VYDAVATEĽSTVO OSVETA

Rukopis posúdili Prof. RNDr. PhMr. Vladimír Homola Prof. Ing. Peter Kovács, DrSc. Doc. RNDr. Karel Rada, CSc. Na diele spolupracovali MUDr. Ladislav Ježek (kontrola fytoterapeutických údajov) RNDr. PhMr. Fila Machovičová (kontrolné metódy)

© Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek, CSc, 1988 Illustrations © akad. maliar Jindřich Krejča, 1977

OBSAH
Predhovor VŠEOBECNÁ ČASŤ Liečivé rastliny v živote človeka . . Zber a sušenie liečivých rastlín . . Skladovanie, triedenie, balenie a preprava drog Obsahové látky liečivých rastlín a drog Jedovaté rastliny Použitie liečivých rastlín ŠPECIÁLNA ČASŤ Agát biely Alchemilka žltozelená Archangelika lekárska Arnika horská Asparágus lekársky — špargľa . . . Balota čierna Baza čierna Baza chabzdová - chabzda .... Bazalka pravá Bedrovník aníz Bedrovník lomikameňový Bedrovník väčší Benedikt lekársky Betonika lekárska Blen čierny Blyskáč jarný Bolehlav škvrnitý Borák lekársky Borievka obyčajná Borovica horská kosodrevinová — kosodrevina Borovica lesná — sosna Bôľhoj lekársky Brečtan popínavý Breza previsnutá Bršlen európsky Brusnica čučoriedková - čučoriedka Brusnica obyčajná Cesnak cibuľový - cibuľa kuchynská Cesnak kuchynský Cesnak medvedí Čakanka obyčajná Čiernohlávok obyčajný Deväťsil lekársky Divozel veľkokvetý Divozel sápovitý Drchnička roľná Dub letný Dub zimný Durman obyčajný Ďatelina lúčna Fazuľa záhradná Fenikel obyčajný Fialka trojfarebná Fialka roľná Fialka voňavá Graciola lekárska Gypsomilka metlinatá Hadomor (hadí mor) španielsky . . Hamamel virgínsky Hlaváčik jarný Hlaváčik letný Hlaváčik jesenný Hloh obyčajný Hloh jednosemenný 51 52 53 54 56 57 58 59 61 62 63 64 66 67 68 69 70 72 73 74 75 77 78 79 80 81 82 84 85 86 88 89 90 91 91 93 94 94 95 96 98 99 100 100 101 103 104 105 106 107 107 107 109 109 11 13 23 24 27 30 7 Hluchavka biela Horčinka horká Horec žltý Chmeľ obyčajný Chren dedinský Ibiš lekársky Ihlica tŕnitá Imelo biele Jablčník obyčajný Jahoda obyčajná Jarabina vtáčia Jaseň štíhly Jastrabina lekárska Jesienka obyčajná Kapsička pastierska - pastierska kapsička obyčajná Kapucínka väčšia Kapusta čierna Horčica biela Karbinec európsky Klukva močiarna Kocúrnik obyčajný Komonica lekárska Konopnica žltkastobiela Konvalinka voňavá Kopytník európsky Koriander siaty Kosatec nemecký Kosatec florentský Kosatec bledý Kostihoj lekársky Kotúč poľný Kôpor voňavý Krasovlas bezbyľový Krtičník hľuznatý Kručinka farbiarska Krušina jelšová Krvavec lekársky Kuklík mestský Kuklík potočný Kukurica siata Kýchavica biela Kyjanička purpurová Lastovičník väčší Levanduľa úzkolistá Lieska obyčajná Ligurček lekársky Lipa veľkolistá Lipa malolistá Lipkavec marinkový Lišajník dubový Lobelka tabaková Lomikameň zrnitý Lopúch väčší Lopúch menší Lopúch plstnatý Luskáč lekársky Lyžičník lekársky Ľan úžitkový Ľubovník bodkovaný Ľuľkovec zlomocný Ľuľok sladkohorký Majorán záhradný Mak siaty Mak vlčí Materina dúška - dúška materina . Materina dúška obyčajná - dúška tymianová Mäta kučeravá Mäta pieporná Medovka lekárska 111 112 113 115 116 117 119 120 121 122 124 125 126 127 129 130 131 131 132 134 134 136 137 138 139 141 142 142 142 143 144 145 147 148 149 150 151 152 152 153 155 156 157 158 160 161 162 162 164 165 166 167 168 168 168 169 170 171 172 173 174 176 177 178 179 180 182 183 184 Medvedica lekárska Moruša čierna Moruša biela Mrkva obyčajná Mrlik dobrý Mrlík voňavý Mydlica lekárska Náprstník červený Náprstník vlnatý Nátržník husí Nátržník vzpriamený Nechtík lekársky Nevädza poľná Očianka Rostkovova Oman pravý Orech vlašský Ostrôžka poľná Ostružina černicová — černica . . . Ostružina malinová — malina . . . Ovos siaty Pagaštan konský Pakost smradľavý Palina abrotská — p. božie drievko Palina dračia Palina obyčajná Palina pontická Palina pravá Pamajorán obyčajný Papraď samčia Paprika ročná Parasca väčšia Pestrec mariánsky — silybum mariánske Petržlen záhradný Pivonka lekárska Plavúň obyčajný Pľúcnik lekársky Pľuzgierka islandská Podbeľ liečivý Praslička roľná Prietržník holý Prietržník chlpatý Prilbica modrá Prútnatec metlovitý Prvosienka jarná Prvosienka vyššia Púpava lekárska Pupenec roľný Puškvorec obyčajný Pýr plazivý Pyštek obyčajný Rasca lúčna Rebarbora dlanitá Rebríček obyčajný (myší chvost obyčajný) Rebríčkovec (paruman) spanilý — rumanček rímsky Repík lekársky Rešetliak prečisťujúci Ríbezľa čierna Ricín obyčajný Rimbaba obyčajná Rozmarín lekársky Rumanček pravý Ruta voňavá Ruža galská Ruža šípová Saturejka záhradná Sedmokráska obyčajná Senovka grécka Skorocel (chmelík) blškový .... 186 187 187 188 190 190 192 193 194 195 196 198 199 200 201 203 204 205 206 208 209 210 211 212 213 214 215 216 217 219 220 221 222 223 225 226 227 228 230 231 231 232 233 234 234 236 237 238 240 241 242 243 244 246 247 248 250 251 252 253 255 256 258 259 260 261 263 264

Skorocel (chmelík) piesočný . . . . Skorocel kopijovitý Sladič obyčajný Sladovka hladkoplodá — sladké drievko hladkoplodé Slamiha piesočná Slez lesný Slez maurský Slez nebadaný Slnečnica ročná Smrekovec opadavý Srdcovník obyčajný Starček obyčajný Stavikrv pieprový - horčiak . . . . Stavikrv vtáčí Šalvia lekárska Šalvia muškátová Štiav lúčny Tekvica obyčajná Topoľ biely Topoľ čierny Topoľovka ružová — ibiš ružový . . Trnka obyčajná — slivka trnková .

264 265 266 267 269 270 270 270 272 273 274 276 277 278 279 280 282 283 284 284 285 286

Turanec kanadský Túžobník brestový Vachta trojlistá Valeriána lekárska Veronika lekárska Veronika potočná Vlkovec obyčajný Vratič obyčajný Vŕba biela Vres obyčajný Vresovec šrvorradý Yzop lekársky Zádušník brečtanovitý Zbehovec plazivý Zeler voňavý Zemedym lekársky Zemežlč menšia Zemiak — ľuľok zemiakový . . . . Zimoľub okolíkatý Zimozeleň menší Zlatobyľ obyčajná Železník lekársky Žihľava dvojdomá — pŕhľava dvoj-

288 289 290 291 293 293 294 295 296 298 298 299 300 301 302 303 304 305 307 308 309 310

domá Žihľava malá - pŕhľava malá ... Žindava európska Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Stručný slovník medicínskych výrazov Literatúra Slovenské odborné názvy liečivých rastlín Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Slovenské ľudové a hovorové názvy rastlín České odborné názvy liečivých rastlín Latinské názvy liečivých rastlín . . Latinské názvy drog Oficiálne a ľudové indikácie . . . . Škodlivé účinky drog a následky po ich požití Vecný register

311 311 313 315 337 368 369 371 372 376 378 382 386 391 393

ešte nevžité odborné názvy rastlín. Keďže botanická terminológia zatiaľ nie je celkom ustálená. cudzokrajných a menej dôležitých liečivých rastlín. ktorými prechádza slovenské. v niektorých prípadoch uvádzame v zátvorke aj staršie. Z technických. čiastočne aj praktických príčin sme však vyradili väčší počet chránených.PREDHOVOR Tretie vydanie Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov prichádza do rúk čitateľa v prepracovanej podobe. Pribudlo i niekoľko nových rastlín. Hlavné požiadavky ČsL 4 sme zaregistrovali. české i latinské názvoslovie rastlín. Oproti predchádzajúcim vydaniam sme podstatne rozšírili receptár čajovín pripravovaných z liečivých rastlín. prípadne nové. Bratislava 1988 7 . ale zmeny vo výrobnom programe československých HVPL sa už nedali dôsledne zachytiť. že vykonané úpravy pomôžu zvýšiť praktickú hodnotu a použiteľnosť nového Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov. Pokroky vo farmakognózii a príbuzných vedných odboroch si vynútili úpravu a aktualizáciu všeobecnej aj špeciálnej časti tohto monografického diela. Veríme. Preto pri hľadaní niektorých údajov bude záujemca musieť siahať i po starších vydaniach tohto Atlasu. pri ktorých moderná veda potvrdila významné liečivé účinky. V treťom vydaní tohto diela sa odrážajú aj zmeny.

.

Medikamentózna liečba v minulosti spočívala predovšetkým na liečivých rastlinách. lipový kvet. rastliny so žltými kvetmi sú vhodné proti žltačke atď. krmovín. Preto sa na podporu vedeckosti homeopatie koncom minulého storočia zaviedlo Ardtovo-Schulzeho pravidlo. mnohé slúžia na technické účely a početná je aj skupina rastlín. Vo svojej prirodzenej poverčivosti predpokladal. Preto nás nesmie zarážať ono magické šero sprevádzajúce starú medicínu hlboko do stredoveku. technické i liečivé rastliny. treba ho veľmi kriticky prehodnocovať. spravidla božskej alebo aspoň nižšej mýtickej bytosti. V Európe rastie asi 1 000 druhov liečivých rastlín. ale nevedecké. geologický podklad. prípadne mu prospieť iným spôsobom. Verilo sa. malo vysokú úroveň už niekoľko tisícročí pred naším letopočtom. Neskôr ich funkciu — vrátane liečiteľských úloh — nahradili kňazi. ktorí mali hlbšie znalosti o rastlinách. To isté dokazujú staroindické pamiatky a archeologické doklady o mezopotámskej kultúre Babylončanov. ktoré sa využívajú na liečbu. Čínske lekárstvo. lebo je v ňom i nános pavedeckých prvkov. že tieto vlastnosti sú darom nadprirodzeného ducha sídliaceho v rastline. pochopiteľne. Vývoj botaniky oddávna išiel ruka v ruke s vývojom lekárstva. Podľa homeopatického chápania možno chorobu liečiť malými dávkami takého liečiva. pretože najväčšie a najzákladnejšie objavy a vynálezy sa udiali pravdepodobne v neolite (v mladšej dobe kamennej). že rastliny ho môžu živiť a liečiť. Mnohé lieky prejavujú veľkú závislosť od dávkovania. Z rozsiahlych vedomostí Egypťanov čerpala Európa počas celého stredoveku bez toho. Základy homeopatickej liečby (z gréckeho homoios — podobný) položil lipský lekár Samuel Hahnemann (1755 — 1843). Toto učenie — nazývané signatúra plantarum. Ich vzťahy k okolitému prostrediu sú pevné. signatúra rerum — je síce historicky zaujímavé. Ich pestovanie bolo miestami dokonca veľmi intenzívne a pokročilé. Liečba rastlinami čiže fytoterapia môže byť kauzálna (zameraná na príčiny chorôb) alebo symptomatická (zameraná proti príznakom chorôb). antická civilizácia vyrástla z veľkých a základných predhistorických objavov kultúrnych rastlín. Na úsvite historického obdobia už vidíme v rukách ľudstva všetky najdôležitejšie prostriedky obživy: kultúrne rastliny.LIEČIVÉ RASTLINY V ŽIVOTE ČLOVEKA Rastliny sprevádzajú človeka od kolísky po hrob. strukovín. Modernejšie sa uplatňuje preventívna liečba zameraná na predchádzanie chorobám. Nespokojnosť s výsledkami alopatických liečebných postupov v minulom storočí viedla k založeniu homeopatie. hlavné druhy obilia. Na Blízkom i Ďalekom Východe jestvovala skutočná lekárska veda už dávno pred zrodom antickej vzdelanosti. korenia. Hoci ľudové liečiteľstvo dalo ľudstvu veľa cenných liečivých rastlín (rumanček. Aj staroegyptská kultúra umožnila vznik dobre organizovaného lekárstva. Takmer každodenne sa v najrozličnejších podobách dostávajú na náš stôl ako potraviny. Už starovek diferencoval terapiu: contraria contrariis (protichodné protichodným) a similia similibus (rovnaké rovnakým). Súborne sa nazývajú alopatia (z gréckeho allos — iný a pathos — choroba). s úzkym vzťahom k náboženstvu a tradíciám. v európskej oficiálnej medicíne vyše 300 (aj s cudzokrajnými) a v našej asi 150. z ktorej. pôvod mnohých domácich zvierat a kultúrnych druhov rastlín ostane azda navždy zahalený tajomstvom. menej na látkach živočíšneho a minerálneho pôvodu. Tieto liečebné postupy sa usilujú vyvolať v tele obranný proces liečivými látkami opačného účinku. silné brzdí a veľmi silné celkom ruší. V ľudovom liečiteľstve sa ich používa asi 800. čím bola táto bytosť váženejšia. Dávnoveký človek si dobre všimol. ktoré vychádza zo zásady: slabé dráždenie (nízka dávka liečiva) povzbudzuje životnú činnosť. nie sú nijaké písomné záznamy. Každý výraznejší zásah do biologickej rovnováhy krajiny prináša podstatné zmeny v jestvujúcich rastlinných spoločenstvách. Preto vznikla osobitná kasta čarodejníkov. ktoré vo vyšších dávkach u zdravého človeka vyvoláva príznaky podobné ochoreniu. Aj liečivosť bylín sa vykladala z rozličných hľadísk: predovšetkým pôsobilo meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa. Súbor starovekých vedomostí o liečivých rastlinách nebol malý. rozličnými magickými spôsobmi sa uchádzali o priazeň ducha rastliny a prinášali mu dary a obete. 11 . domáce zvieratá. tým mocnejšie účinky sa pripisovali liečivej rastline nesúcej jej meno. žeby k nim bola pridala niečo podstatné. zeleniny. Pri výbere liečebného použitia sa ľudová logika opierala najmä o tvar rastliny alebo niektorej jej časti. nadmorskú výšku a iné faktory. ako dosvedčujú staré čínske letopisy. mätu a mnohé iné). že rastliny s mečovitými listami hoja sečné a bodné rany. dodnes zakorenené v ľudovom liečiteľstve. neraz aj vymiznutie niektorých rastlinných druhov. stredné ju podporuje. ktorá vychádzala zo zásady similia similibus curantur — rovnaké možno liečiť rovnakým. Liečivé rastliny tvoria v prírode ustálené spoločenstvá viazané na určité stanovište.

V ľudovom liečiteľstve sa často zlučujú indikačné oblasti zo všetkých foriem terapie. Preto sa pokladajú za najprirodzenejšie liečivá. učenia o signatúre. Liečivé rastliny a ich obsahové látky sú prírodného pôvodu. Vychádza totiž najmä z liečivých rastlín.Zmodernizovanú homeopatiu možno chápať ako formu podnetovej liečby. alopatie i homeopatie. pri ktorej sa do tela vpravujú hotové obranné látky). Často sa nekryjú. Vo fytoterapii tvorí akýsi spoj medzi ľudovým liečiteľstvom a vedeckou medicínou. Na homeopatii je sympatická zásada dôkladného lekárskeho vyšetrenia a presnej diagnózy. Vo všeobecnosti sa však homeopatická liečba odmieta pre nedostatočnú vedeckú podloženosť. prípadne sú vo výslovnom protiklade. . Vo fytoterapii sa možno seriózne oprieť spravidla len o indikácie založené na kritickom vedeckom výskume a overené modernou oficiálnou medicínou. ktorá v tele podporuje tvorbu vlastných protilátok (na rozdiel od substitučnej liečby. ktoré používa väčšinou v čerstvom stave na prípravu rozotieraných preparátov alebo výťažkov. Túto skutočnosť musí mať čitateľ stále na zreteli. Vo fytoterapii sa uplatňujú názory ľudového liečiteľstva.

a to v produkčnom množstve. resp. j. nevyznačuje sa priveľkou vlhkosťou alebo suchom a vyhovujúca je i dĺžka slnečného svitu. ktoré sú bezpodmienečnou zložkou európskych priemyselne vyrábaných farmaceutických prípravkov (hromadne vyrábaných liekov).). žihľavy. čo je však obvykle dosť ťažké. podľa morfínu látky mierniace bolesť (centrálne analgetika). a tým nadmerné zrážky. Pri chemickom spracovaní možno izolované látky zbaviť niektorých vedľajších záporných účinkov. Takmer celá krajina sa rozprestiera na južnom úbočí Karpát. list čučoriedky. obsiahnutého v listoch koky. Sušená liečivá rastlina. alebo sa vyrába synteticky). tinktúr. kvalitné šípky.náuka o syntetických liečivách a i. podľa saligenínu mnohé látky s protireumatickým pôsobením. farmaceutická chémia . od severovýchodu sucho a od severozápadu zasa priveľkú oblačnosť. Zvyčajne sa 13 . Mnohé liečivé rastliny a drogy sú stálou surovinou na izoláciu obsahových látok s menšou jedovatosťou. ktorá je určená obsahovými látkami. Je síce pravda. petržlenový koreň. no hoci sa napríklad r. prípadne celosvetovým nedostatkom. než majú umelé (syntetické) látky. ergobazínu. Pre vegetáciu — liečivé rastliny nevynímajúc .). ergotamínu. Spotreba liečivých rastlín (najmä na priemyselné spracovanie) podstatne stúpla a stále stúpa. chinínu. vňať materinej dúšky. a má aj priaznivé klimatické podmienky. že ich výroba by bola nehospodárna. preto treba na ňu dnes hľadieť trochu inak ako kedysi a prísne dbať na jej požadovanú kvalitu. že priame používanie liečivých rastlín je na ústupe. ktorých celková syntéza by bola príliš nákladná (napr. hyoscyamínu. ktoré priaznivo ovplyvňujú vegetáciu. Pre každú drogu sú preto predpísané hodnoty jej kvality . pričom sú tu možnosti a predpoklady aj na export kvalitných rastlinných drog. digitoxín a i. Na území Slovenska sa v druhohorách utvorili vápencové substráty a vulkanická činnosť v treťohorách zasa zmiernila reliéf tektonických zlomov a pokryla ich svojimi vyvrelinami. Z asi 300 druhov drog „každodennej potreby". prípadne rozšíriť škálu ich priaznivých účinkov. Ich prieskumom sa zaoberajú celé vedné odbory (farmakognózia — náuka o prírodných liečivách. a tie podmieňujú aj ich terapeutické upotrebenie. v prípade morfínu. OD LIEČIVEJ RASTLINY K DROGE Podmienkou použiteľnosti rastliny na liečenie sú vhodné obsahové látky. čučoriedkové plody. Chýbali a chýbajú nám (i pre možný vývoz) bežné liečivé rastliny — drogy. ktoré sú zárukou jej akosti. ešte stále chýbalo asi 300 000 kg pre domácu potrebu (výroba liečivých čajovín. Juhoslávia. príp. Niektoré nákupné ceny sa preto veľmi výhodne upravili. podľa indiánskeho šípového jedu kurare lieky spôsobujúce svalové ochabnutie (svalové relaxanciá v chirurgii) atď. že zvyšok tvoria rastliny dovážané z tropických alebo subtropických oblastí. zemežlče a ďalšie drogy. extraktov a pod.má veľmi vhodné podmienky. stavikrvu vtáčieho.normy (ČSN. a tým aj konštantného liečebného efektu. V niektorých druhoch dočasne obstojíme iba tradične dobrou kvalitou našich drog. niektoré hormóny zo saponínov a rozličné farmaká z alkaloidov námeľa). Tieto izolované čisté obsahové látky rastlinných drog možno ďalej spracúvať na liečivá. papaverín a efedrín sa môže izolovať z rastlín. ale napriek všetkému sa dostávame do nepríjemnej situácie: v exporte nás ohrozujú štáty. t.). V tomto diele sa pri mnohých drogách uvádzajú i požiadavky platných noriem. môže poskytnúť asi polovicu až dve tretiny. droga. alebo preto. rumanček. Kvalitu drog určujú predovšetkým obsahové látky. Slovensko je bohaté na vodné pramene. a to iba preto. sa vyrobili mnohé syntetické látky vyvolávajúce miestne znecitlivenie (lokálne anestetiká). Podľa kokaínu. podmienenou najmä spomínanými slovenskými prírodnými podmienkami. chránená pred vetrami prinášajúcimi od severu veľké mrazy. ON). Z niektorých sa poloumelo vyrábajú ďalšie liečivá. Egypt) a ktoré nám cenovo konkurujú. kvet bazy čiernej a divozelu. Preto nemá letné ani zimné tepelné extrémy. kde je zber lepšie organizovaný (Bulharsko. repíková vňať. 1969 u nás vykúpilo najviac liečivých rastlín za posledných 50 rokov. ale stále stúpa ich priemyselné upotrebenie. ako je lipový kvet. Rastliny možno upotrebiť priamo čerstvé. na ktorých sa neskôr mohli utvoriť úrodné pôdy priemernej zrnitosti. Na Slovensku rastie asi 200-250 všeobecne uznávaných druhov liečivých rastlín od nížinných pásem až po alpínske hole a skaly. aby každý zberač vedel určiť správny spracovateľský postup. stáva sa stále viac priemyselnou surovinou.ZBER A SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Slovensko je mierne hornatou krajinou s rozmanitým geologickým zložením. ktoré sú výslednicou zložitých životných (biochemických) pochodov a v istom štádiu vývoja sa ukladajú buď v celej rastline. Maďarsko. alebo po dôkladnom preskúmaní chemickej skladby slúžia ako modelové látky pri výrobe rovnako účinných syntetických látok (napr. Množstvom a druhovou rozmanitosťou rastlín by sa teda Slovenská socialistická republika mohla stať výhodnou surovinovou základňou na zakrytie spotreby liečivých drog na domácom trhu. takže pri rozumnom zbere by sa nemali dať vyhubiť. alebo len v niektorých jej častiach. ako je to napr. ergotoxínu a srdcových glykozidov (strofantín.

Liečivá rastlina ako celok. konštantné množstvo obsahových látok. ktoré však nemožno uplatniť v bežnej domácej praxi (napr. chladné leto. Lekár takisto posudzuje vhodnosť liečiva rastlinného či živočíšneho pôvodu alebo umelo vyrobeného. Čerstvá biologická surovina sa musí čím skôr spracovať. že najvýhodnejším spôsobom jednoduchého konzervovania. Jána" čosi bolo — ľudová múdrosť tušila vtedy maximum obsahových látok. je v priamej závislosti od obsahových látok. obdobie zberu liečivých rastlín a sám zber. jednotlivé obsahové látky sa izolujú a až potom sa používajú na prípravu liekov. inulín. kriedou a pod. dá sa predpokladať. ktoré sa musí robiť odborne. Takto možno pochopiť nevyhnutnosť zberu zásobných orgánov — koreňov a podzemkov v jeseni. Súbor týchto prác pomenúvame apretácia. že aj tvorba obsahových látok v nej prebieha normálne. spôsob sušenia nazberaného materiálu (príprava drog). Ak sa rastlina na stanovišti riadne vyvíja. z ktorých sa pripravujú lieky. obsahové látky liečivých rastlín (drog).konzervujú takým spôsobom. preto sa niekedy výslovne zakazuje. a preto sa miestami (v NDR. ktorý možno vždy a všade uplatniť.). spôsob skladovania drog (a ich preprava). lesné plody a huby nakupované Jednotami.). všetko ostatné boli povery. droga a obsahová látka izolovaná z nej často majú v liečiteľstve rozličné. rastie. značí celú fázu úpravy biologickej suroviny až do konečného komerčného štádia. aj na zbere „za mesačnej noci na sv. napr. U nás sú to napr. sliz či 14 . ktoré podmieňujú liečivosť. pretože liečebne účinné obsahové látky sa v nich nijako nemenia. Celý pochod úpravy materskej rastliny na drogu a napokon na liek. bieliť. tvorbu plodov atď. vývoj niektorých jej orgánov. Sušená liečivá rastlina — droga má obsahové látky konzervované. Problematika sa dá zosumovať do štyroch základných faktorov: 1. Časová závislosť zberu je ešte užšia. aby sa pri ňom príliš nezmenili práve tie látky. Čerstvo zozberané rastliny tvoria liečivú biologickú surovinu — sušením sa z nej stáva droga. homeopatia používa na prípravu liečiv prevažne čerstvé rastliny. kedy je v nich alebo v niektorom ich orgáne maximum účinných obsahových látok. Inokedy je zasa apretácia — fermentácia bezpodmienečne potrebná. stabilizované sušením. ale priamo závisí od predchádzajúcich. 2. Anglicko). O aplikácii vhodnej formy a spôsobe užívania rozhoduje lekár na základe diagnózy. lebo jej pôvodné obsahové látky majú dávivý účinok. vápnom. v istom ročnom či mesačnom období. samozrejme. zmrazovanie pri nízkych teplotách čiže lyofilizácia a i. lebo v čase silného slnečného žiarenia sa silica stráca. Problematike preto venujeme osobitnú kapitolu. Zber sa dá vytýčiť časové. napr. pretože každé môže mať inú terapeutickú šírku. posledný faktor je síce prvoradý. prípadne látky s najvýraznejšími liečebnými účinkami možno izolovať a uplatniť ako čistú substanciu. nerovnaké uplatnenie (napr. t. Preto sa často budujú továrne priamo pri pestovateľských plochách (oba nemecké štáty. Niekedy treba rastlinu pred sušením upraviť. začiatok kvitnutia. jednotlivé izolované zložky sú oveľa menej účinné. tuhá zima atď. lebo inak v nej začnú prebiehať nežiadúce zmeny obsahových látok. Keďže čerstvá rastlina ani droga obvykle nemávajú stále. najmä ak obsahujú rezervné látky (škrob. j. je sušenie. Apretácia rozhodne nesmie ísť na úkor kvality drogy. nepovoľuje sa bielenie ibišového koreňa kysličníkom síričitým. Mechanické časové zadelenie podľa kalendára nemusí vždy súhlasiť s vývojom rastlinných orgánov (neskorá jar. osobitným spôsobom rozložiť obsahové látky. Drogu možno zasa použiť v terapii priamo. Orgány s obsahom silice zasa treba zberať neskoro popoludní. pre korene horca. vňať mäty piepornej. lúpať. 3.) nakupujú aj čerstvé rastliny. Na zastavenie takýchto zmien sa vypracovali rozličné metódy. silica a mentol izolovaný zo silice). ako liečivo. ak sa liečivé obsahové látky tvoria v listoch. NSR a i. čerstvé semená pagaštana konského (Aesculus hippocastanum). kvitne a pod. pretože má svoje vedecky opodstatnené dôvody a napr. ktorý dostane chorý. nasadenie kvetných púčikov. Sušenie je teda veľmi zodpovedná úloha a môže nám celkom znehodnotiť námahu spojenú so zberom. 4. Nie je prípustná napr. napr. alebo niektoré zo súboru obsahových látok samy osebe majú výhodnejšie liečebné uplatnenie. podľa citlivosti účinných látok voči teplote.. prípadne ešte presnejšie: vzhľadom na vytváranie. Ako opačný prípad možno uviesť tymianovú vňať a jej uplatnenie pri liečení čierneho kašľa — efektívne pôsobí len celý komplex obsahových látok čerstvej drogy. preto ho kladieme na záver. fermentované laxatívny. rozkrajovať. po vytvorenie drogy. Tie musia ostať zachované i v drogách. Čerstvé rastliny majú vedecky opodstatnené použitie v terapii. OBDOBIE ZBERU LIEČIVÝCH RASTLÍN Obdobie zberu liečivých rastlín záleží na tom. pôsobenie pár alkoholu na zozberaný materiál. pri kôre krušiny. Obdobie zberu liečivej rastliny nemožno voliť náhodne. príp. Napríklad náprstníkové listy (Folium digitalis) pri zbere za slnečného dňa a popoludní majú zaručene vyšší obsah srdcových glykozidov než zrána. Skúsenosti ukázali.

kde si vyžiadame platný nákupný cenník a poinformujeme sa o možnostiach odpredaja (možno dohodnúť aj iné druhy.00 3. Podzemné časti možno dávať do vriec.00 4: 1 5.—Kčs 4. a tým aj finančný príjem. Starší a dospelí pri zbere nesmú jesť a piť (fajčiť). ktorý sa zberá pre obsah horčín. treba zvážiť jeho rentabilitu a vopred si pripraviť miesto na sušenie. rozhodne však nie do igelitových vrecák. ako je kapacita sušiacej plochy (o týchto problémoch hovorí ďalšia kapitola). Iba tak možno vždy získať z rastlín hodnotné drogy. Rentabilita zberu sa dá vyrátať na základe troch faktorov (ako správne radí skúsený zberač O. Nemožno zberať viac.5 : 1 2.—Kčs 48.— Kčs Ľubovník vňať 1 kg 10.50 Kčs 90. listy (fólia) a vňať (herbae) tesne pred plným rozkvitaním kvetov na rastline. kosáky a kosy a pod.silicu).—Kčs Púpava koreň s vňaťou 1 kg 12. vňať režeme kosákom alebo nožom (iba bylinné časti) a podzemné časti vyrypujeme rýľom. že jednotlivé časti sa zberajú v čase plného rozvoja: plody (fructus) a semená (semina) v začínajúcej sa až dokonalej zrelosti.00 5: 1 Po overení faktov si vyberieme 2 — 3 dobre známe druhy. Pri každej rastline treba poznať charakter obsahových látok a zhruba i vplyvy. Ak ešte nemáme skúsenosti. tým šetrnejšie musíme s ním zaobchádzať a negniaviť ho.— Kčs Hloh list s kvetom 1 kg 12. I keď je zber našou záľubou. podzemné časti.—Kčs 40. podzemky (rhizomata) alebo hľuzy (tubera) zvyčajne vykopávame v jeseni. pretože vtedy je v ňom najviac horčín. priestorom zapadnutým popolčekom a pod. nenapadnuté škodcami a v predpísanom období. používame preto hrebene. do čoho sa robí zber.70 Kčs 54. ktoré na ne pôsobia. Zberáme rastliny čisté. Veľmi dôležité a často rozhodujúce je.80 Kčs Podbeľ 5. t. kvety (flores) pred ich úplným rozvinutím. Gottwald): a) cena za 1 kg sušenej drogy.— Kčs Ihlica tŕnitá koreň 1 kg 17. j. kvety bez stopiek. a na tie sa zameriame. Výsledkom je odmena za 1 h práce v korunách. Zber jedovatých rastlín je deťom do 14 rokov zakázaný. odosielaní. až potom sa pustíme do väčšieho zberu. ako korene (radices).15 Kčs 56. vyhýbajme sa preto znečisteným prašným miestam. požičaní obalov atď.— Kčs 14. Pri zbere nesmieme nikdy zabúdať. Kvety a listy trháme väčšinou ručne. Jednou 1S .60 Kčs 13. že rastlinný materiál bude slúžiť ako liečivo. kde by sa zaparili a znehodnotili. Všeobecne možno uviesť. dáme si vopred overiť a v nákupni ohodnotiť predbežnú vzorku drogy a jej kvalitu. Vo všetkých prípadoch je to za sucha. Ako príklady možno uviesť prepočet za poldenný zber (4 hodiny): Zberaná časť Bylina Cena za 1 kg drogy (1977) list 1 kg 12. ZBER LIEČIVÝCH RASTLÍN A LESNÝCH PLODOV Ak nám ide o zber liečivých rastlín na odpredaj. zdravé. pretože čím krehkejší je materiál. b) hodinový výkon. c) zosychací pomer sušiaceho sa materiálu.— Kčs 22.— Kčs 10. ktoré sa vyskytujú hojne v okolí. navštívime pred zberom niektorú z nákupní. Rátanie: množstvo nazberané za 1 h delíme zosychacím pomerom a podiel vynásobíme nákupnou cenou za 1 kg drogy. koreň s obsahom rezervného inulínu je zasa výhodné vykopávať v jeseni. ale nadzemné zásadne do košov alebo debničiek. zber čerstvého materiálu v kg. treba vykopávať na jar. v cenníku neuvedené).00 6: 1 Zber v kg za 1 h (priemer) Zosychací pomer Rentabilita zberu 1 h v Kčs 4 h v Kčs 12.50 3: 1 9. Mechanizácia zveľaďuje výsledky zberu. pri slnečnom počasí. zásadne sa nesmú súčasne zberať nejedovaté a jedovaté rastliny. Púpavový koreň s vňaťou.

teda i na menej výhodných miestach. kvety rumančeka. posed dvojdomý (Bryonia dioica). ktoré sa u nás stali v posledných rokoch veľmi hľadanými surovinami. Šípky a borievky zberáme do lubkových alebo prútených košíkov. ľul'ok žltý (Solanum luteum). Preto sú vhodné na zácvik zberačov-začiatočníkov. tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). Špeciálne poznámky k jednotlivým lesným plodom sa uvádzajú pri ich materských rastlinách. ale ani jedlá. kvet rumančeka 0. pastierskej kapsičky.5 m2). ktorá má husté strapce červených bobuliek. Lesné plody zberáme zásadne do čistých nádob. Branca sa pri sušení 1 kg čerstvého materiálu vyžadujú väčšmi odstupňované plochy (kvet vratiča 0. preto ich treba čím skôr dodať do nákupne. chuťou i vôňou.50 kg čerstvých kvetov. ktorý rastie v záhradách i lesoch a kvitne skoro zjari. bobuľky má poukladané akoby na okrúhlom tanieriku. kvet myšieho chvosta 1 m2. list jahody. vitamínov. kvasia i hnijú. uvedené údaje sú len orientačné. ihličia. 0. lubkové koše) alebo prútené košíky — sú vzdušné a plody v nich dlho vydržia ako čerstvé. vňať prasličky. Občas sa vyskytujú stredne ťažké otravy plodmi zemolezu čierneho (Lonicera nigra). zimolez pýŕitý — Lonicera xylosteum) — bobuľky sú vždy na stopke. kde môže niekto iný po nás o pár dní zberať ďalej. menia sa farebne. jahôd.50—1 kg čerstvých listov a 1—2 kg čerstvej kôry alebo koreňov. Slúžia ako výhodný vývozný artikel potravinárskeho priemyslu a umiestia sa v každom množstve i na domácom trhu. zaparia sa (podobne ako veľa iných druhov). závažným. Ak ich necháme dlhší čas na kope. klesá obsah cukrov. Pri zbere malín a černíc sú však nevhodné. takže ich predaj z roka na rok stúpa.75 m2. Dodatočným vyberaním lístia. Už 5 — 6 bobuliek spôsobuje u detí veľmi ťažkú otravu. Podľa prepočtov lekárnika K. šípok i borievok) vyrábame znamenité kompóty. Podobné bobuľky má zemolez obyčajný (čes. brusníc a čučoriedok sú najvhodnejšie prepravné obaly (tzv. Baza červená (Sambucus racemosa). Vňať možno sušiť v neveľkých zväzkoch (snopčekoch). čo je veľká strata a národohospodárska škoda.25—0. kokorík. prvosienky.Lonicera caprifolium). džemy. že sa nič nemôže stať. Všetky lesné plody veľmi rýchlo podliehajú skaze . Jedovaté plody má i konvalinka. ale až po oschnutí rannej rosy alebo dažďovej vody. plody netlačíme a nestriasame. listy podbeľa 3 m2 a listy maliny alebo ostružiny 3. Otrava sa prejavuje 16 . Aj v nich — podobne ako v drogách — prebieha biologické znehodnocovanie.5 m2. čučoriedok. listy vratiča 1. sirupy. lebo plody zvyčajne dozrievajú postupne.5 m2. rôsoly. zmrazenú dreň i ďalšie výrobky. Jeho polopriesvitné karmínové plody sa i veľkosťou podobajú ríbezľovým. černíc. áron škvrnitý (Arum maculatum). spojené až po dve spolu. najmä za priaznivých poveternostných podmienok. nezabúdajme však na menšie deti. vína. ríbezle čiernej. ČIERNE A MODRAVÉ BOBUĽKY si možno zameniť najmä za čučoriedky či čierne ríbezle. ZÁVEREČNÉ VAROVANIE PRI ZBERE LESNÝCH PLODOV Pri zbere lesných plodov a záhradného bobuľovitého ovocia sme si istí. Zberáme systematicky. Osobitnú kapitolu pri zbere tvoria lesné plody a huby. Pri zbere si počíname opatrne — neničíme porasty a dávame pozor na hady. patria k nim plody prudko jedovatého lykovca (Daphne mezereum). Aj keď sme z tejto stránky veľmocou. často trvalým poškodením obličiek a krvavým močením. Skúsený zberač môže na ploche veľa získať. ba i kalina obyčajná (Viburnum opulus). prípadne za černice. plesnejú. Plody zbavujeme nečistôt už pri zbere. konopnice alebo jablčníka. ktorý rastie v podhorskom pásme. brusníc. Naše varovanie vychádza zo skutočností. Pri sušení ostatného zozberaného materiálu sa na 1 m2 zmestí asi 0. Jeho príbuzný je popínavý okrasný ker zemolez kozí (ľudové ruža z Jericha . hoci každý rok ostáva v našich lesoch tisíce ton nevyzberaných lesných plodov i húb. Obaly a nádoby nikdy nepreplňujeme. ani zďaleka nevieme uspokojiť konzumentov. Z lesných plodov (malín. s ktorými sa stretávame na detských klinikách. Domáci i zahraniční spotrebitelia si obľúbili ich nenapodobiteľnú chuť i vôňu. divozelu či nevädze. tymianu. hluchavky. Proti zapareniu je odolný napr. Na zber jahôd.z prvých zásad zberača je: materiál sa nesmie zapariť! Veľmi citlivé sú napr. než horúce slnko plody rozohreje.zaparujú sa. Počas parných dní sa zber začína skôr. nie je síce jedovatá. ibiša. lebo z nich vyteká cenná šťava (lepšie sú neopraskané smaltované nádoby). vresu. kališných lístkov. ČERVENÉ A ŽLTÉ JEDOVATÉ BOBUĽKY pripomínajú ríbezle a brusnice. nezrelých plodov a iných prímesí sa plody rozmliaždia. agáta. Slnkom rozohriate alebo mokré plody skôr podliehajú skaze. Pravdaže. ktorá sa prejavuje krvavými hnačkami.

III Obr. zemedym. podbeľ. (Pri opise špeciálneho zberačského náradia sa opierame o návody skúseného zberača O. materinej dúšky.. konvalinky. Dobre sa uplatňuje ako príručný obal pri oberučnom zbere plodov (šípky. V mnohých prípadoch je však výhodné mať pri zbere príslušné vrecko (tzv. na hornom okraji vystužené všitým drôtom (priemer 2 — 3 mm) a s metrovými pásikmi (popruhmi) našitými v každom hornom rohu. Nevyhnutné je aj pri zbere liečivých rastlín. vratič a pod. k boku. prasličku. IV). III). Gottwalda. najmä na suchých hrudách. vňatí menšieho vzrastu alebo iba vŕškov a pod. č. trnky a pod. Plody takisto pripomínajú čierne ríbezle. vŕšky vresu. vlčí mak. Účelnejšie je vyobrazenie menej známych a osvedčených nástrojov. (obr. Vyššia racionalizácia zberu sa dá docieliť aj nacvičením určitého spôsobu zberania — napr. V). 17 . vracaním. obr. Zriedka spôsobuje otravu aj samorastlík klasnatý (Actaea spicata). ktorý rastie v záhradných plotoch aj v lesných húštinách. v ktorých dopravujeme materiál domov. kosák.). Takisto zriedkavé sú otravy plodmi vranieho oka (Paris quadrifolia). týmto spôsobom sa dobre zberá najmä vňať v čistom a bohatom poraste. Zberá sa tak pupenec roľný. Pri zbere nízkych porastov (sedmokráska. I zatváracími špendlíkmi (obr. čučoriedka. marinky. ušité z juty. alchemilka. čučoriedok. ostružina. Otrava sa prejavuje zúžením zreníc. kapsár. nechtík. Tak zberáme napr. a to tiež v hustých porastoch. II). Skvalitníme tým zber a za rovnaké časové obdobie nazberáme viac ako rukou. osvedčujú sa chrániče na kolená z penovej gumy (hrubej asi 3 -4 cm) a miery podľa vlastných kolien (asi 20 x 15 cm). jablčníka. hnačkami a dráždením obličiek. prietržník a pod. pyšteka. listov (brusnica. pyštek a i. jednoduchý hrebeň na rumanček a pod. stavikrv vtáčí. modro oinovatenými bobuľami umiestenými medzi štyrmi veľkými listami. s otvormi na zapnutie gombíkov na pracovných nohaviciach. kde treba pracovať kolenačky (vysadzovanie.) je azda zbytočné robiť osobitné nákresy a opisy. VŠEOBECNE O ZBERAČSKOM NÁRADÍ Pri každej pracovnej činnosti spravidla potrebujeme vhodné náradie. zemežlč. napr. Uväzuje sa podľa potreby okolo pása. Častejšou príčinou otráv sú jedovaté plody posedu bieleho (Bryonia alba). listy maliny. nátržníka husieho.jednoducho všetko a všade. zvyčajne je vhodný zber hrotom kosáka. srdcovníka. plátna. II uplatní výhodne v porastoch zarastených inými rastlinami. zber nožom „pod palec" je vlastne zber jednou rukou. sčervenenín kože a rozšírením zreničiek. šírka 45 cm).). žihľavy. pletie a pod. Otrava má podobný priebeh ako pri lykovci. L). zlatobyle. Ak nemožno uplatniť zber kosákom „pod rukou". Zámenou za čierne ríbezle vznikajú aj otravy bobuľami ľuľka čierneho (Solanum nigrum) a brečtana. ďalej vňať rebríčka. Pri odrezávaní materiálu nožom odrezané rastliny berieme vo zväzkoch druhou rukou. jahody. ktoré často bývajú osobitnou špecialitou rutinovaného zberača. kvetov (hloh. prvosienka.) a všade. no pridružujú sa i horúčky.). kde sa nedá použiť kosák (obr. cez rameno a pod. ktorý sa uplatňuje v nízkych a poliehavých porastoch. . Zber kosákom „pod rukou" je vlastne prežínanie. slamiha piesočná a i. trávou a pod.) Pri zbere nikdy nesmieme zabudnúť na zberné obaly. zlatobyľ.hnačkami.). kde niet miesta na postavenie košíka. dosť vysoká bylina so strapcom čiernych bobúľ. možno ich upevňovať aj Obr. vachta. stavikrv vtáčí. pľúcnika. slabšej kože alebo zo silonového tkaniva (hĺbka asi 50 cm. ľubovníka. s prišitými dvoma pásikmi z tenšej kože na hornej strane a s jedným na dolnej. malina. ktoré vyvolávajú otravu s podobným priebehom ako lykovec. Z náradia používaného pri bežnom zbere liečivých rastlín (rozličné nože. rebríček a i. Zber „pod palec" sa Obr. pamajoránu a tiež listy skorocelu. vachty a vratiča (obr. brusníc.

šírka 8 cm. arniky a rimbaby starčekobstej (obr. Nity nesmú prekážať v strihu. vnútorné hrany vidlice sú ostro nabrúsené. Hrebeňom sa zberá napr. DÍžka hrebeňa je asi 20 cm. pupenec roľný. VI). pastiersku kapsičku. Krajčírske alebo záhradnícke nožnice so zásobníkom: Zásobník je vyrobený zo slabšieho plechu a prinitovaný na pravé strihacie rameno nožníc. V Hrebeň na prvosienku a bôľhoj: Na zber prvosienky sa najlepšie osvedčuje hrebeň s násadcom. stavikrv vtáčí. dĺžka násadca asi 75-90 cm. sedmokrásky a parumanu spanilého (obr. VI Obr. úborov nevädze. VIII). IX 18 . Vyrypovačom zbierame napr.Obr. VII Obr. široký asi 1 — 1.5 cm. IV Obr. Obr. na vnútornej strane majú brúsený plechový pásik. VIII Obr. podbeľa. bôľhoj a. (obr. slamihy. výška 6 cm. Celková dĺžka nástroja je asi 30 — 35 cm. list púpavy. kvet prvosienok. Vyrypovač listových ruží: Šírka vidlice je asi 4—5 cm. Nástroj sa úspešne uplatňuje pri zbere šípok. VII). Hroty sú prehnuté. prietržníky a pod.

ktorého priebeh zasa určujú svojím charakterom obsahové látky rastliny. lopúchy. kde je práca veľmi namáhavá a normálnym rýľom nemožná. z aglykónu a cukru. Používa sa na vykopávame koreňov v tvrdej pôde. spojených navzájom ľahko porušiteľnou väzbou. DÍžka násady je 1. valeriány.5 m (obr. Zo živej sústavy hmoty sú ako prvé zasiahnuté najlabilnejšie látky. stavikrv (hadí koreň). X Obr. dĺžka násady asi 70—90 cm a šírka rýľa okolo 8 cm. XII Obr. je vhodný napr. DÍžka rýľa je asi 25 cm.Obr. ligurček. Sysľovka je pomerne ťažká motyka. prítomné enzýmy začínajú pôsobiť veľmi rýchlo. čiernej bazy a pod. oman. XIII Na približovanie nedostupných konárov a ich pridŕžanie používame hák na tyči so slučkou. Šírka hrablí je asi 30 cm a hroty merajú 10—12 cm. Na vykopávame koreňov sa uplatňuje niekoľko typov nástrojov. archangeliky. medzi ktoré patria napr. vyrobená z dobrej ocele (staré perá z nákladného auta) a s pevnou násadou. XI Obr. na zber šípok. Úzky rýľ sa uplatňuje pri vykopávaní menších kolovitých koreňov. XIII). vyhovuje im najmä vodné prostredie (a ono v rastline je a má pre činnosť enzýmov priaznivú kyslú reakciu) a určitá teplota. celková dĺžka náradia je asi 30 — 40 cm (obr. moria nôžka (česky „muří nôžka"). ibiša atď. Sysľovkou sa dobývajú korene ľuľkovca zlomocného. Úzkym rýľom vykopávame napr. V okamihu oddelenia zberanej časti sa preruší spojenie orgánu s celým telom rastliny a začínajú sa rozkladné procesy — odumieranie a vädnutie. terapeuticky cenné glykozidy.5-2. budované z dvoch zložiek. na dobývanie koreňov kuklíka mestského alebo stavikrvu či nátržníkov je vhodná tzv. Vzdialenosť hrotov je okolo 3—4 cm. archangeliku a pod. Kopáč je dlhý asi 15—20 cm a má polovičnú šírku. Štvorhrotové oceľové hrable (alebo hák) na podzemky puškvorca majú krajné nožovité háky s ostrím a obidva vnútorné majú kruhovitý profil. DÍžka tyče je asi 1. (obr. XI). X). Napr. ihlicu tŕnistú. Aby sa 19 . mrkvu. hlohu.5 — 2 m (obr IX). SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Sušenie je druhý faktor. XII). (obr.

bezprašné a dobre vetrané. ZARIAĎME SI SUŠIAREŇ Od včasnej jari do neskorej jesene treba využiť každý pekný deň na zber a ďalšiu manipuláciu s materiálom — sušenie. Výnimky z tohto pravidla sú zriedkavé (slezové kvety . lieskach (obr. aby si sušený materiál (droga) zachoval pôvodnú farbu. ale aj so slizom. Sušenie sa končí. neobídeme sa bez nej najmä pri zbere (pestovaní) drahších drog. aby sme museli manipulovať s ostatnými. teda sušiť tak. na zakladanie a ošetrovanie kultúr.Flos malvae. Pokojné zimné obdobie je priam určené na to. akosti a ďalšími akosťami veľmi skoro uhradí náklady spojené so zariadením sušiarne. aby sa nedrobila. príp. Vo voľnej prírode treba sušiť asi 1 m nad zemou. rýchlo treba sušiť horcový koreň. Vo všeobecnosti sú vysoké teploty pri sušení nevhodné. na ktorých sú zavesené škridlice. kde je para). Krušinová kôra sa môže užívať až po ročnom skladovaní alebo po hodinovom zahrievaní pri teplote 100° C. že sa latky. vždy zmodrejú). že jednotlivé liesky možno zasúvať a vyberať bez toho. Všetky časti rastliny dodávame do nákupne celé. balenie. Samozrejme. tým lepšie rastliny schnú. a pribijeme klinčekmi so širokými hlavičkami. Rohy liesok možno spevniť kovovými uhlami. na povale. ibiš. Takýto usmernený rozklad obsahových látok. nie však pri vysokých teplotách. Napriek týmto úskaliam by sme si mali vytýčiť hlavnú zásadu: sušiť čím rýchlejšie. archangeliku (pri teplote do 30 — 35° C. výhodou je. aby sa nestrapatil. odosielanie drog do nákupne. S lieskami možno manipulovať priamo v prírode na mieste zberu alebo doma. Obvyklé rozmery liesok bývajú 80-100 cm x 100-120 cm.2-2 cm x 2-4 cm. lebo chlpy zachytávajú zvyšky drog a ďalšia droga sa nimi potom znečisťuje. Vzdialenosti medzi nimi by mali byť aspoň 20 cm. neobracajme pri tom zbytočne drogu. XIV Obr. napr. XV ich činnosť zastavila. aby sme ho využili na zariadenie lacnej sušiarne. Teplotu sušenia určuje charakter obsahových látok. pri dobrej výmene vzduchu (nie v miestnosti. nie však na slnku). Potrebujeme iba niekoľko líšt (latiek) a zopár metrov riedkeho nie chlpatého textilu. takže ťažko vysloviť všeobecné pravidlo: poznáme prípady nevyhnutnosti vysokých teplôt (sušenie čajovníkových listov na bežný čierny čaj — pozri cudzokrajné drogy). V prípade potreby nám v nákupni poradia. koľko môžeme ihneď po zbere usušiť. čím je povala vzdušnejšia. Textil na okraji zahneme. aby lieska bola riedko vypletená motúzom (silonom). Na prednú spodnú stranu krovového trámu pribijeme druhú latku a tá nám poslúži ako spodná opora liesky. kde sa práve takto rozložia obsahové látky s nežiadúcim dávivým účinkom. v kôlni a inde. ako zvýšiť akosť drogy. Sušiareň v podstreší možno zariadiť lieskami tak. rozrezané alebo rozdrvené drogy sa nenakupujú. v miestnosti asi vo výške 50 cm (aby vzduch prúdil aj odspodu a aby materiál nevlhol). keď sa rastlina vo všetkých svojich častiach pri pokuse o ohnutie láme. XV). Miestnosti musia byť upravené. Obyčajne už rozdiel medzi cenou I.Obr. nazývaný fermentácia. papierovú tkaninu alebo organtín. Pridajme si k tomu spomínané skutočnosti a doplňme: zberajme len toľko. Sušíme v tieni. t. Na sušenie vňatí stačí. začať čo najskôr so správnym a rýchlym sušením. v obytných miestnostiach. rastliny so silicou. napr. väčšinou škodlivé pôsobenie enzýmov. Jutovina nie je vhodná. pričom sa predlžuje rozkladné. lebo spôsobujú rozklad či denaturáciu liečivých obsahových látok. treba čím rýchlejšie odpariť vodu. čisté. Môžeme si ich ľahko urobiť sami. j. XIV). Pomalé sušenie — a to i na slnku — je možné pri krušinovej kôre (Cortex frangulae). Pri nízkych teplotách zasa sušenie trvá veľmi dlho. vhodná hrúbka líšt je 1. Ak nemáme 20 . XVI a XVII). pôvodne ružové. využijú ako horná opora pre liesky (obr. Vhodne sa dajú využiť aj zvislé stredné trámy na povale. Liečivé rastliny sa najlepšie sušia na tzv. ktoré nesú krov (obr. však nemôže bez ujmy prebehnúť pri horcovom koreni a sladkom drievku.

XIX).Obr. vystačíme s drôteným alebo silonovým výpletom. XVIII Obr. nerobí toto sušenie osobitný problém. divozelu a i.) Ak sme si zhotovili liesky. XVII Obr. oprieme ho o stenu nad vykurovacím telesom a možno na ňom sušiť (obr. Medzi jednotlivými radmi výpletu sa odporúča medzera asi 40 cm. Údaje o osobitných priemyslových a etážových sušiarňach uvádza príslušná odborná literatúra. Sušenie vňate si spravidla nevyžaduje liesky. Stojan môže byť dvojitý (ako maliarsky rebrík) a potom možno sušiť z obidvoch strán. Pri jednotlivých častiach rastliny je po usušení takýto úbytok pôvodnej hmotnosti: semená 20 % vňať 75 % kôra 50 % listy 80 % korene 60 % kvety 85 % 21 . čo je dosť nevýhodné. kde prirodzené teplo nestačí. Sušenie pri umelom teple prebieha rýchlejšie a nezávisí od počasia. XIX dosť dlhé latky. kvet bazy čiernej. kde sa pracuje s väčšími množstvami (napríklad na plantážach). pričom sa ich hmotnosť znižuje o 20 až 85 %. Tak sušíme napr. Pri sušení možno využiť i kôlne. Výhodný je najmä pre háklivé drogy s obsahom slizu alebo pre kvetový materiál. prípadne s latkovými podložkami. hluchavky bielej. Je výhodné tam. návody môžu byť iba rámcové. urobíme si jednoduchý stojan na liesky. alebo tam. alebo na kolíky (obr. Pri sušení sa z rastlín odparuje voda. Maximálna teplota pri tomto spôsobe sušenia sa zvyčajne pohybuje medzi 40-50° C. Konštrukcia nemusí byť veľmi pevná. Doma sa niekedy musíme uspokojiť s dosúšaním na peci alebo na sporáku (keď sa prestalo kúriť. pivonky. možno sušiť niektoré časti rastlín kombinovane: najprv v prievane a potom dosúšať horúcim vzduchom. navyše sa dá regulovať. Ak chceme získať tovar výbornej kvality. Pri použití kovových závesov však jednotlivé liesky nemožno vymieňať. lebo váha liesok i so sušeným materiálom nepresahuje niekoľko kilogramov. alebo pomocou kovových závesov (obr. XVIII). stodoly a iné vzdušné zastrešené priestory. Manipulácia si však vyžaduje prax. XVI Obr. postavíme medzi trámy náhradné stĺpiky (drúčiky). Liesky v nich vešiame buď opísanými spôsobmi. XXI). Medzi drôtmi či latkami má byť odstup okolo 20 cm.

Počas sušenia možno na ten istý účel použiť dymiace tablety. aby sa navzájom nemiešali. XXI Rozdielny je aj čas sušenia jednotlivých rastlinných častí v prirodzených podmienkach (bez použitia umelého tepla): Dĺžka sušenia Počet dní v lete Počet dní na jar a v jeseni Kvety 3—8 8—14 Rýchlo schnúce listy a vňať 3—6 10—14 Pomaly schnúce listy a vňať 10—14 14—21 Korene 14 21 Najťažšie sa sušia podzemné časti — korene. očistíme ich kefkou. Drogy často napádajú škodcovia. Pozor na nebezpečenstvo ohňa! . Nikdy nesmieme zabúdať. Sušiarne musíme udržiavať v úplnej čistote a dbáme. podľa možnosti opláchneme (najlepšie prúdom tečúcej vody.Obr. podzemky a hľuzy. preto pred začatím zberu musíme sušiace priestory a liesky asanovať. Možno na to upotrebiť u nás vyrábané prípravky. rozostrieme na liesky alebo. pozdĺžne prerežeme. ak sú hrubé. navlečieme na povrázky a v prievane sušíme. že drogy sú liečivá. XX Obr. a to každú podzemnú časť osobitne). Strasieme z nich zvyšky hliny.. aby do nich nemali prístup domáce zvieratá. aby nenabrali na seba cudzie pachy. neprepadávali na seba cez liesky a pod. a preto musíme dbať.

preberanie a skladovanie). vrece zahneme dovnútra tak. iné drogy a pod. ktoré dobrú drogu počas prepravy znehodnotia. má odbyt zabezpečený. Drogy majú predpísané určité kvalitatívne normy. či je droga suchá. Niektoré drogy (napr. čo tam nepatrí. kvety divozelu veľmi ľahko vlhnú. Do nepriedušných nádob však možno dávať len dokonale usušené drogy. maku vlčieho. Jutové vrecia zašívame navrchu v smere. nepoužívame vlastné obaly. Treba sa vyvarovať zbytočného znečistenia aj pomrvenia drog. Drogy s osobitým príjemným či nepríjemným pachom ukladáme do sklených alebo plechových nádob. Každú drogu treba pred odoslaním oprášiť — týka sa to najmä koreňov a vňate. ríbezle čiernej a pestovaného ibiša lekárskeho. aby nezvlhli. po nasypaní drogy zalepených leukoplastom. ktoré za rok spotrebujeme. debny vyložené papierom či sudy. rozličné druhy roztočov. Najpríhodnejšie obdobie je včas ráno. doprava. ako sú cudzie prímesi (iné časti materskej rastliny. prach a hmyz. čím dostávajú nepeknú hnedú farbu a táto zmena prebieha na úkor obsahových látok. črvotočov a pod. Drogu do vriec dobre natlačíme (asi 6—8 kg na vrece). ako sú jutové či papierové vrecia. Každý druh a časť rastliny musí byť vcelku a v osobitnom vreci. ktoré nám na požiadanie zašle nákupňa. zhnednuté a inak sfarbené alebo farebne zmenené časti. rumančeka a trnky obyčajnej. ako je zašité dno vreca. Voľné skladovanie však nie je veľmi výhodné — droga sa dá síce ľahko kontrolovať. Do vreca vložíme zoznam odosielaných drog (konsignáciu) a svoju adresu. Aj tu musíme byť vrcholne svedomití — drogy sú liečivá. uvádzame ich pri každej rastline osobitne. V prípade väčších množstiev sa odporúča suchú drogu ponechať na kope vysokej 30—50 cm aspoň tri dni a až potom baliť na odosielanie. pre listy a vňať asi 3 x 3 mm. lipy. takže pre ne sú predpísané ročné výmenné lehoty (= exspiračná lehota). bazy čiernej. Kto zberá podľa štátneho plánu. Niektoré drogy veľmi často napáda hmyz. treba ich vopred triediť. Zásadne nebalíme počas dažďa alebo sparných dní (pri daždi vlhnú. Na ich prechodné uskladnenie potrebujeme suchú. Na tento účel možno prerobiť sýpku. štátna norma týkajúca sa liečivých drog — ČSN 86 6002 (Úprava drog a ich balenie. Existujú síce aj všeobecne platné predpisy. môžu obsahovať zárodky škodcov. Tovar na odosielanie sa balí do vriec. Skontrolujeme. starú zásobu nemiešajme s novou — radšej ju vysypme. vopred vyhlásené ceny. ako aj časti napadnuté hmyzom (škodcami). Tak napr. potom zbavíme prachu (pozri úvod kapitoly) a odstránime z nej všetko. jedine mierne navlhnutie sa dá včasným presušením odstrániť. Menšie množstvá sa preto najlepšie skladujú v nahriatych plechovkách. Každé vrece označíme adresou nákupne a odosielateľa.SKLADOVANIE DROG. pre korene 3 x 3 mm až 5 x 5 mm. silné slnečné svetlo a priveľké kolísanie teploty. označovanie. ICH TRIEDENIE. zmes drog rozličnej kvality sa zasa hodnotí cenou najnižšej prítomnej akosti. K tejto problematike vyšla čs. Skladovanú drogu buď voľne vysýpame na vhodnú podložku. ale aj koreň lopúcha. ďateliny. Ak chceme drogy odosielať. I keď existujú isté možnosti záchrany mierne poškodených a škodcami napadnutých drog. Drogy zvyčajne neodosielame do nákupne hneď po usušení. Tovar skladovaný v nepriehľadných obaloch treba často kontrolovať a každú chybu okamžite odstrániť. ináč by splesniveli. na koreň valeriány treba sitá s okami 2 x 2 mm. ale na druhej strane sa ľahko zapráši alebo inak znehodnotí. Stačia na to obyčajné sitá s rozmermi otvorov pre kvety asi 2 x 2 mm. vzdušnú a čistú miestnosť. Nedosušené drogy počas prepravy splesnejú a nákupňa ich odmietne. Dnes je hospodárenie s liečivými rastlinami plánované a tovar sa predáva za pevné. v sparne sa niektoré druhy veľmi ľahko drobia). Ľahšie vrecia vešiame pod strechu. časť povaly atď. 23 . list náprstníka) sa nedarí uchovávať ani pri prísnych skladovacích podmienkach. Osobitné skladovacie predpisy uvádzame na patričnom mieste pri jednotlivých rastlinách. BALENIE A PREPRAVA Skladovanie drog zasa podstatne ovplyvňujú obsahové látky. chybné. Odbyt a predaj drog býval prv ťažší . Vrecia objednávame pred hlavnou sezónou. aby sa dalo zaviazať. preto oddeľujeme aj drogy rozličnej akosti. ak je jej menej. silné svetlo. Najväčším nepriateľom uskladneného usušeného materiálu je vlhko. Tovar nebalíme do vriec alebo škatúľ z potravín.ceny kolísali a často nebolo možné tovar predať. Z bežného nákupného plánu medzi ne patrí napríklad kvet agáta. Z týchto príčin sa usilujeme drogy ihneď po zbere odoslať do nákupne a zbytočne ich doma neskladovať. čím ušetríme miesto a znemožníme prístup drobným domácim škodcom. Všeobecne drogám škodí vlhko. Z uvedeného možno vyvodiť: každú drogu treba skladovať veľmi starostlivo (aspoň podľa návodu) a na domácu potrebu sa musia zbierať také množstvá. ale pre niektoré drogy nie sú dostačujúce.). ďalej list podbeľa. Preto ju radšej skladujeme v dobre uzavretých obaloch. alebo ju prechovávame v uzavretých obaloch. komoru. takže ich treba skladovať osobitne prísne. neodporúčame ich skúšať — takúto drogu treba zničiť. púpavy lekárskej. čistá a bezprašná — vlhkú presušíme.

aby počas liečby správne uplatňoval pôsobenie hlavných či vedľajších účinných obsahových látok. prebytky primárnej látkovej premeny. metabolity). Nachádzajú sa iba v obmedzenom okruhu rastlín (napr. kamienky. lebo sa používajú aj v tomto atlase: 1. vydanie (ČsL 4) — Pharmacopoea Bohemoslovaca. ktoré sa neodstránia pri zbere alebo úprave drogy. 1987. Ak drogu uvádza aj ČsL 4. Zvyšok sušiny tvoria minerálne látky. ktoré sa vytvorili z primárnych špeciálne prebiehajúcimi látkovými premenami. na izoláciu obsahových látok. j. vydanie nášho liekopisu — ČsL 4). V jej názvoslovnej časti sa uvádzajú viaceré pojmy. na vodu najchudobnejších. alebo sa vyskytujú len v úzko ohraničenom okruhu rastlín (špecializované). Nás z nich osobitne zaujímajú tie. medziprodukty (nemajú veľký význam z terapeutického hľadiska) a tzv. strata sušením — hmotnostný úbytok vznikajúci sušením drogy za predpísaných podmienok. ktoré z hľadiska funkcie v rastline vytvárajú buď jej kostru (napr. bielkoviny a pod. ako hlina. je oficiálna. t. Môžu byť zložkou každého rastlinného tela (ubikvitárne). úprave alebo preprave. a tá sa žiada aj v prípade drog upotrebených priamo ako liečivo — liek. škrob. alkaloid strychnín iba v rode Strychnos). ktoré po spálení rastliny ostávajú ako popol. Šťavnaté a dužinaté časti obsahujú až 98 % vody. Okrem liekopisu sa u nás zaviedli ešte československé štátne normy pre liečivé drogy . X. kvety alebo byle v listovej droge). Ak skúmame rastlinné telo z hľadiska chemickej skladby v zmysle novšie uplatňovaného pojmu fytochémia (t.ČSN. Uvádza ich najmä platný československý liekopis — v súčasnosti je to Československý liekopis. rozpustné v organických rozpúšťadlách 24 .. prípadne pomáhajú plniť iné dôležité funkcie v rastline (enzýmy). škrob a bielkoviny). aminokyselina fenylalanín je prítomná v každom živom organizme). 4. Oveľa menej vody je v zásobných podzemných orgánoch. Všeobecné predpisy na skúšanie drog a liečivých rastlín uvádza ČSN 86 6005. Tie zvyčajne podľa určitých znakov drogového materiálu rozlišujú pri každej droge tri akostné triedy. liečebný účinok drog podmieňuje ich akosť. nazývame hlavné účinné obsahové látky. ZÁKLADNÉ FYTOCHEMICKÉ ROZDELENIE OBSAHOVÝCH LÁTOK V RASTLINÁCH Ako teda vidno. Z druhotne (sekundárne) utváraných špecializovaných obsahových látok sú najdôležitejšie tieto: 1. príp. editio quarta (PhBs IV) z r. listy. Patria medzi ne napr.OBSAHOVÉ LÁTKY LIEČIVÝCH RASTLÍN A DROG Ako sme už zdôrazňovali. rastlina si vytvára prepestrý súbor obsahových látok. ktorý platí od 1. vidíme. 4. tretej akosti sú určené na priemyselné spracovanie. ktorými sa droga znečistí pri zbere. Odborní pracovníci sú povinní poznať jeho obsah a riadiť sa ním. Ubikvitárne produkty sú rozšírené primerane tejto svojej funkcii (napr. piesok atď. ktoré sa dajú liečebne uplatniť. glykogén a i. na technické účely a podobne. tuky.). alkaloidy — zásadité látky obsahujúce v molekule viazaný dusík. ktorý potrebuje pre svoj život. Primárne produkty sú dôležité pre udržanie života a v priebehu látkového metabolizmu môžu vystupovať aktívne (napr. kvetné časti a dužinaté plody do 90 %. enzýmy) alebo pasívne (napr. resp.). ktoré v rastline vznikli hlavne druhotne ako výsledok jej životných prejavov. Produkty látkovej premeny (metabolizmu) rastlín i zvierat sa zvyčajne rozdeľujú na dve skupiny: primárne a sekundárne. organické kyseliny. 1987 (v čase edičnej prípravy tohto Atlasu sa chystalo už 4. Ich účinnosť podporujú vedľajšie účinné obsahové látky. anorganické prímesi — neorganické znečisteniny. Drogy druhej. chémia rastlín). Táto skupina tvorí premenlivý podiel v jednotlivých rastlinných druhoch čo do množstva i vzhľadom na svoju skladbu (uvádza sa v ČSN 86 6005 ako extrakt). apríla 1965. Sekundárne látky sú substancie. S ohľadom na chemickú štruktúru ide tu o nízkomolekulové látky. ktorá sa dá vyťažiť extrakciou vodou. že sa skladá predovšetkým zo značného množstva vody. Tie. prvá akosť zodpovedá požiadavke ČsL 4. buničina a lignín). alebo tvoria bunkovú štruktúru (celulóza. asi 10 %. platná od 1. ON. cudzie organické prímesi — úlomky iných rastlín alebo iné organické látky. Hlavný podiel bezvodého zvyšku — sušinu — tvoria potom chemicky zložité vysokomolekulové látky. Je vecou lekára. 3. Ich fytoterapeutická hodnota nie je však rovnaká. Z celej sústavy rastlinnej živej hmoty možno vydeliť ešte jednu skupinu obsahových látok. ktoré sa ukladajú ako zásobné látky (napr. liehom alebo inými obyčajnými rozpúšťadlami. V kôre jej býva asi 50 % a v semenách. preto sú u nás vytýčené štátne normy pre liečivé drogy. ktoré si treba vysvetliť. Neúčinný zvyšok tvoria balastné látky. alkaloidy. ktoré sú nositeľmi liečebného účinku. j. 2. iné časti materskej rastliny — všetky nepatričné časti materskej rastliny (napr. Rátajú sa medzi ne funkčné súčiastky buniek (najmä enzýmy). alebo fungujú ako zásobné látky (napr. triesloviny a silice.

Flavonoidy väčšinou nemajú vyhranené pôsobenie na organizmus. nevyhnutným pri dýchaní rastlín. v rastlinnej ríši sa hojne vyskytujú aj iné k y s e l i n y v i t a m í n o v é h o c h a r a k t e r u. uvoľňujúcim energiu pre životné deje a činným aj pri tvorbe iných obsahových látok. flavonoidy — hojne rozšírené. 3. resp. lipidy — významné rezervné látky vznikajúce pri druhotnej látkovej premene. g u m o ž i v i c e a b a l z a m y (občas sa v liečbe používa peruánsky balzam). napomáhajú odkašlávanie. napr. známa skôr ako vitamín C. 2. Rastlinné oleje či tuky sú väčšinou tekuté (napr.).). močopudných (list brezy).(éter. V liečiteľstve sa uplatňujú jednoduché cukry. ktoré slúžia väčšinou ako ochranné látky na povrchu rastlinných orgánov. ktoré sú zvyčajne netoxické. palmitovej a stearovej). prevažne glykozidické látky (iridoidy). 6. ľuľkovitých. zosilňujú však účinnok hlavných obsahových látok.5 x viac než z rovnakého množstva glukózy. glukóza a fruktóza. horčiny . ktoré majú antibakteriálne účinky a nachádzajú sa napr. éterické oleje (silice) — bezdusíkaté. obsiahnutá najmä v kvasniciach (jej nedostatok spôsobuje kožné poruchy. Príznačné sú napr. ktoré sú často zmesou viac než 50 rozličných vonných látok. Ich liečebné použitie patrí výlučne do pôsobnosti lekára. divozel a fialka. Saponíny podporujú vstrebávanie iných. Tukom sa podobajú vosky. ktoré sa ukladajú v rezervných orgánoch rastlín. dodávajúce mu príslušnú osviežujúcu chuť (napr. 4. Vlastnosti lipidov závisia predovšetkým od týchto kyselín. vetropudne (rasca).). bielkoviny — tvoria základnú zložku živej bunkovej hmoty. Prudkým spôsobom ovplyvňujú niektoré životné funkcie. kyseliny — rozdeľujú sa na niekoľko skupín. Majú vysokú energetickú hodnotu. koreň horca a list vachty trojlistej. inak aj cukry) — patria medzi najdôležitejšie látky zúčastňujúce sa na rastlinnom metabolizme. slúžia na dráždenie kože (borovicový balzam). Osobitnú skupinu glykozidov tvoria s a p o n í n y . sacharidy (predtým nazývané glycidy. teda 2. prítomné napr. napr. borovicová kolofónia). v minulosti nazývané vitamín F. používajú sa ako koreniny (majorán. Všetky silice pôsobia dezinfekčné a hojne sa upotrebúvajú v ľudovom liečiteľstve. pôsobia močopudne a mierne preháňavo. Najznámejší z nich je rutín. chloroform atď. vňať tymianu). vínna a citrónová). chorobné zmeny na sliznici tráviacich ústrojov a poruchy nervovej činnosti). ktoré sa ako zásobná látka nachádzajú v ovocí a mede. teda na zlepšenie chuti do jedenia. Samovoľná manipulácia s týmito látkami je väčšinou nebezpečná. významné sú i n e n a s ý t e n é m a s t n é kyseliny. glykozidy — ďalšia skupina so značným zastúpením jedovatých obsahových látok. šípkach atď. u nás tvoria zložku liečebnej kozmetiky (krémy Neridé a Perilacin na výživu citlivej a suchej pokožky). Pre životné funkcie sú veľmi dôležité. spazmolytických (rumanček a sladké drievko). Ďalšie špecializované obsahové látky sa uvádzajú pri jednotlivých liečivých rastlinách. škoricovník atď. ovplyvňujú látkovú premenu. v ľanovom oleji. v rute (potláča lámavosť krvných vlásočníc). 5. žlto sfarbené látky s glykozidickou stavbou. Napríklad spálením 1 kg ľanového oleja sa uvoľní 38 970 joulov. prítomná hlavne v prasličke. v ovocí sú prítomné p l o d o v é k y s e l i n y . Z ubikvitárnych obsahových látok. Bohatý obsah flavonoidov majú kvety bazy i trnky a ihlica tŕnitá. preto sa nazývajú aj bioflavonoidy. kyselina jablčná. takmer napospol nejedovaté látky. z m i n e r á l n y c h k y s e l í n je najvýznamnejšia kyselina kremičitá. predovšetkým škroby. ale aj disacharidy (hlavne trstinový či repný cukor) a polysacharidy. V súčasnosti majú najmä technické použitie (šelak atď. ale aj ako nervína a sedatíva (chmeľové šištice a valeriánový koreň).takmer výlučne ide o nejedovaté. napr. v pľuzgierke islandskej a lišajníku dubovom. Najviac lipidov je v semenách (plodoch). 3. liečebne dôležité sú aj k y s e l i n y l i š a j n í k o v . prvosienka. Ich nedostatok vo výžive má za následok poruchy dôležitých biologických procesov. Pre živé organizmy sú vysoko toxické. repkový. obsiahnutý napr. upravujú chuť a arómu (vanilka). kyseliny olejovej. lebo sa nevstrebávajú sliznicami čriev a žalúdka (saponíny obsiahnuté v kúkoli sa však vstrebávajú sliznicami. v zelenine. Obsahuje ich napr. ktoré sa nachádzajú vo všetkých rastlinách. Skladajú sa z glycerolu a vyšších mastných kyselín (napr. vhodné na povzbudenie tvorby žalúdočných štiav. Blízky vzťah k siliciam majú živice (liečebne sa uplatňuje napr. ľanový. makovitých a ľaliovitých rastlín. ide o vysokomolekulové zlúčeniny zložené z aminokyselín. ale aj prípravkov používaných pri ochoreniach srdcového a obehového systému (hlohová droga). Rezervnou látkou je aj inulín obsiahnutý v astrovitých a zvončekovitých 25 . je hojne zastúpená k y s e l i n a a s k o r b o v á . niektoré aj ako stomachiká (palinová vňať). Na bielkoviny sú najbohatšie semená. súčasne podávaných liečiv. najznámejšie z nich sú tuky a oleje. pri cudzokrajných drogách. ich soli sú rozpustné vo vode. Pôsobia proti kašľu (napr. Medzi najdôležitejšie patria srdcové glykozidy obsiahnuté v náprstníkoch a preháňavé antrachinónové glykozidy prítomné v krušinovej kôre. Sú priamym produktom fotosyntetickej asimilácie. sú najdôležitejšie tieto: 1. a preto sú krvným jedom). 2. slnečnicový a konopný olej). ovocí. Niektoré liečebne dôležité glykozidy sa nesprávnym sušením ľahko rozkladajú. močopudne (petržlenový koreň). Obsahuje ich napr. pre čeľade iskerníkovitých. kyselina nikotínová.

rastlinách. Škroby sú pomocnými látkami pri príprave tabliet, zásypov atď., inulín zasa cenným diabetickým prostriedkom. Chemicky rovnaký základ má i celulóza (buničina), ktorá sa o. i. používa na výrobu vaty. V tesnej chemickej príbuznosti s cukrami sú slizy, gumy a pektíny. Slizy sa používajú najmä na utváranie ochranných povlakov niektorých liečiv, pri ktorých sú špecifické nároky na miesto a čas vstrebávania v tráviacom trakte. Podobné použitie majú aj ligníny a ďalšie zložky rastlinných organizmov. Okrem týchto skupín látok sa liečebne využívajú aj rastlinné farbivá, predovšetkým chlorofyly, ktoré sú súčasťou listovej zelene. Chlorofyly sa uplatňujú v prípravkoch na urýchlenie hojenia (napr. Chlorophyllum oleosum SPOFA) alebo v zubných dezinfekčných prípravkoch a pastách (napr. T 32 s chlorofylom), prípadne v liečebnej kozmetike. Izolujú sa napr. zo žihľavy alebo špenátu. Fytoterapeutické uplatnenie nachádzajú aj rastlinné biokatalyzátory čiže ergóny (pôsobky). Medzi ne sa zvyčajne začleňujú hormóny, enzýmy a vitamíny. Rastlín s hormonálnym účinkom na organizmus je málo. Niektoré však svojimi obsahovými látkami predsa len ovplyvňujú činnosť štítnej žľazy, ba struky fazule alebo jastrabinová vňať obsahujú aj glukokiníny znižujúce obsah cukru v krvi. Niektoré naše rastliny (napr. tulipány a cesnak) obsahujú i látky povzbudzujúce sexuálnu aktivitu. Bez prítomnosti enzýmov by ani v rastlinnom organizme nevznikla nijaká reakcia. Jestvuje veľké množstvo enzýmov s úzkym, špecifickým poslaním. Možno ich prirovnať ku kľúčom, kým látky, na ktoré majú pôsobiť, sú akýmisi zámkami: do každej zámky je dobrý iba jeden kľúč. Enzýmy majú mimoriadne vysokú účinnosť. Napríklad sacharáza štiepi až 200 000-násobné množstvo sacharózy na glukózu a fruktózu. Na využití enzýmových pochodov sú založené celé priemyselné odvetvia (kvasný priemysel, liehovarníctvo, pivovarníctvo, vinárstvo, výroba syrov, octu atď.). Inokedy však treba enzýmové pochody potlačiť a vylúčiť. Tak sa postupuje napr. vtedy, ak chceme zastaviť rozkladné procesy v liečivých rastlinách a zamedziť ničenie terapeuticky účinných obsahových látok. Obsobitnú, chemicky rôznorodú skupinu tvoria ochranné látky, nazývané aj fytoncídy alebo rastlinné antibiotiká. Niektoré z nich patria medzi silice, ďalšie medzi alkaloidy, triesloviny atď. Nachádzajú sa napr. v cesnaku, cibuli, repíku a v ľubovníku. Od pravých antibiotík, ktoré sú zväčša produktom plesní, sa však tzv. rastlinné antibiotiká odlišujú kvalitatívne i kvantitatívne. Súčasťou každého živého organizmu, teda i rastliny, je voda. V jednotlivých častiach rastlín sa nachádza 10 až 98 % vody. Je teda dôležitým stavebným aj zásobným materiálom. Bez prítomnosti vody by v rastlinách neprebiehali nijaké metabolické procesy. Rozborom sušiny alebo popola získame obraz o tom, ktoré látky či prvky prijala rastlina zo svojho prostredia. Po dokonalom spálení rastliny sa dá presne zistiť, aké minerálne látky obsahovala a aký bol ich podiel. Mnohé minerálne látky možno v určitých koncentráciách využívať liečebne. Napríklad draslík, hojne obsiahnutý v bliznách kukurice, pôsobí močopudne; dusičnan draselný, obsiahnutý napr. v listoch podbeľa, účinkuje zasa protiastmaticky. Podobne sa v pomocnej terapii využíva prítomnosť železa, vápnika, kremíka, jódu alebo iných prvkov či ich solí. Niektoré z nich sú však v rastlinách nežiadúce. Taký je napríklad šťaveľan vápenatý, nadmerne prítomný v rebarbore, štiave či v špenáte. Keďže sa šťaveľan vápenatý usadzuje v kĺbových puzdrách, reumatici by sa mali zriecť konzumu špenátu. To isté sa odporúča ľuďom náchylným na tvorbu močových kamienkov. Ani deťom by sa špenát nemal podávať častejšie ako raz týždenne (aj to vždy len s mliekom). Prirodzene, týmto sa nekončí ani hrubý výpočet látok obsiahnutých v rastlinách, a tobôž výpočet ich terapeutických alebo iných účinkov. (O niektorých sa podrobnejšie píše pri jednotlivých rastlinách v špeciálnej časti tohto diela a v stati Dôležitejšie cudzokrajné drogy.) V rastlinách ustavične vznikajú, menia sa a zanikajú nepredstaviteľné kvantá rozličných látok. Ani na liečivé látky nemožno hľadieť ako na uzavretý a nemenný súbor s ustálenými funkčnými vzťahmi. Istá látka rastlinného organizmu môže raz slúžiť ako medziprodukt, inokedy ako stavebná či rezervná látka, prípadne ako katalyzátor alebo výlučok z cyklu. Veľmi zložité väzby vznikajú pri liečebnom využívaní látok obsiahnutých v rastlinách. Preto rastlinná liečba nie je oblasťou, v ktorej by neodborníci mohli experimentovať bez rizika, že vážne ohrozia svoje či cudzie zdravie.

JEDOVATÉ RASTLINY
Už v staroveku sa poznala nielen liečivá sila, ale aj jedovatosť niektorých rastlín. Spočiatku sa rastlinné jedy používali na trávenie divej zveri. Napríklad prilbica žltá (Aconitum lycoctonum) sa pridávala do mäsa určeného na hubenie vlkov. Čoskoro sa však prišlo na to, že rastlinnými jedmi sa dajú odstraňovať aj nepohodlní ľudia. Vlastne už v mýtických časoch sa travičstvom zaoberala Medea z Kolchidy. Usudzuje sa, že používala jed z jesienky (Colchicum autumnale), ktorá hojne rástla v Kolchide na juhozápadných svahoch Kaukazu. V antických časoch sa na trávenie ľudí používal najmä bolehlav (Conium maculatum). Odvar z bolehlavu usmrtil aj slávneho Sokrata. V tom období sa poznali už aj jedovaté účinky tisu (Taxus baccata) a niektorých druhov húb. Kuriózny je prípad miernej otravy asi 10 000 vojakov Xenofonovej armády pri Trapezunte. Vyvolal ju včelí med znesený z okolitých rododendronov (Rhododendron ponticum a Rhododendron luteum). Dnešné poznatky o jedovatých rastlinách sú podstatne širšie a hlbšie. Aj v našom zemepisnom pásme rastú desiatky rastlinných druhov, ktoré môžu zapríčiniť nebezpečné otravy. Zberači liečivých rastlín nevyhnutne musia poznať aj všetky jedovaté rastliny. Príležitostní zberači by mali dôsledne rešpektovať aspoň zásadu, že na liečebné účely nikdy nezberajú rastliny, pri ktorých nemajú stopercentnú istotu o ich správnom druhovom určení. Veľa sa dá naučiť od skúsených zberačov, ale treba sa opierať i o spoľahlivé odborné príručky s výstižnými botanickými opismi a vernými vyobrazeniami liečivých rastlín. Otravy jedovatými rastlinami nie sú veľmi časté, pravda, ak odhliadneme od detských otráv zapríčinených plodmi, jadrami alebo kvetmi niektorých zelených rastlín. Takýchto detských otráv je pomerne veľa. Deti zo zvedavosti ochutnávajú aj plody jedovatých rastlín. Menšie deti treba dobre strážiť a vychovávať k tomu, aby nejedli plody neznámych rastlín. Na miestach, kde sa hrávajú, treba jedovaté rastliny vyplieť. Najúčinnejším spôsobom prevencie je však poznanie jedovatých rastlín. Deti majú výborné pozorovacie schopnosti a za pomoci rodičov či iných skúsených osôb sa dosť rýchlo naučia rozlišovať jedovaté rastliny. Len tak sa spoľahlivo môžu uchrániť pred otravami. Jedovatosť niektorých rastlín podmieňujú špecifické obsahové látky, ktoré môžu byť prítomné v celej rastline alebo len v niektorej jej časti, najmä v plodoch. V jedovatej rastline sa spravidla nachádza viacero jedov. Zvyčajne sú to alkaloidy (zásadité látky s obsahom dusíka) alebo glykozidy (organické zlúčeniny obsahujúce jedovatý aglykón, ktorý sa viaže na cukornú zložku), prípadne toxalbumíny (látky príbuzné bielkovinám, obsiahnuté v niektorých druhoch húb, ale aj v agáte a ďalších zelených rastlinách). Niektoré rastliny obsahujú jedovaté saponíny (napr. kúkoľ a vranie oko). Časť saponínov sa využíva i liečebne, no tie, ktoré sa po požití vstrebávajú do krvi, spôsobujú rozklad červených krviniek a sú veľmi nebezpečné. Len málo rastlín obsahuje jedovaté silice (napr. borievka netata) alebo jedovaté živice (napr. posed čierny, posed červený) či jedovaté horčiny (napr. zimozeleň, rododendron a šalát jedovatý). Najmenšiu skupinu tvoria rastliny s neznámym zložením jedov (napr. difenbachia a áron).
JARNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Už v čase, keď sa ešte len topí sneh, možno nájsť v prírode prvé jedovaté rastliny — snežienku jarnú (Galanthus nivalis) a bleduľu jarnú (Leucojum vernum). V cibuliach snežienok sa hromadia alkaloidy fenantridínovej skupiny, ktoré sú jedovaté, no po náležitej úprave slúžia i na výrobu liekov proti Parkinsonovej chorobe. Podobné látky sa nachádzajú aj v kvetoch klívie a amarylky, ktoré sa pestujú v domácnostiach ako dekoratívne rastliny. Nebezpečnejšie sú jedy obsiahnuté v kvetoch čemerice (Helleborus), iskerníkovitej rastliny pestovanej v záhradkách na ozdobu. Jed čemeríc vyvoláva prudké hnačky a obrny. Veľmi nebezpečný je lykovec jedovatý (Daphne mezereum), kríčkovitá rastlina rozšírená v záhradkách aj vo svetlejších lesoch. Kvety má sfarbené podobne ako orgován (Syringa). Už vdychovanie jeho omamnej vône môže zapríčiniť prudké bolesti hlavy. Pomerne veľké množstvo jedov obsahujú blizny šafranu (Crocus) a cibuľky narcisov (Narcissus). Otravy týmito rastlinami sú však u nás zriedkavé. Na jar deti často zbierajú iskerníkovité rastliny, ktoré v čerstvej šťave obsahujú jedovatý protoanemonín. Tento jed dráždi kožu a sliznice. Na koži vyvoláva pľuzgiere a ak sa dostane do očí, spôsobí prudký zápal spojiviek. Nachádza sa v šťave blyskáča (Ficaria verna), veterníc (Anemone), ponikleca (Pulsatilla) i záružlia (Caltha). Šťava týchto rastlín sa ľudovo odporúča proti reumatizmu. Toho sa rozhodne treba vyvarovať, lebo namiesto liečivého účinku privodí ťažké poškodenie kože.
27

Jedovaté sú i voňavé kvety chochlačky (Pistolochia, syn.: Corydalis), ktorá rastie v lesoch. V kvetoch chochlačky sa nachádza jedovatý alkaloid bulbokapnín, ktorý vyvoláva otravy s podobnými príznakmi, aké pozorujeme pri zápale mozgových blán. V ľudovom liečiteľstve sa táto rastlina odporúča proti závratom a nervovým poruchám. Pred akýmkoľvek liečebným použitím chochlačky však treba vystríhať. Prudko jedovatý je aj štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides), známejší pod názvom zlatý dážď. Obsahuje jedovatý alkaloid cytizín. Deti sa niekedy dajú zlákať zlatožltými kvetmi štedreca, no už päť rozžutých kvetov môže pre ne znamenať smrteľné nebezpečenstvo. Ešte toxickejšie sú nezrelé plody, ktoré sa veľmi podobajú na fazuľové struky. Po prvých príznakoch otravy (bledosť, potenie, nevoľnosť, vracanie a hnačky) treba ihneď vyhľadať lekára. Keďže štedrec sa často pestuje ako ozdobný ker v parkoch, na jeho jedovatosť by mal spravovateľ parku vhodnou formou upozorňovať (napr. na tabuľkách). Podobne by sa mali označovať aj iné jedovaté rastliny v parkoch. Koncom jari rozkvitá agát (Robinia pseudoacacia). Všetky časti tohto stromu — s výnimkou kvetov — obsahujú jedovaté látky. I vôňa kvetov vyvoláva u niektorých astmatikov záchvaty dusenia. V máji kvitne konvalinka (Convallaria majalis). V jej plodoch sú jedovaté látky, ktoré spôsobujú omámenosť, vracanie a nadmerné močenie. Podobné účinky má kokorík voňavý (Polygonatum odoratum), kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) i tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). Na rozhraní jari a leta kvitne niekoľko jedovatých druhov iskerníkov (Ranunculus), napr. iskerník prudký, iskerník jedovatý a iskerník plamenný. V čeľadi iskerníkovitých je veľmi veľa jedovatých druhov. Podobné vlastnosti majú aj viaceré druhy rodu plamienka (Clematis), žltohlav (Trollius) a orlíček (Aquilegia). Iná skupina jedov je prítomná v záhradnej ozdobnej rastline stračia nôžka (Delphinium). Jednou z našich naj jedovatejších rastlín je prilbica modrá (Aconitum napellus). Je to mohutná bylina rastúca vo voľnej prírode. Obsahuje jedovatý alkaloid akonitín. Človek postihnutý otravou cíti najprv veľmi silné mravčenie, potom sa mu zdá, akoby mu v cievach namiesto krvi kolovala ľadová voda, neskôr pociťuje nevoľnosť a úzkosť, ba niekedy sa mu celkom zastaví dych. Čerstvá rastlina môže vyvolať zápaly a pľuzgiere. Akákoľvek ľudovoliečiteľská manipulácia s prilbicou modrou je veľmi nebezpečná. Koncom jari alebo začiatkom leta začína na medziach i kamenistých stranách kvitnúť jedovatý rozchodník prudký (Sedum acre). Niekedy jeho kvety tvoria súvislé koberčeky. Obsahuje látky, ktoré dráždia sliznice aj kožu. Leptavý účinok má oranžové mlieko žlto kvitnúceho lastovičníka (Chelidonium majus). Ak sa dostane na rohovku oka, vyvoláva jej zvredovatenie. Jedovatá je i šťava mliečnika (Tithymalus, syn.: Euphorbia). Ľudovo sa šťava mliečnikov odporúča na bradavice, ale táto indikácia je nebezpečná. (S podobnou kritickosťou treba posudzovať aj mnohé ďalšie odporúčania ľudového liečiteľstva.)
LETNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Kým v jarnom období sú najväčšou hrozbou jedovaté rastliny z čeľade iskerníkovitých, v letných mesiacoch sú to zasa najmä rastliny z čeľade zelerovitých (Apiaceae). Táto čeľaď so 140 rodmi a približne 1000 druhmi zahrnuje výlučne byliny s hrubými, znútra dutými byľami, s listami dosadajúcimi na byľ pošvovou stopkou; na výrazných súkvetiach zelerovitých rastlín sa tvoria malé vajcovité plody, ktoré sa rozpadávajú na mesiačikovité útvary (nažky). Mnohé zelerovité rastliny sa využívajú v liečiteľstve, ale aj v kuchyni (napr. rasca, kôpor, fenikel, petržlen a mrkva), no niektoré sú mierne až stredne jedovaté (vyvolávajú omámenie, závraty, celkovú nevoľnosť atď.). Najnebezpečnejšou letnou jedovatou rastlinou je rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). Rastie na mokrých miestach, má príjemnú mrkvovú vôňu a sladkastú chuť. Často sa vyskytuje pri lesných studničkách, pričom jed prechádza z koreňov do vody. Takto sa možno otráviť aj kontaminovanou vodou zo studničky. Najviac jedu obsahuje rozpuk v čase kvitnutia (sušením sa jed z rastliny stráca). Pri otravách sa podáva silná čierna káva alebo čaj, prípadne riedený ocot či iná neškodná kyselina, ďalej živočíšne uhlie a prostriedky na vracanie. Jedy rozpuku sa súborne nazývajú polyíny (patrí k nim napr. cikutoxín). Podobné jedovaté látky obsahuje tetucha kozia (Aethusa cynapium). Často rastie medzi petržlenom, na ktorý sa podobá. Vyskytuje sa i na poliach a rumoviskách. Má akoby ovoskovanú byľ a páchne myšinou. Otrava sa prejavuje pálčivými bolesťami hltana a ťažkou poruchou chôdze. Známe sú už aj smrteľné otravy. Rovnako nebezpečný je bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), ktorý rastie pri plotoch a na vlhkých miestach v blízkosti ľudských obydlí. Obsahuje päť jedov zo skupiny alkaloidov. V antickom Grécku ho používali ako jed pri súdnych popravách. Menej známou, no takisto nebezpečnou rastlinou je krkoška márnivá (Chaerophyllum temulum). Rastie hojne v krovinách a pri plotoch. Vyzerá ako petržlen, ale plody má podobné rasci. Občas zapríčiňuje otravy dobytka.
28

V lete kvitnú a dozrievajú viaceré prudko jedovaté rastliny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Vlastne všetky ľuľkovité rastliny sú viac či menej jedovaté, dokonca i zemiaky, pravda, okrem zdravých hľúz. Známe sú však otravy klíčkami zemiakov, a najmä zelenými hľúzami, ktoré prezrádzajú prítomnosť jedovatého alkaloidu solanínu. Jedy niektorých ľuľkovitých rastlín predstavujú smrteľné nebezpečenstvo. Medzi prvé príznaky otravy ľuľkovitými rastlinami patrí sucho v ústach a na hlasivkách, sipľavý hlas, rozšírené zreničky nereagujúce na svetlo, ochabnutosť a halucinácie. Otrava si vyžaduje rýchlu odbornú lekársku pomoc. Medzi najnebezpečnejšie ľuľkovité rastliny patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna). Prudkú otravu spôsobí už niekoľko bobúľ ľuľkovca. Na vrub tejto rastliny pripadá u nás asi toľko otráv ako na všetky ostatné rastliny dovedna. Postihnuté bývajú spravidla deti. Občas sa deti otrávia i semienkami blenu čierneho (Hyoscyamus niger). Semienka sú uložené v tobolkách krčiažkovitého tvaru a vyzerajú ako mak. Podobné jedy obsahuje durman obyčajný (Datura stramonium), ktorý má biele zvončekovité kvety, ale aj ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara) s jedovatými sladkohorkými bobuľami. Pravda, jedovaté rastliny nie sú len v čeľadi ľuľkovitých, iskerníkovitých či zelerovitých. Roztrúsené sa vyskytujú aj v iných čeľadiach. V lete dozrievajú jedovaté plody kúkoľa (Agrostemma githago). Obsahujú saponín gitagín. Otrava sa prejavuje najprv hnačkami a potom porušením červených krviniek. Liečba je veľmi náročná. Vysokým obsahom prudko jedovatého alkaloidu kolchicínu sa vyznačujú plody jesienky (Colchicum autumnale). Tento jed sa obrazne nazýva rastlinný arzenik. Známy je už od staroveku. Jesienka má najprv plody a až neskôr, v jeseni kvety. Vypadané semienka tejto rastliny sú veľkým nebezpečenstvom pre deti. Nebezpečné sú aj plesnivé šištice chmeľu (Humulus lupulus). Vyvolávajú alergiu spojenú s ospanlivosťou, očnými zápalmi, kožnými vyrážkami atď. Zberači chmeľu by sa mali vyvarovať kontaktu s plesnivejúcimi šišticami tejto rastliny. Veľmi jedovatá je kýchavica biela (Veratrum album), mohutná bylina rastúca na horských pasienkoch. Pastieri ju poznajú a ničia, lebo zapríčiňuje otravy dobytka. Aj medzi kríkmi a stromami je niekoľko jedovatých druhov. Okrem spomínanej borievky netaty a tisu obsahuje jedovaté látky aj tuja (Thuja) a viacero ďalších ozdobných parkových drevín. Osobitne treba upozorniť na sumachovec (Toxicodendron). Táto dekoratívna, často pestovaná rastlina už po dotyku poškodzuje kožu. Dráždivé sú dokonca i jej výpary. Veľmi zákernou rastlinou je ricín (Ricinus). Má ostnaté plody s fazuľovitými semenami, ktoré obsahujú prudký jed zo skupiny toxalbumínov. Smrteľná dávka jedu je už v 2 — 10,,fazuľkách" ricínu. Otrava sa prejaví až po 10—12 hodinách sčervenením, krvácaním zo spojoviek i kože, hnačkami a kŕčmi. Medzitým sa jed už vstrebal do krvi, takže liečenie je mimoriadne ťažké. Aj medzi populárnymi liečivými rastlinami z čeľade zelerovitých sú také, ktoré môžu vyvolať podráždenie kože, precitlivenosť voči slnečnému žiareniu, poruchy kožnej pigmentácie atď. Takéto prejavy niekedy pozorujeme pri liečivom využívaní archangeliky, ľubovníka aj iných rastlín. Zapríčiňujú ich najmä glykozidy furokumaríny, hojne obsiahnuté vo viacerých zelerovitých rastlinách.
JESENNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

V jesenných mesiacoch dozrievajú v prírode plody mnohých druhov bylín, kríkov i stromov. Pre deti, ba i pre dospelých sú veľkým lákadlom červené plody kaliny (Viburnum). Po ich zjedení vznikajú prudké poruchy tráviacich ústrojov, ba známe sú i smrteľné otravy. Podobné tráviace poruchy vyvolávajú aj plody bazy čiernej, a najmä bazy chabzdovej. Na jedenie nie sú vhodné ani plody bršlenu, krušiny, rešetliaka a vtáčieho zobu. Posledným vážnym nebezpečenstvom v jesennom období je jesienka obyčajná (Colchicum autumnale). Prudko jedovaté sú plody aj bledofialové kvety tejto rastliny. Deti rozhodne nemožno bez dozoru nechať na lúke porastenej jesienkou. Po ochutnaní jej kvetov či plodov vzniká nebezpečná otrava, ktorá sa však prejaví oneskorene, až po vstrebaní jedu do krvi (podobne ako pri muchotrávke zelenej). Preto už pri podozrení, že sa dieťa otrávilo, treba urýchlene vyhľadať lekára. Ako sme už spomenuli, najviac otráv spôsobujú plody ľuľkovca. Druhou najčastejšou príčinou otráv zelenými rastlinami sú jadrá kôstkového ovocia, a to čerstvé i sušené. Obsahujú totiž kyanovodík, jed s horkomandľovou vôňou. Najviac kyanovodíka je v jadrách marhúľ a broskýň. Na jeho prítomnosť upozorňuje už horkastá chuť ovocných jadier. Ani jeden druh nášho kôstkového ovocia nemá jedlé jadrá. Cieľom state o jedovatých rastlinách nebolo vzbudzovať strach. Chceli sme len upozorniť na reálne nebezpečenstvo, ktoré hrozí najmä deťom ochutnávajúcim plody či iné časti neznámych rastlín. Kto si osvojí aspoň základy botaniky, nemusí sa takýchto otráv obávať. Ochrániť treba pred nimi hlavne deti. 29

POUŽITIE LIEČIVÝCH RASTLÍN
ČAJOVINOVÉ ZMESI Liečenie rastlinami siaha do predhistorických čias. Naši dávni predkovia konzumovali aj rastliny, pričom zistili, že niektoré z nich majú aj liečivé účinky. Pôvodne sa na liečenie používali čerstvé rastliny, neskôr rastlinné šťavy a odvary, v novšom období aj výťažky, tinktúry atď. Najväčšiu obľubu odpradávna až dodnes majú liečivé čajoviny. ' Najúčinnejšou terapeutickou formou je čerstvá rastlinná šťava. Zo šťavnatých plodov sa ľahko získava vylisovaním alebo rozotieraním. Málo šťavnaté rastlinné časti však treba rozomlieť na pocínovanom mäsovom strojčeku, uložiť na husté plátno a šťavu z nich pretlačiť do pripravenej nádoby. Postup je niekedy prácny, navyše sa musí každý deň opakovať, preto čerstvé bylinné šťavy nie sú v našom ľudovom liečiteľstve príliš obľúbené. Rozhodne by si zaslúžili väčšiu pozornosť. Užívajú sa buď v prirodzenom stave, alebo prisladené medom, prípadne sa zapíjajú čajom, neprevareným mliekom alebo hlienovými polievkami. Výborné uplatnenie nachádzajú v jarných liečebných kúrach, keď sa najviac prejavuje nedostatok vitamínov a prichádza jarná únava. Jarná kúra by mala trvať aspoň týždeň, radšej však dva týždne. Šťava sa vytláča z bylín, ktoré sú vhodné na šaláty. Ak je nechutná, mieša sa s malým množstvom šťavy z aromatických bylín. Medzi základné byliny pri vitamínových kúrach patrí alchemilka obyčajná, hluchavka biela, kapsička pastierska, ľubovník, nátržník husí, pamajorán obyčajný, pľúcnik lekársky, potočnica lekárska, praslička roľná, púpava lekárska, pýr plazivý, skorocel kopijovitý, štiav kyslý a veronika lekárska. Na prichutenie sú vhodné napr. archangelika lekárska, baza čierna, bedrovník lomikameňový, čakanka obyčajná, hadovník väčší, chmeľ obyčajný (výhonky), komonica lekárska, krvavec lekársky, kuklík mestský, lipkavec marinkový, materina dúška, stavikrv vtáčí, zádušník brečtanový, zemežlč menšia a žindava európska. Pri miešaní základných a aromatických bylín sa odporúča pomer 9 : 1 . Na jarné kúry — a na posilňovacie kúry vôbec — sa osvedčili napr. tieto čajoviny: (1) list šalvie, list rozmarínu a vňať paliny po 10 g, vňať myšieho chvosta a vňať ľubovníka po 20 g, list žihľavy 30 g (1 lyžica zmesi sa obarí štvrťlitrom vody a nechá sa prikryté 15 minút; podáva sa ráno, pred obedom a večer po 1 šálke); (2) list žihľavy, vňať myšieho chvosta a koreň púpavy po 20 g, vňať zemežlče 15 g, kvet trnky a kvet podbeľa po 10 g (príprava a podávanie ako pri prvej čajovine); (3) list mäty piepornej a podzemok puškvorca po 30 g, plod borievky 25 g, vňať pupenca plotného 15 g (príprava ako pri prvej čajovine, podáva sa 1 — 3 x denne po 1 šálke čaju). Obľúbené sú aj čajové nápoje pripravené z jednotlivých (nemiešaných) liečivých drog, napr. čaj z fenikla obyčajného proti nadúvaniu, čaj z kvetov lipy pri nachladnutí a na potenie, čaj z medovky lekárskej pri bolestiach hlavy a na povzbudenie trávenia, čaj z kvetov rumančeka pravého na kloktanie atď. Kto nemá možnosť presne naväzovať drogy, môže použiť orientačné mierky: do polievkovej lyžice sa zmestí 3 —5 g sušených kvetov alebo listov, asi 10 g sekanej vňate, 6—10 g sušených sekaných koreňov a 5 —10 g semien. Polievková lyžica má objem asi 15 ml, dezertná lyžička 10 ml a čajová alebo kávová lyžička 5 ml. Pojmom šálka alebo pohárik (česky pohárek) označujeme nádobku s objemom asi 100 ml (1 dl) a pojmom pohár (česky sklenice) zasa nádobku s objemom približne 150 ml (1,5 dl). Čajové nápoje sú vodnými výluhmi s nedostatočnou stálosťou. Preto by sa na každé použitie mali pripravovať čerstvé čaje. Rozhodne treba dodržať predpísaný spôsob prípravy. Len vtedy je totiž záruka, že do výluhu prejdú v požadovanom množstve a kvalite liečivé účinné látky a že sa zabráni vylúhovaniu nežiadúcich látok. Nápoje sa väčšinou pijú teplé alebo horúce (napr. pri nachladnutí, na vypotenie, takisto močopudné a žlčopudné čaje). Pri črevných ochoreniach sa neodporúča pridávať do nich cukor. Ak to povaha choroby nevylučuje, sladia sa medom alebo cukrom. V podstate rozoznávame tri spôsoby prípravy čajov: 1. macerát — výluh z drogy za studena; droga sa pre leje vodou, ktorá má teplotu 15—20 °C, nechá sa predpísaný čas stáť (0,5 — 12 hodín) a výluh sa precedí cez navlhčenú vatu alebo filtračný papier. Takto sa pripravuje výluh z drog obsahujúcich sliz (napr. z koreňa ibiša lekárskeho alebo z ľanového semena). 2. zapar (infúzum) - v domácich podmienkach sa pripravuje tak, že sa droga po navlhčení preleje predpísaným množstvom vriacej vody a nechá sa stáť 15 minút v prikrytej nádobe, pričom sa občas potriasa; po 30

vychladnutí sa precedí. Zapar sa robieva z mäkkých rastlinných častí, ako sú kvety, listy atď. Používajú sa naň silicové drogy (napr. mäta pieporná, medovka lekárska), ale aj lipový kvet, čínsky čaj atď. 3. odvar (dekoktum) - získava sa tak, že sa droga zaleje predpísaným množstvom vody a privedie sa do mierneho varu, ktorý trvá zvyčajne 10—15 minút; odstavený výluh sa nechá asi 15 minút chladnúť a potom sa odstaví. Na odvar sa používajú hlavne drogy z tvrdých rastlinných častí (z kôry, dreva atď.). Do mnohých čajovinových zmesí sa dávajú drogy s veľmi odlišnou konzistenciou a s rôznorodými obsahovými látkami. Preto sa uvedené tri spôsoby prípravy výluhu kombinujú. Napríklad pri maceračných záparoch alebo maceračných odvaroch sa čajovina najprv vylúhuje za studena polovičným množstvom vody, výluh sa zleje, čajovina sa preleje druhou polovicou horúcej vody a 15 minút sa nechá prikrytá stáť (pri odvare sa droga zavára). Obidva výluhy sa potom spoja. Maceračný zápar či odvar je veľmi kvalitný, lebo obsahuje maximálne množstvo všetkých účinných látok. Kombináciou macerátu a záparu sa pripravujú napr. prsné čajoviny obsahujúce silicové a slizové drogy. Príprava kombinovaných výluhov nie je náročná ani v domácich podmienkach. Väčšina rastlín nemá účinné obsahové látky lokalizované na povrchu, ale v bunkovej šťave či vnútorných pletivách. Voda ako rozpúšťadlo prenikne k nim ľahšie vtedy, ak sú rastlinné pletivá rozrušené, napr. posekané. Preto sa väčšina drog musí krájať na istú veľkosť, vyjadrenú veľkosťou ôk sita, ktorými musia kúsky drogy prepadať. Kvetová, listová a vňaťová droga spravidla musí prepadať sitom č. 1, ktoré má oká so svetlosťou 6 mm. Kôra a korene sa režú nadrobno, aby prepadali cez sito č. 2 (svetlosť ôk 3 mm). Roztlčené plody majú prepadať sitom č. 3, ktoré má oká so svetlosťou 2 mm. Plody anízu či fenikla sa pridávajú do čajoviny po miernom stlačení, ľanové semeno zasa bez osobitnej úpravy. Čajoviny na obklady sa pripravujú z hrubo práškovaných drog. Čajovinové zmesi sa pripravujú miešaním upravených drog na bielom papieri alebo vo vhodnej nádobe. Začína sa drogami s najvyšším hmotnostným podielom, postupne sa pridávajú menšie a menšie podiely (plody a semená na samý koniec). Čajovinová zmes sa preoseje na site č. 5 (oká so svetlosťou 0,25 mm) a znovu sa premieša. Čerstvá droga sa nesmie miešať so zvyškami starej zásoby. Pripravené drogy sa skladujú v dobre uzavretých obaloch, chránené pred svetlom a vlhkom (napr. v plechovkách alebo vo fľašiach so vzduchotesným uzáverom). Najneskôr po roku drogy strácajú účinnosť, a preto ich zásobu treba obnoviť. Informácie o príprave čaju z drogy nájdeme vo vhodných odborných príručkách, alebo nám ich poskytne lekáreň, kde drogy kúpime. Pravdaže, o druhu aj dĺžke užívania čajovín by mal rozhodnúť lekár. Pri niektorých chorobách — napr. obličkových a srdcových — nie je pitie čaju vhodné. Bez väčších obmedzení možno piť iba tzv. domáce čajoviny. Každá z nich okrem svojho základu (remedium cardinale) obsahuje i pomocné drogy (remedium adjuvans), ktoré podporujú a zosilňujú účinok hlavnej liečivej zložky. Často sa do nich pridávajú aj drogy na zlepšenie vône, chuti alebo vzhľadu (remedium corrigens). V domácich čajovinách sa uplatňujú najmä listy jahody, ostružiny a maliny, na aromatizáciu zasa listy medovky či mäty piepornej, vňať materinej dúšky alebo kvet lipy. Z čajoviny sa robí zápar (3—4 lyžice drogy na liter vody). Čaj sa sladí napr. medom. Pije sa teplý. Na prípravu 1 litra tzv. domáceho čaju možno použiť napr. tieto zmesi: (4) list jahody - 2 lyžice, list maliny a ostružiny - po 1 lyžici; (5) kvet lipy - 2 lyžice, kvet rumančeka, list jahody a sušené jablkové šupky - po pol lyžici; (6) kvet rumančeka a lipy — po 2 lyžice. Všetky zložky domácich čajovín si môžeme nazberať v prírode a nasušiť podľa návodov v špeciálnej časti. Kombinácie si urobíme podľa vlastnej potreby. Správne pripravený zápar musí byť zlatohnedý a číry. ŠPECIÁLNE ČAJOVINY PODĽA INDIKAČNÝCH SKUPÍN Anthelmintiká - proti črevným parazitom Základné drogy: cesnak, lúpané semeno tekvice. (7) Cesnak - 6-12 g Asi 2,5 dl teplého záparu na prípravu 2 klystírov. (8) Lúpané tekvicové semeno — 60 g, cukor — 20 g. Rozdrviť, rozmiešať a užiť priamo alebo v šálke kakaa, s marmeládou a podobne. (9) Lúpané tekvicové semeno — 30 g, vňať paliny pravej — 10 g. Stačí na tri šálky záparu. Vypiť počas dňa. (10) Vňať paliny pravej — 3 g, koreň sladkého drievka — 2 g, plody anízu — 0,5 g. Drogy rozpráškujeme, zmiešame s lekvárom. Užíva sa nalačno večer (5 dní po sebe). 31

Antiastmatiká — proti záduchu (astme) Základné drogy: list podbeľa a koreň prvosienky. (11) Vňať prvosienky s koreňom, list podbeľa a ľanové semeno — po 35 g. 3 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne šálku teplého čaju. (12) Vňať myšieho chvosta, list podbeľa, kvet slezu a levandule — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (13) Vňať tymianu a fialky trojfarebnej, list podbeľa, podzemok omanu, kvet arniky a plod anízu — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (14) List černice, maliny, ríbezle čiernej a brezy — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť denne 2 šálky (pri bronchiálnej astme). (15) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru, koreň púpavy lekárskej a čakanky — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny máčať 30 minút v 2,5 dl vody, potom 5 minút variť. Piť 2 x denne 1 šálku. (16) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 35 g, vňať konopnice — 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a 15 minút nechať stáť. Piť 2 x denne 1 šálku. Antídiabetiká — pomocná liečba pri cukrovke Základné drogy: struky fazule bez semien, vňať jastrabiny, list čučoriedky, šištice chmeľu. (17) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan preliať 2,5 dl vriace j vody a po 15 minútach scediť. Čaj piť teplý 3 x denne. (18) Vňať jastrabiny a struky fazule bez semien — po 25 dielov, list čučoriedky a žihľavy — po 20 dielov, list šalvie a koreň púpavy — po 5 dielov (zloženie zhodné s poľskou čajovinou Diabetosan). 2 dezertné lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 2 — 3 šálky. (19) List medvedice a čučoriedky, koreň valeriány, vňať jastrabiny — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 3—4 šálky. (20) Vňať jastrabiny a semeno jastrabiny — z každého rovnaký diel. Vrchovatú lyžičku čajoviny macerovať za studena v šálke vody, krátko povariť a 10 minút nechať stáť. Piť 3 x denne 1 šálku. (21) Vňať púpavy, list čučoriedky a brusnice — po 20 g, vňať jastrabiny — 40 g. Vrchovatú lyžicu čajoviny na 1 šálku odvaru. Piť 2 x denne pred jedením. (22) Fazuľové struky bez semien — 40 g, chmeľové šištice, list čučoriedky a šalvie — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (23) List čučoriedky - 60 g, list brezy - 20 g, list žihľavy a fazuľové struky bez semien - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne pred jedením. (24) Fazuľové struky bez semien — 60 g, list čučoriedky - 40 g. 2 lyžice čajoviny povariť v 5 dl vody a precediť. Piť 3 x denne 1 šálku (pred jedením). (25) Vňať jastrabiny, fazuľové struky bez semien, list čučoriedky a koreň púpavy s vňaťou — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Scediť do termosky a piť počas dňa (3—4 šálky). (26) Vňať jastrabiny a fazuľové struky bez semien — po 30 g, list čučoriedky, kvet púpavy a koreň púpavy - po 20 g. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. Piť 3 x denne 1 pohár. Antidiaroiká — proti hnačke Základné drogy: list a plod čučoriedky, koreň krvavca, koreň nátržníka vzpriameného, vňať nátržníka husieho a všeobecne drogy s obsahom trieslovín. (27) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Tormentan preliať šálkou horúcej vody a po 15 minútach scediť. Piť vlažné 3 x denne. (28) Plod čučoriedky — 30 dielov, list mäty piepornej — 20 dielov, kvet parumanu spanilého a list šalvie — po 10 dielov (zloženie zhodné s poľskou priemyselne vyrábanou čajovinou Tannosan). 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 4x denne po pol šálke teplého čaju (vždy pred jedením). (29) Vňať nátržníka husieho, list medovky a vňať mäty — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (30) Vňať nátržníka husieho — 20 g, list skorocelu kopijovitého — 15 g, vňať stavikrvu vtáčieho — 10 g. 1 lyžicu čajoviny na šálku záparu. (31) Vňať krvavca a podzemok nátržníka vzpriameného — z každého rovnaký diel. 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. 32

1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. podzemok kuklíka mestského a koreň horca — po 15 g. 1 lyžica drogy na 5 dl odvaru.po 10 g. Piť po lyžici počas dňa.10 g. 33 .po 45 g. Slúži na teplé kúpele konečníka.15 g.5 dl vody. Piť 2—3 x denne. (44) Kvet rumančeka — 50 g. Slúži na vlažné kúpele konečníka. Vňať povariť v 5 dl mlieka. (50) Semeno senovky gréckej . 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Vypiť 2 poháre denne. (48) Dubová kôra .10 g. kvet trnky a myšieho chvosta .20 g. plod a list čučoriedky — po 15 g. kvet myšieho chvosta a plod rasce — po 5 dielov (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Rektosan).50 g. koreň kostihoja. list mäty piepornej . podzemok hadieho koreňa väčšieho.5 lyžičky drogy zavariť v pohári mlieka a scediť. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. vňať veroniky a list žihľavy — z každého po 20 g.10 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 2 h v šálke studenej vody. Pije sa v menších dávkach počas dňa. (40) Kvet rumančeka. (42) Vňať saturejky a podzemok nátržníka vzpriameného . list medovky . (33) Vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 25 g. Užívať po lyžici (maximálne 1 šálku denne). Vypiť po dúškoch počas dňa. (38) Podzemok nátržníka vzpriameného . Pije sa horúce.30 g. (49) Vňať pyšteka obyčajného — 20 g. kôra krušiny a kvet pagaštana — po 15 dielov.100 g. list mäty piepornej a list jahody .(32) Podzemok nátržníka vzpriameného — 30 g. macerovať za studena 8 hodín. lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného . 1 lyžicu čajoviny na 2. Antihemoroidáliá — proti hemoroidom Základné drogy: Vhodná je kombinácia protikrvácavých (napr. Piť 2 —3 x denne po dúškoch. Pri čerstvom zápale sa osvedčujú teplé obklady a kúpele z kvetu rumančeka a kôry duba. 1. (51) Kôra krušiny . podzemok nátržníka vzpriameného a kôra duba — po 10 g. Piť teplé.po 30 g. 2 lyžičky vňate na 2 poháre vody. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru.po 20 g.20 g. kvet pagaštana konského a vňať pyšteka obyčajného. Pije sa teplé po dúškoch počas dňa. (34) Vňať nátržníka husieho . list čučoriedky .20 dielov. vňať fialky trojfarebnej — 10 dielov. 1 lyžicu plodov 8 hodín macerovať v pohári vody. vňať nátržníka husieho. 1 lyžičku čajoviny krátko povariť v pohári vody. Piť 2-3 x denne. Piť 2 —3 x denne. (35) Vňať nátržníka husieho. (47) Kvet rumančeka . plod jarabiny. plod čučoriedky a kôra duba — po 30 g.100 g. (52) Kvet rumančeka a pagaštana . (37) Vňať nátržníka husieho . plod čučoriedky a list mäty piepornej — po 20 g. vňať stavikrvu vtáčieho . list šalvie . kvet arniky . 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru.po 15 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Prikladá sa ako kataplazma (cestovitý obklad) na bolestivé miesto.po 30 g. list medovky. (41) Podzemok nátržníka vzpriameného — 50 g. (39) List skorocelu a čučoriedky. lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného — po 10 g. kvet rumančeka. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. kvet arniky . list mäty piepornej a kvet rumančeka — po 20 g. 5 minút variť. (36) Vňať nátržníka husieho — 50 g. 10 minút nechať stáť a scediť.15 g. 1-2 lyžičky drogy na šálku odvaru. trieslovinových) drog a protizápalových (silicových či slízových) drog. (43) Plod čučoriedky . (45) Podzemok pýru. 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky záparu. koreň púpavy. vňať stavikrvu vtáčieho a kôra duba . Piť ráno a večer po 1 šálke.5 g. 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky odvaru. pri chronických ťažkostiach najmä koreň kostihoja. potom pol minúty povariť a pred odstavením pridať pol lyžičky listu mäty piepornej.50 g.100 g.10 g. 3 lyžice čajoviny zavariť v 2 dl vody a precediť do termosky. (46) Vňať pakostu smradľavého . 2 lyžice čajoviny obariť 5 dl vriacej vody.

kôra vŕby a drogy pôsobiace diureticky či metabolický (hemokatarticky). vňať žihľavy a prasličky . Kávovú lyžičku drogy zapariť 2. potom oba výluhy zliať dovedna. ktorý sa pridá do kúpeľa. vňať prasličky a koreň valeriány . (54) Kvet rumančeka a dubová kôra — po 12.10 g. Piť 3 x denne.5 g.po 20 g. Po 15-minútovom pôsobení roztoku sa pokožka osuší a ošetrí vhodnou masťou. Piť 3 x denne. Piť počas dňa. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. 34 .30 g. Zmes zavariť v litri vody a odstaviť na 10 — 15 minút.4 týždne a znovu zopakovať dlhodobú kúru. (53) Kôra duba . 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. vňať tymianu a semeno čiernej horčice — po 100 g. list šalvie — 10 g. 3 lyžice čajoviny zaliať 5 dl vriacej vody. kvet trnky a vňať myšieho chvosta — po 10 g. vňať yzopu a myšieho chvosta a list šalvie . 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. 1 lyžicu čajoviny na šálku odvaru.5 g. Po ochladnutí sa používa na obklady alebo na kúpele.po 30 g. kôra krušiny . 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. koreň mydlice. (66) Podzemok puškvorca a pýru. Roztok slúži na omývanie alebo na sedací kúpeľ. Pôsobí antibakteriálne i antihidroticky. (68) Pupene borovice — 1000 g. Čajovina zvyšuje odolnosť organizmu. Pije sa medzi jedlami 1 —2 poháre denne. plod chabzdy a vňať stavikrvu vtáčieho — po 10 g.po 20 g.po 10 dielov (zloženie zhodné s poľským prípravkom Reumosan). (62) Vňať prasličky a list brezy — po 25 g. . Antihidrotiká . Piť denne 3 šálky teplého čaju. koreň archangeliky. kvet túžobníka a vňať prasličky . vňať myšieho chvosta — 5 g (zloženie podľa prípravku Hemoral). Piť ráno a večer po 1 pohári. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. 1 lyžica drogy na šálku odvaru. vňať repíka a mäty piepornej — po 10 g. Antireumatiká — proti reumatizmu Základné drogy: list brezy. vňať zlatobyle a prasličky. Piť 2 x denne 1 pohár 8-12 týždňov. Používa sa na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. Povariť 5 minút v 1. Priaznivo ovplyvňuje stolicu pri zápaloch. kôra vŕby . Zo všetkej čajoviny pripraviť 5 1 odvaru. koreň valeriány. podzemok pýru — po 15 g. plod borievky — 2 g. (67) Kvet túžobníka — 25 g. Piť denne 3 — 5 šálok. kvet bazy čiernej — 8 g.20 g. Všetku čajovinu zavariť do litra vody. (64) List brezy a žihľavy. Podáva sa po 1 šálke 3 x denne.5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút.5 dl vody. kvet nechtíka (mesiačika) a nevädze — po 1.po 20 g. kvet arniky . (61) Vňať prasličky a myšieho chvosta.50 g. (65) List brezy. (55) Kôra duba — 50 g. (60) Koreň ligurčeka . nechať 15 minút vylúhovať v zakrytej nádobe a zapar scediť.po 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. list brezy a vňať srdcovníka . Oba výluhy spojiť a nahradiť odparenú vodu (doliať na 1 liter). list šalvie .50 g. list (vňať) medovky. koreň lopúcha a plod šípky — po 20 g.10 g. preto sa osvedčuje najmä pri hnisavom zápale potných žliaz. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 7 h v 2. vňať prasličky a koreň valeriány — po 20 g. Drogu ešte povariť 10 minút v ďalšom pollitri vody a nechať 10 minút vylúhovať. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. (63) Vňať ľubovníka a fialky trojfarebnej. polovicu výluhu zliať a druhú polovicu s čajovinou krátko povariť. Pije sa nesladené (1 šálka pred spaním). prípadne s obsahom salicylanov. Používa sa na obklady alebo kúpele. prípadne sa v ňom namáčajú vatové tampóny. (57) Krušinová kôra — 15 g. úbory rumančeka a koreň valeriány .z každého rovnaký diel. list šalvie — z každého po 25 g. (59) List orecha . vňať stavikrvu vtáčieho a kôry vŕby — po 20 dielov.5 g.Celú dávku čajoviny (80 g) zavariť do litra vody. (58) List šalvie .5 litri vody a odstaviť na 15 minút.17 g. Slúži na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. (56) Podzemok nátržníka vzpriameného a list šalvie .proti nadmernému neúčelnému poteniu Základné drogy: list šalvie a koreň valeriány. potom prerušiť na 3 . Piť 2 —3 x denne (na každé použitie pripraviť čerstvý čaj).

koreň ihlice . 3 lyžice čajoviny večer zaliať 5 dl studenej vody.20 g. vymiešať. 83. Piť 3 x denne po 1. Príprava a dávkovanie i liečebné použitie ako pri čajovine č.5 dl odvaru. Podáva sa po konzultácii s lekárom pri užívaní liekov proti bolesti (nie však dlhší čas). (78) List medovky a brezy. drogu zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 — 8 hodín v 2. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. zavinúť do plátna a vo forme obkladu priložiť na 2—4 hodiny na choré miesto.50 g. Piť 3 x denne 1 pohár. Piť počas dňa pri užívaní protireumatických liekov. (71) Koreň ihlice — 25 g. Slúži na vyplavovanie minerálnych solí z organizmu.po 30 g. Piť po pol pohári pred raňajkami. (82) List podbeľa . olovrantom i večerou. (80) Ľanové semeno — 50 g. (84) Droseran — priemyselne vyrábaná čs. vňať ruty. Piť po dúškoch počas dňa po ústupe reumatických bolestí (ochranná čajovina).40 g.po 30 g. ráno priviesť do varu a po ochladnutí precediť. na 10 minút odstaviť a precediť. zemežlče a myšieho chvosta . 4 lyžice plodov variť 20 minút v 1. (74) List medovky lekárskej . 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. podzemok puškvorca. vňať imela a cesnak. (75) Koreň ibiša a kostihoja .) Slúži na tlmenie bolestí. Pripravuje sa ako čajovina č. koreň púpavy — 20 g. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. vňať benediktu lekárskeho — 10 g. priviesť na 5 minút do varu.priemyselne vyrábaná čs. potom polovicu výluhu zliať. vňať ľubovníka. list brezy a kvet túžobníka — po 20 g. 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. Kvet a plod hlohu — 30 dielov. 3 lyžice drogy zaliať 2 pohármi studenej vody. 35 . na 10 minút prikryť pokrievkou. (76) Vňať jablčníka — 40 g. Piť po pohári pol hodiny pred raňajkami a obedom a 2 hodiny po večeri. (72) Koreň lopúcha . (81) Vňať materinej dúšky . Pije sa 3 x denne po 1 šálke. list brezy a vňať benediktu lekárskeho . list žihľavy — 15 g. vňať prasličky a konopnice — po 30 g. (70) Kvet rumančeka a bazy čiernej.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. druhú polovicu s čajovinou krátko povariť a obidva výluhy zliať dovedna. vňať rosičky. (83) Alvisan . vňať stavikrvu vtáčieho — 10 dielov.30 g.5 dl vody. (Odparenú vodu počas varu nahrádzať dolievaním vriacej vody.5 dl vody. 1 lyžička čajoviny na 1 dl odvaru. (77) List medovky. desiatou. kvet túžobníka a lipy . č. Piť po dúškoch počas dňa. (73) Vňať prasličky — 40 g. potom zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. vňať imela — 20 dielov. Slúži na posilnenie žalúdočnej sliznice a povzbudenie chuti do jedenia. zastavená). 2 lyžice sekanej drogy macerovať cez noc v 3 pohároch vody. Slúži na ochranu žalúdočnej sliznice. 77. vňať medovky. Piť 2—3 x denne. Užívať len po konzultácii s lekárom. 5 lyžíc vňate zaliať pohárom vriacej vody. vňať konopnice a benediktu lekárskeho — po 30 g. plod fenikla. (85) Sklerosan — poľský farmaceutický prípravok. koreň púpavy — 15 g. Antisklerotiká — proti skleróze Základné drogy: kvet. konopnice a stavikrvu vtáčieho . 1 lyžicu čajoviny zavariť 2 — 3 minúty v 2 dl vody a na 15 minút odstaviť. vňať majoránky. list brezy a ríbezle čiernej — po 40 g. Vhodné pri užívaní liekov proti zápalom a bolestiam. čajovina.po 10 g. Piť počas dňa po dúškoch.po 30 g. plod a list hlohu. čajovina (výroba t. vňať myšieho chvosta — 5 dielov. 1 lyžicu rozdrvených semien zaliať pol pohárom vriacej vody. Čajom sa ráno a večer zapíjajú dražé (obdukované cesnakové tablety vydávané v lekárni spolu s čajovinou). no iba po konzultácii s lekárom. Čaj sa pije vlažný 3 x denne 30 minút pred jedením. obedom. vňať prasličky. kvet bazy čiernej a list bazy čiernej — po 10 g. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. ráno priviesť do varu a odstaviť na pol hodiny. (79) Plod bazy čiernej — 50 g. koreň púpavy. Piť počas dňa po dúškoch.(69) Kôra vŕby. kôra krušiny — 15 dielov.100 g. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu.po 50 g.

močopudné čajoviny a močové dezinficienciá Základné drogy: list brezy. (101) Koreň sladkého drievka.z každého rovnaký diel. (90) Vňať prasličky a myšieho chvosta .5 dl vriacej vody a precediť. piť horúce. (93) Species diaphoreticae (podľa 7. vňať zemežlče. kvet hlohu. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. po usadení osladiť.po 30 g. Večer vypiť 1 šálku. Piť horúce. plod rasce a list raty .po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Vypiť 2 šálky počas dňa (po dúškoch).20 g.5 dl vriacej vody. (102) Plod borievky.po 20 g. Osladiť lyžičkou medu. vňať rosičky a jahody — po 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. Slúži aj proti vysokému tlaku krvi. Kvet lipy a túžobníka — po 25 dielov. silíc alebo flavonoidov). koreň ihlice. koreň petržlenu (vo všeobecnosti drogy s vysokým obsahom saponínov. (100) Kvet divozela a slezu. Čajovinu zapariť 2. Piť horúce 3 x denne. nechať 10 minút stáť. vňať ruty a prasličky — po 20 g. kvet lipy a kvet túžobníka. (96) Vňať pamajoránu a kvet lipy . plod borievky. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. kvet lipy a bazy čiernej . Piť ráno a večer po 1 šálke. (91) Vňať imela a kapsičky pastierskej . kôra vŕby — 20 dielov. (99) Vňať tymianu a materinej dúšky — po 10 g. vňať ruty a nátržníka husieho . Piť horúce 3 x denne. divozela a bazy čiernej . (89) Vňať imela a kvet hlohu — po 25 g. Čaj sa pije vlažný niekoľkokrát denne. list brezy a pupene topoľa — po 10 dielov. kvet bazy čiernej. 1 lyžicu čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín. koreň sladkého drievka .20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Vypiť večer na dva razy (s hodinovou prestávkou). čajovinu preliať ďalším decilitrom vriacej vody a krátko povariť. Piť 3 x denne po 1 dl. (98) Kvet lipy a bazy čiernej . list brusnice. (Species antiscleroticae RF). potom polovicu výluhu zliať a druhú polovicu (s čajovinou) variť 2 minúty.(86) Vňať imela — 30 g. (88) Kvet hlohu — 50 g. vňať imela . koreň ibiša lekárskeho .po 10 g. (92) Pyrosan — poľský farmaceutický prípravok.30 g.5 dl vody. napokon oba výluhy scediť dokopy. 1 lyžicu čajoviny nechať zovrieť v 1. (94) List mäty piepornej. Piť horúce 2—3 šálky denne. 36 . vňať prietržníka. koreň valeriány a list (vňať) medovky — po 15 g. Piť horúce (3 x denne po 1 šálke). 1 lyžica čajoviny na šálku záparu.po 10 g. 3 lyžice čajoviny na 5 dl záparu. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. list medvedice. Piť horúce 3—4x denne. (95) Kvet rumančeka . vňať prasličky a imela — po 25 g. kvet rumančeka a plod maliny — po 5 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. divozela a bazy čiernej — po 25 g. kvet hlohu — 20 g. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. vydania nemeckého liekopisu). Diuretika . Pije sa po dúškoch počas dňa.30 g. vňať kapsičky pastierskej — 10 g. Kôra vŕby a kvet bazy čiernej . kvet lipy a plod šípok . Piť horúce 4 šálky denne.5 dl vody a na noc odstaviť. Piť večer. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 hodín v 2. petržlenu a sladkého drievka — z každého rovnaký diel (diuretická čajovina podľa ČsL 3). list jahody a černice (ostružiny černicovej) — z každého po 25 g. Diaforetiká — na vypotenie Základné drogy: kôra vŕby. oba výluhy zliať dovedna a pomiešať.40 g. list cudzokrajnej drogy buko. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. koreň sladkého drievka.10 g.5 dl vody. kôra krušiny — 20 g. (87) Cesnak. (97) Kvet lipy.z každého rovnaký diel.po 20 g. ľubovníka a myšieho chvosta . kvet lipy. potom scediť. koreň ihlice.po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. list podbeľa a skorocelu — z každého po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. kvet hlohu. Vypiť horúce v rozpätí 3 hodín.

vňať ľubovníka a myšieho chvosta. Expektoranciá .5 dl vriacej vody (použiteľný až po 20-minútovom vylúhovaní). 1 lyžicu čajoviny preliať 2. list čučoriedky.5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. Proti kašlú koreň a list (kvet) ibiša. kvet trnky a fazuľové struky bez semien — po 15 g. Léčivé rostliny.5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. Čajom sa zapíja tableta salicylanu sodného pripojená k čajovine (30 minút pred jedením). plod fenikla. plod fenikla. 2 — 3 lyžice čajoviny preliať 1. p. potom zavariť. koreň ligurčeka a semeno ľanu — zo všetkého po 25 g. 115 (1. List ibiša — 55 g. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. nechať 15 minút vylúhovať a scediť. veroniky a zádušníka . macerovať 3 hodiny.5 dl večer). (113) Kvet bazy čiernej. vňať myšieho chvosta. Má mierne močopudné účinky.5 dl vriacej vody. p. Pije sa večer 1 šálka horúceho čaju. (107) Species urologicae Planta . vňať prietržníka a koreň ligurčeka — po 20 dielov.(103) Species diureticae Planta (produkt n. p. Piť po dúškoch. 113. list vachty trojlistej. list podbeľa a skorocelu — po 20 g. kvet ibiša a maku vlčieho — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. koreň ibiša — 25 g. (109) List medvedice — 30 g.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť (čaj sa nesmie variť). Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 1 čajovú lyžičku drogy preliať 2. 37 .5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. Čaj sa pije vlažný 3 x denne.produkt n.5 dl vody. (112) List podbeľa — 60 g. piť teplé. list medvedice. list a kvet slizu. vňať tymianu alebo materinej dúšky. nechať 15 minút stáť a scediť. list šalvie a skorocelu — po 20 g. p. 1 lyžička čajoviny na šálku studenej vody.5 dl sa vypije ráno a 1. Vypiť 2 šálky denne.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. (118) Pulmoran — produkt n. (104) List brezy — 30 dielov. Čaj pripraviť ako pri č. koreň sladkého drievka. (114) List podbeľa. Piť 2 šálky denne. (116) Species pectorales Planta . vňať tymianu. plod fenikla) a silicové drogy podporujúce riedenie a vylučovanie hlienu.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. koreň ibiša a sladkého drievka — po 15 g. list skorocelu — 20 g. (106) Betulan — produkt n. semeno ľanu a koreň sladkého drievka . drogy s obsahom slizu. saponínové drogy napomáhajúce vylučovanie riedkeho sekrétu a stimulačné expektoranciá (vňať materinej dúšky. Čaj sa pije vlažný 3 x denne.po 20 g. lišajník islandský. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. 1 lyžica čajoviny na 2. list mäty piepornej . (111) List podbeľa — 60 g. Piť 3 x denne teplý čerstvý čaj. Piť vlažné. plod fenikla a semeno ľanu — po 10 g. koreň valeriány . Pije sa teplý 3 x denne. Na kloktanie sa robí zápar z 2 lyžíc čajoviny a 2. Vypiť niekoľko šálok za deň. kvet slezu a divozela — po 5 g. koreň sladkého drievka). osladiť medom. p.25 g. Pije sa niekoľkokrát denne. lenže vriacej. plod anízu. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru.produkt n. Léčivé rostliny. Slúži aj na kloktanie.z každého po 25 g. 111. Léčivé rostliny. vňať prasličky a list medvedice — po 15 g (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Urosan). (115) List ibiša — 45 g. Léčivé rostliny).po 10 g.1 5 g. (105) Vňať prietržníka.na uľahčenie vykašliavania Ántitusiká — na tlmenie kašľa Základné drogy: expektoranciá s miernym dávivým účinkom (koreň a kvet prvosienky. koreň sladkého drievka — 15 g a kvet slezu lesného — 5 g. Po 15 minútach scediť a oba výluhy spojiť. (117) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). Čaj na pitie sa pripraví z 2 lyžíc drogy ako pri čajovine č. Slúži na pomocnú liečbu pri chorobách močových ciest. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť.5 dl odvaru. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. list brezy — 20 g. Vylúhovanú čaj ovinú scediť a preliať ďalšími 1. 1 lyžicu čajoviny preliať 2.po 20 g. (108) Vňať ľubovníka a prasličky . Léčivé rostliny. (110) Vňať vresu . 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. Možno ho použiť aj na kloktanie. vňať myšieho chvosta.

