VYDAVATEĽSTVO OSVETA

Rukopis posúdili Prof. RNDr. PhMr. Vladimír Homola Prof. Ing. Peter Kovács, DrSc. Doc. RNDr. Karel Rada, CSc. Na diele spolupracovali MUDr. Ladislav Ježek (kontrola fytoterapeutických údajov) RNDr. PhMr. Fila Machovičová (kontrolné metódy)

© Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek, CSc, 1988 Illustrations © akad. maliar Jindřich Krejča, 1977

OBSAH
Predhovor VŠEOBECNÁ ČASŤ Liečivé rastliny v živote človeka . . Zber a sušenie liečivých rastlín . . Skladovanie, triedenie, balenie a preprava drog Obsahové látky liečivých rastlín a drog Jedovaté rastliny Použitie liečivých rastlín ŠPECIÁLNA ČASŤ Agát biely Alchemilka žltozelená Archangelika lekárska Arnika horská Asparágus lekársky — špargľa . . . Balota čierna Baza čierna Baza chabzdová - chabzda .... Bazalka pravá Bedrovník aníz Bedrovník lomikameňový Bedrovník väčší Benedikt lekársky Betonika lekárska Blen čierny Blyskáč jarný Bolehlav škvrnitý Borák lekársky Borievka obyčajná Borovica horská kosodrevinová — kosodrevina Borovica lesná — sosna Bôľhoj lekársky Brečtan popínavý Breza previsnutá Bršlen európsky Brusnica čučoriedková - čučoriedka Brusnica obyčajná Cesnak cibuľový - cibuľa kuchynská Cesnak kuchynský Cesnak medvedí Čakanka obyčajná Čiernohlávok obyčajný Deväťsil lekársky Divozel veľkokvetý Divozel sápovitý Drchnička roľná Dub letný Dub zimný Durman obyčajný Ďatelina lúčna Fazuľa záhradná Fenikel obyčajný Fialka trojfarebná Fialka roľná Fialka voňavá Graciola lekárska Gypsomilka metlinatá Hadomor (hadí mor) španielsky . . Hamamel virgínsky Hlaváčik jarný Hlaváčik letný Hlaváčik jesenný Hloh obyčajný Hloh jednosemenný 51 52 53 54 56 57 58 59 61 62 63 64 66 67 68 69 70 72 73 74 75 77 78 79 80 81 82 84 85 86 88 89 90 91 91 93 94 94 95 96 98 99 100 100 101 103 104 105 106 107 107 107 109 109 11 13 23 24 27 30 7 Hluchavka biela Horčinka horká Horec žltý Chmeľ obyčajný Chren dedinský Ibiš lekársky Ihlica tŕnitá Imelo biele Jablčník obyčajný Jahoda obyčajná Jarabina vtáčia Jaseň štíhly Jastrabina lekárska Jesienka obyčajná Kapsička pastierska - pastierska kapsička obyčajná Kapucínka väčšia Kapusta čierna Horčica biela Karbinec európsky Klukva močiarna Kocúrnik obyčajný Komonica lekárska Konopnica žltkastobiela Konvalinka voňavá Kopytník európsky Koriander siaty Kosatec nemecký Kosatec florentský Kosatec bledý Kostihoj lekársky Kotúč poľný Kôpor voňavý Krasovlas bezbyľový Krtičník hľuznatý Kručinka farbiarska Krušina jelšová Krvavec lekársky Kuklík mestský Kuklík potočný Kukurica siata Kýchavica biela Kyjanička purpurová Lastovičník väčší Levanduľa úzkolistá Lieska obyčajná Ligurček lekársky Lipa veľkolistá Lipa malolistá Lipkavec marinkový Lišajník dubový Lobelka tabaková Lomikameň zrnitý Lopúch väčší Lopúch menší Lopúch plstnatý Luskáč lekársky Lyžičník lekársky Ľan úžitkový Ľubovník bodkovaný Ľuľkovec zlomocný Ľuľok sladkohorký Majorán záhradný Mak siaty Mak vlčí Materina dúška - dúška materina . Materina dúška obyčajná - dúška tymianová Mäta kučeravá Mäta pieporná Medovka lekárska 111 112 113 115 116 117 119 120 121 122 124 125 126 127 129 130 131 131 132 134 134 136 137 138 139 141 142 142 142 143 144 145 147 148 149 150 151 152 152 153 155 156 157 158 160 161 162 162 164 165 166 167 168 168 168 169 170 171 172 173 174 176 177 178 179 180 182 183 184 Medvedica lekárska Moruša čierna Moruša biela Mrkva obyčajná Mrlik dobrý Mrlík voňavý Mydlica lekárska Náprstník červený Náprstník vlnatý Nátržník husí Nátržník vzpriamený Nechtík lekársky Nevädza poľná Očianka Rostkovova Oman pravý Orech vlašský Ostrôžka poľná Ostružina černicová — černica . . . Ostružina malinová — malina . . . Ovos siaty Pagaštan konský Pakost smradľavý Palina abrotská — p. božie drievko Palina dračia Palina obyčajná Palina pontická Palina pravá Pamajorán obyčajný Papraď samčia Paprika ročná Parasca väčšia Pestrec mariánsky — silybum mariánske Petržlen záhradný Pivonka lekárska Plavúň obyčajný Pľúcnik lekársky Pľuzgierka islandská Podbeľ liečivý Praslička roľná Prietržník holý Prietržník chlpatý Prilbica modrá Prútnatec metlovitý Prvosienka jarná Prvosienka vyššia Púpava lekárska Pupenec roľný Puškvorec obyčajný Pýr plazivý Pyštek obyčajný Rasca lúčna Rebarbora dlanitá Rebríček obyčajný (myší chvost obyčajný) Rebríčkovec (paruman) spanilý — rumanček rímsky Repík lekársky Rešetliak prečisťujúci Ríbezľa čierna Ricín obyčajný Rimbaba obyčajná Rozmarín lekársky Rumanček pravý Ruta voňavá Ruža galská Ruža šípová Saturejka záhradná Sedmokráska obyčajná Senovka grécka Skorocel (chmelík) blškový .... 186 187 187 188 190 190 192 193 194 195 196 198 199 200 201 203 204 205 206 208 209 210 211 212 213 214 215 216 217 219 220 221 222 223 225 226 227 228 230 231 231 232 233 234 234 236 237 238 240 241 242 243 244 246 247 248 250 251 252 253 255 256 258 259 260 261 263 264

Skorocel (chmelík) piesočný . . . . Skorocel kopijovitý Sladič obyčajný Sladovka hladkoplodá — sladké drievko hladkoplodé Slamiha piesočná Slez lesný Slez maurský Slez nebadaný Slnečnica ročná Smrekovec opadavý Srdcovník obyčajný Starček obyčajný Stavikrv pieprový - horčiak . . . . Stavikrv vtáčí Šalvia lekárska Šalvia muškátová Štiav lúčny Tekvica obyčajná Topoľ biely Topoľ čierny Topoľovka ružová — ibiš ružový . . Trnka obyčajná — slivka trnková .

264 265 266 267 269 270 270 270 272 273 274 276 277 278 279 280 282 283 284 284 285 286

Turanec kanadský Túžobník brestový Vachta trojlistá Valeriána lekárska Veronika lekárska Veronika potočná Vlkovec obyčajný Vratič obyčajný Vŕba biela Vres obyčajný Vresovec šrvorradý Yzop lekársky Zádušník brečtanovitý Zbehovec plazivý Zeler voňavý Zemedym lekársky Zemežlč menšia Zemiak — ľuľok zemiakový . . . . Zimoľub okolíkatý Zimozeleň menší Zlatobyľ obyčajná Železník lekársky Žihľava dvojdomá — pŕhľava dvoj-

288 289 290 291 293 293 294 295 296 298 298 299 300 301 302 303 304 305 307 308 309 310

domá Žihľava malá - pŕhľava malá ... Žindava európska Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Stručný slovník medicínskych výrazov Literatúra Slovenské odborné názvy liečivých rastlín Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Slovenské ľudové a hovorové názvy rastlín České odborné názvy liečivých rastlín Latinské názvy liečivých rastlín . . Latinské názvy drog Oficiálne a ľudové indikácie . . . . Škodlivé účinky drog a následky po ich požití Vecný register

311 311 313 315 337 368 369 371 372 376 378 382 386 391 393

pri ktorých moderná veda potvrdila významné liečivé účinky. prípadne nové. ešte nevžité odborné názvy rastlín. v niektorých prípadoch uvádzame v zátvorke aj staršie. Bratislava 1988 7 . V treťom vydaní tohto diela sa odrážajú aj zmeny. cudzokrajných a menej dôležitých liečivých rastlín. Veríme. že vykonané úpravy pomôžu zvýšiť praktickú hodnotu a použiteľnosť nového Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov. Z technických. Keďže botanická terminológia zatiaľ nie je celkom ustálená. Preto pri hľadaní niektorých údajov bude záujemca musieť siahať i po starších vydaniach tohto Atlasu. Oproti predchádzajúcim vydaniam sme podstatne rozšírili receptár čajovín pripravovaných z liečivých rastlín. Pokroky vo farmakognózii a príbuzných vedných odboroch si vynútili úpravu a aktualizáciu všeobecnej aj špeciálnej časti tohto monografického diela. Pribudlo i niekoľko nových rastlín. Hlavné požiadavky ČsL 4 sme zaregistrovali. ktorými prechádza slovenské.PREDHOVOR Tretie vydanie Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov prichádza do rúk čitateľa v prepracovanej podobe. čiastočne aj praktických príčin sme však vyradili väčší počet chránených. české i latinské názvoslovie rastlín. ale zmeny vo výrobnom programe československých HVPL sa už nedali dôsledne zachytiť.

.

Už starovek diferencoval terapiu: contraria contrariis (protichodné protichodným) a similia similibus (rovnaké rovnakým). Preto sa na podporu vedeckosti homeopatie koncom minulého storočia zaviedlo Ardtovo-Schulzeho pravidlo. Preto vznikla osobitná kasta čarodejníkov. Ich vzťahy k okolitému prostrediu sú pevné. prípadne mu prospieť iným spôsobom. korenia. Z rozsiahlych vedomostí Egypťanov čerpala Európa počas celého stredoveku bez toho. 11 . Ich pestovanie bolo miestami dokonca veľmi intenzívne a pokročilé. hlavné druhy obilia.LIEČIVÉ RASTLINY V ŽIVOTE ČLOVEKA Rastliny sprevádzajú človeka od kolísky po hrob. v európskej oficiálnej medicíne vyše 300 (aj s cudzokrajnými) a v našej asi 150. Liečba rastlinami čiže fytoterapia môže byť kauzálna (zameraná na príčiny chorôb) alebo symptomatická (zameraná proti príznakom chorôb). ktoré vychádza zo zásady: slabé dráždenie (nízka dávka liečiva) povzbudzuje životnú činnosť. V ľudovom liečiteľstve sa ich používa asi 800. treba ho veľmi kriticky prehodnocovať. Základy homeopatickej liečby (z gréckeho homoios — podobný) položil lipský lekár Samuel Hahnemann (1755 — 1843). antická civilizácia vyrástla z veľkých a základných predhistorických objavov kultúrnych rastlín. pôvod mnohých domácich zvierat a kultúrnych druhov rastlín ostane azda navždy zahalený tajomstvom. Aj staroegyptská kultúra umožnila vznik dobre organizovaného lekárstva. lebo je v ňom i nános pavedeckých prvkov. mnohé slúžia na technické účely a početná je aj skupina rastlín. ktorá vychádzala zo zásady similia similibus curantur — rovnaké možno liečiť rovnakým. Modernejšie sa uplatňuje preventívna liečba zameraná na predchádzanie chorobám. Vývoj botaniky oddávna išiel ruka v ruke s vývojom lekárstva. Neskôr ich funkciu — vrátane liečiteľských úloh — nahradili kňazi. zeleniny. Toto učenie — nazývané signatúra plantarum. že rastliny ho môžu živiť a liečiť. žeby k nim bola pridala niečo podstatné. krmovín. nie sú nijaké písomné záznamy. Na Blízkom i Ďalekom Východe jestvovala skutočná lekárska veda už dávno pred zrodom antickej vzdelanosti. ako dosvedčujú staré čínske letopisy. neraz aj vymiznutie niektorých rastlinných druhov. pochopiteľne. geologický podklad. Tieto liečebné postupy sa usilujú vyvolať v tele obranný proces liečivými látkami opačného účinku. dodnes zakorenené v ľudovom liečiteľstve. čím bola táto bytosť váženejšia. Preto nás nesmie zarážať ono magické šero sprevádzajúce starú medicínu hlboko do stredoveku. malo vysokú úroveň už niekoľko tisícročí pred naším letopočtom. Vo svojej prirodzenej poverčivosti predpokladal. V Európe rastie asi 1 000 druhov liečivých rastlín. spravidla božskej alebo aspoň nižšej mýtickej bytosti. že tieto vlastnosti sú darom nadprirodzeného ducha sídliaceho v rastline. pretože najväčšie a najzákladnejšie objavy a vynálezy sa udiali pravdepodobne v neolite (v mladšej dobe kamennej). Podľa homeopatického chápania možno chorobu liečiť malými dávkami takého liečiva. s úzkym vzťahom k náboženstvu a tradíciám. stredné ju podporuje. domáce zvieratá. Dávnoveký človek si dobre všimol. strukovín. Čínske lekárstvo. Aj liečivosť bylín sa vykladala z rozličných hľadísk: predovšetkým pôsobilo meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa. menej na látkach živočíšneho a minerálneho pôvodu. ktoré vo vyšších dávkach u zdravého človeka vyvoláva príznaky podobné ochoreniu. rozličnými magickými spôsobmi sa uchádzali o priazeň ducha rastliny a prinášali mu dary a obete. Na úsvite historického obdobia už vidíme v rukách ľudstva všetky najdôležitejšie prostriedky obživy: kultúrne rastliny. silné brzdí a veľmi silné celkom ruší. Pri výbere liečebného použitia sa ľudová logika opierala najmä o tvar rastliny alebo niektorej jej časti. lipový kvet. Liečivé rastliny tvoria v prírode ustálené spoločenstvá viazané na určité stanovište. tým mocnejšie účinky sa pripisovali liečivej rastline nesúcej jej meno. To isté dokazujú staroindické pamiatky a archeologické doklady o mezopotámskej kultúre Babylončanov. Súbor starovekých vedomostí o liečivých rastlinách nebol malý. ktoré sa využívajú na liečbu. Každý výraznejší zásah do biologickej rovnováhy krajiny prináša podstatné zmeny v jestvujúcich rastlinných spoločenstvách. nadmorskú výšku a iné faktory. Verilo sa. ale nevedecké. Nespokojnosť s výsledkami alopatických liečebných postupov v minulom storočí viedla k založeniu homeopatie. Hoci ľudové liečiteľstvo dalo ľudstvu veľa cenných liečivých rastlín (rumanček. z ktorej. Medikamentózna liečba v minulosti spočívala predovšetkým na liečivých rastlinách. mätu a mnohé iné). technické i liečivé rastliny. Súborne sa nazývajú alopatia (z gréckeho allos — iný a pathos — choroba). Mnohé lieky prejavujú veľkú závislosť od dávkovania. signatúra rerum — je síce historicky zaujímavé. rastliny so žltými kvetmi sú vhodné proti žltačke atď. ktorí mali hlbšie znalosti o rastlinách. že rastliny s mečovitými listami hoja sečné a bodné rany. Takmer každodenne sa v najrozličnejších podobách dostávajú na náš stôl ako potraviny.

Zmodernizovanú homeopatiu možno chápať ako formu podnetovej liečby. Vo všeobecnosti sa však homeopatická liečba odmieta pre nedostatočnú vedeckú podloženosť. Vychádza totiž najmä z liečivých rastlín. ktorá v tele podporuje tvorbu vlastných protilátok (na rozdiel od substitučnej liečby. . Preto sa pokladajú za najprirodzenejšie liečivá. Vo fytoterapii sa možno seriózne oprieť spravidla len o indikácie založené na kritickom vedeckom výskume a overené modernou oficiálnou medicínou. alopatie i homeopatie. Túto skutočnosť musí mať čitateľ stále na zreteli. Vo fytoterapii sa uplatňujú názory ľudového liečiteľstva. Často sa nekryjú. Liečivé rastliny a ich obsahové látky sú prírodného pôvodu. Vo fytoterapii tvorí akýsi spoj medzi ľudovým liečiteľstvom a vedeckou medicínou. V ľudovom liečiteľstve sa často zlučujú indikačné oblasti zo všetkých foriem terapie. učenia o signatúre. ktoré používa väčšinou v čerstvom stave na prípravu rozotieraných preparátov alebo výťažkov. pri ktorej sa do tela vpravujú hotové obranné látky). Na homeopatii je sympatická zásada dôkladného lekárskeho vyšetrenia a presnej diagnózy. prípadne sú vo výslovnom protiklade.

V niektorých druhoch dočasne obstojíme iba tradične dobrou kvalitou našich drog. Juhoslávia. že priame používanie liečivých rastlín je na ústupe. hyoscyamínu. ktoré sú bezpodmienečnou zložkou európskych priemyselne vyrábaných farmaceutických prípravkov (hromadne vyrábaných liekov). preto treba na ňu dnes hľadieť trochu inak ako kedysi a prísne dbať na jej požadovanú kvalitu. alebo sa vyrába synteticky). no hoci sa napríklad r. extraktov a pod. zemežlče a ďalšie drogy. obsiahnutého v listoch koky.náuka o syntetických liečivách a i. tinktúr.). Tieto izolované čisté obsahové látky rastlinných drog možno ďalej spracúvať na liečivá. ktoré sú zárukou jej akosti. aby každý zberač vedel určiť správny spracovateľský postup. Pre vegetáciu — liečivé rastliny nevynímajúc . prípadne rozšíriť škálu ich priaznivých účinkov. Na Slovensku rastie asi 200-250 všeobecne uznávaných druhov liečivých rastlín od nížinných pásem až po alpínske hole a skaly. podmienenou najmä spomínanými slovenskými prírodnými podmienkami. Takmer celá krajina sa rozprestiera na južnom úbočí Karpát. Preto nemá letné ani zimné tepelné extrémy. Niektoré nákupné ceny sa preto veľmi výhodne upravili.). a má aj priaznivé klimatické podmienky. ale stále stúpa ich priemyselné upotrebenie. Je síce pravda. rumanček. vňať materinej dúšky. v prípade morfínu. Sušená liečivá rastlina. stáva sa stále viac priemyselnou surovinou. Mnohé liečivé rastliny a drogy sú stálou surovinou na izoláciu obsahových látok s menšou jedovatosťou. od severovýchodu sucho a od severozápadu zasa priveľkú oblačnosť. Množstvom a druhovou rozmanitosťou rastlín by sa teda Slovenská socialistická republika mohla stať výhodnou surovinovou základňou na zakrytie spotreby liečivých drog na domácom trhu. a tým aj konštantného liečebného efektu. že zvyšok tvoria rastliny dovážané z tropických alebo subtropických oblastí. kvalitné šípky. žihľavy. nevyznačuje sa priveľkou vlhkosťou alebo suchom a vyhovujúca je i dĺžka slnečného svitu. Ich prieskumom sa zaoberajú celé vedné odbory (farmakognózia — náuka o prírodných liečivách. Slovensko je bohaté na vodné pramene. čo je však obvykle dosť ťažké. Zvyčajne sa 13 . Z niektorých sa poloumelo vyrábajú ďalšie liečivá. a tie podmieňujú aj ich terapeutické upotrebenie. alebo preto. repíková vňať. alebo len v niektorých jej častiach. Pri chemickom spracovaní možno izolované látky zbaviť niektorých vedľajších záporných účinkov. Pre každú drogu sú preto predpísané hodnoty jej kvality . petržlenový koreň. chinínu. ako je lipový kvet. Egypt) a ktoré nám cenovo konkurujú. že ich výroba by bola nehospodárna. čučoriedkové plody. ON). ergotoxínu a srdcových glykozidov (strofantín. Rastliny možno upotrebiť priamo čerstvé. t. j.normy (ČSN. než majú umelé (syntetické) látky. papaverín a efedrín sa môže izolovať z rastlín. Podľa kokaínu.má veľmi vhodné podmienky. list čučoriedky. ešte stále chýbalo asi 300 000 kg pre domácu potrebu (výroba liečivých čajovín. digitoxín a i. podľa indiánskeho šípového jedu kurare lieky spôsobujúce svalové ochabnutie (svalové relaxanciá v chirurgii) atď.). V tomto diele sa pri mnohých drogách uvádzajú i požiadavky platných noriem. ako je to napr. ktorá je určená obsahovými látkami. kvet bazy čiernej a divozelu. a to v produkčnom množstve. chránená pred vetrami prinášajúcimi od severu veľké mrazy. droga. alebo po dôkladnom preskúmaní chemickej skladby slúžia ako modelové látky pri výrobe rovnako účinných syntetických látok (napr. ktoré priaznivo ovplyvňujú vegetáciu. niektoré hormóny zo saponínov a rozličné farmaká z alkaloidov námeľa). Maďarsko. a to iba preto.ZBER A SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Slovensko je mierne hornatou krajinou s rozmanitým geologickým zložením. kde je zber lepšie organizovaný (Bulharsko. Z asi 300 druhov drog „každodennej potreby". Kvalitu drog určujú predovšetkým obsahové látky. Chýbali a chýbajú nám (i pre možný vývoz) bežné liečivé rastliny — drogy. podľa morfínu látky mierniace bolesť (centrálne analgetika). podľa saligenínu mnohé látky s protireumatickým pôsobením. stavikrvu vtáčieho. sa vyrobili mnohé syntetické látky vyvolávajúce miestne znecitlivenie (lokálne anestetiká). resp. pričom sú tu možnosti a predpoklady aj na export kvalitných rastlinných drog. ale napriek všetkému sa dostávame do nepríjemnej situácie: v exporte nás ohrozujú štáty. farmaceutická chémia . ktoré sú výslednicou zložitých životných (biochemických) pochodov a v istom štádiu vývoja sa ukladajú buď v celej rastline. ergotamínu. Spotreba liečivých rastlín (najmä na priemyselné spracovanie) podstatne stúpla a stále stúpa. takže pri rozumnom zbere by sa nemali dať vyhubiť. môže poskytnúť asi polovicu až dve tretiny. prípadne celosvetovým nedostatkom. Na území Slovenska sa v druhohorách utvorili vápencové substráty a vulkanická činnosť v treťohorách zasa zmiernila reliéf tektonických zlomov a pokryla ich svojimi vyvrelinami. 1969 u nás vykúpilo najviac liečivých rastlín za posledných 50 rokov. príp. ergobazínu. a tým nadmerné zrážky. OD LIEČIVEJ RASTLINY K DROGE Podmienkou použiteľnosti rastliny na liečenie sú vhodné obsahové látky. ktorých celková syntéza by bola príliš nákladná (napr. na ktorých sa neskôr mohli utvoriť úrodné pôdy priemernej zrnitosti.

Lekár takisto posudzuje vhodnosť liečiva rastlinného či živočíšneho pôvodu alebo umelo vyrobeného. bieliť. Čerstvo zozberané rastliny tvoria liečivú biologickú surovinu — sušením sa z nej stáva droga.) nakupujú aj čerstvé rastliny. v istom ročnom či mesačnom období. lebo jej pôvodné obsahové látky majú dávivý účinok. stabilizované sušením. alebo niektoré zo súboru obsahových látok samy osebe majú výhodnejšie liečebné uplatnenie. vňať mäty piepornej. preto ho kladieme na záver. Napríklad náprstníkové listy (Folium digitalis) pri zbere za slnečného dňa a popoludní majú zaručene vyšší obsah srdcových glykozidov než zrána. t. lúpať. osobitným spôsobom rozložiť obsahové látky. sliz či 14 . ako liečivo. Niekedy treba rastlinu pred sušením upraviť. ktoré sa musí robiť odborne. tuhá zima atď. pôsobenie pár alkoholu na zozberaný materiál. príp. z ktorých sa pripravujú lieky. napr. a preto sa miestami (v NDR. jednotlivé obsahové látky sa izolujú a až potom sa používajú na prípravu liekov. napr. Sušená liečivá rastlina — droga má obsahové látky konzervované. ktorý možno vždy a všade uplatniť. ktoré podmieňujú liečivosť. aby sa pri ňom príliš nezmenili práve tie látky. rastie. obdobie zberu liečivých rastlín a sám zber. OBDOBIE ZBERU LIEČIVÝCH RASTLÍN Obdobie zberu liečivých rastlín záleží na tom. Tie musia ostať zachované i v drogách. kvitne a pod. prípadne ešte presnejšie: vzhľadom na vytváranie. Čerstvá biologická surovina sa musí čím skôr spracovať. Mechanické časové zadelenie podľa kalendára nemusí vždy súhlasiť s vývojom rastlinných orgánov (neskorá jar. nerovnaké uplatnenie (napr. podľa citlivosti účinných látok voči teplote. pretože každé môže mať inú terapeutickú šírku. zmrazovanie pri nízkych teplotách čiže lyofilizácia a i. homeopatia používa na prípravu liečiv prevažne čerstvé rastliny.konzervujú takým spôsobom. Inokedy je zasa apretácia — fermentácia bezpodmienečne potrebná. Obdobie zberu liečivej rastliny nemožno voliť náhodne. lesné plody a huby nakupované Jednotami. Problematike preto venujeme osobitnú kapitolu. 3. O aplikácii vhodnej formy a spôsobe užívania rozhoduje lekár na základe diagnózy. Celý pochod úpravy materskej rastliny na drogu a napokon na liek. nepovoľuje sa bielenie ibišového koreňa kysličníkom síričitým. pretože má svoje vedecky opodstatnené dôvody a napr. chladné leto. posledný faktor je síce prvoradý. Na zastavenie takýchto zmien sa vypracovali rozličné metódy. dá sa predpokladať. pre korene horca. NSR a i. 4. silica a mentol izolovaný zo silice). Keďže čerstvá rastlina ani droga obvykle nemávajú stále.). Anglicko). značí celú fázu úpravy biologickej suroviny až do konečného komerčného štádia. Časová závislosť zberu je ešte užšia. Apretácia rozhodne nesmie ísť na úkor kvality drogy. aj na zbere „za mesačnej noci na sv. Súbor týchto prác pomenúvame apretácia. samozrejme. pri kôre krušiny. tvorbu plodov atď. najmä ak obsahujú rezervné látky (škrob. začiatok kvitnutia. Preto sa často budujú továrne priamo pri pestovateľských plochách (oba nemecké štáty. ak sa liečivé obsahové látky tvoria v listoch. preto sa niekedy výslovne zakazuje. inulín. jednotlivé izolované zložky sú oveľa menej účinné. Liečivá rastlina ako celok. je sušenie. kriedou a pod. rozkrajovať. že najvýhodnejším spôsobom jednoduchého konzervovania. Skúsenosti ukázali. Čerstvé rastliny majú vedecky opodstatnené použitie v terapii. že aj tvorba obsahových látok v nej prebieha normálne. je v priamej závislosti od obsahových látok. všetko ostatné boli povery. Problematika sa dá zosumovať do štyroch základných faktorov: 1. Zber sa dá vytýčiť časové. Drogu možno zasa použiť v terapii priamo. fermentované laxatívny.). droga a obsahová látka izolovaná z nej často majú v liečiteľstve rozličné. Ak sa rastlina na stanovišti riadne vyvíja. Jána" čosi bolo — ľudová múdrosť tušila vtedy maximum obsahových látok. 2. konštantné množstvo obsahových látok. ktorý dostane chorý. nasadenie kvetných púčikov. obsahové látky liečivých rastlín (drog). ale priamo závisí od predchádzajúcich. vápnom. j. napr. kedy je v nich alebo v niektorom ich orgáne maximum účinných obsahových látok. čerstvé semená pagaštana konského (Aesculus hippocastanum). Nie je prípustná napr. pretože liečebne účinné obsahové látky sa v nich nijako nemenia. lebo v čase silného slnečného žiarenia sa silica stráca. prípadne látky s najvýraznejšími liečebnými účinkami možno izolovať a uplatniť ako čistú substanciu. U nás sú to napr. spôsob sušenia nazberaného materiálu (príprava drog). Takto možno pochopiť nevyhnutnosť zberu zásobných orgánov — koreňov a podzemkov v jeseni.. lebo inak v nej začnú prebiehať nežiadúce zmeny obsahových látok. po vytvorenie drogy. ktoré však nemožno uplatniť v bežnej domácej praxi (napr. Sušenie je teda veľmi zodpovedná úloha a môže nám celkom znehodnotiť námahu spojenú so zberom. Ako opačný prípad možno uviesť tymianovú vňať a jej uplatnenie pri liečení čierneho kašľa — efektívne pôsobí len celý komplex obsahových látok čerstvej drogy. spôsob skladovania drog (a ich preprava). Orgány s obsahom silice zasa treba zberať neskoro popoludní. vývoj niektorých jej orgánov.

zber čerstvého materiálu v kg.00 6: 1 Zber v kg za 1 h (priemer) Zosychací pomer Rentabilita zberu 1 h v Kčs 4 h v Kčs 12.70 Kčs 54. vňať režeme kosákom alebo nožom (iba bylinné časti) a podzemné časti vyrypujeme rýľom. odosielaní. kde si vyžiadame platný nákupný cenník a poinformujeme sa o možnostiach odpredaja (možno dohodnúť aj iné druhy. listy (fólia) a vňať (herbae) tesne pred plným rozkvitaním kvetov na rastline. Pri každej rastline treba poznať charakter obsahových látok a zhruba i vplyvy. nenapadnuté škodcami a v predpísanom období. Iba tak možno vždy získať z rastlín hodnotné drogy. že rastlinný materiál bude slúžiť ako liečivo. podzemky (rhizomata) alebo hľuzy (tubera) zvyčajne vykopávame v jeseni. do čoho sa robí zber. treba zvážiť jeho rentabilitu a vopred si pripraviť miesto na sušenie. zásadne sa nesmú súčasne zberať nejedovaté a jedovaté rastliny.60 Kčs 13. Zberáme rastliny čisté. kde by sa zaparili a znehodnotili. a tým aj finančný príjem. dáme si vopred overiť a v nákupni ohodnotiť predbežnú vzorku drogy a jej kvalitu. Starší a dospelí pri zbere nesmú jesť a piť (fajčiť). pri slnečnom počasí.— Kčs 10. ktoré sa vyskytujú hojne v okolí. používame preto hrebene. ako je kapacita sušiacej plochy (o týchto problémoch hovorí ďalšia kapitola). I keď je zber našou záľubou.— Kčs Ľubovník vňať 1 kg 10. zdravé.00 5: 1 Po overení faktov si vyberieme 2 — 3 dobre známe druhy.15 Kčs 56. Ak ešte nemáme skúsenosti. požičaní obalov atď. Púpavový koreň s vňaťou. a na tie sa zameriame. koreň s obsahom rezervného inulínu je zasa výhodné vykopávať v jeseni. Rátanie: množstvo nazberané za 1 h delíme zosychacím pomerom a podiel vynásobíme nákupnou cenou za 1 kg drogy.silicu).—Kčs 48.80 Kčs Podbeľ 5.50 Kčs 90. navštívime pred zberom niektorú z nákupní. Výsledkom je odmena za 1 h práce v korunách.—Kčs Púpava koreň s vňaťou 1 kg 12.— Kčs 14. ktorý sa zberá pre obsah horčín. až potom sa pustíme do väčšieho zberu.— Kčs 22.50 3: 1 9. priestorom zapadnutým popolčekom a pod. v cenníku neuvedené). Podzemné časti možno dávať do vriec.00 3. podzemné časti. pretože čím krehkejší je materiál. Vo všetkých prípadoch je to za sucha. t. kvety (flores) pred ich úplným rozvinutím. ako korene (radices). Zber jedovatých rastlín je deťom do 14 rokov zakázaný. ale nadzemné zásadne do košov alebo debničiek.— Kčs Ihlica tŕnitá koreň 1 kg 17. Rentabilita zberu sa dá vyrátať na základe troch faktorov (ako správne radí skúsený zberač O.5 : 1 2. Veľmi dôležité a často rozhodujúce je. ktoré na ne pôsobia.—Kčs 4. Pri zbere nesmieme nikdy zabúdať. Nemožno zberať viac. Všeobecne možno uviesť. Ako príklady možno uviesť prepočet za poldenný zber (4 hodiny): Zberaná časť Bylina Cena za 1 kg drogy (1977) list 1 kg 12. Kvety a listy trháme väčšinou ručne. pretože vtedy je v ňom najviac horčín.00 4: 1 5. tým šetrnejšie musíme s ním zaobchádzať a negniaviť ho. ZBER LIEČIVÝCH RASTLÍN A LESNÝCH PLODOV Ak nám ide o zber liečivých rastlín na odpredaj. Jednou 1S . kvety bez stopiek. j. treba vykopávať na jar. b) hodinový výkon. Mechanizácia zveľaďuje výsledky zberu. že jednotlivé časti sa zberajú v čase plného rozvoja: plody (fructus) a semená (semina) v začínajúcej sa až dokonalej zrelosti. rozhodne však nie do igelitových vrecák.— Kčs Hloh list s kvetom 1 kg 12. kosáky a kosy a pod. c) zosychací pomer sušiaceho sa materiálu.—Kčs 40. vyhýbajme sa preto znečisteným prašným miestam. Gottwald): a) cena za 1 kg sušenej drogy.

patria k nim plody prudko jedovatého lykovca (Daphne mezereum). takže ich predaj z roka na rok stúpa. Počas parných dní sa zber začína skôr. hoci každý rok ostáva v našich lesoch tisíce ton nevyzberaných lesných plodov i húb. list jahody. Už 5 — 6 bobuliek spôsobuje u detí veľmi ťažkú otravu.75 m2. Pravdaže.50 kg čerstvých kvetov. závažným. Jeho príbuzný je popínavý okrasný ker zemolez kozí (ľudové ruža z Jericha . černíc.5 m2. prípadne za černice. Všetky lesné plody veľmi rýchlo podliehajú skaze . Proti zapareniu je odolný napr. Plody zbavujeme nečistôt už pri zbere. Šípky a borievky zberáme do lubkových alebo prútených košíkov. Ak ich necháme dlhší čas na kope. kvet myšieho chvosta 1 m2. sirupy. Aj v nich — podobne ako v drogách — prebieha biologické znehodnocovanie. Vňať možno sušiť v neveľkých zväzkoch (snopčekoch).50—1 kg čerstvých listov a 1—2 kg čerstvej kôry alebo koreňov. ihličia. čo je veľká strata a národohospodárska škoda. plody netlačíme a nestriasame. ale až po oschnutí rannej rosy alebo dažďovej vody. pastierskej kapsičky. tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). nezrelých plodov a iných prímesí sa plody rozmliaždia. ktorý rastie v podhorskom pásme. ČIERNE A MODRAVÉ BOBUĽKY si možno zameniť najmä za čučoriedky či čierne ríbezle.25—0. než horúce slnko plody rozohreje. posed dvojdomý (Bryonia dioica). Aj keď sme z tejto stránky veľmocou. Zberáme systematicky. ríbezle čiernej. ktorý rastie v záhradách i lesoch a kvitne skoro zjari. hluchavky. Branca sa pri sušení 1 kg čerstvého materiálu vyžadujú väčšmi odstupňované plochy (kvet vratiča 0. kališných lístkov. chuťou i vôňou. konopnice alebo jablčníka. kvety rumančeka. Občas sa vyskytujú stredne ťažké otravy plodmi zemolezu čierneho (Lonicera nigra). Pri sušení ostatného zozberaného materiálu sa na 1 m2 zmestí asi 0. áron škvrnitý (Arum maculatum). Pri zbere si počíname opatrne — neničíme porasty a dávame pozor na hady. často trvalým poškodením obličiek a krvavým močením. preto ich treba čím skôr dodať do nákupne. Obaly a nádoby nikdy nepreplňujeme. Pri zbere malín a černíc sú však nevhodné. Otrava sa prejavuje 16 . Domáci i zahraniční spotrebitelia si obľúbili ich nenapodobiteľnú chuť i vôňu. džemy. klesá obsah cukrov. Skúsený zberač môže na ploche veľa získať. Dodatočným vyberaním lístia. Jeho polopriesvitné karmínové plody sa i veľkosťou podobajú ríbezľovým. zimolez pýŕitý — Lonicera xylosteum) — bobuľky sú vždy na stopke. najmä za priaznivých poveternostných podmienok. Z lesných plodov (malín. listy podbeľa 3 m2 a listy maliny alebo ostružiny 3. Slnkom rozohriate alebo mokré plody skôr podliehajú skaze. jahôd. Preto sú vhodné na zácvik zberačov-začiatočníkov. bobuľky má poukladané akoby na okrúhlom tanieriku. ale ani jedlá. lebo z nich vyteká cenná šťava (lepšie sú neopraskané smaltované nádoby). ČERVENÉ A ŽLTÉ JEDOVATÉ BOBUĽKY pripomínajú ríbezle a brusnice.Lonicera caprifolium). Podobné bobuľky má zemolez obyčajný (čes. Lesné plody zberáme zásadne do čistých nádob. spojené až po dve spolu. Jedovaté plody má i konvalinka. kde môže niekto iný po nás o pár dní zberať ďalej. šípok i borievok) vyrábame znamenité kompóty. vitamínov. plesnejú. ba i kalina obyčajná (Viburnum opulus). divozelu či nevädze. vína.z prvých zásad zberača je: materiál sa nesmie zapariť! Veľmi citlivé sú napr. ľul'ok žltý (Solanum luteum). s ktorými sa stretávame na detských klinikách. brusníc a čučoriedok sú najvhodnejšie prepravné obaly (tzv. nezabúdajme však na menšie deti. prvosienky. Na zber jahôd. zaparia sa (podobne ako veľa iných druhov). Naše varovanie vychádza zo skutočností. čučoriedok. rôsoly. kokorík. ibiša. lubkové koše) alebo prútené košíky — sú vzdušné a plody v nich dlho vydržia ako čerstvé. ktoré sa u nás stali v posledných rokoch veľmi hľadanými surovinami. že sa nič nemôže stať. ani zďaleka nevieme uspokojiť konzumentov. menia sa farebne. tymianu. Slúžia ako výhodný vývozný artikel potravinárskeho priemyslu a umiestia sa v každom množstve i na domácom trhu. ZÁVEREČNÉ VAROVANIE PRI ZBERE LESNÝCH PLODOV Pri zbere lesných plodov a záhradného bobuľovitého ovocia sme si istí. lebo plody zvyčajne dozrievajú postupne. vresu. uvedené údaje sú len orientačné. nie je síce jedovatá. Osobitnú kapitolu pri zbere tvoria lesné plody a huby.5 m2. teda i na menej výhodných miestach. kvet rumančeka 0.zaparujú sa. kvasia i hnijú. listy vratiča 1. agáta. brusníc. 0.5 m2). zmrazenú dreň i ďalšie výrobky. ktorá sa prejavuje krvavými hnačkami. Baza červená (Sambucus racemosa). vňať prasličky. Podľa prepočtov lekárnika K. ktorá má husté strapce červených bobuliek. Špeciálne poznámky k jednotlivým lesným plodom sa uvádzajú pri ich materských rastlinách.

najmä na suchých hrudách. ďalej vňať rebríčka. II). rebríček a i. zemedym. no pridružujú sa i horúčky. zvyčajne je vhodný zber hrotom kosáka. konvalinky.) a všade. vachty a vratiča (obr. ktoré vyvolávajú otravu s podobným priebehom ako lykovec. vlčí mak. Skvalitníme tým zber a za rovnaké časové obdobie nazberáme viac ako rukou. Zámenou za čierne ríbezle vznikajú aj otravy bobuľami ľuľka čierneho (Solanum nigrum) a brečtana. L). IV). na hornom okraji vystužené všitým drôtom (priemer 2 — 3 mm) a s metrovými pásikmi (popruhmi) našitými v každom hornom rohu. k boku. jednoduchý hrebeň na rumanček a pod. čučoriedok. modro oinovatenými bobuľami umiestenými medzi štyrmi veľkými listami. listy maliny. Zber kosákom „pod rukou" je vlastne prežínanie. plátna. Zberá sa tak pupenec roľný. č. ušité z juty. trávou a pod.). zlatobyľ. Gottwalda. vňatí menšieho vzrastu alebo iba vŕškov a pod. (Pri opise špeciálneho zberačského náradia sa opierame o návody skúseného zberača O. Ak nemožno uplatniť zber kosákom „pod rukou". alchemilka. . Zriedka spôsobuje otravu aj samorastlík klasnatý (Actaea spicata). nátržníka husieho. V). ktorý sa uplatňuje v nízkych a poliehavých porastoch. slamiha piesočná a i. a to tiež v hustých porastoch. III Obr. sčervenenín kože a rozšírením zreničiek. obr. Tak zberáme napr. slabšej kože alebo zo silonového tkaniva (hĺbka asi 50 cm. pamajoránu a tiež listy skorocelu. podbeľ. II uplatní výhodne v porastoch zarastených inými rastlinami. kde sa nedá použiť kosák (obr. ktoré často bývajú osobitnou špecialitou rutinovaného zberača. vachta. osvedčujú sa chrániče na kolená z penovej gumy (hrubej asi 3 -4 cm) a miery podľa vlastných kolien (asi 20 x 15 cm). hnačkami a dráždením obličiek. srdcovníka. pletie a pod. 17 . jahody. s prišitými dvoma pásikmi z tenšej kože na hornej strane a s jedným na dolnej. listov (brusnica. Uväzuje sa podľa potreby okolo pása. Dobre sa uplatňuje ako príručný obal pri oberučnom zbere plodov (šípky. možno ich upevňovať aj Obr. trnky a pod. marinky. v ktorých dopravujeme materiál domov. prvosienka. ľubovníka. kvetov (hloh.) Pri zbere nikdy nesmieme zabudnúť na zberné obaly. Účelnejšie je vyobrazenie menej známych a osvedčených nástrojov. Zber „pod palec" sa Obr. týmto spôsobom sa dobre zberá najmä vňať v čistom a bohatom poraste. III).) je azda zbytočné robiť osobitné nákresy a opisy. cez rameno a pod. Pri odrezávaní materiálu nožom odrezané rastliny berieme vo zväzkoch druhou rukou. V mnohých prípadoch je však výhodné mať pri zbere príslušné vrecko (tzv. zlatobyle. vratič a pod. pyštek a i..). Nevyhnutné je aj pri zbere liečivých rastlín. Takisto zriedkavé sú otravy plodmi vranieho oka (Paris quadrifolia). VŠEOBECNE O ZBERAČSKOM NÁRADÍ Pri každej pracovnej činnosti spravidla potrebujeme vhodné náradie. kde treba pracovať kolenačky (vysadzovanie. ktorý rastie v záhradných plotoch aj v lesných húštinách. Otrava má podobný priebeh ako pri lykovci. prasličku. žihľavy. dosť vysoká bylina so strapcom čiernych bobúľ. stavikrv vtáčí. I zatváracími špendlíkmi (obr. (obr. stavikrv vtáčí. kde niet miesta na postavenie košíka. Otrava sa prejavuje zúžením zreníc. Vyššia racionalizácia zberu sa dá docieliť aj nacvičením určitého spôsobu zberania — napr. nechtík. Z náradia používaného pri bežnom zbere liečivých rastlín (rozličné nože. s otvormi na zapnutie gombíkov na pracovných nohaviciach. vŕšky vresu. pľúcnika. brusníc. pyšteka. ostružina. Častejšou príčinou otráv sú jedovaté plody posedu bieleho (Bryonia alba).hnačkami. materinej dúšky. Plody takisto pripomínajú čierne ríbezle. vracaním.). jablčníka. zber nožom „pod palec" je vlastne zber jednou rukou. malina.). kosák. zemežlč.jednoducho všetko a všade. prietržník a pod. čučoriedka. kapsár. Pri zbere nízkych porastov (sedmokráska. šírka 45 cm). napr.

VI Obr. Hrebeňom sa zberá napr. pupenec roľný. pastiersku kapsičku. VIII). list púpavy. prietržníky a pod. Hroty sú prehnuté. podbeľa. Nástroj sa úspešne uplatňuje pri zbere šípok. stavikrv vtáčí. široký asi 1 — 1. na vnútornej strane majú brúsený plechový pásik. Celková dĺžka nástroja je asi 30 — 35 cm. VI). Obr. úborov nevädze. arniky a rimbaby starčekobstej (obr. vnútorné hrany vidlice sú ostro nabrúsené. kvet prvosienok. IX 18 . VIII Obr. VII Obr. (obr.5 cm. dĺžka násadca asi 75-90 cm. DÍžka hrebeňa je asi 20 cm. Vyrypovačom zbierame napr. Krajčírske alebo záhradnícke nožnice so zásobníkom: Zásobník je vyrobený zo slabšieho plechu a prinitovaný na pravé strihacie rameno nožníc. V Hrebeň na prvosienku a bôľhoj: Na zber prvosienky sa najlepšie osvedčuje hrebeň s násadcom. bôľhoj a. Vyrypovač listových ruží: Šírka vidlice je asi 4—5 cm. šírka 8 cm. Nity nesmú prekážať v strihu. sedmokrásky a parumanu spanilého (obr. IV Obr. slamihy. výška 6 cm. VII).Obr.

spojených navzájom ľahko porušiteľnou väzbou. Úzkym rýľom vykopávame napr. (obr. je vhodný napr. XIII Na približovanie nedostupných konárov a ich pridŕžanie používame hák na tyči so slučkou.5 m (obr. celková dĺžka náradia je asi 30 — 40 cm (obr. medzi ktoré patria napr. SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Sušenie je druhý faktor. DÍžka násady je 1. X). DÍžka tyče je asi 1. z aglykónu a cukru. kde je práca veľmi namáhavá a normálnym rýľom nemožná. vyrobená z dobrej ocele (staré perá z nákladného auta) a s pevnou násadou. valeriány. ligurček. X Obr. Úzky rýľ sa uplatňuje pri vykopávaní menších kolovitých koreňov. prítomné enzýmy začínajú pôsobiť veľmi rýchlo. Šírka hrablí je asi 30 cm a hroty merajú 10—12 cm. XI Obr. Aby sa 19 . (obr. ibiša atď. mrkvu. Štvorhrotové oceľové hrable (alebo hák) na podzemky puškvorca majú krajné nožovité háky s ostrím a obidva vnútorné majú kruhovitý profil. DÍžka rýľa je asi 25 cm. Vzdialenosť hrotov je okolo 3—4 cm. XIII). na zber šípok. ktorého priebeh zasa určujú svojím charakterom obsahové látky rastliny.Obr. XI). stavikrv (hadí koreň). archangeliky. Sysľovka je pomerne ťažká motyka. Sysľovkou sa dobývajú korene ľuľkovca zlomocného.5-2. V okamihu oddelenia zberanej časti sa preruší spojenie orgánu s celým telom rastliny a začínajú sa rozkladné procesy — odumieranie a vädnutie. dĺžka násady asi 70—90 cm a šírka rýľa okolo 8 cm. Kopáč je dlhý asi 15—20 cm a má polovičnú šírku. Používa sa na vykopávame koreňov v tvrdej pôde. lopúchy. moria nôžka (česky „muří nôžka"). hlohu. XII Obr. budované z dvoch zložiek.5 — 2 m (obr IX). archangeliku a pod. na dobývanie koreňov kuklíka mestského alebo stavikrvu či nátržníkov je vhodná tzv. oman. ihlicu tŕnistú. terapeuticky cenné glykozidy. vyhovuje im najmä vodné prostredie (a ono v rastline je a má pre činnosť enzýmov priaznivú kyslú reakciu) a určitá teplota. Na vykopávame koreňov sa uplatňuje niekoľko typov nástrojov. XII). čiernej bazy a pod. Zo živej sústavy hmoty sú ako prvé zasiahnuté najlabilnejšie látky. Napr.

odosielanie drog do nákupne. Jutovina nie je vhodná. začať čo najskôr so správnym a rýchlym sušením. ako zvýšiť akosť drogy. ZARIAĎME SI SUŠIAREŇ Od včasnej jari do neskorej jesene treba využiť každý pekný deň na zber a ďalšiu manipuláciu s materiálom — sušenie. aby sme museli manipulovať s ostatnými. XVI a XVII). Obvyklé rozmery liesok bývajú 80-100 cm x 100-120 cm. Textil na okraji zahneme. Ak nemáme 20 . Pokojné zimné obdobie je priam určené na to. rastliny so silicou. výhodou je. vždy zmodrejú). V prípade potreby nám v nákupni poradia. príp. XV). na ktorých sú zavesené škridlice. XV ich činnosť zastavila. teda sušiť tak. Sušenie sa končí. Sušíme v tieni. aby sa nestrapatil. ale aj so slizom. Na sušenie vňatí stačí. a pribijeme klinčekmi so širokými hlavičkami.Obr. pôvodne ružové. vhodná hrúbka líšt je 1. treba čím rýchlejšie odpariť vodu. v kôlni a inde.Flos malvae. Takýto usmernený rozklad obsahových látok. pri dobrej výmene vzduchu (nie v miestnosti. Krušinová kôra sa môže užívať až po ročnom skladovaní alebo po hodinovom zahrievaní pri teplote 100° C. Teplotu sušenia určuje charakter obsahových látok. XIV). napr. Vo všeobecnosti sú vysoké teploty pri sušení nevhodné. nazývaný fermentácia. akosti a ďalšími akosťami veľmi skoro uhradí náklady spojené so zariadením sušiarne. S lieskami možno manipulovať priamo v prírode na mieste zberu alebo doma. však nemôže bez ujmy prebehnúť pri horcovom koreni a sladkom drievku. neobídeme sa bez nej najmä pri zbere (pestovaní) drahších drog. Rohy liesok možno spevniť kovovými uhlami. lieskach (obr. Môžeme si ich ľahko urobiť sami. na povale. Vzdialenosti medzi nimi by mali byť aspoň 20 cm. aby sme ho využili na zariadenie lacnej sušiarne. na zakladanie a ošetrovanie kultúr. nie však na slnku). Sušiareň v podstreší možno zariadiť lieskami tak. Vhodne sa dajú využiť aj zvislé stredné trámy na povale. Liečivé rastliny sa najlepšie sušia na tzv. ibiš. čisté. že sa latky. napr. bezprašné a dobre vetrané. archangeliku (pri teplote do 30 — 35° C. lebo spôsobujú rozklad či denaturáciu liečivých obsahových látok. Pridajme si k tomu spomínané skutočnosti a doplňme: zberajme len toľko. v miestnosti asi vo výške 50 cm (aby vzduch prúdil aj odspodu a aby materiál nevlhol). lebo chlpy zachytávajú zvyšky drog a ďalšia droga sa nimi potom znečisťuje. koľko môžeme ihneď po zbere usušiť. v obytných miestnostiach. Obyčajne už rozdiel medzi cenou I. tým lepšie rastliny schnú. rozrezané alebo rozdrvené drogy sa nenakupujú. t. Napriek týmto úskaliam by sme si mali vytýčiť hlavnú zásadu: sušiť čím rýchlejšie. využijú ako horná opora pre liesky (obr. Pri nízkych teplotách zasa sušenie trvá veľmi dlho. že jednotlivé liesky možno zasúvať a vyberať bez toho. kde je para). Pomalé sušenie — a to i na slnku — je možné pri krušinovej kôre (Cortex frangulae). Potrebujeme iba niekoľko líšt (latiek) a zopár metrov riedkeho nie chlpatého textilu. ktoré nesú krov (obr. väčšinou škodlivé pôsobenie enzýmov. aby lieska bola riedko vypletená motúzom (silonom).2-2 cm x 2-4 cm. aby si sušený materiál (droga) zachoval pôvodnú farbu. Vo voľnej prírode treba sušiť asi 1 m nad zemou. nie však pri vysokých teplotách. Všetky časti rastliny dodávame do nákupne celé. takže ťažko vysloviť všeobecné pravidlo: poznáme prípady nevyhnutnosti vysokých teplôt (sušenie čajovníkových listov na bežný čierny čaj — pozri cudzokrajné drogy). Samozrejme. pričom sa predlžuje rozkladné. balenie. papierovú tkaninu alebo organtín. Na prednú spodnú stranu krovového trámu pribijeme druhú latku a tá nám poslúži ako spodná opora liesky. j. Miestnosti musia byť upravené. kde sa práve takto rozložia obsahové látky s nežiadúcim dávivým účinkom. keď sa rastlina vo všetkých svojich častiach pri pokuse o ohnutie láme. XIV Obr. Výnimky z tohto pravidla sú zriedkavé (slezové kvety . aby sa nedrobila. čím je povala vzdušnejšia. rýchlo treba sušiť horcový koreň. neobracajme pri tom zbytočne drogu.

XVIII Obr. divozelu a i. urobíme si jednoduchý stojan na liesky. XIX dosť dlhé latky. XVI Obr. XIX). Liesky v nich vešiame buď opísanými spôsobmi. čo je dosť nevýhodné. pričom sa ich hmotnosť znižuje o 20 až 85 %. Tak sušíme napr. lebo váha liesok i so sušeným materiálom nepresahuje niekoľko kilogramov. Údaje o osobitných priemyslových a etážových sušiarňach uvádza príslušná odborná literatúra. oprieme ho o stenu nad vykurovacím telesom a možno na ňom sušiť (obr. alebo tam. možno sušiť niektoré časti rastlín kombinovane: najprv v prievane a potom dosúšať horúcim vzduchom. navyše sa dá regulovať. Ak chceme získať tovar výbornej kvality. Stojan môže byť dvojitý (ako maliarsky rebrík) a potom možno sušiť z obidvoch strán. postavíme medzi trámy náhradné stĺpiky (drúčiky). XVII Obr. Medzi drôtmi či latkami má byť odstup okolo 20 cm. nerobí toto sušenie osobitný problém. Konštrukcia nemusí byť veľmi pevná. Pri jednotlivých častiach rastliny je po usušení takýto úbytok pôvodnej hmotnosti: semená 20 % vňať 75 % kôra 50 % listy 80 % korene 60 % kvety 85 % 21 . Sušenie pri umelom teple prebieha rýchlejšie a nezávisí od počasia. Výhodný je najmä pre háklivé drogy s obsahom slizu alebo pre kvetový materiál. Pri sušení sa z rastlín odparuje voda. XXI). Sušenie vňate si spravidla nevyžaduje liesky. XVIII). vystačíme s drôteným alebo silonovým výpletom. pivonky. alebo pomocou kovových závesov (obr. Maximálna teplota pri tomto spôsobe sušenia sa zvyčajne pohybuje medzi 40-50° C. Manipulácia si však vyžaduje prax. Medzi jednotlivými radmi výpletu sa odporúča medzera asi 40 cm. Doma sa niekedy musíme uspokojiť s dosúšaním na peci alebo na sporáku (keď sa prestalo kúriť. hluchavky bielej. kde sa pracuje s väčšími množstvami (napríklad na plantážach). kde prirodzené teplo nestačí. kvet bazy čiernej. prípadne s latkovými podložkami. Pri použití kovových závesov však jednotlivé liesky nemožno vymieňať.Obr. návody môžu byť iba rámcové. alebo na kolíky (obr. Pri sušení možno využiť i kôlne. stodoly a iné vzdušné zastrešené priestory.) Ak sme si zhotovili liesky. Je výhodné tam.

aby do nich nemali prístup domáce zvieratá. Sušiarne musíme udržiavať v úplnej čistote a dbáme. pozdĺžne prerežeme. Možno na to upotrebiť u nás vyrábané prípravky. podzemky a hľuzy. neprepadávali na seba cez liesky a pod. navlečieme na povrázky a v prievane sušíme. a to každú podzemnú časť osobitne). Pozor na nebezpečenstvo ohňa! . aby sa navzájom nemiešali. aby nenabrali na seba cudzie pachy. preto pred začatím zberu musíme sušiace priestory a liesky asanovať. Strasieme z nich zvyšky hliny. ak sú hrubé.Obr. rozostrieme na liesky alebo. Počas sušenia možno na ten istý účel použiť dymiace tablety. Drogy často napádajú škodcovia. podľa možnosti opláchneme (najlepšie prúdom tečúcej vody. Nikdy nesmieme zabúdať. XX Obr. a preto musíme dbať. očistíme ich kefkou. XXI Rozdielny je aj čas sušenia jednotlivých rastlinných častí v prirodzených podmienkach (bez použitia umelého tepla): Dĺžka sušenia Počet dní v lete Počet dní na jar a v jeseni Kvety 3—8 8—14 Rýchlo schnúce listy a vňať 3—6 10—14 Pomaly schnúce listy a vňať 10—14 14—21 Korene 14 21 Najťažšie sa sušia podzemné časti — korene. že drogy sú liečivá..

aby nezvlhli. Nedosušené drogy počas prepravy splesnejú a nákupňa ich odmietne. Ak chceme drogy odosielať. silné slnečné svetlo a priveľké kolísanie teploty. Do vreca vložíme zoznam odosielaných drog (konsignáciu) a svoju adresu. Niektoré drogy (napr. ktoré za rok spotrebujeme. ďalej list podbeľa. K tejto problematike vyšla čs. Všeobecne drogám škodí vlhko. preberanie a skladovanie). ako sú cudzie prímesi (iné časti materskej rastliny. Skladovanú drogu buď voľne vysýpame na vhodnú podložku. nepoužívame vlastné obaly. Z bežného nákupného plánu medzi ne patrí napríklad kvet agáta. čím ušetríme miesto a znemožníme prístup drobným domácim škodcom. aby sa dalo zaviazať. Ľahšie vrecia vešiame pod strechu. jedine mierne navlhnutie sa dá včasným presušením odstrániť. ríbezle čiernej a pestovaného ibiša lekárskeho. časť povaly atď. ako sú jutové či papierové vrecia. Najväčším nepriateľom uskladneného usušeného materiálu je vlhko. Drogy zvyčajne neodosielame do nákupne hneď po usušení. Na ich prechodné uskladnenie potrebujeme suchú. V prípade väčších množstiev sa odporúča suchú drogu ponechať na kope vysokej 30—50 cm aspoň tri dni a až potom baliť na odosielanie. takže pre ne sú predpísané ročné výmenné lehoty (= exspiračná lehota). Odbyt a predaj drog býval prv ťažší . Z uvedeného možno vyvodiť: každú drogu treba skladovať veľmi starostlivo (aspoň podľa návodu) a na domácu potrebu sa musia zbierať také množstvá. Na tento účel možno prerobiť sýpku. debny vyložené papierom či sudy. Drogy majú predpísané určité kvalitatívne normy.). vrece zahneme dovnútra tak. maku vlčieho. ak je jej menej. označovanie. Do nepriedušných nádob však možno dávať len dokonale usušené drogy. zmes drog rozličnej kvality sa zasa hodnotí cenou najnižšej prítomnej akosti. púpavy lekárskej. pre korene 3 x 3 mm až 5 x 5 mm. Vrecia objednávame pred hlavnou sezónou. vzdušnú a čistú miestnosť. Tovar na odosielanie sa balí do vriec. starú zásobu nemiešajme s novou — radšej ju vysypme. Najpríhodnejšie obdobie je včas ráno. Každú drogu treba pred odoslaním oprášiť — týka sa to najmä koreňov a vňate. Tovar skladovaný v nepriehľadných obaloch treba často kontrolovať a každú chybu okamžite odstrániť. bazy čiernej. doprava. Jutové vrecia zašívame navrchu v smere. I keď existujú isté možnosti záchrany mierne poškodených a škodcami napadnutých drog. čím dostávajú nepeknú hnedú farbu a táto zmena prebieha na úkor obsahových látok. na koreň valeriány treba sitá s okami 2 x 2 mm. ďateliny. v sparne sa niektoré druhy veľmi ľahko drobia). čo tam nepatrí. rozličné druhy roztočov. uvádzame ich pri každej rastline osobitne. ICH TRIEDENIE. ktoré nám na požiadanie zašle nákupňa. potom zbavíme prachu (pozri úvod kapitoly) a odstránime z nej všetko. pre listy a vňať asi 3 x 3 mm. Osobitné skladovacie predpisy uvádzame na patričnom mieste pri jednotlivých rastlinách.SKLADOVANIE DROG. neodporúčame ich skúšať — takúto drogu treba zničiť. Zásadne nebalíme počas dažďa alebo sparných dní (pri daždi vlhnú. prach a hmyz. lipy. Treba sa vyvarovať zbytočného znečistenia aj pomrvenia drog. Voľné skladovanie však nie je veľmi výhodné — droga sa dá síce ľahko kontrolovať. alebo ju prechovávame v uzavretých obaloch. chybné. iné drogy a pod. črvotočov a pod. Drogu do vriec dobre natlačíme (asi 6—8 kg na vrece). ale na druhej strane sa ľahko zapráši alebo inak znehodnotí. rumančeka a trnky obyčajnej. Každé vrece označíme adresou nákupne a odosielateľa. Niektoré drogy veľmi často napáda hmyz. BALENIE A PREPRAVA Skladovanie drog zasa podstatne ovplyvňujú obsahové látky. ako aj časti napadnuté hmyzom (škodcami). Drogy s osobitým príjemným či nepríjemným pachom ukladáme do sklených alebo plechových nádob. Dnes je hospodárenie s liečivými rastlinami plánované a tovar sa predáva za pevné. ale aj koreň lopúcha. čistá a bezprašná — vlhkú presušíme. Skontrolujeme. Stačia na to obyčajné sitá s rozmermi otvorov pre kvety asi 2 x 2 mm. ale pre niektoré drogy nie sú dostačujúce. kvety divozelu veľmi ľahko vlhnú. 23 . môžu obsahovať zárodky škodcov. Existujú síce aj všeobecne platné predpisy. ináč by splesniveli.ceny kolísali a často nebolo možné tovar predať. Menšie množstvá sa preto najlepšie skladujú v nahriatych plechovkách. ako je zašité dno vreca. takže ich treba skladovať osobitne prísne. silné svetlo. Tak napr. Kto zberá podľa štátneho plánu. zhnednuté a inak sfarbené alebo farebne zmenené časti. treba ich vopred triediť. komoru. Preto ju radšej skladujeme v dobre uzavretých obaloch. list náprstníka) sa nedarí uchovávať ani pri prísnych skladovacích podmienkach. preto oddeľujeme aj drogy rozličnej akosti. štátna norma týkajúca sa liečivých drog — ČSN 86 6002 (Úprava drog a ich balenie. vopred vyhlásené ceny. po nasypaní drogy zalepených leukoplastom. Aj tu musíme byť vrcholne svedomití — drogy sú liečivá. Z týchto príčin sa usilujeme drogy ihneď po zbere odoslať do nákupne a zbytočne ich doma neskladovať. Tovar nebalíme do vriec alebo škatúľ z potravín. či je droga suchá. ktoré dobrú drogu počas prepravy znehodnotia. Každý druh a časť rastliny musí byť vcelku a v osobitnom vreci. má odbyt zabezpečený.

ktoré sa dajú liečebne uplatniť. Ubikvitárne produkty sú rozšírené primerane tejto svojej funkcii (napr. aby počas liečby správne uplatňoval pôsobenie hlavných či vedľajších účinných obsahových látok. alebo fungujú ako zásobné látky (napr.. vidíme. liehom alebo inými obyčajnými rozpúšťadlami. nazývame hlavné účinné obsahové látky. na izoláciu obsahových látok. j. bielkoviny a pod. tuky. Hlavný podiel bezvodého zvyšku — sušinu — tvoria potom chemicky zložité vysokomolekulové látky. škrob. S ohľadom na chemickú štruktúru ide tu o nízkomolekulové látky. editio quarta (PhBs IV) z r. chémia rastlín). ktorými sa droga znečistí pri zbere. Ich fytoterapeutická hodnota nie je však rovnaká. na technické účely a podobne. buničina a lignín). škrob a bielkoviny). metabolity). Neúčinný zvyšok tvoria balastné látky. medziprodukty (nemajú veľký význam z terapeutického hľadiska) a tzv. že sa skladá predovšetkým zo značného množstva vody. ktoré sa vytvorili z primárnych špeciálne prebiehajúcimi látkovými premenami. Z celej sústavy rastlinnej živej hmoty možno vydeliť ešte jednu skupinu obsahových látok. ktoré sa ukladajú ako zásobné látky (napr. tretej akosti sú určené na priemyselné spracovanie. Rátajú sa medzi ne funkčné súčiastky buniek (najmä enzýmy). Všeobecné predpisy na skúšanie drog a liečivých rastlín uvádza ČSN 86 6005. ktoré po spálení rastliny ostávajú ako popol. Okrem liekopisu sa u nás zaviedli ešte československé štátne normy pre liečivé drogy . kvety alebo byle v listovej droge). Ich účinnosť podporujú vedľajšie účinné obsahové látky. V kôre jej býva asi 50 % a v semenách. ktorý platí od 1. 4. prvá akosť zodpovedá požiadavke ČsL 4. j. alkaloidy — zásadité látky obsahujúce v molekule viazaný dusík. na vodu najchudobnejších.). ON. kamienky. prípadne pomáhajú plniť iné dôležité funkcie v rastline (enzýmy). Odborní pracovníci sú povinní poznať jeho obsah a riadiť sa ním. apríla 1965. Patria medzi ne napr. kvetné časti a dužinaté plody do 90 %. ktoré v rastline vznikli hlavne druhotne ako výsledok jej životných prejavov. iné časti materskej rastliny — všetky nepatričné časti materskej rastliny (napr. strata sušením — hmotnostný úbytok vznikajúci sušením drogy za predpísaných podmienok.). asi 10 %. alebo sa vyskytujú len v úzko ohraničenom okruhu rastlín (špecializované). alkaloid strychnín iba v rode Strychnos). a tá sa žiada aj v prípade drog upotrebených priamo ako liečivo — liek. ktoré sa neodstránia pri zbere alebo úprave drogy. glykogén a i. ktorý potrebuje pre svoj život. Sekundárne látky sú substancie. alebo tvoria bunkovú štruktúru (celulóza. 3. Nachádzajú sa iba v obmedzenom okruhu rastlín (napr. Môžu byť zložkou každého rastlinného tela (ubikvitárne). úprave alebo preprave. enzýmy) alebo pasívne (napr. 1987 (v čase edičnej prípravy tohto Atlasu sa chystalo už 4. V jej názvoslovnej časti sa uvádzajú viaceré pojmy. Primárne produkty sú dôležité pre udržanie života a v priebehu látkového metabolizmu môžu vystupovať aktívne (napr. je oficiálna. preto sú u nás vytýčené štátne normy pre liečivé drogy. piesok atď. cudzie organické prímesi — úlomky iných rastlín alebo iné organické látky. ktoré si treba vysvetliť. ako hlina. liečebný účinok drog podmieňuje ich akosť. Je vecou lekára. Uvádza ich najmä platný československý liekopis — v súčasnosti je to Československý liekopis.OBSAHOVÉ LÁTKY LIEČIVÝCH RASTLÍN A DROG Ako sme už zdôrazňovali. Oveľa menej vody je v zásobných podzemných orgánoch. lebo sa používajú aj v tomto atlase: 1. Produkty látkovej premeny (metabolizmu) rastlín i zvierat sa zvyčajne rozdeľujú na dve skupiny: primárne a sekundárne. ktoré z hľadiska funkcie v rastline vytvárajú buď jej kostru (napr. Ak drogu uvádza aj ČsL 4. vydanie (ČsL 4) — Pharmacopoea Bohemoslovaca. X. rastlina si vytvára prepestrý súbor obsahových látok. rozpustné v organických rozpúšťadlách 24 . 2. vydanie nášho liekopisu — ČsL 4). 4. 1987. Táto skupina tvorí premenlivý podiel v jednotlivých rastlinných druhoch čo do množstva i vzhľadom na svoju skladbu (uvádza sa v ČSN 86 6005 ako extrakt). aminokyselina fenylalanín je prítomná v každom živom organizme). ZÁKLADNÉ FYTOCHEMICKÉ ROZDELENIE OBSAHOVÝCH LÁTOK V RASTLINÁCH Ako teda vidno. organické kyseliny. Tie zvyčajne podľa určitých znakov drogového materiálu rozlišujú pri každej droge tri akostné triedy. Tie. Zvyšok sušiny tvoria minerálne látky. ktoré sú nositeľmi liečebného účinku. resp. t. Z druhotne (sekundárne) utváraných špecializovaných obsahových látok sú najdôležitejšie tieto: 1. príp. listy.ČSN. anorganické prímesi — neorganické znečisteniny. alkaloidy. Šťavnaté a dužinaté časti obsahujú až 98 % vody. Drogy druhej. triesloviny a silice. ktorá sa dá vyťažiť extrakciou vodou. prebytky primárnej látkovej premeny. Nás z nich osobitne zaujímajú tie. platná od 1. Ak skúmame rastlinné telo z hľadiska chemickej skladby v zmysle novšie uplatňovaného pojmu fytochémia (t.

ľanový. Tukom sa podobajú vosky. v ovocí sú prítomné p l o d o v é k y s e l i n y . g u m o ž i v i c e a b a l z a m y (občas sa v liečbe používa peruánsky balzam). ktoré sú často zmesou viac než 50 rozličných vonných látok. obsiahnutý napr. divozel a fialka. sú najdôležitejšie tieto: 1. napr. 6. Na bielkoviny sú najbohatšie semená. Napríklad spálením 1 kg ľanového oleja sa uvoľní 38 970 joulov. pre čeľade iskerníkovitých. glykozidy — ďalšia skupina so značným zastúpením jedovatých obsahových látok. predovšetkým škroby. 3. 5. Všetky silice pôsobia dezinfekčné a hojne sa upotrebúvajú v ľudovom liečiteľstve. známa skôr ako vitamín C. Pre životné funkcie sú veľmi dôležité. lebo sa nevstrebávajú sliznicami čriev a žalúdka (saponíny obsiahnuté v kúkoli sa však vstrebávajú sliznicami. a preto sú krvným jedom). z m i n e r á l n y c h k y s e l í n je najvýznamnejšia kyselina kremičitá. Obsahuje ich napr. Ich liečebné použitie patrí výlučne do pôsobnosti lekára. Saponíny podporujú vstrebávanie iných. kyselina jablčná. zosilňujú však účinnok hlavných obsahových látok. močopudných (list brezy). ovplyvňujú látkovú premenu. prítomné napr. Príznačné sú napr. horčiny . Najznámejší z nich je rutín. napr. Pôsobia proti kašľu (napr. borovicová kolofónia). Ich nedostatok vo výžive má za následok poruchy dôležitých biologických procesov. pôsobia močopudne a mierne preháňavo. močopudne (petržlenový koreň). vňať tymianu). ide o vysokomolekulové zlúčeniny zložené z aminokyselín. v ľanovom oleji. napr. 2. Rastlinné oleje či tuky sú väčšinou tekuté (napr. 2. kyseliny — rozdeľujú sa na niekoľko skupín. pri cudzokrajných drogách.). slnečnicový a konopný olej). napomáhajú odkašlávanie. šípkach atď. makovitých a ľaliovitých rastlín. flavonoidy — hojne rozšírené. upravujú chuť a arómu (vanilka). liečebne dôležité sú aj k y s e l i n y l i š a j n í k o v . slúžia na dráždenie kože (borovicový balzam). Obsahuje ich napr. používajú sa ako koreniny (majorán. Najviac lipidov je v semenách (plodoch). repkový. V liečiteľstve sa uplatňujú jednoduché cukry. ktoré sú zvyčajne netoxické. takmer napospol nejedovaté látky. v minulosti nazývané vitamín F. prítomná hlavne v prasličke. Samovoľná manipulácia s týmito látkami je väčšinou nebezpečná. Blízky vzťah k siliciam majú živice (liečebne sa uplatňuje napr. dodávajúce mu príslušnú osviežujúcu chuť (napr. glukóza a fruktóza. Skladajú sa z glycerolu a vyšších mastných kyselín (napr.). najznámejšie z nich sú tuky a oleje. spazmolytických (rumanček a sladké drievko). Osobitnú skupinu glykozidov tvoria s a p o n í n y .5 x viac než z rovnakého množstva glukózy. kyseliny olejovej. Ďalšie špecializované obsahové látky sa uvádzajú pri jednotlivých liečivých rastlinách. Z ubikvitárnych obsahových látok. v rute (potláča lámavosť krvných vlásočníc). Prudkým spôsobom ovplyvňujú niektoré životné funkcie. vetropudne (rasca). preto sa nazývajú aj bioflavonoidy. súčasne podávaných liečiv. teda na zlepšenie chuti do jedenia. ktoré sa ako zásobná látka nachádzajú v ovocí a mede. Niektoré liečebne dôležité glykozidy sa nesprávnym sušením ľahko rozkladajú. ale aj disacharidy (hlavne trstinový či repný cukor) a polysacharidy. Majú vysokú energetickú hodnotu. je hojne zastúpená k y s e l i n a a s k o r b o v á . vhodné na povzbudenie tvorby žalúdočných štiav.takmer výlučne ide o nejedovaté. teda 2. prevažne glykozidické látky (iridoidy). niektoré aj ako stomachiká (palinová vňať). kyselina nikotínová. ale aj prípravkov používaných pri ochoreniach srdcového a obehového systému (hlohová droga). žlto sfarbené látky s glykozidickou stavbou. ovocí. chorobné zmeny na sliznici tráviacich ústrojov a poruchy nervovej činnosti). ľuľkovitých. ktoré slúžia väčšinou ako ochranné látky na povrchu rastlinných orgánov. prvosienka. 3. V súčasnosti majú najmä technické použitie (šelak atď. uvoľňujúcim energiu pre životné deje a činným aj pri tvorbe iných obsahových látok. palmitovej a stearovej). Vlastnosti lipidov závisia predovšetkým od týchto kyselín. v pľuzgierke islandskej a lišajníku dubovom. škoricovník atď. obsiahnutá najmä v kvasniciach (jej nedostatok spôsobuje kožné poruchy. Flavonoidy väčšinou nemajú vyhranené pôsobenie na organizmus. sacharidy (predtým nazývané glycidy. Pre živé organizmy sú vysoko toxické.). éterické oleje (silice) — bezdusíkaté. nevyhnutným pri dýchaní rastlín. vínna a citrónová). resp. Sú priamym produktom fotosyntetickej asimilácie. ktoré majú antibakteriálne účinky a nachádzajú sa napr. ich soli sú rozpustné vo vode. koreň horca a list vachty trojlistej. bielkoviny — tvoria základnú zložku živej bunkovej hmoty. inak aj cukry) — patria medzi najdôležitejšie látky zúčastňujúce sa na rastlinnom metabolizme. lipidy — významné rezervné látky vznikajúce pri druhotnej látkovej premene. v zelenine. významné sú i n e n a s ý t e n é m a s t n é kyseliny. 4. u nás tvoria zložku liečebnej kozmetiky (krémy Neridé a Perilacin na výživu citlivej a suchej pokožky). Bohatý obsah flavonoidov majú kvety bazy i trnky a ihlica tŕnitá.(éter. ale aj ako nervína a sedatíva (chmeľové šištice a valeriánový koreň). chloroform atď. Rezervnou látkou je aj inulín obsiahnutý v astrovitých a zvončekovitých 25 . Medzi najdôležitejšie patria srdcové glykozidy obsiahnuté v náprstníkoch a preháňavé antrachinónové glykozidy prítomné v krušinovej kôre. ktoré sa nachádzajú vo všetkých rastlinách. ktoré sa ukladajú v rezervných orgánoch rastlín. v rastlinnej ríši sa hojne vyskytujú aj iné k y s e l i n y v i t a m í n o v é h o c h a r a k t e r u.

rastlinách. Škroby sú pomocnými látkami pri príprave tabliet, zásypov atď., inulín zasa cenným diabetickým prostriedkom. Chemicky rovnaký základ má i celulóza (buničina), ktorá sa o. i. používa na výrobu vaty. V tesnej chemickej príbuznosti s cukrami sú slizy, gumy a pektíny. Slizy sa používajú najmä na utváranie ochranných povlakov niektorých liečiv, pri ktorých sú špecifické nároky na miesto a čas vstrebávania v tráviacom trakte. Podobné použitie majú aj ligníny a ďalšie zložky rastlinných organizmov. Okrem týchto skupín látok sa liečebne využívajú aj rastlinné farbivá, predovšetkým chlorofyly, ktoré sú súčasťou listovej zelene. Chlorofyly sa uplatňujú v prípravkoch na urýchlenie hojenia (napr. Chlorophyllum oleosum SPOFA) alebo v zubných dezinfekčných prípravkoch a pastách (napr. T 32 s chlorofylom), prípadne v liečebnej kozmetike. Izolujú sa napr. zo žihľavy alebo špenátu. Fytoterapeutické uplatnenie nachádzajú aj rastlinné biokatalyzátory čiže ergóny (pôsobky). Medzi ne sa zvyčajne začleňujú hormóny, enzýmy a vitamíny. Rastlín s hormonálnym účinkom na organizmus je málo. Niektoré však svojimi obsahovými látkami predsa len ovplyvňujú činnosť štítnej žľazy, ba struky fazule alebo jastrabinová vňať obsahujú aj glukokiníny znižujúce obsah cukru v krvi. Niektoré naše rastliny (napr. tulipány a cesnak) obsahujú i látky povzbudzujúce sexuálnu aktivitu. Bez prítomnosti enzýmov by ani v rastlinnom organizme nevznikla nijaká reakcia. Jestvuje veľké množstvo enzýmov s úzkym, špecifickým poslaním. Možno ich prirovnať ku kľúčom, kým látky, na ktoré majú pôsobiť, sú akýmisi zámkami: do každej zámky je dobrý iba jeden kľúč. Enzýmy majú mimoriadne vysokú účinnosť. Napríklad sacharáza štiepi až 200 000-násobné množstvo sacharózy na glukózu a fruktózu. Na využití enzýmových pochodov sú založené celé priemyselné odvetvia (kvasný priemysel, liehovarníctvo, pivovarníctvo, vinárstvo, výroba syrov, octu atď.). Inokedy však treba enzýmové pochody potlačiť a vylúčiť. Tak sa postupuje napr. vtedy, ak chceme zastaviť rozkladné procesy v liečivých rastlinách a zamedziť ničenie terapeuticky účinných obsahových látok. Obsobitnú, chemicky rôznorodú skupinu tvoria ochranné látky, nazývané aj fytoncídy alebo rastlinné antibiotiká. Niektoré z nich patria medzi silice, ďalšie medzi alkaloidy, triesloviny atď. Nachádzajú sa napr. v cesnaku, cibuli, repíku a v ľubovníku. Od pravých antibiotík, ktoré sú zväčša produktom plesní, sa však tzv. rastlinné antibiotiká odlišujú kvalitatívne i kvantitatívne. Súčasťou každého živého organizmu, teda i rastliny, je voda. V jednotlivých častiach rastlín sa nachádza 10 až 98 % vody. Je teda dôležitým stavebným aj zásobným materiálom. Bez prítomnosti vody by v rastlinách neprebiehali nijaké metabolické procesy. Rozborom sušiny alebo popola získame obraz o tom, ktoré látky či prvky prijala rastlina zo svojho prostredia. Po dokonalom spálení rastliny sa dá presne zistiť, aké minerálne látky obsahovala a aký bol ich podiel. Mnohé minerálne látky možno v určitých koncentráciách využívať liečebne. Napríklad draslík, hojne obsiahnutý v bliznách kukurice, pôsobí močopudne; dusičnan draselný, obsiahnutý napr. v listoch podbeľa, účinkuje zasa protiastmaticky. Podobne sa v pomocnej terapii využíva prítomnosť železa, vápnika, kremíka, jódu alebo iných prvkov či ich solí. Niektoré z nich sú však v rastlinách nežiadúce. Taký je napríklad šťaveľan vápenatý, nadmerne prítomný v rebarbore, štiave či v špenáte. Keďže sa šťaveľan vápenatý usadzuje v kĺbových puzdrách, reumatici by sa mali zriecť konzumu špenátu. To isté sa odporúča ľuďom náchylným na tvorbu močových kamienkov. Ani deťom by sa špenát nemal podávať častejšie ako raz týždenne (aj to vždy len s mliekom). Prirodzene, týmto sa nekončí ani hrubý výpočet látok obsiahnutých v rastlinách, a tobôž výpočet ich terapeutických alebo iných účinkov. (O niektorých sa podrobnejšie píše pri jednotlivých rastlinách v špeciálnej časti tohto diela a v stati Dôležitejšie cudzokrajné drogy.) V rastlinách ustavične vznikajú, menia sa a zanikajú nepredstaviteľné kvantá rozličných látok. Ani na liečivé látky nemožno hľadieť ako na uzavretý a nemenný súbor s ustálenými funkčnými vzťahmi. Istá látka rastlinného organizmu môže raz slúžiť ako medziprodukt, inokedy ako stavebná či rezervná látka, prípadne ako katalyzátor alebo výlučok z cyklu. Veľmi zložité väzby vznikajú pri liečebnom využívaní látok obsiahnutých v rastlinách. Preto rastlinná liečba nie je oblasťou, v ktorej by neodborníci mohli experimentovať bez rizika, že vážne ohrozia svoje či cudzie zdravie.

