. Vedecké pomenovanie je zložené z gréckeho lykos = vlk a podion = nôžka (vzhľadom na husto olistené stonky).výtrusy všetkých našich druhov a ich taxónov. Ľudovo bolo lykopódium (spóry) oddávna známe. plazivá. Telá vymretých permokarbónskych stromovitých druhov vytvorili sloje čierneho uhlia. Indikácie sa značne prekrývajú s alopatickými. U nás nakupovaná kvetná droga slúži predovšetkým na export do nesocialistických krajín.2 II. Spóry obsahujú veľké množstvo tuku (asi 50 %). najmä kysličník hlinitý. Prieskum homeopatického používania rastliny začal asi Hahnemann (r. po zapálení aj na inhaláciu dymu a okrem toho podobne ako koreň. Výtrusnicové klasy sú na dlhých nepravých stopkách. machovina. koltunová zelina. Názov plavúň vraj súvisí so slovom plávať — vzhľadom na nezmáčateľné a na vode plávajúce výtrusy. plavúňové výtrusy. Dnešné druhy plavúňov sú iba drobné byliny so šupinovitými listami. Muszyňski dokázal vo vňati piatich druhov alkaloidy (lykopodín. stor. Pri zbere musíme dávať pozor. Listy veľmi husté. Dnes sa odporúčajú proti kŕčom čriev a žalúdka s dávením a pri hnačkách. Spóruje od konca júna do konca augusta. ktorý sa prípadne ešte presuší. Opatrným preosievaním sa získa jemný. i.Kvet zväčša slúži ako skrášľujúci prostriedok do čajovín. ktoré majú o. Sporae lycopodii. Klasy sa odstrihujú buď celkom zrelé (júl—august). Vodou sa ťažko zmáčajú a po vhodení do plameňa rýchlo a prskajúc zhoria („bleskový prášok"). PLAVÚŇ OBYČAJNÝ PLAVÚŇ VIDLAČKA Lycopodium clavatum L. Semená boli kedysi zložkou prípravkov proti epilepsii. morčia (vlčia) noha. Je indikátorom kyslých podkladov (pH 4-6). klavatín. čiarkovité až kopijovité. Zberať možno iba ich výtrusné klasy. Plavúňovité — Lycopodiaceae Ľudovo: čertov spár. taliansky: Licopodio. veľmi pohyblivý prášok svetložltej farby. anglicky: Stag's — Horn moss. maďarsky: Kapcsos korpafú. francúzsky: Lycopode ä massue. Droga má svetložltú farbu. najčastejšie zoskupené po dva. Prvá kresba p. veľa polysacharidu Kvalita drogy (Lycopodium — Sporae Lycopodiorum) sa posudzuje podľa ON 86 7630 aj podľa liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. vlčie chvosty Nemecky: Keulen-Bärlapp. španielsky: Licopodio.

celá rastlina je sivochlpatá a hojne rastie najmä na suchých lúkach a pastvinách teplejších oblastí. Ďalšie použitie lykopódia je technické — v zmesi s karmínom na zisťovanie odtlačkov prstov. pečene. mäkko chlpatý. zber v čistých porastoch možno robiť kosákom.sporonínu (asi 20 % — podobný celulóze. maďarsky: Pettyegetett turdófu. odtrhávaním jednotlivých mladých listov aj s krátkou stopkou (máj —august). celistvookrajové. vajcovité až kopijovité. Vňať pre svoj alkaloidný obsah je toxická (0. 2 presné lyžičky spór na 2 poháre vody ako studený macerát. hydroxykávovú) a stopy alkaloidov. a to s príznakmi účinku kurare — šípového jedu Indiánov). ktorý zapríčiňuje ťažkú zmáčateľnosť. Byľ priama. Typická hájová rastlina nížin až horského stupňa. V spisoch starovekých gréckych a rímskych lekárov nie je zreteľná zmienka o pľúcniku. niekedy sa aj pestuje. Predmetom zberu a nákupu je list . Zaznamenané sú aj hojné zámeny s nekvitnúcim jastrabníkom lesným — Hieracium murorum L. t. s plazivým. ďalej neuralgii a melanchólii. Plody sú tvrdky. stor. najbližší príbuzný je p. na vysýpanie foriem v zlievačskej technike. napred ružové. predovšetkým podľa lokality výskytu. s belavými okrúhlastými škvrnami. čeľaď Cichoriaceae — čakankovitých. obscura Dumort. PĽUCNIK LEKÁRSKY PĽÚCNIK LEKÁRSKY Pulmonaria officinalis L. rozkonáreným čiernym koreňom. krátkosrstnatá. niekedy hnedoškvrnité. najlepšie však ručne. botanik 16. chemické rasy (s rozdielnym obsahom alkaloidov a iných látok). Listy takmer sediace. rastie s obľubou vo svetlých lesoch. spomínaný už Plíniom. Ruellius asi prvý odporúčal pľúcnik ako prostriedok proti pľúcnym chorobám. Z iných druhov čeľade je podobný najmä ostreň počerný (Nonea pulla (L. Ľudovo sa ojedinele užíva pri ochoreniach močových ciest a pečene (1 —2 g v oblátkach 3 x denne alebo v čaji. vajcovito predĺžené. Prízemné listy stopkaté. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: cicalka. čriev. tmavý — P. červené kľúče. Plavúne dokazatelné vytvárajú tzv. potom fialové a po oplodnení modré. francúzsky: Pulmonaire officinale. na svetelné efekty v divadelníctve a pod.. tiež sacharózu. včielka. Kvety sú v trojzávinkoch. sčasti vlnito vykrajované. vypiť v priebehu dňa po dúškoch).. kuroslep. hore rozkonárená. u nás sa vyskytuje hlavne v lesoch. španielsky: Pulmonaria. hvezdoš.2 g zabíja žabu v odvare. pľúcna zelina. modrý kľúč.) DC. listy má zväčša menšie. najmä v bučinách. pri kožných chorobách. V homeopatii sa uplatňuje predovšetkým pri niektorých chronických ochoreniach pľúc. ako dermatologikum a konspergens. 226 Pri zbere treba postupovať opatrne pre vzájomnú podobnosť zástupcov čeľade borákovitých rastlín. urbánek. j. Pod pomenovaním pulmonaria sa zvyčajne chápal lišajník Lobaria pulmonaria Lk. bez bielych škvŕn. močového mechúra či obličiek. taliansky: Pulmonaria. súčasť bunkových stien výtrusov). Pľúcnik je veľmi nenáročná rastlina. na skalách i v krovinách. Materiál sa suší v jednej . Lykopodium slúži ako zasýpací prášok na menšie poranenia a pri kožných ochoreniach.. dlhostopkaté. Včelám poskytuje bohatú nektárovú pašu a trochu peľu. čmelík. na báze uťaté. zimičie korálky Nemecky: Echtes Lungenkraut. žalúdka. medunica. potom ako pomocná látka v lekárenskej praxi — na zasypanie piluliek.Folium pulmonariae a iba po dohovore s nákupňou aj vňať — Herba pulmonariae. Kvitne už od marca a veľmi dlho. Vedecký názov pľúcnika sa odvodzuje z latinského pulmo = pľúca (s ohľadom na používanie rastliny pri liečení pľúcnych ochorení). Ľudovo sa používa aj celá sušená vňať. chlpaté. rusky: PLICNÍK LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 10—30 cm. potom rozličné kyseliny napr. Vo forme zásypov sa uplatňuje samotné alebo sa mieša s kysličníkom zinočnatým a pod. anglicky: LungWort.) s tmavopurpurovou až čiernou korunou. Podľa ČsL 3 slúži lykopodium ako oficinálne konspergens (posýpacia látka) na pilulky.

islandskej uvádzajú aj materskú rastlinu p. 16 4 2 12 10-12 vrstve na vzdušnom a tienistom mieste. ktoré majú rub olivovozelenej farby — poskytujú kvalitnejšiu drogu. Vedecké označenie lišajníka vzniklo z latinského cetra = malý kožovitý štítok (vzhľad plodníc) a islandica = islandský. stavaný z a-glukózových jednotiek. so zmäkčujúcimi drogami (kostihoj).proti zápalom a navyše mierne močopudne. podbeľ. macerát možno pridávať po lyžici k čajovému nápoju pripravenému zo zmesi ďalších drog. 227 . ktorý je však slabší ako pri bežných saponínových drogách.súborne sa nazývajú kyseliny lišajníkové (napr. a preto sa z drogy aj izolujú (tiež z iných lišajníkov) a tvoria zložku antibiotických mastí a zásypov. špongiovité. připravuje sa 10 % odvar (krátko zavariť — tento možno použiť aj ako remineralizujúci prostriedok i na vykašlávanie. Čajoviny č. sliz. dávka je 1 — 1. Usilujeme sa vyberať stielky. napr. Droga obsahuje aj pektíny a sliz. usnínová a i. samotná sa uplatňuje zriedka. Chemicky je to lineárny glukan podobný celulóze. Z obsahových látok lišajníka vyniká predovšetkým membránový sliz . úzkolistú — C. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku — pije sa 3 —5 x denne. Pľúcnik obsahuje veľa kyseliny kremičitej (v rozpustnej i nerozpustnej forme). piesočnaté. B1).5 lyžice vňate na 1 a pol pohára teplej vody. islandská je typickým liečivom severských národov. P. protocetrarová. tiež amarum. Droge sa klinicky dokázal expektoračný efekt. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PUKLÉŘKA ISLANDSKÁ Cetraria islandica (L. Mladé exempláre sú mäkké. Všeobecné uplatnenie v medicíne dosiahla koncom 18. pôsobí aj mucilaginózne a adstringentne. lebo droga neobsahuje veľa vody (zosýcha v pomere 1. prasličky. lichesterová. praslička. polysacharid podobnej stavby ako škrob. ale pri zlom skladovaní prijíma vzdušnú vlhkosť. NSR. rusky: - Rastlina má plochokríčkovitú stielku vysokú asi 10-15 cm. ktorý sa rozpúšťa v horúcej vode. Lišajníkové kyseliny sú antibiotický účinné. 1978) popri p. Známa je čajovina pri ulkusovej chorobe žalúdka a čriev (kombinácia s vňaťou stavikrvu vtáčieho. kyslé. 136. minerálne soli (veľa sodných. zemský pľúcnik Nemecky: Isländisches Moos. draselných a vápenatých) a alantoín (1 % — derivát močoviny). Možno ju zberať prakticky po celý rok . Homeopatie používa esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate zberanej v apríli až v máji. potom dosušiť v tieni a v prievane. Droga sa niekedy používa aj zvonka ako adstringentný a zmäkčujúci prostriedok. Droga sa užíva predovšetkým pri kataroch priedušiek. zložený zo 60-200 B . 8 2 1 12 12-15 II. bohato rozkonárenú. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a veľmi sa mrví. V našich šírkach uprednostňuje suché kremičité pôdy. tiež antiflogisticky . predovšetkým v borinách s porastom vresu. Ďalšie obsahové látky majú prevažne horkú chuť . Treba ju dávať do dobre uzatvorených obalov. rozpúšťa sa už v studenej vode a farbí sa roztokom jódu. Nazberanú pľuzgierku možno ihneď na mieste presúšať ako seno. francúzsky: Cetraire d'Islande. maďarsky: Izlandi zuzmó. taliansky: Lichene islandico. Niektoré novšie liekopisy (napr. gastroenteritídach a má antibiotické pôsobenie. španielsky: Liquen de Islandia. 135.najlepšie sa zberá v lete po daždi. 8 5 2 0. sivozelenej až zelenohnedej farby. Diskovkovité — Parmeliaceae Ľudovo: eskimácky chlieb.Listová droga (Folium puimonariae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6436: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 1. stor. na vrchoviskách a v horských polohách. tenuifolia (Retz) Howe. konopnice. precediť do termosky a pije sa 1/3-1/2 pohára 2-3x denne).polysacharid lichenín. Droga je predovšetkým mucilaginózum a antitusikum. žihľavy. ktorý nefarbí roztok jódu.D-glukózových jednotiek (B-glukopyranozy). ako pomocný prostriedok pri liečbe tuberkulózy a vredov a jej zvyčajná dávka je 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. chuť horká.5 12 12—15 II.). Sprevádza ho izolichenín. 8. dáva modrú farbu. triesloviny (do 10 %). Do čajovín sa zvyčajne kombinuje najmä s bylinami pôsobiacimi na dýchacie orgány (skorocel. — spolu asi 2 %). pije sa 3-krát denne šálka. potom sú prítomné vitamíny (A. staré tvrdé a lámavé. prvosienka a pod. cetrarová. Usušená stielka je pevná a tuhá. Predmetom zberu je celá stielka — Thallus lichenis islandici. vydanie z r. na obklady a oplachovanie. pri hemoroidoch. Zber a apretácia vňate je podobná. 16 10 4 1 12 10—12 Na vňaťovú drogu (Herba pulmonariae) sa vztahuje ČSN 6739: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Na piesočnatých morských pôdach ukladá sa do stielky relatívne veľa jódu. Pach drogy je slabý. prvý raz sa liečebne použil na Islande. myším chvostom. zvyšuje krvnú zrážanlivosť. saponíny. pľúcny lišajník. Odvtedy je oficiálnym článkom všetkých svetových liekopisov. pastierskou kapsičkou a s koreňom kostihoja). islandský mach. anglicky: Icelandic Lichen. uplatňuje sa pri kataroch dýchacích ciest. tymian. Sušenie netrvá dlho. resp. pretože sa nemrví.5 : 1). Pôsobí aj protizápalovo.) Ach. Hojne sa využíva aj v homoepatii (vo forme tinktúry).