(119) Neopektosan — poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa - 35 dielov, koreň kostihoja — 15 dielov, vňať tymianu, plod fenikla, koreň ibiša, list ibiša a šalvie — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. Čaj piť čerstvý 3 x denne. Pôsobí ako mucilaginózum, emoliens, dezinficiens a antiflogistikum. Použiteľný aj na kloktanie. (120) Pectosan — Species pectorales; poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa — 35 dielov, koreň omanu - 25 dielov, koreň ibiša - 20 dielov, list šalvie a plod fenikla - po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár záparu. Piť 3 x denne čerstvé. Má rovnaké upotrebenie ako čajovina č. 119. (121) Kvet divozela a slezu, list podbeľa a skorocelu kopijovitého — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu (lepší je však maceračný zápar). Piť horúce 2-3 šálky denne. (122) Lišajník islandský a koreň ibiša — po 40 g, vňať jablčníka a list vachty — po 20 g, vňať kopytníka — 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4 x denne po 1 dl. Vhodné najmä na tíšenie kašľa pri zápale priedušiek. (123) Plod anízu a fenikla, semeno ľanu, vňať tymianu a materinej dúšky — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne (najmä pri kŕčovitom kašli). (124) Plod šípok, jarabiny a anízu — po 20 g, list podbeľa, kôra vŕby a kvet bazy čiernej — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne 1 pohár (vhodné hlavne pri zápale pľúc). (125) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 30 g, vňať konopnice — 20 g. 3 lyžice čajoviny na 5 dl odvaru. Dávku vypiť počas dňa. (126) Pulmosan — Species pulmonales (poľský farmaceutický prípravok). Vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho — po 30 dielov, koreň myšieho chvosta — 22,5 dielu, koreň púpavy — 12,5 dielu, kvet slnečnice — 5 dielov. 1 lyžička čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 x denne po 1 pohári (pomocný liek pri pľúcnych ochoreniach). (127) Vňať medovky a horčinky horkej, plod anízu a fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Piť 2 x denne po 1 pohári. (128) Kvet bazy čiernej, lipy, rumančeka, divozela a prvosienky — z každého po 20 g (upravené podľa belgického liekopisu). 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce 3 x denne po 1 šálke. (129) Koreň bedrovníka, vňať tymianu a ľubovníka, list žihľavy a skorocelu — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne po 1 šálke. (130) Koreň ibiša - 16 g, list podbeľa - 8 g, koreň sladkého drievka - 6 g, plod anízu a kvet divozela - po 4 g, podzemok kosatca — 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (131) Koreň ligurčeka — 50 g, koreň fialky voňavej — 25 g, koreň ibiša — 15 g, podzemok kosatca — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne. (132) Kvet divozela a slezu lesného — po 5 g. Zmes sa dá do 2,5 dl vody, nechá sa prejsť varom, potom sa odstaví a scedí. Pije sa po lyžiciach počas dňa. Slúži na uľahčenie odkašlávania. (133) Kvet divozela a slezu lesného — po 10 g, vňať prasličky, list a kvet podbeľa — po 5 g. Polovicu zmesi zavariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať 5—6 x denne po 1 polievkovej lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (134) Plod anízu - 25 g, koreň ibiša - 20 g. Drogu krátko povariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať každé 2 hodiny po lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (135) List skorocelu a pľúcnika lekárskeho - po 10 g. Zmes zapariť 5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť, potom scediť do termosky. Piť 3 x denne po pol šálky. (136) List podbeľa, vňať myšieho chvosta a pľúcnika lekárskeho — po 20 g (obľúbená poľská čajovina na odkašlávanie). 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne po 1 pohári. Gargarizmatiká — na kloktanie Základné drogy: kôra duba, koreň (podzemok) nátržníka rovného, kvet rumančeka, list (vňať) šalvie, list (koreň) ibiša; pozri aj expektoranciá pri čajovinách č. 115, 116, 117, 119, 120 a i. 38

(137) Septosan - Species desinficientes (poľský farmaceutický prípravok). List mäty a šalvie, vňať tymianu a materinej dúšky - po 25 dielov. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Slúži na výplachy ústnej dutiny a na kloktanie pri zápaloch mandlí a hrdla. (138) Podzemok nátržníka vzpriameného a dubová kôra — po 30 g, list šalvie a kvet rumančeka — po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého doplnkového liekopisu EB 6). 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (139) List ibiša, kvet slezu lesného a bazy čiernej - po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého liekopisu EB 4). 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, 10 minút nechať postáť a zliať. (140) List podbeľa, plod fenikla, kvet rumančeka, vňať mäty, repíka a šalvie - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (141) Vňať (list) šalvie a podzemok nátržníka vzpriameného — po 30 g, kvet rumančeka a koreň bedrovníka - po 20 g. 1 lyžica čajoviny na 2 šálky záparu. Kloktať teplým záparom. (142) List (vňať) šalvie - 30 g, list ibiša - 20 g, list medovky - 10 g. 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, po 10 minútach zliať. Slúži na kloktanie. (143) List ibiša a podbeľa — po 30 g, koreň ibiša, kvet divozela a bazy čiernej — po 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (144) Kvet rumančeka a slezu lesného - po 25 g, vňať prasličky — 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (145) List šalvie, vňať prasličky a kvet rumančeka — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľkokrát denne na kloktanie. (146) Kvet divozelu a kvet slezu lesného — 5 g. Zmes zahriať v 2,5 dl vody, hneď po zovretí odstaviť a precediť, napokon pridať neplnú kávovú lyžičku soli. Používa sa teplý na kloktanie. (147) Koreň bedrovníka, list šalvie, vňať repíka a kvet divozela — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľko ráz denne na kloktanie. Hemokatartiká (metaboliká) - na tzv. čistenie krvi a pri odtučňovaní Základné drogy: diuretika, laxanciá, amará a toniká. (148) Krušinová kôra - 50 g, fazuľové struky a list mäty - po 20 g, koreň sladkého drievka - 10 g, list orecha a kvet bazy čiernej - po 5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť teplé večer pred spaním. (149) Kvet vresu a vňať paliny obyčajnej — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (150) Degrosan - Species metabolicae (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny a chaluha bublinatá (morská riasa) — po 20 dielov, koreň púpavy, podzemok pýru a vňať myšieho chvosta — po 15 dielov, kvet lipy a vňať fialky trojfarebnej — po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár odvaru. Piť teplé 2 x denne. (151) Normosan — Species laxantes (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny — 50 dielov, podzemok pýru — 20 dielov, vňať mäty piepornej, plod rasce a bazy čiernej — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na 2 dl záparu. Piť na noc alebo raz denne. (152) Reduktan — produkt n. p. Léčivé rostliny (vhodný pri odtučňovaní). Návod na obale. (153) Krušinová kôra - 60 g, kvet trnky a hluchavky bielej - po 20 g, blizny kukurice a vňať fialky trojfarebnej - po 15 g, plod rasce a fenikla — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 poháre denne. (154) Koreň valeriány, list mäty piepornej, kvet rumančeka a vresu - po 25 g, kôra krušiny a list brezy - po 7,5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (155) Vňať vresu — 25 g, koreň valeriány, vňať ľubovníka a myšieho chvosta - po 20 g, list mäty piepornej - 1 5 g. Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 154. (156) List maliny (ostružiny malinovej), černice (ostružiny černicovej), ríbezle čiernej a brezy — z každého po 25 g. 39

1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl horúcej vody a nechať 10 minút stáť. Piť denne 2 šálky. (157) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru plazivého, koreň púpavy a čakanky — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 1 hodinu v 2,5 dl vody, potom povariť 5 minút. Piť 2x denne po 1 šálke. Hypotoniká — proti zvýšenému krvnému tlaku (pozri aj antisklerotiká) Základné drogy: cesnak (ďalšie drogy uvedené pri antisklerotikách), koreň valeriány, zrno ovsa, vňať komonice a šištice chmeľu. (158) Alvisan — pozri čajovinu č. 83. . - . (159) Droseran - pozri čajovinu č. 84. (160) Blizny kukurice, koreň valeriány, vňať nátržníka husieho a myšieho chvosta - z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (161) Kvet a list hlohu - z každého po 100 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne po 1 šálke. (162) Vňať imela a kvet hlohu — z každého po 50 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Vypiť 2 x denne po 1 šálke. (163) Cesnak, kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (164) Kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 30 g, vňať lastovičníka - 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v pohári vriacej vody. Piť 3 x denne po 1 pohári. (165) Kvet levandule — 50 g, vňať majoránu a rosičky — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. Cholagogá — žlčopudné čajoviny (pri ochoreniach žlčníka) Základné drogy: list boldo (pozri cudzokrajné drogy), list mäty piepornej, koreň (podzemok) rebarbory, koreň púpavy, vňať paliny pravej, vňať repíka, vňať jablčníka, plod pestreca (silyba) mariánskeho. (166) Species cholagogae Planta — žlčníková čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vody a po 15 minútach scediť. Piť teplé nalačno 2 x denne. (167) Salvat thé - produkt n. p. Léčivé rostliny. Príprava ako pri čajovine č. 166. Čajom sa zapíjajú tablety síranu sodného a horečnatého pripojené k čajovine. Čaj podľa možnosti nesladiť. Piť 3 x denne 15 minút pred jedením. Účinkuje aj ako mierne laxans a stomachikum. (168) Žlčníková čajovina - produkt nemeckého farmaceutického priemyslu (DRF 95). Plod pestreca (silyba) mariánskeho, list mäty piepornej, vňať paliny pravej a benedikta lekárskeho — po 20 g, koreň (podzemok) rebarbory a plod rasce - po 10 g. 1 lyžička čajoviny na 1 —2 šálky vody, nechať zovrieť, odstaviť a 20 minút macerovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (169) Cholagogá - poľská žlčníková čajovina (zároveň slúži ako choleretikum, laxans a digestívum). 1. (pri mäkkej stolici): plod borievky a vňať ľubovníka — po 20 dielov; 2. (pri normálnej stolici): koreň púpavy — 35 dielov, kvet slamihy piesočnej, list mäty piepornej, vňať myšieho chvosta a kôra krušiny — po 15 dielov, vňať lastovičníka — 5 dielov. 3. (pri zapečení): vňať stavikrvu vtáčieho - 55 dielov, kôra krušiny - 20 dielov, plod borievky - 15 dielov, vňať ľubovníka — 10 dielov. 1 lyžičku čajoviny nechať krátko vrieť, potom odstaviť a nechať 20 minút postáť. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (170) List mäty piepornej - 30 g, vňať jablčníka a list maliny - 20 g,vňaťrepíka - 15 g,koreňomanu - 5 g. 1 lyžicu čajoviny zaliať vriacou vodou a nechať postáť 15 minút. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. (171) List mäty piepornej — 25 g, vňať myšieho chvosta, koreň ihlice a horca — po 20 g, kôra krušiny — 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť pred jedením. (172) Kvet slamihy, list mäty piepornej, plod fenikla, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — po 20 g, kôra krušiny - 10 g. 1—2 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť pol hodiny pred jedením. (173) Vňať myšieho chvosta — 50 g, kvet slamihy - 30 g, podzemok rebarbory - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne pol hodiny pred jedením. (174) List mäty piepornej — 50 g, vňať repíka a jablčníka — po 20 g, podzemok rebarbory — 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne pol hodiny pred jedením. (175) Vňať repíka a jablčníka — po 50 g, podzemok rebarbory a koreň ihlice — po 25 g. 40

(176) (177) (178) (179)

(180) (181)

1 vrchovatá lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno nalačno a odpoludnia medzi olovrantom a večerou. List mäty piepornej, koreň púpavy, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — z každého po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne najmenej pol hodiny pred jedením. List mäty piepornej a mäty kučeravej - po 100 g, koreň ihlice a horca - po 25 g, kôra krušiny - 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce viac ráz denne. Podzemok rebarbory, vňať repíka a jablčníka - po 25 g, koreň ihlice - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne. List mäty piepornej a vňať materinej dúšky - po 50 g, list rozmarínu, šištice chmeľu, vňať zemedymu a paliny abrotskej (božieho drievka) — po 25 g. 1,5 lyžice čajoviny na 2 poháre záparu. Piť po 1 dl ráno nalačno a večer (žlčopudná čajovina s pomocným liečebným účinkom pri zápale podžalúdkovej žľazy). Koreň horca a vňať lastovičníka - po 50 g, koreň archangeliky lekárskej, list senný (dostať v lekárni), kvet nechtíka a levandule - po 25 g. Príprava, dávkovanie i uplatnenie ako pri čajovine č. 179. List mäty piepornej, vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 20 g, koreň ihlice a púpavy — po 15 g, list vachty trojlistej — 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a povariť 5 minút. Piť 1 šálku 3 x denne pol hodiny pred jedením.

Karminatíva - proti nadúvaniu (proti zastaveným vetrom) Základné drogy: kvet rumančeka, list mäty, plod anízu, plod fenikla, plod rasce. (182) Vňať zemežlče a list medovky - po 40 g, plod fenikla a rasce - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne 1 šálku. (183) Vetrová čajovina - Species carminativae (ČsL 3). Vňať mäty piepornej a kvet rumančeka — po 25 g, koreň sladkého drievka a ibiša — po 20 g, plod fenikla — 10 g. 3 lyžice čajoviny preliať šálkou studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín, potom scediť, čajovinu preliať vriacou vodou a krátko zavariť; po scedení odvar priliať do maceračného výluhu. Piť teplé po 1 šálke asi pol hodiny pred jedením. (184) Detský čaj s rumančekom Spofa (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Podľa potreby prisladiť umelým sladidlom. Piť 2-3x denne. (185) Florkamil (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou preliať 1,5 dl vriacej vody a aspoň 5 minút nechať vylúhovať (treba ním pohybovať). Používa sa pri žalúdočných a črevných ťažkostiach, na obklady, výplachy atď. (186) Koreň archangeliky, rozpučené plody anízu, fenikla a koriandra - z každého rovnaký diel (receptúra podľa nemeckého liekopisu). 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. (187) Species deflatulentes - čajovina proti nadúvaniu (podľa nemeckého liekopisu DRF 291). Kvet rumančeka, list mäty piepornej, koreň valeriány, plod rasce a anízu — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (188) List vachty trojlistej a mäty piepornej, plod fenikla, vňať zemežlče a myšieho chvosta — z každého po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Piť 1 dl teplého záparu pol hodiny pred jedením. (189) Kvet rumančeka — 60 g, plod rasce — 20 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť 2 x denne po 1 šálke. (190) Plod rasce, anízu a fenikla — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2 šálkami vriacej vody, nechať stáť 20 minút, zliať a trochu osladiť. Vypiť počas dňa. (191) Plod anízu, vňať tymianu, prasličky a paliny pravej - z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. Laxatíva — preháňavé čajoviny Základné drogy: kôra krušiny, semeno ľanu, plod rešetliaka, koreň (podzemok) rebarbory, list senný (cudzokrajná droga). Pozri aj hemokatartiká. 41

(192) Species laxantes — preháňavá čajovina (ČsL 3). Kôra krušiny — 40 g (osobitne preparovaná), kvet lipy a bazy čiernej - po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť vlažné večer. (193) Species laxantes Planta - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Výluhom sa zapíja tableta pripojená k čajovine. Piť vlažné večer. (194) Normosan — pozri pod č. 151. (195) Kôra krušiny - 30 g, kvet bazy čiernej, maku vlčieho, hluchavky bielej, trnky a parumanu spanilého (rumančeka rímskeho) — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno a večer. (196) Plod rešetliaka a koreň sladkého drievka — po 30 g, kôra krušiny a plod fenikla — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (197) Podzemok pýru — 30 g, kôra krušiny — 25 g, vňať myšieho chvosta a list medovky — po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku vody, macerovať 10 hodín. Vypiť každé ráno 1 pohár. (198) Kôra krušiny — 75 g, plod rasce a oplodie pomaranča — po 12,5 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v šálke vriacej vody a po 20 minútach zliať. Piť ráno a večer po 1 šálke. Nervína (sedatíva) — na upokojenie Základné drogy: kvet levandule, list medovky, šištice chmeľu, vňať majoránu a koreň valeriány. (199) Species valerianae — valeriánová čajovina (ČsL 2). Koreň valeriány, list mäty a medovky — po 30 g, popučený plod fenikla — 10 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody, nechať 8 hodín vylúhovať a scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť, odstaviť a nechať usadiť. Po scedení oba výluhy zliať dovedna a čaj rozdeliť na 2 dávky. Piť vlažné ráno i večer. Vhodný aj na upokojenie srdca (kardiosedatívum). (200) Valofyt — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Čajom sa zapíja tableta pripojená k čajovine (liečivé kvasnice s glukózou). Pije sa 3 x denne. Zmierňuje aj stavy predráždenosti a úzkosti (neurotonikum). (201) Nervosan — Species sedativae (poľský farmaceutický prípravok). Koreň valeriány — 40 dielov, vňať myšieho chvosta — 20 dielov, vňať mäty a medovky — po 15 dielov, kvet rumančeka - 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne (ráno nalačno a večer pred spaním). Slúži aj proti kŕčom a nespavosti. (202) Koreň valeriány, podzemok pýru a puškvorca, list vachty a medovky — z každého po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2 x denne. (203) List medovky a kvet hlohu — po 15 g, vňať pyšteka a lišajník islandský — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 1 x denne. (204) Kvet levandule a prvosienky, list rozmarínu a medovky — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (205) Koreň valeriány a šištice chmeľu - po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť večer 1 — 2 šálky. Čaj je vhodný najmä proti nespavosti. (206) Vňať brečtana, list mäty, medovky a kocúrnika obyčajného - z každého po 25 g. (207) Species nervinae (mnohozložková čajovina obrúbená v NSR). List maliny (ostružiny malinovej) - 20 g, vňať komonice - 12 g, list mäty piepornej, hlohu s kvetom a rozmarínu, vňať ľubovníka, marinky (lipkavca marinkového) a paliny obyčajnej — po 6 g, list medovky, koreň valeriány, plod fenikla a vňať materinej dúšky — po 4 g, list vachty trojlistej, šištice chmeľu, kvet arniky, nechtíka a bazy čiernej — po 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu, nechať 10 minút vylúhovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (208) Horká čajovina - Species amaricantes (ČsL 2). Oplodie pomaranča — 250 g, vňať paliny a zemežlče — po 200 g, list vachty trojlistej — 150 g, podzemok puškvorca a koreň horca — po 100 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť a po usadení scediť. Oba výluhy zliať dovedna. Piť teplé 2 x denne po 1 šálke (pred jedením). (209) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (ČsL). Vňať zemežlče - 500 g, list mäty piepornej - 300 g, koreň archangeliky a bedrovníka - po 100 g.
42

Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 208. (210) Stomaran — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody, nechať 15 minút vylúhovať v prikrytej nádobe a scediť. Čaj sa pije teplý 2 —3 x denne nalačno (pred jedením). (211) Salvat thé - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 167. Slúži aj ako cholagogum a mierne laxatívum. (212) Digestoran - Species stomachicae a Species amarae (vyrába poľský farmaceutický priemysel). List vachty, vňať benediktu lekárskeho a myšieho chvosta — po 20 dielov, koreň kostihoja a list mäty piepornej — po 15 dielov, plod rasce — 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť čerstvé 2x denne (30 minút pred jedením). (213) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri prekyslení žalúdka). Kvet lipy, semeno lanu, koreň sladkého drievka, podzemok puškvorca, list mäty piepornej a plod fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke. (214) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri anacidite, achýlii a nedostatočnej tvorbe žalúdočných štiav). Podzemok puškvorca, koreň archangeliky, plod rasce a koriandra, vňať ľubovníka a zemežlče - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (215) Žalúdočná čajovina (vhodná hlavne pri zápale žalúdka). Plod fenikla, kvet rumančeka, podzemok pýru, koreň ibiša a sladkého drievka — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť večer po 1 šálke. (216) Žalúdočná čajovina (vhodná pri zápale tenkého čreva, ale i pri zápale žalúdka). Vňať stavikrvu vtáčieho, list skorocelu kopijovitého, plod čučoriedky a kôra duba - po 15 g, lišajník islandský, podzemok nátržníka vzpriameného a kvet rumančeka — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 2-3 x denne po 1 šálke.
ZMÄKČUJÚCE ČAJOVINY

Základné drogy: kvet rumančeka, list a koreň ibiša, semeno ľanu. (217) Zmäkčujúca čajovina — Species emollientes (ČsL 2). Semeno ľanu nedrvené — 40 g, kvet rumančeka, list ibiša a slezu — po 20 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1,5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1,5 dl vriacej vody a krátko povariť. Po ustatí scediť a oba výluhy zliať dovedna. Pije sa ráno a večer. Z rovnakých drog, ibaže hrubo práškovaných (sito č. 4), sa robí zmäkčujúca čajovina na obklady. Prikladá sa vo forme teplého kašovitého záparu. (218) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). Zloženie uvedené pri čajovine č. 117. Zmäkčujúce účinky má výluh pripravený podľa návodu odporúčaného pri čajovine č. 217. Čaj sa pije ráno a večer.
ČAJOVINY NA ŽENSKÉ CHOROBY

Základné drogy: vňať alchemilky, vňať kapsičky pastierskej, kvet hluchavky bielej, vňať nátržníka husieho. (219) Vagosan — Species vaginales (poľský farmaceutický prípravok na výplachy pošvy a iné hygienické účely). Kôra duba — 25 dielov, kvet rumančeka — 20 dielov, vňať stavikrvu vtáčieho, list šalvie a žihľavy — po 17,5 dielu, kvet nechtíka - 2,5 dielu. 3—4 lyžice čajoviny na 6 dl záparu. Slúži na výplachy. (220) Florkamil — tablety (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou aspoň 5 minút namáčať v 1,5 dl vriacej vody (niekoľko ráz vybrať a opäť ponoriť). Výluh slúži na výplachy. (221) Proti bolestivej menštruácii (antidysmenoroikum). Koreň kuklíka a kvet hluchavky - po 30 g, list alchemilky a vňať nátržníka husieho — po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vriacej vody. Piť 2 x denne po 1 šálke (začať 3—4 dni pred očakávaným začiatkom menštruácie).
43

(222) Kvet rumančeka — 40 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 30 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť ako čajovinu č. 221 (takisto slúži proti bolestivej menštruácii). (223) Kvet rumančeka a vňať nátržníka husieho - po 20 g, kvet hluchavky bielej — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke (má rovnaké použitie ako čajovina č. 221), (224) Vňať stavikrvu vtáčieho — 40 g, vňať prasličky a kapsičky pastierskej — po 30 g. 1 lyžicu čajoviny dlhšie povariť na miernom ohni v 5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1-2 šálky čaju. Vhodné hlavne na tlmenie menštruácie. (225) List alchemilky - 40 g, vňať ľubovníka, list medovky a myšieho chvosta - po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1—2 šálky čaju. (226) Vňať alchemilky - 30 g, kvet hluchavky, vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho - po 20 g, koreň horca - 1 0 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a variť 5 minút. Piť po dúškoch počas dňa. Vhodné pri bielotoku (fluor albus). (227) Vňať majoránu, plod fenikla, anízu a kôpru — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Vypiť 3 šálky denne. Podporuje tvorbu materinského mlieka (laktagogum). (228) List šalvie a šištice chmeľu - po 40 g, list orecha - 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, priviesť do varu a odstaviť. Piť ráno a večer po 1 šálke. Tlmí tvorbu materinského mlieka. (229) Vňať myšieho chvosta - 40 g, vňať ľubovníka - 30 g, vňať kapsičky pastierskej, imela a nátržníka husieho — po 20 g, koreň valeriány — 15 g, podzemok puškvorca — 10 g. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 6 hodín v 2,5 dl vlažnej vody, potom polovicu výluhu scediť a zvyšok po krátkom povarení priliať k macerátu. Denne vypiť 2 šálky.
INÉ ČAJOVINY

(230) Aromatická čajovina na kúpele (podľa ČsL 2). Vňať materinej dúšky, list šalvie a mäty piepornej — z každého rovnaký diel (napr. po 250 g). Na 1 vaňový kúpeľ pripraviť zapar z 500 g čajoviny a vliať ho do vody teplej 34—38 °C. Čajovinu z posekaných drog (sito č. 4) možno použiť aj na obklady. (231) Žlčopudná čajovina - Species cholagogae (nový článok ČsL 4) Vňať repíka a koreň púpavy s vňaťou — po 250 g, vňať jablčníka — 200 g, vňať mäty piepornej, podzemok rebarbory a kvet (úbor) rumančeka pravého — po 100 g. Čajovinu skladovať v dobre uzavretých obaloch (chrániť pred svetlom). Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (232) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (nový článok ČsL 4) Vňať paliny pravej, myšieho chvosta a mäty piepornej — po 200 g, vňať ľubovníka, plod fenikla, koreň ligurčeka a sladkého drievka - po 100 g. Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (233) Gynastan — priemyselne vyrábaná gynekologická čajovina v ponorných vreckách Vňať hluchavky bielej — 8 g, vňať alchemilky — 6 g, vňať nátržníka husieho — 4 g, vňať mäty piepornej - 2 g. Čaj sa pripravuje podľa návodu na obale. Užíva sa pri ženských ochoreniach, napr. pri výtoku a na tíšenie menštruačných bolestí. (234) Nontusyl — priemyselne vyrábaná priedušková čajovina v ponorných vreckách Koreň ibiša - 8 g, vňať tymianu a kvet lipy - po 4 g, vňať repíka a medovky - po 2 g. Príprava podľa návodu na obale. Užíva sa pri chorobách horných dýchacích ciest. (235) Aldermon — priemyselne vyrábaný vlasový kozmetický prípravok v ponorných vrecúškach Obsahuje koreň lopúcha, vňať žihľavy a list brezy. Príprava a použitie podľa pripojeného návodu. (236) Cutisan species — priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach Obsahuje vňať myšieho chvosta, mäty piepornej, repíka a alchemilky a kvet bazy so stopkami. Príprava a použitie podľa návodu na obale. (237) Nephrosal — obličková čajovina v záparových vrecúškach Obsahuje plod fazule bez semien, vňať prasličky, koreň ihlice, list brezy a žihľavy. Návod na obale. (238) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (1) Obsahuje šípky, list ostružiny malinovej a žihľavy. Čaj sa pripravuje a užíva podľa pripojeného návodu.
44

vňať benediktu a myšieho chvosta — 8 g. medovky.5 1 ražnej pálenky alebo borovičky. Betulan List brezy 30 g. náhradka za pravý čaj.3 g.4.5 g. koreň angeliky a myrha — po 10 g. koreň rebarbory — 6 g. Prefiltrovaný výluh (elixír) sa vo Švédsku ľudovo užíva ako prostriedok „na predĺženie života". paliny pravej. vňať repíka . repíka. mäty piepornej. 45 . vňať myšieho chvosta 10 g.12 g. (242) Eugastrin .5 g. vňať yzopu a medovky po 5 g.5 1 ražnej pálenky (prípadne v borovičke alebo v 60-percentnom lekárenskom liehu). kôra krušiny a koreň ihlice po 7 g. sennové struky (cudzokrajná droga predávaná v lekárni). aníz a podzemok rebarbory — po 5 g. Bylinný čaj so šípkami Plod šípky 50 g. 243). vňať paliny pravej . antireumatikum.5 g.2 g. koreň sladkého drievka. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 3 g. šalvie lekárskej a zemežlče). koreň púpavy — 6 g. pelendrek) — 10 g. (244) Bylinkový elixír podľa Dr. 40 g čajovinovej zmesi sa nechá 8 dní vylúhovať v 0. podzemok puškvorca . Indikácie: diabetikum. základ tvorí typická metabolizujúca čajovina. Indikácie: antisklerotikum. Samsta Aloa — 20 g. list čiernej ríbezle. Tablety Natrii salicylici po 0.5 g). oplodie pomaranča a koreň angeliky — po 5 g. list jahody 17. Čaj sa pripravuje a užíva podľa návodu na obale. občas treba premiešať.5 g. list hlohu s kvetom 16. Príprava a použitie čaju podľa návodu na obale. koreň omanu 6 g. elixír nemá zázračné účinky. Sfiltrovaný výluh sa pije po kalíškoch (podobne ako elixír č. plod fenikla — 3 g. Pije sa pri žalúdočných ťažkostiach. fenikel a podzemok zedoarie (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 4 g. vlasové tonikum.9 g.1.5 g. úbory rumančeka. Vylúhovanie trvá 10 dní (občas treba fľašou potriasať). list ostružiny černicovej a kvet agátu. podzemok nátržníka vzpriameného a koreň sladkého drievka — po 3 g. Cutisan Vňať myšieho chvosta 20 g. podzemok puškvorca. Indikácie: dermatologikum. Indikácie: dermatologikum. trúdnatec lekársky (huba uvádzaná pri smrekovci opadavom). hypotenzívum. koreň petržlenu 4 g. (243) Švédska čajovinová zmes — Species ad vitam longam: Aloa (cudzokrajná droga) — 17 g. blizny šafranu — 2 g. vňať mäty piepornej — 5 g. vňať repíka a kvet bazy čiernej po 7 g. vňať prasličky 7. Príprava a dávkovanie podľa návodu na obale. Isteže. plod hlohu 10 g. fľaša sa dobre uzavrie a odloží na miesto chránené pred svetlom. oplodie pomaranča 2. má metabolizujúce pôsobenie. Alvisan Neo Vňať imela 40 g.5 g čajoviny) Vňať ľubovníka . koreň horca a galganový podzemok (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 2 g. list čiernej ríbezle a maliny ostružiny po 15 g.(239) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (2) Obsahuje šípky. Záparové vrecká (20 ks po 1. vňať mäty piepornej 10 g. (240) Priemyselne vyrábané čajoviny v ponorných vrecúškach s obsahom rozličných drog (kvet lipy a bazy čiernej. (241) Ungolen species — čajovina pri chorobách pečene a žlčníka Plod pestreca (silyba) mariánskeho a repíka — po 10 g. omývanie kožných defektov. vňať ľubovníka. výťažok zo sladkého drievka (tzv. vňať medovky . vňať ľubovníka 20 g. úbory nechtíka a koreň horca — po 1 g. Rozdrvené byliny sa vsypú do dvojlitrovej fľaše a zalejú sa 1. Dá sa využiť aj na liečivé liehové obklady. ZOZNAM ČS. vňať alchemilky 6 g. vňať žihľavy a list brezy po 6 g.priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach (v 1 vrecúšku 1. vňať medovky a mäty piepornej po 2 g.8 g. Indikácie: diuretikum. HROMADNE VYRÁBANÝCH ČAJOVÍNOVÝCH ZMESÍ Aldennon Koreň lopúcha 18 g. list senný. myrha (cudzokrajná droga) — 1 g.

46 . Indikácia: diaforetikum. vňať jastrabiny 12 g. koreň ihlice a petržlenu po 25 g.5 g). vňať myšieho chvosta 5 g. koreň ihlice a plod fazule bez semena po 4 g. koreň sladkého drievka 7 g. plod fenikla 10 g. dezinfekcia močových ciest. list maliny. tymianu. vňať repíka 3 g. kvet bazy a podbeľa po 5 g. Javorina List ostružiny 22. vňať čučoriedky a šalvie po 15 g. koreň sladkého drievka 2 g. dezinficiens močových ciest. vňať paliny pravej 9 g. list maliny 10 g. koreň petržlenu po 10 g. koreň puškvorca 1. vňať šalvie. Pemisan Vňať pamajoránu a mäty piepornej po 20 g. Pulmoran Koreň ibiša. vňať medovky 4. Indikácia: expektorans. žihľavy a stavikrvu vtáčieho po 15 g. Diabetan Struky fazule bez semena 17 g. Fyterol Kvet bazy 15 g. Hemoral Kôra duba a úbory rumančeka po 12. Záparové vrecká (20 ks po 1 g). cholagogum. plod fenikla a bazy. Indikácie: diuretikum. kvet bazy so stopkami. Indikácia: prísada do kúpeľa.5 g. Indikácia: dietetikum pri redukčnej diéte. vňať stavikrvu vtáčieho 10 g. kvet agátu 2. Záparové vrecká (20 ks po 1. koreň ibiša. Reduktan Chaluha bublinatá. kvet levandule 10 g. Indikácia: karminatívum.2 g.5 g. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 6 g. vňať repíka a mäty piepornej po 10 g. Species diureticae Planta List brezy. plod anízu a fenikla po 5 g. kvet bazy. Indikácia: antihemoroidová kúpeľová prísada. šištice chmeľu 3 g. list žihľavy 2 g.Defatigan Úbory rumanu rímskeho 20 g.8 g. kvet lipy a list čiernej ríbezle po 12 g. kôra krušiny a kvet bazy po 15 g. Detský čaj s rumančekom Úbory rumančeka 10 g.5 g. list senný a brezy. koreň sladkého drievka 5 g. list brezy. kvet divozela 4 g. Eugastrin Vňať ľubovníka 12 g. vňať medovky. list maliny 10 g. koreň lopúcha 5 g. náhradka pravého čaju. Indikácia: čaj pre diabetikov. Nephrosal Vňať prasličky 6 g. Indikácie: dietetikum. koreň púpavy s vňaťou. vňať mäty piepornej 2 g. metabolikum. vňať tymianu a materinej dúšky po 10 g. list jahody 6 g. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. koreň sladkého drievka. list ostružiny a plod fenikla po 8 g. vňať prasličky 15 g. Indikácie: diuretikum. Indikácie: stomachikum. vňať lipkavca (marinky) 7 g.

Indikácie: adstringens.5 g). list boldo. hepatoprotektívum. koreň sladkého drievka a vňať mäty piepornej po 10 g. list ostružiny 6 g. Indikácie: diuretikum. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. Indikácia: expektorans. vňať mäty piepornej a koreň púpavy s vňaťou po 10 g. gastroenteritídy a kvasné dyspepsie. 47 . koreň ihlice a rebarbory po 15 g. koreň puškvorca a angeliky po 15 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. vňať mäty piepornej 15 g. koreň púpavy 6 g. choleretikum. Šípkový čaj ochutený II Plod šípky 21 g. repíka a mäty piepornej po 10 g. Indikácie: cholagogum. Tablety Acidi tartarici cum Kalii-Natrii tartarici. list ostružiny.Species cholagogae Planta Vňať repíka 40 g. Species laxantes Planta Kôra krušiny 40 g. List brezy a medvedice po 30 g. vňať jablčníka. kvet divozela a prvosienky po 4 g. koreň ihlice a petržlenu po 10 g. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. laxans. úbory rumančeka. koreň ihlice 10 g. šištice chmeľu. plod fenikla 5 g. vňať žihľavy. list maliny 5 g. Ungolen Vňať repíka a plod pestreca (silyba) mariánskeho po 10 g. stomachikum. kvet agátu 3 g. kvet bazy. antidiaroikum. plod fenikla 3 g. kôra krušiny.5 g). plod fenikla 10 g. úbory rumančeka. list podbeľa a koreň ibiša po 22 g. Indikácie: cholagogum. vňať medovky a kvet levandule po 10 g. Species urologicae Planta List brezy a koreň petržlenu po 25 g. Indikácie: stomachikum. digestívum. vňať benedikta a myšieho chvosta po 8 g. koreň nátržníka a krvavca po 20 g. Tormentan Plod čučoriedky 32 g. koreň omanu 10 g. plod fenikla 5 g. list medvedice 20 g. Species pectorales Planta List skorocelu 23 g. Species urologicae P. vňať zemežlče. Záparové vrecká (20 ks po 1. vňať mäty piepornej 5 g. choleretikum. Thevalin Vňať materinej dúšky 20 g. dezinficiens močových ciest. vňať mäty piepornej a koreň sladkého drievka po 7 g. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. Šípkový čaj ochutený I Plod šípky 21 g. Indikácie: choleretikum. list ostružiny 6 g. Thé Salvat Vňať repíka a jablčníka po 25 g. stavikrvu vtáčieho a myšieho chvosta po 5 g. P. kvet lipy a bazy po 20 g. list šalvie. dezinficiens močových ciest. list žihľavy 3 g. vňať prietržníka 5g Indikácie: diuretikum. Stomaran Úbory rumančeka. ľubovníka. Idikácia: laxans.

kôra vŕby 7 g.čaj mate (20 vreciek po lg). Medovka lekárska (20 vreciek po 1 g). šištice chmeľu 12 g. Šalvia lekárska (20 vreciek po 1.Valofyt Neo Koreň valeriány 24 g. Palina pravá (20 vreciek po 1 g). plod hlohu 17 g. Yerba maté .8 g). vňať levandule a medovky po 11 g.5 g). Lipový čaj (20 vreciek po 2 g). Kvet bazy čiernej (20 vreciek po 1 g). koreň angeliky a vňať mäty piepornej po 3. Repík lekársky (20 vreciek po 1. Matový čaj (20 vreciek po 1. Ľubovník bodkovaný (20 vreciek po 1. Indikácia: nervínum. Kvet lipy (20 vreciek po 1 g).5 g). plod ovsa. Záparové vrecká .5 g.5 g). Zemežlč menšia (20 vreciek po 1 g).

.

plodmi sú sploštené struky. bezpodmienečne v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. zlatožltým (v parkoch pestovaný štedrec — pozri jedovaté rastliny. Vysádzal sa najmä v mestských parkoch na oživenie zelene. maďarsky: Fehér ákácz. žiada sa kvet s kalichom. Kvety biele. kde sa za ním chodí kočovat'. v chladnejších oblastiach až v júni. má výraznú chuť a pach po agátových kvetoch. Dnes by sme sa ho však radi zbavili. príp. najmä v nížinách. 10. lebo sa neznáša s mnohými rastlinami. Pri zbere kvetnej drogy nemôže vzniknúť zámena. Príbuzné druhy majú nevoňavé kvety s ružovým alebo fialovým sfarbením. AGÁT BIELY Trnitý ker alebo strom s nepárno perovitými listami. miestami celkom zahubil vzácnu stepnú kvetenu a v jeho susedstve sa nedarí ovociu. francúzsky: Robinier faux-acacia. lebo nie je náročný na pôdu. Omyl môže skôr vzniknúť pri výklade zastaraného názvu Flos acaciae nostratis.) Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne vyžíhanim drogy) Popol nerozpustný v kyseline chlorovodíkovej (stanoví sa laboratórne pri spomenutej skúške) I. bez iných prímesí Požiadavky na kvetnú drogu (Flos robiniae) v čs. rusky: . Agát má veľmi voňavé a medujúce kvety. Agát k nám presídlil zo Severnej Ameriky.Papilíonaceae) Nemecky:Weisse Robinie. z koreňov vylučuje jedovaté látky. Pestuje sa najmä pre rýchly rast a tvrdé drevo. Je významnou medonosnou rastlinou najmä na južnej Morave a južnom Slovensku. neopadaný po odkvitnutí. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. rýchlo a opatrne.Fabaceae (Motýľokveté . Svojou rozpínavosťou ohrozuje pôvodné porasty. Bôbovité . teda v čase. zato má nároky na teplo a svetlo. ktorým sa kedysi označovala kvetná droga z trnky obyčajnej. súmerné. V uvedených oblastiach dokonca zaisťuje hlavnú znášku. Z agáta sa u nás zberajú jednotlivé kvety . z 1 ha agátového lesa sa získa 350-1 700 kg medu. — Jeana Robina. usporiadané do visiacich strapcov. ťažko kryštalizuje a dlhý čas ostáva tekutý. Laburnum anagyroides Medic). Bohato kvitne v druhej polovici mája. U nás sa nerozvážne sadil asi pred 200 rokmi ako nenáročný strom na upevňovanie pieskov a zalesnenie chudobných pôd. 20 6 2 14 10 3 51 . anglicky: Acacia. 3 1 14 8 2 II. Kvet sa u nás nevykupuje každý rok. Rýchle sa rozšíril. Sušíme ihneď. rozširuje sa veľmi ľahko. norme ON 86 6235 pre zvyčajné dve akostné triedy: Akosť — najviac v % Znak Kvety s iným sfarbením ako začerstva Iné časti materskej rastliny ako kvety Cudzie organické prímesi (prímesi iných rastlín a pod. Agát má pomenovanie podľa záhradníka francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. voňavé. so zelenkavým reflexom. Agátový med je vodojasný až žltkavý.TRNOVNÍK BÍLÝ AGÁT BIELY (+) Robinia pseudo-acacia L. Materiál sa ľahko zaparí a hnedne. Zber sa robí v máji—júni odrezáváním celých súk- vetí alebo odtŕhaní m jednotlivých kvetov zo strapcov. ktorého otec priviezol agát zo severoamerickej Virgínie a vysadil v Jardin des Plants v Paríži. ktorými ich ničí. keď ostatné stromy už odkvitli.Flos robiniae seu Flos acaciae (Flos pseudoacaciae). taliansky: Robinia.

zúbkaté. Podľa ČSN musí droga obsahovať predovšetkým alchemilku žltozelenú. zoskupené do súkvetia. Ich určovanie je veľmi náročné. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ (len droga I. Pomenovanie ženský plášť. ženský plášť Nemecky: Gelbgruner Frauenmantel. Kvety drobné. kontrihel obyčajný. dozrievajú v nažky. Droga má výrazné močopudné účinky a niekedy slúži na aromatizáciu čajovín. Má hemaglutinizujúce a mitogénne vlastnosti. ak sa užije 2 x denne 1 dl odvaru z 2 lyžíc agátového kvetu na 4 dl vody. Alchymisti ich zberali a používali pri hľadaní kameňa mudrcov. ale aj v oficiálnej medicíne. Ak ustanoveniam normy v I. šípkový čaj ochutený II. D 2 až D3). žalúdočných a dvanástnikových vredoch. rakovie zelie. droga sa preradí do II. rosička. Neskôr sa na jej starú slávu pozabudlo a dnes sa liečebne využíva menej. zberá sa lúpaním v marci—apríli. Kvety obsahujú hlavne flavonoidové glykozidy (robinín. Latinské pomenovanie rodu je odvodené od alchema — alchymistka. Po riadnom usušení drogu treba ihneď odovzdať nákupni. Bekál. francúzsky: Alchemille commune. pri kŕčoch rozličného pôvodu (spazmolytikum). španielsky: Alquimilla. žltozelené. v homeopatii sa používa čerstvá kôra zmiešaná s mladými konárikmi. Ľudové liečiteľstvo používa kvetnú drogu vo forme asi 5 % záparu — 2 až 3 šálky denne. za mladi vejárovito poskladané.).tické upotrebenie esencie z kôry a konárikov býva pri prekyslení žalúdka (hyperacidita). ktorá pripomína záhyby plášťa. lebo skladovaním sa znehodnocuje a veľmi rýchlo ju napádajú skladištní škodcovia.: Alchemilla vulgaris L.Cortex acaciae. pri migréne žalúdočného pôvodu a i. rozšírené vo viacerých európskych jazykoch. linalol a i. farnezol. Homeopa- . častejšie tvorí zložku močopudných čajovín. ale aj pri potokoch a prameniskách. hviezdoš. Vyskytuje sa od nížin až po vysokohorský stupeň. droga sa zriedka užíva samotná. taliansky: Alchemilla. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ KONTRYHEL ŽLUTOZELENÝ Alchemilla xanthochlora Rothm. Starovekí alchymisti pripisovali tejto byline veľkú liečivú moc. a preto treba dodržať požiadavky na najlepšiu akosť. vo vlhkých svetlých lesoch. Rastie na mierne vlhkých lúkách a pasienkoch. 7 — 11-laločné. dil. preto sa navzájom často zamieňajú. 1980). jeho toxicita per os vidí sa 52 v porovnaní s ricínom ricínových semien menšia. Ružovité . kondolík. Na dne jej lievikovitých listov (nad stopkou) sa dlho udržiavajú kvapky rosy. V minulosti mala rastlina veľmi dobrú povesť nielen v ľudovom liečiteľstve. anglicky: Lady's mantle. U nás rastie asi 40 druhov rodu alchemilka. Čajoviny: Javorina čaj — bylinná zmes (volne predajná balená čajovina). zvýši sa vylučovanie moču o 17 až 40 % (Oźarowski. Celá rastlina okrem kvetov je dosť jedovatá — predovšetkým kôra a semená. maďarsky: Közönséges palástfu. Typicky vyvinuté listy sú okrúhlasté.Rosaceae Ľudovo: divý muškát. akostnej triedy. ako by si azda zaslúžila. akacín). Syn. akostnej triede nezodpovedá čo len jeden znak. Začiatočníci by mali prísť najprv so vzorkou nasušeného materiálu do nákupne. rusky: Trváca mnohotvárna bylina so žltozelenou chlpatou byľou vysokou 15-70 cm. vychádza z formy listov. akosti — je exportnou surovinou). taktiež biozidy (biokvercetín) a silicu s vonnými látkami (nerol. príčinou toxicity sú látky bielkovinovej povahy. najmä robín (zmes ?). ich aglykóny. Ľudové liečiteľstvo občas používa aj agátovú kôru . väčšinou s lesklochlpatým povrchom. pripravujú sa výťažky (esencia. toxické proteíny — lektíny. husia nôžka. U nás nakupovaná droga sa vyváža.

priemer).8 II. Zásluhou vysokého obsahu trieslovín pôsobí droga sťahujúco (adstringentne) pri ochoreniach žalúdka a čriev.Apiaceae (Okolíkaté . Do liečiteľstva sa dostala zo severských oblastí. Stonka dutá. Predmetom nákupu r. španielsky: Arcangelica. mnísi ju pestovali ako prostriedok proti moru. Ľudové liečiteľstvo pripisuje listovej droge všetky uvádzané účinky. U nás sa rozšírila v stredoveku. Na vonkajšie použitie sú ČSN 86 6439 má na list alchemilky rovnaké požiadavky ako na vňaťovú drogu (ČSN 86 6725): Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené ako na materskej rastline (pôvodne sivozelené listy) Cudzie organické prímesi (iné časti materskej rastliny. Materiál sušíme prirodzeným teplom v tieni. najmä pre farmaceutické účely a ako korenina. Jej akosť znižuje nadmerná drobivosť. ARCHANGELIKA LEKÁRSKA ANDĚLÍKA LÉKAŘSKÁ Archangelica officinalis Hoffm. U nás do r. dozrievajú vo vajcovité. bezlistých byli.Predmetom zberu z materskej rastliny je najčastejšie vňať. listy perovito zložené s nápadne nafúknutými pošvami. dávkujú sa 4 lyžičky posekanej drogy na pohár vriacej vody. lebo výtažnosť silice je vtedy asi 1. 221. na nivách a lúkách od podhorského stupňa po alpín- sky.: Angelica archangelica L. porušených a zožltnutých listov alebo korienkov. V lete poskytuje mnoho jasnožltého medu.5 12 10 0. iné rastliny atď. 225. V oficinálnej medicíne niekedy tvorí zložku metabolických a odtučňovacích čajovín. taliansky: Arcangelica. Po uschnutí sa veľmi drobí. j. hlina.) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. Často ju poškodzuje hmyz. 10 4 2 1 12 12 0. po dokonalom usušení má droga výraznejšiu arómu a ostrú. ďalej horčiny a stopové množstvo kyseliny salicylovej. 5 2 1 0. Najvýhodnejšie je ihneď ju odovzdať nákupni. v tme. Čajoviny č. Správne usušená listová alebo vňaťová droga má sivozelenú farbu. ekzémov. janoklík. 5 8 1 12 12 dávky drogy až 3 x vyššie ako pri zápare. Brustwurz. Pre získanie koreňovej drogy — Radix angelicae sa vykopávajú v jeseni (september—október) 2. 1970 tvorila zložku čajoviny Vulneran.5 . V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej vňate (dil. vredov predkolenia atď. roku celé koreňové systémy. Často sa pestuje.5 12 9 II. piesok atď. korenistú chuť s horkastou príchuťou. Možno ju použiť aj zvonku na rany. dorastá až do výšky 2 m. v Nemecku aj pri liečbe cukrovky. Z toxikologického hradiska sa pri tejto droge nezistili nijaké vedľajšie účinky. Syn. Droga sa ľahko zaparí. Novšie sa odporúča zber pred tvorbou kvetných výhonkov (marec— apríl). schne rýchlo. malé množstvá v plechovkách. Pre plod — Fructus angelicae platí ČSN 86 6613: Akosť — najviac v % Znak Tmavé plody Iné časti materskej rastliny Cudzie plody Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenej % I.5 % (v štádiu kvitnutia a tvorby plodov je najnižšia). Zberá sa na začiatku kvitnutia (máj—august). Okrem toho sa alchemilková droga ľudovo používa na posilňovanie maternice pred pôrodom (celé 4 týždne pred pôrodom sa užívajú 3 šálky čaju denne. 233. no poriadnom omytí sa korene sušia v tieni na vetranom mieste (hrubé sa pozdĺžne prekrajujú). Používa sa i pri silnej menštruácii a klimakterických ťažkostiach. rusky: Dvojročná až trváca bylina s repovitým koreňom. 236. Už pred začiatkom sušenia treba materiál zbaviť trávy. Po rýchlom. 1986 bola kvitnúca vňať alebo len prízemné listy sušené prirodzeným spôsobom. maďarsky: Orvosi archangyélika. 226. Keď sa naukladá do tenkých vrstiev a má dostatočný prívod vzduchu. chutí trochu horko a sťahujúce Väčšina listovej drogy vykúpenej u nás sa vyváža do nesocialistických krajín. široko krídlaté dvojnažky. Zelerovité . Najvýhodnejšie je sušenie umelou teplotou do 35—40 °C. Vyžaduje si však opatrnú manipuláciu. anjelský koreň. drobné zelenobiele kvety v okolíkoch hustých okolíčkov. francúzsky: Archangélique officinale. lebo ľahko vlhne a ešte ľahšie ju napádajú škodcovia a hmyz. vyžadoval by si podrobnejší prieskum. Pomer zoschnutia je 5 : 1 . Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách.Umbelliferae) Ľudovo: angelika pravá.) Anorganické prímesi (t. svätodušný koreň. Rastie pri potokoch. D 2 . anglicky: Angelica. kde rastie osobitná odroda. Listová droga nemá pach. Zberači najradšej vyhľadávajú vyššie porasty na vlhkých lúkach. Charakter silice a kryštalických obsahových látok nie je dostatočne známy. Popri kvitnúcich vrcholkoch sa zberajú aj prízemné listy bez stopiek (takáto zmiešaná droga sa označuje názvom Herba alchemillae). 3 5 0. ktoré možno kosiť kosákom. a preto rastlinu hojne obletuje a navštevuje hmyz (včely). preto ju pri sušení treba obracať. Korene vykopávané v jeseni (september—október) sa u nás nenakupujú. Má i mierny spazmolytický účinok (zmierňuje kŕče) a mierne podporuje aj vylučovanie moču. Z účinných obsahových látok rastliny majú najväčší liečebný význam triesloviny tanínového a elagového typu (6—8 %). ktorá sa používala na omývanie rán. čaj sa nesladí). vybolen Nemecky: Echte Engelwurz.

Čs. 10 10 4 14 13 6 0. Čajoviny č. Mountain Arnica. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: šlakové korenie Nemecky: Arnika. usky: PRHA HORSKÁ List — Folium angelicae alebo plod — Fructus angelicae. najmä z výšok 1 000-1 500 m n. V ČsL 2 sa uvádza aj podzemok s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae. plody sú nažky s chocholcom.Flos arnicae. Na liečebné účely slúži celá rastlina. 186. so šikmým podzemkom. 200.. Značné množstvá drogy sa spotrebujú pri výrobe likérov (benediktínka. ARNIKA HORSKÁ (+) Arnica montana L. povzbudzuje nervovú činnosť (je vhodný aj do kúpeľov). organické kyseliny a sacharidy. severného Talianska a Balkánu. koreňa. 209. napomáha odkašlávanie. na kúpeľ 100—200 g sekanej drogy. Strata sušením koreňovej drogy je asi 4—5 : 1. Dávky sú 2—2.). nespavosť) a Valofyt Neo. Rastlina uprednostňuje vlhké horské lúky. Plody sa užívajú podobne (1 g na maceračný odvar). m. V prípravkoch sa zvyčajne kombinuje. sa používa skoro výhradne ako korenina. kde je úplne chránená. uspokojivo. chartreuse a i.1 Trváca bylina vysoká 30—60 cm. oficiálna medicína používa kvet . Archangelikový koreň má podobné účinky ako puškvorcový (Radix calami aromatici): podporuje trávenie. dermatitídy však nevyžadujú osobitný spôsob liečby. španielsky: Amica. List sa zberá v máji—júni. 66. suší ako silicový. spazmolytikum a sedatívum. pri listovej 6 : 1 a pri plodoch je velmi malá. hlavné indikačné oblasti sú: stomachikum. Valofyt (stavy predráždenia a miernej úzkosti. pinénu a kumarínov (furanokumaríny). francúzsky: Arnica montagnard. slúži proti kŕčom a ako aromatikum. ďalej horké látky. taliansky: Arnica. Hlavnou obsahovou látkou drog je silica s obsahom felandrénu. 210. 180.214. chamissonis Less. anglicky: Arnica. Bergwohlverleih. maďarsky: Hegyi Arnika. s ružicou prízemných listov a veľkým úborom s pomarančovými jazykovitými kvetmi. U nás sa uvádza iba v ČSR. rúbaniská a všeobecné zárasty s rašelinníkmi.3 II. pripúšťa sa aj z druhu A. 5 5 2 14 12 4 0. priemyselne vyrábané prípravky s koreňom sú čajoviny Stomaran (dietetický čaj pri zažívacích ťažkostiach).ARCHANGELIKA LEKÁRSKA rastlinu ochranné látky (fytoalexíny — furanokumaríny) a tie niekedy vyvolávajú na pokožke boľavé vyrážky a ekzémy.5 g drogy viac ráz denne ako zápar. 54 . tiež v potravinárstve. Na farmaceutický trh prichádza droga z divorastúcich rastlín Bavorska. plody sa zberajú pred dozretím (v septembri). triesloviny. Pri zbere treba dávať pozor — čerstvá šťava predovšetkým podzemkov a plodov obsahuje pre Požiadavky ON 86 703 1 na koreňovú drogu — Radix angelicae: Znak Iné časti materskej rastliny Droga sfarbená ináč ako hnedosivo až červenkasto Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanovené laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovené v predošlom množstve) Obsah silice — najmenej % Akosť — najviac v % I. pôsobí mierne močopudne.

5 55 . helenalín — ester sa novšie uvádza ako toxický princíp a niektoré sú kontaktné alergény). sú to predovšetkým flavonoidy (glukozidy kvercetínu. reume (riedený roztok možno miešať aj s tekutým octanom hlinitým). 86 6237) má pre Flos arnicae (prvá pre kvet bez zákrovu. aplikovanej pri mimokíbovom reumatizme a vertebrogénnych syndrómoch. Nazberaný materiál sa nesmie stláčať. do 4 %). okrem ARNIKA HORSKÁ ON 86 6212 (resp. bronchiálnej astme a pri súčasnom zápale žalúdka a tenkého čreva (gastroenteritída) nie je farmakologicky celkom podložené. aby neobsahovali čierne larvy muchy Trypeta arnicivora. karotinoidy (napr. resp. na natieranie zapálenej ústnej sliznice. zeaxantín). Znak Prekvitnuté kvety (s nažkami) Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Kvety sfarbené ináč ako pomarančovožlto Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne z predošlej hodnoty) II. treba dávať pozor.5 3 3. vykĺbení. cholín a triesloviny. umelou teplotou do 40 °C. 60 23 3 2 10 13 5 4 20 13 10 3 2 10 13 10 5 4 20 13 12 8 2 2. na podporu resorpcie krvácaní v hlbšie uloženom tkanive. po poraneniach ako ranové antiseptikum. druhá so zákrovom) tieto kritériá: Akosť — najviac v % úbory bez zákrovu so zákrovom I. po opuchoch (edémoch). 40 1. polyíny. ako vlasový a kozmetický prostriedok a i. pri pomliaždeninách. tymol a metyléter tymolu (pre vysoký obsah parafínov má maslovitú konzistenciu). Silné koncentrácie roztoku tvoria pľuzgiere. ďalej horčiny (hlavne arnicín). ba vyvolávajú až rozpad (nekrózu) tkaniva. Celkove tradované vnútorné upotrebenie pri obehových poruchách. seskviterpénové laktóny (arnifolín. Podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae sa vykopávajú v jeseni (september—október). trombózach. triterpénové alkoholy (arnidendiol. Droga pôsobí na krvný obeh. zvyšuje krvný tlak a vyvoláva kontrakcie maternice — účinkuje ako srdcové tonikum a stomachikum (tinktúra). tesne pod kvetným lôžkom (Flos arnicae cum calyce). Arnikový extrakt je u nás zložkou pasty na ekzémy a rany Alysal a masti Calovat. Asi tu pôjde aj o prejavy nešpecifickej podnetovej terapie. suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na vzdušných miestach. Vnútorné užívanie prípravkov smie odporučiť iba lekár. proti zápalom. Prípravky z arniky sú interne veľmi nebezpečné najmä deťom — sú vysoko toxické na ich organizmus. faradiol a i. fytomelany.. silica obsahujúca azulén.Jednotlivé úbory sa odtrhávajú celé (jún—august). do kloktadiel. Rovnaké obdobie zberu i manipulácia platí aj pre vňať — Herba arnicae. Veľmi časté je vonkajšie upotrebenie — uplatňuje sa roztok (tinktúra 5 —10-násobne riedená vodou alebo 2 % zápar z drogy). rýchlo sa sušia v tieni. Otázka obsahových látok nie je celkom jasná. na urýchlenie granulácie. luteolínu a kempferolu). 40 II.

. dráždia sliznice. Liečebne sa kedysi používali aj plody . Používajú sa čerstvé. Kvety drobné. 207. V žiarivo červených plodoch je karotinoidné farbivo fyzalín. vyvolávajú dávenie. rusky: CHŘEST OBECNÝ Dvojdomá trváca bylina vysoká 30—150 cm. Predmetom zberu sú zriedka aj krátke a hrubé podzemky s dlhými koreňmi. Koreň ako droga prichádza do úvahy len zriedka. kde si zachovajú dužnatosť a nedrevnatejú. U nás sa miestami pestuje pre dužna- té. sitosterol. V bohatších antických kuchyniach sa väčšina dnešných obľúbených druhov zeleniny uplatňovala skôr ako prísada do jedál aj preto. vanilín. perovitý z Kapska — A. listami brezy. Pri predráždení obličiek nemá sa užívať. Ak sa majú použiť ako zelenina. taliansky: Asparago. ďalej arginín. sodík. A liečivú povesť mala aj špargľa. španielsky: Esparraguera. sacharidy. Bola veľmi obľúbená a aj sa pestovala.Pre vňať — Herba arnicae platí ČSN 86 6722: Akosť — najviac v % Znak Prekvitnuté a ináč sfarbené úbory ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. Druh rastie od nížin do subalpínskych polôh na lúkach. ASPARAGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) Asparagus officinalis L. na okrajoch dubín. preto sa nechávajú v tme. horčík a i. s mäsitým podzemkom. aphyllus).). vňaťou zlatobyle a i. o čom sú zaručené správy. v semenách neprebádaná horčina spargín a farbivo sparguarín. fosfor.). acutifolius alebo A. hnačky. V mnohých kultivaroch sa pestuje ako zelenina. neskôr červené bobule. ktoré sú premenené na drobné šupinky. (steroidné) saponíny (glukozid sarsasapogenínu a štyri ďalšie). V bytových podmienkach je najčastejší a. najmä na južnej Morave. 51. Zeleninou s jedlými koreňmi alebo podzemkami sa živili ľudia oddávna v čase núdze. zamladi majú sladkastú chuť. zmenia farbu z belasej na sivú. Ak sa sušia bežným spôsobom. vo svete je známych asi 150 druhov. Čajoviny č. densiflorus Mayers. Z cudzozemských druhov si zasluhuje zmienku a. zastúpený je aj komplex vitamínu B (B1 a B2). rok po vysadení rastliny. Podzemky s koreňmi sa zberajú v marci—apríli a v októbri—novembri.guľaté zrelé červené bobule s drobnými čiernymi semenami a odporne sladkou. Z obsahových látok podzemkov i výhonkov možno spomenúť aminokyseliny. Predmetom zberu sú mladé výhonky . 57. U nás sa pestu- je záhradnícky. chutné mladé výhonky (pred ich vyrastením nad zem). 13. Azda najviacej špargle v Európe sa dnes pestuje vo Francúzsku — v okolí Paríža pri Argenteuil a Saint Denis. trochu i ostrou chuťou. Pravda. v lesostepných a suchomilných trávnych spoločenstvách. obsahové látky sa menia podľa ročných období. plumosus Bak. o toxických obsahových látkach nie sú žiadne bližšie údaje. Nyúlárnyék. edémy a dýchacie ťažkosti spojené s ochromením srdcového svalu. Jej úprava bola asi taká ako dnes: malé výhonky sa varili (nesmú sa prevariť) a polievali horúcim olejom. triesloviny (kyselina galová a tanín). anglicky: Asparagus. je však zložkou zahraničných farmaceutických prípravkov (najmä práškovaných čajovín v kombinácii s prasličkou. kde sú aj početné továrne na konzervovanie tejto zeleniny. maďarsky: Spárga. glykozid koniferín. v húšťavách i hájoch. Pri užívaní nadobúda moč osobitný pach (metylmerkaptánom) a reaguje tak. pôvodom tiež z Afriky. francúzsky: Asperge officinale. ktorý dodáva špargli osobitnú chuť. sú bez pachu. najmä asparagín (amid kyseliny jantárovej). výhonky musia byť biele. Theofrastova a Dioskoridova pochádzala asi z iných druhov asparágusu ako naša (A. na krovinatých úbočiach. dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). 41. ktorý sa často pestuje v skleníkoch pre jemnú vňať s plochými listovými konárikmi. krvácania. veľa draselných solí (spolu so saponínmi podmieňujú močopudný efekt a minerálne látky (vápnik. podľa starších údajov sa aj pražili a boli náhradka — surogát kávy. Bočné konáriky sú sploštené a nahradzujú listy. stigmasterol. Ordinuje 56 . asi 3 % odvar z koreňa 2 -3 šálky denne). hustokvetý — A. žltozelené. ktoré vyrastajú z ich spodnej strany — Radix et Rhizoma asparagi. spomínané steroidné saponíny. Všetky spomínané časti špargle majú experimentálne dokázaný silný močopudný účinok (užíva sa napr. 5 5 1 14 10 II. plody zelené.Turiones asparagi recentes. alebo 4. Otravy detí i dospelých sú známe. 14 4 2 12 12 5 helenalínu sa uvádzajú ako toxické seskviterpénové laktóny tenulín a partenín. slizy. Známy bol aj ich močopudný účinok a využíval sa i liečebne. Do obchodu sa dostávajú vo zväzkoch alebo sa konzervujú. bez chlorofylu. Platí to najmä o zeleri a petržlene. staršie sú bez chuti. že sa jej pripisovali liečivé účinky. 7 2 1 12 10 4 II. Ľaliovité — Liliaceae (Asparágovité — Asparagaceae) Ľudovo: hromové korenie Nemecky: Gemuse-Spargel. ktorá obsahuje tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predošlého zistenia) I. akoby obsahoval cukry. 10 8 3 14 12 Podzemky (korene) majú ON 86 7032. Plíniova. Inak špargľa ako zelenina je dietetikum s miernym močopudným pôsobením. Zberajú sa v apríli (máji) 3.

ako je jablčník obyčajný (Marrubium vulgare L. cholín. Wittsteina v jeho knižne vydanej farmakognózii z r. v listoch kyselina kávová (0. ktoré ľahko prijímajú cudzie pachy. Špargľa nie je vhodná ako hlavné jedlo (má priveľa minerálnych solí). Kvitnúca balota je dobrou pastvou pre včely.. ďalej silica. balota sa však vraj znovu objavuje ako liečivo proti dne — pakostnici a v ľudovom liečiteľstve vtedy ako nervínum. ohradách a na úhoroch od nížin do podhorského stupňa. vajcovité. Všestranný znalec staroveku Plínius nezaznamenal o nej nič podrobnejšie. španielsky: Marrubio fetido.36-12. pre odporný pach rozdrvenej rastliny. mladé výhonky niekedy vyvolávajú alergické kožné prejavy — dermatitídy. že by od lekárov zasluhovala väčšiu pozornosť. j. rýchle. sivo chlpatá až vlnatá.2 %). rafinóza. nie sú však toxické. pri cestách. predovšetkým diterpén marubiín s číslom horkosti 65 000. trochu horčiny. taliansky: Marrobio fetido. Vňaťová droga sa po usušení veľmi ponáša na vňaťovú drogu medovky lekárskej (Herba melissae). usudzuje sa. Historické záznamy o balote sú dosť chudobné. Rastlina obľubuje pôdy s vyšším obsahom dusíka. Predmetom zberu z kvitnúcej rastliny (t. asi v júni až v auguste) je vňať — Herba ballotae (nigrae). ale i tak varujeme pred nimi najmä deti. stachyóza a verbaskóza. o toxických obsahových látkach nie sú však žiadne bližšie údaje a do úvahy prichodia najviacej saponíny. Prof. že pomenovanie balloté vzniklo od ballein = hodiť späť. obsahová látka nie je tiež známa. Vyskytuje sa na rumoviskách. že jej pôvodné liečebné použitie je zastarané. Wittstein upozornil.ASPARÁGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) sa pri ochoreniach dolných partií močových ciest alebo ako pomocný liek pri obličkových kameňoch. Vo vňati baloty je veľa trieslovín (Madaus uvádza 9.). plod je rozdelený na štyri tvrdky. nie sú jedlé. G. 1882 hovorí. pôsobia ľahšie žalúdočné ťažkosti. cukrovku. rozkonárenú stonku a protistojné. zoskupené do nepravých praslenov. sacharóza. Nie je vhodná ani pre chorých na žlčník. najmä nie pre menšie deti. ak umelou teplotou. Ako rastlina so silicou podlieha všetkým ustanoveniam o patričnej manipulácii: treba ju sušiť v tieni. kvety červenofialové alebo biele. Hojná najmä v blízkosti ľudských sídlisk.29 %). kocúrnik obyčajný (Nepeta cataria L. pretože balota sa používala v očnom i ušnom lekárstve. Krause ho odvodzuje od ballein a oys = ucho (genitív otos). francúzsky: Ballote fétide. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: čierny jablčník Nemecky: Schwarznessel. strkať. v prípade skladovania dávať do dobre zatvorených nádob a skladovať v tme. Čerstvé výhonky sú oficinálne v homeopatickom liekopise. Terapeutické upotrebenie baloty zaznamenalo veľké skoky.). Spomína ju Dioskorides ako liečivú a jej pomenovanie balloté sa vzťahovalo u starých Grékov na všetky hluchavkovité rastliny. anglicky: Black Horehoud. pričom však už seriózne hodnotenie prof. i. čistce (Stachys L. rusky: MĚRNICE ČERNÁ Trváca bylina vysoká 30—100 cm. maďarsky: Fekete pesztercze. v podzemných orgánoch o. pri močovom piesku a pod. tak do 30-35 °C.) a iné hluchavkovité rastliny. trochu drsne aromatický a trpkasto. Schwarzer Gottvergess. chutí horko. zriedka lysá. Bobule pestovanej špargle sa pokladajú za toxické. so štetinovitými listencami. Navyše treba brať zreteľ na jej osobitne prenikavý pach a nedávať ju blízko materiálov. 57 . vrúbkovano pílkovité listy. lámku. lebo prítomné aminokyseliny hromadia v tele dusíkaté látky a bielkoviny. Má štvorhrannú. Azda jedna z prvých indikácií bola práve v očnom lekárstve. Balotu čiernu možno ľahko zameniť za viacero podobných rastlín. Usušená vňať si svoj odporný pach ponecháva. BALOTA ČIERNA Ballota nigra L.

alebo zavesiť za hlavnú stopku na špagát do tieňa. pri stresoch a hypochondrických stavoch). S krátkou stopkou sa odstrihujú čerstvo rozkvitnuté súkvetia (máj—jún). operuje sa i sám. Pri zbere sa nesmú stláčať (ľahko sa zaparia). pričom sa dávkuje 1 lyžica na šálku záparu. (ČsL 4) 15 8 1 8 12 10 2(1) 20 II. 30 16 2 16 12 12 3 15 . príp. španielsky: nillero. na dobre vetrané miesto. nepárno perovité. ischiasu a pod. je citlivá i na najmenšie V súčasnom ľudovom liečiteľstve sa droga používa ako sedatívum. taliansky: Sambuco. Sušíme dovtedy. preto sa ihneď odosiela do nákupne. 2—4 g prášku. ktorá však patrí medzi byliny. Ešte ten istý deň sa zdrhujú a preosejú cez hrubé sito. ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené kvety. Lepšie je sušiť umelým teplom do 45 °C nie na slnku. prípadne sa uskladní v dobre uzatvorených nádobách. Bežne sa zamieňa s bazou chabzdovou (Sambucus ebulus L. hojná od nížin po horský stupeň. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky. Balota čierna sa v súčasnosti u nás už dlhšie nevykupuje. Ako droga mimoriadnej dôležitosti nakupuje sa kvet — Flos sambuci. 5 % zápar (asi 20 minút vylúhovať). Pri sušení smú kvety iba sčasti zožltnúť. plody sú guľaté čiernofialové kôstkovice. spazmolytikum a choleretikum. Droga ľahko podlieha skaze. parkov i rumovísk. Zemolezovité — Caprifoliaoeae (Loniceraceae) Ľudovo: bieda.BAZA ČIERNA Sambucus nigra L. Sušenie si vyžaduje trocha rutiny: kvety treba rozložiť vedľa seba stopkami hore. francúzsky: Sureau noir. ako je v opise Iné časti materskej rastliny a stopky hrubšie ako 1 mm Cudzie organické prímesi Preosiatie sitom č.listnatých lesov. nemá medovinu. listy protistojné. rusky: BEZ ČERNÝ BALOTA ČIERNA Ker. psia baza Nemecky: Schwarzer Holunder. Nitrátofilná drevina mierne vlhkých stanovíšť . ľahko sa rozmnoží a stane sa až húževnatou a nepríjemnou burinou. 2—4 šálky denne. kvety biele vo viacramennom chocholíkatom vrcholíku. IV (hrubý prášok) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Množstvo vodného výťažku najmenej I. Zvonka sa upotrebúva na obklady proti lámke. maďarsky: Fekete bodza. resp. Ak sa balota prenesie s kompostom na pole. ktorá potláča rast kultúrnych rastlín. 58 Na kvetovú drogu (Flos samhuci) sa vzťahuje ON 86 6213.). sídlisk. kým vyschnú aj hlavné stopky. Kvet poskytuje včelám iba peľ. resp. vzácnejšie strom s bielym stržňom v konároch. preto ho hmyz málo navštevuje. anglicky: Common Elder. nervínum (proti hystérii. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . Z tinktúry sa užíva 1—3 g na deň.

152. Species laxantes Planta. Droga má charakteristický pach a škrabľavú chuť. Dávky drog nemožno zvyšovať. drobné 59 . listy nepárno perovité s prílistkami. 71. organické kyseliny a kyselinu askorbovú (vitamín C) asi 340 mg v 100 g. ružovkasté s červenými pernicami (tým sa líši od ostatných zástupcov rodu). Predmetom nákupu sú aj plody — Fructus sambuci. antokyanové farbivá a sú mierne taxatívnym prostriedkom. taliansky: Ebbio.5 14 10 2 II. Odstrihujeme ich i s hlavnou stopkou. 124. Rastie na stranách a okrajoch lesov najmä v stredných a vyšších stupňoch. flavonoidy (hlavne rutín) — až 3 %. stáva sa bezcennou.navlhnutie. sacharidy. Skladujeme ich v dobre uzavretých nádobách. 207. keď sú tmavofialové až čierne (august—september). 184.5 g na zápar alebo odvar. Nezrelé zelené plody môžu vyvolať zdravotné ťažkosti. Kvety obsahujú silicu. ktorá je však ker alebo strom a kôstkovičky má čiernofialové s krvavočervenou šťavou. farmaceutický priemysel používa kvet do čajovín Reduktan (i plody). 97.). Dávkovanie: 1 lyžica na šálku záparu alebo odvaru. 98. ischiatické bolesti a migrénu. Farebne podobné. Čajoviny č. Kvetnú drogu možno zameniť najmä s bazou čiernou. španielsky: Sauco menor. 30 10 2 1 14 10 3 (+) Sambucus ebulus L. triesloviny. vnútorne na potenie a ako korigens v preháňavých čajovinách. Species laxantes (je oficinálna aj v ČsL 4). Kvet sa dávkuje 1. výťažok je zložkou Passitu — roztoku (sedatívum). amíny. Plody obsahujú aj niektoré vitamíny. rusky: BEZ CHEBDÍ BAZA CHABZDOVA -CHABZDA Trváca bylina s plazivým podzemkom. Sušíme na slnku alebo umelým teplom do 50 °C. Detský čaj s rumančekom. 70. Čs. vysoká 100—200 cm. Ak sa opätovne dosušuje. pomer zoschnutia je asi 8 : 1. Čs. sacharidy. 148. francúzsky: Sureau yeble. uplatňovaným najmä v čajovinách na odtučňovanie. so stopkami i bez stopiek. príp. drogová norma ON 86 6238 sa týka kvetu bazy so stopkami (Flos sambuci cum stipite): Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zisťuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (zistí sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. 151. 139. 118. 192. Kvety sa BAZA ČIERNA používajú aj v kuchyni a ako koreninová prísada. 94. Species urologicae Planta a Pulmoran. 143. dobre znáša vápenaté podklady. Dokonale suché plody čistíme vytriasaním na šikmej drôtenej ploche alebo na sitách. Zemolezovité — Caprifoliaceae (Loniceraceae) Nemecky: Zwerg-Holunder. maďarsky: Földi bodza. Species urologicae. Droga sa používa zvonka na obklady. 128. 15-20 g šťavy. 15 5 1 0. anglicky: Danewort. 193. Kvety drobné. Plody sú čierne bobuľovité kôstkovičky. Attich. 79. tvoria chocholíkové mnohoramenné vrcholíky. 95.D 6). 113. V homeopatii sa používajú čerstvé kvety miešané rovnakým dielom s listami a čerstvá kôra (esencia D 3 . 65. majú nepríjemné vedľajšie účinky (dávenie. 93. 240. 236. 195. Tíšia aj bolesti trojklaného nervu. hnačky a i.

Kneipp pri nachladení. tvoria však oválnu metlinu a plody sú červené kôstkovičky (kvitne asi od mája do júna). Ďalšie ľudové odporúčania (užívanie pri piesku v moci. okrem toho organické kyseliny (valerovú. Vie sa. Predmetom zberu býva koreň — Radix ebuli. Zber dokonale zrelých plodov sa robí asi v septembri — októbri. V súčasnosti je koreň ako droga zastaraný prostriedok.. musia byť zdravé a dosť hrubé. usušené sú bez pachu a chutia odporne horko a ostro. koreňa ligurčeka a ihlice — z každého po 30 g. túžobník brestový je trváca bylina. Plínius ju označoval ako ebulus (názov odvodený od gréckeho eú — dobre a boylé = rada). Čerstvé korene voňajú ako syr. V Rumunsku plodmi farbili víno. pokladali ju totiž za liek proti všetkým chorobám.5 : 1. Obsahové látky drogy nie sú celkom preskúmané a ani účinky. užívajú sa 3 lyžičky denne. Korene. jablčnú). Enz odporúčal šťavu z kôstkovičiek na výrobu atramentu. pri zápaloch močového mechúra a pod. Na pohár studeného močopudného macerátu stačí pol čajovej lyžičky a pijú sa v priebehu dňa dve dávky. Plody sa ľahko popučia a púšťajú šťavu. Nerobil sa podstatný botanický ani terapeutický rozdiel medzi chabzdou a bazou čiernou. mierny laxatívny a pripisuje sa im potopudný. a to v tenkých vrstvách (maximálne 15 cm). slúžili ako purgans a emetikum. Homeopatická medicína používa čerstvú kôru a zrelé bobule. dávenie a pod. H. preto treba pri zbere dávať ich pozorne do plochých nádob.). Dávkujú sa opatrne — nemecký doplnkový liekopis uvádza jednorazovú dávku 2. Používajú sa zväčša čerstvé. Pfänder.5 g na šálku odvaru. octovú. citrónovú. V prípade potreby sa zberajú za zvyčajných podmienok a podobne sa materiál aj suší (kvet ako pri baze čiernej — pozor: ľahko sa zaparí). J. že väčšie dávky čaju vyvolávajú závrate. Korene sa vykopávajú rýľom v októbri. Plody a kvety majú navyše ešte aj iné organické kyseliny a sacharidy. Pri sušení treba zvyčajne použiť umelé teplo — asi 50 °C. Známa je močopudná zmes Hrušková: plody chabzdy — 5 g. Kvety a listy sa používajú iba ojedinele.) treba brať s rezervou. sušené majú podobné použitie ako koreň (Kneippova zložka čajovín): diuretické a potopudné. Pomer zosušenia je asi 3—3. príčinou je asi živicovitá látka nachádzajúca sa hlavne v semenách (Frohne. Niekedy sa odporúča 3 % odvar. ako sa pokusne ukázalo. sliz a farbivá. z čajoviny sa berie 1 čajová lyžička na zápar so 1/4 litrom vody a vypije sa polovica ráno a polovica večer. saponín a silicu. Najprv sa zbavia zvyškov vňate a nečistôt a potom sa pozdĺžne rozrežú. preto sa vyvarujme samovoľného užívania. kvety na čaj a plody na výrobu lekváru (Roob ebuli). Mierny močopudný prostriedok je aj lekvár (varí sa podobne ako slivkový). triesloviny. Okrem spomínaných častí sa používali aj listy a byle. D. Podobné sú ešte drobné kvety túžobníka brestového (Filipendula ulmaria (L. ľudové liečiteľstvo aj listy. kvety majú voľné korunné lupienky a bielu farbu. Dioskorides vedel. Výťažok .). Zvonka sú svetlohnedosivé.. majú močopudný účinok. rovnaký diel vňate prasličky. sušia v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach v tieni. dnu belavé. Možno ich sušiť aj umelým teplom do 50 °C. Korene podobne ako celá rastlina obsahujú chemicky neprebádaný horčinový princíp. ktorý má postáť 12 minút (pijú sa 2—3 šálky denne). treba ich pokladať za toxické — poznáme otravy detí i dospelých. Chabzdu pokladali za liečivú už v staroveku. Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal odvar z koreňov proti vodnatieľ60 ke. Homeopatia ich užíva čerstvé ako prostriedok proti kašľu. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. glykozidicky viazaný kyanovodík (sambunigrín). Odtrhávajú sa celé strapce so stopkami. ovplyvňujú zvýšené vylučovanie žlče i potu a sú dobré pri vodnatielke. ostro chutiacu látku. Sušenie si vyžaduje veľkú rutinu. S plodmi radšej neexperimentujme. porézne. že bobule pôsobia močopudne. pektín.) Maxim.BAZA CHABZDOVÁ -CHABZDA a páchnuce kvety má aj ker či stromček baza červená (Sambucus racemosa L. 1983).

stor. Liečivosť bola taká velká. Liečivosť bazalky bola známa veľmi dávno.z čerstvých častí rastliny). konvalinkového listu a i. D 1 . alebo rastie v prírode v najteplejších oblastiach. Bazalka je teplomilný druh ázijského pôvodu. Bežnejšie je vonkajšie použitie odvaru alebo liehového výťažku po macerácii . 4 — 1 1 13 13 0. Basilikum. do potravinárskych pást a údenín. Čajovina č. horné listeňovité.sa v zahraničí uplatňuje ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov s diuretickým pôsobením (napr. V homeopatii sa uplatňuje čerstvá. BAZALKA PRAVÁ BAZALKA PRAVÁ Ocimum basilicum L. taliansky: Basilico. 8 10 2 2 13 15 0. príp. francúzsky: Basilic commun.Lamiaeeae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bazalienka. šťava pri ušných zápaloch a proti uhryznutiu hadmi i škorpiónmi. je medonosná včelárska rastlina. rusky: BAZALKA PRAVÁ Jednoročná rozkonárená bylina vysoká 10—50 cm. nie je však vždy isté. či išlo práve o tento druh. Z bazalky sa zberá vňať — Herba basilici (Herba ocimi citrati). v kombinácii s výťažkom z morskej cibule. Liehový výťažok sa dobre uplatňuje ako prostriedok na vzrast vlasov a proti lupinám (masáže). plody sú čierne. Zriedka sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. Hippokrates. čiernohnedé tvrdky. Éterický olej sa bežne upotrebúva asi od 16.). proti horúčke a ako regulátor stolice. bazilikum Nemecky: Basilienkraut. V stredoveku sa používala podobne ako v klasickom staroveku. vyššie pílkovité až zúbkaté. bazilka. Spomínali ju Theofrastos. Do kultúr v Nemecku sa dostala v 12. a to Droga má vyhovovať ČSN 86 6726 pre Herba hasilici: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti ako na materskej rastline Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenšie množstvo I. nervínum. Chabzda — kôra a plody. listy vajcovité. na nakladanie uhoriek a inej zeleniny. Hluchavkovité .). lebo rastlina sa u nás buď pestuje v črepníkoch. Žltobiele až červené kvety v klasoch z nepravých praslenov. Bazalka pravá .ako väčšina hlu- chavkovitých rastlín. Oddávna je známe i použi- vanie vňate bazalky ako polievkového korenia.3 II. dolné celistvookrajové. Dioskorides a iní.2 61 .slúži na natieranie pri ochoreniach kĺbov a pohybových ústrojov (reumatizmus a pod. že už vtedy bolo treba uvádzať na pravú mieru povery. stor. Celsus aplikoval bazalku ako močopudnú a laxatívnu. 67. maďarsky: Baszalykum. anglicky: Sweet Basil. ktoré opriadli túto typickú hluchavkovitú rastlinu. sa v súčasnosti prakticky používajú iba vo forme esencie v homeopatii (dil. List sa používal ako aromatikum. vôňou pripomínajúcu zmes hrebíčkov a ruží. španielsky: Albahace dulce. Zámeny pri zbere neprichodia do úvahy. Jej kultúry a príbuzné druhy sa spomínajú už v sanskrtskej literatúre a v hippokratovských spisoch. V časoch rímskeho cisárstva sa tešila pozornosti aj ako korenina a okrasná bylina.

) BEDROVNIK ANÍZ ANÝZ VONNÝ Pimpinella anisum L. mätou piepornou. sacharidy (3-5 %). chronických zápaloch žalúdka (gastritíde). karminatívum a aromatické adjuvans v čajovinových zmesiach. najmä v tráviacom trakte a v prieduškách (preto sa droga užíva aj pri kašli i čiernom kašli a pri spazmoch nervového pôvodu). prostredné perovito zložené. Zelerovité . majú hnedozelené ostré brázdy a svetlé silné rebrá. alebo možno užiť priamo 1—2 g prášku. osobitne ako jemné korenie. skladujeme v dobre zatvorených tmavých nádobkách. Niekedy splanieva. Pomer zoschnutia je asi 2 : 1. minerálne soli a bližšie neopísané glykozidy. 1980). Pije sa 3 % zápar (po zaparení nechať stáť asi 15 minút — asi lyžica drogy na šálku horúcej vody.najmä list (pripravuje sa z nej homeopatická urtinktúra a esencia dil. zápche.5 1. Anetol je na svetle nestály a mení sa na nie celkom neškodné kondenzované splodiny (dianetol a dianízoín). výdatne medujú. stor. ktorá uvoľňuje aj kŕče. pri drobných kožných trhlinkách — ragádach. 1 6 2 10 12 Iné časti materskej rastliny ako plody 1 3 1 10 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej 2. Rovnako dávno je známy anízový éterický olej. kyseliny (kávovú. jeho prastaré označenie v arabčine bolo anysum (vedec- ký názov pimpinella dostal z latinského bipinella pre tvar perovito strihaných listov) a ako liečivý ho uvádzal už Pytagoras okolo r. ale až do 6 % ) . ako korenina. ktorý možno upotrebiť pri zaparení — intertrigu. 2—3-krát denne). Odrezáva sa tesne pred rozkvitnutím (asi jún až september) a suší sa rýchlo v tieni ako bežná silicová rastlina. V oficiálnom liečiteľstve je droga už zastaraná a v našom farmaceutickom priemysle sa nepoužíva. Aníz je jednou z najstarších liečivých rastlín sveta. chlorogénovú) a iné látky. v domácnosti do omáčok. kondurangovou kôrou a i. Dioskorides pokladal aníz za vynikajúcu zložku proti jedových elekruárií. Homeopatické použitie rastliny a esencie je podobné ako alopatické (dávky: 3 x denne 10 kvapiek esencie. pretože všetky sa na seba veľmi podobajú (najmä plody — dvojnažky).5 0. bolestiach žalúdka. Z obsahových látok je podstatná silica (priemerne 2-3 %. keď dostávajú sivozelenú farbu (august— september). Iná kombinácia (spazmolytická a karminatívna) je napr. 400 pred n. D l ) . tvári mladistvý výzor a uľahčoval ťažké sny. pentózany (5-7 %). II. teda pred dozretím.5 1.5 3. mätou piepornou a pod. U nás sa pestuje pre plody na poliach alebo v záhradách. Najvyššie si cenil aníz z Kréty a z Egypta. Nebezpečná zámena je s plodmi bolehlavu škvrnitého (Conium maculatum L. Drogu — Fructus anisi vulgaris. pinén a ocimén). Droga obsahuje predovšetkým silicu (až do 1. pekne voňajú a ich vôňa prechádza aj do medu.). Drobné biele kvety v okolíkoch okolíkov. trochu chladivú a slanú chuť. 1. — dodával dychu vôňu. Plody zberáme postupne. taliansky: Anice verde. Droga má silný korenistý a príjemný pach a chutí sladko aromatický. Pre obsah silice a trieslovín v droge sa niekedy pripravuje odvar (len krátko mierne povariť). ktoré sú menšie. Dianetol sa novšie popiera (Kraus. lebo ľahko opadávajú. Kombinuje sa s rascou. dnes zložka kvalitných francúzskych aromatických likérov . rumančekom.) sú tiež lysé. horné trojnásobne perovito strihané. najviac u južných Slovanov a v Taliansku.tetuchy kozej (Aethusa cynapium L.anízoviek. Druh pochádza z juhu. ale v kombináciách. Od začiatku 14.Apiaceae (Okolíkaté — Umbellife ) Ľudovo: bederník anižový Nemecky: Anis.5 % ) . flavonoidy. kde sa uplatňuje silica. Voňavkársky priemysel ju dáva ako prísadu do „ružovo-karafiátových" kompozícií. V poľskom liečiteľstve je obľúbená ako stomachikum. plody sú visiace päťrebrové sivo páperisté dvojnažky. Prípravky sa ordinujú pri poruchách trávenia vyvolaných liekmi (predovšetkým sulfónamidmi) a pri ťažkostiach spojených s odlúčením pri dojčení. Plody ďalej obsahujú olej (8 až 23 %).). Patril aj do palety najslávnejšieho lekára staroveku Hippokrata (okolo r. pričom sa neužíva samotná. feniklom. spazmolytikum (tieto účinky sú aj experimentálne potvrdené) a stomachikum. že aníz a kôpor rastú pre kuchyňu a pre lekárov. Zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú bežné. maďarsky: Illatos ánizs. zápaloch močového mechúra a plynnatosti a zvonka na zapálené rany a ako kloktadlo. všetky s pošvami. 1550 sa dostal do Anglicka. cineol. francúzsky: Boucage anis. Droga sa liečebne používa pre ob- Na drogu sú podľa československého liekopisu (ČsL 3) a ON 86 6620 tieto požiadavky: Znak Akosť — najviac v % ČsL 3 1 3 1 10 10 I.8 . gáfor. s krídlatými vyčnievajúcimi rebrami. potom linalol. rastlina sa listami podobá petržlenu. 1. Ľudové je predovšetkým zložkou bylinných aromatických kúpeľov na osvieženie. Opatrným sušením sa aróma vňate stane jemnejšou a trvanlivejšou a nadobúda aromatickú. hlboko pílkovité.5 2. Prv sa ordinovala pri vetroch. Nachádzame ju však ako zložku prípravkov vyrábaných na Západe (s karminatívnym a spazmolytickým pôsobením).). jej skladba kolíše podľa pôvodu rastliny (nemecká droga obsahuje v silici do 55 % metylchavikolu. Užíval sa pri mnohých chorobách. najmä ako prísada do rybacích konzerv. anglicky: Anis. s archangelikovým 62 koreňom. dolné listy obličkovité. Bohato kvitnúce okolíky slúžia ako výborná paša pre včely. Droga sa hojne používa v potravinárstve. lysé. kyslý saponín. zvyčajne v kombinácii s vňaťou pastierskej kapsičky. bielkoviny (18 % ) . rusky: — Jednoročná bylina s vretenovitým koreňom vysoká 30-50 cm. chránenú pred škodcami. v ktorej hlavnou zložkou a nositeľom vône je anetol (80-90 % ) . Plody jedovatej zelerovitej rastliny . Plínius vyhlasoval. okrem toho je v droge asi 5 % trieslovín. 500 pred n. Používa sa ako karminatívum. Literatúra uvádza ešte prímes semien blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. Strata na hmotnosti je asi 80 %. furfurol (3 % ) . sa pestoval v Nemecku a okolo r. Necháme ich 4—5 dní zrieť a pozorne sušíme v tieni (umelým teplom do 35-40 °C). španielsky: Anis comun.

127. Pomenovanie pimpinella má podobne ako aníz od bipinella. bederníček. 190. z čeľade ciaceae. Plody sú vajcovité stlačené visiace dvojnažky. trebník. Čajoviny č. že mnohé liekopisy povoľujú pod rovnakým označením aj silicu z plodov nazývaných hviezdicovitý aníz — Illicium verum Hooker fil. zber koreňov možno robiť iba na vopred označených miestach. Preto sa vyskytuje aj na pieskoch. strihané. čo značí perovito zložené listy. Silica s jednorazovou dávkou 4 kvapky má podobné účinky ako plody. dobre znáša sucho. suché lúky a lesy do výšky asi 800 m nad morom. lomikameň. plná. čo malo označovať 63 . V homeopatii sa pripravuje tinktúra s podobnými indikáciami. Rovnako ako fenikel podporuje činnosť žliaz.124. byľ jemne ryhovaná. vajcovité. Veľká spotreba anízovej silice (Oleum anisi) viedla k tomu. horné až čiarkovité. taliansky: Tragosellino becchino. oficinálnej prsnej čajoviny Species pectorales. chuť.sah silice. maďarsky: Haszos folditomjén. Na lomikameňový sa veľmi podobá b. hoci uprednostňuje medze.) Lap. kvapiek Guanar a Ipecarin (expektoranciá). 191. sirupu Latol (laxans). najmä mliečnej u dojčiacich matiek. BEDROVNÍK ANÍZ BEDROVNÍK LOMIKAMEŇQVÝ Pimpinella saxifraga L. názov sa v staroveku neobmedzoval iba na niektoré druhy. Sláva bedrovníka siaha veľmi ďaleko. že zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú veľmi časté. Bedrovník u Rimanov patril medzi pestované rastliny. bedrinec.123. sladká zelina Nemecky: Kleine Bibernelle. s pošvami. 134. Pre spazmolytické vlastnosti je aníz aj zložkou preháňavých čajovín. ktorý celý nepríjemne páchne a korene majú ostrohorkú chuť a rastlina je jedovatá. pri črevných a žalúdočných kolikách pôsobí uvoľňujúco (spazmolyticky). pasienky. čajoviny Pulmoran (expektorans). Dávkuje sa 1 —2 g na zapar niekoľko ráz denne (ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku vo forme záparu 1. väčší (líši sa najmä výrazne ryhovanou ostrohrannou byľou a podstatne dlhšími listami). Droga má aj dobré vetropudné účinky. rusky: BEDRNÍK OBECNÝ Trváca variabilná bylina vysoká 20—60 cm. 186. Všetkých bedrovníkov je asi 100 druhov. dolné sediace.118. silica sa vylučuje pľúcami a pôsobí priaznivo na ich činnosť ako mierne expektorans. a preto je zložkou čajovin tohoto typu (Species pectorales). Koreňová droga bedrovníka sa často zamieňa s koreňmi paštrnáka siateho (Pastinaca sativa L. V mnohých prípadoch plní úlohu chuťového korigencia. na okraji hrubo pílkovité. ktorá má silné odhlieňovacie a odkašlávacie účinky. ale vzťahoval sa aj na mnohé zelerovité rastliny a prenášal na rastliny s podobne formovanými listami vôbec — napr. priemyselne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom Spofa. Biele kvety v okolíkoch okolíkov. ktorá má podobné zloženie.) má vyvinutejšie okolíky a listy dva razy perovité. 184.Umbelliferae) Ľudovo: bedernica. 10. Zelerovité . španielsky: Saxifraga menor.13.). anglicky: Bumet saxifrage. stepných a polostepných stanovištiach a na výslnných miestach. To už stačilo. listy nepárno perovito zložené.5 g). Druhové pomenovanie saxifraga sa zložilo z latinského saxum + fragere. Aníz je zložkou čs. Rastlina obľubuje mierne kyslé ťažké pôdy. 187.). pastiliek Pleumolysin (expektorans) a roztoku Protosan solutio (stomatologikum). ktoré sú spravidla rovné a majú petržlenový pach a chuť alebo s boľševníkom borščovým (Heracleum sphondylium L. proti prílišnej polúcii a na účinnejšie oplodnenie. Príbuzný smldník jelení (Peucedanum cervaria (L. francúzsky: Boucage saxifrage. žiaľ. aby sa mu zaistilo čestné miesto medzi liečivými rastlinami a veľký odbyt. 130. na krvavec (Sanguisorba). páperistá. mierni nepriaznivé pohyby žalúdka a čriev.Apíaceae (Okolíkaté . Pokladali ho za výborný prostriedok pri srdcových a ženských chorobách. Pri zbere koreňovej drogy treba všeobecne konštatovať.

4 % ) . väčšom. v nej sa našlo dosť kumarínov — horký pimpinelín. nerozkonárené. mnohohlavé. Požiadavky ČSN 86 7018 na koreň — Radix pimpinellae: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Cudzie anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Obsah silice — najmenej v % I. Väčšina starovekých a stredovekých pochvál sa však vzťahuje na bedrovník väčší. triesloviny. Najlepšie je dávať ju do dobre tesniacich plechoviek. pričom tento pach ostáva droge veľmi dlho. inak Radix saxifragae.Apiaceae (Okolíkaté . menšie množstvá izopimpinelínu.03 Drogu tvorí podzemok i s koreňmi. ktorá obľubuje kamenisté miesta a láme kamene. Zriedka žiadaná vňať sa zrezáva počas kvitnutia byliny (asi v júni až v septembri) a suší sa bežne ako silicová. maďarsky: Nagy fôlditomjén. Spolu s ním tvoria jednu drogu — Radix pimpinellae. kozím). BEDROVNÍK VÄČŠÍ BEDRNÍK VĚTŠÍ Pimpinella major (L. 4 1. Drogu koreňového pôvodu treba veľmi starostlivo skladovať. rusky: Bedrovník väčší je trváca bylina. páchnu osobitne silno až odporne aromaticky. Zo starších rastlín sa v jeseni (október—november) alebo zjari (marec—apríl) vykopávajú podzemné časti — Radix pimpinellae (albae). lomikameňového netreba zberať oddelene od b. Ich obsahové látky sú také podobné. väčšieho. mliečne. Grosse Bibernelle. miestami s trochu tmavšími bodmi. Liečivé účinky bedrovníka lomi- kameňového vyzdvihol prakticky až Linné. ľahko vlhne a napádajú ju škodcovia. Byľ je 64 . V zmysle učenia o signatúre bedrovník sa stal presláveným prostriedkom proti močovým a žlčníkovým kameňom. ktoré sa po vykopaní dobre očistia a príp. Z ostatných obsahových látok si zaslúži pozornosť živica. ostrá a hrýzavá. Rastliny charakterizujeme každú osobitne. Radix tragoselini. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1. b. ktoré podmieňujú liečebné upotrebenie drogy.5 0. Z obsahových látok. anglicky: Greater burnet saxifrage. 8 3 13 9.5 13 6. saponin. Usušené korene sú hrubé asi ako brko. že v terapii sa nemusí robiť medzi nimi rozdiel.05 II.) Huds. silica preniká do základného pletiva a rýchlo vyprchá. treba menovať predovšetkým silicu (asi 0. hlavicovité. lebo koreňová časť silne napúča. umbeliferón. Koreň b. Podľa Liebermanna sa v súčasnosti na farmaceutickom trhu nachádza jedine droga pochádzajúca z b. zvonka špinavo svetložlté až sivožlté.5 0. francúzsky: Grand boucage. lomikameňového. izobergapténu. Chuť drogy je sladko aromatická. spondínu a i. dnu žltkastobiele.Umbelliferae) Ľudovo: veľký bederník Nemecky.BEDROVNÍK LOMIKAMEŇOVÝ rastlinu. Zelerovité . krátko omyjú. bedrovníkový koreň. upotrebenie a dávkovanie uvádzame pri b. pektíny a z minerálnych látok soli draslíka a vápnika. dosahuje výšky 60—100 cm. ČSN 86 6727 sa uvádza pri ďalšom druhu. taliansky: Tragosellino maggjore. Radix pimpinellae minoris. Omytie musí byt' veľmi rýchle. hrubšie časti obyčajne po dĺžke rozrežú (aby sa urýchlilo sušenie) a rýchlo v tieni usušia. väčšom. španielsky: Saxifraga mayor. sacharidy. predmetom zberu je zväčša varieta s osobitným pachom (tzv.

ktorú ČSN 86 6727 platí pre sušenú vňať b. najmä v jeseni. vretenovitý. má tvar ako malá žltá repa. nebudeme stonat. suší sa bežným spôsobom ako silicová. Druh rozšírený u nás na pôvodných a polokultúrnych až kultúrnych lúkach a vo svetlých lesoch s alkalickým až mierne kyslým substrátom od nížin po subalpínske stupne . Silica so saponínmi podmieňujú použitie na uľahčenie odkašlávania. liekopis (ČsL 3) ju už ako oficinálnu neuviedol a do ČsL 2 sa zaradila ako paralelná (t. Ako väčšina zelerovitých rastlín je ľudovo aj močo- pudným prostriedkom. prstienkatý. hnedastý. dutá. triesloviny. umbeliferón a i.5—3 : 1.4 % ) . Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvý májový koreň (D1-D2). Ako pri všetkých zelerovitých rastlinách. kloktá sa pri angínach. keď sa zberajú podzemné časti a z nadzemných sa zachová len málo. lomikameňovom. tvorí spolu s predchádzajúcou súbornú drogu Radix pimpinellae. j. lebo rýchlo vlhne a často ju napádajú škodcovia. ryhovaná. droga — Radix pimpinellae (albae majoris). dobre zatvorených nádobách. koncový lístok nepárno perovitých listov je jednoduchý i trojlaločnatý. lomikameňovom možno vo všetkom vzťahovať i na tento druh.). v Nemecku).5—3 g (pol lyžice) viacej razy denne na zápar. páchne osobitne balzamicky. Radix saxifragae magnae. väčší bol slávnejší. Drogy obsahujú predovšetkým zlatožltú silicu (výťažnosť je asi 0. zápaloch hrdla a pod. uvádza sa medzi cudzokrajnými drogami. bergaptén. viachlavicovitý.asi do výšky 1 800 m nad morom. Drogu treba skladovať v tmavých. saponíny. sacharidy. belavý. plnohodnotná. zavádza sa do ČsL 4). väčšieho i lomikameňového — Herba pimpinellae: Znak Inak sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Akosť — najviac v % I. Koreň je cylindrický. Pomer zoschnutia je asi 2. Podzemné orgány sa vykopávajú zo starších rastlín na jar (marec—apríl). častejšie v jeseni (september—október). pričom obsahovou štruktúrou je takmer totožná s b. narýchlo omyť a ako silicovú drogu sušiť rýchlo v tieni. i tu je zámena veľmi ľahká. 8 8 12 10 5 5 12 Stonky hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 8 65 . napr. Konkrétne omyly pozri pri b. Pre obsah horkých látok používa sa aj pri chorobách žalúdka. žalúdočnej čajoviny — Species stomachicae. Chutí aromatický a hryzavo ostro. živice. droga sa dávkuje 0. inde sa však z oficiálnej liečebnej praxe vylúčila. Historické údaje o b. častejšie však tvorí zložku čajovín. s obsahom kumarínov BEDROVNIK VÄČŠÍ (pimpinelín. plody sú dvojnažky. Bedrovníkový koreň je starý a cenný prostriedok proti chrapotu a katarom. II. jezme bedrník. niekedy je rozkonárený. nebudeme mŕít!" Dodnes je v mnohých krajinách veľmi obľúbená (napr. Nový čs. Ťažisko indikácií leží v oblasti expektoračnej a stomachickej. lebo práve b. najlepšie v plechovkách. nie náhradná) droga za známu myrhu (Gummiresina myrrha. ba ešte skôr.03—0. holá. starší tmavší.ostrohranná. Po vykopaní treba podzemné časti dokonale očistiť. Droga vo farmácii pochádza skoro výlučne z divo rastúcich rastlín. Rastlina sa navyše preslávila i ako výborný prostriedok proti moru a na ňu sa zrejme vzťahuje známe české úslovie: „Pijme pivo s bobkem. Z kvitnúcej rastliny sa niekedy zberá vňať (asi jún—september) — Herba pimpinallae. lomikameňovým.

ktorý však má hladké listy a chutí jemne horko alebo s pestrecom (silybom) mariánskym (Silybum marianum (L. Scop.) — vzhľadom na pichľavý kalich kvetov. 30 kvapiek do pohára vody na kloktanie. Pokusmi na zvieratách sa zistilo. Bedrovník nemá nijaké vedľajšie nepriaznivé účinky. pichľavé. 147. napr. ostnato zúbkaté. aj po zaviazaní nosa a úst cítiť v hrdle a v hrtane bolestivé pichanie. U nás sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. 141. taliansky: Cardo santo. s tinktúrou nátržníka. Pri zbere. anglicky: Blessed-Thistle. benedicta L. Čajoviny č. 2—3-krát denne). ktorého listy a semená slúžili ako liek proti uhryznutiu škorpiónmi (v skutočnosti však išlo o požlt vlnatý — Carthamus lanatus L.Asteraceae Ľudovo: bodliak požehnaný. Z rastliny zberáme tesne pred kvitnutím bylinné vrcholy a listy (asi jún-júl). na pohár vody. BENEDIKT LEKÁRSKY BENEDIKT LÉKAŘSKÝ Cnicus benedictus L. žlté úbory s vonkajšími široko lupeňovitými listeňmi. Na rok 1986 sa jeho pestovanie odporúčalo.) Gaertn. ostropes Nemecky: Echtes Benediktenkraut. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20—40 cm. stor. lekársky slúžil ako jeden z hlavných prostriedkov proti pľúcnym chorobám a moru (benedictus . Druh pochádza z južnej Európy a Prednej Ázie. Antický starovek rastlinu poznal a v liečení používal pod názvom étera knikos. Pre bodliakovitý výzor sa vňať pri zbere zamieňa s pichliačmi (Cirsium Mill. byľ pavučinovito vlnatá. V stredoveku b. lanuginosa Lam. že bedrovník účinkuje na maternicu. príp. Na vonkajšie účely sú jeho dávky dvojnásobné. 66 BENEDIKT LEKÁRSKY V súčasnosti sa rastlina dostáva viacej do likérnického priemyslu. 6 12 4 2 10 15 . Terminologické nejasnosti sa odrazili aj v tom. lekárskeho v dnešnom zmysle sa začína asi od 16.). a najmä sušení rastliny si treba vziať rukavice.) alebo Calcatrapa (C. 209. oleraceum (L. 120. sa používa bedrovníková tinktúra kúpená v lekárni. Odřezáváme ich nožom alebo kosákom v dĺžke do 25-30 cm.).) Scop. 3 8 2 1 10 12 II.uvádza ČsL 2. Vňať sa užíva aj ako stomachikum a diuretikum (pol lyžice na zápar. Astrovité . a to aj viacej razy do roka. kombinuje sa napr. francúzsky: Chardon bénit.požehnaný). a preto sa niekedy užíva v kombinovaných prípravkoch na upravenie menštruačného cyklu (emenagogum).. vnútorné listene majú často dlhé rozkonárené tŕne. že moderná systematika sa hneď nerozhodla na spoločnom pomenovaní benediktu a rastlina sa označovala ako druh rodu Centaurea (C. Rastlina sa dlho pokladala za starodávne atraktulis. uplatňuje sa pri výrobe chýrnych benediktínok a v potravinárskom priemysle ako korenina.). Všeobecne rozšírené používanie b. listy podlhovasto kopijovité. Sušenie na slnku ČSN 86 6730 má pre vňať benedikta (Herba cardui benedicti) tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Osi hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I. lebo rastlina pichá a chlpy dráždia sliznice. Materiál sušíme v tenkých vrstvách v tieni na vzdušných miestach. s pichliačom zelinovým — C. maďarsky: Aldottbárcs (Benedekfu). emend. španielsky: Cardo bendito.

Pretože je začerstva lepkavá a má veľmi horkú chuť. resp. lesostepi.3 % ) . rastlina mení farbu. francúzsky: Bétoine officinale. jej amid. resp.) Trev. Terapeuticky účinné látky reprezentuje silica (asi 0. hepatoprotektívum) a s prísadou vo forme extraktu alebo tinktúry v dražé alebo v roztokoch ordinovaných pri chorobách žlčníka (cholecystopatia). ako metabolikum pol pohára medzi jedlom). t.). 74. Droga . 73. celkove ako prostriedok ovplyvňujúci látkovú premenu a i. Betonika má podľa Plínia názov od národa Vetonov. Čajoviny č. uvádza sa aj vitamín B1 a kyselina nikotínová. hojný v južnej Európe. ľahko vlhne a plesnie. zakončená hustým valcovitým klasom karmínových kvetov z papraslenov.25 % ) . príp. treba ju sušiť oddelene od ostatných.5 g drogy. anglicky: Betony.5—2. V primeraných dávkach nemá nijaké vedľajšie účinky. tvorbu tráviacich štiav a žlče. magnézia a vápnika. Spravidla sa užíva v zmesiach s inými drogami. rusky: BUKVICE LÉKAŘSKÁ Trváca bylina vysoká 30 — 90 cm. lúky a relatívne suché stanovištia od nížin po horský stupeň.d o 5 : 1). ktorý však má iné morfologické znaky a nepríjemne páchne. a to vo forme odvaru (0.4 . D 1). ako je Ungolen (cholagogum. Droga ďalej obsahuje sliz a veľa solí draslíka. červený čistec. najmä č. orvosi bakfii. Uplatňoval sa najmä koreň. Tehotným ženám sa nesmie podávať. kvetov. ktoré priaznivo ovplyvňuje pôsobenie horkého seskviterpénového dihydrolaktónu knicínu (niekedy stotožňovaný s centaurínom a považovaný za azulénovú laktónovú horčinu) a ďalšie horčiny germakranového typu (cca 0. ktorý žil kedysi na úpätí Pyrenejí v Španielsku a ktorý ju vraj prvý liečebne používal. Všeobecne hluchavkovité rastliny sú si dosť podobné. ktorý čerstvý odporne páchne a vyvoláva dávenie. Protistojné listy sú podlhovasto vajcovité. V oficiálnej medicíne sa s drogou najčastejšie stretneme ako so zložkou žlčníkových čajovín. stomachikum (podobne ako koreň horca — Radix gentianae). a často si všímať aj drobné identifikačné znaky. Droga chutí silno a trvale horko. Droga sa užíva predovšetkým ako amárum. Za najkvalitnejší sa pokladá prvý a druhý zber (listy a vrcholky pred kvitnutím — asi jún až august). vyššie dávky pôsobia dráždivo na obličky. plod rasce. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 (uvádza sa od 3 . podporuje trávenie.ako žlčníková čajovina. 67 . ako močopudný prostriedok.Herba cardui benedicti. kvalita drogy sa znehodnocuje.168. Podobné indikácie má aj homeopatia pre esenciu (dil. podzemok rebarbory. pece- BETONIKA LEKÁRSKA ne (hepatopatia) a poruchách trávenia (dyspepsia). alopecurus L.nie je možné. na Slovensku hojný. 241.: Stachys officinalis (L. ďalšie zbery majú veľa byli. Plody sú tvrdky. a preto treba pri ich zbere dávať dobrý pozor. Ľudové liečiteľstvo má pre benedikt veľmi široké uplatnenie: na povzbudenie nervovej činnosti. lesný (Stachys sylvatica L. byľ štvorhranná.. Čerstvá šťava urýchľuje hojenie rán. ktoré pri sušení dozrievajú. 78. BETONIKA LEKÁRSKA Betonica officinalis L. j. Syn. potom triesloviny (asi 8 % ) . Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bukvica. vňať paliny a mäty piepornej . v hornej polovici bezlistá. ako antibiotikum ničiace grampozitívne baktérie a vírusy. napr. pri chorobách so zvýšenou teplotou. na okraji tupo vrúbkované. Antickí Rimania používali druh B. choleretikum. maďarsky: Orvosi tisztesfii. a tým sa droga znehodnocuje. hnedá alebo lesná betonika Nemecky: Heil-Batunge. slúži na posilnenie pri chorobách tráviacich ústrojov a pečene. Už ľudový názov dáva tušiť okruh zámen — sú to druhy rodu čistec. taliansky: Betonica. 219. 5 . 1 až 1 a 1/2 lyžice na pohár vody a piť denne po 1/4 pohára pred jedlom pol hodiny. španielsky: Betonica. Obľubuje svetlé lesy. pri reumatických ochoreniach.

Po tomto období začal blen postupne prenikať do terapie. myšieho chvosta. Ľudovo sa tiež pripravuje tinktúra a víno s betonikou (užíva sa 30—50 kvapiek tinktúry alebo 25—75 ml vína 2—3 x denne). obracať ho netreba. 1927 pripodobnil jeho účinky k ľuľkovcu zlomocnému. Mal široký okruh upotrebenia ako zázračná bylina s opojnými účinkami lepšími ako ópium. predovšetkým triesloviny (až do 19 %). V stredoveku nahradzoval pri lekárskych zákrokoch chloroform. BLÍN ČERNÝ BLEN ČIERNY + Hyoscyamus niger L.). jeho kvety so žltou. sedatívne. pije sa 1/2 pohára 1—2x denne. v oficiálnej medicíne ostávalo jeho použitie úzko ohraničené. anglicky: Henbane. Preto pôsobí adstringentne. orecha. vydávajícího výpovědi zvláště v léčení" a jemu bola vraj rastlina zasvätená. proti zápalom močových ciest a pri kataroch žalúdka a čriev. Až do r. pre deti a mladistvých pri hnačkách 1—3 lyžice odvaru. fialovo žilkované. že má prudké účinky. plodov a pod. j.Droga sa hodnotí podľa dočasnej internej normy farmaceutického závodu (IN 5/82): Akosť — najviac v % Znak pre Herba betonicae Droga sfarbená ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný' v HCl I. ktoré vôbec nespáchal. skorocelu. dosť hojne v teplejších oblastiach. t. napr.až dvojročná bylina vysoká 30-80 cm. Vňaťovú drogu skladujeme na suchých miestach. Bylina tvorila nevyhnutnú zložku všetkých mastí čarodejníc a ľúbostných mastí milencov. maďarsky: Beléndek. Lekári sa ho však báli ordinovať. Oficiálna medicína drogu používa zriedka ako adstringens. lebo vedeli. Listová droga sa často znečisťuje prímesou bylí. Bylina kvitne v júni—septembri a rastie najmä na slnečných a krovinatých stranách. na dolnom pysku nachovo bodkovanou korunou sú usporiadané do pretrhávaného klasu hustých nepravých praslenov a sú bez medoviny. možno piť aj bylinnú šťavu s medom (3 x denne čajovú lyžičku). Ľudovo sa uplatňuje predovšetkým ako prostriedok proti hnačkám. 68 Betonika nemá nepríjemné vedľajšie účinky. v obryse vajcovité až objímavé. okrem č. ako píšu Plínius a Dioskorides. Podobá sa niektorým konopniciam. Droga sa častejšie kombinuje. ten istý odvar sa používa aj zvonka. Expektoračný čaj sa sladieva medom. Suché kvety pichajú! Pomer zosušenia je asi 5 : 1. vňaťou myšieho chvosta a i. španielsky: Beleňo negro. 3 — 5 g). sylvatica L. žlté. so žľaznatochlpatým kalichom zakončeným niekoľkými zubmi. ktorá sa uplatňuje ako v alopatii. Obsahuje podobné látky ako čistec. blen bol známy od najstarších čias ako liečivá a magická rastlina. odrezáva sa i s prízemnými listami (jún—august). Dnes je zastaraná. Sprevádza vidiecke sídliská a taktiež menej frekventované komunikácie s udupanou hlinou a rumoviska.) je to č. listy tupo laločnaté. čo je medzi hluchavkovitými rastlinami zriedkavé. Požiadavky na akosť listovej drogy — Folium hyoscyami — riadia sa podľa československého liekopisu ČsL 2: Znak Polámané a sčerneté časti listov Iné časti materskej rastliny Rozdrobené časti (liekopisné sito č. lesného (S. Herba stachydis officinalis. nátržníka husieho a s plodmi čiernej bazy. V staroveku. Krok o blene vyhlásil. že má „jméno od Bělena. Ľuľkovité — Solanaceae Ľudovo: čertova zelina Nemecky: Schwarzes Bilsenkraut. Časté uplatnenie v ľudovom liečiteľstve majú aj spomínané druhy rodu čistec (Stachys L.5 13 10 1 II. plod je viečkatá tobolka. pri hnačkách s listom žihľavy. pri kĺbových ochoreniach s vňaťou čiernohlávku. francúzsky: Jusquiame noire. Vňať sa u nás pokladala za „zázračný prostriedok" pri urieknutí. pestovali ho aj v kultúrach (Dioskorides opísal 4 druhy). sťahujúco. recta L. Najbežnejšie sa aplikoval Oleum seminis hyoscyami — blenový olej zo semien. Predmetom zberu a nákupu u nás býva kvitnúca vňať — Herba betonicae.1 %). Materiál sa suší v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste prirodzeným teplom (do 35 °C). že človek stráca schopnosť ovládať svoje myšlienky a je schopný sa priznať aj k takým činom. rovný (S. Príbuzné jednoročné odrody blenu majú inak sfarbené kvety a obsah alkaloidov je v nich nižší. malé množstvo silice a betaíny (asi 0. Známy francúzsky fytoterapeut Leclerc r. taliansky: Guisquiamo. rusky: Jedno. kvety po- merne veľké. Pripravuje sa z nej esencia. II) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Obsah alkaloidov — najmenej v % Akosť — najviac v % 3 5 10 1 14 20 10 0. Druh je viazaný na suché a teplé polohy do 500 m nad morom. antiseptikum (na obklady) a dermatikum (omývanie pri nadmernom potení). zlej cirkulácii krvi a ochromení pohyblivosti údov. Zvyčajná forma je odvar (asi 5 %. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. Rastlina sa v staroveku volala aj apollinaris podľa boha Apolóna. nie príjemný pach.05 . pri liečbe dýchacích ciest. Známy bol aj účinok blenu na mozog. 10 2 0. odvarom sa omývala tvár pri neuralgii.). chutí škrabľavo a horko. boha slovanského (keltského). má osobitný. 20 4 1 13 12 2 Betonika je dobrá včelárska rastlina. 1715 rastlina sa nepoužívala vnútorne. 1/2 až lyžicu drogy na pohár vriacej vody a mierne variť 5 minút. Ďalej obsahuje neprebádané horké látky. ktorý sa prejavuje tým.

materiál nesmieme nechať dlho na kope. Je veľmi citlivá na skladovanie. a to zvyčajne ako prostriedok proti astme. na potlačenie pohybového (motorického) nepokoja. Korene sú sčasti niťovité. Zber listov (vňate) môžu vykonávať iba dospelí. Droga má omamný pach. anglicky: Pilewort. bučín. smrečín aj kosodrevín.BLEN ČIERNY veľkú jedovatosť môže drogu a prípravky predpisovať iba lekár. niekedy rozkonárené. byle poliehavé až priame. Iskerníky. teda do výšky asi 1800 m nad morom.). že jeho jedovatou šťavou napúšťali Galovia svoje šípy. Celé konce byli odrezávame nožom alebo kosákom.Ranunculaceae Ľudovo: babí blysk. dozrievajú v guľovité nažky so zobáčikom. medzi ktoré ho niektorí botanici zaraďujú. Po usušení je najlepšie ihneď ju odoslať do zberne. Rastie na mierne kyslých až neutrálnych hlinitých pôdach s veľkou vodnou kapacitou alebo na stanovištiach občas a dočasne zaplavovaných. ordinovaná podobne ako v bežnej medicíne (alopatii) blen a podlieha tiež predpisu lekára (dil.) Plínius napísal. krvavník menší. Je bežná v stupňoch dubín. najmä v lužných lesoch a na tienistých miestach. Nachádzame ju aj na polokultúrnych a kultúrnych lúkach. potom atropín a skopolamín. kvety žlté. Náš liekopis ČsL 3 ho už neuvádza. BLYSKÁČ JARNÝ Ficaria verna Huds. rúpové korenie. rusky: - ORSEJ JARNÍ Liečebne sa používajú predovšetkým listy . reumatických). Príbuzný a veľmi podobný druh . Syn.: Ranunculus ficaria L. rúpník. Nemecky: Fruhlings-Scharbockskraut. do dobre zatvorených nádob. taliansky: Celidonia minore. francúzsky: Ficaire renuncule.Folium hyoscyami (prípadne celá vňať — Herba hyoscyami). manna. U nás sa vyskytujú dva poddruhy. prípadne s hladinou spodnej vody aspoň 2 m pod povrchom. uvádzané mnohými svetovými liekopismi ako oficinálne. Blenový olej — Oleum hyoscyami. orzaj. celidon menší. D 3-D 4). Pomer zoschnutia je asi 6-7 : 1. uvádzaný v ČsL 2. v tenkých vrstvách. podľa čoho dobre 69 . v tieni. najmä vo vyšších polohách. Alkaloidy pôsobia silne na ústredné nervstvo. slúžil po rozotieraní na miernenie bolestí (napr. čočka. Terapeuticky účinné látky oboch drog sú prudko jedovaté alkaloidy — hlavný je hyoscyamín. je to však hrubšia bylina. Po odkvitnutí v pazuchách listov ostávajú rozmnožovacie pacibuľky.2: 1. pravidelné. zúbkaté alebo vrúbkované. sa mu nie veľmi podobajú. listy stopkaté. maďarsky: Saláta szironták. Iskerníkovité . neobracajme. ostrú a horkú chuť (nesmie sa ochutnávať). po puknutí sa z nich vytriasajú semená. rozhodne nie súčasne s nejakou nejedovatou rastlinou. O iskerníku obličkolistovom (Ranunculus thora L. pri stareckej traslavosti (tremore) a rozličných kŕčoch. blyšťok. ktoré sa nechávajú na slnku dozrieť. Iskerníky a blyskáč dobre poznali už v antike. Droga je predovšetkým surovinou na izoláciu jednotlivých alkaloidov. srdcovité až obličkovité. Inak patrí na oddelené miesto. rýchle. Zber sa robí v čase kvitnutia rastlín (asi jún—august). jednotlivé. sčasti kyjačikovité a zhrubnuté. Pomer zoschnutia je asi 1. Sušíme ho oddelene od ostatných rastlín. španielsky: Celidonia menor. krtičník menší. Ak nemáme rutinu. a to za zachovávania všetkých bezpečnostných opatrení. lebo sa ľahko zaparí. Pre ich Trváca bylina vysoká 10—30 cm. alkaloidný obsah drogy je totiž v porovnaní s inými zdrojmi dosť nízky. kvôli tomu sa v septembri odrezávajú nie celkom zrelé tobolky. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia. Droga sa zberá osobitne. Niekedy treba zberať semená — Semen hyoscyami. je záružlie močiarne (Caltha palustris L. blýskavé kvieťa.kvitnúci tiež skoro z jari. na koreňoch nemá hľúzky a kvet obsahuje veľké okvetné lístky. Mate- riál sa najlepšie usuší pri umelej teplote (medzi 30-50 °C).

ojedinele sa suší bežným spôsobom (pomer zosušenia je asi 6 : 1).skorbut. Vňať obsahuje na jar dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). kyselinu fikarovú a trieslovinu. ale čerstvý sa spracúva na výťažok . inak ešte saponin (fikarín). aplikuje pri kožných ochoreniach. Zaujímavé je. zvonka sivý. byľ holá. Ľudovo sa dodnes teší veľkej vážnosti. rastúci aj u nás. Jej výťažok sa o. pôvod dnešného českého 70 názvu je nejasný). Čerstvá vňať oddávna slúžila ako zdroj vitamínu C na jar pri jeho nedostatku. ako sa spomínalo v historikkom úvode. anglicky: Hemlock. Podobne sa používa aj tekutý alebo suchý extrakt proti hemoroidom. Už Dioskorides porovnával hľúzky na koreňoch s pšeničnými zrnami — keď ich odplaví príval. španielsky: Cicuta mayor.Theofrastos i Dioskorides ho nazývali chelidonion to mikron (od chelidon . Rastliny sa vtedy v gréčtine súborne nazývali batrachion. batrachos i rana značí žabu.kondylómy). Vykopáva sa v jeseni (september). a preto Matthiolus v zmysle učenia o signatúre pripisoval blyskáču osobitnú moc pri liečbe hemoroidov. maďarsky: Foltos burók. všivec Nemecky: Gefleckter Schierling. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: rozpuk. obohacovala vitamínové kúry (iba v malom množstve ako korenistá prísada) alebo slúžila ako metabolikum. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ BOLEHLAV PLAMATÝ + Conium maculatum L. Chutí slano a menej ostro ako koreň. červenkas- .lastovička azda preto. všivák. S blyskáčom to bolo však komplikovanejšie: gréckym lekárom bol známy . na zastavenie krvácaní. Protoanemonín podmieňuje toxicitu mnohých z nich. pričom sa vidí. trhá sa pred kvitnutím byliny (marec —máj). že pred kvitnutím je ho vo vňati málo (nachádza sa v koreni). zmiernenie bolestí a pod. Protoanemonín je látka iritujúca pokožku a jeho toxicita spočíva asi na inaktivácii SH-skupín enzýmov. že rozkvitá s príletom lastovičiek). že práve blyskáč. Používal sa zvonka na svrbivé svrabovité vyrážky. počas kvitnutia rastliny má veľmi ostrú.extrakt a ten sa pridáva do masti (asi 15 % ) . zvyčajne sa nesuší.BLYSKÁČ JARNÝ vedeli o jeho toxicite. bez pachu. no v ľudovom liečiteľstve i v homeopatii väčšmi používaná časť rastliny je koreň s vňaťou. liečebne overenú. Farmaceutický zriedka. že jeho prítomnosť vylučuje akumuláciu izochinolínových alkaloidov. mäsitý. Latinské označenie blyskáča (Ficaria verna) je historicky zdôvodnené. tiež však iba mladá a čerstvá. kde bezmála všetci zástupcovia obsahujú už spomínaný jedovatý laktón protoanemonín vznikajúci z glykozidového predstupňa a prechádzajúci ľahko do neúčinného dimeru anemonínu. O najčastejšom — tradičnom ľudovom upotrebení najlepšie hovorí nemecký názov Scharbock . taliansky: Cicuta maggiore. Rastlina sa dávala do zmesí jarných šalátov. V homeopatii sa používa čerstvá vňať na prípravu esencie a má tie isté aplikácie. V lekárstve boh' vtedy oficinálne a uznával sa hlavne Hippokratov iskerník ázijský (Ranunculus asiaticus L. Francúzsky liekopis aplikuje extrakt z drogy pri hemoroidoch a ťažkostiach podobného druhu a oživuje tým starú slávu jeho upotrebenia. Koreň je hrubý asi ako brko.až dvojročná bylina vysoká 100-200 cm. Radix et herba ficariae (seu Chelidonii minoris). francúzsky: Grande cigue. svinská voš. príležitostne na kožné vyrážky. ktoré sú v zástupcoch čeľade inak časté. Robilo sa to prikladaním rozdrveného čerstvého lístia a koreňov alebo zasypaním konečníka práškom. i. čo si Rimania zlatinizovali na ranunculus. rastlina čeľade iskerníkovitých.). ostanú v naplavenine a na budúcu jar z nich vyrastie nová rastlinka. Vňať sa používa častejšie. ficaria sa vytvorilo podľa podobnosti hľúzok na koreňoch s chorobnými výrastkami (bradavkovité kožné útvary . rusky: - Jedno. Pomenovanie menší lastovičník mal blyskáč veľmi dlho — tak ho nazýval aj Matthiolus (česky celidona menší alebo soupové korení. samozrejme. šťava z koreňov zmiešaná s medom sa dávala na bradavice. intoxikácie sú zriedkavé — zväčša k nim dochádza u zvierat konzumujúcich krmovinu so značným podielom rastlín s jeho obsahom — seno už toxické nie je. nie je natoľko jedovatý — zrejme preto. potom príkru chuť.

bravy zasa opačne. Sú asi 3 mm dlhé a rovnako široké. ktoré zväčša patria do rovnakej čeľade (zriedkavou aj preto. Príznaky otravy skoro s klinickou presnosťou opísal Platón. Plod má na priereze nápadne žliabkovito vykrojený výživný bielok (endosperm). najznámejší alkaloid je koniín. a preto sa ľahko rozpadnú. celkove asi 3. rastie len na zamokrených miestach. kozy a ovce sú menej citlivé. dutá. ČsL 4 vylučuje jeho prímes v anízovom plode chemickou skúškou.) Scop. ale tým nebezpečnejšou prímesou iných. potom rozpuk jedovatý — Cicuta virosa L. Rastlina hojne rástla medzi Aténami a Megarou i na Peloponéze. cicuta).. Pri zbere plodov — Fructus conii. že na jed bolehlavu sa dá postupne navyknúť. Na farmaceutické účely sa niekedy zberá vňať — Herba conii. do ktorej sa asi primiešavalo ópium. 399 ním usmrtili Sokrata. hrubé byle sa odstraňujú a materiál sa rýchlo suší prirodzeným teplom. rebrá im rovnomerne vynikajú. Druh rastie v húšťavách. Droga chutí odporne slano a horko. Pre podobnosť možno bolehlav zameniť s čechricou voňavou — Myrrhis odorata (L. pôsobí ochromujúco na pohybové nervové zakončenia. ako aj jedovaté vlastnosti. kroviskách. okolíky zložené z 8 — 15 okolíčkov. Z farmaceutického hľadiska sú plody ako droga zriedkavou. kvitnúce časti a listy (jún—júl). Vlastné medicínske použitie bolehlavu sa datuje asi od r. Po dozretí stoja proti sebe takmer polmesiačikovito.. Alkaloidy sa výborne vstrebávajú sliznicami i kožou. aníz je spravidla stopkatý. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ Na lepšie odlíšenie uvedieme opis plodov bolehlavu: sú to celkom lysé. vajcovito-gulaté. 1760 a neskôr sa do terapie zaviedli aj jeho plody. prv časté prímesi v aníze však už nie sú). Už vtedy bolo známe. kôprovníček — Mutellina Wolf zasa iba na vysokých horách. podobajú sa mu všetky krkošky — Chaerophyllum L. Antickí lekári poznali bolehlav (koneion. sú krídlaté a na okraji jemne poprehýbané.) a r. 404-403 pred n. Listy trojito perovito zložené. Drogy i alkaloidy bolehlavu slúžili 71 . Dobytok. Časté sú zámeny plodov — treba si všímať ich opisy. po dosušení v teple sa plody vytriasajú a nechajú bežne sušiť v tieni (čas zberu asi august—september).toškvrnitá. a to rovnako jeho liečivé schopnosti.5 %. (majú celkom iný pach) a podobná halucha — Oenanthe L. V staroveku poznali bolehlav aj ako popravný nástroj (Grécko a Perzia). najmä silicových rastlín. okrem neho sú tu jemu príbuzné látky (koniceín. na rumoviskách pri osadách.). Kvety drobné. bez stopiek (napr. až priveľmi. plody sú visiace dvojnažky (podrobný opis plodov v ďalšom texte). ktoré majú prakticky všetky zelerovité rastliny. Prežitie intoxikácie v gravidite má teratogénne účinky (vývin znetvorenín u mláďat). 1. vôbec nemá (neobsahuje totiž vôbec silicu). prvý raz ho použili za vlády tridsiatich tyranov v Aténach (r. sa odrezávajú celé vrcholce rastlín.. Ako liečivo sa často používala čerstvá šťava. Treba dávať pozor najmä na zámeny nejedovatých druhov s jedovatými. silicové kanáliky. biele. kde sa bolehlav už nevyskytuje. živých plotoch. zápary zo zelerovitých plodov sa používajú najmä v detskom lekárstve a čaje sa pijú ako vetropudné. Koniín má podobné účinky ako indiánske šípové jedy — kurare. Smrť nastáva ochrnutím dychu (pri plnom vedomí). Najdôležitejšou obsahovou látkou bolehlavu sú jedovaté piperidínové alkaloidy — najviacej je ich v plodoch (vo vnútornom oplodí. s pošvami. sivozelené až hnedozelené dvojnažky. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Zámeny medzi rastlinami z čeľade zelerovitých sú časté. pomer zosušenia je asi 5. resp. na ktorej vyvolávajú svrbivé vyrážky. tetucha kozia — Aethusa cynapium L. všetky sú na spodnej strane listov ochlpené. metylkoniceín a i. v tomto prípade je situácia niekedy dosť ťažká a najlepšie sa dá riešiť pomocou mikroskopických preparátov. horné sediace. spravidla na teplejších stanovištiach do 1 000 m nad morom.. kde je osobitná koniínová vrstva). že bolehlav netvorí súvislejšie porasty).5 : 1.