JEDOVATÉ RASTLINY
Už v staroveku sa poznala nielen liečivá sila, ale aj jedovatosť niektorých rastlín. Spočiatku sa rastlinné jedy používali na trávenie divej zveri. Napríklad prilbica žltá (Aconitum lycoctonum) sa pridávala do mäsa určeného na hubenie vlkov. Čoskoro sa však prišlo na to, že rastlinnými jedmi sa dajú odstraňovať aj nepohodlní ľudia. Vlastne už v mýtických časoch sa travičstvom zaoberala Medea z Kolchidy. Usudzuje sa, že používala jed z jesienky (Colchicum autumnale), ktorá hojne rástla v Kolchide na juhozápadných svahoch Kaukazu. V antických časoch sa na trávenie ľudí používal najmä bolehlav (Conium maculatum). Odvar z bolehlavu usmrtil aj slávneho Sokrata. V tom období sa poznali už aj jedovaté účinky tisu (Taxus baccata) a niektorých druhov húb. Kuriózny je prípad miernej otravy asi 10 000 vojakov Xenofonovej armády pri Trapezunte. Vyvolal ju včelí med znesený z okolitých rododendronov (Rhododendron ponticum a Rhododendron luteum). Dnešné poznatky o jedovatých rastlinách sú podstatne širšie a hlbšie. Aj v našom zemepisnom pásme rastú desiatky rastlinných druhov, ktoré môžu zapríčiniť nebezpečné otravy. Zberači liečivých rastlín nevyhnutne musia poznať aj všetky jedovaté rastliny. Príležitostní zberači by mali dôsledne rešpektovať aspoň zásadu, že na liečebné účely nikdy nezberajú rastliny, pri ktorých nemajú stopercentnú istotu o ich správnom druhovom určení. Veľa sa dá naučiť od skúsených zberačov, ale treba sa opierať i o spoľahlivé odborné príručky s výstižnými botanickými opismi a vernými vyobrazeniami liečivých rastlín. Otravy jedovatými rastlinami nie sú veľmi časté, pravda, ak odhliadneme od detských otráv zapríčinených plodmi, jadrami alebo kvetmi niektorých zelených rastlín. Takýchto detských otráv je pomerne veľa. Deti zo zvedavosti ochutnávajú aj plody jedovatých rastlín. Menšie deti treba dobre strážiť a vychovávať k tomu, aby nejedli plody neznámych rastlín. Na miestach, kde sa hrávajú, treba jedovaté rastliny vyplieť. Najúčinnejším spôsobom prevencie je však poznanie jedovatých rastlín. Deti majú výborné pozorovacie schopnosti a za pomoci rodičov či iných skúsených osôb sa dosť rýchlo naučia rozlišovať jedovaté rastliny. Len tak sa spoľahlivo môžu uchrániť pred otravami. Jedovatosť niektorých rastlín podmieňujú špecifické obsahové látky, ktoré môžu byť prítomné v celej rastline alebo len v niektorej jej časti, najmä v plodoch. V jedovatej rastline sa spravidla nachádza viacero jedov. Zvyčajne sú to alkaloidy (zásadité látky s obsahom dusíka) alebo glykozidy (organické zlúčeniny obsahujúce jedovatý aglykón, ktorý sa viaže na cukornú zložku), prípadne toxalbumíny (látky príbuzné bielkovinám, obsiahnuté v niektorých druhoch húb, ale aj v agáte a ďalších zelených rastlinách). Niektoré rastliny obsahujú jedovaté saponíny (napr. kúkoľ a vranie oko). Časť saponínov sa využíva i liečebne, no tie, ktoré sa po požití vstrebávajú do krvi, spôsobujú rozklad červených krviniek a sú veľmi nebezpečné. Len málo rastlín obsahuje jedovaté silice (napr. borievka netata) alebo jedovaté živice (napr. posed čierny, posed červený) či jedovaté horčiny (napr. zimozeleň, rododendron a šalát jedovatý). Najmenšiu skupinu tvoria rastliny s neznámym zložením jedov (napr. difenbachia a áron).
JARNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Už v čase, keď sa ešte len topí sneh, možno nájsť v prírode prvé jedovaté rastliny — snežienku jarnú (Galanthus nivalis) a bleduľu jarnú (Leucojum vernum). V cibuliach snežienok sa hromadia alkaloidy fenantridínovej skupiny, ktoré sú jedovaté, no po náležitej úprave slúžia i na výrobu liekov proti Parkinsonovej chorobe. Podobné látky sa nachádzajú aj v kvetoch klívie a amarylky, ktoré sa pestujú v domácnostiach ako dekoratívne rastliny. Nebezpečnejšie sú jedy obsiahnuté v kvetoch čemerice (Helleborus), iskerníkovitej rastliny pestovanej v záhradkách na ozdobu. Jed čemeríc vyvoláva prudké hnačky a obrny. Veľmi nebezpečný je lykovec jedovatý (Daphne mezereum), kríčkovitá rastlina rozšírená v záhradkách aj vo svetlejších lesoch. Kvety má sfarbené podobne ako orgován (Syringa). Už vdychovanie jeho omamnej vône môže zapríčiniť prudké bolesti hlavy. Pomerne veľké množstvo jedov obsahujú blizny šafranu (Crocus) a cibuľky narcisov (Narcissus). Otravy týmito rastlinami sú však u nás zriedkavé. Na jar deti často zbierajú iskerníkovité rastliny, ktoré v čerstvej šťave obsahujú jedovatý protoanemonín. Tento jed dráždi kožu a sliznice. Na koži vyvoláva pľuzgiere a ak sa dostane do očí, spôsobí prudký zápal spojiviek. Nachádza sa v šťave blyskáča (Ficaria verna), veterníc (Anemone), ponikleca (Pulsatilla) i záružlia (Caltha). Šťava týchto rastlín sa ľudovo odporúča proti reumatizmu. Toho sa rozhodne treba vyvarovať, lebo namiesto liečivého účinku privodí ťažké poškodenie kože.
27

Jedovaté sú i voňavé kvety chochlačky (Pistolochia, syn.: Corydalis), ktorá rastie v lesoch. V kvetoch chochlačky sa nachádza jedovatý alkaloid bulbokapnín, ktorý vyvoláva otravy s podobnými príznakmi, aké pozorujeme pri zápale mozgových blán. V ľudovom liečiteľstve sa táto rastlina odporúča proti závratom a nervovým poruchám. Pred akýmkoľvek liečebným použitím chochlačky však treba vystríhať. Prudko jedovatý je aj štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides), známejší pod názvom zlatý dážď. Obsahuje jedovatý alkaloid cytizín. Deti sa niekedy dajú zlákať zlatožltými kvetmi štedreca, no už päť rozžutých kvetov môže pre ne znamenať smrteľné nebezpečenstvo. Ešte toxickejšie sú nezrelé plody, ktoré sa veľmi podobajú na fazuľové struky. Po prvých príznakoch otravy (bledosť, potenie, nevoľnosť, vracanie a hnačky) treba ihneď vyhľadať lekára. Keďže štedrec sa často pestuje ako ozdobný ker v parkoch, na jeho jedovatosť by mal spravovateľ parku vhodnou formou upozorňovať (napr. na tabuľkách). Podobne by sa mali označovať aj iné jedovaté rastliny v parkoch. Koncom jari rozkvitá agát (Robinia pseudoacacia). Všetky časti tohto stromu — s výnimkou kvetov — obsahujú jedovaté látky. I vôňa kvetov vyvoláva u niektorých astmatikov záchvaty dusenia. V máji kvitne konvalinka (Convallaria majalis). V jej plodoch sú jedovaté látky, ktoré spôsobujú omámenosť, vracanie a nadmerné močenie. Podobné účinky má kokorík voňavý (Polygonatum odoratum), kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) i tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). Na rozhraní jari a leta kvitne niekoľko jedovatých druhov iskerníkov (Ranunculus), napr. iskerník prudký, iskerník jedovatý a iskerník plamenný. V čeľadi iskerníkovitých je veľmi veľa jedovatých druhov. Podobné vlastnosti majú aj viaceré druhy rodu plamienka (Clematis), žltohlav (Trollius) a orlíček (Aquilegia). Iná skupina jedov je prítomná v záhradnej ozdobnej rastline stračia nôžka (Delphinium). Jednou z našich naj jedovatejších rastlín je prilbica modrá (Aconitum napellus). Je to mohutná bylina rastúca vo voľnej prírode. Obsahuje jedovatý alkaloid akonitín. Človek postihnutý otravou cíti najprv veľmi silné mravčenie, potom sa mu zdá, akoby mu v cievach namiesto krvi kolovala ľadová voda, neskôr pociťuje nevoľnosť a úzkosť, ba niekedy sa mu celkom zastaví dych. Čerstvá rastlina môže vyvolať zápaly a pľuzgiere. Akákoľvek ľudovoliečiteľská manipulácia s prilbicou modrou je veľmi nebezpečná. Koncom jari alebo začiatkom leta začína na medziach i kamenistých stranách kvitnúť jedovatý rozchodník prudký (Sedum acre). Niekedy jeho kvety tvoria súvislé koberčeky. Obsahuje látky, ktoré dráždia sliznice aj kožu. Leptavý účinok má oranžové mlieko žlto kvitnúceho lastovičníka (Chelidonium majus). Ak sa dostane na rohovku oka, vyvoláva jej zvredovatenie. Jedovatá je i šťava mliečnika (Tithymalus, syn.: Euphorbia). Ľudovo sa šťava mliečnikov odporúča na bradavice, ale táto indikácia je nebezpečná. (S podobnou kritickosťou treba posudzovať aj mnohé ďalšie odporúčania ľudového liečiteľstva.)
LETNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Kým v jarnom období sú najväčšou hrozbou jedovaté rastliny z čeľade iskerníkovitých, v letných mesiacoch sú to zasa najmä rastliny z čeľade zelerovitých (Apiaceae). Táto čeľaď so 140 rodmi a približne 1000 druhmi zahrnuje výlučne byliny s hrubými, znútra dutými byľami, s listami dosadajúcimi na byľ pošvovou stopkou; na výrazných súkvetiach zelerovitých rastlín sa tvoria malé vajcovité plody, ktoré sa rozpadávajú na mesiačikovité útvary (nažky). Mnohé zelerovité rastliny sa využívajú v liečiteľstve, ale aj v kuchyni (napr. rasca, kôpor, fenikel, petržlen a mrkva), no niektoré sú mierne až stredne jedovaté (vyvolávajú omámenie, závraty, celkovú nevoľnosť atď.). Najnebezpečnejšou letnou jedovatou rastlinou je rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). Rastie na mokrých miestach, má príjemnú mrkvovú vôňu a sladkastú chuť. Často sa vyskytuje pri lesných studničkách, pričom jed prechádza z koreňov do vody. Takto sa možno otráviť aj kontaminovanou vodou zo studničky. Najviac jedu obsahuje rozpuk v čase kvitnutia (sušením sa jed z rastliny stráca). Pri otravách sa podáva silná čierna káva alebo čaj, prípadne riedený ocot či iná neškodná kyselina, ďalej živočíšne uhlie a prostriedky na vracanie. Jedy rozpuku sa súborne nazývajú polyíny (patrí k nim napr. cikutoxín). Podobné jedovaté látky obsahuje tetucha kozia (Aethusa cynapium). Často rastie medzi petržlenom, na ktorý sa podobá. Vyskytuje sa i na poliach a rumoviskách. Má akoby ovoskovanú byľ a páchne myšinou. Otrava sa prejavuje pálčivými bolesťami hltana a ťažkou poruchou chôdze. Známe sú už aj smrteľné otravy. Rovnako nebezpečný je bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), ktorý rastie pri plotoch a na vlhkých miestach v blízkosti ľudských obydlí. Obsahuje päť jedov zo skupiny alkaloidov. V antickom Grécku ho používali ako jed pri súdnych popravách. Menej známou, no takisto nebezpečnou rastlinou je krkoška márnivá (Chaerophyllum temulum). Rastie hojne v krovinách a pri plotoch. Vyzerá ako petržlen, ale plody má podobné rasci. Občas zapríčiňuje otravy dobytka.
28

V lete kvitnú a dozrievajú viaceré prudko jedovaté rastliny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Vlastne všetky ľuľkovité rastliny sú viac či menej jedovaté, dokonca i zemiaky, pravda, okrem zdravých hľúz. Známe sú však otravy klíčkami zemiakov, a najmä zelenými hľúzami, ktoré prezrádzajú prítomnosť jedovatého alkaloidu solanínu. Jedy niektorých ľuľkovitých rastlín predstavujú smrteľné nebezpečenstvo. Medzi prvé príznaky otravy ľuľkovitými rastlinami patrí sucho v ústach a na hlasivkách, sipľavý hlas, rozšírené zreničky nereagujúce na svetlo, ochabnutosť a halucinácie. Otrava si vyžaduje rýchlu odbornú lekársku pomoc. Medzi najnebezpečnejšie ľuľkovité rastliny patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna). Prudkú otravu spôsobí už niekoľko bobúľ ľuľkovca. Na vrub tejto rastliny pripadá u nás asi toľko otráv ako na všetky ostatné rastliny dovedna. Postihnuté bývajú spravidla deti. Občas sa deti otrávia i semienkami blenu čierneho (Hyoscyamus niger). Semienka sú uložené v tobolkách krčiažkovitého tvaru a vyzerajú ako mak. Podobné jedy obsahuje durman obyčajný (Datura stramonium), ktorý má biele zvončekovité kvety, ale aj ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara) s jedovatými sladkohorkými bobuľami. Pravda, jedovaté rastliny nie sú len v čeľadi ľuľkovitých, iskerníkovitých či zelerovitých. Roztrúsené sa vyskytujú aj v iných čeľadiach. V lete dozrievajú jedovaté plody kúkoľa (Agrostemma githago). Obsahujú saponín gitagín. Otrava sa prejavuje najprv hnačkami a potom porušením červených krviniek. Liečba je veľmi náročná. Vysokým obsahom prudko jedovatého alkaloidu kolchicínu sa vyznačujú plody jesienky (Colchicum autumnale). Tento jed sa obrazne nazýva rastlinný arzenik. Známy je už od staroveku. Jesienka má najprv plody a až neskôr, v jeseni kvety. Vypadané semienka tejto rastliny sú veľkým nebezpečenstvom pre deti. Nebezpečné sú aj plesnivé šištice chmeľu (Humulus lupulus). Vyvolávajú alergiu spojenú s ospanlivosťou, očnými zápalmi, kožnými vyrážkami atď. Zberači chmeľu by sa mali vyvarovať kontaktu s plesnivejúcimi šišticami tejto rastliny. Veľmi jedovatá je kýchavica biela (Veratrum album), mohutná bylina rastúca na horských pasienkoch. Pastieri ju poznajú a ničia, lebo zapríčiňuje otravy dobytka. Aj medzi kríkmi a stromami je niekoľko jedovatých druhov. Okrem spomínanej borievky netaty a tisu obsahuje jedovaté látky aj tuja (Thuja) a viacero ďalších ozdobných parkových drevín. Osobitne treba upozorniť na sumachovec (Toxicodendron). Táto dekoratívna, často pestovaná rastlina už po dotyku poškodzuje kožu. Dráždivé sú dokonca i jej výpary. Veľmi zákernou rastlinou je ricín (Ricinus). Má ostnaté plody s fazuľovitými semenami, ktoré obsahujú prudký jed zo skupiny toxalbumínov. Smrteľná dávka jedu je už v 2 — 10,,fazuľkách" ricínu. Otrava sa prejaví až po 10—12 hodinách sčervenením, krvácaním zo spojoviek i kože, hnačkami a kŕčmi. Medzitým sa jed už vstrebal do krvi, takže liečenie je mimoriadne ťažké. Aj medzi populárnymi liečivými rastlinami z čeľade zelerovitých sú také, ktoré môžu vyvolať podráždenie kože, precitlivenosť voči slnečnému žiareniu, poruchy kožnej pigmentácie atď. Takéto prejavy niekedy pozorujeme pri liečivom využívaní archangeliky, ľubovníka aj iných rastlín. Zapríčiňujú ich najmä glykozidy furokumaríny, hojne obsiahnuté vo viacerých zelerovitých rastlinách.
JESENNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

V jesenných mesiacoch dozrievajú v prírode plody mnohých druhov bylín, kríkov i stromov. Pre deti, ba i pre dospelých sú veľkým lákadlom červené plody kaliny (Viburnum). Po ich zjedení vznikajú prudké poruchy tráviacich ústrojov, ba známe sú i smrteľné otravy. Podobné tráviace poruchy vyvolávajú aj plody bazy čiernej, a najmä bazy chabzdovej. Na jedenie nie sú vhodné ani plody bršlenu, krušiny, rešetliaka a vtáčieho zobu. Posledným vážnym nebezpečenstvom v jesennom období je jesienka obyčajná (Colchicum autumnale). Prudko jedovaté sú plody aj bledofialové kvety tejto rastliny. Deti rozhodne nemožno bez dozoru nechať na lúke porastenej jesienkou. Po ochutnaní jej kvetov či plodov vzniká nebezpečná otrava, ktorá sa však prejaví oneskorene, až po vstrebaní jedu do krvi (podobne ako pri muchotrávke zelenej). Preto už pri podozrení, že sa dieťa otrávilo, treba urýchlene vyhľadať lekára. Ako sme už spomenuli, najviac otráv spôsobujú plody ľuľkovca. Druhou najčastejšou príčinou otráv zelenými rastlinami sú jadrá kôstkového ovocia, a to čerstvé i sušené. Obsahujú totiž kyanovodík, jed s horkomandľovou vôňou. Najviac kyanovodíka je v jadrách marhúľ a broskýň. Na jeho prítomnosť upozorňuje už horkastá chuť ovocných jadier. Ani jeden druh nášho kôstkového ovocia nemá jedlé jadrá. Cieľom state o jedovatých rastlinách nebolo vzbudzovať strach. Chceli sme len upozorniť na reálne nebezpečenstvo, ktoré hrozí najmä deťom ochutnávajúcim plody či iné časti neznámych rastlín. Kto si osvojí aspoň základy botaniky, nemusí sa takýchto otráv obávať. Ochrániť treba pred nimi hlavne deti. 29

POUŽITIE LIEČIVÝCH RASTLÍN
ČAJOVINOVÉ ZMESI Liečenie rastlinami siaha do predhistorických čias. Naši dávni predkovia konzumovali aj rastliny, pričom zistili, že niektoré z nich majú aj liečivé účinky. Pôvodne sa na liečenie používali čerstvé rastliny, neskôr rastlinné šťavy a odvary, v novšom období aj výťažky, tinktúry atď. Najväčšiu obľubu odpradávna až dodnes majú liečivé čajoviny. ' Najúčinnejšou terapeutickou formou je čerstvá rastlinná šťava. Zo šťavnatých plodov sa ľahko získava vylisovaním alebo rozotieraním. Málo šťavnaté rastlinné časti však treba rozomlieť na pocínovanom mäsovom strojčeku, uložiť na husté plátno a šťavu z nich pretlačiť do pripravenej nádoby. Postup je niekedy prácny, navyše sa musí každý deň opakovať, preto čerstvé bylinné šťavy nie sú v našom ľudovom liečiteľstve príliš obľúbené. Rozhodne by si zaslúžili väčšiu pozornosť. Užívajú sa buď v prirodzenom stave, alebo prisladené medom, prípadne sa zapíjajú čajom, neprevareným mliekom alebo hlienovými polievkami. Výborné uplatnenie nachádzajú v jarných liečebných kúrach, keď sa najviac prejavuje nedostatok vitamínov a prichádza jarná únava. Jarná kúra by mala trvať aspoň týždeň, radšej však dva týždne. Šťava sa vytláča z bylín, ktoré sú vhodné na šaláty. Ak je nechutná, mieša sa s malým množstvom šťavy z aromatických bylín. Medzi základné byliny pri vitamínových kúrach patrí alchemilka obyčajná, hluchavka biela, kapsička pastierska, ľubovník, nátržník husí, pamajorán obyčajný, pľúcnik lekársky, potočnica lekárska, praslička roľná, púpava lekárska, pýr plazivý, skorocel kopijovitý, štiav kyslý a veronika lekárska. Na prichutenie sú vhodné napr. archangelika lekárska, baza čierna, bedrovník lomikameňový, čakanka obyčajná, hadovník väčší, chmeľ obyčajný (výhonky), komonica lekárska, krvavec lekársky, kuklík mestský, lipkavec marinkový, materina dúška, stavikrv vtáčí, zádušník brečtanový, zemežlč menšia a žindava európska. Pri miešaní základných a aromatických bylín sa odporúča pomer 9 : 1 . Na jarné kúry — a na posilňovacie kúry vôbec — sa osvedčili napr. tieto čajoviny: (1) list šalvie, list rozmarínu a vňať paliny po 10 g, vňať myšieho chvosta a vňať ľubovníka po 20 g, list žihľavy 30 g (1 lyžica zmesi sa obarí štvrťlitrom vody a nechá sa prikryté 15 minút; podáva sa ráno, pred obedom a večer po 1 šálke); (2) list žihľavy, vňať myšieho chvosta a koreň púpavy po 20 g, vňať zemežlče 15 g, kvet trnky a kvet podbeľa po 10 g (príprava a podávanie ako pri prvej čajovine); (3) list mäty piepornej a podzemok puškvorca po 30 g, plod borievky 25 g, vňať pupenca plotného 15 g (príprava ako pri prvej čajovine, podáva sa 1 — 3 x denne po 1 šálke čaju). Obľúbené sú aj čajové nápoje pripravené z jednotlivých (nemiešaných) liečivých drog, napr. čaj z fenikla obyčajného proti nadúvaniu, čaj z kvetov lipy pri nachladnutí a na potenie, čaj z medovky lekárskej pri bolestiach hlavy a na povzbudenie trávenia, čaj z kvetov rumančeka pravého na kloktanie atď. Kto nemá možnosť presne naväzovať drogy, môže použiť orientačné mierky: do polievkovej lyžice sa zmestí 3 —5 g sušených kvetov alebo listov, asi 10 g sekanej vňate, 6—10 g sušených sekaných koreňov a 5 —10 g semien. Polievková lyžica má objem asi 15 ml, dezertná lyžička 10 ml a čajová alebo kávová lyžička 5 ml. Pojmom šálka alebo pohárik (česky pohárek) označujeme nádobku s objemom asi 100 ml (1 dl) a pojmom pohár (česky sklenice) zasa nádobku s objemom približne 150 ml (1,5 dl). Čajové nápoje sú vodnými výluhmi s nedostatočnou stálosťou. Preto by sa na každé použitie mali pripravovať čerstvé čaje. Rozhodne treba dodržať predpísaný spôsob prípravy. Len vtedy je totiž záruka, že do výluhu prejdú v požadovanom množstve a kvalite liečivé účinné látky a že sa zabráni vylúhovaniu nežiadúcich látok. Nápoje sa väčšinou pijú teplé alebo horúce (napr. pri nachladnutí, na vypotenie, takisto močopudné a žlčopudné čaje). Pri črevných ochoreniach sa neodporúča pridávať do nich cukor. Ak to povaha choroby nevylučuje, sladia sa medom alebo cukrom. V podstate rozoznávame tri spôsoby prípravy čajov: 1. macerát — výluh z drogy za studena; droga sa pre leje vodou, ktorá má teplotu 15—20 °C, nechá sa predpísaný čas stáť (0,5 — 12 hodín) a výluh sa precedí cez navlhčenú vatu alebo filtračný papier. Takto sa pripravuje výluh z drog obsahujúcich sliz (napr. z koreňa ibiša lekárskeho alebo z ľanového semena). 2. zapar (infúzum) - v domácich podmienkach sa pripravuje tak, že sa droga po navlhčení preleje predpísaným množstvom vriacej vody a nechá sa stáť 15 minút v prikrytej nádobe, pričom sa občas potriasa; po 30

vychladnutí sa precedí. Zapar sa robieva z mäkkých rastlinných častí, ako sú kvety, listy atď. Používajú sa naň silicové drogy (napr. mäta pieporná, medovka lekárska), ale aj lipový kvet, čínsky čaj atď. 3. odvar (dekoktum) - získava sa tak, že sa droga zaleje predpísaným množstvom vody a privedie sa do mierneho varu, ktorý trvá zvyčajne 10—15 minút; odstavený výluh sa nechá asi 15 minút chladnúť a potom sa odstaví. Na odvar sa používajú hlavne drogy z tvrdých rastlinných častí (z kôry, dreva atď.). Do mnohých čajovinových zmesí sa dávajú drogy s veľmi odlišnou konzistenciou a s rôznorodými obsahovými látkami. Preto sa uvedené tri spôsoby prípravy výluhu kombinujú. Napríklad pri maceračných záparoch alebo maceračných odvaroch sa čajovina najprv vylúhuje za studena polovičným množstvom vody, výluh sa zleje, čajovina sa preleje druhou polovicou horúcej vody a 15 minút sa nechá prikrytá stáť (pri odvare sa droga zavára). Obidva výluhy sa potom spoja. Maceračný zápar či odvar je veľmi kvalitný, lebo obsahuje maximálne množstvo všetkých účinných látok. Kombináciou macerátu a záparu sa pripravujú napr. prsné čajoviny obsahujúce silicové a slizové drogy. Príprava kombinovaných výluhov nie je náročná ani v domácich podmienkach. Väčšina rastlín nemá účinné obsahové látky lokalizované na povrchu, ale v bunkovej šťave či vnútorných pletivách. Voda ako rozpúšťadlo prenikne k nim ľahšie vtedy, ak sú rastlinné pletivá rozrušené, napr. posekané. Preto sa väčšina drog musí krájať na istú veľkosť, vyjadrenú veľkosťou ôk sita, ktorými musia kúsky drogy prepadať. Kvetová, listová a vňaťová droga spravidla musí prepadať sitom č. 1, ktoré má oká so svetlosťou 6 mm. Kôra a korene sa režú nadrobno, aby prepadali cez sito č. 2 (svetlosť ôk 3 mm). Roztlčené plody majú prepadať sitom č. 3, ktoré má oká so svetlosťou 2 mm. Plody anízu či fenikla sa pridávajú do čajoviny po miernom stlačení, ľanové semeno zasa bez osobitnej úpravy. Čajoviny na obklady sa pripravujú z hrubo práškovaných drog. Čajovinové zmesi sa pripravujú miešaním upravených drog na bielom papieri alebo vo vhodnej nádobe. Začína sa drogami s najvyšším hmotnostným podielom, postupne sa pridávajú menšie a menšie podiely (plody a semená na samý koniec). Čajovinová zmes sa preoseje na site č. 5 (oká so svetlosťou 0,25 mm) a znovu sa premieša. Čerstvá droga sa nesmie miešať so zvyškami starej zásoby. Pripravené drogy sa skladujú v dobre uzavretých obaloch, chránené pred svetlom a vlhkom (napr. v plechovkách alebo vo fľašiach so vzduchotesným uzáverom). Najneskôr po roku drogy strácajú účinnosť, a preto ich zásobu treba obnoviť. Informácie o príprave čaju z drogy nájdeme vo vhodných odborných príručkách, alebo nám ich poskytne lekáreň, kde drogy kúpime. Pravdaže, o druhu aj dĺžke užívania čajovín by mal rozhodnúť lekár. Pri niektorých chorobách — napr. obličkových a srdcových — nie je pitie čaju vhodné. Bez väčších obmedzení možno piť iba tzv. domáce čajoviny. Každá z nich okrem svojho základu (remedium cardinale) obsahuje i pomocné drogy (remedium adjuvans), ktoré podporujú a zosilňujú účinok hlavnej liečivej zložky. Často sa do nich pridávajú aj drogy na zlepšenie vône, chuti alebo vzhľadu (remedium corrigens). V domácich čajovinách sa uplatňujú najmä listy jahody, ostružiny a maliny, na aromatizáciu zasa listy medovky či mäty piepornej, vňať materinej dúšky alebo kvet lipy. Z čajoviny sa robí zápar (3—4 lyžice drogy na liter vody). Čaj sa sladí napr. medom. Pije sa teplý. Na prípravu 1 litra tzv. domáceho čaju možno použiť napr. tieto zmesi: (4) list jahody - 2 lyžice, list maliny a ostružiny - po 1 lyžici; (5) kvet lipy - 2 lyžice, kvet rumančeka, list jahody a sušené jablkové šupky - po pol lyžici; (6) kvet rumančeka a lipy — po 2 lyžice. Všetky zložky domácich čajovín si môžeme nazberať v prírode a nasušiť podľa návodov v špeciálnej časti. Kombinácie si urobíme podľa vlastnej potreby. Správne pripravený zápar musí byť zlatohnedý a číry. ŠPECIÁLNE ČAJOVINY PODĽA INDIKAČNÝCH SKUPÍN Anthelmintiká - proti črevným parazitom Základné drogy: cesnak, lúpané semeno tekvice. (7) Cesnak - 6-12 g Asi 2,5 dl teplého záparu na prípravu 2 klystírov. (8) Lúpané tekvicové semeno — 60 g, cukor — 20 g. Rozdrviť, rozmiešať a užiť priamo alebo v šálke kakaa, s marmeládou a podobne. (9) Lúpané tekvicové semeno — 30 g, vňať paliny pravej — 10 g. Stačí na tri šálky záparu. Vypiť počas dňa. (10) Vňať paliny pravej — 3 g, koreň sladkého drievka — 2 g, plody anízu — 0,5 g. Drogy rozpráškujeme, zmiešame s lekvárom. Užíva sa nalačno večer (5 dní po sebe). 31

Antiastmatiká — proti záduchu (astme) Základné drogy: list podbeľa a koreň prvosienky. (11) Vňať prvosienky s koreňom, list podbeľa a ľanové semeno — po 35 g. 3 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne šálku teplého čaju. (12) Vňať myšieho chvosta, list podbeľa, kvet slezu a levandule — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (13) Vňať tymianu a fialky trojfarebnej, list podbeľa, podzemok omanu, kvet arniky a plod anízu — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (14) List černice, maliny, ríbezle čiernej a brezy — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť denne 2 šálky (pri bronchiálnej astme). (15) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru, koreň púpavy lekárskej a čakanky — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny máčať 30 minút v 2,5 dl vody, potom 5 minút variť. Piť 2 x denne 1 šálku. (16) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 35 g, vňať konopnice — 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a 15 minút nechať stáť. Piť 2 x denne 1 šálku. Antídiabetiká — pomocná liečba pri cukrovke Základné drogy: struky fazule bez semien, vňať jastrabiny, list čučoriedky, šištice chmeľu. (17) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan preliať 2,5 dl vriace j vody a po 15 minútach scediť. Čaj piť teplý 3 x denne. (18) Vňať jastrabiny a struky fazule bez semien — po 25 dielov, list čučoriedky a žihľavy — po 20 dielov, list šalvie a koreň púpavy — po 5 dielov (zloženie zhodné s poľskou čajovinou Diabetosan). 2 dezertné lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 2 — 3 šálky. (19) List medvedice a čučoriedky, koreň valeriány, vňať jastrabiny — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 3—4 šálky. (20) Vňať jastrabiny a semeno jastrabiny — z každého rovnaký diel. Vrchovatú lyžičku čajoviny macerovať za studena v šálke vody, krátko povariť a 10 minút nechať stáť. Piť 3 x denne 1 šálku. (21) Vňať púpavy, list čučoriedky a brusnice — po 20 g, vňať jastrabiny — 40 g. Vrchovatú lyžicu čajoviny na 1 šálku odvaru. Piť 2 x denne pred jedením. (22) Fazuľové struky bez semien — 40 g, chmeľové šištice, list čučoriedky a šalvie — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (23) List čučoriedky - 60 g, list brezy - 20 g, list žihľavy a fazuľové struky bez semien - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne pred jedením. (24) Fazuľové struky bez semien — 60 g, list čučoriedky - 40 g. 2 lyžice čajoviny povariť v 5 dl vody a precediť. Piť 3 x denne 1 šálku (pred jedením). (25) Vňať jastrabiny, fazuľové struky bez semien, list čučoriedky a koreň púpavy s vňaťou — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Scediť do termosky a piť počas dňa (3—4 šálky). (26) Vňať jastrabiny a fazuľové struky bez semien — po 30 g, list čučoriedky, kvet púpavy a koreň púpavy - po 20 g. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. Piť 3 x denne 1 pohár. Antidiaroiká — proti hnačke Základné drogy: list a plod čučoriedky, koreň krvavca, koreň nátržníka vzpriameného, vňať nátržníka husieho a všeobecne drogy s obsahom trieslovín. (27) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Tormentan preliať šálkou horúcej vody a po 15 minútach scediť. Piť vlažné 3 x denne. (28) Plod čučoriedky — 30 dielov, list mäty piepornej — 20 dielov, kvet parumanu spanilého a list šalvie — po 10 dielov (zloženie zhodné s poľskou priemyselne vyrábanou čajovinou Tannosan). 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 4x denne po pol šálke teplého čaju (vždy pred jedením). (29) Vňať nátržníka husieho, list medovky a vňať mäty — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (30) Vňať nátržníka husieho — 20 g, list skorocelu kopijovitého — 15 g, vňať stavikrvu vtáčieho — 10 g. 1 lyžicu čajoviny na šálku záparu. (31) Vňať krvavca a podzemok nátržníka vzpriameného — z každého rovnaký diel. 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. 32

100 g. Piť po lyžici počas dňa. (46) Vňať pakostu smradľavého . Užívať po lyžici (maximálne 1 šálku denne). list mäty piepornej a list jahody . vňať fialky trojfarebnej — 10 dielov. list medovky .100 g. kvet arniky . Piť 2 —3 x denne.20 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. 1 lyžicu plodov 8 hodín macerovať v pohári vody. 1 lyžica drogy na 5 dl odvaru.20 g. kvet pagaštana konského a vňať pyšteka obyčajného. 2 lyžice čajoviny obariť 5 dl vriacej vody. (33) Vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 25 g. 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky záparu. kvet trnky a myšieho chvosta . Vňať povariť v 5 dl mlieka. (51) Kôra krušiny .10 g. (40) Kvet rumančeka. 1. (45) Podzemok pýru. 1-2 lyžičky drogy na šálku odvaru. (50) Semeno senovky gréckej . (35) Vňať nátržníka husieho.po 10 g. podzemok hadieho koreňa väčšieho. 3 lyžice čajoviny zavariť v 2 dl vody a precediť do termosky. 33 .20 dielov. (49) Vňať pyšteka obyčajného — 20 g. pri chronických ťažkostiach najmä koreň kostihoja.10 g. Pije sa v menších dávkach počas dňa. Pije sa teplé po dúškoch počas dňa. list šalvie . lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného .15 g. (34) Vňať nátržníka husieho .po 30 g. (42) Vňať saturejky a podzemok nátržníka vzpriameného . Slúži na teplé kúpele konečníka.30 g. plod čučoriedky a kôra duba — po 30 g. vňať stavikrvu vtáčieho . podzemok kuklíka mestského a koreň horca — po 15 g. vňať stavikrvu vtáčieho a kôra duba . list čučoriedky . potom pol minúty povariť a pred odstavením pridať pol lyžičky listu mäty piepornej. 1 lyžičku čajoviny krátko povariť v pohári vody.10 g. koreň kostihoja. (52) Kvet rumančeka a pagaštana . 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. kôra krušiny a kvet pagaštana — po 15 dielov. vňať nátržníka husieho. Piť ráno a večer po 1 šálke.po 30 g.po 15 g. (47) Kvet rumančeka . Piť 2-3 x denne. plod a list čučoriedky — po 15 g. 1 lyžicu čajoviny na 2. Piť 2—3 x denne.5 g. (41) Podzemok nátržníka vzpriameného — 50 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 2 h v šálke studenej vody. plod jarabiny. list medovky.50 g. (37) Vňať nátržníka husieho . Piť teplé.5 dl vody. kvet rumančeka.(32) Podzemok nátržníka vzpriameného — 30 g. macerovať za studena 8 hodín. list mäty piepornej . (39) List skorocelu a čučoriedky. (44) Kvet rumančeka — 50 g. (38) Podzemok nátržníka vzpriameného .100 g.15 g. 2 lyžičky vňate na 2 poháre vody. Pri čerstvom zápale sa osvedčujú teplé obklady a kúpele z kvetu rumančeka a kôry duba. koreň púpavy.10 g. Vypiť 2 poháre denne. lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného — po 10 g. Piť 2 —3 x denne po dúškoch. vňať veroniky a list žihľavy — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky odvaru. Pije sa horúce. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Slúži na vlažné kúpele konečníka. Vypiť po dúškoch počas dňa. trieslovinových) drog a protizápalových (silicových či slízových) drog. 5 minút variť. Prikladá sa ako kataplazma (cestovitý obklad) na bolestivé miesto. podzemok nátržníka vzpriameného a kôra duba — po 10 g. list mäty piepornej a kvet rumančeka — po 20 g. (48) Dubová kôra .po 45 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Antihemoroidáliá — proti hemoroidom Základné drogy: Vhodná je kombinácia protikrvácavých (napr.50 g. plod čučoriedky a list mäty piepornej — po 20 g. kvet myšieho chvosta a plod rasce — po 5 dielov (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Rektosan). (43) Plod čučoriedky .po 20 g. (36) Vňať nátržníka husieho — 50 g. kvet arniky .5 lyžičky drogy zavariť v pohári mlieka a scediť. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. 10 minút nechať stáť a scediť.

Čajovina zvyšuje odolnosť organizmu. prípadne sa v ňom namáčajú vatové tampóny.po 10 dielov (zloženie zhodné s poľským prípravkom Reumosan). Piť 2 x denne 1 pohár 8-12 týždňov. 1 lyžicu čajoviny na šálku odvaru. Pije sa nesladené (1 šálka pred spaním). preto sa osvedčuje najmä pri hnisavom zápale potných žliaz. (63) Vňať ľubovníka a fialky trojfarebnej.po 20 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. kvet túžobníka a vňať prasličky . Piť 3 x denne. (56) Podzemok nátržníka vzpriameného a list šalvie . Zo všetkej čajoviny pripraviť 5 1 odvaru.30 g.po 10 g. plod chabzdy a vňať stavikrvu vtáčieho — po 10 g. ktorý sa pridá do kúpeľa. list šalvie — z každého po 25 g.proti nadmernému neúčelnému poteniu Základné drogy: list šalvie a koreň valeriány. Antireumatiká — proti reumatizmu Základné drogy: list brezy. . Piť 3 x denne.5 g. Oba výluhy spojiť a nahradiť odparenú vodu (doliať na 1 liter). Piť denne 3 šálky teplého čaju. (60) Koreň ligurčeka . potom prerušiť na 3 . Piť denne 3 — 5 šálok. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 7 h v 2.20 g. Piť počas dňa. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. (54) Kvet rumančeka a dubová kôra — po 12. 3 lyžice čajoviny zaliať 5 dl vriacej vody. kvet nechtíka (mesiačika) a nevädze — po 1.50 g. nechať 15 minút vylúhovať v zakrytej nádobe a zapar scediť.po 20 g. 34 . Podáva sa po 1 šálke 3 x denne. Priaznivo ovplyvňuje stolicu pri zápaloch. vňať žihľavy a prasličky . 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. vňať myšieho chvosta — 5 g (zloženie podľa prípravku Hemoral). Drogu ešte povariť 10 minút v ďalšom pollitri vody a nechať 10 minút vylúhovať.5 litri vody a odstaviť na 15 minút.10 g. (53) Kôra duba . (66) Podzemok puškvorca a pýru. kvet trnky a vňať myšieho chvosta — po 10 g.Celú dávku čajoviny (80 g) zavariť do litra vody. Piť ráno a večer po 1 pohári. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Pije sa medzi jedlami 1 —2 poháre denne.po 20 g. list (vňať) medovky. Piť 2 —3 x denne (na každé použitie pripraviť čerstvý čaj). koreň lopúcha a plod šípky — po 20 g.10 g.5 dl vody. potom oba výluhy zliať dovedna. podzemok pýru — po 15 g. Zmes zavariť v litri vody a odstaviť na 10 — 15 minút. kôra krušiny . kvet arniky . vňať prasličky a koreň valeriány — po 20 g. Slúži na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. Kávovú lyžičku drogy zapariť 2.5 g. Povariť 5 minút v 1. (64) List brezy a žihľavy. Pôsobí antibakteriálne i antihidroticky.z každého rovnaký diel. Antihidrotiká . koreň mydlice. úbory rumančeka a koreň valeriány . Roztok slúži na omývanie alebo na sedací kúpeľ.po 30 g. 1 lyžica drogy na šálku odvaru.5 g. Používa sa na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. (65) List brezy. (68) Pupene borovice — 1000 g. vňať prasličky a koreň valeriány . vňať zlatobyle a prasličky. Po 15-minútovom pôsobení roztoku sa pokožka osuší a ošetrí vhodnou masťou. plod borievky — 2 g. kôra vŕby a drogy pôsobiace diureticky či metabolický (hemokatarticky). prípadne s obsahom salicylanov. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru.50 g. Všetku čajovinu zavariť do litra vody. Po ochladnutí sa používa na obklady alebo na kúpele. (57) Krušinová kôra — 15 g. kvet bazy čiernej — 8 g. koreň archangeliky. (55) Kôra duba — 50 g. vňať yzopu a myšieho chvosta a list šalvie . (59) List orecha . Používa sa na obklady alebo kúpele. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. (67) Kvet túžobníka — 25 g. (62) Vňať prasličky a list brezy — po 25 g. koreň valeriány. (61) Vňať prasličky a myšieho chvosta.4 týždne a znovu zopakovať dlhodobú kúru.5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. vňať repíka a mäty piepornej — po 10 g. kôra vŕby . vňať tymianu a semeno čiernej horčice — po 100 g. (58) List šalvie . list brezy a vňať srdcovníka . polovicu výluhu zliať a druhú polovicu s čajovinou krátko povariť. list šalvie . list šalvie — 10 g.17 g. vňať stavikrvu vtáčieho a kôry vŕby — po 20 dielov.

3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. Podáva sa po konzultácii s lekárom pri užívaní liekov proti bolesti (nie však dlhší čas).5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť.(69) Kôra vŕby. (77) List medovky. list brezy a kvet túžobníka — po 20 g. Užívať len po konzultácii s lekárom. (Odparenú vodu počas varu nahrádzať dolievaním vriacej vody. potom zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. 3 lyžice čajoviny večer zaliať 5 dl studenej vody. (79) Plod bazy čiernej — 50 g. koreň púpavy. (85) Sklerosan — poľský farmaceutický prípravok. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. list žihľavy — 15 g. Pije sa 3 x denne po 1 šálke. (81) Vňať materinej dúšky . Piť po pohári pol hodiny pred raňajkami a obedom a 2 hodiny po večeri. (80) Ľanové semeno — 50 g. Vhodné pri užívaní liekov proti zápalom a bolestiam.50 g. vňať prasličky a konopnice — po 30 g. Čaj sa pije vlažný 3 x denne 30 minút pred jedením. Piť 2—3 x denne. druhú polovicu s čajovinou krátko povariť a obidva výluhy zliať dovedna. podzemok puškvorca. vňať stavikrvu vtáčieho — 10 dielov. čajovina (výroba t. vňať myšieho chvosta — 5 dielov. list brezy a ríbezle čiernej — po 40 g.po 30 g. (71) Koreň ihlice — 25 g. vňať ruty. koreň púpavy — 15 g. 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. 5 lyžíc vňate zaliať pohárom vriacej vody. (73) Vňať prasličky — 40 g. (82) List podbeľa . ráno priviesť do varu a odstaviť na pol hodiny. potom polovicu výluhu zliať. vňať majoránky. Piť po dúškoch počas dňa. kvet bazy čiernej a list bazy čiernej — po 10 g. Slúži na ochranu žalúdočnej sliznice.5 dl vody. olovrantom i večerou. Piť 3 x denne po 1. list brezy a vňať benediktu lekárskeho . vňať konopnice a benediktu lekárskeho — po 30 g. 1 lyžicu rozdrvených semien zaliať pol pohárom vriacej vody. drogu zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. (70) Kvet rumančeka a bazy čiernej. vňať rosičky.po 30 g. vňať medovky. Slúži na posilnenie žalúdočnej sliznice a povzbudenie chuti do jedenia. Príprava a dávkovanie i liečebné použitie ako pri čajovine č. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. vňať imela a cesnak. desiatou. 4 lyžice plodov variť 20 minút v 1. vňať prasličky. zavinúť do plátna a vo forme obkladu priložiť na 2—4 hodiny na choré miesto. 2 lyžice sekanej drogy macerovať cez noc v 3 pohároch vody. plod a list hlohu. č. na 10 minút prikryť pokrievkou. konopnice a stavikrvu vtáčieho . čajovina. Čajom sa ráno a večer zapíjajú dražé (obdukované cesnakové tablety vydávané v lekárni spolu s čajovinou).priemyselne vyrábaná čs. Piť počas dňa po dúškoch. vňať imela — 20 dielov. vňať ľubovníka. priviesť na 5 minút do varu.5 dl odvaru. Piť 3 x denne 1 pohár. Piť počas dňa po dúškoch. 1 lyžicu čajoviny zavariť 2 — 3 minúty v 2 dl vody a na 15 minút odstaviť. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 — 8 hodín v 2. plod fenikla. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. 3 lyžice drogy zaliať 2 pohármi studenej vody. kôra krušiny — 15 dielov. (76) Vňať jablčníka — 40 g. Slúži na vyplavovanie minerálnych solí z organizmu. zemežlče a myšieho chvosta . ráno priviesť do varu a po ochladnutí precediť. koreň púpavy — 20 g.po 50 g. vymiešať. (84) Droseran — priemyselne vyrábaná čs. 83. Kvet a plod hlohu — 30 dielov.30 g.20 g.) Slúži na tlmenie bolestí.po 30 g. (78) List medovky a brezy. (83) Alvisan . (74) List medovky lekárskej . Pripravuje sa ako čajovina č.100 g. zastavená). Antisklerotiká — proti skleróze Základné drogy: kvet. kvet túžobníka a lipy . (75) Koreň ibiša a kostihoja . Piť po pol pohári pred raňajkami. (72) Koreň lopúcha . koreň ihlice . na 10 minút odstaviť a precediť. obedom. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu.5 dl vody. Piť po dúškoch počas dňa po ústupe reumatických bolestí (ochranná čajovina). 35 . 1 lyžička čajoviny na 1 dl odvaru.po 10 g. no iba po konzultácii s lekárom. 77.40 g. vňať benediktu lekárskeho — 10 g. Piť počas dňa pri užívaní protireumatických liekov.

(88) Kvet hlohu — 50 g. (99) Vňať tymianu a materinej dúšky — po 10 g. (95) Kvet rumančeka . vydania nemeckého liekopisu). koreň ihlice. kvet rumančeka a plod maliny — po 5 dielov. list brusnice. potom scediť.5 dl vody. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. plod rasce a list raty . plod borievky. Piť horúce (3 x denne po 1 šálke).30 g. vňať rosičky a jahody — po 10 g.5 dl vody a na noc odstaviť. (97) Kvet lipy. Piť horúce 4 šálky denne. (94) List mäty piepornej. Vypiť večer na dva razy (s hodinovou prestávkou). (102) Plod borievky. kôra vŕby — 20 dielov. Večer vypiť 1 šálku. list medvedice.močopudné čajoviny a močové dezinficienciá Základné drogy: list brezy. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. čajovinu preliať ďalším decilitrom vriacej vody a krátko povariť. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. kvet hlohu — 20 g. kvet lipy.z každého rovnaký diel. Piť horúce 3—4x denne. kvet lipy a bazy čiernej . Pije sa po dúškoch počas dňa. napokon oba výluhy scediť dokopy. Vypiť 2 šálky počas dňa (po dúškoch). 3 lyžice čajoviny na 5 dl záparu. list jahody a černice (ostružiny černicovej) — z každého po 25 g. Piť horúce 3 x denne. Diaforetiká — na vypotenie Základné drogy: kôra vŕby. divozela a bazy čiernej — po 25 g. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru.10 g. Slúži aj proti vysokému tlaku krvi. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (92) Pyrosan — poľský farmaceutický prípravok. (93) Species diaphoreticae (podľa 7.20 g. vňať prietržníka. Osladiť lyžičkou medu. Diuretika .5 dl vriacej vody a precediť. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce 3 x denne. potom polovicu výluhu zliať a druhú polovicu (s čajovinou) variť 2 minúty.po 10 g. vňať ruty a prasličky — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. kvet bazy čiernej. 1 lyžicu čajoviny nechať zovrieť v 1.40 g. koreň sladkého drievka. koreň ibiša lekárskeho .5 dl vody. vňať prasličky a imela — po 25 g. (96) Vňať pamajoránu a kvet lipy .po 10 g. vňať imela . nechať 10 minút stáť. 1 lyžicu čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín. (91) Vňať imela a kapsičky pastierskej . oba výluhy zliať dovedna a pomiešať. (100) Kvet divozela a slezu. Kvet lipy a túžobníka — po 25 dielov. Piť horúce. divozela a bazy čiernej . vňať zemežlče. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. koreň valeriány a list (vňať) medovky — po 15 g.po 25 g. Čajovinu zapariť 2.po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. kvet hlohu.z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. (101) Koreň sladkého drievka. (Species antiscleroticae RF). kvet hlohu. (90) Vňať prasličky a myšieho chvosta . list podbeľa a skorocelu — z každého po 25 g. koreň sladkého drievka . (98) Kvet lipy a bazy čiernej . (89) Vňať imela a kvet hlohu — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 hodín v 2. vňať kapsičky pastierskej — 10 g. silíc alebo flavonoidov).20 g. ľubovníka a myšieho chvosta . Kôra vŕby a kvet bazy čiernej . 36 . list cudzokrajnej drogy buko. koreň petržlenu (vo všeobecnosti drogy s vysokým obsahom saponínov. Piť horúce 2—3 šálky denne.5 dl vriacej vody. Piť 3 x denne po 1 dl. Piť ráno a večer po 1 šálke. petržlenu a sladkého drievka — z každého rovnaký diel (diuretická čajovina podľa ČsL 3). po usadení osladiť.(86) Vňať imela — 30 g. piť horúce. koreň ihlice.po 20 g. kvet lipy a kvet túžobníka.po 20 g. Piť večer. Čaj sa pije vlažný niekoľkokrát denne.30 g. kvet lipy a plod šípok . (87) Cesnak.po 30 g. Vypiť horúce v rozpätí 3 hodín. kôra krušiny — 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. list brezy a pupene topoľa — po 10 dielov. vňať ruty a nátržníka husieho .

drogy s obsahom slizu. (111) List podbeľa — 60 g. p. koreň valeriány . Vypiť niekoľko šálok za deň. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. p. Léčivé rostliny.po 10 g.5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. macerovať 3 hodiny. lenže vriacej. Pije sa večer 1 šálka horúceho čaju. (116) Species pectorales Planta . Vypiť 2 šálky denne. kvet trnky a fazuľové struky bez semien — po 15 g. p. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Léčivé rostliny). Čaj pripraviť ako pri č. list čučoriedky. list brezy — 20 g.produkt n. (112) List podbeľa — 60 g.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. kvet slezu a divozela — po 5 g. plod fenikla) a silicové drogy podporujúce riedenie a vylučovanie hlienu. 1 lyžicu čajoviny preliať 2.5 dl vody. (113) Kvet bazy čiernej. 113. 2 — 3 lyžice čajoviny preliať 1. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. Léčivé rostliny. plod fenikla.na uľahčenie vykašliavania Ántitusiká — na tlmenie kašľa Základné drogy: expektoranciá s miernym dávivým účinkom (koreň a kvet prvosienky. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Slúži na pomocnú liečbu pri chorobách močových ciest. list mäty piepornej . Slúži aj na kloktanie. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. p. koreň sladkého drievka. vňať myšieho chvosta. (107) Species urologicae Planta . vňať tymianu. vňať myšieho chvosta. Proti kašlú koreň a list (kvet) ibiša.produkt n. Príprava a užívanie ako pri čajovine č. (108) Vňať ľubovníka a prasličky . 115 (1. 1 lyžica čajoviny na 2. (114) List podbeľa. Čaj na pitie sa pripraví z 2 lyžíc drogy ako pri čajovine č.5 dl odvaru. list medvedice. Na kloktanie sa robí zápar z 2 lyžíc čajoviny a 2.z každého po 25 g. koreň sladkého drievka).5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. (105) Vňať prietržníka. Pije sa niekoľkokrát denne. 1 lyžička čajoviny na šálku studenej vody. (109) List medvedice — 30 g.(103) Species diureticae Planta (produkt n. list a kvet slizu. Pije sa teplý 3 x denne. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. Expektoranciá .5 dl vriacej vody.po 20 g. Léčivé rostliny. semeno ľanu a koreň sladkého drievka . Možno ho použiť aj na kloktanie. (104) List brezy — 30 dielov. (106) Betulan — produkt n. potom zavariť.5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. Čajom sa zapíja tableta salicylanu sodného pripojená k čajovine (30 minút pred jedením). 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. vňať tymianu alebo materinej dúšky. list skorocelu — 20 g.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť (čaj sa nesmie variť). 37 .5 dl večer). lišajník islandský. Piť vlažné. koreň ibiša — 25 g. Má mierne močopudné účinky. nechať 15 minút stáť a scediť.5 dl vriacej vody (použiteľný až po 20-minútovom vylúhovaní). koreň sladkého drievka — 15 g a kvet slezu lesného — 5 g. list šalvie a skorocelu — po 20 g. Piť 2 šálky denne. 111. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. list podbeľa a skorocelu — po 20 g. Piť po dúškoch. piť teplé. koreň ibiša a sladkého drievka — po 15 g.po 20 g. (115) List ibiša — 45 g. Léčivé rostliny. saponínové drogy napomáhajúce vylučovanie riedkeho sekrétu a stimulačné expektoranciá (vňať materinej dúšky. plod fenikla. vňať prasličky a list medvedice — po 15 g (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Urosan).1 5 g. list vachty trojlistej. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. plod anízu. veroniky a zádušníka . nechať 15 minút vylúhovať a scediť.25 g. osladiť medom. kvet ibiša a maku vlčieho — po 10 g. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. (118) Pulmoran — produkt n. Vylúhovanú čaj ovinú scediť a preliať ďalšími 1. plod fenikla a semeno ľanu — po 10 g. Piť 3 x denne teplý čerstvý čaj. List ibiša — 55 g. koreň ligurčeka a semeno ľanu — zo všetkého po 25 g. Po 15 minútach scediť a oba výluhy spojiť. (117) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2).5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať. 1 čajovú lyžičku drogy preliať 2.5 dl sa vypije ráno a 1. vňať ľubovníka a myšieho chvosta. vňať prietržníka a koreň ligurčeka — po 20 dielov. (110) Vňať vresu . p.

(119) Neopektosan — poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa - 35 dielov, koreň kostihoja — 15 dielov, vňať tymianu, plod fenikla, koreň ibiša, list ibiša a šalvie — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. Čaj piť čerstvý 3 x denne. Pôsobí ako mucilaginózum, emoliens, dezinficiens a antiflogistikum. Použiteľný aj na kloktanie. (120) Pectosan — Species pectorales; poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa — 35 dielov, koreň omanu - 25 dielov, koreň ibiša - 20 dielov, list šalvie a plod fenikla - po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár záparu. Piť 3 x denne čerstvé. Má rovnaké upotrebenie ako čajovina č. 119. (121) Kvet divozela a slezu, list podbeľa a skorocelu kopijovitého — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu (lepší je však maceračný zápar). Piť horúce 2-3 šálky denne. (122) Lišajník islandský a koreň ibiša — po 40 g, vňať jablčníka a list vachty — po 20 g, vňať kopytníka — 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4 x denne po 1 dl. Vhodné najmä na tíšenie kašľa pri zápale priedušiek. (123) Plod anízu a fenikla, semeno ľanu, vňať tymianu a materinej dúšky — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne (najmä pri kŕčovitom kašli). (124) Plod šípok, jarabiny a anízu — po 20 g, list podbeľa, kôra vŕby a kvet bazy čiernej — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne 1 pohár (vhodné hlavne pri zápale pľúc). (125) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 30 g, vňať konopnice — 20 g. 3 lyžice čajoviny na 5 dl odvaru. Dávku vypiť počas dňa. (126) Pulmosan — Species pulmonales (poľský farmaceutický prípravok). Vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho — po 30 dielov, koreň myšieho chvosta — 22,5 dielu, koreň púpavy — 12,5 dielu, kvet slnečnice — 5 dielov. 1 lyžička čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 x denne po 1 pohári (pomocný liek pri pľúcnych ochoreniach). (127) Vňať medovky a horčinky horkej, plod anízu a fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Piť 2 x denne po 1 pohári. (128) Kvet bazy čiernej, lipy, rumančeka, divozela a prvosienky — z každého po 20 g (upravené podľa belgického liekopisu). 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce 3 x denne po 1 šálke. (129) Koreň bedrovníka, vňať tymianu a ľubovníka, list žihľavy a skorocelu — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne po 1 šálke. (130) Koreň ibiša - 16 g, list podbeľa - 8 g, koreň sladkého drievka - 6 g, plod anízu a kvet divozela - po 4 g, podzemok kosatca — 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (131) Koreň ligurčeka — 50 g, koreň fialky voňavej — 25 g, koreň ibiša — 15 g, podzemok kosatca — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne. (132) Kvet divozela a slezu lesného — po 5 g. Zmes sa dá do 2,5 dl vody, nechá sa prejsť varom, potom sa odstaví a scedí. Pije sa po lyžiciach počas dňa. Slúži na uľahčenie odkašlávania. (133) Kvet divozela a slezu lesného — po 10 g, vňať prasličky, list a kvet podbeľa — po 5 g. Polovicu zmesi zavariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať 5—6 x denne po 1 polievkovej lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (134) Plod anízu - 25 g, koreň ibiša - 20 g. Drogu krátko povariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať každé 2 hodiny po lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (135) List skorocelu a pľúcnika lekárskeho - po 10 g. Zmes zapariť 5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť, potom scediť do termosky. Piť 3 x denne po pol šálky. (136) List podbeľa, vňať myšieho chvosta a pľúcnika lekárskeho — po 20 g (obľúbená poľská čajovina na odkašlávanie). 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne po 1 pohári. Gargarizmatiká — na kloktanie Základné drogy: kôra duba, koreň (podzemok) nátržníka rovného, kvet rumančeka, list (vňať) šalvie, list (koreň) ibiša; pozri aj expektoranciá pri čajovinách č. 115, 116, 117, 119, 120 a i. 38

(137) Septosan - Species desinficientes (poľský farmaceutický prípravok). List mäty a šalvie, vňať tymianu a materinej dúšky - po 25 dielov. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Slúži na výplachy ústnej dutiny a na kloktanie pri zápaloch mandlí a hrdla. (138) Podzemok nátržníka vzpriameného a dubová kôra — po 30 g, list šalvie a kvet rumančeka — po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého doplnkového liekopisu EB 6). 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (139) List ibiša, kvet slezu lesného a bazy čiernej - po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého liekopisu EB 4). 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, 10 minút nechať postáť a zliať. (140) List podbeľa, plod fenikla, kvet rumančeka, vňať mäty, repíka a šalvie - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (141) Vňať (list) šalvie a podzemok nátržníka vzpriameného — po 30 g, kvet rumančeka a koreň bedrovníka - po 20 g. 1 lyžica čajoviny na 2 šálky záparu. Kloktať teplým záparom. (142) List (vňať) šalvie - 30 g, list ibiša - 20 g, list medovky - 10 g. 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, po 10 minútach zliať. Slúži na kloktanie. (143) List ibiša a podbeľa — po 30 g, koreň ibiša, kvet divozela a bazy čiernej — po 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (144) Kvet rumančeka a slezu lesného - po 25 g, vňať prasličky — 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (145) List šalvie, vňať prasličky a kvet rumančeka — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľkokrát denne na kloktanie. (146) Kvet divozelu a kvet slezu lesného — 5 g. Zmes zahriať v 2,5 dl vody, hneď po zovretí odstaviť a precediť, napokon pridať neplnú kávovú lyžičku soli. Používa sa teplý na kloktanie. (147) Koreň bedrovníka, list šalvie, vňať repíka a kvet divozela — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľko ráz denne na kloktanie. Hemokatartiká (metaboliká) - na tzv. čistenie krvi a pri odtučňovaní Základné drogy: diuretika, laxanciá, amará a toniká. (148) Krušinová kôra - 50 g, fazuľové struky a list mäty - po 20 g, koreň sladkého drievka - 10 g, list orecha a kvet bazy čiernej - po 5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť teplé večer pred spaním. (149) Kvet vresu a vňať paliny obyčajnej — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (150) Degrosan - Species metabolicae (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny a chaluha bublinatá (morská riasa) — po 20 dielov, koreň púpavy, podzemok pýru a vňať myšieho chvosta — po 15 dielov, kvet lipy a vňať fialky trojfarebnej — po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár odvaru. Piť teplé 2 x denne. (151) Normosan — Species laxantes (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny — 50 dielov, podzemok pýru — 20 dielov, vňať mäty piepornej, plod rasce a bazy čiernej — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na 2 dl záparu. Piť na noc alebo raz denne. (152) Reduktan — produkt n. p. Léčivé rostliny (vhodný pri odtučňovaní). Návod na obale. (153) Krušinová kôra - 60 g, kvet trnky a hluchavky bielej - po 20 g, blizny kukurice a vňať fialky trojfarebnej - po 15 g, plod rasce a fenikla — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 poháre denne. (154) Koreň valeriány, list mäty piepornej, kvet rumančeka a vresu - po 25 g, kôra krušiny a list brezy - po 7,5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (155) Vňať vresu — 25 g, koreň valeriány, vňať ľubovníka a myšieho chvosta - po 20 g, list mäty piepornej - 1 5 g. Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 154. (156) List maliny (ostružiny malinovej), černice (ostružiny černicovej), ríbezle čiernej a brezy — z každého po 25 g. 39

1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl horúcej vody a nechať 10 minút stáť. Piť denne 2 šálky. (157) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru plazivého, koreň púpavy a čakanky — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 1 hodinu v 2,5 dl vody, potom povariť 5 minút. Piť 2x denne po 1 šálke. Hypotoniká — proti zvýšenému krvnému tlaku (pozri aj antisklerotiká) Základné drogy: cesnak (ďalšie drogy uvedené pri antisklerotikách), koreň valeriány, zrno ovsa, vňať komonice a šištice chmeľu. (158) Alvisan — pozri čajovinu č. 83. . - . (159) Droseran - pozri čajovinu č. 84. (160) Blizny kukurice, koreň valeriány, vňať nátržníka husieho a myšieho chvosta - z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (161) Kvet a list hlohu - z každého po 100 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne po 1 šálke. (162) Vňať imela a kvet hlohu — z každého po 50 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Vypiť 2 x denne po 1 šálke. (163) Cesnak, kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (164) Kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 30 g, vňať lastovičníka - 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v pohári vriacej vody. Piť 3 x denne po 1 pohári. (165) Kvet levandule — 50 g, vňať majoránu a rosičky — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. Cholagogá — žlčopudné čajoviny (pri ochoreniach žlčníka) Základné drogy: list boldo (pozri cudzokrajné drogy), list mäty piepornej, koreň (podzemok) rebarbory, koreň púpavy, vňať paliny pravej, vňať repíka, vňať jablčníka, plod pestreca (silyba) mariánskeho. (166) Species cholagogae Planta — žlčníková čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vody a po 15 minútach scediť. Piť teplé nalačno 2 x denne. (167) Salvat thé - produkt n. p. Léčivé rostliny. Príprava ako pri čajovine č. 166. Čajom sa zapíjajú tablety síranu sodného a horečnatého pripojené k čajovine. Čaj podľa možnosti nesladiť. Piť 3 x denne 15 minút pred jedením. Účinkuje aj ako mierne laxans a stomachikum. (168) Žlčníková čajovina - produkt nemeckého farmaceutického priemyslu (DRF 95). Plod pestreca (silyba) mariánskeho, list mäty piepornej, vňať paliny pravej a benedikta lekárskeho — po 20 g, koreň (podzemok) rebarbory a plod rasce - po 10 g. 1 lyžička čajoviny na 1 —2 šálky vody, nechať zovrieť, odstaviť a 20 minút macerovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (169) Cholagogá - poľská žlčníková čajovina (zároveň slúži ako choleretikum, laxans a digestívum). 1. (pri mäkkej stolici): plod borievky a vňať ľubovníka — po 20 dielov; 2. (pri normálnej stolici): koreň púpavy — 35 dielov, kvet slamihy piesočnej, list mäty piepornej, vňať myšieho chvosta a kôra krušiny — po 15 dielov, vňať lastovičníka — 5 dielov. 3. (pri zapečení): vňať stavikrvu vtáčieho - 55 dielov, kôra krušiny - 20 dielov, plod borievky - 15 dielov, vňať ľubovníka — 10 dielov. 1 lyžičku čajoviny nechať krátko vrieť, potom odstaviť a nechať 20 minút postáť. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (170) List mäty piepornej - 30 g, vňať jablčníka a list maliny - 20 g,vňaťrepíka - 15 g,koreňomanu - 5 g. 1 lyžicu čajoviny zaliať vriacou vodou a nechať postáť 15 minút. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. (171) List mäty piepornej — 25 g, vňať myšieho chvosta, koreň ihlice a horca — po 20 g, kôra krušiny — 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť pred jedením. (172) Kvet slamihy, list mäty piepornej, plod fenikla, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — po 20 g, kôra krušiny - 10 g. 1—2 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť pol hodiny pred jedením. (173) Vňať myšieho chvosta — 50 g, kvet slamihy - 30 g, podzemok rebarbory - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne pol hodiny pred jedením. (174) List mäty piepornej — 50 g, vňať repíka a jablčníka — po 20 g, podzemok rebarbory — 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne pol hodiny pred jedením. (175) Vňať repíka a jablčníka — po 50 g, podzemok rebarbory a koreň ihlice — po 25 g. 40

(176) (177) (178) (179)

(180) (181)

1 vrchovatá lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno nalačno a odpoludnia medzi olovrantom a večerou. List mäty piepornej, koreň púpavy, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — z každého po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne najmenej pol hodiny pred jedením. List mäty piepornej a mäty kučeravej - po 100 g, koreň ihlice a horca - po 25 g, kôra krušiny - 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce viac ráz denne. Podzemok rebarbory, vňať repíka a jablčníka - po 25 g, koreň ihlice - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne. List mäty piepornej a vňať materinej dúšky - po 50 g, list rozmarínu, šištice chmeľu, vňať zemedymu a paliny abrotskej (božieho drievka) — po 25 g. 1,5 lyžice čajoviny na 2 poháre záparu. Piť po 1 dl ráno nalačno a večer (žlčopudná čajovina s pomocným liečebným účinkom pri zápale podžalúdkovej žľazy). Koreň horca a vňať lastovičníka - po 50 g, koreň archangeliky lekárskej, list senný (dostať v lekárni), kvet nechtíka a levandule - po 25 g. Príprava, dávkovanie i uplatnenie ako pri čajovine č. 179. List mäty piepornej, vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 20 g, koreň ihlice a púpavy — po 15 g, list vachty trojlistej — 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a povariť 5 minút. Piť 1 šálku 3 x denne pol hodiny pred jedením.

Karminatíva - proti nadúvaniu (proti zastaveným vetrom) Základné drogy: kvet rumančeka, list mäty, plod anízu, plod fenikla, plod rasce. (182) Vňať zemežlče a list medovky - po 40 g, plod fenikla a rasce - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne 1 šálku. (183) Vetrová čajovina - Species carminativae (ČsL 3). Vňať mäty piepornej a kvet rumančeka — po 25 g, koreň sladkého drievka a ibiša — po 20 g, plod fenikla — 10 g. 3 lyžice čajoviny preliať šálkou studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín, potom scediť, čajovinu preliať vriacou vodou a krátko zavariť; po scedení odvar priliať do maceračného výluhu. Piť teplé po 1 šálke asi pol hodiny pred jedením. (184) Detský čaj s rumančekom Spofa (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Podľa potreby prisladiť umelým sladidlom. Piť 2-3x denne. (185) Florkamil (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou preliať 1,5 dl vriacej vody a aspoň 5 minút nechať vylúhovať (treba ním pohybovať). Používa sa pri žalúdočných a črevných ťažkostiach, na obklady, výplachy atď. (186) Koreň archangeliky, rozpučené plody anízu, fenikla a koriandra - z každého rovnaký diel (receptúra podľa nemeckého liekopisu). 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. (187) Species deflatulentes - čajovina proti nadúvaniu (podľa nemeckého liekopisu DRF 291). Kvet rumančeka, list mäty piepornej, koreň valeriány, plod rasce a anízu — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (188) List vachty trojlistej a mäty piepornej, plod fenikla, vňať zemežlče a myšieho chvosta — z každého po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Piť 1 dl teplého záparu pol hodiny pred jedením. (189) Kvet rumančeka — 60 g, plod rasce — 20 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť 2 x denne po 1 šálke. (190) Plod rasce, anízu a fenikla — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2 šálkami vriacej vody, nechať stáť 20 minút, zliať a trochu osladiť. Vypiť počas dňa. (191) Plod anízu, vňať tymianu, prasličky a paliny pravej - z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. Laxatíva — preháňavé čajoviny Základné drogy: kôra krušiny, semeno ľanu, plod rešetliaka, koreň (podzemok) rebarbory, list senný (cudzokrajná droga). Pozri aj hemokatartiká. 41

(192) Species laxantes — preháňavá čajovina (ČsL 3). Kôra krušiny — 40 g (osobitne preparovaná), kvet lipy a bazy čiernej - po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť vlažné večer. (193) Species laxantes Planta - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Výluhom sa zapíja tableta pripojená k čajovine. Piť vlažné večer. (194) Normosan — pozri pod č. 151. (195) Kôra krušiny - 30 g, kvet bazy čiernej, maku vlčieho, hluchavky bielej, trnky a parumanu spanilého (rumančeka rímskeho) — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno a večer. (196) Plod rešetliaka a koreň sladkého drievka — po 30 g, kôra krušiny a plod fenikla — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (197) Podzemok pýru — 30 g, kôra krušiny — 25 g, vňať myšieho chvosta a list medovky — po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku vody, macerovať 10 hodín. Vypiť každé ráno 1 pohár. (198) Kôra krušiny — 75 g, plod rasce a oplodie pomaranča — po 12,5 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v šálke vriacej vody a po 20 minútach zliať. Piť ráno a večer po 1 šálke. Nervína (sedatíva) — na upokojenie Základné drogy: kvet levandule, list medovky, šištice chmeľu, vňať majoránu a koreň valeriány. (199) Species valerianae — valeriánová čajovina (ČsL 2). Koreň valeriány, list mäty a medovky — po 30 g, popučený plod fenikla — 10 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody, nechať 8 hodín vylúhovať a scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť, odstaviť a nechať usadiť. Po scedení oba výluhy zliať dovedna a čaj rozdeliť na 2 dávky. Piť vlažné ráno i večer. Vhodný aj na upokojenie srdca (kardiosedatívum). (200) Valofyt — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Čajom sa zapíja tableta pripojená k čajovine (liečivé kvasnice s glukózou). Pije sa 3 x denne. Zmierňuje aj stavy predráždenosti a úzkosti (neurotonikum). (201) Nervosan — Species sedativae (poľský farmaceutický prípravok). Koreň valeriány — 40 dielov, vňať myšieho chvosta — 20 dielov, vňať mäty a medovky — po 15 dielov, kvet rumančeka - 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne (ráno nalačno a večer pred spaním). Slúži aj proti kŕčom a nespavosti. (202) Koreň valeriány, podzemok pýru a puškvorca, list vachty a medovky — z každého po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2 x denne. (203) List medovky a kvet hlohu — po 15 g, vňať pyšteka a lišajník islandský — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 1 x denne. (204) Kvet levandule a prvosienky, list rozmarínu a medovky — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (205) Koreň valeriány a šištice chmeľu - po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť večer 1 — 2 šálky. Čaj je vhodný najmä proti nespavosti. (206) Vňať brečtana, list mäty, medovky a kocúrnika obyčajného - z každého po 25 g. (207) Species nervinae (mnohozložková čajovina obrúbená v NSR). List maliny (ostružiny malinovej) - 20 g, vňať komonice - 12 g, list mäty piepornej, hlohu s kvetom a rozmarínu, vňať ľubovníka, marinky (lipkavca marinkového) a paliny obyčajnej — po 6 g, list medovky, koreň valeriány, plod fenikla a vňať materinej dúšky — po 4 g, list vachty trojlistej, šištice chmeľu, kvet arniky, nechtíka a bazy čiernej — po 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu, nechať 10 minút vylúhovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (208) Horká čajovina - Species amaricantes (ČsL 2). Oplodie pomaranča — 250 g, vňať paliny a zemežlče — po 200 g, list vachty trojlistej — 150 g, podzemok puškvorca a koreň horca — po 100 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť a po usadení scediť. Oba výluhy zliať dovedna. Piť teplé 2 x denne po 1 šálke (pred jedením). (209) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (ČsL). Vňať zemežlče - 500 g, list mäty piepornej - 300 g, koreň archangeliky a bedrovníka - po 100 g.
42

Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 208. (210) Stomaran — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody, nechať 15 minút vylúhovať v prikrytej nádobe a scediť. Čaj sa pije teplý 2 —3 x denne nalačno (pred jedením). (211) Salvat thé - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 167. Slúži aj ako cholagogum a mierne laxatívum. (212) Digestoran - Species stomachicae a Species amarae (vyrába poľský farmaceutický priemysel). List vachty, vňať benediktu lekárskeho a myšieho chvosta — po 20 dielov, koreň kostihoja a list mäty piepornej — po 15 dielov, plod rasce — 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť čerstvé 2x denne (30 minút pred jedením). (213) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri prekyslení žalúdka). Kvet lipy, semeno lanu, koreň sladkého drievka, podzemok puškvorca, list mäty piepornej a plod fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke. (214) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri anacidite, achýlii a nedostatočnej tvorbe žalúdočných štiav). Podzemok puškvorca, koreň archangeliky, plod rasce a koriandra, vňať ľubovníka a zemežlče - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (215) Žalúdočná čajovina (vhodná hlavne pri zápale žalúdka). Plod fenikla, kvet rumančeka, podzemok pýru, koreň ibiša a sladkého drievka — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť večer po 1 šálke. (216) Žalúdočná čajovina (vhodná pri zápale tenkého čreva, ale i pri zápale žalúdka). Vňať stavikrvu vtáčieho, list skorocelu kopijovitého, plod čučoriedky a kôra duba - po 15 g, lišajník islandský, podzemok nátržníka vzpriameného a kvet rumančeka — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 2-3 x denne po 1 šálke.
ZMÄKČUJÚCE ČAJOVINY

Základné drogy: kvet rumančeka, list a koreň ibiša, semeno ľanu. (217) Zmäkčujúca čajovina — Species emollientes (ČsL 2). Semeno ľanu nedrvené — 40 g, kvet rumančeka, list ibiša a slezu — po 20 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1,5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1,5 dl vriacej vody a krátko povariť. Po ustatí scediť a oba výluhy zliať dovedna. Pije sa ráno a večer. Z rovnakých drog, ibaže hrubo práškovaných (sito č. 4), sa robí zmäkčujúca čajovina na obklady. Prikladá sa vo forme teplého kašovitého záparu. (218) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). Zloženie uvedené pri čajovine č. 117. Zmäkčujúce účinky má výluh pripravený podľa návodu odporúčaného pri čajovine č. 217. Čaj sa pije ráno a večer.
ČAJOVINY NA ŽENSKÉ CHOROBY

Základné drogy: vňať alchemilky, vňať kapsičky pastierskej, kvet hluchavky bielej, vňať nátržníka husieho. (219) Vagosan — Species vaginales (poľský farmaceutický prípravok na výplachy pošvy a iné hygienické účely). Kôra duba — 25 dielov, kvet rumančeka — 20 dielov, vňať stavikrvu vtáčieho, list šalvie a žihľavy — po 17,5 dielu, kvet nechtíka - 2,5 dielu. 3—4 lyžice čajoviny na 6 dl záparu. Slúži na výplachy. (220) Florkamil — tablety (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou aspoň 5 minút namáčať v 1,5 dl vriacej vody (niekoľko ráz vybrať a opäť ponoriť). Výluh slúži na výplachy. (221) Proti bolestivej menštruácii (antidysmenoroikum). Koreň kuklíka a kvet hluchavky - po 30 g, list alchemilky a vňať nátržníka husieho — po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vriacej vody. Piť 2 x denne po 1 šálke (začať 3—4 dni pred očakávaným začiatkom menštruácie).
43

(222) Kvet rumančeka — 40 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 30 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť ako čajovinu č. 221 (takisto slúži proti bolestivej menštruácii). (223) Kvet rumančeka a vňať nátržníka husieho - po 20 g, kvet hluchavky bielej — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke (má rovnaké použitie ako čajovina č. 221), (224) Vňať stavikrvu vtáčieho — 40 g, vňať prasličky a kapsičky pastierskej — po 30 g. 1 lyžicu čajoviny dlhšie povariť na miernom ohni v 5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1-2 šálky čaju. Vhodné hlavne na tlmenie menštruácie. (225) List alchemilky - 40 g, vňať ľubovníka, list medovky a myšieho chvosta - po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1—2 šálky čaju. (226) Vňať alchemilky - 30 g, kvet hluchavky, vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho - po 20 g, koreň horca - 1 0 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a variť 5 minút. Piť po dúškoch počas dňa. Vhodné pri bielotoku (fluor albus). (227) Vňať majoránu, plod fenikla, anízu a kôpru — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Vypiť 3 šálky denne. Podporuje tvorbu materinského mlieka (laktagogum). (228) List šalvie a šištice chmeľu - po 40 g, list orecha - 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, priviesť do varu a odstaviť. Piť ráno a večer po 1 šálke. Tlmí tvorbu materinského mlieka. (229) Vňať myšieho chvosta - 40 g, vňať ľubovníka - 30 g, vňať kapsičky pastierskej, imela a nátržníka husieho — po 20 g, koreň valeriány — 15 g, podzemok puškvorca — 10 g. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 6 hodín v 2,5 dl vlažnej vody, potom polovicu výluhu scediť a zvyšok po krátkom povarení priliať k macerátu. Denne vypiť 2 šálky.
INÉ ČAJOVINY

(230) Aromatická čajovina na kúpele (podľa ČsL 2). Vňať materinej dúšky, list šalvie a mäty piepornej — z každého rovnaký diel (napr. po 250 g). Na 1 vaňový kúpeľ pripraviť zapar z 500 g čajoviny a vliať ho do vody teplej 34—38 °C. Čajovinu z posekaných drog (sito č. 4) možno použiť aj na obklady. (231) Žlčopudná čajovina - Species cholagogae (nový článok ČsL 4) Vňať repíka a koreň púpavy s vňaťou — po 250 g, vňať jablčníka — 200 g, vňať mäty piepornej, podzemok rebarbory a kvet (úbor) rumančeka pravého — po 100 g. Čajovinu skladovať v dobre uzavretých obaloch (chrániť pred svetlom). Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (232) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (nový článok ČsL 4) Vňať paliny pravej, myšieho chvosta a mäty piepornej — po 200 g, vňať ľubovníka, plod fenikla, koreň ligurčeka a sladkého drievka - po 100 g. Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (233) Gynastan — priemyselne vyrábaná gynekologická čajovina v ponorných vreckách Vňať hluchavky bielej — 8 g, vňať alchemilky — 6 g, vňať nátržníka husieho — 4 g, vňať mäty piepornej - 2 g. Čaj sa pripravuje podľa návodu na obale. Užíva sa pri ženských ochoreniach, napr. pri výtoku a na tíšenie menštruačných bolestí. (234) Nontusyl — priemyselne vyrábaná priedušková čajovina v ponorných vreckách Koreň ibiša - 8 g, vňať tymianu a kvet lipy - po 4 g, vňať repíka a medovky - po 2 g. Príprava podľa návodu na obale. Užíva sa pri chorobách horných dýchacích ciest. (235) Aldermon — priemyselne vyrábaný vlasový kozmetický prípravok v ponorných vrecúškach Obsahuje koreň lopúcha, vňať žihľavy a list brezy. Príprava a použitie podľa pripojeného návodu. (236) Cutisan species — priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach Obsahuje vňať myšieho chvosta, mäty piepornej, repíka a alchemilky a kvet bazy so stopkami. Príprava a použitie podľa návodu na obale. (237) Nephrosal — obličková čajovina v záparových vrecúškach Obsahuje plod fazule bez semien, vňať prasličky, koreň ihlice, list brezy a žihľavy. Návod na obale. (238) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (1) Obsahuje šípky, list ostružiny malinovej a žihľavy. Čaj sa pripravuje a užíva podľa pripojeného návodu.
44

koreň rebarbory — 6 g. HROMADNE VYRÁBANÝCH ČAJOVÍNOVÝCH ZMESÍ Aldennon Koreň lopúcha 18 g.5 g. Dá sa využiť aj na liečivé liehové obklady. Samsta Aloa — 20 g. koreň horca a galganový podzemok (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 2 g. fľaša sa dobre uzavrie a odloží na miesto chránené pred svetlom. oplodie pomaranča a koreň angeliky — po 5 g.(239) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (2) Obsahuje šípky. vňať medovky . vlasové tonikum. vňať mäty piepornej 10 g. Indikácie: dermatologikum. list jahody 17.5 g čajoviny) Vňať ľubovníka . vňať benediktu a myšieho chvosta — 8 g.priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach (v 1 vrecúšku 1. trúdnatec lekársky (huba uvádzaná pri smrekovci opadavom). Tablety Natrii salicylici po 0. vňať žihľavy a list brezy po 6 g. elixír nemá zázračné účinky. Príprava a použitie čaju podľa návodu na obale.5 g. vňať ľubovníka. oplodie pomaranča 2. úbory nechtíka a koreň horca — po 1 g. 40 g čajovinovej zmesi sa nechá 8 dní vylúhovať v 0. blizny šafranu — 2 g. fenikel a podzemok zedoarie (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 4 g. Sfiltrovaný výluh sa pije po kalíškoch (podobne ako elixír č. vňať alchemilky 6 g. 243). (240) Priemyselne vyrábané čajoviny v ponorných vrecúškach s obsahom rozličných drog (kvet lipy a bazy čiernej. list hlohu s kvetom 16.1.2 g. Pije sa pri žalúdočných ťažkostiach. kôra krušiny a koreň ihlice po 7 g. náhradka za pravý čaj. podzemok puškvorca .8 g. koreň angeliky a myrha — po 10 g. (244) Bylinkový elixír podľa Dr. list čiernej ríbezle.12 g. má metabolizujúce pôsobenie.4. Prefiltrovaný výluh (elixír) sa vo Švédsku ľudovo užíva ako prostriedok „na predĺženie života". podzemok nátržníka vzpriameného a koreň sladkého drievka — po 3 g. aníz a podzemok rebarbory — po 5 g. úbory rumančeka. podzemok puškvorca. koreň omanu 6 g. paliny pravej. koreň sladkého drievka. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 3 g. Indikácie: dermatologikum. (242) Eugastrin . repíka. list ostružiny černicovej a kvet agátu.9 g. Bylinný čaj so šípkami Plod šípky 50 g. myrha (cudzokrajná droga) — 1 g. omývanie kožných defektov.5 g. vňať paliny pravej . list senný. medovky. Rozdrvené byliny sa vsypú do dvojlitrovej fľaše a zalejú sa 1. pelendrek) — 10 g. mäty piepornej. list čiernej ríbezle a maliny ostružiny po 15 g. vňať myšieho chvosta 10 g. šalvie lekárskej a zemežlče). plod fenikla — 3 g. Indikácie: diabetikum. koreň púpavy — 6 g. Indikácie: diuretikum. Betulan List brezy 30 g. (241) Ungolen species — čajovina pri chorobách pečene a žlčníka Plod pestreca (silyba) mariánskeho a repíka — po 10 g. vňať mäty piepornej — 5 g. Záparové vrecká (20 ks po 1.5 g. Isteže. základ tvorí typická metabolizujúca čajovina. vňať repíka . Vylúhovanie trvá 10 dní (občas treba fľašou potriasať). ZOZNAM ČS. Alvisan Neo Vňať imela 40 g. vňať prasličky 7.5 g. Príprava a dávkovanie podľa návodu na obale. antireumatikum.3 g. 45 .5 g). Cutisan Vňať myšieho chvosta 20 g. vňať repíka a kvet bazy čiernej po 7 g. občas treba premiešať. výťažok zo sladkého drievka (tzv.5 1 ražnej pálenky (prípadne v borovičke alebo v 60-percentnom lekárenskom liehu). (243) Švédska čajovinová zmes — Species ad vitam longam: Aloa (cudzokrajná droga) — 17 g. vňať yzopu a medovky po 5 g. vňať medovky a mäty piepornej po 2 g. hypotenzívum. koreň petržlenu 4 g. Čaj sa pripravuje a užíva podľa návodu na obale. Indikácie: antisklerotikum.5 1 ražnej pálenky alebo borovičky. vňať ľubovníka 20 g. plod hlohu 10 g. sennové struky (cudzokrajná droga predávaná v lekárni).

list maliny 10 g. 46 .Defatigan Úbory rumanu rímskeho 20 g. koreň ihlice a petržlenu po 25 g. Indikácia: diaforetikum. Indikácia: antihemoroidová kúpeľová prísada. tymianu. Javorina List ostružiny 22. koreň petržlenu po 10 g. vňať repíka a mäty piepornej po 10 g. koreň sladkého drievka 5 g.5 g. vňať medovky. list maliny. Fyterol Kvet bazy 15 g. vňať lipkavca (marinky) 7 g. list žihľavy 2 g.5 g). koreň sladkého drievka 2 g. kvet bazy so stopkami. Hemoral Kôra duba a úbory rumančeka po 12. kvet bazy a podbeľa po 5 g. plod fenikla 10 g. koreň sladkého drievka. Reduktan Chaluha bublinatá. list brezy. koreň lopúcha 5 g. Pulmoran Koreň ibiša. Záparové vrecká (20 ks po 1. Indikácia: dietetikum pri redukčnej diéte. vňať jastrabiny 12 g. Indikácia: expektorans. list senný a brezy. kôra krušiny a kvet bazy po 15 g. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 6 g. žihľavy a stavikrvu vtáčieho po 15 g. dezinfekcia močových ciest. metabolikum. plod anízu a fenikla po 5 g.8 g. kvet divozela 4 g. Indikácie: diuretikum. Species diureticae Planta List brezy. náhradka pravého čaju. dezinficiens močových ciest. kvet bazy.2 g. Diabetan Struky fazule bez semena 17 g. vňať medovky 4.5 g. koreň ibiša. koreň puškvorca 1. Indikácia: prísada do kúpeľa. vňať mäty piepornej 2 g. vňať čučoriedky a šalvie po 15 g. Detský čaj s rumančekom Úbory rumančeka 10 g. vňať paliny pravej 9 g. šištice chmeľu 3 g. koreň ihlice a plod fazule bez semena po 4 g. vňať repíka 3 g. list jahody 6 g. vňať myšieho chvosta 5 g. Eugastrin Vňať ľubovníka 12 g. vňať stavikrvu vtáčieho 10 g. Indikácie: stomachikum. koreň púpavy s vňaťou. list ostružiny a plod fenikla po 8 g. kvet agátu 2. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. list maliny 10 g. vňať šalvie. Pemisan Vňať pamajoránu a mäty piepornej po 20 g. vňať prasličky 15 g. cholagogum. Indikácia: karminatívum. kvet levandule 10 g. koreň sladkého drievka 7 g. Záparové vrecká (20 ks po 1 g). Indikácie: dietetikum. plod fenikla a bazy.5 g. Indikácia: čaj pre diabetikov. Indikácie: diuretikum. Nephrosal Vňať prasličky 6 g. vňať tymianu a materinej dúšky po 10 g. kvet lipy a list čiernej ríbezle po 12 g.

Indikácia: náhradka čínskeho čaju. koreň ihlice 10 g. kôra krušiny. plod fenikla 5 g. koreň ihlice a petržlenu po 10 g. Species pectorales Planta List skorocelu 23 g. list ostružiny 6 g. Indikácie: cholagogum. Species urologicae Planta List brezy a koreň petržlenu po 25 g. stavikrvu vtáčieho a myšieho chvosta po 5 g. plod fenikla 3 g. plod fenikla 10 g. koreň ihlice a rebarbory po 15 g. plod fenikla 5 g. Indikácia: expektorans. kvet lipy a bazy po 20 g. dezinficiens močových ciest. Šípkový čaj ochutený II Plod šípky 21 g.Species cholagogae Planta Vňať repíka 40 g. Indikácie: stomachikum. choleretikum. úbory rumančeka. list maliny 5 g. stomachikum. Species urologicae P. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. koreň nátržníka a krvavca po 20 g. Indikácie: choleretikum. vňať benedikta a myšieho chvosta po 8 g. Šípkový čaj ochutený I Plod šípky 21 g. vňať žihľavy. vňať mäty piepornej a koreň sladkého drievka po 7 g. repíka a mäty piepornej po 10 g. Indikácie: adstringens. list žihľavy 3 g. Ungolen Vňať repíka a plod pestreca (silyba) mariánskeho po 10 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. choleretikum. úbory rumančeka. vňať jablčníka. vňať mäty piepornej a koreň púpavy s vňaťou po 10 g. vňať prietržníka 5g Indikácie: diuretikum. list ostružiny 6 g. 47 . Indikácie: diuretikum. kvet divozela a prvosienky po 4 g. Indikácie: cholagogum. vňať zemežlče. koreň puškvorca a angeliky po 15 g. list podbeľa a koreň ibiša po 22 g. list ostružiny.5 g). Thevalin Vňať materinej dúšky 20 g. vňať medovky a kvet levandule po 10 g. antidiaroikum. gastroenteritídy a kvasné dyspepsie. P. laxans. kvet bazy. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. ľubovníka. koreň púpavy 6 g. list boldo. Species laxantes Planta Kôra krušiny 40 g. hepatoprotektívum. vňať mäty piepornej 15 g. koreň omanu 10 g. Tablety Acidi tartarici cum Kalii-Natrii tartarici.5 g). List brezy a medvedice po 30 g. koreň sladkého drievka a vňať mäty piepornej po 10 g. Idikácia: laxans. digestívum. Záparové vrecká (20 ks po 1. list medvedice 20 g. dezinficiens močových ciest. list šalvie. kvet agátu 3 g. šištice chmeľu. vňať mäty piepornej 5 g. Thé Salvat Vňať repíka a jablčníka po 25 g. Stomaran Úbory rumančeka. Tormentan Plod čučoriedky 32 g.

