VYDAVATEĽSTVO OSVETA

Rukopis posúdili Prof. RNDr. PhMr. Vladimír Homola Prof. Ing. Peter Kovács, DrSc. Doc. RNDr. Karel Rada, CSc. Na diele spolupracovali MUDr. Ladislav Ježek (kontrola fytoterapeutických údajov) RNDr. PhMr. Fila Machovičová (kontrolné metódy)

© Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek, CSc, 1988 Illustrations © akad. maliar Jindřich Krejča, 1977

OBSAH
Predhovor VŠEOBECNÁ ČASŤ Liečivé rastliny v živote človeka . . Zber a sušenie liečivých rastlín . . Skladovanie, triedenie, balenie a preprava drog Obsahové látky liečivých rastlín a drog Jedovaté rastliny Použitie liečivých rastlín ŠPECIÁLNA ČASŤ Agát biely Alchemilka žltozelená Archangelika lekárska Arnika horská Asparágus lekársky — špargľa . . . Balota čierna Baza čierna Baza chabzdová - chabzda .... Bazalka pravá Bedrovník aníz Bedrovník lomikameňový Bedrovník väčší Benedikt lekársky Betonika lekárska Blen čierny Blyskáč jarný Bolehlav škvrnitý Borák lekársky Borievka obyčajná Borovica horská kosodrevinová — kosodrevina Borovica lesná — sosna Bôľhoj lekársky Brečtan popínavý Breza previsnutá Bršlen európsky Brusnica čučoriedková - čučoriedka Brusnica obyčajná Cesnak cibuľový - cibuľa kuchynská Cesnak kuchynský Cesnak medvedí Čakanka obyčajná Čiernohlávok obyčajný Deväťsil lekársky Divozel veľkokvetý Divozel sápovitý Drchnička roľná Dub letný Dub zimný Durman obyčajný Ďatelina lúčna Fazuľa záhradná Fenikel obyčajný Fialka trojfarebná Fialka roľná Fialka voňavá Graciola lekárska Gypsomilka metlinatá Hadomor (hadí mor) španielsky . . Hamamel virgínsky Hlaváčik jarný Hlaváčik letný Hlaváčik jesenný Hloh obyčajný Hloh jednosemenný 51 52 53 54 56 57 58 59 61 62 63 64 66 67 68 69 70 72 73 74 75 77 78 79 80 81 82 84 85 86 88 89 90 91 91 93 94 94 95 96 98 99 100 100 101 103 104 105 106 107 107 107 109 109 11 13 23 24 27 30 7 Hluchavka biela Horčinka horká Horec žltý Chmeľ obyčajný Chren dedinský Ibiš lekársky Ihlica tŕnitá Imelo biele Jablčník obyčajný Jahoda obyčajná Jarabina vtáčia Jaseň štíhly Jastrabina lekárska Jesienka obyčajná Kapsička pastierska - pastierska kapsička obyčajná Kapucínka väčšia Kapusta čierna Horčica biela Karbinec európsky Klukva močiarna Kocúrnik obyčajný Komonica lekárska Konopnica žltkastobiela Konvalinka voňavá Kopytník európsky Koriander siaty Kosatec nemecký Kosatec florentský Kosatec bledý Kostihoj lekársky Kotúč poľný Kôpor voňavý Krasovlas bezbyľový Krtičník hľuznatý Kručinka farbiarska Krušina jelšová Krvavec lekársky Kuklík mestský Kuklík potočný Kukurica siata Kýchavica biela Kyjanička purpurová Lastovičník väčší Levanduľa úzkolistá Lieska obyčajná Ligurček lekársky Lipa veľkolistá Lipa malolistá Lipkavec marinkový Lišajník dubový Lobelka tabaková Lomikameň zrnitý Lopúch väčší Lopúch menší Lopúch plstnatý Luskáč lekársky Lyžičník lekársky Ľan úžitkový Ľubovník bodkovaný Ľuľkovec zlomocný Ľuľok sladkohorký Majorán záhradný Mak siaty Mak vlčí Materina dúška - dúška materina . Materina dúška obyčajná - dúška tymianová Mäta kučeravá Mäta pieporná Medovka lekárska 111 112 113 115 116 117 119 120 121 122 124 125 126 127 129 130 131 131 132 134 134 136 137 138 139 141 142 142 142 143 144 145 147 148 149 150 151 152 152 153 155 156 157 158 160 161 162 162 164 165 166 167 168 168 168 169 170 171 172 173 174 176 177 178 179 180 182 183 184 Medvedica lekárska Moruša čierna Moruša biela Mrkva obyčajná Mrlik dobrý Mrlík voňavý Mydlica lekárska Náprstník červený Náprstník vlnatý Nátržník husí Nátržník vzpriamený Nechtík lekársky Nevädza poľná Očianka Rostkovova Oman pravý Orech vlašský Ostrôžka poľná Ostružina černicová — černica . . . Ostružina malinová — malina . . . Ovos siaty Pagaštan konský Pakost smradľavý Palina abrotská — p. božie drievko Palina dračia Palina obyčajná Palina pontická Palina pravá Pamajorán obyčajný Papraď samčia Paprika ročná Parasca väčšia Pestrec mariánsky — silybum mariánske Petržlen záhradný Pivonka lekárska Plavúň obyčajný Pľúcnik lekársky Pľuzgierka islandská Podbeľ liečivý Praslička roľná Prietržník holý Prietržník chlpatý Prilbica modrá Prútnatec metlovitý Prvosienka jarná Prvosienka vyššia Púpava lekárska Pupenec roľný Puškvorec obyčajný Pýr plazivý Pyštek obyčajný Rasca lúčna Rebarbora dlanitá Rebríček obyčajný (myší chvost obyčajný) Rebríčkovec (paruman) spanilý — rumanček rímsky Repík lekársky Rešetliak prečisťujúci Ríbezľa čierna Ricín obyčajný Rimbaba obyčajná Rozmarín lekársky Rumanček pravý Ruta voňavá Ruža galská Ruža šípová Saturejka záhradná Sedmokráska obyčajná Senovka grécka Skorocel (chmelík) blškový .... 186 187 187 188 190 190 192 193 194 195 196 198 199 200 201 203 204 205 206 208 209 210 211 212 213 214 215 216 217 219 220 221 222 223 225 226 227 228 230 231 231 232 233 234 234 236 237 238 240 241 242 243 244 246 247 248 250 251 252 253 255 256 258 259 260 261 263 264

Skorocel (chmelík) piesočný . . . . Skorocel kopijovitý Sladič obyčajný Sladovka hladkoplodá — sladké drievko hladkoplodé Slamiha piesočná Slez lesný Slez maurský Slez nebadaný Slnečnica ročná Smrekovec opadavý Srdcovník obyčajný Starček obyčajný Stavikrv pieprový - horčiak . . . . Stavikrv vtáčí Šalvia lekárska Šalvia muškátová Štiav lúčny Tekvica obyčajná Topoľ biely Topoľ čierny Topoľovka ružová — ibiš ružový . . Trnka obyčajná — slivka trnková .

264 265 266 267 269 270 270 270 272 273 274 276 277 278 279 280 282 283 284 284 285 286

Turanec kanadský Túžobník brestový Vachta trojlistá Valeriána lekárska Veronika lekárska Veronika potočná Vlkovec obyčajný Vratič obyčajný Vŕba biela Vres obyčajný Vresovec šrvorradý Yzop lekársky Zádušník brečtanovitý Zbehovec plazivý Zeler voňavý Zemedym lekársky Zemežlč menšia Zemiak — ľuľok zemiakový . . . . Zimoľub okolíkatý Zimozeleň menší Zlatobyľ obyčajná Železník lekársky Žihľava dvojdomá — pŕhľava dvoj-

288 289 290 291 293 293 294 295 296 298 298 299 300 301 302 303 304 305 307 308 309 310

domá Žihľava malá - pŕhľava malá ... Žindava európska Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Stručný slovník medicínskych výrazov Literatúra Slovenské odborné názvy liečivých rastlín Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Slovenské ľudové a hovorové názvy rastlín České odborné názvy liečivých rastlín Latinské názvy liečivých rastlín . . Latinské názvy drog Oficiálne a ľudové indikácie . . . . Škodlivé účinky drog a následky po ich požití Vecný register

311 311 313 315 337 368 369 371 372 376 378 382 386 391 393

že vykonané úpravy pomôžu zvýšiť praktickú hodnotu a použiteľnosť nového Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov. Veríme. ktorými prechádza slovenské. v niektorých prípadoch uvádzame v zátvorke aj staršie. Keďže botanická terminológia zatiaľ nie je celkom ustálená. Pribudlo i niekoľko nových rastlín. čiastočne aj praktických príčin sme však vyradili väčší počet chránených. prípadne nové. cudzokrajných a menej dôležitých liečivých rastlín. ešte nevžité odborné názvy rastlín. Hlavné požiadavky ČsL 4 sme zaregistrovali. Preto pri hľadaní niektorých údajov bude záujemca musieť siahať i po starších vydaniach tohto Atlasu. Z technických. české i latinské názvoslovie rastlín. ale zmeny vo výrobnom programe československých HVPL sa už nedali dôsledne zachytiť. pri ktorých moderná veda potvrdila významné liečivé účinky. Oproti predchádzajúcim vydaniam sme podstatne rozšírili receptár čajovín pripravovaných z liečivých rastlín. Pokroky vo farmakognózii a príbuzných vedných odboroch si vynútili úpravu a aktualizáciu všeobecnej aj špeciálnej časti tohto monografického diela. V treťom vydaní tohto diela sa odrážajú aj zmeny. Bratislava 1988 7 .PREDHOVOR Tretie vydanie Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov prichádza do rúk čitateľa v prepracovanej podobe.

.

spravidla božskej alebo aspoň nižšej mýtickej bytosti. Aj liečivosť bylín sa vykladala z rozličných hľadísk: predovšetkým pôsobilo meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa. Toto učenie — nazývané signatúra plantarum. s úzkym vzťahom k náboženstvu a tradíciám. Na úsvite historického obdobia už vidíme v rukách ľudstva všetky najdôležitejšie prostriedky obživy: kultúrne rastliny. lipový kvet. pretože najväčšie a najzákladnejšie objavy a vynálezy sa udiali pravdepodobne v neolite (v mladšej dobe kamennej). ktorí mali hlbšie znalosti o rastlinách. V Európe rastie asi 1 000 druhov liečivých rastlín. ktorá vychádzala zo zásady similia similibus curantur — rovnaké možno liečiť rovnakým. antická civilizácia vyrástla z veľkých a základných predhistorických objavov kultúrnych rastlín. domáce zvieratá. z ktorej. menej na látkach živočíšneho a minerálneho pôvodu. Z rozsiahlych vedomostí Egypťanov čerpala Európa počas celého stredoveku bez toho. Takmer každodenne sa v najrozličnejších podobách dostávajú na náš stôl ako potraviny. korenia. mätu a mnohé iné). Liečba rastlinami čiže fytoterapia môže byť kauzálna (zameraná na príčiny chorôb) alebo symptomatická (zameraná proti príznakom chorôb). ako dosvedčujú staré čínske letopisy. ktoré vo vyšších dávkach u zdravého človeka vyvoláva príznaky podobné ochoreniu. Pri výbere liečebného použitia sa ľudová logika opierala najmä o tvar rastliny alebo niektorej jej časti. Aj staroegyptská kultúra umožnila vznik dobre organizovaného lekárstva. V ľudovom liečiteľstve sa ich používa asi 800. že rastliny s mečovitými listami hoja sečné a bodné rany. rozličnými magickými spôsobmi sa uchádzali o priazeň ducha rastliny a prinášali mu dary a obete. Súborne sa nazývajú alopatia (z gréckeho allos — iný a pathos — choroba). signatúra rerum — je síce historicky zaujímavé. Súbor starovekých vedomostí o liečivých rastlinách nebol malý. Vo svojej prirodzenej poverčivosti predpokladal. ktoré sa využívajú na liečbu. technické i liečivé rastliny. Verilo sa. stredné ju podporuje. Preto vznikla osobitná kasta čarodejníkov. zeleniny. lebo je v ňom i nános pavedeckých prvkov. čím bola táto bytosť váženejšia. 11 . pôvod mnohých domácich zvierat a kultúrnych druhov rastlín ostane azda navždy zahalený tajomstvom. žeby k nim bola pridala niečo podstatné. krmovín. rastliny so žltými kvetmi sú vhodné proti žltačke atď. Ich pestovanie bolo miestami dokonca veľmi intenzívne a pokročilé. ale nevedecké. Na Blízkom i Ďalekom Východe jestvovala skutočná lekárska veda už dávno pred zrodom antickej vzdelanosti. Dávnoveký človek si dobre všimol. Preto sa na podporu vedeckosti homeopatie koncom minulého storočia zaviedlo Ardtovo-Schulzeho pravidlo. hlavné druhy obilia. pochopiteľne. Už starovek diferencoval terapiu: contraria contrariis (protichodné protichodným) a similia similibus (rovnaké rovnakým). dodnes zakorenené v ľudovom liečiteľstve. nie sú nijaké písomné záznamy. Podľa homeopatického chápania možno chorobu liečiť malými dávkami takého liečiva. Mnohé lieky prejavujú veľkú závislosť od dávkovania. že rastliny ho môžu živiť a liečiť. Čínske lekárstvo. malo vysokú úroveň už niekoľko tisícročí pred naším letopočtom. nadmorskú výšku a iné faktory. že tieto vlastnosti sú darom nadprirodzeného ducha sídliaceho v rastline. tým mocnejšie účinky sa pripisovali liečivej rastline nesúcej jej meno. v európskej oficiálnej medicíne vyše 300 (aj s cudzokrajnými) a v našej asi 150. ktoré vychádza zo zásady: slabé dráždenie (nízka dávka liečiva) povzbudzuje životnú činnosť. Medikamentózna liečba v minulosti spočívala predovšetkým na liečivých rastlinách. strukovín. geologický podklad. Preto nás nesmie zarážať ono magické šero sprevádzajúce starú medicínu hlboko do stredoveku.LIEČIVÉ RASTLINY V ŽIVOTE ČLOVEKA Rastliny sprevádzajú človeka od kolísky po hrob. Tieto liečebné postupy sa usilujú vyvolať v tele obranný proces liečivými látkami opačného účinku. To isté dokazujú staroindické pamiatky a archeologické doklady o mezopotámskej kultúre Babylončanov. Neskôr ich funkciu — vrátane liečiteľských úloh — nahradili kňazi. Nespokojnosť s výsledkami alopatických liečebných postupov v minulom storočí viedla k založeniu homeopatie. prípadne mu prospieť iným spôsobom. Vývoj botaniky oddávna išiel ruka v ruke s vývojom lekárstva. mnohé slúžia na technické účely a početná je aj skupina rastlín. Modernejšie sa uplatňuje preventívna liečba zameraná na predchádzanie chorobám. Základy homeopatickej liečby (z gréckeho homoios — podobný) položil lipský lekár Samuel Hahnemann (1755 — 1843). Každý výraznejší zásah do biologickej rovnováhy krajiny prináša podstatné zmeny v jestvujúcich rastlinných spoločenstvách. silné brzdí a veľmi silné celkom ruší. Hoci ľudové liečiteľstvo dalo ľudstvu veľa cenných liečivých rastlín (rumanček. neraz aj vymiznutie niektorých rastlinných druhov. treba ho veľmi kriticky prehodnocovať. Liečivé rastliny tvoria v prírode ustálené spoločenstvá viazané na určité stanovište. Ich vzťahy k okolitému prostrediu sú pevné.

Na homeopatii je sympatická zásada dôkladného lekárskeho vyšetrenia a presnej diagnózy. ktoré používa väčšinou v čerstvom stave na prípravu rozotieraných preparátov alebo výťažkov. pri ktorej sa do tela vpravujú hotové obranné látky). Preto sa pokladajú za najprirodzenejšie liečivá. učenia o signatúre. Liečivé rastliny a ich obsahové látky sú prírodného pôvodu. alopatie i homeopatie. Vychádza totiž najmä z liečivých rastlín. Túto skutočnosť musí mať čitateľ stále na zreteli. Vo fytoterapii tvorí akýsi spoj medzi ľudovým liečiteľstvom a vedeckou medicínou. Vo všeobecnosti sa však homeopatická liečba odmieta pre nedostatočnú vedeckú podloženosť.Zmodernizovanú homeopatiu možno chápať ako formu podnetovej liečby. V ľudovom liečiteľstve sa často zlučujú indikačné oblasti zo všetkých foriem terapie. Vo fytoterapii sa možno seriózne oprieť spravidla len o indikácie založené na kritickom vedeckom výskume a overené modernou oficiálnou medicínou. . Často sa nekryjú. Vo fytoterapii sa uplatňujú názory ľudového liečiteľstva. ktorá v tele podporuje tvorbu vlastných protilátok (na rozdiel od substitučnej liečby. prípadne sú vo výslovnom protiklade.

Preto nemá letné ani zimné tepelné extrémy. alebo po dôkladnom preskúmaní chemickej skladby slúžia ako modelové látky pri výrobe rovnako účinných syntetických látok (napr. Podľa kokaínu. no hoci sa napríklad r. ako je to napr. nevyznačuje sa priveľkou vlhkosťou alebo suchom a vyhovujúca je i dĺžka slnečného svitu. vňať materinej dúšky. prípadne celosvetovým nedostatkom.). droga. čo je však obvykle dosť ťažké. papaverín a efedrín sa môže izolovať z rastlín. list čučoriedky. Ich prieskumom sa zaoberajú celé vedné odbory (farmakognózia — náuka o prírodných liečivách. kde je zber lepšie organizovaný (Bulharsko. podmienenou najmä spomínanými slovenskými prírodnými podmienkami. ešte stále chýbalo asi 300 000 kg pre domácu potrebu (výroba liečivých čajovín.náuka o syntetických liečivách a i. alebo sa vyrába synteticky). Maďarsko. príp. podľa saligenínu mnohé látky s protireumatickým pôsobením. j.). a tým aj konštantného liečebného efektu. Na území Slovenska sa v druhohorách utvorili vápencové substráty a vulkanická činnosť v treťohorách zasa zmiernila reliéf tektonických zlomov a pokryla ich svojimi vyvrelinami. ktorých celková syntéza by bola príliš nákladná (napr. ktoré sú zárukou jej akosti. že zvyšok tvoria rastliny dovážané z tropických alebo subtropických oblastí. Kvalitu drog určujú predovšetkým obsahové látky. Chýbali a chýbajú nám (i pre možný vývoz) bežné liečivé rastliny — drogy. v prípade morfínu. Rastliny možno upotrebiť priamo čerstvé. že priame používanie liečivých rastlín je na ústupe. na ktorých sa neskôr mohli utvoriť úrodné pôdy priemernej zrnitosti. ako je lipový kvet. Z niektorých sa poloumelo vyrábajú ďalšie liečivá.). Z asi 300 druhov drog „každodennej potreby". čučoriedkové plody. Na Slovensku rastie asi 200-250 všeobecne uznávaných druhov liečivých rastlín od nížinných pásem až po alpínske hole a skaly. obsiahnutého v listoch koky. sa vyrobili mnohé syntetické látky vyvolávajúce miestne znecitlivenie (lokálne anestetiká). digitoxín a i. ergobazínu. a to v produkčnom množstve.normy (ČSN. alebo len v niektorých jej častiach. Sušená liečivá rastlina. Je síce pravda. Tieto izolované čisté obsahové látky rastlinných drog možno ďalej spracúvať na liečivá. Takmer celá krajina sa rozprestiera na južnom úbočí Karpát. Slovensko je bohaté na vodné pramene. rumanček. ktoré sú bezpodmienečnou zložkou európskych priemyselne vyrábaných farmaceutických prípravkov (hromadne vyrábaných liekov). stavikrvu vtáčieho. že ich výroba by bola nehospodárna. podľa indiánskeho šípového jedu kurare lieky spôsobujúce svalové ochabnutie (svalové relaxanciá v chirurgii) atď. Pri chemickom spracovaní možno izolované látky zbaviť niektorých vedľajších záporných účinkov. Mnohé liečivé rastliny a drogy sú stálou surovinou na izoláciu obsahových látok s menšou jedovatosťou. Spotreba liečivých rastlín (najmä na priemyselné spracovanie) podstatne stúpla a stále stúpa.má veľmi vhodné podmienky. aby každý zberač vedel určiť správny spracovateľský postup. hyoscyamínu. žihľavy. od severovýchodu sucho a od severozápadu zasa priveľkú oblačnosť. ergotamínu. OD LIEČIVEJ RASTLINY K DROGE Podmienkou použiteľnosti rastliny na liečenie sú vhodné obsahové látky. chinínu. ale napriek všetkému sa dostávame do nepríjemnej situácie: v exporte nás ohrozujú štáty. prípadne rozšíriť škálu ich priaznivých účinkov. a tým nadmerné zrážky. resp. extraktov a pod. alebo preto. petržlenový koreň. ktoré priaznivo ovplyvňujú vegetáciu. pričom sú tu možnosti a predpoklady aj na export kvalitných rastlinných drog. Zvyčajne sa 13 .ZBER A SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Slovensko je mierne hornatou krajinou s rozmanitým geologickým zložením. a tie podmieňujú aj ich terapeutické upotrebenie. farmaceutická chémia . a má aj priaznivé klimatické podmienky. V niektorých druhoch dočasne obstojíme iba tradične dobrou kvalitou našich drog. Juhoslávia. preto treba na ňu dnes hľadieť trochu inak ako kedysi a prísne dbať na jej požadovanú kvalitu. takže pri rozumnom zbere by sa nemali dať vyhubiť. 1969 u nás vykúpilo najviac liečivých rastlín za posledných 50 rokov. niektoré hormóny zo saponínov a rozličné farmaká z alkaloidov námeľa). chránená pred vetrami prinášajúcimi od severu veľké mrazy. ktorá je určená obsahovými látkami. môže poskytnúť asi polovicu až dve tretiny. zemežlče a ďalšie drogy. t. než majú umelé (syntetické) látky. Pre každú drogu sú preto predpísané hodnoty jej kvality . ktoré sú výslednicou zložitých životných (biochemických) pochodov a v istom štádiu vývoja sa ukladajú buď v celej rastline. Egypt) a ktoré nám cenovo konkurujú. ON). kvalitné šípky. Pre vegetáciu — liečivé rastliny nevynímajúc . ergotoxínu a srdcových glykozidov (strofantín. podľa morfínu látky mierniace bolesť (centrálne analgetika). V tomto diele sa pri mnohých drogách uvádzajú i požiadavky platných noriem. Množstvom a druhovou rozmanitosťou rastlín by sa teda Slovenská socialistická republika mohla stať výhodnou surovinovou základňou na zakrytie spotreby liečivých drog na domácom trhu. ale stále stúpa ich priemyselné upotrebenie. repíková vňať. tinktúr. stáva sa stále viac priemyselnou surovinou. a to iba preto. Niektoré nákupné ceny sa preto veľmi výhodne upravili. kvet bazy čiernej a divozelu.

4. droga a obsahová látka izolovaná z nej často majú v liečiteľstve rozličné. napr. O aplikácii vhodnej formy a spôsobe užívania rozhoduje lekár na základe diagnózy. Mechanické časové zadelenie podľa kalendára nemusí vždy súhlasiť s vývojom rastlinných orgánov (neskorá jar. Čerstvá biologická surovina sa musí čím skôr spracovať. vývoj niektorých jej orgánov. spôsob skladovania drog (a ich preprava). aby sa pri ňom príliš nezmenili práve tie látky. Liečivá rastlina ako celok. čerstvé semená pagaštana konského (Aesculus hippocastanum). konštantné množstvo obsahových látok. Skúsenosti ukázali. dá sa predpokladať. a preto sa miestami (v NDR. NSR a i. obdobie zberu liečivých rastlín a sám zber. lesné plody a huby nakupované Jednotami. kriedou a pod. podľa citlivosti účinných látok voči teplote. pre korene horca. Orgány s obsahom silice zasa treba zberať neskoro popoludní. z ktorých sa pripravujú lieky. ak sa liečivé obsahové látky tvoria v listoch. Časová závislosť zberu je ešte užšia. Napríklad náprstníkové listy (Folium digitalis) pri zbere za slnečného dňa a popoludní majú zaručene vyšší obsah srdcových glykozidov než zrána. preto ho kladieme na záver. Čerstvo zozberané rastliny tvoria liečivú biologickú surovinu — sušením sa z nej stáva droga. U nás sú to napr. lúpať.). Jána" čosi bolo — ľudová múdrosť tušila vtedy maximum obsahových látok. najmä ak obsahujú rezervné látky (škrob. Ak sa rastlina na stanovišti riadne vyvíja. Zber sa dá vytýčiť časové. všetko ostatné boli povery. pretože každé môže mať inú terapeutickú šírku. prípadne ešte presnejšie: vzhľadom na vytváranie.. Lekár takisto posudzuje vhodnosť liečiva rastlinného či živočíšneho pôvodu alebo umelo vyrobeného. Obdobie zberu liečivej rastliny nemožno voliť náhodne. stabilizované sušením. Nie je prípustná napr. Na zastavenie takýchto zmien sa vypracovali rozličné metódy. tvorbu plodov atď. fermentované laxatívny. sliz či 14 . pri kôre krušiny. pretože liečebne účinné obsahové látky sa v nich nijako nemenia. bieliť. obsahové látky liečivých rastlín (drog). Keďže čerstvá rastlina ani droga obvykle nemávajú stále. Problematike preto venujeme osobitnú kapitolu. Drogu možno zasa použiť v terapii priamo. ktoré však nemožno uplatniť v bežnej domácej praxi (napr. Ako opačný prípad možno uviesť tymianovú vňať a jej uplatnenie pri liečení čierneho kašľa — efektívne pôsobí len celý komplex obsahových látok čerstvej drogy. v istom ročnom či mesačnom období. rozkrajovať. pôsobenie pár alkoholu na zozberaný materiál. 3. nerovnaké uplatnenie (napr. Celý pochod úpravy materskej rastliny na drogu a napokon na liek. ale priamo závisí od predchádzajúcich. nepovoľuje sa bielenie ibišového koreňa kysličníkom síričitým. ktorý dostane chorý. Preto sa často budujú továrne priamo pri pestovateľských plochách (oba nemecké štáty. Inokedy je zasa apretácia — fermentácia bezpodmienečne potrebná. lebo inak v nej začnú prebiehať nežiadúce zmeny obsahových látok. jednotlivé obsahové látky sa izolujú a až potom sa používajú na prípravu liekov. samozrejme. kvitne a pod. ako liečivo. lebo v čase silného slnečného žiarenia sa silica stráca. zmrazovanie pri nízkych teplotách čiže lyofilizácia a i. značí celú fázu úpravy biologickej suroviny až do konečného komerčného štádia. homeopatia používa na prípravu liečiv prevažne čerstvé rastliny. Čerstvé rastliny majú vedecky opodstatnené použitie v terapii. tuhá zima atď. Sušená liečivá rastlina — droga má obsahové látky konzervované. je sušenie. ktoré sa musí robiť odborne. pretože má svoje vedecky opodstatnené dôvody a napr. preto sa niekedy výslovne zakazuje.konzervujú takým spôsobom. Niekedy treba rastlinu pred sušením upraviť. začiatok kvitnutia. ktoré podmieňujú liečivosť. napr. posledný faktor je síce prvoradý. ktorý možno vždy a všade uplatniť. 2. Sušenie je teda veľmi zodpovedná úloha a môže nám celkom znehodnotiť námahu spojenú so zberom. Takto možno pochopiť nevyhnutnosť zberu zásobných orgánov — koreňov a podzemkov v jeseni.). príp.) nakupujú aj čerstvé rastliny. j. Problematika sa dá zosumovať do štyroch základných faktorov: 1. lebo jej pôvodné obsahové látky majú dávivý účinok. prípadne látky s najvýraznejšími liečebnými účinkami možno izolovať a uplatniť ako čistú substanciu. Tie musia ostať zachované i v drogách. vápnom. inulín. Súbor týchto prác pomenúvame apretácia. vňať mäty piepornej. nasadenie kvetných púčikov. po vytvorenie drogy. rastie. spôsob sušenia nazberaného materiálu (príprava drog). aj na zbere „za mesačnej noci na sv. kedy je v nich alebo v niektorom ich orgáne maximum účinných obsahových látok. Anglicko). Apretácia rozhodne nesmie ísť na úkor kvality drogy. osobitným spôsobom rozložiť obsahové látky. že najvýhodnejším spôsobom jednoduchého konzervovania. OBDOBIE ZBERU LIEČIVÝCH RASTLÍN Obdobie zberu liečivých rastlín záleží na tom. jednotlivé izolované zložky sú oveľa menej účinné. t. je v priamej závislosti od obsahových látok. napr. chladné leto. že aj tvorba obsahových látok v nej prebieha normálne. silica a mentol izolovaný zo silice). alebo niektoré zo súboru obsahových látok samy osebe majú výhodnejšie liečebné uplatnenie.

ako je kapacita sušiacej plochy (o týchto problémoch hovorí ďalšia kapitola).00 3. že rastlinný materiál bude slúžiť ako liečivo. treba zvážiť jeho rentabilitu a vopred si pripraviť miesto na sušenie. Kvety a listy trháme väčšinou ručne. nenapadnuté škodcami a v predpísanom období.00 5: 1 Po overení faktov si vyberieme 2 — 3 dobre známe druhy. ktorý sa zberá pre obsah horčín. požičaní obalov atď.— Kčs Hloh list s kvetom 1 kg 12. listy (fólia) a vňať (herbae) tesne pred plným rozkvitaním kvetov na rastline. zdravé. navštívime pred zberom niektorú z nákupní. dáme si vopred overiť a v nákupni ohodnotiť predbežnú vzorku drogy a jej kvalitu. vyhýbajme sa preto znečisteným prašným miestam. ale nadzemné zásadne do košov alebo debničiek. j. odosielaní. Pri každej rastline treba poznať charakter obsahových látok a zhruba i vplyvy. Pri zbere nesmieme nikdy zabúdať. Ako príklady možno uviesť prepočet za poldenný zber (4 hodiny): Zberaná časť Bylina Cena za 1 kg drogy (1977) list 1 kg 12. ZBER LIEČIVÝCH RASTLÍN A LESNÝCH PLODOV Ak nám ide o zber liečivých rastlín na odpredaj. Gottwald): a) cena za 1 kg sušenej drogy. Výsledkom je odmena za 1 h práce v korunách.60 Kčs 13. v cenníku neuvedené). c) zosychací pomer sušiaceho sa materiálu. a tým aj finančný príjem. treba vykopávať na jar. I keď je zber našou záľubou.00 6: 1 Zber v kg za 1 h (priemer) Zosychací pomer Rentabilita zberu 1 h v Kčs 4 h v Kčs 12.50 3: 1 9. kvety bez stopiek.15 Kčs 56. ktoré sa vyskytujú hojne v okolí.00 4: 1 5. Nemožno zberať viac. zber čerstvého materiálu v kg. Všeobecne možno uviesť. koreň s obsahom rezervného inulínu je zasa výhodné vykopávať v jeseni. až potom sa pustíme do väčšieho zberu. že jednotlivé časti sa zberajú v čase plného rozvoja: plody (fructus) a semená (semina) v začínajúcej sa až dokonalej zrelosti.70 Kčs 54. Starší a dospelí pri zbere nesmú jesť a piť (fajčiť). t.— Kčs Ihlica tŕnitá koreň 1 kg 17. Zber jedovatých rastlín je deťom do 14 rokov zakázaný.—Kčs 40. kde si vyžiadame platný nákupný cenník a poinformujeme sa o možnostiach odpredaja (možno dohodnúť aj iné druhy. a na tie sa zameriame.— Kčs 22.—Kčs 48.— Kčs 14. kvety (flores) pred ich úplným rozvinutím. priestorom zapadnutým popolčekom a pod.50 Kčs 90. Púpavový koreň s vňaťou. ktoré na ne pôsobia. podzemné časti. zásadne sa nesmú súčasne zberať nejedovaté a jedovaté rastliny.80 Kčs Podbeľ 5. Iba tak možno vždy získať z rastlín hodnotné drogy. Ak ešte nemáme skúsenosti. b) hodinový výkon. Jednou 1S . tým šetrnejšie musíme s ním zaobchádzať a negniaviť ho.—Kčs Púpava koreň s vňaťou 1 kg 12. ako korene (radices).silicu). pretože vtedy je v ňom najviac horčín. Vo všetkých prípadoch je to za sucha. podzemky (rhizomata) alebo hľuzy (tubera) zvyčajne vykopávame v jeseni.— Kčs Ľubovník vňať 1 kg 10. pri slnečnom počasí.— Kčs 10. kosáky a kosy a pod. Rentabilita zberu sa dá vyrátať na základe troch faktorov (ako správne radí skúsený zberač O. Mechanizácia zveľaďuje výsledky zberu. vňať režeme kosákom alebo nožom (iba bylinné časti) a podzemné časti vyrypujeme rýľom. pretože čím krehkejší je materiál. Veľmi dôležité a často rozhodujúce je.—Kčs 4. Zberáme rastliny čisté. používame preto hrebene. Rátanie: množstvo nazberané za 1 h delíme zosychacím pomerom a podiel vynásobíme nákupnou cenou za 1 kg drogy. do čoho sa robí zber. Podzemné časti možno dávať do vriec. rozhodne však nie do igelitových vrecák. kde by sa zaparili a znehodnotili.5 : 1 2.

ani zďaleka nevieme uspokojiť konzumentov. lebo z nich vyteká cenná šťava (lepšie sú neopraskané smaltované nádoby). hoci každý rok ostáva v našich lesoch tisíce ton nevyzberaných lesných plodov i húb. vitamínov. Naše varovanie vychádza zo skutočností. divozelu či nevädze. Pri zbere si počíname opatrne — neničíme porasty a dávame pozor na hady. teda i na menej výhodných miestach. Aj v nich — podobne ako v drogách — prebieha biologické znehodnocovanie. ale až po oschnutí rannej rosy alebo dažďovej vody. ktoré sa u nás stali v posledných rokoch veľmi hľadanými surovinami.75 m2. Domáci i zahraniční spotrebitelia si obľúbili ich nenapodobiteľnú chuť i vôňu. Baza červená (Sambucus racemosa). s ktorými sa stretávame na detských klinikách. vína. Pri sušení ostatného zozberaného materiálu sa na 1 m2 zmestí asi 0. Počas parných dní sa zber začína skôr. Dodatočným vyberaním lístia. džemy. ZÁVEREČNÉ VAROVANIE PRI ZBERE LESNÝCH PLODOV Pri zbere lesných plodov a záhradného bobuľovitého ovocia sme si istí. kvet myšieho chvosta 1 m2. ľul'ok žltý (Solanum luteum). Preto sú vhodné na zácvik zberačov-začiatočníkov. ktorá má husté strapce červených bobuliek. Podobné bobuľky má zemolez obyčajný (čes. plesnejú. sirupy. Obaly a nádoby nikdy nepreplňujeme. čučoriedok. nezabúdajme však na menšie deti. Aj keď sme z tejto stránky veľmocou. lubkové koše) alebo prútené košíky — sú vzdušné a plody v nich dlho vydržia ako čerstvé. Lesné plody zberáme zásadne do čistých nádob. Osobitnú kapitolu pri zbere tvoria lesné plody a huby. Ak ich necháme dlhší čas na kope. hluchavky. ihličia. Na zber jahôd. Slnkom rozohriate alebo mokré plody skôr podliehajú skaze. chuťou i vôňou. vresu. brusníc a čučoriedok sú najvhodnejšie prepravné obaly (tzv.zaparujú sa.5 m2.50 kg čerstvých kvetov. patria k nim plody prudko jedovatého lykovca (Daphne mezereum). prípadne za černice. Otrava sa prejavuje 16 . rôsoly. Všetky lesné plody veľmi rýchlo podliehajú skaze . Šípky a borievky zberáme do lubkových alebo prútených košíkov.25—0. Skúsený zberač môže na ploche veľa získať. kokorík. Z lesných plodov (malín. konopnice alebo jablčníka. Občas sa vyskytujú stredne ťažké otravy plodmi zemolezu čierneho (Lonicera nigra). listy podbeľa 3 m2 a listy maliny alebo ostružiny 3. kde môže niekto iný po nás o pár dní zberať ďalej. nezrelých plodov a iných prímesí sa plody rozmliaždia. závažným. Zberáme systematicky. ríbezle čiernej. zmrazenú dreň i ďalšie výrobky. brusníc. Pravdaže. ktorá sa prejavuje krvavými hnačkami. nie je síce jedovatá. kvet rumančeka 0. klesá obsah cukrov. takže ich predaj z roka na rok stúpa. Jedovaté plody má i konvalinka. tymianu.5 m2. ktorý rastie v záhradách i lesoch a kvitne skoro zjari. šípok i borievok) vyrábame znamenité kompóty. Jeho polopriesvitné karmínové plody sa i veľkosťou podobajú ríbezľovým. než horúce slnko plody rozohreje. zimolez pýŕitý — Lonicera xylosteum) — bobuľky sú vždy na stopke. Slúžia ako výhodný vývozný artikel potravinárskeho priemyslu a umiestia sa v každom množstve i na domácom trhu. vňať prasličky. kvety rumančeka. menia sa farebne. lebo plody zvyčajne dozrievajú postupne. prvosienky. ktorý rastie v podhorskom pásme. Plody zbavujeme nečistôt už pri zbere.50—1 kg čerstvých listov a 1—2 kg čerstvej kôry alebo koreňov. Podľa prepočtov lekárnika K. spojené až po dve spolu. uvedené údaje sú len orientačné. Už 5 — 6 bobuliek spôsobuje u detí veľmi ťažkú otravu. ČIERNE A MODRAVÉ BOBUĽKY si možno zameniť najmä za čučoriedky či čierne ríbezle. ibiša. bobuľky má poukladané akoby na okrúhlom tanieriku. černíc. často trvalým poškodením obličiek a krvavým močením. jahôd. posed dvojdomý (Bryonia dioica). Branca sa pri sušení 1 kg čerstvého materiálu vyžadujú väčšmi odstupňované plochy (kvet vratiča 0. kvasia i hnijú. ale ani jedlá.z prvých zásad zberača je: materiál sa nesmie zapariť! Veľmi citlivé sú napr. Proti zapareniu je odolný napr. ba i kalina obyčajná (Viburnum opulus). Špeciálne poznámky k jednotlivým lesným plodom sa uvádzajú pri ich materských rastlinách. Pri zbere malín a černíc sú však nevhodné. listy vratiča 1. zaparia sa (podobne ako veľa iných druhov). agáta. tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). ČERVENÉ A ŽLTÉ JEDOVATÉ BOBUĽKY pripomínajú ríbezle a brusnice. čo je veľká strata a národohospodárska škoda. plody netlačíme a nestriasame. pastierskej kapsičky. list jahody. 0. preto ich treba čím skôr dodať do nákupne. že sa nič nemôže stať.Lonicera caprifolium). Vňať možno sušiť v neveľkých zväzkoch (snopčekoch). Jeho príbuzný je popínavý okrasný ker zemolez kozí (ľudové ruža z Jericha .5 m2). najmä za priaznivých poveternostných podmienok. kališných lístkov. áron škvrnitý (Arum maculatum).

Zberá sa tak pupenec roľný. I zatváracími špendlíkmi (obr. zemežlč. kde sa nedá použiť kosák (obr. cez rameno a pod. Uväzuje sa podľa potreby okolo pása. pyštek a i. II). najmä na suchých hrudách. (Pri opise špeciálneho zberačského náradia sa opierame o návody skúseného zberača O. Z náradia používaného pri bežnom zbere liečivých rastlín (rozličné nože. prasličku. Takisto zriedkavé sú otravy plodmi vranieho oka (Paris quadrifolia). konvalinky. III Obr. žihľavy. brusníc. k boku. marinky. Otrava sa prejavuje zúžením zreníc. kde niet miesta na postavenie košíka. trávou a pod. materinej dúšky. Gottwalda. kapsár. ktoré vyvolávajú otravu s podobným priebehom ako lykovec.) a všade. plátna. a to tiež v hustých porastoch. šírka 45 cm). hnačkami a dráždením obličiek. Zriedka spôsobuje otravu aj samorastlík klasnatý (Actaea spicata). kosák. prvosienka. Účelnejšie je vyobrazenie menej známych a osvedčených nástrojov. zber nožom „pod palec" je vlastne zber jednou rukou. zlatobyľ. alchemilka. .). pyšteka. na hornom okraji vystužené všitým drôtom (priemer 2 — 3 mm) a s metrovými pásikmi (popruhmi) našitými v každom hornom rohu. ktoré často bývajú osobitnou špecialitou rutinovaného zberača. V mnohých prípadoch je však výhodné mať pri zbere príslušné vrecko (tzv. slabšej kože alebo zo silonového tkaniva (hĺbka asi 50 cm. stavikrv vtáčí. vracaním. Častejšou príčinou otráv sú jedovaté plody posedu bieleho (Bryonia alba). týmto spôsobom sa dobre zberá najmä vňať v čistom a bohatom poraste. Plody takisto pripomínajú čierne ríbezle. II uplatní výhodne v porastoch zarastených inými rastlinami. ďalej vňať rebríčka. vňatí menšieho vzrastu alebo iba vŕškov a pod. zlatobyle. ušité z juty. VŠEOBECNE O ZBERAČSKOM NÁRADÍ Pri každej pracovnej činnosti spravidla potrebujeme vhodné náradie. nátržníka husieho. vratič a pod. L). 17 . nechtík.) je azda zbytočné robiť osobitné nákresy a opisy. zemedym. pľúcnika. srdcovníka. (obr. rebríček a i.) Pri zbere nikdy nesmieme zabudnúť na zberné obaly. kde treba pracovať kolenačky (vysadzovanie. s otvormi na zapnutie gombíkov na pracovných nohaviciach.). s prišitými dvoma pásikmi z tenšej kože na hornej strane a s jedným na dolnej.. čučoriedka. v ktorých dopravujeme materiál domov.hnačkami. modro oinovatenými bobuľami umiestenými medzi štyrmi veľkými listami. III). vŕšky vresu. vachty a vratiča (obr. napr. prietržník a pod. Tak zberáme napr. Zber kosákom „pod rukou" je vlastne prežínanie.). možno ich upevňovať aj Obr. stavikrv vtáčí. ktorý sa uplatňuje v nízkych a poliehavých porastoch. čučoriedok. Ak nemožno uplatniť zber kosákom „pod rukou". trnky a pod.). V). vlčí mak. pletie a pod. č. jahody. ostružina. Nevyhnutné je aj pri zbere liečivých rastlín. listov (brusnica. vachta. slamiha piesočná a i. malina. no pridružujú sa i horúčky. Pri zbere nízkych porastov (sedmokráska. pamajoránu a tiež listy skorocelu. jablčníka. sčervenenín kože a rozšírením zreničiek. osvedčujú sa chrániče na kolená z penovej gumy (hrubej asi 3 -4 cm) a miery podľa vlastných kolien (asi 20 x 15 cm). Otrava má podobný priebeh ako pri lykovci. Dobre sa uplatňuje ako príručný obal pri oberučnom zbere plodov (šípky. Zber „pod palec" sa Obr. jednoduchý hrebeň na rumanček a pod. IV). Vyššia racionalizácia zberu sa dá docieliť aj nacvičením určitého spôsobu zberania — napr. dosť vysoká bylina so strapcom čiernych bobúľ. zvyčajne je vhodný zber hrotom kosáka. ktorý rastie v záhradných plotoch aj v lesných húštinách. obr. listy maliny. Zámenou za čierne ríbezle vznikajú aj otravy bobuľami ľuľka čierneho (Solanum nigrum) a brečtana. Pri odrezávaní materiálu nožom odrezané rastliny berieme vo zväzkoch druhou rukou. podbeľ. kvetov (hloh.jednoducho všetko a všade. ľubovníka. Skvalitníme tým zber a za rovnaké časové obdobie nazberáme viac ako rukou.

úborov nevädze. (obr. arniky a rimbaby starčekobstej (obr. sedmokrásky a parumanu spanilého (obr. kvet prvosienok. Nity nesmú prekážať v strihu. IV Obr. prietržníky a pod. Hrebeňom sa zberá napr. list púpavy. podbeľa. široký asi 1 — 1. VII Obr. Vyrypovač listových ruží: Šírka vidlice je asi 4—5 cm. V Hrebeň na prvosienku a bôľhoj: Na zber prvosienky sa najlepšie osvedčuje hrebeň s násadcom.Obr. vnútorné hrany vidlice sú ostro nabrúsené. na vnútornej strane majú brúsený plechový pásik. Nástroj sa úspešne uplatňuje pri zbere šípok. šírka 8 cm. dĺžka násadca asi 75-90 cm. VIII Obr. Krajčírske alebo záhradnícke nožnice so zásobníkom: Zásobník je vyrobený zo slabšieho plechu a prinitovaný na pravé strihacie rameno nožníc. VI Obr.5 cm. Vyrypovačom zbierame napr. bôľhoj a. Obr. VI). DÍžka hrebeňa je asi 20 cm. VIII). stavikrv vtáčí. pupenec roľný. výška 6 cm. Hroty sú prehnuté. VII). Celková dĺžka nástroja je asi 30 — 35 cm. pastiersku kapsičku. slamihy. IX 18 .

Zo živej sústavy hmoty sú ako prvé zasiahnuté najlabilnejšie látky. DÍžka rýľa je asi 25 cm. lopúchy.Obr. (obr. budované z dvoch zložiek. je vhodný napr. XIII). ibiša atď.5 m (obr. (obr. Úzkym rýľom vykopávame napr. mrkvu. V okamihu oddelenia zberanej časti sa preruší spojenie orgánu s celým telom rastliny a začínajú sa rozkladné procesy — odumieranie a vädnutie. moria nôžka (česky „muří nôžka"). X). DÍžka tyče je asi 1. spojených navzájom ľahko porušiteľnou väzbou. Vzdialenosť hrotov je okolo 3—4 cm. Napr. XI Obr. na zber šípok. Úzky rýľ sa uplatňuje pri vykopávaní menších kolovitých koreňov. Šírka hrablí je asi 30 cm a hroty merajú 10—12 cm. hlohu. z aglykónu a cukru. Na vykopávame koreňov sa uplatňuje niekoľko typov nástrojov. na dobývanie koreňov kuklíka mestského alebo stavikrvu či nátržníkov je vhodná tzv. dĺžka násady asi 70—90 cm a šírka rýľa okolo 8 cm.5 — 2 m (obr IX). oman. Štvorhrotové oceľové hrable (alebo hák) na podzemky puškvorca majú krajné nožovité háky s ostrím a obidva vnútorné majú kruhovitý profil. XII Obr. čiernej bazy a pod. Používa sa na vykopávame koreňov v tvrdej pôde. XIII Na približovanie nedostupných konárov a ich pridŕžanie používame hák na tyči so slučkou. ligurček. Sysľovkou sa dobývajú korene ľuľkovca zlomocného.5-2. celková dĺžka náradia je asi 30 — 40 cm (obr. valeriány. prítomné enzýmy začínajú pôsobiť veľmi rýchlo. archangeliku a pod. stavikrv (hadí koreň). terapeuticky cenné glykozidy. XII). vyrobená z dobrej ocele (staré perá z nákladného auta) a s pevnou násadou. kde je práca veľmi namáhavá a normálnym rýľom nemožná. XI). archangeliky. Sysľovka je pomerne ťažká motyka. ihlicu tŕnistú. SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Sušenie je druhý faktor. ktorého priebeh zasa určujú svojím charakterom obsahové látky rastliny. Kopáč je dlhý asi 15—20 cm a má polovičnú šírku. vyhovuje im najmä vodné prostredie (a ono v rastline je a má pre činnosť enzýmov priaznivú kyslú reakciu) a určitá teplota. X Obr. DÍžka násady je 1. Aby sa 19 . medzi ktoré patria napr.

V prípade potreby nám v nákupni poradia. Vhodne sa dajú využiť aj zvislé stredné trámy na povale. rýchlo treba sušiť horcový koreň. lebo chlpy zachytávajú zvyšky drog a ďalšia droga sa nimi potom znečisťuje. väčšinou škodlivé pôsobenie enzýmov. rozrezané alebo rozdrvené drogy sa nenakupujú. Samozrejme. koľko môžeme ihneď po zbere usušiť. Na prednú spodnú stranu krovového trámu pribijeme druhú latku a tá nám poslúži ako spodná opora liesky. Výnimky z tohto pravidla sú zriedkavé (slezové kvety . lieskach (obr. v obytných miestnostiach. napr. čisté. XIV). aby sa nedrobila. nazývaný fermentácia. výhodou je. Vzdialenosti medzi nimi by mali byť aspoň 20 cm. Jutovina nie je vhodná. balenie. Všetky časti rastliny dodávame do nákupne celé. vhodná hrúbka líšt je 1.Obr. S lieskami možno manipulovať priamo v prírode na mieste zberu alebo doma. na povale. Sušiareň v podstreší možno zariadiť lieskami tak. ktoré nesú krov (obr. Liečivé rastliny sa najlepšie sušia na tzv. Rohy liesok možno spevniť kovovými uhlami. Vo voľnej prírode treba sušiť asi 1 m nad zemou. rastliny so silicou. Pri nízkych teplotách zasa sušenie trvá veľmi dlho. nie však na slnku). Miestnosti musia byť upravené. príp. aby sa nestrapatil. akosti a ďalšími akosťami veľmi skoro uhradí náklady spojené so zariadením sušiarne. nie však pri vysokých teplotách. Napriek týmto úskaliam by sme si mali vytýčiť hlavnú zásadu: sušiť čím rýchlejšie. Pokojné zimné obdobie je priam určené na to. Sušíme v tieni. v miestnosti asi vo výške 50 cm (aby vzduch prúdil aj odspodu a aby materiál nevlhol). pri dobrej výmene vzduchu (nie v miestnosti. aby sme ho využili na zariadenie lacnej sušiarne. Na sušenie vňatí stačí. Potrebujeme iba niekoľko líšt (latiek) a zopár metrov riedkeho nie chlpatého textilu. kde je para). však nemôže bez ujmy prebehnúť pri horcovom koreni a sladkom drievku. papierovú tkaninu alebo organtín. pôvodne ružové. Vo všeobecnosti sú vysoké teploty pri sušení nevhodné. teda sušiť tak. Takýto usmernený rozklad obsahových látok. takže ťažko vysloviť všeobecné pravidlo: poznáme prípady nevyhnutnosti vysokých teplôt (sušenie čajovníkových listov na bežný čierny čaj — pozri cudzokrajné drogy). neobídeme sa bez nej najmä pri zbere (pestovaní) drahších drog. pričom sa predlžuje rozkladné. XIV Obr. archangeliku (pri teplote do 30 — 35° C. začať čo najskôr so správnym a rýchlym sušením.2-2 cm x 2-4 cm. napr. odosielanie drog do nákupne. neobracajme pri tom zbytočne drogu. keď sa rastlina vo všetkých svojich častiach pri pokuse o ohnutie láme. Krušinová kôra sa môže užívať až po ročnom skladovaní alebo po hodinovom zahrievaní pri teplote 100° C. čím je povala vzdušnejšia. že jednotlivé liesky možno zasúvať a vyberať bez toho. kde sa práve takto rozložia obsahové látky s nežiadúcim dávivým účinkom. tým lepšie rastliny schnú. na ktorých sú zavesené škridlice. Teplotu sušenia určuje charakter obsahových látok. Ak nemáme 20 . ako zvýšiť akosť drogy. Obyčajne už rozdiel medzi cenou I. aby lieska bola riedko vypletená motúzom (silonom). Textil na okraji zahneme. t. bezprašné a dobre vetrané. na zakladanie a ošetrovanie kultúr. že sa latky. treba čím rýchlejšie odpariť vodu. ale aj so slizom. XVI a XVII). aby sme museli manipulovať s ostatnými.Flos malvae. a pribijeme klinčekmi so širokými hlavičkami. využijú ako horná opora pre liesky (obr. lebo spôsobujú rozklad či denaturáciu liečivých obsahových látok. aby si sušený materiál (droga) zachoval pôvodnú farbu. Pomalé sušenie — a to i na slnku — je možné pri krušinovej kôre (Cortex frangulae). XV ich činnosť zastavila. j. XV). Môžeme si ich ľahko urobiť sami. v kôlni a inde. vždy zmodrejú). Sušenie sa končí. ZARIAĎME SI SUŠIAREŇ Od včasnej jari do neskorej jesene treba využiť každý pekný deň na zber a ďalšiu manipuláciu s materiálom — sušenie. Obvyklé rozmery liesok bývajú 80-100 cm x 100-120 cm. ibiš. Pridajme si k tomu spomínané skutočnosti a doplňme: zberajme len toľko.

Údaje o osobitných priemyslových a etážových sušiarňach uvádza príslušná odborná literatúra. Liesky v nich vešiame buď opísanými spôsobmi. Pri sušení možno využiť i kôlne. Maximálna teplota pri tomto spôsobe sušenia sa zvyčajne pohybuje medzi 40-50° C. alebo tam. vystačíme s drôteným alebo silonovým výpletom. hluchavky bielej. postavíme medzi trámy náhradné stĺpiky (drúčiky). navyše sa dá regulovať. Výhodný je najmä pre háklivé drogy s obsahom slizu alebo pre kvetový materiál. divozelu a i. kde prirodzené teplo nestačí. alebo pomocou kovových závesov (obr. návody môžu byť iba rámcové. Sušenie vňate si spravidla nevyžaduje liesky. Manipulácia si však vyžaduje prax. Doma sa niekedy musíme uspokojiť s dosúšaním na peci alebo na sporáku (keď sa prestalo kúriť. Ak chceme získať tovar výbornej kvality. Pri jednotlivých častiach rastliny je po usušení takýto úbytok pôvodnej hmotnosti: semená 20 % vňať 75 % kôra 50 % listy 80 % korene 60 % kvety 85 % 21 . oprieme ho o stenu nad vykurovacím telesom a možno na ňom sušiť (obr. XVII Obr. možno sušiť niektoré časti rastlín kombinovane: najprv v prievane a potom dosúšať horúcim vzduchom. pričom sa ich hmotnosť znižuje o 20 až 85 %. čo je dosť nevýhodné. prípadne s latkovými podložkami. kde sa pracuje s väčšími množstvami (napríklad na plantážach). XIX dosť dlhé latky. XVIII). pivonky. Sušenie pri umelom teple prebieha rýchlejšie a nezávisí od počasia. lebo váha liesok i so sušeným materiálom nepresahuje niekoľko kilogramov. Tak sušíme napr. Konštrukcia nemusí byť veľmi pevná. Je výhodné tam. alebo na kolíky (obr. Pri sušení sa z rastlín odparuje voda. XXI). Medzi jednotlivými radmi výpletu sa odporúča medzera asi 40 cm.) Ak sme si zhotovili liesky. Medzi drôtmi či latkami má byť odstup okolo 20 cm. XVIII Obr. urobíme si jednoduchý stojan na liesky.Obr. Pri použití kovových závesov však jednotlivé liesky nemožno vymieňať. stodoly a iné vzdušné zastrešené priestory. XVI Obr. XIX). Stojan môže byť dvojitý (ako maliarsky rebrík) a potom možno sušiť z obidvoch strán. nerobí toto sušenie osobitný problém. kvet bazy čiernej.

Sušiarne musíme udržiavať v úplnej čistote a dbáme. aby nenabrali na seba cudzie pachy. preto pred začatím zberu musíme sušiace priestory a liesky asanovať. ak sú hrubé. rozostrieme na liesky alebo. navlečieme na povrázky a v prievane sušíme. neprepadávali na seba cez liesky a pod. XX Obr. pozdĺžne prerežeme. Pozor na nebezpečenstvo ohňa! . podzemky a hľuzy. Drogy často napádajú škodcovia. aby do nich nemali prístup domáce zvieratá. a to každú podzemnú časť osobitne). a preto musíme dbať.Obr. Nikdy nesmieme zabúdať. podľa možnosti opláchneme (najlepšie prúdom tečúcej vody. XXI Rozdielny je aj čas sušenia jednotlivých rastlinných častí v prirodzených podmienkach (bez použitia umelého tepla): Dĺžka sušenia Počet dní v lete Počet dní na jar a v jeseni Kvety 3—8 8—14 Rýchlo schnúce listy a vňať 3—6 10—14 Pomaly schnúce listy a vňať 10—14 14—21 Korene 14 21 Najťažšie sa sušia podzemné časti — korene. Strasieme z nich zvyšky hliny. Počas sušenia možno na ten istý účel použiť dymiace tablety. že drogy sú liečivá. aby sa navzájom nemiešali. očistíme ich kefkou. Možno na to upotrebiť u nás vyrábané prípravky..

pre korene 3 x 3 mm až 5 x 5 mm. Voľné skladovanie však nie je veľmi výhodné — droga sa dá síce ľahko kontrolovať. Treba sa vyvarovať zbytočného znečistenia aj pomrvenia drog. kvety divozelu veľmi ľahko vlhnú. chybné. či je droga suchá. BALENIE A PREPRAVA Skladovanie drog zasa podstatne ovplyvňujú obsahové látky. na koreň valeriány treba sitá s okami 2 x 2 mm. Skontrolujeme. jedine mierne navlhnutie sa dá včasným presušením odstrániť. ako sú cudzie prímesi (iné časti materskej rastliny. ICH TRIEDENIE. ktoré za rok spotrebujeme. Existujú síce aj všeobecne platné predpisy. komoru. Do nepriedušných nádob však možno dávať len dokonale usušené drogy. čím dostávajú nepeknú hnedú farbu a táto zmena prebieha na úkor obsahových látok. štátna norma týkajúca sa liečivých drog — ČSN 86 6002 (Úprava drog a ich balenie. Na ich prechodné uskladnenie potrebujeme suchú. ak je jej menej. čistá a bezprašná — vlhkú presušíme. Všeobecne drogám škodí vlhko. preberanie a skladovanie). Odbyt a predaj drog býval prv ťažší . aby nezvlhli. Ľahšie vrecia vešiame pod strechu. uvádzame ich pri každej rastline osobitne. črvotočov a pod. Skladovanú drogu buď voľne vysýpame na vhodnú podložku. ináč by splesniveli. Z uvedeného možno vyvodiť: každú drogu treba skladovať veľmi starostlivo (aspoň podľa návodu) a na domácu potrebu sa musia zbierať také množstvá. ktoré nám na požiadanie zašle nákupňa. pre listy a vňať asi 3 x 3 mm. Drogy majú predpísané určité kvalitatívne normy. rumančeka a trnky obyčajnej. rozličné druhy roztočov.). zhnednuté a inak sfarbené alebo farebne zmenené časti. Drogy zvyčajne neodosielame do nákupne hneď po usušení. silné svetlo. doprava. čím ušetríme miesto a znemožníme prístup drobným domácim škodcom. Niektoré drogy (napr. Dnes je hospodárenie s liečivými rastlinami plánované a tovar sa predáva za pevné. po nasypaní drogy zalepených leukoplastom. iné drogy a pod. alebo ju prechovávame v uzavretých obaloch. Tak napr. neodporúčame ich skúšať — takúto drogu treba zničiť. list náprstníka) sa nedarí uchovávať ani pri prísnych skladovacích podmienkach.ceny kolísali a často nebolo možné tovar predať. ako aj časti napadnuté hmyzom (škodcami). maku vlčieho. Tovar na odosielanie sa balí do vriec. ďateliny. Drogy s osobitým príjemným či nepríjemným pachom ukladáme do sklených alebo plechových nádob. treba ich vopred triediť. takže ich treba skladovať osobitne prísne.SKLADOVANIE DROG. Tovar skladovaný v nepriehľadných obaloch treba často kontrolovať a každú chybu okamžite odstrániť. Jutové vrecia zašívame navrchu v smere. K tejto problematike vyšla čs. preto oddeľujeme aj drogy rozličnej akosti. ďalej list podbeľa. ktoré dobrú drogu počas prepravy znehodnotia. Ak chceme drogy odosielať. ale pre niektoré drogy nie sú dostačujúce. ale aj koreň lopúcha. I keď existujú isté možnosti záchrany mierne poškodených a škodcami napadnutých drog. v sparne sa niektoré druhy veľmi ľahko drobia). Do vreca vložíme zoznam odosielaných drog (konsignáciu) a svoju adresu. Drogu do vriec dobre natlačíme (asi 6—8 kg na vrece). Každú drogu treba pred odoslaním oprášiť — týka sa to najmä koreňov a vňate. má odbyt zabezpečený. Tovar nebalíme do vriec alebo škatúľ z potravín. potom zbavíme prachu (pozri úvod kapitoly) a odstránime z nej všetko. čo tam nepatrí. Z bežného nákupného plánu medzi ne patrí napríklad kvet agáta. Každé vrece označíme adresou nákupne a odosielateľa. Vrecia objednávame pred hlavnou sezónou. vzdušnú a čistú miestnosť. prach a hmyz. vrece zahneme dovnútra tak. ako je zašité dno vreca. takže pre ne sú predpísané ročné výmenné lehoty (= exspiračná lehota). časť povaly atď. Osobitné skladovacie predpisy uvádzame na patričnom mieste pri jednotlivých rastlinách. vopred vyhlásené ceny. Niektoré drogy veľmi často napáda hmyz. 23 . Zásadne nebalíme počas dažďa alebo sparných dní (pri daždi vlhnú. starú zásobu nemiešajme s novou — radšej ju vysypme. Aj tu musíme byť vrcholne svedomití — drogy sú liečivá. ako sú jutové či papierové vrecia. debny vyložené papierom či sudy. púpavy lekárskej. Najväčším nepriateľom uskladneného usušeného materiálu je vlhko. označovanie. Stačia na to obyčajné sitá s rozmermi otvorov pre kvety asi 2 x 2 mm. Kto zberá podľa štátneho plánu. ale na druhej strane sa ľahko zapráši alebo inak znehodnotí. zmes drog rozličnej kvality sa zasa hodnotí cenou najnižšej prítomnej akosti. silné slnečné svetlo a priveľké kolísanie teploty. Preto ju radšej skladujeme v dobre uzavretých obaloch. môžu obsahovať zárodky škodcov. nepoužívame vlastné obaly. ríbezle čiernej a pestovaného ibiša lekárskeho. lipy. V prípade väčších množstiev sa odporúča suchú drogu ponechať na kope vysokej 30—50 cm aspoň tri dni a až potom baliť na odosielanie. Nedosušené drogy počas prepravy splesnejú a nákupňa ich odmietne. Každý druh a časť rastliny musí byť vcelku a v osobitnom vreci. Z týchto príčin sa usilujeme drogy ihneď po zbere odoslať do nákupne a zbytočne ich doma neskladovať. aby sa dalo zaviazať. bazy čiernej. Na tento účel možno prerobiť sýpku. Menšie množstvá sa preto najlepšie skladujú v nahriatych plechovkách. Najpríhodnejšie obdobie je včas ráno.

piesok atď. triesloviny a silice. prvá akosť zodpovedá požiadavke ČsL 4. kvety alebo byle v listovej droge). škrob. organické kyseliny. Patria medzi ne napr. ktoré v rastline vznikli hlavne druhotne ako výsledok jej životných prejavov. iné časti materskej rastliny — všetky nepatričné časti materskej rastliny (napr. Z celej sústavy rastlinnej živej hmoty možno vydeliť ešte jednu skupinu obsahových látok. na izoláciu obsahových látok. ktorá sa dá vyťažiť extrakciou vodou. Oveľa menej vody je v zásobných podzemných orgánoch. medziprodukty (nemajú veľký význam z terapeutického hľadiska) a tzv. 4. Môžu byť zložkou každého rastlinného tela (ubikvitárne). Drogy druhej. liečebný účinok drog podmieňuje ich akosť. chémia rastlín). lebo sa používajú aj v tomto atlase: 1. ktoré sa dajú liečebne uplatniť. kamienky. Tie zvyčajne podľa určitých znakov drogového materiálu rozlišujú pri každej droge tri akostné triedy. vydanie (ČsL 4) — Pharmacopoea Bohemoslovaca. j. nazývame hlavné účinné obsahové látky. t. Primárne produkty sú dôležité pre udržanie života a v priebehu látkového metabolizmu môžu vystupovať aktívne (napr. ktorý platí od 1. na technické účely a podobne. ktorý potrebuje pre svoj život. Rátajú sa medzi ne funkčné súčiastky buniek (najmä enzýmy). prípadne pomáhajú plniť iné dôležité funkcie v rastline (enzýmy).. prebytky primárnej látkovej premeny. j. alkaloidy — zásadité látky obsahujúce v molekule viazaný dusík. glykogén a i. ktoré sú nositeľmi liečebného účinku. vidíme. vydanie nášho liekopisu — ČsL 4). 3. alkaloid strychnín iba v rode Strychnos). ON. Táto skupina tvorí premenlivý podiel v jednotlivých rastlinných druhoch čo do množstva i vzhľadom na svoju skladbu (uvádza sa v ČSN 86 6005 ako extrakt). enzýmy) alebo pasívne (napr. Neúčinný zvyšok tvoria balastné látky. V jej názvoslovnej časti sa uvádzajú viaceré pojmy. 1987. Ubikvitárne produkty sú rozšírené primerane tejto svojej funkcii (napr. ako hlina. bielkoviny a pod. X. Zvyšok sušiny tvoria minerálne látky. metabolity). alebo fungujú ako zásobné látky (napr. asi 10 %. Ak drogu uvádza aj ČsL 4. rozpustné v organických rozpúšťadlách 24 . škrob a bielkoviny). preto sú u nás vytýčené štátne normy pre liečivé drogy. rastlina si vytvára prepestrý súbor obsahových látok.ČSN. Všeobecné predpisy na skúšanie drog a liečivých rastlín uvádza ČSN 86 6005. editio quarta (PhBs IV) z r. Okrem liekopisu sa u nás zaviedli ešte československé štátne normy pre liečivé drogy .). Ak skúmame rastlinné telo z hľadiska chemickej skladby v zmysle novšie uplatňovaného pojmu fytochémia (t. ktoré sa ukladajú ako zásobné látky (napr. ktoré si treba vysvetliť. aminokyselina fenylalanín je prítomná v každom živom organizme). ktoré po spálení rastliny ostávajú ako popol. že sa skladá predovšetkým zo značného množstva vody. Uvádza ich najmä platný československý liekopis — v súčasnosti je to Československý liekopis. ktorými sa droga znečistí pri zbere. Šťavnaté a dužinaté časti obsahujú až 98 % vody. liehom alebo inými obyčajnými rozpúšťadlami. na vodu najchudobnejších. Ich účinnosť podporujú vedľajšie účinné obsahové látky. ktoré z hľadiska funkcie v rastline vytvárajú buď jej kostru (napr. Sekundárne látky sú substancie. Z druhotne (sekundárne) utváraných špecializovaných obsahových látok sú najdôležitejšie tieto: 1. ktoré sa vytvorili z primárnych špeciálne prebiehajúcimi látkovými premenami. resp. buničina a lignín). Ich fytoterapeutická hodnota nie je však rovnaká. a tá sa žiada aj v prípade drog upotrebených priamo ako liečivo — liek. úprave alebo preprave. ZÁKLADNÉ FYTOCHEMICKÉ ROZDELENIE OBSAHOVÝCH LÁTOK V RASTLINÁCH Ako teda vidno. Produkty látkovej premeny (metabolizmu) rastlín i zvierat sa zvyčajne rozdeľujú na dve skupiny: primárne a sekundárne. príp. je oficiálna. apríla 1965. 4. S ohľadom na chemickú štruktúru ide tu o nízkomolekulové látky. alkaloidy. V kôre jej býva asi 50 % a v semenách. Odborní pracovníci sú povinní poznať jeho obsah a riadiť sa ním. cudzie organické prímesi — úlomky iných rastlín alebo iné organické látky. ktoré sa neodstránia pri zbere alebo úprave drogy. strata sušením — hmotnostný úbytok vznikajúci sušením drogy za predpísaných podmienok. Tie.OBSAHOVÉ LÁTKY LIEČIVÝCH RASTLÍN A DROG Ako sme už zdôrazňovali. Nás z nich osobitne zaujímajú tie. listy. Je vecou lekára. alebo sa vyskytujú len v úzko ohraničenom okruhu rastlín (špecializované). Hlavný podiel bezvodého zvyšku — sušinu — tvoria potom chemicky zložité vysokomolekulové látky. platná od 1. kvetné časti a dužinaté plody do 90 %. 1987 (v čase edičnej prípravy tohto Atlasu sa chystalo už 4. tretej akosti sú určené na priemyselné spracovanie. tuky. alebo tvoria bunkovú štruktúru (celulóza.). anorganické prímesi — neorganické znečisteniny. 2. Nachádzajú sa iba v obmedzenom okruhu rastlín (napr. aby počas liečby správne uplatňoval pôsobenie hlavných či vedľajších účinných obsahových látok.

(éter. prvosienka. zosilňujú však účinnok hlavných obsahových látok. Všetky silice pôsobia dezinfekčné a hojne sa upotrebúvajú v ľudovom liečiteľstve. lebo sa nevstrebávajú sliznicami čriev a žalúdka (saponíny obsiahnuté v kúkoli sa však vstrebávajú sliznicami. napr. ľuľkovitých. teda 2. u nás tvoria zložku liečebnej kozmetiky (krémy Neridé a Perilacin na výživu citlivej a suchej pokožky). Na bielkoviny sú najbohatšie semená. sú najdôležitejšie tieto: 1. kyseliny — rozdeľujú sa na niekoľko skupín. v zelenine.5 x viac než z rovnakého množstva glukózy. Tukom sa podobajú vosky. prítomné napr. Blízky vzťah k siliciam majú živice (liečebne sa uplatňuje napr. slúžia na dráždenie kože (borovicový balzam). škoricovník atď. z m i n e r á l n y c h k y s e l í n je najvýznamnejšia kyselina kremičitá. Osobitnú skupinu glykozidov tvoria s a p o n í n y . nevyhnutným pri dýchaní rastlín. V súčasnosti majú najmä technické použitie (šelak atď. vínna a citrónová). Rastlinné oleje či tuky sú väčšinou tekuté (napr. dodávajúce mu príslušnú osviežujúcu chuť (napr. ktoré sa ukladajú v rezervných orgánoch rastlín. prítomná hlavne v prasličke. 2. glukóza a fruktóza. sacharidy (predtým nazývané glycidy. V liečiteľstve sa uplatňujú jednoduché cukry. 4. uvoľňujúcim energiu pre životné deje a činným aj pri tvorbe iných obsahových látok. Pre životné funkcie sú veľmi dôležité. spazmolytických (rumanček a sladké drievko).). žlto sfarbené látky s glykozidickou stavbou. obsiahnutý napr. Najznámejší z nich je rutín. 2. ľanový. vetropudne (rasca). pôsobia močopudne a mierne preháňavo.). kyseliny olejovej. napr. Prudkým spôsobom ovplyvňujú niektoré životné funkcie. niektoré aj ako stomachiká (palinová vňať). v pľuzgierke islandskej a lišajníku dubovom. Medzi najdôležitejšie patria srdcové glykozidy obsiahnuté v náprstníkoch a preháňavé antrachinónové glykozidy prítomné v krušinovej kôre.takmer výlučne ide o nejedovaté. známa skôr ako vitamín C. Majú vysokú energetickú hodnotu. močopudných (list brezy). ale aj disacharidy (hlavne trstinový či repný cukor) a polysacharidy. chloroform atď. Najviac lipidov je v semenách (plodoch). Ďalšie špecializované obsahové látky sa uvádzajú pri jednotlivých liečivých rastlinách. Bohatý obsah flavonoidov majú kvety bazy i trnky a ihlica tŕnitá. Napríklad spálením 1 kg ľanového oleja sa uvoľní 38 970 joulov. a preto sú krvným jedom). bielkoviny — tvoria základnú zložku živej bunkovej hmoty. éterické oleje (silice) — bezdusíkaté. palmitovej a stearovej). kyselina jablčná. pri cudzokrajných drogách. ovplyvňujú látkovú premenu. Samovoľná manipulácia s týmito látkami je väčšinou nebezpečná. Z ubikvitárnych obsahových látok. glykozidy — ďalšia skupina so značným zastúpením jedovatých obsahových látok. je hojne zastúpená k y s e l i n a a s k o r b o v á . ktoré slúžia väčšinou ako ochranné látky na povrchu rastlinných orgánov. 3. Obsahuje ich napr. používajú sa ako koreniny (majorán. slnečnicový a konopný olej). Pôsobia proti kašľu (napr. repkový. v rastlinnej ríši sa hojne vyskytujú aj iné k y s e l i n y v i t a m í n o v é h o c h a r a k t e r u. chorobné zmeny na sliznici tráviacich ústrojov a poruchy nervovej činnosti). obsiahnutá najmä v kvasniciach (jej nedostatok spôsobuje kožné poruchy. Sú priamym produktom fotosyntetickej asimilácie. liečebne dôležité sú aj k y s e l i n y l i š a j n í k o v . ktoré sa nachádzajú vo všetkých rastlinách. preto sa nazývajú aj bioflavonoidy. ale aj prípravkov používaných pri ochoreniach srdcového a obehového systému (hlohová droga). Ich liečebné použitie patrí výlučne do pôsobnosti lekára. šípkach atď. Flavonoidy väčšinou nemajú vyhranené pôsobenie na organizmus. Rezervnou látkou je aj inulín obsiahnutý v astrovitých a zvončekovitých 25 . ale aj ako nervína a sedatíva (chmeľové šištice a valeriánový koreň). ide o vysokomolekulové zlúčeniny zložené z aminokyselín. teda na zlepšenie chuti do jedenia. kyselina nikotínová. vhodné na povzbudenie tvorby žalúdočných štiav. Niektoré liečebne dôležité glykozidy sa nesprávnym sušením ľahko rozkladajú. inak aj cukry) — patria medzi najdôležitejšie látky zúčastňujúce sa na rastlinnom metabolizme. divozel a fialka. napomáhajú odkašlávanie. Pre živé organizmy sú vysoko toxické. ktoré sú zvyčajne netoxické. g u m o ž i v i c e a b a l z a m y (občas sa v liečbe používa peruánsky balzam). prevažne glykozidické látky (iridoidy). v minulosti nazývané vitamín F. takmer napospol nejedovaté látky. v ovocí sú prítomné p l o d o v é k y s e l i n y . v ľanovom oleji. Saponíny podporujú vstrebávanie iných. ktoré majú antibakteriálne účinky a nachádzajú sa napr. Vlastnosti lipidov závisia predovšetkým od týchto kyselín. Skladajú sa z glycerolu a vyšších mastných kyselín (napr. ovocí. pre čeľade iskerníkovitých. močopudne (petržlenový koreň). makovitých a ľaliovitých rastlín. resp. 3. súčasne podávaných liečiv. Obsahuje ich napr. horčiny . 6. flavonoidy — hojne rozšírené. ktoré sa ako zásobná látka nachádzajú v ovocí a mede. ktoré sú často zmesou viac než 50 rozličných vonných látok. vňať tymianu). napr. Ich nedostatok vo výžive má za následok poruchy dôležitých biologických procesov. 5. lipidy — významné rezervné látky vznikajúce pri druhotnej látkovej premene. v rute (potláča lámavosť krvných vlásočníc). najznámejšie z nich sú tuky a oleje. koreň horca a list vachty trojlistej. upravujú chuť a arómu (vanilka). predovšetkým škroby. ich soli sú rozpustné vo vode.). Príznačné sú napr. významné sú i n e n a s ý t e n é m a s t n é kyseliny. borovicová kolofónia).

rastlinách. Škroby sú pomocnými látkami pri príprave tabliet, zásypov atď., inulín zasa cenným diabetickým prostriedkom. Chemicky rovnaký základ má i celulóza (buničina), ktorá sa o. i. používa na výrobu vaty. V tesnej chemickej príbuznosti s cukrami sú slizy, gumy a pektíny. Slizy sa používajú najmä na utváranie ochranných povlakov niektorých liečiv, pri ktorých sú špecifické nároky na miesto a čas vstrebávania v tráviacom trakte. Podobné použitie majú aj ligníny a ďalšie zložky rastlinných organizmov. Okrem týchto skupín látok sa liečebne využívajú aj rastlinné farbivá, predovšetkým chlorofyly, ktoré sú súčasťou listovej zelene. Chlorofyly sa uplatňujú v prípravkoch na urýchlenie hojenia (napr. Chlorophyllum oleosum SPOFA) alebo v zubných dezinfekčných prípravkoch a pastách (napr. T 32 s chlorofylom), prípadne v liečebnej kozmetike. Izolujú sa napr. zo žihľavy alebo špenátu. Fytoterapeutické uplatnenie nachádzajú aj rastlinné biokatalyzátory čiže ergóny (pôsobky). Medzi ne sa zvyčajne začleňujú hormóny, enzýmy a vitamíny. Rastlín s hormonálnym účinkom na organizmus je málo. Niektoré však svojimi obsahovými látkami predsa len ovplyvňujú činnosť štítnej žľazy, ba struky fazule alebo jastrabinová vňať obsahujú aj glukokiníny znižujúce obsah cukru v krvi. Niektoré naše rastliny (napr. tulipány a cesnak) obsahujú i látky povzbudzujúce sexuálnu aktivitu. Bez prítomnosti enzýmov by ani v rastlinnom organizme nevznikla nijaká reakcia. Jestvuje veľké množstvo enzýmov s úzkym, špecifickým poslaním. Možno ich prirovnať ku kľúčom, kým látky, na ktoré majú pôsobiť, sú akýmisi zámkami: do každej zámky je dobrý iba jeden kľúč. Enzýmy majú mimoriadne vysokú účinnosť. Napríklad sacharáza štiepi až 200 000-násobné množstvo sacharózy na glukózu a fruktózu. Na využití enzýmových pochodov sú založené celé priemyselné odvetvia (kvasný priemysel, liehovarníctvo, pivovarníctvo, vinárstvo, výroba syrov, octu atď.). Inokedy však treba enzýmové pochody potlačiť a vylúčiť. Tak sa postupuje napr. vtedy, ak chceme zastaviť rozkladné procesy v liečivých rastlinách a zamedziť ničenie terapeuticky účinných obsahových látok. Obsobitnú, chemicky rôznorodú skupinu tvoria ochranné látky, nazývané aj fytoncídy alebo rastlinné antibiotiká. Niektoré z nich patria medzi silice, ďalšie medzi alkaloidy, triesloviny atď. Nachádzajú sa napr. v cesnaku, cibuli, repíku a v ľubovníku. Od pravých antibiotík, ktoré sú zväčša produktom plesní, sa však tzv. rastlinné antibiotiká odlišujú kvalitatívne i kvantitatívne. Súčasťou každého živého organizmu, teda i rastliny, je voda. V jednotlivých častiach rastlín sa nachádza 10 až 98 % vody. Je teda dôležitým stavebným aj zásobným materiálom. Bez prítomnosti vody by v rastlinách neprebiehali nijaké metabolické procesy. Rozborom sušiny alebo popola získame obraz o tom, ktoré látky či prvky prijala rastlina zo svojho prostredia. Po dokonalom spálení rastliny sa dá presne zistiť, aké minerálne látky obsahovala a aký bol ich podiel. Mnohé minerálne látky možno v určitých koncentráciách využívať liečebne. Napríklad draslík, hojne obsiahnutý v bliznách kukurice, pôsobí močopudne; dusičnan draselný, obsiahnutý napr. v listoch podbeľa, účinkuje zasa protiastmaticky. Podobne sa v pomocnej terapii využíva prítomnosť železa, vápnika, kremíka, jódu alebo iných prvkov či ich solí. Niektoré z nich sú však v rastlinách nežiadúce. Taký je napríklad šťaveľan vápenatý, nadmerne prítomný v rebarbore, štiave či v špenáte. Keďže sa šťaveľan vápenatý usadzuje v kĺbových puzdrách, reumatici by sa mali zriecť konzumu špenátu. To isté sa odporúča ľuďom náchylným na tvorbu močových kamienkov. Ani deťom by sa špenát nemal podávať častejšie ako raz týždenne (aj to vždy len s mliekom). Prirodzene, týmto sa nekončí ani hrubý výpočet látok obsiahnutých v rastlinách, a tobôž výpočet ich terapeutických alebo iných účinkov. (O niektorých sa podrobnejšie píše pri jednotlivých rastlinách v špeciálnej časti tohto diela a v stati Dôležitejšie cudzokrajné drogy.) V rastlinách ustavične vznikajú, menia sa a zanikajú nepredstaviteľné kvantá rozličných látok. Ani na liečivé látky nemožno hľadieť ako na uzavretý a nemenný súbor s ustálenými funkčnými vzťahmi. Istá látka rastlinného organizmu môže raz slúžiť ako medziprodukt, inokedy ako stavebná či rezervná látka, prípadne ako katalyzátor alebo výlučok z cyklu. Veľmi zložité väzby vznikajú pri liečebnom využívaní látok obsiahnutých v rastlinách. Preto rastlinná liečba nie je oblasťou, v ktorej by neodborníci mohli experimentovať bez rizika, že vážne ohrozia svoje či cudzie zdravie.

JEDOVATÉ RASTLINY
Už v staroveku sa poznala nielen liečivá sila, ale aj jedovatosť niektorých rastlín. Spočiatku sa rastlinné jedy používali na trávenie divej zveri. Napríklad prilbica žltá (Aconitum lycoctonum) sa pridávala do mäsa určeného na hubenie vlkov. Čoskoro sa však prišlo na to, že rastlinnými jedmi sa dajú odstraňovať aj nepohodlní ľudia. Vlastne už v mýtických časoch sa travičstvom zaoberala Medea z Kolchidy. Usudzuje sa, že používala jed z jesienky (Colchicum autumnale), ktorá hojne rástla v Kolchide na juhozápadných svahoch Kaukazu. V antických časoch sa na trávenie ľudí používal najmä bolehlav (Conium maculatum). Odvar z bolehlavu usmrtil aj slávneho Sokrata. V tom období sa poznali už aj jedovaté účinky tisu (Taxus baccata) a niektorých druhov húb. Kuriózny je prípad miernej otravy asi 10 000 vojakov Xenofonovej armády pri Trapezunte. Vyvolal ju včelí med znesený z okolitých rododendronov (Rhododendron ponticum a Rhododendron luteum). Dnešné poznatky o jedovatých rastlinách sú podstatne širšie a hlbšie. Aj v našom zemepisnom pásme rastú desiatky rastlinných druhov, ktoré môžu zapríčiniť nebezpečné otravy. Zberači liečivých rastlín nevyhnutne musia poznať aj všetky jedovaté rastliny. Príležitostní zberači by mali dôsledne rešpektovať aspoň zásadu, že na liečebné účely nikdy nezberajú rastliny, pri ktorých nemajú stopercentnú istotu o ich správnom druhovom určení. Veľa sa dá naučiť od skúsených zberačov, ale treba sa opierať i o spoľahlivé odborné príručky s výstižnými botanickými opismi a vernými vyobrazeniami liečivých rastlín. Otravy jedovatými rastlinami nie sú veľmi časté, pravda, ak odhliadneme od detských otráv zapríčinených plodmi, jadrami alebo kvetmi niektorých zelených rastlín. Takýchto detských otráv je pomerne veľa. Deti zo zvedavosti ochutnávajú aj plody jedovatých rastlín. Menšie deti treba dobre strážiť a vychovávať k tomu, aby nejedli plody neznámych rastlín. Na miestach, kde sa hrávajú, treba jedovaté rastliny vyplieť. Najúčinnejším spôsobom prevencie je však poznanie jedovatých rastlín. Deti majú výborné pozorovacie schopnosti a za pomoci rodičov či iných skúsených osôb sa dosť rýchlo naučia rozlišovať jedovaté rastliny. Len tak sa spoľahlivo môžu uchrániť pred otravami. Jedovatosť niektorých rastlín podmieňujú špecifické obsahové látky, ktoré môžu byť prítomné v celej rastline alebo len v niektorej jej časti, najmä v plodoch. V jedovatej rastline sa spravidla nachádza viacero jedov. Zvyčajne sú to alkaloidy (zásadité látky s obsahom dusíka) alebo glykozidy (organické zlúčeniny obsahujúce jedovatý aglykón, ktorý sa viaže na cukornú zložku), prípadne toxalbumíny (látky príbuzné bielkovinám, obsiahnuté v niektorých druhoch húb, ale aj v agáte a ďalších zelených rastlinách). Niektoré rastliny obsahujú jedovaté saponíny (napr. kúkoľ a vranie oko). Časť saponínov sa využíva i liečebne, no tie, ktoré sa po požití vstrebávajú do krvi, spôsobujú rozklad červených krviniek a sú veľmi nebezpečné. Len málo rastlín obsahuje jedovaté silice (napr. borievka netata) alebo jedovaté živice (napr. posed čierny, posed červený) či jedovaté horčiny (napr. zimozeleň, rododendron a šalát jedovatý). Najmenšiu skupinu tvoria rastliny s neznámym zložením jedov (napr. difenbachia a áron).
JARNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Už v čase, keď sa ešte len topí sneh, možno nájsť v prírode prvé jedovaté rastliny — snežienku jarnú (Galanthus nivalis) a bleduľu jarnú (Leucojum vernum). V cibuliach snežienok sa hromadia alkaloidy fenantridínovej skupiny, ktoré sú jedovaté, no po náležitej úprave slúžia i na výrobu liekov proti Parkinsonovej chorobe. Podobné látky sa nachádzajú aj v kvetoch klívie a amarylky, ktoré sa pestujú v domácnostiach ako dekoratívne rastliny. Nebezpečnejšie sú jedy obsiahnuté v kvetoch čemerice (Helleborus), iskerníkovitej rastliny pestovanej v záhradkách na ozdobu. Jed čemeríc vyvoláva prudké hnačky a obrny. Veľmi nebezpečný je lykovec jedovatý (Daphne mezereum), kríčkovitá rastlina rozšírená v záhradkách aj vo svetlejších lesoch. Kvety má sfarbené podobne ako orgován (Syringa). Už vdychovanie jeho omamnej vône môže zapríčiniť prudké bolesti hlavy. Pomerne veľké množstvo jedov obsahujú blizny šafranu (Crocus) a cibuľky narcisov (Narcissus). Otravy týmito rastlinami sú však u nás zriedkavé. Na jar deti často zbierajú iskerníkovité rastliny, ktoré v čerstvej šťave obsahujú jedovatý protoanemonín. Tento jed dráždi kožu a sliznice. Na koži vyvoláva pľuzgiere a ak sa dostane do očí, spôsobí prudký zápal spojiviek. Nachádza sa v šťave blyskáča (Ficaria verna), veterníc (Anemone), ponikleca (Pulsatilla) i záružlia (Caltha). Šťava týchto rastlín sa ľudovo odporúča proti reumatizmu. Toho sa rozhodne treba vyvarovať, lebo namiesto liečivého účinku privodí ťažké poškodenie kože.
27

Jedovaté sú i voňavé kvety chochlačky (Pistolochia, syn.: Corydalis), ktorá rastie v lesoch. V kvetoch chochlačky sa nachádza jedovatý alkaloid bulbokapnín, ktorý vyvoláva otravy s podobnými príznakmi, aké pozorujeme pri zápale mozgových blán. V ľudovom liečiteľstve sa táto rastlina odporúča proti závratom a nervovým poruchám. Pred akýmkoľvek liečebným použitím chochlačky však treba vystríhať. Prudko jedovatý je aj štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides), známejší pod názvom zlatý dážď. Obsahuje jedovatý alkaloid cytizín. Deti sa niekedy dajú zlákať zlatožltými kvetmi štedreca, no už päť rozžutých kvetov môže pre ne znamenať smrteľné nebezpečenstvo. Ešte toxickejšie sú nezrelé plody, ktoré sa veľmi podobajú na fazuľové struky. Po prvých príznakoch otravy (bledosť, potenie, nevoľnosť, vracanie a hnačky) treba ihneď vyhľadať lekára. Keďže štedrec sa často pestuje ako ozdobný ker v parkoch, na jeho jedovatosť by mal spravovateľ parku vhodnou formou upozorňovať (napr. na tabuľkách). Podobne by sa mali označovať aj iné jedovaté rastliny v parkoch. Koncom jari rozkvitá agát (Robinia pseudoacacia). Všetky časti tohto stromu — s výnimkou kvetov — obsahujú jedovaté látky. I vôňa kvetov vyvoláva u niektorých astmatikov záchvaty dusenia. V máji kvitne konvalinka (Convallaria majalis). V jej plodoch sú jedovaté látky, ktoré spôsobujú omámenosť, vracanie a nadmerné močenie. Podobné účinky má kokorík voňavý (Polygonatum odoratum), kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) i tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). Na rozhraní jari a leta kvitne niekoľko jedovatých druhov iskerníkov (Ranunculus), napr. iskerník prudký, iskerník jedovatý a iskerník plamenný. V čeľadi iskerníkovitých je veľmi veľa jedovatých druhov. Podobné vlastnosti majú aj viaceré druhy rodu plamienka (Clematis), žltohlav (Trollius) a orlíček (Aquilegia). Iná skupina jedov je prítomná v záhradnej ozdobnej rastline stračia nôžka (Delphinium). Jednou z našich naj jedovatejších rastlín je prilbica modrá (Aconitum napellus). Je to mohutná bylina rastúca vo voľnej prírode. Obsahuje jedovatý alkaloid akonitín. Človek postihnutý otravou cíti najprv veľmi silné mravčenie, potom sa mu zdá, akoby mu v cievach namiesto krvi kolovala ľadová voda, neskôr pociťuje nevoľnosť a úzkosť, ba niekedy sa mu celkom zastaví dych. Čerstvá rastlina môže vyvolať zápaly a pľuzgiere. Akákoľvek ľudovoliečiteľská manipulácia s prilbicou modrou je veľmi nebezpečná. Koncom jari alebo začiatkom leta začína na medziach i kamenistých stranách kvitnúť jedovatý rozchodník prudký (Sedum acre). Niekedy jeho kvety tvoria súvislé koberčeky. Obsahuje látky, ktoré dráždia sliznice aj kožu. Leptavý účinok má oranžové mlieko žlto kvitnúceho lastovičníka (Chelidonium majus). Ak sa dostane na rohovku oka, vyvoláva jej zvredovatenie. Jedovatá je i šťava mliečnika (Tithymalus, syn.: Euphorbia). Ľudovo sa šťava mliečnikov odporúča na bradavice, ale táto indikácia je nebezpečná. (S podobnou kritickosťou treba posudzovať aj mnohé ďalšie odporúčania ľudového liečiteľstva.)
LETNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Kým v jarnom období sú najväčšou hrozbou jedovaté rastliny z čeľade iskerníkovitých, v letných mesiacoch sú to zasa najmä rastliny z čeľade zelerovitých (Apiaceae). Táto čeľaď so 140 rodmi a približne 1000 druhmi zahrnuje výlučne byliny s hrubými, znútra dutými byľami, s listami dosadajúcimi na byľ pošvovou stopkou; na výrazných súkvetiach zelerovitých rastlín sa tvoria malé vajcovité plody, ktoré sa rozpadávajú na mesiačikovité útvary (nažky). Mnohé zelerovité rastliny sa využívajú v liečiteľstve, ale aj v kuchyni (napr. rasca, kôpor, fenikel, petržlen a mrkva), no niektoré sú mierne až stredne jedovaté (vyvolávajú omámenie, závraty, celkovú nevoľnosť atď.). Najnebezpečnejšou letnou jedovatou rastlinou je rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). Rastie na mokrých miestach, má príjemnú mrkvovú vôňu a sladkastú chuť. Často sa vyskytuje pri lesných studničkách, pričom jed prechádza z koreňov do vody. Takto sa možno otráviť aj kontaminovanou vodou zo studničky. Najviac jedu obsahuje rozpuk v čase kvitnutia (sušením sa jed z rastliny stráca). Pri otravách sa podáva silná čierna káva alebo čaj, prípadne riedený ocot či iná neškodná kyselina, ďalej živočíšne uhlie a prostriedky na vracanie. Jedy rozpuku sa súborne nazývajú polyíny (patrí k nim napr. cikutoxín). Podobné jedovaté látky obsahuje tetucha kozia (Aethusa cynapium). Často rastie medzi petržlenom, na ktorý sa podobá. Vyskytuje sa i na poliach a rumoviskách. Má akoby ovoskovanú byľ a páchne myšinou. Otrava sa prejavuje pálčivými bolesťami hltana a ťažkou poruchou chôdze. Známe sú už aj smrteľné otravy. Rovnako nebezpečný je bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), ktorý rastie pri plotoch a na vlhkých miestach v blízkosti ľudských obydlí. Obsahuje päť jedov zo skupiny alkaloidov. V antickom Grécku ho používali ako jed pri súdnych popravách. Menej známou, no takisto nebezpečnou rastlinou je krkoška márnivá (Chaerophyllum temulum). Rastie hojne v krovinách a pri plotoch. Vyzerá ako petržlen, ale plody má podobné rasci. Občas zapríčiňuje otravy dobytka.
28

V lete kvitnú a dozrievajú viaceré prudko jedovaté rastliny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Vlastne všetky ľuľkovité rastliny sú viac či menej jedovaté, dokonca i zemiaky, pravda, okrem zdravých hľúz. Známe sú však otravy klíčkami zemiakov, a najmä zelenými hľúzami, ktoré prezrádzajú prítomnosť jedovatého alkaloidu solanínu. Jedy niektorých ľuľkovitých rastlín predstavujú smrteľné nebezpečenstvo. Medzi prvé príznaky otravy ľuľkovitými rastlinami patrí sucho v ústach a na hlasivkách, sipľavý hlas, rozšírené zreničky nereagujúce na svetlo, ochabnutosť a halucinácie. Otrava si vyžaduje rýchlu odbornú lekársku pomoc. Medzi najnebezpečnejšie ľuľkovité rastliny patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna). Prudkú otravu spôsobí už niekoľko bobúľ ľuľkovca. Na vrub tejto rastliny pripadá u nás asi toľko otráv ako na všetky ostatné rastliny dovedna. Postihnuté bývajú spravidla deti. Občas sa deti otrávia i semienkami blenu čierneho (Hyoscyamus niger). Semienka sú uložené v tobolkách krčiažkovitého tvaru a vyzerajú ako mak. Podobné jedy obsahuje durman obyčajný (Datura stramonium), ktorý má biele zvončekovité kvety, ale aj ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara) s jedovatými sladkohorkými bobuľami. Pravda, jedovaté rastliny nie sú len v čeľadi ľuľkovitých, iskerníkovitých či zelerovitých. Roztrúsené sa vyskytujú aj v iných čeľadiach. V lete dozrievajú jedovaté plody kúkoľa (Agrostemma githago). Obsahujú saponín gitagín. Otrava sa prejavuje najprv hnačkami a potom porušením červených krviniek. Liečba je veľmi náročná. Vysokým obsahom prudko jedovatého alkaloidu kolchicínu sa vyznačujú plody jesienky (Colchicum autumnale). Tento jed sa obrazne nazýva rastlinný arzenik. Známy je už od staroveku. Jesienka má najprv plody a až neskôr, v jeseni kvety. Vypadané semienka tejto rastliny sú veľkým nebezpečenstvom pre deti. Nebezpečné sú aj plesnivé šištice chmeľu (Humulus lupulus). Vyvolávajú alergiu spojenú s ospanlivosťou, očnými zápalmi, kožnými vyrážkami atď. Zberači chmeľu by sa mali vyvarovať kontaktu s plesnivejúcimi šišticami tejto rastliny. Veľmi jedovatá je kýchavica biela (Veratrum album), mohutná bylina rastúca na horských pasienkoch. Pastieri ju poznajú a ničia, lebo zapríčiňuje otravy dobytka. Aj medzi kríkmi a stromami je niekoľko jedovatých druhov. Okrem spomínanej borievky netaty a tisu obsahuje jedovaté látky aj tuja (Thuja) a viacero ďalších ozdobných parkových drevín. Osobitne treba upozorniť na sumachovec (Toxicodendron). Táto dekoratívna, často pestovaná rastlina už po dotyku poškodzuje kožu. Dráždivé sú dokonca i jej výpary. Veľmi zákernou rastlinou je ricín (Ricinus). Má ostnaté plody s fazuľovitými semenami, ktoré obsahujú prudký jed zo skupiny toxalbumínov. Smrteľná dávka jedu je už v 2 — 10,,fazuľkách" ricínu. Otrava sa prejaví až po 10—12 hodinách sčervenením, krvácaním zo spojoviek i kože, hnačkami a kŕčmi. Medzitým sa jed už vstrebal do krvi, takže liečenie je mimoriadne ťažké. Aj medzi populárnymi liečivými rastlinami z čeľade zelerovitých sú také, ktoré môžu vyvolať podráždenie kože, precitlivenosť voči slnečnému žiareniu, poruchy kožnej pigmentácie atď. Takéto prejavy niekedy pozorujeme pri liečivom využívaní archangeliky, ľubovníka aj iných rastlín. Zapríčiňujú ich najmä glykozidy furokumaríny, hojne obsiahnuté vo viacerých zelerovitých rastlinách.
JESENNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

V jesenných mesiacoch dozrievajú v prírode plody mnohých druhov bylín, kríkov i stromov. Pre deti, ba i pre dospelých sú veľkým lákadlom červené plody kaliny (Viburnum). Po ich zjedení vznikajú prudké poruchy tráviacich ústrojov, ba známe sú i smrteľné otravy. Podobné tráviace poruchy vyvolávajú aj plody bazy čiernej, a najmä bazy chabzdovej. Na jedenie nie sú vhodné ani plody bršlenu, krušiny, rešetliaka a vtáčieho zobu. Posledným vážnym nebezpečenstvom v jesennom období je jesienka obyčajná (Colchicum autumnale). Prudko jedovaté sú plody aj bledofialové kvety tejto rastliny. Deti rozhodne nemožno bez dozoru nechať na lúke porastenej jesienkou. Po ochutnaní jej kvetov či plodov vzniká nebezpečná otrava, ktorá sa však prejaví oneskorene, až po vstrebaní jedu do krvi (podobne ako pri muchotrávke zelenej). Preto už pri podozrení, že sa dieťa otrávilo, treba urýchlene vyhľadať lekára. Ako sme už spomenuli, najviac otráv spôsobujú plody ľuľkovca. Druhou najčastejšou príčinou otráv zelenými rastlinami sú jadrá kôstkového ovocia, a to čerstvé i sušené. Obsahujú totiž kyanovodík, jed s horkomandľovou vôňou. Najviac kyanovodíka je v jadrách marhúľ a broskýň. Na jeho prítomnosť upozorňuje už horkastá chuť ovocných jadier. Ani jeden druh nášho kôstkového ovocia nemá jedlé jadrá. Cieľom state o jedovatých rastlinách nebolo vzbudzovať strach. Chceli sme len upozorniť na reálne nebezpečenstvo, ktoré hrozí najmä deťom ochutnávajúcim plody či iné časti neznámych rastlín. Kto si osvojí aspoň základy botaniky, nemusí sa takýchto otráv obávať. Ochrániť treba pred nimi hlavne deti. 29

POUŽITIE LIEČIVÝCH RASTLÍN
ČAJOVINOVÉ ZMESI Liečenie rastlinami siaha do predhistorických čias. Naši dávni predkovia konzumovali aj rastliny, pričom zistili, že niektoré z nich majú aj liečivé účinky. Pôvodne sa na liečenie používali čerstvé rastliny, neskôr rastlinné šťavy a odvary, v novšom období aj výťažky, tinktúry atď. Najväčšiu obľubu odpradávna až dodnes majú liečivé čajoviny. ' Najúčinnejšou terapeutickou formou je čerstvá rastlinná šťava. Zo šťavnatých plodov sa ľahko získava vylisovaním alebo rozotieraním. Málo šťavnaté rastlinné časti však treba rozomlieť na pocínovanom mäsovom strojčeku, uložiť na husté plátno a šťavu z nich pretlačiť do pripravenej nádoby. Postup je niekedy prácny, navyše sa musí každý deň opakovať, preto čerstvé bylinné šťavy nie sú v našom ľudovom liečiteľstve príliš obľúbené. Rozhodne by si zaslúžili väčšiu pozornosť. Užívajú sa buď v prirodzenom stave, alebo prisladené medom, prípadne sa zapíjajú čajom, neprevareným mliekom alebo hlienovými polievkami. Výborné uplatnenie nachádzajú v jarných liečebných kúrach, keď sa najviac prejavuje nedostatok vitamínov a prichádza jarná únava. Jarná kúra by mala trvať aspoň týždeň, radšej však dva týždne. Šťava sa vytláča z bylín, ktoré sú vhodné na šaláty. Ak je nechutná, mieša sa s malým množstvom šťavy z aromatických bylín. Medzi základné byliny pri vitamínových kúrach patrí alchemilka obyčajná, hluchavka biela, kapsička pastierska, ľubovník, nátržník husí, pamajorán obyčajný, pľúcnik lekársky, potočnica lekárska, praslička roľná, púpava lekárska, pýr plazivý, skorocel kopijovitý, štiav kyslý a veronika lekárska. Na prichutenie sú vhodné napr. archangelika lekárska, baza čierna, bedrovník lomikameňový, čakanka obyčajná, hadovník väčší, chmeľ obyčajný (výhonky), komonica lekárska, krvavec lekársky, kuklík mestský, lipkavec marinkový, materina dúška, stavikrv vtáčí, zádušník brečtanový, zemežlč menšia a žindava európska. Pri miešaní základných a aromatických bylín sa odporúča pomer 9 : 1 . Na jarné kúry — a na posilňovacie kúry vôbec — sa osvedčili napr. tieto čajoviny: (1) list šalvie, list rozmarínu a vňať paliny po 10 g, vňať myšieho chvosta a vňať ľubovníka po 20 g, list žihľavy 30 g (1 lyžica zmesi sa obarí štvrťlitrom vody a nechá sa prikryté 15 minút; podáva sa ráno, pred obedom a večer po 1 šálke); (2) list žihľavy, vňať myšieho chvosta a koreň púpavy po 20 g, vňať zemežlče 15 g, kvet trnky a kvet podbeľa po 10 g (príprava a podávanie ako pri prvej čajovine); (3) list mäty piepornej a podzemok puškvorca po 30 g, plod borievky 25 g, vňať pupenca plotného 15 g (príprava ako pri prvej čajovine, podáva sa 1 — 3 x denne po 1 šálke čaju). Obľúbené sú aj čajové nápoje pripravené z jednotlivých (nemiešaných) liečivých drog, napr. čaj z fenikla obyčajného proti nadúvaniu, čaj z kvetov lipy pri nachladnutí a na potenie, čaj z medovky lekárskej pri bolestiach hlavy a na povzbudenie trávenia, čaj z kvetov rumančeka pravého na kloktanie atď. Kto nemá možnosť presne naväzovať drogy, môže použiť orientačné mierky: do polievkovej lyžice sa zmestí 3 —5 g sušených kvetov alebo listov, asi 10 g sekanej vňate, 6—10 g sušených sekaných koreňov a 5 —10 g semien. Polievková lyžica má objem asi 15 ml, dezertná lyžička 10 ml a čajová alebo kávová lyžička 5 ml. Pojmom šálka alebo pohárik (česky pohárek) označujeme nádobku s objemom asi 100 ml (1 dl) a pojmom pohár (česky sklenice) zasa nádobku s objemom približne 150 ml (1,5 dl). Čajové nápoje sú vodnými výluhmi s nedostatočnou stálosťou. Preto by sa na každé použitie mali pripravovať čerstvé čaje. Rozhodne treba dodržať predpísaný spôsob prípravy. Len vtedy je totiž záruka, že do výluhu prejdú v požadovanom množstve a kvalite liečivé účinné látky a že sa zabráni vylúhovaniu nežiadúcich látok. Nápoje sa väčšinou pijú teplé alebo horúce (napr. pri nachladnutí, na vypotenie, takisto močopudné a žlčopudné čaje). Pri črevných ochoreniach sa neodporúča pridávať do nich cukor. Ak to povaha choroby nevylučuje, sladia sa medom alebo cukrom. V podstate rozoznávame tri spôsoby prípravy čajov: 1. macerát — výluh z drogy za studena; droga sa pre leje vodou, ktorá má teplotu 15—20 °C, nechá sa predpísaný čas stáť (0,5 — 12 hodín) a výluh sa precedí cez navlhčenú vatu alebo filtračný papier. Takto sa pripravuje výluh z drog obsahujúcich sliz (napr. z koreňa ibiša lekárskeho alebo z ľanového semena). 2. zapar (infúzum) - v domácich podmienkach sa pripravuje tak, že sa droga po navlhčení preleje predpísaným množstvom vriacej vody a nechá sa stáť 15 minút v prikrytej nádobe, pričom sa občas potriasa; po 30

vychladnutí sa precedí. Zapar sa robieva z mäkkých rastlinných častí, ako sú kvety, listy atď. Používajú sa naň silicové drogy (napr. mäta pieporná, medovka lekárska), ale aj lipový kvet, čínsky čaj atď. 3. odvar (dekoktum) - získava sa tak, že sa droga zaleje predpísaným množstvom vody a privedie sa do mierneho varu, ktorý trvá zvyčajne 10—15 minút; odstavený výluh sa nechá asi 15 minút chladnúť a potom sa odstaví. Na odvar sa používajú hlavne drogy z tvrdých rastlinných častí (z kôry, dreva atď.). Do mnohých čajovinových zmesí sa dávajú drogy s veľmi odlišnou konzistenciou a s rôznorodými obsahovými látkami. Preto sa uvedené tri spôsoby prípravy výluhu kombinujú. Napríklad pri maceračných záparoch alebo maceračných odvaroch sa čajovina najprv vylúhuje za studena polovičným množstvom vody, výluh sa zleje, čajovina sa preleje druhou polovicou horúcej vody a 15 minút sa nechá prikrytá stáť (pri odvare sa droga zavára). Obidva výluhy sa potom spoja. Maceračný zápar či odvar je veľmi kvalitný, lebo obsahuje maximálne množstvo všetkých účinných látok. Kombináciou macerátu a záparu sa pripravujú napr. prsné čajoviny obsahujúce silicové a slizové drogy. Príprava kombinovaných výluhov nie je náročná ani v domácich podmienkach. Väčšina rastlín nemá účinné obsahové látky lokalizované na povrchu, ale v bunkovej šťave či vnútorných pletivách. Voda ako rozpúšťadlo prenikne k nim ľahšie vtedy, ak sú rastlinné pletivá rozrušené, napr. posekané. Preto sa väčšina drog musí krájať na istú veľkosť, vyjadrenú veľkosťou ôk sita, ktorými musia kúsky drogy prepadať. Kvetová, listová a vňaťová droga spravidla musí prepadať sitom č. 1, ktoré má oká so svetlosťou 6 mm. Kôra a korene sa režú nadrobno, aby prepadali cez sito č. 2 (svetlosť ôk 3 mm). Roztlčené plody majú prepadať sitom č. 3, ktoré má oká so svetlosťou 2 mm. Plody anízu či fenikla sa pridávajú do čajoviny po miernom stlačení, ľanové semeno zasa bez osobitnej úpravy. Čajoviny na obklady sa pripravujú z hrubo práškovaných drog. Čajovinové zmesi sa pripravujú miešaním upravených drog na bielom papieri alebo vo vhodnej nádobe. Začína sa drogami s najvyšším hmotnostným podielom, postupne sa pridávajú menšie a menšie podiely (plody a semená na samý koniec). Čajovinová zmes sa preoseje na site č. 5 (oká so svetlosťou 0,25 mm) a znovu sa premieša. Čerstvá droga sa nesmie miešať so zvyškami starej zásoby. Pripravené drogy sa skladujú v dobre uzavretých obaloch, chránené pred svetlom a vlhkom (napr. v plechovkách alebo vo fľašiach so vzduchotesným uzáverom). Najneskôr po roku drogy strácajú účinnosť, a preto ich zásobu treba obnoviť. Informácie o príprave čaju z drogy nájdeme vo vhodných odborných príručkách, alebo nám ich poskytne lekáreň, kde drogy kúpime. Pravdaže, o druhu aj dĺžke užívania čajovín by mal rozhodnúť lekár. Pri niektorých chorobách — napr. obličkových a srdcových — nie je pitie čaju vhodné. Bez väčších obmedzení možno piť iba tzv. domáce čajoviny. Každá z nich okrem svojho základu (remedium cardinale) obsahuje i pomocné drogy (remedium adjuvans), ktoré podporujú a zosilňujú účinok hlavnej liečivej zložky. Často sa do nich pridávajú aj drogy na zlepšenie vône, chuti alebo vzhľadu (remedium corrigens). V domácich čajovinách sa uplatňujú najmä listy jahody, ostružiny a maliny, na aromatizáciu zasa listy medovky či mäty piepornej, vňať materinej dúšky alebo kvet lipy. Z čajoviny sa robí zápar (3—4 lyžice drogy na liter vody). Čaj sa sladí napr. medom. Pije sa teplý. Na prípravu 1 litra tzv. domáceho čaju možno použiť napr. tieto zmesi: (4) list jahody - 2 lyžice, list maliny a ostružiny - po 1 lyžici; (5) kvet lipy - 2 lyžice, kvet rumančeka, list jahody a sušené jablkové šupky - po pol lyžici; (6) kvet rumančeka a lipy — po 2 lyžice. Všetky zložky domácich čajovín si môžeme nazberať v prírode a nasušiť podľa návodov v špeciálnej časti. Kombinácie si urobíme podľa vlastnej potreby. Správne pripravený zápar musí byť zlatohnedý a číry. ŠPECIÁLNE ČAJOVINY PODĽA INDIKAČNÝCH SKUPÍN Anthelmintiká - proti črevným parazitom Základné drogy: cesnak, lúpané semeno tekvice. (7) Cesnak - 6-12 g Asi 2,5 dl teplého záparu na prípravu 2 klystírov. (8) Lúpané tekvicové semeno — 60 g, cukor — 20 g. Rozdrviť, rozmiešať a užiť priamo alebo v šálke kakaa, s marmeládou a podobne. (9) Lúpané tekvicové semeno — 30 g, vňať paliny pravej — 10 g. Stačí na tri šálky záparu. Vypiť počas dňa. (10) Vňať paliny pravej — 3 g, koreň sladkého drievka — 2 g, plody anízu — 0,5 g. Drogy rozpráškujeme, zmiešame s lekvárom. Užíva sa nalačno večer (5 dní po sebe). 31

Antiastmatiká — proti záduchu (astme) Základné drogy: list podbeľa a koreň prvosienky. (11) Vňať prvosienky s koreňom, list podbeľa a ľanové semeno — po 35 g. 3 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne šálku teplého čaju. (12) Vňať myšieho chvosta, list podbeľa, kvet slezu a levandule — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (13) Vňať tymianu a fialky trojfarebnej, list podbeľa, podzemok omanu, kvet arniky a plod anízu — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (14) List černice, maliny, ríbezle čiernej a brezy — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť denne 2 šálky (pri bronchiálnej astme). (15) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru, koreň púpavy lekárskej a čakanky — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny máčať 30 minút v 2,5 dl vody, potom 5 minút variť. Piť 2 x denne 1 šálku. (16) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 35 g, vňať konopnice — 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a 15 minút nechať stáť. Piť 2 x denne 1 šálku. Antídiabetiká — pomocná liečba pri cukrovke Základné drogy: struky fazule bez semien, vňať jastrabiny, list čučoriedky, šištice chmeľu. (17) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan preliať 2,5 dl vriace j vody a po 15 minútach scediť. Čaj piť teplý 3 x denne. (18) Vňať jastrabiny a struky fazule bez semien — po 25 dielov, list čučoriedky a žihľavy — po 20 dielov, list šalvie a koreň púpavy — po 5 dielov (zloženie zhodné s poľskou čajovinou Diabetosan). 2 dezertné lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 2 — 3 šálky. (19) List medvedice a čučoriedky, koreň valeriány, vňať jastrabiny — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 3—4 šálky. (20) Vňať jastrabiny a semeno jastrabiny — z každého rovnaký diel. Vrchovatú lyžičku čajoviny macerovať za studena v šálke vody, krátko povariť a 10 minút nechať stáť. Piť 3 x denne 1 šálku. (21) Vňať púpavy, list čučoriedky a brusnice — po 20 g, vňať jastrabiny — 40 g. Vrchovatú lyžicu čajoviny na 1 šálku odvaru. Piť 2 x denne pred jedením. (22) Fazuľové struky bez semien — 40 g, chmeľové šištice, list čučoriedky a šalvie — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (23) List čučoriedky - 60 g, list brezy - 20 g, list žihľavy a fazuľové struky bez semien - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne pred jedením. (24) Fazuľové struky bez semien — 60 g, list čučoriedky - 40 g. 2 lyžice čajoviny povariť v 5 dl vody a precediť. Piť 3 x denne 1 šálku (pred jedením). (25) Vňať jastrabiny, fazuľové struky bez semien, list čučoriedky a koreň púpavy s vňaťou — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Scediť do termosky a piť počas dňa (3—4 šálky). (26) Vňať jastrabiny a fazuľové struky bez semien — po 30 g, list čučoriedky, kvet púpavy a koreň púpavy - po 20 g. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. Piť 3 x denne 1 pohár. Antidiaroiká — proti hnačke Základné drogy: list a plod čučoriedky, koreň krvavca, koreň nátržníka vzpriameného, vňať nátržníka husieho a všeobecne drogy s obsahom trieslovín. (27) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Tormentan preliať šálkou horúcej vody a po 15 minútach scediť. Piť vlažné 3 x denne. (28) Plod čučoriedky — 30 dielov, list mäty piepornej — 20 dielov, kvet parumanu spanilého a list šalvie — po 10 dielov (zloženie zhodné s poľskou priemyselne vyrábanou čajovinou Tannosan). 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 4x denne po pol šálke teplého čaju (vždy pred jedením). (29) Vňať nátržníka husieho, list medovky a vňať mäty — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (30) Vňať nátržníka husieho — 20 g, list skorocelu kopijovitého — 15 g, vňať stavikrvu vtáčieho — 10 g. 1 lyžicu čajoviny na šálku záparu. (31) Vňať krvavca a podzemok nátržníka vzpriameného — z každého rovnaký diel. 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. 32

Piť 2 —3 x denne. koreň púpavy.po 30 g. plod jarabiny. podzemok hadieho koreňa väčšieho.10 g. (34) Vňať nátržníka husieho . macerovať za studena 8 hodín. (46) Vňať pakostu smradľavého . Piť 2-3 x denne. 33 . (38) Podzemok nátržníka vzpriameného .20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru.100 g. (35) Vňať nátržníka husieho. kvet rumančeka. 1 lyžica drogy na 5 dl odvaru. (42) Vňať saturejky a podzemok nátržníka vzpriameného .15 g. trieslovinových) drog a protizápalových (silicových či slízových) drog. koreň kostihoja. Prikladá sa ako kataplazma (cestovitý obklad) na bolestivé miesto. Slúži na teplé kúpele konečníka. plod a list čučoriedky — po 15 g. Užívať po lyžici (maximálne 1 šálku denne). (43) Plod čučoriedky . vňať veroniky a list žihľavy — z každého po 20 g. vňať fialky trojfarebnej — 10 dielov. Vypiť po dúškoch počas dňa. Pije sa teplé po dúškoch počas dňa. (45) Podzemok pýru. kvet arniky . plod čučoriedky a kôra duba — po 30 g.(32) Podzemok nátržníka vzpriameného — 30 g. plod čučoriedky a list mäty piepornej — po 20 g. Vňať povariť v 5 dl mlieka.po 45 g. (49) Vňať pyšteka obyčajného — 20 g. (37) Vňať nátržníka husieho . (44) Kvet rumančeka — 50 g. (41) Podzemok nátržníka vzpriameného — 50 g. kvet trnky a myšieho chvosta . Pri čerstvom zápale sa osvedčujú teplé obklady a kúpele z kvetu rumančeka a kôry duba. 1 lyžičku čajoviny krátko povariť v pohári vody. Pije sa horúce. kvet arniky . 1 lyžicu plodov 8 hodín macerovať v pohári vody. lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného . list mäty piepornej a kvet rumančeka — po 20 g.5 g.30 g. (51) Kôra krušiny .5 lyžičky drogy zavariť v pohári mlieka a scediť. (36) Vňať nátržníka husieho — 50 g. Piť teplé. (39) List skorocelu a čučoriedky.5 dl vody. 1-2 lyžičky drogy na šálku odvaru.10 g.10 g. 3 lyžice čajoviny zavariť v 2 dl vody a precediť do termosky.50 g.20 dielov. Piť po lyžici počas dňa. 5 minút variť. 1. list medovky . (50) Semeno senovky gréckej .15 g. kôra krušiny a kvet pagaštana — po 15 dielov.100 g. list čučoriedky . 10 minút nechať stáť a scediť. podzemok kuklíka mestského a koreň horca — po 15 g.po 20 g. Piť 2—3 x denne. (40) Kvet rumančeka. list medovky.po 30 g. potom pol minúty povariť a pred odstavením pridať pol lyžičky listu mäty piepornej. list mäty piepornej a list jahody . 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Pije sa v menších dávkach počas dňa. 2 lyžice čajoviny obariť 5 dl vriacej vody. kvet pagaštana konského a vňať pyšteka obyčajného.20 g. (47) Kvet rumančeka . kvet myšieho chvosta a plod rasce — po 5 dielov (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Rektosan).po 15 g. 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky odvaru. 1 lyžicu čajoviny macerovať 2 h v šálke studenej vody. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. Piť 2 —3 x denne po dúškoch. (48) Dubová kôra . vňať nátržníka husieho. 1 lyžicu čajoviny na 2. Slúži na vlažné kúpele konečníka. list mäty piepornej . 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky záparu. podzemok nátržníka vzpriameného a kôra duba — po 10 g. vňať stavikrvu vtáčieho a kôra duba . Vypiť 2 poháre denne. (52) Kvet rumančeka a pagaštana . 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. vňať stavikrvu vtáčieho . pri chronických ťažkostiach najmä koreň kostihoja.po 10 g. 2 lyžičky vňate na 2 poháre vody.50 g. lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného — po 10 g.10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Antihemoroidáliá — proti hemoroidom Základné drogy: Vhodná je kombinácia protikrvácavých (napr. list šalvie . (33) Vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 25 g.100 g.

nechať 15 minút vylúhovať v zakrytej nádobe a zapar scediť. (65) List brezy. list šalvie — z každého po 25 g.proti nadmernému neúčelnému poteniu Základné drogy: list šalvie a koreň valeriány.30 g. kvet nechtíka (mesiačika) a nevädze — po 1.po 20 g. vňať repíka a mäty piepornej — po 10 g. kvet túžobníka a vňať prasličky . plod borievky — 2 g. (67) Kvet túžobníka — 25 g. (62) Vňať prasličky a list brezy — po 25 g. Piť 2 x denne 1 pohár 8-12 týždňov.4 týždne a znovu zopakovať dlhodobú kúru. list (vňať) medovky. Antireumatiká — proti reumatizmu Základné drogy: list brezy. Používa sa na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Oba výluhy spojiť a nahradiť odparenú vodu (doliať na 1 liter). Povariť 5 minút v 1. kvet bazy čiernej — 8 g.20 g. . 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. (63) Vňať ľubovníka a fialky trojfarebnej. prípadne s obsahom salicylanov. vňať myšieho chvosta — 5 g (zloženie podľa prípravku Hemoral). Podáva sa po 1 šálke 3 x denne. vňať yzopu a myšieho chvosta a list šalvie . Piť denne 3 šálky teplého čaju. (54) Kvet rumančeka a dubová kôra — po 12. (61) Vňať prasličky a myšieho chvosta. podzemok pýru — po 15 g. Piť 3 x denne.po 20 g. Roztok slúži na omývanie alebo na sedací kúpeľ.5 litri vody a odstaviť na 15 minút. Čajovina zvyšuje odolnosť organizmu. Kávovú lyžičku drogy zapariť 2.po 30 g. Piť počas dňa. Všetku čajovinu zavariť do litra vody. vňať stavikrvu vtáčieho a kôry vŕby — po 20 dielov. (66) Podzemok puškvorca a pýru. Používa sa na obklady alebo kúpele. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Pôsobí antibakteriálne i antihidroticky. Piť 3 x denne.17 g. prípadne sa v ňom namáčajú vatové tampóny. (68) Pupene borovice — 1000 g. kôra vŕby a drogy pôsobiace diureticky či metabolický (hemokatarticky). list brezy a vňať srdcovníka .50 g. polovicu výluhu zliať a druhú polovicu s čajovinou krátko povariť. koreň valeriány. kôra krušiny . vňať prasličky a koreň valeriány — po 20 g.50 g. vňať prasličky a koreň valeriány .5 g. Piť ráno a večer po 1 pohári. Slúži na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. (60) Koreň ligurčeka . Piť 2 —3 x denne (na každé použitie pripraviť čerstvý čaj). 1 lyžicu čajoviny máčať asi 7 h v 2. Drogu ešte povariť 10 minút v ďalšom pollitri vody a nechať 10 minút vylúhovať. (56) Podzemok nátržníka vzpriameného a list šalvie . list šalvie — 10 g. koreň mydlice. ktorý sa pridá do kúpeľa. kvet trnky a vňať myšieho chvosta — po 10 g. Antihidrotiká . koreň lopúcha a plod šípky — po 20 g. Zo všetkej čajoviny pripraviť 5 1 odvaru. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (58) List šalvie . (53) Kôra duba . 34 . potom oba výluhy zliať dovedna.5 dl vody. 1 lyžicu čajoviny na šálku odvaru. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru.z každého rovnaký diel. koreň archangeliky. Piť denne 3 — 5 šálok. plod chabzdy a vňať stavikrvu vtáčieho — po 10 g. Priaznivo ovplyvňuje stolicu pri zápaloch.10 g.5 g. vňať zlatobyle a prasličky.po 10 g. Po ochladnutí sa používa na obklady alebo na kúpele. Po 15-minútovom pôsobení roztoku sa pokožka osuší a ošetrí vhodnou masťou. Zmes zavariť v litri vody a odstaviť na 10 — 15 minút. preto sa osvedčuje najmä pri hnisavom zápale potných žliaz. potom prerušiť na 3 . (55) Kôra duba — 50 g. (59) List orecha . 1 lyžica drogy na šálku odvaru. kvet arniky . Pije sa nesladené (1 šálka pred spaním). kôra vŕby . (57) Krušinová kôra — 15 g. list šalvie .po 20 g.5 g. vňať žihľavy a prasličky . 3 lyžice čajoviny zaliať 5 dl vriacej vody.Celú dávku čajoviny (80 g) zavariť do litra vody. Pije sa medzi jedlami 1 —2 poháre denne. vňať tymianu a semeno čiernej horčice — po 100 g. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. (64) List brezy a žihľavy.po 10 dielov (zloženie zhodné s poľským prípravkom Reumosan).10 g.5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. úbory rumančeka a koreň valeriány .

konopnice a stavikrvu vtáčieho . vňať myšieho chvosta — 5 dielov. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. ráno priviesť do varu a odstaviť na pol hodiny.5 dl vody. kvet túžobníka a lipy . drogu zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. (77) List medovky. Čajom sa ráno a večer zapíjajú dražé (obdukované cesnakové tablety vydávané v lekárni spolu s čajovinou). 5 lyžíc vňate zaliať pohárom vriacej vody.20 g. koreň púpavy — 20 g.100 g. Príprava a dávkovanie i liečebné použitie ako pri čajovine č. na 10 minút prikryť pokrievkou.5 dl vody. plod fenikla. (Odparenú vodu počas varu nahrádzať dolievaním vriacej vody.(69) Kôra vŕby. vňať ľubovníka. list brezy a ríbezle čiernej — po 40 g.po 10 g.) Slúži na tlmenie bolestí. Slúži na vyplavovanie minerálnych solí z organizmu. 1 lyžicu čajoviny zavariť 2 — 3 minúty v 2 dl vody a na 15 minút odstaviť. kvet bazy čiernej a list bazy čiernej — po 10 g. (80) Ľanové semeno — 50 g. Piť po dúškoch počas dňa po ústupe reumatických bolestí (ochranná čajovina). čajovina (výroba t. Užívať len po konzultácii s lekárom. list žihľavy — 15 g. vňať ruty. list brezy a vňať benediktu lekárskeho . (72) Koreň lopúcha . Pije sa 3 x denne po 1 šálke. 83. (70) Kvet rumančeka a bazy čiernej. podzemok puškvorca. zemežlče a myšieho chvosta . (75) Koreň ibiša a kostihoja . no iba po konzultácii s lekárom. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. (79) Plod bazy čiernej — 50 g.po 30 g. (78) List medovky a brezy. olovrantom i večerou. Piť 3 x denne 1 pohár. čajovina.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. (81) Vňať materinej dúšky . 1 lyžička čajoviny na 1 dl odvaru. (73) Vňať prasličky — 40 g.40 g. č. vňať majoránky. list brezy a kvet túžobníka — po 20 g. vňať imela — 20 dielov. Pripravuje sa ako čajovina č. koreň púpavy — 15 g. Piť počas dňa pri užívaní protireumatických liekov. kôra krušiny — 15 dielov.po 30 g. priviesť na 5 minút do varu. Podáva sa po konzultácii s lekárom pri užívaní liekov proti bolesti (nie však dlhší čas). Antisklerotiká — proti skleróze Základné drogy: kvet. plod a list hlohu. druhú polovicu s čajovinou krátko povariť a obidva výluhy zliať dovedna. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 — 8 hodín v 2. Piť 2—3 x denne. 2 lyžice sekanej drogy macerovať cez noc v 3 pohároch vody. Piť 3 x denne po 1. 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. vňať rosičky.50 g. vňať prasličky a konopnice — po 30 g. 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. na 10 minút odstaviť a precediť. Vhodné pri užívaní liekov proti zápalom a bolestiam. ráno priviesť do varu a po ochladnutí precediť. zavinúť do plátna a vo forme obkladu priložiť na 2—4 hodiny na choré miesto.po 50 g. vňať benediktu lekárskeho — 10 g. Piť po pol pohári pred raňajkami. koreň púpavy. obedom. desiatou. vňať konopnice a benediktu lekárskeho — po 30 g.30 g.po 30 g. koreň ihlice . Slúži na posilnenie žalúdočnej sliznice a povzbudenie chuti do jedenia. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. 35 . (74) List medovky lekárskej . vňať imela a cesnak.5 dl odvaru. Piť po dúškoch počas dňa. 3 lyžice drogy zaliať 2 pohármi studenej vody. vňať medovky. potom zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. Piť počas dňa po dúškoch. (83) Alvisan . (82) List podbeľa . zastavená). (76) Vňať jablčníka — 40 g. 1 lyžicu rozdrvených semien zaliať pol pohárom vriacej vody. vňať prasličky. Slúži na ochranu žalúdočnej sliznice. (71) Koreň ihlice — 25 g. Piť po pohári pol hodiny pred raňajkami a obedom a 2 hodiny po večeri. (84) Droseran — priemyselne vyrábaná čs.priemyselne vyrábaná čs. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. 3 lyžice čajoviny večer zaliať 5 dl studenej vody. 4 lyžice plodov variť 20 minút v 1. Čaj sa pije vlažný 3 x denne 30 minút pred jedením. (85) Sklerosan — poľský farmaceutický prípravok. 77. potom polovicu výluhu zliať. vňať stavikrvu vtáčieho — 10 dielov. Kvet a plod hlohu — 30 dielov. vymiešať. Piť počas dňa po dúškoch.

Piť horúce (3 x denne po 1 šálke).po 20 g. Diaforetiká — na vypotenie Základné drogy: kôra vŕby. list brusnice. list podbeľa a skorocelu — z každého po 25 g. Čajovinu zapariť 2. koreň petržlenu (vo všeobecnosti drogy s vysokým obsahom saponínov. nechať 10 minút stáť. Vypiť horúce v rozpätí 3 hodín. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (102) Plod borievky. Piť horúce 4 šálky denne. Čaj sa pije vlažný niekoľkokrát denne.5 dl vriacej vody. 1 lyžicu čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín. silíc alebo flavonoidov). Piť horúce 3 x denne. (88) Kvet hlohu — 50 g. Piť horúce. kvet lipy a plod šípok . (101) Koreň sladkého drievka. kvet lipy a bazy čiernej . (94) List mäty piepornej.5 dl vody.z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu.40 g. čajovinu preliať ďalším decilitrom vriacej vody a krátko povariť.po 10 g. (87) Cesnak. divozela a bazy čiernej — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru.po 30 g.5 dl vody a na noc odstaviť. (Species antiscleroticae RF).30 g. Kôra vŕby a kvet bazy čiernej . kvet hlohu. list medvedice.po 20 g. kvet rumančeka a plod maliny — po 5 dielov. oba výluhy zliať dovedna a pomiešať. Piť ráno a večer po 1 šálke. Piť 3 x denne po 1 dl. vňať prasličky a imela — po 25 g. po usadení osladiť. vňať imela . divozela a bazy čiernej . Kvet lipy a túžobníka — po 25 dielov. Vypiť 2 šálky počas dňa (po dúškoch).5 dl vriacej vody a precediť. kvet lipy. kvet lipy a kvet túžobníka. kôra krušiny — 20 g. (100) Kvet divozela a slezu.z každého rovnaký diel.po 25 g. napokon oba výluhy scediť dokopy. kvet hlohu. plod rasce a list raty . Pije sa po dúškoch počas dňa. vňať ruty a prasličky — po 20 g.10 g. (92) Pyrosan — poľský farmaceutický prípravok. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. Vypiť večer na dva razy (s hodinovou prestávkou). Piť horúce 3—4x denne. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce 2—3 šálky denne. (91) Vňať imela a kapsičky pastierskej . 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. piť horúce. kôra vŕby — 20 dielov. Večer vypiť 1 šálku. ľubovníka a myšieho chvosta . vňať rosičky a jahody — po 10 g. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. list cudzokrajnej drogy buko. Osladiť lyžičkou medu. (98) Kvet lipy a bazy čiernej .30 g. potom scediť.močopudné čajoviny a močové dezinficienciá Základné drogy: list brezy. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. kvet hlohu — 20 g. (95) Kvet rumančeka . 3 lyžice čajoviny na 5 dl záparu. (96) Vňať pamajoránu a kvet lipy . koreň ihlice. vydania nemeckého liekopisu). Slúži aj proti vysokému tlaku krvi. Diuretika .(86) Vňať imela — 30 g. 1 lyžicu čajoviny nechať zovrieť v 1. 36 .20 g. koreň sladkého drievka . potom polovicu výluhu zliať a druhú polovicu (s čajovinou) variť 2 minúty. koreň ihlice. list brezy a pupene topoľa — po 10 dielov.5 dl vody. (90) Vňať prasličky a myšieho chvosta . 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 hodín v 2. petržlenu a sladkého drievka — z každého rovnaký diel (diuretická čajovina podľa ČsL 3). koreň sladkého drievka. list jahody a černice (ostružiny černicovej) — z každého po 25 g.20 g. vňať ruty a nátržníka husieho . (93) Species diaphoreticae (podľa 7. kvet bazy čiernej. (99) Vňať tymianu a materinej dúšky — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru.po 25 g. Piť horúce 3 x denne. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. koreň valeriány a list (vňať) medovky — po 15 g. vňať zemežlče. (97) Kvet lipy.po 10 g. koreň ibiša lekárskeho . 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. vňať kapsičky pastierskej — 10 g. vňať prietržníka. (89) Vňať imela a kvet hlohu — po 25 g. Piť večer. plod borievky.

Pije sa niekoľkokrát denne. Léčivé rostliny.po 20 g. koreň sladkého drievka). Po 15 minútach scediť a oba výluhy spojiť. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. Vypiť niekoľko šálok za deň.5 dl vriacej vody. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. List ibiša — 55 g. p. 111. Na kloktanie sa robí zápar z 2 lyžíc čajoviny a 2. vňať myšieho chvosta. drogy s obsahom slizu. 37 . Piť 3 x denne teplý čerstvý čaj. (114) List podbeľa. (104) List brezy — 30 dielov. (110) Vňať vresu . Pije sa večer 1 šálka horúceho čaju. Čaj sa pije vlažný 3 x denne.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. koreň ligurčeka a semeno ľanu — zo všetkého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. Léčivé rostliny. osladiť medom. nechať 15 minút vylúhovať a scediť. (118) Pulmoran — produkt n. (117) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). vňať prasličky a list medvedice — po 15 g (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Urosan). lišajník islandský. Príprava a užívanie ako pri čajovine č. (109) List medvedice — 30 g. kvet ibiša a maku vlčieho — po 10 g. koreň ibiša a sladkého drievka — po 15 g.25 g. Čaj na pitie sa pripraví z 2 lyžíc drogy ako pri čajovine č. Léčivé rostliny.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť (čaj sa nesmie variť). (116) Species pectorales Planta . p.5 dl sa vypije ráno a 1. Pije sa teplý 3 x denne. list medvedice. vňať tymianu alebo materinej dúšky. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. list skorocelu — 20 g. (108) Vňať ľubovníka a prasličky . (106) Betulan — produkt n. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. koreň ibiša — 25 g. potom zavariť.(103) Species diureticae Planta (produkt n. saponínové drogy napomáhajúce vylučovanie riedkeho sekrétu a stimulačné expektoranciá (vňať materinej dúšky. p.5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru.z každého po 25 g. list šalvie a skorocelu — po 20 g. plod fenikla) a silicové drogy podporujúce riedenie a vylučovanie hlienu.po 20 g. p. koreň sladkého drievka — 15 g a kvet slezu lesného — 5 g. plod fenikla a semeno ľanu — po 10 g. Má mierne močopudné účinky.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. koreň sladkého drievka. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2. plod fenikla. Vylúhovanú čaj ovinú scediť a preliať ďalšími 1. (105) Vňať prietržníka. list brezy — 20 g. list čučoriedky.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. 2 — 3 lyžice čajoviny preliať 1. (113) Kvet bazy čiernej.produkt n. plod anízu. macerovať 3 hodiny. list vachty trojlistej. Léčivé rostliny.5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. (112) List podbeľa — 60 g. Expektoranciá . Čaj sa pije vlažný 3 x denne. Čaj pripraviť ako pri č. list a kvet slizu.5 dl odvaru. 1 čajovú lyžičku drogy preliať 2. Možno ho použiť aj na kloktanie. Proti kašlú koreň a list (kvet) ibiša. Slúži na pomocnú liečbu pri chorobách močových ciest. 115 (1. list podbeľa a skorocelu — po 20 g. vňať myšieho chvosta. Vypiť 2 šálky denne. veroniky a zádušníka . kvet slezu a divozela — po 5 g.na uľahčenie vykašliavania Ántitusiká — na tlmenie kašľa Základné drogy: expektoranciá s miernym dávivým účinkom (koreň a kvet prvosienky. (111) List podbeľa — 60 g. semeno ľanu a koreň sladkého drievka . vňať ľubovníka a myšieho chvosta. plod fenikla.5 dl vody.5 dl večer). 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť 2 šálky denne.1 5 g. Piť po dúškoch.po 10 g. 113. koreň valeriány . (115) List ibiša — 45 g. 1 lyžica čajoviny na 2. list mäty piepornej . Slúži aj na kloktanie.produkt n.5 dl vriacej vody (použiteľný až po 20-minútovom vylúhovaní).5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť vlažné. (107) Species urologicae Planta . kvet trnky a fazuľové struky bez semien — po 15 g. vňať prietržníka a koreň ligurčeka — po 20 dielov. piť teplé. nechať 15 minút stáť a scediť. Čajom sa zapíja tableta salicylanu sodného pripojená k čajovine (30 minút pred jedením). lenže vriacej. p. 1 lyžička čajoviny na šálku studenej vody. vňať tymianu.