s plazivými podzemnými výbežkami. rusky: . bielym . Na podzemkoch sú dvojaké púčiky — z jedných zjari vyrastajú šupinaté stonky s vrcholovými žltými úbormi a z druhých neskôr dlhostopkaté listy so srdcovitou čepeľou a zúbkatým okrajom. ale aj s d. V homeopatii sa zo sušených stielok pripravuje tinktúra (dil. predovšetkým s d. Druh rastie na ílovitých podkladoch. ktorý má strapcovité úbory purpurových kvetov. Dávne používanie pri pľúcnej tuberkulóze sa po objavení lišajníkových kyselín v droge zdá aspoň čiastočne opodstatnené (majú veľké antibiotické účinky. anglicky: Coltsfoot..203.Petasites Miller. Užíva sa najmä pri zahlienení horných dýchacích ciest. Čajoviny č. 228 . 39. islandská zložku prsnej čajoviny — Species pectorales a je v čajovine aj podľa ČsL 4.. pľúcnej tuberkulóze.) Gaertn. pričom v polguľovitých súkvetiach majú byliny žltobiele úbory. Ľudovo sa droga vysoko cení ako prostriedok proti astme. Meyer et Scherb.216. Ako stomachikum sa pije zvyčajne ako prvý odvar z drogy (obsahuje hlavne horké látky).- PODBĚL LÉKAŘSKÝ externe sa aplikuje na zle sa hojace rany. močového mechúra a v severských štá- Stielka lišajníka — Lichen islandicus — sa hodnotí podľa ČsL 4 a ON 86 7626: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 ČsL 4 a 1.P. francúzsky: Tussilage pas ďáne. ktorý má síce listy na rube plstnaté. Zvonka sa používa aj na zasýpanie zle sa hojacich rán. 5 1 11 2 1 II. na vážkach a iných vlhkých substrátoch. ich ošetrenia odvarom z drogy.toch sa používa ako surovina na výrobu dietetickej múky a liehu. Plody sú nažky s chocholcom. pre obsah horkých látok aj ako horčinový prostriedok pri nechutí do jedenia — zmnožuje tvorbu žalúdočných štiav a pôsobí ionizujúco. lekárskym — P. Druhové meno súvisí s latinským far = múka (pre múčny prášok na rube listov). širšiemu uplatneniu bráni omedzený výskyt a nemožnosť pestovania. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PODBEĽ LIEČIVÝ Tussilago farfara L. Podbeľ je stále veľmi váženou liečivou rastlinou.40. pri ochorení obličiek.. D 2 — 0). ako posilňujúci prostriedok pri vyčerpa- nosti a po ťažkých infekčných ochoreniach. lókórmu szattyú.. maďarsky: Martilapu. ktoré neobsahujú veľa organických látok. hnačkách. ako mucilaginózum druhý. Poskytuje dostatok žltého nektáru a čiernožltého peľu. podzemok hrubý. väčšie a na rube holé listy. preto ju možno uplatniť aj pri poruchách trávenia.5 Trváca bylina vysoká 10 — 20 cm.122. Názov tussilago je z latinského tussis = kašeľ a z ago = ženiem. Podbeľ bol známy už v časoch Hippokrata ako prostriedok na tíšenie suchého kašľa. španielsky: Tussilago. s druhmi rodu deväťsil . 10 2 11 3 1. albus (L. žalúdočných a črevných kataroch. Podľa ČsL 3 tvorí p. na rube bieloplstnaté. prípadne macerát. hybridus (L. žlté pierka Nemecky: Gemeiner Huflattich. zato však väčšie. Pri zbere listov vznikajú zámeny napr. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Ľudovo: veľký podbeľ. taliansky: Farfaro. List i kvet sú oficinálne v mnohých liekopisoch. Rastlina kvitne už v marci.115. ktoré sa prejavujú vo vodných výťažkoch z drogy). príp.) Gaertn.

Úbory obsahujú trochu silice. nesmie byť napadnutý hrdzou alebo škodcami.Flos farfarae (marec-apríl). List obsahuje predovšetkým sliz. List musí mať čím kratšiu stopku. Častejšie sa však kombinujú s inými drogami. ČsL 4 žiada aj hodnotenie číslom napúčania (najmenej 10 na 1 g drogy a s obsahom nerozpustného popola v HC1 maximálne 4 %). Drogy sa v oficiálnej medicíne používajú predovšetkým ako mucilaginóza a expektoranciá. Trhajú sa ručne alebo sa odstrihujú s krátkou stopkou nožničkami so zásobníkom.expektorans) a list čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a oficinálnej čajoviny ČsL 4 Species pectorales . 12 6 5 3 2 1 13 10 II. (ČsL 4) 2 1 1 14(12) 18(19) II. potom glykozidovú horčinu tusilagín. 5 3 3 14 20 229 .patrí čím skôr do nákupne. Suší sa v jednej vrstve. Droga je mierne drobi- Prekvitnuté úhory Tmavé úbory Úbory so stopkou dlhšou ako 1 cm Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČSN 86 6422 a ČsL 4 stanovuje pre listovú drogu (Folium farfarae) základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Listy inej ako zelenej farby Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Sú ochranné prostriedky pre horné dýchacie cesty — pri kataroch. astme. inak pri sušení dozrievajú. triesloviny a steroly. lebo sa veľmi ľahko zaparí. lebo sú náchylné na zaparenie. Sušíme ich rýchlo na tienistých miestach v tenkých vrstvách za dobrého vetrania. Musia si zachovať pôvodnú žltú farbu. urtinktúra) a rozotieraný preparát Teep. patrí do dobre zatvorených obalov. Najlepšie je sušiť umelým teplom. Možno ich trhať aj hrebeňom na zber rumančeka — výkon sa tým zvýši asi 4-násobne. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1.PODBEĽ LIEČIVÝ vá a ľahko podlieha skaze.prsnej čajoviny. Podľa ČSN 86 6226 má kvetná droga (Flos farfarae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I. 24 12 10 6 4 2 13 13 Predmetom zberu bývajú celé úbory . stopy silice a v popole je vysoký obsah zinku a draslíka. HVLP Pulmoranu (čajovina . prítomné sú aj horčiny. V homeopatii sa z čerstvých listov zberaných v júni až júli pripravuje esencia (tzv. Pomer zosušenia je asi 5 -6 : 1. Úbory nestláčame. stopkami hore. sú bohaté na žlté farbivo (xantofyl). Úbory tvoria zložku čs. Pije sa zápar — úbory: 1 kávová lyžička na šálku 2 x denne. kašli. možno ho skosiť kosákom (máj—júl). Drogu radšej doma neskladujme . list: 1 kávová lyžička na šálku 3—4x denne. Treba zberať iba úbory len na začiatku rozkvetu. no pre liečebné upotrebenie je rozhodujúci obsah slizu. flavonoidov a trieslovín. Zberá sa i zelený list — Folium farfarae (ČsL 4).

s blanitou pošvou na každom článku. 114.11. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. stolička. Je známa tým. šmirglová (vechťová) zelina (tráva) Nemecky: Ackerschlachtelhalm. 121. (jej tenké konáriky sa dvojito rozkonárujú).12. mokrých okrajov lesov. z podzemka na jar vyrastá napred žltý až červenohnedý výhonok vysoký asi 20 cm. so slabou hemolytickou účinnosťou. lesná — E. akonitovú. nikotín). jablčnú. 112. Kvôli zachovaniu zelenej farby sa suší rýchlo. riečna . 133. Pred sušením sa materiál vytriedi. cestných priekop i železničných násypov. Droga nemá pach a chuť. Druhové pomenovanie je z latinského arvum — oráčina (miesto častého výskytu). trochu silice a stopy alkaloidov (o. roľnej. (má na byli nápadne vystupujúce rebrá a široké bielolemované pošvy). bez čiernych spodných častí. potom tuk a v popole je väčšie množstvo hliníka a draslíka. Čajoviny č. Po odumretí výhonku vyrastajú v lete zelené asimilačné stonky.82. 118. V sušenej vňati sa nachádza veľa kyseliny kremičitej (6 — 8 % ) . 2 5 0. praslica. 140. luteolín a kempferol). chvost. označované ako Herba equiseti (ČsL 4). Rastie na piesočnatých a hlinitých substrátoch ako vlhkomilná burina slabo obrábaných rolí. taliansky: Coda di cavallo. kvercetín. horčina.E. Slúži však aj ako antisklerotikum (zápar maximálne Na drogu (Herba equiseti) sa vzťahujú ustanovenia ČSN 86 6711 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné sfarbenie rastlinných častí ako zelené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol — najmenej — najviac nerozpustný v HCl I. 113. Prasličky sú si veľmi podobné. Praslička bola obľúbená už v antickom liečiteľstve. napr. saponin ekvisetonín.13. palustre L. (je vysoká až 150 cm). praska. Zber sa robí zrezávaním v máji-septembri. Prasličkovité — Equisetaceae Ľudovo: divé proso. p. z ktorej asi 10 % sa rozpúšťa vo vode a prechá230 PRASLIČKA ROĽNÁ dza do liečebných záparov (odvarov). i. francúzsky: Préle des champs. Droga obsahuje aj kyseliny — napr. 136.111. PRASLIČKA ROĽNÁ Equisetum arvense L.5 12 12 20 II. 143. rusky: PŘESLIČKA ROĽNÍ Trváca bylina vysoká až 60 cm. Primiešaniny iných druhov sú neprípustné.5 % popola). maďarsky: Mezei zsurló. 119. fluviatile L. odvodňovacích kanálov. že na zlatonosných substrátoch koncentruje zlato (až 0. sylvaticum L.5 10 15 4 20 9 . močiarna . Nedosušená droga ľahko plesnie. Prasličková vňať sa používa predovšetkým ako diuretikum.100. p. oxalovú. ktoré sú praslenovito rozkonárené a drsné.Ľudové použitie drog je veľmi široké. pije sa 2-3-krát denne. Predmetom zberu sú jalové letné byle zelenej farby. Jej dávka je 2 g na šálku záparu či odvaru. zakončený výtrusným klasom. španielsky: Coda de caballo. anglicky: Common horsetail. 5 7 3 12 15 20 ČsL 4 5 3 0. na zber lekárenskej vňaťovej drogy nie sú vhodné iné druhy okrem p. hneď po zbere a v tenkých vrstvách.E. p. 120. Ďalšími látkami sú flavonoidné glykozidy (aglykóny sú napr. prasličková vňať. plivačka. na vzdušných a tienistých miestach. Rodové meno prasličky je odvodené od latinského equus = kôň a seta — chvost. 130. 2. 124.

163. 64. Striebrenkovité — Paronychiaceae (Klinčekovité — Caryophyllaceae) Ľudovo: bolševník. lenže celá chlpatá. na kloktanie pri zápaloch. Prietržník chlpatý: bylina podobná predchádzajúcej. II. 16. Dôkladne očistená sa rýchlo suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. rusky: 5 5 3 2 12 10 PRŮTRŽNÍK CHLUPATÝ 6 4 12 12 Prietržník holý: drobná trváca bylina s rozprestrenými. dezinficiens močových ciest). piesočník. pri plúcnej tuberkulóze). 164. s takmer sediacimi protistojnými listami. na čistenie kuchynského riadu a nefarbeného nábytku. 126. 133. 108. Zatiaľ nemožno nájsť spoľahlivé dôkazy o tom. Vedecké pomenovanie je odvodené z latinského hernia = prietrž. špecifické účinky však na baktérie nemá. taliansky: Emiaria. Kvety má pazušné. Nephrosal (diuretikum. 83. Ak sa suší umelým teplom. 65. potom ako prostriedok obmedzujúci potenie pri tuberkulóze (tu sú zvyčajné denné dávky 4 plné čajové lyžičky na odvar). Rastie na pieskoch a piesočnatých pôdach od nížin po podhorský stupeň. čo poukazuje na niekdajšie použitie. Upadla však do zabudnutia a do terapie sa dostala až v novšej dobe. na zastavenie rozličných krvácaní. 61. 104. Pridáva sa i do urologických a pľúcnych čajovín. stor. Rastie na piesočnatých miestach v nížinách i pahorkatinách. husie mydlo. rusky: PRŮTRŽNÍK LYSÝ PRIETRŽNÍK HOLY Je veľmi riedko ochlpená až holá. úplavičník. 87. označuje vzhľad rastliny. Na drogu sa vzťahujú ustanovenia ON 86 672 I a ČsL 3: Znak Inak sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah saponínov vyjadrený hemolytickými jednotkami v 1 g drogy — najmenej Akosť — najviac v % I. kýla. do antisklerotických čajovín a do čajovín pri hemoroidoch . Plody sú guľaté tobolky. chlpatého začne pri vädnutí voňať kumarínom. ako diuretikum. 125. Droga z p.presne 30 sekúnd). U nás je vňať zložkou čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. uľahčuje rozpúšťanie hlienov. Často býva zložkou adjuvačných čajovín pri tuberkulóznych ochoreniach. rozchodník. dezinficiens močových ciest). zberá sa celá plazivá stonka v čase kvitnutia rastliny (asi od júna do septembra). 53. že by sa rastlina používala skôr ako v 16. stozrno. Obsahom kyseliny kremičitej môže droga podporovať pri infekčných ochoreniach (predovšetkým pri cirhotickom procese. na kloktanie pri zápaloch mandlí a na výplachy nosa pri krvácaní. 226. Druhové meno glabra = lysý.aplikovaných externe. PRIETRŽNÍK HOLÝ PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria glabra L. Nemecky: Kahles Bruchkraut. 62. 10 10 ČsL 3 5 5 3 2 12 10 PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria hirsuta L. vhodná pri ochorení močových orgánov i proti tuberkulóze. 55. a to odrezávaním nad zemou. 73. ktorá však nemá pach a líši sa i sťahujúcou chuťou. Vňaťová droga prietržníkov sa kedysi zamieňala s vňaťou stavikrvu vtáčieho. husto rozkonárenými byľami dlhými 5-10 cm. postupe) — liečebné procesy (napr. 103. teplota nesmie prestúpiť 35 °C. 90. anglicky: Glabrous RuptureWort. veľmi drobné. 77. francúzsky: Hemiaire glabre. 89. kejlová bylina. 224. Zvonka sa používa do kúpeľov a na bylinné obklady na zle sa hojace rany či vredy. V homeopatii sa z čerstvých neplodných jarných výhonkov pripravuje esencia (dil. Ľudovo sa často odporúča čerstvá lisovaná šťava (najmä pri pľúcnych ochoreniach). Oddávna je známe jej technické použitie — napr. 145. Slúžila i ako diuretikum. Predmetom zberu je vňať oboch druhov. jej kalich má štetinovité hrotité zuby. zrniečko Nemecky: Behaartes Bruchkraut. D 2 — 0 ) . Dobre znáša sucho i vlhko. Čajoviny č. 78. španielsky: Hemiaria. 5 40 7 20 5 40 231 . rozchodníček. Species diureticae Planta (diuretikum. 67. 191. hypotenzívum). maďarsky: Kopasz porczika. maďarsky: Borzas porczika. 237.