Šalvia lekárska (20 vreciek po 1. Repík lekársky (20 vreciek po 1. Lipový čaj (20 vreciek po 2 g).8 g).5 g. Kvet lipy (20 vreciek po 1 g). Záparové vrecká . plod ovsa. plod hlohu 17 g. Zemežlč menšia (20 vreciek po 1 g).5 g).čaj mate (20 vreciek po lg). Ľubovník bodkovaný (20 vreciek po 1. Palina pravá (20 vreciek po 1 g).5 g). vňať levandule a medovky po 11 g. Medovka lekárska (20 vreciek po 1 g).5 g). kôra vŕby 7 g.Valofyt Neo Koreň valeriány 24 g. koreň angeliky a vňať mäty piepornej po 3. Kvet bazy čiernej (20 vreciek po 1 g). Matový čaj (20 vreciek po 1. Yerba maté . Indikácia: nervínum. šištice chmeľu 12 g.

.

bez iných prímesí Požiadavky na kvetnú drogu (Flos robiniae) v čs. taliansky: Robinia. má výraznú chuť a pach po agátových kvetoch. so zelenkavým reflexom. U nás sa nerozvážne sadil asi pred 200 rokmi ako nenáročný strom na upevňovanie pieskov a zalesnenie chudobných pôd. keď ostatné stromy už odkvitli. maďarsky: Fehér ákácz. anglicky: Acacia. 10. Sušíme ihneď.TRNOVNÍK BÍLÝ AGÁT BIELY (+) Robinia pseudo-acacia L. voňavé. Príbuzné druhy majú nevoňavé kvety s ružovým alebo fialovým sfarbením.) Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne vyžíhanim drogy) Popol nerozpustný v kyseline chlorovodíkovej (stanoví sa laboratórne pri spomenutej skúške) I. rusky: . Z agáta sa u nás zberajú jednotlivé kvety . Dnes by sme sa ho však radi zbavili. Agát k nám presídlil zo Severnej Ameriky. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. 3 1 14 8 2 II. Je významnou medonosnou rastlinou najmä na južnej Morave a južnom Slovensku. z koreňov vylučuje jedovaté látky. bezpodmienečne v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. ktorými ich ničí. zlatožltým (v parkoch pestovaný štedrec — pozri jedovaté rastliny. príp. V uvedených oblastiach dokonca zaisťuje hlavnú znášku. ktorého otec priviezol agát zo severoamerickej Virgínie a vysadil v Jardin des Plants v Paríži. miestami celkom zahubil vzácnu stepnú kvetenu a v jeho susedstve sa nedarí ovociu. z 1 ha agátového lesa sa získa 350-1 700 kg medu. AGÁT BIELY Trnitý ker alebo strom s nepárno perovitými listami. kde sa za ním chodí kočovat'. ťažko kryštalizuje a dlhý čas ostáva tekutý. Rýchle sa rozšíril. plodmi sú sploštené struky. ktorým sa kedysi označovala kvetná droga z trnky obyčajnej. usporiadané do visiacich strapcov.Flos robiniae seu Flos acaciae (Flos pseudoacaciae). Agátový med je vodojasný až žltkavý. lebo sa neznáša s mnohými rastlinami. Laburnum anagyroides Medic). Bohato kvitne v druhej polovici mája. — Jeana Robina. Omyl môže skôr vzniknúť pri výklade zastaraného názvu Flos acaciae nostratis. zato má nároky na teplo a svetlo. Pri zbere kvetnej drogy nemôže vzniknúť zámena. Kvety biele. v chladnejších oblastiach až v júni. lebo nie je náročný na pôdu. Bôbovité . Pestuje sa najmä pre rýchly rast a tvrdé drevo.Fabaceae (Motýľokveté . 20 6 2 14 10 3 51 . francúzsky: Robinier faux-acacia. teda v čase. najmä v nížinách. rýchlo a opatrne. Vysádzal sa najmä v mestských parkoch na oživenie zelene. Kvet sa u nás nevykupuje každý rok. Agát má veľmi voňavé a medujúce kvety. súmerné. neopadaný po odkvitnutí. Materiál sa ľahko zaparí a hnedne. žiada sa kvet s kalichom. norme ON 86 6235 pre zvyčajné dve akostné triedy: Akosť — najviac v % Znak Kvety s iným sfarbením ako začerstva Iné časti materskej rastliny ako kvety Cudzie organické prímesi (prímesi iných rastlín a pod. Zber sa robí v máji—júni odrezáváním celých súk- vetí alebo odtŕhaní m jednotlivých kvetov zo strapcov. rozširuje sa veľmi ľahko. Svojou rozpínavosťou ohrozuje pôvodné porasty.Papilíonaceae) Nemecky:Weisse Robinie. Agát má pomenovanie podľa záhradníka francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII.

šípkový čaj ochutený II. U nás rastie asi 40 druhov rodu alchemilka. V minulosti mala rastlina veľmi dobrú povesť nielen v ľudovom liečiteľstve. pripravujú sa výťažky (esencia. Celá rastlina okrem kvetov je dosť jedovatá — predovšetkým kôra a semená. a preto treba dodržať požiadavky na najlepšiu akosť. najmä robín (zmes ?). akostnej triede nezodpovedá čo len jeden znak. Bekál. Ľudové liečiteľstvo používa kvetnú drogu vo forme asi 5 % záparu — 2 až 3 šálky denne. častejšie tvorí zložku močopudných čajovín. maďarsky: Közönséges palástfu. ženský plášť Nemecky: Gelbgruner Frauenmantel. hviezdoš. kondolík. ich aglykóny. farnezol. zoskupené do súkvetia. ak sa užije 2 x denne 1 dl odvaru z 2 lyžíc agátového kvetu na 4 dl vody. rosička. pri kŕčoch rozličného pôvodu (spazmolytikum). Syn. preto sa navzájom často zamieňajú.: Alchemilla vulgaris L. ale aj pri potokoch a prameniskách. žltozelené. zvýši sa vylučovanie moču o 17 až 40 % (Oźarowski. Podľa ČSN musí droga obsahovať predovšetkým alchemilku žltozelenú. Homeopa- . droga sa preradí do II. pri migréne žalúdočného pôvodu a i. Latinské pomenovanie rodu je odvodené od alchema — alchymistka. zberá sa lúpaním v marci—apríli. Čajoviny: Javorina čaj — bylinná zmes (volne predajná balená čajovina). Pomenovanie ženský plášť. 1980).tické upotrebenie esencie z kôry a konárikov býva pri prekyslení žalúdka (hyperacidita). ako by si azda zaslúžila. taliansky: Alchemilla. vo vlhkých svetlých lesoch. Kvety obsahujú hlavne flavonoidové glykozidy (robinín. akacín). väčšinou s lesklochlpatým povrchom.Rosaceae Ľudovo: divý muškát. dil.Cortex acaciae. anglicky: Lady's mantle. Droga má výrazné močopudné účinky a niekedy slúži na aromatizáciu čajovín.). zúbkaté. ktorá pripomína záhyby plášťa. Ak ustanoveniam normy v I. Po riadnom usušení drogu treba ihneď odovzdať nákupni. Ľudové liečiteľstvo občas používa aj agátovú kôru . droga sa zriedka užíva samotná. rakovie zelie. Na dne jej lievikovitých listov (nad stopkou) sa dlho udržiavajú kvapky rosy. príčinou toxicity sú látky bielkovinovej povahy. Ich určovanie je veľmi náročné. lebo skladovaním sa znehodnocuje a veľmi rýchlo ju napádajú skladištní škodcovia. Ružovité . ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ (len droga I. Začiatočníci by mali prísť najprv so vzorkou nasušeného materiálu do nákupne. 7 — 11-laločné. akostnej triedy. Rastie na mierne vlhkých lúkách a pasienkoch. Má hemaglutinizujúce a mitogénne vlastnosti. španielsky: Alquimilla. Vyskytuje sa od nížin až po vysokohorský stupeň. linalol a i. Typicky vyvinuté listy sú okrúhlasté. toxické proteíny — lektíny. žalúdočných a dvanástnikových vredoch. Starovekí alchymisti pripisovali tejto byline veľkú liečivú moc. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ KONTRYHEL ŽLUTOZELENÝ Alchemilla xanthochlora Rothm. rusky: Trváca mnohotvárna bylina so žltozelenou chlpatou byľou vysokou 15-70 cm. jeho toxicita per os vidí sa 52 v porovnaní s ricínom ricínových semien menšia. Kvety drobné. taktiež biozidy (biokvercetín) a silicu s vonnými látkami (nerol. francúzsky: Alchemille commune. akosti — je exportnou surovinou). ale aj v oficiálnej medicíne. U nás nakupovaná droga sa vyváža. husia nôžka. vychádza z formy listov. v homeopatii sa používa čerstvá kôra zmiešaná s mladými konárikmi. Neskôr sa na jej starú slávu pozabudlo a dnes sa liečebne využíva menej. za mladi vejárovito poskladané. dozrievajú v nažky. rozšírené vo viacerých európskych jazykoch. kontrihel obyčajný. Alchymisti ich zberali a používali pri hľadaní kameňa mudrcov. D 2 až D3).

Po uschnutí sa veľmi drobí. francúzsky: Archangélique officinale. Predmetom nákupu r. preto ju pri sušení treba obracať. Z účinných obsahových látok rastliny majú najväčší liečebný význam triesloviny tanínového a elagového typu (6—8 %). dorastá až do výšky 2 m. a preto rastlinu hojne obletuje a navštevuje hmyz (včely). kde rastie osobitná odroda. Správne usušená listová alebo vňaťová droga má sivozelenú farbu. Okrem toho sa alchemilková droga ľudovo používa na posilňovanie maternice pred pôrodom (celé 4 týždne pred pôrodom sa užívajú 3 šálky čaju denne. Vyžaduje si však opatrnú manipuláciu. Zásluhou vysokého obsahu trieslovín pôsobí droga sťahujúco (adstringentne) pri ochoreniach žalúdka a čriev.Predmetom zberu z materskej rastliny je najčastejšie vňať. 236.) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. no poriadnom omytí sa korene sušia v tieni na vetranom mieste (hrubé sa pozdĺžne prekrajujú).8 II. Korene vykopávané v jeseni (september—október) sa u nás nenakupujú. vredov predkolenia atď. Často sa pestuje. anglicky: Angelica. V oficinálnej medicíne niekedy tvorí zložku metabolických a odtučňovacích čajovín.Apiaceae (Okolíkaté . Z toxikologického hradiska sa pri tejto droge nezistili nijaké vedľajšie účinky. U nás do r. dozrievajú vo vajcovité. široko krídlaté dvojnažky.5 . Po rýchlom. porušených a zožltnutých listov alebo korienkov. 10 4 2 1 12 12 0. Používa sa i pri silnej menštruácii a klimakterických ťažkostiach.: Angelica archangelica L. iné rastliny atď. Najvýhodnejšie je ihneď ju odovzdať nákupni. Často ju poškodzuje hmyz. 1986 bola kvitnúca vňať alebo len prízemné listy sušené prirodzeným spôsobom. 221. na nivách a lúkách od podhorského stupňa po alpín- sky. Keď sa naukladá do tenkých vrstiev a má dostatočný prívod vzduchu. Už pred začiatkom sušenia treba materiál zbaviť trávy. Stonka dutá. mnísi ju pestovali ako prostriedok proti moru. vyžadoval by si podrobnejší prieskum. Rastie pri potokoch. taliansky: Arcangelica. 233. v tme. Pre plod — Fructus angelicae platí ČSN 86 6613: Akosť — najviac v % Znak Tmavé plody Iné časti materskej rastliny Cudzie plody Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenej % I. Listová droga nemá pach.) Anorganické prímesi (t. Charakter silice a kryštalických obsahových látok nie je dostatočne známy. Ľudové liečiteľstvo pripisuje listovej droge všetky uvádzané účinky. ARCHANGELIKA LEKÁRSKA ANDĚLÍKA LÉKAŘSKÁ Archangelica officinalis Hoffm.5 12 10 0. lebo ľahko vlhne a ešte ľahšie ju napádajú škodcovia a hmyz. V lete poskytuje mnoho jasnožltého medu. dávkujú sa 4 lyžičky posekanej drogy na pohár vriacej vody. Zelerovité . ktorá sa používala na omývanie rán. Popri kvitnúcich vrcholkoch sa zberajú aj prízemné listy bez stopiek (takáto zmiešaná droga sa označuje názvom Herba alchemillae). chutí trochu horko a sťahujúce Väčšina listovej drogy vykúpenej u nás sa vyváža do nesocialistických krajín. Syn. Na vonkajšie použitie sú ČSN 86 6439 má na list alchemilky rovnaké požiadavky ako na vňaťovú drogu (ČSN 86 6725): Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené ako na materskej rastline (pôvodne sivozelené listy) Cudzie organické prímesi (iné časti materskej rastliny. Zberači najradšej vyhľadávajú vyššie porasty na vlhkých lúkach.5 % (v štádiu kvitnutia a tvorby plodov je najnižšia). roku celé koreňové systémy. čaj sa nesladí). U nás sa rozšírila v stredoveku. vybolen Nemecky: Echte Engelwurz. malé množstvá v plechovkách. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej vňate (dil. maďarsky: Orvosi archangyélika. svätodušný koreň. Zberá sa na začiatku kvitnutia (máj—august). Možno ju použiť aj zvonku na rany. ďalej horčiny a stopové množstvo kyseliny salicylovej. 3 5 0. v Nemecku aj pri liečbe cukrovky. španielsky: Arcangelica. Čajoviny č. ekzémov. ktoré možno kosiť kosákom. schne rýchlo. Droga sa ľahko zaparí. D 2 . Pomer zoschnutia je 5 : 1 . Najvýhodnejšie je sušenie umelou teplotou do 35—40 °C. korenistú chuť s horkastou príchuťou. Má i mierny spazmolytický účinok (zmierňuje kŕče) a mierne podporuje aj vylučovanie moču. 226. Do liečiteľstva sa dostala zo severských oblastí. rusky: Dvojročná až trváca bylina s repovitým koreňom. bezlistých byli. listy perovito zložené s nápadne nafúknutými pošvami. lebo výtažnosť silice je vtedy asi 1. Materiál sušíme prirodzeným teplom v tieni.Umbelliferae) Ľudovo: angelika pravá. 5 8 1 12 12 dávky drogy až 3 x vyššie ako pri zápare. piesok atď.5 12 9 II. 225. anjelský koreň. Novšie sa odporúča zber pred tvorbou kvetných výhonkov (marec— apríl). Jej akosť znižuje nadmerná drobivosť. Pre získanie koreňovej drogy — Radix angelicae sa vykopávajú v jeseni (september—október) 2. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách. po dokonalom usušení má droga výraznejšiu arómu a ostrú. janoklík. hlina. drobné zelenobiele kvety v okolíkoch hustých okolíčkov. najmä pre farmaceutické účely a ako korenina. Brustwurz. 5 2 1 0. j.priemer). 1970 tvorila zložku čajoviny Vulneran.

Archangelikový koreň má podobné účinky ako puškvorcový (Radix calami aromatici): podporuje trávenie. sa používa skoro výhradne ako korenina. tiež v potravinárstve. usky: PRHA HORSKÁ List — Folium angelicae alebo plod — Fructus angelicae.Flos arnicae. V prípravkoch sa zvyčajne kombinuje. so šikmým podzemkom. Na farmaceutický trh prichádza droga z divorastúcich rastlín Bavorska. 10 10 4 14 13 6 0. Bergwohlverleih. Na liečebné účely slúži celá rastlina. povzbudzuje nervovú činnosť (je vhodný aj do kúpeľov).1 Trváca bylina vysoká 30—60 cm. hlavné indikačné oblasti sú: stomachikum. pôsobí mierne močopudne. priemyselne vyrábané prípravky s koreňom sú čajoviny Stomaran (dietetický čaj pri zažívacích ťažkostiach).ARCHANGELIKA LEKÁRSKA rastlinu ochranné látky (fytoalexíny — furanokumaríny) a tie niekedy vyvolávajú na pokožke boľavé vyrážky a ekzémy. 66. taliansky: Arnica. Rastlina uprednostňuje vlhké horské lúky. plody sú nažky s chocholcom. pinénu a kumarínov (furanokumaríny). suší ako silicový. ARNIKA HORSKÁ (+) Arnica montana L. Valofyt (stavy predráždenia a miernej úzkosti. 200. anglicky: Arnica. na kúpeľ 100—200 g sekanej drogy. V ČsL 2 sa uvádza aj podzemok s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae. Čajoviny č.3 II. nespavosť) a Valofyt Neo. triesloviny. chamissonis Less. chartreuse a i. organické kyseliny a sacharidy. 210. francúzsky: Arnica montagnard. koreňa.5 g drogy viac ráz denne ako zápar. kde je úplne chránená. najmä z výšok 1 000-1 500 m n. U nás sa uvádza iba v ČSR. plody sa zberajú pred dozretím (v septembri). Čs. pripúšťa sa aj z druhu A. španielsky: Amica. ďalej horké látky. rúbaniská a všeobecné zárasty s rašelinníkmi. Značné množstvá drogy sa spotrebujú pri výrobe likérov (benediktínka. Pri zbere treba dávať pozor — čerstvá šťava predovšetkým podzemkov a plodov obsahuje pre Požiadavky ON 86 703 1 na koreňovú drogu — Radix angelicae: Znak Iné časti materskej rastliny Droga sfarbená ináč ako hnedosivo až červenkasto Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanovené laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovené v predošlom množstve) Obsah silice — najmenej % Akosť — najviac v % I. 5 5 2 14 12 4 0. 209. m. pri listovej 6 : 1 a pri plodoch je velmi malá. slúži proti kŕčom a ako aromatikum. spazmolytikum a sedatívum. oficiálna medicína používa kvet . napomáha odkašlávanie. 186. Plody sa užívajú podobne (1 g na maceračný odvar). List sa zberá v máji—júni. 54 .). Hlavnou obsahovou látkou drog je silica s obsahom felandrénu. dermatitídy však nevyžadujú osobitný spôsob liečby. severného Talianska a Balkánu.214. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: šlakové korenie Nemecky: Arnika. maďarsky: Hegyi Arnika. Mountain Arnica. 180. Strata sušením koreňovej drogy je asi 4—5 : 1. uspokojivo.. s ružicou prízemných listov a veľkým úborom s pomarančovými jazykovitými kvetmi. Dávky sú 2—2.

umelou teplotou do 40 °C. Prípravky z arniky sú interne veľmi nebezpečné najmä deťom — sú vysoko toxické na ich organizmus. 86 6237) má pre Flos arnicae (prvá pre kvet bez zákrovu.5 3 3. Veľmi časté je vonkajšie upotrebenie — uplatňuje sa roztok (tinktúra 5 —10-násobne riedená vodou alebo 2 % zápar z drogy). pri pomliaždeninách. resp. zvyšuje krvný tlak a vyvoláva kontrakcie maternice — účinkuje ako srdcové tonikum a stomachikum (tinktúra). proti zápalom. Arnikový extrakt je u nás zložkou pasty na ekzémy a rany Alysal a masti Calovat. luteolínu a kempferolu). zeaxantín). Otázka obsahových látok nie je celkom jasná. na podporu resorpcie krvácaní v hlbšie uloženom tkanive. Rovnaké obdobie zberu i manipulácia platí aj pre vňať — Herba arnicae. helenalín — ester sa novšie uvádza ako toxický princíp a niektoré sú kontaktné alergény). po opuchoch (edémoch). aplikovanej pri mimokíbovom reumatizme a vertebrogénnych syndrómoch. ako vlasový a kozmetický prostriedok a i. Celkove tradované vnútorné upotrebenie pri obehových poruchách. seskviterpénové laktóny (arnifolín. rýchlo sa sušia v tieni. cholín a triesloviny. Asi tu pôjde aj o prejavy nešpecifickej podnetovej terapie.Jednotlivé úbory sa odtrhávajú celé (jún—august). triterpénové alkoholy (arnidendiol.5 55 . Nazberaný materiál sa nesmie stláčať. reume (riedený roztok možno miešať aj s tekutým octanom hlinitým). ba vyvolávajú až rozpad (nekrózu) tkaniva. sú to predovšetkým flavonoidy (glukozidy kvercetínu. Znak Prekvitnuté kvety (s nažkami) Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Kvety sfarbené ináč ako pomarančovožlto Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne z predošlej hodnoty) II. fytomelany. na urýchlenie granulácie. suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na vzdušných miestach. silica obsahujúca azulén. Droga pôsobí na krvný obeh. 40 II.. tesne pod kvetným lôžkom (Flos arnicae cum calyce). do kloktadiel. ďalej horčiny (hlavne arnicín). Vnútorné užívanie prípravkov smie odporučiť iba lekár. okrem ARNIKA HORSKÁ ON 86 6212 (resp. po poraneniach ako ranové antiseptikum. tymol a metyléter tymolu (pre vysoký obsah parafínov má maslovitú konzistenciu). bronchiálnej astme a pri súčasnom zápale žalúdka a tenkého čreva (gastroenteritída) nie je farmakologicky celkom podložené. 40 1. 60 23 3 2 10 13 5 4 20 13 10 3 2 10 13 10 5 4 20 13 12 8 2 2. Podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae sa vykopávajú v jeseni (september—október). trombózach. na natieranie zapálenej ústnej sliznice. aby neobsahovali čierne larvy muchy Trypeta arnicivora. vykĺbení. polyíny. druhá so zákrovom) tieto kritériá: Akosť — najviac v % úbory bez zákrovu so zákrovom I. faradiol a i. do 4 %). karotinoidy (napr. treba dávať pozor. Silné koncentrácie roztoku tvoria pľuzgiere.

V bohatších antických kuchyniach sa väčšina dnešných obľúbených druhov zeleniny uplatňovala skôr ako prísada do jedál aj preto. plumosus Bak. vyvolávajú dávenie. hustokvetý — A. je však zložkou zahraničných farmaceutických prípravkov (najmä práškovaných čajovín v kombinácii s prasličkou. perovitý z Kapska — A. U nás sa pestu- je záhradnícky. Ak sa sušia bežným spôsobom. zmenia farbu z belasej na sivú. V bytových podmienkach je najčastejší a. žltozelené. chutné mladé výhonky (pred ich vyrastením nad zem). akoby obsahoval cukry. Predmetom zberu sú mladé výhonky .Turiones asparagi recentes. o toxických obsahových látkach nie sú žiadne bližšie údaje. o čom sú zaručené správy. Inak špargľa ako zelenina je dietetikum s miernym močopudným pôsobením. v húšťavách i hájoch. Ordinuje 56 . obsahové látky sa menia podľa ročných období. najmä asparagín (amid kyseliny jantárovej). hnačky. glykozid koniferín. Kvety drobné.). 13. veľa draselných solí (spolu so saponínmi podmieňujú močopudný efekt a minerálne látky (vápnik. Otravy detí i dospelých sú známe. Koreň ako droga prichádza do úvahy len zriedka. 207. Plíniova. že sa jej pripisovali liečivé účinky. 57. 5 5 1 14 10 II. krvácania. Ľaliovité — Liliaceae (Asparágovité — Asparagaceae) Ľudovo: hromové korenie Nemecky: Gemuse-Spargel. pôvodom tiež z Afriky. dráždia sliznice. v semenách neprebádaná horčina spargín a farbivo sparguarín. sitosterol. 51. sodík. Liečebne sa kedysi používali aj plody . sacharidy. Zeleninou s jedlými koreňmi alebo podzemkami sa živili ľudia oddávna v čase núdze. Pri užívaní nadobúda moč osobitný pach (metylmerkaptánom) a reaguje tak. vanilín. Pri predráždení obličiek nemá sa užívať. triesloviny (kyselina galová a tanín). Azda najviacej špargle v Európe sa dnes pestuje vo Francúzsku — v okolí Paríža pri Argenteuil a Saint Denis. Nyúlárnyék. taliansky: Asparago. spomínané steroidné saponíny. asi 3 % odvar z koreňa 2 -3 šálky denne).). A liečivú povesť mala aj špargľa. sú bez pachu. Platí to najmä o zeleri a petržlene. 41. na okrajoch dubín. ďalej arginín. maďarsky: Spárga. zamladi majú sladkastú chuť. slizy. Bola veľmi obľúbená a aj sa pestovala. 14 4 2 12 12 5 helenalínu sa uvádzajú ako toxické seskviterpénové laktóny tenulín a partenín. francúzsky: Asperge officinale. V žiarivo červených plodoch je karotinoidné farbivo fyzalín. vo svete je známych asi 150 druhov. alebo 4. Pravda.guľaté zrelé červené bobule s drobnými čiernymi semenami a odporne sladkou. v lesostepných a suchomilných trávnych spoločenstvách. zastúpený je aj komplex vitamínu B (B1 a B2). ktoré sú premenené na drobné šupinky.. Z cudzozemských druhov si zasluhuje zmienku a. stigmasterol. kde sú aj početné továrne na konzervovanie tejto zeleniny. densiflorus Mayers. Do obchodu sa dostávajú vo zväzkoch alebo sa konzervujú. Používajú sa čerstvé. s mäsitým podzemkom. Z obsahových látok podzemkov i výhonkov možno spomenúť aminokyseliny. neskôr červené bobule. (steroidné) saponíny (glukozid sarsasapogenínu a štyri ďalšie). Jej úprava bola asi taká ako dnes: malé výhonky sa varili (nesmú sa prevariť) a polievali horúcim olejom. listami brezy. trochu i ostrou chuťou. V mnohých kultivaroch sa pestuje ako zelenina. ktorý sa často pestuje v skleníkoch pre jemnú vňať s plochými listovými konárikmi. kde si zachovajú dužnatosť a nedrevnatejú. ktorý dodáva špargli osobitnú chuť. Theofrastova a Dioskoridova pochádzala asi z iných druhov asparágusu ako naša (A. bez chlorofylu. vňaťou zlatobyle a i. anglicky: Asparagus. edémy a dýchacie ťažkosti spojené s ochromením srdcového svalu.Pre vňať — Herba arnicae platí ČSN 86 6722: Akosť — najviac v % Znak Prekvitnuté a ináč sfarbené úbory ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. preto sa nechávajú v tme. Všetky spomínané časti špargle majú experimentálne dokázaný silný močopudný účinok (užíva sa napr. Druh rastie od nížin do subalpínskych polôh na lúkach. dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). výhonky musia byť biele. Predmetom zberu sú zriedka aj krátke a hrubé podzemky s dlhými koreňmi. Čajoviny č. Známy bol aj ich močopudný účinok a využíval sa i liečebne. ktorá obsahuje tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predošlého zistenia) I. španielsky: Esparraguera. aphyllus). Ak sa majú použiť ako zelenina. na krovinatých úbočiach. plody zelené. fosfor. ktoré vyrastajú z ich spodnej strany — Radix et Rhizoma asparagi. podľa starších údajov sa aj pražili a boli náhradka — surogát kávy. najmä na južnej Morave. Zberajú sa v apríli (máji) 3. rusky: CHŘEST OBECNÝ Dvojdomá trváca bylina vysoká 30—150 cm. U nás sa miestami pestuje pre dužna- té. 10 8 3 14 12 Podzemky (korene) majú ON 86 7032. 7 2 1 12 10 4 II. Podzemky s koreňmi sa zberajú v marci—apríli a v októbri—novembri. acutifolius alebo A. ASPARAGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) Asparagus officinalis L. staršie sú bez chuti. horčík a i. rok po vysadení rastliny. Bočné konáriky sú sploštené a nahradzujú listy.

57 . j. trochu drsne aromatický a trpkasto. Balotu čiernu možno ľahko zameniť za viacero podobných rastlín. maďarsky: Fekete pesztercze. Všestranný znalec staroveku Plínius nezaznamenal o nej nič podrobnejšie. Azda jedna z prvých indikácií bola práve v očnom lekárstve. BALOTA ČIERNA Ballota nigra L. Predmetom zberu z kvitnúcej rastliny (t. Krause ho odvodzuje od ballein a oys = ucho (genitív otos).2 %). ale i tak varujeme pred nimi najmä deti. balota sa však vraj znovu objavuje ako liečivo proti dne — pakostnici a v ľudovom liečiteľstve vtedy ako nervínum. čistce (Stachys L. i. vajcovité. Kvitnúca balota je dobrou pastvou pre včely. plod je rozdelený na štyri tvrdky. Ako rastlina so silicou podlieha všetkým ustanoveniam o patričnej manipulácii: treba ju sušiť v tieni. pri močovom piesku a pod. pretože balota sa používala v očnom i ušnom lekárstve. Hojná najmä v blízkosti ľudských sídlisk. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: čierny jablčník Nemecky: Schwarznessel. kvety červenofialové alebo biele. Vo vňati baloty je veľa trieslovín (Madaus uvádza 9. sivo chlpatá až vlnatá. Vyskytuje sa na rumoviskách. ohradách a na úhoroch od nížin do podhorského stupňa. že jej pôvodné liečebné použitie je zastarané. v listoch kyselina kávová (0. anglicky: Black Horehoud. najmä nie pre menšie deti. cukrovku. mladé výhonky niekedy vyvolávajú alergické kožné prejavy — dermatitídy. asi v júni až v auguste) je vňať — Herba ballotae (nigrae). so štetinovitými listencami. Nie je vhodná ani pre chorých na žlčník. ako je jablčník obyčajný (Marrubium vulgare L. že pomenovanie balloté vzniklo od ballein = hodiť späť. Má štvorhrannú. že by od lekárov zasluhovala väčšiu pozornosť.36-12. Prof. pričom však už seriózne hodnotenie prof. Historické záznamy o balote sú dosť chudobné. kocúrnik obyčajný (Nepeta cataria L. nie sú však toxické. Špargľa nie je vhodná ako hlavné jedlo (má priveľa minerálnych solí). nie sú jedlé. chutí horko. lebo prítomné aminokyseliny hromadia v tele dusíkaté látky a bielkoviny. sacharóza. rafinóza. cholín. G.29 %). pre odporný pach rozdrvenej rastliny.). strkať. Terapeutické upotrebenie baloty zaznamenalo veľké skoky. pôsobia ľahšie žalúdočné ťažkosti. 1882 hovorí. Rastlina obľubuje pôdy s vyšším obsahom dusíka. francúzsky: Ballote fétide. stachyóza a verbaskóza. trochu horčiny. lámku.. rýchle. Čerstvé výhonky sú oficinálne v homeopatickom liekopise.ASPARÁGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) sa pri ochoreniach dolných partií močových ciest alebo ako pomocný liek pri obličkových kameňoch. Wittsteina v jeho knižne vydanej farmakognózii z r. vrúbkovano pílkovité listy. ďalej silica. taliansky: Marrobio fetido. ktoré ľahko prijímajú cudzie pachy.) a iné hluchavkovité rastliny. o toxických obsahových látkach nie sú však žiadne bližšie údaje a do úvahy prichodia najviacej saponíny. rozkonárenú stonku a protistojné. španielsky: Marrubio fetido. Schwarzer Gottvergess. v prípade skladovania dávať do dobre zatvorených nádob a skladovať v tme. Vňaťová droga sa po usušení veľmi ponáša na vňaťovú drogu medovky lekárskej (Herba melissae). Bobule pestovanej špargle sa pokladajú za toxické. Wittstein upozornil.). zriedka lysá. usudzuje sa. v podzemných orgánoch o. obsahová látka nie je tiež známa. Usušená vňať si svoj odporný pach ponecháva. predovšetkým diterpén marubiín s číslom horkosti 65 000. Spomína ju Dioskorides ako liečivú a jej pomenovanie balloté sa vzťahovalo u starých Grékov na všetky hluchavkovité rastliny. tak do 30-35 °C. pri cestách. zoskupené do nepravých praslenov. Navyše treba brať zreteľ na jej osobitne prenikavý pach a nedávať ju blízko materiálov. rusky: MĚRNICE ČERNÁ Trváca bylina vysoká 30—100 cm. ak umelou teplotou.

na dobre vetrané miesto. Sušenie si vyžaduje trocha rutiny: kvety treba rozložiť vedľa seba stopkami hore. listy protistojné. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky. je citlivá i na najmenšie V súčasnom ľudovom liečiteľstve sa droga používa ako sedatívum. Balota čierna sa v súčasnosti u nás už dlhšie nevykupuje. pričom sa dávkuje 1 lyžica na šálku záparu. ktorá však patrí medzi byliny.BAZA ČIERNA Sambucus nigra L. pri stresoch a hypochondrických stavoch). alebo zavesiť za hlavnú stopku na špagát do tieňa. Lepšie je sušiť umelým teplom do 45 °C nie na slnku. anglicky: Common Elder. resp. 2—4 šálky denne. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . kvety biele vo viacramennom chocholíkatom vrcholíku. ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené kvety. Pri sušení smú kvety iba sčasti zožltnúť. kým vyschnú aj hlavné stopky. maďarsky: Fekete bodza. Kvet poskytuje včelám iba peľ. nervínum (proti hystérii. Pri zbere sa nesmú stláčať (ľahko sa zaparia). 58 Na kvetovú drogu (Flos samhuci) sa vzťahuje ON 86 6213. Sušíme dovtedy. Nitrátofilná drevina mierne vlhkých stanovíšť . francúzsky: Sureau noir. Zemolezovité — Caprifoliaoeae (Loniceraceae) Ľudovo: bieda. resp. rusky: BEZ ČERNÝ BALOTA ČIERNA Ker. Bežne sa zamieňa s bazou chabzdovou (Sambucus ebulus L. plody sú guľaté čiernofialové kôstkovice. spazmolytikum a choleretikum.listnatých lesov. nemá medovinu. Ak sa balota prenesie s kompostom na pole. 5 % zápar (asi 20 minút vylúhovať). operuje sa i sám. parkov i rumovísk. španielsky: nillero. ľahko sa rozmnoží a stane sa až húževnatou a nepríjemnou burinou. Ešte ten istý deň sa zdrhujú a preosejú cez hrubé sito. nepárno perovité. psia baza Nemecky: Schwarzer Holunder.). sídlisk. 30 16 2 16 12 12 3 15 . Ako droga mimoriadnej dôležitosti nakupuje sa kvet — Flos sambuci. vzácnejšie strom s bielym stržňom v konároch. hojná od nížin po horský stupeň. 2—4 g prášku. S krátkou stopkou sa odstrihujú čerstvo rozkvitnuté súkvetia (máj—jún). ako je v opise Iné časti materskej rastliny a stopky hrubšie ako 1 mm Cudzie organické prímesi Preosiatie sitom č. ktorá potláča rast kultúrnych rastlín. ischiasu a pod. Droga ľahko podlieha skaze. (ČsL 4) 15 8 1 8 12 10 2(1) 20 II. preto ho hmyz málo navštevuje. prípadne sa uskladní v dobre uzatvorených nádobách. taliansky: Sambuco. Zvonka sa upotrebúva na obklady proti lámke. Z tinktúry sa užíva 1—3 g na deň. príp. IV (hrubý prášok) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Množstvo vodného výťažku najmenej I. preto sa ihneď odosiela do nákupne.

Kvety drobné. pomer zoschnutia je asi 8 : 1. rusky: BEZ CHEBDÍ BAZA CHABZDOVA -CHABZDA Trváca bylina s plazivým podzemkom. 70. sacharidy. Predmetom nákupu sú aj plody — Fructus sambuci. ružovkasté s červenými pernicami (tým sa líši od ostatných zástupcov rodu). Species laxantes Planta. Species urologicae Planta a Pulmoran. antokyanové farbivá a sú mierne taxatívnym prostriedkom.D 6). keď sú tmavofialové až čierne (august—september). 207. Species laxantes (je oficinálna aj v ČsL 4). 151. 98. Čajoviny č. 184. Dokonale suché plody čistíme vytriasaním na šikmej drôtenej ploche alebo na sitách. farmaceutický priemysel používa kvet do čajovín Reduktan (i plody). listy nepárno perovité s prílistkami. 15-20 g šťavy. Ak sa opätovne dosušuje. Nezrelé zelené plody môžu vyvolať zdravotné ťažkosti. 94. Kvety sa BAZA ČIERNA používajú aj v kuchyni a ako koreninová prísada. sacharidy. Rastie na stranách a okrajoch lesov najmä v stredných a vyšších stupňoch.navlhnutie. Tíšia aj bolesti trojklaného nervu. organické kyseliny a kyselinu askorbovú (vitamín C) asi 340 mg v 100 g. anglicky: Danewort. triesloviny. tvoria chocholíkové mnohoramenné vrcholíky.5 14 10 2 II. 240. stáva sa bezcennou. uplatňovaným najmä v čajovinách na odtučňovanie. 113. Attich. vnútorne na potenie a ako korigens v preháňavých čajovinách. Čs. Dávkovanie: 1 lyžica na šálku záparu alebo odvaru. 152. 236. 65. 118. so stopkami i bez stopiek. Kvet sa dávkuje 1. 93. majú nepríjemné vedľajšie účinky (dávenie. 128. 139. Farebne podobné. Detský čaj s rumančekom. 193. 195. Sušíme na slnku alebo umelým teplom do 50 °C. Skladujeme ich v dobre uzavretých nádobách. Species urologicae. ischiatické bolesti a migrénu. amíny.). 97. Odstrihujeme ich i s hlavnou stopkou. Droga má charakteristický pach a škrabľavú chuť. 192. drogová norma ON 86 6238 sa týka kvetu bazy so stopkami (Flos sambuci cum stipite): Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zisťuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (zistí sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. 124. výťažok je zložkou Passitu — roztoku (sedatívum). hnačky a i. Kvety obsahujú silicu. 95. Plody sú čierne bobuľovité kôstkovičky. Dávky drog nemožno zvyšovať. vysoká 100—200 cm. Zemolezovité — Caprifoliaceae (Loniceraceae) Nemecky: Zwerg-Holunder. flavonoidy (hlavne rutín) — až 3 %. Čs. maďarsky: Földi bodza. francúzsky: Sureau yeble. 143. ktorá je však ker alebo strom a kôstkovičky má čiernofialové s krvavočervenou šťavou. 148.5 g na zápar alebo odvar. 30 10 2 1 14 10 3 (+) Sambucus ebulus L. V homeopatii sa používajú čerstvé kvety miešané rovnakým dielom s listami a čerstvá kôra (esencia D 3 . Droga sa používa zvonka na obklady. španielsky: Sauco menor. 15 5 1 0. dobre znáša vápenaté podklady. príp. Kvetnú drogu možno zameniť najmä s bazou čiernou. taliansky: Ebbio. 71. drobné 59 . 79. Plody obsahujú aj niektoré vitamíny.

Kneipp pri nachladení. že bobule pôsobia močopudne. Korene podobne ako celá rastlina obsahujú chemicky neprebádaný horčinový princíp.) Maxim. Pri sušení treba zvyčajne použiť umelé teplo — asi 50 °C. dnu belavé. sušené majú podobné použitie ako koreň (Kneippova zložka čajovín): diuretické a potopudné. túžobník brestový je trváca bylina. Nerobil sa podstatný botanický ani terapeutický rozdiel medzi chabzdou a bazou čiernou. Podobné sú ešte drobné kvety túžobníka brestového (Filipendula ulmaria (L. Zber dokonale zrelých plodov sa robí asi v septembri — októbri. V Rumunsku plodmi farbili víno. usušené sú bez pachu a chutia odporne horko a ostro. 1983). V súčasnosti je koreň ako droga zastaraný prostriedok. Chabzdu pokladali za liečivú už v staroveku. Sušenie si vyžaduje veľkú rutinu. Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal odvar z koreňov proti vodnatieľ60 ke. preto treba pri zbere dávať ich pozorne do plochých nádob. sušia v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach v tieni. jablčnú). Výťažok . citrónovú. H. Pomer zosušenia je asi 3—3.5 : 1. pokladali ju totiž za liek proti všetkým chorobám. Predmetom zberu býva koreň — Radix ebuli. Ďalšie ľudové odporúčania (užívanie pri piesku v moci. treba ich pokladať za toxické — poznáme otravy detí i dospelých. Plody a kvety majú navyše ešte aj iné organické kyseliny a sacharidy. majú močopudný účinok. Homeopatia ich užíva čerstvé ako prostriedok proti kašľu. ovplyvňujú zvýšené vylučovanie žlče i potu a sú dobré pri vodnatielke. Korene. Pfänder. Plínius ju označoval ako ebulus (názov odvodený od gréckeho eú — dobre a boylé = rada). Korene sa vykopávajú rýľom v októbri. Zvonka sú svetlohnedosivé. Dioskorides vedel. a to v tenkých vrstvách (maximálne 15 cm). užívajú sa 3 lyžičky denne. Používajú sa zväčša čerstvé. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. pri zápaloch močového mechúra a pod. Najprv sa zbavia zvyškov vňate a nečistôt a potom sa pozdĺžne rozrežú.) treba brať s rezervou. Odtrhávajú sa celé strapce so stopkami. saponín a silicu.. z čajoviny sa berie 1 čajová lyžička na zápar so 1/4 litrom vody a vypije sa polovica ráno a polovica večer. D. preto sa vyvarujme samovoľného užívania.. S plodmi radšej neexperimentujme. Niekedy sa odporúča 3 % odvar.5 g na šálku odvaru. ako sa pokusne ukázalo. triesloviny. Čerstvé korene voňajú ako syr. že väčšie dávky čaju vyvolávajú závrate. Homeopatická medicína používa čerstvú kôru a zrelé bobule. ostro chutiacu látku. Plody sa ľahko popučia a púšťajú šťavu. rovnaký diel vňate prasličky. Kvety a listy sa používajú iba ojedinele.). kvety na čaj a plody na výrobu lekváru (Roob ebuli). koreňa ligurčeka a ihlice — z každého po 30 g. Enz odporúčal šťavu z kôstkovičiek na výrobu atramentu. musia byť zdravé a dosť hrubé. V prípade potreby sa zberajú za zvyčajných podmienok a podobne sa materiál aj suší (kvet ako pri baze čiernej — pozor: ľahko sa zaparí). Vie sa. mierny laxatívny a pripisuje sa im potopudný. octovú. Možno ich sušiť aj umelým teplom do 50 °C. tvoria však oválnu metlinu a plody sú červené kôstkovičky (kvitne asi od mája do júna). J. príčinou je asi živicovitá látka nachádzajúca sa hlavne v semenách (Frohne. slúžili ako purgans a emetikum. pektín. Na pohár studeného močopudného macerátu stačí pol čajovej lyžičky a pijú sa v priebehu dňa dve dávky. Mierny močopudný prostriedok je aj lekvár (varí sa podobne ako slivkový). glykozidicky viazaný kyanovodík (sambunigrín). Dávkujú sa opatrne — nemecký doplnkový liekopis uvádza jednorazovú dávku 2. okrem toho organické kyseliny (valerovú. sliz a farbivá.BAZA CHABZDOVÁ -CHABZDA a páchnuce kvety má aj ker či stromček baza červená (Sambucus racemosa L.). ľudové liečiteľstvo aj listy. ktorý má postáť 12 minút (pijú sa 2—3 šálky denne). Známa je močopudná zmes Hrušková: plody chabzdy — 5 g. dávenie a pod. porézne. Okrem spomínaných častí sa používali aj listy a byle. kvety majú voľné korunné lupienky a bielu farbu. Obsahové látky drogy nie sú celkom preskúmané a ani účinky.

Liehový výťažok sa dobre uplatňuje ako prostriedok na vzrast vlasov a proti lupinám (masáže). anglicky: Sweet Basil.). proti horúčke a ako regulátor stolice. Chabzda — kôra a plody. V homeopatii sa uplatňuje čerstvá. stor. stor. D 1 . bazilikum Nemecky: Basilienkraut.). že už vtedy bolo treba uvádzať na pravú mieru povery. bazilka. listy vajcovité. francúzsky: Basilic commun. je medonosná včelárska rastlina. 8 10 2 2 13 15 0. čiernohnedé tvrdky. BAZALKA PRAVÁ BAZALKA PRAVÁ Ocimum basilicum L. nervínum. vyššie pílkovité až zúbkaté. a to Droga má vyhovovať ČSN 86 6726 pre Herba hasilici: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti ako na materskej rastline Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenšie množstvo I. plody sú čierne. nie je však vždy isté. do potravinárskych pást a údenín.ako väčšina hlu- chavkovitých rastlín. Bazalka pravá . konvalinkového listu a i. Zámeny pri zbere neprichodia do úvahy. príp. na nakladanie uhoriek a inej zeleniny. Žltobiele až červené kvety v klasoch z nepravých praslenov. Z bazalky sa zberá vňať — Herba basilici (Herba ocimi citrati). španielsky: Albahace dulce. Bežnejšie je vonkajšie použitie odvaru alebo liehového výťažku po macerácii .sa v zahraničí uplatňuje ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov s diuretickým pôsobením (napr. dolné celistvookrajové. V stredoveku sa používala podobne ako v klasickom staroveku.2 61 . V časoch rímskeho cisárstva sa tešila pozornosti aj ako korenina a okrasná bylina. či išlo práve o tento druh. Bazalka je teplomilný druh ázijského pôvodu. Oddávna je známe i použi- vanie vňate bazalky ako polievkového korenia. Hippokrates. Éterický olej sa bežne upotrebúva asi od 16. taliansky: Basilico. 4 — 1 1 13 13 0. sa v súčasnosti prakticky používajú iba vo forme esencie v homeopatii (dil. lebo rastlina sa u nás buď pestuje v črepníkoch. Celsus aplikoval bazalku ako močopudnú a laxatívnu. maďarsky: Baszalykum. Basilikum. Do kultúr v Nemecku sa dostala v 12. Dioskorides a iní.slúži na natieranie pri ochoreniach kĺbov a pohybových ústrojov (reumatizmus a pod. horné listeňovité. vôňou pripomínajúcu zmes hrebíčkov a ruží. Hluchavkovité . Liečivosť bazalky bola známa veľmi dávno. šťava pri ušných zápaloch a proti uhryznutiu hadmi i škorpiónmi. Jej kultúry a príbuzné druhy sa spomínajú už v sanskrtskej literatúre a v hippokratovských spisoch. Zriedka sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva.3 II. Čajovina č. 67. alebo rastie v prírode v najteplejších oblastiach. Liečivosť bola taká velká. List sa používal ako aromatikum. rusky: BAZALKA PRAVÁ Jednoročná rozkonárená bylina vysoká 10—50 cm. Spomínali ju Theofrastos.z čerstvých častí rastliny). ktoré opriadli túto typickú hluchavkovitú rastlinu. v kombinácii s výťažkom z morskej cibule.Lamiaeeae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bazalienka.

— dodával dychu vôňu. Nachádzame ju však ako zložku prípravkov vyrábaných na Západe (s karminatívnym a spazmolytickým pôsobením). Prv sa ordinovala pri vetroch. kondurangovou kôrou a i. bielkoviny (18 % ) . rastlina sa listami podobá petržlenu. teda pred dozretím. Necháme ich 4—5 dní zrieť a pozorne sušíme v tieni (umelým teplom do 35-40 °C). Užíval sa pri mnohých chorobách. Literatúra uvádza ešte prímes semien blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. cineol. hlboko pílkovité. kyslý saponín. najviac u južných Slovanov a v Taliansku.Apiaceae (Okolíkaté — Umbellife ) Ľudovo: bederník anižový Nemecky: Anis. Iná kombinácia (spazmolytická a karminatívna) je napr.anízoviek. Dianetol sa novšie popiera (Kraus. 2—3-krát denne). Odrezáva sa tesne pred rozkvitnutím (asi jún až september) a suší sa rýchlo v tieni ako bežná silicová rastlina. prostredné perovito zložené. feniklom. v domácnosti do omáčok. ktorý možno upotrebiť pri zaparení — intertrigu. s krídlatými vyčnievajúcimi rebrami. karminatívum a aromatické adjuvans v čajovinových zmesiach.5 1. 1. Pomer zoschnutia je asi 2 : 1. rusky: — Jednoročná bylina s vretenovitým koreňom vysoká 30-50 cm. D l ) . dnes zložka kvalitných francúzskych aromatických likérov . U nás sa pestuje pre plody na poliach alebo v záhradách. Plody jedovatej zelerovitej rastliny . Drogu — Fructus anisi vulgaris. ale až do 6 % ) . všetky s pošvami. francúzsky: Boucage anis. výdatne medujú. Patril aj do palety najslávnejšieho lekára staroveku Hippokrata (okolo r. gáfor. Strata na hmotnosti je asi 80 %. chránenú pred škodcami. Pre obsah silice a trieslovín v droge sa niekedy pripravuje odvar (len krátko mierne povariť). minerálne soli a bližšie neopísané glykozidy. Droga sa liečebne používa pre ob- Na drogu sú podľa československého liekopisu (ČsL 3) a ON 86 6620 tieto požiadavky: Znak Akosť — najviac v % ČsL 3 1 3 1 10 10 I. Drobné biele kvety v okolíkoch okolíkov. Plody ďalej obsahujú olej (8 až 23 %). osobitne ako jemné korenie. pekne voňajú a ich vôňa prechádza aj do medu. Droga má silný korenistý a príjemný pach a chutí sladko aromatický. že aníz a kôpor rastú pre kuchyňu a pre lekárov. dolné listy obličkovité.). okrem toho je v droge asi 5 % trieslovín. V oficiálnom liečiteľstve je droga už zastaraná a v našom farmaceutickom priemysle sa nepoužíva. maďarsky: Illatos ánizs.5 % ) . horné trojnásobne perovito strihané. majú hnedozelené ostré brázdy a svetlé silné rebrá. ktorá uvoľňuje aj kŕče. potom linalol. spazmolytikum (tieto účinky sú aj experimentálne potvrdené) a stomachikum. trochu chladivú a slanú chuť. chlorogénovú) a iné látky. Opatrným sušením sa aróma vňate stane jemnejšou a trvanlivejšou a nadobúda aromatickú. 1550 sa dostal do Anglicka. jej skladba kolíše podľa pôvodu rastliny (nemecká droga obsahuje v silici do 55 % metylchavikolu. stor.najmä list (pripravuje sa z nej homeopatická urtinktúra a esencia dil. Používa sa ako karminatívum. Zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú bežné. chronických zápaloch žalúdka (gastritíde). Ľudové je predovšetkým zložkou bylinných aromatických kúpeľov na osvieženie. Od začiatku 14. najmä v tráviacom trakte a v prieduškách (preto sa droga užíva aj pri kašli i čiernom kašli a pri spazmoch nervového pôvodu). pinén a ocimén). skladujeme v dobre zatvorených tmavých nádobkách.8 . španielsky: Anis comun. jeho prastaré označenie v arabčine bolo anysum (vedec- ký názov pimpinella dostal z latinského bipinella pre tvar perovito strihaných listov) a ako liečivý ho uvádzal už Pytagoras okolo r. tvári mladistvý výzor a uľahčoval ťažké sny. Aníz je jednou z najstarších liečivých rastlín sveta. ktoré sú menšie. Kombinuje sa s rascou. Najvyššie si cenil aníz z Kréty a z Egypta. taliansky: Anice verde. plody sú visiace päťrebrové sivo páperisté dvojnažky. zápche. Prípravky sa ordinujú pri poruchách trávenia vyvolaných liekmi (predovšetkým sulfónamidmi) a pri ťažkostiach spojených s odlúčením pri dojčení. anglicky: Anis. flavonoidy.5 2. kde sa uplatňuje silica.tetuchy kozej (Aethusa cynapium L. Plínius vyhlasoval.). lysé. 1 6 2 10 12 Iné časti materskej rastliny ako plody 1 3 1 10 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej 2. mätou piepornou. najmä ako prísada do rybacích konzerv. Droga sa hojne používa v potravinárstve. Nebezpečná zámena je s plodmi bolehlavu škvrnitého (Conium maculatum L.5 1. mätou piepornou a pod. Rovnako dávno je známy anízový éterický olej. pri drobných kožných trhlinkách — ragádach.) BEDROVNIK ANÍZ ANÝZ VONNÝ Pimpinella anisum L. furfurol (3 % ) . ako korenina. v ktorej hlavnou zložkou a nositeľom vône je anetol (80-90 % ) . pretože všetky sa na seba veľmi podobajú (najmä plody — dvojnažky). V poľskom liečiteľstve je obľúbená ako stomachikum. zvyčajne v kombinácii s vňaťou pastierskej kapsičky. zápaloch močového mechúra a plynnatosti a zvonka na zapálené rany a ako kloktadlo. s archangelikovým 62 koreňom. II. ale v kombináciách.) sú tiež lysé. 1980). Niekedy splanieva. Voňavkársky priemysel ju dáva ako prísadu do „ružovo-karafiátových" kompozícií. pentózany (5-7 %). 400 pred n. 500 pred n. bolestiach žalúdka. alebo možno užiť priamo 1—2 g prášku. Droga obsahuje predovšetkým silicu (až do 1. Pije sa 3 % zápar (po zaparení nechať stáť asi 15 minút — asi lyžica drogy na šálku horúcej vody. Anetol je na svetle nestály a mení sa na nie celkom neškodné kondenzované splodiny (dianetol a dianízoín).5 3. Homeopatické použitie rastliny a esencie je podobné ako alopatické (dávky: 3 x denne 10 kvapiek esencie. sacharidy (3-5 %). 1. Zelerovité . Dioskorides pokladal aníz za vynikajúcu zložku proti jedových elekruárií. pričom sa neužíva samotná.5 0. rumančekom. Z obsahových látok je podstatná silica (priemerne 2-3 %.). lebo ľahko opadávajú. Plody zberáme postupne. sa pestoval v Nemecku a okolo r. kyseliny (kávovú. Druh pochádza z juhu. Bohato kvitnúce okolíky slúžia ako výborná paša pre včely. keď dostávajú sivozelenú farbu (august— september).

Veľká spotreba anízovej silice (Oleum anisi) viedla k tomu. ktorý celý nepríjemne páchne a korene majú ostrohorkú chuť a rastlina je jedovatá. hoci uprednostňuje medze. pasienky. pastiliek Pleumolysin (expektorans) a roztoku Protosan solutio (stomatologikum).) má vyvinutejšie okolíky a listy dva razy perovité. Pokladali ho za výborný prostriedok pri srdcových a ženských chorobách. listy nepárno perovito zložené. Dávkuje sa 1 —2 g na zapar niekoľko ráz denne (ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku vo forme záparu 1. Na lomikameňový sa veľmi podobá b. Koreňová droga bedrovníka sa často zamieňa s koreňmi paštrnáka siateho (Pastinaca sativa L. chuť. na krvavec (Sanguisorba). byľ jemne ryhovaná. stepných a polostepných stanovištiach a na výslnných miestach. BEDROVNÍK ANÍZ BEDROVNÍK LOMIKAMEŇQVÝ Pimpinella saxifraga L.). Čajoviny č. Droga má aj dobré vetropudné účinky.Apíaceae (Okolíkaté . Pomenovanie pimpinella má podobne ako aníz od bipinella. 187. na okraji hrubo pílkovité. z čeľade ciaceae. 10. oficinálnej prsnej čajoviny Species pectorales. mierni nepriaznivé pohyby žalúdka a čriev. a preto je zložkou čajovin tohoto typu (Species pectorales). 190.sah silice. čo značí perovito zložené listy. zber koreňov možno robiť iba na vopred označených miestach. 130.123. väčší (líši sa najmä výrazne ryhovanou ostrohrannou byľou a podstatne dlhšími listami). kvapiek Guanar a Ipecarin (expektoranciá). lomikameň. dolné sediace. Zelerovité . pri črevných a žalúdočných kolikách pôsobí uvoľňujúco (spazmolyticky). španielsky: Saxifraga menor. žiaľ. Príbuzný smldník jelení (Peucedanum cervaria (L. najmä mliečnej u dojčiacich matiek. názov sa v staroveku neobmedzoval iba na niektoré druhy. čajoviny Pulmoran (expektorans). s pošvami. Aníz je zložkou čs.). 186. aby sa mu zaistilo čestné miesto medzi liečivými rastlinami a veľký odbyt. Bedrovník u Rimanov patril medzi pestované rastliny. ktorá má silné odhlieňovacie a odkašlávacie účinky. Pri zbere koreňovej drogy treba všeobecne konštatovať. ktorá má podobné zloženie. ktoré sú spravidla rovné a majú petržlenový pach a chuť alebo s boľševníkom borščovým (Heracleum sphondylium L. horné až čiarkovité.13. 191. Pre spazmolytické vlastnosti je aníz aj zložkou preháňavých čajovín. rusky: BEDRNÍK OBECNÝ Trváca variabilná bylina vysoká 20—60 cm. dobre znáša sucho. bederníček. trebník. francúzsky: Boucage saxifrage. suché lúky a lesy do výšky asi 800 m nad morom.127. že zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú veľmi časté. To už stačilo.5 g). proti prílišnej polúcii a na účinnejšie oplodnenie. taliansky: Tragosellino becchino. Silica s jednorazovou dávkou 4 kvapky má podobné účinky ako plody. sladká zelina Nemecky: Kleine Bibernelle. strihané. sirupu Latol (laxans). Rovnako ako fenikel podporuje činnosť žliaz. Všetkých bedrovníkov je asi 100 druhov. 184.124. že mnohé liekopisy povoľujú pod rovnakým označením aj silicu z plodov nazývaných hviezdicovitý aníz — Illicium verum Hooker fil.118. anglicky: Bumet saxifrage.) Lap. Rastlina obľubuje mierne kyslé ťažké pôdy. bedrinec. maďarsky: Haszos folditomjén. plná. V mnohých prípadoch plní úlohu chuťového korigencia. Plody sú vajcovité stlačené visiace dvojnažky. Biele kvety v okolíkoch okolíkov. čo malo označovať 63 . páperistá. Druhové pomenovanie saxifraga sa zložilo z latinského saxum + fragere.Umbelliferae) Ľudovo: bedernica. Sláva bedrovníka siaha veľmi ďaleko. silica sa vylučuje pľúcami a pôsobí priaznivo na ich činnosť ako mierne expektorans. priemyselne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom Spofa. ale vzťahoval sa aj na mnohé zelerovité rastliny a prenášal na rastliny s podobne formovanými listami vôbec — napr. 134. Preto sa vyskytuje aj na pieskoch. vajcovité. V homeopatii sa pripravuje tinktúra s podobnými indikáciami.

5 0. lomikameňového netreba zberať oddelene od b. Omytie musí byt' veľmi rýchle. Ich obsahové látky sú také podobné. spondínu a i. Usušené korene sú hrubé asi ako brko. anglicky: Greater burnet saxifrage. dosahuje výšky 60—100 cm. V zmysle učenia o signatúre bedrovník sa stal presláveným prostriedkom proti močovým a žlčníkovým kameňom. Zo starších rastlín sa v jeseni (október—november) alebo zjari (marec—apríl) vykopávajú podzemné časti — Radix pimpinellae (albae).) Huds. taliansky: Tragosellino maggjore. Požiadavky ČSN 86 7018 na koreň — Radix pimpinellae: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Cudzie anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Obsah silice — najmenej v % I. Radix tragoselini. Chuť drogy je sladko aromatická. lebo koreňová časť silne napúča. upotrebenie a dávkovanie uvádzame pri b. pričom tento pach ostáva droge veľmi dlho. mnohohlavé.BEDROVNÍK LOMIKAMEŇOVÝ rastlinu.05 II. Spolu s ním tvoria jednu drogu — Radix pimpinellae. bedrovníkový koreň. b. väčšom. ostrá a hrýzavá. dnu žltkastobiele. v nej sa našlo dosť kumarínov — horký pimpinelín. miestami s trochu tmavšími bodmi. sacharidy. väčšieho. ktoré podmieňujú liečebné upotrebenie drogy. väčšom. francúzsky: Grand boucage. predmetom zberu je zväčša varieta s osobitným pachom (tzv. umbeliferón. ktoré sa po vykopaní dobre očistia a príp. 8 3 13 9.03 Drogu tvorí podzemok i s koreňmi. Rastliny charakterizujeme každú osobitne. ktorá obľubuje kamenisté miesta a láme kamene. krátko omyjú. menšie množstvá izopimpinelínu. zvonka špinavo svetložlté až sivožlté. kozím). hrubšie časti obyčajne po dĺžke rozrežú (aby sa urýchlilo sušenie) a rýchlo v tieni usušia.Umbelliferae) Ľudovo: veľký bederník Nemecky. Grosse Bibernelle.5 13 6. ČSN 86 6727 sa uvádza pri ďalšom druhu. triesloviny. Byľ je 64 . lomikameňového. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1.5 0. Radix pimpinellae minoris. Koreň b. Väčšina starovekých a stredovekých pochvál sa však vzťahuje na bedrovník väčší. že v terapii sa nemusí robiť medzi nimi rozdiel.Apiaceae (Okolíkaté . ľahko vlhne a napádajú ju škodcovia. treba menovať predovšetkým silicu (asi 0. 4 1. Podľa Liebermanna sa v súčasnosti na farmaceutickom trhu nachádza jedine droga pochádzajúca z b. saponin. Drogu koreňového pôvodu treba veľmi starostlivo skladovať. pektíny a z minerálnych látok soli draslíka a vápnika.4 % ) . maďarsky: Nagy fôlditomjén. inak Radix saxifragae. Z obsahových látok. izobergapténu. Z ostatných obsahových látok si zaslúži pozornosť živica. Najlepšie je dávať ju do dobre tesniacich plechoviek. mliečne. Zriedka žiadaná vňať sa zrezáva počas kvitnutia byliny (asi v júni až v septembri) a suší sa bežne ako silicová. silica preniká do základného pletiva a rýchlo vyprchá. hlavicovité. rusky: Bedrovník väčší je trváca bylina. španielsky: Saxifraga mayor. nerozkonárené. BEDROVNÍK VÄČŠÍ BEDRNÍK VĚTŠÍ Pimpinella major (L. páchnu osobitne silno až odporne aromaticky. Liečivé účinky bedrovníka lomi- kameňového vyzdvihol prakticky až Linné. Zelerovité .

hnedastý. lebo práve b. Drogy obsahujú predovšetkým zlatožltú silicu (výťažnosť je asi 0. plnohodnotná. Historické údaje o b. bergaptén. triesloviny. Koreň je cylindrický. narýchlo omyť a ako silicovú drogu sušiť rýchlo v tieni. Droga vo farmácii pochádza skoro výlučne z divo rastúcich rastlín. lomikameňovom možno vo všetkom vzťahovať i na tento druh. II. Chutí aromatický a hryzavo ostro. plody sú dvojnažky. väčšieho i lomikameňového — Herba pimpinellae: Znak Inak sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Akosť — najviac v % I. suší sa bežným spôsobom ako silicová. umbeliferón a i. Pre obsah horkých látok používa sa aj pri chorobách žalúdka.4 % ) . Ako väčšina zelerovitých rastlín je ľudovo aj močo- pudným prostriedkom. Nový čs. najlepšie v plechovkách. nebudeme mŕít!" Dodnes je v mnohých krajinách veľmi obľúbená (napr. vretenovitý. lomikameňovom.5—3 g (pol lyžice) viacej razy denne na zápar. Konkrétne omyly pozri pri b. Bedrovníkový koreň je starý a cenný prostriedok proti chrapotu a katarom. droga sa dávkuje 0.03—0. častejšie však tvorí zložku čajovín. saponíny. zápaloch hrdla a pod. dobre zatvorených nádobách. ba ešte skôr. Rastlina sa navyše preslávila i ako výborný prostriedok proti moru a na ňu sa zrejme vzťahuje známe české úslovie: „Pijme pivo s bobkem. nebudeme stonat. dutá. niekedy je rozkonárený. koncový lístok nepárno perovitých listov je jednoduchý i trojlaločnatý. Ťažisko indikácií leží v oblasti expektoračnej a stomachickej. Ako pri všetkých zelerovitých rastlinách. tvorí spolu s predchádzajúcou súbornú drogu Radix pimpinellae. pričom obsahovou štruktúrou je takmer totožná s b. droga — Radix pimpinellae (albae majoris). uvádza sa medzi cudzokrajnými drogami. j. nie náhradná) droga za známu myrhu (Gummiresina myrrha. Radix saxifragae magnae. napr. zavádza sa do ČsL 4). inde sa však z oficiálnej liečebnej praxe vylúčila. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvý májový koreň (D1-D2).ostrohranná. keď sa zberajú podzemné časti a z nadzemných sa zachová len málo. Po vykopaní treba podzemné časti dokonale očistiť. liekopis (ČsL 3) ju už ako oficinálnu neuviedol a do ČsL 2 sa zaradila ako paralelná (t. Drogu treba skladovať v tmavých. Podzemné orgány sa vykopávajú zo starších rastlín na jar (marec—apríl). častejšie v jeseni (september—október).asi do výšky 1 800 m nad morom. i tu je zámena veľmi ľahká. Z kvitnúcej rastliny sa niekedy zberá vňať (asi jún—september) — Herba pimpinallae. prstienkatý. ktorú ČSN 86 6727 platí pre sušenú vňať b. lomikameňovým. najmä v jeseni. živice. jezme bedrník. Druh rozšírený u nás na pôvodných a polokultúrnych až kultúrnych lúkach a vo svetlých lesoch s alkalickým až mierne kyslým substrátom od nížin po subalpínske stupne . v Nemecku). lebo rýchlo vlhne a často ju napádajú škodcovia. Pomer zoschnutia je asi 2. 8 8 12 10 5 5 12 Stonky hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 8 65 . holá. ryhovaná. belavý. viachlavicovitý. väčší bol slávnejší. žalúdočnej čajoviny — Species stomachicae.). sacharidy. Silica so saponínmi podmieňujú použitie na uľahčenie odkašlávania. má tvar ako malá žltá repa.5—3 : 1. páchne osobitne balzamicky. s obsahom kumarínov BEDROVNIK VÄČŠÍ (pimpinelín. kloktá sa pri angínach. starší tmavší.

napr.požehnaný). Astrovité . sa používa bedrovníková tinktúra kúpená v lekárni. benedicta L.). 3 8 2 1 10 12 II. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20—40 cm. 147. španielsky: Cardo bendito. anglicky: Blessed-Thistle. ktorý však má hladké listy a chutí jemne horko alebo s pestrecom (silybom) mariánskym (Silybum marianum (L. Antický starovek rastlinu poznal a v liečení používal pod názvom étera knikos. Scop. lebo rastlina pichá a chlpy dráždia sliznice. že moderná systematika sa hneď nerozhodla na spoločnom pomenovaní benediktu a rastlina sa označovala ako druh rodu Centaurea (C. byľ pavučinovito vlnatá. a najmä sušení rastliny si treba vziať rukavice.). s pichliačom zelinovým — C. maďarsky: Aldottbárcs (Benedekfu). Rastlina sa dlho pokladala za starodávne atraktulis. a preto sa niekedy užíva v kombinovaných prípravkoch na upravenie menštruačného cyklu (emenagogum). a to aj viacej razy do roka. Materiál sušíme v tenkých vrstvách v tieni na vzdušných miestach. 66 BENEDIKT LEKÁRSKY V súčasnosti sa rastlina dostáva viacej do likérnického priemyslu. BENEDIKT LEKÁRSKY BENEDIKT LÉKAŘSKÝ Cnicus benedictus L. uplatňuje sa pri výrobe chýrnych benediktínok a v potravinárskom priemysle ako korenina. s tinktúrou nátržníka.) — vzhľadom na pichľavý kalich kvetov. že bedrovník účinkuje na maternicu.) Gaertn. Odřezáváme ich nožom alebo kosákom v dĺžke do 25-30 cm.uvádza ČsL 2. 6 12 4 2 10 15 . Druh pochádza z južnej Európy a Prednej Ázie.) Scop. Z rastliny zberáme tesne pred kvitnutím bylinné vrcholy a listy (asi jún-júl). stor. Vňať sa užíva aj ako stomachikum a diuretikum (pol lyžice na zápar.Asteraceae Ľudovo: bodliak požehnaný. taliansky: Cardo santo. ostnato zúbkaté. Všeobecne rozšírené používanie b. 2—3-krát denne). Na rok 1986 sa jeho pestovanie odporúčalo. Pre bodliakovitý výzor sa vňať pri zbere zamieňa s pichliačmi (Cirsium Mill. aj po zaviazaní nosa a úst cítiť v hrdle a v hrtane bolestivé pichanie. 141. vnútorné listene majú často dlhé rozkonárené tŕne.. Čajoviny č. 209. listy podlhovasto kopijovité. francúzsky: Chardon bénit. 30 kvapiek do pohára vody na kloktanie. U nás sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. Terminologické nejasnosti sa odrazili aj v tom. ktorého listy a semená slúžili ako liek proti uhryznutiu škorpiónmi (v skutočnosti však išlo o požlt vlnatý — Carthamus lanatus L. Na vonkajšie účely sú jeho dávky dvojnásobné. lanuginosa Lam. ostropes Nemecky: Echtes Benediktenkraut. kombinuje sa napr. lekárskeho v dnešnom zmysle sa začína asi od 16. pichľavé.) alebo Calcatrapa (C. oleraceum (L. Bedrovník nemá nijaké vedľajšie nepriaznivé účinky. Pokusmi na zvieratách sa zistilo. V stredoveku b. lekársky slúžil ako jeden z hlavných prostriedkov proti pľúcnym chorobám a moru (benedictus . Sušenie na slnku ČSN 86 6730 má pre vňať benedikta (Herba cardui benedicti) tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Osi hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I. príp. žlté úbory s vonkajšími široko lupeňovitými listeňmi. na pohár vody. emend. 120.). Pri zbere.

78. plod rasce. Droga . Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bukvica. hepatoprotektívum) a s prísadou vo forme extraktu alebo tinktúry v dražé alebo v roztokoch ordinovaných pri chorobách žlčníka (cholecystopatia). Za najkvalitnejší sa pokladá prvý a druhý zber (listy a vrcholky pred kvitnutím — asi jún až august). 5 .3 % ) . Podobné indikácie má aj homeopatia pre esenciu (dil. na Slovensku hojný. ako je Ungolen (cholagogum. lesný (Stachys sylvatica L.) Trev. rastlina mení farbu.Herba cardui benedicti. ďalšie zbery majú veľa byli. červený čistec. kvalita drogy sa znehodnocuje. slúži na posilnenie pri chorobách tráviacich ústrojov a pečene. maďarsky: Orvosi tisztesfii. ktoré pri sušení dozrievajú. Droga sa užíva predovšetkým ako amárum. hojný v južnej Európe. francúzsky: Bétoine officinale. španielsky: Betonica. 219. j. taliansky: Betonica. alopecurus L. V oficiálnej medicíne sa s drogou najčastejšie stretneme ako so zložkou žlčníkových čajovín. 1 až 1 a 1/2 lyžice na pohár vody a piť denne po 1/4 pohára pred jedlom pol hodiny. ako močopudný prostriedok. Už ľudový názov dáva tušiť okruh zámen — sú to druhy rodu čistec. Antickí Rimania používali druh B.: Stachys officinalis (L. najmä č. Syn. pece- BETONIKA LEKÁRSKA ne (hepatopatia) a poruchách trávenia (dyspepsia). Pretože je začerstva lepkavá a má veľmi horkú chuť. potom triesloviny (asi 8 % ) . vňať paliny a mäty piepornej . treba ju sušiť oddelene od ostatných.d o 5 : 1). ako metabolikum pol pohára medzi jedlom). na okraji tupo vrúbkované. ktorý však má iné morfologické znaky a nepríjemne páchne.ako žlčníková čajovina. pri reumatických ochoreniach. resp. choleretikum. 73. a preto treba pri ich zbere dávať dobrý pozor. D 1). rusky: BUKVICE LÉKAŘSKÁ Trváca bylina vysoká 30 — 90 cm. hnedá alebo lesná betonika Nemecky: Heil-Batunge. jej amid. pri chorobách so zvýšenou teplotou. podzemok rebarbory. 241. podporuje trávenie. tvorbu tráviacich štiav a žlče. stomachikum (podobne ako koreň horca — Radix gentianae). Protistojné listy sú podlhovasto vajcovité. byľ štvorhranná. anglicky: Betony. V primeraných dávkach nemá nijaké vedľajšie účinky. ako antibiotikum ničiace grampozitívne baktérie a vírusy. 74. t. Droga chutí silno a trvale horko. Obľubuje svetlé lesy. Čajoviny č. resp. 67 .5 g drogy. magnézia a vápnika. príp.4 . v hornej polovici bezlistá. a to vo forme odvaru (0. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 (uvádza sa od 3 .). Tehotným ženám sa nesmie podávať.25 % ) . Ľudové liečiteľstvo má pre benedikt veľmi široké uplatnenie: na povzbudenie nervovej činnosti. zakončená hustým valcovitým klasom karmínových kvetov z papraslenov. Droga ďalej obsahuje sliz a veľa solí draslíka. lúky a relatívne suché stanovištia od nížin po horský stupeň. a často si všímať aj drobné identifikačné znaky. lesostepi. ktorý čerstvý odporne páchne a vyvoláva dávenie. orvosi bakfii. kvetov. Betonika má podľa Plínia názov od národa Vetonov. Plody sú tvrdky. ktoré priaznivo ovplyvňuje pôsobenie horkého seskviterpénového dihydrolaktónu knicínu (niekedy stotožňovaný s centaurínom a považovaný za azulénovú laktónovú horčinu) a ďalšie horčiny germakranového typu (cca 0. Uplatňoval sa najmä koreň.nie je možné. Spravidla sa užíva v zmesiach s inými drogami.5—2. uvádza sa aj vitamín B1 a kyselina nikotínová. vyššie dávky pôsobia dráždivo na obličky. Čerstvá šťava urýchľuje hojenie rán. a tým sa droga znehodnocuje.. ktorý žil kedysi na úpätí Pyrenejí v Španielsku a ktorý ju vraj prvý liečebne používal. BETONIKA LEKÁRSKA Betonica officinalis L. napr. Všeobecne hluchavkovité rastliny sú si dosť podobné. celkove ako prostriedok ovplyvňujúci látkovú premenu a i. ľahko vlhne a plesnie.168. Terapeuticky účinné látky reprezentuje silica (asi 0.

20 4 1 13 12 2 Betonika je dobrá včelárska rastlina. Podobá sa niektorým konopniciam. zlej cirkulácii krvi a ochromení pohyblivosti údov. Ľudovo sa uplatňuje predovšetkým ako prostriedok proti hnačkám. rusky: Jedno. pri liečbe dýchacích ciest. pestovali ho aj v kultúrach (Dioskorides opísal 4 druhy). odvarom sa omývala tvár pri neuralgii. Vňaťovú drogu skladujeme na suchých miestach. Oficiálna medicína drogu používa zriedka ako adstringens. pre deti a mladistvých pri hnačkách 1—3 lyžice odvaru. taliansky: Guisquiamo. obracať ho netreba. nie príjemný pach. Bylina kvitne v júni—septembri a rastie najmä na slnečných a krovinatých stranách. že človek stráca schopnosť ovládať svoje myšlienky a je schopný sa priznať aj k takým činom. jeho kvety so žltou.až dvojročná bylina vysoká 30-80 cm. Lekári sa ho však báli ordinovať. možno piť aj bylinnú šťavu s medom (3 x denne čajovú lyžičku). Príbuzné jednoročné odrody blenu majú inak sfarbené kvety a obsah alkaloidov je v nich nižší. V stredoveku nahradzoval pri lekárskych zákrokoch chloroform. Listová droga sa často znečisťuje prímesou bylí. vňaťou myšieho chvosta a i. francúzsky: Jusquiame noire. Expektoračný čaj sa sladieva medom. malé množstvo silice a betaíny (asi 0.). ktorý sa prejavuje tým. pije sa 1/2 pohára 1—2x denne. Preto pôsobí adstringentne. napr. Časté uplatnenie v ľudovom liečiteľstve majú aj spomínané druhy rodu čistec (Stachys L. Najbežnejšie sa aplikoval Oleum seminis hyoscyami — blenový olej zo semien. anglicky: Henbane. so žľaznatochlpatým kalichom zakončeným niekoľkými zubmi.) je to č. pri hnačkách s listom žihľavy. Obsahuje podobné látky ako čistec. ako píšu Plínius a Dioskorides. V staroveku. 3 — 5 g). Bylina tvorila nevyhnutnú zložku všetkých mastí čarodejníc a ľúbostných mastí milencov. odrezáva sa i s prízemnými listami (jún—august). Požiadavky na akosť listovej drogy — Folium hyoscyami — riadia sa podľa československého liekopisu ČsL 2: Znak Polámané a sčerneté časti listov Iné časti materskej rastliny Rozdrobené časti (liekopisné sito č. ktorá sa uplatňuje ako v alopatii. 68 Betonika nemá nepríjemné vedľajšie účinky. maďarsky: Beléndek. Rastlina sa v staroveku volala aj apollinaris podľa boha Apolóna. 1715 rastlina sa nepoužívala vnútorne. predovšetkým triesloviny (až do 19 %). Známy bol aj účinok blenu na mozog. vydávajícího výpovědi zvláště v léčení" a jemu bola vraj rastlina zasvätená. lesného (S. v oficiálnej medicíne ostávalo jeho použitie úzko ohraničené. dosť hojne v teplejších oblastiach. II) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Obsah alkaloidov — najmenej v % Akosť — najviac v % 3 5 10 1 14 20 10 0. 10 2 0. na dolnom pysku nachovo bodkovanou korunou sú usporiadané do pretrhávaného klasu hustých nepravých praslenov a sú bez medoviny. nátržníka husieho a s plodmi čiernej bazy. Ľudovo sa tiež pripravuje tinktúra a víno s betonikou (užíva sa 30—50 kvapiek tinktúry alebo 25—75 ml vína 2—3 x denne). v obryse vajcovité až objímavé. Pripravuje sa z nej esencia. proti zápalom močových ciest a pri kataroch žalúdka a čriev. myšieho chvosta.). V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. Druh je viazaný na suché a teplé polohy do 500 m nad morom. kvety po- merne veľké. má osobitný. plodov a pod. Známy francúzsky fytoterapeut Leclerc r. blen bol známy od najstarších čias ako liečivá a magická rastlina. čo je medzi hluchavkovitými rastlinami zriedkavé. Sprevádza vidiecke sídliská a taktiež menej frekventované komunikácie s udupanou hlinou a rumoviska. Predmetom zberu a nákupu u nás býva kvitnúca vňať — Herba betonicae. ktoré vôbec nespáchal. j. 1927 pripodobnil jeho účinky k ľuľkovcu zlomocnému. že má prudké účinky.1 %). boha slovanského (keltského). lebo vedeli. Dnes je zastaraná. Suché kvety pichajú! Pomer zosušenia je asi 5 : 1. listy tupo laločnaté.05 . ten istý odvar sa používa aj zvonka. skorocelu. Po tomto období začal blen postupne prenikať do terapie. okrem č. rovný (S. Droga sa častejšie kombinuje. sylvatica L. že má „jméno od Bělena. pri kĺbových ochoreniach s vňaťou čiernohlávku. sťahujúco. Vňať sa u nás pokladala za „zázračný prostriedok" pri urieknutí. Ďalej obsahuje neprebádané horké látky. Mal široký okruh upotrebenia ako zázračná bylina s opojnými účinkami lepšími ako ópium. Herba stachydis officinalis. antiseptikum (na obklady) a dermatikum (omývanie pri nadmernom potení). sedatívne. Ľuľkovité — Solanaceae Ľudovo: čertova zelina Nemecky: Schwarzes Bilsenkraut. španielsky: Beleňo negro. fialovo žilkované. Krok o blene vyhlásil. 1/2 až lyžicu drogy na pohár vriacej vody a mierne variť 5 minút. orecha. chutí škrabľavo a horko. Až do r. plod je viečkatá tobolka. žlté. recta L. Zvyčajná forma je odvar (asi 5 %. BLÍN ČERNÝ BLEN ČIERNY + Hyoscyamus niger L.5 13 10 1 II. t. Materiál sa suší v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste prirodzeným teplom (do 35 °C).Droga sa hodnotí podľa dočasnej internej normy farmaceutického závodu (IN 5/82): Akosť — najviac v % Znak pre Herba betonicae Droga sfarbená ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný' v HCl I.

Príbuzný a veľmi podobný druh . najmä vo vyšších polohách. Náš liekopis ČsL 3 ho už neuvádza. Droga má omamný pach. Droga je predovšetkým surovinou na izoláciu jednotlivých alkaloidov. zúbkaté alebo vrúbkované. kvety žlté. Pomer zoschnutia je asi 6-7 : 1. Zber sa robí v čase kvitnutia rastlín (asi jún—august). rúpník. Syn.) Plínius napísal. medzi ktoré ho niektorí botanici zaraďujú. na potlačenie pohybového (motorického) nepokoja. U nás sa vyskytujú dva poddruhy. anglicky: Pilewort. podľa čoho dobre 69 . na koreňoch nemá hľúzky a kvet obsahuje veľké okvetné lístky. sčasti kyjačikovité a zhrubnuté. Iskerníky. Alkaloidy pôsobia silne na ústredné nervstvo. v tieni. smrečín aj kosodrevín. dozrievajú v guľovité nažky so zobáčikom. je záružlie močiarne (Caltha palustris L. je to však hrubšia bylina. pravidelné.). Ak nemáme rutinu.Ranunculaceae Ľudovo: babí blysk. niekedy rozkonárené. Iskerníkovité . krtičník menší. orzaj. blýskavé kvieťa. Rastie na mierne kyslých až neutrálnych hlinitých pôdach s veľkou vodnou kapacitou alebo na stanovištiach občas a dočasne zaplavovaných. ordinovaná podobne ako v bežnej medicíne (alopatii) blen a podlieha tiež predpisu lekára (dil. Pomer zoschnutia je asi 1. rýchle. Inak patrí na oddelené miesto. Korene sú sčasti niťovité. Zber listov (vňate) môžu vykonávať iba dospelí. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia. Je bežná v stupňoch dubín. čočka. rusky: - ORSEJ JARNÍ Liečebne sa používajú predovšetkým listy . maďarsky: Saláta szironták. najmä v lužných lesoch a na tienistých miestach. Droga sa zberá osobitne. srdcovité až obličkovité. jednotlivé. Mate- riál sa najlepšie usuší pri umelej teplote (medzi 30-50 °C). neobracajme. prípadne s hladinou spodnej vody aspoň 2 m pod povrchom. blyšťok. Niekedy treba zberať semená — Semen hyoscyami. alkaloidný obsah drogy je totiž v porovnaní s inými zdrojmi dosť nízky. Terapeuticky účinné látky oboch drog sú prudko jedovaté alkaloidy — hlavný je hyoscyamín. potom atropín a skopolamín. ktoré sa nechávajú na slnku dozrieť. rozhodne nie súčasne s nejakou nejedovatou rastlinou.BLEN ČIERNY veľkú jedovatosť môže drogu a prípravky predpisovať iba lekár. Nemecky: Fruhlings-Scharbockskraut. celidon menší. Je veľmi citlivá na skladovanie. reumatických). a to za zachovávania všetkých bezpečnostných opatrení.2: 1. Po usušení je najlepšie ihneď ju odoslať do zberne. krvavník menší.: Ranunculus ficaria L. španielsky: Celidonia menor. ostrú a horkú chuť (nesmie sa ochutnávať). teda do výšky asi 1800 m nad morom. sa mu nie veľmi podobajú. Po odkvitnutí v pazuchách listov ostávajú rozmnožovacie pacibuľky. BLYSKÁČ JARNÝ Ficaria verna Huds. a to zvyčajne ako prostriedok proti astme. do dobre zatvorených nádob.kvitnúci tiež skoro z jari. Nachádzame ju aj na polokultúrnych a kultúrnych lúkach. uvádzaný v ČsL 2. materiál nesmieme nechať dlho na kope. lebo sa ľahko zaparí. Celé konce byli odrezávame nožom alebo kosákom. Iskerníky a blyskáč dobre poznali už v antike. uvádzané mnohými svetovými liekopismi ako oficinálne. bučín. listy stopkaté. slúžil po rozotieraní na miernenie bolestí (napr. D 3-D 4). pri stareckej traslavosti (tremore) a rozličných kŕčoch. manna.Folium hyoscyami (prípadne celá vňať — Herba hyoscyami). Sušíme ho oddelene od ostatných rastlín. že jeho jedovatou šťavou napúšťali Galovia svoje šípy. O iskerníku obličkolistovom (Ranunculus thora L. kvôli tomu sa v septembri odrezávajú nie celkom zrelé tobolky. po puknutí sa z nich vytriasajú semená. v tenkých vrstvách. byle poliehavé až priame. francúzsky: Ficaire renuncule. Pre ich Trváca bylina vysoká 10—30 cm. taliansky: Celidonia minore. Blenový olej — Oleum hyoscyami. rúpové korenie.