Vyznačujú sa komplikovaným spôsobom dávkovania. z ktorej vyčnievajú tyčinky s neplodnou polovicou. najmä ich najslávnejší lekár Ibn Sina. 8 2 1 12 15—20 3 II. Dnes sa iba niekedy upotrebúva izolovaný koniín. s pôvabnými modrými kvetmi. listy prízemnej ružice stopkaté. anglicky: Borage. majú na stonke i listoch tuhé drsné chlpy (preto sa označujú aj ako drsnolisté) a sú si navzájom podobné. D 4). Práve borák je z botanickej stránky vzorom. oharková zelina. známy skôr pod menom Avicenna (žil Akosť — najviac v % Znak Ináč zafarbené časti drogy ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. byľ riedko štetinato ochlpená. ich obsah v rastlinách značne kolíše a okrem toho majú nepríjemné vedľajšie účinky. Netreba azda upozorňovať. rusky: BORÁK LEKÁRSKY BORAK LEKÁRSKY Jednoročná bylina vysoká 3080 cm. francúzsky: Bourrache officinale. radosť srdca Nemecky: Borretsch. čo vari nebude presné. preto treba dať pozor na opisy a vyobrazenia. i keď jeho pôvod sa bežne kladie do južnej Európy. taliansky: Borragine. ako majú vyzerať všetky rastliny patriace do tejto čeľade. lebo alkaloidy sú prchavé. Druh pochádza z južnej Európy. Bolehlav uvádzame najmä pre možnosť nebezpečnej záměny s liečivými zelerovitými rastlinami. Veľmi zriedka sa v nížinách pestuje ako zelenina a vo voľnej prírode splanieva. burák. V homeopatii sa z rastliny pripravuje tinktúra a esencia (dil. Má nápadné modré alebo biele stopkaté kvety s krátkou korunnou rúrkou. španielsky: Borratza. Antika asi borák nepoznala. BRUTNÁK LÉKAŘSKÝ Borago officinalis L. Sprengel (t 1833). kvety tvoria riedke závinky a sú s listeňmi. maďarsky: Kerti borágo. Naši zástupcovia čeľade borákovitých sú byliny. že akékoľvek terapeutické experimenty s bolehlavom v ľudovom liečiteľstve sú zakázané a prípadné použitie je dôsledne vyhradené iba lekárovi. plytko vykrajované až celistvookrajové. rastlina sa používa podobne ako v alopatii. Gurkenkraut. ktoré sa hojne používajú v ľudovom liečiteľstve a z toxikologického hľadiska. Zo všetkých borákovitých je najznámejšia nezábudka 72 (Myosotis L. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: atlacier. sediace. na byli vajcovité. napríklad čapíkmi (supozitóriami) s obsahom koniínu sa lekári pokúšajú ovplyvniť inak neutišitelné bolesti pri ochoreniach predstojnice alebo niektorých chorobách nervového pôvodu (neuralgie).v minulosti ako upokojujúce prostriedky — proti kašlu i astme. Ako ČSN sa týka iba vňate (ON 86 6828): však napísal v jednom zo svojich diel vynikajúci nemecký botanik C. niekdajšie použitie pri rakovine je celkom neopodstatnené. indikovaná ako kedysi koniín. Dnes sú však zastarané. pri duševných chorobách a pod. priama. borák poznali Arabi. 16 4 2 12 15—20 5 .). Zámena medzi nimi je veľmi ľahká a častá.

obyčajná je v Čechách celkom chránená. Pri manipulácii so suchou drogou treba trochu opatrnosti — suché kvety pichajú. ihlice dlhé až 2 cm. kvety voňajú medom a chutia nevýrazne. O pôvode pomenovania boráka jestvujú spory. nenakupované — zberá sa vo februári—marci. najmä pri kašli a krčných chorobách. pôvodný je asi iba v južnom Španielsku. živice.2 %) a azda i alantoínu — látky podobnej močovine. Uprednostňuje suchšie pôdy na výslnných miestach. slnečnice a s vňaťou komonice. borovička. V ZSSR ho používajú na rozhojnenie včelej paše okolo úľov.5 20 5 1 0. Palmu. že vzniklo z arabského abon a rach — otec potenia. francúzsky: Genévier commun. Niekedy sa vyrába aj borákové víno (obyčajnou maceráciou). Zberá sa vňať — Herba boraginis. organické kyseliny a triesloviny. obyčajná. minerálne látky (najmä dusičnan draselný a soli vápnika). 15 0.5 0. musí sa olúpať. JALOVEC OBECNÝ BORIEVKA OBYČAJNÁ Úzko ihlancový ker. pri zápaloch sa kombinuje s koreňom kostihoja. Z obsahových látok drog je liečebne najvýznamnejšia silica. maďarsky: Boróka. odvarom sa niekedy prifarbujú zeleninové konzervy. Cyprusovité — Cupressacea Ľudovo: borovec. V terapii sa využíva dráždivé pôsobenie silice na obličky. ihličie a pod. Drevina so širokým ekologickým rozpätím. Z nazberaných plodov sa odstránia nezrelé a nevyvinuté. Bratom borovičky je anglosaský gin a príbuzný je francúzsky geniévre alebo nemecký Steinhoger. na obklady s listom skorocelu. ktorý má príjemnú uhorkovú chuť. a to pre schopnosť vylučovania potu. pretože ide o nesprávne prenesenie pomenovania boyhlosson na borák (Dioskorides ním označil borákovitú rastlinu smohlu modrú — Anchusa azurea Mill. horčiny. ďalej pri zápaloch močových ciest. „Vykiadzali sa ňou obydlia a zaháňali hady". ktorý sa po krátkom zavarení (3-5 minút) nechá stáť prikrytý asi 12 minút a vhodným spôsobom prikladá (prípadne sa prikladajú priamo čisté rozdrvené listy).5 0. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej Anorganické prímesi Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. Pomer zosušenia sa pohybuje v zvyčajnom rozpätí. Dnes plody tvoria surovinu na výrobu borovičky. keď Arabi zaviedli slávne liečivo: borievkový lekvár — Roob juniperi. Materiál sa opatrne suší v tenkých vrstvách v tieni (teplotou do 40 °C). kožných vriedkov. Drogy sa dávkujú vo forme záparu v množstve 2 — 3 g kvetovej drogy alebo 8 —10 g vňaťovej (listovej) drogy (1 a 1/2 až dve lyžice) na pohár až dva vriacej vody. Materiál sa najlepšie suší umelým teplom (do 35 °C). plody jej obsahujú v množstve asi 0.5 20 4 1 0. potom triesloviny (asi 3 % ) .5 73 .).0 g ako mace- Požiadavky na plodovú drogu uvádza ON 86 6610 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté. kvety dvojdomé.2—2 %. čo sa prejavuje diuretickým účinkom. Široké a významné použitie pre plody našiel až stredovek. kvetu pagaštana. ktorá sa zúčastňuje na stekuťovaní sekrétov z rán a umožňuje tvorbu nového zdravého tkaniva. Drevo zberáme iba na výslovnú objednávku — suší sa bežným spôsobom. kyselina askorbová. niekedy viackmeňový. Plody modročierne galbulusy. Kvitne asi v máji až v septembri. kvetom bielej hluchavky a so šípkami. v SSR nie. drevo obsahuje i trochu živice. pretože sú citlivé na zaparenie.5 0. napísal Plínius. na upokojenie a ako metabolizujúci prostriedok. V staroveku sa občas používali červenoplodé a grécke druhy borievky a aj b. kvitnutie trvá približne mesiac. hojná i v subalpínskom stupni.5 II. Významná je prítomnosť rozpustných kremičitanov (do 2. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chránenú pred svetlom a vlhkom. usporiadané v trojpočetných praslenoch.). zložená prevažne z terpénov (pinén. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 . Zväčša sa používa ako protektívum. anglicky: Juniper.5-2. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1. Podstatnú časť účinných obsahových látok tvorí sliz (až 30 %). Liečebné upotrebenie rastliny nie je veľké. derivát purínu. Rastlina sa pestuje hlavne preto.7 1 1 ČsL 4 15 0. ihličie a pod. sacharidy a stopy silice. Na poli sa ľahko zvrhne na divú formu a stáva sa z neho burina. Zápar sa nechá stáť asi 15 minút a pijú sa 2-3 šálky denne. španielsky: Enebro. Najlepší zber plodov je ručný. taliansky: Ginepro. nechtíka.Fructus (Bacca) juniperi a zriedka drevo — Lignum juniperi. listom ibiša. na potné kúry. s rumančekom. Borák sa u nás kedysi hojne pestoval v záhradkách ako korenina a zelenina. sabinén a i. robí sa v rukaviciach (september—november). Tvrdenie bude však asi tiež omylom. Vňať má osobitne príjemnú chuť — asi ako uhorky a podobný slabý pach.v rokoch 980-1036). Tu sa pripravuje macerát (asi 8 %) alebo odvar. Juniperus communis L. a to v začiatočnom štádiu kvitnutia (máj-jún až september) alebo len listy — Folium boraginis. nedozreté plody Časti konárikov. kyselina askorbová. Je aj dobrým krmivom pre dobytok. Borievka má jemne aromatický pach a slabo korenistú chuť. vňaťou repíka. jadlovec. Zber sa robí do vzdušných nádob. že jej listy poskytujú chutný korenistý šalát. Najpravdepodobnejšie vyzerá zdôvodnenie talianskeho botanika L. chronických vyrážok a popálenín. Predmetom zberu a nákupu je u nás stále oficinálny plod . hlavne v ľudovom liečiteľstve a homeopatii. Jeho mednatosť je vysoká. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvých listov. dosahuje až 200 kg/ha a kvitne už asi mesiac po výseve. Droga má aj vonkajšie použitie na hojenie rán. Ako jej prvý výrobca sa uvádza Šebastián Laur zo Spišskej Belej. reumatikkých ťažkostiach. Ľudové liečiteľstvo používa drogy pri ochorení dýchacích ciest. B. vrstvia sa maximálne do výšky 20 cm. drevo iba v stopách.5 0. 25 1 1 20 6 0. Okrem toho sú v plodoch sacharidy. prípadne kvet — Flos boraginis. rusky: . Plesnenia drogy sa netreba obávať. dozrievajú v treťom roku. drevo v tomto smere pôsobí slabo (dávka je 0. saponín. jalovec Nemecky: Gemeiner Wacholder.

krvčistiacich. horskej sa v histórii zle pátra. 15 1 15 7 2 Ker alebo strom s poliehavým kmeňom i konármi. Borovice vtedy používali hlavne na stavbu lodí. antireumatických a tzv. 65. Oficiálna medicína na tieto účely pou- Borievkové drevo — Lignum juniperi — sa hodnotí podľa požiadaviek ON 86 7210: Akosť — najviac v % Znak Kusy dreva so zvyškami kôry Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 1. vytvára samostatný kosodrevinový stupeň. maďarsky: Henye fenyo. Plody sa uplatňujú aj vo veterinárstve. Už názov rastliny hovorí. Kvety jednodomé. Dávky pre dokonale zdravých na obličky a negravidné ženy sú 1 kávová lyžička drogy na zápar dva razy denne (ČsL 4 uvádza perorálne na zápar 0. t. Používanie plodov je zhruba analogické. a to najmä v oblasti Tirolských Alp.).KOSODREVINA BORIEVKA OBYČAJNÁ rát alebo zápar). sestry našej tatranskej limby (Pinus cembra L. Ich vyššie dávky a dlhšie užívanie poškodzuje obličky. Stade pochádza väčšina materiálu na silicu. sú olejnatým potravinárskym orieškom (aj olejnaté semená limby sú jedlé) a nazývajú sa kedrové oriešky. Pino pumilio. metabolických čajovín. KLEČ HORSKÁ . opadajú po 3—9 rokoch. u nás Karpaty. 10 1 15 7 2 II. Čajoviny č. ako ju tu nazývajú. stomachické a aj ako cholagogum. ale v kombináciách. Rastie v subalpínskom stupni na rôznych substrátoch. listy — ihlice sú dlhé 5—8 mm. samčie v zlatožltých vajcovitých klasoch. Dáva sa i do osviežujúcich kúpeľov (100 až 200 g na liter odvaru) a protireumatických aj iných prípravkov. južné a severné Tirolsko a Horné Bavorsko. Názov pinus je známy od starovekých Rimanov. aká je oficinálna napr. aj v ČsL 4 — Species diureticae. j. 102. denná dávka silice je 2—5 kvapiek. anglicky: Mountain Pine. rusky: .). ktoré sú na konci vystúpavé. že kosodrevina rastie vo vysokohorských oblastiach. taliansky: Mugo. samičie tmavočervené. odkiaľ má aj pôvod jej meno Mugo alebo Mugus. Názov kosodrevina je odvodený od kosých. vyrastajú po dve. V ZSSR sa kedrové oriešky používajú v cukrárstve a konzervárenskom priemysle. ktorý sa po vylisovaní za studena používa predovšetkým v potravinárstve. krivých konárov. Plodová droga je často zložkou diuretických čajovín. Homeopatia má podobné použitie pre esenciu pripravenú z čerstvých plodov. oddávna sa však z ihličia destiluje silica. Je málo známe. Niekedy slúži aj ako diaforetikum a prísada do urologikkých. BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ . po dozretí v treťom roku ovisnuté. kedrové mlieko alebo kedrová sladká smotana 74 . francúzsky: Pin nain. ktorí ním označovali všetky ihličiny podobné borovici (Gréci ich rozlišovali lepšie). vyvolávajú krvácanie. ktorá sa destiluje pomocou vodnej pary z ihličia a mladších konárikov. ako sú Alpy. Drogy sa neužívajú samotné.5 g drogy v jednej dávke). že semená b. ktorý slúži aj na masáže alebo ako žalúdočný a vetropudný prostriedok. Pino montano.živa silicu alebo jej liehový roztok. Plody šišky. Majú aj dezinfekčné účinky. Po b.KOSODŘEVINA Pinus mugo Turra subsp. zamladi vzpriamené. pumilio (Haenke) Franco Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: kosodrevina Nemecky: Berg Kiefer. španielsky: Pino negro. 169. 3. hlavne diuretické. Zámeny sú veľmi nepravdepodobné . Obsahujú až 35 % výborného oleja. sibírskej (Pinus sibirica L.

pri nachladení. slúžia na uľahčenie odkašlávania alebo do esencií na zlepšenie ovzdušia v uzatvorených miestnostiach a sálach.3 na konci konárikov.. reumatizme a pod. V 17. ktoré je miestami ľudovým prostriedkom s podobným použitím ako silica destilovaná vodnou parou (užíva sa vnútorne: asi 5 % zápar z ihličia. olejnaté semená pínie (Pinus pinea L. 10 g liehu — na inhaláciu). Z limby sa vtedy pripravoval limbový olej. sú lahodnou a výživnou pochúťkou. Z kosodreviny možno celý rok zberať ihličie. Jedia sa surové (chutia ako mandle) a zužitkúvajú sa aj v cukrárstve.KOSODREVINA vonkajšie prekrvenie. ktorý vraj náhodou vynašiel slavkovský učiteľ Gašpar Donati r. V stredomorskej oblasti sa podobne využívajú pinelky — pignolky čiže píniové oriešky. 1640 kežmarský lekár Kristián Augustín de Hortis a vyrábal sa hojne všade na Spiši (Oleum seu Balsamum hungaricum). anglicky: Scots Pine. ktorý sa po zaparení nechá stáť asi 20 minút prikrytý. prípravok so silicou kosodreviny je Inhalol pini (kvapky používané na inhaláciu pri kataroch dýchacích ciest alebo riedené s teplou Vincentkou 1 : 20 až 1 : 40) a roztok Inhalex. Najjednoduchší spôsob aplikácie je pol kávovej lyžičky v štvrť litri horúcej vody . miestami zasahuje aj do pásma bučín až smrečín. hučaní v ušiach. Kvety jednodomé. Sosna je nenáročná drevina. plody sú šišky a dozrievajú v druhom roku. ktoré sa používajú na natierame chrbta. i na mokrých rašeliniskách typu vrchovísk. 0. Ostatné účinky má podobné ako silica z borovice lesnej alebo eukalyptová silica (pozri cudzokrajné drogy). ČsL 4 má silicu oficinálnu. má však dlhšie ihlice. Ihlice vyrastajú na konároch po dve. samičie zelenkasté. smrekovca. čierna — P. (napr. stretávame sa s kosodrevinovým olejom ako s nevyhnutnou súčasťou olejkárskej výbavy. Oficiálnym využívaním výluhov z kosodrevinového ihličia sa preslávili kúpele v Spišskej Belej (okres Poprad). obyčajne v pásme dubín. pijú sa 2—3 šálky denne. na plytkých pôdach aj na skalách. rusky: . pri kolike. zvonka na kúpele: 20 % zápar na 2 litre vody — vyliať celé do kúpeľa). výhonkov alebo plodových šišiek smrekov. 0. Pripravujú sa aj viaceré mazadlá či masti.5 g eukalyptovej silice. Vynašiel ho vraj okolo r. Výrobou týchto olejov u nás silne utrpeli porasty limby a kosodreviny. Za účinné sa ešte rátajú silvestrén a kadinén.). BOROVICE LESNÍ BOROVICA LESNÁ . . maďarsky: Erdei fenyo. nositeľom vône je predovšetkým bornylacetát. Silica sa uplatňuje predovšetkým na inhaláciu pri ochorení dýchacích ciest. stor. borka šupinovito odpadá. Silica kosodreviny patrí do skupiny ihličinových silíc (destilátov z čerstvého ihličia. borovíc). organické soli a živice.. Oleum pini pumilionis vyvoláva Pinus sylvestris L. taliansky: Pino di scozia. Časté sú kombinácie silice s mentolom a i. felandrén a rad ďalších — asi 25 významných zložiek. sosna obyčajná Nemecky: Gemeine Kiefer. Upevňuje viate piesky a bežne sa pestuje ako úžitkový lesný strom. počas veľkého rozšírenia olejkárstva u nás. na vresoviskách. Ihličie obsahuje aj triesloviny. Oproti terpentínovéj silici má výhodu v menšom obsahu dráždivého pinénu. španielsky: Pino Silvestre. po oboch stra- 75 .BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ .SOSNA získané rozotieraním semien vo vode. silno voňajúce karbonylové zlúčeniny nie sú bližšie známe. Oleje sa používali najmä proti „prsným ťažkostiam". Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: borovica. boleniu zubov a i. Nachádzame ju na suchých pieskoch. Príbuzná je b. znáša kyslé i zásadité substráty (pH 4—8). francúzsky: Pin sylvestre. limonén. Všetky dráždia kožu. - Strom vysoký až 40 m. Súčasne sa jej dobre darí na vápencových bralách. opadávajú po 2 — 3 rokoch. 1676. nigra L. jednotlivé alebo po 2 . Čs. pri chorobách dýchacích ciest. Oleum pini pumilionis — silica kosodreviny . samčie žlté. 2 g kosodrevinovej. v dolnej časti kmeň hrubý. dávajú sa do kúpeľov. pŕs a pod. s rozpukanou kôrou. proti závratom. okrem toho je prítomný pinén.inhalovať lievikom.je bezfarebná tekutina s príjemnou vôňou.5 g mentolu.

ktoré sú veľmi účinné (oficinálne sú napr. je známy oddávna. boli to jednoducho latinské abies alebo grécke elaté a pinus . Skladovať sa môže iba v dokonale zatvorených nádobách. veľmi krátko sa zavarí 500 až 1 500 g mladých pupeňov na 2—3 litre vody a odvar sa vleje do kúpeľa teplého asi 34° C. Zber sa robí iba za slnečného počasia. hrubšie a vajcovitého tvaru. aj na parfumovanie dychu — rímske ženy ho pili ako univerzálne dezodorans. Surový produkt sa čistí.všetko. ktorý sa pokladal za dobrý liek proti rakovine a bol obľúbený pre svoj osobitý pach. lesná vlna. Podľa starého ľudového receptu sa tzv. Drevá sa prísne triedili a borovice ostali na stavby a na palivo. ako píše Theofrastos. čo bolo poruke. vydanie). Názov terebinthina — dnešný terpentín. ako bieliaci prostriedok (dáva sa napr. Gréci však lepšie rozlišovali ihličiny.. Včely ho zbierajú iba pri nedostatku. Liečebné použitie borovicových pupeňov je zriedkavé. Poskytuje im však tmel — propolis. do vyvárky bieliz- 76 . Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. vyvarené ihličie sa prikladalo na bolestivé miesta a obviazalo. aby sa zachovala vôňa. spadkového i listového pôvodu a množstvo medovice závisí od klimatických podmienok. v nemeckom liekopise. Turio pini sylvestris. Podstatnú zložku všetkých tvorí živica. Predmetom zberu sú konce konárikov — jarné výhonky. V staroveku sa na ihličiny hľadelo prakticky: drevo tvorilo stavebný materiál a bralo sa to. ktorý horlivo zbierajú.). kedysi toto pomenovanie bolo vyhradené len pre produkt z ostrova Chios (cyperský balzam). z európskych je to najmä P. ktorá sa ešte ďalej čistí (Oleum terebinthinae rectificatum) a neprchavú. O mäkké stavebné drevo nebola v Grécku alebo v Itálii núdza. lesná vlna vyrábala aj tak. vredových mastí.3 % silice s obsahom dráždivého pinénu a horčiny s kyselinou askorbovou. ale nie všetky sú vhodné na získavanie balzamu. Používali ho preto chorí i zdraví a slúžil napr. najlepšie umelým teplom. Najlepšie drevo už vtedy poskytoval dub. med je tzv. Kvitne asi v máji a dáva veľké množstvo peľu. sosna bola u nich pitys agria. a to v marci—apríli. ktorú tvorí najmä živicovitý zvyšok — kolofónia (Resina colophonium). sa ním kŕmili kozy — ich mlieko potom pomáhalo proti tuberkulóze. sylvestris L. pri lámke a pod. Spracúva sa väčšinou pomocou destilácie na dve frakcie: prchavú — tvorí ju terpentínová silica (Oleum terebinthinae). Borovica meduje zriedka. keď sú konce konárikov pokryté striebornými obalmi. ktorý ich má menšie. ktorou sa plnili hlavnice pre chorých a obkladali údy postihnuté reumatizmom. Zber sa robí zásadne iba z vyrúbaných stromov. niektorých náplastí. rozvarené ihličie sa dávalo do kúpeľov. príp. bez živice.) Karsten). Terpentínová silica sa používa predovšetkým ako známe rozpúšťadlo lakov či farieb. Môže pochádzať z rozličných borovíc (je ich asi 80). Sosna je dôležitá aj inak. Niekedy tvorí súčasť tzv. Veľmi aromatický živicový pach a horkokorenistú chuť majú aj ľudové používané pupene zo smreka obyčajného (Picea abies) a z jedle bielej (Abies alba Mill. Získava sa narezávaním dreva. čo sa podobalo borovici. 6. ďalej asi 0. upravuje a používa sa najmä v technike. Istejšie sú ako prísada do kúpeľov pri nervových a reumatických ťažkostiach. Materiál sa môže aj sušiť — rýchlo. príp. Neskôr sa z čerstvých borovicových ihlíc vyvarením v lúhu pripravovala tzv.SOSNA nách rovnako tmavozelené a väčšie šušky. U nás je však ich zber zo živých stromov zakázaný. i keď podradnejšej akosti. Výťažky sú vnútorne veľmi dráždivé a poškodzujú obličky. že sa asi pol kg čerstvého ihličia namáčalo deň v dvoch litroch studenej vody a potom asi hodinu sa povarilo. Najvýznamnejším produktom ihličín je oleoresina = silico-živica-terpentínový balzam — Balsamum terebinthina.BOROVICA LESNÁ . Pri prípadnom jarnom zbere výhonkov treba dávať pozor aj na smrek obyčajný (Picea abies (L. Používajú sa na prípravu osviežujúceho a vitamínového nápoja.

mydiel a pod. Medzi ne patrí aj bôľhoj. maďarsky: Nyúlszapuka. všetky čelistvookrajové. Čajovina č.). Vyskytuje sa v niekoľkých poddruhoch. 11. byľ oblá. chlpatá. riedke. Kolofónia má podobné vonkajšie použitie. lekársky. solník. málo rozkonárená.Papilionaceae) Ľudovo: skalák. preto je vhodná ako zložka mastí. To sa zhoduje aj s latinským vulneraria (vulnus = rana). najmä svahy a okraje lesov na plodných pieskoch a hnedozemiach. Pri chirurgických zákrokoch jestvovali iba slabé dohady o zábrane vniknutia infekcie napr. drogová norma dosiaľ nevyšla. neriedená silica spôsobuje až ťažko sa hojace rany. ČsL 4 uvádza ako oficinálny čistený terpentínový olej — Oleum terebinthinae rectificatum. Už názov rastliny vraví o jej liečebnom poslaní. nepárno perovité. úročník. Ľudové „rady" na vnútorné upotrebenie pri niektorých chorobách vonkoncom neodporúčame — silne dráždi obličky. Zámena rastliny pri zbere nehrozí. Je jedným z druhov charakteristických pre sladké lúky. nevedeli sa zbaviť určitých chýb v liečiteľstve a väzeli aj v zajatí mágie a povier. preslávený Čs. Listy v prízemnej ružici. 68. ktorý sa získava najmä z druhov rodu Pinus. ktoré sa líšia okrem iného aj farbou kvetov. Druh obľubuje suché stanovištia. bielymi. úročka. niekedy dvojfarebnými kvetmi. Bôbovité — Fabaceae (Motýlokveté . sediace v pazuchách 3—7-laločnatých listeňov. ktoré sú až dodnes vážené právom či neprávom v ľudovom liečiteľstve. francúzsky: Anthyllide vulnéraire. žlťák Nemecky: Gemeiner Wundklee. Pre obsah pinénu dráždi kožu. do rany alebo o ničení choroboplodných zárodkov chemickými prostriedkami. na byli striedavé. náplastí a mazadiel proti reumatizmu a pri neuralgických bolestiach. podlhovasto vajcovité. preto sa pestovalo liečenie pomocou liekov: chladivé lístie malo mierniť zápalové procesy. rusky: - Trváca bylina vysoká 5—40 cm. dezinfikovať a hojiť. nemeckým Wundklee — t. prítomnosť škodcov vylúčená 77 . rastlina. Pestuje sa tiež ako krmovina („žltá ďatelina"). Dokopy je asi 30 druhov bôľhojov. ktorú nemožno odoprieť antickým chirurgom. Nerozmrvené časti 5—10 % Mierne zmeny. anglicky: Kidney-Vetch. j. Znáša aj vápencový podklad. Súkvetie tvoria zdanlivo koncové hlávky so žltými. purpurovými. Pre silné dráždenie sa dnes nahrádza v inhalačných prostriedkoch kosodrevinovou silicou. Plody sú šikmo vajcovité struky. BOĽHOJ LEKÁRSKY BÔĽHOJ LEKÁRSKY ÚROČNÍK BOLHOJ Anthyllis vulneraria L. bylinné výťažky čistiť. u nás rastie iba spomínaný b. preto možno uplatniť len všeobecné kritériá: Kvalita Znak Vlhkosť Prímesi (každého druhu) Farba a vzhľad Poškodenie škodcami a ich prítomnosť I. vo vyratúvaní sa stretávame s mnohými bylinami. španielsky: Vulneraria. väčšinou však technické. ktorou sa hoja bolestivé miesta. živo sa uplatňovalo najmä učenie o signatúre. Droga skladovateľná — všeobecne platné zásady pre vysušenie na vzduchu do 5 % Pôvodná. chorvátskym ranocelna. je veľmi nápadná a známa. koncový najväčší. žltá ďatelina.ne. Sčasti rozmrvené Droga nepoškodená. taliansky: Vulneraria. Napriek všetkej obratnosti.

Rastlina obsahuje predovšetkým saponíny (do 5 % — ich hemolytický index je asi 1 000-1 500 v 1 g listov). aby si zachoval pôvodnú farbu a nestratil aromatický pach. vňať — Folium (Herba) hederae helicis. Droga — Flos anthylidis (Ros vulnerariae) sa skladuje v dobre zatvorených nádobách. Z narezaných pňov vyteká gumoživica. potom hederasaponínu B. pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. B. Aralkovité . steny. osobitne však v plodoch. izoramnetín). ktorý má genín hederagenín a cukrové zložky tvoria po jednej molekule glukóza a arabinóza. Modročierne bobule brečtana dozrievajú na jar a sú prudko jedovaté. súborne sa nazývajú hederakosidy (z chemickej stránky majú triterpénový charakter). Z obsahových látok rastliny sú dôležité flavonoidy (kvercetín. pomliaždeniny. aby sa vyberali iba svieže a nie celkom rozvinuté kvety — iné totiž pri sušení nadobúdajú nepekný hnedastý odtieň a rozpadávajú sa. vinúť. a preto dostal aj prívlastok lekársky. a podobný význam má aj helix od helissó = krútiť. omývanie. alebo ide o Anthyllis hermannie či dokonca podľa mienky nemeckého botanika Sprengela o celkom inú bylinu . zberajú sa v čase kvitnutia rastliny (od mája do júna až júla). pôsobí pritom sťahujúco a dezinfekčné. Ako kultúrna bylina sa bôľhoj často zaraďuje do osevných postupov najmä na suchej. španielsky: Herba. Dnes sa medicína — najmä na Západe — i liekopisy. Plody sú čierne bobule dozrievajúce až na jar (marec—apríl).). zvonka napr. myšieho chvosta. vňaťou očianky. zbehovček trojklaný (zbehovec úzkolistý). listom brezy. Pomer zosušenia čerstvého materiálu je asi 4. Sušia sa rýchlo. Nie je však celkom isté.druh Chamaepitys trifida Dumort (syn. krmiva. ktorý ľahko prechádza v monodezmozidický a-hederín s vysokým hemolytickým indexom (= 15 000). skorocelu a i. Dakedy ho pestujú aj ako izbovú rastlinu. na kloktanie pri ochoreniach ďasien. Dávky drogy možno dvojnásobne zvýšiť. . pričom sa dožije aj 200 rokov. Podľa predstáv starých Grékov sa vencami z brečtana zdobil boh Zeus s členmi svojej družiny. Neskôr upadol do zabudnutia a potom prešiel do ľudového užívania ako prostriedok proti tuberkulóze. dávky: 2 — 3 lyžice kvetov na 2 poháre vody — pije sa 1/2 až 2/3 pohára 2—3 x denne. popínavý je u nás jediným zástupcom čeľade aralkovitých rastlín. možno ich sušiť aj na slnku. Čaj zo sekanej drogy sa zvyčajne pripraví ako zápar alebo odvar (variť max. obľubuje tieň. genín hederasaponínu C je tiež hederagenín. Materiál sa suší v tenkej vrstve na vzdušnom mieste. V súčasnosti má najvýznamnejšiu úlohu ako krmovina. Kvety zelenkasté. V homeopatii sa z čerstvých výhonkov pripravuje esencia (dil. zápaloch mandlí a pod. Plody mali uplatnenie ako dáviaci alebo laxatívny prostriedok. francúzsky: Lierre grimpant. Rovnaký odvar sa používa aj externe. podľa možnosti čo najrýchlejšie. Rastlina u nás reprezentuje iba nepatrný zvyšok treťohornej kriedovej kveteny. depuratívne pôsobenie. trhajú sa na jar alebo v lete (jún—júl). čo podmieňuje predovšetkým obsah saponínov. U nás sú priotrávenia bobuľkami veľmi zriedkavé. vždyzelené dlhostopkaté listy. Známy je hederakosid hederasaponín A. anglicky: Ivy. Z literatúry poznáme prípady otráv — predovšetkým detí. Tieto obsahové látky sú rozložené v celej rastline. Dosť často sa vyskytuje aj v parkoch. Výluh slúži aj ako vlasové kozmetikum. piesčitej i vápenatej pôde. za účinnejšie sa pokladajú listy laločnaté. ktorá neúčinkuje na každého človeka rovnako. ktorá sa používa podobne ako alopatické prípravky. kempferol. z ktorých sa pili lieky pri rozličných zápaloch. napomáha vylučovanie bakteriálnych toxínov a škodlivých produktov látkovej premeny. na pníčkoch laločnaté. na omývanie či obklady. antocyaníny. túto vlastnosť brečtana už antika pokladala za nepríjemnú a Plínius si ťažkal. 5 minút na veľmi miernom ohni a prikryté. Trhajú sa ručne alebo špeciálnymi kovovými hrebeňmi. sliz a triesloviny.: Ajuga chamaepitys (L. častejšie sa spája však s keltským hedea = povraz (pre tvar stonky) či s gréckym hedra = sedlo.5-6 : 1. básnik. Druh rastie divo v tienistých lesoch a na skalách. pretože sa upevňuje korienkami o skaly. líček. BREČTAN POPÍNAVÝ BREČTAN POPÍNAVÝ + Hedera helix L. Na juhu sa pne brečtana rozrastajú do značnej hrúbky a kedysi sa z nich vyrábali čaše. nehojace sa rany (vredy predkolenia a pod. Sušený bôľhoj sa oddávna pil ako náhradka za pravý ruský čaj (kvet i list) a často sa kvôli tomu kombinoval s listom jahody alebo maliny. fytoncídne pôsobiace látky a čerstvé listy miestne dráždivú látku helixín. náhrobky i domy a stromy. s úbormi arniky.. V súčasnosti sa liečebne používajú listy. napomáha vylučovanie moču a povzbudzuje črevnú peristaltiku.Araliaceae Ľudovo: bľušť. na múroch. rusky: Ker so stonkou dlhou aj 20 m. pri kožných poraneniach. Genín hederasaponínu B je kyselina oleanolová — podobne ako tymianový saponín materinej dúšky a má rovnaké cukrové zložky ako hederasaponín C. Ľud si ho obľúbil aj ako náhradku za ruský čaj. cintorínoch.xantofyl. či Plíniov anthylis je náš bôľhoj. 78 kvetom bazy čiernej. triesloviny. resp. že brečtan je všade a ničí sochy. D 1). Je všeobecne známy a pri zbere jeho listov neprichádzajú do úvahy nijaké zámeny. Kvitne až od sedemdesiateho roku svojho života (v septembri až novembri). Čo do množstva je najviacej bidezmozidického hederasaponínu C (asi 4 % ). Liečebné použitie majú celé hlávky súkvetia bez stopiek. Do čajovín sa vhodne kombinuje — interne s podzemkom pýru. zimolez Nemecky: Gemeiner Efeu. na vymývanie mokvavých a páchnucich rán. kožné zápaly. k nemu opäť vracajú. poskytuje monodezmozidický p-hederín. skôr sa stretávame s dotykovou alergiou na hviezdicovité chlpy mladých výhonkov brečtana alebo s podráždením pokožky zapríčineným čerstvými mladými listami. má celkový vplyv na látkovú premenu v organizme — metabolické. potom sacharidy a minerálne soli.v ránhojičstve. vňate stavikrvu vtáčieho. preto ju treba včas skosiť. obsahové látky nie sú celkom prebádané. Neskôr sa rastlina stala symbolom uznávaných básnikov a jej pomenovanie možno odvodiť z gréckeho aédón = spevák. Ak rastlina prestarne. ktorá sa užívala ako liek. Treba však dávať pozor. repíka. Rastlina obsahuje ešte horké glykozidy. Väčšinou sa však používa zvonka: na obklady. maďarsky: Repkény borostyán. ľahko drevnatie. kde ho vysádzajú. usporiadané v okolíkoch. Ako dobré suché i zelené krmivo je veľmi vhodný najmä pre horské oblasti a hojne sa pestuje na Balkáne a v strednej Európe. na plodných konárikoch celistvookrajové. s kvetmi trnky a pod. Vytvára tu dostatok zelenej hmoty.). V súčasnosti je bôľhoj skoro výhradne záležitosťou ľudového liečiteľstva. taliansky: Edera. úbormi nechtíka či rumančeka. po 15 minútach scediť a po prefiltrovaní piť). Kvitne v máji—júni a poskytuje včelám veľmi dobrú nektárovú pašu. saponíny.) Schreb. farbivá .

ktorý ocenila a preverila i oficiálna medicína. previsnutej. ale má i antispazmotický. spolu s listom podbeľa. ex Fr. na bočných konárikoch. Vedecky podložené užívanie siaha do r. tablety a používajú sa i v aerosólovej forme. zdrevnatených . je nenáročný na ekologické podmienky. Breza patrí do palety prastarých ľudových liečebných prostriedkov. Zber listovej drogy možno robiť aj z príbuznej b. francúzsky: Bouleau blane. Celú rastlinu treba preto pokladať za jedovatú. Listy deloidné. Z navŕtaného kmeňa brezy na jar pred nasadením listov vyteká sladká brezová šťava. ľahký sedatívny a protiedémový účinok. Plody sú krídlaté nažky. španielsky: Abedul. ale aj pri reumatizme. supozitóriá. Medzi mimoriadne dôležité a nakupované drogy patria listy. Pôsobí na krvný obeh (podľa dávky rozširuje alebo zužuje cievy a súčasne spomaľuje srdcový tep). Droga. samičie kratšie. a ich krížencov. feniklom i s koreňmi sladkého drievka). keď sa experimentálne potvrdil a dokázal silný močopudný účinok odvaru. Druh dáva prednosť veľmi kyslým a kyslým pôdam (pH 3. anglicky: Silver Birch. j.vážne sa tým poškodzujú stromy. dvojito pílkovité. Kvety v jahňadách — samčie po 2—3 na konci konárov. brezové víno alebo „šampanské". Niekedy sa dávajú do čajovín (napr. resp. Ako sa zistilo. Zavarená s vínom (2 polievkové lyžice na štvrť litra bieleho vína) je prostriedkom proti žalúdočným a črevným kolikám. Strom so vzpriameným kmeňom a bielou lúpavou borkou. Weissbirke.BREČTAN POPÍNAVÝ Betula pendula Roth Brezovité — Betulaceae Nemecky: Hängebirke. starším zležaným navážkam a príležitostne osídluje piesky a kremičité horniny. Z liečebného hľadiska možno použiť všetky taxóny b. s anízom. Vzhľadom na toxické pôsobenie je jeho upotrebenie bez lekárskeho dozoru nebezpečné a zakázané. vyššie dávky môžu vyvolať veľmi nebezpečnú otravu. maďarsky: Közönséges nyír. bez jahniad. maceruje za studena asi 8 h v šálke vody — pije sa po dúškoch cez deň). Novšie sa jej začal pripisovať protirakovinový účinok v začiatočnom štádiu ochorenia. pri spastických bronchitídach — liekové formy sú kvapky. brečtan máva rozdielnu účinnosť podľa stanovišťa a sorty. Výťažok z nej účinkuje ako tonikum a antiflogistikum (prípravok Befungin — ZSSR).). ovisnuté konáre husto posiate žltými živicovými žliazkami. List sa ľudovo používal nielen ako expektorans. U nás sa nesmie získavať . 1897. Sandbirke.) Pilát. plstnatej — Betula pubescens Ehrh. Dragendorff a i. Čajovina č. jej výťažky sa uplatňujú v priemyselne vyrábaných prípravkoch proti čiernemu kašľu. Na kmeňoch starších briez sa často vo veľkom množstve vyskytuje huba ryšavec šikmý — Inonotus obliquus (Pers. asi 1 g. dne. taliansky: Betulla. Kedže kvitne v apríli až v máji a včelám poskytuje hnědavý peľ i tmel — propolis.5 až 6. ktorá je ľudovým prostriedkom na ošetrovanie vlasov. rusky: - BŘÍZA BĚLOKORÁ BREZA PREVISNUTA Brečtan má dôležité miesto medzi saponínovými drogami — pôsobí expektoračne. zvonka sa aplikoval ako prostriedok na rany a pri parazitárnych ochoreniach. Breza veľmi rýchlo rastie a na pôdu nie je náročná. Má výborné rezbárske drevo a je dobre známa aj včelárom. Wolff. Zberajú sa len svieže. vňaťou pľúcnika. na povzbudenie činnosti pečene a žlčníka (pri žlčníkových bolestiach zapríčinených kamienkami sa pol čajovej lyžičky drogy — t. Na severe sa šťava pije ako občerstvujúci nápoj a skvasená ako tzv. ktorá už dávnejšie upútava záujem vedcov (Kriegel.0). dávkovanie: plná kávová lyžička na šálku horúcej vody (3-krát denne). 206. v terapeutických dávkach nemá nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. je zdrojom jarnej paše.

ale lámanie konárov áno. saponíny (3 %). 66. drobno pílkovité. francúzsky: Fusain d'Europe. 78. bradavičnatý (E. ako je Species diureticae Planta (pomocný liek pri chorobách močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. kyselina askorbová (vitamín C). Čajoviny č. Kvety s nenápadnou zelenkastou korunou. majú dosť podobné plody. celkom ukryté v oranžovom miešku. Druh často nachádzame v kroviskách a v drevitých zárastoch. Bršlen je jediný zástupca čeľade u nás i v Európe. ČsL 4 má drogu ako oficinálnu. a to v apríli až v júni (auguste). Rezanie stromom neškodí. Väčšina zástupcov rastie v subtrópoch alebo v trópoch.5 12 5 II. 1 — — — 0. Sú vďačným objektom na zácvik mladým zberačom — ťažko sa drvia a nezaparujú sa. Častejšie sú kombinácie napr. kvôli lepšiemu vylúhovaniu sa odporúča pridať na hrot noža sódy bikarbóny — užíva sa 2-krát denne). Naše dva bežné druhy . Species urologicae Planta a do odtučňovacej čajoviny Reduktan. 71. 154. 64. Listy lysé. resp. zriedka strom s hladkou zelenosivou kôrou. 92. Droga má slabý hemolytický účinok. najlepšie ručne (v pevných rukaviciach zdrhovaním). Bršlenovité — Celastraceae Ľudovo: kňazské čiapočky.„kvadrátkami". rusky: BREZA PREVISNUTÁ BRŠLEN EURÓPSKY častí.majú síce tiež liečebné použitie. 152. európsky a b. jej amid. 104. Nedosušená droga sa však zlepuje a plesnivie.). živica. verrucosus Scop. kvadrátky Nemecky: Europäisches Pfaffenhiitein. európsky má po dozretí jedovaté biele semienka upevnené v „kvadrátkach" na dlhých stopkách. dezinficiens močových ciest). značné množstvo flavonoidov — hlavne hyperosid (2 % ) . Ostatné časti rastliny — brezové pupene (Gemma betulae) alebo destiláciou získaný brezový decht (Pix betulae) . s kvetom lipy a čiernej bazy.05 % ) . potom sú Na listovú drogu — Folium betulae sa vzťahujú požiadavky ČSN 86 6416: Znak Listy sfarbené inak ako sviežozelene Iné časti materskej rastliny Stopy jahniad Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 80 Akosť — najviac v % I. Drogu po usušení možno vyčistiť na site s okami asi 6 x 6 mm. 103. pôsobenie čajoviny je potopudné. Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. končisté. anglicky: Spindle-Tree. Listy sú u nás zvyčajnou zložkou močopudných (saluretických). maďarsky: Csikos kecskerágó. 65. 74. 5 3 2 1 2 12 7 Ker. Zber je rýchly — treba iba dbať. vajcovité. 62. aby bol bez prímesí. BRSLEN EVROPSKÝ + Euonymus europaeus L. no zatiaľ čo b. bradavičnatý má čierne . 109. triesloviny. 23. b. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1 (v jeseni 3 : 1). ČsL 4 žiada minimálne 30 hemolytických jednotiek saponínov v 1 g drogy. taliansky: Fusaggine. španielsky: Bonetero. Listy sa užívajú vo forme záparu (1—2 polievkové lyžice na šálku. pre bunkový metabolizmus dôležitá kyselina nikotínová. 235. Pridáva sa i do čajovín Betulan. Zber rezaním konárov musí povoliť lesná správa. minerálne látky. hojný zástupca listnatých lesov a krovín od nížin po horský stupeň asi do 1 500 m nad morom.b.prítomné rozličné kyseliny. 14. 237. 156. Z terapeutických obsahových látok treba spomenúť silicu (asi 0. je typický štvorlaločnými tobolkami . ale u nás nie sú podmienky na ich získavanie (zber pupeňov je priam nežiadúci). diuretický efekt vyvoláva silica a flavonoidy (obličky sa pritom nedráždia). dozrievajú na karmínové štvorpuzdrové tobolky so semenami ukrytými v oranžovom miešku. 70. antireumatických a dezinfekčných čajovín.

Drevo je tvrdé a ťažké. potom horúčkou a obehovými poruchami. Prítomné sú ešte horké látky.. Pre tieto účinky sú niekedy v cudzine zložkou priemyselne vyrábaných prípravkov. Drogu z neho tvorí kôra — Cortex euonymi. európsky a je jedovatejší. vyrábali naši predkovia úhor. drobné a jemnejšie výrobky i palice.1 % — Polyestery C15-polyalkoholu. má ho napr. a tým možno vysvetliť niekdajšie používanie plodov bršlenu proti všiam a svrabu. verrucosus) obsahuje o. špáradlá na zuby. ktorá znižuje krvný tlak. sú tiež rovnako toxické.semená ukryté len napoly v červenom miešku. Droga sa užíva ako psychoanaleptikum. B. lebo niektoré druhy páchnu a sú jedovaté. i. Okrem glykozidov náprstníkového typu (digitaloidov). Pomenovanie rastliny (bršlen — brslen) sa nevyskytuje iba v slovanských jazykoch. Bršlen je možno ker budúcnosti. účinkujúcich na srdce a alkaloidov. ktoré rady žerú miešky a semená potom vyvrhujú v chuchvalcoch. vhodné napr. mäty a pod. bradavičnatý (E. a preto aj figuruje v súpiske liečivých rastlín. niekedy oficiálna aj v alopatii. Plody európskeho druhu bršlenu (nazývané tiež Fructus tetragoniae) slúžili kedysi ako oficinálne proti nepríjemnému hmyzu a svrabu (za nositeľa účinku sa pokladá horká látka triacetín). atropurpureus Jacquin. Z nášho druhu sa niekedy zberajú plody — Fructus euonymi. dlhšie sa neprejavujúci (latentný) priebeh. sú zložkou prípravkov indikovaných pri nešpecifických ochoreniach pečene. Navonok sa prejaví po 15 — 16 hodinách prudkými poruchami tráviacich ústrojov (koliky. Najpoužívanejší a najdôkladnejšie preskúmaný je bršlen rastúci najmä na Floride (USA) — E. ktorí spracúvajú bršleny na drobné výrobky. preto sa v ZSSR pestuje a skúma sa aj u nás.gutaperča. žlčníka alebo pri poruchách trávenia. Liehové výťažky používa homeopatia pri kolikovitých hnačkách a pečeňových poruchách. experimentálne sa dokázalo. ktoré je skoro nepórovité a vhodné na kreslenie. aj rumunčina a i. dnes máme už menej údajov. Štruktúrne podobné alkaloidy sa izolovali aj z iných koreňov zástupcov čeľade (Trypterygium wilfordii). Poznáme aj nepríjemné stavy tokárov dreva. Obsahové látky spomínaných drog nie sú veľmi známe. Zástupcovia čeľade majú podobné spektrum obsahových látok ako bršleny. Bylinožravce sa bršlenu vyhýbajú. Ker kvitne v máji až júni. v najväčšom množstve zastúpený evonín) a ešte neznáma látka. Spolu s listami boldovníka. drevo sa bežne používalo na rezbárske a sústružnícke práce. Extrakty sú 81 . príp. kôra — Cortex euonymi. ako náprstníky). obsahuje aj gumy. B. Otravy plodmi majú skrytý. bradavičnatý má v koreni viacej gutaperče ako b. ktoré po celý deň odletujú s dosť veľkým množstvom sladiny a peľu. pôsobia insekticídne.) je ker rastúci v horách južnej Etiópie. Pestuje sa pre listy. z jeho odporne horkých semien sa prv lisoval olej. aj výťažky z očianky alebo z lipkavca. latinský názov vychádza údajne z gréckeho eu — dobre a onoma = meno. Pre obsah príbuzného aukubínu takto pôsobia napr. na obuvnícke kolíčky (cvoky). v Keni. ale aj do pušného prachu. že listy majú mierne preháňavé účinky a plody nevýrazne pôsobia na srdce (podobným spôsobom. Dužinaté plody bršlenu rozširujú vtáci. vychýrenosť. aglykón je digitoxigenín a cukrové zložky tvoria ramnózy a glukózy). ktoré asi reprezentujú súbor toxických BRŠLEN EURÓPSKY látok. Rastlinu poznali už v staroveku. Niektorí včelári však popierajú jeho význam. potom alkaloidy (v semenách asi 0. Tanzánii a Somálsku. látku podobnú oleuropeínu (pozri olivový list) a iridoidénu (pseudoindikán aukubínového typu). živicovité farbivá a dôležitá je aj koreňová kaučukovitá látka . Vtedy láka včely. Otravy zvierat i ľudí (aj dospelých) boli časté. Kôra má dokázané cholagogické a mierne laxatívne pôsobenie. evobiosid a evomonosid. efedrín a katín). hnačky). čo sa tu myslí skôr ironicky. listy — Folium euonymi. najmä červienky. Nápadný oranžový miešok budí niekedy detskú zvedavosť. Spomínané rastlinné časti ako drogy sú obsolútne (zastarané). z tuhého a hustého dreva. Známa kata jedlá (Catha edulis Forsk. za najdôležitejšie sa pokladajú digitaloidy (evonosid. ktoré obsahujú viacero alkaloidov s povzbudivými účinkami (napr.

listy opadavé.ČUČORIEDKA Vaccinium myrtillus L. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Látky extrahovateľné vodou — najmenej I. husto rozkonárený. Obľubuje nevýživné piesky. Za priaznivých poveternostných podmienok poskytuje skorú výdatnú znášku medu.5 2 17 5 1. v lesoch na veľmi kyslých až kyslých pôdach (pH 4. Kvety s guľovito krčiažkovitou zelenoružovkastou korunou. Listy sa v máji až v októbri zdrhujú z bezkvetých konárikov. niekedy trochu končisté.5 30 ČsL 3 1 0. Veľmi hľadanou surovinou sú tmavomodré oinovatené bobule. myrtové jahody. ale neznáša hlinité.8 II. Blauneere. drobno pílkovité. BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: boruvnice. Osídluje ľahké aj ťažké pôdy.ČUČORIEDKA BORŮVKA ČERNÁ BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . nelesklé. čičeretka.5 0. čiernice. Pomer zosušenia je asi 5 : 1.5 Pri zbere listovej drogy hrozí zámena s listom čučoriedky barinnej — Vaccinium uliginosum L.. hafery. 6 2 12 6 1 0.0).25 1 17 3 0. čičoretka. srdcovej činnosti a trávenia. 12 4 12 9 1. 2 0. ktorá však rastie na horských lúkach a má celistvookrajové listy a väčšie i svetlejšie plody.5-6. čierna jahoda. Plody sú guľovité modročierne oinovatené bobule.25 I 17 3 0. umiestnené v pazuchách listov. rašeliniskách. Poznáme dokonca „čistý" čučoriedkový med. myrtovky Nemecky: Heidelbeere.toxické a ich dlhšie užívanie má za následok poruchy psychiky. Pre špecifickú účinnosť a toxicitu varujeme pred svojvoľným užívaním bršlenov v liečiteľstve. francúzsky: Airelle myrtille. rusky: — Kríček vysoký 30—50 cm. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1 (zber: júl— august). vajcovité. taliansky: Mirtillo. že chráni lesnú pôdu splavovaním a podporuje tvorbu humusu na nevápennom podklade. maďarsky: Fekete áfonya. v tenkých vrstvách (3—5 cm). Druh rastie na vresoviskách. anglicky: Bilberry. Za zámenu treba rátať aj list brusnice pravej. Čučoriedka kvitne asi v apríli — máji.6 40 II. Pred sušením sa odstránia všetky nečistoty a materiál sa suší rýchlo. 1 0. Listová droga — Folium myrtilli sa hodnotí podľa ČSN 86 6425 Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny alebo listy sfarbené inak ako na rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predchádzajúceho) Obsah arbutínu — najmenej v % Na plody sa vzťahuje ON 86 6615 a ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Listy z materskej rastliny a pod. vo vyšších polohách aj v júni.6 40 I. španielsky: Mirtilo. ktoré dozrievajú podľa nadmorskej výšky 82 . Vňať sa odstrihuje alebo odrezáva kosákom a suší podobne. Čučoriedka je ešte dôležitá tým.

vysoký 10—20 cm. 44.možno použiť aj pri hnačkách. vyberá si iba veľmi kyslé až kyslé 4 2 3. Ich stanovištia sú rovnaké. Pripravuje sa studený macerát i zápar až odvar zo 7-10 g plodov. obyčajná je zameniteľná za čučoriedku obyčajnú . Pomer zoschnutia je asi 8 : 1. 23. chutia príkro sladkohorko a majú nepríjemný pach.Vacciniaceae) Ľudovo: bruslinky. ba až vzácna. Častejšie sa používajú pri cukrovke (kombinujú sa napr. kožovité. maďarsky: Voros áfonya. Syn. Steinbeere.: Vaccinium vitis-idaea L. vňaťou jastrabiny. 25. 28. Vo veľkom sa zberali aj brusnice. červené borievky. tento okrasný ker rastie zväčša na cintorínoch a v záhradách. Kronsbeere. koreňom čakanky a pod. B.) Anorganické prímesi (piesok a pod. ČsL 3 má jednotlivú dávku na zápar 5 g. Druh nie je náročný na živiny ani na vodu. 12 Iné časti materskej rastliny ako listy: zle sfarbené listy Cudzie organické prímesi (rastlinné a pod. Dávka: 0.najlepšie umelým teplom do 45 °C v rúre (pozor však.) Vlhkosť Obsah popola (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah arbutínu v droge — najmenej v % 6 2 1 13 4 2 13 Vždyzelený ker so vzpriamenými konármi. Cowberry. BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSINKA OBECNÁ Rhodococcus vitis-idaea (L. kyhanka. 34. oplodím fazule. ani jedna čajovina však nenahradí inzulín! Plody patria medzi najzdravšie druhy ovocia.. taliansky: Myrtillo rosso. Zber lesných plodov sa na svete robil odpradávna. 32. lebo sa ničia porasty. 17. pri dyspepsii a pod. obyčajná je miestami vzácnejšia.Buxus sempervirens L. užívanej pri letných hnačkách. nevýrazne podvinuté. kompóty a pod. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité .8 6 3 1. flavonoidy pôsobia mierne močopudne. Plody sú červené bobule. Sú zložkou čajoviny Tormentan. Čs.26. Pre deti sú vynikajúcim prostriedkom proti hnačke a dietetikum. II. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % I. nikdy nie čučoriedkovými kombajnami.40. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Diabetan so spoľahlivým pôsobením. rusky: - substráty (pH 4. sú vhodné na šťavy. s listom orecha.27. mušty. kvety zvonkovité. 108. keď sa robí odvar (variť na miernom ohni celkom krátko). vína. je zámerným falšovaním. aby sa nepripiekli). 20. gastritídach. Pre pomerne vysoký obsah trieslovín listy majú protizápalové účinky. 19. 18.(júl .8 83 . Čajoviny č. červené jahody. ibaže b. vitamíny (komplex B a C) a provitamín A. kým sa nevytvorili plody. najmä pri zbere listovej drogy. 21. biele až ružovkasté. brusnice. plody okrem cukrov a plodových kyselín farbivá.) Avr. na kloktanie. španielsky: Mirtillo rojo.). Zberajú sa ručne alebo hrebeňmi. francúzsky: Airelle rouge. prípravky dovážame. 216. 24. Na listovú drogu sa vzťahuje norma ČSN 86 Znak Zámena s krušpánom vždyzeleným . príp.5-6. 22. Plody možno sušiť . listy obrátene vajcovité. Ich dávny názov vacci6432. vyskytuje sa ako lesný druh od nížin až do alpínskeho stupňa. Falšovanie sa ľahko pozná — listy sú iného tvaru. teda vo výškovom rozpätí asi 2 000 metrov. 39. Pre obsah vitamínov slúžia aj na podporu rastu detí a zvyšujú odolnosť proti chorobám. Farbivá plodov slúžia na výrobu prípravkov na regeneráciu očného purpuru (zvyšujú aj ostrosť zraku). flavonoidy a glukokiníny znižujúce hladinu cukru v krvi. kyhančie.0). kyselinky Nemecky: Preiselbeere.5 -3 g (pol lyžice) na zápar .koniec augusta). Listová droga obsahuje predovšetkým triesloviny.43.Vaccinium myrtillus L.

predovšetkým však propenylaliín (S-propenyl-L-cysteínsulfoxid). Môžu sa jesť čerstvé. perlovka. pektíny. že jedia stále svoju obľúbenú cibuľu. 960 obyvateľom Palerma. drobné belavé kvety tvoria mnohokvetový skrutcový okolík obalený krátkym blanitým tulcom. Rovnako špeciálny je cesnak šalotkový — Allium salota Dostál (syn. Listy sa nesmú pri zbere stláčať. Cibuľa sa zberá podobne ako cesnak. Napríklad učený Arab Ibn Haukal vyčítal asi okolo r. Allium cepa L. inak aj hrebeňmi. ale sú výhodnejšie než medvedicové. vo východnej Ázii i v oblasti Stredomoria. taliansky: Cipolla. plody obsahujú podobné látky. používaná ako prísada do zeleninovej zmesi mixed-pickles alebo nakladaná samostatne (pokladá sa aj za odrodu póru).). Obsah arbutínu je v nich síce nižší. kyselinu askorbovú (vitamín C). Jej štiepne produkty sú propiónaldehyd a síra. Na špeciálne účely sa suší (umelým teplom). Zavárané brusnice sa nekazia. pretože plody obsahujú značné množstvá kyseliny šťaveľovej. voľný hydrochinón. Droga z nej sa nazýva Bulbus cepae. Sumeri a Akkádovia ju poznali asi 3 000 rokov pred n. kofeoylarbutín. Materiál sa rýchlo suší v tenkej vrstve prirodzeným teplom. resp. sírny derivát. anglicky: Onion. aby obsahovali čím menej trieslovín. Cibuľa sa pestovala v Mezopotámii. Možno ju teda rátať medzi vďačné včelárske rastliny. žiaľ je veľmi vzácna. Cibuľa je oddávna bežným kuchynským korením a zeleninou. Rímski vojaci verili. keď aj jačmeň a pšenica. porušovať lámaním — ľahko potom černejú. Ostrejšie sorty sú dnes skorej koreninou mierneho pásma a sladké cibule zo Stredomoria a Orientu slúžia ako lahôdka k bielemu chlebu. má mnoho sort a foriem.5 %). triesloviny (3—5 %) a organické kyseliny.Liliaceae Nemecky: Kuchenzwiebel. francúzsky: Ail oignon. pomer zoschnutia je asi 7 : 1. okrem toho listy obsahujú acetylarbutín. Ovídius i Vergílius zo zmeneného gréckeho vakindos. Obsahové látky sú v zásade rovnaké a rovnocenné.nium objasňuje Plínius. Plody brusnice sú veľmi žiadaným ovocím. Plody zberáme ručne — ak nám ide o kvalitu. Perzii. Cibuľa okrem toho obsahuje značné množstvo biokatalyzátorov . malé cibuľky pestované ako záhradková zelenina strednej a severnej Európy (v staroveku predovšetkým v Malej Ázii. Ojedinele sa zberá a suší aj brusnicový kvet — Flos vitis idaeae. že cibuľa im dodáva silu a odvahu. Cibuľa . maďarsky: Veres hagyma. Jej obľuba. tvoria výnimku medzi ovocím — sú kyselinotvorné. Predpokladá sa. farbivá. Drogu tvorí predovšetkým list — Folium vitis idaeae (oficinálny v ČsL 2). Brusnicové kompóty by mali jesť ľudia s obličkovými kameňmi. 84 Sekané listy je lepšie macerovat' v studenej vode (15—30 minút) a potom zapariť ako zapar.CIBUĽA Bylina s veľkou mnohošupinatou cibuľou a s oblými dutými listami. ascalonicum Strend et Mattfeld non L.). najmä pri kataroch — nutkajú do močenia. španielsky: Cebolla. ak sa pestuje na semeno) a poskytuje včelám dosť nektáru. medu i peľu. napr. Čajovina č. Ukladáme ich do vedier a pod. kultúrna odroda cibule — cesnaku (Allium sativum L. Vykupovať možno len zdravé. a sú preto zložkou pomocných čajovín. Cibuľa podobne ako cesnak obsahuje vo všetkých svojich orgánoch (osobitne však v cibuli) horčičné glykozidy — glukozinolátového charakteru. sú surovinou v konzervárenskom priemysle (výroba kompótov) a výhodným vývozným tovarom. flavonoidy. čisté a nezaschnuté plody. lebo majú nižší obsah trieslovín. A. Dávkujú sa až do 10 g denne v krátko zavarenom odvare (mierny var maximálne 2 minúty) — jedna a pol lyžice na pohár vody. lebo uvoľňujúci sa hydrochinón štiepením arbutínu môže poškodiť pečeň. Listy možno označiť za rovnocennú drogu s medvedicovým listom. navyše aj cukry a sacharidy. V našich končinách sa už začiatkom stredoveku používala ako najobvyklejšie kuchynské korenie a zelenina. Indii. zmierňujú hnačky. Veľmi jemnou chuťou sa vyznačuje tzv. podľa normy sa zber robí v júni—auguste. ktorý pri krájaní cibule dráždi na slzenie. ophioscordon (Link) Holub in Dostál). sú biologicky nevhodné. Rastlina sa pestuje v záhradách a na roliach ako kuchynská zelenina. 21. niektorí autori vôbec odporúčajú iba maceráty za studena. Slúžia ako urodezinficiens a protizápalový prostriedok a adstringens. metylaliín. Sýrii a Palestíne). pálčivou či trpkastou príchuťou. poznáme však zámeny zeleniny — cibule cibuľami iných ľaliovitých rastlín a veľmi nepríjemné (s cibuľami tulipánov. neskôr vyrastá 30—100 cm vysoká rúrkovitá stonka s jednoduchými sivozelenými listami. domáci v Ťan-šane a na Pamíre. Štiepne produkty majú rovnako ako pri cesnaku silné antibakteriálne účinky. Hlavná obsahová látka listov je glykozid arbutín (2 — 8 % ) . 1. so sladkou.ako každá dlho pestovaná rastlina. Odvary z listov sú tmavé. vytrhávaním v čase plného rozvoja (júl—september). že mal niekoľko vývojových centier. tmavohnedé a pravidelné pitie čajov z arbutínových drog nesmie trvať dlho. či dokonca zelené plody. obsahuje tiež arbutín. Niektorí učenci ju však zatracovali podobne ako cesnak. a tá im zastiera mozog a otupuje zmysly. narcisov a pod. Bolle-Zwiebel. lebo obsahujú konzervujúcu látku — kyselinu benzoovú. hyperosid (asi 0. Ani v prípade cibule nepoznáme spoľahlivo jej vlasť: za najpríbuznejší divo rastúci druh sa pokladá Allium oschaninnii. Biele. Hlavnou zložkou cibuľových prchavých látok je n-propyldisulfid. Cibuľa kvitne v lete (v druhom roku. jeho oslnenia a pod. uplatňujú sa aj pri cukrovke. najmä pri chorobách mechúra (ak je moč zásaditý) a močových ciest. Ľaliovité . ako jej cesnakový izomér a predstavuje princíp. napomáhajú tiež vylučovanie solí z organizmu (saluretikum). t. množstvo sort a nenahraditeľnosť je výsledkom mnohotisícročného vývoja. chutia lepšie zavárané. salidrosid. jeho predstupeň L-glutamyl-S-propenylcysteínsulfoxid a enzýmové štiepenie prebieha podobne ako pri aliíne cesnaku. V cibuli je aj bližšie neznámy flavonoid — štiepením z neho vzniká kvercetín a dve chemicky neprebádané substancie (rozpustné v alkohole a účinné na srdce). Brusnica je významná aj pre včelárov. Vytvorená kyselina propenylsulfénová je však stabilnejšia. j. čo závisí od polohy stanovišťa. čo možno chápať ako baccinium — ker s bobuľami (bobuľa = bacca). Cibuľa bola odjakživa vysoko cenená aj ako liečivo. pije sa pol pohára 2—3 x denne. Zriedka sa sušia na farmaceutické účely. Rastliny kvitnú asi v júni—júli. rusky: CIBULE KUCHYNSKÁ CESNAK CIBUĽOVÝ . Zápary sa ľudové pijú pri reumatických ochoreniach. Dlhým a nevhodným skladovaním sa znehodnocujú. červené. rozšírili jej pestovanie medzi germánskymi kmeňmi za Alpami. Farmácia preto nerobí rozdiel medzi jednotlivými sortami. V Egypte sa pestovala už vtedy. ale keďže sú trpko horkasté. a to umelým teplom. ibaže v iných množstvách. obľúbený najmä Židmi. Zámeny za rastlinu neprichodia do úvahy. propylaliín. ponechané v pivnici na dozretie. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . vyznačuje sa znamenitou medovou znáškou. subsp.

biblických národov. zvyčajne sa prikladali na bradavice.divo rastúci aj u nás. Domovinou cesnaku je asi Sin-ťiang v Strednej Ázii a prarodičom Allium longicuspis. španielsky: Ajo común. Cesnak spolu s cibuľou a rumančekom sa v minulosti rátali za najúčinnejšie liečivé byliny. 2 000 pred n. znižuje pritom hladinu krvného cukru. cibuľa zložená z cibuliek . divo rastúci v Tan-šane a povodí rieky Syrdarja.) . Nimbus liečebných možností okolo cesnaku 85 . draslík. 80 g medu a 400 g cukru. Sanskrt má pre cesnak dokonca tri mená. že tam. — užívajú sa rezy s cukrom. Užíva sa lyžica sirupu viac ráz denne. anglicky: Garlic. potom ju necháme vychladnúť. provitamínov hlavne kyselinu askorbovú (C-vitamín). možno ich aj zavárať. Druh sa pestuje v záhradách i na roliach. Kuchynská cibuľa má asi podobné pôsobenie a účinky ako cesnak. Rímski vojaci ho dostávali na povzbudenie bojového nadšenia . Ako liečivo a profylaktický prostriedok mal znamenitú povesť aj u tzv. Pestovaný cesnak údajne chráni aj pred rakovinou. Z liečebného hľadiska sa nerobí rozdiel medzi kultúrnymi plemenami c. fluór a železo). hadí (A. kde ho vraj dávali robotníkom pri stavbe pyramíd (azda aj ako prevenciu proti epidémiám). nachladení. kuchynského. Cibulovitá bylina pestovaná pre zeleninu. kde ľudia denne jedia cesnak.skôr sa v tom však skrývalo podvedomé hygienické opatrenie. Pripravuje sa z 500 g rozkrájaných cibúľ. najmä v Egypte. ďalej glukokiníny. z vitamínov resp. je riedky a zvyčajne má i rozmnožovacie cibuľky. Ľaliovité — Líliaceae Nemecky: Knoblauch. V ZSSR zistili. 1. Za osobitne účinné sa pokladajú listy urgíney prímorskej — Urginea maritima (L. V Starej Mezopotámii a v povodí Nílu sa takisto oddávna pestoval. predovšetkým však močopudné a žlčotvorné. Odvarom zo šupiek cibule sa farbia veľkonočné vajíčka. Pestovaný cesnak sa pokladal za univerzálny liek a prostriedok podnecujúci vtip i bojovnosť. sa pestoval vo veľkom. zvýšenej teplote a pod. Už klasické národy vedeli liečebne oceniť aj divo rastúce druhy a c. Skrutcový okolík belavých kvetov býva obalený dlhým blanitým tulcom. bol domácim prostriedkom proti čarom a svojho nositeľa chránil proti rezným a bodným ranám. Do Číny sa dostal azda s kočovnými Mongolmi a určite už r. Stredná Ázia bola zrejme jeho prvotným vývojovým centrom. pôsobí proti parazitom — anthelminticky.CESNAK KUCHYNSKY Allium sativum L. čo sú ojedinelé nálezy z predhistorickej rastlinnej produkcie. osoží pri chorobách dýchacích ciest. Známe je aj prikladanie cibule na vredy. rusky: — ČESNEK KUCHYNSKÝ CESNAK CIBUĽOVÝ . sacharidy a cukry a minerálne látky (vápnik. scedíme a nalejeme do menších fliaš. maďarsky: Fog hagyma.CIBUĽA (najmä enzýmov). Aj v Moravskom krase pri Adamove sa našli zvyšky strúčikov cesnaku pochádzajúce z obdobia hallštatskej kultúry (rozhranie doby železnej a bronzovej). victorialis L. V liečiteľstve sa uplatňuje aj cibuľový sirup. najmä rozdrvených listov. Zmes varíme 3 hodiny v litri vody (vodu dolievanie). Táto jeho „sila" bola známa oddávna. taliansky: Aglio. listy ploché. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvej cibule a aplikuje ju najmä pri črevných a žalúdočných poruchách. francúzsky: Ail cultivé. pri črevných parazitoch sa nechá rozkrájaná cibuľa stáť cez noc v štvrťlitri vody a precedený výťažok sa pije 3—4 dni nalačno). Za druhé vývojové centrum sa pokladá Stredomorie. zvonka dráždi kožu — najmä čerstvá šťava. listnatá stonka vysoká asi 30-80 cm. vyskytuje sa táto choroba veľmi zriedka.) Baker (droga: + Bulbus scillae). sodík. Všetky tieto indikácie sa uplatňujú predovšetkým v ľudovom liečiteľstve (pri kašli. Zámeny s inou rastlinou pre všeobecne ľahkú identifikáciu neprichádzajú do úvahy. žliabkovité.strúčikov.

Podľa chemickej skladby alicínu sa pripravilo viacero prípravkov aplikovaných najmä pri hubových ochoreniach. priemyselne vyrábaného prípravku Alvisan — čajovina s tabletovaným cesnakom (indikácie: vysoký krvný tlak. Dokázalo sa mu pôsobenie proti zvýšenému krvnému tlaku. pôsobí proti jedovatým splodinám ako detoxikans. ovplyvňuje tvorbu a vylučovanie žlče. antisklerotikum). cysteínsulfoxidov. Aplikuje sa aj pri klimakterických ťažkostiach. napr. nie nožom. Ľaliovíté — Liliaceae Ľudovo: medvědí lenek Nemecky: Bären Lauch. bronchitídach a tuberkulóze. nositeľ pachu — dialyldisulfid a dialyltrisulfid. glukozinoláty. Cesnak bol zložkou čs.pripisuje sa sexuálne účinným látkam a licínu. dialylpolysulfidy. jód. sa vytvárajú druhotne po poranení alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. Čajoviny č. Z ďalších obsahových látok je to rad genuínne prítomných aminokyselín (cysteín. s elipsovitými čepeľa- . Očistia sa od hliny a nechávajú sa dobre oschnúť. je podporným prostriedkom proti infekčným ochoreniam. B1. Konzum čerstvého je najúčinnejší. D. metionín. proti ktorým v súčasnosti máme málo účinných liečiv. pri artérioskleróze . CESNAK MEDVĚDI ČESNEK MEDVĚDÍ Allium ursinum L. vhodnej najmä pri dyspepsii (poruchách trávenia). ktorý má silný cesnakový pach a vysokú účinnosť proti chorobám zapríčineným baktériami a nižšími hubami. D 2—D 3). metylaliín. listy ploché. deoxyaliín). Ani alicín však nie je stály a vytvára sírny prchavý produkt (dialyldisulfid). astme. ktorá sa hydrolýzou mení na kyselinu vínnu a amoniak. hypotonikum. protikŕčovo. 86 Účinnú obsahovú látku cesnaku predstavuje nepríjemne páchnúci komplex substancií s obsahom síry — horčičné glykozidy. Cesnak kvitne asi v júli až septembri a z včelárskeho hľadiska poskytuje rozdielne množstvá medu — závisia od klimatických podmienok. Novšia čajovina Alvisan Neo ho už neobsahuje. Droga sa má skladovať v celofánovom obale. antibiotický neúčinný sírny aliín (3-alyl-L-cysteínsulfoxid). resp. Užíva sa rovnako. Pri paralelnom štiepení aliínu pomocou enzýmu aliinázy vzniká aj kyselina aminoakrylová. amid kyseliny nikotínovej). ktorý ju chráni pred vyprchaním silice až 6 mesiacov. Strúčiky treba oddeľovať prstami. Okrem aliínu sú v cesnaku prítomné aj menšie množstvá príbuzných zlúčenín. sacharidy a slizy i pektíny. 83. španielsky: Ajo de oso. antibakteriálnym pôsobením priaznivo ovplyvňuje črevnú flóru. C. maďarsky: Medve hagyma. Na farmaceutické účely sa nesušia. propylaliín a pod. Cibule cesnaku — Bulbus allii sativi sa zberajú vytrhávaním v čase plného rozvoja (asi júl—august). taliansky: Aglio orsino. monosulfoxid dialyldisulfidu. hodno spomenúť vitamíny (A. 87. cibuľa podlhovastá. rusky: Trváca bylina vysoká 20-80 cm. B2. či minerálne soli. anglicky: Ramson. francúzsky: Ail des ours. Obľúbený cesnakový sirup sa robí z drobno nakrájaného cesnaku podobne ako cibuľový (pozri rastlinu cesnak cibuľový. digestívum a metabolikum. ktoré sa analogicky štiepia pomocou enzýmov. 7. slabo pôsobí na črevné parazity (anthelmintikum: podáva sa zvyčajne odvar cesnaku v mlieku).. cystín. 163.CESNAK KUCHYNSKÝ vzrástol až do nezmyselných povier. resp. pri rozotieraní (drvení) strúčikov sa aliín pomocou enzýmu aliinázy mení na nestabilný medziprodukt — kyselinu alylsulfénovú a potom na alicín. Čerstvé strúčiky cesnaku používa homeopatia na príprvu esencie (dil. proti paradentóze a na mokvavé rany. za zvyčajnú dávku sa považuje 2 g ako macerát — asi 3 %. Cesnak má mnohostranné použitie: je antiseptikum. v žalúdočnom a črevnom trakte zvyšuje sekréciu žliaz. lebo porušené hnijú. látky s účinkom mužských i ženských sexuálnych hormónov. Dnes sa cesnaku vracia vážnosť všestranného liečiva. Čerstvá a neporanená cibuľa cesnaku obsahuje nevonný. Stonka trojhranná.

a preto sa mu väčšina bylinožravcov vyhýba. Podobné pôsobenie sa pripisuje aj cesnaku perlovkovému . Plínius.3 suchoblanitých listeňov. Zber vňate prebieha asi v máji—júni. subsp. prakticky sa využíva celá rastlina. tulec pod okolíkom zložený z 2 . Na kyselinu askorbovú a fytoncídne látky je bohatý aj list cesnaku voňavého — A. nespavosť. Nepríjemne páchne. ďalej čpavok. ale aj cibuľa — Bulbus allii ursini.. prípravky sa indikujú pri hnilobných a kvasných žalúdočných ťažkostiach. Z rastliny sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba allii ursini. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachodí účinná zmes sírnych derivátov — sulfidov.mi. súvisí údajne so slovom česnúť. chrípka. keď sa začali intenzívnejšie prieskumy rastlín s obsahom antibakteriálnych látok — fytoncídov. odorum L. — cesnak sa v ľudovom liečiteľstve používa ešte cesnak hadí — A. vyrastajú z cibule. ktoré ho konzumovali vo väčšom množstve (aj po kultivovaných druhoch cesnaku — cibule. Zistili sa tiež látky s dosť výrazným pôsobením na maternicu. veľa slizov (až 15 %) a sacharidov. ampeloprasum L. vertikálne rozšírený od nížin po subalpínsky stupeň. sativum L. V ľudovej liečiteľskej praxi sa výťažkami z rastliny liečia nielen uvedené ťažkosti. V oficiálnej alopatickej medicíne sa šťava z čerstvej rastliny používa ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov (dražé) alebo tinktúra ( 2 . okrem toho aj stopy bližšie neznámeho merkaptánu a aldehydu. V lužných lesoch tvorí rozsiahle porasty. Svojimi dvoma listami je dosť podobný najbližším druhom rodu Allium L. Stvol je zakončený bielymi kvetmi v riedkom skrutcovom okolíku.. Druhové meno ursinum mu Linné pridelil preto. Vo farmácii sa používa ako žalúdočné a črevné dezinficiens. akoby rozčesnuté cibule).3 x denne čajová lyžička. pretože by stratili účinnosť. ophioscordon (Link) Holub in Dostál. napr. pri zápaloch tenkého čreva a pod. Šťava tvorí chuťovú zložku jarných bylinných kúr. Pór pravý — A. cibuli v auguste-septembri. má i antibakteriálne vlastnosti. rozčesnúť (má zložené. často monocenózy. Známe sú prípady hemolytickej anémie zvierat. ibaže oveľa slabšie. bežne u nás pestovanej v črepníkoch (100 g listov obsahuje 50-100 mg kyseliny askorbovej). šalotka — Allium salota Dostál. ktoré ho požierajú. subs. že ho vraj s obľubou pojedajú medvede (rastie najmä na Sibíri. Rastliny výrazne páchnu najmä v období kvitnutia. črevné parazitózy a i. Prenáša sa i do mlieka a mäsa zvierat. artérioskleróza. a cesnaku pažítky — A. schoenoprasum L. dávka: 2 . a dobré meno majú aj ostatné. Označenie cesnak — česnek je bežné vo väčšine slovanských jazykoch.A. Rodový názov cesnaku je odvodený od starého latinského pomenovania allium. Druh je vlhkomilný. Z ostatných druhov rodu Allium L. i nelesných spoločenstvách. ale aj zvýšený krvný tlak. pach je však veľmi výrazný a cítiť ho ďaleko. kde ho bežné konzumujú aj ľudia). porrum (L. známa najvyšším obsahom sírnych derivátov (povzbudzuje činnosť pečene a žalúdočných žliaz. Čerstvá vňať c. alkylpolysulfidy — predovšetkým divinylsulfid a divinylpolysulfid. Rastlina má podobné obsahové látky ako cesnak. spravidla v tieni až polotieni. s obľubou v bučinách. Na vitamíny je mimoriadne bohatá cibuľa zimná. závraty. dubohrabinách. ochoreli po cibuli aj psy). Nazberané rastlinné časti sa zvyčajne nesušia. zmierňuje nervové vzruchy a dobre pôsobí pri chorobách z nachladnutia). údajne má priaznivé vplyvy na srdcovú činnosť a na činnosť štítnej žľazy. victorialis L. rastie na kyslých až neutrálnych stanovištiach. ktoré uvádza napr.3 x denne po 10-20 kvapiek). jej listy obsahujú až 15 x viac kyseliny askorbovej (C-vitamínu) ako ostatné cibule. medvedieho sa po- 87 . nepríjemne páchnuce alkylsulfidy. Cesnak medvedí sa ocitol v popredí CESNAK MEDVEDÍ vážneho liečebného záujmu až v čase.) Regel okrem aliínu obsahuje saponíny. tiež je prítomná horká látka a organické soli. hlavne pestované zeleninové druhy rodu.

). Pri zbere vňate nehrozí zámena. ON 86 7033: Znak Zle sfarbená droga Droga so zvyškami nadzemných častí Vlhkost Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Na vňať sa vzťahuje ČSN 86 6728: Akosť — najviac v % I. Zberá sa z nej kvitnúca vňať. suší sa pri teplote do 35 °C. Miestami sa pestuje pre koreň. s takmer srdcovitými zúbkatými listami a so strapcom drobných bielych kvetov.) Cavara et Grande. kde rastú rastliny s podobnými koreňmi. Tinktúra z cesnačky je zložkou roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). Nebezpečná je zámena s nevýrazne chutiacim koreňom blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. maďarsky: Mezei katáng. Veľmi rozšírený druh na suchších lúkách.užíva aj ako kuchynská korenina . medziach. roliach. Zichorie. 1 % anorganických prímesí. Podobné obsahové látky má cesnačka lekárska . 2 % organických prímesí. obsah popola 15 % a podiel popola nerozpustného v HC1 2 %. bylina z čeľade kapustovitých vysoká až 100 cm. ČAKANKA OBYČAJNÁ ČAKANKA OBYČAJNÁ Cichorium intybus L. rumoviskách. Veľmi hľadaným skoro všeliekom boli najmä kvety a plody. španielsky: Xicoira. 8 10 12 10 listy kopijovité. byľ má Na koreňovú drogu — Radix cichorii — sa vzťahuje. Čakankovité — Cichoríaceae (Astrovité — Asteraceae) Ľudovo: cigória. Skôr by mohlo ísť o zámenu pri jesennom vykopávaní koreňov na stanovišti. 10 8 12 10 3 Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené časti ako na rastline Osi hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) I. plody sú nažky. vlhkosť 14 %. anglicky: Chicory. ktorý je prudko jedovatý. lebo je veľmi aromatický a mierne horkastý. taliansky: Cicoria. rastlina je veľmi dobre známa. Vňať cesnačky — Herba alliariae sa hodnotí podľa internej normy IN 4/84. korenie sv.jemne posekaný list je vhodný do studených omáčok. pri cestách ako burina od nížin po podhorský stupeň. 4 5 12 8 II. ktorý je surovinou na výrobu cigórie. Petra Nemecky: Gemeine Wegwarte. Východní mágo- . V I. francúzsky: Chicorée. Succory. akostnej triede sa pripúšťa maximálne 10 % drogy s odlišným sfarbením. treba ho iba opatrne dávkovať. zo žltkastobieleho vretenovitého koreňa vyrastá rozkonárená byľ s ružicou prízemných laločnatých listov. mletého mäsa a rybích vývarov. Početné jednotlivé úbory s jazykovitými kvetmi jasnomodrej farby. rusky: - ČEKANKA OBECNÁ Trváca bylina vysoká 20-120 cm. 5 4 12 8 2 II.Alliaria petiolata (Bieb. nie menšiu povesť mala v lekárstve. Čakanku pestovali už starí Egypťania a vážili si ju ako šalátovú zeleninu.

známejšia ako endívia — C. Šťava vo vode alebo vo víne sa odporúčala ako liek na vyplakovanie alebo premývanie hrdla. ČERNOHLÁVEK OBECNÝ Prunella vulgaris L. inulín (10—15 %). najvyššie dva pod hlávkovitým súkvetím modrofialových kvetov. Šťava ďalej obsahuje triterpénové deriváty (a — a (3-laktucerol).dávka je 1 lyžička vňate (piť 3 x denne šálku) alebo 2—5 g koreňa na odvar (5 minút variť na slabom ohni. kôrou krušiny. ktorá pre I. šťaveľan draselný a kyselinu octovú. obsah popola 10 % (15 %) a popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . Podrobnejšie fytochemické prieskumy rozličných druhov čiernohlávkov robil r. Materiál sušíme pozorne v tenkých vrstvách. Inulín je oficinálny v ČsL 3 a izoluje sa aj z čakanky. kyselinu stearovú. octovú. 15. v listoch je aj kumarínový glykozid cichoriín. v lesoch a ako burina záhrad od nížin po horský stupeň. Dáva dobrú nektárovú i peľovú znášku. pod týmto označením ho uvádzal aj Matthiolus. Pitie odvaru v medovej kaši miernilo chrlenie krvi a čistilo pľúca od krvavého kašľa a bylina utlčená s kaviárom a priložená ako obklad na vredy urýchľovala ich dozretie a otvárala i hojila rany. Č. glykozid aukubín (s vplyvom na krvný tlak) a doteraz ešte nie celkom preskúmané látky. chromatograficky dokázal. Po prvej svetovej vojne sa korene stali náhradkou kávy. ďalej živicu. Droga sa hodnotí podľa internej normy IN 1/84. ktorý izoloval saponíny. Predmetom zberu z rastliny v čase kvitnutia (jún—september) je vňať — Herba prunellae (Herba brunellae). minerálne látky (draslík. akosti v zátvorke) pripúšťa maximálne 10 % (20 %) drogy s iným sfarbením. Č. rezervná látka úborovitých a čakankovitých rastlín sa ukladá v koreňoch namiesto škrobu. kňazská zelina. Preslávil sa ako výborný prostriedok proti krčným zápalom. dosť flavonoidov. Berger 1954). francúzsky: Brunelle commune. metabolizujúce (tzv. Gessner 1953. Kvety sušením strácajú belasú farbu. čertohlav. Skladujeme dobre uzatvorený a chránime najmä proti vlhkú. Rod čiernohlávkov je malý. alebo hneď pri umelom teple). má iba päť členov. s listom mäty. vcelku potvrdili oprávnenosť používania pri krčných ochoreniach a zápaloch ústnej sliznice. arginín. hyperosid a kyselinu kávovú. inulín. Gessner (1953) a Losch (1933) uvádzali iba triesloviny (7 %). okrem toho aj horčiny. 1963 Sandra.) Nath. pasienkoch. 89 . Vedecký názov rodu pochádza z latinského bruneus = hnedý. grandiflora (L. Samy sa užívajú zriedka. 1 % (2 %) anorganických prímesí. V homeopatii sa používa čerstvý koreň vykopávaný na jeseň.). List (1979) stanovil okrem toho aj triterpénové kyseliny (okrem ursolovej aj cis. ktorá môže v zime spestriť chudobný jedálny lístok. stor. a to výhradne z divo rastúcich rastlín (pestované majú iné obsahové látky). radicosus sa pestuje pre korene a subsp. úbormi nechtíka a pod. Čakanka kvitne v júni (júli) až v septembri (októbri). V Belgicku a inde na Západe sa v jeseni bežne predávajú jemné puky. Odvar sa používal aj pri horúčke a Matthiolus radil okrem toho zmes šťavy s octom a s ružovým olejom prikladať na spánky proti bolestiam hlavy. levulóza a kyselina dikafeyltartarová (cichóriová). anglicky: Self-heal. rusky: - ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 5-25 cm. ktoré vyrástli v tmavých pivniciach na koreňoch čakanky zasypaných pieskom. len čo začína kvitnúť. ten vraj nadobudol krásu a obľubu u každého a všetko sa mu darilo. Novšie prieskumy (Losch 1933. mierne preháňavé. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. čiernohlávková voda s ružovým olejom sa dávala na zvredovatené ústa alebo na rany. Čiernohlávok sa pre svoju mimoriadne liečivú moc nazýval aj božia spása (Gottheil). gumu. čiernohlávka. Používal sa odvar aj čerstvá bylina. Najkrajší je č. druhové pomenovanie vulgaris = obyčajný. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. pretože neskôr kvety opadávajú. foliosus pre list). sú hľadané ako zimná šalátová zelenina (dajú sa variť. saponíny. Koreň je už od r. májovník. Korene sa vyrypujú rýľom (september—október). zbavujú nadzemných častí a sčernetých partií. zastrihovaný — P. Japonci dokázali vo svojej droge aj kyselinu ursolovú. dusiť. Spodné kvety má už dávno odkvitnuté. Nadzemnú časť odstrihujeme ihneď. ktorú zaviedli do liečiteľstva nemeckí lekári v 16. častejšie sa kombinujú v zmesiach (napr. cholín. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. V koreni glykozidické horčiny. Ich pôvod vie určiť iba skúsený botanik. manitol. Vňať obsahuje pomerne dosť trieslovín (asi 7 % ) . španielsky: Brunella. Čiernohlávok je jednou z rastlín. listy vajcovité. Nakupuje sa koreň a vňať — Radix cichorii seu Herba cichorii. endivia L. Krober 1937. u nás sú tri. aby sa nezaparil (pri teplote do 35 °C). vňaťou stavikrvu vtáčieho. maďarsky: Kozonséges békavár. Hlavné obsahové látky sú v šťave. spodné v ružici. akosť (požiadavka II. horčík a železo). ide o horké látky terpénového charakteru . Kvitnúce vrcholky vňate sa odrezávajú v júli-auguste a sušia v tenkej vrstve bez prehrabovania na vzdušných a tienistých miestach. D 2 — 0).) Scholler. ktoré sa potom nepodobajú ani na jedného z rodičov. rastie roztrúsené v teplejších a suchších oblastiach. brunellus = hnedastý (vzhľadom na listene a kalichy). Zápar má mierne účinky na vypudzovanie žlče . pripravuje sa z neho esencia (dil. Čajoviny č. — do metabolizujúcich čajovín). dva antokyanové glykozidy a horčiny. veľkokvetý . Plody sú tvrdky. 157. koreňom púpavy. inulín.P. 1690 známy ako náhradka kávy v Holandsku. Bylina sa bežne vyskytuje na lúkách. stomachikum). Inak drogy slúžia na povzbudenie chuti (horčinové tonikum. po omytí sa režú na približne 15 cm dlhé kusy a sušia na tienistom mieste (najlepšie je dosušiť umelým teplom pri 40—50 °C. vápnik. vňaťou ľubovníka. Madaus (1938). kvety má veľké a fialové. kvitne najčastejšie žltkastobielo a listy má perovito rozoklané. Droga nemá pach a chutí horko. keď horné iba začínajú rozkvitať. krvčistiace). triesloviny. sodík. cholín. sú močopudné. svalník menší Nemecky: Kleine Braunelle. fosfor. Metanolové výluhy obsahovali rutín.via z nej urobili čarodejnú bylinu: kto sa natrel jej šťavou zmiešanou s olejom. hlavuška. obyčajný s obľubou vytvára miešance s oboma druhmi. zapekať s mäsom a pod. mladé listy a výhonky patria medzi šalátové a jarné polievkové byliny (dvojročná subsp. Príbuznou zeleninou. Mladé listy sa miestami upravujú na šalát alebo kašu a podávajú pri skorbute. stopy silice.a trans-kávovú). arginín. piť 3 X denne).laktucín a laktupikrín. je čakanka štrbákova. pomer zoschnutia je asi 4 : 1 . myšieho chvosta — do čajovín pri žlčníkových chorobách a s vňaťou žihľavy. vlhkosť 14 % (14 %). zvonka slúžia na obklady pri bolestivých zápaloch alebo vredoch. že aglykón tvorí kyselina oleanolová. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: brunelka. laciniata (L. Čiernohlávky ako väčšina hluchavkovitých rastlín sú medonosné. taliansky: Brunella. byľ slabo rozkonárená.

podzemok sa vykopáva pred kvitnutím (rastlina spravidla kvitne vo februári—marci. ktoré sú menšie. albus (L. Jeho sláva sa obnovila v stredoveku. ktorej v antike nesmierne dôverovali pri morových epidémiách — petasites. ani pri vykopávaní koreňov! Pri morových nákazách a epidémiách sa ľudstvo utiekalo k prirodzeným i nadprirodzeným prostriedkom.) Gaertn. francúzsky: Petasite. K. Ak sa suší umelým teplom. taliansky: Farfaraccio. V súčasnosti má oficinálne použitie v homeopatii — z čerstvej rastliny zberanej v apríli sa pripravuje esencia (dil. veľké. má žltobiele kvety v polguľovitých úboroch. pre svoje obrovské listy. Prenikavo páchnuce korene prešli iba neskôr do veterinárnej praxe a rozotreté listy sa prikladali na rany. pri niektorých ženských chorobách a na omývanie. nazývaný po ňom Gentiana. DEVATSIL LEKÁRSKY DEVĚTSIL LÉKAŘSKÝ Petasites hybridus (L. sú stopkaté.) Gaertn. Príbuzný d. ale rátajú sa za rovnako účinné. list — Folium petasitidis (zoschýňa v pomere 5—6:1) a kvet — Flos petasitidis (zoschýňa v pomere 5 : 1). zakončenú predĺženým strapcom úbo- rov s bledočervenými. Homeopatická esencia slúži na podobné účely. s vňaťou ľubovníka. Drogy: podzemok či koreň — Rhizoma seu Radix petasitidis (pomer zoschnutia 3 : 1).. Droga sa však pre obsah trieslovín aplikuje aj vnútorne. nátržní90 ka husieho. s listom alchemilky. Meyer et Scherb. Príbuzné druhy čiernohlávka sa používajú zriedkavejšie. pomenovanie dostal od petasos = slnečný klobúk. ktorý o tom píše (Dioskorides). a to ako prostriedok proti hnačkám. Predmetom zberu býva prakticky celá rastlina. biely — P. Palma uvádza asi 3 % zápar — nechať postáť asi 15 minút a piť 2-3 šálky denne). keď sa stal hlavným liečivom proti moru. kvetom bielej hluchavky. Obsahové látky podzemka tvorí asi .ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Z drogy sa zvyčajne používa 6—10 % odvar (var na slabom ohni asi 5 minút). spočiatku na rube sivoplstnaté. zriedka bielymi kvetmi. D 2 — 0). na rube plstnaté a majú 7-9 výrazných žíl. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: devesel. Jednotlivé časti sa sušia vzhľadom na obsah silice tak ako všetky silicové drogy — podzemky sa narýchlo omyjú (ostatné časti nie). lopušica. žalúdočným a črevným ťažkostiam. Ilýrsky kráľ Gentios nariadil pri more užívať horec čiže encián. List bez stopky sa zberá v máji a kvet v začiatočnom štádiu kvitnutia (február—máj). levandule a pod. tu sa však častejšie kombinuje napr. V nemčine má podľa toho aj svoje pomenovanie — Pestwurz (Pest = mor). podbel (!) Nemecky: Rote Pestwurz. materiál sa kladie v tenkých vrstvách do tieňa — pri výdatnom vetraní dobre schne. nesmie teplota presiahnuť 35—40 °C. ale miestami až v apríli—máji). rusky: Trváca bylina s hluzovitým podzemkom. Druh rastie na vlhkých tienistých miestach a v pobrežných porastoch od nížin do horského stupňa. acsalapu. v liekopisoch však nie je oficinálny. a to ako ústna voda alebo na očné výplachy a na kloktanie pri krčných a ústnych zápaloch a podobných ťažkostiach (pôsobí ako adstringens). Deväťsil má zo všetkých našich bylín najväčšie listy — nezameniť s lopúchmi. teda náš deväťsil. Oficiálna medicína sa k nemu stavia zhovievavo. menuje ešte jednu slávnu bylinu. Plody sú chocholaté nažky. prasličky. Droga slúži v ľudovom liečiteľstve ako protizápalový prostriedok na vymývanie rán. anglicky: Butterbur. Listy deväťsilu nemožno zamieňať za listy podbeľa. na jar vytvára šupinatú purpurovú byľ vysokú 50-100 cm. s okrúhlou. španielsky: Sombrerera. dávkuje sa zvyčajne 1 lyžica na šálku záparu 1—2 x denne (taliansky autor L. koňské kopyto. Medzi prirodzené patrilo žuvanie aromatických liečivých bylín. Listy v bohatej prízemnej ružici vyrastajú neskoršie. na báze hlboko srdcovitou čepeľou. a ten istý autor. maďarsky: Kózonséges kalapfu. myšieho chvosta.

Kvitnú celé leto. ktoré by oprávňovalo starodávne ľudové používanie ako prostriedku pri chorobách dýchacích ciest. volov chvost Nemecky: Windblumen-Kônigskerze. ba v protikŕčových účinkoch ho predstihne. nekombinovaný výťažok z listov a z koreňa (jednotlivá dávka je 0. rusky: - 0. oficinálny v čs. na zapálené žily a vredy. vo viniciach. Neskôr sa izoloval z rastliny petazín. V niektorých západných štátoch sa používa čistý. Divozel patrí k najstarším liečivým rastlinám sveta. sacharidy. proti kašľu. List deväťsilu obsahuje okrem toho izopetazín. prízemné listy sú zreteľne stopkaté. sliz. asi 2 % pektínových látok. 20 minút nechať stáť prikrytý — 3 šálky denne).1 % silice. ochoreniach dýchacích ciest a proti črevným parazitom. dávka: 1 lyžica drogy na šálku záparu 3-krát denne). taliansky: Guaraguasco. horčina petasitín. Ľudovo sa používal pri pľúcnych kataroch. S-petazín. môžu včely naznášať naozaj dosť medu. veľkokvetý je dvojročná bylina vysoká asi 100-200 cm. alebo sa extrakt kombinuje s inými liečivami. Syn. Čerstvé listy sa prikladajú na rany. španielsky: Gordolobo. divizna.Scrophulariaceae Ľudovo: cisárska svieca. V droge sa nesmú nachádzať. Molene medicinale. lesných čistinkách. inulín. 1962 a ďalšie). majú kvetné koruny zväčša menšie. Prieskum rastliny sa robil aj u nás (r. živica (petasit). skalnaté stráne. oranka. (u nás asi 10). veľkokvetý. Rastie na kamenistých stranách. ďalej pri kašli. reumatizme. Predmetom zberu ako droga mimoriadnej dôležitosti je kvet — Flos verbasci. Antika opriadla divozel poverami o zázračných účinkoch.: V. Nemecky: Grossblumige Konigskerze. plody sú tobolky. 91 . liekopise. Príbuzné druhy rodu Verbascum L.vo ku všetkým indikáciám.06 g a podlieha lekárskemu predpisu). opuchy. prípadne fialovo ochlpené tyčinky. Ťažko sa vysloviť priazni- D. sápovitý je vysoký iba 30—150 cm. Krtičníkovité . pri ischiatických ťažkostiach. pretože zväzočky ich kvetov sa rozvíjajú postupne. štrkoviska a brehy vodných tokov. V Nemecku sa užíva prášok z koreňa zavarený vo víne s medom alebo s ryžou a pšeničnými alebo ovsennými vločkami. maďarsky: Szóros farkkóró. kruželica. devina. ester izopetazolu je menej účinný. žľazy a pod. Divozely poskytujú med bledožltej farby. Kvet tvoril oddávna zložku prsných čajovín. D. kde ich rastie veľa. monoterpénové i seskviterpénové uhľovodíky a petasitolidy. huniak. Rastie s optimom výskytu na teplých pahorkatinách. Vedecké pomenovanie pochádza zo skomoleného latinského barbascum (barba = fúzy) pre jeho plstnaté ochlpenie. niektoré však sú asi oprávnené. chrapote. pánbožkova onučka. DEVÄŤSIL LEKÁRSKY DIVOZEL VEĽKOKVETÝ Verbascum densifloram Bertol. predpokladá sa spomínané spazmolytické pôsobenie. ruderálnych stanovištiach a pri cestách. trieslovina a minerálne soli. nachladnutí a chrapote. anglicky: Mullein. maďarsky: Keskenylevelú okórfarkkóró. Uplatňuje sa pri bolestivých menštruáciách. mierne súmerné citrónovožlté kvety. ľudovo sa užíva aj zápar z kvetov (2 %. aplikuje sa pri bronchiálnej astme. thapsiforme Schrad. Na farmaceutické účely sa pestujú aj osobitne — najmä d. tam. kráľovská svieca. líši sa hlavne krátko zbiehavými až nezbiehavými listami. plstnatá stonka nesie dokonale zbiehavé listy a veľké. Ľudové liečiteľstvo používa list najmä ako močopudný a potopudný prostriedok (aj ako náhradný za list podbeľa. ktorý má podobné účinky ako alkaloid papaverín (pozri mak siaty). rusky: DIVIZNA VEĽKOKVĚTÁ DIVOZEL SÁPOVITÝ DIVIZNA SÁPOVITÁ Verbascum phlomoides L. O pôsobení obsahových látok z farmakologického hľadiska nie je veľa známe. reumatizme a tinktúre sa pripisovali silné diuretické účinky. druh sa vyskytuje vo dvoch chemických chemovaroch. francúzsky: Bouillon blanc. izo-S-petazín. pri astme a pod. typické stanovištia sú výslnné pahorky.

vykopávané v júli až v auguste. každý zber osobitne na prudkom slnku alebo umelým teplom. zistená hodnota odpovedá počtu mililitrov suspenzie červených hovädzích krviniek. 20 III. ktoré sa hemolyzovali odvarom z 1 g saponínovej drogy. že sa nechá odvar z drogy pôsobiť na suspenziu červených krviniek. i.). sliz a flavonoidy.prsná čajovina. 184.100. kde kvet tvorí zložku. Materiál by mal uschnúť za jeden deň. a ČsL 4 10 II. hodnotí osobitným spôsobom — v hemolytických jednotkách (h. ktoré reflektoricky zvyšujú bronchiálnu sekréciu. Jednotlivá dávka drogy vo forme záparu (príp.94.j.Verbasci e radice).) — najmenej 92 Akosť — najviac v % I.5 10 10 6 2 40 8 3 vý na stláčanie a zaparenie. je Species pectorales .DIVOZEL VEĽKOKVETÝ DIVOZEL SÁPOVITÝ Zberajú sa iba kvetné koruny bez kalicha. 30 12 4 1 0. jednotlivo rozložený. Práca s materiálom vyžaduje trochu rutiny a skúseností. 143. pričom účinnosť v tomto smere sčasti vyplýva aj zo slížového obsahu. Pri sušení umelým teplom neprekračovať teplotu 40 °C. Kvety možno po dôkladnom vysušení skladovať v nepriedušne uzavretých igelitových vreckách.121. 130. Oficiálna čajovina ČsL 4. pretože droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. 147. Pomer zosušenia je asi 8 : 1.5 10 8 2 1 10 3 1. najlepšie v poludňajších hodinách.116. odvaru alebo macerátu) je 1. Zisťuje sa laboratórne tak. ktorý mierni dráždenie horných dýchacích ciest a sčasti z obsahu flavonoidov a saponínov. j. Obdobie zberu: (jún) júl—september (október). pripravenú predpísaným spôsobom z hovädzej krvi.115. Čajoviny č. Materiál je veľmi hákli- Kvet divozelu — Flos verbasci (Flos verbascorum) sa ako droga hodnotí podľa ON 86 6214 a podľa ČsL 4: Znak Droga farbená inak ako materská rastlina Nerozvinuté kvety a kvety s kališnými časťami Iné organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol z drogy (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Saponínový obsah v hemolytických jednotkách (h. ktorý sa uplatňuje ako čajovina s karminatívnym účinkom alebo náhradka za pravý ruský čierny čaj. v drobnom najlepšie v predhriatých plechovkách. Kvet tvorí aj súčasť hromadne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom. Výnimočné uplatnenie v homeopatii majú čerstvé korene — Radix verbasci. Droga obsahuje terapeuticky účinné saponíny. 133. Droga — Flos verbasci má medový pach a chutí sladkasto. ktoré dobre zatvoríme a okolo uzáveru ešte zalepíme leukoplastom. Vyrába sa aj priemyselne ako Species pectorales Planta. Kvalita drogy sa o. Homeopatia používa na prípravu esencie celú čerstvú kvitnúcu vňať zbieranú na začiatku kvitnutia a známe sú aj homeopatické prípravky z čerstvého koreňa (TEEP . 132. čo je údaj pre účinnosť saponínov prítomných v 1 g drogy. 4 20 30 . Sušíme ho rýchlo. 128. a to viac ráz denne. Upotrebuje sa ako expektorans. 146.5 g (ČsL 4).97. a to ručným otrháváním za suchého počasia. Zber pre nákup treba čo najskôr odovzdať.

ktorá je nepomerne vzácnejšia a rastie iba v teplejších až najteplejších oblastiach. celistvookrajové. (v európskej časti ZSSR obidve variety) DRCHNIČKA ROĽNÁ Jednoročná bylina s lysou. V Indii sa ešte aj dnes používa pri love rýb (má hemolytický účinok podobný ako cyklámen . maďarsky: Mezei tikszem. aj na zvýšenie odvahy.). kuracie oko. vajcovité. Už v antickom Grécku Na drogu sa vzťahuje ON 86 6830: Znak bola známa ako bežná burina. žiada sa čerstvá kvitnúca vňať. z ktorých 93 . 10 Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina začerstva Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) 5 3 0. Dioskorides odporúčal jej šťavu pri bolení zubov a s vínom sa píjavala najmä pri bolestiach. Samozrejme. žabinec. francúzsky: Mouron des champs. že kvitne znovu v jeseni. ba mala vraj čarovnú moc na vyvolanie ducha z podsvetia a zachraňovala ľudí pohryzených besným psom. Podstatnú obsahovú zložku vňate a semien tvoria saponíny. žabie) mydlo. Podobne sa odlišujú aj druhy rodu rožec . vznikali zámeny najmä s kuričkou (druhy rodu Minuartia L. Liečiteľsky sa mimoriadne preslávila. Zaujímavé je jej rytmické ranné a odpoludňajšie zatváranie kvetov. ktoré sa u nás vyskytujú dosť hojne. taliansky: Anagallide. Túto povesť si udržala až do stredoveku. žabí střevíc Nemecky: Roter Gauchheil. Najčastejším predmetom zberu býva kvitnúca vňať — Herba anagallidis (júl-august). španielsky: Murrons. Drchnička je prastarou liečivou rastlinou. Spomínali ju už Hippokrates. Častá burina polí a záhrad. Kvety totiž nemajú medovinu a hmyz ich zriedka navštevuje. a to vzhľadom na to. rusky: . najmä medzi zeleninou. Slúžila totiž o.). keď bola predmetom nákupu. poliehavou až vystúpavou byľou vysokou 10—30 cm. má zaguľatené a na jednej strane ochlpené stonky. tenšie nebodkované listy a biele kvety (patrí do čeľade hviezdicovitých — Stellariaceae). pomer zosušenia je asi 5 : 1. bystrosti a veselosti. Plínius. S týmto upotrebením prešla i do stredoveku. V minulosti. rátala sa medzi univerzálne protijedy.DRCHNIČKA ROLNÍ DRCHNIČKA ROĽNÁ ( + ) Anagallis arvensis L. listy krížmo protistojné. anglicky: Scarlet Pimpernel. Dnešný latinský názov vznikol asi z gréckeho anagelao = smiať sa.5 12 12 6 1 12 15 2 3 pokratovych časoch slúžila ako liek na ťažké rany a vredy. predovšetkým žlčníkových a pečeňových. v staroveku zaháňala melanchóliu. Častejšie sa však uvádza spojenie gréckeho ana = opäť a agállo = zdobím. Zatvára ich aj pred dažďom. Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: kačacie (mačacie. čo je dôležité pre vlastné opeľovanie. ktorá sa zberá celá. námožníček.Cerastium L. kurimor. i. Kvety na dlhých stopkách vyrastajú jednotlivo z pazúch listov a majú ohnivočervené koruny. (Stellariaceae). II. Thefrastos. väčšinou sa nachádzajúce aj v koreni. a pri hadom uhryznutí. je oveľa útlejšia.+ Cyclamen europaeum L. Historické osudy drchničky sú tiež zaujímavé. Suší sa v jednej vrstve na tienistých a vzdušných miestach. U nás sa vyskytujú variety odlišujúce sa najmä farbou kvetov. štvorhrannou. bez korienkov a plodov. Rastlina sa v súčasnosti využíva najmä homeopaticky. Plody sú tobolky. Už v hip- Akosť — najviac v % I. rastie od nížin po podhorský stupeň. Dioskorides.

Okrem týchto domácich druhov dubov rastú u nás a pestujú sa rozmanité cudzozemské druhy. Pridáva sa do priemyselne vyrábanej čajoviny Hemoral (antihemoroidová kúpeľová prísada). kamienkoch. zberaná z asi 10-ročných konárov alebo kmeňov (iba so súhlasom majiteľa lesa). v liečiteľstve ako adstringentný prostriedok: antidiaroikum. Je jedovatá pre psov. Zápar pôsobí metabolický („čistí" krv). kým iné druhy zasa podľa ďalších významných vlastností: petraea od petra = skala. Druh pôvodný len v podhorských oblastiach. pozri medzi cudzokrajné drogy). Plody sú žalude na dlhých stopkách. Vnútorne sa užíva zriedka a nie Na kôru — Cortex quercus — sa vzťahuje ČSN 86 6110: Akosť — najviac v % Znak Kusy kôry tmavšie na vnútorne] strane Staršia kôra. v listoch sú aj flavonoidné glykozidy. Dubová kôra ako tzv. kone. Zber sa robí zjari (marec—apríl). Žalude sú krátkostopkaté až sediace. pevné a štiepateľné. anglicky: Common Oak.. takmer vo vode nehnije. variť na miernom ohni 5 minút). listy perovito laločnaté.) Liebl. zápaloch obličiek a hemoroidoch. tzv. DUB LETNÝ Quercus robur L. na kúpele (omrzliny. Zvyčajne sa pijú 2—3 šálky asi 1 % záparu (po zaparení sa nechá asi 15 minút stáť) alebo zápar z pol čajovej lyžičky na pohár vody ako denná dávka. pri hemoroidoch a na výplachy. kvety jednodomé. Upotrebúva sa predovšetkým zvonka vo forme odvarov (lyžica kôry na pohár vody. D. čistá trieslovinová droga slúži v technickej praxi na spracúvanie koží. Rastie v nižších polohách až do podhorských stupňov na mierne kyslých skalnatých pôdach. lesklá.chuť má slabo horkastú a silne zvieravú.5 %).8 g prášku 4 x denne.priotrávenia s ním v minulosti boli známe). Používa sa preto na vodné stavby. opuchy. D 3). 10 10 3 1. 94 . Odlupuje sa iba mladá. sa menia na neúčinné farbisté tmavohnedočervené látky — flobafény. taliansky: Quercia. hrubá asi 3-6 mm (zoschne asi na 3 mm). tvoria drogu Glandes quercus. Sommereiche. balvan. podvaly. výrobu sudov a pod. Droga je predovšetkým močopudným prostriedkom (diuretikum). Ľudovo droga slúži ako prostriedok mierniaci bolesti. Kôra má po navlhčení zapáchať trieslom . zimný má vajcovitú korunu. Podľa šumu starého duba sa veštilo v gréckej dodonskej veštiarni a starovekí básnici Ovídius a Vergílius uvádzali žalude ako prvú potravu človeka.5 12 10 6 DUB ZIMNÝ DUB ZIMNÍ (DRNÁK) Quercus petraea (Mattusch. horčiny a silicu s osobitným pachom. rastúci na skalnatých pôdach. Drevo je veľmi cenná surovina . Oficinálnu drogu ČsL 4 tvorí kôra . a to pri rúbaní alebo presvetľovaní porastov. že drchnička je účinná aj pri besnote. jedovatý saponin — sapotoxín cyklamín (totožný so saponínom cyklámenu). Duby mali vždy dobré meno aj v liečiteľstve. Homeopatická esencia sa používa najmä pri svrbivých vyrážkach (dil. je veľmi trvanlivé. Hecker ordinoval 1. Obsahovými látkami všetkých častí sú hlavne triesloviny (7—20 % ) . popraskaná a hrubšia ako 6 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah trieslovín v % — najmenej I. potopudne. pri nervových a pečeňových poruchách. maďarsky: Kocsánytalan tolgy. Nemecky: Stiel. ďalej saponin podobný saponínu našej mydlice lekárskej (Saponaria officinalis L. získal vzhľadom na drevo. zbavené osovej čiašky a po usušení aj šupky (strata na hmotnosti je nepatrná). Kmeň alebo konár smie byť maximálne hrubý 15 cm. ktorý vyvoláva silné miestne dráždenie (vstrebáva sa sliznicami a pre ľudí i niektoré živočíchy je hemolytickým jedom ešte pri veľkom riedení . listy na stopkách dlhých 1—2 cm. Vedecký názov duba pochádza z latinského quercus. Okrem toho obsahuje triesloviny. Dubové listy a žalude sa často uplatňovali v znaku lesníkov a poľovníkov. samičie po 2—5 v pazuchách listov. Duby sa opeľujú vetrom. oleja (15 %). o čom však chýba spoľahlivý dôkaz. pri dermatózach sa zavaria 3—4 lyžice kôry 5—7 minút vo 2 litroch vody a vlejú do vane dopoly plnej 37 °C teplej vody).jeden je asi totožný s kyslým saponínom senegového koreňa (Radix senegae — typická americká droga. francúzsky: Chéne rouvre. 5 5 1 0. Homeopatický liekopis uvádza ako oficinálnu čerstvú kôru mladých konárov. čo sa niekedy odvodzuje z keltského quer = krásny a cuez = strom. Ešte stále sa udržuje názor. Od staroveku až dodnes sú napr.Cortex quercus. Druhové meno robur = sila. bielkovín (asi 7. na upokojenie. Dianthaceae = Silenaceae). močopudne a údajne drchničkou možno nahradiť kvasiové drevo . Rastlina má hemolytický index asi 3 500. samčie vo visiacich riedkych jahňadách. najmä vo vlhku. tiež pri lišajoch a na ťažko sa hoj rany. rusky: DUB LETNÍ (KŘEMELÁK) Druh vytvárajúci prirodzené lesné zárasty . pre vstrebávanie sa saponínov treba ju však považovať za toxickú.5 12 8 9 II. antiseptikum a antihemoragikum. maďarsky: Kocsányos tolgy. Duby si odjakživa vysoko cenili všetky národy ako symbol sily a krásy lesa. s krátkou stopkou. letný je stredne vysoký strom. vtáky. Materiál sa môže sušiť na slnku alebo umelým teplom. zrkadlová kôra bez zvyškov dreva. zvonka asi 5 % zápar. Staroveké národy dub zasväcovali svojmu najvyššiemu bohu.je tvrdé. V semenách je veľa škrobu (asi 37 % ) . Žalude dlho slúžili ako surovina na výrobu atramentu. ťažké. známe dubové kúpele. Veľmi zriedkavé použitie majú listy — Folium quercus. Okrem kôry sa zberajú aj zrelé a zdravé žalude (október—november). skladovaním. sacharidov (7 %).Lignum quassiae (pozri stať Cudzokrajné drogy). španielsky: Roble albar. kde vytvára spolu s predchádzajúcim miešané dubiny. zajace a králiky. Silica u ľudí vyvoláva bolenie hlavy a vracanie. samičie jahňady po 2—7 na krátkych stopkách alebo sediace na koncoch konárov a samčie dlhé 3 — 5 cm. poskytujú mnoho dobrého okrovožltého peľu a okrem toho majú aj voskový listový med. Pomer zosušenia je asi 2 : 1. Bukovité — Fagaceae Nemecky: Wintereiche.dubiny lužných lesov a nížin na sprašovom podklade. rusky: ( ) D.

že antickí lekári dávali pomenovanie strychnos mnohým jedovatým rastlinám a odlišovali ich iba ďalšími prívlastkami. cigánske (svinské) jablko. horné bez stopky. vlčie bodliačie Nemecky: Weisser Stechapfle. prípadne macerovať za studena pri izbovej teplote 1 lyžicu kôry na 2 šálky vody a vypiť po dúškoch cez deň). rumovísk. na bežné kúpele a obklady sa zavarí 500 g kôry na 3 -4 litre vody. na odvary proti poteniu nôh alebo na výplachy 1 kg kôry na 2 . kravák. obyčajný má variety líšiace sa hlavne farbou kvetov a plodmi (biele alebo fialové kvety a plody ostnité alebo hladké). hrubo zúbkaté. rozkonárená..vyvolávajú ich hrčiarky . Dubienky sú guľaté nádory čiže patologické novotvary (Galia) spôsobené hmyzom. ktorí ho vozili so sebou ako liečivú rastlinu. 54.3 litre vody.) je nepochybne najstaršia liečivá rastlina z rodu durmanov. infectoria Oliv. panenská uhorka. Predmetom zberu je list — Folium stramonii. maďarsky: Csattanó maszlag. možno ich potom upotrebiť v detskej praxi ako prostriedok proti hnačkám. podľa iných je to zmenené perzské tatula z tat = pichať. Celkove má Datura L. španielsky: Estramonio. 40. Liečebne sa používajú z duba hálkového (Q. Ľuľkovec zlomocný — Atropa bella-donna L. listy vajcovité. s bielou lievikovitou korunou. 48. miestami sa miešajú s kakaom a cukrom na výživný prostriedok a slúžia aj ako kávovina (Semen quercus tostum). blen čierny — Hyoscyamus niger L. . vystupuje v rozličných typoch nitrátofilných spoločenstiev. V detskej praxi sa dáva 1 kg kôry na kúpeľ. keď sa rozšíril po Európe (domovinou sú južné časti Ruska). bez chuti a zamladi je akoby pomúčený. Schlechtendal a i. ČsL 2 má oficinálny list. asi 25 druhov. Fraas sa prikláňal k názoru. + Datura stramonium L. Camerarius ho prvý zobrazil a jeho domovinu omylom kládol do Orientu. streštený ľuľok. má listy vajcovité a celistvookrajové. Ľuľkovité . Ako liečivo sa stal známym až zásluhou Storka (1762). že grécke strychnos manikos predsa len bol durman. Pomenovanie Datura pochádza údajne z arabského datora. až bielo ochlpené a hrubo zubaté. 39. Žalude sa niekedy pražia ako káva .Chenopodium hybridum L. j. Listy sú vhodné proti hnačkám. spodné srdcovité. Pri zámenách alebo falšovaní listovej drogy prichádza do úvahy najmä ľuľok čierny — Solanum nigrum L. pazušné alebo koncové. taliansky: Stramonio.. listy má však oveľa menšie. rastlina s pichliačmi. Okrem spomínaných druhov sa na farmaceutické účely (hlavne izoláciu alkaloidov) hojne používa ešte Datura inermis Jacq. ktorá pochádza z Etiópie. nie končisté a hrubo zubaté.pražením klesá obsah trieslovín a škrob sa mení na dextríny. Osudy d. kvety . rusky: DURMAN OBECNÝ DURMAN OBYČAJNÝ jednotlivé. francúzsky: Stramoine. anglicky: Thorn-Apple. d. Čajoviny č. Bežná burina záhrad. Plody sú ježaté vajcovité tobolky. žalúdočných i črevných kataroch (1 lyžička kôry na šálku záparu 2—3 x denne alebo prášok 5 x denne na hrot noža. zasa vajcovité. ježkova palica. 55. Polyploidizáciou a krížením sa vypestovali odrody bohatšie na účinné obsahové látky — alkaloidy. ho pokladajú za spomínaný strychnos manikos starovekých Grékov. maslové semeno. D. obyčajný bol v staroveku asi neznámy. 219. Narkotické účinky rastliny poznali dávno predtým Arabi a užívali ho podobne ako ópium na lekárske účely. Príbuzný durman metel (D. 44. z ktorých u nás rastie 5.pozri Cudzokrajné drogy). má listy menšie. 95 Jednoročná bylina vysoká 30-80 cm. tiež vňať (Herba stramonii) a semeno (Semen stramonii).Solanaceae Ľudovo: bugačka.DUB LETNÝ samotná. Väčšina liekopisov uvádza oficinálnu vňať. Podobný mrlík hybridný . 53. obyčajného možno spoľahlivo sledovať až od stredoveku. úhorov. O rozšírenie durmanu po Európe sa údajne pričinili Cigáni. t. dubienky domácich dubov nie sú vhodné na liečbu a nezberajú sa (pozri ČsL 4). metel L. predovšetkým pri hnačkách. ČsL 4 uvádza na zápar aplikovaný externe 15 g. 138. byľ holá. mašlák. Ťažkosť spočíva v tom. 216.

dnes sa obsahové látky upravujú do sprejov. 5 2 5 0. Niekedy sa vykupujú aj semená. v priemere 0. S drogami treba manipulovať veľmi obozretne. Mnoho odrôd sa podarilo vyšľachtiť a ďalšie vznikli ich krížením. Červené kvety (zriedka biele . rusky: ĎATELINA LÚČNA Na listovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6411 a požiadavky ČsL 2: Akosť — najviac v % Znak Sčerneté a zhnednuté listy Prímesi materskej rastliny Rozdrvené časti a stopky listov Cudzie organické časti — prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Vlhkosť Obsah alkaloidov v % — najmenej 1. atropín a málo skopolamínu. Prípravky by sa nemali podávať pacientom so srdcovými ťažkosťami. t. ktoré však môžu i chýbať. Pôvodne rastie na lúkách. Sušia sa rozložené vedľa seba. Pozor.5 : 1.4. francúzsky: Trefle des prés. ktorý sa s najväčšou mierou spolu s ďalšími látkami pričiňuje o terapeutické pôsobenie.Papilionaceae) Ľudovo: štajerka. Pomer zosušenia je asi 1. sýtozelené.indikuje svieže (mierne vlhké) pôdy. vedľajšie obsahové látky sú triesloviny (4. anglicky: Red Clover. Pomer zosušenia je asi 5—7 : 1. i september). Rodové meno ďateliny (Trifolium) pochádza z latinského tres = tri + folium = list. s trojpočetnými (zriedka 4—6-početnými) listami.35 %) tropánovej rady.sení ich ešte presušíme. Účinné obsahové látky sú vysoko toxické alkaloidy (0.5 20 12 neudané ČsL 2 5 2 10 0. lebo ťažko znáša sucho i väčšie vlhko. s krátkou stopkou. španielsky: Trébol de prados. Bôbovité .1—0.Fabaceae (Motýľokveté . ktoré sa získavajú zberom nie celkom zrelých toboliek (september—október). derivát kumarínu umbeliferón a veľa dusičnanu draselného. O liečivých účinkoch ďateliny sa . Po vytra- JETEL LUČNÍ . vytrvalá ďatelina Nemecky: Rot-Klee. Oveľa viac sa rastlina používa v homeopatii. taliansky: Trifoglio dei prati.3-0. Druh je variabilný.poľské pramene). V ľudovom liečiteľstve je akákoľvek manipulácia s ňou zakázaná. na okraji lesov i vo svetlých lesoch . na začiatku kvitnutia rastlín (jún-august. Listová droga aj semená sú veľmi háklivé na skladovanie — ľahko vlhnú. Prešľachtený sa často pestuje na poliach.sú iba farebnou odchýlkou) vo vajcovitých hlávkach.5 0. stopy silice.5 mg atropínu. DURMAN OBYČAJNÝ Listy odrezávame podľa možností ráno. Dym z 1.25 g listov obsahuje 0. dosúšajú sa na slnku.25 Trváca bylina všeobecne známa. maďarsky: Réti lóhere. potom načechrané do vrstvy 5—6 cm (maximálna teplota do 45 °C. slúžia hlavne na izoláciu alkaloidov (atropínu) a ako antiastmatikum. ktorých lístky majú zreteľné polmesiačikovité škvrny. najmä hyoscyamín.5 %). plody sú nepukavé struky. až sú semená v tobolkách čierne. jednotlivo.5 — 20 12 0. rastlina je prudko jedovatá! Zber drog je deťom prísne zakázaný. Divo rastúcich druhov ďatelín je asi 300. uvádza sa aj možnosť do 60 °C . Koreň obsahuje aj iné alkaloidy (tiež však deriváty tropánu). len zdravé. príp. Použitie drog patrí výlučne do rúk lekára a podobne ako pri ľuľkovci zlomocnom — Atropa bella-donna L.ČERVENÝ JETEL Trifolium pratense L. trojlístok a pratense = rastúci na lúke. U nás sa v minulosti tiež vyrábali z nich antiastmatické cigarety. j.

išlo o liečivú vachtu trojlistú (Menyanthes trifoliata L. adstringens) a bronchitídach. organické kyseliny. — ďatelinovec). ktorá po skosení veľmi rýchlo dorastá a čoskoro kvitne. si ju vysoko cenili. Spomína ju abatiša Hildegarda vo svojom diele Na kvet — drogu Flos trifolii rubri sa vzťahuje ON 86 6240: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté kvetné hlávky Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I.lucernu siatu (Medicago sativa L. izotrifoliín. lúčnej i ď.). bielom výtoku. farbivá. Ďateliny sú veľmi významné pre včelárov. Ľahko totiž podlieha skaze a napáda ju hmyz. nemožno ho považovať za ďatelinu. najmä dnes. roľná silicu. najmä za vlhkého počasia. fenolové látky. Účinnými obsahovými látkami ď. hnedasté kvety vyradíme. úsade a opuchoch žliaz. že to bol asi teplomilný južnejší druh Trifolium fragiferum L. Materiál sušíme ihneď a rýchlo v tenkých vrstvách. lúčnej — červený. Je výbornou včelou pašou. syn. O nej sa vie. Celkom rozkvitnuté alebo odkvitajúce kvety pri sušení sa rozpadajú a hnednú. Homér spomínal medzi lotosmi akúsi znamenitú krmovinu pre kone a jestvuje dohad. stor. najmä biela plazivá (Amoria repens (L. rastúci u nás len v teplejších oblastiach i to roztrúsene (ď. aby sa využilo jej nektarové bohatstvo a zvýšila úroda semien. roľnej (Trifolium arvense L.ĎATELINA LÚČNA vedelo len veľmi málo. Kvetné hlávky bez podporného listeňa sa zberajú v júni—septembri hneď po rozkvitnutí a rýchlo sa sušia (pomer zosušenia je asi 6 : 1). plazivá obsahuje najmä triesloviny a ď. roľná pre svoje adstringentné pôsobenie zasa pri hnačkách. Ď. lúčna sa používa hlavne pri hnačkách (antidiaroikum. plazivá sa liečebne využíva najmä pri reumatizme. keď sa včely usmerňujú hlavne na ňu. v listoch sa nachádza asparagín a iné aminokyseliny. repens L. zvonka ako kožné dezinficiens. riedko rozložený a na vzdušnom mieste. jahodovitá). ď. že ju odporúčal už Dioskorides ako antidiaroikum. Červená ďatelina je rovnako dôležitým prínosom pre včelie hospodárstvo.) Presl. Ď. tiež nakupovanú drogu — Flos trifolii albi. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . Drogu — Flos trifolii rubri neuskladňujeme. Uplatňuje sa ako chuťové a vôňové korigens. Ďatelina dáva z 1 ha až 100 kg medu. 20 10 4 1 14 10 3 Physica a herbáre 16.5 14 8 3 II. Z národohospodárskeho hľadiska sú ďateliny naše najdôležitejšie krmoviny a obohacujú pôdu dusíkom. flavonoidy. plazivej a sušené kvetné hlávky bez stopiek. jún—september) otrhávame na začiatku kvitnutia mäsovočervené alebo jasnokarmínové hlávky bez podporných listeňov.. Upotrebenie sa akosi prelínalo vždy s upotrebením ď. v máji až v auguste (príp. stor. ale ihneď odpredáme nákupni. Predmetom zberu a nákupu u nás je kvet ď. Lepšie je sušiť umelým teplom do 35 °C. Plínius uvádzal síce Trifolium. Pri nešetrnom zbere sa takto znehodnocujú aj zaparené kvety. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať z ď. 12 5 2 0. Ď. Prvé správy o ďateline z našich oblastí pochádzajú asi z 11. živicu.). T. lúčnej sú triesloviny. triesloviny a flavonoidy. cuk97 . Tvoria podstatnú zložku zmesiek.). uvádzanej pod menom lagopus. glukozid trifoliín. Namiesto ďateliny mali starovekí poľnohospodári veľmi cennú krmovinu .

Americké fazule potom za niekoľko desaťročí vytlačili takmer načisto z kultúr tzv. francúzsky: Haricot.rovke. druhové latinské označenie vulgaris = obyčajný. Oficinálna droga sa ešte dnes označuje v niektorých liekopisoch termínom Fructus phaseoli sine semine — fazuľový struk bez semena. Fazule kvitnú v júni až v auguste. Až začiatkom 16. Vedecké pomenovanie fazule vzniklo z gréckeho phaseolos = člnok. no súčasne ako Pericarpium phaseoli. maďarsky: Bab. 10 2 1 10 10 3 .Bohne. červenej a i. Dáva sa prednosť strukom žltobielej farby. 5 1 0. španielsky: Fasol. Akosť medu sa však často preceňuje.5 10 7 2 II. majú celé strapce kvetov poskytujú98 cich zlatožltý med aj dostatok peľu. pestované dodnes v Egypte). Dávkovanie všetkých je prakticky rovnaké: ako čaj — 6 lyžičiek drogy nasypaných do 3 dl vriacej vody sa nechá 10 minút prikryté stáť a po prefiltrovaní sa pije počas dňa po dúškoch. lúčnej má podobné uplatnenie ako v alopatii. Bôbovité . kde sú semená fazule národným pokrmom. nadmernej tvorbe slín s poruchami žalúdočnej sekrécie a pri ochoreniach dýchacích ciest. Dosúšajú sa umelým teplom pri mierne zvýšenej teplote (30 — nanajvýš 40 °C). stor. Importovali ho k nám z Južnej Ameriky. rusky: - Jednoročná bylina vysoká 35-50 cm s pravoovíjavou stonkou dlhou 100—200 cm. Národy starovekého Stredomoria pravé fazule nepoznali. príp. t. Už starí Aztékovia v Mexiku vysievali fazule v zmesi s kukuricou. Homeopatická esencia z ď. FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZOL OBECNÝ Phaseolus vulgaris L. Fazule pochádzajú prevažne z trópov. loďka (pre tvar strukov).). asi 10—15 cm dlhé struky so semenami. anglicky: Kidney-Bean. Zosychajúce zožltnuté struky sa zberajú v čase úplnej zrelosti. Prvé herbáre z druhej polovice už poznali rozdiely medzi egyptskými fazuľami a vtedajšou americkou novinkou.Papilionaceae) Nemecky: Garten . Na plod fazule bez semien — Fructus phaseoli sine semine — sa vzťahuje norma ON 86 6621: Znak Ináč sfarbená droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. august —september a zbavujú sa semien. aj druhy rodu Vigna. j. perovito zložené listy tvoria velké vajcovité stopkaté lístky. Fazuľa sa u nás šľachtí ako strukovina a zelenina. sa zjavili prvé fazuľové semená v prístavoch španielskych moreplavcov. najmä na roliach. taliansky: Fagiolo. Gréci sa s nimi oboznámili údajne počas ťaženia Alexandra Veľkého do Indie. Plocha kultúrnych fazúľ je dosť rovnomerne rozdelená medzi Starý a Nový svet. Celkový počet sort je značný (zhruba 500).Fabaceae (Motýľokveté . Druh sa pestuje ako zelenina aj ako strukovina v domácich záhradkách a v kríčkovitej kultúrnej forme. egyptské bôby (Faba vulgaris Moench alebo východoafrická strukovina Dolichos lablab L. Plody sú lysé. ružovej. kvety v málokvetových strapcoch rozličnej farby (bielej. čo však podľa opisu boli zrejme iné strukoviny ako fazule.

v rozomletom stave označované ako tzv. Droga sa pridáva i do čajoviny Nephrosal (diuretikum a dezinficiens močových ciest). najmä v začiatočných štádiách cukrovky. v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. Liekopisy majú oficinálny tzv. Čajoviny č. maďarsky: Kozonséges harmatkása. V súčasnosti sa šľachtí vo všetkých teplejších oblastiach sveta. 26. niektorých dermatózach a tiež pri močových kameňoch (najmä fosfátových). zabraňujúce proteínovú syntézu. rozpustnú kyselinu kremičitú).Liečebné použitie a význam pre potravinárstvo majú aj semená — Semen phaseoli. užívajú sa preto ako diuretikum. i. Plody aromatické podlhovasté rebrovité dvojnažky. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Fenchel. pri ktorom poznáme viacej foriem. anglicky: Fennel. takisto ako všetky semenné drogy. Čs. Niekedy sa odporúča variť 15—20 g drogy s litrom vody asi 2 hodiny — denná dávka je 1/2 až 3/4 litra odvaru. priaznivo tiež ovplyvňujú látkovú premenu. 108. Klinicky a pokusmi sa dokázalo. Druh sa u nás pestuje v zeleninárskych záhradách pre voňavé dvojnažky. 40—50 % hemicelulóz a glukokiníny (účinný glukokinín. taliansky: Finocchio selvatico. Zo zámen a falšovaní prichádza do úvahy kôprovník (Meum athamanticum Jacq. Rastlina má domov v oblasti Stredo- zemného mora a v západnej časti Ázie. že vodné výťažky zo strukov zvyšujú vylučovanie moču a znižujú hladinu cukru v krvi. Semená v prášku slúžia na horúce obklady — kataplazmy pri mokvavých a svrbivých ekzémoch a na izoláciu škrobu (Amylum phaseoli). užíva sa odvar z 3—4 lyžíc sekanej drogy na 300 ml vody. ďalej triterpény (o. metabolikum — pri reumatizme. 24. FENIKEL OBYČAJNÝ FENIKEL OBYČAJNÝ FENYKL OBECNÝ Foeniculum vulgare Mill. 237. za príslušnej diéty ako antidiabetikum. priemyselne vyrábaný prípravok s obsahom fazuľových strukov bez semena je čajovina Diabetan. Semená obsahujú škrob (45-50 % ) . Fenikel bol veľmi obľúbený už u sta99 . 23. bielkoviny (24 %). tmavý fenikel (subsp. fazín sa varom denaturuje. slúži ako pomocný liek pri cukrovke s veľmi dobrými výsledkami (nenahradzuje však inzulín). rusky: Dvojročná bylina vysoká 100—200 cm. trigonelín. 148. organické kyseliny (pipekolovú. pravý). kým fenikel má iba jeden). Drogu je vhodné kombinovať s inými (pozri zoznam čajovín). alantoín. fazuľová múka — Farina phaseoli. 22. pije sa 2—3-krát denne pol pohára medzi jedlom (ako diuretikum). Miestami sa na ten istý účel vysieva ako poľná plodina. Kvety drobné. Zrelé oplodie obsahuje predovšetkým aminokyseliny (najmä gvanidínový derivát arginín). antidiabetikum. nevarené semená (i struky) sú jedovaté a otravy známe — postihujú najmä deti. o. listy s pošvami. 17. 18. minerálne soli (o. žlté. fazín — účinný ako ricín (ricínového semena) a abrín. francúzsky: Fenouil officinal. odstaviť na 10 minút a scediť do termosky. Sušia sa bežným spôsobom. dextrín a predovšetkým toxické lektíny. znižujúci hladinu cukru v krvi.). Hlavní dodávatelia na svetový trh sú západoeurópske štáty a južná Európa. V homeopatii sa používajú drogy z odkvitajúcich druhov kríčkovej alebo zákrpkovej fazule. sa doposiaľ nepodarilo izolovať. traumatínovú a i. inozitol. ľahko splanieva. vyvolávajú ťažké krvácavé stavy a koliky. fazeolozid D). španielsky: Hinojo común. cholín. Náš juhomoravský fenikel („Moravský") sa na trhu veľmi cení. perovito zložené do nitkovitých výčnelkov.) s menej valcovitými červenohnedými dvojnažkami podobnými pachom feniklu (pod lupou mu však vidno v každom údolí nažky 2—3 silicové kanáliky. vulgare — f. Najviac treba dávať pozor na plody fenikla zbavené silice a umelo prifarbené. aj u nás. i. 25. variť 2 minúty.

Silica je zložkou kvapiek Solutan (antiastmatikum) a masážneho roztoku Herbadent. Species pectorales Planta (prsná čajovina) a ústnej vody Herbadent. všiam i proti hmyzu sliepok. úhoroch. česaný fenikel). Arabov.) Gaud. a ČsL 4 1 1 0. Fenikel je výborné sekretolytikum a expektorans na báze silice. 210. macoška. najlepšie zberané v septembri druhého roku rastliny. Homeopatická tinktúra má analogické použitie ako droga v alopatii. 232. Je to rozšírený a veľmi polymorfný druh. Fialkovité . 182. medziach a opustených. stomachikum 100 (najmä v detskej praxi). Grékov i Rimanov. arvensis (Murr. korigens. t. i rozkonárená. stonka jednoduchá.Herba violae tricoloris (seu trinitatis seu jacae). Fenikel a silica má ešte široké priemyselné použitie (kozmetika. trojfarebná. 172. Ungolen (cholagogum.113. Oblasť používania je podobná ako pri aníze. medziach. Máva najvoňavejší med. Kvitne v júli až septembri.5 3 II. postupne ako dozrievajú (tzv. Meduje každý rok. Ďalšie obsahové látky sú bielkoviny. nie však vždy rovnako. 213. vrúbkovaný. 241. Zriedka sa ľudovo používa koreň — Radix foeniculi ako karminatívum. 193.Violaceae Fialka roľná sa bežne ráta iba za poddruh fialky trojfarebnej. preháňaciu — Species laxantes a žalúdkovú čajovinu — Species stomachicae. no korunné lupienky kvetov sú žltkasté či biele. V čajovinách sa fenikel s obľubou kombinuje s anízom a rascou. F. sirôtka. rusky: . F. likérov. vňať — Herba foeniculi zasa pri chorobách z nachladnutia a plody pri chrípkových stavoch a ochoreniach. silica tzv. sirotky. 127. Plody sú tobolky. subsp. 196. koncový úkrojok väčší. karminatívum. j. anízový aldehyd a rozličné terpénové uhľovodíky. netvorí poplazy. Drogu — Fructus foeniculi tvoria zväčša celé dvojnažky.112. a tá je výborné spazmolytikum. 190. mydlárstvo. plody po krátkom presušení sa dosúšajú pri teplote do 35 °č. 227. 184.ČsL 4 a ON 86 6622 majú tieto požiadavky Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice najmenej I. Silica sa s obľubou používala proti blchám. laktagogum pre dojčiace matky (zvyšuje tvorbu mlieka). Plody sú tobolky. Druh rastie na rumoviskách. slamnatý čiže sekaný fenikel). metylchavikol. a to ako korenina i liečivo.118. ktorej hlavnú zložku tvorí terpén anetol (60 %). Pomenovanie foeniculum pochádza zo zdrobneného foenum = seno (pre pach a výzor po usušení listov) a nachádzame ho už u Plínia. 188. často fialovo pásikované alebo modrasté. 199. 152. výroba cukríkov. teda i včely. trojfarebná patrí medzi farebne najkrajšie fialky. Moderné liekopisy žiadajú určitý obsah silice — minimálne 3—4 % (nezameriavajú sa iba na vonkajší výzor). potom fenchón (10-20 % ) . 207. sacharidy a olej. medzi ktorými následkom hybridizácie existuje mnoho prechodných foriem. Nemajú ani liečebné použitie. Čajoviny č. Listy má ako f. Diabetan (pomocná liečba cukrovky). ale osobitný význam z včelárskeho hľadiska nemajú. Ľudovo: bylina psotníková. 120. Dobrá droga obsahuje 4 —6 % silice. ostáva tekutý. Reduktan (pomocná liečba tučnoty). ďalej spazmolytikum a karminatívum. 192. Stonkové listy s perovito delenými prílistkami. čo je zdrobnený výraz pre ion — tak nazýval fialky už napr. Do strednej Európy priniesli fenikel benediktíni v skorom stredoveku. Pomer zoschnutia je 5 — 6 : 1. 140. Vedecký názov viola sa odvodzuje od iolon. Kvety majú dva vrchné lupienky celé alebo sčasti fialové.opeľuje hmyz. 123. ruského čierneho čaju). Egypťanov. ČsL 4 má oficinálne čajoviny s feniklom: vetrovú — Species carminativae. trojfarebná je jednoročná až trváca bylina. Stomaran (čajovina pri tráviacich ťažkostiach). vajcovito kopijovitý. trojice Nemecky: Acker-Stiefmutterchen. prípravkov proti hmyzu a i. Feniklová voda (Aqua foeniculi) slúži zvonka na ošetrovanie zápalov očí a kloktanie. vysoká 10-30 cm. Homér. Dávky plodov sú 1. taliansky: Viola tricolore. Drogu skladu- . španielsky: Flos de la Trinidad. F. Na farmaceutické účely sa zberá a nakupuje celá nadzemná časť kvitnúcich rastlín (máj—august) . 215. Indov. FIALKA ROĽNÁ Viola arvensis Murr. Detský čaj s rumančekom Spofa (náhrada tzv. Dáva prednosť kyslej piesočnatej pôde. fialičky. roľná je jednoročná bylina vysoká 10—20 cm.5 10 10 1. Plody sú oficinálne vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 4). z drogy sa izoluje silica. expektorans. Záhradné veľkokveté formy sú nežiadúcou prímesou v drogách a nezberajú sa. Antickí Gréci i Rimania označovali fialku výrazom flox. Droga ďalej tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (choroby močových ciest).119. 183. pri okrajoch lesov a ciest. trojičná. anglicky: Wild Pansy. srdečné korenie. Fenikel ako väčšina zelerovitých rastlín je medonosný. 17. maďarsky: Háromszínú árvácska. Fialky — trojfarebnú i roľnú . hepatoprotektívum) a Pulmoran (expektoračná čajovina).).5 FIALKA TROJFAREBNÁ MACEŠKA TROJBAREVNÁ Viola tricolor L. 153.76. Zahrňuje rozličné typy. Často sa uvádzal v herbároch ako zložka čajovín a iných prípravkov. najlepšie bez obracania. Často rastie na roliach. netvorí poplazy. francúzsky: Violette tricolore. ostatné sú žlté alebo belavé. Zvyšok rastlín sa potom po dozretí skosí a krátko presuší a vymláti (tzv. Najlepšie sa zberajú ručne odrezávaním vyvinutých a dokonale zrelých okolíkov (júl-september).5 g na zápar jednotlivo perorálne (ČsL 4). choleretikum. b. Materiál sa suší v prievane prirodzeným alebo umelým teplom do 50 °C. MACEŠKA ROLNÍ rých Číňanov. sirotky. zanedbaných pozemkoch. 2 2 1 10 11 2 1. 197. ďalej granuliek Mucilogram a Sennagran (laxans). úhoroch. sladkého fenikla má menej fenchónu (5 %). maceška. a aj keď je tento med tmavý. Homeopatia žiada zrelé plody. ale viacej anetolu (až do 80 % ) . fenikulín. Druhové označenie tricolor je z latinského tres = tri a color = farba. V. 186. tricolor L.

napr. Fialkovité — Violaceae Ľudovo: fialôčka Nemecky: März-Veilchen. 152. potom flavonoidy (predovšetkým rutín).FIALKA TROJFAREBNÁ FIALKA ROĽNÁ ČSN 86 6822 stanovuje pre vňať tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Čs. 10 4 2 1 10 10 3 I.). sliz. Majú diuretické pôsobenie — aplikujú sa pri kataroch močového mechúra. akné. Pomer zosušenia je 8 : 1. uľahčujú odkašlávanie pri ochorení dýchacích ciest (príp. antokyanidy. rusky: VIOLKA VONNÁ Trváca bylina vysoká 10—20 cm. Kvety s ostrohou. Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené kvety ako na čerstvej rastline Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovuje sa laboratórne) I. koruna fialová. 13. Homeopatia pri podobných indikáciách ako alopatia používa esenciu pripravenú z čerstvých kvitnúcich rastlín (zberajú sa v auguste až v septembri). impetigu. FIALKA VOŇAVÁ Viola odorata L. Pre obsah rutinu sú aj vazotonikum. Nemá pach a chutí slabo sladkasto. Droga je pri skladovaní veľmi citlivá na vlhko. môže sa uplatniť emetické pôsobenie. zriedka biela. zberajú sa v rovnakom údobí (máj až august) a sušia podobne ako vňať. pri oparoch a i. Kvety po odkvitnutí 101 . prítomný je aj glykozid gaulterín. 150. pľúcnych ochoreniach a pod. ako slabé diaforetikum a pre metabolické pôsobenie pomáhajú aj pri reumatizme a niektorých kožných ochoreniach. Účinné obsahové látky sú hlavne saponíny. emeticky pôsobiaci alkaloid violin. vždy príjemne voňajúca. karotenoidy. aj spojených s horúčkou). Predmetom nákupu sú k kvety — Flos violae tricoloris. anglicky: Sweet Violet. po krátkom zavarení na miernom ohni 10 minút postáť. taliansky: Viola mammola. 50. 4 3 1 12 12 II. španielsky: Violeta odorosa. Drogy sa aplikujú aj externe — zvonka na obklady alebo do kloktadiel (pri zápaloch a pod. Dávky zbytočne nezvyšovať. scediť do termosky a vypiť po dúškoch v priebehu dňa. 63. na hornom okraji riasnaté. Vnútorne sa dávkujú 2 lyžice drogy na 300 ml vody. adjuvans pri ekzémoch. Drogy sa pokladajú predovšetkým za expektoračné sekretolytiká. 8 6 2 12 15 jeme v dobre uzatvorených nádobách v tme. pri ťažkostiach s močením. triesloviny. drogová ON 86 6246 pre kvet (Flos violae tricoloris).5 10 8 2 II. 5 ´2 1 0. pri čiernom kašli. ďalej ako metabolický prostriedok (zvyšujú činnosť močových orgánov a potných žliaz). maďarsky: Illatos ibolya. Čajoviny č. z krátkeho podzemka vyrastajú zakoreňujúce poplazy s ružicami stopkatých až obličkovitých listov so široko vajcovitými prílistkami.01 %) a minerálne soli (do 11 % ) . silica (okolo 0. francúzsky: Violette odorante.

Expektoračné pôsobenie f. Výskyt alkaloidu violínu. zoschnutie asi 5 : 1. voňavej môže nahradzovať koreň ipekakuány (pozri drogy cudzieho pôvodu). Kvety však obsahujú aj medovú šťavu. ak bolela hlava. Fialky u nás rastú asi v 30 druhoch (na svete celkove asi 400). na uľavenie pri kašli a riedenie hlienu pri čiernom kašli. ako ju napr. bez prístupu slnka alebo umelým teplom do 50 °C. voňavá patrí u nás k najstarším liečivým rastlinám. Najčastejšie sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba violae odoratae. voňavej si novšie overovali viacerí autori (Linde 1919. na medziach a vo svetlých lesoch. pôsobenie drogy v tomto smere treba pripísať údajne prítomným saponínom (Braun. Koreň sa zasa začína uplatňovať pri výrobe priemyselných liečiv a aj v receptúre (ako . keď začínajú búrky. ktoré sú nositeľmi vône. Všetky časti drogy pôsobia ako mierne expektorans — sekretolytikum. Plinius ju menoval na treťom mieste čo do obľúbenosti kvetov pri výzdobe (za ružou a ľaliou).003 %. Názor. 1968). maximálne do 35—40 °C). pomádovým spôsobom (samovoľným vyprchaním do vrstvy tuku). inak sa suší v tenkých vrstvách rozostretá na vzdušnom mieste.) a potvrdili ho. Jej vôňa vystúpi až po 5 —10 000-násobnom riedení. Vedecké pomenovanie rodu pochádza z gréckeho ion — zdrobnené iolon. odpredáva sa na vývoz. V detskej praxi bol prv veľmi obľúbený sirup z fialkových kvetov bez kalicha. Schreck 1922. F. Mnohé z nich majú ešte rozličné odrody. silnom zahlienení dýchacích ciest (ako čaj: 2 čajové lyžičky vňate na 300 ml vody macerovať za studena alebo 1-2 % odvar). kvety podľa Dioskorida slúžili pri epilepsii chlapcov a na zapálené hrdlo. Používal ju už Hippokrates. aký je tento rod pestrý. a v tom čase už kvitne podobná nevonná f. plody sú tobolky. ľahko sa zaparuje a vlhne. Dbáme pritom. ktoré okrem toho majú veľa modrého farbiva (antokyan) a ketonické látky irón a jonón. Drogy sa u nás nenakupujú. aby sa zachovala pôvodná farba kvetov a ich vôňa.3 —1. Niekedy sa zberá kvet — Flos violae odoratae.. Podľa Plínia bolo najlepšie voňať fialky. pokladá sa novšie za pochybný. j. čerstvá je oficinálna v homeopatii. Na zápar z koreňa sa berie 0. Starí lekári jej prisudzovali veľkú liečivú silu. tento hydrolyzujúci glykozid je prítomný aj v kvetoch. pripravoval sa zaparením 10 polievkových lyžíc kvetov bez kalicha v 100 ml vriacej vody. a preto ich botanicky vie správne určiť niekedy len skúsený odborník. že koreň f. zber: marec—apríl.5 g drogy. Druh rastie v kroviskách. dávky okolo 2 g pôsobia emeticky (dávivo). na chorý konečník. Podobne ako vňať sa niekedy zberá a suší list — Folium violae odoratae. listy sa používali zvonka pri zápaloch. Silica kvetov je jedným z najdrahších éterických olejov — nachádza sa v kvetoch v množstve 0. Cennejšie sú kvety jedincov rastúcich v tieni (majú tmavšie kvety) a sú voňavejšie. pre svoj nízky saponínový obsah však bez osobitného významu. ďalej stopy silice s metylesterom kyseliny salicylovej. Celá rastlina. Obdobie zberu: asi marec—apríl. canina L. Obdobie zberu: marec-apríl. nazýval Homér a Pindaros. Sirup je pekne modrý.FIALKA VOŇAVÁ sa skláňajú k zemi. Drogu treba skladovať na suchých miestach. hlavným znakom je vôňa. Predmetom liečebného používania je celá rastlina. možno vysvetliť tak. Klinicky dokázal. ktorý je vraj chemickou skladbou a najmä účinnosťou blízky emetínu ipekakuánového koreňa. hlavne korene. pomer zosušenia asi 4 : 1. Slovanské pomenovania fialky majú spoločný základ a Mathioli v herbári ju nazval fiola. Po krátkom omytí sa suší rýchle na tienistom mieste. z čoho si možno urobiť predstavu.). v dobre zavretých nádobách. Pomer zoschnutia: 7 : 1. že fialka stráca 102 pri prvej jarnej búrke vôňu. bronchiálnych kataroch. Podzemok s koreňmi (Radix seu Rhizoma violae odoratae) sa získava vytrhávaním rastlín v septembri—októbri. ktorý stanovil saponínový obsah a skúšal drogu na obsah a účinnosť prítomného alkaloidu violínu (violaemetínu). Viola L. ktoré láka najmä príjemná vôňa. za dobrého vetrania (umelým teplom. voňavej sa podobá viac druhov — treba si všimnúť botanický opis. Materiál treba sušiť veľmi rýchlo. ale aj z listov. F. Opeľovanie kvetov fialiek obstarávajú včely. t. Celá čeľaď fialkovitých rastlín má u nás iba jeden rod — fialku. Grimme 1921 a i. získava sa tzv. obsahuje značné množstvo saponínov. psia (V. ktorú nemá takmer ani jeden príbuzný druh a vyrastanie listov priamo z podzemka. Podnet ku tomu dal Kroeber. chrániť pred svetlom. pomer zosušenia asi 6 : 1. že kvitne od konca apríla do začiatku mája. Slávny fytoterapeut Leclerc vo Francúzsku odporúčal koreň aj ako emetikum. Silica sa extrahuje nielen z kvetov. po 24-hodinovom státí sa to prefiltrovalo a pomaly zahrievalo so 100—150 g cukru.