(119) Neopektosan — poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa - 35 dielov, koreň kostihoja — 15 dielov, vňať tymianu, plod fenikla, koreň ibiša, list ibiša a šalvie — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. Čaj piť čerstvý 3 x denne. Pôsobí ako mucilaginózum, emoliens, dezinficiens a antiflogistikum. Použiteľný aj na kloktanie. (120) Pectosan — Species pectorales; poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa — 35 dielov, koreň omanu - 25 dielov, koreň ibiša - 20 dielov, list šalvie a plod fenikla - po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár záparu. Piť 3 x denne čerstvé. Má rovnaké upotrebenie ako čajovina č. 119. (121) Kvet divozela a slezu, list podbeľa a skorocelu kopijovitého — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu (lepší je však maceračný zápar). Piť horúce 2-3 šálky denne. (122) Lišajník islandský a koreň ibiša — po 40 g, vňať jablčníka a list vachty — po 20 g, vňať kopytníka — 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4 x denne po 1 dl. Vhodné najmä na tíšenie kašľa pri zápale priedušiek. (123) Plod anízu a fenikla, semeno ľanu, vňať tymianu a materinej dúšky — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne (najmä pri kŕčovitom kašli). (124) Plod šípok, jarabiny a anízu — po 20 g, list podbeľa, kôra vŕby a kvet bazy čiernej — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne 1 pohár (vhodné hlavne pri zápale pľúc). (125) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 30 g, vňať konopnice — 20 g. 3 lyžice čajoviny na 5 dl odvaru. Dávku vypiť počas dňa. (126) Pulmosan — Species pulmonales (poľský farmaceutický prípravok). Vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho — po 30 dielov, koreň myšieho chvosta — 22,5 dielu, koreň púpavy — 12,5 dielu, kvet slnečnice — 5 dielov. 1 lyžička čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 x denne po 1 pohári (pomocný liek pri pľúcnych ochoreniach). (127) Vňať medovky a horčinky horkej, plod anízu a fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Piť 2 x denne po 1 pohári. (128) Kvet bazy čiernej, lipy, rumančeka, divozela a prvosienky — z každého po 20 g (upravené podľa belgického liekopisu). 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce 3 x denne po 1 šálke. (129) Koreň bedrovníka, vňať tymianu a ľubovníka, list žihľavy a skorocelu — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne po 1 šálke. (130) Koreň ibiša - 16 g, list podbeľa - 8 g, koreň sladkého drievka - 6 g, plod anízu a kvet divozela - po 4 g, podzemok kosatca — 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (131) Koreň ligurčeka — 50 g, koreň fialky voňavej — 25 g, koreň ibiša — 15 g, podzemok kosatca — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne. (132) Kvet divozela a slezu lesného — po 5 g. Zmes sa dá do 2,5 dl vody, nechá sa prejsť varom, potom sa odstaví a scedí. Pije sa po lyžiciach počas dňa. Slúži na uľahčenie odkašlávania. (133) Kvet divozela a slezu lesného — po 10 g, vňať prasličky, list a kvet podbeľa — po 5 g. Polovicu zmesi zavariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať 5—6 x denne po 1 polievkovej lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (134) Plod anízu - 25 g, koreň ibiša - 20 g. Drogu krátko povariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať každé 2 hodiny po lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (135) List skorocelu a pľúcnika lekárskeho - po 10 g. Zmes zapariť 5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť, potom scediť do termosky. Piť 3 x denne po pol šálky. (136) List podbeľa, vňať myšieho chvosta a pľúcnika lekárskeho — po 20 g (obľúbená poľská čajovina na odkašlávanie). 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne po 1 pohári. Gargarizmatiká — na kloktanie Základné drogy: kôra duba, koreň (podzemok) nátržníka rovného, kvet rumančeka, list (vňať) šalvie, list (koreň) ibiša; pozri aj expektoranciá pri čajovinách č. 115, 116, 117, 119, 120 a i. 38

(137) Septosan - Species desinficientes (poľský farmaceutický prípravok). List mäty a šalvie, vňať tymianu a materinej dúšky - po 25 dielov. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Slúži na výplachy ústnej dutiny a na kloktanie pri zápaloch mandlí a hrdla. (138) Podzemok nátržníka vzpriameného a dubová kôra — po 30 g, list šalvie a kvet rumančeka — po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého doplnkového liekopisu EB 6). 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (139) List ibiša, kvet slezu lesného a bazy čiernej - po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého liekopisu EB 4). 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, 10 minút nechať postáť a zliať. (140) List podbeľa, plod fenikla, kvet rumančeka, vňať mäty, repíka a šalvie - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (141) Vňať (list) šalvie a podzemok nátržníka vzpriameného — po 30 g, kvet rumančeka a koreň bedrovníka - po 20 g. 1 lyžica čajoviny na 2 šálky záparu. Kloktať teplým záparom. (142) List (vňať) šalvie - 30 g, list ibiša - 20 g, list medovky - 10 g. 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, po 10 minútach zliať. Slúži na kloktanie. (143) List ibiša a podbeľa — po 30 g, koreň ibiša, kvet divozela a bazy čiernej — po 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (144) Kvet rumančeka a slezu lesného - po 25 g, vňať prasličky — 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (145) List šalvie, vňať prasličky a kvet rumančeka — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľkokrát denne na kloktanie. (146) Kvet divozelu a kvet slezu lesného — 5 g. Zmes zahriať v 2,5 dl vody, hneď po zovretí odstaviť a precediť, napokon pridať neplnú kávovú lyžičku soli. Používa sa teplý na kloktanie. (147) Koreň bedrovníka, list šalvie, vňať repíka a kvet divozela — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľko ráz denne na kloktanie. Hemokatartiká (metaboliká) - na tzv. čistenie krvi a pri odtučňovaní Základné drogy: diuretika, laxanciá, amará a toniká. (148) Krušinová kôra - 50 g, fazuľové struky a list mäty - po 20 g, koreň sladkého drievka - 10 g, list orecha a kvet bazy čiernej - po 5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť teplé večer pred spaním. (149) Kvet vresu a vňať paliny obyčajnej — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (150) Degrosan - Species metabolicae (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny a chaluha bublinatá (morská riasa) — po 20 dielov, koreň púpavy, podzemok pýru a vňať myšieho chvosta — po 15 dielov, kvet lipy a vňať fialky trojfarebnej — po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár odvaru. Piť teplé 2 x denne. (151) Normosan — Species laxantes (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny — 50 dielov, podzemok pýru — 20 dielov, vňať mäty piepornej, plod rasce a bazy čiernej — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na 2 dl záparu. Piť na noc alebo raz denne. (152) Reduktan — produkt n. p. Léčivé rostliny (vhodný pri odtučňovaní). Návod na obale. (153) Krušinová kôra - 60 g, kvet trnky a hluchavky bielej - po 20 g, blizny kukurice a vňať fialky trojfarebnej - po 15 g, plod rasce a fenikla — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 poháre denne. (154) Koreň valeriány, list mäty piepornej, kvet rumančeka a vresu - po 25 g, kôra krušiny a list brezy - po 7,5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (155) Vňať vresu — 25 g, koreň valeriány, vňať ľubovníka a myšieho chvosta - po 20 g, list mäty piepornej - 1 5 g. Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 154. (156) List maliny (ostružiny malinovej), černice (ostružiny černicovej), ríbezle čiernej a brezy — z každého po 25 g. 39

1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl horúcej vody a nechať 10 minút stáť. Piť denne 2 šálky. (157) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru plazivého, koreň púpavy a čakanky — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 1 hodinu v 2,5 dl vody, potom povariť 5 minút. Piť 2x denne po 1 šálke. Hypotoniká — proti zvýšenému krvnému tlaku (pozri aj antisklerotiká) Základné drogy: cesnak (ďalšie drogy uvedené pri antisklerotikách), koreň valeriány, zrno ovsa, vňať komonice a šištice chmeľu. (158) Alvisan — pozri čajovinu č. 83. . - . (159) Droseran - pozri čajovinu č. 84. (160) Blizny kukurice, koreň valeriány, vňať nátržníka husieho a myšieho chvosta - z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (161) Kvet a list hlohu - z každého po 100 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne po 1 šálke. (162) Vňať imela a kvet hlohu — z každého po 50 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Vypiť 2 x denne po 1 šálke. (163) Cesnak, kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (164) Kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 30 g, vňať lastovičníka - 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v pohári vriacej vody. Piť 3 x denne po 1 pohári. (165) Kvet levandule — 50 g, vňať majoránu a rosičky — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. Cholagogá — žlčopudné čajoviny (pri ochoreniach žlčníka) Základné drogy: list boldo (pozri cudzokrajné drogy), list mäty piepornej, koreň (podzemok) rebarbory, koreň púpavy, vňať paliny pravej, vňať repíka, vňať jablčníka, plod pestreca (silyba) mariánskeho. (166) Species cholagogae Planta — žlčníková čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vody a po 15 minútach scediť. Piť teplé nalačno 2 x denne. (167) Salvat thé - produkt n. p. Léčivé rostliny. Príprava ako pri čajovine č. 166. Čajom sa zapíjajú tablety síranu sodného a horečnatého pripojené k čajovine. Čaj podľa možnosti nesladiť. Piť 3 x denne 15 minút pred jedením. Účinkuje aj ako mierne laxans a stomachikum. (168) Žlčníková čajovina - produkt nemeckého farmaceutického priemyslu (DRF 95). Plod pestreca (silyba) mariánskeho, list mäty piepornej, vňať paliny pravej a benedikta lekárskeho — po 20 g, koreň (podzemok) rebarbory a plod rasce - po 10 g. 1 lyžička čajoviny na 1 —2 šálky vody, nechať zovrieť, odstaviť a 20 minút macerovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (169) Cholagogá - poľská žlčníková čajovina (zároveň slúži ako choleretikum, laxans a digestívum). 1. (pri mäkkej stolici): plod borievky a vňať ľubovníka — po 20 dielov; 2. (pri normálnej stolici): koreň púpavy — 35 dielov, kvet slamihy piesočnej, list mäty piepornej, vňať myšieho chvosta a kôra krušiny — po 15 dielov, vňať lastovičníka — 5 dielov. 3. (pri zapečení): vňať stavikrvu vtáčieho - 55 dielov, kôra krušiny - 20 dielov, plod borievky - 15 dielov, vňať ľubovníka — 10 dielov. 1 lyžičku čajoviny nechať krátko vrieť, potom odstaviť a nechať 20 minút postáť. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (170) List mäty piepornej - 30 g, vňať jablčníka a list maliny - 20 g,vňaťrepíka - 15 g,koreňomanu - 5 g. 1 lyžicu čajoviny zaliať vriacou vodou a nechať postáť 15 minút. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. (171) List mäty piepornej — 25 g, vňať myšieho chvosta, koreň ihlice a horca — po 20 g, kôra krušiny — 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť pred jedením. (172) Kvet slamihy, list mäty piepornej, plod fenikla, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — po 20 g, kôra krušiny - 10 g. 1—2 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť pol hodiny pred jedením. (173) Vňať myšieho chvosta — 50 g, kvet slamihy - 30 g, podzemok rebarbory - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne pol hodiny pred jedením. (174) List mäty piepornej — 50 g, vňať repíka a jablčníka — po 20 g, podzemok rebarbory — 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne pol hodiny pred jedením. (175) Vňať repíka a jablčníka — po 50 g, podzemok rebarbory a koreň ihlice — po 25 g. 40

(176) (177) (178) (179)

(180) (181)

1 vrchovatá lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno nalačno a odpoludnia medzi olovrantom a večerou. List mäty piepornej, koreň púpavy, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — z každého po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne najmenej pol hodiny pred jedením. List mäty piepornej a mäty kučeravej - po 100 g, koreň ihlice a horca - po 25 g, kôra krušiny - 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce viac ráz denne. Podzemok rebarbory, vňať repíka a jablčníka - po 25 g, koreň ihlice - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne. List mäty piepornej a vňať materinej dúšky - po 50 g, list rozmarínu, šištice chmeľu, vňať zemedymu a paliny abrotskej (božieho drievka) — po 25 g. 1,5 lyžice čajoviny na 2 poháre záparu. Piť po 1 dl ráno nalačno a večer (žlčopudná čajovina s pomocným liečebným účinkom pri zápale podžalúdkovej žľazy). Koreň horca a vňať lastovičníka - po 50 g, koreň archangeliky lekárskej, list senný (dostať v lekárni), kvet nechtíka a levandule - po 25 g. Príprava, dávkovanie i uplatnenie ako pri čajovine č. 179. List mäty piepornej, vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 20 g, koreň ihlice a púpavy — po 15 g, list vachty trojlistej — 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a povariť 5 minút. Piť 1 šálku 3 x denne pol hodiny pred jedením.

Karminatíva - proti nadúvaniu (proti zastaveným vetrom) Základné drogy: kvet rumančeka, list mäty, plod anízu, plod fenikla, plod rasce. (182) Vňať zemežlče a list medovky - po 40 g, plod fenikla a rasce - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne 1 šálku. (183) Vetrová čajovina - Species carminativae (ČsL 3). Vňať mäty piepornej a kvet rumančeka — po 25 g, koreň sladkého drievka a ibiša — po 20 g, plod fenikla — 10 g. 3 lyžice čajoviny preliať šálkou studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín, potom scediť, čajovinu preliať vriacou vodou a krátko zavariť; po scedení odvar priliať do maceračného výluhu. Piť teplé po 1 šálke asi pol hodiny pred jedením. (184) Detský čaj s rumančekom Spofa (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Podľa potreby prisladiť umelým sladidlom. Piť 2-3x denne. (185) Florkamil (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou preliať 1,5 dl vriacej vody a aspoň 5 minút nechať vylúhovať (treba ním pohybovať). Používa sa pri žalúdočných a črevných ťažkostiach, na obklady, výplachy atď. (186) Koreň archangeliky, rozpučené plody anízu, fenikla a koriandra - z každého rovnaký diel (receptúra podľa nemeckého liekopisu). 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. (187) Species deflatulentes - čajovina proti nadúvaniu (podľa nemeckého liekopisu DRF 291). Kvet rumančeka, list mäty piepornej, koreň valeriány, plod rasce a anízu — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (188) List vachty trojlistej a mäty piepornej, plod fenikla, vňať zemežlče a myšieho chvosta — z každého po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Piť 1 dl teplého záparu pol hodiny pred jedením. (189) Kvet rumančeka — 60 g, plod rasce — 20 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť 2 x denne po 1 šálke. (190) Plod rasce, anízu a fenikla — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2 šálkami vriacej vody, nechať stáť 20 minút, zliať a trochu osladiť. Vypiť počas dňa. (191) Plod anízu, vňať tymianu, prasličky a paliny pravej - z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. Laxatíva — preháňavé čajoviny Základné drogy: kôra krušiny, semeno ľanu, plod rešetliaka, koreň (podzemok) rebarbory, list senný (cudzokrajná droga). Pozri aj hemokatartiká. 41

(192) Species laxantes — preháňavá čajovina (ČsL 3). Kôra krušiny — 40 g (osobitne preparovaná), kvet lipy a bazy čiernej - po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť vlažné večer. (193) Species laxantes Planta - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Výluhom sa zapíja tableta pripojená k čajovine. Piť vlažné večer. (194) Normosan — pozri pod č. 151. (195) Kôra krušiny - 30 g, kvet bazy čiernej, maku vlčieho, hluchavky bielej, trnky a parumanu spanilého (rumančeka rímskeho) — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno a večer. (196) Plod rešetliaka a koreň sladkého drievka — po 30 g, kôra krušiny a plod fenikla — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (197) Podzemok pýru — 30 g, kôra krušiny — 25 g, vňať myšieho chvosta a list medovky — po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku vody, macerovať 10 hodín. Vypiť každé ráno 1 pohár. (198) Kôra krušiny — 75 g, plod rasce a oplodie pomaranča — po 12,5 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v šálke vriacej vody a po 20 minútach zliať. Piť ráno a večer po 1 šálke. Nervína (sedatíva) — na upokojenie Základné drogy: kvet levandule, list medovky, šištice chmeľu, vňať majoránu a koreň valeriány. (199) Species valerianae — valeriánová čajovina (ČsL 2). Koreň valeriány, list mäty a medovky — po 30 g, popučený plod fenikla — 10 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody, nechať 8 hodín vylúhovať a scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť, odstaviť a nechať usadiť. Po scedení oba výluhy zliať dovedna a čaj rozdeliť na 2 dávky. Piť vlažné ráno i večer. Vhodný aj na upokojenie srdca (kardiosedatívum). (200) Valofyt — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Čajom sa zapíja tableta pripojená k čajovine (liečivé kvasnice s glukózou). Pije sa 3 x denne. Zmierňuje aj stavy predráždenosti a úzkosti (neurotonikum). (201) Nervosan — Species sedativae (poľský farmaceutický prípravok). Koreň valeriány — 40 dielov, vňať myšieho chvosta — 20 dielov, vňať mäty a medovky — po 15 dielov, kvet rumančeka - 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne (ráno nalačno a večer pred spaním). Slúži aj proti kŕčom a nespavosti. (202) Koreň valeriány, podzemok pýru a puškvorca, list vachty a medovky — z každého po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2 x denne. (203) List medovky a kvet hlohu — po 15 g, vňať pyšteka a lišajník islandský — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 1 x denne. (204) Kvet levandule a prvosienky, list rozmarínu a medovky — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (205) Koreň valeriány a šištice chmeľu - po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť večer 1 — 2 šálky. Čaj je vhodný najmä proti nespavosti. (206) Vňať brečtana, list mäty, medovky a kocúrnika obyčajného - z každého po 25 g. (207) Species nervinae (mnohozložková čajovina obrúbená v NSR). List maliny (ostružiny malinovej) - 20 g, vňať komonice - 12 g, list mäty piepornej, hlohu s kvetom a rozmarínu, vňať ľubovníka, marinky (lipkavca marinkového) a paliny obyčajnej — po 6 g, list medovky, koreň valeriány, plod fenikla a vňať materinej dúšky — po 4 g, list vachty trojlistej, šištice chmeľu, kvet arniky, nechtíka a bazy čiernej — po 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu, nechať 10 minút vylúhovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (208) Horká čajovina - Species amaricantes (ČsL 2). Oplodie pomaranča — 250 g, vňať paliny a zemežlče — po 200 g, list vachty trojlistej — 150 g, podzemok puškvorca a koreň horca — po 100 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť a po usadení scediť. Oba výluhy zliať dovedna. Piť teplé 2 x denne po 1 šálke (pred jedením). (209) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (ČsL). Vňať zemežlče - 500 g, list mäty piepornej - 300 g, koreň archangeliky a bedrovníka - po 100 g.
42

Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 208. (210) Stomaran — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody, nechať 15 minút vylúhovať v prikrytej nádobe a scediť. Čaj sa pije teplý 2 —3 x denne nalačno (pred jedením). (211) Salvat thé - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 167. Slúži aj ako cholagogum a mierne laxatívum. (212) Digestoran - Species stomachicae a Species amarae (vyrába poľský farmaceutický priemysel). List vachty, vňať benediktu lekárskeho a myšieho chvosta — po 20 dielov, koreň kostihoja a list mäty piepornej — po 15 dielov, plod rasce — 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť čerstvé 2x denne (30 minút pred jedením). (213) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri prekyslení žalúdka). Kvet lipy, semeno lanu, koreň sladkého drievka, podzemok puškvorca, list mäty piepornej a plod fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke. (214) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri anacidite, achýlii a nedostatočnej tvorbe žalúdočných štiav). Podzemok puškvorca, koreň archangeliky, plod rasce a koriandra, vňať ľubovníka a zemežlče - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (215) Žalúdočná čajovina (vhodná hlavne pri zápale žalúdka). Plod fenikla, kvet rumančeka, podzemok pýru, koreň ibiša a sladkého drievka — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť večer po 1 šálke. (216) Žalúdočná čajovina (vhodná pri zápale tenkého čreva, ale i pri zápale žalúdka). Vňať stavikrvu vtáčieho, list skorocelu kopijovitého, plod čučoriedky a kôra duba - po 15 g, lišajník islandský, podzemok nátržníka vzpriameného a kvet rumančeka — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 2-3 x denne po 1 šálke.
ZMÄKČUJÚCE ČAJOVINY

Základné drogy: kvet rumančeka, list a koreň ibiša, semeno ľanu. (217) Zmäkčujúca čajovina — Species emollientes (ČsL 2). Semeno ľanu nedrvené — 40 g, kvet rumančeka, list ibiša a slezu — po 20 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1,5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1,5 dl vriacej vody a krátko povariť. Po ustatí scediť a oba výluhy zliať dovedna. Pije sa ráno a večer. Z rovnakých drog, ibaže hrubo práškovaných (sito č. 4), sa robí zmäkčujúca čajovina na obklady. Prikladá sa vo forme teplého kašovitého záparu. (218) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). Zloženie uvedené pri čajovine č. 117. Zmäkčujúce účinky má výluh pripravený podľa návodu odporúčaného pri čajovine č. 217. Čaj sa pije ráno a večer.
ČAJOVINY NA ŽENSKÉ CHOROBY

Základné drogy: vňať alchemilky, vňať kapsičky pastierskej, kvet hluchavky bielej, vňať nátržníka husieho. (219) Vagosan — Species vaginales (poľský farmaceutický prípravok na výplachy pošvy a iné hygienické účely). Kôra duba — 25 dielov, kvet rumančeka — 20 dielov, vňať stavikrvu vtáčieho, list šalvie a žihľavy — po 17,5 dielu, kvet nechtíka - 2,5 dielu. 3—4 lyžice čajoviny na 6 dl záparu. Slúži na výplachy. (220) Florkamil — tablety (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou aspoň 5 minút namáčať v 1,5 dl vriacej vody (niekoľko ráz vybrať a opäť ponoriť). Výluh slúži na výplachy. (221) Proti bolestivej menštruácii (antidysmenoroikum). Koreň kuklíka a kvet hluchavky - po 30 g, list alchemilky a vňať nátržníka husieho — po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vriacej vody. Piť 2 x denne po 1 šálke (začať 3—4 dni pred očakávaným začiatkom menštruácie).
43

(222) Kvet rumančeka — 40 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 30 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť ako čajovinu č. 221 (takisto slúži proti bolestivej menštruácii). (223) Kvet rumančeka a vňať nátržníka husieho - po 20 g, kvet hluchavky bielej — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke (má rovnaké použitie ako čajovina č. 221), (224) Vňať stavikrvu vtáčieho — 40 g, vňať prasličky a kapsičky pastierskej — po 30 g. 1 lyžicu čajoviny dlhšie povariť na miernom ohni v 5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1-2 šálky čaju. Vhodné hlavne na tlmenie menštruácie. (225) List alchemilky - 40 g, vňať ľubovníka, list medovky a myšieho chvosta - po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1—2 šálky čaju. (226) Vňať alchemilky - 30 g, kvet hluchavky, vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho - po 20 g, koreň horca - 1 0 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a variť 5 minút. Piť po dúškoch počas dňa. Vhodné pri bielotoku (fluor albus). (227) Vňať majoránu, plod fenikla, anízu a kôpru — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Vypiť 3 šálky denne. Podporuje tvorbu materinského mlieka (laktagogum). (228) List šalvie a šištice chmeľu - po 40 g, list orecha - 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, priviesť do varu a odstaviť. Piť ráno a večer po 1 šálke. Tlmí tvorbu materinského mlieka. (229) Vňať myšieho chvosta - 40 g, vňať ľubovníka - 30 g, vňať kapsičky pastierskej, imela a nátržníka husieho — po 20 g, koreň valeriány — 15 g, podzemok puškvorca — 10 g. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 6 hodín v 2,5 dl vlažnej vody, potom polovicu výluhu scediť a zvyšok po krátkom povarení priliať k macerátu. Denne vypiť 2 šálky.
INÉ ČAJOVINY

(230) Aromatická čajovina na kúpele (podľa ČsL 2). Vňať materinej dúšky, list šalvie a mäty piepornej — z každého rovnaký diel (napr. po 250 g). Na 1 vaňový kúpeľ pripraviť zapar z 500 g čajoviny a vliať ho do vody teplej 34—38 °C. Čajovinu z posekaných drog (sito č. 4) možno použiť aj na obklady. (231) Žlčopudná čajovina - Species cholagogae (nový článok ČsL 4) Vňať repíka a koreň púpavy s vňaťou — po 250 g, vňať jablčníka — 200 g, vňať mäty piepornej, podzemok rebarbory a kvet (úbor) rumančeka pravého — po 100 g. Čajovinu skladovať v dobre uzavretých obaloch (chrániť pred svetlom). Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (232) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (nový článok ČsL 4) Vňať paliny pravej, myšieho chvosta a mäty piepornej — po 200 g, vňať ľubovníka, plod fenikla, koreň ligurčeka a sladkého drievka - po 100 g. Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (233) Gynastan — priemyselne vyrábaná gynekologická čajovina v ponorných vreckách Vňať hluchavky bielej — 8 g, vňať alchemilky — 6 g, vňať nátržníka husieho — 4 g, vňať mäty piepornej - 2 g. Čaj sa pripravuje podľa návodu na obale. Užíva sa pri ženských ochoreniach, napr. pri výtoku a na tíšenie menštruačných bolestí. (234) Nontusyl — priemyselne vyrábaná priedušková čajovina v ponorných vreckách Koreň ibiša - 8 g, vňať tymianu a kvet lipy - po 4 g, vňať repíka a medovky - po 2 g. Príprava podľa návodu na obale. Užíva sa pri chorobách horných dýchacích ciest. (235) Aldermon — priemyselne vyrábaný vlasový kozmetický prípravok v ponorných vrecúškach Obsahuje koreň lopúcha, vňať žihľavy a list brezy. Príprava a použitie podľa pripojeného návodu. (236) Cutisan species — priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach Obsahuje vňať myšieho chvosta, mäty piepornej, repíka a alchemilky a kvet bazy so stopkami. Príprava a použitie podľa návodu na obale. (237) Nephrosal — obličková čajovina v záparových vrecúškach Obsahuje plod fazule bez semien, vňať prasličky, koreň ihlice, list brezy a žihľavy. Návod na obale. (238) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (1) Obsahuje šípky, list ostružiny malinovej a žihľavy. Čaj sa pripravuje a užíva podľa pripojeného návodu.
44

koreň omanu 6 g. pelendrek) — 10 g. podzemok puškvorca . (240) Priemyselne vyrábané čajoviny v ponorných vrecúškach s obsahom rozličných drog (kvet lipy a bazy čiernej. Prefiltrovaný výluh (elixír) sa vo Švédsku ľudovo užíva ako prostriedok „na predĺženie života". antireumatikum. medovky. kôra krušiny a koreň ihlice po 7 g. Čaj sa pripravuje a užíva podľa návodu na obale. úbory nechtíka a koreň horca — po 1 g. koreň sladkého drievka. plod fenikla — 3 g. Indikácie: diuretikum.9 g. hypotenzívum. vňať repíka a kvet bazy čiernej po 7 g. sennové struky (cudzokrajná droga predávaná v lekárni). Bylinný čaj so šípkami Plod šípky 50 g.3 g. základ tvorí typická metabolizujúca čajovina. HROMADNE VYRÁBANÝCH ČAJOVÍNOVÝCH ZMESÍ Aldennon Koreň lopúcha 18 g.(239) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (2) Obsahuje šípky. koreň horca a galganový podzemok (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 2 g. fľaša sa dobre uzavrie a odloží na miesto chránené pred svetlom. Isteže.5 g). výťažok zo sladkého drievka (tzv.5 g. vňať ľubovníka.5 1 ražnej pálenky (prípadne v borovičke alebo v 60-percentnom lekárenskom liehu).8 g. oplodie pomaranča a koreň angeliky — po 5 g. Dá sa využiť aj na liečivé liehové obklady. koreň angeliky a myrha — po 10 g. 40 g čajovinovej zmesi sa nechá 8 dní vylúhovať v 0. úbory rumančeka. koreň rebarbory — 6 g. Tablety Natrii salicylici po 0. vňať ľubovníka 20 g. oplodie pomaranča 2. (241) Ungolen species — čajovina pri chorobách pečene a žlčníka Plod pestreca (silyba) mariánskeho a repíka — po 10 g. repíka. list čiernej ríbezle a maliny ostružiny po 15 g. vňať prasličky 7. 45 . koreň púpavy — 6 g. list senný. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 3 g. Príprava a použitie čaju podľa návodu na obale. podzemok nátržníka vzpriameného a koreň sladkého drievka — po 3 g. elixír nemá zázračné účinky. koreň petržlenu 4 g. plod hlohu 10 g. list čiernej ríbezle. Rozdrvené byliny sa vsypú do dvojlitrovej fľaše a zalejú sa 1. vňať myšieho chvosta 10 g.5 1 ražnej pálenky alebo borovičky. Samsta Aloa — 20 g. podzemok puškvorca. list hlohu s kvetom 16. trúdnatec lekársky (huba uvádzaná pri smrekovci opadavom). má metabolizujúce pôsobenie. náhradka za pravý čaj. vňať repíka .5 g. Indikácie: dermatologikum. vňať medovky a mäty piepornej po 2 g. Pije sa pri žalúdočných ťažkostiach. Betulan List brezy 30 g. vňať yzopu a medovky po 5 g.4. (244) Bylinkový elixír podľa Dr.5 g čajoviny) Vňať ľubovníka . Cutisan Vňať myšieho chvosta 20 g. (242) Eugastrin . ZOZNAM ČS. myrha (cudzokrajná droga) — 1 g. omývanie kožných defektov.12 g. občas treba premiešať.1. vlasové tonikum.5 g. Indikácie: antisklerotikum. list ostružiny černicovej a kvet agátu. šalvie lekárskej a zemežlče). Indikácie: diabetikum. Príprava a dávkovanie podľa návodu na obale. Záparové vrecká (20 ks po 1. paliny pravej. 243).5 g. Alvisan Neo Vňať imela 40 g. vňať paliny pravej .5 g. Sfiltrovaný výluh sa pije po kalíškoch (podobne ako elixír č. fenikel a podzemok zedoarie (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 4 g.2 g. aníz a podzemok rebarbory — po 5 g. mäty piepornej. vňať medovky . Vylúhovanie trvá 10 dní (občas treba fľašou potriasať).priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach (v 1 vrecúšku 1. vňať mäty piepornej 10 g. vňať mäty piepornej — 5 g. Indikácie: dermatologikum. vňať benediktu a myšieho chvosta — 8 g. blizny šafranu — 2 g. list jahody 17. (243) Švédska čajovinová zmes — Species ad vitam longam: Aloa (cudzokrajná droga) — 17 g. vňať žihľavy a list brezy po 6 g. vňať alchemilky 6 g.

plod fenikla a vňať mäty piepornej po 6 g. tymianu. vňať repíka 3 g. Záparové vrecká (20 ks po 1 g). Indikácia: dietetikum pri redukčnej diéte.5 g. list jahody 6 g. kvet bazy. koreň lopúcha 5 g. list maliny 10 g. plod fenikla 10 g. Fyterol Kvet bazy 15 g. Indikácie: diuretikum.5 g). list senný a brezy. dezinficiens močových ciest. vňať lipkavca (marinky) 7 g. list ostružiny a plod fenikla po 8 g. koreň puškvorca 1. vňať medovky. vňať čučoriedky a šalvie po 15 g. Species diureticae Planta List brezy. kvet lipy a list čiernej ríbezle po 12 g. náhradka pravého čaju. koreň sladkého drievka 7 g. Indikácie: diuretikum.2 g. vňať tymianu a materinej dúšky po 10 g. kvet bazy a podbeľa po 5 g. vňať stavikrvu vtáčieho 10 g. vňať paliny pravej 9 g. kvet agátu 2. koreň sladkého drievka 5 g. Eugastrin Vňať ľubovníka 12 g. koreň ibiša. koreň ihlice a petržlenu po 25 g. vňať myšieho chvosta 5 g. šištice chmeľu 3 g. vňať mäty piepornej 2 g. Indikácia: karminatívum. list žihľavy 2 g. Pulmoran Koreň ibiša. žihľavy a stavikrvu vtáčieho po 15 g. kvet divozela 4 g. list brezy. Indikácia: prísada do kúpeľa. kvet bazy so stopkami. koreň sladkého drievka. vňať medovky 4. Detský čaj s rumančekom Úbory rumančeka 10 g. 46 . list maliny 10 g. metabolikum. Indikácia: čaj pre diabetikov. kôra krušiny a kvet bazy po 15 g. Indikácia: antihemoroidová kúpeľová prísada. list maliny. vňať jastrabiny 12 g. Indikácia: diaforetikum. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. vňať repíka a mäty piepornej po 10 g. kvet levandule 10 g.8 g. Nephrosal Vňať prasličky 6 g. Indikácia: expektorans. Indikácie: stomachikum. koreň sladkého drievka 2 g. koreň petržlenu po 10 g. plod anízu a fenikla po 5 g. plod fenikla a bazy. cholagogum. dezinfekcia močových ciest. koreň púpavy s vňaťou. vňať šalvie. Pemisan Vňať pamajoránu a mäty piepornej po 20 g. Diabetan Struky fazule bez semena 17 g.5 g. Javorina List ostružiny 22. Indikácie: dietetikum. vňať prasličky 15 g. koreň ihlice a plod fazule bez semena po 4 g.Defatigan Úbory rumanu rímskeho 20 g. Reduktan Chaluha bublinatá.5 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. Hemoral Kôra duba a úbory rumančeka po 12.

Species pectorales Planta List skorocelu 23 g. stavikrvu vtáčieho a myšieho chvosta po 5 g. laxans. list šalvie. koreň nátržníka a krvavca po 20 g. vňať jablčníka. kvet agátu 3 g. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. plod fenikla 3 g. plod fenikla 10 g. digestívum. koreň omanu 10 g. koreň púpavy 6 g. list boldo. koreň ihlice a rebarbory po 15 g. vňať mäty piepornej a koreň púpavy s vňaťou po 10 g. list medvedice 20 g. koreň sladkého drievka a vňať mäty piepornej po 10 g. ľubovníka. Idikácia: laxans. úbory rumančeka. hepatoprotektívum. list ostružiny. repíka a mäty piepornej po 10 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. kvet divozela a prvosienky po 4 g. kôra krušiny. koreň puškvorca a angeliky po 15 g. koreň ihlice a petržlenu po 10 g. 47 . Indikácie: cholagogum. plod fenikla 5 g. Indikácia: expektorans. úbory rumančeka. list maliny 5 g.5 g). Indikácia: náhradka čínskeho čaju. list ostružiny 6 g. šištice chmeľu. Ungolen Vňať repíka a plod pestreca (silyba) mariánskeho po 10 g. Thevalin Vňať materinej dúšky 20 g. vňať prietržníka 5g Indikácie: diuretikum. Tormentan Plod čučoriedky 32 g. Species urologicae P. vňať mäty piepornej 15 g. Indikácie: adstringens. koreň ihlice 10 g. kvet bazy. dezinficiens močových ciest. Záparové vrecká (20 ks po 1. Indikácie: stomachikum. choleretikum. P. dezinficiens močových ciest. List brezy a medvedice po 30 g. vňať benedikta a myšieho chvosta po 8 g. Species laxantes Planta Kôra krušiny 40 g. plod fenikla 5 g. Indikácie: cholagogum.Species cholagogae Planta Vňať repíka 40 g. vňať mäty piepornej a koreň sladkého drievka po 7 g. gastroenteritídy a kvasné dyspepsie. list žihľavy 3 g. choleretikum. Tablety Acidi tartarici cum Kalii-Natrii tartarici. antidiaroikum. vňať zemežlče. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. vňať mäty piepornej 5 g. list ostružiny 6 g. Species urologicae Planta List brezy a koreň petržlenu po 25 g. kvet lipy a bazy po 20 g. list podbeľa a koreň ibiša po 22 g. stomachikum. Šípkový čaj ochutený II Plod šípky 21 g. vňať žihľavy. Thé Salvat Vňať repíka a jablčníka po 25 g. Indikácie: diuretikum. vňať medovky a kvet levandule po 10 g. Indikácie: choleretikum. Stomaran Úbory rumančeka.5 g). Šípkový čaj ochutený I Plod šípky 21 g.

Matový čaj (20 vreciek po 1. plod hlohu 17 g. Zemežlč menšia (20 vreciek po 1 g).5 g). Kvet lipy (20 vreciek po 1 g). vňať levandule a medovky po 11 g.Valofyt Neo Koreň valeriány 24 g. koreň angeliky a vňať mäty piepornej po 3. Repík lekársky (20 vreciek po 1. Medovka lekárska (20 vreciek po 1 g). šištice chmeľu 12 g. Yerba maté . plod ovsa.5 g). kôra vŕby 7 g.5 g.čaj mate (20 vreciek po lg). Indikácia: nervínum. Šalvia lekárska (20 vreciek po 1.8 g). Kvet bazy čiernej (20 vreciek po 1 g). Palina pravá (20 vreciek po 1 g).5 g). Ľubovník bodkovaný (20 vreciek po 1. Lipový čaj (20 vreciek po 2 g). Záparové vrecká .

.

ktorými ich ničí.Fabaceae (Motýľokveté . súmerné. lebo sa neznáša s mnohými rastlinami. 3 1 14 8 2 II. so zelenkavým reflexom. neopadaný po odkvitnutí. 10. AGÁT BIELY Trnitý ker alebo strom s nepárno perovitými listami. zato má nároky na teplo a svetlo. bez iných prímesí Požiadavky na kvetnú drogu (Flos robiniae) v čs. V uvedených oblastiach dokonca zaisťuje hlavnú znášku. kde sa za ním chodí kočovat'. Agát má veľmi voňavé a medujúce kvety. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. Dnes by sme sa ho však radi zbavili. Sušíme ihneď. teda v čase. má výraznú chuť a pach po agátových kvetoch. Príbuzné druhy majú nevoňavé kvety s ružovým alebo fialovým sfarbením. Kvety biele. Bohato kvitne v druhej polovici mája. Vysádzal sa najmä v mestských parkoch na oživenie zelene. ktorým sa kedysi označovala kvetná droga z trnky obyčajnej.TRNOVNÍK BÍLÝ AGÁT BIELY (+) Robinia pseudo-acacia L. Pri zbere kvetnej drogy nemôže vzniknúť zámena. plodmi sú sploštené struky. rusky: . ktorého otec priviezol agát zo severoamerickej Virgínie a vysadil v Jardin des Plants v Paríži. v chladnejších oblastiach až v júni. Kvet sa u nás nevykupuje každý rok. Je významnou medonosnou rastlinou najmä na južnej Morave a južnom Slovensku. Pestuje sa najmä pre rýchly rast a tvrdé drevo. taliansky: Robinia. žiada sa kvet s kalichom. Agátový med je vodojasný až žltkavý. najmä v nížinách. lebo nie je náročný na pôdu. 20 6 2 14 10 3 51 . Bôbovité . francúzsky: Robinier faux-acacia. Agát má pomenovanie podľa záhradníka francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. Materiál sa ľahko zaparí a hnedne.) Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne vyžíhanim drogy) Popol nerozpustný v kyseline chlorovodíkovej (stanoví sa laboratórne pri spomenutej skúške) I. voňavé.Papilíonaceae) Nemecky:Weisse Robinie. Agát k nám presídlil zo Severnej Ameriky. anglicky: Acacia. — Jeana Robina. rozširuje sa veľmi ľahko. Svojou rozpínavosťou ohrozuje pôvodné porasty. zlatožltým (v parkoch pestovaný štedrec — pozri jedovaté rastliny. Zber sa robí v máji—júni odrezáváním celých súk- vetí alebo odtŕhaní m jednotlivých kvetov zo strapcov. Omyl môže skôr vzniknúť pri výklade zastaraného názvu Flos acaciae nostratis. usporiadané do visiacich strapcov. bezpodmienečne v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. Z agáta sa u nás zberajú jednotlivé kvety . U nás sa nerozvážne sadil asi pred 200 rokmi ako nenáročný strom na upevňovanie pieskov a zalesnenie chudobných pôd. príp. norme ON 86 6235 pre zvyčajné dve akostné triedy: Akosť — najviac v % Znak Kvety s iným sfarbením ako začerstva Iné časti materskej rastliny ako kvety Cudzie organické prímesi (prímesi iných rastlín a pod. Laburnum anagyroides Medic).Flos robiniae seu Flos acaciae (Flos pseudoacaciae). keď ostatné stromy už odkvitli. Rýchle sa rozšíril. maďarsky: Fehér ákácz. miestami celkom zahubil vzácnu stepnú kvetenu a v jeho susedstve sa nedarí ovociu. z koreňov vylučuje jedovaté látky. ťažko kryštalizuje a dlhý čas ostáva tekutý. rýchlo a opatrne. z 1 ha agátového lesa sa získa 350-1 700 kg medu.

vychádza z formy listov. ale aj v oficiálnej medicíne. maďarsky: Közönséges palástfu. pri migréne žalúdočného pôvodu a i. 7 — 11-laločné. lebo skladovaním sa znehodnocuje a veľmi rýchlo ju napádajú skladištní škodcovia. jeho toxicita per os vidí sa 52 v porovnaní s ricínom ricínových semien menšia. ale aj pri potokoch a prameniskách. Ľudové liečiteľstvo používa kvetnú drogu vo forme asi 5 % záparu — 2 až 3 šálky denne. Ružovité . U nás nakupovaná droga sa vyváža. v homeopatii sa používa čerstvá kôra zmiešaná s mladými konárikmi. ich aglykóny. akostnej triedy. ženský plášť Nemecky: Gelbgruner Frauenmantel. linalol a i. Typicky vyvinuté listy sú okrúhlasté. Celá rastlina okrem kvetov je dosť jedovatá — predovšetkým kôra a semená. Vyskytuje sa od nížin až po vysokohorský stupeň. rosička. taktiež biozidy (biokvercetín) a silicu s vonnými látkami (nerol. akacín). Na dne jej lievikovitých listov (nad stopkou) sa dlho udržiavajú kvapky rosy. Neskôr sa na jej starú slávu pozabudlo a dnes sa liečebne využíva menej. rusky: Trváca mnohotvárna bylina so žltozelenou chlpatou byľou vysokou 15-70 cm. Ak ustanoveniam normy v I. a preto treba dodržať požiadavky na najlepšiu akosť. hviezdoš. Kvety obsahujú hlavne flavonoidové glykozidy (robinín. Ľudové liečiteľstvo občas používa aj agátovú kôru . Podľa ČSN musí droga obsahovať predovšetkým alchemilku žltozelenú. zvýši sa vylučovanie moču o 17 až 40 % (Oźarowski. rakovie zelie. Pomenovanie ženský plášť. šípkový čaj ochutený II. francúzsky: Alchemille commune. ako by si azda zaslúžila. dil. za mladi vejárovito poskladané. droga sa preradí do II. Homeopa- . Rastie na mierne vlhkých lúkách a pasienkoch. Starovekí alchymisti pripisovali tejto byline veľkú liečivú moc. 1980). príčinou toxicity sú látky bielkovinovej povahy.). Začiatočníci by mali prísť najprv so vzorkou nasušeného materiálu do nákupne. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ KONTRYHEL ŽLUTOZELENÝ Alchemilla xanthochlora Rothm. V minulosti mala rastlina veľmi dobrú povesť nielen v ľudovom liečiteľstve. taliansky: Alchemilla. ak sa užije 2 x denne 1 dl odvaru z 2 lyžíc agátového kvetu na 4 dl vody. preto sa navzájom často zamieňajú. Alchymisti ich zberali a používali pri hľadaní kameňa mudrcov. anglicky: Lady's mantle. väčšinou s lesklochlpatým povrchom. kontrihel obyčajný. Po riadnom usušení drogu treba ihneď odovzdať nákupni. husia nôžka. rozšírené vo viacerých európskych jazykoch. častejšie tvorí zložku močopudných čajovín. Syn. zberá sa lúpaním v marci—apríli. akostnej triede nezodpovedá čo len jeden znak. zoskupené do súkvetia. kondolík. farnezol. Bekál. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ (len droga I.tické upotrebenie esencie z kôry a konárikov býva pri prekyslení žalúdka (hyperacidita). dozrievajú v nažky. Droga má výrazné močopudné účinky a niekedy slúži na aromatizáciu čajovín. pri kŕčoch rozličného pôvodu (spazmolytikum). žltozelené. Ich určovanie je veľmi náročné. D 2 až D3). toxické proteíny — lektíny. Má hemaglutinizujúce a mitogénne vlastnosti. najmä robín (zmes ?). Kvety drobné. Čajoviny: Javorina čaj — bylinná zmes (volne predajná balená čajovina).Cortex acaciae. droga sa zriedka užíva samotná. vo vlhkých svetlých lesoch. pripravujú sa výťažky (esencia. ktorá pripomína záhyby plášťa.Rosaceae Ľudovo: divý muškát. Latinské pomenovanie rodu je odvodené od alchema — alchymistka. U nás rastie asi 40 druhov rodu alchemilka. akosti — je exportnou surovinou). zúbkaté.: Alchemilla vulgaris L. španielsky: Alquimilla. žalúdočných a dvanástnikových vredoch.

5 8 1 12 12 dávky drogy až 3 x vyššie ako pri zápare. dozrievajú vo vajcovité. V oficinálnej medicíne niekedy tvorí zložku metabolických a odtučňovacích čajovín. Možno ju použiť aj zvonku na rany.5 % (v štádiu kvitnutia a tvorby plodov je najnižšia). dorastá až do výšky 2 m. U nás sa rozšírila v stredoveku. Jej akosť znižuje nadmerná drobivosť. j. vredov predkolenia atď. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách. Už pred začiatkom sušenia treba materiál zbaviť trávy.Apiaceae (Okolíkaté . malé množstvá v plechovkách. Po uschnutí sa veľmi drobí. Ľudové liečiteľstvo pripisuje listovej droge všetky uvádzané účinky. porušených a zožltnutých listov alebo korienkov. Brustwurz. Z toxikologického hradiska sa pri tejto droge nezistili nijaké vedľajšie účinky. Najvýhodnejšie je ihneď ju odovzdať nákupni. po dokonalom usušení má droga výraznejšiu arómu a ostrú. U nás do r. 221. Často sa pestuje. ekzémov. vyžadoval by si podrobnejší prieskum. Čajoviny č.) Anorganické prímesi (t.5 12 9 II. korenistú chuť s horkastou príchuťou. 233. 236. Droga sa ľahko zaparí. Keď sa naukladá do tenkých vrstiev a má dostatočný prívod vzduchu. španielsky: Arcangelica. V lete poskytuje mnoho jasnožltého medu. roku celé koreňové systémy. drobné zelenobiele kvety v okolíkoch hustých okolíčkov. listy perovito zložené s nápadne nafúknutými pošvami. v tme. 1986 bola kvitnúca vňať alebo len prízemné listy sušené prirodzeným spôsobom. najmä pre farmaceutické účely a ako korenina. Používa sa i pri silnej menštruácii a klimakterických ťažkostiach. 1970 tvorila zložku čajoviny Vulneran. Do liečiteľstva sa dostala zo severských oblastí. Zberači najradšej vyhľadávajú vyššie porasty na vlhkých lúkach. taliansky: Arcangelica. schne rýchlo. 3 5 0. ktoré možno kosiť kosákom. Materiál sušíme prirodzeným teplom v tieni.: Angelica archangelica L.Umbelliferae) Ľudovo: angelika pravá. 5 2 1 0.priemer). vybolen Nemecky: Echte Engelwurz. Správne usušená listová alebo vňaťová droga má sivozelenú farbu. chutí trochu horko a sťahujúce Väčšina listovej drogy vykúpenej u nás sa vyváža do nesocialistických krajín. Korene vykopávané v jeseni (september—október) sa u nás nenakupujú. lebo výtažnosť silice je vtedy asi 1. Rastie pri potokoch. Pre získanie koreňovej drogy — Radix angelicae sa vykopávajú v jeseni (september—október) 2. anjelský koreň. Má i mierny spazmolytický účinok (zmierňuje kŕče) a mierne podporuje aj vylučovanie moču.Predmetom zberu z materskej rastliny je najčastejšie vňať. 226. dávkujú sa 4 lyžičky posekanej drogy na pohár vriacej vody.8 II. preto ju pri sušení treba obracať. Po rýchlom. ďalej horčiny a stopové množstvo kyseliny salicylovej. a preto rastlinu hojne obletuje a navštevuje hmyz (včely). Popri kvitnúcich vrcholkoch sa zberajú aj prízemné listy bez stopiek (takáto zmiešaná droga sa označuje názvom Herba alchemillae). Pre plod — Fructus angelicae platí ČSN 86 6613: Akosť — najviac v % Znak Tmavé plody Iné časti materskej rastliny Cudzie plody Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenej % I. Listová droga nemá pach. ARCHANGELIKA LEKÁRSKA ANDĚLÍKA LÉKAŘSKÁ Archangelica officinalis Hoffm. no poriadnom omytí sa korene sušia v tieni na vetranom mieste (hrubé sa pozdĺžne prekrajujú). Charakter silice a kryštalických obsahových látok nie je dostatočne známy. na nivách a lúkách od podhorského stupňa po alpín- sky. široko krídlaté dvojnažky. Zelerovité . Novšie sa odporúča zber pred tvorbou kvetných výhonkov (marec— apríl). Pomer zoschnutia je 5 : 1 .) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. Na vonkajšie použitie sú ČSN 86 6439 má na list alchemilky rovnaké požiadavky ako na vňaťovú drogu (ČSN 86 6725): Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené ako na materskej rastline (pôvodne sivozelené listy) Cudzie organické prímesi (iné časti materskej rastliny. 225. maďarsky: Orvosi archangyélika. bezlistých byli. Zásluhou vysokého obsahu trieslovín pôsobí droga sťahujúco (adstringentne) pri ochoreniach žalúdka a čriev. ktorá sa používala na omývanie rán. kde rastie osobitná odroda.5 . francúzsky: Archangélique officinale. Syn. D 2 . hlina. v Nemecku aj pri liečbe cukrovky. Okrem toho sa alchemilková droga ľudovo používa na posilňovanie maternice pred pôrodom (celé 4 týždne pred pôrodom sa užívajú 3 šálky čaju denne. čaj sa nesladí). lebo ľahko vlhne a ešte ľahšie ju napádajú škodcovia a hmyz. janoklík. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej vňate (dil. rusky: Dvojročná až trváca bylina s repovitým koreňom.5 12 10 0. piesok atď. Z účinných obsahových látok rastliny majú najväčší liečebný význam triesloviny tanínového a elagového typu (6—8 %). Vyžaduje si však opatrnú manipuláciu. Zberá sa na začiatku kvitnutia (máj—august). Často ju poškodzuje hmyz. Najvýhodnejšie je sušenie umelou teplotou do 35—40 °C. 10 4 2 1 12 12 0. svätodušný koreň. anglicky: Angelica. Stonka dutá. mnísi ju pestovali ako prostriedok proti moru. iné rastliny atď. Predmetom nákupu r.

plody sa zberajú pred dozretím (v septembri). Valofyt (stavy predráždenia a miernej úzkosti. Značné množstvá drogy sa spotrebujú pri výrobe likérov (benediktínka. pôsobí mierne močopudne. U nás sa uvádza iba v ČSR. organické kyseliny a sacharidy. slúži proti kŕčom a ako aromatikum. Dávky sú 2—2. pripúšťa sa aj z druhu A. Rastlina uprednostňuje vlhké horské lúky.214. nespavosť) a Valofyt Neo. maďarsky: Hegyi Arnika. oficiálna medicína používa kvet . List sa zberá v máji—júni. triesloviny. na kúpeľ 100—200 g sekanej drogy. dermatitídy však nevyžadujú osobitný spôsob liečby.). usky: PRHA HORSKÁ List — Folium angelicae alebo plod — Fructus angelicae. tiež v potravinárstve..Flos arnicae. plody sú nažky s chocholcom. Bergwohlverleih. chamissonis Less. sa používa skoro výhradne ako korenina. so šikmým podzemkom. 10 10 4 14 13 6 0. Strata sušením koreňovej drogy je asi 4—5 : 1.1 Trváca bylina vysoká 30—60 cm. povzbudzuje nervovú činnosť (je vhodný aj do kúpeľov). pri listovej 6 : 1 a pri plodoch je velmi malá. anglicky: Arnica. uspokojivo. chartreuse a i. hlavné indikačné oblasti sú: stomachikum. 180. 209. Čajoviny č. pinénu a kumarínov (furanokumaríny). napomáha odkašlávanie. Pri zbere treba dávať pozor — čerstvá šťava predovšetkým podzemkov a plodov obsahuje pre Požiadavky ON 86 703 1 na koreňovú drogu — Radix angelicae: Znak Iné časti materskej rastliny Droga sfarbená ináč ako hnedosivo až červenkasto Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanovené laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovené v predošlom množstve) Obsah silice — najmenej % Akosť — najviac v % I. Plody sa užívajú podobne (1 g na maceračný odvar). Hlavnou obsahovou látkou drog je silica s obsahom felandrénu. spazmolytikum a sedatívum. ARNIKA HORSKÁ (+) Arnica montana L. 186. koreňa. španielsky: Amica. kde je úplne chránená. Na liečebné účely slúži celá rastlina. 54 .5 g drogy viac ráz denne ako zápar. najmä z výšok 1 000-1 500 m n. Čs. m. priemyselne vyrábané prípravky s koreňom sú čajoviny Stomaran (dietetický čaj pri zažívacích ťažkostiach).ARCHANGELIKA LEKÁRSKA rastlinu ochranné látky (fytoalexíny — furanokumaríny) a tie niekedy vyvolávajú na pokožke boľavé vyrážky a ekzémy. V ČsL 2 sa uvádza aj podzemok s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: šlakové korenie Nemecky: Arnika. 66. francúzsky: Arnica montagnard. s ružicou prízemných listov a veľkým úborom s pomarančovými jazykovitými kvetmi. 5 5 2 14 12 4 0. Archangelikový koreň má podobné účinky ako puškvorcový (Radix calami aromatici): podporuje trávenie. severného Talianska a Balkánu. taliansky: Arnica. Na farmaceutický trh prichádza droga z divorastúcich rastlín Bavorska. Mountain Arnica.3 II. rúbaniská a všeobecné zárasty s rašelinníkmi. 210. 200. V prípravkoch sa zvyčajne kombinuje. ďalej horké látky. suší ako silicový.

Vnútorné užívanie prípravkov smie odporučiť iba lekár. Podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae sa vykopávajú v jeseni (september—október). Asi tu pôjde aj o prejavy nešpecifickej podnetovej terapie. Prípravky z arniky sú interne veľmi nebezpečné najmä deťom — sú vysoko toxické na ich organizmus. okrem ARNIKA HORSKÁ ON 86 6212 (resp. Nazberaný materiál sa nesmie stláčať. pri pomliaždeninách. na urýchlenie granulácie. Arnikový extrakt je u nás zložkou pasty na ekzémy a rany Alysal a masti Calovat. tesne pod kvetným lôžkom (Flos arnicae cum calyce). aplikovanej pri mimokíbovom reumatizme a vertebrogénnych syndrómoch.Jednotlivé úbory sa odtrhávajú celé (jún—august). reume (riedený roztok možno miešať aj s tekutým octanom hlinitým). 86 6237) má pre Flos arnicae (prvá pre kvet bez zákrovu. do 4 %). bronchiálnej astme a pri súčasnom zápale žalúdka a tenkého čreva (gastroenteritída) nie je farmakologicky celkom podložené. Znak Prekvitnuté kvety (s nažkami) Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Kvety sfarbené ináč ako pomarančovožlto Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne z predošlej hodnoty) II. na natieranie zapálenej ústnej sliznice. luteolínu a kempferolu). polyíny. 40 II. karotinoidy (napr.. Rovnaké obdobie zberu i manipulácia platí aj pre vňať — Herba arnicae. Veľmi časté je vonkajšie upotrebenie — uplatňuje sa roztok (tinktúra 5 —10-násobne riedená vodou alebo 2 % zápar z drogy). Celkove tradované vnútorné upotrebenie pri obehových poruchách. ba vyvolávajú až rozpad (nekrózu) tkaniva. 60 23 3 2 10 13 5 4 20 13 10 3 2 10 13 10 5 4 20 13 12 8 2 2. suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na vzdušných miestach. cholín a triesloviny.5 3 3. po opuchoch (edémoch). na podporu resorpcie krvácaní v hlbšie uloženom tkanive.5 55 . do kloktadiel. zeaxantín). Silné koncentrácie roztoku tvoria pľuzgiere. silica obsahujúca azulén. aby neobsahovali čierne larvy muchy Trypeta arnicivora. sú to predovšetkým flavonoidy (glukozidy kvercetínu. umelou teplotou do 40 °C. druhá so zákrovom) tieto kritériá: Akosť — najviac v % úbory bez zákrovu so zákrovom I. proti zápalom. seskviterpénové laktóny (arnifolín. ako vlasový a kozmetický prostriedok a i. fytomelany. resp. tymol a metyléter tymolu (pre vysoký obsah parafínov má maslovitú konzistenciu). Otázka obsahových látok nie je celkom jasná. ďalej horčiny (hlavne arnicín). 40 1. trombózach. faradiol a i. helenalín — ester sa novšie uvádza ako toxický princíp a niektoré sú kontaktné alergény). treba dávať pozor. vykĺbení. rýchlo sa sušia v tieni. zvyšuje krvný tlak a vyvoláva kontrakcie maternice — účinkuje ako srdcové tonikum a stomachikum (tinktúra). po poraneniach ako ranové antiseptikum. Droga pôsobí na krvný obeh. triterpénové alkoholy (arnidendiol.

dráždia sliznice. stigmasterol. U nás sa pestu- je záhradnícky. Podzemky s koreňmi sa zberajú v marci—apríli a v októbri—novembri. ktorá obsahuje tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predošlého zistenia) I. taliansky: Asparago.). Z cudzozemských druhov si zasluhuje zmienku a.guľaté zrelé červené bobule s drobnými čiernymi semenami a odporne sladkou. francúzsky: Asperge officinale. kde sú aj početné továrne na konzervovanie tejto zeleniny. zamladi majú sladkastú chuť. Platí to najmä o zeleri a petržlene. acutifolius alebo A. staršie sú bez chuti. edémy a dýchacie ťažkosti spojené s ochromením srdcového svalu. 14 4 2 12 12 5 helenalínu sa uvádzajú ako toxické seskviterpénové laktóny tenulín a partenín. U nás sa miestami pestuje pre dužna- té. ktorý sa často pestuje v skleníkoch pre jemnú vňať s plochými listovými konárikmi. 207. listami brezy. Nyúlárnyék. preto sa nechávajú v tme. slizy. vo svete je známych asi 150 druhov. podľa starších údajov sa aj pražili a boli náhradka — surogát kávy. Inak špargľa ako zelenina je dietetikum s miernym močopudným pôsobením. s mäsitým podzemkom. trochu i ostrou chuťou. Z obsahových látok podzemkov i výhonkov možno spomenúť aminokyseliny. V mnohých kultivaroch sa pestuje ako zelenina. v húšťavách i hájoch. densiflorus Mayers. výhonky musia byť biele. 7 2 1 12 10 4 II. vňaťou zlatobyle a i. kde si zachovajú dužnatosť a nedrevnatejú. V bohatších antických kuchyniach sa väčšina dnešných obľúbených druhov zeleniny uplatňovala skôr ako prísada do jedál aj preto. Zeleninou s jedlými koreňmi alebo podzemkami sa živili ľudia oddávna v čase núdze. 41. 13. rok po vysadení rastliny. Kvety drobné. V žiarivo červených plodoch je karotinoidné farbivo fyzalín. hnačky. Pravda. na krovinatých úbočiach. perovitý z Kapska — A. asi 3 % odvar z koreňa 2 -3 šálky denne). neskôr červené bobule. rusky: CHŘEST OBECNÝ Dvojdomá trváca bylina vysoká 30—150 cm. ktoré vyrastajú z ich spodnej strany — Radix et Rhizoma asparagi. Pri predráždení obličiek nemá sa užívať. zmenia farbu z belasej na sivú. Používajú sa čerstvé. Koreň ako droga prichádza do úvahy len zriedka. obsahové látky sa menia podľa ročných období. zastúpený je aj komplex vitamínu B (B1 a B2). Theofrastova a Dioskoridova pochádzala asi z iných druhov asparágusu ako naša (A.. maďarsky: Spárga. sacharidy. 51. krvácania. anglicky: Asparagus. žltozelené. o toxických obsahových látkach nie sú žiadne bližšie údaje. je však zložkou zahraničných farmaceutických prípravkov (najmä práškovaných čajovín v kombinácii s prasličkou. Čajoviny č. vanilín. o čom sú zaručené správy. dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). Druh rastie od nížin do subalpínskych polôh na lúkach. Otravy detí i dospelých sú známe. veľa draselných solí (spolu so saponínmi podmieňujú močopudný efekt a minerálne látky (vápnik.). sitosterol. Bočné konáriky sú sploštené a nahradzujú listy. Predmetom zberu sú mladé výhonky . A liečivú povesť mala aj špargľa. Plíniova. 10 8 3 14 12 Podzemky (korene) majú ON 86 7032. bez chlorofylu.Pre vňať — Herba arnicae platí ČSN 86 6722: Akosť — najviac v % Znak Prekvitnuté a ináč sfarbené úbory ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. Ľaliovité — Liliaceae (Asparágovité — Asparagaceae) Ľudovo: hromové korenie Nemecky: Gemuse-Spargel. 5 5 1 14 10 II. horčík a i. Jej úprava bola asi taká ako dnes: malé výhonky sa varili (nesmú sa prevariť) a polievali horúcim olejom.Turiones asparagi recentes. španielsky: Esparraguera. Do obchodu sa dostávajú vo zväzkoch alebo sa konzervujú. plody zelené. ASPARAGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) Asparagus officinalis L. Liečebne sa kedysi používali aj plody . že sa jej pripisovali liečivé účinky. V bytových podmienkach je najčastejší a. Predmetom zberu sú zriedka aj krátke a hrubé podzemky s dlhými koreňmi. Bola veľmi obľúbená a aj sa pestovala. ktorý dodáva špargli osobitnú chuť. aphyllus). na okrajoch dubín. Ordinuje 56 . ktoré sú premenené na drobné šupinky. Ak sa sušia bežným spôsobom. alebo 4. Zberajú sa v apríli (máji) 3. sodík. najmä asparagín (amid kyseliny jantárovej). Všetky spomínané časti špargle majú experimentálne dokázaný silný močopudný účinok (užíva sa napr. plumosus Bak. Azda najviacej špargle v Európe sa dnes pestuje vo Francúzsku — v okolí Paríža pri Argenteuil a Saint Denis. Pri užívaní nadobúda moč osobitný pach (metylmerkaptánom) a reaguje tak. akoby obsahoval cukry. Ak sa majú použiť ako zelenina. v semenách neprebádaná horčina spargín a farbivo sparguarín. sú bez pachu. chutné mladé výhonky (pred ich vyrastením nad zem). 57. vyvolávajú dávenie. hustokvetý — A. ďalej arginín. fosfor. pôvodom tiež z Afriky. v lesostepných a suchomilných trávnych spoločenstvách. glykozid koniferín. spomínané steroidné saponíny. najmä na južnej Morave. (steroidné) saponíny (glukozid sarsasapogenínu a štyri ďalšie). triesloviny (kyselina galová a tanín). Známy bol aj ich močopudný účinok a využíval sa i liečebne.

ohradách a na úhoroch od nížin do podhorského stupňa. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: čierny jablčník Nemecky: Schwarznessel. predovšetkým diterpén marubiín s číslom horkosti 65 000. rýchle. Vyskytuje sa na rumoviskách. o toxických obsahových látkach nie sú však žiadne bližšie údaje a do úvahy prichodia najviacej saponíny.36-12. francúzsky: Ballote fétide. Čerstvé výhonky sú oficinálne v homeopatickom liekopise. Schwarzer Gottvergess. trochu horčiny. v listoch kyselina kávová (0. so štetinovitými listencami. BALOTA ČIERNA Ballota nigra L. j. Všestranný znalec staroveku Plínius nezaznamenal o nej nič podrobnejšie. že jej pôvodné liečebné použitie je zastarané. Azda jedna z prvých indikácií bola práve v očnom lekárstve.29 %). Bobule pestovanej špargle sa pokladajú za toxické. pre odporný pach rozdrvenej rastliny. Predmetom zberu z kvitnúcej rastliny (t. balota sa však vraj znovu objavuje ako liečivo proti dne — pakostnici a v ľudovom liečiteľstve vtedy ako nervínum. anglicky: Black Horehoud. 1882 hovorí. nie sú jedlé. že by od lekárov zasluhovala väčšiu pozornosť. Má štvorhrannú. strkať. Terapeutické upotrebenie baloty zaznamenalo veľké skoky. vajcovité. cukrovku. ale i tak varujeme pred nimi najmä deti. Krause ho odvodzuje od ballein a oys = ucho (genitív otos). i. že pomenovanie balloté vzniklo od ballein = hodiť späť. ktoré ľahko prijímajú cudzie pachy. Rastlina obľubuje pôdy s vyšším obsahom dusíka. asi v júni až v auguste) je vňať — Herba ballotae (nigrae). cholín. G. 57 . lebo prítomné aminokyseliny hromadia v tele dusíkaté látky a bielkoviny. lámku. Prof. sivo chlpatá až vlnatá. Balotu čiernu možno ľahko zameniť za viacero podobných rastlín. tak do 30-35 °C.). najmä nie pre menšie deti.). kocúrnik obyčajný (Nepeta cataria L.. Ako rastlina so silicou podlieha všetkým ustanoveniam o patričnej manipulácii: treba ju sušiť v tieni. plod je rozdelený na štyri tvrdky. vrúbkovano pílkovité listy. zoskupené do nepravých praslenov. Hojná najmä v blízkosti ľudských sídlisk. trochu drsne aromatický a trpkasto. maďarsky: Fekete pesztercze. španielsky: Marrubio fetido. sacharóza. Navyše treba brať zreteľ na jej osobitne prenikavý pach a nedávať ju blízko materiálov. zriedka lysá. Usušená vňať si svoj odporný pach ponecháva.ASPARÁGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) sa pri ochoreniach dolných partií močových ciest alebo ako pomocný liek pri obličkových kameňoch. chutí horko. čistce (Stachys L. Wittsteina v jeho knižne vydanej farmakognózii z r. nie sú však toxické. Wittstein upozornil. obsahová látka nie je tiež známa. stachyóza a verbaskóza. Kvitnúca balota je dobrou pastvou pre včely. v prípade skladovania dávať do dobre zatvorených nádob a skladovať v tme. Spomína ju Dioskorides ako liečivú a jej pomenovanie balloté sa vzťahovalo u starých Grékov na všetky hluchavkovité rastliny. mladé výhonky niekedy vyvolávajú alergické kožné prejavy — dermatitídy. ak umelou teplotou.2 %). Špargľa nie je vhodná ako hlavné jedlo (má priveľa minerálnych solí). Vo vňati baloty je veľa trieslovín (Madaus uvádza 9. rozkonárenú stonku a protistojné. rafinóza. v podzemných orgánoch o. ako je jablčník obyčajný (Marrubium vulgare L. kvety červenofialové alebo biele.) a iné hluchavkovité rastliny. Vňaťová droga sa po usušení veľmi ponáša na vňaťovú drogu medovky lekárskej (Herba melissae). ďalej silica. pričom však už seriózne hodnotenie prof. rusky: MĚRNICE ČERNÁ Trváca bylina vysoká 30—100 cm. Nie je vhodná ani pre chorých na žlčník. pri cestách. pri močovom piesku a pod. taliansky: Marrobio fetido. pretože balota sa používala v očnom i ušnom lekárstve. usudzuje sa. Historické záznamy o balote sú dosť chudobné. pôsobia ľahšie žalúdočné ťažkosti.

spazmolytikum a choleretikum. Pri zbere sa nesmú stláčať (ľahko sa zaparia). S krátkou stopkou sa odstrihujú čerstvo rozkvitnuté súkvetia (máj—jún). resp. sídlisk. IV (hrubý prášok) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Množstvo vodného výťažku najmenej I. 2—4 šálky denne. nemá medovinu. je citlivá i na najmenšie V súčasnom ľudovom liečiteľstve sa droga používa ako sedatívum. ako je v opise Iné časti materskej rastliny a stopky hrubšie ako 1 mm Cudzie organické prímesi Preosiatie sitom č. psia baza Nemecky: Schwarzer Holunder. ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené kvety. Droga ľahko podlieha skaze. Ako droga mimoriadnej dôležitosti nakupuje sa kvet — Flos sambuci.listnatých lesov. ischiasu a pod. francúzsky: Sureau noir. alebo zavesiť za hlavnú stopku na špagát do tieňa. Sušíme dovtedy. vzácnejšie strom s bielym stržňom v konároch. anglicky: Common Elder. 2—4 g prášku. Ešte ten istý deň sa zdrhujú a preosejú cez hrubé sito. ľahko sa rozmnoží a stane sa až húževnatou a nepríjemnou burinou. parkov i rumovísk. pri stresoch a hypochondrických stavoch).). Lepšie je sušiť umelým teplom do 45 °C nie na slnku. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky. kvety biele vo viacramennom chocholíkatom vrcholíku. taliansky: Sambuco. Balota čierna sa v súčasnosti u nás už dlhšie nevykupuje. listy protistojné. preto sa ihneď odosiela do nákupne. Bežne sa zamieňa s bazou chabzdovou (Sambucus ebulus L. prípadne sa uskladní v dobre uzatvorených nádobách. 58 Na kvetovú drogu (Flos samhuci) sa vzťahuje ON 86 6213. rusky: BEZ ČERNÝ BALOTA ČIERNA Ker. príp. Pri sušení smú kvety iba sčasti zožltnúť. Z tinktúry sa užíva 1—3 g na deň. Zvonka sa upotrebúva na obklady proti lámke. ktorá však patrí medzi byliny.BAZA ČIERNA Sambucus nigra L. 30 16 2 16 12 12 3 15 . ktorá potláča rast kultúrnych rastlín. nepárno perovité. španielsky: nillero. preto ho hmyz málo navštevuje. (ČsL 4) 15 8 1 8 12 10 2(1) 20 II. operuje sa i sám. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . hojná od nížin po horský stupeň. nervínum (proti hystérii. Kvet poskytuje včelám iba peľ. plody sú guľaté čiernofialové kôstkovice. resp. maďarsky: Fekete bodza. na dobre vetrané miesto. pričom sa dávkuje 1 lyžica na šálku záparu. Zemolezovité — Caprifoliaoeae (Loniceraceae) Ľudovo: bieda. 5 % zápar (asi 20 minút vylúhovať). kým vyschnú aj hlavné stopky. Nitrátofilná drevina mierne vlhkých stanovíšť . Sušenie si vyžaduje trocha rutiny: kvety treba rozložiť vedľa seba stopkami hore. Ak sa balota prenesie s kompostom na pole.

113. flavonoidy (hlavne rutín) — až 3 %. Kvety obsahujú silicu. pomer zoschnutia je asi 8 : 1. 240. Kvetnú drogu možno zameniť najmä s bazou čiernou. Kvety sa BAZA ČIERNA používajú aj v kuchyni a ako koreninová prísada. 184. 148.). Čajoviny č. 207. Dávkovanie: 1 lyžica na šálku záparu alebo odvaru. 95. drobné 59 . Kvety drobné. 139. ischiatické bolesti a migrénu. francúzsky: Sureau yeble.5 g na zápar alebo odvar. Sušíme na slnku alebo umelým teplom do 50 °C. hnačky a i. Detský čaj s rumančekom. 128. 192. Odstrihujeme ich i s hlavnou stopkou. stáva sa bezcennou. Ak sa opätovne dosušuje. anglicky: Danewort. 195. Droga sa používa zvonka na obklady. sacharidy. 98. Tíšia aj bolesti trojklaného nervu. vnútorne na potenie a ako korigens v preháňavých čajovinách. Species urologicae Planta a Pulmoran.5 14 10 2 II. Kvet sa dávkuje 1. výťažok je zložkou Passitu — roztoku (sedatívum). 94. dobre znáša vápenaté podklady. keď sú tmavofialové až čierne (august—september). maďarsky: Földi bodza. ružovkasté s červenými pernicami (tým sa líši od ostatných zástupcov rodu). 118. Attich. Čs. 193. Species laxantes (je oficinálna aj v ČsL 4). so stopkami i bez stopiek. 30 10 2 1 14 10 3 (+) Sambucus ebulus L. majú nepríjemné vedľajšie účinky (dávenie. drogová norma ON 86 6238 sa týka kvetu bazy so stopkami (Flos sambuci cum stipite): Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zisťuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (zistí sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. 124. 15-20 g šťavy. Droga má charakteristický pach a škrabľavú chuť. 71. Nezrelé zelené plody môžu vyvolať zdravotné ťažkosti. 97. listy nepárno perovité s prílistkami. 65. Čs.navlhnutie. 143. Dokonale suché plody čistíme vytriasaním na šikmej drôtenej ploche alebo na sitách. Skladujeme ich v dobre uzavretých nádobách. Plody obsahujú aj niektoré vitamíny. Predmetom nákupu sú aj plody — Fructus sambuci. 152. vysoká 100—200 cm. taliansky: Ebbio. príp. amíny. 151. ktorá je však ker alebo strom a kôstkovičky má čiernofialové s krvavočervenou šťavou. sacharidy. 15 5 1 0. triesloviny. farmaceutický priemysel používa kvet do čajovín Reduktan (i plody). 236. Species laxantes Planta. antokyanové farbivá a sú mierne taxatívnym prostriedkom. organické kyseliny a kyselinu askorbovú (vitamín C) asi 340 mg v 100 g. uplatňovaným najmä v čajovinách na odtučňovanie. Rastie na stranách a okrajoch lesov najmä v stredných a vyšších stupňoch. španielsky: Sauco menor.D 6). Dávky drog nemožno zvyšovať. Farebne podobné. 93. rusky: BEZ CHEBDÍ BAZA CHABZDOVA -CHABZDA Trváca bylina s plazivým podzemkom. V homeopatii sa používajú čerstvé kvety miešané rovnakým dielom s listami a čerstvá kôra (esencia D 3 . tvoria chocholíkové mnohoramenné vrcholíky. 79. Zemolezovité — Caprifoliaceae (Loniceraceae) Nemecky: Zwerg-Holunder. Plody sú čierne bobuľovité kôstkovičky. Species urologicae. 70.

Ďalšie ľudové odporúčania (užívanie pri piesku v moci. octovú. D. saponín a silicu. Plody a kvety majú navyše ešte aj iné organické kyseliny a sacharidy. ako sa pokusne ukázalo. Čerstvé korene voňajú ako syr. Známa je močopudná zmes Hrušková: plody chabzdy — 5 g.) Maxim. usušené sú bez pachu a chutia odporne horko a ostro. a to v tenkých vrstvách (maximálne 15 cm). Výťažok .5 g na šálku odvaru. ovplyvňujú zvýšené vylučovanie žlče i potu a sú dobré pri vodnatielke. 1983). Mierny močopudný prostriedok je aj lekvár (varí sa podobne ako slivkový). H. Pri sušení treba zvyčajne použiť umelé teplo — asi 50 °C. sliz a farbivá.). Chabzdu pokladali za liečivú už v staroveku. Na pohár studeného močopudného macerátu stačí pol čajovej lyžičky a pijú sa v priebehu dňa dve dávky. Nerobil sa podstatný botanický ani terapeutický rozdiel medzi chabzdou a bazou čiernou. sušené majú podobné použitie ako koreň (Kneippova zložka čajovín): diuretické a potopudné. tvoria však oválnu metlinu a plody sú červené kôstkovičky (kvitne asi od mája do júna). pokladali ju totiž za liek proti všetkým chorobám.. že bobule pôsobia močopudne. Dávkujú sa opatrne — nemecký doplnkový liekopis uvádza jednorazovú dávku 2. dávenie a pod. porézne. ostro chutiacu látku. Pomer zosušenia je asi 3—3. z čajoviny sa berie 1 čajová lyžička na zápar so 1/4 litrom vody a vypije sa polovica ráno a polovica večer. pri zápaloch močového mechúra a pod. Plínius ju označoval ako ebulus (názov odvodený od gréckeho eú — dobre a boylé = rada). musia byť zdravé a dosť hrubé.) treba brať s rezervou. Homeopatická medicína používa čerstvú kôru a zrelé bobule. Dioskorides vedel. Zber dokonale zrelých plodov sa robí asi v septembri — októbri. preto sa vyvarujme samovoľného užívania. pektín. V prípade potreby sa zberajú za zvyčajných podmienok a podobne sa materiál aj suší (kvet ako pri baze čiernej — pozor: ľahko sa zaparí). J. Podobné sú ešte drobné kvety túžobníka brestového (Filipendula ulmaria (L. triesloviny. koreňa ligurčeka a ihlice — z každého po 30 g.5 : 1. dnu belavé. Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal odvar z koreňov proti vodnatieľ60 ke. sušia v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach v tieni. mierny laxatívny a pripisuje sa im potopudný.. Odtrhávajú sa celé strapce so stopkami. Vie sa. kvety majú voľné korunné lupienky a bielu farbu.). Niekedy sa odporúča 3 % odvar. majú močopudný účinok. Korene sa vykopávajú rýľom v októbri. V Rumunsku plodmi farbili víno. S plodmi radšej neexperimentujme. jablčnú). Homeopatia ich užíva čerstvé ako prostriedok proti kašľu. túžobník brestový je trváca bylina. Zvonka sú svetlohnedosivé. treba ich pokladať za toxické — poznáme otravy detí i dospelých. Korene podobne ako celá rastlina obsahujú chemicky neprebádaný horčinový princíp. príčinou je asi živicovitá látka nachádzajúca sa hlavne v semenách (Frohne. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. okrem toho organické kyseliny (valerovú. Pfänder. Kvety a listy sa používajú iba ojedinele. slúžili ako purgans a emetikum. Kneipp pri nachladení. Okrem spomínaných častí sa používali aj listy a byle. ľudové liečiteľstvo aj listy. preto treba pri zbere dávať ich pozorne do plochých nádob. ktorý má postáť 12 minút (pijú sa 2—3 šálky denne). Používajú sa zväčša čerstvé. glykozidicky viazaný kyanovodík (sambunigrín). Korene. Enz odporúčal šťavu z kôstkovičiek na výrobu atramentu. rovnaký diel vňate prasličky. Predmetom zberu býva koreň — Radix ebuli. citrónovú. kvety na čaj a plody na výrobu lekváru (Roob ebuli). Plody sa ľahko popučia a púšťajú šťavu.BAZA CHABZDOVÁ -CHABZDA a páchnuce kvety má aj ker či stromček baza červená (Sambucus racemosa L. V súčasnosti je koreň ako droga zastaraný prostriedok. Najprv sa zbavia zvyškov vňate a nečistôt a potom sa pozdĺžne rozrežú. Sušenie si vyžaduje veľkú rutinu. Možno ich sušiť aj umelým teplom do 50 °C. Obsahové látky drogy nie sú celkom preskúmané a ani účinky. užívajú sa 3 lyžičky denne. že väčšie dávky čaju vyvolávajú závrate.

). listy vajcovité. Dioskorides a iní. Liehový výťažok sa dobre uplatňuje ako prostriedok na vzrast vlasov a proti lupinám (masáže). lebo rastlina sa u nás buď pestuje v črepníkoch. do potravinárskych pást a údenín. Bazalka je teplomilný druh ázijského pôvodu. a to Droga má vyhovovať ČSN 86 6726 pre Herba hasilici: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti ako na materskej rastline Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenšie množstvo I. že už vtedy bolo treba uvádzať na pravú mieru povery. List sa používal ako aromatikum. V stredoveku sa používala podobne ako v klasickom staroveku. 4 — 1 1 13 13 0. je medonosná včelárska rastlina. Éterický olej sa bežne upotrebúva asi od 16.sa v zahraničí uplatňuje ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov s diuretickým pôsobením (napr.3 II. Čajovina č.2 61 . Bežnejšie je vonkajšie použitie odvaru alebo liehového výťažku po macerácii . Hluchavkovité . stor. horné listeňovité. Liečivosť bazalky bola známa veľmi dávno. na nakladanie uhoriek a inej zeleniny. Chabzda — kôra a plody. Liečivosť bola taká velká. plody sú čierne. v kombinácii s výťažkom z morskej cibule. konvalinkového listu a i.ako väčšina hlu- chavkovitých rastlín. Zámeny pri zbere neprichodia do úvahy. nie je však vždy isté. Žltobiele až červené kvety v klasoch z nepravých praslenov. dolné celistvookrajové. 67. francúzsky: Basilic commun. 8 10 2 2 13 15 0. Zriedka sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. bazilka. Oddávna je známe i použi- vanie vňate bazalky ako polievkového korenia. príp. proti horúčke a ako regulátor stolice. vyššie pílkovité až zúbkaté. sa v súčasnosti prakticky používajú iba vo forme esencie v homeopatii (dil. Jej kultúry a príbuzné druhy sa spomínajú už v sanskrtskej literatúre a v hippokratovských spisoch. taliansky: Basilico. Do kultúr v Nemecku sa dostala v 12. alebo rastie v prírode v najteplejších oblastiach. vôňou pripomínajúcu zmes hrebíčkov a ruží. Spomínali ju Theofrastos. španielsky: Albahace dulce. nervínum. anglicky: Sweet Basil. či išlo práve o tento druh. rusky: BAZALKA PRAVÁ Jednoročná rozkonárená bylina vysoká 10—50 cm.).Lamiaeeae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bazalienka. V časoch rímskeho cisárstva sa tešila pozornosti aj ako korenina a okrasná bylina. Hippokrates. maďarsky: Baszalykum. Bazalka pravá . D 1 . bazilikum Nemecky: Basilienkraut. Basilikum. ktoré opriadli túto typickú hluchavkovitú rastlinu. BAZALKA PRAVÁ BAZALKA PRAVÁ Ocimum basilicum L. Celsus aplikoval bazalku ako močopudnú a laxatívnu.slúži na natieranie pri ochoreniach kĺbov a pohybových ústrojov (reumatizmus a pod. stor.z čerstvých častí rastliny). V homeopatii sa uplatňuje čerstvá. šťava pri ušných zápaloch a proti uhryznutiu hadmi i škorpiónmi. čiernohnedé tvrdky. Z bazalky sa zberá vňať — Herba basilici (Herba ocimi citrati).

ale v kombináciách. Droga obsahuje predovšetkým silicu (až do 1. Droga má silný korenistý a príjemný pach a chutí sladko aromatický. 500 pred n. pri drobných kožných trhlinkách — ragádach. chronických zápaloch žalúdka (gastritíde). trochu chladivú a slanú chuť. pričom sa neužíva samotná. kyseliny (kávovú. sa pestoval v Nemecku a okolo r. Od začiatku 14. Pre obsah silice a trieslovín v droge sa niekedy pripravuje odvar (len krátko mierne povariť). bolestiach žalúdka. Pomer zoschnutia je asi 2 : 1. mätou piepornou a pod. pinén a ocimén). v ktorej hlavnou zložkou a nositeľom vône je anetol (80-90 % ) . 2—3-krát denne). ale až do 6 % ) . ktorá uvoľňuje aj kŕče. Z obsahových látok je podstatná silica (priemerne 2-3 %. osobitne ako jemné korenie. Opatrným sušením sa aróma vňate stane jemnejšou a trvanlivejšou a nadobúda aromatickú. minerálne soli a bližšie neopísané glykozidy. majú hnedozelené ostré brázdy a svetlé silné rebrá. dnes zložka kvalitných francúzskych aromatických likérov . Prv sa ordinovala pri vetroch.Apiaceae (Okolíkaté — Umbellife ) Ľudovo: bederník anižový Nemecky: Anis. 1980). Aníz je jednou z najstarších liečivých rastlín sveta.) sú tiež lysé. gáfor. že aníz a kôpor rastú pre kuchyňu a pre lekárov. Droga sa hojne používa v potravinárstve.8 . Ľudové je predovšetkým zložkou bylinných aromatických kúpeľov na osvieženie. Bohato kvitnúce okolíky slúžia ako výborná paša pre včely. Plody zberáme postupne. kondurangovou kôrou a i. pretože všetky sa na seba veľmi podobajú (najmä plody — dvojnažky). flavonoidy.). 400 pred n. keď dostávajú sivozelenú farbu (august— september). španielsky: Anis comun. Druh pochádza z juhu. Pije sa 3 % zápar (po zaparení nechať stáť asi 15 minút — asi lyžica drogy na šálku horúcej vody. chlorogénovú) a iné látky. D l ) . Užíval sa pri mnohých chorobách. Kombinuje sa s rascou. ktoré sú menšie. sacharidy (3-5 %). bielkoviny (18 % ) .najmä list (pripravuje sa z nej homeopatická urtinktúra a esencia dil. okrem toho je v droge asi 5 % trieslovín. Odrezáva sa tesne pred rozkvitnutím (asi jún až september) a suší sa rýchlo v tieni ako bežná silicová rastlina.) BEDROVNIK ANÍZ ANÝZ VONNÝ Pimpinella anisum L. všetky s pošvami. — dodával dychu vôňu. horné trojnásobne perovito strihané. 1550 sa dostal do Anglicka. tvári mladistvý výzor a uľahčoval ťažké sny.). karminatívum a aromatické adjuvans v čajovinových zmesiach. 1. kde sa uplatňuje silica. 1 6 2 10 12 Iné časti materskej rastliny ako plody 1 3 1 10 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej 2. anglicky: Anis. rastlina sa listami podobá petržlenu. feniklom. lysé. najmä v tráviacom trakte a v prieduškách (preto sa droga užíva aj pri kašli i čiernom kašli a pri spazmoch nervového pôvodu). Anetol je na svetle nestály a mení sa na nie celkom neškodné kondenzované splodiny (dianetol a dianízoín). Zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú bežné. Prípravky sa ordinujú pri poruchách trávenia vyvolaných liekmi (predovšetkým sulfónamidmi) a pri ťažkostiach spojených s odlúčením pri dojčení. francúzsky: Boucage anis. mätou piepornou. v domácnosti do omáčok. Používa sa ako karminatívum. hlboko pílkovité. zvyčajne v kombinácii s vňaťou pastierskej kapsičky.5 1. Voňavkársky priemysel ju dáva ako prísadu do „ružovo-karafiátových" kompozícií.5 1.). II. Plody ďalej obsahujú olej (8 až 23 %). chránenú pred škodcami. jeho prastaré označenie v arabčine bolo anysum (vedec- ký názov pimpinella dostal z latinského bipinella pre tvar perovito strihaných listov) a ako liečivý ho uvádzal už Pytagoras okolo r. pentózany (5-7 %). rusky: — Jednoročná bylina s vretenovitým koreňom vysoká 30-50 cm. jej skladba kolíše podľa pôvodu rastliny (nemecká droga obsahuje v silici do 55 % metylchavikolu. Plínius vyhlasoval. plody sú visiace päťrebrové sivo páperisté dvojnažky. zápche. U nás sa pestuje pre plody na poliach alebo v záhradách. maďarsky: Illatos ánizs. Iná kombinácia (spazmolytická a karminatívna) je napr.5 % ) . Nebezpečná zámena je s plodmi bolehlavu škvrnitého (Conium maculatum L. dolné listy obličkovité. výdatne medujú. V poľskom liečiteľstve je obľúbená ako stomachikum. Najvyššie si cenil aníz z Kréty a z Egypta. 1. alebo možno užiť priamo 1—2 g prášku. pekne voňajú a ich vôňa prechádza aj do medu. kyslý saponín. s archangelikovým 62 koreňom. stor. cineol. prostredné perovito zložené. spazmolytikum (tieto účinky sú aj experimentálne potvrdené) a stomachikum. V oficiálnom liečiteľstve je droga už zastaraná a v našom farmaceutickom priemysle sa nepoužíva. Homeopatické použitie rastliny a esencie je podobné ako alopatické (dávky: 3 x denne 10 kvapiek esencie. Drogu — Fructus anisi vulgaris. Drobné biele kvety v okolíkoch okolíkov. Droga sa liečebne používa pre ob- Na drogu sú podľa československého liekopisu (ČsL 3) a ON 86 6620 tieto požiadavky: Znak Akosť — najviac v % ČsL 3 1 3 1 10 10 I. Literatúra uvádza ešte prímes semien blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. zápaloch močového mechúra a plynnatosti a zvonka na zapálené rany a ako kloktadlo.5 2. najmä ako prísada do rybacích konzerv. ako korenina. ktorý možno upotrebiť pri zaparení — intertrigu. skladujeme v dobre zatvorených tmavých nádobkách. rumančekom. Rovnako dávno je známy anízový éterický olej. lebo ľahko opadávajú.tetuchy kozej (Aethusa cynapium L. potom linalol. Strata na hmotnosti je asi 80 %. Dioskorides pokladal aníz za vynikajúcu zložku proti jedových elekruárií. Necháme ich 4—5 dní zrieť a pozorne sušíme v tieni (umelým teplom do 35-40 °C). taliansky: Anice verde.5 3. Niekedy splanieva. Dianetol sa novšie popiera (Kraus. Patril aj do palety najslávnejšieho lekára staroveku Hippokrata (okolo r.5 0. furfurol (3 % ) . teda pred dozretím.anízoviek. Nachádzame ju však ako zložku prípravkov vyrábaných na Západe (s karminatívnym a spazmolytickým pôsobením). najviac u južných Slovanov a v Taliansku. Zelerovité . s krídlatými vyčnievajúcimi rebrami. Plody jedovatej zelerovitej rastliny .

Aníz je zložkou čs.5 g). Veľká spotreba anízovej silice (Oleum anisi) viedla k tomu. z čeľade ciaceae. Silica s jednorazovou dávkou 4 kvapky má podobné účinky ako plody.Umbelliferae) Ľudovo: bedernica. Preto sa vyskytuje aj na pieskoch. 191. Plody sú vajcovité stlačené visiace dvojnažky. čajoviny Pulmoran (expektorans).124. oficinálnej prsnej čajoviny Species pectorales. Pri zbere koreňovej drogy treba všeobecne konštatovať. stepných a polostepných stanovištiach a na výslnných miestach. 130.118. lomikameň.).127. BEDROVNÍK ANÍZ BEDROVNÍK LOMIKAMEŇQVÝ Pimpinella saxifraga L. že mnohé liekopisy povoľujú pod rovnakým označením aj silicu z plodov nazývaných hviezdicovitý aníz — Illicium verum Hooker fil. Dávkuje sa 1 —2 g na zapar niekoľko ráz denne (ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku vo forme záparu 1. dobre znáša sucho. bederníček. anglicky: Bumet saxifrage. Pre spazmolytické vlastnosti je aníz aj zložkou preháňavých čajovín.123. mierni nepriaznivé pohyby žalúdka a čriev. trebník. Rovnako ako fenikel podporuje činnosť žliaz. pri črevných a žalúdočných kolikách pôsobí uvoľňujúco (spazmolyticky). listy nepárno perovito zložené. proti prílišnej polúcii a na účinnejšie oplodnenie. Biele kvety v okolíkoch okolíkov. na okraji hrubo pílkovité. ktorý celý nepríjemne páchne a korene majú ostrohorkú chuť a rastlina je jedovatá.) má vyvinutejšie okolíky a listy dva razy perovité. že zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú veľmi časté. 134. väčší (líši sa najmä výrazne ryhovanou ostrohrannou byľou a podstatne dlhšími listami). sladká zelina Nemecky: Kleine Bibernelle. pastiliek Pleumolysin (expektorans) a roztoku Protosan solutio (stomatologikum). s pošvami. maďarsky: Haszos folditomjén. aby sa mu zaistilo čestné miesto medzi liečivými rastlinami a veľký odbyt. horné až čiarkovité. plná.13. Pomenovanie pimpinella má podobne ako aníz od bipinella. kvapiek Guanar a Ipecarin (expektoranciá). francúzsky: Boucage saxifrage. 10. na krvavec (Sanguisorba). ktoré sú spravidla rovné a majú petržlenový pach a chuť alebo s boľševníkom borščovým (Heracleum sphondylium L. rusky: BEDRNÍK OBECNÝ Trváca variabilná bylina vysoká 20—60 cm. Bedrovník u Rimanov patril medzi pestované rastliny. silica sa vylučuje pľúcami a pôsobí priaznivo na ich činnosť ako mierne expektorans. 187.sah silice. 184.). Druhové pomenovanie saxifraga sa zložilo z latinského saxum + fragere. čo značí perovito zložené listy. španielsky: Saxifraga menor.) Lap. Zelerovité . Rastlina obľubuje mierne kyslé ťažké pôdy. V homeopatii sa pripravuje tinktúra s podobnými indikáciami. byľ jemne ryhovaná. sirupu Latol (laxans). Čajoviny č. chuť. strihané. Koreňová droga bedrovníka sa často zamieňa s koreňmi paštrnáka siateho (Pastinaca sativa L. Droga má aj dobré vetropudné účinky. Sláva bedrovníka siaha veľmi ďaleko. bedrinec. Pokladali ho za výborný prostriedok pri srdcových a ženských chorobách. vajcovité. To už stačilo. hoci uprednostňuje medze.Apíaceae (Okolíkaté . ale vzťahoval sa aj na mnohé zelerovité rastliny a prenášal na rastliny s podobne formovanými listami vôbec — napr. 190. Príbuzný smldník jelení (Peucedanum cervaria (L. V mnohých prípadoch plní úlohu chuťového korigencia. páperistá. čo malo označovať 63 . názov sa v staroveku neobmedzoval iba na niektoré druhy. 186. ktorá má silné odhlieňovacie a odkašlávacie účinky. dolné sediace. priemyselne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom Spofa. Na lomikameňový sa veľmi podobá b. ktorá má podobné zloženie. zber koreňov možno robiť iba na vopred označených miestach. a preto je zložkou čajovin tohoto typu (Species pectorales). pasienky. Všetkých bedrovníkov je asi 100 druhov. taliansky: Tragosellino becchino. žiaľ. najmä mliečnej u dojčiacich matiek. suché lúky a lesy do výšky asi 800 m nad morom.

Koreň b. španielsky: Saxifraga mayor. Ich obsahové látky sú také podobné. mnohohlavé. rusky: Bedrovník väčší je trváca bylina. lomikameňového netreba zberať oddelene od b. 4 1. zvonka špinavo svetložlté až sivožlté. saponin. ktoré podmieňujú liečebné upotrebenie drogy. silica preniká do základného pletiva a rýchlo vyprchá. maďarsky: Nagy fôlditomjén. ktoré sa po vykopaní dobre očistia a príp. umbeliferón.5 13 6. dosahuje výšky 60—100 cm.5 0. Podľa Liebermanna sa v súčasnosti na farmaceutickom trhu nachádza jedine droga pochádzajúca z b. Drogu koreňového pôvodu treba veľmi starostlivo skladovať. mliečne. Liečivé účinky bedrovníka lomi- kameňového vyzdvihol prakticky až Linné.Umbelliferae) Ľudovo: veľký bederník Nemecky. Spolu s ním tvoria jednu drogu — Radix pimpinellae. anglicky: Greater burnet saxifrage. francúzsky: Grand boucage. pričom tento pach ostáva droge veľmi dlho. Z ostatných obsahových látok si zaslúži pozornosť živica. triesloviny. Zriedka žiadaná vňať sa zrezáva počas kvitnutia byliny (asi v júni až v septembri) a suší sa bežne ako silicová. lomikameňového. Zo starších rastlín sa v jeseni (október—november) alebo zjari (marec—apríl) vykopávajú podzemné časti — Radix pimpinellae (albae). treba menovať predovšetkým silicu (asi 0. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1. BEDROVNÍK VÄČŠÍ BEDRNÍK VĚTŠÍ Pimpinella major (L. páchnu osobitne silno až odporne aromaticky. ostrá a hrýzavá. predmetom zberu je zväčša varieta s osobitným pachom (tzv. v nej sa našlo dosť kumarínov — horký pimpinelín. spondínu a i. Z obsahových látok. 8 3 13 9.4 % ) . izobergapténu. pektíny a z minerálnych látok soli draslíka a vápnika. b. inak Radix saxifragae. ľahko vlhne a napádajú ju škodcovia. Zelerovité . hlavicovité. upotrebenie a dávkovanie uvádzame pri b. Omytie musí byt' veľmi rýchle. väčšieho. Grosse Bibernelle. väčšom. bedrovníkový koreň. lebo koreňová časť silne napúča. Väčšina starovekých a stredovekých pochvál sa však vzťahuje na bedrovník väčší. menšie množstvá izopimpinelínu. väčšom.5 0. Radix tragoselini.05 II. Požiadavky ČSN 86 7018 na koreň — Radix pimpinellae: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Cudzie anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Obsah silice — najmenej v % I. kozím). Radix pimpinellae minoris. ČSN 86 6727 sa uvádza pri ďalšom druhu.BEDROVNÍK LOMIKAMEŇOVÝ rastlinu.Apiaceae (Okolíkaté . Byľ je 64 . hrubšie časti obyčajne po dĺžke rozrežú (aby sa urýchlilo sušenie) a rýchlo v tieni usušia. sacharidy.03 Drogu tvorí podzemok i s koreňmi. že v terapii sa nemusí robiť medzi nimi rozdiel. ktorá obľubuje kamenisté miesta a láme kamene. Usušené korene sú hrubé asi ako brko.) Huds. Najlepšie je dávať ju do dobre tesniacich plechoviek. miestami s trochu tmavšími bodmi. V zmysle učenia o signatúre bedrovník sa stal presláveným prostriedkom proti močovým a žlčníkovým kameňom. krátko omyjú. taliansky: Tragosellino maggjore. Rastliny charakterizujeme každú osobitne. nerozkonárené. Chuť drogy je sladko aromatická. dnu žltkastobiele.

03—0. s obsahom kumarínov BEDROVNIK VÄČŠÍ (pimpinelín. bergaptén. Ťažisko indikácií leží v oblasti expektoračnej a stomachickej. lomikameňovým. lebo práve b. Z kvitnúcej rastliny sa niekedy zberá vňať (asi jún—september) — Herba pimpinallae. má tvar ako malá žltá repa. dobre zatvorených nádobách. keď sa zberajú podzemné časti a z nadzemných sa zachová len málo. Nový čs. plnohodnotná. ryhovaná. uvádza sa medzi cudzokrajnými drogami. Bedrovníkový koreň je starý a cenný prostriedok proti chrapotu a katarom. viachlavicovitý. belavý. inde sa však z oficiálnej liečebnej praxe vylúčila. vretenovitý. hnedastý. tvorí spolu s predchádzajúcou súbornú drogu Radix pimpinellae. Konkrétne omyly pozri pri b. pričom obsahovou štruktúrou je takmer totožná s b. ktorú ČSN 86 6727 platí pre sušenú vňať b. droga — Radix pimpinellae (albae majoris). II. suší sa bežným spôsobom ako silicová. holá. niekedy je rozkonárený. saponíny.ostrohranná. väčší bol slávnejší. Pomer zoschnutia je asi 2. starší tmavší. ba ešte skôr. i tu je zámena veľmi ľahká. Koreň je cylindrický. zavádza sa do ČsL 4). častejšie však tvorí zložku čajovín. Druh rozšírený u nás na pôvodných a polokultúrnych až kultúrnych lúkach a vo svetlých lesoch s alkalickým až mierne kyslým substrátom od nížin po subalpínske stupne . väčšieho i lomikameňového — Herba pimpinellae: Znak Inak sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Akosť — najviac v % I. prstienkatý. Drogu treba skladovať v tmavých. narýchlo omyť a ako silicovú drogu sušiť rýchlo v tieni. plody sú dvojnažky. lomikameňovom. najmä v jeseni. Pre obsah horkých látok používa sa aj pri chorobách žalúdka. Silica so saponínmi podmieňujú použitie na uľahčenie odkašlávania. koncový lístok nepárno perovitých listov je jednoduchý i trojlaločnatý. Droga vo farmácii pochádza skoro výlučne z divo rastúcich rastlín. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvý májový koreň (D1-D2). kloktá sa pri angínach.5—3 g (pol lyžice) viacej razy denne na zápar. nebudeme stonat. Podzemné orgány sa vykopávajú zo starších rastlín na jar (marec—apríl). liekopis (ČsL 3) ju už ako oficinálnu neuviedol a do ČsL 2 sa zaradila ako paralelná (t. častejšie v jeseni (september—október). jezme bedrník. napr. 8 8 12 10 5 5 12 Stonky hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 8 65 . Ako pri všetkých zelerovitých rastlinách. droga sa dávkuje 0. nie náhradná) droga za známu myrhu (Gummiresina myrrha. najlepšie v plechovkách. j. umbeliferón a i. Historické údaje o b. nebudeme mŕít!" Dodnes je v mnohých krajinách veľmi obľúbená (napr.5—3 : 1.).4 % ) . Drogy obsahujú predovšetkým zlatožltú silicu (výťažnosť je asi 0. Radix saxifragae magnae. zápaloch hrdla a pod. Ako väčšina zelerovitých rastlín je ľudovo aj močo- pudným prostriedkom. triesloviny. živice. Rastlina sa navyše preslávila i ako výborný prostriedok proti moru a na ňu sa zrejme vzťahuje známe české úslovie: „Pijme pivo s bobkem. páchne osobitne balzamicky. v Nemecku). žalúdočnej čajoviny — Species stomachicae. lomikameňovom možno vo všetkom vzťahovať i na tento druh. Chutí aromatický a hryzavo ostro. Po vykopaní treba podzemné časti dokonale očistiť. sacharidy. lebo rýchlo vlhne a často ju napádajú škodcovia. dutá.asi do výšky 1 800 m nad morom.

Odřezáváme ich nožom alebo kosákom v dĺžke do 25-30 cm. Rastlina sa dlho pokladala za starodávne atraktulis. Pokusmi na zvieratách sa zistilo. ostnato zúbkaté. 141. aj po zaviazaní nosa a úst cítiť v hrdle a v hrtane bolestivé pichanie. Na vonkajšie účely sú jeho dávky dvojnásobné. španielsky: Cardo bendito. lekárskeho v dnešnom zmysle sa začína asi od 16. Čajoviny č. s tinktúrou nátržníka. a to aj viacej razy do roka. Pre bodliakovitý výzor sa vňať pri zbere zamieňa s pichliačmi (Cirsium Mill. pichľavé. sa používa bedrovníková tinktúra kúpená v lekárni. 209. 66 BENEDIKT LEKÁRSKY V súčasnosti sa rastlina dostáva viacej do likérnického priemyslu. lebo rastlina pichá a chlpy dráždia sliznice. 120. že bedrovník účinkuje na maternicu. a preto sa niekedy užíva v kombinovaných prípravkoch na upravenie menštruačného cyklu (emenagogum). U nás sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. Scop. ktorý však má hladké listy a chutí jemne horko alebo s pestrecom (silybom) mariánskym (Silybum marianum (L.). na pohár vody. vnútorné listene majú často dlhé rozkonárené tŕne. Na rok 1986 sa jeho pestovanie odporúčalo. Bedrovník nemá nijaké vedľajšie nepriaznivé účinky. Pri zbere. Astrovité . Z rastliny zberáme tesne pred kvitnutím bylinné vrcholy a listy (asi jún-júl). uplatňuje sa pri výrobe chýrnych benediktínok a v potravinárskom priemysle ako korenina.požehnaný). s pichliačom zelinovým — C. 30 kvapiek do pohára vody na kloktanie. BENEDIKT LEKÁRSKY BENEDIKT LÉKAŘSKÝ Cnicus benedictus L. Materiál sušíme v tenkých vrstvách v tieni na vzdušných miestach. taliansky: Cardo santo. anglicky: Blessed-Thistle. byľ pavučinovito vlnatá. 6 12 4 2 10 15 . ktorého listy a semená slúžili ako liek proti uhryznutiu škorpiónmi (v skutočnosti však išlo o požlt vlnatý — Carthamus lanatus L. žlté úbory s vonkajšími široko lupeňovitými listeňmi. 3 8 2 1 10 12 II. 2—3-krát denne). napr. Druh pochádza z južnej Európy a Prednej Ázie. maďarsky: Aldottbárcs (Benedekfu). príp. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20—40 cm. Sušenie na slnku ČSN 86 6730 má pre vňať benedikta (Herba cardui benedicti) tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Osi hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I.) Scop. Všeobecne rozšírené používanie b. oleraceum (L. benedicta L. a najmä sušení rastliny si treba vziať rukavice.).) alebo Calcatrapa (C. 147.).. listy podlhovasto kopijovité. ostropes Nemecky: Echtes Benediktenkraut. francúzsky: Chardon bénit. lekársky slúžil ako jeden z hlavných prostriedkov proti pľúcnym chorobám a moru (benedictus . emend.Asteraceae Ľudovo: bodliak požehnaný.) Gaertn. že moderná systematika sa hneď nerozhodla na spoločnom pomenovaní benediktu a rastlina sa označovala ako druh rodu Centaurea (C. Antický starovek rastlinu poznal a v liečení používal pod názvom étera knikos. V stredoveku b.) — vzhľadom na pichľavý kalich kvetov.uvádza ČsL 2. Terminologické nejasnosti sa odrazili aj v tom. stor. kombinuje sa napr. lanuginosa Lam. Vňať sa užíva aj ako stomachikum a diuretikum (pol lyžice na zápar.

napr. resp. Podobné indikácie má aj homeopatia pre esenciu (dil.25 % ) . uvádza sa aj vitamín B1 a kyselina nikotínová. taliansky: Betonica. španielsky: Betonica.d o 5 : 1). alopecurus L. ktorý však má iné morfologické znaky a nepríjemne páchne. a často si všímať aj drobné identifikačné znaky. ľahko vlhne a plesnie. a tým sa droga znehodnocuje.: Stachys officinalis (L. Protistojné listy sú podlhovasto vajcovité. 67 . Za najkvalitnejší sa pokladá prvý a druhý zber (listy a vrcholky pred kvitnutím — asi jún až august). Antickí Rimania používali druh B. vňať paliny a mäty piepornej . na Slovensku hojný. rusky: BUKVICE LÉKAŘSKÁ Trváca bylina vysoká 30 — 90 cm. stomachikum (podobne ako koreň horca — Radix gentianae).. ktorý čerstvý odporne páchne a vyvoláva dávenie. lesostepi. najmä č. Čajoviny č. 241. Pretože je začerstva lepkavá a má veľmi horkú chuť. ako metabolikum pol pohára medzi jedlom). resp. rastlina mení farbu. hnedá alebo lesná betonika Nemecky: Heil-Batunge. V primeraných dávkach nemá nijaké vedľajšie účinky. ako je Ungolen (cholagogum.168. podporuje trávenie. podzemok rebarbory. slúži na posilnenie pri chorobách tráviacich ústrojov a pečene. Betonika má podľa Plínia názov od národa Vetonov.3 % ) . Uplatňoval sa najmä koreň. Všeobecne hluchavkovité rastliny sú si dosť podobné. 73. Droga chutí silno a trvale horko. 5 . anglicky: Betony. príp. ako močopudný prostriedok. ktoré pri sušení dozrievajú. Ľudové liečiteľstvo má pre benedikt veľmi široké uplatnenie: na povzbudenie nervovej činnosti. j. a preto treba pri ich zbere dávať dobrý pozor.5—2. D 1). Spravidla sa užíva v zmesiach s inými drogami. jej amid. choleretikum. a to vo forme odvaru (0. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bukvica. Tehotným ženám sa nesmie podávať. hepatoprotektívum) a s prísadou vo forme extraktu alebo tinktúry v dražé alebo v roztokoch ordinovaných pri chorobách žlčníka (cholecystopatia). lúky a relatívne suché stanovištia od nížin po horský stupeň. Syn. pece- BETONIKA LEKÁRSKA ne (hepatopatia) a poruchách trávenia (dyspepsia). byľ štvorhranná. V oficiálnej medicíne sa s drogou najčastejšie stretneme ako so zložkou žlčníkových čajovín.ako žlčníková čajovina.). pri reumatických ochoreniach. plod rasce.Herba cardui benedicti. na okraji tupo vrúbkované. kvalita drogy sa znehodnocuje. francúzsky: Bétoine officinale. Droga sa užíva predovšetkým ako amárum. Droga . ktoré priaznivo ovplyvňuje pôsobenie horkého seskviterpénového dihydrolaktónu knicínu (niekedy stotožňovaný s centaurínom a považovaný za azulénovú laktónovú horčinu) a ďalšie horčiny germakranového typu (cca 0.5 g drogy. v hornej polovici bezlistá. potom triesloviny (asi 8 % ) . hojný v južnej Európe. orvosi bakfii. celkove ako prostriedok ovplyvňujúci látkovú premenu a i. t. zakončená hustým valcovitým klasom karmínových kvetov z papraslenov. Obľubuje svetlé lesy. lesný (Stachys sylvatica L. Plody sú tvrdky. Terapeuticky účinné látky reprezentuje silica (asi 0. ďalšie zbery majú veľa byli.) Trev. pri chorobách so zvýšenou teplotou.nie je možné. Droga ďalej obsahuje sliz a veľa solí draslíka. maďarsky: Orvosi tisztesfii. BETONIKA LEKÁRSKA Betonica officinalis L. 78. 219. vyššie dávky pôsobia dráždivo na obličky. 1 až 1 a 1/2 lyžice na pohár vody a piť denne po 1/4 pohára pred jedlom pol hodiny. ako antibiotikum ničiace grampozitívne baktérie a vírusy. magnézia a vápnika. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 (uvádza sa od 3 . kvetov. ktorý žil kedysi na úpätí Pyrenejí v Španielsku a ktorý ju vraj prvý liečebne používal. červený čistec.4 . tvorbu tráviacich štiav a žlče. 74. treba ju sušiť oddelene od ostatných. Už ľudový názov dáva tušiť okruh zámen — sú to druhy rodu čistec. Čerstvá šťava urýchľuje hojenie rán.

žlté. napr. že človek stráca schopnosť ovládať svoje myšlienky a je schopný sa priznať aj k takým činom. že má prudké účinky. listy tupo laločnaté. Ľuľkovité — Solanaceae Ľudovo: čertova zelina Nemecky: Schwarzes Bilsenkraut. Zvyčajná forma je odvar (asi 5 %. sedatívne. vňaťou myšieho chvosta a i. pije sa 1/2 pohára 1—2x denne. Vňať sa u nás pokladala za „zázračný prostriedok" pri urieknutí. rovný (S. čo je medzi hluchavkovitými rastlinami zriedkavé. chutí škrabľavo a horko. j. kvety po- merne veľké.). Obsahuje podobné látky ako čistec. Preto pôsobí adstringentne. Krok o blene vyhlásil. obracať ho netreba. jeho kvety so žltou. 1/2 až lyžicu drogy na pohár vriacej vody a mierne variť 5 minút. ako píšu Plínius a Dioskorides. blen bol známy od najstarších čias ako liečivá a magická rastlina. Suché kvety pichajú! Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Herba stachydis officinalis. Sprevádza vidiecke sídliská a taktiež menej frekventované komunikácie s udupanou hlinou a rumoviska. V stredoveku nahradzoval pri lekárskych zákrokoch chloroform. lesného (S. Známy francúzsky fytoterapeut Leclerc r. Dnes je zastaraná. nie príjemný pach. odvarom sa omývala tvár pri neuralgii. francúzsky: Jusquiame noire. 10 2 0. na dolnom pysku nachovo bodkovanou korunou sú usporiadané do pretrhávaného klasu hustých nepravých praslenov a sú bez medoviny. dosť hojne v teplejších oblastiach. rusky: Jedno.5 13 10 1 II. odrezáva sa i s prízemnými listami (jún—august). Expektoračný čaj sa sladieva medom. okrem č. Predmetom zberu a nákupu u nás býva kvitnúca vňať — Herba betonicae. v obryse vajcovité až objímavé. proti zápalom močových ciest a pri kataroch žalúdka a čriev. Časté uplatnenie v ľudovom liečiteľstve majú aj spomínané druhy rodu čistec (Stachys L. pri liečbe dýchacích ciest. možno piť aj bylinnú šťavu s medom (3 x denne čajovú lyžičku). 3 — 5 g). pri kĺbových ochoreniach s vňaťou čiernohlávku. nátržníka husieho a s plodmi čiernej bazy. zlej cirkulácii krvi a ochromení pohyblivosti údov. recta L. že má „jméno od Bělena. Oficiálna medicína drogu používa zriedka ako adstringens. Príbuzné jednoročné odrody blenu majú inak sfarbené kvety a obsah alkaloidov je v nich nižší. plod je viečkatá tobolka. lebo vedeli. so žľaznatochlpatým kalichom zakončeným niekoľkými zubmi.). španielsky: Beleňo negro. Ľudovo sa uplatňuje predovšetkým ako prostriedok proti hnačkám. plodov a pod. Materiál sa suší v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste prirodzeným teplom (do 35 °C). sylvatica L. Podobá sa niektorým konopniciam. anglicky: Henbane. Až do r. 1715 rastlina sa nepoužívala vnútorne.1 %). antiseptikum (na obklady) a dermatikum (omývanie pri nadmernom potení). myšieho chvosta. V staroveku. boha slovanského (keltského). 20 4 1 13 12 2 Betonika je dobrá včelárska rastlina. pri hnačkách s listom žihľavy. Známy bol aj účinok blenu na mozog. fialovo žilkované. pestovali ho aj v kultúrach (Dioskorides opísal 4 druhy). Bylina tvorila nevyhnutnú zložku všetkých mastí čarodejníc a ľúbostných mastí milencov. malé množstvo silice a betaíny (asi 0. vydávajícího výpovědi zvláště v léčení" a jemu bola vraj rastlina zasvätená. ktorá sa uplatňuje ako v alopatii. ktoré vôbec nespáchal. taliansky: Guisquiamo.05 . Ďalej obsahuje neprebádané horké látky. maďarsky: Beléndek. Po tomto období začal blen postupne prenikať do terapie.Droga sa hodnotí podľa dočasnej internej normy farmaceutického závodu (IN 5/82): Akosť — najviac v % Znak pre Herba betonicae Droga sfarbená ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný' v HCl I. 68 Betonika nemá nepríjemné vedľajšie účinky. v oficiálnej medicíne ostávalo jeho použitie úzko ohraničené. Listová droga sa často znečisťuje prímesou bylí. ktorý sa prejavuje tým. 1927 pripodobnil jeho účinky k ľuľkovcu zlomocnému. pre deti a mladistvých pri hnačkách 1—3 lyžice odvaru. Droga sa častejšie kombinuje. ten istý odvar sa používa aj zvonka. Bylina kvitne v júni—septembri a rastie najmä na slnečných a krovinatých stranách. orecha. predovšetkým triesloviny (až do 19 %). Požiadavky na akosť listovej drogy — Folium hyoscyami — riadia sa podľa československého liekopisu ČsL 2: Znak Polámané a sčerneté časti listov Iné časti materskej rastliny Rozdrobené časti (liekopisné sito č. Ľudovo sa tiež pripravuje tinktúra a víno s betonikou (užíva sa 30—50 kvapiek tinktúry alebo 25—75 ml vína 2—3 x denne).) je to č. Mal široký okruh upotrebenia ako zázračná bylina s opojnými účinkami lepšími ako ópium. Pripravuje sa z nej esencia.až dvojročná bylina vysoká 30-80 cm. Vňaťovú drogu skladujeme na suchých miestach. Rastlina sa v staroveku volala aj apollinaris podľa boha Apolóna. t. BLÍN ČERNÝ BLEN ČIERNY + Hyoscyamus niger L. II) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Obsah alkaloidov — najmenej v % Akosť — najviac v % 3 5 10 1 14 20 10 0. Najbežnejšie sa aplikoval Oleum seminis hyoscyami — blenový olej zo semien. má osobitný. Druh je viazaný na suché a teplé polohy do 500 m nad morom. skorocelu. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. Lekári sa ho však báli ordinovať. sťahujúco.

Zber listov (vňate) môžu vykonávať iba dospelí.Ranunculaceae Ľudovo: babí blysk. sa mu nie veľmi podobajú. Pomer zoschnutia je asi 6-7 : 1. orzaj. v tieni. krvavník menší. Príbuzný a veľmi podobný druh . Droga sa zberá osobitne. rúpník. čočka. neobracajme. Droga má omamný pach. rúpové korenie. uvádzané mnohými svetovými liekopismi ako oficinálne. najmä vo vyšších polohách. Niekedy treba zberať semená — Semen hyoscyami. Nemecky: Fruhlings-Scharbockskraut. byle poliehavé až priame.: Ranunculus ficaria L. Korene sú sčasti niťovité. kvôli tomu sa v septembri odrezávajú nie celkom zrelé tobolky. reumatických). alkaloidný obsah drogy je totiž v porovnaní s inými zdrojmi dosť nízky. po puknutí sa z nich vytriasajú semená. Iskerníky. sčasti kyjačikovité a zhrubnuté.).BLEN ČIERNY veľkú jedovatosť môže drogu a prípravky predpisovať iba lekár. blyšťok. manna. D 3-D 4). dozrievajú v guľovité nažky so zobáčikom. Náš liekopis ČsL 3 ho už neuvádza. Celé konce byli odrezávame nožom alebo kosákom. Nachádzame ju aj na polokultúrnych a kultúrnych lúkach. BLYSKÁČ JARNÝ Ficaria verna Huds. francúzsky: Ficaire renuncule. Mate- riál sa najlepšie usuší pri umelej teplote (medzi 30-50 °C). materiál nesmieme nechať dlho na kope. srdcovité až obličkovité. taliansky: Celidonia minore. anglicky: Pilewort. krtičník menší. rozhodne nie súčasne s nejakou nejedovatou rastlinou. ostrú a horkú chuť (nesmie sa ochutnávať).2: 1. ordinovaná podobne ako v bežnej medicíne (alopatii) blen a podlieha tiež predpisu lekára (dil. Droga je predovšetkým surovinou na izoláciu jednotlivých alkaloidov. medzi ktoré ho niektorí botanici zaraďujú. v tenkých vrstvách. U nás sa vyskytujú dva poddruhy. Blenový olej — Oleum hyoscyami. je záružlie močiarne (Caltha palustris L. prípadne s hladinou spodnej vody aspoň 2 m pod povrchom. Zber sa robí v čase kvitnutia rastlín (asi jún—august). najmä v lužných lesoch a na tienistých miestach. jednotlivé. na koreňoch nemá hľúzky a kvet obsahuje veľké okvetné lístky. na potlačenie pohybového (motorického) nepokoja. podľa čoho dobre 69 . lebo sa ľahko zaparí. maďarsky: Saláta szironták. bučín. Je bežná v stupňoch dubín. do dobre zatvorených nádob. pri stareckej traslavosti (tremore) a rozličných kŕčoch. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia. Po usušení je najlepšie ihneď ju odoslať do zberne. Pre ich Trváca bylina vysoká 10—30 cm. celidon menší. Terapeuticky účinné látky oboch drog sú prudko jedovaté alkaloidy — hlavný je hyoscyamín. Iskerníky a blyskáč dobre poznali už v antike. Sušíme ho oddelene od ostatných rastlín. Rastie na mierne kyslých až neutrálnych hlinitých pôdach s veľkou vodnou kapacitou alebo na stanovištiach občas a dočasne zaplavovaných. O iskerníku obličkolistovom (Ranunculus thora L. pravidelné. Inak patrí na oddelené miesto. niekedy rozkonárené. zúbkaté alebo vrúbkované. Po odkvitnutí v pazuchách listov ostávajú rozmnožovacie pacibuľky. že jeho jedovatou šťavou napúšťali Galovia svoje šípy. teda do výšky asi 1800 m nad morom. je to však hrubšia bylina. potom atropín a skopolamín. španielsky: Celidonia menor.) Plínius napísal. Pomer zoschnutia je asi 1. ktoré sa nechávajú na slnku dozrieť. listy stopkaté. Syn. Alkaloidy pôsobia silne na ústredné nervstvo. a to zvyčajne ako prostriedok proti astme. rýchle. uvádzaný v ČsL 2.Folium hyoscyami (prípadne celá vňať — Herba hyoscyami). a to za zachovávania všetkých bezpečnostných opatrení. kvety žlté. Je veľmi citlivá na skladovanie.kvitnúci tiež skoro z jari. rusky: - ORSEJ JARNÍ Liečebne sa používajú predovšetkým listy . Ak nemáme rutinu. smrečín aj kosodrevín. blýskavé kvieťa. Iskerníkovité . slúžil po rozotieraní na miernenie bolestí (napr.

všivec Nemecky: Gefleckter Schierling. ako sa spomínalo v historikkom úvode. Podobne sa používa aj tekutý alebo suchý extrakt proti hemoroidom. že rozkvitá s príletom lastovičiek). inak ešte saponin (fikarín). zvyčajne sa nesuší. rastúci aj u nás. ktoré sú v zástupcoch čeľade inak časté. i. ojedinele sa suší bežným spôsobom (pomer zosušenia je asi 6 : 1). bez pachu. ostanú v naplavenine a na budúcu jar z nich vyrastie nová rastlinka.extrakt a ten sa pridáva do masti (asi 15 % ) . BOLEHLAV ŠKVRNITÝ BOLEHLAV PLAMATÝ + Conium maculatum L. že práve blyskáč. aplikuje pri kožných ochoreniach. Latinské označenie blyskáča (Ficaria verna) je historicky zdôvodnené. Farmaceutický zriedka. Používal sa zvonka na svrbivé svrabovité vyrážky. kyselinu fikarovú a trieslovinu. zmiernenie bolestí a pod. Koreň je hrubý asi ako brko. Rastlina sa dávala do zmesí jarných šalátov. na zastavenie krvácaní. že jeho prítomnosť vylučuje akumuláciu izochinolínových alkaloidov. Už Dioskorides porovnával hľúzky na koreňoch s pšeničnými zrnami — keď ich odplaví príval. samozrejme. že pred kvitnutím je ho vo vňati málo (nachádza sa v koreni). S blyskáčom to bolo však komplikovanejšie: gréckym lekárom bol známy . a preto Matthiolus v zmysle učenia o signatúre pripisoval blyskáču osobitnú moc pri liečbe hemoroidov. Rastliny sa vtedy v gréčtine súborne nazývali batrachion. Robilo sa to prikladaním rozdrveného čerstvého lístia a koreňov alebo zasypaním konečníka práškom. mäsitý.BLYSKÁČ JARNÝ vedeli o jeho toxicite. liečebne overenú. Zaujímavé je. kde bezmála všetci zástupcovia obsahujú už spomínaný jedovatý laktón protoanemonín vznikajúci z glykozidového predstupňa a prechádzajúci ľahko do neúčinného dimeru anemonínu. Protoanemonín je látka iritujúca pokožku a jeho toxicita spočíva asi na inaktivácii SH-skupín enzýmov.až dvojročná bylina vysoká 100-200 cm. maďarsky: Foltos burók. Chutí slano a menej ostro ako koreň. Čerstvá vňať oddávna slúžila ako zdroj vitamínu C na jar pri jeho nedostatku. V homeopatii sa používa čerstvá vňať na prípravu esencie a má tie isté aplikácie. Protoanemonín podmieňuje toxicitu mnohých z nich. trhá sa pred kvitnutím byliny (marec —máj). intoxikácie sú zriedkavé — zväčša k nim dochádza u zvierat konzumujúcich krmovinu so značným podielom rastlín s jeho obsahom — seno už toxické nie je. počas kvitnutia rastliny má veľmi ostrú. ficaria sa vytvorilo podľa podobnosti hľúzok na koreňoch s chorobnými výrastkami (bradavkovité kožné útvary . Radix et herba ficariae (seu Chelidonii minoris). anglicky: Hemlock. V lekárstve boh' vtedy oficinálne a uznával sa hlavne Hippokratov iskerník ázijský (Ranunculus asiaticus L. pôvod dnešného českého 70 názvu je nejasný). rastlina čeľade iskerníkovitých. Vňať obsahuje na jar dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). šťava z koreňov zmiešaná s medom sa dávala na bradavice. no v ľudovom liečiteľstve i v homeopatii väčšmi používaná časť rastliny je koreň s vňaťou. ale čerstvý sa spracúva na výťažok . Vykopáva sa v jeseni (september). príležitostne na kožné vyrážky. všivák.lastovička azda preto. francúzsky: Grande cigue. taliansky: Cicuta maggiore. potom príkru chuť.). batrachos i rana značí žabu. tiež však iba mladá a čerstvá. rusky: - Jedno. španielsky: Cicuta mayor. pričom sa vidí. Ľudovo sa dodnes teší veľkej vážnosti. svinská voš. Vňať sa používa častejšie. Jej výťažok sa o. Francúzsky liekopis aplikuje extrakt z drogy pri hemoroidoch a ťažkostiach podobného druhu a oživuje tým starú slávu jeho upotrebenia. obohacovala vitamínové kúry (iba v malom množstve ako korenistá prísada) alebo slúžila ako metabolikum. nie je natoľko jedovatý — zrejme preto.skorbut. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: rozpuk. O najčastejšom — tradičnom ľudovom upotrebení najlepšie hovorí nemecký názov Scharbock . Pomenovanie menší lastovičník mal blyskáč veľmi dlho — tak ho nazýval aj Matthiolus (česky celidona menší alebo soupové korení. byľ holá.kondylómy). zvonka sivý.Theofrastos i Dioskorides ho nazývali chelidonion to mikron (od chelidon . čo si Rimania zlatinizovali na ranunculus. červenkas- .

Dobytok. okolíky zložené z 8 — 15 okolíčkov. 399 ním usmrtili Sokrata. prv časté prímesi v aníze však už nie sú). kozy a ovce sú menej citlivé.) a r. najmä silicových rastlín. Prežitie intoxikácie v gravidite má teratogénne účinky (vývin znetvorenín u mláďat). plody sú visiace dvojnažky (podrobný opis plodov v ďalšom texte). Pre podobnosť možno bolehlav zameniť s čechricou voňavou — Myrrhis odorata (L. Koniín má podobné účinky ako indiánske šípové jedy — kurare.. Zámeny medzi rastlinami z čeľade zelerovitých sú časté. metylkoniceín a i. resp. sa odrezávajú celé vrcholce rastlín. v tomto prípade je situácia niekedy dosť ťažká a najlepšie sa dá riešiť pomocou mikroskopických preparátov. ktoré majú prakticky všetky zelerovité rastliny. ČsL 4 vylučuje jeho prímes v anízovom plode chemickou skúškou. a preto sa ľahko rozpadnú. potom rozpuk jedovatý — Cicuta virosa L. s pošvami. Najdôležitejšou obsahovou látkou bolehlavu sú jedovaté piperidínové alkaloidy — najviacej je ich v plodoch (vo vnútornom oplodí. Drogy i alkaloidy bolehlavu slúžili 71 . Druh rastie v húšťavách. pomer zosušenia je asi 5. a to rovnako jeho liečivé schopnosti. bez stopiek (napr. Alkaloidy sa výborne vstrebávajú sliznicami i kožou.5 %. kôprovníček — Mutellina Wolf zasa iba na vysokých horách. najznámejší alkaloid je koniín.toškvrnitá. Časté sú zámeny plodov — treba si všímať ich opisy. Plod má na priereze nápadne žliabkovito vykrojený výživný bielok (endosperm). dutá. že bolehlav netvorí súvislejšie porasty). do ktorej sa asi primiešavalo ópium. prvý raz ho použili za vlády tridsiatich tyranov v Aténach (r. silicové kanáliky. horné sediace. Príznaky otravy skoro s klinickou presnosťou opísal Platón. sú krídlaté a na okraji jemne poprehýbané.5 : 1. Z farmaceutického hľadiska sú plody ako droga zriedkavou. 404-403 pred n. cicuta). okrem neho sú tu jemu príbuzné látky (koniceín. všetky sú na spodnej strane listov ochlpené. ako aj jedovaté vlastnosti.. kvitnúce časti a listy (jún—júl). sivozelené až hnedozelené dvojnažky. V staroveku poznali bolehlav aj ako popravný nástroj (Grécko a Perzia). rebrá im rovnomerne vynikajú. ktoré zväčša patria do rovnakej čeľade (zriedkavou aj preto.. Kvety drobné.) Scop. (majú celkom iný pach) a podobná halucha — Oenanthe L. aníz je spravidla stopkatý. vajcovito-gulaté. bravy zasa opačne. Pri zbere plodov — Fructus conii. kde sa bolehlav už nevyskytuje. spravidla na teplejších stanovištiach do 1 000 m nad morom. na ktorej vyvolávajú svrbivé vyrážky. kde je osobitná koniínová vrstva). Treba dávať pozor najmä na zámeny nejedovatých druhov s jedovatými. celkove asi 3. Rastlina hojne rástla medzi Aténami a Megarou i na Peloponéze. hrubé byle sa odstraňujú a materiál sa rýchlo suší prirodzeným teplom. Po dozretí stoja proti sebe takmer polmesiačikovito. po dosušení v teple sa plody vytriasajú a nechajú bežne sušiť v tieni (čas zberu asi august—september). Ako liečivo sa často používala čerstvá šťava. rastie len na zamokrených miestach. živých plotoch. 1760 a neskôr sa do terapie zaviedli aj jeho plody. pôsobí ochromujúco na pohybové nervové zakončenia. na rumoviskách pri osadách. Už vtedy bolo známe. že na jed bolehlavu sa dá postupne navyknúť. Sú asi 3 mm dlhé a rovnako široké. tetucha kozia — Aethusa cynapium L. ale tým nebezpečnejšou prímesou iných. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . BOLEHLAV ŠKVRNITÝ Na lepšie odlíšenie uvedieme opis plodov bolehlavu: sú to celkom lysé. Listy trojito perovito zložené.. podobajú sa mu všetky krkošky — Chaerophyllum L. zápary zo zelerovitých plodov sa používajú najmä v detskom lekárstve a čaje sa pijú ako vetropudné. Droga chutí odporne slano a horko. Antickí lekári poznali bolehlav (koneion. 1. biele. až priveľmi. vôbec nemá (neobsahuje totiž vôbec silicu). Smrť nastáva ochrnutím dychu (pri plnom vedomí).). Vlastné medicínske použitie bolehlavu sa datuje asi od r. kroviskách. Na farmaceutické účely sa niekedy zberá vňať — Herba conii.

Ako ČSN sa týka iba vňate (ON 86 6828): však napísal v jednom zo svojich diel vynikajúci nemecký botanik C. Gurkenkraut. francúzsky: Bourrache officinale. Bolehlav uvádzame najmä pre možnosť nebezpečnej záměny s liečivými zelerovitými rastlinami. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: atlacier. rastlina sa používa podobne ako v alopatii. Má nápadné modré alebo biele stopkaté kvety s krátkou korunnou rúrkou. rusky: BORÁK LEKÁRSKY BORAK LEKÁRSKY Jednoročná bylina vysoká 3080 cm. BRUTNÁK LÉKAŘSKÝ Borago officinalis L. napríklad čapíkmi (supozitóriami) s obsahom koniínu sa lekári pokúšajú ovplyvniť inak neutišitelné bolesti pri ochoreniach predstojnice alebo niektorých chorobách nervového pôvodu (neuralgie). Naši zástupcovia čeľade borákovitých sú byliny. pri duševných chorobách a pod. indikovaná ako kedysi koniín. najmä ich najslávnejší lekár Ibn Sina. ktoré sa hojne používajú v ľudovom liečiteľstve a z toxikologického hľadiska. z ktorej vyčnievajú tyčinky s neplodnou polovicou. byľ riedko štetinato ochlpená. plytko vykrajované až celistvookrajové. V homeopatii sa z rastliny pripravuje tinktúra a esencia (dil. Zámena medzi nimi je veľmi ľahká a častá. preto treba dať pozor na opisy a vyobrazenia. anglicky: Borage. Dnes sa iba niekedy upotrebúva izolovaný koniín. Sprengel (t 1833). Antika asi borák nepoznala.v minulosti ako upokojujúce prostriedky — proti kašlu i astme. ako majú vyzerať všetky rastliny patriace do tejto čeľade. s pôvabnými modrými kvetmi. oharková zelina. radosť srdca Nemecky: Borretsch. lebo alkaloidy sú prchavé. maďarsky: Kerti borágo. niekdajšie použitie pri rakovine je celkom neopodstatnené. borák poznali Arabi. D 4). 8 2 1 12 15—20 3 II. Veľmi zriedka sa v nížinách pestuje ako zelenina a vo voľnej prírode splanieva. taliansky: Borragine. Práve borák je z botanickej stránky vzorom. Druh pochádza z južnej Európy. ich obsah v rastlinách značne kolíše a okrem toho majú nepríjemné vedľajšie účinky. burák. Vyznačujú sa komplikovaným spôsobom dávkovania. sediace. Dnes sú však zastarané. španielsky: Borratza. Netreba azda upozorňovať. na byli vajcovité.). listy prízemnej ružice stopkaté. čo vari nebude presné. že akékoľvek terapeutické experimenty s bolehlavom v ľudovom liečiteľstve sú zakázané a prípadné použitie je dôsledne vyhradené iba lekárovi. i keď jeho pôvod sa bežne kladie do južnej Európy. priama. kvety tvoria riedke závinky a sú s listeňmi. známy skôr pod menom Avicenna (žil Akosť — najviac v % Znak Ináč zafarbené časti drogy ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. Zo všetkých borákovitých je najznámejšia nezábudka 72 (Myosotis L. 16 4 2 12 15—20 5 . majú na stonke i listoch tuhé drsné chlpy (preto sa označujú aj ako drsnolisté) a sú si navzájom podobné.

Plody modročierne galbulusy. kvety dvojdomé. živice. Drevo zberáme iba na výslovnú objednávku — suší sa bežným spôsobom. zložená prevažne z terpénov (pinén. Vňať má osobitne príjemnú chuť — asi ako uhorky a podobný slabý pach.5 20 4 1 0. a to pre schopnosť vylučovania potu.2 %) a azda i alantoínu — látky podobnej močovine. 25 1 1 20 6 0. Borák sa u nás kedysi hojne pestoval v záhradkách ako korenina a zelenina. Bratom borovičky je anglosaský gin a príbuzný je francúzsky geniévre alebo nemecký Steinhoger. Zväčša sa používa ako protektívum.5 II. najmä pri kašli a krčných chorobách. slnečnice a s vňaťou komonice. francúzsky: Genévier commun. minerálne látky (najmä dusičnan draselný a soli vápnika). O pôvode pomenovania boráka jestvujú spory. Zberá sa vňať — Herba boraginis. derivát purínu.5-2.2—2 %. V staroveku sa občas používali červenoplodé a grécke druhy borievky a aj b. Významná je prítomnosť rozpustných kremičitanov (do 2. dozrievajú v treťom roku. Tvrdenie bude však asi tiež omylom. drevo iba v stopách.0 g ako mace- Požiadavky na plodovú drogu uvádza ON 86 6610 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté. Ľudové liečiteľstvo používa drogy pri ochorení dýchacích ciest.5 0. Cyprusovité — Cupressacea Ľudovo: borovec. keď Arabi zaviedli slávne liečivo: borievkový lekvár — Roob juniperi. ihličie a pod. nenakupované — zberá sa vo februári—marci. Dnes plody tvoria surovinu na výrobu borovičky. kvety voňajú medom a chutia nevýrazne. španielsky: Enebro. hojná i v subalpínskom stupni. Na poli sa ľahko zvrhne na divú formu a stáva sa z neho burina. organické kyseliny a triesloviny. ihličie a pod. Najlepší zber plodov je ručný. Podstatnú časť účinných obsahových látok tvorí sliz (až 30 %). Predmetom zberu a nákupu je u nás stále oficinálny plod . Zber sa robí do vzdušných nádob. Drogy sa dávkujú vo forme záparu v množstve 2 — 3 g kvetovej drogy alebo 8 —10 g vňaťovej (listovej) drogy (1 a 1/2 až dve lyžice) na pohár až dva vriacej vody. Ako jej prvý výrobca sa uvádza Šebastián Laur zo Spišskej Belej. dosahuje až 200 kg/ha a kvitne už asi mesiac po výseve. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej Anorganické prímesi Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. Palmu. musí sa olúpať. s rumančekom. niekedy viackmeňový. pri zápaloch sa kombinuje s koreňom kostihoja. V ZSSR ho používajú na rozhojnenie včelej paše okolo úľov. ihlice dlhé až 2 cm. na obklady s listom skorocelu.). saponín. Jeho mednatosť je vysoká. Materiál sa najlepšie suší umelým teplom (do 35 °C).v rokoch 980-1036). Pri manipulácii so suchou drogou treba trochu opatrnosti — suché kvety pichajú. obyčajná. drevo v tomto smere pôsobí slabo (dávka je 0. kožných vriedkov. Kvitne asi v máji až v septembri.). Liečebné upotrebenie rastliny nie je veľké. pôvodný je asi iba v južnom Španielsku. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvých listov. 15 0. Juniperus communis L. drevo obsahuje i trochu živice. v SSR nie. nedozreté plody Časti konárikov. čo sa prejavuje diuretickým účinkom.7 1 1 ČsL 4 15 0. Niekedy sa vyrába aj borákové víno (obyčajnou maceráciou). Plesnenia drogy sa netreba obávať.Fructus (Bacca) juniperi a zriedka drevo — Lignum juniperi. V terapii sa využíva dráždivé pôsobenie silice na obličky. Je aj dobrým krmivom pre dobytok. plody jej obsahujú v množstve asi 0. Najpravdepodobnejšie vyzerá zdôvodnenie talianskeho botanika L. Tu sa pripravuje macerát (asi 8 %) alebo odvar. JALOVEC OBECNÝ BORIEVKA OBYČAJNÁ Úzko ihlancový ker. Okrem toho sú v plodoch sacharidy. maďarsky: Boróka. jalovec Nemecky: Gemeiner Wacholder. ktorá sa zúčastňuje na stekuťovaní sekrétov z rán a umožňuje tvorbu nového zdravého tkaniva. a to v začiatočnom štádiu kvitnutia (máj-jún až september) alebo len listy — Folium boraginis. reumatikkých ťažkostiach. kvetom bielej hluchavky a so šípkami. robí sa v rukaviciach (september—november). Rastlina sa pestuje hlavne preto. napísal Plínius. borovička. anglicky: Juniper. sacharidy a stopy silice. chronických vyrážok a popálenín.5 0. odvarom sa niekedy prifarbujú zeleninové konzervy. usporiadané v trojpočetných praslenoch.5 0. ktorý sa po krátkom zavarení (3-5 minút) nechá stáť prikrytý asi 12 minút a vhodným spôsobom prikladá (prípadne sa prikladajú priamo čisté rozdrvené listy).5 0. kvetu pagaštana. kyselina askorbová. „Vykiadzali sa ňou obydlia a zaháňali hady". ktorý má príjemnú uhorkovú chuť.5 20 5 1 0. taliansky: Ginepro. Zápar sa nechá stáť asi 15 minút a pijú sa 2-3 šálky denne. obyčajná je v Čechách celkom chránená. pretože sú citlivé na zaparenie. že vzniklo z arabského abon a rach — otec potenia. na upokojenie a ako metabolizujúci prostriedok. nechtíka. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chránenú pred svetlom a vlhkom. Z nazberaných plodov sa odstránia nezrelé a nevyvinuté. rusky: . na potné kúry. Z obsahových látok drog je liečebne najvýznamnejšia silica. ďalej pri zápaloch močových ciest. horčiny. vňaťou repíka. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 . že jej listy poskytujú chutný korenistý šalát. listom ibiša. potom triesloviny (asi 3 % ) . Borievka má jemne aromatický pach a slabo korenistú chuť. kyselina askorbová. vrstvia sa maximálne do výšky 20 cm. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1.5 73 . Uprednostňuje suchšie pôdy na výslnných miestach. Drevina so širokým ekologickým rozpätím. Droga má aj vonkajšie použitie na hojenie rán. pretože ide o nesprávne prenesenie pomenovania boyhlosson na borák (Dioskorides ním označil borákovitú rastlinu smohlu modrú — Anchusa azurea Mill. B. prípadne kvet — Flos boraginis. kvitnutie trvá približne mesiac. sabinén a i. Široké a významné použitie pre plody našiel až stredovek. jadlovec. Pomer zosušenia sa pohybuje v zvyčajnom rozpätí. Materiál sa opatrne suší v tenkých vrstvách v tieni (teplotou do 40 °C). hlavne v ľudovom liečiteľstve a homeopatii.