). Vykopáva sa v jeseni (september). Vňať obsahuje na jar dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). Používal sa zvonka na svrbivé svrabovité vyrážky. V homeopatii sa používa čerstvá vňať na prípravu esencie a má tie isté aplikácie. rastúci aj u nás. svinská voš. Jej výťažok sa o. byľ holá. zvonka sivý. pôvod dnešného českého 70 názvu je nejasný). a preto Matthiolus v zmysle učenia o signatúre pripisoval blyskáču osobitnú moc pri liečbe hemoroidov. Rastliny sa vtedy v gréčtine súborne nazývali batrachion. taliansky: Cicuta maggiore. Čerstvá vňať oddávna slúžila ako zdroj vitamínu C na jar pri jeho nedostatku. španielsky: Cicuta mayor. šťava z koreňov zmiešaná s medom sa dávala na bradavice. Robilo sa to prikladaním rozdrveného čerstvého lístia a koreňov alebo zasypaním konečníka práškom.až dvojročná bylina vysoká 100-200 cm. nie je natoľko jedovatý — zrejme preto. červenkas- . Chutí slano a menej ostro ako koreň. liečebne overenú. inak ešte saponin (fikarín). Zaujímavé je. ale čerstvý sa spracúva na výťažok . kyselinu fikarovú a trieslovinu. všivec Nemecky: Gefleckter Schierling. no v ľudovom liečiteľstve i v homeopatii väčšmi používaná časť rastliny je koreň s vňaťou.kondylómy). že jeho prítomnosť vylučuje akumuláciu izochinolínových alkaloidov. tiež však iba mladá a čerstvá. zmiernenie bolestí a pod.BLYSKÁČ JARNÝ vedeli o jeho toxicite. zvyčajne sa nesuší. mäsitý. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ BOLEHLAV PLAMATÝ + Conium maculatum L. že rozkvitá s príletom lastovičiek). Vňať sa používa častejšie.extrakt a ten sa pridáva do masti (asi 15 % ) . Francúzsky liekopis aplikuje extrakt z drogy pri hemoroidoch a ťažkostiach podobného druhu a oživuje tým starú slávu jeho upotrebenia. ficaria sa vytvorilo podľa podobnosti hľúzok na koreňoch s chorobnými výrastkami (bradavkovité kožné útvary . V lekárstve boh' vtedy oficinálne a uznával sa hlavne Hippokratov iskerník ázijský (Ranunculus asiaticus L. pričom sa vidí. že práve blyskáč. trhá sa pred kvitnutím byliny (marec —máj). že pred kvitnutím je ho vo vňati málo (nachádza sa v koreni). ktoré sú v zástupcoch čeľade inak časté. ako sa spomínalo v historikkom úvode. Latinské označenie blyskáča (Ficaria verna) je historicky zdôvodnené. ojedinele sa suší bežným spôsobom (pomer zosušenia je asi 6 : 1). rusky: - Jedno. i. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: rozpuk. Radix et herba ficariae (seu Chelidonii minoris). Už Dioskorides porovnával hľúzky na koreňoch s pšeničnými zrnami — keď ich odplaví príval. samozrejme. Rastlina sa dávala do zmesí jarných šalátov. Protoanemonín je látka iritujúca pokožku a jeho toxicita spočíva asi na inaktivácii SH-skupín enzýmov. čo si Rimania zlatinizovali na ranunculus. Protoanemonín podmieňuje toxicitu mnohých z nich. maďarsky: Foltos burók. aplikuje pri kožných ochoreniach. francúzsky: Grande cigue. Podobne sa používa aj tekutý alebo suchý extrakt proti hemoroidom.skorbut. všivák. Ľudovo sa dodnes teší veľkej vážnosti. batrachos i rana značí žabu. O najčastejšom — tradičnom ľudovom upotrebení najlepšie hovorí nemecký názov Scharbock . S blyskáčom to bolo však komplikovanejšie: gréckym lekárom bol známy . Pomenovanie menší lastovičník mal blyskáč veľmi dlho — tak ho nazýval aj Matthiolus (česky celidona menší alebo soupové korení. na zastavenie krvácaní.Theofrastos i Dioskorides ho nazývali chelidonion to mikron (od chelidon . intoxikácie sú zriedkavé — zväčša k nim dochádza u zvierat konzumujúcich krmovinu so značným podielom rastlín s jeho obsahom — seno už toxické nie je.lastovička azda preto. príležitostne na kožné vyrážky. počas kvitnutia rastliny má veľmi ostrú. Koreň je hrubý asi ako brko. bez pachu. Farmaceutický zriedka. kde bezmála všetci zástupcovia obsahujú už spomínaný jedovatý laktón protoanemonín vznikajúci z glykozidového predstupňa a prechádzajúci ľahko do neúčinného dimeru anemonínu. potom príkru chuť. obohacovala vitamínové kúry (iba v malom množstve ako korenistá prísada) alebo slúžila ako metabolikum. anglicky: Hemlock. ostanú v naplavenine a na budúcu jar z nich vyrastie nová rastlinka. rastlina čeľade iskerníkovitých.

Antickí lekári poznali bolehlav (koneion.) Scop. V staroveku poznali bolehlav aj ako popravný nástroj (Grécko a Perzia). ale tým nebezpečnejšou prímesou iných. Prežitie intoxikácie v gravidite má teratogénne účinky (vývin znetvorenín u mláďat).). kroviskách. kozy a ovce sú menej citlivé. hrubé byle sa odstraňujú a materiál sa rýchlo suší prirodzeným teplom. ČsL 4 vylučuje jeho prímes v anízovom plode chemickou skúškou. potom rozpuk jedovatý — Cicuta virosa L. horné sediace. Smrť nastáva ochrnutím dychu (pri plnom vedomí). (majú celkom iný pach) a podobná halucha — Oenanthe L.. vôbec nemá (neobsahuje totiž vôbec silicu). Najdôležitejšou obsahovou látkou bolehlavu sú jedovaté piperidínové alkaloidy — najviacej je ich v plodoch (vo vnútornom oplodí. a preto sa ľahko rozpadnú. rebrá im rovnomerne vynikajú. silicové kanáliky. Vlastné medicínske použitie bolehlavu sa datuje asi od r. aníz je spravidla stopkatý. metylkoniceín a i. sivozelené až hnedozelené dvojnažky. Zámeny medzi rastlinami z čeľade zelerovitých sú časté.5 %. dutá. všetky sú na spodnej strane listov ochlpené. Z farmaceutického hľadiska sú plody ako droga zriedkavou. Treba dávať pozor najmä na zámeny nejedovatých druhov s jedovatými. pomer zosušenia je asi 5. prvý raz ho použili za vlády tridsiatich tyranov v Aténach (r. Druh rastie v húšťavách. pôsobí ochromujúco na pohybové nervové zakončenia. Ako liečivo sa často používala čerstvá šťava. okrem neho sú tu jemu príbuzné látky (koniceín. 404-403 pred n. najmä silicových rastlín. Časté sú zámeny plodov — treba si všímať ich opisy. kôprovníček — Mutellina Wolf zasa iba na vysokých horách. prv časté prímesi v aníze však už nie sú). ktoré zväčša patria do rovnakej čeľade (zriedkavou aj preto. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 .. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ Na lepšie odlíšenie uvedieme opis plodov bolehlavu: sú to celkom lysé. sa odrezávajú celé vrcholce rastlín. ktoré majú prakticky všetky zelerovité rastliny. s pošvami. Po dozretí stoja proti sebe takmer polmesiačikovito. Rastlina hojne rástla medzi Aténami a Megarou i na Peloponéze.. plody sú visiace dvojnažky (podrobný opis plodov v ďalšom texte). bez stopiek (napr. až priveľmi. Alkaloidy sa výborne vstrebávajú sliznicami i kožou. živých plotoch. 1760 a neskôr sa do terapie zaviedli aj jeho plody. Pre podobnosť možno bolehlav zameniť s čechricou voňavou — Myrrhis odorata (L. sú krídlaté a na okraji jemne poprehýbané. Dobytok. Koniín má podobné účinky ako indiánske šípové jedy — kurare. okolíky zložené z 8 — 15 okolíčkov. Droga chutí odporne slano a horko. najznámejší alkaloid je koniín. Listy trojito perovito zložené. Kvety drobné. celkove asi 3. spravidla na teplejších stanovištiach do 1 000 m nad morom. po dosušení v teple sa plody vytriasajú a nechajú bežne sušiť v tieni (čas zberu asi august—september). cicuta). kvitnúce časti a listy (jún—júl). zápary zo zelerovitých plodov sa používajú najmä v detskom lekárstve a čaje sa pijú ako vetropudné.) a r. biele. Príznaky otravy skoro s klinickou presnosťou opísal Platón. resp.. rastie len na zamokrených miestach. že na jed bolehlavu sa dá postupne navyknúť. Už vtedy bolo známe. tetucha kozia — Aethusa cynapium L. vajcovito-gulaté. do ktorej sa asi primiešavalo ópium. 399 ním usmrtili Sokrata. Na farmaceutické účely sa niekedy zberá vňať — Herba conii. Plod má na priereze nápadne žliabkovito vykrojený výživný bielok (endosperm). na rumoviskách pri osadách. a to rovnako jeho liečivé schopnosti. v tomto prípade je situácia niekedy dosť ťažká a najlepšie sa dá riešiť pomocou mikroskopických preparátov. Drogy i alkaloidy bolehlavu slúžili 71 . na ktorej vyvolávajú svrbivé vyrážky. podobajú sa mu všetky krkošky — Chaerophyllum L. kde sa bolehlav už nevyskytuje.toškvrnitá. 1. Pri zbere plodov — Fructus conii. bravy zasa opačne. Sú asi 3 mm dlhé a rovnako široké. kde je osobitná koniínová vrstva).5 : 1. ako aj jedovaté vlastnosti. že bolehlav netvorí súvislejšie porasty).

španielsky: Borratza. že akékoľvek terapeutické experimenty s bolehlavom v ľudovom liečiteľstve sú zakázané a prípadné použitie je dôsledne vyhradené iba lekárovi. Dnes sa iba niekedy upotrebúva izolovaný koniín. francúzsky: Bourrache officinale. Ako ČSN sa týka iba vňate (ON 86 6828): však napísal v jednom zo svojich diel vynikajúci nemecký botanik C. radosť srdca Nemecky: Borretsch. s pôvabnými modrými kvetmi. indikovaná ako kedysi koniín. burák. najmä ich najslávnejší lekár Ibn Sina. Sprengel (t 1833). známy skôr pod menom Avicenna (žil Akosť — najviac v % Znak Ináč zafarbené časti drogy ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. V homeopatii sa z rastliny pripravuje tinktúra a esencia (dil. ktoré sa hojne používajú v ľudovom liečiteľstve a z toxikologického hľadiska. preto treba dať pozor na opisy a vyobrazenia. Práve borák je z botanickej stránky vzorom. byľ riedko štetinato ochlpená. niekdajšie použitie pri rakovine je celkom neopodstatnené. Zo všetkých borákovitých je najznámejšia nezábudka 72 (Myosotis L. 16 4 2 12 15—20 5 . maďarsky: Kerti borágo. Gurkenkraut. D 4). borák poznali Arabi. lebo alkaloidy sú prchavé. anglicky: Borage. na byli vajcovité. napríklad čapíkmi (supozitóriami) s obsahom koniínu sa lekári pokúšajú ovplyvniť inak neutišitelné bolesti pri ochoreniach predstojnice alebo niektorých chorobách nervového pôvodu (neuralgie). sediace. plytko vykrajované až celistvookrajové. majú na stonke i listoch tuhé drsné chlpy (preto sa označujú aj ako drsnolisté) a sú si navzájom podobné. Vyznačujú sa komplikovaným spôsobom dávkovania. Zámena medzi nimi je veľmi ľahká a častá. BRUTNÁK LÉKAŘSKÝ Borago officinalis L. Bolehlav uvádzame najmä pre možnosť nebezpečnej záměny s liečivými zelerovitými rastlinami. Dnes sú však zastarané. 8 2 1 12 15—20 3 II. pri duševných chorobách a pod. Druh pochádza z južnej Európy.). Antika asi borák nepoznala. ako majú vyzerať všetky rastliny patriace do tejto čeľade. čo vari nebude presné. Netreba azda upozorňovať. oharková zelina. kvety tvoria riedke závinky a sú s listeňmi. rastlina sa používa podobne ako v alopatii. priama. Má nápadné modré alebo biele stopkaté kvety s krátkou korunnou rúrkou. listy prízemnej ružice stopkaté. Veľmi zriedka sa v nížinách pestuje ako zelenina a vo voľnej prírode splanieva. ich obsah v rastlinách značne kolíše a okrem toho majú nepríjemné vedľajšie účinky. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: atlacier.v minulosti ako upokojujúce prostriedky — proti kašlu i astme. z ktorej vyčnievajú tyčinky s neplodnou polovicou. taliansky: Borragine. rusky: BORÁK LEKÁRSKY BORAK LEKÁRSKY Jednoročná bylina vysoká 3080 cm. i keď jeho pôvod sa bežne kladie do južnej Európy. Naši zástupcovia čeľade borákovitých sú byliny.

zložená prevažne z terpénov (pinén. vrstvia sa maximálne do výšky 20 cm. nenakupované — zberá sa vo februári—marci. drevo iba v stopách. dosahuje až 200 kg/ha a kvitne už asi mesiac po výseve.5 20 4 1 0. odvarom sa niekedy prifarbujú zeleninové konzervy. na upokojenie a ako metabolizujúci prostriedok.). jalovec Nemecky: Gemeiner Wacholder. Jeho mednatosť je vysoká.2—2 %. ktorá sa zúčastňuje na stekuťovaní sekrétov z rán a umožňuje tvorbu nového zdravého tkaniva.7 1 1 ČsL 4 15 0. a to v začiatočnom štádiu kvitnutia (máj-jún až september) alebo len listy — Folium boraginis. kvety dvojdomé. s rumančekom. ihličie a pod. potom triesloviny (asi 3 % ) . pretože ide o nesprávne prenesenie pomenovania boyhlosson na borák (Dioskorides ním označil borákovitú rastlinu smohlu modrú — Anchusa azurea Mill. saponín. Z obsahových látok drog je liečebne najvýznamnejšia silica.5 0.). Droga má aj vonkajšie použitie na hojenie rán. na obklady s listom skorocelu. plody jej obsahujú v množstve asi 0. Plody modročierne galbulusy. že vzniklo z arabského abon a rach — otec potenia. Na poli sa ľahko zvrhne na divú formu a stáva sa z neho burina. horčiny. Niekedy sa vyrába aj borákové víno (obyčajnou maceráciou).5-2. obyčajná. ďalej pri zápaloch močových ciest. chronických vyrážok a popálenín. drevo v tomto smere pôsobí slabo (dávka je 0. Bratom borovičky je anglosaský gin a príbuzný je francúzsky geniévre alebo nemecký Steinhoger. Drevina so širokým ekologickým rozpätím. rusky: . sacharidy a stopy silice. Kvitne asi v máji až v septembri. drevo obsahuje i trochu živice. prípadne kvet — Flos boraginis.v rokoch 980-1036). Borák sa u nás kedysi hojne pestoval v záhradkách ako korenina a zelenina. Rastlina sa pestuje hlavne preto. pôvodný je asi iba v južnom Španielsku. francúzsky: Genévier commun.5 0. musí sa olúpať. niekedy viackmeňový. Plesnenia drogy sa netreba obávať. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 . napísal Plínius. keď Arabi zaviedli slávne liečivo: borievkový lekvár — Roob juniperi. Liečebné upotrebenie rastliny nie je veľké. Okrem toho sú v plodoch sacharidy. Materiál sa najlepšie suší umelým teplom (do 35 °C). pretože sú citlivé na zaparenie. dozrievajú v treťom roku.Fructus (Bacca) juniperi a zriedka drevo — Lignum juniperi. nedozreté plody Časti konárikov. borovička. vňaťou repíka. Je aj dobrým krmivom pre dobytok. maďarsky: Boróka. B.5 II. Palmu. Významná je prítomnosť rozpustných kremičitanov (do 2. usporiadané v trojpočetných praslenoch. kvetu pagaštana. taliansky: Ginepro. V ZSSR ho používajú na rozhojnenie včelej paše okolo úľov. Materiál sa opatrne suší v tenkých vrstvách v tieni (teplotou do 40 °C). Zväčša sa používa ako protektívum. Pri manipulácii so suchou drogou treba trochu opatrnosti — suché kvety pichajú. listom ibiša. najmä pri kašli a krčných chorobách. obyčajná je v Čechách celkom chránená. kvitnutie trvá približne mesiac. a to pre schopnosť vylučovania potu.5 0. na potné kúry. kožných vriedkov. Podstatnú časť účinných obsahových látok tvorí sliz (až 30 %). Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvých listov. Tvrdenie bude však asi tiež omylom. derivát purínu. reumatikkých ťažkostiach. ihlice dlhé až 2 cm.0 g ako mace- Požiadavky na plodovú drogu uvádza ON 86 6610 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté.5 73 . hlavne v ľudovom liečiteľstve a homeopatii. ihličie a pod. živice. jadlovec. španielsky: Enebro. slnečnice a s vňaťou komonice. V terapii sa využíva dráždivé pôsobenie silice na obličky. organické kyseliny a triesloviny. Ako jej prvý výrobca sa uvádza Šebastián Laur zo Spišskej Belej. hojná i v subalpínskom stupni. v SSR nie. kvetom bielej hluchavky a so šípkami. robí sa v rukaviciach (september—november). Ľudové liečiteľstvo používa drogy pri ochorení dýchacích ciest. Zápar sa nechá stáť asi 15 minút a pijú sa 2-3 šálky denne. Najpravdepodobnejšie vyzerá zdôvodnenie talianskeho botanika L. Zberá sa vňať — Herba boraginis. Juniperus communis L. kyselina askorbová. anglicky: Juniper. Drevo zberáme iba na výslovnú objednávku — suší sa bežným spôsobom. minerálne látky (najmä dusičnan draselný a soli vápnika). Dnes plody tvoria surovinu na výrobu borovičky. Drogy sa dávkujú vo forme záparu v množstve 2 — 3 g kvetovej drogy alebo 8 —10 g vňaťovej (listovej) drogy (1 a 1/2 až dve lyžice) na pohár až dva vriacej vody. 15 0. že jej listy poskytujú chutný korenistý šalát. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1. kyselina askorbová. Široké a významné použitie pre plody našiel až stredovek. Z nazberaných plodov sa odstránia nezrelé a nevyvinuté. O pôvode pomenovania boráka jestvujú spory. ktorý sa po krátkom zavarení (3-5 minút) nechá stáť prikrytý asi 12 minút a vhodným spôsobom prikladá (prípadne sa prikladajú priamo čisté rozdrvené listy). kvety voňajú medom a chutia nevýrazne. Borievka má jemne aromatický pach a slabo korenistú chuť.2 %) a azda i alantoínu — látky podobnej močovine. „Vykiadzali sa ňou obydlia a zaháňali hady". Predmetom zberu a nákupu je u nás stále oficinálny plod . Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej Anorganické prímesi Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I.5 0. Najlepší zber plodov je ručný. sabinén a i. Cyprusovité — Cupressacea Ľudovo: borovec.5 20 5 1 0. Zber sa robí do vzdušných nádob. Tu sa pripravuje macerát (asi 8 %) alebo odvar. V staroveku sa občas používali červenoplodé a grécke druhy borievky a aj b. pri zápaloch sa kombinuje s koreňom kostihoja. 25 1 1 20 6 0. nechtíka. Vňať má osobitne príjemnú chuť — asi ako uhorky a podobný slabý pach. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chránenú pred svetlom a vlhkom. čo sa prejavuje diuretickým účinkom. Pomer zosušenia sa pohybuje v zvyčajnom rozpätí. ktorý má príjemnú uhorkovú chuť. Uprednostňuje suchšie pôdy na výslnných miestach. JALOVEC OBECNÝ BORIEVKA OBYČAJNÁ Úzko ihlancový ker.

Homeopatia má podobné použitie pre esenciu pripravenú z čerstvých plodov. Borovice vtedy používali hlavne na stavbu lodí. sestry našej tatranskej limby (Pinus cembra L. Pino pumilio. vytvára samostatný kosodrevinový stupeň. zamladi vzpriamené. Obsahujú až 35 % výborného oleja. samičie tmavočervené. Čajoviny č.živa silicu alebo jej liehový roztok. u nás Karpaty. Plody sa uplatňujú aj vo veterinárstve. ktorá sa destiluje pomocou vodnej pary z ihličia a mladších konárikov. oddávna sa však z ihličia destiluje silica. ktorý sa po vylisovaní za studena používa predovšetkým v potravinárstve. Dáva sa i do osviežujúcich kúpeľov (100 až 200 g na liter odvaru) a protireumatických aj iných prípravkov. španielsky: Pino negro. aká je oficinálna napr. krvčistiacich. Ich vyššie dávky a dlhšie užívanie poškodzuje obličky. j. Už názov rastliny hovorí. a to najmä v oblasti Tirolských Alp. maďarsky: Henye fenyo. Plodová droga je často zložkou diuretických čajovín. ako ju tu nazývajú. Plody šišky. 65. ktorí ním označovali všetky ihličiny podobné borovici (Gréci ich rozlišovali lepšie).). francúzsky: Pin nain. sú olejnatým potravinárskym orieškom (aj olejnaté semená limby sú jedlé) a nazývajú sa kedrové oriešky. 10 1 15 7 2 II. krivých konárov. vyvolávajú krvácanie. t. hlavne diuretické. V ZSSR sa kedrové oriešky používajú v cukrárstve a konzervárenskom priemysle. taliansky: Mugo. Názov pinus je známy od starovekých Rimanov. Stade pochádza väčšina materiálu na silicu. Názov kosodrevina je odvodený od kosých. Niekedy slúži aj ako diaforetikum a prísada do urologikkých. že kosodrevina rastie vo vysokohorských oblastiach. kedrové mlieko alebo kedrová sladká smotana 74 . antireumatických a tzv. ktoré sú na konci vystúpavé. pumilio (Haenke) Franco Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: kosodrevina Nemecky: Berg Kiefer. Po b. metabolických čajovín.KOSODŘEVINA Pinus mugo Turra subsp. južné a severné Tirolsko a Horné Bavorsko. Dávky pre dokonale zdravých na obličky a negravidné ženy sú 1 kávová lyžička drogy na zápar dva razy denne (ČsL 4 uvádza perorálne na zápar 0. Drogy sa neužívajú samotné. Majú aj dezinfekčné účinky. samčie v zlatožltých vajcovitých klasoch. BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ . Rastie v subalpínskom stupni na rôznych substrátoch. opadajú po 3—9 rokoch. ale v kombináciách. Oficiálna medicína na tieto účely pou- Borievkové drevo — Lignum juniperi — sa hodnotí podľa požiadaviek ON 86 7210: Akosť — najviac v % Znak Kusy dreva so zvyškami kôry Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 1. ako sú Alpy. ktorý slúži aj na masáže alebo ako žalúdočný a vetropudný prostriedok.KOSODREVINA BORIEVKA OBYČAJNÁ rát alebo zápar).). KLEČ HORSKÁ . Kvety jednodomé. listy — ihlice sú dlhé 5—8 mm. sibírskej (Pinus sibirica L. anglicky: Mountain Pine. že semená b. horskej sa v histórii zle pátra. aj v ČsL 4 — Species diureticae. Je málo známe. odkiaľ má aj pôvod jej meno Mugo alebo Mugus. stomachické a aj ako cholagogum. vyrastajú po dve. 169. 3. 102. po dozretí v treťom roku ovisnuté.5 g drogy v jednej dávke). Zámeny sú veľmi nepravdepodobné . Pino montano. denná dávka silice je 2—5 kvapiek. Používanie plodov je zhruba analogické. 15 1 15 7 2 Ker alebo strom s poliehavým kmeňom i konármi. rusky: .

Z kosodreviny možno celý rok zberať ihličie.BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ . Ihlice vyrastajú na konároch po dve. felandrén a rad ďalších — asi 25 významných zložiek. silno voňajúce karbonylové zlúčeniny nie sú bližšie známe. jednotlivé alebo po 2 . 2 g kosodrevinovej. 0. maďarsky: Erdei fenyo. miestami zasahuje aj do pásma bučín až smrečín. anglicky: Scots Pine. pri kolike. s rozpukanou kôrou. stretávame sa s kosodrevinovým olejom ako s nevyhnutnou súčasťou olejkárskej výbavy. ktoré je miestami ľudovým prostriedkom s podobným použitím ako silica destilovaná vodnou parou (užíva sa vnútorne: asi 5 % zápar z ihličia. Čs. . reumatizme a pod. V 17. francúzsky: Pin sylvestre. hučaní v ušiach. pŕs a pod.. Časté sú kombinácie silice s mentolom a i.5 g eukalyptovej silice. pijú sa 2—3 šálky denne. na plytkých pôdach aj na skalách. Súčasne sa jej dobre darí na vápencových bralách. ktorý sa po zaparení nechá stáť asi 20 minút prikrytý. boleniu zubov a i. Oficiálnym využívaním výluhov z kosodrevinového ihličia sa preslávili kúpele v Spišskej Belej (okres Poprad). slúžia na uľahčenie odkašlávania alebo do esencií na zlepšenie ovzdušia v uzatvorených miestnostiach a sálach. 10 g liehu — na inhaláciu). nigra L. olejnaté semená pínie (Pinus pinea L. Jedia sa surové (chutia ako mandle) a zužitkúvajú sa aj v cukrárstve. borka šupinovito odpadá. zvonka na kúpele: 20 % zápar na 2 litre vody — vyliať celé do kúpeľa). (napr. Za účinné sa ešte rátajú silvestrén a kadinén. po oboch stra- 75 . Nachádzame ju na suchých pieskoch. Sosna je nenáročná drevina. i na mokrých rašeliniskách typu vrchovísk. pri chorobách dýchacích ciest.. Ihličie obsahuje aj triesloviny. Silica sa uplatňuje predovšetkým na inhaláciu pri ochorení dýchacích ciest.KOSODREVINA vonkajšie prekrvenie. Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: borovica. 1640 kežmarský lekár Kristián Augustín de Hortis a vyrábal sa hojne všade na Spiši (Oleum seu Balsamum hungaricum). ktorý vraj náhodou vynašiel slavkovský učiteľ Gašpar Donati r. Vynašiel ho vraj okolo r. Najjednoduchší spôsob aplikácie je pol kávovej lyžičky v štvrť litri horúcej vody . organické soli a živice. rusky: . Silica kosodreviny patrí do skupiny ihličinových silíc (destilátov z čerstvého ihličia. obyčajne v pásme dubín. proti závratom. samičie zelenkasté. Všetky dráždia kožu. na vresoviskách. BOROVICE LESNÍ BOROVICA LESNÁ . sosna obyčajná Nemecky: Gemeine Kiefer.inhalovať lievikom.). Oleum pini pumilionis vyvoláva Pinus sylvestris L. nositeľom vône je predovšetkým bornylacetát. španielsky: Pino Silvestre. má však dlhšie ihlice. taliansky: Pino di scozia. sú lahodnou a výživnou pochúťkou. 1676. ktoré sa používajú na natierame chrbta. Oleum pini pumilionis — silica kosodreviny . čierna — P.5 g mentolu.SOSNA získané rozotieraním semien vo vode. dávajú sa do kúpeľov. opadávajú po 2 — 3 rokoch. v dolnej časti kmeň hrubý. výhonkov alebo plodových šišiek smrekov. Pripravujú sa aj viaceré mazadlá či masti. Upevňuje viate piesky a bežne sa pestuje ako úžitkový lesný strom. znáša kyslé i zásadité substráty (pH 4—8). okrem toho je prítomný pinén. Kvety jednodomé.je bezfarebná tekutina s príjemnou vôňou. limonén. počas veľkého rozšírenia olejkárstva u nás. ČsL 4 má silicu oficinálnu. borovíc).3 na konci konárikov. Ostatné účinky má podobné ako silica z borovice lesnej alebo eukalyptová silica (pozri cudzokrajné drogy). pri nachladení. Príbuzná je b. - Strom vysoký až 40 m. smrekovca. 0. Oleje sa používali najmä proti „prsným ťažkostiam". stor. V stredomorskej oblasti sa podobne využívajú pinelky — pignolky čiže píniové oriešky. plody sú šišky a dozrievajú v druhom roku. samčie žlté. Výrobou týchto olejov u nás silne utrpeli porasty limby a kosodreviny. Oproti terpentínovéj silici má výhodu v menšom obsahu dráždivého pinénu. prípravok so silicou kosodreviny je Inhalol pini (kvapky používané na inhaláciu pri kataroch dýchacích ciest alebo riedené s teplou Vincentkou 1 : 20 až 1 : 40) a roztok Inhalex. Z limby sa vtedy pripravoval limbový olej.

3 % silice s obsahom dráždivého pinénu a horčiny s kyselinou askorbovou. med je tzv. ktorá sa ešte ďalej čistí (Oleum terebinthinae rectificatum) a neprchavú. niektorých náplastí. z európskych je to najmä P. V staroveku sa na ihličiny hľadelo prakticky: drevo tvorilo stavebný materiál a bralo sa to. sa ním kŕmili kozy — ich mlieko potom pomáhalo proti tuberkulóze. sosna bola u nich pitys agria. pri lámke a pod.SOSNA nách rovnako tmavozelené a väčšie šušky. že sa asi pol kg čerstvého ihličia namáčalo deň v dvoch litroch studenej vody a potom asi hodinu sa povarilo. Sosna je dôležitá aj inak. spadkového i listového pôvodu a množstvo medovice závisí od klimatických podmienok. ako píše Theofrastos.) Karsten). Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. vyvarené ihličie sa prikladalo na bolestivé miesta a obviazalo. Názov terebinthina — dnešný terpentín. ktoré sú veľmi účinné (oficinálne sú napr. ktorý horlivo zbierajú. rozvarené ihličie sa dávalo do kúpeľov. ktorý ich má menšie. boli to jednoducho latinské abies alebo grécke elaté a pinus . Drevá sa prísne triedili a borovice ostali na stavby a na palivo. ktorou sa plnili hlavnice pre chorých a obkladali údy postihnuté reumatizmom. Borovica meduje zriedka. Spracúva sa väčšinou pomocou destilácie na dve frakcie: prchavú — tvorí ju terpentínová silica (Oleum terebinthinae). keď sú konce konárikov pokryté striebornými obalmi. príp. 6. ktorú tvorí najmä živicovitý zvyšok — kolofónia (Resina colophonium). Výťažky sú vnútorne veľmi dráždivé a poškodzujú obličky. Zber sa robí zásadne iba z vyrúbaných stromov. ktorý sa pokladal za dobrý liek proti rakovine a bol obľúbený pre svoj osobitý pach. Materiál sa môže aj sušiť — rýchlo. Surový produkt sa čistí. príp.všetko. Skladovať sa môže iba v dokonale zatvorených nádobách. Turio pini sylvestris. Neskôr sa z čerstvých borovicových ihlíc vyvarením v lúhu pripravovala tzv. Gréci však lepšie rozlišovali ihličiny. je známy oddávna. hrubšie a vajcovitého tvaru. v nemeckom liekopise. Veľmi aromatický živicový pach a horkokorenistú chuť majú aj ľudové používané pupene zo smreka obyčajného (Picea abies) a z jedle bielej (Abies alba Mill. lesná vlna. najlepšie umelým teplom. sylvestris L. Podľa starého ľudového receptu sa tzv. Liečebné použitie borovicových pupeňov je zriedkavé. upravuje a používa sa najmä v technike. ale nie všetky sú vhodné na získavanie balzamu. Najvýznamnejším produktom ihličín je oleoresina = silico-živica-terpentínový balzam — Balsamum terebinthina. Najlepšie drevo už vtedy poskytoval dub. vredových mastí. Môže pochádzať z rozličných borovíc (je ich asi 80). ako bieliaci prostriedok (dáva sa napr.. aj na parfumovanie dychu — rímske ženy ho pili ako univerzálne dezodorans. Predmetom zberu sú konce konárikov — jarné výhonky. čo sa podobalo borovici. kedysi toto pomenovanie bolo vyhradené len pre produkt z ostrova Chios (cyperský balzam). Včely ho zbierajú iba pri nedostatku. Podstatnú zložku všetkých tvorí živica. do vyvárky bieliz- 76 . Istejšie sú ako prísada do kúpeľov pri nervových a reumatických ťažkostiach. Niekedy tvorí súčasť tzv. Používali ho preto chorí i zdraví a slúžil napr. čo bolo poruke. Kvitne asi v máji a dáva veľké množstvo peľu. Poskytuje im však tmel — propolis. Zber sa robí iba za slnečného počasia. a to v marci—apríli. veľmi krátko sa zavarí 500 až 1 500 g mladých pupeňov na 2—3 litre vody a odvar sa vleje do kúpeľa teplého asi 34° C. i keď podradnejšej akosti. aby sa zachovala vôňa. Používajú sa na prípravu osviežujúceho a vitamínového nápoja. bez živice. ďalej asi 0. Pri prípadnom jarnom zbere výhonkov treba dávať pozor aj na smrek obyčajný (Picea abies (L. U nás je však ich zber zo živých stromov zakázaný.BOROVICA LESNÁ . vydanie). lesná vlna vyrábala aj tak.). Získava sa narezávaním dreva. O mäkké stavebné drevo nebola v Grécku alebo v Itálii núdza. Terpentínová silica sa používa predovšetkým ako známe rozpúšťadlo lakov či farieb.

sediace v pazuchách 3—7-laločnatých listeňov. bielymi.Papilionaceae) Ľudovo: skalák. preslávený Čs. ktorou sa hoja bolestivé miesta. purpurovými. Pre silné dráždenie sa dnes nahrádza v inhalačných prostriedkoch kosodrevinovou silicou. drogová norma dosiaľ nevyšla. Je jedným z druhov charakteristických pre sladké lúky. preto je vhodná ako zložka mastí. úročník. chorvátskym ranocelna. rastlina. maďarsky: Nyúlszapuka. Listy v prízemnej ružici. ČsL 4 uvádza ako oficinálny čistený terpentínový olej — Oleum terebinthinae rectificatum. na byli striedavé. preto možno uplatniť len všeobecné kritériá: Kvalita Znak Vlhkosť Prímesi (každého druhu) Farba a vzhľad Poškodenie škodcami a ich prítomnosť I. prítomnosť škodcov vylúčená 77 . ktorú nemožno odoprieť antickým chirurgom. Kolofónia má podobné vonkajšie použitie. To sa zhoduje aj s latinským vulneraria (vulnus = rana). niekedy dvojfarebnými kvetmi. najmä svahy a okraje lesov na plodných pieskoch a hnedozemiach. anglicky: Kidney-Vetch. 11. Medzi ne patrí aj bôľhoj. Čajovina č. dezinfikovať a hojiť. koncový najväčší. Pri chirurgických zákrokoch jestvovali iba slabé dohady o zábrane vniknutia infekcie napr. Nerozmrvené časti 5—10 % Mierne zmeny. väčšinou však technické. žlťák Nemecky: Gemeiner Wundklee. Bôbovité — Fabaceae (Motýlokveté . je veľmi nápadná a známa. Vyskytuje sa v niekoľkých poddruhoch. Sčasti rozmrvené Droga nepoškodená. Droga skladovateľná — všeobecne platné zásady pre vysušenie na vzduchu do 5 % Pôvodná. j. byľ oblá. u nás rastie iba spomínaný b. nevedeli sa zbaviť určitých chýb v liečiteľstve a väzeli aj v zajatí mágie a povier. živo sa uplatňovalo najmä učenie o signatúre. bylinné výťažky čistiť. Druh obľubuje suché stanovištia. Dokopy je asi 30 druhov bôľhojov. Napriek všetkej obratnosti. nemeckým Wundklee — t. všetky čelistvookrajové. úročka. podlhovasto vajcovité. španielsky: Vulneraria. žltá ďatelina. do rany alebo o ničení choroboplodných zárodkov chemickými prostriedkami. lekársky. ktorý sa získava najmä z druhov rodu Pinus. riedke. mydiel a pod. Zámena rastliny pri zbere nehrozí. neriedená silica spôsobuje až ťažko sa hojace rany.). málo rozkonárená. Pre obsah pinénu dráždi kožu. Pestuje sa tiež ako krmovina („žltá ďatelina"). Ľudové „rady" na vnútorné upotrebenie pri niektorých chorobách vonkoncom neodporúčame — silne dráždi obličky. nepárno perovité. Znáša aj vápencový podklad. preto sa pestovalo liečenie pomocou liekov: chladivé lístie malo mierniť zápalové procesy. chlpatá. 68.ne. ktoré sú až dodnes vážené právom či neprávom v ľudovom liečiteľstve. francúzsky: Anthyllide vulnéraire. ktoré sa líšia okrem iného aj farbou kvetov. vo vyratúvaní sa stretávame s mnohými bylinami. náplastí a mazadiel proti reumatizmu a pri neuralgických bolestiach. BOĽHOJ LEKÁRSKY BÔĽHOJ LEKÁRSKY ÚROČNÍK BOLHOJ Anthyllis vulneraria L. Plody sú šikmo vajcovité struky. taliansky: Vulneraria. Už názov rastliny vraví o jej liečebnom poslaní. solník. rusky: - Trváca bylina vysoká 5—40 cm. Súkvetie tvoria zdanlivo koncové hlávky so žltými.

Pomer zosušenia čerstvého materiálu je asi 4. k nemu opäť vracajú. Dnes sa medicína — najmä na Západe — i liekopisy. obľubuje tieň. Rovnaký odvar sa používa aj externe. 78 kvetom bazy čiernej. Sušia sa rýchlo. triesloviny. cintorínoch. dávky: 2 — 3 lyžice kvetov na 2 poháre vody — pije sa 1/2 až 2/3 pohára 2—3 x denne. B. Dávky drogy možno dvojnásobne zvýšiť. zápaloch mandlí a pod. po 15 minútach scediť a po prefiltrovaní piť). Kvitne v máji—júni a poskytuje včelám veľmi dobrú nektárovú pašu. za účinnejšie sa pokladajú listy laločnaté. krmiva.). na plodných konárikoch celistvookrajové. myšieho chvosta.). vňať — Folium (Herba) hederae helicis. kožné zápaly.xantofyl. a preto dostal aj prívlastok lekársky. pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. Rastlina obsahuje ešte horké glykozidy. ktorá sa užívala ako liek. Genín hederasaponínu B je kyselina oleanolová — podobne ako tymianový saponín materinej dúšky a má rovnaké cukrové zložky ako hederasaponín C. na pníčkoch laločnaté. anglicky: Ivy.5-6 : 1. omývanie. Neskôr upadol do zabudnutia a potom prešiel do ľudového užívania ako prostriedok proti tuberkulóze. vňate stavikrvu vtáčieho. fytoncídne pôsobiace látky a čerstvé listy miestne dráždivú látku helixín. ktorá neúčinkuje na každého človeka rovnako. antocyaníny. túto vlastnosť brečtana už antika pokladala za nepríjemnú a Plínius si ťažkal. taliansky: Edera.. Tieto obsahové látky sú rozložené v celej rastline. má celkový vplyv na látkovú premenu v organizme — metabolické.druh Chamaepitys trifida Dumort (syn. V homeopatii sa z čerstvých výhonkov pripravuje esencia (dil. Je všeobecne známy a pri zbere jeho listov neprichádzajú do úvahy nijaké zámeny. líček. kempferol. Čo do množstva je najviacej bidezmozidického hederasaponínu C (asi 4 % ). saponíny. obsahové látky nie sú celkom prebádané. častejšie sa spája však s keltským hedea = povraz (pre tvar stonky) či s gréckym hedra = sedlo. Z narezaných pňov vyteká gumoživica. Známy je hederakosid hederasaponín A. Podľa predstáv starých Grékov sa vencami z brečtana zdobil boh Zeus s členmi svojej družiny. maďarsky: Repkény borostyán. Ako dobré suché i zelené krmivo je veľmi vhodný najmä pre horské oblasti a hojne sa pestuje na Balkáne a v strednej Európe. básnik. s kvetmi trnky a pod. trhajú sa na jar alebo v lete (jún—júl). resp. pôsobí pritom sťahujúco a dezinfekčné. Druh rastie divo v tienistých lesoch a na skalách. Dakedy ho pestujú aj ako izbovú rastlinu. V súčasnosti sa liečebne používajú listy. potom hederasaponínu B. V súčasnosti má najvýznamnejšiu úlohu ako krmovina.) Schreb. Kvety zelenkasté. 5 minút na veľmi miernom ohni a prikryté. D 1). na kloktanie pri ochoreniach ďasien. či Plíniov anthylis je náš bôľhoj. osobitne však v plodoch. ktorý ľahko prechádza v monodezmozidický a-hederín s vysokým hemolytickým indexom (= 15 000). vňaťou očianky. izoramnetín). usporiadané v okolíkoch. Ako kultúrna bylina sa bôľhoj často zaraďuje do osevných postupov najmä na suchej. a podobný význam má aj helix od helissó = krútiť. zimolez Nemecky: Gemeiner Efeu. z ktorých sa pili lieky pri rozličných zápaloch. preto ju treba včas skosiť.: Ajuga chamaepitys (L. pri kožných poraneniach. Sušený bôľhoj sa oddávna pil ako náhradka za pravý ruský čaj (kvet i list) a často sa kvôli tomu kombinoval s listom jahody alebo maliny. depuratívne pôsobenie. Kvitne až od sedemdesiateho roku svojho života (v septembri až novembri). na vymývanie mokvavých a páchnucich rán. skorocelu a i. napomáha vylučovanie moču a povzbudzuje črevnú peristaltiku. pomliaždeniny. repíka. Z obsahových látok rastliny sú dôležité flavonoidy (kvercetín. Ak rastlina prestarne. zvonka napr. Plody mali uplatnenie ako dáviaci alebo laxatívny prostriedok. zberajú sa v čase kvitnutia rastliny (od mája do júna až júla). vinúť. pretože sa upevňuje korienkami o skaly. nehojace sa rany (vredy predkolenia a pod. zbehovček trojklaný (zbehovec úzkolistý). možno ich sušiť aj na slnku. Trhajú sa ručne alebo špeciálnymi kovovými hrebeňmi. Aralkovité .Araliaceae Ľudovo: bľušť. Liečebné použitie majú celé hlávky súkvetia bez stopiek. sliz a triesloviny. čo podmieňuje predovšetkým obsah saponínov. Nie je však celkom isté. podľa možnosti čo najrýchlejšie. náhrobky i domy a stromy. na múroch. Treba však dávať pozor. úbormi nechtíka či rumančeka. skôr sa stretávame s dotykovou alergiou na hviezdicovité chlpy mladých výhonkov brečtana alebo s podráždením pokožky zapríčineným čerstvými mladými listami. aby si zachoval pôvodnú farbu a nestratil aromatický pach. rusky: Ker so stonkou dlhou aj 20 m. Plody sú čierne bobule dozrievajúce až na jar (marec—apríl). genín hederasaponínu C je tiež hederagenín. Na juhu sa pne brečtana rozrastajú do značnej hrúbky a kedysi sa z nich vyrábali čaše. Dosť často sa vyskytuje aj v parkoch. Ľud si ho obľúbil aj ako náhradku za ruský čaj. alebo ide o Anthyllis hermannie či dokonca podľa mienky nemeckého botanika Sprengela o celkom inú bylinu . . Rastlina u nás reprezentuje iba nepatrný zvyšok treťohornej kriedovej kveteny. Rastlina obsahuje predovšetkým saponíny (do 5 % — ich hemolytický index je asi 1 000-1 500 v 1 g listov). Neskôr sa rastlina stala symbolom uznávaných básnikov a jej pomenovanie možno odvodiť z gréckeho aédón = spevák. Materiál sa suší v tenkej vrstve na vzdušnom mieste. Čaj zo sekanej drogy sa zvyčajne pripraví ako zápar alebo odvar (variť max. BREČTAN POPÍNAVÝ BREČTAN POPÍNAVÝ + Hedera helix L. piesčitej i vápenatej pôde. listom brezy. aby sa vyberali iba svieže a nie celkom rozvinuté kvety — iné totiž pri sušení nadobúdajú nepekný hnedastý odtieň a rozpadávajú sa. Droga — Flos anthylidis (Ros vulnerariae) sa skladuje v dobre zatvorených nádobách. Do čajovín sa vhodne kombinuje — interne s podzemkom pýru. že brečtan je všade a ničí sochy. V súčasnosti je bôľhoj skoro výhradne záležitosťou ľudového liečiteľstva. s úbormi arniky. U nás sú priotrávenia bobuľkami veľmi zriedkavé. potom sacharidy a minerálne soli. Výluh slúži aj ako vlasové kozmetikum. vždyzelené dlhostopkaté listy. ľahko drevnatie. Vytvára tu dostatok zelenej hmoty. napomáha vylučovanie bakteriálnych toxínov a škodlivých produktov látkovej premeny. poskytuje monodezmozidický p-hederín. steny. na omývanie či obklady. Z literatúry poznáme prípady otráv — predovšetkým detí. súborne sa nazývajú hederakosidy (z chemickej stránky majú triterpénový charakter). ktorý má genín hederagenín a cukrové zložky tvoria po jednej molekule glukóza a arabinóza. Modročierne bobule brečtana dozrievajú na jar a sú prudko jedovaté. farbivá .v ránhojičstve. popínavý je u nás jediným zástupcom čeľade aralkovitých rastlín. kde ho vysádzajú. francúzsky: Lierre grimpant. Väčšinou sa však používa zvonka: na obklady. pričom sa dožije aj 200 rokov. ktorá sa používa podobne ako alopatické prípravky. španielsky: Herba.

Sandbirke. brezové víno alebo „šampanské". Celú rastlinu treba preto pokladať za jedovatú. Má výborné rezbárske drevo a je dobre známa aj včelárom. Pôsobí na krvný obeh (podľa dávky rozširuje alebo zužuje cievy a súčasne spomaľuje srdcový tep). bez jahniad. Breza veľmi rýchlo rastie a na pôdu nie je náročná. Strom so vzpriameným kmeňom a bielou lúpavou borkou. 206. zvonka sa aplikoval ako prostriedok na rany a pri parazitárnych ochoreniach. jej výťažky sa uplatňujú v priemyselne vyrábaných prípravkoch proti čiernemu kašľu. pri spastických bronchitídach — liekové formy sú kvapky.) Pilát. ale má i antispazmotický. Zber listovej drogy možno robiť aj z príbuznej b. v terapeutických dávkach nemá nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. maďarsky: Közönséges nyír. dne. samičie kratšie. Kvety v jahňadách — samčie po 2—3 na konci konárov. Na kmeňoch starších briez sa často vo veľkom množstve vyskytuje huba ryšavec šikmý — Inonotus obliquus (Pers. ovisnuté konáre husto posiate žltými živicovými žliazkami. je nenáročný na ekologické podmienky. Vzhľadom na toxické pôsobenie je jeho upotrebenie bez lekárskeho dozoru nebezpečné a zakázané. Z liečebného hľadiska možno použiť všetky taxóny b. taliansky: Betulla. vyššie dávky môžu vyvolať veľmi nebezpečnú otravu. Druh dáva prednosť veľmi kyslým a kyslým pôdam (pH 3. na bočných konárikoch. Z navŕtaného kmeňa brezy na jar pred nasadením listov vyteká sladká brezová šťava. Plody sú krídlaté nažky. previsnutej. Novšie sa jej začal pripisovať protirakovinový účinok v začiatočnom štádiu ochorenia. 1897. ktorá je ľudovým prostriedkom na ošetrovanie vlasov. Na severe sa šťava pije ako občerstvujúci nápoj a skvasená ako tzv. Listy deloidné. ľahký sedatívny a protiedémový účinok. feniklom i s koreňmi sladkého drievka). Kedže kvitne v apríli až v máji a včelám poskytuje hnědavý peľ i tmel — propolis. ex Fr. dvojito pílkovité. a ich krížencov.vážne sa tým poškodzujú stromy. španielsky: Abedul. Dragendorff a i. anglicky: Silver Birch. Breza patrí do palety prastarých ľudových liečebných prostriedkov. j. Zavarená s vínom (2 polievkové lyžice na štvrť litra bieleho vína) je prostriedkom proti žalúdočným a črevným kolikám.0). dávkovanie: plná kávová lyžička na šálku horúcej vody (3-krát denne). Ako sa zistilo. francúzsky: Bouleau blane. maceruje za studena asi 8 h v šálke vody — pije sa po dúškoch cez deň). zdrevnatených . Weissbirke. Čajovina č. starším zležaným navážkam a príležitostne osídluje piesky a kremičité horniny. Vedecky podložené užívanie siaha do r. ale aj pri reumatizme. Niekedy sa dávajú do čajovín (napr. List sa ľudovo používal nielen ako expektorans. Droga. plstnatej — Betula pubescens Ehrh.BREČTAN POPÍNAVÝ Betula pendula Roth Brezovité — Betulaceae Nemecky: Hängebirke. vňaťou pľúcnika. ktorý ocenila a preverila i oficiálna medicína. Wolff. supozitóriá. asi 1 g. resp. s anízom. Medzi mimoriadne dôležité a nakupované drogy patria listy. na povzbudenie činnosti pečene a žlčníka (pri žlčníkových bolestiach zapríčinených kamienkami sa pol čajovej lyžičky drogy — t. Zberajú sa len svieže. U nás sa nesmie získavať . ktorá už dávnejšie upútava záujem vedcov (Kriegel. brečtan máva rozdielnu účinnosť podľa stanovišťa a sorty. je zdrojom jarnej paše. spolu s listom podbeľa. tablety a používajú sa i v aerosólovej forme. rusky: - BŘÍZA BĚLOKORÁ BREZA PREVISNUTA Brečtan má dôležité miesto medzi saponínovými drogami — pôsobí expektoračne.5 až 6.). keď sa experimentálne potvrdil a dokázal silný močopudný účinok odvaru. Výťažok z nej účinkuje ako tonikum a antiflogistikum (prípravok Befungin — ZSSR).

b.b. je typický štvorlaločnými tobolkami . jej amid. značné množstvo flavonoidov — hlavne hyperosid (2 % ) . najlepšie ručne (v pevných rukaviciach zdrhovaním). 71. dozrievajú na karmínové štvorpuzdrové tobolky so semenami ukrytými v oranžovom miešku. resp. majú dosť podobné plody. aby bol bez prímesí. 104. 14. zriedka strom s hladkou zelenosivou kôrou. no zatiaľ čo b. Ostatné časti rastliny — brezové pupene (Gemma betulae) alebo destiláciou získaný brezový decht (Pix betulae) . Rezanie stromom neškodí. francúzsky: Fusain d'Europe. Väčšina zástupcov rastie v subtrópoch alebo v trópoch. Bršlen je jediný zástupca čeľade u nás i v Európe. saponíny (3 %). živica. potom sú Na listovú drogu — Folium betulae sa vzťahujú požiadavky ČSN 86 6416: Znak Listy sfarbené inak ako sviežozelene Iné časti materskej rastliny Stopy jahniad Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 80 Akosť — najviac v % I. Droga má slabý hemolytický účinok. Pridáva sa i do čajovín Betulan. anglicky: Spindle-Tree. BRSLEN EVROPSKÝ + Euonymus europaeus L. Drogu po usušení možno vyčistiť na site s okami asi 6 x 6 mm. s kvetom lipy a čiernej bazy. 1 — — — 0. 237. ČsL 4 má drogu ako oficinálnu. minerálne látky. Nedosušená droga sa však zlepuje a plesnivie. triesloviny. Listy lysé. kyselina askorbová (vitamín C). 156. kvôli lepšiemu vylúhovaniu sa odporúča pridať na hrot noža sódy bikarbóny — užíva sa 2-krát denne). 235. a to v apríli až v júni (auguste). Kvety s nenápadnou zelenkastou korunou. Zber je rýchly — treba iba dbať. celkom ukryté v oranžovom miešku. 70.„kvadrátkami". ČsL 4 žiada minimálne 30 hemolytických jednotiek saponínov v 1 g drogy. antireumatických a dezinfekčných čajovín. hojný zástupca listnatých lesov a krovín od nížin po horský stupeň asi do 1 500 m nad morom. ale lámanie konárov áno. pre bunkový metabolizmus dôležitá kyselina nikotínová. 66. pôsobenie čajoviny je potopudné. kvadrátky Nemecky: Europäisches Pfaffenhiitein. Zber rezaním konárov musí povoliť lesná správa. Bršlenovité — Celastraceae Ľudovo: kňazské čiapočky. verrucosus Scop. 5 3 2 1 2 12 7 Ker. európsky má po dozretí jedovaté biele semienka upevnené v „kvadrátkach" na dlhých stopkách.05 % ) . Častejšie sú kombinácie napr.5 12 5 II. 109. 74. 154. 103. európsky a b. bradavičnatý (E. Listy sa užívajú vo forme záparu (1—2 polievkové lyžice na šálku. drobno pílkovité. končisté. 64. Druh často nachádzame v kroviskách a v drevitých zárastoch. Listy sú u nás zvyčajnou zložkou močopudných (saluretických). 65. bradavičnatý má čierne . maďarsky: Csikos kecskerágó. Čajoviny č. vajcovité. Naše dva bežné druhy . dezinficiens močových ciest). Species urologicae Planta a do odtučňovacej čajoviny Reduktan. 62. ale u nás nie sú podmienky na ich získavanie (zber pupeňov je priam nežiadúci). 92. 78. 152. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1 (v jeseni 3 : 1). ako je Species diureticae Planta (pomocný liek pri chorobách močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. rusky: BREZA PREVISNUTÁ BRŠLEN EURÓPSKY častí. 23.). taliansky: Fusaggine. Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. Z terapeutických obsahových látok treba spomenúť silicu (asi 0.majú síce tiež liečebné použitie. Sú vďačným objektom na zácvik mladým zberačom — ťažko sa drvia a nezaparujú sa.prítomné rozličné kyseliny. diuretický efekt vyvoláva silica a flavonoidy (obličky sa pritom nedráždia). španielsky: Bonetero.

za najdôležitejšie sa pokladajú digitaloidy (evonosid. Pomenovanie rastliny (bršlen — brslen) sa nevyskytuje iba v slovanských jazykoch. pôsobia insekticídne. Spolu s listami boldovníka.) je ker rastúci v horách južnej Etiópie. Bršlen je možno ker budúcnosti. z jeho odporne horkých semien sa prv lisoval olej. B. mäty a pod. Liehové výťažky používa homeopatia pri kolikovitých hnačkách a pečeňových poruchách. špáradlá na zuby. latinský názov vychádza údajne z gréckeho eu — dobre a onoma = meno.. evobiosid a evomonosid. na obuvnícke kolíčky (cvoky). ktorí spracúvajú bršleny na drobné výrobky. Zástupcovia čeľade majú podobné spektrum obsahových látok ako bršleny. Tanzánii a Somálsku. preto sa v ZSSR pestuje a skúma sa aj u nás. B. a tým možno vysvetliť niekdajšie používanie plodov bršlenu proti všiam a svrabu. Kôra má dokázané cholagogické a mierne laxatívne pôsobenie. Ker kvitne v máji až júni. Prítomné sú ešte horké látky. Poznáme aj nepríjemné stavy tokárov dreva. Rastlinu poznali už v staroveku. hnačky).gutaperča. atropurpureus Jacquin. látku podobnú oleuropeínu (pozri olivový list) a iridoidénu (pseudoindikán aukubínového typu). Extrakty sú 81 . z tuhého a hustého dreva. Z nášho druhu sa niekedy zberajú plody — Fructus euonymi. živicovité farbivá a dôležitá je aj koreňová kaučukovitá látka . ktorá znižuje krvný tlak. aj rumunčina a i. Pre obsah príbuzného aukubínu takto pôsobia napr. kôra — Cortex euonymi. v Keni. má ho napr. potom alkaloidy (v semenách asi 0. aj výťažky z očianky alebo z lipkavca. ktoré asi reprezentujú súbor toxických BRŠLEN EURÓPSKY látok. Známa kata jedlá (Catha edulis Forsk. dnes máme už menej údajov. a preto aj figuruje v súpiske liečivých rastlín. Navonok sa prejaví po 15 — 16 hodinách prudkými poruchami tráviacich ústrojov (koliky. efedrín a katín). Štruktúrne podobné alkaloidy sa izolovali aj z iných koreňov zástupcov čeľade (Trypterygium wilfordii). ktoré rady žerú miešky a semená potom vyvrhujú v chuchvalcoch. dlhšie sa neprejavujúci (latentný) priebeh. čo sa tu myslí skôr ironicky. účinkujúcich na srdce a alkaloidov. že listy majú mierne preháňavé účinky a plody nevýrazne pôsobia na srdce (podobným spôsobom. ktoré obsahujú viacero alkaloidov s povzbudivými účinkami (napr. ktoré je skoro nepórovité a vhodné na kreslenie. i. Niektorí včelári však popierajú jeho význam. Najpoužívanejší a najdôkladnejšie preskúmaný je bršlen rastúci najmä na Floride (USA) — E. Bylinožravce sa bršlenu vyhýbajú. európsky a je jedovatejší. sú zložkou prípravkov indikovaných pri nešpecifických ochoreniach pečene. potom horúčkou a obehovými poruchami. Droga sa užíva ako psychoanaleptikum. ako náprstníky). drevo sa bežne používalo na rezbárske a sústružnícke práce. Drevo je tvrdé a ťažké. ktoré po celý deň odletujú s dosť veľkým množstvom sladiny a peľu. Dužinaté plody bršlenu rozširujú vtáci.1 % — Polyestery C15-polyalkoholu. Pre tieto účinky sú niekedy v cudzine zložkou priemyselne vyrábaných prípravkov. experimentálne sa dokázalo. sú tiež rovnako toxické. Vtedy láka včely. Nápadný oranžový miešok budí niekedy detskú zvedavosť. príp. Drogu z neho tvorí kôra — Cortex euonymi. vychýrenosť.semená ukryté len napoly v červenom miešku. vyrábali naši predkovia úhor. Pestuje sa pre listy. bradavičnatý (E. obsahuje aj gumy. najmä červienky. listy — Folium euonymi. Otravy zvierat i ľudí (aj dospelých) boli časté. lebo niektoré druhy páchnu a sú jedovaté. aglykón je digitoxigenín a cukrové zložky tvoria ramnózy a glukózy). vhodné napr. Spomínané rastlinné časti ako drogy sú obsolútne (zastarané). drobné a jemnejšie výrobky i palice. žlčníka alebo pri poruchách trávenia. v najväčšom množstve zastúpený evonín) a ešte neznáma látka. ale aj do pušného prachu. Obsahové látky spomínaných drog nie sú veľmi známe. verrucosus) obsahuje o. Okrem glykozidov náprstníkového typu (digitaloidov). Otravy plodmi majú skrytý. Plody európskeho druhu bršlenu (nazývané tiež Fructus tetragoniae) slúžili kedysi ako oficinálne proti nepríjemnému hmyzu a svrabu (za nositeľa účinku sa pokladá horká látka triacetín). bradavičnatý má v koreni viacej gutaperče ako b. niekedy oficiálna aj v alopatii.

2 0.. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Látky extrahovateľné vodou — najmenej I.toxické a ich dlhšie užívanie má za následok poruchy psychiky. Poznáme dokonca „čistý" čučoriedkový med. čiernice.6 40 II. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Pred sušením sa odstránia všetky nečistoty a materiál sa suší rýchlo. hafery. že chráni lesnú pôdu splavovaním a podporuje tvorbu humusu na nevápennom podklade. Za priaznivých poveternostných podmienok poskytuje skorú výdatnú znášku medu. čičeretka. francúzsky: Airelle myrtille. čičoretka. umiestnené v pazuchách listov. v lesoch na veľmi kyslých až kyslých pôdach (pH 4.ČUČORIEDKA Vaccinium myrtillus L. Čučoriedka kvitne asi v apríli — máji. 6 2 12 6 1 0.5-6.5 0. španielsky: Mirtilo. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1 (zber: júl— august). listy opadavé. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: boruvnice.25 I 17 3 0. niekedy trochu končisté.5 30 ČsL 3 1 0. rusky: — Kríček vysoký 30—50 cm. rašeliniskách. taliansky: Mirtillo. drobno pílkovité.ČUČORIEDKA BORŮVKA ČERNÁ BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . ale neznáša hlinité. Osídluje ľahké aj ťažké pôdy. husto rozkonárený. Listová droga — Folium myrtilli sa hodnotí podľa ČSN 86 6425 Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny alebo listy sfarbené inak ako na rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predchádzajúceho) Obsah arbutínu — najmenej v % Na plody sa vzťahuje ON 86 6615 a ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Listy z materskej rastliny a pod.25 1 17 3 0. anglicky: Bilberry. Blauneere. Listy sa v máji až v októbri zdrhujú z bezkvetých konárikov. Čučoriedka je ešte dôležitá tým. maďarsky: Fekete áfonya. BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . ktorá však rastie na horských lúkach a má celistvookrajové listy a väčšie i svetlejšie plody. Vňať sa odstrihuje alebo odrezáva kosákom a suší podobne. myrtovky Nemecky: Heidelbeere. v tenkých vrstvách (3—5 cm). Druh rastie na vresoviskách. čierna jahoda. Obľubuje nevýživné piesky. myrtové jahody.6 40 I. ktoré dozrievajú podľa nadmorskej výšky 82 . srdcovej činnosti a trávenia.8 II. Plody sú guľovité modročierne oinovatené bobule.5 Pri zbere listovej drogy hrozí zámena s listom čučoriedky barinnej — Vaccinium uliginosum L. 12 4 12 9 1. vajcovité.5 2 17 5 1. nelesklé. Veľmi hľadanou surovinou sú tmavomodré oinovatené bobule. 1 0. Za zámenu treba rátať aj list brusnice pravej. Pre špecifickú účinnosť a toxicitu varujeme pred svojvoľným užívaním bršlenov v liečiteľstve. Kvety s guľovito krčiažkovitou zelenoružovkastou korunou.0). vo vyšších polohách aj v júni.

Falšovanie sa ľahko pozná — listy sú iného tvaru. Sú zložkou čajoviny Tormentan. teda vo výškovom rozpätí asi 2 000 metrov. BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSINKA OBECNÁ Rhodococcus vitis-idaea (L. 19. užívanej pri letných hnačkách. listy obrátene vajcovité.) Anorganické prímesi (piesok a pod.8 6 3 1. sú vhodné na šťavy. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % I. Čajoviny č. ani jedna čajovina však nenahradí inzulín! Plody patria medzi najzdravšie druhy ovocia. 39. je zámerným falšovaním. vysoký 10—20 cm. ba až vzácna. Vo veľkom sa zberali aj brusnice. s listom orecha. Ich stanovištia sú rovnaké. kyhanka. Pripravuje sa studený macerát i zápar až odvar zo 7-10 g plodov.0). oplodím fazule. vyberá si iba veľmi kyslé až kyslé 4 2 3. 23. 216. chutia príkro sladkohorko a majú nepríjemný pach. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Diabetan so spoľahlivým pôsobením. Listová droga obsahuje predovšetkým triesloviny. červené jahody. ČsL 3 má jednotlivú dávku na zápar 5 g.27. flavonoidy a glukokiníny znižujúce hladinu cukru v krvi. 44. ibaže b. kožovité. biele až ružovkasté. lebo sa ničia porasty. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité . brusnice. Pomer zoschnutia je asi 8 : 1. flavonoidy pôsobia mierne močopudne. Plody možno sušiť . Dávka: 0. 24. Kronsbeere. B. gastritídach. Na listovú drogu sa vzťahuje norma ČSN 86 Znak Zámena s krušpánom vždyzeleným .(júl . vína. obyčajná je miestami vzácnejšia. červené borievky. mušty.5 -3 g (pol lyžice) na zápar . 34. 17.40. 32. II. Pre deti sú vynikajúcim prostriedkom proti hnačke a dietetikum. 28. Zber lesných plodov sa na svete robil odpradávna.). nikdy nie čučoriedkovými kombajnami. Ich dávny názov vacci6432. Plody sú červené bobule.najlepšie umelým teplom do 45 °C v rúre (pozor však.) Vlhkosť Obsah popola (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah arbutínu v droge — najmenej v % 6 2 1 13 4 2 13 Vždyzelený ker so vzpriamenými konármi. kvety zvonkovité. Syn.Vaccinium myrtillus L. prípravky dovážame. pri dyspepsii a pod. Zberajú sa ručne alebo hrebeňmi.Vacciniaceae) Ľudovo: bruslinky. Cowberry. maďarsky: Voros áfonya.43. tento okrasný ker rastie zväčša na cintorínoch a v záhradách. kým sa nevytvorili plody. Druh nie je náročný na živiny ani na vodu. francúzsky: Airelle rouge. najmä pri zbere listovej drogy. Pre obsah vitamínov slúžia aj na podporu rastu detí a zvyšujú odolnosť proti chorobám. taliansky: Myrtillo rosso.možno použiť aj pri hnačkách.: Vaccinium vitis-idaea L.koniec augusta). obyčajná je zameniteľná za čučoriedku obyčajnú . vitamíny (komplex B a C) a provitamín A. 21. Častejšie sa používajú pri cukrovke (kombinujú sa napr. kompóty a pod. koreňom čakanky a pod. kyselinky Nemecky: Preiselbeere. aby sa nepripiekli).8 83 . 22.Buxus sempervirens L. Farbivá plodov slúžia na výrobu prípravkov na regeneráciu očného purpuru (zvyšujú aj ostrosť zraku). španielsky: Mirtillo rojo. Pre pomerne vysoký obsah trieslovín listy majú protizápalové účinky. 18.. vyskytuje sa ako lesný druh od nížin až do alpínskeho stupňa. príp. Čs. rusky: - substráty (pH 4. 12 Iné časti materskej rastliny ako listy: zle sfarbené listy Cudzie organické prímesi (rastlinné a pod. vňaťou jastrabiny.) Avr. kyhančie. na kloktanie.26. nevýrazne podvinuté. 20. plody okrem cukrov a plodových kyselín farbivá.5-6. keď sa robí odvar (variť na miernom ohni celkom krátko). Steinbeere. 25. 108.

V našich končinách sa už začiatkom stredoveku používala ako najobvyklejšie kuchynské korenie a zelenina. rusky: CIBULE KUCHYNSKÁ CESNAK CIBUĽOVÝ . podľa normy sa zber robí v júni—auguste. V Egypte sa pestovala už vtedy. Cibuľa okrem toho obsahuje značné množstvo biokatalyzátorov . Zápary sa ľudové pijú pri reumatických ochoreniach. ibaže v iných množstvách. plody obsahujú podobné látky. Cibuľa bola odjakživa vysoko cenená aj ako liečivo. uplatňujú sa aj pri cukrovke. Zriedka sa sušia na farmaceutické účely. Slúžia ako urodezinficiens a protizápalový prostriedok a adstringens. pretože plody obsahujú značné množstvá kyseliny šťaveľovej. Droga z nej sa nazýva Bulbus cepae. Ostrejšie sorty sú dnes skorej koreninou mierneho pásma a sladké cibule zo Stredomoria a Orientu slúžia ako lahôdka k bielemu chlebu. že mal niekoľko vývojových centier. čisté a nezaschnuté plody. Bolle-Zwiebel. pálčivou či trpkastou príchuťou.CIBUĽA Bylina s veľkou mnohošupinatou cibuľou a s oblými dutými listami. že jedia stále svoju obľúbenú cibuľu. kyselinu askorbovú (vitamín C). anglicky: Onion. Predpokladá sa. a to umelým teplom. Farmácia preto nerobí rozdiel medzi jednotlivými sortami. Sýrii a Palestíne). Cibuľa sa zberá podobne ako cesnak. vyznačuje sa znamenitou medovou znáškou. španielsky: Cebolla. triesloviny (3—5 %) a organické kyseliny. aby obsahovali čím menej trieslovín. t. Biele. najmä pri chorobách mechúra (ak je moč zásaditý) a močových ciest. a sú preto zložkou pomocných čajovín. chutia lepšie zavárané. Ľaliovité . Listy sa nesmú pri zbere stláčať. Brusnicové kompóty by mali jesť ľudia s obličkovými kameňmi. Ukladáme ich do vedier a pod. Veľmi jemnou chuťou sa vyznačuje tzv. porušovať lámaním — ľahko potom černejú. flavonoidy. francúzsky: Ail oignon. Rímski vojaci verili. farbivá. lebo uvoľňujúci sa hydrochinón štiepením arbutínu môže poškodiť pečeň. Odvary z listov sú tmavé. rozšírili jej pestovanie medzi germánskymi kmeňmi za Alpami. pektíny. medu i peľu. Vytvorená kyselina propenylsulfénová je však stabilnejšia. drobné belavé kvety tvoria mnohokvetový skrutcový okolík obalený krátkym blanitým tulcom. Čajovina č. Indii. Rovnako špeciálny je cesnak šalotkový — Allium salota Dostál (syn. ponechané v pivnici na dozretie. sú biologicky nevhodné. predovšetkým však propenylaliín (S-propenyl-L-cysteínsulfoxid). maďarsky: Veres hagyma. V cibuli je aj bližšie neznámy flavonoid — štiepením z neho vzniká kvercetín a dve chemicky neprebádané substancie (rozpustné v alkohole a účinné na srdce). Plody brusnice sú veľmi žiadaným ovocím. Niektorí učenci ju však zatracovali podobne ako cesnak. voľný hydrochinón. Cibuľa kvitne v lete (v druhom roku. jeho oslnenia a pod. so sladkou. resp. žiaľ je veľmi vzácna. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Obsahové látky sú v zásade rovnaké a rovnocenné. poznáme však zámeny zeleniny — cibule cibuľami iných ľaliovitých rastlín a veľmi nepríjemné (s cibuľami tulipánov. 21. Obsah arbutínu je v nich síce nižší. používaná ako prísada do zeleninovej zmesi mixed-pickles alebo nakladaná samostatne (pokladá sa aj za odrodu póru). lebo majú nižší obsah trieslovín. napr. niektorí autori vôbec odporúčajú iba maceráty za studena. ascalonicum Strend et Mattfeld non L. Štiepne produkty majú rovnako ako pri cesnaku silné antibakteriálne účinky. hyperosid (asi 0.Liliaceae Nemecky: Kuchenzwiebel. čo možno chápať ako baccinium — ker s bobuľami (bobuľa = bacca). napomáhajú tiež vylučovanie solí z organizmu (saluretikum). Vykupovať možno len zdravé. najmä pri kataroch — nutkajú do močenia.nium objasňuje Plínius. Cibuľa je oddávna bežným kuchynským korením a zeleninou. propylaliín. ak sa pestuje na semeno) a poskytuje včelám dosť nektáru.ako každá dlho pestovaná rastlina. Sumeri a Akkádovia ju poznali asi 3 000 rokov pred n. Ani v prípade cibule nepoznáme spoľahlivo jej vlasť: za najpríbuznejší divo rastúci druh sa pokladá Allium oschaninnii. vo východnej Ázii i v oblasti Stredomoria. ale sú výhodnejšie než medvedicové. salidrosid. Jej obľuba. Drogu tvorí predovšetkým list — Folium vitis idaeae (oficinálny v ČsL 2). pije sa pol pohára 2—3 x denne. vytrhávaním v čase plného rozvoja (júl—september). obľúbený najmä Židmi. Hlavná obsahová látka listov je glykozid arbutín (2 — 8 % ) . Cibuľa sa pestovala v Mezopotámii. Cibuľa podobne ako cesnak obsahuje vo všetkých svojich orgánoch (osobitne však v cibuli) horčičné glykozidy — glukozinolátového charakteru. pomer zoschnutia je asi 7 : 1. zmierňujú hnačky. Napríklad učený Arab Ibn Haukal vyčítal asi okolo r. ako jej cesnakový izomér a predstavuje princíp. Hlavnou zložkou cibuľových prchavých látok je n-propyldisulfid. obsahuje tiež arbutín. jeho predstupeň L-glutamyl-S-propenylcysteínsulfoxid a enzýmové štiepenie prebieha podobne ako pri aliíne cesnaku. Zámeny za rastlinu neprichodia do úvahy. metylaliín. ophioscordon (Link) Holub in Dostál).). subsp. malé cibuľky pestované ako záhradková zelenina strednej a severnej Európy (v staroveku predovšetkým v Malej Ázii. j. navyše aj cukry a sacharidy. tvoria výnimku medzi ovocím — sú kyselinotvorné. domáci v Ťan-šane a na Pamíre. lebo obsahujú konzervujúcu látku — kyselinu benzoovú. Ojedinele sa zberá a suší aj brusnicový kvet — Flos vitis idaeae. Plody zberáme ručne — ak nám ide o kvalitu. Môžu sa jesť čerstvé. Materiál sa rýchlo suší v tenkej vrstve prirodzeným teplom. neskôr vyrastá 30—100 cm vysoká rúrkovitá stonka s jednoduchými sivozelenými listami. Rastlina sa pestuje v záhradách a na roliach ako kuchynská zelenina. čo závisí od polohy stanovišťa. sú surovinou v konzervárenskom priemysle (výroba kompótov) a výhodným vývozným tovarom. kofeoylarbutín. Brusnica je významná aj pre včelárov. Cibuľa . narcisov a pod. Perzii. Allium cepa L. či dokonca zelené plody. Možno ju teda rátať medzi vďačné včelárske rastliny. kultúrna odroda cibule — cesnaku (Allium sativum L. 1. A. 84 Sekané listy je lepšie macerovat' v studenej vode (15—30 minút) a potom zapariť ako zapar. červené. Dlhým a nevhodným skladovaním sa znehodnocujú. Na špeciálne účely sa suší (umelým teplom). ale keďže sú trpko horkasté. Dávkujú sa až do 10 g denne v krátko zavarenom odvare (mierny var maximálne 2 minúty) — jedna a pol lyžice na pohár vody. Jej štiepne produkty sú propiónaldehyd a síra. keď aj jačmeň a pšenica.). taliansky: Cipolla. inak aj hrebeňmi. tmavohnedé a pravidelné pitie čajov z arbutínových drog nesmie trvať dlho.5 %). perlovka. Listy možno označiť za rovnocennú drogu s medvedicovým listom. sírny derivát. okrem toho listy obsahujú acetylarbutín. ktorý pri krájaní cibule dráždi na slzenie. že cibuľa im dodáva silu a odvahu. 960 obyvateľom Palerma. Zavárané brusnice sa nekazia. množstvo sort a nenahraditeľnosť je výsledkom mnohotisícročného vývoja. a tá im zastiera mozog a otupuje zmysly. Ovídius i Vergílius zo zmeneného gréckeho vakindos. Rastliny kvitnú asi v júni—júli. má mnoho sort a foriem.

2 000 pred n.CIBUĽA (najmä enzýmov). Za osobitne účinné sa pokladajú listy urgíney prímorskej — Urginea maritima (L. listy ploché. Užíva sa lyžica sirupu viac ráz denne. Odvarom zo šupiek cibule sa farbia veľkonočné vajíčka. Sanskrt má pre cesnak dokonca tri mená. Pripravuje sa z 500 g rozkrájaných cibúľ. cibuľa zložená z cibuliek . najmä rozdrvených listov. bol domácim prostriedkom proti čarom a svojho nositeľa chránil proti rezným a bodným ranám. z vitamínov resp. Ľaliovité — Líliaceae Nemecky: Knoblauch. V ZSSR zistili. anglicky: Garlic. Kuchynská cibuľa má asi podobné pôsobenie a účinky ako cesnak. zvonka dráždi kožu — najmä čerstvá šťava. potom ju necháme vychladnúť. scedíme a nalejeme do menších fliaš. 1. divo rastúci v Tan-šane a povodí rieky Syrdarja. Aj v Moravskom krase pri Adamove sa našli zvyšky strúčikov cesnaku pochádzajúce z obdobia hallštatskej kultúry (rozhranie doby železnej a bronzovej). vyskytuje sa táto choroba veľmi zriedka. Do Číny sa dostal azda s kočovnými Mongolmi a určite už r. Už klasické národy vedeli liečebne oceniť aj divo rastúce druhy a c. španielsky: Ajo común. Pestovaný cesnak údajne chráni aj pred rakovinou. Cibulovitá bylina pestovaná pre zeleninu. nachladení.strúčikov. hadí (A. možno ich aj zavárať. biblických národov. kuchynského. V Starej Mezopotámii a v povodí Nílu sa takisto oddávna pestoval. že tam. rusky: — ČESNEK KUCHYNSKÝ CESNAK CIBUĽOVÝ . Za druhé vývojové centrum sa pokladá Stredomorie. najmä v Egypte. sacharidy a cukry a minerálne látky (vápnik. pôsobí proti parazitom — anthelminticky.) Baker (droga: + Bulbus scillae). znižuje pritom hladinu krvného cukru. — užívajú sa rezy s cukrom. 80 g medu a 400 g cukru.CESNAK KUCHYNSKY Allium sativum L. Skrutcový okolík belavých kvetov býva obalený dlhým blanitým tulcom. Zmes varíme 3 hodiny v litri vody (vodu dolievanie). zvýšenej teplote a pod. victorialis L.skôr sa v tom však skrývalo podvedomé hygienické opatrenie. draslík. Cesnak spolu s cibuľou a rumančekom sa v minulosti rátali za najúčinnejšie liečivé byliny. fluór a železo). čo sú ojedinelé nálezy z predhistorickej rastlinnej produkcie. Známe je aj prikladanie cibule na vredy. Nimbus liečebných možností okolo cesnaku 85 . Táto jeho „sila" bola známa oddávna. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvej cibule a aplikuje ju najmä pri črevných a žalúdočných poruchách. provitamínov hlavne kyselinu askorbovú (C-vitamín). Druh sa pestuje v záhradách i na roliach. maďarsky: Fog hagyma. predovšetkým však močopudné a žlčotvorné. osoží pri chorobách dýchacích ciest. je riedky a zvyčajne má i rozmnožovacie cibuľky. kde ľudia denne jedia cesnak. žliabkovité. Všetky tieto indikácie sa uplatňujú predovšetkým v ľudovom liečiteľstve (pri kašli. sa pestoval vo veľkom. taliansky: Aglio. Stredná Ázia bola zrejme jeho prvotným vývojovým centrom.) . Pestovaný cesnak sa pokladal za univerzálny liek a prostriedok podnecujúci vtip i bojovnosť. sodík. Domovinou cesnaku je asi Sin-ťiang v Strednej Ázii a prarodičom Allium longicuspis. listnatá stonka vysoká asi 30-80 cm. kde ho vraj dávali robotníkom pri stavbe pyramíd (azda aj ako prevenciu proti epidémiám). Zámeny s inou rastlinou pre všeobecne ľahkú identifikáciu neprichádzajú do úvahy. pri črevných parazitoch sa nechá rozkrájaná cibuľa stáť cez noc v štvrťlitri vody a precedený výťažok sa pije 3—4 dni nalačno). Rímski vojaci ho dostávali na povzbudenie bojového nadšenia . zvyčajne sa prikladali na bradavice. Z liečebného hľadiska sa nerobí rozdiel medzi kultúrnymi plemenami c. ďalej glukokiníny. Ako liečivo a profylaktický prostriedok mal znamenitú povesť aj u tzv. V liečiteľstve sa uplatňuje aj cibuľový sirup. francúzsky: Ail cultivé.divo rastúci aj u nás.

B1. B2. nositeľ pachu — dialyldisulfid a dialyltrisulfid. Čerstvá a neporanená cibuľa cesnaku obsahuje nevonný. ktorý ju chráni pred vyprchaním silice až 6 mesiacov. Novšia čajovina Alvisan Neo ho už neobsahuje. pri artérioskleróze . ktoré sa analogicky štiepia pomocou enzýmov. Okrem aliínu sú v cesnaku prítomné aj menšie množstvá príbuzných zlúčenín. slabo pôsobí na črevné parazity (anthelmintikum: podáva sa zvyčajne odvar cesnaku v mlieku). vhodnej najmä pri dyspepsii (poruchách trávenia). Droga sa má skladovať v celofánovom obale. C. lebo porušené hnijú. monosulfoxid dialyldisulfidu. metylaliín. hypotonikum. v žalúdočnom a črevnom trakte zvyšuje sekréciu žliaz. hodno spomenúť vitamíny (A. cystín. resp. astme. antibiotický neúčinný sírny aliín (3-alyl-L-cysteínsulfoxid). Cesnak má mnohostranné použitie: je antiseptikum. Pri paralelnom štiepení aliínu pomocou enzýmu aliinázy vzniká aj kyselina aminoakrylová. či minerálne soli. Konzum čerstvého je najúčinnejší. metionín.CESNAK KUCHYNSKÝ vzrástol až do nezmyselných povier. deoxyaliín). anglicky: Ramson. s elipsovitými čepeľa- . španielsky: Ajo de oso. ovplyvňuje tvorbu a vylučovanie žlče. napr. Cesnak bol zložkou čs. Stonka trojhranná. antisklerotikum). Cibule cesnaku — Bulbus allii sativi sa zberajú vytrhávaním v čase plného rozvoja (asi júl—august). propylaliín a pod. maďarsky: Medve hagyma. látky s účinkom mužských i ženských sexuálnych hormónov. Čajoviny č. cysteínsulfoxidov. pri rozotieraní (drvení) strúčikov sa aliín pomocou enzýmu aliinázy mení na nestabilný medziprodukt — kyselinu alylsulfénovú a potom na alicín. ktorá sa hydrolýzou mení na kyselinu vínnu a amoniak. Užíva sa rovnako. ktorý má silný cesnakový pach a vysokú účinnosť proti chorobám zapríčineným baktériami a nižšími hubami. CESNAK MEDVĚDI ČESNEK MEDVĚDÍ Allium ursinum L. dialylpolysulfidy. priemyselne vyrábaného prípravku Alvisan — čajovina s tabletovaným cesnakom (indikácie: vysoký krvný tlak. resp. jód. rusky: Trváca bylina vysoká 20-80 cm. nie nožom. bronchitídach a tuberkulóze. 87. Podľa chemickej skladby alicínu sa pripravilo viacero prípravkov aplikovaných najmä pri hubových ochoreniach. proti paradentóze a na mokvavé rany.. Očistia sa od hliny a nechávajú sa dobre oschnúť. 86 Účinnú obsahovú látku cesnaku predstavuje nepríjemne páchnúci komplex substancií s obsahom síry — horčičné glykozidy. Čerstvé strúčiky cesnaku používa homeopatia na príprvu esencie (dil. Strúčiky treba oddeľovať prstami.pripisuje sa sexuálne účinným látkam a licínu. 83. Aplikuje sa aj pri klimakterických ťažkostiach. Cesnak kvitne asi v júli až septembri a z včelárskeho hľadiska poskytuje rozdielne množstvá medu — závisia od klimatických podmienok. antibakteriálnym pôsobením priaznivo ovplyvňuje črevnú flóru. listy ploché. Z ďalších obsahových látok je to rad genuínne prítomných aminokyselín (cysteín. Na farmaceutické účely sa nesušia. glukozinoláty. protikŕčovo. proti ktorým v súčasnosti máme málo účinných liečiv. Ani alicín však nie je stály a vytvára sírny prchavý produkt (dialyldisulfid). cibuľa podlhovastá. je podporným prostriedkom proti infekčným ochoreniam. Obľúbený cesnakový sirup sa robí z drobno nakrájaného cesnaku podobne ako cibuľový (pozri rastlinu cesnak cibuľový. Dokázalo sa mu pôsobenie proti zvýšenému krvnému tlaku. D. Dnes sa cesnaku vracia vážnosť všestranného liečiva. 163. pôsobí proti jedovatým splodinám ako detoxikans. D 2—D 3). amid kyseliny nikotínovej). Ľaliovíté — Liliaceae Ľudovo: medvědí lenek Nemecky: Bären Lauch. sa vytvárajú druhotne po poranení alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. digestívum a metabolikum. taliansky: Aglio orsino. sacharidy a slizy i pektíny. francúzsky: Ail des ours. za zvyčajnú dávku sa považuje 2 g ako macerát — asi 3 %. 7.

V lužných lesoch tvorí rozsiahle porasty. rastie na kyslých až neutrálnych stanovištiach. subsp..3 x denne po 10-20 kvapiek). a preto sa mu väčšina bylinožravcov vyhýba. subs. victorialis L. ktoré ho požierajú. chrípka. Nepríjemne páchne. a dobré meno majú aj ostatné. Z rastliny sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba allii ursini. tulec pod okolíkom zložený z 2 .) Regel okrem aliínu obsahuje saponíny. medvedieho sa po- 87 . Pór pravý — A.mi. Na vitamíny je mimoriadne bohatá cibuľa zimná. pri zápaloch tenkého čreva a pod. schoenoprasum L. známa najvyšším obsahom sírnych derivátov (povzbudzuje činnosť pečene a žalúdočných žliaz. pach je však veľmi výrazný a cítiť ho ďaleko. dávka: 2 .A. veľa slizov (až 15 %) a sacharidov. Nazberané rastlinné časti sa zvyčajne nesušia. artérioskleróza. zmierňuje nervové vzruchy a dobre pôsobí pri chorobách z nachladnutia). prakticky sa využíva celá rastlina. vertikálne rozšírený od nížin po subalpínsky stupeň. alkylpolysulfidy — predovšetkým divinylsulfid a divinylpolysulfid. V oficiálnej alopatickej medicíne sa šťava z čerstvej rastliny používa ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov (dražé) alebo tinktúra ( 2 . nepríjemne páchnuce alkylsulfidy. Označenie cesnak — česnek je bežné vo väčšine slovanských jazykoch. cibuli v auguste-septembri. Zistili sa tiež látky s dosť výrazným pôsobením na maternicu. bežne u nás pestovanej v črepníkoch (100 g listov obsahuje 50-100 mg kyseliny askorbovej). s obľubou v bučinách. ampeloprasum L. kde ho bežné konzumujú aj ľudia). vyrastajú z cibule. Z ostatných druhov rodu Allium L. Cesnak medvedí sa ocitol v popredí CESNAK MEDVEDÍ vážneho liečebného záujmu až v čase. ochoreli po cibuli aj psy). ophioscordon (Link) Holub in Dostál. rozčesnúť (má zložené.3 x denne čajová lyžička. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachodí účinná zmes sírnych derivátov — sulfidov. jej listy obsahujú až 15 x viac kyseliny askorbovej (C-vitamínu) ako ostatné cibule. Šťava tvorí chuťovú zložku jarných bylinných kúr. Na kyselinu askorbovú a fytoncídne látky je bohatý aj list cesnaku voňavého — A. i nelesných spoločenstvách. Rastlina má podobné obsahové látky ako cesnak. prípravky sa indikujú pri hnilobných a kvasných žalúdočných ťažkostiach. Prenáša sa i do mlieka a mäsa zvierat. ktoré uvádza napr. keď sa začali intenzívnejšie prieskumy rastlín s obsahom antibakteriálnych látok — fytoncídov. ktoré ho konzumovali vo väčšom množstve (aj po kultivovaných druhoch cesnaku — cibule. hlavne pestované zeleninové druhy rodu. tiež je prítomná horká látka a organické soli. Známe sú prípady hemolytickej anémie zvierat. črevné parazitózy a i. ale aj zvýšený krvný tlak. ďalej čpavok. Druh je vlhkomilný. Svojimi dvoma listami je dosť podobný najbližším druhom rodu Allium L. Rodový názov cesnaku je odvodený od starého latinského pomenovania allium. ibaže oveľa slabšie.. napr. že ho vraj s obľubou pojedajú medvede (rastie najmä na Sibíri. šalotka — Allium salota Dostál.3 suchoblanitých listeňov. závraty. Druhové meno ursinum mu Linné pridelil preto. sativum L. odorum L. údajne má priaznivé vplyvy na srdcovú činnosť a na činnosť štítnej žľazy. — cesnak sa v ľudovom liečiteľstve používa ešte cesnak hadí — A. okrem toho aj stopy bližšie neznámeho merkaptánu a aldehydu. Plínius. má i antibakteriálne vlastnosti. Zber vňate prebieha asi v máji—júni. Podobné pôsobenie sa pripisuje aj cesnaku perlovkovému . ale aj cibuľa — Bulbus allii ursini. nespavosť. spravidla v tieni až polotieni. Stvol je zakončený bielymi kvetmi v riedkom skrutcovom okolíku. pretože by stratili účinnosť. dubohrabinách. často monocenózy. Čerstvá vňať c. akoby rozčesnuté cibule). súvisí údajne so slovom česnúť. a cesnaku pažítky — A. V ľudovej liečiteľskej praxi sa výťažkami z rastliny liečia nielen uvedené ťažkosti. Rastliny výrazne páchnu najmä v období kvitnutia. porrum (L. Vo farmácii sa používa ako žalúdočné a črevné dezinficiens.

rumoviskách. Vňať cesnačky — Herba alliariae sa hodnotí podľa internej normy IN 4/84. vlhkosť 14 %.). Skôr by mohlo ísť o zámenu pri jesennom vykopávaní koreňov na stanovišti. francúzsky: Chicorée. Zichorie. s takmer srdcovitými zúbkatými listami a so strapcom drobných bielych kvetov. Tinktúra z cesnačky je zložkou roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). Čakankovité — Cichoríaceae (Astrovité — Asteraceae) Ľudovo: cigória. Podobné obsahové látky má cesnačka lekárska . ktorý je prudko jedovatý.Alliaria petiolata (Bieb. mletého mäsa a rybích vývarov. nie menšiu povesť mala v lekárstve. ČAKANKA OBYČAJNÁ ČAKANKA OBYČAJNÁ Cichorium intybus L. plody sú nažky. Nebezpečná je zámena s nevýrazne chutiacim koreňom blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. Východní mágo- . 10 8 12 10 3 Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené časti ako na rastline Osi hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) I. bylina z čeľade kapustovitých vysoká až 100 cm.užíva aj ako kuchynská korenina . španielsky: Xicoira. 4 5 12 8 II. kde rastú rastliny s podobnými koreňmi. taliansky: Cicoria.) Cavara et Grande. Miestami sa pestuje pre koreň. medziach. Petra Nemecky: Gemeine Wegwarte. byľ má Na koreňovú drogu — Radix cichorii — sa vzťahuje. Veľmi rozšírený druh na suchších lúkách. ktorý je surovinou na výrobu cigórie. V I. maďarsky: Mezei katáng. ON 86 7033: Znak Zle sfarbená droga Droga so zvyškami nadzemných častí Vlhkost Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Na vňať sa vzťahuje ČSN 86 6728: Akosť — najviac v % I. Veľmi hľadaným skoro všeliekom boli najmä kvety a plody. lebo je veľmi aromatický a mierne horkastý. treba ho iba opatrne dávkovať. 1 % anorganických prímesí. rastlina je veľmi dobre známa. Početné jednotlivé úbory s jazykovitými kvetmi jasnomodrej farby. rusky: - ČEKANKA OBECNÁ Trváca bylina vysoká 20-120 cm. 8 10 12 10 listy kopijovité. Zberá sa z nej kvitnúca vňať. anglicky: Chicory. zo žltkastobieleho vretenovitého koreňa vyrastá rozkonárená byľ s ružicou prízemných laločnatých listov. Pri zbere vňate nehrozí zámena.jemne posekaný list je vhodný do studených omáčok. pri cestách ako burina od nížin po podhorský stupeň. obsah popola 15 % a podiel popola nerozpustného v HC1 2 %. korenie sv. suší sa pri teplote do 35 °C. akostnej triede sa pripúšťa maximálne 10 % drogy s odlišným sfarbením. Succory. Čakanku pestovali už starí Egypťania a vážili si ju ako šalátovú zeleninu. roliach. 2 % organických prímesí. 5 4 12 8 2 II.