Stopkaté kvety vyrastajúce z pazúch listov majú široko lievikovité. Rastlina obsahuje vo všetkých svojich častiach — osobitne vo vňati — kryštalický glukozid graciolín (asi 0. vďaka. ktorý chutí škrabľavo a horko a na srdce účinkuje podobne ako náprstníkové srdcové glykozidy. Vedecké pomenovanie vyšlo z predpokladu liečivosti a odvodilo sa z latinského gratia = milosť. Krtičníkovité . plazivý. Antickí lekári neuvádzali graciolu vo svojich spisoch. kopijovité. byľ vystúpavá. článkovaný. Podobná je i konopička (konopnica) širokolistá (Dalanum ladanum (L. Sám aukubín má tlmivé účinky na centrálnu nervovú 103 . Materiál sa suší prirodzeným teplom (umelé teplo nesmie presahovať 40-45 °C). ktorý má inak formované listy i kvety a chutí slabo horkoslano). aj ten je pomerne zriedkavý. draslíka. (asi 0.15 %). biele koruny s červenými žilkami. rastie v teplejších oblastiach v nížinách až horskom stupni v húšťavách na brehoch vôd. resp. — š. vrúbkovaný. Ďalšie látky sú horčiny. líši sa i menej horkou chuťou.5 : 1. lysá. galericulata L.Scrophulariaceae Nemecky: Gottes-Gnadenkraut. triterpénová zlúčenina graciolón a látky ešte bližšie neprebádané. rusky: KONITRUD LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 20—40 cm. graciola sa vyznačuje pálčivou a horkou chuťou. čoskoro dostali prudké hnačky. Tento účinok vyvoláva hlavne elateridín — glykozid približne rovnako silne účinný ako má jalapová hľúza — Tuber jalapae (pozri cudzokrajné drogy). Zámeny sú možné najmä s druhmi rodu Veronica L. je u nás zastúpený iba jedným druhom. Na osobitné požiadanie sa zberá v júni až v auguste kvitnúca vňať — Herba gratiolae (florens). Keď deti vypili mlieko od kráv. pomer zosušenia je asi 5. Droga nemá pach. španielsky: Graciola. očné ochorenia. jej chuť je však výrazne horká a pálčivá. — veronika (rozrazil). V homoepatii sa pripravuje esencia aplikovaná na bolesti uší. odrezávajú sa kvitnúce nadzemné časti krátko pred kvitnutím. 131.mierne sekretolytikum — najmä v sirupoch).D 3). horko chutiace zlúčeniny — kukurbitacíny. rastliny s vysokým obsahom aukubínu majú hypertonický účinok — spôsobujú pokles krvného tlaku. ktoré ju spásali. čierny kašel a reumatizmus. vo vlhkých lesoch a na vlhkých lúkach. podzemok tenký. na okraji riedko pílkovité. končisté až hrotité. fosforu. taliansky: Graziola. U nás sa rastlina upotrebúvala v ľudovom liečiteľstve proti vodnatieľke a pečeňovým ochoreniam. Pre časté otravy sa však jej užívanie zanechalo. Druh má veľké nároky na vlhkosť. maďarsky: Orvosi csikorka. Rod Gratiola L.) Dostál) — má však inakšie listy a inak usporiadané bledočervené kvety. Rastlinu treba rozhodne pokladať za toxickú. vyhýba sa pôdam s vyšším obsahom vápna. niekedy priama. jednoduchá alebo riedko konáristá. Čajoviny č. — šišak (najmä S. aj v očianke Rostkovovej. lebo je začerstva i po usušení jedovatá. ktorého aglykón je gracioligenín (pri pokusoch na zvieratách sa ukázal neúčinný) a graciotoxín alkoholovej povahy. takže sa kedysi používala ako prečisťujúci prostriedok (najmä podzemok). potom soli vápnika. francúzsky: Gratiole. Rastlina nezadržateľne nutká na stolicu. ktorú vraj bohovia udelili ľuďom ako osobitnú milosť (Gratia Dei). prípadne sa u nich prejavili aj poruchy zraku. anglicky: Water-Hyssop. Listy sediace. D 2 . silica. Graciolín má podobnú. vzhľadom na povesti o všestrannom liečebnom význame rastliny.02 %). GRACIOLA LEKÁRSKA GRACIOLA LEKÁRSKA + Gratiola officinalis L. Celkove súbor glykozidov má účinnosť asi 1 000 žabích jednotiek v 1 g vňate a list asi 1 500. holé. Manipulácia s rastlinou i drogou musí byť opatrná. ďalej Scutellaria L. ale slabšiu účinnosť ako aukubín obsiahnutý napr. Plody sú tobolky. Homeopatia pripravuje z ešte nekvitnúcej čerstvej vňate esenciu (dil.

metlinatá rastie v Štátnej prírodnej rezervácii Čenkovská lesostep neďaleko Štúrova. sa používala a pôsobí anthelminticky. najmä jemnejších. osobitne hodvábnych. j. repens L. diureticky. Steinegger. dezinfekčné a miestne dráždivo. prípadne aj graciolón. pri obličkových ochoreniach a kataroch močového mechúra a pri niektorých detských chorobách. keďže strouthos je vrabec. G. Keďže po užívaní drogy a prípravkov vznikajú u ľudí otravy a laxatívne pôsobenie sa prejavuje príliš drasticky. rastlina obľubujúca sadrovitú. druhový názov to ďalej upresňuje (paniculata = z panicula — metlinaté súkvetie). Pre obsah veľmi zaujímavých látok je rastlina v súčasnosti predmetom prieskumu. uplatňujú sa pri akútnych a chronických žalúdočných a črevných poruchách s kŕčmi. a preto sa občas pestuje aj v záhradkách. Historický úvod k používaniu gypsomilky je zhruba rovnaký ako v prípade mydlice lekárskej. struthium. Zbiera sa do kytíc. Hippokrates nazýval rastlinu strouthion. špecifických prípadoch. niekedy má i vyše 1 000 kvetov. Byľ rozložitá. terapia s graciolou sa zanechala. Drobné biele. Podľa opisu to bola nepochybne g. Pred ľudovo odporúčanými indikáciami varujeme. Za nositeľa účinku sa pokladá predovšetkým graciolín a jeho štiepne produkty. stretávame sa s ňou ako s technickou rastlinou už od najstarších čias a jej význam sa nezmenil prakticky až dodnes. Rodové označenie rastliny vychádza z gréckeho gypsos = sadra. Rimania struthium. Všetky u nás sú vo voľnej prírode mimoriadne zriedkavé. fastigiata a iné. bohato rozkonárená. zriedka ružové kvety v metlinovitom súkvetí z množstva vrcholíkov. Druhý obchodný druh koreňovej drogy je Radix saponariae rubrae (pozri mydlicu lekársku). južná — G. Nevedno.) tvorí zložku nádherného koberca na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier. Druh v prírode uprednostňuje stepné lokality s piesočnatým substrátom. t. ŠATER LATNATÝ Gypsophila paniculata L. Englyos derczefu. Výslovne sa zakazuje používať rastlinu ženám pri menštruácii a počas gravidity. (Gessner. metlinatá je jedna z materských rastlín koreňovej drogy zastarane označovanej ako Radix saponariae albae — biely (sivý. O rast- . chlpatá. 1968). hispanica. ovplyvňuje i srdcovú činnosť. Klinčekovité . drasticky laxatívne. G. maďarsky: Fátyolvirág. — GYPSOMILKA METLINATÁ GYPSOMILKA METLINATÁ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. Esencie pripravené z nekvitnúcej rastliny — z čerstvej vňate. G. ešte dnes v týchto oblastiach používané na pranie látok.Dianthaceae (Silenkovité — Silenaceae) Nemecky: Schleiergipskraut. Plody sú tobolky. V homeopatii sa rastlina a prípravky používajú i naďalej. listy čiarkovito kopijovité. maďarský) mydlový či mydlicový koreň. Podobná pieskovka stepná — Psammophiliella stepposa (Klokov) Ikonnikov sa zasa nachádza v rezervácii na juhozápadnom Slovensku v katastri obce Kamenín a g. Graciolu možno užívať iba na radu lekára a v osobitných. levantský. súčasti Tatranského národného parku. z viachlavého podzemka vyrastá vretenovitý koreň hlboko do pôdy. z ktorých u nás rastie päť druhov s niekoľkými poddruhmi a tri cudzie. vápencovú pôdu. že droga — vňať gracioly.. Používala sa hlavne ako prací prostriedok. v akej súvislosti sa toto slovo vzťahuje na rastlinu. okrem toho zapríčiňuje krvné výrony do mozgu a i. Drogu tvoria rozličné druhy rodu 104 Gypsophila L. Z vypozorovaných účinkov a z ľudového liečiteľstva je známe. rusky: . Účinok na srdce sa pripisuje glykozidu graciotoxínu. G. krieda a filos = priateľ. v terapii sa zriedka uplatňovala pre svoje špeciálne účinky.sústavu a po vnútornom podaní vyvoláva zápaly žalúdka a tenkého čreva na pokusných zvieratách. a to na pieskoch spolu s inými teplomilnými a pieskomilnými panónskymi druhmi. 1953. plazivá (G.

Pleumolysin . V Španielsku sa rastlina nazývala jabonera (od jabon = mydlo) a v Neapole lanaria. u nás neveľmi známy. „Čierny koreň" sa prvý raz použil asi v Španielsku v prvej polovici 16. v analytických prácach (pozri divozel — otázku stanovovania saponínov hemolytickým indexom alebo hemolytickými jednotkami). Zber sa robí od marca do septembra. Plody sú nažky. ktoré sa uplatňujú o. maďarsky: Spanyol pozdor. Sušia sa prirodzeným teplom. inde sa pestuje. Ich nežné kvietky sú veľmi vhodné do kytíc. prípravkov Guanar . V technických odboroch slúži na izoláciu saponínov. Predmetom zberu z gypsomiliek sú mnohohlavové podzemky (u nás možno vykopávať iba pestované druhy . tvorí iba zložku liekových foriem. expektorans. elegans Bieb. španielsky: Escorzonera. Wittstein zaznamenal aj jej použitie: je vraj viac technické ako liečebné — nahrádza mydlo najmä pri praní vlny. Rastlina je obľúbenou zeleninou milovníkov rastlinných pokrmov. že struthion čiže radicula = korienok rastie divo vraj iba na vyprahnutých miestach v Ázii a Sýrii. anglicky: Scorzonera. pomocný liek pri bronchitíde. podzemky sa krátko a rýchle omyjú. ako sú listene zákrovu. má hrubý. Druh rastie na trávnatých svahoch. i lupu. Jej vnútorné upotrebenie sa pre vstrebávanie saponínov neodporúča. Hadomor španielsky nebol v staroveku známy.. listy na rozkonárenej byli podlhovasto elipsovité. známou pod názvom čierny koreň. prevažuje glykozid (3-amyrínového typu — bidezmozidický oligosid gypsosid. taliansky: Scorzanera. Dioskoridov ierakion mikron je h. Na Sicílii a v južnom Taliansku rastie hlavne druh G. expektorans a Benephorin . najmä ich korene. Koncové žlté úbory s okrajovými jazykovými kvetmi s korunnými lupienkami dva razy dlhšími. sediace a zvyčajne riedko zubaté. Môžu to byť aj iné rastliny. Wittsteina v jeho knižnej publikácii o Radix saponariae aegypticae (čiže hispanicae alebo levanticae). dužinatý koreň. lana = vlna. rezedokvetý (S. Názov pochá- 105 . hemolytický index drogy je 2 600 až 3 900. Tussilen . podľa želania nákupcu). na suchších a aj vlhkých lúkach — s obľubou na vápencovom substráte od pahorkatín do podhorského stupňa. vo svetlých lesoch. zápale hrtana a pod.vo voľnej prírode sú prísne chránené). Droga obsahuje vysoké percento saponínov (6—30 %). po usušení aj do zimných. ktorá je tiež bohatá na saponíny (Gréci ju poznali ako oficinálnu rastlinu). Droga prichádzajúca na farmaceutický trh pochádza zvyčajne z Malej Ázie alebo z južnej Európy. resedifolia).kvapky. Strata na hmotnosti je asi 3 : 1. Droga sa samostatne nepoužíva. francúzsky: Scorzonere.kvapky. najmä zušľachtený poddruh (subsp.line písali aj iní grécki autori. ovosný koreň — kozobrada pórolistá (Tragopogon porrifolius L. i. ordinujú sa podobne. až čiarkovité.). ako je čakanka obyčajná a ďalšie. porrifolius). ako materskú rastlinu uvádza Gypsophila struthium L. Nepochybne sa struthion týka aj mydlice lekárskej. naviazaním na povrazy. 1882 aj u prof. ako liek proti hadiemu uhryznutiu alebo jedu ropuchy. napr. Podobnú zeleninu môže poskytnúť stredomorský tzv. režú na kusy (príp.roztok. stor.). prípadne umelou teplotou 40-50 °C. V našich záhradkách sa najčastejšie pestuje okrem gypsomilky metlinatej aj gypsomilka ozdobná (G. arrostii Guss. rusky: HADOMOR (HADI MOR) ŠPANIELSKY Trváca bylina vysoká 40-110 cm. HADOMOR (HADÍ MOR) ŠPANIELSKY HADÍ MORD ŠPANĚLSKÝ (ČERNÝ KOŘEN) Scorzonera hispanica L. U Plínia sa dozvedáme. V tomto zmysle nachádzame zmienky z r. ako droga označované Radix gypsophilae (paniculatae) — Radix saponariae albae. označovaných ako Saponinum album. Saponinum album tvorí zložku čs. Čakankovité — Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: čierny koreň Nemecky: Garten — Schwarzwurzel.kvapky.

Listová droga — Folium hamamelidis i kôra — Cortex hamamelidis obsahujú predovšetkým triesloviny (3—9. arginín. väčšinou sa lisuje na kompaktnú hmotu. Kôra má podobné použitie. Tieto rastliny (hadí mor. hemostyptikum a venotonikum. Drogu najčastejšie tvoria listy — Folium hamamelidis (oficinálne v ČsL 2 a vo väčšine svetových liekopisov). lebo namiesto škrobu obsahujú inulín (majú ho okrem úborovitých a čakankovitých rastlín aj zvončekovité a horcovité rastliny). najmä v Brazílii. opuchy. fosforu) a vitamíny. na kŕčové žily. na severoamerickú drevinu ho preniesol Linné. Kvitne v jeseni alebo v zime.). Podobne možno upotrebiť aj niektoré ďalšie rastliny. V európskych kultúrach je asi 350 rokov. zvonček repkový. čisté sa hneď kladú do vody okyslenej trochou octu alebo citrónom (inak dostanú čiernu farbu). oškrabaných a uvarených čiernych koreňov. ale dajú sa i dusiť. Kôra sa zberá tradičným spôsobom a je oficinálna v niektorých starších liekopisoch. vo Francúzsku pestovaná ako zelenina. s 10 % prísadou liehu sa expeduje do celého sveta ako „pánska kozmetika".5 %). upravovať ako karbonátky. Majú celkom príjemnú chuť. vyrastajú z pazúch listov. dlhý. pupalku dvojročnú (Oenothera biennis L.). pór) alebo s mäsom. manitol. napr.. púpavu. ďalej krkoška hľuznatá (krablice hlíznatá — Chaerophyllum bulbosum L. Kuchynsky sa dá využiť aj kozia brada pórolistá. Odporúčal sa aj pri krvácaní z nosa. kde sa stále pokladá za veľmi kvalitnú zeleninu. List sa zberá v jeseni a rýchle suší. Čierny koreň sa aj pestuje. zvonka 3 polievkové lyžice na liter záparu (na kúpele a omývanie).). Hamamelovité . poskytuje chutnú a ľahko stráviteľnú zeleninu. Podobne ako špargľu možno upraviť podzemky z rastliny čistec Sieboldov (čistec hlíznatý . inozitol. na trh prichádza vo zväzkoch. guma a celulóza. Ker je rovnako dobre známy aj v Južnej Amerike. Možno ho aj sušiť — bežným spôsobom ako korene iných úborovitých či čakankovitých rastlín — pozri napr. pľúc a pod. kombinovať s inou zeleninou (karotka. trochu okyslenej vode. hlavne elágového typu. Čierny koreň je výborná zeleninová lahôdka zimných a najmä jarných mesiacov. ľahko stráviteľný.pestuje sa ojedinele v Maďarsku a v Nemecku. v kôre 0. majú štyri úzke korunné lupienky. ktorých výživový a chuťový význam sa dosť často pre106 hliada. Býva hrubý ako prst.5 % a obsahuje hlavne eugenol a seskviterpény (R.05 %. konáre lysavejúce. Jeho kultúry boli rozšírené niekedy aj u nás. Listová droga slúži predovšetkým ako adstringens. 1736. keď ho do Európy priviezol Collinson. Rastlina pochádza zo Severnej Ameriky. Osobitnou koreňovou pochúťkou sú čierne korene vyprážané ako rezne a podávané s majonézovým zemiakovým šalátom. čriev. krátke tyčinky a štvorlistý kalich. potom veľa sacharidov. vždy ho pokladali za liečivú rastlinu. musia vrieť asi 1/2 až 3/4 hodiny. U nás sa pestuje ako dekoratívna drevina v parkoch a okrasných záhradách. Možno z nich variť výbornú diétnu polievku. taliansky: Hamamelide. Druhové pomenovanie má podľa miesta pôvodného výskytu (Virgínia). Pomenovanie hamamelis je známe u Athaenea. anglicky: Witch-Hazel. Kuchárske príručky bežne uvádzajú recepty na prípravu očistených. V Amerike sa nachádza v každej holičskej oficíne. tiež na uľahčenie odkašlávania (expektorans). nazývané hamamelitaníny a silicu.2 %). glukozid podobný koniferínu. 2—3 šálky denne) ako potopudný. pražiť. ďalšími obsahovými látkami sú cholín (asi 0.dza z talianskeho scorza = kôra a nera = čierny (pre vonkajšie čierne zafarbenie). u nás nedocenený. vo veľkom sa pestuje vo Francúzsku. asparagín. Spoľahlivo sa dá odlíšiť mikroskopicky: lieska totiž má v mezofyle veľké drúzy šťaveľanu vápenatého a hama- mel idioblasty — kamenné bunky. močopudný a zmäkčovací prostriedok. Zo zelerovitých rastlín má podobné použitie buľka hľuznatá (bulvuška hlíznatá — Bunium bulbocastanum L. používali sa aj múčnaté semená. Poskytuje dužnatý podzemok — Radix (Rhizoma) scorzonerae (hispanicae). čakanka obyčajná a púpava lekárska. Destilát z čerstvých listov a konárikov je v USA veľmi obľúbený.) sa dá upotrebiť ako zelenina — v južnej Európe sa pripravuje z neho obľúbený šalát. HAMAMEL VIRGÍNSKY Hamamelis virginiana L. Obsahové látky koreňa tvorí predovšetkým inulín (rezervný polysacharid. maďarsky: Hamamelisz. dávkuje . Ako kuchynská zelenina prešiel do všeobecného používania až začiatkom 17. preto slúžia aj ako požívatina. rusky: v európskej časti ZSSR sa neuvádza VILÍN VIRGINSKÝ Ker alebo stromček vysoký až 7 m. ktorý ním označoval mišpuľu. chuť má vtedy sladkú. pri hroziacom potrate a zvonka na podliatiny. vhodný na diéty. Do európskej medicíny sa dostal po r. poskytuje chutný koreň na šaláty. je tu namiesto škrobu). Pochádza z Číny. krátko končisté. ktorý za mlada. Svojimi listami pripomína liesku. čakanka. Pri kupovaní treba vyberať hladké. listy veľké. Odvar z kôry a listov užívali severoamerickí Indiáni oddávna proti mnohým chorobám. treba dať však pozor na príbuzné jedovaté druhy! Mladá vňať krkošky sa dá upraviť ako špenát. predovšetkým však ako protizápalový prostriedok.) . Plod je tobolka s dvoma olejnatými čiernymi jedlými semenami. svrbivé ekzémy. glykozid rozpustný vo vode a saponín (ten je však predmetom sporov) a Madaus (r.Hamamelidaceae Nemecky: Virginischer Zauberstrauch. 1898) bol osvedčeným vonkajším i vnútorným prostriedkom proti hemoroidom (osobitne pri krvácajúcich). Ďalej je prítomný sliz. hrubo vrúbkovano zubaté. 1938) uvádza aj kyselinu askorbovú. nepatrne horkastú. žalúdka. Mäkké sa scedia a upravujú ako špargľa. stopkaté. hoci môže nahradiť drahú špargľu. kozia brada. U nás sa neprávom zanedbáva. vo Francúzsku a odtiaľto sa rozšíril do Nemecka a k nám. Korene sa varia v osolenej. stor. Kvety žlté. pri cievnych ochoreniach a na miestne zápaly. Hamamel je stará indiánska liečivá rastlina. železa. keď je citeľný nedostatok zeleniny. púpava) môžu byť cennou zeleninou najmä pre diabetikov. Tretia zelerovitá rastlina je potočník sladký (sevlák zeleninový — Sium sisarum L. Menej sa používa kôra. 1962). Benígni. hojne minerálnych solí (vápnika. rastúcu najmä pri riečnych tokoch v nížinách a na piesočnatých presypoch.). Silica je v čerstvých listoch asi 0. Tiež zvonček repkový (zvonek hlíznatý — Campanula rapunculus L. ako aj pri pohlavných chorobách. prípadne sa dávajú do zriedeného mlieka. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2—3 razy denne). keď ešte roní mlieko. listy sa okrem toho líšia chemickými reakciami. Podľa Pottera (r. Anglicku i Švajčiarsku. Na farmaceutický trh prichádza spravidla z atlantickej oblasti Severnej Ameriky. elipsovité.Stachys sieboldii Miq. nezvädnuté a celé korene. Pred prípravou sa oškrabú ostrým nožom. Koreň sa niekedy používa v liečiteľstve (10 % odvar — nechať mierne vrieť asi 20 minút. zapekať. bohaté na olej. Koreň je výživný.

na Slovensku len zásadne — povoľuje sa obmedzený zber na určitých lokalitách. významný druh prí107 . počet jeho prirodzených lokalít ubúda . lišajov. voda i extrakt sa používa aj na ošetrovanie podliatin. kožná pigmentácia ostáva neporušená. preto sa výťažky Požiadavky ČsL 2 sú takéto: z listov môžu zužitkúvať v kozmetike. kôry a mladých konárikov. na zastavovanie krvi a na hojenie rán. Jednotlivé. maďarsky: Tavaszi hérics. Homeopatia sa pokúsila za hamamelový list zaviesť ako náhradku list liesky. rusky: . maďarsky: Nyári hérics. anglicky: Spring Adonis. zápary alebo odvary či extrakty sa upotrebujú najmä v mastiach pri hemoroidoch alebo v čapíkoch pri kŕčových žilách. Druh rastie v teplomilných dúbravách. Ľudovo: český elebor. slepomak letný. maďarsky: Ószi hérics. Ľudovo: červánky. volové očko Nemecky: Sommer-Adonisroschen.2 % extraktu a mierni nepríjemné následky nadmerného opaľovania a urýchľuje regeneráciu. vredoch predkolenia. Čs. HLAVÁČKOVEC PODZIMNÍ Akosť — najviac v % Znak Červenohnedé časti materskej rastliny pochádzajúce z osí Cudzie organické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej v % ČSL 2 5 2 6 2 3. kačičky. Podľa niektorých botanikov je iba plemenom h. súvislá. rusky: HLAVÁČKOVEC LETNÍ HAMAMEL VIRGÍNSKY sa 1 polievková lyžica na šálku odvaru. taliansky: Adonide primaverile. análne trhliny a pod. slepomak (jarný). a prípravok liečebnej kozmetiky Neridé mlieko po opaľovaní .: Adonis vernalis L. proti miestnym zápalom kože i slizníc a pri hnačkách. letného Nemecky: Herbst-Adonisroschen. rusky: . plody sú chlpaté nažky. na výslnných trávnatých svahoch. V miernom adstringentnom účinku spočíva aj určitý spôsob ionizujúceho pôsobenia na pokožku. rozstrihaný mak. HLAVÁČEK JARNÍ HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ + Adonis aestivalis L. Preto sa niekedy zamieňa i pri alopatickom upotrebení.je zákonom v ČSR úplne chránený druh. prípadne extrakt — Extractum hamamelidis corticis seu Extractum hamamelidis fluidum (listov).5 Hlaváčik jarný je trváca bylina s 20—35 cm vysokou listnatou stonkou so striedavými listami dvojito až mnohonásobne strihanými na čiarkovité až nitkovité segmenty. Extraktom možno umývať i vlasy (proti lupinám). hemoroidov a kôra i list sa niekedy aplikujú spolu vnútorne — extrakt 2—3-krát denne 1 čajová lyžička alebo 10-15 kvapiek výťažku 3—krát HLAVÁČIK JESENNÝ + Adonis autumnalis L. farmaceutický prípravok vyrábaný priemyselne z tekutého hamamelového extraktu je Aviril H unguentum — masť na hemoroidy. zväčša koncové kvety majú 10—12 žltých korunných lupienkov. Výťažky. Drogy treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch.obsahuje 0. hlaváč. pripravovaná destiláciou z čerstvých listov. väčší počet tyčiniek a drobných semenníkov na guľato vajcovitom lôžku. údajne sa osvedčil. poľný kohútik (kominárik).denne. Podľa homeopatického liekopisu sa oficinalna urtinktúra pripravuje z kôry čerstvých výhonkov a koreňa. ľná ružička. Na to slúži predovšetkým hamamelová voda — Aqua hamamelidis. horká tráva. francúzsky: Adonide printaniere. čierne (falošné) korenie. v lesostepných porastoch. Tvorí napr. ohníček. zlatúš Nemecky: Fruhlings-Adonisroschen. + Adonanthe vernalis (L.) Spach Syn. miláčik.

pri opatrnom obracaní. zriedka sa pestuje v záhradkách na okrasu. diuretikum v ľahších a stredne ťažkých prípadoch dekompenzácie a funkčných srdcových ťažkostiach. Užíva sa preto ako kardiotonikum.2 % cymarínu. potom flavonoidy. Drogu treba skladovať v tme v dobre zatvorených nádobách a staršia ako dva roky by sa nemala používať. Hlaváčik jesenný je tiež jednoročná bylina. jednotlivé kvety majú korunné lupienky červenej farby a dozrievajú v holé nažky so zeleným zobáčikom. adonitoxigeníny (adonitoxín). Viaže sa na pôdu s výrazným obsahom vápna a na nižšie. stonku má vysokú 20—40 cm. plody sú holé nažky. Srdcové glykozidy sa relatívne zle resorbujú a rýchle doznievajú. listy strihané až na čiarkovité segmen- Droga — Herba adonidis (vernalis) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Najviac v % 2 14 10 2 ty. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať.30 cm vysokou. že hlaváčik má vlastne indikácie ako náprstník. Predmetom zberu z h. Účinné obsahové látky sú kardioglykozidy . 1883 ako prvý zistil. k-strofantín). letného. v núdzi možno sušiť v tieni. kam ju nechtiac vysievajú semenami z južnej Európy. nemajú však medovinu. aby sa zamedzilo rozkladnému pôsobeniu enzýmov. Hlaváčik letný je jednoročná bylina so stonkou 20 . Droga okrem toho pôsobí výrazne diureticky. s listami mnohonásobne strihanými na čiarkovité segmenty. rastie najmä v kultúrnych spoločenstvách obilnín a priemyselných rastlín.HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ rodnej rezervácie Devínska Kobyla pri Bratislave. teplejšie polohy. Strata sušením je asi 5 : 1 . saponíny a 2. jarného je kvitnúca vňať — Herba adonidis. účinnosť sa hodnotí na morčatách). Hlaváčiky sa opeľujú hmyzom. na spodnej strane zväčša čiernych lupienkov. a preto droga sa na liečebné účely stabilizuje a nastavuje na určitú účinnosť (Adonidis pulvis normatus — Iiekopisy zvyčajne žiadajú obsah 0. Niektoré druhy hlaváčikov poznala už antika a opriadla ich mýtmi a povesťami. druhové pomenovania upresňujú niektoré vlastnosti (vernalis značí v latinčine kvitnúci na jar). odrezáva sa bez spodných bezlistových častí (apríl—máj) a suší oddelene (je jedovatá) pri teplote 55 — 60 °C v priebehu pol hodiny. v prievane. tiež pri klimakterických ťažkostiach srdca 108 . kumulácia nenastáva.strofantidíny (cymarín. Vedecké pomenovanie hlaváčikov je odvodené od krásneho gréckeho boha Adonisa — predobraz každoročne sa obnovujúcej vegetačnej sily. Druh je častou burinou poľných pôd. jesenného a h.6-dimetoxybenzochinón. Ľudove najčastejšie pri ťažkostiach s močením. Rastie na roliach. v tenkých vrstvách. ČsL 2 výslovne zakazuje v droge prímes h. kvety má z 5—8 karmínových. čím sa začal prieskum hlaváčika v tomto smere. V porovnaní s inými rastlinami je v droge veľa lítia. Srdcové glykozidy sa ľahko rozrušujú. Botanicky sa dlho zamieňali za čemerice a najmä korene a semená sa používali pri najrozličnejších chorobách — dokonca aj pri rakovine. poskytujú mu dostatok peľu. Pri prieskume tohoto účinku ruský vedec Bubnov r.

Nemecky: Eingriffiger Weissdom. rastie na stranách a niekedy sa pestuje v parkoch. Kvety sú biele. často ho vysádzajú v parkoch ako solitéru. laevigata (Poiret) DC. jesenný má tiež podobné digitaloidy . maďarsky: Egybibeszárú galagonya. Najvyššia jednotlivá dávka je 1. mladé konáriky sú plstnato odeté. španielsky: Espino blanco. pripravoval z hlohu pre svojho monarchu dodnes osvedčený Sirupus senectorum. Nemecky: Zweigriffiger Weissdorn. anglicky: Hawthorn. Čs. t. listová čepeľ na báze klinovitá. Listy majú na líci roztrúsené trichómy. Kvety sú biele. maďarsky: Csere galagonya. Homeopatická esencia sa používa podobne (dil.: C. monogyna z monos = jediný a gyne = žena. jarného. ku ktorým v zrelosti priliehajú kališné lístky. osobný lekár Henricha IV. O liečebnom používam hlohov v antike sa vie málo. ostanú iba okolo žilnatiny.0 g. sušiť by sa mala ako vňať h.účinnosť je však iba 1/30 h. pri okraji svetlých lesov. taliansky: Biancospino. D 4—D 2). usporiadané do priamych vrcholíkov. správy sú nespoľahli- vé a rastliny asi neboli obľúbené. Listy v dospelosti nemajú chlpy v pazuchách žilnatiny. letný je rovnako jedovatý. taliansky: Pappa di volpe.(najčastejšia a najvhodnejšia forma je štandardizovaný extrakt). Pri bežnom dávkovaní nie je nebezpečenstvo nežiadúcich účinkov. zápaloch pľúc a reumatizme. Okrem druhov u nás pôvodných rastú v ČSSR aj druhy cudzokrajné a pestované. priemyselne vyrábané prípravky nie sú. francúzsky: Aubépine commune. Najčastejšie liečebné použitie majú štyri drogy: kvet — Flos crataegi. ktorý odporúčal kvety proti úsadu. droga teda nemôže byť náhradkou za Herba adonidis vernalis. Podľa fytoterapeuta Leclerca (1927) sa dnešné používanie hlohu po prvý raz náznakovite spomína v rukopisných poznámkach neznámeho francúzskeho autora zo 17. ale majú iba 1/90 účinnosti h. pri angina pectoris. rusky: HLOH JEDNOSEMENNY Hloh obyčajný je tŕnitý ker alebo polostrom. anglicky Midland Hawthorn. Predávkovanie vyvoláva ťažkosti a prejavy ako intoxikácia — otrava digitaloidmi. napr. v ohradách. s krátkou stopkou. časť konárikov sa premieňa na tŕne dlhé asi 12 mm. španielsky: Espino. ktorý sa zberá iba z bielokvitnúcich druhov na začiatku kvitnutia (máj—jún). hlavne pri nedostatočnej činnosti srdca (insuficiencii). francúzsky: Aubépine á style unique. Kroviskový a lesný druh hojný až po horský stupeň. vajcovité. jarného. Hloh spoľahlivo nachádzame až u Petrusa de Crescentiis. účinnosť je veľmi slabá. Hloh jednosemenný je husto rozkonárený ker alebo malý strom. H. HLOH OBECNÝ Crataegus oxyacantha L. najvyššia denná dávka 6. j. dozrievajú v jednosemenné tmavočervené malvičky. listy stopkaté. Vedecké pomenovanie hlohu je odvodené od gréckeho krataigos = silný (pre ťažké a tvrdé drevo alebo pre tŕne používané prv ako zbraň). Syn.. Druh rastie na pasienkoch. letného. Quercetanus. azarolus) ako krataigos — zhotovovali sa z neho prípravky utišujúce bolesti. Druhové označenie vyjadruje ďalšie vlastnosti (oxyacantha pochádza z gréckeho oxys = ostrý a akantha = tŕň. stor. Hlaváčiky pre špecificky účinné obsahové látky a toxicitu môže predpísať iba lekár. rusky: HLOH OBYČAJNÝ HLOH OBYČAJNÝ HLOH JEDNOSEMENNY Crataegus monogyna Jacq. H. zriedka sa zberá kvitnúca vňať — Herba adonidis aestivalis. Obsahuje tiež glykozidy digitaloidného charakteru. ktoré v dospelosti opadávajú. s jednou čnelkou).0 g — užíva sa zvyčajne 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa 2—3-krát denne. stor. i po dozretí na nich ostávajú výrazne odstávajúce kališné listy. Plody sú guľovité červené malvičky. V homeopatii sa rastlina používa od 19. Gréci nazývali kry oxyacantha a Theofrastos spomína ozdobný hloh (C. neopadnutými korunnými lupienkami bez prímesí listov 109 . aj zubov. na medziach. Pre závažnosť indikácií môže drogu ordinovať iba lekár. troj-až päťlaločnaté.

teplotou do 70 °C. napr.a konárikov. 110 Čs. 20 8 2 0. Drogy sa v terapii používajú hlavne ako antisklerotikum. Droga podľa požiadaviek ČsL 4 musí obsahovať najmenej 0. materiál sa spracúva podobne. kvety sa rozpadávajú. hlohové farebné látky zo skupiny flavonoidov: flavónový glykozid hyperosid a vitexín-ramnosid. Drogu pri skladovaní treba často kontrolovať.5 15 6 . spálené a pod. nepoškodené. Zberá sa aj list — Folium crataegi (máj—júl). Obchodne najžiadanejší a oficinálny podľa ČsL 4 je list s kvetom — Folium crataegi cum flore (niekedy označovaný ako Herba crataegi).6 : 1. ako aj pri poruchách rytmu. na zníženie vysokého krvného tlaku a súčasné zlepšenie prietoku krvi v srdci (základný rozdiel od náprstníkovej terapie). 10 4 1 — 10 9 II. Zosychá v pomere 4—6 : 1. Celkom rozvinuté kvety sa pri sušení rozpadávajú a žitnú.5 12 9 ČSN 86 6617 — Fructus crataegi Znak Plody sfarbené inak ako červené (tmavé. pije sa 2-krát denne až 3-krát (plod). veľmi podobné — triterpénové kyseliny (krategolová. skupina vitamínov B (hlavne B1) a pektíny.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Akosť — najviac v % I. Najlepšie je dosušiť umelým teplom. 20 4 2 0. pomer zosušenia 5 . Účinné látky drog sú v podstate rovnaké. 15 5 1 — 12 7 II. Drogy sa dávkujú: kvet — 1 polievková lyžica na šálku záparu. oleanolová). suší sa rozostretý v tenkých vrstvách v tieni. Homeopatia používa čerstvé plody z h. Sušia sa napred v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste. zdravé. v rúre. najmä v starobe. resp. Červené farbivá pôsobia sedatívne. Pomer zoschnutia: 6-8 : 1. list s kvetom alebo plod: 1 kávová lyžička na šálku záparu. saponín. tmavé kvety a inak zafarbené listy ako na rastline Iné časti materskej rastliny (konáriky a pod. no iba zrelé. musíme dať pozor. aglykóny kvercetín a vitexín. bez stopiek. aby sa nepripiekli. zberajú sa v septembri . ďalej koronárne a obehové účinné aminopuríny. bohato zastúpené červené farbivá patria do skupiny antokyanov. Nesmie sa obracať.) Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Akosť — najviac v % I. Materiál je náchylný na zaparenie. kardiotonikum a sedatívum. 10 2 1 — 15 4 II.októbri. drogové normy majú štyri ustanovenia: ČSN 86 6229 — Flos crataegi Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. Hojne žiadané sú i plody — Fructus crataegi. Účinkujú ako srdcové tonikum — na povzbudenie srdcovej činnosti. rýchlo (umelým teplom do 35 °C). Zosychajú v pomere asi 5—6 : 1. obyčajného. potom je tu kyselina askorbová. potom dosúšajú umelo.7 % flavonoidov (počítané ako hyperosid). katechínové triesloviny. pije sa 2 razy denne.5 12 6 II 3 5 3 2 14 8 ČSN 86 6433 — Folium crataegi cum flore Znak Stmavnuté kvety. 30 10 2 0. hypotenzívum. či ne vlhne a neplesnie. ursolová. bylinné konce konárov s kvetmi sa zdrhujú a manipuluje sa s nimi ako s kvetmi (apríl—jún).5 10 11 ČSN 86 6417 — Folium crataegi Znak Časti kvetov Konáriky a ich časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkost Popol (tj zvyšok po spalovaní drog)) Akosť — najviac v % I 3 1 1 0 . Po dohovore s nákupňou sa vykupujú aj surové — pri väčšej dodávke.

Už Dioskorides a Plínius botanicky rozlišovali dva druhy žihľavy — jednak malú pálivú. krivokališný (h. Čajoviny č. Kvety sediace v pazuchách listov. v ohradách a živých plotoch. za najúčinnejšiu časť sa pokladá kvet. U nás rastie asi 7 druhov hluchaviek s niekoľkými poddruhmi.Drogy sa častejšie miešajú s inými. 91. migréne a pod. rastú ako burina a kvitnú od jari do jesene. žltkastobiela. drevina kvitnúca bielo. 163. jasnota. dražé Sedobelin (spazmolytikum so sedatívnym účinkom). tinktúra). 161. Dioskorides ju odporúčal aj proti uhryznutiu divou zverou. anglicky: White DeadNettle. Biele koruny 111 .). rusky: Jednoročná bylina vysoká 20 — 50 cm. španielsky: Lamio blanco.. na okraji výrazne pílkovité. maďarsky: Fehér árvacsalán (tátkanaf). listu s kvetom tvorí zložku roztoku Passit (sedatívum). francúzsky: Lamierblane. resp. Druh rastie najmä na lesných čistinách. Niekedy sa výťažky z hlohu kombinujú s výťažkami z náprstníkových listov a strofantových semien (prípravky tohoto typu sa .vyrábajú v zahraničí — za veľmi účinnú formu sa pokladá aj vodno-liehový výťažok. hojná vo svetlých lesoch a krovinách (Karpaty až po úpätie Tatier — zvyčajne rátaná iba za poddruh h. curvisepala Lindm. drogu tvoria biele kvetné koruny bez kalicha. v burinných nitrátofilných spoločenstvách. roztoku Valosedan (sedatívum pri ľahších formách nespavosti. pomliaždeniny a na rany. h. pretože kvet má papuľkovitú zubatú korunu. kvitnúca vňať. Čs. ktorá obsahuje aj plody. Podľa Plínia hluchavka slúžila predovšetkým ako kataplazma na opuchy. Známy liečiteľ Kneipp ordinoval kvet do zmesi so žihľavou o. lenže Dioskoridovo leukas nemožno s určitosťou vzťahovať na bielu hluchavku. 84. taliansky: Lamio bianco. Predmetom nákupu je kvet — Flos lamii albi a od r. HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BÍLÁ Lamium album L. 207.mŕtva žihľava. Zber dovoľuje aj ČsL 4. rúbaniskách. Plody sú vajcovité tvrdky. sa rozširovala iba pomaly. 203. jednosemenného). 1983 bola aj vňať — Herba lamii albi. Stopkaté protistojné listy sú vajcovito kopijovité. biele alebo žltkasté. 200. okrem C. mohla to byť aj konopnica (Dalanum Dostál — napr. 162. D. 88. 1920) je kvet liečivom pri ženských chorobách. 87. Sú dobrými včelárskymi rastlinami. 83. lamia = druh morského žraloka. dvojdomú a jednak nepálivú. 89. plod je v čajovine Valofyt Neo (nervínum). vtedy označovanej ako Urtica mortua . štvorhranná. Novšie (asi od r. Odborné pomenovanie hluchavky je odvodené od gréckeho laimos alebo lamos = hltan. plnokveté alebo pestované a zušľachťované príbuzné druhy hlohu sa pre farmaceutické účely nezberajú. 86. 164. i. Ružokveté. Dávajú veľké množstvo citrónovožltého medu a málo peľu. fialovastá. suchý extrakt z h. proti ochoreniu dýchacích ciest a sám ako naparovací prostriedok pri ušných ochoreniach. Zberový materiál je vhodný na to. Druhové označenie vyjadruje farbu kvetu — album = latinsky biely. pri múroch a cestách. kvitne v máji až júni. Stredoveké herbáre nevedeli k týmto indikáciám veľa dodať a aplikácia rastliny. príp. Homeopatická esencia (dil. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Alvisan Neo (antisklerotikum. mŕtva pokriva Nemecky: Weisse Taubnessel. Hluchavky sú všeobecne nenáročné byliny. no iba jeden má bielo sfarbenú korunu. malvičky tmavočervené. O možnostiach užívania je potrebné poradiť sa s lekárom. hluchá žihľava. aby sa na ňom mohla precvičiť precíznosť zberačskej práce a získala patričná rutina. segetum (Necker) Dostál). hypotenzívum) s listami a kvetmi hlohu. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: hluchá pŕhľava. stonka priama. křivokališný). D 1 — 0) má podobné indikácie ako alopatia.

1 polievková lyžica kvetov na 1/4 litra vody. ale aj ako celkové metabolikum. možno pri tom ohnúť byľ a vytrhnúť všetky kvety naraz z celého papraslenu. zvonka na ekzémy. 1938 (z európskych napr. Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch líšiacich sa najmä bohatosťou strapcov. totožného s kyselinou polygalovou (americký koreň ho však má 6 — 10 % ). Stavikrv vtáčí treba rozhodne pokladať za falšovanie. obyčajná (dosť hojná na podobných miestach) a P. Homeopatia používa na špeciálne rozotieraný prípravok Teep celú rastlinu i s koreňom (zber: máj—júl). Čajoviny č. Súkvetie tvorí koncový hustý strapec modrých. Plody sú tobolky. Folium menthae piperitae a pod. HORČINKA HORKÁ VÍTOD HOŘKÝ Polygala amara L. pri chorobách močových ciest. čo vyvolalo hľadanie rovnako účinného domáceho druhu horčinky. Niektoré liekopisy okolo r. istejšie je. že horčinku poznal Plínius a obaja autori jej prisudzovali laktačné pôsobenie a spomínali použitie aj pri pľúcnych a prsných ochoreniach. vítod horký Nemecky: Bitteres Kreuzblumchen. vňať sa dávkuje o niečo vyššie. 25 2 2 10 13 hluchaviek trháme iba ručne za suchého počasia (od mája do októbra). anglicky: Bitter Milk Wort. Mladé listy slúžia na jarné šaláty a polievky. maďarsky: Keserú pacsirtafú. okrem toho hlavne ľudovo. listy sú velmi horké. akostnej triede (II. koreň sa očistí (najlepšie bez opláchnutia. vulgaris L. zvonka sa pripravuje asi 6 % zápar. rast na barinatých miestach a neprítomnosť prízemnej listovej ružice. 221. krížok. 195. horčinková vňať s koreňom. Dioskorides ho spomína veľmi krátko. ľahko sa zaparí a treba ju sušiť riedko rozloženú (najlepšie umelým teplom). P. iba niekedy bez koreňa (zber: máj—jún). 233. Expektoračné pôsobenie drogy zrejme podporuje fenolový glykozid gaulterín (agly- . švédsky. Horčinkovité — Polygalaceae Ľudovo: kostolíček. pomer zosušenia je asi 7 — 8 : 1. že po nich kozy a kravy dobre doja. Veľmi premenlivý druh. Podobne sa manipuluje aj s vňaťou — zosušenie 6 : 1 . metabolizujúca s Herba glechomae. V I. Vedecké pomenovanie horčinky je odvodené od gréckeho polys = veľa a gala = mlieko. druh má kolienkovitú byľ. listy s prílistkami a drobné nevzhľadné kvety s bielym až ružovým lemovaním. hemoroidy.). ďalej proti nespavosti. pomer zosušenia je asi 4 : 1. Dávky kvetovej drogy sú zvyčajne 112 1 kávová lyžička na šálku záparu. Suší sa rýchlo. 1970). Flos sambuci. pri výtoku (fluóru). vňať najmä triesloviny (až vyše 10 % ) . Ich podstatným odlišovacím znakom je slabá alebo celkom mierna horká chuť. akostná trieda v zátvorke) môže byť maximálne 10 % (20 %) drogy s iným zafarbením. i ďalšie látky bližšie nepreskúmané. portugalský a rumunský) mali oficinálnu vňať s koreňom — Polygalae herba cum radice (Herba polygalae amarae cum radice). v koreni je až 1% neutrálneho saponínu senegínu. pretože o niektorých druhoch sa verilo. 153. expektorans a pri poruchách trávenia. menštruačných tažkostiach. 10 1 1 10 11 II. Majú asi taký charakter. Podobné údaje majú i stredoveké a novšie herbáre. Polygala — polygalon bolo známe už v antike. na miernom teple a v celkom tenkých vrstvách bez obracania. Zápar z drogy alebo aj z čerstvých kvetov sa odporúča ako lahodný a voňavý bylinný čaj (Korbelář. kyslý saponín. španielsky: Poligala amarga. Folium urticae.Kvalita drogy podľa ČSN 86 6225 pre kvet — Flos lamii albi: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. — h. sliz. Ľahko podlieha skaze — je hygroskopická a citlivá na svetlo. triesloviny. vlhkosť v oboch akostných triedach do 14 %. pije sa 2-krát denne. Vňať sa zberá začiatkom kvitnutia. Rastlina rastie na suchých lúkach a pasienkoch od nížin do alpínskeho stupňa. resp. adstringens. dánsky. prípadne s krátkym opláchnutím bez namočenia vňate) a materiál sa suší bežným spôsobom v tenkej vrstve na dobre vetranom mieste. flavonoidy a bližšie nepreskúmané glykozidy. veľkosťou kvetov a stanovišťom. taliansky: Poligala amara. byľ jednoduchá. Podobné a príbuzné druhy hojnejšie rastúce na Slovensku sú predovšetkým P. Droga sa častejšie používa v kombináciách (expektoračná s Herba serpylli. prízemná listová ružica z tuhých vajcovitých listov väčších ako na byli (bylové sa smerom hore zmenšujú).D la má zhruba použitie ako alopatia.. homeopatický liekopis na esenciu iba čerstvú kvitnúcu vňať. popol 16% (18%) a popol nerozpustný v HC1 2 % (3 %). ďalšie dva zadelil novšie Dostál do samostatného druhu Polygala amarella Crantz (horčinka horkastá). comosa Schkuhr — h. Pri identifikácii prakticky rozhoduje horká chuť. análne trhliny a popáleniny. Hlavné účinné obsahové látky sú saponíny. chochlatá (rastie na lesných okrajoch a suchých lúkach). sladí sa medom. odporúča sa dosušiť umelým teplom (pri 30-40 °C). niekedy modrofialových i ružových alebo bielych kvetov. Herba violae tricoloris a pod. ženských ochoreniach. soli draslíka. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. silicu. 1 % (2 %) anorganických prímesí. flavonoidy a sliz. Droga sa nedrobí. francúzsky: Polygala amer. 226. — h. křížkové korenie. Folium farfarae. Drogu neskladujme — ihneď ju treba odniesť do nákupne. Droga sa preto zvyčajne zaraďuje do skupiny s nie celkom preskúmanými obsahovými látkami. Fructus foeniculi. pri tzv. bez zdrevnatených častí. Jej kvalita sa hodnotí podľa internej normy IN 1/82. Skutočný záujem o horčinky vznikol po dokázaní liečivých účinkov severoamerického druhu Polygala senega (Radix senegae — pozri cudzokrajné drogy). na horách iba vo vápencových oblastiach. doplnkový nemecký. Predmetom zberu i dnes býva horčinková kvitnúca vňať s koreňom. Drogy sa liečebne používajú ako mucilaginózum. rusky: (nerastie v európskej časti ZSSR) Trváca bylina vysoká iba 10—15 cm. ako saponíny americkej horčinky senegovej. 223. major Jacq. Kvet obsahuje hlavne silicu. Homeopatia pripravuje esenciu 0ažDil. väčšia (dosť hojná na stepných lúkach a slnečných kamenistých stranách). dokonca i verí. nesmieme ich však pri tom veľmi stlačiť! Materiál je veľmi náchylný na zaparenie a na to treba dbať už pri zbere a najmä pri sušení.

Leclerc — známy francúzsky fytoterapeut. častejšie sa však kombinujú ich výťažky. V horských oblastiach Balkánu. horné sediace. stor. medovkový list — 1 lyžica čajoviny na zápar z 300 ml vody. Celsus ho odporúčal ako protijed. t. Prítomné bývajú aj hľuzy prilbice modrej. možno trhať bez poškodenia podzemnej časti jeho nadzemnú časť). ktorá nemá listy krížno protistojné. celistvookrajové. anglicky: Yellow Gentian. Plody sú jednopuzdrové tobolky. maďarsky: Sárga tárnics. Prax ukazuje. pijú sa 2-3 šálky denne. že sa tu dosť často stretávame s tmavými. majú repovitý tvar a sú tmavé. sa s nimi stretávame ako s napúčacím prostriedkom na rozširovanie otvorov rán a na zavádzanie do pošvy. fenikel. francúzsky: Gentiane jaune. vňaťou rosičky. Droga domáceho pôvodu pochádza iba z pestovaných rastlín. v SSR je horec luskáčovitý čiastočne chránený. byľ priama. ktoré už odkvit113 .: 127. Z nejedovatých koreňov sa najčastejšie nájdu korene štiavov (druhy rodu Rumex L. Na základe prieskumov saponínových glykozidov (Glaser a Krauter) sa verilo.polygamarín). dolné s krátkou stopkou.05 %) a droga obsahuje aj horčiny (polygalín . Čajovina č. ale skrutkovito sa stáčajúce a tvoriace tak stonku. Horcovité — Gentianaceae Ľudovo: encián Nemecky: Gelber Enzian. Trváca bylina vysoká 60 —100 cm. Ďalej tu bývajú korene ľuľkovca zlomocného (Radix belladonnae). ju úspešne ordinoval i pri pochrípkových bronchitídach na uvolnenie hlienov a pri čiernom kašli katarálneho pôvodu.HORČINKA HORKÁ Pri droge nepoznáme žiadne nepríjemné vedľajšie účinky. neodmieta sa však a v NSR ešte dnes tvorí zložku niektorých priemyselne vyrábaných liečivých expektoračných čajovín. fialky trojfarebnej. Používa sa aj ako metabolikum. ktoré sa dajú odlíšiť jednoduchými chemickými reakciami. skoro čiernymi podzemkami kýchavice bielej (Radix — Rhizoma veratri albi). Kvety na dlhých stopkách v pazušných zväzočkoch. v ktorých sa kombinuje s tymianom. Horec má pomenovanie podľa ilýrskeho kráľa Gentia. že droga má skutočne expektoračný účinok. treba ju vyššie dávkovať: 20-25 g na 200 ml vody ako odvar — jedna polievková lyžica každé 3 hodiny. Pri ochoreniach z nachladnutia je najznámejšia kombinácia: rovnaký diel vňate horčinky s koreňom. Pre obsah horčín možno drogu ordinovať aj ako amarum — tonikum na tráviace orgány. Pravda. zvyčajne sa dáva 1 kávová lyžička na šálku odvaru. aníz. malé množstvo silice (asi 0. V koreňovej droge sa treba vyvarovať najmä nežiadúcich prímesí iných. koreňom bedrovníka a mydlice. španielsky: Genciana. kvetom prvosienky. Zámeny preto neprichádzajú do úvahy. Hojne sa užíval aj ako anthelmintikum (proti črevným parazitom). občas aj v zverolekárstve.). jedovatých koreňov. ktoré sú svetlej farby a obsahujú veľa škrobu. HOREC ŽLTÝ Gentiana lutea L. Druh sa vyskytuje na pôvodnom stanovišti v ukrajinských Poloninách. Španielska a Francúzska sú predmetom zberu staršie korene a podzemky divo rastúcich rastlín. rusky: HOŘEC ŽLUTÝ kón tvorí metylester kyseliny salicylovej). Horce patria v ČSSR medzi úplne chránené druhy (v ČSR všetky. Ako všetky drogy s horkou chuťou slúžil proti horúčke. Klinicky a experimentálne sa dokázalo. zvyčajne sa dávkuje 1—3 g na odvar (čaj). taliansky: Genziana maggiore. široko elipsovité. že horčinka môže byť náhradnou až plnohodnotnou (paralelnou) drogou za drahšiu severoamerickú senegu. Ľudovo sa ešte i dnes užíva na podporu tvorby mlieka u dojčiacich matiek. listy protistojné. V 15. ktorý ním liečil mor. j. Zo samej vňate sa spravidla pripravuje iba studený macerát (1 plná čajová lyžička drogy ako denná dávka). horce veľmi preslávilo rímske cisárstvo. U nás rastie iba v kultúrach. Droga Polygalae herba cum radice sa v súčasnej oficiálnej medicíne pokladá za obsolétnu — zastaranú. podstatne ich charakterizuje vláknitý drevnatý lom. Sú sírovožltej farby.

Koreň horca tvorí podľa ČsL 4 zložku horkých tinktúr . užíva sa pri dyspepsiách a chronických gastritídach so subaciditou (s nedostatkom žalúdočnej kyseliny). po vykopaní sa materiál nechá na kopách alebo ešte slabo prikryje hlinou — tým vzniká fermentácia. Má i široké priemyselné uplatnenie.) — všetko druhy u nás prísne chránené a niektoré celkom vyhubené. Droga dostane červenohnedú farbu a vytvoria sa v nej aromatické látky. pije sa 2—3 x denne po lyžiciach vždy pol hodiny pred jedlom. 180. Droga je preto amarum-stomachikum. najmä v likérnictve. Liečebné použitie koreňov podmieňujú najmä glykozidne viazané iridoidy — horčiny. s číslom horkosti asi 12 000. panónskeho (G. j. purpurea L. podľa ČsL 3 je aj zvyčajne súčasťou pilulkovej hmoty ako plnidlo. sacharidy (gencianóza). amaroswerín a amaropagín. 171. čistým horčinám (amara pura). Inak nastane fermentácia koreňa. purpurového (G. ktorá by zmenila farbu drogy a znížila jej horkú chuť.). obsah 2 %. Čajoviny č. h. 208. Okrem koreňovej drogy čs.Tinctura amara a Tinctura gentianae (užíva sa 20-30 kvapiek pred jedlom). sliz a pektín. U nás sa na tieto účely horec pestuje (má to byt' vo vyšších polohách). Je aj zložkou priemyselne vyrábaných dražé Boldochol I (užívajú sa ako žlčotvorné — choleretiká). ktorú zavŕši pomalé sušenie. punctata L. Droga povzbudzuje aj činnosť pečene a žlčníka. ktorého číslo horkosti je asi 58 miliónov. Liekopisy (aj ČsL 4) a normy fermentáciu výslovne zakazujú. Bežne sa užíva 1/2 kávovej lyžičky (ČsL 4 1 g) odvaru alebo záparu. amid kyseliny nikotínovej. Materiál na liečebné účely treba Akosť — najviac v % 1. triesloviny. 226. základom je amarogencín. droga je skoro celkom bez škrobu (obsahuje rezervný fruktózan inulín). Strata na hmotnosti pri sušení je asi 80 %. koreňov s podzemkami bez bočných korienkov Požiadavky ON 86 7028: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah vodného extraktu — najmenej Číslo horkosti — najmenej a zvyškov nadzemných častí . Na potravinárske a likérnické účely sa korene sušia pomaly na voľnom vzduchu. h. Horčiny horcov liečebne patria ku tzv. 114 . potom sú prítomné farbivá — napr. liekopis dovoľuje použiť i podzemné časti h.—7. 2 10 6 3 33 10 000 II. potom genciopikrosid. pannonica Scop. bodkovaného (G.). 32. Zber podzemných častí t. pri hnačkách a na zvýšenie sekrécie žalúdočnej šťavy. 177. žltý xantónový derivát gentizín.Radix gentianae. vyššie dávky vyvolávajú spravidla bolesti hlavy. roku kultúry v októbri—novembri alebo zjari (marec). nevoľnosť a dávenie. Reflektoricky povzbudzujú tvorbu žalúdočnej šťavy. sa robí v 6. príp. najlepšie pri zvýšenej teplote 45—60 °C (stačí aj 20—30 °C). 4 10 8 4 20 5000 hneď po očistení usušiť.HOREC ŽLTÝ li.

5 13 9 2 0. Silice má byť najmenej 0. Prášok sa po vytrasení ešte dosúša.9 %. hlavné zložky: myrcén. Piestikové šištice sa zberajú v jeseni (august — október). Chmeľové žliazky — lupulín pre medicínu objavil r.CHMEL OBECNÝ CHMEĽ OBYČAJNÝ Humulus lupulus L. Najčastejšie sa používal ako močopudný a tzv. ČsL 2 a ČSN 46 2510 povoľuje v nej ojedinele pieskové zrná a v malej miere odlomky plodových šištíc. španielsky: Lupulo. U nás rastie divo a zdivie aj v kultúrach. 5 10 1 0. piestikové kvety tvoria vajcovitú šišku so šupinami pokrytými žliazkami. V kultúrach sú rastliny iba s piestikovými kvetmi. Pestoval sa už v antickej epoche. Plody sú nažky. Lupulín ľahko podlieha skaze i pri prísnom spôsobe skladovania (v dobre uzatvorených obaloch a chránený pred svetlom). Listy stopkaté. lebo stráca účinnosť. Sušia sa v osobitných sušiarňach pri 40—50 °C. okraj pílkovitý. dlanito 3—5-laločnaté. oficinálnu v niektorých liekopisoch. 1813 zaviedol ako sedatívum parížsky lekárnik Planche. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým silicu (1—3 %. Novšie sa chmeľ pestuje aj na Slovensku. farnezén.0 %. Tvoria drogu Strobilus lupuli (Ros humuli lupuli). taliansky: Luppulo. ktoré obsahujú horčiny humulón a lupulón (tiež kohumulón a kolupulón) a ďalšie acylfloroglu- Na chmeľové šištice — Strobilus lupuli — sa vzťahuje drogová norma ON 86 7610: Akosť — najviac v % Znak Hnedé šištice Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah kysličníka síričitého I. maďarsky: Felfutó komló. pobrežné kroviská. Tyčinkové kvety v koncových zložitých strapcoch alebo v listových pazuchách. 10 20 2 1 13 12 3 0.a (B-karyofylén a rozličné kyslíkaté monoterpény). V Čechách sa prvé chmeľnice založili asi začiatkom 11. 1803 Deroche a od r. Chmeľ slúžieval ako liečivo i korenina alebo horčinový prostriedok.4 115 . krvčistiaci prostriedok a na podporu menštruácie. Ako liana sprevádza poriečne lužné lesy. Prašníkové sa odstraňujú. V klasických herbároch sa uvádzajú mnohé indikácie. Pach ako valeriána smie byt' iba slabý. a. tvorením klíčivých plodov strácajú šištice na akosti. nesmie CHMEĽ OBYČAJNÝ mať žíhaním viacej popola ako 10. pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Konopovité — Cannabaceae Nemecky: Gemeiner Hopfen. Po roku treba drogu vymeniť. Divý alebo zdivený chmel nemá pre farmáciu ani pivovarníctvo nijakú cenu. rusky: Trváca dvojdomá rastlina.4 II. stor. francúzsky: Houblon grimpant. Náš chmeľ bol a je jedným z najlepších na svete. Preosiatím a vyčistením usušených zrelých šištíc — hlávok získame práškovú drogu Glandulae lupuli — chmeľové žliazky (Lupulinum — lupulín). anglicky: Hops. lianovite plazivé byle sú dlhé až 6 m. živice (asi 80 %). Droga má silne korenistý pach a škrabľavú chuť. zárasty neošetrovaných kanálov a mokrých priekop s mierne eutrofnou vodou. Pomer zosušenia je asi 2 : 1. nesmie obsahovať hýfy plesní alebo dokonca hmyz a páchnut ako syr. Vlhkomilný druh.

Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echter Meerrettich. kde je napr. V ľudovom liečiteľstve sa chmeľ používa aj proti kŕčom. Stonka vo vrchnej časti rozkonárená. prisudzoval krotenie pohlavných vášni a bystrenie umu. Čs. najmä ak ide o nespavosť a sexuálnu predráždenosť. zložené z ar = blízko a more = more + rich = kraj.. Ako ukazuje rad synoným. CHREN DEDINSKÝ KŘEN SELSKÝ Armoracia rusticana Gaertn. ruský čaj). perovito strihané. stomachikum a amarum. niektorí botanici-systematici zaraďujú chren do rodu lyžičníkov (Cochlearia) alebo medzi reďkev (Raphanus). zvonka na zle sa hojace rany. no nie často. na lúkach. má dlhý a hrubý koreň. prípadne medzi roripy (Rorippa). označuje rastlinu vyskytujúcu sa neďaleko mora. 179. Významné použitie predstavuje aromatizácia piva (pre obsah silice a horčín) a jeho konzervovanie (vplyvom antibakteriálnych vlastností obsahových látok). anafrodiziakum. pri zbere nevznikajú zámeny. ako močopudný a bolesti tíšiaci prostriedok a na dráždenie kože (aj pri reumatizme). Čajoviny č. Armorica bolo keltské pomenovanie pre dnešné Bretónsko. Chmeľ sa v prípravkoch kombinuje s podobnými drogami. 200. najlepší zvuk na svete má český chren z okolia Malina pri Kutnej Hore alebo od Čáslavi a nemecké chreny z Durínska. Chmeľové žliazky sa dávkujú v množstve 0. najmä v blízkosti sídlisk. Literatúra uvádza aj látky s hormonálnym estrogénnym účinkom. 205. horné čiarkovité. Meyer et Scherb. francúzsky: Raifort. pripravuje sa z čerstvých žliazok (dil. vo väčšom na plantážach. V homeopatii sa esencia používa ako diuretikum. Sú tiež mierne sedatívum. Pričiňujú sa oň chmeľové horčiny. Používal sa síce v domácej i odbornej liečbe.cidy. Vedecké pomenovanie chrenu je keltského pôvodu. extrakt je zložkou roztoku Passit (sedatívum). čajovinu Valofyt Neo (sedatívum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). pri furunkulóze a do posilňujúcich kúpeľov. Latinské druhové označenie rusticanus = dedinský. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým lupulín. 22. Čo do množstva sú jednotlivé chmeľové horčiny rozdielne zastúpené — závisí to od pôvodu chmeľu. migréna) a Calmonal (externé antireumatikum). proti pohlavnej predráždenosti (anafrodiziakum) a ako narkotikum. Aj viacerí súčasní autori sa prikláňajú k jeho zaradeniu medzi druhy Rorippa. usporiadané do prízemnej ružice. taliansky: Armoracia.0 ) .15% rovnakého zloženia ako lupulín). Druh rastie divo na vlhkých hlinách. Chren oddávna pestovali najmä Slovania. Bavorska alebo z okolia Hamburgu. Kultúra chrenu do strednej Európy sa dostala z Východu asi začiatkom stredoveku. 207. Plínius mu napr. biele kvety dozrievajú v šešuľky. farmaceutický priemysel vyrába v kombinácii s chmeľovými šišticami Detský čaj s rumančekom Spofa (náhradka za tzv. silicu (asi 0. či k potočniciam (Nasturtium). Rastlina je veľmi dobre známa. anglicky: Horse Radish. O liečebnom používaní chrenu v staroveku nie sú jednotné správy. aj r. 184. amarum a stomachikum. španielsky: Rabano rusticano. V menšom množstve sa pestuje v záhradách.5 — 1 g 2—3 x denne. Valosedan (neurasténia. maďarsky: Torma. CHREN DEDINSKÝ Trváca bylina vysoká 100—150 cm. v húšťavách. Listy veľké. jej listy menšie. chrenovitá alebo medzi žerušnice (Cardamine). rusky: . pri vode. mierne uspávacie prostriedky (hypnotikum). stopkaté. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa na noc. hrubo pílkovité. 228. Extrakty zo žliazok i žliazky sa preto uplatňujú ako sedatívum. niekedy ako čaj v zápare alebo macerát (literatúra uvádza najvyššiu dennú dávku 15 g — rastlina vyvoláva určité toxické prejavy). živice (asi 15 % ) . O pestovaní 116 . D 2 . známe aj sedatívnym a antibakteriálnym pôsobením.

slez biely (liečivý) Nemecky: Echter Eibisch. ako pri semene kapusty čiernej. V homeopatii sa na prípravu esencie používa iba čerstvý koreň. príp. Polívka vo svojej „Názornej květeně" z r. stor. arginín a glutamín. nie silice. Právom sa zaraďuje medzi vitamínovú príchuťovú zeleninu a pikantné korenie. Koreň sa dôkladne umyje a očistí od drobných korienkov. že chren sa používa nielen v kuchyni. asparagín. pôvodnou látkou je tiež sinigrín — glukozinolát. jednotlivé alebo v pazušných či koncových strapcoch. rozpúšťanie hlienov a močopudné pôsobenie. končisté. Čerstvý koreň chrenu — Radix armoraciae rusticanae recens je dnes opäť oficinálny v niektorých liekopisoch. Veľmi zriedka sa suší prirodzeným teplom — pomer zosušenia je asi 3 : 1. 1900 konštatoval. najčastejšie však zvonka ako prostriedok dráždiaci kožu. dokázali. rusky: PROSKURNÍK LÉKAŘSKÝ IBIŠ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 60—150 cm.a širokom používaní sú záznamy z 12. ktorej prchavú zložku tvorí predovšetkým fenyletylhorčičný podiel. rozpadavé. pri zápaloch močového mechúra a obličiek. Plody diskovité. Rastlina upozorňuje svojou prítomnosťou v prirodzenom záraste na slané pôdy. Chren dobre poznajú aj kuchári. enzýmy. Spravidla sa používa v čerstvom stave. taliansky: Altea. celá rastlina husto plstnatá. samotná prchavosť nie je základnou vlastnosťou iba silíc. Althaea officinalis L. Jeho zber sa zvyčajne robí z kultúr v druhom roku vývoja (marec-máj alebo častejšie september-október). jarnej únave). maďarsky: Orvosi (mahola) ziliz. ibišek. sú dobrým liekom proti žalúdočným kŕčom a chren nastrúhaný s cukrom je domácim liekom proti zachrípnutiu. stonka priama. preskiernik. niekedy rozkonárená. Z koreňa sa v NSR priemyselne vyrábajú príprav- 1BIŠ LEKÁRSKY ky používané pri nešpecifických infekciách a podráždení močových ciest. slúžia na zlepšenie prekrvenia pri reumatických bolestiach. pri šťave je zvyčajná denná dávka asi 25—50 g. Prítomné je i značné množstvo kyseliny askorbovej. Pre podporu trávenia je osobitne vhodný ako príloha k ťažko stráviteľným a mastným jedlám. používané hojne v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. odkiaľ sa dostáva i do voľnej prírody. v ktorých sa chren určitú dobu máčal. Nastáva tu podobný stav. Ide však o prchavú zložku pôvodne prítomnú v glukozidovej väzbe — glukozinolát. okraj vrúbkovano pílkovitý. chrenové placky sa používajú zvonka proti reumatizmu. španielsky: Altea común. Liečebne sa užíva asi 3 % zapar. sa užíva macerát v červenom víne v množstve 25 — 75 ml (odporúča sa pri tzv. koreň vetvovitý. francúzsky: Guimauve officinal. Listy trojuholníkovito alebo podlhovasto vajcovité. no tam splanieva. lajbiš. ale aj v lekárstve. Hojná je 117 . Winter a spol. Aplikoval sa na rany vzdorujúce hojeniu. Na Spiši kedysi používali listy aj ako náhradku za tabak a na Horehroní ich v časoch zlej úrody pripravovali na jedenie alebo zakvasovali na spôsob kapusty. Tvorí pikantnú prísadu k mäsám a do omáčok. zvyšovanie sekrécie žalúdočných štiav. šťava z čerstvých koreňov alebo liehové nápoje. a preto sa označila za silicu. pre dennú bežnú potrebu v domácnosti prichádza na trh aj strúhaný chren (príp. Pestuje sa na okrasu aj v záhradkách. Dala sa izolovať destiláciou s vodnou parou. jednoduchá. sacharidy. Slezovité — Malvaceae Ľudovo: ajbiš. Z bežných interných upotrebení koreňa (hlavne ľudových) možno vyzdvihnúť povzbudzovanie žalúdočnej a črevnej činnosti. Značný obsah kyseliny askorbovej je odporučením pre konzum v predjarnom období a pri chrípkových infekciách. Glukozinoláty sú horčičné glukozidy. kým tzv. 2-3 šálky denne. že po rozstrúhaní čerstvého pletiva koreňa vzniká ľahko prchavá látka s vysokými antibakteriálnymi vlastnosťami. prosviemik. v majonéze) domáceho alebo maďarského pôvodu. Kvety biele alebo bledoružové. Ľudová liečba zostáva pri tradičných chrenových plackách aplikovaných zvonka vo forme náplastí (s múkou a masťou v pomere 1 : 5 : 1). anglicky: Marsh Mallow.

5 12 16 2. Ibiš bol veľmi dobre známy už v antickej dobe.5 14 8 2 10 II. iní ním liečili mumps. zle lúpané korene Zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania — najmenej 8 2 1 0. 16 4 2 1 14 12 5 5 Znak Čs. Nie je natoľko sivoplstnatý. Z praxe sú známe zámeny — resp. 5 10 3 1 II.Listová droga podľa ON 86 6442 a podľa ČsL 4 má tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy Iné časti materskej rastliny List napadnutý hrdzou (Puccinia malvacearum Mont. nezberáme kvet a keď zberáme koreň. zásadne iba zdravý. t. lekársky kvitne asi v júli až auguste. že kvety sa roztvárajú medzi 8. j.5 6 Nelúpaný koreň — Radix althaeae naturalis — sa hodnotí podľa ON 867015. List sa zberá postupne (júl— august). na lome zdrevnatený a na priečnom priereze žltý. Na oficinálne účely (ČsL 4) sa korene aj lúpu. althos = liečivo alebo althomai = uzdravovať. zjari (marec—apríl).).5 14 10 3 10 II. Odlíšenie je nevyhnutné — ľuľkovec je prudko jedovatý (obsahuje alkaloidy).). Pomer zosušenia pre Radix althaeae je asi . 16 4 2 1 14 10 3 5 ČsL 4 8 2 1 0. Zo zámen pre listovú a koreňovú drogu treba uviesť príbuzný slezovec durínsky (slezovec durynský — Lavatera thuringiaca L.5 12 7 2 10 Koreň nelúpaný I. lekársky). koreň t.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania pre 1 g drogy najmenej (hodnotenie obsahu slizu) I. Ináč sfarbené. Namiesto pravého ibišového koreňa prichádza na trh aj koreň topoľovky ružovej (ibiša ružo- vého — Alcea rosea L. s koreňmi ľuľkovca zlomocného. najmä pri sušení vo veľkom. že treba užívať macerát za studena.5 12 Nestanovuje sa 12 16 2. 10 20 5 1 ČsL4 5 10 3 1 0. Známy Kneipp (1935) ho neveľmi chválil. zásadne dovtedy. vtedajší botanici ho veľmi jasne odlišovali od slezu a pokladali za všemocný. nenapadnutý hrdzou. kvetné lupienky majú ružovofialovú farbu a viac sa podobajú slezu lesnému. Podobne sa zberá ihneď po rozkvitnutí aj vňať (jún-júl). Výborne sa osvedčoval aj v ránhojičstve. ktorý rastie na 118 chránených miestach ako ibiš. zbavujú sa korku a časti kôry a bez umývania sa sušia na lieskach v dobre vetraných miestnostiach alebo nízkym umelým teplom navlečené na povrázky (pozor pri tom na myši. Keď zberáme list a koreň. 8 2 1 0. kým rastliny ešte plne nerozkvitli. príp. nie však na slaných pôdach. Hippokrates ho predpisoval astmatikom a pri dyzentérii. hodinou ráno. hodnotil totiž odvar a dnes vieme. Suší sa teplotou do 40-50 °C. aj to len asi na tri hodiny. hrvoľ i zápaly prsníkov. nezberáme list. norma pre vňať — Herha althaeae (ČSN 86 6740): Akosť — najviac v % Znak Byle hrubšie ako 5 mm Plody ibiša Ináč sfarbená droga Hrdzou napadnuté listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. ružovej je na povrchu sivší. Rastliny vyzerajú výrazne odlišne. Predmetom zberu je vlastne celá rastlina: korene sa vykopávajú v jeseni (október—november). 4 5 6 3 2 1 13 16 II. všetky tieto „skrášľovania" sú zakázané a liekopisy ich vylučujú chemickým dôkazom. inak podliehajú skaze. 8 10 12 6 4 2 13 19 v juhozápadnej časti Slovenska pozdĺž našich južných hraníc na vlhkejších pôdach bohatých na živiny. Vedecké pomenovanie ibiša sa odvodilo z gréckeho althaino = podporovať. vápnom alebo sadrou. ktoré rady poškodzujú korene). Nesprávne apretovaný koreň (najmä ak sušením dostal neprípustné tmavú farbu) sa niekedy posýpa kriedou. Voľne rastúce majú v celej ČSSR chránenú podzemnú časť. Všetky drogy treba chrániť pred vlhkom a svetlom v dobre uzatvorených obaloch. až 9. omyly. Ako včelárska rastlina sa uvádza medzi peľonosnými bylinami. I.5 12 12 18 3. lúpaný podľa ON 86 7016. Kvet sa získava v čase kvitnutia rastliny (júl—september). Jeho nevýhodou však je. ČsL 4 žiada lúpaný i nelúpaný koreň: Akosť — najviac v % I. príp. druhový názov zdôrazňuje jeho liečivosť (officinalis = liečivý.

Rastliny bývajú často napadnuté hrdzou. 122. mužská láska. Macerát možno použiť aj na kloktanie a výplachy ústnej dutiny. (ČsL 4) 2(2) 2 2 13(10) 7(6) 2 II. bodličia. pri faryngítídach. plazivá (O. kataroch dýchacích i močových ciest. ako mucilaginózum-protektívum. Podľa ČsL 4 sa list s koreňom pridáva do Species pectorales. v pazuchách listov (prevažne po jednom). ihlič pichľavý. tracheitídach a bronchitídach). Niekedy sa pridáva ako kozmetická prísada do mydiel a vo farmácii sa používa aj pri príprave piluliek. betaín a veľa minerálnych látok. 131. Pije sa 2 až 3 razy denne. repens L. roľná (O. vysoký 30—50 cm.02 % ) . náhradka za čierny čaj). V našej kvetene je ihlica zastúpená tromi podobnými druhmi. Hlavné účinné látky sú sliz. v kvetoch aj silica (0. arvensis L. 234. zanovica Nemecky: Dornige Hauchel. sacharóza.118.) rastie väčšinou v nižších a teplej- Ononis spinosa L. 4 4 4 13 9 3 Poloker s trnitými konármi. Velmi obľubuje slnečné stanovištia. zúbkaté.115.73. je bez tŕňov a trochu lepkavá. Koreň má podobné použitie aj v homeopatii a vo veterinárstve. v koreni ešte škrob. taliansky: Ononide. 184. asparagín.4 : 1 . rusky: Požiadavky na koreňovú drogu (Radix ononidis) podľa ON 86 7011 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zle očistené korene (a na lome tmavé) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. Drogy pôsobia antitusicky.218. JEHLICE TRNITÁ IHLICA TŔNITÁ IHLICA TŔNITÁ Druh rastie najmä v pásme nížin a pahorkatín na suchých neobrábaných pôdach ílovitého a slieňového typu. vochlice. zvonka do očných a ústnych vôd. z ktorých i. Folium althaeae 3—5 : 1.98. elipsovité. 143. 120. hluchý tŕň.117. Čajovinyč. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: babský hnev. repík (!).113. zväčša však tvoria zložku čajovín alebo iných galenických prípravkov (napr. pektíny a flavonoidy. Drogy sa užívajú aj samostatne.).217. anglicky: Restharrow. 119.5 g koreňa ako macerát. Plod je vajcovitý struk. francúzsky: Bugrane commune. antiflogistikum (pri zápaloch horných dýchacích ciest. ružové. dolné listy trojpočetné. pri bolestiach obličiek (osobitne v detskej praxi). horné jednoduché. sirupov — Sirupus althaeae). Herba althaeae 4 : 1 a Flos althaeae 5-8 : 1. ktorá spôsobuje hrdzavé škvrny na listoch (Puccinia malvacearum Mont.215. resp. 119 . 142.) má vystúpavú zakoreňujúcu stonku. koreň do Species carminativae a do prípravkov Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum. i. Kvety súmerné. Pulmoran (expektorans) a Species pectorales Planta (expektorans). na prípravu klystírov a kataplaziem. 183. Dobre znáša aj extrémy vo vlhkosti pôdy. Jednotlivá perorálna dávka podľa ČsL 4 je 0. 139. tíšia bolesť i zápaly. 130. 134. maďarsky: Tóvises iglicz. španielsky: Anonis. zvyčajne sa dávajú 2 kávové lyžičky na pohár studenej vody. Preto sa aplikujú pri čiernom kašli. do kloktadiel pri zápaloch mandlí a ústnej dutiny.

Radix ononidis (aj v ČsL 4). mali by sa sušiť pri teplote 50 °C v sušiarni. imelo však ostávalo zelené. plazivá. Skladuje sa na vzdušných a suchých miestach. vidlicovite sa rozkonáruje. ktoré láka nektár a príjemná ovocná vôňa.103. Korene oboch sú tenšie. čo značilo krmovinu pre somárov. Drogu je vhodné pozväzovať do menších otiepok. druhový názov album = biele má vzťah k farbe plodov. laxum Boiss. pomer zosušenia je asi 3 : 1. Vňať má podobné použitie i dávkovanie.2 % silice nie celkom známej skladby. ktoré zvyčajne v jeseni opŕchali. Species urologicae P. Antická ononis slúžila Rimanom i Grékom v liečiteľstve podobne ako dnešná. Imelovcovité — Loranthaceae Ľudovo: jemelo. látke podobnej chemickej štruktúry.74. 177. rusky: Poloparazitický stromovitý ker vysoký 30-50 cm.5 g perorálne. I. roľná sa pestuje a korene vykupujú. 178. Za neprípustný (falšovanie) sa pokladá príbuzný imelovec európsky (Loranthus europaeus Jacq. mierne močopudná a antiseptická). — imelo listnáčové a V. ako má glycyrizín sladkého drievka (Glycyrrhiza glabra L. Vo Francúzsku sa viacej používa i.). dezinficiens močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. odstránia drobné korienky i vňať.). mala však aj špeciálne indikácie (napr.5 20 II. Viacročné rastliny sa vykopávajú na jar (marec—apríl). Zriedkavejšie sa zberá kvitnúca vňať — Herba ononidis (jún—september). (diuretikum. 181. uplatňuje sa aj na zle sa hojace rany. že ho zoslali bohovia. listy kožovité. že mení obyčajné kovy na striebro.102. Droga nemá vedľajšie účinky. omelí. Močopudné pôsobenie sa pripisuje predovšetkým silici a hlavne flavonoidom a ononidu. Sušia sa na teplých. omelo a pod. Voči ich oficiálnemu liečebnému uplatneniu niet námietok a ČsL 4 rozšíril paletu materských rastlín. 71.asi v marci-apríli) opeľujú hlavne muchy a včely. V homeopatii sa čerstvé bylinné časti a korene zberané počas kvitnutia používajú na prípravu esencie. kvety má väčšie ako obe predchádzajúce. dobre vetraných a tienistých miestach. biele lepivé bobule). najmä močových ciest. Visco. miernenie bolesti zubov). Korene sa nedrobia a nezaparujú. Imelo odpradávna priťahovalo pozornosť človeka. v dobre zatvorených obaloch a chránená pred svetlom. anglicky: Mistletoe. album L. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 1.5 20 . dezinficiens močových ciest). Species cholagogae Planta (žlčníková čajovina). na zvýšenie plodnosti i ako mocný protijed proti otravám. P. že rástlo v korunách stromov. Botanickí systematikovia v súčasnosti delia rod na V. odrežú sa im „krčky" — podzemky. Tabernaemontanus veril. V ČsL 4 tvorí droga zložku močopudnej čajoviny Species diureticae a čs. ktorú odporúčal aj známy fytoterapeut Leclerc (1927). Koreň je spoľahlivé diuretikum. podlhovasto vajcovité. Veľmi drobné kvety imela (kvitne skoro . O jeho vážne zaradenie do terapie sa zaslúžil Gaulthiers (1907). S ohľadom na močopudné pôsobenie droga sa používa aj proti 120 reumatizmu. Preto mu pripisovali zázračné účinky a v ságach a povestiach všetkých národov malo dôležitú úlohu. 10 16 2 11 12 2 13 ČsL 3 5 8 1 11 10 1. et Reut.237. kvety v riedkych klasovitých strapcoch. Rastliny kvitnú v lete. 1933). častejšie v jeseni (október—november). Opeľovanie ihlíc robí hmyz. no neodporúča sa užívať vo vyšších dávkach a pridlho alebo pričasto. nedráždi ani obličky. diureticky účinný je totiž aj odvar z drogy — pre obsah silice by sa mal pripravovať zápar. Usušené korene by sa pri ohnutí mali lámať. a Kaelin (1930. saponíny však neobsahuje.166. ktorá sa užíva najmä pri piesku v obličkách. 5 8 1 11 10 1. Vedecké označenie imela je odvodené z latinského viscum = lep (vzťahuje sa na plody.imelo ihličnanové . Na drogu sa vzťahuje ON 86 6718 a požiadavky ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Množstvo liehového extraktu (45 % lieh) — najmenej I. hemoroidoch. Podľa starých povier chránila dobytok. opadavé listy. za špecificky účinné sa považuje cudzopasiace na smrekovci opadavom (modrín opadavý — Larix decidua Miller). dobre premyjú. maďarsky: Fehér fagyôngy. ktorý robil pokusy s aplikovaním pri neoperovateľných karcinómoch (liečil ich extraktami podávanými vo forme injekcií). visco. druhové meno upresňuje — spinosa v latinčine značí tŕnitý. Keďže schnú pomaly. JMELÍ LISTNÁČOVÉ IMELO BIELE Viscum album L. ba ani samostatne. Obsahuje asi 0. . je menej rozkonárená a nemá tŕne. teda aj včely. ktorý dokázal vplyv imela na zníženie krvného tlaku. španielsky: Muerdago. hrubšie režú po dĺžke a narežú približne na rovnako dlhé kusy. Nemecky: Laubholz-Mistel. Zo zeme sa vyberajú špeciálnymi hákovito ohnutými vidlami alebo úzkym rýľom. Drobné kvety žltkasté. Používalo sa proti mnohým chorobám. Bolo to tým. farmaceutický priemysel ju uplatňuje v čajovinách Betulan (pomocný liek pri chorobách močových ciest). žltozelené. takže sa zdalo. Species urologicae Planta (urologická. rastie najmä na duboch. Bežný výklad vedeckého pomenovania ihlice vychádza z latinského onos = somár. 175. Získané korene sa dobre očistia. Čajoviny č. Vo väčšine liekopisov je oficinálny koreň . poskytujú iba peľ. najmä na boroviciach. droga má slabé hemolytické účinky.171.ších polohách. taliansky: Vischio. prípadne už od augusta. stonky rozkonárené. Pri zbere na farmaceutické účely sa nerobí rozdiel. alebo — zväčša na ihličnatých lesných drevinách. umiestnené v rázsochách a na koncoch ko- nárikov. nemajú medovinu. francúzsky: Gui commun. flavonoidné glykozidy a triterpén onocerín (= onokol). bobule žlté a konáriky hnedé. celistvookrajové a neopadavé. pri chronických kožných ochoreniach. odrezávajú sa bylinné vrcholce a bežne sa sušia.podľa cudzopasnosti buď na listnatých stromoch (okrem dubov). Plody sú biele lepkavé bobule. ba i pri vysokom krvnom tlaku (má metabolizujúce pôsobenie) a pre prítomnosť silice a flavonoidov ako dezinficiens. vischia. ale má iba mäkké.

229. 163. Antonius Musa kombinoval jablčník s myrhou pri vnútorných hnisavých procesoch. kde sa vyskytoval v hojnej miere. vyskytuje sa roztrúsené na suchých pasienkoch. bielo plstnatá. 83. slabo aromatická bylina vysoká 30—60 cm. listy vajcovité. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Jablčník po rozotretí páchne ako jablká a je veľmi horký.0 g (ČsL 3). 91. Droga sa dávkuje perorálne ako macerát jednotlivo 1.z 1 kávovej lyžičky na šálku a pijú sa 2—3 šálky denne. hlavne arginín. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. Pri zbere vňate sú časté zámeny s príbuzným j. zberajú sa olistené mladé konce konárikov (do hrúbky 5 mm).0 g... Čajoviny č. nie príjemný pach rastliny. Zatiaľ nie sú celkom objasnené látky. pretože jeho domovinou je južná Európa. 86. je vyšší. Na homeopatické účely sa zberajú rovnakým dielom čerstvé plody a listy (homeopatia žiada radšej imelo z listnatých stromov). Hovorí sa. anglicky: White Horehound. rastúcim najmä na južnom Slovensku. Plody sú tvrdky. Pre bežnú potrebu sa pripravuje zápar Trváca. 89. sušením zmizne osobitný. španielsky: Mamibio. Dávky sa nesmú zvyšovať a o použití imela a vhodnej liekovej forme sa treba poradiť s lekárom. peregrinum L. účinné obsahové látky sa varom čiastočne rozkladajú. 164. zber však možno robiť prakticky po celý rok. 1970) kancerostatické pôsobenie pripisujú proteínovej zložke histónového charakteru. byl štvorhranná. oficinálna v mnohých liekopisoch (aj v ČsL 3). hrubo vrúbkované. Mediteránny druh rozšírený od nížin po horský stupeň. Droga má horkú chuť. bohato rozkonárený. popri cestách a na rozličných ruderálnych stanovištiach. stenčenými v stopku a jemne bielo plstnatými. Viskotoxín sa pokladá za vhodný na protirakovinovú terapiu. Zo zástupcov čeľade hluchavkovitých rastlín sú podobné najmä kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. 87. flavonoidom a glykozidovej substancii bielkovinovej povahy . čo označuje horkú šťavu. cudzím — M. Lekár Castor Antonius ordinoval šťavu s medom pri tuberkulóze a Celsus prípravok zahusťoval a predpisoval ako linktus (prostriedok na lízanie). teplota (ani umelé teplo) nemá prestúpiť 40 °C. vyžaduje si iba teplo a svetlo. že slávny Linné odvodil názov jablčníka od mesta Maria-Urb v bývalom Latiu pri jazere Fucinus. Teuscher. obyčajne v zimných mesiacoch (december—február). s listami kopijovitými. Sušia sa vo zväzočkoch na vzdušných a suchých miestach prirodzeným teplom. chránená pred svetlom. 90. ktorá sa dá izolovať extrakciou s vodou. čo sa v južnej Európe traduje dodnes. Herba visci albi tvorí zložku čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum a hypotenzívum). JABLČNÍK OBYČAJNÝ JABLEČNÍK OBECNÝ Marrubium vulgare L. Drobné biele kvety sú sediace a tvoria pazušné paprasleny. Novšie (Vester a kol. a balota čierna — Ballota nigra L.. Jablčník patrí medzi najstaršie liečivé rastliny. Starovekí lekári ho používali proti tuberkulóze a získal si meno ako univerzálny liek. obsahuje asi 17 % bázických aminokyselín. Účinnosť možno pripisovať sčasti zistenému cholínu. denná dávka 5. 84. taliansky: Marrubio. 85. acetylcholínu a kyseline oleanolovej. maďarsky: Orvosi (Lozonséges) pemetefu. 162.zmesi rozličných peptidov viskotoxínu. U nás je jablčník burinou bez veľkých nárokov. ktorá však nemá listy sivo plstnaté a líši sa i červenými kvetmi. Kvitne v júni až sep121 . rusky: - IMELO BIELE Predmetom zberu je vňať — Herba visci albi. ktoré znižujú krvný tlak a pôsobia sedatívne na srdcovú činnosť. ktorý má miestne dráždivé účinky a nekrotizujúce vlastnosti (pôsobí miestne odumieranie tkaniva). francúzsky: Marrube commun. prípadne dvom živicovým alkoholom. Vedecké pomenovanie sa odvodzuje od hebrejského mar + rob. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Gemeiner Andorn. Imelová vňať sa indikuje pri hypertónii a artérioskleróze. 1965. ČsL 3 v droge výslovne zakazuje prímes imelovca.

gae Planta a Thé Salvat. Rozprášené čiastočky dro. na mierne vlhkých. zatvorených obaloch chránená pred Čajoviny č. francúzsky: Fraisier des bois. vtáčeníčka. Na farmaceutické účely sa jablčník domáci prostriedok proti kašľu sa osobitne pestuje. Bežne sa užíva zápar z dvoch čajových lyžičiek na šálku a pije sa denne jedna šálka. Najčastejšie sa používa pri ochoreniach dýchacích ciest.231. smokvica. Listy sú troj početné. Správna droga sa skladá z mladých. kg cukru. Na liečebné účely sa môžu zberať aj listy a plody ostatných našich divorastúcich druhov jahôd. Osobitnú kúru predstavovali v 13. výživných a hlinitých pôdach.3 — 1 %). no účinnou terapeutickou zložkou sú glykozidové horčiny. Suší sa v tieni pripravuje esencia. 175.Vňať — Herha marrubii albi — má ČSN 86 67 10 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (nerozpustný v HCl : 3) l. podzemská jahoda. cukríky sa varí až do stuhnutia. zúbkaté. silne meduje i za najväčšieho (pozri medzi cudzokrajnými drogasucha. zvyšuje sekréciu bronchov dýchacích ciest. druhové vescus = malý (v porovnaní s ostatnými druhmi . a keďže horčiny podporujú vylučovanie žlče. trištvrte litra vody a pol zberu je vňať — Herba marrubii. ktoré sa odsekávajú kosákom. 76. Z prízemnej listovej ružice vyrastajú zakoreňujúce sa poplazy. Jahodové listy do denného nápoja (nie však na sušenie) možno fermentovať podobne ako malinové alebo sa dávajú do zmesi s fermentovanými ostružinovými listami. Liečivé účinky majú aj saponíny a silica (asi 0. pokiaľ nie je ešte zdrevnatená byl. na zapálené rany a aj pri bolessliznice. hlavne marubiín (diterpénový kryštalický laktón . Droga sa užíva ako antidiaroikum. Plody sú červené opadavé plodstvá . taliansky: Fragola. Obľúbenejšie však boli čučoriedky. koreňom púpavy a s malinoJABLČNÍK vým listom alebo s repíkovou vňaťou. na odrezáva sa na začiatku rozkvetu. priemyselne vyrábané čajoviny jún—august. madarsky: Erdei (Fóldi) szamócza. pritom nedráždi na vracanie. je oficinálny v ČsL 4 pripravuje sirup alebo cukríky zo ako nová liečivá rastlina. V homeopatii sa z čerstvých listov renie. 178. Peľu dáva málo. Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal jesť jahody najmä na „čistenie krvi a pri chorobách pečene". Ružovité — Rosaceae Ľudovo: jahodník.jahody s mnohými vtlačenými nažkami. Predmetom 100 g drogy. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1. použitie ako vňaťová droga v alopatii.má expektoračné sekretolytické pôsobenie. 167. podzemok.zlúčenina sekopimaranového typu v množstve asi 0. . býva zložkou žlčníkových čajovín. španielsky: Fraulera. 166. anglicky: Wild Strawberry. Droga sa skladuje v dobre tivej menštruácii a i. Čs. OBYČAJNÝ pre žlčotvorný účinok prípadne ešte kombinovaná s podzemkom kurkumy tembri. Vedecké pomenovanie jahody je asi odvodené od latinského fragrans = voňavý (vzhľadom na plody). rusky: Trváca bylina vysoká 10—40 cm. s bielymi kvetmi v okolíkovitom vrcholíku. Rastie v lesoch a na lesných rúbaniskách. 122. Listy sa oddávna používali na prípravu denného čaju. Byle chudobne rozkonárené. Ako medu žltej farby.cies cholagogae. 8 5 5 3 13 10 6—7 %). 170. z hladiska obsahových látok sú bezcenné. Bežnou čajovinou je vňať jablčníka zmiešaná rovnakým dielom s vňaťou mäty piepornej. nie je však drobivý. Do zberu nepatria listy a stonky pestovaných druhov. dávka čajoviny: zápar z dvoch čajových lyžičiek na 300 ml vody. 174.211.vú vňať ešte ďalšie široké uplatnenie gy dráždia dýchacie cesty a vysušujú (napr. zvyšuje funkciu pečene a v primeraných dávkach priaznivo pôsobí pri nepravidelnom tepe srdca (pri arytmii) ako kardiosedatívum. Známe je aj ich ľudové použitie pri pakostnici a na rýchlejšie vylučovanie moču. svetlom. Podáva sa aj vo forme macerátu viac ráz denne alebo priamo v prášku (znížená účinnosť trieslovín). Na sirup sa zmes povarí. V ČsL 4 SpeMateriál je mierne náchylný na zapa. Jahody sa zberali už v antike ako lesné ovocie a používali aj liečebne. ktorá má podobné v tenkých vrstvách bez obracania.(ČsL4) 3 3 2 1 12(10) 5(12) II. predpisovaného osobám so slabými pľúcami.).inak značí aj jedlý). u Nikolausa Alexandria — tvorili zložku prípravku Potio sacra tussientibus. prípadne sa ešte pridávajú s vňaťou jablčníka sú Species cholagolisty. choleretikum a expektorans . zemnica Nemecky: Wald-Erdbeere.05 % ) . stor. zato však dosť mi). Obsahové látky sú triesloviny (asi 122 JAHODA OBYČAJNÁ JAHODNÍK OBECNÝ Fragaria vesca L. umelé teplo pri sušení nemá prekročiť Ľudové liečiteľstvo má pre jablčníko35-40 °C.

88. Čajoviny č. Pre obsah trieslovín sa užívajú pri hnačkách. V ľudovom liečiteľstve sa čaj pije ako metabolizujúci prostriedok — na napomáhanie látkovej premeny. teda v máji až auguste. 5.5 12 9 II. ale aj pri chorobách obličiek. 4. Plody sú výživnou a zdravou pochúťkou (so smotanou sú však ťažko stráviteľné a u niektorých osôb vyvolávajú žihľavku). kyseliny a aromatické látky. Zrelé čerstvé jahody sú oficinálne v homeopatickom liekopise (Fructus fragariae) a možno ich sušiť aj na slnku alebo umelým teplom . odtrhávaním. Sú veľmi vyhľadávaným tovarom v potravinárskom priemysle. 35. ako obklady na mokvavé a krvácajúce rany. podáva sa nervóznym a málokrvným osobám. inak sa ľahko rozmliaždia. Dozrievajú asi v júni —júli. aby sa aj spodné vrstvy prevetrávali. na prípravu kloktadiel alebo pri páchnucom dychu. zaparia a plesnejú. pri obličkových kameňoch. Slúžia oddávna na prípravu záparu — 1 kávová lyžička na šálku. v zarastených je výkonnejší zber rukou. Listy sa oddávna užívajú ako adstringens. Zberajú sa ručne do menších nádob alebo do košíkov. Materiál sa dá kosiť kosákom v čistých porastoch. mierne diuretikum a náhradka pravého čaju. List u nás tvorí súčasť čajovín Bylinný čaj so šípkami a Javorina (dietetikum a náhradka pravého čaju). pektín. 15 5 1 12 12 ešte nezhorknutých listov divo rastúcich druhov jahôd s krátkymi stopkami zberanými v čase kvitnutia. Listy obsahujú predovšetkým triesloviny. ako protizápalový prostriedok. Suší sa v nevysokých vrstvách na dobre vetraných miestach. pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 50 °C. 8 4 2 12 13 ČSN 86 6427 sa týka listovej drogy — Folium fragariae: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. 123 . zbavených prímesí.pomer zosušenia je asi 8 : 1. Sušené sú zložkou niektorých čajovinových zmesí a používajú sa v likérnictve. Droga — Folium fragariae sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. 101. flavonoidy a kyselinu askorbovú. Treba ju chrániť pred vlhkom.JAHODA OBYČAJNÁ ČSN 86 6745 sa vzťahuje na dve akosti jahodovej vňate — Herba fragariae — a má tieto základné ustanovenia: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. 6 2 0. plody zasa sacharidy. pri astme a ochoreniach močových ciest. v domácnostiach sa používajú na prípravu osviežujúceho nápoja — zápar z jednej polievkovej lyžice listov na 2 poháre vody. 4 2 1 12 10 II. ktorá sa aplikuje na omrzliny a pri opuchoch jazyka. krvavých hemoroidoch (i na klystíry). pije sa 2—3-krát denne. List je mierne náchylný na zaparenie a je aj trochu drobivý. V homeopatii sa z čerstvých zrelých plodov pripravuje esencia. Pomer zosušenia je asi 5 : 1.

alebo z arabského sorbet — jarabina. prípadne aj sušili na slnku.). listy sú krmovinou pre kozy a ovce. sŕkať. strom v lesoch teplejších polôh) a až po omrznutí sa dajú jesť plody j. Najlepšia je vraj z jarabín moravského druhu (subsp. Azda práve o nej písal Plínius. Menej chutné plody. v čase kvetu poskytuje včelám med i peľ. vtáčia a oskoruša (Sorbus domestica L. Med je červenožltý a po vykryštalizovaní hrubo zrnitý a má silnú arómu. 10 10 2 20 6 3 . et D. U nás rastie asi 10 druhov jarabín. vtáčej zrejme súvisí s používaním oskoruše. najmä stopky plodov Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. rusky: JEŘÁB PTAČÍ často pochádzajú z pestovaných druhov. Druhové pomenovanie upresňuje. Na Slovensku sa kedysi z plodov pálila silná pálenka. moravica (Zengerl. lístky kopijovité. vtáčia kvitne asi v máji-júni. suchých a slnečných stanovíšť na vápenatej pôde). častejšie strom vysoký 16—18 m s guľatou korunou a svetlosivou kôrou. jarabina. napr. J. taliansky: Sorbo degli uccellatori.) Crantz — břek obecný. mukyňovej čiže mukyne (S. Jarabinové výlisky sú veľmi hodnotným vitaminóznym krmivom. Ružovité . Miestami sa odvaru z nich ešte dnes prisudzujú významné liečivé vlastnosti pri pľúcnych ochoreniach. Kvety biele.) výhodné formy pre potravinárstvo a likérnictvo. na okraji pílkovité. torminalis (L. pila sa po lyžiciach pri dyzentérii. jarabok. Á. kyslý. Upotrebenie j. emend. drevo je výborným materiálom na sústružnícke práce. Vedecké pomenovanie sorbus je veľmi staré.) Crantz — muk obecný. Väčšinou ich zrelé plody — červené okrúhle malvice — možno rátať za lesné ovocie. Listy sú nepárno perovito zložené. Nie všetky sú však domáce a nie všetky majú jedlé plody. a to ľudí i dobytka. Love). Pochádza buď z latinského sorbere = jesť. Predmetom zberu sú zrelé červené Ker. Plody sú guľaté červené alebo žlté malvice. Čerstvé plody sa odjakživa jedli ako laxans a vyrábal sa z nich ocot a pálenka. drevina listnatých strání. vyskytovalo sa už v staroveku ako starorímsky výraz pre jarabinu. aucuparia = aucupium. či keltského sor = trpký. Najvýznamnejším zástupcom je práve j. anglicky: Rowan. Rastie v horských lesoch. jeráb. usporiadané v chocholíkovitých metlinách. Vo vyšších polohách ju často vysadzujú do alejí a parkov. skoruše Nemecky: Wilde Vogelbeere. s plodmi dlhými až 15 mm. Hedl. francúzsky: Sorbier des oissieurs. španielsky: Serbal de cazadores.JARABINA VTÁČIA JARABINA VTÁČIA Sorbus aucuparia L. Eberesche. maďarsky: Veres berkenye. 5 5 1 20 4 2 II. ale cenné drevo pre rezbárstvo má j. Plody sa v staroveku nakladali. že miluje drsnejšiu polohu. hoci 124 Droga — plod sa hodnotí podľa ON 86 6623: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Iné časti materských rastlín. Mičurin zaradil do svojej ovocinárskej praxe štúdium jarabín a podarilo sa mu získať medzidruhovým a dokonca medzirodovým krížením s mišpuľou (Mespilus germanica L. chytanie vtákov — jarabiny sa oddávna používali ako vnadidlo pri odchyte vtákov. V germánskej mytológii bola jarabina zasvätená bohu hromu Donarovi a stala sa predmetom mnohých povier a ság. jarab obyčajný.Rosaceae Ľudovo: divá breskyňa. oskorušu i brekyňu. aria (L. brekyňová čiže brekyňa (S.

jablčná.a nepoškodené plody (október—november). sorbóza. Meno fraxinus sa odvodzuje z gréckeho fraxis = oplotenie. čo spôsobuje slinotok až dávenie a gastroenteritídy. nie perorálne. Strom často nachádzame v parkoch. Oddávna sú známym prostriedkom proti skorbutu. Pod menom fraxinus strom poznali už antickí Rimania. Má šedivú bradavičkatú kôru. sú v konečných zložitých strapcoch a majú korunu. Všeobecne sa jasene oddávna uplatňovali v liečiteľstve. Niekedy zapríčiňujú ľahké otravy. kompótov. na vlhkých lúkach a naplaveninách v nížinách a teplých polohách. triesloviny. ktorá je netoxická a používa sa ako konzervans v potravinárstve. metliny kvetov sa vyvíjajú skôr ako listy.najlepšie umelým teplom. Pripisujú sa jej aj karcinogénne vlastnosti. maďarsky: Magas kórisfa. mannový (Fraxinus ornus L. na zosuvoch a starších navážkách v stredných stupňoch aj v hrebeňových lesoch hôr. Skladované plody treba občas presúšať. listové čepele 4. čo sa dokázalo pokusmi na zvieratách vyššími dávkami. Divo u nás rastie veľmi vzácne iba na južnom Slovensku (je chránený). najmä na juhu Európy. Sušením plodov a varom sa rozruší a vyprchá. Sušia sa rýchlo . kvety sa zjavujú súčasne s listami. JASEŇ ŠTÍHLY JASAN ZTEPILÝ Fraxinus excelsior L. pretože sa z neho robili koly a tyče do plotov. Koncentrované roztoky sorbit majú vzhľad glycerínu. Plody sú nažky s krídlatým vrcholom. preto je vhodná na prípravu štiav. aby sa nezaparili. keďže jeho drevo sa dá ľahko štiepať. pôsobia mierne preháňavo a protizápalovo. 124.kyselina sorbová (v nezrelých plodoch parasorbová). Produkujú ju hlavne stromy rastúce na Sicílii. Rastie hojne v lužných lesoch.).1-0. Drevina patrí k rastlinám. Príbuzný a podobný je j. ktorý sa užíva po lyžičkách 3 —5 x denne. kým umelý sorbitol sa používa na výrobu moderných polykondenzačných živíc (Tween). španielsky: Fresno. Účinné látky v plodoch tvoria hlavne organické kyseliny . Plody sa užívajú predovšetkým ako črevné regulans a močopudný prostriedok.2 % ) . Plody boli presláveným diu125 . Droga má názov: Fructus sorbi (aucupariae) — Bacca sorbi. Pružné jaseňové drevo oddávna slúžilo na výrobu ohybného náradia. odkiaľ sa vyváža a často býva oficinálna (u nás v ČsL 1). likéru a pod. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. rusky: JASEŇ ŠTÍHLY Strom vysoký až 30 m. Vo farmácii a v kozmetike sú náhradkou za glycerín. ktorá má veľký význam pri tvorbe kyseliny askorbovej. Gréci ho označovali názvom melia. Štiepením sa vytvára kyselina sorbová (sorbínová). pektín. Plody j. ale iba subkutánnymi injekciami. Ľudovo sa užívajú aj proti reumatizmu a obličkovým kameňom. Šťavu z čerstvých plodov možno zavariť s polovičným množstvom cukru na sirup. na kôre konárov nemá nijaké šošovičky (lenticely). 1 lyžica na šálku záparu (užíva sa 3 x denne jedna lyžica). sacharidy (glukóza. Pestovaná jarabina vtáčia moravská je veľmi bohatá na cukor (asi 13 %) a pektín. vtáčej (najmä čerstvé) nie sú celkom neškodné. silica. resp. po zaschnutí známa ako manna. anglicky: Ash. Droga má mierny preháňavý účinok. Čajoviny č. ktoré obľubujú vlhké pôdy. Narezávaním sa získava laxatívne pôsobiaca cukornatá šťava. karotenoidy. najmä oštepov. Listy nepárno perovité. Častejšie sa vysádza na neúrodných stranách. ktorá dráždi sliznice žalúdočného a črevného traktu. 50. 85. aby si zachovali pôvodnú farbu.až 7-jarmové. taliansky: Frassino. podľa iného výkladu je odvodené od fraxis = štiepateľný. Dobre znáša kyslé i vápenaté neutrálne pôdy. rutín a kvercetín (flavonoidy). Oranžovočervené plody majú trpkojablkový pach a horkastotrpkú chuť. Obsahová látka sorbit slúži ako výživný prostriedok pre diabetikov a základná surovina na výrobu sorbózy. francúzsky: Fréne élevé. Dávkovanie: jedna kávová lyžička plodov na šálku macerátu. citrónová. Olivovité — Oleaceae Nemecky: Gemeiner Esche. kyselina askorbová (0.). Príčinou je obsah kyseliny parasorbovej. sorbitol a i. je zdrojom kyseliny askorbovej a antiflogistikom. vylúhovať asi 8 h pri obyčajnej teplote (užíva sa každý druhý deň). vínna.

Ináč sfarbené časti drogy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol 6 1. Pri ušnom ochorení (otoskleróze) sa ako adjuvans podáva odvar z čajoviny. dlhé asi 10-20 cm. ktoré sa hodnotia podľa ČSN 86 6813: Akosť — najviac v % Znak 1. kvercetín). triterpénové zlúčeniny (kyselinu ursolovú). Preto si ju včelári osobitne necenia. Kvitne v pazušných strapcovitých súkvetiach. listy sú dobrým krmivom pre niektoré domáce zvieratá. Sú to najmä niektoré druhy rodu Vicia L. anglicky: Goat's Rue. Mladá kôra z konárov sa zberá na jar a bežne suší. aj pri reumatizme a dne (zvyšoval vyplavovanie solí z organizmu — saluretikum). horúčku. podobne účinnými ako zložky čajovinových zmesí. Ľudové liečiteľstvo južných krajov uplatňuje aj lyko stromov. najmä v pobrežných húštinách a vlhkých lesoch. Ako prostriedok proti horúčke sú drogy zastarané. listy nepárno perovito zložené. jednoduché. Predmetom zberu bývajú aj semená — Semen galegae. ťažko poškodzuje pečeň). francúzsky: Galega officinal. Listy i kôra majú experimentálne dokázaný mierny laxatívny účinok (depuratívum). 5 — 9-jarmové. Druh rastie v nížinách i pahorkatinách. len z času na čas sa stávajú módnymi (napr. trieslovinu. tak teplotou do 50 °C). používanú vo veterinárstve (na humánne účely je vysoko toxická a nebezpečná. Jastrabina je hojná najmä v južnej Európe a v západnej Ázii. kôra zasa najstarším surogátom za chinínovníkovú kôru. eskulín). 1914 objavil v rastline „alkaloid" galegín a spolu so Simonnetom (r. Predmetom zberu pre farmaceutické účely býva list — Folium fraxini a kôra — Cortex fraxini. Sušia sa na dobre vetraných tienistých miestach v tenkých vrstvách. na zber sa využíva iba pestovaná. U nás zriedkavo rastie voľne. listom brezy. zakončené osťou. Nožom alebo kosákom sa odrezávajú kvitnúce a hojne olistené vrcholky bylín. 1600 ju však už nachádzame v mnohých nemeckých záhradách ako liečivú. Rozsiahle skúmanie galegínu urobil Reinwein (1927). Listy obsahujú predovšetkým horkú látku — oxykumarínový glukozid fraxín s aglykónom fraxetínom a fraxanolglukozid. iba do augusta). Jaseň je známy aj tým. Biele jaseňové drevo je vhodné na stolárske. Občas sa pestuje na okrasu v záhradkách.retikom. list čiernej ríbezle a kvet túžobníka. liečila mnohé detské choroby a slúžila proti uhryznutiu hadmi a divou zverou. Vraj zaháňala mor. byle priame. príp. pri ochorení obličiek a močových kamienkoch. Pre obsah silice a glykozidov možno použiť umelé teplo iba v teplote do 40 °C. taliansky: Galega. lebo dosiaľ spomínané indikácie sa neukazovali uspokojivé (okrem diaforetickej a diuretickej). parkiet. potom manitol (za čerstvá horký). flavonoidy (kvercitrín. zberajú sa jednotlivé lístky bez stopiek (jún až september. znižovanie obsahu cukru v krvi. Kvety sa rozvíjajú skôr ako listy. že sa na ňom zdržuje chrobák španielska mucha . Droga je ľahko lomivá. 1927/28) mu dokázal slabšie hypoglykemické účinky — t. ľadník. lístky kopijovité alebo elipsovité. manitol a minerálne soli. najmä galegínu. 14 3 1 12 14 126 . pretože poskytujú hojnosť peľu (opeľujú sa vetrom). Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: jastrabí hrach. Plody sú kostrbaté struky. — vika.). Alopatia sa k používaniu listov i kôry stavia dosť zhovievavo. náradia. Materiál sa suší zvyčajným spôsobom. Kecskere galga. španielsky: Galega. Použitie na zvýšenie laktácie asi prišlo z Ameriky. U nás sa vyskytuje najviacej na južnom Slovensku. ryhované a duté. kyselinu jablčnú. s kvetom bazy. štedrevec liečivý Nemecky: Echte Geissraute. Používa sa na výrobu lyží. u nás majú iba zriedkavé ľudové použitie. Z ďalších neskorších indikácií bolo významné ešte jej potopudné a diuretické pôsobenie. Drogy sa častejšie kombinujú s inými. má rada humóznu pôdu — vysieva sa na jar. Drevo je veľmi tvrdé a ťažké. najmä kumaríny (fraxín.kantarída. lenže sa v horúcej vode krátko povarí. kvety biele alebo fialovomodrasté. podľa neho má galegín také vlastnosti. zber sa robí viac ráz do roka (jul—august). Pri zapečení sa niekoľko ráz denne dávkuje 1 lyžička listov na šálku horúcej vody. po zovretí sa odstaví a nechá postáť prikrytá 5 minút. Stromy kvitnú v apríli—máji a včely ich veľmi obletujú. na rany. atónii (ochabnutosti) močového mechúra. Kedysi sa vo Švajčiarsku a aj inde pestovala na krmivo. ktoré je bohaté na sliz. kolárske a sústružnícke práce.5 0.5 12 10 II. Podobnosť jastrabiny s inými zástupcami v rámci čeľade je značná. bez pachu a chuť má zvieravú a horkú. ktorá poskytuje drogu + Cantharis (uvádza ju ČsL 2). Z oficiálnej alopatie sa pomaly vytrácajú. Známe je aj externé použitie listovej drogy (kúpele. dne. Kôra sa dávkuje rovnako. Jastrabina sa dokázateľne spomína až v skorom stredoveku. V súčasnosti je Herba galegae — vňať jastrabiny má dve akosti. Rastlina má pomerne veľa peľu. Známy však bol zápar z 3 lyžičiek listov na 300 ml vody užívaný po dúškoch cez deň pri chorobách obličiek a zadržiavaní tekutiny v organizme. JESTŘABINA LÉKAŘSKÁ JASTRABINA LEKÁRSKA Galega officinalis L. Kôra obsahuje dosť podobné látky. príp. Majú listy párno pe- rovité a ich hlavná stopka vybieha v hrotoch alebo v úponoch. dáva sa ako obklad na zle sa hojace rany. medovina jej však chýba. triesloviny. kozia ruta. ktorá má tri zložky: kôra jaseňa. List i kôra sa využíva pri reumatizme. Kôra slúžila na izoláciu triesla v garbiarstve. pri vredoch predkolenia a pod. novšie sa spomína grécke gala = mlieko a ago = ženiem. v snôpkoch (ak umelým teplom. Droga Herba galegae je v niektorých liekopisoch oficinálna. Výklad o odbornom pomenovaní rastliny nie je jednoznačný a celkom istý. kvitne v lete. silicu s obsahom terpénov a vitamín K2. Pomer zosušenia je asi 4 — 5 : 1. v súčasnosti v NDR a NSR. pružné i pevné. Používanie drog na väčšinu týchto ochorení je skutočne zastarané a neúspešné. príp. sacharidy (aj tetrasacharid stachyózu). poukazujúce na zvyšovanie dojivosti. vňaťou prietržníka). ursolovú. maďarsky: Kecskeruta. Tauret r. dýh i nábytku. Okolo r. rusky: Trváca bylina vysoká 40-110 cm. fraxidín. ako glukokiníny. najmä kozy a ovce. j. kôra sa v Poľsku používa ako depuratívum v kombinácii napr. Používajú sa na priemyselnú izoláciu obsahových látok. ba aj na vypudenie črevných parazitov. príp.

ak sa užíva ako adjuvans pri cukrovke. nadzemná časť . V ľudovom liečiteľstve sa vňať jastra- biny užíva aj ako močupudný a potopudný prostriedok. a preto sa priemyslová výroba takýchto prípravkov v mnohých štátoch zastavila (aj u nás prípravku Galegolu). naháč. Správne ho určil Geifer a Hesse. Rastlina vo všetkých orgánoch. reumatizmu. teda vo vlasti miešačky jedov — Medey. 21. vyrastá v jeseni a je zakončená fialovými kvetmi s lievikovitým okvetím. dozrievajúci v máji až júni vkyjakovité tobolky dlhé 30-50 mm. 25. 17. rusky: OCÚN JESENNÍ JASTRABINA LEKÁRSKA o ne veľký záujem. JESIENKA OBYČAJNÁ + Colchicum autumnale L. Spoľahlivejšie použitie je na podpornú liečbu pri cukrovke — diabetes mellitus. vysoká 10—30 cm. Čajoviny č. no iba na vonkajšie upotrebenie. Druhy Colchicum sa v antike liečebne používali málo. sacharidy a trieslovina. V Nemecku sa jastrabina pridáva do antidiabetických čajovín a do tabliet s metabolickým pôsobením (NSR). Jesienka tvorila napr. zimovít Nemecky: Herbstzeitlose. zložku mnohých tajných prostriedkov. druhové meno autumnale značí jesenný. tak nazýval Dioskorides prudko jedovatú rastlinu rastúcu v Kolchide na pobreží Čierneho mora. hoci boli dobre známe a známa bola aj ich jedovatosť. Obsahovú látku kolchicín prvý zistil r. taliansky: Colchico. španielsky: Colchico común. proti epilepsii a pri horúčkovitých detských ochoreniach s vyrážkami (osýpky. Potom jesienka upadla do zabudnutia a ujal sa jej až stredovek na základe odporúčania arabských lekárov.).stvol. sa jesienka opäť dostala do európskej medicíny. divá cibuľa. Ako obsahové látky sa uvádzajú aj niektoré aminokyseliny . 1820 lekárnik Peletier a Caventou. sirotka. lúčny matečník.arginín a gvanidín. Operuje sa v jeseni a na jar vyrastá prízemná ružica čiarkovitých listov. šafranica. horké látky. stor. najmä však v semenách obsahuje izoamyléngvanidín galegín. rastlina sa označuje aj ako orálne antidiabetikum. 1820 namiesto nespoľahli127 . Vzhľadom sa jesienka ponáša na šafrány (Crocus L. vo vňati hlavne flavónový glukozid galuteolín (štiepi sa na luteolín a glukózu). maďarsky: Ószi kikerics. Bylina rastie často na lúkach pahorkatín až horského stupňa. má rada mierne vlhké pôdy s výživnou a trochu alkalickou hlinou. U nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej Trváca bylina so šupinatou hľúzou. účinok je však pochybný. kvitnúci druh v jeseni. Vňať má staré ľudové použitie ako prostriedok podporujúci tvorbu mlieka cicavcov. 20. t. Anglický lekár Williams r. pokladali ho za veratrín. ktorá sa aj vykupuje. Vedecké pomenovanie jesienky vychádza z gréckeho kolchikon. mala kolísavú účinnosť. príp. Semená sa používajú podobne a pokladajú sa hlavne za pomocné a účinné antidiabetikum. ďalej saponín. Pred interným užívaním svorne varovali všetky herbáre. j. ocún. šarlach a pod. 26. 18. proti astme. Najhojnejšie sú rozšírené v stredomorskej oblasti. dávkujú sa 2 lyžičky drogy na pohár vody. Rod zahrňuje podľa užšieho alebo širšieho chápania 30 až 60 druhov. 19. Hneď sa však nepresadila. Macerovala sa vo víne. podobne ako o vňaťovú drogu. že Medea používala jed z jesienky. francúzsky: Colchique ďautomne.jej dávka je 1 -2 kávové lyžičky na šálku vody v zápare. liehovine alebo v octe ako tinktúra. s ktorými ju však pri zbere nemožno nijako zameniť. Droga sa zriedka užíva samotná . Ľaliovité — Lilíaceae Ľudovo: bujačina.čajoviny Diabetan — pomocná liečba cukrovky. ktoré lievikovito obklopujú zelený semenník s množstvom semien.). Usudzuje sa. Asi v polovici 16. vodnatieľke. Cibuľky mali aj vedľajšie toxické príznaky a nedali sa presne dávkovať. napr. orálny inzulín. jeseňka. anglicky: Meadon Saffron. Novšie sa používa výťažok — extrakt v masti aplikovaný zvonka na zacelenie kožných defektov po neoplastických operáciách a na zosilnenie pôsobenia rontgenových ožarovaní.

Pri skladovaní ich treba dobre chrániť pred vlhkom a svetlom. Náš farmaceutický priemysel vyrába dražé Colchicin Spofa. Jeho roztoky sa uplatňujú aj v praxi pri pestovaní polyploidných rastlín so zvýšeným počtom chromozómov (vyznačujú sa obyčajne rýchlym rastom a nadmernou tvorbou zelenej hmoty).6 % — nachádza sa predovšetkým v najvnútornejších vrstvách osemenia). hrajúce sa so semenami (5 g je smrteľná dávka). iba na lekársky predpis). odrezávaných v čase hnednutia. u nás sú v ČsL 2. 128 . j.JESIENKA OBYČAJNÁ vej hrúzy s kolísavým obsahom kolchicínu začal používať semená. 1826 ocitli v anglickom liekopise. Používajú sa na to osobitné vypichovacie nástroje. ktorá má silný antimitotický účinok. Čerstvé hľuzy sa používajú v homeopatii. asi jún—júl. Peľ je oranžovožltý a býva ho veľké množstvo. o. nedokázala sa jedovatosť medu. ČsL 4 uvádza ako oficinálny jedovatý alkaloid + + Colchicinum . ktoré sú uložené hlboko v zemi. Ako Colchicum e seminibus sa používajú v homeopatii.2—0. izoloval látku označenú F — demekolcín. čo možno urobiť aj na slnku. Kolchicín je silný kapilárny jed (rozširuje kapiláry a nivočí cievy). t. a tak sa ako droga r. Strata na hmotnosti je malá. Med má tmavú farbu. Hoci je jesienka jedovatá. užívané pri akútnych záchvatoch dny (samozrejme. Tobolky sa presušia.kolchicín. V ľudovom liečiteľstve sa v nijakom prípade nesmú používať. Skladujú sa v dobre uzatvorených sklených nádobách. Najčatejšie sa vo svetových liekopisoch uvádzajú semená . Rastlina je významná ako prostriedok na liečenie dny a reumatizmu — antiuretikum a cytostatikum. Kvety jesienky sa trhajú a sušia iba Ukazovateľom kvality sú požiadavky ČsL 2 pre + Semen colchici: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Popol Obsah kolchicínu — najmenej ČsL 2 2 5 0. v lete (hlavne v auguste až septembri) sa vykopávajú hľuzy. izolovaný z hľúz alebo zo semien jesienky. Všetky prípravky s colchicínom alebo jesienkou podliehajú predpisom lekára. Pred kvitnutím — na jar. Po očistení sa zvyčajne pokrájajú na lupienky — koláčiky a rýchlo sa sušia. Droga je bez pachu a má veľmi horkú a ostrú chuť. kvety ostávajú dlho otvorené. Podstatnými obsahovými látkami sú vysokojedovaté alkaloidy. i. Poskytuje včelám neskorú peľovú i nektárovú pašu.5 ojedinele. Predmetom zberu je celá rastlina. častejšie však v jeseni. Pre prudkú jedovatosť zber ani akákoľvek manipulácia sa nesmie zveriť deťom. Vyberajú sa po dozretí z plodov — toboliek. z ktorých najdôležitejší je kolchicín (0. Jesienke venoval veľkú pozornosť náš vedec Šantavý. Droga + Tuber colchici. teplotou okolo 40 °C. pôsobí močopudne. pre- chádzajúcu až do zelena. Pôsobí už v nepatrných dávkach. najlepšie sa dosúšajú pri umelom teple. Je nebezpečná pre dobytok i pre deti. semená sa z nich vytrasú a dosušia. Jesienka je inak nepríjemnou jedovatou burinou v sene. chránené pred vlhkom i svetlom. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Možno ich sušiť aj na slnku.+ Semen colchici. je však menej jedovatá ako kolchicín a stala sa účinným liekom pri niektorých krvných ochoreniach. resp.