dezinfekčnom a diuretickom účinku sa zrejme podieľajú saponíny. tenezmy močového mechúra) a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. nechať krátko prevrieť a 10 minút prikryté postáť). Listy má dlaňovito 232 . potom glykozidy kvercetínu a izoramnetínu). prilbicovité. Pôvodne rástla divo v horskom a subalpínskom stupni na výživných a vlhkých pôdach. PRILBICA MODRÁ delené. silice a herniarín. Čajoviny č. uretritídy. glykozid kyseliny kvilajovej (asi 0.kombinuje sa s koreňom ihlice tŕnitej. rusky: (zo ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká okolo 1 m. ale aj nepríjemne páchnúci alkaloid paronychín. Podľa ČsL 3 jednotlivá dávka na perorálne použitie v odvare je 1. Obidva majú veľkú hemolytickú účinnosť. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu: Znak skúšky na čistotu Sčerneté časti koreňov — maximum Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HCl % 5 5 1 2 10 7 2. Všetky druhy prilbice sú v ČSR Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi.kým z p. spazmolytikum. obličiek. x variegatum Iskemíkovité — Ranunculaceae Ľudovo: gebuľa Nemecky: Blauer Eisenhut. Prítomné sú aj flavonoidy (asi 1. s repovitou hľúzou. taliansky: Aconito.06 %). Dnes je častejšia ako okrasná rastlina. močovej rúry) a pri sťahoch močového mechúra a pod. maďarsky: Havasi (katika) sisakvirág. Drogu možno použiť aj pri chronickom zápale močových ciest (močového mechúra. anglicky: Monkshood. 1916) zistil. Príčinou príjemného pachu drogy sú kumaríny . španielsky: Aconito. Na spazmolytickom. Droga tvorí častú zložku diuretických čajovín . že v rastline je prítomný neutrálny saponin (asi 3 %). pije sa 2 — 3 x denne.5 g. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . kumaríny pôsobia asi na sťahy močového mechúra a alkaloid paronychín tlmí centrálnu nervovú sústavu. dezinficiens močových ciest (chronické cystitídy. najmä na pasienkoch a lúkach. francúzsky: Aconit napel. dezinfikuje močové cesty a uvoľňuje kŕče močového mechúra.5 % — hyperozid. Býva zložkou urologických čajovín — Species urologicae.herniarín (metyléter umbeliferónu) a umbeliferón. petržlenu a pod. kvety modré. tiež kyslý saponin — kyselina herniarová. Už Däbler (r. 104. Pre lepšie využitie kyslého saponínu sa odporúča pridať do záparu z drogy trochu jedlej sódy (natrium hydrogencarbonicum). triesloviny a silica (0. holého nepáchne. 105. Záhradná rastlina. (zvyčajne sa dávkuje: 2 lyžičky drogy na šálku vody.4 %).5 PRILBICA MODRÁ OMĚJ ŠALAMOUNEK + Aconitum napellus L. Chuť drogy je slabo horkastá a škrabľavá. plody s 3 mechúrikmi. resp. žlčníka a pri zápalových ochoreniach sa s obľubou kombinuje s listom medvedice alebo sa ešte pridáva ľanové semeno a ligurčekový koreň. Skladovanú drogu treba chrániť v dobre zatvorených obaloch. Droga je diuretikum.

V minulosti sa celá rastlina používala i pri pohryzení besným psom a semená slúžili ako laxans. D 6—D 4) sa uplatňuje najmä pri začiatočných horúčkovitých stavoch zapríčinených chrípkou a pod.Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: janofit. Celá rastlina je jedovatá. pantofličky. 1. Hľuzová (koreňová) droga musí obsahovať minimálne 0. genu = koleno. lupanín a ich izoméry. užíva sa predovšetkým pri neuralgii. t. Vyskytuje sa od nížin po podhorský stupeň v teplejších oblastiach na suchších až suchých. inak trojpočetné. D 4. Zberajú sa hľuzy s koreňom. Ďalšie obsahové látky sú flavonoidy (skoparín a vitexín). neskôr zelenohnedé. hlavne semená. rastlina sa pre vysokú toxicitu hovorovo nazýva rastlinný arzenik. v boroch. častejšie sa uplatňujú izolované obsahové látky. Treba varovať i pred nebezpečenstvom ťažkých detských otráv po vysávaní nektáru z kvetov.Folium aconiti. j. a preto sa pre farmaceutické účely pestuje. Rodové vedecké pomenovanie prilbice sa odvodzuje z gréckeho akonití = bez prachu. ako benzoylakonín a akonín. zajačia kapusta (zelí). blenom a durmanom ako narkotikum. alkaloidy súborne označované ako akonitíny a alkamínestery). na rúbaniskách atď.8 % ) .) Wimm. Európski lekári sa ju báli ordinovať pre vysokú toxicitu (známe sú slávne pokusy Matthioliho s odsúdencami v Ríme a Prahe v 16. Vedecké rodové meno rastliny vychádza z gréckeho saron = metla a thamnos = ker. Z konárov možno vyhotovovať jemné metly — iný hospodársky význam nemá. francúzsky: Genét á balais. Bôbovité .3-1.8 % alkaloidov rozpustných v éteri. Hlavnými účinnými obsahovými látkami sú alkaloidy (celkove 0. 1850 po objavení tekutého alkaloidu spareínu vo vňati prútnatca. Kvetmi sa farbilo na žlto a výhonky sa používali na metly. taliansky: Ginestra. v SSR patria k čiastočne chráneným — povoľuje sa zber nadzemných častí. že je to jedna z najjedovatejších rastlín — u citlivých osôb už dotyk môže vyvolať kožné zápaly a pľuzgiere. najmä napelín (resp. Pri manipulácii s rastlinou i drogou si treba uvedomiť. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu. Radix sarothamni. Arabskí lekári = najmä slávny Mesué (10. stor. Zaujímavé. zajačie chvošče Nemecky: Gemeiner Besenginster. na konci konárov jednoduché. Dnes sa používajú iba prípravky s presne nastaveným množstvom obsahových látok (najmä akonitínu — štandardizované prípravky. zbavené korienkov — Radix aconiti (Tuber aconiti napelli). Predmetom zriedkavého liečebného uplatnenia je celá rastlina. kým druhové označenie pochádza zo zdrobneniny latinského napus = repa (pre tvar podzemných častí rastliny). dne. častejšie semená .: Spartium scoparium L. na zníženie horúčky pri chorobách z nachladenia. Homeopatická esencia (dil. Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi.nesmú sa zberať ani nadzemné. Na homeopatické ciele sa vykopáva zrána celá rastlina v čase začínajúceho kvitnutia. Kvety niekedy slúžili ako močopud233 . a to v podobe prípravku ako je sabadilový ocot (pozri cudzokrajnú drogu sabadilu alebo domácu kýchavicu). Tento nenáročný ker kvitne najmä v máji až júni. na uľahčenie vykašlávania a miernenie bolestí (napr.) — odporúčal prútnatec pri poruchách močového mechúra. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádzajú kolísavé množstvá diterpénových alkaloidov (0. anglicky: Broom. jednotlivé alebo po dva na skrátených brachyblastoch. janovec. 1885 vyzdvihol jeho priaznivé účinky na srdce (sprvoti sa pokladali za podobné účinku náprstníka. s kmienkom hrubým do 10 cm a s metlovitými konármi. Listy striedavé. a to najmä tzv. V staroveku i stredoveku vedeli o prilbici iba ako o smrtiacom jede. Na lekársky predpis sú viazané aj homeopatické prípravky od riedenia dil. používajú sa aj čerstvé hľuzy. stopkaté.5 %). JANOVEC METLATÝ + Sarothamnus scoparius (L. listy 5 : 1. Flos genistae scoparii). Akonitová tinktúra (Tinctura aconiti) tvorí zložku čs. See r. ex Koch — syn. Formu aplikácie a dávky musí stanoviť výlučne lekár. potom príbuzné alkaloidy. Celkom výnimočne sú predmetom zberu listy .8-1. Zriedkavejšie sa používal koreň.Semen sarothamni. resp. Obrat v terapii nastal r. droga obsahuje aj triesloviny a škrob. Pri zbere treba zachovávať všetky predpisy o zaobchádzaní s jedovatými látkami.5 %). najmä sparteín (tetracyklický chinolizidínový alkaloid). n. aj zubov). Kvety nemajú nektár. kyslých a nevýživných substrátoch. je ľudové použitie prilbice zvonka proti parazitom dobytka i všiam. Preto sa uplatňuje aj v gynekologickej praxi (najmä vo Francúzsku). Vedľajšími obsahovými látkami sú ďalšie alkaloidy (napr.auguste a sušia bežným spôsobom. vedľajší alkaloid je sarotamnín. usmrtiť bez prachu arény. dcérske (vytvorené počas posledného roku). V niektorých liekopisoch boli oficinálne mladé výhonky s kvetmi zberané vo februári alebo v októbri (s plodmi) . ktoré sú zamladi zelené. Obsah účinných látok v drogách veľmi kolíše. Korene sa zosúšajú v pomere asi 3-4 : 1. a tak sparteín i celá vňať dostali významné miesto v modernej terapii srdcových chorôb). Prútnatec treba v staroveku hľadať medzi rastlinami označovanými ako Genista (keltské gen = ker alebo skôr z lat. U nás rastie ako jediný zástupca rodu. ktoré sa vykopávajú koncom kvitnutia rastliny (júl—september. druhový názov je z lat. efedrín a sparteín) a hydrolytické štiepne produkty. a preto sa drogy používajú veľmi zriedkavo. priemyselne vyrábaných prípravkov kvapiek Pleumolysin (antitusikum) a bromoformového sirupu — Sirupus bromoformii (antitusikum). zvíťaziť. Rozličné botanické označenia svedčia o podobnosti s inými rodmi. bez boja (vzhľadom na vysokú toxicitu). Prilbica je vo svete zväčša chránená. rusky: Capo- PRÚTNATEC METLOVITÝ Ker vysoký 50—200 cm. pre ohybnosť byli). Po rýchlom usušení poskytujú drogu — Flos sarothamni (Flos spartii scoparii. vítečník. ani podzemné časti. čisté látky). Hrubšie sa pozdĺžne režú a materiál sa rýchlo suší (najlepšie pri teplote 30-40 °C a dosuší sa 1 hodinu pri 50 °C). stor. je oficinálna (ČsL 4).Herba sarothamni (Summitates sarothamni scoparii). ale veľké množstvo peľu. najmä sparteín. Kvety žlté.). Akonitín alebo tinktúra z koreňov sa používa predovšetkým ako analgetikum a antipyretikum.úplne chránené . reumatických ťažkostiach a migréne. plod je čierny struk (na švíkoch chlpatý). španielsky: Hiniesta de escobas. jetelica. scopa = metla. Zber nikdy nesmú robiť deti. G. a pri nervových bolestiach. niekedy až v októbri). pre možnosť otráv však nebezpečné. najmä na piesočnatých a kamenistých pasienkoch. maďarsky: Kozónséges seprózanót. zberajú sa v júni . izosparteín (= genisteín). triesloviny. horčina a stopy silice. Sparteín pôsobí i na gravidnú maternicu. Na homeopatické ciele sa používajú čerstvé kvety. z ktorých najvýznamnejší je akonitín (0. Číňania ju však stáročia používali v zmesi s áronom.

Je vysoko toxická . Stvol ukončený okolíkom žĺtkovožltých (na báze oranžových) kvetov. pričom strednú jednotlivú dávku predstavuje 1. Dávkovanie a vhodnosť upotrebenia Prvosienka jarná: trváca bylina vysoká 15—25 cm. Nemecky: Wiesen-Schlusselblume. povzbudzuje hladké svalstvo čriev i maternice a na maternici vyvoláva silné sťahy .j. ktorý musí sledovať priebeh liečby. Chemicky príbuzný sparteínu je alkaloid cytizín. maďarsky: Tavaszi kankalin. Plody sú tobolky. U nás rastie v troch poddruhoch a v celom rade záhradných krížencov. pôrodných sťahov. dnová bylina. kozí drist. Prejavmi pôsobenia sa podobá nikotínu. predovšetkým tlmí sympatické ganglia. P R V O S E N K A VYŠŠÍ Primula elatior (L. Na kvetnú drogu (Flos primulae) sa vzťahuje ČSN 86 6217: Akosť — najviac v % Znak Zozelenené kvety Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Obsah saponínov v hemolytických jednotkách (h.t. mäkkochlpaté. príp. prvosna. prvnička. Indikácie sú: poruchy krvného obehu pri srdcovej nedostatočnosti a diuretikum. primulka.preto sa používa aj ako prostriedok na vyvolanie 234 pôrodu. Máriin kľúč. j. Drogy majú špecifické pôsobenie. pôsobí na centrá riadiace činnosť vnútorných orgánov alebo hladkého svalstva útrob. ochoreniach srdcového svalu a pod.) v 1 g drogy — najmenej I. ale celkove prevláda budivé pôsobenie . Nie sú náhradkou za náprstník pri srdcovej insuficiencii. francúzsky: Primevére officinale. Petrov kľúč. Vhodné sú pri poruchách dráždenia srdca. pri srdcovej slabosti so spomaleným tepom a pod. podlienka. Wald-Schlusselblume. Je bohatá na flavonoidy a slúži pri hepertonii. kropáček. maďarsky: Sugar kankalin. PRVOSENKA („PETRKLÍČ") JARNÍ PRVOSIENKA JARNÁ Primula veris L. D 2—D 1). španielsky: Primavera común. kaška. Sparteín samotný brzdí dráždivé podnety srdcového svalu. šlaková bylina. rusky: . Varujme sa pred akýmkoľvek používaním drog alebo rastliny.otravy sú podobné koniínovým (pozri bolehlav škvrnitý). kankalín. nebezpečné sú aj kvety — pozor na možnosti otráv! Terapeuticky sa štedrec nezužitkúva. mŕtvičná bylina Nemecky: Wald-Primel.) Hill Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: biela bukvica. V homeopatii sa z čerstvých pripravuje esencia (dil. V praxi sú v popredí detské otravy hlavne plodmi a semenami. kozia brada.PRÚTNATEC METLOVITÝ vie posúdiť iba lekár. a preto sa nesmie používať v čajovinových zmesiach. pre plody sa nazýva aj fazulkový strom. zvyšuje krvný tlak. Hojne sa nachádza v semenách známeho kra zlatý dážď. čo je štedrec ovisnutý (štědřenec odvislý — Laburnum anagyroides Medic). Listy sú v mladosti podvinuté. kľúč. 50 5 10 10 35 25 . s vráskovanou čepeľou a vrúbkovaným okrajom.0 g drogy. Vňať i koreň a semená majú aj močopudné účinky. kadrela. ale iba na zápar alebo extrakt. Alkaloidy zvyšujú krvný tlak a zvyšujú tonus hladkého svalstva a maternice. V zemi má krátky podzemok s mnohými žltými koreňmi. na ich zosilnenie. anglicky: Cowslip. Pestuje sa aj u nás na okrasu a kvitne veľmi skoro — v apríli až v máji. Droga je prudko účinná. 30 2 10 8 II. preto ho osobitne neuvádzame. rozširuje koronárne cievy. taliansky: Primavera odorosa. rusky: PRVOSIENKA VYŠŠIA ný prostriedok.