úbormi nechtíka a pod. listy vajcovité. Materiál sušíme pozorne v tenkých vrstvách. Pomer zosušenia je asi 5 : 1.via z nej urobili čarodejnú bylinu: kto sa natrel jej šťavou zmiešanou s olejom. Koreň je už od r. druhové pomenovanie vulgaris = obyčajný. je čakanka štrbákova. čertohlav. ktorá pre I. arginín. Po prvej svetovej vojne sa korene stali náhradkou kávy. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: brunelka. v lesoch a ako burina záhrad od nížin po horský stupeň. ktoré sa potom nepodobajú ani na jedného z rodičov. Madaus (1938). Zápar má mierne účinky na vypudzovanie žlče . ČERNOHLÁVEK OBECNÝ Prunella vulgaris L. horčík a železo).a trans-kávovú). Podrobnejšie fytochemické prieskumy rozličných druhov čiernohlávkov robil r. 1 % (2 %) anorganických prímesí. pomer zoschnutia je asi 4 : 1 . Hlavné obsahové látky sú v šťave. alebo hneď pri umelom teple). zastrihovaný — P. ktorá môže v zime spestriť chudobný jedálny lístok. laciniata (L. byľ slabo rozkonárená. kvety má veľké a fialové. levulóza a kyselina dikafeyltartarová (cichóriová). zapekať s mäsom a pod. čiernohlávka. pasienkoch. Skladujeme dobre uzatvorený a chránime najmä proti vlhkú. vlhkosť 14 % (14 %). 1690 známy ako náhradka kávy v Holandsku. pripravuje sa z neho esencia (dil. Najkrajší je č. rezervná látka úborovitých a čakankovitých rastlín sa ukladá v koreňoch namiesto škrobu. krvčistiace). Japonci dokázali vo svojej droge aj kyselinu ursolovú. Čiernohlávky ako väčšina hluchavkovitých rastlín sú medonosné.P. Korene sa vyrypujú rýľom (september—október). vňaťou ľubovníka. anglicky: Self-heal. stomachikum). V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. 15. akosť (požiadavka II. kyselinu stearovú. Preslávil sa ako výborný prostriedok proti krčným zápalom. Metanolové výluhy obsahovali rutín. Čiernohlávok je jednou z rastlín. Spodné kvety má už dávno odkvitnuté. aby sa nezaparil (pri teplote do 35 °C). sú močopudné. spodné v ružici. vápnik. radicosus sa pestuje pre korene a subsp. Čajoviny č. ktorý izoloval saponíny. svalník menší Nemecky: Kleine Braunelle. po omytí sa režú na približne 15 cm dlhé kusy a sušia na tienistom mieste (najlepšie je dosušiť umelým teplom pri 40—50 °C. pretože neskôr kvety opadávajú. Ich pôvod vie určiť iba skúsený botanik. rusky: - ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 5-25 cm. stopy silice. sú hľadané ako zimná šalátová zelenina (dajú sa variť. Pitie odvaru v medovej kaši miernilo chrlenie krvi a čistilo pľúca od krvavého kašľa a bylina utlčená s kaviárom a priložená ako obklad na vredy urýchľovala ich dozretie a otvárala i hojila rany. endivia L. okrem toho aj horčiny. metabolizujúce (tzv. inulín. brunellus = hnedastý (vzhľadom na listene a kalichy). Šťava vo vode alebo vo víne sa odporúčala ako liek na vyplakovanie alebo premývanie hrdla. pod týmto označením ho uvádzal aj Matthiolus. kvitne najčastejšie žltkastobielo a listy má perovito rozoklané. V Belgicku a inde na Západe sa v jeseni bežne predávajú jemné puky. Gessner (1953) a Losch (1933) uvádzali iba triesloviny (7 %). dusiť. španielsky: Brunella.) Nath. inulín. Dáva dobrú nektárovú i peľovú znášku. májovník. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. ktoré vyrástli v tmavých pivniciach na koreňoch čakanky zasypaných pieskom. Šťava ďalej obsahuje triterpénové deriváty (a — a (3-laktucerol). keď horné iba začínajú rozkvitať. taliansky: Brunella. saponíny. Odvar sa používal aj pri horúčke a Matthiolus radil okrem toho zmes šťavy s octom a s ružovým olejom prikladať na spánky proti bolestiam hlavy. Rod čiernohlávkov je malý. hyperosid a kyselinu kávovú. Krober 1937. Kvitnúce vrcholky vňate sa odrezávajú v júli-auguste a sušia v tenkej vrstve bez prehrabovania na vzdušných a tienistých miestach. s listom mäty. 1963 Sandra. Č. 157. stor. Inak drogy slúžia na povzbudenie chuti (horčinové tonikum. vcelku potvrdili oprávnenosť používania pri krčných ochoreniach a zápaloch ústnej sliznice.).dávka je 1 lyžička vňate (piť 3 x denne šálku) alebo 2—5 g koreňa na odvar (5 minút variť na slabom ohni. zvonka slúžia na obklady pri bolestivých zápaloch alebo vredoch. čiernohlávková voda s ružovým olejom sa dávala na zvredovatené ústa alebo na rany. grandiflora (L. D 2 — 0). ten vraj nadobudol krásu a obľubu u každého a všetko sa mu darilo. Mladé listy sa miestami upravujú na šalát alebo kašu a podávajú pri skorbute. Gessner 1953. má iba päť členov. Predmetom zberu z rastliny v čase kvitnutia (jún—september) je vňať — Herba prunellae (Herba brunellae). Bylina sa bežne vyskytuje na lúkách. ďalej živicu. obsah popola 10 % (15 %) a popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . arginín. veľkokvetý . chromatograficky dokázal. cholín. že aglykón tvorí kyselina oleanolová. Používal sa odvar aj čerstvá bylina.laktucín a laktupikrín. a to výhradne z divo rastúcich rastlín (pestované majú iné obsahové látky). Kvety sušením strácajú belasú farbu. koreňom púpavy. ide o horké látky terpénového charakteru . dosť flavonoidov. známejšia ako endívia — C. maďarsky: Kozonséges békavár. hlavuška. octovú. u nás sú tri. Droga nemá pach a chutí horko. častejšie sa kombinujú v zmesiach (napr. foliosus pre list). cholín. v listoch je aj kumarínový glykozid cichoriín. Berger 1954). Príbuznou zeleninou. len čo začína kvitnúť. šťaveľan draselný a kyselinu octovú. francúzsky: Brunelle commune. V homeopatii sa používa čerstvý koreň vykopávaný na jeseň. glykozid aukubín (s vplyvom na krvný tlak) a doteraz ešte nie celkom preskúmané látky. Nakupuje sa koreň a vňať — Radix cichorii seu Herba cichorii. minerálne látky (draslík. Novšie prieskumy (Losch 1933. fosfor. rastie roztrúsené v teplejších a suchších oblastiach. akosti v zátvorke) pripúšťa maximálne 10 % (20 %) drogy s iným sfarbením. mierne preháňavé. — do metabolizujúcich čajovín). 89 . Inulín je oficinálny v ČsL 3 a izoluje sa aj z čakanky. manitol. Čakanka kvitne v júni (júli) až v septembri (októbri). piť 3 X denne). ktorú zaviedli do liečiteľstva nemeckí lekári v 16. najvyššie dva pod hlávkovitým súkvetím modrofialových kvetov. Čiernohlávok sa pre svoju mimoriadne liečivú moc nazýval aj božia spása (Gottheil). Plody sú tvrdky. Vedecký názov rodu pochádza z latinského bruneus = hnedý. kôrou krušiny. dva antokyanové glykozidy a horčiny. kňazská zelina. V koreni glykozidické horčiny. List (1979) stanovil okrem toho aj triterpénové kyseliny (okrem ursolovej aj cis. Č. Vňať obsahuje pomerne dosť trieslovín (asi 7 % ) . gumu. vňaťou stavikrvu vtáčieho. obyčajný s obľubou vytvára miešance s oboma druhmi. sodík. zbavujú nadzemných častí a sčernetých partií. inulín (10—15 %). mladé listy a výhonky patria medzi šalátové a jarné polievkové byliny (dvojročná subsp. Droga sa hodnotí podľa internej normy IN 1/84. triesloviny.) Scholler. myšieho chvosta — do čajovín pri žlčníkových chorobách a s vňaťou žihľavy. Nadzemnú časť odstrihujeme ihneď. Samy sa užívajú zriedka.

lopušica.) Gaertn. Medzi prirodzené patrilo žuvanie aromatických liečivých bylín. nazývaný po ňom Gentiana. myšieho chvosta. a to ako ústna voda alebo na očné výplachy a na kloktanie pri krčných a ústnych zápaloch a podobných ťažkostiach (pôsobí ako adstringens). materiál sa kladie v tenkých vrstvách do tieňa — pri výdatnom vetraní dobre schne. pre svoje obrovské listy. Plody sú chocholaté nažky. Obsahové látky podzemka tvorí asi . francúzsky: Petasite. na jar vytvára šupinatú purpurovú byľ vysokú 50-100 cm. tu sa však častejšie kombinuje napr. kvetom bielej hluchavky. španielsky: Sombrerera. ani pri vykopávaní koreňov! Pri morových nákazách a epidémiách sa ľudstvo utiekalo k prirodzeným i nadprirodzeným prostriedkom. Príbuzný d. na rube plstnaté a majú 7-9 výrazných žíl. podzemok sa vykopáva pred kvitnutím (rastlina spravidla kvitne vo februári—marci. Listy deväťsilu nemožno zamieňať za listy podbeľa. prasličky. Deväťsil má zo všetkých našich bylín najväčšie listy — nezameniť s lopúchmi. zakončenú predĺženým strapcom úbo- rov s bledočervenými. podbel (!) Nemecky: Rote Pestwurz. s vňaťou ľubovníka. s okrúhlou. veľké. koňské kopyto.. nesmie teplota presiahnuť 35—40 °C. V súčasnosti má oficinálne použitie v homeopatii — z čerstvej rastliny zberanej v apríli sa pripravuje esencia (dil. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: devesel. Jeho sláva sa obnovila v stredoveku. List bez stopky sa zberá v máji a kvet v začiatočnom štádiu kvitnutia (február—máj). Drogy: podzemok či koreň — Rhizoma seu Radix petasitidis (pomer zoschnutia 3 : 1). Ilýrsky kráľ Gentios nariadil pri more užívať horec čiže encián. levandule a pod. Druh rastie na vlhkých tienistých miestach a v pobrežných porastoch od nížin do horského stupňa. Palma uvádza asi 3 % zápar — nechať postáť asi 15 minút a piť 2-3 šálky denne). Listy v bohatej prízemnej ružici vyrastajú neskoršie. rusky: Trváca bylina s hluzovitým podzemkom. zriedka bielymi kvetmi. keď sa stal hlavným liečivom proti moru. Meyer et Scherb. Homeopatická esencia slúži na podobné účely. spočiatku na rube sivoplstnaté. biely — P. ale miestami až v apríli—máji). ktorej v antike nesmierne dôverovali pri morových epidémiách — petasites. a to ako prostriedok proti hnačkám. Oficiálna medicína sa k nemu stavia zhovievavo. nátržní90 ka husieho. K. dávkuje sa zvyčajne 1 lyžica na šálku záparu 1—2 x denne (taliansky autor L. V nemčine má podľa toho aj svoje pomenovanie — Pestwurz (Pest = mor). žalúdočným a črevným ťažkostiam. teda náš deväťsil. D 2 — 0). v liekopisoch však nie je oficinálny. anglicky: Butterbur. má žltobiele kvety v polguľovitých úboroch. ale rátajú sa za rovnako účinné. DEVATSIL LEKÁRSKY DEVĚTSIL LÉKAŘSKÝ Petasites hybridus (L. pomenovanie dostal od petasos = slnečný klobúk. taliansky: Farfaraccio. Ak sa suší umelým teplom. Prenikavo páchnuce korene prešli iba neskôr do veterinárnej praxe a rozotreté listy sa prikladali na rany. ktoré sú menšie. Jednotlivé časti sa sušia vzhľadom na obsah silice tak ako všetky silicové drogy — podzemky sa narýchlo omyjú (ostatné časti nie).) Gaertn. Droga sa však pre obsah trieslovín aplikuje aj vnútorne. ktorý o tom píše (Dioskorides). pri niektorých ženských chorobách a na omývanie. Droga slúži v ľudovom liečiteľstve ako protizápalový prostriedok na vymývanie rán. Príbuzné druhy čiernohlávka sa používajú zriedkavejšie. na báze hlboko srdcovitou čepeľou. sú stopkaté. albus (L. Predmetom zberu býva prakticky celá rastlina. a ten istý autor.ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Z drogy sa zvyčajne používa 6—10 % odvar (var na slabom ohni asi 5 minút). s listom alchemilky. list — Folium petasitidis (zoschýňa v pomere 5—6:1) a kvet — Flos petasitidis (zoschýňa v pomere 5 : 1). acsalapu. menuje ešte jednu slávnu bylinu. maďarsky: Kózonséges kalapfu.

pri astme a pod. thapsiforme Schrad. proti kašľu. rusky: DIVIZNA VEĽKOKVĚTÁ DIVOZEL SÁPOVITÝ DIVIZNA SÁPOVITÁ Verbascum phlomoides L. plody sú tobolky. taliansky: Guaraguasco. na zapálené žily a vredy. aplikuje sa pri bronchiálnej astme. devina. tam. kráľovská svieca. druh sa vyskytuje vo dvoch chemických chemovaroch. Ťažko sa vysloviť priazni- D. veľkokvetý. horčina petasitín. List deväťsilu obsahuje okrem toho izopetazín. DEVÄŤSIL LEKÁRSKY DIVOZEL VEĽKOKVETÝ Verbascum densifloram Bertol. Ľudovo sa používal pri pľúcnych kataroch. Neskôr sa izoloval z rastliny petazín. kde ich rastie veľa. pánbožkova onučka. 91 . španielsky: Gordolobo. reumatizme a tinktúre sa pripisovali silné diuretické účinky. veľkokvetý je dvojročná bylina vysoká asi 100-200 cm. typické stanovištia sú výslnné pahorky. huniak. sacharidy. Čerstvé listy sa prikladajú na rany. Syn. monoterpénové i seskviterpénové uhľovodíky a petasitolidy. ester izopetazolu je menej účinný. štrkoviska a brehy vodných tokov. Na farmaceutické účely sa pestujú aj osobitne — najmä d. nachladnutí a chrapote. Nemecky: Grossblumige Konigskerze. 1962 a ďalšie). žľazy a pod. ľudovo sa užíva aj zápar z kvetov (2 %. O pôsobení obsahových látok z farmakologického hľadiska nie je veľa známe.Scrophulariaceae Ľudovo: cisárska svieca. Divozel patrí k najstarším liečivým rastlinám sveta. Rastie s optimom výskytu na teplých pahorkatinách. Uplatňuje sa pri bolestivých menštruáciách.vo ku všetkým indikáciám. ochoreniach dýchacích ciest a proti črevným parazitom. Vedecké pomenovanie pochádza zo skomoleného latinského barbascum (barba = fúzy) pre jeho plstnaté ochlpenie. predpokladá sa spomínané spazmolytické pôsobenie. chrapote. oficinálny v čs.06 g a podlieha lekárskemu predpisu). živica (petasit). Príbuzné druhy rodu Verbascum L. sápovitý je vysoký iba 30—150 cm. inulín. V Nemecku sa užíva prášok z koreňa zavarený vo víne s medom alebo s ryžou a pšeničnými alebo ovsennými vločkami. izo-S-petazín.1 % silice. Molene medicinale. ruderálnych stanovištiach a pri cestách. prípadne fialovo ochlpené tyčinky. volov chvost Nemecky: Windblumen-Kônigskerze. majú kvetné koruny zväčša menšie. sliz. maďarsky: Szóros farkkóró.: V. kruželica. (u nás asi 10). maďarsky: Keskenylevelú okórfarkkóró. dávka: 1 lyžica drogy na šálku záparu 3-krát denne). S-petazín. 20 minút nechať stáť prikrytý — 3 šálky denne). anglicky: Mullein. pri ischiatických ťažkostiach. Ľudové liečiteľstvo používa list najmä ako močopudný a potopudný prostriedok (aj ako náhradný za list podbeľa. Predmetom zberu ako droga mimoriadnej dôležitosti je kvet — Flos verbasci. trieslovina a minerálne soli. D. Rastie na kamenistých stranách. V droge sa nesmú nachádzať. opuchy. plstnatá stonka nesie dokonale zbiehavé listy a veľké. oranka. ba v protikŕčových účinkoch ho predstihne. vo viniciach. pretože zväzočky ich kvetov sa rozvíjajú postupne. alebo sa extrakt kombinuje s inými liečivami. ďalej pri kašli. Antika opriadla divozel poverami o zázračných účinkoch. V niektorých západných štátoch sa používa čistý. Kvitnú celé leto. skalnaté stráne. líši sa hlavne krátko zbiehavými až nezbiehavými listami. Kvet tvoril oddávna zložku prsných čajovín. francúzsky: Bouillon blanc. ktoré by oprávňovalo starodávne ľudové používanie ako prostriedku pri chorobách dýchacích ciest. Prieskum rastliny sa robil aj u nás (r. rusky: - 0. lesných čistinkách. liekopise. prízemné listy sú zreteľne stopkaté. Krtičníkovité . niektoré však sú asi oprávnené. reumatizme. Divozely poskytujú med bledožltej farby. asi 2 % pektínových látok. ktorý má podobné účinky ako alkaloid papaverín (pozri mak siaty). mierne súmerné citrónovožlté kvety. môžu včely naznášať naozaj dosť medu. divizna. nekombinovaný výťažok z listov a z koreňa (jednotlivá dávka je 0.

20 III. Pri sušení umelým teplom neprekračovať teplotu 40 °C. kde kvet tvorí zložku. Kvalita drogy sa o.). Čajoviny č. Oficiálna čajovina ČsL 4.100. Kvety možno po dôkladnom vysušení skladovať v nepriedušne uzavretých igelitových vreckách.97. vykopávané v júli až v auguste. 4 20 30 . i. Zisťuje sa laboratórne tak. 147. Sušíme ho rýchlo. a to ručným otrháváním za suchého počasia. najlepšie v poludňajších hodinách. 132. 128.j. že sa nechá odvar z drogy pôsobiť na suspenziu červených krviniek. pretože droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. jednotlivo rozložený. Vyrába sa aj priemyselne ako Species pectorales Planta.prsná čajovina. zistená hodnota odpovedá počtu mililitrov suspenzie červených hovädzích krviniek. ktorý mierni dráždenie horných dýchacích ciest a sčasti z obsahu flavonoidov a saponínov. Kvet tvorí aj súčasť hromadne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom.121. 133. 146.115. 30 12 4 1 0. a ČsL 4 10 II. každý zber osobitne na prudkom slnku alebo umelým teplom. odvaru alebo macerátu) je 1. Droga — Flos verbasci má medový pach a chutí sladkasto.DIVOZEL VEĽKOKVETÝ DIVOZEL SÁPOVITÝ Zberajú sa iba kvetné koruny bez kalicha. 184. Jednotlivá dávka drogy vo forme záparu (príp. Homeopatia používa na prípravu esencie celú čerstvú kvitnúcu vňať zbieranú na začiatku kvitnutia a známe sú aj homeopatické prípravky z čerstvého koreňa (TEEP . ktorý sa uplatňuje ako čajovina s karminatívnym účinkom alebo náhradka za pravý ruský čierny čaj. j. 143. Zber pre nákup treba čo najskôr odovzdať. čo je údaj pre účinnosť saponínov prítomných v 1 g drogy. Droga obsahuje terapeuticky účinné saponíny. 130.94.5 10 8 2 1 10 3 1. je Species pectorales . ktoré sa hemolyzovali odvarom z 1 g saponínovej drogy.5 g (ČsL 4). sliz a flavonoidy.) — najmenej 92 Akosť — najviac v % I. hodnotí osobitným spôsobom — v hemolytických jednotkách (h. Práca s materiálom vyžaduje trochu rutiny a skúseností. Upotrebuje sa ako expektorans. Pomer zosušenia je asi 8 : 1.116. Výnimočné uplatnenie v homeopatii majú čerstvé korene — Radix verbasci. Obdobie zberu: (jún) júl—september (október).Verbasci e radice). ktoré dobre zatvoríme a okolo uzáveru ešte zalepíme leukoplastom. a to viac ráz denne. v drobnom najlepšie v predhriatých plechovkách. pričom účinnosť v tomto smere sčasti vyplýva aj zo slížového obsahu. Materiál je veľmi hákli- Kvet divozelu — Flos verbasci (Flos verbascorum) sa ako droga hodnotí podľa ON 86 6214 a podľa ČsL 4: Znak Droga farbená inak ako materská rastlina Nerozvinuté kvety a kvety s kališnými časťami Iné organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol z drogy (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Saponínový obsah v hemolytických jednotkách (h. Materiál by mal uschnúť za jeden deň. pripravenú predpísaným spôsobom z hovädzej krvi.5 10 10 6 2 40 8 3 vý na stláčanie a zaparenie. ktoré reflektoricky zvyšujú bronchiálnu sekréciu.

). má zaguľatené a na jednej strane ochlpené stonky. II. pomer zosušenia je asi 5 : 1. Kvety totiž nemajú medovinu a hmyz ich zriedka navštevuje. aj na zvýšenie odvahy. keď bola predmetom nákupu. vajcovité. vznikali zámeny najmä s kuričkou (druhy rodu Minuartia L. Podstatnú obsahovú zložku vňate a semien tvoria saponíny. Historické osudy drchničky sú tiež zaujímavé. Dioskorides odporúčal jej šťavu pri bolení zubov a s vínom sa píjavala najmä pri bolestiach. V Indii sa ešte aj dnes používa pri love rýb (má hemolytický účinok podobný ako cyklámen .+ Cyclamen europaeum L.5 12 12 6 1 12 15 2 3 pokratovych časoch slúžila ako liek na ťažké rany a vredy. rusky: . 10 Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina začerstva Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) 5 3 0. najmä medzi zeleninou. kuracie oko. žabie) mydlo. španielsky: Murrons. že kvitne znovu v jeseni. Spomínali ju už Hippokrates. Thefrastos. taliansky: Anagallide. je oveľa útlejšia. Slúžila totiž o. Častá burina polí a záhrad. S týmto upotrebením prešla i do stredoveku. Suší sa v jednej vrstve na tienistých a vzdušných miestach. Už v antickom Grécku Na drogu sa vzťahuje ON 86 6830: Znak bola známa ako bežná burina. Už v hip- Akosť — najviac v % I. (Stellariaceae). Plody sú tobolky. Najčastejším predmetom zberu býva kvitnúca vňať — Herba anagallidis (júl-august). Samozrejme. Rastlina sa v súčasnosti využíva najmä homeopaticky. celistvookrajové. žabinec. žiada sa čerstvá kvitnúca vňať.). anglicky: Scarlet Pimpernel. Dioskorides. a pri hadom uhryznutí. v staroveku zaháňala melanchóliu. listy krížmo protistojné. i. bez korienkov a plodov. Plínius. námožníček. Zaujímavé je jej rytmické ranné a odpoludňajšie zatváranie kvetov. predovšetkým žlčníkových a pečeňových. čo je dôležité pre vlastné opeľovanie. francúzsky: Mouron des champs. (v európskej časti ZSSR obidve variety) DRCHNIČKA ROĽNÁ Jednoročná bylina s lysou. Zatvára ich aj pred dažďom. Drchnička je prastarou liečivou rastlinou.Cerastium L. maďarsky: Mezei tikszem. rastie od nížin po podhorský stupeň. rátala sa medzi univerzálne protijedy. ktoré sa u nás vyskytujú dosť hojne. Túto povesť si udržala až do stredoveku. bystrosti a veselosti. Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: kačacie (mačacie. štvorhrannou. ba mala vraj čarovnú moc na vyvolanie ducha z podsvetia a zachraňovala ľudí pohryzených besným psom. V minulosti. ktorá sa zberá celá. tenšie nebodkované listy a biele kvety (patrí do čeľade hviezdicovitých — Stellariaceae). Podobne sa odlišujú aj druhy rodu rožec . kurimor. U nás sa vyskytujú variety odlišujúce sa najmä farbou kvetov. poliehavou až vystúpavou byľou vysokou 10—30 cm. Kvety na dlhých stopkách vyrastajú jednotlivo z pazúch listov a majú ohnivočervené koruny. Častejšie sa však uvádza spojenie gréckeho ana = opäť a agállo = zdobím. ktorá je nepomerne vzácnejšia a rastie iba v teplejších až najteplejších oblastiach. žabí střevíc Nemecky: Roter Gauchheil. z ktorých 93 . Liečiteľsky sa mimoriadne preslávila. väčšinou sa nachádzajúce aj v koreni. a to vzhľadom na to. Dnešný latinský názov vznikol asi z gréckeho anagelao = smiať sa.DRCHNIČKA ROLNÍ DRCHNIČKA ROĽNÁ ( + ) Anagallis arvensis L.

získal vzhľadom na drevo. je veľmi trvanlivé. Dianthaceae = Silenaceae). v liečiteľstve ako adstringentný prostriedok: antidiaroikum. listy na stopkách dlhých 1—2 cm. s krátkou stopkou. zajace a králiky. samčie vo visiacich riedkych jahňadách. Odlupuje sa iba mladá. Používa sa preto na vodné stavby. Silica u ľudí vyvoláva bolenie hlavy a vracanie. pre vstrebávanie sa saponínov treba ju však považovať za toxickú. francúzsky: Chéne rouvre.jeden je asi totožný s kyslým saponínom senegového koreňa (Radix senegae — typická americká droga. kone. Pomer zosušenia je asi 2 : 1.) Liebl. Obsahovými látkami všetkých častí sú hlavne triesloviny (7—20 % ) . Ľudovo droga slúži ako prostriedok mierniaci bolesti. popraskaná a hrubšia ako 6 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah trieslovín v % — najmenej I. tzv. Žalude sú krátkostopkaté až sediace.priotrávenia s ním v minulosti boli známe). sacharidov (7 %). tiež pri lišajoch a na ťažko sa hoj rany. 5 5 1 0. DUB LETNÝ Quercus robur L. Staroveké národy dub zasväcovali svojmu najvyššiemu bohu. Dubové listy a žalude sa často uplatňovali v znaku lesníkov a poľovníkov. sa menia na neúčinné farbisté tmavohnedočervené látky — flobafény. pri dermatózach sa zavaria 3—4 lyžice kôry 5—7 minút vo 2 litroch vody a vlejú do vane dopoly plnej 37 °C teplej vody). taliansky: Quercia. na kúpele (omrzliny. Kôra má po navlhčení zapáchať trieslom . Ešte stále sa udržuje názor. anglicky: Common Oak. kvety jednodomé. že drchnička je účinná aj pri besnote. Vedecký názov duba pochádza z latinského quercus. Pridáva sa do priemyselne vyrábanej čajoviny Hemoral (antihemoroidová kúpeľová prísada). kde vytvára spolu s predchádzajúcim miešané dubiny. čo sa niekedy odvodzuje z keltského quer = krásny a cuez = strom. letný je stredne vysoký strom. skladovaním. Dubová kôra ako tzv. rastúci na skalnatých pôdach.. tvoria drogu Glandes quercus. Homeopatický liekopis uvádza ako oficinálnu čerstvú kôru mladých konárov. Oficinálnu drogu ČsL 4 tvorí kôra . Duby mali vždy dobré meno aj v liečiteľstve. španielsky: Roble albar. zvonka asi 5 % zápar. Rastie v nižších polohách až do podhorských stupňov na mierne kyslých skalnatých pôdach.5 12 8 9 II. rusky: DUB LETNÍ (KŘEMELÁK) Druh vytvárajúci prirodzené lesné zárasty . Je jedovatá pre psov. samičie po 2—5 v pazuchách listov. Druh pôvodný len v podhorských oblastiach. Homeopatická esencia sa používa najmä pri svrbivých vyrážkach (dil. variť na miernom ohni 5 minút).Lignum quassiae (pozri stať Cudzokrajné drogy). Plody sú žalude na dlhých stopkách. hrubá asi 3-6 mm (zoschne asi na 3 mm). čistá trieslovinová droga slúži v technickej praxi na spracúvanie koží. Okrem kôry sa zberajú aj zrelé a zdravé žalude (október—november). v listoch sú aj flavonoidné glykozidy. balvan. D 3). antiseptikum a antihemoragikum. opuchy. na upokojenie. Zápar pôsobí metabolický („čistí" krv). Okrem týchto domácich druhov dubov rastú u nás a pestujú sa rozmanité cudzozemské druhy. Od staroveku až dodnes sú napr. bielkovín (asi 7. Materiál sa môže sušiť na slnku alebo umelým teplom. takmer vo vode nehnije. poskytujú mnoho dobrého okrovožltého peľu a okrem toho majú aj voskový listový med. 10 10 3 1. močopudne a údajne drchničkou možno nahradiť kvasiové drevo . jedovatý saponin — sapotoxín cyklamín (totožný so saponínom cyklámenu). Veľmi zriedkavé použitie majú listy — Folium quercus. Duby si odjakživa vysoko cenili všetky národy ako symbol sily a krásy lesa. zápaloch obličiek a hemoroidoch. kamienkoch. zberaná z asi 10-ročných konárov alebo kmeňov (iba so súhlasom majiteľa lesa). Hecker ordinoval 1. Vnútorne sa užíva zriedka a nie Na kôru — Cortex quercus — sa vzťahuje ČSN 86 6110: Akosť — najviac v % Znak Kusy kôry tmavšie na vnútorne] strane Staršia kôra. rusky: ( ) D.5 12 10 6 DUB ZIMNÝ DUB ZIMNÍ (DRNÁK) Quercus petraea (Mattusch.je tvrdé. Upotrebúva sa predovšetkým zvonka vo forme odvarov (lyžica kôry na pohár vody. Duby sa opeľujú vetrom. maďarsky: Kocsányos tolgy.5 %). Drevo je veľmi cenná surovina . Rastlina má hemolytický index asi 3 500. Druhové meno robur = sila. pevné a štiepateľné. pri nervových a pečeňových poruchách. lesklá. samičie jahňady po 2—7 na krátkych stopkách alebo sediace na koncoch konárov a samčie dlhé 3 — 5 cm. horčiny a silicu s osobitným pachom. najmä vo vlhku. V semenách je veľa škrobu (asi 37 % ) . zrkadlová kôra bez zvyškov dreva. Okrem toho obsahuje triesloviny.Cortex quercus. listy perovito laločnaté. ktorý vyvoláva silné miestne dráždenie (vstrebáva sa sliznicami a pre ľudí i niektoré živočíchy je hemolytickým jedom ešte pri veľkom riedení . kým iné druhy zasa podľa ďalších významných vlastností: petraea od petra = skala. oleja (15 %). Sommereiche. ťažké. Bukovité — Fagaceae Nemecky: Wintereiche. potopudne. Droga je predovšetkým močopudným prostriedkom (diuretikum). a to pri rúbaní alebo presvetľovaní porastov. podvaly. Nemecky: Stiel. zbavené osovej čiašky a po usušení aj šupky (strata na hmotnosti je nepatrná). pozri medzi cudzokrajné drogy). 94 .8 g prášku 4 x denne.chuť má slabo horkastú a silne zvieravú.dubiny lužných lesov a nížin na sprašovom podklade. zimný má vajcovitú korunu. D. Podľa šumu starého duba sa veštilo v gréckej dodonskej veštiarni a starovekí básnici Ovídius a Vergílius uvádzali žalude ako prvú potravu človeka. Kmeň alebo konár smie byť maximálne hrubý 15 cm. známe dubové kúpele. o čom však chýba spoľahlivý dôkaz. maďarsky: Kocsánytalan tolgy. Zber sa robí zjari (marec—apríl). Zvyčajne sa pijú 2—3 šálky asi 1 % záparu (po zaparení sa nechá asi 15 minút stáť) alebo zápar z pol čajovej lyžičky na pohár vody ako denná dávka. Žalude dlho slúžili ako surovina na výrobu atramentu. vtáky. výrobu sudov a pod. pri hemoroidoch a na výplachy. ďalej saponin podobný saponínu našej mydlice lekárskej (Saponaria officinalis L.

nie končisté a hrubo zubaté. ho pokladajú za spomínaný strychnos manikos starovekých Grékov. spodné srdcovité. podľa iných je to zmenené perzské tatula z tat = pichať. listy má však oveľa menšie. kvety . Ľuľkovec zlomocný — Atropa bella-donna L. Čajoviny č. až bielo ochlpené a hrubo zubaté.) je nepochybne najstaršia liečivá rastlina z rodu durmanov. ktorá pochádza z Etiópie. 55. cigánske (svinské) jablko. metel L. predovšetkým pri hnačkách. možno ich potom upotrebiť v detskej praxi ako prostriedok proti hnačkám. Ľuľkovité . Celkove má Datura L. 219. vystupuje v rozličných typoch nitrátofilných spoločenstiev. panenská uhorka. Pri zámenách alebo falšovaní listovej drogy prichádza do úvahy najmä ľuľok čierny — Solanum nigrum L. 53. 39. miestami sa miešajú s kakaom a cukrom na výživný prostriedok a slúžia aj ako kávovina (Semen quercus tostum). na bežné kúpele a obklady sa zavarí 500 g kôry na 3 -4 litre vody. obyčajný bol v staroveku asi neznámy. mašlák. Okrem spomínaných druhov sa na farmaceutické účely (hlavne izoláciu alkaloidov) hojne používa ešte Datura inermis Jacq. 138.DUB LETNÝ samotná. Osudy d. D. Bežná burina záhrad. rusky: DURMAN OBECNÝ DURMAN OBYČAJNÝ jednotlivé. Liečebne sa používajú z duba hálkového (Q. Narkotické účinky rastliny poznali dávno predtým Arabi a užívali ho podobne ako ópium na lekárske účely. má listy menšie. byľ holá. t. hrubo zúbkaté. dubienky domácich dubov nie sú vhodné na liečbu a nezberajú sa (pozri ČsL 4). pazušné alebo koncové. infectoria Oliv. Schlechtendal a i. obyčajný má variety líšiace sa hlavne farbou kvetov a plodmi (biele alebo fialové kvety a plody ostnité alebo hladké). úhorov. Podobný mrlík hybridný . + Datura stramonium L. rumovísk. j. asi 25 druhov. ČsL 2 má oficinálny list. s bielou lievikovitou korunou. Ako liečivo sa stal známym až zásluhou Storka (1762). 40. obyčajného možno spoľahlivo sledovať až od stredoveku. maslové semeno. taliansky: Stramonio. kravák. blen čierny — Hyoscyamus niger L. francúzsky: Stramoine. 54.vyvolávajú ich hrčiarky . 95 Jednoročná bylina vysoká 30-80 cm.Chenopodium hybridum L. prípadne macerovať za studena pri izbovej teplote 1 lyžicu kôry na 2 šálky vody a vypiť po dúškoch cez deň). rastlina s pichliačmi. maďarsky: Csattanó maszlag. streštený ľuľok. Žalude sa niekedy pražia ako káva . anglicky: Thorn-Apple. 216. z ktorých u nás rastie 5.. listy vajcovité. španielsky: Estramonio. že antickí lekári dávali pomenovanie strychnos mnohým jedovatým rastlinám a odlišovali ich iba ďalšími prívlastkami. Plody sú ježaté vajcovité tobolky. na odvary proti poteniu nôh alebo na výplachy 1 kg kôry na 2 . 48. bez chuti a zamladi je akoby pomúčený. rozkonárená. V detskej praxi sa dáva 1 kg kôry na kúpeľ. horné bez stopky. vlčie bodliačie Nemecky: Weisser Stechapfle. ČsL 4 uvádza na zápar aplikovaný externe 15 g. ježkova palica. Pomenovanie Datura pochádza údajne z arabského datora.3 litre vody. .Solanaceae Ľudovo: bugačka. d. Polyploidizáciou a krížením sa vypestovali odrody bohatšie na účinné obsahové látky — alkaloidy. 44. Dubienky sú guľaté nádory čiže patologické novotvary (Galia) spôsobené hmyzom. Predmetom zberu je list — Folium stramonii. že grécke strychnos manikos predsa len bol durman. ktorí ho vozili so sebou ako liečivú rastlinu. Listy sú vhodné proti hnačkám. má listy vajcovité a celistvookrajové. O rozšírenie durmanu po Európe sa údajne pričinili Cigáni. Väčšina liekopisov uvádza oficinálnu vňať.pražením klesá obsah trieslovín a škrob sa mení na dextríny.. Ťažkosť spočíva v tom. zasa vajcovité. Camerarius ho prvý zobrazil a jeho domovinu omylom kládol do Orientu. keď sa rozšíril po Európe (domovinou sú južné časti Ruska). Fraas sa prikláňal k názoru. žalúdočných i črevných kataroch (1 lyžička kôry na šálku záparu 2—3 x denne alebo prášok 5 x denne na hrot noža. Príbuzný durman metel (D. tiež vňať (Herba stramonii) a semeno (Semen stramonii).pozri Cudzokrajné drogy).

Sušia sa rozložené vedľa seba. rastlina je prudko jedovatá! Zber drog je deťom prísne zakázaný. j. najmä hyoscyamín. Niekedy sa vykupujú aj semená. Divo rastúcich druhov ďatelín je asi 300.25 g listov obsahuje 0. Červené kvety (zriedka biele . Použitie drog patrí výlučne do rúk lekára a podobne ako pri ľuľkovci zlomocnom — Atropa bella-donna L. lebo ťažko znáša sucho i väčšie vlhko. na začiatku kvitnutia rastlín (jún-august.5 : 1. francúzsky: Trefle des prés. Oveľa viac sa rastlina používa v homeopatii. až sú semená v tobolkách čierne. O liečivých účinkoch ďateliny sa .1—0. Mnoho odrôd sa podarilo vyšľachtiť a ďalšie vznikli ich krížením. derivát kumarínu umbeliferón a veľa dusičnanu draselného. stopy silice. na okraji lesov i vo svetlých lesoch . vedľajšie obsahové látky sú triesloviny (4. Dym z 1. s krátkou stopkou. Prešľachtený sa často pestuje na poliach.Papilionaceae) Ľudovo: štajerka. potom načechrané do vrstvy 5—6 cm (maximálna teplota do 45 °C.Fabaceae (Motýľokveté . španielsky: Trébol de prados. príp. ktoré však môžu i chýbať. rusky: ĎATELINA LÚČNA Na listovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6411 a požiadavky ČsL 2: Akosť — najviac v % Znak Sčerneté a zhnednuté listy Prímesi materskej rastliny Rozdrvené časti a stopky listov Cudzie organické časti — prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Vlhkosť Obsah alkaloidov v % — najmenej 1.4. dosúšajú sa na slnku.5 mg atropínu.ČERVENÝ JETEL Trifolium pratense L. V ľudovom liečiteľstve je akákoľvek manipulácia s ňou zakázaná. slúžia hlavne na izoláciu alkaloidov (atropínu) a ako antiastmatikum. Bôbovité . vytrvalá ďatelina Nemecky: Rot-Klee.poľské pramene).sení ich ešte presušíme. Koreň obsahuje aj iné alkaloidy (tiež však deriváty tropánu). 5 2 5 0. S drogami treba manipulovať veľmi obozretne. dnes sa obsahové látky upravujú do sprejov. atropín a málo skopolamínu. Listová droga aj semená sú veľmi háklivé na skladovanie — ľahko vlhnú. ktorý sa s najväčšou mierou spolu s ďalšími látkami pričiňuje o terapeutické pôsobenie. i september). s trojpočetnými (zriedka 4—6-početnými) listami.5 %). Prípravky by sa nemali podávať pacientom so srdcovými ťažkosťami. sýtozelené. Po vytra- JETEL LUČNÍ . Druh je variabilný. Rodové meno ďateliny (Trifolium) pochádza z latinského tres = tri + folium = list. uvádza sa aj možnosť do 60 °C . Pôvodne rastie na lúkách.25 Trváca bylina všeobecne známa. anglicky: Red Clover. taliansky: Trifoglio dei prati. trojlístok a pratense = rastúci na lúke. ktoré sa získavajú zberom nie celkom zrelých toboliek (september—október). U nás sa v minulosti tiež vyrábali z nich antiastmatické cigarety. t. DURMAN OBYČAJNÝ Listy odrezávame podľa možností ráno. Pozor. plody sú nepukavé struky. ktorých lístky majú zreteľné polmesiačikovité škvrny. Pomer zosušenia je asi 1.5 20 12 neudané ČsL 2 5 2 10 0.indikuje svieže (mierne vlhké) pôdy.sú iba farebnou odchýlkou) vo vajcovitých hlávkach.3-0. maďarsky: Réti lóhere. v priemere 0. Pomer zosušenia je asi 5—7 : 1. len zdravé.5 0. Účinné obsahové látky sú vysoko toxické alkaloidy (0.5 — 20 12 0.35 %) tropánovej rady. jednotlivo.

Ľahko totiž podlieha skaze a napáda ju hmyz. Materiál sušíme ihneď a rýchlo v tenkých vrstvách. že to bol asi teplomilný južnejší druh Trifolium fragiferum L. syn. rastúci u nás len v teplejších oblastiach i to roztrúsene (ď. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 .). najmä biela plazivá (Amoria repens (L. farbivá. lúčnej i ď.. v listoch sa nachádza asparagín a iné aminokyseliny. izotrifoliín. Drogu — Flos trifolii rubri neuskladňujeme. Spomína ju abatiša Hildegarda vo svojom diele Na kvet — drogu Flos trifolii rubri sa vzťahuje ON 86 6240: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté kvetné hlávky Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. stor. T. išlo o liečivú vachtu trojlistú (Menyanthes trifoliata L. jún—september) otrhávame na začiatku kvitnutia mäsovočervené alebo jasnokarmínové hlávky bez podporných listeňov. roľnej (Trifolium arvense L. Tvoria podstatnú zložku zmesiek. najmä za vlhkého počasia. roľná silicu. 12 5 2 0. plazivá obsahuje najmä triesloviny a ď. roľná pre svoje adstringentné pôsobenie zasa pri hnačkách. Ď. Homér spomínal medzi lotosmi akúsi znamenitú krmovinu pre kone a jestvuje dohad. Červená ďatelina je rovnako dôležitým prínosom pre včelie hospodárstvo.5 14 8 3 II. Plínius uvádzal síce Trifolium. uvádzanej pod menom lagopus. Lepšie je sušiť umelým teplom do 35 °C. Účinnými obsahovými látkami ď. ktorá po skosení veľmi rýchlo dorastá a čoskoro kvitne. Uplatňuje sa ako chuťové a vôňové korigens. Kvetné hlávky bez podporného listeňa sa zberajú v júni—septembri hneď po rozkvitnutí a rýchlo sa sušia (pomer zosušenia je asi 6 : 1). Z národohospodárskeho hľadiska sú ďateliny naše najdôležitejšie krmoviny a obohacujú pôdu dusíkom. si ju vysoko cenili. tiež nakupovanú drogu — Flos trifolii albi. O nej sa vie. Ď. Je výbornou včelou pašou. lúčna sa používa hlavne pri hnačkách (antidiaroikum. Upotrebenie sa akosi prelínalo vždy s upotrebením ď.) Presl. Predmetom zberu a nákupu u nás je kvet ď. riedko rozložený a na vzdušnom mieste. bielom výtoku. Ďateliny sú veľmi významné pre včelárov. flavonoidy.ĎATELINA LÚČNA vedelo len veľmi málo. Pri nešetrnom zbere sa takto znehodnocujú aj zaparené kvety. lúčnej — červený. hnedasté kvety vyradíme. nemožno ho považovať za ďatelinu. keď sa včely usmerňujú hlavne na ňu. organické kyseliny. triesloviny a flavonoidy. zvonka ako kožné dezinficiens. lúčnej sú triesloviny. 20 10 4 1 14 10 3 Physica a herbáre 16. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať z ď. najmä dnes.lucernu siatu (Medicago sativa L.). repens L. jahodovitá). ale ihneď odpredáme nákupni. glukozid trifoliín. Ď. plazivá sa liečebne využíva najmä pri reumatizme. aby sa využilo jej nektarové bohatstvo a zvýšila úroda semien. Prvé správy o ďateline z našich oblastí pochádzajú asi z 11. živicu. cuk97 .). úsade a opuchoch žliaz. v máji až v auguste (príp. Ďatelina dáva z 1 ha až 100 kg medu. Celkom rozkvitnuté alebo odkvitajúce kvety pri sušení sa rozpadajú a hnednú. adstringens) a bronchitídach. Namiesto ďateliny mali starovekí poľnohospodári veľmi cennú krmovinu . ď. plazivej a sušené kvetné hlávky bez stopiek. fenolové látky. — ďatelinovec). stor. že ju odporúčal už Dioskorides ako antidiaroikum.

Až začiatkom 16. čo však podľa opisu boli zrejme iné strukoviny ako fazule. Americké fazule potom za niekoľko desaťročí vytlačili takmer načisto z kultúr tzv. rusky: - Jednoročná bylina vysoká 35-50 cm s pravoovíjavou stonkou dlhou 100—200 cm. druhové latinské označenie vulgaris = obyčajný. nadmernej tvorbe slín s poruchami žalúdočnej sekrécie a pri ochoreniach dýchacích ciest. lúčnej má podobné uplatnenie ako v alopatii. Fazule kvitnú v júni až v auguste. asi 10—15 cm dlhé struky so semenami. Dáva sa prednosť strukom žltobielej farby. Oficinálna droga sa ešte dnes označuje v niektorých liekopisoch termínom Fructus phaseoli sine semine — fazuľový struk bez semena. Plocha kultúrnych fazúľ je dosť rovnomerne rozdelená medzi Starý a Nový svet. Dosúšajú sa umelým teplom pri mierne zvýšenej teplote (30 — nanajvýš 40 °C).Bohne. Gréci sa s nimi oboznámili údajne počas ťaženia Alexandra Veľkého do Indie. Vedecké pomenovanie fazule vzniklo z gréckeho phaseolos = člnok. pestované dodnes v Egypte). Národy starovekého Stredomoria pravé fazule nepoznali.rovke. Bôbovité . španielsky: Fasol. t. Plody sú lysé. Fazule pochádzajú prevažne z trópov. francúzsky: Haricot. kvety v málokvetových strapcoch rozličnej farby (bielej. 5 1 0. stor. Dávkovanie všetkých je prakticky rovnaké: ako čaj — 6 lyžičiek drogy nasypaných do 3 dl vriacej vody sa nechá 10 minút prikryté stáť a po prefiltrovaní sa pije počas dňa po dúškoch. kde sú semená fazule národným pokrmom. Celkový počet sort je značný (zhruba 500). Fazuľa sa u nás šľachtí ako strukovina a zelenina. príp. aj druhy rodu Vigna. červenej a i. Už starí Aztékovia v Mexiku vysievali fazule v zmesi s kukuricou. egyptské bôby (Faba vulgaris Moench alebo východoafrická strukovina Dolichos lablab L.Fabaceae (Motýľokveté .). august —september a zbavujú sa semien. Prvé herbáre z druhej polovice už poznali rozdiely medzi egyptskými fazuľami a vtedajšou americkou novinkou. loďka (pre tvar strukov).Papilionaceae) Nemecky: Garten . sa zjavili prvé fazuľové semená v prístavoch španielskych moreplavcov. 10 2 1 10 10 3 . taliansky: Fagiolo. Homeopatická esencia z ď. ružovej. najmä na roliach. anglicky: Kidney-Bean. Na plod fazule bez semien — Fructus phaseoli sine semine — sa vzťahuje norma ON 86 6621: Znak Ináč sfarbená droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. j. Importovali ho k nám z Južnej Ameriky. perovito zložené listy tvoria velké vajcovité stopkaté lístky. majú celé strapce kvetov poskytujú98 cich zlatožltý med aj dostatok peľu. Zosychajúce zožltnuté struky sa zberajú v čase úplnej zrelosti.5 10 7 2 II. Akosť medu sa však často preceňuje. no súčasne ako Pericarpium phaseoli. maďarsky: Bab. Druh sa pestuje ako zelenina aj ako strukovina v domácich záhradkách a v kríčkovitej kultúrnej forme. FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZOL OBECNÝ Phaseolus vulgaris L.

odstaviť na 10 minút a scediť do termosky. 237. FENIKEL OBYČAJNÝ FENIKEL OBYČAJNÝ FENYKL OBECNÝ Foeniculum vulgare Mill. niektorých dermatózach a tiež pri močových kameňoch (najmä fosfátových). 25. Liekopisy majú oficinálny tzv. 148. Sušia sa bežným spôsobom. alantoín. Semená obsahujú škrob (45-50 % ) . španielsky: Hinojo común. maďarsky: Kozonséges harmatkása. priemyselne vyrábaný prípravok s obsahom fazuľových strukov bez semena je čajovina Diabetan. 22. bielkoviny (24 %). Niekedy sa odporúča variť 15—20 g drogy s litrom vody asi 2 hodiny — denná dávka je 1/2 až 3/4 litra odvaru. 26. minerálne soli (o. 17. Hlavní dodávatelia na svetový trh sú západoeurópske štáty a južná Európa. traumatínovú a i. Drogu je vhodné kombinovať s inými (pozri zoznam čajovín). fazín sa varom denaturuje. pravý). slúži ako pomocný liek pri cukrovke s veľmi dobrými výsledkami (nenahradzuje však inzulín). Zo zámen a falšovaní prichádza do úvahy kôprovník (Meum athamanticum Jacq. ľahko splanieva. metabolikum — pri reumatizme. užíva sa odvar z 3—4 lyžíc sekanej drogy na 300 ml vody. tmavý fenikel (subsp. kým fenikel má iba jeden). takisto ako všetky semenné drogy. cholín. rozpustnú kyselinu kremičitú). antidiabetikum. vyvolávajú ťažké krvácavé stavy a koliky. Semená v prášku slúžia na horúce obklady — kataplazmy pri mokvavých a svrbivých ekzémoch a na izoláciu škrobu (Amylum phaseoli).) s menej valcovitými červenohnedými dvojnažkami podobnými pachom feniklu (pod lupou mu však vidno v každom údolí nažky 2—3 silicové kanáliky. rusky: Dvojročná bylina vysoká 100—200 cm. pije sa 2—3-krát denne pol pohára medzi jedlom (ako diuretikum). Miestami sa na ten istý účel vysieva ako poľná plodina. nevarené semená (i struky) sú jedovaté a otravy známe — postihujú najmä deti. V súčasnosti sa šľachtí vo všetkých teplejších oblastiach sveta. Čajoviny č. i. perovito zložené do nitkovitých výčnelkov. 108. Rastlina má domov v oblasti Stredo- zemného mora a v západnej časti Ázie. najmä v začiatočných štádiách cukrovky. Najviac treba dávať pozor na plody fenikla zbavené silice a umelo prifarbené. o. i. vulgare — f. v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. Fenikel bol veľmi obľúbený už u sta99 . Plody aromatické podlhovasté rebrovité dvojnažky. za príslušnej diéty ako antidiabetikum. trigonelín. aj u nás. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Fenchel. fazeolozid D). zabraňujúce proteínovú syntézu. V homeopatii sa používajú drogy z odkvitajúcich druhov kríčkovej alebo zákrpkovej fazule. 23. taliansky: Finocchio selvatico. 18. užívajú sa preto ako diuretikum. že vodné výťažky zo strukov zvyšujú vylučovanie moču a znižujú hladinu cukru v krvi. pri ktorom poznáme viacej foriem.). Náš juhomoravský fenikel („Moravský") sa na trhu veľmi cení. dextrín a predovšetkým toxické lektíny. Klinicky a pokusmi sa dokázalo. Droga sa pridáva i do čajoviny Nephrosal (diuretikum a dezinficiens močových ciest). žlté. organické kyseliny (pipekolovú. francúzsky: Fenouil officinal. Druh sa u nás pestuje v zeleninárskych záhradách pre voňavé dvojnažky.Liečebné použitie a význam pre potravinárstvo majú aj semená — Semen phaseoli. listy s pošvami. ďalej triterpény (o. 40—50 % hemicelulóz a glukokiníny (účinný glukokinín. anglicky: Fennel. Kvety drobné. fazín — účinný ako ricín (ricínového semena) a abrín. inozitol. variť 2 minúty. Čs. 24. fazuľová múka — Farina phaseoli. sa doposiaľ nepodarilo izolovať. priaznivo tiež ovplyvňujú látkovú premenu. Zrelé oplodie obsahuje predovšetkým aminokyseliny (najmä gvanidínový derivát arginín). v rozomletom stave označované ako tzv. znižujúci hladinu cukru v krvi.

Antickí Gréci i Rimania označovali fialku výrazom flox. 215. Záhradné veľkokveté formy sú nežiadúcou prímesou v drogách a nezberajú sa. Homeopatia žiada zrelé plody. no korunné lupienky kvetov sú žltkasté či biele. Silica sa s obľubou používala proti blchám. 232. expektorans. potom fenchón (10-20 % ) . Fenikel je výborné sekretolytikum a expektorans na báze silice. slamnatý čiže sekaný fenikel). ktorej hlavnú zložku tvorí terpén anetol (60 %). 188. 17. t.ČsL 4 a ON 86 6622 majú tieto požiadavky Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice najmenej I. Stonkové listy s perovito delenými prílistkami. ČsL 4 má oficinálne čajoviny s feniklom: vetrovú — Species carminativae. sirotky. často fialovo pásikované alebo modrasté. F. a tá je výborné spazmolytikum. likérov. trojfarebná. plody po krátkom presušení sa dosúšajú pri teplote do 35 °č. 127. výroba cukríkov. všiam i proti hmyzu sliepok. španielsky: Flos de la Trinidad. anglicky: Wild Pansy. Zvyšok rastlín sa potom po dozretí skosí a krátko presuší a vymláti (tzv. 197. tricolor L. MACEŠKA ROLNÍ rých Číňanov. roľná je jednoročná bylina vysoká 10—20 cm. 184. vňať — Herba foeniculi zasa pri chorobách z nachladnutia a plody pri chrípkových stavoch a ochoreniach. Kvitne v júli až septembri. netvorí poplazy.5 3 II. sirotky. francúzsky: Violette tricolore. V čajovinách sa fenikel s obľubou kombinuje s anízom a rascou. Drogu skladu- . ale viacej anetolu (až do 80 % ) .Violaceae Fialka roľná sa bežne ráta iba za poddruh fialky trojfarebnej.opeľuje hmyz. Reduktan (pomocná liečba tučnoty). maďarsky: Háromszínú árvácska. Kvety majú dva vrchné lupienky celé alebo sčasti fialové. Drogu — Fructus foeniculi tvoria zväčša celé dvojnažky. sirôtka. trojfarebná je jednoročná až trváca bylina. 213. hepatoprotektívum) a Pulmoran (expektoračná čajovina). Detský čaj s rumančekom Spofa (náhrada tzv. subsp. arvensis (Murr. ostáva tekutý. 241. Ľudovo: bylina psotníková. Najlepšie sa zberajú ručne odrezávaním vyvinutých a dokonale zrelých okolíkov (júl-september). Dáva prednosť kyslej piesočnatej pôde. trojice Nemecky: Acker-Stiefmutterchen. Druh rastie na rumoviskách.113. Arabov.Herba violae tricoloris (seu trinitatis seu jacae). Stomaran (čajovina pri tráviacich ťažkostiach). 183. a aj keď je tento med tmavý. 140.5 FIALKA TROJFAREBNÁ MACEŠKA TROJBAREVNÁ Viola tricolor L. laktagogum pre dojčiace matky (zvyšuje tvorbu mlieka). Grékov i Rimanov. taliansky: Viola tricolore. 2 2 1 10 11 2 1. Pomer zoschnutia je 5 — 6 : 1. korigens. Silica je zložkou kvapiek Solutan (antiastmatikum) a masážneho roztoku Herbadent. preháňaciu — Species laxantes a žalúdkovú čajovinu — Species stomachicae. mydlárstvo. pri okrajoch lesov a ciest. a ČsL 4 1 1 0. a to ako korenina i liečivo. česaný fenikel). F. Feniklová voda (Aqua foeniculi) slúži zvonka na ošetrovanie zápalov očí a kloktanie. Plody sú tobolky. prípravkov proti hmyzu a i. anízový aldehyd a rozličné terpénové uhľovodíky. Plody sú tobolky. b. Zahrňuje rozličné typy. Moderné liekopisy žiadajú určitý obsah silice — minimálne 3—4 % (nezameriavajú sa iba na vonkajší výzor). Homeopatická tinktúra má analogické použitie ako droga v alopatii. Ďalšie obsahové látky sú bielkoviny. ďalej granuliek Mucilogram a Sennagran (laxans). 120. Meduje každý rok. medzi ktorými následkom hybridizácie existuje mnoho prechodných foriem. V. vrúbkovaný. Ungolen (cholagogum. 190. teda i včely. úhoroch. 199.119. sacharidy a olej. zanedbaných pozemkoch. sladkého fenikla má menej fenchónu (5 %). 186. 207.5 g na zápar jednotlivo perorálne (ČsL 4). Egypťanov. Materiál sa suší v prievane prirodzeným alebo umelým teplom do 50 °C. Fenikel ako väčšina zelerovitých rastlín je medonosný. 152. ruského čierneho čaju). Často sa uvádzal v herbároch ako zložka čajovín a iných prípravkov. i rozkonárená. j. najlepšie zberané v septembri druhého roku rastliny. macoška. choleretikum. Čajoviny č. maceška. Nemajú ani liečebné použitie. trojičná. FIALKA ROĽNÁ Viola arvensis Murr.118. netvorí poplazy. Diabetan (pomocná liečba cukrovky). Fialky — trojfarebnú i roľnú . Dobrá droga obsahuje 4 —6 % silice.76. 182. Pomenovanie foeniculum pochádza zo zdrobneného foenum = seno (pre pach a výzor po usušení listov) a nachádzame ho už u Plínia. Species pectorales Planta (prsná čajovina) a ústnej vody Herbadent.5 10 10 1. Fenikel a silica má ešte široké priemyselné použitie (kozmetika. Je to rozšírený a veľmi polymorfný druh. 153. Plody sú oficinálne vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 4). 192. z drogy sa izoluje silica. Druhové označenie tricolor je z latinského tres = tri a color = farba. ďalej spazmolytikum a karminatívum. metylchavikol. rusky: . medziach a opustených. vajcovito kopijovitý. srdečné korenie. Zriedka sa ľudovo používa koreň — Radix foeniculi ako karminatívum. medziach. Do strednej Európy priniesli fenikel benediktíni v skorom stredoveku. stomachikum 100 (najmä v detskej praxi). Často rastie na roliach. 196. Na farmaceutické účely sa zberá a nakupuje celá nadzemná časť kvitnúcich rastlín (máj—august) . koncový úkrojok väčší. Droga ďalej tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (choroby močových ciest). čo je zdrobnený výraz pre ion — tak nazýval fialky už napr.). F. vysoká 10-30 cm. 227. Homér. ostatné sú žlté alebo belavé. stonka jednoduchá. Vedecký názov viola sa odvodzuje od iolon. Máva najvoňavejší med. ale osobitný význam z včelárskeho hľadiska nemajú. 172. 210. trojfarebná patrí medzi farebne najkrajšie fialky. silica tzv. Fialkovité . Oblasť používania je podobná ako pri aníze. Listy má ako f. najlepšie bez obracania. úhoroch. 193. karminatívum.) Gaud.112. postupne ako dozrievajú (tzv. nie však vždy rovnako. fialičky. 123. Dávky plodov sú 1. Indov. fenikulín.

Fialkovité — Violaceae Ľudovo: fialôčka Nemecky: März-Veilchen. pri ťažkostiach s močením. Vnútorne sa dávkujú 2 lyžice drogy na 300 ml vody. uľahčujú odkašlávanie pri ochorení dýchacích ciest (príp. 63. 4 3 1 12 12 II. aj spojených s horúčkou). potom flavonoidy (predovšetkým rutín). španielsky: Violeta odorosa. prítomný je aj glykozid gaulterín. napr. silica (okolo 0. koruna fialová. Homeopatia pri podobných indikáciách ako alopatia používa esenciu pripravenú z čerstvých kvitnúcich rastlín (zberajú sa v auguste až v septembri). Pre obsah rutinu sú aj vazotonikum.FIALKA TROJFAREBNÁ FIALKA ROĽNÁ ČSN 86 6822 stanovuje pre vňať tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Čs. pľúcnych ochoreniach a pod.5 10 8 2 II. Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené kvety ako na čerstvej rastline Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovuje sa laboratórne) I. pri čiernom kašli. Predmetom nákupu sú k kvety — Flos violae tricoloris. Droga je pri skladovaní veľmi citlivá na vlhko. Drogy sa aplikujú aj externe — zvonka na obklady alebo do kloktadiel (pri zápaloch a pod. zriedka biela.01 %) a minerálne soli (do 11 % ) . 152. 8 6 2 12 15 jeme v dobre uzatvorených nádobách v tme. 150. zberajú sa v rovnakom údobí (máj až august) a sušia podobne ako vňať. maďarsky: Illatos ibolya. francúzsky: Violette odorante. Drogy sa pokladajú predovšetkým za expektoračné sekretolytiká. Nemá pach a chutí slabo sladkasto.). adjuvans pri ekzémoch. impetigu. triesloviny. Účinné obsahové látky sú hlavne saponíny. Dávky zbytočne nezvyšovať. na hornom okraji riasnaté. Čajoviny č. Kvety po odkvitnutí 101 . z krátkeho podzemka vyrastajú zakoreňujúce poplazy s ružicami stopkatých až obličkovitých listov so široko vajcovitými prílistkami. 13. 5 ´2 1 0. drogová ON 86 6246 pre kvet (Flos violae tricoloris). Pomer zosušenia je 8 : 1. karotenoidy. po krátkom zavarení na miernom ohni 10 minút postáť. rusky: VIOLKA VONNÁ Trváca bylina vysoká 10—20 cm. môže sa uplatniť emetické pôsobenie. anglicky: Sweet Violet. pri oparoch a i. ďalej ako metabolický prostriedok (zvyšujú činnosť močových orgánov a potných žliaz). 10 4 2 1 10 10 3 I. taliansky: Viola mammola. Majú diuretické pôsobenie — aplikujú sa pri kataroch močového mechúra. FIALKA VOŇAVÁ Viola odorata L. sliz. vždy príjemne voňajúca. ako slabé diaforetikum a pre metabolické pôsobenie pomáhajú aj pri reumatizme a niektorých kožných ochoreniach. emeticky pôsobiaci alkaloid violin. 50. akné. Kvety s ostrohou. antokyanidy. scediť do termosky a vypiť po dúškoch v priebehu dňa.

psia (V. F. bez prístupu slnka alebo umelým teplom do 50 °C. Pomer zoschnutia: 7 : 1. ktoré láka najmä príjemná vôňa. Používal ju už Hippokrates. pre svoj nízky saponínový obsah však bez osobitného významu. aký je tento rod pestrý. Slávny fytoterapeut Leclerc vo Francúzsku odporúčal koreň aj ako emetikum. ďalej stopy silice s metylesterom kyseliny salicylovej. ak bolela hlava. Druh rastie v kroviskách. Obdobie zberu: marec-apríl. získava sa tzv. ktorý je vraj chemickou skladbou a najmä účinnosťou blízky emetínu ipekakuánového koreňa. Slovanské pomenovania fialky majú spoločný základ a Mathioli v herbári ju nazval fiola. ktoré okrem toho majú veľa modrého farbiva (antokyan) a ketonické látky irón a jonón. inak sa suší v tenkých vrstvách rozostretá na vzdušnom mieste. Všetky časti drogy pôsobia ako mierne expektorans — sekretolytikum. Niekedy sa zberá kvet — Flos violae odoratae. zber: marec—apríl. Plinius ju menoval na treťom mieste čo do obľúbenosti kvetov pri výzdobe (za ružou a ľaliou). aby sa zachovala pôvodná farba kvetov a ich vôňa. Jej vôňa vystúpi až po 5 —10 000-násobnom riedení. voňavá patrí u nás k najstarším liečivým rastlinám. listy sa používali zvonka pri zápaloch. Podzemok s koreňmi (Radix seu Rhizoma violae odoratae) sa získava vytrhávaním rastlín v septembri—októbri.. po 24-hodinovom státí sa to prefiltrovalo a pomaly zahrievalo so 100—150 g cukru. plody sú tobolky. čerstvá je oficinálna v homeopatii. 1968). pôsobenie drogy v tomto smere treba pripísať údajne prítomným saponínom (Braun. ktoré sú nositeľmi vône. za dobrého vetrania (umelým teplom. Grimme 1921 a i. pomer zosušenia asi 6 : 1. Cennejšie sú kvety jedincov rastúcich v tieni (majú tmavšie kvety) a sú voňavejšie. Silica kvetov je jedným z najdrahších éterických olejov — nachádza sa v kvetoch v množstve 0.). Sirup je pekne modrý. Schreck 1922. Viola L. voňavej môže nahradzovať koreň ipekakuány (pozri drogy cudzieho pôvodu). Materiál treba sušiť veľmi rýchlo. Kvety však obsahujú aj medovú šťavu. pokladá sa novšie za pochybný. Starí lekári jej prisudzovali veľkú liečivú silu. keď začínajú búrky. nazýval Homér a Pindaros. odpredáva sa na vývoz. pripravoval sa zaparením 10 polievkových lyžíc kvetov bez kalicha v 100 ml vriacej vody.) a potvrdili ho. pomer zosušenia asi 4 : 1. Vedecké pomenovanie rodu pochádza z gréckeho ion — zdrobnené iolon. F. j. hlavným znakom je vôňa. obsahuje značné množstvo saponínov. Celá čeľaď fialkovitých rastlín má u nás iba jeden rod — fialku. Výskyt alkaloidu violínu. Mnohé z nich majú ešte rozličné odrody. ale aj z listov. ľahko sa zaparuje a vlhne. a preto ich botanicky vie správne určiť niekedy len skúsený odborník.3 —1. ako ju napr. na medziach a vo svetlých lesoch. z čoho si možno urobiť predstavu. bronchiálnych kataroch. že fialka stráca 102 pri prvej jarnej búrke vôňu.FIALKA VOŇAVÁ sa skláňajú k zemi. možno vysvetliť tak. Expektoračné pôsobenie f. Koreň sa zasa začína uplatňovať pri výrobe priemyselných liečiv a aj v receptúre (ako .003 %. maximálne do 35—40 °C). silnom zahlienení dýchacích ciest (ako čaj: 2 čajové lyžičky vňate na 300 ml vody macerovať za studena alebo 1-2 % odvar). že kvitne od konca apríla do začiatku mája. Podobne ako vňať sa niekedy zberá a suší list — Folium violae odoratae. canina L. Podnet ku tomu dal Kroeber. Silica sa extrahuje nielen z kvetov. tento hydrolyzujúci glykozid je prítomný aj v kvetoch. Predmetom liečebného používania je celá rastlina. na chorý konečník. dávky okolo 2 g pôsobia emeticky (dávivo). voňavej sa podobá viac druhov — treba si všimnúť botanický opis. a v tom čase už kvitne podobná nevonná f. Obdobie zberu: asi marec—apríl. V detskej praxi bol prv veľmi obľúbený sirup z fialkových kvetov bez kalicha. Dbáme pritom. zoschnutie asi 5 : 1. Názor. Najčastejšie sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba violae odoratae. chrániť pred svetlom. Drogy sa u nás nenakupujú. voňavej si novšie overovali viacerí autori (Linde 1919.5 g drogy. pomádovým spôsobom (samovoľným vyprchaním do vrstvy tuku). Celá rastlina. na uľavenie pri kašli a riedenie hlienu pri čiernom kašli. Fialky u nás rastú asi v 30 druhoch (na svete celkove asi 400). hlavne korene. Drogu treba skladovať na suchých miestach. Na zápar z koreňa sa berie 0. Po krátkom omytí sa suší rýchle na tienistom mieste. Opeľovanie kvetov fialiek obstarávajú včely. ktorý stanovil saponínový obsah a skúšal drogu na obsah a účinnosť prítomného alkaloidu violínu (violaemetínu). ktorú nemá takmer ani jeden príbuzný druh a vyrastanie listov priamo z podzemka. že koreň f. v dobre zavretých nádobách. kvety podľa Dioskorida slúžili pri epilepsii chlapcov a na zapálené hrdlo. t. Klinicky dokázal. Podľa Plínia bolo najlepšie voňať fialky.

triterpénová zlúčenina graciolón a látky ešte bližšie neprebádané. pomer zosušenia je asi 5. potom soli vápnika. je u nás zastúpený iba jedným druhom. ktoré ju spásali. vo vlhkých lesoch a na vlhkých lúkach. galericulata L. lebo je začerstva i po usušení jedovatá. Vedecké pomenovanie vyšlo z predpokladu liečivosti a odvodilo sa z latinského gratia = milosť. španielsky: Graciola. niekedy priama. Listy sediace. ktorý chutí škrabľavo a horko a na srdce účinkuje podobne ako náprstníkové srdcové glykozidy. jednoduchá alebo riedko konáristá. čierny kašel a reumatizmus. resp. Na osobitné požiadanie sa zberá v júni až v auguste kvitnúca vňať — Herba gratiolae (florens). Sám aukubín má tlmivé účinky na centrálnu nervovú 103 . líši sa i menej horkou chuťou. GRACIOLA LEKÁRSKA GRACIOLA LEKÁRSKA + Gratiola officinalis L.02 %). na okraji riedko pílkovité. očné ochorenia. biele koruny s červenými žilkami. Druh má veľké nároky na vlhkosť. byľ vystúpavá. Zámeny sú možné najmä s druhmi rodu Veronica L.D 3). ďalej Scutellaria L. holé. vrúbkovaný. takže sa kedysi používala ako prečisťujúci prostriedok (najmä podzemok). Homeopatia pripravuje z ešte nekvitnúcej čerstvej vňate esenciu (dil. Krtičníkovité .15 %). končisté až hrotité. podzemok tenký. ktorý má inak formované listy i kvety a chutí slabo horkoslano). článkovaný. Ďalšie látky sú horčiny. čoskoro dostali prudké hnačky. — veronika (rozrazil). ale slabšiu účinnosť ako aukubín obsiahnutý napr. Materiál sa suší prirodzeným teplom (umelé teplo nesmie presahovať 40-45 °C). vzhľadom na povesti o všestrannom liečebnom význame rastliny. Plody sú tobolky. Antickí lekári neuvádzali graciolu vo svojich spisoch. vyhýba sa pôdam s vyšším obsahom vápna. silica. fosforu. U nás sa rastlina upotrebúvala v ľudovom liečiteľstve proti vodnatieľke a pečeňovým ochoreniam. horko chutiace zlúčeniny — kukurbitacíny. Tento účinok vyvoláva hlavne elateridín — glykozid približne rovnako silne účinný ako má jalapová hľúza — Tuber jalapae (pozri cudzokrajné drogy). Stopkaté kvety vyrastajúce z pazúch listov majú široko lievikovité.5 : 1. aj ten je pomerne zriedkavý. rastliny s vysokým obsahom aukubínu majú hypertonický účinok — spôsobujú pokles krvného tlaku. Pre časté otravy sa však jej užívanie zanechalo. V homoepatii sa pripravuje esencia aplikovaná na bolesti uší. Rod Gratiola L. Manipulácia s rastlinou i drogou musí byť opatrná. aj v očianke Rostkovovej.) Dostál) — má však inakšie listy a inak usporiadané bledočervené kvety. kopijovité. ktorú vraj bohovia udelili ľuďom ako osobitnú milosť (Gratia Dei). prípadne sa u nich prejavili aj poruchy zraku.mierne sekretolytikum — najmä v sirupoch). Podobná je i konopička (konopnica) širokolistá (Dalanum ladanum (L. rastie v teplejších oblastiach v nížinách až horskom stupni v húšťavách na brehoch vôd. Rastlina obsahuje vo všetkých svojich častiach — osobitne vo vňati — kryštalický glukozid graciolín (asi 0. Droga nemá pach. lysá. Čajoviny č. odrezávajú sa kvitnúce nadzemné časti krátko pred kvitnutím. jej chuť je však výrazne horká a pálčivá. anglicky: Water-Hyssop. vďaka. — š. rusky: KONITRUD LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 20—40 cm. maďarsky: Orvosi csikorka. (asi 0. Celkove súbor glykozidov má účinnosť asi 1 000 žabích jednotiek v 1 g vňate a list asi 1 500. ktorého aglykón je gracioligenín (pri pokusoch na zvieratách sa ukázal neúčinný) a graciotoxín alkoholovej povahy. taliansky: Graziola. graciola sa vyznačuje pálčivou a horkou chuťou. — šišak (najmä S. francúzsky: Gratiole. Keď deti vypili mlieko od kráv. Rastlinu treba rozhodne pokladať za toxickú. Rastlina nezadržateľne nutká na stolicu. 131. plazivý. D 2 . Graciolín má podobnú. draslíka.Scrophulariaceae Nemecky: Gottes-Gnadenkraut.

niekedy má i vyše 1 000 kvetov. fastigiata a iné. maďarsky: Fátyolvirág. (Gessner. osobitne hodvábnych. Používala sa hlavne ako prací prostriedok. prípadne aj graciolón. metlinatá je jedna z materských rastlín koreňovej drogy zastarane označovanej ako Radix saponariae albae — biely (sivý. v akej súvislosti sa toto slovo vzťahuje na rastlinu. chlpatá. levantský. Drogu tvoria rozličné druhy rodu 104 Gypsophila L. Keďže po užívaní drogy a prípravkov vznikajú u ľudí otravy a laxatívne pôsobenie sa prejavuje príliš drasticky. Podľa opisu to bola nepochybne g. Rodové označenie rastliny vychádza z gréckeho gypsos = sadra.) tvorí zložku nádherného koberca na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier. ŠATER LATNATÝ Gypsophila paniculata L. zriedka ružové kvety v metlinovitom súkvetí z množstva vrcholíkov. Výslovne sa zakazuje používať rastlinu ženám pri menštruácii a počas gravidity. repens L. ovplyvňuje i srdcovú činnosť. z viachlavého podzemka vyrastá vretenovitý koreň hlboko do pôdy. Zbiera sa do kytíc. ešte dnes v týchto oblastiach používané na pranie látok. t. V homeopatii sa rastlina a prípravky používajú i naďalej. bohato rozkonárená. Englyos derczefu. Historický úvod k používaniu gypsomilky je zhruba rovnaký ako v prípade mydlice lekárskej. súčasti Tatranského národného parku. že droga — vňať gracioly. Účinok na srdce sa pripisuje glykozidu graciotoxínu. Druh v prírode uprednostňuje stepné lokality s piesočnatým substrátom. Steinegger. sa používala a pôsobí anthelminticky. maďarský) mydlový či mydlicový koreň. Pred ľudovo odporúčanými indikáciami varujeme. G. Plody sú tobolky. druhový názov to ďalej upresňuje (paniculata = z panicula — metlinaté súkvetie). rastlina obľubujúca sadrovitú. diureticky. dezinfekčné a miestne dráždivo. krieda a filos = priateľ. G. Rimania struthium. G. 1968). j. 1953. drasticky laxatívne. Podobná pieskovka stepná — Psammophiliella stepposa (Klokov) Ikonnikov sa zasa nachádza v rezervácii na juhozápadnom Slovensku v katastri obce Kamenín a g. Z vypozorovaných účinkov a z ľudového liečiteľstva je známe. Drobné biele. Hippokrates nazýval rastlinu strouthion. Pre obsah veľmi zaujímavých látok je rastlina v súčasnosti predmetom prieskumu.. Klinčekovité . O rast- . vápencovú pôdu. okrem toho zapríčiňuje krvné výrony do mozgu a i. stretávame sa s ňou ako s technickou rastlinou už od najstarších čias a jej význam sa nezmenil prakticky až dodnes. keďže strouthos je vrabec. pri obličkových ochoreniach a kataroch močového mechúra a pri niektorých detských chorobách. Esencie pripravené z nekvitnúcej rastliny — z čerstvej vňate. Druhý obchodný druh koreňovej drogy je Radix saponariae rubrae (pozri mydlicu lekársku). Byľ rozložitá. uplatňujú sa pri akútnych a chronických žalúdočných a črevných poruchách s kŕčmi. G. plazivá (G. Za nositeľa účinku sa pokladá predovšetkým graciolín a jeho štiepne produkty. listy čiarkovito kopijovité. južná — G. v terapii sa zriedka uplatňovala pre svoje špeciálne účinky. struthium. z ktorých u nás rastie päť druhov s niekoľkými poddruhmi a tri cudzie. Graciolu možno užívať iba na radu lekára a v osobitných. a preto sa občas pestuje aj v záhradkách. metlinatá rastie v Štátnej prírodnej rezervácii Čenkovská lesostep neďaleko Štúrova. najmä jemnejších. Nevedno.Dianthaceae (Silenkovité — Silenaceae) Nemecky: Schleiergipskraut. — GYPSOMILKA METLINATÁ GYPSOMILKA METLINATÁ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. Všetky u nás sú vo voľnej prírode mimoriadne zriedkavé. špecifických prípadoch. terapia s graciolou sa zanechala. a to na pieskoch spolu s inými teplomilnými a pieskomilnými panónskymi druhmi. hispanica.sústavu a po vnútornom podaní vyvoláva zápaly žalúdka a tenkého čreva na pokusných zvieratách. rusky: .

prípadne umelou teplotou 40-50 °C. režú na kusy (príp. expektorans. u nás neveľmi známy. Môžu to byť aj iné rastliny. V Španielsku sa rastlina nazývala jabonera (od jabon = mydlo) a v Neapole lanaria. Predmetom zberu z gypsomiliek sú mnohohlavové podzemky (u nás možno vykopávať iba pestované druhy . taliansky: Scorzanera. U Plínia sa dozvedáme. prevažuje glykozid (3-amyrínového typu — bidezmozidický oligosid gypsosid. V tomto zmysle nachádzame zmienky z r. má hrubý. rezedokvetý (S. ako droga označované Radix gypsophilae (paniculatae) — Radix saponariae albae. francúzsky: Scorzonere. resedifolia). expektorans a Benephorin . maďarsky: Spanyol pozdor. ako materskú rastlinu uvádza Gypsophila struthium L. Wittsteina v jeho knižnej publikácii o Radix saponariae aegypticae (čiže hispanicae alebo levanticae). i lupu. Plody sú nažky. inde sa pestuje. sediace a zvyčajne riedko zubaté. Rastlina je obľúbenou zeleninou milovníkov rastlinných pokrmov. Jej vnútorné upotrebenie sa pre vstrebávanie saponínov neodporúča. hemolytický index drogy je 2 600 až 3 900. ako liek proti hadiemu uhryznutiu alebo jedu ropuchy. Sušia sa prirodzeným teplom. napr. Dioskoridov ierakion mikron je h. ako sú listene zákrovu. že struthion čiže radicula = korienok rastie divo vraj iba na vyprahnutých miestach v Ázii a Sýrii. najmä ich korene. Ich nežné kvietky sú veľmi vhodné do kytíc. v analytických prácach (pozri divozel — otázku stanovovania saponínov hemolytickým indexom alebo hemolytickými jednotkami). po usušení aj do zimných.). Koncové žlté úbory s okrajovými jazykovými kvetmi s korunnými lupienkami dva razy dlhšími. ktoré sa uplatňujú o. dužinatý koreň. rusky: HADOMOR (HADI MOR) ŠPANIELSKY Trváca bylina vysoká 40-110 cm. zápale hrtana a pod. prípravkov Guanar . Wittstein zaznamenal aj jej použitie: je vraj viac technické ako liečebné — nahrádza mydlo najmä pri praní vlny.). Podobnú zeleninu môže poskytnúť stredomorský tzv. španielsky: Escorzonera. i. stor. anglicky: Scorzonera. Saponinum album tvorí zložku čs. Droga sa samostatne nepoužíva. arrostii Guss. Strata na hmotnosti je asi 3 : 1. označovaných ako Saponinum album. známou pod názvom čierny koreň.vo voľnej prírode sú prísne chránené). vo svetlých lesoch. porrifolius). Droga obsahuje vysoké percento saponínov (6—30 %). tvorí iba zložku liekových foriem. Zber sa robí od marca do septembra. Nepochybne sa struthion týka aj mydlice lekárskej. pomocný liek pri bronchitíde.kvapky. ovosný koreň — kozobrada pórolistá (Tragopogon porrifolius L. listy na rozkonárenej byli podlhovasto elipsovité. naviazaním na povrazy. Druh rastie na trávnatých svahoch. V technických odboroch slúži na izoláciu saponínov. Čakankovité — Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: čierny koreň Nemecky: Garten — Schwarzwurzel.kvapky. V našich záhradkách sa najčastejšie pestuje okrem gypsomilky metlinatej aj gypsomilka ozdobná (G. podľa želania nákupcu). ako je čakanka obyčajná a ďalšie. na suchších a aj vlhkých lúkach — s obľubou na vápencovom substráte od pahorkatín do podhorského stupňa. Pleumolysin . HADOMOR (HADÍ MOR) ŠPANIELSKY HADÍ MORD ŠPANĚLSKÝ (ČERNÝ KOŘEN) Scorzonera hispanica L. Na Sicílii a v južnom Taliansku rastie hlavne druh G. podzemky sa krátko a rýchle omyjú. Názov pochá- 105 . Tussilen .. najmä zušľachtený poddruh (subsp.roztok.line písali aj iní grécki autori. ordinujú sa podobne. lana = vlna. 1882 aj u prof. až čiarkovité. ktorá je tiež bohatá na saponíny (Gréci ju poznali ako oficinálnu rastlinu).kvapky. elegans Bieb. Hadomor španielsky nebol v staroveku známy. Droga prichádzajúca na farmaceutický trh pochádza zvyčajne z Malej Ázie alebo z južnej Európy. „Čierny koreň" sa prvý raz použil asi v Španielsku v prvej polovici 16.