Pri sušení musíme dbať na to. preto ju hmyz navštevuje zriedka.) O. schne rýchlo. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: babie kapsy. Rastlina má veľmi malé kvety. O skutočne účinných obsahových látkach pastierskej kapsičky sa dodnes Vňaťová droga — Herha bursae pastoris sa posudzuje podľa ČSN 86 6741: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 4 4 2 13 13 129 . Opäť sa dostala do popredia záujmu počas prvej svetovej vojny. Plody sú typické obrátene trojboké šešuľky. čo však vyvrátil ĽHarste r. aby sa usušili aj plody. maďarsky: Pásztortáska. anglicky: Shepherd's purse. taliansky: Borsa pastore. Drogu tvorí nadzemná časť i s prízemnou ružicou listov. je však mierne drobivý. betuška. ale bez koreňov a cudzích prímesí. Latinské vedecké meno capsella je zdrobnenina od capsa = tobolka (bursa pastoris = pastierska kapsa). Vyskytuje sa hromadne. keď bol nedostatok zahraničných drog. Napadnuté exempláre nezberáme.PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ Jednoročná až dvojročná bylina vysoká 10—35 cm. zvaná aj Thlaspi Bursa pastoris. holá kača. Pieseň sa kedysi dávala do súvislosti s účinkom byliny. Vzhľadom na to. byľ rozkonárená. Rastlinu liečebne používal už Hippokrates. Biele kvety v strapci. resp. ktorá znetvoruje stonku i šešule a pokrýva ich bielym práškom.) Medic. betašná zelina. kolduška. a to ako prostriedok účinkujúci na maternicu. Rastlina je veľmi známa. Zber možno odporúčať aj začiatočníkom — ľahko sa identifikuje. Je prispôsobená na opeľovanie vlastným peľom. za hydrastisový koreň či podzemok (pozri cudzokrajné drogy).PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ KOKOŠKA PASTUŠÍ TOBOLKA Capsella bursa-pastoris (L. Odrezáva sa na začiatku kvitnutia (apríl—máj—október). rusky: - KAPSIČKA PASTIERSKA . Treba sušiť prirodzeným teplom. Na homeopatické účely a niektoré špeciálne prípravky sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. španielsky: Bolsas de pastor. Druh patrí medzi najbežnejšie buriny rolí a záhrad. chudobka. srdiečka Nemecky: Gemeines Hirtentäschel. francúzsky: Bourse á pasteur. Vo vlhkom lete rastlinu napáda parazitická pieseň (Cystopus candidus (Pers. 2 2 1 13 10 II. možno zber robiť viac ráz. Materiál sa nezaparuje. kokoška. slabo ostrú chuť a je horkastá. Z rastliny sa zberá a nakupuje kvitnúca vňať — Herba bursae pastoris. takže rastlina vyzerá ako pomúčená. Droga má slabý nepríjemný pach. mošna. Materiál sa očistí od prímesí a dá rýchlo sušiť. s prízemnou ružicou stopkatých. Rastie aj na medziach.KAPSIČKA PASTIERSKA . 1938. bieda. V prípade masového výskytu dá sa získať pokosením. dobre sa zberá i suší. úhoroch. Sušenie netrvá dlho.peniazok.. na byli šípovito objímavých. Cenila sa ako náhradka za vtedy drahý námeľ (Secale cornutum — pozri kyjanička purpurová). že do roka vyrastá niekoľko generácií. lopata. pri okrajoch ciest a v dedinách. rumoviskách. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. bez väčšieho množstva plodov. Kunze). gracovito perovito strihaných listov.

farmaceutický priemysel používal extrakt z pastierskej kapsičky ako zložku prípravku Alysal — pasta aplikovaná na chronické ekzémy (dermatologikum). francúzsky: Capucine ä grande fleur. najmä proti skorbutu. Kapucínkovité — Tropaeolaceae Ľudovo: vytrčpán Nemecky: Grosse Kapuzinkresse. Malé tropaeolum opísal r. potom pri krvácaniach zo žalúdka alebo z pľúc a z močových ciest. Literatúra však zhodne uvádza biogénne aminy. ale aj pri ochoreniach obličiek. listy stopkaté.vedú spory. že Plod — Fructus tropaeoli — sa posudzuje podľa ON 86 6625: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené a nezrelé plody Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah benzylizotiokyanatanu alylnatého v 1 g plodov — najmenej I. cholín. 1580 Dodonaeus. acetylcholín. dlhostopkaté. V latinčine tropaeum označuje strom ovešaný zbraňami — znak víťazstva. ekzémy). rusky: . Čajoviny č. Kvetné pupene a nezrelé plody sa nakladali do octu a konzumovali ako kapary. 91. 89. kapucínkovitých rastlín. kvety nápadné. okrem toho flavonoidy (diosmín). betaín a niektoré ich estery. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na macerát (pripravuje sa za studena) a pije sa 2—4x denne. ako podporný prostriedok pri žalúdočných a črevných ochoreniach. Plody sú tobolky s obličkovitými semenami dlhými asi 1 cm. 1684 Bevernong. KAPUCÍNKA VÄČŠIA KAPUCÍNKA VÄČŠIA LICHOŘEŘIŠNICE VĚTŠÍ Tropaeolum majus L. Listy i kvety pre svoju ostrú. štítovité. 10 10 9 2 14 mg II. Droga sa uplatňuje ako slabé hemostatikum pri metrorágiách a menorágiách. U nás je jediným zástupcom čeľade 130 . Macerát sa za studena aplikuje aj externe na omývanie (vyrážky. Okrem alkoholických výťažkov (tinktúra a extrakt) sa z drogy pripravuje aj teplý zápar (1 lyžica drogy — postáť 15—20 minút. a to maternicovému (pokusy ňou nahradiť námeľovú terapiu neboli úspešné). Je antihemoragikum proti vnútornému krvácaniu. prípadne na zaparenia . Homeopatické prípravky sa používajú hlavne pri rozličných krvácaniach. tropaeolum je zdrobneninou tohoto slova. Veľké tropaeolum privie- zol do Európy r. Má nerovnakú a nie vždy spoľahlivú účinnosť. 229. piť 2—4x denne) — najmä ako diuretikum. 224. trochu trieslovín a saponíny. Na celom svete sa pestujú ako okrasné rastliny. najčastejšie oranžovožlté. maďarsky: Nagy sarkantyúka. Miestami sa takto konzervujú dodnes. a to tyramín. ale skorej ako okrasný kvet. všetky pochádzajú z Južnej Ameriky. ako diuretikum a zvonka dermatologikum pri dermatitídach a ekzémoch.intertrigo a na obklady pri krvácavých poraneniach. Druh pochádza z Južnej Ameriky a kultivuje sa po celom svete na okrasu. 20 12 12 4 10 mg Poliehavá trváca bylina so stonkou dlhou 30-200 cm. Jej použitie je predovšetkým v ľudovom liečiteľstve. Semená obsahujú až 20 % oleja. Sprvoti nevyvolalo veľa pozornosti ako liečivo. približne okrúhle. Celý rod má asi 80 druhov. ostrohovité. Čs. anglicky: Indian Cress. španielsky: Capuchina. Leclerc (1916) dospel k názoru. pričom sa vhodne kombinuje s inými drogami. chrasty. ale vcelku príjemnú chuť sa jedli ako šalát. taliansky: Cappuccina. potom látky s obsahom síry.

caputium = kapucňa. Na rovnakom poli rastie niekedy aj veľmi podobná horčica roľná (Sinapis arvensis L. medziach. Po navlhčení páchne ostro. ako dozrieva.) Koch). na rozdiel od bielej horčice. chutia tiež mierne. španielsky: Mostaza negra. španielsky: Mostaza bianca. súčasť miešaniek. až sivohnedé. aby nevznikli omyly. v koncových strapcoch. Benzylhorčičná prchavá látka z nej vznikajúca. pre tvar zatvorenej hlávky.7 131 . Rastie na podobných miestach ako k. sa používa ako rastlinné dezinficiens močových ciest. zrelé má svetlú žltohnedú farbu. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. má ČsL 2 tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ostatné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi (hlavne semená iných kapustovitých rastlín) Popol (zvyšok po spálení drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah izotiokyanatanu alylnatého — najmenej ČsL 2 1 2 5 2 0. resp. ale šešule má odstávajúce a semená sú žltkasté alebo červenkastožlté. Túto vlastnosť nemá glykozid. podobný ako pri kapuste čiernej (Brassica nigra (L. v skleníkoch) a ak je pekné počasie.03 % prchavých látok. Druhové meno niger = čierny (podľa farby semena). ktoré vypadávajú. semeno kapusty čiernej. Takéto semená však treba potom rýchlo a opatrne sušiť na slnku alebo umelým teplom pri 35-40 °C. čo však vyplýva iba zo slovenského prekladu označenia pre rod (Brassica). po chvíli ostro pálčivú. Za vlhkého počasia sa zberá postupne tak. Už v staroveku poskytovali podobne ako dnes korenistú prísadu k jedlám a preslávili sa ako účinný a silný protijed. Vzájomné prímesi k. Schwarzer Senf. destiláciou nerozdrveného materiálu sa získava skoro výhradne nitryl kyseliny fenyloctovej. Príbuzná a veľmi podobná je žlto kvitnúca ohnica (reďkev ohnicová — Raphanus raphanistrum L. „Horčice" (aj h. ktoré obsahujú glukozinoláty. resp. t. látky s obsahom síry v glykozidovej väzbe (zastúpené najmä rastlinami z čeľade kapustovitých rastlín — Brassicaceae. plody a vňať. Semeno k. j. Semená sa sušia v tenkých vrstvách na lieskach alebo na čistých papieroch (napr. červenohnedé.ak je povrch pôdy uváľaný. napr. pestovaný na roliach. ktorá sa pozná podľa bledožltých lupienkov s fialovastými žilkami. anglicky: White Mustard. semená malé. Droga má charakteristický zemitý a zemiakový pach. t. Nedávno vznikli spory o liečivej účinnosti semien dopestovaných u nás a dovážaných. Kve- ty žlté. zmiesť metličkou a ostatné pozberať ručne (jún—október). ktoré sa po vydestilovaní z rozdrobeného materiálu skladajú skoro výhradne z benzylhorčičnej zlúčeniny. môžu sa semená. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Weisser Senf. Sú však skoro dvakrát väčšie. Semeno zberané zmetaním sa oddelí od hliny a iných nečistôt plavením vo vode. Pupene a nezrelé plody tiež niekedy nahradzujú známe kapary — zelené oká očiek z rýb (po naložení do octu).). — vždy čerstvé. čierna. ani látka pripravená umelo. maďarsky: Fehér mustár. bylinných kúr. bronchitídach. pri komunikáciách. aj vonku na slnku. roľná — Sinapis Pre Semen sinapis (nigrae). hlavne podľa miesta pestovania rastlín a výroba prípravku Urogran — granulovaných semien. j.). V tomto prípade je lepšie a istejšie pridržiavať sa ľudového názvu pre obidve rastliny — horčica. ktorých nepriaznivé pôsobenie sa najväčšmi prejavuje pri infekcii močových ciest. polievok. Po precedení a pridaní trošky aromatickej gerániovej silice — Oleum geranii slúžila tinktúra na natieranie (Leclercov recept). nevaria sa a ani nesušia. obsahujú asi 0. resp. uplatňujú sa podobne ako potočnica alebo lyžičník. Rastie na úhoroch. sa zastavila.hoci šťava koná dobré služby pri chronickej bronchitíde a pľúcnych zápaloch i emfyzémoch (rozdutí pľúc). zápaloch obličiek a močového mechúra. Kapucínka patrí medzi rastliny. Slovenské pomenovanie kapusty vychádza asi z latinského caput = hlava. izotiocyanát. až 100 cm vysoká bylina s rozkonárenou bylou. príp. čiernej. horčica a potočnica). Semeno kapucínky dozrieva postupne. kým semená horčice roľnej sú zvyčajne väčšie. maďarsky: Fekete mustár. Plody sú zobáčikovité šešule priklonené ku stonke. Horčica biela je jednoročná bylina podobná k. rusky: Kapusta čierna je jednoročná. bielej sú neprípustné. rusky: HOŘČICE BÍLÁ HORČICA BIELA Sinapis alba L. sa vyrábajú prípravky. (BRUKEV ČERNOHOŘČICE) ČERNOHOŘČICE SETÁ KAPUSTA ČIERNA Brassica nigra (L. ale aj pri skorbute a meteorizme (dávka šťavy je 30—50 g).) Koch Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: čierna horčica Nemecky: Senf-Kohl. V minulosti bola rastlina obrúbená ako zložka tinktúry proti vypadávaniu vlasov a na ich vzrast (do 90 % liehu sa na 15 dní naložili rovnakým dielom . anglicky: Black Mustard. chren. čiernej. guľatejšie a hladké. Všetky časti kapucínky — najmä semená. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. plod.aj v najmenšej koncentrácii účinkuje na 46 kmeňov baktérií Staphylococcus (Micrococcus) pyogenes aureus. na rumoviskách a v húšťavách. Pre ostrú chuť sa list (hlavne mladý. francúzsky: Moutarde noir. najmä však v nížinách. po 100 g — čerstvé listy a semená kapucínky.napr. listy žihľavy a zimozeleňa. čiernej a h. aj kvet i nezrelé plody alebo kvetné púčiky) používajú ako prísada do šalátov. ako chren. taliansky: Senape. za sucha . Ich semená sa často nájdu ako prímes v semenách k. väčšej — príp. Fructus tropaeoli majoris. Prieskum antibakteriálneho účinku a prešetrenie obsahových látok v tomto smere je novšieho dáta. chrípkových ochoreniach. taliansky: Senape bianca. spodnými lýrovitými a predĺžené kopijovitými hornými listami. jemnejšie jamkovito bodkované a chutia mierne. Horčice patria k najstarším liečebným a dietetickým prostriedkom. má výrazné antibakteriálne účinky . Droga: Semen tropaeoli majoris. Je tu zjavný glykozidový predstupeň — glukotropeolín. mala by sa používať predovšetkým proti vypadávaniu vlasov a na podporu ich rastu. omáčok a pod. Okrem toho ťažko uviesť do súladu všetky staroveké i novšie názvy kapusty a horčice. francúzsky: Sénevé blane. guľaté. Chuť má spočiatku nevýraznú. ktoré sa užívajú pri infekciách močových ciest.

sediace kvety tvoria pazušné paprasleny. slabo červeno bodkovaný. Podobné použitie má aj izolovaný izotiokyanát. Sú dôležité nielen tým.sinigrín v k. 68. V obidvoch prípadoch zberáme z pestovaných rastlín semená — Semen sinapis nigrae. ktorá patrí medzi B-tioglukozidázy. glukozid a v h. arvensis L. Plody sú hladké tvrdky. končisté. španielsky: Bugula. Čajovina č. ale aj neskôr ako strniskovú rastlinu. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté . na sústavne spásaných mokrých pasienkoch a v priekopách. má preto vhodnejšie interné uplatnenie. listy elipsovité. V jeseni medujú menej ako v lete. Ich chuť je sprvu mierna. označovaný ako Oleum sinapis. za určitých podmienok glukozinoláty sa štiepia na prchavé izotiokyanáty — látky s obsahom dusíka a síry. vždy rozširujú včeliu pašu. mastný olej je pre ostrú príchuť vhodný iba na technické účely — výroba mydiel. bielkovinové látky. prípadne Semen sinapis albae (inak aj Semen erucae). V lete dá 1 ha horčice asi 40 kg medu. byľ priama. Drogám silne škodí vlhko. Neprchavý tzv. horčičnej múky.Labiatae) Ľudovo: heraklia. horný pysk majú biely. Ak sú prezreté. treba zber robiť ručne. maďarsky: Európai peszércze. sú drogy bez pachu. tým ľahšie vypadávajú. Rastliny sa nechajú oschnúť. Nektárovosť sa zastavuje chladom. resp. jej glukozinolát však nehydrolyzuje na prchavé zložky. látky s dráždivými a prekrvujúcimi vlastnosťami. ktorej je práve v tom čase nedostatok. potom sliz. Semeno k. alebo sa z čerstvej horčičnej múky a vody pripravuje kašovitý obklad (voda nesmie mať viacej ako 40—45 °C. sidenirch zelina. vlčia noha Nemecky: Ufer-Wohlstrapp. Účinnú zložku semien predstavujú glukosinolaty . najmä burina jarín). Biela horčica má podobné použitie. lebo inak môže spôsobiť ťažké zápaly kože. Kým sa tieto prchavé zlúčeniny neuvoľnia. horčičný glykozid. dolný čisto biely. väčšinou jednoduchá. Upotrebenie podmieňuje dráždivý izotiokyanát. najmä horčicu bielu.KAPUSTA ČIERNA HORČICA BIELA tiokyanát a sinalbín na p-hydroxybenzylizotiokyanát. príp. kvitnú už krátko po zasiatí (do 6 týždňov) a dlho (asi 20 dní). alylizo- KARBINEC EVROPSKÝ Lycopus europaeus L. horčičného papiera (Charta sinapisata — horčičná múka nalepená bezvodým lepidlom na vhodný podklad papiera — oficinálny prípravok v ČsL 2). potom sa mlátia a získané semená sa 132 ešte presušia na hromadách a potom sa čistia. Rastie preto hlavne pri otvorených stokách so znečistenou vodou. Čím sú plody zrelšie. Semená slúžia predovšetkým ako korenina a na výrobu pokrmovej horčice. Robí sa to zvyčajne pokosením rastlín v čase začiatočnej zrelosti (šešule sa farbia do žltohnedá). čiernej slúži na dráždenie kože vo forme kúpeľov. Poskytujú med i veľa peľu. rusky: KARBINEC EURÓPSKY Trváca bylina vysoká 20—110 cm. myrozináza. zúbkaté. Rozprášené semená vyvolávajú zápaly slizníc. Sú preto významné pre včelárov. nie je však terapeuticky dôležitý. bielej glukozinolát sinalbín (a príslušné enzýmy..). čiernej. Obklad sa smie ponechať len do ľahkého sčervenania pokožky. že ich možno vysievať zavčasu zjari. čiernej (syntetická) tvorí zložku priemyselne vyrábaných mastí Calovat a Rheumosin unguentum uplatňovaných ako derivans. Strata na hmotnosti je malá. príp. mazacie oleje a pod. neskôr slabo kyselkavá a až po chvíli pálčivá. kaša sa nanesie na látku a prikladá pri akútnych zápaloch a reumatických bolestiach. anglicky: Bugle Weed. Druh obrubuje stanovištia s nadbytkom dusíka. Obsahové látky v obidvoch prípadoch tvorí olej (asi 25—35 %). teda asi koncom júla. sinigrín na alylhorčičnú látku. naj- . ktoré po poranení pletiva alebo pri destilácii štiepia glukozinoláty). lebo zničí enzýmy). páperistá. „Silica" — prchavá zložka k. ostrá (lebo nastal rozklad glukozinolátu porušením pletiva). do rozličných nakladačov (na uhorky a pod.

virgínskemu (L.. stor. Nie je isté. Droga má slabý aromatický pach a chutí veľmi horko (najmä semená). virginicus Mchx. je však prirodzené. listy má chobotnato rozdelené na kopijovité úkrojky. ktorý bol prv liekom proti malárii. obsahuje hlavne horčinu nie celkom známej skladby. až stredne ťažkých formách hypertyreózy (t. častejšie sa užívajú štandardizované hotové prípravky. j. organické kyseliny (kávová. dobre vetrané miesta. príp. (u nás sa nevyrábajú). najmä nemeckých lekárov. flavonoidy. Tak sa dostal do drogového pokladu renesančných. pri iných srdcových funkčných poruchách. Karbinec je špecifickým liekom proti Basedowovej chorobe. v ktorých sa výťažky z karbinca kombinujú napr. pri chorobnom stave vyvolanom zvýšenou činnosťou štítnej žľazy). j. Vňať. že ich užívanie a vhodnosť vie posúdiť iba lekár a predpísať. pri ktorých je ovplyvnený pulz. ďalej pri poruchách srdcových chlopní a srdcovej slabosti s pocitom strachu. k. farba kvetov a obdobie kvitnutia sa stotožňujú s k. treba na to tienisté. silica. Dodonaeus. Typické stanovištia sú napr. predpokladá sa. pričom prípravky možno užívať bez nebezpečenstva aj niekoľko mesiacov. že je v rastline obsiahnutý vo fenolových látkach a fluóre. pri ľahších. asi júl—september) a zvyčajne sa spracú- 133 . vysoký obsah fluóru (0.). Karbinec sa používa aj pri vegetatívnych dystonických poruchách (porucha napätia svalstva). Okrem uvádzaného k. roztie- mä v blízkosti hnojísk. ktoré však majú inak tvarované listy a inú farbu kvetov. že majú tyreostatickú aktivitu. Predmetom zberu je vňať — Herba lycopi europaei. Využívala sa aj farbiaca schopnosť šťavy — sama alebo s modrou skalicou slúžila na farbenie na čierno. so srdcovníkovými extraktmi.) a krížence oboch druhov. Jej šťavnatá časť sa odrezáva v čase kvitnutia (t. Značná podobnosť je ešte s druhmi rodu jablčník . a to pre podobnosť kvetov alebo listov s odtlačkom vlčej laby. litospermová a i. 2—3 razy denne). Ak sa suší. virgínsky (L. Zástupcov oboch rodov uvádzame osobitne.KARBINEC EURÓPSKY va čerstvá. pri basedowovskom srdci s veľkou dráždivosťou a slabosťou. Druhové pomenovanie má označovať jeho domovinu.). najmä ak je spojená s tachykardiou (zrýchlenie srdcovej činnosti nad 90 tepov za minútu). virginicus Mchx. Používanie potom upadlo do zabudnutia a od r. ktorý má dodnes svoje významné miesto v terapii.05-0. predovšetkým list. ktorý sa pokladá za účinnejší. Droga sa zriedka dávkuje vo forme čaju (zápar z 1-2 lyžičiek na šálku vody. Vedecké označenie karbinca je zložené z gréckeho lykos = vlk a pous = noha. búchaní srdca. ostricové lúky a jelšiny od nížin po horské polohy. Účinok sa prejavuje až po dlhšom užívaní — asi po 3—4 týždňoch. európskeho). Mal veľmi časté použitie proti horúčke a na zastavenie krvácania. 1855 sa začal uplatňovať v homeopatii americký k. Samoliečiteľskú manipuláciu s rastlinou vonkoncom neodporúčame a varujeme pred ňou. Opísal ho až v 16. Pri umelom teple nemožno prekročiť teplotu 35 °C. V terapii sa zvyčajne dáva prednosť americkému karbincu — k. vysoký je mohutnejší. Napriek novému vývoju terapie vo svete pri Basedowovej chorobe udržali si prípravky s karbincom svoje miesto. pobrežné kriačiny. európskeho rastie u nás k.).Marrubium L. vysoký (L. či antickí lekári poznali tento karbinec. Karbinec — hlavne americký. fil. pretože o mnohých fenoloch je známe. označovanú aj ako glykozid lykopín. exaltatus L. ursolová. s chinínom a i. sa uplatňuje aj v homeopatii: robí sa z neho tinktúra (z čerstvej kvitnúcej rastliny). Ďalej je v nej do 10 % trieslovín.1 % ) . Účinný princíp tohoto pôsobenia sa nepodarilo doposiaľ izolovať v čistej forme. živicovitej konzistencie. vlhké priekopy. európskym (niektorí botanici ho rátajú iba za varietu k. Morfologickými znakmi je karbinec príbuzný so zástupcami rodu srdcovník — Leonurus L. Sušenie nesmie byť zdĺhavé. saponiny a bližšie nepreskúmané látky fenolového charakteru.

ako antidiaroikum a pri rozličných krvácaniach.Fructus oxycocci . mačacia mäta.raný prípravok TEEP a esencia dil. pri ochoreniach močových a žlčových ciest. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ ŠANTA KOČIČÍ Nepeta cataria L. celistvookrajové. napr. príp. Cípy ružových častí kvetnej koruny sa čoskoro po rozvinutí ohnú dozadu a kvety vädnú až asi 18 dní. alebo sa z nich šťava priamo lisuje. plstnatá. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: mačacia madra. Okrem toho sa liečebne využíva v spojení tuberkulózy s dýchavičnosťou. rusky: Trváca bylina vysoká 50—100 cm. kým nepoznali pravý čaj. druhové pomenovanie palustris = močiarny. Plody slúžia na rovnaké účely ako brusnicové. možno ich zavárať do cukru podobne ako iné lesné ovocie. blizny sa oplodnia vlastným peľom (pod tyčinkami sa ukrýva sladká šťava). Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: blatnice. sýto ružové. Pri zbere treba dávať pozor. pri hemoroidálnych krvácaniach a ochorení obličiek. Vedecký názov sa skladá z gréckeho oxys = kyslý a kokkos = bobuľa. V našej farmácii sa však kľukva ani jej šťava nepoužívajú. List — Folium oxycocci — sa používa zriedka. Ďalej sú v listoch triesloviny. machové brusnice Nemecky: Moosbeere. aro- . Kľukva je významnou rastlinou pre včelárov a mohla by poskytovať znamenitú medovú znášku. Bobule sú väčšie ako brusnice. ale aj v nížinách (napr. melisa Nemecky: Echte Katzenminze. Suší sa prirodzeným teplom na vzdušných miestach. maďarsky: Foltosáfonya. Záhorská nížina) a v podhorských oblastiach. pektíny. pri žltačke s opuchmi a hnačkami. Plody kľukvy . neznáša vápno v pôde. KLIKVA B A H E N N Í Oxycoccus palustris Pers. Odlišujú sa konzistenciou (sú hrubé ako papier) a silne vystúpavou žilnatinou na spodnej strane listov. bodkované a v čase dozrievania sa ukrývajú zvyčajne v machu. píjavali každé ráno zápar z malinových a kľukvových listov. ak ich dovtedy nenavštívi hmyz. majú priemer 10—15 mm. O lis134 toch je známe. kyselina askorbová a farbivá (antokyány). Listovú drogu z kľukvy nemožno primiešavať medzi brusnicovú alebo medvedicovú. aby sa materiál priveľmi nestláčal a neprelamoval. čerstvé sa najčastejšie upravujú na šťavu (recept ako pri brusnicovej šťave). má veľa spoločného s brusnicou pravou (Rhodococcus vitis-idaea (L.sa zberajú zrelé. Listy sa ľudovo používajú na prípravu záparu používaného ako adstringens. kde rastie skutočne v produkčnom množstve. Potrebuje horniny a zeminy s extrémne kyslou pôdnou reakciou a s dostatkom až prebytkom vody. ale aj ako metabolikum pri reumatizme a dne. keby sa vyskytovala v dostatočnom množstve. od bázy rozkonárená. pazušné. pomer zosušenia je asi 7 : 1. dlhostopkaté. organické kyseliny — najmä kyselina citrónová (2-3 %). D 2 — 0. riedko listnatými konárikmi.) Avronin). preto aj staršie označenie vychádzalo zo spoločného rodového pomenovania Vaccinium. Listy sa niekedy nechávajú fermentovať spolu s malinovými. List kľukvy obsahuje ako účinnú látku glukozid arbutín. ale zvyčajne sa odporúča nechať ich pred jedením alebo spracovaním namrznúť. taliansky: Nepitella. Plody sú guľovité červené bobule. Nebeda. Veľmi zriedka sa plody sušia. kyselina benzoová sa uvoľňuje aj hydrolýzou glykozidu vakciínu. najmä kyselinu benzoovú. zrno. Kvety koncové. objasňuje výskyt. — syn. Predmetom zberu z kľukvy sú listy a plody: list sa zberá jednotlivo v mesiacoch jún—august. — vlochyně bahenní). Podobne sa uplatňujú aj plody (čerstvé i sušené). že v starších dobách cárskeho Ruska. španielsky: Nepeta. rusky: KĽUKVA MOČIARNA KĽUKVA MOČIARNA Poliehavý krík s tenkými kmienkami dlhými až 80 cm a s vystúpavými. Kľukvové i brusnicové plody v cukre sa nekazia. Listy kožovité. mäkké (v auguste —septembri) a upravujú sa čerstvé. chínová a benzoová. francúzsky: Népéta (calament). hlavne brusnice. podvinuté. v niektorých oblastiach ZSSR.: Vaccinium oxycoccos L. od ktorej sa líši podstatne mohutnosťou svojho vzrastu. Konzervované plody sa občas zjavia v potravinárskych predajniach. vajcovité. Macskamenta. Staršie upotrebenie je známe iba z ľudového liečiteľstva tých krajov. Rašelinový druh rozšírený nielen vo vysokohorských polohách. maďarsky: Macska csipkepity. Šťava sa používa predovšetkým v terapii chorôb z nachladnutia a pri horúčkovitých ochoreniach (podobne ako malinová alebo černicová šťava). Tento útly a poliehavý kríček patrí medzi čučoriedkovité rastliny (podčeľaď Vaccinioideae). Kľukva sa uvádza v našej oblasti až v novších dobách. Bylina rastie na podobných stanovištiach ako brusnica barinná (Vaccinium uliginosum L. Indikácie sú analogické ako v alopatii. pomer zosušenia je asi 3 : 1 . často sú jednostranne červené. hlavne stagnujúcej. anglicky: Lesser Calamint. v plodoch je glykozid vakciín a erikolín. pretože obsahujú konzervujúce látky. neopadavé.

základ má ako nepetový laktón gerániolového radu). citronelol. rady sa váľajú mačky. a mäty — Mentha L. Vňať má i po usušení silný aromatický pach. 206. limonén a prítomný je dokonca aj mentol a mentón.najmä po koreňoch.matická. vajcovité. čo ukazuje na názorovú rozdielnosť systematikov. citriodora Beck. Listy dlhostopkaté. Identifikácia kocúrnika v drogovom materiáli je niekedy veľmi ťažká. pretože vraj po ňom . pri komunikáciách a v kroviskách. žlčopudne. dúšky — Thymus L. poskytuje včelám dobrú neskoršiu znášku. stopy tymolu (má silné dezinfekčné účinky. Oficiálna medicína sa k droge stavia skorej odmietavo ako zhovievavo. ďalej bližšie neurčený alkohol nepetol. pri hystérii a proti iným rozličným ťažkostiam. Podobná je hlavne medovka lekárska — Melissa officinalis L. bežne 3 % zápar. paprasleny v strapcoch. najmä jej citrónovo voňajúcu odrodu. vulgare L. Ostrým pachom zaháňal hady a ako kloktadlo slúžil pri angíne. žlčotvorne (choleretikum i cholekinetikum) a expektoračne (pri kataroch dýchacích ciest). zväčša však len preto. — jarva (klinopád). katarom dýchacích ciest a často sa omylom pestuje ako medovka. do ktorého rodu ju zaradiť. Keďže kvitne od júna do jesene.. K. Rastlina obsahuje silicu (0. Ľudovo sa cení ako prostriedok proti hnačkám a pri chronickej bronchitíde.. Plody sú tvrdky.7 % ) . Význam drogy je malý. Materiál sa ľahko zaparí a je drobivý. karmínovo fŕkané. V stredoveku a začiatkom novoveku sa používal ako prostriedok proti vynechávaniu menštruácie. pílkovité. Odrezáva sa v čase kvitnutia rastliny a suší bežným spôsobom ako silicová rastlina. gerániol. niekedy až do októbra. lebo býva nepríjemnou a znehodnocujúcou prímesou podrobnejšie preskúmanej a výrazne účinnej drogy medovky lekárskej. a existuje dokonca kocúrniková varieta s citrónovým pachom (var. resp. rodom Clinopodium L. Vyskytuje sa v teplomilných a nitrátofilných spoločenstvách. končisté. trochu nepríjemný. j. Vňať obsahuje asi 0. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba nepetae. Túto drogu možno hodnotiť zhruba ako medovku lekársku — poslúži ako nervínum. citriodora Beck). aromatikum. Cennejšia je citrónovo páchnuca odroda — var. maslová a valérová). Rastlina má po botanickej systematickej stránke mnohé synonymá. na rumoviskách. aromatické. možno ju však približne hodnotiť ako medovku lekársku. Podobné sú i druhy saturejky — Satureja L. Miestami sa pestuje v záhradkách (po čase splanieva). 3 šálky denne. nerol. potom horčiny a triesloviny. najmä s druhom C. Droga sa dávkuje v množstve 4—8 g na zápar. Ľudovo sa dodnes pokladá za prostriedok proti bolestiam žalúdka. Latinské vedecké pomenovanie rastliny vychádza z názvu etruského mesta Nepete (dnes Nepi). nápadná podobnosť a možnosť zámeny je napr. Kocúrnik — prenikavo voňajúca bylina. postáť 20 minút.4 % silice. Čajovina č. nahor sa zmenšujú. Kvety biele. je účinná aj antibakteriálne. Ako všetky hluchavkovité rastliny je medonosný. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ podobný mate a ostro aromatickú horkú chuť podobnú gáfru. ale je aj toxický) a pulegón (monoterpén neznámej konštitúcie. inak aj Herba catariae. na podporu menštruácie (emenagogum) i trávenia.. v ktorej prevláda citrónovovoňajúci citral. čo sa odráža aj v nárečových pomenovaniach.2-0. kde sa vraj kocúrnik hojne vyskytoval a prívlastok cataria = mačací je z latinského catus = kocúr. s rodom Calamintha Miller — marulka. ktorá má však inak formované listy a husté červené kvety združené do papraslenov. Kocúrnik nepoužíva ani homeopatia. odporný. ďalej triesloviny a horčiny. obyčajný je u nás dosť hojný. v ktorej je veľa karvakrolu (monocyklický monoterpénový alkohol). neunikol pozornosti klasických národov. obyčajná. 135 . Uvádzajú sa tiež rozličné kyseliny a ich estery (octová. hlavy.

KOMONICA LEKÁRSKA

KOMONICA LEKÁRSKA
Melilotus officinalis (L.) Pallas Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté - Papilionaceae) Ľudovo: blúd, kadere sv. Jána, kameníček, kamenná ďatelina (ďatelinka), komínok, lucerna (lucernica žltá), žltý kvietok Nemecky: Echter Steinklee; maďarsky: Orvosi somkóró, Somkóró mézkerep; taliansky: Meliloto; francúzsky: Mélilot officinal; anglicky: Common melilot; rusky:

KOMONICE LÉKAŘSKÁ

Rastlina má viaceré príbuzné druhy - najmä k. zubatú, M. dentatus (Waldst. et Kit.) Pers., rastúcu roztrúsené na slaniskách, so svetložltými kvetmi bez pachu. Veľmi podobná a v zbere tolerovaná je k. najvyššia

— M. altissimus Thuill., so živožltými kvetmi, ktorých všetky korunné lupienky sú rovnako dlhé (stonky sú málo rozkonárené a štíhlejšie). Pôvod vedeckého pomenovania rastliny je z gréckeho meli = med a lotos = kvet, t. j. medová rastlina. V antike označovali názvom melilotus viaceré byliny podobných vlastností, ako majú komonice. Ich účinky chválili hippokratovskí lekári a Theofrastos. Z včelárskeho hradiska sú všetky komonice výborné medonosné rastliny, poskytujú dobrú znášku a hojnosť peľu. Ako krmovina majú podradnejší význam, vhodné sú pre kone (Anglicko) a na zelené hnojenie. Často sa nimi osievajú železničné násypy, kde sa im veľmi dobre darí. Predmetom zberu a nákupu roku 1986 boli kvetonosné vrcholky žltokvitnúcich rastlín. Odrezávajú sa kosákom alebo nožom na začiatku rozkvetu (jún—august). Stonky môžu byť 20—40 cm dlhé; materiál sa suší na tienistých a dobre vetraných miestach v tenkých vrstvách alebo na natiahnutých povrazoch v malých zväzočkoch. Pomer zosušenia je 4—5 : 1. Teplota pri sušení umelým teplom nesmie prestúpiť 35 °C. Droga - Herba meliloti — veľmi páchne za kumarínom a má horkoslanú chuť. Účinné obsahové látky tvoria najmä kumarínový glykozid melilotín a voľný kumarín, asi 0,9 %, ktorý sa v čerstvej rastline nachádza v nevoňavom predstupni (kumarigén melilotozid), z ďalších látok sú to purínové deriváty (alantoín, kyselina alantoínová a močová), cholín, triesloviny, flavonoidy a sliz. Pri pokusoch pestovať komonicu ako krmovinu sa v nej objavil dikumarol (derivát z dvoch mol. kumarínu) — bakteriálnym pôsobením v sene skladovanom vo vlhkú a pri kŕmení senom s komonicou trpel dobytok zvláštnou chorobou — zníženou zrážanlivosťou krvi a vznikali rozsiahle podkožné krvácania (hemorágie). Prieskumom sa zistilo, že dikumarol brzdí v pečeni tvorbu protrombínu

Na vňaťovú drogu — Herba meliloti — sa vzťahuje ČSN 86 6717): Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Stonky hrubšie ako 3 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 4 2 3 0.5 13 12 II. 8 4 5 1 13 14

Dvojročná bylina vysoká 30-150 cm; byľ hranatá, listy trojpočetné, na dlhých stopkách, zúbkaté, prílistky celistvookrajové. Malé stopkaté kvety žlté, v dlhých pazušných strapcoch. Plody sú malé holé struky. Rastie v teplejších oblastiach, v porastoch ruderálnych rastlín, napr. na železničných násypoch, na medziach, vo viniciach, na riečnych štrkoch od nížin až do podhorského stupňa.
136

(látka, ktorá spôsobuje krvnú zrážanlivosť) a vo väčších dávkach poškodzuje pečeň. Substancia sa krátko po objavení zaviedla do terapie namiesto heparínu proti trombózam (dnes sa vyrába prevažne synteticky). Podľa dikumarolu sa neskoršie syntetizovali mnohé antikoagulanciá s rýchlejším účinkom. Pretože dikumarol a jeho deriváty pôsobia opačne ako vitamín K, označujú sa ako antivitamíny. Oficinálne sa komonicová vňať používa ako diuretikum, korigens vône a zvonka na obklady a ku kúpeľom na zapálené rany a vredy. Zvyčajne tvorí zložku Species emolientes - zmäkčujúcich čajovín pri opuchoch kĺbov, žliaz, na zmiernenie reumatických bolestí a do kúpeľov na vredy — hlavne predkolenia, kde pôsobí svojou schopnosťou znižovať zrážanlivosť krvi a rozširovať cievy. Vňať interne pôsobí ako angiotonikum — upevňuje krvné cievy a aj ako lymfotonikum - upevňuje miazgové cievy. Vnútorná aplikácia (aj pri bronchiálnych kataroch a ako diuretikum) je zriedkavejšia — treba pri nej zvýšenú opatrnosť, pre premenlivý obsah kumarínu sa neodporúča a kumarín vo vyšších dávkach vyvoláva bolesti hlavy a závrate s ospalosťou. Zvyčajné dávky drogy sú 1 kávová lyžička na šálku macerátu — denne najviacej 2 šálky. Na obklady a umývanie sa dávajú 2 lyžice drogy na pol litra vody. Komonice majú aj technické použitie — kvetmi sa niekedy aromatizuje tabak alebo sa používajú proti moľom. Čs. priemyselne vyrábané tablety Pelentan a Pelentanettae obsahujú derivát bikumarolu a slúžia na prevenciu a liečenie trombóz. V homeopatii sa z čerstvých listov a kvetov pripravuje esencia a zo sušených kvetov tinktúra (dil. D 1 a 0). Užíva sa hlavne pri úporných bolestiach hlavy a pri migréne. Čajovina č. 207.

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

ná, listy vajcovité, končisté, hrubo zúbkované, kvety sírovožlté, usporiadané do 4—8-pazušných papraslenov. Plody sú tvrdky. Druh pochádza zo západnej Európy. Zriedkavo ho nachádzame ako burinu na roliach, úhoroch, rumoviskách, spravidla v nížinách.

Často sa pestuje a jeho pestovanie sa u nás odporúča. Rastlina nie je náročná, znáša polotieň a vysieva sa priamo na pole neskoro v jeseni. Botanicky — systematicky sa novšie rod Galeopsis L. rozdelil na druhy rodu Dalanum Dostál - konopnička, so zástupcami D. segetum (Neck.)

KONOPIČKA BLEDOŽLUTÁ Dalanum segetum (Necker) Dostál (syn.: Galeopsis segetum Necker) Hluchavkovité - Lamiaceae (Pyskaté - Labiatae) Nemecky: Saat-Hohlzahn; maďarsky: Vajszínu vajfú; taliansky: Galeopside; francúzsky: Galeopsis velouée; anglicky: Downy Hemp-Nettle; španielsky: Galeopsis aterciopelado; rusky: (druh v európskej časti ZSSR nerastie)

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

Na drogu vňate — Herba galeopsidis sa vzťahuje ČSN 86 6715: Akosť — najviac v % Znak Tmavšie časti drogy Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 2 3 5 1 14 12 II. 5 6 8 3 14 15

Jednoročná bylina vysoká 10—40 cm; byľ páperistá, štvorhran-

137

Dostál, D. ladanum (L.) Dostál - k. širokolistá, D. angustifolium (Ehrh.) Dostál — k. úzkolistá a rod Galeopsis L. — konopnica (konopice), z ktorého možno zberať najmä dosť hojnú G. tetrahit L. — k. napuchnutú, s ružovými až ružovočervenými, zriedka bielymi kvetmi, ďalej G. pubescens Bess. — k. páperistú — má kvety v ústí svetlofialové, horný pysk svetločervený a dolný vzadu žltý, na okraji červený alebo žltý, roztrúsené rastúcu G. speciosa Mill. — k. úhľadnú, má korunu sírovožltú, v ústí modrastú, dolný pysk s fialovou kresbou; rastie na čistinách, v lesoch a kroviskách. Z hľadiska základných terapeuticky účinných látok sú všetky konopničky a konopnice približne rovnocenné, a preto môžu spoločne tvoriť vňaťovú drogu. Konopnicu (konopničku) rátali v antike do okruhu žihliav a Plínius, Dioskorides i Theofrastos ju odporúčali na opuchy, pomliaždeniny a rany (to jej priznával i stredovek), ale okrem toho i pri pľúcnych ochoreniach, najmä pri tuberkulóze. Posledná indikácia je známa i z ľudového liečiteľstva. Ako väčšina hluchavkovitých rastlín aj konopničky a konopnice sú medonosné. Vňať sa zberá na začiatku rozkvetu — Herba galeopsidis (seu Herba galeopsidum — vňať konopníc) — (júl— august, príp. aj september). Byle nesmú mať väčší priemer ako 5 mm; zberajú sa väčšinou bočné výhonky. Materiál sa suší v silnom prievane alebo — lepšie, umelým teplom do 35—40 °C, vždy v tenkej vrstve tak dlho, až sa pri pokuse o zohnutie láme. Nezaparuje sa, droga je však mierne drobivá. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. Droga sa nesmie baliť vlhká, lebo pri doprave ľahko splesnie. Spotreba konopnice je značná, preto sa u nás pestuje. K terapeuticky dôležitým látkam patria triesloviny (5-10 %), hlavne však tzv. rozpustná kyselina kremičitá, resp. kremičitany (asi 0,2 %), potom neutrálny a kyslý saponín, horký glykozid, silica a substancie podobné pektínom. Uvádza sa, že obsah kremičitanov je najvyšší koncom októbra (resp. kyseliny kremičitej). Konopnicu treba hodnotiť na základe obsahu kremičitanov, teda podobne ako prasličku alebo stavikrv vtáčí. Oficiálna medicína ju uznáva ako expektorans pri bronchitídach a diuretikum (predovšetkým pre obsah saponínov). Vo viacerých liekopisoch je v súčasnosti oficinálna a býva zložkou priemyselne vyrábaných čajovinových zmesí, najmä prsných, kremičitano138

vých, antiastmatických alebo močopudných; u nás tvorila dlho zložku dôležitej farmaceuticky významnej Species pectorales Planta — prsnej čajoviny. Najznámejšia kompozícia silikátovej čajoviny je tzv. Kobertova — Kuhnscheho silikátová čajovina, skladajúca sa z troch drog s obsahom kremičitanov: rovnaký diel vňate konopnice, prasličky a stavikrvu vtáčieho; jej dávkovanie: 2 čajové lyžičky na šálku vody. Pri bronchitídach, čiernom kašli, zápale priedušiek a pod. sa často kombinuje s pľúcnikom, podbeľom, skorocelom, prípadne sa pridáva kyselina askorbová na užívanie. Výťažky z konopníc sa niekedy dávajú do štiav proti kašľu, do dražé alebo kvapiek či balzamov. Ľudové liečiteľstvo používa konopnice veľmi široko. Okrem uvedených indikácií ju používa aj pri málokrvnosti, v rekonvalescencii na povzbudenie chuti do jedenia, zvonka pri furunkulóze, na zle sa hojace rany a pod. Ako zvyčajná dávka sa uvádza 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—3 razy denne; pri špeciálnych kúrach nie sú ojedinelé denné dávky drogy až do 30 g. Z toxikologického hľadiska sa pri užívam konopnice nepozorovali nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. Esenciu pripravovanú z čerstvej kvitnúcej vňate upotrebúva homeopatia, a to pri ochorení sleziny a v podobných prípadoch ako alopatia. Čajoviny č. 16, 73, 77, 78, 125.

KONVALINKA VOŇAVÁ
KONVALINKA VONNÁ + Convallaria majalis L. Ľaliovité — Liliaceae Ľudovo: bimbonka, bíser, gombália, husie víno, kokorič, kokorík, kukučka voňavá, májové zvončeky, perliček, perlokvet Nemecky: Maiglockchen; maďarsky: Májusi gyóngyvirág; taliansky: Mughetto; francúzsky: Muguet; anglicky: Lily of the Valley; španielsky: Lirio de los valles; rusky:

Trváca bylina vysoká do 30 cm; má tenký podzemok, dva elipsovito kopijovité listy vyrastajúce na jar a jednostranný strapec bielych až ružovkastých voňavých kvetov. Plod je červená bobuľa. Druh patrí k slabo vlhkomilným rastlinám, dáva prednosť kyslým pôdam. Je rastlinou listnatých lesov, ale aj horských smrečín. Vyhľadáva polotieň. Na celom svete rastú tri druhy konvalinky s množstvom záhradníckych odrôd. S ohľadom na barbarský zber ju treba vo voľnej prírode starostlivo chrániť. Zo zámen a falšovaní treba spomenúť častú prímes listov kokoríka (Polygonatum Miller), ktoré majú

striedavé listy, ale menšie a inak formované biele mliečne kvety. Vedecké i národné pomenovanie konvalinky má zväčša spoločný latinský základ — convallis = údolie; prv sa rastlina označovala ako lilium convallium = ľalia údolí. Druhové pomenovanie majalis = májový sa vzťahuje na obdobie kvitnutia. Konvalinka je stará liečivá rastlina. Hojne sa používala v 15. stor. proti slabosti a jedom, no taktiež na posilnenie srdca, mozgu a zmyslov. List a kvet zberaný v čase kvitnutia tvorí drogu Folium convallariae seu Herba convallariae, ktorá má mimoriadnu dôležitosť a nie je náročná na manipuláciu pre zberača. Čerstvé kvety sú oficinálne v homeopatickom liekopise. Zber vňate sa robí odrezávaním (apríl, máj až jún). Listy musia byť dobre vyvinuté, nezožltnuté, tmavozelené, bez stopiek, nepoškodené, kvety mliečnobiele. Materiál možno sušiť vo zväzočkoch alebo v tenkých vrstvách (najviacej 3-5 cm) za veľmi dobrého vetrania. Ľahko sa totiž zaparuje — nie je však drobivý. Veľmi peknú drogu získame pri sušení umelým teplom (maximálne teplotou 40-60 °C). Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 , pre kvet 7 : 1 . Droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. Pri nedosušení pri nevhodnom transporte ľahko plesnivie. Skladuje sa po dokonalom usušení v dobre uzatvoriteľných obaloch (najlepšie z umelej hmoty) ako separandum - oddelene od ostatných drog. Rastlina je jedovatá. Preto pri zbere a minupulácii s ňou treba postupovať opatrne. Droga je skoro bez pachu, chuť má sprvu sladkú, potom horkú a ostrú. Hlavné účinné obsahové látky sú kardiotonické glykozidy, t. j. glykozidy pôsobiace na srdce. Majú podobné vlastnosti ako strofantové semená (Semen strophanthi — pozri cudzokrajné drogy). Glykozidov je asi 20, pričom hlavný sa odlišuje podľa pôvodu drogy; v západnej a severozápadnej Európe sa nachádza prevažne konvalatoxol, vo východnej Európe konvalozid a lokundjosid a v strednej Európe asi rovnaké množstvá všetkých troch menovaných glykozidov. Okrem toho sa v droge vyskytuje konvalatoxín, ktorý vzniká pri sušení z konvalosidu. Konvalatoxín sa účinnosťou vyrovná digitoxínu (pozri náprstníky); droga sa preto novšie štandardizuje na obsah konvalatoxínu (0,20 % — tak žiada napr. nemecký liekopis DAB 8). Konvalinkové glykozidy sa rátajú medzi srdcové glykozidy. Majú výrazný vplyv na sťahovanie srdcového

KONVALINKA VOŇAVÁ

svalu, pričom sa nehromadia v organizme. Preto sa používajú pri niektorých srdcových ťažkostiach, najmä v prípadoch, keď nie je vhodné používať náprstník; účinkujú ako srdcové tonikum. Denná dávka listu je 1,5 g vo forme prášku alebo v zápare na šálku vody a užíva sa po lyžiciach niekoľkokrát denne; podobné dávky má aj vňať. Drogu a jej prípravky nemožno užívať bez nariadenia lekára a kontroly. Z rastliny sa izolujú jej účinné obsahové látky a upravujú do rozličných liekových foriem. Sušené kvety bývajú zložkou šnupavých tabakov, resp. prípravkov na šnupanie pri silnej nádche a bolesti hlavy. Používajú sa aj vo voňavkárstve. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. D 4 — D 3). Používa sa podobne ako v alopatii pri srdcových ťažkostiach. Jedovatosť konvalinky sa nesmie podceňovať; všetky orgány obsahujú kardenolidové glykozidy a steroidné saponíny. Kardenolidy sú najmä v kvetoch (do 0,4 % — 2 — 3-krát viacej ako v listoch) a v semenách. Saponíny — silne hemolyticky účinné sú najmä v pokožke bobulí, a preto treba pri ich požití rátať s hemolytickou účinnosťou; požitie plodov láka najmä deti, a preto ich treba pred nimi prísne vystríhať. Ťažké intoxikácie sú dnes už vzácne, ale existujú stále.

Na drogu (Herba convallariae) sa vzťahuje predpis ČsL 2: Akosť — najviac v % ČsL 2 2 10

Znak (+ Herba convallariae) Cudzie organické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy)

KOPYTNÍK EVROPSKÝ + Asarum europaeum L. Vlkovcovité — Aristolochiaceae Ľudovo: baraní jazyk, hôrny nardus, kopydlen, lesná šípka, lesný nardus, myšie uško, omylník Nemecky: Braune Haselwurz; madarsky: Kapotnyák; taliansky: Asaro; francúzsky: Asaretd'Europe; anglicky: Asarabacca; španielsky: Asaro; rusky:

KOPYTNÍK EURÓPSKY

Na listovú drogu (Folium convallariae) sa vzťahuje ON 86 6441: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč. ako je uvedené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. 8 2 0.5 12 10 2 II. 16 4 1 12 12 3

Nízka trváca bylina vysoká asi 10 cm; podzemok tenký, plazivý, rozkonárený, šupinovitý. Byľ vystúpavá, huňatá, listy kožovité, prezimujúce, v obryse majú tvar konského kopyta; odtiaľ pochádza aj názov rastliny. Kvety sú jednotlivé, tmavohnedé, vo vnútri fialové až červenohnedé, sotva vyčnievajúce zo zeme. Plod je chlpatá vajcovitá tobolka. Rastie na ťažších hlinitých pôdach, vyhľadáva tieň a mierne vlhko; najlepšie sa mu darí v tieni listnatých lesov, najmä bučín , niekedy znáša aj vápnité pôdy. Vo vyšších stupňoch sa viaže na bázické horniny s vyšším obsahom vápnika alebo horčíka. Z 28 druhov kopytníka rastie v Európe iba tento jeden. U nás je miestami veľmi hojný. Pri jarnom alebo jesennom zbere
139

KOPYTNÍK EURÓPSKY

koreňovej drogy vznikajú niekedy zámeny (príp. úmyselné falšovanie) s cudzími druhmi rastúcimi na rovnakých lokalitách; je to predovšetkým jahoda obyčajná, kuklíky, valeriána lekárska, fialka voňavá a luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria Medic. — tolita lékařská), ktoré nemajú vôbec článkované rozkonárené podzemky, pričom sa líšia i pachom a chuťou. Podzemok kopytníka páchne ako gáfor, má palivo ostrú, korenistú chuť a otupuje jazyk (pôsobí znecitlivejúco - anesteticky). Vedecké meno kopytníka sa vysvetľuje dosť rozdielne; grécke antické pomenovanie napr. odvodil Dioskorides z aseron = nevoľnosť, odpor (rastlina totiž vyvoláva dávenie). Ďalší výklad je z asaron = bezkonárový, čím sa mieni vzrast rastliny; uvádza ho vo
140

svojej kvetene Polívka. Wittstein odvodil názov od asaros = koberec, lebo rastlina pokrýva pôdu ako koberec. Tento výklad sa pokladá za najpriliehavejší. Kopytník patril k najslávnejším liekom gréckej antiky. Používali sa aj jeho semená a z rastliny sa vyrábalo víno; preslávil sa ako emetikum a tiež liek pri pečeňových chorobách. Kopytník má protogynické kvety — najskôr dozrievajú blizny a až potom sa otvárajú prašníky s peľom. Ich opeľovanie obstaráva drobný hmyz, najmä malé a mladé mušky, ktoré vyhľadávajú v kvetoch prístrešie. Inak nenápadné kvety hmyz neveľmi lákajú. Celá rastlina je mierne jedovatá. Zberá sa buď vňať s koreňmi — Radix asari cum herba, a to v auguste, alebo len podzemok s koreňmi — Rhi-

zoma (Radix) asari, a to v auguste až septembri (októbri) po dozretí plodov. Po krátkom omytí sa podzemky sušia teplotou do 35 °C. Pomer zosušenia vňate s koreňmi je asi 4,5 : 1, podzemku s koreňmi asi 3,5—4,5 : 1. V homeopatii sa používajú čerstvé podzemky s koreňmi. Charakteristická zložka kopytníka je azarón — nazývaný aj kopytníkový gáfor. Vylučuje sa zo silice (jej obsah je asi 1 %) a pomaly kryštalizuje. Keďže je ľahko prchavou substanciou, z drogy rýchlo mizne. V droge sú ďalej prítomné triesloviny, živica, sliz a antibakteriálne pôsobiace látky i minerálne soli (najmä draslíka a kremíka). Sláva kopytníka ako emetika pretrváva od staroveku cez stredovek dodnes; podľa učenia o signatúre bol vhodným prostriedkom na liečenie chorôb pečene (pre tvar listov) a pri vodnatieľke. Bežné dávky boli 0,2-1 g prášku koreňa denne alebo v odvare z 8 g drogy na 200 ml vody (3 x denne 1 lyžicu). Rastlina sa dnes vo svetovej alopatickej medicíne málo používa, lebo ju možno nahradiť lepšími emetikami. Kopytník je občas pre svoje zaujímavé obsahové látky opätovne predmetom skúmania, a z času na čas sa propaguje, ako napr. v súčasnosti v Poľsku, kde je aj oficinálny ako koreň s vňaťou — Herba asari cum radicibus. Uplatňuje sa zápar ako expektorans, sekretolytikum, diuretikum a emetikum (dávky: pol polievkovej lyžice vňaťovej drogy na pohár horúcej vody, zabárať 15 minút a piť 2—3 x denne 1 lyžicu). Oficinálna tinktúra (Tinctura asari) slúži ako expektorans a diuretikum (15—20 kvapiek 3 x denne). Azarón má lokálne dráždivé pôsobenie. Emetický účinok drogy vzniká reflektoricky podráždením žalúdočnej sliznice a diuretický podráždením obličiek. Homeopatia užíva esenciu z čerstvých koreňov (dil. D 2 - D 3 ) , predovšetkým pri horúčkovitých ochoreniach s návalmi krvi, pri nervovej precitlivelosti, hystérii, svetloplachosti, predráždení, nervových bolestiach, dávení, hnačkách, reumatizme a kolikách. Ľudovo sa užíva aj pri pečeňových ochoreniach (podľa tradície), pri žltačke a je i „tajným" prostriedkom proti túžbe po alkohole a šnupavým prostriedkom pri nádche, ojedinele tiež jedom na myši a potkanov, resp. krysy.
Čajoviny č. 122.

KORIANDER SIATY
Coriandrum sativum L. Zelerovité - Apiaceae (Okotíkaté - Umbelliferae) Nemecky: Garten-Koriander; maďarsky: Kerti koriandrum; taliansky: Coriandolo; francúzsky: Coriandre; anglicky: Coriander; španielsky: Culantrillo, Cilantro; rusky:

KORIANDR SETÝ

Jednoročná bylina vysoká 25 — 100 cm; byľ jemne ryhovaná. Dolné listy jednoduché alebo perovito zárezové, stonkové dvakrát až trikrát perovito zložené; tvoria čiarkovité segmenty. Kvety v okolíkoch bez obalov, biele alebo ružové; okolíčky majú čiarkovité obalčeky. Plody sú guľaté žltkasté dvojnažky. Druh pochádza z Blízkeho východu a Stredomoria. U nás zdomácnel v zeleninových záhradkách. Po čase splanieva. Farmaceuticky používaný plod je dvojnažka, ktorá sa líši od ostatných plodov zelerovitých rastlín tým, že je okrúhlastá, guľatá a semenný bielok na vnútornej strane je lyžicovito vybraný (dutosemenná dvojnažka); podobne stavaných dvojnažiek je v našej kvetené veľmi málo. Droga používaná v Európe pochádza zväčša z oblastí Stredomoria, z balkánskych krajín alebo z južnej časti Ukrajiny. U nás sa pestuje spolu s feniklom najmä na južnej Morave a vyšľachtený tzv. Hrubčický koriander sa dáva do octových nálevov a do konzerv. Koriander je prastará kultúrna rastlina. Našiel sa už v egyptských hroboch faraónov z čias okolo r. 1000 pred n. 1. ako obetná rastlina. Zmieňuje sa o ňom aj Starý zákon. Jeho zrelé dvojnažky boli odjakživa známe skôr ako liečivo než ako korenina; korenili za antiky víno. Starí Gréci ho nazývali koriannon, čo je zložené z koris = ploštica a annon = aníz, pretože čerstvé zelené plody podobné anízu páchnu plošticami. Podľa veľkosti plodov sa zvyčajne rozlišujú dve variety: var. vulgare Alef. — býva oficinálna vliekopisoch; plody majú priemer asi 3—5 mm, častejšia však je var. microcarpum D. C, ktorá má priemer iba 1,5—3 mm. Nadzemná časť rastliny za čerstva páchne nepríjemne, sušením sa však tento pach stráca a droga i bylinná časť dostáva príjemnú korenistú arómu. Čerstvá vňať, resp. list sa v Stredomorí používa ako korenina — korení podobne ako u nás petržlenová vňať: miešané šaláty, bylinné omáčky, maslový chlieb, bylinkové masla, syry, tvaroh, majonézy a vajcové jedlá. Pach kvitnúcich rastlín môže vyvo-

KORIANDER SIATY

lať nevoľnosť až príznaky omámenia. Opeľujú sa cudzím peľom, ktorý preniesol hmyz z mladších kvetov a až neskôr vlastným, keď sa nezúrodnili pomocou hmyzu. Plody sa pre farmaceutické účely zberajú vtedy, keď začínajú žltnúť (júl-august). Odrezávajú sa celé okolíky, alebo sa rastliny zrána pokosia či vytrhajú, zväzkujú do snopčekov a nechajú dozrieť a dosušiť. Po vymlátení sa triedia a dosušia podobne ako všetky drogy s obsahom silice, teda v tenkých vrstvách na suchých a vzdušných miestach (maximálna teplota 35 °C). Pomer zosušenia je asi 1,5 : 1. Droga má korenistý pach i chuť. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch (nie z umelej hmoty), chránená pred

svetlom, vlhkom, hmyzom a najmä myšami, ktoré niekedy škodia aj čerstvým plodom. Droga: Fructus coriandri. Koriandrový plod sa hodnotí podľa potravinárskej normy ČSN 58 0515 a v droge I. akosti môžu byť maximálne 2 % cudzích prímesí, 5 % polámaných plodov, vlhkosť 13 %, obsah popola 9 %, anorganických prímesí 2,5 % a silice najmenej 0,1 %. Podstatnú zložku koriandra tvorí silica, ktorej výťažnosť kolíše podľa pôvodu medzi 0,2 — 1,0 %; plod je o. i. oficinálny v 8. vydaní sovietskeho liekopisu, kde sa žiada minimálne 0,5 % silice. Najvyšší obsah má tzv. ruský koriander. Pre výťažnosť sú vhodnejšie malé plody. Hlavnou zlož141

kou silice je príjemne páchnúci d(+)linalol (60—70 %), potom geraniol, jeho acetát a príp. plošticovo páchnúci trans-tri-decén-(2)al(l). V oleji endospermu (13—20 %) obsahuje droga po zmydelnení najmä kyselinu petroselínovú, kým proteínov je asi 17 %. Z ostatných látok sú to ešte triesloviny, pektín, kyselina askorbová a sacharidy. Napriek odlišnému zloženiu obsahových látok silice používa sa koriander podobne ako rasca, teda ako stomachikum, karminatívum, mierne spazmolytikum pri dyspepsiách. Linalol pôsobí baktericídne. Silica zvyšuje chuť do jedla — podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy, čím podporuje trávenie, mierni kŕče a zastavuje vetry. Má tiež priaznivé pôsobenie na nervovú sústavu. Podobné použitie ako rasca má aj externe: v tzv. karmelitskom liehu pri reumatizme a bolestiach v kĺboch. Koriander je aj korigens vône a chuti. Bežné dávky sú pol kávovej lyžičky na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. Niekedy sa podáva aj vo forme prášku. Sama droga sa predpisuje zriedka, častejšie tvorí zložku čajovín, najmä karminatívnych. ČsL 4 uvádza ako oficinálnu silicu (Oleum coriandri) vydestilovanú vodnou parou zo zrelých plodov. Silica tvorí zložku oficinálnej aromatickej vetrovej vody — Aqua carminativa a podľa ČsL 4 musí obsahovať aspoň 60 % voľných i viazaných alkoholov, ktoré sa hodnotia takisto ako linalol. Plody koriandra sa dnes hojnejšie používajú ako korenina v kuchyni — korenia podobne ako šalvia a pomarančové oplodie strukoviny, rozličné mäsá, najmä ryby a divinu, baraninu, kapustu, repu, dôležité sú pri nakladaní kapusty, uhoriek, hríbov (ako aróma i konzervačné činidlo), v údenárstve, pri výrobe cukroviniek alebo v likérnictve; rozomleté sú zložkou predovšetkým ázijských a latinskoamerických koreninových zmesí, tvoria tiež zložku známeho karí korenia, ktoré si možno namiešať podľa tohto predpisu: koriander 24 g, čierne korenie 6 g, fenikel 6 g, podzemok kurkumy 12 g (pozri cudzokrajné drogy), papričky chilli 6 g a rasca 6 g. Iný recept: papričky chilli 3 g, koriander 26 g, kurkumový podzemok 14 g, rasca 7 g, semeno bielej horčice 3 g, fenikel 7 g. Jednotlivé druhy korenín sa spolu utlčú, preosejú jemným sitom a skladujú v dobre zatvorených nádobách. Čajoviny č. 186, 214.
142

KOSATEC NĚMECKÝ Iris germanica L. Nemecky: Deutscher Schwertlilie; maďarsky; Német nószirom; taliansky: Giaggiolo (Ireos o Giaggiolo); francúzsky: Iris germanique; anglicky: German Iris; španielsky: Lirio cardeno; rusky:

KOSATEC NEMECKY

KOSATEC FLORENTSKÝ

KOSATEC FLORENTSKÝ

Iris florentina L. Nemecky: Florentinische Schwertlilie; maďarsky: Flórenczi nószirom; taliansky: Iride florentina; francúzsky: Iris de Florence; anglicky: Fiorentine Iris; španielsky: Lirio blanco; rusky:

KOSATEC BLEDÝ
Iris pallida Lam. Kosatcovité — Iridaceae Nemecky: Blasse Schwertlilie; maďarsky: Halvány nószirom; rusky:

KOSATEC BLEDÝ

Kosatec nemecký je trváca bylina vysoká 30 —100 cm; podzemok je hrubý, krátko plazivý, listy široko mečovité. Veľké charakteristické kvety sú modré až fialové, voňavé, takmer sediace. Plody sú tobolky. Druh oblasti Stredozemného mora. U nás sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Často splanieva. Kosatec florentský je trváca bylina vysoká 30—60 cm; velké kvety sú biele alebo bledomodré. Plod je tobolka. Pochádza z Mezopotámie alebo zo Stredomoria. Pestuje sa na ozdobu. Kosatec bledý je trváca bylina vysoká 30—90 cm; listy majú nápadnú žilnatinu. Kvety sú voňavé, biele alebo fialkasté, plod je viacsemenná tobolka. Pochádza z Orientu. K nám sa dostal zo Stredomoria. Dosť často sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Kosatcov u nás rastie asi 10 druhov. Väčšina z nich je vo volnej prírode vzácna, a preto sú chránené. Najhojnejší je k. žltý (I. pseudacorus L.), ktorý ako jediný nie je v SSR úplne chránený. Podzemky má znútra červenkasté a zo všetkých strán vyháňajú

korienky. Nemožno ho primiešavať do drogy. Vedecké pomenovanie kosatcov pochádza asi z gréckeho iris = dúha, čím sa mala vyjadriť pestrosť kvetov. Druhové pomenovania poukazujú na niektorú charakteristiku. Kosatce sa používali od najstarších čias ako liečivá. Americká medicína si viac cení tamojší domáci druh strakatého kosatca, I. versicolor L., oddávna známy ako liečivo Indiánov, ktorí ho používajú pri vodnatieľke; v Severnej Amerike celkom vytlačil z terapie k. nemecký. Používa sa ako emetikum, cholagogum a mierne, no účinné laxans a diuretikum. Kosatce väčšinou opeľuje hmyz. Hoci kvety nevoňajú, obsahujú veľa medoviny v okvetnej rúrke. Navštevujú ich najmä čmeliaky a niektoré muchy. Majú aj dostatok žltého peľu. Zberajú sa najmä podzemky druhov I. germanica L. - k. nemeckého, I. florentina L. — k. florentského a I. pallida Lam. — k. bledého; vykopávajú sa v jeseni (október) alebo na jar (marec) a to z 3—4-ročných rastlín. Materiál sa zbavuje nadzemných častí a drobných korienkov a po očistení sa omyje a podzemky sa dôkladne olúpu. Po opätovnom opláchnutí sa sušia v tenkých vrstvách alebo na povrázkoch v dobrom prievane a na bezprašných miestach. Sušením sa stráca 7 5 - 8 0 % hmotnosti čerstvých podzemkov. Pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 35 °C (silicová droga). Podzemky sušením strácajú nepríjemný príkry pach a dostávajú výrazne príjemnú fialkovú vôňu, vďaka čomu dostali aj pomenovanie „fialkový koreň". Droga sa označuje ako Radix (Rhizoma) iridis seu Radix (Rhizoma) iridum (koreň — podzemok kosatcov). V homeopatii sa používa čerstvý podzemok. Pre zachovanie vône a preto, že ju ľahko napádajú rozliční škodcovia, treba drogu skladovať v dobre zatvo-

Podzemok kosatca — Radix (Rhizoma) iridis sa posudzuje podľa ČSN 86 7024: Akosť — najviac v % Znak I. Časti stoniek a koreňov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy) Vlhkosť Obsah silice najmenej — — 0.5 3.5 13 0.1 II. 3 1 1 5 13 0.06

). ale aj ako expektorans a tiež pri chorobách žlčníka (najmä americký k. olej a slizy. prikladal sa na rany. Koreň sa používa aj čerstvý. Podzemok kedysi slúžil ako prostriedok na prerezávanie zúbkov deťom (Rhizoma iridis pro infantibus). Drogy obsahujú značné množstvo trieslovín (vňať asi 8—9 %. španielsky: Consuelda mayor. vo voňavkárstve. končisté. vznikajúci pri sušení. Droga ľahko podlieha skaze. ktorým sa označovali viaceré byliny používané na zrastanie kostných zlomenín. sacharidy. rusky: KOSTIVAL LÉKAŘSKÝ KOSATEC NEMECKÝ KOSATEC FLORENTSKÝ rených nádobách (nie z umelých hmôt) a chrániť pred svetlom. U nás tvorí zložku hromadne vyrábaného Aviril zásypu . Kosatcový podzemok sa používa predovšetkým ako čuchové korigens. udreniny a zlomeniny.).KOSTIHOJ LEKÁRSKY + Symphytum officinale L. Čajoviny č. listy striedavé. vo vlhčinách svetlých lesov. Peľu dáva málo. Rastlina kvitne v máji až septembri. Nie je však celkom isté. 130. Kvety v hustých dvojzávinkoch. Drogy: Herba seu Folium symphyti. pestrofarebný . v priekopách. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov uplatňuje predovšetkým pri migréne. symfytín. mnohohlavý. príp. Vnútorná dužina koreňov musí byť pri tom biela. svalník. krídlato hranatá. pre vysoký obsah škrobu a slizu aj ako mucilaginózum pri kataroch horných dýchacích ciest (v niektorých liekopisoch tvorí zložku prsnej čajoviny — Species pectorales). dobrý koreň. Plody sú tvrdky. Ak sa ako droga užíva interne. až november). Dobre sa sušia alebo dosúšajú umelým teplom do 45 °C. Treba si všimnúť opis rastliny (farbu. pozdĺž tokov. štetinatá. zvyčajne sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. ktoré sa používa na zasypanie detskej pokožky. rozkonárená. či to bol iba kostihoj lekársky. francúzsky: Consoude officinale. korene 5 %). asi 50 % škrobu (označuje sa ako irizín). po- travinárstve a i. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. od nížin po horský stupeň. kazival. čo je však nehygienický ľudový prostriedok. Byľ vzpriamená. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: čierny koreň. zdravé listy trhané počas kvitnutia (asi máj-júl). pokryté drsnými chlpmi. Kostihoj má vedecký názov odvodený od gréckeho symfyein = zrastať spolu. ischiase. 131. pretože zástupcovia čeľade borákovitých rastlín sa medzi sebou ľahko zamieňajú. materiál sa suší v tenkých vrstvách v tieni. Hlavnú obsahovú látku drogy predstavuje silica (až 0. Trváca bylina vysoká 60—100 cm. potom glykozid iridín. celistvookrajové. v ktorej je asi 10 % irónu (ketón. versicolor L. Druh sa vyskytuje na mokrých lúkách. ostatné zbiehavé.externého dermatologika. V staroveku bol dobre známy a užíval sa pri vykašlávaní krvi. maďarsky: Fekete nadálytô. usporiadanie kvetov a pod. ich rozpadové produkty a významný je purínový 143 . dolné zúžené do krídlatej stopky. podlhovasto kopijovité. Podzemok má aj priemyselné uplatnenie — kozmetické. likérnictve. podzemok zhrubnutý. korene sa vykopávajú v jeseni (september—október. zbavia listov a rýchle sa sušia na slnku (hrubšie sa pozdĺžne režú). trudovník Nemecky: Gemeiner Beinwell. alkaloidy tlmiace ústrednú nervovú sústavu (konzolicín. Med má jasnú farbu. potom sliz.I.5 % ) . medunica. má pomerne veľké kvety a hojne meduje. podmieňujúci fialkový pach). Dobre sa očistia od hliny. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. hnačkách so silnými kolikami a podobne ako v alopatii. echimidín). Destiláciou sa z neho získava silica — Oleum iridis. Zriedka sa zberá vňať resp. strieborník. Predmetom zberu a nákupu ako dôležitá droga je koreň — Radix symphyti (Radix consolidae majoris). anglicky: Comfrey. taliansky: Consolida maggiore. väčšinou purpurové.

pri chronických zápaloch dýchacích ciest. dolné starších rastlín dlhostopkaté. 10 5 — 0. maďarsky: Mezei íringó (Eryngium). Rastlinu by laici skôr zaradili medzi bodliaky ako do čeľade zeleroví- . vetrník. flavonoidy. Alantoín je zložkou liečebnej kozmetiky (Neridé vitamínový krém. pri ťažkostiach s močením. vredoch predkolenia. ale aj pri poruchách trávenia. menšie. potom cholín. i. v súkvetí prechádzajú do listeňov. vysoká 30-50 cm.ňuje bolesti pri žalúdkových vredoch). artritíde.5 %. pri ekzémoch. zápaloch svalov. ako podpora tvor- by kalusu. pri trombózach.5 12 7 9 Trváca bylina bohato rozkonárená. resp. Prízemné listy jednoduché. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov esenciu. toito. Vrcholíkové súkvetia z hlávok. Kostihoj je v súčasnosti u nás predmetom širšieho prieskumu. Čajoviny č. celistvé. zradca Nemecky: Feld-Mannstreu. Droga veľmi účinne napomáha hojenie pri zlomeninách a vstrebávanie opuchlín i krvných podliatin. ráno priviesť do varu. zvonka na zle sa hojace rany. královské zelí. ihneď odstaviť. a to vo forme horúcich bylinných obkladov. adstringens pri paradentóze. pri pľúcnych a vredových ochoreniach (zmier- Eryngium campestre L. čajovinových zmesí a iných prostriedkov na podporu hojenia hnisavých a hlbokých rán a na vytváranie náhradných tkanív. Bežnejšie a častejšie upotrebenie je (aj v oficiálnej medicíne) vonkajšie. jemne ryhovaná. francúzsky: Panicaut campétre. na hematómy. španielsky: Cardicuca. najčastejšie na trávnatých a kamenistých svahoch. dvojito perovito strihané. KOSTIHOJ LEKÁRSKY derivát alantoín (derivát kyseliny močovej). pije sa 2-razy denne po 1 dl). anglicky: Field Holly. v koreni do 1. na okrajoch pichľavo zúbkaté. Tinktúra z kvitnúcej vňate sa aplikuje hlavne na rany. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: kotačka. proti hnačke (1 lyžica drogy na 300 ml vody — maceračný odvar: 6 hodín macerovať. najmä pri silnom zahlienení. taliansky: Calcatereppolo. Plody sú dvojnažky. jednoduchšie. Droga sa užíva pri poruchách okostice a zlomeninách. scediť. náplastí. nepríjemná burina suchých pasienkov. Teraz kostihoj tvorí zložku granuliek Mucilogran (laxans). Neridé výživný krém) a roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). kvety biele alebo zelenkasté. že jej alkaloidy sú kancerogénne. mačka poľná. vyskytuje sa roztrúsené až hojne v nížinách až podhorských oblastiach. Kedže sa zistilo.5 12 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) 144 1 1. Druh je teplomilný. faryngitíde. II. 50. aminokyseliny (asparagín). ktorá sa užíva o. Slúži i na omývanie. 119. v niektorých štátoch (Poľsko) sa prestali vyrábať prípravky na interné užívanie. mastí. angínach. silica a steroidné látky. pri vredovej chorobe. rusky: - MÁČKA LADNÍ KOTÚČ POĽNÝ ČSN 86 7020 má pre koreňovú drogu tieto základné požiadavky: Znak Staršie zdrevnatené korene Akosť — najviac v % I. kloktanie. mužská viera (láska). mierni bolesti pri kŕčových žilách a zlomeninách. čajoviny Vulneran (na hnisavé rany) sa už dávnejšie zastavila. byľ priama. horné skoro sediace. 212. 75. Výroba čs.

účinkuje proti kŕčom. nie natoľko ako stonka k. taliansky: Aneto. horký princíp a veľa rozličných solí. španielsky: Anat. modrastý má skutočne belasú byľ.).KOTÚČ POĽNÝ tých rastlín. Kotúč sa v ľudovom liečiteľstve uplatňuje hlavne ako diuretikum. campestre = poľný). Rastliny sa už v staroveku označovali názvom eryngium. V homeopatii sa spracúva čerstvá kvitnúca vňať Eryngium maritimum L. materinou dúškou. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten Dill. skorocelom a podobne účinkujúcimi drogami). lebo listy sú pichľavo zubaté. sacharidy. Tretí je doposiaľ dosť sporný — údajne rastie na alpínskych holiach (Vysoké Tatry). čistenie krvi. pri ochoreniach pohlavných orgánov a i. Možno však s ním rátať vo včelárstve. Zvyčajne sa robí 3 % odvar (varí sa asi 10 minút na slabom ohni. Viac autorov (Madaus. Koreňová droga má vďaka obsahu saponinov a silice slabý expektoračný a spazmolytický účinok. najmä prítomnosťou a obsahom saponinov v koreni. alpinum L. lebo na dne kvietkov vylučuje hojne medoviny a dáva veľa nektárovej paše.5 %). zbaviť nadzem- ných častí i bočných korienkov a materiál sa suší na tienistých a vzdušných miestach. ktorá znehodnocuje a zaplieňuje pasienky. príp. Predmetom zberu býva vňať zberaná v júli až v septembri a koreň vykopávaný v septembri-októbri. francúzsky: Anethodorant. maritimum = morský. b ľ lysá. koreň sa zvyčajne dosuší umelým teplom. denne 3 šálky). dutá. keďže niekde rastie vo veľkom množstve. naopak . stopkaté. Niekedy však tvorí zložku rozličných galenických prípravkov proti kašľu (kombinovaná s tymianom. listy perovito strihané. na úpravu menštruácie (emenagogum) a na niektoré kožné ochorenia. ďalej ako prostriedok na tzv. ďalej slizy. a to na „čistenie krvi" a ako stimulans (na podporu činnosti viacerých orgánov). bez koreňa. silica (asi 0. srdcovito vajcovité. nitkovité. 145 . podbeľom. Podporuje aj menštruáciu. Jednotlivé druhy sú si chemickým zložením dosť podobné. Pomer zosušenia vňate je asi 4 : 1 (Herba eryngii) a koreňa 3 : 1 (Radix eryngii). overený a dokázaný aj klinicky.125 %). Bässler a i. Vňať sa trhá v rukaviciach.) odporúčajú užívanie čerstvej šťavy (1 lyžica s medom a kandizovaným cukrom na šálku vody). anglicky: Anet. novšie nazývaný k. planum L. U nás však rastú iba dva. Kotúč má asi 180 druhov. s modrými kvetmi. V odbornom binomickom názvosloví sa potom jednotlivé druhy bližšie označili väčšinou podľa miesta výskytu (napr. Koreň (podzemok) treba dobre očistiť.je burina.5 %). čkať. KÔPOR VOŇAVÝ Anethum graveolens L. jemne ryhovaná. Na stepných lúkach a medziach a na suchých pastvinách južného Slovenska alebo v teplejších oblastiach Čiech a Moravy je zriedkavý k. maďarsky: Nehézsargú kapor. pri močových a iných kameňoch. Kotúč kvitne asi v júli—auguste (septembri) a nemá hospodársky význam. Protikŕčové pôsobenie šťavy sa ľudové využíva aj pri čiernom kašli a pri bolesti v prsiach. pri kameňových ochoreniach. ťialovastý. Kotúč je prastará liečivá rastlina a medzi jeho druhmi sa nerobieva rozdiel. sa užíva prášok (1 —5 g v oblátkach) alebo tinktúra (60-180 kvapiek denne). liečili nadúvanie.). plocholistý (E. dolné listy nedelené. čo je vraj odvodené od erygein = grgať. V súčasnej oficiálnej medicíne je obsolétna. Ide o k. ochorení predstojnice. triesloviny (asi 1. alpínsky (E. pretože . Účinné látky tvoria predovšetkým saponíny (asi 0.ako uvádzal Dioskorides. poľného. pri edémoch nôh. lebo „úbory" tvoria pichľavé gule. rusky: KOPR VONNÝ Jednoročná bylina vysoká 30—100 cm. belasé súkvetia majú belasé korunné lupienky a stonka sa rozkonáruje až v hornej časti. zriedka sa ordinuje vo forme sirupov alebo kvapiek. kvety v okolíkoch bez obalov. Drogy chránime pred vlhkom a škodcami.

žltohnedá (júl—august). V uvedených indikačných oblastiach sa plody kôpru zvyknú kombinovať s mätou. Rovnaký zápar sa odporúča aj ako karminatívum. ktorých tretina je už zrelá. Kôpor sa svojím účinkom úzko spája s rascou (Carum carvi L. do pečiva i na konzervovanie zeleniny. j. rovnaké použitie uvádza aj Nový zákon. pridáva sa do zmesí zeleniny. Rastlina pochádza z Ázie. obsahujúca hlavne karvón (40 — 60 %).). uplatňuje sa však aj čerstvá. Prisudzuje sa mu aj účinok na tvorbu mlieka a tíšenie kašľa. Pije sa aj pri nespavosti (večer 1 pohár) a ako diuretikum. 1. 227. t. Do strednej Európy sa dostal zásluhou Rimanov.) odporúčal sa používať pri bolení hlavy a na rozširovanie ciev. Vedecké pomenovanie kôpru je z gréckeho anethon. Kôpor sa dával jesť i do kúpeľov hysterickým ženám a vyrábala sa z neho i povestná masť anethine na vredy a proti kolikám.). vňať však až 85 % (7 : 1). na dlhých stopkách. Pri bežných skúškach plodovej akosti sa vyžaduje. I profesionálnym atlétom ho pridávali do všetkých jedál (prvý známy doping). Má experimentálne dokázaný a klinicky overený karminatívny účinok. Čajovina č. V plodoch je ešte olej. Plody sú stlačené nažky v dvojnažkách. Pre všeobecnú znalosť kôpru a jeho pestovanie sa zámeny a falšovania nevyskytujú. Zberá sa i vňať — Herba anethi. Plody sušením strácajú na hmotnosti len málo. Podľa ľudových povier kôpor zaháňal démonov podobne ako iné aromatické rastliny (spájali sa s ním najmä povery okolo svadobných obradov). odrezávaná pred kvitnutím (jún—júl). podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy (Braun 1977). bielkoviny a amínové bázy. i viacej. Plody sú olejnaté. uplatňuje sa preto ako žalúdočné a črevné karminatívum. napr. t.5 %. ako mierne stomachikum a pri plynatosti (meteorizme) je známa čajovina: plod kôpru. Sám kôpor sa denne dávkuje v množstve asi 6 g. najlepšie pri teplote 30—35 °C. z iných častí materskej rastliny môže obsahovať najviacej 1 %.používa sa do omáčok. suší sa rýchlo v tieni. plod rasce — z každého po 5 g. j. 0 . žlté. preto ich treba starostlivo skladovať. likérnictve i vo farmácii. Plody a silica sa v lekárňach žiadali najmä proti kašľu. stor. úbory rumančeka 10 g — 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. získavané vytriasaním z odrezaných okolíkov. príp. aby droga nebola znečistená. potom limonén a felandrén. na mäso. feniklom. V homeopatii sa používa dil. anízom (Pimpinella anisum L. Silica z plodov sa používa v kozmetike (v mydlárstve).KÔPOR VOŇAVÝ malé. Ľudovo sa aplikuje aj externe — na udreniny sa prikladá až horúci odvar z plodov v oleji. Tradičné použitie pri hemoroidoch nie je dostatočne dokázané. Vňať slúži na kuchynské a potravinárske (konzervárenské) účely. čo je vraj odvodené z aemi = dýcham (pre silný pach).) alebo s feniklom (Foeniculum vulgare Mill.Dl (3x denne 10 kvapiek) a indikačné oblasti sú rovnaké ako má alopatia. Propagoval ho v Kapitulári Karol Veľký a v 10. sa už hromadne pestoval v Anglicku. Predmetom zberu sú plody (nesprávne označované ako semená) — Fructus (semen) anethi. Najdôležitejšou zložkou rastliny je silica (2—4 % ) . Ako korenina je dnes svetoznámy. Pestuje sa ako zelenina v záhradkách. dve lyžičky drogy na šálku horúceho záparu (deťom podľa veku štvrť až pol lyžičky). Zriedka splanieva. spazmolytikum i ako mierne stomachikum. polievok. 1550 pred n. K nám sa dostala z južnej Európy. z cudzích organických prímesí takisto 1 % a z anorganických maximálne 0. . laktagogum a stomachikum. Na pozoruhodnom Ebersovom papyruse (asi z r. Rimania si pri slávnos146 tiach venčili hlavy kvitnúcimi byľami a gladiátori si silicou z kvetov natierali údy. Kôpor je prastará liečivá i kuchynská rastlina . aby si posilnili svalstvo pred zápasom.

Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . saponín a živica. aromatickej a mandľovej chuti. ktorý ju vraj odporúčal jesť svojim vojakom počas moru. Z príbuzných druhov rastie u nás k. kvetom bazy čiernej a vňaťou myšieho chvosta po 20 g. nerovnomerne ostnaté. V našich oblastiach je liečebne známy už velmi dlho. Starí lekári ho cenili ako prostriedok na prípravu odvarov. niektorí autori uvádzajú. 147 . Sama koreňová droga sa dávkuje v zápare (jedna kávová lyžička na šálku. Na vonkajšie omývanie sa používa zápar pripravený z 2 lyžíc drogy na šálku vody a 1 lyžice octu. že krasovlas spomínal už Theofrastos. vypudzuje hlísty a povzbudzuje chuť do jedenia. čo však Tournefort pokladá za omyl. a to maximálne pri teplote do 30-35 °C). Droga má menšie oficiálne alopatické upotrebenie. pijú sa dve šálky čaju denne. pri tom ho možno iba dosúšať. Polievková lyžica čajoviny sa zaparí štvrťlitrom horúcej vody a nechá sa 10 minút stáť prikryté. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch. svahoch. vnútorné zákrovné listene sú žlté. Silberdistel. Používa sa prevažne v ľudovom liečiteľstve. španielsky: Carlina. rusky: KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ Trváca bylina s velmi krátkou. Obsahové látky koreňa tvorí najmä rezervný fruktózaninulín (18-22 % ) . V literatúre sa uvádza. priemer maximálne do 50 mm. Predmetom zberu býva koreň — Radix carlinae. Východoeurópsky druh. s vlnatým odením na celom povrchu. Korene sa vykopávajú v jeseni (september-október až november). pokrytou bohatou prízemnou ružicou listov. Jeho koreňmi bez aromatického pachu sa zamieňa koreňová droga k. a to ako diuretikum. pripomínajú jazykovité koruny. zakrpatenou. pije sa 4 x denne). V Pyrenejách sa koreň ešte dodnes jedáva ako zelenina (šalát). ktorý sa dá jesť. kde sa zabodne. prípadne v prášku (3-4 x denne po 2 g). s hlavnou obsahovou látkou karlínovým oxidom a so seskviterpénom karlínom). má slabší preháňavý účinok. Koreň je dlhý okolo 30 cm. Uprednostňuje slnečné miesta a kremičité (kyslejšie) pôdy. vulgaris L. Koreň začerstva silno páchne. aby vystrelil šíp a pozoroval. chutí pálčivo horko a bol presláveným liekom. krasovlások bezbyľový (biely) Nemecky: Grosse Eberwurz. Z významnejších liekopisov ho donedávna uvádzal ako oficinálny doplnkový zväzok nemeckého liekopisu DAB 6. na lúkach s hlbším hlinitým profilom. Plody sú chlpaté nažky s opadavým chocholcom. perovito strihané. ktorými sa omývali úporné kožné vyrážky. kvety všetky rúrkovité.5 cm. lebo ľahko vlhne. Doplnkový nemecký liekopis (EB 6) žiadal pre drogu minimálne 1 % silice. Listy sú podlhovasté. Pozdĺžne sa prekrajujú na polovice alebo štvrtiny a sušia sa ako silicová droga (za dobrého vetrania v tieni. Linného vedecké pomenovanie rodu Carlina je asi skomolenina talianskeho cardina. obyčajný (C. úbory oveľa menšie. krasovlas sa preto pestoval KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ najmä pri kláštoroch. bezbyľového. suchoblanité. lomivý. francúzsky: Carline acaulate. zabodol sa do dužnatého lôžka krasovlasu — a mor bol zažehnaný. svetlohnedý až sivohnedý s rohovitým lomom (nie s vláknitým). V Nemecku je krasovlas chránený. ktoré sú vo vnútri prázdne a korene rozštiepené treba vyradiť. 1543. cardo = bodliak. V alopatii sa dnes málo používa a azda neprávom. nesušia sa umelým teplom. s lipovým kvetom. Vykopané korene sa rýchlo omyjú a zbavia nadzemných častí. pretože krasovlas sa v Grécku nevyskytuje. potom svetlohnedá až tmavohnedá silica s omamným pachom (až 2 %.. plesní. taliansky: Carlina. má osobitný trochu nepríjemný pach a chutí horko-sladko. Podľa legendy mu vo sne oznámil anjel. Spravidla sa kombinuje do čajovinových zmesí na zníženie horúčky (napr. a preto ho miestami ľudovo prezývajú kančí koreň. vnútorné zákrovné listene sú biele. hrubý 1—2. Rastlina má značné antibakteriálne účinky (podmieňuje ich asi karlínový oxid). že rastlina sa pomenovala na počesť Karola Veľkého. na bravy krasovlas údajne pôsobí toxicky. Nazýva sa aj divá či nepravá artičoka. Uprostred ružice vyrastá úbor s priemerom až 120 mm. rastie hojne na trávnatých pasienkoch. krehký. Šťavu z koreňa úspešne použil proti pásomnici Leonard Fisch r. s listom vachty trojlistej a koreňom krasovlasu po 15 g). a preto sa niekedy u nás zberá na vývoz. byľ je rozkonárená a viacúborová. obyčajne nečlenenou stonkou. maďarsky: Szárnélkuli kórfény. ďalej triesloviny. palivo aromatický. Szártalan bábakalács. diaforetikum a dermatologikum. Spolu s dužnatým úborovým lôžkom sa na vrchnej strane vytvára dosť hrubý a mäsitý terč horkastej.). Droga sa označovala ako Radix carlinae seu Apri.PUPAVA BEZLODYŽNÁ Carlina acaulis L. Má bodliakovité stonky vysoké 20-30 (až do 80) cm. Používa sa na kúpele a omývanie vyrážok. lišaje a pod. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kančí koreň. anglicky: Carline Thistle. Cardopathiae alebo aj Chamaeleontis albae. Staré korene. lišajov alebo iných kožných neduhov. zasluhoval by si viacej pozornosti.

Poskytuje bohatú znášku nektáru. Vo vňati sa novšie zistili horčiny — iridoidy (hlavný je harpagozid). zdivený rastie napr. Čoskoro po vysatí nektáru sa tvoria nové a nové kvapôčky. vyskytuje sa hojne v lesoch a kriačinách až do výšky 1000 m n. horkú a trochu ostrú bylinnú chuť. Celá čeľaď krtičníkovitých dostala meno podľa rodu Scrophularia L. prípadne len sám podzemok — Rhizoma (Radix) scrophulariae. K. španielsky: Escrofularia. j.Scrophulariaceae Ľudovo: hľuzové korenie. zvyčajne jednoduchá. ale aj listy. ochvatná zelina. Homeopaticky pripravená esencia slúži predovšetkým pri škrofulóze na opuchy. horkú chuť. vňať nepríjemne páchne a má slanú. Názov má odvodený od latinského scrophula = škrofulóza. Rastlina kvitne v lete.). hesperidín a i. vňať s podzemkom. organické kyseliny (vínnu. kyselinu kávovú viazanú na triesloviny. vernalis L. vitamín D. rusky: KRTIČNÍK HLÍZNATÝ Trváca bylina vysoká 40—120 cm. dvojito pílkovité. Nazberaný materiál sa suší zvyčajným spôsobom. hľuzovník. Denná dávka koreňovej drogy v prášku bola 2—4 g. taliansky: Scrophularia maggiore. francúzsky: Scrophulaire noueuse. Homeopatia spracúva čerstvú celú rastlinu zberanú na začiatku kvitnutia. pri srdcovej arytmii a ako prostriedok na rany. vajcovito podlhovasté. Vňať — Herba scrophulariae. Vnútorne sa užíval 3 % zápar (20 minút postáť. 2-3 šálky denne). maslovú a škoricovú). Plody sú tvrdky. jarný (S. glykozidy náprstníkového charakteru. — u nás je pomerne vzácny. krvné podliatiny. Krtičníkovité . že odstraňujú opuchy). trudovník Nemecky: Knotige Braunwurz. Podľa druhu choroby dostal vedecké i ľudové pomenovanie. Kvety bankovité. že v podzemku je ich málo). krtičné korenie. a preto v zahraničí jej extrakt slúži ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov uplatňova- . Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba scrophulariae. Je to burina. nekrídlatá. štvorhranná. Uplatňovali sa aj semená. anglicky: Figwort. pazušné. ekzémy. u nás rastie 5. Z podobných príčin sa miestami (hlavne v západnej Európe) pestuje k. hľuznatý je výrazný lysou stonkou a hľuzovito napuchnutým podzemkom. Za liečivý sa pokladal predovšetkým podzemok. Rozkonárený a hľuznatý podzemok je po usušení svetlosivý. zvonka 8 %. t. pre obsah saponínov a iných glykozidov (bioflavonoidov) má farmakologicky dokázaný močopudný a slabo preháňavý efekt. pri bolesti v ušiach a i. hľuznatý je starým liečebným prostriedkom. tumory. Táto choroba sa ním kedysi liečila. jablčnú. hubatá žihľava. maďarsky: Gôcsos tákajak (gorvélyfú). K. hnedočervené. svinský koreň. tuberkulóza krčných žliaz. okrem toho pálivú živicu. niekedy aj pred kvitnutím. ktorých účinnosť je však veľmi slabá (pozri náprstníky). nepríjemne páchne a má príkru. Podzemok uzlovitý. pripravuje sa z nej esencia. Záparom z vňate sa omývali hnisavé rany a hemoroidy a slúžil aj na teplé obklady (na opuchy. Drogy sa ešte dnes takto používajú v talianskom a nemeckom ľudovom liečiteľstve najmä pri opuchoch (diuretikum). m. Krtičník obsahuje predovšetkým saponíny (niektorí autori tvrdia. Rastlina je lužný a lúčny typ s vysokými nárokmi na mokré až vlhké pôdy.). v dedinských záhradkách tešínskeho Sliezska). valcovitého tvaru. hemoroidy a pri bolestiach uší a očí. včely nav- števujú kvety po celý deň. stopkaté.. ktorý má asi 140 druhov. citrónovú. soli mangánu a aj iných prvkov. horký glukozid skrofularín a potom pektíny. byľ priama. ale vo včelárstve má veľký význam. lecitín. ktorý je veľmi vhodnou jarnou včelárskou rastlinou.KRTIČNÍK HĽUZNATÝ KRTIČNÍK HĽUZNATÝ Scrophularia nodosa L. usporiadané do riedkych chocholíkov tvoria koncovú metlinu. na vredy a pod. Koreň i vňať sa kedysi používali najmä na opuchnuté žľazy (verilo sa. a to proti črevným parazitom. flavonoidné glykozidy a ich aglykóny (diosmín. zberá sa v máji až septembri. Listy krátkostopkaté. ktorý sa tvorí v podobe veľkých kvapiek na báze semenníkov.

lebo obsahové látky sa pravdepodobne vstrebávajú. 1565 chválil ako rastlinu zastavujúcu krvácanie a podporujúcu potenie. bolestiam v krížoch a v panvovej oblasti. Pred domácim užívaním teda treba varovať. Rastlina je toxická najmä pre ovce a kravy (hematuria). KRUČINKA FARBIARSKA Genista tinctoria L. nemeckú a odporúčal pri močovom piesku. farbiarskej sa priraďujú aj niektoré jednotky. s pritisnutým ochlpením). Táto látka slúži proti zápalom kĺbov a znižuje obsah cholesterolu v krvi i kyseliny močovej v organizme. anglicky: Greenweed. Bock ju v herbári z r. farbiarskej. na vypudzovanie črevného obsahu pri niektorých vnútorných ochoreniach a novšie aj ako antireumatikum. nemecká — G. hľuznatý v terapeutických dávkach nemá vedľajšie jedovaté účinky. Druh dobre znáša sucho. končisté. ktorý má príbuzné obsahové látky. náhradka za Tuber (Radix) harpagophyti (droga z juhoafrickej sezamovitej rastliny). Plody sú stlačené struky.) alebo poliehavosť a plazivosť bylí (k. rusky: - KRUČINKA BARVÍŘSKÁ Poloker vysoký asi 30—60 cm. rastie hlavne na stredne kyslých pôdach (pH 5-6) a patrí k typickým bylinám suchých kyslejších lúk. kým druhové pomenovanie z latinského tinctorius = farbiarsky (k. používala sa však hlavne na farbenie. Ku k. prof. Frerichs z Berlína. Richard Mead (1673-1745) kručinkou liečil vodnatieľku a podobne ju ordinoval aj v 19. Systematické triedenie druhov rodu Genista L. ktorý má sediace kvety. je klasická farbiarska rastlina).Herba genistae tin149 . H. stor. poslednej sa veľmi podobá kručinkovec položený (Corothamnus procumbens (Waldst. Wittstein ju vo svojej farmakognózii z r. Plíniova genista značila aj iné druhy a aj prútnatec — Sarothamnus Wimmer. pasienkov a svahov. Stonky pozdĺžne ryhované. pilosa L.ných pri zápche. Z byli namáčaných vo vode možno získať vlákna podobné ľanovým. ktorý sa vysýpa už z kvetových pupeňov. stor.. B. listy striedavé. sediace. elipsovité. Liečebné a technické používanie rastliny je v súčasnosti zriedkavé. kameňoch a na zosilnenie v rekonvalescencii (čaj vraj ovplyvňuje vylučovanie hlienov). Známy ľudový liečiteľ Kneipp r. 1935 chválil k. taliansky: Ginestrina. 1882 uvádza ako oficinálnu (Herba et Flos genistae tinctoriae). Tieto technické údaje poznali už v antike. francúzsky: Genet bátard. Väčšie dávky však môžu najmä pre saponínový obsah pôsobiť nepriaznivo (močenie krvi — hematuria). Predmetom občasného zberu býva kvitnúca vňať . Kručinka obsahuje v listoch i kvetoch žlté farbivo. Matthiolus (Nový herbár z r. germanica L.) C. Opeľovanie kručinky obstarávajú najmä včely a čmeliaky. chlpatá — G. bez tŕňov. Podľa výsledkov doterajšieho prieskumu sa u nás chápe priširoko. Pomenovanie genista nachádzame spoľahlivo až v 16. Kvety žlté. Nevedno však. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: žltá ihlička Nemecky: Färberginster. v silnom odvare ju odporúčal pri besnote psov a semená ako purgans. v minulosti nazývaný zanoväť ležatá). maďarsky: Nyul rekettye. et Kit. Presl. či išlo iba o druh k. ktoré sa oddávna používalo na farbenie plátna a vlny. okrajov dubín. 1626) ju okrem toho pokladal za diuretikum a purgans a odporúčal ju aj proti dne. husto metlovito rozkonárený. usporiadané v strapcoch. Kvety majú množstvo peľu. dlhé listy a hodvábne ochlpené horné korunné lupienky kvetu a struky. stopkaté. Obsahuje účinný iridoid harpagosid asi v polovičnom množstve ako hľuzy harpagofytu (pozri medzi cudzokrajnými rastlinami — Harpagophytum procumbens (Bruch) DC. hore pritlačeno chlpaté. ex Meissen — Pedaliaceae). KRUČINKA FARBIARSKA Latinské rodové označenie kručinky vychádza najskôr z keltského gen = ker. asi 1 cm. K. ktoré by mali byt' osobitnými druhmi. — kručinka nie je celkom jednoznačné. Niekedy sa pestuje aj v záhradách na okrasu. in Willd. V súčasnosti ako odlišovacie znaky sa berú do úvahy tŕne na stonkách (k.

6 3. taliansky: Frangola. Pri zbere kôry často vzniká zámena s jelšami. zvyčajne vo zväzočkoch. Najčastejšie sa zamieňa s rešetliakom prečisťujúcim (Rhamnus catharticus L. najmä s j.) Gaertn. droga však obsahuje prevažne bioflavonoidy a za podpory silice má výrazný močopudný účinok (kedysi sa používala najmä na opuchy pri srdcových ochoreniach). Listy obrátene vajcovité. cytizín a metylcytizín. V ľudovom liečiteľstve sa vňať používa pre dobré močopudné účinky aj pri reumatizme. ďalej žltý flavónový glykozid luteolín (najmä v kvetoch).ctoriae. Vo všetkých častiach rastliny sa nachádzajú alkaloidy (asi 0. tvorbe kamienkov a pri nedostačujúcej srdcovej činnosti.5 15 5 0. Rešetliakovité . zelenkasté. ktorá má oranžovožltý podklad a roztrúsené 150 Kôrová droga podlieha ON 86 6112 a ustanoveniam ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Kôra hrubšia ako 2 mm Kôra so zvyškami dreva Kôra s lišajníkmi Cudzie organické prímesi (napr. odřezávaná na začiatku rozkvitania asi do polovice rastlinných byli. Podobná čremcha obyčajná — Padus avium Miller (syn. rastie aj na čistých íloch. v čajovine sa kombinuje napr. jelše a topole v lužných zárastoch. ktorého konáre sa končia tŕním. napr. nie priečne predĺžené. materiál sa suší v tieni. rusky: KRUŠINA JELŠOVÁ KRUŠINA OLŠOVÁ biele korkové bradavičky sú guľaté. francúzsky: Neprun bourdaine. Plody sú červené kôstkovice (po dozretí čierne).5 20 0. Rastlina je častým druhom slatinných jelšín a iných listnatých lesov s hlbokými podmáčanými pôdami. 3 1 2 II. pravdepodobne aj glykozid genisteín. Primus padus L. ovplyvňuje látkovú premenu a cievny systém (upevňuje cievne steny. svíba Nemecky: Faulbaum. Vedecký názov krušiny . listov a kvetov sa v homeopatii používa podobne ako alopatické prípravky. Esencia z čerstvých výhonkov. Ako porast často sprevádza vŕby.) Vlhkosť Obsah popola (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah popola nerozpustného v HC1 Obsah všetkých antrachinónov — najmenej Obsah látok extrahovatelných vodou — najmenej I. je odvodený od latinského frangere Ker až menší strom sčiernohnedou. V homeopatii sa používa čerstvá. maďarsky: Kutyabenge.3 %). rešetliak korošina. potom silica a triesloviny. KRUŠINA JELŠOVÁ Frangula alnus Mill. španielsky: Frangula.Frangula. čím sa zvyšuje krvný tlak a priechod krvi obličkami). Osvedčila sa aj pri ochoreniach močových ciest.5 — . cudzie kôry a i.).Rhamnaceae Ľudovo: psí drieň. Pazušné kvety drobné.) má inak uspo- nadané kvety a hladkú.6 3. lesklú kôru bez bradavičiek. Okrem toho účinkuje aj mierne preháňavo.). Inak sa zber robí počas kvitnutia (jún—august). lepkavou (Alnus glutinosa (L. bielo bodkovanou a lesklou kôrou.5 1 2 15 ČsL 4 3 1 2 0.5 15 5 0. s rovnakým dielom vňate stavikrvu vtáčieho (2 lyžičky čajoviny na 2 poháre vody ako macerozápar). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. celistvookrajové. Droga sa dávkuje v množstve 2-3 g (1 lyžička) v zápare alebo v čaji 1—2 x denne. anglicky: Alder Buckthorn. Alkaloidy mierne prehlbujú dýchanie. — syn.: Rhamnus frangula L. 6 2 4 1 15 7.

Dávkuje sa 1/2 až 1 kávová lyžička na šálku záparu. granuliek Mucilogran a dražé Properistol (laxans). Species laxantes Planta (čajovina — pomocná liečba pri návykových zapečeniach a laxans). rusky: a zberajú podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) sanguisorbae.Elixir frangulae). Častejšie ako kôra sa používajú jej prípravky či výťažky (Extractum frangulae fluidum — Extractum frangulae siccum . sirupu Latol (laxans). hore rozkonárenú reže na kusy asi 10—15 cm dlhé. Kvety v tmavopurpu. F. vlašský teriál sa suší zvyčajným spôsobom. Podrobné farmaČajoviny č. 152.51. Listy riedke. 5 2 0. kognostického hľadiska robil aj autor textu (Kresánek.. Hofštat). Po má hrubý.choroby žlčníka). vaj. 10 4 1 14 12 4 4 151 . 1961). Novšie prieskumy robil francúzsky fytoterapeut Leclerc r. Zber sa robí na jar (marec —máj).65.. Prvý na ne poukázal Petrus de Crescentiis (okolo r. Na liečebné účely sa musí fermentovať. Jej jednotlivá terapeutická perorálna dávka vo forme záparu podľa ČsL 4 je 1 g.Možno ho sušiť aj na slnku. Plod je nažka. 154. menšieho je liečebne menej účinná.5 14 10 3 7 II. ktorý je nižší a kvetné hlávky má aj v zrelosti zelenožlté. Kôra sa suší buď na slnku. 192.5 mm a najmenej 20 cm dlhá). vajú sa na jeseň (august—október). Krvavec nebol v antike veľmi známy. 151. 197. Krušina sa dostala do liečiteľstva ako náhradka za drahú rebarboru.a veľmi trpkú. pričom predovšetkým antróny silne dráždia sliznice.57. triesloviny a horčiny. maďarsky: meopatické účely sa používa čerstvá Orvosi vérfú. chuť má zvieravú rových hlávkach.Cortex frangulae. Druh rastie najmä na naplaveni. lebo sa kedysi používal na zastavovanie krvi. najmä nezrelé. kde ho poznali a liečebne využívali od najstarších čias (napr. lístky dlhostopkaté. priemyselne vyrábaných prípravkov Betulan (čajovina — pomocný liek pri ochorení močových ciest). stonku. orezávajú sa mladé konáriky. Nemá sa užívať v čase dojčenia . kologické vyhodnotenie rastliny sa 150. spodnej vody asi v dvojmetrovej hĺbke. 1959. ale v malom množstve. 171.pomocná liečba pri tučnote). najlepšie po daždi a čím je získaná kôra tenšia. bedrovník Pomer zosušenia je asi 5 : 1. pri pečeňových a žlčníkových i slezinových ťažkostiach. aby sa zabránilo dráždeniu. Plody obsahujú tiež antrachinónové glykozidy. V čerstvej kôre sú prítomné iba diantróny glukofrangulínu. v dnešnom ZSSR alebo v Číne). lekárskom inštitúte (N. alebo umelým teplom (do 40 °C). 1305). 169. Prieskum koreňovej drogy z farma198. španielsky: Sanguisorba. Pomer zosušenia je asi covité. Dáva prednosť mierne vlhkým polokultúrnym lúkam so stálou záso. taliansky: Sanguisorba. pije sa po dúškoch najlepšie na noc. U nás sa vykupujú Great Bumet. Thé Salvat (čajovina . zosýchací pomer je asi 3 : 1. ale s hranicou doázijskej droge až 20 %. Skladovanú kôru treba chrániť pred vlhkom a svetlom.však zmoknúť.Species laxantes ČsL 4 a čs. Korene i podzemky krvavca sú veľnách. Denná dávka nesmie prekročiť 15 g. ďalej kyselinu chryzofánolovú. 177. MaĽudovo: krvavé korenie. 1927. Oszi vérfú.mi bohaté na triesloviny (vo výchobou pôdnej vlahy. Cortex frangulae je zložkou oficinálne preháňavej čajoviny . Podľa ČsL 4 droga musí obsahovať najmenej 3. striedavé.4 : 1. Sanguisorba minor Scop. Je častou zložkou metabolických a odtučňovacích čajovinových zmesí a má aj slabé anthelmintické pôsobenie. 153. zúbkaté.). Vyššie dávky sú nebezpečné (známe sú priotrávenia detí kôrou alebo plodmi). Ružovité — Rosaceae sanguisorbae. čo vyplýva z ich podobnosti. ojedinele aj sušené plody. musia sa získať monomérne látky a prítomné látky oxidovať na menej dráždivé. inak 2-3 x denne (najčastejšie v zmesi s inými drogami). KRVAVEC LEKÁRSKY V európskych oblastiach je rozšíreTOTEN LÉKAŘSKÝ nejší zber kvitnúcej vňate — Herba Sanguisorba officinalis L. strebať. 50. rastie od nížin po horský stupeň. droga z k. tým je hodnotnejšia (má byť hrubá 1. Hlavné obsahové látky — antrachinónové glykozidy (5 — 8 %) sú zväčša odvodené od emodínu.5 % voľných a viazaných antrachinónov a z toho najviac 1 % redukovaných. nesmie noperovité. Izolovaný antrachinónový aglykón frangula-emodín tvorí zložku kvapiek Cholagol (choleretikum a cholekinetikum). slabej peristaltike hrubého čreva a pri hemoroidoch. priamu. nepár.88.účinné látky sa vylučujú do materinského mlieka. Sennagran (granulky . Podáva sa pri zlyhaní drastických laxatívnych prípravkov. Oblasť jeho masovejšieho výskytu je na východe. čo sa docieli pomalým sušením alebo zahrievaním. hrubšie ON 86 7038 pre koreňovú drogu — Radix sanguisorbae — má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HCl Obsah trieslovín — najmenej I.85. V homeopatii sa používa čerstvá kôra. 1939 na Tomskom 172. anglicky: kvitnúca vňať.148. keď korene použil jeho kováč pri zahmyzení koni. Často sa zamieňa s krvavníkom menším (Poterium sanguisorba L. syn.laxans). 193.= lámať (pre lomivé drevo) a druhové označenie alnus je rodové označenie jelše. vykopáTrváca bylina vysoká 60—150 cm. 196. lebo čerstvá kôra pôsobí inak ako droga (emeticky). prvý raz urobilo r. francúzsky: Sanguisorbe officinale. Droga potom obsahuje voľné alebo glykozidovo viazané oxidované i redukované antracénové deriváty. V našich končinách prvé zaručené správy o jeho aplikácii pochádzajú z čias Karola V. Krušina sa ordinuje ako laxans — osobitne pri chronických obstipáciách (zapečení). Reduktan (čajovina . Na hoNemecky: Grosser Wiesenkopf. Droga nemá pach. toten lekársky. robí sa v júni—júli. Predmetom zberu a drogou mimoriadnej dôležitosti je kôra . hlavne glukofrangulín a jeho aglykón frangula-emodín. S možnosťami zavedenia do terapie však boli problémy. 195. Vedecké rodové pomenovanie krvavca pochádza z latinského sanguis = krv a sorbere = sať. rozkonárený podzemok očistení a krátkom omytí sa materiál s koreňmi.

ďasien. V čerstvej vňati je dosť kyseliny askorbovej. na omývanie rán. Vňať má dobré antibakteriálne a skôr antistocídne účinky (proti prvokom). Preskúmané sú najmä drogy sovietskej proveniencie. anglicky: Herb Bennet. Niektoré kuklíky cudzieho pôvodu sa u nás pestujú v záhradách. hrebíčkové (kravské) korenie. je menej hojný. vzniklo asi z gréckeho geuo = ochutnávam (vzhľadom na voňavý koreň). maternice. horné trojlaločnaté. Niekedy sa z čerstvej vňate lisovaním získava šťava. rastie však často aj v iných rastlinných spoločenstvách. jasnožlté. Podzemok hrubý. Dáva prednosť rumoviskám. zriedka rozkonárený. KUKLÍK POTOČNÝ časti majú vyšší obsah). piť cez deň po dúškoch 152 alebo vo forme tinktúry (30—50 kvapiek po jedle). pri hnačkách. Podzemné časti majú podobné. Dávkovanie: 2—3 čajové lyžičky na pohár vody. maďarsky: Kózonséges gyombérgyókér. kubičkové korenie. zázvorový koreň Nemecky: Echte Nelkenwurz. kvasných dyspepsiách a zápaloch žalúdka (gastritídy). ale ešte širšie použitie. Všeobecne majú výrazné vonkajšie i vnútorné sťahujúce. dezinfekčné. s ktorým sa často kríži. Koreň sa dávkuje 1 lyžica na šálku odvaru. Pomenovanie Geum možno nájsť už u Plínia. flavonoidy a antibakteriálne pôsobiace látky (vo veľkej miere viazané na triesloviny. črevných kataroch. vyšší. pri letných hnačkách. rivale L. Druhové označenie vystihuje výskyt. Kuklíky sa používajú v liečiteľstve už od staroveku. ktorá sa uplatňuje ako adstringens. macerovať za studena 8 — 10 hodín. užíva sa každé 2 h 1 lyžica alebo vo forme riedkeho liehového výťažku (30-50 kvapiek 3—4x denne). Plody sú nažky. Uplatnili sa hlavne ako rovnocenná náhradka za tanalbín (upravené do tabliet). predovšetkým ako adstringens. antidiaroikum. eutrofným vodám. potočný je príbuzný druh (G. anthelmintické a veľmi dobré protibakteriálne a proti- Trváca bylina vysoká 30—60 cm. Pôsobí aj antiseptický. Kvety sú koncové.5—5 %). Pri zbere sa medzi nimi zvyčajne nerobí rozdiel. rašelinách. francúzsky: Benoite officinale. žalúdka. hrebíčkový kopček. malé. rusky: KUKLIK MESTSKY KRVAVEC LEKÁRSKY KUKLÍK POTOČNÍ Geum rivale L. KUKLÍK MĚSTSKÝ Geum urbanum L. zajačie oko. zadržiavanom močení a zápaloch ciev. čriev a i. Plínius opísal druh . rastie na vlhkých lúkach. Výťažky sa dávajú do rozličných galenických foriem alebo sa aplikuje priamo prášok (na šnupanie). nie je náročný na dusík a pôdnu vlhkosť. až 2.). z ktorej sa pijú 4 — 6 čajových lyžičiek denne. šikmý. ktoré asi tvoria aktivátor pôsobenia). Charakteristický druh dubovo-bukových lesov. z nosa. močaristým terénom. španielsky: Cariofilata officinal. K. farmaceutický priemysel používa koreňovú drogu ako zložku čajoviny Tormentan. Aplikuje sa v kloktadlách (pri angíne). taliansky: Cariofillata. s ktorými sa robili rozsiahle klinické pokusy a výskumy najmä za druhej svetovej vojny. pretrhovane nepárnoperovitých listov. 31. čepele pokrývajú chĺpky a žliazky. obsahujú ďalej triterpénové saponíny (sangvizorbín a waremokonín — aj vo vňati. brehoch vôd a lesných prameníšť od nížin až po alpínsky stupeň. Listy byle sú trojpočetné. pri vredoch a pod. 27. protizápalové. kravský rebríček. na okraji ktorých rastie. na hemoroidy a proti hnačke. s väčšími sivočervenými alebo svetločervenými kvetmi. Rozšírený od nížin do subalpínskeho stupňa. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: benedykt. zakončený prízemnou ružicou dlhostopkatých. dlhostopkaté. Čs. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky ani vo vyšších dávkach.). Čajoviny č. Terapeutické pôsobenie a použitie vňate je podobné ako pri väčšine drog s obsahom trieslovín a saponínov: slúži ako protikrvácavý prostriedok pri krvácaniach rozličného pôvodu (napr.prvokové pôsobenie. karafiátový kořeň.

inak sfarbená droga maximálne 10 % (20 %). Mladé byle sa dávajú do omáčok. anglicky: Indian Corn. Podzemok k. podstatnou obsahovou látkou je však silica s eugenolom. Vňať zberaná na začiatku kvitnutia sa suší pri teplote do 35 °C a obsahuje predovšetkým silicu a triesloviny. taliansky: Mais. K. anorganických 1 % (2 %). Vňaťová droga sa hodnotí podľa IN 3/84.podobne ako k. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . maďarsky: Csoveskukoricza. polievok a prívarkov. na omývanie alebo obklady pri niektorých kožných ochoreniach a na kúpele pri hemoroidoch. popol 10 % (12 % ) . zvonka 2 polievkové lyžice na 1/2 litra záparu (kúpele. mestský obsahuje popri trieslovinách a horčine aj geín (geozid-glykozid). hromadne vyrábaný prípravok s tinktúrou z kuklíka je Stomatosan — antiseptikum ústnej dutiny. Rastlina sa kedysi užívala aj ako expektorans a pri vracaní. Z obsahových látok sú najhojnejšie zastúpené triesloviny (až 30 %).Gramineae) Ľudovo: turecká pšenica Nemecky: Getreide-Mais. Čs. Predmetom zberu je niekedy aj vňať — Herba caryophyllatae alebo celá rastlina. KUKUŘICE SETÁ Zea mays L. výplachy. V homeopatii sa používa esencia z celej čerstvej rastliny i tinktúra zo sušeného podzemka bohatá na triesloviny. potočného má ako droga označenie Radix (Rhizoma) caryophyllatae aquaticae seu gei rivularis. Pri vonkajšom použití slúži na výplachy ústnej dutiny pri uvoľňovaní zubov. 221. september až november) alebo zjari (február—marec). akosť v zátvorke) pripúšťa maximálne 3 % (5 %) nadzemných častí. Na homeopatické účely sa používa celá čerstvá kvitnúca rastlina. Ľudovo sa cení ako stomachikum. Pre obsah horčín je aj posilňujúcim prostriedkom pri ochoreniach žalúdočno-črevného traktu. Pre horkú chuť i obsah silice s príjemným klinčekovým pachom sa používa aj v likérnictve. hnačky a dávenie. Vňať sa užíva v horúcom zápare (2 lyžičky na pohár vody) a vo forme tinktúry (10-15 kvapiek 2-3 razy denne). Dávkovanie: interne 1-2 g prášku viac ráz denne alebo 1 kávová lyžička koreňovej drogy na šálku záparu (pije sa 1 — 2 x denne). Drogy treba pri skladovaní chrániť pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených nádobách. z ktorého sa pri hydrolýze uvoľňuje silica s eugenolom. potočný . hemoroidy. až 300 cm vysoká bylina s plnými steblami. Lipnicovité — Poaceae (Trávy . organických prímesí 1 % (2 %). popola nerozpustného v HC1 5 % (8 %). no pre relatívne nízky obsah trieslovín má pri liečbe hnačiek len slabý účinok. vlhkosť 14 % (14 % ) . resp. obsah popola 15 % (18 %). vykašlávanie krvi. ktorý vzniká pri enzýmovom rozklade glykozidu geínu. ktorá pre I. Podzemky sa vykopávajú na jar alebo na jeseň a sušia na vzdušnom mieste teplotou do 35 °C. obaloch. 32. vykopávaný v jeseni (október. horčina a flavón. tlmí črevné koliky. Mais cultivé. Čajoviny č.Radix (Rhizoma) caryophyllatae seu gei urbani. organických prímesí 2 % (4 %). francúzsky: Mais. Miesto rastu si včas zistíme (ešte v čase kvitnutia byliny). ako dezinfekčné kloktadlo (odstraňuje nepríjemný pach z úst). Nadzemná časť sa odstráni a po očistení od hliny sa podzemky sušia na vzdušnom mieste (aj umelo pri teplote do 35 °C). Droga pre obsah trieslovín je adstringens a antidiaroíkum: zastavuje krvácanie. krváca- nie z ďasien. Koreň sa používa v domácnosti ako náhradka za klinčeky a škoricu. omývanie kože). akosť (II. Koreňová droga podlieha internej norme IN 4/82.KUKLIK MESTSKÝ KUKLÍK POTOČNÝ ako geum a vychvaľoval ho ako prostriedok proti prsným ťažkostiam. resp. Najčastejším predmetom zberu a nákupu je podzemok s koreňmi . Listy 153 . vlhkosť 13 % (13 %). rusky: KUKURICA SIATA Kultúrna jednoročná. anorganických 8 % (10 %). popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . potočného je podobné. španielsky: Maiz común. Aj použitie drogy k.

Jej múka nemá lepkové zlúčeniny. 1937). Palice i obilky sa našli v pohrebiskách i katakombách Peru. a preto sa pri výrobe pečiva mieša s pšeničnou alebo s ražnou. dodávajú špeciálnu príchuť anglosaskej whisky. Stržeň byle obsahuje až 9 % sacharózy. sacharidy. s dlhými pošvami. podľa sovietskych bádateľov má aj žlčopudné účinky. pije sa každé 3 h za polievkovú lyžicu. odporúča sa chorým a rekonvalescentom (je to v podstate Maizena). Za prvotné nálezisko kukurice sa najčastejšie pokladá Peru a Bolívia. šúľok ostáva trvale obalený pošvami. takže pečivo má osobitnú príchuť. amíny. urtinktúry alebo tabliet „Teep". Rastie iba v kultúre a je odkázaná na sústavné ošetrovanie človekom. takže kukurica nesplanieva. flavonoidy. silicu (asi 0. Saladinova káva. cukrovej kukurice. Zrná kukurice slúžili ako náhradka za kávu. samičie v šúľkoch vyrastajúcich z pazúch listov strednej časti stebla. stor. olej a alantoín (pozri kostihoj). keď jej semená dozrievajú. pri močovom piesku. široké do 10 cm. Zberajú sa v júli—auguste (pri dozrievaní kukurice). Samčie kvety v priamej koncovej metline. V produkčných kukuričných oblastiach sa spomínajú ako liek proti bolestiam mechúra. kde vegetuje od mája do prvého prízemného mrazu. horčiny (okolo 1 %). dostatočne vlhkých pôdach južných častí štátu. farbivá. a to vraj už v pobielohorskej dobe. Vo farmácii sa ešte dnes používajú čnelky (blizny) samičích kvetov. že poskytuje „denný chlieb" a dru154 hové označenie mays je peruánskeho pôvodu — ich pomenovanie kukurice. vzhľadom na to. Zachovali sa prastaré ságy a bájky o jej význame pri náboženských obradoch. Portugalskí moreplavci ju zaviezli ešte v 16. Zrná sa spracúvajú aj v liehovarníctve. Známe je pestovanie tzv. pri piesku a ťažkostiach s močením (Peyer. Okázalé slávnosti s kultom kukurice pozná Čína rovnako ako americkí Indiáni. Kukurica sa od najstarších čias používala aj v liečiteľstve. triesloviny (11-13 %). Osevne plochy kuku- rice sa v minulých desaťročiach podstatne zvýšili predovšetkým v ZSSR. ktoré sú príčinou pachuti.do Strednej Ameriky. kde je rastlina dôležitou krmovinou i chlebovinou. Bežné dávky sú 4 —8 g drogy na jednu šálku záparu (denná dávka 40 g). Darí sa jej na výživných. Používanie blizien vošlo do histórie od druhej polovice minulého storočia. ktorá sa používala ako sladidlo. Do stredoeurópskych oblastí sa dostala pravdepodobne z Balkánu. ale aj účinným a neškodným odtučňovacím prostriedkom a antidiabetikum (s dosť problematickým pôsobením). pokrývajú ich žltkasté až žemľovožlté hranato-guľaté zrná. z obalu vyčnievajú nitkovité čnelky dlhé až 20 cm. chemicky nie celkom prebádaný alkaloid. Jej zrno nevypadáva. Odtučnená kukuričná múka je veľmi výživná a ľahko stráviteľná. Pražila sa z nich tzv. V homeopatii sa používajú čerstvé blizny na prípravu tzv. Rastlina je príležitostným ľudovým prostriedkom používaným pri ťažkostiach s močením (diuretikum). 1493 Kolumbus. 1630. do Afriky. minerálne látky (hlavne draslík). Prvé zrná kukurice priviezol do Starého Sveta r. ktoré vyčnievajú na vrcholkoch šúľkov.KUKURICA SIATA veľmi dlhé. Doviezli ju k nám z Ameriky. Dôležitú farmaceutickú surovinu tvorí olej lisovaný z kukuričných klíč- . živicu (asi 2 %).2 %). Castan (1879) ich dávno poznal ako sedatívum a diuretikum. okolo r. najmä kŕčovitým. Niektorí autori kladú jej vlasť na územie starých Navajov a Mayov . Dnes sa už predáva múka i krupica z kukurice získaná zomletím až po odstránení olejnatých klíčkov. takisto neopadáva z rastliny. Ako droga sa odborne nazývajú Stigmata maydis (maidis) alebo Stylus maydis. no rýchlo sušiť v tieni. Blizny sú známe aj ako prostriedok na falšovanie šafranu. Vedecký názov kukurice vznikol z gréckeho zaein = žiť. Treba ich opatrne. Zrelé šúľky sú dlhé okolo 30 cm. aj v mohylách okolo Mississippi. Blizny obsahujú saponíny (asi 3 %). Pôvod kukurice dodnes zahaľuje tajomstvo. O jej rozšírenie sa údajne najviac zaslúžili Cigáni.

lobelianum Bernh. Plody sú tobolky s mnohými semenami. Bratislava). vyrába sa z neho glukóza. čierna — V.. lobelianum (Bernh. francúzsky: Hellebore blane.Amylum maydis. premieňa ich na hrčovité zdureniny plné čierneho výtrusného prachu.. Čajoviny č. Vedecký názov kýchavice je z latin- Trváca bylina vysoká 50—150 cm.) Arcang. listy veľké. tvorí zložku púdrov a zásypov. elipsovité. v Čechách vzácne aj prísne chránená k. Kvetonosná stonka nesie drobnejšie listy a vrcholovú metlinu drobných zelenkastých kvetov . Na Slovensku rastie iba poddruh kýchavice bielej Lobelovej (novšie označovaný ako k. určený pre farmaceutický priemysel. taliansky: Ellebro bianco. Eurázijský druh. zelenej — V. Ustilago maydis.7 ČsL 4 1 3 15 12 4 1 155 . hojný najmä v Karpatoch. Pražené končisté zrná tzv. Povestný a obávaný cudzopasník — sneť kukuričná. Rafináciou oleja sa u nás vyrába Palmol E (Palma.). prípravku Protosan — roztok (stomatologikum).. ryžových kukuríc (Zea mays var. anglicky: White Hellebore. 1 3 15 12 4 1 11. Lobelova — V. s nápadne vyčnievajúcou žilnatinou a objímavými pošvami. nigrum L. everta) zvané pukance . Liečivé zložky sú súčasťou čs. Rastie na lesných lúkach. novšie rátaná za samostatný druh: V. Prevažnú časť oleja (80 %) tvoria nenasýtené mastné kyseliny (acylglyceroly najmä kyseliny linolovej a olejovej). ktoré majú podobný účinok ako námeľ (pozri heslo kyjanička purpurová). sa ľudové pokladajú za účinné antacidum (znižujú nadmernú kyslosť žalúdočnej šťavy). Šťava z mladých plodov kukurice sa zahusťuje na sirup a slúži ako sladidlo do konzerv. rusky: KÝCHAVICE BÍLÁ lohách. Obsahuje alkaloidy (ustilagín a amíny). dodávaný aj na spotrebiteľský trh. uplatňuje sa v galenike (výroba tabliet a piluliek). technicky sa používa na apretúry a na prípravu špeciálnych škrobov. praskavých.ssp. Liečebne sa používajú aj podzemky k. sirupy. Široké použitie má aj kukuričný škrob . zväčša v chránených oblastiach. maďarsky: Fehér zázspa. striedavé. tvoria nepravú stonku.kov (lacnejší ako olej z pšeničných). španielsky: Elleboro (Eléboro) blanco. okolo salašov a na slatinách vo vyšších po- Kvalita drogy sa posudzuje podľa ON 86 7035 a československého liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Zle sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah alkaloidov — najmenej I. 160.doplnok každej ľudovej zábavy. molekulovou destiláciou sa z oleja lisuje vitamín E. ktorá je oficinálna v USA. lobelianum Bernh. znetvoruje klasy. maltóza. ktorý je toxický. olej má široké potravinárske (predovšetkým surový) a technické upotrebenie. 2 6 15 15 6 0. KYCHAVICA BIELA KYCHAVICA BIELA + Veratrum album L. používa sa na prípravu dietetík a iných výživných prostriedkov a prípravkov. ktorá má hnedopurpurové kvety na pomerne dlhých stopkách. Podzemok valcovitý. Ľaliovité — Liliaceae Nemecky: Weisser Germer. 153. viride Ait.

Perkoláciou sa z drogy pripravuje tinktúra (Tinctura veratri). podľa stavby huby. resp. maslová a veratrová. Pre nepresný botanický opis nemožno potvrdiť. taliansky: Segala cornuta. zvonka najmä na svrbivé pluzgierovité vyrážky. pretože znecitlivujú nervové zakončenia. glykozidových i volných alkaloidov spočíva na steroidnom jadre (chemicky podobnú štruktúru majú náprstníkové čiže srdcové glykozidy). ovce a teľce. Po krátkom omytí a prípadnom pozdĺžnom prerezaní sa opatrne a rýchlo suší. Vývojový cyklus sa končí zároveň s obilím. Droga obsahuje aj organické kyseliny. octová.09-0. melanchólii. mimoriadne nebezpečné (1—2 g drogy alebo 10—30 mg alkaloidov môže usmrtiť človeka). pokladané za morové nákazy. Opeľovanie kvetov kýchavice obstarávajú hlavne niektoré muchy.5 1 7 5 0. Sú účinným liekom iba v rukách lekára. najmä podzemné orgány. Obilie sa prv nečistilo a o námeli sa myslelo. Výberom možno dopestovať skleróciá s vyšším obsahom a druhovo špecifikovaným. Droga nepáchne.). Zber sa robí v júni -júli. má trvale horkú a ostrú chuť. glukoalkaloidy (pseudojervín). kyjak a caput = hlava. Oficinálna droga . Hlavné účinné látky sú estery (cevadín. farbou. kŕčoch. Droga a jej prípravky sa vnútorne uplatňujú vo veterinárstve ako žalú156 dočné prostriedky a zvonka ako šnupacie prášky i proti hmyzu. Materiál sa zbavuje hliny i nadzemných častí. rubijervín). Droga z voľne vytváraného skleróciá obsahuje do 1 %. Domácke vnútorné užívanie drogy a izolátov z nej (ako emetikum. lebo vraj ak sa kýchne. triterpény a flavonoidy. Skleróciá sú vý- značné formou. Znovu zdôrazňujeme: droga a jej prípravky sú toxické. Pomer zosušenia je asi 3. vyvíja fialový. Veratrové alkaloidy znižujú krvný tlak a spomaľujú srdcovú činnosť.2 % alkaloidov. Škodca napáda divorastúce trávy. Vykopávajú sa v jeseni (september—október). nelepiaci sa na prsty. alebo esterovo či glykozidicky viazané. potvrdí sa pravdivosť povedaného.5 0. obsahujú 1. Alkaloidy sú buď voľné. ktoré infikujú niektoré semenníky hostiteľa (jarná nákaza).1 . 1929 v Írsku. anglicky: Ergot. Otravy postihujú i dobytok.5 % prudko jedovatých alkaloidov steroidného typu (cholestanového alebo C-nor-D-homocholestanového radu). námeľ. germerín a i. Jestvuje veľa biologických rás týchto húb (námeľov).3 : 1. astme i čiernom kašli a úplavicových hnačkách. aplikovaná pri kolapse (náhle zlyhanie krvného obehu). Námeľ treba zberať dokonale zrelý. Na jar na ňom vyrastú stopkaté fialovočervené paličky a v nich sa vyvíjajú výtrusy. rusky: PALIČKOVICE NACHOVÁ Namiesto zrna sa v klase raži. podobne ako alkaloid akonitín obsiahnutý v prilbici. novšie sa začína pestovať aj umele na špeciálnych živných pôdach. či liečivý druh často spomínaný v antickej literatúre predstavuje k. purgans a diaforetikum) sa pre vysokú toxicitu už dávno zanechalo.Secale cornutum. Pomer zosušenia je asi 1. Neskôr vypadáva z klasu a v pôde prezimuje.). V esterových alkaloidoch sa viažu viaceré kyseliny (napr. benzoová). Kyjaničkovité . francúzsky: Ergot de seigle. V homeopatii sa používa i čerstvý podzemok. zriedka pšenice alebo jačmeňa. že je to iba znetvorené zrno. Robí sa to strojové pomocou špeciálnej očkovacej látky. alkamíny (jervín. a to iba vcelku. Obsah alkaloidov v skleróciách je podmienený geneticky a závisí od ekologických faktorov rovnako ako alkaloidové spektrum. prášok veľmi dráždi sliznice a núti na kýchanie. ktoré lížu medovinu vylučujúcu sa na spodných zhrubnutých častiach okvetných lístkov. z ktorých každá napáda inú rastlinu. pochádza iba z raže. antipyretikum. nerozdrobenú. zväčša však len okolo 0. rožtekovitý útvar dlhý 2—3 cm — námeľ. hlavne kozy. hlavne však rozdielnosťou v skladbe obsahových látok — alkaloidov. Preto by sa mal zberať 1—2 týždne pred žatvou (vtedy obsahuje najvyššie percento účinných látok). Vedecké pomenovanie huby je z latinského clava = palica.0 — 1. oficinálny vo väčšine svetových liekopisov (aj v ČsL 4). resp. Výskyt námeľa je zriedkavý a nestačí kryť spotrebu. matka Nemecky: Mutterkorn.Clavicipitaceae Ľudovo: čierne (svätojánske) žito. najmä raži. Niekedy sa používajú výťažky ako zložka mazadiel pri neuralgii a reumatizme. veľkosťou. bielu — Helleborus leukos. Ak sa použije umelé teplo. Epidémie zapríčinené námeľom sú známe aj v novších dobách — dokonca r. ktorá má podľa ČsL 3 obsahovať 0. Doposiaľ po- ČsL 2 má na námeľovu drogu tieto požiadavky (zhodné s ČSN 86 7310): Znak Zlomky sklerócií Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Skleróciá napadnuté hmyzom Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah alkaloidov — najmenej Najviac v % 7 1. Alkaloidy — predovšetkým jervín a jeho deriváty — vyvolávajú abnormality plodov. Predmetom farmaceutického zberu sú podzemné časti: podzemok i s koreňmi. ktoré prenášajú muchy na ďalšie semenníky (letná nákaza). angeliková. veratridín. preto sa droga produkuje umele infikovaním raže na osobitných poliach. pri stavoch ochrnutia. ľahko sa uvoľňujúci z klasov. 1853 Tulasne.11 % alkaloidov. maďarsky: Anyarosz. claviceps = kyjakovitý. Základ ich esterových. Vývojový cyklus huby opísal r.) Tul. V homeopatii sa z usušených podzemkov pripravuje esencia (dil. Všetky časti rastliny. Možno ju skladovať maximálne jeden rok. Pomenovanie sa môže vzťahovať aj na čemericu (dnes Helleborus L. nesmie teplota presahovať 50 °C. Kýchavice — najmä biela a zelená — sú predmetom rozsiahleho prieskumu.5 : 1. KYJANIČKA PURPUROVÁ + Claviceps purpurea (FR.ského verare = hovoriť pravdu. španielsky: Cornezuelo de centeno. a tak sa dostával ako nebezpečná prímes do múky a vyvolával najmä v stredoveku ťažké a dlho prebiehajúce otravy. dáva však prednosť obilninám. D 4). Menej kvalitný tovar sa spracúva priemyselne. ražná hubka. Po presušení teplotou do 35 °C treba drogu prísne chrániť pred vlhkom v dobre uzatvorených obaloch a pred svetlom. Huba po tomto štádiu svojho života opäť vytvára iný druh výtrusov — konídie.

Droga sa v terapii nepoužíva. ale pre silný sympatolytický a centrálne sedatívny účinok väčšmi pri migréne a v neurológii. Makovíté — Papaveraceae Ľudovo: bolák. ktoré obsahujú námeľové alkaloidy. ergobazín. hydroxyvalín a kyselina hydroxyamínomaslová. Osobitne zaujímavé vlastnosti ho z času na čas vracajú do terapie. Čs. ktoré majú špeciálne účinky. leucín. maďarsky: Vérehulló fecskefú. zámeny neprichádzajú do úvahy. šelvoro. Stonka rozkonárená. Skúmala sa i pri hľadaní protirakovinových liečiv (napr. dajú sa však na ne syntézou previesť. farmaceutický priemysel vyrába asi 20 druhov prípravkov. betaín). fenylalanín. Ergotamín sa uplatňuje aj pri popôrodných krvácaniach. Anavenol dražé a kvapky. hydroxyalanín. v mliečniciach má oranžový latex. taliansky: Celidonia. i teraz sa stáva predmetom výskumu. španielsky: Celidonia. klavínové alkaloidy nie sú terapeuticky dôležité. cendelín. opačné ako adrenalín). väčší je u nás jediným druhom rodu. xantónové farbivá a steríny. preto sa . L. pričom sa často kombinuje s výťažkami z ľuľkovca alebo s barbiturátmi. Pred návodom na zber upozorňujeme: oranžové mlieko (šťava lastovičníka) sa dosť nekriticky síce preceňuje v dráždivosti a toxicite. alkaloidy lastovičníka (chelidonín a i. anglicky: Greater Celandine.usporiadané do okolíkov. tolita Nemecky: Grosses Schóllkraut. krvavník.sťahujú maternicu). tiež pri Basedowovej chorobe. Plody sú tobolky. neurohumorálne (na nervový a miechový systém. ergotamínovej a ergotoxínovej a sú v nich viazané aminokyseliny prolín. VLAŠTOVIČNÍK VĚTŠÍ + Chelidonium majus L. celadona. tyramín. celodej. ako celá rástli157 LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ KYJANIČKA PURPUROVÁ známe asi 30 alkaloidov námeľa. hadí mlieč. vo vlhkú. Vedecké i národné pomenovania rastliny sú odvodené z gréckeho chelidón = lastovička. Lastovičník je velmi stará liečivá rastlina. napr. odporúčaná najmä pri žltačke a očných chorobách. všetky podliehajú lekárskemu predpisu. lišajník. krkavičník. Robinson 1896 a Stickl 1929). metylkarbaminolamid kyseliny lyzergovej) a peptidové alkaloidy skupiny ergometrínovej. periférne (vazokonstriktívne — sťahujú cievy a uterokontrakčné . krkavec. nebeský dar. Crystepin dražé a iné. Alkaloidy sa chemicky ľahko menia. valín. častejšie však na zvládnutie krvácaní (hlavne po pôrode). iba jej izolované alkaloidy. lenže sú priveľmi toxické. Alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej sa zvyčajne delia na dve skupiny: jednoduché amidy (napr. Ergometrín vyvoláva na maternici rytmické sťahy. napr.používa v gynekológii ako pomocný prostriedok pri pôrode. krvavý starček. Veľký terapeutický význam z alkaloidov má najmä ergobazín (označovaný aj ako ergometrín alebo ergovín) a ergotamín. dravnícovina. kvety žlté. klimakterických ťažkostiach a poruchách neurovegetatívneho systému. francúzsky: Chelidoine. bradavičník. cholín. ktoré sa zvyčajne delia na dve kategórie: alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej a klavínové alkaloidy. rusky: Trváca bylina vysoká 30—80 cm. ergín. Šťava v stredoveku slúžila na výrobu kameňa mudrcov. olej (asi 30 % ) . Ostatné obsahové látky námeľa tvoria amíny (histamín. hlohový mlieč. takže majú určité cytostatické pôsobenie (zastavujú rast nádorových buniek — predpoklad aplikácie na bradavice). hypoglykémia — zníženie množstva cukru v krvi). Bellaspon dražé. Druh patrí k dusíkomilným a vlhkomilným bylinám. celistoň. listy nepárnoperovito zložené. vytvárajú farmakologicky neúčinné stereoizoméry — deriváty kyseliny izolyzergovej.) sú sčasti založené na báze benzofenantridínu. centrálne na predĺženú miechu (znižujú krvný tlak aj frekvenciu srdcového tepu) a na medzimozog (vzniká mydriáza — rozšírenie zreničiek. niekedy sa odvodzujú od latinského coeli donum = dar nebies. Rastie hlavne v rôznych spoločenstvách burín blízko ľudských obydlí. napr.

Čajoviny č. nerozrezávame. radšej ho preto robme v rukaviciach a nenechajme zberať rastlinu deťom. na doliečenie posthepatitických stavov. čo sa niekedy žiada.8 %).4-0. 169.: 164. protoberberínovému (berberín) a protopínovému (protopín. sušením rastlina veľa stráca na účinnosti i toxicite. lebo splesnie. ale je individuálne dráždivá a môže vyvolať ťažkosti. na začiatku kvitnutia (máj . Ak sme zberali vňať i s koreňom. ktoré z chemického hľadiska patria k typu benzofenantridínovému (chelidonín. Jej celkové pôsobenie je spazmolytické. koreň dokonale očistíme a sušíme v celosti. droga sa však užíva v kombináciách. chelerytrín. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. anglicky: Common Lavender.3-1 % (platné nemecké liekopisy žiadajú 0. D 3 — 0) má v podstate podobnú indikačnú oblasť ako alopatia. Čs. cholagogické (pri cholecystopatiách).Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Lavendel. francúzsky: Lavande. Všetky alkaloidy majú baktericídne vlastnosti. 8 4 2 13 18 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Lavandula angustifolia Miller Hluchavkovité .0 g na šálku záparu. Listy podvihnú- 158 . taliansky: Lavanda. a to celá.LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ na. rusky: LEVANDULE LÉKAŘSKÁ Trsovitý poloker s priamymi konármi. Doposiaľ sa izolovalo viac ako 20 alkaloidov. sangvinarín má podobné vlastnosti ako strychnin (pozri Semen strychni — cudzokrajné drogy). Zberá sa mimoriadne dôležitá mladá vňať — Herba chelidonii. ľahko vlhne a do nákupne sa nesmie odosielať nedosušená. vysoký až 50 cm. možno ho viac ráz pri tom obracať. Chelidonín pôsobí podobne ako morfín — centrálne sedatívne a analgeticky. Homeopatia vyžaduje čerstvý koreň zberaný pred kvitnutím rastliny. Materiál sušíme v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach (teplotou do 35 °C). novšie sa úspešne aplikoval pri glaukóme do očí. v koreni je ich aj do 2 %. resp. po vytiahnutí rastliny zo zeme odstránime zvädnuté a zožltnuté časti. Droga sa po dosušení musí dobre zabaliť. sangvinarín). príbuzných opiovým. Homeopatická esencia (dil. droga obsahuje aj silicu a flavonoidy. až narkotický pach a ostrú horkú chuť. 4 2 1 13 15 II. Mliečna šťava obsahuje kolísavé množstvá celého radu alkaloidov. mierne sedatívne. apríl až júl). Pomer zoschnutia je asi 5—6:1. berberín okrem dráždivého pôsobenia na hladké svalstvo má aj cholekinetické vlastnosti (podporuje tvorbu žlče).príp. chelerytrín — je jedovatý. aβ-allokryptopin). Dávky drogy sú 0. vo vňati 0. tiež spazmolyticky. španielsky: Lavandula.5-1. bez hrubších častí a zožltnutých listov. má tlmivé účinky (v nadzemnej časti je ho však málo). ako extrakt alebo tinktúra. 180. maďarsky: Levendula. Čerstvá droga má po rozdrvení odporný. Skladujeme ju v dobre uzatvorených obaloch (najlepšie z umelých hmôt). farmaceutický priemysel používa výťažok ako zložku pasty Alysal — aplikuje sa na chronické ekzémy a drogu v granulkách Boldogran — choleretikum a cholekinetikum. Kvalita drogy Herba chelidonii sa posudzuje podľa ČSN 86 6821.

Kvetnú drogu treba veľmi starostlivo skladovať . Spik-olej. príp.5 12 13 0. pretože kvety sa rozvíjajú postupne. na samom začiatku kvitnutia (júl-august). resp. sa vňať suší v prievane vo zväzočkoch. Zvyčajné dávky kvetnej drogy sú 1 kávová lyžička na šálku záparu. Zámeny a falšovania drog prakticky neprichádzajú do úvahy — materská rastlina sa výhradne pestuje. Kvet i vňať levandule sa uplatňuje predovšetkým ako nervínum. Liekopisne neprípustná silica z príbuzného druhu L. 5 5 0. V zmesiach je levanduľa obľúbená najmä s medovkou. angustifolia) obsahujú hlavne linalylacetát (20-24 %. kvetná i vňaťová časť má osobitne charakteristický výzor. 5 1 1. s obľubou sa užíva pri migréne. Vňať: 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Hlavnými dodávateľmi drogy na farmaceutický trh sú Španielsko. srdcových ťažkostiach. na rube srstnaté. cholagogum a externé derivans. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé kvety. externe: 6 polievkových lyžíc na liter záparu na kúpele. mierni bolesti a koliky.Na kvetnú drogu — Flos lavandulae sa vzťahuje ČSN 86 6228: Akosť — najviac v % Znak Neúplné rozvinuté kvety a iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. pije sa 2 x denne. je chudobná. angustifolia. Externe sa používajú 3 lyžice drogy na liter záparu na kúpele. 30-32 % ) .). oficinálnu vo väčšine svetových liekopisoch. Importovaná rastlina. zoskupené v chudobných papraslenoch. ktoré na vrchole stonky tvoria klas.5 14 8 1 II. Drobné kvety takmer sediace. — tzv. Ak sa suší umelým teplom. Skladá sa asi z 30 doposiaľ známych zložiek. častejšie sa užíva v zmesi s inými drogami. pije sa 2 x denne. latifolia x L. hystérii. 10 2 3 14 10 0. Plody sú lesklé tvrdky. valeriánou a pod. resp. latifolia Med.v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). Levanduľa ako väčšina hluchavkovitých rastlín je medonosná a možno ju úspešne pestovať ako okrasnú. odrezavajú sa kosákom iba koncové klasy papraslenov a dávajú sa sušiť v tenkých vrstvách. borneolu. Francúzsko a Maďarsko. až bez esterov (s linalolom a cineolom ako hlavnými zložkami) a lavandínové silice pochádzajú z hybridov (napr. Predmetom zberu na farmaceutické a kozmetické účely býva vňať. Vhodná teplota na sušenie je asi 20—30 °C. obsahuje minimálne 35 % esterov. Silica (Oleum lavandulae) je zlož159 . rozmarínom. strata na hmotnosti býva asi 75-80 %. podporuje trávenie a zvyšuje tvorbu žlče. škodí jej vlhko i svetlo. teplota nesmie prekročiť 30-35 °C (silica). linaol a terpénové alkoholy ako L. linalol (10—15 %). Bylinné vrcholce sa odrezavajú alebo žnú krátko pred kvitnutím. Po usušení sa jednotlivé kvety i s kalichom obtŕhajú. Kvet obsahuje 1—3 % silice. L. V droge je veľa trieslovín (asi 12 %).5 12 12 0. potom málo nerolu. vňať s kvetom — Herba lavandulae a kvet — Flos lavandulae. geraniolu a iných terpénov. Ak sa žiadajú iba kvety. hlavnou zložkou je linalylacetát (30-50 % ) . prvosienkou. oddávna sa pestuje v záhradkách.7 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Obsah silice — najmenej Vňaťová droga — Herba lavandulae sa hodnotí podľa ON 6831. priaznivo pôsobí pri neurasténii. Pomenovanie levandule je odvodené od latinského lavare = umývať (oddávna tvorila prísadu do kúpeľov). máspazmoľytické účinky pri kŕčoch.2 II. sedatívum.5 0. nespavosti (podobne ako medovka — Melissa officinalis L. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená droga ako materská rastlina Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. Rastliny možno zberať aj viacej razy do roka. sivomodré až fialové. čiarkovité. 10 10 1 1 té.