Názov kosodrevina je odvodený od kosých.5 g drogy v jednej dávke). antireumatických a tzv. hlavne diuretické.živa silicu alebo jej liehový roztok. BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ . Borovice vtedy používali hlavne na stavbu lodí. ako sú Alpy. Plodová droga je často zložkou diuretických čajovín. metabolických čajovín. oddávna sa však z ihličia destiluje silica. ktorá sa destiluje pomocou vodnej pary z ihličia a mladších konárikov. t. 3. južné a severné Tirolsko a Horné Bavorsko. ktoré sú na konci vystúpavé. ako ju tu nazývajú. vyrastajú po dve. V ZSSR sa kedrové oriešky používajú v cukrárstve a konzervárenskom priemysle. Stade pochádza väčšina materiálu na silicu. Kvety jednodomé. aj v ČsL 4 — Species diureticae. že semená b.). odkiaľ má aj pôvod jej meno Mugo alebo Mugus. Plody sa uplatňujú aj vo veterinárstve. vyvolávajú krvácanie. Už názov rastliny hovorí. 102. 10 1 15 7 2 II. Oficiálna medicína na tieto účely pou- Borievkové drevo — Lignum juniperi — sa hodnotí podľa požiadaviek ON 86 7210: Akosť — najviac v % Znak Kusy dreva so zvyškami kôry Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 1.KOSODŘEVINA Pinus mugo Turra subsp. sibírskej (Pinus sibirica L. Majú aj dezinfekčné účinky.KOSODREVINA BORIEVKA OBYČAJNÁ rát alebo zápar). Názov pinus je známy od starovekých Rimanov. pumilio (Haenke) Franco Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: kosodrevina Nemecky: Berg Kiefer. ktorý sa po vylisovaní za studena používa predovšetkým v potravinárstve. krvčistiacich. Zámeny sú veľmi nepravdepodobné . j. denná dávka silice je 2—5 kvapiek. taliansky: Mugo. Niekedy slúži aj ako diaforetikum a prísada do urologikkých. samičie tmavočervené. že kosodrevina rastie vo vysokohorských oblastiach. Je málo známe. Homeopatia má podobné použitie pre esenciu pripravenú z čerstvých plodov. sú olejnatým potravinárskym orieškom (aj olejnaté semená limby sú jedlé) a nazývajú sa kedrové oriešky. aká je oficinálna napr. Pino pumilio. samčie v zlatožltých vajcovitých klasoch. Ich vyššie dávky a dlhšie užívanie poškodzuje obličky. maďarsky: Henye fenyo. horskej sa v histórii zle pátra.). krivých konárov. opadajú po 3—9 rokoch. Používanie plodov je zhruba analogické. KLEČ HORSKÁ . zamladi vzpriamené. Drogy sa neužívajú samotné. Dáva sa i do osviežujúcich kúpeľov (100 až 200 g na liter odvaru) a protireumatických aj iných prípravkov. stomachické a aj ako cholagogum. Dávky pre dokonale zdravých na obličky a negravidné ženy sú 1 kávová lyžička drogy na zápar dva razy denne (ČsL 4 uvádza perorálne na zápar 0. 65. Plody šišky. u nás Karpaty. ktorý slúži aj na masáže alebo ako žalúdočný a vetropudný prostriedok. francúzsky: Pin nain. po dozretí v treťom roku ovisnuté. 15 1 15 7 2 Ker alebo strom s poliehavým kmeňom i konármi. Po b. Rastie v subalpínskom stupni na rôznych substrátoch. kedrové mlieko alebo kedrová sladká smotana 74 . ktorí ním označovali všetky ihličiny podobné borovici (Gréci ich rozlišovali lepšie). anglicky: Mountain Pine. ale v kombináciách. a to najmä v oblasti Tirolských Alp. sestry našej tatranskej limby (Pinus cembra L. rusky: . 169. vytvára samostatný kosodrevinový stupeň. španielsky: Pino negro. listy — ihlice sú dlhé 5—8 mm. Pino montano. Čajoviny č. Obsahujú až 35 % výborného oleja.

reumatizme a pod. má však dlhšie ihlice. ktorý sa po zaparení nechá stáť asi 20 minút prikrytý. Čs. organické soli a živice. slúžia na uľahčenie odkašlávania alebo do esencií na zlepšenie ovzdušia v uzatvorených miestnostiach a sálach. pri chorobách dýchacích ciest. 10 g liehu — na inhaláciu). Silica kosodreviny patrí do skupiny ihličinových silíc (destilátov z čerstvého ihličia. Upevňuje viate piesky a bežne sa pestuje ako úžitkový lesný strom. 1676. sosna obyčajná Nemecky: Gemeine Kiefer. počas veľkého rozšírenia olejkárstva u nás. proti závratom.5 g eukalyptovej silice.). ktoré sa používajú na natierame chrbta. taliansky: Pino di scozia.3 na konci konárikov. samičie zelenkasté. pri kolike. v dolnej časti kmeň hrubý. výhonkov alebo plodových šišiek smrekov.5 g mentolu. nigra L. sú lahodnou a výživnou pochúťkou. Nachádzame ju na suchých pieskoch. silno voňajúce karbonylové zlúčeniny nie sú bližšie známe. Oleje sa používali najmä proti „prsným ťažkostiam". Oproti terpentínovéj silici má výhodu v menšom obsahu dráždivého pinénu. znáša kyslé i zásadité substráty (pH 4—8)... Z kosodreviny možno celý rok zberať ihličie. borovíc). francúzsky: Pin sylvestre. prípravok so silicou kosodreviny je Inhalol pini (kvapky používané na inhaláciu pri kataroch dýchacích ciest alebo riedené s teplou Vincentkou 1 : 20 až 1 : 40) a roztok Inhalex. Ihlice vyrastajú na konároch po dve. Za účinné sa ešte rátajú silvestrén a kadinén. Výrobou týchto olejov u nás silne utrpeli porasty limby a kosodreviny.BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ . - Strom vysoký až 40 m. limonén. Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: borovica. ktorý vraj náhodou vynašiel slavkovský učiteľ Gašpar Donati r. Ihličie obsahuje aj triesloviny. boleniu zubov a i.KOSODREVINA vonkajšie prekrvenie. španielsky: Pino Silvestre. borka šupinovito odpadá. pŕs a pod.SOSNA získané rozotieraním semien vo vode. Súčasne sa jej dobre darí na vápencových bralách. 1640 kežmarský lekár Kristián Augustín de Hortis a vyrábal sa hojne všade na Spiši (Oleum seu Balsamum hungaricum). olejnaté semená pínie (Pinus pinea L. Oleum pini pumilionis — silica kosodreviny . pri nachladení. Oleum pini pumilionis vyvoláva Pinus sylvestris L. okrem toho je prítomný pinén. Vynašiel ho vraj okolo r. V stredomorskej oblasti sa podobne využívajú pinelky — pignolky čiže píniové oriešky. smrekovca. maďarsky: Erdei fenyo. opadávajú po 2 — 3 rokoch. Pripravujú sa aj viaceré mazadlá či masti. (napr. na plytkých pôdach aj na skalách. 0. s rozpukanou kôrou. 2 g kosodrevinovej. nositeľom vône je predovšetkým bornylacetát. stor. . Jedia sa surové (chutia ako mandle) a zužitkúvajú sa aj v cukrárstve. ČsL 4 má silicu oficinálnu. hučaní v ušiach. Oficiálnym využívaním výluhov z kosodrevinového ihličia sa preslávili kúpele v Spišskej Belej (okres Poprad). Všetky dráždia kožu. stretávame sa s kosodrevinovým olejom ako s nevyhnutnou súčasťou olejkárskej výbavy. Ostatné účinky má podobné ako silica z borovice lesnej alebo eukalyptová silica (pozri cudzokrajné drogy). pijú sa 2—3 šálky denne. Najjednoduchší spôsob aplikácie je pol kávovej lyžičky v štvrť litri horúcej vody . samčie žlté. po oboch stra- 75 . miestami zasahuje aj do pásma bučín až smrečín. rusky: . 0. Z limby sa vtedy pripravoval limbový olej. Príbuzná je b. i na mokrých rašeliniskách typu vrchovísk. plody sú šišky a dozrievajú v druhom roku. na vresoviskách. dávajú sa do kúpeľov. V 17. jednotlivé alebo po 2 . BOROVICE LESNÍ BOROVICA LESNÁ .inhalovať lievikom. Sosna je nenáročná drevina. zvonka na kúpele: 20 % zápar na 2 litre vody — vyliať celé do kúpeľa). felandrén a rad ďalších — asi 25 významných zložiek. obyčajne v pásme dubín. Silica sa uplatňuje predovšetkým na inhaláciu pri ochorení dýchacích ciest. čierna — P.je bezfarebná tekutina s príjemnou vôňou. Časté sú kombinácie silice s mentolom a i. Kvety jednodomé. anglicky: Scots Pine. ktoré je miestami ľudovým prostriedkom s podobným použitím ako silica destilovaná vodnou parou (užíva sa vnútorne: asi 5 % zápar z ihličia.

). čo bolo poruke. ktorú tvorí najmä živicovitý zvyšok — kolofónia (Resina colophonium). vydanie). Pri prípadnom jarnom zbere výhonkov treba dávať pozor aj na smrek obyčajný (Picea abies (L. Liečebné použitie borovicových pupeňov je zriedkavé. čo sa podobalo borovici. i keď podradnejšej akosti. Istejšie sú ako prísada do kúpeľov pri nervových a reumatických ťažkostiach. lesná vlna. kedysi toto pomenovanie bolo vyhradené len pre produkt z ostrova Chios (cyperský balzam). Názov terebinthina — dnešný terpentín. Kvitne asi v máji a dáva veľké množstvo peľu. ktorou sa plnili hlavnice pre chorých a obkladali údy postihnuté reumatizmom. niektorých náplastí. Výťažky sú vnútorne veľmi dráždivé a poškodzujú obličky. spadkového i listového pôvodu a množstvo medovice závisí od klimatických podmienok. Používali ho preto chorí i zdraví a slúžil napr.BOROVICA LESNÁ . Niekedy tvorí súčasť tzv. Podľa starého ľudového receptu sa tzv. rozvarené ihličie sa dávalo do kúpeľov. vredových mastí. Skladovať sa môže iba v dokonale zatvorených nádobách. boli to jednoducho latinské abies alebo grécke elaté a pinus . Surový produkt sa čistí. ktorý ich má menšie. upravuje a používa sa najmä v technike. V staroveku sa na ihličiny hľadelo prakticky: drevo tvorilo stavebný materiál a bralo sa to. Poskytuje im však tmel — propolis.všetko. Neskôr sa z čerstvých borovicových ihlíc vyvarením v lúhu pripravovala tzv. a to v marci—apríli. sa ním kŕmili kozy — ich mlieko potom pomáhalo proti tuberkulóze. je známy oddávna. Získava sa narezávaním dreva. v nemeckom liekopise.) Karsten). med je tzv. Sosna je dôležitá aj inak. pri lámke a pod. Spracúva sa väčšinou pomocou destilácie na dve frakcie: prchavú — tvorí ju terpentínová silica (Oleum terebinthinae). ktorý sa pokladal za dobrý liek proti rakovine a bol obľúbený pre svoj osobitý pach. Drevá sa prísne triedili a borovice ostali na stavby a na palivo. ktorá sa ešte ďalej čistí (Oleum terebinthinae rectificatum) a neprchavú. Gréci však lepšie rozlišovali ihličiny. príp. Zber sa robí zásadne iba z vyrúbaných stromov. ale nie všetky sú vhodné na získavanie balzamu. že sa asi pol kg čerstvého ihličia namáčalo deň v dvoch litroch studenej vody a potom asi hodinu sa povarilo. Borovica meduje zriedka. Včely ho zbierajú iba pri nedostatku. najlepšie umelým teplom. 6. príp. Materiál sa môže aj sušiť — rýchlo. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1.3 % silice s obsahom dráždivého pinénu a horčiny s kyselinou askorbovou. Terpentínová silica sa používa predovšetkým ako známe rozpúšťadlo lakov či farieb. ktorý horlivo zbierajú. Predmetom zberu sú konce konárikov — jarné výhonky. aby sa zachovala vôňa. aj na parfumovanie dychu — rímske ženy ho pili ako univerzálne dezodorans. bez živice. veľmi krátko sa zavarí 500 až 1 500 g mladých pupeňov na 2—3 litre vody a odvar sa vleje do kúpeľa teplého asi 34° C. sylvestris L. Podstatnú zložku všetkých tvorí živica. Veľmi aromatický živicový pach a horkokorenistú chuť majú aj ľudové používané pupene zo smreka obyčajného (Picea abies) a z jedle bielej (Abies alba Mill. Najvýznamnejším produktom ihličín je oleoresina = silico-živica-terpentínový balzam — Balsamum terebinthina. Môže pochádzať z rozličných borovíc (je ich asi 80). keď sú konce konárikov pokryté striebornými obalmi. Používajú sa na prípravu osviežujúceho a vitamínového nápoja. U nás je však ich zber zo živých stromov zakázaný. Najlepšie drevo už vtedy poskytoval dub.. ako bieliaci prostriedok (dáva sa napr. sosna bola u nich pitys agria. ktoré sú veľmi účinné (oficinálne sú napr. z európskych je to najmä P. vyvarené ihličie sa prikladalo na bolestivé miesta a obviazalo. Turio pini sylvestris. O mäkké stavebné drevo nebola v Grécku alebo v Itálii núdza.SOSNA nách rovnako tmavozelené a väčšie šušky. ďalej asi 0. hrubšie a vajcovitého tvaru. lesná vlna vyrábala aj tak. Zber sa robí iba za slnečného počasia. do vyvárky bieliz- 76 . ako píše Theofrastos.

Už názov rastliny vraví o jej liečebnom poslaní.ne. Zámena rastliny pri zbere nehrozí. všetky čelistvookrajové.). mydiel a pod. úročka. Pri chirurgických zákrokoch jestvovali iba slabé dohady o zábrane vniknutia infekcie napr. ČsL 4 uvádza ako oficinálny čistený terpentínový olej — Oleum terebinthinae rectificatum. preto možno uplatniť len všeobecné kritériá: Kvalita Znak Vlhkosť Prímesi (každého druhu) Farba a vzhľad Poškodenie škodcami a ich prítomnosť I. To sa zhoduje aj s latinským vulneraria (vulnus = rana). niekedy dvojfarebnými kvetmi. francúzsky: Anthyllide vulnéraire. ktorý sa získava najmä z druhov rodu Pinus. Druh obľubuje suché stanovištia. úročník. ktorou sa hoja bolestivé miesta. na byli striedavé. maďarsky: Nyúlszapuka. je veľmi nápadná a známa. sediace v pazuchách 3—7-laločnatých listeňov. Napriek všetkej obratnosti. purpurovými. Dokopy je asi 30 druhov bôľhojov. najmä svahy a okraje lesov na plodných pieskoch a hnedozemiach. Súkvetie tvoria zdanlivo koncové hlávky so žltými. väčšinou však technické. Ľudové „rady" na vnútorné upotrebenie pri niektorých chorobách vonkoncom neodporúčame — silne dráždi obličky. náplastí a mazadiel proti reumatizmu a pri neuralgických bolestiach. koncový najväčší. anglicky: Kidney-Vetch. Pre silné dráždenie sa dnes nahrádza v inhalačných prostriedkoch kosodrevinovou silicou. ktorú nemožno odoprieť antickým chirurgom. rusky: - Trváca bylina vysoká 5—40 cm. lekársky. Vyskytuje sa v niekoľkých poddruhoch. do rany alebo o ničení choroboplodných zárodkov chemickými prostriedkami. Je jedným z druhov charakteristických pre sladké lúky. živo sa uplatňovalo najmä učenie o signatúre. Sčasti rozmrvené Droga nepoškodená. drogová norma dosiaľ nevyšla. Nerozmrvené časti 5—10 % Mierne zmeny. ktoré sú až dodnes vážené právom či neprávom v ľudovom liečiteľstve. Droga skladovateľná — všeobecne platné zásady pre vysušenie na vzduchu do 5 % Pôvodná. taliansky: Vulneraria. ktoré sa líšia okrem iného aj farbou kvetov. Znáša aj vápencový podklad. u nás rastie iba spomínaný b. bielymi. j. prítomnosť škodcov vylúčená 77 . byľ oblá. Čajovina č. Listy v prízemnej ružici. nepárno perovité. 11. Pestuje sa tiež ako krmovina („žltá ďatelina"). Pre obsah pinénu dráždi kožu. Medzi ne patrí aj bôľhoj. preslávený Čs. žltá ďatelina. Plody sú šikmo vajcovité struky. Kolofónia má podobné vonkajšie použitie. preto je vhodná ako zložka mastí. bylinné výťažky čistiť. vo vyratúvaní sa stretávame s mnohými bylinami. málo rozkonárená. chlpatá. podlhovasto vajcovité. BOĽHOJ LEKÁRSKY BÔĽHOJ LEKÁRSKY ÚROČNÍK BOLHOJ Anthyllis vulneraria L. dezinfikovať a hojiť. nemeckým Wundklee — t. rastlina.Papilionaceae) Ľudovo: skalák. 68. preto sa pestovalo liečenie pomocou liekov: chladivé lístie malo mierniť zápalové procesy. neriedená silica spôsobuje až ťažko sa hojace rany. nevedeli sa zbaviť určitých chýb v liečiteľstve a väzeli aj v zajatí mágie a povier. španielsky: Vulneraria. žlťák Nemecky: Gemeiner Wundklee. riedke. Bôbovité — Fabaceae (Motýlokveté . solník. chorvátskym ranocelna.

zbehovček trojklaný (zbehovec úzkolistý). 5 minút na veľmi miernom ohni a prikryté. Rastlina obsahuje ešte horké glykozidy. aby si zachoval pôvodnú farbu a nestratil aromatický pach. sliz a triesloviny. U nás sú priotrávenia bobuľkami veľmi zriedkavé. kde ho vysádzajú. kempferol.5-6 : 1. Výluh slúži aj ako vlasové kozmetikum. vždyzelené dlhostopkaté listy. pomliaždeniny. na omývanie či obklady. k nemu opäť vracajú. potom sacharidy a minerálne soli. Trhajú sa ručne alebo špeciálnymi kovovými hrebeňmi. Čaj zo sekanej drogy sa zvyčajne pripraví ako zápar alebo odvar (variť max. rusky: Ker so stonkou dlhou aj 20 m. za účinnejšie sa pokladajú listy laločnaté. repíka. V súčasnosti má najvýznamnejšiu úlohu ako krmovina. skôr sa stretávame s dotykovou alergiou na hviezdicovité chlpy mladých výhonkov brečtana alebo s podráždením pokožky zapríčineným čerstvými mladými listami. alebo ide o Anthyllis hermannie či dokonca podľa mienky nemeckého botanika Sprengela o celkom inú bylinu . maďarsky: Repkény borostyán. ľahko drevnatie. Modročierne bobule brečtana dozrievajú na jar a sú prudko jedovaté. Podľa predstáv starých Grékov sa vencami z brečtana zdobil boh Zeus s členmi svojej družiny. Neskôr sa rastlina stala symbolom uznávaných básnikov a jej pomenovanie možno odvodiť z gréckeho aédón = spevák. Kvitne až od sedemdesiateho roku svojho života (v septembri až novembri). piesčitej i vápenatej pôde. taliansky: Edera. Aralkovité . anglicky: Ivy. náhrobky i domy a stromy. fytoncídne pôsobiace látky a čerstvé listy miestne dráždivú látku helixín. Neskôr upadol do zabudnutia a potom prešiel do ľudového užívania ako prostriedok proti tuberkulóze. Z obsahových látok rastliny sú dôležité flavonoidy (kvercetín. Treba však dávať pozor. možno ich sušiť aj na slnku. súborne sa nazývajú hederakosidy (z chemickej stránky majú triterpénový charakter). častejšie sa spája však s keltským hedea = povraz (pre tvar stonky) či s gréckym hedra = sedlo. Genín hederasaponínu B je kyselina oleanolová — podobne ako tymianový saponín materinej dúšky a má rovnaké cukrové zložky ako hederasaponín C. genín hederasaponínu C je tiež hederagenín. zvonka napr. Čo do množstva je najviacej bidezmozidického hederasaponínu C (asi 4 % ). antocyaníny. ktorý ľahko prechádza v monodezmozidický a-hederín s vysokým hemolytickým indexom (= 15 000).: Ajuga chamaepitys (L. pri kožných poraneniach. na vymývanie mokvavých a páchnucich rán. kožné zápaly. ktorá sa užívala ako liek..Araliaceae Ľudovo: bľušť. V súčasnosti sa liečebne používajú listy. Väčšinou sa však používa zvonka: na obklady. úbormi nechtíka či rumančeka. saponíny. omývanie. Ako kultúrna bylina sa bôľhoj často zaraďuje do osevných postupov najmä na suchej. Plody sú čierne bobule dozrievajúce až na jar (marec—apríl). Ľud si ho obľúbil aj ako náhradku za ruský čaj. Droga — Flos anthylidis (Ros vulnerariae) sa skladuje v dobre zatvorených nádobách. túto vlastnosť brečtana už antika pokladala za nepríjemnú a Plínius si ťažkal. básnik. zápaloch mandlí a pod. Dnes sa medicína — najmä na Západe — i liekopisy. Vytvára tu dostatok zelenej hmoty. Rastlina u nás reprezentuje iba nepatrný zvyšok treťohornej kriedovej kveteny. BREČTAN POPÍNAVÝ BREČTAN POPÍNAVÝ + Hedera helix L. Materiál sa suší v tenkej vrstve na vzdušnom mieste. Sušia sa rýchlo. Dávky drogy možno dvojnásobne zvýšiť. potom hederasaponínu B.). popínavý je u nás jediným zástupcom čeľade aralkovitých rastlín. z ktorých sa pili lieky pri rozličných zápaloch. krmiva.druh Chamaepitys trifida Dumort (syn. na pníčkoch laločnaté. Plody mali uplatnenie ako dáviaci alebo laxatívny prostriedok. že brečtan je všade a ničí sochy. pôsobí pritom sťahujúco a dezinfekčné. poskytuje monodezmozidický p-hederín. obľubuje tieň. Sušený bôľhoj sa oddávna pil ako náhradka za pravý ruský čaj (kvet i list) a často sa kvôli tomu kombinoval s listom jahody alebo maliny. líček. Kvitne v máji—júni a poskytuje včelám veľmi dobrú nektárovú pašu. steny. Pomer zosušenia čerstvého materiálu je asi 4. ktorá sa používa podobne ako alopatické prípravky. Rovnaký odvar sa používa aj externe. Na juhu sa pne brečtana rozrastajú do značnej hrúbky a kedysi sa z nich vyrábali čaše. 78 kvetom bazy čiernej. triesloviny. Z literatúry poznáme prípady otráv — predovšetkým detí.). preto ju treba včas skosiť. má celkový vplyv na látkovú premenu v organizme — metabolické. trhajú sa na jar alebo v lete (jún—júl). farbivá . ktorý má genín hederagenín a cukrové zložky tvoria po jednej molekule glukóza a arabinóza. Ak rastlina prestarne. či Plíniov anthylis je náš bôľhoj. nehojace sa rany (vredy predkolenia a pod. V súčasnosti je bôľhoj skoro výhradne záležitosťou ľudového liečiteľstva. Dakedy ho pestujú aj ako izbovú rastlinu. myšieho chvosta. Do čajovín sa vhodne kombinuje — interne s podzemkom pýru. zimolez Nemecky: Gemeiner Efeu. usporiadané v okolíkoch. napomáha vylučovanie bakteriálnych toxínov a škodlivých produktov látkovej premeny. po 15 minútach scediť a po prefiltrovaní piť). listom brezy. na múroch. pričom sa dožije aj 200 rokov. Druh rastie divo v tienistých lesoch a na skalách. Známy je hederakosid hederasaponín A. Kvety zelenkasté. Ako dobré suché i zelené krmivo je veľmi vhodný najmä pre horské oblasti a hojne sa pestuje na Balkáne a v strednej Európe. pretože sa upevňuje korienkami o skaly. na plodných konárikoch celistvookrajové. s kvetmi trnky a pod. vňate stavikrvu vtáčieho. Liečebné použitie majú celé hlávky súkvetia bez stopiek. Z narezaných pňov vyteká gumoživica. vňaťou očianky.xantofyl. resp. B. vinúť. Je všeobecne známy a pri zbere jeho listov neprichádzajú do úvahy nijaké zámeny. s úbormi arniky. zberajú sa v čase kvitnutia rastliny (od mája do júna až júla).v ránhojičstve. V homeopatii sa z čerstvých výhonkov pripravuje esencia (dil. čo podmieňuje predovšetkým obsah saponínov. podľa možnosti čo najrýchlejšie. vňať — Folium (Herba) hederae helicis. skorocelu a i. Nie je však celkom isté. Rastlina obsahuje predovšetkým saponíny (do 5 % — ich hemolytický index je asi 1 000-1 500 v 1 g listov). aby sa vyberali iba svieže a nie celkom rozvinuté kvety — iné totiž pri sušení nadobúdajú nepekný hnedastý odtieň a rozpadávajú sa. . Tieto obsahové látky sú rozložené v celej rastline. osobitne však v plodoch. dávky: 2 — 3 lyžice kvetov na 2 poháre vody — pije sa 1/2 až 2/3 pohára 2—3 x denne. obsahové látky nie sú celkom prebádané. a preto dostal aj prívlastok lekársky. napomáha vylučovanie moču a povzbudzuje črevnú peristaltiku. depuratívne pôsobenie.) Schreb. španielsky: Herba. Dosť často sa vyskytuje aj v parkoch. ktorá neúčinkuje na každého človeka rovnako. francúzsky: Lierre grimpant. pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. D 1). izoramnetín). a podobný význam má aj helix od helissó = krútiť. cintorínoch. na kloktanie pri ochoreniach ďasien.

5 až 6. ktorý ocenila a preverila i oficiálna medicína. Dragendorff a i. pri spastických bronchitídach — liekové formy sú kvapky. U nás sa nesmie získavať . samičie kratšie. Kvety v jahňadách — samčie po 2—3 na konci konárov. Wolff. je zdrojom jarnej paše. Druh dáva prednosť veľmi kyslým a kyslým pôdam (pH 3. Zber listovej drogy možno robiť aj z príbuznej b. Droga. zdrevnatených . ľahký sedatívny a protiedémový účinok. ovisnuté konáre husto posiate žltými živicovými žliazkami. bez jahniad. na bočných konárikoch. ktorá je ľudovým prostriedkom na ošetrovanie vlasov. francúzsky: Bouleau blane. Ako sa zistilo. Breza patrí do palety prastarých ľudových liečebných prostriedkov. asi 1 g. dvojito pílkovité. Medzi mimoriadne dôležité a nakupované drogy patria listy. feniklom i s koreňmi sladkého drievka). je nenáročný na ekologické podmienky. Celú rastlinu treba preto pokladať za jedovatú. Čajovina č. zvonka sa aplikoval ako prostriedok na rany a pri parazitárnych ochoreniach. vňaťou pľúcnika. španielsky: Abedul. vyššie dávky môžu vyvolať veľmi nebezpečnú otravu. Niekedy sa dávajú do čajovín (napr.vážne sa tým poškodzujú stromy. a ich krížencov. dne. ale aj pri reumatizme. Kedže kvitne v apríli až v máji a včelám poskytuje hnědavý peľ i tmel — propolis. Strom so vzpriameným kmeňom a bielou lúpavou borkou. Pôsobí na krvný obeh (podľa dávky rozširuje alebo zužuje cievy a súčasne spomaľuje srdcový tep). Vedecky podložené užívanie siaha do r. 206. Sandbirke. Weissbirke.). starším zležaným navážkam a príležitostne osídluje piesky a kremičité horniny. Breza veľmi rýchlo rastie a na pôdu nie je náročná. Z navŕtaného kmeňa brezy na jar pred nasadením listov vyteká sladká brezová šťava.) Pilát. Listy deloidné. rusky: - BŘÍZA BĚLOKORÁ BREZA PREVISNUTA Brečtan má dôležité miesto medzi saponínovými drogami — pôsobí expektoračne. Z liečebného hľadiska možno použiť všetky taxóny b. jej výťažky sa uplatňujú v priemyselne vyrábaných prípravkoch proti čiernemu kašľu.BREČTAN POPÍNAVÝ Betula pendula Roth Brezovité — Betulaceae Nemecky: Hängebirke. resp. Má výborné rezbárske drevo a je dobre známa aj včelárom. 1897. supozitóriá. v terapeutických dávkach nemá nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. dávkovanie: plná kávová lyžička na šálku horúcej vody (3-krát denne). Zavarená s vínom (2 polievkové lyžice na štvrť litra bieleho vína) je prostriedkom proti žalúdočným a črevným kolikám. s anízom. plstnatej — Betula pubescens Ehrh. na povzbudenie činnosti pečene a žlčníka (pri žlčníkových bolestiach zapríčinených kamienkami sa pol čajovej lyžičky drogy — t. brečtan máva rozdielnu účinnosť podľa stanovišťa a sorty. ktorá už dávnejšie upútava záujem vedcov (Kriegel. Novšie sa jej začal pripisovať protirakovinový účinok v začiatočnom štádiu ochorenia. brezové víno alebo „šampanské". List sa ľudovo používal nielen ako expektorans. j. ale má i antispazmotický. Na severe sa šťava pije ako občerstvujúci nápoj a skvasená ako tzv. maceruje za studena asi 8 h v šálke vody — pije sa po dúškoch cez deň). Na kmeňoch starších briez sa často vo veľkom množstve vyskytuje huba ryšavec šikmý — Inonotus obliquus (Pers.0). Zberajú sa len svieže. Výťažok z nej účinkuje ako tonikum a antiflogistikum (prípravok Befungin — ZSSR). previsnutej. spolu s listom podbeľa. Plody sú krídlaté nažky. tablety a používajú sa i v aerosólovej forme. maďarsky: Közönséges nyír. Vzhľadom na toxické pôsobenie je jeho upotrebenie bez lekárskeho dozoru nebezpečné a zakázané. anglicky: Silver Birch. taliansky: Betulla. ex Fr. keď sa experimentálne potvrdil a dokázal silný močopudný účinok odvaru.

prítomné rozličné kyseliny. celkom ukryté v oranžovom miešku. Rezanie stromom neškodí. a to v apríli až v júni (auguste). Druh často nachádzame v kroviskách a v drevitých zárastoch. dezinficiens močových ciest). vajcovité. 103. drobno pílkovité. Listy sú u nás zvyčajnou zložkou močopudných (saluretických). Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach.5 12 5 II. Naše dva bežné druhy . s kvetom lipy a čiernej bazy.). saponíny (3 %). dozrievajú na karmínové štvorpuzdrové tobolky so semenami ukrytými v oranžovom miešku. pre bunkový metabolizmus dôležitá kyselina nikotínová. ČsL 4 má drogu ako oficinálnu. 71. Listy lysé. Väčšina zástupcov rastie v subtrópoch alebo v trópoch. španielsky: Bonetero. zriedka strom s hladkou zelenosivou kôrou. kyselina askorbová (vitamín C). 235. značné množstvo flavonoidov — hlavne hyperosid (2 % ) . Častejšie sú kombinácie napr. 237. ako je Species diureticae Planta (pomocný liek pri chorobách močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. hojný zástupca listnatých lesov a krovín od nížin po horský stupeň asi do 1 500 m nad morom. 14. európsky má po dozretí jedovaté biele semienka upevnené v „kvadrátkach" na dlhých stopkách. aby bol bez prímesí. 66. 92. verrucosus Scop. Zber rezaním konárov musí povoliť lesná správa. 152. Čajoviny č.majú síce tiež liečebné použitie. Ostatné časti rastliny — brezové pupene (Gemma betulae) alebo destiláciou získaný brezový decht (Pix betulae) .b. 64. kvadrátky Nemecky: Europäisches Pfaffenhiitein. Sú vďačným objektom na zácvik mladým zberačom — ťažko sa drvia a nezaparujú sa. európsky a b. Drogu po usušení možno vyčistiť na site s okami asi 6 x 6 mm. 78. minerálne látky.05 % ) . 5 3 2 1 2 12 7 Ker. je typický štvorlaločnými tobolkami . anglicky: Spindle-Tree. ale u nás nie sú podmienky na ich získavanie (zber pupeňov je priam nežiadúci). najlepšie ručne (v pevných rukaviciach zdrhovaním). Bršlenovité — Celastraceae Ľudovo: kňazské čiapočky. majú dosť podobné plody. 74. ČsL 4 žiada minimálne 30 hemolytických jednotiek saponínov v 1 g drogy. 23. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1 (v jeseni 3 : 1). Nedosušená droga sa však zlepuje a plesnivie. resp. 104. 65. bradavičnatý má čierne . no zatiaľ čo b. končisté. rusky: BREZA PREVISNUTÁ BRŠLEN EURÓPSKY častí. diuretický efekt vyvoláva silica a flavonoidy (obličky sa pritom nedráždia). Species urologicae Planta a do odtučňovacej čajoviny Reduktan. Zber je rýchly — treba iba dbať.„kvadrátkami". 109. ale lámanie konárov áno. pôsobenie čajoviny je potopudné. Z terapeutických obsahových látok treba spomenúť silicu (asi 0. 1 — — — 0. Listy sa užívajú vo forme záparu (1—2 polievkové lyžice na šálku. jej amid. 70. taliansky: Fusaggine. triesloviny. 156. bradavičnatý (E. živica. antireumatických a dezinfekčných čajovín. kvôli lepšiemu vylúhovaniu sa odporúča pridať na hrot noža sódy bikarbóny — užíva sa 2-krát denne). Kvety s nenápadnou zelenkastou korunou. francúzsky: Fusain d'Europe. BRSLEN EVROPSKÝ + Euonymus europaeus L. 154. Pridáva sa i do čajovín Betulan. Bršlen je jediný zástupca čeľade u nás i v Európe. b. 62. Droga má slabý hemolytický účinok. potom sú Na listovú drogu — Folium betulae sa vzťahujú požiadavky ČSN 86 6416: Znak Listy sfarbené inak ako sviežozelene Iné časti materskej rastliny Stopy jahniad Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 80 Akosť — najviac v % I. maďarsky: Csikos kecskerágó.

že listy majú mierne preháňavé účinky a plody nevýrazne pôsobia na srdce (podobným spôsobom. Ker kvitne v máji až júni. Z nášho druhu sa niekedy zberajú plody — Fructus euonymi. evobiosid a evomonosid. dnes máme už menej údajov. niekedy oficiálna aj v alopatii. vyrábali naši predkovia úhor. atropurpureus Jacquin. žlčníka alebo pri poruchách trávenia. Bršlen je možno ker budúcnosti. Pre obsah príbuzného aukubínu takto pôsobia napr. Okrem glykozidov náprstníkového typu (digitaloidov). experimentálne sa dokázalo. a tým možno vysvetliť niekdajšie používanie plodov bršlenu proti všiam a svrabu. Extrakty sú 81 . ktorá znižuje krvný tlak. Prítomné sú ešte horké látky. Pre tieto účinky sú niekedy v cudzine zložkou priemyselne vyrábaných prípravkov. potom horúčkou a obehovými poruchami. bradavičnatý má v koreni viacej gutaperče ako b. z jeho odporne horkých semien sa prv lisoval olej. živicovité farbivá a dôležitá je aj koreňová kaučukovitá látka . B. Drevo je tvrdé a ťažké. lebo niektoré druhy páchnu a sú jedovaté. ktoré obsahujú viacero alkaloidov s povzbudivými účinkami (napr. ktoré po celý deň odletujú s dosť veľkým množstvom sladiny a peľu. má ho napr.. Drogu z neho tvorí kôra — Cortex euonymi. aj výťažky z očianky alebo z lipkavca. aj rumunčina a i. ktoré rady žerú miešky a semená potom vyvrhujú v chuchvalcoch. z tuhého a hustého dreva.gutaperča. príp. sú zložkou prípravkov indikovaných pri nešpecifických ochoreniach pečene. obsahuje aj gumy. listy — Folium euonymi. za najdôležitejšie sa pokladajú digitaloidy (evonosid. Spomínané rastlinné časti ako drogy sú obsolútne (zastarané). Obsahové látky spomínaných drog nie sú veľmi známe. drobné a jemnejšie výrobky i palice. ale aj do pušného prachu. verrucosus) obsahuje o. Otravy zvierat i ľudí (aj dospelých) boli časté. vychýrenosť. v najväčšom množstve zastúpený evonín) a ešte neznáma látka. Najpoužívanejší a najdôkladnejšie preskúmaný je bršlen rastúci najmä na Floride (USA) — E. ktoré je skoro nepórovité a vhodné na kreslenie. hnačky). čo sa tu myslí skôr ironicky. na obuvnícke kolíčky (cvoky). Rastlinu poznali už v staroveku. Vtedy láka včely. ako náprstníky).) je ker rastúci v horách južnej Etiópie. aglykón je digitoxigenín a cukrové zložky tvoria ramnózy a glukózy). Poznáme aj nepríjemné stavy tokárov dreva. efedrín a katín). Navonok sa prejaví po 15 — 16 hodinách prudkými poruchami tráviacich ústrojov (koliky. Spolu s listami boldovníka. Kôra má dokázané cholagogické a mierne laxatívne pôsobenie. Štruktúrne podobné alkaloidy sa izolovali aj z iných koreňov zástupcov čeľade (Trypterygium wilfordii). Známa kata jedlá (Catha edulis Forsk. dlhšie sa neprejavujúci (latentný) priebeh. i. pôsobia insekticídne. B. preto sa v ZSSR pestuje a skúma sa aj u nás. Bylinožravce sa bršlenu vyhýbajú. ktorí spracúvajú bršleny na drobné výrobky. látku podobnú oleuropeínu (pozri olivový list) a iridoidénu (pseudoindikán aukubínového typu). Droga sa užíva ako psychoanaleptikum. Plody európskeho druhu bršlenu (nazývané tiež Fructus tetragoniae) slúžili kedysi ako oficinálne proti nepríjemnému hmyzu a svrabu (za nositeľa účinku sa pokladá horká látka triacetín). kôra — Cortex euonymi. ktoré asi reprezentujú súbor toxických BRŠLEN EURÓPSKY látok. mäty a pod. špáradlá na zuby. Otravy plodmi majú skrytý. účinkujúcich na srdce a alkaloidov. a preto aj figuruje v súpiske liečivých rastlín. sú tiež rovnako toxické. vhodné napr. drevo sa bežne používalo na rezbárske a sústružnícke práce. Dužinaté plody bršlenu rozširujú vtáci. v Keni. Nápadný oranžový miešok budí niekedy detskú zvedavosť. bradavičnatý (E.semená ukryté len napoly v červenom miešku.1 % — Polyestery C15-polyalkoholu. latinský názov vychádza údajne z gréckeho eu — dobre a onoma = meno. potom alkaloidy (v semenách asi 0. Pestuje sa pre listy. Liehové výťažky používa homeopatia pri kolikovitých hnačkách a pečeňových poruchách. európsky a je jedovatejší. Zástupcovia čeľade majú podobné spektrum obsahových látok ako bršleny. Tanzánii a Somálsku. Pomenovanie rastliny (bršlen — brslen) sa nevyskytuje iba v slovanských jazykoch. Niektorí včelári však popierajú jeho význam. najmä červienky.

ktorá však rastie na horských lúkach a má celistvookrajové listy a väčšie i svetlejšie plody.toxické a ich dlhšie užívanie má za následok poruchy psychiky. v lesoch na veľmi kyslých až kyslých pôdach (pH 4.ČUČORIEDKA Vaccinium myrtillus L. Druh rastie na vresoviskách. Pre špecifickú účinnosť a toxicitu varujeme pred svojvoľným užívaním bršlenov v liečiteľstve. Za priaznivých poveternostných podmienok poskytuje skorú výdatnú znášku medu. maďarsky: Fekete áfonya.5-6. husto rozkonárený. Plody sú guľovité modročierne oinovatené bobule. Blauneere. Veľmi hľadanou surovinou sú tmavomodré oinovatené bobule. Čučoriedka je ešte dôležitá tým. Vňať sa odstrihuje alebo odrezáva kosákom a suší podobne. anglicky: Bilberry. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. čierna jahoda. ktoré dozrievajú podľa nadmorskej výšky 82 . myrtovky Nemecky: Heidelbeere. čičeretka. 12 4 12 9 1.25 1 17 3 0.5 0. Za zámenu treba rátať aj list brusnice pravej. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: boruvnice. 6 2 12 6 1 0. že chráni lesnú pôdu splavovaním a podporuje tvorbu humusu na nevápennom podklade. Obľubuje nevýživné piesky. španielsky: Mirtilo.5 2 17 5 1. Osídluje ľahké aj ťažké pôdy. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Látky extrahovateľné vodou — najmenej I. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1 (zber: júl— august).ČUČORIEDKA BORŮVKA ČERNÁ BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . čiernice. Listová droga — Folium myrtilli sa hodnotí podľa ČSN 86 6425 Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny alebo listy sfarbené inak ako na rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predchádzajúceho) Obsah arbutínu — najmenej v % Na plody sa vzťahuje ON 86 6615 a ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Listy z materskej rastliny a pod. ale neznáša hlinité. BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . listy opadavé.0). Čučoriedka kvitne asi v apríli — máji. srdcovej činnosti a trávenia. Kvety s guľovito krčiažkovitou zelenoružovkastou korunou. myrtové jahody.25 I 17 3 0. vajcovité. Listy sa v máji až v októbri zdrhujú z bezkvetých konárikov. čičoretka.5 30 ČsL 3 1 0. rusky: — Kríček vysoký 30—50 cm. nelesklé.5 Pri zbere listovej drogy hrozí zámena s listom čučoriedky barinnej — Vaccinium uliginosum L. vo vyšších polohách aj v júni.8 II. umiestnené v pazuchách listov. niekedy trochu končisté. drobno pílkovité. 2 0. taliansky: Mirtillo. v tenkých vrstvách (3—5 cm). Poznáme dokonca „čistý" čučoriedkový med. Pred sušením sa odstránia všetky nečistoty a materiál sa suší rýchlo.6 40 I. hafery. rašeliniskách. francúzsky: Airelle myrtille..6 40 II. 1 0.

španielsky: Mirtillo rojo. plody okrem cukrov a plodových kyselín farbivá. Častejšie sa používajú pri cukrovke (kombinujú sa napr.26. príp. listy obrátene vajcovité. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité . BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSINKA OBECNÁ Rhodococcus vitis-idaea (L. červené borievky. francúzsky: Airelle rouge. Zberajú sa ručne alebo hrebeňmi.0).) Avr. Čajoviny č. ČsL 3 má jednotlivú dávku na zápar 5 g. B. prípravky dovážame. Ich dávny názov vacci6432. Druh nie je náročný na živiny ani na vodu.). 20. 24. 44.(júl . Vo veľkom sa zberali aj brusnice. vyberá si iba veľmi kyslé až kyslé 4 2 3.8 6 3 1. najmä pri zbere listovej drogy. 25. II. 21. gastritídach. Pomer zoschnutia je asi 8 : 1. taliansky: Myrtillo rosso. Dávka: 0.8 83 . vňaťou jastrabiny. ani jedna čajovina však nenahradí inzulín! Plody patria medzi najzdravšie druhy ovocia. mušty. užívanej pri letných hnačkách. na kloktanie. kvety zvonkovité. biele až ružovkasté..Vacciniaceae) Ľudovo: bruslinky. ba až vzácna. pri dyspepsii a pod. vysoký 10—20 cm. kyhanka. 22. Farbivá plodov slúžia na výrobu prípravkov na regeneráciu očného purpuru (zvyšujú aj ostrosť zraku). 34. lebo sa ničia porasty.5 -3 g (pol lyžice) na zápar . obyčajná je miestami vzácnejšia. Plody možno sušiť . 19.Vaccinium myrtillus L. Pre deti sú vynikajúcim prostriedkom proti hnačke a dietetikum. 39. Na listovú drogu sa vzťahuje norma ČSN 86 Znak Zámena s krušpánom vždyzeleným . rusky: - substráty (pH 4. keď sa robí odvar (variť na miernom ohni celkom krátko). teda vo výškovom rozpätí asi 2 000 metrov. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % I. oplodím fazule. Falšovanie sa ľahko pozná — listy sú iného tvaru. vitamíny (komplex B a C) a provitamín A. brusnice.možno použiť aj pri hnačkách. kým sa nevytvorili plody.najlepšie umelým teplom do 45 °C v rúre (pozor však. 17. Cowberry. je zámerným falšovaním. kompóty a pod. vína.koniec augusta). 18. 108.40. nikdy nie čučoriedkovými kombajnami. ibaže b. 28. flavonoidy a glukokiníny znižujúce hladinu cukru v krvi. Ich stanovištia sú rovnaké. chutia príkro sladkohorko a majú nepríjemný pach. Sú zložkou čajoviny Tormentan. s listom orecha. 32. nevýrazne podvinuté. maďarsky: Voros áfonya. kyhančie. Pre obsah vitamínov slúžia aj na podporu rastu detí a zvyšujú odolnosť proti chorobám. Steinbeere. Listová droga obsahuje predovšetkým triesloviny. Syn.) Vlhkosť Obsah popola (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah arbutínu v droge — najmenej v % 6 2 1 13 4 2 13 Vždyzelený ker so vzpriamenými konármi. červené jahody. kožovité. obyčajná je zameniteľná za čučoriedku obyčajnú . Čs. vyskytuje sa ako lesný druh od nížin až do alpínskeho stupňa.27. Kronsbeere. Pripravuje sa studený macerát i zápar až odvar zo 7-10 g plodov. aby sa nepripiekli). 12 Iné časti materskej rastliny ako listy: zle sfarbené listy Cudzie organické prímesi (rastlinné a pod. tento okrasný ker rastie zväčša na cintorínoch a v záhradách. flavonoidy pôsobia mierne močopudne.43.Buxus sempervirens L.) Anorganické prímesi (piesok a pod. 23. Pre pomerne vysoký obsah trieslovín listy majú protizápalové účinky. sú vhodné na šťavy.5-6. Zber lesných plodov sa na svete robil odpradávna. kyselinky Nemecky: Preiselbeere. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Diabetan so spoľahlivým pôsobením.: Vaccinium vitis-idaea L. koreňom čakanky a pod. Plody sú červené bobule. 216.

Môžu sa jesť čerstvé. aby obsahovali čím menej trieslovín. Droga z nej sa nazýva Bulbus cepae. že mal niekoľko vývojových centier. malé cibuľky pestované ako záhradková zelenina strednej a severnej Európy (v staroveku predovšetkým v Malej Ázii. 960 obyvateľom Palerma. triesloviny (3—5 %) a organické kyseliny. Sýrii a Palestíne). pomer zoschnutia je asi 7 : 1.5 %). Brusnicové kompóty by mali jesť ľudia s obličkovými kameňmi. Plody brusnice sú veľmi žiadaným ovocím. ale sú výhodnejšie než medvedicové. chutia lepšie zavárané. poznáme však zámeny zeleniny — cibule cibuľami iných ľaliovitých rastlín a veľmi nepríjemné (s cibuľami tulipánov. perlovka. Rovnako špeciálny je cesnak šalotkový — Allium salota Dostál (syn. domáci v Ťan-šane a na Pamíre. Cibuľa bola odjakživa vysoko cenená aj ako liečivo. hyperosid (asi 0. Obsah arbutínu je v nich síce nižší. čo závisí od polohy stanovišťa. podľa normy sa zber robí v júni—auguste. Brusnica je významná aj pre včelárov. plody obsahujú podobné látky. Sumeri a Akkádovia ju poznali asi 3 000 rokov pred n. Slúžia ako urodezinficiens a protizápalový prostriedok a adstringens. Cibuľa je oddávna bežným kuchynským korením a zeleninou. Predpokladá sa. 21. tmavohnedé a pravidelné pitie čajov z arbutínových drog nesmie trvať dlho. vo východnej Ázii i v oblasti Stredomoria. anglicky: Onion. pektíny. t. vyznačuje sa znamenitou medovou znáškou. napr. že jedia stále svoju obľúbenú cibuľu. Rímski vojaci verili. Listy sa nesmú pri zbere stláčať. Zámeny za rastlinu neprichodia do úvahy. Hlavnou zložkou cibuľových prchavých látok je n-propyldisulfid. so sladkou. neskôr vyrastá 30—100 cm vysoká rúrkovitá stonka s jednoduchými sivozelenými listami. Biele. červené. uplatňujú sa aj pri cukrovke. Cibuľa okrem toho obsahuje značné množstvo biokatalyzátorov . Cibuľa . keď aj jačmeň a pšenica. francúzsky: Ail oignon. metylaliín. španielsky: Cebolla. farbivá. V Egypte sa pestovala už vtedy. pretože plody obsahujú značné množstvá kyseliny šťaveľovej. kultúrna odroda cibule — cesnaku (Allium sativum L. zmierňujú hnačky. a to umelým teplom. Listy možno označiť za rovnocennú drogu s medvedicovým listom. predovšetkým však propenylaliín (S-propenyl-L-cysteínsulfoxid). Jej obľuba. napomáhajú tiež vylučovanie solí z organizmu (saluretikum). Možno ju teda rátať medzi vďačné včelárske rastliny. čo možno chápať ako baccinium — ker s bobuľami (bobuľa = bacca). Allium cepa L. inak aj hrebeňmi. Ovídius i Vergílius zo zmeneného gréckeho vakindos. Ojedinele sa zberá a suší aj brusnicový kvet — Flos vitis idaeae. Odvary z listov sú tmavé. najmä pri kataroch — nutkajú do močenia. sú surovinou v konzervárenskom priemysle (výroba kompótov) a výhodným vývozným tovarom. j. ale keďže sú trpko horkasté. Hlavná obsahová látka listov je glykozid arbutín (2 — 8 % ) . Rastliny kvitnú asi v júni—júli. Dávkujú sa až do 10 g denne v krátko zavarenom odvare (mierny var maximálne 2 minúty) — jedna a pol lyžice na pohár vody. a tá im zastiera mozog a otupuje zmysly.Liliaceae Nemecky: Kuchenzwiebel. ophioscordon (Link) Holub in Dostál). Vykupovať možno len zdravé. Rastlina sa pestuje v záhradách a na roliach ako kuchynská zelenina. Bolle-Zwiebel. Dlhým a nevhodným skladovaním sa znehodnocujú. Zavárané brusnice sa nekazia. sírny derivát. sú biologicky nevhodné. Cibuľa sa zberá podobne ako cesnak.). Zápary sa ľudové pijú pri reumatických ochoreniach.CIBUĽA Bylina s veľkou mnohošupinatou cibuľou a s oblými dutými listami. Cibuľa sa pestovala v Mezopotámii. Veľmi jemnou chuťou sa vyznačuje tzv. či dokonca zelené plody. rusky: CIBULE KUCHYNSKÁ CESNAK CIBUĽOVÝ . ponechané v pivnici na dozretie. Farmácia preto nerobí rozdiel medzi jednotlivými sortami. má mnoho sort a foriem. Obsahové látky sú v zásade rovnaké a rovnocenné. okrem toho listy obsahujú acetylarbutín. Jej štiepne produkty sú propiónaldehyd a síra. Ľaliovité .nium objasňuje Plínius. čisté a nezaschnuté plody. Niektorí učenci ju však zatracovali podobne ako cesnak. narcisov a pod. Napríklad učený Arab Ibn Haukal vyčítal asi okolo r. medu i peľu. lebo uvoľňujúci sa hydrochinón štiepením arbutínu môže poškodiť pečeň. 1. Cibuľa kvitne v lete (v druhom roku. rozšírili jej pestovanie medzi germánskymi kmeňmi za Alpami. obľúbený najmä Židmi. propylaliín. používaná ako prísada do zeleninovej zmesi mixed-pickles alebo nakladaná samostatne (pokladá sa aj za odrodu póru). ako jej cesnakový izomér a predstavuje princíp. subsp. 84 Sekané listy je lepšie macerovat' v studenej vode (15—30 minút) a potom zapariť ako zapar. Vytvorená kyselina propenylsulfénová je však stabilnejšia. lebo majú nižší obsah trieslovín. Plody zberáme ručne — ak nám ide o kvalitu. pije sa pol pohára 2—3 x denne. lebo obsahujú konzervujúcu látku — kyselinu benzoovú. voľný hydrochinón. Ukladáme ich do vedier a pod. drobné belavé kvety tvoria mnohokvetový skrutcový okolík obalený krátkym blanitým tulcom. V cibuli je aj bližšie neznámy flavonoid — štiepením z neho vzniká kvercetín a dve chemicky neprebádané substancie (rozpustné v alkohole a účinné na srdce). Indii. jeho oslnenia a pod. ak sa pestuje na semeno) a poskytuje včelám dosť nektáru. resp. niektorí autori vôbec odporúčajú iba maceráty za studena. Na špeciálne účely sa suší (umelým teplom). ascalonicum Strend et Mattfeld non L. maďarsky: Veres hagyma. Perzii. a sú preto zložkou pomocných čajovín.). Čajovina č. ibaže v iných množstvách. žiaľ je veľmi vzácna. taliansky: Cipolla. že cibuľa im dodáva silu a odvahu. Ani v prípade cibule nepoznáme spoľahlivo jej vlasť: za najpríbuznejší divo rastúci druh sa pokladá Allium oschaninnii. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Cibuľa podobne ako cesnak obsahuje vo všetkých svojich orgánoch (osobitne však v cibuli) horčičné glykozidy — glukozinolátového charakteru. tvoria výnimku medzi ovocím — sú kyselinotvorné. množstvo sort a nenahraditeľnosť je výsledkom mnohotisícročného vývoja.ako každá dlho pestovaná rastlina. Štiepne produkty majú rovnako ako pri cesnaku silné antibakteriálne účinky. Zriedka sa sušia na farmaceutické účely. vytrhávaním v čase plného rozvoja (júl—september). Ostrejšie sorty sú dnes skorej koreninou mierneho pásma a sladké cibule zo Stredomoria a Orientu slúžia ako lahôdka k bielemu chlebu. kyselinu askorbovú (vitamín C). kofeoylarbutín. porušovať lámaním — ľahko potom černejú. najmä pri chorobách mechúra (ak je moč zásaditý) a močových ciest. jeho predstupeň L-glutamyl-S-propenylcysteínsulfoxid a enzýmové štiepenie prebieha podobne ako pri aliíne cesnaku. salidrosid. Materiál sa rýchlo suší v tenkej vrstve prirodzeným teplom. Drogu tvorí predovšetkým list — Folium vitis idaeae (oficinálny v ČsL 2). obsahuje tiež arbutín. pálčivou či trpkastou príchuťou. ktorý pri krájaní cibule dráždi na slzenie. flavonoidy. A. navyše aj cukry a sacharidy. V našich končinách sa už začiatkom stredoveku používala ako najobvyklejšie kuchynské korenie a zelenina.

Sanskrt má pre cesnak dokonca tri mená. že tam. 80 g medu a 400 g cukru. pôsobí proti parazitom — anthelminticky. sodík. kde ľudia denne jedia cesnak. Do Číny sa dostal azda s kočovnými Mongolmi a určite už r. možno ich aj zavárať.) . victorialis L. je riedky a zvyčajne má i rozmnožovacie cibuľky. Cibulovitá bylina pestovaná pre zeleninu. V liečiteľstve sa uplatňuje aj cibuľový sirup.CESNAK KUCHYNSKY Allium sativum L. — užívajú sa rezy s cukrom. Za osobitne účinné sa pokladajú listy urgíney prímorskej — Urginea maritima (L. rusky: — ČESNEK KUCHYNSKÝ CESNAK CIBUĽOVÝ . 2 000 pred n.divo rastúci aj u nás. Zámeny s inou rastlinou pre všeobecne ľahkú identifikáciu neprichádzajú do úvahy.) Baker (droga: + Bulbus scillae). Pestovaný cesnak údajne chráni aj pred rakovinou. Aj v Moravskom krase pri Adamove sa našli zvyšky strúčikov cesnaku pochádzajúce z obdobia hallštatskej kultúry (rozhranie doby železnej a bronzovej).CIBUĽA (najmä enzýmov). osoží pri chorobách dýchacích ciest. ďalej glukokiníny. predovšetkým však močopudné a žlčotvorné. nachladení. Zmes varíme 3 hodiny v litri vody (vodu dolievanie). V ZSSR zistili. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvej cibule a aplikuje ju najmä pri črevných a žalúdočných poruchách. fluór a železo). Domovinou cesnaku je asi Sin-ťiang v Strednej Ázii a prarodičom Allium longicuspis. hadí (A. Pripravuje sa z 500 g rozkrájaných cibúľ. listnatá stonka vysoká asi 30-80 cm. Druh sa pestuje v záhradách i na roliach. žliabkovité. Všetky tieto indikácie sa uplatňujú predovšetkým v ľudovom liečiteľstve (pri kašli. bol domácim prostriedkom proti čarom a svojho nositeľa chránil proti rezným a bodným ranám. sacharidy a cukry a minerálne látky (vápnik. Pestovaný cesnak sa pokladal za univerzálny liek a prostriedok podnecujúci vtip i bojovnosť. Táto jeho „sila" bola známa oddávna. Nimbus liečebných možností okolo cesnaku 85 . znižuje pritom hladinu krvného cukru. najmä v Egypte. Známe je aj prikladanie cibule na vredy. Ako liečivo a profylaktický prostriedok mal znamenitú povesť aj u tzv. kuchynského.skôr sa v tom však skrývalo podvedomé hygienické opatrenie. Kuchynská cibuľa má asi podobné pôsobenie a účinky ako cesnak. Odvarom zo šupiek cibule sa farbia veľkonočné vajíčka. Z liečebného hľadiska sa nerobí rozdiel medzi kultúrnymi plemenami c. Už klasické národy vedeli liečebne oceniť aj divo rastúce druhy a c. najmä rozdrvených listov. biblických národov. španielsky: Ajo común. Rímski vojaci ho dostávali na povzbudenie bojového nadšenia .strúčikov. z vitamínov resp. Skrutcový okolík belavých kvetov býva obalený dlhým blanitým tulcom. sa pestoval vo veľkom. francúzsky: Ail cultivé. draslík. cibuľa zložená z cibuliek . kde ho vraj dávali robotníkom pri stavbe pyramíd (azda aj ako prevenciu proti epidémiám). listy ploché. 1. zvýšenej teplote a pod. V Starej Mezopotámii a v povodí Nílu sa takisto oddávna pestoval. čo sú ojedinelé nálezy z predhistorickej rastlinnej produkcie. taliansky: Aglio. vyskytuje sa táto choroba veľmi zriedka. Ľaliovité — Líliaceae Nemecky: Knoblauch. Za druhé vývojové centrum sa pokladá Stredomorie. zvyčajne sa prikladali na bradavice. scedíme a nalejeme do menších fliaš. anglicky: Garlic. Cesnak spolu s cibuľou a rumančekom sa v minulosti rátali za najúčinnejšie liečivé byliny. Stredná Ázia bola zrejme jeho prvotným vývojovým centrom. potom ju necháme vychladnúť. provitamínov hlavne kyselinu askorbovú (C-vitamín). divo rastúci v Tan-šane a povodí rieky Syrdarja. zvonka dráždi kožu — najmä čerstvá šťava. pri črevných parazitoch sa nechá rozkrájaná cibuľa stáť cez noc v štvrťlitri vody a precedený výťažok sa pije 3—4 dni nalačno). Užíva sa lyžica sirupu viac ráz denne. maďarsky: Fog hagyma.

dialylpolysulfidy. C. za zvyčajnú dávku sa považuje 2 g ako macerát — asi 3 %. slabo pôsobí na črevné parazity (anthelmintikum: podáva sa zvyčajne odvar cesnaku v mlieku). CESNAK MEDVĚDI ČESNEK MEDVĚDÍ Allium ursinum L. Čerstvé strúčiky cesnaku používa homeopatia na príprvu esencie (dil. nie nožom. Dnes sa cesnaku vracia vážnosť všestranného liečiva. anglicky: Ramson. ktorý ju chráni pred vyprchaním silice až 6 mesiacov. Droga sa má skladovať v celofánovom obale.. ktorá sa hydrolýzou mení na kyselinu vínnu a amoniak. s elipsovitými čepeľa- . lebo porušené hnijú. nositeľ pachu — dialyldisulfid a dialyltrisulfid. astme. antisklerotikum). Konzum čerstvého je najúčinnejší. pri artérioskleróze . ktorý má silný cesnakový pach a vysokú účinnosť proti chorobám zapríčineným baktériami a nižšími hubami. deoxyaliín). je podporným prostriedkom proti infekčným ochoreniam.CESNAK KUCHYNSKÝ vzrástol až do nezmyselných povier. cysteínsulfoxidov. B1. cystín. rusky: Trváca bylina vysoká 20-80 cm. Cibule cesnaku — Bulbus allii sativi sa zberajú vytrhávaním v čase plného rozvoja (asi júl—august). v žalúdočnom a črevnom trakte zvyšuje sekréciu žliaz. hypotonikum. resp. francúzsky: Ail des ours. ktoré sa analogicky štiepia pomocou enzýmov. Čajoviny č. antibakteriálnym pôsobením priaznivo ovplyvňuje črevnú flóru. Cesnak bol zložkou čs. Cesnak má mnohostranné použitie: je antiseptikum. priemyselne vyrábaného prípravku Alvisan — čajovina s tabletovaným cesnakom (indikácie: vysoký krvný tlak. ovplyvňuje tvorbu a vylučovanie žlče. taliansky: Aglio orsino. proti paradentóze a na mokvavé rany. látky s účinkom mužských i ženských sexuálnych hormónov. 7. B2. Podľa chemickej skladby alicínu sa pripravilo viacero prípravkov aplikovaných najmä pri hubových ochoreniach. jód. Na farmaceutické účely sa nesušia. monosulfoxid dialyldisulfidu. Čerstvá a neporanená cibuľa cesnaku obsahuje nevonný. 86 Účinnú obsahovú látku cesnaku predstavuje nepríjemne páchnúci komplex substancií s obsahom síry — horčičné glykozidy. proti ktorým v súčasnosti máme málo účinných liečiv. Dokázalo sa mu pôsobenie proti zvýšenému krvnému tlaku. Okrem aliínu sú v cesnaku prítomné aj menšie množstvá príbuzných zlúčenín. 87. Novšia čajovina Alvisan Neo ho už neobsahuje. listy ploché. antibiotický neúčinný sírny aliín (3-alyl-L-cysteínsulfoxid). Z ďalších obsahových látok je to rad genuínne prítomných aminokyselín (cysteín. či minerálne soli. propylaliín a pod. bronchitídach a tuberkulóze. 83. 163. maďarsky: Medve hagyma. sacharidy a slizy i pektíny. Stonka trojhranná. vhodnej najmä pri dyspepsii (poruchách trávenia). pri rozotieraní (drvení) strúčikov sa aliín pomocou enzýmu aliinázy mení na nestabilný medziprodukt — kyselinu alylsulfénovú a potom na alicín. španielsky: Ajo de oso. D. Ani alicín však nie je stály a vytvára sírny prchavý produkt (dialyldisulfid). glukozinoláty. Pri paralelnom štiepení aliínu pomocou enzýmu aliinázy vzniká aj kyselina aminoakrylová. Strúčiky treba oddeľovať prstami. metylaliín. cibuľa podlhovastá. metionín. amid kyseliny nikotínovej). digestívum a metabolikum. napr. Ľaliovíté — Liliaceae Ľudovo: medvědí lenek Nemecky: Bären Lauch. protikŕčovo. resp. pôsobí proti jedovatým splodinám ako detoxikans.pripisuje sa sexuálne účinným látkam a licínu. Obľúbený cesnakový sirup sa robí z drobno nakrájaného cesnaku podobne ako cibuľový (pozri rastlinu cesnak cibuľový. Užíva sa rovnako. Očistia sa od hliny a nechávajú sa dobre oschnúť. D 2—D 3). Aplikuje sa aj pri klimakterických ťažkostiach. Cesnak kvitne asi v júli až septembri a z včelárskeho hľadiska poskytuje rozdielne množstvá medu — závisia od klimatických podmienok. hodno spomenúť vitamíny (A. sa vytvárajú druhotne po poranení alebo destiláciou s vodou či vodnou parou.

ktoré uvádza napr. Z ostatných druhov rodu Allium L. črevné parazitózy a i. Čerstvá vňať c. Šťava tvorí chuťovú zložku jarných bylinných kúr. pri zápaloch tenkého čreva a pod.3 x denne čajová lyžička. alkylpolysulfidy — predovšetkým divinylsulfid a divinylpolysulfid. schoenoprasum L. — cesnak sa v ľudovom liečiteľstve používa ešte cesnak hadí — A.) Regel okrem aliínu obsahuje saponíny.mi. s obľubou v bučinách. Rastlina má podobné obsahové látky ako cesnak. známa najvyšším obsahom sírnych derivátov (povzbudzuje činnosť pečene a žalúdočných žliaz. V lužných lesoch tvorí rozsiahle porasty. Plínius. Rastliny výrazne páchnu najmä v období kvitnutia. V ľudovej liečiteľskej praxi sa výťažkami z rastliny liečia nielen uvedené ťažkosti. vertikálne rozšírený od nížin po subalpínsky stupeň. údajne má priaznivé vplyvy na srdcovú činnosť a na činnosť štítnej žľazy. má i antibakteriálne vlastnosti. ampeloprasum L. Druh je vlhkomilný. Z rastliny sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba allii ursini. spravidla v tieni až polotieni. a cesnaku pažítky — A. porrum (L. Známe sú prípady hemolytickej anémie zvierat. ďalej čpavok. akoby rozčesnuté cibule). zmierňuje nervové vzruchy a dobre pôsobí pri chorobách z nachladnutia). Pór pravý — A. ophioscordon (Link) Holub in Dostál. ale aj zvýšený krvný tlak. prípravky sa indikujú pri hnilobných a kvasných žalúdočných ťažkostiach. okrem toho aj stopy bližšie neznámeho merkaptánu a aldehydu. Na kyselinu askorbovú a fytoncídne látky je bohatý aj list cesnaku voňavého — A. nepríjemne páchnuce alkylsulfidy. Stvol je zakončený bielymi kvetmi v riedkom skrutcovom okolíku. kde ho bežné konzumujú aj ľudia). Prenáša sa i do mlieka a mäsa zvierat. Svojimi dvoma listami je dosť podobný najbližším druhom rodu Allium L. Podobné pôsobenie sa pripisuje aj cesnaku perlovkovému . vyrastajú z cibule. prakticky sa využíva celá rastlina. šalotka — Allium salota Dostál. Nepríjemne páchne. chrípka. nespavosť. súvisí údajne so slovom česnúť. artérioskleróza. i nelesných spoločenstvách. medvedieho sa po- 87 . často monocenózy. tiež je prítomná horká látka a organické soli. rozčesnúť (má zložené. pach je však veľmi výrazný a cítiť ho ďaleko. subsp. Rodový názov cesnaku je odvodený od starého latinského pomenovania allium. ale aj cibuľa — Bulbus allii ursini. Označenie cesnak — česnek je bežné vo väčšine slovanských jazykoch.. hlavne pestované zeleninové druhy rodu. Cesnak medvedí sa ocitol v popredí CESNAK MEDVEDÍ vážneho liečebného záujmu až v čase. dubohrabinách. a preto sa mu väčšina bylinožravcov vyhýba. rastie na kyslých až neutrálnych stanovištiach. napr. ochoreli po cibuli aj psy). V oficiálnej alopatickej medicíne sa šťava z čerstvej rastliny používa ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov (dražé) alebo tinktúra ( 2 . keď sa začali intenzívnejšie prieskumy rastlín s obsahom antibakteriálnych látok — fytoncídov. jej listy obsahujú až 15 x viac kyseliny askorbovej (C-vitamínu) ako ostatné cibule. victorialis L. sativum L. Na vitamíny je mimoriadne bohatá cibuľa zimná. subs. veľa slizov (až 15 %) a sacharidov.A.3 x denne po 10-20 kvapiek).3 suchoblanitých listeňov. ktoré ho požierajú. ibaže oveľa slabšie. Druhové meno ursinum mu Linné pridelil preto. ktoré ho konzumovali vo väčšom množstve (aj po kultivovaných druhoch cesnaku — cibule. a dobré meno majú aj ostatné. Nazberané rastlinné časti sa zvyčajne nesušia. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachodí účinná zmes sírnych derivátov — sulfidov. tulec pod okolíkom zložený z 2 . závraty. pretože by stratili účinnosť.. odorum L. dávka: 2 . cibuli v auguste-septembri. že ho vraj s obľubou pojedajú medvede (rastie najmä na Sibíri. Vo farmácii sa používa ako žalúdočné a črevné dezinficiens. bežne u nás pestovanej v črepníkoch (100 g listov obsahuje 50-100 mg kyseliny askorbovej). Zistili sa tiež látky s dosť výrazným pôsobením na maternicu. Zber vňate prebieha asi v máji—júni.

8 10 12 10 listy kopijovité. maďarsky: Mezei katáng. ČAKANKA OBYČAJNÁ ČAKANKA OBYČAJNÁ Cichorium intybus L. Čakankovité — Cichoríaceae (Astrovité — Asteraceae) Ľudovo: cigória. Succory. medziach. zo žltkastobieleho vretenovitého koreňa vyrastá rozkonárená byľ s ružicou prízemných laločnatých listov. 2 % organických prímesí. bylina z čeľade kapustovitých vysoká až 100 cm. lebo je veľmi aromatický a mierne horkastý. Podobné obsahové látky má cesnačka lekárska . ON 86 7033: Znak Zle sfarbená droga Droga so zvyškami nadzemných častí Vlhkost Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Na vňať sa vzťahuje ČSN 86 6728: Akosť — najviac v % I. Miestami sa pestuje pre koreň. Vňať cesnačky — Herba alliariae sa hodnotí podľa internej normy IN 4/84. kde rastú rastliny s podobnými koreňmi. Veľmi rozšírený druh na suchších lúkách.) Cavara et Grande. francúzsky: Chicorée.). korenie sv. suší sa pri teplote do 35 °C. anglicky: Chicory. Tinktúra z cesnačky je zložkou roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny).užíva aj ako kuchynská korenina . treba ho iba opatrne dávkovať. roliach. Početné jednotlivé úbory s jazykovitými kvetmi jasnomodrej farby.Alliaria petiolata (Bieb. plody sú nažky. 1 % anorganických prímesí. Pri zbere vňate nehrozí zámena. Východní mágo- . akostnej triede sa pripúšťa maximálne 10 % drogy s odlišným sfarbením. vlhkosť 14 %. 10 8 12 10 3 Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené časti ako na rastline Osi hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) I. ktorý je surovinou na výrobu cigórie. rumoviskách. Veľmi hľadaným skoro všeliekom boli najmä kvety a plody. obsah popola 15 % a podiel popola nerozpustného v HC1 2 %. nie menšiu povesť mala v lekárstve. ktorý je prudko jedovatý. Nebezpečná je zámena s nevýrazne chutiacim koreňom blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. byľ má Na koreňovú drogu — Radix cichorii — sa vzťahuje. s takmer srdcovitými zúbkatými listami a so strapcom drobných bielych kvetov. 4 5 12 8 II. taliansky: Cicoria. Petra Nemecky: Gemeine Wegwarte. španielsky: Xicoira. mletého mäsa a rybích vývarov. pri cestách ako burina od nížin po podhorský stupeň. 5 4 12 8 2 II. rastlina je veľmi dobre známa. V I.jemne posekaný list je vhodný do studených omáčok. Čakanku pestovali už starí Egypťania a vážili si ju ako šalátovú zeleninu. Zberá sa z nej kvitnúca vňať. Skôr by mohlo ísť o zámenu pri jesennom vykopávaní koreňov na stanovišti. rusky: - ČEKANKA OBECNÁ Trváca bylina vysoká 20-120 cm. Zichorie.

krvčistiace). Kvety sušením strácajú belasú farbu. sú močopudné. 15. stor. cholín. Čajoviny č. 1 % (2 %) anorganických prímesí.). Č.via z nej urobili čarodejnú bylinu: kto sa natrel jej šťavou zmiešanou s olejom. španielsky: Brunella.) Scholler. radicosus sa pestuje pre korene a subsp. D 2 — 0). ktorá pre I. pretože neskôr kvety opadávajú.P. kôrou krušiny. rusky: - ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 5-25 cm. ktorú zaviedli do liečiteľstva nemeckí lekári v 16. najvyššie dva pod hlávkovitým súkvetím modrofialových kvetov. len čo začína kvitnúť. Gessner 1953. Gessner (1953) a Losch (1933) uvádzali iba triesloviny (7 %). mladé listy a výhonky patria medzi šalátové a jarné polievkové byliny (dvojročná subsp. Používal sa odvar aj čerstvá bylina. je čakanka štrbákova. V Belgicku a inde na Západe sa v jeseni bežne predávajú jemné puky. Rod čiernohlávkov je malý. manitol. Preslávil sa ako výborný prostriedok proti krčným zápalom. byľ slabo rozkonárená. koreňom púpavy. Dáva dobrú nektárovú i peľovú znášku. brunellus = hnedastý (vzhľadom na listene a kalichy). vlhkosť 14 % (14 %). Droga nemá pach a chutí horko. úbormi nechtíka a pod. listy vajcovité. Čiernohlávok sa pre svoju mimoriadne liečivú moc nazýval aj božia spása (Gottheil). druhové pomenovanie vulgaris = obyčajný. V koreni glykozidické horčiny. keď horné iba začínajú rozkvitať. obsah popola 10 % (15 %) a popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . Materiál sušíme pozorne v tenkých vrstvách. 1963 Sandra. vňaťou ľubovníka. rastie roztrúsené v teplejších a suchších oblastiach. fosfor. Vňať obsahuje pomerne dosť trieslovín (asi 7 % ) .) Nath. kvitne najčastejšie žltkastobielo a listy má perovito rozoklané. dosť flavonoidov. grandiflora (L. pasienkoch. známejšia ako endívia — C. akosti v zátvorke) pripúšťa maximálne 10 % (20 %) drogy s iným sfarbením. kvety má veľké a fialové. májovník. Metanolové výluhy obsahovali rutín. Japonci dokázali vo svojej droge aj kyselinu ursolovú. Inulín je oficinálny v ČsL 3 a izoluje sa aj z čakanky.dávka je 1 lyžička vňate (piť 3 x denne šálku) alebo 2—5 g koreňa na odvar (5 minút variť na slabom ohni. čiernohlávka. mierne preháňavé. 1690 známy ako náhradka kávy v Holandsku.a trans-kávovú). v listoch je aj kumarínový glykozid cichoriín. 89 . s listom mäty. kyselinu stearovú. veľkokvetý . Podrobnejšie fytochemické prieskumy rozličných druhov čiernohlávkov robil r. horčík a železo). Pitie odvaru v medovej kaši miernilo chrlenie krvi a čistilo pľúca od krvavého kašľa a bylina utlčená s kaviárom a priložená ako obklad na vredy urýchľovala ich dozretie a otvárala i hojila rany. ďalej živicu. List (1979) stanovil okrem toho aj triterpénové kyseliny (okrem ursolovej aj cis. zapekať s mäsom a pod. sodík. arginín. častejšie sa kombinujú v zmesiach (napr. okrem toho aj horčiny. laciniata (L. zbavujú nadzemných častí a sčernetých partií. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. Koreň je už od r. Ich pôvod vie určiť iba skúsený botanik. pripravuje sa z neho esencia (dil. Nakupuje sa koreň a vňať — Radix cichorii seu Herba cichorii. Predmetom zberu z rastliny v čase kvitnutia (jún—september) je vňať — Herba prunellae (Herba brunellae). akosť (požiadavka II. rezervná látka úborovitých a čakankovitých rastlín sa ukladá v koreňoch namiesto škrobu. anglicky: Self-heal. V homeopatii sa používa čerstvý koreň vykopávaný na jeseň. octovú. pomer zoschnutia je asi 4 : 1 . maďarsky: Kozonséges békavár. Mladé listy sa miestami upravujú na šalát alebo kašu a podávajú pri skorbute. Hlavné obsahové látky sú v šťave. Novšie prieskumy (Losch 1933. hyperosid a kyselinu kávovú. inulín (10—15 %). sú hľadané ako zimná šalátová zelenina (dajú sa variť. ide o horké látky terpénového charakteru . levulóza a kyselina dikafeyltartarová (cichóriová). vápnik. francúzsky: Brunelle commune. foliosus pre list). Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Skladujeme dobre uzatvorený a chránime najmä proti vlhkú. Čiernohlávky ako väčšina hluchavkovitých rastlín sú medonosné. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. že aglykón tvorí kyselina oleanolová. cholín. arginín. Čakanka kvitne v júni (júli) až v septembri (októbri). Bylina sa bežne vyskytuje na lúkách. vňaťou stavikrvu vtáčieho. triesloviny. Inak drogy slúžia na povzbudenie chuti (horčinové tonikum. ktorý izoloval saponíny. Šťava ďalej obsahuje triterpénové deriváty (a — a (3-laktucerol). inulín. alebo hneď pri umelom teple). spodné v ružici. Po prvej svetovej vojne sa korene stali náhradkou kávy. Krober 1937. 157. glykozid aukubín (s vplyvom na krvný tlak) a doteraz ešte nie celkom preskúmané látky. stopy silice. metabolizujúce (tzv. ČERNOHLÁVEK OBECNÝ Prunella vulgaris L. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: brunelka. Č. dva antokyanové glykozidy a horčiny. má iba päť členov. piť 3 X denne). svalník menší Nemecky: Kleine Braunelle. ktoré vyrástli v tmavých pivniciach na koreňoch čakanky zasypaných pieskom. vcelku potvrdili oprávnenosť používania pri krčných ochoreniach a zápaloch ústnej sliznice. čiernohlávková voda s ružovým olejom sa dávala na zvredovatené ústa alebo na rany. Šťava vo vode alebo vo víne sa odporúčala ako liek na vyplakovanie alebo premývanie hrdla. u nás sú tri. šťaveľan draselný a kyselinu octovú. Kvitnúce vrcholky vňate sa odrezávajú v júli-auguste a sušia v tenkej vrstve bez prehrabovania na vzdušných a tienistých miestach. Čiernohlávok je jednou z rastlín. kňazská zelina. myšieho chvosta — do čajovín pri žlčníkových chorobách a s vňaťou žihľavy. gumu. a to výhradne z divo rastúcich rastlín (pestované majú iné obsahové látky). po omytí sa režú na približne 15 cm dlhé kusy a sušia na tienistom mieste (najlepšie je dosušiť umelým teplom pri 40—50 °C. Berger 1954). obyčajný s obľubou vytvára miešance s oboma druhmi. endivia L. — do metabolizujúcich čajovín). saponíny. hlavuška. ten vraj nadobudol krásu a obľubu u každého a všetko sa mu darilo. ktorá môže v zime spestriť chudobný jedálny lístok. zastrihovaný — P. Samy sa užívajú zriedka.laktucín a laktupikrín. Vedecký názov rodu pochádza z latinského bruneus = hnedý. v lesoch a ako burina záhrad od nížin po horský stupeň. chromatograficky dokázal. Plody sú tvrdky. aby sa nezaparil (pri teplote do 35 °C). Najkrajší je č. Spodné kvety má už dávno odkvitnuté. dusiť. inulín. Korene sa vyrypujú rýľom (september—október). minerálne látky (draslík. Príbuznou zeleninou. zvonka slúžia na obklady pri bolestivých zápaloch alebo vredoch. Droga sa hodnotí podľa internej normy IN 1/84. ktoré sa potom nepodobajú ani na jedného z rodičov. taliansky: Brunella. čertohlav. Nadzemnú časť odstrihujeme ihneď. Odvar sa používal aj pri horúčke a Matthiolus radil okrem toho zmes šťavy s octom a s ružovým olejom prikladať na spánky proti bolestiam hlavy. pod týmto označením ho uvádzal aj Matthiolus. Zápar má mierne účinky na vypudzovanie žlče . stomachikum). Madaus (1938).

keď sa stal hlavným liečivom proti moru. a to ako prostriedok proti hnačkám.ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Z drogy sa zvyčajne používa 6—10 % odvar (var na slabom ohni asi 5 minút). List bez stopky sa zberá v máji a kvet v začiatočnom štádiu kvitnutia (február—máj). koňské kopyto. s listom alchemilky. D 2 — 0). sú stopkaté. španielsky: Sombrerera. Ak sa suší umelým teplom. rusky: Trváca bylina s hluzovitým podzemkom. acsalapu. Jednotlivé časti sa sušia vzhľadom na obsah silice tak ako všetky silicové drogy — podzemky sa narýchlo omyjú (ostatné časti nie). s okrúhlou. ani pri vykopávaní koreňov! Pri morových nákazách a epidémiách sa ľudstvo utiekalo k prirodzeným i nadprirodzeným prostriedkom. Príbuzné druhy čiernohlávka sa používajú zriedkavejšie. Listy v bohatej prízemnej ružici vyrastajú neskoršie. nazývaný po ňom Gentiana. Listy deväťsilu nemožno zamieňať za listy podbeľa. má žltobiele kvety v polguľovitých úboroch. menuje ešte jednu slávnu bylinu. Obsahové látky podzemka tvorí asi . v liekopisoch však nie je oficinálny. DEVATSIL LEKÁRSKY DEVĚTSIL LÉKAŘSKÝ Petasites hybridus (L. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: devesel. Palma uvádza asi 3 % zápar — nechať postáť asi 15 minút a piť 2-3 šálky denne).. V súčasnosti má oficinálne použitie v homeopatii — z čerstvej rastliny zberanej v apríli sa pripravuje esencia (dil. Meyer et Scherb. podbel (!) Nemecky: Rote Pestwurz. Medzi prirodzené patrilo žuvanie aromatických liečivých bylín. na rube plstnaté a majú 7-9 výrazných žíl. dávkuje sa zvyčajne 1 lyžica na šálku záparu 1—2 x denne (taliansky autor L. pomenovanie dostal od petasos = slnečný klobúk. veľké. taliansky: Farfaraccio. teda náš deväťsil. spočiatku na rube sivoplstnaté. Deväťsil má zo všetkých našich bylín najväčšie listy — nezameniť s lopúchmi. francúzsky: Petasite. zakončenú predĺženým strapcom úbo- rov s bledočervenými. K. Prenikavo páchnuce korene prešli iba neskôr do veterinárnej praxe a rozotreté listy sa prikladali na rany. podzemok sa vykopáva pred kvitnutím (rastlina spravidla kvitne vo februári—marci. ale miestami až v apríli—máji). Droga sa však pre obsah trieslovín aplikuje aj vnútorne. Jeho sláva sa obnovila v stredoveku. prasličky. Plody sú chocholaté nažky. materiál sa kladie v tenkých vrstvách do tieňa — pri výdatnom vetraní dobre schne.) Gaertn. list — Folium petasitidis (zoschýňa v pomere 5—6:1) a kvet — Flos petasitidis (zoschýňa v pomere 5 : 1).) Gaertn. Príbuzný d. Oficiálna medicína sa k nemu stavia zhovievavo. Drogy: podzemok či koreň — Rhizoma seu Radix petasitidis (pomer zoschnutia 3 : 1). Ilýrsky kráľ Gentios nariadil pri more užívať horec čiže encián. Druh rastie na vlhkých tienistých miestach a v pobrežných porastoch od nížin do horského stupňa. myšieho chvosta. anglicky: Butterbur. zriedka bielymi kvetmi. nátržní90 ka husieho. tu sa však častejšie kombinuje napr. s vňaťou ľubovníka. a to ako ústna voda alebo na očné výplachy a na kloktanie pri krčných a ústnych zápaloch a podobných ťažkostiach (pôsobí ako adstringens). ktorý o tom píše (Dioskorides). na jar vytvára šupinatú purpurovú byľ vysokú 50-100 cm. nesmie teplota presiahnuť 35—40 °C. na báze hlboko srdcovitou čepeľou. Droga slúži v ľudovom liečiteľstve ako protizápalový prostriedok na vymývanie rán. ktoré sú menšie. biely — P. lopušica. V nemčine má podľa toho aj svoje pomenovanie — Pestwurz (Pest = mor). Predmetom zberu býva prakticky celá rastlina. pre svoje obrovské listy. albus (L. ale rátajú sa za rovnako účinné. pri niektorých ženských chorobách a na omývanie. maďarsky: Kózonséges kalapfu. ktorej v antike nesmierne dôverovali pri morových epidémiách — petasites. žalúdočným a črevným ťažkostiam. levandule a pod. Homeopatická esencia slúži na podobné účely. a ten istý autor. kvetom bielej hluchavky.

maďarsky: Keskenylevelú okórfarkkóró. prízemné listy sú zreteľne stopkaté. Predmetom zberu ako droga mimoriadnej dôležitosti je kvet — Flos verbasci. reumatizme. veľkokvetý je dvojročná bylina vysoká asi 100-200 cm. 91 . Vedecké pomenovanie pochádza zo skomoleného latinského barbascum (barba = fúzy) pre jeho plstnaté ochlpenie. niektoré však sú asi oprávnené. sápovitý je vysoký iba 30—150 cm. anglicky: Mullein. (u nás asi 10). druh sa vyskytuje vo dvoch chemických chemovaroch. veľkokvetý. Nemecky: Grossblumige Konigskerze. Ťažko sa vysloviť priazni- D.06 g a podlieha lekárskemu predpisu). Neskôr sa izoloval z rastliny petazín. O pôsobení obsahových látok z farmakologického hľadiska nie je veľa známe. trieslovina a minerálne soli. kde ich rastie veľa. pretože zväzočky ich kvetov sa rozvíjajú postupne. pri ischiatických ťažkostiach. ochoreniach dýchacích ciest a proti črevným parazitom. plody sú tobolky. kruželica. dávka: 1 lyžica drogy na šálku záparu 3-krát denne). Uplatňuje sa pri bolestivých menštruáciách. monoterpénové i seskviterpénové uhľovodíky a petasitolidy. volov chvost Nemecky: Windblumen-Kônigskerze. ba v protikŕčových účinkoch ho predstihne. Ľudové liečiteľstvo používa list najmä ako močopudný a potopudný prostriedok (aj ako náhradný za list podbeľa. 1962 a ďalšie). majú kvetné koruny zväčša menšie. D. Ľudovo sa používal pri pľúcnych kataroch. liekopise. Divozel patrí k najstarším liečivým rastlinám sveta. opuchy. líši sa hlavne krátko zbiehavými až nezbiehavými listami. Krtičníkovité . španielsky: Gordolobo. Kvet tvoril oddávna zložku prsných čajovín.vo ku všetkým indikáciám. DEVÄŤSIL LEKÁRSKY DIVOZEL VEĽKOKVETÝ Verbascum densifloram Bertol. francúzsky: Bouillon blanc. asi 2 % pektínových látok. chrapote. Na farmaceutické účely sa pestujú aj osobitne — najmä d. ľudovo sa užíva aj zápar z kvetov (2 %. ktorý má podobné účinky ako alkaloid papaverín (pozri mak siaty). proti kašľu. predpokladá sa spomínané spazmolytické pôsobenie. skalnaté stráne. Kvitnú celé leto. S-petazín. V Nemecku sa užíva prášok z koreňa zavarený vo víne s medom alebo s ryžou a pšeničnými alebo ovsennými vločkami. štrkoviska a brehy vodných tokov. lesných čistinkách.1 % silice. oficinálny v čs. pánbožkova onučka. inulín. nachladnutí a chrapote. Príbuzné druhy rodu Verbascum L. V droge sa nesmú nachádzať. rusky: - 0. Antika opriadla divozel poverami o zázračných účinkoch. tam. žľazy a pod. reumatizme a tinktúre sa pripisovali silné diuretické účinky. kráľovská svieca. Divozely poskytujú med bledožltej farby. vo viniciach. pri astme a pod. ester izopetazolu je menej účinný. ďalej pri kašli. maďarsky: Szóros farkkóró. aplikuje sa pri bronchiálnej astme. ktoré by oprávňovalo starodávne ľudové používanie ako prostriedku pri chorobách dýchacích ciest. ruderálnych stanovištiach a pri cestách. môžu včely naznášať naozaj dosť medu. divizna. izo-S-petazín. mierne súmerné citrónovožlté kvety. sacharidy. rusky: DIVIZNA VEĽKOKVĚTÁ DIVOZEL SÁPOVITÝ DIVIZNA SÁPOVITÁ Verbascum phlomoides L. alebo sa extrakt kombinuje s inými liečivami. devina.Scrophulariaceae Ľudovo: cisárska svieca. nekombinovaný výťažok z listov a z koreňa (jednotlivá dávka je 0. sliz. Syn. Čerstvé listy sa prikladajú na rany. Rastie s optimom výskytu na teplých pahorkatinách. Rastie na kamenistých stranách. na zapálené žily a vredy. List deväťsilu obsahuje okrem toho izopetazín. horčina petasitín. Prieskum rastliny sa robil aj u nás (r. 20 minút nechať stáť prikrytý — 3 šálky denne). oranka. typické stanovištia sú výslnné pahorky. Molene medicinale. thapsiforme Schrad. živica (petasit). V niektorých západných štátoch sa používa čistý. taliansky: Guaraguasco. plstnatá stonka nesie dokonale zbiehavé listy a veľké. prípadne fialovo ochlpené tyčinky.: V. huniak.

Zber pre nákup treba čo najskôr odovzdať. ktoré sa hemolyzovali odvarom z 1 g saponínovej drogy. pretože droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. Kvet tvorí aj súčasť hromadne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom. zistená hodnota odpovedá počtu mililitrov suspenzie červených hovädzích krviniek. Práca s materiálom vyžaduje trochu rutiny a skúseností. 146. Výnimočné uplatnenie v homeopatii majú čerstvé korene — Radix verbasci. Kvalita drogy sa o. 130.prsná čajovina. 30 12 4 1 0. 132. Oficiálna čajovina ČsL 4. Čajoviny č. hodnotí osobitným spôsobom — v hemolytických jednotkách (h. Droga obsahuje terapeuticky účinné saponíny. ktoré reflektoricky zvyšujú bronchiálnu sekréciu. 147. najlepšie v poludňajších hodinách. jednotlivo rozložený. Pomer zosušenia je asi 8 : 1.5 10 8 2 1 10 3 1. Jednotlivá dávka drogy vo forme záparu (príp. 4 20 30 . Kvety možno po dôkladnom vysušení skladovať v nepriedušne uzavretých igelitových vreckách. ktorý mierni dráždenie horných dýchacích ciest a sčasti z obsahu flavonoidov a saponínov.j. 128.).DIVOZEL VEĽKOKVETÝ DIVOZEL SÁPOVITÝ Zberajú sa iba kvetné koruny bez kalicha. 184. 143. že sa nechá odvar z drogy pôsobiť na suspenziu červených krviniek. v drobnom najlepšie v predhriatých plechovkách.97. Upotrebuje sa ako expektorans. Materiál by mal uschnúť za jeden deň. Sušíme ho rýchlo. j. pripravenú predpísaným spôsobom z hovädzej krvi. ktoré dobre zatvoríme a okolo uzáveru ešte zalepíme leukoplastom. Vyrába sa aj priemyselne ako Species pectorales Planta. 20 III. Droga — Flos verbasci má medový pach a chutí sladkasto.100. ktorý sa uplatňuje ako čajovina s karminatívnym účinkom alebo náhradka za pravý ruský čierny čaj. 133. odvaru alebo macerátu) je 1.121.Verbasci e radice).5 10 10 6 2 40 8 3 vý na stláčanie a zaparenie.) — najmenej 92 Akosť — najviac v % I. sliz a flavonoidy.116. vykopávané v júli až v auguste.5 g (ČsL 4). čo je údaj pre účinnosť saponínov prítomných v 1 g drogy. Zisťuje sa laboratórne tak. a to viac ráz denne. kde kvet tvorí zložku. pričom účinnosť v tomto smere sčasti vyplýva aj zo slížového obsahu. Obdobie zberu: (jún) júl—september (október). je Species pectorales .94. a to ručným otrháváním za suchého počasia. Homeopatia používa na prípravu esencie celú čerstvú kvitnúcu vňať zbieranú na začiatku kvitnutia a známe sú aj homeopatické prípravky z čerstvého koreňa (TEEP .115. každý zber osobitne na prudkom slnku alebo umelým teplom. Pri sušení umelým teplom neprekračovať teplotu 40 °C. Materiál je veľmi hákli- Kvet divozelu — Flos verbasci (Flos verbascorum) sa ako droga hodnotí podľa ON 86 6214 a podľa ČsL 4: Znak Droga farbená inak ako materská rastlina Nerozvinuté kvety a kvety s kališnými časťami Iné organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol z drogy (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Saponínový obsah v hemolytických jednotkách (h. a ČsL 4 10 II. i.

rusky: .+ Cyclamen europaeum L. bystrosti a veselosti. anglicky: Scarlet Pimpernel. Dioskorides odporúčal jej šťavu pri bolení zubov a s vínom sa píjavala najmä pri bolestiach. má zaguľatené a na jednej strane ochlpené stonky. Dnešný latinský názov vznikol asi z gréckeho anagelao = smiať sa. ba mala vraj čarovnú moc na vyvolanie ducha z podsvetia a zachraňovala ľudí pohryzených besným psom. že kvitne znovu v jeseni. Historické osudy drchničky sú tiež zaujímavé.Cerastium L. Drchnička je prastarou liečivou rastlinou. U nás sa vyskytujú variety odlišujúce sa najmä farbou kvetov. ktoré sa u nás vyskytujú dosť hojne. Podstatnú obsahovú zložku vňate a semien tvoria saponíny. je oveľa útlejšia. ktorá je nepomerne vzácnejšia a rastie iba v teplejších až najteplejších oblastiach. Kvety na dlhých stopkách vyrastajú jednotlivo z pazúch listov a majú ohnivočervené koruny. Liečiteľsky sa mimoriadne preslávila. žabinec. z ktorých 93 . Suší sa v jednej vrstve na tienistých a vzdušných miestach. II. Thefrastos. Zatvára ich aj pred dažďom. žabie) mydlo. Slúžila totiž o. najmä medzi zeleninou. Zaujímavé je jej rytmické ranné a odpoludňajšie zatváranie kvetov. aj na zvýšenie odvahy. V minulosti. Už v antickom Grécku Na drogu sa vzťahuje ON 86 6830: Znak bola známa ako bežná burina. Rastlina sa v súčasnosti využíva najmä homeopaticky. a pri hadom uhryznutí. Dioskorides. Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: kačacie (mačacie. Kvety totiž nemajú medovinu a hmyz ich zriedka navštevuje. celistvookrajové.). rastie od nížin po podhorský stupeň. predovšetkým žlčníkových a pečeňových. Túto povesť si udržala až do stredoveku. (Stellariaceae). kurimor. väčšinou sa nachádzajúce aj v koreni. ktorá sa zberá celá. (v európskej časti ZSSR obidve variety) DRCHNIČKA ROĽNÁ Jednoročná bylina s lysou. Častejšie sa však uvádza spojenie gréckeho ana = opäť a agállo = zdobím. Podobne sa odlišujú aj druhy rodu rožec . 10 Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina začerstva Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) 5 3 0. maďarsky: Mezei tikszem. Už v hip- Akosť — najviac v % I.). keď bola predmetom nákupu. francúzsky: Mouron des champs. kuracie oko. Častá burina polí a záhrad. pomer zosušenia je asi 5 : 1. v staroveku zaháňala melanchóliu. V Indii sa ešte aj dnes používa pri love rýb (má hemolytický účinok podobný ako cyklámen . listy krížmo protistojné. čo je dôležité pre vlastné opeľovanie. Plody sú tobolky. Spomínali ju už Hippokrates. i. žabí střevíc Nemecky: Roter Gauchheil. S týmto upotrebením prešla i do stredoveku. tenšie nebodkované listy a biele kvety (patrí do čeľade hviezdicovitých — Stellariaceae).DRCHNIČKA ROLNÍ DRCHNIČKA ROĽNÁ ( + ) Anagallis arvensis L. štvorhrannou. a to vzhľadom na to. bez korienkov a plodov. taliansky: Anagallide. vznikali zámeny najmä s kuričkou (druhy rodu Minuartia L.5 12 12 6 1 12 15 2 3 pokratovych časoch slúžila ako liek na ťažké rany a vredy. Plínius. rátala sa medzi univerzálne protijedy. Najčastejším predmetom zberu býva kvitnúca vňať — Herba anagallidis (júl-august). Samozrejme. námožníček. žiada sa čerstvá kvitnúca vňať. španielsky: Murrons. poliehavou až vystúpavou byľou vysokou 10—30 cm. vajcovité.

Materiál sa môže sušiť na slnku alebo umelým teplom. potopudne. Pomer zosušenia je asi 2 : 1. Silica u ľudí vyvoláva bolenie hlavy a vracanie. a to pri rúbaní alebo presvetľovaní porastov. zvonka asi 5 % zápar.5 12 10 6 DUB ZIMNÝ DUB ZIMNÍ (DRNÁK) Quercus petraea (Mattusch. Vedecký názov duba pochádza z latinského quercus. Druhové meno robur = sila. Žalude dlho slúžili ako surovina na výrobu atramentu. popraskaná a hrubšia ako 6 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah trieslovín v % — najmenej I. Duby si odjakživa vysoko cenili všetky národy ako symbol sily a krásy lesa. najmä vo vlhku. kým iné druhy zasa podľa ďalších významných vlastností: petraea od petra = skala. pre vstrebávanie sa saponínov treba ju však považovať za toxickú. francúzsky: Chéne rouvre. Sommereiche. 94 . skladovaním. Ľudovo droga slúži ako prostriedok mierniaci bolesti. poskytujú mnoho dobrého okrovožltého peľu a okrem toho majú aj voskový listový med.5 12 8 9 II. podvaly. Upotrebúva sa predovšetkým zvonka vo forme odvarov (lyžica kôry na pohár vody. zajace a králiky. Hecker ordinoval 1. zrkadlová kôra bez zvyškov dreva. samčie vo visiacich riedkych jahňadách. španielsky: Roble albar. Okrem týchto domácich druhov dubov rastú u nás a pestujú sa rozmanité cudzozemské druhy. Okrem kôry sa zberajú aj zrelé a zdravé žalude (október—november). Dubová kôra ako tzv. Homeopatický liekopis uvádza ako oficinálnu čerstvú kôru mladých konárov. Rastlina má hemolytický index asi 3 500. sacharidov (7 %). v listoch sú aj flavonoidné glykozidy. maďarsky: Kocsánytalan tolgy. je veľmi trvanlivé.dubiny lužných lesov a nížin na sprašovom podklade. zberaná z asi 10-ročných konárov alebo kmeňov (iba so súhlasom majiteľa lesa). tzv. bielkovín (asi 7. pevné a štiepateľné. balvan. Druh pôvodný len v podhorských oblastiach.chuť má slabo horkastú a silne zvieravú. že drchnička je účinná aj pri besnote. ktorý vyvoláva silné miestne dráždenie (vstrebáva sa sliznicami a pre ľudí i niektoré živočíchy je hemolytickým jedom ešte pri veľkom riedení . opuchy. Bukovité — Fagaceae Nemecky: Wintereiche. Okrem toho obsahuje triesloviny. 10 10 3 1. vtáky.Cortex quercus. na kúpele (omrzliny. pozri medzi cudzokrajné drogy). Od staroveku až dodnes sú napr. samičie po 2—5 v pazuchách listov.je tvrdé. horčiny a silicu s osobitným pachom. rusky: ( ) D. Duby mali vždy dobré meno aj v liečiteľstve. hrubá asi 3-6 mm (zoschne asi na 3 mm). D 3). Zápar pôsobí metabolický („čistí" krv). kvety jednodomé. Kmeň alebo konár smie byť maximálne hrubý 15 cm. Žalude sú krátkostopkaté až sediace. Obsahovými látkami všetkých častí sú hlavne triesloviny (7—20 % ) . Používa sa preto na vodné stavby. Pridáva sa do priemyselne vyrábanej čajoviny Hemoral (antihemoroidová kúpeľová prísada). Homeopatická esencia sa používa najmä pri svrbivých vyrážkach (dil. letný je stredne vysoký strom. Dianthaceae = Silenaceae). s krátkou stopkou. sa menia na neúčinné farbisté tmavohnedočervené látky — flobafény. takmer vo vode nehnije. Kôra má po navlhčení zapáchať trieslom . tiež pri lišajoch a na ťažko sa hoj rany. Plody sú žalude na dlhých stopkách. Zvyčajne sa pijú 2—3 šálky asi 1 % záparu (po zaparení sa nechá asi 15 minút stáť) alebo zápar z pol čajovej lyžičky na pohár vody ako denná dávka. Oficinálnu drogu ČsL 4 tvorí kôra .5 %). Staroveké národy dub zasväcovali svojmu najvyššiemu bohu. Drevo je veľmi cenná surovina . rusky: DUB LETNÍ (KŘEMELÁK) Druh vytvárajúci prirodzené lesné zárasty . listy na stopkách dlhých 1—2 cm. lesklá. pri dermatózach sa zavaria 3—4 lyžice kôry 5—7 minút vo 2 litroch vody a vlejú do vane dopoly plnej 37 °C teplej vody).Lignum quassiae (pozri stať Cudzokrajné drogy). ťažké.jeden je asi totožný s kyslým saponínom senegového koreňa (Radix senegae — typická americká droga. Duby sa opeľujú vetrom. získal vzhľadom na drevo. Dubové listy a žalude sa často uplatňovali v znaku lesníkov a poľovníkov. Nemecky: Stiel. o čom však chýba spoľahlivý dôkaz. močopudne a údajne drchničkou možno nahradiť kvasiové drevo . rastúci na skalnatých pôdach. anglicky: Common Oak. pri hemoroidoch a na výplachy. pri nervových a pečeňových poruchách. zápaloch obličiek a hemoroidoch. maďarsky: Kocsányos tolgy. ďalej saponin podobný saponínu našej mydlice lekárskej (Saponaria officinalis L. Ešte stále sa udržuje názor. kone. Vnútorne sa užíva zriedka a nie Na kôru — Cortex quercus — sa vzťahuje ČSN 86 6110: Akosť — najviac v % Znak Kusy kôry tmavšie na vnútorne] strane Staršia kôra. Je jedovatá pre psov. DUB LETNÝ Quercus robur L.priotrávenia s ním v minulosti boli známe). tvoria drogu Glandes quercus. listy perovito laločnaté. na upokojenie.) Liebl. Zber sa robí zjari (marec—apríl). známe dubové kúpele. Rastie v nižších polohách až do podhorských stupňov na mierne kyslých skalnatých pôdach. taliansky: Quercia. D. jedovatý saponin — sapotoxín cyklamín (totožný so saponínom cyklámenu). zbavené osovej čiašky a po usušení aj šupky (strata na hmotnosti je nepatrná). Veľmi zriedkavé použitie majú listy — Folium quercus. Odlupuje sa iba mladá. antiseptikum a antihemoragikum. oleja (15 %). samičie jahňady po 2—7 na krátkych stopkách alebo sediace na koncoch konárov a samčie dlhé 3 — 5 cm. Podľa šumu starého duba sa veštilo v gréckej dodonskej veštiarni a starovekí básnici Ovídius a Vergílius uvádzali žalude ako prvú potravu človeka. 5 5 1 0. variť na miernom ohni 5 minút).. kamienkoch. čistá trieslovinová droga slúži v technickej praxi na spracúvanie koží.8 g prášku 4 x denne. zimný má vajcovitú korunu. Droga je predovšetkým močopudným prostriedkom (diuretikum). kde vytvára spolu s predchádzajúcim miešané dubiny. čo sa niekedy odvodzuje z keltského quer = krásny a cuez = strom. výrobu sudov a pod. V semenách je veľa škrobu (asi 37 % ) . v liečiteľstve ako adstringentný prostriedok: antidiaroikum.

dubienky domácich dubov nie sú vhodné na liečbu a nezberajú sa (pozri ČsL 4). kvety . úhorov. Ľuľkovec zlomocný — Atropa bella-donna L.pozri Cudzokrajné drogy). hrubo zúbkaté. že grécke strychnos manikos predsa len bol durman. j. keď sa rozšíril po Európe (domovinou sú južné časti Ruska).vyvolávajú ich hrčiarky . ČsL 4 uvádza na zápar aplikovaný externe 15 g. rumovísk. prípadne macerovať za studena pri izbovej teplote 1 lyžicu kôry na 2 šálky vody a vypiť po dúškoch cez deň). Dubienky sú guľaté nádory čiže patologické novotvary (Galia) spôsobené hmyzom. D. ČsL 2 má oficinálny list. 216. Pomenovanie Datura pochádza údajne z arabského datora. O rozšírenie durmanu po Európe sa údajne pričinili Cigáni. + Datura stramonium L. 53. anglicky: Thorn-Apple. Príbuzný durman metel (D. 54. obyčajný má variety líšiace sa hlavne farbou kvetov a plodmi (biele alebo fialové kvety a plody ostnité alebo hladké). Schlechtendal a i. ježkova palica. V detskej praxi sa dáva 1 kg kôry na kúpeľ. ho pokladajú za spomínaný strychnos manikos starovekých Grékov. miestami sa miešajú s kakaom a cukrom na výživný prostriedok a slúžia aj ako kávovina (Semen quercus tostum). taliansky: Stramonio. nie končisté a hrubo zubaté. t. možno ich potom upotrebiť v detskej praxi ako prostriedok proti hnačkám.3 litre vody. ktorá pochádza z Etiópie. Celkove má Datura L. kravák. metel L. obyčajný bol v staroveku asi neznámy.Chenopodium hybridum L.DUB LETNÝ samotná.pražením klesá obsah trieslovín a škrob sa mení na dextríny. Fraas sa prikláňal k názoru. má listy vajcovité a celistvookrajové. Väčšina liekopisov uvádza oficinálnu vňať. Čajoviny č. 39. mašlák. Liečebne sa používajú z duba hálkového (Q. bez chuti a zamladi je akoby pomúčený. až bielo ochlpené a hrubo zubaté. zasa vajcovité. Pri zámenách alebo falšovaní listovej drogy prichádza do úvahy najmä ľuľok čierny — Solanum nigrum L. predovšetkým pri hnačkách.. Ľuľkovité . . Podobný mrlík hybridný . blen čierny — Hyoscyamus niger L. infectoria Oliv. Ťažkosť spočíva v tom. asi 25 druhov. z ktorých u nás rastie 5. 44. rozkonárená. podľa iných je to zmenené perzské tatula z tat = pichať. rusky: DURMAN OBECNÝ DURMAN OBYČAJNÝ jednotlivé. 138. 48. 40. Plody sú ježaté vajcovité tobolky. francúzsky: Stramoine.. Osudy d. žalúdočných i črevných kataroch (1 lyžička kôry na šálku záparu 2—3 x denne alebo prášok 5 x denne na hrot noža. Ako liečivo sa stal známym až zásluhou Storka (1762). vystupuje v rozličných typoch nitrátofilných spoločenstiev. Žalude sa niekedy pražia ako káva . maslové semeno. s bielou lievikovitou korunou. maďarsky: Csattanó maszlag. rastlina s pichliačmi. má listy menšie.) je nepochybne najstaršia liečivá rastlina z rodu durmanov. 95 Jednoročná bylina vysoká 30-80 cm. pazušné alebo koncové. ktorí ho vozili so sebou ako liečivú rastlinu. spodné srdcovité. byľ holá. listy má však oveľa menšie. že antickí lekári dávali pomenovanie strychnos mnohým jedovatým rastlinám a odlišovali ich iba ďalšími prívlastkami. 55. Listy sú vhodné proti hnačkám. 219. Camerarius ho prvý zobrazil a jeho domovinu omylom kládol do Orientu. Predmetom zberu je list — Folium stramonii.Solanaceae Ľudovo: bugačka. listy vajcovité. Polyploidizáciou a krížením sa vypestovali odrody bohatšie na účinné obsahové látky — alkaloidy. obyčajného možno spoľahlivo sledovať až od stredoveku. cigánske (svinské) jablko. streštený ľuľok. panenská uhorka. tiež vňať (Herba stramonii) a semeno (Semen stramonii). na bežné kúpele a obklady sa zavarí 500 g kôry na 3 -4 litre vody. španielsky: Estramonio. Narkotické účinky rastliny poznali dávno predtým Arabi a užívali ho podobne ako ópium na lekárske účely. Okrem spomínaných druhov sa na farmaceutické účely (hlavne izoláciu alkaloidov) hojne používa ešte Datura inermis Jacq. horné bez stopky. Bežná burina záhrad. vlčie bodliačie Nemecky: Weisser Stechapfle. d. na odvary proti poteniu nôh alebo na výplachy 1 kg kôry na 2 .

Rodové meno ďateliny (Trifolium) pochádza z latinského tres = tri + folium = list. Pôvodne rastie na lúkách. maďarsky: Réti lóhere. vytrvalá ďatelina Nemecky: Rot-Klee.sení ich ešte presušíme. Červené kvety (zriedka biele . t. O liečivých účinkoch ďateliny sa . uvádza sa aj možnosť do 60 °C . Prešľachtený sa často pestuje na poliach. taliansky: Trifoglio dei prati. vedľajšie obsahové látky sú triesloviny (4.poľské pramene). Oveľa viac sa rastlina používa v homeopatii. Niekedy sa vykupujú aj semená.3-0. derivát kumarínu umbeliferón a veľa dusičnanu draselného.35 %) tropánovej rady. najmä hyoscyamín. Dym z 1. Pomer zosušenia je asi 1. Bôbovité .ČERVENÝ JETEL Trifolium pratense L. v priemere 0.Papilionaceae) Ľudovo: štajerka.5 0.5 — 20 12 0.sú iba farebnou odchýlkou) vo vajcovitých hlávkach. stopy silice. atropín a málo skopolamínu. sýtozelené. Účinné obsahové látky sú vysoko toxické alkaloidy (0. na začiatku kvitnutia rastlín (jún-august. trojlístok a pratense = rastúci na lúke.5 20 12 neudané ČsL 2 5 2 10 0. U nás sa v minulosti tiež vyrábali z nich antiastmatické cigarety. dnes sa obsahové látky upravujú do sprejov. Pomer zosušenia je asi 5—7 : 1.1—0.5 %). s trojpočetnými (zriedka 4—6-početnými) listami. rastlina je prudko jedovatá! Zber drog je deťom prísne zakázaný. príp. slúžia hlavne na izoláciu alkaloidov (atropínu) a ako antiastmatikum. anglicky: Red Clover. DURMAN OBYČAJNÝ Listy odrezávame podľa možností ráno. len zdravé. lebo ťažko znáša sucho i väčšie vlhko. Mnoho odrôd sa podarilo vyšľachtiť a ďalšie vznikli ich krížením. i september). Druh je variabilný.5 : 1.25 g listov obsahuje 0. ktorých lístky majú zreteľné polmesiačikovité škvrny. Sušia sa rozložené vedľa seba. francúzsky: Trefle des prés. na okraji lesov i vo svetlých lesoch . Listová droga aj semená sú veľmi háklivé na skladovanie — ľahko vlhnú. Použitie drog patrí výlučne do rúk lekára a podobne ako pri ľuľkovci zlomocnom — Atropa bella-donna L. V ľudovom liečiteľstve je akákoľvek manipulácia s ňou zakázaná. španielsky: Trébol de prados.25 Trváca bylina všeobecne známa.5 mg atropínu. 5 2 5 0. potom načechrané do vrstvy 5—6 cm (maximálna teplota do 45 °C. Koreň obsahuje aj iné alkaloidy (tiež však deriváty tropánu).Fabaceae (Motýľokveté . S drogami treba manipulovať veľmi obozretne. rusky: ĎATELINA LÚČNA Na listovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6411 a požiadavky ČsL 2: Akosť — najviac v % Znak Sčerneté a zhnednuté listy Prímesi materskej rastliny Rozdrvené časti a stopky listov Cudzie organické časti — prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Vlhkosť Obsah alkaloidov v % — najmenej 1. až sú semená v tobolkách čierne. Pozor. ktorý sa s najväčšou mierou spolu s ďalšími látkami pričiňuje o terapeutické pôsobenie. plody sú nepukavé struky. Prípravky by sa nemali podávať pacientom so srdcovými ťažkosťami. ktoré však môžu i chýbať.4. Divo rastúcich druhov ďatelín je asi 300. j. dosúšajú sa na slnku. Po vytra- JETEL LUČNÍ . jednotlivo.indikuje svieže (mierne vlhké) pôdy. ktoré sa získavajú zberom nie celkom zrelých toboliek (september—október). s krátkou stopkou.

5 14 8 3 II. v listoch sa nachádza asparagín a iné aminokyseliny. lúčna sa používa hlavne pri hnačkách (antidiaroikum. izotrifoliín. najmä za vlhkého počasia. najmä biela plazivá (Amoria repens (L. organické kyseliny. 20 10 4 1 14 10 3 Physica a herbáre 16. jún—september) otrhávame na začiatku kvitnutia mäsovočervené alebo jasnokarmínové hlávky bez podporných listeňov.lucernu siatu (Medicago sativa L. bielom výtoku. živicu. adstringens) a bronchitídach. si ju vysoko cenili.) Presl. Ď. Plínius uvádzal síce Trifolium. úsade a opuchoch žliaz. keď sa včely usmerňujú hlavne na ňu. rastúci u nás len v teplejších oblastiach i to roztrúsene (ď. ale ihneď odpredáme nákupni. stor.. Pri nešetrnom zbere sa takto znehodnocujú aj zaparené kvety. riedko rozložený a na vzdušnom mieste. plazivej a sušené kvetné hlávky bez stopiek. flavonoidy. roľná silicu. aby sa využilo jej nektarové bohatstvo a zvýšila úroda semien. Celkom rozkvitnuté alebo odkvitajúce kvety pri sušení sa rozpadajú a hnednú. tiež nakupovanú drogu — Flos trifolii albi. Účinnými obsahovými látkami ď.ĎATELINA LÚČNA vedelo len veľmi málo.). Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 .). Ď. nemožno ho považovať za ďatelinu. v máji až v auguste (príp. 12 5 2 0. lúčnej sú triesloviny. hnedasté kvety vyradíme. Homér spomínal medzi lotosmi akúsi znamenitú krmovinu pre kone a jestvuje dohad. — ďatelinovec). cuk97 . Ďateliny sú veľmi významné pre včelárov. farbivá. Spomína ju abatiša Hildegarda vo svojom diele Na kvet — drogu Flos trifolii rubri sa vzťahuje ON 86 6240: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté kvetné hlávky Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. roľná pre svoje adstringentné pôsobenie zasa pri hnačkách. Ďatelina dáva z 1 ha až 100 kg medu. ktorá po skosení veľmi rýchlo dorastá a čoskoro kvitne. repens L. fenolové látky. O nej sa vie. Ď. syn. Uplatňuje sa ako chuťové a vôňové korigens. T. Materiál sušíme ihneď a rýchlo v tenkých vrstvách. Upotrebenie sa akosi prelínalo vždy s upotrebením ď. Tvoria podstatnú zložku zmesiek. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať z ď. roľnej (Trifolium arvense L. jahodovitá). Kvetné hlávky bez podporného listeňa sa zberajú v júni—septembri hneď po rozkvitnutí a rýchlo sa sušia (pomer zosušenia je asi 6 : 1). Je výbornou včelou pašou. triesloviny a flavonoidy. išlo o liečivú vachtu trojlistú (Menyanthes trifoliata L. Predmetom zberu a nákupu u nás je kvet ď. lúčnej i ď. Červená ďatelina je rovnako dôležitým prínosom pre včelie hospodárstvo.). Lepšie je sušiť umelým teplom do 35 °C. Drogu — Flos trifolii rubri neuskladňujeme. lúčnej — červený. Z národohospodárskeho hľadiska sú ďateliny naše najdôležitejšie krmoviny a obohacujú pôdu dusíkom. plazivá obsahuje najmä triesloviny a ď. Ľahko totiž podlieha skaze a napáda ju hmyz. glukozid trifoliín. plazivá sa liečebne využíva najmä pri reumatizme. že to bol asi teplomilný južnejší druh Trifolium fragiferum L. zvonka ako kožné dezinficiens. Namiesto ďateliny mali starovekí poľnohospodári veľmi cennú krmovinu . Prvé správy o ďateline z našich oblastí pochádzajú asi z 11. že ju odporúčal už Dioskorides ako antidiaroikum. najmä dnes. uvádzanej pod menom lagopus. stor. ď.

maďarsky: Bab. august —september a zbavujú sa semien. Dáva sa prednosť strukom žltobielej farby. Akosť medu sa však často preceňuje.Papilionaceae) Nemecky: Garten . Vedecké pomenovanie fazule vzniklo z gréckeho phaseolos = člnok. stor. Už starí Aztékovia v Mexiku vysievali fazule v zmesi s kukuricou. 10 2 1 10 10 3 . kde sú semená fazule národným pokrmom. FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZOL OBECNÝ Phaseolus vulgaris L. francúzsky: Haricot. španielsky: Fasol. Druh sa pestuje ako zelenina aj ako strukovina v domácich záhradkách a v kríčkovitej kultúrnej forme. rusky: - Jednoročná bylina vysoká 35-50 cm s pravoovíjavou stonkou dlhou 100—200 cm. egyptské bôby (Faba vulgaris Moench alebo východoafrická strukovina Dolichos lablab L. Dávkovanie všetkých je prakticky rovnaké: ako čaj — 6 lyžičiek drogy nasypaných do 3 dl vriacej vody sa nechá 10 minút prikryté stáť a po prefiltrovaní sa pije počas dňa po dúškoch. Americké fazule potom za niekoľko desaťročí vytlačili takmer načisto z kultúr tzv. Na plod fazule bez semien — Fructus phaseoli sine semine — sa vzťahuje norma ON 86 6621: Znak Ináč sfarbená droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. príp. červenej a i. loďka (pre tvar strukov). Fazule pochádzajú prevažne z trópov.rovke. sa zjavili prvé fazuľové semená v prístavoch španielskych moreplavcov.). asi 10—15 cm dlhé struky so semenami. lúčnej má podobné uplatnenie ako v alopatii. Bôbovité . pestované dodnes v Egypte). Prvé herbáre z druhej polovice už poznali rozdiely medzi egyptskými fazuľami a vtedajšou americkou novinkou.5 10 7 2 II. Oficinálna droga sa ešte dnes označuje v niektorých liekopisoch termínom Fructus phaseoli sine semine — fazuľový struk bez semena. Národy starovekého Stredomoria pravé fazule nepoznali. aj druhy rodu Vigna.Fabaceae (Motýľokveté . Importovali ho k nám z Južnej Ameriky. Až začiatkom 16. perovito zložené listy tvoria velké vajcovité stopkaté lístky. najmä na roliach. Plody sú lysé. Zosychajúce zožltnuté struky sa zberajú v čase úplnej zrelosti. Dosúšajú sa umelým teplom pri mierne zvýšenej teplote (30 — nanajvýš 40 °C). anglicky: Kidney-Bean. Homeopatická esencia z ď. no súčasne ako Pericarpium phaseoli. Fazule kvitnú v júni až v auguste. taliansky: Fagiolo. Gréci sa s nimi oboznámili údajne počas ťaženia Alexandra Veľkého do Indie. Plocha kultúrnych fazúľ je dosť rovnomerne rozdelená medzi Starý a Nový svet. majú celé strapce kvetov poskytujú98 cich zlatožltý med aj dostatok peľu. 5 1 0. čo však podľa opisu boli zrejme iné strukoviny ako fazule. kvety v málokvetových strapcoch rozličnej farby (bielej. t. Fazuľa sa u nás šľachtí ako strukovina a zelenina.Bohne. Celkový počet sort je značný (zhruba 500). ružovej. nadmernej tvorbe slín s poruchami žalúdočnej sekrécie a pri ochoreniach dýchacích ciest. druhové latinské označenie vulgaris = obyčajný. j.

rozpustnú kyselinu kremičitú). žlté. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Fenchel. za príslušnej diéty ako antidiabetikum. maďarsky: Kozonséges harmatkása. bielkoviny (24 %). rusky: Dvojročná bylina vysoká 100—200 cm. slúži ako pomocný liek pri cukrovke s veľmi dobrými výsledkami (nenahradzuje však inzulín). Fenikel bol veľmi obľúbený už u sta99 . že vodné výťažky zo strukov zvyšujú vylučovanie moču a znižujú hladinu cukru v krvi. vyvolávajú ťažké krvácavé stavy a koliky. Semená v prášku slúžia na horúce obklady — kataplazmy pri mokvavých a svrbivých ekzémoch a na izoláciu škrobu (Amylum phaseoli). v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov.Liečebné použitie a význam pre potravinárstvo majú aj semená — Semen phaseoli. zabraňujúce proteínovú syntézu. ľahko splanieva. perovito zložené do nitkovitých výčnelkov. 22.). variť 2 minúty. 17. fazín — účinný ako ricín (ricínového semena) a abrín. užíva sa odvar z 3—4 lyžíc sekanej drogy na 300 ml vody. tmavý fenikel (subsp. sa doposiaľ nepodarilo izolovať. minerálne soli (o. alantoín. Plody aromatické podlhovasté rebrovité dvojnažky. Niekedy sa odporúča variť 15—20 g drogy s litrom vody asi 2 hodiny — denná dávka je 1/2 až 3/4 litra odvaru. Čs. Zrelé oplodie obsahuje predovšetkým aminokyseliny (najmä gvanidínový derivát arginín). Čajoviny č. pri ktorom poznáme viacej foriem. Liekopisy majú oficinálny tzv. kým fenikel má iba jeden). ďalej triterpény (o. organické kyseliny (pipekolovú. priemyselne vyrábaný prípravok s obsahom fazuľových strukov bez semena je čajovina Diabetan. Náš juhomoravský fenikel („Moravský") sa na trhu veľmi cení. Hlavní dodávatelia na svetový trh sú západoeurópske štáty a južná Európa. 26. francúzsky: Fenouil officinal. Miestami sa na ten istý účel vysieva ako poľná plodina. antidiabetikum. FENIKEL OBYČAJNÝ FENIKEL OBYČAJNÝ FENYKL OBECNÝ Foeniculum vulgare Mill. Zo zámen a falšovaní prichádza do úvahy kôprovník (Meum athamanticum Jacq. 23. fazín sa varom denaturuje. odstaviť na 10 minút a scediť do termosky. anglicky: Fennel. dextrín a predovšetkým toxické lektíny. vulgare — f. aj u nás. takisto ako všetky semenné drogy. Semená obsahujú škrob (45-50 % ) . 108. 148. 24. traumatínovú a i. Kvety drobné. najmä v začiatočných štádiách cukrovky. Droga sa pridáva i do čajoviny Nephrosal (diuretikum a dezinficiens močových ciest). V súčasnosti sa šľachtí vo všetkých teplejších oblastiach sveta. nevarené semená (i struky) sú jedovaté a otravy známe — postihujú najmä deti.) s menej valcovitými červenohnedými dvojnažkami podobnými pachom feniklu (pod lupou mu však vidno v každom údolí nažky 2—3 silicové kanáliky. znižujúci hladinu cukru v krvi. Klinicky a pokusmi sa dokázalo. inozitol. priaznivo tiež ovplyvňujú látkovú premenu. v rozomletom stave označované ako tzv. niektorých dermatózach a tiež pri močových kameňoch (najmä fosfátových). pije sa 2—3-krát denne pol pohára medzi jedlom (ako diuretikum). o. fazeolozid D). V homeopatii sa používajú drogy z odkvitajúcich druhov kríčkovej alebo zákrpkovej fazule. pravý). fazuľová múka — Farina phaseoli. i. Druh sa u nás pestuje v zeleninárskych záhradách pre voňavé dvojnažky. trigonelín. Najviac treba dávať pozor na plody fenikla zbavené silice a umelo prifarbené. 237. Drogu je vhodné kombinovať s inými (pozri zoznam čajovín). i. taliansky: Finocchio selvatico. 40—50 % hemicelulóz a glukokiníny (účinný glukokinín. Sušia sa bežným spôsobom. cholín. španielsky: Hinojo común. užívajú sa preto ako diuretikum. Rastlina má domov v oblasti Stredo- zemného mora a v západnej časti Ázie. listy s pošvami. 25. 18. metabolikum — pri reumatizme.

ale viacej anetolu (až do 80 % ) .5 g na zápar jednotlivo perorálne (ČsL 4). Často sa uvádzal v herbároch ako zložka čajovín a iných prípravkov. Detský čaj s rumančekom Spofa (náhrada tzv. Species pectorales Planta (prsná čajovina) a ústnej vody Herbadent. Egypťanov. sladkého fenikla má menej fenchónu (5 %). 241. trojice Nemecky: Acker-Stiefmutterchen. Indov.5 10 10 1. Ungolen (cholagogum.76. úhoroch. Moderné liekopisy žiadajú určitý obsah silice — minimálne 3—4 % (nezameriavajú sa iba na vonkajší výzor). Často rastie na roliach. 215. často fialovo pásikované alebo modrasté. trojičná. 199. netvorí poplazy. Meduje každý rok. Ďalšie obsahové látky sú bielkoviny. netvorí poplazy. 207. nie však vždy rovnako.5 3 II. subsp. t. maďarsky: Háromszínú árvácska. ostáva tekutý. Na farmaceutické účely sa zberá a nakupuje celá nadzemná časť kvitnúcich rastlín (máj—august) . 2 2 1 10 11 2 1. taliansky: Viola tricolore. sacharidy a olej. prípravkov proti hmyzu a i. 190. vysoká 10-30 cm. španielsky: Flos de la Trinidad. 196. Listy má ako f. hepatoprotektívum) a Pulmoran (expektoračná čajovina). Drogu — Fructus foeniculi tvoria zväčša celé dvojnažky. Diabetan (pomocná liečba cukrovky). Silica sa s obľubou používala proti blchám. Homeopatická tinktúra má analogické použitie ako droga v alopatii. Pomer zoschnutia je 5 — 6 : 1. preháňaciu — Species laxantes a žalúdkovú čajovinu — Species stomachicae. Silica je zložkou kvapiek Solutan (antiastmatikum) a masážneho roztoku Herbadent. pri okrajoch lesov a ciest. Fenikel ako väčšina zelerovitých rastlín je medonosný. Antickí Gréci i Rimania označovali fialku výrazom flox. sirotky. 123. Čajoviny č. b. 140. Droga ďalej tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (choroby močových ciest). Pomenovanie foeniculum pochádza zo zdrobneného foenum = seno (pre pach a výzor po usušení listov) a nachádzame ho už u Plínia. Drogu skladu- . 186. a to ako korenina i liečivo. Dávky plodov sú 1. 182. fenikulín. 183. ostatné sú žlté alebo belavé. arvensis (Murr. teda i včely. ČsL 4 má oficinálne čajoviny s feniklom: vetrovú — Species carminativae. Stomaran (čajovina pri tráviacich ťažkostiach). Materiál sa suší v prievane prirodzeným alebo umelým teplom do 50 °C. Homeopatia žiada zrelé plody. Nemajú ani liečebné použitie. Je to rozšírený a veľmi polymorfný druh. a tá je výborné spazmolytikum. vrúbkovaný. Máva najvoňavejší med. Zvyšok rastlín sa potom po dozretí skosí a krátko presuší a vymláti (tzv. mydlárstvo. Fenikel a silica má ešte široké priemyselné použitie (kozmetika.). tricolor L. Oblasť používania je podobná ako pri aníze. maceška. 153. vajcovito kopijovitý. Plody sú tobolky. Plody sú tobolky. karminatívum. F. 152. trojfarebná.opeľuje hmyz. koncový úkrojok väčší. ďalej granuliek Mucilogram a Sennagran (laxans). expektorans. medziach a opustených. stonka jednoduchá. postupne ako dozrievajú (tzv. ruského čierneho čaju). Feniklová voda (Aqua foeniculi) slúži zvonka na ošetrovanie zápalov očí a kloktanie. sirotky. macoška. Grékov i Rimanov. česaný fenikel). trojfarebná patrí medzi farebne najkrajšie fialky.Herba violae tricoloris (seu trinitatis seu jacae). Reduktan (pomocná liečba tučnoty). metylchavikol. Arabov. stomachikum 100 (najmä v detskej praxi). Záhradné veľkokveté formy sú nežiadúcou prímesou v drogách a nezberajú sa. a ČsL 4 1 1 0. fialičky. korigens. Najlepšie sa zberajú ručne odrezávaním vyvinutých a dokonale zrelých okolíkov (júl-september). srdečné korenie. Fialky — trojfarebnú i roľnú . anízový aldehyd a rozličné terpénové uhľovodíky. 184. MACEŠKA ROLNÍ rých Číňanov. 232. 192. Fialkovité . FIALKA ROĽNÁ Viola arvensis Murr. Plody sú oficinálne vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 4).ČsL 4 a ON 86 6622 majú tieto požiadavky Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice najmenej I. zanedbaných pozemkoch. francúzsky: Violette tricolore. najlepšie bez obracania. Homér. V čajovinách sa fenikel s obľubou kombinuje s anízom a rascou.5 FIALKA TROJFAREBNÁ MACEŠKA TROJBAREVNÁ Viola tricolor L.119. Zriedka sa ľudovo používa koreň — Radix foeniculi ako karminatívum. medziach. Ľudovo: bylina psotníková. ďalej spazmolytikum a karminatívum. Stonkové listy s perovito delenými prílistkami. laktagogum pre dojčiace matky (zvyšuje tvorbu mlieka). najlepšie zberané v septembri druhého roku rastliny. všiam i proti hmyzu sliepok. slamnatý čiže sekaný fenikel). potom fenchón (10-20 % ) . anglicky: Wild Pansy. výroba cukríkov. Druh rastie na rumoviskách. Kvety majú dva vrchné lupienky celé alebo sčasti fialové. silica tzv.112. Fenikel je výborné sekretolytikum a expektorans na báze silice. rusky: .118.113. úhoroch. Kvitne v júli až septembri. 172. choleretikum. Dobrá droga obsahuje 4 —6 % silice. medzi ktorými následkom hybridizácie existuje mnoho prechodných foriem. F. z drogy sa izoluje silica. sirôtka. Vedecký názov viola sa odvodzuje od iolon. Zahrňuje rozličné typy. i rozkonárená. trojfarebná je jednoročná až trváca bylina. 188.Violaceae Fialka roľná sa bežne ráta iba za poddruh fialky trojfarebnej. 120. likérov. plody po krátkom presušení sa dosúšajú pri teplote do 35 °č. V. roľná je jednoročná bylina vysoká 10—20 cm. 17. 210. j. 127. F. 197. ktorej hlavnú zložku tvorí terpén anetol (60 %). 227. a aj keď je tento med tmavý. ale osobitný význam z včelárskeho hľadiska nemajú. vňať — Herba foeniculi zasa pri chorobách z nachladnutia a plody pri chrípkových stavoch a ochoreniach. čo je zdrobnený výraz pre ion — tak nazýval fialky už napr. 193. no korunné lupienky kvetov sú žltkasté či biele.) Gaud. 213. Do strednej Európy priniesli fenikel benediktíni v skorom stredoveku. Druhové označenie tricolor je z latinského tres = tri a color = farba. Dáva prednosť kyslej piesočnatej pôde.

Dávky zbytočne nezvyšovať. 5 ´2 1 0. Kvety s ostrohou. 152. Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené kvety ako na čerstvej rastline Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovuje sa laboratórne) I. Predmetom nákupu sú k kvety — Flos violae tricoloris. rusky: VIOLKA VONNÁ Trváca bylina vysoká 10—20 cm. Drogy sa aplikujú aj externe — zvonka na obklady alebo do kloktadiel (pri zápaloch a pod. po krátkom zavarení na miernom ohni 10 minút postáť. na hornom okraji riasnaté. zriedka biela. pri čiernom kašli. prítomný je aj glykozid gaulterín. Čajoviny č. Pomer zosušenia je 8 : 1. scediť do termosky a vypiť po dúškoch v priebehu dňa.). Drogy sa pokladajú predovšetkým za expektoračné sekretolytiká. Droga je pri skladovaní veľmi citlivá na vlhko.5 10 8 2 II. emeticky pôsobiaci alkaloid violin. 13. sliz. 4 3 1 12 12 II. španielsky: Violeta odorosa. 10 4 2 1 10 10 3 I. pri ťažkostiach s močením. Homeopatia pri podobných indikáciách ako alopatia používa esenciu pripravenú z čerstvých kvitnúcich rastlín (zberajú sa v auguste až v septembri). 50. napr. zberajú sa v rovnakom údobí (máj až august) a sušia podobne ako vňať. pľúcnych ochoreniach a pod. aj spojených s horúčkou). Fialkovité — Violaceae Ľudovo: fialôčka Nemecky: März-Veilchen. Vnútorne sa dávkujú 2 lyžice drogy na 300 ml vody.FIALKA TROJFAREBNÁ FIALKA ROĽNÁ ČSN 86 6822 stanovuje pre vňať tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Čs. ďalej ako metabolický prostriedok (zvyšujú činnosť močových orgánov a potných žliaz). Nemá pach a chutí slabo sladkasto. adjuvans pri ekzémoch. z krátkeho podzemka vyrastajú zakoreňujúce poplazy s ružicami stopkatých až obličkovitých listov so široko vajcovitými prílistkami. karotenoidy. vždy príjemne voňajúca. Účinné obsahové látky sú hlavne saponíny. ako slabé diaforetikum a pre metabolické pôsobenie pomáhajú aj pri reumatizme a niektorých kožných ochoreniach. 8 6 2 12 15 jeme v dobre uzatvorených nádobách v tme. francúzsky: Violette odorante. silica (okolo 0.01 %) a minerálne soli (do 11 % ) . FIALKA VOŇAVÁ Viola odorata L. taliansky: Viola mammola. Majú diuretické pôsobenie — aplikujú sa pri kataroch močového mechúra. uľahčujú odkašlávanie pri ochorení dýchacích ciest (príp. maďarsky: Illatos ibolya. drogová ON 86 6246 pre kvet (Flos violae tricoloris). antokyanidy. koruna fialová. môže sa uplatniť emetické pôsobenie. 150. pri oparoch a i. potom flavonoidy (predovšetkým rutín). anglicky: Sweet Violet. Kvety po odkvitnutí 101 . Pre obsah rutinu sú aj vazotonikum. 63. akné. triesloviny. impetigu.