Benígni. maďarsky: Hamamelisz. ľahko stráviteľný. hoci môže nahradiť drahú špargľu. Podľa Pottera (r. poskytuje chutný koreň na šaláty. žalúdka. chuť má vtedy sladkú. rusky: v európskej časti ZSSR sa neuvádza VILÍN VIRGINSKÝ Ker alebo stromček vysoký až 7 m. ďalej krkoška hľuznatá (krablice hlíznatá — Chaerophyllum bulbosum L. Jeho kultúry boli rozšírené niekedy aj u nás. Býva hrubý ako prst. Obsahové látky koreňa tvorí predovšetkým inulín (rezervný polysacharid. U nás sa neprávom zanedbáva. väčšinou sa lisuje na kompaktnú hmotu. Na farmaceutický trh prichádza spravidla z atlantickej oblasti Severnej Ameriky. inozitol. pór) alebo s mäsom. preto slúžia aj ako požívatina. keď ho do Európy priviezol Collinson. púpava) môžu byť cennou zeleninou najmä pre diabetikov. poskytuje chutnú a ľahko stráviteľnú zeleninu. Pomenovanie hamamelis je známe u Athaenea. treba dať však pozor na príbuzné jedovaté druhy! Mladá vňať krkošky sa dá upraviť ako špenát. konáre lysavejúce. Menej sa používa kôra.) sa dá upotrebiť ako zelenina — v južnej Európe sa pripravuje z neho obľúbený šalát. Tieto rastliny (hadí mor. pri hroziacom potrate a zvonka na podliatiny. Odvar z kôry a listov užívali severoamerickí Indiáni oddávna proti mnohým chorobám. púpavu. opuchy. hemostyptikum a venotonikum. Podobne ako špargľu možno upraviť podzemky z rastliny čistec Sieboldov (čistec hlíznatý . Plod je tobolka s dvoma olejnatými čiernymi jedlými semenami.. močopudný a zmäkčovací prostriedok. taliansky: Hamamelide. nazývané hamamelitaníny a silicu. Poskytuje dužnatý podzemok — Radix (Rhizoma) scorzonerae (hispanicae). na severoamerickú drevinu ho preniesol Linné. nezvädnuté a celé korene. Možno z nich variť výbornú diétnu polievku. kombinovať s inou zeleninou (karotka. Tretia zelerovitá rastlina je potočník sladký (sevlák zeleninový — Sium sisarum L. pražiť. stopkaté. Zo zelerovitých rastlín má podobné použitie buľka hľuznatá (bulvuška hlíznatá — Bunium bulbocastanum L. vo Francúzsku pestovaná ako zelenina. čisté sa hneď kladú do vody okyslenej trochou octu alebo citrónom (inak dostanú čiernu farbu). je tu namiesto škrobu). guma a celulóza. vždy ho pokladali za liečivú rastlinu. ako aj pri pohlavných chorobách. vhodný na diéty. keď ešte roní mlieko. majú štyri úzke korunné lupienky. Druhové pomenovanie má podľa miesta pôvodného výskytu (Virgínia). Ker je rovnako dobre známy aj v Južnej Amerike.). vo veľkom sa pestuje vo Francúzsku. Čierny koreň je výborná zeleninová lahôdka zimných a najmä jarných mesiacov. dlhý. hojne minerálnych solí (vápnika. oškrabaných a uvarených čiernych koreňov. Odporúčal sa aj pri krvácaní z nosa. List sa zberá v jeseni a rýchle suší. Do európskej medicíny sa dostal po r. Drogu najčastejšie tvoria listy — Folium hamamelidis (oficinálne v ČsL 2 a vo väčšine svetových liekopisov).pestuje sa ojedinele v Maďarsku a v Nemecku. Listová droga slúži predovšetkým ako adstringens. upravovať ako karbonátky. svrbivé ekzémy. glykozid rozpustný vo vode a saponín (ten je však predmetom sporov) a Madaus (r. Korene sa varia v osolenej. kde sa stále pokladá za veľmi kvalitnú zeleninu. zvonček repkový. Kvety žlté. Osobitnou koreňovou pochúťkou sú čierne korene vyprážané ako rezne a podávané s majonézovým zemiakovým šalátom. Kuchynsky sa dá využiť aj kozia brada pórolistá. Hamamel je stará indiánska liečivá rastlina. na trh prichádza vo zväzkoch. pľúc a pod. železa. zapekať. keď je citeľný nedostatok zeleniny. fosforu) a vitamíny. Svojimi listami pripomína liesku. s 10 % prísadou liehu sa expeduje do celého sveta ako „pánska kozmetika". Listová droga — Folium hamamelidis i kôra — Cortex hamamelidis obsahujú predovšetkým triesloviny (3—9.Stachys sieboldii Miq. listy veľké. krátko končisté. vyrastajú z pazúch listov. predovšetkým však ako protizápalový prostriedok. čakanka. ktorý za mlada.5 %). 1736. Majú celkom príjemnú chuť. pri cievnych ochoreniach a na miestne zápaly. ktorých výživový a chuťový význam sa dosť často pre106 hliada. asparagín.). čriev. bohaté na olej.05 %. Koreň je výživný. Pred prípravou sa oškrabú ostrým nožom. u nás nedocenený. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2—3 razy denne). Silica je v čerstvých listoch asi 0. 1898) bol osvedčeným vonkajším i vnútorným prostriedkom proti hemoroidom (osobitne pri krvácajúcich). Spoľahlivo sa dá odlíšiť mikroskopicky: lieska totiž má v mezofyle veľké drúzy šťaveľanu vápenatého a hama- mel idioblasty — kamenné bunky. Pochádza z Číny. Čierny koreň sa aj pestuje. Kôra má podobné použitie. Pri kupovaní treba vyberať hladké. dávkuje . listy sa okrem toho líšia chemickými reakciami.) . glukozid podobný koniferínu. potom veľa sacharidov. ale dajú sa i dusiť. napr. U nás sa pestuje ako dekoratívna drevina v parkoch a okrasných záhradách. tiež na uľahčenie odkašlávania (expektorans). stor. nepatrne horkastú. čakanka obyčajná a púpava lekárska. najmä v Brazílii. Kôra sa zberá tradičným spôsobom a je oficinálna v niektorých starších liekopisoch. Tiež zvonček repkový (zvonek hlíznatý — Campanula rapunculus L. rastúcu najmä pri riečnych tokoch v nížinách a na piesočnatých presypoch. krátke tyčinky a štvorlistý kalich. Ďalej je prítomný sliz. 2—3 šálky denne) ako potopudný. lebo namiesto škrobu obsahujú inulín (majú ho okrem úborovitých a čakankovitých rastlín aj zvončekovité a horcovité rastliny). HAMAMEL VIRGÍNSKY Hamamelis virginiana L.Hamamelidaceae Nemecky: Virginischer Zauberstrauch. elipsovité. na kŕčové žily. ďalšími obsahovými látkami sú cholín (asi 0. kozia brada.2 %). Kuchárske príručky bežne uvádzajú recepty na prípravu očistených. zvonka 3 polievkové lyžice na liter záparu (na kúpele a omývanie). Destilát z čerstvých listov a konárikov je v USA veľmi obľúbený. Ako kuchynská zelenina prešiel do všeobecného používania až začiatkom 17. Možno ho aj sušiť — bežným spôsobom ako korene iných úborovitých či čakankovitých rastlín — pozri napr. arginín. manitol. 1938) uvádza aj kyselinu askorbovú. prípadne sa dávajú do zriedeného mlieka. používali sa aj múčnaté semená. V európskych kultúrach je asi 350 rokov. hlavne elágového typu.dza z talianskeho scorza = kôra a nera = čierny (pre vonkajšie čierne zafarbenie). hrubo vrúbkovano zubaté. vo Francúzsku a odtiaľto sa rozšíril do Nemecka a k nám. anglicky: Witch-Hazel. pupalku dvojročnú (Oenothera biennis L. Anglicku i Švajčiarsku.5 % a obsahuje hlavne eugenol a seskviterpény (R. V Amerike sa nachádza v každej holičskej oficíne. 1962). Koreň sa niekedy používa v liečiteľstve (10 % odvar — nechať mierne vrieť asi 20 minút.). Mäkké sa scedia a upravujú ako špargľa. trochu okyslenej vode. Hamamelovité . Rastlina pochádza zo Severnej Ameriky.). Kvitne v jeseni alebo v zime. Podobne možno upotrebiť aj niektoré ďalšie rastliny. v kôre 0. ktorý ním označoval mišpuľu. musia vrieť asi 1/2 až 3/4 hodiny.

významný druh prí107 . Preto sa niekedy zamieňa i pri alopatickom upotrebení. súvislá. zväčša koncové kvety majú 10—12 žltých korunných lupienkov. plody sú chlpaté nažky. kôry a mladých konárikov.) Spach Syn. zlatúš Nemecky: Fruhlings-Adonisroschen. miláčik. hemoroidov a kôra i list sa niekedy aplikujú spolu vnútorne — extrakt 2—3-krát denne 1 čajová lyžička alebo 10-15 kvapiek výťažku 3—krát HLAVÁČIK JESENNÝ + Adonis autumnalis L. + Adonanthe vernalis (L. zápary alebo odvary či extrakty sa upotrebujú najmä v mastiach pri hemoroidoch alebo v čapíkoch pri kŕčových žilách. väčší počet tyčiniek a drobných semenníkov na guľato vajcovitom lôžku. horká tráva. farmaceutický prípravok vyrábaný priemyselne z tekutého hamamelového extraktu je Aviril H unguentum — masť na hemoroidy. a prípravok liečebnej kozmetiky Neridé mlieko po opaľovaní . Tvorí napr. Ľudovo: český elebor. na výslnných trávnatých svahoch. francúzsky: Adonide printaniere.2 % extraktu a mierni nepríjemné následky nadmerného opaľovania a urýchľuje regeneráciu. slepomak (jarný). Podľa homeopatického liekopisu sa oficinalna urtinktúra pripravuje z kôry čerstvých výhonkov a koreňa. pripravovaná destiláciou z čerstvých listov. proti miestnym zápalom kože i slizníc a pri hnačkách. v lesostepných porastoch. na Slovensku len zásadne — povoľuje sa obmedzený zber na určitých lokalitách. análne trhliny a pod. poľný kohútik (kominárik). kačičky. maďarsky: Tavaszi hérics. prípadne extrakt — Extractum hamamelidis corticis seu Extractum hamamelidis fluidum (listov). rusky: .obsahuje 0. Jednotlivé. lišajov.5 Hlaváčik jarný je trváca bylina s 20—35 cm vysokou listnatou stonkou so striedavými listami dvojito až mnohonásobne strihanými na čiarkovité až nitkovité segmenty. preto sa výťažky Požiadavky ČsL 2 sú takéto: z listov môžu zužitkúvať v kozmetike. rusky: . HLAVÁČKOVEC PODZIMNÍ Akosť — najviac v % Znak Červenohnedé časti materskej rastliny pochádzajúce z osí Cudzie organické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej v % ČSL 2 5 2 6 2 3. vredoch predkolenia. čierne (falošné) korenie. HLAVÁČEK JARNÍ HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ + Adonis aestivalis L. kožná pigmentácia ostáva neporušená.: Adonis vernalis L. Extraktom možno umývať i vlasy (proti lupinám). Na to slúži predovšetkým hamamelová voda — Aqua hamamelidis. Čs. Druh rastie v teplomilných dúbravách. na zastavovanie krvi a na hojenie rán. volové očko Nemecky: Sommer-Adonisroschen. anglicky: Spring Adonis. počet jeho prirodzených lokalít ubúda . taliansky: Adonide primaverile. slepomak letný. rusky: HLAVÁČKOVEC LETNÍ HAMAMEL VIRGÍNSKY sa 1 polievková lyžica na šálku odvaru. Podľa niektorých botanikov je iba plemenom h. Ľudovo: červánky. Výťažky. V miernom adstringentnom účinku spočíva aj určitý spôsob ionizujúceho pôsobenia na pokožku.denne. ľná ružička. maďarsky: Nyári hérics. Homeopatia sa pokúsila za hamamelový list zaviesť ako náhradku list liesky.je zákonom v ČSR úplne chránený druh. ohníček. maďarsky: Ószi hérics. hlaváč. Drogy treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch. letného Nemecky: Herbst-Adonisroschen. rozstrihaný mak. voda i extrakt sa používa aj na ošetrovanie podliatin. údajne sa osvedčil.

stonku má vysokú 20—40 cm. adonitoxigeníny (adonitoxín). saponíny a 2. na spodnej strane zväčša čiernych lupienkov. druhové pomenovania upresňujú niektoré vlastnosti (vernalis značí v latinčine kvitnúci na jar). Botanicky sa dlho zamieňali za čemerice a najmä korene a semená sa používali pri najrozličnejších chorobách — dokonca aj pri rakovine. poskytujú mu dostatok peľu. Účinné obsahové látky sú kardioglykozidy . pri opatrnom obracaní. kvety má z 5—8 karmínových. Niektoré druhy hlaváčikov poznala už antika a opriadla ich mýtmi a povesťami. v prievane. jednotlivé kvety majú korunné lupienky červenej farby a dozrievajú v holé nažky so zeleným zobáčikom. Hlaváčiky sa opeľujú hmyzom. že hlaváčik má vlastne indikácie ako náprstník. s listami mnohonásobne strihanými na čiarkovité segmenty.strofantidíny (cymarín. potom flavonoidy. čím sa začal prieskum hlaváčika v tomto smere. Hlaváčik jesenný je tiež jednoročná bylina. rastie najmä v kultúrnych spoločenstvách obilnín a priemyselných rastlín. k-strofantín). ČsL 2 výslovne zakazuje v droge prímes h. Pri prieskume tohoto účinku ruský vedec Bubnov r. plody sú holé nažky.2 % cymarínu. Ľudove najčastejšie pri ťažkostiach s močením. tiež pri klimakterických ťažkostiach srdca 108 . letného. V porovnaní s inými rastlinami je v droge veľa lítia. jarného je kvitnúca vňať — Herba adonidis. listy strihané až na čiarkovité segmen- Droga — Herba adonidis (vernalis) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Najviac v % 2 14 10 2 ty. Vedecké pomenovanie hlaváčikov je odvodené od krásneho gréckeho boha Adonisa — predobraz každoročne sa obnovujúcej vegetačnej sily. Rastie na roliach. kam ju nechtiac vysievajú semenami z južnej Európy. Viaže sa na pôdu s výrazným obsahom vápna a na nižšie.HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ rodnej rezervácie Devínska Kobyla pri Bratislave. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. kumulácia nenastáva. Droga okrem toho pôsobí výrazne diureticky. aby sa zamedzilo rozkladnému pôsobeniu enzýmov. Druh je častou burinou poľných pôd. účinnosť sa hodnotí na morčatách). Drogu treba skladovať v tme v dobre zatvorených nádobách a staršia ako dva roky by sa nemala používať. Strata sušením je asi 5 : 1 . zriedka sa pestuje v záhradkách na okrasu. diuretikum v ľahších a stredne ťažkých prípadoch dekompenzácie a funkčných srdcových ťažkostiach. v núdzi možno sušiť v tieni. odrezáva sa bez spodných bezlistových častí (apríl—máj) a suší oddelene (je jedovatá) pri teplote 55 — 60 °C v priebehu pol hodiny. v tenkých vrstvách.6-dimetoxybenzochinón. jesenného a h. Predmetom zberu z h. Hlaváčik letný je jednoročná bylina so stonkou 20 .30 cm vysokou. a preto droga sa na liečebné účely stabilizuje a nastavuje na určitú účinnosť (Adonidis pulvis normatus — Iiekopisy zvyčajne žiadajú obsah 0. 1883 ako prvý zistil. nemajú však medovinu. teplejšie polohy. Užíva sa preto ako kardiotonikum. Srdcové glykozidy sa ľahko rozrušujú. Srdcové glykozidy sa relatívne zle resorbujú a rýchle doznievajú.

Predávkovanie vyvoláva ťažkosti a prejavy ako intoxikácia — otrava digitaloidmi. Nemecky: Zweigriffiger Weissdorn.(najčastejšia a najvhodnejšia forma je štandardizovaný extrakt). v ohradách. azarolus) ako krataigos — zhotovovali sa z neho prípravky utišujúce bolesti. t. hlavne pri nedostatočnej činnosti srdca (insuficiencii). španielsky: Espino blanco. H. Kroviskový a lesný druh hojný až po horský stupeň. rusky: HLOH JEDNOSEMENNY Hloh obyčajný je tŕnitý ker alebo polostrom. taliansky: Biancospino. Syn. droga teda nemôže byť náhradkou za Herba adonidis vernalis. Čs. usporiadané do priamych vrcholíkov. sušiť by sa mala ako vňať h. Vedecké pomenovanie hlohu je odvodené od gréckeho krataigos = silný (pre ťažké a tvrdé drevo alebo pre tŕne používané prv ako zbraň). Pri bežnom dávkovaní nie je nebezpečenstvo nežiadúcich účinkov. V homeopatii sa rastlina používa od 19. na medziach. Hlaváčiky pre špecificky účinné obsahové látky a toxicitu môže predpísať iba lekár.účinnosť je však iba 1/30 h. maďarsky: Csere galagonya. Najvyššia jednotlivá dávka je 1. Druh rastie na pasienkoch. troj-až päťlaločnaté. monogyna z monos = jediný a gyne = žena. stor.: C. francúzsky: Aubépine commune. s krátkou stopkou. napr. i po dozretí na nich ostávajú výrazne odstávajúce kališné listy. s jednou čnelkou). jesenný má tiež podobné digitaloidy . H. neopadnutými korunnými lupienkami bez prímesí listov 109 . aj zubov. priemyselne vyrábané prípravky nie sú. zápaloch pľúc a reumatizme. Pre závažnosť indikácií môže drogu ordinovať iba lekár. rusky: HLOH OBYČAJNÝ HLOH OBYČAJNÝ HLOH JEDNOSEMENNY Crataegus monogyna Jacq. Listy v dospelosti nemajú chlpy v pazuchách žilnatiny. j. vajcovité. správy sú nespoľahli- vé a rastliny asi neboli obľúbené. letný je rovnako jedovatý. maďarsky: Egybibeszárú galagonya. O liečebnom používam hlohov v antike sa vie málo. listová čepeľ na báze klinovitá.0 g — užíva sa zvyčajne 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa 2—3-krát denne. Najčastejšie liečebné použitie majú štyri drogy: kvet — Flos crataegi. anglicky: Hawthorn. Quercetanus. osobný lekár Henricha IV. zriedka sa zberá kvitnúca vňať — Herba adonidis aestivalis. Podľa fytoterapeuta Leclerca (1927) sa dnešné používanie hlohu po prvý raz náznakovite spomína v rukopisných poznámkach neznámeho francúzskeho autora zo 17. anglicky Midland Hawthorn. často ho vysádzajú v parkoch ako solitéru. Plody sú guľovité červené malvičky. najvyššia denná dávka 6. francúzsky: Aubépine á style unique. ale majú iba 1/90 účinnosti h. ktoré v dospelosti opadávajú. Listy majú na líci roztrúsené trichómy. Hloh jednosemenný je husto rozkonárený ker alebo malý strom. Nemecky: Eingriffiger Weissdom. laevigata (Poiret) DC. ktorý odporúčal kvety proti úsadu. jarného.0 g. ktorý sa zberá iba z bielokvitnúcich druhov na začiatku kvitnutia (máj—jún). ku ktorým v zrelosti priliehajú kališné lístky.. listy stopkaté. Hloh spoľahlivo nachádzame až u Petrusa de Crescentiis. Homeopatická esencia sa používa podobne (dil. rastie na stranách a niekedy sa pestuje v parkoch. pri okraji svetlých lesov. Druhové označenie vyjadruje ďalšie vlastnosti (oxyacantha pochádza z gréckeho oxys = ostrý a akantha = tŕň. taliansky: Pappa di volpe. jarného. pri angina pectoris. stor. časť konárikov sa premieňa na tŕne dlhé asi 12 mm. D 4—D 2). ostanú iba okolo žilnatiny. Kvety sú biele. Gréci nazývali kry oxyacantha a Theofrastos spomína ozdobný hloh (C. HLOH OBECNÝ Crataegus oxyacantha L. Kvety sú biele. Okrem druhov u nás pôvodných rastú v ČSSR aj druhy cudzokrajné a pestované. letného. španielsky: Espino. pripravoval z hlohu pre svojho monarchu dodnes osvedčený Sirupus senectorum. Obsahuje tiež glykozidy digitaloidného charakteru. dozrievajú v jednosemenné tmavočervené malvičky. účinnosť je veľmi slabá. mladé konáriky sú plstnato odeté.

10 2 1 — 15 4 II. Drogu pri skladovaní treba často kontrolovať. Homeopatia používa čerstvé plody z h. aby sa nepripiekli. najmä v starobe. Zosychá v pomere 4—6 : 1. pije sa 2-krát denne až 3-krát (plod). saponín. katechínové triesloviny. napr. potom dosúšajú umelo. bohato zastúpené červené farbivá patria do skupiny antokyanov.5 10 11 ČSN 86 6417 — Folium crataegi Znak Časti kvetov Konáriky a ich časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkost Popol (tj zvyšok po spalovaní drog)) Akosť — najviac v % I 3 1 1 0 . Sušia sa napred v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste. no iba zrelé. Zosychajú v pomere asi 5—6 : 1. Účinkujú ako srdcové tonikum — na povzbudenie srdcovej činnosti. Červené farbivá pôsobia sedatívne. ako aj pri poruchách rytmu. tmavé kvety a inak zafarbené listy ako na rastline Iné časti materskej rastliny (konáriky a pod. kvety sa rozpadávajú. 30 10 2 0. drogové normy majú štyri ustanovenia: ČSN 86 6229 — Flos crataegi Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. Drogy sa dávkujú: kvet — 1 polievková lyžica na šálku záparu. Obchodne najžiadanejší a oficinálny podľa ČsL 4 je list s kvetom — Folium crataegi cum flore (niekedy označovaný ako Herba crataegi). suší sa rozostretý v tenkých vrstvách v tieni. materiál sa spracúva podobne.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Akosť — najviac v % I. Drogy sa v terapii používajú hlavne ako antisklerotikum. hlohové farebné látky zo skupiny flavonoidov: flavónový glykozid hyperosid a vitexín-ramnosid. pije sa 2 razy denne. 20 4 2 0. skupina vitamínov B (hlavne B1) a pektíny. 110 Čs. teplotou do 70 °C. bez stopiek. potom je tu kyselina askorbová. Materiál je náchylný na zaparenie. nepoškodené. pomer zosušenia 5 . na zníženie vysokého krvného tlaku a súčasné zlepšenie prietoku krvi v srdci (základný rozdiel od náprstníkovej terapie). aglykóny kvercetín a vitexín.5 12 9 ČSN 86 6617 — Fructus crataegi Znak Plody sfarbené inak ako červené (tmavé. zberajú sa v septembri . v rúre. zdravé.5 12 6 II 3 5 3 2 14 8 ČSN 86 6433 — Folium crataegi cum flore Znak Stmavnuté kvety.6 : 1. či ne vlhne a neplesnie. list s kvetom alebo plod: 1 kávová lyžička na šálku záparu. 10 4 1 — 10 9 II. hypotenzívum. veľmi podobné — triterpénové kyseliny (krategolová.5 15 6 . oleanolová). Po dohovore s nákupňou sa vykupujú aj surové — pri väčšej dodávke. Nesmie sa obracať. 20 8 2 0. Celkom rozvinuté kvety sa pri sušení rozpadávajú a žitnú. Najlepšie je dosušiť umelým teplom. bylinné konce konárov s kvetmi sa zdrhujú a manipuluje sa s nimi ako s kvetmi (apríl—jún).) Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Akosť — najviac v % I. 15 5 1 — 12 7 II.októbri. resp. obyčajného. kardiotonikum a sedatívum. spálené a pod. Pomer zoschnutia: 6-8 : 1. musíme dať pozor. rýchlo (umelým teplom do 35 °C). Hojne žiadané sú i plody — Fructus crataegi. Účinné látky drog sú v podstate rovnaké. Droga podľa požiadaviek ČsL 4 musí obsahovať najmenej 0. Zberá sa aj list — Folium crataegi (máj—júl). ďalej koronárne a obehové účinné aminopuríny.7 % flavonoidov (počítané ako hyperosid).a konárikov. ursolová.

v burinných nitrátofilných spoločenstvách. drogu tvoria biele kvetné koruny bez kalicha. Odborné pomenovanie hluchavky je odvodené od gréckeho laimos alebo lamos = hltan. 207. mohla to byť aj konopnica (Dalanum Dostál — napr. Hluchavky sú všeobecne nenáročné byliny. dvojdomú a jednak nepálivú. 86. rastú ako burina a kvitnú od jari do jesene. D 1 — 0) má podobné indikácie ako alopatia. drevina kvitnúca bielo. lenže Dioskoridovo leukas nemožno s určitosťou vzťahovať na bielu hluchavku. sa rozširovala iba pomaly. fialovastá. 1983 bola aj vňať — Herba lamii albi. 89. HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BÍLÁ Lamium album L. okrem C. španielsky: Lamio blanco. kvitnúca vňať. na okraji výrazne pílkovité. mŕtva pokriva Nemecky: Weisse Taubnessel. kvitne v máji až júni.Drogy sa častejšie miešajú s inými. curvisepala Lindm. štvorhranná. hypotenzívum) s listami a kvetmi hlohu. resp. Dávajú veľké množstvo citrónovožltého medu a málo peľu.vyrábajú v zahraničí — za veľmi účinnú formu sa pokladá aj vodno-liehový výťažok. biele alebo žltkasté. suchý extrakt z h. taliansky: Lamio bianco. Stopkaté protistojné listy sú vajcovito kopijovité. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20 — 50 cm. Druhové označenie vyjadruje farbu kvetu — album = latinsky biely. pri múroch a cestách. U nás rastie asi 7 druhov hluchaviek s niekoľkými poddruhmi. Známy liečiteľ Kneipp ordinoval kvet do zmesi so žihľavou o. anglicky: White DeadNettle. aby sa na ňom mohla precvičiť precíznosť zberačskej práce a získala patričná rutina. i. Predmetom nákupu je kvet — Flos lamii albi a od r. Homeopatická esencia (dil. 200. migréne a pod. Druh rastie najmä na lesných čistinách. žltkastobiela. 163. segetum (Necker) Dostál). křivokališný). 1920) je kvet liečivom pri ženských chorobách. 162. hluchá žihľava. plod je v čajovine Valofyt Neo (nervínum). ktorá obsahuje aj plody. proti ochoreniu dýchacích ciest a sám ako naparovací prostriedok pri ušných ochoreniach. roztoku Valosedan (sedatívum pri ľahších formách nespavosti. Čs. za najúčinnejšiu časť sa pokladá kvet. francúzsky: Lamierblane. Zberový materiál je vhodný na to. hojná vo svetlých lesoch a krovinách (Karpaty až po úpätie Tatier — zvyčajne rátaná iba za poddruh h. pretože kvet má papuľkovitú zubatú korunu. Už Dioskorides a Plínius botanicky rozlišovali dva druhy žihľavy — jednak malú pálivú. 164. vtedy označovanej ako Urtica mortua . malvičky tmavočervené. príp. plnokveté alebo pestované a zušľachťované príbuzné druhy hlohu sa pre farmaceutické účely nezberajú. D. no iba jeden má bielo sfarbenú korunu. jasnota. 91. Plody sú vajcovité tvrdky. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Alvisan Neo (antisklerotikum. krivokališný (h. 88. Ružokveté. maďarsky: Fehér árvacsalán (tátkanaf). Podľa Plínia hluchavka slúžila predovšetkým ako kataplazma na opuchy. tinktúra). v ohradách a živých plotoch. pomliaždeniny a na rany. rúbaniskách. Dioskorides ju odporúčal aj proti uhryznutiu divou zverou. 161. h. 87. Sú dobrými včelárskymi rastlinami. stonka priama. 84. O možnostiach užívania je potrebné poradiť sa s lekárom. 203. jednosemenného). Biele koruny 111 .). listu s kvetom tvorí zložku roztoku Passit (sedatívum). Stredoveké herbáre nevedeli k týmto indikáciám veľa dodať a aplikácia rastliny. Niekedy sa výťažky z hlohu kombinujú s výťažkami z náprstníkových listov a strofantových semien (prípravky tohoto typu sa . Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: hluchá pŕhľava. Čajoviny č. 83. Zber dovoľuje aj ČsL 4. dražé Sedobelin (spazmolytikum so sedatívnym účinkom). Kvety sediace v pazuchách listov.mŕtva žihľava.. Novšie (asi od r. lamia = druh morského žraloka.

taliansky: Poligala amara. vulgaris L. maďarsky: Keserú pacsirtafú. ako saponíny americkej horčinky senegovej. že horčinku poznal Plínius a obaja autori jej prisudzovali laktačné pôsobenie a spomínali použitie aj pri pľúcnych a prsných ochoreniach. Folium menthae piperitae a pod. comosa Schkuhr — h. major Jacq. bez zdrevnatených častí. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. 10 1 1 10 11 II. kyslý saponín. Droga sa častejšie používa v kombináciách (expektoračná s Herba serpylli. Droga sa preto zvyčajne zaraďuje do skupiny s nie celkom preskúmanými obsahovými látkami. V I. odporúča sa dosušiť umelým teplom (pri 30-40 °C). Pri identifikácii prakticky rozhoduje horká chuť. doplnkový nemecký. Ich podstatným odlišovacím znakom je slabá alebo celkom mierna horká chuť. 1938 (z európskych napr. ďalšie dva zadelil novšie Dostál do samostatného druhu Polygala amarella Crantz (horčinka horkastá). HORČINKA HORKÁ VÍTOD HOŘKÝ Polygala amara L. akostná trieda v zátvorke) môže byť maximálne 10 % (20 %) drogy s iným zafarbením. sliz. vňať najmä triesloviny (až vyše 10 % ) . Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch líšiacich sa najmä bohatosťou strapcov. 1 % (2 %) anorganických prímesí. Polygala — polygalon bolo známe už v antike. čo vyvolalo hľadanie rovnako účinného domáceho druhu horčinky. pomer zosušenia je asi 4 : 1. i ďalšie látky bližšie nepreskúmané. resp. že po nich kozy a kravy dobre doja. triesloviny. Stavikrv vtáčí treba rozhodne pokladať za falšovanie.. soli draslíka. Rastlina rastie na suchých lúkach a pasienkoch od nížin do alpínskeho stupňa. chochlatá (rastie na lesných okrajoch a suchých lúkach). 195. istejšie je. Dioskorides ho spomína veľmi krátko. menštruačných tažkostiach. Vedecké pomenovanie horčinky je odvodené od gréckeho polys = veľa a gala = mlieko. 1970). portugalský a rumunský) mali oficinálnu vňať s koreňom — Polygalae herba cum radice (Herba polygalae amarae cum radice). Podobné a príbuzné druhy hojnejšie rastúce na Slovensku sú predovšetkým P. Plody sú tobolky. 1 polievková lyžica kvetov na 1/4 litra vody. Veľmi premenlivý druh. koreň sa očistí (najlepšie bez opláchnutia. Čajoviny č. pomer zosušenia je asi 7 — 8 : 1. P. Flos sambuci. hemoroidy. ženských ochoreniach. Majú asi taký charakter. prízemná listová ružica z tuhých vajcovitých listov väčších ako na byli (bylové sa smerom hore zmenšujú). prípadne s krátkym opláchnutím bez namočenia vňate) a materiál sa suší bežným spôsobom v tenkej vrstve na dobre vetranom mieste. Drogy sa liečebne používajú ako mucilaginózum. možno pri tom ohnúť byľ a vytrhnúť všetky kvety naraz z celého papraslenu. druh má kolienkovitú byľ. dánsky. pri chorobách močových ciest. pri výtoku (fluóru). popol 16% (18%) a popol nerozpustný v HC1 2 % (3 %). byľ jednoduchá. Folium farfarae. — h. Folium urticae. akostnej triede (II. niekedy modrofialových i ružových alebo bielych kvetov.Kvalita drogy podľa ČSN 86 6225 pre kvet — Flos lamii albi: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. ďalej proti nespavosti. krížok. Predmetom zberu i dnes býva horčinková kvitnúca vňať s koreňom. anglicky: Bitter Milk Wort. Súkvetie tvorí koncový hustý strapec modrých. Droga sa nedrobí. listy s prílistkami a drobné nevzhľadné kvety s bielym až ružovým lemovaním. 233. vítod horký Nemecky: Bitteres Kreuzblumchen. pri tzv. homeopatický liekopis na esenciu iba čerstvú kvitnúcu vňať. Podobne sa manipuluje aj s vňaťou — zosušenie 6 : 1 . ale aj ako celkové metabolikum. Ľahko podlieha skaze — je hygroskopická a citlivá na svetlo. ľahko sa zaparí a treba ju sušiť riedko rozloženú (najlepšie umelým teplom). obyčajná (dosť hojná na podobných miestach) a P. Skutočný záujem o horčinky vznikol po dokázaní liečivých účinkov severoamerického druhu Polygala senega (Radix senegae — pozri cudzokrajné drogy). okrem toho hlavne ľudovo. Mladé listy slúžia na jarné šaláty a polievky. veľkosťou kvetov a stanovišťom. 226. švédsky. dokonca i verí. vňať sa dávkuje o niečo vyššie. Suší sa rýchlo. metabolizujúca s Herba glechomae. na miernom teple a v celkom tenkých vrstvách bez obracania. na horách iba vo vápencových oblastiach. Zápar z drogy alebo aj z čerstvých kvetov sa odporúča ako lahodný a voňavý bylinný čaj (Korbelář. Podobné údaje majú i stredoveké a novšie herbáre. sladí sa medom. nesmieme ich však pri tom veľmi stlačiť! Materiál je veľmi náchylný na zaparenie a na to treba dbať už pri zbere a najmä pri sušení. listy sú velmi horké. totožného s kyselinou polygalovou (americký koreň ho však má 6 — 10 % ). zvonka sa pripravuje asi 6 % zápar. pije sa 2-krát denne. análne trhliny a popáleniny. expektorans a pri poruchách trávenia. Jej kvalita sa hodnotí podľa internej normy IN 1/82. Horčinkovité — Polygalaceae Ľudovo: kostolíček. Niektoré liekopisy okolo r. Drogu neskladujme — ihneď ju treba odniesť do nákupne. Hlavné účinné obsahové látky sú saponíny. 221. silicu. adstringens.). Vňať sa zberá začiatkom kvitnutia. iba niekedy bez koreňa (zber: máj—jún). francúzsky: Polygala amer. španielsky: Poligala amarga. Herba violae tricoloris a pod. rusky: (nerastie v európskej časti ZSSR) Trváca bylina vysoká iba 10—15 cm. väčšia (dosť hojná na stepných lúkach a slnečných kamenistých stranách). Expektoračné pôsobenie drogy zrejme podporuje fenolový glykozid gaulterín (agly- . Fructus foeniculi. 223. rast na barinatých miestach a neprítomnosť prízemnej listovej ružice. 25 2 2 10 13 hluchaviek trháme iba ručne za suchého počasia (od mája do októbra). pretože o niektorých druhoch sa verilo. v koreni je až 1% neutrálneho saponínu senegínu. Dávky kvetovej drogy sú zvyčajne 112 1 kávová lyžička na šálku záparu. — h. flavonoidy a bližšie nepreskúmané glykozidy. horčinková vňať s koreňom. Homeopatia používa na špeciálne rozotieraný prípravok Teep celú rastlinu i s koreňom (zber: máj—júl). vlhkosť v oboch akostných triedach do 14 %.D la má zhruba použitie ako alopatia. flavonoidy a sliz. Kvet obsahuje hlavne silicu. křížkové korenie. zvonka na ekzémy. 153. Homeopatia pripravuje esenciu 0ažDil.

: 127. ktoré sa dajú odlíšiť jednoduchými chemickými reakciami. kvetom prvosienky. malé množstvo silice (asi 0. U nás rastie iba v kultúrach. Zo samej vňate sa spravidla pripravuje iba studený macerát (1 plná čajová lyžička drogy ako denná dávka). že sa tu dosť často stretávame s tmavými. koreňom bedrovníka a mydlice. t. j. ktoré už odkvit113 . Z nejedovatých koreňov sa najčastejšie nájdu korene štiavov (druhy rodu Rumex L.05 %) a droga obsahuje aj horčiny (polygalín . v SSR je horec luskáčovitý čiastočne chránený. Klinicky a experimentálne sa dokázalo. pijú sa 2-3 šálky denne. taliansky: Genziana maggiore.). majú repovitý tvar a sú tmavé. Pravda.polygamarín). Sú sírovožltej farby. Ľudovo sa ešte i dnes užíva na podporu tvorby mlieka u dojčiacich matiek. možno trhať bez poškodenia podzemnej časti jeho nadzemnú časť). aníz. Celsus ho odporúčal ako protijed. jedovatých koreňov. maďarsky: Sárga tárnics. v ktorých sa kombinuje s tymianom. fenikel. ju úspešne ordinoval i pri pochrípkových bronchitídach na uvolnenie hlienov a pri čiernom kašli katarálneho pôvodu. rusky: HOŘEC ŽLUTÝ kón tvorí metylester kyseliny salicylovej). Prítomné bývajú aj hľuzy prilbice modrej. dolné s krátkou stopkou. občas aj v zverolekárstve. Plody sú jednopuzdrové tobolky. široko elipsovité. V horských oblastiach Balkánu. Druh sa vyskytuje na pôvodnom stanovišti v ukrajinských Poloninách. Horcovité — Gentianaceae Ľudovo: encián Nemecky: Gelber Enzian. fialky trojfarebnej. Ďalej tu bývajú korene ľuľkovca zlomocného (Radix belladonnae). vňaťou rosičky. španielsky: Genciana. ale skrutkovito sa stáčajúce a tvoriace tak stonku. neodmieta sa však a v NSR ešte dnes tvorí zložku niektorých priemyselne vyrábaných liečivých expektoračných čajovín. ktorá nemá listy krížno protistojné. Droga domáceho pôvodu pochádza iba z pestovaných rastlín. Používa sa aj ako metabolikum. anglicky: Yellow Gentian. celistvookrajové. Horce patria v ČSSR medzi úplne chránené druhy (v ČSR všetky. francúzsky: Gentiane jaune. zvyčajne sa dáva 1 kávová lyžička na šálku odvaru. Kvety na dlhých stopkách v pazušných zväzočkoch. stor.HORČINKA HORKÁ Pri droge nepoznáme žiadne nepríjemné vedľajšie účinky. horné sediace. podstatne ich charakterizuje vláknitý drevnatý lom. ktorý ním liečil mor. treba ju vyššie dávkovať: 20-25 g na 200 ml vody ako odvar — jedna polievková lyžica každé 3 hodiny. Španielska a Francúzska sú predmetom zberu staršie korene a podzemky divo rastúcich rastlín. že droga má skutočne expektoračný účinok. Hojne sa užíval aj ako anthelmintikum (proti črevným parazitom). medovkový list — 1 lyžica čajoviny na zápar z 300 ml vody. zvyčajne sa dávkuje 1—3 g na odvar (čaj). že horčinka môže byť náhradnou až plnohodnotnou (paralelnou) drogou za drahšiu severoamerickú senegu. Trváca bylina vysoká 60 —100 cm. Pre obsah horčín možno drogu ordinovať aj ako amarum — tonikum na tráviace orgány. ktoré sú svetlej farby a obsahujú veľa škrobu. častejšie sa však kombinujú ich výťažky. Leclerc — známy francúzsky fytoterapeut. Zámeny preto neprichádzajú do úvahy. listy protistojné. V 15. skoro čiernymi podzemkami kýchavice bielej (Radix — Rhizoma veratri albi). Droga Polygalae herba cum radice sa v súčasnej oficiálnej medicíne pokladá za obsolétnu — zastaranú. Čajovina č. V koreňovej droge sa treba vyvarovať najmä nežiadúcich prímesí iných. horce veľmi preslávilo rímske cisárstvo. HOREC ŽLTÝ Gentiana lutea L. byľ priama. Prax ukazuje. Ako všetky drogy s horkou chuťou slúžil proti horúčke. Na základe prieskumov saponínových glykozidov (Glaser a Krauter) sa verilo. Pri ochoreniach z nachladnutia je najznámejšia kombinácia: rovnaký diel vňate horčinky s koreňom. Horec má pomenovanie podľa ilýrskeho kráľa Gentia. sa s nimi stretávame ako s napúčacím prostriedkom na rozširovanie otvorov rán a na zavádzanie do pošvy.

180. ktorá by zmenila farbu drogy a znížila jej horkú chuť. s číslom horkosti asi 12 000. 32.Radix gentianae. h. základom je amarogencín. ktorú zavŕši pomalé sušenie. obsah 2 %. 4 10 8 4 20 5000 hneď po očistení usušiť. najlepšie pri zvýšenej teplote 45—60 °C (stačí aj 20—30 °C). Má i široké priemyselné uplatnenie. podľa ČsL 3 je aj zvyčajne súčasťou pilulkovej hmoty ako plnidlo. droga je skoro celkom bez škrobu (obsahuje rezervný fruktózan inulín). liekopis dovoľuje použiť i podzemné časti h. sa robí v 6. 171.). purpurea L.) — všetko druhy u nás prísne chránené a niektoré celkom vyhubené. 226. Zber podzemných častí t. Materiál na liečebné účely treba Akosť — najviac v % 1. Bežne sa užíva 1/2 kávovej lyžičky (ČsL 4 1 g) odvaru alebo záparu.Tinctura amara a Tinctura gentianae (užíva sa 20-30 kvapiek pred jedlom). Reflektoricky povzbudzujú tvorbu žalúdočnej šťavy. bodkovaného (G. ktorého číslo horkosti je asi 58 miliónov. Horčiny horcov liečebne patria ku tzv. najmä v likérnictve. Droga dostane červenohnedú farbu a vytvoria sa v nej aromatické látky. Čajoviny č. pije sa 2—3 x denne po lyžiciach vždy pol hodiny pred jedlom. vyššie dávky vyvolávajú spravidla bolesti hlavy. Droga povzbudzuje aj činnosť pečene a žlčníka. amaroswerín a amaropagín. h. potom genciopikrosid. potom sú prítomné farbivá — napr.). roku kultúry v októbri—novembri alebo zjari (marec). amid kyseliny nikotínovej. Okrem koreňovej drogy čs.—7. užíva sa pri dyspepsiách a chronických gastritídach so subaciditou (s nedostatkom žalúdočnej kyseliny). po vykopaní sa materiál nechá na kopách alebo ešte slabo prikryje hlinou — tým vzniká fermentácia. pri hnačkách a na zvýšenie sekrécie žalúdočnej šťavy. j. sacharidy (gencianóza). punctata L. koreňov s podzemkami bez bočných korienkov Požiadavky ON 86 7028: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah vodného extraktu — najmenej Číslo horkosti — najmenej a zvyškov nadzemných častí . čistým horčinám (amara pura). triesloviny. nevoľnosť a dávenie. Liečebné použitie koreňov podmieňujú najmä glykozidne viazané iridoidy — horčiny. Inak nastane fermentácia koreňa. 177. Liekopisy (aj ČsL 4) a normy fermentáciu výslovne zakazujú. pannonica Scop. panónskeho (G. 2 10 6 3 33 10 000 II. Na potravinárske a likérnické účely sa korene sušia pomaly na voľnom vzduchu. žltý xantónový derivát gentizín. Strata na hmotnosti pri sušení je asi 80 %. 114 . sliz a pektín. Koreň horca tvorí podľa ČsL 4 zložku horkých tinktúr . Je aj zložkou priemyselne vyrábaných dražé Boldochol I (užívajú sa ako žlčotvorné — choleretiká). Droga je preto amarum-stomachikum. príp.HOREC ŽLTÝ li. 208. purpurového (G. U nás sa na tieto účely horec pestuje (má to byt' vo vyšších polohách).

Prašníkové sa odstraňujú. živice (asi 80 %). taliansky: Luppulo.0 %. farnezén. Tyčinkové kvety v koncových zložitých strapcoch alebo v listových pazuchách. V Čechách sa prvé chmeľnice založili asi začiatkom 11. Plody sú nažky. pobrežné kroviská. Po roku treba drogu vymeniť. Sušia sa v osobitných sušiarňach pri 40—50 °C. Droga má silne korenistý pach a škrabľavú chuť. nesmie CHMEĽ OBYČAJNÝ mať žíhaním viacej popola ako 10. anglicky: Hops. 1813 zaviedol ako sedatívum parížsky lekárnik Planche. lianovite plazivé byle sú dlhé až 6 m. Lupulín ľahko podlieha skaze i pri prísnom spôsobe skladovania (v dobre uzatvorených obaloch a chránený pred svetlom). Chmeľové žliazky — lupulín pre medicínu objavil r. Preosiatím a vyčistením usušených zrelých šištíc — hlávok získame práškovú drogu Glandulae lupuli — chmeľové žliazky (Lupulinum — lupulín).5 13 9 2 0. Silice má byť najmenej 0. španielsky: Lupulo. piestikové kvety tvoria vajcovitú šišku so šupinami pokrytými žliazkami. ČsL 2 a ČSN 46 2510 povoľuje v nej ojedinele pieskové zrná a v malej miere odlomky plodových šištíc. Ako liana sprevádza poriečne lužné lesy. Pach ako valeriána smie byt' iba slabý. 5 10 1 0. dlanito 3—5-laločnaté. V kultúrach sú rastliny iba s piestikovými kvetmi.4 115 . Konopovité — Cannabaceae Nemecky: Gemeiner Hopfen.4 II. stor. krvčistiaci prostriedok a na podporu menštruácie. zárasty neošetrovaných kanálov a mokrých priekop s mierne eutrofnou vodou. V klasických herbároch sa uvádzajú mnohé indikácie. pomer zosušenia je asi 4 : 1 . francúzsky: Houblon grimpant. Prášok sa po vytrasení ešte dosúša. Listy stopkaté. Pestoval sa už v antickej epoche. rusky: Trváca dvojdomá rastlina. nesmie obsahovať hýfy plesní alebo dokonca hmyz a páchnut ako syr. lebo stráca účinnosť. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým silicu (1—3 %. Pomer zosušenia je asi 2 : 1.CHMEL OBECNÝ CHMEĽ OBYČAJNÝ Humulus lupulus L. okraj pílkovitý. Piestikové šištice sa zberajú v jeseni (august — október). oficinálnu v niektorých liekopisoch. ktoré obsahujú horčiny humulón a lupulón (tiež kohumulón a kolupulón) a ďalšie acylfloroglu- Na chmeľové šištice — Strobilus lupuli — sa vzťahuje drogová norma ON 86 7610: Akosť — najviac v % Znak Hnedé šištice Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah kysličníka síričitého I. Tvoria drogu Strobilus lupuli (Ros humuli lupuli). 10 20 2 1 13 12 3 0. tvorením klíčivých plodov strácajú šištice na akosti.9 %. a. Divý alebo zdivený chmel nemá pre farmáciu ani pivovarníctvo nijakú cenu. Najčastejšie sa používal ako močopudný a tzv. Chmeľ slúžieval ako liečivo i korenina alebo horčinový prostriedok. Novšie sa chmeľ pestuje aj na Slovensku. hlavné zložky: myrcén. Vlhkomilný druh. Náš chmeľ bol a je jedným z najlepších na svete. 1803 Deroche a od r. maďarsky: Felfutó komló. U nás rastie divo a zdivie aj v kultúrach.a (B-karyofylén a rozličné kyslíkaté monoterpény).

zložené z ar = blízko a more = more + rich = kraj. rusky: . Chmeľ sa v prípravkoch kombinuje s podobnými drogami. V homeopatii sa esencia používa ako diuretikum. anafrodiziakum. španielsky: Rabano rusticano. pri furunkulóze a do posilňujúcich kúpeľov.5 — 1 g 2—3 x denne. 205. D 2 . niektorí botanici-systematici zaraďujú chren do rodu lyžičníkov (Cochlearia) alebo medzi reďkev (Raphanus). 184. 179. farmaceutický priemysel vyrába v kombinácii s chmeľovými šišticami Detský čaj s rumančekom Spofa (náhradka za tzv. živice (asi 15 % ) . kde je napr. migréna) a Calmonal (externé antireumatikum). najmä ak ide o nespavosť a sexuálnu predráždenosť. Extrakty zo žliazok i žliazky sa preto uplatňujú ako sedatívum. proti pohlavnej predráždenosti (anafrodiziakum) a ako narkotikum. horné čiarkovité. Latinské druhové označenie rusticanus = dedinský. V menšom množstve sa pestuje v záhradách. Bavorska alebo z okolia Hamburgu. CHREN DEDINSKÝ Trváca bylina vysoká 100—150 cm. ako močopudný a bolesti tíšiaci prostriedok a na dráždenie kože (aj pri reumatizme). stomachikum a amarum. 200. Rastlina je veľmi dobre známa. Valosedan (neurasténia.cidy. 207. Plínius mu napr.. Chmeľové žliazky sa dávkujú v množstve 0. čajovinu Valofyt Neo (sedatívum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). Sú tiež mierne sedatívum. Aj viacerí súčasní autori sa prikláňajú k jeho zaradeniu medzi druhy Rorippa. Chren oddávna pestovali najmä Slovania. zvonka na zle sa hojace rany. amarum a stomachikum.0 ) . či k potočniciam (Nasturtium). má dlhý a hrubý koreň. Stonka vo vrchnej časti rozkonárená. najlepší zvuk na svete má český chren z okolia Malina pri Kutnej Hore alebo od Čáslavi a nemecké chreny z Durínska. no nie často. Kultúra chrenu do strednej Európy sa dostala z Východu asi začiatkom stredoveku. chrenovitá alebo medzi žerušnice (Cardamine). 228. jej listy menšie. perovito strihané. prisudzoval krotenie pohlavných vášni a bystrenie umu. najmä v blízkosti sídlisk. Čs. v húšťavách. Ako ukazuje rad synoným. Druh rastie divo na vlhkých hlinách. CHREN DEDINSKÝ KŘEN SELSKÝ Armoracia rusticana Gaertn. Literatúra uvádza aj látky s hormonálnym estrogénnym účinkom. Významné použitie predstavuje aromatizácia piva (pre obsah silice a horčín) a jeho konzervovanie (vplyvom antibakteriálnych vlastností obsahových látok). 22.15% rovnakého zloženia ako lupulín). mierne uspávacie prostriedky (hypnotikum). pri vode. Čo do množstva sú jednotlivé chmeľové horčiny rozdielne zastúpené — závisí to od pôvodu chmeľu. anglicky: Horse Radish. aj r. niekedy ako čaj v zápare alebo macerát (literatúra uvádza najvyššiu dennú dávku 15 g — rastlina vyvoláva určité toxické prejavy). Meyer et Scherb. O liečebnom používaní chrenu v staroveku nie sú jednotné správy. označuje rastlinu vyskytujúcu sa neďaleko mora. usporiadané do prízemnej ružice. vo väčšom na plantážach. francúzsky: Raifort. Čajoviny č. Pričiňujú sa oň chmeľové horčiny. na lúkach. maďarsky: Torma. extrakt je zložkou roztoku Passit (sedatívum). stopkaté. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa na noc. známe aj sedatívnym a antibakteriálnym pôsobením. hrubo pílkovité. V ľudovom liečiteľstve sa chmeľ používa aj proti kŕčom. silicu (asi 0. prípadne medzi roripy (Rorippa). O pestovaní 116 . ruský čaj). Vedecké pomenovanie chrenu je keltského pôvodu. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým lupulín. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echter Meerrettich. pri zbere nevznikajú zámeny. pripravuje sa z čerstvých žliazok (dil. Používal sa síce v domácej i odbornej liečbe. Listy veľké. biele kvety dozrievajú v šešuľky. taliansky: Armoracia. Armorica bolo keltské pomenovanie pre dnešné Bretónsko.

kým tzv. Právom sa zaraďuje medzi vitamínovú príchuťovú zeleninu a pikantné korenie. odkiaľ sa dostáva i do voľnej prírody. dokázali. samotná prchavosť nie je základnou vlastnosťou iba silíc. Veľmi zriedka sa suší prirodzeným teplom — pomer zosušenia je asi 3 : 1. Aplikoval sa na rany vzdorujúce hojeniu. najčastejšie však zvonka ako prostriedok dráždiaci kožu. celá rastlina husto plstnatá. Rastlina upozorňuje svojou prítomnosťou v prirodzenom záraste na slané pôdy. rusky: PROSKURNÍK LÉKAŘSKÝ IBIŠ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 60—150 cm. niekedy rozkonárená. sacharidy. okraj vrúbkovano pílkovitý.a širokom používaní sú záznamy z 12. rozpadavé. stor. Liečebne sa užíva asi 3 % zapar. v majonéze) domáceho alebo maďarského pôvodu. 1900 konštatoval. maďarsky: Orvosi (mahola) ziliz. Prítomné je i značné množstvo kyseliny askorbovej. Plody diskovité. lajbiš. no tam splanieva. ibišek. Na Spiši kedysi používali listy aj ako náhradku za tabak a na Horehroní ich v časoch zlej úrody pripravovali na jedenie alebo zakvasovali na spôsob kapusty. Althaea officinalis L. jarnej únave). Slezovité — Malvaceae Ľudovo: ajbiš. ale aj v lekárstve. Dala sa izolovať destiláciou s vodnou parou. Hojná je 117 . taliansky: Altea. Pre podporu trávenia je osobitne vhodný ako príloha k ťažko stráviteľným a mastným jedlám. používané hojne v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. španielsky: Altea común. pre dennú bežnú potrebu v domácnosti prichádza na trh aj strúhaný chren (príp. Listy trojuholníkovito alebo podlhovasto vajcovité. slez biely (liečivý) Nemecky: Echter Eibisch. pôvodnou látkou je tiež sinigrín — glukozinolát. sú dobrým liekom proti žalúdočným kŕčom a chren nastrúhaný s cukrom je domácim liekom proti zachrípnutiu. príp. Značný obsah kyseliny askorbovej je odporučením pre konzum v predjarnom období a pri chrípkových infekciách. Nastáva tu podobný stav. že chren sa používa nielen v kuchyni. končisté. šťava z čerstvých koreňov alebo liehové nápoje. koreň vetvovitý. Kvety biele alebo bledoružové. francúzsky: Guimauve officinal. rozpúšťanie hlienov a močopudné pôsobenie. ktorej prchavú zložku tvorí predovšetkým fenyletylhorčičný podiel. Glukozinoláty sú horčičné glukozidy. 2-3 šálky denne. ako pri semene kapusty čiernej. jednotlivé alebo v pazušných či koncových strapcoch. chrenové placky sa používajú zvonka proti reumatizmu. Ide však o prchavú zložku pôvodne prítomnú v glukozidovej väzbe — glukozinolát. anglicky: Marsh Mallow. Ľudová liečba zostáva pri tradičných chrenových plackách aplikovaných zvonka vo forme náplastí (s múkou a masťou v pomere 1 : 5 : 1). enzýmy. prosviemik. Tvorí pikantnú prísadu k mäsám a do omáčok. Polívka vo svojej „Názornej květeně" z r. v ktorých sa chren určitú dobu máčal. Pestuje sa na okrasu aj v záhradkách. sa užíva macerát v červenom víne v množstve 25 — 75 ml (odporúča sa pri tzv. Z koreňa sa v NSR priemyselne vyrábajú príprav- 1BIŠ LEKÁRSKY ky používané pri nešpecifických infekciách a podráždení močových ciest. pri zápaloch močového mechúra a obličiek. jednoduchá. Winter a spol. Chren dobre poznajú aj kuchári. arginín a glutamín. slúžia na zlepšenie prekrvenia pri reumatických bolestiach. Jeho zber sa zvyčajne robí z kultúr v druhom roku vývoja (marec-máj alebo častejšie september-október). V homeopatii sa na prípravu esencie používa iba čerstvý koreň. asparagín. Koreň sa dôkladne umyje a očistí od drobných korienkov. preskiernik. Čerstvý koreň chrenu — Radix armoraciae rusticanae recens je dnes opäť oficinálny v niektorých liekopisoch. nie silice. zvyšovanie sekrécie žalúdočných štiav. pri šťave je zvyčajná denná dávka asi 25—50 g. a preto sa označila za silicu. stonka priama. Spravidla sa používa v čerstvom stave. že po rozstrúhaní čerstvého pletiva koreňa vzniká ľahko prchavá látka s vysokými antibakteriálnymi vlastnosťami. Z bežných interných upotrebení koreňa (hlavne ľudových) možno vyzdvihnúť povzbudzovanie žalúdočnej a črevnej činnosti.

List sa zberá postupne (júl— august). iní ním liečili mumps. koreň t.5 12 16 2. ktoré rady poškodzujú korene). Zo zámen pre listovú a koreňovú drogu treba uviesť príbuzný slezovec durínsky (slezovec durynský — Lavatera thuringiaca L. Ako včelárska rastlina sa uvádza medzi peľonosnými bylinami. hodinou ráno. až 9. hrvoľ i zápaly prsníkov. 5 10 3 1 II. nenapadnutý hrdzou. 16 4 2 1 14 12 5 5 Znak Čs. všetky tieto „skrášľovania" sú zakázané a liekopisy ich vylučujú chemickým dôkazom. I. zásadne dovtedy. vápnom alebo sadrou. 8 10 12 6 4 2 13 19 v juhozápadnej časti Slovenska pozdĺž našich južných hraníc na vlhkejších pôdach bohatých na živiny. Všetky drogy treba chrániť pred vlhkom a svetlom v dobre uzatvorených obaloch. j. inak podliehajú skaze. Keď zberáme list a koreň. Z praxe sú známe zámeny — resp. norma pre vňať — Herha althaeae (ČSN 86 6740): Akosť — najviac v % Znak Byle hrubšie ako 5 mm Plody ibiša Ináč sfarbená droga Hrdzou napadnuté listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. ktorý rastie na 118 chránených miestach ako ibiš. príp. Ibiš bol veľmi dobre známy už v antickej dobe. Kvet sa získava v čase kvitnutia rastliny (júl—september). Predmetom zberu je vlastne celá rastlina: korene sa vykopávajú v jeseni (október—november). Ináč sfarbené. althos = liečivo alebo althomai = uzdravovať.5 6 Nelúpaný koreň — Radix althaeae naturalis — sa hodnotí podľa ON 867015. nezberáme list.Listová droga podľa ON 86 6442 a podľa ČsL 4 má tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy Iné časti materskej rastliny List napadnutý hrdzou (Puccinia malvacearum Mont. Na oficinálne účely (ČsL 4) sa korene aj lúpu. Odlíšenie je nevyhnutné — ľuľkovec je prudko jedovatý (obsahuje alkaloidy). 16 4 2 1 14 10 3 5 ČsL 4 8 2 1 0. na lome zdrevnatený a na priečnom priereze žltý. zle lúpané korene Zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania — najmenej 8 2 1 0. Známy Kneipp (1935) ho neveľmi chválil. druhový názov zdôrazňuje jeho liečivosť (officinalis = liečivý. Rastliny vyzerajú výrazne odlišne. nezberáme kvet a keď zberáme koreň. 8 2 1 0. Suší sa teplotou do 40-50 °C. Voľne rastúce majú v celej ČSSR chránenú podzemnú časť. že treba užívať macerát za studena. s koreňmi ľuľkovca zlomocného. lekársky).5 14 8 2 10 II.). kým rastliny ešte plne nerozkvitli.5 12 7 2 10 Koreň nelúpaný I. aj to len asi na tri hodiny. nie však na slaných pôdach. t. kvetné lupienky majú ružovofialovú farbu a viac sa podobajú slezu lesnému. že kvety sa roztvárajú medzi 8. hodnotil totiž odvar a dnes vieme. najmä pri sušení vo veľkom. zjari (marec—apríl). Hippokrates ho predpisoval astmatikom a pri dyzentérii. zbavujú sa korku a časti kôry a bez umývania sa sušia na lieskach v dobre vetraných miestnostiach alebo nízkym umelým teplom navlečené na povrázky (pozor pri tom na myši. príp. lúpaný podľa ON 86 7016. ružovej je na povrchu sivší. Namiesto pravého ibišového koreňa prichádza na trh aj koreň topoľovky ružovej (ibiša ružo- vého — Alcea rosea L.5 14 10 3 10 II. Nesprávne apretovaný koreň (najmä ak sušením dostal neprípustné tmavú farbu) sa niekedy posýpa kriedou.5 12 12 18 3. Jeho nevýhodou však je. Nie je natoľko sivoplstnatý. 4 5 6 3 2 1 13 16 II. Pomer zosušenia pre Radix althaeae je asi . omyly. 10 20 5 1 ČsL4 5 10 3 1 0. Výborne sa osvedčoval aj v ránhojičstve. Vedecké pomenovanie ibiša sa odvodilo z gréckeho althaino = podporovať. Podobne sa zberá ihneď po rozkvitnutí aj vňať (jún-júl).5 12 Nestanovuje sa 12 16 2. lekársky kvitne asi v júli až auguste.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania pre 1 g drogy najmenej (hodnotenie obsahu slizu) I. ČsL 4 žiada lúpaný i nelúpaný koreň: Akosť — najviac v % I. zásadne iba zdravý.). vtedajší botanici ho veľmi jasne odlišovali od slezu a pokladali za všemocný.

217. 234. 130. JEHLICE TRNITÁ IHLICA TŔNITÁ IHLICA TŔNITÁ Druh rastie najmä v pásme nížin a pahorkatín na suchých neobrábaných pôdach ílovitého a slieňového typu. ktorá spôsobuje hrdzavé škvrny na listoch (Puccinia malvacearum Mont. do kloktadiel pri zápaloch mandlí a ústnej dutiny. ružové. na prípravu klystírov a kataplaziem. v kvetoch aj silica (0. pektíny a flavonoidy. španielsky: Anonis. v pazuchách listov (prevažne po jednom).) rastie väčšinou v nižších a teplej- Ononis spinosa L. zvonka do očných a ústnych vôd. repens L. Jednotlivá perorálna dávka podľa ČsL 4 je 0.) má vystúpavú zakoreňujúcu stonku. zanovica Nemecky: Dornige Hauchel. arvensis L. 143. vochlice. vysoký 30—50 cm. 142. sirupov — Sirupus althaeae). 183. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: babský hnev. z ktorých i. Herba althaeae 4 : 1 a Flos althaeae 5-8 : 1. tíšia bolesť i zápaly. ihlič pichľavý. rusky: Požiadavky na koreňovú drogu (Radix ononidis) podľa ON 86 7011 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zle očistené korene (a na lome tmavé) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. (ČsL 4) 2(2) 2 2 13(10) 7(6) 2 II. 134. V našej kvetene je ihlica zastúpená tromi podobnými druhmi.117.218. je bez tŕňov a trochu lepkavá. Rastliny bývajú často napadnuté hrdzou. mužská láska. repík (!). zvyčajne sa dávajú 2 kávové lyžičky na pohár studenej vody. Čajovinyč.).73. Drogy sa užívajú aj samostatne.115. pri faryngítídach. Plod je vajcovitý struk. hluchý tŕň. zväčša však tvoria zložku čajovín alebo iných galenických prípravkov (napr. plazivá (O. Hlavné účinné látky sú sliz. Folium althaeae 3—5 : 1. ako mucilaginózum-protektívum.215. 122. resp. 184. asparagín. koreň do Species carminativae a do prípravkov Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum. Drogy pôsobia antitusicky. 4 4 4 13 9 3 Poloker s trnitými konármi. dolné listy trojpočetné.5 g koreňa ako macerát. v koreni ešte škrob. taliansky: Ononide.118. 139.02 % ) . 120. Preto sa aplikujú pri čiernom kašli. kataroch dýchacích i močových ciest. maďarsky: Tóvises iglicz. pri bolestiach obličiek (osobitne v detskej praxi). tracheitídach a bronchitídach). roľná (O. horné jednoduché. 131. zúbkaté. 119. bodličia. francúzsky: Bugrane commune. Kvety súmerné.98. Niekedy sa pridáva ako kozmetická prísada do mydiel a vo farmácii sa používa aj pri príprave piluliek. Dobre znáša aj extrémy vo vlhkosti pôdy. Koreň má podobné použitie aj v homeopatii a vo veterinárstve. betaín a veľa minerálnych látok.113. Velmi obľubuje slnečné stanovištia. 119 . i. Pije sa 2 až 3 razy denne. Pulmoran (expektorans) a Species pectorales Planta (expektorans). anglicky: Restharrow. náhradka za čierny čaj). elipsovité.4 : 1 . Podľa ČsL 4 sa list s koreňom pridáva do Species pectorales. antiflogistikum (pri zápaloch horných dýchacích ciest. sacharóza. Macerát možno použiť aj na kloktanie a výplachy ústnej dutiny.

Vo Francúzsku sa viacej používa i. maďarsky: Fehér fagyôngy. Botanickí systematikovia v súčasnosti delia rod na V.Radix ononidis (aj v ČsL 4). 1933). v dobre zatvorených obaloch a chránená pred svetlom. ktorý dokázal vplyv imela na zníženie krvného tlaku. že ho zoslali bohovia. vischia. ako má glycyrizín sladkého drievka (Glycyrrhiza glabra L. 178. čo značilo krmovinu pre somárov. podlhovasto vajcovité.5 20 . S ohľadom na močopudné pôsobenie droga sa používa aj proti 120 reumatizmu. anglicky: Mistletoe. je menej rozkonárená a nemá tŕne. I. bobule žlté a konáriky hnedé. Voči ich oficiálnemu liečebnému uplatneniu niet námietok a ČsL 4 rozšíril paletu materských rastlín. omelí. . ale má iba mäkké. španielsky: Muerdago. uplatňuje sa aj na zle sa hojace rany. kvety v riedkych klasovitých strapcoch. listy kožovité. Korene sa nedrobia a nezaparujú.5 20 II.103. JMELÍ LISTNÁČOVÉ IMELO BIELE Viscum album L. mala však aj špeciálne indikácie (napr. prípadne už od augusta.). najmä na boroviciach. Species cholagogae Planta (žlčníková čajovina). Obsahuje asi 0. odstránia drobné korienky i vňať. že mení obyčajné kovy na striebro. Koreň je spoľahlivé diuretikum. et Reut. 175. Droga nemá vedľajšie účinky. V homeopatii sa čerstvé bylinné časti a korene zberané počas kvitnutia používajú na prípravu esencie. pomer zosušenia je asi 3 : 1. kvety má väčšie ako obe predchádzajúce. Nemecky: Laubholz-Mistel. celistvookrajové a neopadavé. droga má slabé hemolytické účinky. za špecificky účinné sa považuje cudzopasiace na smrekovci opadavom (modrín opadavý — Larix decidua Miller). Korene oboch sú tenšie. Na drogu sa vzťahuje ON 86 6718 a požiadavky ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Množstvo liehového extraktu (45 % lieh) — najmenej I.asi v marci-apríli) opeľujú hlavne muchy a včely.237. 181. druhové meno upresňuje — spinosa v latinčine značí tŕnitý. Preto mu pripisovali zázračné účinky a v ságach a povestiach všetkých národov malo dôležitú úlohu. 71. takže sa zdalo. ktorý robil pokusy s aplikovaním pri neoperovateľných karcinómoch (liečil ich extraktami podávanými vo forme injekcií). dobre premyjú. Močopudné pôsobenie sa pripisuje predovšetkým silici a hlavne flavonoidom a ononidu. biele lepivé bobule). Usušené korene by sa pri ohnutí mali lámať. Zriedkavejšie sa zberá kvitnúca vňať — Herba ononidis (jún—september). mali by sa sušiť pri teplote 50 °C v sušiarni. visco. stonky rozkonárené. dobre vetraných a tienistých miestach. žltozelené. Plody sú biele lepkavé bobule.podľa cudzopasnosti buď na listnatých stromoch (okrem dubov). Antická ononis slúžila Rimanom i Grékom v liečiteľstve podobne ako dnešná. rastie najmä na duboch. Species urologicae P. častejšie v jeseni (október—november). Vo väčšine liekopisov je oficinálny koreň . na zvýšenie plodnosti i ako mocný protijed proti otravám. P. Čajoviny č. vidlicovite sa rozkonáruje.2 % silice nie celkom známej skladby.74. Pri zbere na farmaceutické účely sa nerobí rozdiel. Viacročné rastliny sa vykopávajú na jar (marec—apríl). dezinficiens močových ciest) a Nephrosal (diuretikum.171. poskytujú iba peľ.102. ba i pri vysokom krvnom tlaku (má metabolizujúce pôsobenie) a pre prítomnosť silice a flavonoidov ako dezinficiens. a Kaelin (1930. Keďže schnú pomaly. Opeľovanie ihlíc robí hmyz. odrežú sa im „krčky" — podzemky. umiestnené v rázsochách a na koncoch ko- nárikov. Imelo odpradávna priťahovalo pozornosť človeka. flavonoidné glykozidy a triterpén onocerín (= onokol). Drogu je vhodné pozväzovať do menších otiepok. ktorú odporúčal aj známy fytoterapeut Leclerc (1927). rusky: Poloparazitický stromovitý ker vysoký 30-50 cm. dezinficiens močových ciest). ktoré láka nektár a príjemná ovocná vôňa. Visco. odrezávajú sa bylinné vrcholce a bežne sa sušia. (diuretikum. Veľmi drobné kvety imela (kvitne skoro . ba ani samostatne. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 1. ktoré zvyčajne v jeseni opŕchali. Drobné kvety žltkasté. farmaceutický priemysel ju uplatňuje v čajovinách Betulan (pomocný liek pri chorobách močových ciest). druhový názov album = biele má vzťah k farbe plodov. album L. miernenie bolesti zubov). V ČsL 4 tvorí droga zložku močopudnej čajoviny Species diureticae a čs. nedráždi ani obličky. Tabernaemontanus veril. saponíny však neobsahuje. Sušia sa na teplých. no neodporúča sa užívať vo vyšších dávkach a pridlho alebo pričasto. najmä močových ciest.). taliansky: Vischio. 5 8 1 11 10 1. francúzsky: Gui commun.166. teda aj včely. O jeho vážne zaradenie do terapie sa zaslúžil Gaulthiers (1907). Bolo to tým. Vedecké označenie imela je odvodené z latinského viscum = lep (vzťahuje sa na plody. pri chronických kožných ochoreniach. Za neprípustný (falšovanie) sa pokladá príbuzný imelovec európsky (Loranthus europaeus Jacq.ších polohách. Používalo sa proti mnohým chorobám. — imelo listnáčové a V. látke podobnej chemickej štruktúry.5 g perorálne. ktorá sa užíva najmä pri piesku v obličkách. že rástlo v korunách stromov. Získané korene sa dobre očistia. mierne močopudná a antiseptická). alebo — zväčša na ihličnatých lesných drevinách. roľná sa pestuje a korene vykupujú. 10 16 2 11 12 2 13 ČsL 3 5 8 1 11 10 1. hemoroidoch. omelo a pod. opadavé listy. Species urologicae Planta (urologická. imelo však ostávalo zelené. Zo zeme sa vyberajú špeciálnymi hákovito ohnutými vidlami alebo úzkym rýľom. Vňať má podobné použitie i dávkovanie. Skladuje sa na vzdušných a suchých miestach.imelo ihličnanové . 177. plazivá. diureticky účinný je totiž aj odvar z drogy — pre obsah silice by sa mal pripravovať zápar. Podľa starých povier chránila dobytok. nemajú medovinu. Bežný výklad vedeckého pomenovania ihlice vychádza z latinského onos = somár. Imelovcovité — Loranthaceae Ľudovo: jemelo. hrubšie režú po dĺžke a narežú približne na rovnako dlhé kusy. Rastliny kvitnú v lete. laxum Boiss.

maďarsky: Orvosi (Lozonséges) pemetefu. Kvitne v júni až sep121 . 89. pretože jeho domovinou je južná Európa. Sušia sa vo zväzočkoch na vzdušných a suchých miestach prirodzeným teplom. ktorá však nemá listy sivo plstnaté a líši sa i červenými kvetmi. 85. s listami kopijovitými. vyskytuje sa roztrúsené na suchých pasienkoch.. Novšie (Vester a kol. kde sa vyskytoval v hojnej miere. je vyšší. čo sa v južnej Európe traduje dodnes. Teuscher. Čajoviny č.0 g (ČsL 3). flavonoidom a glykozidovej substancii bielkovinovej povahy . obyčajne v zimných mesiacoch (december—február). Plody sú tvrdky. 91. 90. Antonius Musa kombinoval jablčník s myrhou pri vnútorných hnisavých procesoch. Lekár Castor Antonius ordinoval šťavu s medom pri tuberkulóze a Celsus prípravok zahusťoval a predpisoval ako linktus (prostriedok na lízanie). Mediteránny druh rozšírený od nížin po horský stupeň. ktoré znižujú krvný tlak a pôsobia sedatívne na srdcovú činnosť. rastúcim najmä na južnom Slovensku. slabo aromatická bylina vysoká 30—60 cm. Viskotoxín sa pokladá za vhodný na protirakovinovú terapiu. Herba visci albi tvorí zložku čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum a hypotenzívum). hrubo vrúbkované. 1965. 163. acetylcholínu a kyseline oleanolovej. 1970) kancerostatické pôsobenie pripisujú proteínovej zložke histónového charakteru. a balota čierna — Ballota nigra L. Účinnosť možno pripisovať sčasti zistenému cholínu.. 162. bohato rozkonárený. Pri zbere vňate sú časté zámeny s príbuzným j. anglicky: White Horehound. stenčenými v stopku a jemne bielo plstnatými. francúzsky: Marrube commun. španielsky: Mamibio. 83. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Hovorí sa. Imelová vňať sa indikuje pri hypertónii a artérioskleróze. vyžaduje si iba teplo a svetlo. Droga sa dávkuje perorálne ako macerát jednotlivo 1. Vedecké pomenovanie sa odvodzuje od hebrejského mar + rob. denná dávka 5. cudzím — M. JABLČNÍK OBYČAJNÝ JABLEČNÍK OBECNÝ Marrubium vulgare L.. teplota (ani umelé teplo) nemá prestúpiť 40 °C. peregrinum L. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Gemeiner Andorn. Jablčník po rozotretí páchne ako jablká a je veľmi horký.zmesi rozličných peptidov viskotoxínu. prípadne dvom živicovým alkoholom. zberajú sa olistené mladé konce konárikov (do hrúbky 5 mm). 84. listy vajcovité. hlavne arginín. Droga má horkú chuť. ktorý má miestne dráždivé účinky a nekrotizujúce vlastnosti (pôsobí miestne odumieranie tkaniva). oficinálna v mnohých liekopisoch (aj v ČsL 3). zber však možno robiť prakticky po celý rok. Drobné biele kvety sú sediace a tvoria pazušné paprasleny. Zo zástupcov čeľade hluchavkovitých rastlín sú podobné najmä kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. 86. Zatiaľ nie sú celkom objasnené látky. bielo plstnatá. Starovekí lekári ho používali proti tuberkulóze a získal si meno ako univerzálny liek. 164. popri cestách a na rozličných ruderálnych stanovištiach. sušením zmizne osobitný. rusky: - IMELO BIELE Predmetom zberu je vňať — Herba visci albi. Pre bežnú potrebu sa pripravuje zápar Trváca. nie príjemný pach rastliny. ktorá sa dá izolovať extrakciou s vodou.0 g. chránená pred svetlom. U nás je jablčník burinou bez veľkých nárokov. 229. Dávky sa nesmú zvyšovať a o použití imela a vhodnej liekovej forme sa treba poradiť s lekárom. obsahuje asi 17 % bázických aminokyselín. 87. účinné obsahové látky sa varom čiastočne rozkladajú.z 1 kávovej lyžičky na šálku a pijú sa 2—3 šálky denne. ČsL 3 v droge výslovne zakazuje prímes imelovca. byl štvorhranná. taliansky: Marrubio. Na homeopatické účely sa zberajú rovnakým dielom čerstvé plody a listy (homeopatia žiada radšej imelo z listnatých stromov). Jablčník patrí medzi najstaršie liečivé rastliny. že slávny Linné odvodil názov jablčníka od mesta Maria-Urb v bývalom Latiu pri jazere Fucinus. čo označuje horkú šťavu. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch.

rusky: Trváca bylina vysoká 10—40 cm.(ČsL4) 3 3 2 1 12(10) 5(12) II. Rastie v lesoch a na lesných rúbaniskách. Obsahové látky sú triesloviny (asi 122 JAHODA OBYČAJNÁ JAHODNÍK OBECNÝ Fragaria vesca L. zato však dosť mi). je oficinálny v ČsL 4 pripravuje sirup alebo cukríky zo ako nová liečivá rastlina. Liečivé účinky majú aj saponíny a silica (asi 0. 175.231. gae Planta a Thé Salvat. Osobitnú kúru predstavovali v 13. Predmetom 100 g drogy. Jahodové listy do denného nápoja (nie však na sušenie) možno fermentovať podobne ako malinové alebo sa dávajú do zmesi s fermentovanými ostružinovými listami.má expektoračné sekretolytické pôsobenie. . Najčastejšie sa používa pri ochoreniach dýchacích ciest. stor. Na farmaceutické účely sa jablčník domáci prostriedok proti kašľu sa osobitne pestuje. na mierne vlhkých.). Do zberu nepatria listy a stonky pestovaných druhov. Jahody sa zberali už v antike ako lesné ovocie a používali aj liečebne.vú vňať ešte ďalšie široké uplatnenie gy dráždia dýchacie cesty a vysušujú (napr. 166. 170. vtáčeníčka. zvyšuje sekréciu bronchov dýchacích ciest. zvyšuje funkciu pečene a v primeraných dávkach priaznivo pôsobí pri nepravidelnom tepe srdca (pri arytmii) ako kardiosedatívum. na odrezáva sa na začiatku rozkvetu. Listy sa oddávna používali na prípravu denného čaju. Vedecké pomenovanie jahody je asi odvodené od latinského fragrans = voňavý (vzhľadom na plody).05 % ) . V homeopatii sa z čerstvých listov renie. s bielymi kvetmi v okolíkovitom vrcholíku. Byle chudobne rozkonárené. z hladiska obsahových látok sú bezcenné. smokvica. Správna droga sa skladá z mladých. 167. Podáva sa aj vo forme macerátu viac ráz denne alebo priamo v prášku (znížená účinnosť trieslovín). choleretikum a expektorans . na zapálené rany a aj pri bolessliznice. Listy sú troj početné.cies cholagogae. druhové vescus = malý (v porovnaní s ostatnými druhmi . Na liečebné účely sa môžu zberať aj listy a plody ostatných našich divorastúcich druhov jahôd. koreňom púpavy a s malinoJABLČNÍK vým listom alebo s repíkovou vňaťou. Obľúbenejšie však boli čučoriedky. zemnica Nemecky: Wald-Erdbeere. u Nikolausa Alexandria — tvorili zložku prípravku Potio sacra tussientibus. španielsky: Fraulera. cukríky sa varí až do stuhnutia. 174. hlavne marubiín (diterpénový kryštalický laktón . Ako medu žltej farby. Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal jesť jahody najmä na „čistenie krvi a pri chorobách pečene". ktorá má podobné v tenkých vrstvách bez obracania. predpisovaného osobám so slabými pľúcami. umelé teplo pri sušení nemá prekročiť Ľudové liečiteľstvo má pre jablčníko35-40 °C. 8 5 5 3 13 10 6—7 %). použitie ako vňaťová droga v alopatii. 178. no účinnou terapeutickou zložkou sú glykozidové horčiny. Bežne sa užíva zápar z dvoch čajových lyžičiek na šálku a pije sa denne jedna šálka. silne meduje i za najväčšieho (pozri medzi cudzokrajnými drogasucha. taliansky: Fragola. a keďže horčiny podporujú vylučovanie žlče. Plody sú červené opadavé plodstvá . ktoré sa odsekávajú kosákom. podzemská jahoda. priemyselne vyrábané čajoviny jún—august. Z prízemnej listovej ružice vyrastajú zakoreňujúce sa poplazy.inak značí aj jedlý). Ružovité — Rosaceae Ľudovo: jahodník. prípadne sa ešte pridávajú s vňaťou jablčníka sú Species cholagolisty. Peľu dáva málo. 122. dávka čajoviny: zápar z dvoch čajových lyžičiek na 300 ml vody. podzemok. madarsky: Erdei (Fóldi) szamócza. Známe je aj ich ľudové použitie pri pakostnici a na rýchlejšie vylučovanie moču. Bežnou čajovinou je vňať jablčníka zmiešaná rovnakým dielom s vňaťou mäty piepornej. 76. Droga sa užíva ako antidiaroikum. francúzsky: Fraisier des bois.3 — 1 %). pokiaľ nie je ešte zdrevnatená byl.Vňať — Herha marrubii albi — má ČSN 86 67 10 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (nerozpustný v HCl : 3) l. svetlom. anglicky: Wild Strawberry. býva zložkou žlčníkových čajovín. trištvrte litra vody a pol zberu je vňať — Herba marrubii. kg cukru. nie je však drobivý. pritom nedráždi na vracanie. zúbkaté. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1.jahody s mnohými vtlačenými nažkami.211. Na sirup sa zmes povarí. Čs. zatvorených obaloch chránená pred Čajoviny č. Rozprášené čiastočky dro. Suší sa v tieni pripravuje esencia.zlúčenina sekopimaranového typu v množstve asi 0. Droga sa skladuje v dobre tivej menštruácii a i. V ČsL 4 SpeMateriál je mierne náchylný na zapa. výživných a hlinitých pôdach. OBYČAJNÝ pre žlčotvorný účinok prípadne ešte kombinovaná s podzemkom kurkumy tembri.

flavonoidy a kyselinu askorbovú. 88. pri obličkových kameňoch. 123 . plody zasa sacharidy. inak sa ľahko rozmliaždia. Pre obsah trieslovín sa užívajú pri hnačkách. podáva sa nervóznym a málokrvným osobám. 101. 6 2 0. Čajoviny č. Dozrievajú asi v júni —júli. 4 2 1 12 10 II. odtrhávaním. Droga — Folium fragariae sa skladuje v dobre zatvorených obaloch.5 12 9 II. Slúžia oddávna na prípravu záparu — 1 kávová lyžička na šálku. 8 4 2 12 13 ČSN 86 6427 sa týka listovej drogy — Folium fragariae: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. Listy obsahujú predovšetkým triesloviny. Materiál sa dá kosiť kosákom v čistých porastoch. Zberajú sa ručne do menších nádob alebo do košíkov. Treba ju chrániť pred vlhkom. 4. Zrelé čerstvé jahody sú oficinálne v homeopatickom liekopise (Fructus fragariae) a možno ich sušiť aj na slnku alebo umelým teplom . aby sa aj spodné vrstvy prevetrávali. teda v máji až auguste. v domácnostiach sa používajú na prípravu osviežujúceho nápoja — zápar z jednej polievkovej lyžice listov na 2 poháre vody. mierne diuretikum a náhradka pravého čaju. pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 50 °C. 35. 5. Plody sú výživnou a zdravou pochúťkou (so smotanou sú však ťažko stráviteľné a u niektorých osôb vyvolávajú žihľavku). pije sa 2—3-krát denne. zbavených prímesí. na prípravu kloktadiel alebo pri páchnucom dychu. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. ale aj pri chorobách obličiek.pomer zosušenia je asi 8 : 1. 15 5 1 12 12 ešte nezhorknutých listov divo rastúcich druhov jahôd s krátkymi stopkami zberanými v čase kvitnutia.JAHODA OBYČAJNÁ ČSN 86 6745 sa vzťahuje na dve akosti jahodovej vňate — Herba fragariae — a má tieto základné ustanovenia: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. List u nás tvorí súčasť čajovín Bylinný čaj so šípkami a Javorina (dietetikum a náhradka pravého čaju). pektín. Sušené sú zložkou niektorých čajovinových zmesí a používajú sa v likérnictve. Listy sa oddávna užívajú ako adstringens. zaparia a plesnejú. List je mierne náchylný na zaparenie a je aj trochu drobivý. Sú veľmi vyhľadávaným tovarom v potravinárskom priemysle. V ľudovom liečiteľstve sa čaj pije ako metabolizujúci prostriedok — na napomáhanie látkovej premeny. pri astme a ochoreniach močových ciest. krvavých hemoroidoch (i na klystíry). ako protizápalový prostriedok. ktorá sa aplikuje na omrzliny a pri opuchoch jazyka. Suší sa v nevysokých vrstvách na dobre vetraných miestach. V homeopatii sa z čerstvých zrelých plodov pripravuje esencia. kyseliny a aromatické látky. ako obklady na mokvavé a krvácajúce rany. v zarastených je výkonnejší zber rukou.