Kvitne zavčasu. listy má široko vajcovité. 180. Kultúrne formy — často hybridného pôvodu. samčie kvety tvoria visiace zlatožlté jahňady. Na našich stráňach a na okraji lesov je lieska prvým kvitnúcim jarným stromom. 1 1 0. Lieskovité — Corylaceae Nemecky: Gemeine Haselnuss. Veľmi premenlivý druh. avellana var.roztok. atropurpurea. Ostatné druhy liesok (je ich asi 15). s tmavonachovými listami. košov i dreveného uhlia. pochádzajú z východnej Ázie a Severnej Ameriky. niektoré však rastú iba na Kaukaze. 2 2 1 9 13 13 . 200. Východoázijský druh (C. turecká — C. 204. ako ochranný ker. ktorý včely potrebujú ako bielkovinovú stravu pre rozvoj svojich plodov. 165. Corylus avellana L. samičie sú červené a púčikovité. na okraji dvojito pílkovité. Plody sú oriešky v čiaške. čomu by listy prekážali. rusky: LÍSKA OBECNÁ LIESKA OBYČAJNÁ Ker alebo menší strom. sa u nás pestujú v parkoch..hojne vraj rástla v okolí mesta Avelly či Abelly v Kampánii. maxima Mill.kou mazadiel proti reumatizmu. ischiasu. najväčšia — C. Čajoviny č. krvavá — C. končisté. obsahuje extrakt a používa sa ako externé antireumatikum. zvaná aj lombardská. anglicky: Hazel. no ide o prekrútený grécky karyon — orech. užitočný vďaka plodom. heterophylla) je veľmi odolný voči suchu i mrazom a má dobré vyhliadky. silica tvorí zložku masti Rheumosin unguentum — derivans (prekrvujúce mazadlo) a aromatickej masti — Unguentum aromaticum Spofa. Obľubuje mierne vlhké stanovištia a vápencové pôdy. Veľmi hojný druh listnatých lesov a krovín. 230. pri neuralgiách. má dlhé oriešky a stromovitá 1. francúzsky: Noisetier. colurna L. napr. aby vietor mohol sprostredkovať opeľovanie ešte pred vyrastaním listov nielen na lieskach. 1. ale aj na iných susedných drevinách. kým mäkké a pružné. 12. Je jednodomý. Pre včely je lieska veľmi užitočná. maďarsky: Kozônséges mogyoró. Čs. Poskytuje mnoho skorej a bohatej paše s množstvom sírovožltého peľu.5 7 11. Calmonal liquidum . priemyselne vyrábaný prípravok s vňaťou levandule je čajovina Valofyt Neo — nervínum. tiež proti svrabu a veľmi často slúži na aromatizáciu farmaceutických i kozmetických prípravkov. Uvá- Na listovú drogu — Folium avellanae sa vzťahuje Č S N 86 6 4 2 3 : Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy ako na rastline Cudzie organické prímesi A n o r g a n i c k é prímesi Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Vlhkosť I. vznikali asi v južnej Európe už v staroveku.. Lieska má osobitný význam ako drevina na vysádzanie opustených a zanedbaných miest. Príbuzná 1. že sa bude pestovať ako partner na kríženie. Už vo februári sa na jej konárikoch tvoria dlhé visiace jahňady a červené piestikové kvety. rezbári a výrobcovia palíc. Lieska sa u nás pestuje aj v niekoľkých zušľachtených sortách — na ozdobu. nie sú zatiaľ známe z kultúr. druhový názov plynie zo starovekého Plíniovho názvu pre liesku — nux avellana . Vedecké označenie rodu Corylus je z latinčiny. ťažké drevo využíva160 LIESKA OBYČAJNÁ jú napr.

nedozreté semeno sa po usušení celkom zvraští. Po usušení prirodzeným teplom na vzdušnom mieste poskytujú drogu Folium avellanae (coryli avellanae).až trojito strihané. Možno nimi nahradiť mandle. U nás však koreňová droga pochádza iba z rastlín pestovaných. stomachické. Columella ho uviedol r. Plody sú vajcovité krídlaté dvojnažky. Droga — list. Inak list možno použiť aj ako prísadu do mnohých čajovinových zmesí. Pri dovoze sa často namiesto 1. Rastlina pochádza z južnej Európy. kvety bledožlté.dza sa. vo svojom diele De re rustica. obsahovými látkami podobná. zato má listový. španielsky: Levistico. Z farmaceutického a medicínskeho hľadiska sú dôležité lieskové listy. Lieska nemá kvetný nektár. príp. Sekaná droga sa zvyčajne diferencuje ťažšie . Podstatnú zložku účinných látok listov tvorí silica (0. Vedecké označenie ligurčeka pochádza z latinského ligusticum = ligurský. rusky: LIBEČEK LÉKAŘSKÝ LIGURČEK LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká až 200 cm. lekárskeho dodáva archangelika lekárska. Okrem praktického potravinárskeho využitia majú medicínsky a technický význam aj plody — lieskové oriešky — Nux coryli. LIGURČEK LEKÁRSKY Levisticum officinale Koch Zelerovité . 2—5 % sacharózy. Olej jadier je jedlý. pri metrorágii a horúčke — dávkuje sa 1 g na zápar z pohára vody. používa sa v potravinárstve. Orvosi levisztikum. francúzsky: Liveche officinale. List liesky býva neprípustnou zámenou za severoamerický hamamelový list — Folium hamamelidis. Koreň ligurčeka sa líši od archangelikového tenším podzemkom. Ojedinele sa v jarných mesiacoch zberá aj kôra — Cortex coryli avellanae. citrónovo žltým drevom. kozmetike. pretože rastlina sa hojne vyskytovala v Ligurskom pohorí. ako venotonikum a adstringens. ale možno ho použiť ako náhradku do čajovinových zmesí alebo do prípravkov proti rozličným krvácaniam. Podľa niektorých údajov majú vyššiu energetickú hodnotu ako tučné bravčové mäsa alebo sójové bôby. má hrubý hlavovitý podzemok s dlhými koreňmi. 35 — 65 n. Tschircha Dioskoridovo ligystikon alebo Columellovo či Plíniovo ligusticum je totožné s našou rastlinou. čo vylučuje zámenu. menším množstvom korienkov. Nevedno. hnisavých ranách a podobné terapeutické uplatnenie má aj kôra — náhradka za Cortex hamamelidis: na skrátenie času krvácania. má mierne zvieravú chuť. diuretické i emenagogické účinky a uplatnenie 161 . kŕčových žilách. zberajú sa len zdravé a zelené (v máji—auguste).05 % ) . Možno ich sušiť aj umelým teplom.treba ju preskúmať mikroskopicky. Oriešky sa po vylúpaní z obalu sušia rozostreté na vzdušnom mieste. teplota nesmie prekročiť 40 °C. Zelené alebo svetlohnedé oriešky nehodno trhať. nemá pach. ktoré možno zberať po úplnom dozretí semena. dávkovanie je voľné . Oriešky majú až 60 % oleja.podľa chuti. keď oriešky vypadávajú z listencovitého obalu. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. najmä na prípravu chutného a zdravého čaju s miernym močopudným pôsobením. sacharidy a kôra obsahuje okrem silice aj triesloviny. Listy sú dvojito. Koreňová droga ligurčeka skôr pripomína korene bedrovníkov. pri hemoroidoch. či bola známa v antike. Miestami sa pestuje v domácich záhradkách a dočasne splanieva. Oriešky sa používajú predovšetkým v potravinárstve. technicky.Umbelliferae) Ľudovo: ľúbočok Nemecky: Garten-Liebstóckel. taliansky: Sedáno di monte. okolo 20 % bielkovín a pre svoju jemnú chuť sú vyhľadávanejšie ako väčšie vlašské orechy. Kôra sa užíva aj proti hnačkám. 1. voskovitou konzistenciou a pachom podobným polievkovému koreniu (maggi).Apiaceae (Okolíkaté . pri kŕčových žilách. anglicky: Lovage. usporiadané v okolíkoch okolíkov. Staroveký predpis na miešanie roztlčených lieskovcov s medom pri kašli sa ľudovo traduje dodnes. maďarsky: Lestyán. periférnych obehových poruchách. že peľ má až 30 % bielkovín. Dioskorides opísal plody a korene a spomenul prekrvujúce. flavonoidy. Podľa vysvetlenia „otca farmakognózie" A. flobafény a živicovité kyseliny.

Droga má veľmi charakteristický korenistý pach a ostro horkú chuť. na okraji pílkovité. maďarsky: Kislevelú hárs (hársfa). Čajoviny č. Strom starý 50—100 rokov (lipy sa dožívajú aj 600 rokov) dá okolo 10 kg medu. vyčerpanosti a pod. Vo Švajčiarsku sa dodnes pijú teplé a sladené mlieka cez dutú stonku ligurčeka ako prostriedok proti bolestiam v hrdle. a 17. pri ochorení pečene a sleziny. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Homeopatia používa čerstvý podzemok i s koreňmi. 131. na čo treba dávať pozor (najskôr sa to zbadá na zmene farby kožovitého listeňa).3 proti pohryznutiu divou zverou. Z ďalších obsahových látok hodno uviesť organické kyseliny a sacharidy. Plínia. Pre množstvo kvetov a veľkú medovaciu schopnosť sú včelársky veľmi cenné. Kvety sa liečebne nepoužívali ani v staroveku. Častejšie tvorí zložku diuretických čajovín. i anglosaská lekárska literatúra. Drogu treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelej hmoty). pri teplote 20-30 °C (maximálne do 45 °C). Nazberaný materiál sa suší v tieni a v prievane. na líci tmavozelenými a lesklými. Často ho uvádzali herbáre v 16. Predmetom zberu sú celé súkvetia i s podporným listeňom. Tieto účinky sa experimentálne dokázali aj jeho silici. pochádza vraj z gréckeho ptilon = krídlo. n-butylidenftalid = ligustikový laktón. bez prímesí.ftalidov (až 70 % ) . všeobecnej slabosti. Kôra slúžila proti malomocenstvu. Rastie predovšetkým na plytkých kamenistých pôdach. L. LIPA VEĽKOLISTÁ Tilia platyphyllos Scop. L. preto sa silnejšie korene pozdĺžne rozrezávajú (nie na priečne plátky) a suší sa najlepšie v prievane (výška na lieske asi 6 cm). ktoré majú tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I.7 % ) . euchlora Koch — 1. Pri zbere treba stromy šetriť. pri reumatizme a zahlienení dýchacích ciest. Kvety by mali zberať iba dospelí. Pre zber sú prípustné aj krížence a T. u Collumelu. Kôra a drevo sa používali na upevňovanie zlomenín. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. na nohách a šťava proti vypadávaniu vlasov. 162 n-butylftalid a i. Druh rastie v prírode a dáva prednosť hlbším a vlhším pôdam. (ČsL 4) Ináč sfarbené časti koreňov ako na materskej rastline Nadzemné časti materskej rastliny Anorganické prímesi (organické) Vlhkosť Popol (nerozpustný v HC1) Obsah silice — najmenej 5(8) 3 1 (1) 14(12) 8(3) 0.—3. ani v stredoveku. Pomenovanie lipy — tilia. preto treba pri užívaní postupovať opatrne. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva predovšetkým koreň . francúzsky: Tilleul á grandes feuilles. Drogu . Obe známe liečiteľky stredoveku — abatiša Hildegarda i Trotula ho ordinovali proti kŕčovým ochoreniam a ako emenagogum — prostriedok upravujúci menštruačný cyklus. Znášku podmieňuje najmä teplo a vlhko.Radix levistici. čo možno sledovať spätne až do 16. španielsky: Tilio común. ktorá spolu s vňaťou sa používa viacej ako korenina v priemysle i v kuchyni. Pri sušení korene strácajú asi 70 % hmotnosti (pomer zosušenia je asi 3 : 1) a list 80 % (zosušenie asi 5 : 1). nachádzame ho napr. Podobné použitie má aj silica — Oleum levistici. na spodnej strane pritlačené chlpaté až skoro lysé. Výhodnejšie sú drogové kombinácie. Súkvetie zvyčajne pozostáva z 3 kvetov žltej farby s kožovitým listeňom. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) porovnával jeho karminatívny a diuretický účinok s archangelikou. Prímes plodov a hrdzavých kvetov zber znehodnocuje. striebristá (T. anglicky: Common Lime. Zberajú sa na začiatku kvitnutia (jún—júl). stor. vňať. roku (október). veľkolistá je mohutný strom. Nemecky: Sommer-Linde. s obsahom laktónových zlúčenín kyseliny ftalovej . Lipovité — Tiliaceae Nemecky: Winter-Línde.5 II.Flos tiliae. Súkvetie má 5 —10 kvetov. rusky: L. predovšetkým v noci. resp. 10 6 2 14 10 0. Zväzočky chlpov pri žilnatine sú skoro biele. 232. ale ľahko sa zaparí. listy na opuchy v ústach. 105. ktorá sa pestuje v parkoch a konáriky i mladé listy má striebristo ochlpené. ligustilid. rusky: LÍPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ LÍPA MALOLISTÁ Tilia cordata Mill. Ligurček bol veľmi obľúbený v stredoveku. Lipy kvitnú asi 12 — 14 dní (jún —júl). Vysádza sa aj do alejí a parkov. Predmetom zberu býva aj list (júl-august) alebo plody (august—september). p. Ján Kollár ospieval lipu ako symbol Slovanov. lebo hrozí nebezpečenstvo úrazov. veľkolistá sa niekedy pokladá za kultúrnu formu 1. Nedrobí sa. nie však iné druhy. Ostatné upotrebenia — stomachikum. Droga je podľa literatury hlavne diuretikom a karminatívom. zelenkastá s listami na rube bledými.Na koreňovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 7025 a ČsL 4. kaukazskej. u nás sa zavádza do ČsL 4. . Vykopáva sa spolu s podzemkom v 2. malolistá má listy takmer lysé (len na spodnej strane pri žilkách sú zväzočky chlpov sfarbených do hrdzavá). Ako koreninu možno použiť aj plody (pre octové pokrmy so zeleninou a s hubami). tomentosa Moench). najmä 1. európska — T.5-2. Vergília a iných starovekých autorov. taliansky: Tiglío. asi kríženec 1. nadmernom potení. Ordinuje sa pri opuchoch (edémoch). Účinnú obsahovú látku predstavuje silica (0. pije sa 2—3x denne — denná dávka je horúci zápar z 1-3 lyžíc drogy na 2 poháre vody. u nás neprávom zanedbaná. Listy má srdcovité. často aj v listnatých lesoch. a-terpineolu a cineolu. keď rozkvitla asi polovica kvetov súkvetia. zvaný aj Radix ligustici seu Laserpitii germanici. malolistej a spolu figurujú ako 1. Vo veterinárstve sa ľudovo používa na urýchlenie pôrodu. 60. Plody sú guľaté kožovité nažky. emenagogum. odtučňovacích. no pôsobí slabšie ako koreň ihlice tŕnitej. sú viac-menej iba ľudové. potom kumarínov (hlavne bergaptén a umbeliferón). Silica však dráždi obličky. Osobitné rozšírenie našiel vďaka Kapituláru Karola Veľkého. europaea L. Plody sú päťhranné tvrdé nažky. maďarsky: Nagylevelú hárs (hársfa).. p. resp. pre kožovité listene súkvetí. 104. Koreňová droga býva oficinálna v liekopisoch. malolistej a 1. vhodná predovšetkým do diétnych jedál. menej kalorických. Takisto sa vysádza do parkov i alejí. Materiál ťažko schne. stor.

Odvar tvorí kozmetikum (vhodné najmä pre ľudí zamestnaných v prašnom prostredí — čistí pokožku a tvári dodáva jemný zlatistý nádych). 97. O obsahu špeciálnych potopudných glykozidov sa vedú dlhé spory. Komentár k DAB 7. čs. Wiechowski r.5 g drogy. 234. ďalej triesloviny. malé množstvo silice (0. kvety sú svetložlté až žltožltohnedé.04-0. NSR z r. Pach drogy je charakteristický. 69. 193.93. 240. Čaj nesmie mať nepríjemný pach ani chuť (prímes kvetov iných líp).LIPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ Inflorescentia tiliarum skladujeme chránenú pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených obaloch najdlhšie jeden rok. ako detoxikans. pri hyperacidite. dĺžka listeňov asi 6 cm. Reduktan — čajovina na odtučnenie a plní sa do záparových vrecák. bronchitídy.94. Jednotlivá perorálna dávka na zápar podľa ČsL 3 je 1. hromadne vyrábaných čajovín Species laxantes Planta — preháňavá čajovina. Lipový kvet tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 . 150. angíny. laxatívnych. 1926 experimentálne dokázal špecifické látky vyvolávajúce potenie. Na kvetnú drogu — Flos tiliae — sa vzťahuje ON 86 62 K) a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč. ľudové pri žlčníkových a pečeňových ochoreniach). 128. Mäkké drevo líp je výborné na stolárske a rezbárske práce. lyko na viazanie zeleniny či kvetov a uhlie (Carbo tiliae) má široké liečebné upotrebenie (proti nadúvaniu. slabo aromatický a chuť sladkasto slizovitá. 213. pri chorobách z nachladenia. bežná dávka je 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 —5 x denne s prísadou medu a citrónovej šťavy. 163 . tvorí zložku čajovín používaných pri reumatizme. užíva sa pri kataroch dýchacích ciest a horúčkovitých ochoreniach. Čaj sa pije aj pri neurasténii a chloróze. ako je uvedené v závere normy Iné časti materskej rastliny (listy. 192. 5. Kedysi bolo zložkou pušného prachu a zasypali sa ním rany a kožné vyrážky. Moderné liekopisné komentáre sa o nich vyslovujú ako o nedokázateľných a diaforetický efekt sa pripisuje skôr horúcej vode (napr. glykozidy (o. Droga je predovšetkým diaforetikum. 6.5 cm. tilirozid). i. plody) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I.84. 98. 35 24 3 11 12 3 ČsL 4 15 8 1 11 8 1 ČSN 86 6210 uvádza pre lipový kvet tieto rozmery: priemer kvetov asi 1 cm. Droga obsahuje značné množstvo slizu (číslo napúčania je podľa ČsL 4 najmenej 25 pre 1 g drogy). 25 16 2 11 10 2 III. šírka listeňov asi 1. 15 8 1 11 8 1 II. Čajoviny č.). kvercitrín a i. kašeľ. Farba listeňov drogy je žltozelená. metabolických i diuretických a pôsobí aj ako stomachikum a spazmolytikum. 1969). Používa sa aj ako korigens v mnohých čajovinách.Species laxantes. ako je chrípka.1 % s farnezolom). ktoré podľa neho pôsobia nepriamo dráždením príslušných nervov.92. flavonoidy (hesperidín. taktiež na kloktanie a do kúpeľov a ústnych vôd.95.

Zber sa robí ručne. kvitne neskôr (júl—september). ktorý sa zvyčajne skladal ešte aj z iných bylín (veronika. 1539 ho odporúčal do tzv. listy kopijovité. lebo zráža mlieko na tvaroh (najmä G. podľa potreby obraciame.) Scop. spavosť až zastavenie dychu. v 6-9-početných praslenoch. glaucum L. Lipkavec má diuretické. nevonný. príp. Sušíme ho na vetraných miestach. preto sa nesmie pchať do obalov alebo skladovať dlhší čas na vysokých kopách. Veľmi podobný je ešte lipkavec lesný — Galium sylvaticum L. horčiny a triesloviny. 5 2 1 12 14 II. ale aj marinka — Asperula. Rastlina sa nesmie vytrhávať i s koreňom. chránený pred svetlom. lebo niekde jej hrozí už vyhubenie. Rastie najmä v bučinách s kyslejšou pôdou. 1. Ostal len zložkou denného čaju a používal sa v homeopatii. Z obsahových látok lipkavca treba menovať iridoidový glykozid asperulosid. kumarín sa uvoľňuje pri sušení (enzýmove) a má slabé narkotické vlastnosti a je mierne toxický. spazmolytické. Celkove rastie v ČSSR asi 35 druhov rodu Galium L. kvetom agátu. rýchlo.. Schultesov . kde sa dlhšie zdržujú ľudia (má silný pach). Je veľmi hľadaná a ako droga sa označuje Herba asperulae alebo Herba matrisylvae. náhradka pravého čaju). vredy a pod. 164 Na vňaťovú drogu — Herba asperulae sa vzťahuje ČSN 86 6817: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. dávenie.G. Pri častých zámenách prichodia do úvahy najmä iné druhy rodu lipkavec.: Asperula odorata L. Častejšie sa vmiešava do čajovín. pije sa 2—3 x denne po lyžičkách. Nápoj vraj otváral zapchatú pečeň a osviežoval srdce. tabaky a niektoré liehoviny. francúzsky: Aspérule odorante. 207. kde často pokrýva celé plochy. iba aromatizuje čajoviny. na hnisavé rany. V liečebných dávkach sa neodporúča dlhšie užívať ako 2—3 týždne. Lipkavec (marinka) bol liečivou rastlinou už v stredoveku. kumarín. anglicky: Sweet Woodruff. vňaťou prasličky. s tenkými a drsnými listami v 6—8-početných praslenoch. verum L. Trváca holá bylina vysoká do 30 (50) cm. Duft-Labkraut. Vyššie dávky spôsobujú úporné bolestí hlavy.syn. dezinfekčné. venotonické a antiflogistické vlastnosti. májového nápoja. štvorhranná. Drobné biele kvety zoskupené vo vrcholíkových vidlicovitých metlinách. kuklík a prietržník). Jeho sláva pomaly upadla najmä potom. maďarsky: Szagos muge. ako našu čajovinu Javorina (dietetikum. Latinské pomenovanie je odvodené od gréckeho gala = mlieko. keď sa zistilo. na Slovensku rastie ešte podobný 1. miestami už v apríli alebo až v júni). flavonoidy. sčiarkovitými listami v 8 — 10-početných praslenoch. Materiál sa ľahko zaparí. Herba hepaticae stellatae. má sa kosiť kosákom. taliansky: Stellina odorosa. Zberá sa celá na začiatku kvitnutia rastliny (v máji. že sa pestoval. Pre rastlinu sa v súčasnosti uplatňuje vedecký názov Galium odoratum. že nie je celkom neškodný. do močopudnej s listom brezy. U nás sa tradične zberá vňať. Vzhľadom na protizápalové pôsobenie možno lipkavec používať aj zvonka na obklady. farbiarska.. Pomer zosušenia je asi 6—7:1. pri sušení sa nedrobí. Istý čas bol lipkavec taký hľadaný. Zo sušených listov sa oddávna varí čaj. ako A. napr. španielsky: Asperilla odorosa. napr. — lipkavec syridlový čiže pravý). a preto kedysi ho sušili a pridávali do tabaku. em. Užíva sa 1 kávová lyžička na pohár záparu. závrate.D 1) sa indikuje ako v alopatii. celistvookrajové. Lipkavec bol vtedy veľmi vychýrený a hľadaný. voňavý svízel Nemecky: Waldmeister. tinctoria L. planá morena. Plod je rozpadavý suchý dvojplodolistový plôdik.. so 4-6-početnými praslenmi (horné listy má skoro čiarkovité a viac-menej protistojné). a 6 Asperula L. Byľ skoro priama. 10 5 2 12 18 . marunka májová. v tenkých nestlačených vrstvách. valdmajster. sivý — G. . Homeopatia používa lipkavec na liečebné účely čerstvý. Marenovité — Rubiaceae Ľudovo: božcové korenie. preto bol premenovaný.MARINKA VOŇAVÁ MARINKA VONNÁ LIPKAVEC MARINKOVY . vňať sa zberá pred kvitnutím a pripravená esencia (dil. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. ešte nerozkvitnuté byliny sa namáčali v bielom víne. kúpele. Ehrend. žindava. rusky: Už z toho vidno. m. Benediktínski mnísi začiatkom stredoveku z neho pripravovali voňavý nápoj a Hieronymus Bock vo svojom Herbári z r.LIPKAVEC MARINKOVÝ . Čajovina č. rastúca najmä v teplejších oblastiach. s oblou byľou. Nesmie sa sušiť v byte a na iných miestach. drúbňava. D 2 . Uvedené čerstvé. schultesii Vest hlavne v Karpatoch. že podobnosť s druhmi rodu Galium — lipkavec je veľká. ktorý známy bylinkár Kneipp odporúčal najmä proti zápche a vodnatieľke.MARINKA VOŇAVÁ Galium odoratum (L. Pekne vonia.

ale niektoré indikácie oprávňuje prítomnosť antibakteriálne pôsobiacich Správne usušená. Ako droga má rozličné pomenovania. Lišajníky vzbudili pozornosť v lekárskych kruhoch svojimi vysokými antibiotickými vlastnosťami.3 9—10 165 . Muscus arboreus alebo Lichen prunastri. extrakciou benzénom sa získa viacej tmavo zafarbeného výťažku. farba od čiernej až po zelenú alebo hnedú.) Ach. najmä extrakciou organickými vylúhovadlami (benzénom. po usušení má výraznú príjemnú vôňu. Oficiálna medicína sa k tomu stavia skepticky. ďalej borneol. resinoides. dubový pre obsah aromatických látok používa najmä ako surovina vo voňavkárstve a v kozmetike. vanilín a rozličné terpény. Usušené stielky šuchocú. Zberá sa celá kríkovito rozkonárená stielka. takisto jeho konzistencia — od tekutej až po pevnú. Fougére. tá je pre príjemnú vôňu veľmi obľúbená a tvorí nevyhnutnú zložku niektorých známych kompozícií. Dá sa to robiť prakticky celý rok. napr. Drogu najlepšej akosti poskytuje lišajník rastúci na duboch. Aromatické látky sa získavajú viacerými spôsobmi. geraniol. liehový výťažok má príjemnejšiu a lepšiu vôňu i akosť ako výťažok získaný zmesou lieh — benzén. Zozberaný lišajník treba pred sušením prečistiť a zbaviť cudzích prímesí. Drogu netreba obracať. Druh rastie epifyticky na kôre rozličných stromov vo vlhkom ovzduší. púdrov a pod. Mitsouku alebo sa používa na aromatizáciu lepších kozmetických prípravkov. Foins Coupés.1 %) a niektoré kyseliny. najmä v nižších polohách na listnatých stromoch (dub. Spracúva sa čiastočne aj u nás. Vzhľad a zloženie výťažku sú rozličné. na rube slaboružovkasté alebo belavé. Slúži jednak na udržiavanie vonnej zmesi (buketu) jemných voňaviek. francúzsky: Mousse de chéne. ako všetky lišajníky slúži proti kašľu. lebo lišajník neobsahuje veľa vody. slivka. zväčša sa však uvádzajú mesiace jún—október. hlavnú zložku silice tvorí orcín-monometyléter (resp. Zber sa robí ručne. jedla). pleťových vôd. pričom túto rôznorodosť nespôsobuje iba zmena vylúhovadlá alebo extrakčnej metódy. ktorá rastie vo vyšších polohách na zemi medzi trávou a machom. Fúzatkovité — Usneaceae Nemecky: Eichenmoos. gáfor. ako je Chypre. napr. spracovaná a akostná droga má podľa poznatkov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv v Bratislave vyhovovať týmto základným požiadavkám: Znak Cudzie organické nečistoty Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Najviac v % 5—6 0. Zosychá v pomere asi 1. V praxi sa rozlišuje hrubší druh — Evernia prunastri vulgaris a najmenší druh — Evernia prunastri gracilis. aby droga nenavlhla (prejaví sa to zmenou farby.5 : 1.07 až 0.5 3-4 0. trnka) i ihličnatých (smrek. fixodors a i. dubový má uplatnenie aj v ľudovom liečiteľstve. agát. čaj sa pije pri tuberkulóze. borovica. mydlárstvo a kozmetika spotrebúvajú aj silicu vydestilovanú z drogy. Z lišajníkových kyselín sú najznámejšie kyselina usnínová a evernová (spolu tvoria hlavnú zložku látky nazývanej evozín) a kyselina evernínová. liehom a pod. zväčša ho však vyvážame. predovšetkým pri miestnom použití. Pri skladovaní ich treba dať na suché vzdušné miesto. sušenie netrvá dlho. Cetraria. rusky: LIŠAJNÍK DUBOVÝ LIŠAJNÍK DUBOVÝ Lišajník s rozkonárenou kríčkovitou stielkou pripevnenou ku kôre stromov. Lichen quercinus viridis. vždy plné a hladké. prípadne nepríjemným pachom). Na odosielanie vo väčšom množstve sa droga lisuje. na líci sivastozelenkasté. kataroch žalúdka a čriev a pri parazitárnych ochoreniach. citronelol. silicu (0. a preto sa táto kyselina dáva do zásypov alebo mastí na natieranie furunkulov (hnisavé stafylokokové zápaly). Našla sa napr. Produkt má príjemnú vôňu a je známy pod rozličnými názvami: resinaromes. a to za suchého počasia. na rozdiel od pľuzgierky islandskej. Lišajník obsahuje hlavne vonné látky. krémov. sú tuhé. ktorý nie je taký jemný ako výťažok získaný petroléterom. ale v značnej miere pôvod a kvalita suroviny. abscesov (dutiny v tkanive vytvorené zápalovým rozpadom a vyplnené hnisom) a infikovaných rán. breza. Možno ho odtrhávať v celých strapcoch. buk. s belavými zoskupeniami sorédií na okrajoch. aj v zástupcoch rodov Usnea. Suší sa v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste prirodzeným teplom. jednak tvorí zložku ich kompozície.) alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. Voňavkárstvo. Cladonia a Ramalina. petroléterom. Lichen quercinus. V súčasnosti sa 1.Odborne: konárnik slivkový LIŠEJNÍK DUBOVÝ .2—0. Konáriky stielky sú stužkovité. tujón. no nikdy nie zoškrabávať. Účinné spektrum kyseliny usnínovej sa blíži penicilínu. etylester kyseliny evernínovej = lichenol). L.VĚTVIČNÍK DUBOVÝ (SLÍVOVÝ) Evernia prunastri (L. Kyselina je v lišajníkoch hojne rozšírená.

Droga Herba lobeliae . Výťažok z drogy pôsobí ako broncholytikum a antiastmatikum. Farmaceutické upotrebenie má vňať — Herba lobeliae. s bledomodrými kvetmi a parková 1. Čerstvú vňať používa homeopatia. na krátkych stopkách. keď dozrievajú (hnednú) prvé plody. anglicky: Indian Tobacco. u nás pestované v záhradách i črepníkoch. byľ hranatá. Najvyššia jednotlivá dávka drogy je 0. fulgens Willd. Drogu skladujeme oddelene od ostatných (je toxická).1 g. francúzsky: Lobélie inflée.3 %. Pôsobia ako dychové analeptikum. je oficinálna v mnohých svetových liekopisoch (u nás v ČsL 2). antiastmatikum. Po dávke lobelínu a následnom prívode nikotínu vzniká dráždenie na dávenie a pocit ošklivosti.6 % ) . Európu s ňou oboznámil slávny Linné (r. 2 4 0. listy striedavé. lobelanidín a ich norderiváty. dôležité vedľajšie sú izolobinín (s dehydropiperidínovým skeletom). expektorans pri bronchiálnej astme. Hlavnými producentmi lobelky sú USA a Kanada. podľa požiadavky väčšiny liekopisov minimálne množstvo je 0. lobelinium chloratum. Širšiemu upotrebeniu lišajníkov všeobecne bráni ich pomalý rast a nemožnosť pestovania. + Lobelia inflata L. Podstatnú obsahovú zložku drogy tvoria alkaloidy (0. s červenými kvetmi aj stonkami. Lobelín sa uplatňuje aj ako prostriedok proti kŕčom a expektorans (čierny kašeľ. denná 0. Lobelín pôsobí povzbudzujúco na dychové centrum a pre vlastnosti podobné nikotínu môže sa používať na odvykacie kúry fajčiarov. čo asi vyvoláva izolobinín.lobelková vňať. Vo vyšších dávkach je emetikom. chránenú pred svetlom v dobre zatvorených obaloch. žiarivá — L. Lobelka sa používa aj vo veterinárnej praxi — najmä pre kone. taliansky: Lobelia (Tabacco indiano).).lišajníkových kyselín. bronchití- LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Podľa ČsL 2 najviac v % 4 10 12 5 Lobelková vňať — Herba lobeliae má podľa ČSN 86 6716 tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo alkaloidov — najmenej I. a tým posilňuje expektoráciu. Lobelka získala svoje meno od dvorného botanika anglického kráľa Jakuba L.3 de a čiernom kašli. podlhovasto vajcovité. Medzi príbuzné druhy. Pôvodne severoamerická rastlina. horné sediace. Plody sú tobolky. drobná — L. veľké plantáže sú aj v ZSSR. Severoamerickí Indiáni ju Požiadavky podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Stonky s priemerom viac ako 2 mm Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 používali ako dávivý prostriedok a proti astme. Hlavný alkaloid je lobelín — derivát piperidínu. dolné so stopkou. Materiál sa suší rýchlo. 1741 ju kultivoval v Uppsale). Americkí osadníci mali pre ňu aj ďalšie indikácie. maximálne pri teplote do 40 °C. bronchitídy a poď. Nadzemné orgány rastliny sa zberajú koncom kvitnutia. 5 6 2 14 14 6 0. vtedy je v rastline najvyšší obsah účinných látok. lobelanín. španielsky: Lobelia. oddelene.3 II. Celá rastlina je riedko chlpatá. pazušné. erinus L. Kvety drobné. maďarsky: Lobelia. červenkastá. patrí 1. Lobelkovité — Lobeliaceae Nemecky: Aufgeblasene Lobelie. Druhové označenie inflata = nadutá má podľa tvaru bruchatých plodov — toboliek.3 g (v čajovinových zmesiach sa nepoužíva). v Európe sa aklimatizovala. rusky: LOBELKA NADMUTÁ LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Jednoročná bylina vysoká 50—70 cm. V droge sa ich doposiaľ identifikovalo asi 20. potom tinktúra — Tinctura lobeliae a izolovaný alkaloid — chlorid lobelínia. flámskeho lekára a botanika Mathiasa de ĽObel (1538-1616). ktorý dráždením žalúdočnej sliznice vyvoláva zosilnenú sekréciu bronchiálnej sliznice. 166 . modré.2-0.5 14 12 5 0.

uší. bez koreňov a pacibuliek). 2 1 12 8 II. pretože niektoré druhy najradšej rastú na skalách (podľa niektorých vraj preto. účinkom blízky salicínu — pozri heslo vŕba biela). pasienkoch. Listy v riedkej prízemnej ružici. čepele okrúhlasté. ktorý má cibuľkaté pupene pri koreni a spodné listy sú obličkovitého tvaru alebo okrúhle a vrúbkované a má žľaznato chlpatú a bohato olistenú stonku (12 i viacej listov. či je aj v tomto druhu lomikameňa (Thoms). Listy byle sú laločnaté. 1. Účinné obsahové látky drogy nie sú priveľmi známe. uvádzala ho abatiša Hildegarda (12. j. Lomikameňovité — Saxifragaceae Ľudovo: lomkameň. bulbifera L. oficinálne koreň. no v stredoveku ho už rátali k veľmi obľúbeným liečivým rastlinám. Wittsteina (1882) boli v 19. cibuľkatý (S.). L. medziach a neobrábaných pozemkoch. žltačke. Droga: Herba saxifragae (granulatae). Obsahuje hlavne triesloviny a horčiny. rúpové korenie Nemecky: Knollchen-Steinbrech. stor. lastovičníkom. Neskôr sa zachovalo iba používanie vňate. Materiál je náchylný na zaparenie a suší sa zvyčajným spôsobom vo vrstvách hrubých asi 8 — 12 cm. príp. V stredných stupňoch je vzácny. riedko trsnatá. Podobné použitie má rastlina aj v homeopatii. glykozid bergenín (zvyčajne prítomný v zástupcoch čeľade lomikameňovitých. riedke. okraj vrúbkovaný až laločnatý. Plody sú tobolky. Nie je však isté. vňať pri žalúdočných kŕčoch a pri kameňových ťažkostiach (Madaus 1938). farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku tabliet Antasthman . Droga a jej prípravky pre toxicitu podliehajú predpisom lekára. Lomikameň nebol antike známy a staroveké použitie nie je jasné. kde sa kombinovala vňať lomikameňa s mätou piepornou. lúkach. rusky: - Trváca bylina vysoká až 50 cm. vo zväzočkoch na povraze a na tienistých miestach. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva nadzemná kvitnúca časť rastliny — vňať. Rastie na podobných stanovištiach ako 1. myším chvostom a pestrecom (silybom) mariánskym. zrnitému je najbližší 1. LOMIKÁMEN ZRNATÝ LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Saxifraga granulata L. 167 . Pri žlčníkových kameňoch sa zvyčajne ordinovala čajovina podľa Turka. zrnitý iba 5—7). Rastie hojne v nižších polohách na svetlých teplých stranách. Aj homeopatia používa na prípravu esencie i rozotieraného prípravku „Teep" iba čerstvú kvitnúcu vňať. že sa používajú proti kameňovitým ochoreniam). Z 200 druhov lomikameňovitých rastlín sa u nás vyskytuje asi 40. spomína sa živica. piť po dúškoch počas dňa. Poľské použitie: vňať ako diaforetikum. napr. Druhový názov značí zrnitý — granu- latum. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Zo starších receptov je známy čaj z vňate používaný pri kameňoch v močových cestách: 3 lyžičky usušenej vňate na 2 poháre vody ako zápar — nechať postáť 10 minút. smerom nahor sa zmenšujú. Získava sa odrezávaním nad zemou (t. naše: šťava zvonka pri bolestiach očí. maďarsky: Bibircses vajfu (kotor). Von Halier (Medicinálny lexikón z r. že okrem „lámania kameňov" má aj močopudné účinky a uplatňuje sa aj proti zahlieneniu pľúc. pri nedoslýchavosti. Obdobie zberu je asi máj až jún.antiastmatikum a spolu s chloridom lobelínia je zložkou prášku Felsol — tiež antiastmatikum. 5 2 12 12 Droga sa používa ako močopudný prostriedok. pre malé hluzky alebo pacibuľky pri koreňoch. LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Na vňaťovú drogu — Herba saxifragae sa vzťahuje ČSN 86 6815. zrnitý. používaná podobne ako alopatické prípravky. vo vyšších celkom chýba. v Dánsku sa používa pri slezinových a pečeňových ťažkostiach. močových kameňoch.V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravuje esencia (dil. Kvety sú biele.) a Paracelsus. málo listnatá. z ich pazúch vyrastajú výhonky s rozmnožovacími cibulkami. Čs. maďarské: pri kameňoch obličiek. súkvetie koncové. vňať a kvet. Dávkujú sa 3 čajové lyžičky na šálku záparu — piť 2-3 razy denne. Ľudovo sa traduje jej používanie na rozpúšťanie piesku a kameňov v obličkách a močovom mechúre. Vedecké pomenovanie rastliny vychádza z latinského saxum = skala a frangera = lámať. 1755) písal.5—5 : 1. Podľa prof. častejšie priama. D 4-D 3). ale aj pri hnačke a zvonka pri vypadávaní vlasov a uhryznutí hadom. Európske ľudové liečiteľstvo má pre lomikameň veľa zaujímavých indikácií. stor. Pomer zosušenia je asi 4. čo je však sporné.

Rýchlo a dôkladne sa omyjú. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Nemecky: Filz-Klette. plstnatý: vajcovité úbory sú fialové. lopúchy rezervnú látku — fruktózan inulín. 3 1. Podzemné časti sa nesmú zamieňať s koreňmi ľuľkovca. na násypoch a v kroviskách od nížin po podhorský stupeň. Rastie na rumoviskách. rusky: LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH PLSTNATÝ Arctium tomentosum Mill. dorastá do výšky asi 1 m. Ruderálny druh nížin až podhorského stupňa. vnútorný rad zákrovných listeňov nemá háčikovitý hrot.5 1 12 9 1. príp. z pomenovania starých keltských spevákov — bardov. taliansky: Bardana. Podľa ČSN 86 702 1 má droga tieto základné znaky: Znak Staršie zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. Ľudovo: lapún Nemecky: Grosse Klette. rúbaniskách. Nezriedka si ľudia mýlia lopúchy s deväťsilom .5 2. obľubuje čerstvé navážky. dosahuje výšku 1—2 m. ktoré sú priečne brázdená a drevo zväčša nemajú lúčovité (jednoduchá chemická skúška: prierez sa roztokom jódu sfarbí na modro. L. ktorí si zahaľovali tvár veľkými listami.5 12 12 3 . Predmetom zberu a nákupu sú dnes iba korene lopúchov .LOPÚCH VÄČŠÍ Arctium lappa L. Vykopávajú sa z nekvitnúcich rastlín v jeseni (september—október) alebo na jar (apríl -máj). španielsky: Bardana. anglicky: Great Burdock. francúzsky: Bardane commune. Súvisí s učením o sig168 natúre. listene zákrovu sú zakončené háčikmi. L. maďarsky: Kozónséges bojtorán. najlepšie umelým teplom pri teplote 30—35 °C. rusky: LOPUCH VĚTŠÍ LOPÚCH VÄČŠÍ LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH MENŠÍ Arctium minus (Hill) Bernh. husto pavučinaté. väčší: nemá pavučinaté zákrovy a všetky listene zákrovu majú odstávajúce háčiky. hrubšie sa po dĺžke rozrežú. — 0.5 II.Radix bardanae (Radix lappae). pasienkoch a v kroviskách od nížin po horský stupeň. maďarsky: Molyhos bojtorán. Dorastá do výšky asi 80-110 cm. aby ich pri vystúpení nebolo poznať. neskôr lysý. Nemecky: Kleine Klette. menší: zákrov má zamladi trochu pavučinatý. Cordus (1515 — 1544). Rastie na rumoviskách. Lopúchy už v staroveku patrili medzi rastliny opradené poverami. duté alebo drevnaté sa vyradia.Petasites Mill. pre plstnaté ochlpenie listov. Koreňovú drogu tvoria všetky uvedené druhy lopúchov. maďarsky: Kis bojtorán. Materiál sa suší na dobre vetranom mieste v tieni. pri cestách. Latinské meno drogy vzniklo z talianskeho barda = konská deka. rusky: Lopuchy sú dvojročné byliny s veľkými stopkatými listami s okrúhlou čepeľou a guľatými úbormi s háčikovitými zákrovnými listeňmi. lebo korene obsahujú škrob. L. ktorý reakciu nedáva). no až v druhom roku. O používaní rastliny na podporu vzrastu vlasov písal už V.. pre veľkosť listov. ktorý má oveľa väčšie listy a rastie na zamokrených miestach.

Zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička na pohár odvaru (pije sa 2—3 x denne). Plody sú blanité mechúriky. resp. sacharidy. V našich podmienkach je to teplomilný druh viazaný na suché lokality. Ľudové použitie koreňovej drogy je veľmi široké: hlavne dermatikum. 17. ktoré sa kedysi používali na chytanie vtákov. celistvookrajové. V terapii sa uplatňuje ako diuretikum. horné na krátkych stopkách. Za zvyčajnú dávku sa pokladajú vnútorne 2—3 lyžice drogy na šálku záparu. 235. Droga má slabý pach. v mimopazušných zdanlivých okolíkoch. — syn. anglicky: Asclepiad.5 % odvar z koreňov. sa často primiešava do oficinálnej drogy Radix valerianae — valeriánový koreň (pozri heslo) a medzi prvosienkový (Radix primulae).. semená. Ľudove sa uplatňuje aj list a plod. lekársky je u nás jediným zástupcom rodu.Succus bardanae. väčšieho lignanový glykozid horčinového charakteru. D 3 . hypoglykemikum. slano. Čaj sa pije 2—3 x denne.: Asclepias vincetoxicum L. zvončekovité. Z obsahových látok (nie celkom prebádaných) treba uviesť predovšetkým polysacharid fruktózan. jej pôvodné stanovištia sa vyznačujú hlbokými vlhkými pôdami. odlišuje sa chemickými skúškami. Drogu ľahko napádajú škodcovia. lopúchového oleja — Oleum bardanae. oblá. chlpatá.D 1). ktorý má mnohé žlté bočné korienky. Liečivosť bylín sa odjakživa vykladala z rozličných hľadísk. Ide o výťažok z koreňovej drogy získaný pomocou kvalitného oleja. horčinu a trochu oleja.Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . aplikovanú vnútorne pri kožných chorobách a zvonka aj proti nadmernému poteniu pod pazuchami. Na masáže pokožky s cieľom podporiť rast vlasov sa 3—5 x týždenne používa 2 . silicu (asi 0. listy kopijovité. Glejovkovité — Asclepiadaceae Nemecky: Weisse Schwalbenwurz. pripúšťa sa aj krátky var. pri chorobách pečene. 63. Niekedy sa čerstvý koreň upravuje ako bežná zelenina. diaforetikum a cholagogum. za studena macerovať 8—10 h). Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov všetkých troch druhov esenciu (dil.5 1 odvaru. Najbežnejšie sa droga používa na prípravu tzv. Jeho stanovišťami sú lesostepi. suché trávnaté alebo skalnaté svahy. v plodoch 1. priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan. dolné až sediace. Koreňová droga slúži ďalej na izoláciu inulínu používaného predovšetkým ako dietetikum a liečebné diagnostikum. byľ priama. a to pri furunkulóze a bolestiach obličiek (dávkovanie: 1 lyžička na pohár vody. ďalej sliz. Pôsobivé bolo predovšetkým meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa a veľ169 . depuratíyum a cholagogum. žlčníka. rusky: LUSKÁČ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 20-100 (120) cm. jednoduchá. so šupinatým podzemkom. výborne znáša aj dlhšie obdobie sucha.2 % ) . Luskáčový koreň (Radix vincetoxici). 72. V záhradkách sa občas vysádza príbuzná glejovka americká — Asclepias syriaca L. taliansky: Vincetossico. rezervnú látku inulín (40-50 % ) . horko a príkro. Je častý na vápencových skal- natých substrátoch od nížin až do horského stupňa. Niektoré druhy obsahujú pravdepodobne narkotický pôsobiace látky. Rastliny majú aj výrazné antibakteriálne účinky. maďarsky: Kbzónséges méreggylok. triesloviny. dlhý asi 5 cm a hrubý 1 cm s nepravidelne sprehýbaným podzemkom. Aplikuje sa zvonka pri nadmernom vytváraní suchého hustého mazu na koži hlavy (seborrhoea sicca). a to ako diuretikum. chutí odporne. L. Koreň tvorí zložku čs. Poľská polooficiálna medicína propaguje šťavu z koreňa . LUSKÁČ LEKÁRSKY TOLITA LÉKAŘSKÁ + Vincetoxicum hirundinaria Medic. Možno užiť denne aj 6—12 g práškovanej drogy. francúzsky: Dompte-venin officinale. Eurázijský druh. zvonka 1 polievková lyžica na 0. s červenofialovými kvetmi. preto ju treba čím skôr priniesť do nákupne. V semenách sa uvádza aj glykozid arkciín. Čajoviny č. španielsky: Centosigo. kvety žltkastobiele až zelenkasté. ekzémoch a mykózach.

utišovať. Podzemné časti sa vykopávajú najlepšie v októbri a sušia umelým teplom. z ktorých sa pripravuje esencia (dil. je vytvorené z gréckeho kyón. Wittstein musel r. droga má priveľmi špecifické pôsobenie. hoci znovu prichodí do popredia vedeckého výskumu — dnes však pre novozistené obsahové látky. 1882 konštatovať. asclepias. saponíny 170 (kyselina asklepiadová). na oboch koncoch zúžené šešuľky. nepríjemne páchnu (preto aj častá zámena s koreňmi valeriány). Prechodne splanieva. diuretický a emetický účinok. Lyžičník bol odpradávna známy ako vynikajúci antiskorbutický prostriedok. z čerstvých listov sa pripravuje ostrý šalát a listy sú pikantným korením do omáčok. Azda sa v budúcnosti luskáč zaradí medzi rastliny s kardiotonickým pôsobením. Pred aplikáciou drogy bez dozoru lekára varujeme. diuretikum a metabolikum. Predmetom zberu na homeopatické účely sú čerstvé listy. Tak sa meno boha liečiteľstva Aesculapa (Asklepios) dostalo rastline označovanej ako asklepios. rastlina sa ľudovo nazýva aj lastovičník (pozri nemecké Schwalbenwurz. Biele až fialové kvety tvoria husté strapce a dozrievajú v okrúhle dlhostopkaté. lekársky ľudstvu ako najlepší protijed a z toho možno odvodzovať aj jeho neskorší názov vincetoxicum — premáhajúci jedy. v chorvátštine). Už farmakognostik prof. lebo je vlastne analógiou lyžičníka. Aesculap dal vraj 1. p. sleziny) a metabolikum — predovšetkým pri cukrovke. rozkonárené nízko pri zemi. Droga má experimentálne overený potopudný.. Je nenáročný a znesie aj najkrutejšiu zimu. že luskáč je v liečiteľstve zastaraný (má iba slabé použitie vo veterinárstve a jeho stonky sú vhodné na technické použitie vďaka odolnému lyku).5 % ) . stor.2 g. čo má vystihovať liečebné použitie. horné sediace až objímavé. Synonymové vedecké pomenovanie rodu Cynanchum L. Inak droga pôsobí dávivo. vzhľadom na tvar prízemných listov. Brown.Herba cochlea- . liečivá. slaných lúkách a močaristých miestach. anglicky: Scurvy-grass. hormónov. Dávka drogy na zápar (1 %) — nesmie prekročiť 0. z ktorých vyteká biele mlieko. Druhový názov officinalis = lekárenská. cedí sa po 30 minútach a pijú sa 1—3 šálky denne. Rastie pri prameňoch i na mokrých sutinách vo vysokých polohách. Rastlinu uvádzame pre obsah esterových glykozidov pregnanového typu. Je to vysokohorská rastlina. Veľmi dobre ho poznali námorníci — nasolený v sudoch sa vozil na dlhých cestách. základ steroidov. To azda viedlo aj slovenských autorov k tomu. Voľne rastie chránený druh 1. Ľudovo sa traduje okrem toho ako prostriedok pri ochoreniach obličiek. osobitne ju neuvádzame. aby pomenovali rastlinu luskáč. U nás sa pestuje v záhradkách. Má ostrú chuť a štipľavý pach. p. ďalej silica. j. Vedecké pomenovanie lyžičníka je odvodené z latinského cochlear = lyžica. kynos = pes.). tatranský — C. tatrae Borbás. Liečebne sa používala bežne čerstvá vňať . tiež pre príp. pretože v staroveku sa domnievali. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. rusky: LŽIČNÍK LÉKAŘSKÝ Dvojročná až trváca bylina vysoká 20—30 cm. francúzsky: Cochléaria officinal. lekárskeho sa bežne uvádzajú steroidné glykozidy komplikovanej štruktúry (vincetoxín či asklepiadín = cynanchín — asi 1. sliz a živica. Homeopatia používa esenciu predovšetkým ako potopudný a močopudný prostriedok. Chutia sprvu nepríjemne sladko. keď rastlinu volali lastovičou bylinou (hirundinaria — hirundo = latinsky lastovička) vzhľadom na plodové mechúriky. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echtes Loffelkraut. rastie roztrúsené i voľne pri potokoch i prameňoch a miestami sa pestuje ako šalátová zelenina (napr. listy má lyžicovitého tvaru. Sláva rastliny zapadla. napr. neskoršie palivo horko. Zvonka sa používa na staré udreniny. D 3). španielsky: Coclearia.mi imponoval božský objaviteľ alebo vôbec mýtická postava. možnosti nežiadúcej prímesi v nejedovatých drogách. ktoré sú sústavne predmetom pozornosti výskumníkov. Potočnica je vitaminiferum (A a C). škrtím. Vzhľadom na liečivé účinky zaslúžil by si viacej pozornosti pestovateľov. ktoré sa po dozretí rozčesnú ako chvost lastovičky. maďarsky: Orvosi kalánfú. listy jednoduché. ozdobou studených mís a pod. na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier a v CHKO Slovenský raj na podobnom substráte ako glaciálny relikt. ktoré má obdobu aj v niektorých slovanských jazykoch. t. dolné stopkaté. taliansky: Coclearia. spôsoboval totiž dávenie. LYŽIČNÍK LEKÁRSKY LYŽIČNÍK LEKÁRSKY Cochlearia officinalis L. dvojročná až trvalá holá bylina vysoká 10-30 cm. celistvookrajové. ako metabolizujúci a preháňavý prostriedok a pri menštruačných ťažkostiach. Droga: Radix (Rhizoma) vincetoxici (Radix hirundinanae seu Radix asclepiadis). pílkovité. vo Francúzsku už od 14. endemický druh Tatier. Rastie na severských európskych pobrežiach. U nás sa kedysi hojne pestoval. Z obsahových látok 1. mäsových polievok. České meno tolita je odvodené od staroslovenského toliti = mierniť. pečene. potom z aucho = dávim. napr. Známe sú aj otravy s podobným priebehom ako otravy prilbicou. Ľudove sa užíva najmä ako cholagogum (pri chorobách žlčníka. niektorých vitamínov a iných látok.0—1. je nebezpečná. srdcovité. že rastlina usmrcuje psov a niektoré šelmy. Valopatii sa skôr používajú podzemky s koreňmi. Príbuzný druh lyžičníka je potočnica lekárska — Nasturtium officinale R. Stonky má hranaté. Toto meno má pôvod v staroveku.

V prospech liečebného používania svedčí predovšetkým obsah kyseliny askorbovej (vitamín C). Okrem vňate bob oficinálne aj semená — Semen cochleariae. podobne ako v iných kapustovitých rastlinách (pozri kapustu čiernu a horčicu bielu). Pije sa zvyčajne šťava (50—200 ml v aromatickom nápoji 3 x denne). francúzsky: Lin. zväčša tzv. j. resp. Droga nemá pach. diuretikum. pri žuvaní slizovatie a pri ochutnaní pripomína olej. Semená sa nechajú na tienistých miestach dosušiť. uvoľňuje sa poranením pletiva enzýmovou činnosťou. Stará kultúrna rastlina z Blízkeho východu.25 5 1 10 Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Ináč zafarbená/ poškodená droga 5/5 171 . bolesťami v krku a ústach. niekedy aj v auguste. butylhorčičnú zlúčeninu. minerálne látky a veľa kyseliny askorbovej (vitamín C). steríny a kyanogénne glykozidy (1.riae. Zber vňate. Často splanieva od nížin po horský stupeň. španielsky: Liňo. Kvety sú dlhostopkaté. Z účinných obsahových látok možno uviesť prchavý izotiokyanát. zúbkované. V kloktadle používanom pri paradentóze sa odporúča kombinovať rovnaký diel vňaťovej lyžičníkovej drogy s listom či vňaťou šalvie: večer naložiť 1 lyžičku čajoviny do šálky vody. niekedy dvojročná bylina vysoká aj 1 m. Na jednoduchej. glukózu. Prchavý izotiokyanát je podobný zlúčenine nachádzajúcej sa v kapucínke. Vzhľadom na mnohostrannú upotrebiteľnosť a osožnosť dal Linné ľanu pomenovanie najužitočnejší = usitatissimum. zo ZSSR. proteíny(25 %). pôvodne glykozidicky viazanú ako glukozinolát — glukokochlearín. resp. rusky: . osoží pri chorobách spojených so zápalmi ďasien. Čeľaď ľanovitých rastlín zahrňuje asi 25 rodov s 500 druhmi. dnes opäť propagovaných a právom. uložený iba v epiderme buniek osemenia. Portugalský liekopis (z r. derivans. chrenovitú chuť a pôsobí aj ako metabolikum — vhodná zložka jarných bylinných kúr. Semená sa získavajú neskôr — v septembri až októbri. LEN SETÝ ĽAN ÚŽITKOVÝ Linum usitatissimum L. 1938). jasnomodré alebo biele. anglicky: Cultivated Flax. Kvalita semena — Semen lini sa posudzuje podľa ČsL 4 takto: Znak Cudzie organické prímesi/anorganické Najviac v % 2/0. kývavosťou zubov. príp. — ľan. Aj starí Slovania tkali plátno a liečebné použitie ľanových semien je mladšieho dáta. arabinózu. Jednoročná. semená obsahujú aj vysychavý olej (30-40 %). Na svetový trh sa ľanové semeno dostáva predovšetkým z Maroka a Argentíny. list má ostrú.5 % . triesloviny. lekársky obsahuje aj enzýmy. enzýmy. bez pachu a chutia príkro. Plody sú guľaté tobolky s desiatimi semenami. Aby droga nezhnedla. môžeme ju používať čerstvú do šalátov od apríla až do zimy a chutí výborne aj posekaná na chlebe s maslom. z ktorých približne polovica patrí k rodu Linum L. sušená sa pokladá za menejcennú. musí sa sušiť rýchlo. Pri jarnom zbere treba dávať pozor. olejnatého (L. Pri hydrolýze poskytuje najmä galaktózu. xylózu. Z obsahových látok semien je lie- ĽAN ÚŽITKOVÝ čebne najdôležitejší sliz (3-6 %). maďarsky: Házi len. t. Farmaceutickú drogu — Semen lini tvoria zrelé semená šľachteného ľanu. Číslo napúčania podľa ČsL 4 by malo byt' najmenej 4.linamarín a lotaustralín. mláti a čistí. ešte raz preliať vodou a večer znovu kloktať (Madaus. taliansky: Lino. Bežnejší je však jarný zber mladých lístkov. macrospermum) zberané v čase. príp. obsah oleja najmenej 35 %. ktoré sú viac vykrajované. keď semená v tobolkách zhnedli a šuchocú a listy z rastliny skoro celkom opadali. pestovaná len v poľných kultúrach. V Európe sa pestuje asi 6000 rokov.). Uplatňuje sa aj ako stomachikum. ráno po scedení použiť na kloktanie. príp. Ak pestujeme rastlinu v záhradke. Možno ich sušiť aj umelým teplom . pri angíne i reumatizme. aby sa lístky nezamenili s listami blyskáča jarného (Ficaria verna Huds.teplotou do 40 °C. Droga sa uvádza ako oficinálna vo väčšine svetových liekopisov (opäť aj v ČsL 4). listov sa robí počas kvitnutia rastliny. Homeopatia využíva lyžičník hlavne pri kožných (najmä chronických) a pečeňových ochoreniach. za listy fialky voňavej (ich prísady však v šaláte nie sú na škodu). 1938) odporúča z každého druhu 3 x denne po lyžici. vňate. na slnku alebo umelým teplom. asi v máji až júni. var. Vytrhaný či pokosený ľan sa po oschnutí zväzočkuje. usitatissimum L. kyselinu galakturonovú a manurónovú. hore rozkonárenej stonke má striedavé čiarkovité celistvookrajové listy. Flachs. Ľanovité — Linaceae Nemecky: Saat-Lein. na obklady a zle sa hojace rany. s citrónovou šťavou. Možno ju kombinovať so šťavou z potočnice lekárskej. usporiadané v riedkej závinkovej metline. L. Lisuje sa z nich šťava alebo sa listy upravujú ako šalát (s octom alebo s olejom).

antitusikum. byľ dvojkrídla.).pomaly hydrolyzujúce najmä v drvených semenách). Johanniskraut. francúzsky: Millepertius officinal. (C. anglicky: Common Saint John's Wort. maculatum Crantz. Voľných kyselín je asi 1 % a ich obsah stúpa počas skladovania. Je častým druhom nížin až horských polôh a vyskytuje sa v rozličných typoch trávnatých i lesných porastov. 172 Spomedzi ostatných druhov ľanu sa kedysi ešte farmaceutický používal ľ. potom mucilaginózum. taliansky: Iperico. Ľubovníkovité — Hypericaceae Ľudovo: bylina sv. prestrielavec.slúžil ako laxans. na rašeliniskách a pri močiaroch. červený zvonček.217. rozkonárená. láskavec. Bolo by účelné zlepšiť technológiu výroby a zberu ľanu. v ovocnej šťave. Oleum lini tvorí zložku oficinálneho draselného mydla — Sapo kalinus. Olej zo severských oblastí je v porovnaní s olejom južných krajov bohatší na nenasýtené mastné kyseliny. čiernobodkované.105. šampónu so sírou. uplatňujú sa aj pri kataroch močových ciest a zvonka ako antiflogistikum a emoliens. ako je linolénová (až 65 % ) .. kvety v bohatých vidlicovitých metlinách.80. ČsL 4 povoľuje prímes ľ. vitamínového krému a výživného krému). Domáca produkcia ľanového semena kryje iba 25 % spotreby nášho priemyslu. linolová (25 % ) . ktoré nemajú žľaznaté bodky — neobsahujú účinné látky. bez miešania sa nechá 30 min stáť a precedí. čarovník. dieravec. španielsky: Hipericón.slizový výťažok sa pripravuje za studena: 1 diel semien a 10 dielov studenej vody. Ich zvyšok po lisovaní oleja a odtučnení sa odborne označuje ako Semen lini pulveratum desoleatum (ČsL 2) alebo jednoduchšie Placenta seminis lini. olejová (15 % ) . catharticum (L. vajcovité.H. TŘEZALKA TEČKOVANÁ ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ Hypericum perforatum L. vo vode alebo s kompótom. kivník. Jána.ľanček lúčny) . žlté. Uprednostňuje však vlhké podklady.112. Mucilago (Decoctum) seminis lini . semeno tvorí zložku čs. prípravku Mucilogan granulky . Farina lini (ľanová múka). preto rastie i na suchých lúkach. preto je častý aj v pobrežných húšťavách. Na zmäkčenie stolice sa odporúča piť večer a ráno 1—6 lyžičiek celých alebo nahrubo drvených semien v mlieku.109. na izoláciu nenasýtených mastných kyselín a i. křížek. fermeže. sediace. 11. kvieťa panny Márie. koreň matky božej. Plody sú tobolky.123. ale nekrídlatú stonku).laxans.) Small . lebo ľanové semeno je stále veľmi hľadaným produktom na svetových trhoch. Semená zvyčajne tvoria zložku zmäkčujúcich čajovín — Species emollientes a zmäkčujúcich čajovín na obklady — Species emollientes ad cataplasmata. catharticum L. Čajoviny č. dnes uvádzaný pod rodovým pomenovaním Catharolinum Reichenb. Na vnútorné užívanie sa dáva 5-10 g drogy na šálku záparu. 213. ľubeník. rusky: Trváca bylina vysoká 30—100 cm. 20 6 2 2 13 12 2 10 ČsL 4 10 3 1 1 13 10 1 20 . Nemecky: Tupfel-Harnheu. Podstatným odli- Na drogu — Herba hyperici sa vzťahuje ON 86 6713 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Zdrevnatené osi hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Látky extrahovateľné 60 % liehom — minimálne I. estery kyseliny linolénovej a linolovej sa označujú ako vitamín F a tvoria zložku liečebnej kozmetiky (náš priemyselný prípravok Perilacin má formu regeneračného krému. zvyčajne sa sladí medom a užíva sa každé 2 h pol šálky. 10 3 1 1 13 10 1 15 II. Ľanový olej — Oleum lini (oficinálny vo všetkých svetových liekopisoch) sa získava zo zrelých semien extrakciou alebo lisovaním. škvrnitého . Jeho technické uplatnenie je veľmi široké (mydlá. prečisťujúci — L. je bohatý na acylglyceroly nenasýtených kyselín. svätojánska bylina. Na vonkajšie použitie sa rozmiešajú najlepšie odtučnené rozdrvené semená s vodou na kašu a aplikujú ako teplé obklady. Druh dobre znáša sucho. Zriedkavejšie slúžia ako adjuvačný prostriedok pri cukrovke. maďarsky: Kozonségesorbáncfu. Z príbuzných a podobných druhov treba vylúčiť najmä tie. trezalka. Olej zo semien sa kedysi miešal s rovnakým dielom vápenatého mlieka a slúžil v domácnostiach na drobné spáleniny (dnes už zastaraný prostriedok). rúbaniskách a medziach. príp. ktorý ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ rastie dosť hojne v horských oblastiach a typickými stanovišťami sú mokré lúky a jelšiny (má štvorhrannú. s priesvitnými bodkami. potom palmitová a stearová. Semená sú spoľahlivé mierne laxans. listy protistojné. Esencia používaná v homeopatii sa pripravuje z čerstvých kvitnúcich byli a tinktúra zo semien.

Droga sa hodnotí podľa ON 86 7010 a ČsL 4. vlašské bella donna — krásna pani. nemnica. melanchólia. 232.5 % . možno ich získať aj zdrhovaním.hlavný je 173 . suchý výťažok roztoku Passit (sedatívum). prípadne si vstrekovali trochu šťavy do očí. Príslušné prípravky ordinuje lekár. fluoreskujúce. Stomaran — čajovina (stomachikum. Pomer zosušenia je asi 5 — 6 : 1. Odrezávaním či kosením sa zberajú olistené kvitnúce vrcholky rastlín v dobe. Rodové pomenovanie ľuľkovca vychádza z gréckeho atropos — neodvratiteľný. 225. Ľulkovité — Solanaceae Ľudovo: čertov blázniček. nadraguľa. Obdobie zberu je dosť neskoro. 155. list ich obsahuje asi 1 %. Zvonka sa prv používal ľubovníkový olej — Oleum hyperici.hypericum. pridávajú sa do kúpeľov na hemoroidy a používajú sa aj v kozmetike. aby dostali ohnivý výraz. mnohé sa ujmú. Olejové výťažky z rastliny sú v detských olejoch a emulzných mastiach na ochranu pokožky pred slnečným žiarením. migréna. Sušia sa rýchlo v tenkých vrstvách rozprestreté na vzdušných a tienistých miestach. oficinálne v mnohých svetových liekopisoch . pije sa 2 x denne. 63. nie však zdrevnatené. oficinálna aj v ČsL 4. krásavica.). 240. keď rozkvitla asi polovica kvetov (asi 25—30 cm dlhé stonky. farebné látky. izolovaný z čerstvých kvetov. Slúži aj ako metabolikum a olej pri reumatizme. 1934 sa im podarilo dokázať. bez koreňových hlavíc a tenkých korienkov. dnes tvorí zložku najmä mastí. vo voľnej prírode si treba včas označiť miesto výskytu rastliny. nervínum (depresie. Liečivosť rastliny spoznala až stredoveká talianska lekárska škola. 181. neprekročme teplotu 35 °C. Známy je vplyv obsahových látok ľubovníka na kožnú pigmentáciu — hypericizmus. Rastie v listnatých lesoch. preto má rastlina význam vo včelárstve. — u nás iba na východnom Slovensku). fotodynamicky účinné. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. Hnedočervené kvety dozrievajú v lesklé čierne mnohosemenné bobule. Droga sa ľudovo používa oveľa širšie — pri chorobách pečene. u niektorých citlivých osôb sa môže prejaviť ako nežiadúci účinok. Drogu skladujeme v dobre uzatvorených obaloch. že Talianky si z bobúľ pripravovali líčidlo. Obsahové látky rastliny tvoria jedovaté alkaloidy. pseudohypericín a i. flavónové glykozidy (hyperosid — 0. čajoviny Eugastrin (stomachikum. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu je vňať — Herba hyperici. Hausmann a F.najmä pri ulcus cruris. varikóznych vredoch a tromboflebitídach. Ľubovník nemá síce sladkú šťavu. silicu (0.108. V homeopatii sa používa esencia z čerstvej kvitnúcej vňate a jej indikácie sú podobné ako alopatické (dil. toto nebezpečenstvo je však pri aplikácii priemyselne vyrábaných prípravkov značne znížené. čím sa zvýši zber budúcim rokom. poranenia. Materiál sa po omytí suší na vzdušných miestach alebo umelým teplom. Ľuľkovec sa pri zbere listov (vňate) často zamieňa za podobnú skopóliu kranskú (Scopolia carniolica Jacq. ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ + Atropa bella-donna L. neurovegetatívne poruchy). 129. 1. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. Stonka rozkonárená. Droga tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum..7 %).5 g vňate v zápare alebo v odvare. zápaly lymfatických ciest a pod. maďarsky: Maszlagos nadragulya. z oboch strán stisnutá stonka a žľaznatobrvité kališné lístky. Odrezané krčky koreňov s fialovými pupeňmi sa po vykopaní zasa zahrabú do zeme.šovacím znakom ľ. Rastlina obsahuje veľa trieslovín (10 %. pričom sa vychádza z klinicky a experimentálne overeného adstringentného a protizápalového účinku (zvonka i vnútorne) a silného sedatívneho pôsobenia. ale v kvetoch je v lete nadbytok peľu. 91. Dávkovanie: 1 kávová lyžička na pohár záparu. bodkovaného je valcovitá.ľahko ju napádajú škodcovia a vlhne. Čajoviny č. 214. 83. nočnom strachu a pod. plne rozkvitnuté rastliny nedávajú dobrú drogu). ktorý uvádzali už Dioskorides a Plínius: hyperikon . Rastlina je prudko jedovatá — vyžaduje osobitnú obozretnú manipuláciu. cholagogum. pre toxicitu oddelene od ostatných drog. Neporušené listy bez stopiek sa trhajú v čase kvitnutia rastliny (jún —august). Zberá sa aj koreň — Radix belladonnae (oficinálny v ČsL 4). ľulok. Droga sa osvedčuje aj v detskej praxi — pri nočnom pomočovaní. dimérne produkty antracénových derivátov — ČsL 4 žiada minimálne 0. stomachikum. Korene sa vykopávajú v septembri —októbri z 3—4-ročných jedincov. Vedecké pomenovanie rastliny vzniklo podľa starého názvu. Vňať sa zväzuje do snopčekov a suší v tienistom a dobre vetranom mieste.2 %). ktorá vraj prestrihovala niť života (prenesené na vysokú jedovatosť rastliny). Ako droga sa nazývajú Folium belladonnae.Herba belladonnae.2-0. pomer zosušenia asi 6 : 1 . rusky: - RULÍK ZLOMOCNÝ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. španielsky: Belladonna. manipulácia je ako s listom. anglicky: Belladonna. teplotou do 30 °C. taliansky: Belladonna. 71. 242. najmä v bučinách pahorkatín a podhorského stupňa. Druhové pomenovanie je pre priesvitavo bodkované listy (perforatum = latinsky prevŕtaný). metabolikum. Zvonka: antiflogistikum . Drogu treba čím skôr dodať do nákupne . vredy predkolenia (ulcus cruris). Indikácie: adstringens. ČsL 4 uvádza ako perorálnu dávku 1. celistvookrajové. ale plné. Vzhľadom na vysokú spotrebu drog sa všeobecne podporuje jeho pestovanie. Oficiálna alopatia okrem vňaťovej drogy uplatňuje aj výťažky vo forme štandardizovaných prípravkov. cholagogum). hypotenzívum). výťažky tvoria zložku injekcií Floristen Spofa a Floristen forte Spofa (indikácie: chronické ženské zápaly. 169. aplikuje sa na velké plochy. 210. kŕčové žily. Listy sa veľmi ťažko odlišujú. mozgovomiechová skleróza a i. taktiež rozkonárený. Možno ju použiť analogicky ako list. lulák. 33. pochádza z toho. tak volali najstaršiu sudičku. koreň až 1. kvety aj 12 %). Hrubšie sa pozdĺžne režú a dlhé sa skracujú. W. Ak použijeme umelé teplo. koreň hrubý. 207. diantróny (až 1 % — hypericíny: hypericín. žlčníka. vajcovité. Hodnotí sa podľa ON 86 6748.05 % hypericínu). 229. listy veľké. toten Nemecky: Schwarze Tollkirsche. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. že kožná pigmentácia vyvolaná osvetlením (fotosenzibilizujúce pôsobenie) má pôvod v hypericínoch — farbivách ľubovníka. ktorá v juhoslovanskom tovare tvorí až 50 % prímesí. D 1 Prípravky z ľubovníka tvoria i súčasť kloktadiel. Doba: júl -august. digestívum). Etymológia pomenovania je nejasná. Na objednávku sa niekedy zberá vňať . ale iba z mladých a nekvitnúcich výhonkov. 110. francúzsky: Belladone. antiflogistikum. Sarabnicky pátrali po jeho pôvode a r. -0). Predmetom zberu sú predovšetkým listy. treba ju skladovať preto v dobre uzatvorených obaloch a chránenú pred svetlom. zápaloch močových ciest a pri ženských ťažkostiach.

sladká vŕbka Nemecky: Bittersusser Nachtschatten. miernia nutkanie na dávenie a nadmerné slinenie. španielsky: Dulcamara. Bellaspon — dražé. sedatívum atď. majú široké použitie v terapii. 8 4 1 0. bronchodilatans. Byle má poliehavé. analgetikum. psie víno. pôsobia proti zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy.032 % alkaloidov). sladká-horká. Alkaloidy drog pôsobia povzbudivo na centrálny nervový systém.3 4 žiada pre list minimálne 0. myšie drevo. priemyselne vyrábaných prípravkov (Asthmin prášok. využívajú sa predovšetkým ako parasympatolytiká (uvoľňujú kŕče hladkého svalstva a koliky). rozširujú zreničky.4 %.3 II. ako majú alopatické prípravky. bulharská kúra). Radobellinum substancia reprezentuje alkaloidový obsah koreňa a tvorí zložku celého radu čs. často dlhé aj 250 cm. Ľuľkovcové listy a koreň pre špecifickú účinnosť a toxicitu môže ordinovať iba lekár.15 ČsL 4 8 4 1 0. Jeho maximálne dávky sú rovnaké ako listu a rovnako podlieha predpisom lekára. maďarsky: Kesernyés csucsor. francúzsky: Morelle douceamere. priemyselne vyrábaných prípravkov).Solanaceae Ľudovo: bokožnice. D 5—D 3) s podobným používaním.ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ tropanový alkaloid 1-hyoscyamín.5 15 3 13 0. titrovaný prášok už ČsL 4 neuvádza. V rastline sú prítomné aj triesloviny (do 10 %). ČsL Základné požiadavky ON 86 6412 a ČsL na listovú drogu — Folium belladonnae: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustné v HC1 Vlhkosť Obsah alkaloidov — najmenej I. podobne ako priemyselne vyrábané prípravky. Listy sú rôznotvaré. Oficinálne prípravky tvorí extrakt (suchý . čo môže ordinovať iba lekár. môže ich ordinovať iba lekár. taliansky: Dulcamara. jeho najvyššia jednotlivá dávka je 0. antiparkinsonikum). Diagnosticky významná je flavonoid- ná zlúčenina β-metyleskuletin. podobne ako izolovaný alkaloid atropín (tvorí zložku asi 30 čs. podobne ako tablety Radobelin s ich obsahom (parasympatolytikum. List je zložkou tabliet Antasthman (bronchodilatans) a tinktúra kvapiek Contraspan — spazmolytikum.3 % alkaloidov a pre koreň 0. vystúpavé až ovíjavé. POTMĚCHUŤ POPÍNAVÁ + Solanum dulcamara L. zvyčajne 174 . Koreň sa uplatňuje ako spazmolytikum. Ľuľkovité . anglicky: Bittersweet. List je predovšetkým spazmolytikom a antiastmatikom. V homeopatii sa z čerstvého koreňa a nadzemnej časti rastliny pripravuje esencia (Dil.028-0. mydriatikum a antiparkinsonikum (tzv.siccum) a perkoláciou získaná tinktúra (Tinctura belladonnae — nastavená na množstvo 0.). ktorá sa nachádza iba v listoch.5 15 3 13 0.6 g a používa sa iba v zmesiach s ďalšími drogami — liečivami. rusky: - ĽUĽOK SLADKOHORKÝ Trváca. na báze drevnatejúca bylina. denná 0. potom opticky neaktívny jeho racemát atropín a z ďalších najmä skopolamín. polokríkovitá. 16 8 2 1 17 4 13 0. červené psinky.2 g. kumaríny a organické kyseliny.

Nemožno s určitosťou tvrdiť. ktoré ich sprevádzajú). tíšiacich bolesti a kŕče). na báze uškaté. rozličné dermatopatie a pod.5-2 g prášku viacej ráz denne (Klemperer -Rošt).). Stipes — Stipes dulcamarae. intenzívne vedecky skúma. 1. Droga — Caulis (Caules) či Stipes (Stipites) dulcamarae sa kedysi terapeuticky veľmi cenila ako metabolikum. užíval sa aj pri žltačke a horúčkach. raz Amara dulcis. Droga i celá rastlina obsahuje kolísavé množstvá (okolo 1 %) osobitných glykoalkaloidov spirosolanového typu. nigrum L. potom ich hydroxyderiváty. S ohľadom na možnú jedovatosť zber sa deťom neodporúča a nebezpečná je aj manipulácia s terapeutickým experimentovaním. Homeopatia spracúva mladé konáriky s listami odtrhávané ešte pred rozkvitnutím rastliny. ďalej ako antiastmatikum a prostriedok pri choro175 . diosgenín a yomogenín. hrubšie konáriky sa pred sušením režú po dĺžke. Ľ. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . pričom ich výroba by bola pomerne ľahká a lacná. V odbornom prívlastku dulcamara je skryté latinské dulcis = sladký a amarus = horký. čierny (S. Rastie v nižších nadmorských výškach na stanovištiach s veľmi vlhkou pôdou.) používal ľuľok ako diaforetický prostriedok pri zápale pľúc a pohrudnice. ďalej na rumoviskách. ktoré sú založené na steránovom jadre (chemicky sú blízke srdcovým glykozidom obsiahnutým v náprstníkoch). Vedcov upútava i výrazný antibiotický účinok steroidných saponínov a glykoalkaloidov ľuľka. tomatidenol. Novšie prieskumy (Frohne a Pfänder 1983) ukazujú. nápadný tmavočervenými bobuľami a protistojnými listami (u nás sa zriedka pestuje v parkoch). Lonicerus mu vo svojom herbári venoval dlhú oslavnú pasáž. Pre svoje výnimočné obsahové látky sa v poslednom čase celý rod Solanum L. často nepresne označované ako stopky. Linné pri syfilise a reumatizme. tomatidenolová rasa ich má bez alkaloidov. špecificky účinné na kožné ochorenia (exantémy. Odrezávajú sa 2—3-ročné zdrevnatené konáriky dlhé asi 6 cm.ĽUĽOK SLADKOHORKÝ jednoducho kopijovité. pri plotoch a v blízkosti hnojísk. Holandský lekár Boerhave (18. prípadne za zemolez ovíjavý (Lonicera periclymenum L. čo pripomína počiatočnú sladkosť a neskoršiu horkosť mladých konárikov. ktorý je jednoročnou bylinou s inak tvarovanými listami a s čiernymi alebo zelenými či žltkastobielymi bobuľami. kým holandský botanik Dodonaeus použil názov Dulcamara.).). tigogenín. Poznali ho vtedy ako močopudný a laxatívny prostriedok. mnohé tradované údaje bude potrebné dôkladne prehodnotiť. u Celsa. Ako aglykóny sa izolovali spirosolany solasodín. Za zvyčajnú terapeutickú dávku sa pokladá 0. Kvety majú fialovú korunu a dozrievajú vo visiace vajcovité sýtočervené bobule. S označením Solanum sa stretávame už v 1. Pravdepodobne je odvodené od solari = latinsky tešiť sa (podľa niektorých rastlín čeľade Solanaceae. Na alopatické účely sa materiál suší rozostretý v tenkých vrstvách prirodzeným alebo umelým teplom (40 °C). soladulcín. že Theofrastovo a Dioskoridovo Smilax znamenalo ľuľok. Vzájomné zastúpenie jednotlivých zložiek je podmienené biotopom rastliny a závisí od biologickej rasy. n. ako sú pobrežné kroviská. ktoré podmieňujú rasy podobného označenia. ekzémy. Stredovekí otcovia botaniky nazývali rastlinu raz Dulcisamarum. Historicky zaznamenané nejednotné údaje o jedovatosti ľuľka možno dnes vysvetliť geneticky a vplyvom pôvodu drogy. Droga ďalej obsahuje 11 % trieslovín a v popole sa našlo relatívne dosť solí mangánu. Predmetom zberu sú v niektorých liekopisoch oficinálne konce konárikov — Caulis. stor. lužné lesy a priekopy. ako aj spirostanoly (steroidné saponíny. Ako vidno. sladkohorký nemožno zamieňať za príbuzný ľ. stor. popínavý ker vysoký až 5 m. Zberajú sa pred vyrastením listov (marec—apríl) alebo po opadaní listov (október). Niektoré látky obsiahnuté v ľuľku možno premeniť na látky hormonálneho charakteru — kortikoidy a mužské pohlavné hormóny. že obsah steroidných alkaloidov v plodoch klesá s ich dozrievaním (toxické sú nezrelé a veľké kvantá).

Labiatae) Ľudovo: majoránka Nemecky: Majorán. Majorán je medonosná rastlina. Homeopatická medicína používa esenciu (dil. taliansky: Maggiorana. resp. Pestuje sa ako korenina — majorán.bach z nachladnutia a s tým spojené ťažkosti (o. i. ale aj pri zápaloch spojoviek. no predovšetkým pri zakáľačkách. celistvookrajové. Vňaťovú drogu dosť často znehodnocujú plody z materskej rastliny. Stredovekí arabskí lekári ho odporúčali najmä pri migréne. kŕčoch tváre. Pri posudzovaní kvality drogy sa uplatňujú znaky normy ČSN 58 0513 176 . čo sú staré mená tejto rastliny. Na lekárenské účely sa žiada droga získaná zdrhovaním listov i kvetov. Listy sú obrátenovajcovité. rusky: Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 10—40 cm. Droga sa falšuje prímesou vňate tymianu (dúška tymianová). Meno majorana sa odvodzuje z hebrejského mar = horký. Homeopatická medicína má oficinálnu esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate. saturejky záhradnej alebo pamajoránom obyčajným (pozri ako osobitné heslá). na uľahčenie prehĺtania a na vytriezvenie po opojení liehovinami. kvety drobné. čo sa pomerne ľahko odlíši už podľa pachu. V Becherovom Parnasii illustrati z r. Včelám poskytuje dosť nektáru i trochu peľu. španielsky: Majorana. Rastlina sa u nás oddávna udomácnila vo vidieckych záhradách. Osobitne sa používala ako liek proti bolestiam hlavy. v Oriente i v Amerike. pri bolestiach nervového pôvodu. Aromatický majorán. D 2—D 4) v podobných prípadoch ako alopatia. uplatňovala sa podobne ako koreň sarsaparily (Radix sarsaparillae . Zriedka splanieva a aj to iba prechodne. ktorý má vlasť kdesi v severozápadnej Afrike alebo vo východnom Stredomorí či v Prednej Ázii. gulášovej.. príp. m. V kultúrach sa niekedy nachádza aj trváci Origanum majoranoides L. Majorán sa pestuje po celej Európe. uplatňuje aj niektoré historické indikácie. Naše gazdinky s obľubou používajú majorán pri príprave niektorých polievok (napr. pohryznutí škorpiónmi a na úpravu menštruačného cyklu. anglicky: Marjoram. epilepsii. nádche. no oddávna bola i koreninou. Pri zbere a sušení sa uplatňujú všeobecné zásady pre silicové drogy: odrezáva sa 25—30 cm nadzemnej časti. ktorý má menšie huňaté listy a zdrevnatené stonky. zimný. aj reumatizmus). Spracúvala sa s hovädzím lojom na masť používanú na prekrvenie i upokojenie nervov (Amaracinum alebo Sampsuchinum). U nás sú majoránové polia na južnej Morave a južnom Slovensku. Kvitne hlavne v júli až v auguste. semená alebo polámané časti býľ a pod. Po usušení tvorí drogu Herba majoranae. kultivovali už starovekí Egypťania.pozri cudzokrajné drogy). Z rastliny sa zberajú nadzemné časti bylinných stoniek v období kvitnutia (jún)-júl-august—(september). čo znižuje jej kvalitu. maryamych. 1662 sa jeho účinnosť porovnávala s materinou dúškou. v Stredomorí rastie v kultúrach ako poloker. resp.. francúzsky: Marjolaine. zemiakovej). Gréci i Rimania. Dnes sa používa iba príležitostne pri niektorých kožných ochoreniach a bronchiálnych ťažkostiach. Celá je páperisto chlpatá a aromatická. MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁNKA ZAHRADNÍ Majorána hortensis Moench Hluchavkovité . Rastlina slúžila najmä ako liečivo. K nám sa majorán dostal počas križiackych vojen z Jeruzalema. V neskorom stredoveku sa preslávil ako liek proti nádche. ktorá sa môže zväzkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách v tieni a v prievane (umelým teplom pri teplote do 35-40 °C). vzhľadu drogových častí. sústredené v pazuchách okrúhlych celistvookrajových listeňov.Lamiaceae (Pyskaté . Plody sú tvrdky. gréckeho amarakos alebo arabského marjamie. do plniek. maďarsky: Kerti majoranna. či z latinského amarus. do omáčok. biele. na baraninu.

júca z Ázie. ktoré majú slabo vyvinutú sústavu článkovaných mliečnic (u nás tzv. z ktorých vyteká biela mliečna šťava — zdroj ópia. obyčajne nerozkonárená. V osevnom postupe figuruje ako okopanina. rusky: MÁK SETÝ MAK SIATY Jednoročná bylina vysoká až 150 cm. nie je známa. na mokvavé a hnisavé rany. Po špeciálnom narezávaní vytekajúca šťava na vzduchu tuhne a hnedne. Čajoviny č. Praktici delia pestované maky podľa úžitku na dve skupiny: 1. bolestiach hlavy.7-3. žalúdočných ťažkostiach s nedostačujúcou tvorbou žalúdočnej šťavy a pod.9 % silice. proti kŕčom všetkého druhu (i menštruačným).Papaver. horné nedelené. Veľké kvety majú dva opadavé kališné lístky a štyri veľké korunné lupienky. 227. stonka priama.latexu. Všetky orgány maku (s výnimkou semien). francúzsky: Pavot somnifére. Starí Gréci ho nazývali mékón. Kvitne v júni-auguste (podľa výsevu). Plody sú tobolky — makovice. slepáky s tmavomodrými semenami). ktorej je najviacej pri prvom zbere. pri reumatizme a používa sa podobne ako pamajorán obyčajný (pozri osobitné heslo). Listy sú sediace. španielsky: Amapola. Mak je olejnatá plodina pochádza- Nevedno však. pri zahlienení pľúc. ktorá je nositeľom pachu. Majorán má dokázaný slabý účinok na tvorbu žalúdočnej šťavy i karminatívny efekt. proti črevným parazitom a astme. enzýmy a kyselina askorbová (vitamín C). Osobitne bohaté sú nezrelé steny toboliek. taliansky: Papavero. obyčajne biele s čiernou škvrnou na báze. nie však medovinu. preto slúži ako mierny pomocný prostriedok pri meteorizme (nadúvaní). V ľudovom liečiteľstve sa pripravuje aj masť: 4—6 g čerstvo vylisovanej šťavy sa zmieša s asi 30 g masťového základu. bolo názvom m. Oficiálna medicína drogu zriedka používa. V prípade potreby možno užiť aj 2—5 kvapiek silice na cukor. ktorý sa pije 2 x denne. čím sa vytvára surové ópium. maximálna vlhkosť môže byť 16 % a obsah popola najviacej 5 %. Hlavnú terapeutickú zložku tvorí aromatická silica (0. odkiaľ sa často dočasne šíri po okolí. 76. Silica pôsobí spočiatku povzbudzujúco. Surové ópium sa po prečistení nastavuje na určité množstvo 177 . pri migréne. spazmolytikum. karminatívum. či slúžil na liečebné účely alebo na získavanie oleja. toleruje však jej indikačné použitie ako stomachikum. uhľovodíky terpinén a sabinén. anglicky: Opium Poppy. Pestuje sa na roliach a v záhradách. Správy o ňom siahajú však aj do histórie iných orientálnych národov.5 % ) . Dnešné vedecké označenie maku . ópiové maky s bohato vyvinutou sústavou mliečnic a s veľkým množstvom šťavy . silica však obsahuje hlavne terpineol.5—0. Makovice a maličké semienka v neolitických kolových stavbách poukazujú na kultúry maku v strednej Európe už pred vyše 2000 rokmi. 2. horčiny. Rastlina je prestúpená mliečnicami s bielou šťavou. spodné perovito delené. zvonka na aromatické kúpele. Okrem toho ľudové liečiteľstvo má pre majorán celý rad ďalších indikácií — pôsobí pri ľahších nervových ochoreniach. potom mierne narkotický. modrozelené. Látka. olejnaté maky. Jeho produkcia podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam a dozoru. diuretikum a diaforetikum. majú mliečnice. Ópium začalo svoju svetobežnú cestu asi z Číny.(potravinárskej): vyžaduje sa minimálne 0. Včelám poskytuje hojnosť peľu. Makovité — Papaveraceae Nemecky: Schlafmohn. Druhový názov somniferum je z latinského somnus = spánok a farre = prinášať. siateho už u Rimanov. Mak je náročná plodina. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. 165. MAK SIATY Papaver somniferum L. maďarsky: Álomhozó mák. V droge je ešte asi 10 % trieslovín.

. Z príbuzných zameniteľných druhov pri zbere korunných lupienkov možno uviesť m. protopínové (protopín) a i. tebaín). Zmes alkaloidov ako celok obsahujú injekcie No178 vopon (analgetikum anodynum) . prchlík. dobre našuchorený a rozložený. ktoré sú u nás zložkou asi 30 priemyselne vyrábaných prípravkov. kodeín. z ktorých sa semená vytriasli. Jeho hlavný podiel tvoria acylglyceroly kyseliny linolovej. štetinatý — Papaver strigosum (Boenn. panáček. Európski producenti sú iba ZSSR a Juhoslávia. roztrúsené rastúci v teplejších oblastiach.účinných obsahových látok (alkaloidov) a ďalej sa spracúva na liečebné účely. Vo všetkých týchto drogách (okrem semien) sa nachádzajú toxické alkaloidy. preto zber robíme za sucha. viníc a rumovísk okolia Bratislavy.s obsahom 0.7 % ) . taliansky: Rosolaccio. pleskanec. Častý ako burina na poliach. Na priamej stonke sedia perovito laločnaté až perovito delené listy. Posledná slabika je azda z latinského verum = pravý. ktorý má na spodku korunných lupienkov vždy čiernu škvrnu. Semená maku sa používajú prevažne v potravinárstve. divý mak. ale aj dokonale zrelé. Slúži aj na izoláciu jednotlivých alkaloidov. rusky: MAK VLČÍ Jednoročná bylina vysoká 20— 80 cm. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. narceín).95-1. má aj potravinárske použitie. pochybný — P.1-4. získaný lisovaním. rumoviskách. úrazoch. Lekár musí zvážiť jeho aplikáciu a vhodnosť. mačinec. ktorý sa pridáva do mastí. ba i olej — Oleum papaveris.. Korunné lupienky sa ľudovo oddávna používali proti kašľu. ktorý vtedy neodlišovali od vlčieho maku. lebo kedysi sa šťava primiešavala do jedla detí. dubium L. MÁK VLČÍ Papaver rhoeas L. i lekár ich smie ordinovať iba za určitých podmienok.prepočítaných na morfín). Makovité — Papaveraceae Ľudovo: bubovec. ktorú skonštruoval J. francúzsky: Pavot coquelicot. t.5 — 13 %). Alkaloidy sú sčasti viazané ako mekonáty. z ktorého sa pripravuje práškované ópium (Ópium pulveratum) s presne určeným obsahom alkaloidov (9. mazadiel. Lupienky zberané za rosy alebo po daždi sa zlepujú. V ČsL 4 je oficinálne surové ópium. Materiál sa suší vo vrstve 2—4 cm. pri cestách v nížinách až horskom stupni. Zriedkavo sa u nás vyskytuje m. z ktorých poznáme asi 40 druhov. kohútiky. takže i tobolky po dozretí tvoria drogu — Fructus papaveris maturus. vyvoláva spánok a mierni úporné hnačky. NSR.5 % ) . ktorý tíši bolesti.3—6.1—0. ópia) možno uviesť kaučuk. Droga: Flos papaveris rhoeas (Flos rhoeados).8 — 10. Na vrchole stonky je kvet s veľkými červenými korunnými lupienkami (často s čiernou skvrnou na báze). resp. Z chemického hľadiska patria do rozličných skupín. soli kyseliny mekónovej (asi 3—5 % ) . anglicky: Fliedpoppy. Z ďalších obsahových látok drog (resp. karafiát. Rakúsku a Holandsku). Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch a chránime pred svetlom. Druhové pomenovanie možno odvodiť od reo = tečiem. papaverín (0. Ópiový prášok (Pulvis opii — s obsahom 10 % bezvodého morfínu) a ópiovú tinktúru (Tinctura opii . Všetky prípravky podliehajú prísnej osobitnej kontrole. V semenách sa nachádzajú iba stopy spomínaných alkaloidov. Najlepšie sa odtŕhajú oboma rukami smerom hore. skutočný. Plod je tobolka . medzi morfinanové (morfín. Korunné lupienky iných druhov sa v droge odlišujú veľmi ťažko. miznem (pre výron bieleho mlieka alebo ľahko opadavú korunu).5%). kodeín (0. kokrhel. v dobrom prievane a bez obracania (umelým teplom najviacej do 35 °C).novšie rátaný ako poddruh. Ako mimoriadne cenná surovina sa spracúvajú olamované a vytrasené makovice so stonkou kratšou ako 15 cm (II. sčasti ako laktáty (na kyselinu mliečnu). akosť tvorí maková drvina získaná strojovým výmlatom makovíc s dlhou stonkou). vlčí a listové úkrojky má skoro čiarkovité. má guľovitú a bohato štetinatú makovicu. nasleduje noskapín čiže narkotín (1.2 % . U nás by sa dalo získať z maku. hybridum L. napr.5-7.aplikujú sa pri úporných bolestiach. Izoluje sa z nich olej — Oleum papaveris. vlčieho a poľného — P. tulipánky. v antických časoch pripisovali narkotické vlastnosti.) Schur . Najlepšie je ihneď ju odovzdať do nákupne. prípadne celé nezrelé tobolky — Fructus papaveris immaturus. ohníček. živice. 20 3 3 8 10 . Droga má slabý pach a chutí mierne horko a slizovito. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Predmetom farmaceutického zberu (nie však vždy nákupu) sú korunné lupienky zberané z rastlín v čase kvitnutia (máj—august). tumoroch a pod. Semená obsahujú predovšetkým olej (50-60 % ) . Samo ópium alebo jeho prípravky slúžia ako upokojujúci prostriedok. Surové ópium ich obsahuje asi 20—30 %. V súčasnosti sa u nás používa mláťačka na mak. Droga po usušení musí mať pôvodnú farbu.5%) a narceín ( 0. slizovité látky. burina polí. M. Olej i semená niekedy slúžia na prípravu emulzií. tuky. Manipulácia s ním podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam. Nie sú ani také háklivé na stláčanie. Najväčší podiel z nich pripadá na morfín (7—21 % ) . Na kvalitu korunných lupienkov — Flos rhoeados sa vzťahuje ČSN 86 6218.. argemone L. ale pre vysoké výrobné náklady a nižšiu kvalitu by to bolo neekonomické. panenka. maďarsky: Pipacs mák. dubium. Buranovský (patentovaná aj vo Švajčiarsku. ftalidizochinolínové (noskapín. Uschne asi za 5 dní. Niekedy sa zberajú makové listy — Folium papaveris. j. aby dobre spali. vlčí kvet Nemecky: Klatschmohn.makovica. niekedy sa považuje za miešanca m. slepý mak.05 % bezvodého morfínu) už ČsL 4 neuvádza. pukovec. je nižší ako m. paničky. španielsky: Ampola. má pritisnuto ochlpené kvetné stonky. ako ľahko sa zaparia. Vedecký názov maku vznikol z keltského papa — detská kasička. tebaín (0. Tejto rastline. 10 1 1 8 7 II. no taktiež druhu P. červánky. neklamný. hybridný — P. Ópium je prudko jedovaté. Zriedkavé farmaceutické použitie má koreň maku — Radix papaveris alebo semená — Semen papaveris. veľmi záleží na serióznosti zberača a na správnej botanickej identifikácii materskej rastliny. v poludňajších hodinách. benzylizochinolínové (papaverín).

V Aténach sa vraj vysadzovala ako medonosná. mužnosť. odstránia sa drevnaté časti a prímesi tráv a materiál sa suší v tenkých vrstvách na tienistých a vetraných miestach (umelým teplom do teploty 30—35 °C). Druhy rastú vo veľmi rozdielnych prostrediach: na stepiach. priame.Lamiaceae (Pyskaté . M. poľný nie je po tejto stránke dostačujúco preskúmaný. Najslávnejšia bola v stredoveku a používala sa aj vo veterinárstve.60 % ) . sa pripraví sirup. prísadou likérov. okrajoch lesov.Labiatae) Ľudovo: dúška chodec. Miller. 113. olistené bylinné kvitnúce časti sa odstrihujú alebo kosia. ktorý má podobné zloženie ako olej maku siateho. Tradične sa zberá a nakupuje vňať — Herba serpylli. i. (spec.MAK VLČÍ Z hradiska účinných obsahových látok ide pravdepodobne o spoločné pôsobenie antokyanového farbiva. malého množstva alkaloidov (readínu a ďalších príbuzných alkaloidov) prítomného v korunných lupienkoch. ale aj polievok. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1.15-0. Hoci vňať rastliny ako droga je skoro taká hodnotná ako tymianová (Herba thymi).) Hluchavkovité . L. lebo by z nej opadali kvety i listy. rusky: ( ) MATEŘÍDOUŠKA ÚZKOLISTÁ MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) Materina dúška. Hegi ich uvádza 21. materonka. hoci majú niekedy aj korunné lupienky červené. Sú to trváce byliny až polokry vysoké do 30 cm. V potravinárstve slúži na farbenie esencií. Semená maku vlčieho obsahujú asi 40 % oleja. čo dalo vznik poetickej českej povesti. nezamieňa sa a pre hojný výskyt sa ani nefalšuje. najviac v kvitnúcej vňati (až 1 % ) . listy zvyčajne vajcovité a celistvookrajové. kvalifikuje sa to ako falšovanie. novšie dúška materina. s obsahom hlavne p-cymolu a linalolu popri 179 . byle sú obyčajne poliehavé a zakoreňujúce. Zo spomínaných druhov má m. taliansky: Pepolino. démutka. Vedecké pomenovanie materinej dúšky je odvodené z gréckeho thymos = sila. bromoformového). Čajoviny č. Byle sú zakončené fialovočervenými i bielymi kvetmi zoskupenými do hlávkovitých. Thymus serpyllum L. m. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádza silica (0. má pomerne vysoký obsah alkaloidov — až do 0. Ich systematika je pre nebotanika ťažká a v mnohých prípadoch dá prácu aj odborníkovi (časté sú krížence). predsa sa do nej nesmie primiešavať. príp. slizu. Erben). zber sa robí krátko pred úplným rozkvitaním alebo počas kvitnutia (júl-september). Dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Ako však aj prv menované. anglicky: Wild Thyme. coll. že je matkou premenenou na kvietok (K. emend. orientálny sa často pestuje v zá- hrádkách ako okrasný. Droga sa kedysi často používala v liečiteľstve na farbenie sirupov proti kašľu ( napr. Farmaceutický sa môže použiť ktorákoľvek materina dúška z množstva príjemne voňajúcich taxónov. je súborným pomenovaním via- cerých našich druhov a odrôd. do drogy Flos papaveris rhoeados nepatria. aromatizačnou prísadou voňaviek a mydiel a i. pochybný len veľmi nízky obsah alkaloidov a m. maďarsky: Mezei kakukfú. francúzsky: Thym serpolet. hybridný dokonca zanedbateľný. ale aj osviežujúce účinky a odporúčala sa o. V súčasnosti sa skorej uplatňuje ako vzhľadové korigens do čajovinových zmesí a niekedy ako antitusikum. na lúkach i výslnných krovinatých stranách od nížin po horský stupeň. Táto tradícia. Plody sú tvrdky. zasvätenie bohyni Frei a mariánsky kult v kresťanstve urobili z nej rastlinu opradenú mnohými ľudovými povesťami. skalách. Materina dúška je všeobecne známa.5 % (obsahuje hlavne tebaín). aj v gynekológii. Považovala sa za rovnocennú s tymianom a vysádza sa dodnes na hroby. J. liečebne sa neuplatňuje. papraslenov. materinka. žadovník Nemecky: Sandthymian. Pri dosúšaní rastlinu neobraciame. Okrem medicínskej oblasti bola koreninou vín. v starom Grécku sa jej skutočne pripisovala sila. rozkonárené. 195. T. s. španielsky: Serpol.

2 čajové lyžičky na šálku. s listom rozmarínu a kvetom fialky. 207. niektorí autori (napr. kataroch. pri reumatizme a na posilňujúce i aromatické kúpele. ktorej silica má vysoký obsah silne dezinfekčné účinných fenolov (až 50 % ) . na natieranie a masírovanie. nervových slabostiach. závratoch. farmaceutický priemysel používa silicu ako zložku prípravku Benephorin (kvapky — expektorans) a Thymomel (sirup — expektorans) obsahuje výťažok (extractum serpylli). dá sa spoľahlivo užívať pri čiernom kašli (s rosičkou sa uplatňuje v moderných prípravkoch). Doposiaľ sú známe zhruba tri tzv. štvorhrannými a drevnatejúcimi konármi. Droga je predovšetkým stomachikum. maďarsky: Orvosi kakukfu (démutka). rany. flavóny (luteolín a apigenín). 230. vajcovitú.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Thymian. Rôznotvárnosť lokalít (rastie až do alpínskeho stupňa).. aplikuje sa ako mazadlo.129. chemické rasy materinej dúšky: tymolová. existencia mnohých taxónov a pod. minerálne zložky a uvádza sa i kyslý saponín. s majoránom. 5 5 5 13 12 0. veľmi rozkonárený.137. aromatikum. s priamymi. — d. . 81. rovnako ako žalúdočný prostriedok.MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) terpénových esteroch. Posilňuje žalúdok i nervy. španielsky: Tomillo común.99. pri kĺbovom reumatizme sa namáča do mentolového liehu (francovka) napr. Podobne sa uplatňuje aj silica — tiež ako prostriedok proti katarom. Užíva sa zápar . anglicky: Garden Thyme. hnačkách. Na vňaťovú drogu (Herba serpylli) sa vzťahuje ČSN 86 6720: Znak Inak sfarbená droga ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice najmenej 180 Akosť — najviac v % 1. vplýva na to. Hluchavkovité .TYMIAN TYMIÁN OBECNÝ Thymus vulgaris L. karvakro- lová a citralová (tieto zložky prevládajú v ich silici). pije sa 2—3 x denne.2 II. pri nachladnutí a do mazadiel. francúzsky: Thym commun. rusky: - Poloker vysoký až 30 cm.115. amarum a antitusikum. bolestiach hlavy. Ako expektoračná zmes je známa čajovina z rovnakého dielu materinej dúšky s koreňom prvosienky a listom podbeľa (2 lyžičky na šálku). pulegioides L. pri meteorizme. pri meteorizme a bolestiach žalúdka sa pije počas dňa zápar z dvoch lyžičiek drogy na 2 poháre vody (má postáť 10 minút). Čajoviny č. Listy čiarkovito kopijovité a podvinuté. s nižším obsahom tymolu alebo karvakrolu. Hegnauer) preto pripúšťajú ako materskú rastlinu iba druh Th. že hlavná obsahová látka — silica je v kvalitatívnom i kvantitatívnom zložení rozdielna. Species aromaticae ad cataplasma (aromatická čajovina a na obklady) a Species pectorales (prsná čajovina).123. Homeopatická esencia sa robí z čerstvej kvitnúcej vňate a slúži predovšetkým na posilňovanie nervov. užíva sa pri nespavosti. triesloviny. Rastlina ani droga nie sú toxické. Čs. V ČsL 2 tvorila droga zložku čajovín Species aromaticae. Na kúpele sa kombinuje do čajovín napr. 179. kolikách. 3 3 2 13 10 0. droga obsahuje aj horčiny. taliansky: Timo. nechutí do jedenia i zvonka na obklady.1 MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TÝMIANOVÁ).

Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie silice podmieňuje jej pôvod.5 % fenolov. údenín i liehovín (najmä pravej francúzskej benediktínky). Pozná sa pomerne ľahko — má inak formované listy. linalylacetát. Hlavná zložka silice — tymol. Tymian poznali už v staroveku. asi v júni -júli až v auguste 1—2 x do roka. s význačným obsahom najmä tymolu alebo karvakrolu ( 2 0 . omáčok.3 % ) . Plody sú tvrdky.2 % silice a v nej najmenej 0.8-cymolu. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (0. Dodnes sa uplatňuje pri konzervovaní rýb v Stredozemí.) sa často vyskytuje ako nežiadúca prímes vňaťovej drogy tymianu. Pre obklady sa pripravuje 5 % zápar. potom málo 1. Nový nemecký liekopis žiada minimálne 1. Droga je obľúbená ako expektorans. tymolmetyléter a α-pinen. j. španielsky tymian. saponíny. zvonka je vhodná na obklady. Vo väčšine liekopisov je oficinálna vňať (i v ČsL 4) — Herba thymi. Materiál sa suší bežne ako silicový. karminatívum.3 x denne. zimný) obsahuje v silici asi 40—50 % tymolu a skoro nijaký karvakrol.6 0 % ) . drogu žiadajú získať zdrhovaním listov a kvetových zakončení v začiatočnom štádiu rozkvitania. geraniol. laryngitis a pertusis. Poškodzuje štítnu žľazu — vyvoláva tyreotoxikózy 131 . ktorá bola zložkou mumifikačného balzamu. kloktanie či výplachy úst a silica ako derivans.. je účinné antiseptikum. linalol.3 %. Botanicky príbuzná materina dúška (Thymus serpyllum L. t. Strata na hmotnosti je asi 70 % — zosušenie 3—4 : 1.MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TYMIANOVÁ) -TYMIAN Chudobné paprasleny drobných červených kvietkov sú zoskupené vo vrcholové hlávky. Pri čiernom kašli sa často ordinuje sirup s obsahom výťažku z tymianu (užíva sa 4—6x denne 1 lyžička). Tymol je však dosť toxický. pije sa 2 . zahraničná droga má často v prevahe cineol alebo linalol či karvakrol. slúži najmä v zubnom lekárstve. Mill. je dnes už liekopisne prípustný (silicový obsah odpovedá tymianu i skladbou. Pre značnú spotrebu sa tymian odporúča pestovať. Ťažšie sa odlíši tovar dodávaný zo zahraničia. v starom Egypte z neho izolovali silicu. bornylresp. akosti je najmenej 0.75—6./CsL 4 5 5 1 2 13/10 12 II. Obsah silice v droge podľa ČsL 4 a podľa normy I. 10 10 2 4 13 14 5/'3 7 dúcu prímes . pri výrobe pást a ústnych vôd.Th. kúpele. užíva sa pri bronchitis. Užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. droga obsahuje aj triesloviny. resp. Homeopatia používa hlavne zo silice izolovaný tymol (pri sexuálnych neurasténiách a pod. emend. v oblasti strednej Európy rastúci tymian (tzv. akosti 0. Oddávna sa používal ako korenina do polievok. zygis L. pečienok. flavonové glykozidy a horčiny.6 % a pri II. ako prostriedok odstraňujúci zápach. Prv pokladaný za nežia- ON 86 6719 a ČsL 4 majú tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Byle hrubšie ako 2 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. Druh pochádza zo stredomorskej oblasti a pestuje sa v záhradkách ako trváca teplomilná rastlina vhodná aj pre suchšie stanovištia. borneol. list — Folium thymi.). rátaných ako tymol. má iba vyšší karvakrolový podiel ako tymolový). ďalej ako stomachikum. spazmolytikum.

dnes označovaná ako polej obyčajná — Pulegium vulgare Mill. Čajoviny č. severnom Nemecku. Sušením stratia 182 . tinktúru roztok Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny) a tymol je v kobaltovej paste. loginfolia (L. podzemok plazivý.. Vňaťovú drogu obsahujú čajoviny Defatigan (kúpeľová prísada) a Pulmoran (expektorans). Starí Gréci ju pridávali aj do posvätného nápoja. Listy takmer sediace. Všetky druhy mäty okrem m.. v súčasnosti ju obsahujú kvapky Benephorin (expektorans). Slúžia predovšetkým na izoláciu silice. pričom materiál nesmie ležať dlhšie na kopách alebo v košoch — ľahko sa zaparí. úpornej nádche a pľúcnych chorobách. Ipecarin (expektorans). Egypte a miestami aj u nás. lebo sa drobí. špicatá L. Kučeravá varieta rastie iba v kultúrach. drogy: m. Pomenovanie Mentha je z gréckeho mintha = silný pach a podľa Ovídia ide vraj o premenenú nymfu Menthe či Minthe.68. MÄTA KUČERAVÁ Na vňať (Herba menthae crispae) sa vzťahuje ČSN 86 6732: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky Časti drogy sfarbené inak ako na materskej rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah silice — najmenej I. ich variet i hybridov a príp. m. ZSSR. rozkonárené.3 Rastlina je medonosná a kučeravé formy mäty sa pestujú najmä v USA.) Huds.99. MÄTA KUČERAVÁ Mentha crispa auct. m. dlholistej — M.5 0. Výťažky sú zložkou mnohých galeník.118. 191. Vňať býva zložkou prsných čajovín — Species pectorales (ČsL 2. v Škandinávii.. 123. Je charakteristická kučeravými listami a červenofialovými či bielofialovými kvetmi. priemyselne vyrábané prípravky obsahujúce silicu boli kvapky Apertuss (expektorans). aquatica L. Má veľkú ľudovú tradíciu aj u nás — ordinoval ju známy bylinkár Fraňo Madva. tekutý extrakt obsahujú kvapky a pastilky Pleumolysin (expektorans) a sirup Thymomel (expektorans). drsno chlpaté. ktorý tvorí terapeutickú časť sirupu z materinej dúšky obyčajnej — Sirupus thymi compositus. nervových a aromatických čajovín. Pri sušení sa smie aj obracať. Kvety sú červenofialové.vajcovito srdcovité.234. V ČsL 4 je oficinálny aj tekutý extrakt (Extractum thymi fluidum). Pre toxicitu sa dnes interne neužíva. Guanar (expektorans). m. žlčopudných. na vnútorné a nervové choroby i hadie uhryznutie. Suší sa rýchlo prirodzeným teplom v tieni za dobrého vetrania. Predmetom zberu je list — Folium menthae crispae. usporiadané do klasov z papraslenov. Históriu mäty kučeravej ťažko osobitne sledovať. prípadne vňať — Herba menthae crispae. nie vyššou ako 35 °C. Zámeny medzi mätami sú pre množstvo krížencov celkom bežné. kučeravá. Je vyšľachtená z rozličných druhov. stonky priame. Tussilen (expektorans).119. ktorý pili pri eleuzínskych slávnostiach. no opatrne. sivá — Mentha pulegium L. rusky: MÁTA KADEŘAVÁ Trváca bylina vysoká 50—100 cm.. prívlastok crispa je z latinského crispus = kučeravý. klasnatej — M.5 II.115. najmä z m. vodnej — M. protiastmatických. Dosúšať sa smie i umelým teplom — teplotou medzi 20 — 30 °C. non Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Krauseminze. Používala sa pri kašli. Rastlina je náročná na vlhko. aj ďalších druhov. plody tvrdky. ČsL 3 i ČsL 4). 137. kučeravá páchne ako rasca (kmín). anglicky: Spearmint. maďarsky: Fodor menta. príp. s vyčnievajúcou žilnatinou na rube a so zvlneným okrajom so zúbkami. v tenkých vrstvách. vyšľachtená postupne pestovaním. Samozrejme. Anglicku. Columella spomína vína korenené mätou. Systematický botanický prieskum rodu mäta je mladého dáta a býva veľmi neprehľadný pre množstvo najrozličnejších systematických jednotiek a krížencov. kučeravej majú však ploché listové čepele a pri identifikácii pomáha aj pach rastliny. Čs. Určite však bola známa napr. nebola to súčasná m. žalúdočných. a to pre tvar listov. Zber sa robí z kvitnúcich rastlín (júl—september). 10 10 25 8 2 14 16 2 0. 5 5 15 4 1 14 14 1. francúzsky: Menthe crispée.a slabo sa vstrebáva aj pri vonkajšom používaní. 13. ktorá sa používa v zubnom lekárstve.

taliansky: Menta peprina. Čajovina je žlčopudná a pije sa zápar z lyžice čajoviny na šálku vody. Kosí sa kosákom alebo kosou (vo veľkom kosačkou na trávu). Stonky priame. Hlavnou obsahovou látkou drogy je silica (1—2 %). Zvyšky mäty sa našli v starých egyptských hroboch z r. na plantážach a dočasne splanieva. s drevnatým podzemkom a s nadzemnými poplazmi (stolónmi). listy stopkaté. resp. m. karminatívum a pri ochoreniach žlčníka. Tieto druhy — najmä u nás najhojnejšia a voľne rastúca m. potom terpény (pinény. klasnatej — M. nevyvoláva chladivý pocit pri ochutnávaní. piepornej. Druh M. m. okrúhlolistej — M. roľnej (M. vodnej — M. limonén. Materiál sa ľahko zaparí. kučeravej a rumančekových úborov. no vždy za sucha a vtedy. Rastlina je kríženec iných druhov (pozri ďalej). Rastlina je veľmi medonosná. V Japonsku sa kultivuje najmä varieta m. s fialovastými žilkami na rube.. Droga chutí korenisto.neobsahuje mentol. luteolín. vodná — nesmú byť prímesami oficinálnej vňaťovej či listovej drogy. ktorá má zhruba okrúhle listy a m. non al. apigenín. 1696 od Raya. kde sa väčšina rastlín spotrebuje na izoláciu silice. (je husto sivochlpatá). piperita sa rozpadá na množstvo taxónov. Osobitný význam má forma rubescens Camus (s červenkastými stonkami — Mitcham) a pallescens Camus (zelenkasté stonky — tzv. acetáty dihydrokarveolu.. felandrén). ostro pílkovité. Zber sa robí viac ráz do roka. Z obsahových látok je najdôležitej183 . 177. podobne ako rasca (i pach má podobný). španielsky: Menta piperita. hesperidín). dihydrokumínalkoholu (nositelia vône). prípadne list — Folium menthae piperitae. Rastlina je veľmi aromatická. francúzsky: Menthe poivrée. Oddávna sa pestuje v záhradkách. Droga i silica sa používa podobne ako m.). aquatica L. rusky: MATA PIEPORNA MÁTA PIEPORNÁ Trváca bylina vysoká až 100 cm. nie však mentol. (často sfarbená do červená). Fialové kvety sú zoskupené v papraslenoch. Čajovina č. zmes rovnakých dielov listov boldovníka (pozri Folium boldo medzi cudzokrajnými drogami).) Huds. Najväčšie kultúry sú v USA. keď vňať dorastie do výšky 25—30 cm. píeporná ako viacnásobný hybrid sa podobá všetkým zložkám kríženia: m. 3 x denne šálka. Plody sú tvrdky.) Huds. pričom všetky zložky drogy sú v premenlivom množstve podľa jej pôvodu. v tenkých vrstvách. Prvé zaručené správy o dnešnej máte sú z r. horčiny. pieporná — ľudove sa vraví. Predmetom zberu je vňať — Herba menthae piperitae. longifolia (L. tesne pred kvitnutím (júl-september). MÁTA PEPRNÁ Mentha x piperita L. Droga obsahuje aj triesloviny. dlholistej — M.listy na hmotnosti asi 83—88 %. vetrová zelina Nemecky: Pfefferminze: maďarsky: Borsos menta. Suší sa na dobre vetraných miestach v tieni. trochu chlpaté. m. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: promincľa. arvensis L. falcká mäta — white mint). Osvedčená je napr. len zriedka tvoria semená. Neprípustná je vňať napadnutá hrdzou. rotundifolia (L. M. V NSR a NDR je mäta najpoužívanejšou liečivou rastlinou. 1 200 až 600 pred n. ktorá obsahuje predovšetkým karvón (42-67 % ) . m. špicatá L. Droga sa užíva predovšetkým ako stomachikum. z ktorej sa získava mentol. pre rovnaké účely sa kombinuje aj s ihlicovým a horcovým koreňom a kôrou krušiny. v Karnaku. hore rozkonárené. anglicky: Peppermint. Rastliny vypestované zo semien degenerujú. tvoria klasy. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . vajcovito kopijovité. Väčšinou však býva zložkou čajovín. že je „slabšia" . dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. fialovasté. vňať 75—80 %. Najvhodnejšia je teplota 20-30 °C (maximum 35 °C). flavonoidy (diozmín. 1.

20 10 6 8 2 14 14 3 0. stonka štvorhranná. Thé Salvat.05 g. apigenín. pre obsah trieslovín aj antidiaroicky. na zvýšenie chuti do jedla a sú mierne antidiaroické — zastavujú hnačky. 177. 148. 110.5 — 5 % ) . Jednotlivá dávka je 0. droga obsahuje ešte triesloviny (6 — 12 %). flavonoidy (o. Vnútorne sa jednorazovo dávkujú 2—4 kvapky. neomentol s nepríjemným chuťovým vnemom). 154. Zápary sú obľúbeným prostriedkom pri žalúdočných ťažkostiach vyvolaných napr. ktorý pôsobí zvonka ako prostriedok potlačujúci citlivosť nervových zakončení (vyvoláva pocit chladu). 200. 187. karminatívnych. Stomaran. Osobitne dôležitý je účinok drogy na tvorbu a vylučovanie žlče. Matový čaj v záparových vreckách).8 Znak Zhnednutá droga Časti stoniek hrubšie ako 5 mm Vňať napadnutá hrdzou Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 Obsah silice najmenej šia silica (1-3 %). Vyrába sa tiež synteticky (z tymolu alebo piperitonu či citronelalu alebo z pinénu. Javorina. na inhaláciu pri bronchitídach a na ústne výplachy.. Stopangin solúcia i sprej.). kloktadlá. Niektorými účinkami pripomínajú rumanček. List i vňať mäty sú u nás zložkou mnohých oficinálnych čajovín (ČsL 3: vetrová — Species carminativae. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: rojovník. 176. v rastlinách napadnutých hrdzou. Druh pochádza zo stredomorského pobrežia Blízkeho východu a z juho- . ktorej zloženie sa počas vegetácie mení. Betulan. ústne vody. 50 20 10 3 3 14 14 0. ich glykozidy) a minerálne sob. 199. mentofurán je nežiadúci. 240. 181. 241. 169. 179. a to aromatických. príp. 183. esterifikovaného mentolu a jasmonu zlepšuje čuchové (a chuťové) kvality drogy a naopak. 28. 206. Inhalex solúcia. 94. P. 236.4 ČsL4 10 5 3 4 1 12 12 2 0. rusky: - Trváca bylina vysoká až 100 cm. MEDUŇKA LÉKAŘSKÁ MEDOVKA LEKÁRSKA Melissa officinalis L. pretože u nich zapríčiňuje dusenie (známe sú aj otravy). pre obsah mentolu je účinná antiseptický a protizápalovo. Hlavné indikácie drog sú: stomachikum. 209. luteolín.mentole. V pazuchách horných listov sú paprasleny bielych kvetov.Tormentan. 168. Species pectorales. Pernisan. 151. 201. 232. i.5 g). z iných monoterpénov). 3 2 1 1 0. limonén. 29. ďalej hlavne nie veľa mentofuránu (2. Mäta tvorí zložku mnohých čajovín.). ČsL 4 aj žlčopudná . 174. žuvačky a i. na okraji vrúbkovano pílkovité. na obklady a i valeriánových. 207. Haemorisan masť. francúzsky: Mélisse officinale. Species urologicae P. masti Borozan. Uplatňuje sa aj pri kolíkových a žlčníkových bolestiach.3 Vňať sa hodnotí podľa ON 86 6810 a ČsL 3 a základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % I. včelník Nemecky: Zitronen-Melisse. 233. 54. cholagogum. horčiny. korigens. ale v zásade silica musí mať určité množstvo mentolu (50-78 % ) .8 II. V silici je prítomný ešte celý rad zložiek (mentón. pre vňať je dávka 2 kávové lyžičky. Hemoral. Plody sú tvrdky. 213. pulegón a i. 83. Liečebný účinok drog spočíva 184 predovšetkým v silici a jej zložke . 30 10 3 2 1 14 14 0. izomentón. nesmie sa však ordinovať dojčatám a malým deťom. anglicky: Balm. 42. Silica sa uplatňuje podobne ako droga a tvorí ešte zložku ďalších prípravkov. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 x denne pred jedlom. 231. granuliek Sennagran. Valofyt Neo. Mentol má podobné použitie. 35. proti nadúvaniu. mentol obsahujú dražé Boldochol I. 230. žalúdková — Species stomachicae) i priemyselne vyrábaných (Alvisan Neo. 189. 184. 212. jeho obsah je vysoký v drogách resp. Droga i silica majú spazmolytické účinky. Ga-Fo roztok.7 II. 10 5 3 4 1 14 12 2 0. silicu aj Inahlol Pini roztok a Contraspan kvapky. Využívajú sa ako chuťové korigens (zubné pasty.Species cholagogae. 3.1 %) — obsah mentolu. Rheumosin masť. 41.5 mm Prítomné časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. 222. Čajoviny č. Cholagol kvapky. (-)-mentón. dražé Laxafel. 32. rozkonárená. jeho estery (s kyselinou octovou alebo valérovou — nie menej ako 5 % ) . 27.5 III.5 14 12 0. maďarsky: Czitromszagú melisza (Cittromfú). 155. žalúdočných. 172. 170. Ungolen. zvonka sa používa aj proti migréne. Mentol tvorí častú zložku protireumatických mazadiel i šnupacích mastí a používa sa proti svrbeniu. cineol. ako aj masážneho roztoku Herbadent. spazmolytikum. 188. taliansky: Melissa. španielsky: Melisa común. Cutisan. 210. listy vajcovito srdcovité. Detský čaj s rumančekom. 140.Na listovú drogu (Folium menthae piperitae) sa vzťahuje ČSN 86 6415: Akosť — najviac v % Znak Listý sfarbené ináč ako na materskej rastline Rozdrvené listy prechádzajúce na site okami s priemerom 2. Syntetické produkty však obsahujú viaceré stereoizoméry mentolu (napr. požitím mierne znehodnotenej stravy (1—2 g drogy na šálku — ČsL 4 uvádza jednotlivú dávku per os na zápar 1. 137. karminatívum — koliky tráviaceho traktu a žlčových ciest. potom jasmon (0.

. resp. vňaťovej drogy prichádzajú do úvahy najmä zástupcovia čeľade hluchavkovitých rastlín. var. Liečivý včelník moldavský — Dracocephalum moldavica L. turecká melisa. S výrobou karmelitánského liehu sa začalo r. kôra škorice 10 g. Medovka obsahuje predovšetkým silicu (list 0. citronelol a linalol.napr.MEDOVKA LEKÁRSKA východnej Európy. 100 ml vody. ochlpenia a pod. pri nespavosti a vegetatívnych dystóniách. kopijovitými a ostro pílkovitými. má zvyčajne takýto pomer jednotlivých zložiek: 300 ml liehu. Zámena je možná i za balotu čiernu — Ballota nigra L.. muškátový orech 10 g. vňať 0. Pestuje sa v záhradkách. tzv. Materiál sa čo najrýchlejšie suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. a to rovnakého typu. pokrájané a dobre premiešané zložky necháme macerovať 7 dní. karmelitánskom liehu (Karmelitergeist). Medovka spája v sebe účinky mäty a rumančeka so sedatívnym pôsobením. alkoholy geraniol. karminatívum. Miestami aj splanieva. Slúžila tiež ako korenina a prísada likérov. sa pestujú len zriedkavo. ako v iných hluchavkovitých rastlinách. citrónová kôra 20 g.Herba melissae (ČsL 4) a Folium melissae. Droga — Folium melissae podľa 185 . potom sa tekutina scedí a uloží do menších dobre zatvorených fľaštičiek. chránená pred svetlom. Mimoriadne dôležitú drogu tvorí vňať a list . vzrastu.Spiritus melissae compositus. a to buď samu.. vysokých 20—30 cm. alebo vhodne kombinovanú s inými drogami. je drobivá a hnedne. ktorá však má iný pach i tvar listov.. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé listy (dil. pričom sa neobracia. diaforetikum. Podobný kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. Typické zložky tvorí aldehyd citronelal (cca 39 %) a citral (30 % ) . no pri mikroskopickom vyšetrení možno zistiť prítomnosť šťaveľanu vápenatého). M. Karmelitánske kvapky možno pripraviť aj takto: medovkový list 50 g. stomachikum. Pomer zosušenia vňate je asi 5 : 1. plod koriandra 30 g. čistého liehu 100 g a vody 200 g. (takisto zväčša majú príjemnú vôňu. potom horčiny. Užíva sa predovšetkým pri nervovo podmienených poruchách žalúdočného a črevného traktu. odlišuje sa zasa modrými kvetmi a dlhšími listami. ešte dnes propagovanom na Západe. najlepšie v plechovkách (najdlhšie 1 rok). cordifolia Pers. pri migréne a bolestivej menštruácii a pod. z terpénov ešte karyofylén. má obojstranne ochlpené listy. sliz a flavonoidy. Ak sušíme umelým teplom. Najvýhodnejšie sa zberá v popoludňajších hodinách a za suchého počasia. hirsuta Benth. Možno ju preto uplatniť aj pri ľahších formách nespavosti. ako nervínum a sedatívum. v droge je aj do 5 % trieslovín.05-0. Medovka je veľmi stará liečivá rastlina. Medovkový lieh . Zberajú sa takmer výhradne z pestovaných jedincov. nesmie teplota prekročiť 30-35 °C. Preslávila sa hlavne v tzv. Ďalšie druhy medov- ky . ktorá je vyššia.010.3 %. po 5 kvapiek citronelovej (medovkovej) a muškátovej silice. napr.. vňať: 1 polievková lyžica na šálku záparu) pôsobí ako sedatívum. jej zloženie závisí od pôvodu rastliny. Včelám poskytuje hojnú pašu nektáru i peľu. Droga sa ľahko zaparí. Pri zámene a falšovaní listovej. listu 6 : 1. husto chlpatá a podobná M. officinalis L. po 2 kvapky škoricovej a klinčekovej silice. pestuje sa aj u nás. vždy na začiatku kvitnutia (jún—september). Ďalšou vhodnou oblasťou sú choroby z nachladnutia a chrípkové ochorenia. D 1-0). 1611 (parížski karmelitáni) a v uplynulých storočiach sa pokladal za univerzálny liek. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch.02 % ) . z rodu čistec — Stachys L. Medovka kvitne v júni až auguste. Zápar z drogy (list: 1 kávová lyžička na šálku. Pri nedodržaní odporúčaného času zberu má droga nepríjemný (plošticový) pach. denne 2 — 3 šálky.

10 10 25 8 2 14 16 2 0. lístky sa pri zložení velmi ľahko rozštiepia na dve polovice. často destilovaných cez medovkovú vňať. Plod je červená kôstkovica. rusky: MEDVĚDICE LÉKAŘSKÁ Listová droga — Folium melissae musí vyhovovať ČSN 86 6419: Znak Akosť — najviac v % I. Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum. vňať tvorí tiež zložku koreninových zmesí. Medovka má aj potravinárske a technické použitie (v likérnictve. 200. rastliny obsahujú asi 186 0. rýchlo sa sušia na slnku. obrátenevajcovité. Ako cirkumpolárna rastlina bola medvedica na severe odjakživa ľudovým liečivom. nardus (L. medveszôlô. 86. Najčastejšie ide o C. prenikla natrvalo do materia medica. náhradka ruského čaju). z Talianska. Vresovcovité — Ericaceae Ľudovo: hrôznik. a najmä na cintorínoch. s poliehavými a vystúpavými konárikmi.3 % aldehydu citralu). umelým teplom (pri 55 °C). trochu širšie a väčšie listy na rube hnedobodkované. V 13. Laponci radi konzumujú plody a listy používajú ako čierne farbivo.1 II. hypotenzívum). Oleum citronellae tvorí u nás zložku oficinálnej vetrovej vody — Aqua carminativa. Podobný význam má aj druhové meno uvarursi.). stále zelený.05 MEDVEDICA LEKÁRSKA Arctostaphylos uva-ursi (L. 77.5 0. Vedecký názov rastliny pochádza z gréckeho arktos = medveď a stafylé = hrozno. Kvety sú ružové alebo biele. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Lemongrass-silicu poskytuje zasa C. 127. ktorá však nie je sieťovito pospájaná.. Vňať sa dáva do čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. 197. Má končisté vajcovité listy na hornej strane s vystúpenou žilnatinou. Silica sa niekedy získava z citrónového oplodia destiláciou cez medovkovú vňať a silica sa označuje ako Oleum melissae citrátům. 182./CsL 4 5 5 15/— 4 1 14/12 14/12 1. 5 — 1 0. Podobná je i čučoriedka barinná (Vaccinium uliginosum L. Medvedica patrí v ČSSR k úplne chráneným rastlinám. metabolikum. Striedavé listy sú kožovité. 242.) Spreng. 74. Má podobný pach ako citrónová silica — Oleum citri. cholagogum) a Thevalin (prísada do kúpeľa).08 Listy sfarbené ináč ako na rastline a rozdrvené listy Zdrevnatené stonky Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej ČsL 2 tvorí zložku čajoviny Species Valerianae a výťažok z medovky je súčasťou priemyselne vyrábaného prípravku Passit (sedatívum). stor. 57. v mydlárstve a i. Listy sa zdrhujú v apríli alebo v júni.5 14 12 1 0. Wats.Na vňaťovú drogu (Herba melissae) sa vzťahuje ČSN 86 681 1 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky hrubšie ako 5 mm Časti drogy sfarbené ináč ako na rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej I. toloknienka Nemecky: Echte Bärentraube. Ker vysoký 30—90 cm. 83. 199.. francúzsky: Busserole. 207. tropických tráv. mierne neurotonikum). 206. Wats. pestuje sa v parkoch. predovšetkým na horských lúkach a v riedkych kroviskách (najmä v zárastoch borievky). talianski a francúzski lekári a v 18. Valofyt Neo (sedatívum. 51. Betulan (pomocná liečba pri ochoreniach močových ciest). bledozelené.) Avronin — syn. Čajoviny č. 234. Konáriky sa často zakoreňujú. lebo múčnaté plody vraj s obľubou žerú medvede. chuť mierne zvieravá. poskytujúcu Oleum citronellae.: C. prevažne s obsahom citronelalu (25-54 %) a geraniolu (16—45 % ) . stor. Príbuzným druhom je brusnica obyčajná (Rhodococcus vitis-idaea (L.2 % silice. ktorý pochádza z južnej Európy. Listy čučoriedky obyčajnej sú väčšie. s prevahou citralu (50-85 %). 240. anglicky: Bearberry. tenké a na okraji drobnopílkovité. podobný brusnici. 201.07 II.) W.5 0. Oleum citronellae javae. silica sa podľa proveniencie označuje ako Oleum citronellae ceylanicae. ale až v prvej polovici 17. (syn. Obchodná droga je z medvedice rastúcej divo v Španielsku (lepší druh). Medvedicová droga sa niekedy falšuje listom krušpánu vždyzeleného — Buxus sempervirens L. — vôňovec z čeľade Poaceae. 202.) W.: Vaccinium vitis-idaea L. tiež oficinálna v ČsL 4 (musí obsahovať najmenej 2.) — jej listy nie sú celkom kožovité a na spodnej strane sú sivozelené. Rastie v horskom a vyššom stupni. balkánskych štátov alebo zo Škandinávie. Eugastrin (stomachikum. maďarsky: Orvosi medvegerezd. 8 3 3 2 14 14 1. winterianus Jowitt — tak ju označuje ČsL 4). zoskupené do riedkeho ovísajúceho strapca. taliansky: Uva orsina. oficinálnu silicu ČsL 4. 203. 225. horká.5 — 1. flexuosus (Nees et Steud. 184. 78. 142. V predaji je aj droga osobitne balená v 5 g záparových vreckách (označené ako medovka lekárska). stor. neskôr sladkastá. ju uvádzajú anglické herbáre. príp. Pach drogy je slabo aromatický.). španielsky: Uva de orso. . pri výrobe limonád. Medovka obsahuje málo silice (Oleum melissae). 29. preto sa používa silica s obsahom citrónelalu a geraniolu získaná z rôznych druhov rodu Cymbopogon Spreng. 35. 204. ktorá má vajcovité. ju začali ordinovať španielski.

čím sa zníži obsah trieslovín v prípravku. Strom pochádza z Ázie. Pestujú ho na teplejších územiach v záhradách a pri komunikáciách. MORUŠA BIELA ON 86 6414 a ČsL 4 stanovujú pre drogu tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah arbutínu — najmenej ČsL 4 a I. antireumatických alebo metabolických čajovín. taliansky: Moro nero. Čajoviny č. Pre docielenie alkalickej reakcie sa niekedy pridáva hydrogenuhličitan sodný (tzv. diuretických. Homeopatia pripravuje z čerstvých listov esenciu s podobnými účinkami a indikáciami ako alopatia.5 g (ČsL 4). Samčie kvety majú zelenkasté okvetie. rusky: . výhodnejší je však macerát za studena alebo zápar (1 kávová lyžička drogy na šálku). niektorí autori pochybujú o jeho účinnosti. Podporuje napr. Droga nie je vhodná na dlhšie užívanie — môže dôjsť až k otravám hydrochinónom. ich aglykón hydrochinón. hyperosid — 1. pridáva sa i do antidiabetických (pre predpokladaný obsah enkolínu). 105. Aby sa glykozidy lepšie vylúhovali. MORUŠA ČIERNA M. myri- citrín. anglicky: Mulberrytree. tvoria pazušné vajcovité nepravé klasy. 7/4 6 2 0. s nepočetnými lalokmi. samičie sú s voľnými brvitými okvetnými lístkami. Droga býva častou zložkou oficinálnych urologických. Čs. Nemecky: Schwarzer Maulbeerbaum. triesloviny galového a elagového typu (15 — 20 % ) . maďarsky: Fehér eperfa.ČsL 4 žiada minimálne 7 % ) . M. MEDVEDICA LEKÁRSKA Medvedica obsahuje fenolový glykozid arbutín (hydrochinón-B-glukozid). aj metylarbutín (až do 12 % . smú sa v lekárni vydávať a používať do čajovinových zmesí a na predpísané prípravky iba rezané listy (sito č.5 10/12 4 1 7 II. Droga sa používa aj vo veterinárstve. priemyselne vyrábaný prípravok s drogou je Species urologicae Planta (diuretikum.5 %) a v malom množstve iridoidnú substanciu monotropeín. Arbutín v organizme nie je neškodný. hyperosid pôsobí diureticky a flavonoidy dezinfekčné. elagovú a chinovú). flavonoidy (kvercitrín. 104. 8 12 4 1 12 6 3 4 MORUŠOVNÍK ČERNÝ Moras nigra L. pomocná čajovina pri chorobách močových ciest. španielsky: Moral camún. Plody sú krátkostopkaté čiernofialové moruše. maďarsky: Fekete (savanyú) eperfa. ďalej ester arbutínu s kyselinou galovou. tiež organické kyseliny (ursolovú. biela: striedavé listy má nedele187 . Morušovité — Moraceae Nemecky: Weisser Maulbeerbaum. 109. príp. Zvyčajná dávka drogy na odvar je 1. Listy striedavé. širokovajcovité. čierna: strom so sivým kmeňom a červenohnedými konármi. francúzsky: Múrier noir. galovú. rusky: . Kvety jednodomé alebo dvojdomé. mierne antiseptikum).po resorpcii sa arbutín štiepi na antiseptický pôsobiaci hydrochi- MORUŠOVNÍK BÍLÝ Moms alba L. sóda bikarbóna). 19. I). Droga je dezinficiens močových ciest — pôsobí iba pri alkalickej reakcii moču . vylučovanie cukru do moču (glykozúria) a poškodzuje pečeň.nón. cholagogických.

ovocné kyseliny (citrónovú. dôležitá zložka nukleových kyselín). Moruše sa u nás pestujú. adenín (purínová báza. Oddávna sa používajú v liečiteľstve. z r.). regulačné pôsobenie na hladinu krvného cukru a odporúčajú sa pri cukrovke i ochoreniach podžalúdkovej žľazy (pankreasu). bielu i m.). Palma. Predmetom zberu na liečebné účely bývajú dnes iba plody — Fructus mori (júl—august). asparagínovú aminokyselinu. Plody sú zelenkasté až biele alebo červenkasté moruše. Moruše sú známe od najstarších čias. Cod. biele až 22%). jablčnú a i. ordinuje sa podobne ako alopatické prípravky. ale nehojne. Ich zber sa robí v júli—auguste. ktorý má medovitú chuť. pektíny a minerálne látky (do 1 % ) . expektorans a zdroj na prípravu osviežujúceho sirupu bohatého na ovocné kyseliny (zvyčajná jednotlivá dávka podľa Brit. Moruše sa opeľujú vetrom. trnavská (M. a to vo forme rozotieraného prípravku Teep. Pomenovanie moruše súvisí s latinským morus — príp. dnes sa pestuje pre chutné plody. Za surová je to chutné ovocie. triesloviny a prisudzuje sa im adstringentný účinok. ktoré sa líšia najmä tvarom listov. Častejšie sa listy využívajú v homeopatii. Moruše sa často pestujú v krovitom tvare a dlhoročným pestovaním sa vytvorili mnohé odrody. Pôvodne ho pestovali pre listy. Pripisovali sa im narkotické i antitoxické účinky a slúžili aj na zlepšenie trávenia a na farbenie vína. rubra L. Obsahujú veľa uhličitanu vápenatého. maďarsky: Sárgarépa murok. Na liečebné účely slúžia hlavne v južnej Európe (L. 1923 je 1. Plody možno sušiť najlepšie umelým teplom. Možno z nich pripraviť šťavu (na liter šťavy asi 1/4 litra vody. minerálne soli. 800 g cukru a šťava z 1 citróna. Šťava sa niekedy používa na farbenie vína a podľa Hagera (1930) pri bolestiach v krku. 1964). biela sa pestovala v Číne. Druh bol importovaný z Ázie. čiernej.5 g sirupu). prípadne sa užíva 2—6 g prášku denne. severoamerického druhu. dlho pestovaná najmä v karpatskej oblasti (na Slovácku známa ako molperně). x tymaviensis Domin). ktorý sa pripravuje z čerstvých listov. M. anglicky: Wild Carrot. Biele plody sú vhodné na prípravu muštu. so zřetelnými pošvami. stonky má ryhované a štetinaté. Druhové označenie sa dáva podľa farby plodov. ako potrava pre húsenice hodvábnika sú vhodnejšie listy bielej moruše. Farmaceutický možno moruše hodnotiť ako mierne laxans. Sušia sa bežným spôsobom. rusky: MRKEV OBECNÁ Dvojročná bylina vysoká 30— 80 cm. hoci nie sú náročné na pôdu. V Strednej Ázii sa oddávna sušili a mleli na sladkú múku. ktorá sa pridávala do cesta. čiernej). Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Wilde Mohre. španielsky: Pastanaga. horné skoro sediace. Z listovej drogy sa pripravuje asi 5 % odvar (varí sa 3 minúty. Plody obsahujú veľa sacharidov (9-10%. Dobre usušené sú trvanlivé a nahradzujú cukor. MRKVA OBYČAJNÁ Daucus carota L. Pri chove húseníc listami čiernej moruše sa pradie hodváb prostrednej akosti. Kvalitné je i morušové víno.MORUŠA ČIERNA MORUŠA BIELA né až okrúhlastovajcovité alebo s niekoľkými nesúmernými lalokmi. pijú sa 2—3 šálky denne). Sú známe najmä z kultúrnej histórie starých Tadžikov. je kríženec m. listy perovito zložené. čiernej a červenej (M.7-3. Antické Grécko pestovalo m. glukózu. Kvety . Veľmi lahodný je morušový sirup — Sirupus mororum. u nás kedysi 188 pestovaného alebo triploidná forma m. čiastka (vzhľadom na zložené plody). dajú sa aj nakladať ako kompót). gréckym meros = diel. Zriedkavejšie použitie majú listy (používajú sa najmä z m. francúzsky: Carotte commune. taliansky: Carota. čiernu a plody boli v staroveku veľmi obľúbené. Výhľadovou drevinou pre naše hospodárstvo by mohla byť m. ktoré slúžili ako krmivo hodvábnika. Pharm.