B-amarinovy typ saponínu. v p. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. v p.) na 1 g drogy — najmenej Popol nerozpustný v HC1 I. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 0.2 g koreňovej drogy. metylester kyseliny metoxysalicylovej). vyššej je v zmesi prítomná asi na 90%. ďalej sú v drogách flavonoidy a málo silice. Kvety sa ľahko zaparia. Zber sa robí v období plného vývoja rastliny (marec-apríl—máj).PRVOSIENKA JARNÁ PRVOSIENKA VYŠŠIA V prírode sa vyskytuje na suchších stanovištiach. Drogy sú predovšetkým expektoransom — dávkujú sa: kvet — 1 lyžica na šálku záparu. vykašlávací a je slabo diuretický. i. najmä na vápenci. koruny kvetov sírovožlté. má väčší podzemok s hnedými koreňmi. Vo vyšších dávkach môžu byť hnačky a dávenie. takéto smú byť prítomné iba v malom množstve. po hydrolýze poskytujú vonné látky. Aglykón hlavného saponínu je primulagenín A (spoločná pre obidva druhy je primárne kyselina primulová A . primus = prvý a ver = jar (teda prvá medzi jarnými kvetmi).časť dostane zelenkastú farbu. Obidva druhy majú v ČSR chránenú podzemnú časť. denne 2 šálky — koreň: 1 kávová lyžička na šálku záparu. Vedecké pomenovanie prvosienky vzniklo z lat. Predmetom zberu a nákupu sú kvety i s kalichom — Flos primulae cum calyce — Flos primulae. Z obsahových látok rastlín sú najdôležitejšie pentacyklické triterpénové saponíny (5 — 10% v podzemkoch a asi 2 % v kvetoch. výhodne sa zberajú za sucha osobitným hrebeňom s riedkymi hrotmi obrátenými nahor (príp. jarnej 50%. Rýchlo sa sušia v jednej tenkej vrstve na miernom teple (teplých kachliach) . Kvetná droga je súca na zácvik začínajúcich zberačov. o. Musia byť žlté a s krátkou stopkou (do 1 cm). Po očistení a krátkom omytí sa sušia prirodzeným teplom (umelým do 35—40 °C). 10 4 4 10 12 100 5 ČsL 4 5 2 2 10 9 150 3 prevzdušnené a stredne vlhké pôdy. cípy ploché a hlbšie. začiatočníkov. j. pasienkoch a v lesoch nižších polôh. jarná obsahuje aj fenolové glykozidy (primverín a primulaverín. lúkach. bez oranžových škvŕn. Prvosienka vyššia: meria 15- 30 cm. Druh uprednostňuje kypré. najmä v kalichoch). no pri sušení sa nedrobia. Podzemné časti prvosienok sa vykopávajú v marci alebo v októbri. P. dobre Podzemné časti — Radix (Rhizoma) primulae — hodnotí ON 86 7017 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah saponínov vyjadrený v hemolytických jednotkách (h. Zápar sa pije predovšetkým ako odhlieňovací prostriedok. Z terapeutického hľadiska sa pokladá za výhodnejšiu p. 2—3 šálky denne po dúškoch vypiť. Nenakupujú sa a ani záhradné krížence nie sú predmetom zberu. Rastie na lúkách vyšších polôh a vo svetlých lesoch. rumančekovým hrebeňom). Väčšina ostatných druhov rodu je chránená úplne a celoštátne. 5 2 2 10 9 150 3 II. Kvet u nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a koreň poskytuje saponíny pre kvapky Solutan 235 . jarná.

Latinský názov púpavy pochádza od najslávnejšieho arabského lekára Ibn Sinu. Jej jemné listové 236 srdiečka sú pri raste na tmavých miestach belšie a krehkejšie. pampeliška. Francúzsku. V celej rastline sa nachádzajú mliečnice. Púpava patrila k najbežnejším druhom jarnej šalátovej zeleniny. rusky: Trváca bylina vysoká 5—30 cm. a tu sa aj pestovala. pretože namiesto škrobu obsahujú rezervný polysacharid inulín (oficinálny aj v ČsL 4). neuralgii a závratoch. Pri zbere netreba rozlišovať jednotlivé taxóny — ako drogy sú prípustné všetky. Púpava kvitne od apríla—mája do septembra—októbra.). Najrozšírenejšia je na suchých miestach s hlbokým profilom hlín. zato veľmi cenný peľ s vysokým obsahom bielkovín. Kuhlblume. Tussilen (expektorans). anglicky: Common dandelion. Odvodený je od gréckeho taraxis = zápal očí (mlieko púpavy sa vtedy používalo na tieto účely) a akeomai = liečiť. 2 % popola nerozpustného v HC1. s valeriánovým koreňom. maďarsky: Pongyola pitypang. Homeopatia pripravuje z kvitnúcich rastlín tzv. s listom podbeľa. španielsky: Taraxacón. pri cestách a pod. Kvet poskytuje neveľké množstvo nektáru. taliansky: Tarassaco. Chutí horkejšie. zvonka svetlejší. pasienkoch. Tie sú . Ani jej kŕmna hodnota nie je zanedbateľná. pri ochoreniach obličiek. známejšieho ako Avicenna (980-1036). urtinktúru a esenciu (dil.Radix taraxaci cum herba (ČsL 4). s vretenovitým mliečnatým koreňom a s prízemnou ružicou kopijovitých gracovitých listov. suchý. D 2). cennou zeleninou diabetikov. slúžia aj ako surovina pri výrobe cigórie. levanduľovým kvetom. i. Púpava je všeobecne známa. príp. preto zámeny nevznikajú.Radix taraxaci. Ide najmä o koreň čakanky. 204. Drogy sa zväčša kombinujú (napr. ktoré sa užívajú o. (ČsL 4) 6(8) 2 1. na medziach. Volí si mierne kyslé substráty.(expektorans. 14 5 4 11 15 . U nás rastie asi 70 malých druhov (mikrospecies) od nížin po alpínske stupne. 11.Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mlieč. skoro biely na priereze a nemá v ňom sústredené kruhy mliečnic. Obľúbili si ju najmä v Nemecku. lúkách. Čajoviny č. Pre hromadný výskyt púpav je veľmi dôležitou včelárskou rastlinou. Korene — najmä z pestovaných púpav. Med z neho rýchlo kryštalizuje aj vo veľkých nádobách. Plody sú nažky s chocholcom. ľanovým semenom. Korene sa najlepšie získavajú v je- Na koreň s vňaťou (Radix taraxici cum herba) sa vzťahuje ČSN 86 7023 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Listy a korene sfarbené ináč ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČsL 4 dovoľuje max.podobne ako korene čakanky. 128. bronchodilatans). Taliansku. Pleumolysin pastiliek (expektorans) a tinktura je zložkou roztoku Stomatosan (dezinficiens ústnej dutiny). tiež list — Folium taraxaci.5(2) 11 10(12) II. vňaťou betoniky a i. Úbory na konci dutého stvola a na lysom lôžku majú len žlté jazykovité kvety. PÚPAVA LEKÁRSKA PÚPAVA LEKÁRSKA PAMPELIŠKA LÉKAŘSKÁ („SMETANKA") Taraxacum officinale Weber in Wiggers Čakankovité . Predmetom zberu sú korene . Korene jemných pestovaných druhov púpavy možno kuchynsky použiť ako špargľu alebo čierny koreň. Ľudové použitie drog je veľmi široké a rôznorodé. úhoroch. popovňak. chmeľom. smotánka Nemecky: Lowenzahn. ďalej koreň s vňaťou . I. ktorý je zriedka viachlavý. francúzsky: Pissenlit. Len pri jesennom vykopávaní koreňov na rovnakom stanovišti hrozí zámena za iné druhy.

Po očistení a krátkom omytí (zbavené nadzemných častí) sa čo najrýchlejšie sušia. Jej byľ je ľavotočivá. Byľ poliehavá. Drogy sú predovšetkým amarum. 176. terpénové alkoholy. Rastie aj pozdĺž ciest.5 12 14 II. 169. jedno z najlepších purgatív starovekej medicíny.241. mladé listy tvoria zložku jarných bylinných kúr. no nie je celkom jasné. taliansky: Vilucchio. xantofyly a karotenoidy. potom diuretikum. hepatoprotektívum). anglicky: Bindweed. Trváca bylina vyrastajúca z plazivého rozkonáreného podzemka. až 5 : 1. pri poruchách trávenia. Sušia sa v jednej vrstve prirodzeným teplom. plazivý kúkoľ. je horkastá. tak iba pozdĺžne!). sú kozmopolitne rozšírené po svete. suší v tieni v tenkých vrstvách. Plody sú guľovité tobolky s bodkovanými semenami. Marec až máj je vhodný na zber celých. živica z orientálneho pupenca prečisťujúceho (C. resp. indikujú sa pri chorobách sleziny. užívané pri chorobách z nachladnutia a pri kašli. Korene obsahujú predovšetkým inulín — najmä zberané osobitne ako droga. najmä sprašových pôdach.). 77. 126. D 1 a 0 ) . trhá sa jednotlivo.Koreň — Radix taraxaci — sa posudzuje podľa ČSN 86 7026: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga Korene napadnuté hmyzom Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Aorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. Druh je bežnou burinou poľných kultúr na hlinitých. 78. kvety však oveľa väčšie a vždy biele. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. najlepšie umelým teplom do 50 °C. Pupencovité . Čajoviny č. 26. cholekinetikum). 3 5 2 0. na násypoch. aby sme ho nepretrhli. PUPENEC ROĽNÝ SVLAČEC ROLNÍ (+) Convolvulus arvensis L. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. 21. 73.Convolvulaceae Ľudovo. na spodnom okraji s dvoma ostrými lalokmi. Dosť časté sú zámeny s povojou plotnou . Prisudzovali sa jej aj dráždivé sexuálne účinky (afrodiziakum). Dávkuje sa 2 g (až polievková lyžica) na šálku odvaru či záparu. Väčšina pochádza z trópov (náš pupenec asi zo strednej Afriky). Vedecké meno pupenca sa dá odvodiť z lat. j. pri plotoch. od augusta do októbra alebo zjari (marec). vnútornú časť (drevo) citrónovožltú. slák. má sivohnedý až červenohnedý povrch a biely lom. potom sliz. povojník. 150.Calystegia sepium (L. pritom povoja bola známa v antike. kopijovité. Suchá droga sa po ohnutí láme. neuralgii. 167. ktorá sa užíva pri bolestiach hlavy.231. Treba dbať. Listy holé. lievikovité. sú dlhostopkaté. z ktorých je najvýznamnejší taraxacín. biele alebo ružovkasté. 6 8 3 1 1 11 8 3 II. maďarsky: Kis hajnalika. niekedy dlhá až 70-100 cm. obličiek. Kvety vyrastajú z pazúch listov. nadzemné časti obsahujú vitamín C. Pomenovanie bolo známe už v staroveku. púpavový med — úbory zavarené v cukre. Veľmi ľahko ju napáda hmyz a myši. aj náš fytoterapeut Fraňo Madva ako drastikum . obtáčka.menej silné ako jalapa (pozri tropické rastliny). ešte nerozkvitnutých rastlín. convolvere = skrútiť. laktucerol. koreňov s listami a s kvetnými pupeňmi. Listy má podobné ako pupenec.) R. hojnou v pobrežných krovinách a v mestských plotoch. lebo z rezu vyteká veľa „mlieka" (ak ich treba rozrezávať. Až donedávna sa totiž nerobil rozdiel medzi pupencom a povojou v botanickej systematike. 18. vystúpavá. V homeopatii sa pripravoval vyťa237 . rusky: Na listy — Folium taraxaci — sa vztahuje ČSN 86 6437: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. púpavová vňať s koreňom tvorí zložku čajoviny Diabetan (dietetický čaj pre diabetikov). V čeľadi pupencovitých rastlín je asi 1 000 druhov. povoja sa pokladala iba za akýsi druh pupenca (Convovulus sepium L. Brown. zvinúť (pre poskladané listy v mladom štádiu). dosúšajú umelým (do 50 °C). Na jar sa pije púpavová šťava (odporúča sa miešať so žihľavovou). dne. pečene. v mliečnej šťave cerylalkohol. Zberajú sa mladé rastlinky bez kvitnúcich byli. plazivá. 45. kaučuk. zber: máj-október. 157. stomachikum. pasienkoch a pod. Prítomné sú aj cenné minerálne soli. 181. triesloviny. 12 12 6 2 2 11 10 5 laxans) a je zložkou granuliek Boldogran (choleretikum. cholagogum (najmä koreň s vňaťou). Čs. Laxatívnym pôsobením sa už v hippokratovských časoch preslávilo scammonium. t. Droga nesmie páchnuť. čajovina s koreňom je Ungolen (cholagogum. 5 10 4 1 12 16 seni. scammonia L. reumatizme a poruchách trávenia (inak rovnako ako v alopatii). Predmetom zberu býva niekedy aj list (aj nákupu). choleretikum.211. šlatec Nemecky: Ackerwinde.). Veľmi obľúbený tzv. Terapeuticky cenné látky tvoria však aj horčiny. reumatizme a chronických ekzémoch. B2. Homeopatia pripravuje z čerstvej nekvitnúcej rastliny esenciu (dil. ktorej rastliny sa týkalo. 2. Pomer zosušenia je asi 3—5 : 1. Thé Salvat (choleretikum. francúzsky: Liseron des champs. španielsky: Campanilla Silvestře. 15. Ordinoval ho napr.