Mnohé z nich majú ešte rozličné odrody. v dobre zavretých nádobách. ako ju napr. a v tom čase už kvitne podobná nevonná f. Opeľovanie kvetov fialiek obstarávajú včely. ktoré okrem toho majú veľa modrého farbiva (antokyan) a ketonické látky irón a jonón. Cennejšie sú kvety jedincov rastúcich v tieni (majú tmavšie kvety) a sú voňavejšie. Drogy sa u nás nenakupujú. že fialka stráca 102 pri prvej jarnej búrke vôňu. F. Schreck 1922. Všetky časti drogy pôsobia ako mierne expektorans — sekretolytikum. pomádovým spôsobom (samovoľným vyprchaním do vrstvy tuku). Druh rastie v kroviskách. keď začínajú búrky. Sirup je pekne modrý.5 g drogy. že koreň f. ďalej stopy silice s metylesterom kyseliny salicylovej. čerstvá je oficinálna v homeopatii. t. aký je tento rod pestrý. Výskyt alkaloidu violínu. voňavej môže nahradzovať koreň ipekakuány (pozri drogy cudzieho pôvodu). kvety podľa Dioskorida slúžili pri epilepsii chlapcov a na zapálené hrdlo. ktorý je vraj chemickou skladbou a najmä účinnosťou blízky emetínu ipekakuánového koreňa. bez prístupu slnka alebo umelým teplom do 50 °C. pomer zosušenia asi 4 : 1. voňavej si novšie overovali viacerí autori (Linde 1919. voňavej sa podobá viac druhov — treba si všimnúť botanický opis. Grimme 1921 a i. ktorú nemá takmer ani jeden príbuzný druh a vyrastanie listov priamo z podzemka. aby sa zachovala pôvodná farba kvetov a ich vôňa. Predmetom liečebného používania je celá rastlina.. na chorý konečník. Používal ju už Hippokrates. Celá rastlina. ktoré láka najmä príjemná vôňa. Dbáme pritom. j. 1968). Najčastejšie sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba violae odoratae. silnom zahlienení dýchacích ciest (ako čaj: 2 čajové lyžičky vňate na 300 ml vody macerovať za studena alebo 1-2 % odvar). Starí lekári jej prisudzovali veľkú liečivú silu. Celá čeľaď fialkovitých rastlín má u nás iba jeden rod — fialku.FIALKA VOŇAVÁ sa skláňajú k zemi. Vedecké pomenovanie rodu pochádza z gréckeho ion — zdrobnené iolon. bronchiálnych kataroch. V detskej praxi bol prv veľmi obľúbený sirup z fialkových kvetov bez kalicha. Slovanské pomenovania fialky majú spoločný základ a Mathioli v herbári ju nazval fiola. Viola L.003 %. Expektoračné pôsobenie f. Materiál treba sušiť veľmi rýchlo. Po krátkom omytí sa suší rýchle na tienistom mieste. na uľavenie pri kašli a riedenie hlienu pri čiernom kašli. Podzemok s koreňmi (Radix seu Rhizoma violae odoratae) sa získava vytrhávaním rastlín v septembri—októbri. Kvety však obsahujú aj medovú šťavu. chrániť pred svetlom. Klinicky dokázal. nazýval Homér a Pindaros. a preto ich botanicky vie správne určiť niekedy len skúsený odborník. maximálne do 35—40 °C). z čoho si možno urobiť predstavu. Pomer zoschnutia: 7 : 1. Niekedy sa zberá kvet — Flos violae odoratae. ale aj z listov. Názor. po 24-hodinovom státí sa to prefiltrovalo a pomaly zahrievalo so 100—150 g cukru. Koreň sa zasa začína uplatňovať pri výrobe priemyselných liečiv a aj v receptúre (ako . inak sa suší v tenkých vrstvách rozostretá na vzdušnom mieste. Na zápar z koreňa sa berie 0. Podobne ako vňať sa niekedy zberá a suší list — Folium violae odoratae. pre svoj nízky saponínový obsah však bez osobitného významu.3 —1. ak bolela hlava. plody sú tobolky. ktoré sú nositeľmi vône. dávky okolo 2 g pôsobia emeticky (dávivo). hlavne korene. Silica kvetov je jedným z najdrahších éterických olejov — nachádza sa v kvetoch v množstve 0. listy sa používali zvonka pri zápaloch. canina L. Podľa Plínia bolo najlepšie voňať fialky. F. Obdobie zberu: asi marec—apríl. ľahko sa zaparuje a vlhne. Jej vôňa vystúpi až po 5 —10 000-násobnom riedení. pôsobenie drogy v tomto smere treba pripísať údajne prítomným saponínom (Braun. pripravoval sa zaparením 10 polievkových lyžíc kvetov bez kalicha v 100 ml vriacej vody. pokladá sa novšie za pochybný. že kvitne od konca apríla do začiatku mája. pomer zosušenia asi 6 : 1. psia (V. Drogu treba skladovať na suchých miestach. na medziach a vo svetlých lesoch. tento hydrolyzujúci glykozid je prítomný aj v kvetoch.). hlavným znakom je vôňa. zoschnutie asi 5 : 1. Plinius ju menoval na treťom mieste čo do obľúbenosti kvetov pri výzdobe (za ružou a ľaliou). Slávny fytoterapeut Leclerc vo Francúzsku odporúčal koreň aj ako emetikum. za dobrého vetrania (umelým teplom. možno vysvetliť tak. voňavá patrí u nás k najstarším liečivým rastlinám. získava sa tzv. zber: marec—apríl.) a potvrdili ho. ktorý stanovil saponínový obsah a skúšal drogu na obsah a účinnosť prítomného alkaloidu violínu (violaemetínu). Fialky u nás rastú asi v 30 druhoch (na svete celkove asi 400). odpredáva sa na vývoz. obsahuje značné množstvo saponínov. Silica sa extrahuje nielen z kvetov. Podnet ku tomu dal Kroeber. Obdobie zberu: marec-apríl.

líši sa i menej horkou chuťou. jej chuť je však výrazne horká a pálčivá. Rastlina nezadržateľne nutká na stolicu. podzemok tenký. potom soli vápnika. plazivý. ďalej Scutellaria L. odrezávajú sa kvitnúce nadzemné časti krátko pred kvitnutím. Rod Gratiola L. 131. holé. D 2 . Rastlina obsahuje vo všetkých svojich častiach — osobitne vo vňati — kryštalický glukozid graciolín (asi 0. maďarsky: Orvosi csikorka. lysá. francúzsky: Gratiole. V homoepatii sa pripravuje esencia aplikovaná na bolesti uší. vzhľadom na povesti o všestrannom liečebnom význame rastliny. Droga nemá pach. lebo je začerstva i po usušení jedovatá. (asi 0. ktorý chutí škrabľavo a horko a na srdce účinkuje podobne ako náprstníkové srdcové glykozidy. rusky: KONITRUD LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 20—40 cm. pomer zosušenia je asi 5. fosforu. španielsky: Graciola. prípadne sa u nich prejavili aj poruchy zraku. ktorého aglykón je gracioligenín (pri pokusoch na zvieratách sa ukázal neúčinný) a graciotoxín alkoholovej povahy. Celkove súbor glykozidov má účinnosť asi 1 000 žabích jednotiek v 1 g vňate a list asi 1 500.02 %). galericulata L. — šišak (najmä S. Zámeny sú možné najmä s druhmi rodu Veronica L.mierne sekretolytikum — najmä v sirupoch). — š. resp. U nás sa rastlina upotrebúvala v ľudovom liečiteľstve proti vodnatieľke a pečeňovým ochoreniam. ale slabšiu účinnosť ako aukubín obsiahnutý napr. horko chutiace zlúčeniny — kukurbitacíny. vďaka. aj ten je pomerne zriedkavý. triterpénová zlúčenina graciolón a látky ešte bližšie neprebádané. — veronika (rozrazil). Sám aukubín má tlmivé účinky na centrálnu nervovú 103 . byľ vystúpavá. aj v očianke Rostkovovej. Na osobitné požiadanie sa zberá v júni až v auguste kvitnúca vňať — Herba gratiolae (florens). ktorý má inak formované listy i kvety a chutí slabo horkoslano). očné ochorenia. Tento účinok vyvoláva hlavne elateridín — glykozid približne rovnako silne účinný ako má jalapová hľúza — Tuber jalapae (pozri cudzokrajné drogy). rastliny s vysokým obsahom aukubínu majú hypertonický účinok — spôsobujú pokles krvného tlaku. Keď deti vypili mlieko od kráv.D 3). Materiál sa suší prirodzeným teplom (umelé teplo nesmie presahovať 40-45 °C). Krtičníkovité . vo vlhkých lesoch a na vlhkých lúkach.15 %). ktorú vraj bohovia udelili ľuďom ako osobitnú milosť (Gratia Dei). Manipulácia s rastlinou i drogou musí byť opatrná. je u nás zastúpený iba jedným druhom. Listy sediace.Scrophulariaceae Nemecky: Gottes-Gnadenkraut. ktoré ju spásali. Druh má veľké nároky na vlhkosť. takže sa kedysi používala ako prečisťujúci prostriedok (najmä podzemok).) Dostál) — má však inakšie listy a inak usporiadané bledočervené kvety. Pre časté otravy sa však jej užívanie zanechalo. kopijovité. Graciolín má podobnú. draslíka. niekedy priama. Rastlinu treba rozhodne pokladať za toxickú. anglicky: Water-Hyssop. taliansky: Graziola. Antickí lekári neuvádzali graciolu vo svojich spisoch. silica. čoskoro dostali prudké hnačky. vyhýba sa pôdam s vyšším obsahom vápna. končisté až hrotité. Vedecké pomenovanie vyšlo z predpokladu liečivosti a odvodilo sa z latinského gratia = milosť. čierny kašel a reumatizmus. jednoduchá alebo riedko konáristá. GRACIOLA LEKÁRSKA GRACIOLA LEKÁRSKA + Gratiola officinalis L. Stopkaté kvety vyrastajúce z pazúch listov majú široko lievikovité. Čajoviny č. článkovaný.5 : 1. biele koruny s červenými žilkami. Homeopatia pripravuje z ešte nekvitnúcej čerstvej vňate esenciu (dil. vrúbkovaný. Ďalšie látky sú horčiny. rastie v teplejších oblastiach v nížinách až horskom stupni v húšťavách na brehoch vôd. graciola sa vyznačuje pálčivou a horkou chuťou. na okraji riedko pílkovité. Podobná je i konopička (konopnica) širokolistá (Dalanum ladanum (L. Plody sú tobolky.

1968). osobitne hodvábnych. terapia s graciolou sa zanechala. Rimania struthium. Nevedno. krieda a filos = priateľ. drasticky laxatívne. prípadne aj graciolón. — GYPSOMILKA METLINATÁ GYPSOMILKA METLINATÁ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. Rodové označenie rastliny vychádza z gréckeho gypsos = sadra. Všetky u nás sú vo voľnej prírode mimoriadne zriedkavé. keďže strouthos je vrabec. zriedka ružové kvety v metlinovitom súkvetí z množstva vrcholíkov. Drogu tvoria rozličné druhy rodu 104 Gypsophila L. G. v akej súvislosti sa toto slovo vzťahuje na rastlinu. Druh v prírode uprednostňuje stepné lokality s piesočnatým substrátom. bohato rozkonárená. Drobné biele. maďarský) mydlový či mydlicový koreň. z viachlavého podzemka vyrastá vretenovitý koreň hlboko do pôdy. Používala sa hlavne ako prací prostriedok..Dianthaceae (Silenkovité — Silenaceae) Nemecky: Schleiergipskraut. z ktorých u nás rastie päť druhov s niekoľkými poddruhmi a tri cudzie. a preto sa občas pestuje aj v záhradkách. Byľ rozložitá. levantský. ŠATER LATNATÝ Gypsophila paniculata L. Zbiera sa do kytíc. ešte dnes v týchto oblastiach používané na pranie látok. stretávame sa s ňou ako s technickou rastlinou už od najstarších čias a jej význam sa nezmenil prakticky až dodnes. Esencie pripravené z nekvitnúcej rastliny — z čerstvej vňate. Keďže po užívaní drogy a prípravkov vznikajú u ľudí otravy a laxatívne pôsobenie sa prejavuje príliš drasticky. niekedy má i vyše 1 000 kvetov. metlinatá rastie v Štátnej prírodnej rezervácii Čenkovská lesostep neďaleko Štúrova. Englyos derczefu. súčasti Tatranského národného parku.) tvorí zložku nádherného koberca na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier. Účinok na srdce sa pripisuje glykozidu graciotoxínu. Pre obsah veľmi zaujímavých látok je rastlina v súčasnosti predmetom prieskumu. vápencovú pôdu. Plody sú tobolky. Za nositeľa účinku sa pokladá predovšetkým graciolín a jeho štiepne produkty. sa používala a pôsobí anthelminticky. O rast- . t. listy čiarkovito kopijovité. uplatňujú sa pri akútnych a chronických žalúdočných a črevných poruchách s kŕčmi. južná — G. plazivá (G. (Gessner. rusky: . Podľa opisu to bola nepochybne g. dezinfekčné a miestne dráždivo. struthium. Klinčekovité . Steinegger. Hippokrates nazýval rastlinu strouthion. Podobná pieskovka stepná — Psammophiliella stepposa (Klokov) Ikonnikov sa zasa nachádza v rezervácii na juhozápadnom Slovensku v katastri obce Kamenín a g. G. špecifických prípadoch.sústavu a po vnútornom podaní vyvoláva zápaly žalúdka a tenkého čreva na pokusných zvieratách. maďarsky: Fátyolvirág. v terapii sa zriedka uplatňovala pre svoje špeciálne účinky. Druhý obchodný druh koreňovej drogy je Radix saponariae rubrae (pozri mydlicu lekársku). G. Historický úvod k používaniu gypsomilky je zhruba rovnaký ako v prípade mydlice lekárskej. fastigiata a iné. najmä jemnejších. metlinatá je jedna z materských rastlín koreňovej drogy zastarane označovanej ako Radix saponariae albae — biely (sivý. Graciolu možno užívať iba na radu lekára a v osobitných. chlpatá. V homeopatii sa rastlina a prípravky používajú i naďalej. pri obličkových ochoreniach a kataroch močového mechúra a pri niektorých detských chorobách. okrem toho zapríčiňuje krvné výrony do mozgu a i. 1953. diureticky. Výslovne sa zakazuje používať rastlinu ženám pri menštruácii a počas gravidity. a to na pieskoch spolu s inými teplomilnými a pieskomilnými panónskymi druhmi. druhový názov to ďalej upresňuje (paniculata = z panicula — metlinaté súkvetie). že droga — vňať gracioly. rastlina obľubujúca sadrovitú. repens L. Pred ľudovo odporúčanými indikáciami varujeme. Z vypozorovaných účinkov a z ľudového liečiteľstva je známe. hispanica. ovplyvňuje i srdcovú činnosť. j. G.

pomocný liek pri bronchitíde. Môžu to byť aj iné rastliny. V tomto zmysle nachádzame zmienky z r. má hrubý. Sušia sa prirodzeným teplom. Plody sú nažky. hemolytický index drogy je 2 600 až 3 900. Zber sa robí od marca do septembra. napr. že struthion čiže radicula = korienok rastie divo vraj iba na vyprahnutých miestach v Ázii a Sýrii. U Plínia sa dozvedáme. španielsky: Escorzonera. Droga obsahuje vysoké percento saponínov (6—30 %). Wittstein zaznamenal aj jej použitie: je vraj viac technické ako liečebné — nahrádza mydlo najmä pri praní vlny. Podobnú zeleninu môže poskytnúť stredomorský tzv. ktorá je tiež bohatá na saponíny (Gréci ju poznali ako oficinálnu rastlinu). známou pod názvom čierny koreň. ovosný koreň — kozobrada pórolistá (Tragopogon porrifolius L. lana = vlna. až čiarkovité. Tussilen . inde sa pestuje. Pleumolysin . Nepochybne sa struthion týka aj mydlice lekárskej. režú na kusy (príp. Na Sicílii a v južnom Taliansku rastie hlavne druh G. ako droga označované Radix gypsophilae (paniculatae) — Radix saponariae albae.kvapky. u nás neveľmi známy. prípravkov Guanar . ktoré sa uplatňujú o.kvapky. ako je čakanka obyčajná a ďalšie. expektorans. francúzsky: Scorzonere. Rastlina je obľúbenou zeleninou milovníkov rastlinných pokrmov. stor. Druh rastie na trávnatých svahoch. dužinatý koreň. tvorí iba zložku liekových foriem. najmä zušľachtený poddruh (subsp. arrostii Guss. naviazaním na povrazy. Názov pochá- 105 . „Čierny koreň" sa prvý raz použil asi v Španielsku v prvej polovici 16. listy na rozkonárenej byli podlhovasto elipsovité. sediace a zvyčajne riedko zubaté. zápale hrtana a pod. i. vo svetlých lesoch. maďarsky: Spanyol pozdor. resedifolia). podzemky sa krátko a rýchle omyjú. V našich záhradkách sa najčastejšie pestuje okrem gypsomilky metlinatej aj gypsomilka ozdobná (G. elegans Bieb. na suchších a aj vlhkých lúkach — s obľubou na vápencovom substráte od pahorkatín do podhorského stupňa. i lupu.. podľa želania nákupcu). rusky: HADOMOR (HADI MOR) ŠPANIELSKY Trváca bylina vysoká 40-110 cm.). expektorans a Benephorin . po usušení aj do zimných.kvapky.). Jej vnútorné upotrebenie sa pre vstrebávanie saponínov neodporúča. Wittsteina v jeho knižnej publikácii o Radix saponariae aegypticae (čiže hispanicae alebo levanticae).vo voľnej prírode sú prísne chránené). najmä ich korene. Čakankovité — Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: čierny koreň Nemecky: Garten — Schwarzwurzel. ako liek proti hadiemu uhryznutiu alebo jedu ropuchy. Droga sa samostatne nepoužíva. ordinujú sa podobne. 1882 aj u prof. V Španielsku sa rastlina nazývala jabonera (od jabon = mydlo) a v Neapole lanaria. v analytických prácach (pozri divozel — otázku stanovovania saponínov hemolytickým indexom alebo hemolytickými jednotkami).roztok. ako sú listene zákrovu. Strata na hmotnosti je asi 3 : 1. prípadne umelou teplotou 40-50 °C. anglicky: Scorzonera. Saponinum album tvorí zložku čs. ako materskú rastlinu uvádza Gypsophila struthium L. porrifolius). prevažuje glykozid (3-amyrínového typu — bidezmozidický oligosid gypsosid. V technických odboroch slúži na izoláciu saponínov. označovaných ako Saponinum album. Droga prichádzajúca na farmaceutický trh pochádza zvyčajne z Malej Ázie alebo z južnej Európy. Koncové žlté úbory s okrajovými jazykovými kvetmi s korunnými lupienkami dva razy dlhšími. taliansky: Scorzanera. HADOMOR (HADÍ MOR) ŠPANIELSKY HADÍ MORD ŠPANĚLSKÝ (ČERNÝ KOŘEN) Scorzonera hispanica L. Predmetom zberu z gypsomiliek sú mnohohlavové podzemky (u nás možno vykopávať iba pestované druhy .line písali aj iní grécki autori. Hadomor španielsky nebol v staroveku známy. Ich nežné kvietky sú veľmi vhodné do kytíc. Dioskoridov ierakion mikron je h. rezedokvetý (S.

čisté sa hneď kladú do vody okyslenej trochou octu alebo citrónom (inak dostanú čiernu farbu). bohaté na olej. Podobne ako špargľu možno upraviť podzemky z rastliny čistec Sieboldov (čistec hlíznatý . ale dajú sa i dusiť. čriev. maďarsky: Hamamelisz. arginín.pestuje sa ojedinele v Maďarsku a v Nemecku. stopkaté. krátko končisté. zvonček repkový. u nás nedocenený. najmä v Brazílii. Na farmaceutický trh prichádza spravidla z atlantickej oblasti Severnej Ameriky. Hamamelovité .). Tiež zvonček repkový (zvonek hlíznatý — Campanula rapunculus L. pupalku dvojročnú (Oenothera biennis L. väčšinou sa lisuje na kompaktnú hmotu. Odporúčal sa aj pri krvácaní z nosa. Spoľahlivo sa dá odlíšiť mikroskopicky: lieska totiž má v mezofyle veľké drúzy šťaveľanu vápenatého a hama- mel idioblasty — kamenné bunky. Hamamel je stará indiánska liečivá rastlina. Poskytuje dužnatý podzemok — Radix (Rhizoma) scorzonerae (hispanicae). listy sa okrem toho líšia chemickými reakciami. Tretia zelerovitá rastlina je potočník sladký (sevlák zeleninový — Sium sisarum L. Osobitnou koreňovou pochúťkou sú čierne korene vyprážané ako rezne a podávané s majonézovým zemiakovým šalátom. čakanka. HAMAMEL VIRGÍNSKY Hamamelis virginiana L. Drogu najčastejšie tvoria listy — Folium hamamelidis (oficinálne v ČsL 2 a vo väčšine svetových liekopisov). kombinovať s inou zeleninou (karotka. keď ešte roní mlieko. inozitol. kde sa stále pokladá za veľmi kvalitnú zeleninu. Pomenovanie hamamelis je známe u Athaenea. opuchy. nezvädnuté a celé korene. Podobne možno upotrebiť aj niektoré ďalšie rastliny. 1962). pór) alebo s mäsom. vo Francúzsku a odtiaľto sa rozšíril do Nemecka a k nám. 1736. majú štyri úzke korunné lupienky. pri cievnych ochoreniach a na miestne zápaly.) sa dá upotrebiť ako zelenina — v južnej Európe sa pripravuje z neho obľúbený šalát. Čierny koreň sa aj pestuje.05 %. močopudný a zmäkčovací prostriedok. zvonka 3 polievkové lyžice na liter záparu (na kúpele a omývanie). Ďalej je prítomný sliz. treba dať však pozor na príbuzné jedovaté druhy! Mladá vňať krkošky sa dá upraviť ako špenát. dávkuje . Silica je v čerstvých listoch asi 0. Mäkké sa scedia a upravujú ako špargľa. na severoamerickú drevinu ho preniesol Linné. ďalšími obsahovými látkami sú cholín (asi 0. elipsovité. U nás sa pestuje ako dekoratívna drevina v parkoch a okrasných záhradách. Býva hrubý ako prst.). predovšetkým však ako protizápalový prostriedok. hemostyptikum a venotonikum.5 % a obsahuje hlavne eugenol a seskviterpény (R. Zo zelerovitých rastlín má podobné použitie buľka hľuznatá (bulvuška hlíznatá — Bunium bulbocastanum L. guma a celulóza. chuť má vtedy sladkú. tiež na uľahčenie odkašlávania (expektorans). rusky: v európskej časti ZSSR sa neuvádza VILÍN VIRGINSKÝ Ker alebo stromček vysoký až 7 m. musia vrieť asi 1/2 až 3/4 hodiny. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2—3 razy denne). trochu okyslenej vode. Pred prípravou sa oškrabú ostrým nožom. Do európskej medicíny sa dostal po r. ľahko stráviteľný. glykozid rozpustný vo vode a saponín (ten je však predmetom sporov) a Madaus (r. Listová droga slúži predovšetkým ako adstringens. Jeho kultúry boli rozšírené niekedy aj u nás. rastúcu najmä pri riečnych tokoch v nížinách a na piesočnatých presypoch. upravovať ako karbonátky. Pochádza z Číny.. Listová droga — Folium hamamelidis i kôra — Cortex hamamelidis obsahujú predovšetkým triesloviny (3—9. Čierny koreň je výborná zeleninová lahôdka zimných a najmä jarných mesiacov. V Amerike sa nachádza v každej holičskej oficíne. je tu namiesto škrobu). čakanka obyčajná a púpava lekárska. pražiť. Podľa Pottera (r. vyrastajú z pazúch listov. vo Francúzsku pestovaná ako zelenina. poskytuje chutnú a ľahko stráviteľnú zeleninu. vhodný na diéty. hrubo vrúbkovano zubaté.5 %). Kvety žlté. Obsahové látky koreňa tvorí predovšetkým inulín (rezervný polysacharid. ďalej krkoška hľuznatá (krablice hlíznatá — Chaerophyllum bulbosum L. prípadne sa dávajú do zriedeného mlieka. poskytuje chutný koreň na šaláty. 2—3 šálky denne) ako potopudný. Anglicku i Švajčiarsku. ako aj pri pohlavných chorobách. Kôra má podobné použitie. Odvar z kôry a listov užívali severoamerickí Indiáni oddávna proti mnohým chorobám. Plod je tobolka s dvoma olejnatými čiernymi jedlými semenami. Rastlina pochádza zo Severnej Ameriky. dlhý. Kuchynsky sa dá využiť aj kozia brada pórolistá. Koreň sa niekedy používa v liečiteľstve (10 % odvar — nechať mierne vrieť asi 20 minút.dza z talianskeho scorza = kôra a nera = čierny (pre vonkajšie čierne zafarbenie). žalúdka. preto slúžia aj ako požívatina. nepatrne horkastú. Možno ho aj sušiť — bežným spôsobom ako korene iných úborovitých či čakankovitých rastlín — pozri napr. s 10 % prísadou liehu sa expeduje do celého sveta ako „pánska kozmetika". Kvitne v jeseni alebo v zime. Ako kuchynská zelenina prešiel do všeobecného používania až začiatkom 17. Druhové pomenovanie má podľa miesta pôvodného výskytu (Virgínia). hoci môže nahradiť drahú špargľu. Kôra sa zberá tradičným spôsobom a je oficinálna v niektorých starších liekopisoch. svrbivé ekzémy. Menej sa používa kôra. hojne minerálnych solí (vápnika. Korene sa varia v osolenej. Pri kupovaní treba vyberať hladké. ktorých výživový a chuťový význam sa dosť často pre106 hliada. napr. anglicky: Witch-Hazel. pri hroziacom potrate a zvonka na podliatiny.Stachys sieboldii Miq. hlavne elágového typu. 1938) uvádza aj kyselinu askorbovú. oškrabaných a uvarených čiernych koreňov. stor. Majú celkom príjemnú chuť.). púpava) môžu byť cennou zeleninou najmä pre diabetikov. krátke tyčinky a štvorlistý kalich. List sa zberá v jeseni a rýchle suší. vždy ho pokladali za liečivú rastlinu. zapekať. glukozid podobný koniferínu.). vo veľkom sa pestuje vo Francúzsku. U nás sa neprávom zanedbáva. keď ho do Európy priviezol Collinson. Destilát z čerstvých listov a konárikov je v USA veľmi obľúbený.2 %). kozia brada. na kŕčové žily. fosforu) a vitamíny. pľúc a pod. Svojimi listami pripomína liesku. listy veľké. v kôre 0. konáre lysavejúce. Tieto rastliny (hadí mor. keď je citeľný nedostatok zeleniny. púpavu. Kuchárske príručky bežne uvádzajú recepty na prípravu očistených. Ker je rovnako dobre známy aj v Južnej Amerike. manitol. používali sa aj múčnaté semená. Možno z nich variť výbornú diétnu polievku. nazývané hamamelitaníny a silicu. na trh prichádza vo zväzkoch. asparagín.) . ktorý ním označoval mišpuľu. 1898) bol osvedčeným vonkajším i vnútorným prostriedkom proti hemoroidom (osobitne pri krvácajúcich). železa. Koreň je výživný. Benígni. potom veľa sacharidov. V európskych kultúrach je asi 350 rokov. ktorý za mlada. taliansky: Hamamelide. lebo namiesto škrobu obsahujú inulín (majú ho okrem úborovitých a čakankovitých rastlín aj zvončekovité a horcovité rastliny).Hamamelidaceae Nemecky: Virginischer Zauberstrauch.

kôry a mladých konárikov. lišajov. proti miestnym zápalom kože i slizníc a pri hnačkách. zväčša koncové kvety majú 10—12 žltých korunných lupienkov. preto sa výťažky Požiadavky ČsL 2 sú takéto: z listov môžu zužitkúvať v kozmetike. pripravovaná destiláciou z čerstvých listov. hlaváč. poľný kohútik (kominárik). farmaceutický prípravok vyrábaný priemyselne z tekutého hamamelového extraktu je Aviril H unguentum — masť na hemoroidy. HLAVÁČKOVEC PODZIMNÍ Akosť — najviac v % Znak Červenohnedé časti materskej rastliny pochádzajúce z osí Cudzie organické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej v % ČSL 2 5 2 6 2 3. voda i extrakt sa používa aj na ošetrovanie podliatin. v lesostepných porastoch. rusky: . anglicky: Spring Adonis. čierne (falošné) korenie. Drogy treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch. na Slovensku len zásadne — povoľuje sa obmedzený zber na určitých lokalitách. Ľudovo: červánky. rusky: . Druh rastie v teplomilných dúbravách. väčší počet tyčiniek a drobných semenníkov na guľato vajcovitom lôžku. rozstrihaný mak. Na to slúži predovšetkým hamamelová voda — Aqua hamamelidis. na výslnných trávnatých svahoch. Podľa niektorých botanikov je iba plemenom h. zápary alebo odvary či extrakty sa upotrebujú najmä v mastiach pri hemoroidoch alebo v čapíkoch pri kŕčových žilách. slepomak (jarný). kačičky. Tvorí napr. zlatúš Nemecky: Fruhlings-Adonisroschen. ohníček. na zastavovanie krvi a na hojenie rán. Homeopatia sa pokúsila za hamamelový list zaviesť ako náhradku list liesky. kožná pigmentácia ostáva neporušená.5 Hlaváčik jarný je trváca bylina s 20—35 cm vysokou listnatou stonkou so striedavými listami dvojito až mnohonásobne strihanými na čiarkovité až nitkovité segmenty. maďarsky: Nyári hérics. taliansky: Adonide primaverile. francúzsky: Adonide printaniere.: Adonis vernalis L. HLAVÁČEK JARNÍ HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ + Adonis aestivalis L.denne. rusky: HLAVÁČKOVEC LETNÍ HAMAMEL VIRGÍNSKY sa 1 polievková lyžica na šálku odvaru. volové očko Nemecky: Sommer-Adonisroschen. miláčik. Extraktom možno umývať i vlasy (proti lupinám).) Spach Syn. počet jeho prirodzených lokalít ubúda . údajne sa osvedčil. významný druh prí107 . análne trhliny a pod. hemoroidov a kôra i list sa niekedy aplikujú spolu vnútorne — extrakt 2—3-krát denne 1 čajová lyžička alebo 10-15 kvapiek výťažku 3—krát HLAVÁČIK JESENNÝ + Adonis autumnalis L. prípadne extrakt — Extractum hamamelidis corticis seu Extractum hamamelidis fluidum (listov). slepomak letný. a prípravok liečebnej kozmetiky Neridé mlieko po opaľovaní . maďarsky: Tavaszi hérics. Preto sa niekedy zamieňa i pri alopatickom upotrebení.2 % extraktu a mierni nepríjemné následky nadmerného opaľovania a urýchľuje regeneráciu. + Adonanthe vernalis (L. ľná ružička. Jednotlivé.obsahuje 0. letného Nemecky: Herbst-Adonisroschen. maďarsky: Ószi hérics. Čs. Podľa homeopatického liekopisu sa oficinalna urtinktúra pripravuje z kôry čerstvých výhonkov a koreňa. Výťažky. horká tráva.je zákonom v ČSR úplne chránený druh. V miernom adstringentnom účinku spočíva aj určitý spôsob ionizujúceho pôsobenia na pokožku. plody sú chlpaté nažky. súvislá. vredoch predkolenia. Ľudovo: český elebor.

Druh je častou burinou poľných pôd.HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ rodnej rezervácie Devínska Kobyla pri Bratislave. Predmetom zberu z h.strofantidíny (cymarín. stonku má vysokú 20—40 cm. nemajú však medovinu. Užíva sa preto ako kardiotonikum. diuretikum v ľahších a stredne ťažkých prípadoch dekompenzácie a funkčných srdcových ťažkostiach. pri opatrnom obracaní. Drogu treba skladovať v tme v dobre zatvorených nádobách a staršia ako dva roky by sa nemala používať. 1883 ako prvý zistil. jesenného a h. v tenkých vrstvách. k-strofantín). Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. na spodnej strane zväčša čiernych lupienkov. adonitoxigeníny (adonitoxín). Strata sušením je asi 5 : 1 . a preto droga sa na liečebné účely stabilizuje a nastavuje na určitú účinnosť (Adonidis pulvis normatus — Iiekopisy zvyčajne žiadajú obsah 0. Účinné obsahové látky sú kardioglykozidy . saponíny a 2. v núdzi možno sušiť v tieni. Rastie na roliach. s listami mnohonásobne strihanými na čiarkovité segmenty. jarného je kvitnúca vňať — Herba adonidis. Srdcové glykozidy sa ľahko rozrušujú. Hlaváčiky sa opeľujú hmyzom. potom flavonoidy. druhové pomenovania upresňujú niektoré vlastnosti (vernalis značí v latinčine kvitnúci na jar). Pri prieskume tohoto účinku ruský vedec Bubnov r. Ľudove najčastejšie pri ťažkostiach s močením. tiež pri klimakterických ťažkostiach srdca 108 . Viaže sa na pôdu s výrazným obsahom vápna a na nižšie. listy strihané až na čiarkovité segmen- Droga — Herba adonidis (vernalis) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Najviac v % 2 14 10 2 ty. Hlaváčik letný je jednoročná bylina so stonkou 20 . Niektoré druhy hlaváčikov poznala už antika a opriadla ich mýtmi a povesťami. Botanicky sa dlho zamieňali za čemerice a najmä korene a semená sa používali pri najrozličnejších chorobách — dokonca aj pri rakovine.6-dimetoxybenzochinón. Hlaváčik jesenný je tiež jednoročná bylina. zriedka sa pestuje v záhradkách na okrasu. Droga okrem toho pôsobí výrazne diureticky. aby sa zamedzilo rozkladnému pôsobeniu enzýmov. kam ju nechtiac vysievajú semenami z južnej Európy. jednotlivé kvety majú korunné lupienky červenej farby a dozrievajú v holé nažky so zeleným zobáčikom. V porovnaní s inými rastlinami je v droge veľa lítia. Vedecké pomenovanie hlaváčikov je odvodené od krásneho gréckeho boha Adonisa — predobraz každoročne sa obnovujúcej vegetačnej sily. ČsL 2 výslovne zakazuje v droge prímes h. v prievane. poskytujú mu dostatok peľu. teplejšie polohy. rastie najmä v kultúrnych spoločenstvách obilnín a priemyselných rastlín. účinnosť sa hodnotí na morčatách). kvety má z 5—8 karmínových.30 cm vysokou.2 % cymarínu. Srdcové glykozidy sa relatívne zle resorbujú a rýchle doznievajú. odrezáva sa bez spodných bezlistových častí (apríl—máj) a suší oddelene (je jedovatá) pri teplote 55 — 60 °C v priebehu pol hodiny. kumulácia nenastáva. letného. čím sa začal prieskum hlaváčika v tomto smere. plody sú holé nažky. že hlaváčik má vlastne indikácie ako náprstník.

Kroviskový a lesný druh hojný až po horský stupeň. sušiť by sa mala ako vňať h. H. účinnosť je veľmi slabá. najvyššia denná dávka 6. časť konárikov sa premieňa na tŕne dlhé asi 12 mm. mladé konáriky sú plstnato odeté. Gréci nazývali kry oxyacantha a Theofrastos spomína ozdobný hloh (C. monogyna z monos = jediný a gyne = žena. azarolus) ako krataigos — zhotovovali sa z neho prípravky utišujúce bolesti.: C. ale majú iba 1/90 účinnosti h. dozrievajú v jednosemenné tmavočervené malvičky. HLOH OBECNÝ Crataegus oxyacantha L. Kvety sú biele. ku ktorým v zrelosti priliehajú kališné lístky. osobný lekár Henricha IV. H. Podľa fytoterapeuta Leclerca (1927) sa dnešné používanie hlohu po prvý raz náznakovite spomína v rukopisných poznámkach neznámeho francúzskeho autora zo 17. Kvety sú biele. droga teda nemôže byť náhradkou za Herba adonidis vernalis. pri angina pectoris. anglicky Midland Hawthorn. listy stopkaté. zriedka sa zberá kvitnúca vňať — Herba adonidis aestivalis. t. rusky: HLOH OBYČAJNÝ HLOH OBYČAJNÝ HLOH JEDNOSEMENNY Crataegus monogyna Jacq. v ohradách. ktoré v dospelosti opadávajú. anglicky: Hawthorn.. Pri bežnom dávkovaní nie je nebezpečenstvo nežiadúcich účinkov. Najčastejšie liečebné použitie majú štyri drogy: kvet — Flos crataegi. s jednou čnelkou). aj zubov. napr. Hloh spoľahlivo nachádzame až u Petrusa de Crescentiis. Druh rastie na pasienkoch. španielsky: Espino. často ho vysádzajú v parkoch ako solitéru. Listy v dospelosti nemajú chlpy v pazuchách žilnatiny. maďarsky: Egybibeszárú galagonya. Predávkovanie vyvoláva ťažkosti a prejavy ako intoxikácia — otrava digitaloidmi. Quercetanus. taliansky: Biancospino. neopadnutými korunnými lupienkami bez prímesí listov 109 . Hlaváčiky pre špecificky účinné obsahové látky a toxicitu môže predpísať iba lekár. Okrem druhov u nás pôvodných rastú v ČSSR aj druhy cudzokrajné a pestované. i po dozretí na nich ostávajú výrazne odstávajúce kališné listy.0 g. Hloh jednosemenný je husto rozkonárený ker alebo malý strom. stor. Vedecké pomenovanie hlohu je odvodené od gréckeho krataigos = silný (pre ťažké a tvrdé drevo alebo pre tŕne používané prv ako zbraň). Listy majú na líci roztrúsené trichómy. pri okraji svetlých lesov. španielsky: Espino blanco. Najvyššia jednotlivá dávka je 1. na medziach. listová čepeľ na báze klinovitá. O liečebnom používam hlohov v antike sa vie málo. Syn. Homeopatická esencia sa používa podobne (dil. jarného. usporiadané do priamych vrcholíkov. ktorý sa zberá iba z bielokvitnúcich druhov na začiatku kvitnutia (máj—jún). taliansky: Pappa di volpe. letný je rovnako jedovatý. Čs.účinnosť je však iba 1/30 h. zápaloch pľúc a reumatizme. Plody sú guľovité červené malvičky. Nemecky: Zweigriffiger Weissdorn. rastie na stranách a niekedy sa pestuje v parkoch. rusky: HLOH JEDNOSEMENNY Hloh obyčajný je tŕnitý ker alebo polostrom. ktorý odporúčal kvety proti úsadu. vajcovité. j. D 4—D 2). francúzsky: Aubépine commune. hlavne pri nedostatočnej činnosti srdca (insuficiencii). maďarsky: Csere galagonya.0 g — užíva sa zvyčajne 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa 2—3-krát denne. laevigata (Poiret) DC. Pre závažnosť indikácií môže drogu ordinovať iba lekár. Obsahuje tiež glykozidy digitaloidného charakteru. Nemecky: Eingriffiger Weissdom. správy sú nespoľahli- vé a rastliny asi neboli obľúbené. Druhové označenie vyjadruje ďalšie vlastnosti (oxyacantha pochádza z gréckeho oxys = ostrý a akantha = tŕň. stor. priemyselne vyrábané prípravky nie sú. francúzsky: Aubépine á style unique. troj-až päťlaločnaté. jesenný má tiež podobné digitaloidy . jarného. s krátkou stopkou.(najčastejšia a najvhodnejšia forma je štandardizovaný extrakt). ostanú iba okolo žilnatiny. letného. pripravoval z hlohu pre svojho monarchu dodnes osvedčený Sirupus senectorum. V homeopatii sa rastlina používa od 19.

tmavé kvety a inak zafarbené listy ako na rastline Iné časti materskej rastliny (konáriky a pod.a konárikov. Zberá sa aj list — Folium crataegi (máj—júl). Po dohovore s nákupňou sa vykupujú aj surové — pri väčšej dodávke. saponín. Hojne žiadané sú i plody — Fructus crataegi. Droga podľa požiadaviek ČsL 4 musí obsahovať najmenej 0. materiál sa spracúva podobne. ursolová. aby sa nepripiekli. spálené a pod. Najlepšie je dosušiť umelým teplom.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Akosť — najviac v % I. na zníženie vysokého krvného tlaku a súčasné zlepšenie prietoku krvi v srdci (základný rozdiel od náprstníkovej terapie). resp.5 10 11 ČSN 86 6417 — Folium crataegi Znak Časti kvetov Konáriky a ich časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkost Popol (tj zvyšok po spalovaní drog)) Akosť — najviac v % I 3 1 1 0 . Červené farbivá pôsobia sedatívne. Účinné látky drog sú v podstate rovnaké. 110 Čs.7 % flavonoidov (počítané ako hyperosid). kardiotonikum a sedatívum. v rúre. Drogu pri skladovaní treba často kontrolovať. veľmi podobné — triterpénové kyseliny (krategolová. potom dosúšajú umelo. Zosychajú v pomere asi 5—6 : 1. napr. bez stopiek. zberajú sa v septembri . či ne vlhne a neplesnie. najmä v starobe. hlohové farebné látky zo skupiny flavonoidov: flavónový glykozid hyperosid a vitexín-ramnosid. 10 2 1 — 15 4 II.6 : 1. rýchlo (umelým teplom do 35 °C). teplotou do 70 °C. Celkom rozvinuté kvety sa pri sušení rozpadávajú a žitnú. 15 5 1 — 12 7 II. pije sa 2-krát denne až 3-krát (plod).5 12 9 ČSN 86 6617 — Fructus crataegi Znak Plody sfarbené inak ako červené (tmavé. bylinné konce konárov s kvetmi sa zdrhujú a manipuluje sa s nimi ako s kvetmi (apríl—jún). musíme dať pozor. pomer zosušenia 5 . nepoškodené. ďalej koronárne a obehové účinné aminopuríny. 10 4 1 — 10 9 II. Obchodne najžiadanejší a oficinálny podľa ČsL 4 je list s kvetom — Folium crataegi cum flore (niekedy označovaný ako Herba crataegi). Homeopatia používa čerstvé plody z h. oleanolová). Materiál je náchylný na zaparenie. ako aj pri poruchách rytmu.) Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Akosť — najviac v % I. Zosychá v pomere 4—6 : 1.5 15 6 . list s kvetom alebo plod: 1 kávová lyžička na šálku záparu. Nesmie sa obracať. no iba zrelé. potom je tu kyselina askorbová. 30 10 2 0. Sušia sa napred v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste. bohato zastúpené červené farbivá patria do skupiny antokyanov. obyčajného. pije sa 2 razy denne. aglykóny kvercetín a vitexín. Drogy sa v terapii používajú hlavne ako antisklerotikum. katechínové triesloviny. kvety sa rozpadávajú. zdravé. Drogy sa dávkujú: kvet — 1 polievková lyžica na šálku záparu. skupina vitamínov B (hlavne B1) a pektíny. drogové normy majú štyri ustanovenia: ČSN 86 6229 — Flos crataegi Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Akosť — najviac v % I.5 12 6 II 3 5 3 2 14 8 ČSN 86 6433 — Folium crataegi cum flore Znak Stmavnuté kvety. suší sa rozostretý v tenkých vrstvách v tieni. Pomer zoschnutia: 6-8 : 1. Účinkujú ako srdcové tonikum — na povzbudenie srdcovej činnosti. 20 8 2 0. 20 4 2 0. hypotenzívum.októbri.

162. kvitne v máji až júni. hojná vo svetlých lesoch a krovinách (Karpaty až po úpätie Tatier — zvyčajne rátaná iba za poddruh h. Stopkaté protistojné listy sú vajcovito kopijovité. žltkastobiela. Biele koruny 111 . mŕtva pokriva Nemecky: Weisse Taubnessel. Homeopatická esencia (dil. Dioskorides ju odporúčal aj proti uhryznutiu divou zverou. Zberový materiál je vhodný na to. i. 161. Kvety sediace v pazuchách listov.). jednosemenného). plod je v čajovine Valofyt Neo (nervínum). Čs. dvojdomú a jednak nepálivú. Sú dobrými včelárskymi rastlinami. Už Dioskorides a Plínius botanicky rozlišovali dva druhy žihľavy — jednak malú pálivú. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: hluchá pŕhľava. hluchá žihľava. 86. 164. francúzsky: Lamierblane. španielsky: Lamio blanco. 88. maďarsky: Fehér árvacsalán (tátkanaf). Podľa Plínia hluchavka slúžila predovšetkým ako kataplazma na opuchy. pomliaždeniny a na rany. drevina kvitnúca bielo. Predmetom nákupu je kvet — Flos lamii albi a od r. rastú ako burina a kvitnú od jari do jesene. mohla to byť aj konopnica (Dalanum Dostál — napr. 91. pretože kvet má papuľkovitú zubatú korunu. O možnostiach užívania je potrebné poradiť sa s lekárom. Dávajú veľké množstvo citrónovožltého medu a málo peľu. tinktúra). aby sa na ňom mohla precvičiť precíznosť zberačskej práce a získala patričná rutina. lenže Dioskoridovo leukas nemožno s určitosťou vzťahovať na bielu hluchavku. vtedy označovanej ako Urtica mortua . anglicky: White DeadNettle. lamia = druh morského žraloka.Drogy sa častejšie miešajú s inými. D 1 — 0) má podobné indikácie ako alopatia. plnokveté alebo pestované a zušľachťované príbuzné druhy hlohu sa pre farmaceutické účely nezberajú. ktorá obsahuje aj plody. 87. biele alebo žltkasté.mŕtva žihľava. Odborné pomenovanie hluchavky je odvodené od gréckeho laimos alebo lamos = hltan. curvisepala Lindm. pri múroch a cestách. 1983 bola aj vňať — Herba lamii albi. hypotenzívum) s listami a kvetmi hlohu. resp. Druhové označenie vyjadruje farbu kvetu — album = latinsky biely. roztoku Valosedan (sedatívum pri ľahších formách nespavosti. za najúčinnejšiu časť sa pokladá kvet. Plody sú vajcovité tvrdky. 83. štvorhranná.. krivokališný (h. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Alvisan Neo (antisklerotikum. v ohradách a živých plotoch. Druh rastie najmä na lesných čistinách. 1920) je kvet liečivom pri ženských chorobách. v burinných nitrátofilných spoločenstvách. 89. Stredoveké herbáre nevedeli k týmto indikáciám veľa dodať a aplikácia rastliny. okrem C. suchý extrakt z h. 200. Zber dovoľuje aj ČsL 4. Novšie (asi od r.vyrábajú v zahraničí — za veľmi účinnú formu sa pokladá aj vodno-liehový výťažok. taliansky: Lamio bianco. príp. malvičky tmavočervené. kvitnúca vňať. sa rozširovala iba pomaly. Niekedy sa výťažky z hlohu kombinujú s výťažkami z náprstníkových listov a strofantových semien (prípravky tohoto typu sa . fialovastá. proti ochoreniu dýchacích ciest a sám ako naparovací prostriedok pri ušných ochoreniach. migréne a pod. h. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20 — 50 cm. Čajoviny č. segetum (Necker) Dostál). stonka priama. 163. listu s kvetom tvorí zložku roztoku Passit (sedatívum). no iba jeden má bielo sfarbenú korunu. Hluchavky sú všeobecne nenáročné byliny. dražé Sedobelin (spazmolytikum so sedatívnym účinkom). 207. Ružokveté. drogu tvoria biele kvetné koruny bez kalicha. na okraji výrazne pílkovité. U nás rastie asi 7 druhov hluchaviek s niekoľkými poddruhmi. 84. Známy liečiteľ Kneipp ordinoval kvet do zmesi so žihľavou o. HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BÍLÁ Lamium album L. 203. rúbaniskách. D. křivokališný). jasnota.

silicu. Zápar z drogy alebo aj z čerstvých kvetov sa odporúča ako lahodný a voňavý bylinný čaj (Korbelář. ako saponíny americkej horčinky senegovej. Rastlina rastie na suchých lúkach a pasienkoch od nížin do alpínskeho stupňa. Veľmi premenlivý druh. Podobné a príbuzné druhy hojnejšie rastúce na Slovensku sú predovšetkým P. na miernom teple a v celkom tenkých vrstvách bez obracania. Drogu neskladujme — ihneď ju treba odniesť do nákupne. Suší sa rýchlo.. španielsky: Poligala amarga. flavonoidy a bližšie nepreskúmané glykozidy. doplnkový nemecký. sladí sa medom. taliansky: Poligala amara. Folium menthae piperitae a pod. druh má kolienkovitú byľ. dokonca i verí. sliz. francúzsky: Polygala amer. že horčinku poznal Plínius a obaja autori jej prisudzovali laktačné pôsobenie a spomínali použitie aj pri pľúcnych a prsných ochoreniach.). na horách iba vo vápencových oblastiach. ale aj ako celkové metabolikum. totožného s kyselinou polygalovou (americký koreň ho však má 6 — 10 % ). koreň sa očistí (najlepšie bez opláchnutia. švédsky. Stavikrv vtáčí treba rozhodne pokladať za falšovanie. zvonka sa pripravuje asi 6 % zápar. Dioskorides ho spomína veľmi krátko. Fructus foeniculi. 233. 226. Súkvetie tvorí koncový hustý strapec modrých. Homeopatia pripravuje esenciu 0ažDil. Horčinkovité — Polygalaceae Ľudovo: kostolíček. chochlatá (rastie na lesných okrajoch a suchých lúkach). nesmieme ich však pri tom veľmi stlačiť! Materiál je veľmi náchylný na zaparenie a na to treba dbať už pri zbere a najmä pri sušení. krížok. vňať najmä triesloviny (až vyše 10 % ) . Plody sú tobolky. prípadne s krátkym opláchnutím bez namočenia vňate) a materiál sa suší bežným spôsobom v tenkej vrstve na dobre vetranom mieste. ďalej proti nespavosti. pretože o niektorých druhoch sa verilo. i ďalšie látky bližšie nepreskúmané. Podobne sa manipuluje aj s vňaťou — zosušenie 6 : 1 . 221. 1970). niekedy modrofialových i ružových alebo bielych kvetov. soli draslíka. rusky: (nerastie v európskej časti ZSSR) Trváca bylina vysoká iba 10—15 cm. Folium farfarae. rast na barinatých miestach a neprítomnosť prízemnej listovej ružice. portugalský a rumunský) mali oficinálnu vňať s koreňom — Polygalae herba cum radice (Herba polygalae amarae cum radice). Skutočný záujem o horčinky vznikol po dokázaní liečivých účinkov severoamerického druhu Polygala senega (Radix senegae — pozri cudzokrajné drogy). křížkové korenie. istejšie je. čo vyvolalo hľadanie rovnako účinného domáceho druhu horčinky. vňať sa dávkuje o niečo vyššie. horčinková vňať s koreňom. 25 2 2 10 13 hluchaviek trháme iba ručne za suchého počasia (od mája do októbra). akostná trieda v zátvorke) môže byť maximálne 10 % (20 %) drogy s iným zafarbením. menštruačných tažkostiach. vulgaris L. expektorans a pri poruchách trávenia. obyčajná (dosť hojná na podobných miestach) a P. major Jacq. pomer zosušenia je asi 7 — 8 : 1. análne trhliny a popáleniny. ženských ochoreniach. 153. Droga sa nedrobí. pije sa 2-krát denne. Niektoré liekopisy okolo r. Jej kvalita sa hodnotí podľa internej normy IN 1/82. odporúča sa dosušiť umelým teplom (pri 30-40 °C). Droga sa častejšie používa v kombináciách (expektoračná s Herba serpylli. Drogy sa liečebne používajú ako mucilaginózum. Čajoviny č. Majú asi taký charakter. Hlavné účinné obsahové látky sú saponíny. Droga sa preto zvyčajne zaraďuje do skupiny s nie celkom preskúmanými obsahovými látkami. 223. Dávky kvetovej drogy sú zvyčajne 112 1 kávová lyžička na šálku záparu. popol 16% (18%) a popol nerozpustný v HC1 2 % (3 %). maďarsky: Keserú pacsirtafú. — h. väčšia (dosť hojná na stepných lúkach a slnečných kamenistých stranách). prízemná listová ružica z tuhých vajcovitých listov väčších ako na byli (bylové sa smerom hore zmenšujú). kyslý saponín. HORČINKA HORKÁ VÍTOD HOŘKÝ Polygala amara L. flavonoidy a sliz. anglicky: Bitter Milk Wort. v koreni je až 1% neutrálneho saponínu senegínu. Ich podstatným odlišovacím znakom je slabá alebo celkom mierna horká chuť. Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch líšiacich sa najmä bohatosťou strapcov.D la má zhruba použitie ako alopatia. iba niekedy bez koreňa (zber: máj—jún). homeopatický liekopis na esenciu iba čerstvú kvitnúcu vňať. pri výtoku (fluóru). triesloviny. bez zdrevnatených častí. zvonka na ekzémy. P. pri tzv. Podobné údaje majú i stredoveké a novšie herbáre. ďalšie dva zadelil novšie Dostál do samostatného druhu Polygala amarella Crantz (horčinka horkastá). hemoroidy. Flos sambuci. vlhkosť v oboch akostných triedach do 14 %. Predmetom zberu i dnes býva horčinková kvitnúca vňať s koreňom. 195. veľkosťou kvetov a stanovišťom. 1938 (z európskych napr. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. vítod horký Nemecky: Bitteres Kreuzblumchen. Polygala — polygalon bolo známe už v antike. Homeopatia používa na špeciálne rozotieraný prípravok Teep celú rastlinu i s koreňom (zber: máj—júl). Expektoračné pôsobenie drogy zrejme podporuje fenolový glykozid gaulterín (agly- . comosa Schkuhr — h. Vňať sa zberá začiatkom kvitnutia. listy s prílistkami a drobné nevzhľadné kvety s bielym až ružovým lemovaním. dánsky. 10 1 1 10 11 II. pri chorobách močových ciest. Folium urticae. listy sú velmi horké. že po nich kozy a kravy dobre doja. metabolizujúca s Herba glechomae. možno pri tom ohnúť byľ a vytrhnúť všetky kvety naraz z celého papraslenu. okrem toho hlavne ľudovo. adstringens. resp. akostnej triede (II. Kvet obsahuje hlavne silicu. 1 polievková lyžica kvetov na 1/4 litra vody. ľahko sa zaparí a treba ju sušiť riedko rozloženú (najlepšie umelým teplom). Vedecké pomenovanie horčinky je odvodené od gréckeho polys = veľa a gala = mlieko. V I. 1 % (2 %) anorganických prímesí. byľ jednoduchá.Kvalita drogy podľa ČSN 86 6225 pre kvet — Flos lamii albi: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Herba violae tricoloris a pod. pomer zosušenia je asi 4 : 1. — h. Mladé listy slúžia na jarné šaláty a polievky. Ľahko podlieha skaze — je hygroskopická a citlivá na svetlo. Pri identifikácii prakticky rozhoduje horká chuť.

neodmieta sa však a v NSR ešte dnes tvorí zložku niektorých priemyselne vyrábaných liečivých expektoračných čajovín. anglicky: Yellow Gentian. skoro čiernymi podzemkami kýchavice bielej (Radix — Rhizoma veratri albi). Z nejedovatých koreňov sa najčastejšie nájdu korene štiavov (druhy rodu Rumex L. celistvookrajové. Ako všetky drogy s horkou chuťou slúžil proti horúčke. Trváca bylina vysoká 60 —100 cm. Druh sa vyskytuje na pôvodnom stanovišti v ukrajinských Poloninách. možno trhať bez poškodenia podzemnej časti jeho nadzemnú časť). Používa sa aj ako metabolikum. Sú sírovožltej farby. Čajovina č. Španielska a Francúzska sú predmetom zberu staršie korene a podzemky divo rastúcich rastlín. Leclerc — známy francúzsky fytoterapeut. zvyčajne sa dávkuje 1—3 g na odvar (čaj).).polygamarín). Na základe prieskumov saponínových glykozidov (Glaser a Krauter) sa verilo. Plody sú jednopuzdrové tobolky. že droga má skutočne expektoračný účinok. HOREC ŽLTÝ Gentiana lutea L. byľ priama. listy protistojné. Horec má pomenovanie podľa ilýrskeho kráľa Gentia. majú repovitý tvar a sú tmavé. Celsus ho odporúčal ako protijed. že sa tu dosť často stretávame s tmavými. V koreňovej droge sa treba vyvarovať najmä nežiadúcich prímesí iných. medovkový list — 1 lyžica čajoviny na zápar z 300 ml vody. malé množstvo silice (asi 0. horné sediace. j. Hojne sa užíval aj ako anthelmintikum (proti črevným parazitom). ktoré sa dajú odlíšiť jednoduchými chemickými reakciami. V horských oblastiach Balkánu. fialky trojfarebnej. Pravda. ktoré už odkvit113 . Horcovité — Gentianaceae Ľudovo: encián Nemecky: Gelber Enzian. sa s nimi stretávame ako s napúčacím prostriedkom na rozširovanie otvorov rán a na zavádzanie do pošvy. aníz. U nás rastie iba v kultúrach. t. občas aj v zverolekárstve. treba ju vyššie dávkovať: 20-25 g na 200 ml vody ako odvar — jedna polievková lyžica každé 3 hodiny. rusky: HOŘEC ŽLUTÝ kón tvorí metylester kyseliny salicylovej). Kvety na dlhých stopkách v pazušných zväzočkoch. častejšie sa však kombinujú ich výťažky. Ľudovo sa ešte i dnes užíva na podporu tvorby mlieka u dojčiacich matiek. dolné s krátkou stopkou. široko elipsovité. ktorý ním liečil mor. ktorá nemá listy krížno protistojné. kvetom prvosienky. stor. maďarsky: Sárga tárnics. taliansky: Genziana maggiore. Zámeny preto neprichádzajú do úvahy. Zo samej vňate sa spravidla pripravuje iba studený macerát (1 plná čajová lyžička drogy ako denná dávka). ktoré sú svetlej farby a obsahujú veľa škrobu. vňaťou rosičky. Klinicky a experimentálne sa dokázalo. pijú sa 2-3 šálky denne. Droga Polygalae herba cum radice sa v súčasnej oficiálnej medicíne pokladá za obsolétnu — zastaranú. Ďalej tu bývajú korene ľuľkovca zlomocného (Radix belladonnae). podstatne ich charakterizuje vláknitý drevnatý lom. Droga domáceho pôvodu pochádza iba z pestovaných rastlín. Horce patria v ČSSR medzi úplne chránené druhy (v ČSR všetky. ale skrutkovito sa stáčajúce a tvoriace tak stonku. že horčinka môže byť náhradnou až plnohodnotnou (paralelnou) drogou za drahšiu severoamerickú senegu.: 127. jedovatých koreňov. Prítomné bývajú aj hľuzy prilbice modrej. koreňom bedrovníka a mydlice.05 %) a droga obsahuje aj horčiny (polygalín .HORČINKA HORKÁ Pri droge nepoznáme žiadne nepríjemné vedľajšie účinky. zvyčajne sa dáva 1 kávová lyžička na šálku odvaru. francúzsky: Gentiane jaune. fenikel. v ktorých sa kombinuje s tymianom. španielsky: Genciana. V 15. horce veľmi preslávilo rímske cisárstvo. Pri ochoreniach z nachladnutia je najznámejšia kombinácia: rovnaký diel vňate horčinky s koreňom. Pre obsah horčín možno drogu ordinovať aj ako amarum — tonikum na tráviace orgány. ju úspešne ordinoval i pri pochrípkových bronchitídach na uvolnenie hlienov a pri čiernom kašli katarálneho pôvodu. v SSR je horec luskáčovitý čiastočne chránený. Prax ukazuje.

HOREC ŽLTÝ li. sliz a pektín. obsah 2 %. pije sa 2—3 x denne po lyžiciach vždy pol hodiny pred jedlom. základom je amarogencín. s číslom horkosti asi 12 000. Koreň horca tvorí podľa ČsL 4 zložku horkých tinktúr . 2 10 6 3 33 10 000 II. ktorá by zmenila farbu drogy a znížila jej horkú chuť. príp. 208. ktorú zavŕši pomalé sušenie. pri hnačkách a na zvýšenie sekrécie žalúdočnej šťavy. Je aj zložkou priemyselne vyrábaných dražé Boldochol I (užívajú sa ako žlčotvorné — choleretiká). droga je skoro celkom bez škrobu (obsahuje rezervný fruktózan inulín). po vykopaní sa materiál nechá na kopách alebo ešte slabo prikryje hlinou — tým vzniká fermentácia. h. podľa ČsL 3 je aj zvyčajne súčasťou pilulkovej hmoty ako plnidlo. Materiál na liečebné účely treba Akosť — najviac v % 1. Reflektoricky povzbudzujú tvorbu žalúdočnej šťavy.). U nás sa na tieto účely horec pestuje (má to byt' vo vyšších polohách).). liekopis dovoľuje použiť i podzemné časti h. Inak nastane fermentácia koreňa. 32. Horčiny horcov liečebne patria ku tzv. 4 10 8 4 20 5000 hneď po očistení usušiť. potom genciopikrosid. najlepšie pri zvýšenej teplote 45—60 °C (stačí aj 20—30 °C). punctata L. Na potravinárske a likérnické účely sa korene sušia pomaly na voľnom vzduchu. 180. vyššie dávky vyvolávajú spravidla bolesti hlavy. Okrem koreňovej drogy čs. Zber podzemných častí t.—7. čistým horčinám (amara pura). Bežne sa užíva 1/2 kávovej lyžičky (ČsL 4 1 g) odvaru alebo záparu.) — všetko druhy u nás prísne chránené a niektoré celkom vyhubené. Droga povzbudzuje aj činnosť pečene a žlčníka. sa robí v 6. roku kultúry v októbri—novembri alebo zjari (marec). 226. j. Liekopisy (aj ČsL 4) a normy fermentáciu výslovne zakazujú. potom sú prítomné farbivá — napr. Droga je preto amarum-stomachikum. Má i široké priemyselné uplatnenie. ktorého číslo horkosti je asi 58 miliónov. amaroswerín a amaropagín. nevoľnosť a dávenie.Tinctura amara a Tinctura gentianae (užíva sa 20-30 kvapiek pred jedlom). koreňov s podzemkami bez bočných korienkov Požiadavky ON 86 7028: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah vodného extraktu — najmenej Číslo horkosti — najmenej a zvyškov nadzemných častí . h. triesloviny. Strata na hmotnosti pri sušení je asi 80 %. 171. Liečebné použitie koreňov podmieňujú najmä glykozidne viazané iridoidy — horčiny. bodkovaného (G. žltý xantónový derivát gentizín. purpurového (G. pannonica Scop.Radix gentianae. Droga dostane červenohnedú farbu a vytvoria sa v nej aromatické látky. Čajoviny č. 177. panónskeho (G. 114 . najmä v likérnictve. amid kyseliny nikotínovej. purpurea L. užíva sa pri dyspepsiách a chronických gastritídach so subaciditou (s nedostatkom žalúdočnej kyseliny). sacharidy (gencianóza).

Tvoria drogu Strobilus lupuli (Ros humuli lupuli). Pach ako valeriána smie byt' iba slabý. lebo stráca účinnosť. Pomer zosušenia je asi 2 : 1.a (B-karyofylén a rozličné kyslíkaté monoterpény). a. Chmeľové žliazky — lupulín pre medicínu objavil r.0 %. španielsky: Lupulo. farnezén. ktoré obsahujú horčiny humulón a lupulón (tiež kohumulón a kolupulón) a ďalšie acylfloroglu- Na chmeľové šištice — Strobilus lupuli — sa vzťahuje drogová norma ON 86 7610: Akosť — najviac v % Znak Hnedé šištice Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah kysličníka síričitého I. pobrežné kroviská. V Čechách sa prvé chmeľnice založili asi začiatkom 11. 1803 Deroche a od r. krvčistiaci prostriedok a na podporu menštruácie. pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Ako liana sprevádza poriečne lužné lesy. Divý alebo zdivený chmel nemá pre farmáciu ani pivovarníctvo nijakú cenu. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým silicu (1—3 %. Lupulín ľahko podlieha skaze i pri prísnom spôsobe skladovania (v dobre uzatvorených obaloch a chránený pred svetlom). Silice má byť najmenej 0. 10 20 2 1 13 12 3 0. Novšie sa chmeľ pestuje aj na Slovensku. maďarsky: Felfutó komló. Sušia sa v osobitných sušiarňach pri 40—50 °C. Plody sú nažky. Piestikové šištice sa zberajú v jeseni (august — október). rusky: Trváca dvojdomá rastlina. Droga má silne korenistý pach a škrabľavú chuť. Vlhkomilný druh. Prašníkové sa odstraňujú. zárasty neošetrovaných kanálov a mokrých priekop s mierne eutrofnou vodou. Pestoval sa už v antickej epoche. taliansky: Luppulo.5 13 9 2 0. stor. Náš chmeľ bol a je jedným z najlepších na svete.4 115 .9 %. Konopovité — Cannabaceae Nemecky: Gemeiner Hopfen.CHMEL OBECNÝ CHMEĽ OBYČAJNÝ Humulus lupulus L. Tyčinkové kvety v koncových zložitých strapcoch alebo v listových pazuchách. dlanito 3—5-laločnaté.4 II. francúzsky: Houblon grimpant. Najčastejšie sa používal ako močopudný a tzv. Preosiatím a vyčistením usušených zrelých šištíc — hlávok získame práškovú drogu Glandulae lupuli — chmeľové žliazky (Lupulinum — lupulín). V kultúrach sú rastliny iba s piestikovými kvetmi. V klasických herbároch sa uvádzajú mnohé indikácie. Prášok sa po vytrasení ešte dosúša. oficinálnu v niektorých liekopisoch. 5 10 1 0. okraj pílkovitý. U nás rastie divo a zdivie aj v kultúrach. Listy stopkaté. ČsL 2 a ČSN 46 2510 povoľuje v nej ojedinele pieskové zrná a v malej miere odlomky plodových šištíc. piestikové kvety tvoria vajcovitú šišku so šupinami pokrytými žliazkami. hlavné zložky: myrcén. nesmie CHMEĽ OBYČAJNÝ mať žíhaním viacej popola ako 10. živice (asi 80 %). Chmeľ slúžieval ako liečivo i korenina alebo horčinový prostriedok. lianovite plazivé byle sú dlhé až 6 m. 1813 zaviedol ako sedatívum parížsky lekárnik Planche. tvorením klíčivých plodov strácajú šištice na akosti. nesmie obsahovať hýfy plesní alebo dokonca hmyz a páchnut ako syr. Po roku treba drogu vymeniť. anglicky: Hops.

najmä v blízkosti sídlisk. čajovinu Valofyt Neo (sedatívum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). pri zbere nevznikajú zámeny. CHREN DEDINSKÝ KŘEN SELSKÝ Armoracia rusticana Gaertn. aj r. hrubo pílkovité. najmä ak ide o nespavosť a sexuálnu predráždenosť. jej listy menšie. D 2 . pri furunkulóze a do posilňujúcich kúpeľov. stopkaté. Kultúra chrenu do strednej Európy sa dostala z Východu asi začiatkom stredoveku. O pestovaní 116 . anafrodiziakum. silicu (asi 0. stomachikum a amarum. Chmeľové žliazky sa dávkujú v množstve 0. ako močopudný a bolesti tíšiaci prostriedok a na dráždenie kože (aj pri reumatizme). má dlhý a hrubý koreň. Literatúra uvádza aj látky s hormonálnym estrogénnym účinkom. Meyer et Scherb. 179. Chren oddávna pestovali najmä Slovania.15% rovnakého zloženia ako lupulín). Valosedan (neurasténia. V menšom množstve sa pestuje v záhradách. Pričiňujú sa oň chmeľové horčiny. proti pohlavnej predráždenosti (anafrodiziakum) a ako narkotikum. živice (asi 15 % ) . Čajoviny č. Ako ukazuje rad synoným. 22. zvonka na zle sa hojace rany. Plínius mu napr. V homeopatii sa esencia používa ako diuretikum. Bavorska alebo z okolia Hamburgu. francúzsky: Raifort. anglicky: Horse Radish. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým lupulín. španielsky: Rabano rusticano. Aj viacerí súčasní autori sa prikláňajú k jeho zaradeniu medzi druhy Rorippa. najlepší zvuk na svete má český chren z okolia Malina pri Kutnej Hore alebo od Čáslavi a nemecké chreny z Durínska. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa na noc.0 ) . Používal sa síce v domácej i odbornej liečbe. zložené z ar = blízko a more = more + rich = kraj. horné čiarkovité. 207. ruský čaj). Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echter Meerrettich. chrenovitá alebo medzi žerušnice (Cardamine). Druh rastie divo na vlhkých hlinách. rusky: . niekedy ako čaj v zápare alebo macerát (literatúra uvádza najvyššiu dennú dávku 15 g — rastlina vyvoláva určité toxické prejavy). Latinské druhové označenie rusticanus = dedinský. Čs. prisudzoval krotenie pohlavných vášni a bystrenie umu. V ľudovom liečiteľstve sa chmeľ používa aj proti kŕčom. Významné použitie predstavuje aromatizácia piva (pre obsah silice a horčín) a jeho konzervovanie (vplyvom antibakteriálnych vlastností obsahových látok). no nie často. maďarsky: Torma. 184. Sú tiež mierne sedatívum. Listy veľké. usporiadané do prízemnej ružice. označuje rastlinu vyskytujúcu sa neďaleko mora.5 — 1 g 2—3 x denne. 228. biele kvety dozrievajú v šešuľky. mierne uspávacie prostriedky (hypnotikum). 205. či k potočniciam (Nasturtium). extrakt je zložkou roztoku Passit (sedatívum). známe aj sedatívnym a antibakteriálnym pôsobením. niektorí botanici-systematici zaraďujú chren do rodu lyžičníkov (Cochlearia) alebo medzi reďkev (Raphanus).cidy. vo väčšom na plantážach. 200. pri vode. Chmeľ sa v prípravkoch kombinuje s podobnými drogami. Čo do množstva sú jednotlivé chmeľové horčiny rozdielne zastúpené — závisí to od pôvodu chmeľu. migréna) a Calmonal (externé antireumatikum). kde je napr. pripravuje sa z čerstvých žliazok (dil. O liečebnom používaní chrenu v staroveku nie sú jednotné správy. farmaceutický priemysel vyrába v kombinácii s chmeľovými šišticami Detský čaj s rumančekom Spofa (náhradka za tzv.. Vedecké pomenovanie chrenu je keltského pôvodu. prípadne medzi roripy (Rorippa). Extrakty zo žliazok i žliazky sa preto uplatňujú ako sedatívum. Armorica bolo keltské pomenovanie pre dnešné Bretónsko. Rastlina je veľmi dobre známa. amarum a stomachikum. CHREN DEDINSKÝ Trváca bylina vysoká 100—150 cm. Stonka vo vrchnej časti rozkonárená. na lúkach. perovito strihané. v húšťavách. taliansky: Armoracia.

končisté. Hojná je 117 . pri šťave je zvyčajná denná dávka asi 25—50 g. Althaea officinalis L. jednoduchá. slez biely (liečivý) Nemecky: Echter Eibisch. Aplikoval sa na rany vzdorujúce hojeniu. Značný obsah kyseliny askorbovej je odporučením pre konzum v predjarnom období a pri chrípkových infekciách. taliansky: Altea. Veľmi zriedka sa suší prirodzeným teplom — pomer zosušenia je asi 3 : 1. Z koreňa sa v NSR priemyselne vyrábajú príprav- 1BIŠ LEKÁRSKY ky používané pri nešpecifických infekciách a podráždení močových ciest. niekedy rozkonárená. Glukozinoláty sú horčičné glukozidy. Winter a spol. pôvodnou látkou je tiež sinigrín — glukozinolát. najčastejšie však zvonka ako prostriedok dráždiaci kožu. lajbiš. a preto sa označila za silicu. celá rastlina husto plstnatá. okraj vrúbkovano pílkovitý. Liečebne sa užíva asi 3 % zapar. Pre podporu trávenia je osobitne vhodný ako príloha k ťažko stráviteľným a mastným jedlám. Ľudová liečba zostáva pri tradičných chrenových plackách aplikovaných zvonka vo forme náplastí (s múkou a masťou v pomere 1 : 5 : 1). Spravidla sa používa v čerstvom stave. zvyšovanie sekrécie žalúdočných štiav. pre dennú bežnú potrebu v domácnosti prichádza na trh aj strúhaný chren (príp. rozpadavé. príp. sacharidy. šťava z čerstvých koreňov alebo liehové nápoje. Rastlina upozorňuje svojou prítomnosťou v prirodzenom záraste na slané pôdy. 1900 konštatoval. Čerstvý koreň chrenu — Radix armoraciae rusticanae recens je dnes opäť oficinálny v niektorých liekopisoch. v ktorých sa chren určitú dobu máčal. ktorej prchavú zložku tvorí predovšetkým fenyletylhorčičný podiel. Pestuje sa na okrasu aj v záhradkách. Ide však o prchavú zložku pôvodne prítomnú v glukozidovej väzbe — glukozinolát. v majonéze) domáceho alebo maďarského pôvodu. Právom sa zaraďuje medzi vitamínovú príchuťovú zeleninu a pikantné korenie. Dala sa izolovať destiláciou s vodnou parou. Chren dobre poznajú aj kuchári. Koreň sa dôkladne umyje a očistí od drobných korienkov. pri zápaloch močového mechúra a obličiek. koreň vetvovitý. ako pri semene kapusty čiernej. jarnej únave). no tam splanieva. nie silice. preskiernik. Z bežných interných upotrebení koreňa (hlavne ľudových) možno vyzdvihnúť povzbudzovanie žalúdočnej a črevnej činnosti. asparagín. sa užíva macerát v červenom víne v množstve 25 — 75 ml (odporúča sa pri tzv. ibišek. dokázali. samotná prchavosť nie je základnou vlastnosťou iba silíc. V homeopatii sa na prípravu esencie používa iba čerstvý koreň. Jeho zber sa zvyčajne robí z kultúr v druhom roku vývoja (marec-máj alebo častejšie september-október). rozpúšťanie hlienov a močopudné pôsobenie. Na Spiši kedysi používali listy aj ako náhradku za tabak a na Horehroní ich v časoch zlej úrody pripravovali na jedenie alebo zakvasovali na spôsob kapusty. Prítomné je i značné množstvo kyseliny askorbovej. Kvety biele alebo bledoružové. Polívka vo svojej „Názornej květeně" z r. prosviemik. chrenové placky sa používajú zvonka proti reumatizmu. jednotlivé alebo v pazušných či koncových strapcoch. že chren sa používa nielen v kuchyni. maďarsky: Orvosi (mahola) ziliz. sú dobrým liekom proti žalúdočným kŕčom a chren nastrúhaný s cukrom je domácim liekom proti zachrípnutiu. španielsky: Altea común. odkiaľ sa dostáva i do voľnej prírody. 2-3 šálky denne. enzýmy. arginín a glutamín. rusky: PROSKURNÍK LÉKAŘSKÝ IBIŠ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 60—150 cm. kým tzv. Nastáva tu podobný stav. francúzsky: Guimauve officinal. Tvorí pikantnú prísadu k mäsám a do omáčok. Slezovité — Malvaceae Ľudovo: ajbiš. stonka priama. používané hojne v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. Listy trojuholníkovito alebo podlhovasto vajcovité. Plody diskovité. stor. slúžia na zlepšenie prekrvenia pri reumatických bolestiach. že po rozstrúhaní čerstvého pletiva koreňa vzniká ľahko prchavá látka s vysokými antibakteriálnymi vlastnosťami.a širokom používaní sú záznamy z 12. ale aj v lekárstve. anglicky: Marsh Mallow.

Všetky drogy treba chrániť pred vlhkom a svetlom v dobre uzatvorených obaloch.5 12 Nestanovuje sa 12 16 2. zbavujú sa korku a časti kôry a bez umývania sa sušia na lieskach v dobre vetraných miestnostiach alebo nízkym umelým teplom navlečené na povrázky (pozor pri tom na myši. vtedajší botanici ho veľmi jasne odlišovali od slezu a pokladali za všemocný. zásadne iba zdravý. Voľne rastúce majú v celej ČSSR chránenú podzemnú časť. koreň t. Známy Kneipp (1935) ho neveľmi chválil. lekársky).). hodnotil totiž odvar a dnes vieme. Kvet sa získava v čase kvitnutia rastliny (júl—september). 5 10 3 1 II. hrvoľ i zápaly prsníkov. t. zjari (marec—apríl).5 12 7 2 10 Koreň nelúpaný I. až 9. zle lúpané korene Zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania — najmenej 8 2 1 0. Suší sa teplotou do 40-50 °C. aj to len asi na tri hodiny. nenapadnutý hrdzou. inak podliehajú skaze. všetky tieto „skrášľovania" sú zakázané a liekopisy ich vylučujú chemickým dôkazom. 16 4 2 1 14 10 3 5 ČsL 4 8 2 1 0. iní ním liečili mumps. na lome zdrevnatený a na priečnom priereze žltý.5 14 8 2 10 II. Ibiš bol veľmi dobre známy už v antickej dobe. ktoré rady poškodzujú korene). najmä pri sušení vo veľkom. kvetné lupienky majú ružovofialovú farbu a viac sa podobajú slezu lesnému. príp. nezberáme list.5 12 16 2. kým rastliny ešte plne nerozkvitli.). althos = liečivo alebo althomai = uzdravovať. Ináč sfarbené. že treba užívať macerát za studena. lúpaný podľa ON 86 7016.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania pre 1 g drogy najmenej (hodnotenie obsahu slizu) I.Listová droga podľa ON 86 6442 a podľa ČsL 4 má tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy Iné časti materskej rastliny List napadnutý hrdzou (Puccinia malvacearum Mont. j. 8 2 1 0. Predmetom zberu je vlastne celá rastlina: korene sa vykopávajú v jeseni (október—november). Ako včelárska rastlina sa uvádza medzi peľonosnými bylinami. ktorý rastie na 118 chránených miestach ako ibiš. Odlíšenie je nevyhnutné — ľuľkovec je prudko jedovatý (obsahuje alkaloidy). Jeho nevýhodou však je. 16 4 2 1 14 12 5 5 Znak Čs. ružovej je na povrchu sivší. Podobne sa zberá ihneď po rozkvitnutí aj vňať (jún-júl). hodinou ráno. Nie je natoľko sivoplstnatý. Pomer zosušenia pre Radix althaeae je asi . omyly. nezberáme kvet a keď zberáme koreň. druhový názov zdôrazňuje jeho liečivosť (officinalis = liečivý.5 12 12 18 3.5 14 10 3 10 II. Vedecké pomenovanie ibiša sa odvodilo z gréckeho althaino = podporovať. 4 5 6 3 2 1 13 16 II. lekársky kvitne asi v júli až auguste. príp. Výborne sa osvedčoval aj v ránhojičstve. List sa zberá postupne (júl— august). Nesprávne apretovaný koreň (najmä ak sušením dostal neprípustné tmavú farbu) sa niekedy posýpa kriedou.5 6 Nelúpaný koreň — Radix althaeae naturalis — sa hodnotí podľa ON 867015. 8 10 12 6 4 2 13 19 v juhozápadnej časti Slovenska pozdĺž našich južných hraníc na vlhkejších pôdach bohatých na živiny. nie však na slaných pôdach. Namiesto pravého ibišového koreňa prichádza na trh aj koreň topoľovky ružovej (ibiša ružo- vého — Alcea rosea L. 10 20 5 1 ČsL4 5 10 3 1 0. Keď zberáme list a koreň. Zo zámen pre listovú a koreňovú drogu treba uviesť príbuzný slezovec durínsky (slezovec durynský — Lavatera thuringiaca L. Rastliny vyzerajú výrazne odlišne. že kvety sa roztvárajú medzi 8. I. Hippokrates ho predpisoval astmatikom a pri dyzentérii. vápnom alebo sadrou. Na oficinálne účely (ČsL 4) sa korene aj lúpu. norma pre vňať — Herha althaeae (ČSN 86 6740): Akosť — najviac v % Znak Byle hrubšie ako 5 mm Plody ibiša Ináč sfarbená droga Hrdzou napadnuté listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. zásadne dovtedy. s koreňmi ľuľkovca zlomocného. Z praxe sú známe zámeny — resp. ČsL 4 žiada lúpaný i nelúpaný koreň: Akosť — najviac v % I.

Drogy pôsobia antitusicky. 122. Koreň má podobné použitie aj v homeopatii a vo veterinárstve. Čajovinyč. 131. rusky: Požiadavky na koreňovú drogu (Radix ononidis) podľa ON 86 7011 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zle očistené korene (a na lome tmavé) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. 139.) rastie väčšinou v nižších a teplej- Ononis spinosa L.218. 183. 184. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: babský hnev. 4 4 4 13 9 3 Poloker s trnitými konármi. Pulmoran (expektorans) a Species pectorales Planta (expektorans). 120. plazivá (O. Velmi obľubuje slnečné stanovištia. Rastliny bývajú často napadnuté hrdzou. pri bolestiach obličiek (osobitne v detskej praxi). 119. tíšia bolesť i zápaly. tracheitídach a bronchitídach).) má vystúpavú zakoreňujúcu stonku. maďarsky: Tóvises iglicz. náhradka za čierny čaj). z ktorých i.215. JEHLICE TRNITÁ IHLICA TŔNITÁ IHLICA TŔNITÁ Druh rastie najmä v pásme nížin a pahorkatín na suchých neobrábaných pôdach ílovitého a slieňového typu. Plod je vajcovitý struk. (ČsL 4) 2(2) 2 2 13(10) 7(6) 2 II. francúzsky: Bugrane commune. Kvety súmerné. Preto sa aplikujú pri čiernom kašli. na prípravu klystírov a kataplaziem. elipsovité. 134. betaín a veľa minerálnych látok.217. v koreni ešte škrob. zvonka do očných a ústnych vôd.02 % ) . sacharóza. taliansky: Ononide.5 g koreňa ako macerát. Jednotlivá perorálna dávka podľa ČsL 4 je 0. sirupov — Sirupus althaeae). asparagín. vochlice. vysoký 30—50 cm. Folium althaeae 3—5 : 1. 119 . v kvetoch aj silica (0. pektíny a flavonoidy. Hlavné účinné látky sú sliz. zanovica Nemecky: Dornige Hauchel. je bez tŕňov a trochu lepkavá. horné jednoduché. arvensis L.73. Pije sa 2 až 3 razy denne. ružové. mužská láska. antiflogistikum (pri zápaloch horných dýchacích ciest. 234. Macerát možno použiť aj na kloktanie a výplachy ústnej dutiny. bodličia. zvyčajne sa dávajú 2 kávové lyžičky na pohár studenej vody. 142. Podľa ČsL 4 sa list s koreňom pridáva do Species pectorales. ako mucilaginózum-protektívum. zúbkaté. resp. hluchý tŕň. do kloktadiel pri zápaloch mandlí a ústnej dutiny. anglicky: Restharrow.4 : 1 . dolné listy trojpočetné. V našej kvetene je ihlica zastúpená tromi podobnými druhmi. Dobre znáša aj extrémy vo vlhkosti pôdy.115.98. 143. repens L. Niekedy sa pridáva ako kozmetická prísada do mydiel a vo farmácii sa používa aj pri príprave piluliek. zväčša však tvoria zložku čajovín alebo iných galenických prípravkov (napr.118. v pazuchách listov (prevažne po jednom). kataroch dýchacích i močových ciest.). 130. ihlič pichľavý. pri faryngítídach. Herba althaeae 4 : 1 a Flos althaeae 5-8 : 1. španielsky: Anonis. Drogy sa užívajú aj samostatne. ktorá spôsobuje hrdzavé škvrny na listoch (Puccinia malvacearum Mont. repík (!). i. roľná (O.113. koreň do Species carminativae a do prípravkov Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum.117.

omelí. kvety má väčšie ako obe predchádzajúce. nemajú medovinu. diureticky účinný je totiž aj odvar z drogy — pre obsah silice by sa mal pripravovať zápar. 175. umiestnené v rázsochách a na koncoch ko- nárikov. Plody sú biele lepkavé bobule. Antická ononis slúžila Rimanom i Grékom v liečiteľstve podobne ako dnešná. stonky rozkonárené. vischia.5 20 . Species urologicae P. miernenie bolesti zubov).166. ktoré zvyčajne v jeseni opŕchali. Zriedkavejšie sa zberá kvitnúca vňať — Herba ononidis (jún—september).ších polohách.103. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 1. ale má iba mäkké. žltozelené. rastie najmä na duboch. mala však aj špeciálne indikácie (napr. nedráždi ani obličky. dezinficiens močových ciest). ako má glycyrizín sladkého drievka (Glycyrrhiza glabra L. Rastliny kvitnú v lete. francúzsky: Gui commun. Za neprípustný (falšovanie) sa pokladá príbuzný imelovec európsky (Loranthus europaeus Jacq. čo značilo krmovinu pre somárov. V homeopatii sa čerstvé bylinné časti a korene zberané počas kvitnutia používajú na prípravu esencie. Pri zbere na farmaceutické účely sa nerobí rozdiel. P. v dobre zatvorených obaloch a chránená pred svetlom. že ho zoslali bohovia. Zo zeme sa vyberajú špeciálnymi hákovito ohnutými vidlami alebo úzkym rýľom. 181. odstránia drobné korienky i vňať. odrežú sa im „krčky" — podzemky. Botanickí systematikovia v súčasnosti delia rod na V. Používalo sa proti mnohým chorobám. Preto mu pripisovali zázračné účinky a v ságach a povestiach všetkých národov malo dôležitú úlohu. 5 8 1 11 10 1. podlhovasto vajcovité.2 % silice nie celkom známej skladby. alebo — zväčša na ihličnatých lesných drevinách. JMELÍ LISTNÁČOVÉ IMELO BIELE Viscum album L. Imelo odpradávna priťahovalo pozornosť človeka. Podľa starých povier chránila dobytok. rusky: Poloparazitický stromovitý ker vysoký 30-50 cm. Korene oboch sú tenšie. farmaceutický priemysel ju uplatňuje v čajovinách Betulan (pomocný liek pri chorobách močových ciest). Vo Francúzsku sa viacej používa i.imelo ihličnanové . hemoroidoch. opadavé listy. Veľmi drobné kvety imela (kvitne skoro . Keďže schnú pomaly. látke podobnej chemickej štruktúry. takže sa zdalo. Species cholagogae Planta (žlčníková čajovina). Skladuje sa na vzdušných a suchých miestach. visco. . et Reut. taliansky: Vischio. Čajoviny č. mali by sa sušiť pri teplote 50 °C v sušiarni. Bežný výklad vedeckého pomenovania ihlice vychádza z latinského onos = somár. 71. (diuretikum. 177.74. že mení obyčajné kovy na striebro.). S ohľadom na močopudné pôsobenie droga sa používa aj proti 120 reumatizmu. Bolo to tým. odrezávajú sa bylinné vrcholce a bežne sa sušia. Vňať má podobné použitie i dávkovanie. bobule žlté a konáriky hnedé.5 g perorálne. biele lepivé bobule). V ČsL 4 tvorí droga zložku močopudnej čajoviny Species diureticae a čs. imelo však ostávalo zelené. na zvýšenie plodnosti i ako mocný protijed proti otravám. Usušené korene by sa pri ohnutí mali lámať. Imelovcovité — Loranthaceae Ľudovo: jemelo. pri chronických kožných ochoreniach. teda aj včely. ba i pri vysokom krvnom tlaku (má metabolizujúce pôsobenie) a pre prítomnosť silice a flavonoidov ako dezinficiens. Nemecky: Laubholz-Mistel.5 20 II. Voči ich oficiálnemu liečebnému uplatneniu niet námietok a ČsL 4 rozšíril paletu materských rastlín. omelo a pod. hrubšie režú po dĺžke a narežú približne na rovnako dlhé kusy. najmä na boroviciach. ktoré láka nektár a príjemná ovocná vôňa. druhový názov album = biele má vzťah k farbe plodov. dezinficiens močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. album L. kvety v riedkych klasovitých strapcoch.237. anglicky: Mistletoe. mierne močopudná a antiseptická). za špecificky účinné sa považuje cudzopasiace na smrekovci opadavom (modrín opadavý — Larix decidua Miller). uplatňuje sa aj na zle sa hojace rany.102. 178. ktorú odporúčal aj známy fytoterapeut Leclerc (1927). Drobné kvety žltkasté. celistvookrajové a neopadavé. je menej rozkonárená a nemá tŕne. pomer zosušenia je asi 3 : 1. dobre vetraných a tienistých miestach. O jeho vážne zaradenie do terapie sa zaslúžil Gaulthiers (1907). flavonoidné glykozidy a triterpén onocerín (= onokol). dobre premyjú. Obsahuje asi 0. Species urologicae Planta (urologická. roľná sa pestuje a korene vykupujú. ktorá sa užíva najmä pri piesku v obličkách. častejšie v jeseni (október—november). Drogu je vhodné pozväzovať do menších otiepok. Visco. Vo väčšine liekopisov je oficinálny koreň . najmä močových ciest. no neodporúča sa užívať vo vyšších dávkach a pridlho alebo pričasto. vidlicovite sa rozkonáruje.). Získané korene sa dobre očistia. a Kaelin (1930. Viacročné rastliny sa vykopávajú na jar (marec—apríl). 10 16 2 11 12 2 13 ČsL 3 5 8 1 11 10 1. Droga nemá vedľajšie účinky. — imelo listnáčové a V.171.podľa cudzopasnosti buď na listnatých stromoch (okrem dubov). Korene sa nedrobia a nezaparujú. Tabernaemontanus veril. španielsky: Muerdago. Koreň je spoľahlivé diuretikum. Sušia sa na teplých. Močopudné pôsobenie sa pripisuje predovšetkým silici a hlavne flavonoidom a ononidu. ktorý robil pokusy s aplikovaním pri neoperovateľných karcinómoch (liečil ich extraktami podávanými vo forme injekcií).asi v marci-apríli) opeľujú hlavne muchy a včely. 1933). Opeľovanie ihlíc robí hmyz. maďarsky: Fehér fagyôngy. droga má slabé hemolytické účinky. I. ktorý dokázal vplyv imela na zníženie krvného tlaku. prípadne už od augusta. poskytujú iba peľ. listy kožovité.Radix ononidis (aj v ČsL 4). plazivá. laxum Boiss. že rástlo v korunách stromov. ba ani samostatne. saponíny však neobsahuje. druhové meno upresňuje — spinosa v latinčine značí tŕnitý. Vedecké označenie imela je odvodené z latinského viscum = lep (vzťahuje sa na plody. Na drogu sa vzťahuje ON 86 6718 a požiadavky ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Množstvo liehového extraktu (45 % lieh) — najmenej I.

ktoré znižujú krvný tlak a pôsobia sedatívne na srdcovú činnosť. francúzsky: Marrube commun. Kvitne v júni až sep121 . Plody sú tvrdky. obyčajne v zimných mesiacoch (december—február). že slávny Linné odvodil názov jablčníka od mesta Maria-Urb v bývalom Latiu pri jazere Fucinus. Zo zástupcov čeľade hluchavkovitých rastlín sú podobné najmä kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. vyskytuje sa roztrúsené na suchých pasienkoch. Starovekí lekári ho používali proti tuberkulóze a získal si meno ako univerzálny liek.0 g. ktorý má miestne dráždivé účinky a nekrotizujúce vlastnosti (pôsobí miestne odumieranie tkaniva). Hovorí sa. Pomer zosušenia je asi 3 : 1.. Dávky sa nesmú zvyšovať a o použití imela a vhodnej liekovej forme sa treba poradiť s lekárom. 90. Herba visci albi tvorí zložku čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum a hypotenzívum). bohato rozkonárený. 83. chránená pred svetlom. a balota čierna — Ballota nigra L. s listami kopijovitými. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. Sušia sa vo zväzočkoch na vzdušných a suchých miestach prirodzeným teplom. 1965. rastúcim najmä na južnom Slovensku. taliansky: Marrubio. ktorá sa dá izolovať extrakciou s vodou. prípadne dvom živicovým alkoholom. 84. Teuscher. byl štvorhranná. Imelová vňať sa indikuje pri hypertónii a artérioskleróze. hlavne arginín.0 g (ČsL 3). Jablčník patrí medzi najstaršie liečivé rastliny.zmesi rozličných peptidov viskotoxínu. Novšie (Vester a kol. anglicky: White Horehound. popri cestách a na rozličných ruderálnych stanovištiach. rusky: - IMELO BIELE Predmetom zberu je vňať — Herba visci albi. Antonius Musa kombinoval jablčník s myrhou pri vnútorných hnisavých procesoch. obsahuje asi 17 % bázických aminokyselín. flavonoidom a glykozidovej substancii bielkovinovej povahy . oficinálna v mnohých liekopisoch (aj v ČsL 3). Čajoviny č. Zatiaľ nie sú celkom objasnené látky.z 1 kávovej lyžičky na šálku a pijú sa 2—3 šálky denne. zberajú sa olistené mladé konce konárikov (do hrúbky 5 mm). hrubo vrúbkované. Pri zbere vňate sú časté zámeny s príbuzným j.. Droga sa dávkuje perorálne ako macerát jednotlivo 1. nie príjemný pach rastliny. cudzím — M. U nás je jablčník burinou bez veľkých nárokov. 91. denná dávka 5. peregrinum L. Lekár Castor Antonius ordinoval šťavu s medom pri tuberkulóze a Celsus prípravok zahusťoval a predpisoval ako linktus (prostriedok na lízanie). Drobné biele kvety sú sediace a tvoria pazušné paprasleny. účinné obsahové látky sa varom čiastočne rozkladajú. listy vajcovité. 229. 85. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Gemeiner Andorn. čo označuje horkú šťavu. stenčenými v stopku a jemne bielo plstnatými. španielsky: Mamibio. bielo plstnatá. Mediteránny druh rozšírený od nížin po horský stupeň.. Jablčník po rozotretí páchne ako jablká a je veľmi horký. je vyšší. slabo aromatická bylina vysoká 30—60 cm. 163. Pre bežnú potrebu sa pripravuje zápar Trváca. Viskotoxín sa pokladá za vhodný na protirakovinovú terapiu. teplota (ani umelé teplo) nemá prestúpiť 40 °C. 89. zber však možno robiť prakticky po celý rok. sušením zmizne osobitný. pretože jeho domovinou je južná Európa. Účinnosť možno pripisovať sčasti zistenému cholínu. Na homeopatické účely sa zberajú rovnakým dielom čerstvé plody a listy (homeopatia žiada radšej imelo z listnatých stromov). maďarsky: Orvosi (Lozonséges) pemetefu. Vedecké pomenovanie sa odvodzuje od hebrejského mar + rob. 87. acetylcholínu a kyseline oleanolovej. 86. ktorá však nemá listy sivo plstnaté a líši sa i červenými kvetmi. kde sa vyskytoval v hojnej miere. vyžaduje si iba teplo a svetlo. 162. čo sa v južnej Európe traduje dodnes. ČsL 3 v droge výslovne zakazuje prímes imelovca. 1970) kancerostatické pôsobenie pripisujú proteínovej zložke histónového charakteru. JABLČNÍK OBYČAJNÝ JABLEČNÍK OBECNÝ Marrubium vulgare L. Droga má horkú chuť. 164.

pritom nedráždi na vracanie. zvyšuje funkciu pečene a v primeraných dávkach priaznivo pôsobí pri nepravidelnom tepe srdca (pri arytmii) ako kardiosedatívum. Peľu dáva málo. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: jahodník.231. V ČsL 4 SpeMateriál je mierne náchylný na zapa. Do zberu nepatria listy a stonky pestovaných druhov. trištvrte litra vody a pol zberu je vňať — Herba marrubii. ktoré sa odsekávajú kosákom. Suší sa v tieni pripravuje esencia.3 — 1 %). Obľúbenejšie však boli čučoriedky. s bielymi kvetmi v okolíkovitom vrcholíku. rusky: Trváca bylina vysoká 10—40 cm. zúbkaté. 178.211. umelé teplo pri sušení nemá prekročiť Ľudové liečiteľstvo má pre jablčníko35-40 °C. Z prízemnej listovej ružice vyrastajú zakoreňujúce sa poplazy. choleretikum a expektorans . Liečivé účinky majú aj saponíny a silica (asi 0. Čs. Najčastejšie sa používa pri ochoreniach dýchacích ciest.zlúčenina sekopimaranového typu v množstve asi 0. je oficinálny v ČsL 4 pripravuje sirup alebo cukríky zo ako nová liečivá rastlina. anglicky: Wild Strawberry.vú vňať ešte ďalšie široké uplatnenie gy dráždia dýchacie cesty a vysušujú (napr. býva zložkou žlčníkových čajovín. a keďže horčiny podporujú vylučovanie žlče. francúzsky: Fraisier des bois. Ako medu žltej farby. Na farmaceutické účely sa jablčník domáci prostriedok proti kašľu sa osobitne pestuje. Jahodové listy do denného nápoja (nie však na sušenie) možno fermentovať podobne ako malinové alebo sa dávajú do zmesi s fermentovanými ostružinovými listami. Správna droga sa skladá z mladých. hlavne marubiín (diterpénový kryštalický laktón . Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal jesť jahody najmä na „čistenie krvi a pri chorobách pečene". španielsky: Fraulera. . silne meduje i za najväčšieho (pozri medzi cudzokrajnými drogasucha. Predmetom 100 g drogy. Známe je aj ich ľudové použitie pri pakostnici a na rýchlejšie vylučovanie moču. taliansky: Fragola. na zapálené rany a aj pri bolessliznice. zvyšuje sekréciu bronchov dýchacích ciest. cukríky sa varí až do stuhnutia. na mierne vlhkých. 174.jahody s mnohými vtlačenými nažkami. podzemská jahoda.Vňať — Herha marrubii albi — má ČSN 86 67 10 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (nerozpustný v HCl : 3) l. smokvica. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1. druhové vescus = malý (v porovnaní s ostatnými druhmi . Obsahové látky sú triesloviny (asi 122 JAHODA OBYČAJNÁ JAHODNÍK OBECNÝ Fragaria vesca L. výživných a hlinitých pôdach. použitie ako vňaťová droga v alopatii.má expektoračné sekretolytické pôsobenie. Bežne sa užíva zápar z dvoch čajových lyžičiek na šálku a pije sa denne jedna šálka. no účinnou terapeutickou zložkou sú glykozidové horčiny. kg cukru. Droga sa skladuje v dobre tivej menštruácii a i. Rozprášené čiastočky dro. 8 5 5 3 13 10 6—7 %). Listy sú troj početné. Na liečebné účely sa môžu zberať aj listy a plody ostatných našich divorastúcich druhov jahôd. 76. nie je však drobivý.05 % ) . Droga sa užíva ako antidiaroikum. ktorá má podobné v tenkých vrstvách bez obracania. V homeopatii sa z čerstvých listov renie. 175. Vedecké pomenovanie jahody je asi odvodené od latinského fragrans = voňavý (vzhľadom na plody).). Podáva sa aj vo forme macerátu viac ráz denne alebo priamo v prášku (znížená účinnosť trieslovín). priemyselne vyrábané čajoviny jún—august. Na sirup sa zmes povarí. OBYČAJNÝ pre žlčotvorný účinok prípadne ešte kombinovaná s podzemkom kurkumy tembri. Byle chudobne rozkonárené. 122. podzemok. koreňom púpavy a s malinoJABLČNÍK vým listom alebo s repíkovou vňaťou. 166. 170. Jahody sa zberali už v antike ako lesné ovocie a používali aj liečebne. Plody sú červené opadavé plodstvá . Listy sa oddávna používali na prípravu denného čaju.(ČsL4) 3 3 2 1 12(10) 5(12) II. u Nikolausa Alexandria — tvorili zložku prípravku Potio sacra tussientibus. prípadne sa ešte pridávajú s vňaťou jablčníka sú Species cholagolisty. z hladiska obsahových látok sú bezcenné. Bežnou čajovinou je vňať jablčníka zmiešaná rovnakým dielom s vňaťou mäty piepornej. stor. svetlom. zemnica Nemecky: Wald-Erdbeere. gae Planta a Thé Salvat.inak značí aj jedlý). zatvorených obaloch chránená pred Čajoviny č. vtáčeníčka. pokiaľ nie je ešte zdrevnatená byl. 167. zato však dosť mi). Rastie v lesoch a na lesných rúbaniskách. predpisovaného osobám so slabými pľúcami. dávka čajoviny: zápar z dvoch čajových lyžičiek na 300 ml vody. Osobitnú kúru predstavovali v 13.cies cholagogae. na odrezáva sa na začiatku rozkvetu. madarsky: Erdei (Fóldi) szamócza.

pektín. Plody sú výživnou a zdravou pochúťkou (so smotanou sú však ťažko stráviteľné a u niektorých osôb vyvolávajú žihľavku). kyseliny a aromatické látky. 123 . Listy sa oddávna užívajú ako adstringens. podáva sa nervóznym a málokrvným osobám. V ľudovom liečiteľstve sa čaj pije ako metabolizujúci prostriedok — na napomáhanie látkovej premeny. Sušené sú zložkou niektorých čajovinových zmesí a používajú sa v likérnictve. 4 2 1 12 10 II. 6 2 0. flavonoidy a kyselinu askorbovú. aby sa aj spodné vrstvy prevetrávali. 15 5 1 12 12 ešte nezhorknutých listov divo rastúcich druhov jahôd s krátkymi stopkami zberanými v čase kvitnutia. List u nás tvorí súčasť čajovín Bylinný čaj so šípkami a Javorina (dietetikum a náhradka pravého čaju). pije sa 2—3-krát denne. na prípravu kloktadiel alebo pri páchnucom dychu. inak sa ľahko rozmliaždia. zaparia a plesnejú. v domácnostiach sa používajú na prípravu osviežujúceho nápoja — zápar z jednej polievkovej lyžice listov na 2 poháre vody. 8 4 2 12 13 ČSN 86 6427 sa týka listovej drogy — Folium fragariae: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I.JAHODA OBYČAJNÁ ČSN 86 6745 sa vzťahuje na dve akosti jahodovej vňate — Herba fragariae — a má tieto základné ustanovenia: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 50 °C. Suší sa v nevysokých vrstvách na dobre vetraných miestach. v zarastených je výkonnejší zber rukou. Pre obsah trieslovín sa užívajú pri hnačkách. plody zasa sacharidy. Sú veľmi vyhľadávaným tovarom v potravinárskom priemysle. Materiál sa dá kosiť kosákom v čistých porastoch. Zrelé čerstvé jahody sú oficinálne v homeopatickom liekopise (Fructus fragariae) a možno ich sušiť aj na slnku alebo umelým teplom .5 12 9 II. 35. Zberajú sa ručne do menších nádob alebo do košíkov.pomer zosušenia je asi 8 : 1. ktorá sa aplikuje na omrzliny a pri opuchoch jazyka. pri astme a ochoreniach močových ciest. Listy obsahujú predovšetkým triesloviny. 4. Droga — Folium fragariae sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. Treba ju chrániť pred vlhkom. zbavených prímesí. krvavých hemoroidoch (i na klystíry). teda v máji až auguste. ale aj pri chorobách obličiek. mierne diuretikum a náhradka pravého čaju. Čajoviny č. List je mierne náchylný na zaparenie a je aj trochu drobivý. 101. 88. Dozrievajú asi v júni —júli. ako protizápalový prostriedok. ako obklady na mokvavé a krvácajúce rany. 5. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. pri obličkových kameňoch. V homeopatii sa z čerstvých zrelých plodov pripravuje esencia. Slúžia oddávna na prípravu záparu — 1 kávová lyžička na šálku. odtrhávaním.

brekyňová čiže brekyňa (S. Hedl. chytanie vtákov — jarabiny sa oddávna používali ako vnadidlo pri odchyte vtákov.) Crantz — břek obecný. prípadne aj sušili na slnku. vtáčej zrejme súvisí s používaním oskoruše. Ružovité . listy sú krmovinou pre kozy a ovce. usporiadané v chocholíkovitých metlinách. 10 10 2 20 6 3 . Druhové pomenovanie upresňuje. Plody sú guľaté červené alebo žlté malvice. J. najmä stopky plodov Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. Á. torminalis (L. drevo je výborným materiálom na sústružnícke práce. Upotrebenie j. drevina listnatých strání. napr. moravica (Zengerl. vtáčia kvitne asi v máji-júni. vtáčia a oskoruša (Sorbus domestica L. Rastie v horských lesoch. vyskytovalo sa už v staroveku ako starorímsky výraz pre jarabinu. Eberesche. že miluje drsnejšiu polohu. Plody sa v staroveku nakladali. Čerstvé plody sa odjakživa jedli ako laxans a vyrábal sa z nich ocot a pálenka. Menej chutné plody.). et D. Väčšinou ich zrelé plody — červené okrúhle malvice — možno rátať za lesné ovocie. Miestami sa odvaru z nich ešte dnes prisudzujú významné liečivé vlastnosti pri pľúcnych ochoreniach. Vo vyšších polohách ju často vysadzujú do alejí a parkov. Na Slovensku sa kedysi z plodov pálila silná pálenka. emend. kyslý. jarabina. Listy sú nepárno perovito zložené. suchých a slnečných stanovíšť na vápenatej pôde). pila sa po lyžiciach pri dyzentérii. aucuparia = aucupium. Jarabinové výlisky sú veľmi hodnotným vitaminóznym krmivom. 5 5 1 20 4 2 II. anglicky: Rowan. Najvýznamnejším zástupcom je práve j. častejšie strom vysoký 16—18 m s guľatou korunou a svetlosivou kôrou. Kvety biele. Nie všetky sú však domáce a nie všetky majú jedlé plody.) výhodné formy pre potravinárstvo a likérnictvo.) Crantz — muk obecný. hoci 124 Droga — plod sa hodnotí podľa ON 86 6623: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Iné časti materských rastlín. oskorušu i brekyňu. taliansky: Sorbo degli uccellatori. jarabok. Mičurin zaradil do svojej ovocinárskej praxe štúdium jarabín a podarilo sa mu získať medzidruhovým a dokonca medzirodovým krížením s mišpuľou (Mespilus germanica L. U nás rastie asi 10 druhov jarabín. maďarsky: Veres berkenye. mukyňovej čiže mukyne (S. Med je červenožltý a po vykryštalizovaní hrubo zrnitý a má silnú arómu. rusky: JEŘÁB PTAČÍ často pochádzajú z pestovaných druhov. španielsky: Serbal de cazadores. v čase kvetu poskytuje včelám med i peľ.Rosaceae Ľudovo: divá breskyňa. ale cenné drevo pre rezbárstvo má j. francúzsky: Sorbier des oissieurs. alebo z arabského sorbet — jarabina. V germánskej mytológii bola jarabina zasvätená bohu hromu Donarovi a stala sa predmetom mnohých povier a ság. jarab obyčajný. Vedecké pomenovanie sorbus je veľmi staré. a to ľudí i dobytka. aria (L. Azda práve o nej písal Plínius. na okraji pílkovité. lístky kopijovité. Love). Najlepšia je vraj z jarabín moravského druhu (subsp. či keltského sor = trpký. s plodmi dlhými až 15 mm. strom v lesoch teplejších polôh) a až po omrznutí sa dajú jesť plody j.JARABINA VTÁČIA JARABINA VTÁČIA Sorbus aucuparia L. skoruše Nemecky: Wilde Vogelbeere. Predmetom zberu sú zrelé červené Ker. sŕkať. Pochádza buď z latinského sorbere = jesť. jeráb.

pektín. jablčná.2 % ) . Niekedy zapríčiňujú ľahké otravy. Koncentrované roztoky sorbit majú vzhľad glycerínu. Sušením plodov a varom sa rozruší a vyprchá. Divo u nás rastie veľmi vzácne iba na južnom Slovensku (je chránený). čo spôsobuje slinotok až dávenie a gastroenteritídy. kyselina askorbová (0. silica. kvety sa zjavujú súčasne s listami. Oranžovočervené plody majú trpkojablkový pach a horkastotrpkú chuť. ktorý sa užíva po lyžičkách 3 —5 x denne. odkiaľ sa vyváža a často býva oficinálna (u nás v ČsL 1). 124. listové čepele 4. kým umelý sorbitol sa používa na výrobu moderných polykondenzačných živíc (Tween). na kôre konárov nemá nijaké šošovičky (lenticely). Oddávna sú známym prostriedkom proti skorbutu. Gréci ho označovali názvom melia. najmä na juhu Európy. podľa iného výkladu je odvodené od fraxis = štiepateľný. Čajoviny č. Obsahová látka sorbit slúži ako výživný prostriedok pre diabetikov a základná surovina na výrobu sorbózy. likéru a pod. Plody sú nažky s krídlatým vrcholom. ktorá dráždi sliznice žalúdočného a črevného traktu. Meno fraxinus sa odvodzuje z gréckeho fraxis = oplotenie. pretože sa z neho robili koly a tyče do plotov. Vo farmácii a v kozmetike sú náhradkou za glycerín. po zaschnutí známa ako manna. aby sa nezaparili. ktorá má veľký význam pri tvorbe kyseliny askorbovej. taliansky: Frassino. vtáčej (najmä čerstvé) nie sú celkom neškodné. 50. 85. je zdrojom kyseliny askorbovej a antiflogistikom. najmä oštepov.1-0. Plody j.). JASEŇ ŠTÍHLY JASAN ZTEPILÝ Fraxinus excelsior L. keďže jeho drevo sa dá ľahko štiepať. kompótov. Všeobecne sa jasene oddávna uplatňovali v liečiteľstve. ale iba subkutánnymi injekciami. aby si zachovali pôvodnú farbu. 1 lyžica na šálku záparu (užíva sa 3 x denne jedna lyžica).). na zosuvoch a starších navážkách v stredných stupňoch aj v hrebeňových lesoch hôr. Rastie hojne v lužných lesoch. preto je vhodná na prípravu štiav. metliny kvetov sa vyvíjajú skôr ako listy. sorbóza. ktoré obľubujú vlhké pôdy. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. Produkujú ju hlavne stromy rastúce na Sicílii. Drevina patrí k rastlinám. Pružné jaseňové drevo oddávna slúžilo na výrobu ohybného náradia. Olivovité — Oleaceae Nemecky: Gemeiner Esche.a nepoškodené plody (október—november). mannový (Fraxinus ornus L. triesloviny. čo sa dokázalo pokusmi na zvieratách vyššími dávkami. Droga má mierny preháňavý účinok. anglicky: Ash.najlepšie umelým teplom. Príčinou je obsah kyseliny parasorbovej. sorbitol a i. Plody boli presláveným diu125 . španielsky: Fresno. ktorá je netoxická a používa sa ako konzervans v potravinárstve. Plody sa užívajú predovšetkým ako črevné regulans a močopudný prostriedok. Častejšie sa vysádza na neúrodných stranách. Pestovaná jarabina vtáčia moravská je veľmi bohatá na cukor (asi 13 %) a pektín. resp. na vlhkých lúkach a naplaveninách v nížinách a teplých polohách. Skladované plody treba občas presúšať. sú v konečných zložitých strapcoch a majú korunu. pôsobia mierne preháňavo a protizápalovo. Účinné látky v plodoch tvoria hlavne organické kyseliny . Sušia sa rýchlo . Pod menom fraxinus strom poznali už antickí Rimania. Dávkovanie: jedna kávová lyžička plodov na šálku macerátu. Strom často nachádzame v parkoch. vínna. rusky: JASEŇ ŠTÍHLY Strom vysoký až 30 m. Má šedivú bradavičkatú kôru. Príbuzný a podobný je j. Ľudovo sa užívajú aj proti reumatizmu a obličkovým kameňom.až 7-jarmové. karotenoidy. maďarsky: Magas kórisfa. citrónová. Narezávaním sa získava laxatívne pôsobiaca cukornatá šťava. vylúhovať asi 8 h pri obyčajnej teplote (užíva sa každý druhý deň). Štiepením sa vytvára kyselina sorbová (sorbínová).kyselina sorbová (v nezrelých plodoch parasorbová). francúzsky: Fréne élevé. Listy nepárno perovité. nie perorálne. Pripisujú sa jej aj karcinogénne vlastnosti. rutín a kvercetín (flavonoidy). Šťavu z čerstvých plodov možno zavariť s polovičným množstvom cukru na sirup. Droga má názov: Fructus sorbi (aucupariae) — Bacca sorbi. sacharidy (glukóza. Dobre znáša kyslé i vápenaté neutrálne pôdy.

Tauret r. medovina jej však chýba. kôra zasa najstarším surogátom za chinínovníkovú kôru. používanú vo veterinárstve (na humánne účely je vysoko toxická a nebezpečná. znižovanie obsahu cukru v krvi. Výklad o odbornom pomenovaní rastliny nie je jednoznačný a celkom istý. vňaťou prietržníka). ryhované a duté. Kvety sa rozvíjajú skôr ako listy. na zber sa využíva iba pestovaná. Okolo r. zber sa robí viac ráz do roka (jul—august). zberajú sa jednotlivé lístky bez stopiek (jún až september. má rada humóznu pôdu — vysieva sa na jar. Známe je aj externé použitie listovej drogy (kúpele. dáva sa ako obklad na zle sa hojace rany. kolárske a sústružnícke práce. pretože poskytujú hojnosť peľu (opeľujú sa vetrom). manitol a minerálne soli. Podobnosť jastrabiny s inými zástupcami v rámci čeľade je značná. triterpénové zlúčeniny (kyselinu ursolovú). eskulín). Kôra slúžila na izoláciu triesla v garbiarstve. pružné i pevné. Z ďalších neskorších indikácií bolo významné ešte jej potopudné a diuretické pôsobenie.). Majú listy párno pe- rovité a ich hlavná stopka vybieha v hrotoch alebo v úponoch. JESTŘABINA LÉKAŘSKÁ JASTRABINA LEKÁRSKA Galega officinalis L. Jastrabina je hojná najmä v južnej Európe a v západnej Ázii. kvitne v lete. sacharidy (aj tetrasacharid stachyózu). kyselinu jablčnú. Ľudové liečiteľstvo južných krajov uplatňuje aj lyko stromov. taliansky: Galega. Nožom alebo kosákom sa odrezávajú kvitnúce a hojne olistené vrcholky bylín. bez pachu a chuť má zvieravú a horkú. silicu s obsahom terpénov a vitamín K2. liečila mnohé detské choroby a slúžila proti uhryznutiu hadmi a divou zverou. Biele jaseňové drevo je vhodné na stolárske. listom brezy. Pri ušnom ochorení (otoskleróze) sa ako adjuvans podáva odvar z čajoviny. Používa sa na výrobu lyží. ktorá má tri zložky: kôra jaseňa. jednoduché. pri vredoch predkolenia a pod. 1914 objavil v rastline „alkaloid" galegín a spolu so Simonnetom (r. Stromy kvitnú v apríli—máji a včely ich veľmi obletujú. Predmetom zberu bývajú aj semená — Semen galegae. Sú to najmä niektoré druhy rodu Vicia L. kozia ruta. Vraj zaháňala mor. Používajú sa na priemyselnú izoláciu obsahových látok. Kedysi sa vo Švajčiarsku a aj inde pestovala na krmivo. Kecskere galga. Sušia sa na dobre vetraných tienistých miestach v tenkých vrstvách. aj pri reumatizme a dne (zvyšoval vyplavovanie solí z organizmu — saluretikum). byle priame. trieslovinu. dlhé asi 10-20 cm. zakončené osťou. novšie sa spomína grécke gala = mlieko a ago = ženiem. Ináč sfarbené časti drogy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol 6 1. Listy i kôra majú experimentálne dokázaný mierny laxatívny účinok (depuratívum). najmä kozy a ovce. kvercetín). lebo dosiaľ spomínané indikácie sa neukazovali uspokojivé (okrem diaforetickej a diuretickej). poukazujúce na zvyšovanie dojivosti. potom manitol (za čerstvá horký). najmä kumaríny (fraxín. Jaseň je známy aj tým. Druh rastie v nížinách i pahorkatinách.kantarída. Z oficiálnej alopatie sa pomaly vytrácajú. 1927/28) mu dokázal slabšie hypoglykemické účinky — t. po zovretí sa odstaví a nechá postáť prikrytá 5 minút. dýh i nábytku. ursolovú. maďarsky: Kecskeruta. náradia. Mladá kôra z konárov sa zberá na jar a bežne suší. lístky kopijovité alebo elipsovité. ktoré je bohaté na sliz. U nás zriedkavo rastie voľne. Rozsiahle skúmanie galegínu urobil Reinwein (1927). 5 — 9-jarmové.5 12 10 II. príp. Rastlina má pomerne veľa peľu. V súčasnosti je Herba galegae — vňať jastrabiny má dve akosti. Občas sa pestuje na okrasu v záhradkách. kvety biele alebo fialovomodrasté. v súčasnosti v NDR a NSR.5 0. rusky: Trváca bylina vysoká 40-110 cm. 14 3 1 12 14 126 . Pri zapečení sa niekoľko ráz denne dávkuje 1 lyžička listov na šálku horúcej vody. flavonoidy (kvercitrín. — vika. že sa na ňom zdržuje chrobák španielska mucha . dne. štedrevec liečivý Nemecky: Echte Geissraute. najmä galegínu. j. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: jastrabí hrach. fraxidín. Jastrabina sa dokázateľne spomína až v skorom stredoveku. Kvitne v pazušných strapcovitých súkvetiach. ťažko poškodzuje pečeň). Droga Herba galegae je v niektorých liekopisoch oficinálna. Ako prostriedok proti horúčke sú drogy zastarané. Plody sú kostrbaté struky. horúčku. ktoré sa hodnotia podľa ČSN 86 6813: Akosť — najviac v % Znak 1. 1600 ju však už nachádzame v mnohých nemeckých záhradách ako liečivú. príp. Používanie drog na väčšinu týchto ochorení je skutočne zastarané a neúspešné. Použitie na zvýšenie laktácie asi prišlo z Ameriky. v snôpkoch (ak umelým teplom. listy sú dobrým krmivom pre niektoré domáce zvieratá.retikom. príp. tak teplotou do 50 °C). ako glukokiníny. lenže sa v horúcej vode krátko povarí. ktorá poskytuje drogu + Cantharis (uvádza ju ČsL 2). Preto si ju včelári osobitne necenia. U nás sa vyskytuje najviacej na južnom Slovensku. len z času na čas sa stávajú módnymi (napr. najmä v pobrežných húštinách a vlhkých lesoch. Droga je ľahko lomivá. anglicky: Goat's Rue. iba do augusta). Drevo je veľmi tvrdé a ťažké. Alopatia sa k používaniu listov i kôry stavia dosť zhovievavo. príp. triesloviny. Drogy sa častejšie kombinujú s inými. Kôra obsahuje dosť podobné látky. Kôra sa dávkuje rovnako. Listy obsahujú predovšetkým horkú látku — oxykumarínový glukozid fraxín s aglykónom fraxetínom a fraxanolglukozid. Predmetom zberu pre farmaceutické účely býva list — Folium fraxini a kôra — Cortex fraxini. podľa neho má galegín také vlastnosti. List i kôra sa využíva pri reumatizme. Známy však bol zápar z 3 lyžičiek listov na 300 ml vody užívaný po dúškoch cez deň pri chorobách obličiek a zadržiavaní tekutiny v organizme. pri ochorení obličiek a močových kamienkoch. s kvetom bazy. list čiernej ríbezle a kvet túžobníka. podobne účinnými ako zložky čajovinových zmesí. španielsky: Galega. na rany. kôra sa v Poľsku používa ako depuratívum v kombinácii napr. parkiet. u nás majú iba zriedkavé ľudové použitie. Pomer zosušenia je asi 4 — 5 : 1. ľadník. atónii (ochabnutosti) močového mechúra. Materiál sa suší zvyčajným spôsobom. Pre obsah silice a glykozidov možno použiť umelé teplo iba v teplote do 40 °C. listy nepárno perovito zložené. francúzsky: Galega officinal. ba aj na vypudenie črevných parazitov.

Druhy Colchicum sa v antike liečebne používali málo. s ktorými ju však pri zbere nemožno nijako zameniť. stor. Semená sa používajú podobne a pokladajú sa hlavne za pomocné a účinné antidiabetikum. anglicky: Meadon Saffron. zložku mnohých tajných prostriedkov. Vedecké pomenovanie jesienky vychádza z gréckeho kolchikon. Pred interným užívaním svorne varovali všetky herbáre. druhové meno autumnale značí jesenný. 20. V Nemecku sa jastrabina pridáva do antidiabetických čajovín a do tabliet s metabolickým pôsobením (NSR).jej dávka je 1 -2 kávové lyžičky na šálku vody v zápare. teda vo vlasti miešačky jedov — Medey. sirotka. kvitnúci druh v jeseni. naháč. Usudzuje sa. rastlina sa označuje aj ako orálne antidiabetikum. pokladali ho za veratrín. vysoká 10—30 cm. U nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej Trváca bylina so šupinatou hľúzou. proti astme. Bylina rastie často na lúkach pahorkatín až horského stupňa. 25. Jesienka tvorila napr. maďarsky: Ószi kikerics. Spoľahlivejšie použitie je na podpornú liečbu pri cukrovke — diabetes mellitus. Hneď sa však nepresadila. JESIENKA OBYČAJNÁ + Colchicum autumnale L. proti epilepsii a pri horúčkovitých detských ochoreniach s vyrážkami (osýpky. ďalej saponín. Macerovala sa vo víne. tak nazýval Dioskorides prudko jedovatú rastlinu rastúcu v Kolchide na pobreží Čierneho mora. vo vňati hlavne flavónový glukozid galuteolín (štiepi sa na luteolín a glukózu).). vodnatieľke. účinok je však pochybný. nadzemná časť . taliansky: Colchico. Ako obsahové látky sa uvádzajú aj niektoré aminokyseliny . že Medea používala jed z jesienky. sacharidy a trieslovina. ktorá sa aj vykupuje. Asi v polovici 16. Ľaliovité — Lilíaceae Ľudovo: bujačina. orálny inzulín. hoci boli dobre známe a známa bola aj ich jedovatosť. j. divá cibuľa. reumatizmu. šarlach a pod. ocún. lúčny matečník. vyrastá v jeseni a je zakončená fialovými kvetmi s lievikovitým okvetím. t. sa jesienka opäť dostala do európskej medicíny.arginín a gvanidín. Potom jesienka upadla do zabudnutia a ujal sa jej až stredovek na základe odporúčania arabských lekárov. rusky: OCÚN JESENNÍ JASTRABINA LEKÁRSKA o ne veľký záujem. Anglický lekár Williams r. Novšie sa používa výťažok — extrakt v masti aplikovaný zvonka na zacelenie kožných defektov po neoplastických operáciách a na zosilnenie pôsobenia rontgenových ožarovaní. šafranica. 19. dávkujú sa 2 lyžičky drogy na pohár vody. má rada mierne vlhké pôdy s výživnou a trochu alkalickou hlinou.stvol. dozrievajúci v máji až júni vkyjakovité tobolky dlhé 30-50 mm. liehovine alebo v octe ako tinktúra. ktoré lievikovito obklopujú zelený semenník s množstvom semien. Rastlina vo všetkých orgánoch. mala kolísavú účinnosť. francúzsky: Colchique ďautomne. Cibuľky mali aj vedľajšie toxické príznaky a nedali sa presne dávkovať.). Vzhľadom sa jesienka ponáša na šafrány (Crocus L. Obsahovú látku kolchicín prvý zistil r. najmä však v semenách obsahuje izoamyléngvanidín galegín. 1820 lekárnik Peletier a Caventou. zimovít Nemecky: Herbstzeitlose. 17. 18. Operuje sa v jeseni a na jar vyrastá prízemná ružica čiarkovitých listov. horké látky. ak sa užíva ako adjuvans pri cukrovke. príp. no iba na vonkajšie upotrebenie. Vňať má staré ľudové použitie ako prostriedok podporujúci tvorbu mlieka cicavcov. španielsky: Colchico común. podobne ako o vňaťovú drogu. 21. 1820 namiesto nespoľahli127 . Droga sa zriedka užíva samotná . jeseňka. napr. V ľudovom liečiteľstve sa vňať jastra- biny užíva aj ako močupudný a potopudný prostriedok. Rod zahrňuje podľa užšieho alebo širšieho chápania 30 až 60 druhov. a preto sa priemyslová výroba takýchto prípravkov v mnohých štátoch zastavila (aj u nás prípravku Galegolu). Správne ho určil Geifer a Hesse.čajoviny Diabetan — pomocná liečba cukrovky. Čajoviny č. 26. Najhojnejšie sú rozšírené v stredomorskej oblasti.

6 % — nachádza sa predovšetkým v najvnútornejších vrstvách osemenia). V ľudovom liečiteľstve sa v nijakom prípade nesmú používať. Kolchicín je silný kapilárny jed (rozširuje kapiláry a nivočí cievy). Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . nedokázala sa jedovatosť medu. Vyberajú sa po dozretí z plodov — toboliek. izolovaný z hľúz alebo zo semien jesienky. Všetky prípravky s colchicínom alebo jesienkou podliehajú predpisom lekára. semená sa z nich vytrasú a dosušia. 1826 ocitli v anglickom liekopise. Poskytuje včelám neskorú peľovú i nektárovú pašu. ktoré sú uložené hlboko v zemi. Po očistení sa zvyčajne pokrájajú na lupienky — koláčiky a rýchlo sa sušia. a tak sa ako droga r. v lete (hlavne v auguste až septembri) sa vykopávajú hľuzy. Med má tmavú farbu. Jesienka je inak nepríjemnou jedovatou burinou v sene. pôsobí močopudne. resp. Čerstvé hľuzy sa používajú v homeopatii. Pre prudkú jedovatosť zber ani akákoľvek manipulácia sa nesmie zveriť deťom. Možno ich sušiť aj na slnku. pre- chádzajúcu až do zelena. Peľ je oranžovožltý a býva ho veľké množstvo. iba na lekársky predpis). je však menej jedovatá ako kolchicín a stala sa účinným liekom pri niektorých krvných ochoreniach. Používajú sa na to osobitné vypichovacie nástroje. hrajúce sa so semenami (5 g je smrteľná dávka). Podstatnými obsahovými látkami sú vysokojedovaté alkaloidy. Jeho roztoky sa uplatňujú aj v praxi pri pestovaní polyploidných rastlín so zvýšeným počtom chromozómov (vyznačujú sa obyčajne rýchlym rastom a nadmernou tvorbou zelenej hmoty). 128 . častejšie však v jeseni. Pred kvitnutím — na jar. teplotou okolo 40 °C. Hoci je jesienka jedovatá. kvety ostávajú dlho otvorené. ČsL 4 uvádza ako oficinálny jedovatý alkaloid + + Colchicinum . izoloval látku označenú F — demekolcín.2—0.JESIENKA OBYČAJNÁ vej hrúzy s kolísavým obsahom kolchicínu začal používať semená.5 ojedinele.+ Semen colchici. Strata na hmotnosti je malá. najlepšie sa dosúšajú pri umelom teple. Jesienke venoval veľkú pozornosť náš vedec Šantavý. o. užívané pri akútnych záchvatoch dny (samozrejme. Ako Colchicum e seminibus sa používajú v homeopatii. Droga + Tuber colchici. asi jún—júl. Rastlina je významná ako prostriedok na liečenie dny a reumatizmu — antiuretikum a cytostatikum. Droga je bez pachu a má veľmi horkú a ostrú chuť. Najčatejšie sa vo svetových liekopisoch uvádzajú semená . i. Je nebezpečná pre dobytok i pre deti. chránené pred vlhkom i svetlom.kolchicín. t. j. Pri skladovaní ich treba dobre chrániť pred vlhkom a svetlom. odrezávaných v čase hnednutia. Náš farmaceutický priemysel vyrába dražé Colchicin Spofa. Predmetom zberu je celá rastlina. čo možno urobiť aj na slnku. u nás sú v ČsL 2. Kvety jesienky sa trhajú a sušia iba Ukazovateľom kvality sú požiadavky ČsL 2 pre + Semen colchici: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Popol Obsah kolchicínu — najmenej ČsL 2 2 5 0. Skladujú sa v dobre uzatvorených sklených nádobách. ktorá má silný antimitotický účinok. Tobolky sa presušia. z ktorých najdôležitejší je kolchicín (0. Pôsobí už v nepatrných dávkach.

) Medic. resp. Latinské vedecké meno capsella je zdrobnenina od capsa = tobolka (bursa pastoris = pastierska kapsa). bieda. betuška. s prízemnou ružicou stopkatých. za hydrastisový koreň či podzemok (pozri cudzokrajné drogy). je však mierne drobivý.KAPSIČKA PASTIERSKA . preto ju hmyz navštevuje zriedka. Materiál sa očistí od prímesí a dá rýchlo sušiť. Zber možno odporúčať aj začiatočníkom — ľahko sa identifikuje. a to ako prostriedok účinkujúci na maternicu. aby sa usušili aj plody. srdiečka Nemecky: Gemeines Hirtentäschel. Rastlina má veľmi malé kvety. gracovito perovito strihaných listov. holá kača. V prípade masového výskytu dá sa získať pokosením. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: babie kapsy. Opäť sa dostala do popredia záujmu počas prvej svetovej vojny. slabo ostrú chuť a je horkastá. 1938. Odrezáva sa na začiatku kvitnutia (apríl—máj—október).PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ Jednoročná až dvojročná bylina vysoká 10—35 cm. že do roka vyrastá niekoľko generácií. ktorá znetvoruje stonku i šešule a pokrýva ich bielym práškom. betašná zelina. Drogu tvorí nadzemná časť i s prízemnou ružicou listov. možno zber robiť viac ráz. Plody sú typické obrátene trojboké šešuľky. anglicky: Shepherd's purse. Vo vlhkom lete rastlinu napáda parazitická pieseň (Cystopus candidus (Pers. Rastlina je veľmi známa.PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ KOKOŠKA PASTUŠÍ TOBOLKA Capsella bursa-pastoris (L. maďarsky: Pásztortáska. Napadnuté exempláre nezberáme. Biele kvety v strapci. Kunze). Materiál sa nezaparuje.peniazok. rusky: - KAPSIČKA PASTIERSKA . byľ rozkonárená. Cenila sa ako náhradka za vtedy drahý námeľ (Secale cornutum — pozri kyjanička purpurová). kolduška. Vyskytuje sa hromadne. Rastie aj na medziach. Pieseň sa kedysi dávala do súvislosti s účinkom byliny. schne rýchlo. O skutočne účinných obsahových látkach pastierskej kapsičky sa dodnes Vňaťová droga — Herha bursae pastoris sa posudzuje podľa ČSN 86 6741: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. kokoška.. Pri sušení musíme dbať na to. Z rastliny sa zberá a nakupuje kvitnúca vňať — Herba bursae pastoris. dobre sa zberá i suší. Rastlinu liečebne používal už Hippokrates. Na homeopatické účely a niektoré špeciálne prípravky sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. Vzhľadom na to. Sušenie netrvá dlho. na byli šípovito objímavých. zvaná aj Thlaspi Bursa pastoris. Droga má slabý nepríjemný pach. Treba sušiť prirodzeným teplom. keď bol nedostatok zahraničných drog. takže rastlina vyzerá ako pomúčená. 2 2 1 13 10 II. bez väčšieho množstva plodov. chudobka. španielsky: Bolsas de pastor. mošna. taliansky: Borsa pastore. Je prispôsobená na opeľovanie vlastným peľom. lopata. francúzsky: Bourse á pasteur.) O. 4 4 2 13 13 129 . ale bez koreňov a cudzích prímesí. pri okrajoch ciest a v dedinách. rumoviskách. Druh patrí medzi najbežnejšie buriny rolí a záhrad. úhoroch. čo však vyvrátil ĽHarste r.

farmaceutický priemysel používal extrakt z pastierskej kapsičky ako zložku prípravku Alysal — pasta aplikovaná na chronické ekzémy (dermatologikum). Jej použitie je predovšetkým v ľudovom liečiteľstve. ale vcelku príjemnú chuť sa jedli ako šalát. prípadne na zaparenia . Čajoviny č. francúzsky: Capucine ä grande fleur. Semená obsahujú až 20 % oleja. V latinčine tropaeum označuje strom ovešaný zbraňami — znak víťazstva. dlhostopkaté. Droga sa uplatňuje ako slabé hemostatikum pri metrorágiách a menorágiách. betaín a niektoré ich estery.vedú spory. najčastejšie oranžovožlté. trochu trieslovín a saponíny. kapucínkovitých rastlín. ostrohovité. Má nerovnakú a nie vždy spoľahlivú účinnosť. približne okrúhle. Celý rod má asi 80 druhov. potom pri krvácaniach zo žalúdka alebo z pľúc a z močových ciest.intertrigo a na obklady pri krvácavých poraneniach. a to tyramín. Kapucínkovité — Tropaeolaceae Ľudovo: vytrčpán Nemecky: Grosse Kapuzinkresse. maďarsky: Nagy sarkantyúka. Macerát sa za studena aplikuje aj externe na omývanie (vyrážky. Malé tropaeolum opísal r. Druh pochádza z Južnej Ameriky a kultivuje sa po celom svete na okrasu. 89. Je antihemoragikum proti vnútornému krvácaniu. tropaeolum je zdrobneninou tohoto slova. okrem toho flavonoidy (diosmín). štítovité. 1580 Dodonaeus. ale skorej ako okrasný kvet. Sprvoti nevyvolalo veľa pozornosti ako liečivo. KAPUCÍNKA VÄČŠIA KAPUCÍNKA VÄČŠIA LICHOŘEŘIŠNICE VĚTŠÍ Tropaeolum majus L. všetky pochádzajú z Južnej Ameriky. Kvetné pupene a nezrelé plody sa nakladali do octu a konzumovali ako kapary. Plody sú tobolky s obličkovitými semenami dlhými asi 1 cm. Leclerc (1916) dospel k názoru. najmä proti skorbutu. 10 10 9 2 14 mg II. 229. acetylcholín. listy stopkaté. 20 12 12 4 10 mg Poliehavá trváca bylina so stonkou dlhou 30-200 cm. ako diuretikum a zvonka dermatologikum pri dermatitídach a ekzémoch. taliansky: Cappuccina. Listy i kvety pre svoju ostrú. že Plod — Fructus tropaeoli — sa posudzuje podľa ON 86 6625: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené a nezrelé plody Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah benzylizotiokyanatanu alylnatého v 1 g plodov — najmenej I. a to maternicovému (pokusy ňou nahradiť námeľovú terapiu neboli úspešné). 1684 Bevernong. Literatúra však zhodne uvádza biogénne aminy. Veľké tropaeolum privie- zol do Európy r. cholín. potom látky s obsahom síry. ale aj pri ochoreniach obličiek. pričom sa vhodne kombinuje s inými drogami. ako podporný prostriedok pri žalúdočných a črevných ochoreniach. kvety nápadné. rusky: . Okrem alkoholických výťažkov (tinktúra a extrakt) sa z drogy pripravuje aj teplý zápar (1 lyžica drogy — postáť 15—20 minút. piť 2—4x denne) — najmä ako diuretikum. Čs. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na macerát (pripravuje sa za studena) a pije sa 2—4x denne. Homeopatické prípravky sa používajú hlavne pri rozličných krvácaniach. ekzémy). Na celom svete sa pestujú ako okrasné rastliny. 91. anglicky: Indian Cress. Miestami sa takto konzervujú dodnes. 224. chrasty. U nás je jediným zástupcom čeľade 130 . španielsky: Capuchina.