Významné množstvo sacharidov.). Osvedčuje sa vraj i pri zväčšených mandliach detí. 1900) uvádza koreň mrkvy ako potravu pre ľudí i domáce zvieratá (v Anglicku ňou kŕmili najmä kone). usporiadané do okolíkov. počas kvitnutia rozostreté. na suchých pasienkoch. Na liečebné účely sa nesušia. Kvet obsahuje veľa nektáru. Korene sa vykopávajú z pestovaných variet vtedy. Variety s dlhým koreňom obsahujú v plodoch aj azarón. Na lepšie využitie provitamínu treba mrkvu čím jemnejšie postrúhať. Z prarodiča . pri dozrievaní plodov skrútené dovnútra. keď sú dostatočne veľké a dužnaté (jún—október). V Európe rastie divo a miestami je nenávidenou burinou. Mrkvu siali starí Rimania i Germáni. Mrkve i plodom sa experimentálne dokázal slabý protihlístový (vermifúgny) účinok. Mrkva kvitne asi v júni až septembri. Polívka (Kvétena z r. Koreň má ešte veľa pektínov (11 %) a minerálnych látok (najmä draslíka). Med z mrkvy má tmavožltú farbu. V liste je alkaloid pyrolidín. ktoré ležia na dne kvetu.6 % silice s vysokým podielom seskviterpénov a terpénových alkoholov. Droga: Radix dauci sativi. ktoré prispeli k ďalšiemu rozmachu pestovania mrkvy v neskoršom stredoveku a na začiatku novoveku. Podľa staršej anglickej literatúry údajne prináša úľavu aj pri rakovinových stavoch. amsterdamské. Používanie dvojročných kultúrnych mrkiev možno odhadnúť asi na 5 000 rokov. upraženú ako kávovú náhradku a šťavu ako anthelmintikum (najmä proti škŕkavkám). Z koreňa sa varí aj mrkvový cukrový sirup. Ako včelárska rastlina prichádza do úvahy všade. V kultúrnom plemene má typický pomarančovočervený koreň. Plody majú korenistý pach a chutia horkasto a silno aromatický. na mokrých lúkách a rašelinách. 189 .MRKVA OBYČAJNÁ sú biele alebo žltkasté či ružovkasté. lúkach a vo svetlých lesoch. Až v kuchárskej knihe labužníka Apicia ju nachádzame medzi zeleninami. bezkyslíkatý daucín a karotíny. zberané zrezávaním okolíkov krátko pred dozretím. napr. Pripravuje sa z nej aj liečivý karoténový výťažok. brunšvícke alebo frankfurtské i ďalšie mrkvy a nám neveľmi známe obrovské zelenohlavé belgické či zlatožlté francúzske a iné. Cenil sa čo len trochu hrubší koreň. Na mnohých miestach rozsiahlej ríše tohto panovníka sa utvorili základy mrkvových kultúr. ale sa spracúvajú čerstvé. Šťava — Succus dauci caroti recens expressus (zahustená: Roob dauci) je pomocným liekom pri rúpoch (oxyúriách) a škrkavkách (askaridoch) a výborným zdrojom provitamínu A. provitamínu A i vitamínov B a C povýšili mrkvu na hodnotnú zeleninu.slabého koreňa divej mrkvy — sa vypestovali známe karotky alebo dlhé. ktorý osoží zraku (chráni pred šerosleposťou). Plody sú rebrovité a štetinaté nažky. Aj naši slovanskí predkovia ju radi jedli. Názvom daukos označovali grécki lekári rozličné zelerovité rastliny. Mrkvová šťava i silica z nej pôsobia na svalovinu červov napred výslovne dráždivo a potom až ochromujúco. kde sa pestuje vo väčšom množstve na semeno. Mrkva okrem toho obsahuje silicu neznámeho zloženia (koreň asi 0. Nektár sa roní z medových žliazok. Mrkvu zamieňali najmä s paštrnákom (Pastinaca sativa L. aby ju hojne pestovali a nasledovali tak príklad kráľovských pestovateľov zeleniny. Pestuje sa v záhradách i na roliach. Predmetom ojedinelého liečebného používania sú plody — Fructus dauci. V Kapitulári Karola Velkeho sa odporúčalo poddaným. U nás rastie v lesnom plemene ako všeobecne rozšírená burina suchých stanovíšť so skalnatým i hlinitým substrátom. aby sa ľahšie predalo. ale i to. no i na mokrých stanovištiach. V plodoch je do 1. že na vidieku sa mrkvou farbí bledé maslo na žlto. v pobrežných kroviskách. a to bez výškového obmedzenia.01 %). napr. náklonnosti k polypom a ako adjuvačný prostriedok pri liečbe cukrovky (2 poháre šťavy denne). Materiál sa po vymlátení dosuší. vysoký obsah oranžového karoténu.

často červenkastá. Stonka priama. Oddávna sa ako liečivá rastlina pestuje vo vidieckych záhradách. francúzsky: Bon-Henri. plytkolaločnaté. maďarsky: Paréj libatopp. pôvodom z južnej Európy. MERLÍK VŠEDOBR MRLÍK DOBRÝ MRLÍK DOBRÝ Chenopodium bonus-henricus L. kašli. anglicky: Mexican Tea.. slizy. Listy podlhovasté až kopijovité. hoci to nie je práve najlepšia náhradka za špenát. krajovo nazývaného zlý Henrich. Plody niekedy tvoria zložku anthelmintických čajovín. Heinrich. foliosum a Ch. + Chenopodium ambrosioides L. Starí Gréci a Rimania jedávali mladé žihľavy a iné rastliny.) je odvodené od gréckeho chén = hus a podion = nôžka. anglicky: Good King Henry. Z drog sa pripravuje asi 5 % zápar. auricomum. na hornom Pohroní) zamieňala s mrlíkom dobrým pri zbere špenátových rastlín. Kvety v stopkovitej metline klbiek na konci byli. Druhové pomenovanie odvodzuje Grimm z mena Henrich. Pestovanie špenátu sa rozšírilo až v stredoveku (z Perzie). rusky: Trváca bylina vysoká 80—110 cm.Ch. Palma. Droga je obľúbená najmä v ľudovom liečiteľstve Talianska (L. Loboda záhradná — Atriplex hortensis L.ktorý s prídavkom sladového výťažku a pomarančovej alebo citrónovej šťavy je základom osviežujúcich a zdravých nápojov (u nás napr. (Euphorbiaceae). rozkonárená. Už v antike sa stretávame s konzumom zeleninovej stravy (podmieneným však iba pudové). Najväčšie množstvá mrkvy sa zužitkúvajú v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. Bylina je dôsledným sprievodcom ľudských sídlisk od nížin až po horské stupne. strapcový . taliansky: Bono enrico. alebo má odlíšiť rastlinu od blenu. Klbkaté súkvetia i listy sú husto pokryté žliazkami. Pre obsah železa tam slúži aj ako liek pri anémii a niektorých krvných ochoreniach. listy striedavé. dobrý svojho času dokonca prenikol aj do zeleninárskych záhrad (Anglicko). ktoré majú vždy jednodomé rovnotvárne kvety a plody zatvorené do zveličených kroviek. Ich systematika je pre začiatočníka ťažká. V ľudovom liečiteľstve sa uplatňuje mrlíkový koreň — Radix boni-henrici. Sušia sa za bežných podmienok (koreň možno sušiť aj na slnku). Mrlík doviezli do Európy z Mexika ako liečivú rastlinu pod názvom jezuitský čaj. francúzsky: Anserine ambroisie. Koreň m. Jej dietetické účinky sa využívajú pri črevných a žalúdočných poruchách. maďarsky: Jószagú libatopp (mirhafu). odporúča sa aj ako pomocný prostriedok pri tuberkulóze. železo. Mrlíkovité — Chenopodiaceae Nemecky: Tee-Gänsefuss. Do čeľade mrlíkovitých z najznámejších rastlín patrí špenát a cukrová repa. Minerálne látky (najmä draslík) pôsobia mierne močopudne. Ľudové liečiteľstvo u nás dodnes nezabudlo na spomínané indikácie. dobrého. jednoduchá. voňavého pochádza z gréčtiny: ambrossii + eides = podobný ambrózii (rastlina svojou vôňou pripomína ambróziu). ktorý urobil veľa pre botaniku. Pre obsah pektínov mrkva slúži na úpravu stolice pri hnačke. či od neveľmi chutnej bažanky trvácej — Mercurialis perennis L. vňať počas kvitnutia byliny (máj až august). Obsahové látky sú neveľmi preskúmané. Ojedinele sa ešte pestujú ako špenátové rastliny juhoeurópske mrlíky Ch. celistvookrajové. španielsky: Buen enrique. Mladé listy nahrádzali špenát a mladé výhonky zasa špargľu. (lebeda zahradní) sa u nás miestami (napr. Droga obsahuje saponíny. niekedy sa nachádza ako nežiadúca prímes vo vňaťovej droge prietržníkov (Herba herniariae). Pomenovanie Chenopodium sme objasnili pri m. ešte i dnes miestami používané. najmä dojčiat a rekonvalescentov. Aromatický m. Kedysi sa zriedka používala aj vňať — Herba boni-henrici.. triesloviny a minerálne soli. španielsky: Hierba hormiguera. Pražené korene slúžia dodnes ako kávovina. Rozlišujú sa hlavne podľa výzoru listov. Na dedine rastie na ušliapanej pôde. Najbohatší z čeľade je práve rod mrlíkov (asi 40 druhov). lebo o jeho slávu sa postaral práve tento náboženský rád asi v 17. Užívajú sa 2—3 šálky denne. Druh sa u nás aklimatizoval. Pochádza z tropickej Ameriky. dobrého slúžil neskoršie proti tuberkulóze a vňať ako purgans a zvonka na rany. Koreň sa zberá zjari alebo v jeseni. stopkaté. hemoroidoch ako emoliens. Dáva sa do súvislosti aj s „dobrým" francúzskym kráľom Henrichom IV. dobrom. ktorá sa jedávala zjari ako zelenina. botrys L. M. Obe drogy sa označovali aj ako Radix seu Herba lapathi unctuosi. ako sa volali dobrí škriatkovia starých Germánov.Chenopodiaceae Nemecky: Dorf-Gänsefuss. Byľ priama. 1964).Ch. Plody sú nažky.. riedko zúbkaté i celistvookrajové. a to pri bronchitídach. . Mrlíky treba odlišovať od lobôd — druhov rodu Atriplex L. capitatum. odkiaľ prechodne preniká do okolitých porastov. taliansky: Té di Germania. Výhľadovou špenátovou zeleninou u nás môže byť aj austrálsky mrlík zlatolistý . Mrlíkovité . Karotela). Plody sú nažky. ktoré sa podľa bobuľovitých červených plodstiev ľudovo nazývajú aj jahodový špenát (v ich kvetných klbkách dužnatie a červenie okvetie). vzhľadom na tvar listov niektorých druhov. lebo sa navzájom veľmi podobajú. u nás roztrúsené splanený. druhové pomenovanie m. Jednoročná bylina vysoká 30— 60 cm. 190 medzi nimi aj mladé listy m. rusky: MERLÍK VONNÝ MRLÍK VOŇAVÝ Vedecké pomenovanie mrlíkov (Chenopodium L.

Výťažnosť býva asi 0. Odrezávajú sa len kvetonosné bylinné časti.). Keďže rastlina vytvára rozličné chromozómové rasy. aj ako tonikum. zriedkavo používaná droga pochádza z kultivovaných rastlín. gáfrovitú chuť. M. antiastmatikum a emenagogum (zneužíval sa i abortívne). ktoré sa morfologicky iba nepatrne líšia. paréza (čiastočná obrna). po jej preskúmaní sa našli diploidné. stimulans. 191 . niekedy na podporu trávenia. V ťažších prípadoch môže dôjsť aj k ochrnutiu dýchacieho centra. V niektorých krajoch sa dokonca na liečebné účely pestoval. potom cymol a ďalšie terpény.25 II. silica európskeho pôvodu sa jej nevyrovná. závraty. droga obsahuje aj saponíny.15 okrem použitia drogy proti črevným parazitom ju užíva na úpravu nepravidelnej menštruácie. Ordinoval sa aj v prášku a robila sa z neho známa tinktúra (Tinctura Botryos mexicanae). 6 5 1 13 19 0. 1940 používaná ako oficinálny osviežujúci a žalúdočné stimulačný prostriedok. aj p-cymén a α-terpinén. Má príjemný korenistý pach a ostrú. V terapii — predovšetkým v Amerike. niekedy i kŕče a poruchy sluchu (hučanie v ušiach). j. Mrlík je jedným z najstarších surogátov za čínsky či ruský čaj. Silica obsahuje veľa askaridolu (60—65 %). voňavý obsahuje najmä silicu (až 0. ktorý sa získava destiláciou vodnou parou z odkvitnutých plodových konárikov severoamerickej rastliny Ch. teplotou do 35 °C v tieni. anthelminthicum L. Vo svojej mexickej a brazílskej domovine je známy aj ako vermifúgum (proti vnútorným črevným parazitom). najmä silice. 3 2 0. okrem toho napr. dávka je pol kávovej lyžičky na šálku záparu. Vňať sa užíva zriedka — je anthelmintikum. t. Občas ho možno obracať a pritom vyradiť zle zafarbené listy. astme.0 %. Oproti iným vňatiam schne pomaly. Je však prudko účinná a bez rady lekára sa nesmie užívať. protihlístový.2-2. hexaploidné i oktoploidné variety. v ktorej sa nachádza peroxidický monocyklický monoterpén askaridol. Strata na hmotnosti je asi 70 %. hlavne v USA (Chenopodium anthelminthicum L. kde sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. nauzea. a to dva-tri razy do roka (jún-september). ktorý sa pestuje hlavne v USA. Droga i silica prichádza do obchodu skoro výhradne z USA. Treba ho pokladať za jedovatý. Príznaky otravy z predávkova- MRLÍK VOŇAVÝ nia. Oktoploidná varieta sa ešte dnes terapeuticky hojne využíva.3 %). Ako oficinálna je v homeopatickom liekopise.stor. — m. únava. sa uplatňuje buď silica. Zberá sa kvitnúca vňať — Herba chenopodii. príp. sú motorický nepokoj. Ako plnohodnotné anthelmintikum sa užíva Oleum chenopodii anthelminthici. nervových slabostiach a pri ochrnutí po porážke. v Rakúsku ešte r. V Európe sa ešte cenila aj pri angine pectoris. tetraploidné. Ľudové liečiteľstvo Južnej Ameriky Vňaťová droga (Herba chenopodii) sa kontroluje podľa ČSN 86 6820: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch — ľahko vlhne. Materiál sa suší v tenkých vrstvách oddelene ako silicová rastlina.5 13 16 0. Mrlík voňavý sa hojne pestuje v strednej Európe.

najmä denných motý- Na koreňovú drogu — Radix saponariae sa vzťahuje ČSN 86 7027: Akosť — najviac v % Znak Zvyšky nadzemných častí rastlín Zle očistené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. a to proti škrkavkám. Kvety biele alebo ružové. Klinčekovité — Dianthaceae (Silenkovité — Silanaceae) Ľudovo: mačacie mydlo.). Gréci pokladali koreň MYDLICA LEKÁRSKA za oficinálny. španielsky: Saponaria. Vedecké označenie mydlice vzniklo z latinského sapo = mydlo. vulvaria L. sódu. (pozri gypsomilka metlinatá). Mydlica sa opeľuje podobne ako väčšina zástupcov čeľade: prostredníctvom hmyzu.). na povrchu hnedé. prípadne odtučňovali nespracovanú vlnu. piesok a z rastlinných surovín akési otruby z vlčieho bôbu. lišajoch a vredoch. rusky: Trváca bylina vysoká až 80 cm. ale na umývanie používali po- taš. len hore rozkonárené. zvané lomentum. Listy protistojné. Drogu Radix saponariae albae tvoria druhy rodu gypsomilka — Gypsophila L. ktorá obsahuje účinný. aplikované na podporu menštruácie (emenagogum). že koreň rozmiešaný vo vode veľmi pení. Druh uprednostňuje mokré a vlhké lužné a lúčne pôdy. Pri zámenách sa stretávame s prímesami mliečnika chvojkovitého (Tithymalus cyparissias (L. piperazínového typu). francúzsky: Saponaire. proti kŕčom (spazmolytikum) a i. Hippokratovo strouthion možno chápať ako rozličné druhy južných gypsomiliek. ale tiež ako koreň mydlice. MYDLICE LÉKAŘSKÁ MYDLICA LEKÁRSKA Saponaria officinalis L. Ordinovali ju pri lepre. Tvorí surovinu pre alkoholové výťažky a rozotierané prípravky Teep. Jeho korene sú však veľmi tenké. zoskupené vo vrcholíkových súkvetiach. V staroveku si mydlicu cenili skôr liečebne ako technicky. Plnokveté formy mydlice vysádzané v záhradkách na okrasu do drogy nepatria. hnedastej alebo žltkastej farby. Pre pomerne veľkú jedovatosť silice i askaridolu je uplatnenie zriedkavé. celistvookrajové. V homeopatii má širšie uplatnenie čerstvá kvitnúca vňať m. anglicky: Soapwort. Iné druhy klinčekovitých rastlín majú podzemky s korkom sivej. mydlička Nemecky: Echtes Seifenkraut. 8 6 2 2 13 10 192 . Gypsomilky i mydlica im robili dobré služby v dobe. elipsovité. ktoré všeobecne vytlačili z používania rastlinné anthelmintiká. Rastie aj v pobrežných húšťavách a na vlhkých pieskoch. kôra mimoriadne vláknitá a drevo biele. maďarsky: Tajtékzó szappanfú. keď ešte nebolo známe mydlo — prali nimi. Druhový názov officinalis = latinsky lekárenský. 4 3 1 1 13 7 II. Rastlinu nachádzame už u starovekých arabských lekárov. O mydle na umývanie hovoril až lekár Galenus. smradľavého (Ch. Antika mala síce už priam luxusné kúpele a ľudia sa kúpali veľmi často. Plody sú vajcovité tobolky. Používa sa iba vtedy. Obidva druhy sa za mladi veľmi podobajú. stonky priame.alebo čistý askaridol. taliansky: Saponaria. výrazne páchnúci trimetylamín. hlístam a aj pásomniciam.) Scop. keď sa z akýchkoľvek príčin nedajú ordinovať moderné syntetické liečivá (napr. pre dávne používanie pri praní. a najmä preto.

na vzdušnom mieste. B. Stonka vyrastá v druhom roku. ktoré majú spoločne sapogenín gypsogenín. chutí sprvu sladkasto. kvety s rúrkovito zvonkovitou korunou bledočervenej farby. a to z rastlín 2—3 ročných. anglicky: Foxglove. Pevné miesto získal v liečiteľstve po skúmaní anglickým lekárom Witheringom. Obsahovými látkami drogy sú predovšetkým saponíny (asi 2. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Ordinoval sa od 5. jej listy sú sediace. Drogu možno použiť ako metabolikum. ktorá sa indikuje pri ochoreniach z nachladnutia a niektorých stavoch depresie.Scrophulariaceae Nemecky: Roter Fingerhut. ktoré hľadajú na dne kvetov medovinu. Izolované saponíny (predovšetkým však z gypsomiliek) tvoria niekedy zložku expektoračných prípravkov. že saponínové drogy sú na dlhší čas užívania nevhodné. resp. na slnku. furunkulóze. napr. Suší sa jednotlivo rozložená. Vňať sa liečebne využíva zväčša ako expektorans. vnútri s tmavými červenými skvrnami. Druh rastie v kroviskách. umelým teplom (do 70 °C). ďalej do zubných pást i práškov a pod. riedkych lesoch a na rúbaniskách vo výške 500-1 500 m n. Čajovina č. pri rozličných komplikáciách v šestonedelí. krčných a kožných ochoreniach. C a D. NÁPRSTNÍK ČERVENÝ NÁPRSTNÍK ČERVENÝ + Digitalis purpurea L. bez obracania. Často sa pestuje pre okrasu. maďarsky: Piros gyuszúvirág. ktorý r. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru a užíva sa po lyžiciach. pozostávajúce prevažne zo saponasidov A. výťažok je dobré sekretolytikum. Slúži na pranie jemných tkanín (nerozkladá farby). španielsky: Digital. Dávka na deň je odvar z 10 g drogy na 200 ml vody alebo 1 lyžička práškového koreňa na pohár studenej vody.ľov. Pomenovanie náprstníka pochádza z latinského digitus = prst. Uprednostňuje pôdy s vysokým obsahom mangánu. alebo skoro zjari (marec). čo sa robí odrezávaním nadzemných častí na začiatku kvitnutia (jún—júl). rusky: NÁPRSTNÍK ČERVENÝ Dvojročná bylina vysoká 30— 120 cm. kým neskrehnú všetky byle. Krtičníkovité . maceruje sa 8 h a po scedení počas dňa vypije. francúzsky: Digitale pourpure. druhové označenie vyjadruje farbu kvetu. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Po rýchlom a krátkom omytí (pozor: saponíny sa vodou vyplavujú!) a zbavení nadzemných častí sa suší na vzdušnom mieste. čím vyvolávajú nepríjemné vedľajšie účinky. Koreň rastliny má predovšetkým expektoračné účinky a slabšie diuretické. 1785 vydal spis o náprstníku a jeho uplatnení v terapii srdcových chorôb. plynule prechádzajú do súkvetia — jednostranného strapca. neskôr sladko-horko až nepríjemne škrabľavo. Zber listov — Folium digitalis pur193 . hemolytický index drogy je asi 1 200 až 1 800 (2 000). digitale = náprstok.Herba saponariae rubrae. m. Usušené korene sú krehké. Droga nemá pach. Oddávna bol známy v írskom liečiteľstve. depuratívum a pre protizapalove pôsobenie sa uplatňuje príležitostne pri zápaloch mandlí. ba aj reumatizme a kĺbových ťažkostiach. príp. kostrou. s prevahou kardenolidov A-skupiny a pod. 67. Plody sú tobolky. ale aj na liečebné účely — rozličné chemické rasy. taliansky: Digitale. pre vzhľad kvetnej koruny. V homeopatii sa z koreňa pripravuje tinktúra. stor. Rastie predovšetkým v západnej Európe. Antické Grécko a Rím náprstník nepoznali. sa vykopáva buď v jeseni (október — november). kopijovité.Radix saponariae rubrae. Koreň . Treba však upozorniť. Niekedy sa zberá vňať . Koreň mydlice má široké technické uplatnenie. kyslé bidesmozidy. saponíny sa môžu vstrebávať. s triterpénovým jadrom. prízemná ružica vajcovitých listov je zúžená na báze do krídlatej listovej stopky.5 — 5 % ) . potom aj ako metabolikum pri niektorých kožných ochoreniach.

anglicky: Woolly Foxglove. zápale dvanástnika. teda ústami. Rastlina našla liečebné uplatnenie iba v novšej dobe. červeného majú 3 — 5 x vyššiu účinnosť na insuficientné srdce a odvtedy jej význam stúpa. digitalóza). Hlavné obsahové látky sú srdcové glykozidy — lanatozidy A—E. Listy obsahujú vyše 60 druhov mimoriadne nestálych srdcových glykozidov.5 10 4 pureae sa robí v prvom roku rastliny zvyčajne v auguste. očných zápaloch a poruchách videnia. Zber možno robiť aj viac ráz do roka. D 4) s podobným použitím ako prípravky v alopatii. Hromadne vyrábané prípravky s obsahom čistých glykozidov majú dnes významné miesto v terapii.3 % kardenolidov (Ph. má však holé stonky a rub listov. kardenolidové digilanidy (cca 1 %). červený. najlepšie pri umelom teple teplotou medzi 6070 °C. NÁPRSTNÍK VLNATY + Digitalis lanata Ehrh. Hlavná indikačná oblasť je srdcová hypertrofia (zväčšenie) s insuficienciou (nedostatočná činnosť. Hlavné glykozidy sú purpureaglykozid A (aglykón digitoxigenín) a purpureaglykozid B (aglykón gitoxigenín). Pri aplikácii náprstníkových prípravkov treba sa vyhýbať podávaniu liekov s obsahom vápnika. Ďalšími obsahovými látkami drogy sú enzýmy. počet cukrových jednotiek v glykozidovej väzbe je 1—5. vlnatého. gitonín. sliz (mierni dráždenie) a ďalšie látky (výskum ešte nie je uzatvorený). aj molekulu kyseliny octovej viazanú na jeden z cukrov. digipurpinín — (asi 1 %). luteolín-7glukozid). vlnatého v porovnaní s listami n.Droga — Folium digitalis purpureae — podlieha požiadavkám ČSN 86 6410: Znak Zhnednuté listy Rozdrvené listy Iné časti materskej rastliny Minerálne prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCL Najviac v % 1 2 2 0. nauzea a dyspesia. V terapii sa používajú v súčasnosti iba čisté látky a ich deriváty. rusky: (druh sa neuvádza v európskej časti ZSSR) NÁPRSTNÍK VLNATÝ Rastlina sa podobá na n. pričom niektoré sú špeciálne iba pre digitalisové glykozidy (digitoxóza. ktoré ľahko odštepujú z glykozidovej väzby molekuly glukózy. vlnatý je u nás vo voľnej prírode ojedinelý. Krtičníkovité — Scrophulariaceae Nemecky: Wolliger Fingerhut. Používajú sa čisté látky a ich deriváty. ktoré stimulujú (dávajú popud) bradykardiu (spomalenie srdcovej činnosti). III). pomer zosušenia je asi4 — 5 : 1. tigonín — zlepšujú resorpciu účinných glykozidov). v druhom roku počas kvitnutia (jún—august). Látky účinkujúce na srdce tvorí glykozidová zmes s aglykónmi digitoxigenínom. ale aj injekčné (parenterálne). pri prvých príznakoch je nutné liečbu prerušiť. Kvety má hnedobiele. Listová droga sa dosť podobá listom skorocelu.40 % ) . žltačke. i digoxín). červenom. Rastlina pochádza z Balkánu (podľa niektorých prameňov zo severného Maďarska). ktoré na rozdiel od glykozidov n. digitaloín. taliansky: Digitale lanosa. lebo inak nastáva enzýmový alebo tepelný rozklad účinných glykozidov. K terapeutickým glykozidom n. za suchého počasia a v poludňajších hodinách. nákup pre potreby farmaceutického priemyslu pochádza výhradne z pestovaných druhov. Z čerstvých listov zberaných na začiatku kvitnutia sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. gitoxín. Odštiepením cukru (jednej molekuly glukózy) vznikajú sekundárne glykozidy. Materiál sa suší umelým teplom (40—60 °C). že listy n. zoskupené v hustom klase. gitaloxigenín a diginatigenín). ktoré sa nahradzujú účinnými princípmi n. červený. napr. nemá pach a chutí horkasto. Dáva sa mu však prednosť vtedy. červeného 194 patrí aj menej dôležitý odorozid H. Dafer a Lasch v 30-tych rokoch nášho storočia dokázali. List je tmavozelený. resp. Ich štiepenie (hydrolýza) nastáva už pri zbere. ktoré sa užívajú pri astme.15-0. prítomné sú aj flavóny (luteolín. Najčastejšie nežiadúce príznaky sú nevoľnosť. Sekundárne glykozidy možno chemicky previesť na glykozidy n. droga je teda kardiotonikum — užíva sa pri srdcovej insuficiencii všetkých druhov. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . List má obsahovať minimálne 0. pregnanové glykozidy. Droga obsahuje vyše 30 druhov jedovatých a veľmi labilných srdcových glykozidov (v priemere asi 0. Preto sa treba presne pridržiavať návodov na spracovanie: listy sa zberajú v septembri—októbri (podľa obdobia výsevu) z jednoročných rastlín (iba prízemná ružica). gitoxigenínom a gitaloxigenínom. saponínové glykozidy. N. sprevádzajú ich glykozidy neúčinné na srdce (digitanolové a pregnanové glykozidy. Vylúčením cukrov a kyseliny octovej sa vytvárajú už liečebne neúčinné aglykóny (geníny glykozidov . naj- . zlyhávanie) a odstraňovanie v tele nahromadenej vody touto nedostatočnou činnosťou (druhotné močopudné účinky). Digitoxín tvorí aj zložku práškov Felsol. Zrezávajú sa po oschnutí rosy. Pri všetkých náprstníkových prípravkoch je nebezpečenstvo kumulácie (hromadenia v organizme) a predávkovania. cholín a acetylcholín. hlavne bradykardii (spomalená srdcová činnosť) a stenokardii (nedokrvenosť srdcového svalu). ak treba dosiahnuť rýchlejší účinok a keď sa nevyžaduje dlhšie pôsobenie. červeného (digitoxín. Wokes.digitoxigenín. pričom sa menia na sekundárne glykozidy digitoxín a gitoxín. Pôvod vedeckého pomenovania sme uviedli pri n. pôvodne ukladané v rastline ako prvotné glykozidy. vlnatý sa v súčasnosti používa podobne ako n. španielsky: Digital lanosa. druhové meno je z latinského lanatus = vlnatý.saponíny — spirostanolové glykozidy (digitonín. ale aj pri gastritíde. Listy v prízemnej ružici i stonkové sú kopijovité. Nemecký liekopis žiada nastavenie normovaného listu na obsah 0. digitalinum verum a strospezid. U nás sa pestuje v kultúrach. materiál treba urýchlene dodať nákupni.5 % digitoxínu. V liečebnom použití musí mať droga biologicky presne stanovenú účinnosť (podľa ČsL 2 sa list označuje ako titrovaný). jeho zámeny pri zbere prakticky neprichádzajú do úvahy. červeného obsahujú okrem špecifických cukrov (troch molekúl digitoxózy). indikujú sa per os. digoxigenín. Keďže n. Suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na tienistom mieste. Okrem iného majú silné diuretické účinky. Eur. francúzsky: Digitale laineuse. maďarsky: Gypjas gyuszúvirág. gitoxigenín.

s listami dlaňovito zloženými z 5 — 1 úzkych.). Do palety fytoterapeuticky účinných nátržníkov možno zaradiť aj n. na rube bieloplstnatých lístkov. Je to trváca trsovitá bylina vysoká 10— 40 cm. Kvety žlté. husičky. veľkokvetý (D. plazivý (Potentilla reptans L. Lanatosid C SPOFA (dražé. pre účely veterinárne). injekcie). Rastie v blízkosti sídlisk na mierne vlhkých pôdach s vysokým obsahom dusíka.) — obidva rastú aj u nás. španielsky: Argentina. žltý (D.Herba anserinae. 6 4 4 11 12 6 0. Plody sú nažky. kvapky). najmä na pasienkoch pre husi. na dlhých stopkách s priemerom 1-2 cm. strieborný — P. zakoreňujúca. thapsi L. Digoxin SPOFA (tablety. Felsol prášok (antiastmatikum). Ružovité . husie kvietko. micrantha L. D. taliansky: Anserina. pazušné. Vyhľadávajú ho najmä včely a osy. — n. čapíky. kanársky (kultivuje sa v Polsku). anglicky: Silverweed. NÁTRŽNÍK HUSÍ Potentilla anserina L.Rosaceae Ľudovo: husia nôžka. sediacich. Digitoxin SPOFA (dražé). kde sedávajú husi). obrátene vajcovitých až kopijovitých lístkov.2 25 % II. n.NÁPRSTNÍK VLNATÝ jekcie. in- Na listovu drogu — Folium digitalis lanatae — sa vztahuje ON 86 6434: Znak Ináč sfarbené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Celkový obsah lanatozidov — najmenej z toho lanatozidu C — najmenej Akosť — najviac v % I. D. Nátržníky dostali svoje meno Potentilla podľa toho.1 35 % Trváca bylina s hrubým rozkonáreným podzemkom. označovaná aj ako Herba argentinae. argentea L. D. rusky: MOCHNA HUSÍ („STŘÍBRNÍK") mä v skupine kardiotoník (lieky na posilnenie srdcového svalu) a v priemyselne vyrábaných prípravkoch sú srdcové glykozidy stabilizované v presne známom množstve. čiarkovitých. (rastie najmä v Taliansku) a D. lutea L. často aj na mierne slaných.) je rovnako hojný na podobných stanovištiach. mochna lesklá. tak aj n. maďarsky: Liba pimpó. Digoxin SPOFA (injekcie. námožníček. Príbuzný a veľmi podobný n. canariensis L. päťpočetné. husí opeľuje hmyz. 3 2 2 11 10 4 0. Byľ poliehavá. s dlhostopkatými listami rozdelenými na päť lístkov predĺžené obrátene vajcovitého tvaru. ferruginea L. že niektorým druhom sa pripisovali znamenité liečivé vlastnosti (z latinského potens = mocný). tablety. z našich prípravkov sú to: Acedigal (kvapky. návesníček. Poskytuje im dostatok peľu i medoviny. Ostatné nátržníky sa líšia hlavne zložením listov. grandiflora Mill. Predmetom zberu i nákupu býva vňať . vysoká 15—50 cm. Druhové anserina je z anser = hus (rastlina často rastie tam. husie mydlo. injekcie). z menej známych je to napr. francúzsky: Anserine. Listy nepárnoperovito zložené z hlboko pílkovitých. Pre bohaté olistenie býľ bylín sa zber dá dobre robiť kosákom „pod rukou" i voľne 195 . (španielske druhy).. Z iných druhov náprstníka sa v zahraničí priemyselne spracúva aj n. strieborník Nemecky: Gänsefingerkraut. Ako všetky nátržníky. kačičky.

Radix (Rhizoma) anserinae seu Radix (Rhizoma) argentinae. pri bolestiach v ústnej dutine. Príbuzný n. 32. vystúpavá až vzpriamená. rovný . 37. Možno ho dochutiť cukrom. Viaže sa na kremičité pôdy. chemicky nie celkom preskúmaná. Pre náchylnosť na zaparenie treba materiál vždy dobre našuchoriť. kým ostatné (neplazivé) druhy nátržníkov po päť. zahreje sa a nechá vrieť 2 minúty. 35. antiflogistikum a mierne spazmolytikum. Schne rýchlo. robí sa tak na výslovnú objednávku. Nachádzame ho vo všetkých pásmach našich zemepisných šírok na lúkach. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na pohár záparu a pije sa 2—3 x denne. recta L. sedmizámková zelina Nemecky: Hohes Fingerkraut. prietržník. listy dlaňovito zložené. na dlhých a tenkých stopkách. Byľ poliehavá.. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . flavonoidy a sliz. španielsky: Tormentila. 223. Vňať je náchylná na zaparenie pri zbere i sušení. Na kúpele a vonkajšie upotrebenie sa dávka drogy zvýši (1 lyžica na pohár). aj cholín a mastné kyseliny. v lesných zárastoch. i. Druh nie je prieberčivý. mochna lesná. 34. s priemerom iba 5-12 mm. v podzemku o. 10 6 2 12 14 NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ Potentilla erecta (L. takže ju možno i obracať. Pomer zoschnutia 3 : 1 . Vedľajšie účinky sa nepozorovali ani po dlhšom užívaní. 159. maďarsky: Vérontó fú. tormentol. 3-5-početné. lístky hrubozúbkaté. taliansky: Tormentilla. V homeopatii sa z kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. Plody sú nažky. 229. Pri sušení sa však nedrobí. Možnosť zámeny s inými druhmi rodu je však aj tak . Droga nemá chuť ani pach. vzpriamený. anglicky: Common Tormentíl. ako má n. Mladá vňať slúži niekedy v domácnosti ako zelenina. 90. kolíkových bolestiach žalúdka i čriev a podobných poruchách (pri meteorizme). MOCHNA NÁTRŽNÍK ručne. že je Vysokohodnotný prostriedok tíšiaci kŕčovité bolesti bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. Zriedkakedy sa žiada zberať iba podzemok . Trváca bylina vysoká 10—30 cm. 30. Dajú sa aplikovať ako adstringens. Prieskumy dokázali. N. 221. 36. Po očistení 196 sa umyje a suší podobne ako vňať. Vlastný zber vňate sa robí počas kvitnutia (máj-august) z nezašpinených jedincov. Hlavná obsahová látka drog je termolabilná. s nápadne hrubým uzlovitým podzemkom. strieborný sa užíva ináč: 1 polievková lyžica vňate sa namočí do pohára studenej vody. sedmílist. zelených.NÁTRŽNÍK HUSÍ Užíva sa pri hnačkách. 29. rusky: . husí má výrazný spazmolytický účinok pri bolestivej a dlhotrvajúcej menštruácii. francúzsky: Tormentille. na omývanie i obklady. Suší sa v tieni prirodzeným teplom (ak umelým. nátržník. Vykopáva sa skoro zjari (marec) alebo neskôr v jeseni (október). v droge je najviacej katechínových trieslovín (6-10 %).P.) Räuschel Ružovité — Rosaceae Ľudovo: červienkový koreň. horčiny. N. vyrastajú z pazúch listov. zápaloch v ústach. na zapálené a krvácajúce rany a pod. má v kvetoch iba po štyri korunné lupienky. Kvety žlté. Uplatňuje sa predovšetkým pri menštruačných kolikách. vnútornom krvácaní. 6 3 1 12 10 II. 233. Na vňaťovú drogu — Herba anserinae — sa vzťahuje ČSN 86 6818: Akosť — najviac v % Znak Iné a ináč sfarbené časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. rozkonárená.tiež vitamín C a minerálne látky. na rúbaniskách atď. nie vyše 40 °C). Vňať i podzemok sú trieslovinovou drogou s podobnými účinkami. Vlažný odvar sa pije 2—3 x denne. potom pol hodiny vylúhovať. lebo podzemok je dosť hrubý. Sušenie trvá dlhšie. Čajoviny č. Liečebný efekt sa prejaví po 4—5 dňoch užívania. Znáša nízku aj vysokú pôdnu vlhkosť. žalúdočných a črevných kataroch. D 1 až 0). bolestiach zubov. zvonka na kloktanie.

proti ktorým sa droga oddávna používala. Majú nenápadný pach a veľmi zvieravú chuť. výluh sa zleje a zvyšok drogy sa preleje vrelou vodou. že droga sa celkom vyrovná americkému rataňovému koreňu (Radix ratanhiae — ČsL 4. alebo sa odvodzuje z latinského tormentina = črev- Na podzemok (Radix — Rhizoma tormentillae) sa vztahuje ČSN 86 7019. Odvary drogy sa používajú aj pri kĺbovom reumatizme na obklady alebo ako zložka mastí na mokvavé rany. Z včelárskeho hľadiska sa rastlina veľmi cení pre obsah medoviny a značné množstvá peľu. Latinský názov Potentilla sa pôvodne používal v stredoveku iba pre n. ľudovo nazývanými múria noha). husí. mandlí.) a tmavá droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Akosť — najviac v % I. Predmetom zberu sú podzemky dokonale zbavené koreňov. Po 10 minútach sa obidva výluhy spoja a využíva sa počas dňa. hrubšie sa rozrežú a dajú sušiť na vzdušné miesta (lepšie je umelým teplom pri teplote 40 °C). Zber je potrebné robiť po dohovore s nákupňou. niekedy aj v máji—júni a auguste—septembri.NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ né koliky. Podzemok (koreň) začerstva vonia podobne ako ruže a starý v tme svetielkuje. pri silnej menštruácii a pod. II. na popraskané ruky alebo pery.5 11 4 1 1. ako kloktadlo pri zápaloch hrdla a pod. Účinné obsahové látky tvoria katechĺnové (tormentilové) triesloviny (17-25 % ) .5 14 6 3 9 9 5 6 4 1. krvácaniach každého druhu (napr. na lome červenkasté až červenofialové. ba potvrdilo sa. Prášok z podzemka sa niekedy dával aj do zubných práškov (a dáva sa opäť aj dnes). 8 2 3 14 ČsL 4 8 1 1. Trieslovinový komplex pôsobí antibakteriálne. Z vykopaných podzemkov sa odstránia zvyšky hliny. antidiaroikum a antiflogistikum (na zápaly slizníc).). Zber sa robí buď v marci—apríli. z ktorej 20—30 kvapiek vo vode poslúži na natieranie zapálených slizníc úst. Pri silných hnačkách sa dá 1 čajová lyžička drogy do pol pohára studenej vody. pozri cudzokrajné drogy). Vhodnosť jej uplatnenia v terapii hnačiek sa spoľahlivo dokázala i vedecky. úplavici. vylúhuje sa 8 h. vhodná je aj tinktúra — Tinctura tormentillae. Droga má pomer zosušenia asi 3 : 1. Technicky droga slúži ako farbiaci prostriedok (farbí kožu na červe197 veľká. Suché podzemky sú veľmi tvrdé. drobné korienky (možno to robiť až doma). Materiál sa nezaparuje a nedrobí. umyjú sa. Droga je silné adstringens. aj črevného a žalúdočného. Droga sa užíva pri hnačkách. Dodnes zachované pomenovanie Tormentilla v názve drogy (Radix tormentillae) vychádza z latinského tormentum = bolesť. Je oficinálna v ČsL 4 ako Radix tormentillae. Vykopávajú sa opatrne (najlepšie špeciálnymi trojprstovými motyčkami. Dávkuje sa 1/2 kávovej lyžičky na šálku odvaru 2—4x denne. Skladuje sa v uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. ktorá spolu s ČsL 4 má tieto základné znaky: Znak Iné časti materskej rastliny ako podzemok (korene a pod. nadzemné časti. Na homeopatické účely sa používa čerstvý podzemok. alebo v októbri.5 12 Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej . ďalej glykozid tormentilín i tormentol a stopy silice. či vyrážky.

trieslo na kože. Zriedka splanieva. Iné časti rastliny ako kvet Droga sfarbená inak ako kvety Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 3 12 13 II.216. francúzsky: Souci officinal. najmä vo viniciach. taliansky: Calendola. pripravuje sa perkoláciou drogy. vňať na nakurovanie a šťava z rastliny pri bolení zubov. mesiačik. na úhoroch a rumoviskách. stor. Astrovité . R. Základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % Znak so zákrovom I. ktorý rastie v teplejších oblastiach. listu čučoriedky a sušených fazuľových strukov bez fazule (biela sorta) — 2 lyžičky na macerozápar na 2 poháre vody (dávka čajoviny sa napred 8 h maceruje za studena v pohári vody. Identifikácia nechtíka v histórii je veľmi ťažká. Nátržník býva veľmi častou zložkou mnohých čajovinových zmesí. Tvrdenie starších i mladších farmakognostov. 28.no). roľného . 5 6 12 15 bez zákrovu I. úbory väčšinou oranžovožlté. Plody sú ohnuté nažky bez chocholca. 3 6 12 13 . neobstojí — išlo o chryzantémovku vencovitú (Chrysanthemum coronarium L.41. Rastlinu pestujú v okrasných záhradkách. 42. pri vynechávajúcej menštruácii (kvet s vi198 nom). 1817 ju Westring odporúčal pri rakovine maternice. maďarsky: Korômvirág. tráviacich poruchách žalúdka). úbory po odkvitnutí ovisnú. že Dioskoridovo chrysanthemon predstavuje nechtík. Je všeobecne známa. 27. je prísada pri výrobe atramentov atď. okrajové kvety majú väčšie. Predmetom zberu sú sýtooranžové korunné lupienky vytrhávané z plno- Na kvetnú drogu so zákrovom (Flos calendulae cum calyce) sa vzťahuje ČSN 86 6221 a bez zákrovu (Flos calendulae sine calyce) ČSN 86 6222. 10 minút sa nechá postáť a výluhy sa spoja). Listy má striedavé. rusky: MĚSÍČEK LÉKAŘSKÝ NECHTÍK LEKÁRSKY Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 30-50 cm.56.C. slniečko Nemecky: Garten-Ringblume. 2 3 12 11 II. Táto rastlina sa dokázateľne ordinovala v 16. 138. 32. Okrajové kvety slúžili oddávna na falšovanie šafranu. 39.44.). arvensis L. Čs. Podľa Turcka sa dáva nátržníkový podzemok aj do čajovín proti cukrovke: rovnaký diel podzemka nátržníka.. Pochádza z južnej Európy. Čajoviny č. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku čajoviny Tormentan (užíva sa pri letných hnačkách. Úbory n. dlhostopkaté. NECHTÍK LEKÁRSKY Calendula officinalis L. Využíva sa aj vo veterinárnej medicíne (podobne ako v humánnej). 31. anglicky: Pot Marigold. 38. extrakt je v masážnom roztoku Herbadent a v ústnej vode Herbadent (antiseptikum) a tinktúra v roztoku Stomatisan (antiseptikum ústnej dutiny). jeho klymenon je však určite nechtík roľný. španielsky: Calendula. jednoduché.Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: krusíček. Vedecký názov nechtíka vychádza z latinského calendae = prvý deň v mesiaci (narážka na dlhé obdobie kvitnutia alebo na počet jazykovitých kvetov — „ako dní v mesiaci"). nahotka liečivá. po zliatí sa čajovina preleje pohárom vriacej vody. V ČsL 4 je okrem drogy oficinálna aj Tinctura tormentillae. 141. sú menšie.

kvetých úborov bez zvyškov zákrovov (kalichov), niekedy aj úbory s kalichom. Je to vhodný materiál pre zácvik zberačov. Droga — kvet nechtíka bez zákrovu, Flos calendulae sine calyce sa vytrháva v hlavnom období kvitnutia (júl — august) z plnokvetých odrôd pestovaných rastlín. Menejhodnotnú drogu dostaneme vytrhávaním kvetov z usušených úborov v celosti. Zberáme vždy iba toľko materiálu, koľko môžeme bez problémov sušiť. Sušíme čo najrýchlejšie a v tenkých vrstvách, bez prístupu slnka (kvety inak strácajú farbu). Pri sušení umelým teplom neprekračujeme 30-35 °C! Pomer zoschnutia asi 8 : 1 . Drogu v dobre uzatvorených obaloch chránime pred svetlom. Ak zberáme na odpredaj, ihneď po usušení ju expedujeme do nákupne, lebo ľahko podlieha skaze. Zber kvetov so zákrovom - Flos calendulae cum calyce, robíme iba so súhlasom nákupne. Sušenie a celková manipulácia sú rovnaké ako pri droge bez kalicha. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1. Na homeopatické účely sa pripravuje esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. D 2). Aplikuje sa interne i zvonka ako v alopatii. Kvet v čerstvom stave má balzamický pach a aromatickú chuť, ktorá sa sušením stráca. Účinné obsahové látky nechtíka tvoria predovšetkým flavonoidy, karotenoidy (farbivá), špeciálne polyénové zlúčeniny (polyíny), triterpénové saponíny a silica. Droga pôsobí ako cholagogum-choleretikum, mierne spazmolytikum a externé antiflogistikum. Priaznivé terapeutické prejavy sú zrejme spôsobené súčinnosťou flavonoidov, farbív a silice. Droga má v alopatii podobné uplatnenie ako arnika horská. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu; pije sa každé 3 h. Na omývanie a výplachy sa používa zápar z 2 polievkových lyžíc drogy na liter vody. Ľudovo sa používa hlavne tinktúra — 1 diel kvetnej drogy sa maceruje v 10 dieloch čistého liehu; čajová lyžička získanej tinktúry sa vleje do štvrť litra vody a aplikuje sa na rany, preležaniny, udreniny, pri zápaloch kože i jej poškodení zapríčinenom ožarovaním alebo slnením. Významne urýchľuje hojenie rán. Preto býva zložkou mastí, zásypov a pod. Ľudovo sa pripravuje masť z čerstvej šťavy (4—6 g šťavy na 30 g nesoleného masla), prípadne sa dávajú obklady. Odvar z nechtíka zjemňuje a zvláčňuje pokožku, preto sa používa v kozmetike ako krém Fyto s extraktom z arniky (robí sa 5 — 10 % odvar z kvetov; var

nesmie presiahnuť 2 minúty). Karotínové farbivo kvetov je neškodné. Dáva sa najmä do syrov a masla na zlepšenie farby. Vnútorné užívanie drogy je zriedkavé. Droga pôsobí priaznivo na žľazy s vnútorným vylučovaním a pri zápaloch, po interných chirurgických zákrokoch, operáciách novotvarov a aj pri novotvaroch žalúdka, čriev a pod. (tablety sa vyrábajú v ZSSR). Kvety niekedy tvoria zložku žlčníkových, žalúdočných, pečeňových a pod. čajovín. Tinktúra sa podáva v množstve asi 2—4 g denne, výťažok v dávke 0,3—0,5 g a vylisovanej šťavy stačia 1 — 2 lyžice (s cukrovou alebo aromatickú vodou). Kvetná droga sa často pridáva do čajovín na zlepšenie ich vzhľadu. Čajoviny č. 65, 180, 207, 219.

CHRPA POLNÍ („MODRÁK") Cyanus segetum Hill — syn.: Centaurea cyanus L. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: chrpa, modrák, sinokvet, svitlák, svetlák Nemecky: Kom-FIockenblume; maďarsky: Kék búzavirág; taliansky: Fiordaliso; francúzsky: Bluet des champs; anglicky: Corneflower; španielsky: Aciano; rusky:

NEVÄDZA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 30— 50 cm; stonka hranatá, rozkonárená, listy čiarkovité, koncové úbory s okrajovými modrými kvetmi. Plody sú nažky s dvojradovým chocholcom. Rastlina uprednostňuje piesočnaté podklady so slabo kyslou reakciou. Jej výskyt prezrádza, že pôda nemá pod povrchom spodnú vodu. Druh pochádza zo Stredomoria. U nás sa rozšíril v poľných kultúrach (najmä v obilí) a na slnečných stráňach. Podobných druhov je viac. Dajú sa však ľahko odlíšiť už tým, že n. poľná rastie prevažne iba medzi obilím. Príbuzné druhy a plemená rodu Cyanus Miller, príp. Jacea Miller (nevädzovec, česky chrpina) sa nezberajú.

Nevädza má vo svojom pomenovaní mnoho nejasného. Ani latinský názov sa nepoužíva jednotne. Donedávna sa uprednostňovalo označenie Centaurea cyanus podľa bájnych kentaurov, ktorí sa po zanechaní bojového a dobrodružného života venovali medicíne. Najslávnejší kentaur bol lekár Chiron, Eskulapov učiteľ. Chiron si vyliečil ranu od Heraklovho šípa liekom z byliny kentaureion, čo je naša zemežlč; tá sa delila o meno s južným druhom nevädze — Centaurea centaurium (u Dioskoridesa „veľké kentaureion", pričom zemežlč bola menšie kentaureion). Linné preniesol názov na nevädzu. Prívlastok cyanus je z gréckeho kyanos = modrý, pre farbu úborov. Dnešné vedecké meno je však odvodené z cyanus a segetum (latinsky seges = siatie, jarina, obilie), t. j. modrý kvet medzi obilím. Z príbuzných druhov a foriem alebo hybridov, zaradených zvyčajne do rodu Jacea Mill., z včelárskeho hľadiska prichádza do úvahy predovšetkým nevädzovec lúčny — J. pratensis Lam., príp. nevädzník hlaváčovitý — Colymbada scabiosa (L.) Holub; sú nenáročné, rastú v obilí, na lúkach, stráňach i na suchých pôdach. Kvitnú v júni až októbri; hromadný rozkvet sa končí zvyčajne v auguste. Výdatne medujú. Včelám na niektorých miestach zaisťujú hlavnú znášku a poskytujú aj dostatočné množstvo peľu. Med býva sfarbený tmavo až čierno. Med z n. poľnej je hnedastý, ostrej chuti, pričom peľ je žltobiely. Vyznačuje sa však tým, že ťažko cukornatie a pekne vonia. Nevýhodou je to, že nevädza rastie prevažne medzi obilím, kde včely nalietavaním na klasy si často porušujú krídelká. Nevädza je významná aj tým, že zaisťuje znášku aj v suchých rokoch. Hospodársky je takmer bezvýznamnou burinou (žerú ju iba ovce a kozy). Predmetom zberu sú sýtomodré hlavičky kvetov s kalichom bez stopiek — Flos cyani cum calyce, alebo len sýtomodré jazykovité kvety vytr-

Kvet bez kalicha (Flos cyani sine calyce) posudzuje ČSN 86 6222 a kvet s kalichom (Flos cyani cum calyce) ČSN 86 6221: Akosť — najviac v % Znak bez kalicha I. Iné časti materskej rastliny ako kvet (úbory) Kvety sfarbené inak ako na rastline Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 10 12 7 II. 5 20 12 10 s kalichom I. 3 10 12 10 II. 5 20 12 12

199

NEVÄDZA POĽNÁ

OČIANKA ROSTKOVOVA
SVĚTLÍK LÉKAŘSKÝ
Euphrasia rostkoviana Hayne Krtičníkovité - Scrophulariaceae Ľudovo: ambrožka, bradavník, potešenie očí, tešinka, zubová tráva Nemecky: Gemeiner Augentrost; maďarsky: Mirigyes szemviditó; taliansky: Eufrasia; francúzsky: Euphraise officinale; anglicky: Eyebright; španielsky: Eufrasia; rusky: -

hávané z úborov na začiatku kvitnutia rastliny (máj—júl, niekedy aj august) - Flos cyani sine calyce. Sušíme rýchlo v tieni, v tenkej vrstve (1—2 cm), nikdy nie na slnku (kvet vybledne). Lepšie je sušiť umelým teplom — teplotou do 35 °C, tak si kvet zachová pôvodnú farbu. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 (s kalichom), 6 : 1 (bez kalicha). Na skladovanie je droga veľmi citlivá, patrí do dobre zatvorených obalov (najlepšie z umelých hmôt) a treba ju chrániť pred svetlom (vybledne a plesnie). Podstatnú zložku obsahových látok drogy tvoria modré farbivá, princíp tvorí seskviterpén laktónového zloženia a azulogénneho charakteru (proazulén a antokyanosidy), potom glykozid cichoriín, triesloviny, flavonoidy, sliz a minerálne soli (o. i. dosť mangánových). V súčasnosti sa droga používa hlavne ako antiflogistikum 200

a diuretikum. Dávkuje sa jedna kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 x denne (používa sa hlavne v zmesi s ďalšími drogami); veľmi často tvorí iba skrášľovaciu prísadu čajovín. V 16. stor. i neskôr sa užíval zápar aj ako prostriedok proti „búchaniu srdca" (výťažok zmiešaný s pivom miernil bolesti v močových cestách), proti žltačke a do očných vôd ako mierne antiseptikum. Ľudovo sa ešte dnes droga uplatňuje v čajovinách na látkovú premenu, zvonka na omývanie rán a vredov a ako prísada do vodičiek na vlasy. Z nevädzových jazykovitých lupienkov sa izoluje azúrovomodré farbivo, ktorým sa prikrašľujú kozmetické prípravky. Novšie sa droga zavádza aj ako horčinový prostriedok pri žalúdočných ťažkostiach. Čajovina č. 65.

Jednoročná, niekoľkonásobne rozkonárená bylina vysoká 10 — 30 cm. Listy sediace, protistojné, vajcovité, pravidelne zúbkaté (zúbkov je 5 — 7). Z pazúch listeňov vyrastajú sediace kvety s bielou alebo svetlofialovou korunou. Plody sú tobolky. Rastie na vlhkých lúkach všetkých výškových stupňov, zriedkavejšie aj na pasienkoch a okrajoch lesov. Znáša i kremičité pôdy. Rod očianky je veľmi premenlivý; jednotlivé taxóny sa navzájom krížia veľmi ľahko (u nás asi 17 druhov a 13 krížencov). Pôvodný druh sa označoval ako Euphrasia officinalis L. Rozdelil sa na viacero samostatných druhov, ktoré sa navzájom veľmi podobajú a rozlíši ich iba skúsený botaniksystematik. Jednotlivé charakteristiky netreba uvádzať, pretože všetky sa môžu zberať a tvoria dôležitú nakupovanú drogu. Liečivosť očianky bola dobre známa už staroveku, o čom svedčí jej grécke pomenovanie eufrasia = radosť, spokojnosť (pre elegantný vzhľad a liečivosť). Používala sa najmä pri očných ochoreniach. Kneipp okrem vymývania boľavých očí odvarom z očianky odporúčal čaj z listov ako posilňujúci prostriedok na žalúdok. V ére bylinných vín sa v nich vyvárala okrem šalvie, ľubovníka a yzopu aj očianka. Očianky sú pre včelárov významné nektárovou znáškou. Peľu poskytujú málo. Kvitnú v lete. Predmetom zberu a nákupu je vňať — Herba euphrasiae. Zber sa robí na začiatku kvitnutia (jún —september). Odrezávajú sa olistené a kvitnúce časti byliny bez spodných zdrevnatených častí býľ. Treba dávať pozor na prímesi tráv, lebo rastlina sa najčastejšie vyskytuje v porastoch na nízkotrávnatých lúkach a pastvinách. Veľmi podobná hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys L.) je typická hluchavkovitá rastlina a obľubuje hlavne slnečné, vápencové, skalnaté stráne nížin a pahorkatín; je tiež liečivá (amarum, aromatikum, metabolikum, choleretikum). Materiál je trochu náchylný na zaparenie a veľmi ľahko opadávajú kvetné časti a listy; sušíme ho preto na

OČIANKA ROSTKOVOVA

napr. aj z lipkavcov, Galium L. alebo skorocelov — Plantago L.). Ďalšími obsahovými látkami očianky sú triesloviny (3-8 % ) , silica (0,15 % ) , horčina, modré farbivo, aromatická substancia podobná živici (údajne tvorí podstatnú zložku liečebného princípu očianky), minerálne látky a olej; droga nie je celkom preskúmaná. Očianka je adstringens — vhodné pri blefaritídach (zápal okrajových mazových žliaz mihalníc), konjunktivitídach (zápal spojovky) a hordeolu (tzv. jačmeň); robí sa odvar z 3 kávových lyžičiek na 2 šálky k teplým kúpeľom, príp. sa kombinuje s borovou vodou, rumančekom a feniklom, a používa sa aj ako obklad. Ľudovo slúži aj pri ochoreniach slizníc dýchacích ciest, spojených so zahlienením (bronchitída, astma), pri chrapote, ako stomachikum na tvorbu žalúdočných štiav, pri slabosti žalúdka, tráviacich ťažkostiach, nechuti do jedenia, pri žltačke (kombinuje sa s vňaťou paliny pravej, s koreňom čakanky, púpavy a pod.), pri zle sa hojacich ranách a na miernenie kŕčov a zvieravých bolestí hlavy, proti hystérii a nespavosti (tu sa zvykne kombinovať s vňaťou ruty) a pri duševnej únave. Tu sa odporúča dávkovanie: 2-3 g prášku z drogy denne alebo 3 lyžičky vňaťovej drogy na 2 šálky denne (2 % zápar), príp. 5 — 10 kvapiek tinktúry 2-3 x denne alebo 10 kvapiek tinktúry do pohára vody na omývanie. Homeopatická esencia z celej čerstvej a kvitnúcej rastliny sa upotrebúva v očnom lekárstve a pri ochoreniach pokožky i slizníc.
OMAN PRAVÝ

OMAN PRAVÝ

tienistých miestach v tenkých vrstvách a bez zbytočného prehŕňania, prípadne vo zväzočkoch nad bielym papierom, pričom čisté a bezchybné opadané kvety i listy dodatočne doložíme do drogy. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať.

Droga obsahuje flavonoidy, potom glykozid aukubín (= rinantín), ktorý patrí medzi iridoidy (pseudoindikány); experimentálne sa dokázalo, že na liečenie vysokého krvného tlaku sú vhodné práve rastliny so značným obsahom aukubínu — malo by sa to vzťahovať i na extrakty z očianky (ale

Inula helenium L. Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Compositae) Ľudovo: alant, ománek, voman Nemecky: Echter Alant; maďarsky: Ôrnénygyokér sertecsék; taliansky: Enula; francúzsky: Grande Aunée; anglicky: Elecampane; španielsky: Ala; rusky:

Na vňaťovú drogu — Herba euphrasiae sa vzťahuje ČSN 86 6819: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina a zdrevnatené časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 12 II. 10 6 2 14 12

Trváca bylina vysoká až 150 cm, s hrubým podzemkom a koreňmi, s priamou, ryhovanou, hore rozkonárenou byľou. Prízemné listy sú vajcovité, na báze srdcovité, stonkové široko kopijovité, sediace, na rube plstnaté. Úbory sú veľké, žlté, vnútorné zákrovné listene suché a kožovité. Plody sú nažky s dlhým chocholcom. Rastlina sa importovala k nám zo strednej Ázie. Tradične sa pestuje v záhradách; miestami splanieva. U nás rastie 8 druhov omanov (Dostál, 1982); o. britský - I. britannica L., ktorý sa niekedy zamieňa za arniku horskú, je hojný druh nížinného
201

OMAN PRAVÝ

a podhorského stupňa, je nižší ako o. pravý a listy má na rube pavučinato ochlpené a o. hodvábny — I. oculus-Christi L. má podobne ochlpené listy a je pomerne zriedkavý teplomilný druh. Keďže u nás podzemok o. pravého prichádza na farmaceutický trh iba

z pestovaných rastlín (o. Goliát), je zámena nepravdepodobná. Nebezpečná je prímes koreňa ľuľkovca. Rodové meno inula je odvodené z inaein = vyprázdňovať, čistiť (s ohľadom na účinky drogy) a druhové z helios = slnko (podľa formy úbo-

Na podzemok — koreň (Radix enulae) sa vzťahuje ČSN 86 7013:
Akosť — najviac v % Znak Nadzemné časti rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej
I.

II. 2 1 3
13 10

0,5 — 1
13

7 1.5

1

rov), prípadne z helenion = košíček. Nikandros opísal v bájke vznik kvetu zo sĺz prekrásnej Heleny plačúcej nad kormidelníkom Menelaom, ktorého uštipol had. Legenda dodala byline povesť protijedu. Oman je ako väčšina astrovitých rastlín medonosnou bylinou. Pestuje sa však aj ako okrasná kvetina v záhradkách. Podzemky omanu i s koreňmi sa ako droga označujú Radix (Rhizoma) helenii alebo Radix inulae či enulae; vykopávajú sa podzemné časti 2-ročných rastlín (august-október), pričom koreňové puky sa môžu použiť na výsadbu ďalšej kultúry. Materiál sa rýchlo omyje a dá sušiť na dobre vetraných miestach, najlepšie umelým teplom (do 40 °C); pre urýchlenie usušenia sa korene rozrezávajú. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na homeopatické účely sa používa čerstvá podzemná časť; pripravuje sa z nej esencia (dil. D 2 - D 1). Na vykopávanie podzemných častí sa najlepšie dajú použiť úzke a dlhé rýle. Korene sa nesmú poškodiť, malé korienky nechávame a hneď na jeseň vysádzame. Pri manipulácii s rastlinami i s drogou niekedy vznikajú opuchy a podráždenie slizníc. S ohľadom na veľkú spotrebu sa rastlina u nás pestuje (i súkromne na zmluvu s nákupňou). Omanový podzemok i korene obsahujú predovšetkým silicu (1—3 % ) , v ktorej hlavnú zložku tvoria alantolaktóny (seskviterpény); obsah azulénov je problematický. V podzemku je veľké množstvo inulínu (až 45 % ) , potom sacharidy a horčiny. Droga je expektorans, spazmolytikum, stomachikum, diuretikum a cholagogum; užíva sa pol kávovej lyžičky na šálku záparu; pije sa 3-krát denne po lyžiciach. Uvoľňuje zahlienené dýchacie cesty, pričom pôsobí aj antibakteriálne a mierne diureticky; vplýva i na tvorbu a uvoľňovanie žlče. Ľudovo sa uplatňuje interne aj ako anthelmintikum, na povzbudenie chuti do jedla, ako metabolikum (urýchľuje látkovú premenu), zvonka proti kožným vyrážkam, lišajom, na zle sa hojace rany, mokvavé lišaje, ako kloktadlo (zápaly hrdla, stomatitída a pod.). Omanový koreň je u nás zložkou priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (diuretikum, antireumatikum), Thé Salvat (choleretikum, stomachikum, laxans), Species cholagogae Planta (cholagogum, choleretikum). Droga má široké použitie v likérnic-

202

kom priemysle i ako surovina na izoláciu inulínu, významného ako dietetikum (oficinálny v ČsL 3). Niekedy destilovaná silica — Oleum inulae je veľmi účinná proti niektorým druhom hmyzu (usmrcuje napr. larvy moskytov). Zo známejších receptov možno uviesť: odvar z 5 g koreňa omanu a 10 g kostihoja na 250 ml vody, ktorý sa po precedení zmieša s 30 g pomarančového sirupu — pije sa 3 x denne 10 — 20 kvapiek pri bronchitíde. Ako prsná čajovina sa osvedčuje zmes poľského Pektosanu (č. 120) a Species pectorales - čajovinu možno uplatniť ako mucilaginózum, emoliens, expektorans, dezinficiens a antiflogistikum. Čajoviny č. 13, 120, 166, 167, 170, 211.

ORECH VLAŠSKÝ

OŘEŠÁK KRÁLOVSKÝ („VLAŠSKÝ OŘECH")

ORECH VLAŠSKÝ

Juglans regia L. Orechovité — Juglandaceae Nemecky: Echter Walnuss; maďarsky: Pompás diófa; taliansky: Noce; francúzsky: Noyer commun;"anglicky: Walnut; španielsky: Nogal; rusky:

Strom so silným kmeňom a mohutnou korunou. Listy striedavé, nepárno perovito zložené, 3—4-jarmové. Samčie kvety tvoria dlhé zelené jahňady, samičie sedia na konci mladých výhonkov. Plody sú zelené, potom černejúce kôstkovice (ľudovo orechy). Rastlina sa k nám dostala z juhozápadnej Európy. Pestuje sa v teplejších oblastiach. Dlhoročným pestovaním vzniklo niekoľko odrôd, napr. orechy s „papierovými" škrupinami (var. fragilis), s plodmi až ako slepačie vajce (var. maxima — ich jadro však veľmi Zosychá) a i. Odrody (i sorty) sa odlišujú podľa listov, obdobia rozkvitania, tvaru koruny stromu, stupňa mrazuvzdornosti atď., predovšetkým však podľa tvaru orechov. V kultúre poznáme asi 150 orechových sort. Listy možno zberať zo všetkých orechov, okrem o. čierneho - J. nigra L. a o. popolavého - J. cinerea L., ktoré majú listy na okraji viac-menej ostro zúbkaté. Latinské meno juglans vzniklo skrátením Jovis + glans, t. j. Jupiterov žaluď (preklad z gréckeho Dios Balanos, lebo v staroveku orechy pokladali za božské jedlo a strom zasvätili Jupiterovi). Druhové pomenovanie regia = kráľovský. Ako vlasť orecha sa väčšinou uvádza územie tiahnúce sa cez Malú Áziu až do západnej Číny. Antické Grécko

orechy nazývalo perzské alebo kráľovské, lebo podľa Plínia ich priniesli králi z Perzie. Drevo oddávna používali stolári. Opeľovanie stromov obstaráva vietor. Lekárenský najpoužívanejšie sú orechové listy — Folium juglandis; trhajú sa jednotlivo, no iba mladé, zelené a za suchého počasia (jún —júl). Treba dávať pozor, aby sa zbytočne nelámali a nezaparili; sušia sa rýchlo

v tenkých vrstvách. Po usušení si musia zachovať pôvodnú zelenú farbu. Nesprávnou manipuláciou a zlým sušením droga hnedne. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. Droga má slabo korenistý pach a slabo škrabľavú chuť. Zberá sa i zelené oplodie orechov — Pericarpium (Cortex) juglandis nucum (fructus), a to v čase dozrievania a oberania plodov, kým je ešte zelené (júl-august). Suší sa v tenkej vrstve na slnku alebo umelým teplom, lebo

Listová droga sa hodnotí podľa ČSN 86 6438: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 8 3 0.5 12 10 II. 16 6 1 0.5 12 12

203

obsahuje veľa vody a ľahko plesnie. Správne usušené oplodie dostáva čiernohnedú farbu a je hubovité; pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na iné ciele (cukrárstvo, likérnictvo, potravinárstvo) sa používajú nezrelé plody (zberajú sa v čase, keď ešte vnútornú škrupinu orecha možno prepichnúť špendlíkom) — Fructus juglandis immaturus a zrelé plody — Fructus juglandis maturus. Listy obsahujú ako účinné látky triesloviny (asi 2—5 %), prevažne galotanínového typu, potom silicu (má zelenohnedú farbu, pri obyčajnej teplote je tuhá a páchne príjemne dechtovito), ďalej kyselina askorbová (vitamín C) a horkú látku — v čerstvom materiáli hydrojuglónglukozid, ktorý po rozrušení pletiva prechádza v hydrojuglón a potom juglón (farbí kožu do hneda, preto sa i výťažky z oplodia nezrelých orechov používajú do krémov na opaľovanie, prípadne v jemnom oleji ako známe kozmetikum). Podobné látky obsahuje aj oplodie a plody — jadrá majú predovšetkým olej (asi 40-60 %). Drogy z orecha treba hodnotiť predovšetkým ako trieslovinové; sú adstringens, hemostatikum a antiseptikum. List sa dávkuje: pol kávovej lyžičky na šálku odvaru - pije sa 2—3x denne. Vnútorne sa užíva pri žalúdočných a črevných kataroch, ako metabolikum, zvonka ako adstringens pri kúpeľoch, osobitne proti nadmernému poteniu, na omrzliny a pod. Juglón má protikrvácavé účinky, lenže slabšie ako vitamín K (liečebne sa nedajú využiť). Výraznejšie sú spazmolytické, sedatívne a fungicídne (baktericídne) vlastnosti. List sa externe dávkuje na kúpeľ v množstve 0,5-1 kg. Ľudovo sa droga používa vnútorne i zvonka ako posilňujúci prostriedok, na opuchnuté žľazy, pri zlomeninách kostí, očných kataroch, všeobecnej slabosti, pri uvoľnených zuboch a kožných ochoreniach, ďalej pri ľahkej nechutí do jedla, menštruačných ťažkostiach, ako anthelmintický prostriedok a na kloktanie (zápaly hrdla a v ústach), s kvetom nevädze, myšieho chvosta, rumančekom a vňaťou očianky pri kožných ochoreniach (akné, neurodermatídy a i.). V homeopatii sa z rovnakého dielu čerstvého zeleného oplodia a listov pripravuje esencia (dil. D 2 —D 1), ktorá sa používa pri chronických očných kataroch a tráviacich poruchách. Čerstvé listy sú ľudovo známe ako insekticídum (napr. proti blchám). Čajoviny č. 59, 148, 228. 204

+ Consolida regalis S. F. Gray - syn.: Delphinium consolida L. Iskerníkovité — Ranunculaceae Ľudovo: kozia bríadka, ostruhy, rytierska ostruha, stračia nôžka, stračka poľná, svalník kráľovský, vtáčky Nemecky: Feld-Rittersporn; maďarsky: Szarbaláb sarkvirág; taliansky: Erba cornetta; francúzsky: Dauphinelle des champs; anglicky: Forking larkspur; španielsky: Consolda real; rusky: -

OSTRÔŽKA POLNÍ

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 10—50 (120) cm; byľ priama, hore rozkonárená. Listy stopkaté, trojpočetné, lístky v čiarkovitých úkrojkoch. Súkvetie tvorí jednoduchý strapec; kvety tmavomodré, modrofialové, zriedka ružové alebo biele; majú dlhú ostrohu. Plody sú mechúriky. Obyčajná burina obilných kultúr, najmä na hlinitých roliach od nížin do podhorských oblastí. Z príbuzných a podobných druhov rodu poznáme záhradné druhy, ktoré do drogy nepatria. Veľmi podobné kvety majú príbuzné stračonôžky (Delphinium L.) — líšia sa plochými, dlaňovitými a päťdielnymi listami. Vedecký názov rodu Consolida je odvodený z latinského consolidare = sceľovať, hojiť; druhové meno regalis = kráľovský, patriaci kráľovi, dôstojný (pre celkový výzor rastliny). Už z rastu medzi obilím možno usudzovať, že o. poľná nie je našou pôvodnou rastlinou. O tomto a príbuznom druhu o. záhradná — Consolida ajacis (L.) Schur, starí nemeckí botanici a lekári predpokladali, že

v nich opäť našli dve liečivé rastliny, ktoré spomínal vo svojich spisoch Dioskorides, a preto ich označili ako Delphinium a D. alterum. Podľa Frassa, výborného znalca antickej flóry, však Dioskoridovo delfinon znamená Delphinium peregrinum L. a možno aj Hippokratovo hyakinthos alebo kammaros. Pôvodné použitie tejto rastlinnej drogy ustúpilo do pozadia asi v polovici 18. stor. Potom sa opäť žiadala vňať, no zväčša iba ako prísada na skrášľovanie čajovín. Opeľovanie rastliny obstaráva hmyz, najmä čmeliaky, ktoré hľadajú v kvetnej ostrohe medovinu. Aby sa zabezpečilo opeľovanie rastliny cudzím peľom, prašníky dozrievajú omnoho skôr ako blizny. Najčastejšie sa zberajú a niekedy nakupujú kvety — Flos calcatrippae (consolidae). Zberajú sa v plnom rozkvete (jún—august) s krátkou stopkou, za sucha, bez kalicha. Neznášajú stláčanie a sušia sa v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste, v tieni, príp. umelo (do 35 °C). Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch, chránené pred svetlom; ľahko strácajú farbu a plesnejú. Pomer zosušenia je 8 : 1. Droga má medovitý pach a slizovitú chuť, trochu horkú. Zriedkavejšie sa zberá vňať — Herba calcatrippae (consolidae). Zber sa robí tiež v období plného kvetu a suší sa podobným spôsobom ako kvety. Strata zoschnutím je asi 80 %. V homeopatii sa žiada čerstvá kvitnúca vňať.

Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6220 s týmito základnými znakmi: Akosť — najviac v % Znak Časti kvetov sfarbené ináč ako na rastline Iné časti materskej rastliny cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 8 II. 10 5 2 10 10

Na vňaťovú drogu (Herba calcatrippae — consolidae) sa vzťahuje ČSN 86 6738: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina Cudzie anorganické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 2 1 13 8 II. 10 4 2 1š 10

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Droga má slabý medovitý pach, prakticky nijakú chuť. Chemizmus rastliny nie je celkom prebádaný; hoci všetky časti okrem kvetov obsahujú jedovaté diterpénové alkaloidy (podobné, ako má prilbica), otravy ľudí nie sú zatiaľ známe; občas sa vyskytnú u dobytka. Z alkaloidov sa uvádza hlavne napelín. Kvety obsahujú predovšetkým antokyanový glykozid delfinín (modrý) a žltý flavonol, potom kempferol. Vňať sa v minulosti používala v záparoch ako močopudný prostriedok a proti vnútorným parazitom. Dnes sa uplatňuje ako zložka expektoračných a diuretických čajovín — samostatne sa nepoužíva. Miestami má veterinárne použitie. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravujú alkoholické výťažky (dil. D 2 - D 1), ktoré pôsobia proti

vnútorným parazitom, laxatívne a močopudne.

Rubus fruticosus agg. Ružovité - Rosaceae Ľudovo: černica, čierna malina, ožina Nemecky: Brombeere; maďarsky Fekete szeder; taliansky: Rovo; francúzsky: Ronce; anglicky: Blackberry; španielsky: Zarzamora; rusky: -

OSTRUŽINÍK KROVITÝ

OSTRUŽINA ČERNICOVÁ - ČERNICA

Ker vysoký 30-80 (150) cm; konáre tŕnité, listy dlaňovito zložené, trojaž päťpočetné, na rube holé. Plody sú čierne ostružiny (plodstvo kôstkovičiek), ktoré po dozretí opadávajú. Taxón zahrňuje u nás asi 50 malých druhov. Ich špecifické ekologické znaky sú doposiaľ málo známe. Černice rastú na brehoch potokov,

ale aj na rúbaniskách a v kroviskách živých plotov, vyskytujú sa v lesoch v rozličných nadmorských výškach. Černica a malina patria spolu do botanického rodu Rubus L., ktorý robí botanikom problémy desiatkami svojich premenlivých druhov a aj neobyčajne pružným krížením. Na určovanie treba osobitné znalosti. Pri bežnom zbere určovanie nemá praktický význam, pretože všetky rastliny sa zberajú ako rovnocenné. Vedecký názov ostružiny vznikol asi z latinského ruber = červený (podľa farby plodov niektorých druhov); fruticosus je takisto z latinčiny (frutex = ker). Semená černice sa našli už v neolitických kolových stavbách. Plody i listy sa vychvaľovali v hippokratovských spisoch. Liečebne sa používali pri zapálených a ľahko krvácajúcich ranách. V ľudovom liečiteľstve sa osobitne cenili ako prostriedok proti hnačkám, pri bielom výtoku žien, pri veľmi silnom menštruačnom krvácaní. Listy s mladými výhonkami pomáhali pri kožných vyrážkach všetkých druhov. Podľa Leclerca (1927) možno listy použiť aj na kloktanie pri angíne a Madaus (1938) ich prvý raz spomenul aj proti cukrovke. Novšie sa začali fermentovať na chutný čaj ako náhradka za pravý čierny čínsky (návod podľa Peyera je pri malinovom liste). Ostružina je jednou z najlepších včelárskych rastlín čo do nektárovej i peľovej pastvy. Med je zlatožltý a príjemne vonia; peľ má zlatosivú farbu. Predmetom zberu sú mladé listy bez prímesí, svieže a zdravé, trhané jednotlivo v období kvitnutia (máj-jún až september). Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. Ak sa sušia umelým, najvýhodnejšia je teplota 40-50 °C. Sušenie sa urýchľuje častým obracaním. Zle zafarbené listy sa z drogy odstránia. Droga: Fructus rubi fruticosi. Droga nemá pach a chutí zvieravo. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Je vhodná na zber pre začiatočníkov. Predmetom zberu a nákupu v Jednote sú zrelé čierne plody — Fructus rubi fruticosi recens, ktoré sa zberajú v auguste až v októbri. Mali by byť zdravé, čerstvé, čisté, suché, bez prímesí (neoddeľujú sa od lôžka). Zberné nádoby musia byť z pevného materiálu. Černice sa spracúvajú priemyselne podobne ako maliny. Vyrába sa z nich nielen džem a pod., ale aj dezertné víno. Plody možno aj sušiť umelým teplom, čo si vyžaduje veľkú rutinu. 205

Kvety biele. 17. resp.). rusky: Základné znaky drogy stanovuje ČSN 86 6429: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako listy a časti sfarbené ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním drogy) I. slabé fungicídne vlastnosti.). ako prostriedok proti kašľu. Ružovité . najmä v oblastiach. strume. List má aj baktericídne.Rosaceae Ľudovo: malina Nemecky: Himbeere. sliz. na raňajky a pod.farbivá. Listová droga sa používa predovšetkým pri katarálnych ochoreniach tráviaceho traktu. maďarsky: Málna. kde je chuťovo nie najpríjemnejšia voda. Tým sa podstatne líši od príbuzných druhov a krížencov. v riedkych lesoch i húšťavách nížin aj hôr. 14. taliansky: Lampone. sacharidy a v semenách asi 13 % oleja. Rastie na rúbaniskách. v riedkych pazušných metlinách. Bylinný čaj so šípkami (dietetikum. o. Často sa pestuje v záhradách a na plantážach.OSTRUŽINA ČERNICOVÁ . adstringens Rubus idaeus L.MALINA Na liečebné účely sa využíva predovšetkým list. pri akútnych i chronických žalúdočných ochoreniach. anglicky: Raspberry. 6 2 0. španielsky: Frambueso. digestívum).).ČERNICA a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. na rube bieloplstnaté.5 12 8 II. organické kyseliny. stonky pretrvávajú dva roky. droga obsahuje aj malé množstvo kyseliny askorbovej (vitamín C). Je premenli- 206 . na tzv. Pre príjemnú chuť možno list ostružiny uplatniť ako denný čaj (napr. náhradka pravého čaju).). 101. pôsobí aj ako stomachikum. List je významné antidiaroikum. vysoká 60-120 cm. Plodstvo červených kôstkovičiek — malín po dozretí opadáva. V plodoch sú predovšetkým antokyanové glykozidy . a to pre obsah trieslovín (5 -14 % ). Čs. pektín. hromadne vyrábané prípravky sú čajoviny Diabetan (pomocná liečba cukrovky). Z obsahových látok sú ešte významné organické kyseliny (jablčná. čistenie krvi. jantárová a i. náhradka pravého čaju). je vhodná na účely zubnej kozmetiky a na liečenie ústnej dutiny. Javorina (dietetikum. pri kožných vyrážkach a na kloktanie i omývame. Ako doplnková droga môže sa pridávať do väčšiny čajovín (chuťové korigens). farbív a pektín. črevných kataroch. francúzsky: Ronce framboisier. Šťava z černíc sa odporúča pri zväčšenej štítnej žľaze. 15 5 1 12 11 Trváca bylina s drevnatými stonkami. Čajoviny č. krvácaniach akéhokoľvek pôvodu (žalúdočného. MALINÍK OBECNÝ OSTRUŽINA MALINOVÁ . trochu inozitolu. Stomaran (stomachikum. 4. i. Slúži aj na kloktanie a omývanie (vyrážky a pod. Dáva prednosť mierne vlhkým pôdam. Malina má na rube bieloplstnaté listy. Ľudové použitie drogy je oveľa širšie: pri hnačkách každého druhu. menštruačného a pod. pri chorobách z nachladnutia a ochoreniach dýchacích ciest. 156. 239. 210. Šípkový čaj ochutený I a Šípkový čaj ochutený II (náhradka pravého čaju). Listy nepárno perovito zložené.

je to veľmi dôležitá a hľadaná droga. pektín. Sušia sa podobne ako listy. Pri rýchlom sušení v tenkých vrstvách na teplom mieste treba dbať. Predmetom zberu býva list — Folium rubi idaei. 15 5 1 12 11 lín asi 50—100 kg medu. Čerstvé zrelé plody sa upravujú s cukrom na sirup — Sirupus rubi idaei. Semená maliny sa našli — podobne ako černice. Med je svetlý. potom vitamín C a flavonoidy. inak podobné látky ako černicové. Rolovanie. sacharidy. t. Zrelé. Známe sú aj krížence s černicami. Listy sa pri sušení nesmú rozdrviť. 6 2 0. má výbornú chuť i akosť. Zber oboch druhov drog je veľmi vhodný pre začiatočníkov. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. z čerstvých plodov sa získa 70-80 % šťavy.OSTRUŽINA MALINOVÁ -MALINA vý druh s mnohými odrodami. Zberá sa v lete (jún—júl-september). V prípade potreby sa lístky opäť zrolujú a rýchlo sušia na lieskach v tenkej vrstve (na slnku alebo umelým teplom). farbivá. podľa možnosti bez stopiek (rýchlejšie schnú).5 12 8 II. ktorá bola v Malej Ázii v staroveku chýrnym náleziskom malín. sušia sa umelým teplom — Fructus rubi idaei. svieže listy. Plody možno aj sušiť. Obdobie kvitnutia malín trvá mesiac i dlhšie. aj černice alebo ich zmesi s prídavkom listov jahody) možno po fermentácii variť chutný čaj. Malina patrí medzi rastliny poskytujúce včelám množstvo nektárovej i peľovej paše. Druhový názov idaeus je podľa Plínia odvodený od hory Idy. Malinové listy sa používajú podobne ako černicové — sú zložkou hlavne čajovinových zmesí ako mierne cholagogum a diuretikum. Rýchlo sa kazia. Vrecko sa na noc vloží medzi dve dosky a na teplom mieste sa nechá cez noc fermentovať. zdravé. Listy fermentáciou zhnednú a dostanú príjemnú arómu. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. Plody obsahujú predovšetkým kyselinu citrónovú a jablčnú. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. pomer zosušenia je asi 5 : 1 . umelé teplo nesmie prekročiť 40-50 °C. po zvädnutí sa jednotlivé lístky na stole zrolujú a zviažu do šatky alebo do ľanového vrecka a vystavia sa asi na 30 minút teplým vodným parám. zber: máj-jún. Zber sa robí za suchého počasia v júli—auguste. vitamíny C. Kultúrne maliny sa svojou kvalitou nikdy nevyrovnajú divo rastúcim. Vhodné sú iba mladé. Malina poskytuje najistejšiu medovú znášku. Najlepšie sa zberajú do smaltovaných nádob. Z listov maliny (príp. B a A. už v kolových stavbách z neolitu. aby si zachovali pôvodnú farbu. mladé nedrevnaté nadzemné olistené výhonky do 50 cm od vrcholku. dávkujú sa 1 lyžica na šálku záparu — pije sa 2—3 x 207 . Za vhodných klimatických podmienok dá 1 ha ma- Na kvalitu drogy (Folium rubi idaei) sa vzťahuje ČSN 86 6430: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny a listy s iným ako zeleným sfarbením Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. j. Listy obsahujú hlavne triesloviny. zaparenie a fermentovanie sa ešte dva razy opakuje. Nektárové žľazy sú vyvinuté v podobe žľaznatého krúžku okolo tyčiniek kvetu. Neobsahujú kofeín ako bežný čaj. Niekedy sa zberá aj vňať — Herba rubi idaei. hromadné kvitnutie v júni asi 14 dní. pokladá sa za lepší ako lipový. neprestarnuté a čisté maliny vykupuje Jednota. Antickí lekári chválili mali- novú šťavu pri tráviacich ťažkostiach. O prvé plantáže sa zaslúžili stredovekí mnísi. V kultúrach sa získalo asi 500 sort. triesloviny. flavóny. Podľa Peyera sa fermentujú takto: nazberaný materiál sa nechá 24-36 h na kope.

156. 103. Plody sú zrná obalené plevicou a plievočkou. Sirup sa neznáša s alkalický reagujúcimi látkami . prípravkov čajovín Detský čaj s rumančekom SPOFA (karminatívum). že z ovsa sa dá pripraviť kaša stráviteľnejšia ako krúpy. 238. látka používaná pri výrobe umelých živíc i plastických látok. tyrozín). avenacín). ktoré sa naparia a lisujú. V šťave mladých rastlín sú gonadotropne účinné látky (povzbudzujú činnosť pohlavných žliaz).denne. 92. hlavne bielkoviny. Ovsené zrno obsahuje veľa výživných látok. 4. Ovos sa pestuje na poliach najmä vo vyšších polohách. Lúpaný ovos — Fructus avenae decorticatum je hodnotný najmä ako výživný prostriedok. isté je. Ovos má oddávna svoje miesto v dietetike a dnes aj v modernej diabetickej liečbe. sediace. tuky a minerálne látky. Ovsené vločky sú veľmi hodnotnou potravinou. Species cholagogae Planta (cholagogum. Zápar z 2—3 lyžičiek drvených plodov na šálku sa pije 3 x denne pri stavoch vyčerpania a nervo- . resp. Lipnicovité . Bylinný čaj so šípkami (náhradka pravého čaju) a Javorina (denný čaj). dezinficiens močových ciest).Fructus avenae. sa z neho varilo pivo (v Belgicku dodnes). ovsená slama — Stramentum avenae a škrob — Amylum avenae. Species diureticae Planta (diuretikum. francúzsky: Avoine cultivée.stor. taliansky: Avena. ktorý napísal. anglicky: Wild Oat. 208 OVOS SIATY Predmetom farmaceutického používania sú plody . O pôvode odborného pomenovania avena existuje vela názorov. Ovos sa podistým kultivoval na severe. 84. Po niekoľkých storočiach sa ovos v Európe celkom udomácnil. zberané pri dozretí (august—september). taktiež glukóza a ramnóza (v pomere 3—4 : 1). stonku — steblo má duté a kolienkaté. V Škótsku sa z neho robieva suchárovitý chlieb a v Škandinávii sa jedáva ovsená kaša (európsky sever a severozápad používa dodnes ovsené pokrmy ako národné jedlá). 184. potom vitamíny (aj A).mení farbu a zráža sa. rusky: OVES SETÝ Jednoročná trávnatá bylina vysoká 40 — 70 cm. Až do l6. ale akýsi burinový druh.Gramineae) Nemecky: Saat-Hafer. ako antiseptikum škrobových a glejových roztokov a aromatikum niektorých amerických tabakov. 166. veľa vápnika a kyseliny kremičitej (v popole až 70 % kysličníka kremičitého). obsahuje pektíny. že kultúrne ovsy nemajú jednotný pôvod. pošvaté. Pripravujú sa zo zaparených. španielsky: Avena. z ktorých najdôležitejší je fosfor viazaný do organických zlúčenín (fytín. Sirup pripravený zo šťavy malín sa používa ako diaforetikum. Zásluha na rozšírení ovsa patrí najmä Slovanom. aminokyseliny (leucín. no aj ako mucilaginózum (slizové polievky sú vhodné pre rekonvalescentov po ťažkých ochoreniach. 170. List maliny tvorí zložku čs. triterpenoidné saponíny (napr. potom usušených a olúpaných ovsených obiliek. maďarsky: Abrak zab. ktorí ho pestovali asi už vo svojej pravlasti. Čajoviny č. Z ovsených otrúb sa vyrába furfural. Ďalej je prítomný glukozid avenín (uvádzaný aj ako alkaloid).Poaceae (Trávy . na impregnáciu dreva. Možno usudzovať. Plínius. cholín. vitamín A. 207. Zo starovekých autorov ho ako prvý spomenul Dieuches. choleretikum). i keď to asi nebol kultivovaný ovos v našom zmysle. Koncová metlina je z visiacich kláskov. Listy sú úzke. že ovos tak menovali antickí Rimania napr. 14. korigens a súčasť osviežujúcich nápojov. korigens. OVOS SIATY Avena sativa L. pri hnačkách a nechutí do jedenia a pri prsných a krčných bolestiach). Ovsená slama — Stramentum avenae. ako prostriedok spomaľujúci starnutie kaučuku. steroidné saponíny (avena kosid A a B s aglykónom nuatigenínom). List (vňať) tvorí aj hlavnú zložku priemyselne vyrábaných -osviežujúcich nápojov. lecitín).

Čs. sa v rokoch 1896-1909 zaslúžil de Vevey. taliansky: Ippocastano. Pagaštanovité . vysoký aj 25 m. Ak sa žiadajú sušiť. keď sú už dokonale zrelé. Plody sú ostnaté zelené tobolky s lesklými hnedými semenami. Hnedý jedlý gaštan — Castanea sativa Mill. ekzémoch. Homeopatia používa rozotierané prípravky (Teep) z čerstvej kvitnúcej rastliny a urtinktúru. omrzlinách.obsahujú veľa vody. 10 2 12 13 209 . Ovsené vločky sa pre obsah glukokinínov užívajú aj pri cukrovke. bronchitíde a i. priemyselne vyrábaná čajovina s ovsenými zrnami je Valofyt Neo (nervínum. Pomer zosušenia je pri kvete asi 6 : 1 a listu 4 : 1. sedatívum. napr. Predmetom široko organizovaného zberu sú v septembri až októbri známe „gaštany" — Semen hippocastani recens. sexuálnej predráždenosti. zlom prekrvení. piluliek. ľahko plesnejú.Farina avenae. a to p. čím chcel Linné vyjadriť podobnosť s jedlým gaštanom. anglicky: Horse-Chestnut. aplikované dodnes. ochrnutiach. Zriedkavým predmetom zberu býva kvet — Flos hippocastani seu Castaneae aequinae (zberá sa v máji bez stopiek) a mladý list . v Rakúsku proti obstipácii a v Maďarsku zvonka pri svrabe (podľa Madausa. ktorý sa používa do zásypov. nespavosti (najmä z duševného vyčerpania). ranách. Z ľudového používania možno ešte menovať ovsený sliz ako prostriedok na posilňovanie žalúdka. Pagaštan sa u nás udomácnil v parkoch. Vedecké označenie stromu je odvodené z latinského esca = jedlo. Listy dlaňovito strihané na 5 —7 dielov. Treba ich hneď dopraviť do zberne. ďalej pri nechuti do jedenia. Prvé správy o tomto strome i jeho vyobrazenie priniesol až Matthioli (1565). okrem toho znižuje činnosť štítnej žľazy a zmierňuje predráždenosť. zriedka i čistý ovsený škrob .. prakticky po vypadnutí z plodov. pričom účinkuje aj ako dietetikum. O jeho terapeutické využitie. púdrov a na prípravu galeník. múku s medom proti kašľu a zvonka na opuchy (Dánsko) i proti hemoroidom (Taliansko). rusky: - Strom so šupinatou sivohneďou borkou. kašli. Druhové meno je z gréckeho hippos = kôň. Tinktúra je zasa vhodnejšia ako tonikum pri neurasténii. ktoré treba zberať. Biele kvety tvoria priamu kužeľovitú metlinu zloženú z vidlanov. ale aj pri pečeňových ochoreniach. lebo sú veľmi háklivé . lišajoch. maďal Nemecky: Gemeine Rosskastanie. Pestuje sa ako okrasný solitér a alejový strom. francúzsky: Marronier de Inde. Do predaja sa dostáva ovsená múka .vej slabosti. 1938). Celá čeľaď je u nás zastúpená iba druhmi rodu pagaštan. ischiase. konským. maďarsky: Gesztenye bokrétafa (Lógesztenye). Kvet sa najlepšie suší umelým teplom do 35 °C. zriedka pestovanými v parkoch. variť pol hodiny) sú užitočné pri reumatizme. často vysadzovaným v parkoch a niekoľkými ďalšími druhmi „pávií". 40—50 %. neurotonikum). stopka dlhá až 20 cm. svrabe a i.Amylum avenae. list bežným spôsobom. španielsky: Castano de Indias. 200. Zrná varené v mede sa v Litovskej SSR používajú pri dyspepsii (poruchy trávenia). pavia L. lebo rozomleté semená boli liekom pre dýchavičné kone. 5 1 12 11 II. patrí do čeľaďe bukovitých rastlín (Fagaceae). páviovým — Ae. Slamové kúpele (asi 1 kg na kúpeľ. PAGAŠTAN KONSKÝ PAGAŠTAN KONSKÝ JÍROVEC MAĎAL („KOŇSKÝ KAŠTAN") Aesculus hippocastanum L.Aesculaceae Ľudovo: gaštan (konský). Čajovina č.Folium hippocastani (zberajú sa v apríli). potom červeno kvitnúcim p. treba ich Listová droga — Folium hippocastani sa hodnotí podľa ČSN 86 6424: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I.

omrzliny. zväčšenej predstojnici a pri hemoroidoch. španielsky: Hierba robertiana. rozkonárenú. V ľudovom liečiteľstve sa odporúča pri úporných hnačkách podať pol kávovej lyžičky postrúhaného sušeného semena s trochou liehoviny. Z obsahových látok sú najzaujímavejšie triterpenoidné saponíny. zvonka zasa odvary na rany. celkom ich je 8-28 %. pazušné. z čoho u nás rastie 20. lišaje. Čajoviny č. bielkoviny a v osemení sa nachádza katechín a neglykozidová katechínová trieslovina. Plod je zobákovitý. francúzsky: Geranium robertin. adenín. reu210 PAKOST SMRADĽAVÝ matizme. Saponin prítomný v semenách má pomerne malú hemolytickú účinnosť ( 1 : 1 2 000). chlpatú.). lúčny . Semeno sa hodnotí internou normou IN 2/82 vypracovanou iba pre I. Najvýznamnejšie terapeutické uplatnenie v súčasnosti majú výťažky (Extractum hippocastani fluidum) alebo izolované zložky (azda najviacej escín).G. Čs. Dávkuje sa 1 lyžička na šálku záparu. anorganické prímesi vôbec neprípustné. Rod pakostov má asi 170 druhov. kumarín eskulín. V homeopatii sa uplatňuje esencia (dil. stopkaté. milosť božia Nemecky: Ruprechts-Storchschnabel. taliansky: Cícutarossa. D 1—D 2). angínach. Vrecia sa nesmú ukladať na seba vo viacerých vrstvách. Semená sa skladujú v sieťovaných vreciach na chladných miestach. pratense L. akosť: chybné semená maximálne 5 %. kataroch hrtana a hltana. henézszagú gólyaorr.5 %. býčnik. je málo toxický. chronickej gastritíde.sušiť v tenkých vrstvách a dosúšať pri teplote asi 60 °C. pri hemoroidoch. maďarsky: Bakbúzó gólyaorr (gerely). adenozín. anglicky: Herb Robert. na liečbu kŕčových žíl. v oplodí o. . Rastlina rastie na vlhkých a tienistých miestach. Podávajú sa vnútorne i zvonka. čapina. tvoria dvojkvetové vidlice. ružovú. pričom kumaríny zvyšujú aj odolnosť stien ciev a rozširujú vencovité cievy. ktoré tvoria základ mnohých hromadne vyrábaných prípravkov používaných pri periférnych poruchách krvného obehu. i. 50. krehkú. škrob (50-60 % ) . na rumoviskách a medziach od nížin po horský stupeň.15 % ) . Pôsobia i spazmolyticky (účinok spočíva predovšetkým na saponíne escína a flavonoidoch). cievnych poruchách. Listy sú expektoračným. Pakostovité — Geraniaceae Ľudovo: bocianí noštek. iné časti rastliny 1 %. opuchoch pečene. pri hemoroidoch a obehových poruchách. Semená obsahujú aj flavonoidy (0. často aj v lesoch. Rovnako hojný je p. proti zápalom i edémom a na spomalenie zrážania krvi. okrem toho slúžia ako krmivo pre divú zver. kyselinu močovú. rusky: Jednoročná bylina vysoká asi 40 cm. krvavý . absorbujú škodlivé účinky ultrafialových lúčov a ochranných mastí. Všetky druhy sú si veľmi podobné. sanguineum L. olej (7—8 % ) . hromadne vyrábaný prípravok je Anavenol (kvapky a dražé — venofarmakum) s obsahom eskulínu. 52. sťahujúcim a protihemoroidným prostriedkom. Pre obsah kumarínov sú aj zložkou opaľovacích krémov. Významné upotrebenie majú semená v priemysle (výťažky do hasiacich prístrojov. ich zmes je escín (ako aglykóny sa označujú protoescigenín a baringtogenol C).G. Kvety karmínovoružové. organické prímesi 0. niekedy sa odporúča ako náhradka za saponin z gypsomiliek. purínové deriváty. kvitnúci červeno. ktorý rastie na lúkach i medziach a kvitne modro. najmä v húšťavách. výroba pracích prostriedkov a pod. Listy sú zložené z 3-5-stopkatých lístkov so zúbkatými úkrojkami. pri múroch. a to pri kŕčoch v prsiach. čapí nos smrdutý. na rúbaniskách. PAKOST SMRADĽAVÝ KAKOST SMRDUTÝ Geranium robertianum L.. opuchy. rozpadá sa na zobákovité plôdiky. Byľ má priamu alebo polieha- vú. Azda najrozšírenejší je p.

zoskupené v pazušných metlinách. pontická a odlišný vzhľad má p. smradľavý sa od všetkých podobných druhov odlišuje najmä listami. na rube sivochlpaté. umelým teplom do 35 °C. ťažko určiť. Užíva sa pri hnačkách. Literatúra gréckeho staroveku síce spomína pakosty. V ľudovom liečiteľstve sa droga tradične využíva pri žalúdočných a črevných kataroch. brotan. Po odstránení cudzích prímesí sa suší prirodzeným teplom bez prístupu slnka na vzdušnom mieste. segmentíky čiarkovité. pálivých ranách. vo veterinárnej praxi pri hematúrii a dyzentérii. taliansky: Abrotano. ale málo peľu. resp. hemostatikum a antidiaroikum. francúzsky: Aurone mále. najmä p. bolestiach močového mechúra a zvonka na zle sa hojace rany a opuchy.) a antivirózne účinný fenol. Eberraute. Práškovaná vňať s rutou a palinou zajedaná chlebom posilňovala srdce. ktorý má zo všetkých druhov pakostu najvyššie množstvo trieslovín a kyseliny galovej (10-28 %). ktoré sa za sucha skrutkovito stočí a pred dažďom rozvinie (na p. 1 lyžička na šálku záparu).bociannik rozpukovitý (Erodium cicutarium L'Hér. prípadne od artemés = zdravý. zo Severnej Ameriky. lúčny. ktorých je u nás asi 17. Všetky druhy sa lekársky uznávali ako 211 . Z domácich druhov sa liečebne využíva aj vňať kvitnúcich druhov p. rusky: (v európskej časti ZSSR nerastie) PELYNĚK BROTAN . Pôvod ich latinského mena artemisia. husto rozkonárený. pravá. BOŽIE DRIEVKO Artemisia abrotanum L. Slúžil najmä na prečistenie močových ciest — zbavoval ich piesku a kameňov (podobne účinkoval na obličky) a tlmil bolesti pečene.P. smradľavého sa odrezáva v máji—júni až v septembri (prípadne sa pokosí). krvácaniach (najmä z nosa a pľúc). Druh neslobodno zamieňať s ostatnými palinami. Odborné druhové pomenovanie robertianum mu Linné vybral z histórie (na jeho liečebné vlastnosti údajne poukázal sv. smradľavému sa veľmi podobá aj iný zástupca čeľade . dvojito perovito strihané. Kvitne asi v máji až septembri. p. smradľavom sa stočí ibadooblúka)..P. najmä p. veľmi zriedkavá je p. Denná dávka na vnútorné užívanie sú 2 lyžičky sekanej vňate (za studena macerovať 8 h. brotaň. zhodovali sa na veľkej liečivosti pakostov. pri kameňových poruchách. ako typické adstringens a trieslovinová droga. Súčasné používame drogy je slabé. Čajovina č. Úbory drob- né. Eberreis. potom bližšie neprebádaná horčina geraniín. Indiáni v západnej časti Severnej Ameriky používali pakost proti syfilisu. zvonka na rany a opuchy a podľa Schultza aj na chronické prieduškové katary. Vnútorne sa užíval vodný destilát z vňate (Tabernaemontanus-Bauhinus. ktorý sa pokladal za dobrý posilňujúci prostriedok. maďarsky: Abrut uróm. prípadne kolísavé množstvo silice. hnačkách. Spomedzi pakostov je včelársky významný najmä p.G. smradľavého ako liečiva na všetky opuchy a rany. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Terapeuticky účinná zložka drogy je trieslovina (asi 5 — 10 %). španielsky: Abrotano macho. Ako Herba Roberti alebo Herba Geranium Robertianum sa rastlina nachádzala už v herbároch 16. citrónovú a i. Poskytuje včelám veľa medu. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) radil kloktať odvar z pakostu pri angínach. Esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil.P. Plody sú nažky bez chocholca. Droga: Herba geranii (robertiani) alebo Herba rupertii. má zobákovité zakončenie plodov. chuť však ostáva nepríjemne horká a príkra. krvácaniach rozličného druhu. Róbert). Pri zbere vňate treba postupovať opatrne — u citlivých zberačov môže vyvolať na koži slabé zápaly. Pakost sa už u Dioskorida nazýval geranium (z gréckeho geranos = žeriav) . lúčneho . Nepríjemný plošticový zápach byliny sa sušením stráca. ktorí prenášali do herbárov hlavne liečebné poznatky antiky. Jeho stonka i listy nepríjemne páchnu. hľuznatý — G. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku studeného macerátu alebo záparu. Kvitnúca vňať p. prípadne na obklady pri fistulách. zvonka na omývanie.P. anglicky: Southerwood. Najčastejšie sa odvodzuje od mena bohyne Artemis (Diany) alebo kráľovnej Artemisie (palinou liečila svojho manžela). okrem toho je veľmi horká. LATNATÝ Poloker vysoký 50—100 cm. BOŽIE DRIEVKO PALINA ABROTSKA-P. Všetky časti byliny príjemne voňajú a chutia korenisto aromatický. Pochádza z Ázie. Paliny patria medzi najstaršie liečivé byliny vôbec. a p. palina drevinka Nemecky: Stabwurz-Beifuss. pratense L. sanguineum L. pije sa 1-2x denne. Listy striedavé. Pestuje sa vo vidieckych záhradách. krvavého — G. Vnútorne sa aplikuje ako adstringens. reumatizme a cirhóze pečene. Pri zámene prichádza do úvahy najmä p. droga obsahuje aj kyseliny (jablčnú. tuberosum L. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: boží drevec. maculatum L. storočia. kým pre vplyv na sťahovanie maternice ho Kobert odporúčal proti maternicovému krvácaniu. PALINA ABROTSKÁ .vzhľadom na dlhé zobákovité plody.). externe je dermatologikum. 46. 0) sa v homeopatii používa ako adstringens a pri Basedowovej chorobe. no iba čerstvý koreň — Radix Geranii maculati. Stredovekí lekári. resp. zápaloch kože a i. obyčajná (má nepríjemný pach). 1731). dračia (u nás sa pestuje). Ľudovo sa pakost uplatňoval pri hnačkách. bolestiach v močových cestách a rozličných krvácaniach. Z príbuzných druhov sa v homeopatii používa G. ale zrejme to boli iné druhy.

Botanické označenie p. V koreňoch sa nachádzajú zaujímavé látky . Matthiolus r. účinkujú proti horúčke. Slúžievala na aromatizáciu octu a horčice.polyíny. potopudný a anthelmintický prostriedok (zvyčajné dávky sú 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Ako korenina sa vysádzala najmä vo vidieckych a kláštorných záhradách. tvaroh. Rastlina sa najväčšmi používa v priemysle. skladovaní a inej manipulácii s drogou často vzniká podráždenie slizníc dýchacích ciest a hrtana spojené s kašľom. jednoduchými čiarkovitými listami a s malými guľatými úbormi usporiadanými v riedkych metlinách. Iné údaje o rode Artemisia — palina uvádzame pri ostatných druhoch. Vedecký názov abrotanum. a to kvitnúca vňať (doplňovaná listom) alebo len list — Herba dracunculi seu Folium dracunculi. Materiál sa suší podobne ako každá silicová droga — v tieni.Asteraceae (Úborovité . od abrotos = božský (pre liečivé účinky). Homeopatia používa čerstvé listy a pripravuje z nich esenciu (dil. slanomilná).Na vňaťovú drogu — Herba abrotani — sa vzťahuje ON 86 6827. rusky: PALINA DRAČIA Trváca bylina vysoká 60 — 120 cm s metlovitými stonkami. Botanicky sa neskoršie zaraďovala medzi druhy rodu Pyrethrum — rimbaby. pravdepodobne glykozid. Astrovité . resp. Keďže ide o pestovaný druh. Ľudové liečiteľstvo — najmä v južných krajinách. anglicky: Tarragon.Compositae) Ľudovo: estragon. pred n. Pre príjemnú citrónovú arómu a horkastú chuť bola oddávna obľúbená v kuchyni. Preto treba s rastlinou manipulovať opatrne. na potenie. použitý už Dioskoridom. PELYNĚK KOZALEC („ESTRAGÓN") Artemisia dracunculus L. U nás miestami splanel. taliansky: Dragontea. kapilín s dobrými fungistatickými vlastnosťami. a to najmä na výrobu likérov a vermútov. Zvonka slúži na prípravu kúpeľov na omrzliny. paldán. Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl prostriedky proti kŕčom. lebo je veľmi aromatický. ale aj ako prostriedok proti moľom. ju používa podobne ako p. Jej domovinu pravdepodobne ohraničuje areál brehov stredoruských riek cez Sibír až po Ochotské more a v Severnej Amerike od Aljašky až po Texas. Používali sa najmä semená (proti zvieraniu. Homeopatické použitie esencie je rovnaké ako v ľudovom liečiteľstve. Od príbuzných druhov sa líši hlavne nedelenými listami. tarkán Nemecky: Estragón. Odrezávame kvetné bylinné vrcholky. Druh pochádza z Ázie. prípadne na obklady a rany. Zberá sa za suchého počasia.5 % ) . dračia je stará korenina. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. dračiu ako vynikajúci prostriedok proti moru. Droga sa skladuje dobre uzatvorená. P. Čajovina č. ale aj antiseptický a na srdcový sval. málokrvnosti spojenej s poruchami trávenia. 179. abrotská obsahuje najmä silicu s aromatickými zložkami (asi 1. majonézy a šaláty. maďarsky: Tárkony urom. Zmienku o ňom nachádzame v 2. v tenkých vrstvách (umele do 35 °C). Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Stonky hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) II. inak označovaná aj Summitas abrotani alebo list či vňať — Folium seu Herba abrotani. Chutia palivo aromatický a trochu horkasto. oficiálne a v alopatii sa nepoužíva. francúzsky: Estragón. V domácnostiach sa uplatňuje ako korenina na mastné mäso. 1. španielsky: Estragone. Zber sa robí v júni až v auguste. hydinu. Veľmi aromatické sorty sa dnes pestujú predovšetkým vo Francúzsku. nechutí do jedenia. možnosť jeho zámeny je malá. Pri zbere. t. D 3 a 0 ) . podobný ako citróny alebo medovka lekárska. pri ťažkostiach s močením a vynechávaní menštruácie). Rastlinné časti majú veľmi prenikavý a príjemný pach. 10 5 3 2 1 14 10 6 4 2 14 12 . niektoré sa uctievali ako kultové byliny (p. Plody sú nažky bez chocholca. Liečebné použitie drogy Herba abrotani je viac-menej iba ľudové. Schne pomaly a treba ho oddeliť od iného materiálu. 2—3 x denne 1 šálku). 1563 odporúčal p. ale aj ako močopudný. triesloviny a bližšie neznáme alkaloidy abrotanín a abrotín s podobnými vlastnosťami ako chinín (pozri chinovníkovú kôru medzi cudzokrajnými drogami). bez zdrevnatených častí. abrotskej sa zberá zvyčajne vňať s kvetmi — Herba cum floribus abrotani. P. v tme. horúčave v prsiach. Zatiaľ čo pri „ruských" druhoch sú krycie trichómy zoskupené do hviezdice. 10 5 3 10 6 10 12 9 2 3 pravú: pri poruchách trávenia. sušení. na dobre vetraných miestach. Zber sa robí viac ráz do roka v júli až auguste (septembri). ponechal i Linné ako odvodeninu z gréckeho abros = elegantný (pre vzhľad listov a príjemný pach). pri „nemeckých" druhoch sú vidličkovité. 212 II. V staroveku tento druh paliny veľmi nepoznali. dračej podľa Linného vychádza zo zdrobneniny draco (grécky drakón) = had a vzťahuje sa na hadovito formovaný koreň rastliny. horčinu. Dnes sa všeobecne uplatňuje v konzervárenskom a potravinárskom priemysle. u slávneho lekára Galéna pod označením knikos. podľa inak formovaných krycích trichómov (chlpov). j. Jej hlavné znaky: Akosť — najviac v % I. Z p. stor. ktoré Na vňaťovú drogu (Herba dracunculi) sa vzťahuje ČSN 86 6731: Akosť — najviac v % I. Rozlíšenie obchodných druhov („ruský" a „nemecký" tovar) sa robieva hlavne pomocou mikroskopu.

ako emenagogum i choleretikum a na potenie. Vytvára dokonca typické spoločenstvá. Farmaceutické použitie drogy je ako stomachikum a amarum. ale je bežná aj pri cestách. je najlepšie identifikovateľná. Koreň obsahuje asi 0. domácim teplomilným druhom. Pre metabolické vlastnosti sa niekedy používa aj pri kôrnatení tepien a iných cievnych poruchách (rozžutá čerstvá vňať alebo lístky. voňavkárske a praktické kuchynské upotrebenie. Listy má perovito delené. ľahko hnedne. je prostriedkom na zvýšenie chuti do jedla. V domácnostiach sa ako pikantná korenina pridáva do omáčok. pije sa niekoľkokrát denne po lyžiciach. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . Iba ojedinele sa uvádza v liekopisoch. Podobné použitie má izolovaná silica. uhoriek.PALINA DRAČIA 2 % zápar (prikrytý nechať stáť asi 15 minút. zvyčajná dávka je asi Trváca bylina vysoká 50-100 cm. teplota nesmie byť vyššia ako 30-35 °C. anglicky: Omugwort. Droga si udržiava príjemný aromatický pach a slabú horkú chuť. Spomedzi všetkých. polynka obyčajná Nemecky: Gemeiner Beifuss. felandrén. octu. španielsky: Artemisia. Účinné látky predstavuje predovšetkým silica (0. za dobrého vetrania. PELYNĚK ČERNOBÝL PALINA OBYČAJNÁ sa zvyčajne viažu do neveľkých snopčekov. metoxyškoricový). V Starom Egypte sa tamojšia p. K historickému používaniu paliny uvádzame poznámky aj pri ďalších druhoch. Nachádza sa v ňom aj polyín kapilín (fungistatikum). schne pomaly. Pripisoval sa jej božský pôvod podľa bohyne Artemidy. francúzsky: Armoise. užíva sa v oblátkach. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. aby neobsahoval nečistoty. na líci lysé a tmavozelené. taliansky: Artemisia. Plody sú nažky bez chocholca. pijú sa 2—3 šálky denne alebo prášok (1 —2 g denne). užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Podľa Hippokrata sa pridávala do vína posilňujúceho šestonedieľky. korenistou chuťou so slabo horkou príchuťou. Artemisia vulgaris L. prípadne vo forme medicinálneho vína). Rastlina uprednostňuje uľahnuté staršie násypy. ktorá slúži na izoláciu silice . na rumoviskách a neobrábaných pozemkoch. maďarsky: Fekete urom. Podstatnú časť zvyšku tvoria linalylacetát. Červenkasté vajcovité úbory sú v hustých metlinách na vrcholkoch stoniek. Palina patrí medzi najstaršie rastliny používané v liečiteľstve. Materiál treba pred zväzovaním dobre pretriediť. pri výrobe bylinného octu (estragónový ocot) a horčice alebo ako zložka koreninových extraktov. potom sa precedí. Jánom touto bylinou opásavali 213 . prípadne i vzhľadom a mikroskopickým obrazom. s rozkonárenou stonkou. Matthiolus opísal. na posilnenie žalúdka pri tvorbe štiav i trávení.2-1 % ) . Ak sušíme umelým teplom. asi troch stoviek druhov paliny. Suší sa rýchlo. Starí Gréci a Rimania dávali prednosť iným. Používala sa pri ženských ťažkostiach. v tieni. aldehydy (napr. Pre hojnosť výskytu mal v našom liečiteľstve prevahu práve tento druh. Herba dracunculi sa v alopatickej liečbe využíva zriedka. na rube bieloplstnaté. najvyššia a u nás najbežnejšia. Preto sa vyskytujú skôr jej prímesi v iných druhoch palín. šalátov a pod. Rastlina i droga má hlavne potravinárske. rusky: .2 % silice slabého pachu a cel- kom iného zloženia.Compositae) Ľudovo: Černobyl. asi dve tretiny v nej pripadá na metylchavikol čiže estragol (pre podobnosť so silicou anízu nazýva sa aj izoanetol). triesloviny a živicu. ocimén a i. polievok. Z ďalších obsahových látok rastliny možno spomenúť horčiny. Rastlina je obľúbenejšia a používanejšia v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. Tento druh sa dnes uplatňuje prevažne v ľudovom liečiteľstve. ako sa ľudia večer pred sv. Častejšie sa používa čerstvá vňať. ľahko sa odlíši svojím nie príjemným pachom.Oleum dracunculi aethereum. Plínius odporúčal bylinu chorým i zdravým. prímorská uctievala ako kultová rastlina bohyne Izis.

lebo rastlina. Keďže ide o silicovú drogu. ktorý má antiseptické a anthelmintické. aj keď 214 . Pomer zosušenia je asi 3-3. napr.5 : 1. Čajovina č. Pre osobitný pach sa používala aj ako korenina do husacích. ako všetky paliny. Predmetom zberu býva niekedy aj koreň — Radix artemisiae (vulgaris). Predmetom zberu býva kvitnúca vňať (niekedy aj nákupu) . najmä na stepných stranách a medziach. Základné požiadavky ČSN 86 6729 na drogu Herba artemisiae: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. obsahuje jedovatý tujón (O. Striedavé listy sú dvojito perovito strihané. tiež expektoračné účinky (pozri napr. pri hemoroidoch (J. U nás sa veľmi zriedka vyskytuje v oblastiach teplomilnej panónskej flóry.Herba artenisiae (vulgaris). Osičková. Pripravuje sa zápar z jednej kávovej lyžičky na šálku a pije sa 2-3 x denne po lyžiciach. borovice). Externe ako antiflogistikum. V koreni je inulín. taliansky: Assenzio pontico. Čerstvý sa používa v homeopatii (esencia dil. Pomer zoschnutia je asi 3—4 : 1. D 3-D 2). Gessner. Slúži najmä na povzbudenie činnosti žalúdka a tvorbu šťavy pri jej nedostatku. 1953). španielsky: Tomillo pontico. ďalej proazulény a jedovatý tujón (pozri p. Vzhľadom na osobitne zriedkavý výskyt zámena s príbuznými druhmi prakticky neprichodí do úvahy. Plody sú nažky bez chocholca. rusky: - PELYNĚK PONTICKÝ a venčili proti obludám. Ostatné ľudové indikácie uvádzané úvodom nie sú vždy bez rizika. Malé úbory s rúrkovitými žltými kvetmi a so sivoplstnatým zákrovom tvoria v jednostranných strapcoch koncovú metlinu. anglicky: Roman Mugwort. ďalej nechuti do jedenia (acídna a subacídna gastritída. resp. 10 5 3 10 6 10 12 9 Trváca bylina vysoká 20 — 50 cm. 1984). Osičková. Obsahuje najmä cienol.2 % vo vňati). dyspepsia). bravčových alebo jahňacích pečienok a plniek. cholín. kačacích. PALINA PONTICKÁ Artemisia pontica L. že palina vyrástla z potu Krista na kríži. nešťastiam i chorobám. maďarsky: Bárány urom. Rastie na suchých vápencových pôdach. Ako korenina sa najlepšie uplatňujú čerstvé listy (sušené sú bezcenné) a rozkvitajúce úbory (tie možno sušiť) (J. pravá). Dopyt po droge je sezónny. horčiny (artemizín) a triesloviny.PALINA OBYČAJNÁ teplota pri sušení nemá presiahnuť 30-35 °C. polyín kapilín (fungistatikum) a iné látky. 1984). keď mu miesto vody dali žič s octom. 74.Compositae) Ľudovo: rímska palina Nemecky: Romischer Beifuss. vykopáva sa zjari alebo na jeseň a suší sa bežným spôsobom. O pôvode horkosti hovorí naša povesť. so sivoplstnatou rozkonárenou stonkou. Sušia sa v snopčekoch alebo rozostreté na tienistých a dobre vetraných miestach. Odstrihujú sa na začiatku kvitnutia (júl—september) kvitnúce vrcholky bylín (ich stonka nemá presahovať priemer 5 mm). II. Hlavnou zložkou rastliny je silica (asi 0. Zasluhuje si najvyššiu ochranu. aj do rozpusteného sadla. francúzsky: Armoise pontique. čarom. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . zvyčajne neveľký. dolné stopkaté.

Tento zvyk prevzali neskôr aj Európania. v prírodných rezerváciách Devínska Kobyla. na skalnatých stranách od nížin až po horský stupeň. Rastlina sa v oblastiach svojho výskytu používa skoro výhradne v ľudo- vom liečiteľstve. s trsom vzpriamených sivoplstnatých stoniek. maďarsky: Fehér urom. P. Pôvod rodového označenia Artemisia sme si už vysvetlili. Používali ju už starí Egypťania. živicu a rozličné minerálne soli. ktorý je špecifickým prostriedkom proti škrkavkám a hlístam. silicu (bližšie nepreskúmanú). s tzv. K. Ordinoval ju aj náš chýrny bylinkár F. prášok z drogy v dávkach 0. subsp. pontickú spomínal aj Ovídius. taliansky: Assenzio. ale aj v oblasti Juhoslovenského krasu (toto územie patrí medzi floristicky najbohatšie kraje strednej Európy). ojedinele rastúcej v rezerváciách na slaniskách južného Slovenska. Pritom navrhol. Predmetom zberu bývajú listy a kvitnúce vrcholky pestovaných bylín. Typická rastlina suchých plôch a rumovísk. aj vo Fándlyho súpiske liečivých rastlín. Santonin sa nachádza v paline slanomilnej . ktorý pochádza z cudzieho druhu paliny. najmä na staré násypy a navážky. Na koncoch stoniek sú v riedkych metlinách zoskupené previsnuté úbory so žltými kvetmi.boli výborným liekom proti boleniu žalúdka. paliny slúžili ako koreniny a veľmi sa cenili pri zariekaní a veštení. Ľudovo sa odporúča 1 % zápar. zoznámil sa s ňou vo svojom vyhnanstve pri Čiernom mori. t. v Alžírsku sa kedysi podával riedený absint vojakom proti malárii (účinkovať malo všetko horké). resp. Plínius uviedol aj prípravu palinového extraktu. Často rastie pri cestách.Asteraceae (Úborovité . ale aj zvonka. Užívala sa vnútorne asi ako dnes. P. rusky: PELYNĚK PRAVÝ Ak je vňať (Herba absinthii pontici) predmetom farmaceutického používania. kvitnúce vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). zrejme sa jej dávala prednosť pred ostatnými. Vzhľadom na neširoký areál výskytu nenadobudla masové uplatnenie. jej kvalita sa posudzuje podľa ČSN 86 6737.) Gams. pretože sú vraj takto chránené pred myšami. že táto rastlina má osobitnú vlastnosť — chráni odev pred hmyzom. V klasickom staroveku mala široké rozpätie používania. Pri užívaní sa vyžaduje zvýšená opatrnosť. so striedavými. Názov paliny je z gréckeho a = bez a psindos = zábava. Užíva sa aj čerstvá šťava (5 —10 g denne). 215 . chemicky príbuzný so santonínom (ČsL 2). Plody sú nažky bez chocholca. monogyna (W. Hippokrates ju odporúčal pri žltačke. na úpravu menštruácie. U nás sa prv listy namáčali do pálenky . Rastlinné časti obsahujú horký princíp artemizín. Inak pozri a porovnaj všetky druhy paliny.Compositae) Ľudovo: absint. ako močopudný a žalúdočný prostriedok.5-1 g 2-3x denne a tinktúra (denne 30—60 kvapiek). Palina je jedna z najstarších liečivých rastlín. Patrí do skupiny palín s pradávnym liečebným používaním. rudnianskou masťou ju odporúčal neplodným ženám. Najvýraznejšie sa odlišuje príjemným pachom (podobný má p. Najčastejšie sa zamieňa s p. obyčajnou — Artemisia vulgaris L. Madva. francúzsky: Absinthe. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesí Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním rastliny) I. viazaná na suché stanovištia. ktorá sa líši nie celkom príjemným pachom. Astrovité . P. Šúr. anglicky: Wormwood. Zber rastliny na liečebné účely vo voľnej prírode neprichodí do úvahy. takisto plstnatými trojito perovito delenými listami s kopijovitými segmentmi. peluň. radosť. Rastlina je stomachikum — amarum. O santoníne sa píše aj medzi cudzokrajnými rastlinami pri droge cicvárový kvet (Flos cinae). Rodové vedecké označenie nadväzuje na grécke artemés = zdravý (vzhľadom na liečivosť druhov tohto rodu). druhové odborné meno dostala táto palina podľa hojného výskytu v oblasti Pontu. Uvádza sa napr. španielsky: Asenzio. 6 4 14 12 Trváca bylina vysoká 50—100 cm. abrotanová). v dolnej časti drevnatá. lebo jej ochrana je daná lokalitami výskytu. tiež na omývanie rán. aby sa knihy písali atramentom uvareným s palinou. uplatňuje sa ako horčinový a sťahujúci prostriedok.Artemisia santonicum L. Čierneho mora. Obľubuje pôdy s dostatkom dusíka. na zvýšenie vypudzovania žlče zo žlčníka (cholagogum).PALINA PONTICKÁ je ostatným vo všetkom podobná. j. taktiež ako tonikum (na celkové posilnenie organizmu). pontická rastie u nás napr. dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. ale ak bola možnosť výberu. Už Dioskorides poznamenal. 3 2 14 10 II.. V súpiske chránených rastlín sa neuvádza. potom oxysantonín. Oficiálna medicína ani homeopatia rastlinu osobitne nepoužíva. PALINA PRAVÁ Artemisia absinthium L. pontická obsahuje aj triesloviny. 2 — 3 šálky denne. palín. polyňok Nemecky: Wermut. list sa zberá v júni. pije sa 3 x denne.

V predaji sú aj záparové vrecká .Palina pravá — záparové vrecká a balenie paliny vo vreckách . 10. a najmä do liehovín (absint). vňať je v čajovine Eugastrin (stomachikum. Na vňaťovú drogu — Herba absinthii — sa vztahuje ON 86 6832 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga s iným sfarbením ako čerstvá vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Číslo horkosti — najmenej I. taliansky: Origano. rusky: PAMAJORÁN OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 20-50 (80) cm s priamou jednoduchou byľou 216 . Pre výrazný pach sa sušia oddelene od ostatných rastlín. maďarsky: Szurokszagú murvapikk. Zber sa robí za pekného počasia (jún-september). Zber materiálu sa môže robiť len za suchého počasia. lebo v droge sa najväčšmi cenia prítomné horčiny (pozri normu ČsL 4).05 5 000 Vrcholky vňate sa uložia na čistú podložku v tieni na dobre vetranom mieste (vo vrstve hrubej do 10—15 cm). 176. Papierové podložky sa po usušení zahodia. DOBROMYSL OBECNÁ Origanum vulgare L. znecitlivením až bezvedomím. anglicky: Marjoram. Droga sa používa už len ako stomachikum-amárum. pretože je nebezpečná. absintín a artabsín. Szurokfú. Najdôležitejšími obsahovými látkami je silica (až 0. Táto choroba sa prejavuje kŕčmi.1 10 000 11. Väčšina štátov preto zakazuje pridávanie paliny do vín. najmä pri dlhšom užívaní a vo vyšších dávkach. cholagogum). 10 6 4 1 13 12 3 0. ktorá je v kvapkách Contraspan (spazmolytikum). 240. 168. metabolikum. 232.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: divý majorán Nemecky: Wilder Dost. Ako horčinový prostriedok slúži na zvýšenie chuti do jedenia. (ČsL 4) 5 3 2 0. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. U nás tvorí súčasť žalúdkovej čajoviny a tinktúry. Zvyčajne sa kombinuje s inými drogami. príčinou absintinizmu. dážď ich zmýva a droga sa znehodnocuje. Zložky silice chamazulény a horčiny (seskviterpénové laktóny — gvajanolidy) stoja voči sebe v biogenetickej závislosti.A a B). 172. francúzsky: Origan. spazmolytikum a digestívum. Čajoviny č. na tvorbu žalúdočnej šťavy a býva zložkou žlčopudných čajovín. Oficiálna medicína zanechala všetky ľudové liečebné odporúčania použitia paliny. lebo sú velmi horké. španielsky: Oregano. Zvyčajne sa nakupuje iba I. Hluchavkovité .Palina pravá SPOFA. Jej dávky sú 1 kávová lyžička drogy na pohár záparu. Pomer zosušenia je asi 3 — 5 : 1. užíva sa 3 x denne.5 %) a horčiny.PALINA PRAVÁ Najčastejším predmetom zberu a nákupu sú listnaté vrcholy byliny — Herba absinthii. Pre tieto obsahové látky je silica. Ich pitie spôsobuje degeneráciu centrálneho nervového systému a poruchy intelektu. 191. 208. tujól (70 %) a ich estery.5 13(11) 10(9) 2 0. akosť. Najvýraznejšou zložkou silice je tujón (asi 10 % . dlhé do 30 cm a so stonkou hrubou do 5 mm. 207. 242.

j. hrdzavochlpatého podzemka vyrastajú listy dlhé až 140 cm. proti kašľu. proti zápche. PAPRAĎ SAMČIA + Dryopteris filix-mas (L. francúzsky: Fougére mále. Matthiolus ho ordinoval aj proti kŕčom. na tienistých a dobre vetraných miestach (pri umelom teple do 35 °C). Hippokrates pokladal pamajorán za prostriedok proti hemoroidom. prechladnutiu. okrajoch lesov a rúbaniskách. V ľudovom liečiteľstve sa považuje za špecifikum pri zápale pohrudnice (alebo v stavoch po zápaloch). Podľa abatiše Hildegardy liečil aj malomocenstvo.5 % niekedy). striedavo zložené z 20—30 pílkovitých lístkov (jariem). Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvú kvitnúcu vňať. v stredných bučiny so spodnou vodou vo väčšej hĺbke a pôdy so značnou vodnou kapacitou.08 Trváca statná bylina. V starých nemeckých herbároch vystupuje pamajorán ako dôležité liečivo. Po prechodnom ústupe do úzadia sa zasa zjavuje v palete liečivých rastlín. hadie rebro. pri sexuálnych poruchách. Na spodnej strane listu pozdĺž strednej žilky sú kôpkovité hrdzavohnedé výtrusnice. Príbuzný majorán záhradný je pomerne drobná pestovaná bylina s bielymi kvetmi a dúška tymianová (tymian) zasa poloker s fialovými kvetmi. 230. Rastie od nížin až po subalpínsky stupeň. Treba dbať. Čajoviny č. karvakrol a iné terpény (droga s vyšším obsahom tymolu sa považuje za cennejšiu). Suší sa riedko rozložený. Lonicerus ho r. anglicky: Male Fern. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a ľahko sa mrví. na povzbudenie chuti do jedenia a ako aromatikum do posilňovacích kúpeľov. Všeobecne slúžil na urýchlenie trávenia. vodnatieľke. čertovo rebro. šuštkovičník Nemecky: Gemeiner Wurmfarn. t.až 1. Poskytuje aj peľ. peračina. potom triesloviny a horčiny. apigenínu a i. bolestiam pečene a obličiek. zberá sa na začiatku kvitnutia do dĺžky 30 cm a hrúbky byle 3 mm. Drobné fialové kvety v pazuchách elipsovitých červenofialových listeňov sú zoskupené do malých kláskov. Plody sú tvrdky. Podľa ČsL 2 sú oficinálne aromatické čajoviny — Species aromaticae a Species aromaticae ad cataplasma.) Schott Papraďovité — Aspidiaceae (Sladíčovité . Spodné bezlisté a drevnaté byle do zberu nepatria. papradie. odporúčal ho aj pri pľúcnych ochoreniach a na posilnenie nervov.1 II. Okrem toho sa ešte používal ako korenina. kapradie. hlavy a zubov. pri astme.PAMAJORÁN OBYČAJNÝ a vajcovitými celistvookrajovými listami. chebdie. Dioskorides používal listy a kvety s vínom proti uhryznutiu divou zverou a Scribonius Largo vo väčších dávkach ako emetikum. 1564 odporúčal aj proti zápalom a nočnému poteniu. papruška. Med i peľ sú žltej farby. maďarsky: Férfías (erdei) paizsika. na tvorbu žlče a úpravu menštruácie. združených do bohatej metliny. používa sa aj na posilnenie nervov. ktorá sa najčastejšie aplikuje pri hystérii a sexuálnych poruchách. 96. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2 x denne). tiež flavonoidy (glykozidy luteolínu.). najmä na slnečných krovinatých stráňach. Nemožno sa preto čudovať. že pamajorán pokladali za zázračnú bylinu. Kvitne asi od júla až do jesene. proti všetkým druhom kŕčov (i pri menštruácii). kde podstatné zložky tvorí tymol (10 %).Polypodiaceae) Ľudovo: cicvár.5 % . črevných parazitoch a angíne. ktoré zosilňujú jej pôsobenie v základnej indikácii. V nižších polohách uprednostňuje hrabové dubiny. kašli a proti bolestiam v krku. Častejšie sa kombinuje s inými drogami. kropadlie. 6 10 3 2 13 10 0. pri ženských ochoreniach. aromatická čajovina na obklady a vňať tu tvorí zložku. 2 5 1 1 13 8 0.15-0. rusky: KAPRAĎ SAMEC Na vňaťovú drogu — Herba origani sa vzťahuje ČSN 86 6723: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Hrubšie časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. aromatická čajovina. Pri hromadnom zbere sa zožína kosákom. Rastlina je medonosná. aby dobre uschol aj vnútri zväzočkov. Droga obsahuje predovšetkým silicu (0. reumatizme. Droga je expektorans a choleretikum. 217 . častejšie v neveľkých zväzočkoch. španielsky: Helecho macho. z krátkeho. okrasa). taliansky: Felce maschia. Rodové vedecké meno pamajoránu je odvodené z gréckeho origanon alebo origanos (oros = hora a ganos = lesk. reumatizme a ochorení dýchacích ciest. Druh osídľuje suché a teplé alkalické stanovištia. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. Rastie v tienistých lesoch od nížin až po alpínsky stupeň. Predmetom zberu a nákupu je vňať na začiatku kvitnutia — Herba origani.

Ak sa skladuje v tme a v dobre zatvorených obaloch. stor. Druhové označenie sa skladá z filix = latinsky papraď a mas = mužský. Zdravé podzemky sa očistia. Papradka samičia (Athyrium filix-femina (L.) A. Používa sa extrakt v tobolkách alebo v želatínových kapsliach davkovaných po 1. Droga má osobitný pach a sladkastú chuť. zásluhou ženevského lekárnika a Peschiera. Príbuzné druhy sa pestujú aj v záhradách a sú rovnako jedovaté a nie sú predmetom zberu. Hoffm. surový floroglucín je zmesou dimerných. ktorá má listy na obryse až trojboko vajcovité. osobitne proti pásomniciam (tenifúgum).D. Vedecký názov vznikol z gréckeho drys = dub a pteris = papraď (pre Podzemková droga (+ Radix — Rhizoma filicis maris) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Ináč sfarbené a zle očistené podzemky Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo éterového extraktu — najmenej (obsahuje najmenej 25 % surového filicínu) Najviac v % 5 2 13 4 3 8 častý výskyt v dubinách). Pri zámene najčastejšie prichodí do úvahy p. Všeobecné používanie podzemku (éterového extraktu) sa však presadilo až v 18. samčia a jej prípravky sa zriedka uplatňujú ako prostriedky proti vnútorným parazitom. Obsahové látky sú veľmi dobre rozpustné v éteri. Prípravky sú veľmi toxické a aplikujú sa iba vtedy. vykopávaný v júli až septembri. kŕče a poruchy zraku). Ľudovo sa odvar z podzemka používa na zle sa hojace rany a aj ako 218 . Ich základom je bezdusíkatá látka fenolového charakteru patriaca do skupiny polyketidov — floroglucín (viazaná na kyselinu maslovú — butanolfloroglucidy). prípadne o starej. bolesti hlavy. Účinné obsahové látky drogy sú uložené v osobitných žliazkach hubovitého pletiva listových báz a podzemka. rozložená . vo veterinárstve proti motoliciam. ak zlyhali ostatné anthelmintiká. Predmetom zberu z p. udrží si svoje obsahové látky až rok. Athyriaceae).) Roth. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. a preto sa extrakt pripravuje s ním. po 1 — 2 h treba podať laxatívne účinný prostriedok. trimerných a tetramerných floroglucínových derivátov — butanónov. Lis- tové bázy majú 5 — 11 cievnych zväzkov. má tmavošupinatý podzemok. staršia droga sa nesmie používať.PAPRAĎ SAMČIA Rastlina má viacej podobných druhov. P. jedovatej droge — nesmie sa používať). čím sa vyjadruje veľký rozdiel vo vzraste v porovnaní s nižšou „ženskou" rastlinou. Nelúpané. nerozrezané sa sušia pri miernej teplote (umelé teplo do 35 °C) — správna droga musí byť na lome zelenkavá (hnedočervená farba svedčí o chybnom sušení. dilatata (G. Od najstarších čias je známa ako čarovná rastlina. pre deti do 15 rokov 4—6 g a pre deti do 4 rokov nie je vhodné užívanie prípravkov. skoro lysé stopky (listová báza má iba 2 cievne zväzky). pomerne málo listov a vyššie. F. kondenzáciou butanónov vznikajú veľmi komplikované zlúčeniny. Druh poznala a používala už antika.0 g (dávka pre dospelého je 6—10 g. odrežú sa z nich listy a ponechajú iba bázy. dlhé 30—100 cm. ktorá je súčasne trpká a neskôr ostrá. Floroglucínové deriváty sú veľmi labilné. Gray. samčej je podzemná časť — Rhizoma filicis maris — Radix filicis maris. príp. Majú nepríjemné vedľajšie účinky (nauzea. dyspnoe. Proti škrkavkám a mrliam sú neúčinné. usporiadané v hustých zväzkoch. závraty.