. ktoré sa súborne nazývajú glukoretíny. Pri liečebnom využívaní koreňa treba však postupovať veľmi obozretne. v močiaroch. Druhé vydanie ČsL 2 malo uviesť ako oficinálnu vňať s koreňom pupenca (+ Herba convolvuli cum radice). Vňať sa trhá počas kvitnutia rastliny (jún—september). V terapeutických dávkach nemajú drogy nepríjemné vedľajšie účinky. kalmus. zaujímavá substancia podporujúca zrážanie krvi (nemá však charakter vitamínu K). t. Veľké množstvo pupenca môže v krajnom prípade zabrániť strojovému zberu. rusky: - PUŠKVOREC OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 50-120 cm. šišvorec. Pupenec nenarobí veľa škôd na porastoch. Občas bývajú predmetom zberu a výskumov. najmä za daždivého počasia. získavanú zberom z p. oplieta stebla obilia. ľanu a pod. 3. j. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . listom senny a pod. že všetky jedince u nás pochádzajú z príbuzenstva rastliny. Rastie na trvale zaplavovaných pôdach. alkaloidy ergolínového typu (podobné má námeľ) a flavonoidy. Naša triploidná populácia je neplodná a množí sa vegetatívne. z hrubého plazivého podzemka vyrastajú mečovité listy dlhé až 100 cm a trojhranné stvoly s bočnými šúľkami drobných zelenkastých kvetov podopretých tulcom. Ludwig vysvetľoval neplodnosť puškvorca tým. Drogy chutia horko. potom žlčopudné. PUPENEC ROĽNÝ žok z čerstvej kvitnúcej vňate p. používa sa približne ako alopatické prípravky.prieskum ešte nie je uzavretý). Áronovité — Araceae Ľudovo: brustvorec. má postáť asi 15 minút prikrytý). Suší sa prirodzeným teplom. Pochádza z južnej Číny a Prednej Indie. prípadne sa uplatňujú výťažky (extrakty). Čajovina č. roľného (zber: jún—júl). roľného (zber: jún—júl). Častejšie sa však uplatňuje tinktúra — 5 až 15 g v slizovom macerate alebo priamo prášok (jednorazovo 1—2 g). tatáraka tráva (koreň) Nemecky: Echter Kalmus. Vňať pupenca rady požierajú ovce. Väčšie škody narobí na povrchu. napr. protihorúčkové a močopudné pôsobenie. Sušia sa bežným spôsobom. Tým sa znižuje výnos a sťažuje zber. maďarsky: Orvosi kálmos. napr. ich základom sú 12 —16-uhlíkaté mastné kyseliny. Prítomné sú i jalapíny rozpustné v éteri a nerozpustné konvolvuliny (ich podrobnejší Puškvorec obecný Acorus calamus L. ktoré sa líšia počtom chromozómov a aj množstvom silice a jej skladby. stimulácia celkovej látkovej premeny. takže rastliny často poliehajú. 1574 vysadil Clusius v bo- . Okrem laxatívneho pôsobenia sa drogám pripisuje aj metabolický účinok. V niektorých štátoch (NSR) sa priemyselne vyrábajú čajoviny a dražé. pľúcny koreň.Radix convolvuli arvensis (minoris) alebo častejšie vňať — Herba convolvuli (arvensis — minoris). V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej kvitnúcej vňate p. Korene sa vykopávajú v jeseni (september—október). Predmetom zberu z pupenca býva koreň . roľného a povoje plotnej. Pupencové drogy sa v čajovinách kombinujú s inými. španielsky: verdadero. slano a horkasto. Koreň sa užíva ojedinele. kde vytvára celé zárasty. anglicky: Sweet Flag. francúzsky: Roseau odorant. Prof. pretože živiny čerpá zväčša z hlbších vrstiev. Tvorí rozličné cytotypy. Množí sa iba vegetatívne. resp. Ako purgatívum alebo žlčopudná čajovina sa pije asi 5 % zápar vňate (1—2 lyžičky na šálku. Drogy uvádzame ako možné a uplatňované náhradky za cudzokrajné drogy Tuber alebo Resina jalapae (jalapová hľúza — jalapová živica). ktorú r. kam korene úžitkových plodín obyčajne nesiahajú. nejedlík. taliansky: Calamo aromatico. Z ostatných obsahových látok sú zastúpené triesloviny (1 — 10 % ) . 238 Droga s označením „majoris" pochádza z povoje.. Podstatné obsahové látky tvoria glykozidove viazané živice (2-3 % ) . Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . s kôrou krušiny.

horčina akorín a živica akoretín.5 6 0. Ľahko ho napáda hmyz. Drogu sušíme oddelene od ostatných — je priveľmi aromatická. II. Dobre usušený podzemok je na lome špinavobiely a pri lámaní sa neohne. v tetraploidných aj 7 % ) . Z ďalších látok sú v droge triesloviny.5 2 bách používal ako korenina a liek. Droga má silný. Obsahuje najmä B-azaron (5 — 10 % ) .v diploidných druhoch asi 2 %. ani nezaparuje. pri ulkusovej chorobe a ako spazmolytikum. mnohé indikácie sa 239 . diaforetikum — užíva sa hlavne pri dyspepsiách rozličného pôvodu. sacharidy a bázické látky (cholín. Predmetom zberu a nákupu bývajú podzemky — Rhizoma (Radix) calami (aromatici). do kúpeľov a na obklady sa pridáva ako prostriedok dráždiaci kožu. Puškvorec sa už v predvekých do- Podzemok — Rhizoma (Radix) calami aromatici hodnotí ČSN 86 7153 a ČsL 2: Znak Časti stvolov a korene Časti drogy sfarbené ináč ako uvádza opis Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1. zvýšenej kyslosti žalúdočných štiav. 5 ČsL 2 0 5 — 1 0. Vytiahnuté podzemky sa otriasaním zbavia bahna. Puškvorec je predovšetkým amarum-aromatikum.akoron. Druhové pomenovanie calamus = rákos. meteorizme a hnačkách. anorexii a subacidite. pije sa 2—3x denne. diuretikum. Ako stomachikum je obľúbená aj tinktúra — 15—30 kvapiek na cukor alebo do vody. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (až 3 % . terpény a seskviterpény. stomachikum. súčasne horkú. trstina. Ľudovo sa droge pripisuje sedatívny. osobitý pach a ostrú. Zber si vyžaduje primeranú výstroj. Patrí k terapeuticky hodnotným aromatickým horčinovým prostriedkom.PUŠKVOREC OBYČAJNÝ tanickej záhrade vo Viedni. keď ju dostal z Východu. zápale žalúdka (gastritída). Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . lebo sa pracuje v bahne. príp. Potom sa vegetatívne rozšírila po celej Európe a zdomácněla.5 6 3 2 8 1 0. za chladného počasia. krvotvorný a antirachitický účinok. liekopisy ich požadujú zvyčajne lúpané. Dôkladne očistené sa sušia vo vrstve vysokej maximálne 5 cm — najlepšie umelým teplom do 35 °C. analgetický. Nositeľom pachu je predovšetkým azarylový aldehyd. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. rozpadové produkty). Okrem stomachického upotrebenia nachádza uplatnenie pri poruchách trávenia. Už v antike bol puškvorec známy ako acorus . pije sa najmenej pol hodiny pred jedením. Jeho podzemok i listy u nás ordinoval známy fytoterapeut Fraňo Madva na posilnenie žalúdka a varený vo víne so škoricou zasa na zvýšenie mužskej potencie. aromatickú chuť. Zvonka sa používa zápar z práškovanej drogy. na kloktanie pri zápaloch hrdla. Dávka: pol kávovej lyžičky na šálku záparu. Materiál sa nedrobí. nie práve vhodného na sušenie prirodzeným teplom. resp.5 12 12 12 2 1. Zber sa robí v novembri — apríli. preperú sa vo vode a zbavia korienkov. karminatívum pri kolikách. ale láme. chránený pred svetlom.

bez bočných korienkov. ktorý má koncový zdanlivý okolík nepravých klasov a podzemok je oveľa hrubší. listy čiarkovité. tritus = obyčajný. 3. metabolikum. čo je. Stebla priame. 76.214. Časté sú zámeny drogy s podzemkom prstnatca obyčajného — Cynodon dactylon (L. pejrovka. V homeopatii sa z lúpanej drogy pripravuje tinktúra používaná ako alopatické prípravky. žiaľ. Podzemok ako droga sa zjavil až koncom stredoveku v severnej Európe.mechanicky prenášajú z cudzokrajných polyploidných druhov. plazivý. PÝR PLAZIVÝ PÝR PLAZIVÝ Elytrigia repens (L. francúzsky: Chiendent. Burina rastúca na roliach. väčšinou však v jeseni (september . taliansky: Gramigna.október).: Agropyron repens (L. v křoviskách a pri cestách. Pýr sa opeľuje najčastejšie pomocou vetra. 210. Zber podzemkov sa robí na jar (marec—apríl). španielsky: Grama oficinal. 202. s kláskami zostavenými do dvoj radových klasov (k osi sú obrátené úzkym bokom a podopreté iba jedinou plevou. Lipnicovité — Poaceae (Trávy — Gramineae) Ľudovo: divé žito. bežný i v súvise s obilím — drvený a druhový názov repens = lat. Kvety v koncovom dvojradovom klase v troj. samozrejme. pýr poznala už antika ako burinu. Plod je zrno.i viackvetných kláskoch. 66. s redším kláskom a trsnatým podzemkom bez výbežkov a mätonoh trváci . Lipnicovité rastliny sa všeobecne určujú veľmi ťažko. medziach. narušila sa melioráciami.syn. Najvýznamnejšia sloven- ská produkčná oblasť sa niekedy nachádzala pri Borskom Mikuláši. drsné. chybné. cholagogum) a veterinárny prípravok Medicinálne lízadlo (liz).. Eugastrin (stomachikum. suchých lúkach. 30 5 1 0.229. 213. ale aj ako liečivo. len vrcholový klások má dve plevy). pasienkoch. pýrnica Nemecky: Gemeine Quecke. niekoľko metrov dlhými podzemkami. Droga sa široko uplatňuje v cukrárstve i likérnictve. Predmetom zberu je podzemok — Rhizoma graminis (Radix graminis.) Desv. Rodový názov Elytrigia má zrejme koreň v lat. ktoré sú článkované a duté. pejr. pýrava. hladké. preto roztokom jódu sa farbí do modra. 208. iba v kolienkach plné. maďarsky: Taracbúza. sa využíva najmä ako stomachikum a zvonka do mazadiel. Silica — Oleum calami. Možno ho Podzemková droga podlieha ČSN 86 6850. anglicky: Couch-Grass. široké asi 1 cm. kolienkaté. 10 — 0..5 — 5 13 II. Čs. . so žltými plazivými. Sú si podobné.) L. okrem toho obsahuje škrob. ale mäkké.5 6 13 240 . Pýru sa najviac podobá pýrovník psí — Elymus caninus (L. stomachikum). Čajoviny č. prípravky s drogou sú čajovina Stomaran (digestívum. Radix agropyri repentis). ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté časti drogy Časti podzemkov so zvyškami korienkov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Vlhkosť I.) Pers. rusky: PÝR PLAZIVÝ Trváca tráva vysoká až 150 cm.Lolium perenne L.) Beauv.

Zle sfarbené časti sa vopred odstránia. prípadne falšovanie za niektoré druhy rodu Tithymalus Gaetn. Extrakt je pomocnou látkou pri príprave piluliek v galenickej farmácii a v dietetických výrobkoch (pre velké množstvo viazanej fruktózy). hubička. spolupôsobí pri dne. anglicky: Toadflax. preslávená bola masť — Unguentum linariae. Uplatňuje sa pri miernych obstipačných ťažkostiach. Jednorazová dávka drogy j e 3 . Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. medziach a na roliach od nížin po hory. 150. škrob nie je prítomný.) Scop. 157. Čajoviny č. inozitol. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. rusky: mi. denná dosahuje aj 100 g. V spisoch antických autorov nemožno pyštek s určitosťou nájsť. 5 5 1 10 10 3 2 — 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhanim drogy) Trváca bylina vysoká 20—50 cm. — mliečnik.215. kručinkolistý — L. Príbuzným. pri piesku v močových cestách a pri poruchách činnosti žlčníka. stor. Ľudovo sa droga uplatňuje aj pri kataroch priedušiek a na odhlieňovanie dýchacích ciest. pektolinarín. bočných korienkov a zhnednutých častí a vyberajú sa iba žlté. diaforetických a metabolických čajovín. Podzemok má diuretické. cyparissias (L. rastie v nižších polohách stredného i južného Slovenska na suchých a slnečných stranách. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. 197. Pri sušení ich možno obracať. Droga je aj muciloginózum. 151. pasienkoch. prípadne aj v septembri. zväčínec Nemecky: Gemeines Leinkraut. tvorí zložku diuretických. krvavica. v hustých koncových strapcoch. slnečných polostepných stranách. metabolické a depurgatívne účinky. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . ktorá sa skladá z antibakteriálne účinného agropyrénu (95 %).) Scop. potom aj iné sacharidy. Po usušení sa znovu vytriedia zdravé a jasnožlté kusy (najmä ak sa tak neurobilo dostatočne prv). zvyšok tvorí karvón. Ordinoval sa najmä proti chorobám pečene.1 0 g v odvare. pantoflíček. Droga nemá pach. fan Matky božej. chutí sladkasto. sleziny. celistvookrajové.05 %). Droga si musí zachovať farbu čerstvej rastliny.získať pri oraní alebo pri bránení polí. škľabivé. 45. linaracín a i. Slúžila tiež na farbenie. . koncentrované PYŠTEK OBYČAJNÝ ČSN 86 6724 stanovuje pre vňaťovú drogu (Herba linariae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % I. Predmetom zberu býva vňať .202. na úpravu stolice. V zmesiach s inými zvyšuje vylučovanie moču pri reumatických ochoreniach. nie odumierajúce a hnedasté podzemky. Je to napr. fruktózan triticín (3 — 18 %). francúzsky: Linaire commune. Známe sú aj zámeny. obyčajný — T. stopkaté. sleziny a pečene. ohnica. najmä nekvitnúce. rozmarinka. Prihrubé kytice sa rozdelia. španielsky: Linaria común. LNICE OBECNÁ („KVĚTEL") Linaria vulgaris Miller Krtičníkovité . Základné obsahové látky tvorí rozpustný polysacharid.01-0. Materiál sa zbaví hliny. Zväzky sa sušia na tienistých a vzdušných miestach. ktoré sa mu nebezpečne podobajú. Rastie pospolito na skalách. aby nesplesnel. Droga sa všeobecne považuje za vhodnú náhradku za cudzokrajnú sarsaparilu — Radix sarsaparillae — pozri cudzie drogy.. odrezáva sa v čase kvitnutia — jún až august. ktorý má modrosivé listy a po poranení roní biele mlieko. 67. taliansky: Linaria. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov používa pri ochoreniach močových ciest. Naproti tomu je skoro vo všetkých herbároch 15. Odvar z kvetov sa pil pri vyrážkach. s tuhšími sivozelenými listami. saponíny. skalnatých miestach. aby sa umožnilo lepšie presušenie. sliz. V ľudovej mágii sa rastlina používala proti čarám a urieknutiu. Hlavné účinné látky pyšteka sú horké flavónové glykozidy linarín. Zastúpená je aj kyselina kremičitá a silica (0. 66. i proti tuberkulóze a zvonka pri rakovine. chvojkový. Plody sú tobolky. tiež m. esula (L. zameniteľným druhom je p.m. maďarsky: Kózonséges gyujtoványfu. Vnút- PYŠTEK OBYČAJNÝ rajšok zväzku treba dôkladne vysušiť. úhoroch.Herba linariae (Herba anthirrhini linariae). Listy čiarkovité. s priamymi nerozkonárenými stonka- 8 241 . Slúžila proti „zlatej žile". ktorú zostavil hessenský lekár Johann Wolpius. pije sa 2—3 x denne. pre podobnosť listov. ktorý má kopijovité listy s 3—5 nervami. Sušia sa na dobre vetraných miestach v tenkej vrstve pri teplote 40 °C. Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline II. pri zadržiavaní moču. Rodové vedecké pomenovanie rastliny je z latinského linum = ľan. hledík. sivo oinovatené riedke menšie kvety v redšom strapci. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru. chorobách močového mechúra.) Miller. genistifolia (L.Scrophulariaceae Ľudovo: bradavičník. a 16. T. Materiál sa pred sušením zvyčajne viaže do neveľkých kytíc. Dáva sa aj do antidiabetických zmesí. 15. kvety žlté.