Túto vlastnosť nemá glykozid. ktoré obsahujú glukozinoláty. maďarsky: Fekete mustár. ale šešule má odstávajúce a semená sú žltkasté alebo červenkastožlté. guľaté. španielsky: Mostaza bianca. pri komunikáciách. Horčice patria k najstarším liečebným a dietetickým prostriedkom. Benzylhorčičná prchavá látka z nej vznikajúca. bylinných kúr. čiernej. maďarsky: Fehér mustár. Nedávno vznikli spory o liečivej účinnosti semien dopestovaných u nás a dovážaných. ale aj pri skorbute a meteorizme (dávka šťavy je 30—50 g). Horčica biela je jednoročná bylina podobná k. príp. guľatejšie a hladké. súčasť miešaniek. najmä však v nížinách. chren. polievok. Semeno kapucínky dozrieva postupne. aj kvet i nezrelé plody alebo kvetné púčiky) používajú ako prísada do šalátov. semeno kapusty čiernej. má výrazné antibakteriálne účinky . ktoré sa užívajú pri infekciách močových ciest. ktorých nepriaznivé pôsobenie sa najväčšmi prejavuje pri infekcii močových ciest. Semená sa sušia v tenkých vrstvách na lieskach alebo na čistých papieroch (napr. uplatňujú sa podobne ako potočnica alebo lyžičník. pestovaný na roliach.) Koch). taliansky: Senape. (BRUKEV ČERNOHOŘČICE) ČERNOHOŘČICE SETÁ KAPUSTA ČIERNA Brassica nigra (L. Rastie na podobných miestach ako k. čiernej. plod. omáčok a pod.hoci šťava koná dobré služby pri chronickej bronchitíde a pľúcnych zápaloch i emfyzémoch (rozdutí pľúc). Rastie na úhoroch. ako dozrieva. po chvíli ostro pálčivú. Fructus tropaeoli majoris. Plody sú zobáčikovité šešule priklonené ku stonke. Schwarzer Senf. Okrem toho ťažko uviesť do súladu všetky staroveké i novšie názvy kapusty a horčice. izotiocyanát. Slovenské pomenovanie kapusty vychádza asi z latinského caput = hlava. roľná — Sinapis Pre Semen sinapis (nigrae).) Koch Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: čierna horčica Nemecky: Senf-Kohl. látky s obsahom síry v glykozidovej väzbe (zastúpené najmä rastlinami z čeľade kapustovitých rastlín — Brassicaceae. chrípkových ochoreniach.). spodnými lýrovitými a predĺžené kopijovitými hornými listami. obsahujú asi 0. francúzsky: Sénevé blane. ani látka pripravená umelo. rusky: Kapusta čierna je jednoročná. Chuť má spočiatku nevýraznú. španielsky: Mostaza negra. plody a vňať. čierna. nevaria sa a ani nesušia. po 100 g — čerstvé listy a semená kapucínky. pre tvar zatvorenej hlávky. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. bielej sú neprípustné. až sivohnedé. v koncových strapcoch.ak je povrch pôdy uváľaný. — vždy čerstvé. čiernej a h. destiláciou nerozdrveného materiálu sa získava skoro výhradne nitryl kyseliny fenyloctovej. sa vyrábajú prípravky. sa zastavila. listy žihľavy a zimozeleňa. V minulosti bola rastlina obrúbená ako zložka tinktúry proti vypadávaniu vlasov a na ich vzrast (do 90 % liehu sa na 15 dní naložili rovnakým dielom . podobný ako pri kapuste čiernej (Brassica nigra (L. Kve- ty žlté. semená malé. červenohnedé. anglicky: White Mustard. aj vonku na slnku. j. na rozdiel od bielej horčice. resp. Droga má charakteristický zemitý a zemiakový pach. t. Droga: Semen tropaeoli majoris. ktorá sa pozná podľa bledožltých lupienkov s fialovastými žilkami. chutia tiež mierne. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Weisser Senf. Semeno zberané zmetaním sa oddelí od hliny a iných nečistôt plavením vo vode. Prieskum antibakteriálneho účinku a prešetrenie obsahových látok v tomto smere je novšieho dáta. Na rovnakom poli rastie niekedy aj veľmi podobná horčica roľná (Sinapis arvensis L. francúzsky: Moutarde noir. Pre ostrú chuť sa list (hlavne mladý. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. bronchitídach. Je tu zjavný glykozidový predstupeň — glukotropeolín. t. Za vlhkého počasia sa zberá postupne tak. Pupene a nezrelé plody tiež niekedy nahradzujú známe kapary — zelené oká očiek z rýb (po naložení do octu). väčšej — príp. napr. aby nevznikli omyly. resp.aj v najmenšej koncentrácii účinkuje na 46 kmeňov baktérií Staphylococcus (Micrococcus) pyogenes aureus. resp. Vzájomné prímesi k.03 % prchavých látok. ktoré vypadávajú. jemnejšie jamkovito bodkované a chutia mierne. môžu sa semená. Semeno k. „Horčice" (aj h. rusky: HOŘČICE BÍLÁ HORČICA BIELA Sinapis alba L. Kapucínka patrí medzi rastliny. čo však vyplýva iba zo slovenského prekladu označenia pre rod (Brassica). j.7 131 . Druhové meno niger = čierny (podľa farby semena). ktoré sa po vydestilovaní z rozdrobeného materiálu skladajú skoro výhradne z benzylhorčičnej zlúčeniny. taliansky: Senape bianca. zmiesť metličkou a ostatné pozberať ručne (jún—október). Takéto semená však treba potom rýchlo a opatrne sušiť na slnku alebo umelým teplom pri 35-40 °C. medziach. Všetky časti kapucínky — najmä semená. zápaloch obličiek a močového mechúra. sa používa ako rastlinné dezinficiens močových ciest. až 100 cm vysoká bylina s rozkonárenou bylou. horčica a potočnica). za sucha . v skleníkoch) a ak je pekné počasie. Príbuzná a veľmi podobná je žlto kvitnúca ohnica (reďkev ohnicová — Raphanus raphanistrum L. zrelé má svetlú žltohnedú farbu. Sú však skoro dvakrát väčšie. ako chren.napr. kým semená horčice roľnej sú zvyčajne väčšie.). mala by sa používať predovšetkým proti vypadávaniu vlasov a na podporu ich rastu. Už v staroveku poskytovali podobne ako dnes korenistú prísadu k jedlám a preslávili sa ako účinný a silný protijed. caputium = kapucňa. Po precedení a pridaní trošky aromatickej gerániovej silice — Oleum geranii slúžila tinktúra na natieranie (Leclercov recept). anglicky: Black Mustard. Ich semená sa často nájdu ako prímes v semenách k. V tomto prípade je lepšie a istejšie pridržiavať sa ľudového názvu pre obidve rastliny — horčica. má ČsL 2 tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ostatné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi (hlavne semená iných kapustovitých rastlín) Popol (zvyšok po spálení drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah izotiokyanatanu alylnatého — najmenej ČsL 2 1 2 5 2 0. na rumoviskách a v húšťavách. hlavne podľa miesta pestovania rastlín a výroba prípravku Urogran — granulovaných semien. Po navlhčení páchne ostro.

alylizo- KARBINEC EVROPSKÝ Lycopus europaeus L. Robí sa to zvyčajne pokosením rastlín v čase začiatočnej zrelosti (šešule sa farbia do žltohnedá). dolný čisto biely. Strata na hmotnosti je malá. horný pysk majú biely. sidenirch zelina. Účinnú zložku semien predstavujú glukosinolaty . Ich chuť je sprvu mierna. najmä burina jarín). Čajovina č. horčičnej múky. Biela horčica má podobné použitie. do rozličných nakladačov (na uhorky a pod. 68. Čím sú plody zrelšie. maďarsky: Európai peszércze. „Silica" — prchavá zložka k. bielej glukozinolát sinalbín (a príslušné enzýmy. sú drogy bez pachu. tým ľahšie vypadávajú. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté . má preto vhodnejšie interné uplatnenie. mazacie oleje a pod.. jej glukozinolát však nehydrolyzuje na prchavé zložky. sediace kvety tvoria pazušné paprasleny. na sústavne spásaných mokrých pasienkoch a v priekopách. glukozid a v h. resp. najmä horčicu bielu. Semeno k. väčšinou jednoduchá. lebo inak môže spôsobiť ťažké zápaly kože. látky s dráždivými a prekrvujúcimi vlastnosťami. nie je však terapeuticky dôležitý. Rastie preto hlavne pri otvorených stokách so znečistenou vodou. rusky: KARBINEC EURÓPSKY Trváca bylina vysoká 20—110 cm. lebo zničí enzýmy). Poskytujú med i veľa peľu. ale aj neskôr ako strniskovú rastlinu. V jeseni medujú menej ako v lete. čiernej.KAPUSTA ČIERNA HORČICA BIELA tiokyanát a sinalbín na p-hydroxybenzylizotiokyanát. Druh obrubuje stanovištia s nadbytkom dusíka. španielsky: Bugula. Obsahové látky v obidvoch prípadoch tvorí olej (asi 25—35 %). anglicky: Bugle Weed. končisté. vlčia noha Nemecky: Ufer-Wohlstrapp. arvensis L. Nektárovosť sa zastavuje chladom.sinigrín v k. čiernej (syntetická) tvorí zložku priemyselne vyrábaných mastí Calovat a Rheumosin unguentum uplatňovaných ako derivans. V lete dá 1 ha horčice asi 40 kg medu. že ich možno vysievať zavčasu zjari. sinigrín na alylhorčičnú látku. za určitých podmienok glukozinoláty sa štiepia na prchavé izotiokyanáty — látky s obsahom dusíka a síry. Drogám silne škodí vlhko. Plody sú hladké tvrdky. ktorej je práve v tom čase nedostatok. potom sa mlátia a získané semená sa 132 ešte presušia na hromadách a potom sa čistia.). slabo červeno bodkovaný. prípadne Semen sinapis albae (inak aj Semen erucae). Obklad sa smie ponechať len do ľahkého sčervenania pokožky. ostrá (lebo nastal rozklad glukozinolátu porušením pletiva). horčičný glykozid. kaša sa nanesie na látku a prikladá pri akútnych zápaloch a reumatických bolestiach. naj- . ktorá patrí medzi B-tioglukozidázy. V obidvoch prípadoch zberáme z pestovaných rastlín semená — Semen sinapis nigrae. Kým sa tieto prchavé zlúčeniny neuvoľnia. Neprchavý tzv. páperistá. čiernej slúži na dráždenie kože vo forme kúpeľov. treba zber robiť ručne. neskôr slabo kyselkavá a až po chvíli pálčivá. potom sliz. myrozináza. Ak sú prezreté. označovaný ako Oleum sinapis. mastný olej je pre ostrú príchuť vhodný iba na technické účely — výroba mydiel. Rastliny sa nechajú oschnúť. byľ priama. listy elipsovité. kvitnú už krátko po zasiatí (do 6 týždňov) a dlho (asi 20 dní). ktoré po poranení pletiva alebo pri destilácii štiepia glukozinoláty). zúbkaté. Podobné použitie má aj izolovaný izotiokyanát. Semená slúžia predovšetkým ako korenina a na výrobu pokrmovej horčice.Labiatae) Ľudovo: heraklia. horčičného papiera (Charta sinapisata — horčičná múka nalepená bezvodým lepidlom na vhodný podklad papiera — oficinálny prípravok v ČsL 2). Sú preto významné pre včelárov. Rozprášené semená vyvolávajú zápaly slizníc. príp. bielkovinové látky. vždy rozširujú včeliu pašu. Upotrebenie podmieňuje dráždivý izotiokyanát. teda asi koncom júla. Sú dôležité nielen tým. príp. alebo sa z čerstvej horčičnej múky a vody pripravuje kašovitý obklad (voda nesmie mať viacej ako 40—45 °C.

predpokladá sa.). Okrem uvádzaného k. Morfologickými znakmi je karbinec príbuzný so zástupcami rodu srdcovník — Leonurus L. vysoký je mohutnejší. živicovitej konzistencie. že majú tyreostatickú aktivitu. litospermová a i. sa uplatňuje aj v homeopatii: robí sa z neho tinktúra (z čerstvej kvitnúcej rastliny). fil. saponiny a bližšie nepreskúmané látky fenolového charakteru.). virginicus Mchx. vlhké priekopy. virgínskemu (L. Samoliečiteľskú manipuláciu s rastlinou vonkoncom neodporúčame a varujeme pred ňou. v ktorých sa výťažky z karbinca kombinujú napr. asi júl—september) a zvyčajne sa spracú- 133 . pri ľahších. Účinný princíp tohoto pôsobenia sa nepodarilo doposiaľ izolovať v čistej forme. Karbinec sa používa aj pri vegetatívnych dystonických poruchách (porucha napätia svalstva). európskeho rastie u nás k. obsahuje hlavne horčinu nie celkom známej skladby. pobrežné kriačiny.). búchaní srdca. Opísal ho až v 16. Používanie potom upadlo do zabudnutia a od r. a to pre podobnosť kvetov alebo listov s odtlačkom vlčej laby. predovšetkým list. k. j. s chinínom a i. Účinok sa prejavuje až po dlhšom užívaní — asi po 3—4 týždňoch.1 % ) . virgínsky (L. je však prirodzené.KARBINEC EURÓPSKY va čerstvá. Zástupcov oboch rodov uvádzame osobitne. Vňať. ktorý sa pokladá za účinnejší. pričom prípravky možno užívať bez nebezpečenstva aj niekoľko mesiacov. ďalej pri poruchách srdcových chlopní a srdcovej slabosti s pocitom strachu. príp. stor. pri basedowovskom srdci s veľkou dráždivosťou a slabosťou. Droga sa zriedka dávkuje vo forme čaju (zápar z 1-2 lyžičiek na šálku vody. Mal veľmi časté použitie proti horúčke a na zastavenie krvácania. pri ktorých je ovplyvnený pulz. 1855 sa začal uplatňovať v homeopatii americký k. európskeho). Karbinec je špecifickým liekom proti Basedowovej chorobe. Nie je isté. vysoký obsah fluóru (0. farba kvetov a obdobie kvitnutia sa stotožňujú s k. že je v rastline obsiahnutý vo fenolových látkach a fluóre. najmä nemeckých lekárov. Typické stanovištia sú napr. (u nás sa nevyrábajú). Tak sa dostal do drogového pokladu renesančných. 2—3 razy denne). roztie- mä v blízkosti hnojísk. flavonoidy. európskym (niektorí botanici ho rátajú iba za varietu k. ursolová. či antickí lekári poznali tento karbinec. treba na to tienisté.. ostricové lúky a jelšiny od nížin po horské polohy. pri iných srdcových funkčných poruchách. častejšie sa užívajú štandardizované hotové prípravky. Jej šťavnatá časť sa odrezáva v čase kvitnutia (t. pretože o mnohých fenoloch je známe. Ak sa suší. Druhové pomenovanie má označovať jeho domovinu. j. Značná podobnosť je ešte s druhmi rodu jablčník . Využívala sa aj farbiaca schopnosť šťavy — sama alebo s modrou skalicou slúžila na farbenie na čierno. listy má chobotnato rozdelené na kopijovité úkrojky. najmä ak je spojená s tachykardiou (zrýchlenie srdcovej činnosti nad 90 tepov za minútu).) a krížence oboch druhov. Karbinec — hlavne americký. ktorý bol prv liekom proti malárii. Sušenie nesmie byť zdĺhavé. že ich užívanie a vhodnosť vie posúdiť iba lekár a predpísať. exaltatus L. Pri umelom teple nemožno prekročiť teplotu 35 °C. ktorý má dodnes svoje významné miesto v terapii. až stredne ťažkých formách hypertyreózy (t.05-0. dobre vetrané miesta. Vedecké označenie karbinca je zložené z gréckeho lykos = vlk a pous = noha. ktoré však majú inak tvarované listy a inú farbu kvetov. Ďalej je v nej do 10 % trieslovín. Napriek novému vývoju terapie vo svete pri Basedowovej chorobe udržali si prípravky s karbincom svoje miesto. silica. Dodonaeus. so srdcovníkovými extraktmi. virginicus Mchx.Marrubium L. Predmetom zberu je vňať — Herba lycopi europaei. V terapii sa zvyčajne dáva prednosť americkému karbincu — k. organické kyseliny (kávová. označovanú aj ako glykozid lykopín. vysoký (L. Droga má slabý aromatický pach a chutí veľmi horko (najmä semená). pri chorobnom stave vyvolanom zvýšenou činnosťou štítnej žľazy).

KLIKVA B A H E N N Í Oxycoccus palustris Pers. Veľmi zriedka sa plody sušia. kyselina askorbová a farbivá (antokyány). maďarsky: Foltosáfonya. kde rastie skutočne v produkčnom množstve. hlavne brusnice. kým nepoznali pravý čaj. Plody slúžia na rovnaké účely ako brusnicové. pomer zosušenia je asi 7 : 1. Vedecký názov sa skladá z gréckeho oxys = kyslý a kokkos = bobuľa. melisa Nemecky: Echte Katzenminze. organické kyseliny — najmä kyselina citrónová (2-3 %). Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: blatnice. od bázy rozkonárená. francúzsky: Népéta (calament). V našej farmácii sa však kľukva ani jej šťava nepoužívajú. v plodoch je glykozid vakciín a erikolín. v niektorých oblastiach ZSSR.Fructus oxycocci . mačacia mäta. alebo sa z nich šťava priamo lisuje. ale zvyčajne sa odporúča nechať ich pred jedením alebo spracovaním namrznúť. Cípy ružových častí kvetnej koruny sa čoskoro po rozvinutí ohnú dozadu a kvety vädnú až asi 18 dní. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: mačacia madra. hlavne stagnujúcej. preto aj staršie označenie vychádzalo zo spoločného rodového pomenovania Vaccinium. Listy kožovité. neznáša vápno v pôde. Pri zbere treba dávať pozor. Kľukva sa uvádza v našej oblasti až v novších dobách. druhové pomenovanie palustris = močiarny. celistvookrajové. Kľukvové i brusnicové plody v cukre sa nekazia. Listovú drogu z kľukvy nemožno primiešavať medzi brusnicovú alebo medvedicovú. ale aj ako metabolikum pri reumatizme a dne. príp. od ktorej sa líši podstatne mohutnosťou svojho vzrastu. Listy sa ľudovo používajú na prípravu záparu používaného ako adstringens.sa zberajú zrelé. Kvety koncové. vajcovité. Plody kľukvy . bodkované a v čase dozrievania sa ukrývajú zvyčajne v machu. machové brusnice Nemecky: Moosbeere. Odlišujú sa konzistenciou (sú hrubé ako papier) a silne vystúpavou žilnatinou na spodnej strane listov. Tento útly a poliehavý kríček patrí medzi čučoriedkovité rastliny (podčeľaď Vaccinioideae). — syn. aro- . ale aj v nížinách (napr. často sú jednostranne červené. blizny sa oplodnia vlastným peľom (pod tyčinkami sa ukrýva sladká šťava). španielsky: Nepeta. čerstvé sa najčastejšie upravujú na šťavu (recept ako pri brusnicovej šťave). Kľukva je významnou rastlinou pre včelárov a mohla by poskytovať znamenitú medovú znášku. rusky: KĽUKVA MOČIARNA KĽUKVA MOČIARNA Poliehavý krík s tenkými kmienkami dlhými až 80 cm a s vystúpavými. List kľukvy obsahuje ako účinnú látku glukozid arbutín. kyselina benzoová sa uvoľňuje aj hydrolýzou glykozidu vakciínu. ako antidiaroikum a pri rozličných krvácaniach. Rašelinový druh rozšírený nielen vo vysokohorských polohách. Indikácie sú analogické ako v alopatii. objasňuje výskyt.) Avronin). Záhorská nížina) a v podhorských oblastiach. — vlochyně bahenní). keby sa vyskytovala v dostatočnom množstve. Okrem toho sa liečebne využíva v spojení tuberkulózy s dýchavičnosťou. pomer zosušenia je asi 3 : 1 . maďarsky: Macska csipkepity. rusky: Trváca bylina vysoká 50—100 cm. napr. má veľa spoločného s brusnicou pravou (Rhodococcus vitis-idaea (L. pri žltačke s opuchmi a hnačkami. pri ochoreniach močových a žlčových ciest. Ďalej sú v listoch triesloviny. pazušné. Konzervované plody sa občas zjavia v potravinárskych predajniach. dlhostopkaté. anglicky: Lesser Calamint. Šťava sa používa predovšetkým v terapii chorôb z nachladnutia a pri horúčkovitých ochoreniach (podobne ako malinová alebo černicová šťava). Bobule sú väčšie ako brusnice.: Vaccinium oxycoccos L.raný prípravok TEEP a esencia dil. neopadavé. Plody sú guľovité červené bobule. Potrebuje horniny a zeminy s extrémne kyslou pôdnou reakciou a s dostatkom až prebytkom vody. Macskamenta. najmä kyselinu benzoovú. pri hemoroidálnych krvácaniach a ochorení obličiek. Suší sa prirodzeným teplom na vzdušných miestach. Podobne sa uplatňujú aj plody (čerstvé i sušené). Listy sa niekedy nechávajú fermentovať spolu s malinovými. pektíny. List — Folium oxycocci — sa používa zriedka. možno ich zavárať do cukru podobne ako iné lesné ovocie. aby sa materiál priveľmi nestláčal a neprelamoval. O lis134 toch je známe. podvinuté. riedko listnatými konárikmi. Staršie upotrebenie je známe iba z ľudového liečiteľstva tých krajov. Bylina rastie na podobných stanovištiach ako brusnica barinná (Vaccinium uliginosum L. Predmetom zberu z kľukvy sú listy a plody: list sa zberá jednotlivo v mesiacoch jún—august. Nebeda. sýto ružové. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ ŠANTA KOČIČÍ Nepeta cataria L. mäkké (v auguste —septembri) a upravujú sa čerstvé. píjavali každé ráno zápar z malinových a kľukvových listov. pretože obsahujú konzervujúce látky. plstnatá. taliansky: Nepitella. majú priemer 10—15 mm. zrno. že v starších dobách cárskeho Ruska. ak ich dovtedy nenavštívi hmyz. chínová a benzoová. D 2 — 0.

v ktorej prevláda citrónovovoňajúci citral. paprasleny v strapcoch. citriodora Beck. Podobná je hlavne medovka lekárska — Melissa officinalis L.2-0. Túto drogu možno hodnotiť zhruba ako medovku lekársku — poslúži ako nervínum. neunikol pozornosti klasických národov. zväčša však len preto. čo ukazuje na názorovú rozdielnosť systematikov. v ktorej je veľa karvakrolu (monocyklický monoterpénový alkohol). katarom dýchacích ciest a často sa omylom pestuje ako medovka. limonén a prítomný je dokonca aj mentol a mentón. maslová a valérová). čo sa odráža aj v nárečových pomenovaniach. do ktorého rodu ju zaradiť. Cennejšia je citrónovo páchnuca odroda — var. niekedy až do októbra. odporný.. poskytuje včelám dobrú neskoršiu znášku. na rumoviskách. kde sa vraj kocúrnik hojne vyskytoval a prívlastok cataria = mačací je z latinského catus = kocúr. nerol. pílkovité. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba nepetae.. Podobné sú i druhy saturejky — Satureja L. pretože vraj po ňom .7 % ) . Plody sú tvrdky. Identifikácia kocúrnika v drogovom materiáli je niekedy veľmi ťažká. resp. 206. Oficiálna medicína sa k droge stavia skorej odmietavo ako zhovievavo. Rastlina má po botanickej systematickej stránke mnohé synonymá. Kvety biele. s rodom Calamintha Miller — marulka. nahor sa zmenšujú. ďalej triesloviny a horčiny. aromatické. Rastlina obsahuje silicu (0. Ostrým pachom zaháňal hady a ako kloktadlo slúžil pri angíne. Vyskytuje sa v teplomilných a nitrátofilných spoločenstvách. a mäty — Mentha L. pri hystérii a proti iným rozličným ťažkostiam. obyčajná. a existuje dokonca kocúrniková varieta s citrónovým pachom (var. potom horčiny a triesloviny. ktorá má však inak formované listy a husté červené kvety združené do papraslenov. Ľudovo sa dodnes pokladá za prostriedok proti bolestiam žalúdka. ale je aj toxický) a pulegón (monoterpén neznámej konštitúcie. hlavy. 3 šálky denne. Vňať má i po usušení silný aromatický pach. obyčajný je u nás dosť hojný. rodom Clinopodium L. Droga sa dávkuje v množstve 4—8 g na zápar. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ podobný mate a ostro aromatickú horkú chuť podobnú gáfru. karmínovo fŕkané. vulgare L.najmä po koreňoch. ďalej bližšie neurčený alkohol nepetol. lebo býva nepríjemnou a znehodnocujúcou prímesou podrobnejšie preskúmanej a výrazne účinnej drogy medovky lekárskej. dúšky — Thymus L.. najmä s druhom C. citriodora Beck). Odrezáva sa v čase kvitnutia rastliny a suší bežným spôsobom ako silicová rastlina. je účinná aj antibakteriálne. Latinské vedecké pomenovanie rastliny vychádza z názvu etruského mesta Nepete (dnes Nepi). pri komunikáciách a v kroviskách. V stredoveku a začiatkom novoveku sa používal ako prostriedok proti vynechávaniu menštruácie. K. končisté. stopy tymolu (má silné dezinfekčné účinky. rady sa váľajú mačky. nápadná podobnosť a možnosť zámeny je napr. najmä jej citrónovo voňajúcu odrodu. žlčotvorne (choleretikum i cholekinetikum) a expektoračne (pri kataroch dýchacích ciest). trochu nepríjemný. j. základ má ako nepetový laktón gerániolového radu). Význam drogy je malý. Listy dlhostopkaté. Vňať obsahuje asi 0. Ľudovo sa cení ako prostriedok proti hnačkám a pri chronickej bronchitíde. Čajovina č. Miestami sa pestuje v záhradkách (po čase splanieva). vajcovité. Uvádzajú sa tiež rozličné kyseliny a ich estery (octová. citronelol. 135 . možno ju však približne hodnotiť ako medovku lekársku. Kocúrnik nepoužíva ani homeopatia. Kocúrnik — prenikavo voňajúca bylina.4 % silice. aromatikum. na podporu menštruácie (emenagogum) i trávenia. Ako všetky hluchavkovité rastliny je medonosný. postáť 20 minút. Keďže kvitne od júna do jesene. — jarva (klinopád).matická. gerániol. žlčopudne. inak aj Herba catariae. bežne 3 % zápar. Materiál sa ľahko zaparí a je drobivý.

KOMONICA LEKÁRSKA

KOMONICA LEKÁRSKA
Melilotus officinalis (L.) Pallas Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté - Papilionaceae) Ľudovo: blúd, kadere sv. Jána, kameníček, kamenná ďatelina (ďatelinka), komínok, lucerna (lucernica žltá), žltý kvietok Nemecky: Echter Steinklee; maďarsky: Orvosi somkóró, Somkóró mézkerep; taliansky: Meliloto; francúzsky: Mélilot officinal; anglicky: Common melilot; rusky:

KOMONICE LÉKAŘSKÁ

Rastlina má viaceré príbuzné druhy - najmä k. zubatú, M. dentatus (Waldst. et Kit.) Pers., rastúcu roztrúsené na slaniskách, so svetložltými kvetmi bez pachu. Veľmi podobná a v zbere tolerovaná je k. najvyššia

— M. altissimus Thuill., so živožltými kvetmi, ktorých všetky korunné lupienky sú rovnako dlhé (stonky sú málo rozkonárené a štíhlejšie). Pôvod vedeckého pomenovania rastliny je z gréckeho meli = med a lotos = kvet, t. j. medová rastlina. V antike označovali názvom melilotus viaceré byliny podobných vlastností, ako majú komonice. Ich účinky chválili hippokratovskí lekári a Theofrastos. Z včelárskeho hradiska sú všetky komonice výborné medonosné rastliny, poskytujú dobrú znášku a hojnosť peľu. Ako krmovina majú podradnejší význam, vhodné sú pre kone (Anglicko) a na zelené hnojenie. Často sa nimi osievajú železničné násypy, kde sa im veľmi dobre darí. Predmetom zberu a nákupu roku 1986 boli kvetonosné vrcholky žltokvitnúcich rastlín. Odrezávajú sa kosákom alebo nožom na začiatku rozkvetu (jún—august). Stonky môžu byť 20—40 cm dlhé; materiál sa suší na tienistých a dobre vetraných miestach v tenkých vrstvách alebo na natiahnutých povrazoch v malých zväzočkoch. Pomer zosušenia je 4—5 : 1. Teplota pri sušení umelým teplom nesmie prestúpiť 35 °C. Droga - Herba meliloti — veľmi páchne za kumarínom a má horkoslanú chuť. Účinné obsahové látky tvoria najmä kumarínový glykozid melilotín a voľný kumarín, asi 0,9 %, ktorý sa v čerstvej rastline nachádza v nevoňavom predstupni (kumarigén melilotozid), z ďalších látok sú to purínové deriváty (alantoín, kyselina alantoínová a močová), cholín, triesloviny, flavonoidy a sliz. Pri pokusoch pestovať komonicu ako krmovinu sa v nej objavil dikumarol (derivát z dvoch mol. kumarínu) — bakteriálnym pôsobením v sene skladovanom vo vlhkú a pri kŕmení senom s komonicou trpel dobytok zvláštnou chorobou — zníženou zrážanlivosťou krvi a vznikali rozsiahle podkožné krvácania (hemorágie). Prieskumom sa zistilo, že dikumarol brzdí v pečeni tvorbu protrombínu

Na vňaťovú drogu — Herba meliloti — sa vzťahuje ČSN 86 6717): Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Stonky hrubšie ako 3 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 4 2 3 0.5 13 12 II. 8 4 5 1 13 14

Dvojročná bylina vysoká 30-150 cm; byľ hranatá, listy trojpočetné, na dlhých stopkách, zúbkaté, prílistky celistvookrajové. Malé stopkaté kvety žlté, v dlhých pazušných strapcoch. Plody sú malé holé struky. Rastie v teplejších oblastiach, v porastoch ruderálnych rastlín, napr. na železničných násypoch, na medziach, vo viniciach, na riečnych štrkoch od nížin až do podhorského stupňa.
136

(látka, ktorá spôsobuje krvnú zrážanlivosť) a vo väčších dávkach poškodzuje pečeň. Substancia sa krátko po objavení zaviedla do terapie namiesto heparínu proti trombózam (dnes sa vyrába prevažne synteticky). Podľa dikumarolu sa neskoršie syntetizovali mnohé antikoagulanciá s rýchlejším účinkom. Pretože dikumarol a jeho deriváty pôsobia opačne ako vitamín K, označujú sa ako antivitamíny. Oficinálne sa komonicová vňať používa ako diuretikum, korigens vône a zvonka na obklady a ku kúpeľom na zapálené rany a vredy. Zvyčajne tvorí zložku Species emolientes - zmäkčujúcich čajovín pri opuchoch kĺbov, žliaz, na zmiernenie reumatických bolestí a do kúpeľov na vredy — hlavne predkolenia, kde pôsobí svojou schopnosťou znižovať zrážanlivosť krvi a rozširovať cievy. Vňať interne pôsobí ako angiotonikum — upevňuje krvné cievy a aj ako lymfotonikum - upevňuje miazgové cievy. Vnútorná aplikácia (aj pri bronchiálnych kataroch a ako diuretikum) je zriedkavejšia — treba pri nej zvýšenú opatrnosť, pre premenlivý obsah kumarínu sa neodporúča a kumarín vo vyšších dávkach vyvoláva bolesti hlavy a závrate s ospalosťou. Zvyčajné dávky drogy sú 1 kávová lyžička na šálku macerátu — denne najviacej 2 šálky. Na obklady a umývanie sa dávajú 2 lyžice drogy na pol litra vody. Komonice majú aj technické použitie — kvetmi sa niekedy aromatizuje tabak alebo sa používajú proti moľom. Čs. priemyselne vyrábané tablety Pelentan a Pelentanettae obsahujú derivát bikumarolu a slúžia na prevenciu a liečenie trombóz. V homeopatii sa z čerstvých listov a kvetov pripravuje esencia a zo sušených kvetov tinktúra (dil. D 1 a 0). Užíva sa hlavne pri úporných bolestiach hlavy a pri migréne. Čajovina č. 207.

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

ná, listy vajcovité, končisté, hrubo zúbkované, kvety sírovožlté, usporiadané do 4—8-pazušných papraslenov. Plody sú tvrdky. Druh pochádza zo západnej Európy. Zriedkavo ho nachádzame ako burinu na roliach, úhoroch, rumoviskách, spravidla v nížinách.

Často sa pestuje a jeho pestovanie sa u nás odporúča. Rastlina nie je náročná, znáša polotieň a vysieva sa priamo na pole neskoro v jeseni. Botanicky — systematicky sa novšie rod Galeopsis L. rozdelil na druhy rodu Dalanum Dostál - konopnička, so zástupcami D. segetum (Neck.)

KONOPIČKA BLEDOŽLUTÁ Dalanum segetum (Necker) Dostál (syn.: Galeopsis segetum Necker) Hluchavkovité - Lamiaceae (Pyskaté - Labiatae) Nemecky: Saat-Hohlzahn; maďarsky: Vajszínu vajfú; taliansky: Galeopside; francúzsky: Galeopsis velouée; anglicky: Downy Hemp-Nettle; španielsky: Galeopsis aterciopelado; rusky: (druh v európskej časti ZSSR nerastie)

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

Na drogu vňate — Herba galeopsidis sa vzťahuje ČSN 86 6715: Akosť — najviac v % Znak Tmavšie časti drogy Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 2 3 5 1 14 12 II. 5 6 8 3 14 15

Jednoročná bylina vysoká 10—40 cm; byľ páperistá, štvorhran-

137

Dostál, D. ladanum (L.) Dostál - k. širokolistá, D. angustifolium (Ehrh.) Dostál — k. úzkolistá a rod Galeopsis L. — konopnica (konopice), z ktorého možno zberať najmä dosť hojnú G. tetrahit L. — k. napuchnutú, s ružovými až ružovočervenými, zriedka bielymi kvetmi, ďalej G. pubescens Bess. — k. páperistú — má kvety v ústí svetlofialové, horný pysk svetločervený a dolný vzadu žltý, na okraji červený alebo žltý, roztrúsené rastúcu G. speciosa Mill. — k. úhľadnú, má korunu sírovožltú, v ústí modrastú, dolný pysk s fialovou kresbou; rastie na čistinách, v lesoch a kroviskách. Z hľadiska základných terapeuticky účinných látok sú všetky konopničky a konopnice približne rovnocenné, a preto môžu spoločne tvoriť vňaťovú drogu. Konopnicu (konopničku) rátali v antike do okruhu žihliav a Plínius, Dioskorides i Theofrastos ju odporúčali na opuchy, pomliaždeniny a rany (to jej priznával i stredovek), ale okrem toho i pri pľúcnych ochoreniach, najmä pri tuberkulóze. Posledná indikácia je známa i z ľudového liečiteľstva. Ako väčšina hluchavkovitých rastlín aj konopničky a konopnice sú medonosné. Vňať sa zberá na začiatku rozkvetu — Herba galeopsidis (seu Herba galeopsidum — vňať konopníc) — (júl— august, príp. aj september). Byle nesmú mať väčší priemer ako 5 mm; zberajú sa väčšinou bočné výhonky. Materiál sa suší v silnom prievane alebo — lepšie, umelým teplom do 35—40 °C, vždy v tenkej vrstve tak dlho, až sa pri pokuse o zohnutie láme. Nezaparuje sa, droga je však mierne drobivá. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. Droga sa nesmie baliť vlhká, lebo pri doprave ľahko splesnie. Spotreba konopnice je značná, preto sa u nás pestuje. K terapeuticky dôležitým látkam patria triesloviny (5-10 %), hlavne však tzv. rozpustná kyselina kremičitá, resp. kremičitany (asi 0,2 %), potom neutrálny a kyslý saponín, horký glykozid, silica a substancie podobné pektínom. Uvádza sa, že obsah kremičitanov je najvyšší koncom októbra (resp. kyseliny kremičitej). Konopnicu treba hodnotiť na základe obsahu kremičitanov, teda podobne ako prasličku alebo stavikrv vtáčí. Oficiálna medicína ju uznáva ako expektorans pri bronchitídach a diuretikum (predovšetkým pre obsah saponínov). Vo viacerých liekopisoch je v súčasnosti oficinálna a býva zložkou priemyselne vyrábaných čajovinových zmesí, najmä prsných, kremičitano138

vých, antiastmatických alebo močopudných; u nás tvorila dlho zložku dôležitej farmaceuticky významnej Species pectorales Planta — prsnej čajoviny. Najznámejšia kompozícia silikátovej čajoviny je tzv. Kobertova — Kuhnscheho silikátová čajovina, skladajúca sa z troch drog s obsahom kremičitanov: rovnaký diel vňate konopnice, prasličky a stavikrvu vtáčieho; jej dávkovanie: 2 čajové lyžičky na šálku vody. Pri bronchitídach, čiernom kašli, zápale priedušiek a pod. sa často kombinuje s pľúcnikom, podbeľom, skorocelom, prípadne sa pridáva kyselina askorbová na užívanie. Výťažky z konopníc sa niekedy dávajú do štiav proti kašľu, do dražé alebo kvapiek či balzamov. Ľudové liečiteľstvo používa konopnice veľmi široko. Okrem uvedených indikácií ju používa aj pri málokrvnosti, v rekonvalescencii na povzbudenie chuti do jedenia, zvonka pri furunkulóze, na zle sa hojace rany a pod. Ako zvyčajná dávka sa uvádza 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—3 razy denne; pri špeciálnych kúrach nie sú ojedinelé denné dávky drogy až do 30 g. Z toxikologického hľadiska sa pri užívam konopnice nepozorovali nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. Esenciu pripravovanú z čerstvej kvitnúcej vňate upotrebúva homeopatia, a to pri ochorení sleziny a v podobných prípadoch ako alopatia. Čajoviny č. 16, 73, 77, 78, 125.

KONVALINKA VOŇAVÁ
KONVALINKA VONNÁ + Convallaria majalis L. Ľaliovité — Liliaceae Ľudovo: bimbonka, bíser, gombália, husie víno, kokorič, kokorík, kukučka voňavá, májové zvončeky, perliček, perlokvet Nemecky: Maiglockchen; maďarsky: Májusi gyóngyvirág; taliansky: Mughetto; francúzsky: Muguet; anglicky: Lily of the Valley; španielsky: Lirio de los valles; rusky:

Trváca bylina vysoká do 30 cm; má tenký podzemok, dva elipsovito kopijovité listy vyrastajúce na jar a jednostranný strapec bielych až ružovkastých voňavých kvetov. Plod je červená bobuľa. Druh patrí k slabo vlhkomilným rastlinám, dáva prednosť kyslým pôdam. Je rastlinou listnatých lesov, ale aj horských smrečín. Vyhľadáva polotieň. Na celom svete rastú tri druhy konvalinky s množstvom záhradníckych odrôd. S ohľadom na barbarský zber ju treba vo voľnej prírode starostlivo chrániť. Zo zámen a falšovaní treba spomenúť častú prímes listov kokoríka (Polygonatum Miller), ktoré majú

striedavé listy, ale menšie a inak formované biele mliečne kvety. Vedecké i národné pomenovanie konvalinky má zväčša spoločný latinský základ — convallis = údolie; prv sa rastlina označovala ako lilium convallium = ľalia údolí. Druhové pomenovanie majalis = májový sa vzťahuje na obdobie kvitnutia. Konvalinka je stará liečivá rastlina. Hojne sa používala v 15. stor. proti slabosti a jedom, no taktiež na posilnenie srdca, mozgu a zmyslov. List a kvet zberaný v čase kvitnutia tvorí drogu Folium convallariae seu Herba convallariae, ktorá má mimoriadnu dôležitosť a nie je náročná na manipuláciu pre zberača. Čerstvé kvety sú oficinálne v homeopatickom liekopise. Zber vňate sa robí odrezávaním (apríl, máj až jún). Listy musia byť dobre vyvinuté, nezožltnuté, tmavozelené, bez stopiek, nepoškodené, kvety mliečnobiele. Materiál možno sušiť vo zväzočkoch alebo v tenkých vrstvách (najviacej 3-5 cm) za veľmi dobrého vetrania. Ľahko sa totiž zaparuje — nie je však drobivý. Veľmi peknú drogu získame pri sušení umelým teplom (maximálne teplotou 40-60 °C). Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 , pre kvet 7 : 1 . Droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. Pri nedosušení pri nevhodnom transporte ľahko plesnivie. Skladuje sa po dokonalom usušení v dobre uzatvoriteľných obaloch (najlepšie z umelej hmoty) ako separandum - oddelene od ostatných drog. Rastlina je jedovatá. Preto pri zbere a minupulácii s ňou treba postupovať opatrne. Droga je skoro bez pachu, chuť má sprvu sladkú, potom horkú a ostrú. Hlavné účinné obsahové látky sú kardiotonické glykozidy, t. j. glykozidy pôsobiace na srdce. Majú podobné vlastnosti ako strofantové semená (Semen strophanthi — pozri cudzokrajné drogy). Glykozidov je asi 20, pričom hlavný sa odlišuje podľa pôvodu drogy; v západnej a severozápadnej Európe sa nachádza prevažne konvalatoxol, vo východnej Európe konvalozid a lokundjosid a v strednej Európe asi rovnaké množstvá všetkých troch menovaných glykozidov. Okrem toho sa v droge vyskytuje konvalatoxín, ktorý vzniká pri sušení z konvalosidu. Konvalatoxín sa účinnosťou vyrovná digitoxínu (pozri náprstníky); droga sa preto novšie štandardizuje na obsah konvalatoxínu (0,20 % — tak žiada napr. nemecký liekopis DAB 8). Konvalinkové glykozidy sa rátajú medzi srdcové glykozidy. Majú výrazný vplyv na sťahovanie srdcového

KONVALINKA VOŇAVÁ

svalu, pričom sa nehromadia v organizme. Preto sa používajú pri niektorých srdcových ťažkostiach, najmä v prípadoch, keď nie je vhodné používať náprstník; účinkujú ako srdcové tonikum. Denná dávka listu je 1,5 g vo forme prášku alebo v zápare na šálku vody a užíva sa po lyžiciach niekoľkokrát denne; podobné dávky má aj vňať. Drogu a jej prípravky nemožno užívať bez nariadenia lekára a kontroly. Z rastliny sa izolujú jej účinné obsahové látky a upravujú do rozličných liekových foriem. Sušené kvety bývajú zložkou šnupavých tabakov, resp. prípravkov na šnupanie pri silnej nádche a bolesti hlavy. Používajú sa aj vo voňavkárstve. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. D 4 — D 3). Používa sa podobne ako v alopatii pri srdcových ťažkostiach. Jedovatosť konvalinky sa nesmie podceňovať; všetky orgány obsahujú kardenolidové glykozidy a steroidné saponíny. Kardenolidy sú najmä v kvetoch (do 0,4 % — 2 — 3-krát viacej ako v listoch) a v semenách. Saponíny — silne hemolyticky účinné sú najmä v pokožke bobulí, a preto treba pri ich požití rátať s hemolytickou účinnosťou; požitie plodov láka najmä deti, a preto ich treba pred nimi prísne vystríhať. Ťažké intoxikácie sú dnes už vzácne, ale existujú stále.

Na drogu (Herba convallariae) sa vzťahuje predpis ČsL 2: Akosť — najviac v % ČsL 2 2 10

Znak (+ Herba convallariae) Cudzie organické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy)

KOPYTNÍK EVROPSKÝ + Asarum europaeum L. Vlkovcovité — Aristolochiaceae Ľudovo: baraní jazyk, hôrny nardus, kopydlen, lesná šípka, lesný nardus, myšie uško, omylník Nemecky: Braune Haselwurz; madarsky: Kapotnyák; taliansky: Asaro; francúzsky: Asaretd'Europe; anglicky: Asarabacca; španielsky: Asaro; rusky:

KOPYTNÍK EURÓPSKY

Na listovú drogu (Folium convallariae) sa vzťahuje ON 86 6441: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč. ako je uvedené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. 8 2 0.5 12 10 2 II. 16 4 1 12 12 3

Nízka trváca bylina vysoká asi 10 cm; podzemok tenký, plazivý, rozkonárený, šupinovitý. Byľ vystúpavá, huňatá, listy kožovité, prezimujúce, v obryse majú tvar konského kopyta; odtiaľ pochádza aj názov rastliny. Kvety sú jednotlivé, tmavohnedé, vo vnútri fialové až červenohnedé, sotva vyčnievajúce zo zeme. Plod je chlpatá vajcovitá tobolka. Rastie na ťažších hlinitých pôdach, vyhľadáva tieň a mierne vlhko; najlepšie sa mu darí v tieni listnatých lesov, najmä bučín , niekedy znáša aj vápnité pôdy. Vo vyšších stupňoch sa viaže na bázické horniny s vyšším obsahom vápnika alebo horčíka. Z 28 druhov kopytníka rastie v Európe iba tento jeden. U nás je miestami veľmi hojný. Pri jarnom alebo jesennom zbere
139

KOPYTNÍK EURÓPSKY

koreňovej drogy vznikajú niekedy zámeny (príp. úmyselné falšovanie) s cudzími druhmi rastúcimi na rovnakých lokalitách; je to predovšetkým jahoda obyčajná, kuklíky, valeriána lekárska, fialka voňavá a luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria Medic. — tolita lékařská), ktoré nemajú vôbec článkované rozkonárené podzemky, pričom sa líšia i pachom a chuťou. Podzemok kopytníka páchne ako gáfor, má palivo ostrú, korenistú chuť a otupuje jazyk (pôsobí znecitlivejúco - anesteticky). Vedecké meno kopytníka sa vysvetľuje dosť rozdielne; grécke antické pomenovanie napr. odvodil Dioskorides z aseron = nevoľnosť, odpor (rastlina totiž vyvoláva dávenie). Ďalší výklad je z asaron = bezkonárový, čím sa mieni vzrast rastliny; uvádza ho vo
140

svojej kvetene Polívka. Wittstein odvodil názov od asaros = koberec, lebo rastlina pokrýva pôdu ako koberec. Tento výklad sa pokladá za najpriliehavejší. Kopytník patril k najslávnejším liekom gréckej antiky. Používali sa aj jeho semená a z rastliny sa vyrábalo víno; preslávil sa ako emetikum a tiež liek pri pečeňových chorobách. Kopytník má protogynické kvety — najskôr dozrievajú blizny a až potom sa otvárajú prašníky s peľom. Ich opeľovanie obstaráva drobný hmyz, najmä malé a mladé mušky, ktoré vyhľadávajú v kvetoch prístrešie. Inak nenápadné kvety hmyz neveľmi lákajú. Celá rastlina je mierne jedovatá. Zberá sa buď vňať s koreňmi — Radix asari cum herba, a to v auguste, alebo len podzemok s koreňmi — Rhi-

zoma (Radix) asari, a to v auguste až septembri (októbri) po dozretí plodov. Po krátkom omytí sa podzemky sušia teplotou do 35 °C. Pomer zosušenia vňate s koreňmi je asi 4,5 : 1, podzemku s koreňmi asi 3,5—4,5 : 1. V homeopatii sa používajú čerstvé podzemky s koreňmi. Charakteristická zložka kopytníka je azarón — nazývaný aj kopytníkový gáfor. Vylučuje sa zo silice (jej obsah je asi 1 %) a pomaly kryštalizuje. Keďže je ľahko prchavou substanciou, z drogy rýchlo mizne. V droge sú ďalej prítomné triesloviny, živica, sliz a antibakteriálne pôsobiace látky i minerálne soli (najmä draslíka a kremíka). Sláva kopytníka ako emetika pretrváva od staroveku cez stredovek dodnes; podľa učenia o signatúre bol vhodným prostriedkom na liečenie chorôb pečene (pre tvar listov) a pri vodnatieľke. Bežné dávky boli 0,2-1 g prášku koreňa denne alebo v odvare z 8 g drogy na 200 ml vody (3 x denne 1 lyžicu). Rastlina sa dnes vo svetovej alopatickej medicíne málo používa, lebo ju možno nahradiť lepšími emetikami. Kopytník je občas pre svoje zaujímavé obsahové látky opätovne predmetom skúmania, a z času na čas sa propaguje, ako napr. v súčasnosti v Poľsku, kde je aj oficinálny ako koreň s vňaťou — Herba asari cum radicibus. Uplatňuje sa zápar ako expektorans, sekretolytikum, diuretikum a emetikum (dávky: pol polievkovej lyžice vňaťovej drogy na pohár horúcej vody, zabárať 15 minút a piť 2—3 x denne 1 lyžicu). Oficinálna tinktúra (Tinctura asari) slúži ako expektorans a diuretikum (15—20 kvapiek 3 x denne). Azarón má lokálne dráždivé pôsobenie. Emetický účinok drogy vzniká reflektoricky podráždením žalúdočnej sliznice a diuretický podráždením obličiek. Homeopatia užíva esenciu z čerstvých koreňov (dil. D 2 - D 3 ) , predovšetkým pri horúčkovitých ochoreniach s návalmi krvi, pri nervovej precitlivelosti, hystérii, svetloplachosti, predráždení, nervových bolestiach, dávení, hnačkách, reumatizme a kolikách. Ľudovo sa užíva aj pri pečeňových ochoreniach (podľa tradície), pri žltačke a je i „tajným" prostriedkom proti túžbe po alkohole a šnupavým prostriedkom pri nádche, ojedinele tiež jedom na myši a potkanov, resp. krysy.
Čajoviny č. 122.

KORIANDER SIATY
Coriandrum sativum L. Zelerovité - Apiaceae (Okotíkaté - Umbelliferae) Nemecky: Garten-Koriander; maďarsky: Kerti koriandrum; taliansky: Coriandolo; francúzsky: Coriandre; anglicky: Coriander; španielsky: Culantrillo, Cilantro; rusky:

KORIANDR SETÝ

Jednoročná bylina vysoká 25 — 100 cm; byľ jemne ryhovaná. Dolné listy jednoduché alebo perovito zárezové, stonkové dvakrát až trikrát perovito zložené; tvoria čiarkovité segmenty. Kvety v okolíkoch bez obalov, biele alebo ružové; okolíčky majú čiarkovité obalčeky. Plody sú guľaté žltkasté dvojnažky. Druh pochádza z Blízkeho východu a Stredomoria. U nás zdomácnel v zeleninových záhradkách. Po čase splanieva. Farmaceuticky používaný plod je dvojnažka, ktorá sa líši od ostatných plodov zelerovitých rastlín tým, že je okrúhlastá, guľatá a semenný bielok na vnútornej strane je lyžicovito vybraný (dutosemenná dvojnažka); podobne stavaných dvojnažiek je v našej kvetené veľmi málo. Droga používaná v Európe pochádza zväčša z oblastí Stredomoria, z balkánskych krajín alebo z južnej časti Ukrajiny. U nás sa pestuje spolu s feniklom najmä na južnej Morave a vyšľachtený tzv. Hrubčický koriander sa dáva do octových nálevov a do konzerv. Koriander je prastará kultúrna rastlina. Našiel sa už v egyptských hroboch faraónov z čias okolo r. 1000 pred n. 1. ako obetná rastlina. Zmieňuje sa o ňom aj Starý zákon. Jeho zrelé dvojnažky boli odjakživa známe skôr ako liečivo než ako korenina; korenili za antiky víno. Starí Gréci ho nazývali koriannon, čo je zložené z koris = ploštica a annon = aníz, pretože čerstvé zelené plody podobné anízu páchnu plošticami. Podľa veľkosti plodov sa zvyčajne rozlišujú dve variety: var. vulgare Alef. — býva oficinálna vliekopisoch; plody majú priemer asi 3—5 mm, častejšia však je var. microcarpum D. C, ktorá má priemer iba 1,5—3 mm. Nadzemná časť rastliny za čerstva páchne nepríjemne, sušením sa však tento pach stráca a droga i bylinná časť dostáva príjemnú korenistú arómu. Čerstvá vňať, resp. list sa v Stredomorí používa ako korenina — korení podobne ako u nás petržlenová vňať: miešané šaláty, bylinné omáčky, maslový chlieb, bylinkové masla, syry, tvaroh, majonézy a vajcové jedlá. Pach kvitnúcich rastlín môže vyvo-

KORIANDER SIATY

lať nevoľnosť až príznaky omámenia. Opeľujú sa cudzím peľom, ktorý preniesol hmyz z mladších kvetov a až neskôr vlastným, keď sa nezúrodnili pomocou hmyzu. Plody sa pre farmaceutické účely zberajú vtedy, keď začínajú žltnúť (júl-august). Odrezávajú sa celé okolíky, alebo sa rastliny zrána pokosia či vytrhajú, zväzkujú do snopčekov a nechajú dozrieť a dosušiť. Po vymlátení sa triedia a dosušia podobne ako všetky drogy s obsahom silice, teda v tenkých vrstvách na suchých a vzdušných miestach (maximálna teplota 35 °C). Pomer zosušenia je asi 1,5 : 1. Droga má korenistý pach i chuť. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch (nie z umelej hmoty), chránená pred

svetlom, vlhkom, hmyzom a najmä myšami, ktoré niekedy škodia aj čerstvým plodom. Droga: Fructus coriandri. Koriandrový plod sa hodnotí podľa potravinárskej normy ČSN 58 0515 a v droge I. akosti môžu byť maximálne 2 % cudzích prímesí, 5 % polámaných plodov, vlhkosť 13 %, obsah popola 9 %, anorganických prímesí 2,5 % a silice najmenej 0,1 %. Podstatnú zložku koriandra tvorí silica, ktorej výťažnosť kolíše podľa pôvodu medzi 0,2 — 1,0 %; plod je o. i. oficinálny v 8. vydaní sovietskeho liekopisu, kde sa žiada minimálne 0,5 % silice. Najvyšší obsah má tzv. ruský koriander. Pre výťažnosť sú vhodnejšie malé plody. Hlavnou zlož141

kou silice je príjemne páchnúci d(+)linalol (60—70 %), potom geraniol, jeho acetát a príp. plošticovo páchnúci trans-tri-decén-(2)al(l). V oleji endospermu (13—20 %) obsahuje droga po zmydelnení najmä kyselinu petroselínovú, kým proteínov je asi 17 %. Z ostatných látok sú to ešte triesloviny, pektín, kyselina askorbová a sacharidy. Napriek odlišnému zloženiu obsahových látok silice používa sa koriander podobne ako rasca, teda ako stomachikum, karminatívum, mierne spazmolytikum pri dyspepsiách. Linalol pôsobí baktericídne. Silica zvyšuje chuť do jedla — podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy, čím podporuje trávenie, mierni kŕče a zastavuje vetry. Má tiež priaznivé pôsobenie na nervovú sústavu. Podobné použitie ako rasca má aj externe: v tzv. karmelitskom liehu pri reumatizme a bolestiach v kĺboch. Koriander je aj korigens vône a chuti. Bežné dávky sú pol kávovej lyžičky na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. Niekedy sa podáva aj vo forme prášku. Sama droga sa predpisuje zriedka, častejšie tvorí zložku čajovín, najmä karminatívnych. ČsL 4 uvádza ako oficinálnu silicu (Oleum coriandri) vydestilovanú vodnou parou zo zrelých plodov. Silica tvorí zložku oficinálnej aromatickej vetrovej vody — Aqua carminativa a podľa ČsL 4 musí obsahovať aspoň 60 % voľných i viazaných alkoholov, ktoré sa hodnotia takisto ako linalol. Plody koriandra sa dnes hojnejšie používajú ako korenina v kuchyni — korenia podobne ako šalvia a pomarančové oplodie strukoviny, rozličné mäsá, najmä ryby a divinu, baraninu, kapustu, repu, dôležité sú pri nakladaní kapusty, uhoriek, hríbov (ako aróma i konzervačné činidlo), v údenárstve, pri výrobe cukroviniek alebo v likérnictve; rozomleté sú zložkou predovšetkým ázijských a latinskoamerických koreninových zmesí, tvoria tiež zložku známeho karí korenia, ktoré si možno namiešať podľa tohto predpisu: koriander 24 g, čierne korenie 6 g, fenikel 6 g, podzemok kurkumy 12 g (pozri cudzokrajné drogy), papričky chilli 6 g a rasca 6 g. Iný recept: papričky chilli 3 g, koriander 26 g, kurkumový podzemok 14 g, rasca 7 g, semeno bielej horčice 3 g, fenikel 7 g. Jednotlivé druhy korenín sa spolu utlčú, preosejú jemným sitom a skladujú v dobre zatvorených nádobách. Čajoviny č. 186, 214.
142

KOSATEC NĚMECKÝ Iris germanica L. Nemecky: Deutscher Schwertlilie; maďarsky; Német nószirom; taliansky: Giaggiolo (Ireos o Giaggiolo); francúzsky: Iris germanique; anglicky: German Iris; španielsky: Lirio cardeno; rusky:

KOSATEC NEMECKY

KOSATEC FLORENTSKÝ

KOSATEC FLORENTSKÝ

Iris florentina L. Nemecky: Florentinische Schwertlilie; maďarsky: Flórenczi nószirom; taliansky: Iride florentina; francúzsky: Iris de Florence; anglicky: Fiorentine Iris; španielsky: Lirio blanco; rusky:

KOSATEC BLEDÝ
Iris pallida Lam. Kosatcovité — Iridaceae Nemecky: Blasse Schwertlilie; maďarsky: Halvány nószirom; rusky:

KOSATEC BLEDÝ

Kosatec nemecký je trváca bylina vysoká 30 —100 cm; podzemok je hrubý, krátko plazivý, listy široko mečovité. Veľké charakteristické kvety sú modré až fialové, voňavé, takmer sediace. Plody sú tobolky. Druh oblasti Stredozemného mora. U nás sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Často splanieva. Kosatec florentský je trváca bylina vysoká 30—60 cm; velké kvety sú biele alebo bledomodré. Plod je tobolka. Pochádza z Mezopotámie alebo zo Stredomoria. Pestuje sa na ozdobu. Kosatec bledý je trváca bylina vysoká 30—90 cm; listy majú nápadnú žilnatinu. Kvety sú voňavé, biele alebo fialkasté, plod je viacsemenná tobolka. Pochádza z Orientu. K nám sa dostal zo Stredomoria. Dosť často sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Kosatcov u nás rastie asi 10 druhov. Väčšina z nich je vo volnej prírode vzácna, a preto sú chránené. Najhojnejší je k. žltý (I. pseudacorus L.), ktorý ako jediný nie je v SSR úplne chránený. Podzemky má znútra červenkasté a zo všetkých strán vyháňajú

korienky. Nemožno ho primiešavať do drogy. Vedecké pomenovanie kosatcov pochádza asi z gréckeho iris = dúha, čím sa mala vyjadriť pestrosť kvetov. Druhové pomenovania poukazujú na niektorú charakteristiku. Kosatce sa používali od najstarších čias ako liečivá. Americká medicína si viac cení tamojší domáci druh strakatého kosatca, I. versicolor L., oddávna známy ako liečivo Indiánov, ktorí ho používajú pri vodnatieľke; v Severnej Amerike celkom vytlačil z terapie k. nemecký. Používa sa ako emetikum, cholagogum a mierne, no účinné laxans a diuretikum. Kosatce väčšinou opeľuje hmyz. Hoci kvety nevoňajú, obsahujú veľa medoviny v okvetnej rúrke. Navštevujú ich najmä čmeliaky a niektoré muchy. Majú aj dostatok žltého peľu. Zberajú sa najmä podzemky druhov I. germanica L. - k. nemeckého, I. florentina L. — k. florentského a I. pallida Lam. — k. bledého; vykopávajú sa v jeseni (október) alebo na jar (marec) a to z 3—4-ročných rastlín. Materiál sa zbavuje nadzemných častí a drobných korienkov a po očistení sa omyje a podzemky sa dôkladne olúpu. Po opätovnom opláchnutí sa sušia v tenkých vrstvách alebo na povrázkoch v dobrom prievane a na bezprašných miestach. Sušením sa stráca 7 5 - 8 0 % hmotnosti čerstvých podzemkov. Pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 35 °C (silicová droga). Podzemky sušením strácajú nepríjemný príkry pach a dostávajú výrazne príjemnú fialkovú vôňu, vďaka čomu dostali aj pomenovanie „fialkový koreň". Droga sa označuje ako Radix (Rhizoma) iridis seu Radix (Rhizoma) iridum (koreň — podzemok kosatcov). V homeopatii sa používa čerstvý podzemok. Pre zachovanie vône a preto, že ju ľahko napádajú rozliční škodcovia, treba drogu skladovať v dobre zatvo-

Podzemok kosatca — Radix (Rhizoma) iridis sa posudzuje podľa ČSN 86 7024: Akosť — najviac v % Znak I. Časti stoniek a koreňov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy) Vlhkosť Obsah silice najmenej — — 0.5 3.5 13 0.1 II. 3 1 1 5 13 0.06

anglicky: Comfrey. Vnútorná dužina koreňov musí byť pri tom biela. až november). sacharidy. Peľu dáva málo. rusky: KOSTIVAL LÉKAŘSKÝ KOSATEC NEMECKÝ KOSATEC FLORENTSKÝ rených nádobách (nie z umelých hmôt) a chrániť pred svetlom. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. pokryté drsnými chlpmi. príp. strieborník. pozdĺž tokov. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov uplatňuje predovšetkým pri migréne. vo voňavkárstve. francúzsky: Consoude officinale. usporiadanie kvetov a pod. Trváca bylina vysoká 60—100 cm. V staroveku bol dobre známy a užíval sa pri vykašlávaní krvi. Destiláciou sa z neho získava silica — Oleum iridis. ostatné zbiehavé. v priekopách. čo je však nehygienický ľudový prostriedok. ich rozpadové produkty a významný je purínový 143 . španielsky: Consuelda mayor. Byľ vzpriamená. Koreň sa používa aj čerstvý. likérnictve. echimidín). symfytín. alkaloidy tlmiace ústrednú nervovú sústavu (konzolicín. Dobre sa sušia alebo dosúšajú umelým teplom do 45 °C. má pomerne veľké kvety a hojne meduje. zbavia listov a rýchle sa sušia na slnku (hrubšie sa pozdĺžne režú). prikladal sa na rany.externého dermatologika. korene sa vykopávajú v jeseni (september—október. dobrý koreň. korene 5 %). Podzemok má aj priemyselné uplatnenie — kozmetické. Čajoviny č. v ktorej je asi 10 % irónu (ketón. dolné zúžené do krídlatej stopky. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. Kosatcový podzemok sa používa predovšetkým ako čuchové korigens. od nížin po horský stupeň. pretože zástupcovia čeľade borákovitých rastlín sa medzi sebou ľahko zamieňajú. trudovník Nemecky: Gemeiner Beinwell. Med má jasnú farbu. rozkonárená. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: čierny koreň. vznikajúci pri sušení. Kvety v hustých dvojzávinkoch.). svalník. udreniny a zlomeniny. podlhovasto kopijovité. pre vysoký obsah škrobu a slizu aj ako mucilaginózum pri kataroch horných dýchacích ciest (v niektorých liekopisoch tvorí zložku prsnej čajoviny — Species pectorales). celistvookrajové.5 % ) . maďarsky: Fekete nadálytô. U nás tvorí zložku hromadne vyrábaného Aviril zásypu . Hlavnú obsahovú látku drogy predstavuje silica (až 0.). ktorým sa označovali viaceré byliny používané na zrastanie kostných zlomenín. väčšinou purpurové. Dobre sa očistia od hliny. Ak sa ako droga užíva interne. Predmetom zberu a nákupu ako dôležitá droga je koreň — Radix symphyti (Radix consolidae majoris). zdravé listy trhané počas kvitnutia (asi máj-júl).KOSTIHOJ LEKÁRSKY + Symphytum officinale L. krídlato hranatá. Drogy: Herba seu Folium symphyti. zvyčajne sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. Treba si všimnúť opis rastliny (farbu.I. Drogy obsahujú značné množstvo trieslovín (vňať asi 8—9 %. Droga ľahko podlieha skaze. asi 50 % škrobu (označuje sa ako irizín). kazival. štetinatá. potom sliz. Kostihoj má vedecký názov odvodený od gréckeho symfyein = zrastať spolu. podzemok zhrubnutý. taliansky: Consolida maggiore. Podzemok kedysi slúžil ako prostriedok na prerezávanie zúbkov deťom (Rhizoma iridis pro infantibus). vo vlhčinách svetlých lesov. pestrofarebný . 131. hnačkách so silnými kolikami a podobne ako v alopatii. listy striedavé. versicolor L. Rastlina kvitne v máji až septembri. Plody sú tvrdky. materiál sa suší v tenkých vrstvách v tieni. končisté. po- travinárstve a i. podmieňujúci fialkový pach). medunica. olej a slizy. ale aj ako expektorans a tiež pri chorobách žlčníka (najmä americký k. či to bol iba kostihoj lekársky. 130. ischiase. Zriedka sa zberá vňať resp. mnohohlavý. Nie je však celkom isté. ktoré sa používa na zasypanie detskej pokožky. Druh sa vyskytuje na mokrých lúkách. potom glykozid iridín.

Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: kotačka. Neridé výživný krém) a roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). jednoduchšie. flavonoidy. najčastejšie na trávnatých a kamenistých svahoch. zápaloch svalov. Čajoviny č. zradca Nemecky: Feld-Mannstreu. mastí. 75. francúzsky: Panicaut campétre. Tinktúra z kvitnúcej vňate sa aplikuje hlavne na rany. byľ priama. 50. Bežnejšie a častejšie upotrebenie je (aj v oficiálnej medicíne) vonkajšie. menšie. Druh je teplomilný. ale aj pri poruchách trávenia. II. faryngitíde. dolné starších rastlín dlhostopkaté. angínach. ktorá sa užíva o. a to vo forme horúcich bylinných obkladov. Alantoín je zložkou liečebnej kozmetiky (Neridé vitamínový krém. vredoch predkolenia.5 12 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) 144 1 1. nepríjemná burina suchých pasienkov. rusky: - MÁČKA LADNÍ KOTÚČ POĽNÝ ČSN 86 7020 má pre koreňovú drogu tieto základné požiadavky: Znak Staršie zdrevnatené korene Akosť — najviac v % I. ihneď odstaviť. španielsky: Cardicuca. horné skoro sediace. i. KOSTIHOJ LEKÁRSKY derivát alantoín (derivát kyseliny močovej). mierni bolesti pri kŕčových žilách a zlomeninách. královské zelí. toito. potom cholín. Kedže sa zistilo. kloktanie. dvojito perovito strihané. vysoká 30-50 cm. Vrcholíkové súkvetia z hlávok. pri vredovej chorobe.5 %. 212.5 12 7 9 Trváca bylina bohato rozkonárená. čajoviny Vulneran (na hnisavé rany) sa už dávnejšie zastavila. celistvé. jemne ryhovaná. maďarsky: Mezei íringó (Eryngium). Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov esenciu. mačka poľná. Droga sa užíva pri poruchách okostice a zlomeninách. ako podpora tvor- by kalusu. Kostihoj je v súčasnosti u nás predmetom širšieho prieskumu. kvety biele alebo zelenkasté. že jej alkaloidy sú kancerogénne. proti hnačke (1 lyžica drogy na 300 ml vody — maceračný odvar: 6 hodín macerovať. artritíde. náplastí. silica a steroidné látky. aminokyseliny (asparagín). adstringens pri paradentóze. Prízemné listy jednoduché. Slúži i na omývanie. resp. pri ekzémoch. pri trombózach. ráno priviesť do varu. vetrník. vyskytuje sa roztrúsené až hojne v nížinách až podhorských oblastiach. v koreni do 1.ňuje bolesti pri žalúdkových vredoch). Teraz kostihoj tvorí zložku granuliek Mucilogran (laxans). pri ťažkostiach s močením. taliansky: Calcatereppolo. Droga veľmi účinne napomáha hojenie pri zlomeninách a vstrebávanie opuchlín i krvných podliatin. v niektorých štátoch (Poľsko) sa prestali vyrábať prípravky na interné užívanie. zvonka na zle sa hojace rany. Rastlinu by laici skôr zaradili medzi bodliaky ako do čeľade zeleroví- . najmä pri silnom zahlienení. v súkvetí prechádzajú do listeňov. scediť. Plody sú dvojnažky. čajovinových zmesí a iných prostriedkov na podporu hojenia hnisavých a hlbokých rán a na vytváranie náhradných tkanív. 10 5 — 0. anglicky: Field Holly. pije sa 2-razy denne po 1 dl). mužská viera (láska). pri chronických zápaloch dýchacích ciest. Výroba čs. na hematómy. na okrajoch pichľavo zúbkaté. 119. pri pľúcnych a vredových ochoreniach (zmier- Eryngium campestre L.

listy perovito strihané. triesloviny (asi 1. keďže niekde rastie vo veľkom množstve. V homeopatii sa spracúva čerstvá kvitnúca vňať Eryngium maritimum L. podbeľom. sacharidy. pri kameňových ochoreniach. Koreň (podzemok) treba dobre očistiť. rusky: KOPR VONNÝ Jednoročná bylina vysoká 30—100 cm. Kotúč sa v ľudovom liečiteľstve uplatňuje hlavne ako diuretikum. maritimum = morský. Tretí je doposiaľ dosť sporný — údajne rastie na alpínskych holiach (Vysoké Tatry). Zvyčajne sa robí 3 % odvar (varí sa asi 10 minút na slabom ohni. účinkuje proti kŕčom. Kotúč je prastará liečivá rastlina a medzi jeho druhmi sa nerobieva rozdiel. Kotúč má asi 180 druhov. jemne ryhovaná. lebo „úbory" tvoria pichľavé gule. plocholistý (E. materinou dúškou. Pomer zosušenia vňate je asi 4 : 1 (Herba eryngii) a koreňa 3 : 1 (Radix eryngii). denne 3 šálky). maďarsky: Nehézsargú kapor. lebo na dne kvietkov vylučuje hojne medoviny a dáva veľa nektárovej paše. s modrými kvetmi. ťialovastý. liečili nadúvanie. francúzsky: Anethodorant. V odbornom binomickom názvosloví sa potom jednotlivé druhy bližšie označili väčšinou podľa miesta výskytu (napr. U nás však rastú iba dva.125 %). Viac autorov (Madaus. ďalej slizy. b ľ lysá. anglicky: Anet. overený a dokázaný aj klinicky. najmä prítomnosťou a obsahom saponinov v koreni. dutá. taliansky: Aneto. Na stepných lúkach a medziach a na suchých pastvinách južného Slovenska alebo v teplejších oblastiach Čiech a Moravy je zriedkavý k. pretože . Kotúč kvitne asi v júli—auguste (septembri) a nemá hospodársky význam.KOTÚČ POĽNÝ tých rastlín. Predmetom zberu býva vňať zberaná v júli až v septembri a koreň vykopávaný v septembri-októbri. kvety v okolíkoch bez obalov. belasé súkvetia majú belasé korunné lupienky a stonka sa rozkonáruje až v hornej časti. zriedka sa ordinuje vo forme sirupov alebo kvapiek. nie natoľko ako stonka k. campestre = poľný). Vňať sa trhá v rukaviciach. Koreňová droga má vďaka obsahu saponinov a silice slabý expektoračný a spazmolytický účinok. Ide o k. skorocelom a podobne účinkujúcimi drogami). ochorení predstojnice. príp. Jednotlivé druhy sú si chemickým zložením dosť podobné. koreň sa zvyčajne dosuší umelým teplom. V súčasnej oficiálnej medicíne je obsolétna. Bässler a i. sa užíva prášok (1 —5 g v oblátkach) alebo tinktúra (60-180 kvapiek denne).). Rastliny sa už v staroveku označovali názvom eryngium. čkať. ďalej ako prostriedok na tzv. Účinné látky tvoria predovšetkým saponíny (asi 0.5 %). na úpravu menštruácie (emenagogum) a na niektoré kožné ochorenia. poľného. naopak . pri edémoch nôh. Niekedy však tvorí zložku rozličných galenických prípravkov proti kašľu (kombinovaná s tymianom. dolné listy nedelené.5 %).ako uvádzal Dioskorides.) odporúčajú užívanie čerstvej šťavy (1 lyžica s medom a kandizovaným cukrom na šálku vody).). ktorá znehodnocuje a zaplieňuje pasienky. alpinum L. Drogy chránime pred vlhkom a škodcami. lebo listy sú pichľavo zubaté. pri močových a iných kameňoch. Možno však s ním rátať vo včelárstve. bez koreňa. a to na „čistenie krvi" a ako stimulans (na podporu činnosti viacerých orgánov). čistenie krvi.je burina. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten Dill. Podporuje aj menštruáciu. KÔPOR VOŇAVÝ Anethum graveolens L. alpínsky (E. srdcovito vajcovité. španielsky: Anat. planum L. silica (asi 0. nitkovité. Protikŕčové pôsobenie šťavy sa ľudové využíva aj pri čiernom kašli a pri bolesti v prsiach. 145 . horký princíp a veľa rozličných solí. modrastý má skutočne belasú byľ. pri ochoreniach pohlavných orgánov a i. zbaviť nadzem- ných častí i bočných korienkov a materiál sa suší na tienistých a vzdušných miestach. stopkaté. novšie nazývaný k. čo je vraj odvodené od erygein = grgať.

anízom (Pimpinella anisum L. Propagoval ho v Kapitulári Karol Veľký a v 10. . Prisudzuje sa mu aj účinok na tvorbu mlieka a tíšenie kašľa. úbory rumančeka 10 g — 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. Kôpor je prastará liečivá i kuchynská rastlina . napr. K nám sa dostala z južnej Európy. Rimania si pri slávnos146 tiach venčili hlavy kvitnúcimi byľami a gladiátori si silicou z kvetov natierali údy. Na pozoruhodnom Ebersovom papyruse (asi z r. na mäso. laktagogum a stomachikum. podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy (Braun 1977). Zriedka splanieva. uplatňuje sa však aj čerstvá. najlepšie pri teplote 30—35 °C.KÔPOR VOŇAVÝ malé. do pečiva i na konzervovanie zeleniny.) odporúčal sa používať pri bolení hlavy a na rozširovanie ciev. potom limonén a felandrén. vňať však až 85 % (7 : 1). príp. Ako korenina je dnes svetoznámy. Ľudovo sa aplikuje aj externe — na udreniny sa prikladá až horúci odvar z plodov v oleji. Pije sa aj pri nespavosti (večer 1 pohár) a ako diuretikum. Vedecké pomenovanie kôpru je z gréckeho anethon.) alebo s feniklom (Foeniculum vulgare Mill. Rovnaký zápar sa odporúča aj ako karminatívum. žltohnedá (júl—august). Silica z plodov sa používa v kozmetike (v mydlárstve).5 %. j. čo je vraj odvodené z aemi = dýcham (pre silný pach). Plody a silica sa v lekárňach žiadali najmä proti kašľu. Pre všeobecnú znalosť kôpru a jeho pestovanie sa zámeny a falšovania nevyskytujú. j.). stor. na dlhých stopkách. V homeopatii sa používa dil. Do strednej Európy sa dostal zásluhou Rimanov. Pestuje sa ako zelenina v záhradkách. Kôpor sa svojím účinkom úzko spája s rascou (Carum carvi L. Plody sušením strácajú na hmotnosti len málo. plod rasce — z každého po 5 g. Čajovina č. dve lyžičky drogy na šálku horúceho záparu (deťom podľa veku štvrť až pol lyžičky). aby droga nebola znečistená. Podľa ľudových povier kôpor zaháňal démonov podobne ako iné aromatické rastliny (spájali sa s ním najmä povery okolo svadobných obradov).). Plody sú olejnaté. Pri bežných skúškach plodovej akosti sa vyžaduje. sa už hromadne pestoval v Anglicku. uplatňuje sa preto ako žalúdočné a črevné karminatívum. ako mierne stomachikum a pri plynatosti (meteorizme) je známa čajovina: plod kôpru. 227. Kôpor sa dával jesť i do kúpeľov hysterickým ženám a vyrábala sa z neho i povestná masť anethine na vredy a proti kolikám.používa sa do omáčok. i viacej. žlté. Predmetom zberu sú plody (nesprávne označované ako semená) — Fructus (semen) anethi. feniklom. získavané vytriasaním z odrezaných okolíkov. suší sa rýchlo v tieni. t. t. Plody sú stlačené nažky v dvojnažkách. preto ich treba starostlivo skladovať. rovnaké použitie uvádza aj Nový zákon. bielkoviny a amínové bázy. Zberá sa i vňať — Herba anethi. Vňať slúži na kuchynské a potravinárske (konzervárenské) účely.Dl (3x denne 10 kvapiek) a indikačné oblasti sú rovnaké ako má alopatia. 1. Rastlina pochádza z Ázie. likérnictve i vo farmácii. V uvedených indikačných oblastiach sa plody kôpru zvyknú kombinovať s mätou. polievok. ktorých tretina je už zrelá. odrezávaná pred kvitnutím (jún—júl). z iných častí materskej rastliny môže obsahovať najviacej 1 %. aby si posilnili svalstvo pred zápasom. V plodoch je ešte olej. spazmolytikum i ako mierne stomachikum. Má experimentálne dokázaný a klinicky overený karminatívny účinok. pridáva sa do zmesí zeleniny. z cudzích organických prímesí takisto 1 % a z anorganických maximálne 0. 0 . 1550 pred n. Najdôležitejšou zložkou rastliny je silica (2—4 % ) . Sám kôpor sa denne dávkuje v množstve asi 6 g. I profesionálnym atlétom ho pridávali do všetkých jedál (prvý známy doping). obsahujúca hlavne karvón (40 — 60 %). Tradičné použitie pri hemoroidoch nie je dostatočne dokázané.

prípadne v prášku (3-4 x denne po 2 g). priemer maximálne do 50 mm. rusky: KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ Trváca bylina s velmi krátkou. chutí pálčivo horko a bol presláveným liekom. Používa sa prevažne v ľudovom liečiteľstve. cardo = bodliak. zabodol sa do dužnatého lôžka krasovlasu — a mor bol zažehnaný. Šťavu z koreňa úspešne použil proti pásomnici Leonard Fisch r. čo však Tournefort pokladá za omyl. maďarsky: Szárnélkuli kórfény. Vykopané korene sa rýchlo omyjú a zbavia nadzemných častí. Uprednostňuje slnečné miesta a kremičité (kyslejšie) pôdy. pijú sa dve šálky čaju denne. Staré korene. pripomínajú jazykovité koruny. vnútorné zákrovné listene sú žlté. vypudzuje hlísty a povzbudzuje chuť do jedenia. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch. Z príbuzných druhov rastie u nás k. plesní. Silberdistel. lišajov alebo iných kožných neduhov. Koreň začerstva silno páchne. na bravy krasovlas údajne pôsobí toxicky. suchoblanité. ktorý sa dá jesť. ktoré sú vo vnútri prázdne a korene rozštiepené treba vyradiť. V alopatii sa dnes málo používa a azda neprávom. Plody sú chlpaté nažky s opadavým chocholcom. svetlohnedý až sivohnedý s rohovitým lomom (nie s vláknitým). pije sa 4 x denne). Starí lekári ho cenili ako prostriedok na prípravu odvarov. V literatúre sa uvádza. nesušia sa umelým teplom. kvetom bazy čiernej a vňaťou myšieho chvosta po 20 g. ktorý ju vraj odporúčal jesť svojim vojakom počas moru. a preto sa niekedy u nás zberá na vývoz. Podľa legendy mu vo sne oznámil anjel. V Pyrenejách sa koreň ešte dodnes jedáva ako zelenina (šalát). potom svetlohnedá až tmavohnedá silica s omamným pachom (až 2 %. Používa sa na kúpele a omývanie vyrážok. 1543. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kančí koreň. V Nemecku je krasovlas chránený. V našich oblastiach je liečebne známy už velmi dlho. Z významnejších liekopisov ho donedávna uvádzal ako oficinálny doplnkový zväzok nemeckého liekopisu DAB 6. s listom vachty trojlistej a koreňom krasovlasu po 15 g). a preto ho miestami ľudovo prezývajú kančí koreň. diaforetikum a dermatologikum. nerovnomerne ostnaté. palivo aromatický.. aby vystrelil šíp a pozoroval. že krasovlas spomínal už Theofrastos. pokrytou bohatou prízemnou ružicou listov. zakrpatenou. má osobitný trochu nepríjemný pach a chutí horko-sladko. lišaje a pod. s vlnatým odením na celom povrchu. byľ je rozkonárená a viacúborová. kvety všetky rúrkovité. Droga má menšie oficiálne alopatické upotrebenie. a to ako diuretikum. vulgaris L. perovito strihané. lebo ľahko vlhne. Spravidla sa kombinuje do čajovinových zmesí na zníženie horúčky (napr. španielsky: Carlina. kde sa zabodne. zasluhoval by si viacej pozornosti.5 cm. Jeho koreňmi bez aromatického pachu sa zamieňa koreňová droga k. Cardopathiae alebo aj Chamaeleontis albae.PUPAVA BEZLODYŽNÁ Carlina acaulis L. ktorými sa omývali úporné kožné vyrážky. vnútorné zákrovné listene sú biele. francúzsky: Carline acaulate.). Na vonkajšie omývanie sa používa zápar pripravený z 2 lyžíc drogy na šálku vody a 1 lyžice octu. Spolu s dužnatým úborovým lôžkom sa na vrchnej strane vytvára dosť hrubý a mäsitý terč horkastej. Szártalan bábakalács. Pozdĺžne sa prekrajujú na polovice alebo štvrtiny a sušia sa ako silicová droga (za dobrého vetrania v tieni. ďalej triesloviny. Droga sa označovala ako Radix carlinae seu Apri. pretože krasovlas sa v Grécku nevyskytuje. Koreň je dlhý okolo 30 cm. Uprostred ružice vyrastá úbor s priemerom až 120 mm. svahoch. úbory oveľa menšie. na lúkach s hlbším hlinitým profilom. Obsahové látky koreňa tvorí najmä rezervný fruktózaninulín (18-22 % ) . lomivý. rastie hojne na trávnatých pasienkoch. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . niektorí autori uvádzajú. anglicky: Carline Thistle. Rastlina má značné antibakteriálne účinky (podmieňuje ich asi karlínový oxid). s lipovým kvetom. s hlavnou obsahovou látkou karlínovým oxidom a so seskviterpénom karlínom). Má bodliakovité stonky vysoké 20-30 (až do 80) cm. krehký. Polievková lyžica čajoviny sa zaparí štvrťlitrom horúcej vody a nechá sa 10 minút stáť prikryté. má slabší preháňavý účinok. krasovlas sa preto pestoval KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ najmä pri kláštoroch. aromatickej a mandľovej chuti. bezbyľového. Linného vedecké pomenovanie rodu Carlina je asi skomolenina talianskeho cardina. obyčajný (C. Doplnkový nemecký liekopis (EB 6) žiadal pre drogu minimálne 1 % silice. pri tom ho možno iba dosúšať. Listy sú podlhovasté. saponín a živica. Predmetom zberu býva koreň — Radix carlinae. hrubý 1—2. krasovlások bezbyľový (biely) Nemecky: Grosse Eberwurz. Korene sa vykopávajú v jeseni (september-október až november). 147 . obyčajne nečlenenou stonkou. Sama koreňová droga sa dávkuje v zápare (jedna kávová lyžička na šálku. a to maximálne pri teplote do 30-35 °C). Nazýva sa aj divá či nepravá artičoka. Východoeurópsky druh. taliansky: Carlina. že rastlina sa pomenovala na počesť Karola Veľkého.

anglicky: Figwort. Vo vňati sa novšie zistili horčiny — iridoidy (hlavný je harpagozid). hľuznatý je výrazný lysou stonkou a hľuzovito napuchnutým podzemkom. Za liečivý sa pokladal predovšetkým podzemok.KRTIČNÍK HĽUZNATÝ KRTIČNÍK HĽUZNATÝ Scrophularia nodosa L. Krtičníkovité . horkú a trochu ostrú bylinnú chuť. Čoskoro po vysatí nektáru sa tvoria nové a nové kvapôčky. organické kyseliny (vínnu. Homeopatia spracúva čerstvú celú rastlinu zberanú na začiatku kvitnutia. vernalis L. pazušné. španielsky: Escrofularia. Uplatňovali sa aj semená. dvojito pílkovité. trudovník Nemecky: Knotige Braunwurz. ale vo včelárstve má veľký význam. Táto choroba sa ním kedysi liečila. soli mangánu a aj iných prvkov. horkú chuť. glykozidy náprstníkového charakteru. stopkaté. krtičné korenie. a to proti črevným parazitom. 2-3 šálky denne).). okrem toho pálivú živicu. nepríjemne páchne a má príkru. Nazberaný materiál sa suší zvyčajným spôsobom. flavonoidné glykozidy a ich aglykóny (diosmín. ktorých účinnosť je však veľmi slabá (pozri náprstníky). ale aj listy. ktorý je veľmi vhodnou jarnou včelárskou rastlinou. niekedy aj pred kvitnutím.Scrophulariaceae Ľudovo: hľuzové korenie. Homeopaticky pripravená esencia slúži predovšetkým pri škrofulóze na opuchy.. hesperidín a i. Z podobných príčin sa miestami (hlavne v západnej Európe) pestuje k. zberá sa v máji až septembri. vňať nepríjemne páchne a má slanú. tuberkulóza krčných žliaz. hemoroidy a pri bolestiach uší a očí. lecitín. Záparom z vňate sa omývali hnisavé rany a hemoroidy a slúžil aj na teplé obklady (na opuchy. usporiadané do riedkych chocholíkov tvoria koncovú metlinu. horký glukozid skrofularín a potom pektíny. u nás rastie 5. ochvatná zelina. včely nav- števujú kvety po celý deň. hubatá žihľava. ktorý sa tvorí v podobe veľkých kvapiek na báze semenníkov. nekrídlatá. a preto v zahraničí jej extrakt slúži ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov uplatňova- . v dedinských záhradkách tešínskeho Sliezska). Podzemok uzlovitý. Poskytuje bohatú znášku nektáru. zvonka 8 %. svinský koreň. hľuznatý je starým liečebným prostriedkom. že odstraňujú opuchy). kyselinu kávovú viazanú na triesloviny. pripravuje sa z nej esencia. vajcovito podlhovasté. t. Kvety bankovité. j. Vnútorne sa užíval 3 % zápar (20 minút postáť. m. Listy krátkostopkaté. maďarsky: Gôcsos tákajak (gorvélyfú). Rozkonárený a hľuznatý podzemok je po usušení svetlosivý. Plody sú tvrdky. ekzémy. Celá čeľaď krtičníkovitých dostala meno podľa rodu Scrophularia L. ktorý má asi 140 druhov. štvorhranná. krvné podliatiny. na vredy a pod. Koreň i vňať sa kedysi používali najmä na opuchnuté žľazy (verilo sa. byľ priama. Rastlina je lužný a lúčny typ s vysokými nárokmi na mokré až vlhké pôdy. prípadne len sám podzemok — Rhizoma (Radix) scrophulariae. hľuzovník. citrónovú. taliansky: Scrophularia maggiore. pre obsah saponínov a iných glykozidov (bioflavonoidov) má farmakologicky dokázaný močopudný a slabo preháňavý efekt. jablčnú. Krtičník obsahuje predovšetkým saponíny (niektorí autori tvrdia. vitamín D. francúzsky: Scrophulaire noueuse. Denná dávka koreňovej drogy v prášku bola 2—4 g. vyskytuje sa hojne v lesoch a kriačinách až do výšky 1000 m n. tumory. zdivený rastie napr. zvyčajne jednoduchá. maslovú a škoricovú). že v podzemku je ich málo). Rastlina kvitne v lete. Podľa druhu choroby dostal vedecké i ľudové pomenovanie. — u nás je pomerne vzácny. Drogy sa ešte dnes takto používajú v talianskom a nemeckom ľudovom liečiteľstve najmä pri opuchoch (diuretikum). jarný (S. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba scrophulariae. pri srdcovej arytmii a ako prostriedok na rany. Vňať — Herba scrophulariae. vňať s podzemkom. Je to burina. K. valcovitého tvaru.). rusky: KRTIČNÍK HLÍZNATÝ Trváca bylina vysoká 40—120 cm. K. pri bolesti v ušiach a i. Názov má odvodený od latinského scrophula = škrofulóza. hnedočervené.

stor.Herba genistae tin149 . nemeckú a odporúčal pri močovom piesku. je klasická farbiarska rastlina). Z byli namáčaných vo vode možno získať vlákna podobné ľanovým. hore pritlačeno chlpaté. usporiadané v strapcoch. farbiarskej sa priraďujú aj niektoré jednotky. poslednej sa veľmi podobá kručinkovec položený (Corothamnus procumbens (Waldst. Tieto technické údaje poznali už v antike. Liečebné a technické používanie rastliny je v súčasnosti zriedkavé. stopkaté. na vypudzovanie črevného obsahu pri niektorých vnútorných ochoreniach a novšie aj ako antireumatikum. Väčšie dávky však môžu najmä pre saponínový obsah pôsobiť nepriaznivo (močenie krvi — hematuria). Pred domácim užívaním teda treba varovať. v silnom odvare ju odporúčal pri besnote psov a semená ako purgans. Nevedno však. chlpatá — G. rastie hlavne na stredne kyslých pôdach (pH 5-6) a patrí k typickým bylinám suchých kyslejších lúk. ktorý sa vysýpa už z kvetových pupeňov. Opeľovanie kručinky obstarávajú najmä včely a čmeliaky. prof. v minulosti nazývaný zanoväť ležatá). nemecká — G. Kvety majú množstvo peľu. Ku k. stor. Stonky pozdĺžne ryhované. hľuznatý v terapeutických dávkach nemá vedľajšie jedovaté účinky. používala sa však hlavne na farbenie. asi 1 cm. Systematické triedenie druhov rodu Genista L. Bock ju v herbári z r. KRUČINKA FARBIARSKA Genista tinctoria L. francúzsky: Genet bátard. Táto látka slúži proti zápalom kĺbov a znižuje obsah cholesterolu v krvi i kyseliny močovej v organizme.ných pri zápche. končisté. náhradka za Tuber (Radix) harpagophyti (droga z juhoafrickej sezamovitej rastliny).) alebo poliehavosť a plazivosť bylí (k. ktoré by mali byt' osobitnými druhmi. Známy ľudový liečiteľ Kneipp r. farbiarskej. — kručinka nie je celkom jednoznačné. elipsovité. K. 1935 chválil k. pilosa L. bolestiam v krížoch a v panvovej oblasti. Plody sú stlačené struky. dlhé listy a hodvábne ochlpené horné korunné lupienky kvetu a struky. Presl. husto metlovito rozkonárený. kým druhové pomenovanie z latinského tinctorius = farbiarsky (k. maďarsky: Nyul rekettye. Frerichs z Berlína. KRUČINKA FARBIARSKA Latinské rodové označenie kručinky vychádza najskôr z keltského gen = ker. anglicky: Greenweed. bez tŕňov. sediace. ktorý má príbuzné obsahové látky. Obsahuje účinný iridoid harpagosid asi v polovičnom množstve ako hľuzy harpagofytu (pozri medzi cudzokrajnými rastlinami — Harpagophytum procumbens (Bruch) DC. V súčasnosti ako odlišovacie znaky sa berú do úvahy tŕne na stonkách (k.) C. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: žltá ihlička Nemecky: Färberginster. Kručinka obsahuje v listoch i kvetoch žlté farbivo.. rusky: - KRUČINKA BARVÍŘSKÁ Poloker vysoký asi 30—60 cm. Kvety žlté. germanica L. Predmetom občasného zberu býva kvitnúca vňať . 1626) ju okrem toho pokladal za diuretikum a purgans a odporúčal ju aj proti dne. in Willd. kameňoch a na zosilnenie v rekonvalescencii (čaj vraj ovplyvňuje vylučovanie hlienov). 1882 uvádza ako oficinálnu (Herba et Flos genistae tinctoriae). lebo obsahové látky sa pravdepodobne vstrebávajú. 1565 chválil ako rastlinu zastavujúcu krvácanie a podporujúcu potenie. Rastlina je toxická najmä pre ovce a kravy (hematuria). Richard Mead (1673-1745) kručinkou liečil vodnatieľku a podobne ju ordinoval aj v 19. listy striedavé. ktoré sa oddávna používalo na farbenie plátna a vlny. Druh dobre znáša sucho. B. taliansky: Ginestrina. okrajov dubín. Wittstein ju vo svojej farmakognózii z r. s pritisnutým ochlpením). et Kit. Pomenovanie genista nachádzame spoľahlivo až v 16. Niekedy sa pestuje aj v záhradách na okrasu. ex Meissen — Pedaliaceae). Podľa výsledkov doterajšieho prieskumu sa u nás chápe priširoko. Plíniova genista značila aj iné druhy a aj prútnatec — Sarothamnus Wimmer. pasienkov a svahov. H. či išlo iba o druh k. ktorý má sediace kvety. Matthiolus (Nový herbár z r.

Osvedčila sa aj pri ochoreniach močových ciest. V homeopatii sa používa čerstvá. Plody sú červené kôstkovice (po dozretí čierne).ctoriae. čím sa zvyšuje krvný tlak a priechod krvi obličkami). 3 1 2 II.Rhamnaceae Ľudovo: psí drieň.5 15 5 0.). svíba Nemecky: Faulbaum. 6 2 4 1 15 7. lesklú kôru bez bradavičiek.) Vlhkosť Obsah popola (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah popola nerozpustného v HC1 Obsah všetkých antrachinónov — najmenej Obsah látok extrahovatelných vodou — najmenej I. Listy obrátene vajcovité. Okrem toho účinkuje aj mierne preháňavo. ovplyvňuje látkovú premenu a cievny systém (upevňuje cievne steny. Rešetliakovité . tvorbe kamienkov a pri nedostačujúcej srdcovej činnosti. V ľudovom liečiteľstve sa vňať používa pre dobré močopudné účinky aj pri reumatizme. pravdepodobne aj glykozid genisteín. materiál sa suší v tieni. odřezávaná na začiatku rozkvitania asi do polovice rastlinných byli. Vedecký názov krušiny . s rovnakým dielom vňate stavikrvu vtáčieho (2 lyžičky čajoviny na 2 poháre vody ako macerozápar).6 3. Inak sa zber robí počas kvitnutia (jún—august).). lepkavou (Alnus glutinosa (L. ďalej žltý flavónový glykozid luteolín (najmä v kvetoch). v čajovine sa kombinuje napr. najmä s j. Najčastejšie sa zamieňa s rešetliakom prečisťujúcim (Rhamnus catharticus L. cytizín a metylcytizín. droga však obsahuje prevažne bioflavonoidy a za podpory silice má výrazný močopudný účinok (kedysi sa používala najmä na opuchy pri srdcových ochoreniach). listov a kvetov sa v homeopatii používa podobne ako alopatické prípravky. — syn. rastie aj na čistých íloch.6 3. ktorá má oranžovožltý podklad a roztrúsené 150 Kôrová droga podlieha ON 86 6112 a ustanoveniam ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Kôra hrubšia ako 2 mm Kôra so zvyškami dreva Kôra s lišajníkmi Cudzie organické prímesi (napr. Vo všetkých častiach rastliny sa nachádzajú alkaloidy (asi 0. anglicky: Alder Buckthorn. francúzsky: Neprun bourdaine. KRUŠINA JELŠOVÁ Frangula alnus Mill. Primus padus L. napr.) má inak uspo- nadané kvety a hladkú.: Rhamnus frangula L. cudzie kôry a i. maďarsky: Kutyabenge.5 1 2 15 ČsL 4 3 1 2 0. Esencia z čerstvých výhonkov. je odvodený od latinského frangere Ker až menší strom sčiernohnedou.Frangula.5 — . potom silica a triesloviny. taliansky: Frangola.) Gaertn.5 15 5 0. zvyčajne vo zväzočkoch. Podobná čremcha obyčajná — Padus avium Miller (syn. celistvookrajové.3 %). zelenkasté. rusky: KRUŠINA JELŠOVÁ KRUŠINA OLŠOVÁ biele korkové bradavičky sú guľaté. španielsky: Frangula. nie priečne predĺžené. Ako porast často sprevádza vŕby. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Pri zbere kôry často vzniká zámena s jelšami. bielo bodkovanou a lesklou kôrou. Rastlina je častým druhom slatinných jelšín a iných listnatých lesov s hlbokými podmáčanými pôdami. Pazušné kvety drobné. ktorého konáre sa končia tŕním. jelše a topole v lužných zárastoch. rešetliak korošina. Alkaloidy mierne prehlbujú dýchanie.5 20 0. Droga sa dávkuje v množstve 2-3 g (1 lyžička) v zápare alebo v čaji 1—2 x denne.

spodnej vody asi v dvojmetrovej hĺbke. pričom predovšetkým antróny silne dráždia sliznice. syn. Sennagran (granulky . 50. V homeopatii sa používa čerstvá kôra. španielsky: Sanguisorba. 1927. vaj. Prieskum koreňovej drogy z farma198. hrubšie ON 86 7038 pre koreňovú drogu — Radix sanguisorbae — má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HCl Obsah trieslovín — najmenej I. lekárskom inštitúte (N.. V našich končinách prvé zaručené správy o jeho aplikácii pochádzajú z čias Karola V.5 mm a najmenej 20 cm dlhá). vajú sa na jeseň (august—október). Kôra sa suší buď na slnku. Cortex frangulae je zložkou oficinálne preháňavej čajoviny . ale v malom množstve. 197. 195. rozkonárený podzemok očistení a krátkom omytí sa materiál s koreňmi. Izolovaný antrachinónový aglykón frangula-emodín tvorí zložku kvapiek Cholagol (choleretikum a cholekinetikum). KRVAVEC LEKÁRSKY V európskych oblastiach je rozšíreTOTEN LÉKAŘSKÝ nejší zber kvitnúcej vňate — Herba Sanguisorba officinalis L. Po má hrubý.88. Na liečebné účely sa musí fermentovať. chuť má zvieravú rových hlávkach. zosýchací pomer je asi 3 : 1. Species laxantes Planta (čajovina — pomocná liečba pri návykových zapečeniach a laxans). striedavé.choroby žlčníka). ale s hranicou doázijskej droge až 20 %. robí sa v júni—júli. Dáva prednosť mierne vlhkým polokultúrnym lúkam so stálou záso. lístky dlhostopkaté. čo sa docieli pomalým sušením alebo zahrievaním. Dávkuje sa 1/2 až 1 kávová lyžička na šálku záparu.Elixir frangulae). granuliek Mucilogran a dražé Properistol (laxans).mi bohaté na triesloviny (vo výchobou pôdnej vlahy. 153. menšieho je liečebne menej účinná. 5 2 0.pomocná liečba pri tučnote). Hlavné obsahové látky — antrachinónové glykozidy (5 — 8 %) sú zväčša odvodené od emodínu. prvý raz urobilo r. najlepšie po daždi a čím je získaná kôra tenšia. Thé Salvat (čajovina .však zmoknúť.148. Druh rastie najmä na naplaveni.85. rusky: a zberajú podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) sanguisorbae.5 % voľných a viazaných antrachinónov a z toho najviac 1 % redukovaných. v dnešnom ZSSR alebo v Číne). Plody obsahujú tiež antrachinónové glykozidy. 1959. rastie od nížin po horský stupeň.Možno ho sušiť aj na slnku.laxans). keď korene použil jeho kováč pri zahmyzení koni. Skladovanú kôru treba chrániť pred vlhkom a svetlom. Je častou zložkou metabolických a odtučňovacích čajovinových zmesí a má aj slabé anthelmintické pôsobenie. 192. Kvety v tmavopurpu. pije sa po dúškoch najlepšie na noc. Sanguisorba minor Scop. F. Na hoNemecky: Grosser Wiesenkopf. strebať. toten lekársky. Droga potom obsahuje voľné alebo glykozidovo viazané oxidované i redukované antracénové deriváty. Jej jednotlivá terapeutická perorálna dávka vo forme záparu podľa ČsL 4 je 1 g. pri pečeňových a žlčníkových i slezinových ťažkostiach. 169. 1961).účinné látky sa vylučujú do materinského mlieka. taliansky: Sanguisorba. alebo umelým teplom (do 40 °C). musia sa získať monomérne látky a prítomné látky oxidovať na menej dráždivé. vykopáTrváca bylina vysoká 60—150 cm. U nás sa vykupujú Great Bumet. Reduktan (čajovina . orezávajú sa mladé konáriky. kognostického hľadiska robil aj autor textu (Kresánek. francúzsky: Sanguisorbe officinale. Plod je nažka. S možnosťami zavedenia do terapie však boli problémy.5 14 10 3 7 II. hore rozkonárenú reže na kusy asi 10—15 cm dlhé. Často sa zamieňa s krvavníkom menším (Poterium sanguisorba L. 1939 na Tomskom 172. droga z k. Hofštat).. Pomer zosušenia je asi covité. Listy riedke. Krvavec nebol v antike veľmi známy. Vedecké rodové pomenovanie krvavca pochádza z latinského sanguis = krv a sorbere = sať. ďalej kyselinu chryzofánolovú. 171. maďarsky: meopatické účely sa používa čerstvá Orvosi vérfú. vlašský teriál sa suší zvyčajným spôsobom. Častejšie ako kôra sa používajú jej prípravky či výťažky (Extractum frangulae fluidum — Extractum frangulae siccum .Species laxantes ČsL 4 a čs.= lámať (pre lomivé drevo) a druhové označenie alnus je rodové označenie jelše. aby sa zabránilo dráždeniu. sirupu Latol (laxans). lebo sa kedysi používal na zastavovanie krvi. bedrovník Pomer zosušenia je asi 5 : 1. triesloviny a horčiny. nepár. kologické vyhodnotenie rastliny sa 150. 152. najmä nezrelé. inak 2-3 x denne (najčastejšie v zmesi s inými drogami). anglicky: kvitnúca vňať. Podáva sa pri zlyhaní drastických laxatívnych prípravkov.a veľmi trpkú. 10 4 1 14 12 4 4 151 . Droga nemá pach. 196. 1305). Oblasť jeho masovejšieho výskytu je na východe. Krušina sa dostala do liečiteľstva ako náhradka za drahú rebarboru. Vyššie dávky sú nebezpečné (známe sú priotrávenia detí kôrou alebo plodmi). 177. priemyselne vyrábaných prípravkov Betulan (čajovina — pomocný liek pri ochorení močových ciest).). Nemá sa užívať v čase dojčenia . priamu. hlavne glukofrangulín a jeho aglykón frangula-emodín. ojedinele aj sušené plody. 193. Prvý na ne poukázal Petrus de Crescentiis (okolo r. MaĽudovo: krvavé korenie. nesmie noperovité.65. Krušina sa ordinuje ako laxans — osobitne pri chronických obstipáciách (zapečení). Podrobné farmaČajoviny č. Oszi vérfú. Podľa ČsL 4 droga musí obsahovať najmenej 3. stonku.57. Ružovité — Rosaceae sanguisorbae. lebo čerstvá kôra pôsobí inak ako droga (emeticky). Zber sa robí na jar (marec —máj). Korene i podzemky krvavca sú veľnách.Cortex frangulae. V čerstvej kôre sú prítomné iba diantróny glukofrangulínu. zúbkaté. slabej peristaltike hrubého čreva a pri hemoroidoch. 154. Predmetom zberu a drogou mimoriadnej dôležitosti je kôra .51. tým je hodnotnejšia (má byť hrubá 1.4 : 1. ktorý je nižší a kvetné hlávky má aj v zrelosti zelenožlté. 151. Denná dávka nesmie prekročiť 15 g. čo vyplýva z ich podobnosti. Novšie prieskumy robil francúzsky fytoterapeut Leclerc r. kde ho poznali a liečebne využívali od najstarších čias (napr.

francúzsky: Benoite officinale. s ktorými sa robili rozsiahle klinické pokusy a výskumy najmä za druhej svetovej vojny. ale ešte širšie použitie. jasnožlté. pri vredoch a pod. Pri zbere sa medzi nimi zvyčajne nerobí rozdiel. Pôsobí aj antiseptický. pri hnačkách. z ktorej sa pijú 4 — 6 čajových lyžičiek denne. šikmý. potočný je príbuzný druh (G. Kuklíky sa používajú v liečiteľstve už od staroveku. Čs. ktorá sa uplatňuje ako adstringens. na hemoroidy a proti hnačke. Rozšírený od nížin do subalpínskeho stupňa. KUKLÍK MĚSTSKÝ Geum urbanum L. predovšetkým ako adstringens. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: benedykt. Niektoré kuklíky cudzieho pôvodu sa u nás pestujú v záhradách. hrebíčkový kopček. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky ani vo vyšších dávkach. čriev a i. Podzemok hrubý. piť cez deň po dúškoch 152 alebo vo forme tinktúry (30—50 kvapiek po jedle). Kvety sú koncové. zajačie oko. čepele pokrývajú chĺpky a žliazky. brehoch vôd a lesných prameníšť od nížin až po alpínsky stupeň. pri letných hnačkách. Terapeutické pôsobenie a použitie vňate je podobné ako pri väčšine drog s obsahom trieslovín a saponínov: slúži ako protikrvácavý prostriedok pri krvácaniach rozličného pôvodu (napr. zriedka rozkonárený. antidiaroikum. protizápalové. Dáva prednosť rumoviskám. obsahujú ďalej triterpénové saponíny (sangvizorbín a waremokonín — aj vo vňati. rivale L. Niekedy sa z čerstvej vňate lisovaním získava šťava.). s väčšími sivočervenými alebo svetločervenými kvetmi. Všeobecne majú výrazné vonkajšie i vnútorné sťahujúce. črevných kataroch. je menej hojný. macerovať za studena 8 — 10 hodín. kvasných dyspepsiách a zápaloch žalúdka (gastritídy). maternice. vzniklo asi z gréckeho geuo = ochutnávam (vzhľadom na voňavý koreň). eutrofným vodám. 27. Výťažky sa dávajú do rozličných galenických foriem alebo sa aplikuje priamo prášok (na šnupanie). ktoré asi tvoria aktivátor pôsobenia). zakončený prízemnou ružicou dlhostopkatých. 31.). anthelmintické a veľmi dobré protibakteriálne a proti- Trváca bylina vysoká 30—60 cm. malé. na okraji ktorých rastie. hrebíčkové (kravské) korenie.5—5 %). vyšší. kubičkové korenie. rastie však často aj v iných rastlinných spoločenstvách. Plínius opísal druh . močaristým terénom. zadržiavanom močení a zápaloch ciev. horné trojlaločnaté. Plody sú nažky. Čajoviny č. z nosa. pretrhovane nepárnoperovitých listov. Dávkovanie: 2—3 čajové lyžičky na pohár vody. na omývanie rán. rusky: KUKLIK MESTSKY KRVAVEC LEKÁRSKY KUKLÍK POTOČNÍ Geum rivale L. Pomenovanie Geum možno nájsť už u Plínia. španielsky: Cariofilata officinal. Druhové označenie vystihuje výskyt. dlhostopkaté. rašelinách. Preskúmané sú najmä drogy sovietskej proveniencie. Listy byle sú trojpočetné. kravský rebríček. flavonoidy a antibakteriálne pôsobiace látky (vo veľkej miere viazané na triesloviny. karafiátový kořeň. Vňať má dobré antibakteriálne a skôr antistocídne účinky (proti prvokom). KUKLÍK POTOČNÝ časti majú vyšší obsah). žalúdka. nie je náročný na dusík a pôdnu vlhkosť. až 2. s ktorým sa často kríži. K. užíva sa každé 2 h 1 lyžica alebo vo forme riedkeho liehového výťažku (30-50 kvapiek 3—4x denne).prvokové pôsobenie. Uplatnili sa hlavne ako rovnocenná náhradka za tanalbín (upravené do tabliet). Podzemné časti majú podobné. dezinfekčné. farmaceutický priemysel používa koreňovú drogu ako zložku čajoviny Tormentan. taliansky: Cariofillata. V čerstvej vňati je dosť kyseliny askorbovej. ďasien. zázvorový koreň Nemecky: Echte Nelkenwurz. Koreň sa dávkuje 1 lyžica na šálku odvaru. Aplikuje sa v kloktadlách (pri angíne). Charakteristický druh dubovo-bukových lesov. maďarsky: Kózonséges gyombérgyókér. rastie na vlhkých lúkach. anglicky: Herb Bennet.

podstatnou obsahovou látkou je však silica s eugenolom. Mladé byle sa dávajú do omáčok.Radix (Rhizoma) caryophyllatae seu gei urbani. ktorá pre I. obsah popola 15 % (18 %). K. ako dezinfekčné kloktadlo (odstraňuje nepríjemný pach z úst). mestský obsahuje popri trieslovinách a horčine aj geín (geozid-glykozid). Pre obsah horčín je aj posilňujúcim prostriedkom pri ochoreniach žalúdočno-črevného traktu. ktorý vzniká pri enzýmovom rozklade glykozidu geínu. taliansky: Mais. KUKUŘICE SETÁ Zea mays L. Droga pre obsah trieslovín je adstringens a antidiaroíkum: zastavuje krvácanie. hemoroidy. vlhkosť 13 % (13 %). popol 10 % (12 % ) . Najčastejším predmetom zberu a nákupu je podzemok s koreňmi . akosť (II. zvonka 2 polievkové lyžice na 1/2 litra záparu (kúpele. Lipnicovité — Poaceae (Trávy . potočného má ako droga označenie Radix (Rhizoma) caryophyllatae aquaticae seu gei rivularis. horčina a flavón. Ľudovo sa cení ako stomachikum. Miesto rastu si včas zistíme (ešte v čase kvitnutia byliny). vykašlávanie krvi. Vňať sa užíva v horúcom zápare (2 lyžičky na pohár vody) a vo forme tinktúry (10-15 kvapiek 2-3 razy denne). obaloch. potočného je podobné. z ktorého sa pri hydrolýze uvoľňuje silica s eugenolom. tlmí črevné koliky.podobne ako k. organických prímesí 1 % (2 %). popola nerozpustného v HC1 5 % (8 %). Pre horkú chuť i obsah silice s príjemným klinčekovým pachom sa používa aj v likérnictve. rusky: KUKURICA SIATA Kultúrna jednoročná. Listy 153 . anorganických 1 % (2 %). september až november) alebo zjari (február—marec). Pri vonkajšom použití slúži na výplachy ústnej dutiny pri uvoľňovaní zubov. V homeopatii sa používa esencia z celej čerstvej rastliny i tinktúra zo sušeného podzemka bohatá na triesloviny. Na homeopatické účely sa používa celá čerstvá kvitnúca rastlina. anorganických 8 % (10 %). Podzemky sa vykopávajú na jar alebo na jeseň a sušia na vzdušnom mieste teplotou do 35 °C. Z obsahových látok sú najhojnejšie zastúpené triesloviny (až 30 %). až 300 cm vysoká bylina s plnými steblami. vlhkosť 14 % (14 % ) . Nadzemná časť sa odstráni a po očistení od hliny sa podzemky sušia na vzdušnom mieste (aj umelo pri teplote do 35 °C). Čs. resp. organických prímesí 2 % (4 %). polievok a prívarkov. popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . španielsky: Maiz común. francúzsky: Mais.Gramineae) Ľudovo: turecká pšenica Nemecky: Getreide-Mais. Podzemok k. Predmetom zberu je niekedy aj vňať — Herba caryophyllatae alebo celá rastlina. anglicky: Indian Corn. maďarsky: Csoveskukoricza. hnačky a dávenie. Čajoviny č. Vňať zberaná na začiatku kvitnutia sa suší pri teplote do 35 °C a obsahuje predovšetkým silicu a triesloviny. Dávkovanie: interne 1-2 g prášku viac ráz denne alebo 1 kávová lyžička koreňovej drogy na šálku záparu (pije sa 1 — 2 x denne). resp. 221. výplachy. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Koreňová droga podlieha internej norme IN 4/82. omývanie kože). krváca- nie z ďasien. Drogy treba pri skladovaní chrániť pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených nádobách. na omývanie alebo obklady pri niektorých kožných ochoreniach a na kúpele pri hemoroidoch. Aj použitie drogy k. inak sfarbená droga maximálne 10 % (20 %). Koreň sa používa v domácnosti ako náhradka za klinčeky a škoricu. Vňaťová droga sa hodnotí podľa IN 3/84. Mais cultivé.KUKLIK MESTSKÝ KUKLÍK POTOČNÝ ako geum a vychvaľoval ho ako prostriedok proti prsným ťažkostiam. vykopávaný v jeseni (október. no pre relatívne nízky obsah trieslovín má pri liečbe hnačiek len slabý účinok. hromadne vyrábaný prípravok s tinktúrou z kuklíka je Stomatosan — antiseptikum ústnej dutiny. akosť v zátvorke) pripúšťa maximálne 3 % (5 %) nadzemných častí. Rastlina sa kedysi užívala aj ako expektorans a pri vracaní. potočný . 32.

pokrývajú ich žltkasté až žemľovožlté hranato-guľaté zrná. Do stredoeurópskych oblastí sa dostala pravdepodobne z Balkánu. kde je rastlina dôležitou krmovinou i chlebovinou. horčiny (okolo 1 %). takže pečivo má osobitnú príchuť. keď jej semená dozrievajú. Saladinova káva. takisto neopadáva z rastliny. no rýchlo sušiť v tieni. pri močovom piesku. živicu (asi 2 %). 1937). Palice i obilky sa našli v pohrebiskách i katakombách Peru. Vo farmácii sa ešte dnes používajú čnelky (blizny) samičích kvetov. Okázalé slávnosti s kultom kukurice pozná Čína rovnako ako americkí Indiáni. široké do 10 cm. olej a alantoín (pozri kostihoj). Vedecký názov kukurice vznikol z gréckeho zaein = žiť. Za prvotné nálezisko kukurice sa najčastejšie pokladá Peru a Bolívia. Používanie blizien vošlo do histórie od druhej polovice minulého storočia. ale aj účinným a neškodným odtučňovacím prostriedkom a antidiabetikum (s dosť problematickým pôsobením). Osevne plochy kuku- rice sa v minulých desaťročiach podstatne zvýšili predovšetkým v ZSSR. Známe je pestovanie tzv. Jej múka nemá lepkové zlúčeniny. Castan (1879) ich dávno poznal ako sedatívum a diuretikum. triesloviny (11-13 %). Doviezli ju k nám z Ameriky. silicu (asi 0. dostatočne vlhkých pôdach južných častí štátu. 1630. Darí sa jej na výživných. z obalu vyčnievajú nitkovité čnelky dlhé až 20 cm. a to vraj už v pobielohorskej dobe. amíny. Zrelé šúľky sú dlhé okolo 30 cm. Treba ich opatrne. O jej rozšírenie sa údajne najviac zaslúžili Cigáni. ktoré vyčnievajú na vrcholkoch šúľkov. stor. Zrná sa spracúvajú aj v liehovarníctve. Samčie kvety v priamej koncovej metline. Rastie iba v kultúre a je odkázaná na sústavné ošetrovanie človekom. dodávajú špeciálnu príchuť anglosaskej whisky. minerálne látky (hlavne draslík). cukrovej kukurice. pije sa každé 3 h za polievkovú lyžicu. chemicky nie celkom prebádaný alkaloid. pri piesku a ťažkostiach s močením (Peyer.2 %). flavonoidy. Blizny sú známe aj ako prostriedok na falšovanie šafranu. takže kukurica nesplanieva. Dôležitú farmaceutickú surovinu tvorí olej lisovaný z kukuričných klíč- . Stržeň byle obsahuje až 9 % sacharózy. Zachovali sa prastaré ságy a bájky o jej význame pri náboženských obradoch. samičie v šúľkoch vyrastajúcich z pazúch listov strednej časti stebla. Niektorí autori kladú jej vlasť na územie starých Navajov a Mayov . Portugalskí moreplavci ju zaviezli ešte v 16. Kukurica sa od najstarších čias používala aj v liečiteľstve. najmä kŕčovitým. Rastlina je príležitostným ľudovým prostriedkom používaným pri ťažkostiach s močením (diuretikum). odporúča sa chorým a rekonvalescentom (je to v podstate Maizena). Pražila sa z nich tzv. Zberajú sa v júli—auguste (pri dozrievaní kukurice). ktoré sú príčinou pachuti. Jej zrno nevypadáva. Odtučnená kukuričná múka je veľmi výživná a ľahko stráviteľná. Prvé zrná kukurice priviezol do Starého Sveta r. vzhľadom na to. 1493 Kolumbus. Ako droga sa odborne nazývajú Stigmata maydis (maidis) alebo Stylus maydis. V homeopatii sa používajú čerstvé blizny na prípravu tzv. do Afriky.do Strednej Ameriky. urtinktúry alebo tabliet „Teep". Pôvod kukurice dodnes zahaľuje tajomstvo. že poskytuje „denný chlieb" a dru154 hové označenie mays je peruánskeho pôvodu — ich pomenovanie kukurice. farbivá. sacharidy. podľa sovietskych bádateľov má aj žlčopudné účinky. Zrná kukurice slúžili ako náhradka za kávu. a preto sa pri výrobe pečiva mieša s pšeničnou alebo s ražnou. okolo r. kde vegetuje od mája do prvého prízemného mrazu. ktorá sa používala ako sladidlo. s dlhými pošvami. Blizny obsahujú saponíny (asi 3 %). Dnes sa už predáva múka i krupica z kukurice získaná zomletím až po odstránení olejnatých klíčkov. Bežné dávky sú 4 —8 g drogy na jednu šálku záparu (denná dávka 40 g). V produkčných kukuričných oblastiach sa spomínajú ako liek proti bolestiam mechúra. aj v mohylách okolo Mississippi. šúľok ostáva trvale obalený pošvami.KUKURICA SIATA veľmi dlhé.

). 153. Ľaliovité — Liliaceae Nemecky: Weisser Germer. ktorá má hnedopurpurové kvety na pomerne dlhých stopkách. 2 6 15 15 6 0. anglicky: White Hellebore. Šťava z mladých plodov kukurice sa zahusťuje na sirup a slúži ako sladidlo do konzerv. okolo salašov a na slatinách vo vyšších po- Kvalita drogy sa posudzuje podľa ON 86 7035 a československého liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Zle sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah alkaloidov — najmenej I. určený pre farmaceutický priemysel. praskavých. Lobelova — V. rusky: KÝCHAVICE BÍLÁ lohách. Vedecký názov kýchavice je z latin- Trváca bylina vysoká 50—150 cm.. Obsahuje alkaloidy (ustilagín a amíny). v Čechách vzácne aj prísne chránená k. olej má široké potravinárske (predovšetkým surový) a technické upotrebenie. zelenej — V. molekulovou destiláciou sa z oleja lisuje vitamín E. čierna — V. Rafináciou oleja sa u nás vyrába Palmol E (Palma. 160. premieňa ich na hrčovité zdureniny plné čierneho výtrusného prachu. Povestný a obávaný cudzopasník — sneť kukuričná. hojný najmä v Karpatoch.ssp. Čajoviny č. dodávaný aj na spotrebiteľský trh. 1 3 15 12 4 1 11. nigrum L. novšie rátaná za samostatný druh: V. maďarsky: Fehér zázspa. španielsky: Elleboro (Eléboro) blanco. tvoria nepravú stonku.. Prevažnú časť oleja (80 %) tvoria nenasýtené mastné kyseliny (acylglyceroly najmä kyseliny linolovej a olejovej). listy veľké. technicky sa používa na apretúry a na prípravu špeciálnych škrobov. Na Slovensku rastie iba poddruh kýchavice bielej Lobelovej (novšie označovaný ako k. KYCHAVICA BIELA KYCHAVICA BIELA + Veratrum album L. ktoré majú podobný účinok ako námeľ (pozri heslo kyjanička purpurová).doplnok každej ľudovej zábavy. Pražené končisté zrná tzv. zväčša v chránených oblastiach. lobelianum (Bernh. ktorý je toxický. Podzemok valcovitý. taliansky: Ellebro bianco. uplatňuje sa v galenike (výroba tabliet a piluliek).) Arcang. s nápadne vyčnievajúcou žilnatinou a objímavými pošvami. ryžových kukuríc (Zea mays var. Bratislava). maltóza. striedavé. Široké použitie má aj kukuričný škrob . francúzsky: Hellebore blane. sirupy. everta) zvané pukance . elipsovité. lobelianum Bernh. Plody sú tobolky s mnohými semenami. Kvetonosná stonka nesie drobnejšie listy a vrcholovú metlinu drobných zelenkastých kvetov . Ustilago maydis. Liečebne sa používajú aj podzemky k. znetvoruje klasy. sa ľudové pokladajú za účinné antacidum (znižujú nadmernú kyslosť žalúdočnej šťavy). používa sa na prípravu dietetík a iných výživných prostriedkov a prípravkov.kov (lacnejší ako olej z pšeničných). Rastie na lesných lúkach. ktorá je oficinálna v USA. vyrába sa z neho glukóza. tvorí zložku púdrov a zásypov.7 ČsL 4 1 3 15 12 4 1 155 . lobelianum Bernh. Eurázijský druh. prípravku Protosan — roztok (stomatologikum).Amylum maydis. viride Ait.. Liečivé zložky sú súčasťou čs.

prášok veľmi dráždi sliznice a núti na kýchanie. novšie sa začína pestovať aj umele na špeciálnych živných pôdach. Doposiaľ po- ČsL 2 má na námeľovu drogu tieto požiadavky (zhodné s ČSN 86 7310): Znak Zlomky sklerócií Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Skleróciá napadnuté hmyzom Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah alkaloidov — najmenej Najviac v % 7 1. benzoová). Kýchavice — najmä biela a zelená — sú predmetom rozsiahleho prieskumu. veľkosťou. pri stavoch ochrnutia. či liečivý druh často spomínaný v antickej literatúre predstavuje k. farbou. angeliková. že je to iba znetvorené zrno. Alkaloidy — predovšetkým jervín a jeho deriváty — vyvolávajú abnormality plodov. mimoriadne nebezpečné (1—2 g drogy alebo 10—30 mg alkaloidov môže usmrtiť človeka). Veratrové alkaloidy znižujú krvný tlak a spomaľujú srdcovú činnosť. potvrdí sa pravdivosť povedaného.Secale cornutum. Otravy postihujú i dobytok. dáva však prednosť obilninám. má trvale horkú a ostrú chuť. Pomenovanie sa môže vzťahovať aj na čemericu (dnes Helleborus L. 1853 Tulasne. Pomer zosušenia je asi 1. KYJANIČKA PURPUROVÁ + Claviceps purpurea (FR. a to iba vcelku. Možno ju skladovať maximálne jeden rok.). alebo esterovo či glykozidicky viazané. Menej kvalitný tovar sa spracúva priemyselne. rožtekovitý útvar dlhý 2—3 cm — námeľ.) Tul. Pre nepresný botanický opis nemožno potvrdiť. zväčša však len okolo 0. Droga obsahuje aj organické kyseliny. Droga a jej prípravky sa vnútorne uplatňujú vo veterinárstve ako žalú156 dočné prostriedky a zvonka ako šnupacie prášky i proti hmyzu. Predmetom farmaceutického zberu sú podzemné časti: podzemok i s koreňmi.5 1 7 5 0. zvonka najmä na svrbivé pluzgierovité vyrážky. ľahko sa uvoľňujúci z klasov. Po krátkom omytí a prípadnom pozdĺžnom prerezaní sa opatrne a rýchlo suší. Výberom možno dopestovať skleróciá s vyšším obsahom a druhovo špecifikovaným.2 % alkaloidov.5 : 1. pretože znecitlivujú nervové zakončenia. vyvíja fialový. Vykopávajú sa v jeseni (september—október). Obsah alkaloidov v skleróciách je podmienený geneticky a závisí od ekologických faktorov rovnako ako alkaloidové spektrum. nerozdrobenú. španielsky: Cornezuelo de centeno. Námeľ treba zberať dokonale zrelý. Vývojový cyklus huby opísal r. glykozidových i volných alkaloidov spočíva na steroidnom jadre (chemicky podobnú štruktúru majú náprstníkové čiže srdcové glykozidy). ktorá má podľa ČsL 3 obsahovať 0. Zber sa robí v júni -júli.5 0. nelepiaci sa na prsty. melanchólii. Kyjaničkovité . ovce a teľce. ktoré lížu medovinu vylučujúcu sa na spodných zhrubnutých častiach okvetných lístkov. Obilie sa prv nečistilo a o námeli sa myslelo. Vedecké pomenovanie huby je z latinského clava = palica.ského verare = hovoriť pravdu.0 — 1. podobne ako alkaloid akonitín obsiahnutý v prilbici. matka Nemecky: Mutterkorn. námeľ. germerín a i. D 4). lebo vraj ak sa kýchne. triterpény a flavonoidy. kŕčoch. rubijervín). Výskyt námeľa je zriedkavý a nestačí kryť spotrebu. Perkoláciou sa z drogy pripravuje tinktúra (Tinctura veratri).1 .5 % prudko jedovatých alkaloidov steroidného typu (cholestanového alebo C-nor-D-homocholestanového radu). Niekedy sa používajú výťažky ako zložka mazadiel pri neuralgii a reumatizme. anglicky: Ergot. taliansky: Segala cornuta. kyjak a caput = hlava. bielu — Helleborus leukos. aplikovaná pri kolapse (náhle zlyhanie krvného obehu). hlavne však rozdielnosťou v skladbe obsahových látok — alkaloidov.3 : 1.Clavicipitaceae Ľudovo: čierne (svätojánske) žito. pochádza iba z raže. V homeopatii sa používa i čerstvý podzemok. Pomer zosušenia je asi 3.09-0. resp. octová. Po presušení teplotou do 35 °C treba drogu prísne chrániť pred vlhkom v dobre uzatvorených obaloch a pred svetlom. Skleróciá sú vý- značné formou. ktoré prenášajú muchy na ďalšie semenníky (letná nákaza). V homeopatii sa z usušených podzemkov pripravuje esencia (dil. glukoalkaloidy (pseudojervín).11 % alkaloidov. z ktorých každá napáda inú rastlinu. hlavne kozy. Znovu zdôrazňujeme: droga a jej prípravky sú toxické. oficinálny vo väčšine svetových liekopisov (aj v ČsL 4). Droga z voľne vytváraného skleróciá obsahuje do 1 %. najmä podzemné orgány.). maslová a veratrová. Domácke vnútorné užívanie drogy a izolátov z nej (ako emetikum. Huba po tomto štádiu svojho života opäť vytvára iný druh výtrusov — konídie. zriedka pšenice alebo jačmeňa. Oficinálna droga . Epidémie zapríčinené námeľom sú známe aj v novších dobách — dokonca r. Vývojový cyklus sa končí zároveň s obilím. Neskôr vypadáva z klasu a v pôde prezimuje. najmä raži. obsahujú 1. maďarsky: Anyarosz. Ak sa použije umelé teplo. a tak sa dostával ako nebezpečná prímes do múky a vyvolával najmä v stredoveku ťažké a dlho prebiehajúce otravy. purgans a diaforetikum) sa pre vysokú toxicitu už dávno zanechalo. Škodca napáda divorastúce trávy. podľa stavby huby. francúzsky: Ergot de seigle. antipyretikum. Materiál sa zbavuje hliny i nadzemných častí. Opeľovanie kvetov kýchavice obstarávajú hlavne niektoré muchy. alkamíny (jervín. Droga nepáchne. Robí sa to strojové pomocou špeciálnej očkovacej látky. ražná hubka. Preto by sa mal zberať 1—2 týždne pred žatvou (vtedy obsahuje najvyššie percento účinných látok). Všetky časti rastliny. pokladané za morové nákazy. veratridín. astme i čiernom kašli a úplavicových hnačkách. ktoré infikujú niektoré semenníky hostiteľa (jarná nákaza). Na jar na ňom vyrastú stopkaté fialovočervené paličky a v nich sa vyvíjajú výtrusy. Hlavné účinné látky sú estery (cevadín. Jestvuje veľa biologických rás týchto húb (námeľov). nesmie teplota presahovať 50 °C. Sú účinným liekom iba v rukách lekára. preto sa droga produkuje umele infikovaním raže na osobitných poliach. claviceps = kyjakovitý. Alkaloidy sú buď voľné. Základ ich esterových. rusky: PALIČKOVICE NACHOVÁ Namiesto zrna sa v klase raži. V esterových alkaloidoch sa viažu viaceré kyseliny (napr. resp. 1929 v Írsku.

ergobazín. hydroxyalanín. Skúmala sa i pri hľadaní protirakovinových liečiv (napr. Bellaspon dražé. hlohový mlieč. centrálne na predĺženú miechu (znižujú krvný tlak aj frekvenciu srdcového tepu) a na medzimozog (vzniká mydriáza — rozšírenie zreničiek. Ergotamín sa uplatňuje aj pri popôrodných krvácaniach.usporiadané do okolíkov. lišajník. maďarsky: Vérehulló fecskefú. v mliečniciach má oranžový latex. valín. hadí mlieč.používa v gynekológii ako pomocný prostriedok pri pôrode. niekedy sa odvodzujú od latinského coeli donum = dar nebies. ergotamínovej a ergotoxínovej a sú v nich viazané aminokyseliny prolín. metylkarbaminolamid kyseliny lyzergovej) a peptidové alkaloidy skupiny ergometrínovej. preto sa . bradavičník. Čs. ergín. rusky: Trváca bylina vysoká 30—80 cm. Alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej sa zvyčajne delia na dve skupiny: jednoduché amidy (napr. väčší je u nás jediným druhom rodu. ale pre silný sympatolytický a centrálne sedatívny účinok väčšmi pri migréne a v neurológii. lenže sú priveľmi toxické. šelvoro. celadona. celodej. taliansky: Celidonia. Robinson 1896 a Stickl 1929). vytvárajú farmakologicky neúčinné stereoizoméry — deriváty kyseliny izolyzergovej. celistoň. ako celá rástli157 LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ KYJANIČKA PURPUROVÁ známe asi 30 alkaloidov námeľa. odporúčaná najmä pri žltačke a očných chorobách. španielsky: Celidonia. všetky podliehajú lekárskemu predpisu. krvavník. Vedecké i národné pomenovania rastliny sú odvodené z gréckeho chelidón = lastovička. kvety žlté. francúzsky: Chelidoine. častejšie však na zvládnutie krvácaní (hlavne po pôrode). zámeny neprichádzajú do úvahy. tolita Nemecky: Grosses Schóllkraut. napr. ktoré sa zvyčajne delia na dve kategórie: alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej a klavínové alkaloidy. hypoglykémia — zníženie množstva cukru v krvi). Ostatné obsahové látky námeľa tvoria amíny (histamín. cendelín. Makovíté — Papaveraceae Ľudovo: bolák. leucín. opačné ako adrenalín). Crystepin dražé a iné. napr. klavínové alkaloidy nie sú terapeuticky dôležité. hydroxyvalín a kyselina hydroxyamínomaslová. Alkaloidy sa chemicky ľahko menia. cholín. pričom sa často kombinuje s výťažkami z ľuľkovca alebo s barbiturátmi. tiež pri Basedowovej chorobe. nebeský dar. vo vlhkú. alkaloidy lastovičníka (chelidonín a i. ktoré obsahujú námeľové alkaloidy. napr. anglicky: Greater Celandine. Šťava v stredoveku slúžila na výrobu kameňa mudrcov. tyramín. takže majú určité cytostatické pôsobenie (zastavujú rast nádorových buniek — predpoklad aplikácie na bradavice). listy nepárnoperovito zložené. iba jej izolované alkaloidy. Osobitne zaujímavé vlastnosti ho z času na čas vracajú do terapie. dajú sa však na ne syntézou previesť. Pred návodom na zber upozorňujeme: oranžové mlieko (šťava lastovičníka) sa dosť nekriticky síce preceňuje v dráždivosti a toxicite. Ergometrín vyvoláva na maternici rytmické sťahy. Veľký terapeutický význam z alkaloidov má najmä ergobazín (označovaný aj ako ergometrín alebo ergovín) a ergotamín. Plody sú tobolky. periférne (vazokonstriktívne — sťahujú cievy a uterokontrakčné . fenylalanín. Rastie hlavne v rôznych spoločenstvách burín blízko ľudských obydlí. neurohumorálne (na nervový a miechový systém. Droga sa v terapii nepoužíva. Anavenol dražé a kvapky. VLAŠTOVIČNÍK VĚTŠÍ + Chelidonium majus L. krkavec. ktoré majú špeciálne účinky. xantónové farbivá a steríny. klimakterických ťažkostiach a poruchách neurovegetatívneho systému. krkavičník. olej (asi 30 % ) . Stonka rozkonárená. farmaceutický priemysel vyrába asi 20 druhov prípravkov. Lastovičník je velmi stará liečivá rastlina.) sú sčasti založené na báze benzofenantridínu. i teraz sa stáva predmetom výskumu. L.sťahujú maternicu). Druh patrí k dusíkomilným a vlhkomilným bylinám. betaín). krvavý starček. dravnícovina.

čo sa niekedy žiada. apríl až júl). lebo splesnie. ale je individuálne dráždivá a môže vyvolať ťažkosti. až narkotický pach a ostrú horkú chuť. mierne sedatívne. bez hrubších častí a zožltnutých listov. Jej celkové pôsobenie je spazmolytické.0 g na šálku záparu.5-1. po vytiahnutí rastliny zo zeme odstránime zvädnuté a zožltnuté časti. španielsky: Lavandula.4-0. resp. droga obsahuje aj silicu a flavonoidy. 4 2 1 13 15 II. má tlmivé účinky (v nadzemnej časti je ho však málo).8 %). Čajoviny č. protoberberínovému (berberín) a protopínovému (protopín. chelerytrín.LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ na. sušením rastlina veľa stráca na účinnosti i toxicite. ako extrakt alebo tinktúra. sangvinarín má podobné vlastnosti ako strychnin (pozri Semen strychni — cudzokrajné drogy). Listy podvihnú- 158 . tiež spazmolyticky. a to celá. Dávky drogy sú 0. rusky: LEVANDULE LÉKAŘSKÁ Trsovitý poloker s priamymi konármi. 169. možno ho viac ráz pri tom obracať. 8 4 2 13 18 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Lavandula angustifolia Miller Hluchavkovité . Chelidonín pôsobí podobne ako morfín — centrálne sedatívne a analgeticky. anglicky: Common Lavender. na doliečenie posthepatitických stavov. Mliečna šťava obsahuje kolísavé množstvá celého radu alkaloidov. sangvinarín). ľahko vlhne a do nákupne sa nesmie odosielať nedosušená. maďarsky: Levendula. Čs. chelerytrín — je jedovatý. Droga sa po dosušení musí dobre zabaliť. v koreni je ich aj do 2 %.: 164. koreň dokonale očistíme a sušíme v celosti. novšie sa úspešne aplikoval pri glaukóme do očí. cholagogické (pri cholecystopatiách). Čerstvá droga má po rozdrvení odporný. Pomer zoschnutia je asi 5—6:1.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Lavendel. radšej ho preto robme v rukaviciach a nenechajme zberať rastlinu deťom. Kvalita drogy Herba chelidonii sa posudzuje podľa ČSN 86 6821. francúzsky: Lavande. berberín okrem dráždivého pôsobenia na hladké svalstvo má aj cholekinetické vlastnosti (podporuje tvorbu žlče). Všetky alkaloidy majú baktericídne vlastnosti. D 3 — 0) má v podstate podobnú indikačnú oblasť ako alopatia. Doposiaľ sa izolovalo viac ako 20 alkaloidov. aβ-allokryptopin). farmaceutický priemysel používa výťažok ako zložku pasty Alysal — aplikuje sa na chronické ekzémy a drogu v granulkách Boldogran — choleretikum a cholekinetikum. vo vňati 0. taliansky: Lavanda. Homeopatická esencia (dil. ktoré z chemického hľadiska patria k typu benzofenantridínovému (chelidonín. Materiál sušíme v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach (teplotou do 35 °C). príbuzných opiovým.príp. Ak sme zberali vňať i s koreňom.3-1 % (platné nemecké liekopisy žiadajú 0. nerozrezávame. Skladujeme ju v dobre uzatvorených obaloch (najlepšie z umelých hmôt). ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Zberá sa mimoriadne dôležitá mladá vňať — Herba chelidonii. vysoký až 50 cm. na začiatku kvitnutia (máj . droga sa však užíva v kombináciách. 180. Homeopatia vyžaduje čerstvý koreň zberaný pred kvitnutím rastliny.

latifolia x L. Plody sú lesklé tvrdky. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé kvety. angustifolia. Bylinné vrcholce sa odrezavajú alebo žnú krátko pred kvitnutím. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená droga ako materská rastlina Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. resp. odrezavajú sa kosákom iba koncové klasy papraslenov a dávajú sa sušiť v tenkých vrstvách. Hlavnými dodávateľmi drogy na farmaceutický trh sú Španielsko. Predmetom zberu na farmaceutické a kozmetické účely býva vňať. V droge je veľa trieslovín (asi 12 %). hystérii. čiarkovité. Rastliny možno zberať aj viacej razy do roka. cholagogum a externé derivans. 10 2 3 14 10 0. Spik-olej. latifolia Med. ktoré na vrchole stonky tvoria klas. príp. Levanduľa ako väčšina hluchavkovitých rastlín je medonosná a možno ju úspešne pestovať ako okrasnú. Skladá sa asi z 30 doposiaľ známych zložiek. Francúzsko a Maďarsko. srdcových ťažkostiach.2 II. prvosienkou. Liekopisne neprípustná silica z príbuzného druhu L. Silica (Oleum lavandulae) je zlož159 . — tzv. Pomenovanie levandule je odvodené od latinského lavare = umývať (oddávna tvorila prísadu do kúpeľov). pretože kvety sa rozvíjajú postupne. linaol a terpénové alkoholy ako L. strata na hmotnosti býva asi 75-80 %. na samom začiatku kvitnutia (júl-august). podporuje trávenie a zvyšuje tvorbu žlče. mierni bolesti a koliky. Drobné kvety takmer sediace. kvetná i vňaťová časť má osobitne charakteristický výzor.5 0. L. Externe sa používajú 3 lyžice drogy na liter záparu na kúpele. pije sa 2 x denne. Ak sa suší umelým teplom. Vhodná teplota na sušenie je asi 20—30 °C. potom málo nerolu. Ak sa žiadajú iba kvety. Kvet i vňať levandule sa uplatňuje predovšetkým ako nervínum. borneolu. s obľubou sa užíva pri migréne. máspazmoľytické účinky pri kŕčoch. sedatívum. obsahuje minimálne 35 % esterov. oddávna sa pestuje v záhradkách. linalol (10—15 %). zoskupené v chudobných papraslenoch. Kvetnú drogu treba veľmi starostlivo skladovať . Po usušení sa jednotlivé kvety i s kalichom obtŕhajú.5 12 13 0. vňať s kvetom — Herba lavandulae a kvet — Flos lavandulae. oficinálnu vo väčšine svetových liekopisoch. rozmarínom. škodí jej vlhko i svetlo. sivomodré až fialové. je chudobná.5 14 8 1 II. externe: 6 polievkových lyžíc na liter záparu na kúpele. sa vňať suší v prievane vo zväzočkoch. 5 1 1. Zvyčajné dávky kvetnej drogy sú 1 kávová lyžička na šálku záparu. Kvet obsahuje 1—3 % silice.5 12 12 0. hlavnou zložkou je linalylacetát (30-50 % ) . 10 10 1 1 té. Zámeny a falšovania drog prakticky neprichádzajú do úvahy — materská rastlina sa výhradne pestuje. 5 5 0.Na kvetnú drogu — Flos lavandulae sa vzťahuje ČSN 86 6228: Akosť — najviac v % Znak Neúplné rozvinuté kvety a iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I.). nespavosti (podobne ako medovka — Melissa officinalis L. častejšie sa užíva v zmesi s inými drogami. až bez esterov (s linalolom a cineolom ako hlavnými zložkami) a lavandínové silice pochádzajú z hybridov (napr. geraniolu a iných terpénov. Importovaná rastlina. angustifolia) obsahujú hlavne linalylacetát (20-24 %.v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). resp. Vňať: 2 kávové lyžičky na šálku záparu. teplota nesmie prekročiť 30-35 °C (silica). na rube srstnaté. pije sa 2 x denne. priaznivo pôsobí pri neurasténii.7 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Obsah silice — najmenej Vňaťová droga — Herba lavandulae sa hodnotí podľa ON 6831. valeriánou a pod. V zmesiach je levanduľa obľúbená najmä s medovkou. 30-32 % ) .

Veľmi hojný druh listnatých lesov a krovín. Východoázijský druh (C. Calmonal liquidum .kou mazadiel proti reumatizmu. ťažké drevo využíva160 LIESKA OBYČAJNÁ jú napr. Lieskovité — Corylaceae Nemecky: Gemeine Haselnuss. maxima Mill. Kultúrne formy — často hybridného pôvodu. maďarsky: Kozônséges mogyoró. colurna L. niektoré však rastú iba na Kaukaze. listy má široko vajcovité. anglicky: Hazel. končisté. Plody sú oriešky v čiaške. Corylus avellana L. tiež proti svrabu a veľmi často slúži na aromatizáciu farmaceutických i kozmetických prípravkov. Lieska sa u nás pestuje aj v niekoľkých zušľachtených sortách — na ozdobu. aby vietor mohol sprostredkovať opeľovanie ešte pred vyrastaním listov nielen na lieskach. avellana var. rezbári a výrobcovia palíc. Obľubuje mierne vlhké stanovištia a vápencové pôdy. ischiasu. Lieska má osobitný význam ako drevina na vysádzanie opustených a zanedbaných miest. samčie kvety tvoria visiace zlatožlté jahňady. na okraji dvojito pílkovité. s tmavonachovými listami. Príbuzná 1. 12. ktorý včely potrebujú ako bielkovinovú stravu pre rozvoj svojich plodov. 1.. Vedecké označenie rodu Corylus je z latinčiny. užitočný vďaka plodom. pri neuralgiách. no ide o prekrútený grécky karyon — orech.roztok. napr. 204. Kvitne zavčasu. samičie sú červené a púčikovité. 180.. 230. Čajoviny č. Pre včely je lieska veľmi užitočná. Je jednodomý. ale aj na iných susedných drevinách. krvavá — C. má dlhé oriešky a stromovitá 1. Čs.hojne vraj rástla v okolí mesta Avelly či Abelly v Kampánii. atropurpurea. 1 1 0. silica tvorí zložku masti Rheumosin unguentum — derivans (prekrvujúce mazadlo) a aromatickej masti — Unguentum aromaticum Spofa.5 7 11. nie sú zatiaľ známe z kultúr. najväčšia — C. 2 2 1 9 13 13 . čomu by listy prekážali. zvaná aj lombardská. priemyselne vyrábaný prípravok s vňaťou levandule je čajovina Valofyt Neo — nervínum. francúzsky: Noisetier. Veľmi premenlivý druh. druhový názov plynie zo starovekého Plíniovho názvu pre liesku — nux avellana . obsahuje extrakt a používa sa ako externé antireumatikum. vznikali asi v južnej Európe už v staroveku. sa u nás pestujú v parkoch. Poskytuje mnoho skorej a bohatej paše s množstvom sírovožltého peľu. pochádzajú z východnej Ázie a Severnej Ameriky. Ostatné druhy liesok (je ich asi 15). Už vo februári sa na jej konárikoch tvoria dlhé visiace jahňady a červené piestikové kvety. 200. turecká — C. 165. ako ochranný ker. Uvá- Na listovú drogu — Folium avellanae sa vzťahuje Č S N 86 6 4 2 3 : Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy ako na rastline Cudzie organické prímesi A n o r g a n i c k é prímesi Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Vlhkosť I. kým mäkké a pružné. heterophylla) je veľmi odolný voči suchu i mrazom a má dobré vyhliadky. že sa bude pestovať ako partner na kríženie. Na našich stráňach a na okraji lesov je lieska prvým kvitnúcim jarným stromom. rusky: LÍSKA OBECNÁ LIESKA OBYČAJNÁ Ker alebo menší strom. košov i dreveného uhlia.