Hedl. Väčšinou ich zrelé plody — červené okrúhle malvice — možno rátať za lesné ovocie. Love). skoruše Nemecky: Wilde Vogelbeere. najmä stopky plodov Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. suchých a slnečných stanovíšť na vápenatej pôde). s plodmi dlhými až 15 mm. napr. chytanie vtákov — jarabiny sa oddávna používali ako vnadidlo pri odchyte vtákov. 10 10 2 20 6 3 . oskorušu i brekyňu. et D. Najvýznamnejším zástupcom je práve j. jarabok. Vedecké pomenovanie sorbus je veľmi staré. 5 5 1 20 4 2 II. pila sa po lyžiciach pri dyzentérii. Predmetom zberu sú zrelé červené Ker. Plody sa v staroveku nakladali.Rosaceae Ľudovo: divá breskyňa. Á. vtáčia kvitne asi v máji-júni. Vo vyšších polohách ju často vysadzujú do alejí a parkov. vyskytovalo sa už v staroveku ako starorímsky výraz pre jarabinu. prípadne aj sušili na slnku. strom v lesoch teplejších polôh) a až po omrznutí sa dajú jesť plody j. Mičurin zaradil do svojej ovocinárskej praxe štúdium jarabín a podarilo sa mu získať medzidruhovým a dokonca medzirodovým krížením s mišpuľou (Mespilus germanica L. francúzsky: Sorbier des oissieurs. Druhové pomenovanie upresňuje. kyslý. Plody sú guľaté červené alebo žlté malvice. častejšie strom vysoký 16—18 m s guľatou korunou a svetlosivou kôrou. jarab obyčajný. Najlepšia je vraj z jarabín moravského druhu (subsp. brekyňová čiže brekyňa (S. že miluje drsnejšiu polohu. Kvety biele. Med je červenožltý a po vykryštalizovaní hrubo zrnitý a má silnú arómu. Ružovité . V germánskej mytológii bola jarabina zasvätená bohu hromu Donarovi a stala sa predmetom mnohých povier a ság. J. drevo je výborným materiálom na sústružnícke práce. ale cenné drevo pre rezbárstvo má j. alebo z arabského sorbet — jarabina. Na Slovensku sa kedysi z plodov pálila silná pálenka. Listy sú nepárno perovito zložené. vtáčej zrejme súvisí s používaním oskoruše. na okraji pílkovité. španielsky: Serbal de cazadores. jarabina. rusky: JEŘÁB PTAČÍ často pochádzajú z pestovaných druhov. Pochádza buď z latinského sorbere = jesť. moravica (Zengerl. emend. Upotrebenie j. Jarabinové výlisky sú veľmi hodnotným vitaminóznym krmivom.) Crantz — muk obecný. vtáčia a oskoruša (Sorbus domestica L. aucuparia = aucupium. anglicky: Rowan.) výhodné formy pre potravinárstvo a likérnictvo. v čase kvetu poskytuje včelám med i peľ. Eberesche. U nás rastie asi 10 druhov jarabín. jeráb. maďarsky: Veres berkenye. aria (L. lístky kopijovité.). torminalis (L.) Crantz — břek obecný. Azda práve o nej písal Plínius. drevina listnatých strání. taliansky: Sorbo degli uccellatori. listy sú krmovinou pre kozy a ovce. Menej chutné plody. usporiadané v chocholíkovitých metlinách. Rastie v horských lesoch. či keltského sor = trpký. Nie všetky sú však domáce a nie všetky majú jedlé plody. Miestami sa odvaru z nich ešte dnes prisudzujú významné liečivé vlastnosti pri pľúcnych ochoreniach.JARABINA VTÁČIA JARABINA VTÁČIA Sorbus aucuparia L. Čerstvé plody sa odjakživa jedli ako laxans a vyrábal sa z nich ocot a pálenka. mukyňovej čiže mukyne (S. a to ľudí i dobytka. hoci 124 Droga — plod sa hodnotí podľa ON 86 6623: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Iné časti materských rastlín. sŕkať.

preto je vhodná na prípravu štiav. na vlhkých lúkach a naplaveninách v nížinách a teplých polohách. Vo farmácii a v kozmetike sú náhradkou za glycerín. Olivovité — Oleaceae Nemecky: Gemeiner Esche. ale iba subkutánnymi injekciami. Koncentrované roztoky sorbit majú vzhľad glycerínu.2 % ) .najlepšie umelým teplom. rutín a kvercetín (flavonoidy). Sušia sa rýchlo . podľa iného výkladu je odvodené od fraxis = štiepateľný. kyselina askorbová (0.kyselina sorbová (v nezrelých plodoch parasorbová). Gréci ho označovali názvom melia. Častejšie sa vysádza na neúrodných stranách. Plody boli presláveným diu125 .až 7-jarmové.). jablčná. Plody sa užívajú predovšetkým ako črevné regulans a močopudný prostriedok. Dobre znáša kyslé i vápenaté neutrálne pôdy.a nepoškodené plody (október—november). keďže jeho drevo sa dá ľahko štiepať. sorbitol a i. ktorá má veľký význam pri tvorbe kyseliny askorbovej. Produkujú ju hlavne stromy rastúce na Sicílii. Oranžovočervené plody majú trpkojablkový pach a horkastotrpkú chuť. vylúhovať asi 8 h pri obyčajnej teplote (užíva sa každý druhý deň). silica. Narezávaním sa získava laxatívne pôsobiaca cukornatá šťava. Čajoviny č. je zdrojom kyseliny askorbovej a antiflogistikom. Niekedy zapríčiňujú ľahké otravy. Pripisujú sa jej aj karcinogénne vlastnosti. španielsky: Fresno. 124. Sušením plodov a varom sa rozruší a vyprchá. kým umelý sorbitol sa používa na výrobu moderných polykondenzačných živíc (Tween). aby sa nezaparili. Príbuzný a podobný je j. aby si zachovali pôvodnú farbu. listové čepele 4. sú v konečných zložitých strapcoch a majú korunu. rusky: JASEŇ ŠTÍHLY Strom vysoký až 30 m. čo spôsobuje slinotok až dávenie a gastroenteritídy. sacharidy (glukóza. po zaschnutí známa ako manna. Pružné jaseňové drevo oddávna slúžilo na výrobu ohybného náradia. citrónová. na kôre konárov nemá nijaké šošovičky (lenticely). Pod menom fraxinus strom poznali už antickí Rimania. najmä oštepov. Rastie hojne v lužných lesoch. odkiaľ sa vyváža a často býva oficinálna (u nás v ČsL 1). pektín. Má šedivú bradavičkatú kôru. vínna. 1 lyžica na šálku záparu (užíva sa 3 x denne jedna lyžica). Plody j. francúzsky: Fréne élevé. čo sa dokázalo pokusmi na zvieratách vyššími dávkami. Pestovaná jarabina vtáčia moravská je veľmi bohatá na cukor (asi 13 %) a pektín. likéru a pod. Dávkovanie: jedna kávová lyžička plodov na šálku macerátu. 85. kompótov. Drevina patrí k rastlinám. Droga má názov: Fructus sorbi (aucupariae) — Bacca sorbi. anglicky: Ash. resp. kvety sa zjavujú súčasne s listami. najmä na juhu Európy. na zosuvoch a starších navážkách v stredných stupňoch aj v hrebeňových lesoch hôr. Strom často nachádzame v parkoch. ktorý sa užíva po lyžičkách 3 —5 x denne. Oddávna sú známym prostriedkom proti skorbutu. Skladované plody treba občas presúšať. Všeobecne sa jasene oddávna uplatňovali v liečiteľstve. Listy nepárno perovité. sorbóza. mannový (Fraxinus ornus L.). Pomer zosušenia je asi 6 : 1. Príčinou je obsah kyseliny parasorbovej. pôsobia mierne preháňavo a protizápalovo. Divo u nás rastie veľmi vzácne iba na južnom Slovensku (je chránený). Účinné látky v plodoch tvoria hlavne organické kyseliny . triesloviny. Meno fraxinus sa odvodzuje z gréckeho fraxis = oplotenie. Ľudovo sa užívajú aj proti reumatizmu a obličkovým kameňom. metliny kvetov sa vyvíjajú skôr ako listy. Šťavu z čerstvých plodov možno zavariť s polovičným množstvom cukru na sirup. Plody sú nažky s krídlatým vrcholom. Štiepením sa vytvára kyselina sorbová (sorbínová). ktoré obľubujú vlhké pôdy. JASEŇ ŠTÍHLY JASAN ZTEPILÝ Fraxinus excelsior L. ktorá je netoxická a používa sa ako konzervans v potravinárstve. taliansky: Frassino. 50. pretože sa z neho robili koly a tyče do plotov. ktorá dráždi sliznice žalúdočného a črevného traktu. maďarsky: Magas kórisfa.1-0. nie perorálne. Obsahová látka sorbit slúži ako výživný prostriedok pre diabetikov a základná surovina na výrobu sorbózy. vtáčej (najmä čerstvé) nie sú celkom neškodné. Droga má mierny preháňavý účinok. karotenoidy.

v súčasnosti v NDR a NSR. maďarsky: Kecskeruta. kôra sa v Poľsku používa ako depuratívum v kombinácii napr. španielsky: Galega. Majú listy párno pe- rovité a ich hlavná stopka vybieha v hrotoch alebo v úponoch. sacharidy (aj tetrasacharid stachyózu). Používajú sa na priemyselnú izoláciu obsahových látok. Podobnosť jastrabiny s inými zástupcami v rámci čeľade je značná. znižovanie obsahu cukru v krvi. Výklad o odbornom pomenovaní rastliny nie je jednoznačný a celkom istý. iba do augusta). kôra zasa najstarším surogátom za chinínovníkovú kôru. 1927/28) mu dokázal slabšie hypoglykemické účinky — t. byle priame. ťažko poškodzuje pečeň). j. kozia ruta. Plody sú kostrbaté struky. Jaseň je známy aj tým. listy sú dobrým krmivom pre niektoré domáce zvieratá. Pri zapečení sa niekoľko ráz denne dávkuje 1 lyžička listov na šálku horúcej vody. Droga je ľahko lomivá. taliansky: Galega. eskulín). Vraj zaháňala mor. Droga Herba galegae je v niektorých liekopisoch oficinálna. U nás sa vyskytuje najviacej na južnom Slovensku. Predmetom zberu pre farmaceutické účely býva list — Folium fraxini a kôra — Cortex fraxini. Pre obsah silice a glykozidov možno použiť umelé teplo iba v teplote do 40 °C. Kôra slúžila na izoláciu triesla v garbiarstve. dýh i nábytku. parkiet. kvitne v lete. trieslovinu. pružné i pevné. pri vredoch predkolenia a pod. Preto si ju včelári osobitne necenia. Používanie drog na väčšinu týchto ochorení je skutočne zastarané a neúspešné. horúčku. Kôra sa dávkuje rovnako. Sú to najmä niektoré druhy rodu Vicia L. list čiernej ríbezle a kvet túžobníka. Rozsiahle skúmanie galegínu urobil Reinwein (1927). bez pachu a chuť má zvieravú a horkú. Z ďalších neskorších indikácií bolo významné ešte jej potopudné a diuretické pôsobenie. ursolovú. Tauret r. 5 — 9-jarmové. silicu s obsahom terpénov a vitamín K2. Kedysi sa vo Švajčiarsku a aj inde pestovala na krmivo. dlhé asi 10-20 cm. poukazujúce na zvyšovanie dojivosti. V súčasnosti je Herba galegae — vňať jastrabiny má dve akosti. triesloviny. príp.5 0. Pri ušnom ochorení (otoskleróze) sa ako adjuvans podáva odvar z čajoviny. najmä kumaríny (fraxín. Stromy kvitnú v apríli—máji a včely ich veľmi obletujú. 14 3 1 12 14 126 . príp. podobne účinnými ako zložky čajovinových zmesí. príp. po zovretí sa odstaví a nechá postáť prikrytá 5 minút. že sa na ňom zdržuje chrobák španielska mucha . pretože poskytujú hojnosť peľu (opeľujú sa vetrom). ba aj na vypudenie črevných parazitov. kyselinu jablčnú. kolárske a sústružnícke práce. potom manitol (za čerstvá horký). medovina jej však chýba. pri ochorení obličiek a močových kamienkoch.retikom. ktoré je bohaté na sliz. lenže sa v horúcej vode krátko povarí. dáva sa ako obklad na zle sa hojace rany. na rany. vňaťou prietržníka). štedrevec liečivý Nemecky: Echte Geissraute. U nás zriedkavo rastie voľne. Druh rastie v nížinách i pahorkatinách. Okolo r. Materiál sa suší zvyčajným spôsobom. atónii (ochabnutosti) močového mechúra. rusky: Trváca bylina vysoká 40-110 cm. dne. listy nepárno perovito zložené. náradia. Listy i kôra majú experimentálne dokázaný mierny laxatívny účinok (depuratívum). ktorá poskytuje drogu + Cantharis (uvádza ju ČsL 2). Drevo je veľmi tvrdé a ťažké. Ináč sfarbené časti drogy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol 6 1. zberajú sa jednotlivé lístky bez stopiek (jún až september. s kvetom bazy. najmä kozy a ovce. JESTŘABINA LÉKAŘSKÁ JASTRABINA LEKÁRSKA Galega officinalis L. na zber sa využíva iba pestovaná. Kôra obsahuje dosť podobné látky. má rada humóznu pôdu — vysieva sa na jar. v snôpkoch (ak umelým teplom. Mladá kôra z konárov sa zberá na jar a bežne suší. 1914 objavil v rastline „alkaloid" galegín a spolu so Simonnetom (r. — vika. Sušia sa na dobre vetraných tienistých miestach v tenkých vrstvách. príp. listom brezy. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: jastrabí hrach.5 12 10 II. Alopatia sa k používaniu listov i kôry stavia dosť zhovievavo. Listy obsahujú predovšetkým horkú látku — oxykumarínový glukozid fraxín s aglykónom fraxetínom a fraxanolglukozid. Drogy sa častejšie kombinujú s inými. Jastrabina sa dokázateľne spomína až v skorom stredoveku. aj pri reumatizme a dne (zvyšoval vyplavovanie solí z organizmu — saluretikum). Známy však bol zápar z 3 lyžičiek listov na 300 ml vody užívaný po dúškoch cez deň pri chorobách obličiek a zadržiavaní tekutiny v organizme.). triterpénové zlúčeniny (kyselinu ursolovú). francúzsky: Galega officinal. Známe je aj externé použitie listovej drogy (kúpele. Ako prostriedok proti horúčke sú drogy zastarané. fraxidín. zakončené osťou. ktoré sa hodnotia podľa ČSN 86 6813: Akosť — najviac v % Znak 1. manitol a minerálne soli. podľa neho má galegín také vlastnosti. kvercetín). používanú vo veterinárstve (na humánne účely je vysoko toxická a nebezpečná. Kvitne v pazušných strapcovitých súkvetiach. Z oficiálnej alopatie sa pomaly vytrácajú. liečila mnohé detské choroby a slúžila proti uhryznutiu hadmi a divou zverou. Ľudové liečiteľstvo južných krajov uplatňuje aj lyko stromov. tak teplotou do 50 °C). Pomer zosušenia je asi 4 — 5 : 1. ktorá má tri zložky: kôra jaseňa. jednoduché. List i kôra sa využíva pri reumatizme. najmä galegínu. 1600 ju však už nachádzame v mnohých nemeckých záhradách ako liečivú. zber sa robí viac ráz do roka (jul—august). lebo dosiaľ spomínané indikácie sa neukazovali uspokojivé (okrem diaforetickej a diuretickej). anglicky: Goat's Rue. Jastrabina je hojná najmä v južnej Európe a v západnej Ázii. Rastlina má pomerne veľa peľu. len z času na čas sa stávajú módnymi (napr. Občas sa pestuje na okrasu v záhradkách. ryhované a duté. ako glukokiníny. Kecskere galga. Použitie na zvýšenie laktácie asi prišlo z Ameriky.kantarída. Nožom alebo kosákom sa odrezávajú kvitnúce a hojne olistené vrcholky bylín. Používa sa na výrobu lyží. Kvety sa rozvíjajú skôr ako listy. u nás majú iba zriedkavé ľudové použitie. kvety biele alebo fialovomodrasté. Predmetom zberu bývajú aj semená — Semen galegae. ľadník. lístky kopijovité alebo elipsovité. Biele jaseňové drevo je vhodné na stolárske. najmä v pobrežných húštinách a vlhkých lesoch. novšie sa spomína grécke gala = mlieko a ago = ženiem. flavonoidy (kvercitrín.

jeseňka. mala kolísavú účinnosť. šarlach a pod. Semená sa používajú podobne a pokladajú sa hlavne za pomocné a účinné antidiabetikum. Operuje sa v jeseni a na jar vyrastá prízemná ružica čiarkovitých listov. Droga sa zriedka užíva samotná . ktoré lievikovito obklopujú zelený semenník s množstvom semien. vo vňati hlavne flavónový glukozid galuteolín (štiepi sa na luteolín a glukózu).).). druhové meno autumnale značí jesenný. 25. sacharidy a trieslovina. Potom jesienka upadla do zabudnutia a ujal sa jej až stredovek na základe odporúčania arabských lekárov. napr. orálny inzulín. Hneď sa však nepresadila. taliansky: Colchico. vysoká 10—30 cm. Usudzuje sa. 26. vodnatieľke. Cibuľky mali aj vedľajšie toxické príznaky a nedali sa presne dávkovať. Ľaliovité — Lilíaceae Ľudovo: bujačina. Macerovala sa vo víne. Čajoviny č. kvitnúci druh v jeseni. že Medea používala jed z jesienky. a preto sa priemyslová výroba takýchto prípravkov v mnohých štátoch zastavila (aj u nás prípravku Galegolu). proti astme. Vedecké pomenovanie jesienky vychádza z gréckeho kolchikon. divá cibuľa. 21. V Nemecku sa jastrabina pridáva do antidiabetických čajovín a do tabliet s metabolickým pôsobením (NSR). podobne ako o vňaťovú drogu. 17. zložku mnohých tajných prostriedkov. lúčny matečník. španielsky: Colchico común. Najhojnejšie sú rozšírené v stredomorskej oblasti. j. 1820 lekárnik Peletier a Caventou. rastlina sa označuje aj ako orálne antidiabetikum. V ľudovom liečiteľstve sa vňať jastra- biny užíva aj ako močupudný a potopudný prostriedok. dávkujú sa 2 lyžičky drogy na pohár vody. Vzhľadom sa jesienka ponáša na šafrány (Crocus L. najmä však v semenách obsahuje izoamyléngvanidín galegín.arginín a gvanidín. tak nazýval Dioskorides prudko jedovatú rastlinu rastúcu v Kolchide na pobreží Čierneho mora. francúzsky: Colchique ďautomne. vyrastá v jeseni a je zakončená fialovými kvetmi s lievikovitým okvetím. šafranica. ktorá sa aj vykupuje. teda vo vlasti miešačky jedov — Medey. rusky: OCÚN JESENNÍ JASTRABINA LEKÁRSKA o ne veľký záujem. ocún. anglicky: Meadon Saffron. U nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej Trváca bylina so šupinatou hľúzou. dozrievajúci v máji až júni vkyjakovité tobolky dlhé 30-50 mm. 18. 1820 namiesto nespoľahli127 . 20. hoci boli dobre známe a známa bola aj ich jedovatosť. príp. naháč. 19. ak sa užíva ako adjuvans pri cukrovke. Bylina rastie často na lúkach pahorkatín až horského stupňa.čajoviny Diabetan — pomocná liečba cukrovky. Ako obsahové látky sa uvádzajú aj niektoré aminokyseliny . Asi v polovici 16. liehovine alebo v octe ako tinktúra. no iba na vonkajšie upotrebenie. má rada mierne vlhké pôdy s výživnou a trochu alkalickou hlinou. Rastlina vo všetkých orgánoch. Novšie sa používa výťažok — extrakt v masti aplikovaný zvonka na zacelenie kožných defektov po neoplastických operáciách a na zosilnenie pôsobenia rontgenových ožarovaní. maďarsky: Ószi kikerics. reumatizmu. JESIENKA OBYČAJNÁ + Colchicum autumnale L. Spoľahlivejšie použitie je na podpornú liečbu pri cukrovke — diabetes mellitus.jej dávka je 1 -2 kávové lyžičky na šálku vody v zápare. sirotka. horké látky. Druhy Colchicum sa v antike liečebne používali málo. Rod zahrňuje podľa užšieho alebo širšieho chápania 30 až 60 druhov. Jesienka tvorila napr. proti epilepsii a pri horúčkovitých detských ochoreniach s vyrážkami (osýpky. nadzemná časť . Obsahovú látku kolchicín prvý zistil r. Správne ho určil Geifer a Hesse. Anglický lekár Williams r. účinok je však pochybný. t. stor. Vňať má staré ľudové použitie ako prostriedok podporujúci tvorbu mlieka cicavcov. s ktorými ju však pri zbere nemožno nijako zameniť. sa jesienka opäť dostala do európskej medicíny. Pred interným užívaním svorne varovali všetky herbáre. ďalej saponín.stvol. zimovít Nemecky: Herbstzeitlose. pokladali ho za veratrín.

o. najlepšie sa dosúšajú pri umelom teple.5 ojedinele. Ako Colchicum e seminibus sa používajú v homeopatii. 128 . Pôsobí už v nepatrných dávkach. Tobolky sa presušia. Strata na hmotnosti je malá. užívané pri akútnych záchvatoch dny (samozrejme. Rastlina je významná ako prostriedok na liečenie dny a reumatizmu — antiuretikum a cytostatikum. pôsobí močopudne. Jeho roztoky sa uplatňujú aj v praxi pri pestovaní polyploidných rastlín so zvýšeným počtom chromozómov (vyznačujú sa obyčajne rýchlym rastom a nadmernou tvorbou zelenej hmoty). z ktorých najdôležitejší je kolchicín (0. Vyberajú sa po dozretí z plodov — toboliek. iba na lekársky predpis). ČsL 4 uvádza ako oficinálny jedovatý alkaloid + + Colchicinum . t. ktoré sú uložené hlboko v zemi. Je nebezpečná pre dobytok i pre deti. čo možno urobiť aj na slnku. izoloval látku označenú F — demekolcín. Čerstvé hľuzy sa používajú v homeopatii. Po očistení sa zvyčajne pokrájajú na lupienky — koláčiky a rýchlo sa sušia. Pri skladovaní ich treba dobre chrániť pred vlhkom a svetlom. ktorá má silný antimitotický účinok. semená sa z nich vytrasú a dosušia.2—0.6 % — nachádza sa predovšetkým v najvnútornejších vrstvách osemenia). asi jún—júl. 1826 ocitli v anglickom liekopise. Kvety jesienky sa trhajú a sušia iba Ukazovateľom kvality sú požiadavky ČsL 2 pre + Semen colchici: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Popol Obsah kolchicínu — najmenej ČsL 2 2 5 0. častejšie však v jeseni. Droga + Tuber colchici. resp. Poskytuje včelám neskorú peľovú i nektárovú pašu. Skladujú sa v dobre uzatvorených sklených nádobách. a tak sa ako droga r. hrajúce sa so semenami (5 g je smrteľná dávka). Peľ je oranžovožltý a býva ho veľké množstvo. Všetky prípravky s colchicínom alebo jesienkou podliehajú predpisom lekára. Droga je bez pachu a má veľmi horkú a ostrú chuť.JESIENKA OBYČAJNÁ vej hrúzy s kolísavým obsahom kolchicínu začal používať semená. Najčatejšie sa vo svetových liekopisoch uvádzajú semená . kvety ostávajú dlho otvorené. je však menej jedovatá ako kolchicín a stala sa účinným liekom pri niektorých krvných ochoreniach. Podstatnými obsahovými látkami sú vysokojedovaté alkaloidy. odrezávaných v čase hnednutia. pre- chádzajúcu až do zelena. Med má tmavú farbu. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . i. Používajú sa na to osobitné vypichovacie nástroje. nedokázala sa jedovatosť medu. Kolchicín je silný kapilárny jed (rozširuje kapiláry a nivočí cievy). v lete (hlavne v auguste až septembri) sa vykopávajú hľuzy. izolovaný z hľúz alebo zo semien jesienky. chránené pred vlhkom i svetlom. u nás sú v ČsL 2. Jesienke venoval veľkú pozornosť náš vedec Šantavý. Hoci je jesienka jedovatá. Pre prudkú jedovatosť zber ani akákoľvek manipulácia sa nesmie zveriť deťom.kolchicín. Predmetom zberu je celá rastlina. Pred kvitnutím — na jar. Náš farmaceutický priemysel vyrába dražé Colchicin Spofa. teplotou okolo 40 °C. V ľudovom liečiteľstve sa v nijakom prípade nesmú používať. Jesienka je inak nepríjemnou jedovatou burinou v sene. Možno ich sušiť aj na slnku.+ Semen colchici. j.

Latinské vedecké meno capsella je zdrobnenina od capsa = tobolka (bursa pastoris = pastierska kapsa). 2 2 1 13 10 II.KAPSIČKA PASTIERSKA . rumoviskách. chudobka.PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ KOKOŠKA PASTUŠÍ TOBOLKA Capsella bursa-pastoris (L. úhoroch. V prípade masového výskytu dá sa získať pokosením. Napadnuté exempláre nezberáme. Plody sú typické obrátene trojboké šešuľky. Rastlinu liečebne používal už Hippokrates. je však mierne drobivý. pri okrajoch ciest a v dedinách.) Medic. lopata. keď bol nedostatok zahraničných drog. anglicky: Shepherd's purse. Drogu tvorí nadzemná časť i s prízemnou ružicou listov. O skutočne účinných obsahových látkach pastierskej kapsičky sa dodnes Vňaťová droga — Herha bursae pastoris sa posudzuje podľa ČSN 86 6741: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I.) O. Materiál sa očistí od prímesí a dá rýchlo sušiť. mošna. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. dobre sa zberá i suší. zvaná aj Thlaspi Bursa pastoris.. takže rastlina vyzerá ako pomúčená. Vo vlhkom lete rastlinu napáda parazitická pieseň (Cystopus candidus (Pers. rusky: - KAPSIČKA PASTIERSKA . betašná zelina. bieda. Pri sušení musíme dbať na to. betuška. že do roka vyrastá niekoľko generácií. s prízemnou ružicou stopkatých. Zber možno odporúčať aj začiatočníkom — ľahko sa identifikuje. Z rastliny sa zberá a nakupuje kvitnúca vňať — Herba bursae pastoris. srdiečka Nemecky: Gemeines Hirtentäschel.peniazok. Druh patrí medzi najbežnejšie buriny rolí a záhrad. resp. aby sa usušili aj plody. byľ rozkonárená. Rastlina má veľmi malé kvety.PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ Jednoročná až dvojročná bylina vysoká 10—35 cm. Droga má slabý nepríjemný pach. Odrezáva sa na začiatku kvitnutia (apríl—máj—október). Sušenie netrvá dlho. za hydrastisový koreň či podzemok (pozri cudzokrajné drogy). ktorá znetvoruje stonku i šešule a pokrýva ich bielym práškom. Kunze). Vzhľadom na to. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: babie kapsy. Pieseň sa kedysi dávala do súvislosti s účinkom byliny. Opäť sa dostala do popredia záujmu počas prvej svetovej vojny. kokoška. maďarsky: Pásztortáska. na byli šípovito objímavých. preto ju hmyz navštevuje zriedka. kolduška. Na homeopatické účely a niektoré špeciálne prípravky sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. gracovito perovito strihaných listov. možno zber robiť viac ráz. Cenila sa ako náhradka za vtedy drahý námeľ (Secale cornutum — pozri kyjanička purpurová). Biele kvety v strapci. Treba sušiť prirodzeným teplom. Materiál sa nezaparuje. bez väčšieho množstva plodov. Vyskytuje sa hromadne. schne rýchlo. španielsky: Bolsas de pastor. taliansky: Borsa pastore. 1938. slabo ostrú chuť a je horkastá. Rastie aj na medziach. Je prispôsobená na opeľovanie vlastným peľom. a to ako prostriedok účinkujúci na maternicu. Rastlina je veľmi známa. 4 4 2 13 13 129 . čo však vyvrátil ĽHarste r. ale bez koreňov a cudzích prímesí. holá kača. francúzsky: Bourse á pasteur.

Sprvoti nevyvolalo veľa pozornosti ako liečivo. 1684 Bevernong. a to maternicovému (pokusy ňou nahradiť námeľovú terapiu neboli úspešné). okrem toho flavonoidy (diosmín). rusky: . Droga sa uplatňuje ako slabé hemostatikum pri metrorágiách a menorágiách. KAPUCÍNKA VÄČŠIA KAPUCÍNKA VÄČŠIA LICHOŘEŘIŠNICE VĚTŠÍ Tropaeolum majus L. Na celom svete sa pestujú ako okrasné rastliny. Homeopatické prípravky sa používajú hlavne pri rozličných krvácaniach. Kvetné pupene a nezrelé plody sa nakladali do octu a konzumovali ako kapary. Čs.intertrigo a na obklady pri krvácavých poraneniach. 10 10 9 2 14 mg II. cholín. listy stopkaté. maďarsky: Nagy sarkantyúka. Leclerc (1916) dospel k názoru. dlhostopkaté. piť 2—4x denne) — najmä ako diuretikum. U nás je jediným zástupcom čeľade 130 . najčastejšie oranžovožlté. 20 12 12 4 10 mg Poliehavá trváca bylina so stonkou dlhou 30-200 cm. ale aj pri ochoreniach obličiek. najmä proti skorbutu. Kapucínkovité — Tropaeolaceae Ľudovo: vytrčpán Nemecky: Grosse Kapuzinkresse. štítovité. taliansky: Cappuccina. ostrohovité. potom látky s obsahom síry. Macerát sa za studena aplikuje aj externe na omývanie (vyrážky. ako diuretikum a zvonka dermatologikum pri dermatitídach a ekzémoch. 229. Literatúra však zhodne uvádza biogénne aminy. ako podporný prostriedok pri žalúdočných a črevných ochoreniach. Miestami sa takto konzervujú dodnes. ale vcelku príjemnú chuť sa jedli ako šalát. 1580 Dodonaeus.vedú spory. ale skorej ako okrasný kvet. trochu trieslovín a saponíny. Listy i kvety pre svoju ostrú. 224. ekzémy). tropaeolum je zdrobneninou tohoto slova. chrasty. farmaceutický priemysel používal extrakt z pastierskej kapsičky ako zložku prípravku Alysal — pasta aplikovaná na chronické ekzémy (dermatologikum). pričom sa vhodne kombinuje s inými drogami. približne okrúhle. Jej použitie je predovšetkým v ľudovom liečiteľstve. Druh pochádza z Južnej Ameriky a kultivuje sa po celom svete na okrasu. francúzsky: Capucine ä grande fleur. španielsky: Capuchina. Má nerovnakú a nie vždy spoľahlivú účinnosť. prípadne na zaparenia . kvety nápadné. a to tyramín. všetky pochádzajú z Južnej Ameriky. Celý rod má asi 80 druhov. Veľké tropaeolum privie- zol do Európy r. Semená obsahujú až 20 % oleja. že Plod — Fructus tropaeoli — sa posudzuje podľa ON 86 6625: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené a nezrelé plody Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah benzylizotiokyanatanu alylnatého v 1 g plodov — najmenej I. Malé tropaeolum opísal r. anglicky: Indian Cress. 89. betaín a niektoré ich estery. Plody sú tobolky s obličkovitými semenami dlhými asi 1 cm. Čajoviny č. kapucínkovitých rastlín. Je antihemoragikum proti vnútornému krvácaniu. V latinčine tropaeum označuje strom ovešaný zbraňami — znak víťazstva. 91. Okrem alkoholických výťažkov (tinktúra a extrakt) sa z drogy pripravuje aj teplý zápar (1 lyžica drogy — postáť 15—20 minút. potom pri krvácaniach zo žalúdka alebo z pľúc a z močových ciest. acetylcholín. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na macerát (pripravuje sa za studena) a pije sa 2—4x denne.

Benzylhorčičná prchavá látka z nej vznikajúca. čiernej a h. Rastie na úhoroch. ako chren. čierna. j. španielsky: Mostaza negra. Semeno zberané zmetaním sa oddelí od hliny a iných nečistôt plavením vo vode.hoci šťava koná dobré služby pri chronickej bronchitíde a pľúcnych zápaloch i emfyzémoch (rozdutí pľúc).napr. Rastie na podobných miestach ako k. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Weisser Senf. semená malé. ktoré vypadávajú. po 100 g — čerstvé listy a semená kapucínky. zmiesť metličkou a ostatné pozberať ručne (jún—október). Semeno kapucínky dozrieva postupne. po chvíli ostro pálčivú. jemnejšie jamkovito bodkované a chutia mierne.aj v najmenšej koncentrácii účinkuje na 46 kmeňov baktérií Staphylococcus (Micrococcus) pyogenes aureus.7 131 . pri komunikáciách. Vzájomné prímesi k. červenohnedé. medziach. španielsky: Mostaza bianca. chrípkových ochoreniach. mala by sa používať predovšetkým proti vypadávaniu vlasov a na podporu ich rastu. príp. plod. chren. hlavne podľa miesta pestovania rastlín a výroba prípravku Urogran — granulovaných semien. pre tvar zatvorenej hlávky. aby nevznikli omyly. horčica a potočnica). nevaria sa a ani nesušia. aj kvet i nezrelé plody alebo kvetné púčiky) používajú ako prísada do šalátov. podobný ako pri kapuste čiernej (Brassica nigra (L. môžu sa semená. ktorých nepriaznivé pôsobenie sa najväčšmi prejavuje pri infekcii močových ciest. najmä však v nížinách. ale šešule má odstávajúce a semená sú žltkasté alebo červenkastožlté. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. Túto vlastnosť nemá glykozid. (BRUKEV ČERNOHOŘČICE) ČERNOHOŘČICE SETÁ KAPUSTA ČIERNA Brassica nigra (L. anglicky: Black Mustard. Po navlhčení páchne ostro. bielej sú neprípustné. Druhové meno niger = čierny (podľa farby semena). Kapucínka patrí medzi rastliny. Nedávno vznikli spory o liečivej účinnosti semien dopestovaných u nás a dovážaných. pestovaný na roliach. bronchitídach. ktoré sa užívajú pri infekciách močových ciest. sa vyrábajú prípravky.). čo však vyplýva iba zo slovenského prekladu označenia pre rod (Brassica). taliansky: Senape. Je tu zjavný glykozidový predstupeň — glukotropeolín. Po precedení a pridaní trošky aromatickej gerániovej silice — Oleum geranii slúžila tinktúra na natieranie (Leclercov recept). spodnými lýrovitými a predĺžené kopijovitými hornými listami. listy žihľavy a zimozeleňa. guľaté. má ČsL 2 tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ostatné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi (hlavne semená iných kapustovitých rastlín) Popol (zvyšok po spálení drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah izotiokyanatanu alylnatého — najmenej ČsL 2 1 2 5 2 0. ani látka pripravená umelo. Kve- ty žlté. Okrem toho ťažko uviesť do súladu všetky staroveké i novšie názvy kapusty a horčice. Takéto semená však treba potom rýchlo a opatrne sušiť na slnku alebo umelým teplom pri 35-40 °C. na rozdiel od bielej horčice. semeno kapusty čiernej. t. bylinných kúr. zápaloch obličiek a močového mechúra. Horčice patria k najstarším liečebným a dietetickým prostriedkom. ktoré sa po vydestilovaní z rozdrobeného materiálu skladajú skoro výhradne z benzylhorčičnej zlúčeniny. sa zastavila. Fructus tropaeoli majoris. čiernej. Semeno k. väčšej — príp. caputium = kapucňa. francúzsky: Moutarde noir. napr. čiernej. súčasť miešaniek. obsahujú asi 0. Ich semená sa často nájdu ako prímes v semenách k. francúzsky: Sénevé blane. V tomto prípade je lepšie a istejšie pridržiavať sa ľudového názvu pre obidve rastliny — horčica. resp. až 100 cm vysoká bylina s rozkonárenou bylou. resp. ale aj pri skorbute a meteorizme (dávka šťavy je 30—50 g). taliansky: Senape bianca. kým semená horčice roľnej sú zvyčajne väčšie. roľná — Sinapis Pre Semen sinapis (nigrae).). v skleníkoch) a ak je pekné počasie. sa používa ako rastlinné dezinficiens močových ciest. Slovenské pomenovanie kapusty vychádza asi z latinského caput = hlava. resp. Droga má charakteristický zemitý a zemiakový pach. — vždy čerstvé. má výrazné antibakteriálne účinky . Sú však skoro dvakrát väčšie. až sivohnedé. V minulosti bola rastlina obrúbená ako zložka tinktúry proti vypadávaniu vlasov a na ich vzrast (do 90 % liehu sa na 15 dní naložili rovnakým dielom . Za vlhkého počasia sa zberá postupne tak. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. ktorá sa pozná podľa bledožltých lupienkov s fialovastými žilkami. na rumoviskách a v húšťavách. t. Chuť má spočiatku nevýraznú.03 % prchavých látok. Schwarzer Senf. maďarsky: Fekete mustár. plody a vňať. Pupene a nezrelé plody tiež niekedy nahradzujú známe kapary — zelené oká očiek z rýb (po naložení do octu). v koncových strapcoch. destiláciou nerozdrveného materiálu sa získava skoro výhradne nitryl kyseliny fenyloctovej. omáčok a pod. ktoré obsahujú glukozinoláty. ako dozrieva. maďarsky: Fehér mustár.) Koch). polievok. látky s obsahom síry v glykozidovej väzbe (zastúpené najmä rastlinami z čeľade kapustovitých rastlín — Brassicaceae. Pre ostrú chuť sa list (hlavne mladý. guľatejšie a hladké. chutia tiež mierne. rusky: HOŘČICE BÍLÁ HORČICA BIELA Sinapis alba L. Semená sa sušia v tenkých vrstvách na lieskach alebo na čistých papieroch (napr. anglicky: White Mustard. Droga: Semen tropaeoli majoris. Príbuzná a veľmi podobná je žlto kvitnúca ohnica (reďkev ohnicová — Raphanus raphanistrum L. Prieskum antibakteriálneho účinku a prešetrenie obsahových látok v tomto smere je novšieho dáta. „Horčice" (aj h. Plody sú zobáčikovité šešule priklonené ku stonke.) Koch Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: čierna horčica Nemecky: Senf-Kohl.ak je povrch pôdy uváľaný. Už v staroveku poskytovali podobne ako dnes korenistú prísadu k jedlám a preslávili sa ako účinný a silný protijed. za sucha . aj vonku na slnku. rusky: Kapusta čierna je jednoročná. uplatňujú sa podobne ako potočnica alebo lyžičník. Horčica biela je jednoročná bylina podobná k. Všetky časti kapucínky — najmä semená. zrelé má svetlú žltohnedú farbu. Na rovnakom poli rastie niekedy aj veľmi podobná horčica roľná (Sinapis arvensis L. j. izotiocyanát.

čiernej slúži na dráždenie kože vo forme kúpeľov. tým ľahšie vypadávajú. 68. vždy rozširujú včeliu pašu. Čím sú plody zrelšie. príp. mastný olej je pre ostrú príchuť vhodný iba na technické účely — výroba mydiel. naj- . V jeseni medujú menej ako v lete. za určitých podmienok glukozinoláty sa štiepia na prchavé izotiokyanáty — látky s obsahom dusíka a síry. čiernej. Sú preto významné pre včelárov. látky s dráždivými a prekrvujúcimi vlastnosťami. slabo červeno bodkovaný. označovaný ako Oleum sinapis. Poskytujú med i veľa peľu. zúbkaté. najmä horčicu bielu. byľ priama. Neprchavý tzv. Strata na hmotnosti je malá. Ich chuť je sprvu mierna. rusky: KARBINEC EURÓPSKY Trváca bylina vysoká 20—110 cm. sidenirch zelina. že ich možno vysievať zavčasu zjari. teda asi koncom júla. arvensis L. V lete dá 1 ha horčice asi 40 kg medu. má preto vhodnejšie interné uplatnenie. Obsahové látky v obidvoch prípadoch tvorí olej (asi 25—35 %). maďarsky: Európai peszércze. horčičnej múky. potom sa mlátia a získané semená sa 132 ešte presušia na hromadách a potom sa čistia. Rastie preto hlavne pri otvorených stokách so znečistenou vodou. bielej glukozinolát sinalbín (a príslušné enzýmy. Podobné použitie má aj izolovaný izotiokyanát. V obidvoch prípadoch zberáme z pestovaných rastlín semená — Semen sinapis nigrae. sinigrín na alylhorčičnú látku. vlčia noha Nemecky: Ufer-Wohlstrapp. „Silica" — prchavá zložka k. horčičný glykozid. ktorá patrí medzi B-tioglukozidázy. horný pysk majú biely. treba zber robiť ručne. resp. jej glukozinolát však nehydrolyzuje na prchavé zložky. Semeno k. Účinnú zložku semien predstavujú glukosinolaty . Sú dôležité nielen tým.sinigrín v k. najmä burina jarín). nie je však terapeuticky dôležitý. páperistá. ale aj neskôr ako strniskovú rastlinu. španielsky: Bugula. Rastliny sa nechajú oschnúť. horčičného papiera (Charta sinapisata — horčičná múka nalepená bezvodým lepidlom na vhodný podklad papiera — oficinálny prípravok v ČsL 2). alylizo- KARBINEC EVROPSKÝ Lycopus europaeus L. väčšinou jednoduchá. dolný čisto biely. Robí sa to zvyčajne pokosením rastlín v čase začiatočnej zrelosti (šešule sa farbia do žltohnedá). Ak sú prezreté. Plody sú hladké tvrdky. Rozprášené semená vyvolávajú zápaly slizníc. Kým sa tieto prchavé zlúčeniny neuvoľnia..Labiatae) Ľudovo: heraklia. bielkovinové látky. Druh obrubuje stanovištia s nadbytkom dusíka. Obklad sa smie ponechať len do ľahkého sčervenania pokožky. kaša sa nanesie na látku a prikladá pri akútnych zápaloch a reumatických bolestiach. sediace kvety tvoria pazušné paprasleny. neskôr slabo kyselkavá a až po chvíli pálčivá. príp. listy elipsovité. ktoré po poranení pletiva alebo pri destilácii štiepia glukozinoláty). ktorej je práve v tom čase nedostatok. lebo zničí enzýmy).). Biela horčica má podobné použitie. končisté.KAPUSTA ČIERNA HORČICA BIELA tiokyanát a sinalbín na p-hydroxybenzylizotiokyanát. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté . Drogám silne škodí vlhko. kvitnú už krátko po zasiatí (do 6 týždňov) a dlho (asi 20 dní). potom sliz. Čajovina č. myrozináza. čiernej (syntetická) tvorí zložku priemyselne vyrábaných mastí Calovat a Rheumosin unguentum uplatňovaných ako derivans. ostrá (lebo nastal rozklad glukozinolátu porušením pletiva). do rozličných nakladačov (na uhorky a pod. lebo inak môže spôsobiť ťažké zápaly kože. Semená slúžia predovšetkým ako korenina a na výrobu pokrmovej horčice. prípadne Semen sinapis albae (inak aj Semen erucae). alebo sa z čerstvej horčičnej múky a vody pripravuje kašovitý obklad (voda nesmie mať viacej ako 40—45 °C. Nektárovosť sa zastavuje chladom. sú drogy bez pachu. Upotrebenie podmieňuje dráždivý izotiokyanát. anglicky: Bugle Weed. glukozid a v h. na sústavne spásaných mokrých pasienkoch a v priekopách. mazacie oleje a pod.

Používanie potom upadlo do zabudnutia a od r. silica. Napriek novému vývoju terapie vo svete pri Basedowovej chorobe udržali si prípravky s karbincom svoje miesto. a to pre podobnosť kvetov alebo listov s odtlačkom vlčej laby. až stredne ťažkých formách hypertyreózy (t.). ktoré však majú inak tvarované listy a inú farbu kvetov. Značná podobnosť je ešte s druhmi rodu jablčník .Marrubium L.) a krížence oboch druhov. Typické stanovištia sú napr. saponiny a bližšie nepreskúmané látky fenolového charakteru. Pri umelom teple nemožno prekročiť teplotu 35 °C. častejšie sa užívajú štandardizované hotové prípravky. Využívala sa aj farbiaca schopnosť šťavy — sama alebo s modrou skalicou slúžila na farbenie na čierno. V terapii sa zvyčajne dáva prednosť americkému karbincu — k. virgínsky (L. ktorý má dodnes svoje významné miesto v terapii.1 % ) . Droga sa zriedka dávkuje vo forme čaju (zápar z 1-2 lyžičiek na šálku vody. pri chorobnom stave vyvolanom zvýšenou činnosťou štítnej žľazy). Nie je isté. ktorý bol prv liekom proti malárii. pretože o mnohých fenoloch je známe. Tak sa dostal do drogového pokladu renesančných. k. Vňať. exaltatus L. Karbinec sa používa aj pri vegetatívnych dystonických poruchách (porucha napätia svalstva). ktorý sa pokladá za účinnejší. že ich užívanie a vhodnosť vie posúdiť iba lekár a predpísať. najmä ak je spojená s tachykardiou (zrýchlenie srdcovej činnosti nad 90 tepov za minútu). Vedecké označenie karbinca je zložené z gréckeho lykos = vlk a pous = noha. Jej šťavnatá časť sa odrezáva v čase kvitnutia (t. j. sa uplatňuje aj v homeopatii: robí sa z neho tinktúra (z čerstvej kvitnúcej rastliny). 2—3 razy denne). fil. Karbinec — hlavne americký.). predovšetkým list. európskeho rastie u nás k. organické kyseliny (kávová. vysoký (L. predpokladá sa. j. európskeho). Samoliečiteľskú manipuláciu s rastlinou vonkoncom neodporúčame a varujeme pred ňou. Druhové pomenovanie má označovať jeho domovinu. virgínskemu (L. asi júl—september) a zvyčajne sa spracú- 133 . dobre vetrané miesta. 1855 sa začal uplatňovať v homeopatii americký k. živicovitej konzistencie. Karbinec je špecifickým liekom proti Basedowovej chorobe. Predmetom zberu je vňať — Herba lycopi europaei. Zástupcov oboch rodov uvádzame osobitne. najmä nemeckých lekárov. Opísal ho až v 16. či antickí lekári poznali tento karbinec. Ak sa suší.. (u nás sa nevyrábajú). v ktorých sa výťažky z karbinca kombinujú napr. stor. vlhké priekopy. so srdcovníkovými extraktmi. ursolová. ďalej pri poruchách srdcových chlopní a srdcovej slabosti s pocitom strachu. Účinok sa prejavuje až po dlhšom užívaní — asi po 3—4 týždňoch. je však prirodzené. roztie- mä v blízkosti hnojísk. pri iných srdcových funkčných poruchách. pri ktorých je ovplyvnený pulz. Morfologickými znakmi je karbinec príbuzný so zástupcami rodu srdcovník — Leonurus L. virginicus Mchx. pri ľahších. pričom prípravky možno užívať bez nebezpečenstva aj niekoľko mesiacov. s chinínom a i. európskym (niektorí botanici ho rátajú iba za varietu k.05-0. ostricové lúky a jelšiny od nížin po horské polohy. pri basedowovskom srdci s veľkou dráždivosťou a slabosťou. Mal veľmi časté použitie proti horúčke a na zastavenie krvácania. pobrežné kriačiny. Sušenie nesmie byť zdĺhavé. že je v rastline obsiahnutý vo fenolových látkach a fluóre. že majú tyreostatickú aktivitu. búchaní srdca. vysoký obsah fluóru (0.). virginicus Mchx.KARBINEC EURÓPSKY va čerstvá. Ďalej je v nej do 10 % trieslovín. Dodonaeus. Okrem uvádzaného k. príp. listy má chobotnato rozdelené na kopijovité úkrojky. vysoký je mohutnejší. farba kvetov a obdobie kvitnutia sa stotožňujú s k. obsahuje hlavne horčinu nie celkom známej skladby. flavonoidy. treba na to tienisté. litospermová a i. označovanú aj ako glykozid lykopín. Účinný princíp tohoto pôsobenia sa nepodarilo doposiaľ izolovať v čistej forme. Droga má slabý aromatický pach a chutí veľmi horko (najmä semená).

keby sa vyskytovala v dostatočnom množstve. príp. podvinuté. — syn. Plody slúžia na rovnaké účely ako brusnicové. Záhorská nížina) a v podhorských oblastiach. Suší sa prirodzeným teplom na vzdušných miestach. List kľukvy obsahuje ako účinnú látku glukozid arbutín. Bobule sú väčšie ako brusnice. D 2 — 0. od bázy rozkonárená. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ ŠANTA KOČIČÍ Nepeta cataria L. napr. vajcovité. neopadavé. bodkované a v čase dozrievania sa ukrývajú zvyčajne v machu. Plody sú guľovité červené bobule.Fructus oxycocci . List — Folium oxycocci — sa používa zriedka. v niektorých oblastiach ZSSR. KLIKVA B A H E N N Í Oxycoccus palustris Pers. kým nepoznali pravý čaj. Bylina rastie na podobných stanovištiach ako brusnica barinná (Vaccinium uliginosum L. Nebeda. Indikácie sú analogické ako v alopatii. chínová a benzoová. Ďalej sú v listoch triesloviny. Tento útly a poliehavý kríček patrí medzi čučoriedkovité rastliny (podčeľaď Vaccinioideae). Cípy ružových častí kvetnej koruny sa čoskoro po rozvinutí ohnú dozadu a kvety vädnú až asi 18 dní. aro- . že v starších dobách cárskeho Ruska. Predmetom zberu z kľukvy sú listy a plody: list sa zberá jednotlivo v mesiacoch jún—august.) Avronin). pomer zosušenia je asi 7 : 1. Pri zbere treba dávať pozor. ale zvyčajne sa odporúča nechať ich pred jedením alebo spracovaním namrznúť. dlhostopkaté. Plody kľukvy . mäkké (v auguste —septembri) a upravujú sa čerstvé. Macskamenta. španielsky: Nepeta. pri hemoroidálnych krvácaniach a ochorení obličiek. Listy kožovité. taliansky: Nepitella. čerstvé sa najčastejšie upravujú na šťavu (recept ako pri brusnicovej šťave). Listovú drogu z kľukvy nemožno primiešavať medzi brusnicovú alebo medvedicovú. píjavali každé ráno zápar z malinových a kľukvových listov. objasňuje výskyt. druhové pomenovanie palustris = močiarny. francúzsky: Népéta (calament). alebo sa z nich šťava priamo lisuje. hlavne stagnujúcej. Kvety koncové. ale aj ako metabolikum pri reumatizme a dne. Kľukva sa uvádza v našej oblasti až v novších dobách. Šťava sa používa predovšetkým v terapii chorôb z nachladnutia a pri horúčkovitých ochoreniach (podobne ako malinová alebo černicová šťava). hlavne brusnice. kyselina benzoová sa uvoľňuje aj hydrolýzou glykozidu vakciínu. mačacia mäta. Kľukva je významnou rastlinou pre včelárov a mohla by poskytovať znamenitú medovú znášku. kde rastie skutočne v produkčnom množstve. Okrem toho sa liečebne využíva v spojení tuberkulózy s dýchavičnosťou. rusky: KĽUKVA MOČIARNA KĽUKVA MOČIARNA Poliehavý krík s tenkými kmienkami dlhými až 80 cm a s vystúpavými. preto aj staršie označenie vychádzalo zo spoločného rodového pomenovania Vaccinium.: Vaccinium oxycoccos L. Staršie upotrebenie je známe iba z ľudového liečiteľstva tých krajov. maďarsky: Foltosáfonya. zrno.sa zberajú zrelé. V našej farmácii sa však kľukva ani jej šťava nepoužívajú. sýto ružové. pektíny. melisa Nemecky: Echte Katzenminze. Konzervované plody sa občas zjavia v potravinárskych predajniach. plstnatá. O lis134 toch je známe. riedko listnatými konárikmi. Potrebuje horniny a zeminy s extrémne kyslou pôdnou reakciou a s dostatkom až prebytkom vody. machové brusnice Nemecky: Moosbeere. — vlochyně bahenní). od ktorej sa líši podstatne mohutnosťou svojho vzrastu. pomer zosušenia je asi 3 : 1 . ale aj v nížinách (napr. organické kyseliny — najmä kyselina citrónová (2-3 %). Odlišujú sa konzistenciou (sú hrubé ako papier) a silne vystúpavou žilnatinou na spodnej strane listov. Rašelinový druh rozšírený nielen vo vysokohorských polohách. ak ich dovtedy nenavštívi hmyz. má veľa spoločného s brusnicou pravou (Rhodococcus vitis-idaea (L. Kľukvové i brusnicové plody v cukre sa nekazia. rusky: Trváca bylina vysoká 50—100 cm. Listy sa niekedy nechávajú fermentovať spolu s malinovými. možno ich zavárať do cukru podobne ako iné lesné ovocie. pri ochoreniach močových a žlčových ciest. blizny sa oplodnia vlastným peľom (pod tyčinkami sa ukrýva sladká šťava). aby sa materiál priveľmi nestláčal a neprelamoval. Veľmi zriedka sa plody sušia. majú priemer 10—15 mm.raný prípravok TEEP a esencia dil. Vedecký názov sa skladá z gréckeho oxys = kyslý a kokkos = bobuľa. kyselina askorbová a farbivá (antokyány). Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: mačacia madra. pretože obsahujú konzervujúce látky. anglicky: Lesser Calamint. Listy sa ľudovo používajú na prípravu záparu používaného ako adstringens. v plodoch je glykozid vakciín a erikolín. najmä kyselinu benzoovú. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: blatnice. často sú jednostranne červené. ako antidiaroikum a pri rozličných krvácaniach. maďarsky: Macska csipkepity. Podobne sa uplatňujú aj plody (čerstvé i sušené). pazušné. celistvookrajové. pri žltačke s opuchmi a hnačkami. neznáša vápno v pôde.

matická. kde sa vraj kocúrnik hojne vyskytoval a prívlastok cataria = mačací je z latinského catus = kocúr. — jarva (klinopád). vulgare L. Podobné sú i druhy saturejky — Satureja L. citriodora Beck. najmä s druhom C. resp. gerániol. ale je aj toxický) a pulegón (monoterpén neznámej konštitúcie. Latinské vedecké pomenovanie rastliny vychádza z názvu etruského mesta Nepete (dnes Nepi). na podporu menštruácie (emenagogum) i trávenia. Čajovina č. potom horčiny a triesloviny..7 % ) . 135 . neunikol pozornosti klasických národov. končisté. 3 šálky denne. Ľudovo sa cení ako prostriedok proti hnačkám a pri chronickej bronchitíde. v ktorej je veľa karvakrolu (monocyklický monoterpénový alkohol). KOCÚRNIK OBYČAJNÝ podobný mate a ostro aromatickú horkú chuť podobnú gáfru. V stredoveku a začiatkom novoveku sa používal ako prostriedok proti vynechávaniu menštruácie. Plody sú tvrdky. nápadná podobnosť a možnosť zámeny je napr. pretože vraj po ňom . Ľudovo sa dodnes pokladá za prostriedok proti bolestiam žalúdka. rodom Clinopodium L. Materiál sa ľahko zaparí a je drobivý. Uvádzajú sa tiež rozličné kyseliny a ich estery (octová. bežne 3 % zápar. Kvety biele. rady sa váľajú mačky. žlčotvorne (choleretikum i cholekinetikum) a expektoračne (pri kataroch dýchacích ciest). inak aj Herba catariae. Listy dlhostopkaté. do ktorého rodu ju zaradiť. čo ukazuje na názorovú rozdielnosť systematikov.. obyčajná. poskytuje včelám dobrú neskoršiu znášku. čo sa odráža aj v nárečových pomenovaniach. Keďže kvitne od júna do jesene. odporný. dúšky — Thymus L. stopy tymolu (má silné dezinfekčné účinky. aromatické. niekedy až do októbra. trochu nepríjemný. pílkovité. na rumoviskách. Miestami sa pestuje v záhradkách (po čase splanieva). 206. j. maslová a valérová). Ako všetky hluchavkovité rastliny je medonosný. je účinná aj antibakteriálne. Oficiálna medicína sa k droge stavia skorej odmietavo ako zhovievavo. zväčša však len preto. Cennejšia je citrónovo páchnuca odroda — var. citronelol. Odrezáva sa v čase kvitnutia rastliny a suší bežným spôsobom ako silicová rastlina. Identifikácia kocúrnika v drogovom materiáli je niekedy veľmi ťažká. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba nepetae. hlavy. nahor sa zmenšujú. a mäty — Mentha L.4 % silice.. ktorá má však inak formované listy a husté červené kvety združené do papraslenov. a existuje dokonca kocúrniková varieta s citrónovým pachom (var. katarom dýchacích ciest a často sa omylom pestuje ako medovka. pri hystérii a proti iným rozličným ťažkostiam. nerol. lebo býva nepríjemnou a znehodnocujúcou prímesou podrobnejšie preskúmanej a výrazne účinnej drogy medovky lekárskej. K. postáť 20 minút. limonén a prítomný je dokonca aj mentol a mentón. Vňať má i po usušení silný aromatický pach. Vňať obsahuje asi 0. možno ju však približne hodnotiť ako medovku lekársku. Rastlina má po botanickej systematickej stránke mnohé synonymá. v ktorej prevláda citrónovovoňajúci citral. Význam drogy je malý. ďalej bližšie neurčený alkohol nepetol. pri komunikáciách a v kroviskách. obyčajný je u nás dosť hojný. žlčopudne. najmä jej citrónovo voňajúcu odrodu. základ má ako nepetový laktón gerániolového radu). ďalej triesloviny a horčiny.2-0. citriodora Beck). Droga sa dávkuje v množstve 4—8 g na zápar. Vyskytuje sa v teplomilných a nitrátofilných spoločenstvách. s rodom Calamintha Miller — marulka. Podobná je hlavne medovka lekárska — Melissa officinalis L. vajcovité. Kocúrnik — prenikavo voňajúca bylina. Ostrým pachom zaháňal hady a ako kloktadlo slúžil pri angíne.najmä po koreňoch. Túto drogu možno hodnotiť zhruba ako medovku lekársku — poslúži ako nervínum. Kocúrnik nepoužíva ani homeopatia. Rastlina obsahuje silicu (0. aromatikum. paprasleny v strapcoch. karmínovo fŕkané.

KOMONICA LEKÁRSKA

KOMONICA LEKÁRSKA
Melilotus officinalis (L.) Pallas Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté - Papilionaceae) Ľudovo: blúd, kadere sv. Jána, kameníček, kamenná ďatelina (ďatelinka), komínok, lucerna (lucernica žltá), žltý kvietok Nemecky: Echter Steinklee; maďarsky: Orvosi somkóró, Somkóró mézkerep; taliansky: Meliloto; francúzsky: Mélilot officinal; anglicky: Common melilot; rusky:

KOMONICE LÉKAŘSKÁ

Rastlina má viaceré príbuzné druhy - najmä k. zubatú, M. dentatus (Waldst. et Kit.) Pers., rastúcu roztrúsené na slaniskách, so svetložltými kvetmi bez pachu. Veľmi podobná a v zbere tolerovaná je k. najvyššia

— M. altissimus Thuill., so živožltými kvetmi, ktorých všetky korunné lupienky sú rovnako dlhé (stonky sú málo rozkonárené a štíhlejšie). Pôvod vedeckého pomenovania rastliny je z gréckeho meli = med a lotos = kvet, t. j. medová rastlina. V antike označovali názvom melilotus viaceré byliny podobných vlastností, ako majú komonice. Ich účinky chválili hippokratovskí lekári a Theofrastos. Z včelárskeho hradiska sú všetky komonice výborné medonosné rastliny, poskytujú dobrú znášku a hojnosť peľu. Ako krmovina majú podradnejší význam, vhodné sú pre kone (Anglicko) a na zelené hnojenie. Často sa nimi osievajú železničné násypy, kde sa im veľmi dobre darí. Predmetom zberu a nákupu roku 1986 boli kvetonosné vrcholky žltokvitnúcich rastlín. Odrezávajú sa kosákom alebo nožom na začiatku rozkvetu (jún—august). Stonky môžu byť 20—40 cm dlhé; materiál sa suší na tienistých a dobre vetraných miestach v tenkých vrstvách alebo na natiahnutých povrazoch v malých zväzočkoch. Pomer zosušenia je 4—5 : 1. Teplota pri sušení umelým teplom nesmie prestúpiť 35 °C. Droga - Herba meliloti — veľmi páchne za kumarínom a má horkoslanú chuť. Účinné obsahové látky tvoria najmä kumarínový glykozid melilotín a voľný kumarín, asi 0,9 %, ktorý sa v čerstvej rastline nachádza v nevoňavom predstupni (kumarigén melilotozid), z ďalších látok sú to purínové deriváty (alantoín, kyselina alantoínová a močová), cholín, triesloviny, flavonoidy a sliz. Pri pokusoch pestovať komonicu ako krmovinu sa v nej objavil dikumarol (derivát z dvoch mol. kumarínu) — bakteriálnym pôsobením v sene skladovanom vo vlhkú a pri kŕmení senom s komonicou trpel dobytok zvláštnou chorobou — zníženou zrážanlivosťou krvi a vznikali rozsiahle podkožné krvácania (hemorágie). Prieskumom sa zistilo, že dikumarol brzdí v pečeni tvorbu protrombínu

Na vňaťovú drogu — Herba meliloti — sa vzťahuje ČSN 86 6717): Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Stonky hrubšie ako 3 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 4 2 3 0.5 13 12 II. 8 4 5 1 13 14

Dvojročná bylina vysoká 30-150 cm; byľ hranatá, listy trojpočetné, na dlhých stopkách, zúbkaté, prílistky celistvookrajové. Malé stopkaté kvety žlté, v dlhých pazušných strapcoch. Plody sú malé holé struky. Rastie v teplejších oblastiach, v porastoch ruderálnych rastlín, napr. na železničných násypoch, na medziach, vo viniciach, na riečnych štrkoch od nížin až do podhorského stupňa.
136

(látka, ktorá spôsobuje krvnú zrážanlivosť) a vo väčších dávkach poškodzuje pečeň. Substancia sa krátko po objavení zaviedla do terapie namiesto heparínu proti trombózam (dnes sa vyrába prevažne synteticky). Podľa dikumarolu sa neskoršie syntetizovali mnohé antikoagulanciá s rýchlejším účinkom. Pretože dikumarol a jeho deriváty pôsobia opačne ako vitamín K, označujú sa ako antivitamíny. Oficinálne sa komonicová vňať používa ako diuretikum, korigens vône a zvonka na obklady a ku kúpeľom na zapálené rany a vredy. Zvyčajne tvorí zložku Species emolientes - zmäkčujúcich čajovín pri opuchoch kĺbov, žliaz, na zmiernenie reumatických bolestí a do kúpeľov na vredy — hlavne predkolenia, kde pôsobí svojou schopnosťou znižovať zrážanlivosť krvi a rozširovať cievy. Vňať interne pôsobí ako angiotonikum — upevňuje krvné cievy a aj ako lymfotonikum - upevňuje miazgové cievy. Vnútorná aplikácia (aj pri bronchiálnych kataroch a ako diuretikum) je zriedkavejšia — treba pri nej zvýšenú opatrnosť, pre premenlivý obsah kumarínu sa neodporúča a kumarín vo vyšších dávkach vyvoláva bolesti hlavy a závrate s ospalosťou. Zvyčajné dávky drogy sú 1 kávová lyžička na šálku macerátu — denne najviacej 2 šálky. Na obklady a umývanie sa dávajú 2 lyžice drogy na pol litra vody. Komonice majú aj technické použitie — kvetmi sa niekedy aromatizuje tabak alebo sa používajú proti moľom. Čs. priemyselne vyrábané tablety Pelentan a Pelentanettae obsahujú derivát bikumarolu a slúžia na prevenciu a liečenie trombóz. V homeopatii sa z čerstvých listov a kvetov pripravuje esencia a zo sušených kvetov tinktúra (dil. D 1 a 0). Užíva sa hlavne pri úporných bolestiach hlavy a pri migréne. Čajovina č. 207.

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

ná, listy vajcovité, končisté, hrubo zúbkované, kvety sírovožlté, usporiadané do 4—8-pazušných papraslenov. Plody sú tvrdky. Druh pochádza zo západnej Európy. Zriedkavo ho nachádzame ako burinu na roliach, úhoroch, rumoviskách, spravidla v nížinách.

Často sa pestuje a jeho pestovanie sa u nás odporúča. Rastlina nie je náročná, znáša polotieň a vysieva sa priamo na pole neskoro v jeseni. Botanicky — systematicky sa novšie rod Galeopsis L. rozdelil na druhy rodu Dalanum Dostál - konopnička, so zástupcami D. segetum (Neck.)

KONOPIČKA BLEDOŽLUTÁ Dalanum segetum (Necker) Dostál (syn.: Galeopsis segetum Necker) Hluchavkovité - Lamiaceae (Pyskaté - Labiatae) Nemecky: Saat-Hohlzahn; maďarsky: Vajszínu vajfú; taliansky: Galeopside; francúzsky: Galeopsis velouée; anglicky: Downy Hemp-Nettle; španielsky: Galeopsis aterciopelado; rusky: (druh v európskej časti ZSSR nerastie)

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

Na drogu vňate — Herba galeopsidis sa vzťahuje ČSN 86 6715: Akosť — najviac v % Znak Tmavšie časti drogy Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 2 3 5 1 14 12 II. 5 6 8 3 14 15

Jednoročná bylina vysoká 10—40 cm; byľ páperistá, štvorhran-

137

Dostál, D. ladanum (L.) Dostál - k. širokolistá, D. angustifolium (Ehrh.) Dostál — k. úzkolistá a rod Galeopsis L. — konopnica (konopice), z ktorého možno zberať najmä dosť hojnú G. tetrahit L. — k. napuchnutú, s ružovými až ružovočervenými, zriedka bielymi kvetmi, ďalej G. pubescens Bess. — k. páperistú — má kvety v ústí svetlofialové, horný pysk svetločervený a dolný vzadu žltý, na okraji červený alebo žltý, roztrúsené rastúcu G. speciosa Mill. — k. úhľadnú, má korunu sírovožltú, v ústí modrastú, dolný pysk s fialovou kresbou; rastie na čistinách, v lesoch a kroviskách. Z hľadiska základných terapeuticky účinných látok sú všetky konopničky a konopnice približne rovnocenné, a preto môžu spoločne tvoriť vňaťovú drogu. Konopnicu (konopničku) rátali v antike do okruhu žihliav a Plínius, Dioskorides i Theofrastos ju odporúčali na opuchy, pomliaždeniny a rany (to jej priznával i stredovek), ale okrem toho i pri pľúcnych ochoreniach, najmä pri tuberkulóze. Posledná indikácia je známa i z ľudového liečiteľstva. Ako väčšina hluchavkovitých rastlín aj konopničky a konopnice sú medonosné. Vňať sa zberá na začiatku rozkvetu — Herba galeopsidis (seu Herba galeopsidum — vňať konopníc) — (júl— august, príp. aj september). Byle nesmú mať väčší priemer ako 5 mm; zberajú sa väčšinou bočné výhonky. Materiál sa suší v silnom prievane alebo — lepšie, umelým teplom do 35—40 °C, vždy v tenkej vrstve tak dlho, až sa pri pokuse o zohnutie láme. Nezaparuje sa, droga je však mierne drobivá. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. Droga sa nesmie baliť vlhká, lebo pri doprave ľahko splesnie. Spotreba konopnice je značná, preto sa u nás pestuje. K terapeuticky dôležitým látkam patria triesloviny (5-10 %), hlavne však tzv. rozpustná kyselina kremičitá, resp. kremičitany (asi 0,2 %), potom neutrálny a kyslý saponín, horký glykozid, silica a substancie podobné pektínom. Uvádza sa, že obsah kremičitanov je najvyšší koncom októbra (resp. kyseliny kremičitej). Konopnicu treba hodnotiť na základe obsahu kremičitanov, teda podobne ako prasličku alebo stavikrv vtáčí. Oficiálna medicína ju uznáva ako expektorans pri bronchitídach a diuretikum (predovšetkým pre obsah saponínov). Vo viacerých liekopisoch je v súčasnosti oficinálna a býva zložkou priemyselne vyrábaných čajovinových zmesí, najmä prsných, kremičitano138

vých, antiastmatických alebo močopudných; u nás tvorila dlho zložku dôležitej farmaceuticky významnej Species pectorales Planta — prsnej čajoviny. Najznámejšia kompozícia silikátovej čajoviny je tzv. Kobertova — Kuhnscheho silikátová čajovina, skladajúca sa z troch drog s obsahom kremičitanov: rovnaký diel vňate konopnice, prasličky a stavikrvu vtáčieho; jej dávkovanie: 2 čajové lyžičky na šálku vody. Pri bronchitídach, čiernom kašli, zápale priedušiek a pod. sa často kombinuje s pľúcnikom, podbeľom, skorocelom, prípadne sa pridáva kyselina askorbová na užívanie. Výťažky z konopníc sa niekedy dávajú do štiav proti kašľu, do dražé alebo kvapiek či balzamov. Ľudové liečiteľstvo používa konopnice veľmi široko. Okrem uvedených indikácií ju používa aj pri málokrvnosti, v rekonvalescencii na povzbudenie chuti do jedenia, zvonka pri furunkulóze, na zle sa hojace rany a pod. Ako zvyčajná dávka sa uvádza 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—3 razy denne; pri špeciálnych kúrach nie sú ojedinelé denné dávky drogy až do 30 g. Z toxikologického hľadiska sa pri užívam konopnice nepozorovali nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. Esenciu pripravovanú z čerstvej kvitnúcej vňate upotrebúva homeopatia, a to pri ochorení sleziny a v podobných prípadoch ako alopatia. Čajoviny č. 16, 73, 77, 78, 125.

KONVALINKA VOŇAVÁ
KONVALINKA VONNÁ + Convallaria majalis L. Ľaliovité — Liliaceae Ľudovo: bimbonka, bíser, gombália, husie víno, kokorič, kokorík, kukučka voňavá, májové zvončeky, perliček, perlokvet Nemecky: Maiglockchen; maďarsky: Májusi gyóngyvirág; taliansky: Mughetto; francúzsky: Muguet; anglicky: Lily of the Valley; španielsky: Lirio de los valles; rusky:

Trváca bylina vysoká do 30 cm; má tenký podzemok, dva elipsovito kopijovité listy vyrastajúce na jar a jednostranný strapec bielych až ružovkastých voňavých kvetov. Plod je červená bobuľa. Druh patrí k slabo vlhkomilným rastlinám, dáva prednosť kyslým pôdam. Je rastlinou listnatých lesov, ale aj horských smrečín. Vyhľadáva polotieň. Na celom svete rastú tri druhy konvalinky s množstvom záhradníckych odrôd. S ohľadom na barbarský zber ju treba vo voľnej prírode starostlivo chrániť. Zo zámen a falšovaní treba spomenúť častú prímes listov kokoríka (Polygonatum Miller), ktoré majú

striedavé listy, ale menšie a inak formované biele mliečne kvety. Vedecké i národné pomenovanie konvalinky má zväčša spoločný latinský základ — convallis = údolie; prv sa rastlina označovala ako lilium convallium = ľalia údolí. Druhové pomenovanie majalis = májový sa vzťahuje na obdobie kvitnutia. Konvalinka je stará liečivá rastlina. Hojne sa používala v 15. stor. proti slabosti a jedom, no taktiež na posilnenie srdca, mozgu a zmyslov. List a kvet zberaný v čase kvitnutia tvorí drogu Folium convallariae seu Herba convallariae, ktorá má mimoriadnu dôležitosť a nie je náročná na manipuláciu pre zberača. Čerstvé kvety sú oficinálne v homeopatickom liekopise. Zber vňate sa robí odrezávaním (apríl, máj až jún). Listy musia byť dobre vyvinuté, nezožltnuté, tmavozelené, bez stopiek, nepoškodené, kvety mliečnobiele. Materiál možno sušiť vo zväzočkoch alebo v tenkých vrstvách (najviacej 3-5 cm) za veľmi dobrého vetrania. Ľahko sa totiž zaparuje — nie je však drobivý. Veľmi peknú drogu získame pri sušení umelým teplom (maximálne teplotou 40-60 °C). Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 , pre kvet 7 : 1 . Droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. Pri nedosušení pri nevhodnom transporte ľahko plesnivie. Skladuje sa po dokonalom usušení v dobre uzatvoriteľných obaloch (najlepšie z umelej hmoty) ako separandum - oddelene od ostatných drog. Rastlina je jedovatá. Preto pri zbere a minupulácii s ňou treba postupovať opatrne. Droga je skoro bez pachu, chuť má sprvu sladkú, potom horkú a ostrú. Hlavné účinné obsahové látky sú kardiotonické glykozidy, t. j. glykozidy pôsobiace na srdce. Majú podobné vlastnosti ako strofantové semená (Semen strophanthi — pozri cudzokrajné drogy). Glykozidov je asi 20, pričom hlavný sa odlišuje podľa pôvodu drogy; v západnej a severozápadnej Európe sa nachádza prevažne konvalatoxol, vo východnej Európe konvalozid a lokundjosid a v strednej Európe asi rovnaké množstvá všetkých troch menovaných glykozidov. Okrem toho sa v droge vyskytuje konvalatoxín, ktorý vzniká pri sušení z konvalosidu. Konvalatoxín sa účinnosťou vyrovná digitoxínu (pozri náprstníky); droga sa preto novšie štandardizuje na obsah konvalatoxínu (0,20 % — tak žiada napr. nemecký liekopis DAB 8). Konvalinkové glykozidy sa rátajú medzi srdcové glykozidy. Majú výrazný vplyv na sťahovanie srdcového

KONVALINKA VOŇAVÁ

svalu, pričom sa nehromadia v organizme. Preto sa používajú pri niektorých srdcových ťažkostiach, najmä v prípadoch, keď nie je vhodné používať náprstník; účinkujú ako srdcové tonikum. Denná dávka listu je 1,5 g vo forme prášku alebo v zápare na šálku vody a užíva sa po lyžiciach niekoľkokrát denne; podobné dávky má aj vňať. Drogu a jej prípravky nemožno užívať bez nariadenia lekára a kontroly. Z rastliny sa izolujú jej účinné obsahové látky a upravujú do rozličných liekových foriem. Sušené kvety bývajú zložkou šnupavých tabakov, resp. prípravkov na šnupanie pri silnej nádche a bolesti hlavy. Používajú sa aj vo voňavkárstve. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. D 4 — D 3). Používa sa podobne ako v alopatii pri srdcových ťažkostiach. Jedovatosť konvalinky sa nesmie podceňovať; všetky orgány obsahujú kardenolidové glykozidy a steroidné saponíny. Kardenolidy sú najmä v kvetoch (do 0,4 % — 2 — 3-krát viacej ako v listoch) a v semenách. Saponíny — silne hemolyticky účinné sú najmä v pokožke bobulí, a preto treba pri ich požití rátať s hemolytickou účinnosťou; požitie plodov láka najmä deti, a preto ich treba pred nimi prísne vystríhať. Ťažké intoxikácie sú dnes už vzácne, ale existujú stále.

Na drogu (Herba convallariae) sa vzťahuje predpis ČsL 2: Akosť — najviac v % ČsL 2 2 10

Znak (+ Herba convallariae) Cudzie organické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy)

KOPYTNÍK EVROPSKÝ + Asarum europaeum L. Vlkovcovité — Aristolochiaceae Ľudovo: baraní jazyk, hôrny nardus, kopydlen, lesná šípka, lesný nardus, myšie uško, omylník Nemecky: Braune Haselwurz; madarsky: Kapotnyák; taliansky: Asaro; francúzsky: Asaretd'Europe; anglicky: Asarabacca; španielsky: Asaro; rusky:

KOPYTNÍK EURÓPSKY

Na listovú drogu (Folium convallariae) sa vzťahuje ON 86 6441: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč. ako je uvedené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. 8 2 0.5 12 10 2 II. 16 4 1 12 12 3

Nízka trváca bylina vysoká asi 10 cm; podzemok tenký, plazivý, rozkonárený, šupinovitý. Byľ vystúpavá, huňatá, listy kožovité, prezimujúce, v obryse majú tvar konského kopyta; odtiaľ pochádza aj názov rastliny. Kvety sú jednotlivé, tmavohnedé, vo vnútri fialové až červenohnedé, sotva vyčnievajúce zo zeme. Plod je chlpatá vajcovitá tobolka. Rastie na ťažších hlinitých pôdach, vyhľadáva tieň a mierne vlhko; najlepšie sa mu darí v tieni listnatých lesov, najmä bučín , niekedy znáša aj vápnité pôdy. Vo vyšších stupňoch sa viaže na bázické horniny s vyšším obsahom vápnika alebo horčíka. Z 28 druhov kopytníka rastie v Európe iba tento jeden. U nás je miestami veľmi hojný. Pri jarnom alebo jesennom zbere
139

KOPYTNÍK EURÓPSKY

koreňovej drogy vznikajú niekedy zámeny (príp. úmyselné falšovanie) s cudzími druhmi rastúcimi na rovnakých lokalitách; je to predovšetkým jahoda obyčajná, kuklíky, valeriána lekárska, fialka voňavá a luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria Medic. — tolita lékařská), ktoré nemajú vôbec článkované rozkonárené podzemky, pričom sa líšia i pachom a chuťou. Podzemok kopytníka páchne ako gáfor, má palivo ostrú, korenistú chuť a otupuje jazyk (pôsobí znecitlivejúco - anesteticky). Vedecké meno kopytníka sa vysvetľuje dosť rozdielne; grécke antické pomenovanie napr. odvodil Dioskorides z aseron = nevoľnosť, odpor (rastlina totiž vyvoláva dávenie). Ďalší výklad je z asaron = bezkonárový, čím sa mieni vzrast rastliny; uvádza ho vo
140

svojej kvetene Polívka. Wittstein odvodil názov od asaros = koberec, lebo rastlina pokrýva pôdu ako koberec. Tento výklad sa pokladá za najpriliehavejší. Kopytník patril k najslávnejším liekom gréckej antiky. Používali sa aj jeho semená a z rastliny sa vyrábalo víno; preslávil sa ako emetikum a tiež liek pri pečeňových chorobách. Kopytník má protogynické kvety — najskôr dozrievajú blizny a až potom sa otvárajú prašníky s peľom. Ich opeľovanie obstaráva drobný hmyz, najmä malé a mladé mušky, ktoré vyhľadávajú v kvetoch prístrešie. Inak nenápadné kvety hmyz neveľmi lákajú. Celá rastlina je mierne jedovatá. Zberá sa buď vňať s koreňmi — Radix asari cum herba, a to v auguste, alebo len podzemok s koreňmi — Rhi-

zoma (Radix) asari, a to v auguste až septembri (októbri) po dozretí plodov. Po krátkom omytí sa podzemky sušia teplotou do 35 °C. Pomer zosušenia vňate s koreňmi je asi 4,5 : 1, podzemku s koreňmi asi 3,5—4,5 : 1. V homeopatii sa používajú čerstvé podzemky s koreňmi. Charakteristická zložka kopytníka je azarón — nazývaný aj kopytníkový gáfor. Vylučuje sa zo silice (jej obsah je asi 1 %) a pomaly kryštalizuje. Keďže je ľahko prchavou substanciou, z drogy rýchlo mizne. V droge sú ďalej prítomné triesloviny, živica, sliz a antibakteriálne pôsobiace látky i minerálne soli (najmä draslíka a kremíka). Sláva kopytníka ako emetika pretrváva od staroveku cez stredovek dodnes; podľa učenia o signatúre bol vhodným prostriedkom na liečenie chorôb pečene (pre tvar listov) a pri vodnatieľke. Bežné dávky boli 0,2-1 g prášku koreňa denne alebo v odvare z 8 g drogy na 200 ml vody (3 x denne 1 lyžicu). Rastlina sa dnes vo svetovej alopatickej medicíne málo používa, lebo ju možno nahradiť lepšími emetikami. Kopytník je občas pre svoje zaujímavé obsahové látky opätovne predmetom skúmania, a z času na čas sa propaguje, ako napr. v súčasnosti v Poľsku, kde je aj oficinálny ako koreň s vňaťou — Herba asari cum radicibus. Uplatňuje sa zápar ako expektorans, sekretolytikum, diuretikum a emetikum (dávky: pol polievkovej lyžice vňaťovej drogy na pohár horúcej vody, zabárať 15 minút a piť 2—3 x denne 1 lyžicu). Oficinálna tinktúra (Tinctura asari) slúži ako expektorans a diuretikum (15—20 kvapiek 3 x denne). Azarón má lokálne dráždivé pôsobenie. Emetický účinok drogy vzniká reflektoricky podráždením žalúdočnej sliznice a diuretický podráždením obličiek. Homeopatia užíva esenciu z čerstvých koreňov (dil. D 2 - D 3 ) , predovšetkým pri horúčkovitých ochoreniach s návalmi krvi, pri nervovej precitlivelosti, hystérii, svetloplachosti, predráždení, nervových bolestiach, dávení, hnačkách, reumatizme a kolikách. Ľudovo sa užíva aj pri pečeňových ochoreniach (podľa tradície), pri žltačke a je i „tajným" prostriedkom proti túžbe po alkohole a šnupavým prostriedkom pri nádche, ojedinele tiež jedom na myši a potkanov, resp. krysy.
Čajoviny č. 122.