Zamieňajú sa najmä 242 . nočnom pomočovaní a inak ako v alopatii. octovú. Plody sú oblúkovito zakrivené nažky v rozpadavej dvojnažke.5 2 3 Väčšinou dvojročná bylina vysoká asi 50 cm. hemoroidoch a pod. minerálne látky. V homoepatii sa tzv.. 203. U nás tvoril donedávna zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Vulneran — odvar z nej slúžil na omývanie a obklady pri kožných chorobách alebo vredoch predkolenia či na vymývanie hnisavých rán. Okrem nich rastlina obsahuje alkaloid peganín. ale aj potopudný. rusky: Na plodovú drogu — Fructus carvi — sa vzťahuje ČSN 58 0515: Znak Nezrelé plody Cudzie organické prímesi Polámané plody Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1 1 1 13 7. sacharidy. jablčnú a i. Plody zelerovitých rastlín (dvoj naž- ky) sa navzájom veľmi ľahko zamenia. preháňavý. D 2). Pripravuje sa zvyčajne 3—4 % zápar.najmä v kvetoch. prípadne na oplachovanie (3—4 % odvar. španielsky: Caró. cholagogický a protizápalový prostriedok. Listy má perovito zložené. Prípravky sa robia z čerstvej kvitnúcej vňate bez koreňa. Ľudové liečiteľstvo oddávna používa rastlinu ako močopudný.). anglicky: Caraway. maďarsky: Konyha komény. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—4x denne. pri hnačkách (dil. Vňať je predovšetkým diuretikum a laxans. napr. vriedkoch. organické kyseliny (mravčiu. s Radix bardanae — koreňom lopúcha. pasienkoch.Apiaceae (Okolíkaté .Umbelliferae) Nemecky: Wiesen-Kummel. Čajoviny č. urtinktúra riedi a používa napr. kačným znakom. Vňať vo forme kašovitého odvaru z 20 g drogy na pol litra mlieka sa aplikuje zvonka ako emoliens a antiflogistikum pri kožných vyrážkach. Preto treba dávať pozor na ich opis a opis materskej rastliny. taliansky: Carvi. Rastie divo na lúkach. usporiadané v okolíkoch okolíkov. na obklady pri zápale spojoviek s vňaťou očianky. ktorý je najlepším identifi- RASCA LÚČNA KMÍN KOŘENNÝ Carum carvi L. RASCA LÚČNA medziach a úhoroch. s delenými segmentmi. Zelerovité . 49. Folium plantaginis — listom skorocela a i. lyžica drogy na pohár vody). triesloviny. ktorý sa nechá stáť prikrytý asi 18 minút a pijú sa 2—4 šálky denne. francúzsky: Carvi. resp. U nás sa šľachtí ako korenina (okolie Pŕerova — skorý druh vhodný aj na mechanizovaný zber). V čajovinách sa pyštek takmer vždy kombinuje s inými drogami. kvety biele alebo ružovočervené. zberanej v júni až septembri. pektín a vitamín C. úbormi rumančeka a kvetom nevädze. Silnejšie odvary sa používajú proti hmyzu (tu účinkuje zatiaľ neznáma látka). Plody rasce sú rozpadavé dvojnažky s výrazným pachom. fistulách. Tinktúra sa užíva pri zväčšenej predstojnici a pri ťažkostiach s močením (10—30 kvapiek 2—3 x denne)..

Je oficinálna v ČsL 4 (dávkujú sa 2—3 kvapky). pôvodom z Egypta. rhabarbarum L.. rhaponticum L. ktoré sa u nás pestujú ako zelenina. Všetkými druhmi rasce sa korenilo i liečilo (najviacej však rímskou). francúzsky: Rhubarbe. Je tiež výborným spazmolytikom.182. potom egyptskú rascu. Bola veľmi obľúbená v liečiteľstve a pripisovali sa jej aj čarovné účinky. keď začínajú okolíky hnednúť a väčšina plodov je už zrelá. officinale Baillon) a ich hybridov. tmavšie nažky bez silicových kanálikov (dobre ich vidno na priečnom priereze pod mikroskopom). Podľa nemeckého botanika Sprengela (+ 1833). hrubšie sa prerežú a sušia na povrazoch pri teplote do 50 °C (v Číne aj nad ohňom). s brázdeným zobákom. V posledných desaťročiach však stúpol medicinálny význam európskej rebarbory (zo ZSSR a z oboch nemeckých štátov). Hlavnú oblasť uplatnenia tvoria koliky tráviaceho traktu. diantróny reidíny. živice. Pre vysoký obsah karvónu je rasca spoľahlivým karminatívom. pontická . potom karskú (karon.podľa ČsL 4 neprípustné. pôsobiace obstipačne. Vedecké označenie rebarbory súvisí s latinským reum. kumaríny a flavonoidy. hlavne reín. ČsL 3 uvádza silicu ako zložku aromatickej vetrovej vody (Aqua carminativa).5 % voľných i viazaných antroachinónov. Droga obsahuje 3—12% antracénových derivátov. je aj zložkou čs. chutí korenisto a horko. 214. Droga má silný charakteristický pach. V antickom Ríme poznali tri druhy rasce: rímsku — Cuminum odorum. r. Vrchol slávy dosiahla až v stredoveku. Ako prímesi . niekedy iba na ozdobu. Často sa uplatňuje aj v karminatívnych a taxatívnych čajovinách. podobne ako silica fenikla (Oleum foeniculi) alebo anízu (Oleum anisí). plody dlhé 4 — 6 mm. a ich krížence. 189. kareon).Rh. že išlo o cudzie korenie z Malej Ázie. Stavikrvovité — Polygonaceae Nemecky: Arznei-Rhabarber. dlanitej i r. španielsky: Ruibarbo. Podľa Rittera prekvital obchod s rebarborou od najstarších čias. dnešná Volga. 5 1 0. Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch. Podobné použitie má aj silica — Oleum carvi. Droga sa označuje ako Radix rhei (chinensis) a podľa ČsL 4 musí obsahovať minimálne 3. z poriečia ktorej sa dostávala do obchodu. čiernohnedé.) Hoffm. Listnatá stonka má na vrchole bohaté metliny malých bielych kvetov.50. chryzofanol. pôsobí aj dezinfekčné (bakteriostatic- ky) a proti vnútorným parazitom. Obyčajne sa lúpu až po kambium.151. ktorá má širšie listy. palmatum a Rh. 198. rusky: REBARBORA DLANITÁ REBARBORA DLANITA Trváca bylina vysoká až 200 cm s repovitým podzemkom a s veľkými dlhostopkatými dlaňovito delenými listami zoskupenými v prízemnej ružici. a digestívom. aby nažky neopadali. fysion a ich glykozidy. získaná destiláciou zo zrelých plodov. Predmetom zberu sú plody dozreté a rozpadnuté dvojnažky (Fructus carvi). V stredoveku a na začiatku novoveku sa jej sláva ešte znásobila. veľa pektínu. sa zaužívali aj iné druhy rebarbory. a to v jeseni po dozretí semien (september—október). Zberajú sa podzemné časti 6 — 10ročných rastlín.). Zvyšky rasce sa našli v kolových neolitických stavbách. Čajovinyč.. Plody sú nažky. má veľké listy a ryhovanú stonku. Rastlina sa u nás môže pestovať. prichádzajú do úvahy kultúrne pestované druhy r. Pri žuvaní vŕzga. reum-emodín. V antike ju takto nazývali podľa rieky Rha. 10 2 1 10 13 2 ČsL 4 10 1 0. Čínsky tovar pochádza z jedincov starých aj 30 rokov. Najväčšie dodávky obchodného tovaru poskytujú divorastúce druhy rebarbory z Tibetu a niektorých iných čínskych provincií. ďalej flavónové glykozidy (rutín). lesklé. 190.5 10 10 1 II. tvoriacim asi štvrtinu nažky. Pôvodne sa zberala iba z divorastúcich jedincov. z Karie). používali starí Gréci a Rimania koreň r. adstringentne). najmä pri kolikovitých ochoreniach gastrointestinálneho traktu.. anglicky: Thubarbar. Druhový názov palmatum má podľa dlaňovitého tvaru listov. stor. pred n.86. Kvalita drogy sa hodnotí podľa ON 86 7152 a podľa ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. aloe-emodín. obličkových kamienkoch. Liekopisnú koreňovú drogu tvoria podzemné orgány r. Má vynikajúce upokojujúce vlastnosti a priaznivé účinky na žalúdočnú mobilitu (pohyblivosť). V homeopatii sa používajú čerstvé korene. sacharidy a veľa šťaveľanu vápenatého (preto sa nesmie užívať pri močovom piesku. Od pomeru týchto zložiek v silici závisí ich kvalita a pach. taliansky: Rubarbaru. Podobná trebuľa lesná — Anthriscus sylvestris (L.s nažkami kozonohy hostcovej — Aegopodium podagraria L. pri reumatizme a pod. Strata hmotnosti býva 65—80 %. maďarsky: Rebarbara. Rh. HVLP Contraspan kvapky (spazmolytikum) a Latol sirupu (laxans). ktorú možno pokladať za náš druh (meno však zviedlo Plínia k výkladu. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa až 4 x denne). 187. Ďalej sú v droge bielkoviny. vlnitá — Rh. stor. Rheum palmatum L. pontickej a v 10. 1. Hlavnou zložkou obsahových látok je silica (3—7 %). Rebarboru poznali v Číne už veľmi dávno. 212. tuk.153. officinale majú svoj domov vo vysokých pohoriach západnej Číny. pochádzajúce až od hraníc čínskej ríše. Spomína sa v herbári z 27.168. Pozväzujú sa do snopčekov a nechajú dozrieť (na plachtách). niekedy aj pred kvitnutím. Okrem antracénových derivátov obsahuje droga aj triesloviny (tanoglykozidy a ich štiepne produkty. pochádzajúcu z Afriky (preto ju Plínius nazýval aj cuminum aethiopicum). pričom všetky tieto látky sú významné svojím špecifickým laxatívnym pôsobením. ich zber sa robí v júli—auguste. obsahujúca najmä karvón (50-60 %) a limonén. Rastliny sa kosia alebo vytrhávajú v raňajších hodinách za rosy. lekárskej (R. sennidíny a palmidíny. Po vymlátení a vyčistení sa presúšajú na vzdušných miestach za občasného presypania. parascu väčšiu — Ammi majus L.5 10 10 1 243 .. Strata na hmotnosti je malá.

stolistník. Trváca bylina vysoká 10—80 cm. tinktúr. za dobrého vetrania a čo najrýchlejšie.211.ČsL4). všekorenie Nemecky: Gemeine Scharfgarbe. Rastie na výslnných kamenistých svahoch. Pomer zosušenia materiálu je asi 4 : 1. reumatizme a pod. 167. Čajoviny č. na zastavenie krvácania (drevorubači si prikladali na rany listy) a tiež na umývanie vlasov. maďarsky: Kozonséges cickafark. Pre spomínaný vysoký obsah šťaveľanu vápenatého ich nemožno dávať deťom a takisto sa neodporúča jesť ich vo väčších množstvách pri chorobách močových ústrojov. anglicky: Milfoil. a to na začiatku rozkvitania (júl—september). a to na suchých trávnatých stepných lokalitách s kamenistým alebo piesočnatým podkladom.kvety (Flos millefolii) a vňať (Herba millefolii . Listy dvakrát perovitostrihané. Vnútorné užívanie je známe len od 18. Rebríček patrí k najstarším liečivým rastlinám. francúzsky: Mille-feuilles. r. 244 v kozmetike ako prostriedok na farbenie vlasov. 168. Boldogran granulky (rovnaká indikácia) a extrakt je v Properistol dražé (laxans). ako laxans 1. Antracénové deriváty sa vylučujú čiastočne obličkami a farbia moč oranžovo až hnedo. pannonica Scheele). Rebarbora je tiež zložkou veterinárneho prípravku Pulvis ruminatorius (stomachikum). (môžu zhoršiť stav). Vňať je mierne náchyl- . španielsky: Abrofia. V malých dávkach sa uplatňuje adstringentný účinok trieslovín. 1982). Úbory sa najlepšie odstrihujú nožnicami so zásobníkom (nesmú mať stopky — iba do 1 cm. sirupov. Na liečebnom uplatnení rebríčka sa odvtedy prakticky nič nezmenilo. Listové stopky domácich druhov sa používajú na prípravu kompótov a marmelád. rusky: - Droga je laxans a stomachikum. na rumoviskách a pri okrajoch komunikácií.2 g. rebríček. choleretikum). Laxatívny účinok sa dostaví za 8-10 hodín.REBARBORA DLANITÁ REBRÍČEK OBECNÝ REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Achillea millefolium L. 175. lebo inak tvoria vňaťovú drogu). Suší sa bežným spôsobom. Sušia sa rozložené v tenkých vrstvách za dobrého vetrania (možno sušiť aj na slnku medzi 9. farmaceutický priemysel vyrába s rebarborou čajovinu Species cholagogae Planta (cholagogum. delené na čiarkovité segmenty. taliansky: Millefoglio. Materiál tvoria len rastlinné vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). byľ veľmi premenlivá v tvare i odení. mačací chvost. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kunica. 173.231. —17. Naše ľudové liečiteľstvo ho tiež pozná ako prostriedok na pomliaždeniny. Zberajú a vykupujú sa kvetné úbory . je súčasťou mnohých — často oficinálnych galenických prípravkov (napr. Druh u nás rastie vo dvoch poddruhoch (Dostál. 166. a preto sú vhodné na začiatočný zácvik zberačov. panónsky sa ráta ako osobitný druh (A. prípadne zväzočkovaním. Vňať sa najlepšie odrezáva kosákom. a to v tieni. zberať treba len úbory biele. Nie sú veľmi citlivé. 178. Drobné biele. piesčinách a suchých skalách v teplejších oblastiach štátu. stor. dlhé najviacej 25 cm. uplatňuje sa v likérnictve pri výrobe horkých liehovín. Čs. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. keď nepadá rosa). rezné rany.0 g (pol kávovej lyžičky). h. Na stonkách musí byť väčšina úborov v štádiu pupeňov.). preháňavý účinok sa vyvoláva špecifickým dráždením hrubého čreva. Prechádzajú do mlieka dojčiacich matiek. extraktov a pod. Plody sú úzko krídlaté nažky bez chocholca. ružovkasté alebo červenkasté vajcovité úbory sú na vrchole priamej stonky v chocholíkových metlinách. Droga tvorí zložku žalúdočných práškov (pri zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy). Jednotlivá dávka v prášku alebo vo forme odvaru je ako stomachikum 0. Už odpradávna slúžil na liečenie rán.