Ich hlavnú zložku tvorí kapsaicín (asi 70 %). stonka vzpriamená. že juhoamerickí a stredoamerickí Indiáni používali paprikové bobule ako korenie alebo čerstvú zeleninu dávno pred príchodom Európanov. fenylalkamínov benzylamínového typu s ostrou chuťou. anglicky: Pod Pepper. Rod paprika — Capsicum L. Do Európy sa dostala zásluhou Španielov.Curry. Kvitne v júni —septembri. má asi 50 druhov pochádzajúcich z tropickej Ameriky. falšovanie. treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chrániť pred svetlom Ľahko ju napádajú živočíšni škodcovia. Drogu . Špeciálne ostré druhy papriky sú C. kde sa pestovala už koncom 16. chillies). ktorou je alkaloid kapsaicín.5 % alkaloidov. farbou i chuťou (štipľavosťou) a mäsitosťou oplodia. Pri zbere a najmä pri práškovaní treba postupovať obozretne — paprika silne dráždi sliznice a pokožku. španielsky: Pimiento. Ostatné papriky sa vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 2) pokladajú za zámeny. frutescens (cayenský piepor. convar. francúzsky: Piment annuel.) Terpó s 0. neskoršie z podobných príčin turecké alebo uhorské.Fructus capsici. Včelám dáva málo nektárovej znášky. Paprikové plody obsahujú asi 0. teda v júli až septembri. Ľuľkovité — Solanaceae Nemecky: Paprika. z Východnej Indie. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20— 50 cm. V ČsL 2 sa obsah kapsaicínu posudzuje chuťovou skúškou (liehová zmes ešte v riedení 1 : 25 000 musí mať zreteľne štipľavú chuť). fastigiatum a C. maďarsky: Egynyári paprika. Pazušné kvety s bielou korunou dozrievajú v duté červené bobule. Isté je.5 25 219 . Pestuje sa na plantážach v najteplejších častiach krajiny. ktorý sa sústreďuje predovšetkým v priehradkách papri- ČsL 2 má pre plod tieto základné požiadavky: Znak Prímesi byli a cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Množstvo liehového extraktu — najmenej Najviac v % 3 13 6. Prvé overené správy o nej sú z r. taliansky: Peperone. Plody zberané i s krátkou stopkou sa nechajú trochu zvädnúť a sušia sa na lieskach. Dnes sa pestuje vo vyše 50 varietach a formách v teplých oblastiach Starého i Nového sveta odlišných tvarom. resp. Zber plodov pre farmaceutické ciele sa robí v období zrelosti (červenenia) bobúľ. Preto sa kedysi nazývala španielske korenie. listy kopijovito-vajcovité. longum (DC. ale dosť peľu. PAPRIKA ROČNÍ PAPRIKA ROČNÁ Capsicum annuum L.P. PAPRIKA ROČNÁ Naša slovenská paprika má vo svete dobrý zvuk a úspešne sa uplatňuje na zahraničných trhoch.04-1. 1494 od španielskeho lekára Chanca. Paprika bola už vtedy kulúrnou bylinou. Z čerstvého podzemka sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. D 4 .Capsicum frutescens L. a.. Liekopisy (aj ČsL 2) bežne požadujú dlhoplodú a štipľavú formu papriky . Podstatná časť svetovej produkcie papriky pochádza v súčasnosti z Maďarska. resp. veľkosťou. celistvookrajové. stor. ktorý sprevádzal Kolumba na jeho druhej objavnej plavbe do Západnej Indie.4 % štipľavej látky. súčasť známeho korenia karí . dnes pestovaná najmä v tropických oblastiach Afriky. ktorá má podobné použitie ako alopatické prípravky.externé antireumatikum.D 3 — zberá sa v júli až auguste). V niektorých liekopisoch sa pripúšťa i cayenská paprika . Všeobecne sa rozšírila po Európe až po objavení Ameriky. častejšie však navlečené na povrázkoch. Ameriky a Indie.

náplasti a mazadlá. Paprika je vnútorné stomachikum a externé derivans. užíva sa interne 0. rusky: Jednoročná bylina vysoká 30100 cm. Tzv. Ďalšie obsahové látky sú karotenoidy (ich obsah je dôležitý pre posúdenie kvality predávaného druhu papriky). zvonka na inhalácie po zápaloch.až päťnásobne a na výplachy úst až 100-násobne. egyptská rasca (ammi. že vitamín C sa prvý raz objavil a izoloval v paprike maďarskými vedcami. aplikuje sa najmä v klimaktériu a pri hemoroidoch. zoskupené v okolíkoch okolíkov. sacharidy. Nažky p. bolestiach močových ciest a žalúdka. Často sú nežiadúcou prímesou vo Fructus ammi visnagae. Kvety na dlhých stopkách sú drobné.etiópska rasca. taliansky: Ammi. anglicky: Bishop's Weed. MORAČ VĚTŠÍ PARASCA VÄČŠIA PARASCA VÄČŠIA Fructus ammi visnagae sa izolujú obsahové látky aplikované pri angine pectoris. v každom rebierku majú schizogénny silicový kanálik a nad osemením prstenec zhrubnutých buniek (dobre viditeľný pod mikroskopom). špáradlovej sú širšie (asi 1. plody p.kových bobúľ. Hlavnou obsahovou látkou je silica. v Maďarsku a Taliansku). hojne používanej v medicíne. po vymlátení sa suší a čistí. Ich aromatické plody sa nazývali cuminum aethiopicum . teda pri reumatických ťažkostiach. Nažky obsahujú predovšetkým furochromón kelín. Liečebne sa uplatňovala pri kolikách. Jeho ostrá chuť sa dá rozoznať ešte v riedení 1 : 10 miliónov. zberá sa v období zrelosti plodov (júl—október). farmaceutické prípravky sú Capsicolle Emplastrum — derivans a Pain-Expeller roztok — derivans. Pomenovanie ammi je odvodené od miesta výskytu rastliny (grécke ammos = piesok). rubefaciens. Plody sa užívali aj ako žalúdočný prostriedok proti nadúvaniu. U niektorých chorých môžu sa po perorálnej aplikácii prejaviť pri vyšších dávkach gastroenteritídy. Materiál sa nechá preschnúť. tinktúry. Čs.. D 4 . silice a v semenách aj olej (10—15 % ) . C). daukos) pochádzala zo zelerovitých aromatických rastlín. Pre pomerne zriedkavý výskyt sa u nás nezberá.D 2). hladké. potom flavónové glykozidy. Parasca je juhoeurópska poľná burina. horné až sediace. vitamíny (B2. maďarsky: Hamana zizon. najmä v priemyselnej výrobe špeciálnych liečivých prípravkov. Paprika sa používa na prekrvenie pokožky a slizníc. astme a pod. dolné stopkaté. napr. ktorý pôsobí na vencové cievy a bronchy ako spazmolytikum. Vnútorne paprika zvyšuje chuť do jedenia a podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy. zápaloch pohrudnice a hrdla. Parasca bola kedysi veľmi obľúbená ako korenina. ktorá sa k nám dostáva zväčša so semenami poľnohospodárskych plodín. Z drogy 220 . Náš priemysel ho spracúval do tabliet (Khellin Spofa). listy dvojaž trojnásobne perovito strihané. Naisto ich možno odlíšiť chemickými metódami (chromatograficky). Plody parasce majú slabý aromatický pach. V homeopatii sa zo zrelých plodov pripravuje tinktúra (dil. ktoré sa užívali ako vazodilatans vencovitých ciev a spazmolytikum. visnaga (L. Slúžia na to mnohé prípravky. francúzsky: Ammi majeur. Občas splanieva. chutia ostro a horko. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Grosse Knorrpelmohre. ( + ) Ammi majus L. a to zrezávaním okolíkov za rosy. Plody sú dvojnažky.) Lam. neuralgiách a pod.3 — 1. pri hemoroidoch. droge z parasce špáradlovej — A. Predmetom zberu a priemyselného spracovania sú predovšetkým plody alebo vňať — Fructus (Herba) ammi majoris. pľuzgiere a dokonca až vredy. Mazadlá obsahujú tinktúru riedenú asi štvor.0 g v perorálnej liekovej forme. biele.7 mm). je bežne známe. V dávkovaní treba byt' opatrným interne aj externe. stonka ryhovaná. väčšej neobsahujú chromóny (pozri aj cudzozemské drogy — plod parasce špáradlovej). Na miestach hojného rastu (napr. španielsky: Ami. po dlhodobej externej aplikácii môžu vzniknúť dermatitídy. Dvojnažky parasce sa podobajú rasci. lysé.

taliansky: Cardo mariano. ukazovali sa ako veľmi sľubné. pretože amoidín a amidín — súborne nazývané psoralény. Splanené formy rastú i vo voľnej prírode. francúzsky: Chardon marie. lúčna dermatitída . olej a bielkovinové látky. španielsky: Cardo mariano. Vystavením plôch slnečnému alebo inému žiareniu sa táto kozmetická chyba nedá napraviť. Na ich okraji býva pigment zmnožený.5-1. napr. listnatá. Rastlinu poznali už v antike. imperatorín. pri leukodermatózach čiže bielych škvrnách označovaných ako vitiligo.) Gaertn. Extrakty z parasce vyvolali veľké nádeje.tvorba erytémov. ostrozúbkaté. dokonca vznikajú pľuzgieriky. Názov silybum je údajne odvodený z egyptského sobil. Jednotlivé koncové úbory majú červenofialové alebo purpurovokarmínové rúrkovité kvety. Známa je napr. pretože je hlavným nositeľom repigmentácie kože. ale aj pohánke. Druh pochádza zo Stredomoria. Rastlina sa zvyčajne odrezávala pred rozkvitnutím kvetov a sušila sa v dekoratívnych kyticiach. anglicky: Milk Thistle. Veľmi pripomína i benedikt lekársky.SILYBUM MARIÁNSKÉ Silybum marianum (L. Z furokumarínov je relatívne najjedovatejší. izopimpinelín.až dvojročná bylina vysoká 50—200 cm. stonka priama. tzv. Zápary z plodovej drogy p. ale furokumaríny (0. Ochorenie sa zvyčajne začína jednou alebo niekoľkými bielymi škvrnami. Furokumaríny — citlivé na svetlo. užíva sa 1-3 lyžičky na šálku vody 3—4x denne. väčšej sa užívajú aj pri poruchách trávenia a pri nadúvaní. skôr naopak — kontrast postihnutej a normálnej kože sa iba zvyšuje. rusky: OSTROPESTŘEC MARIÁNSKÝ Jedno. Prípravky indikované pri vitiligu poďliehajú lekárskemu predpisu a kontrole. volčec Nemecky: Gemeine Mariendistel. nadväzuje a využíva tzv. ktoré sa dostali do styku s rastlinami obsahujúcimi furokumaríny (napr. PESTREC MARIÁNSKY . Dioskorides nazýval rastlinu silybon. maďarsky: Máriatóvis.0 % ) . Pestujú ho v záhradách v teplejších oblastiach. Druhové označenie sa spája so starou legendou. Novšie sa zistilo. ďalej flavonoidy. Príčina vzniku ochorenia nie je zatiaľ známa (niekedy sa zistí rodinný výskyt). že silybum má 221 .SILYBUM MARIÁNSKE PESTREC MARIÁNSKY . H. perovitolaločnaté. Zistilo sa. Rademachera (1772-1850). xantotoxín. že tieto úkazy zapríčiňujú furokumaríny. Povrch kože je inak celkom normálny. ktoré sa postupne zväčšujú a splývajú. Ľudové a homeopatické používanie — predovšetkým v Nemecku. Japonec Kusuke dokázal. že doterajšími liečebnými metódami sa dá pomôcť iba na obmedzených a menej rozsiahlych plochách.ktorá neobsahuje chromóny. pri ležaní na lúke). adsorbujú ultrafialové svetlo a vyvolávajú fotodermatózne prejavy na koži. so žltými ostňami. Užíva sa v tabletách a súčasne sa postihnuté miesta natierajú tinktúrou z týchto látok. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mariánsky bodliak. bergaptén. Pod názvom meladíny jestvuje v klinickej praxi zmes xantotoxínu a imperatorínu. Uplatňovali sa najmä olejnaté nažky. čím tvoria presne ohraničené biele plochy. Liečba vitiliga však ostáva i naďalej istým problémom. Ide vlastne o stratu hnedého kožného farbiva (pigmentu) na ohraničených plochách. väčšej bol v Egypte známy už v minulom storočí. majú fotosenzibilizujúce účinky. Fotosenzibilizujúci účinok extraktov p. Nápadné bíeloškvrnité listy sú elipsovité. skúsenostnú terapiu lekára J. používaná pri liečbe vitiliga. hore rozkonárená. ľubovník a iné. upozorňuje na veľkú podobnosť s bodliakmi. Roku 1916 ho spozoroval Freund pri aplikácii kolínskej vody s vyšším obsahom bergamotovej silice a po následnom ožiarení slnkom. Synonymový názov silyba Carduus marianus L. ale terapeuticky najzaujímavejší xantotoxín. Furokumaríny obsahujú predovšetkým rastliny z čeľade zelerovitých rastlín. Používala sa predovšetkým pri ochoreniach pečene a pri žltačke. zápalov po ožiarení slnkom na tých partiách kože. Plody sú nažky s chocholcom.

lesklé. Nemajú nijaký pach. niekedy svetlejšie. 12 1 1 1 12 8 2 0.8 mm.0 5. z ľubovníka. pije sa každú hodinu 1 lyžica. až vyvrie polovica vody. kvercetín a kempferol. ďalej iné flavomoidy. rusky: PETRŽEL ZAHRADNÍ PETRŽLEN ZÁHRADNÝ Jednoročná alebo dvojročná bylina s mäsitým mrkvovitým koreňom.Kvalita drogy sa hodnotí podľa ČSN 86 6626: Akosť — najviac v % Znak Anorganické prímesi Organické prímesi Iné časti materskej rastliny Popol Vlhkosť I.1 II.. Obsahové látky tvorí najmä olej s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín. Plodová droga — Fructus petroselini — sa hodnotí podľa ČSN 86 6618: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie nejedovaté plody Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. Zelenožlté kvety v okolíkoch okolíkov. Ľudovo sa odporúča užívať asi 2 % odvar (8 minút nechať slabo vrieť). francúzsky: Persil cultivé. hrubé asi 1. sa droga kedysi odporúčala ako náhradka za námeľ — Secale cornutum (pozri kyjaničku purpurovú).5 5. 241.) A. silydianínu a silychristínu). Predmetom zberu sú plody — Fructus cardui mariae. Pre obsah biogénnych amínov (tyramín.5 2. pije sa 2 x denne. horné listy obyčajne troj početné. W.5 2. Po dozretí sa zbavujú lietacieho aparátu. Plody sú oválne. Prípravky sa užívajú pri chronickej cholecystopatii (porucha žlčníka). púpavy a i. variť na slabom ohni tak dlho. Jeho účinnosť však ani zďaleka nedosahuje. najmä silymarín (zmes zložená hlavne zo silybínu. iný návod (Bässler) uvádza: 30 g plodov na pol litra vody.Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Petrsilie. maďarsky: Kertí petrezselyem. Plody sú zložkou čs. Ani po dlhšom užívaní nepôsobia toxicky a nesprevádzajú ich nepríjemné vedľajšie účinky. horčina. histamín). 222 Pre ostatné indikácie a spazmolytické pôsobenie sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu. španielsky: Prixei. 2 2 1 10 7 2 11. strychnínovou a i. hepatoprotektívum). náš prípravok Flavobion dražé. ill Zelerovité .0 12. (ČsL 4) 6(5) 0.5 0.7—3 % flavolignanov.0 12. Strata sušením je malá.5 — 3 mm.5 12 5(6) 1 0. pozdĺžne takmer čierno ryhované. 3 šálky denne). byľ vysoká 70—100 cm. priemyselne vyrábaných granuliek Boldogran (choleretikum a cholekinetikum) a čajoviny Ungolen (cholagogum.0 7. mierne sploštené. Plody sa nechajú dozrieť na suchých a vzdušných miestach.05 .5(2) 0. Ochranne účinkuje na pečeň. ako taxifolín. Zber sa robí zvyčajne odrezávaním celých úborov i so zákrovom krátko pred dozretím plodov (september—október). Najnovšie pečeňové terapeutiká už obsahujú čistý silymarín. dlhé 6 . jemne ryhovaná. 168. Čajoviny č. prípadne tvorí zložku nemeckej oficinálnej Tinctura cholagogae fortis. posthepatickom syndróme (stav po pečeňových ochoreniach). anglicky: Parsley. hnedočierne. Druh pochádza zo Stredomoria. vlastnosti choleretické (zvyšuje tvorbu žlče) a cholagogické (podporuje vylučovanie žlče). Flavoligany majú antihepatotoxický účinok. na okraji svetložlté. 1. V súčasnosti sa vyrába už dosť lepších priemyselných prípravkov s kombinovanými výťažkami (napr. Plody sú vajcovité dvojnažky.0 otravách hubami a i. komplex aminokyselín so značným obsahom síry a sacharidov. taliansky: Prezzemolo. silica a asi 0. Môže sa užívať aj prášok z plodov (4—5 x denne zarovnaná čajová lyžička) či tinktúra z nedrvených plodov (2 x denne 15 kvapiek). pri Petroselinum crispum (Mill. V Taliansku sa aj varí asi 3 % odvar z koreňa (10 minút variť. Plodom sa na základe pokusov so zvieratami dokázal aj protihorúčkový účinok. V súčasnosti sú oficinálne v nemeckom liekopise (DAB 8).0 5. 0. spodné perovito zložené z drobných segmentov. Spoľahlivejšie účinky má tinktúra z nedrvených plodov (Tinctura cardui mariae „Rademacher") v receptúre kombinovaná s lastovičníkovou. ako napr. 4 4 2 10 10 1 Na koreňovú drogu — Radix petroselini sa vztahuje ON 86 7014 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zhnednutá droga Nadzemné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HO Obsah silice — najmenej I. choleretikum. Oplodie chutí horkasto a semená olejovito.) vo forme dražé alebo kvapiek. Ochranne pôsobia na pečeň a zlepšujú jej činnosť pri príznakoch zápalov i chronických ochoreniach. označované aj nesprávne ako Semen cardui Mariae.0 II. predovšetkým poškodenú tetranitrotoluolom a trinitrotoluolom (je hepatoprotektívum).

s 5 — 10 purpurovými. antireumatikum). Najvýhodnejšia teplota na sušenie je 30-40 °C. Pochádza z južnej a juhovýchodnej Európy. rusky: (v európskej časti ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká 35—60 cm s vretenovitými hľúzami. francúzsky: Pivoine officinale. Hmotnostná strata je asi 75-80 %. Silica získaná z plodov destiláciou býva tiež oficinálna. Obsahujú ho čs.. olistená. Užíva sa tiež čerstvá šťava koreňov — 100-150 g. zriedka ružovými alebo žltkastými korunnými lupienkami. myristicíno- PIVONKA LEKÁRSKA PIVOŇKA LÉKAŘSKÁ + Paeonia officinalis L. Species diureticae Planta (diuretikum). v čajovine ČsL 4 je nahradený ligurčekovým koreňom a listom brezy. Suší sa opatrne a bez nadzemných častí (ľahko sa kazí a napáda ho hmyz a hnedne). Niekedy bývajú oficinálne aj plody — Fructus petroselini. ktorá je jednou z najjedovatejších zelerovitých rastlín (rastie práve na hriadkách. ústrednú nervovú sústavu a tráviacu sústavu. Pri zámenách vňate petržlenu prichádza do úvahy najmä tetucha kozí pysk . Čerstvá šťava z rastlín sa ľudovo prikladá na rany a opuchliny. P. koreňa dve kávové lyžičky na šálku záparu. Plody i korene obsahujú ešte flavonoidy (najmä apiín). a tým vyvoláva močopudné pôsobenie. prípadne na miesta poštípané hmyzom. HVLP — čajovina Betulan (diuretikum. vulgare (Nois. francúzsky. Dvojnažky slúžia aj na izoláciu silice — Oleum petroselini. Listy viacpočetné. so široko kopijovitými úkrojkami. Kultúrne sorty sa líšia jej hlavnou zložkou. plody olej a vňať vitamín C. Ako zelenina sa pestuje v záhradách a na roliach.pivonka je jediným zástupcom čeľade. Stonka priama. crispum). radicosum (Alef. holá. slúži aj ako kozmetikum proti pehám. 152. Na lekárenské ciele 223 . Možno ho sušiť aj na motúzoch. D 3-D 1). Silne dráždi obličky.3 % a korene okolo 0. sú zriedkavé. j.) Danert) — koreňový petržlen a listový s plochými listami (convar.1 %. U nás sa pestuje v záhradách (plnokvetá) na okrasu. Species urologicae Planta (dezinficiens močových ciest). Vykopáva sa na jar (marec) alebo v jeseni (október—november) z dvojročných rastlín nezbavených listov. a tak možno rozlišovať sortu apiolovú.PETRŽLEN ZÁHRADNÝ vú alebo alyltetrametoxybenzénovú. 102.) Danert) alebo s kučeravými (convar. aj ludové indikácie. taliansky: Peonia. Má však i antiprotozoárne a baktericídne vlastnosti. tzv. Dráždi aj maternicu (neužívať v gravidite!). Koreň je zložkou oficinálnej močopudnej čajoviny ČsL 3 — Species diureticae. španielsky: Peonia hembra. (diuretikum dezinficiens). Predmetom zberu a nákupu býva oficinálny koreň — Radix petroselini. kvôli rýchlejšiemu sušeniu sa pozdĺžne krája. Rod Paeonia . ktorá kvitne už prvý rok a chýba jej typický petržlenový pach. Homeopatia používa čerstvé plody a esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. Latinské petroselinum (grécky: petroselinon) je odvodené od petra = kameň (rástol na kamenistých miestach) a selinon (názov viacerých zelerovitých rastlín) — rastliny s lesklými listami. anglicky: Peony. kde sa vysádza petržlen). Je to jednoročná bylina. Najbežnejšie variety petržlenu sú s dužnatým vretenovitým koreňom (convar. Kvety veľké. koncové. Drogy sa oddávna používajú ako diuretikum. Bežnou dávkou plodov je pol kávovej lyžičky na šálku záparu niekoľkokrát denne. iné. Pivonkovité — Paeoniaceae Nemecky: Garten-Pfingstrose. Všetky časti petržlenu obsahujú silicu . nerozkonárená. Čajoviny č.plody 2-7 %. podávanú najmä pri zápaloch močových ciest. Pôvodcami dráždivosti sú najmä apiol a myristicín. Dôkladne sa očistí a umyje. t. Radix levistici a Folium betulae. Vňať je jedovatá pre papagáje a niektoré drobné zvieratá. Plody sú mechúriky. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . maďarsky: Piros bazsarózsa. 103.Aeethusa cynapium L. Reduktan (odtučňovacia čajovina) a Species urologicae P.listy 0. zberané v čase začiatočnej zrelosti (august).

v našich záhradách však spravidla rastú nečervené formy tohto druhu. Vedecké pomenovanie pivonky vychádza z antického názvu paionia (podľa boha lekárstva Paiona. oficiálny.: P. dne i pri hemoroidoch. ktorý vraj objavil liečivú silu tejto rastliny). preto ich treba dobre uzatvoriť a chrániť pred svetlom.P. a to v septembri.) s listami rozstrihanými na čiarkovité úkrojky a s krásnymi kvetmi. Čerstvý sa používa v homeopatii.P. zatiaľ nevedno. na napätie hladkého svalstva. 10 1 1 14 5 2 II.: P.). mascula (L. Na liečebné účely sa používajú korunné lupienky iba červenokvitnúcich rastlín (lupienky inak sfarbených rastlín sa nezberajú). 20 2 2 14 8 3 tenuifolia L. liečivý. Droga sa užíva ako spazmolytikum — dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Suší sa bežným spôsobom. tenkolistá — P. Veľmi zriedka sa používa koreň — Radix paeoniae. V homeopatii sa z čerstvého koreňa zberaného na jar pripravuje esencia (dil. Večer a za dažďa sa koruna kvetov zatvára.PIVOŇKA LEKÁRSKA slúžia iba korunné lupienky pivoniek s červenými alebo s tmavočervenými kvetmi. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. Príbuzný druh našej p. Všetky jej drogy majú údajne tlmiace účinky na črevnú peristaltiku (rytmické sťahovanie svalstva tráviacej rúry). je nervínum a antispazmodikum. z východnej Ázie. stor. cyanín a triesloviny. medovosladkastý pach a trpko zvieravú chuť. ktorá láka mravce. a p. corallina Retz. Botanickí klasici 16. z dôležitejších látok sa v kvetoch uvádza antokyanový glykozid paeonín.treba ju pokladať za jedovatú. U nás sa pestuje aj p. najmä pri skladovaní. Kvety pred rozvinutím vylučujú z kališných lístkov medovú šťavu. v ktorých sa tyčinky väčšinou premenili na korunné lupienky. 224 . Sú citlivé na svetlo a vlhko. červená . D 2). lekárskej používali hojne Arabi a Číňania ako antidiabetikum. Na kvetnú drogu — Flos paeoniae — sa vzťahuje ON 86 6241: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl I. Ktorým obsahovým látkam treba pripisovať terapeutický efekt. krovitá . ktorý sa vykopáva na jar (marec—apríl). Droga: Flos paeoniae (aj Flos rosae benedictae). Druhové meno officinalis = lat. lactiflora Pallas. Jej užívanie nie je celkom neškodné. taktiež p. aby sa peľ uchránil pred vlhkom. čínska — bielokvetá — P. Zberajú sa z plne rozvinutých kvetov (máj—jún) a sušia sa opatrne. Z príbuzných druhov by vyhovovala aj p. arborea Donn (syn. Súčasná medicína jej v celosvetovom meradle neprisudzuje veľké použitie. aby nestratili pôvodnú farbu. Ľudovo sa používa odvar z koreňa (3—4 g na šálku). suffruticosa Andrz.) Miller (syn. údajne miernia aj bolesti. Rôznofarebné alebo vyblednuté lupienky do drogy nepatria. Droga má tmavočervené zafarbenie. ktorá sa uplatňuje proti reumatizmu. obyčajne plnokvetých. Ojedinele sa zberajú aj semená — Semen paeoniae. Opeľovanie pivonky obstaráva hmyz. Patrí do rúk lekára . venovali pivonkám rozdielnu pozornosť. resp. ktorá pochádza z Číny.

koltunová zelina. Vedecké pomenovanie je zložené z gréckeho lykos = vlk a podion = nôžka (vzhľadom na husto olistené stonky). Ich opis podrobne netreba uvádzať . vidlicovito rozkonárená a vystúpavá. veľa polysacharidu Kvalita drogy (Lycopodium — Sporae Lycopodiorum) sa posudzuje podľa ON 86 7630 aj podľa liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. Telá vymretých permokarbónskych stromovitých druhov vytvorili sloje čierneho uhlia. miestami zakoreňuje. plavúňové výtrusy. Výtrusnicové klasy sú na dlhých nepravých stopkách. čiarkovité až kopijovité. Indikácie sa značne prekrývajú s alopatickými.výtrusy všetkých našich druhov a ich taxónov. Výrazne viaže alumínium. pričom spóry sa z nich vytriasajú priamo do vrecúška z hustého plátna. Droga má svetložltú farbu. veľmi pohyblivý prášok svetložltej farby. 6 3 0. na vresoviskách a v zárastoch slamihovky od nížin až po pásmo kosodreviny v horskom stupni. Dnes sa odporúčajú proti kŕčom čriev a žalúdka s dávením a pri hnačkách. Plavúne dosiahli najväčšie rozšírenie koncom prvohôr.Kvet zväčša slúži ako skrášľujúci prostriedok do čajovín. plazivá. i. morčia (vlčia) noha. Plavúne sa od začiatku novoveku rátali medzi machy. tiež pri nepravidelnej menštruácii a obličkových kolikách (1 lyžička na šálku odvaru). vidlačky. Dnešné druhy plavúňov sú iba drobné byliny so šupinovitými listami. Vytriasaním kláskov sa získajú spóry — Lycopodium. Stonka dlhá až 120 cm. alebo sa zberajú skorej a nechávajú sa dozrieť na slnku (najlepšie v sklenených nádobách — uhorkových fľašiach) a potom sa vytriasajú.2 : 1. 6 S 0. 1828). Sporae lycopodii. Rastie vo svetlejších suchých lesoch. stor. klavatín. Často sa uvádzaj ú v botanicko-medicínskej literatúre 16. Listy veľmi husté. anglicky: Stag's — Horn moss. Opatrným preosievaním sa získa jemný. Ľudovo bolo lykopódium (spóry) oddávna známe. Rastlina hrala veľkú úlohu najmä v kultoch východných národov. PLAVÚŇ OBYČAJNÝ PLAVÚŇ VIDLAČKA Lycopodium clavatum L. Plavúňovité — Lycopodiaceae Ľudovo: čertov spár. ani zápach. rusky: - PLAVÚŇ OBYČAJNÝ Nízka trváca bylina. Spóruje od konca júna do konca augusta. mach. Semená boli kedysi zložkou prípravkov proti epilepsii. ktorý sa prípadne ešte presuší.2 II. Spóry obsahujú veľké množstvo tuku (asi 50 %). Zo semien možno izolovať aj olej. najčastejšie zoskupené po dva. po zapálení aj na inhaláciu dymu a okrem toho podobne ako koreň. kyjak (pre tvar stopka tých výtrusných klasov). antipyretický účinok. Prvá kresba p.predmetom zberu sú spóry . medvedia tlapa. nemá chuť. francúzsky: Lycopode ä massue. Pri zbere musíme dávať pozor. najmä kysličník hlinitý. maďarsky: Kapcsos korpafú. Bocka. Názov plavúň vraj súvisí so slovom plávať — vzhľadom na nezmáčateľné a na vode plávajúce výtrusy. španielsky: Licopodio. aby sme nevytrhli celú rastlinu. taliansky: Licopodio. Zberať možno iba ich výtrusné klasy. ktoré majú o. clavatum je z latinského clava = palica. Obľubuje kremičité pôdy. U nás nakupovaná kvetná droga slúži predovšetkým na export do nesocialistických krajín. jelení rožok. obyčajného bola v herbári H.3 ČsL 4 6 3 0. Prieskum homeopatického používania rastliny začal asi Hahnemann (r.2 225 . svätojánsky pás. klavatoxín a najmä nikotín). vlčie chvosty Nemecky: Keulen-Bärlapp. Je indikátorom kyslých podkladov (pH 4-6). Muszyňski dokázal vo vňati piatich druhov alkaloidy (lykopodín. Pomer zosušenia je asi 1. ktorý má podobné vlastnosti ako ľanový. Pre pomerne zriedkavý výskyt sú na celom území ČSSR celkom chránené. machovina. Klasy sa odstrihujú buď celkom zrelé (júl—august). Vodou sa ťažko zmáčajú a po vhodení do plameňa rýchlo a prskajúc zhoria („bleskový prášok").

ďalej neuralgii a melanchólii. Vňať pre svoj alkaloidný obsah je toxická (0.sporonínu (asi 20 % — podobný celulóze. Pľúcnik je veľmi nenáročná rastlina. a to s príznakmi účinku kurare — šípového jedu Indiánov). potom ako pomocná látka v lekárenskej praxi — na zasypanie piluliek. ako dermatologikum a konspergens. modrý kľúč. súčasť bunkových stien výtrusov). s belavými okrúhlastými škvrnami. najlepšie však ručne. urbánek. bez bielych škvŕn. Podľa ČsL 3 slúži lykopodium ako oficinálne konspergens (posýpacia látka) na pilulky. močového mechúra či obličiek. ktorý zapríčiňuje ťažkú zmáčateľnosť.) DC.. chlpaté. tiež sacharózu. zimičie korálky Nemecky: Echtes Lungenkraut. chemické rasy (s rozdielnym obsahom alkaloidov a iných látok). s plazivým. PĽUCNIK LEKÁRSKY PĽÚCNIK LEKÁRSKY Pulmonaria officinalis L. pľúcna zelina. Listy takmer sediace. taliansky: Pulmonaria. Plavúne dokazatelné vytvárajú tzv. j. anglicky: LungWort. Kvety sú v trojzávinkoch. kuroslep. francúzsky: Pulmonaire officinale. V homeopatii sa uplatňuje predovšetkým pri niektorých chronických ochoreniach pľúc. vypiť v priebehu dňa po dúškoch). včielka. Vedecký názov pľúcnika sa odvodzuje z latinského pulmo = pľúca (s ohľadom na používanie rastliny pri liečení pľúcnych ochorení). Byľ priama. hore rozkonárená.) s tmavopurpurovou až čiernou korunou. krátkosrstnatá. celistvookrajové. žalúdka. stor. čriev. tmavý — P. Typická hájová rastlina nížin až horského stupňa. Prízemné listy stopkaté. 2 presné lyžičky spór na 2 poháre vody ako studený macerát. t. Kvitne už od marca a veľmi dlho. Vo forme zásypov sa uplatňuje samotné alebo sa mieša s kysličníkom zinočnatým a pod. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: cicalka. hvezdoš. španielsky: Pulmonaria. predovšetkým podľa lokality výskytu. rozkonáreným čiernym koreňom. u nás sa vyskytuje hlavne v lesoch. potom fialové a po oplodnení modré. Ďalšie použitie lykopódia je technické — v zmesi s karmínom na zisťovanie odtlačkov prstov. Materiál sa suší v jednej . pečene. na vysýpanie foriem v zlievačskej technike. Plody sú tvrdky. Z iných druhov čeľade je podobný najmä ostreň počerný (Nonea pulla (L. vajcovité až kopijovité. zber v čistých porastoch možno robiť kosákom. niekedy hnedoškvrnité. odtrhávaním jednotlivých mladých listov aj s krátkou stopkou (máj —august). V spisoch starovekých gréckych a rímskych lekárov nie je zreteľná zmienka o pľúcniku. vajcovito predĺžené.. 226 Pri zbere treba postupovať opatrne pre vzájomnú podobnosť zástupcov čeľade borákovitých rastlín. najmä v bučinách. Ľudovo sa ojedinele užíva pri ochoreniach močových ciest a pečene (1 —2 g v oblátkach 3 x denne alebo v čaji. mäkko chlpatý. čmelík. medunica. červené kľúče. pri kožných chorobách. Včelám poskytuje bohatú nektárovú pašu a trochu peľu. najbližší príbuzný je p. spomínaný už Plíniom. Ruellius asi prvý odporúčal pľúcnik ako prostriedok proti pľúcnym chorobám. Ľudovo sa používa aj celá sušená vňať. hydroxykávovú) a stopy alkaloidov. botanik 16. dlhostopkaté. rastie s obľubou vo svetlých lesoch. napred ružové. Predmetom zberu a nákupu je list . potom rozličné kyseliny napr. celá rastlina je sivochlpatá a hojne rastie najmä na suchých lúkach a pastvinách teplejších oblastí.. rusky: PLICNÍK LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 10—30 cm. maďarsky: Pettyegetett turdófu. Lykopodium slúži ako zasýpací prášok na menšie poranenia a pri kožných ochoreniach. obscura Dumort. sčasti vlnito vykrajované.Folium pulmonariae a iba po dohovore s nákupňou aj vňať — Herba pulmonariae. niekedy sa aj pestuje. na báze uťaté. na svetelné efekty v divadelníctve a pod. na skalách i v krovinách. listy má zväčša menšie. Pod pomenovaním pulmonaria sa zvyčajne chápal lišajník Lobaria pulmonaria Lk. Zaznamenané sú aj hojné zámeny s nekvitnúcim jastrabníkom lesným — Hieracium murorum L. čeľaď Cichoriaceae — čakankovitých.2 g zabíja žabu v odvare.

ako pomocný prostriedok pri liečbe tuberkulózy a vredov a jej zvyčajná dávka je 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Čajoviny č. francúzsky: Cetraire d'Islande. prasličky.). — spolu asi 2 %). 135. Mladé exempláre sú mäkké.proti zápalom a navyše mierne močopudne. Sprevádza ho izolichenín. potom dosušiť v tieni a v prievane. Niektoré novšie liekopisy (napr. Lišajníkové kyseliny sú antibiotický účinné. Droga je predovšetkým mucilaginózum a antitusikum. so zmäkčujúcimi drogami (kostihoj). pri hemoroidoch. vydanie z r. lichesterová. 136. 8 5 2 0. tymian. triesloviny (do 10 %). Vedecké označenie lišajníka vzniklo z latinského cetra = malý kožovitý štítok (vzhľad plodníc) a islandica = islandský.D-glukózových jednotiek (B-glukopyranozy). chuť horká. maďarsky: Izlandi zuzmó. napr. prvý raz sa liečebne použil na Islande. špongiovité.5 lyžice vňate na 1 a pol pohára teplej vody. ktorý sa rozpúšťa v horúcej vode. prvosienka a pod. islandskej uvádzajú aj materskú rastlinu p. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a veľmi sa mrví. Všeobecné uplatnenie v medicíne dosiahla koncom 18. na obklady a oplachovanie. cetrarová. 1978) popri p. dáva modrú farbu. stor. pôsobí aj mucilaginózne a adstringentne. Droga sa niekedy používa aj zvonka ako adstringentný a zmäkčujúci prostriedok. Droge sa klinicky dokázal expektoračný efekt. stavaný z a-glukózových jednotiek. sliz. ktoré majú rub olivovozelenej farby — poskytujú kvalitnejšiu drogu. sivozelenej až zelenohnedej farby. rusky: - Rastlina má plochokríčkovitú stielku vysokú asi 10-15 cm. P. Treba ju dávať do dobre uzatvorených obalov. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku — pije sa 3 —5 x denne. ktorý je však slabší ako pri bežných saponínových drogách. kyslé. podbeľ. uplatňuje sa pri kataroch dýchacích ciest. anglicky: Icelandic Lichen. pľúcny lišajník. tenuifolia (Retz) Howe. protocetrarová. lebo droga neobsahuje veľa vody (zosýcha v pomere 1. gastroenteritídach a má antibiotické pôsobenie.5 12 12—15 II. piesočnaté. tiež antiflogisticky . španielsky: Liquen de Islandia. Predmetom zberu je celá stielka — Thallus lichenis islandici. precediť do termosky a pije sa 1/3-1/2 pohára 2-3x denne). Na piesočnatých morských pôdach ukladá sa do stielky relatívne veľa jódu. na vrchoviskách a v horských polohách. Chemicky je to lineárny glukan podobný celulóze. tiež amarum. konopnice. zložený zo 60-200 B . 227 . PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PUKLÉŘKA ISLANDSKÁ Cetraria islandica (L. Homeopatie používa esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate zberanej v apríli až v máji. praslička. úzkolistú — C. Hojne sa využíva aj v homoepatii (vo forme tinktúry). Ďalšie obsahové látky majú prevažne horkú chuť . Do čajovín sa zvyčajne kombinuje najmä s bylinami pôsobiacimi na dýchacie orgány (skorocel. pretože sa nemrví. pastierskou kapsičkou a s koreňom kostihoja). žihľavy. islandská je typickým liečivom severských národov. Usilujeme sa vyberať stielky. Možno ju zberať prakticky po celý rok . rozpúšťa sa už v studenej vode a farbí sa roztokom jódu. bohato rozkonárenú. Droga sa užíva predovšetkým pri kataroch priedušiek. 8.súborne sa nazývajú kyseliny lišajníkové (napr. dávka je 1 — 1. ale pri zlom skladovaní prijíma vzdušnú vlhkosť. resp. Zber a apretácia vňate je podobná. připravuje sa 10 % odvar (krátko zavariť — tento možno použiť aj ako remineralizujúci prostriedok i na vykašlávanie. usnínová a i. Známa je čajovina pri ulkusovej chorobe žalúdka a čriev (kombinácia s vňaťou stavikrvu vtáčieho. samotná sa uplatňuje zriedka. NSR. Pôsobí aj protizápalovo. Pach drogy je slabý. taliansky: Lichene islandico. 8 2 1 12 12-15 II. B1). Pľúcnik obsahuje veľa kyseliny kremičitej (v rozpustnej i nerozpustnej forme). ktorý nefarbí roztok jódu. minerálne soli (veľa sodných.5 : 1). Diskovkovité — Parmeliaceae Ľudovo: eskimácky chlieb. pije sa 3-krát denne šálka. 16 4 2 12 10-12 vrstve na vzdušnom a tienistom mieste. polysacharid podobnej stavby ako škrob. islandský mach. staré tvrdé a lámavé. draselných a vápenatých) a alantoín (1 % — derivát močoviny). Z obsahových látok lišajníka vyniká predovšetkým membránový sliz . zvyšuje krvnú zrážanlivosť. zemský pľúcnik Nemecky: Isländisches Moos.najlepšie sa zberá v lete po daždi.polysacharid lichenín. a preto sa z drogy aj izolujú (tiež z iných lišajníkov) a tvoria zložku antibiotických mastí a zásypov. Usušená stielka je pevná a tuhá. macerát možno pridávať po lyžici k čajovému nápoju pripravenému zo zmesi ďalších drog.) Ach. Odvtedy je oficiálnym článkom všetkých svetových liekopisov. predovšetkým v borinách s porastom vresu. Nazberanú pľuzgierku možno ihneď na mieste presúšať ako seno. 16 10 4 1 12 10—12 Na vňaťovú drogu (Herba pulmonariae) sa vztahuje ČSN 6739: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Droga obsahuje aj pektíny a sliz. saponíny. V našich šírkach uprednostňuje suché kremičité pôdy. Sušenie netrvá dlho.Listová droga (Folium puimonariae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6436: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 1. myším chvostom. potom sú prítomné vitamíny (A.

Názov tussilago je z latinského tussis = kašeľ a z ago = ženiem. žalúdočných a črevných kataroch. 39. predovšetkým s d. maďarsky: Martilapu.) Gaertn. ktoré neobsahujú veľa organických látok.115. hybridus (L. 228 . lekárskym — P. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Ľudovo: veľký podbeľ. s plazivými podzemnými výbežkami. Na podzemkoch sú dvojaké púčiky — z jedných zjari vyrastajú šupinaté stonky s vrcholovými žltými úbormi a z druhých neskôr dlhostopkaté listy so srdcovitou čepeľou a zúbkatým okrajom. močového mechúra a v severských štá- Stielka lišajníka — Lichen islandicus — sa hodnotí podľa ČsL 4 a ON 86 7626: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 ČsL 4 a 1. Meyer et Scherb. Podľa ČsL 3 tvorí p. väčšie a na rube holé listy.203. Zvonka sa používa aj na zasýpanie zle sa hojacich rán. pľúcnej tuberkulóze. španielsky: Tussilago.toch sa používa ako surovina na výrobu dietetickej múky a liehu. List i kvet sú oficinálne v mnohých liekopisoch. Dávne používanie pri pľúcnej tuberkulóze sa po objavení lišajníkových kyselín v droge zdá aspoň čiastočne opodstatnené (majú veľké antibiotické účinky. ktorý má síce listy na rube plstnaté.. bielym . žlté pierka Nemecky: Gemeiner Huflattich. Druhové meno súvisí s latinským far = múka (pre múčny prášok na rube listov). albus (L.. na rube bieloplstnaté.. Podbeľ bol známy už v časoch Hippokrata ako prostriedok na tíšenie suchého kašľa.) Gaertn. Podbeľ je stále veľmi váženou liečivou rastlinou.216. preto ju možno uplatniť aj pri poruchách trávenia. Pri zbere listov vznikajú zámeny napr. taliansky: Farfaro. ako mucilaginózum druhý.40. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PODBEĽ LIEČIVÝ Tussilago farfara L. pričom v polguľovitých súkvetiach majú byliny žltobiele úbory. širšiemu uplatneniu bráni omedzený výskyt a nemožnosť pestovania. zato však väčšie. lókórmu szattyú. ktorý má strapcovité úbory purpurových kvetov.5 Trváca bylina vysoká 10 — 20 cm.- PODBĚL LÉKAŘSKÝ externe sa aplikuje na zle sa hojace rany. rusky: . D 2 — 0). podzemok hrubý. príp. Užíva sa najmä pri zahlienení horných dýchacích ciest.. hnačkách. na vážkach a iných vlhkých substrátoch. ale aj s d. pri ochorení obličiek. ktoré sa prejavujú vo vodných výťažkoch z drogy). francúzsky: Tussilage pas ďáne. Ako stomachikum sa pije zvyčajne ako prvý odvar z drogy (obsahuje hlavne horké látky). V homeopatii sa zo sušených stielok pripravuje tinktúra (dil. islandská zložku prsnej čajoviny — Species pectorales a je v čajovine aj podľa ČsL 4.Petasites Miller. ich ošetrenia odvarom z drogy. prípadne macerát. Poskytuje dostatok žltého nektáru a čiernožltého peľu.122. Rastlina kvitne už v marci. Plody sú nažky s chocholcom. Ľudovo sa droga vysoko cení ako prostriedok proti astme. Čajoviny č. ako posilňujúci prostriedok pri vyčerpa- nosti a po ťažkých infekčných ochoreniach.P. 5 1 11 2 1 II. anglicky: Coltsfoot. pre obsah horkých látok aj ako horčinový prostriedok pri nechutí do jedenia — zmnožuje tvorbu žalúdočných štiav a pôsobí ionizujúco. 10 2 11 3 1. Druh rastie na ílovitých podkladoch. s druhmi rodu deväťsil .

Možno ich trhať aj hrebeňom na zber rumančeka — výkon sa tým zvýši asi 4-násobne.expektorans) a list čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a oficinálnej čajoviny ČsL 4 Species pectorales . HVLP Pulmoranu (čajovina . Úbory tvoria zložku čs. List obsahuje predovšetkým sliz. možno ho skosiť kosákom (máj—júl). ČsL 4 žiada aj hodnotenie číslom napúčania (najmenej 10 na 1 g drogy a s obsahom nerozpustného popola v HC1 maximálne 4 %). 5 3 3 14 20 229 .prsnej čajoviny. no pre liečebné upotrebenie je rozhodujúci obsah slizu. patrí do dobre zatvorených obalov. stopkami hore. Pije sa zápar — úbory: 1 kávová lyžička na šálku 2 x denne. kašli. Suší sa v jednej vrstve. 24 12 10 6 4 2 13 13 Predmetom zberu bývajú celé úbory . Drogy sa v oficiálnej medicíne používajú predovšetkým ako mucilaginóza a expektoranciá. sú bohaté na žlté farbivo (xantofyl). triesloviny a steroly. Musia si zachovať pôvodnú žltú farbu. prítomné sú aj horčiny. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. urtinktúra) a rozotieraný preparát Teep. 12 6 5 3 2 1 13 10 II. lebo sú náchylné na zaparenie.patrí čím skôr do nákupne. Najlepšie je sušiť umelým teplom. inak pri sušení dozrievajú. astme. List musí mať čím kratšiu stopku. Podľa ČSN 86 6226 má kvetná droga (Flos farfarae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I. list: 1 kávová lyžička na šálku 3—4x denne. Zberá sa i zelený list — Folium farfarae (ČsL 4). (ČsL 4) 2 1 1 14(12) 18(19) II. V homeopatii sa z čerstvých listov zberaných v júni až júli pripravuje esencia (tzv. Drogu radšej doma neskladujme .PODBEĽ LIEČIVÝ vá a ľahko podlieha skaze. Treba zberať iba úbory len na začiatku rozkvetu.Flos farfarae (marec-apríl). nesmie byť napadnutý hrdzou alebo škodcami. Trhajú sa ručne alebo sa odstrihujú s krátkou stopkou nožničkami so zásobníkom. Úbory nestláčame. Droga je mierne drobi- Prekvitnuté úhory Tmavé úbory Úbory so stopkou dlhšou ako 1 cm Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČSN 86 6422 a ČsL 4 stanovuje pre listovú drogu (Folium farfarae) základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Listy inej ako zelenej farby Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. flavonoidov a trieslovín. Úbory obsahujú trochu silice. Pomer zosušenia je asi 5 -6 : 1. Častejšie sa však kombinujú s inými drogami. lebo sa veľmi ľahko zaparí. Sú ochranné prostriedky pre horné dýchacie cesty — pri kataroch. Sušíme ich rýchlo na tienistých miestach v tenkých vrstvách za dobrého vetrania. stopy silice a v popole je vysoký obsah zinku a draslíka. potom glykozidovú horčinu tusilagín.

Kvôli zachovaniu zelenej farby sa suší rýchlo. s blanitou pošvou na každom článku.5 12 12 20 II.5 % popola).11. (je vysoká až 150 cm).82. fluviatile L. močiarna . PRASLIČKA ROĽNÁ Equisetum arvense L. i. jablčnú. 2 5 0. V sušenej vňati sa nachádza veľa kyseliny kremičitej (6 — 8 % ) . 119. mokrých okrajov lesov. (jej tenké konáriky sa dvojito rozkonárujú). prasličková vňať.100. so slabou hemolytickou účinnosťou. 112. p. Po odumretí výhonku vyrastajú v lete zelené asimilačné stonky. Prasličkovité — Equisetaceae Ľudovo: divé proso. z ktorej asi 10 % sa rozpúšťa vo vode a prechá230 PRASLIČKA ROĽNÁ dza do liečebných záparov (odvarov). Druhové pomenovanie je z latinského arvum — oráčina (miesto častého výskytu). francúzsky: Préle des champs. šmirglová (vechťová) zelina (tráva) Nemecky: Ackerschlachtelhalm. bez čiernych spodných častí. lesná — E. 5 7 3 12 15 20 ČsL 4 5 3 0. španielsky: Coda de caballo. označované ako Herba equiseti (ČsL 4). p. oxalovú.12. 2. rusky: PŘESLIČKA ROĽNÍ Trváca bylina vysoká až 60 cm. cestných priekop i železničných násypov. 143. Je známa tým. zakončený výtrusným klasom. kvercetín.E. stolička.Ľudové použitie drog je veľmi široké. Prasličky sú si veľmi podobné. pije sa 2-3-krát denne. riečna . saponin ekvisetonín. Praslička bola obľúbená už v antickom liečiteľstve. anglicky: Common horsetail. Čajoviny č. horčina. 124. Primiešaniny iných druhov sú neprípustné. Prasličková vňať sa používa predovšetkým ako diuretikum. ktoré sú praslenovito rozkonárené a drsné. plivačka. 140. 136. p. Rastie na piesočnatých a hlinitých substrátoch ako vlhkomilná burina slabo obrábaných rolí. Pred sušením sa materiál vytriedi. luteolín a kempferol). 118. 114. taliansky: Coda di cavallo. praslica. 133.13. potom tuk a v popole je väčšie množstvo hliníka a draslíka. praska.111. Rodové meno prasličky je odvodené od latinského equus = kôň a seta — chvost. Nedosušená droga ľahko plesnie. Droga nemá pach a chuť. že na zlatonosných substrátoch koncentruje zlato (až 0. Predmetom zberu sú jalové letné byle zelenej farby. Jej dávka je 2 g na šálku záparu či odvaru. Zber sa robí zrezávaním v máji-septembri.E. Slúži však aj ako antisklerotikum (zápar maximálne Na drogu (Herba equiseti) sa vzťahujú ustanovenia ČSN 86 6711 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné sfarbenie rastlinných častí ako zelené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol — najmenej — najviac nerozpustný v HCl I. roľnej. 113. na zber lekárenskej vňaťovej drogy nie sú vhodné iné druhy okrem p. (má na byli nápadne vystupujúce rebrá a široké bielolemované pošvy). sylvaticum L. z podzemka na jar vyrastá napred žltý až červenohnedý výhonok vysoký asi 20 cm. 121. akonitovú. 130. 120. nikotín). chvost. palustre L.5 10 15 4 20 9 . napr. trochu silice a stopy alkaloidov (o. maďarsky: Mezei zsurló. na vzdušných a tienistých miestach. Ďalšími látkami sú flavonoidné glykozidy (aglykóny sú napr. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. hneď po zbere a v tenkých vrstvách. odvodňovacích kanálov. Droga obsahuje aj kyseliny — napr.

Ak sa suší umelým teplom. ako diuretikum. V homeopatii sa z čerstvých neplodných jarných výhonkov pripravuje esencia (dil. 89. Striebrenkovité — Paronychiaceae (Klinčekovité — Caryophyllaceae) Ľudovo: bolševník. francúzsky: Hemiaire glabre. Druhové meno glabra = lysý.aplikovaných externe. označuje vzhľad rastliny. uľahčuje rozpúšťanie hlienov. Čajoviny č. zrniečko Nemecky: Behaartes Bruchkraut. čo poukazuje na niekdajšie použitie. 191. Často býva zložkou adjuvačných čajovín pri tuberkulóznych ochoreniach. jej kalich má štetinovité hrotité zuby. stor. 237. maďarsky: Kopasz porczika. Plody sú guľaté tobolky. 83. 87. 164. že by sa rastlina používala skôr ako v 16. 64. 55. Pridáva sa i do urologických a pľúcnych čajovín. na kloktanie pri zápaloch. Upadla však do zabudnutia a do terapie sa dostala až v novšej dobe. U nás je vňať zložkou čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. Rastie na pieskoch a piesočnatých pôdach od nížin po podhorský stupeň.presne 30 sekúnd). ktorá však nemá pach a líši sa i sťahujúcou chuťou. Nephrosal (diuretikum. hypotenzívum). 90. 53. 125. Na drogu sa vzťahujú ustanovenia ON 86 672 I a ČsL 3: Znak Inak sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah saponínov vyjadrený hemolytickými jednotkami v 1 g drogy — najmenej Akosť — najviac v % I. II. Vňaťová droga prietržníkov sa kedysi zamieňala s vňaťou stavikrvu vtáčieho. teplota nesmie prestúpiť 35 °C. Droga z p. lenže celá chlpatá. anglicky: Glabrous RuptureWort. chlpatého začne pri vädnutí voňať kumarínom. na čistenie kuchynského riadu a nefarbeného nábytku. PRIETRŽNÍK HOLÝ PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria glabra L. 10 10 ČsL 3 5 5 3 2 12 10 PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria hirsuta L. na kloktanie pri zápaloch mandlí a na výplachy nosa pri krvácaní. kýla. Dobre znáša sucho i vlhko. maďarsky: Borzas porczika. 133. Vedecké pomenovanie je odvodené z latinského hernia = prietrž. pri plúcnej tuberkulóze). stozrno. 5 40 7 20 5 40 231 . Kvety má pazušné. Rastie na piesočnatých miestach v nížinách i pahorkatinách. piesočník. do antisklerotických čajovín a do čajovín pri hemoroidoch . Zatiaľ nemožno nájsť spoľahlivé dôkazy o tom. 65. rozchodníček. Oddávna je známe jej technické použitie — napr. husie mydlo. Slúžila i ako diuretikum. Prietržník chlpatý: bylina podobná predchádzajúcej. a to odrezávaním nad zemou. 67. 126. na zastavenie rozličných krvácaní. 226. husto rozkonárenými byľami dlhými 5-10 cm. dezinficiens močových ciest). kejlová bylina. vhodná pri ochorení močových orgánov i proti tuberkulóze. 104. špecifické účinky však na baktérie nemá. Species diureticae Planta (diuretikum. taliansky: Emiaria. 78. rozchodník. 16. 103. Nemecky: Kahles Bruchkraut. 145. 224. Ľudovo sa často odporúča čerstvá lisovaná šťava (najmä pri pľúcnych ochoreniach). španielsky: Hemiaria. 77. Dôkladne očistená sa rýchlo suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. zberá sa celá plazivá stonka v čase kvitnutia rastliny (asi od júna do septembra). rusky: 5 5 3 2 12 10 PRŮTRŽNÍK CHLUPATÝ 6 4 12 12 Prietržník holý: drobná trváca bylina s rozprestrenými. 73. úplavičník. rusky: PRŮTRŽNÍK LYSÝ PRIETRŽNÍK HOLY Je veľmi riedko ochlpená až holá. Obsahom kyseliny kremičitej môže droga podporovať pri infekčných ochoreniach (predovšetkým pri cirhotickom procese. Predmetom zberu je vňať oboch druhov. Zvonka sa používa do kúpeľov a na bylinné obklady na zle sa hojace rany či vredy. D 2 — 0 ) . 108. 61. potom ako prostriedok obmedzujúci potenie pri tuberkulóze (tu sú zvyčajné denné dávky 4 plné čajové lyžičky na odvar). s takmer sediacimi protistojnými listami. 62. dezinficiens močových ciest). veľmi drobné. 163. postupe) — liečebné procesy (napr.

Dnes je častejšia ako okrasná rastlina.5 g. Chuť drogy je slabo horkastá a škrabľavá. spazmolytikum.kombinuje sa s koreňom ihlice tŕnitej. Prítomné sú aj flavonoidy (asi 1. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . najmä na pasienkoch a lúkach. španielsky: Aconito. Pre lepšie využitie kyslého saponínu sa odporúča pridať do záparu z drogy trochu jedlej sódy (natrium hydrogencarbonicum). nechať krátko prevrieť a 10 minút prikryté postáť).06 %). že v rastline je prítomný neutrálny saponin (asi 3 %). Všetky druhy prilbice sú v ČSR Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. francúzsky: Aconit napel. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu: Znak skúšky na čistotu Sčerneté časti koreňov — maximum Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HCl % 5 5 1 2 10 7 2. Drogu možno použiť aj pri chronickom zápale močových ciest (močového mechúra. Skladovanú drogu treba chrániť v dobre zatvorených obaloch. Príčinou príjemného pachu drogy sú kumaríny . rusky: (zo ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká okolo 1 m.herniarín (metyléter umbeliferónu) a umbeliferón. tiež kyslý saponin — kyselina herniarová. anglicky: Monkshood. dezinfikuje močové cesty a uvoľňuje kŕče močového mechúra. Čajoviny č. petržlenu a pod. plody s 3 mechúrikmi. žlčníka a pri zápalových ochoreniach sa s obľubou kombinuje s listom medvedice alebo sa ešte pridáva ľanové semeno a ligurčekový koreň. silice a herniarín. (zvyčajne sa dávkuje: 2 lyžičky drogy na šálku vody. s repovitou hľúzou. Droga tvorí častú zložku diuretických čajovín . x variegatum Iskemíkovité — Ranunculaceae Ľudovo: gebuľa Nemecky: Blauer Eisenhut. 104. ale aj nepríjemne páchnúci alkaloid paronychín. Býva zložkou urologických čajovín — Species urologicae. maďarsky: Havasi (katika) sisakvirág. 1916) zistil. Pôvodne rástla divo v horskom a subalpínskom stupni na výživných a vlhkých pôdach. Podľa ČsL 3 jednotlivá dávka na perorálne použitie v odvare je 1. močovej rúry) a pri sťahoch močového mechúra a pod. kvety modré. kumaríny pôsobia asi na sťahy močového mechúra a alkaloid paronychín tlmí centrálnu nervovú sústavu. potom glykozidy kvercetínu a izoramnetínu).5 PRILBICA MODRÁ OMĚJ ŠALAMOUNEK + Aconitum napellus L. obličiek. Obidva majú veľkú hemolytickú účinnosť. dezinfekčnom a diuretickom účinku sa zrejme podieľajú saponíny. Listy má dlaňovito 232 . pije sa 2 — 3 x denne. Droga je diuretikum. glykozid kyseliny kvilajovej (asi 0. dezinficiens močových ciest (chronické cystitídy. Na spazmolytickom. holého nepáchne.kým z p. resp. prilbicovité. Už Däbler (r. Záhradná rastlina. taliansky: Aconito. PRILBICA MODRÁ delené. uretritídy.5 % — hyperozid. tenezmy močového mechúra) a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu.4 %). 105. triesloviny a silica (0.

kyslých a nevýživných substrátoch. dcérske (vytvorené počas posledného roku).). horčina a stopy silice. Na homeopatické ciele sa vykopáva zrána celá rastlina v čase začínajúceho kvitnutia. Vedecké rodové meno rastliny vychádza z gréckeho saron = metla a thamnos = ker. a tak sparteín i celá vňať dostali významné miesto v modernej terapii srdcových chorôb). janovec. potom príbuzné alkaloidy. D 4. 1885 vyzdvihol jeho priaznivé účinky na srdce (sprvoti sa pokladali za podobné účinku náprstníka. izosparteín (= genisteín).) — odporúčal prútnatec pri poruchách močového mechúra.Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: janofit. Vedľajšími obsahovými látkami sú ďalšie alkaloidy (napr. z ktorých najvýznamnejší je akonitín (0. taliansky: Ginestra. užíva sa predovšetkým pri neuralgii.3-1. a pri nervových bolestiach. Kvety žlté. Zaujímavé. a to najmä tzv. Číňania ju však stáročia používali v zmesi s áronom. Predmetom zriedkavého liečebného uplatnenia je celá rastlina. Hrubšie sa pozdĺžne režú a materiál sa rýchlo suší (najlepšie pri teplote 30-40 °C a dosuší sa 1 hodinu pri 50 °C). a preto sa pre farmaceutické účely pestuje. listy 5 : 1. pantofličky. francúzsky: Genét á balais.úplne chránené . scopa = metla. Hľuzová (koreňová) droga musí obsahovať minimálne 0. Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. zvíťaziť. na konci konárov jednoduché. Prútnatec treba v staroveku hľadať medzi rastlinami označovanými ako Genista (keltské gen = ker alebo skôr z lat.auguste a sušia bežným spôsobom. zajačie chvošče Nemecky: Gemeiner Besenginster.) Wimm. Akonitová tinktúra (Tinctura aconiti) tvorí zložku čs. Kvetmi sa farbilo na žlto a výhonky sa používali na metly. bez boja (vzhľadom na vysokú toxicitu). 1. plod je čierny struk (na švíkoch chlpatý). blenom a durmanom ako narkotikum. alkaloidy súborne označované ako akonitíny a alkamínestery). že je to jedna z najjedovatejších rastlín — u citlivých osôb už dotyk môže vyvolať kožné zápaly a pľuzgiere. j. častejšie sa uplatňujú izolované obsahové látky. jednotlivé alebo po dva na skrátených brachyblastoch. jetelica. v SSR patria k čiastočne chráneným — povoľuje sa zber nadzemných častí. rusky: Capo- PRÚTNATEC METLOVITÝ Ker vysoký 50—200 cm. neskôr zelenohnedé. zbavené korienkov — Radix aconiti (Tuber aconiti napelli).8 % alkaloidov rozpustných v éteri. zberajú sa v júni . maďarsky: Kozónséges seprózanót. Hlavnými účinnými obsahovými látkami sú alkaloidy (celkove 0. JANOVEC METLATÝ + Sarothamnus scoparius (L. rastlina sa pre vysokú toxicitu hovorovo nazýva rastlinný arzenik. ani podzemné časti. Akonitín alebo tinktúra z koreňov sa používa predovšetkým ako analgetikum a antipyretikum. priemyselne vyrábaných prípravkov kvapiek Pleumolysin (antitusikum) a bromoformového sirupu — Sirupus bromoformii (antitusikum). triesloviny. resp. na uľahčenie vykašlávania a miernenie bolestí (napr.8-1. najmä sparteín. See r. Pri zbere treba zachovávať všetky predpisy o zaobchádzaní s jedovatými látkami. Arabskí lekári = najmä slávny Mesué (10. stopkaté. a to v podobe prípravku ako je sabadilový ocot (pozri cudzokrajnú drogu sabadilu alebo domácu kýchavicu). Tento nenáročný ker kvitne najmä v máji až júni.nesmú sa zberať ani nadzemné. Kvety nemajú nektár. inak trojpočetné. druhový názov je z lat. Homeopatická esencia (dil. Vyskytuje sa od nížin po podhorský stupeň v teplejších oblastiach na suchších až suchých. najmä na piesočnatých a kamenistých pasienkoch.8 % ) . Bôbovité . čisté látky). 1850 po objavení tekutého alkaloidu spareínu vo vňati prútnatca. pre možnosť otráv však nebezpečné. U nás rastie ako jediný zástupca rodu. Rozličné botanické označenia svedčia o podobnosti s inými rodmi. stor. používajú sa aj čerstvé hľuzy. pre ohybnosť byli). Európski lekári sa ju báli ordinovať pre vysokú toxicitu (známe sú slávne pokusy Matthioliho s odsúdencami v Ríme a Prahe v 16. v boroch. Flos genistae scoparii). hlavne semená. vedľajší alkaloid je sarotamnín. usmrtiť bez prachu arény. Celá rastlina je jedovatá. španielsky: Hiniesta de escobas. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádzajú kolísavé množstvá diterpénových alkaloidov (0. reumatických ťažkostiach a migréne. Zberajú sa hľuzy s koreňom.Herba sarothamni (Summitates sarothamni scoparii). genu = koleno. dne. V staroveku i stredoveku vedeli o prilbici iba ako o smrtiacom jede. najmä napelín (resp.: Spartium scoparium L. Rodové vedecké pomenovanie prilbice sa odvodzuje z gréckeho akonití = bez prachu. lupanín a ich izoméry. Korene sa zosúšajú v pomere asi 3-4 : 1. t. Kvety niekedy slúžili ako močopud233 . Dnes sa používajú iba prípravky s presne nastaveným množstvom obsahových látok (najmä akonitínu — štandardizované prípravky. Pri manipulácii s rastlinou i drogou si treba uvedomiť. na zníženie horúčky pri chorobách z nachladenia. droga obsahuje aj triesloviny a škrob. Listy striedavé. Celkom výnimočne sú predmetom zberu listy . na rúbaniskách atď. Ďalšie obsahové látky sú flavonoidy (skoparín a vitexín). V niektorých liekopisoch boli oficinálne mladé výhonky s kvetmi zberané vo februári alebo v októbri (s plodmi) . Zber nikdy nesmú robiť deti. vítečník.Semen sarothamni. najmä sparteín (tetracyklický chinolizidínový alkaloid). aj zubov). a preto sa drogy používajú veľmi zriedkavo. Na homeopatické ciele sa používajú čerstvé kvety. V minulosti sa celá rastlina používala i pri pohryzení besným psom a semená slúžili ako laxans. Prilbica je vo svete zväčša chránená. Treba varovať i pred nebezpečenstvom ťažkých detských otráv po vysávaní nektáru z kvetov. ako benzoylakonín a akonín. n. ktoré sa vykopávajú koncom kvitnutia rastliny (júl—september. anglicky: Broom. ex Koch — syn. Preto sa uplatňuje aj v gynekologickej praxi (najmä vo Francúzsku). Obsah účinných látok v drogách veľmi kolíše. G. Obrat v terapii nastal r. efedrín a sparteín) a hydrolytické štiepne produkty. zajačia kapusta (zelí). niekedy až v októbri).Folium aconiti. je oficinálna (ČsL 4). D 6—D 4) sa uplatňuje najmä pri začiatočných horúčkovitých stavoch zapríčinených chrípkou a pod. Formu aplikácie a dávky musí stanoviť výlučne lekár. častejšie semená . je ľudové použitie prilbice zvonka proti parazitom dobytka i všiam.5 %). ale veľké množstvo peľu. Radix sarothamni. Z konárov možno vyhotovovať jemné metly — iný hospodársky význam nemá. Sparteín pôsobí i na gravidnú maternicu. s kmienkom hrubým do 10 cm a s metlovitými konármi. stor. Zriedkavejšie sa používal koreň. ktoré sú zamladi zelené.5 %). Po rýchlom usušení poskytujú drogu — Flos sarothamni (Flos spartii scoparii. Na lekársky predpis sú viazané aj homeopatické prípravky od riedenia dil. kým druhové označenie pochádza zo zdrobneniny latinského napus = repa (pre tvar podzemných častí rastliny).

preto ho osobitne neuvádzame.t. rozširuje koronárne cievy. maďarsky: Sugar kankalin. šlaková bylina. čo je štedrec ovisnutý (štědřenec odvislý — Laburnum anagyroides Medic). zvyšuje krvný tlak. Pestuje sa aj u nás na okrasu a kvitne veľmi skoro — v apríli až v máji. mŕtvičná bylina Nemecky: Wald-Primel. Listy sú v mladosti podvinuté.) v 1 g drogy — najmenej I. Je vysoko toxická . povzbudzuje hladké svalstvo čriev i maternice a na maternici vyvoláva silné sťahy . Plody sú tobolky. Indikácie sú: poruchy krvného obehu pri srdcovej nedostatočnosti a diuretikum. Prejavmi pôsobenia sa podobá nikotínu. kankalín. podlienka. kaška. francúzsky: Primevére officinale. ale iba na zápar alebo extrakt. primulka.otravy sú podobné koniínovým (pozri bolehlav škvrnitý). PRVOSENKA („PETRKLÍČ") JARNÍ PRVOSIENKA JARNÁ Primula veris L. kľúč. Petrov kľúč. Na kvetnú drogu (Flos primulae) sa vzťahuje ČSN 86 6217: Akosť — najviac v % Znak Zozelenené kvety Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Obsah saponínov v hemolytických jednotkách (h. kozia brada. Stvol ukončený okolíkom žĺtkovožltých (na báze oranžových) kvetov. Drogy majú špecifické pôsobenie. s vráskovanou čepeľou a vrúbkovaným okrajom.PRÚTNATEC METLOVITÝ vie posúdiť iba lekár. Droga je prudko účinná. Varujme sa pred akýmkoľvek používaním drog alebo rastliny. rusky: . nebezpečné sú aj kvety — pozor na možnosti otráv! Terapeuticky sa štedrec nezužitkúva.preto sa používa aj ako prostriedok na vyvolanie 234 pôrodu. V homeopatii sa z čerstvých pripravuje esencia (dil. P R V O S E N K A VYŠŠÍ Primula elatior (L. Nie sú náhradkou za náprstník pri srdcovej insuficiencii. Alkaloidy zvyšujú krvný tlak a zvyšujú tonus hladkého svalstva a maternice. dnová bylina. na ich zosilnenie. V zemi má krátky podzemok s mnohými žltými koreňmi. pôrodných sťahov. Vhodné sú pri poruchách dráždenia srdca. Vňať i koreň a semená majú aj močopudné účinky. Wald-Schlusselblume. mäkkochlpaté. j. V praxi sú v popredí detské otravy hlavne plodmi a semenami. pre plody sa nazýva aj fazulkový strom. Máriin kľúč. a preto sa nesmie používať v čajovinových zmesiach. maďarsky: Tavaszi kankalin. prvnička. Nemecky: Wiesen-Schlusselblume. kadrela. U nás rastie v troch poddruhoch a v celom rade záhradných krížencov. prvosna. Je bohatá na flavonoidy a slúži pri hepertonii. 30 2 10 8 II. Sparteín samotný brzdí dráždivé podnety srdcového svalu. rusky: PRVOSIENKA VYŠŠIA ný prostriedok. ale celkove prevláda budivé pôsobenie . ktorý musí sledovať priebeh liečby. Chemicky príbuzný sparteínu je alkaloid cytizín. pri srdcovej slabosti so spomaleným tepom a pod. kozí drist.0 g drogy. príp. pričom strednú jednotlivú dávku predstavuje 1. 50 5 10 10 35 25 . Dávkovanie a vhodnosť upotrebenia Prvosienka jarná: trváca bylina vysoká 15—25 cm. španielsky: Primavera común. taliansky: Primavera odorosa. Hojne sa nachádza v semenách známeho kra zlatý dážď. predovšetkým tlmí sympatické ganglia. anglicky: Cowslip.) Hill Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: biela bukvica.j. pôsobí na centrá riadiace činnosť vnútorných orgánov alebo hladkého svalstva útrob. kropáček. D 2—D 1). ochoreniach srdcového svalu a pod.

pasienkoch a v lesoch nižších polôh. Prvosienka vyššia: meria 15- 30 cm. cípy ploché a hlbšie. denne 2 šálky — koreň: 1 kávová lyžička na šálku záparu. lúkach. v p. bez oranžových škvŕn. Rýchlo sa sušia v jednej tenkej vrstve na miernom teple (teplých kachliach) . Kvety sa ľahko zaparia.časť dostane zelenkastú farbu.2 g koreňovej drogy. 5 2 2 10 9 150 3 II. i. Aglykón hlavného saponínu je primulagenín A (spoločná pre obidva druhy je primárne kyselina primulová A . po hydrolýze poskytujú vonné látky. výhodne sa zberajú za sucha osobitným hrebeňom s riedkymi hrotmi obrátenými nahor (príp. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. Obidva druhy majú v ČSR chránenú podzemnú časť. ďalej sú v drogách flavonoidy a málo silice. 2—3 šálky denne po dúškoch vypiť. najmä v kalichoch). jarnej 50%. najmä na vápenci. vykašlávací a je slabo diuretický. Kvet u nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a koreň poskytuje saponíny pre kvapky Solutan 235 . Druh uprednostňuje kypré. Po očistení a krátkom omytí sa sušia prirodzeným teplom (umelým do 35—40 °C).B-amarinovy typ saponínu.PRVOSIENKA JARNÁ PRVOSIENKA VYŠŠIA V prírode sa vyskytuje na suchších stanovištiach. v p. Z terapeutického hľadiska sa pokladá za výhodnejšiu p. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. o. Predmetom zberu a nákupu sú kvety i s kalichom — Flos primulae cum calyce — Flos primulae.) na 1 g drogy — najmenej Popol nerozpustný v HC1 I. Väčšina ostatných druhov rodu je chránená úplne a celoštátne. dobre Podzemné časti — Radix (Rhizoma) primulae — hodnotí ON 86 7017 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah saponínov vyjadrený v hemolytických jednotkách (h. Podzemné časti prvosienok sa vykopávajú v marci alebo v októbri. začiatočníkov. Rastie na lúkách vyšších polôh a vo svetlých lesoch. takéto smú byť prítomné iba v malom množstve. jarná. vyššej je v zmesi prítomná asi na 90%. P. Nenakupujú sa a ani záhradné krížence nie sú predmetom zberu. metylester kyseliny metoxysalicylovej). no pri sušení sa nedrobia. j. Vedecké pomenovanie prvosienky vzniklo z lat. Zber sa robí v období plného vývoja rastliny (marec-apríl—máj). Z obsahových látok rastlín sú najdôležitejšie pentacyklické triterpénové saponíny (5 — 10% v podzemkoch a asi 2 % v kvetoch. koruny kvetov sírovožlté. Vo vyšších dávkach môžu byť hnačky a dávenie. Zápar sa pije predovšetkým ako odhlieňovací prostriedok. má väčší podzemok s hnedými koreňmi. Kvetná droga je súca na zácvik začínajúcich zberačov. Drogy sú predovšetkým expektoransom — dávkujú sa: kvet — 1 lyžica na šálku záparu. rumančekovým hrebeňom). jarná obsahuje aj fenolové glykozidy (primverín a primulaverín. primus = prvý a ver = jar (teda prvá medzi jarnými kvetmi). 10 4 4 10 12 100 5 ČsL 4 5 2 2 10 9 150 3 prevzdušnené a stredne vlhké pôdy. Musia byť žlté a s krátkou stopkou (do 1 cm). ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 0.

pri cestách a pod. pampeliška. ktorý je zriedka viachlavý. Púpava je všeobecne známa. vňaťou betoniky a i. Francúzsku. Korene — najmä z pestovaných púpav. neuralgii a závratoch. Len pri jesennom vykopávaní koreňov na rovnakom stanovišti hrozí zámena za iné druhy. a tu sa aj pestovala. úhoroch. popovňak. Kvet poskytuje neveľké množstvo nektáru. 14 5 4 11 15 . Pleumolysin pastiliek (expektorans) a tinktura je zložkou roztoku Stomatosan (dezinficiens ústnej dutiny). Tie sú . Kuhlblume. Predmetom zberu sú korene . Obľúbili si ju najmä v Nemecku. pri ochoreniach obličiek. smotánka Nemecky: Lowenzahn. Ľudové použitie drog je veľmi široké a rôznorodé. levanduľovým kvetom. slúžia aj ako surovina pri výrobe cigórie. Pre hromadný výskyt púpav je veľmi dôležitou včelárskou rastlinou.Radix taraxaci cum herba (ČsL 4). rusky: Trváca bylina vysoká 5—30 cm. Volí si mierne kyslé substráty. Púpava patrila k najbežnejším druhom jarnej šalátovej zeleniny. Latinský názov púpavy pochádza od najslávnejšieho arabského lekára Ibn Sinu. pasienkoch.). Najrozšírenejšia je na suchých miestach s hlbokým profilom hlín. s vretenovitým mliečnatým koreňom a s prízemnou ružicou kopijovitých gracovitých listov. chmeľom.Radix taraxaci. Taliansku. Drogy sa zväčša kombinujú (napr. Pri zbere netreba rozlišovať jednotlivé taxóny — ako drogy sú prípustné všetky. maďarsky: Pongyola pitypang. PÚPAVA LEKÁRSKA PÚPAVA LEKÁRSKA PAMPELIŠKA LÉKAŘSKÁ („SMETANKA") Taraxacum officinale Weber in Wiggers Čakankovité . pretože namiesto škrobu obsahujú rezervný polysacharid inulín (oficinálny aj v ČsL 4). Korene sa najlepšie získavajú v je- Na koreň s vňaťou (Radix taraxici cum herba) sa vzťahuje ČSN 86 7023 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Listy a korene sfarbené ináč ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČsL 4 dovoľuje max. I. bronchodilatans). s listom podbeľa.Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mlieč. Ide najmä o koreň čakanky.5(2) 11 10(12) II. Ani jej kŕmna hodnota nie je zanedbateľná. skoro biely na priereze a nemá v ňom sústredené kruhy mliečnic. známejšieho ako Avicenna (980-1036). s valeriánovým koreňom. V celej rastline sa nachádzajú mliečnice. i. anglicky: Common dandelion. Korene jemných pestovaných druhov púpavy možno kuchynsky použiť ako špargľu alebo čierny koreň. Homeopatia pripravuje z kvitnúcich rastlín tzv. zato veľmi cenný peľ s vysokým obsahom bielkovín. Plody sú nažky s chocholcom. preto zámeny nevznikajú. tiež list — Folium taraxaci. urtinktúru a esenciu (dil. D 2). 11. lúkách. taliansky: Tarassaco. suchý. U nás rastie asi 70 malých druhov (mikrospecies) od nížin po alpínske stupne. španielsky: Taraxacón. 204. Odvodený je od gréckeho taraxis = zápal očí (mlieko púpavy sa vtedy používalo na tieto účely) a akeomai = liečiť. Tussilen (expektorans). na medziach. ďalej koreň s vňaťou . (ČsL 4) 6(8) 2 1. cennou zeleninou diabetikov. ktoré sa užívajú o. zvonka svetlejší. Chutí horkejšie.podobne ako korene čakanky. Úbory na konci dutého stvola a na lysom lôžku majú len žlté jazykovité kvety. 128. Čajoviny č.(expektorans. Púpava kvitne od apríla—mája do septembra—októbra. Jej jemné listové 236 srdiečka sú pri raste na tmavých miestach belšie a krehkejšie. Med z neho rýchlo kryštalizuje aj vo veľkých nádobách. ľanovým semenom. francúzsky: Pissenlit. 2 % popola nerozpustného v HC1. príp.

176. kaučuk. Sušia sa v jednej vrstve prirodzeným teplom. slák. Pomenovanie bolo známe už v staroveku. cholekinetikum). mladé listy tvoria zložku jarných bylinných kúr. Suchá droga sa po ohnutí láme. potom sliz. 169. 21.Calystegia sepium (L. D 1 a 0 ) . povoja sa pokladala iba za akýsi druh pupenca (Convovulus sepium L. šlatec Nemecky: Ackerwinde. 5 10 4 1 12 16 seni. až 5 : 1. najlepšie umelým teplom do 50 °C. laktucerol.Convolvulaceae Ľudovo. najmä sprašových pôdach. Laxatívnym pôsobením sa už v hippokratovských časoch preslávilo scammonium. Jej byľ je ľavotočivá. užívané pri chorobách z nachladnutia a pri kašli.241. 6 8 3 1 1 11 8 3 II. cholagogum (najmä koreň s vňaťou). francúzsky: Liseron des champs. vnútornú časť (drevo) citrónovožltú. maďarsky: Kis hajnalika. vystúpavá. tak iba pozdĺžne!). resp. Listy holé. púpavová vňať s koreňom tvorí zložku čajoviny Diabetan (dietetický čaj pre diabetikov). 167. jedno z najlepších purgatív starovekej medicíny. aj náš fytoterapeut Fraňo Madva ako drastikum . stomachikum. 77. dne. Thé Salvat (choleretikum. od augusta do októbra alebo zjari (marec).). Na jar sa pije púpavová šťava (odporúča sa miešať so žihľavovou). B2. ešte nerozkvitnutých rastlín. triesloviny. pritom povoja bola známa v antike.211. dosúšajú umelým (do 50 °C). 78. kvety však oveľa väčšie a vždy biele. pečene. Trváca bylina vyrastajúca z plazivého rozkonáreného podzemka. Pupencovité . plazivá.231. reumatizme a poruchách trávenia (inak rovnako ako v alopatii). 12 12 6 2 2 11 10 5 laxans) a je zložkou granuliek Boldogran (choleretikum. čajovina s koreňom je Ungolen (cholagogum. Veľmi ľahko ju napáda hmyz a myši. 181. Čs. potom diuretikum. kopijovité. 3 5 2 0. 45. j. obtáčka. koreňov s listami a s kvetnými pupeňmi. Predmetom zberu býva niekedy aj list (aj nákupu). Korene obsahujú predovšetkým inulín — najmä zberané osobitne ako droga. Drogy sú predovšetkým amarum. Plody sú guľovité tobolky s bodkovanými semenami. živica z orientálneho pupenca prečisťujúceho (C. rusky: Na listy — Folium taraxaci — sa vztahuje ČSN 86 6437: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 73. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. na spodnom okraji s dvoma ostrými lalokmi. 150. xantofyly a karotenoidy. španielsky: Campanilla Silvestře. pasienkoch a pod. Terapeuticky cenné látky tvoria však aj horčiny. Pomer zosušenia je asi 3—5 : 1. Ordinoval ho napr. sú dlhostopkaté. sú kozmopolitne rozšírené po svete. 18. pri poruchách trávenia. trhá sa jednotlivo. hojnou v pobrežných krovinách a v mestských plotoch. Dávkuje sa 2 g (až polievková lyžica) na šálku odvaru či záparu.) R. ktorej rastliny sa týkalo. Droga nesmie páchnuť. 2. má sivohnedý až červenohnedý povrch a biely lom. V homeopatii sa pripravoval vyťa237 . Marec až máj je vhodný na zber celých. nadzemné časti obsahujú vitamín C. terpénové alkoholy. 126.Koreň — Radix taraxaci — sa posudzuje podľa ČSN 86 7026: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga Korene napadnuté hmyzom Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Aorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. convolvere = skrútiť. lievikovité. Listy má podobné ako pupenec. no nie je celkom jasné. anglicky: Bindweed. aby sme ho nepretrhli. Až donedávna sa totiž nerobil rozdiel medzi pupencom a povojou v botanickej systematike. choleretikum. Väčšina pochádza z trópov (náš pupenec asi zo strednej Afriky). V čeľadi pupencovitých rastlín je asi 1 000 druhov. taliansky: Vilucchio.). t. Treba dbať. ktorá sa užíva pri bolestiach hlavy. Dosť časté sú zámeny s povojou plotnou . PUPENEC ROĽNÝ SVLAČEC ROLNÍ (+) Convolvulus arvensis L. Veľmi obľúbený tzv. zber: máj-október. Čajoviny č. je horkastá. v mliečnej šťave cerylalkohol. Druh je bežnou burinou poľných kultúr na hlinitých. plazivý kúkoľ. Byľ poliehavá. Zberajú sa mladé rastlinky bez kvitnúcich byli. Kvety vyrastajú z pazúch listov. biele alebo ružovkasté. Rastie aj pozdĺž ciest. Prítomné sú aj cenné minerálne soli. 15. na násypoch. púpavový med — úbory zavarené v cukre. hepatoprotektívum). neuralgii. Po očistení a krátkom omytí (zbavené nadzemných častí) sa čo najrýchlejšie sušia. indikujú sa pri chorobách sleziny. Homeopatia pripravuje z čerstvej nekvitnúcej rastliny esenciu (dil. niekedy dlhá až 70-100 cm. povojník. pri plotoch. lebo z rezu vyteká veľa „mlieka" (ak ich treba rozrezávať. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. Vedecké meno pupenca sa dá odvodiť z lat. reumatizme a chronických ekzémoch. scammonia L. 26.menej silné ako jalapa (pozri tropické rastliny). z ktorých je najvýznamnejší taraxacín. suší v tieni v tenkých vrstvách. Prisudzovali sa jej aj dráždivé sexuálne účinky (afrodiziakum). zvinúť (pre poskladané listy v mladom štádiu). Brown.5 12 14 II. obličiek. 157.

že všetky jedince u nás pochádzajú z príbuzenstva rastliny. oplieta stebla obilia. ktoré sa súborne nazývajú glukoretíny.. Okrem laxatívneho pôsobenia sa drogám pripisuje aj metabolický účinok. prípadne sa uplatňujú výťažky (extrakty). Pupenec nenarobí veľa škôd na porastoch. slano a horkasto. kam korene úžitkových plodín obyčajne nesiahajú. napr. Pochádza z južnej Číny a Prednej Indie. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej kvitnúcej vňate p. Prítomné sú i jalapíny rozpustné v éteri a nerozpustné konvolvuliny (ich podrobnejší Puškvorec obecný Acorus calamus L.prieskum ešte nie je uzavretý). V terapeutických dávkach nemajú drogy nepríjemné vedľajšie účinky. pretože živiny čerpá zväčša z hlbších vrstiev. ktorú r. 238 Droga s označením „majoris" pochádza z povoje. Rastie na trvale zaplavovaných pôdach. Áronovité — Araceae Ľudovo: brustvorec. Drogy uvádzame ako možné a uplatňované náhradky za cudzokrajné drogy Tuber alebo Resina jalapae (jalapová hľúza — jalapová živica). kde vytvára celé zárasty. rusky: - PUŠKVOREC OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 50-120 cm. Občas bývajú predmetom zberu a výskumov. Tým sa znižuje výnos a sťažuje zber. šišvorec. Pupencové drogy sa v čajovinách kombinujú s inými. Z ostatných obsahových látok sú zastúpené triesloviny (1 — 10 % ) . Čajovina č. Veľké množstvo pupenca môže v krajnom prípade zabrániť strojovému zberu. pľúcny koreň. napr. Podstatné obsahové látky tvoria glykozidove viazané živice (2-3 % ) . Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Naša triploidná populácia je neplodná a množí sa vegetatívne. v močiaroch. nejedlík. používa sa približne ako alopatické prípravky. alkaloidy ergolínového typu (podobné má námeľ) a flavonoidy. Suší sa prirodzeným teplom. ktoré sa líšia počtom chromozómov a aj množstvom silice a jej skladby. kalmus. Ludwig vysvetľoval neplodnosť puškvorca tým. 1574 vysadil Clusius v bo- . roľného (zber: jún—júl).Radix convolvuli arvensis (minoris) alebo častejšie vňať — Herba convolvuli (arvensis — minoris). Ako purgatívum alebo žlčopudná čajovina sa pije asi 5 % zápar vňate (1—2 lyžičky na šálku. roľného (zber: jún—júl). V niektorých štátoch (NSR) sa priemyselne vyrábajú čajoviny a dražé. Druhé vydanie ČsL 2 malo uviesť ako oficinálnu vňať s koreňom pupenca (+ Herba convolvuli cum radice). Množí sa iba vegetatívne. j. tatáraka tráva (koreň) Nemecky: Echter Kalmus. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . s kôrou krušiny. ľanu a pod. Drogy chutia horko. anglicky: Sweet Flag. získavanú zberom z p. má postáť asi 15 minút prikrytý). resp. roľného a povoje plotnej. zaujímavá substancia podporujúca zrážanie krvi (nemá však charakter vitamínu K). protihorúčkové a močopudné pôsobenie. takže rastliny často poliehajú. Tvorí rozličné cytotypy. t. Predmetom zberu z pupenca býva koreň . Koreň sa užíva ojedinele. PUPENEC ROĽNÝ žok z čerstvej kvitnúcej vňate p. Vňať sa trhá počas kvitnutia rastliny (jún—september).. 3. potom žlčopudné. taliansky: Calamo aromatico. najmä za daždivého počasia. Vňať pupenca rady požierajú ovce. francúzsky: Roseau odorant. Prof. Častejšie sa však uplatňuje tinktúra — 5 až 15 g v slizovom macerate alebo priamo prášok (jednorazovo 1—2 g). z hrubého plazivého podzemka vyrastajú mečovité listy dlhé až 100 cm a trojhranné stvoly s bočnými šúľkami drobných zelenkastých kvetov podopretých tulcom. Pri liečebnom využívaní koreňa treba však postupovať veľmi obozretne. španielsky: verdadero. maďarsky: Orvosi kálmos. Väčšie škody narobí na povrchu. stimulácia celkovej látkovej premeny. Korene sa vykopávajú v jeseni (september—október). listom senny a pod. ich základom sú 12 —16-uhlíkaté mastné kyseliny. Sušia sa bežným spôsobom.

Materiál sa nedrobí. Zber sa robí v novembri — apríli. stomachikum. Patrí k terapeuticky hodnotným aromatickým horčinovým prostriedkom. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . za chladného počasia. meteorizme a hnačkách. Puškvorec sa už v predvekých do- Podzemok — Rhizoma (Radix) calami aromatici hodnotí ČSN 86 7153 a ČsL 2: Znak Časti stvolov a korene Časti drogy sfarbené ináč ako uvádza opis Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1. Jeho podzemok i listy u nás ordinoval známy fytoterapeut Fraňo Madva na posilnenie žalúdka a varený vo víne so škoricou zasa na zvýšenie mužskej potencie. Dobre usušený podzemok je na lome špinavobiely a pri lámaní sa neohne. keď ju dostal z Východu. 5 ČsL 2 0 5 — 1 0. resp.5 12 12 12 2 1. mnohé indikácie sa 239 . Predmetom zberu a nákupu bývajú podzemky — Rhizoma (Radix) calami (aromatici).v diploidných druhoch asi 2 %.5 6 3 2 8 1 0. trstina. sacharidy a bázické látky (cholín. diuretikum. horčina akorín a živica akoretín. ale láme. rozpadové produkty). II. liekopisy ich požadujú zvyčajne lúpané. pije sa najmenej pol hodiny pred jedením. Ľahko ho napáda hmyz. pri ulkusovej chorobe a ako spazmolytikum. na kloktanie pri zápaloch hrdla.5 6 0. analgetický. Potom sa vegetatívne rozšírila po celej Európe a zdomácněla. Nositeľom pachu je predovšetkým azarylový aldehyd. pije sa 2—3x denne. do kúpeľov a na obklady sa pridáva ako prostriedok dráždiaci kožu. Ľudovo sa droge pripisuje sedatívny. diaforetikum — užíva sa hlavne pri dyspepsiách rozličného pôvodu. zvýšenej kyslosti žalúdočných štiav. krvotvorný a antirachitický účinok. Okrem stomachického upotrebenia nachádza uplatnenie pri poruchách trávenia. Vytiahnuté podzemky sa otriasaním zbavia bahna. chránený pred svetlom. Ako stomachikum je obľúbená aj tinktúra — 15—30 kvapiek na cukor alebo do vody. Puškvorec je predovšetkým amarum-aromatikum. karminatívum pri kolikách. terpény a seskviterpény. zápale žalúdka (gastritída). aromatickú chuť. ani nezaparuje. Zvonka sa používa zápar z práškovanej drogy.5 2 bách používal ako korenina a liek. súčasne horkú. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (až 3 % . Dávka: pol kávovej lyžičky na šálku záparu. príp. Obsahuje najmä B-azaron (5 — 10 % ) . v tetraploidných aj 7 % ) .PUŠKVOREC OBYČAJNÝ tanickej záhrade vo Viedni. lebo sa pracuje v bahne. Droga má silný. Druhové pomenovanie calamus = rákos.akoron. Z ďalších látok sú v droge triesloviny. Dôkladne očistené sa sušia vo vrstve vysokej maximálne 5 cm — najlepšie umelým teplom do 35 °C. preperú sa vo vode a zbavia korienkov. nie práve vhodného na sušenie prirodzeným teplom. Už v antike bol puškvorec známy ako acorus . Drogu sušíme oddelene od ostatných — je priveľmi aromatická. anorexii a subacidite. osobitý pach a ostrú. Zber si vyžaduje primeranú výstroj.

: Agropyron repens (L. 10 — 0. kolienkaté.5 — 5 13 II.5 6 13 240 . ale mäkké. pasienkoch. prípravky s drogou sú čajovina Stomaran (digestívum.229. Rodový názov Elytrigia má zrejme koreň v lat. ktoré sú článkované a duté. Kvety v koncovom dvojradovom klase v troj. pýrava. iba v kolienkach plné. Plod je zrno. s redším kláskom a trsnatým podzemkom bez výbežkov a mätonoh trváci . suchých lúkach. španielsky: Grama oficinal. okrem toho obsahuje škrob. Lipnicovité — Poaceae (Trávy — Gramineae) Ľudovo: divé žito. stomachikum).. so žltými plazivými. s kláskami zostavenými do dvoj radových klasov (k osi sú obrátené úzkym bokom a podopreté iba jedinou plevou. Predmetom zberu je podzemok — Rhizoma graminis (Radix graminis. samozrejme. Pýr sa opeľuje najčastejšie pomocou vetra. Pýru sa najviac podobá pýrovník psí — Elymus caninus (L. metabolikum. maďarsky: Taracbúza. plazivý. Podzemok ako droga sa zjavil až koncom stredoveku v severnej Európe. bez bočných korienkov. široké asi 1 cm. V homeopatii sa z lúpanej drogy pripravuje tinktúra používaná ako alopatické prípravky. Radix agropyri repentis). ktorý má koncový zdanlivý okolík nepravých klasov a podzemok je oveľa hrubší. pejr. pýr poznala už antika ako burinu. drsné. väčšinou však v jeseni (september . pejrovka. rusky: PÝR PLAZIVÝ Trváca tráva vysoká až 150 cm. 76.214. Zber podzemkov sa robí na jar (marec—apríl)..) Beauv. v křoviskách a pri cestách. čo je. bežný i v súvise s obilím — drvený a druhový názov repens = lat. listy čiarkovité. 210. ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté časti drogy Časti podzemkov so zvyškami korienkov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Vlhkosť I. anglicky: Couch-Grass. Stebla priame. 3.október).i viackvetných kláskoch.Lolium perenne L. Burina rastúca na roliach. tritus = obyčajný. Čajoviny č. žiaľ. Možno ho Podzemková droga podlieha ČSN 86 6850. Najvýznamnejšia sloven- ská produkčná oblasť sa niekedy nachádzala pri Borskom Mikuláši. medziach. PÝR PLAZIVÝ PÝR PLAZIVÝ Elytrigia repens (L. Droga sa široko uplatňuje v cukrárstve i likérnictve. Eugastrin (stomachikum.syn. 30 5 1 0. 208. taliansky: Gramigna. Sú si podobné. 202. preto roztokom jódu sa farbí do modra. Silica — Oleum calami.) Desv. . len vrcholový klások má dve plevy). narušila sa melioráciami.) L. cholagogum) a veterinárny prípravok Medicinálne lízadlo (liz). francúzsky: Chiendent. hladké. sa využíva najmä ako stomachikum a zvonka do mazadiel. pýrnica Nemecky: Gemeine Quecke.) Pers. Čs. chybné. Časté sú zámeny drogy s podzemkom prstnatca obyčajného — Cynodon dactylon (L. 66. 213. ale aj ako liečivo. Lipnicovité rastliny sa všeobecne určujú veľmi ťažko.mechanicky prenášajú z cudzokrajných polyploidných druhov. niekoľko metrov dlhými podzemkami.

pri piesku v močových cestách a pri poruchách činnosti žlčníka. LNICE OBECNÁ („KVĚTEL") Linaria vulgaris Miller Krtičníkovité . medziach a na roliach od nížin po hory. zameniteľným druhom je p. sleziny. Materiál sa pred sušením zvyčajne viaže do neveľkých kytíc. Droga nemá pach. bočných korienkov a zhnednutých častí a vyberajú sa iba žlté.202.) Miller. 67.Scrophulariaceae Ľudovo: bradavičník. chorobách močového mechúra. 197.) Scop. 66. . 5 5 1 10 10 3 2 — 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhanim drogy) Trváca bylina vysoká 20—50 cm. Slúžila tiež na farbenie. esula (L. Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline II. Odvar z kvetov sa pil pri vyrážkach. 150. Jednorazová dávka drogy j e 3 . ohnica. chvojkový. nie odumierajúce a hnedasté podzemky. V zmesiach s inými zvyšuje vylučovanie moču pri reumatických ochoreniach. Známe sú aj zámeny. 15. s priamymi nerozkonárenými stonka- 8 241 . Naproti tomu je skoro vo všetkých herbároch 15. — mliečnik. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov používa pri ochoreniach močových ciest.01-0. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. sleziny a pečene. T. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru. na úpravu stolice. Základné obsahové látky tvorí rozpustný polysacharid. tvorí zložku diuretických. francúzsky: Linaire commune. Je to napr. Vnút- PYŠTEK OBYČAJNÝ rajšok zväzku treba dôkladne vysušiť. Prihrubé kytice sa rozdelia. Listy čiarkovité. obyčajný — T. Plody sú tobolky. aby nesplesnel. maďarsky: Kózonséges gyujtoványfu. linaracín a i. v hustých koncových strapcoch. prípadne aj v septembri. škrob nie je prítomný. Hlavné účinné látky pyšteka sú horké flavónové glykozidy linarín. koncentrované PYŠTEK OBYČAJNÝ ČSN 86 6724 stanovuje pre vňaťovú drogu (Herba linariae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % I. i proti tuberkulóze a zvonka pri rakovine. Rodové vedecké pomenovanie rastliny je z latinského linum = ľan. inozitol. s tuhšími sivozelenými listami. odrezáva sa v čase kvitnutia — jún až august. zvyšok tvorí karvón. Sušia sa na dobre vetraných miestach v tenkej vrstve pri teplote 40 °C. Ordinoval sa najmä proti chorobám pečene. Dáva sa aj do antidiabetických zmesí. pasienkoch. V ľudovej mágii sa rastlina používala proti čarám a urieknutiu. chutí sladkasto. Zväzky sa sušia na tienistých a vzdušných miestach. Extrakt je pomocnou látkou pri príprave piluliek v galenickej farmácii a v dietetických výrobkoch (pre velké množstvo viazanej fruktózy). preslávená bola masť — Unguentum linariae. Droga sa všeobecne považuje za vhodnú náhradku za cudzokrajnú sarsaparilu — Radix sarsaparillae — pozri cudzie drogy. Materiál sa zbaví hliny. ktorú zostavil hessenský lekár Johann Wolpius. Zle sfarbené časti sa vopred odstránia. 151. aby sa umožnilo lepšie presušenie. Podzemok má diuretické. španielsky: Linaria común. rozmarinka. sliz. skalnatých miestach. tiež m. ktorá sa skladá z antibakteriálne účinného agropyrénu (95 %). fan Matky božej. hledík.Herba linariae (Herba anthirrhini linariae). zväčínec Nemecky: Gemeines Leinkraut. slnečných polostepných stranách. prípadne falšovanie za niektoré druhy rodu Tithymalus Gaetn. potom aj iné sacharidy. pri zadržiavaní moču. Slúžila proti „zlatej žile". spolupôsobí pri dne.1 0 g v odvare.získať pri oraní alebo pri bránení polí. metabolické a depurgatívne účinky. ktorý má modrosivé listy a po poranení roní biele mlieko. pektolinarín. ktorý má kopijovité listy s 3—5 nervami. Uplatňuje sa pri miernych obstipačných ťažkostiach. Po usušení sa znovu vytriedia zdravé a jasnožlté kusy (najmä ak sa tak neurobilo dostatočne prv). denná dosahuje aj 100 g. Pri sušení ich možno obracať. saponíny. Ľudovo sa droga uplatňuje aj pri kataroch priedušiek a na odhlieňovanie dýchacích ciest.215.. anglicky: Toadflax.m. pre podobnosť listov. genistifolia (L. stopkaté. 157. hubička. a 16. taliansky: Linaria. kručinkolistý — L. stor. krvavica. škľabivé. 45. Droga je aj muciloginózum. rastie v nižších polohách stredného i južného Slovenska na suchých a slnečných stranách. Čajoviny č. kvety žlté. rusky: mi. sivo oinovatené riedke menšie kvety v redšom strapci. Zastúpená je aj kyselina kremičitá a silica (0. pije sa 2—3 x denne. najmä nekvitnúce. V spisoch antických autorov nemožno pyštek s určitosťou nájsť.05 %). Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. pantoflíček. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch.) Scop. Príbuzným. Rastie pospolito na skalách. cyparissias (L. úhoroch. fruktózan triticín (3 — 18 %). diaforetických a metabolických čajovín. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . celistvookrajové. Droga si musí zachovať farbu čerstvej rastliny. ktoré sa mu nebezpečne podobajú. Predmetom zberu býva vňať .

jablčnú a i. Plody sú oblúkovito zakrivené nažky v rozpadavej dvojnažke. napr. Ľudové liečiteľstvo oddávna používa rastlinu ako močopudný.Umbelliferae) Nemecky: Wiesen-Kummel. hemoroidoch a pod. sacharidy.). kačným znakom. na obklady pri zápale spojoviek s vňaťou očianky. preháňavý. 203. kvety biele alebo ružovočervené. RASCA LÚČNA medziach a úhoroch. Čajoviny č. fistulách.najmä v kvetoch. Pripravuje sa zvyčajne 3—4 % zápar.5 2 3 Väčšinou dvojročná bylina vysoká asi 50 cm. organické kyseliny (mravčiu. Plody zelerovitých rastlín (dvoj naž- ky) sa navzájom veľmi ľahko zamenia. Tinktúra sa užíva pri zväčšenej predstojnici a pri ťažkostiach s močením (10—30 kvapiek 2—3 x denne). s delenými segmentmi. Zelerovité . Prípravky sa robia z čerstvej kvitnúcej vňate bez koreňa. Folium plantaginis — listom skorocela a i. Vňať je predovšetkým diuretikum a laxans. cholagogický a protizápalový prostriedok. pektín a vitamín C. úbormi rumančeka a kvetom nevädze. s Radix bardanae — koreňom lopúcha. vriedkoch. maďarsky: Konyha komény.. octovú. španielsky: Caró. urtinktúra riedi a používa napr. Listy má perovito zložené. 49. minerálne látky. Silnejšie odvary sa používajú proti hmyzu (tu účinkuje zatiaľ neznáma látka). taliansky: Carvi. U nás tvoril donedávna zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Vulneran — odvar z nej slúžil na omývanie a obklady pri kožných chorobách alebo vredoch predkolenia či na vymývanie hnisavých rán. resp. usporiadané v okolíkoch okolíkov. V homoepatii sa tzv. anglicky: Caraway. pri hnačkách (dil. pasienkoch. Okrem nich rastlina obsahuje alkaloid peganín. ale aj potopudný.. U nás sa šľachtí ako korenina (okolie Pŕerova — skorý druh vhodný aj na mechanizovaný zber). Preto treba dávať pozor na ich opis a opis materskej rastliny. francúzsky: Carvi.Apiaceae (Okolíkaté . nočnom pomočovaní a inak ako v alopatii. rusky: Na plodovú drogu — Fructus carvi — sa vzťahuje ČSN 58 0515: Znak Nezrelé plody Cudzie organické prímesi Polámané plody Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1 1 1 13 7. Plody rasce sú rozpadavé dvojnažky s výrazným pachom. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—4x denne. Zamieňajú sa najmä 242 . prípadne na oplachovanie (3—4 % odvar. zberanej v júni až septembri. ktorý sa nechá stáť prikrytý asi 18 minút a pijú sa 2—4 šálky denne. V čajovinách sa pyštek takmer vždy kombinuje s inými drogami. triesloviny. D 2). Rastie divo na lúkach. ktorý je najlepším identifi- RASCA LÚČNA KMÍN KOŘENNÝ Carum carvi L. Vňať vo forme kašovitého odvaru z 20 g drogy na pol litra mlieka sa aplikuje zvonka ako emoliens a antiflogistikum pri kožných vyrážkach. lyžica drogy na pohár vody).

adstringentne). Pozväzujú sa do snopčekov a nechajú dozrieť (na plachtách). tmavšie nažky bez silicových kanálikov (dobre ich vidno na priečnom priereze pod mikroskopom). r. tvoriacim asi štvrtinu nažky. plody dlhé 4 — 6 mm. 10 2 1 10 13 2 ČsL 4 10 1 0. Predmetom zberu sú plody dozreté a rozpadnuté dvojnažky (Fructus carvi). Listnatá stonka má na vrchole bohaté metliny malých bielych kvetov. pred n. officinale majú svoj domov vo vysokých pohoriach západnej Číny. vlnitá — Rh. Bola veľmi obľúbená v liečiteľstve a pripisovali sa jej aj čarovné účinky. Je tiež výborným spazmolytikom.5 % voľných i viazaných antroachinónov. potom egyptskú rascu. Droga obsahuje 3—12% antracénových derivátov. Druhový názov palmatum má podľa dlaňovitého tvaru listov. Kvalita drogy sa hodnotí podľa ON 86 7152 a podľa ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. podobne ako silica fenikla (Oleum foeniculi) alebo anízu (Oleum anisí). Liekopisnú koreňovú drogu tvoria podzemné orgány r. 212. chutí korenisto a horko. 1.5 10 10 1 243 .153. parascu väčšiu — Ammi majus L. Čínsky tovar pochádza z jedincov starých aj 30 rokov. reum-emodín. Hlavnú oblasť uplatnenia tvoria koliky tráviaceho traktu. V antickom Ríme poznali tri druhy rasce: rímsku — Cuminum odorum. HVLP Contraspan kvapky (spazmolytikum) a Latol sirupu (laxans). ktorá má širšie listy. lekárskej (R. kareon). že išlo o cudzie korenie z Malej Ázie. Rh. veľa pektínu. rhabarbarum L.151. pôsobí aj dezinfekčné (bakteriostatic- ky) a proti vnútorným parazitom. 5 1 0. Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch. Rebarboru poznali v Číne už veľmi dávno. tuk. 190. Ďalej sú v droge bielkoviny..). V stredoveku a na začiatku novoveku sa jej sláva ešte znásobila. Často sa uplatňuje aj v karminatívnych a taxatívnych čajovinách. Podľa Rittera prekvital obchod s rebarborou od najstarších čias. Ako prímesi . dlanitej i r. potom karskú (karon. pri reumatizme a pod. V posledných desaťročiach však stúpol medicinálny význam európskej rebarbory (zo ZSSR a z oboch nemeckých štátov). Hlavnou zložkou obsahových látok je silica (3—7 %). ktorú možno pokladať za náš druh (meno však zviedlo Plínia k výkladu. sacharidy a veľa šťaveľanu vápenatého (preto sa nesmie užívať pri močovom piesku. aby nažky neopadali.. maďarsky: Rebarbara. 214. Droga sa označuje ako Radix rhei (chinensis) a podľa ČsL 4 musí obsahovať minimálne 3. pričom všetky tieto látky sú významné svojím špecifickým laxatívnym pôsobením.86. obsahujúca najmä karvón (50-60 %) a limonén. prichádzajú do úvahy kultúrne pestované druhy r. stor. hrubšie sa prerežú a sušia na povrazoch pri teplote do 50 °C (v Číne aj nad ohňom). Vrchol slávy dosiahla až v stredoveku. používali starí Gréci a Rimania koreň r. lesklé. Od pomeru týchto zložiek v silici závisí ich kvalita a pach. Vedecké označenie rebarbory súvisí s latinským reum. Strata na hmotnosti je malá. Pri žuvaní vŕzga.5 10 10 1 II.182. chryzofanol. sa zaužívali aj iné druhy rebarbory. Pre vysoký obsah karvónu je rasca spoľahlivým karminatívom. aloe-emodín. pontická . najmä pri kolikovitých ochoreniach gastrointestinálneho traktu. má veľké listy a ryhovanú stonku... ktoré sa u nás pestujú ako zelenina. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa až 4 x denne). Je oficinálna v ČsL 4 (dávkujú sa 2—3 kvapky). Všetkými druhmi rasce sa korenilo i liečilo (najviacej však rímskou). Pôvodne sa zberala iba z divorastúcich jedincov. rusky: REBARBORA DLANITÁ REBARBORA DLANITA Trváca bylina vysoká až 200 cm s repovitým podzemkom a s veľkými dlhostopkatými dlaňovito delenými listami zoskupenými v prízemnej ružici. palmatum a Rh. ich zber sa robí v júli—auguste. niekedy iba na ozdobu.50. Zberajú sa podzemné časti 6 — 10ročných rastlín. je aj zložkou čs. obličkových kamienkoch. čiernohnedé. officinale Baillon) a ich hybridov. stor. pontickej a v 10.) Hoffm. Podľa nemeckého botanika Sprengela (+ 1833). z Karie). Rastliny sa kosia alebo vytrhávajú v raňajších hodinách za rosy. a ich krížence. francúzsky: Rhubarbe. pôvodom z Egypta. anglicky: Thubarbar. taliansky: Rubarbaru. pôsobiace obstipačne.podľa ČsL 4 neprípustné. niekedy aj pred kvitnutím. Stavikrvovité — Polygonaceae Nemecky: Arznei-Rhabarber. diantróny reidíny.168. Má vynikajúce upokojujúce vlastnosti a priaznivé účinky na žalúdočnú mobilitu (pohyblivosť). ČsL 3 uvádza silicu ako zložku aromatickej vetrovej vody (Aqua carminativa). Spomína sa v herbári z 27. živice. s brázdeným zobákom. Droga má silný charakteristický pach. Podobné použitie má aj silica — Oleum carvi.s nažkami kozonohy hostcovej — Aegopodium podagraria L. španielsky: Ruibarbo. a digestívom. pochádzajúce až od hraníc čínskej ríše. Zvyšky rasce sa našli v kolových neolitických stavbách.Rh. 198. 189. Podobná trebuľa lesná — Anthriscus sylvestris (L. V homeopatii sa používajú čerstvé korene. a to v jeseni po dozretí semien (september—október). získaná destiláciou zo zrelých plodov. dnešná Volga. sennidíny a palmidíny. V antike ju takto nazývali podľa rieky Rha. Okrem antracénových derivátov obsahuje droga aj triesloviny (tanoglykozidy a ich štiepne produkty. Strata hmotnosti býva 65—80 %. fysion a ich glykozidy. Obyčajne sa lúpu až po kambium. Plody sú nažky. ďalej flavónové glykozidy (rutín). rhaponticum L. keď začínajú okolíky hnednúť a väčšina plodov je už zrelá. Najväčšie dodávky obchodného tovaru poskytujú divorastúce druhy rebarbory z Tibetu a niektorých iných čínskych provincií. hlavne reín. Rastlina sa u nás môže pestovať. kumaríny a flavonoidy. pochádzajúcu z Afriky (preto ju Plínius nazýval aj cuminum aethiopicum). 187. z poriečia ktorej sa dostávala do obchodu. Rheum palmatum L. Čajovinyč. Po vymlátení a vyčistení sa presúšajú na vzdušných miestach za občasného presypania.

a to v tieni. r. ako laxans 1. mačací chvost. Laxatívny účinok sa dostaví za 8-10 hodín. byľ veľmi premenlivá v tvare i odení.REBARBORA DLANITÁ REBRÍČEK OBECNÝ REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Achillea millefolium L. Suší sa bežným spôsobom. —17. zberať treba len úbory biele. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kunica. reumatizme a pod. Listové stopky domácich druhov sa používajú na prípravu kompótov a marmelád. 173. 178. a to na začiatku rozkvitania (júl—september). Rastie na výslnných kamenistých svahoch. Plody sú úzko krídlaté nažky bez chocholca. maďarsky: Kozonséges cickafark. stolistník. lebo inak tvoria vňaťovú drogu). uplatňuje sa v likérnictve pri výrobe horkých liehovín. Vnútorné užívanie je známe len od 18. Trváca bylina vysoká 10—80 cm. španielsky: Abrofia.2 g.kvety (Flos millefolii) a vňať (Herba millefolii . Listy dvakrát perovitostrihané. Vňať sa najlepšie odrezáva kosákom. tinktúr. Boldogran granulky (rovnaká indikácia) a extrakt je v Properistol dražé (laxans). keď nepadá rosa). 1982). Pomer zosušenia materiálu je asi 4 : 1. 244 v kozmetike ako prostriedok na farbenie vlasov. Droga tvorí zložku žalúdočných práškov (pri zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy). rezné rany. Prechádzajú do mlieka dojčiacich matiek. Na liečebnom uplatnení rebríčka sa odvtedy prakticky nič nezmenilo. Druh u nás rastie vo dvoch poddruhoch (Dostál. Na stonkách musí byť väčšina úborov v štádiu pupeňov. Drobné biele. ružovkasté alebo červenkasté vajcovité úbory sú na vrchole priamej stonky v chocholíkových metlinách.ČsL4). rusky: - Droga je laxans a stomachikum. 175. Materiál tvoria len rastlinné vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). pannonica Scheele). Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. delené na čiarkovité segmenty. farmaceutický priemysel vyrába s rebarborou čajovinu Species cholagogae Planta (cholagogum. anglicky: Milfoil. Sušia sa rozložené v tenkých vrstvách za dobrého vetrania (možno sušiť aj na slnku medzi 9. Rebarbora je tiež zložkou veterinárneho prípravku Pulvis ruminatorius (stomachikum). Antracénové deriváty sa vylučujú čiastočne obličkami a farbia moč oranžovo až hnedo.0 g (pol kávovej lyžičky).). prípadne zväzočkovaním. a to na suchých trávnatých stepných lokalitách s kamenistým alebo piesočnatým podkladom. Jednotlivá dávka v prášku alebo vo forme odvaru je ako stomachikum 0. Rebríček patrí k najstarším liečivým rastlinám. 167. Úbory sa najlepšie odstrihujú nožnicami so zásobníkom (nesmú mať stopky — iba do 1 cm. rebríček. V malých dávkach sa uplatňuje adstringentný účinok trieslovín. preháňavý účinok sa vyvoláva špecifickým dráždením hrubého čreva. a preto sú vhodné na začiatočný zácvik zberačov. dlhé najviacej 25 cm. piesčinách a suchých skalách v teplejších oblastiach štátu. je súčasťou mnohých — často oficinálnych galenických prípravkov (napr. Pre spomínaný vysoký obsah šťaveľanu vápenatého ich nemožno dávať deťom a takisto sa neodporúča jesť ich vo väčších množstvách pri chorobách močových ústrojov. Vňať je mierne náchyl- . Naše ľudové liečiteľstvo ho tiež pozná ako prostriedok na pomliaždeniny. panónsky sa ráta ako osobitný druh (A. za dobrého vetrania a čo najrýchlejšie. všekorenie Nemecky: Gemeine Scharfgarbe. choleretikum). francúzsky: Mille-feuilles. Čajoviny č. 166. Čs. na zastavenie krvácania (drevorubači si prikladali na rany listy) a tiež na umývanie vlasov. extraktov a pod.211. stor. h.231. (môžu zhoršiť stav). Nie sú veľmi citlivé. taliansky: Millefoglio. Zberajú a vykupujú sa kvetné úbory . Už odpradávna slúžil na liečenie rán. sirupov. 168. na rumoviskách a pri okrajoch komunikácií.

Preto bývajú zložkou metabolických. 181. V droge sú prítomné aj horčiny.33. Užívajú sa pri nešpecifických žalúdočných problémoch. 176.5) 12(10) 8(2) 0. Cutisan (dermatologikum). 150. karyofylén) a i. (ČsL 4) 3 3(1) 1(0. poraneniach a na opuchy (edémy). 197. Množstvo silice dosť kolíše (0. vňať čajoviny Betulan (diuretikum. na kožné vyrážky a pod. 160. Obsahové látky nie sú celkom jednoznačne prebádané. nedostatočnom alebo porušenom trávení.ná na zaparenie. 232. na omývanie popraskaných rúk. rovnako aj zloženie. 61. ktoré sú horké. hlavný je chamazulén. pri skleróze. 229. 169. cholagogum. 153. 201. 108. 136. vňať 2 kávové lyžičky.15. 5 4 3 13 10 zapálených ďasnách.1 II. antisklerotických a aj sedatívnych a diuretických čajovín. pôsobia proti kŕčom i ako účinné dezinficiens (aj zvonka) a navyše majú dobrý močopudný vplyv. 157. odrody a pod. Species urologicae Planta (diuretikum.) dáva sa dvakrát toľko drogy ako na vnútorné užívanie. 155. 85. slabé spazmolytikum. Silica obsahuje aj seskviterpény (napr. 3 1 0.05-0. 173. choleretikum a hepatoprotektívum). 59. zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice — najmenej I. 174. Úbory sú zložkou čs. terpénové zložky. 172.) Rauschert.5 13 8 0. Drogy skladujeme v uzatvorených obaloch a chránené pred svetlom. triesloviny a kumaríny. 90. tinktúra roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). nie bielokveté) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (t. karminatívum. kolíše od 0 do 40 %.5 %). 114. aj trochu drobivá.50. závisia od biotopu. Čajoviny č. 241.51.15 II. Úbory sa dávkujú 1 kávová lyžička na šálku záparu. 245 . žlčových. 12. 212. cineol. 126. 2. 76. 91. antireumatikum). 6 2 1 Na kvalitu vňaťovej drogy (Herba millefolii) sa vzťahuje ČSN 86 6712 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline (resp. Drogy sa najčastejšie uplatňujú ako aromatické amárum. 225. 1. 110. Hemoral (antihemoroidálna kúpeľová prísada). 171. j.2 13 10 0. Obsah modrých azulénogénnych látok. ako vyššie) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (a popol nerozpustný v HCl) Obsah silice — najmenej I. flavonoidy. tujón. Pri vonkajšom upotrebení (kloktadlá pri Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6224: REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Akosť — najviac v % Znak Úbory sfarbené ináč ako na rastline (resp. V zásade sa podobá silici rumančeka kamilkového — Chamomilla recutita (L. 57. protireumatických. priemyselne pripravovanej čajoviny Ungolen (cholagogum. oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species stomachicae — žalúdková čajovina. dezinficiens močových ciest).54.

druhá ako „obchodná". Preto 246 . Gesnera pochádzal zo Španielska a už predtým sa používal v Anglicku. 20 4 1 14 10 3 0.RUMANČEK RÍMSKY REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ -RUMANČEK RÍMSKY RMENEC SLIČNÝ („ŘÍMSKÝ HEŘMÁNEK") Chamaemelum nobile (L. Zber úborov sa robí za suchého počasia v období kvitnutia (máj—júl až august). Materiál je veľmi háklivý. sa s ním ojedinele stretávame v nemeckých lekárňach. H. matfarsky: Római montika. Obsah terapeuticky účinnej silice je najvyšší pred plným rozkvitnutím (počas ďalšieho kvitnutia klesá až na jednu tretinu).Asteraceae (Úborovité — Compositae) Nemecky: Rómische Kamille. Nerozvinuté úbory obsahujú veľa vody a zle sa sušia. s jednoduchými alebo až trojdielnymi segmentmi. taliansky: Camomilla romana. flore pleno). Droga sa hodnotí predovšetkým podľa vonkajšieho vzhľadu. Rozostiera sa v tenkých vrstvách na tienistých a dobre vetraných miestach (pozri návod pre rumanček pravý). pochádzajú spravidla z vypestovanej plnokvetej formy (var. ktorá sa každoročne vykupuje. V antických spisoch ho možno však veľmi ťažko identifikovať.) Astrovité . Hundskamille. Zberajú sa úbory bez stopiek.6 II.: Anthemis nobilis L. Úbory.) All. Dôležitými producentmi drogy sú Belgicko.5 14 8 2 0. čo je však Pyrethrum parthenium. Listy má dvakrát perovito strihané. Podľa C. Plody sú nažky. ktorý sa pri falšovaní primiešava do drogy aj s druhom rebríček bertrámový — Achillea ptarmica L. Z ekonomického hľadiska ide o vhodnú liečivú rastlinu. Paruman je podobný druhu rimbaba obyčajná — Pyrethrum parthenium (L. . Ľahko sa zaparí a treba ho po zbere čím skôr dať sušiť. Novšie sa tovar bežne triedi podľa veľkosti úborov — prvá trieda sa označuje „prima". (ten však má úbory bez pachu).REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ .) Smith. Trajanus považoval rastlinu za pravé Dioskoridovo parthenion. ktoré sa dostávajú na trh.(syn.4 Znak Úbory so stopkami dlhšími ako 2 cm a zle sfarbené úbory Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Trváca bylina vysoká 15 — 30 cm s ryhovanou stonkou. francúzsky: Camomille. V 16. V ich strede je pri plnokvetej forme len málo rúrkovitých žltých kvetov. 10 2 0. Na triedenie sa používajú sitá s priemerom 20 mm (najvyššia kvalita) a 16 mm (druhá trieda). Pestovanie parumanu má u nás dobré podmienky. španielsky: Manzanilla. Pri výslovných falšovaniach sa do drogy primiešavajú predovšetkým úbory iných astrovitých rastlín. Pri použití umelého tepla nemož- Kvalita drogy (Flos chamomillae romanae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6230: Akosť — najviac v % I. Koncové úbory majú biele jazykovité samčie kvety. Francúzsko a Anglicko. Druh sa zvyčajne pestuje. stor. anglicky: Chamomille. Paruman spanilý ako liečivá rastlina je známy už dávno. rusky: - jeho zámeny sotva prichádzajú do úvahy.

izoamylalkohol). 28. 195. španielsky: Agrimonia. Droga — Flos chamomillae romanae sa najlepšie skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. konopenec. Z mladých stoniek. Droga je absolútne netoxická a nemá nijaké vedľajšie účinky. slúži droga aj ako kozmetikum. pri zastaraných pľúcnych kataroch. metakrylovej. sú omnoho hrubšie a výraznejšie vlnato ochlpené.subsp. rusky: Pe- Iné časti materskej rastliny Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo extraktu s 95 % liehom — najmenej Množstvo trieslovín — najmenej Trváca chlpatá bylina s jednoduchou priamou stonkou. horčiny a cholín. Na kúpele 3 polievkové lyžice na 5 1 vody. varkočky Panny Márie Nemecky: Kleiner Odermennig. Predmetom zberu môžu byť všetky naše poddruhy . akosti ON sú trochu rozdielne: Znak Inak sfarbená droga ČsL 4 — najviac v % 8 6 5 2 12 10 2 8 3. Plody sú nažky hore ovenčené štetinovitými ostňami. eupatoria — pravý a subsp. lúkach.no prekročiť teplotu 30-35 °C. 15 10 12 4 2 12 13 5 6 Podľa tejto ON sa droga hodnotí pri preberaní v nákupni. prítomné sú aj alkoholy (napr. Na vňať repíka (Herba agrimoniae) sa vzťahuje ON 86 6834. Pije sa čaj zo záparu — 1 kávová lyžička na šálku. listov a kvetov sa pripravovalo trvanlivé žlté farbivo (prakticky išlo o izoláciu flavonoidu kvercitrínu). izomaslovej a tiglínovej. ktoré odfarbuje a dodáva im prirodzený lesk. repíček. útrobník. ktorý má visiace plody a čiašku asi len do polovice plytko ryhovanú — pre príjemnú vôňu sa niekedy pestuje vo vidieckych záhradkách. Usušenú drogu triedime na sitách podľa veľkosti úborov. traňk sv.7 %). Rastie na sprašových a vápencových hlinách. získaná obyčajne destiláciou s vodnou parou v množstve asi 0. takmer v prízemnej ružici. subsp. V ľudovom liečiteľstve sa repík oddávna uplatňuje hlavne pri pľúcnych ochoreniach (i tuberkulóze). Farmakologické pôsobenie drogy je antiflogistické a karminatívne. Serapion. Vysoko si ju cenili v antickom Grécku. v hornej časti stonky v riedkom strapcovítom alebo klasovitom súkvetí. na vonkajšie použitie sa pripraví 10—15 % zápar (scedí sa po 20 minútach). niekoľkokrát denne. rebríček. Vo Francúzsku sa droga používa ako prísada pri výrobe špeciálnych vín (Vermouth — sec). Obsahuje menšie množstvá azulénov ako rumanček. žlté. resp. kráľovský traňk. Okrem ľudového uplatnenia drogy pri bolestivej menštruácii. hřebíček. proti krvácaniam a pri pečeňových a kožných chorobách. zúbkaté.5 REPÍK LEKÁRSKY ŘEPÍK LÉKAŘSKÝ Agrimonia eupatoria L. stonček. Z vedľajších obsahových látok možno spomenúť flavonoidy (apigenín — inak podobné. hlavnú zložku tvoria estery kyseliny angelikovej (až 2. Čajoviny č. francúzsky: Aigremoine eupatoire: anglicky: Common Agrimony. Plínius i Dioskorides nazývali rastlinu eupatorion. v menšej miere aj spazmolytické. pasienkoch. Repík má rodové meno pravdepodobne z gréckeho agros = pole a moné = bydlisko (podľa častého miesta výskytu). Po zvyčajnom dôkladnom umytí a prepláchnutí sa vlasy premyjú teplým (vlažným) záparom (jeho príprava: asi 15 g drogy preliať 2 1 vriacej vody. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1.6—2. rúbaniskách a vo svetlých lesoch.. taliansky: Agrimonia.6 % (Európsky liekopis žiada minimálne 0.. Kvety skoro sediace.kúpeľová prísada). kumaríny (totožné s rumančekom). grandis — väčší. farmaceutický tovar však podlieha požiadavkám ČsL 4 a jeho základné požiadavky oproti I. ako má rumanček). 8 5 6 2 1 12 10 3 10 II. kde ju zasvätili Pallas Athene. .5 % ) . maďarsky: Kozonséges párlófú. striedavo jarmové. Kunhuty. Spodné listy obyčajne husté. Plínius. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: arček. V materiáli sa niekedy nachádzajú rastlinné časti divozelu čierneho — Verbascum nigrum L. Platearius aj Avicenna vychvaľovali jej liečivú silu. starček. Galenos. 30—100 cm. Podstatnou obsahovou látkou je modrozelená silica — Oleum chamomillae romanae. voňavý. perovito zložené. Pre tieto účely sa vyrába čs. po 15 minútach scediť). osvieženie vlasovej pokožky a odporúča sa najmä pri ošetrovaní svetlých vlasov. procera Wallr. na oplachovanie pleti. ktorý údajne prvý použil túto bylinu pri pečeňových chorobách.r. ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Prímes plodov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol (nerozpustný v HC1) Množstvo extraktu získaného 95 % liehom — najmenej I. príbuzné A. ochabnutí čriev i mechúra. prípravok Defatigan (čajovina . vysoká 247 . Druhový názov sa odvodzuje od starovekého pontického kráľa Mitridata Eupatora.

Ungolen (cholagogum. ktoré drogu znehodnocujú. 54. francúzsky: Nerprun purgatif. choleretikum. Thé Salvat (choleretikum. Pomer zosušenia je 3—4 : 1. antipelagrický. Cutisan čajoviny (dermatologikum — omývanie kožných defektov). 170. metabolikum. 175. ako prísada do kúpeľov pri únave a vo veterinárnej medicíne pri niektorých ochoreniach zvierat. čs. odrezávajú sa iba mladé. pričom sa z rastliny odstraňujú prízemné listy ružice. resp. Zrelé plody sú čierne kôstkovice. na okraji drobno pílkovité. 211. 167. Materiál je mierne náchylný na zaparenie. kyselinu kremičitú (až 12 %). Hemoral čajoviny (antihemoroidová kúpeľová prísada). Dobré sú iba mladšie. droga sa balí aj do záparových vrecák. Sušia sa v tenkých vrstvách rozostreté v tieni. Vňať obsahuje katechínové triesloviny (asi 5 % ) . stomachikum a externe antiflogistikum. ale i vlastným. hepatoprotektívum). extrakt masážneho roztoku Herbadent (antiseptikum ústnej dutiny) a Herbadent ústnej vody. relatívne veľa amidu kyseliny nikotínovej (PP-faktor. Stomaran (stomachikum. alebo aj pečeňových i žlčníkových poruchách a pri piesku či kamienkoch v žlčníku i obličkách. 231. glykozidove viazanú horčinu. pri kožných vyrážkach. chránené pred svetlom a pri skladovaní častejšie kontrolovať. Obe drogy ľahko vlhnú .Rhamnaceae Nemecky: Purgier-Kreuzdorn. Zberá sa v začiatkoch kvitnutia (jún—august). 248 Rhamnus catharticus L. Eugastrin čajoviny (stomachikum. cholagogum). 147. pri umelom teple sa nesmie prekročiť 35 °C. na obklady. . maďarsky: Varjútóvis benge. Na kúpele a obklady sa používa teplý odvar niekoľko ráz denne. 242. Zberá sa celá nadzemná časť krátko pred kvitnutím a počas neho (máj—júl. 166. Rešetliakovité . choleretikum). HVLP Species cholagogae Planta (cholagogum. svieže a zdravé listy. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. nepravidelnou korunou. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku na odvar alebo zápar 1. silicu (0. 240.2 %). Rastlina je nedokonale dvojdomá. 140. Zvonka sa dávkujú 1—2 polievkové lyžice na 2 poháre odvaru. Vňať možno zväzočkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste. 174. Boldogran granuliek (choleretikum. špecificky pri žalúdočných. stomachikum. Droga tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species cholagogae — žlčopudná čajovina. cholekinetikum). rusky: . Trochu sa mrví. Voňavé kvety so zelenkastými korunami sú usporiadané do riedkych vrcholíkov. 234. 210. ako kloktadlo pre spevákov aj rečníkov. organické kyseliny. digestívum). cholagogum. ďalej na úpravu činnosti žalúdka. kvitnúce a hojne olistené. taliansky: Spin cervino. Listy má protistojné. Repík sa opeľuje cudzím peľom. ŘEŠETLÁK POČISTIVÝ REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Ker vysoký do 200 cm. 236. laxans). variť 5 — 6 minút a precediť). predovšetkým koni. anglicky: Buckthorn. Predmetom zberu býva niekedy iba list — Folium agrimoniae. V ČsL 4 je oficinálna repíková vňať — Herba agrimoniae. španielsky: Espina cervina. 241.treba ich skladovať v dobre zatvorených obaloch. Zvonku sa používa na kloktanie pri zápaloch v ústnej dutine. na výplachy ústnej i nosovej dutiny.5 g. všeobecne dôležitý pre metabolizmus v živých bunkách) a flavonoidy. 178. čepele okrúhle až elipsovité.REPÍK LEKÁRSKY denne. Na vonkajšie upotrebenie sa zvyčajne pripravuje odvar (2 lyžičky na pohár vody. užíva sa 1 kávová lyžička na pohár vody v odvare alebo v zápare — pije sa 2—3 x Čajoviny č. Vňať repíka je predovšetkým adstringens. so stonkami do hrúbky 5 mm a s malým množstvom plodov. až september). Droga sa najčastejšie používa ako zvieravý a sťahujúci prostriedok pri kataroch žalúdka a čriev spojených s hnačkami. Je medonosný. s riedkou. Obdobie kvitnutia jednotlivých kvetov trvá však iba 1—2 dni.

ale vďaka prispôsobivosti aj na neutrálnych a mierne kyslých horninách od nížin po podhorský stupeň. tiež však ramnokatartín. V ľudových poverách sa rešetliak pokladal za prostriedok proti démonom a čarám. v riedkych kroviskách a svetlých lesoch. Staroveký rhamnos bol asi Rh. je krušina jelšová — Frangula alnus Miller. Thoms). Lepšie sa suší umelým teplom. sa používali vo veterinárnej medicíne. Rešetliakové majú aj inú anatomickú stavbu (napr. lebo jej laxatívne účinky sú asi päťnásobne slabšie. Čerstvá kôra je však veľmi silné laxans. materiál sa vopred očistí od zvyškov listov i konárikov.r. aby sa nepočarilo dobytku. pretože sa pokladal za druh opisovaný Dioskoridom. Plody — Fructus rhamni cathartici seu Spinae cervinae u nás nie sú oficinálne. lebo antrachinóny pôsobia priamo na peristaltiku (pohyby) hrubého čreva. Zberá sa na jar a suší sa bežným spôsobom. glukofrangulín. prečisťujúci sa zaviedol do medicíny. Všetky rastlinné časti môžu slúžiť ako purgans. stor. dnes označovaný ako Paliurius australis. Druhový prívlastok catharticus je z gréckeho kathairein = čistiť. oleoides . no teplota nesmie prekročiť 45 °C. Už v 9. ostnitý. jej plody sú takmer štandardnou prímesou medzi rešetliakovými. ktorý vo vyšších dávkach spôsobuje poruchy trávenia. Zriedka je predmetom zberu kôra — Cortex rhamni cathartici (Spinae cervinae). Ľahšie odlíšiteľnou prímesou sú bobule zobu vtáčieho . preháňať (pre laxatívne vlastnosti kôstkovíc).Ligustrum vulgare L. R. Čerstvé bobule dodnes využíva homeopatia.REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Rastie ako typický xerofyt na suchých a teplých svahoch. čím vznikajú mierne laxatívne prejavy. saponínové glykozidy. úplavicové hnačky a lokálne silné dráždenie. čo sa však neskôr ukázalo omylom. V slávnom receptári južného Walesu z 13. Príbuzným druhom.). Droga pochádzajúca z plodov napadnutých plesňou (Puccinia coronata) je jedovatá. Vyskytuje sa na vápencoch. zriedka kôra (Geiger. ktoré veľmi dráždia sliznice a pokožku). emodínové glykozidy. Suší sa v tenkých vrstvách na tienistom a dobre vetranom mieste. embryo je priame a majú viacej hroznovito usporiadaných exkrečných buniek v oplodí a i. ktorý rastie na podobných stanovištiach. jantárová a jej vápenná soľ). ako obsahuje krušina jelšová. Kôstkovičky rešetliaka bývajú najprv zelené. prečisťovať. V staršom liečiteľstve sa najčastejšie uplatňovali zrelé čerstvé alebo sušené bobule (v mnohých liekopisoch boli v minulosti oficinálne). sčasti aj diantróny. organické kyseliny (napr. Preto sa májové konáriky dávali nad dvere stajne. teda takmer tie isté látky. Theofrastos a Dioskorides ním označovali rozličné druhy dnešných rešetliakov alebo krušiny. Šťava sa využívala aj pri liečbe podagry. Recept na taxatívny sirup spomínal aj Matthiolus. kempferol). Pomer zosušenia je asi 3.. Nie je však vhodná ako náhradka za krušinovú.5 : 1. Upozorňoval však.krušinové napred sčervenejú potom černejú. potom sčernejú . že môže vyvolať zúrivosť. Možnosť návyku na drogu je pomerne malá. do výšky 1000 m. stor. Vedecký názov rastliny vychádza z gréckeho rhamnos. Pri žuvaní rešetliakových plodov sa sliny farbia modrasto až modrohnedo (nie zelen- kastohnedo ako pri krušinových). frangulín. Celá rastlina obsahuje účinné antrachinóny a antranoly (voľné i glykozidove viazané). pôsobí dávivo a zapríčiňuje aj črevné koliky (prevládajú v nej redukované antróly a antranoly. Podľa Fluckigera primát v liečebnom využití kôstkovíc patrí Severanom. Zber zrelých plodov sa robí ručným odtrhávaním v septembri až októbri. Meddygon Myddvai možno sa dočítať o varení sirupu z bobuľovej šťavy a medu ako o „otváracom" sirupe. Kôra obsahuje aj antrachinónové deriváty. Ďalej sú prítomné flavóny a flavónové glykozidy (kvercetín. sacharidy a vitamín C. Preto je 249 . voľné emodíny. s tmavou čiernomodrou šťavou a sladkastohorkou chuťou.

Listy má stopkaté. bol lekár Peter Forestus (+l579). Ríbezle všeobecne . Rešetliak má i technický význam.majú hodnotnú medovinu. Ribes rubrum L. Čajovina č. že stopky a listy sa kedysi používali ako náhradka za čierny čaj a plody na prípravu sirupu. Podobné druhy sú pestované ríbezle — r. rusky: RYBÍZ ČERNÝ RÍBEZĽA ČIERNA Ker vysoký až 200 cm. anglicky: Black Currant. s chlpatými konármi. francúzsky: Cassis. ráno a večer pred jedlom. RÍBEZĽA ČIERNA Ribes nigrum L. na okraji pílkovité. Výluh sa pije nalačno večer alebo ráno. V pohári studenej vody sa 8 hodín maceruje zvyčajne 10 g (2 lyžičky) plodov. Wittstein si ich tiež vysoko cenil. maďarsky: Fekete ribiszke (egreš).a tobôž čierne . Vedecké pomenovanie druhu Ribes L. Včajovinách proti tučnote tvoria častú zložku napr. Prvý. dlaňovité.. R. čierna. Roku 1882 konštatoval. V antike sa nespomínajú ríbezle ani egreše. V ľudovom liečiteľstve plody slúžia aj ako diuretikum alebo metabolikum. ktorej kalichy a listy nemajú žľazy a do zberaného materiálu nepatria ani divorastúce r. — r. kvetom bazy čiernej. Stanovené dávky sa však nesmú zvyšovať. Žltozelené kvety tvoria riedke ovisnuté strapce. krušinovou kôrou a s vňaťou ligurčeka a benedikta lekárskeho. kvitne v apríli až júni. 5 5 2 1 13 10 II. s chaluhou bublinatou. s 3—5 lalokmi. červená. Obdobie kvitnutia trvá 8—10 dní. rašeliniská. kto poukázal na liečivosť čiernych ríbezlí. Používa sa najmä v detskej praxi (dávka: 1—3 lyžičky).vhodná aj na dlhšie užívanie. taliansky: Cassis. pobrežné kroviská a vlhké lesy do nadmorskej výšky 1000 m. skalná. petraeum Wulf. striedavé. lebo môžu vyvolať dávenie alebo dráždiť črevnú sliznicu a zapríčiniť jej krvácanie. Pokusne sa zistilo. Menšie kultúry sú v severozápadnej Európe.pijú sa 2 šálky denne. pochádza vraj z arabského ribaš 250 (označenie pre kyslé plody niektorých ríbezlí). 8 10 4 2 13 12 . Ríbezľa čierna je jednou z hlavných ovocných kultúr ZSSR. Ríbezľa Listová droga (Folium ribis nigri) podlieha ČSN 86 6435: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté listy Listy napadnuté hrdzou Iné časti rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Mohli však byť známe. Egrešovité — Grossulariaceae (Lomíkameňovité — Saxifragaceae) Ľudovo: ríbezle. že výťažky z plodov pripravené za studena sú účinnejšie ako výluhy pripravené za tepla. Pestuje sa v záhradách ako ovocina. ktorú využívajú najmä včely. Tvrdé drevo slúži na jemné rezbárske výrobky a bobule na prípravu sýtej maliarskej zelene (Succus viridis) alebo krycej žltej farby. 196. Plody sú šťavnaté čierne bobule. V niektorých liekopisoch je oficinálny sirup pripravený z čerstvých plodov. Prof. Z 1 lyžičky čajoviny na pohár vody sa pripravuje macerodekoktum (pije sa cez deň po dúškoch). Spomedzi všetkých ríbezlí je včelársky najcennejšia práve r. španielsky: Casis. Inak zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička plodov na šálku záparu . smradľavý rybíz Nemecky: Schwarze Johannisbeere. pretože majú domovinu v Ázii a Európe. a i. v prírode si volí vlhké až mokré stanovištia. lebo iný hmyz s krátkym sosákom nedosiahne na dno čiašky.

List obsahuje predovšetkým 0. zvyčajne jún—júl). Vylisovaný surový olej sa musí ešte prevariť s vodou. Pri zbere možno upotrebiť aj tzv. samičie s červenými bliznami. kozmetikum (na vlasové prípravky. kyselinu (najmä citrónovú). rusky: Jednoročná mohutná rastlina vyššia ako 2 m. hrdzou nenapadnuté listy — Folium ribis nigri. všeobecný. Mliečnikovité — Euphorbiaceae Nemecky: Ricinus Wunderbaum. semená zasa ako prostriedok podporujúci rast vlasov. pri starostlivosti o riasy a pri výrobe mydiel). na svietenie. nemajú nepríjemný pach — najmä pri konzervovaní. ovocné sacharidy. olejom starí Egypťania mastili páchnuce rany. Slúžil aj ako náplň do lámp na osvetľovanie. španielsky: Ricino. nanajvýš z dvoch tretín kríka. Sú vhodné na prípravu sirupov. Materiál sa suší v tenkých vrstvách prirodzeným alebo umelým teplom (maximálne pri 40—45 °C). Pradávne upotrebenie mal aj v Indii. 1. Nesmie sa získavať extrakciou alebo dodatočnou rafináciou. dlaňovito delené na 5 —9—(11) čepelí. Bežne sa zberajú plody — Fructus (baccae) ribis nigri. kyslé zložky oleja a pod. Z ich endospermu sa izoluje nevysychavý olej. Dávkuje sa: 1