Plody sú vajcovité krídlaté dvojnažky. Columella ho uviedol r. pretože rastlina sa hojne vyskytovala v Ligurskom pohorí. pri kŕčových žilách. Listy sú dvojito. Lieska nemá kvetný nektár. technicky. má mierne zvieravú chuť. Zelené alebo svetlohnedé oriešky nehodno trhať. nedozreté semeno sa po usušení celkom zvraští. rusky: LIBEČEK LÉKAŘSKÝ LIGURČEK LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká až 200 cm. používa sa v potravinárstve. Podľa niektorých údajov majú vyššiu energetickú hodnotu ako tučné bravčové mäsa alebo sójové bôby. Pri dovoze sa často namiesto 1. keď oriešky vypadávajú z listencovitého obalu. menším množstvom korienkov. dávkovanie je voľné . španielsky: Levistico. ale možno ho použiť ako náhradku do čajovinových zmesí alebo do prípravkov proti rozličným krvácaniam. flavonoidy. kŕčových žilách.treba ju preskúmať mikroskopicky. Oriešky majú až 60 % oleja. Miestami sa pestuje v domácich záhradkách a dočasne splanieva. Po usušení prirodzeným teplom na vzdušnom mieste poskytujú drogu Folium avellanae (coryli avellanae). List liesky býva neprípustnou zámenou za severoamerický hamamelový list — Folium hamamelidis. príp. Orvosi levisztikum. teplota nesmie prekročiť 40 °C. zato má listový. Oriešky sa používajú predovšetkým v potravinárstve. Kôra sa užíva aj proti hnačkám.Umbelliferae) Ľudovo: ľúbočok Nemecky: Garten-Liebstóckel. taliansky: Sedáno di monte. najmä na prípravu chutného a zdravého čaju s miernym močopudným pôsobením. Staroveký predpis na miešanie roztlčených lieskovcov s medom pri kašli sa ľudovo traduje dodnes. hnisavých ranách a podobné terapeutické uplatnenie má aj kôra — náhradka za Cortex hamamelidis: na skrátenie času krvácania. lekárskeho dodáva archangelika lekárska. Ojedinele sa v jarných mesiacoch zberá aj kôra — Cortex coryli avellanae. Koreň ligurčeka sa líši od archangelikového tenším podzemkom.05 % ) . anglicky: Lovage.Apiaceae (Okolíkaté . Možno ich sušiť aj umelým teplom. Oriešky sa po vylúpaní z obalu sušia rozostreté na vzdušnom mieste. sacharidy a kôra obsahuje okrem silice aj triesloviny. Sekaná droga sa zvyčajne diferencuje ťažšie . okolo 20 % bielkovín a pre svoju jemnú chuť sú vyhľadávanejšie ako väčšie vlašské orechy. ako venotonikum a adstringens. pri hemoroidoch. maďarsky: Lestyán. usporiadané v okolíkoch okolíkov. Podstatnú zložku účinných látok listov tvorí silica (0. Vedecké označenie ligurčeka pochádza z latinského ligusticum = ligurský. Rastlina pochádza z južnej Európy.podľa chuti. citrónovo žltým drevom. flobafény a živicovité kyseliny. periférnych obehových poruchách. Možno nimi nahradiť mandle.dza sa. stomachické. Z farmaceutického a medicínskeho hľadiska sú dôležité lieskové listy. diuretické i emenagogické účinky a uplatnenie 161 . Olej jadier je jedlý. Droga — list. ktoré možno zberať po úplnom dozretí semena. 2—5 % sacharózy. Okrem praktického potravinárskeho využitia majú medicínsky a technický význam aj plody — lieskové oriešky — Nux coryli. nemá pach. Tschircha Dioskoridovo ligystikon alebo Columellovo či Plíniovo ligusticum je totožné s našou rastlinou. kvety bledožlté. LIGURČEK LEKÁRSKY Levisticum officinale Koch Zelerovité . pri metrorágii a horúčke — dávkuje sa 1 g na zápar z pohára vody. obsahovými látkami podobná. Podľa vysvetlenia „otca farmakognózie" A. kozmetike. francúzsky: Liveche officinale.až trojito strihané. Nevedno. vo svojom diele De re rustica. Koreňová droga ligurčeka skôr pripomína korene bedrovníkov. zberajú sa len zdravé a zelené (v máji—auguste). čo vylučuje zámenu. Inak list možno použiť aj ako prísadu do mnohých čajovinových zmesí. má hrubý hlavovitý podzemok s dlhými koreňmi. U nás však koreňová droga pochádza iba z rastlín pestovaných. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. 35 — 65 n. voskovitou konzistenciou a pachom podobným polievkovému koreniu (maggi). či bola známa v antike. že peľ má až 30 % bielkovín. 1. Dioskorides opísal plody a korene a spomenul prekrvujúce.

Nazberaný materiál sa suší v tieni a v prievane. Pre zber sú prípustné aj krížence a T. ani v stredoveku. 105. malolistej a 1. Účinnú obsahovú látku predstavuje silica (0. Droga je podľa literatury hlavne diuretikom a karminatívom. Ján Kollár ospieval lipu ako symbol Slovanov. asi kríženec 1. Kôra a drevo sa používali na upevňovanie zlomenín. Vysádza sa aj do alejí a parkov. často aj v listnatých lesoch. Ordinuje sa pri opuchoch (edémoch). Znášku podmieňuje najmä teplo a vlhko. Silica však dráždi obličky. Lipy kvitnú asi 12 — 14 dní (jún —júl).7 % ) . u Collumelu. vňať. európska — T. menej kalorických.ftalidov (až 70 % ) . resp. na okraji pílkovité. Vo Švajčiarsku sa dodnes pijú teplé a sladené mlieka cez dutú stonku ligurčeka ako prostriedok proti bolestiam v hrdle. a-terpineolu a cineolu. 10 6 2 14 10 0. ale ľahko sa zaparí. potom kumarínov (hlavne bergaptén a umbeliferón). europaea L. Predmetom zberu býva aj list (júl-august) alebo plody (august—september). Predmetom zberu sú celé súkvetia i s podporným listeňom. Vergília a iných starovekých autorov. malolistej a spolu figurujú ako 1. 60. maďarsky: Nagylevelú hárs (hársfa).3 proti pohryznutiu divou zverou. pochádza vraj z gréckeho ptilon = krídlo. i anglosaská lekárska literatúra. francúzsky: Tilleul á grandes feuilles. 104. Súkvetie zvyčajne pozostáva z 3 kvetov žltej farby s kožovitým listeňom. na nohách a šťava proti vypadávaniu vlasov. pre kožovité listene súkvetí. Výhodnejšie sú drogové kombinácie. stor. Ako koreninu možno použiť aj plody (pre octové pokrmy so zeleninou a s hubami). veľkolistá sa niekedy pokladá za kultúrnu formu 1. Častejšie tvorí zložku diuretických čajovín. Pre množstvo kvetov a veľkú medovaciu schopnosť sú včelársky veľmi cenné. bez prímesí. Z ďalších obsahových látok hodno uviesť organické kyseliny a sacharidy. zvaný aj Radix ligustici seu Laserpitii germanici. s obsahom laktónových zlúčenín kyseliny ftalovej . tomentosa Moench). keď rozkvitla asi polovica kvetov súkvetia. Obe známe liečiteľky stredoveku — abatiša Hildegarda i Trotula ho ordinovali proti kŕčovým ochoreniam a ako emenagogum — prostriedok upravujúci menštruačný cyklus. zelenkastá s listami na rube bledými. Koreňová droga býva oficinálna v liekopisoch. nadmernom potení. všeobecnej slabosti. na spodnej strane pritlačené chlpaté až skoro lysé. Súkvetie má 5 —10 kvetov. najmä 1. Pri sušení korene strácajú asi 70 % hmotnosti (pomer zosušenia je asi 3 : 1) a list 80 % (zosušenie asi 5 : 1). maďarsky: Kislevelú hárs (hársfa). Droga má veľmi charakteristický korenistý pach a ostro horkú chuť. ktorá spolu s vňaťou sa používa viacej ako korenina v priemysle i v kuchyni. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva predovšetkým koreň . p. Materiál ťažko schne.Flos tiliae. vhodná predovšetkým do diétnych jedál. na líci tmavozelenými a lesklými.5 II. španielsky: Tilio común. n-butylidenftalid = ligustikový laktón.5-2. Vykopáva sa spolu s podzemkom v 2. listy na opuchy v ústach. Drogu . (ČsL 4) Ináč sfarbené časti koreňov ako na materskej rastline Nadzemné časti materskej rastliny Anorganické prímesi (organické) Vlhkosť Popol (nerozpustný v HC1) Obsah silice — najmenej 5(8) 3 1 (1) 14(12) 8(3) 0. Podobné použitie má aj silica — Oleum levistici. ligustilid. lebo hrozí nebezpečenstvo úrazov. Homeopatia používa čerstvý podzemok i s koreňmi. sú viac-menej iba ľudové. malolistá má listy takmer lysé (len na spodnej strane pri žilkách sú zväzočky chlpov sfarbených do hrdzavá). Pri zbere treba stromy šetriť. 162 n-butylftalid a i. Tieto účinky sa experimentálne dokázali aj jeho silici. Čajoviny č. Kôra slúžila proti malomocenstvu. stor. u nás neprávom zanedbaná. kaukazskej. Zväzočky chlpov pri žilnatine sú skoro biele. Osobitné rozšírenie našiel vďaka Kapituláru Karola Veľkého. ktorá sa pestuje v parkoch a konáriky i mladé listy má striebristo ochlpené. Zberajú sa na začiatku kvitnutia (jún—júl). na čo treba dávať pozor (najskôr sa to zbadá na zmene farby kožovitého listeňa).—3. rusky: LÍPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ LÍPA MALOLISTÁ Tilia cordata Mill. Často ho uvádzali herbáre v 16. Druh rastie v prírode a dáva prednosť hlbším a vlhším pôdam. 131. Pomenovanie lipy — tilia. Nemecky: Sommer-Linde. rusky: L. pri teplote 20-30 °C (maximálne do 45 °C). Plody sú päťhranné tvrdé nažky. anglicky: Common Lime. veľkolistá je mohutný strom. Prímes plodov a hrdzavých kvetov zber znehodnocuje.. roku (október). pije sa 2—3x denne — denná dávka je horúci zápar z 1-3 lyžíc drogy na 2 poháre vody. Takisto sa vysádza do parkov i alejí. Plínia. preto sa silnejšie korene pozdĺžne rozrezávajú (nie na priečne plátky) a suší sa najlepšie v prievane (výška na lieske asi 6 cm). L. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Ostatné upotrebenia — stomachikum. nie však iné druhy. L.Radix levistici. čo možno sledovať spätne až do 16. Nedrobí sa. Rastie predovšetkým na plytkých kamenistých pôdach. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) porovnával jeho karminatívny a diuretický účinok s archangelikou. Kvety by mali zberať iba dospelí. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Vo veterinárstve sa ľudovo používa na urýchlenie pôrodu. . p. Kvety sa liečebne nepoužívali ani v staroveku. ktoré majú tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I. Plody sú guľaté kožovité nažky. Drogu treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelej hmoty). Ligurček bol veľmi obľúbený v stredoveku. no pôsobí slabšie ako koreň ihlice tŕnitej. striebristá (T. vyčerpanosti a pod. pri reumatizme a zahlienení dýchacích ciest. euchlora Koch — 1. Strom starý 50—100 rokov (lipy sa dožívajú aj 600 rokov) dá okolo 10 kg medu. predovšetkým v noci. odtučňovacích. nachádzame ho napr. a 17. 232. emenagogum. resp. taliansky: Tiglío. Lipovité — Tiliaceae Nemecky: Winter-Línde. Listy má srdcovité. preto treba pri užívaní postupovať opatrne. LIPA VEĽKOLISTÁ Tilia platyphyllos Scop.Na koreňovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 7025 a ČsL 4. pri ochorení pečene a sleziny. u nás sa zavádza do ČsL 4.

35 24 3 11 12 3 ČsL 4 15 8 1 11 8 1 ČSN 86 6210 uvádza pre lipový kvet tieto rozmery: priemer kvetov asi 1 cm. ľudové pri žlčníkových a pečeňových ochoreniach).94. Droga obsahuje značné množstvo slizu (číslo napúčania je podľa ČsL 4 najmenej 25 pre 1 g drogy). 6. 150. Moderné liekopisné komentáre sa o nich vyslovujú ako o nedokázateľných a diaforetický efekt sa pripisuje skôr horúcej vode (napr. 98. plody) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I.5 g drogy. Wiechowski r. Komentár k DAB 7. 128. užíva sa pri kataroch dýchacích ciest a horúčkovitých ochoreniach. bronchitídy. angíny. 69. malé množstvo silice (0. ktoré podľa neho pôsobia nepriamo dráždením príslušných nervov. tilirozid). pri hyperacidite.95. dĺžka listeňov asi 6 cm. taktiež na kloktanie a do kúpeľov a ústnych vôd. Čajoviny č. kašeľ. lyko na viazanie zeleniny či kvetov a uhlie (Carbo tiliae) má široké liečebné upotrebenie (proti nadúvaniu. Droga je predovšetkým diaforetikum. kvety sú svetložlté až žltožltohnedé. tvorí zložku čajovín používaných pri reumatizme. O obsahu špeciálnych potopudných glykozidov sa vedú dlhé spory. Reduktan — čajovina na odtučnenie a plní sa do záparových vrecák. ako je uvedené v závere normy Iné časti materskej rastliny (listy. 163 . Používa sa aj ako korigens v mnohých čajovinách. 97. glykozidy (o. Čaj nesmie mať nepríjemný pach ani chuť (prímes kvetov iných líp). 1926 experimentálne dokázal špecifické látky vyvolávajúce potenie. Pach drogy je charakteristický.LIPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ Inflorescentia tiliarum skladujeme chránenú pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených obaloch najdlhšie jeden rok.5 cm. šírka listeňov asi 1.1 % s farnezolom). 240. 25 16 2 11 10 2 III.92.04-0. Čaj sa pije aj pri neurasténii a chloróze. slabo aromatický a chuť sladkasto slizovitá. hromadne vyrábaných čajovín Species laxantes Planta — preháňavá čajovina. ako je chrípka. flavonoidy (hesperidín.93. pri chorobách z nachladenia.84. bežná dávka je 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 —5 x denne s prísadou medu a citrónovej šťavy.Species laxantes. ďalej triesloviny. kvercitrín a i. Na kvetnú drogu — Flos tiliae — sa vzťahuje ON 86 62 K) a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč. metabolických i diuretických a pôsobí aj ako stomachikum a spazmolytikum. Lipový kvet tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 . i. ako detoxikans. Jednotlivá perorálna dávka na zápar podľa ČsL 3 je 1. 213. Mäkké drevo líp je výborné na stolárske a rezbárske práce. čs. Kedysi bolo zložkou pušného prachu a zasypali sa ním rany a kožné vyrážky. 193. NSR z r. 192. Odvar tvorí kozmetikum (vhodné najmä pre ľudí zamestnaných v prašnom prostredí — čistí pokožku a tvári dodáva jemný zlatistý nádych). Farba listeňov drogy je žltozelená. 5. 15 8 1 11 8 1 II. laxatívnych.). 1969). 234.

chránený pred svetlom. príp. Lipkavec bol vtedy veľmi vychýrený a hľadaný. pri sušení sa nedrobí. napr. sčiarkovitými listami v 8 — 10-početných praslenoch. drúbňava. Rastlina sa nesmie vytrhávať i s koreňom. lebo niekde jej hrozí už vyhubenie. Plod je rozpadavý suchý dvojplodolistový plôdik. 5 2 1 12 14 II. taliansky: Stellina odorosa. tinctoria L.) Scop. V liečebných dávkach sa neodporúča dlhšie užívať ako 2—3 týždne. závrate. s oblou byľou. s tenkými a drsnými listami v 6—8-početných praslenoch. Užíva sa 1 kávová lyžička na pohár záparu. Častejšie sa vmiešava do čajovín. U nás sa tradične zberá vňať. Vzhľadom na protizápalové pôsobenie možno lipkavec používať aj zvonka na obklady. Duft-Labkraut. francúzsky: Aspérule odorante. Lipkavec (marinka) bol liečivou rastlinou už v stredoveku. kde často pokrýva celé plochy. Herba hepaticae stellatae. vňaťou prasličky. Byľ skoro priama. so 4-6-početnými praslenmi (horné listy má skoro čiarkovité a viac-menej protistojné). Jeho sláva pomaly upadla najmä potom. listy kopijovité. kuklík a prietržník). Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. preto bol premenovaný. planá morena. em. žindava. dávenie. Uvedené čerstvé. rýchlo. marunka májová. do močopudnej s listom brezy.MARINKA VOŇAVÁ Galium odoratum (L. Zo sušených listov sa oddávna varí čaj. verum L. podľa potreby obraciame. že podobnosť s druhmi rodu Galium — lipkavec je veľká.: Asperula odorata L. dezinfekčné. vredy a pod. Sušíme ho na vetraných miestach. kúpele. Čajovina č. spavosť až zastavenie dychu. ako našu čajovinu Javorina (dietetikum. valdmajster. Ehrend. španielsky: Asperilla odorosa. ktorý známy bylinkár Kneipp odporúčal najmä proti zápche a vodnatieľke. Celkove rastie v ČSSR asi 35 druhov rodu Galium L. nevonný. Drobné biele kvety zoskupené vo vrcholíkových vidlicovitých metlinách.G. flavonoidy. kvitne neskôr (júl—september). miestami už v apríli alebo až v júni). pije sa 2—3 x denne po lyžičkách. májového nápoja. sivý — G. kumarín sa uvoľňuje pri sušení (enzýmove) a má slabé narkotické vlastnosti a je mierne toxický. Nápoj vraj otváral zapchatú pečeň a osviežoval srdce. Zber sa robí ručne. m. lebo zráža mlieko na tvaroh (najmä G. kvetom agátu. Pekne vonia. kde sa dlhšie zdržujú ľudia (má silný pach). že sa pestoval. Pri častých zámenách prichodia do úvahy najmä iné druhy rodu lipkavec. Schultesov . preto sa nesmie pchať do obalov alebo skladovať dlhší čas na vysokých kopách. na Slovensku rastie ešte podobný 1. iba aromatizuje čajoviny. 10 5 2 12 18 . Veľmi podobný je ešte lipkavec lesný — Galium sylvaticum L. vňať sa zberá pred kvitnutím a pripravená esencia (dil. Materiál sa ľahko zaparí. spazmolytické. Benediktínski mnísi začiatkom stredoveku z neho pripravovali voňavý nápoj a Hieronymus Bock vo svojom Herbári z r. ešte nerozkvitnuté byliny sa namáčali v bielom víne. 207. a 6 Asperula L.. 164 Na vňaťovú drogu — Herba asperulae sa vzťahuje ČSN 86 6817: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. ale aj marinka — Asperula.D 1) sa indikuje ako v alopatii. ..MARINKA VOŇAVÁ MARINKA VONNÁ LIPKAVEC MARINKOVY . tabaky a niektoré liehoviny. Pre rastlinu sa v súčasnosti uplatňuje vedecký názov Galium odoratum. že nie je celkom neškodný.. schultesii Vest hlavne v Karpatoch. ako A. rastúca najmä v teplejších oblastiach. ktorý sa zvyčajne skladal ešte aj z iných bylín (veronika. náhradka pravého čaju). a preto kedysi ho sušili a pridávali do tabaku. farbiarska. štvorhranná. Lipkavec má diuretické. v tenkých nestlačených vrstvách. má sa kosiť kosákom. Vyššie dávky spôsobujú úporné bolestí hlavy. kumarín. anglicky: Sweet Woodruff. Rastie najmä v bučinách s kyslejšou pôdou. D 2 . 1539 ho odporúčal do tzv. horčiny a triesloviny. na hnisavé rany. rusky: Už z toho vidno. voňavý svízel Nemecky: Waldmeister. napr. Z obsahových látok lipkavca treba menovať iridoidový glykozid asperulosid.LIPKAVEC MARINKOVÝ . — lipkavec syridlový čiže pravý). Ostal len zložkou denného čaju a používal sa v homeopatii. Istý čas bol lipkavec taký hľadaný. glaucum L. Zberá sa celá na začiatku kvitnutia rastliny (v máji. Trváca holá bylina vysoká do 30 (50) cm. Nesmie sa sušiť v byte a na iných miestach. venotonické a antiflogistické vlastnosti. v 6-9-početných praslenoch.syn. celistvookrajové. Latinské pomenovanie je odvodené od gréckeho gala = mlieko. keď sa zistilo. Marenovité — Rubiaceae Ľudovo: božcové korenie. Je veľmi hľadaná a ako droga sa označuje Herba asperulae alebo Herba matrisylvae. maďarsky: Szagos muge. Pomer zosušenia je asi 6—7:1. Homeopatia používa lipkavec na liečebné účely čerstvý. 1.

ďalej borneol. liehový výťažok má príjemnejšiu a lepšiu vôňu i akosť ako výťažok získaný zmesou lieh — benzén. sušenie netrvá dlho. Muscus arboreus alebo Lichen prunastri.) Ach. na rube slaboružovkasté alebo belavé. Dá sa to robiť prakticky celý rok. buk. tujón. takisto jeho konzistencia — od tekutej až po pevnú. vanilín a rozličné terpény. predovšetkým pri miestnom použití. Fúzatkovité — Usneaceae Nemecky: Eichenmoos. vždy plné a hladké. no nikdy nie zoškrabávať. na rozdiel od pľuzgierky islandskej. etylester kyseliny evernínovej = lichenol). Spracúva sa čiastočne aj u nás. ale v značnej miere pôvod a kvalita suroviny. Druh rastie epifyticky na kôre rozličných stromov vo vlhkom ovzduší. čaj sa pije pri tuberkulóze. a preto sa táto kyselina dáva do zásypov alebo mastí na natieranie furunkulov (hnisavé stafylokokové zápaly). jednak tvorí zložku ich kompozície. liehom a pod. prípadne nepríjemným pachom). Lišajníky vzbudili pozornosť v lekárskych kruhoch svojimi vysokými antibiotickými vlastnosťami. fixodors a i. po usušení má výraznú príjemnú vôňu. Voňavkárstvo. gáfor. Lichen quercinus. citronelol. Konáriky stielky sú stužkovité. silicu (0. jedla). petroléterom. Pri skladovaní ich treba dať na suché vzdušné miesto. farba od čiernej až po zelenú alebo hnedú.5 3-4 0. geraniol. dubový pre obsah aromatických látok používa najmä ako surovina vo voňavkárstve a v kozmetike. lebo lišajník neobsahuje veľa vody. Cladonia a Ramalina. ktorý nie je taký jemný ako výťažok získaný petroléterom. Účinné spektrum kyseliny usnínovej sa blíži penicilínu. tá je pre príjemnú vôňu veľmi obľúbená a tvorí nevyhnutnú zložku niektorých známych kompozícií. Suší sa v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste prirodzeným teplom.2—0. Možno ho odtrhávať v celých strapcoch. hlavnú zložku silice tvorí orcín-monometyléter (resp. pričom túto rôznorodosť nespôsobuje iba zmena vylúhovadlá alebo extrakčnej metódy. zväčša ho však vyvážame.Odborne: konárnik slivkový LIŠEJNÍK DUBOVÝ . V praxi sa rozlišuje hrubší druh — Evernia prunastri vulgaris a najmenší druh — Evernia prunastri gracilis. Zberá sa celá kríkovito rozkonárená stielka. napr. ako je Chypre. resinoides. Zber sa robí ručne. ako všetky lišajníky slúži proti kašľu.5 : 1. na líci sivastozelenkasté. ale niektoré indikácie oprávňuje prítomnosť antibakteriálne pôsobiacich Správne usušená. agát. Z lišajníkových kyselín sú najznámejšie kyselina usnínová a evernová (spolu tvoria hlavnú zložku látky nazývanej evozín) a kyselina evernínová. aj v zástupcoch rodov Usnea. Zosychá v pomere asi 1. Kyselina je v lišajníkoch hojne rozšírená.1 %) a niektoré kyseliny. borovica. breza. Foins Coupés. krémov. V súčasnosti sa 1.07 až 0. s belavými zoskupeniami sorédií na okrajoch. rusky: LIŠAJNÍK DUBOVÝ LIŠAJNÍK DUBOVÝ Lišajník s rozkonárenou kríčkovitou stielkou pripevnenou ku kôre stromov. sú tuhé. Na odosielanie vo väčšom množstve sa droga lisuje. trnka) i ihličnatých (smrek. Aromatické látky sa získavajú viacerými spôsobmi. francúzsky: Mousse de chéne. Oficiálna medicína sa k tomu stavia skepticky. zväčša sa však uvádzajú mesiace jún—október. najmä v nižších polohách na listnatých stromoch (dub. Lišajník obsahuje hlavne vonné látky. Vzhľad a zloženie výťažku sú rozličné. ktorá rastie vo vyšších polohách na zemi medzi trávou a machom. extrakciou benzénom sa získa viacej tmavo zafarbeného výťažku. najmä extrakciou organickými vylúhovadlami (benzénom. púdrov a pod. Cetraria. Mitsouku alebo sa používa na aromatizáciu lepších kozmetických prípravkov. kataroch žalúdka a čriev a pri parazitárnych ochoreniach.VĚTVIČNÍK DUBOVÝ (SLÍVOVÝ) Evernia prunastri (L. Ako droga má rozličné pomenovania. dubový má uplatnenie aj v ľudovom liečiteľstve. Našla sa napr. Slúži jednak na udržiavanie vonnej zmesi (buketu) jemných voňaviek. spracovaná a akostná droga má podľa poznatkov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv v Bratislave vyhovovať týmto základným požiadavkám: Znak Cudzie organické nečistoty Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Najviac v % 5—6 0. Lichen quercinus viridis.3 9—10 165 . slivka. Drogu netreba obracať. Drogu najlepšej akosti poskytuje lišajník rastúci na duboch.) alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. Fougére. aby droga nenavlhla (prejaví sa to zmenou farby. pleťových vôd. Zozberaný lišajník treba pred sušením prečistiť a zbaviť cudzích prímesí. a to za suchého počasia. Produkt má príjemnú vôňu a je známy pod rozličnými názvami: resinaromes. napr. Usušené stielky šuchocú. mydlárstvo a kozmetika spotrebúvajú aj silicu vydestilovanú z drogy. L. abscesov (dutiny v tkanive vytvorené zápalovým rozpadom a vyplnené hnisom) a infikovaných rán.

na krátkych stopkách. rusky: LOBELKA NADMUTÁ LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Jednoročná bylina vysoká 50—70 cm. podlhovasto vajcovité. Hlavný alkaloid je lobelín — derivát piperidínu. Po dávke lobelínu a následnom prívode nikotínu vzniká dráždenie na dávenie a pocit ošklivosti. 5 6 2 14 14 6 0. Výťažok z drogy pôsobí ako broncholytikum a antiastmatikum. + Lobelia inflata L.3 g (v čajovinových zmesiach sa nepoužíva). Lobelín pôsobí povzbudzujúco na dychové centrum a pre vlastnosti podobné nikotínu môže sa používať na odvykacie kúry fajčiarov. listy striedavé. oddelene. Nadzemné orgány rastliny sa zberajú koncom kvitnutia. v Európe sa aklimatizovala. maďarsky: Lobelia.2-0. Pôsobia ako dychové analeptikum. Najvyššia jednotlivá dávka drogy je 0.3 de a čiernom kašli. podľa požiadavky väčšiny liekopisov minimálne množstvo je 0. keď dozrievajú (hnednú) prvé plody. Farmaceutické upotrebenie má vňať — Herba lobeliae. Európu s ňou oboznámil slávny Linné (r. Druhové označenie inflata = nadutá má podľa tvaru bruchatých plodov — toboliek. bronchití- LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Podľa ČsL 2 najviac v % 4 10 12 5 Lobelková vňať — Herba lobeliae má podľa ČSN 86 6716 tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo alkaloidov — najmenej I. potom tinktúra — Tinctura lobeliae a izolovaný alkaloid — chlorid lobelínia. expektorans pri bronchiálnej astme. Drogu skladujeme oddelene od ostatných (je toxická). Droga Herba lobeliae . byľ hranatá. patrí 1. antiastmatikum.lišajníkových kyselín. francúzsky: Lobélie inflée. 166 . čo asi vyvoláva izolobinín.). drobná — L.5 14 12 5 0.3 %. lobelanidín a ich norderiváty. ktorý dráždením žalúdočnej sliznice vyvoláva zosilnenú sekréciu bronchiálnej sliznice. Lobelka získala svoje meno od dvorného botanika anglického kráľa Jakuba L. Plody sú tobolky. chránenú pred svetlom v dobre zatvorených obaloch. Celá rastlina je riedko chlpatá. je oficinálna v mnohých svetových liekopisoch (u nás v ČsL 2). Hlavnými producentmi lobelky sú USA a Kanada. Podstatnú obsahovú zložku drogy tvoria alkaloidy (0. vtedy je v rastline najvyšší obsah účinných látok. španielsky: Lobelia. Lobelka sa používa aj vo veterinárnej praxi — najmä pre kone.3 II. s bledomodrými kvetmi a parková 1.lobelková vňať. Kvety drobné. s červenými kvetmi aj stonkami. 1741 ju kultivoval v Uppsale). denná 0. Čerstvú vňať používa homeopatia. Vo vyšších dávkach je emetikom. veľké plantáže sú aj v ZSSR. Širšiemu upotrebeniu lišajníkov všeobecne bráni ich pomalý rast a nemožnosť pestovania. Lobelín sa uplatňuje aj ako prostriedok proti kŕčom a expektorans (čierny kašeľ. flámskeho lekára a botanika Mathiasa de ĽObel (1538-1616). dôležité vedľajšie sú izolobinín (s dehydropiperidínovým skeletom). modré. žiarivá — L. pazušné. anglicky: Indian Tobacco. lobelinium chloratum. V droge sa ich doposiaľ identifikovalo asi 20. maximálne pri teplote do 40 °C. u nás pestované v záhradách i črepníkoch. Americkí osadníci mali pre ňu aj ďalšie indikácie. lobelanín. dolné so stopkou. erinus L. Severoamerickí Indiáni ju Požiadavky podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Stonky s priemerom viac ako 2 mm Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 používali ako dávivý prostriedok a proti astme. Materiál sa suší rýchlo. horné sediace.6 % ) . Lobelkovité — Lobeliaceae Nemecky: Aufgeblasene Lobelie. taliansky: Lobelia (Tabacco indiano). bronchitídy a poď. Pôvodne severoamerická rastlina. fulgens Willd. a tým posilňuje expektoráciu. Medzi príbuzné druhy. červenkastá. 2 4 0.1 g.

bulbifera L. Poľské použitie: vňať ako diaforetikum. žltačke. riedke. uvádzala ho abatiša Hildegarda (12. Získava sa odrezávaním nad zemou (t. Droga: Herba saxifragae (granulatae).V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravuje esencia (dil. naše: šťava zvonka pri bolestiach očí.5—5 : 1. Neskôr sa zachovalo iba používanie vňate. ktorý má cibuľkaté pupene pri koreni a spodné listy sú obličkovitého tvaru alebo okrúhle a vrúbkované a má žľaznato chlpatú a bohato olistenú stonku (12 i viacej listov. Obsahuje hlavne triesloviny a horčiny. LOMIKÁMEN ZRNATÝ LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Saxifraga granulata L. Droga a jej prípravky pre toxicitu podliehajú predpisom lekára. D 4-D 3). uší. zrnitý iba 5—7). stor. medziach a neobrábaných pozemkoch. stor. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. oficinálne koreň. že okrem „lámania kameňov" má aj močopudné účinky a uplatňuje sa aj proti zahlieneniu pľúc. Von Halier (Medicinálny lexikón z r. Ľudovo sa traduje jej používanie na rozpúšťanie piesku a kameňov v obličkách a močovom mechúre. Z 200 druhov lomikameňovitých rastlín sa u nás vyskytuje asi 40. Lomikameňovité — Saxifragaceae Ľudovo: lomkameň. Obdobie zberu je asi máj až jún. piť po dúškoch počas dňa. glykozid bergenín (zvyčajne prítomný v zástupcoch čeľade lomikameňovitých. Lomikameň nebol antike známy a staroveké použitie nie je jasné. pri nedoslýchavosti. súkvetie koncové. Podobné použitie má rastlina aj v homeopatii. Pri žlčníkových kameňoch sa zvyčajne ordinovala čajovina podľa Turka. 1. LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Na vňaťovú drogu — Herba saxifragae sa vzťahuje ČSN 86 6815. maďarské: pri kameňoch obličiek. napr. L. vo zväzočkoch na povraze a na tienistých miestach. čepele okrúhlasté. Kvety sú biele. zrnitý. myším chvostom a pestrecom (silybom) mariánskym. lastovičníkom. vňať a kvet. Pomer zosušenia je asi 4.). pasienkoch. Aj homeopatia používa na prípravu esencie i rozotieraného prípravku „Teep" iba čerstvú kvitnúcu vňať. 2 1 12 8 II. Európske ľudové liečiteľstvo má pre lomikameň veľa zaujímavých indikácií. bez koreňov a pacibuliek). Čs. spomína sa živica. Zo starších receptov je známy čaj z vňate používaný pri kameňoch v močových cestách: 3 lyžičky usušenej vňate na 2 poháre vody ako zápar — nechať postáť 10 minút. v Dánsku sa používa pri slezinových a pečeňových ťažkostiach. Wittsteina (1882) boli v 19. pre malé hluzky alebo pacibuľky pri koreňoch. rusky: - Trváca bylina vysoká až 50 cm. Materiál je náchylný na zaparenie a suší sa zvyčajným spôsobom vo vrstvách hrubých asi 8 — 12 cm. Dávkujú sa 3 čajové lyžičky na šálku záparu — piť 2-3 razy denne. 5 2 12 12 Droga sa používa ako močopudný prostriedok. maďarsky: Bibircses vajfu (kotor). pretože niektoré druhy najradšej rastú na skalách (podľa niektorých vraj preto. účinkom blízky salicínu — pozri heslo vŕba biela). častejšie priama. z ich pazúch vyrastajú výhonky s rozmnožovacími cibulkami. že sa používajú proti kameňovitým ochoreniam). smerom nahor sa zmenšujú. kde sa kombinovala vňať lomikameňa s mätou piepornou. používaná podobne ako alopatické prípravky. Vedecké pomenovanie rastliny vychádza z latinského saxum = skala a frangera = lámať. cibuľkatý (S. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva nadzemná kvitnúca časť rastliny — vňať. vňať pri žalúdočných kŕčoch a pri kameňových ťažkostiach (Madaus 1938). Rastie na podobných stanovištiach ako 1. 1755) písal. j. vo vyšších celkom chýba. zrnitému je najbližší 1. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku tabliet Antasthman . no v stredoveku ho už rátali k veľmi obľúbeným liečivým rastlinám. Rastie hojne v nižších polohách na svetlých teplých stranách. okraj vrúbkovaný až laločnatý. 167 . Listy byle sú laločnaté. Nie je však isté. rúpové korenie Nemecky: Knollchen-Steinbrech.) a Paracelsus. Listy v riedkej prízemnej ružici. málo listnatá. lúkach. Plody sú tobolky. či je aj v tomto druhu lomikameňa (Thoms). Podľa prof. čo je však sporné. močových kameňoch. riedko trsnatá. ale aj pri hnačke a zvonka pri vypadávaní vlasov a uhryznutí hadom.antiastmatikum a spolu s chloridom lobelínia je zložkou prášku Felsol — tiež antiastmatikum. V stredných stupňoch je vzácny. Druhový názov značí zrnitý — granu- latum. Účinné obsahové látky drogy nie sú priveľmi známe. príp.

Vykopávajú sa z nekvitnúcich rastlín v jeseni (september—október) alebo na jar (apríl -máj). lebo korene obsahujú škrob. rusky: LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH PLSTNATÝ Arctium tomentosum Mill. rusky: LOPUCH VĚTŠÍ LOPÚCH VÄČŠÍ LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH MENŠÍ Arctium minus (Hill) Bernh.5 12 12 3 . Rastie na rumoviskách. Ľudovo: lapún Nemecky: Grosse Klette. plstnatý: vajcovité úbory sú fialové. Rastie na rumoviskách. ktorý reakciu nedáva). husto pavučinaté. väčší: nemá pavučinaté zákrovy a všetky listene zákrovu majú odstávajúce háčiky.5 2. z pomenovania starých keltských spevákov — bardov. rusky: Lopuchy sú dvojročné byliny s veľkými stopkatými listami s okrúhlou čepeľou a guľatými úbormi s háčikovitými zákrovnými listeňmi. Podľa ČSN 86 702 1 má droga tieto základné znaky: Znak Staršie zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. obľubuje čerstvé navážky. Ruderálny druh nížin až podhorského stupňa. pre plstnaté ochlpenie listov. — 0. no až v druhom roku. na násypoch a v kroviskách od nížin po podhorský stupeň. L.Petasites Mill. maďarsky: Molyhos bojtorán.5 II. Nezriedka si ľudia mýlia lopúchy s deväťsilom . rúbaniskách. dosahuje výšku 1—2 m.5 1 12 9 1.. francúzsky: Bardane commune. Rýchlo a dôkladne sa omyjú. aby ich pri vystúpení nebolo poznať. lopúchy rezervnú látku — fruktózan inulín. Dorastá do výšky asi 80-110 cm. duté alebo drevnaté sa vyradia. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Nemecky: Filz-Klette. O používaní rastliny na podporu vzrastu vlasov písal už V. príp.Radix bardanae (Radix lappae). hrubšie sa po dĺžke rozrežú. L.LOPÚCH VÄČŠÍ Arctium lappa L. maďarsky: Kozónséges bojtorán. Latinské meno drogy vzniklo z talianskeho barda = konská deka. Materiál sa suší na dobre vetranom mieste v tieni. neskôr lysý. najlepšie umelým teplom pri teplote 30—35 °C. menší: zákrov má zamladi trochu pavučinatý. Koreňovú drogu tvoria všetky uvedené druhy lopúchov. Lopúchy už v staroveku patrili medzi rastliny opradené poverami. ktorí si zahaľovali tvár veľkými listami. L. ktorý má oveľa väčšie listy a rastie na zamokrených miestach. pasienkoch a v kroviskách od nížin po horský stupeň. pre veľkosť listov. Podzemné časti sa nesmú zamieňať s koreňmi ľuľkovca. Súvisí s učením o sig168 natúre. vnútorný rad zákrovných listeňov nemá háčikovitý hrot. španielsky: Bardana. maďarsky: Kis bojtorán. Predmetom zberu a nákupu sú dnes iba korene lopúchov . pri cestách. ktoré sú priečne brázdená a drevo zväčša nemajú lúčovité (jednoduchá chemická skúška: prierez sa roztokom jódu sfarbí na modro. taliansky: Bardana. listene zákrovu sú zakončené háčikmi. 3 1. dorastá do výšky asi 1 m. Cordus (1515 — 1544). anglicky: Great Burdock. Nemecky: Kleine Klette.

aplikovanú vnútorne pri kožných chorobách a zvonka aj proti nadmernému poteniu pod pazuchami. ekzémoch a mykózach. jednoduchá. anglicky: Asclepiad. lekársky je u nás jediným zástupcom rodu. oblá. rezervnú látku inulín (40-50 % ) . Koreňová droga slúži ďalej na izoláciu inulínu používaného predovšetkým ako dietetikum a liečebné diagnostikum. Čaj sa pije 2—3 x denne.5 1 odvaru. horčinu a trochu oleja. za studena macerovať 8—10 h). Je častý na vápencových skal- natých substrátoch od nížin až do horského stupňa. Možno užiť denne aj 6—12 g práškovanej drogy. v mimopazušných zdanlivých okolíkoch. horko a príkro. Koreň tvorí zložku čs.D 1). a to ako diuretikum. španielsky: Centosigo. ktorý má mnohé žlté bočné korienky. Ľudove sa uplatňuje aj list a plod.Succus bardanae.: Asclepias vincetoxicum L. Ľudové použitie koreňovej drogy je veľmi široké: hlavne dermatikum. ďalej sliz. v plodoch 1.5 % odvar z koreňov. žlčníka. taliansky: Vincetossico. Čajoviny č. jej pôvodné stanovištia sa vyznačujú hlbokými vlhkými pôdami. odlišuje sa chemickými skúškami. byľ priama. Jeho stanovišťami sú lesostepi. slano. Aplikuje sa zvonka pri nadmernom vytváraní suchého hustého mazu na koži hlavy (seborrhoea sicca). Niekedy sa čerstvý koreň upravuje ako bežná zelenina. — syn. LUSKÁČ LEKÁRSKY TOLITA LÉKAŘSKÁ + Vincetoxicum hirundinaria Medic. V semenách sa uvádza aj glykozid arkciín. 63. Droga má slabý pach. Drogu ľahko napádajú škodcovia. preto ju treba čím skôr priniesť do nákupne. kvety žltkastobiele až zelenkasté. rusky: LUSKÁČ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 20-100 (120) cm. s červenofialovými kvetmi. Najbežnejšie sa droga používa na prípravu tzv. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov všetkých troch druhov esenciu (dil. silicu (asi 0. pripúšťa sa aj krátky var. Glejovkovité — Asclepiadaceae Nemecky: Weisse Schwalbenwurz. výborne znáša aj dlhšie obdobie sucha. V záhradkách sa občas vysádza príbuzná glejovka americká — Asclepias syriaca L. D 3 . francúzsky: Dompte-venin officinale. chlpatá. pri chorobách pečene. semená. sacharidy. triesloviny. ktoré sa kedysi používali na chytanie vtákov. V terapii sa uplatňuje ako diuretikum. Rastliny majú aj výrazné antibakteriálne účinky. sa často primiešava do oficinálnej drogy Radix valerianae — valeriánový koreň (pozri heslo) a medzi prvosienkový (Radix primulae). Poľská polooficiálna medicína propaguje šťavu z koreňa . Ide o výťažok z koreňovej drogy získaný pomocou kvalitného oleja. hypoglykemikum. celistvookrajové.. chutí odporne. Plody sú blanité mechúriky. Niektoré druhy obsahujú pravdepodobne narkotický pôsobiace látky. zvončekovité. zvonka 1 polievková lyžica na 0. Z obsahových látok (nie celkom prebádaných) treba uviesť predovšetkým polysacharid fruktózan. diaforetikum a cholagogum. 17. 235. Luskáčový koreň (Radix vincetoxici). V našich podmienkach je to teplomilný druh viazaný na suché lokality. Pôsobivé bolo predovšetkým meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa a veľ169 . suché trávnaté alebo skalnaté svahy. Za zvyčajnú dávku sa pokladajú vnútorne 2—3 lyžice drogy na šálku záparu. resp. dolné až sediace. maďarsky: Kbzónséges méreggylok. depuratíyum a cholagogum. dlhý asi 5 cm a hrubý 1 cm s nepravidelne sprehýbaným podzemkom. 72. priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan. Na masáže pokožky s cieľom podporiť rast vlasov sa 3—5 x týždenne používa 2 . Zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička na pohár odvaru (pije sa 2—3 x denne). a to pri furunkulóze a bolestiach obličiek (dávkovanie: 1 lyžička na pohár vody. L. so šupinatým podzemkom. Liečivosť bylín sa odjakživa vykladala z rozličných hľadísk. Eurázijský druh. lopúchového oleja — Oleum bardanae. listy kopijovité.Pomer zosušenia je asi 5 : 1 .2 % ) . horné na krátkych stopkách. väčšieho lignanový glykozid horčinového charakteru.

utišovať. ozdobou studených mís a pod. keď rastlinu volali lastovičou bylinou (hirundinaria — hirundo = latinsky lastovička) vzhľadom na plodové mechúriky. Podzemné časti sa vykopávajú najlepšie v októbri a sušia umelým teplom. z ktorých sa pripravuje esencia (dil. čo má vystihovať liečebné použitie. z čerstvých listov sa pripravuje ostrý šalát a listy sú pikantným korením do omáčok. tatranský — C. Druhový názov officinalis = lekárenská. Tak sa meno boha liečiteľstva Aesculapa (Asklepios) dostalo rastline označovanej ako asklepios. 1882 konštatovať. celistvookrajové. Vzhľadom na liečivé účinky zaslúžil by si viacej pozornosti pestovateľov. napr. spôsoboval totiž dávenie. vo Francúzsku už od 14. cedí sa po 30 minútach a pijú sa 1—3 šálky denne. francúzsky: Cochléaria officinal. Lyžičník bol odpradávna známy ako vynikajúci antiskorbutický prostriedok..0—1. horné sediace až objímavé. pretože v staroveku sa domnievali. tiež pre príp. Chutia sprvu nepríjemne sladko. neskoršie palivo horko. droga má priveľmi špecifické pôsobenie. na oboch koncoch zúžené šešuľky. rusky: LŽIČNÍK LÉKAŘSKÝ Dvojročná až trváca bylina vysoká 20—30 cm. na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier a v CHKO Slovenský raj na podobnom substráte ako glaciálny relikt. Rastie pri prameňoch i na mokrých sutinách vo vysokých polohách. Inak droga pôsobí dávivo. lebo je vlastne analógiou lyžičníka. Zvonka sa používa na staré udreniny. Vedecké pomenovanie lyžičníka je odvodené z latinského cochlear = lyžica. Brown. Biele až fialové kvety tvoria husté strapce a dozrievajú v okrúhle dlhostopkaté. hoci znovu prichodí do popredia vedeckého výskumu — dnes však pre novozistené obsahové látky. Voľne rastie chránený druh 1. tatrae Borbás. Pred aplikáciou drogy bez dozoru lekára varujeme. liečivá. sleziny) a metabolikum — predovšetkým pri cukrovke. listy má lyžicovitého tvaru. endemický druh Tatier. základ steroidov. kynos = pes. aby pomenovali rastlinu luskáč. taliansky: Coclearia. U nás sa pestuje v záhradkách. asclepias. Azda sa v budúcnosti luskáč zaradí medzi rastliny s kardiotonickým pôsobením. dolné stopkaté. U nás sa kedysi hojne pestoval. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echtes Loffelkraut. ktoré má obdobu aj v niektorých slovanských jazykoch. Ľudovo sa traduje okrem toho ako prostriedok pri ochoreniach obličiek. Aesculap dal vraj 1. v chorvátštine). Je to vysokohorská rastlina. Synonymové vedecké pomenovanie rodu Cynanchum L. mäsových polievok. Droga: Radix (Rhizoma) vincetoxici (Radix hirundinanae seu Radix asclepiadis). lekársky ľudstvu ako najlepší protijed a z toho možno odvodzovať aj jeho neskorší názov vincetoxicum — premáhajúci jedy. diuretikum a metabolikum. osobitne ju neuvádzame. ktoré sa po dozretí rozčesnú ako chvost lastovičky. rastie roztrúsené i voľne pri potokoch i prameňoch a miestami sa pestuje ako šalátová zelenina (napr. nepríjemne páchnu (preto aj častá zámena s koreňmi valeriány). z ktorých vyteká biele mlieko. možnosti nežiadúcej prímesi v nejedovatých drogách. listy jednoduché. Potočnica je vitaminiferum (A a C). je vytvorené z gréckeho kyón. niektorých vitamínov a iných látok. p. Homeopatia používa esenciu predovšetkým ako potopudný a močopudný prostriedok. dvojročná až trvalá holá bylina vysoká 10-30 cm. Známe sú aj otravy s podobným priebehom ako otravy prilbicou. ktoré sú sústavne predmetom pozornosti výskumníkov. pílkovité. stor. Predmetom zberu na homeopatické účely sú čerstvé listy. Z obsahových látok 1. Droga má experimentálne overený potopudný. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. ako metabolizujúci a preháňavý prostriedok a pri menštruačných ťažkostiach. Sláva rastliny zapadla. Liečebne sa používala bežne čerstvá vňať .5 % ) . hormónov. diuretický a emetický účinok. t. Ľudove sa užíva najmä ako cholagogum (pri chorobách žlčníka. Rastie na severských európskych pobrežiach. vzhľadom na tvar prízemných listov. srdcovité. Valopatii sa skôr používajú podzemky s koreňmi.). pečene. napr. Prechodne splanieva.mi imponoval božský objaviteľ alebo vôbec mýtická postava. j. p. anglicky: Scurvy-grass. Príbuzný druh lyžičníka je potočnica lekárska — Nasturtium officinale R. sliz a živica. potom z aucho = dávim.2 g. rastlina sa ľudovo nazýva aj lastovičník (pozri nemecké Schwalbenwurz. Dávka drogy na zápar (1 %) — nesmie prekročiť 0. Už farmakognostik prof. Rastlinu uvádzame pre obsah esterových glykozidov pregnanového typu. Stonky má hranaté. Toto meno má pôvod v staroveku. škrtím. To azda viedlo aj slovenských autorov k tomu. rozkonárené nízko pri zemi. slaných lúkách a močaristých miestach. Wittstein musel r. že rastlina usmrcuje psov a niektoré šelmy. D 3). Je nenáročný a znesie aj najkrutejšiu zimu. maďarsky: Orvosi kalánfú. že luskáč je v liečiteľstve zastaraný (má iba slabé použitie vo veterinárstve a jeho stonky sú vhodné na technické použitie vďaka odolnému lyku). Veľmi dobre ho poznali námorníci — nasolený v sudoch sa vozil na dlhých cestách.Herba cochlea- . saponíny 170 (kyselina asklepiadová). španielsky: Coclearia. České meno tolita je odvodené od staroslovenského toliti = mierniť. je nebezpečná. lekárskeho sa bežne uvádzajú steroidné glykozidy komplikovanej štruktúry (vincetoxín či asklepiadín = cynanchín — asi 1. ďalej silica. Má ostrú chuť a štipľavý pach. LYŽIČNÍK LEKÁRSKY LYŽIČNÍK LEKÁRSKY Cochlearia officinalis L.

steríny a kyanogénne glykozidy (1.riae. Okrem vňate bob oficinálne aj semená — Semen cochleariae. Prchavý izotiokyanát je podobný zlúčenine nachádzajúcej sa v kapucínke. Aj starí Slovania tkali plátno a liečebné použitie ľanových semien je mladšieho dáta. usporiadané v riedkej závinkovej metline. resp. Na jednoduchej. Kvety sú dlhostopkaté. j. 1938) odporúča z každého druhu 3 x denne po lyžici. Farmaceutickú drogu — Semen lini tvoria zrelé semená šľachteného ľanu. príp. Homeopatia využíva lyžičník hlavne pri kožných (najmä chronických) a pečeňových ochoreniach. Možno ju kombinovať so šťavou z potočnice lekárskej. xylózu. uložený iba v epiderme buniek osemenia. pestovaná len v poľných kultúrach. mláti a čistí. kyselinu galakturonovú a manurónovú. zúbkované. niekedy dvojročná bylina vysoká aj 1 m. pri angíne i reumatizme. na slnku alebo umelým teplom. Portugalský liekopis (z r. Možno ich sušiť aj umelým teplom . na obklady a zle sa hojace rany. príp. Jednoročná. Droga nemá pach. t. niekedy aj v auguste. minerálne látky a veľa kyseliny askorbovej (vitamín C). aby sa lístky nezamenili s listami blyskáča jarného (Ficaria verna Huds. Semená sa získavajú neskôr — v septembri až októbri. resp. kývavosťou zubov. Ľanovité — Linaceae Nemecky: Saat-Lein. Na svetový trh sa ľanové semeno dostáva predovšetkým z Maroka a Argentíny. keď semená v tobolkách zhnedli a šuchocú a listy z rastliny skoro celkom opadali. španielsky: Liňo. asi v máji až júni. usitatissimum L. jasnomodré alebo biele. Zber vňate. ešte raz preliať vodou a večer znovu kloktať (Madaus. Bežnejší je však jarný zber mladých lístkov. Semená sa nechajú na tienistých miestach dosušiť. olejnatého (L. uvoľňuje sa poranením pletiva enzýmovou činnosťou. Pije sa zvyčajne šťava (50—200 ml v aromatickom nápoji 3 x denne). V prospech liečebného používania svedčí predovšetkým obsah kyseliny askorbovej (vitamín C). list má ostrú. s citrónovou šťavou. maďarsky: Házi len. obsah oleja najmenej 35 %. za listy fialky voňavej (ich prísady však v šaláte nie sú na škodu). Stará kultúrna rastlina z Blízkeho východu. vňate. Pri hydrolýze poskytuje najmä galaktózu. zo ZSSR.25 5 1 10 Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Ináč zafarbená/ poškodená droga 5/5 171 . var. Aby droga nezhnedla. lekársky obsahuje aj enzýmy. Kvalita semena — Semen lini sa posudzuje podľa ČsL 4 takto: Znak Cudzie organické prímesi/anorganické Najviac v % 2/0. chrenovitú chuť a pôsobí aj ako metabolikum — vhodná zložka jarných bylinných kúr. anglicky: Cultivated Flax. ráno po scedení použiť na kloktanie. musí sa sušiť rýchlo. podobne ako v iných kapustovitých rastlinách (pozri kapustu čiernu a horčicu bielu). Pri jarnom zbere treba dávať pozor. Flachs. Plody sú guľaté tobolky s desiatimi semenami. sušená sa pokladá za menejcennú. Lisuje sa z nich šťava alebo sa listy upravujú ako šalát (s octom alebo s olejom). Vzhľadom na mnohostrannú upotrebiteľnosť a osožnosť dal Linné ľanu pomenovanie najužitočnejší = usitatissimum. pôvodne glykozidicky viazanú ako glukozinolát — glukokochlearín. Číslo napúčania podľa ČsL 4 by malo byt' najmenej 4. — ľan. pri žuvaní slizovatie a pri ochutnaní pripomína olej. enzýmy. bolesťami v krku a ústach. dnes opäť propagovaných a právom. glukózu. Uplatňuje sa aj ako stomachikum. V kloktadle používanom pri paradentóze sa odporúča kombinovať rovnaký diel vňaťovej lyžičníkovej drogy s listom či vňaťou šalvie: večer naložiť 1 lyžičku čajoviny do šálky vody. z ktorých približne polovica patrí k rodu Linum L.5 % . hore rozkonárenej stonke má striedavé čiarkovité celistvookrajové listy. diuretikum. butylhorčičnú zlúčeninu. ktoré sú viac vykrajované. V Európe sa pestuje asi 6000 rokov.teplotou do 40 °C. LEN SETÝ ĽAN ÚŽITKOVÝ Linum usitatissimum L. Z obsahových látok semien je lie- ĽAN ÚŽITKOVÝ čebne najdôležitejší sliz (3-6 %). Vytrhaný či pokosený ľan sa po oschnutí zväzočkuje. arabinózu. semená obsahujú aj vysychavý olej (30-40 %). príp. derivans. Z účinných obsahových látok možno uviesť prchavý izotiokyanát.linamarín a lotaustralín. osoží pri chorobách spojených so zápalmi ďasien. listov sa robí počas kvitnutia rastliny. Ak pestujeme rastlinu v záhradke. Čeľaď ľanovitých rastlín zahrňuje asi 25 rodov s 500 druhmi.). rusky: . bez pachu a chutia príkro. macrospermum) zberané v čase. L. Droga sa uvádza ako oficinálna vo väčšine svetových liekopisov (opäť aj v ČsL 4). francúzsky: Lin. proteíny(25 %). môžeme ju používať čerstvú do šalátov od apríla až do zimy a chutí výborne aj posekaná na chlebe s maslom. zväčša tzv. taliansky: Lino. 1938). triesloviny. Často splanieva od nížin po horský stupeň.

Čajoviny č. francúzsky: Millepertius officinal. prečisťujúci — L. láskavec. ktorý ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ rastie dosť hojne v horských oblastiach a typickými stanovišťami sú mokré lúky a jelšiny (má štvorhrannú. Druh dobre znáša sucho. bez miešania sa nechá 30 min stáť a precedí. Ľanový olej — Oleum lini (oficinálny vo všetkých svetových liekopisoch) sa získava zo zrelých semien extrakciou alebo lisovaním. lebo ľanové semeno je stále veľmi hľadaným produktom na svetových trhoch. 10 3 1 1 13 10 1 15 II. ale nekrídlatú stonku). 11. Voľných kyselín je asi 1 % a ich obsah stúpa počas skladovania. je bohatý na acylglyceroly nenasýtených kyselín. Johanniskraut. rusky: Trváca bylina vysoká 30—100 cm. dieravec. kvety v bohatých vidlicovitých metlinách. catharticum L. uplatňujú sa aj pri kataroch močových ciest a zvonka ako antiflogistikum a emoliens. Na vonkajšie použitie sa rozmiešajú najlepšie odtučnené rozdrvené semená s vodou na kašu a aplikujú ako teplé obklady. potom mucilaginózum. preto rastie i na suchých lúkach. Jeho technické uplatnenie je veľmi široké (mydlá. dnes uvádzaný pod rodovým pomenovaním Catharolinum Reichenb. kivník. škvrnitého . trezalka. na rašeliniskách a pri močiaroch. maculatum Crantz. preto je častý aj v pobrežných húšťavách.217. TŘEZALKA TEČKOVANÁ ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ Hypericum perforatum L.112.). koreň matky božej. čarovník. Esencia používaná v homeopatii sa pripravuje z čerstvých kvitnúcich byli a tinktúra zo semien. kvieťa panny Márie. ktoré nemajú žľaznaté bodky — neobsahujú účinné látky. Nemecky: Tupfel-Harnheu. v ovocnej šťave. linolová (25 % ) .105.) Small . taliansky: Iperico. Ľubovníkovité — Hypericaceae Ľudovo: bylina sv.80. křížek. Ich zvyšok po lisovaní oleja a odtučnení sa odborne označuje ako Semen lini pulveratum desoleatum (ČsL 2) alebo jednoduchšie Placenta seminis lini. Plody sú tobolky. Na vnútorné užívanie sa dáva 5-10 g drogy na šálku záparu. (C.123. 20 6 2 2 13 12 2 10 ČsL 4 10 3 1 1 13 10 1 20 . 172 Spomedzi ostatných druhov ľanu sa kedysi ešte farmaceutický používal ľ. vitamínového krému a výživného krému). potom palmitová a stearová. príp. šampónu so sírou. červený zvonček. Uprednostňuje však vlhké podklady. ČsL 4 povoľuje prímes ľ. Bolo by účelné zlepšiť technológiu výroby a zberu ľanu. catharticum (L. Semená zvyčajne tvoria zložku zmäkčujúcich čajovín — Species emollientes a zmäkčujúcich čajovín na obklady — Species emollientes ad cataplasmata. vajcovité.H.109. ako je linolénová (až 65 % ) . rúbaniskách a medziach. vo vode alebo s kompótom.slizový výťažok sa pripravuje za studena: 1 diel semien a 10 dielov studenej vody. fermeže. Olej zo severských oblastí je v porovnaní s olejom južných krajov bohatší na nenasýtené mastné kyseliny. na izoláciu nenasýtených mastných kyselín a i.ľanček lúčny) .laxans. listy protistojné. Olej zo semien sa kedysi miešal s rovnakým dielom vápenatého mlieka a slúžil v domácnostiach na drobné spáleniny (dnes už zastaraný prostriedok). ľubeník. Semená sú spoľahlivé mierne laxans. prípravku Mucilogan granulky . antitusikum. semeno tvorí zložku čs. anglicky: Common Saint John's Wort. žlté. estery kyseliny linolénovej a linolovej sa označujú ako vitamín F a tvoria zložku liečebnej kozmetiky (náš priemyselný prípravok Perilacin má formu regeneračného krému. španielsky: Hipericón.pomaly hydrolyzujúce najmä v drvených semenách). Farina lini (ľanová múka). Na zmäkčenie stolice sa odporúča piť večer a ráno 1—6 lyžičiek celých alebo nahrubo drvených semien v mlieku. prestrielavec. Mucilago (Decoctum) seminis lini . zvyčajne sa sladí medom a užíva sa každé 2 h pol šálky. Domáca produkcia ľanového semena kryje iba 25 % spotreby nášho priemyslu. Oleum lini tvorí zložku oficinálneho draselného mydla — Sapo kalinus. maďarsky: Kozonségesorbáncfu. olejová (15 % ) .slúžil ako laxans. sediace. svätojánska bylina. Zriedkavejšie slúžia ako adjuvačný prostriedok pri cukrovke.. byľ dvojkrídla. 213. Podstatným odli- Na drogu — Herba hyperici sa vzťahuje ON 86 6713 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Zdrevnatené osi hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Látky extrahovateľné 60 % liehom — minimálne I. Z príbuzných a podobných druhov treba vylúčiť najmä tie. čiernobodkované. Jána. rozkonárená. Je častým druhom nížin až horských polôh a vyskytuje sa v rozličných typoch trávnatých i lesných porastov. s priesvitnými bodkami.

Slúži aj ako metabolikum a olej pri reumatizme. pričom sa vychádza z klinicky a experimentálne overeného adstringentného a protizápalového účinku (zvonka i vnútorne) a silného sedatívneho pôsobenia. u niektorých citlivých osôb sa môže prejaviť ako nežiadúci účinok. silicu (0. Na objednávku sa niekedy zberá vňať . aplikuje sa na velké plochy.najmä pri ulcus cruris. tak volali najstaršiu sudičku. cholagogum. Zvonka sa prv používal ľubovníkový olej — Oleum hyperici. melanchólia. Droga sa osvedčuje aj v detskej praxi — pri nočnom pomočovaní. oficinálne v mnohých svetových liekopisoch . Zvonka: antiflogistikum . neprekročme teplotu 35 °C. výťažky tvoria zložku injekcií Floristen Spofa a Floristen forte Spofa (indikácie: chronické ženské zápaly. mnohé sa ujmú. 240. Vedecké pomenovanie rastliny vzniklo podľa starého názvu. možno ich získať aj zdrhovaním. Ľulkovité — Solanaceae Ľudovo: čertov blázniček. Stomaran — čajovina (stomachikum. 229. 1. 232. 225. 129. koreň až 1. Známy je vplyv obsahových látok ľubovníka na kožnú pigmentáciu — hypericizmus. Neporušené listy bez stopiek sa trhajú v čase kvitnutia rastliny (jún —august).2-0. preto má rastlina význam vo včelárstve. Rodové pomenovanie ľuľkovca vychádza z gréckeho atropos — neodvratiteľný. taktiež rozkonárený. kvety aj 12 %). Predmetom zberu sú predovšetkým listy. nočnom strachu a pod. Hausmann a F. flavónové glykozidy (hyperosid — 0. taliansky: Belladonna. diantróny (až 1 % — hypericíny: hypericín. 71. ľulok. 207. teplotou do 30 °C. ale v kvetoch je v lete nadbytok peľu. Ľuľkovec sa pri zbere listov (vňate) často zamieňa za podobnú skopóliu kranskú (Scopolia carniolica Jacq. maďarsky: Maszlagos nadragulya. treba ju skladovať preto v dobre uzatvorených obaloch a chránenú pred svetlom. že Talianky si z bobúľ pripravovali líčidlo. ktorý uvádzali už Dioskorides a Plínius: hyperikon . listy veľké. krásavica. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. cholagogum). Hodnotí sa podľa ON 86 6748. anglicky: Belladonna. 110. vo voľnej prírode si treba včas označiť miesto výskytu rastliny. neurovegetatívne poruchy). Hnedočervené kvety dozrievajú v lesklé čierne mnohosemenné bobule. Listy sa veľmi ťažko odlišujú. pre toxicitu oddelene od ostatných drog. celistvookrajové. migréna. Materiál sa po omytí suší na vzdušných miestach alebo umelým teplom. bodkovaného je valcovitá. Druhové pomenovanie je pre priesvitavo bodkované listy (perforatum = latinsky prevŕtaný). list ich obsahuje asi 1 %. izolovaný z čerstvých kvetov. Vňať sa zväzuje do snopčekov a suší v tienistom a dobre vetranom mieste. Etymológia pomenovania je nejasná. nemnica. Ako droga sa nazývajú Folium belladonnae. Zberá sa aj koreň — Radix belladonnae (oficinálny v ČsL 4). Sušia sa rýchlo v tenkých vrstvách rozprestreté na vzdušných a tienistých miestach. fluoreskujúce. -0). fotodynamicky účinné.2 %). Rastlina obsahuje veľa trieslovín (10 %. Droga tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum. — u nás iba na východnom Slovensku).hypericum. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu je vňať — Herba hyperici. Dávkovanie: 1 kávová lyžička na pohár záparu. Stonka rozkonárená. vlašské bella donna — krásna pani. digestívum). Doba: júl -august.7 %). čajoviny Eugastrin (stomachikum. dimérne produkty antracénových derivátov — ČsL 4 žiada minimálne 0. 181. pseudohypericín a i. španielsky: Belladonna. Ak použijeme umelé teplo. Obdobie zberu je dosť neskoro. metabolikum. Hrubšie sa pozdĺžne režú a dlhé sa skracujú. 242. dnes tvorí zložku najmä mastí. Možno ju použiť analogicky ako list. bez koreňových hlavíc a tenkých korienkov. Droga sa hodnotí podľa ON 86 7010 a ČsL 4. manipulácia je ako s listom. 214. rusky: - RULÍK ZLOMOCNÝ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. antiflogistikum. Rastlina je prudko jedovatá — vyžaduje osobitnú obozretnú manipuláciu. Rastie v listnatých lesoch. 91. oficinálna aj v ČsL 4. varikóznych vredoch a tromboflebitídach. zápaly lymfatických ciest a pod.5 g vňate v zápare alebo v odvare. najmä v bučinách pahorkatín a podhorského stupňa. francúzsky: Belladone.05 % hypericínu). W. nadraguľa. Drogu skladujeme v dobre uzatvorených obaloch. suchý výťažok roztoku Passit (sedatívum). 155. Odrezané krčky koreňov s fialovými pupeňmi sa po vykopaní zasa zahrabú do zeme. zápaloch močových ciest a pri ženských ťažkostiach. nervínum (depresie.5 % . Pomer zosušenia je asi 5 — 6 : 1. Indikácie: adstringens. ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ + Atropa bella-donna L. V homeopatii sa používa esencia z čerstvej kvitnúcej vňate a jej indikácie sú podobné ako alopatické (dil. toten Nemecky: Schwarze Tollkirsche. čím sa zvýši zber budúcim rokom.šovacím znakom ľ.Herba belladonnae. farebné látky. prípadne si vstrekovali trochu šťavy do očí. Vzhľadom na vysokú spotrebu drog sa všeobecne podporuje jeho pestovanie. Príslušné prípravky ordinuje lekár. 83. z oboch strán stisnutá stonka a žľaznatobrvité kališné lístky. 63. pomer zosušenia asi 6 : 1 .ľahko ju napádajú škodcovia a vlhne. ktorá v juhoslovanskom tovare tvorí až 50 % prímesí. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. Droga sa ľudovo používa oveľa širšie — pri chorobách pečene. Olejové výťažky z rastliny sú v detských olejoch a emulzných mastiach na ochranu pokožky pred slnečným žiarením.108. stomachikum. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. ktorá vraj prestrihovala niť života (prenesené na vysokú jedovatosť rastliny). Obsahové látky rastliny tvoria jedovaté alkaloidy.). Oficiálna alopatia okrem vňaťovej drogy uplatňuje aj výťažky vo forme štandardizovaných prípravkov. aby dostali ohnivý výraz. vajcovité. že kožná pigmentácia vyvolaná osvetlením (fotosenzibilizujúce pôsobenie) má pôvod v hypericínoch — farbivách ľubovníka. ČsL 4 uvádza ako perorálnu dávku 1. hypotenzívum). Sarabnicky pátrali po jeho pôvode a r. Drogu treba čím skôr dodať do nákupne . Ľubovník nemá síce sladkú šťavu. vredy predkolenia (ulcus cruris). 210. ale plné. pridávajú sa do kúpeľov na hemoroidy a používajú sa aj v kozmetike.hlavný je 173 . mozgovomiechová skleróza a i. keď rozkvitla asi polovica kvetov (asi 25—30 cm dlhé stonky. pochádza z toho. D 1 Prípravky z ľubovníka tvoria i súčasť kloktadiel. Liečivosť rastliny spoznala až stredoveká talianska lekárska škola. Odrezávaním či kosením sa zberajú olistené kvitnúce vrcholky rastlín v dobe.. žlčníka. nie však zdrevnatené. Čajoviny č. kŕčové žily. 169. ale iba z mladých a nekvitnúcich výhonkov. 33. koreň hrubý. 1934 sa im podarilo dokázať. Korene sa vykopávajú v septembri —októbri z 3—4-ročných jedincov. plne rozkvitnuté rastliny nedávajú dobrú drogu). pije sa 2 x denne. poranenia. lulák. toto nebezpečenstvo je však pri aplikácii priemyselne vyrábaných prípravkov značne znížené.

ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ tropanový alkaloid 1-hyoscyamín. sladká vŕbka Nemecky: Bittersusser Nachtschatten. 8 4 1 0. potom opticky neaktívny jeho racemát atropín a z ďalších najmä skopolamín.3 % alkaloidov a pre koreň 0. List je zložkou tabliet Antasthman (bronchodilatans) a tinktúra kvapiek Contraspan — spazmolytikum. zvyčajne 174 . polokríkovitá.siccum) a perkoláciou získaná tinktúra (Tinctura belladonnae — nastavená na množstvo 0. ČsL Základné požiadavky ON 86 6412 a ČsL na listovú drogu — Folium belladonnae: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustné v HC1 Vlhkosť Obsah alkaloidov — najmenej I. V rastline sú prítomné aj triesloviny (do 10 %). podobne ako tablety Radobelin s ich obsahom (parasympatolytikum.5 15 3 13 0. Jeho maximálne dávky sú rovnaké ako listu a rovnako podlieha predpisom lekára. čo môže ordinovať iba lekár.2 g. často dlhé aj 250 cm. Listy sú rôznotvaré.5 15 3 13 0. sladká-horká. miernia nutkanie na dávenie a nadmerné slinenie. analgetikum.6 g a používa sa iba v zmesiach s ďalšími drogami — liečivami. španielsky: Dulcamara. rusky: - ĽUĽOK SLADKOHORKÝ Trváca. Alkaloidy drog pôsobia povzbudivo na centrálny nervový systém. sedatívum atď. bulharská kúra). D 5—D 3) s podobným používaním. bronchodilatans. maďarsky: Kesernyés csucsor. využívajú sa predovšetkým ako parasympatolytiká (uvoľňujú kŕče hladkého svalstva a koliky). myšie drevo. Byle má poliehavé. francúzsky: Morelle douceamere. Radobellinum substancia reprezentuje alkaloidový obsah koreňa a tvorí zložku celého radu čs. Ľuľkovité . denná 0. priemyselne vyrábaných prípravkov (Asthmin prášok. podobne ako izolovaný alkaloid atropín (tvorí zložku asi 30 čs.3 II. podobne ako priemyselne vyrábané prípravky.). kumaríny a organické kyseliny. List je predovšetkým spazmolytikom a antiastmatikom. jeho najvyššia jednotlivá dávka je 0. mydriatikum a antiparkinsonikum (tzv. ktorá sa nachádza iba v listoch. na báze drevnatejúca bylina. môže ich ordinovať iba lekár. Oficinálne prípravky tvorí extrakt (suchý .028-0. 16 8 2 1 17 4 13 0. titrovaný prášok už ČsL 4 neuvádza. Bellaspon — dražé.Solanaceae Ľudovo: bokožnice. ako majú alopatické prípravky.4 %.032 % alkaloidov). priemyselne vyrábaných prípravkov). V homeopatii sa z čerstvého koreňa a nadzemnej časti rastliny pripravuje esencia (Dil. antiparkinsonikum). Diagnosticky významná je flavonoid- ná zlúčenina β-metyleskuletin. majú široké použitie v terapii. Ľuľkovcové listy a koreň pre špecifickú účinnosť a toxicitu môže ordinovať iba lekár. anglicky: Bittersweet. Koreň sa uplatňuje ako spazmolytikum. pôsobia proti zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy. POTMĚCHUŤ POPÍNAVÁ + Solanum dulcamara L. rozširujú zreničky. červené psinky. psie víno. taliansky: Dulcamara. vystúpavé až ovíjavé.15 ČsL 4 8 4 1 0.3 4 žiada pre list minimálne 0.

Vedcov upútava i výrazný antibiotický účinok steroidných saponínov a glykoalkaloidov ľuľka. Na alopatické účely sa materiál suší rozostretý v tenkých vrstvách prirodzeným alebo umelým teplom (40 °C). Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . nigrum L. pričom ich výroba by bola pomerne ľahká a lacná. Historicky zaznamenané nejednotné údaje o jedovatosti ľuľka možno dnes vysvetliť geneticky a vplyvom pôvodu drogy. na báze uškaté. ktoré podmieňujú rasy podobného označenia. ďalej na rumoviskách. Odrezávajú sa 2—3-ročné zdrevnatené konáriky dlhé asi 6 cm. Stredovekí otcovia botaniky nazývali rastlinu raz Dulcisamarum. ako sú pobrežné kroviská. Ako aglykóny sa izolovali spirosolany solasodín. ktoré ich sprevádzajú). rozličné dermatopatie a pod. Lonicerus mu vo svojom herbári venoval dlhú oslavnú pasáž. Linné pri syfilise a reumatizme. sladkohorký nemožno zamieňať za príbuzný ľ. pri plotoch a v blízkosti hnojísk. Pravdepodobne je odvodené od solari = latinsky tešiť sa (podľa niektorých rastlín čeľade Solanaceae. Droga ďalej obsahuje 11 % trieslovín a v popole sa našlo relatívne dosť solí mangánu. mnohé tradované údaje bude potrebné dôkladne prehodnotiť. Ľ. stor. tomatidenolová rasa ich má bez alkaloidov. Predmetom zberu sú v niektorých liekopisoch oficinálne konce konárikov — Caulis. ekzémy. Pre svoje výnimočné obsahové látky sa v poslednom čase celý rod Solanum L.ĽUĽOK SLADKOHORKÝ jednoducho kopijovité. lužné lesy a priekopy. Droga i celá rastlina obsahuje kolísavé množstvá (okolo 1 %) osobitných glykoalkaloidov spirosolanového typu. kým holandský botanik Dodonaeus použil názov Dulcamara. Holandský lekár Boerhave (18. diosgenín a yomogenín. Homeopatia spracúva mladé konáriky s listami odtrhávané ešte pred rozkvitnutím rastliny. hrubšie konáriky sa pred sušením režú po dĺžke. ktoré sú založené na steránovom jadre (chemicky sú blízke srdcovým glykozidom obsiahnutým v náprstníkoch). Rastie v nižších nadmorských výškach na stanovištiach s veľmi vlhkou pôdou. že obsah steroidných alkaloidov v plodoch klesá s ich dozrievaním (toxické sú nezrelé a veľké kvantá). potom ich hydroxyderiváty. nápadný tmavočervenými bobuľami a protistojnými listami (u nás sa zriedka pestuje v parkoch). S označením Solanum sa stretávame už v 1. ďalej ako antiastmatikum a prostriedok pri choro175 . špecificky účinné na kožné ochorenia (exantémy. že Theofrastovo a Dioskoridovo Smilax znamenalo ľuľok. Nemožno s určitosťou tvrdiť.) používal ľuľok ako diaforetický prostriedok pri zápale pľúc a pohrudnice. popínavý ker vysoký až 5 m.). ktorý je jednoročnou bylinou s inak tvarovanými listami a s čiernymi alebo zelenými či žltkastobielymi bobuľami. S ohľadom na možnú jedovatosť zber sa deťom neodporúča a nebezpečná je aj manipulácia s terapeutickým experimentovaním. Novšie prieskumy (Frohne a Pfänder 1983) ukazujú. čo pripomína počiatočnú sladkosť a neskoršiu horkosť mladých konárikov. užíval sa aj pri žltačke a horúčkach. tomatidenol. Kvety majú fialovú korunu a dozrievajú vo visiace vajcovité sýtočervené bobule. Poznali ho vtedy ako močopudný a laxatívny prostriedok. prípadne za zemolez ovíjavý (Lonicera periclymenum L. Vzájomné zastúpenie jednotlivých zložiek je podmienené biotopom rastliny a závisí od biologickej rasy. čierny (S. raz Amara dulcis. tigogenín.5-2 g prášku viacej ráz denne (Klemperer -Rošt). Droga — Caulis (Caules) či Stipes (Stipites) dulcamarae sa kedysi terapeuticky veľmi cenila ako metabolikum. Za zvyčajnú terapeutickú dávku sa pokladá 0. 1. V odbornom prívlastku dulcamara je skryté latinské dulcis = sladký a amarus = horký. intenzívne vedecky skúma. často nepresne označované ako stopky. Ako vidno.). tíšiacich bolesti a kŕče). stor. Zberajú sa pred vyrastením listov (marec—apríl) alebo po opadaní listov (október). Niektoré látky obsiahnuté v ľuľku možno premeniť na látky hormonálneho charakteru — kortikoidy a mužské pohlavné hormóny. soladulcín. ako aj spirostanoly (steroidné saponíny.). u Celsa. n. Stipes — Stipes dulcamarae.

zimný. maďarsky: Kerti majoranna. Rastlina slúžila najmä ako liečivo. francúzsky: Marjolaine. no predovšetkým pri zakáľačkách. Osobitne sa používala ako liek proti bolestiam hlavy. kŕčoch tváre. Na lekárenské účely sa žiada droga získaná zdrhovaním listov i kvetov. či z latinského amarus. Majorán je medonosná rastlina. sústredené v pazuchách okrúhlych celistvookrajových listeňov. uplatňovala sa podobne ako koreň sarsaparily (Radix sarsaparillae . no oddávna bola i koreninou. vzhľadu drogových častí. Z rastliny sa zberajú nadzemné časti bylinných stoniek v období kvitnutia (jún)-júl-august—(september). semená alebo polámané časti býľ a pod.Labiatae) Ľudovo: majoránka Nemecky: Majorán. kultivovali už starovekí Egypťania. čo sú staré mená tejto rastliny. gulášovej. aj reumatizmus). Rastlina sa u nás oddávna udomácnila vo vidieckych záhradách. Dnes sa používa iba príležitostne pri niektorých kožných ochoreniach a bronchiálnych ťažkostiach. i. Po usušení tvorí drogu Herba majoranae. Pri zbere a sušení sa uplatňujú všeobecné zásady pre silicové drogy: odrezáva sa 25—30 cm nadzemnej časti. čo znižuje jej kvalitu. Homeopatická medicína má oficinálnu esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate. V Becherovom Parnasii illustrati z r. pohryznutí škorpiónmi a na úpravu menštruačného cyklu. pri bolestiach nervového pôvodu.. ktorý má vlasť kdesi v severozápadnej Afrike alebo vo východnom Stredomorí či v Prednej Ázii. Homeopatická medicína používa esenciu (dil. ale aj pri zápaloch spojoviek. K nám sa majorán dostal počas križiackych vojen z Jeruzalema. v Stredomorí rastie v kultúrach ako poloker. 1662 sa jeho účinnosť porovnávala s materinou dúškou. V kultúrach sa niekedy nachádza aj trváci Origanum majoranoides L. saturejky záhradnej alebo pamajoránom obyčajným (pozri ako osobitné heslá). Gréci i Rimania. uplatňuje aj niektoré historické indikácie. kvety drobné. do omáčok. taliansky: Maggiorana. Meno majorana sa odvodzuje z hebrejského mar = horký. epilepsii. Kvitne hlavne v júli až v auguste. Spracúvala sa s hovädzím lojom na masť používanú na prekrvenie i upokojenie nervov (Amaracinum alebo Sampsuchinum). U nás sú majoránové polia na južnej Morave a južnom Slovensku. Pestuje sa ako korenina — majorán. Listy sú obrátenovajcovité. celistvookrajové.Lamiaceae (Pyskaté . Zriedka splanieva a aj to iba prechodne.pozri cudzokrajné drogy). biele. resp. čo sa pomerne ľahko odlíši už podľa pachu. m. Plody sú tvrdky. D 2—D 4) v podobných prípadoch ako alopatia. španielsky: Majorana. gréckeho amarakos alebo arabského marjamie. ktorá sa môže zväzkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách v tieni a v prievane (umelým teplom pri teplote do 35-40 °C).bach z nachladnutia a s tým spojené ťažkosti (o. Stredovekí arabskí lekári ho odporúčali najmä pri migréne. zemiakovej). Včelám poskytuje dosť nektáru i trochu peľu. Droga sa falšuje prímesou vňate tymianu (dúška tymianová). ktorý má menšie huňaté listy a zdrevnatené stonky. Vňaťovú drogu dosť často znehodnocujú plody z materskej rastliny. maryamych.. v Oriente i v Amerike. rusky: Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 10—40 cm. Majorán sa pestuje po celej Európe. na uľahčenie prehĺtania a na vytriezvenie po opojení liehovinami. MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁNKA ZAHRADNÍ Majorána hortensis Moench Hluchavkovité . Pri posudzovaní kvality drogy sa uplatňujú znaky normy ČSN 58 0513 176 . Celá je páperisto chlpatá a aromatická. na baraninu. V neskorom stredoveku sa preslávil ako liek proti nádche. nádche. príp. do plniek. Aromatický majorán. Naše gazdinky s obľubou používajú majorán pri príprave niektorých polievok (napr. resp. anglicky: Marjoram.

Čajoviny č. ktoré majú slabo vyvinutú sústavu článkovaných mliečnic (u nás tzv.5—0. Ópium začalo svoju svetobežnú cestu asi z Číny. Mak je olejnatá plodina pochádza- Nevedno však. uhľovodíky terpinén a sabinén. majú mliečnice. Osobitne bohaté sú nezrelé steny toboliek. Veľké kvety majú dva opadavé kališné lístky a štyri veľké korunné lupienky. rusky: MÁK SETÝ MAK SIATY Jednoročná bylina vysoká až 150 cm. proti kŕčom všetkého druhu (i menštruačným). nie je známa. Dnešné vedecké označenie maku . zvonka na aromatické kúpele.latexu. pri zahlienení pľúc. júca z Ázie. Kvitne v júni-auguste (podľa výsevu). stonka priama. potom mierne narkotický. Všetky orgány maku (s výnimkou semien). toleruje však jej indikačné použitie ako stomachikum. V prípade potreby možno užiť aj 2—5 kvapiek silice na cukor. Po špeciálnom narezávaní vytekajúca šťava na vzduchu tuhne a hnedne.(potravinárskej): vyžaduje sa minimálne 0. Pestuje sa na roliach a v záhradách. Listy sú sediace. diuretikum a diaforetikum. ktorý sa pije 2 x denne. 76. taliansky: Papavero. anglicky: Opium Poppy. Surové ópium sa po prečistení nastavuje na určité množstvo 177 . horné nedelené.7-3. odkiaľ sa často dočasne šíri po okolí. 2. Hlavnú terapeutickú zložku tvorí aromatická silica (0. španielsky: Amapola. ópiové maky s bohato vyvinutou sústavou mliečnic a s veľkým množstvom šťavy . 165. z ktorých vyteká biela mliečna šťava — zdroj ópia. Mak je náročná plodina. maďarsky: Álomhozó mák. Látka. Druhový názov somniferum je z latinského somnus = spánok a farre = prinášať. Rastlina je prestúpená mliečnicami s bielou šťavou. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. pri migréne. horčiny. Makovice a maličké semienka v neolitických kolových stavbách poukazujú na kultúry maku v strednej Európe už pred vyše 2000 rokmi. pri reumatizme a používa sa podobne ako pamajorán obyčajný (pozri osobitné heslo). V osevnom postupe figuruje ako okopanina. preto slúži ako mierny pomocný prostriedok pri meteorizme (nadúvaní). olejnaté maky. ktorá je nositeľom pachu. Starí Gréci ho nazývali mékón. enzýmy a kyselina askorbová (vitamín C). Včelám poskytuje hojnosť peľu. bolestiach hlavy. Plody sú tobolky — makovice. siateho už u Rimanov. na mokvavé a hnisavé rany. či slúžil na liečebné účely alebo na získavanie oleja.Papaver. obyčajne nerozkonárená. francúzsky: Pavot somnifére. modrozelené. ktorej je najviacej pri prvom zbere. silica však obsahuje hlavne terpineol. Makovité — Papaveraceae Nemecky: Schlafmohn. nie však medovinu. žalúdočných ťažkostiach s nedostačujúcou tvorbou žalúdočnej šťavy a pod. Praktici delia pestované maky podľa úžitku na dve skupiny: 1. 227. karminatívum. slepáky s tmavomodrými semenami). Oficiálna medicína drogu zriedka používa. V ľudovom liečiteľstve sa pripravuje aj masť: 4—6 g čerstvo vylisovanej šťavy sa zmieša s asi 30 g masťového základu. Správy o ňom siahajú však aj do histórie iných orientálnych národov. bolo názvom m. Majorán má dokázaný slabý účinok na tvorbu žalúdočnej šťavy i karminatívny efekt. proti črevným parazitom a astme. Okrem toho ľudové liečiteľstvo má pre majorán celý rad ďalších indikácií — pôsobí pri ľahších nervových ochoreniach. Silica pôsobí spočiatku povzbudzujúco. čím sa vytvára surové ópium. V droge je ešte asi 10 % trieslovín. maximálna vlhkosť môže byť 16 % a obsah popola najviacej 5 %.9 % silice. obyčajne biele s čiernou škvrnou na báze. Jeho produkcia podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam a dozoru. MAK SIATY Papaver somniferum L. spazmolytikum. spodné perovito delené.5 % ) .

sčasti ako laktáty (na kyselinu mliečnu). neklamný. V semenách sa nachádzajú iba stopy spomínaných alkaloidov. viníc a rumovísk okolia Bratislavy.05 % bezvodého morfínu) už ČsL 4 neuvádza.5 — 13 %).5-7. slepý mak. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. nasleduje noskapín čiže narkotín (1.. medzi morfinanové (morfín. rumoviskách. papaverín (0.95-1.. rusky: MAK VLČÍ Jednoročná bylina vysoká 20— 80 cm. kokrhel. Európski producenti sú iba ZSSR a Juhoslávia. Droga po usušení musí mať pôvodnú farbu. taliansky: Rosolaccio. ktorý tíši bolesti. Makovité — Papaveraceae Ľudovo: bubovec. Korunné lupienky sa ľudovo oddávna používali proti kašľu. Olej i semená niekedy slúžia na prípravu emulzií. tebaín). niekedy sa považuje za miešanca m. Najväčší podiel z nich pripadá na morfín (7—21 % ) . Na priamej stonke sedia perovito laločnaté až perovito delené listy. tebaín (0. Z ďalších obsahových látok drog (resp. má pritisnuto ochlpené kvetné stonky. Druhové pomenovanie možno odvodiť od reo = tečiem. Alkaloidy sú sčasti viazané ako mekonáty. dubium. Najlepšie je ihneď ju odovzdať do nákupne.3—6. ktorý vtedy neodlišovali od vlčieho maku. Korunné lupienky iných druhov sa v droge odlišujú veľmi ťažko. dobre našuchorený a rozložený.1—0.s obsahom 0. kodeín. resp. Slúži aj na izoláciu jednotlivých alkaloidov.účinných obsahových látok (alkaloidov) a ďalej sa spracúva na liečebné účely. Vedecký názov maku vznikol z keltského papa — detská kasička. Semená maku sa používajú prevažne v potravinárstve. vlčí a listové úkrojky má skoro čiarkovité. i lekár ich smie ordinovať iba za určitých podmienok. Uschne asi za 5 dní. tuky. pukovec. Zriedkavo sa u nás vyskytuje m.5 % ) . úrazoch. Na vrchole stonky je kvet s veľkými červenými korunnými lupienkami (často s čiernou skvrnou na báze). Na kvalitu korunných lupienkov — Flos rhoeados sa vzťahuje ČSN 86 6218.) Schur . skutočný. Droga: Flos papaveris rhoeas (Flos rhoeados). Zriedkavé farmaceutické použitie má koreň maku — Radix papaveris alebo semená — Semen papaveris. MÁK VLČÍ Papaver rhoeas L.makovica. Izoluje sa z nich olej — Oleum papaveris. kohútiky. hybridný — P. soli kyseliny mekónovej (asi 3—5 % ) . Surové ópium ich obsahuje asi 20—30 %. Ópium je prudko jedovaté. lebo kedysi sa šťava primiešavala do jedla detí. v antických časoch pripisovali narkotické vlastnosti. U nás by sa dalo získať z maku. panáček. ktorú skonštruoval J.. Všetky prípravky podliehajú prísnej osobitnej kontrole. karafiát. napr. dubium L. Niekedy sa zberajú makové listy — Folium papaveris. takže i tobolky po dozretí tvoria drogu — Fructus papaveris maturus. benzylizochinolínové (papaverín). španielsky: Ampola. Buranovský (patentovaná aj vo Švajčiarsku.novšie rátaný ako poddruh. Droga má slabý pach a chutí mierne horko a slizovito. Častý ako burina na poliach. Posledná slabika je azda z latinského verum = pravý. červánky. pri cestách v nížinách až horskom stupni. NSR. j.prepočítaných na morfín). je nižší ako m. ako ľahko sa zaparia. Ópiový prášok (Pulvis opii — s obsahom 10 % bezvodého morfínu) a ópiovú tinktúru (Tinctura opii .7 % ) . Plod je tobolka . mazadiel. ohníček.2 % . ale aj dokonale zrelé. Manipulácia s ním podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam. M. Z chemického hľadiska patria do rozličných skupín. veľmi záleží na serióznosti zberača a na správnej botanickej identifikácii materskej rastliny. Jeho hlavný podiel tvoria acylglyceroly kyseliny linolovej. z ktorého sa pripravuje práškované ópium (Ópium pulveratum) s presne určeným obsahom alkaloidov (9. pleskanec. Zmes alkaloidov ako celok obsahujú injekcie No178 vopon (analgetikum anodynum) . ftalidizochinolínové (noskapín. ktorý sa pridáva do mastí. V ČsL 4 je oficinálne surové ópium. v poludňajších hodinách. Nie sú ani také háklivé na stláčanie. paničky. narceín). Samo ópium alebo jeho prípravky slúžia ako upokojujúci prostriedok. má aj potravinárske použitie. slizovité látky. získaný lisovaním. ktorý má na spodku korunných lupienkov vždy čiernu škvrnu. francúzsky: Pavot coquelicot. z ktorých poznáme asi 40 druhov. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. preto zber robíme za sucha. Materiál sa suší vo vrstve 2—4 cm. tulipánky. divý mak. Vo všetkých týchto drogách (okrem semien) sa nachádzajú toxické alkaloidy. z ktorých sa semená vytriasli. Rakúsku a Holandsku). Lekár musí zvážiť jeho aplikáciu a vhodnosť. Ako mimoriadne cenná surovina sa spracúvajú olamované a vytrasené makovice so stonkou kratšou ako 15 cm (II. štetinatý — Papaver strigosum (Boenn. miznem (pre výron bieleho mlieka alebo ľahko opadavú korunu). Tejto rastline. Z príbuzných zameniteľných druhov pri zbere korunných lupienkov možno uviesť m. v dobrom prievane a bez obracania (umelým teplom najviacej do 35 °C). má guľovitú a bohato štetinatú makovicu. kodeín (0.8 — 10. maďarsky: Pipacs mák. burina polí. no taktiež druhu P. hybridum L. pochybný — P. argemone L.aplikujú sa pri úporných bolestiach. Predmetom farmaceutického zberu (nie však vždy nákupu) sú korunné lupienky zberané z rastlín v čase kvitnutia (máj—august). ktoré sú u nás zložkou asi 30 priemyselne vyrábaných prípravkov. ale pre vysoké výrobné náklady a nižšiu kvalitu by to bolo neekonomické.5%). vlčieho a poľného — P.5%) a narceín ( 0. aby dobre spali. vlčí kvet Nemecky: Klatschmohn. tumoroch a pod. Lupienky zberané za rosy alebo po daždi sa zlepujú. mačinec. prchlík. Najlepšie sa odtŕhajú oboma rukami smerom hore. ópia) možno uviesť kaučuk. panenka. akosť tvorí maková drvina získaná strojovým výmlatom makovíc s dlhou stonkou).1-4. roztrúsené rastúci v teplejších oblastiach. Semená obsahujú predovšetkým olej (50-60 % ) . 10 1 1 8 7 II. t. vyvoláva spánok a mierni úporné hnačky. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch a chránime pred svetlom. ba i olej — Oleum papaveris. V súčasnosti sa u nás používa mláťačka na mak. živice. anglicky: Fliedpoppy. protopínové (protopín) a i. prípadne celé nezrelé tobolky — Fructus papaveris immaturus. 20 3 3 8 10 .

Sú to trváce byliny až polokry vysoké do 30 cm. sa pripraví sirup. na lúkach i výslnných krovinatých stranách od nížin po horský stupeň. Najslávnejšia bola v stredoveku a používala sa aj vo veterinárstve. T. aj v gynekológii. M. Vedecké pomenovanie materinej dúšky je odvodené z gréckeho thymos = sila. kvalifikuje sa to ako falšovanie. Materina dúška je všeobecne známa.Lamiaceae (Pyskaté . je súborným pomenovaním via- cerých našich druhov a odrôd. V súčasnosti sa skorej uplatňuje ako vzhľadové korigens do čajovinových zmesí a niekedy ako antitusikum. skalách. V potravinárstve slúži na farbenie esencií. anglicky: Wild Thyme.) Hluchavkovité . do drogy Flos papaveris rhoeados nepatria. m. aromatizačnou prísadou voňaviek a mydiel a i. s. olistené bylinné kvitnúce časti sa odstrihujú alebo kosia. Semená maku vlčieho obsahujú asi 40 % oleja. materonka. Pri dosúšaní rastlinu neobraciame. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. v starom Grécku sa jej skutočne pripisovala sila. Táto tradícia. Tradične sa zberá a nakupuje vňať — Herba serpylli.5 % (obsahuje hlavne tebaín). listy zvyčajne vajcovité a celistvookrajové. papraslenov. má pomerne vysoký obsah alkaloidov — až do 0. Byle sú zakončené fialovočervenými i bielymi kvetmi zoskupenými do hlávkovitých. i. Erben). zasvätenie bohyni Frei a mariánsky kult v kresťanstve urobili z nej rastlinu opradenú mnohými ľudovými povesťami. V Aténach sa vraj vysadzovala ako medonosná. (spec. mužnosť. Droga sa kedysi často používala v liečiteľstve na farbenie sirupov proti kašľu ( napr. Hoci vňať rastliny ako droga je skoro taká hodnotná ako tymianová (Herba thymi). novšie dúška materina. Hegi ich uvádza 21. priame. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádza silica (0. bromoformového). rusky: ( ) MATEŘÍDOUŠKA ÚZKOLISTÁ MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) Materina dúška. odstránia sa drevnaté časti a prímesi tráv a materiál sa suší v tenkých vrstvách na tienistých a vetraných miestach (umelým teplom do teploty 30—35 °C). Druhy rastú vo veľmi rozdielnych prostrediach: na stepiach. emend. hoci majú niekedy aj korunné lupienky červené. španielsky: Serpol.Labiatae) Ľudovo: dúška chodec. maďarsky: Mezei kakukfú. predsa sa do nej nesmie primiešavať. čo dalo vznik poetickej českej povesti. coll. 113. materinka. prísadou likérov. Ich systematika je pre nebotanika ťažká a v mnohých prípadoch dá prácu aj odborníkovi (časté sú krížence). ale aj polievok. J. liečebne sa neuplatňuje. najviac v kvitnúcej vňati (až 1 % ) . ale aj osviežujúce účinky a odporúčala sa o. taliansky: Pepolino. Dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. L. francúzsky: Thym serpolet. Thymus serpyllum L. slizu. malého množstva alkaloidov (readínu a ďalších príbuzných alkaloidov) prítomného v korunných lupienkoch. že je matkou premenenou na kvietok (K. poľný nie je po tejto stránke dostačujúco preskúmaný. Považovala sa za rovnocennú s tymianom a vysádza sa dodnes na hroby. nezamieňa sa a pre hojný výskyt sa ani nefalšuje. príp. hybridný dokonca zanedbateľný. Miller. orientálny sa často pestuje v zá- hrádkách ako okrasný.15-0. lebo by z nej opadali kvety i listy. démutka. Čajoviny č. pochybný len veľmi nízky obsah alkaloidov a m. zber sa robí krátko pred úplným rozkvitaním alebo počas kvitnutia (júl-september). Farmaceutický sa môže použiť ktorákoľvek materina dúška z množstva príjemne voňajúcich taxónov. 195. Okrem medicínskej oblasti bola koreninou vín. žadovník Nemecky: Sandthymian. okrajoch lesov.MAK VLČÍ Z hradiska účinných obsahových látok ide pravdepodobne o spoločné pôsobenie antokyanového farbiva. Plody sú tvrdky. byle sú obyčajne poliehavé a zakoreňujúce. Zo spomínaných druhov má m. Ako však aj prv menované. ktorý má podobné zloženie ako olej maku siateho. s obsahom hlavne p-cymolu a linalolu popri 179 .60 % ) . rozkonárené.

že hlavná obsahová látka — silica je v kvalitatívnom i kvantitatívnom zložení rozdielna. rany. vplýva na to. Doposiaľ sú známe zhruba tri tzv. s listom rozmarínu a kvetom fialky. Hegnauer) preto pripúšťajú ako materskú rastlinu iba druh Th. amarum a antitusikum. V ČsL 2 tvorila droga zložku čajovín Species aromaticae. Homeopatická esencia sa robí z čerstvej kvitnúcej vňate a slúži predovšetkým na posilňovanie nervov. farmaceutický priemysel používa silicu ako zložku prípravku Benephorin (kvapky — expektorans) a Thymomel (sirup — expektorans) obsahuje výťažok (extractum serpylli).137. maďarsky: Orvosi kakukfu (démutka). s nižším obsahom tymolu alebo karvakrolu.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Thymian.1 MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TÝMIANOVÁ).TYMIAN TYMIÁN OBECNÝ Thymus vulgaris L.99. na natieranie a masírovanie. — d. Ako expektoračná zmes je známa čajovina z rovnakého dielu materinej dúšky s koreňom prvosienky a listom podbeľa (2 lyžičky na šálku). s majoránom. Na vňaťovú drogu (Herba serpylli) sa vzťahuje ČSN 86 6720: Znak Inak sfarbená droga ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice najmenej 180 Akosť — najviac v % 1. s priamymi. pri meteorizme a bolestiach žalúdka sa pije počas dňa zápar z dvoch lyžičiek drogy na 2 poháre vody (má postáť 10 minút).129. Species aromaticae ad cataplasma (aromatická čajovina a na obklady) a Species pectorales (prsná čajovina). hnačkách. užíva sa pri nespavosti. pri nachladnutí a do mazadiel. 3 3 2 13 10 0. španielsky: Tomillo común. 81. pulegioides L. veľmi rozkonárený.123. aromatikum. 5 5 5 13 12 0.2 čajové lyžičky na šálku. niektorí autori (napr. bolestiach hlavy.2 II.115. anglicky: Garden Thyme. francúzsky: Thym commun.. existencia mnohých taxónov a pod. flavóny (luteolín a apigenín). štvorhrannými a drevnatejúcimi konármi. Užíva sa zápar . droga obsahuje aj horčiny. pije sa 2—3 x denne. Rastlina ani droga nie sú toxické. 230. nechutí do jedenia i zvonka na obklady. Podobne sa uplatňuje aj silica — tiež ako prostriedok proti katarom. závratoch. Čs. aplikuje sa ako mazadlo. vajcovitú. rusky: - Poloker vysoký až 30 cm. minerálne zložky a uvádza sa i kyslý saponín. 207. kolikách. Rôznotvárnosť lokalít (rastie až do alpínskeho stupňa). .MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) terpénových esteroch. nervových slabostiach. karvakro- lová a citralová (tieto zložky prevládajú v ich silici). taliansky: Timo. Čajoviny č. Listy čiarkovito kopijovité a podvinuté. pri reumatizme a na posilňujúce i aromatické kúpele. 179. kataroch. triesloviny. Droga je predovšetkým stomachikum. pri meteorizme. dá sa spoľahlivo užívať pri čiernom kašli (s rosičkou sa uplatňuje v moderných prípravkoch). Na kúpele sa kombinuje do čajovín napr. rovnako ako žalúdočný prostriedok. ktorej silica má vysoký obsah silne dezinfekčné účinných fenolov (až 50 % ) . pri kĺbovom reumatizme sa namáča do mentolového liehu (francovka) napr. chemické rasy materinej dúšky: tymolová. Hluchavkovité . Posilňuje žalúdok i nervy.

Ťažšie sa odlíši tovar dodávaný zo zahraničia. Tymian poznali už v staroveku. údenín i liehovín (najmä pravej francúzskej benediktínky). Nový nemecký liekopis žiada minimálne 1. Druh pochádza zo stredomorskej oblasti a pestuje sa v záhradkách ako trváca teplomilná rastlina vhodná aj pre suchšie stanovištia. karminatívum. linalol. Obsah silice v droge podľa ČsL 4 a podľa normy I. zygis L. je účinné antiseptikum. ďalej ako stomachikum. potom málo 1. akosti 0. saponíny.75—6. list — Folium thymi. Poškodzuje štítnu žľazu — vyvoláva tyreotoxikózy 131 .MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TYMIANOVÁ) -TYMIAN Chudobné paprasleny drobných červených kvietkov sú zoskupené vo vrcholové hlávky. linalylacetát. španielsky tymian. zahraničná droga má často v prevahe cineol alebo linalol či karvakrol.6 0 % ) . resp.3 x denne. v starom Egypte z neho izolovali silicu. bornylresp. zvonka je vhodná na obklady. spazmolytikum. 10 10 2 4 13 14 5/'3 7 dúcu prímes . Pre obklady sa pripravuje 5 % zápar. Užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. kloktanie či výplachy úst a silica ako derivans. Materiál sa suší bežne ako silicový. s význačným obsahom najmä tymolu alebo karvakrolu ( 2 0 . je dnes už liekopisne prípustný (silicový obsah odpovedá tymianu i skladbou. má iba vyšší karvakrolový podiel ako tymolový). Mill. pečienok.. Homeopatia používa hlavne zo silice izolovaný tymol (pri sexuálnych neurasténiách a pod. tymolmetyléter a α-pinen. Plody sú tvrdky. Vo väčšine liekopisov je oficinálna vňať (i v ČsL 4) — Herba thymi. Pri čiernom kašli sa často ordinuje sirup s obsahom výťažku z tymianu (užíva sa 4—6x denne 1 lyžička). akosti je najmenej 0. Droga je obľúbená ako expektorans.3 % ) . užíva sa pri bronchitis.6 % a pri II. ako prostriedok odstraňujúci zápach. borneol. Strata na hmotnosti je asi 70 % — zosušenie 3—4 : 1. pije sa 2 . Oddávna sa používal ako korenina do polievok. Botanicky príbuzná materina dúška (Thymus serpyllum L.) sa často vyskytuje ako nežiadúca prímes vňaťovej drogy tymianu. rátaných ako tymol. zimný) obsahuje v silici asi 40—50 % tymolu a skoro nijaký karvakrol. Hlavná zložka silice — tymol. Pre značnú spotrebu sa tymian odporúča pestovať. droga obsahuje aj triesloviny. kúpele. Tymol je však dosť toxický.5 % fenolov. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie silice podmieňuje jej pôvod.8-cymolu. drogu žiadajú získať zdrhovaním listov a kvetových zakončení v začiatočnom štádiu rozkvitania. v oblasti strednej Európy rastúci tymian (tzv. pri výrobe pást a ústnych vôd. omáčok./CsL 4 5 5 1 2 13/10 12 II. geraniol. slúži najmä v zubnom lekárstve. j.3 %.2 % silice a v nej najmenej 0.Th. Prv pokladaný za nežia- ON 86 6719 a ČsL 4 majú tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Byle hrubšie ako 2 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. ktorá bola zložkou mumifikačného balzamu. emend. Pozná sa pomerne ľahko — má inak formované listy. asi v júni -júli až v auguste 1—2 x do roka. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (0.). flavonové glykozidy a horčiny. laryngitis a pertusis. t. Dodnes sa uplatňuje pri konzervovaní rýb v Stredozemí.

Sušením stratia 182 . ktorá sa používa v zubnom lekárstve.68. vyšľachtená postupne pestovaním. na vnútorné a nervové choroby i hadie uhryznutie. ktorý pili pri eleuzínskych slávnostiach. dnes označovaná ako polej obyčajná — Pulegium vulgare Mill. Pomenovanie Mentha je z gréckeho mintha = silný pach a podľa Ovídia ide vraj o premenenú nymfu Menthe či Minthe. Ipecarin (expektorans). Egypte a miestami aj u nás. Históriu mäty kučeravej ťažko osobitne sledovať. Je charakteristická kučeravými listami a červenofialovými či bielofialovými kvetmi. priemyselne vyrábané prípravky obsahujúce silicu boli kvapky Apertuss (expektorans). ČsL 3 i ČsL 4). žalúdočných. 5 5 15 4 1 14 14 1. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. Samozrejme. Slúžia predovšetkým na izoláciu silice. Používala sa pri kašli. Vňať býva zložkou prsných čajovín — Species pectorales (ČsL 2. pričom materiál nesmie ležať dlhšie na kopách alebo v košoch — ľahko sa zaparí. m. protiastmatických. MÄTA KUČERAVÁ Na vňať (Herba menthae crispae) sa vzťahuje ČSN 86 6732: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky Časti drogy sfarbené inak ako na materskej rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah silice — najmenej I. príp.118.a slabo sa vstrebáva aj pri vonkajšom používaní. Columella spomína vína korenené mätou. Pre toxicitu sa dnes interne neužíva.119.) Huds. s vyčnievajúcou žilnatinou na rube a so zvlneným okrajom so zúbkami. Tussilen (expektorans). Predmetom zberu je list — Folium menthae crispae. ich variet i hybridov a príp. aquatica L. Čajoviny č. tinktúru roztok Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny) a tymol je v kobaltovej paste. Výťažky sú zložkou mnohých galeník. Kvety sú červenofialové. 13. žlčopudných.. aj ďalších druhov. klasnatej — M.. Listy takmer sediace. podzemok plazivý. non Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Krauseminze. anglicky: Spearmint. a to pre tvar listov. úpornej nádche a pľúcnych chorobách. nie vyššou ako 35 °C. ktorý tvorí terapeutickú časť sirupu z materinej dúšky obyčajnej — Sirupus thymi compositus. drogy: m. vodnej — M. 191.. maďarsky: Fodor menta. kučeravej majú však ploché listové čepele a pri identifikácii pomáha aj pach rastliny. Starí Gréci ju pridávali aj do posvätného nápoja.5 0. Rastlina je náročná na vlhko. MÄTA KUČERAVÁ Mentha crispa auct. kučeravá.. tekutý extrakt obsahujú kvapky a pastilky Pleumolysin (expektorans) a sirup Thymomel (expektorans). francúzsky: Menthe crispée. V ČsL 4 je oficinálny aj tekutý extrakt (Extractum thymi fluidum). Suší sa rýchlo prirodzeným teplom v tieni za dobrého vetrania. Je vyšľachtená z rozličných druhov. prípadne vňať — Herba menthae crispae. 123. nervových a aromatických čajovín. drsno chlpaté.vajcovito srdcovité. Anglicku. plody tvrdky. m. Má veľkú ľudovú tradíciu aj u nás — ordinoval ju známy bylinkár Fraňo Madva. lebo sa drobí. Zámeny medzi mätami sú pre množstvo krížencov celkom bežné. Kučeravá varieta rastie iba v kultúrach. m. prívlastok crispa je z latinského crispus = kučeravý. Určite však bola známa napr. v súčasnosti ju obsahujú kvapky Benephorin (expektorans). Pri sušení sa smie aj obracať. Guanar (expektorans). v tenkých vrstvách.234. no opatrne. nebola to súčasná m. Všetky druhy mäty okrem m.5 II. ZSSR.99. Čs. špicatá L.115. rusky: MÁTA KADEŘAVÁ Trváca bylina vysoká 50—100 cm. Systematický botanický prieskum rodu mäta je mladého dáta a býva veľmi neprehľadný pre množstvo najrozličnejších systematických jednotiek a krížencov. kučeravá páchne ako rasca (kmín). najmä z m. sivá — Mentha pulegium L. Zber sa robí z kvitnúcich rastlín (júl—september). 137. severnom Nemecku. dlholistej — M. usporiadané do klasov z papraslenov. rozkonárené. Vňaťovú drogu obsahujú čajoviny Defatigan (kúpeľová prísada) a Pulmoran (expektorans). v Škandinávii. stonky priame. Dosúšať sa smie i umelým teplom — teplotou medzi 20 — 30 °C.3 Rastlina je medonosná a kučeravé formy mäty sa pestujú najmä v USA. loginfolia (L.

Kosí sa kosákom alebo kosou (vo veľkom kosačkou na trávu). vňať 75—80 %. Neprípustná je vňať napadnutá hrdzou. kde sa väčšina rastlín spotrebuje na izoláciu silice. 1696 od Raya. acetáty dihydrokarveolu. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: promincľa. španielsky: Menta piperita. limonén. na plantážach a dočasne splanieva.. m. vodnej — M. prípadne list — Folium menthae piperitae. Droga obsahuje aj triesloviny. Prvé zaručené správy o dnešnej máte sú z r. Tieto druhy — najmä u nás najhojnejšia a voľne rastúca m. pieporná — ľudove sa vraví. Hlavnou obsahovou látkou drogy je silica (1—2 %). apigenín. Predmetom zberu je vňať — Herba menthae piperitae. nevyvoláva chladivý pocit pri ochutnávaní. v tenkých vrstvách. Droga chutí korenisto. arvensis L. potom terpény (pinény. Osvedčená je napr. felandrén). karminatívum a pri ochoreniach žlčníka. 1. klasnatej — M. hesperidín). m. ostro pílkovité.listy na hmotnosti asi 83—88 %. Rastlina je veľmi medonosná. no vždy za sucha a vtedy. piepornej. nie však mentol. Z obsahových látok je najdôležitej183 . rotundifolia (L. tesne pred kvitnutím (júl-september). Rastlina je veľmi aromatická. vetrová zelina Nemecky: Pfefferminze: maďarsky: Borsos menta.neobsahuje mentol. Čajovina č. Čajovina je žlčopudná a pije sa zápar z lyžice čajoviny na šálku vody. okrúhlolistej — M. s fialovastými žilkami na rube. M. dlholistej — M.) Huds. Väčšinou však býva zložkou čajovín. 3 x denne šálka.) Huds. Zvyšky mäty sa našli v starých egyptských hroboch z r. 1 200 až 600 pred n. Oddávna sa pestuje v záhradkách. Najvhodnejšia je teplota 20-30 °C (maximum 35 °C). hore rozkonárené. V Japonsku sa kultivuje najmä varieta m. piperita sa rozpadá na množstvo taxónov. trochu chlpaté. horčiny. m.. vodná — nesmú byť prímesami oficinálnej vňaťovej či listovej drogy. Stonky priame. Najväčšie kultúry sú v USA. m. 177. listy stopkaté. že je „slabšia" . ktorá obsahuje predovšetkým karvón (42-67 % ) . z ktorej sa získava mentol. resp. kučeravej a rumančekových úborov. podobne ako rasca (i pach má podobný). falcká mäta — white mint). dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Droga sa užíva predovšetkým ako stomachikum. V NSR a NDR je mäta najpoužívanejšou liečivou rastlinou. aquatica L. taliansky: Menta peprina. v Karnaku. Osobitný význam má forma rubescens Camus (s červenkastými stonkami — Mitcham) a pallescens Camus (zelenkasté stonky — tzv. Suší sa na dobre vetraných miestach v tieni. MÁTA PEPRNÁ Mentha x piperita L. non al. tvoria klasy. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Materiál sa ľahko zaparí. Zber sa robí viac ráz do roka. Rastlina je kríženec iných druhov (pozri ďalej). ktorá má zhruba okrúhle listy a m. keď vňať dorastie do výšky 25—30 cm. s drevnatým podzemkom a s nadzemnými poplazmi (stolónmi). (často sfarbená do červená). luteolín. Droga i silica sa používa podobne ako m. len zriedka tvoria semená. Plody sú tvrdky.). flavonoidy (diozmín. fialovasté. rusky: MATA PIEPORNA MÁTA PIEPORNÁ Trváca bylina vysoká až 100 cm. (je husto sivochlpatá). roľnej (M. Rastliny vypestované zo semien degenerujú. zmes rovnakých dielov listov boldovníka (pozri Folium boldo medzi cudzokrajnými drogami). vajcovito kopijovité. dihydrokumínalkoholu (nositelia vône). píeporná ako viacnásobný hybrid sa podobá všetkým zložkám kríženia: m. longifolia (L. anglicky: Peppermint. Fialové kvety sú zoskupené v papraslenoch. pričom všetky zložky drogy sú v premenlivom množstve podľa jej pôvodu. francúzsky: Menthe poivrée. špicatá L. Druh M. pre rovnaké účely sa kombinuje aj s ihlicovým a horcovým koreňom a kôrou krušiny.

Vnútorne sa jednorazovo dávkujú 2—4 kvapky. 28. kloktadlá. listy vajcovito srdcovité. pretože u nich zapríčiňuje dusenie (známe sú aj otravy). 207. Ungolen. ústne vody. 30 10 3 2 1 14 14 0. 189. 209. Čajoviny č. V pazuchách horných listov sú paprasleny bielych kvetov. nesmie sa však ordinovať dojčatám a malým deťom. Cholagol kvapky. rozkonárená. cholagogum. 148. luteolín. na zvýšenie chuti do jedla a sú mierne antidiaroické — zastavujú hnačky. 212. 170. ale v zásade silica musí mať určité množstvo mentolu (50-78 % ) . 151. a to aromatických. pre obsah trieslovín aj antidiaroicky. 232. 20 10 6 8 2 14 14 3 0.5 14 12 0. 199. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: rojovník. MEDUŇKA LÉKAŘSKÁ MEDOVKA LEKÁRSKA Melissa officinalis L. i. žalúdočných.7 II. 110. horčiny. 3. V silici je prítomný ešte celý rad zložiek (mentón. Zápary sú obľúbeným prostriedkom pri žalúdočných ťažkostiach vyvolaných napr. 240. Osobitne dôležitý je účinok drogy na tvorbu a vylučovanie žlče. korigens. potom jasmon (0. 213. Druh pochádza zo stredomorského pobrežia Blízkeho východu a z juho- .). karminatívum — koliky tráviaceho traktu a žlčových ciest.1 %) — obsah mentolu. 54. 29. ako aj masážneho roztoku Herbadent. izomentón. 174. 155. Valofyt Neo. 184.5 III. 201. 188. Detský čaj s rumančekom. neomentol s nepríjemným chuťovým vnemom). 10 5 3 4 1 14 12 2 0. 210. na obklady a i valeriánových. Matový čaj v záparových vreckách). 50 20 10 3 3 14 14 0. Mentol tvorí častú zložku protireumatických mazadiel i šnupacích mastí a používa sa proti svrbeniu. pre obsah mentolu je účinná antiseptický a protizápalovo. Liečebný účinok drog spočíva 184 predovšetkým v silici a jej zložke . 206. 27. 3 2 1 1 0.Species cholagogae. z iných monoterpénov). Jednotlivá dávka je 0. Syntetické produkty však obsahujú viaceré stereoizoméry mentolu (napr. na okraji vrúbkovano pílkovité. Hlavné indikácie drog sú: stomachikum.Tormentan. Rheumosin masť. 169. mentofurán je nežiadúci.5 g). ich glykozidy) a minerálne sob. žuvačky a i. Haemorisan masť. flavonoidy (o. ČsL 4 aj žlčopudná .Na listovú drogu (Folium menthae piperitae) sa vzťahuje ČSN 86 6415: Akosť — najviac v % Znak Listý sfarbené ináč ako na materskej rastline Rozdrvené listy prechádzajúce na site okami s priemerom 2. pre vňať je dávka 2 kávové lyžičky.5 — 5 % ) . 172.. 233. Cutisan. Thé Salvat. včelník Nemecky: Zitronen-Melisse. 231. List i vňať mäty sú u nás zložkou mnohých oficinálnych čajovín (ČsL 3: vetrová — Species carminativae. mentol obsahujú dražé Boldochol I. na inhaláciu pri bronchitídach a na ústne výplachy. limonén. granuliek Sennagran.5 mm Prítomné časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I.).8 II. 35. 236. jeho estery (s kyselinou octovou alebo valérovou — nie menej ako 5 % ) . proti nadúvaniu. anglicky: Balm. Niektorými účinkami pripomínajú rumanček. cineol. 200. 94. Vyrába sa tiež synteticky (z tymolu alebo piperitonu či citronelalu alebo z pinénu. Betulan. 183. ďalej hlavne nie veľa mentofuránu (2. jeho obsah je vysoký v drogách resp. droga obsahuje ešte triesloviny (6 — 12 %). 32. v rastlinách napadnutých hrdzou. španielsky: Melisa común. stonka štvorhranná. (-)-mentón. 181. 140.4 ČsL4 10 5 3 4 1 12 12 2 0. Inhalex solúcia. taliansky: Melissa. požitím mierne znehodnotenej stravy (1—2 g drogy na šálku — ČsL 4 uvádza jednotlivú dávku per os na zápar 1. 241. 168. P. Pernisan. maďarsky: Czitromszagú melisza (Cittromfú). esterifikovaného mentolu a jasmonu zlepšuje čuchové (a chuťové) kvality drogy a naopak. 83. 176. Species pectorales. apigenín. Species urologicae P. Stopangin solúcia i sprej. 230. Stomaran. francúzsky: Mélisse officinale. spazmolytikum. 154.8 Znak Zhnednutá droga Časti stoniek hrubšie ako 5 mm Vňať napadnutá hrdzou Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 Obsah silice najmenej šia silica (1-3 %). dražé Laxafel. masti Borozan. 41.mentole. Droga i silica majú spazmolytické účinky.3 Vňať sa hodnotí podľa ON 86 6810 a ČsL 3 a základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % I. rusky: - Trváca bylina vysoká až 100 cm. Silica sa uplatňuje podobne ako droga a tvorí ešte zložku ďalších prípravkov. 42. Mäta tvorí zložku mnohých čajovín. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 x denne pred jedlom. pulegón a i. príp. Ga-Fo roztok. Javorina. silicu aj Inahlol Pini roztok a Contraspan kvapky. karminatívnych. 177. Hemoral.05 g. Využívajú sa ako chuťové korigens (zubné pasty. ktorej zloženie sa počas vegetácie mení. 179. 137. Plody sú tvrdky. zvonka sa používa aj proti migréne. 187. Uplatňuje sa aj pri kolíkových a žlčníkových bolestiach. ktorý pôsobí zvonka ako prostriedok potlačujúci citlivosť nervových zakončení (vyvoláva pocit chladu). žalúdková — Species stomachicae) i priemyselne vyrábaných (Alvisan Neo. Mentol má podobné použitie. 222.

pričom sa neobracia.05-0. Medovka kvitne v júni až auguste. Medovka je veľmi stará liečivá rastlina. najlepšie v plechovkách (najdlhšie 1 rok). Užíva sa predovšetkým pri nervovo podmienených poruchách žalúdočného a črevného traktu. Zberajú sa takmer výhradne z pestovaných jedincov. ochlpenia a pod. Droga — Folium melissae podľa 185 . odlišuje sa zasa modrými kvetmi a dlhšími listami.. plod koriandra 30 g. Pomer zosušenia vňate je asi 5 : 1. pokrájané a dobre premiešané zložky necháme macerovať 7 dní. no pri mikroskopickom vyšetrení možno zistiť prítomnosť šťaveľanu vápenatého). vňaťovej drogy prichádzajú do úvahy najmä zástupcovia čeľade hluchavkovitých rastlín. Materiál sa čo najrýchlejšie suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. je drobivá a hnedne. ktorá však má iný pach i tvar listov. vždy na začiatku kvitnutia (jún—september). ktorá je vyššia. var. pri migréne a bolestivej menštruácii a pod. Medovka spája v sebe účinky mäty a rumančeka so sedatívnym pôsobením. S výrobou karmelitánského liehu sa začalo r. Pestuje sa v záhradkách.Spiritus melissae compositus. po 2 kvapky škoricovej a klinčekovej silice. Medovkový lieh . alebo vhodne kombinovanú s inými drogami.. ešte dnes propagovanom na Západe. muškátový orech 10 g.napr. resp. Podobný kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. chránená pred svetlom. sa pestujú len zriedkavo. vňať 0. cordifolia Pers. Typické zložky tvorí aldehyd citronelal (cca 39 %) a citral (30 % ) . kopijovitými a ostro pílkovitými. karminatívum. potom horčiny. vzrastu.MEDOVKA LEKÁRSKA východnej Európy. Liečivý včelník moldavský — Dracocephalum moldavica L. potom sa tekutina scedí a uloží do menších dobre zatvorených fľaštičiek. (takisto zväčša majú príjemnú vôňu. ako nervínum a sedatívum. karmelitánskom liehu (Karmelitergeist). M. Medovka obsahuje predovšetkým silicu (list 0.. má obojstranne ochlpené listy. citrónová kôra 20 g.. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. Ďalšou vhodnou oblasťou sú choroby z nachladnutia a chrípkové ochorenia. pestuje sa aj u nás. kôra škorice 10 g. vňať: 1 polievková lyžica na šálku záparu) pôsobí ako sedatívum. napr. stomachikum. Preslávila sa hlavne v tzv. Droga sa ľahko zaparí.Herba melissae (ČsL 4) a Folium melissae. z terpénov ešte karyofylén. pri nespavosti a vegetatívnych dystóniách. Mimoriadne dôležitú drogu tvorí vňať a list . 100 ml vody. sliz a flavonoidy. Ďalšie druhy medov- ky . Včelám poskytuje hojnú pašu nektáru i peľu. officinalis L. denne 2 — 3 šálky. Zápar z drogy (list: 1 kávová lyžička na šálku.. Miestami aj splanieva. Najvýhodnejšie sa zberá v popoludňajších hodinách a za suchého počasia. Možno ju preto uplatniť aj pri ľahších formách nespavosti. citronelol a linalol. tzv. čistého liehu 100 g a vody 200 g. Pri nedodržaní odporúčaného času zberu má droga nepríjemný (plošticový) pach. Zámena je možná i za balotu čiernu — Ballota nigra L. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé listy (dil.02 % ) . z rodu čistec — Stachys L. hirsuta Benth.010. v droge je aj do 5 % trieslovín. Pri zámene a falšovaní listovej. a to buď samu. husto chlpatá a podobná M. D 1-0). a to rovnakého typu.3 %. nesmie teplota prekročiť 30-35 °C. vysokých 20—30 cm. alkoholy geraniol. po 5 kvapiek citronelovej (medovkovej) a muškátovej silice. listu 6 : 1. Ak sušíme umelým teplom. má zvyčajne takýto pomer jednotlivých zložiek: 300 ml liehu. Slúžila tiež ako korenina a prísada likérov. jej zloženie závisí od pôvodu rastliny. diaforetikum. 1611 (parížski karmelitáni) a v uplynulých storočiach sa pokladal za univerzálny liek. turecká melisa. ako v iných hluchavkovitých rastlinách. Karmelitánske kvapky možno pripraviť aj takto: medovkový list 50 g.

2 % silice. hypotenzívum). pestuje sa v parkoch. 35. 200. 78. lístky sa pri zložení velmi ľahko rozštiepia na dve polovice. predovšetkým na horských lúkach a v riedkych kroviskách (najmä v zárastoch borievky). taliansky: Uva orsina. Medvedicová droga sa niekedy falšuje listom krušpánu vždyzeleného — Buxus sempervirens L. Medovka obsahuje málo silice (Oleum melissae). 57. prevažne s obsahom citronelalu (25-54 %) a geraniolu (16—45 % ) . balkánskych štátov alebo zo Škandinávie.: C. španielsky: Uva de orso. Listy čučoriedky obyčajnej sú väčšie..07 II. 199. Pach drogy je slabo aromatický. Listy sa zdrhujú v apríli alebo v júni. flexuosus (Nees et Steud. Čajoviny č. Eugastrin (stomachikum.5 0. stor. Rastie v horskom a vyššom stupni. Laponci radi konzumujú plody a listy používajú ako čierne farbivo. maďarsky: Orvosi medvegerezd. Najčastejšie ide o C. 142. .Na vňaťovú drogu (Herba melissae) sa vzťahuje ČSN 86 681 1 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky hrubšie ako 5 mm Časti drogy sfarbené ináč ako na rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej I. príp.5 14 12 1 0.).05 MEDVEDICA LEKÁRSKA Arctostaphylos uva-ursi (L. 77. prenikla natrvalo do materia medica. neskôr sladkastá.) W. 242. Kvety sú ružové alebo biele. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. rastliny obsahujú asi 186 0. chuť mierne zvieravá. Striedavé listy sú kožovité. zoskupené do riedkeho ovísajúceho strapca. tenké a na okraji drobnopílkovité. Podobná je i čučoriedka barinná (Vaccinium uliginosum L. Ako cirkumpolárna rastlina bola medvedica na severe odjakživa ľudovým liečivom. 5 — 1 0. trochu širšie a väčšie listy na rube hnedobodkované. francúzsky: Busserole. 201. 202.. medveszôlô. 225. 86. ju začali ordinovať španielski.) W. preto sa používa silica s obsahom citrónelalu a geraniolu získaná z rôznych druhov rodu Cymbopogon Spreng. Má podobný pach ako citrónová silica — Oleum citri. 184. 206. 182. Má končisté vajcovité listy na hornej strane s vystúpenou žilnatinou. Betulan (pomocná liečba pri ochoreniach močových ciest). ale až v prvej polovici 17. podobný brusnici. a najmä na cintorínoch. Silica sa niekedy získava z citrónového oplodia destiláciou cez medovkovú vňať a silica sa označuje ako Oleum melissae citrátům. vňať tvorí tiež zložku koreninových zmesí. winterianus Jowitt — tak ju označuje ČsL 4). 204.) Avronin — syn. horká. cholagogum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). ktorá však nie je sieťovito pospájaná.5 — 1. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. (syn. bledozelené. 74. ktorá má vajcovité. tiež oficinálna v ČsL 4 (musí obsahovať najmenej 2. 234. s prevahou citralu (50-85 %). oficinálnu silicu ČsL 4. stor. V 13. 127. tropických tráv. Oleum citronellae tvorí u nás zložku oficinálnej vetrovej vody — Aqua carminativa. 197. rýchlo sa sušia na slnku. poskytujúcu Oleum citronellae.) — jej listy nie sú celkom kožovité a na spodnej strane sú sivozelené. Konáriky sa často zakoreňujú. Lemongrass-silicu poskytuje zasa C. Wats.) Spreng. nardus (L. 83. umelým teplom (pri 55 °C). obrátenevajcovité. Ker vysoký 30—90 cm.5 0.08 Listy sfarbené ináč ako na rastline a rozdrvené listy Zdrevnatené stonky Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej ČsL 2 tvorí zložku čajoviny Species Valerianae a výťažok z medovky je súčasťou priemyselne vyrábaného prípravku Passit (sedatívum). s poliehavými a vystúpavými konárikmi. Plod je červená kôstkovica. často destilovaných cez medovkovú vňať. ktorý pochádza z južnej Európy. Oleum citronellae javae. Medvedica patrí v ČSSR k úplne chráneným rastlinám. Vňať sa dáva do čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. lebo múčnaté plody vraj s obľubou žerú medvede. 29. 240. 51. Obchodná droga je z medvedice rastúcej divo v Španielsku (lepší druh). ju uvádzajú anglické herbáre. mierne neurotonikum). z Talianska.: Vaccinium vitis-idaea L. — vôňovec z čeľade Poaceae. Wats. Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum. 207. Príbuzným druhom je brusnica obyčajná (Rhodococcus vitis-idaea (L./CsL 4 5 5 15/— 4 1 14/12 14/12 1. Vedecký názov rastliny pochádza z gréckeho arktos = medveď a stafylé = hrozno. silica sa podľa proveniencie označuje ako Oleum citronellae ceylanicae. Valofyt Neo (sedatívum.). Podobný význam má aj druhové meno uvarursi. stále zelený. 203.1 II. rusky: MEDVĚDICE LÉKAŘSKÁ Listová droga — Folium melissae musí vyhovovať ČSN 86 6419: Znak Akosť — najviac v % I. v mydlárstve a i. pri výrobe limonád. V predaji je aj droga osobitne balená v 5 g záparových vreckách (označené ako medovka lekárska). toloknienka Nemecky: Echte Bärentraube.3 % aldehydu citralu). náhradka ruského čaju). anglicky: Bearberry. stor. metabolikum. talianski a francúzski lekári a v 18. Vresovcovité — Ericaceae Ľudovo: hrôznik. Medovka má aj potravinárske a technické použitie (v likérnictve. 8 3 3 2 14 14 1.

Aby sa glykozidy lepšie vylúhovali. Zvyčajná dávka drogy na odvar je 1. sóda bikarbóna). samičie sú s voľnými brvitými okvetnými lístkami. výhodnejší je však macerát za studena alebo zápar (1 kávová lyžička drogy na šálku). priemyselne vyrábaný prípravok s drogou je Species urologicae Planta (diuretikum.nón. myri- citrín. aj metylarbutín (až do 12 % . vylučovanie cukru do moču (glykozúria) a poškodzuje pečeň. 19. Droga býva častou zložkou oficinálnych urologických. ďalej ester arbutínu s kyselinou galovou. príp. Droga sa používa aj vo veterinárstve. MEDVEDICA LEKÁRSKA Medvedica obsahuje fenolový glykozid arbutín (hydrochinón-B-glukozid). flavonoidy (kvercitrín. diuretických. tvoria pazušné vajcovité nepravé klasy. Plody sú krátkostopkaté čiernofialové moruše. Kvety jednodomé alebo dvojdomé. maďarsky: Fehér eperfa. tiež organické kyseliny (ursolovú. Droga nie je vhodná na dlhšie užívanie — môže dôjsť až k otravám hydrochinónom. biela: striedavé listy má nedele187 . 104.5 g (ČsL 4). ich aglykón hydrochinón. maďarsky: Fekete (savanyú) eperfa. MORUŠA ČIERNA M. španielsky: Moral camún.ČsL 4 žiada minimálne 7 % ) . Pre docielenie alkalickej reakcie sa niekedy pridáva hydrogenuhličitan sodný (tzv. Droga je dezinficiens močových ciest — pôsobí iba pri alkalickej reakcii moču . smú sa v lekárni vydávať a používať do čajovinových zmesí a na predpísané prípravky iba rezané listy (sito č. francúzsky: Múrier noir. anglicky: Mulberrytree. Čajoviny č. Samčie kvety majú zelenkasté okvetie.po resorpcii sa arbutín štiepi na antiseptický pôsobiaci hydrochi- MORUŠOVNÍK BÍLÝ Moms alba L. 8 12 4 1 12 6 3 4 MORUŠOVNÍK ČERNÝ Moras nigra L. hyperosid — 1. Listy striedavé.5 10/12 4 1 7 II.5 %) a v malom množstve iridoidnú substanciu monotropeín. Strom pochádza z Ázie. elagovú a chinovú). Čs. 109. niektorí autori pochybujú o jeho účinnosti. Arbutín v organizme nie je neškodný. širokovajcovité. M. Nemecky: Schwarzer Maulbeerbaum. 7/4 6 2 0. pridáva sa i do antidiabetických (pre predpokladaný obsah enkolínu). 105. hyperosid pôsobí diureticky a flavonoidy dezinfekčné. mierne antiseptikum). antireumatických alebo metabolických čajovín. Pestujú ho na teplejších územiach v záhradách a pri komunikáciách. cholagogických. triesloviny galového a elagového typu (15 — 20 % ) . s nepočetnými lalokmi. I). rusky: . galovú. čierna: strom so sivým kmeňom a červenohnedými konármi. rusky: . pomocná čajovina pri chorobách močových ciest. Podporuje napr. Homeopatia pripravuje z čerstvých listov esenciu s podobnými účinkami a indikáciami ako alopatia. čím sa zníži obsah trieslovín v prípravku. taliansky: Moro nero. Morušovité — Moraceae Nemecky: Weisser Maulbeerbaum. MORUŠA BIELA ON 86 6414 a ČsL 4 stanovujú pre drogu tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah arbutínu — najmenej ČsL 4 a I.

regulačné pôsobenie na hladinu krvného cukru a odporúčajú sa pri cukrovke i ochoreniach podžalúdkovej žľazy (pankreasu). biele až 22%).5 g sirupu). pijú sa 2—3 šálky denne). Ich zber sa robí v júli—auguste. Moruše sa často pestujú v krovitom tvare a dlhoročným pestovaním sa vytvorili mnohé odrody. V Strednej Ázii sa oddávna sušili a mleli na sladkú múku. M. Predmetom zberu na liečebné účely bývajú dnes iba plody — Fructus mori (júl—august). prípadne sa užíva 2—6 g prášku denne. čiastka (vzhľadom na zložené plody). Šťava sa niekedy používa na farbenie vína a podľa Hagera (1930) pri bolestiach v krku. je kríženec m. glukózu. Zriedkavejšie použitie majú listy (používajú sa najmä z m. ktoré sa líšia najmä tvarom listov.MORUŠA ČIERNA MORUŠA BIELA né až okrúhlastovajcovité alebo s niekoľkými nesúmernými lalokmi. Druh bol importovaný z Ázie. Sú známe najmä z kultúrnej histórie starých Tadžikov. dnes sa pestuje pre chutné plody. z r. Oddávna sa používajú v liečiteľstve. dajú sa aj nakladať ako kompót). severoamerického druhu.). ovocné kyseliny (citrónovú. dôležitá zložka nukleových kyselín). Výhľadovou drevinou pre naše hospodárstvo by mohla byť m. Možno z nich pripraviť šťavu (na liter šťavy asi 1/4 litra vody. Na liečebné účely slúžia hlavne v južnej Európe (L. Pharm. Palma. Moruše sú známe od najstarších čias. Plody sú zelenkasté až biele alebo červenkasté moruše. asparagínovú aminokyselinu. ale nehojne. triesloviny a prisudzuje sa im adstringentný účinok. Častejšie sa listy využívajú v homeopatii. Kvalitné je i morušové víno. bielu i m. španielsky: Pastanaga. čiernej). gréckym meros = diel. ktorý má medovitú chuť. ktorý sa pripravuje z čerstvých listov. čiernu a plody boli v staroveku veľmi obľúbené. Pri chove húseníc listami čiernej moruše sa pradie hodváb prostrednej akosti. Moruše sa opeľujú vetrom. ako potrava pre húsenice hodvábnika sú vhodnejšie listy bielej moruše. jablčnú a i. u nás kedysi 188 pestovaného alebo triploidná forma m. expektorans a zdroj na prípravu osviežujúceho sirupu bohatého na ovocné kyseliny (zvyčajná jednotlivá dávka podľa Brit. 1923 je 1. adenín (purínová báza. listy perovito zložené. Farmaceutický možno moruše hodnotiť ako mierne laxans. Druhové označenie sa dáva podľa farby plodov.). ktorá sa pridávala do cesta. hoci nie sú náročné na pôdu. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Wilde Mohre. ordinuje sa podobne ako alopatické prípravky. x tymaviensis Domin). Obsahujú veľa uhličitanu vápenatého. Kvety . Sušia sa bežným spôsobom. francúzsky: Carotte commune. dlho pestovaná najmä v karpatskej oblasti (na Slovácku známa ako molperně). Moruše sa u nás pestujú. Veľmi lahodný je morušový sirup — Sirupus mororum. Dobre usušené sú trvanlivé a nahradzujú cukor. trnavská (M.7-3. Plody obsahujú veľa sacharidov (9-10%. MRKVA OBYČAJNÁ Daucus carota L. pektíny a minerálne látky (do 1 % ) . rubra L. anglicky: Wild Carrot. Za surová je to chutné ovocie. Pôvodne ho pestovali pre listy. stonky má ryhované a štetinaté. Pomenovanie moruše súvisí s latinským morus — príp. ktoré slúžili ako krmivo hodvábnika. maďarsky: Sárgarépa murok. rusky: MRKEV OBECNÁ Dvojročná bylina vysoká 30— 80 cm. a to vo forme rozotieraného prípravku Teep. Z listovej drogy sa pripravuje asi 5 % odvar (varí sa 3 minúty. 800 g cukru a šťava z 1 citróna. Biele plody sú vhodné na prípravu muštu. Plody možno sušiť najlepšie umelým teplom. Antické Grécko pestovalo m. horné skoro sediace. taliansky: Carota. čiernej. minerálne soli. biela sa pestovala v Číne. 1964). Pripisovali sa im narkotické i antitoxické účinky a slúžili aj na zlepšenie trávenia a na farbenie vína. čiernej a červenej (M. Cod. so zřetelnými pošvami.

zberané zrezávaním okolíkov krátko pred dozretím. aby sa ľahšie predalo. že na vidieku sa mrkvou farbí bledé maslo na žlto. 1900) uvádza koreň mrkvy ako potravu pre ľudí i domáce zvieratá (v Anglicku ňou kŕmili najmä kone).).slabého koreňa divej mrkvy — sa vypestovali známe karotky alebo dlhé. no i na mokrých stanovištiach. V Kapitulári Karola Velkeho sa odporúčalo poddaným. bezkyslíkatý daucín a karotíny. ktorý osoží zraku (chráni pred šerosleposťou). Mrkve i plodom sa experimentálne dokázal slabý protihlístový (vermifúgny) účinok. 189 . Materiál sa po vymlátení dosuší. Cenil sa čo len trochu hrubší koreň. ale sa spracúvajú čerstvé. Až v kuchárskej knihe labužníka Apicia ju nachádzame medzi zeleninami. Predmetom ojedinelého liečebného používania sú plody — Fructus dauci. kde sa pestuje vo väčšom množstve na semeno. aby ju hojne pestovali a nasledovali tak príklad kráľovských pestovateľov zeleniny. napr. pri dozrievaní plodov skrútené dovnútra. ktoré ležia na dne kvetu. náklonnosti k polypom a ako adjuvačný prostriedok pri liečbe cukrovky (2 poháre šťavy denne). Med z mrkvy má tmavožltú farbu. V plodoch je do 1. Používanie dvojročných kultúrnych mrkiev možno odhadnúť asi na 5 000 rokov. ktoré prispeli k ďalšiemu rozmachu pestovania mrkvy v neskoršom stredoveku a na začiatku novoveku. Kvet obsahuje veľa nektáru. Mrkvu siali starí Rimania i Germáni. V kultúrnom plemene má typický pomarančovočervený koreň. napr. provitamínu A i vitamínov B a C povýšili mrkvu na hodnotnú zeleninu. Pestuje sa v záhradách i na roliach. Na lepšie využitie provitamínu treba mrkvu čím jemnejšie postrúhať. usporiadané do okolíkov. lúkach a vo svetlých lesoch. Korene sa vykopávajú z pestovaných variet vtedy. a to bez výškového obmedzenia. ale i to. keď sú dostatočne veľké a dužnaté (jún—október). Názvom daukos označovali grécki lekári rozličné zelerovité rastliny.01 %). V liste je alkaloid pyrolidín.MRKVA OBYČAJNÁ sú biele alebo žltkasté či ružovkasté. U nás rastie v lesnom plemene ako všeobecne rozšírená burina suchých stanovíšť so skalnatým i hlinitým substrátom. V Európe rastie divo a miestami je nenávidenou burinou. Plody sú rebrovité a štetinaté nažky. Koreň má ešte veľa pektínov (11 %) a minerálnych látok (najmä draslíka). Variety s dlhým koreňom obsahujú v plodoch aj azarón. na mokrých lúkách a rašelinách. Nektár sa roní z medových žliazok. Droga: Radix dauci sativi. Na liečebné účely sa nesušia. Významné množstvo sacharidov. Mrkvová šťava i silica z nej pôsobia na svalovinu červov napred výslovne dráždivo a potom až ochromujúco. Z prarodiča . na suchých pasienkoch. Na mnohých miestach rozsiahlej ríše tohto panovníka sa utvorili základy mrkvových kultúr.6 % silice s vysokým podielom seskviterpénov a terpénových alkoholov. Ako včelárska rastlina prichádza do úvahy všade. Mrkvu zamieňali najmä s paštrnákom (Pastinaca sativa L. vysoký obsah oranžového karoténu. Osvedčuje sa vraj i pri zväčšených mandliach detí. Aj naši slovanskí predkovia ju radi jedli. Mrkva kvitne asi v júni až septembri. amsterdamské. Šťava — Succus dauci caroti recens expressus (zahustená: Roob dauci) je pomocným liekom pri rúpoch (oxyúriách) a škrkavkách (askaridoch) a výborným zdrojom provitamínu A. Plody majú korenistý pach a chutia horkasto a silno aromatický. Pripravuje sa z nej aj liečivý karoténový výťažok. Z koreňa sa varí aj mrkvový cukrový sirup. Mrkva okrem toho obsahuje silicu neznámeho zloženia (koreň asi 0. brunšvícke alebo frankfurtské i ďalšie mrkvy a nám neveľmi známe obrovské zelenohlavé belgické či zlatožlté francúzske a iné. upraženú ako kávovú náhradku a šťavu ako anthelmintikum (najmä proti škŕkavkám). v pobrežných kroviskách. Podľa staršej anglickej literatúry údajne prináša úľavu aj pri rakovinových stavoch. počas kvitnutia rozostreté. Polívka (Kvétena z r.