91. tujón. 12. vňať 2 kávové lyžičky. rovnako aj zloženie. ako vyššie) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (a popol nerozpustný v HCl) Obsah silice — najmenej I. Preto bývajú zložkou metabolických.) Rauschert. 3 1 0. triesloviny a kumaríny. priemyselne pripravovanej čajoviny Ungolen (cholagogum. 212. Úbory sú zložkou čs.51. 174. nedostatočnom alebo porušenom trávení. 160. V droge sú prítomné aj horčiny. dezinficiens močových ciest). pri skleróze.33.15. 171.50. 201. 110. protireumatických. Pri vonkajšom upotrebení (kloktadlá pri Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6224: REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Akosť — najviac v % Znak Úbory sfarbené ináč ako na rastline (resp. 85. 197. karyofylén) a i.5 %). Silica obsahuje aj seskviterpény (napr.) dáva sa dvakrát toľko drogy ako na vnútorné užívanie.2 13 10 0. Hemoral (antihemoroidálna kúpeľová prísada). 2. žlčových. nie bielokveté) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (t. antisklerotických a aj sedatívnych a diuretických čajovín.5 13 8 0. 245 . 241. poraneniach a na opuchy (edémy). antireumatikum). Užívajú sa pri nešpecifických žalúdočných problémoch. Species urologicae Planta (diuretikum. 153. 232. odrody a pod. 1. 173.ná na zaparenie. ktoré sú horké. Drogy sa najčastejšie uplatňujú ako aromatické amárum. cineol. 5 4 3 13 10 zapálených ďasnách. zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice — najmenej I. tinktúra roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). flavonoidy. pôsobia proti kŕčom i ako účinné dezinficiens (aj zvonka) a navyše majú dobrý močopudný vplyv.54. V zásade sa podobá silici rumančeka kamilkového — Chamomilla recutita (L. terpénové zložky. 136. na omývanie popraskaných rúk. karminatívum. Úbory sa dávkujú 1 kávová lyžička na šálku záparu. 150. 61. Drogy skladujeme v uzatvorených obaloch a chránené pred svetlom. 114. 108.5) 12(10) 8(2) 0. 155. Cutisan (dermatologikum). 126. na kožné vyrážky a pod.1 II. 76. aj trochu drobivá. j. vňať čajoviny Betulan (diuretikum. 90. Obsah modrých azulénogénnych látok. hlavný je chamazulén. 59. 225. choleretikum a hepatoprotektívum). 169. 229. (ČsL 4) 3 3(1) 1(0. cholagogum. 181. Čajoviny č. 172. 176. 157.15 II. 57. 6 2 1 Na kvalitu vňaťovej drogy (Herba millefolii) sa vzťahuje ČSN 86 6712 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline (resp.05-0. Množstvo silice dosť kolíše (0. slabé spazmolytikum. Obsahové látky nie sú celkom jednoznačne prebádané. kolíše od 0 do 40 %. oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species stomachicae — žalúdková čajovina. závisia od biotopu.

taliansky: Camomilla romana. ktorý sa pri falšovaní primiešava do drogy aj s druhom rebríček bertrámový — Achillea ptarmica L. Plody sú nažky.(syn. Droga sa hodnotí predovšetkým podľa vonkajšieho vzhľadu. druhá ako „obchodná". Obsah terapeuticky účinnej silice je najvyšší pred plným rozkvitnutím (počas ďalšieho kvitnutia klesá až na jednu tretinu). V antických spisoch ho možno však veľmi ťažko identifikovať.) Smith.RUMANČEK RÍMSKY REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ -RUMANČEK RÍMSKY RMENEC SLIČNÝ („ŘÍMSKÝ HEŘMÁNEK") Chamaemelum nobile (L.: Anthemis nobilis L. Francúzsko a Anglicko. anglicky: Chamomille. Rozostiera sa v tenkých vrstvách na tienistých a dobre vetraných miestach (pozri návod pre rumanček pravý). Hundskamille. Listy má dvakrát perovito strihané. Nerozvinuté úbory obsahujú veľa vody a zle sa sušia. Gesnera pochádzal zo Španielska a už predtým sa používal v Anglicku. Na triedenie sa používajú sitá s priemerom 20 mm (najvyššia kvalita) a 16 mm (druhá trieda). (ten však má úbory bez pachu). 10 2 0. pochádzajú spravidla z vypestovanej plnokvetej formy (var. ktorá sa každoročne vykupuje. Pri použití umelého tepla nemož- Kvalita drogy (Flos chamomillae romanae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6230: Akosť — najviac v % I.5 14 8 2 0. H. ktoré sa dostávajú na trh. Zberajú sa úbory bez stopiek.6 II. Koncové úbory majú biele jazykovité samčie kvety. Trajanus považoval rastlinu za pravé Dioskoridovo parthenion. Dôležitými producentmi drogy sú Belgicko. rusky: - jeho zámeny sotva prichádzajú do úvahy. Materiál je veľmi háklivý. Novšie sa tovar bežne triedi podľa veľkosti úborov — prvá trieda sa označuje „prima". matfarsky: Római montika. V 16. Paruman je podobný druhu rimbaba obyčajná — Pyrethrum parthenium (L. Úbory. 20 4 1 14 10 3 0. Pri výslovných falšovaniach sa do drogy primiešavajú predovšetkým úbory iných astrovitých rastlín. Z ekonomického hľadiska ide o vhodnú liečivú rastlinu. V ich strede je pri plnokvetej forme len málo rúrkovitých žltých kvetov. Pestovanie parumanu má u nás dobré podmienky. španielsky: Manzanilla. Podľa C.Asteraceae (Úborovité — Compositae) Nemecky: Rómische Kamille. Druh sa zvyčajne pestuje. sa s ním ojedinele stretávame v nemeckých lekárňach. Paruman spanilý ako liečivá rastlina je známy už dávno.4 Znak Úbory so stopkami dlhšími ako 2 cm a zle sfarbené úbory Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Trváca bylina vysoká 15 — 30 cm s ryhovanou stonkou. flore pleno). čo je však Pyrethrum parthenium. Ľahko sa zaparí a treba ho po zbere čím skôr dať sušiť. . stor. francúzsky: Camomille. Zber úborov sa robí za suchého počasia v období kvitnutia (máj—júl až august).) All.) Astrovité . s jednoduchými alebo až trojdielnymi segmentmi.REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ . Preto 246 .

procera Wallr. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. takmer v prízemnej ružici. hřebíček.6 % (Európsky liekopis žiada minimálne 0. lúkach. francúzsky: Aigremoine eupatoire: anglicky: Common Agrimony. 8 5 6 2 1 12 10 3 10 II. V materiáli sa niekedy nachádzajú rastlinné časti divozelu čierneho — Verbascum nigrum L. eupatoria — pravý a subsp. voňavý. pasienkoch. Čajoviny č. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: arček. Druhový názov sa odvodzuje od starovekého pontického kráľa Mitridata Eupatora. Pije sa čaj zo záparu — 1 kávová lyžička na šálku. Obsahuje menšie množstvá azulénov ako rumanček. horčiny a cholín. príbuzné A. zúbkaté. osvieženie vlasovej pokožky a odporúča sa najmä pri ošetrovaní svetlých vlasov. .7 %). v menšej miere aj spazmolytické. ktorý má visiace plody a čiašku asi len do polovice plytko ryhovanú — pre príjemnú vôňu sa niekedy pestuje vo vidieckych záhradkách. niekoľkokrát denne.. vysoká 247 . ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Prímes plodov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol (nerozpustný v HC1) Množstvo extraktu získaného 95 % liehom — najmenej I. proti krvácaniam a pri pečeňových a kožných chorobách. maďarsky: Kozonséges párlófú. 30—100 cm. izoamylalkohol). Po zvyčajnom dôkladnom umytí a prepláchnutí sa vlasy premyjú teplým (vlažným) záparom (jeho príprava: asi 15 g drogy preliať 2 1 vriacej vody. rebríček. útrobník. taliansky: Agrimonia. Farmakologické pôsobenie drogy je antiflogistické a karminatívne. Podstatnou obsahovou látkou je modrozelená silica — Oleum chamomillae romanae.6—2. Galenos. kumaríny (totožné s rumančekom). listov a kvetov sa pripravovalo trvanlivé žlté farbivo (prakticky išlo o izoláciu flavonoidu kvercitrínu). resp. ako má rumanček). stonček. starček. ochabnutí čriev i mechúra. získaná obyčajne destiláciou s vodnou parou v množstve asi 0. v hornej časti stonky v riedkom strapcovítom alebo klasovitom súkvetí. Plody sú nažky hore ovenčené štetinovitými ostňami. striedavo jarmové. Na vňať repíka (Herba agrimoniae) sa vzťahuje ON 86 6834. Repík má rodové meno pravdepodobne z gréckeho agros = pole a moné = bydlisko (podľa častého miesta výskytu). Z vedľajších obsahových látok možno spomenúť flavonoidy (apigenín — inak podobné. žlté. izomaslovej a tiglínovej. traňk sv. Rastie na sprašových a vápencových hlinách. kde ju zasvätili Pallas Athene. Vysoko si ju cenili v antickom Grécku. 195. po 15 minútach scediť). na oplachovanie pleti. 15 10 12 4 2 12 13 5 6 Podľa tejto ON sa droga hodnotí pri preberaní v nákupni. Plínius i Dioskorides nazývali rastlinu eupatorion.subsp. 28.. kráľovský traňk. hlavnú zložku tvoria estery kyseliny angelikovej (až 2. Usušenú drogu triedime na sitách podľa veľkosti úborov. ktoré odfarbuje a dodáva im prirodzený lesk. Okrem ľudového uplatnenia drogy pri bolestivej menštruácii. konopenec. prípravok Defatigan (čajovina . ktorý údajne prvý použil túto bylinu pri pečeňových chorobách. grandis — väčší.r. Serapion. Droga je absolútne netoxická a nemá nijaké vedľajšie účinky. rúbaniskách a vo svetlých lesoch. metakrylovej. Spodné listy obyčajne husté. Platearius aj Avicenna vychvaľovali jej liečivú silu. akosti ON sú trochu rozdielne: Znak Inak sfarbená droga ČsL 4 — najviac v % 8 6 5 2 12 10 2 8 3. Na kúpele 3 polievkové lyžice na 5 1 vody.no prekročiť teplotu 30-35 °C. varkočky Panny Márie Nemecky: Kleiner Odermennig. Pre tieto účely sa vyrába čs. rusky: Pe- Iné časti materskej rastliny Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo extraktu s 95 % liehom — najmenej Množstvo trieslovín — najmenej Trváca chlpatá bylina s jednoduchou priamou stonkou. Z mladých stoniek. na vonkajšie použitie sa pripraví 10—15 % zápar (scedí sa po 20 minútach). repíček. španielsky: Agrimonia. farmaceutický tovar však podlieha požiadavkám ČsL 4 a jeho základné požiadavky oproti I.5 REPÍK LEKÁRSKY ŘEPÍK LÉKAŘSKÝ Agrimonia eupatoria L. Plínius. slúži droga aj ako kozmetikum. sú omnoho hrubšie a výraznejšie vlnato ochlpené. Kvety skoro sediace. Kunhuty.kúpeľová prísada). prítomné sú aj alkoholy (napr. Vo Francúzsku sa droga používa ako prísada pri výrobe špeciálnych vín (Vermouth — sec). pri zastaraných pľúcnych kataroch. Droga — Flos chamomillae romanae sa najlepšie skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom.5 % ) . V ľudovom liečiteľstve sa repík oddávna uplatňuje hlavne pri pľúcnych ochoreniach (i tuberkulóze). subsp. Predmetom zberu môžu byť všetky naše poddruhy . perovito zložené.

špecificky pri žalúdočných.Rhamnaceae Nemecky: Purgier-Kreuzdorn. Voňavé kvety so zelenkastými korunami sú usporiadané do riedkych vrcholíkov. Vňať možno zväzočkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste. Droga sa najčastejšie používa ako zvieravý a sťahujúci prostriedok pri kataroch žalúdka a čriev spojených s hnačkami. 248 Rhamnus catharticus L. na výplachy ústnej i nosovej dutiny. 242. Repík sa opeľuje cudzím peľom. 240. 140. silicu (0. 236. všeobecne dôležitý pre metabolizmus v živých bunkách) a flavonoidy. Zvonka sa dávkujú 1—2 polievkové lyžice na 2 poháre odvaru.REPÍK LEKÁRSKY denne. extrakt masážneho roztoku Herbadent (antiseptikum ústnej dutiny) a Herbadent ústnej vody. Predmetom zberu býva niekedy iba list — Folium agrimoniae. HVLP Species cholagogae Planta (cholagogum. ktoré drogu znehodnocujú. Thé Salvat (choleretikum. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku na odvar alebo zápar 1. stomachikum. svieže a zdravé listy. Vňať obsahuje katechínové triesloviny (asi 5 % ) . relatívne veľa amidu kyseliny nikotínovej (PP-faktor. kyselinu kremičitú (až 12 %). 211. na okraji drobno pílkovité. Zberá sa celá nadzemná časť krátko pred kvitnutím a počas neho (máj—júl. digestívum). anglicky: Buckthorn. so stonkami do hrúbky 5 mm a s malým množstvom plodov. až september). pričom sa z rastliny odstraňujú prízemné listy ružice. Vňať repíka je predovšetkým adstringens. pri umelom teple sa nesmie prekročiť 35 °C. Materiál je mierne náchylný na zaparenie. Na vonkajšie upotrebenie sa zvyčajne pripravuje odvar (2 lyžičky na pohár vody. predovšetkým koni. rusky: . Na kúpele a obklady sa používa teplý odvar niekoľko ráz denne. . antipelagrický. 174. 178. užíva sa 1 kávová lyžička na pohár vody v odvare alebo v zápare — pije sa 2—3 x Čajoviny č. Obe drogy ľahko vlhnú . čs. Rastlina je nedokonale dvojdomá. ako prísada do kúpeľov pri únave a vo veterinárnej medicíne pri niektorých ochoreniach zvierat. Stomaran (stomachikum. Sušia sa v tenkých vrstvách rozostreté v tieni. metabolikum.5 g. nepravidelnou korunou.2 %). 170. Zrelé plody sú čierne kôstkovice. 241. stomachikum a externe antiflogistikum. Zberá sa v začiatkoch kvitnutia (jún—august). francúzsky: Nerprun purgatif. Listy má protistojné. ďalej na úpravu činnosti žalúdka. resp. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Ungolen (cholagogum. Zvonku sa používa na kloktanie pri zápaloch v ústnej dutine. 231. Hemoral čajoviny (antihemoroidová kúpeľová prísada). Pomer zosušenia je 3—4 : 1. hepatoprotektívum). Obdobie kvitnutia jednotlivých kvetov trvá však iba 1—2 dni. glykozidove viazanú horčinu. chránené pred svetlom a pri skladovaní častejšie kontrolovať. Eugastrin čajoviny (stomachikum. droga sa balí aj do záparových vrecák. taliansky: Spin cervino. s riedkou. 175. Je medonosný. odrezávajú sa iba mladé. 210. choleretikum). organické kyseliny. kvitnúce a hojne olistené.treba ich skladovať v dobre zatvorených obaloch. Trochu sa mrví. alebo aj pečeňových i žlčníkových poruchách a pri piesku či kamienkoch v žlčníku i obličkách. ale i vlastným. španielsky: Espina cervina. 166. ŘEŠETLÁK POČISTIVÝ REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Ker vysoký do 200 cm. na obklady. Cutisan čajoviny (dermatologikum — omývanie kožných defektov). 54. cholekinetikum). choleretikum. Rešetliakovité . cholagogum). 234. 147. Dobré sú iba mladšie. maďarsky: Varjútóvis benge. ako kloktadlo pre spevákov aj rečníkov. pri kožných vyrážkach. cholagogum. V ČsL 4 je oficinálna repíková vňať — Herba agrimoniae. Boldogran granuliek (choleretikum. čepele okrúhle až elipsovité. Droga tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species cholagogae — žlčopudná čajovina. 167. variť 5 — 6 minút a precediť). laxans).

glukofrangulín. Ďalej sú prítomné flavóny a flavónové glykozidy (kvercetín. ako obsahuje krušina jelšová. Pri žuvaní rešetliakových plodov sa sliny farbia modrasto až modrohnedo (nie zelen- kastohnedo ako pri krušinových). materiál sa vopred očistí od zvyškov listov i konárikov. je krušina jelšová — Frangula alnus Miller. úplavicové hnačky a lokálne silné dráždenie. Zber zrelých plodov sa robí ručným odtrhávaním v septembri až októbri. sacharidy a vitamín C. voľné emodíny. sa používali vo veterinárnej medicíne. sčasti aj diantróny.r.krušinové napred sčervenejú potom černejú. ale vďaka prispôsobivosti aj na neutrálnych a mierne kyslých horninách od nížin po podhorský stupeň. frangulín. Čerstvá kôra je však veľmi silné laxans. stor. aby sa nepočarilo dobytku.5 : 1. jej plody sú takmer štandardnou prímesou medzi rešetliakovými. Thoms). Možnosť návyku na drogu je pomerne malá. Staroveký rhamnos bol asi Rh. prečisťovať. Príbuzným druhom.REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Rastie ako typický xerofyt na suchých a teplých svahoch. v riedkych kroviskách a svetlých lesoch. jantárová a jej vápenná soľ). s tmavou čiernomodrou šťavou a sladkastohorkou chuťou. pôsobí dávivo a zapríčiňuje aj črevné koliky (prevládajú v nej redukované antróly a antranoly. V ľudových poverách sa rešetliak pokladal za prostriedok proti démonom a čarám. V slávnom receptári južného Walesu z 13. Kôra obsahuje aj antrachinónové deriváty. lebo antrachinóny pôsobia priamo na peristaltiku (pohyby) hrubého čreva. Upozorňoval však. Kôstkovičky rešetliaka bývajú najprv zelené. Všetky rastlinné časti môžu slúžiť ako purgans. Podľa Fluckigera primát v liečebnom využití kôstkovíc patrí Severanom. Rešetliakové majú aj inú anatomickú stavbu (napr. Už v 9. Vedecký názov rastliny vychádza z gréckeho rhamnos. Druhový prívlastok catharticus je z gréckeho kathairein = čistiť. Theofrastos a Dioskorides ním označovali rozličné druhy dnešných rešetliakov alebo krušiny. Plody — Fructus rhamni cathartici seu Spinae cervinae u nás nie sú oficinálne. Ľahšie odlíšiteľnou prímesou sú bobule zobu vtáčieho .. dnes označovaný ako Paliurius australis. ktorý vo vyšších dávkach spôsobuje poruchy trávenia. ktoré veľmi dráždia sliznice a pokožku). že môže vyvolať zúrivosť. zriedka kôra (Geiger. no teplota nesmie prekročiť 45 °C.Ligustrum vulgare L. Droga pochádzajúca z plodov napadnutých plesňou (Puccinia coronata) je jedovatá. V staršom liečiteľstve sa najčastejšie uplatňovali zrelé čerstvé alebo sušené bobule (v mnohých liekopisoch boli v minulosti oficinálne). Celá rastlina obsahuje účinné antrachinóny a antranoly (voľné i glykozidove viazané). Recept na taxatívny sirup spomínal aj Matthiolus. emodínové glykozidy.). ostnitý. Zriedka je predmetom zberu kôra — Cortex rhamni cathartici (Spinae cervinae). oleoides . Šťava sa využívala aj pri liečbe podagry. prečisťujúci sa zaviedol do medicíny. kempferol). Suší sa v tenkých vrstvách na tienistom a dobre vetranom mieste. R. pretože sa pokladal za druh opisovaný Dioskoridom. potom sčernejú . ktorý rastie na podobných stanovištiach. embryo je priame a majú viacej hroznovito usporiadaných exkrečných buniek v oplodí a i. do výšky 1000 m. Preto je 249 . Preto sa májové konáriky dávali nad dvere stajne. Pomer zosušenia je asi 3. Zberá sa na jar a suší sa bežným spôsobom. čím vznikajú mierne laxatívne prejavy. Meddygon Myddvai možno sa dočítať o varení sirupu z bobuľovej šťavy a medu ako o „otváracom" sirupe. saponínové glykozidy. lebo jej laxatívne účinky sú asi päťnásobne slabšie. Čerstvé bobule dodnes využíva homeopatia. Nie je však vhodná ako náhradka za krušinovú. Lepšie sa suší umelým teplom. tiež však ramnokatartín. teda takmer tie isté látky. stor. čo sa však neskôr ukázalo omylom. Vyskytuje sa na vápencoch. preháňať (pre laxatívne vlastnosti kôstkovíc). organické kyseliny (napr.

Spomedzi všetkých ríbezlí je včelársky najcennejšia práve r. Mohli však byť známe. a i. Plody sú šťavnaté čierne bobule. Menšie kultúry sú v severozápadnej Európe. ktorej kalichy a listy nemajú žľazy a do zberaného materiálu nepatria ani divorastúce r. Ríbezľa čierna je jednou z hlavných ovocných kultúr ZSSR. pobrežné kroviská a vlhké lesy do nadmorskej výšky 1000 m.majú hodnotnú medovinu. kto poukázal na liečivosť čiernych ríbezlí. v prírode si volí vlhké až mokré stanovištia. Čajovina č. Pestuje sa v záhradách ako ovocina.a tobôž čierne . dlaňovité. maďarsky: Fekete ribiszke (egreš). pretože majú domovinu v Ázii a Európe. Obdobie kvitnutia trvá 8—10 dní. ktorú využívajú najmä včely. Žltozelené kvety tvoria riedke ovisnuté strapce. s chaluhou bublinatou. 5 5 2 1 13 10 II. Výluh sa pije nalačno večer alebo ráno. Rešetliak má i technický význam.. že výťažky z plodov pripravené za studena sú účinnejšie ako výluhy pripravené za tepla. Tvrdé drevo slúži na jemné rezbárske výrobky a bobule na prípravu sýtej maliarskej zelene (Succus viridis) alebo krycej žltej farby. rusky: RYBÍZ ČERNÝ RÍBEZĽA ČIERNA Ker vysoký až 200 cm. s chlpatými konármi. Ríbezle všeobecne . Prof. že stopky a listy sa kedysi používali ako náhradka za čierny čaj a plody na prípravu sirupu. lebo iný hmyz s krátkym sosákom nedosiahne na dno čiašky. lebo môžu vyvolať dávenie alebo dráždiť črevnú sliznicu a zapríčiniť jej krvácanie. francúzsky: Cassis. Včajovinách proti tučnote tvoria častú zložku napr. anglicky: Black Currant. Podobné druhy sú pestované ríbezle — r. V niektorých liekopisoch je oficinálny sirup pripravený z čerstvých plodov. V antike sa nespomínajú ríbezle ani egreše. 8 10 4 2 13 12 . rašeliniská. Wittstein si ich tiež vysoko cenil. Ríbezľa Listová droga (Folium ribis nigri) podlieha ČSN 86 6435: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté listy Listy napadnuté hrdzou Iné časti rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. RÍBEZĽA ČIERNA Ribes nigrum L. bol lekár Peter Forestus (+l579). Používa sa najmä v detskej praxi (dávka: 1—3 lyžičky). Stanovené dávky sa však nesmú zvyšovať. kvitne v apríli až júni. pochádza vraj z arabského ribaš 250 (označenie pre kyslé plody niektorých ríbezlí). V pohári studenej vody sa 8 hodín maceruje zvyčajne 10 g (2 lyžičky) plodov. červená. Pokusne sa zistilo.vhodná aj na dlhšie užívanie. Roku 1882 konštatoval. kvetom bazy čiernej. s 3—5 lalokmi. Inak zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička plodov na šálku záparu . Vedecké pomenovanie druhu Ribes L. krušinovou kôrou a s vňaťou ligurčeka a benedikta lekárskeho. skalná. Prvý. Egrešovité — Grossulariaceae (Lomíkameňovité — Saxifragaceae) Ľudovo: ríbezle. V ľudovom liečiteľstve plody slúžia aj ako diuretikum alebo metabolikum. Z 1 lyžičky čajoviny na pohár vody sa pripravuje macerodekoktum (pije sa cez deň po dúškoch). Listy má stopkaté. striedavé. na okraji pílkovité. — r. smradľavý rybíz Nemecky: Schwarze Johannisbeere. španielsky: Casis.pijú sa 2 šálky denne. taliansky: Cassis. čierna. petraeum Wulf. 196. ráno a večer pred jedlom. R. Ribes rubrum L.

Mliečnikovité — Euphorbiaceae Nemecky: Ricinus Wunderbaum. je skôr možné. po publikovaní dizertačnej práce dr. zaváranín. RICÍN OBYČAJNÝ SKOČEC OBECNÝ + Ricinus communis L. List obsahuje predovšetkým 0. Jeho svetová produkcia je asi 0. Hojne sa spracúvajú v likérnictve. HVLP s prísadou listov sú čajoviny Betulan (diuretikum. Canvanea. anglicky: Castor Plant. U nás sa vysádza ako okrasná rastlina v záhradkách a črepníkoch. Egypťania používali ricín liečebne (skoro výhradne zvonka) aj na technické účely. V Číne a v niektorých oblastiach Indie sa používa ako pokrmový olej (po dlhšom užívaní už nepôsobí preháňavo).8 milióna ton. Bežne sa zberajú plody — Fructus (baccae) ribis nigri. svieže. rusky: Jednoročná mohutná rastlina vyššia ako 2 m. Sú vhodné na prípravu sirupov. čierna je z celého rodu lekársky i potravinársky najcennejšia. Čerstvé i sušené listy sa v domácnostiach tiež dávajú do konzervovanej zeleniny — kapusty a uhoriek. magnézia a i. na vypotenie pri chorobách z nachladnutia. Listy z ricínu pokladali v Amerike za prostriedok na zvýšenie sekrécie mlieka. ktorý sa s olejom zoznámil v Západnej Indii. taliansky: Ricino. Ak sa spracúvajú dokonale zrelé a za tepla. U nás však dozrievajúce semená často zamŕzajú. Podľa Plínia dostal pomenovanie z latinského ricinus = kliešť (pre podobnosť tvaru semien s týmto hmyzom). hrebene. Semená — Semen ricini sa zberajú po dozretí v októbri—novembri. Listy štítovité. pri angíne a podobných ochoreniach. zvyčajne jún—júl). stor. Je veľmi variabilnou rastlinou. ale dajú sa i sušiť. Drogu treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch. Dnes sa všeobecne používa ako mierne laxans (najmä v Taliansku). Napomáha tiež látkovú premenu v organizme. R. 70. slizy. samčie s rozkonárenými tyčinkami. V liečiteľstve sa dávkujú podobne ako listy. vitam