(lebeda zahradní) sa u nás miestami (napr. ktorá sa jedávala zjari ako zelenina. . foliosum a Ch. lebo o jeho slávu sa postaral práve tento náboženský rád asi v 17. francúzsky: Anserine ambroisie. V ľudovom liečiteľstve sa uplatňuje mrlíkový koreň — Radix boni-henrici. Palma. hoci to nie je práve najlepšia náhradka za špenát. Byľ priama. celistvookrajové. Aromatický m. Pražené korene slúžia dodnes ako kávovina. a to pri bronchitídach.Ch. francúzsky: Bon-Henri. Kvety v stopkovitej metline klbiek na konci byli.Chenopodiaceae Nemecky: Dorf-Gänsefuss.ktorý s prídavkom sladového výťažku a pomarančovej alebo citrónovej šťavy je základom osviežujúcich a zdravých nápojov (u nás napr. Listy podlhovasté až kopijovité. botrys L. Pre obsah železa tam slúži aj ako liek pri anémii a niektorých krvných ochoreniach. na hornom Pohroní) zamieňala s mrlíkom dobrým pri zbere špenátových rastlín. strapcový . Užívajú sa 2—3 šálky denne. Mrlík doviezli do Európy z Mexika ako liečivú rastlinu pod názvom jezuitský čaj. Plody sú nažky. vňať počas kvitnutia byliny (máj až august). Mladé listy nahrádzali špenát a mladé výhonky zasa špargľu. dobrého. Najväčšie množstvá mrkvy sa zužitkúvajú v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. lebo sa navzájom veľmi podobajú. Karotela). Pochádza z tropickej Ameriky. Do čeľade mrlíkovitých z najznámejších rastlín patrí špenát a cukrová repa. taliansky: Bono enrico. Droga je obľúbená najmä v ľudovom liečiteľstve Talianska (L. plytkolaločnaté. ešte i dnes miestami používané. Pre obsah pektínov mrkva slúži na úpravu stolice pri hnačke. MERLÍK VŠEDOBR MRLÍK DOBRÝ MRLÍK DOBRÝ Chenopodium bonus-henricus L. voňavého pochádza z gréčtiny: ambrossii + eides = podobný ambrózii (rastlina svojou vôňou pripomína ambróziu). triesloviny a minerálne soli. Starí Gréci a Rimania jedávali mladé žihľavy a iné rastliny. rusky: Trváca bylina vysoká 80—110 cm. Oddávna sa ako liečivá rastlina pestuje vo vidieckych záhradách. hemoroidoch ako emoliens. Plody sú nažky. Pestovanie špenátu sa rozšírilo až v stredoveku (z Perzie). krajovo nazývaného zlý Henrich. Koreň sa zberá zjari alebo v jeseni. Stonka priama.Ch. Jej dietetické účinky sa využívajú pri črevných a žalúdočných poruchách.) je odvodené od gréckeho chén = hus a podion = nôžka. španielsky: Hierba hormiguera. Jednoročná bylina vysoká 30— 60 cm. Ich systematika je pre začiatočníka ťažká. auricomum. taliansky: Té di Germania. Druh sa u nás aklimatizoval. ako sa volali dobrí škriatkovia starých Germánov. Obe drogy sa označovali aj ako Radix seu Herba lapathi unctuosi. jednoduchá. Minerálne látky (najmä draslík) pôsobia mierne močopudne. Už v antike sa stretávame s konzumom zeleninovej stravy (podmieneným však iba pudové). riedko zúbkaté i celistvookrajové. stopkaté. + Chenopodium ambrosioides L. dobrý svojho času dokonca prenikol aj do zeleninárskych záhrad (Anglicko). odporúča sa aj ako pomocný prostriedok pri tuberkulóze. niekedy sa nachádza ako nežiadúca prímes vo vňaťovej droge prietržníkov (Herba herniariae). pôvodom z južnej Európy. Ľudové liečiteľstvo u nás dodnes nezabudlo na spomínané indikácie. Koreň m. Bylina je dôsledným sprievodcom ľudských sídlisk od nížin až po horské stupne. Dáva sa do súvislosti aj s „dobrým" francúzskym kráľom Henrichom IV. Rozlišujú sa hlavne podľa výzoru listov. Mrlíkovité — Chenopodiaceae Nemecky: Tee-Gänsefuss. slizy. Druhové pomenovanie odvodzuje Grimm z mena Henrich. Droga obsahuje saponíny. železo. anglicky: Mexican Tea. Plody niekedy tvoria zložku anthelmintických čajovín. dobrom. často červenkastá. Na dedine rastie na ušliapanej pôde. u nás roztrúsené splanený. rozkonárená. capitatum. či od neveľmi chutnej bažanky trvácej — Mercurialis perennis L. (Euphorbiaceae). Výhľadovou špenátovou zeleninou u nás môže byť aj austrálsky mrlík zlatolistý . vzhľadom na tvar listov niektorých druhov. kašli. 1964). Ojedinele sa ešte pestujú ako špenátové rastliny juhoeurópske mrlíky Ch. maďarsky: Jószagú libatopp (mirhafu). Klbkaté súkvetia i listy sú husto pokryté žliazkami. ktorý urobil veľa pre botaniku. Mrlíky treba odlišovať od lobôd — druhov rodu Atriplex L. Loboda záhradná — Atriplex hortensis L. maďarsky: Paréj libatopp. alebo má odlíšiť rastlinu od blenu.. ktoré sa podľa bobuľovitých červených plodstiev ľudovo nazývajú aj jahodový špenát (v ich kvetných klbkách dužnatie a červenie okvetie). anglicky: Good King Henry. Z drog sa pripravuje asi 5 % zápar. rusky: MERLÍK VONNÝ MRLÍK VOŇAVÝ Vedecké pomenovanie mrlíkov (Chenopodium L. španielsky: Buen enrique. Pomenovanie Chenopodium sme objasnili pri m. Mrlíkovité . ktoré majú vždy jednodomé rovnotvárne kvety a plody zatvorené do zveličených kroviek.. druhové pomenovanie m. dobrého slúžil neskoršie proti tuberkulóze a vňať ako purgans a zvonka na rany. Najbohatší z čeľade je práve rod mrlíkov (asi 40 druhov). Heinrich. listy striedavé.. M. 190 medzi nimi aj mladé listy m. najmä dojčiat a rekonvalescentov. Sušia sa za bežných podmienok (koreň možno sušiť aj na slnku). Kedysi sa zriedka používala aj vňať — Herba boni-henrici. Obsahové látky sú neveľmi preskúmané. odkiaľ prechodne preniká do okolitých porastov.

zriedkavo používaná droga pochádza z kultivovaných rastlín. Treba ho pokladať za jedovatý. Silica obsahuje veľa askaridolu (60—65 %). Ako oficinálna je v homeopatickom liekopise. silica európskeho pôvodu sa jej nevyrovná. najmä silice.3 %).). Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch — ľahko vlhne. Strata na hmotnosti je asi 70 %. Odrezávajú sa len kvetonosné bylinné časti. hexaploidné i oktoploidné variety. Oktoploidná varieta sa ešte dnes terapeuticky hojne využíva. aj p-cymén a α-terpinén. 6 5 1 13 19 0. V niektorých krajoch sa dokonca na liečebné účely pestoval. astme. ktoré sa morfologicky iba nepatrne líšia. Ordinoval sa aj v prášku a robila sa z neho známa tinktúra (Tinctura Botryos mexicanae). Občas ho možno obracať a pritom vyradiť zle zafarbené listy. ktorý sa získava destiláciou vodnou parou z odkvitnutých plodových konárikov severoamerickej rastliny Ch. hlavne v USA (Chenopodium anthelminthicum L. nauzea. príp. anthelminthicum L. Ľudové liečiteľstvo Južnej Ameriky Vňaťová droga (Herba chenopodii) sa kontroluje podľa ČSN 86 6820: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. droga obsahuje aj saponíny. Mrlík voňavý sa hojne pestuje v strednej Európe. okrem toho napr. V ťažších prípadoch môže dôjsť aj k ochrnutiu dýchacieho centra. M. gáfrovitú chuť.25 II. Zberá sa kvitnúca vňať — Herba chenopodii. únava. tetraploidné. sú motorický nepokoj. sa uplatňuje buď silica. v Rakúsku ešte r. voňavý obsahuje najmä silicu (až 0.2-2. — m. dávka je pol kávovej lyžičky na šálku záparu. Príznaky otravy z predávkova- MRLÍK VOŇAVÝ nia. Má príjemný korenistý pach a ostrú. po jej preskúmaní sa našli diploidné. antiastmatikum a emenagogum (zneužíval sa i abortívne). Výťažnosť býva asi 0. kde sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať.0 %. j. Je však prudko účinná a bez rady lekára sa nesmie užívať. závraty. stimulans. niekedy i kŕče a poruchy sluchu (hučanie v ušiach).15 okrem použitia drogy proti črevným parazitom ju užíva na úpravu nepravidelnej menštruácie. Oproti iným vňatiam schne pomaly.5 13 16 0. Ako plnohodnotné anthelmintikum sa užíva Oleum chenopodii anthelminthici. V terapii — predovšetkým v Amerike. V Európe sa ešte cenila aj pri angine pectoris. 191 . Materiál sa suší v tenkých vrstvách oddelene ako silicová rastlina. 3 2 0. Mrlík je jedným z najstarších surogátov za čínsky či ruský čaj. potom cymol a ďalšie terpény. nervových slabostiach a pri ochrnutí po porážke. 1940 používaná ako oficinálny osviežujúci a žalúdočné stimulačný prostriedok. Vo svojej mexickej a brazílskej domovine je známy aj ako vermifúgum (proti vnútorným črevným parazitom). ktorý sa pestuje hlavne v USA. Vňať sa užíva zriedka — je anthelmintikum. protihlístový. aj ako tonikum. teplotou do 35 °C v tieni. v ktorej sa nachádza peroxidický monocyklický monoterpén askaridol. paréza (čiastočná obrna). niekedy na podporu trávenia. a to dva-tri razy do roka (jún-september). Droga i silica prichádza do obchodu skoro výhradne z USA. Keďže rastlina vytvára rozličné chromozómové rasy. t.stor.

Drogu Radix saponariae albae tvoria druhy rodu gypsomilka — Gypsophila L. ale na umývanie používali po- taš. Iné druhy klinčekovitých rastlín majú podzemky s korkom sivej. Gypsomilky i mydlica im robili dobré služby v dobe. Rastlinu nachádzame už u starovekých arabských lekárov.). pre dávne používanie pri praní. piesok a z rastlinných surovín akési otruby z vlčieho bôbu. Druh uprednostňuje mokré a vlhké lužné a lúčne pôdy. Antika mala síce už priam luxusné kúpele a ľudia sa kúpali veľmi často. a to proti škrkavkám. najmä denných motý- Na koreňovú drogu — Radix saponariae sa vzťahuje ČSN 86 7027: Akosť — najviac v % Znak Zvyšky nadzemných častí rastlín Zle očistené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. len hore rozkonárené. celistvookrajové. Listy protistojné. smradľavého (Ch. Rastie aj v pobrežných húšťavách a na vlhkých pieskoch. Hippokratovo strouthion možno chápať ako rozličné druhy južných gypsomiliek. ale tiež ako koreň mydlice. Obidva druhy sa za mladi veľmi podobajú. Používa sa iba vtedy. výrazne páchnúci trimetylamín. ktorá obsahuje účinný. a najmä preto. elipsovité. V homeopatii má širšie uplatnenie čerstvá kvitnúca vňať m. Jeho korene sú však veľmi tenké.). keď sa z akýchkoľvek príčin nedajú ordinovať moderné syntetické liečivá (napr. Vedecké označenie mydlice vzniklo z latinského sapo = mydlo. kôra mimoriadne vláknitá a drevo biele. taliansky: Saponaria. aplikované na podporu menštruácie (emenagogum). ktoré všeobecne vytlačili z používania rastlinné anthelmintiká. Plnokveté formy mydlice vysádzané v záhradkách na okrasu do drogy nepatria.) Scop. rusky: Trváca bylina vysoká až 80 cm. anglicky: Soapwort. prípadne odtučňovali nespracovanú vlnu. Kvety biele alebo ružové. 4 3 1 1 13 7 II. maďarsky: Tajtékzó szappanfú. Klinčekovité — Dianthaceae (Silenkovité — Silanaceae) Ľudovo: mačacie mydlo. hlístam a aj pásomniciam. Pri zámenách sa stretávame s prímesami mliečnika chvojkovitého (Tithymalus cyparissias (L. piperazínového typu). vulvaria L. proti kŕčom (spazmolytikum) a i. mydlička Nemecky: Echtes Seifenkraut. Plody sú vajcovité tobolky. Druhový názov officinalis = latinsky lekárenský. lišajoch a vredoch. na povrchu hnedé. že koreň rozmiešaný vo vode veľmi pení. Pre pomerne veľkú jedovatosť silice i askaridolu je uplatnenie zriedkavé. MYDLICE LÉKAŘSKÁ MYDLICA LEKÁRSKA Saponaria officinalis L. francúzsky: Saponaire. hnedastej alebo žltkastej farby. 8 6 2 2 13 10 192 . zvané lomentum. O mydle na umývanie hovoril až lekár Galenus. V staroveku si mydlicu cenili skôr liečebne ako technicky. keď ešte nebolo známe mydlo — prali nimi. zoskupené vo vrcholíkových súkvetiach. Mydlica sa opeľuje podobne ako väčšina zástupcov čeľade: prostredníctvom hmyzu. sódu. španielsky: Saponaria. stonky priame.alebo čistý askaridol. Gréci pokladali koreň MYDLICA LEKÁRSKA za oficinálny. Tvorí surovinu pre alkoholové výťažky a rozotierané prípravky Teep. (pozri gypsomilka metlinatá). Ordinovali ju pri lepre.

riedkych lesoch a na rúbaniskách vo výške 500-1 500 m n. Druh rastie v kroviskách. alebo skoro zjari (marec). Čajovina č. Slúži na pranie jemných tkanín (nerozkladá farby). Uprednostňuje pôdy s vysokým obsahom mangánu. furunkulóze. Zber listov — Folium digitalis pur193 . ba aj reumatizme a kĺbových ťažkostiach. ďalej do zubných pást i práškov a pod. krčných a kožných ochoreniach. NÁPRSTNÍK ČERVENÝ NÁPRSTNÍK ČERVENÝ + Digitalis purpurea L. neskôr sladko-horko až nepríjemne škrabľavo. vnútri s tmavými červenými skvrnami. Obsahovými látkami drogy sú predovšetkým saponíny (asi 2. stor. Usušené korene sú krehké. Krtičníkovité . s triterpénovým jadrom. 67. kým neskrehnú všetky byle. Izolované saponíny (predovšetkým však z gypsomiliek) tvoria niekedy zložku expektoračných prípravkov. a to z rastlín 2—3 ročných. Treba však upozorniť. kopijovité. saponíny sa môžu vstrebávať.Radix saponariae rubrae. že saponínové drogy sú na dlhší čas užívania nevhodné.Herba saponariae rubrae. maceruje sa 8 h a po scedení počas dňa vypije. Antické Grécko a Rím náprstník nepoznali. francúzsky: Digitale pourpure. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. kvety s rúrkovito zvonkovitou korunou bledočervenej farby. španielsky: Digital.Scrophulariaceae Nemecky: Roter Fingerhut. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . príp.ľov. depuratívum a pre protizapalove pôsobenie sa uplatňuje príležitostne pri zápaloch mandlí. chutí sprvu sladkasto. sa vykopáva buď v jeseni (október — november). maďarsky: Piros gyuszúvirág. Stonka vyrastá v druhom roku. na slnku. pri rozličných komplikáciách v šestonedelí. pozostávajúce prevažne zo saponasidov A. na vzdušnom mieste. kostrou. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru a užíva sa po lyžiciach. C a D. taliansky: Digitale. jej listy sú sediace. Rastie predovšetkým v západnej Európe. Niekedy sa zberá vňať . anglicky: Foxglove. Plody sú tobolky. pre vzhľad kvetnej koruny. Pomenovanie náprstníka pochádza z latinského digitus = prst. potom aj ako metabolikum pri niektorých kožných ochoreniach. napr. B. čím vyvolávajú nepríjemné vedľajšie účinky. ktorá sa indikuje pri ochoreniach z nachladnutia a niektorých stavoch depresie. Pevné miesto získal v liečiteľstve po skúmaní anglickým lekárom Witheringom. 1785 vydal spis o náprstníku a jeho uplatnení v terapii srdcových chorôb. s prevahou kardenolidov A-skupiny a pod. digitale = náprstok. rusky: NÁPRSTNÍK ČERVENÝ Dvojročná bylina vysoká 30— 120 cm. ale aj na liečebné účely — rozličné chemické rasy. plynule prechádzajú do súkvetia — jednostranného strapca. m. Drogu možno použiť ako metabolikum. umelým teplom (do 70 °C).5 — 5 % ) . čo sa robí odrezávaním nadzemných častí na začiatku kvitnutia (jún—júl). Koreň . ktorý r. prízemná ružica vajcovitých listov je zúžená na báze do krídlatej listovej stopky. V homeopatii sa z koreňa pripravuje tinktúra. bez obracania. hemolytický index drogy je asi 1 200 až 1 800 (2 000). Vňať sa liečebne využíva zväčša ako expektorans. druhové označenie vyjadruje farbu kvetu. kyslé bidesmozidy. Droga nemá pach. Dávka na deň je odvar z 10 g drogy na 200 ml vody alebo 1 lyžička práškového koreňa na pohár studenej vody. Často sa pestuje pre okrasu. ktoré majú spoločne sapogenín gypsogenín. Oddávna bol známy v írskom liečiteľstve. ktoré hľadajú na dne kvetov medovinu. resp. Suší sa jednotlivo rozložená. Ordinoval sa od 5. Koreň mydlice má široké technické uplatnenie. Koreň rastliny má predovšetkým expektoračné účinky a slabšie diuretické. Po rýchlom a krátkom omytí (pozor: saponíny sa vodou vyplavujú!) a zbavení nadzemných častí sa suší na vzdušnom mieste. výťažok je dobré sekretolytikum.

Pri všetkých náprstníkových prípravkoch je nebezpečenstvo kumulácie (hromadenia v organizme) a predávkovania. luteolín-7glukozid). digitalóza). nemá pach a chutí horkasto. Sekundárne glykozidy možno chemicky previesť na glykozidy n.Droga — Folium digitalis purpureae — podlieha požiadavkám ČSN 86 6410: Znak Zhnednuté listy Rozdrvené listy Iné časti materskej rastliny Minerálne prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCL Najviac v % 1 2 2 0. napr. jeho zámeny pri zbere prakticky neprichádzajú do úvahy. Používajú sa čisté látky a ich deriváty. Ďalšími obsahovými látkami drogy sú enzýmy. NÁPRSTNÍK VLNATY + Digitalis lanata Ehrh. Nemecký liekopis žiada nastavenie normovaného listu na obsah 0. naj- . Hlavné obsahové látky sú srdcové glykozidy — lanatozidy A—E. V terapii sa používajú v súčasnosti iba čisté látky a ich deriváty.3 % kardenolidov (Ph. najlepšie pri umelom teple teplotou medzi 6070 °C. lebo inak nastáva enzýmový alebo tepelný rozklad účinných glykozidov. digoxigenín. gitoxigenínom a gitaloxigenínom.digitoxigenín. pri prvých príznakoch je nutné liečbu prerušiť. že listy n. ale aj pri gastritíde. taliansky: Digitale lanosa. Suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na tienistom mieste. tigonín — zlepšujú resorpciu účinných glykozidov). pričom sa menia na sekundárne glykozidy digitoxín a gitoxín. Materiál sa suší umelým teplom (40—60 °C). ktoré stimulujú (dávajú popud) bradykardiu (spomalenie srdcovej činnosti). III). List je tmavozelený. vlnatého. prítomné sú aj flavóny (luteolín. španielsky: Digital lanosa. cholín a acetylcholín. červený. vlnatý sa v súčasnosti používa podobne ako n. za suchého počasia a v poludňajších hodinách. ktoré na rozdiel od glykozidov n. teda ústami. pregnanové glykozidy. Wokes. ktoré sa užívajú pri astme. Vylúčením cukrov a kyseliny octovej sa vytvárajú už liečebne neúčinné aglykóny (geníny glykozidov . K terapeutickým glykozidom n. Eur.5 % digitoxínu. ale aj injekčné (parenterálne). Okrem iného majú silné diuretické účinky. Rastlina pochádza z Balkánu (podľa niektorých prameňov zo severného Maďarska). francúzsky: Digitale laineuse. počet cukrových jednotiek v glykozidovej väzbe je 1—5.15-0. indikujú sa per os. Digitoxín tvorí aj zložku práškov Felsol. List má obsahovať minimálne 0. aj molekulu kyseliny octovej viazanú na jeden z cukrov. Droga obsahuje vyše 30 druhov jedovatých a veľmi labilných srdcových glykozidov (v priemere asi 0. zápale dvanástnika. Zber možno robiť aj viac ráz do roka. má však holé stonky a rub listov. gitonín. červený. v druhom roku počas kvitnutia (jún—august). Zrezávajú sa po oschnutí rosy. červeného majú 3 — 5 x vyššiu účinnosť na insuficientné srdce a odvtedy jej význam stúpa. ak treba dosiahnuť rýchlejší účinok a keď sa nevyžaduje dlhšie pôsobenie. Keďže n. Z čerstvých listov zberaných na začiatku kvitnutia sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. U nás sa pestuje v kultúrach. druhové meno je z latinského lanatus = vlnatý. anglicky: Woolly Foxglove. Kvety má hnedobiele. i digoxín). droga je teda kardiotonikum — užíva sa pri srdcovej insuficiencii všetkých druhov. Ich štiepenie (hydrolýza) nastáva už pri zbere. gitaloxigenín a diginatigenín). Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Hromadne vyrábané prípravky s obsahom čistých glykozidov majú dnes významné miesto v terapii. pričom niektoré sú špeciálne iba pre digitalisové glykozidy (digitoxóza. ktoré ľahko odštepujú z glykozidovej väzby molekuly glukózy. zoskupené v hustom klase. Listy v prízemnej ružici i stonkové sú kopijovité. Preto sa treba presne pridržiavať návodov na spracovanie: listy sa zberajú v septembri—októbri (podľa obdobia výsevu) z jednoročných rastlín (iba prízemná ružica). Listy obsahujú vyše 60 druhov mimoriadne nestálych srdcových glykozidov. vlnatý je u nás vo voľnej prírode ojedinelý. kardenolidové digilanidy (cca 1 %). Krtičníkovité — Scrophulariaceae Nemecky: Wolliger Fingerhut. Hlavné glykozidy sú purpureaglykozid A (aglykón digitoxigenín) a purpureaglykozid B (aglykón gitoxigenín). červenom. sprevádzajú ich glykozidy neúčinné na srdce (digitanolové a pregnanové glykozidy. resp. Najčastejšie nežiadúce príznaky sú nevoľnosť. Hlavná indikačná oblasť je srdcová hypertrofia (zväčšenie) s insuficienciou (nedostatočná činnosť. ktoré sa nahradzujú účinnými princípmi n. gitoxín. Rastlina našla liečebné uplatnenie iba v novšej dobe. červeného (digitoxín. očných zápaloch a poruchách videnia. rusky: (druh sa neuvádza v európskej časti ZSSR) NÁPRSTNÍK VLNATÝ Rastlina sa podobá na n. hlavne bradykardii (spomalená srdcová činnosť) a stenokardii (nedokrvenosť srdcového svalu). gitoxigenín. D 4) s podobným použitím ako prípravky v alopatii. Dafer a Lasch v 30-tych rokoch nášho storočia dokázali. Dáva sa mu však prednosť vtedy.40 % ) . saponínové glykozidy. maďarsky: Gypjas gyuszúvirág.5 10 4 pureae sa robí v prvom roku rastliny zvyčajne v auguste. Listová droga sa dosť podobá listom skorocelu. sliz (mierni dráždenie) a ďalšie látky (výskum ešte nie je uzatvorený). nákup pre potreby farmaceutického priemyslu pochádza výhradne z pestovaných druhov. materiál treba urýchlene dodať nákupni. vlnatého v porovnaní s listami n. červeného obsahujú okrem špecifických cukrov (troch molekúl digitoxózy). pomer zosušenia je asi4 — 5 : 1. červeného 194 patrí aj menej dôležitý odorozid H. Odštiepením cukru (jednej molekuly glukózy) vznikajú sekundárne glykozidy. V liečebnom použití musí mať droga biologicky presne stanovenú účinnosť (podľa ČsL 2 sa list označuje ako titrovaný). digitaloín. digitalinum verum a strospezid. zlyhávanie) a odstraňovanie v tele nahromadenej vody touto nedostatočnou činnosťou (druhotné močopudné účinky). Pri aplikácii náprstníkových prípravkov treba sa vyhýbať podávaniu liekov s obsahom vápnika. digipurpinín — (asi 1 %). pôvodne ukladané v rastline ako prvotné glykozidy.saponíny — spirostanolové glykozidy (digitonín. Pôvod vedeckého pomenovania sme uviedli pri n. Látky účinkujúce na srdce tvorí glykozidová zmes s aglykónmi digitoxigenínom. N. žltačke. nauzea a dyspesia.

na rube bieloplstnatých lístkov. často aj na mierne slaných. Digoxin SPOFA (tablety. že niektorým druhom sa pripisovali znamenité liečivé vlastnosti (z latinského potens = mocný). taliansky: Anserina. Z iných druhov náprstníka sa v zahraničí priemyselne spracúva aj n. vysoká 15—50 cm. Druhové anserina je z anser = hus (rastlina často rastie tam. francúzsky: Anserine. žltý (D.) je rovnako hojný na podobných stanovištiach.2 25 % II. strieborník Nemecky: Gänsefingerkraut. ferruginea L. Ružovité . husie kvietko. kačičky. thapsi L. Do palety fytoterapeuticky účinných nátržníkov možno zaradiť aj n. Listy nepárnoperovito zložené z hlboko pílkovitých. Digoxin SPOFA (injekcie.NÁPRSTNÍK VLNATÝ jekcie. Príbuzný a veľmi podobný n. najmä na pasienkoch pre husi. Nátržníky dostali svoje meno Potentilla podľa toho.). D. NÁTRŽNÍK HUSÍ Potentilla anserina L. Poskytuje im dostatok peľu i medoviny. čapíky. Pre bohaté olistenie býľ bylín sa zber dá dobre robiť kosákom „pod rukou" i voľne 195 . husie mydlo. zakoreňujúca. injekcie). kvapky). Digitoxin SPOFA (dražé). Plody sú nažky. mochna lesklá. sediacich. kanársky (kultivuje sa v Polsku). D. s dlhostopkatými listami rozdelenými na päť lístkov predĺžené obrátene vajcovitého tvaru. pre účely veterinárne).. injekcie). s listami dlaňovito zloženými z 5 — 1 úzkych. Vyhľadávajú ho najmä včely a osy. Je to trváca trsovitá bylina vysoká 10— 40 cm. D. Predmetom zberu i nákupu býva vňať . argentea L.1 35 % Trváca bylina s hrubým rozkonáreným podzemkom. grandiflora Mill. kde sedávajú husi). z menej známych je to napr. päťpočetné. rusky: MOCHNA HUSÍ („STŘÍBRNÍK") mä v skupine kardiotoník (lieky na posilnenie srdcového svalu) a v priemyselne vyrábaných prípravkoch sú srdcové glykozidy stabilizované v presne známom množstve.) — obidva rastú aj u nás. Rastie v blízkosti sídlisk na mierne vlhkých pôdach s vysokým obsahom dusíka. 3 2 2 11 10 4 0. plazivý (Potentilla reptans L. Kvety žlté. návesníček. označovaná aj ako Herba argentinae. strieborný — P. maďarsky: Liba pimpó. námožníček. z našich prípravkov sú to: Acedigal (kvapky. lutea L. Ostatné nátržníky sa líšia hlavne zložením listov. obrátene vajcovitých až kopijovitých lístkov. 6 4 4 11 12 6 0. tak aj n. čiarkovitých. in- Na listovu drogu — Folium digitalis lanatae — sa vztahuje ON 86 6434: Znak Ináč sfarbené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Celkový obsah lanatozidov — najmenej z toho lanatozidu C — najmenej Akosť — najviac v % I. Ako všetky nátržníky.Herba anserinae. Lanatosid C SPOFA (dražé. — n. na dlhých stopkách s priemerom 1-2 cm. španielsky: Argentina. micrantha L. n. canariensis L. veľkokvetý (D. husičky. (španielske druhy). Felsol prášok (antiastmatikum).Rosaceae Ľudovo: husia nôžka. tablety. (rastie najmä v Taliansku) a D. anglicky: Silverweed. Byľ poliehavá. pazušné. husí opeľuje hmyz.

taliansky: Tormentilla. na dlhých a tenkých stopkách. MOCHNA NÁTRŽNÍK ručne. chemicky nie celkom preskúmaná. Vlastný zber vňate sa robí počas kvitnutia (máj-august) z nezašpinených jedincov. zvonka na kloktanie. ako má n. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na pohár záparu a pije sa 2—3 x denne. že je Vysokohodnotný prostriedok tíšiaci kŕčovité bolesti bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. robí sa tak na výslovnú objednávku. Vedľajšie účinky sa nepozorovali ani po dlhšom užívaní. kým ostatné (neplazivé) druhy nátržníkov po päť. zelených. takže ju možno i obracať. 223. Zriedkakedy sa žiada zberať iba podzemok . Schne rýchlo. Druh nie je prieberčivý. bolestiach zubov. 37. Byľ poliehavá. Príbuzný n. kolíkových bolestiach žalúdka i čriev a podobných poruchách (pri meteorizme). Po očistení 196 sa umyje a suší podobne ako vňať. husí má výrazný spazmolytický účinok pri bolestivej a dlhotrvajúcej menštruácii. španielsky: Tormentila. Hlavná obsahová látka drog je termolabilná. listy dlaňovito zložené. N. Vlažný odvar sa pije 2—3 x denne. Vykopáva sa skoro zjari (marec) alebo neskôr v jeseni (október). 221. s nápadne hrubým uzlovitým podzemkom. zápaloch v ústach. 29. 229. Pre náchylnosť na zaparenie treba materiál vždy dobre našuchoriť. Možnosť zámeny s inými druhmi rodu je však aj tak . 36. francúzsky: Tormentille. Liečebný efekt sa prejaví po 4—5 dňoch užívania. Viaže sa na kremičité pôdy. zahreje sa a nechá vrieť 2 minúty. sedmílist. 34. Vňať i podzemok sú trieslovinovou drogou s podobnými účinkami. i. Uplatňuje sa predovšetkým pri menštruačných kolikách. strieborný sa užíva ináč: 1 polievková lyžica vňate sa namočí do pohára studenej vody. má v kvetoch iba po štyri korunné lupienky.tiež vitamín C a minerálne látky. Čajoviny č. rovný . Možno ho dochutiť cukrom. Vňať je náchylná na zaparenie pri zbere i sušení. Kvety žlté. vystúpavá až vzpriamená. Suší sa v tieni prirodzeným teplom (ak umelým. Sušenie trvá dlhšie. 3-5-početné. recta L. nátržník. vyrastajú z pazúch listov. rozkonárená. rusky: . N.. Znáša nízku aj vysokú pôdnu vlhkosť. vnútornom krvácaní.Radix (Rhizoma) anserinae seu Radix (Rhizoma) argentinae. lebo podzemok je dosť hrubý. aj cholín a mastné kyseliny. anglicky: Common Tormentíl. Dajú sa aplikovať ako adstringens. Mladá vňať slúži niekedy v domácnosti ako zelenina. 90.P. 159. v podzemku o. antiflogistikum a mierne spazmolytikum. V homeopatii sa z kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. 30. Trváca bylina vysoká 10—30 cm. 6 3 1 12 10 II. maďarsky: Vérontó fú. mochna lesná. nie vyše 40 °C). Droga nemá chuť ani pach. prietržník.NÁTRŽNÍK HUSÍ Užíva sa pri hnačkách. 35. horčiny. v lesných zárastoch. žalúdočných a črevných kataroch. Prieskumy dokázali. flavonoidy a sliz.) Räuschel Ružovité — Rosaceae Ľudovo: červienkový koreň. Pri sušení sa však nedrobí. 233. Na vňaťovú drogu — Herba anserinae — sa vzťahuje ČSN 86 6818: Akosť — najviac v % Znak Iné a ináč sfarbené časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Nachádzame ho vo všetkých pásmach našich zemepisných šírok na lúkach. Pomer zoschnutia 3 : 1 . sedmizámková zelina Nemecky: Hohes Fingerkraut. pri bolestiach v ústnej dutine. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . na rúbaniskách atď. 10 6 2 12 14 NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ Potentilla erecta (L. v droge je najviacej katechínových trieslovín (6-10 %). vzpriamený. Plody sú nažky. Na kúpele a vonkajšie upotrebenie sa dávka drogy zvýši (1 lyžica na pohár). s priemerom iba 5-12 mm. lístky hrubozúbkaté. na zapálené a krvácajúce rany a pod. D 1 až 0). potom pol hodiny vylúhovať. 32. na omývanie i obklady. tormentol.

alebo v októbri. že droga sa celkom vyrovná americkému rataňovému koreňu (Radix ratanhiae — ČsL 4. Trieslovinový komplex pôsobí antibakteriálne. pozri cudzokrajné drogy). ktorá spolu s ČsL 4 má tieto základné znaky: Znak Iné časti materskej rastliny ako podzemok (korene a pod. Dávkuje sa 1/2 kávovej lyžičky na šálku odvaru 2—4x denne. Je oficinálna v ČsL 4 ako Radix tormentillae. mandlí.5 12 Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej . úplavici. umyjú sa. aj črevného a žalúdočného. z ktorej 20—30 kvapiek vo vode poslúži na natieranie zapálených slizníc úst. hrubšie sa rozrežú a dajú sušiť na vzdušné miesta (lepšie je umelým teplom pri teplote 40 °C). Skladuje sa v uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. 8 2 3 14 ČsL 4 8 1 1. alebo sa odvodzuje z latinského tormentina = črev- Na podzemok (Radix — Rhizoma tormentillae) sa vztahuje ČSN 86 7019. husí. ľudovo nazývanými múria noha). Suché podzemky sú veľmi tvrdé.5 14 6 3 9 9 5 6 4 1. Účinné obsahové látky tvoria katechĺnové (tormentilové) triesloviny (17-25 % ) . niekedy aj v máji—júni a auguste—septembri. krvácaniach každého druhu (napr. ďalej glykozid tormentilín i tormentol a stopy silice. vhodná je aj tinktúra — Tinctura tormentillae. pri silnej menštruácii a pod. II. Z včelárskeho hľadiska sa rastlina veľmi cení pre obsah medoviny a značné množstvá peľu. antidiaroikum a antiflogistikum (na zápaly slizníc). Zber sa robí buď v marci—apríli. Droga má pomer zosušenia asi 3 : 1.). Droga sa užíva pri hnačkách. Droga je silné adstringens. Majú nenápadný pach a veľmi zvieravú chuť. Odvary drogy sa používajú aj pri kĺbovom reumatizme na obklady alebo ako zložka mastí na mokvavé rany. drobné korienky (možno to robiť až doma). Po 10 minútach sa obidva výluhy spoja a využíva sa počas dňa. Vykopávajú sa opatrne (najlepšie špeciálnymi trojprstovými motyčkami. Predmetom zberu sú podzemky dokonale zbavené koreňov. ba potvrdilo sa. Dodnes zachované pomenovanie Tormentilla v názve drogy (Radix tormentillae) vychádza z latinského tormentum = bolesť.5 11 4 1 1. Zber je potrebné robiť po dohovore s nákupňou. ako kloktadlo pri zápaloch hrdla a pod. Materiál sa nezaparuje a nedrobí. Latinský názov Potentilla sa pôvodne používal v stredoveku iba pre n.) a tmavá droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Akosť — najviac v % I. proti ktorým sa droga oddávna používala. Pri silných hnačkách sa dá 1 čajová lyžička drogy do pol pohára studenej vody. vylúhuje sa 8 h.NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ né koliky. nadzemné časti. výluh sa zleje a zvyšok drogy sa preleje vrelou vodou. Z vykopaných podzemkov sa odstránia zvyšky hliny. Podzemok (koreň) začerstva vonia podobne ako ruže a starý v tme svetielkuje. či vyrážky. na popraskané ruky alebo pery. Na homeopatické účely sa používa čerstvý podzemok. na lome červenkasté až červenofialové. Technicky droga slúži ako farbiaci prostriedok (farbí kožu na červe197 veľká. Prášok z podzemka sa niekedy dával aj do zubných práškov (a dáva sa opäť aj dnes). Vhodnosť jej uplatnenia v terapii hnačiek sa spoľahlivo dokázala i vedecky.

na úhoroch a rumoviskách. R. 31. najmä vo viniciach.. pripravuje sa perkoláciou drogy. Pochádza z južnej Európy. 42. slniečko Nemecky: Garten-Ringblume. Plody sú ohnuté nažky bez chocholca. maďarsky: Korômvirág. 28. francúzsky: Souci officinal. mesiačik. 138.C. nahotka liečivá. dlhostopkaté. 10 minút sa nechá postáť a výluhy sa spoja). španielsky: Calendula. Čs. stor. Predmetom zberu sú sýtooranžové korunné lupienky vytrhávané z plno- Na kvetnú drogu so zákrovom (Flos calendulae cum calyce) sa vzťahuje ČSN 86 6221 a bez zákrovu (Flos calendulae sine calyce) ČSN 86 6222.44. rusky: MĚSÍČEK LÉKAŘSKÝ NECHTÍK LEKÁRSKY Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 30-50 cm. 1817 ju Westring odporúčal pri rakovine maternice. Čajoviny č. Využíva sa aj vo veterinárnej medicíne (podobne ako v humánnej). Zriedka splanieva. extrakt je v masážnom roztoku Herbadent a v ústnej vode Herbadent (antiseptikum) a tinktúra v roztoku Stomatisan (antiseptikum ústnej dutiny). listu čučoriedky a sušených fazuľových strukov bez fazule (biela sorta) — 2 lyžičky na macerozápar na 2 poháre vody (dávka čajoviny sa napred 8 h maceruje za studena v pohári vody. sú menšie. 2 3 12 11 II. 141. 5 6 12 15 bez zákrovu I. Podľa Turcka sa dáva nátržníkový podzemok aj do čajovín proti cukrovke: rovnaký diel podzemka nátržníka. jeho klymenon je však určite nechtík roľný. Nátržník býva veľmi častou zložkou mnohých čajovinových zmesí. Základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % Znak so zákrovom I. roľného . neobstojí — išlo o chryzantémovku vencovitú (Chrysanthemum coronarium L. taliansky: Calendola. 3 6 12 13 . arvensis L. Vedecký názov nechtíka vychádza z latinského calendae = prvý deň v mesiaci (narážka na dlhé obdobie kvitnutia alebo na počet jazykovitých kvetov — „ako dní v mesiaci").no). Tvrdenie starších i mladších farmakognostov.Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: krusíček. trieslo na kože. Táto rastlina sa dokázateľne ordinovala v 16.).41. úbory po odkvitnutí ovisnú. Astrovité . Okrajové kvety slúžili oddávna na falšovanie šafranu.216. ktorý rastie v teplejších oblastiach. 27. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku čajoviny Tormentan (užíva sa pri letných hnačkách. jednoduché. NECHTÍK LEKÁRSKY Calendula officinalis L. 38. Identifikácia nechtíka v histórii je veľmi ťažká. tráviacich poruchách žalúdka). po zliatí sa čajovina preleje pohárom vriacej vody. je prísada pri výrobe atramentov atď. Je všeobecne známa. anglicky: Pot Marigold. 39. 32. okrajové kvety majú väčšie. že Dioskoridovo chrysanthemon predstavuje nechtík. vňať na nakurovanie a šťava z rastliny pri bolení zubov. Listy má striedavé. Rastlinu pestujú v okrasných záhradkách. úbory väčšinou oranžovožlté. V ČsL 4 je okrem drogy oficinálna aj Tinctura tormentillae. pri vynechávajúcej menštruácii (kvet s vi198 nom).56. Úbory n. Iné časti rastliny ako kvet Droga sfarbená inak ako kvety Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 3 12 13 II.

kvetých úborov bez zvyškov zákrovov (kalichov), niekedy aj úbory s kalichom. Je to vhodný materiál pre zácvik zberačov. Droga — kvet nechtíka bez zákrovu, Flos calendulae sine calyce sa vytrháva v hlavnom období kvitnutia (júl — august) z plnokvetých odrôd pestovaných rastlín. Menejhodnotnú drogu dostaneme vytrhávaním kvetov z usušených úborov v celosti. Zberáme vždy iba toľko materiálu, koľko môžeme bez problémov sušiť. Sušíme čo najrýchlejšie a v tenkých vrstvách, bez prístupu slnka (kvety inak strácajú farbu). Pri sušení umelým teplom neprekračujeme 30-35 °C! Pomer zoschnutia asi 8 : 1 . Drogu v dobre uzatvorených obaloch chránime pred svetlom. Ak zberáme na odpredaj, ihneď po usušení ju expedujeme do nákupne, lebo ľahko podlieha skaze. Zber kvetov so zákrovom - Flos calendulae cum calyce, robíme iba so súhlasom nákupne. Sušenie a celková manipulácia sú rovnaké ako pri droge bez kalicha. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1. Na homeopatické účely sa pripravuje esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. D 2). Aplikuje sa interne i zvonka ako v alopatii. Kvet v čerstvom stave má balzamický pach a aromatickú chuť, ktorá sa sušením stráca. Účinné obsahové látky nechtíka tvoria predovšetkým flavonoidy, karotenoidy (farbivá), špeciálne polyénové zlúčeniny (polyíny), triterpénové saponíny a silica. Droga pôsobí ako cholagogum-choleretikum, mierne spazmolytikum a externé antiflogistikum. Priaznivé terapeutické prejavy sú zrejme spôsobené súčinnosťou flavonoidov, farbív a silice. Droga má v alopatii podobné uplatnenie ako arnika horská. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu; pije sa každé 3 h. Na omývanie a výplachy sa používa zápar z 2 polievkových lyžíc drogy na liter vody. Ľudovo sa používa hlavne tinktúra — 1 diel kvetnej drogy sa maceruje v 10 dieloch čistého liehu; čajová lyžička získanej tinktúry sa vleje do štvrť litra vody a aplikuje sa na rany, preležaniny, udreniny, pri zápaloch kože i jej poškodení zapríčinenom ožarovaním alebo slnením. Významne urýchľuje hojenie rán. Preto býva zložkou mastí, zásypov a pod. Ľudovo sa pripravuje masť z čerstvej šťavy (4—6 g šťavy na 30 g nesoleného masla), prípadne sa dávajú obklady. Odvar z nechtíka zjemňuje a zvláčňuje pokožku, preto sa používa v kozmetike ako krém Fyto s extraktom z arniky (robí sa 5 — 10 % odvar z kvetov; var

nesmie presiahnuť 2 minúty). Karotínové farbivo kvetov je neškodné. Dáva sa najmä do syrov a masla na zlepšenie farby. Vnútorné užívanie drogy je zriedkavé. Droga pôsobí priaznivo na žľazy s vnútorným vylučovaním a pri zápaloch, po interných chirurgických zákrokoch, operáciách novotvarov a aj pri novotvaroch žalúdka, čriev a pod. (tablety sa vyrábajú v ZSSR). Kvety niekedy tvoria zložku žlčníkových, žalúdočných, pečeňových a pod. čajovín. Tinktúra sa podáva v množstve asi 2—4 g denne, výťažok v dávke 0,3—0,5 g a vylisovanej šťavy stačia 1 — 2 lyžice (s cukrovou alebo aromatickú vodou). Kvetná droga sa často pridáva do čajovín na zlepšenie ich vzhľadu. Čajoviny č. 65, 180, 207, 219.

CHRPA POLNÍ („MODRÁK") Cyanus segetum Hill — syn.: Centaurea cyanus L. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: chrpa, modrák, sinokvet, svitlák, svetlák Nemecky: Kom-FIockenblume; maďarsky: Kék búzavirág; taliansky: Fiordaliso; francúzsky: Bluet des champs; anglicky: Corneflower; španielsky: Aciano; rusky:

NEVÄDZA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 30— 50 cm; stonka hranatá, rozkonárená, listy čiarkovité, koncové úbory s okrajovými modrými kvetmi. Plody sú nažky s dvojradovým chocholcom. Rastlina uprednostňuje piesočnaté podklady so slabo kyslou reakciou. Jej výskyt prezrádza, že pôda nemá pod povrchom spodnú vodu. Druh pochádza zo Stredomoria. U nás sa rozšíril v poľných kultúrach (najmä v obilí) a na slnečných stráňach. Podobných druhov je viac. Dajú sa však ľahko odlíšiť už tým, že n. poľná rastie prevažne iba medzi obilím. Príbuzné druhy a plemená rodu Cyanus Miller, príp. Jacea Miller (nevädzovec, česky chrpina) sa nezberajú.

Nevädza má vo svojom pomenovaní mnoho nejasného. Ani latinský názov sa nepoužíva jednotne. Donedávna sa uprednostňovalo označenie Centaurea cyanus podľa bájnych kentaurov, ktorí sa po zanechaní bojového a dobrodružného života venovali medicíne. Najslávnejší kentaur bol lekár Chiron, Eskulapov učiteľ. Chiron si vyliečil ranu od Heraklovho šípa liekom z byliny kentaureion, čo je naša zemežlč; tá sa delila o meno s južným druhom nevädze — Centaurea centaurium (u Dioskoridesa „veľké kentaureion", pričom zemežlč bola menšie kentaureion). Linné preniesol názov na nevädzu. Prívlastok cyanus je z gréckeho kyanos = modrý, pre farbu úborov. Dnešné vedecké meno je však odvodené z cyanus a segetum (latinsky seges = siatie, jarina, obilie), t. j. modrý kvet medzi obilím. Z príbuzných druhov a foriem alebo hybridov, zaradených zvyčajne do rodu Jacea Mill., z včelárskeho hľadiska prichádza do úvahy predovšetkým nevädzovec lúčny — J. pratensis Lam., príp. nevädzník hlaváčovitý — Colymbada scabiosa (L.) Holub; sú nenáročné, rastú v obilí, na lúkach, stráňach i na suchých pôdach. Kvitnú v júni až októbri; hromadný rozkvet sa končí zvyčajne v auguste. Výdatne medujú. Včelám na niektorých miestach zaisťujú hlavnú znášku a poskytujú aj dostatočné množstvo peľu. Med býva sfarbený tmavo až čierno. Med z n. poľnej je hnedastý, ostrej chuti, pričom peľ je žltobiely. Vyznačuje sa však tým, že ťažko cukornatie a pekne vonia. Nevýhodou je to, že nevädza rastie prevažne medzi obilím, kde včely nalietavaním na klasy si často porušujú krídelká. Nevädza je významná aj tým, že zaisťuje znášku aj v suchých rokoch. Hospodársky je takmer bezvýznamnou burinou (žerú ju iba ovce a kozy). Predmetom zberu sú sýtomodré hlavičky kvetov s kalichom bez stopiek — Flos cyani cum calyce, alebo len sýtomodré jazykovité kvety vytr-

Kvet bez kalicha (Flos cyani sine calyce) posudzuje ČSN 86 6222 a kvet s kalichom (Flos cyani cum calyce) ČSN 86 6221: Akosť — najviac v % Znak bez kalicha I. Iné časti materskej rastliny ako kvet (úbory) Kvety sfarbené inak ako na rastline Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 10 12 7 II. 5 20 12 10 s kalichom I. 3 10 12 10 II. 5 20 12 12

199

NEVÄDZA POĽNÁ

OČIANKA ROSTKOVOVA
SVĚTLÍK LÉKAŘSKÝ
Euphrasia rostkoviana Hayne Krtičníkovité - Scrophulariaceae Ľudovo: ambrožka, bradavník, potešenie očí, tešinka, zubová tráva Nemecky: Gemeiner Augentrost; maďarsky: Mirigyes szemviditó; taliansky: Eufrasia; francúzsky: Euphraise officinale; anglicky: Eyebright; španielsky: Eufrasia; rusky: -

hávané z úborov na začiatku kvitnutia rastliny (máj—júl, niekedy aj august) - Flos cyani sine calyce. Sušíme rýchlo v tieni, v tenkej vrstve (1—2 cm), nikdy nie na slnku (kvet vybledne). Lepšie je sušiť umelým teplom — teplotou do 35 °C, tak si kvet zachová pôvodnú farbu. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 (s kalichom), 6 : 1 (bez kalicha). Na skladovanie je droga veľmi citlivá, patrí do dobre zatvorených obalov (najlepšie z umelých hmôt) a treba ju chrániť pred svetlom (vybledne a plesnie). Podstatnú zložku obsahových látok drogy tvoria modré farbivá, princíp tvorí seskviterpén laktónového zloženia a azulogénneho charakteru (proazulén a antokyanosidy), potom glykozid cichoriín, triesloviny, flavonoidy, sliz a minerálne soli (o. i. dosť mangánových). V súčasnosti sa droga používa hlavne ako antiflogistikum 200

a diuretikum. Dávkuje sa jedna kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 x denne (používa sa hlavne v zmesi s ďalšími drogami); veľmi často tvorí iba skrášľovaciu prísadu čajovín. V 16. stor. i neskôr sa užíval zápar aj ako prostriedok proti „búchaniu srdca" (výťažok zmiešaný s pivom miernil bolesti v močových cestách), proti žltačke a do očných vôd ako mierne antiseptikum. Ľudovo sa ešte dnes droga uplatňuje v čajovinách na látkovú premenu, zvonka na omývanie rán a vredov a ako prísada do vodičiek na vlasy. Z nevädzových jazykovitých lupienkov sa izoluje azúrovomodré farbivo, ktorým sa prikrašľujú kozmetické prípravky. Novšie sa droga zavádza aj ako horčinový prostriedok pri žalúdočných ťažkostiach. Čajovina č. 65.

Jednoročná, niekoľkonásobne rozkonárená bylina vysoká 10 — 30 cm. Listy sediace, protistojné, vajcovité, pravidelne zúbkaté (zúbkov je 5 — 7). Z pazúch listeňov vyrastajú sediace kvety s bielou alebo svetlofialovou korunou. Plody sú tobolky. Rastie na vlhkých lúkach všetkých výškových stupňov, zriedkavejšie aj na pasienkoch a okrajoch lesov. Znáša i kremičité pôdy. Rod očianky je veľmi premenlivý; jednotlivé taxóny sa navzájom krížia veľmi ľahko (u nás asi 17 druhov a 13 krížencov). Pôvodný druh sa označoval ako Euphrasia officinalis L. Rozdelil sa na viacero samostatných druhov, ktoré sa navzájom veľmi podobajú a rozlíši ich iba skúsený botaniksystematik. Jednotlivé charakteristiky netreba uvádzať, pretože všetky sa môžu zberať a tvoria dôležitú nakupovanú drogu. Liečivosť očianky bola dobre známa už staroveku, o čom svedčí jej grécke pomenovanie eufrasia = radosť, spokojnosť (pre elegantný vzhľad a liečivosť). Používala sa najmä pri očných ochoreniach. Kneipp okrem vymývania boľavých očí odvarom z očianky odporúčal čaj z listov ako posilňujúci prostriedok na žalúdok. V ére bylinných vín sa v nich vyvárala okrem šalvie, ľubovníka a yzopu aj očianka. Očianky sú pre včelárov významné nektárovou znáškou. Peľu poskytujú málo. Kvitnú v lete. Predmetom zberu a nákupu je vňať — Herba euphrasiae. Zber sa robí na začiatku kvitnutia (jún —september). Odrezávajú sa olistené a kvitnúce časti byliny bez spodných zdrevnatených častí býľ. Treba dávať pozor na prímesi tráv, lebo rastlina sa najčastejšie vyskytuje v porastoch na nízkotrávnatých lúkach a pastvinách. Veľmi podobná hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys L.) je typická hluchavkovitá rastlina a obľubuje hlavne slnečné, vápencové, skalnaté stráne nížin a pahorkatín; je tiež liečivá (amarum, aromatikum, metabolikum, choleretikum). Materiál je trochu náchylný na zaparenie a veľmi ľahko opadávajú kvetné časti a listy; sušíme ho preto na

OČIANKA ROSTKOVOVA

napr. aj z lipkavcov, Galium L. alebo skorocelov — Plantago L.). Ďalšími obsahovými látkami očianky sú triesloviny (3-8 % ) , silica (0,15 % ) , horčina, modré farbivo, aromatická substancia podobná živici (údajne tvorí podstatnú zložku liečebného princípu očianky), minerálne látky a olej; droga nie je celkom preskúmaná. Očianka je adstringens — vhodné pri blefaritídach (zápal okrajových mazových žliaz mihalníc), konjunktivitídach (zápal spojovky) a hordeolu (tzv. jačmeň); robí sa odvar z 3 kávových lyžičiek na 2 šálky k teplým kúpeľom, príp. sa kombinuje s borovou vodou, rumančekom a feniklom, a používa sa aj ako obklad. Ľudovo slúži aj pri ochoreniach slizníc dýchacích ciest, spojených so zahlienením (bronchitída, astma), pri chrapote, ako stomachikum na tvorbu žalúdočných štiav, pri slabosti žalúdka, tráviacich ťažkostiach, nechuti do jedenia, pri žltačke (kombinuje sa s vňaťou paliny pravej, s koreňom čakanky, púpavy a pod.), pri zle sa hojacich ranách a na miernenie kŕčov a zvieravých bolestí hlavy, proti hystérii a nespavosti (tu sa zvykne kombinovať s vňaťou ruty) a pri duševnej únave. Tu sa odporúča dávkovanie: 2-3 g prášku z drogy denne alebo 3 lyžičky vňaťovej drogy na 2 šálky denne (2 % zápar), príp. 5 — 10 kvapiek tinktúry 2-3 x denne alebo 10 kvapiek tinktúry do pohára vody na omývanie. Homeopatická esencia z celej čerstvej a kvitnúcej rastliny sa upotrebúva v očnom lekárstve a pri ochoreniach pokožky i slizníc.
OMAN PRAVÝ

OMAN PRAVÝ

tienistých miestach v tenkých vrstvách a bez zbytočného prehŕňania, prípadne vo zväzočkoch nad bielym papierom, pričom čisté a bezchybné opadané kvety i listy dodatočne doložíme do drogy. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať.

Droga obsahuje flavonoidy, potom glykozid aukubín (= rinantín), ktorý patrí medzi iridoidy (pseudoindikány); experimentálne sa dokázalo, že na liečenie vysokého krvného tlaku sú vhodné práve rastliny so značným obsahom aukubínu — malo by sa to vzťahovať i na extrakty z očianky (ale

Inula helenium L. Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Compositae) Ľudovo: alant, ománek, voman Nemecky: Echter Alant; maďarsky: Ôrnénygyokér sertecsék; taliansky: Enula; francúzsky: Grande Aunée; anglicky: Elecampane; španielsky: Ala; rusky:

Na vňaťovú drogu — Herba euphrasiae sa vzťahuje ČSN 86 6819: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina a zdrevnatené časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 12 II. 10 6 2 14 12

Trváca bylina vysoká až 150 cm, s hrubým podzemkom a koreňmi, s priamou, ryhovanou, hore rozkonárenou byľou. Prízemné listy sú vajcovité, na báze srdcovité, stonkové široko kopijovité, sediace, na rube plstnaté. Úbory sú veľké, žlté, vnútorné zákrovné listene suché a kožovité. Plody sú nažky s dlhým chocholcom. Rastlina sa importovala k nám zo strednej Ázie. Tradične sa pestuje v záhradách; miestami splanieva. U nás rastie 8 druhov omanov (Dostál, 1982); o. britský - I. britannica L., ktorý sa niekedy zamieňa za arniku horskú, je hojný druh nížinného
201

OMAN PRAVÝ

a podhorského stupňa, je nižší ako o. pravý a listy má na rube pavučinato ochlpené a o. hodvábny — I. oculus-Christi L. má podobne ochlpené listy a je pomerne zriedkavý teplomilný druh. Keďže u nás podzemok o. pravého prichádza na farmaceutický trh iba

z pestovaných rastlín (o. Goliát), je zámena nepravdepodobná. Nebezpečná je prímes koreňa ľuľkovca. Rodové meno inula je odvodené z inaein = vyprázdňovať, čistiť (s ohľadom na účinky drogy) a druhové z helios = slnko (podľa formy úbo-

Na podzemok — koreň (Radix enulae) sa vzťahuje ČSN 86 7013:
Akosť — najviac v % Znak Nadzemné časti rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej
I.

II. 2 1 3
13 10

0,5 — 1
13

7 1.5

1

rov), prípadne z helenion = košíček. Nikandros opísal v bájke vznik kvetu zo sĺz prekrásnej Heleny plačúcej nad kormidelníkom Menelaom, ktorého uštipol had. Legenda dodala byline povesť protijedu. Oman je ako väčšina astrovitých rastlín medonosnou bylinou. Pestuje sa však aj ako okrasná kvetina v záhradkách. Podzemky omanu i s koreňmi sa ako droga označujú Radix (Rhizoma) helenii alebo Radix inulae či enulae; vykopávajú sa podzemné časti 2-ročných rastlín (august-október), pričom koreňové puky sa môžu použiť na výsadbu ďalšej kultúry. Materiál sa rýchlo omyje a dá sušiť na dobre vetraných miestach, najlepšie umelým teplom (do 40 °C); pre urýchlenie usušenia sa korene rozrezávajú. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na homeopatické účely sa používa čerstvá podzemná časť; pripravuje sa z nej esencia (dil. D 2 - D 1). Na vykopávanie podzemných častí sa najlepšie dajú použiť úzke a dlhé rýle. Korene sa nesmú poškodiť, malé korienky nechávame a hneď na jeseň vysádzame. Pri manipulácii s rastlinami i s drogou niekedy vznikajú opuchy a podráždenie slizníc. S ohľadom na veľkú spotrebu sa rastlina u nás pestuje (i súkromne na zmluvu s nákupňou). Omanový podzemok i korene obsahujú predovšetkým silicu (1—3 % ) , v ktorej hlavnú zložku tvoria alantolaktóny (seskviterpény); obsah azulénov je problematický. V podzemku je veľké množstvo inulínu (až 45 % ) , potom sacharidy a horčiny. Droga je expektorans, spazmolytikum, stomachikum, diuretikum a cholagogum; užíva sa pol kávovej lyžičky na šálku záparu; pije sa 3-krát denne po lyžiciach. Uvoľňuje zahlienené dýchacie cesty, pričom pôsobí aj antibakteriálne a mierne diureticky; vplýva i na tvorbu a uvoľňovanie žlče. Ľudovo sa uplatňuje interne aj ako anthelmintikum, na povzbudenie chuti do jedla, ako metabolikum (urýchľuje látkovú premenu), zvonka proti kožným vyrážkam, lišajom, na zle sa hojace rany, mokvavé lišaje, ako kloktadlo (zápaly hrdla, stomatitída a pod.). Omanový koreň je u nás zložkou priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (diuretikum, antireumatikum), Thé Salvat (choleretikum, stomachikum, laxans), Species cholagogae Planta (cholagogum, choleretikum). Droga má široké použitie v likérnic-

202

kom priemysle i ako surovina na izoláciu inulínu, významného ako dietetikum (oficinálny v ČsL 3). Niekedy destilovaná silica — Oleum inulae je veľmi účinná proti niektorým druhom hmyzu (usmrcuje napr. larvy moskytov). Zo známejších receptov možno uviesť: odvar z 5 g koreňa omanu a 10 g kostihoja na 250 ml vody, ktorý sa po precedení zmieša s 30 g pomarančového sirupu — pije sa 3 x denne 10 — 20 kvapiek pri bronchitíde. Ako prsná čajovina sa osvedčuje zmes poľského Pektosanu (č. 120) a Species pectorales - čajovinu možno uplatniť ako mucilaginózum, emoliens, expektorans, dezinficiens a antiflogistikum. Čajoviny č. 13, 120, 166, 167, 170, 211.

ORECH VLAŠSKÝ

OŘEŠÁK KRÁLOVSKÝ („VLAŠSKÝ OŘECH")

ORECH VLAŠSKÝ

Juglans regia L. Orechovité — Juglandaceae Nemecky: Echter Walnuss; maďarsky: Pompás diófa; taliansky: Noce; francúzsky: Noyer commun;"anglicky: Walnut; španielsky: Nogal; rusky:

Strom so silným kmeňom a mohutnou korunou. Listy striedavé, nepárno perovito zložené, 3—4-jarmové. Samčie kvety tvoria dlhé zelené jahňady, samičie sedia na konci mladých výhonkov. Plody sú zelené, potom černejúce kôstkovice (ľudovo orechy). Rastlina sa k nám dostala z juhozápadnej Európy. Pestuje sa v teplejších oblastiach. Dlhoročným pestovaním vzniklo niekoľko odrôd, napr. orechy s „papierovými" škrupinami (var. fragilis), s plodmi až ako slepačie vajce (var. maxima — ich jadro však veľmi Zosychá) a i. Odrody (i sorty) sa odlišujú podľa listov, obdobia rozkvitania, tvaru koruny stromu, stupňa mrazuvzdornosti atď., predovšetkým však podľa tvaru orechov. V kultúre poznáme asi 150 orechových sort. Listy možno zberať zo všetkých orechov, okrem o. čierneho - J. nigra L. a o. popolavého - J. cinerea L., ktoré majú listy na okraji viac-menej ostro zúbkaté. Latinské meno juglans vzniklo skrátením Jovis + glans, t. j. Jupiterov žaluď (preklad z gréckeho Dios Balanos, lebo v staroveku orechy pokladali za božské jedlo a strom zasvätili Jupiterovi). Druhové pomenovanie regia = kráľovský. Ako vlasť orecha sa väčšinou uvádza územie tiahnúce sa cez Malú Áziu až do západnej Číny. Antické Grécko

orechy nazývalo perzské alebo kráľovské, lebo podľa Plínia ich priniesli králi z Perzie. Drevo oddávna používali stolári. Opeľovanie stromov obstaráva vietor. Lekárenský najpoužívanejšie sú orechové listy — Folium juglandis; trhajú sa jednotlivo, no iba mladé, zelené a za suchého počasia (jún —júl). Treba dávať pozor, aby sa zbytočne nelámali a nezaparili; sušia sa rýchlo

v tenkých vrstvách. Po usušení si musia zachovať pôvodnú zelenú farbu. Nesprávnou manipuláciou a zlým sušením droga hnedne. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. Droga má slabo korenistý pach a slabo škrabľavú chuť. Zberá sa i zelené oplodie orechov — Pericarpium (Cortex) juglandis nucum (fructus), a to v čase dozrievania a oberania plodov, kým je ešte zelené (júl-august). Suší sa v tenkej vrstve na slnku alebo umelým teplom, lebo

Listová droga sa hodnotí podľa ČSN 86 6438: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 8 3 0.5 12 10 II. 16 6 1 0.5 12 12

203

obsahuje veľa vody a ľahko plesnie. Správne usušené oplodie dostáva čiernohnedú farbu a je hubovité; pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na iné ciele (cukrárstvo, likérnictvo, potravinárstvo) sa používajú nezrelé plody (zberajú sa v čase, keď ešte vnútornú škrupinu orecha možno prepichnúť špendlíkom) — Fructus juglandis immaturus a zrelé plody — Fructus juglandis maturus. Listy obsahujú ako účinné látky triesloviny (asi 2—5 %), prevažne galotanínového typu, potom silicu (má zelenohnedú farbu, pri obyčajnej teplote je tuhá a páchne príjemne dechtovito), ďalej kyselina askorbová (vitamín C) a horkú látku — v čerstvom materiáli hydrojuglónglukozid, ktorý po rozrušení pletiva prechádza v hydrojuglón a potom juglón (farbí kožu do hneda, preto sa i výťažky z oplodia nezrelých orechov používajú do krémov na opaľovanie, prípadne v jemnom oleji ako známe kozmetikum). Podobné látky obsahuje aj oplodie a plody — jadrá majú predovšetkým olej (asi 40-60 %). Drogy z orecha treba hodnotiť predovšetkým ako trieslovinové; sú adstringens, hemostatikum a antiseptikum. List sa dávkuje: pol kávovej lyžičky na šálku odvaru - pije sa 2—3x denne. Vnútorne sa užíva pri žalúdočných a črevných kataroch, ako metabolikum, zvonka ako adstringens pri kúpeľoch, osobitne proti nadmernému poteniu, na omrzliny a pod. Juglón má protikrvácavé účinky, lenže slabšie ako vitamín K (liečebne sa nedajú využiť). Výraznejšie sú spazmolytické, sedatívne a fungicídne (baktericídne) vlastnosti. List sa externe dávkuje na kúpeľ v množstve 0,5-1 kg. Ľudovo sa droga používa vnútorne i zvonka ako posilňujúci prostriedok, na opuchnuté žľazy, pri zlomeninách kostí, očných kataroch, všeobecnej slabosti, pri uvoľnených zuboch a kožných ochoreniach, ďalej pri ľahkej nechutí do jedla, menštruačných ťažkostiach, ako anthelmintický prostriedok a na kloktanie (zápaly hrdla a v ústach), s kvetom nevädze, myšieho chvosta, rumančekom a vňaťou očianky pri kožných ochoreniach (akné, neurodermatídy a i.). V homeopatii sa z rovnakého dielu čerstvého zeleného oplodia a listov pripravuje esencia (dil. D 2 —D 1), ktorá sa používa pri chronických očných kataroch a tráviacich poruchách. Čerstvé listy sú ľudovo známe ako insekticídum (napr. proti blchám). Čajoviny č. 59, 148, 228. 204

+ Consolida regalis S. F. Gray - syn.: Delphinium consolida L. Iskerníkovité — Ranunculaceae Ľudovo: kozia bríadka, ostruhy, rytierska ostruha, stračia nôžka, stračka poľná, svalník kráľovský, vtáčky Nemecky: Feld-Rittersporn; maďarsky: Szarbaláb sarkvirág; taliansky: Erba cornetta; francúzsky: Dauphinelle des champs; anglicky: Forking larkspur; španielsky: Consolda real; rusky: -

OSTRÔŽKA POLNÍ

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 10—50 (120) cm; byľ priama, hore rozkonárená. Listy stopkaté, trojpočetné, lístky v čiarkovitých úkrojkoch. Súkvetie tvorí jednoduchý strapec; kvety tmavomodré, modrofialové, zriedka ružové alebo biele; majú dlhú ostrohu. Plody sú mechúriky. Obyčajná burina obilných kultúr, najmä na hlinitých roliach od nížin do podhorských oblastí. Z príbuzných a podobných druhov rodu poznáme záhradné druhy, ktoré do drogy nepatria. Veľmi podobné kvety majú príbuzné stračonôžky (Delphinium L.) — líšia sa plochými, dlaňovitými a päťdielnymi listami. Vedecký názov rodu Consolida je odvodený z latinského consolidare = sceľovať, hojiť; druhové meno regalis = kráľovský, patriaci kráľovi, dôstojný (pre celkový výzor rastliny). Už z rastu medzi obilím možno usudzovať, že o. poľná nie je našou pôvodnou rastlinou. O tomto a príbuznom druhu o. záhradná — Consolida ajacis (L.) Schur, starí nemeckí botanici a lekári predpokladali, že

v nich opäť našli dve liečivé rastliny, ktoré spomínal vo svojich spisoch Dioskorides, a preto ich označili ako Delphinium a D. alterum. Podľa Frassa, výborného znalca antickej flóry, však Dioskoridovo delfinon znamená Delphinium peregrinum L. a možno aj Hippokratovo hyakinthos alebo kammaros. Pôvodné použitie tejto rastlinnej drogy ustúpilo do pozadia asi v polovici 18. stor. Potom sa opäť žiadala vňať, no zväčša iba ako prísada na skrášľovanie čajovín. Opeľovanie rastliny obstaráva hmyz, najmä čmeliaky, ktoré hľadajú v kvetnej ostrohe medovinu. Aby sa zabezpečilo opeľovanie rastliny cudzím peľom, prašníky dozrievajú omnoho skôr ako blizny. Najčastejšie sa zberajú a niekedy nakupujú kvety — Flos calcatrippae (consolidae). Zberajú sa v plnom rozkvete (jún—august) s krátkou stopkou, za sucha, bez kalicha. Neznášajú stláčanie a sušia sa v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste, v tieni, príp. umelo (do 35 °C). Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch, chránené pred svetlom; ľahko strácajú farbu a plesnejú. Pomer zosušenia je 8 : 1. Droga má medovitý pach a slizovitú chuť, trochu horkú. Zriedkavejšie sa zberá vňať — Herba calcatrippae (consolidae). Zber sa robí tiež v období plného kvetu a suší sa podobným spôsobom ako kvety. Strata zoschnutím je asi 80 %. V homeopatii sa žiada čerstvá kvitnúca vňať.

Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6220 s týmito základnými znakmi: Akosť — najviac v % Znak Časti kvetov sfarbené ináč ako na rastline Iné časti materskej rastliny cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 8 II. 10 5 2 10 10

Na vňaťovú drogu (Herba calcatrippae — consolidae) sa vzťahuje ČSN 86 6738: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina Cudzie anorganické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 2 1 13 8 II. 10 4 2 1š 10

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Droga má slabý medovitý pach, prakticky nijakú chuť. Chemizmus rastliny nie je celkom prebádaný; hoci všetky časti okrem kvetov obsahujú jedovaté diterpénové alkaloidy (podobné, ako má prilbica), otravy ľudí nie sú zatiaľ známe; občas sa vyskytnú u dobytka. Z alkaloidov sa uvádza hlavne napelín. Kvety obsahujú predovšetkým antokyanový glykozid delfinín (modrý) a žltý flavonol, potom kempferol. Vňať sa v minulosti používala v záparoch ako močopudný prostriedok a proti vnútorným parazitom. Dnes sa uplatňuje ako zložka expektoračných a diuretických čajovín — samostatne sa nepoužíva. Miestami má veterinárne použitie. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravujú alkoholické výťažky (dil. D 2 - D 1), ktoré pôsobia proti

vnútorným parazitom, laxatívne a močopudne.

Rubus fruticosus agg. Ružovité - Rosaceae Ľudovo: černica, čierna malina, ožina Nemecky: Brombeere; maďarsky Fekete szeder; taliansky: Rovo; francúzsky: Ronce; anglicky: Blackberry; španielsky: Zarzamora; rusky: -

OSTRUŽINÍK KROVITÝ

OSTRUŽINA ČERNICOVÁ - ČERNICA

Ker vysoký 30-80 (150) cm; konáre tŕnité, listy dlaňovito zložené, trojaž päťpočetné, na rube holé. Plody sú čierne ostružiny (plodstvo kôstkovičiek), ktoré po dozretí opadávajú. Taxón zahrňuje u nás asi 50 malých druhov. Ich špecifické ekologické znaky sú doposiaľ málo známe. Černice rastú na brehoch potokov,

ale aj na rúbaniskách a v kroviskách živých plotov, vyskytujú sa v lesoch v rozličných nadmorských výškach. Černica a malina patria spolu do botanického rodu Rubus L., ktorý robí botanikom problémy desiatkami svojich premenlivých druhov a aj neobyčajne pružným krížením. Na určovanie treba osobitné znalosti. Pri bežnom zbere určovanie nemá praktický význam, pretože všetky rastliny sa zberajú ako rovnocenné. Vedecký názov ostružiny vznikol asi z latinského ruber = červený (podľa farby plodov niektorých druhov); fruticosus je takisto z latinčiny (frutex = ker). Semená černice sa našli už v neolitických kolových stavbách. Plody i listy sa vychvaľovali v hippokratovských spisoch. Liečebne sa používali pri zapálených a ľahko krvácajúcich ranách. V ľudovom liečiteľstve sa osobitne cenili ako prostriedok proti hnačkám, pri bielom výtoku žien, pri veľmi silnom menštruačnom krvácaní. Listy s mladými výhonkami pomáhali pri kožných vyrážkach všetkých druhov. Podľa Leclerca (1927) možno listy použiť aj na kloktanie pri angíne a Madaus (1938) ich prvý raz spomenul aj proti cukrovke. Novšie sa začali fermentovať na chutný čaj ako náhradka za pravý čierny čínsky (návod podľa Peyera je pri malinovom liste). Ostružina je jednou z najlepších včelárskych rastlín čo do nektárovej i peľovej pastvy. Med je zlatožltý a príjemne vonia; peľ má zlatosivú farbu. Predmetom zberu sú mladé listy bez prímesí, svieže a zdravé, trhané jednotlivo v období kvitnutia (máj-jún až september). Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. Ak sa sušia umelým, najvýhodnejšia je teplota 40-50 °C. Sušenie sa urýchľuje častým obracaním. Zle zafarbené listy sa z drogy odstránia. Droga: Fructus rubi fruticosi. Droga nemá pach a chutí zvieravo. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Je vhodná na zber pre začiatočníkov. Predmetom zberu a nákupu v Jednote sú zrelé čierne plody — Fructus rubi fruticosi recens, ktoré sa zberajú v auguste až v októbri. Mali by byť zdravé, čerstvé, čisté, suché, bez prímesí (neoddeľujú sa od lôžka). Zberné nádoby musia byť z pevného materiálu. Černice sa spracúvajú priemyselne podobne ako maliny. Vyrába sa z nich nielen džem a pod., ale aj dezertné víno. Plody možno aj sušiť umelým teplom, čo si vyžaduje veľkú rutinu. 205

MALINÍK OBECNÝ OSTRUŽINA MALINOVÁ . ako prostriedok proti kašľu. adstringens Rubus idaeus L. kde je chuťovo nie najpríjemnejšia voda. Ružovité . menštruačného a pod.OSTRUŽINA ČERNICOVÁ . maďarsky: Málna. Slúži aj na kloktanie a omývanie (vyrážky a pod. 4. hromadne vyrábané prípravky sú čajoviny Diabetan (pomocná liečba cukrovky). na tzv. sliz. Ako doplnková droga môže sa pridávať do väčšiny čajovín (chuťové korigens). vysoká 60-120 cm. Šťava z černíc sa odporúča pri zväčšenej štítnej žľaze. francúzsky: Ronce framboisier. strume. 6 2 0.). náhradka pravého čaju). Javorina (dietetikum. List má aj baktericídne.ČERNICA a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu.). V plodoch sú predovšetkým antokyanové glykozidy . pektín. rusky: Základné znaky drogy stanovuje ČSN 86 6429: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako listy a časti sfarbené ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním drogy) I. črevných kataroch. Tým sa podstatne líši od príbuzných druhov a krížencov. Malina má na rube bieloplstnaté listy. slabé fungicídne vlastnosti. v riedkych pazušných metlinách. Čajoviny č.Rosaceae Ľudovo: malina Nemecky: Himbeere. Stomaran (stomachikum. i. 15 5 1 12 11 Trváca bylina s drevnatými stonkami. Často sa pestuje v záhradách a na plantážach. Z obsahových látok sú ešte významné organické kyseliny (jablčná. Je premenli- 206 .). anglicky: Raspberry. Rastie na rúbaniskách. a to pre obsah trieslovín (5 -14 % ). Kvety biele. o. 210. Listová droga sa používa predovšetkým pri katarálnych ochoreniach tráviaceho traktu. jantárová a i. Čs. je vhodná na účely zubnej kozmetiky a na liečenie ústnej dutiny. List je významné antidiaroikum. pri akútnych i chronických žalúdočných ochoreniach. trochu inozitolu.). Šípkový čaj ochutený I a Šípkový čaj ochutený II (náhradka pravého čaju). najmä v oblastiach. 17. pôsobí aj ako stomachikum. Pre príjemnú chuť možno list ostružiny uplatniť ako denný čaj (napr. v riedkych lesoch i húšťavách nížin aj hôr. 14. náhradka pravého čaju). čistenie krvi. španielsky: Frambueso. taliansky: Lampone. pri chorobách z nachladnutia a ochoreniach dýchacích ciest. organické kyseliny. 156. 101.MALINA Na liečebné účely sa využíva predovšetkým list. krvácaniach akéhokoľvek pôvodu (žalúdočného. na rube bieloplstnaté. pri kožných vyrážkach a na kloktanie i omývame.5 12 8 II. Plodstvo červených kôstkovičiek — malín po dozretí opadáva. stonky pretrvávajú dva roky. Bylinný čaj so šípkami (dietetikum. digestívum). Listy nepárno perovito zložené. na raňajky a pod. droga obsahuje aj malé množstvo kyseliny askorbovej (vitamín C). Dáva prednosť mierne vlhkým pôdam. farbív a pektín. sacharidy a v semenách asi 13 % oleja.farbivá. 239. resp. Ľudové použitie drogy je oveľa širšie: pri hnačkách každého druhu.

OSTRUŽINA MALINOVÁ -MALINA vý druh s mnohými odrodami. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Nektárové žľazy sú vyvinuté v podobe žľaznatého krúžku okolo tyčiniek kvetu. Listy fermentáciou zhnednú a dostanú príjemnú arómu. Malina patrí medzi rastliny poskytujúce včelám množstvo nektárovej i peľovej paše. V kultúrach sa získalo asi 500 sort. mladé nedrevnaté nadzemné olistené výhonky do 50 cm od vrcholku. Obdobie kvitnutia malín trvá mesiac i dlhšie. svieže listy. dávkujú sa 1 lyžica na šálku záparu — pije sa 2—3 x 207 . sušia sa umelým teplom — Fructus rubi idaei. t. Semená maliny sa našli — podobne ako černice. Antickí lekári chválili mali- novú šťavu pri tráviacich ťažkostiach. pokladá sa za lepší ako lipový. potom vitamín C a flavonoidy. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. zdravé. farbivá. pektín. už v kolových stavbách z neolitu. O prvé plantáže sa zaslúžili stredovekí mnísi. Malinové listy sa používajú podobne ako černicové — sú zložkou hlavne čajovinových zmesí ako mierne cholagogum a diuretikum. Za vhodných klimatických podmienok dá 1 ha ma- Na kvalitu drogy (Folium rubi idaei) sa vzťahuje ČSN 86 6430: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny a listy s iným ako zeleným sfarbením Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. j. sacharidy. Vrecko sa na noc vloží medzi dve dosky a na teplom mieste sa nechá cez noc fermentovať. flavóny. Najlepšie sa zberajú do smaltovaných nádob. V prípade potreby sa lístky opäť zrolujú a rýchlo sušia na lieskach v tenkej vrstve (na slnku alebo umelým teplom). triesloviny. Podľa Peyera sa fermentujú takto: nazberaný materiál sa nechá 24-36 h na kope. Malina poskytuje najistejšiu medovú znášku. Listy sa pri sušení nesmú rozdrviť. aj černice alebo ich zmesi s prídavkom listov jahody) možno po fermentácii variť chutný čaj. vitamíny C. podľa možnosti bez stopiek (rýchlejšie schnú). Zrelé. Plody obsahujú predovšetkým kyselinu citrónovú a jablčnú. Zber oboch druhov drog je veľmi vhodný pre začiatočníkov. Rolovanie. Rýchlo sa kazia. Niekedy sa zberá aj vňať — Herba rubi idaei. Pri rýchlom sušení v tenkých vrstvách na teplom mieste treba dbať. Listy obsahujú hlavne triesloviny. aby si zachovali pôvodnú farbu. Plody možno aj sušiť. neprestarnuté a čisté maliny vykupuje Jednota. 6 2 0. hromadné kvitnutie v júni asi 14 dní. Zber sa robí za suchého počasia v júli—auguste. Zberá sa v lete (jún—júl-september). má výbornú chuť i akosť. Neobsahujú kofeín ako bežný čaj. Kultúrne maliny sa svojou kvalitou nikdy nevyrovnajú divo rastúcim. Sušia sa podobne ako listy. zber: máj-jún. B a A. je to veľmi dôležitá a hľadaná droga. Predmetom zberu býva list — Folium rubi idaei. Med je svetlý. pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Druhový názov idaeus je podľa Plínia odvodený od hory Idy. Známe sú aj krížence s černicami. Čerstvé zrelé plody sa upravujú s cukrom na sirup — Sirupus rubi idaei. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. 15 5 1 12 11 lín asi 50—100 kg medu. Z listov maliny (príp. Vhodné sú iba mladé. inak podobné látky ako černicové. po zvädnutí sa jednotlivé lístky na stole zrolujú a zviažu do šatky alebo do ľanového vrecka a vystavia sa asi na 30 minút teplým vodným parám. zaparenie a fermentovanie sa ešte dva razy opakuje. umelé teplo nesmie prekročiť 40-50 °C. z čerstvých plodov sa získa 70-80 % šťavy.5 12 8 II. ktorá bola v Malej Ázii v staroveku chýrnym náleziskom malín.

lecitín). Lipnicovité . Ovos má oddávna svoje miesto v dietetike a dnes aj v modernej diabetickej liečbe. že z ovsa sa dá pripraviť kaša stráviteľnejšia ako krúpy. List (vňať) tvorí aj hlavnú zložku priemyselne vyrábaných -osviežujúcich nápojov. hlavne bielkoviny. že ovos tak menovali antickí Rimania napr. obsahuje pektíny. rusky: OVES SETÝ Jednoročná trávnatá bylina vysoká 40 — 70 cm. 207. Zápar z 2—3 lyžičiek drvených plodov na šálku sa pije 3 x denne pri stavoch vyčerpania a nervo- . Ovsená slama — Stramentum avenae.mení farbu a zráža sa. ktoré sa naparia a lisujú. taktiež glukóza a ramnóza (v pomere 3—4 : 1). španielsky: Avena. triterpenoidné saponíny (napr. z ktorých najdôležitejší je fosfor viazaný do organických zlúčenín (fytín. látka používaná pri výrobe umelých živíc i plastických látok. OVOS SIATY Avena sativa L. Ovos sa podistým kultivoval na severe. V šťave mladých rastlín sú gonadotropne účinné látky (povzbudzujú činnosť pohlavných žliaz). choleretikum). Koncová metlina je z visiacich kláskov. ovsená slama — Stramentum avenae a škrob — Amylum avenae.stor. ktorí ho pestovali asi už vo svojej pravlasti. i keď to asi nebol kultivovaný ovos v našom zmysle. taliansky: Avena. 92. ako prostriedok spomaľujúci starnutie kaučuku. veľa vápnika a kyseliny kremičitej (v popole až 70 % kysličníka kremičitého). Zásluha na rozšírení ovsa patrí najmä Slovanom. pri hnačkách a nechutí do jedenia a pri prsných a krčných bolestiach). tyrozín). Lúpaný ovos — Fructus avenae decorticatum je hodnotný najmä ako výživný prostriedok. sediace. Ovsené vločky sú veľmi hodnotnou potravinou. 170. ako antiseptikum škrobových a glejových roztokov a aromatikum niektorých amerických tabakov. Až do l6. vitamín A. avenacín). 14. 184. aminokyseliny (leucín. Ďalej je prítomný glukozid avenín (uvádzaný aj ako alkaloid). Plody sú zrná obalené plevicou a plievočkou. Po niekoľkých storočiach sa ovos v Európe celkom udomácnil. Plínius. Čajoviny č. isté je. 103. potom vitamíny (aj A). 208 OVOS SIATY Predmetom farmaceutického používania sú plody . potom usušených a olúpaných ovsených obiliek. no aj ako mucilaginózum (slizové polievky sú vhodné pre rekonvalescentov po ťažkých ochoreniach. na impregnáciu dreva. Species cholagogae Planta (cholagogum. Bylinný čaj so šípkami (náhradka pravého čaju) a Javorina (denný čaj). Listy sú úzke. Ovsené zrno obsahuje veľa výživných látok. dezinficiens močových ciest). Sirup pripravený zo šťavy malín sa používa ako diaforetikum. resp. cholín. prípravkov čajovín Detský čaj s rumančekom SPOFA (karminatívum).Gramineae) Nemecky: Saat-Hafer. Zo starovekých autorov ho ako prvý spomenul Dieuches. anglicky: Wild Oat. Ovos sa pestuje na poliach najmä vo vyšších polohách. O pôvode odborného pomenovania avena existuje vela názorov. Možno usudzovať. ktorý napísal. Sirup sa neznáša s alkalický reagujúcimi látkami . Pripravujú sa zo zaparených. ale akýsi burinový druh.Poaceae (Trávy . V Škótsku sa z neho robieva suchárovitý chlieb a v Škandinávii sa jedáva ovsená kaša (európsky sever a severozápad používa dodnes ovsené pokrmy ako národné jedlá). sa z neho varilo pivo (v Belgicku dodnes). 166. korigens. korigens a súčasť osviežujúcich nápojov. zberané pri dozretí (august—september). steroidné saponíny (avena kosid A a B s aglykónom nuatigenínom). stonku — steblo má duté a kolienkaté. 156. 84.denne.Fructus avenae. francúzsky: Avoine cultivée. Z ovsených otrúb sa vyrába furfural. 4. že kultúrne ovsy nemajú jednotný pôvod. maďarsky: Abrak zab. 238. pošvaté. tuky a minerálne látky. Species diureticae Planta (diuretikum. List maliny tvorí zložku čs.

200. konským. Zrná varené v mede sa v Litovskej SSR používajú pri dyspepsii (poruchy trávenia). Tinktúra je zasa vhodnejšia ako tonikum pri neurasténii. ale aj pri pečeňových ochoreniach. O jeho terapeutické využitie.Folium hippocastani (zberajú sa v apríli). Pagaštan sa u nás udomácnil v parkoch. zlom prekrvení. maďal Nemecky: Gemeine Rosskastanie. Do predaja sa dostáva ovsená múka . Predmetom široko organizovaného zberu sú v septembri až októbri známe „gaštany" — Semen hippocastani recens. 40—50 %. Pagaštanovité . ochrnutiach. ktoré treba zberať. Kvet sa najlepšie suší umelým teplom do 35 °C. maďarsky: Gesztenye bokrétafa (Lógesztenye).obsahujú veľa vody. ktorý sa používa do zásypov. aplikované dodnes. Treba ich hneď dopraviť do zberne. Slamové kúpele (asi 1 kg na kúpeľ. Plody sú ostnaté zelené tobolky s lesklými hnedými semenami. Homeopatia používa rozotierané prípravky (Teep) z čerstvej kvitnúcej rastliny a urtinktúru. čím chcel Linné vyjadriť podobnosť s jedlým gaštanom. treba ich Listová droga — Folium hippocastani sa hodnotí podľa ČSN 86 6424: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I. lišajoch. Čs. a to p. PAGAŠTAN KONSKÝ PAGAŠTAN KONSKÝ JÍROVEC MAĎAL („KOŇSKÝ KAŠTAN") Aesculus hippocastanum L. svrabe a i. bronchitíde a i.Amylum avenae. lebo rozomleté semená boli liekom pre dýchavičné kone. Pomer zosušenia je pri kvete asi 6 : 1 a listu 4 : 1. anglicky: Horse-Chestnut. Čajovina č. potom červeno kvitnúcim p. priemyselne vyrábaná čajovina s ovsenými zrnami je Valofyt Neo (nervínum. Zriedkavým predmetom zberu býva kvet — Flos hippocastani seu Castaneae aequinae (zberá sa v máji bez stopiek) a mladý list . piluliek. taliansky: Ippocastano. Listy dlaňovito strihané na 5 —7 dielov. páviovým — Ae. ekzémoch. sedatívum. 10 2 12 13 209 . napr. zriedka i čistý ovsený škrob . neurotonikum). pričom účinkuje aj ako dietetikum. Druhové meno je z gréckeho hippos = kôň. Biele kvety tvoria priamu kužeľovitú metlinu zloženú z vidlanov. múku s medom proti kašľu a zvonka na opuchy (Dánsko) i proti hemoroidom (Taliansko). Hnedý jedlý gaštan — Castanea sativa Mill. ďalej pri nechuti do jedenia. lebo sú veľmi háklivé . vysoký aj 25 m. Z ľudového používania možno ešte menovať ovsený sliz ako prostriedok na posilňovanie žalúdka. sexuálnej predráždenosti. kašli. často vysadzovaným v parkoch a niekoľkými ďalšími druhmi „pávií". omrzlinách.. keď sú už dokonale zrelé. 5 1 12 11 II. 1938). Vedecké označenie stromu je odvodené z latinského esca = jedlo. púdrov a na prípravu galeník. ľahko plesnejú. list bežným spôsobom. nespavosti (najmä z duševného vyčerpania). Ovsené vločky sa pre obsah glukokinínov užívajú aj pri cukrovke. rusky: - Strom so šupinatou sivohneďou borkou. Celá čeľaď je u nás zastúpená iba druhmi rodu pagaštan. okrem toho znižuje činnosť štítnej žľazy a zmierňuje predráždenosť. prakticky po vypadnutí z plodov. stopka dlhá až 20 cm. zriedka pestovanými v parkoch. sa v rokoch 1896-1909 zaslúžil de Vevey.Aesculaceae Ľudovo: gaštan (konský). Prvé správy o tomto strome i jeho vyobrazenie priniesol až Matthioli (1565). Pestuje sa ako okrasný solitér a alejový strom. ranách. patrí do čeľaďe bukovitých rastlín (Fagaceae). variť pol hodiny) sú užitočné pri reumatizme. Ak sa žiadajú sušiť. španielsky: Castano de Indias. pavia L. v Rakúsku proti obstipácii a v Maďarsku zvonka pri svrabe (podľa Madausa. ischiase.vej slabosti.Farina avenae. francúzsky: Marronier de Inde.

omrzliny. ružovú.G. henézszagú gólyaorr. na liečbu kŕčových žíl. kvitnúci červeno. Plod je zobákovitý. Saponin prítomný v semenách má pomerne malú hemolytickú účinnosť ( 1 : 1 2 000). adenín. V ľudovom liečiteľstve sa odporúča pri úporných hnačkách podať pol kávovej lyžičky postrúhaného sušeného semena s trochou liehoviny. 52. V homeopatii sa uplatňuje esencia (dil.). škrob (50-60 % ) . Rovnako hojný je p. Podávajú sa vnútorne i zvonka. španielsky: Hierba robertiana. Semená sa skladujú v sieťovaných vreciach na chladných miestach. Najvýznamnejšie terapeutické uplatnenie v súčasnosti majú výťažky (Extractum hippocastani fluidum) alebo izolované zložky (azda najviacej escín). proti zápalom i edémom a na spomalenie zrážania krvi. opuchoch pečene. čapina. francúzsky: Geranium robertin. Azda najrozšírenejší je p. zväčšenej predstojnici a pri hemoroidoch. purínové deriváty. Vrecia sa nesmú ukladať na seba vo viacerých vrstvách.5 %. ktoré tvoria základ mnohých hromadne vyrábaných prípravkov používaných pri periférnych poruchách krvného obehu. hromadne vyrábaný prípravok je Anavenol (kvapky a dražé — venofarmakum) s obsahom eskulínu.G. ich zmes je escín (ako aglykóny sa označujú protoescigenín a baringtogenol C). Listy sú expektoračným. býčnik. Semeno sa hodnotí internou normou IN 2/82 vypracovanou iba pre I. pri múroch. krehkú. na rúbaniskách. Listy sú zložené z 3-5-stopkatých lístkov so zúbkatými úkrojkami. niekedy sa odporúča ako náhradka za saponin z gypsomiliek. opuchy. Dávkuje sa 1 lyžička na šálku záparu. Z obsahových látok sú najzaujímavejšie triterpenoidné saponíny. olej (7—8 % ) . i. Čajoviny č. D 1—D 2). na rumoviskách a medziach od nížin po horský stupeň. lúčny . zvonka zasa odvary na rany. chronickej gastritíde. pazušné. Významné upotrebenie majú semená v priemysle (výťažky do hasiacich prístrojov. najmä v húšťavách. Pakostovité — Geraniaceae Ľudovo: bocianí noštek. maďarsky: Bakbúzó gólyaorr (gerely). anorganické prímesi vôbec neprípustné. pri hemoroidoch a obehových poruchách. . iné časti rastliny 1 %. tvoria dvojkvetové vidlice. absorbujú škodlivé účinky ultrafialových lúčov a ochranných mastí. Pre obsah kumarínov sú aj zložkou opaľovacích krémov. Všetky druhy sú si veľmi podobné. milosť božia Nemecky: Ruprechts-Storchschnabel. z čoho u nás rastie 20. Kvety karmínovoružové.sušiť v tenkých vrstvách a dosúšať pri teplote asi 60 °C.15 % ) . celkom ich je 8-28 %. rusky: Jednoročná bylina vysoká asi 40 cm. Semená obsahujú aj flavonoidy (0. ktorý rastie na lúkach i medziach a kvitne modro. rozkonárenú. krvavý . Byľ má priamu alebo polieha- vú. sanguineum L. cievnych poruchách. bielkoviny a v osemení sa nachádza katechín a neglykozidová katechínová trieslovina. Rod pakostov má asi 170 druhov. Rastlina rastie na vlhkých a tienistých miestach. sťahujúcim a protihemoroidným prostriedkom. chlpatú. kyselinu močovú. taliansky: Cícutarossa.. okrem toho slúžia ako krmivo pre divú zver. výroba pracích prostriedkov a pod. reu210 PAKOST SMRADĽAVÝ matizme. lišaje. akosť: chybné semená maximálne 5 %. 50. a to pri kŕčoch v prsiach. angínach. pratense L. rozpadá sa na zobákovité plôdiky. kumarín eskulín. adenozín. organické prímesi 0. Čs. kataroch hrtana a hltana. pričom kumaríny zvyšujú aj odolnosť stien ciev a rozširujú vencovité cievy. PAKOST SMRADĽAVÝ KAKOST SMRDUTÝ Geranium robertianum L. v oplodí o. Pôsobia i spazmolyticky (účinok spočíva predovšetkým na saponíne escína a flavonoidoch). anglicky: Herb Robert. čapí nos smrdutý. stopkaté. pri hemoroidoch. je málo toxický. často aj v lesoch.

maculatum L.P.) a antivirózne účinný fenol. Pri zámene prichádza do úvahy najmä p. a p. francúzsky: Aurone mále. Pochádza z Ázie. pálivých ranách. brotan. husto rozkonárený. dračia (u nás sa pestuje). rusky: (v európskej časti ZSSR nerastie) PELYNĚK BROTAN . Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. Pri zbere vňate treba postupovať opatrne — u citlivých zberačov môže vyvolať na koži slabé zápaly. smradľavému sa veľmi podobá aj iný zástupca čeľade . hnačkách.P. Paliny patria medzi najstaršie liečivé byliny vôbec. Spomedzi pakostov je včelársky významný najmä p. Druh neslobodno zamieňať s ostatnými palinami. Kvitnúca vňať p. zoskupené v pazušných metlinách. krvácaniach rozličného druhu. Práškovaná vňať s rutou a palinou zajedaná chlebom posilňovala srdce. resp. citrónovú a i. Denná dávka na vnútorné užívanie sú 2 lyžičky sekanej vňate (za studena macerovať 8 h. Najčastejšie sa odvodzuje od mena bohyne Artemis (Diany) alebo kráľovnej Artemisie (palinou liečila svojho manžela). smradľavom sa stočí ibadooblúka). prípadne na obklady pri fistulách. veľmi zriedkavá je p. lúčneho . bolestiach močového mechúra a zvonka na zle sa hojace rany a opuchy. Róbert). pravá. kým pre vplyv na sťahovanie maternice ho Kobert odporúčal proti maternicovému krvácaniu. má zobákovité zakončenie plodov. hemostatikum a antidiaroikum. pri kameňových poruchách. pije sa 1-2x denne. umelým teplom do 35 °C. 0) sa v homeopatii používa ako adstringens a pri Basedowovej chorobe. hľuznatý — G. taliansky: Abrotano. storočia. 1731). Indiáni v západnej časti Severnej Ameriky používali pakost proti syfilisu. vo veterinárnej praxi pri hematúrii a dyzentérii. PALINA ABROTSKÁ . prípadne od artemés = zdravý. Esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. zápaloch kože a i. najmä p. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: boží drevec. segmentíky čiarkovité. ktorý má zo všetkých druhov pakostu najvyššie množstvo trieslovín a kyseliny galovej (10-28 %). Užíva sa pri hnačkách. brotaň. Jeho stonka i listy nepríjemne páchnu.G. reumatizme a cirhóze pečene.P. Slúžil najmä na prečistenie močových ciest — zbavoval ich piesku a kameňov (podobne účinkoval na obličky) a tlmil bolesti pečene. Úbory drob- né. ale zrejme to boli iné druhy. smradľavého ako liečiva na všetky opuchy a rany. Ľudovo sa pakost uplatňoval pri hnačkách. Eberreis. Kvitne asi v máji až septembri. Pestuje sa vo vidieckych záhradách. zvonka na omývanie. palina drevinka Nemecky: Stabwurz-Beifuss. prípadne kolísavé množstvo silice. tuberosum L. ktorý sa pokladal za dobrý posilňujúci prostriedok. Ako Herba Roberti alebo Herba Geranium Robertianum sa rastlina nachádzala už v herbároch 16. bolestiach v močových cestách a rozličných krvácaniach. ktorých je u nás asi 17. najmä p. BOŽIE DRIEVKO Artemisia abrotanum L. Po odstránení cudzích prímesí sa suší prirodzeným teplom bez prístupu slnka na vzdušnom mieste. Čajovina č. chuť však ostáva nepríjemne horká a príkra. externe je dermatologikum. resp. BOŽIE DRIEVKO PALINA ABROTSKA-P. p. Listy striedavé. Terapeuticky účinná zložka drogy je trieslovina (asi 5 — 10 %). Vnútorne sa užíval vodný destilát z vňate (Tabernaemontanus-Bauhinus. Eberraute. sanguineum L.vzhľadom na dlhé zobákovité plody. ale málo peľu. Z príbuzných druhov sa v homeopatii používa G. Vnútorne sa aplikuje ako adstringens.bociannik rozpukovitý (Erodium cicutarium L'Hér. Nepríjemný plošticový zápach byliny sa sušením stráca. ťažko určiť. zhodovali sa na veľkej liečivosti pakostov. droga obsahuje aj kyseliny (jablčnú. dvojito perovito strihané. Stredovekí lekári. Poskytuje včelám veľa medu. no iba čerstvý koreň — Radix Geranii maculati. 46. Odborné druhové pomenovanie robertianum mu Linné vybral z histórie (na jeho liečebné vlastnosti údajne poukázal sv. Všetky druhy sa lekársky uznávali ako 211 .P. krvácaniach (najmä z nosa a pľúc). obyčajná (má nepríjemný pach). maďarsky: Abrut uróm. krvavého — G. zo Severnej Ameriky. Literatúra gréckeho staroveku síce spomína pakosty. Droga: Herba geranii (robertiani) alebo Herba rupertii. smradľavý sa od všetkých podobných druhov odlišuje najmä listami. na rube sivochlpaté. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. LATNATÝ Poloker vysoký 50—100 cm.. ktoré sa za sucha skrutkovito stočí a pred dažďom rozvinie (na p. anglicky: Southerwood. smradľavého sa odrezáva v máji—júni až v septembri (prípadne sa pokosí). Pôvod ich latinského mena artemisia. V ľudovom liečiteľstve sa droga tradične využíva pri žalúdočných a črevných kataroch. ako typické adstringens a trieslovinová droga.). potom bližšie neprebádaná horčina geraniín. španielsky: Abrotano macho. okrem toho je veľmi horká. lúčny. pontická a odlišný vzhľad má p. 1 lyžička na šálku záparu). pratense L. Všetky časti byliny príjemne voňajú a chutia korenisto aromatický. Súčasné používame drogy je slabé. Pakost sa už u Dioskorida nazýval geranium (z gréckeho geranos = žeriav) . zvonka na rany a opuchy a podľa Schultza aj na chronické prieduškové katary. ktorí prenášali do herbárov hlavne liečebné poznatky antiky. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku studeného macerátu alebo záparu. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) radil kloktať odvar z pakostu pri angínach. Plody sú nažky bez chocholca. Z domácich druhov sa liečebne využíva aj vňať kvitnúcich druhov p.

stor. Zvonka slúži na prípravu kúpeľov na omrzliny.Compositae) Ľudovo: estragon. málokrvnosti spojenej s poruchami trávenia. Homeopatia používa čerstvé listy a pripravuje z nich esenciu (dil. j. Zber sa robí v júni až v auguste. ju používa podobne ako p. Plody sú nažky bez chocholca. Keďže ide o pestovaný druh. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. ale aj antiseptický a na srdcový sval. 1. 2—3 x denne 1 šálku).Na vňaťovú drogu — Herba abrotani — sa vzťahuje ON 86 6827. na potenie. Preto treba s rastlinou manipulovať opatrne. účinkujú proti horúčke. potopudný a anthelmintický prostriedok (zvyčajné dávky sú 2 kávové lyžičky na šálku záparu. možnosť jeho zámeny je malá. Ako korenina sa vysádzala najmä vo vidieckych a kláštorných záhradách. Homeopatické použitie esencie je rovnaké ako v ľudovom liečiteľstve. resp. dračia je stará korenina. abrotskej sa zberá zvyčajne vňať s kvetmi — Herba cum floribus abrotani. tarkán Nemecky: Estragón. bez zdrevnatených častí. Astrovité . Botanicky sa neskoršie zaraďovala medzi druhy rodu Pyrethrum — rimbaby. Jej hlavné znaky: Akosť — najviac v % I. Druh pochádza z Ázie. Pre príjemnú citrónovú arómu a horkastú chuť bola oddávna obľúbená v kuchyni. horčinu. U nás miestami splanel. a to kvitnúca vňať (doplňovaná listom) alebo len list — Herba dracunculi seu Folium dracunculi. Chutia palivo aromatický a trochu horkasto. rusky: PALINA DRAČIA Trváca bylina vysoká 60 — 120 cm s metlovitými stonkami. tvaroh. Materiál sa suší podobne ako každá silicová droga — v tieni. D 3 a 0 ) . ale aj ako prostriedok proti moľom. Používali sa najmä semená (proti zvieraniu. Schne pomaly a treba ho oddeliť od iného materiálu. Droga sa skladuje dobre uzatvorená. skladovaní a inej manipulácii s drogou často vzniká podráždenie slizníc dýchacích ciest a hrtana spojené s kašľom. Veľmi aromatické sorty sa dnes pestujú predovšetkým vo Francúzsku. P. v tenkých vrstvách (umele do 35 °C). pred n. 212 II. ktoré Na vňaťovú drogu (Herba dracunculi) sa vzťahuje ČSN 86 6731: Akosť — najviac v % I. Z p. použitý už Dioskoridom.polyíny. maďarsky: Tárkony urom. podobný ako citróny alebo medovka lekárska. Zmienku o ňom nachádzame v 2. Matthiolus r. Zatiaľ čo pri „ruských" druhoch sú krycie trichómy zoskupené do hviezdice. jednoduchými čiarkovitými listami a s malými guľatými úbormi usporiadanými v riedkych metlinách. Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Stonky hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) II. francúzsky: Estragón. prípadne na obklady a rany. 1563 odporúčal p. španielsky: Estragone. P. 10 5 3 10 6 10 12 9 2 3 pravú: pri poruchách trávenia. ponechal i Linné ako odvodeninu z gréckeho abros = elegantný (pre vzhľad listov a príjemný pach). pravdepodobne glykozid. Pri zbere. Slúžievala na aromatizáciu octu a horčice. Zberá sa za suchého počasia. Botanické označenie p. Odrezávame kvetné bylinné vrcholky. kapilín s dobrými fungistatickými vlastnosťami. sušení. majonézy a šaláty. Čajovina č. Od príbuzných druhov sa líši hlavne nedelenými listami. na dobre vetraných miestach.Asteraceae (Úborovité . abrotská obsahuje najmä silicu s aromatickými zložkami (asi 1. pri „nemeckých" druhoch sú vidličkovité. ale aj ako močopudný. u slávneho lekára Galéna pod označením knikos. niektoré sa uctievali ako kultové byliny (p. v tme. Vedecký názov abrotanum. dračiu ako vynikajúci prostriedok proti moru. Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl prostriedky proti kŕčom. anglicky: Tarragon. inak označovaná aj Summitas abrotani alebo list či vňať — Folium seu Herba abrotani. 179. Jej domovinu pravdepodobne ohraničuje areál brehov stredoruských riek cez Sibír až po Ochotské more a v Severnej Amerike od Aljašky až po Texas. dračej podľa Linného vychádza zo zdrobneniny draco (grécky drakón) = had a vzťahuje sa na hadovito formovaný koreň rastliny. lebo je veľmi aromatický. t.5 % ) . triesloviny a bližšie neznáme alkaloidy abrotanín a abrotín s podobnými vlastnosťami ako chinín (pozri chinovníkovú kôru medzi cudzokrajnými drogami). Rastlinné časti majú veľmi prenikavý a príjemný pach. Rozlíšenie obchodných druhov („ruský" a „nemecký" tovar) sa robieva hlavne pomocou mikroskopu. oficiálne a v alopatii sa nepoužíva. nechutí do jedenia. Iné údaje o rode Artemisia — palina uvádzame pri ostatných druhoch. pri ťažkostiach s močením a vynechávaní menštruácie). podľa inak formovaných krycích trichómov (chlpov). V koreňoch sa nachádzajú zaujímavé látky . V domácnostiach sa uplatňuje ako korenina na mastné mäso. od abrotos = božský (pre liečivé účinky). horúčave v prsiach. Liečebné použitie drogy Herba abrotani je viac-menej iba ľudové. Rastlina sa najväčšmi používa v priemysle. paldán. V staroveku tento druh paliny veľmi nepoznali. Ľudové liečiteľstvo — najmä v južných krajinách. slanomilná). taliansky: Dragontea. Zber sa robí viac ráz do roka v júli až auguste (septembri). Dnes sa všeobecne uplatňuje v konzervárenskom a potravinárskom priemysle. 10 5 3 2 1 14 10 6 4 2 14 12 . a to najmä na výrobu likérov a vermútov. PELYNĚK KOZALEC („ESTRAGÓN") Artemisia dracunculus L. hydinu.

aldehydy (napr. Farmaceutické použitie drogy je ako stomachikum a amarum. Plínius odporúčal bylinu chorým i zdravým. na rube bieloplstnaté. na líci lysé a tmavozelené. polievok. pri výrobe bylinného octu (estragónový ocot) a horčice alebo ako zložka koreninových extraktov. taliansky: Artemisia. Jánom touto bylinou opásavali 213 . na rumoviskách a neobrábaných pozemkoch. ocimén a i. Starí Gréci a Rimania dávali prednosť iným. francúzsky: Armoise. španielsky: Artemisia. Častejšie sa používa čerstvá vňať. asi dve tretiny v nej pripadá na metylchavikol čiže estragol (pre podobnosť so silicou anízu nazýva sa aj izoanetol). ale je bežná aj pri cestách. Koreň obsahuje asi 0. Podobné použitie má izolovaná silica. užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Nachádza sa v ňom aj polyín kapilín (fungistatikum). Spomedzi všetkých. triesloviny a živicu. Listy má perovito delené. za dobrého vetrania.2-1 % ) . najvyššia a u nás najbežnejšia. maďarsky: Fekete urom. Iba ojedinele sa uvádza v liekopisoch. užíva sa v oblátkach. Podľa Hippokrata sa pridávala do vína posilňujúceho šestonedieľky. aby neobsahoval nečistoty. Rastlina uprednostňuje uľahnuté staršie násypy. pije sa niekoľkokrát denne po lyžiciach. je najlepšie identifikovateľná.Compositae) Ľudovo: Černobyl. Plody sú nažky bez chocholca. schne pomaly. anglicky: Omugwort. zvyčajná dávka je asi Trváca bylina vysoká 50-100 cm.2 % silice slabého pachu a cel- kom iného zloženia. na posilnenie žalúdka pri tvorbe štiav i trávení. Červenkasté vajcovité úbory sú v hustých metlinách na vrcholkoch stoniek. Účinné látky predstavuje predovšetkým silica (0. s rozkonárenou stonkou. voňavkárske a praktické kuchynské upotrebenie. Palina patrí medzi najstaršie rastliny používané v liečiteľstve. prípadne vo forme medicinálneho vína). teplota nesmie byť vyššia ako 30-35 °C. Materiál treba pred zväzovaním dobre pretriediť.Oleum dracunculi aethereum. V domácnostiach sa ako pikantná korenina pridáva do omáčok. V Starom Egypte sa tamojšia p. K historickému používaniu paliny uvádzame poznámky aj pri ďalších druhoch. prímorská uctievala ako kultová rastlina bohyne Izis. PELYNĚK ČERNOBÝL PALINA OBYČAJNÁ sa zvyčajne viažu do neveľkých snopčekov. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. Pre metabolické vlastnosti sa niekedy používa aj pri kôrnatení tepien a iných cievnych poruchách (rozžutá čerstvá vňať alebo lístky. v tieni. potom sa precedí. Používala sa pri ženských ťažkostiach. ľahko hnedne. Matthiolus opísal. Herba dracunculi sa v alopatickej liečbe využíva zriedka. octu. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . Ak sušíme umelým teplom. ľahko sa odlíši svojím nie príjemným pachom. Vytvára dokonca typické spoločenstvá. Pre hojnosť výskytu mal v našom liečiteľstve prevahu práve tento druh. metoxyškoricový). domácim teplomilným druhom. felandrén. asi troch stoviek druhov paliny. uhoriek. šalátov a pod. rusky: . Podstatnú časť zvyšku tvoria linalylacetát. korenistou chuťou so slabo horkou príchuťou. Pripisoval sa jej božský pôvod podľa bohyne Artemidy. Artemisia vulgaris L. prípadne i vzhľadom a mikroskopickým obrazom.PALINA DRAČIA 2 % zápar (prikrytý nechať stáť asi 15 minút. Z ďalších obsahových látok rastliny možno spomenúť horčiny. ako emenagogum i choleretikum a na potenie. ako sa ľudia večer pred sv. je prostriedkom na zvýšenie chuti do jedla. ktorá slúži na izoláciu silice . Preto sa vyskytujú skôr jej prímesi v iných druhoch palín. polynka obyčajná Nemecky: Gemeiner Beifuss. Rastlina je obľúbenejšia a používanejšia v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. pijú sa 2—3 šálky denne alebo prášok (1 —2 g denne). Suší sa rýchlo. Rastlina i droga má hlavne potravinárske. Droga si udržiava príjemný aromatický pach a slabú horkú chuť. Tento druh sa dnes uplatňuje prevažne v ľudovom liečiteľstve.

Hlavnou zložkou rastliny je silica (asi 0. Pomer zoschnutia je asi 3—4 : 1. Malé úbory s rúrkovitými žltými kvetmi a so sivoplstnatým zákrovom tvoria v jednostranných strapcoch koncovú metlinu. nešťastiam i chorobám. rusky: - PELYNĚK PONTICKÝ a venčili proti obludám. O pôvode horkosti hovorí naša povesť. ktorý má antiseptické a anthelmintické. keď mu miesto vody dali žič s octom. borovice). taliansky: Assenzio pontico. Dopyt po droge je sezónny. že palina vyrástla z potu Krista na kríži. Pre osobitný pach sa používala aj ako korenina do husacích. Zasluhuje si najvyššiu ochranu.5 : 1. Striedavé listy sú dvojito perovito strihané. vykopáva sa zjari alebo na jeseň a suší sa bežným spôsobom. V koreni je inulín. tiež expektoračné účinky (pozri napr. polyín kapilín (fungistatikum) a iné látky. Čajovina č. Odstrihujú sa na začiatku kvitnutia (júl—september) kvitnúce vrcholky bylín (ich stonka nemá presahovať priemer 5 mm). U nás sa veľmi zriedka vyskytuje v oblastiach teplomilnej panónskej flóry. bravčových alebo jahňacích pečienok a plniek. Rastie na suchých vápencových pôdach.Compositae) Ľudovo: rímska palina Nemecky: Romischer Beifuss. aj keď 214 .2 % vo vňati). 10 5 3 10 6 10 12 9 Trváca bylina vysoká 20 — 50 cm. Pripravuje sa zápar z jednej kávovej lyžičky na šálku a pije sa 2-3 x denne po lyžiciach. obsahuje jedovatý tujón (O. lebo rastlina. pravá). ďalej proazulény a jedovatý tujón (pozri p. španielsky: Tomillo pontico. 1984). Predmetom zberu býva niekedy aj koreň — Radix artemisiae (vulgaris). resp. Pomer zosušenia je asi 3-3. Slúži najmä na povzbudenie činnosti žalúdka a tvorbu šťavy pri jej nedostatku.PALINA OBYČAJNÁ teplota pri sušení nemá presiahnuť 30-35 °C. Externe ako antiflogistikum. ďalej nechuti do jedenia (acídna a subacídna gastritída. zvyčajne neveľký. Čerstvý sa používa v homeopatii (esencia dil. horčiny (artemizín) a triesloviny. Predmetom zberu býva kvitnúca vňať (niekedy aj nákupu) . 1953). so sivoplstnatou rozkonárenou stonkou. Sušia sa v snopčekoch alebo rozostreté na tienistých a dobre vetraných miestach. PALINA PONTICKÁ Artemisia pontica L. čarom. Osičková. Ako korenina sa najlepšie uplatňujú čerstvé listy (sušené sú bezcenné) a rozkvitajúce úbory (tie možno sušiť) (J. Keďže ide o silicovú drogu. Základné požiadavky ČSN 86 6729 na drogu Herba artemisiae: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. francúzsky: Armoise pontique. maďarsky: Bárány urom. cholín. ako všetky paliny. anglicky: Roman Mugwort. aj do rozpusteného sadla. Vzhľadom na osobitne zriedkavý výskyt zámena s príbuznými druhmi prakticky neprichodí do úvahy. dyspepsia). D 3-D 2). Plody sú nažky bez chocholca. 74. II. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . napr.Herba artenisiae (vulgaris). Osičková. Ostatné ľudové indikácie uvádzané úvodom nie sú vždy bez rizika. Gessner. pri hemoroidoch (J. kačacích. 1984). Obsahuje najmä cienol. najmä na stepných stranách a medziach. dolné stopkaté.

na zvýšenie vypudzovania žlče zo žlčníka (cholagogum). takisto plstnatými trojito perovito delenými listami s kopijovitými segmentmi. Rastlinné časti obsahujú horký princíp artemizín. Čierneho mora. Plody sú nažky bez chocholca. Používali ju už starí Egypťania. rusky: PELYNĚK PRAVÝ Ak je vňať (Herba absinthii pontici) predmetom farmaceutického používania. Uvádza sa napr. PALINA PRAVÁ Artemisia absinthium L. Pritom navrhol. Ľudovo sa odporúča 1 % zápar. Inak pozri a porovnaj všetky druhy paliny. j. dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. radosť. aj vo Fándlyho súpiske liečivých rastlín. Často rastie pri cestách. na úpravu menštruácie. španielsky: Asenzio. ako močopudný a žalúdočný prostriedok. Obľubuje pôdy s dostatkom dusíka. Vzhľadom na neširoký areál výskytu nenadobudla masové uplatnenie. Užíva sa aj čerstvá šťava (5 —10 g denne). Najvýraznejšie sa odlišuje príjemným pachom (podobný má p. potom oxysantonín. najmä na staré násypy a navážky. ktorá sa líši nie celkom príjemným pachom. abrotanová). anglicky: Wormwood. Užívala sa vnútorne asi ako dnes. uplatňuje sa ako horčinový a sťahujúci prostriedok. ktorý pochádza z cudzieho druhu paliny.5-1 g 2-3x denne a tinktúra (denne 30—60 kvapiek). Zber rastliny na liečebné účely vo voľnej prírode neprichodí do úvahy. na skalnatých stranách od nížin až po horský stupeň.PALINA PONTICKÁ je ostatným vo všetkom podobná. Rastlina sa v oblastiach svojho výskytu používa skoro výhradne v ľudo- vom liečiteľstve. v Alžírsku sa kedysi podával riedený absint vojakom proti malárii (účinkovať malo všetko horké). V klasickom staroveku mala široké rozpätie používania. prášok z drogy v dávkach 0.Asteraceae (Úborovité . ale aj zvonka. druhové odborné meno dostala táto palina podľa hojného výskytu v oblasti Pontu. silicu (bližšie nepreskúmanú). s tzv. Madva.Artemisia santonicum L. taliansky: Assenzio. pontickú spomínal aj Ovídius. t. viazaná na suché stanovištia. rudnianskou masťou ju odporúčal neplodným ženám. aby sa knihy písali atramentom uvareným s palinou. ale ak bola možnosť výberu. obyčajnou — Artemisia vulgaris L. Najčastejšie sa zamieňa s p. Palina je jedna z najstarších liečivých rastlín.) Gams. že táto rastlina má osobitnú vlastnosť — chráni odev pred hmyzom. P. list sa zberá v júni. Hippokrates ju odporúčal pri žltačke. maďarsky: Fehér urom. jej kvalita sa posudzuje podľa ČSN 86 6737. polyňok Nemecky: Wermut. kvitnúce vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). 3 2 14 10 II. pretože sú vraj takto chránené pred myšami. zoznámil sa s ňou vo svojom vyhnanstve pri Čiernom mori. pontická obsahuje aj triesloviny. ktorý je špecifickým prostriedkom proti škrkavkám a hlístam. paliny slúžili ako koreniny a veľmi sa cenili pri zariekaní a veštení. P. K. Oficiálna medicína ani homeopatia rastlinu osobitne nepoužíva. Ordinoval ju aj náš chýrny bylinkár F. monogyna (W. živicu a rozličné minerálne soli. so striedavými. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesí Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním rastliny) I. Na koncoch stoniek sú v riedkych metlinách zoskupené previsnuté úbory so žltými kvetmi. Rastlina je stomachikum — amarum. v prírodných rezerváciách Devínska Kobyla. P. zrejme sa jej dávala prednosť pred ostatnými. pontická rastie u nás napr. resp. peluň. chemicky príbuzný so santonínom (ČsL 2). Šúr. Rodové vedecké označenie nadväzuje na grécke artemés = zdravý (vzhľadom na liečivosť druhov tohto rodu). Astrovité . ale aj v oblasti Juhoslovenského krasu (toto územie patrí medzi floristicky najbohatšie kraje strednej Európy). O santoníne sa píše aj medzi cudzokrajnými rastlinami pri droge cicvárový kvet (Flos cinae). Predmetom zberu bývajú listy a kvitnúce vrcholky pestovaných bylín. subsp. pije sa 3 x denne. Pri užívaní sa vyžaduje zvýšená opatrnosť.. Názov paliny je z gréckeho a = bez a psindos = zábava.Compositae) Ľudovo: absint. 6 4 14 12 Trváca bylina vysoká 50—100 cm. Patrí do skupiny palín s pradávnym liečebným používaním. Tento zvyk prevzali neskôr aj Európania. Pôvod rodového označenia Artemisia sme si už vysvetlili. ojedinele rastúcej v rezerváciách na slaniskách južného Slovenska. U nás sa prv listy namáčali do pálenky . V súpiske chránených rastlín sa neuvádza. s trsom vzpriamených sivoplstnatých stoniek. Plínius uviedol aj prípravu palinového extraktu. taktiež ako tonikum (na celkové posilnenie organizmu). Typická rastlina suchých plôch a rumovísk. 215 . tiež na omývanie rán. lebo jej ochrana je daná lokalitami výskytu. v dolnej časti drevnatá. Santonin sa nachádza v paline slanomilnej . 2 — 3 šálky denne. francúzsky: Absinthe.boli výborným liekom proti boleniu žalúdka. Už Dioskorides poznamenal. palín.

168. na tvorbu žalúdočnej šťavy a býva zložkou žlčopudných čajovín. ktorá je v kvapkách Contraspan (spazmolytikum). Ich pitie spôsobuje degeneráciu centrálneho nervového systému a poruchy intelektu. najmä pri dlhšom užívaní a vo vyšších dávkach. 208. a najmä do liehovín (absint). Ako horčinový prostriedok slúži na zvýšenie chuti do jedenia. 240. Väčšina štátov preto zakazuje pridávanie paliny do vín. DOBROMYSL OBECNÁ Origanum vulgare L. príčinou absintinizmu. cholagogum). anglicky: Marjoram.Palina pravá SPOFA.1 10 000 11. užíva sa 3 x denne. metabolikum. dlhé do 30 cm a so stonkou hrubou do 5 mm. vňať je v čajovine Eugastrin (stomachikum.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: divý majorán Nemecky: Wilder Dost. taliansky: Origano. absintín a artabsín. akosť. 172. Zber materiálu sa môže robiť len za suchého počasia. (ČsL 4) 5 3 2 0. V predaji sú aj záparové vrecká . španielsky: Oregano. Zber sa robí za pekného počasia (jún-september).Palina pravá — záparové vrecká a balenie paliny vo vreckách . 207. Papierové podložky sa po usušení zahodia. Táto choroba sa prejavuje kŕčmi. Oficiálna medicína zanechala všetky ľudové liečebné odporúčania použitia paliny. Zložky silice chamazulény a horčiny (seskviterpénové laktóny — gvajanolidy) stoja voči sebe v biogenetickej závislosti. rusky: PAMAJORÁN OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 20-50 (80) cm s priamou jednoduchou byľou 216 . pretože je nebezpečná. Zvyčajne sa kombinuje s inými drogami. Jej dávky sú 1 kávová lyžička drogy na pohár záparu. 242.PALINA PRAVÁ Najčastejším predmetom zberu a nákupu sú listnaté vrcholy byliny — Herba absinthii.5 13(11) 10(9) 2 0. Szurokfú. znecitlivením až bezvedomím. Pre výrazný pach sa sušia oddelene od ostatných rastlín. Pre tieto obsahové látky je silica. Čajoviny č.5 %) a horčiny. maďarsky: Szurokszagú murvapikk. Pomer zosušenia je asi 3 — 5 : 1. 10 6 4 1 13 12 3 0. spazmolytikum a digestívum. lebo sú velmi horké. lebo v droge sa najväčšmi cenia prítomné horčiny (pozri normu ČsL 4). 10. Droga sa používa už len ako stomachikum-amárum. 191. 176. Hluchavkovité . tujól (70 %) a ich estery. Najdôležitejšími obsahovými látkami je silica (až 0. U nás tvorí súčasť žalúdkovej čajoviny a tinktúry. Na vňaťovú drogu — Herba absinthii — sa vztahuje ON 86 6832 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga s iným sfarbením ako čerstvá vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Číslo horkosti — najmenej I.05 5 000 Vrcholky vňate sa uložia na čistú podložku v tieni na dobre vetranom mieste (vo vrstve hrubej do 10—15 cm). Zvyčajne sa nakupuje iba I.A a B). 232. Najvýraznejšou zložkou silice je tujón (asi 10 % . dážď ich zmýva a droga sa znehodnocuje. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. francúzsky: Origan.

08 Trváca statná bylina. kropadlie. Lonicerus ho r. proti všetkým druhom kŕčov (i pri menštruácii). Spodné bezlisté a drevnaté byle do zberu nepatria. Okrem toho sa ešte používal ako korenina. Po prechodnom ústupe do úzadia sa zasa zjavuje v palete liečivých rastlín. hadie rebro. V starých nemeckých herbároch vystupuje pamajorán ako dôležité liečivo. odporúčal ho aj pri pľúcnych ochoreniach a na posilnenie nervov. maďarsky: Férfías (erdei) paizsika. okrasa).Polypodiaceae) Ľudovo: cicvár. Droga obsahuje predovšetkým silicu (0. reumatizme a ochorení dýchacích ciest. Suší sa riedko rozložený. Častejšie sa kombinuje s inými drogami. kašli a proti bolestiam v krku. šuštkovičník Nemecky: Gemeiner Wurmfarn. častejšie v neveľkých zväzočkoch. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. kde podstatné zložky tvorí tymol (10 %). Poskytuje aj peľ. chebdie. Druh osídľuje suché a teplé alkalické stanovištia. zberá sa na začiatku kvitnutia do dĺžky 30 cm a hrúbky byle 3 mm. Predmetom zberu a nákupu je vňať na začiatku kvitnutia — Herba origani. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2 x denne). j.1 II. pri astme. V ľudovom liečiteľstve sa považuje za špecifikum pri zápale pohrudnice (alebo v stavoch po zápaloch). Čajoviny č. črevných parazitoch a angíne. hlavy a zubov. kapradie.5 % niekedy). španielsky: Helecho macho. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a ľahko sa mrví. v stredných bučiny so spodnou vodou vo väčšej hĺbke a pôdy so značnou vodnou kapacitou. Na spodnej strane listu pozdĺž strednej žilky sú kôpkovité hrdzavohnedé výtrusnice. Rodové vedecké meno pamajoránu je odvodené z gréckeho origanon alebo origanos (oros = hora a ganos = lesk. Rastie od nížin až po subalpínsky stupeň. francúzsky: Fougére mále. združených do bohatej metliny. rusky: KAPRAĎ SAMEC Na vňaťovú drogu — Herba origani sa vzťahuje ČSN 86 6723: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Hrubšie časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I.5 % . pri ženských ochoreniach. 217 . karvakrol a iné terpény (droga s vyšším obsahom tymolu sa považuje za cennejšiu). Príbuzný majorán záhradný je pomerne drobná pestovaná bylina s bielymi kvetmi a dúška tymianová (tymian) zasa poloker s fialovými kvetmi.). 230. Pri hromadnom zbere sa zožína kosákom. Hippokrates pokladal pamajorán za prostriedok proti hemoroidom. Drobné fialové kvety v pazuchách elipsovitých červenofialových listeňov sú zoskupené do malých kláskov. anglicky: Male Fern. Rastie v tienistých lesoch od nížin až po alpínsky stupeň. Dioskorides používal listy a kvety s vínom proti uhryznutiu divou zverou a Scribonius Largo vo väčších dávkach ako emetikum. proti zápche. Podľa ČsL 2 sú oficinálne aromatické čajoviny — Species aromaticae a Species aromaticae ad cataplasma. Kvitne asi od júla až do jesene. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvú kvitnúcu vňať. Treba dbať. Droga je expektorans a choleretikum. na tvorbu žlče a úpravu menštruácie. z krátkeho. papradie.) Schott Papraďovité — Aspidiaceae (Sladíčovité . prechladnutiu. 1564 odporúčal aj proti zápalom a nočnému poteniu. bolestiam pečene a obličiek. aromatická čajovina.15-0. 6 10 3 2 13 10 0. používa sa aj na posilnenie nervov. peračina. proti kašľu. čertovo rebro. na povzbudenie chuti do jedenia a ako aromatikum do posilňovacích kúpeľov. Matthiolus ho ordinoval aj proti kŕčom. Všeobecne slúžil na urýchlenie trávenia. 2 5 1 1 13 8 0. V nižších polohách uprednostňuje hrabové dubiny. aromatická čajovina na obklady a vňať tu tvorí zložku. Rastlina je medonosná. aby dobre uschol aj vnútri zväzočkov. Nemožno sa preto čudovať. pri sexuálnych poruchách. t. okrajoch lesov a rúbaniskách. hrdzavochlpatého podzemka vyrastajú listy dlhé až 140 cm. Plody sú tvrdky. papruška. Podľa abatiše Hildegardy liečil aj malomocenstvo. apigenínu a i. potom triesloviny a horčiny. ktoré zosilňujú jej pôsobenie v základnej indikácii. PAPRAĎ SAMČIA + Dryopteris filix-mas (L. 96. taliansky: Felce maschia. že pamajorán pokladali za zázračnú bylinu. najmä na slnečných krovinatých stráňach. tiež flavonoidy (glykozidy luteolínu. ktorá sa najčastejšie aplikuje pri hystérii a sexuálnych poruchách. Med i peľ sú žltej farby. striedavo zložené z 20—30 pílkovitých lístkov (jariem). vodnatieľke.PAMAJORÁN OBYČAJNÝ a vajcovitými celistvookrajovými listami.až 1. reumatizme. na tienistých a dobre vetraných miestach (pri umelom teple do 35 °C).

pre deti do 15 rokov 4—6 g a pre deti do 4 rokov nie je vhodné užívanie prípravkov. Pri zámene najčastejšie prichodí do úvahy p. Majú nepríjemné vedľajšie účinky (nauzea. prípadne o starej. Ak sa skladuje v tme a v dobre zatvorených obaloch.) Roth. závraty. a preto sa extrakt pripravuje s ním. rozložená . surový floroglucín je zmesou dimerných. udrží si svoje obsahové látky až rok. Účinné obsahové látky drogy sú uložené v osobitných žliazkach hubovitého pletiva listových báz a podzemka. kondenzáciou butanónov vznikajú veľmi komplikované zlúčeniny. Vedecký názov vznikol z gréckeho drys = dub a pteris = papraď (pre Podzemková droga (+ Radix — Rhizoma filicis maris) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Ináč sfarbené a zle očistené podzemky Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo éterového extraktu — najmenej (obsahuje najmenej 25 % surového filicínu) Najviac v % 5 2 13 4 3 8 častý výskyt v dubinách). Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. vykopávaný v júli až septembri. Papradka samičia (Athyrium filix-femina (L. Druhové označenie sa skladá z filix = latinsky papraď a mas = mužský. Ľudovo sa odvar z podzemka používa na zle sa hojace rany a aj ako 218 . samčej je podzemná časť — Rhizoma filicis maris — Radix filicis maris. ktorá má listy na obryse až trojboko vajcovité. vo veterinárstve proti motoliciam.0 g (dávka pre dospelého je 6—10 g. Zdravé podzemky sa očistia. F. Nelúpané.PAPRAĎ SAMČIA Rastlina má viacej podobných druhov. Všeobecné používanie podzemku (éterového extraktu) sa však presadilo až v 18. jedovatej droge — nesmie sa používať). Proti škrkavkám a mrliam sú neúčinné. po 1 — 2 h treba podať laxatívne účinný prostriedok. Druh poznala a používala už antika. samčia a jej prípravky sa zriedka uplatňujú ako prostriedky proti vnútorným parazitom. Od najstarších čias je známa ako čarovná rastlina. trimerných a tetramerných floroglucínových derivátov — butanónov. Droga má osobitný pach a sladkastú chuť. Ich základom je bezdusíkatá látka fenolového charakteru patriaca do skupiny polyketidov — floroglucín (viazaná na kyselinu maslovú — butanolfloroglucidy). P. dyspnoe. Floroglucínové deriváty sú veľmi labilné. dlhé 30—100 cm. kŕče a poruchy zraku). usporiadané v hustých zväzkoch. ktorá je súčasne trpká a neskôr ostrá. Používa sa extrakt v tobolkách alebo v želatínových kapsliach davkovaných po 1. bolesti hlavy. Obsahové látky sú veľmi dobre rozpustné v éteri. pomerne málo listov a vyššie. ak zlyhali ostatné anthelmintiká. Predmetom zberu z p. Lis- tové bázy majú 5 — 11 cievnych zväzkov. odrežú sa z nich listy a ponechajú iba bázy. skoro lysé stopky (listová báza má iba 2 cievne zväzky). Athyriaceae). má tmavošupinatý podzemok. príp. čím sa vyjadruje veľký rozdiel vo vzraste v porovnaní s nižšou „ženskou" rastlinou. zásluhou ženevského lekárnika a Peschiera. nerozrezané sa sušia pri miernej teplote (umelé teplo do 35 °C) — správna droga musí byť na lome zelenkavá (hnedočervená farba svedčí o chybnom sušení.D. dilatata (G. stor.) A. Gray. staršia droga sa nesmie používať. Hoffm. Prípravky sú veľmi toxické a aplikujú sa iba vtedy. Príbuzné druhy sa pestujú aj v záhradách a sú rovnako jedovaté a nie sú predmetom zberu. osobitne proti pásomniciam (tenifúgum).

Pazušné kvety s bielou korunou dozrievajú v duté červené bobule. kde sa pestovala už koncom 16.Curry. anglicky: Pod Pepper. longum (DC. farbou i chuťou (štipľavosťou) a mäsitosťou oplodia. Všeobecne sa rozšírila po Európe až po objavení Ameriky. frutescens (cayenský piepor. dnes pestovaná najmä v tropických oblastiach Afriky. ktorá má podobné použitie ako alopatické prípravky.. Včelám dáva málo nektárovej znášky. súčasť známeho korenia karí . Špeciálne ostré druhy papriky sú C.externé antireumatikum. Ľuľkovité — Solanaceae Nemecky: Paprika. Plody zberané i s krátkou stopkou sa nechajú trochu zvädnúť a sušia sa na lieskach. treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chrániť pred svetlom Ľahko ju napádajú živočíšni škodcovia. fenylalkamínov benzylamínového typu s ostrou chuťou. taliansky: Peperone. Kvitne v júni —septembri. teda v júli až septembri. Pestuje sa na plantážach v najteplejších častiach krajiny.Fructus capsici. falšovanie. Drogu . Ostatné papriky sa vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 2) pokladajú za zámeny.Capsicum frutescens L. resp. má asi 50 druhov pochádzajúcich z tropickej Ameriky. D 4 . ale dosť peľu. španielsky: Pimiento. Ich hlavnú zložku tvorí kapsaicín (asi 70 %). ktorou je alkaloid kapsaicín.5 % alkaloidov. Dnes sa pestuje vo vyše 50 varietach a formách v teplých oblastiach Starého i Nového sveta odlišných tvarom. a. PAPRIKA ROČNÍ PAPRIKA ROČNÁ Capsicum annuum L. stor. Do Európy sa dostala zásluhou Španielov. chillies). Podstatná časť svetovej produkcie papriky pochádza v súčasnosti z Maďarska. fastigiatum a C. neskoršie z podobných príčin turecké alebo uhorské. z Východnej Indie. častejšie však navlečené na povrázkoch. 1494 od španielskeho lekára Chanca. Paprika bola už vtedy kulúrnou bylinou. Liekopisy (aj ČsL 2) bežne požadujú dlhoplodú a štipľavú formu papriky . Pri zbere a najmä pri práškovaní treba postupovať obozretne — paprika silne dráždi sliznice a pokožku. convar. celistvookrajové.P. PAPRIKA ROČNÁ Naša slovenská paprika má vo svete dobrý zvuk a úspešne sa uplatňuje na zahraničných trhoch. listy kopijovito-vajcovité.04-1.5 25 219 . Paprikové plody obsahujú asi 0. V ČsL 2 sa obsah kapsaicínu posudzuje chuťovou skúškou (liehová zmes ešte v riedení 1 : 25 000 musí mať zreteľne štipľavú chuť). V niektorých liekopisoch sa pripúšťa i cayenská paprika . Isté je. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20— 50 cm. maďarsky: Egynyári paprika. resp. Zber plodov pre farmaceutické ciele sa robí v období zrelosti (červenenia) bobúľ.4 % štipľavej látky. Prvé overené správy o nej sú z r. veľkosťou. že juhoamerickí a stredoamerickí Indiáni používali paprikové bobule ako korenie alebo čerstvú zeleninu dávno pred príchodom Európanov.) Terpó s 0. Ameriky a Indie. Z čerstvého podzemka sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. ktorý sa sústreďuje predovšetkým v priehradkách papri- ČsL 2 má pre plod tieto základné požiadavky: Znak Prímesi byli a cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Množstvo liehového extraktu — najmenej Najviac v % 3 13 6. Preto sa kedysi nazývala španielske korenie. stonka vzpriamená. francúzsky: Piment annuel.D 3 — zberá sa v júli až auguste). ktorý sprevádzal Kolumba na jeho druhej objavnej plavbe do Západnej Indie. Rod paprika — Capsicum L.

väčšej neobsahujú chromóny (pozri aj cudzozemské drogy — plod parasce špáradlovej). tinktúry. silice a v semenách aj olej (10—15 % ) . Parasca je juhoeurópska poľná burina. Tzv.. Slúžia na to mnohé prípravky. taliansky: Ammi. Hlavnou obsahovou látkou je silica. je bežne známe. Nažky obsahujú predovšetkým furochromón kelín. chutia ostro a horko. dolné stopkaté. visnaga (L. zberá sa v období zrelosti plodov (júl—október). Naisto ich možno odlíšiť chemickými metódami (chromatograficky).kových bobúľ. listy dvojaž trojnásobne perovito strihané. špáradlovej sú širšie (asi 1. Parasca bola kedysi veľmi obľúbená ako korenina. Plody sú dvojnažky.3 — 1. Občas splanieva. Nažky p. Pre pomerne zriedkavý výskyt sa u nás nezberá. stonka ryhovaná. bolestiach močových ciest a žalúdka. droge z parasce špáradlovej — A. užíva sa interne 0. Plody parasce majú slabý aromatický pach. Plody sa užívali aj ako žalúdočný prostriedok proti nadúvaniu. rusky: Jednoročná bylina vysoká 30100 cm. Čs. Pomenovanie ammi je odvodené od miesta výskytu rastliny (grécke ammos = piesok).D 2). v Maďarsku a Taliansku). zoskupené v okolíkoch okolíkov. plody p. Z drogy 220 . MORAČ VĚTŠÍ PARASCA VÄČŠIA PARASCA VÄČŠIA Fructus ammi visnagae sa izolujú obsahové látky aplikované pri angine pectoris. Materiál sa nechá preschnúť. anglicky: Bishop's Weed. Predmetom zberu a priemyselného spracovania sú predovšetkým plody alebo vňať — Fructus (Herba) ammi majoris. Liečebne sa uplatňovala pri kolikách. ktoré sa užívali ako vazodilatans vencovitých ciev a spazmolytikum. Kvety na dlhých stopkách sú drobné. V homeopatii sa zo zrelých plodov pripravuje tinktúra (dil.) Lam. rubefaciens. ktorý pôsobí na vencové cievy a bronchy ako spazmolytikum. Mazadlá obsahujú tinktúru riedenú asi štvor. zvonka na inhalácie po zápaloch. Jeho ostrá chuť sa dá rozoznať ešte v riedení 1 : 10 miliónov. farmaceutické prípravky sú Capsicolle Emplastrum — derivans a Pain-Expeller roztok — derivans. C). Ďalšie obsahové látky sú karotenoidy (ich obsah je dôležitý pre posúdenie kvality predávaného druhu papriky). že vitamín C sa prvý raz objavil a izoloval v paprike maďarskými vedcami. aplikuje sa najmä v klimaktériu a pri hemoroidoch. potom flavónové glykozidy. V dávkovaní treba byt' opatrným interne aj externe. po dlhodobej externej aplikácii môžu vzniknúť dermatitídy.7 mm). napr.až päťnásobne a na výplachy úst až 100-násobne. ktorá sa k nám dostáva zväčša so semenami poľnohospodárskych plodín.etiópska rasca. Dvojnažky parasce sa podobajú rasci. ( + ) Ammi majus L. Často sú nežiadúcou prímesou vo Fructus ammi visnagae. teda pri reumatických ťažkostiach. a to zrezávaním okolíkov za rosy. hojne používanej v medicíne. astme a pod. zápaloch pohrudnice a hrdla. pri hemoroidoch. Paprika sa používa na prekrvenie pokožky a slizníc. Náš priemysel ho spracúval do tabliet (Khellin Spofa). v každom rebierku majú schizogénny silicový kanálik a nad osemením prstenec zhrubnutých buniek (dobre viditeľný pod mikroskopom). sacharidy. Ich aromatické plody sa nazývali cuminum aethiopicum . maďarsky: Hamana zizon. španielsky: Ami. biele. Na miestach hojného rastu (napr. D 4 . pľuzgiere a dokonca až vredy. vitamíny (B2. U niektorých chorých môžu sa po perorálnej aplikácii prejaviť pri vyšších dávkach gastroenteritídy. egyptská rasca (ammi. neuralgiách a pod. náplasti a mazadlá. hladké.0 g v perorálnej liekovej forme. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Grosse Knorrpelmohre. daukos) pochádzala zo zelerovitých aromatických rastlín. najmä v priemyselnej výrobe špeciálnych liečivých prípravkov. horné až sediace. po vymlátení sa suší a čistí. lysé. Paprika je vnútorné stomachikum a externé derivans. francúzsky: Ammi majeur. Vnútorne paprika zvyšuje chuť do jedenia a podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy.

olej a bielkovinové látky. skúsenostnú terapiu lekára J. Nápadné bíeloškvrnité listy sú elipsovité. maďarsky: Máriatóvis. Zápary z plodovej drogy p.) Gaertn. adsorbujú ultrafialové svetlo a vyvolávajú fotodermatózne prejavy na koži. pri ležaní na lúke). izopimpinelín. Vystavením plôch slnečnému alebo inému žiareniu sa táto kozmetická chyba nedá napraviť. Uplatňovali sa najmä olejnaté nažky. Novšie sa zistilo. ale terapeuticky najzaujímavejší xantotoxín. Používala sa predovšetkým pri ochoreniach pečene a pri žltačke. Užíva sa v tabletách a súčasne sa postihnuté miesta natierajú tinktúrou z týchto látok. že tieto úkazy zapríčiňujú furokumaríny. perovitolaločnaté. skôr naopak — kontrast postihnutej a normálnej kože sa iba zvyšuje. Roku 1916 ho spozoroval Freund pri aplikácii kolínskej vody s vyšším obsahom bergamotovej silice a po následnom ožiarení slnkom. Prípravky indikované pri vitiligu poďliehajú lekárskemu predpisu a kontrole. imperatorín. upozorňuje na veľkú podobnosť s bodliakmi. Extrakty z parasce vyvolali veľké nádeje. rusky: OSTROPESTŘEC MARIÁNSKÝ Jedno. používaná pri liečbe vitiliga. napr. Veľmi pripomína i benedikt lekársky. Zistilo sa. Pestujú ho v záhradách v teplejších oblastiach. bergaptén. anglicky: Milk Thistle. Dioskorides nazýval rastlinu silybon. lúčna dermatitída . listnatá. že silybum má 221 . Na ich okraji býva pigment zmnožený. Druhové označenie sa spája so starou legendou. Furokumaríny obsahujú predovšetkým rastliny z čeľade zelerovitých rastlín. ale furokumaríny (0.SILYBUM MARIÁNSKE PESTREC MARIÁNSKY . nadväzuje a využíva tzv. Fotosenzibilizujúci účinok extraktov p. Jednotlivé koncové úbory majú červenofialové alebo purpurovokarmínové rúrkovité kvety.SILYBUM MARIÁNSKÉ Silybum marianum (L. Názov silybum je údajne odvodený z egyptského sobil.5-1. volčec Nemecky: Gemeine Mariendistel. že doterajšími liečebnými metódami sa dá pomôcť iba na obmedzených a menej rozsiahlych plochách. Ľudové a homeopatické používanie — predovšetkým v Nemecku. hore rozkonárená. ukazovali sa ako veľmi sľubné.0 % ) . H. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mariánsky bodliak. užíva sa 1-3 lyžičky na šálku vody 3—4x denne. pretože amoidín a amidín — súborne nazývané psoralény. Furokumaríny — citlivé na svetlo. majú fotosenzibilizujúce účinky. väčšej bol v Egypte známy už v minulom storočí.ktorá neobsahuje chromóny. tzv. Rastlina sa zvyčajne odrezávala pred rozkvitnutím kvetov a sušila sa v dekoratívnych kyticiach. ľubovník a iné. pri leukodermatózach čiže bielych škvrnách označovaných ako vitiligo. ktoré sa dostali do styku s rastlinami obsahujúcimi furokumaríny (napr. Z furokumarínov je relatívne najjedovatejší. Japonec Kusuke dokázal. taliansky: Cardo mariano. Ide vlastne o stratu hnedého kožného farbiva (pigmentu) na ohraničených plochách. pretože je hlavným nositeľom repigmentácie kože. xantotoxín.tvorba erytémov. ale aj pohánke. Synonymový názov silyba Carduus marianus L. francúzsky: Chardon marie. Povrch kože je inak celkom normálny. ostrozúbkaté. Pod názvom meladíny jestvuje v klinickej praxi zmes xantotoxínu a imperatorínu. dokonca vznikajú pľuzgieriky. ďalej flavonoidy. španielsky: Cardo mariano. väčšej sa užívajú aj pri poruchách trávenia a pri nadúvaní. Príčina vzniku ochorenia nie je zatiaľ známa (niekedy sa zistí rodinný výskyt). PESTREC MARIÁNSKY . čím tvoria presne ohraničené biele plochy. Známa je napr. Rademachera (1772-1850). ktoré sa postupne zväčšujú a splývajú. Splanené formy rastú i vo voľnej prírode.až dvojročná bylina vysoká 50—200 cm. stonka priama. Druh pochádza zo Stredomoria. Rastlinu poznali už v antike. Ochorenie sa zvyčajne začína jednou alebo niekoľkými bielymi škvrnami. Liečba vitiliga však ostáva i naďalej istým problémom. zápalov po ožiarení slnkom na tých partiách kože. Plody sú nažky s chocholcom. so žltými ostňami.

rusky: PETRŽEL ZAHRADNÍ PETRŽLEN ZÁHRADNÝ Jednoročná alebo dvojročná bylina s mäsitým mrkvovitým koreňom. sa droga kedysi odporúčala ako náhradka za námeľ — Secale cornutum (pozri kyjaničku purpurovú). predovšetkým poškodenú tetranitrotoluolom a trinitrotoluolom (je hepatoprotektívum). Čajoviny č. 12 1 1 1 12 8 2 0. Plodom sa na základe pokusov so zvieratami dokázal aj protihorúčkový účinok. niekedy svetlejšie. (ČsL 4) 6(5) 0. Flavoligany majú antihepatotoxický účinok. pije sa 2 x denne. označované aj nesprávne ako Semen cardui Mariae. hepatoprotektívum). W. na okraji svetložlté. ill Zelerovité . Jeho účinnosť však ani zďaleka nedosahuje.5 — 3 mm. silydianínu a silychristínu).05 .5 0. až vyvrie polovica vody. pije sa každú hodinu 1 lyžica.0 II. variť na slabom ohni tak dlho.7—3 % flavolignanov.) A. púpavy a i. Plody sú vajcovité dvojnažky.Kvalita drogy sa hodnotí podľa ČSN 86 6626: Akosť — najviac v % Znak Anorganické prímesi Organické prímesi Iné časti materskej rastliny Popol Vlhkosť I. priemyselne vyrábaných granuliek Boldogran (choleretikum a cholekinetikum) a čajoviny Ungolen (cholagogum.Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Petrsilie. náš prípravok Flavobion dražé. komplex aminokyselín so značným obsahom síry a sacharidov. Plody sú oválne.0 7. Ochranne pôsobia na pečeň a zlepšujú jej činnosť pri príznakoch zápalov i chronických ochoreniach.1 II.0 12. Ani po dlhšom užívaní nepôsobia toxicky a nesprevádzajú ich nepríjemné vedľajšie účinky. pozdĺžne takmer čierno ryhované. Po dozretí sa zbavujú lietacieho aparátu. prípadne tvorí zložku nemeckej oficinálnej Tinctura cholagogae fortis. Prípravky sa užívajú pri chronickej cholecystopatii (porucha žlčníka).. Ochranne účinkuje na pečeň. hnedočierne. histamín). V Taliansku sa aj varí asi 3 % odvar z koreňa (10 minút variť. 2 2 1 10 7 2 11. byľ vysoká 70—100 cm. ako napr. 4 4 2 10 10 1 Na koreňovú drogu — Radix petroselini sa vztahuje ON 86 7014 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zhnednutá droga Nadzemné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HO Obsah silice — najmenej I. hrubé asi 1. Oplodie chutí horkasto a semená olejovito. z ľubovníka. silica a asi 0. Môže sa užívať aj prášok z plodov (4—5 x denne zarovnaná čajová lyžička) či tinktúra z nedrvených plodov (2 x denne 15 kvapiek). kvercetín a kempferol. choleretikum.5 2. Nemajú nijaký pach.0 12. posthepatickom syndróme (stav po pečeňových ochoreniach). lesklé. jemne ryhovaná. 1. Plodová droga — Fructus petroselini — sa hodnotí podľa ČSN 86 6618: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie nejedovaté plody Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. 3 šálky denne). horčina. horné listy obyčajne troj početné. Spoľahlivejšie účinky má tinktúra z nedrvených plodov (Tinctura cardui mariae „Rademacher") v receptúre kombinovaná s lastovičníkovou. V súčasnosti sú oficinálne v nemeckom liekopise (DAB 8). spodné perovito zložené z drobných segmentov.5 2. Pre obsah biogénnych amínov (tyramín.5(2) 0. Plody sú zložkou čs. pri Petroselinum crispum (Mill. Zelenožlté kvety v okolíkoch okolíkov. ďalej iné flavomoidy.) vo forme dražé alebo kvapiek. Najnovšie pečeňové terapeutiká už obsahujú čistý silymarín. španielsky: Prixei. maďarsky: Kertí petrezselyem. francúzsky: Persil cultivé. anglicky: Parsley. Ľudovo sa odporúča užívať asi 2 % odvar (8 minút nechať slabo vrieť). vlastnosti choleretické (zvyšuje tvorbu žlče) a cholagogické (podporuje vylučovanie žlče). strychnínovou a i. mierne sploštené. 222 Pre ostatné indikácie a spazmolytické pôsobenie sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu. Zber sa robí zvyčajne odrezávaním celých úborov i so zákrovom krátko pred dozretím plodov (september—október). 241. ako taxifolín.5 5.8 mm. najmä silymarín (zmes zložená hlavne zo silybínu.5 12 5(6) 1 0.0 otravách hubami a i. Strata sušením je malá. Druh pochádza zo Stredomoria. dlhé 6 . 168. 0. taliansky: Prezzemolo. V súčasnosti sa vyrába už dosť lepších priemyselných prípravkov s kombinovanými výťažkami (napr. Predmetom zberu sú plody — Fructus cardui mariae. Plody sa nechajú dozrieť na suchých a vzdušných miestach. iný návod (Bässler) uvádza: 30 g plodov na pol litra vody.0 5.0 5. Obsahové látky tvorí najmä olej s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín.

(diuretikum dezinficiens). Hmotnostná strata je asi 75-80 %. Drogy sa oddávna používajú ako diuretikum. Je to jednoročná bylina. Užíva sa tiež čerstvá šťava koreňov — 100-150 g. Kultúrne sorty sa líšia jej hlavnou zložkou. anglicky: Peony. Všetky časti petržlenu obsahujú silicu . Najbežnejšie variety petržlenu sú s dužnatým vretenovitým koreňom (convar.. kvôli rýchlejšiemu sušeniu sa pozdĺžne krája. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . vulgare (Nois. zriedka ružovými alebo žltkastými korunnými lupienkami. Silne dráždi obličky. P. Plody i korene obsahujú ešte flavonoidy (najmä apiín). Predmetom zberu a nákupu býva oficinálny koreň — Radix petroselini. nerozkonárená. Dôkladne sa očistí a umyje. Dvojnažky slúžia aj na izoláciu silice — Oleum petroselini. Species urologicae Planta (dezinficiens močových ciest). koncové.Aeethusa cynapium L. so široko kopijovitými úkrojkami. t. Pochádza z južnej a juhovýchodnej Európy. Dráždi aj maternicu (neužívať v gravidite!). aj ludové indikácie. Latinské petroselinum (grécky: petroselinon) je odvodené od petra = kameň (rástol na kamenistých miestach) a selinon (názov viacerých zelerovitých rastlín) — rastliny s lesklými listami. Kvety veľké. Homeopatia používa čerstvé plody a esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. Vykopáva sa na jar (marec) alebo v jeseni (október—november) z dvojročných rastlín nezbavených listov. antireumatikum). slúži aj ako kozmetikum proti pehám. Niekedy bývajú oficinálne aj plody — Fructus petroselini. Pri zámenách vňate petržlenu prichádza do úvahy najmä tetucha kozí pysk . podávanú najmä pri zápaloch močových ciest.3 % a korene okolo 0. Reduktan (odtučňovacia čajovina) a Species urologicae P. zberané v čase začiatočnej zrelosti (august). Čajoviny č. Radix levistici a Folium betulae. francúzsky: Pivoine officinale. Pivonkovité — Paeoniaceae Nemecky: Garten-Pfingstrose. HVLP — čajovina Betulan (diuretikum. 103. Ako zelenina sa pestuje v záhradách a na roliach. radicosum (Alef.) Danert) — koreňový petržlen a listový s plochými listami (convar. Čerstvá šťava z rastlín sa ľudovo prikladá na rany a opuchliny. v čajovine ČsL 4 je nahradený ligurčekovým koreňom a listom brezy.) Danert) alebo s kučeravými (convar.plody 2-7 %. Stonka priama. Species diureticae Planta (diuretikum). holá. j. a tak možno rozlišovať sortu apiolovú. Bežnou dávkou plodov je pol kávovej lyžičky na šálku záparu niekoľkokrát denne. crispum). Suší sa opatrne a bez nadzemných častí (ľahko sa kazí a napáda ho hmyz a hnedne). Silica získaná z plodov destiláciou býva tiež oficinálna.PETRŽLEN ZÁHRADNÝ vú alebo alyltetrametoxybenzénovú. španielsky: Peonia hembra.pivonka je jediným zástupcom čeľade.listy 0. Možno ho sušiť aj na motúzoch. olistená. kde sa vysádza petržlen). ktorá kvitne už prvý rok a chýba jej typický petržlenový pach. rusky: (v európskej časti ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká 35—60 cm s vretenovitými hľúzami. Koreň je zložkou oficinálnej močopudnej čajoviny ČsL 3 — Species diureticae. maďarsky: Piros bazsarózsa. a tým vyvoláva močopudné pôsobenie. francúzsky. Obsahujú ho čs. sú zriedkavé. 152. prípadne na miesta poštípané hmyzom. s 5 — 10 purpurovými. Pôvodcami dráždivosti sú najmä apiol a myristicín. Plody sú mechúriky. Listy viacpočetné. iné. Najvýhodnejšia teplota na sušenie je 30-40 °C.1 %. Má však i antiprotozoárne a baktericídne vlastnosti. ktorá je jednou z najjedovatejších zelerovitých rastlín (rastie práve na hriadkách. myristicíno- PIVONKA LEKÁRSKA PIVOŇKA LÉKAŘSKÁ + Paeonia officinalis L. taliansky: Peonia. ústrednú nervovú sústavu a tráviacu sústavu. koreňa dve kávové lyžičky na šálku záparu. Vňať je jedovatá pre papagáje a niektoré drobné zvieratá. Rod Paeonia . U nás sa pestuje v záhradách (plnokvetá) na okrasu. D 3-D 1). Na lekárenské ciele 223 . 102. tzv. plody olej a vňať vitamín C.

Príbuzný druh našej p. Všetky jej drogy majú údajne tlmiace účinky na črevnú peristaltiku (rytmické sťahovanie svalstva tráviacej rúry). Opeľovanie pivonky obstaráva hmyz. z východnej Ázie. mascula (L.P.: P. a p. Z príbuzných druhov by vyhovovala aj p. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. Droga má tmavočervené zafarbenie. ktorá láka mravce. ktorý sa vykopáva na jar (marec—apríl). taktiež p. Večer a za dažďa sa koruna kvetov zatvára. ktorý vraj objavil liečivú silu tejto rastliny). údajne miernia aj bolesti. Patrí do rúk lekára . stor. zatiaľ nevedno. Droga: Flos paeoniae (aj Flos rosae benedictae). Vedecké pomenovanie pivonky vychádza z antického názvu paionia (podľa boha lekárstva Paiona. arborea Donn (syn. suffruticosa Andrz. Druhové meno officinalis = lat. medovosladkastý pach a trpko zvieravú chuť. Rôznofarebné alebo vyblednuté lupienky do drogy nepatria. dne i pri hemoroidoch. Suší sa bežným spôsobom.) s listami rozstrihanými na čiarkovité úkrojky a s krásnymi kvetmi. Sú citlivé na svetlo a vlhko. obyčajne plnokvetých. Kvety pred rozvinutím vylučujú z kališných lístkov medovú šťavu. Ľudovo sa používa odvar z koreňa (3—4 g na šálku). z dôležitejších látok sa v kvetoch uvádza antokyanový glykozid paeonín. Botanickí klasici 16. lekárskej používali hojne Arabi a Číňania ako antidiabetikum. a to v septembri. čínska — bielokvetá — P. tenkolistá — P. liečivý. Veľmi zriedka sa používa koreň — Radix paeoniae. Na kvetnú drogu — Flos paeoniae — sa vzťahuje ON 86 6241: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl I.) Miller (syn. 20 2 2 14 8 3 tenuifolia L. D 2).PIVOŇKA LEKÁRSKA slúžia iba korunné lupienky pivoniek s červenými alebo s tmavočervenými kvetmi. na napätie hladkého svalstva. Zberajú sa z plne rozvinutých kvetov (máj—jún) a sušia sa opatrne.). Droga sa užíva ako spazmolytikum — dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. aby nestratili pôvodnú farbu. najmä pri skladovaní. 10 1 1 14 5 2 II. U nás sa pestuje aj p. Ktorým obsahovým látkam treba pripisovať terapeutický efekt. V homeopatii sa z čerstvého koreňa zberaného na jar pripravuje esencia (dil. je nervínum a antispazmodikum. v ktorých sa tyčinky väčšinou premenili na korunné lupienky. lactiflora Pallas. červená . 224 .: P. Čerstvý sa používa v homeopatii.treba ju pokladať za jedovatú. cyanín a triesloviny. aby sa peľ uchránil pred vlhkom. Jej užívanie nie je celkom neškodné. Na liečebné účely sa používajú korunné lupienky iba červenokvitnúcich rastlín (lupienky inak sfarbených rastlín sa nezberajú). venovali pivonkám rozdielnu pozornosť.P. resp. v našich záhradách však spravidla rastú nečervené formy tohto druhu. corallina Retz. ktorá sa uplatňuje proti reumatizmu. Ojedinele sa zberajú aj semená — Semen paeoniae. preto ich treba dobre uzatvoriť a chrániť pred svetlom. Súčasná medicína jej v celosvetovom meradle neprisudzuje veľké použitie. krovitá . oficiálny. ktorá pochádza z Číny.

pričom spóry sa z nich vytriasajú priamo do vrecúška z hustého plátna. španielsky: Licopodio. vlčie chvosty Nemecky: Keulen-Bärlapp.3 ČsL 4 6 3 0. Pri zbere musíme dávať pozor. Výtrusnicové klasy sú na dlhých nepravých stopkách. rusky: - PLAVÚŇ OBYČAJNÝ Nízka trváca bylina.2 225 . po zapálení aj na inhaláciu dymu a okrem toho podobne ako koreň. 6 S 0. Dnes sa odporúčajú proti kŕčom čriev a žalúdka s dávením a pri hnačkách. ktorý sa prípadne ešte presuší. vidlicovito rozkonárená a vystúpavá. Rastie vo svetlejších suchých lesoch. Často sa uvádzaj ú v botanicko-medicínskej literatúre 16. Plavúne sa od začiatku novoveku rátali medzi machy.výtrusy všetkých našich druhov a ich taxónov. Pomer zosušenia je asi 1. 1828). Plavúne dosiahli najväčšie rozšírenie koncom prvohôr. plazivá. antipyretický účinok. U nás nakupovaná kvetná droga slúži predovšetkým na export do nesocialistických krajín. anglicky: Stag's — Horn moss. Vodou sa ťažko zmáčajú a po vhodení do plameňa rýchlo a prskajúc zhoria („bleskový prášok"). klavatoxín a najmä nikotín). čiarkovité až kopijovité. Stonka dlhá až 120 cm. veľmi pohyblivý prášok svetložltej farby. miestami zakoreňuje. Klasy sa odstrihujú buď celkom zrelé (júl—august). obyčajného bola v herbári H. najmä kysličník hlinitý. taliansky: Licopodio. morčia (vlčia) noha. clavatum je z latinského clava = palica. 6 3 0. medvedia tlapa. Obľubuje kremičité pôdy. Listy veľmi husté.2 II. na vresoviskách a v zárastoch slamihovky od nížin až po pásmo kosodreviny v horskom stupni. Telá vymretých permokarbónskych stromovitých druhov vytvorili sloje čierneho uhlia. alebo sa zberajú skorej a nechávajú sa dozrieť na slnku (najlepšie v sklenených nádobách — uhorkových fľašiach) a potom sa vytriasajú. Spóry obsahujú veľké množstvo tuku (asi 50 %). Zo semien možno izolovať aj olej. Opatrným preosievaním sa získa jemný. Vedecké pomenovanie je zložené z gréckeho lykos = vlk a podion = nôžka (vzhľadom na husto olistené stonky). mach. Pre pomerne zriedkavý výskyt sú na celom území ČSSR celkom chránené. ani zápach. ktorý má podobné vlastnosti ako ľanový. Droga má svetložltú farbu. Zberať možno iba ich výtrusné klasy. Prvá kresba p. veľa polysacharidu Kvalita drogy (Lycopodium — Sporae Lycopodiorum) sa posudzuje podľa ON 86 7630 aj podľa liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I.predmetom zberu sú spóry . Indikácie sa značne prekrývajú s alopatickými. maďarsky: Kapcsos korpafú. nemá chuť. klavatín. machovina.2 : 1. Plavúňovité — Lycopodiaceae Ľudovo: čertov spár. Spóruje od konca júna do konca augusta. plavúňové výtrusy. Ľudovo bolo lykopódium (spóry) oddávna známe. Dnešné druhy plavúňov sú iba drobné byliny so šupinovitými listami. Vytriasaním kláskov sa získajú spóry — Lycopodium. aby sme nevytrhli celú rastlinu. tiež pri nepravidelnej menštruácii a obličkových kolikách (1 lyžička na šálku odvaru). Prieskum homeopatického používania rastliny začal asi Hahnemann (r. najčastejšie zoskupené po dva. Muszyňski dokázal vo vňati piatich druhov alkaloidy (lykopodín. svätojánsky pás. Výrazne viaže alumínium. koltunová zelina. ktoré majú o. Semená boli kedysi zložkou prípravkov proti epilepsii. Je indikátorom kyslých podkladov (pH 4-6). PLAVÚŇ OBYČAJNÝ PLAVÚŇ VIDLAČKA Lycopodium clavatum L.Kvet zväčša slúži ako skrášľujúci prostriedok do čajovín. Ich opis podrobne netreba uvádzať . kyjak (pre tvar stopka tých výtrusných klasov). francúzsky: Lycopode ä massue. vidlačky. Rastlina hrala veľkú úlohu najmä v kultoch východných národov. Bocka. Názov plavúň vraj súvisí so slovom plávať — vzhľadom na nezmáčateľné a na vode plávajúce výtrusy. i. jelení rožok. Sporae lycopodii. stor.

Byľ priama.) DC. červené kľúče. mäkko chlpatý. obscura Dumort. vajcovité až kopijovité. chlpaté. spomínaný už Plíniom. Typická hájová rastlina nížin až horského stupňa. dlhostopkaté. Vedecký názov pľúcnika sa odvodzuje z latinského pulmo = pľúca (s ohľadom na používanie rastliny pri liečení pľúcnych ochorení). Lykopodium slúži ako zasýpací prášok na menšie poranenia a pri kožných ochoreniach. potom rozličné kyseliny napr.. španielsky: Pulmonaria. na báze uťaté. čriev. Plavúne dokazatelné vytvárajú tzv. rastie s obľubou vo svetlých lesoch. kuroslep. pľúcna zelina. Podľa ČsL 3 slúži lykopodium ako oficinálne konspergens (posýpacia látka) na pilulky. a to s príznakmi účinku kurare — šípového jedu Indiánov). Kvitne už od marca a veľmi dlho. najbližší príbuzný je p. urbánek.) s tmavopurpurovou až čiernou korunou. Materiál sa suší v jednej . Pod pomenovaním pulmonaria sa zvyčajne chápal lišajník Lobaria pulmonaria Lk. tmavý — P. žalúdka. ako dermatologikum a konspergens. botanik 16.2 g zabíja žabu v odvare. ktorý zapríčiňuje ťažkú zmáčateľnosť. Plody sú tvrdky.sporonínu (asi 20 % — podobný celulóze. Prízemné listy stopkaté.. celá rastlina je sivochlpatá a hojne rastie najmä na suchých lúkach a pastvinách teplejších oblastí. listy má zväčša menšie. modrý kľúč. rozkonáreným čiernym koreňom. Ľudovo sa používa aj celá sušená vňať. včielka. močového mechúra či obličiek. Listy takmer sediace. hydroxykávovú) a stopy alkaloidov. niekedy sa aj pestuje. najlepšie však ručne. hvezdoš. tiež sacharózu. vajcovito predĺžené. Predmetom zberu a nákupu je list . napred ružové. 2 presné lyžičky spór na 2 poháre vody ako studený macerát. stor. Vo forme zásypov sa uplatňuje samotné alebo sa mieša s kysličníkom zinočnatým a pod. u nás sa vyskytuje hlavne v lesoch. PĽUCNIK LEKÁRSKY PĽÚCNIK LEKÁRSKY Pulmonaria officinalis L. čmelík. Zaznamenané sú aj hojné zámeny s nekvitnúcim jastrabníkom lesným — Hieracium murorum L. bez bielych škvŕn. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: cicalka. na svetelné efekty v divadelníctve a pod. krátkosrstnatá. V spisoch starovekých gréckych a rímskych lekárov nie je zreteľná zmienka o pľúcniku. francúzsky: Pulmonaire officinale. Z iných druhov čeľade je podobný najmä ostreň počerný (Nonea pulla (L. Vňať pre svoj alkaloidný obsah je toxická (0. Pľúcnik je veľmi nenáročná rastlina. sčasti vlnito vykrajované. na vysýpanie foriem v zlievačskej technike. Ruellius asi prvý odporúčal pľúcnik ako prostriedok proti pľúcnym chorobám. ďalej neuralgii a melanchólii. V homeopatii sa uplatňuje predovšetkým pri niektorých chronických ochoreniach pľúc. predovšetkým podľa lokality výskytu. celistvookrajové. najmä v bučinách. niekedy hnedoškvrnité. 226 Pri zbere treba postupovať opatrne pre vzájomnú podobnosť zástupcov čeľade borákovitých rastlín. Kvety sú v trojzávinkoch.Folium pulmonariae a iba po dohovore s nákupňou aj vňať — Herba pulmonariae. pečene. s plazivým. zber v čistých porastoch možno robiť kosákom. pri kožných chorobách. vypiť v priebehu dňa po dúškoch). súčasť bunkových stien výtrusov). čeľaď Cichoriaceae — čakankovitých. taliansky: Pulmonaria. t. odtrhávaním jednotlivých mladých listov aj s krátkou stopkou (máj —august). j.. potom ako pomocná látka v lekárenskej praxi — na zasypanie piluliek. Ďalšie použitie lykopódia je technické — v zmesi s karmínom na zisťovanie odtlačkov prstov. s belavými okrúhlastými škvrnami. maďarsky: Pettyegetett turdófu. hore rozkonárená. Ľudovo sa ojedinele užíva pri ochoreniach močových ciest a pečene (1 —2 g v oblátkach 3 x denne alebo v čaji. medunica. Včelám poskytuje bohatú nektárovú pašu a trochu peľu. chemické rasy (s rozdielnym obsahom alkaloidov a iných látok). rusky: PLICNÍK LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 10—30 cm. zimičie korálky Nemecky: Echtes Lungenkraut. na skalách i v krovinách. anglicky: LungWort. potom fialové a po oplodnení modré.

na obklady a oplachovanie. vydanie z r. Zber a apretácia vňate je podobná. praslička. protocetrarová. Čajoviny č. podbeľ. Z obsahových látok lišajníka vyniká predovšetkým membránový sliz . zemský pľúcnik Nemecky: Isländisches Moos. rusky: - Rastlina má plochokríčkovitú stielku vysokú asi 10-15 cm. 8. Vedecké označenie lišajníka vzniklo z latinského cetra = malý kožovitý štítok (vzhľad plodníc) a islandica = islandský. Predmetom zberu je celá stielka — Thallus lichenis islandici. Droga obsahuje aj pektíny a sliz. ako pomocný prostriedok pri liečbe tuberkulózy a vredov a jej zvyčajná dávka je 2 kávové lyžičky na šálku záparu. lichesterová. ktoré majú rub olivovozelenej farby — poskytujú kvalitnejšiu drogu. piesočnaté. taliansky: Lichene islandico. Diskovkovité — Parmeliaceae Ľudovo: eskimácky chlieb. Hojne sa využíva aj v homoepatii (vo forme tinktúry). kyslé. cetrarová. zvyšuje krvnú zrážanlivosť. tenuifolia (Retz) Howe. bohato rozkonárenú. Nazberanú pľuzgierku možno ihneď na mieste presúšať ako seno.najlepšie sa zberá v lete po daždi.súborne sa nazývajú kyseliny lišajníkové (napr. staré tvrdé a lámavé. predovšetkým v borinách s porastom vresu. tiež amarum. precediť do termosky a pije sa 1/3-1/2 pohára 2-3x denne). — spolu asi 2 %). prvosienka a pod. špongiovité. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku — pije sa 3 —5 x denne. samotná sa uplatňuje zriedka. draselných a vápenatých) a alantoín (1 % — derivát močoviny). islandský mach. 8 5 2 0. Do čajovín sa zvyčajne kombinuje najmä s bylinami pôsobiacimi na dýchacie orgány (skorocel. V našich šírkach uprednostňuje suché kremičité pôdy. sivozelenej až zelenohnedej farby. usnínová a i. prasličky. potom dosušiť v tieni a v prievane. anglicky: Icelandic Lichen. ale pri zlom skladovaní prijíma vzdušnú vlhkosť. P. 135. Pach drogy je slabý. pretože sa nemrví. NSR. stor. Chemicky je to lineárny glukan podobný celulóze. Treba ju dávať do dobre uzatvorených obalov. francúzsky: Cetraire d'Islande. španielsky: Liquen de Islandia. islandskej uvádzajú aj materskú rastlinu p. polysacharid podobnej stavby ako škrob. připravuje sa 10 % odvar (krátko zavariť — tento možno použiť aj ako remineralizujúci prostriedok i na vykašlávanie. tiež antiflogisticky . Materiál je mierne náchylný na zaparenie a veľmi sa mrví. minerálne soli (veľa sodných. Známa je čajovina pri ulkusovej chorobe žalúdka a čriev (kombinácia s vňaťou stavikrvu vtáčieho. sliz.5 lyžice vňate na 1 a pol pohára teplej vody. Droga sa niekedy používa aj zvonka ako adstringentný a zmäkčujúci prostriedok. Usilujeme sa vyberať stielky. Lišajníkové kyseliny sú antibiotický účinné. dáva modrú farbu. na vrchoviskách a v horských polohách. Na piesočnatých morských pôdach ukladá sa do stielky relatívne veľa jódu. Droga je predovšetkým mucilaginózum a antitusikum. ktorý je však slabší ako pri bežných saponínových drogách. Droge sa klinicky dokázal expektoračný efekt.proti zápalom a navyše mierne močopudne. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PUKLÉŘKA ISLANDSKÁ Cetraria islandica (L. resp. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. ktorý nefarbí roztok jódu. gastroenteritídach a má antibiotické pôsobenie. so zmäkčujúcimi drogami (kostihoj). 16 4 2 12 10-12 vrstve na vzdušnom a tienistom mieste. myším chvostom. úzkolistú — C. napr. pri hemoroidoch. Usušená stielka je pevná a tuhá. zložený zo 60-200 B . chuť horká. Mladé exempláre sú mäkké. pije sa 3-krát denne šálka. Všeobecné uplatnenie v medicíne dosiahla koncom 18. macerát možno pridávať po lyžici k čajovému nápoju pripravenému zo zmesi ďalších drog. B1). Odvtedy je oficiálnym článkom všetkých svetových liekopisov. dávka je 1 — 1. ktorý sa rozpúšťa v horúcej vode. triesloviny (do 10 %). 8 2 1 12 12-15 II. Homeopatie používa esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate zberanej v apríli až v máji.Listová droga (Folium puimonariae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6436: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 1. maďarsky: Izlandi zuzmó. Možno ju zberať prakticky po celý rok . pôsobí aj mucilaginózne a adstringentne. uplatňuje sa pri kataroch dýchacích ciest.). pastierskou kapsičkou a s koreňom kostihoja).5 : 1). žihľavy. stavaný z a-glukózových jednotiek. 16 10 4 1 12 10—12 Na vňaťovú drogu (Herba pulmonariae) sa vztahuje ČSN 6739: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. konopnice. 1978) popri p. Niektoré novšie liekopisy (napr. potom sú prítomné vitamíny (A. tymian. Sprevádza ho izolichenín.polysacharid lichenín. Sušenie netrvá dlho. pľúcny lišajník. prvý raz sa liečebne použil na Islande. islandská je typickým liečivom severských národov. rozpúšťa sa už v studenej vode a farbí sa roztokom jódu.5 12 12—15 II. 136. saponíny. a preto sa z drogy aj izolujú (tiež z iných lišajníkov) a tvoria zložku antibiotických mastí a zásypov.) Ach. Pľúcnik obsahuje veľa kyseliny kremičitej (v rozpustnej i nerozpustnej forme). Pôsobí aj protizápalovo.D-glukózových jednotiek (B-glukopyranozy). Droga sa užíva predovšetkým pri kataroch priedušiek. lebo droga neobsahuje veľa vody (zosýcha v pomere 1. 227 . Ďalšie obsahové látky majú prevažne horkú chuť .

Na podzemkoch sú dvojaké púčiky — z jedných zjari vyrastajú šupinaté stonky s vrcholovými žltými úbormi a z druhých neskôr dlhostopkaté listy so srdcovitou čepeľou a zúbkatým okrajom. 228 . Meyer et Scherb. pri ochorení obličiek. rusky: . ich ošetrenia odvarom z drogy. Rastlina kvitne už v marci. Poskytuje dostatok žltého nektáru a čiernožltého peľu.- PODBĚL LÉKAŘSKÝ externe sa aplikuje na zle sa hojace rany. príp. taliansky: Farfaro.) Gaertn. hnačkách. na rube bieloplstnaté. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Ľudovo: veľký podbeľ. žalúdočných a črevných kataroch. List i kvet sú oficinálne v mnohých liekopisoch. Podľa ČsL 3 tvorí p. 5 1 11 2 1 II. ale aj s d. na vážkach a iných vlhkých substrátoch. Druh rastie na ílovitých podkladoch. anglicky: Coltsfoot. hybridus (L.Petasites Miller. francúzsky: Tussilage pas ďáne.) Gaertn. ako posilňujúci prostriedok pri vyčerpa- nosti a po ťažkých infekčných ochoreniach. ktoré neobsahujú veľa organických látok. Názov tussilago je z latinského tussis = kašeľ a z ago = ženiem. Podbeľ bol známy už v časoch Hippokrata ako prostriedok na tíšenie suchého kašľa. s plazivými podzemnými výbežkami. pričom v polguľovitých súkvetiach majú byliny žltobiele úbory. lekárskym — P. ktoré sa prejavujú vo vodných výťažkoch z drogy). pľúcnej tuberkulóze. Pri zbere listov vznikajú zámeny napr.. ktorý má síce listy na rube plstnaté.. Užíva sa najmä pri zahlienení horných dýchacích ciest. španielsky: Tussilago. Druhové meno súvisí s latinským far = múka (pre múčny prášok na rube listov). 10 2 11 3 1. žlté pierka Nemecky: Gemeiner Huflattich. Podbeľ je stále veľmi váženou liečivou rastlinou. 39.40. bielym .. močového mechúra a v severských štá- Stielka lišajníka — Lichen islandicus — sa hodnotí podľa ČsL 4 a ON 86 7626: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 ČsL 4 a 1. maďarsky: Martilapu.P.203. pre obsah horkých látok aj ako horčinový prostriedok pri nechutí do jedenia — zmnožuje tvorbu žalúdočných štiav a pôsobí ionizujúco. prípadne macerát. V homeopatii sa zo sušených stielok pripravuje tinktúra (dil. D 2 — 0).122. podzemok hrubý. Čajoviny č. zato však väčšie. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PODBEĽ LIEČIVÝ Tussilago farfara L. Zvonka sa používa aj na zasýpanie zle sa hojacich rán.216. predovšetkým s d. preto ju možno uplatniť aj pri poruchách trávenia. Ako stomachikum sa pije zvyčajne ako prvý odvar z drogy (obsahuje hlavne horké látky). väčšie a na rube holé listy. širšiemu uplatneniu bráni omedzený výskyt a nemožnosť pestovania..5 Trváca bylina vysoká 10 — 20 cm. s druhmi rodu deväťsil . Ľudovo sa droga vysoko cení ako prostriedok proti astme. Dávne používanie pri pľúcnej tuberkulóze sa po objavení lišajníkových kyselín v droge zdá aspoň čiastočne opodstatnené (majú veľké antibiotické účinky. islandská zložku prsnej čajoviny — Species pectorales a je v čajovine aj podľa ČsL 4.115. lókórmu szattyú. albus (L. Plody sú nažky s chocholcom. ktorý má strapcovité úbory purpurových kvetov. ako mucilaginózum druhý.toch sa používa ako surovina na výrobu dietetickej múky a liehu.

prsnej čajoviny. potom glykozidovú horčinu tusilagín. List musí mať čím kratšiu stopku. 5 3 3 14 20 229 . Drogu radšej doma neskladujme . Úbory tvoria zložku čs. list: 1 kávová lyžička na šálku 3—4x denne. no pre liečebné upotrebenie je rozhodujúci obsah slizu. Pomer zosušenia je asi 5 -6 : 1.expektorans) a list čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a oficinálnej čajoviny ČsL 4 Species pectorales . Najlepšie je sušiť umelým teplom.Flos farfarae (marec-apríl). Zberá sa i zelený list — Folium farfarae (ČsL 4).patrí čím skôr do nákupne. 12 6 5 3 2 1 13 10 II. V homeopatii sa z čerstvých listov zberaných v júni až júli pripravuje esencia (tzv. astme. nesmie byť napadnutý hrdzou alebo škodcami. kašli. možno ho skosiť kosákom (máj—júl). urtinktúra) a rozotieraný preparát Teep. HVLP Pulmoranu (čajovina . prítomné sú aj horčiny. (ČsL 4) 2 1 1 14(12) 18(19) II. Možno ich trhať aj hrebeňom na zber rumančeka — výkon sa tým zvýši asi 4-násobne. Úbory nestláčame. Sú ochranné prostriedky pre horné dýchacie cesty — pri kataroch. triesloviny a steroly. Pije sa zápar — úbory: 1 kávová lyžička na šálku 2 x denne. stopy silice a v popole je vysoký obsah zinku a draslíka. Úbory obsahujú trochu silice.PODBEĽ LIEČIVÝ vá a ľahko podlieha skaze. Sušíme ich rýchlo na tienistých miestach v tenkých vrstvách za dobrého vetrania. patrí do dobre zatvorených obalov. inak pri sušení dozrievajú. Droga je mierne drobi- Prekvitnuté úhory Tmavé úbory Úbory so stopkou dlhšou ako 1 cm Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČSN 86 6422 a ČsL 4 stanovuje pre listovú drogu (Folium farfarae) základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Listy inej ako zelenej farby Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Častejšie sa však kombinujú s inými drogami. stopkami hore. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. Musia si zachovať pôvodnú žltú farbu. ČsL 4 žiada aj hodnotenie číslom napúčania (najmenej 10 na 1 g drogy a s obsahom nerozpustného popola v HC1 maximálne 4 %). Suší sa v jednej vrstve. List obsahuje predovšetkým sliz. sú bohaté na žlté farbivo (xantofyl). 24 12 10 6 4 2 13 13 Predmetom zberu bývajú celé úbory . flavonoidov a trieslovín. Trhajú sa ručne alebo sa odstrihujú s krátkou stopkou nožničkami so zásobníkom. Drogy sa v oficiálnej medicíne používajú predovšetkým ako mucilaginóza a expektoranciá. Treba zberať iba úbory len na začiatku rozkvetu. lebo sú náchylné na zaparenie. lebo sa veľmi ľahko zaparí. Podľa ČSN 86 6226 má kvetná droga (Flos farfarae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I.

palustre L. luteolín a kempferol). francúzsky: Préle des champs. stolička. p. z podzemka na jar vyrastá napred žltý až červenohnedý výhonok vysoký asi 20 cm. 2. Prasličky sú si veľmi podobné. nikotín). 114. (jej tenké konáriky sa dvojito rozkonárujú). 121. Zber sa robí zrezávaním v máji-septembri. 118. hneď po zbere a v tenkých vrstvách. 2 5 0. Droga nemá pach a chuť. Nedosušená droga ľahko plesnie. španielsky: Coda de caballo. Kvôli zachovaniu zelenej farby sa suší rýchlo. so slabou hemolytickou účinnosťou.E. 140. Ďalšími látkami sú flavonoidné glykozidy (aglykóny sú napr. sylvaticum L. mokrých okrajov lesov. saponin ekvisetonín. 124. lesná — E. Pomer zosušenia je asi 4 : 1.13. p. Droga obsahuje aj kyseliny — napr.82. chvost. trochu silice a stopy alkaloidov (o. bez čiernych spodných častí. prasličková vňať. Jej dávka je 2 g na šálku záparu či odvaru. horčina. taliansky: Coda di cavallo. 120.111. Rodové meno prasličky je odvodené od latinského equus = kôň a seta — chvost. (je vysoká až 150 cm).5 10 15 4 20 9 . Primiešaniny iných druhov sú neprípustné. pije sa 2-3-krát denne. 113. i. že na zlatonosných substrátoch koncentruje zlato (až 0. plivačka. na vzdušných a tienistých miestach. Druhové pomenovanie je z latinského arvum — oráčina (miesto častého výskytu).11. Čajoviny č. napr. praslica. Prasličková vňať sa používa predovšetkým ako diuretikum. praska. 119. zakončený výtrusným klasom. 133. rusky: PŘESLIČKA ROĽNÍ Trváca bylina vysoká až 60 cm. cestných priekop i železničných násypov. Je známa tým. Predmetom zberu sú jalové letné byle zelenej farby. maďarsky: Mezei zsurló. riečna . 5 7 3 12 15 20 ČsL 4 5 3 0. Slúži však aj ako antisklerotikum (zápar maximálne Na drogu (Herba equiseti) sa vzťahujú ustanovenia ČSN 86 6711 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné sfarbenie rastlinných častí ako zelené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol — najmenej — najviac nerozpustný v HCl I. 136. močiarna . Po odumretí výhonku vyrastajú v lete zelené asimilačné stonky. šmirglová (vechťová) zelina (tráva) Nemecky: Ackerschlachtelhalm.E. (má na byli nápadne vystupujúce rebrá a široké bielolemované pošvy).12. Praslička bola obľúbená už v antickom liečiteľstve. 130. označované ako Herba equiseti (ČsL 4). PRASLIČKA ROĽNÁ Equisetum arvense L. p.5 12 12 20 II. roľnej. jablčnú. oxalovú. akonitovú. V sušenej vňati sa nachádza veľa kyseliny kremičitej (6 — 8 % ) . Pred sušením sa materiál vytriedi.Ľudové použitie drog je veľmi široké. anglicky: Common horsetail. s blanitou pošvou na každom článku. fluviatile L. Prasličkovité — Equisetaceae Ľudovo: divé proso.5 % popola). z ktorej asi 10 % sa rozpúšťa vo vode a prechá230 PRASLIČKA ROĽNÁ dza do liečebných záparov (odvarov). Rastie na piesočnatých a hlinitých substrátoch ako vlhkomilná burina slabo obrábaných rolí. odvodňovacích kanálov. kvercetín. na zber lekárenskej vňaťovej drogy nie sú vhodné iné druhy okrem p. 143.100. ktoré sú praslenovito rozkonárené a drsné. 112. potom tuk a v popole je väčšie množstvo hliníka a draslíka.

špecifické účinky však na baktérie nemá. husto rozkonárenými byľami dlhými 5-10 cm. potom ako prostriedok obmedzujúci potenie pri tuberkulóze (tu sú zvyčajné denné dávky 4 plné čajové lyžičky na odvar). a to odrezávaním nad zemou. kejlová bylina. 67. ako diuretikum. uľahčuje rozpúšťanie hlienov. 145. 103. Slúžila i ako diuretikum. rozchodníček. Často býva zložkou adjuvačných čajovín pri tuberkulóznych ochoreniach. Nephrosal (diuretikum. 104. anglicky: Glabrous RuptureWort. Oddávna je známe jej technické použitie — napr. čo poukazuje na niekdajšie použitie. Rastie na piesočnatých miestach v nížinách i pahorkatinách. U nás je vňať zložkou čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. husie mydlo. 164. Rastie na pieskoch a piesočnatých pôdach od nížin po podhorský stupeň. úplavičník. Striebrenkovité — Paronychiaceae (Klinčekovité — Caryophyllaceae) Ľudovo: bolševník. Prietržník chlpatý: bylina podobná predchádzajúcej. dezinficiens močových ciest). 89. 90. pri plúcnej tuberkulóze). zrniečko Nemecky: Behaartes Bruchkraut. označuje vzhľad rastliny. francúzsky: Hemiaire glabre. 10 10 ČsL 3 5 5 3 2 12 10 PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria hirsuta L. Ľudovo sa často odporúča čerstvá lisovaná šťava (najmä pri pľúcnych ochoreniach). stor. Plody sú guľaté tobolky. veľmi drobné. PRIETRŽNÍK HOLÝ PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria glabra L. 237. 224. 226. 191. Droga z p. do antisklerotických čajovín a do čajovín pri hemoroidoch . že by sa rastlina používala skôr ako v 16. maďarsky: Kopasz porczika. V homeopatii sa z čerstvých neplodných jarných výhonkov pripravuje esencia (dil. 53. Na drogu sa vzťahujú ustanovenia ON 86 672 I a ČsL 3: Znak Inak sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah saponínov vyjadrený hemolytickými jednotkami v 1 g drogy — najmenej Akosť — najviac v % I. 163. 5 40 7 20 5 40 231 . Druhové meno glabra = lysý. Dobre znáša sucho i vlhko. 108. Vedecké pomenovanie je odvodené z latinského hernia = prietrž. dezinficiens močových ciest). 65. ktorá však nemá pach a líši sa i sťahujúcou chuťou. 78. 73. 87. 126. 16. lenže celá chlpatá. s takmer sediacimi protistojnými listami. hypotenzívum). taliansky: Emiaria. 83. 77. Ak sa suší umelým teplom. 133. II. Pridáva sa i do urologických a pľúcnych čajovín. 125. rozchodník.aplikovaných externe. Predmetom zberu je vňať oboch druhov. na kloktanie pri zápaloch. rusky: 5 5 3 2 12 10 PRŮTRŽNÍK CHLUPATÝ 6 4 12 12 Prietržník holý: drobná trváca bylina s rozprestrenými.presne 30 sekúnd). na zastavenie rozličných krvácaní. 62. Kvety má pazušné. 55. 64. Vňaťová droga prietržníkov sa kedysi zamieňala s vňaťou stavikrvu vtáčieho. Čajoviny č. Dôkladne očistená sa rýchlo suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. vhodná pri ochorení močových orgánov i proti tuberkulóze. D 2 — 0 ) . jej kalich má štetinovité hrotité zuby. rusky: PRŮTRŽNÍK LYSÝ PRIETRŽNÍK HOLY Je veľmi riedko ochlpená až holá. Obsahom kyseliny kremičitej môže droga podporovať pri infekčných ochoreniach (predovšetkým pri cirhotickom procese. zberá sa celá plazivá stonka v čase kvitnutia rastliny (asi od júna do septembra). 61. postupe) — liečebné procesy (napr. Zatiaľ nemožno nájsť spoľahlivé dôkazy o tom. maďarsky: Borzas porczika. teplota nesmie prestúpiť 35 °C. stozrno. Zvonka sa používa do kúpeľov a na bylinné obklady na zle sa hojace rany či vredy. kýla. Upadla však do zabudnutia a do terapie sa dostala až v novšej dobe. Nemecky: Kahles Bruchkraut. piesočník. na kloktanie pri zápaloch mandlí a na výplachy nosa pri krvácaní. španielsky: Hemiaria. chlpatého začne pri vädnutí voňať kumarínom. na čistenie kuchynského riadu a nefarbeného nábytku. Species diureticae Planta (diuretikum.

ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu: Znak skúšky na čistotu Sčerneté časti koreňov — maximum Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HCl % 5 5 1 2 10 7 2. Prítomné sú aj flavonoidy (asi 1. PRILBICA MODRÁ delené.5 PRILBICA MODRÁ OMĚJ ŠALAMOUNEK + Aconitum napellus L. holého nepáchne. Býva zložkou urologických čajovín — Species urologicae. rusky: (zo ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká okolo 1 m. Obidva majú veľkú hemolytickú účinnosť. x variegatum Iskemíkovité — Ranunculaceae Ľudovo: gebuľa Nemecky: Blauer Eisenhut. 104. triesloviny a silica (0. najmä na pasienkoch a lúkach. Listy má dlaňovito 232 . obličiek. Dnes je častejšia ako okrasná rastlina.herniarín (metyléter umbeliferónu) a umbeliferón. Droga tvorí častú zložku diuretických čajovín . Skladovanú drogu treba chrániť v dobre zatvorených obaloch. Pôvodne rástla divo v horskom a subalpínskom stupni na výživných a vlhkých pôdach.5 % — hyperozid. 1916) zistil. spazmolytikum. maďarsky: Havasi (katika) sisakvirág. prilbicovité. silice a herniarín. že v rastline je prítomný neutrálny saponin (asi 3 %). nechať krátko prevrieť a 10 minút prikryté postáť).kombinuje sa s koreňom ihlice tŕnitej. s repovitou hľúzou. tenezmy močového mechúra) a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. ale aj nepríjemne páchnúci alkaloid paronychín.4 %). močovej rúry) a pri sťahoch močového mechúra a pod. plody s 3 mechúrikmi. kvety modré. Podľa ČsL 3 jednotlivá dávka na perorálne použitie v odvare je 1. Na spazmolytickom. dezinfikuje močové cesty a uvoľňuje kŕče močového mechúra. dezinficiens močových ciest (chronické cystitídy. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . taliansky: Aconito. Záhradná rastlina. dezinfekčnom a diuretickom účinku sa zrejme podieľajú saponíny. Droga je diuretikum. španielsky: Aconito. Všetky druhy prilbice sú v ČSR Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. resp. pije sa 2 — 3 x denne. (zvyčajne sa dávkuje: 2 lyžičky drogy na šálku vody.06 %). uretritídy. žlčníka a pri zápalových ochoreniach sa s obľubou kombinuje s listom medvedice alebo sa ešte pridáva ľanové semeno a ligurčekový koreň. petržlenu a pod. tiež kyslý saponin — kyselina herniarová. Chuť drogy je slabo horkastá a škrabľavá. anglicky: Monkshood. Drogu možno použiť aj pri chronickom zápale močových ciest (močového mechúra.5 g. glykozid kyseliny kvilajovej (asi 0. Príčinou príjemného pachu drogy sú kumaríny . francúzsky: Aconit napel. Pre lepšie využitie kyslého saponínu sa odporúča pridať do záparu z drogy trochu jedlej sódy (natrium hydrogencarbonicum).kým z p. Čajoviny č. Už Däbler (r. 105. potom glykozidy kvercetínu a izoramnetínu). kumaríny pôsobia asi na sťahy močového mechúra a alkaloid paronychín tlmí centrálnu nervovú sústavu.

Flos genistae scoparii). Na homeopatické ciele sa vykopáva zrána celá rastlina v čase začínajúceho kvitnutia. jetelica. najmä sparteín (tetracyklický chinolizidínový alkaloid). s kmienkom hrubým do 10 cm a s metlovitými konármi. Zaujímavé. Preto sa uplatňuje aj v gynekologickej praxi (najmä vo Francúzsku). pantofličky. Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. Na homeopatické ciele sa používajú čerstvé kvety. rastlina sa pre vysokú toxicitu hovorovo nazýva rastlinný arzenik.8-1. francúzsky: Genét á balais. ale veľké množstvo peľu. Tento nenáročný ker kvitne najmä v máji až júni. Listy striedavé. Sparteín pôsobí i na gravidnú maternicu. kým druhové označenie pochádza zo zdrobneniny latinského napus = repa (pre tvar podzemných častí rastliny). usmrtiť bez prachu arény. Rozličné botanické označenia svedčia o podobnosti s inými rodmi. zajačie chvošče Nemecky: Gemeiner Besenginster. stor. Hlavnými účinnými obsahovými látkami sú alkaloidy (celkove 0. dne. zbavené korienkov — Radix aconiti (Tuber aconiti napelli). Obsah účinných látok v drogách veľmi kolíše. Bôbovité . taliansky: Ginestra. ktoré sa vykopávajú koncom kvitnutia rastliny (júl—september.Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: janofit. triesloviny. a preto sa drogy používajú veľmi zriedkavo. potom príbuzné alkaloidy. reumatických ťažkostiach a migréne. Zberajú sa hľuzy s koreňom. anglicky: Broom.) — odporúčal prútnatec pri poruchách močového mechúra. Po rýchlom usušení poskytujú drogu — Flos sarothamni (Flos spartii scoparii. Prilbica je vo svete zväčša chránená. že je to jedna z najjedovatejších rastlín — u citlivých osôb už dotyk môže vyvolať kožné zápaly a pľuzgiere. Ďalšie obsahové látky sú flavonoidy (skoparín a vitexín).) Wimm. inak trojpočetné. 1885 vyzdvihol jeho priaznivé účinky na srdce (sprvoti sa pokladali za podobné účinku náprstníka. janovec. ktoré sú zamladi zelené. Rodové vedecké pomenovanie prilbice sa odvodzuje z gréckeho akonití = bez prachu. na konci konárov jednoduché. vítečník.8 % ) . častejšie sa uplatňujú izolované obsahové látky. z ktorých najvýznamnejší je akonitín (0. pre možnosť otráv však nebezpečné. JANOVEC METLATÝ + Sarothamnus scoparius (L. a tak sparteín i celá vňať dostali významné miesto v modernej terapii srdcových chorôb). ani podzemné časti. Treba varovať i pred nebezpečenstvom ťažkých detských otráv po vysávaní nektáru z kvetov. používajú sa aj čerstvé hľuzy. je ľudové použitie prilbice zvonka proti parazitom dobytka i všiam.Herba sarothamni (Summitates sarothamni scoparii). Pri manipulácii s rastlinou i drogou si treba uvedomiť.nesmú sa zberať ani nadzemné. U nás rastie ako jediný zástupca rodu.8 % alkaloidov rozpustných v éteri. j. V minulosti sa celá rastlina používala i pri pohryzení besným psom a semená slúžili ako laxans. n. dcérske (vytvorené počas posledného roku). Vyskytuje sa od nížin po podhorský stupeň v teplejších oblastiach na suchších až suchých. na rúbaniskách atď. zberajú sa v júni . Vedecké rodové meno rastliny vychádza z gréckeho saron = metla a thamnos = ker. Zber nikdy nesmú robiť deti. Akonitová tinktúra (Tinctura aconiti) tvorí zložku čs.úplne chránené . Celkom výnimočne sú predmetom zberu listy . stopkaté. Na lekársky predpis sú viazané aj homeopatické prípravky od riedenia dil. Hľuzová (koreňová) droga musí obsahovať minimálne 0. zajačia kapusta (zelí). Zriedkavejšie sa používal koreň. Formu aplikácie a dávky musí stanoviť výlučne lekár. Z konárov možno vyhotovovať jemné metly — iný hospodársky význam nemá. scopa = metla. stor. čisté látky). See r. maďarsky: Kozónséges seprózanót. D 6—D 4) sa uplatňuje najmä pri začiatočných horúčkovitých stavoch zapríčinených chrípkou a pod. t. listy 5 : 1. priemyselne vyrábaných prípravkov kvapiek Pleumolysin (antitusikum) a bromoformového sirupu — Sirupus bromoformii (antitusikum). Korene sa zosúšajú v pomere asi 3-4 : 1. Pri zbere treba zachovávať všetky predpisy o zaobchádzaní s jedovatými látkami. Kvety niekedy slúžili ako močopud233 . Hrubšie sa pozdĺžne režú a materiál sa rýchlo suší (najlepšie pri teplote 30-40 °C a dosuší sa 1 hodinu pri 50 °C). hlavne semená. Vedľajšími obsahovými látkami sú ďalšie alkaloidy (napr. Kvetmi sa farbilo na žlto a výhonky sa používali na metly.auguste a sušia bežným spôsobom. plod je čierny struk (na švíkoch chlpatý). droga obsahuje aj triesloviny a škrob. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu. Číňania ju však stáročia používali v zmesi s áronom. Predmetom zriedkavého liečebného uplatnenia je celá rastlina. Kvety nemajú nektár. zvíťaziť.: Spartium scoparium L.5 %).3-1. Radix sarothamni. častejšie semená . Európski lekári sa ju báli ordinovať pre vysokú toxicitu (známe sú slávne pokusy Matthioliho s odsúdencami v Ríme a Prahe v 16. vedľajší alkaloid je sarotamnín. na uľahčenie vykašlávania a miernenie bolestí (napr. a preto sa pre farmaceutické účely pestuje. a pri nervových bolestiach. D 4. a to v podobe prípravku ako je sabadilový ocot (pozri cudzokrajnú drogu sabadilu alebo domácu kýchavicu). v boroch. najmä sparteín. druhový názov je z lat. najmä na piesočnatých a kamenistých pasienkoch. ex Koch — syn. alkaloidy súborne označované ako akonitíny a alkamínestery). jednotlivé alebo po dva na skrátených brachyblastoch. Prútnatec treba v staroveku hľadať medzi rastlinami označovanými ako Genista (keltské gen = ker alebo skôr z lat. niekedy až v októbri). Homeopatická esencia (dil. efedrín a sparteín) a hydrolytické štiepne produkty.). je oficinálna (ČsL 4).5 %). 1850 po objavení tekutého alkaloidu spareínu vo vňati prútnatca. Akonitín alebo tinktúra z koreňov sa používa predovšetkým ako analgetikum a antipyretikum. v SSR patria k čiastočne chráneným — povoľuje sa zber nadzemných častí.Folium aconiti. kyslých a nevýživných substrátoch. najmä napelín (resp. španielsky: Hiniesta de escobas. blenom a durmanom ako narkotikum. G. pre ohybnosť byli). Dnes sa používajú iba prípravky s presne nastaveným množstvom obsahových látok (najmä akonitínu — štandardizované prípravky. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádzajú kolísavé množstvá diterpénových alkaloidov (0. horčina a stopy silice. bez boja (vzhľadom na vysokú toxicitu). Kvety žlté. V staroveku i stredoveku vedeli o prilbici iba ako o smrtiacom jede. neskôr zelenohnedé. ako benzoylakonín a akonín. Celá rastlina je jedovatá. lupanín a ich izoméry. genu = koleno. Arabskí lekári = najmä slávny Mesué (10. rusky: Capo- PRÚTNATEC METLOVITÝ Ker vysoký 50—200 cm. a to najmä tzv. resp. na zníženie horúčky pri chorobách z nachladenia. aj zubov). izosparteín (= genisteín). V niektorých liekopisoch boli oficinálne mladé výhonky s kvetmi zberané vo februári alebo v októbri (s plodmi) . užíva sa predovšetkým pri neuralgii.Semen sarothamni. 1. Obrat v terapii nastal r.

Indikácie sú: poruchy krvného obehu pri srdcovej nedostatočnosti a diuretikum. j. V zemi má krátky podzemok s mnohými žltými koreňmi. rozširuje koronárne cievy. Na kvetnú drogu (Flos primulae) sa vzťahuje ČSN 86 6217: Akosť — najviac v % Znak Zozelenené kvety Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Obsah saponínov v hemolytických jednotkách (h. Vňať i koreň a semená majú aj močopudné účinky. kozia brada. francúzsky: Primevére officinale.0 g drogy. Plody sú tobolky. Máriin kľúč. prvnička. V homeopatii sa z čerstvých pripravuje esencia (dil. s vráskovanou čepeľou a vrúbkovaným okrajom. španielsky: Primavera común. pôsobí na centrá riadiace činnosť vnútorných orgánov alebo hladkého svalstva útrob.PRÚTNATEC METLOVITÝ vie posúdiť iba lekár. Wald-Schlusselblume. Hojne sa nachádza v semenách známeho kra zlatý dážď. Nie sú náhradkou za náprstník pri srdcovej insuficiencii. 50 5 10 10 35 25 . Droga je prudko účinná. pri srdcovej slabosti so spomaleným tepom a pod. Chemicky príbuzný sparteínu je alkaloid cytizín. PRVOSENKA („PETRKLÍČ") JARNÍ PRVOSIENKA JARNÁ Primula veris L. kaška. nebezpečné sú aj kvety — pozor na možnosti otráv! Terapeuticky sa štedrec nezužitkúva. kankalín. preto ho osobitne neuvádzame. kropáček. Pestuje sa aj u nás na okrasu a kvitne veľmi skoro — v apríli až v máji. Varujme sa pred akýmkoľvek používaním drog alebo rastliny. predovšetkým tlmí sympatické ganglia.j. podlienka. kozí drist. ale celkove prevláda budivé pôsobenie . povzbudzuje hladké svalstvo čriev i maternice a na maternici vyvoláva silné sťahy . príp. Drogy majú špecifické pôsobenie. šlaková bylina. Alkaloidy zvyšujú krvný tlak a zvyšujú tonus hladkého svalstva a maternice.) Hill Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: biela bukvica. a preto sa nesmie používať v čajovinových zmesiach. mŕtvičná bylina Nemecky: Wald-Primel. mäkkochlpaté. zvyšuje krvný tlak.t. 30 2 10 8 II. Sparteín samotný brzdí dráždivé podnety srdcového svalu. kadrela. prvosna. Nemecky: Wiesen-Schlusselblume. pôrodných sťahov. Vhodné sú pri poruchách dráždenia srdca. anglicky: Cowslip. ale iba na zápar alebo extrakt. primulka. ochoreniach srdcového svalu a pod. Listy sú v mladosti podvinuté. čo je štedrec ovisnutý (štědřenec odvislý — Laburnum anagyroides Medic). Je bohatá na flavonoidy a slúži pri hepertonii. maďarsky: Sugar kankalin. taliansky: Primavera odorosa. Stvol ukončený okolíkom žĺtkovožltých (na báze oranžových) kvetov. U nás rastie v troch poddruhoch a v celom rade záhradných krížencov. rusky: PRVOSIENKA VYŠŠIA ný prostriedok. Petrov kľúč. rusky: . Prejavmi pôsobenia sa podobá nikotínu. ktorý musí sledovať priebeh liečby. P R V O S E N K A VYŠŠÍ Primula elatior (L.otravy sú podobné koniínovým (pozri bolehlav škvrnitý). maďarsky: Tavaszi kankalin. Dávkovanie a vhodnosť upotrebenia Prvosienka jarná: trváca bylina vysoká 15—25 cm. Je vysoko toxická . kľúč. pričom strednú jednotlivú dávku predstavuje 1. na ich zosilnenie. dnová bylina. pre plody sa nazýva aj fazulkový strom.preto sa používa aj ako prostriedok na vyvolanie 234 pôrodu. V praxi sú v popredí detské otravy hlavne plodmi a semenami.) v 1 g drogy — najmenej I. D 2—D 1).

PRVOSIENKA JARNÁ PRVOSIENKA VYŠŠIA V prírode sa vyskytuje na suchších stanovištiach. jarná. Väčšina ostatných druhov rodu je chránená úplne a celoštátne. Po očistení a krátkom omytí sa sušia prirodzeným teplom (umelým do 35—40 °C). vyššej je v zmesi prítomná asi na 90%. rumančekovým hrebeňom). jarnej 50%. má väčší podzemok s hnedými koreňmi. výhodne sa zberajú za sucha osobitným hrebeňom s riedkymi hrotmi obrátenými nahor (príp. lúkach. Rastie na lúkách vyšších polôh a vo svetlých lesoch. dobre Podzemné časti — Radix (Rhizoma) primulae — hodnotí ON 86 7017 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah saponínov vyjadrený v hemolytických jednotkách (h. primus = prvý a ver = jar (teda prvá medzi jarnými kvetmi). Z terapeutického hľadiska sa pokladá za výhodnejšiu p. P. Musia byť žlté a s krátkou stopkou (do 1 cm). Zber sa robí v období plného vývoja rastliny (marec-apríl—máj). 5 2 2 10 9 150 3 II. Nenakupujú sa a ani záhradné krížence nie sú predmetom zberu.časť dostane zelenkastú farbu. Kvetná droga je súca na zácvik začínajúcich zberačov. Vo vyšších dávkach môžu byť hnačky a dávenie. o. i. začiatočníkov.) na 1 g drogy — najmenej Popol nerozpustný v HC1 I. koruny kvetov sírovožlté. po hydrolýze poskytujú vonné látky. j. Podzemné časti prvosienok sa vykopávajú v marci alebo v októbri. metylester kyseliny metoxysalicylovej). Prvosienka vyššia: meria 15- 30 cm. Z obsahových látok rastlín sú najdôležitejšie pentacyklické triterpénové saponíny (5 — 10% v podzemkoch a asi 2 % v kvetoch. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. 10 4 4 10 12 100 5 ČsL 4 5 2 2 10 9 150 3 prevzdušnené a stredne vlhké pôdy. Kvety sa ľahko zaparia. Drogy sú predovšetkým expektoransom — dávkujú sa: kvet — 1 lyžica na šálku záparu. Aglykón hlavného saponínu je primulagenín A (spoločná pre obidva druhy je primárne kyselina primulová A . 2—3 šálky denne po dúškoch vypiť. takéto smú byť prítomné iba v malom množstve. Vedecké pomenovanie prvosienky vzniklo z lat.2 g koreňovej drogy.B-amarinovy typ saponínu. vykašlávací a je slabo diuretický. najmä v kalichoch). pasienkoch a v lesoch nižších polôh. v p. ďalej sú v drogách flavonoidy a málo silice. Kvet u nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a koreň poskytuje saponíny pre kvapky Solutan 235 . Predmetom zberu a nákupu sú kvety i s kalichom — Flos primulae cum calyce — Flos primulae. najmä na vápenci. Druh uprednostňuje kypré. v p. cípy ploché a hlbšie. Zápar sa pije predovšetkým ako odhlieňovací prostriedok. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 0. Obidva druhy majú v ČSR chránenú podzemnú časť. no pri sušení sa nedrobia. bez oranžových škvŕn. denne 2 šálky — koreň: 1 kávová lyžička na šálku záparu. jarná obsahuje aj fenolové glykozidy (primverín a primulaverín. Rýchlo sa sušia v jednej tenkej vrstve na miernom teple (teplých kachliach) .

Najrozšírenejšia je na suchých miestach s hlbokým profilom hlín. preto zámeny nevznikajú. PÚPAVA LEKÁRSKA PÚPAVA LEKÁRSKA PAMPELIŠKA LÉKAŘSKÁ („SMETANKA") Taraxacum officinale Weber in Wiggers Čakankovité . Chutí horkejšie. príp. Púpava kvitne od apríla—mája do septembra—októbra. smotánka Nemecky: Lowenzahn. známejšieho ako Avicenna (980-1036). Med z neho rýchlo kryštalizuje aj vo veľkých nádobách. pampeliška. cennou zeleninou diabetikov. chmeľom. Úbory na konci dutého stvola a na lysom lôžku majú len žlté jazykovité kvety. 2 % popola nerozpustného v HC1. Korene sa najlepšie získavajú v je- Na koreň s vňaťou (Radix taraxici cum herba) sa vzťahuje ČSN 86 7023 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Listy a korene sfarbené ináč ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČsL 4 dovoľuje max. s vretenovitým mliečnatým koreňom a s prízemnou ružicou kopijovitých gracovitých listov. Tussilen (expektorans). V celej rastline sa nachádzajú mliečnice. 11. Tie sú . Drogy sa zväčša kombinujú (napr. D 2). rusky: Trváca bylina vysoká 5—30 cm. tiež list — Folium taraxaci. Taliansku.Radix taraxaci cum herba (ČsL 4). Latinský názov púpavy pochádza od najslávnejšieho arabského lekára Ibn Sinu.Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mlieč. pri ochoreniach obličiek. maďarsky: Pongyola pitypang. Predmetom zberu sú korene . Odvodený je od gréckeho taraxis = zápal očí (mlieko púpavy sa vtedy používalo na tieto účely) a akeomai = liečiť. Homeopatia pripravuje z kvitnúcich rastlín tzv. španielsky: Taraxacón. U nás rastie asi 70 malých druhov (mikrospecies) od nížin po alpínske stupne. Volí si mierne kyslé substráty. levanduľovým kvetom. Pri zbere netreba rozlišovať jednotlivé taxóny — ako drogy sú prípustné všetky. Ani jej kŕmna hodnota nie je zanedbateľná. Kvet poskytuje neveľké množstvo nektáru. Ide najmä o koreň čakanky. slúžia aj ako surovina pri výrobe cigórie.). 204. bronchodilatans). Francúzsku. anglicky: Common dandelion. urtinktúru a esenciu (dil.(expektorans. Korene — najmä z pestovaných púpav. a tu sa aj pestovala. s listom podbeľa. Plody sú nažky s chocholcom. s valeriánovým koreňom. (ČsL 4) 6(8) 2 1. neuralgii a závratoch. zvonka svetlejší. 128. taliansky: Tarassaco. skoro biely na priereze a nemá v ňom sústredené kruhy mliečnic. ľanovým semenom. úhoroch. ktoré sa užívajú o. 14 5 4 11 15 . Ľudové použitie drog je veľmi široké a rôznorodé.podobne ako korene čakanky. I. pri cestách a pod. pasienkoch.5(2) 11 10(12) II. Korene jemných pestovaných druhov púpavy možno kuchynsky použiť ako špargľu alebo čierny koreň. Púpava patrila k najbežnejším druhom jarnej šalátovej zeleniny. popovňak. suchý. ďalej koreň s vňaťou . vňaťou betoniky a i. Pleumolysin pastiliek (expektorans) a tinktura je zložkou roztoku Stomatosan (dezinficiens ústnej dutiny). francúzsky: Pissenlit. Čajoviny č. i. Jej jemné listové 236 srdiečka sú pri raste na tmavých miestach belšie a krehkejšie. zato veľmi cenný peľ s vysokým obsahom bielkovín. Pre hromadný výskyt púpav je veľmi dôležitou včelárskou rastlinou. Obľúbili si ju najmä v Nemecku. lúkách. ktorý je zriedka viachlavý. pretože namiesto škrobu obsahujú rezervný polysacharid inulín (oficinálny aj v ČsL 4). na medziach. Len pri jesennom vykopávaní koreňov na rovnakom stanovišti hrozí zámena za iné druhy. Kuhlblume. Púpava je všeobecne známa.Radix taraxaci.

2. Čs. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. stomachikum. suší v tieni v tenkých vrstvách. dne. Treba dbať. Terapeuticky cenné látky tvoria však aj horčiny. Plody sú guľovité tobolky s bodkovanými semenami. Pupencovité . hojnou v pobrežných krovinách a v mestských plotoch. neuralgii. pasienkoch a pod. je horkastá. indikujú sa pri chorobách sleziny. jedno z najlepších purgatív starovekej medicíny.menej silné ako jalapa (pozri tropické rastliny). mladé listy tvoria zložku jarných bylinných kúr. španielsky: Campanilla Silvestře. Brown. pečene.). Droga nesmie páchnuť. kopijovité. na spodnom okraji s dvoma ostrými lalokmi. púpavová vňať s koreňom tvorí zložku čajoviny Diabetan (dietetický čaj pre diabetikov). Korene obsahujú predovšetkým inulín — najmä zberané osobitne ako droga. Byľ poliehavá. PUPENEC ROĽNÝ SVLAČEC ROLNÍ (+) Convolvulus arvensis L. Vedecké meno pupenca sa dá odvodiť z lat.) R. Prítomné sú aj cenné minerálne soli. V homeopatii sa pripravoval vyťa237 . má sivohnedý až červenohnedý povrch a biely lom. V čeľadi pupencovitých rastlín je asi 1 000 druhov. Prisudzovali sa jej aj dráždivé sexuálne účinky (afrodiziakum). taliansky: Vilucchio. vnútornú časť (drevo) citrónovožltú. 167. najlepšie umelým teplom do 50 °C. Thé Salvat (choleretikum. aby sme ho nepretrhli. scammonia L. púpavový med — úbory zavarené v cukre. 150. vystúpavá. až 5 : 1. 157. plazivá. Čajoviny č. Trváca bylina vyrastajúca z plazivého rozkonáreného podzemka. pri plotoch. na násypoch. Dosť časté sú zámeny s povojou plotnou . xantofyly a karotenoidy. Druh je bežnou burinou poľných kultúr na hlinitých. čajovina s koreňom je Ungolen (cholagogum. užívané pri chorobách z nachladnutia a pri kašli. triesloviny. Marec až máj je vhodný na zber celých. povoja sa pokladala iba za akýsi druh pupenca (Convovulus sepium L.231. potom sliz. sú dlhostopkaté. Väčšina pochádza z trópov (náš pupenec asi zo strednej Afriky). plazivý kúkoľ. trhá sa jednotlivo. 78. 73. maďarsky: Kis hajnalika. nadzemné časti obsahujú vitamín C. tak iba pozdĺžne!). najmä sprašových pôdach. terpénové alkoholy. pri poruchách trávenia. 126.Calystegia sepium (L. Zberajú sa mladé rastlinky bez kvitnúcich byli. dosúšajú umelým (do 50 °C). Pomenovanie bolo známe už v staroveku. j. 21. Jej byľ je ľavotočivá. 15. Homeopatia pripravuje z čerstvej nekvitnúcej rastliny esenciu (dil. cholagogum (najmä koreň s vňaťou). 45.211. resp. no nie je celkom jasné. 3 5 2 0. Laxatívnym pôsobením sa už v hippokratovských časoch preslávilo scammonium. 181. choleretikum.Convolvulaceae Ľudovo. zvinúť (pre poskladané listy v mladom štádiu). 26. 176. 12 12 6 2 2 11 10 5 laxans) a je zložkou granuliek Boldogran (choleretikum. Suchá droga sa po ohnutí láme. slák. Sušia sa v jednej vrstve prirodzeným teplom. ktorá sa užíva pri bolestiach hlavy. Veľmi ľahko ju napáda hmyz a myši. ktorej rastliny sa týkalo.Koreň — Radix taraxaci — sa posudzuje podľa ČSN 86 7026: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga Korene napadnuté hmyzom Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Aorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. v mliečnej šťave cerylalkohol. potom diuretikum. koreňov s listami a s kvetnými pupeňmi. Pomer zosušenia je asi 3—5 : 1. D 1 a 0 ) . kaučuk. ešte nerozkvitnutých rastlín. laktucerol. šlatec Nemecky: Ackerwinde.5 12 14 II. 77. zber: máj-október. Drogy sú predovšetkým amarum. hepatoprotektívum). kvety však oveľa väčšie a vždy biele. lebo z rezu vyteká veľa „mlieka" (ak ich treba rozrezávať. francúzsky: Liseron des champs. Rastie aj pozdĺž ciest. Až donedávna sa totiž nerobil rozdiel medzi pupencom a povojou v botanickej systematike. 5 10 4 1 12 16 seni. Dávkuje sa 2 g (až polievková lyžica) na šálku odvaru či záparu. obtáčka. Listy holé. 169. povojník. reumatizme a poruchách trávenia (inak rovnako ako v alopatii). Pomer zoschnutia je asi 4 : 1.). anglicky: Bindweed. obličiek. convolvere = skrútiť. cholekinetikum).241. Kvety vyrastajú z pazúch listov. 18. t. 6 8 3 1 1 11 8 3 II. B2. niekedy dlhá až 70-100 cm. Predmetom zberu býva niekedy aj list (aj nákupu). Ordinoval ho napr. rusky: Na listy — Folium taraxaci — sa vztahuje ČSN 86 6437: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. biele alebo ružovkasté. Po očistení a krátkom omytí (zbavené nadzemných častí) sa čo najrýchlejšie sušia. reumatizme a chronických ekzémoch. živica z orientálneho pupenca prečisťujúceho (C. aj náš fytoterapeut Fraňo Madva ako drastikum . sú kozmopolitne rozšírené po svete. pritom povoja bola známa v antike. Veľmi obľúbený tzv. Na jar sa pije púpavová šťava (odporúča sa miešať so žihľavovou). lievikovité. Listy má podobné ako pupenec. z ktorých je najvýznamnejší taraxacín. od augusta do októbra alebo zjari (marec).

Druhé vydanie ČsL 2 malo uviesť ako oficinálnu vňať s koreňom pupenca (+ Herba convolvuli cum radice). Pochádza z južnej Číny a Prednej Indie. roľného a povoje plotnej. V terapeutických dávkach nemajú drogy nepríjemné vedľajšie účinky. napr. resp. Drogy uvádzame ako možné a uplatňované náhradky za cudzokrajné drogy Tuber alebo Resina jalapae (jalapová hľúza — jalapová živica). Množí sa iba vegetatívne. pretože živiny čerpá zväčša z hlbších vrstiev.prieskum ešte nie je uzavretý). Vňať sa trhá počas kvitnutia rastliny (jún—september). z hrubého plazivého podzemka vyrastajú mečovité listy dlhé až 100 cm a trojhranné stvoly s bočnými šúľkami drobných zelenkastých kvetov podopretých tulcom. ktoré sa líšia počtom chromozómov a aj množstvom silice a jej skladby. získavanú zberom z p. najmä za daždivého počasia. Predmetom zberu z pupenca býva koreň . slano a horkasto. Z ostatných obsahových látok sú zastúpené triesloviny (1 — 10 % ) . j. Tým sa znižuje výnos a sťažuje zber. potom žlčopudné. zaujímavá substancia podporujúca zrážanie krvi (nemá však charakter vitamínu K). protihorúčkové a močopudné pôsobenie. PUPENEC ROĽNÝ žok z čerstvej kvitnúcej vňate p. má postáť asi 15 minút prikrytý). v močiaroch. alkaloidy ergolínového typu (podobné má námeľ) a flavonoidy. že všetky jedince u nás pochádzajú z príbuzenstva rastliny. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej kvitnúcej vňate p. tatáraka tráva (koreň) Nemecky: Echter Kalmus. stimulácia celkovej látkovej premeny.. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . rusky: - PUŠKVOREC OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 50-120 cm. pľúcny koreň. ktoré sa súborne nazývajú glukoretíny. 3. Rastie na trvale zaplavovaných pôdach. roľného (zber: jún—júl). kalmus. anglicky: Sweet Flag. Okrem laxatívneho pôsobenia sa drogám pripisuje aj metabolický účinok. ich základom sú 12 —16-uhlíkaté mastné kyseliny. Korene sa vykopávajú v jeseni (september—október). Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . francúzsky: Roseau odorant. Naša triploidná populácia je neplodná a množí sa vegetatívne. Pupencové drogy sa v čajovinách kombinujú s inými. Častejšie sa však uplatňuje tinktúra — 5 až 15 g v slizovom macerate alebo priamo prášok (jednorazovo 1—2 g). 238 Droga s označením „majoris" pochádza z povoje. ktorú r. V niektorých štátoch (NSR) sa priemyselne vyrábajú čajoviny a dražé. Občas bývajú predmetom zberu a výskumov. Pri liečebnom využívaní koreňa treba však postupovať veľmi obozretne. maďarsky: Orvosi kálmos. Prítomné sú i jalapíny rozpustné v éteri a nerozpustné konvolvuliny (ich podrobnejší Puškvorec obecný Acorus calamus L. 1574 vysadil Clusius v bo- . roľného (zber: jún—júl). kde vytvára celé zárasty. nejedlík. s kôrou krušiny. Drogy chutia horko. Ako purgatívum alebo žlčopudná čajovina sa pije asi 5 % zápar vňate (1—2 lyžičky na šálku. Ludwig vysvetľoval neplodnosť puškvorca tým. oplieta stebla obilia. Áronovité — Araceae Ľudovo: brustvorec.. takže rastliny často poliehajú. Koreň sa užíva ojedinele. Väčšie škody narobí na povrchu.Radix convolvuli arvensis (minoris) alebo častejšie vňať — Herba convolvuli (arvensis — minoris). Veľké množstvo pupenca môže v krajnom prípade zabrániť strojovému zberu. šišvorec. Podstatné obsahové látky tvoria glykozidove viazané živice (2-3 % ) . napr. Suší sa prirodzeným teplom. Pupenec nenarobí veľa škôd na porastoch. Tvorí rozličné cytotypy. taliansky: Calamo aromatico. španielsky: verdadero. prípadne sa uplatňujú výťažky (extrakty). Vňať pupenca rady požierajú ovce. Prof. ľanu a pod. listom senny a pod. používa sa približne ako alopatické prípravky. Sušia sa bežným spôsobom. Čajovina č. t. kam korene úžitkových plodín obyčajne nesiahajú.

krvotvorný a antirachitický účinok. Obsahuje najmä B-azaron (5 — 10 % ) . chránený pred svetlom. Ako stomachikum je obľúbená aj tinktúra — 15—30 kvapiek na cukor alebo do vody. Patrí k terapeuticky hodnotným aromatickým horčinovým prostriedkom. Zber si vyžaduje primeranú výstroj. za chladného počasia. Potom sa vegetatívne rozšírila po celej Európe a zdomácněla. Zber sa robí v novembri — apríli. Puškvorec je predovšetkým amarum-aromatikum. Dávka: pol kávovej lyžičky na šálku záparu. diuretikum. pri ulkusovej chorobe a ako spazmolytikum. Zvonka sa používa zápar z práškovanej drogy. Drogu sušíme oddelene od ostatných — je priveľmi aromatická. anorexii a subacidite. pije sa 2—3x denne. Predmetom zberu a nákupu bývajú podzemky — Rhizoma (Radix) calami (aromatici). do kúpeľov a na obklady sa pridáva ako prostriedok dráždiaci kožu. Jeho podzemok i listy u nás ordinoval známy fytoterapeut Fraňo Madva na posilnenie žalúdka a varený vo víne so škoricou zasa na zvýšenie mužskej potencie. Droga má silný. ale láme. v tetraploidných aj 7 % ) . II. Ľahko ho napáda hmyz. Nositeľom pachu je predovšetkým azarylový aldehyd. súčasne horkú. stomachikum. trstina. meteorizme a hnačkách. rozpadové produkty). Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . 5 ČsL 2 0 5 — 1 0. liekopisy ich požadujú zvyčajne lúpané. mnohé indikácie sa 239 . keď ju dostal z Východu. Už v antike bol puškvorec známy ako acorus . zvýšenej kyslosti žalúdočných štiav. preperú sa vo vode a zbavia korienkov. Z ďalších látok sú v droge triesloviny. Okrem stomachického upotrebenia nachádza uplatnenie pri poruchách trávenia. karminatívum pri kolikách. Puškvorec sa už v predvekých do- Podzemok — Rhizoma (Radix) calami aromatici hodnotí ČSN 86 7153 a ČsL 2: Znak Časti stvolov a korene Časti drogy sfarbené ináč ako uvádza opis Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1. príp. Vytiahnuté podzemky sa otriasaním zbavia bahna. resp.PUŠKVOREC OBYČAJNÝ tanickej záhrade vo Viedni. sacharidy a bázické látky (cholín. na kloktanie pri zápaloch hrdla.v diploidných druhoch asi 2 %. Druhové pomenovanie calamus = rákos. osobitý pach a ostrú. analgetický. Dobre usušený podzemok je na lome špinavobiely a pri lámaní sa neohne. zápale žalúdka (gastritída).5 12 12 12 2 1.5 6 0. aromatickú chuť. Ľudovo sa droge pripisuje sedatívny. nie práve vhodného na sušenie prirodzeným teplom. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. Dôkladne očistené sa sušia vo vrstve vysokej maximálne 5 cm — najlepšie umelým teplom do 35 °C.akoron. ani nezaparuje. pije sa najmenej pol hodiny pred jedením. terpény a seskviterpény. lebo sa pracuje v bahne. Materiál sa nedrobí.5 6 3 2 8 1 0. diaforetikum — užíva sa hlavne pri dyspepsiách rozličného pôvodu. horčina akorín a živica akoretín. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (až 3 % .5 2 bách používal ako korenina a liek.

samozrejme. Čs. Najvýznamnejšia sloven- ská produkčná oblasť sa niekedy nachádzala pri Borskom Mikuláši. Eugastrin (stomachikum. len vrcholový klások má dve plevy). ale aj ako liečivo. V homeopatii sa z lúpanej drogy pripravuje tinktúra používaná ako alopatické prípravky. bez bočných korienkov. drsné.) L.5 — 5 13 II. Rodový názov Elytrigia má zrejme koreň v lat. čo je. pýrnica Nemecky: Gemeine Quecke. široké asi 1 cm. so žltými plazivými. listy čiarkovité. s kláskami zostavenými do dvoj radových klasov (k osi sú obrátené úzkym bokom a podopreté iba jedinou plevou. tritus = obyčajný. pasienkoch.Lolium perenne L.214. 10 — 0.: Agropyron repens (L. ktorý má koncový zdanlivý okolík nepravých klasov a podzemok je oveľa hrubší. Pýru sa najviac podobá pýrovník psí — Elymus caninus (L. Sú si podobné. 210. väčšinou však v jeseni (september .mechanicky prenášajú z cudzokrajných polyploidných druhov..i viackvetných kláskoch. francúzsky: Chiendent. pejr. PÝR PLAZIVÝ PÝR PLAZIVÝ Elytrigia repens (L. iba v kolienkach plné. 66. prípravky s drogou sú čajovina Stomaran (digestívum. hladké. Lipnicovité — Poaceae (Trávy — Gramineae) Ľudovo: divé žito. anglicky: Couch-Grass.) Pers. chybné. 76. Čajoviny č. Burina rastúca na roliach. pejrovka. cholagogum) a veterinárny prípravok Medicinálne lízadlo (liz). Droga sa široko uplatňuje v cukrárstve i likérnictve.október). Zber podzemkov sa robí na jar (marec—apríl).229. sa využíva najmä ako stomachikum a zvonka do mazadiel. 208.5 6 13 240 . . ktoré sú článkované a duté. ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté časti drogy Časti podzemkov so zvyškami korienkov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Vlhkosť I.syn. suchých lúkach. s redším kláskom a trsnatým podzemkom bez výbežkov a mätonoh trváci . bežný i v súvise s obilím — drvený a druhový názov repens = lat. 202. Predmetom zberu je podzemok — Rhizoma graminis (Radix graminis. 30 5 1 0. Možno ho Podzemková droga podlieha ČSN 86 6850. metabolikum. preto roztokom jódu sa farbí do modra. Podzemok ako droga sa zjavil až koncom stredoveku v severnej Európe. Radix agropyri repentis). Stebla priame. okrem toho obsahuje škrob. Silica — Oleum calami.) Desv. žiaľ. v křoviskách a pri cestách. medziach. Časté sú zámeny drogy s podzemkom prstnatca obyčajného — Cynodon dactylon (L. pýr poznala už antika ako burinu. plazivý. Lipnicovité rastliny sa všeobecne určujú veľmi ťažko. rusky: PÝR PLAZIVÝ Trváca tráva vysoká až 150 cm. Plod je zrno. niekoľko metrov dlhými podzemkami. ale mäkké. 213. pýrava. španielsky: Grama oficinal. narušila sa melioráciami.) Beauv. stomachikum). kolienkaté. Pýr sa opeľuje najčastejšie pomocou vetra. taliansky: Gramigna. 3. Kvety v koncovom dvojradovom klase v troj. maďarsky: Taracbúza..

01-0. Podzemok má diuretické. zameniteľným druhom je p. anglicky: Toadflax. chvojkový. fan Matky božej. stopkaté. Materiál sa pred sušením zvyčajne viaže do neveľkých kytíc.1 0 g v odvare. Droga je aj muciloginózum. Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline II. Rastie pospolito na skalách. Uplatňuje sa pri miernych obstipačných ťažkostiach. celistvookrajové. V zmesiach s inými zvyšuje vylučovanie moču pri reumatických ochoreniach.) Miller. potom aj iné sacharidy. s tuhšími sivozelenými listami.m. pre podobnosť listov. — mliečnik. Droga nemá pach. s priamymi nerozkonárenými stonka- 8 241 . zväčínec Nemecky: Gemeines Leinkraut. 67.Scrophulariaceae Ľudovo: bradavičník. 45. v hustých koncových strapcoch. ohnica. pektolinarín. úhoroch. tvorí zložku diuretických. Droga si musí zachovať farbu čerstvej rastliny. na úpravu stolice. LNICE OBECNÁ („KVĚTEL") Linaria vulgaris Miller Krtičníkovité .202. krvavica. rusky: mi.. skalnatých miestach. diaforetických a metabolických čajovín. Predmetom zberu býva vňať . V ľudovej mágii sa rastlina používala proti čarám a urieknutiu. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov používa pri ochoreniach močových ciest. a 16. škrob nie je prítomný. tiež m. obyčajný — T. ktorá sa skladá z antibakteriálne účinného agropyrénu (95 %).) Scop. genistifolia (L. Pri sušení ich možno obracať. Materiál sa zbaví hliny. slnečných polostepných stranách. pri piesku v močových cestách a pri poruchách činnosti žlčníka. Je to napr.) Scop. 150. Jednorazová dávka drogy j e 3 . Ordinoval sa najmä proti chorobám pečene. Droga sa všeobecne považuje za vhodnú náhradku za cudzokrajnú sarsaparilu — Radix sarsaparillae — pozri cudzie drogy. cyparissias (L. chorobách močového mechúra. sivo oinovatené riedke menšie kvety v redšom strapci. Listy čiarkovité. Príbuzným. Dáva sa aj do antidiabetických zmesí. Hlavné účinné látky pyšteka sú horké flavónové glykozidy linarín.Herba linariae (Herba anthirrhini linariae). T. pasienkoch. ktorú zostavil hessenský lekár Johann Wolpius. stor. Zle sfarbené časti sa vopred odstránia. španielsky: Linaria común. nie odumierajúce a hnedasté podzemky. saponíny. Sušia sa na dobre vetraných miestach v tenkej vrstve pri teplote 40 °C. škľabivé. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. Slúžila tiež na farbenie. spolupôsobí pri dne. pije sa 2—3 x denne. koncentrované PYŠTEK OBYČAJNÝ ČSN 86 6724 stanovuje pre vňaťovú drogu (Herba linariae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % I. fruktózan triticín (3 — 18 %).215. zvyšok tvorí karvón. maďarsky: Kózonséges gyujtoványfu. Rodové vedecké pomenovanie rastliny je z latinského linum = ľan. kručinkolistý — L. rozmarinka. 197. Plody sú tobolky. Slúžila proti „zlatej žile". V spisoch antických autorov nemožno pyštek s určitosťou nájsť. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru. Základné obsahové látky tvorí rozpustný polysacharid. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. metabolické a depurgatívne účinky. preslávená bola masť — Unguentum linariae. 15. pantoflíček. sleziny. Naproti tomu je skoro vo všetkých herbároch 15. sliz. 5 5 1 10 10 3 2 — 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhanim drogy) Trváca bylina vysoká 20—50 cm. Extrakt je pomocnou látkou pri príprave piluliek v galenickej farmácii a v dietetických výrobkoch (pre velké množstvo viazanej fruktózy). pri zadržiavaní moču.získať pri oraní alebo pri bránení polí.05 %). kvety žlté. Čajoviny č. Známe sú aj zámeny. prípadne falšovanie za niektoré druhy rodu Tithymalus Gaetn. denná dosahuje aj 100 g. sleziny a pečene. francúzsky: Linaire commune. 151. inozitol. 157. Ľudovo sa droga uplatňuje aj pri kataroch priedušiek a na odhlieňovanie dýchacích ciest. Zväzky sa sušia na tienistých a vzdušných miestach. najmä nekvitnúce. aby sa umožnilo lepšie presušenie. . ktorý má kopijovité listy s 3—5 nervami. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. esula (L. hubička. aby nesplesnel. Po usušení sa znovu vytriedia zdravé a jasnožlté kusy (najmä ak sa tak neurobilo dostatočne prv). linaracín a i. rastie v nižších polohách stredného i južného Slovenska na suchých a slnečných stranách. prípadne aj v septembri. ktoré sa mu nebezpečne podobajú. ktorý má modrosivé listy a po poranení roní biele mlieko. chutí sladkasto. 66. Vnút- PYŠTEK OBYČAJNÝ rajšok zväzku treba dôkladne vysušiť. bočných korienkov a zhnednutých častí a vyberajú sa iba žlté. i proti tuberkulóze a zvonka pri rakovine. medziach a na roliach od nížin po hory. taliansky: Linaria. Odvar z kvetov sa pil pri vyrážkach. hledík. Zastúpená je aj kyselina kremičitá a silica (0. Prihrubé kytice sa rozdelia. odrezáva sa v čase kvitnutia — jún až august.

U nás tvoril donedávna zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Vulneran — odvar z nej slúžil na omývanie a obklady pri kožných chorobách alebo vredoch predkolenia či na vymývanie hnisavých rán. s delenými segmentmi. pasienkoch. Plody sú oblúkovito zakrivené nažky v rozpadavej dvojnažke.5 2 3 Väčšinou dvojročná bylina vysoká asi 50 cm. hemoroidoch a pod. Folium plantaginis — listom skorocela a i. sacharidy. RASCA LÚČNA medziach a úhoroch. Plody zelerovitých rastlín (dvoj naž- ky) sa navzájom veľmi ľahko zamenia. kačným znakom.najmä v kvetoch. fistulách. vriedkoch. D 2). úbormi rumančeka a kvetom nevädze. cholagogický a protizápalový prostriedok. Plody rasce sú rozpadavé dvojnažky s výrazným pachom. octovú. Pripravuje sa zvyčajne 3—4 % zápar. lyžica drogy na pohár vody). na obklady pri zápale spojoviek s vňaťou očianky. ktorý je najlepším identifi- RASCA LÚČNA KMÍN KOŘENNÝ Carum carvi L. V čajovinách sa pyštek takmer vždy kombinuje s inými drogami. maďarsky: Konyha komény. Ľudové liečiteľstvo oddávna používa rastlinu ako močopudný. ale aj potopudný. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—4x denne. s Radix bardanae — koreňom lopúcha.Umbelliferae) Nemecky: Wiesen-Kummel. anglicky: Caraway. 203. urtinktúra riedi a používa napr..Apiaceae (Okolíkaté . taliansky: Carvi. rusky: Na plodovú drogu — Fructus carvi — sa vzťahuje ČSN 58 0515: Znak Nezrelé plody Cudzie organické prímesi Polámané plody Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1 1 1 13 7. Silnejšie odvary sa používajú proti hmyzu (tu účinkuje zatiaľ neznáma látka). V homoepatii sa tzv. Vňať je predovšetkým diuretikum a laxans. Prípravky sa robia z čerstvej kvitnúcej vňate bez koreňa. Okrem nich rastlina obsahuje alkaloid peganín. triesloviny. 49. francúzsky: Carvi. nočnom pomočovaní a inak ako v alopatii. usporiadané v okolíkoch okolíkov. Listy má perovito zložené. pri hnačkách (dil. pektín a vitamín C. minerálne látky. Čajoviny č. preháňavý.. kvety biele alebo ružovočervené. Zelerovité . ktorý sa nechá stáť prikrytý asi 18 minút a pijú sa 2—4 šálky denne. Tinktúra sa užíva pri zväčšenej predstojnici a pri ťažkostiach s močením (10—30 kvapiek 2—3 x denne). zberanej v júni až septembri.). organické kyseliny (mravčiu. prípadne na oplachovanie (3—4 % odvar. Rastie divo na lúkach. jablčnú a i. U nás sa šľachtí ako korenina (okolie Pŕerova — skorý druh vhodný aj na mechanizovaný zber). Vňať vo forme kašovitého odvaru z 20 g drogy na pol litra mlieka sa aplikuje zvonka ako emoliens a antiflogistikum pri kožných vyrážkach. napr. španielsky: Caró. resp. Zamieňajú sa najmä 242 . Preto treba dávať pozor na ich opis a opis materskej rastliny.

aby nažky neopadali. Je tiež výborným spazmolytikom. pochádzajúcu z Afriky (preto ju Plínius nazýval aj cuminum aethiopicum). tmavšie nažky bez silicových kanálikov (dobre ich vidno na priečnom priereze pod mikroskopom).168. Všetkými druhmi rasce sa korenilo i liečilo (najviacej však rímskou). dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa až 4 x denne).5 10 10 1 243 . Čínsky tovar pochádza z jedincov starých aj 30 rokov. taliansky: Rubarbaru. Droga sa označuje ako Radix rhei (chinensis) a podľa ČsL 4 musí obsahovať minimálne 3. Listnatá stonka má na vrchole bohaté metliny malých bielych kvetov. plody dlhé 4 — 6 mm. získaná destiláciou zo zrelých plodov. Podobné použitie má aj silica — Oleum carvi.). Okrem antracénových derivátov obsahuje droga aj triesloviny (tanoglykozidy a ich štiepne produkty. ktoré sa u nás pestujú ako zelenina. Podľa Rittera prekvital obchod s rebarborou od najstarších čias. španielsky: Ruibarbo. pôsobiace obstipačne. 214. je aj zložkou čs. Ako prímesi . veľa pektínu. pričom všetky tieto látky sú významné svojím špecifickým laxatívnym pôsobením. Rastlina sa u nás môže pestovať. 189. sennidíny a palmidíny. Vrchol slávy dosiahla až v stredoveku. dlanitej i r. Stavikrvovité — Polygonaceae Nemecky: Arznei-Rhabarber. a ich krížence. Hlavnú oblasť uplatnenia tvoria koliky tráviaceho traktu. Rastliny sa kosia alebo vytrhávajú v raňajších hodinách za rosy. V posledných desaťročiach však stúpol medicinálny význam európskej rebarbory (zo ZSSR a z oboch nemeckých štátov). Rheum palmatum L. V antickom Ríme poznali tri druhy rasce: rímsku — Cuminum odorum. 198. že išlo o cudzie korenie z Malej Ázie. palmatum a Rh.5 % voľných i viazaných antroachinónov. ČsL 3 uvádza silicu ako zložku aromatickej vetrovej vody (Aqua carminativa). aloe-emodín. Čajovinyč. lesklé. ich zber sa robí v júli—auguste. Najväčšie dodávky obchodného tovaru poskytujú divorastúce druhy rebarbory z Tibetu a niektorých iných čínskych provincií. potom karskú (karon. a digestívom. Podobná trebuľa lesná — Anthriscus sylvestris (L. Rh. adstringentne)..50. obsahujúca najmä karvón (50-60 %) a limonén. officinale Baillon) a ich hybridov. Pri žuvaní vŕzga. Droga má silný charakteristický pach. pri reumatizme a pod. Zberajú sa podzemné časti 6 — 10ročných rastlín. Podľa nemeckého botanika Sprengela (+ 1833). pontickej a v 10. živice. keď začínajú okolíky hnednúť a väčšina plodov je už zrelá. obličkových kamienkoch. maďarsky: Rebarbara. ďalej flavónové glykozidy (rutín). 212..86. používali starí Gréci a Rimania koreň r.153. chutí korenisto a horko.) Hoffm. Spomína sa v herbári z 27. V antike ju takto nazývali podľa rieky Rha.. Strata na hmotnosti je malá. officinale majú svoj domov vo vysokých pohoriach západnej Číny. Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch. Rebarboru poznali v Číne už veľmi dávno. pochádzajúce až od hraníc čínskej ríše.podľa ČsL 4 neprípustné.. prichádzajú do úvahy kultúrne pestované druhy r. 1. ktorú možno pokladať za náš druh (meno však zviedlo Plínia k výkladu. diantróny reidíny. rhabarbarum L. ktorá má širšie listy. a to v jeseni po dozretí semien (september—október). niekedy aj pred kvitnutím. Má vynikajúce upokojujúce vlastnosti a priaznivé účinky na žalúdočnú mobilitu (pohyblivosť). tvoriacim asi štvrtinu nažky. vlnitá — Rh. 5 1 0. Druhový názov palmatum má podľa dlaňovitého tvaru listov. dnešná Volga. kumaríny a flavonoidy. Obyčajne sa lúpu až po kambium.182. pôsobí aj dezinfekčné (bakteriostatic- ky) a proti vnútorným parazitom. kareon). Pozväzujú sa do snopčekov a nechajú dozrieť (na plachtách). niekedy iba na ozdobu.5 10 10 1 II. sacharidy a veľa šťaveľanu vápenatého (preto sa nesmie užívať pri močovom piesku. s brázdeným zobákom. Bola veľmi obľúbená v liečiteľstve a pripisovali sa jej aj čarovné účinky. Kvalita drogy sa hodnotí podľa ON 86 7152 a podľa ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. V stredoveku a na začiatku novoveku sa jej sláva ešte znásobila. hrubšie sa prerežú a sušia na povrazoch pri teplote do 50 °C (v Číne aj nad ohňom). Od pomeru týchto zložiek v silici závisí ich kvalita a pach. sa zaužívali aj iné druhy rebarbory. z poriečia ktorej sa dostávala do obchodu. Po vymlátení a vyčistení sa presúšajú na vzdušných miestach za občasného presypania. čiernohnedé. pôvodom z Egypta. r. Predmetom zberu sú plody dozreté a rozpadnuté dvojnažky (Fructus carvi). Liekopisnú koreňovú drogu tvoria podzemné orgány r. lekárskej (R. reum-emodín. pontická . Droga obsahuje 3—12% antracénových derivátov. Strata hmotnosti býva 65—80 %. francúzsky: Rhubarbe. potom egyptskú rascu. stor. hlavne reín. 187. Hlavnou zložkou obsahových látok je silica (3—7 %).Rh. má veľké listy a ryhovanú stonku. Často sa uplatňuje aj v karminatívnych a taxatívnych čajovinách. HVLP Contraspan kvapky (spazmolytikum) a Latol sirupu (laxans). Ďalej sú v droge bielkoviny. Plody sú nažky. Pôvodne sa zberala iba z divorastúcich jedincov. V homeopatii sa používajú čerstvé korene. pred n. Pre vysoký obsah karvónu je rasca spoľahlivým karminatívom.151. tuk. z Karie). chryzofanol. najmä pri kolikovitých ochoreniach gastrointestinálneho traktu. parascu väčšiu — Ammi majus L. Zvyšky rasce sa našli v kolových neolitických stavbách. anglicky: Thubarbar. fysion a ich glykozidy. podobne ako silica fenikla (Oleum foeniculi) alebo anízu (Oleum anisí). rhaponticum L. Je oficinálna v ČsL 4 (dávkujú sa 2—3 kvapky). stor.s nažkami kozonohy hostcovej — Aegopodium podagraria L. rusky: REBARBORA DLANITÁ REBARBORA DLANITA Trváca bylina vysoká až 200 cm s repovitým podzemkom a s veľkými dlhostopkatými dlaňovito delenými listami zoskupenými v prízemnej ružici. 10 2 1 10 13 2 ČsL 4 10 1 0. 190. Vedecké označenie rebarbory súvisí s latinským reum.

2 g. rezné rany.REBARBORA DLANITÁ REBRÍČEK OBECNÝ REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Achillea millefolium L. Laxatívny účinok sa dostaví za 8-10 hodín. 168. h. 167. 166. Listy dvakrát perovitostrihané. 178. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kunica. Vňať sa najlepšie odrezáva kosákom. choleretikum). Čs. Listové stopky domácich druhov sa používajú na prípravu kompótov a marmelád. V malých dávkach sa uplatňuje adstringentný účinok trieslovín. —17. extraktov a pod. panónsky sa ráta ako osobitný druh (A. Pre spomínaný vysoký obsah šťaveľanu vápenatého ich nemožno dávať deťom a takisto sa neodporúča jesť ich vo väčších množstvách pri chorobách močových ústrojov. Suší sa bežným spôsobom. zberať treba len úbory biele. všekorenie Nemecky: Gemeine Scharfgarbe. piesčinách a suchých skalách v teplejších oblastiach štátu. preháňavý účinok sa vyvoláva špecifickým dráždením hrubého čreva. Trváca bylina vysoká 10—80 cm. anglicky: Milfoil. Už odpradávna slúžil na liečenie rán. farmaceutický priemysel vyrába s rebarborou čajovinu Species cholagogae Planta (cholagogum. Plody sú úzko krídlaté nažky bez chocholca. tinktúr. pannonica Scheele). na zastavenie krvácania (drevorubači si prikladali na rany listy) a tiež na umývanie vlasov.). r. lebo inak tvoria vňaťovú drogu). za dobrého vetrania a čo najrýchlejšie.211. ako laxans 1. 1982). a preto sú vhodné na začiatočný zácvik zberačov. ružovkasté alebo červenkasté vajcovité úbory sú na vrchole priamej stonky v chocholíkových metlinách. 175. Zberajú a vykupujú sa kvetné úbory . maďarsky: Kozonséges cickafark. mačací chvost. delené na čiarkovité segmenty. (môžu zhoršiť stav). rusky: - Droga je laxans a stomachikum. Na liečebnom uplatnení rebríčka sa odvtedy prakticky nič nezmenilo. Sušia sa rozložené v tenkých vrstvách za dobrého vetrania (možno sušiť aj na slnku medzi 9. Prechádzajú do mlieka dojčiacich matiek. rebríček. Rebríček patrí k najstarším liečivým rastlinám. stolistník.kvety (Flos millefolii) a vňať (Herba millefolii . a to na suchých trávnatých stepných lokalitách s kamenistým alebo piesočnatým podkladom. a to na začiatku rozkvitania (júl—september). stor. francúzsky: Mille-feuilles. Vňať je mierne náchyl- . Materiál tvoria len rastlinné vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). na rumoviskách a pri okrajoch komunikácií. 244 v kozmetike ako prostriedok na farbenie vlasov. Droga tvorí zložku žalúdočných práškov (pri zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy). Pomer zosušenia materiálu je asi 4 : 1. taliansky: Millefoglio. Jednotlivá dávka v prášku alebo vo forme odvaru je ako stomachikum 0. byľ veľmi premenlivá v tvare i odení. Nie sú veľmi citlivé. sirupov. Úbory sa najlepšie odstrihujú nožnicami so zásobníkom (nesmú mať stopky — iba do 1 cm. Naše ľudové liečiteľstvo ho tiež pozná ako prostriedok na pomliaždeniny. Antracénové deriváty sa vylučujú čiastočne obličkami a farbia moč oranžovo až hnedo. Rebarbora je tiež zložkou veterinárneho prípravku Pulvis ruminatorius (stomachikum). 173. Čajoviny č. uplatňuje sa v likérnictve pri výrobe horkých liehovín. keď nepadá rosa). Boldogran granulky (rovnaká indikácia) a extrakt je v Properistol dražé (laxans). španielsky: Abrofia. je súčasťou mnohých — často oficinálnych galenických prípravkov (napr.231. reumatizme a pod.0 g (pol kávovej lyžičky). Na stonkách musí byť väčšina úborov v štádiu pupeňov. Drobné biele. Druh u nás rastie vo dvoch poddruhoch (Dostál. prípadne zväzočkovaním. dlhé najviacej 25 cm. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1.ČsL4). Vnútorné užívanie je známe len od 18. Rastie na výslnných kamenistých svahoch. a to v tieni.

5 %). na omývanie popraskaných rúk. j. Cutisan (dermatologikum).54. 245 .5 13 8 0. cineol. 241. na kožné vyrážky a pod. antireumatikum). cholagogum. 1. tinktúra roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). 61. ktoré sú horké. protireumatických. antisklerotických a aj sedatívnych a diuretických čajovín. Obsah modrých azulénogénnych látok. 197. Užívajú sa pri nešpecifických žalúdočných problémoch. 173. karyofylén) a i. Úbory sa dávkujú 1 kávová lyžička na šálku záparu.15 II. 2. vňať 2 kávové lyžičky.1 II. nie bielokveté) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (t. Drogy skladujeme v uzatvorených obaloch a chránené pred svetlom. hlavný je chamazulén. 153. 229. 3 1 0. karminatívum. 136. (ČsL 4) 3 3(1) 1(0.15. V droge sú prítomné aj horčiny.ná na zaparenie. 59. 232. zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice — najmenej I. 5 4 3 13 10 zapálených ďasnách. odrody a pod. oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species stomachicae — žalúdková čajovina. terpénové zložky. žlčových. pôsobia proti kŕčom i ako účinné dezinficiens (aj zvonka) a navyše majú dobrý močopudný vplyv. 126.33. 90. 169. 172. V zásade sa podobá silici rumančeka kamilkového — Chamomilla recutita (L.) Rauschert. 108.2 13 10 0. flavonoidy. Úbory sú zložkou čs.5) 12(10) 8(2) 0. 225. 6 2 1 Na kvalitu vňaťovej drogy (Herba millefolii) sa vzťahuje ČSN 86 6712 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline (resp.51.) dáva sa dvakrát toľko drogy ako na vnútorné užívanie. dezinficiens močových ciest). 171. 201. choleretikum a hepatoprotektívum). 150. 181. 91. vňať čajoviny Betulan (diuretikum. 157. 57. kolíše od 0 do 40 %. tujón. 155. triesloviny a kumaríny. 160. ako vyššie) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (a popol nerozpustný v HCl) Obsah silice — najmenej I. poraneniach a na opuchy (edémy).50. 212. 110. 12. Silica obsahuje aj seskviterpény (napr. 174. rovnako aj zloženie. Pri vonkajšom upotrebení (kloktadlá pri Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6224: REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Akosť — najviac v % Znak Úbory sfarbené ináč ako na rastline (resp. 76. nedostatočnom alebo porušenom trávení. priemyselne pripravovanej čajoviny Ungolen (cholagogum. 85. Množstvo silice dosť kolíše (0. Drogy sa najčastejšie uplatňujú ako aromatické amárum. aj trochu drobivá. 114. Hemoral (antihemoroidálna kúpeľová prísada). Obsahové látky nie sú celkom jednoznačne prebádané. Species urologicae Planta (diuretikum. slabé spazmolytikum. 176. pri skleróze. Preto bývajú zložkou metabolických.05-0. závisia od biotopu. Čajoviny č.

6 II. ktorý sa pri falšovaní primiešava do drogy aj s druhom rebríček bertrámový — Achillea ptarmica L. Nerozvinuté úbory obsahujú veľa vody a zle sa sušia.(syn. Zberajú sa úbory bez stopiek. francúzsky: Camomille. Listy má dvakrát perovito strihané. ktorá sa každoročne vykupuje. Pestovanie parumanu má u nás dobré podmienky. Materiál je veľmi háklivý. Plody sú nažky. Novšie sa tovar bežne triedi podľa veľkosti úborov — prvá trieda sa označuje „prima". Gesnera pochádzal zo Španielska a už predtým sa používal v Anglicku. Podľa C.: Anthemis nobilis L. Paruman je podobný druhu rimbaba obyčajná — Pyrethrum parthenium (L. V 16. Na triedenie sa používajú sitá s priemerom 20 mm (najvyššia kvalita) a 16 mm (druhá trieda). Francúzsko a Anglicko. anglicky: Chamomille. Obsah terapeuticky účinnej silice je najvyšší pred plným rozkvitnutím (počas ďalšieho kvitnutia klesá až na jednu tretinu). V antických spisoch ho možno však veľmi ťažko identifikovať. (ten však má úbory bez pachu). s jednoduchými alebo až trojdielnymi segmentmi. Pri použití umelého tepla nemož- Kvalita drogy (Flos chamomillae romanae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6230: Akosť — najviac v % I. Druh sa zvyčajne pestuje. Úbory.RUMANČEK RÍMSKY REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ -RUMANČEK RÍMSKY RMENEC SLIČNÝ („ŘÍMSKÝ HEŘMÁNEK") Chamaemelum nobile (L.5 14 8 2 0. sa s ním ojedinele stretávame v nemeckých lekárňach.) All. Paruman spanilý ako liečivá rastlina je známy už dávno. druhá ako „obchodná". 20 4 1 14 10 3 0. stor. Z ekonomického hľadiska ide o vhodnú liečivú rastlinu.Asteraceae (Úborovité — Compositae) Nemecky: Rómische Kamille. Zber úborov sa robí za suchého počasia v období kvitnutia (máj—júl až august). Rozostiera sa v tenkých vrstvách na tienistých a dobre vetraných miestach (pozri návod pre rumanček pravý). pochádzajú spravidla z vypestovanej plnokvetej formy (var. ktoré sa dostávajú na trh.) Smith.4 Znak Úbory so stopkami dlhšími ako 2 cm a zle sfarbené úbory Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Trváca bylina vysoká 15 — 30 cm s ryhovanou stonkou. flore pleno). Hundskamille. Preto 246 . matfarsky: Római montika. Dôležitými producentmi drogy sú Belgicko. 10 2 0. čo je však Pyrethrum parthenium. H.) Astrovité . Koncové úbory majú biele jazykovité samčie kvety. španielsky: Manzanilla. Trajanus považoval rastlinu za pravé Dioskoridovo parthenion. taliansky: Camomilla romana. Pri výslovných falšovaniach sa do drogy primiešavajú predovšetkým úbory iných astrovitých rastlín. Droga sa hodnotí predovšetkým podľa vonkajšieho vzhľadu. Ľahko sa zaparí a treba ho po zbere čím skôr dať sušiť. . V ich strede je pri plnokvetej forme len málo rúrkovitých žltých kvetov.REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ . rusky: - jeho zámeny sotva prichádzajú do úvahy.

Spodné listy obyčajne husté. metakrylovej. kumaríny (totožné s rumančekom). zúbkaté. v hornej časti stonky v riedkom strapcovítom alebo klasovitom súkvetí. získaná obyčajne destiláciou s vodnou parou v množstve asi 0.5 % ) . francúzsky: Aigremoine eupatoire: anglicky: Common Agrimony.. po 15 minútach scediť). Okrem ľudového uplatnenia drogy pri bolestivej menštruácii. V ľudovom liečiteľstve sa repík oddávna uplatňuje hlavne pri pľúcnych ochoreniach (i tuberkulóze). lúkach. horčiny a cholín. grandis — väčší. Platearius aj Avicenna vychvaľovali jej liečivú silu.r. eupatoria — pravý a subsp. Na kúpele 3 polievkové lyžice na 5 1 vody. 15 10 12 4 2 12 13 5 6 Podľa tejto ON sa droga hodnotí pri preberaní v nákupni.6 % (Európsky liekopis žiada minimálne 0.no prekročiť teplotu 30-35 °C. Repík má rodové meno pravdepodobne z gréckeho agros = pole a moné = bydlisko (podľa častého miesta výskytu). ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Prímes plodov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol (nerozpustný v HC1) Množstvo extraktu získaného 95 % liehom — najmenej I. V materiáli sa niekedy nachádzajú rastlinné časti divozelu čierneho — Verbascum nigrum L. Farmakologické pôsobenie drogy je antiflogistické a karminatívne. kde ju zasvätili Pallas Athene. maďarsky: Kozonséges párlófú. pri zastaraných pľúcnych kataroch. hřebíček. na vonkajšie použitie sa pripraví 10—15 % zápar (scedí sa po 20 minútach). slúži droga aj ako kozmetikum. 8 5 6 2 1 12 10 3 10 II. pasienkoch. Po zvyčajnom dôkladnom umytí a prepláchnutí sa vlasy premyjú teplým (vlažným) záparom (jeho príprava: asi 15 g drogy preliať 2 1 vriacej vody.kúpeľová prísada). Kvety skoro sediace. ktorý údajne prvý použil túto bylinu pri pečeňových chorobách. Obsahuje menšie množstvá azulénov ako rumanček. konopenec. rebríček. striedavo jarmové. ktorý má visiace plody a čiašku asi len do polovice plytko ryhovanú — pre príjemnú vôňu sa niekedy pestuje vo vidieckych záhradkách. varkočky Panny Márie Nemecky: Kleiner Odermennig. vysoká 247 . subsp. Vysoko si ju cenili v antickom Grécku. osvieženie vlasovej pokožky a odporúča sa najmä pri ošetrovaní svetlých vlasov. proti krvácaniam a pri pečeňových a kožných chorobách. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: arček. španielsky: Agrimonia. prípravok Defatigan (čajovina . Rastie na sprašových a vápencových hlinách. Droga je absolútne netoxická a nemá nijaké vedľajšie účinky. 30—100 cm. Pije sa čaj zo záparu — 1 kávová lyžička na šálku. niekoľkokrát denne. Podstatnou obsahovou látkou je modrozelená silica — Oleum chamomillae romanae. prítomné sú aj alkoholy (napr. Plínius i Dioskorides nazývali rastlinu eupatorion. kráľovský traňk. Na vňať repíka (Herba agrimoniae) sa vzťahuje ON 86 6834. Plínius. Čajoviny č. Pre tieto účely sa vyrába čs. v menšej miere aj spazmolytické.5 REPÍK LEKÁRSKY ŘEPÍK LÉKAŘSKÝ Agrimonia eupatoria L. Galenos. sú omnoho hrubšie a výraznejšie vlnato ochlpené. 195.. takmer v prízemnej ružici. traňk sv. perovito zložené. Predmetom zberu môžu byť všetky naše poddruhy . starček. . repíček. na oplachovanie pleti. útrobník. akosti ON sú trochu rozdielne: Znak Inak sfarbená droga ČsL 4 — najviac v % 8 6 5 2 12 10 2 8 3.7 %). Vo Francúzsku sa droga používa ako prísada pri výrobe špeciálnych vín (Vermouth — sec). Plody sú nažky hore ovenčené štetinovitými ostňami. stonček. hlavnú zložku tvoria estery kyseliny angelikovej (až 2. 28. žlté. príbuzné A. Druhový názov sa odvodzuje od starovekého pontického kráľa Mitridata Eupatora. izoamylalkohol). izomaslovej a tiglínovej. ktoré odfarbuje a dodáva im prirodzený lesk. voňavý. resp. Z vedľajších obsahových látok možno spomenúť flavonoidy (apigenín — inak podobné. listov a kvetov sa pripravovalo trvanlivé žlté farbivo (prakticky išlo o izoláciu flavonoidu kvercitrínu).6—2. Serapion. rúbaniskách a vo svetlých lesoch. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. taliansky: Agrimonia. Kunhuty. Z mladých stoniek. ochabnutí čriev i mechúra. Droga — Flos chamomillae romanae sa najlepšie skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. farmaceutický tovar však podlieha požiadavkám ČsL 4 a jeho základné požiadavky oproti I.subsp. ako má rumanček). rusky: Pe- Iné časti materskej rastliny Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo extraktu s 95 % liehom — najmenej Množstvo trieslovín — najmenej Trváca chlpatá bylina s jednoduchou priamou stonkou. Usušenú drogu triedime na sitách podľa veľkosti úborov. procera Wallr.

taliansky: Spin cervino. rusky: . V ČsL 4 je oficinálna repíková vňať — Herba agrimoniae. 234. glykozidove viazanú horčinu. na okraji drobno pílkovité. francúzsky: Nerprun purgatif. na obklady. 240. maďarsky: Varjútóvis benge. kyselinu kremičitú (až 12 %). droga sa balí aj do záparových vrecák. stomachikum a externe antiflogistikum. nepravidelnou korunou. ale i vlastným. Trochu sa mrví. Voňavé kvety so zelenkastými korunami sú usporiadané do riedkych vrcholíkov.Rhamnaceae Nemecky: Purgier-Kreuzdorn. Je medonosný. relatívne veľa amidu kyseliny nikotínovej (PP-faktor. Vňať repíka je predovšetkým adstringens. Zberá sa v začiatkoch kvitnutia (jún—august).2 %). alebo aj pečeňových i žlčníkových poruchách a pri piesku či kamienkoch v žlčníku i obličkách. Na vonkajšie upotrebenie sa zvyčajne pripravuje odvar (2 lyžičky na pohár vody.5 g. Na kúpele a obklady sa používa teplý odvar niekoľko ráz denne. ŘEŠETLÁK POČISTIVÝ REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Ker vysoký do 200 cm. anglicky: Buckthorn. cholagogum. Ungolen (cholagogum. 167. ako kloktadlo pre spevákov aj rečníkov. pričom sa z rastliny odstraňujú prízemné listy ružice. Boldogran granuliek (choleretikum. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku na odvar alebo zápar 1. resp. pri umelom teple sa nesmie prekročiť 35 °C. kvitnúce a hojne olistené. Vňať možno zväzočkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste. 178. antipelagrický.treba ich skladovať v dobre zatvorených obaloch. so stonkami do hrúbky 5 mm a s malým množstvom plodov. ako prísada do kúpeľov pri únave a vo veterinárnej medicíne pri niektorých ochoreniach zvierat. Rešetliakovité . choleretikum. Sušia sa v tenkých vrstvách rozostreté v tieni. 242. užíva sa 1 kávová lyžička na pohár vody v odvare alebo v zápare — pije sa 2—3 x Čajoviny č. 211. ktoré drogu znehodnocujú. 241. špecificky pri žalúdočných. až september). choleretikum). HVLP Species cholagogae Planta (cholagogum. čs.REPÍK LEKÁRSKY denne. cholekinetikum). na výplachy ústnej i nosovej dutiny. Rastlina je nedokonale dvojdomá. 174. svieže a zdravé listy. Droga tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species cholagogae — žlčopudná čajovina. cholagogum). 248 Rhamnus catharticus L. laxans). Eugastrin čajoviny (stomachikum. extrakt masážneho roztoku Herbadent (antiseptikum ústnej dutiny) a Herbadent ústnej vody. všeobecne dôležitý pre metabolizmus v živých bunkách) a flavonoidy. Vňať obsahuje katechínové triesloviny (asi 5 % ) . španielsky: Espina cervina. 140. Thé Salvat (choleretikum. Obdobie kvitnutia jednotlivých kvetov trvá však iba 1—2 dni. odrezávajú sa iba mladé. pri kožných vyrážkach. 175. 236. predovšetkým koni. Hemoral čajoviny (antihemoroidová kúpeľová prísada). 166. 54. s riedkou. ďalej na úpravu činnosti žalúdka. organické kyseliny. metabolikum. Dobré sú iba mladšie. čepele okrúhle až elipsovité. Materiál je mierne náchylný na zaparenie. . stomachikum. Cutisan čajoviny (dermatologikum — omývanie kožných defektov). Pomer zosušenia je 3—4 : 1. Droga sa najčastejšie používa ako zvieravý a sťahujúci prostriedok pri kataroch žalúdka a čriev spojených s hnačkami. Obe drogy ľahko vlhnú . Stomaran (stomachikum. 170. silicu (0. digestívum). Zvonku sa používa na kloktanie pri zápaloch v ústnej dutine. 147. hepatoprotektívum). Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. 210. Zrelé plody sú čierne kôstkovice. 231. Predmetom zberu býva niekedy iba list — Folium agrimoniae. Listy má protistojné. Zberá sa celá nadzemná časť krátko pred kvitnutím a počas neho (máj—júl. Zvonka sa dávkujú 1—2 polievkové lyžice na 2 poháre odvaru. Repík sa opeľuje cudzím peľom. chránené pred svetlom a pri skladovaní častejšie kontrolovať. variť 5 — 6 minút a precediť).

Ďalej sú prítomné flavóny a flavónové glykozidy (kvercetín. sa používali vo veterinárnej medicíne. čím vznikajú mierne laxatívne prejavy. Rešetliakové majú aj inú anatomickú stavbu (napr. Kôra obsahuje aj antrachinónové deriváty. je krušina jelšová — Frangula alnus Miller. Všetky rastlinné časti môžu slúžiť ako purgans. Nie je však vhodná ako náhradka za krušinovú.5 : 1. embryo je priame a majú viacej hroznovito usporiadaných exkrečných buniek v oplodí a i. prečisťujúci sa zaviedol do medicíny. Preto sa májové konáriky dávali nad dvere stajne. Príbuzným druhom. Vyskytuje sa na vápencoch. V staršom liečiteľstve sa najčastejšie uplatňovali zrelé čerstvé alebo sušené bobule (v mnohých liekopisoch boli v minulosti oficinálne). Druhový prívlastok catharticus je z gréckeho kathairein = čistiť. Už v 9. Pri žuvaní rešetliakových plodov sa sliny farbia modrasto až modrohnedo (nie zelen- kastohnedo ako pri krušinových). ako obsahuje krušina jelšová. potom sčernejú . Upozorňoval však. dnes označovaný ako Paliurius australis. pôsobí dávivo a zapríčiňuje aj črevné koliky (prevládajú v nej redukované antróly a antranoly. lebo antrachinóny pôsobia priamo na peristaltiku (pohyby) hrubého čreva. sčasti aj diantróny. prečisťovať.krušinové napred sčervenejú potom černejú. Suší sa v tenkých vrstvách na tienistom a dobre vetranom mieste.Ligustrum vulgare L. Thoms). Staroveký rhamnos bol asi Rh. V ľudových poverách sa rešetliak pokladal za prostriedok proti démonom a čarám. Ľahšie odlíšiteľnou prímesou sú bobule zobu vtáčieho . voľné emodíny. s tmavou čiernomodrou šťavou a sladkastohorkou chuťou. pretože sa pokladal za druh opisovaný Dioskoridom. ktorý vo vyšších dávkach spôsobuje poruchy trávenia. Celá rastlina obsahuje účinné antrachinóny a antranoly (voľné i glykozidove viazané). Možnosť návyku na drogu je pomerne malá. jej plody sú takmer štandardnou prímesou medzi rešetliakovými. tiež však ramnokatartín. ostnitý. saponínové glykozidy. zriedka kôra (Geiger. stor. v riedkych kroviskách a svetlých lesoch. úplavicové hnačky a lokálne silné dráždenie. no teplota nesmie prekročiť 45 °C. Čerstvá kôra je však veľmi silné laxans. Preto je 249 . Zber zrelých plodov sa robí ručným odtrhávaním v septembri až októbri. Čerstvé bobule dodnes využíva homeopatia.). že môže vyvolať zúrivosť. do výšky 1000 m. R. emodínové glykozidy. V slávnom receptári južného Walesu z 13. oleoides . Droga pochádzajúca z plodov napadnutých plesňou (Puccinia coronata) je jedovatá. Šťava sa využívala aj pri liečbe podagry. Podľa Fluckigera primát v liečebnom využití kôstkovíc patrí Severanom. preháňať (pre laxatívne vlastnosti kôstkovíc). frangulín. kempferol). sacharidy a vitamín C. organické kyseliny (napr. stor. teda takmer tie isté látky.. Zriedka je predmetom zberu kôra — Cortex rhamni cathartici (Spinae cervinae). jantárová a jej vápenná soľ). ktoré veľmi dráždia sliznice a pokožku). glukofrangulín. Pomer zosušenia je asi 3. Lepšie sa suší umelým teplom. Theofrastos a Dioskorides ním označovali rozličné druhy dnešných rešetliakov alebo krušiny. lebo jej laxatívne účinky sú asi päťnásobne slabšie. materiál sa vopred očistí od zvyškov listov i konárikov. ale vďaka prispôsobivosti aj na neutrálnych a mierne kyslých horninách od nížin po podhorský stupeň. Kôstkovičky rešetliaka bývajú najprv zelené.r. Zberá sa na jar a suší sa bežným spôsobom. Meddygon Myddvai možno sa dočítať o varení sirupu z bobuľovej šťavy a medu ako o „otváracom" sirupe. čo sa však neskôr ukázalo omylom. aby sa nepočarilo dobytku. ktorý rastie na podobných stanovištiach. Plody — Fructus rhamni cathartici seu Spinae cervinae u nás nie sú oficinálne. Recept na taxatívny sirup spomínal aj Matthiolus.REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Rastie ako typický xerofyt na suchých a teplých svahoch. Vedecký názov rastliny vychádza z gréckeho rhamnos.

Pokusne sa zistilo. rašeliniská. anglicky: Black Currant. V antike sa nespomínajú ríbezle ani egreše. 196. Plody sú šťavnaté čierne bobule. červená. Tvrdé drevo slúži na jemné rezbárske výrobky a bobule na prípravu sýtej maliarskej zelene (Succus viridis) alebo krycej žltej farby. Roku 1882 konštatoval. Egrešovité — Grossulariaceae (Lomíkameňovité — Saxifragaceae) Ľudovo: ríbezle. čierna. francúzsky: Cassis.. kvitne v apríli až júni. 5 5 2 1 13 10 II. Obdobie kvitnutia trvá 8—10 dní. kto poukázal na liečivosť čiernych ríbezlí. maďarsky: Fekete ribiszke (egreš). s chlpatými konármi. Inak zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička plodov na šálku záparu . Výluh sa pije nalačno večer alebo ráno. bol lekár Peter Forestus (+l579). Z 1 lyžičky čajoviny na pohár vody sa pripravuje macerodekoktum (pije sa cez deň po dúškoch). lebo iný hmyz s krátkym sosákom nedosiahne na dno čiašky. na okraji pílkovité. Používa sa najmä v detskej praxi (dávka: 1—3 lyžičky). a i. petraeum Wulf.majú hodnotnú medovinu. Stanovené dávky sa však nesmú zvyšovať. Wittstein si ich tiež vysoko cenil. Žltozelené kvety tvoria riedke ovisnuté strapce. V niektorých liekopisoch je oficinálny sirup pripravený z čerstvých plodov. s 3—5 lalokmi. taliansky: Cassis. kvetom bazy čiernej. dlaňovité. Prvý. Listy má stopkaté. Ríbezle všeobecne . Podobné druhy sú pestované ríbezle — r. rusky: RYBÍZ ČERNÝ RÍBEZĽA ČIERNA Ker vysoký až 200 cm. Menšie kultúry sú v severozápadnej Európe.vhodná aj na dlhšie užívanie. Prof. Ríbezľa Listová droga (Folium ribis nigri) podlieha ČSN 86 6435: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté listy Listy napadnuté hrdzou Iné časti rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Včajovinách proti tučnote tvoria častú zložku napr. R. skalná. že stopky a listy sa kedysi používali ako náhradka za čierny čaj a plody na prípravu sirupu. Spomedzi všetkých ríbezlí je včelársky najcennejšia práve r. ráno a večer pred jedlom. pobrežné kroviská a vlhké lesy do nadmorskej výšky 1000 m. lebo môžu vyvolať dávenie alebo dráždiť črevnú sliznicu a zapríčiniť jej krvácanie.pijú sa 2 šálky denne. s chaluhou bublinatou. Čajovina č. Ribes rubrum L. v prírode si volí vlhké až mokré stanovištia. Mohli však byť známe. smradľavý rybíz Nemecky: Schwarze Johannisbeere. V ľudovom liečiteľstve plody slúžia aj ako diuretikum alebo metabolikum. V pohári studenej vody sa 8 hodín maceruje zvyčajne 10 g (2 lyžičky) plodov. striedavé. RÍBEZĽA ČIERNA Ribes nigrum L. ktorú využívajú najmä včely. ktorej kalichy a listy nemajú žľazy a do zberaného materiálu nepatria ani divorastúce r. Pestuje sa v záhradách ako ovocina.a tobôž čierne . pretože majú domovinu v Ázii a Európe. že výťažky z plodov pripravené za studena sú účinnejšie ako výluhy pripravené za tepla. Rešetliak má i technický význam. Ríbezľa čierna je jednou z hlavných ovocných kultúr ZSSR. Vedecké pomenovanie druhu Ribes L. — r. krušinovou kôrou a s vňaťou ligurčeka a benedikta lekárskeho. pochádza vraj z arabského ribaš 250 (označenie pre kyslé plody niektorých ríbezlí). 8 10 4 2 13 12 . španielsky: Casis.

Frakcia mastných kyselín oleja obsahuje acylglyceroly kyseliny ricinole251 . pri starostlivosti o riasy a pri výrobe mydiel). Listy z ricínu pokladali v Amerike za prostriedok na zvýšenie sekrécie mlieka. čierna je z celého rodu lekársky i potravinársky najcennejšia. pri úpravách vlny. zvyčajne jún—júl). samčie s rozkonárenými tyčinkami. Druhové označenie communis = latinsky spoločný. jednotlivo. prípadne ako masť. Slúžil aj ako náplň do lámp na osvetľovanie. s hrubou. Canvanea. V miernom pásme so zimnými mrazmi je jednoročnou bylinou. Bežne sa zberajú plody — Fructus (baccae) ribis nigri. kozmetikum (na vlasové prípravky. aby sa odstránili toxické lektíny — toxalbumíny. východoázijské či brazílske semená ho obsahujú asi 50 %. kyslé zložky oleja a pod. kyselinu (najmä citrónovú). plody zasa kyselinu askorbovú a niektoré vitamíny z komplexu B (až 120 mg v 100 g). ale nemá ešte plody (máj-september. nanajvýš z dvoch tretín kríka. Keďže však už Egypťania mali preň názov kiki. všeobecný. stor. Egypťania používali ricín liečebne (skoro výhradne zvonka) aj na technické účely. na vypotenie pri chorobách z nachladnutia. Je veľmi variabilno