KORIANDER SIATY
Coriandrum sativum L. Zelerovité - Apiaceae (Okotíkaté - Umbelliferae) Nemecky: Garten-Koriander; maďarsky: Kerti koriandrum; taliansky: Coriandolo; francúzsky: Coriandre; anglicky: Coriander; španielsky: Culantrillo, Cilantro; rusky:

KORIANDR SETÝ

Jednoročná bylina vysoká 25 — 100 cm; byľ jemne ryhovaná. Dolné listy jednoduché alebo perovito zárezové, stonkové dvakrát až trikrát perovito zložené; tvoria čiarkovité segmenty. Kvety v okolíkoch bez obalov, biele alebo ružové; okolíčky majú čiarkovité obalčeky. Plody sú guľaté žltkasté dvojnažky. Druh pochádza z Blízkeho východu a Stredomoria. U nás zdomácnel v zeleninových záhradkách. Po čase splanieva. Farmaceuticky používaný plod je dvojnažka, ktorá sa líši od ostatných plodov zelerovitých rastlín tým, že je okrúhlastá, guľatá a semenný bielok na vnútornej strane je lyžicovito vybraný (dutosemenná dvojnažka); podobne stavaných dvojnažiek je v našej kvetené veľmi málo. Droga používaná v Európe pochádza zväčša z oblastí Stredomoria, z balkánskych krajín alebo z južnej časti Ukrajiny. U nás sa pestuje spolu s feniklom najmä na južnej Morave a vyšľachtený tzv. Hrubčický koriander sa dáva do octových nálevov a do konzerv. Koriander je prastará kultúrna rastlina. Našiel sa už v egyptských hroboch faraónov z čias okolo r. 1000 pred n. 1. ako obetná rastlina. Zmieňuje sa o ňom aj Starý zákon. Jeho zrelé dvojnažky boli odjakživa známe skôr ako liečivo než ako korenina; korenili za antiky víno. Starí Gréci ho nazývali koriannon, čo je zložené z koris = ploštica a annon = aníz, pretože čerstvé zelené plody podobné anízu páchnu plošticami. Podľa veľkosti plodov sa zvyčajne rozlišujú dve variety: var. vulgare Alef. — býva oficinálna vliekopisoch; plody majú priemer asi 3—5 mm, častejšia však je var. microcarpum D. C, ktorá má priemer iba 1,5—3 mm. Nadzemná časť rastliny za čerstva páchne nepríjemne, sušením sa však tento pach stráca a droga i bylinná časť dostáva príjemnú korenistú arómu. Čerstvá vňať, resp. list sa v Stredomorí používa ako korenina — korení podobne ako u nás petržlenová vňať: miešané šaláty, bylinné omáčky, maslový chlieb, bylinkové masla, syry, tvaroh, majonézy a vajcové jedlá. Pach kvitnúcich rastlín môže vyvo-

KORIANDER SIATY

lať nevoľnosť až príznaky omámenia. Opeľujú sa cudzím peľom, ktorý preniesol hmyz z mladších kvetov a až neskôr vlastným, keď sa nezúrodnili pomocou hmyzu. Plody sa pre farmaceutické účely zberajú vtedy, keď začínajú žltnúť (júl-august). Odrezávajú sa celé okolíky, alebo sa rastliny zrána pokosia či vytrhajú, zväzkujú do snopčekov a nechajú dozrieť a dosušiť. Po vymlátení sa triedia a dosušia podobne ako všetky drogy s obsahom silice, teda v tenkých vrstvách na suchých a vzdušných miestach (maximálna teplota 35 °C). Pomer zosušenia je asi 1,5 : 1. Droga má korenistý pach i chuť. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch (nie z umelej hmoty), chránená pred

svetlom, vlhkom, hmyzom a najmä myšami, ktoré niekedy škodia aj čerstvým plodom. Droga: Fructus coriandri. Koriandrový plod sa hodnotí podľa potravinárskej normy ČSN 58 0515 a v droge I. akosti môžu byť maximálne 2 % cudzích prímesí, 5 % polámaných plodov, vlhkosť 13 %, obsah popola 9 %, anorganických prímesí 2,5 % a silice najmenej 0,1 %. Podstatnú zložku koriandra tvorí silica, ktorej výťažnosť kolíše podľa pôvodu medzi 0,2 — 1,0 %; plod je o. i. oficinálny v 8. vydaní sovietskeho liekopisu, kde sa žiada minimálne 0,5 % silice. Najvyšší obsah má tzv. ruský koriander. Pre výťažnosť sú vhodnejšie malé plody. Hlavnou zlož141

kou silice je príjemne páchnúci d(+)linalol (60—70 %), potom geraniol, jeho acetát a príp. plošticovo páchnúci trans-tri-decén-(2)al(l). V oleji endospermu (13—20 %) obsahuje droga po zmydelnení najmä kyselinu petroselínovú, kým proteínov je asi 17 %. Z ostatných látok sú to ešte triesloviny, pektín, kyselina askorbová a sacharidy. Napriek odlišnému zloženiu obsahových látok silice používa sa koriander podobne ako rasca, teda ako stomachikum, karminatívum, mierne spazmolytikum pri dyspepsiách. Linalol pôsobí baktericídne. Silica zvyšuje chuť do jedla — podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy, čím podporuje trávenie, mierni kŕče a zastavuje vetry. Má tiež priaznivé pôsobenie na nervovú sústavu. Podobné použitie ako rasca má aj externe: v tzv. karmelitskom liehu pri reumatizme a bolestiach v kĺboch. Koriander je aj korigens vône a chuti. Bežné dávky sú pol kávovej lyžičky na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. Niekedy sa podáva aj vo forme prášku. Sama droga sa predpisuje zriedka, častejšie tvorí zložku čajovín, najmä karminatívnych. ČsL 4 uvádza ako oficinálnu silicu (Oleum coriandri) vydestilovanú vodnou parou zo zrelých plodov. Silica tvorí zložku oficinálnej aromatickej vetrovej vody — Aqua carminativa a podľa ČsL 4 musí obsahovať aspoň 60 % voľných i viazaných alkoholov, ktoré sa hodnotia takisto ako linalol. Plody koriandra sa dnes hojnejšie používajú ako korenina v kuchyni — korenia podobne ako šalvia a pomarančové oplodie strukoviny, rozličné mäsá, najmä ryby a divinu, baraninu, kapustu, repu, dôležité sú pri nakladaní kapusty, uhoriek, hríbov (ako aróma i konzervačné činidlo), v údenárstve, pri výrobe cukroviniek alebo v likérnictve; rozomleté sú zložkou predovšetkým ázijských a latinskoamerických koreninových zmesí, tvoria tiež zložku známeho karí korenia, ktoré si možno namiešať podľa tohto predpisu: koriander 24 g, čierne korenie 6 g, fenikel 6 g, podzemok kurkumy 12 g (pozri cudzokrajné drogy), papričky chilli 6 g a rasca 6 g. Iný recept: papričky chilli 3 g, koriander 26 g, kurkumový podzemok 14 g, rasca 7 g, semeno bielej horčice 3 g, fenikel 7 g. Jednotlivé druhy korenín sa spolu utlčú, preosejú jemným sitom a skladujú v dobre zatvorených nádobách. Čajoviny č. 186, 214.
142

KOSATEC NĚMECKÝ Iris germanica L. Nemecky: Deutscher Schwertlilie; maďarsky; Német nószirom; taliansky: Giaggiolo (Ireos o Giaggiolo); francúzsky: Iris germanique; anglicky: German Iris; španielsky: Lirio cardeno; rusky:

KOSATEC NEMECKY

KOSATEC FLORENTSKÝ

KOSATEC FLORENTSKÝ

Iris florentina L. Nemecky: Florentinische Schwertlilie; maďarsky: Flórenczi nószirom; taliansky: Iride florentina; francúzsky: Iris de Florence; anglicky: Fiorentine Iris; španielsky: Lirio blanco; rusky:

KOSATEC BLEDÝ
Iris pallida Lam. Kosatcovité — Iridaceae Nemecky: Blasse Schwertlilie; maďarsky: Halvány nószirom; rusky:

KOSATEC BLEDÝ

Kosatec nemecký je trváca bylina vysoká 30 —100 cm; podzemok je hrubý, krátko plazivý, listy široko mečovité. Veľké charakteristické kvety sú modré až fialové, voňavé, takmer sediace. Plody sú tobolky. Druh oblasti Stredozemného mora. U nás sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Často splanieva. Kosatec florentský je trváca bylina vysoká 30—60 cm; velké kvety sú biele alebo bledomodré. Plod je tobolka. Pochádza z Mezopotámie alebo zo Stredomoria. Pestuje sa na ozdobu. Kosatec bledý je trváca bylina vysoká 30—90 cm; listy majú nápadnú žilnatinu. Kvety sú voňavé, biele alebo fialkasté, plod je viacsemenná tobolka. Pochádza z Orientu. K nám sa dostal zo Stredomoria. Dosť často sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Kosatcov u nás rastie asi 10 druhov. Väčšina z nich je vo volnej prírode vzácna, a preto sú chránené. Najhojnejší je k. žltý (I. pseudacorus L.), ktorý ako jediný nie je v SSR úplne chránený. Podzemky má znútra červenkasté a zo všetkých strán vyháňajú

korienky. Nemožno ho primiešavať do drogy. Vedecké pomenovanie kosatcov pochádza asi z gréckeho iris = dúha, čím sa mala vyjadriť pestrosť kvetov. Druhové pomenovania poukazujú na niektorú charakteristiku. Kosatce sa používali od najstarších čias ako liečivá. Americká medicína si viac cení tamojší domáci druh strakatého kosatca, I. versicolor L., oddávna známy ako liečivo Indiánov, ktorí ho používajú pri vodnatieľke; v Severnej Amerike celkom vytlačil z terapie k. nemecký. Používa sa ako emetikum, cholagogum a mierne, no účinné laxans a diuretikum. Kosatce väčšinou opeľuje hmyz. Hoci kvety nevoňajú, obsahujú veľa medoviny v okvetnej rúrke. Navštevujú ich najmä čmeliaky a niektoré muchy. Majú aj dostatok žltého peľu. Zberajú sa najmä podzemky druhov I. germanica L. - k. nemeckého, I. florentina L. — k. florentského a I. pallida Lam. — k. bledého; vykopávajú sa v jeseni (október) alebo na jar (marec) a to z 3—4-ročných rastlín. Materiál sa zbavuje nadzemných častí a drobných korienkov a po očistení sa omyje a podzemky sa dôkladne olúpu. Po opätovnom opláchnutí sa sušia v tenkých vrstvách alebo na povrázkoch v dobrom prievane a na bezprašných miestach. Sušením sa stráca 7 5 - 8 0 % hmotnosti čerstvých podzemkov. Pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 35 °C (silicová droga). Podzemky sušením strácajú nepríjemný príkry pach a dostávajú výrazne príjemnú fialkovú vôňu, vďaka čomu dostali aj pomenovanie „fialkový koreň". Droga sa označuje ako Radix (Rhizoma) iridis seu Radix (Rhizoma) iridum (koreň — podzemok kosatcov). V homeopatii sa používa čerstvý podzemok. Pre zachovanie vône a preto, že ju ľahko napádajú rozliční škodcovia, treba drogu skladovať v dobre zatvo-

Podzemok kosatca — Radix (Rhizoma) iridis sa posudzuje podľa ČSN 86 7024: Akosť — najviac v % Znak I. Časti stoniek a koreňov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy) Vlhkosť Obsah silice najmenej — — 0.5 3.5 13 0.1 II. 3 1 1 5 13 0.06

I. Predmetom zberu a nákupu ako dôležitá droga je koreň — Radix symphyti (Radix consolidae majoris). zdravé listy trhané počas kvitnutia (asi máj-júl). maďarsky: Fekete nadálytô. až november). zbavia listov a rýchle sa sušia na slnku (hrubšie sa pozdĺžne režú). Med má jasnú farbu. Hlavnú obsahovú látku drogy predstavuje silica (až 0. Plody sú tvrdky. sacharidy. Treba si všimnúť opis rastliny (farbu. zvyčajne sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. ktorým sa označovali viaceré byliny používané na zrastanie kostných zlomenín. francúzsky: Consoude officinale. rozkonárená. podmieňujúci fialkový pach). krídlato hranatá. hnačkách so silnými kolikami a podobne ako v alopatii. korene 5 %). potom sliz. strieborník. Koreň sa používa aj čerstvý. Destiláciou sa z neho získava silica — Oleum iridis. alkaloidy tlmiace ústrednú nervovú sústavu (konzolicín. po- travinárstve a i. končisté. Vnútorná dužina koreňov musí byť pri tom biela. taliansky: Consolida maggiore. Dobre sa očistia od hliny. dolné zúžené do krídlatej stopky. symfytín. Čajoviny č. materiál sa suší v tenkých vrstvách v tieni. od nížin po horský stupeň. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: čierny koreň. versicolor L. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov uplatňuje predovšetkým pri migréne. vo vlhčinách svetlých lesov. Podzemok má aj priemyselné uplatnenie — kozmetické. ich rozpadové produkty a významný je purínový 143 . rusky: KOSTIVAL LÉKAŘSKÝ KOSATEC NEMECKÝ KOSATEC FLORENTSKÝ rených nádobách (nie z umelých hmôt) a chrániť pred svetlom. usporiadanie kvetov a pod. má pomerne veľké kvety a hojne meduje. celistvookrajové. Kvety v hustých dvojzávinkoch. kazival. či to bol iba kostihoj lekársky. Nie je však celkom isté. Druh sa vyskytuje na mokrých lúkách. Ak sa ako droga užíva interne. olej a slizy. ostatné zbiehavé. udreniny a zlomeniny. podzemok zhrubnutý. podlhovasto kopijovité. medunica. trudovník Nemecky: Gemeiner Beinwell. väčšinou purpurové. Kostihoj má vedecký názov odvodený od gréckeho symfyein = zrastať spolu. Byľ vzpriamená. dobrý koreň. v ktorej je asi 10 % irónu (ketón. španielsky: Consuelda mayor. pozdĺž tokov. 131.). Zriedka sa zberá vňať resp. Kosatcový podzemok sa používa predovšetkým ako čuchové korigens. štetinatá. echimidín). Dobre sa sušia alebo dosúšajú umelým teplom do 45 °C. korene sa vykopávajú v jeseni (september—október. ale aj ako expektorans a tiež pri chorobách žlčníka (najmä americký k. svalník. anglicky: Comfrey. vznikajúci pri sušení.externého dermatologika. Peľu dáva málo. príp. Trváca bylina vysoká 60—100 cm. pre vysoký obsah škrobu a slizu aj ako mucilaginózum pri kataroch horných dýchacích ciest (v niektorých liekopisoch tvorí zložku prsnej čajoviny — Species pectorales). vo voňavkárstve.KOSTIHOJ LEKÁRSKY + Symphytum officinale L. čo je však nehygienický ľudový prostriedok. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. U nás tvorí zložku hromadne vyrábaného Aviril zásypu . 130. potom glykozid iridín. mnohohlavý. listy striedavé. V staroveku bol dobre známy a užíval sa pri vykašlávaní krvi. likérnictve. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. prikladal sa na rany. Rastlina kvitne v máji až septembri. asi 50 % škrobu (označuje sa ako irizín). ischiase. pretože zástupcovia čeľade borákovitých rastlín sa medzi sebou ľahko zamieňajú. pestrofarebný . Drogy obsahujú značné množstvo trieslovín (vňať asi 8—9 %. Droga ľahko podlieha skaze.).5 % ) . ktoré sa používa na zasypanie detskej pokožky. Podzemok kedysi slúžil ako prostriedok na prerezávanie zúbkov deťom (Rhizoma iridis pro infantibus). Drogy: Herba seu Folium symphyti. pokryté drsnými chlpmi. v priekopách.

flavonoidy. Bežnejšie a častejšie upotrebenie je (aj v oficiálnej medicíne) vonkajšie. ihneď odstaviť.5 %. II. čajoviny Vulneran (na hnisavé rany) sa už dávnejšie zastavila. scediť. Kostihoj je v súčasnosti u nás predmetom širšieho prieskumu. Rastlinu by laici skôr zaradili medzi bodliaky ako do čeľade zeleroví- . byľ priama. vyskytuje sa roztrúsené až hojne v nížinách až podhorských oblastiach. ráno priviesť do varu.5 12 7 9 Trváca bylina bohato rozkonárená. na hematómy. anglicky: Field Holly. pije sa 2-razy denne po 1 dl). angínach. Vrcholíkové súkvetia z hlávok. najmä pri silnom zahlienení. ako podpora tvor- by kalusu. 119. najčastejšie na trávnatých a kamenistých svahoch. celistvé. Droga sa užíva pri poruchách okostice a zlomeninách. v súkvetí prechádzajú do listeňov. jednoduchšie. vysoká 30-50 cm. čajovinových zmesí a iných prostriedkov na podporu hojenia hnisavých a hlbokých rán a na vytváranie náhradných tkanív. Kedže sa zistilo. nepríjemná burina suchých pasienkov. pri ekzémoch. španielsky: Cardicuca. v niektorých štátoch (Poľsko) sa prestali vyrábať prípravky na interné užívanie. KOSTIHOJ LEKÁRSKY derivát alantoín (derivát kyseliny močovej). Výroba čs. ale aj pri poruchách trávenia. toito. francúzsky: Panicaut campétre. mastí. i. pri chronických zápaloch dýchacích ciest. Tinktúra z kvitnúcej vňate sa aplikuje hlavne na rany. artritíde. taliansky: Calcatereppolo. zvonka na zle sa hojace rany. Slúži i na omývanie. na okrajoch pichľavo zúbkaté. Alantoín je zložkou liečebnej kozmetiky (Neridé vitamínový krém. Prízemné listy jednoduché. že jej alkaloidy sú kancerogénne. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov esenciu. náplastí. jemne ryhovaná. Neridé výživný krém) a roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). resp. a to vo forme horúcich bylinných obkladov. v koreni do 1. zradca Nemecky: Feld-Mannstreu. pri trombózach. faryngitíde. Teraz kostihoj tvorí zložku granuliek Mucilogran (laxans).ňuje bolesti pri žalúdkových vredoch). dvojito perovito strihané. Droga veľmi účinne napomáha hojenie pri zlomeninách a vstrebávanie opuchlín i krvných podliatin. menšie. pri pľúcnych a vredových ochoreniach (zmier- Eryngium campestre L. maďarsky: Mezei íringó (Eryngium). vetrník. pri ťažkostiach s močením. královské zelí. ktorá sa užíva o. pri vredovej chorobe. kvety biele alebo zelenkasté. horné skoro sediace. mužská viera (láska). Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: kotačka. vredoch predkolenia. aminokyseliny (asparagín). silica a steroidné látky. 75. proti hnačke (1 lyžica drogy na 300 ml vody — maceračný odvar: 6 hodín macerovať. potom cholín. Plody sú dvojnažky. rusky: - MÁČKA LADNÍ KOTÚČ POĽNÝ ČSN 86 7020 má pre koreňovú drogu tieto základné požiadavky: Znak Staršie zdrevnatené korene Akosť — najviac v % I. dolné starších rastlín dlhostopkaté.5 12 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) 144 1 1. kloktanie. mierni bolesti pri kŕčových žilách a zlomeninách. mačka poľná. Čajoviny č. 10 5 — 0. zápaloch svalov. adstringens pri paradentóze. 50. Druh je teplomilný. 212.

ďalej slizy. KÔPOR VOŇAVÝ Anethum graveolens L. taliansky: Aneto. Kotúč kvitne asi v júli—auguste (septembri) a nemá hospodársky význam. belasé súkvetia majú belasé korunné lupienky a stonka sa rozkonáruje až v hornej časti. lebo na dne kvietkov vylučuje hojne medoviny a dáva veľa nektárovej paše. triesloviny (asi 1. plocholistý (E. anglicky: Anet. zbaviť nadzem- ných častí i bočných korienkov a materiál sa suší na tienistých a vzdušných miestach. podbeľom. nie natoľko ako stonka k. ťialovastý. Tretí je doposiaľ dosť sporný — údajne rastie na alpínskych holiach (Vysoké Tatry). čistenie krvi. Bässler a i.) odporúčajú užívanie čerstvej šťavy (1 lyžica s medom a kandizovaným cukrom na šálku vody). liečili nadúvanie. pri močových a iných kameňoch.ako uvádzal Dioskorides. a to na „čistenie krvi" a ako stimulans (na podporu činnosti viacerých orgánov). b ľ lysá. sa užíva prášok (1 —5 g v oblátkach) alebo tinktúra (60-180 kvapiek denne). kvety v okolíkoch bez obalov. naopak . campestre = poľný).).KOTÚČ POĽNÝ tých rastlín. Drogy chránime pred vlhkom a škodcami.125 %). materinou dúškou. maritimum = morský. pretože .5 %). koreň sa zvyčajne dosuší umelým teplom. Viac autorov (Madaus. ďalej ako prostriedok na tzv. Možno však s ním rátať vo včelárstve. V súčasnej oficiálnej medicíne je obsolétna. Kotúč sa v ľudovom liečiteľstve uplatňuje hlavne ako diuretikum. skorocelom a podobne účinkujúcimi drogami). Pomer zosušenia vňate je asi 4 : 1 (Herba eryngii) a koreňa 3 : 1 (Radix eryngii). dutá. ktorá znehodnocuje a zaplieňuje pasienky. keďže niekde rastie vo veľkom množstve. horký princíp a veľa rozličných solí. pri kameňových ochoreniach. s modrými kvetmi. Kotúč je prastará liečivá rastlina a medzi jeho druhmi sa nerobieva rozdiel. ochorení predstojnice.je burina. V odbornom binomickom názvosloví sa potom jednotlivé druhy bližšie označili väčšinou podľa miesta výskytu (napr. najmä prítomnosťou a obsahom saponinov v koreni. čkať. Rastliny sa už v staroveku označovali názvom eryngium. Koreňová droga má vďaka obsahu saponinov a silice slabý expektoračný a spazmolytický účinok. silica (asi 0. dolné listy nedelené. francúzsky: Anethodorant. listy perovito strihané. Účinné látky tvoria predovšetkým saponíny (asi 0. novšie nazývaný k. stopkaté. španielsky: Anat. denne 3 šálky). rusky: KOPR VONNÝ Jednoročná bylina vysoká 30—100 cm. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten Dill. overený a dokázaný aj klinicky.). srdcovito vajcovité. lebo „úbory" tvoria pichľavé gule. nitkovité. U nás však rastú iba dva. maďarsky: Nehézsargú kapor. poľného. planum L. sacharidy. lebo listy sú pichľavo zubaté. Na stepných lúkach a medziach a na suchých pastvinách južného Slovenska alebo v teplejších oblastiach Čiech a Moravy je zriedkavý k. čo je vraj odvodené od erygein = grgať. V homeopatii sa spracúva čerstvá kvitnúca vňať Eryngium maritimum L.5 %). Kotúč má asi 180 druhov. jemne ryhovaná. alpínsky (E. Zvyčajne sa robí 3 % odvar (varí sa asi 10 minút na slabom ohni. Podporuje aj menštruáciu. Niekedy však tvorí zložku rozličných galenických prípravkov proti kašľu (kombinovaná s tymianom. príp. bez koreňa. pri ochoreniach pohlavných orgánov a i. pri edémoch nôh. 145 . Jednotlivé druhy sú si chemickým zložením dosť podobné. Koreň (podzemok) treba dobre očistiť. modrastý má skutočne belasú byľ. na úpravu menštruácie (emenagogum) a na niektoré kožné ochorenia. alpinum L. Ide o k. zriedka sa ordinuje vo forme sirupov alebo kvapiek. Predmetom zberu býva vňať zberaná v júli až v septembri a koreň vykopávaný v septembri-októbri. účinkuje proti kŕčom. Vňať sa trhá v rukaviciach. Protikŕčové pôsobenie šťavy sa ľudové využíva aj pri čiernom kašli a pri bolesti v prsiach.

na mäso. Tradičné použitie pri hemoroidoch nie je dostatočne dokázané. K nám sa dostala z južnej Európy. plod rasce — z každého po 5 g. žlté. Rastlina pochádza z Ázie.Dl (3x denne 10 kvapiek) a indikačné oblasti sú rovnaké ako má alopatia.5 %. Kôpor sa svojím účinkom úzko spája s rascou (Carum carvi L. rovnaké použitie uvádza aj Nový zákon. Kôpor je prastará liečivá i kuchynská rastlina . Má experimentálne dokázaný a klinicky overený karminatívny účinok. Pri bežných skúškach plodovej akosti sa vyžaduje. laktagogum a stomachikum. uplatňuje sa však aj čerstvá. Rimania si pri slávnos146 tiach venčili hlavy kvitnúcimi byľami a gladiátori si silicou z kvetov natierali údy. V uvedených indikačných oblastiach sa plody kôpru zvyknú kombinovať s mätou. z iných častí materskej rastliny môže obsahovať najviacej 1 %. Silica z plodov sa používa v kozmetike (v mydlárstve). polievok. 227. likérnictve i vo farmácii. stor. Zriedka splanieva. Plody sušením strácajú na hmotnosti len málo. najlepšie pri teplote 30—35 °C. čo je vraj odvodené z aemi = dýcham (pre silný pach). potom limonén a felandrén.KÔPOR VOŇAVÝ malé. Prisudzuje sa mu aj účinok na tvorbu mlieka a tíšenie kašľa. preto ich treba starostlivo skladovať. napr. úbory rumančeka 10 g — 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. Do strednej Európy sa dostal zásluhou Rimanov. Zberá sa i vňať — Herba anethi. 1550 pred n.). Pre všeobecnú znalosť kôpru a jeho pestovanie sa zámeny a falšovania nevyskytujú. Kôpor sa dával jesť i do kúpeľov hysterickým ženám a vyrábala sa z neho i povestná masť anethine na vredy a proti kolikám. Plody a silica sa v lekárňach žiadali najmä proti kašľu. ktorých tretina je už zrelá. i viacej. Ľudovo sa aplikuje aj externe — na udreniny sa prikladá až horúci odvar z plodov v oleji. dve lyžičky drogy na šálku horúceho záparu (deťom podľa veku štvrť až pol lyžičky).) alebo s feniklom (Foeniculum vulgare Mill. odrezávaná pred kvitnutím (jún—júl). Predmetom zberu sú plody (nesprávne označované ako semená) — Fructus (semen) anethi. do pečiva i na konzervovanie zeleniny. Ako korenina je dnes svetoznámy. suší sa rýchlo v tieni. j. Plody sú olejnaté. V plodoch je ešte olej. sa už hromadne pestoval v Anglicku.). Rovnaký zápar sa odporúča aj ako karminatívum. príp. Čajovina č. aby droga nebola znečistená. pridáva sa do zmesí zeleniny. získavané vytriasaním z odrezaných okolíkov. Propagoval ho v Kapitulári Karol Veľký a v 10. vňať však až 85 % (7 : 1). . 0 . podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy (Braun 1977). Vňať slúži na kuchynské a potravinárske (konzervárenské) účely. Podľa ľudových povier kôpor zaháňal démonov podobne ako iné aromatické rastliny (spájali sa s ním najmä povery okolo svadobných obradov). I profesionálnym atlétom ho pridávali do všetkých jedál (prvý známy doping). uplatňuje sa preto ako žalúdočné a črevné karminatívum. z cudzích organických prímesí takisto 1 % a z anorganických maximálne 0. Vedecké pomenovanie kôpru je z gréckeho anethon. j. Najdôležitejšou zložkou rastliny je silica (2—4 % ) . t. Pestuje sa ako zelenina v záhradkách. Na pozoruhodnom Ebersovom papyruse (asi z r. aby si posilnili svalstvo pred zápasom.) odporúčal sa používať pri bolení hlavy a na rozširovanie ciev. spazmolytikum i ako mierne stomachikum. anízom (Pimpinella anisum L. Pije sa aj pri nespavosti (večer 1 pohár) a ako diuretikum. obsahujúca hlavne karvón (40 — 60 %). žltohnedá (júl—august). t. bielkoviny a amínové bázy. V homeopatii sa používa dil. na dlhých stopkách. Sám kôpor sa denne dávkuje v množstve asi 6 g. 1. ako mierne stomachikum a pri plynatosti (meteorizme) je známa čajovina: plod kôpru. feniklom.používa sa do omáčok. Plody sú stlačené nažky v dvojnažkách.

rusky: KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ Trváca bylina s velmi krátkou. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch. Podľa legendy mu vo sne oznámil anjel. obyčajne nečlenenou stonkou. krasovlas sa preto pestoval KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ najmä pri kláštoroch. vulgaris L. Spolu s dužnatým úborovým lôžkom sa na vrchnej strane vytvára dosť hrubý a mäsitý terč horkastej. Uprednostňuje slnečné miesta a kremičité (kyslejšie) pôdy. a preto sa niekedy u nás zberá na vývoz. V alopatii sa dnes málo používa a azda neprávom. svetlohnedý až sivohnedý s rohovitým lomom (nie s vláknitým). potom svetlohnedá až tmavohnedá silica s omamným pachom (až 2 %. Používa sa prevažne v ľudovom liečiteľstve.. lebo ľahko vlhne. španielsky: Carlina. cardo = bodliak. pokrytou bohatou prízemnou ružicou listov. na lúkach s hlbším hlinitým profilom. Doplnkový nemecký liekopis (EB 6) žiadal pre drogu minimálne 1 % silice. V Nemecku je krasovlas chránený.PUPAVA BEZLODYŽNÁ Carlina acaulis L. svahoch. vnútorné zákrovné listene sú žlté. chutí pálčivo horko a bol presláveným liekom. Jeho koreňmi bez aromatického pachu sa zamieňa koreňová droga k. prípadne v prášku (3-4 x denne po 2 g). francúzsky: Carline acaulate. obyčajný (C. Koreň začerstva silno páchne. nerovnomerne ostnaté. bezbyľového. perovito strihané. kde sa zabodne. Listy sú podlhovasté. aromatickej a mandľovej chuti. niektorí autori uvádzajú. Nazýva sa aj divá či nepravá artičoka. 147 . ktorými sa omývali úporné kožné vyrážky. Plody sú chlpaté nažky s opadavým chocholcom. lišajov alebo iných kožných neduhov. s listom vachty trojlistej a koreňom krasovlasu po 15 g). s lipovým kvetom. vypudzuje hlísty a povzbudzuje chuť do jedenia. pijú sa dve šálky čaju denne. Obsahové látky koreňa tvorí najmä rezervný fruktózaninulín (18-22 % ) . Vykopané korene sa rýchlo omyjú a zbavia nadzemných častí. že krasovlas spomínal už Theofrastos. rastie hojne na trávnatých pasienkoch. Linného vedecké pomenovanie rodu Carlina je asi skomolenina talianskeho cardina. zabodol sa do dužnatého lôžka krasovlasu — a mor bol zažehnaný. Starí lekári ho cenili ako prostriedok na prípravu odvarov. krasovlások bezbyľový (biely) Nemecky: Grosse Eberwurz. saponín a živica. V Pyrenejách sa koreň ešte dodnes jedáva ako zelenina (šalát). Predmetom zberu býva koreň — Radix carlinae. Na vonkajšie omývanie sa používa zápar pripravený z 2 lyžíc drogy na šálku vody a 1 lyžice octu. krehký. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Droga sa označovala ako Radix carlinae seu Apri. palivo aromatický. priemer maximálne do 50 mm. pije sa 4 x denne). vnútorné zákrovné listene sú biele. Z významnejších liekopisov ho donedávna uvádzal ako oficinálny doplnkový zväzok nemeckého liekopisu DAB 6. lišaje a pod. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kančí koreň. Sama koreňová droga sa dávkuje v zápare (jedna kávová lyžička na šálku. s vlnatým odením na celom povrchu. hrubý 1—2. aby vystrelil šíp a pozoroval. má slabší preháňavý účinok.). úbory oveľa menšie. Používa sa na kúpele a omývanie vyrážok. Szártalan bábakalács. pripomínajú jazykovité koruny. ďalej triesloviny. Východoeurópsky druh. kvetom bazy čiernej a vňaťou myšieho chvosta po 20 g. a preto ho miestami ľudovo prezývajú kančí koreň. Silberdistel. Korene sa vykopávajú v jeseni (september-október až november). Koreň je dlhý okolo 30 cm. na bravy krasovlas údajne pôsobí toxicky. Staré korene. Cardopathiae alebo aj Chamaeleontis albae. Šťavu z koreňa úspešne použil proti pásomnici Leonard Fisch r. byľ je rozkonárená a viacúborová. taliansky: Carlina. Má bodliakovité stonky vysoké 20-30 (až do 80) cm. ktoré sú vo vnútri prázdne a korene rozštiepené treba vyradiť. čo však Tournefort pokladá za omyl. a to maximálne pri teplote do 30-35 °C). Pozdĺžne sa prekrajujú na polovice alebo štvrtiny a sušia sa ako silicová droga (za dobrého vetrania v tieni. zasluhoval by si viacej pozornosti. Spravidla sa kombinuje do čajovinových zmesí na zníženie horúčky (napr. má osobitný trochu nepríjemný pach a chutí horko-sladko. Polievková lyžica čajoviny sa zaparí štvrťlitrom horúcej vody a nechá sa 10 minút stáť prikryté. maďarsky: Szárnélkuli kórfény. Droga má menšie oficiálne alopatické upotrebenie. Rastlina má značné antibakteriálne účinky (podmieňuje ich asi karlínový oxid). 1543. zakrpatenou. kvety všetky rúrkovité. diaforetikum a dermatologikum. lomivý. plesní. nesušia sa umelým teplom. pretože krasovlas sa v Grécku nevyskytuje. V literatúre sa uvádza. Uprostred ružice vyrastá úbor s priemerom až 120 mm. ktorý ju vraj odporúčal jesť svojim vojakom počas moru. že rastlina sa pomenovala na počesť Karola Veľkého. a to ako diuretikum. suchoblanité. V našich oblastiach je liečebne známy už velmi dlho. anglicky: Carline Thistle.5 cm. s hlavnou obsahovou látkou karlínovým oxidom a so seskviterpénom karlínom). ktorý sa dá jesť. Z príbuzných druhov rastie u nás k. pri tom ho možno iba dosúšať.

že v podzemku je ich málo). Čoskoro po vysatí nektáru sa tvoria nové a nové kvapôčky. na vredy a pod. Podzemok uzlovitý. a to proti črevným parazitom. jablčnú. tumory. Za liečivý sa pokladal predovšetkým podzemok. pre obsah saponínov a iných glykozidov (bioflavonoidov) má farmakologicky dokázaný močopudný a slabo preháňavý efekt. ktorý je veľmi vhodnou jarnou včelárskou rastlinou. Plody sú tvrdky. citrónovú. — u nás je pomerne vzácny. Rastlina kvitne v lete. Homeopaticky pripravená esencia slúži predovšetkým pri škrofulóze na opuchy. maďarsky: Gôcsos tákajak (gorvélyfú). t. horký glukozid skrofularín a potom pektíny. hesperidín a i. u nás rastie 5. Vňať — Herba scrophulariae. rusky: KRTIČNÍK HLÍZNATÝ Trváca bylina vysoká 40—120 cm. trudovník Nemecky: Knotige Braunwurz. Poskytuje bohatú znášku nektáru. hľuznatý je výrazný lysou stonkou a hľuzovito napuchnutým podzemkom. okrem toho pálivú živicu. kyselinu kávovú viazanú na triesloviny. Nazberaný materiál sa suší zvyčajným spôsobom. prípadne len sám podzemok — Rhizoma (Radix) scrophulariae. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba scrophulariae. K. ktorý má asi 140 druhov. K. jarný (S. Krtičníkovité . vňať s podzemkom. ale vo včelárstve má veľký význam. španielsky: Escrofularia. hubatá žihľava. horkú a trochu ostrú bylinnú chuť. anglicky: Figwort. vyskytuje sa hojne v lesoch a kriačinách až do výšky 1000 m n. ekzémy. ktorý sa tvorí v podobe veľkých kvapiek na báze semenníkov. štvorhranná.). že odstraňujú opuchy). pazušné. taliansky: Scrophularia maggiore. horkú chuť.Scrophulariaceae Ľudovo: hľuzové korenie. Z podobných príčin sa miestami (hlavne v západnej Európe) pestuje k. Uplatňovali sa aj semená. maslovú a škoricovú). pripravuje sa z nej esencia. tuberkulóza krčných žliaz. Rozkonárený a hľuznatý podzemok je po usušení svetlosivý. Koreň i vňať sa kedysi používali najmä na opuchnuté žľazy (verilo sa. usporiadané do riedkych chocholíkov tvoria koncovú metlinu. valcovitého tvaru. pri srdcovej arytmii a ako prostriedok na rany. m. Homeopatia spracúva čerstvú celú rastlinu zberanú na začiatku kvitnutia. hľuzovník. zberá sa v máji až septembri. Vo vňati sa novšie zistili horčiny — iridoidy (hlavný je harpagozid). ktorých účinnosť je však veľmi slabá (pozri náprstníky). vňať nepríjemne páchne a má slanú. zdivený rastie napr. pri bolesti v ušiach a i. niekedy aj pred kvitnutím. Drogy sa ešte dnes takto používajú v talianskom a nemeckom ľudovom liečiteľstve najmä pri opuchoch (diuretikum)..KRTIČNÍK HĽUZNATÝ KRTIČNÍK HĽUZNATÝ Scrophularia nodosa L. krtičné korenie. a preto v zahraničí jej extrakt slúži ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov uplatňova- . zvonka 8 %. krvné podliatiny. hľuznatý je starým liečebným prostriedkom. Celá čeľaď krtičníkovitých dostala meno podľa rodu Scrophularia L. hnedočervené. 2-3 šálky denne). flavonoidné glykozidy a ich aglykóny (diosmín. Kvety bankovité. včely nav- števujú kvety po celý deň. organické kyseliny (vínnu. lecitín. v dedinských záhradkách tešínskeho Sliezska). Vnútorne sa užíval 3 % zápar (20 minút postáť. Záparom z vňate sa omývali hnisavé rany a hemoroidy a slúžil aj na teplé obklady (na opuchy. stopkaté. nepríjemne páchne a má príkru. zvyčajne jednoduchá. vernalis L. nekrídlatá. ale aj listy. Listy krátkostopkaté. Rastlina je lužný a lúčny typ s vysokými nárokmi na mokré až vlhké pôdy. ochvatná zelina. Denná dávka koreňovej drogy v prášku bola 2—4 g. byľ priama. francúzsky: Scrophulaire noueuse.). j. Táto choroba sa ním kedysi liečila. Názov má odvodený od latinského scrophula = škrofulóza. Podľa druhu choroby dostal vedecké i ľudové pomenovanie. hemoroidy a pri bolestiach uší a očí. vitamín D. vajcovito podlhovasté. Je to burina. Krtičník obsahuje predovšetkým saponíny (niektorí autori tvrdia. soli mangánu a aj iných prvkov. dvojito pílkovité. glykozidy náprstníkového charakteru. svinský koreň.

Tieto technické údaje poznali už v antike. Frerichs z Berlína. rastie hlavne na stredne kyslých pôdach (pH 5-6) a patrí k typickým bylinám suchých kyslejších lúk. stor. Systematické triedenie druhov rodu Genista L. chlpatá — G. je klasická farbiarska rastlina). stor. Kvety žlté. Pomenovanie genista nachádzame spoľahlivo až v 16. okrajov dubín. bolestiam v krížoch a v panvovej oblasti. Liečebné a technické používanie rastliny je v súčasnosti zriedkavé. Rastlina je toxická najmä pre ovce a kravy (hematuria). Plody sú stlačené struky. Matthiolus (Nový herbár z r. in Willd. pasienkov a svahov. Druh dobre znáša sucho. ex Meissen — Pedaliaceae). ktorý má sediace kvety. na vypudzovanie črevného obsahu pri niektorých vnútorných ochoreniach a novšie aj ako antireumatikum. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: žltá ihlička Nemecky: Färberginster. kým druhové pomenovanie z latinského tinctorius = farbiarsky (k. Plíniova genista značila aj iné druhy a aj prútnatec — Sarothamnus Wimmer.. listy striedavé. V súčasnosti ako odlišovacie znaky sa berú do úvahy tŕne na stonkách (k. germanica L. pilosa L. Opeľovanie kručinky obstarávajú najmä včely a čmeliaky. Bock ju v herbári z r. Nevedno však. ktoré by mali byt' osobitnými druhmi. stopkaté. Z byli namáčaných vo vode možno získať vlákna podobné ľanovým. bez tŕňov. francúzsky: Genet bátard. Presl. Väčšie dávky však môžu najmä pre saponínový obsah pôsobiť nepriaznivo (močenie krvi — hematuria). či išlo iba o druh k. Obsahuje účinný iridoid harpagosid asi v polovičnom množstve ako hľuzy harpagofytu (pozri medzi cudzokrajnými rastlinami — Harpagophytum procumbens (Bruch) DC. v silnom odvare ju odporúčal pri besnote psov a semená ako purgans. maďarsky: Nyul rekettye.) alebo poliehavosť a plazivosť bylí (k. nemeckú a odporúčal pri močovom piesku. Kručinka obsahuje v listoch i kvetoch žlté farbivo. v minulosti nazývaný zanoväť ležatá). ktorý má príbuzné obsahové látky. ktoré sa oddávna používalo na farbenie plátna a vlny. dlhé listy a hodvábne ochlpené horné korunné lupienky kvetu a struky. s pritisnutým ochlpením). Predmetom občasného zberu býva kvitnúca vňať . náhradka za Tuber (Radix) harpagophyti (droga z juhoafrickej sezamovitej rastliny). Známy ľudový liečiteľ Kneipp r. H.Herba genistae tin149 . hore pritlačeno chlpaté. Kvety majú množstvo peľu. et Kit. Pred domácim užívaním teda treba varovať. prof. končisté.) C. nemecká — G. 1626) ju okrem toho pokladal za diuretikum a purgans a odporúčal ju aj proti dne. B. farbiarskej. ktorý sa vysýpa už z kvetových pupeňov. husto metlovito rozkonárený. hľuznatý v terapeutických dávkach nemá vedľajšie jedovaté účinky. 1882 uvádza ako oficinálnu (Herba et Flos genistae tinctoriae). sediace. Wittstein ju vo svojej farmakognózii z r. 1565 chválil ako rastlinu zastavujúcu krvácanie a podporujúcu potenie. — kručinka nie je celkom jednoznačné. usporiadané v strapcoch. anglicky: Greenweed. elipsovité. rusky: - KRUČINKA BARVÍŘSKÁ Poloker vysoký asi 30—60 cm. lebo obsahové látky sa pravdepodobne vstrebávajú. poslednej sa veľmi podobá kručinkovec položený (Corothamnus procumbens (Waldst. Niekedy sa pestuje aj v záhradách na okrasu.ných pri zápche. KRUČINKA FARBIARSKA Latinské rodové označenie kručinky vychádza najskôr z keltského gen = ker. farbiarskej sa priraďujú aj niektoré jednotky. Táto látka slúži proti zápalom kĺbov a znižuje obsah cholesterolu v krvi i kyseliny močovej v organizme. kameňoch a na zosilnenie v rekonvalescencii (čaj vraj ovplyvňuje vylučovanie hlienov). Ku k. Podľa výsledkov doterajšieho prieskumu sa u nás chápe priširoko. používala sa však hlavne na farbenie. asi 1 cm. KRUČINKA FARBIARSKA Genista tinctoria L. taliansky: Ginestrina. K. Richard Mead (1673-1745) kručinkou liečil vodnatieľku a podobne ju ordinoval aj v 19. 1935 chválil k. Stonky pozdĺžne ryhované.

ovplyvňuje látkovú premenu a cievny systém (upevňuje cievne steny. lesklú kôru bez bradavičiek. Listy obrátene vajcovité.5 — .5 1 2 15 ČsL 4 3 1 2 0. cudzie kôry a i. Inak sa zber robí počas kvitnutia (jún—august). rastie aj na čistých íloch. zvyčajne vo zväzočkoch.5 20 0.Rhamnaceae Ľudovo: psí drieň. anglicky: Alder Buckthorn. maďarsky: Kutyabenge. Pri zbere kôry často vzniká zámena s jelšami. taliansky: Frangola. pravdepodobne aj glykozid genisteín. bielo bodkovanou a lesklou kôrou.Frangula. potom silica a triesloviny. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. V homeopatii sa používa čerstvá. Pazušné kvety drobné.ctoriae.3 %). 6 2 4 1 15 7. nie priečne predĺžené. ďalej žltý flavónový glykozid luteolín (najmä v kvetoch).) má inak uspo- nadané kvety a hladkú. ktorého konáre sa končia tŕním. zelenkasté. s rovnakým dielom vňate stavikrvu vtáčieho (2 lyžičky čajoviny na 2 poháre vody ako macerozápar). Vo všetkých častiach rastliny sa nachádzajú alkaloidy (asi 0.5 15 5 0. rusky: KRUŠINA JELŠOVÁ KRUŠINA OLŠOVÁ biele korkové bradavičky sú guľaté. napr. najmä s j. droga však obsahuje prevažne bioflavonoidy a za podpory silice má výrazný močopudný účinok (kedysi sa používala najmä na opuchy pri srdcových ochoreniach).6 3. listov a kvetov sa v homeopatii používa podobne ako alopatické prípravky. Vedecký názov krušiny .6 3. čím sa zvyšuje krvný tlak a priechod krvi obličkami). tvorbe kamienkov a pri nedostačujúcej srdcovej činnosti. ktorá má oranžovožltý podklad a roztrúsené 150 Kôrová droga podlieha ON 86 6112 a ustanoveniam ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Kôra hrubšia ako 2 mm Kôra so zvyškami dreva Kôra s lišajníkmi Cudzie organické prímesi (napr. lepkavou (Alnus glutinosa (L. 3 1 2 II. Rešetliakovité . je odvodený od latinského frangere Ker až menší strom sčiernohnedou.). KRUŠINA JELŠOVÁ Frangula alnus Mill.) Gaertn. Najčastejšie sa zamieňa s rešetliakom prečisťujúcim (Rhamnus catharticus L. Rastlina je častým druhom slatinných jelšín a iných listnatých lesov s hlbokými podmáčanými pôdami. Alkaloidy mierne prehlbujú dýchanie. Osvedčila sa aj pri ochoreniach močových ciest. celistvookrajové. cytizín a metylcytizín.: Rhamnus frangula L. španielsky: Frangula. Esencia z čerstvých výhonkov. rešetliak korošina. Ako porast často sprevádza vŕby.5 15 5 0. francúzsky: Neprun bourdaine. odřezávaná na začiatku rozkvitania asi do polovice rastlinných byli. jelše a topole v lužných zárastoch. Podobná čremcha obyčajná — Padus avium Miller (syn. Droga sa dávkuje v množstve 2-3 g (1 lyžička) v zápare alebo v čaji 1—2 x denne. Plody sú červené kôstkovice (po dozretí čierne). — syn. Okrem toho účinkuje aj mierne preháňavo. V ľudovom liečiteľstve sa vňať používa pre dobré močopudné účinky aj pri reumatizme. materiál sa suší v tieni.).) Vlhkosť Obsah popola (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah popola nerozpustného v HC1 Obsah všetkých antrachinónov — najmenej Obsah látok extrahovatelných vodou — najmenej I. Primus padus L. v čajovine sa kombinuje napr. svíba Nemecky: Faulbaum.

5 2 0. hlavne glukofrangulín a jeho aglykón frangula-emodín. Kvety v tmavopurpu. ktorý je nižší a kvetné hlávky má aj v zrelosti zelenožlté. Dáva prednosť mierne vlhkým polokultúrnym lúkam so stálou záso. priemyselne vyrábaných prípravkov Betulan (čajovina — pomocný liek pri ochorení močových ciest).5 14 10 3 7 II.= lámať (pre lomivé drevo) a druhové označenie alnus je rodové označenie jelše.). Pomer zosušenia je asi covité. Oszi vérfú. V homeopatii sa používa čerstvá kôra. Hofštat). 1939 na Tomskom 172. syn. Častejšie ako kôra sa používajú jej prípravky či výťažky (Extractum frangulae fluidum — Extractum frangulae siccum . nesmie noperovité. Je častou zložkou metabolických a odtučňovacích čajovinových zmesí a má aj slabé anthelmintické pôsobenie. chuť má zvieravú rových hlávkach.5 mm a najmenej 20 cm dlhá). Nemá sa užívať v čase dojčenia .laxans). 196.však zmoknúť.85. Reduktan (čajovina . rusky: a zberajú podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) sanguisorbae. 10 4 1 14 12 4 4 151 . Na hoNemecky: Grosser Wiesenkopf. Plody obsahujú tiež antrachinónové glykozidy. Listy riedke. pri pečeňových a žlčníkových i slezinových ťažkostiach. Vedecké rodové pomenovanie krvavca pochádza z latinského sanguis = krv a sorbere = sať.5 % voľných a viazaných antrachinónov a z toho najviac 1 % redukovaných. 169.51.. priamu. 151. 1927. taliansky: Sanguisorba. 50. anglicky: kvitnúca vňať. menšieho je liečebne menej účinná. vajú sa na jeseň (august—október). Často sa zamieňa s krvavníkom menším (Poterium sanguisorba L.účinné látky sa vylučujú do materinského mlieka. striedavé. robí sa v júni—júli. Po má hrubý. Cortex frangulae je zložkou oficinálne preháňavej čajoviny . orezávajú sa mladé konáriky. ojedinele aj sušené plody. 1305). V čerstvej kôre sú prítomné iba diantróny glukofrangulínu. kologické vyhodnotenie rastliny sa 150. slabej peristaltike hrubého čreva a pri hemoroidoch. V našich končinách prvé zaručené správy o jeho aplikácii pochádzajú z čias Karola V. spodnej vody asi v dvojmetrovej hĺbke. španielsky: Sanguisorba. najmä nezrelé. vaj. toten lekársky. 1959. 1961). lekárskom inštitúte (N. MaĽudovo: krvavé korenie. Jej jednotlivá terapeutická perorálna dávka vo forme záparu podľa ČsL 4 je 1 g. Droga potom obsahuje voľné alebo glykozidovo viazané oxidované i redukované antracénové deriváty.57. Predmetom zberu a drogou mimoriadnej dôležitosti je kôra . Ružovité — Rosaceae sanguisorbae. Species laxantes Planta (čajovina — pomocná liečba pri návykových zapečeniach a laxans). 154.a veľmi trpkú. Krvavec nebol v antike veľmi známy. sirupu Latol (laxans). musia sa získať monomérne látky a prítomné látky oxidovať na menej dráždivé.pomocná liečba pri tučnote). Droga nemá pach. v dnešnom ZSSR alebo v Číne). vykopáTrváca bylina vysoká 60—150 cm. ale s hranicou doázijskej droge až 20 %. alebo umelým teplom (do 40 °C). granuliek Mucilogran a dražé Properistol (laxans). bedrovník Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Kôra sa suší buď na slnku. Thé Salvat (čajovina . aby sa zabránilo dráždeniu. rastie od nížin po horský stupeň. Vyššie dávky sú nebezpečné (známe sú priotrávenia detí kôrou alebo plodmi). kde ho poznali a liečebne využívali od najstarších čias (napr. ďalej kyselinu chryzofánolovú. pije sa po dúškoch najlepšie na noc. F. 177. rozkonárený podzemok očistení a krátkom omytí sa materiál s koreňmi. Podrobné farmaČajoviny č. prvý raz urobilo r.mi bohaté na triesloviny (vo výchobou pôdnej vlahy. Korene i podzemky krvavca sú veľnách.4 : 1. francúzsky: Sanguisorbe officinale. KRVAVEC LEKÁRSKY V európskych oblastiach je rozšíreTOTEN LÉKAŘSKÝ nejší zber kvitnúcej vňate — Herba Sanguisorba officinalis L. nepár. Sanguisorba minor Scop. strebať. inak 2-3 x denne (najčastejšie v zmesi s inými drogami). 193. Prvý na ne poukázal Petrus de Crescentiis (okolo r. 197. zúbkaté. pričom predovšetkým antróny silne dráždia sliznice. lebo sa kedysi používal na zastavovanie krvi. Na liečebné účely sa musí fermentovať. U nás sa vykupujú Great Bumet. lístky dlhostopkaté. najlepšie po daždi a čím je získaná kôra tenšia.Cortex frangulae.148.choroby žlčníka).65. Krušina sa dostala do liečiteľstva ako náhradka za drahú rebarboru. Izolovaný antrachinónový aglykón frangula-emodín tvorí zložku kvapiek Cholagol (choleretikum a cholekinetikum).. čo sa docieli pomalým sušením alebo zahrievaním. Skladovanú kôru treba chrániť pred vlhkom a svetlom.Elixir frangulae). triesloviny a horčiny. S možnosťami zavedenia do terapie však boli problémy. zosýchací pomer je asi 3 : 1. Hlavné obsahové látky — antrachinónové glykozidy (5 — 8 %) sú zväčša odvodené od emodínu. Oblasť jeho masovejšieho výskytu je na východe. Podľa ČsL 4 droga musí obsahovať najmenej 3. 171. maďarsky: meopatické účely sa používa čerstvá Orvosi vérfú. Zber sa robí na jar (marec —máj). Podáva sa pri zlyhaní drastických laxatívnych prípravkov.Možno ho sušiť aj na slnku. hrubšie ON 86 7038 pre koreňovú drogu — Radix sanguisorbae — má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HCl Obsah trieslovín — najmenej I. 153. vlašský teriál sa suší zvyčajným spôsobom. Krušina sa ordinuje ako laxans — osobitne pri chronických obstipáciách (zapečení). Dávkuje sa 1/2 až 1 kávová lyžička na šálku záparu. Prieskum koreňovej drogy z farma198. hore rozkonárenú reže na kusy asi 10—15 cm dlhé. stonku. lebo čerstvá kôra pôsobí inak ako droga (emeticky). Plod je nažka. 195. keď korene použil jeho kováč pri zahmyzení koni. Druh rastie najmä na naplaveni. tým je hodnotnejšia (má byť hrubá 1. ale v malom množstve. kognostického hľadiska robil aj autor textu (Kresánek. droga z k. Novšie prieskumy robil francúzsky fytoterapeut Leclerc r. čo vyplýva z ich podobnosti. Sennagran (granulky . Denná dávka nesmie prekročiť 15 g. 152. 192.Species laxantes ČsL 4 a čs.88.

hrebíčkový kopček. ďasien. na okraji ktorých rastie. V čerstvej vňati je dosť kyseliny askorbovej. predovšetkým ako adstringens. pri letných hnačkách. rivale L. Preskúmané sú najmä drogy sovietskej proveniencie. piť cez deň po dúškoch 152 alebo vo forme tinktúry (30—50 kvapiek po jedle). vzniklo asi z gréckeho geuo = ochutnávam (vzhľadom na voňavý koreň). Dávkovanie: 2—3 čajové lyžičky na pohár vody. brehoch vôd a lesných prameníšť od nížin až po alpínsky stupeň. Rozšírený od nížin do subalpínskeho stupňa. Výťažky sa dávajú do rozličných galenických foriem alebo sa aplikuje priamo prášok (na šnupanie). až 2. Podzemné časti majú podobné. Kuklíky sa používajú v liečiteľstve už od staroveku. Koreň sa dávkuje 1 lyžica na šálku odvaru. Niekedy sa z čerstvej vňate lisovaním získava šťava. Uplatnili sa hlavne ako rovnocenná náhradka za tanalbín (upravené do tabliet). rastie na vlhkých lúkach. Charakteristický druh dubovo-bukových lesov. Plínius opísal druh . obsahujú ďalej triterpénové saponíny (sangvizorbín a waremokonín — aj vo vňati. taliansky: Cariofillata. hrebíčkové (kravské) korenie. Čajoviny č. ktoré asi tvoria aktivátor pôsobenia). je menej hojný. Vňať má dobré antibakteriálne a skôr antistocídne účinky (proti prvokom). K. anthelmintické a veľmi dobré protibakteriálne a proti- Trváca bylina vysoká 30—60 cm. potočný je príbuzný druh (G. z ktorej sa pijú 4 — 6 čajových lyžičiek denne. ale ešte širšie použitie. farmaceutický priemysel používa koreňovú drogu ako zložku čajoviny Tormentan. Kvety sú koncové. Pôsobí aj antiseptický. španielsky: Cariofilata officinal. horné trojlaločnaté. Druhové označenie vystihuje výskyt. zakončený prízemnou ružicou dlhostopkatých.). Ružovité — Rosaceae Ľudovo: benedykt. pretrhovane nepárnoperovitých listov. antidiaroikum. Listy byle sú trojpočetné. užíva sa každé 2 h 1 lyžica alebo vo forme riedkeho liehového výťažku (30-50 kvapiek 3—4x denne). 27. zázvorový koreň Nemecky: Echte Nelkenwurz. Všeobecne majú výrazné vonkajšie i vnútorné sťahujúce. 31. rastie však často aj v iných rastlinných spoločenstvách. kvasných dyspepsiách a zápaloch žalúdka (gastritídy). Pomenovanie Geum možno nájsť už u Plínia. na hemoroidy a proti hnačke. s ktorými sa robili rozsiahle klinické pokusy a výskumy najmä za druhej svetovej vojny.). zajačie oko. zriedka rozkonárený. Dáva prednosť rumoviskám. protizápalové. Terapeutické pôsobenie a použitie vňate je podobné ako pri väčšine drog s obsahom trieslovín a saponínov: slúži ako protikrvácavý prostriedok pri krvácaniach rozličného pôvodu (napr. karafiátový kořeň. jasnožlté. dlhostopkaté. vyšší. dezinfekčné. s väčšími sivočervenými alebo svetločervenými kvetmi. z nosa. Čs. šikmý. eutrofným vodám. maďarsky: Kózonséges gyombérgyókér. ktorá sa uplatňuje ako adstringens. maternice. kravský rebríček. macerovať za studena 8 — 10 hodín. KUKLÍK POTOČNÝ časti majú vyšší obsah). rusky: KUKLIK MESTSKY KRVAVEC LEKÁRSKY KUKLÍK POTOČNÍ Geum rivale L. na omývanie rán. Niektoré kuklíky cudzieho pôvodu sa u nás pestujú v záhradách. s ktorým sa často kríži. zadržiavanom močení a zápaloch ciev. Podzemok hrubý. malé. KUKLÍK MĚSTSKÝ Geum urbanum L.prvokové pôsobenie.5—5 %). Plody sú nažky. čriev a i. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky ani vo vyšších dávkach. Pri zbere sa medzi nimi zvyčajne nerobí rozdiel. flavonoidy a antibakteriálne pôsobiace látky (vo veľkej miere viazané na triesloviny. rašelinách. nie je náročný na dusík a pôdnu vlhkosť. čepele pokrývajú chĺpky a žliazky. močaristým terénom. Aplikuje sa v kloktadlách (pri angíne). pri vredoch a pod. pri hnačkách. kubičkové korenie. anglicky: Herb Bennet. žalúdka. francúzsky: Benoite officinale. črevných kataroch.

španielsky: Maiz común. podstatnou obsahovou látkou je však silica s eugenolom. zvonka 2 polievkové lyžice na 1/2 litra záparu (kúpele. popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . ako dezinfekčné kloktadlo (odstraňuje nepríjemný pach z úst). vykašlávanie krvi. organických prímesí 1 % (2 %).KUKLIK MESTSKÝ KUKLÍK POTOČNÝ ako geum a vychvaľoval ho ako prostriedok proti prsným ťažkostiam. Čs. tlmí črevné koliky. Lipnicovité — Poaceae (Trávy . K. ktorá pre I. potočný . popola nerozpustného v HC1 5 % (8 %). september až november) alebo zjari (február—marec). no pre relatívne nízky obsah trieslovín má pri liečbe hnačiek len slabý účinok. Najčastejším predmetom zberu a nákupu je podzemok s koreňmi . potočného je podobné. Miesto rastu si včas zistíme (ešte v čase kvitnutia byliny). Rastlina sa kedysi užívala aj ako expektorans a pri vracaní. akosť v zátvorke) pripúšťa maximálne 3 % (5 %) nadzemných častí. potočného má ako droga označenie Radix (Rhizoma) caryophyllatae aquaticae seu gei rivularis. popol 10 % (12 % ) . Na homeopatické účely sa používa celá čerstvá kvitnúca rastlina.podobne ako k. maďarsky: Csoveskukoricza. 221. Mladé byle sa dávajú do omáčok. Vňaťová droga sa hodnotí podľa IN 3/84. mestský obsahuje popri trieslovinách a horčine aj geín (geozid-glykozid). Nadzemná časť sa odstráni a po očistení od hliny sa podzemky sušia na vzdušnom mieste (aj umelo pri teplote do 35 °C). Podzemok k. Droga pre obsah trieslovín je adstringens a antidiaroíkum: zastavuje krvácanie. Pri vonkajšom použití slúži na výplachy ústnej dutiny pri uvoľňovaní zubov. anorganických 1 % (2 %). ktorý vzniká pri enzýmovom rozklade glykozidu geínu. vykopávaný v jeseni (október. obsah popola 15 % (18 %). vlhkosť 14 % (14 % ) . Podzemky sa vykopávajú na jar alebo na jeseň a sušia na vzdušnom mieste teplotou do 35 °C. omývanie kože). vlhkosť 13 % (13 %). 32. hromadne vyrábaný prípravok s tinktúrou z kuklíka je Stomatosan — antiseptikum ústnej dutiny. Vňať zberaná na začiatku kvitnutia sa suší pri teplote do 35 °C a obsahuje predovšetkým silicu a triesloviny. Koreň sa používa v domácnosti ako náhradka za klinčeky a škoricu. hnačky a dávenie. Predmetom zberu je niekedy aj vňať — Herba caryophyllatae alebo celá rastlina.Gramineae) Ľudovo: turecká pšenica Nemecky: Getreide-Mais. resp. z ktorého sa pri hydrolýze uvoľňuje silica s eugenolom. inak sfarbená droga maximálne 10 % (20 %). Pre obsah horčín je aj posilňujúcim prostriedkom pri ochoreniach žalúdočno-črevného traktu. obaloch. francúzsky: Mais. výplachy. hemoroidy.Radix (Rhizoma) caryophyllatae seu gei urbani. Aj použitie drogy k. KUKUŘICE SETÁ Zea mays L. polievok a prívarkov. organických prímesí 2 % (4 %). Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Čajoviny č. až 300 cm vysoká bylina s plnými steblami. V homeopatii sa používa esencia z celej čerstvej rastliny i tinktúra zo sušeného podzemka bohatá na triesloviny. Listy 153 . anorganických 8 % (10 %). Drogy treba pri skladovaní chrániť pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených nádobách. akosť (II. krváca- nie z ďasien. Pre horkú chuť i obsah silice s príjemným klinčekovým pachom sa používa aj v likérnictve. Ľudovo sa cení ako stomachikum. Vňať sa užíva v horúcom zápare (2 lyžičky na pohár vody) a vo forme tinktúry (10-15 kvapiek 2-3 razy denne). taliansky: Mais. Dávkovanie: interne 1-2 g prášku viac ráz denne alebo 1 kávová lyžička koreňovej drogy na šálku záparu (pije sa 1 — 2 x denne). anglicky: Indian Corn. Mais cultivé. rusky: KUKURICA SIATA Kultúrna jednoročná. na omývanie alebo obklady pri niektorých kožných ochoreniach a na kúpele pri hemoroidoch. Z obsahových látok sú najhojnejšie zastúpené triesloviny (až 30 %). horčina a flavón. Koreňová droga podlieha internej norme IN 4/82. resp.

keď jej semená dozrievajú. Jej zrno nevypadáva. Doviezli ju k nám z Ameriky. Stržeň byle obsahuje až 9 % sacharózy. kde vegetuje od mája do prvého prízemného mrazu. Známe je pestovanie tzv. Okázalé slávnosti s kultom kukurice pozná Čína rovnako ako americkí Indiáni. Osevne plochy kuku- rice sa v minulých desaťročiach podstatne zvýšili predovšetkým v ZSSR. no rýchlo sušiť v tieni. okolo r. odporúča sa chorým a rekonvalescentom (je to v podstate Maizena). ktorá sa používala ako sladidlo. pri močovom piesku. V homeopatii sa používajú čerstvé blizny na prípravu tzv. Dôležitú farmaceutickú surovinu tvorí olej lisovaný z kukuričných klíč- . s dlhými pošvami. urtinktúry alebo tabliet „Teep". dodávajú špeciálnu príchuť anglosaskej whisky. Odtučnená kukuričná múka je veľmi výživná a ľahko stráviteľná. do Afriky. Zberajú sa v júli—auguste (pri dozrievaní kukurice). aj v mohylách okolo Mississippi. horčiny (okolo 1 %). cukrovej kukurice. Saladinova káva. najmä kŕčovitým. široké do 10 cm. triesloviny (11-13 %). podľa sovietskych bádateľov má aj žlčopudné účinky. Rastie iba v kultúre a je odkázaná na sústavné ošetrovanie človekom. kde je rastlina dôležitou krmovinou i chlebovinou. a to vraj už v pobielohorskej dobe. Za prvotné nálezisko kukurice sa najčastejšie pokladá Peru a Bolívia. Bežné dávky sú 4 —8 g drogy na jednu šálku záparu (denná dávka 40 g). takisto neopadáva z rastliny. Vo farmácii sa ešte dnes používajú čnelky (blizny) samičích kvetov. V produkčných kukuričných oblastiach sa spomínajú ako liek proti bolestiam mechúra. Ako droga sa odborne nazývajú Stigmata maydis (maidis) alebo Stylus maydis. 1630. silicu (asi 0. O jej rozšírenie sa údajne najviac zaslúžili Cigáni. Pôvod kukurice dodnes zahaľuje tajomstvo. Zrná sa spracúvajú aj v liehovarníctve. Pražila sa z nich tzv. minerálne látky (hlavne draslík). Vedecký názov kukurice vznikol z gréckeho zaein = žiť. samičie v šúľkoch vyrastajúcich z pazúch listov strednej časti stebla. Treba ich opatrne. Jej múka nemá lepkové zlúčeniny. sacharidy. Portugalskí moreplavci ju zaviezli ešte v 16. Darí sa jej na výživných. Rastlina je príležitostným ľudovým prostriedkom používaným pri ťažkostiach s močením (diuretikum).KUKURICA SIATA veľmi dlhé. takže kukurica nesplanieva. chemicky nie celkom prebádaný alkaloid. z obalu vyčnievajú nitkovité čnelky dlhé až 20 cm. vzhľadom na to. amíny. ktoré vyčnievajú na vrcholkoch šúľkov. Do stredoeurópskych oblastí sa dostala pravdepodobne z Balkánu. Dnes sa už predáva múka i krupica z kukurice získaná zomletím až po odstránení olejnatých klíčkov. ktoré sú príčinou pachuti. že poskytuje „denný chlieb" a dru154 hové označenie mays je peruánskeho pôvodu — ich pomenovanie kukurice. Samčie kvety v priamej koncovej metline. pri piesku a ťažkostiach s močením (Peyer. Niektorí autori kladú jej vlasť na územie starých Navajov a Mayov . a preto sa pri výrobe pečiva mieša s pšeničnou alebo s ražnou. Prvé zrná kukurice priviezol do Starého Sveta r. Castan (1879) ich dávno poznal ako sedatívum a diuretikum. flavonoidy. takže pečivo má osobitnú príchuť. Blizny obsahujú saponíny (asi 3 %). 1493 Kolumbus. Kukurica sa od najstarších čias používala aj v liečiteľstve. dostatočne vlhkých pôdach južných častí štátu. Zrná kukurice slúžili ako náhradka za kávu. šúľok ostáva trvale obalený pošvami.do Strednej Ameriky. stor. pokrývajú ich žltkasté až žemľovožlté hranato-guľaté zrná. živicu (asi 2 %). Zachovali sa prastaré ságy a bájky o jej význame pri náboženských obradoch. olej a alantoín (pozri kostihoj). Palice i obilky sa našli v pohrebiskách i katakombách Peru. ale aj účinným a neškodným odtučňovacím prostriedkom a antidiabetikum (s dosť problematickým pôsobením). farbivá. pije sa každé 3 h za polievkovú lyžicu. Zrelé šúľky sú dlhé okolo 30 cm. Používanie blizien vošlo do histórie od druhej polovice minulého storočia. Blizny sú známe aj ako prostriedok na falšovanie šafranu.2 %). 1937).

rusky: KÝCHAVICE BÍLÁ lohách. Obsahuje alkaloidy (ustilagín a amíny). znetvoruje klasy. lobelianum Bernh.ssp. dodávaný aj na spotrebiteľský trh. Vedecký názov kýchavice je z latin- Trváca bylina vysoká 50—150 cm. sirupy. everta) zvané pukance . určený pre farmaceutický priemysel. s nápadne vyčnievajúcou žilnatinou a objímavými pošvami. olej má široké potravinárske (predovšetkým surový) a technické upotrebenie. lobelianum Bernh.). Lobelova — V. okolo salašov a na slatinách vo vyšších po- Kvalita drogy sa posudzuje podľa ON 86 7035 a československého liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Zle sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah alkaloidov — najmenej I. francúzsky: Hellebore blane. Liečivé zložky sú súčasťou čs. hojný najmä v Karpatoch.7 ČsL 4 1 3 15 12 4 1 155 . ktoré majú podobný účinok ako námeľ (pozri heslo kyjanička purpurová). viride Ait. Čajoviny č. maďarsky: Fehér zázspa. Podzemok valcovitý. lobelianum (Bernh. Ľaliovité — Liliaceae Nemecky: Weisser Germer. maltóza. Rastie na lesných lúkach.kov (lacnejší ako olej z pšeničných).Amylum maydis.. 2 6 15 15 6 0. Šťava z mladých plodov kukurice sa zahusťuje na sirup a slúži ako sladidlo do konzerv. elipsovité. Povestný a obávaný cudzopasník — sneť kukuričná. v Čechách vzácne aj prísne chránená k. uplatňuje sa v galenike (výroba tabliet a piluliek).. premieňa ich na hrčovité zdureniny plné čierneho výtrusného prachu.doplnok každej ľudovej zábavy. Eurázijský druh. Liečebne sa používajú aj podzemky k. technicky sa používa na apretúry a na prípravu špeciálnych škrobov. čierna — V. Rafináciou oleja sa u nás vyrába Palmol E (Palma. 153. používa sa na prípravu dietetík a iných výživných prostriedkov a prípravkov. ktorý je toxický.) Arcang. anglicky: White Hellebore. Kvetonosná stonka nesie drobnejšie listy a vrcholovú metlinu drobných zelenkastých kvetov . KYCHAVICA BIELA KYCHAVICA BIELA + Veratrum album L. ryžových kukuríc (Zea mays var. 1 3 15 12 4 1 11. praskavých. Široké použitie má aj kukuričný škrob . vyrába sa z neho glukóza. zväčša v chránených oblastiach. tvorí zložku púdrov a zásypov. ktorá je oficinálna v USA. ktorá má hnedopurpurové kvety na pomerne dlhých stopkách. listy veľké.. nigrum L. Prevažnú časť oleja (80 %) tvoria nenasýtené mastné kyseliny (acylglyceroly najmä kyseliny linolovej a olejovej). molekulovou destiláciou sa z oleja lisuje vitamín E. Plody sú tobolky s mnohými semenami. tvoria nepravú stonku. taliansky: Ellebro bianco. Ustilago maydis. Bratislava). zelenej — V. prípravku Protosan — roztok (stomatologikum). striedavé. sa ľudové pokladajú za účinné antacidum (znižujú nadmernú kyslosť žalúdočnej šťavy). 160. španielsky: Elleboro (Eléboro) blanco. Pražené končisté zrná tzv. Na Slovensku rastie iba poddruh kýchavice bielej Lobelovej (novšie označovaný ako k. novšie rátaná za samostatný druh: V.

novšie sa začína pestovať aj umele na špeciálnych živných pôdach. podobne ako alkaloid akonitín obsiahnutý v prilbici. Veratrové alkaloidy znižujú krvný tlak a spomaľujú srdcovú činnosť. resp. námeľ. kyjak a caput = hlava. obsahujú 1. Obilie sa prv nečistilo a o námeli sa myslelo. Materiál sa zbavuje hliny i nadzemných častí. zvonka najmä na svrbivé pluzgierovité vyrážky.1 . Škodca napáda divorastúce trávy. španielsky: Cornezuelo de centeno. resp.5 % prudko jedovatých alkaloidov steroidného typu (cholestanového alebo C-nor-D-homocholestanového radu). glukoalkaloidy (pseudojervín). Huba po tomto štádiu svojho života opäť vytvára iný druh výtrusov — konídie. zriedka pšenice alebo jačmeňa. Obsah alkaloidov v skleróciách je podmienený geneticky a závisí od ekologických faktorov rovnako ako alkaloidové spektrum. prášok veľmi dráždi sliznice a núti na kýchanie. pri stavoch ochrnutia. kŕčoch. ktoré lížu medovinu vylučujúcu sa na spodných zhrubnutých častiach okvetných lístkov. Alkaloidy — predovšetkým jervín a jeho deriváty — vyvolávajú abnormality plodov. 1853 Tulasne. Otravy postihujú i dobytok. aplikovaná pri kolapse (náhle zlyhanie krvného obehu). alkamíny (jervín. pochádza iba z raže. benzoová). ľahko sa uvoľňujúci z klasov.11 % alkaloidov. Predmetom farmaceutického zberu sú podzemné časti: podzemok i s koreňmi.0 — 1. Perkoláciou sa z drogy pripravuje tinktúra (Tinctura veratri). potvrdí sa pravdivosť povedaného. Niekedy sa používajú výťažky ako zložka mazadiel pri neuralgii a reumatizme. hlavne však rozdielnosťou v skladbe obsahových látok — alkaloidov. Výberom možno dopestovať skleróciá s vyšším obsahom a druhovo špecifikovaným. nelepiaci sa na prsty. dáva však prednosť obilninám. veľkosťou. farbou. Oficinálna droga . zväčša však len okolo 0. melanchólii. octová. antipyretikum. Hlavné účinné látky sú estery (cevadín.Secale cornutum. pretože znecitlivujú nervové zakončenia. Po presušení teplotou do 35 °C treba drogu prísne chrániť pred vlhkom v dobre uzatvorených obaloch a pred svetlom. maďarsky: Anyarosz.09-0. nesmie teplota presahovať 50 °C. a to iba vcelku. Neskôr vypadáva z klasu a v pôde prezimuje. Vývojový cyklus sa končí zároveň s obilím. claviceps = kyjakovitý. triterpény a flavonoidy. ktoré infikujú niektoré semenníky hostiteľa (jarná nákaza). matka Nemecky: Mutterkorn. Doposiaľ po- ČsL 2 má na námeľovu drogu tieto požiadavky (zhodné s ČSN 86 7310): Znak Zlomky sklerócií Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Skleróciá napadnuté hmyzom Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah alkaloidov — najmenej Najviac v % 7 1. ktorá má podľa ČsL 3 obsahovať 0. veratridín. Možno ju skladovať maximálne jeden rok. Zber sa robí v júni -júli. či liečivý druh často spomínaný v antickej literatúre predstavuje k. francúzsky: Ergot de seigle. má trvale horkú a ostrú chuť. Kýchavice — najmä biela a zelená — sú predmetom rozsiahleho prieskumu. vyvíja fialový. oficinálny vo väčšine svetových liekopisov (aj v ČsL 4). Výskyt námeľa je zriedkavý a nestačí kryť spotrebu. maslová a veratrová.2 % alkaloidov.). Skleróciá sú vý- značné formou. Droga z voľne vytváraného skleróciá obsahuje do 1 %. Robí sa to strojové pomocou špeciálnej očkovacej látky. germerín a i. že je to iba znetvorené zrno. taliansky: Segala cornuta. najmä podzemné orgány. podľa stavby huby.5 1 7 5 0. Pomer zosušenia je asi 1. rubijervín). Kyjaničkovité . a tak sa dostával ako nebezpečná prímes do múky a vyvolával najmä v stredoveku ťažké a dlho prebiehajúce otravy. Epidémie zapríčinené námeľom sú známe aj v novších dobách — dokonca r. ktoré prenášajú muchy na ďalšie semenníky (letná nákaza). V homeopatii sa používa i čerstvý podzemok. ražná hubka. najmä raži.). nerozdrobenú. 1929 v Írsku. Vedecké pomenovanie huby je z latinského clava = palica.5 : 1. pokladané za morové nákazy. Pre nepresný botanický opis nemožno potvrdiť. rusky: PALIČKOVICE NACHOVÁ Namiesto zrna sa v klase raži. purgans a diaforetikum) sa pre vysokú toxicitu už dávno zanechalo. Domácke vnútorné užívanie drogy a izolátov z nej (ako emetikum. Droga obsahuje aj organické kyseliny. Menej kvalitný tovar sa spracúva priemyselne. V homeopatii sa z usušených podzemkov pripravuje esencia (dil. lebo vraj ak sa kýchne. alebo esterovo či glykozidicky viazané.Clavicipitaceae Ľudovo: čierne (svätojánske) žito. mimoriadne nebezpečné (1—2 g drogy alebo 10—30 mg alkaloidov môže usmrtiť človeka).) Tul. Droga nepáchne. Vývojový cyklus huby opísal r. Preto by sa mal zberať 1—2 týždne pred žatvou (vtedy obsahuje najvyššie percento účinných látok). V esterových alkaloidoch sa viažu viaceré kyseliny (napr. preto sa droga produkuje umele infikovaním raže na osobitných poliach. Námeľ treba zberať dokonale zrelý. Opeľovanie kvetov kýchavice obstarávajú hlavne niektoré muchy. hlavne kozy. Ak sa použije umelé teplo. Všetky časti rastliny.ského verare = hovoriť pravdu. Droga a jej prípravky sa vnútorne uplatňujú vo veterinárstve ako žalú156 dočné prostriedky a zvonka ako šnupacie prášky i proti hmyzu. Pomer zosušenia je asi 3. Základ ich esterových. Na jar na ňom vyrastú stopkaté fialovočervené paličky a v nich sa vyvíjajú výtrusy. Pomenovanie sa môže vzťahovať aj na čemericu (dnes Helleborus L.5 0. rožtekovitý útvar dlhý 2—3 cm — námeľ. anglicky: Ergot. Jestvuje veľa biologických rás týchto húb (námeľov). z ktorých každá napáda inú rastlinu. angeliková. KYJANIČKA PURPUROVÁ + Claviceps purpurea (FR.3 : 1. bielu — Helleborus leukos. ovce a teľce. D 4). Alkaloidy sú buď voľné. Sú účinným liekom iba v rukách lekára. Vykopávajú sa v jeseni (september—október). glykozidových i volných alkaloidov spočíva na steroidnom jadre (chemicky podobnú štruktúru majú náprstníkové čiže srdcové glykozidy). astme i čiernom kašli a úplavicových hnačkách. Po krátkom omytí a prípadnom pozdĺžnom prerezaní sa opatrne a rýchlo suší. Znovu zdôrazňujeme: droga a jej prípravky sú toxické.

Lastovičník je velmi stará liečivá rastlina. vo vlhkú. francúzsky: Chelidoine. Alkaloidy sa chemicky ľahko menia. hydroxyalanín. Rastie hlavne v rôznych spoločenstvách burín blízko ľudských obydlí. Ostatné obsahové látky námeľa tvoria amíny (histamín. napr. pričom sa často kombinuje s výťažkami z ľuľkovca alebo s barbiturátmi. klimakterických ťažkostiach a poruchách neurovegetatívneho systému. betaín). maďarsky: Vérehulló fecskefú. listy nepárnoperovito zložené. metylkarbaminolamid kyseliny lyzergovej) a peptidové alkaloidy skupiny ergometrínovej. ktoré obsahujú námeľové alkaloidy. farmaceutický priemysel vyrába asi 20 druhov prípravkov. odporúčaná najmä pri žltačke a očných chorobách. klavínové alkaloidy nie sú terapeuticky dôležité. Bellaspon dražé. hadí mlieč. zámeny neprichádzajú do úvahy. olej (asi 30 % ) . Ergotamín sa uplatňuje aj pri popôrodných krvácaniach. Robinson 1896 a Stickl 1929). vytvárajú farmakologicky neúčinné stereoizoméry — deriváty kyseliny izolyzergovej. celistoň. Plody sú tobolky. napr. ale pre silný sympatolytický a centrálne sedatívny účinok väčšmi pri migréne a v neurológii.) sú sčasti založené na báze benzofenantridínu. v mliečniciach má oranžový latex. Stonka rozkonárená. xantónové farbivá a steríny. bradavičník. takže majú určité cytostatické pôsobenie (zastavujú rast nádorových buniek — predpoklad aplikácie na bradavice). neurohumorálne (na nervový a miechový systém. Ergometrín vyvoláva na maternici rytmické sťahy. cholín. ergín. periférne (vazokonstriktívne — sťahujú cievy a uterokontrakčné . Skúmala sa i pri hľadaní protirakovinových liečiv (napr.sťahujú maternicu). ako celá rástli157 LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ KYJANIČKA PURPUROVÁ známe asi 30 alkaloidov námeľa. dajú sa však na ne syntézou previesť. niekedy sa odvodzujú od latinského coeli donum = dar nebies. anglicky: Greater Celandine. lenže sú priveľmi toxické. ktoré sa zvyčajne delia na dve kategórie: alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej a klavínové alkaloidy. väčší je u nás jediným druhom rodu. hlohový mlieč. i teraz sa stáva predmetom výskumu. taliansky: Celidonia. cendelín. Šťava v stredoveku slúžila na výrobu kameňa mudrcov. španielsky: Celidonia. fenylalanín. Osobitne zaujímavé vlastnosti ho z času na čas vracajú do terapie. valín. leucín.používa v gynekológii ako pomocný prostriedok pri pôrode. krkavičník. šelvoro. všetky podliehajú lekárskemu predpisu. hypoglykémia — zníženie množstva cukru v krvi). tyramín. iba jej izolované alkaloidy. dravnícovina. krvavý starček. tiež pri Basedowovej chorobe. Vedecké i národné pomenovania rastliny sú odvodené z gréckeho chelidón = lastovička. Čs. alkaloidy lastovičníka (chelidonín a i. Veľký terapeutický význam z alkaloidov má najmä ergobazín (označovaný aj ako ergometrín alebo ergovín) a ergotamín. VLAŠTOVIČNÍK VĚTŠÍ + Chelidonium majus L. častejšie však na zvládnutie krvácaní (hlavne po pôrode). ergobazín. preto sa . Anavenol dražé a kvapky. Pred návodom na zber upozorňujeme: oranžové mlieko (šťava lastovičníka) sa dosť nekriticky síce preceňuje v dráždivosti a toxicite. L. napr. ergotamínovej a ergotoxínovej a sú v nich viazané aminokyseliny prolín. celodej. lišajník. celadona. hydroxyvalín a kyselina hydroxyamínomaslová. Makovíté — Papaveraceae Ľudovo: bolák. kvety žlté. opačné ako adrenalín). krkavec. Alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej sa zvyčajne delia na dve skupiny: jednoduché amidy (napr.usporiadané do okolíkov. ktoré majú špeciálne účinky. Crystepin dražé a iné. krvavník. Droga sa v terapii nepoužíva. nebeský dar. rusky: Trváca bylina vysoká 30—80 cm. centrálne na predĺženú miechu (znižujú krvný tlak aj frekvenciu srdcového tepu) a na medzimozog (vzniká mydriáza — rozšírenie zreničiek. Druh patrí k dusíkomilným a vlhkomilným bylinám. tolita Nemecky: Grosses Schóllkraut.

ako extrakt alebo tinktúra. Čs. apríl až júl). má tlmivé účinky (v nadzemnej časti je ho však málo).LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ na. sangvinarín). Skladujeme ju v dobre uzatvorených obaloch (najlepšie z umelých hmôt). sušením rastlina veľa stráca na účinnosti i toxicite. taliansky: Lavanda. až narkotický pach a ostrú horkú chuť. na začiatku kvitnutia (máj . bez hrubších častí a zožltnutých listov. resp. Listy podvihnú- 158 . ktoré z chemického hľadiska patria k typu benzofenantridínovému (chelidonín.3-1 % (platné nemecké liekopisy žiadajú 0. 180. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. lebo splesnie. Homeopatická esencia (dil. droga obsahuje aj silicu a flavonoidy. aβ-allokryptopin). Homeopatia vyžaduje čerstvý koreň zberaný pred kvitnutím rastliny. španielsky: Lavandula. Jej celkové pôsobenie je spazmolytické. francúzsky: Lavande. Zberá sa mimoriadne dôležitá mladá vňať — Herba chelidonii. koreň dokonale očistíme a sušíme v celosti. 8 4 2 13 18 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Lavandula angustifolia Miller Hluchavkovité . možno ho viac ráz pri tom obracať. sangvinarín má podobné vlastnosti ako strychnin (pozri Semen strychni — cudzokrajné drogy). Mliečna šťava obsahuje kolísavé množstvá celého radu alkaloidov. Všetky alkaloidy majú baktericídne vlastnosti. chelerytrín — je jedovatý. cholagogické (pri cholecystopatiách).5-1. príbuzných opiovým. Pomer zoschnutia je asi 5—6:1. chelerytrín. v koreni je ich aj do 2 %.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Lavendel. ale je individuálne dráždivá a môže vyvolať ťažkosti. berberín okrem dráždivého pôsobenia na hladké svalstvo má aj cholekinetické vlastnosti (podporuje tvorbu žlče). Kvalita drogy Herba chelidonii sa posudzuje podľa ČSN 86 6821. tiež spazmolyticky. Materiál sušíme v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach (teplotou do 35 °C). farmaceutický priemysel používa výťažok ako zložku pasty Alysal — aplikuje sa na chronické ekzémy a drogu v granulkách Boldogran — choleretikum a cholekinetikum. 169. droga sa však užíva v kombináciách. Ak sme zberali vňať i s koreňom. a to celá. 4 2 1 13 15 II. anglicky: Common Lavender. nerozrezávame. D 3 — 0) má v podstate podobnú indikačnú oblasť ako alopatia.: 164. čo sa niekedy žiada. na doliečenie posthepatitických stavov. ľahko vlhne a do nákupne sa nesmie odosielať nedosušená.príp. Čajoviny č. maďarsky: Levendula. radšej ho preto robme v rukaviciach a nenechajme zberať rastlinu deťom. rusky: LEVANDULE LÉKAŘSKÁ Trsovitý poloker s priamymi konármi. protoberberínovému (berberín) a protopínovému (protopín.0 g na šálku záparu. po vytiahnutí rastliny zo zeme odstránime zvädnuté a zožltnuté časti. Čerstvá droga má po rozdrvení odporný. Chelidonín pôsobí podobne ako morfín — centrálne sedatívne a analgeticky. novšie sa úspešne aplikoval pri glaukóme do očí. Doposiaľ sa izolovalo viac ako 20 alkaloidov. mierne sedatívne. Droga sa po dosušení musí dobre zabaliť. vo vňati 0.8 %). Dávky drogy sú 0.4-0. vysoký až 50 cm.

oficinálnu vo väčšine svetových liekopisoch. resp. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé kvety. odrezavajú sa kosákom iba koncové klasy papraslenov a dávajú sa sušiť v tenkých vrstvách. L. sivomodré až fialové. až bez esterov (s linalolom a cineolom ako hlavnými zložkami) a lavandínové silice pochádzajú z hybridov (napr. oddávna sa pestuje v záhradkách. hlavnou zložkou je linalylacetát (30-50 % ) . Drobné kvety takmer sediace. 5 1 1. na samom začiatku kvitnutia (júl-august). ktoré na vrchole stonky tvoria klas. na rube srstnaté. hystérii.5 0.v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). srdcových ťažkostiach. borneolu. linaol a terpénové alkoholy ako L. vňať s kvetom — Herba lavandulae a kvet — Flos lavandulae. Hlavnými dodávateľmi drogy na farmaceutický trh sú Španielsko. angustifolia. 10 2 3 14 10 0. Kvet i vňať levandule sa uplatňuje predovšetkým ako nervínum.5 12 13 0. externe: 6 polievkových lyžíc na liter záparu na kúpele. Silica (Oleum lavandulae) je zlož159 . Zvyčajné dávky kvetnej drogy sú 1 kávová lyžička na šálku záparu. Pomenovanie levandule je odvodené od latinského lavare = umývať (oddávna tvorila prísadu do kúpeľov). príp. teplota nesmie prekročiť 30-35 °C (silica). valeriánou a pod. máspazmoľytické účinky pri kŕčoch.7 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Obsah silice — najmenej Vňaťová droga — Herba lavandulae sa hodnotí podľa ON 6831.). 30-32 % ) . častejšie sa užíva v zmesi s inými drogami. podporuje trávenie a zvyšuje tvorbu žlče. — tzv. rozmarínom. resp. Predmetom zberu na farmaceutické a kozmetické účely býva vňať. sa vňať suší v prievane vo zväzočkoch. Kvetnú drogu treba veľmi starostlivo skladovať . Importovaná rastlina. Skladá sa asi z 30 doposiaľ známych zložiek. Ak sa suší umelým teplom.5 14 8 1 II. mierni bolesti a koliky. geraniolu a iných terpénov. potom málo nerolu. latifolia Med. 5 5 0. cholagogum a externé derivans. čiarkovité. Bylinné vrcholce sa odrezavajú alebo žnú krátko pred kvitnutím. Vhodná teplota na sušenie je asi 20—30 °C. pije sa 2 x denne. Rastliny možno zberať aj viacej razy do roka. Francúzsko a Maďarsko. Vňať: 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Liekopisne neprípustná silica z príbuzného druhu L. Plody sú lesklé tvrdky. Ak sa žiadajú iba kvety.2 II.Na kvetnú drogu — Flos lavandulae sa vzťahuje ČSN 86 6228: Akosť — najviac v % Znak Neúplné rozvinuté kvety a iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. linalol (10—15 %). Spik-olej. Zámeny a falšovania drog prakticky neprichádzajú do úvahy — materská rastlina sa výhradne pestuje. strata na hmotnosti býva asi 75-80 %. V droge je veľa trieslovín (asi 12 %). Po usušení sa jednotlivé kvety i s kalichom obtŕhajú. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená droga ako materská rastlina Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. priaznivo pôsobí pri neurasténii. zoskupené v chudobných papraslenoch. kvetná i vňaťová časť má osobitne charakteristický výzor. sedatívum.5 12 12 0. prvosienkou. latifolia x L. 10 10 1 1 té. nespavosti (podobne ako medovka — Melissa officinalis L. s obľubou sa užíva pri migréne. je chudobná. angustifolia) obsahujú hlavne linalylacetát (20-24 %. pije sa 2 x denne. Levanduľa ako väčšina hluchavkovitých rastlín je medonosná a možno ju úspešne pestovať ako okrasnú. Kvet obsahuje 1—3 % silice. obsahuje minimálne 35 % esterov. V zmesiach je levanduľa obľúbená najmä s medovkou. Externe sa používajú 3 lyžice drogy na liter záparu na kúpele. škodí jej vlhko i svetlo. pretože kvety sa rozvíjajú postupne.

najväčšia — C. Corylus avellana L. Uvá- Na listovú drogu — Folium avellanae sa vzťahuje Č S N 86 6 4 2 3 : Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy ako na rastline Cudzie organické prímesi A n o r g a n i c k é prímesi Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Vlhkosť I. Vedecké označenie rodu Corylus je z latinčiny. Veľmi premenlivý druh. Calmonal liquidum . že sa bude pestovať ako partner na kríženie. s tmavonachovými listami. anglicky: Hazel.. Na našich stráňach a na okraji lesov je lieska prvým kvitnúcim jarným stromom. pochádzajú z východnej Ázie a Severnej Ameriky. užitočný vďaka plodom. Obľubuje mierne vlhké stanovištia a vápencové pôdy. colurna L. priemyselne vyrábaný prípravok s vňaťou levandule je čajovina Valofyt Neo — nervínum. atropurpurea. Lieska sa u nás pestuje aj v niekoľkých zušľachtených sortách — na ozdobu. Kvitne zavčasu. krvavá — C. 1 1 0. Príbuzná 1. pri neuralgiách. maďarsky: Kozônséges mogyoró. aby vietor mohol sprostredkovať opeľovanie ešte pred vyrastaním listov nielen na lieskach. ktorý včely potrebujú ako bielkovinovú stravu pre rozvoj svojich plodov. 165. zvaná aj lombardská. 2 2 1 9 13 13 .. rusky: LÍSKA OBECNÁ LIESKA OBYČAJNÁ Ker alebo menší strom. listy má široko vajcovité. Ostatné druhy liesok (je ich asi 15). má dlhé oriešky a stromovitá 1. heterophylla) je veľmi odolný voči suchu i mrazom a má dobré vyhliadky. 230. 1. niektoré však rastú iba na Kaukaze. košov i dreveného uhlia. Poskytuje mnoho skorej a bohatej paše s množstvom sírovožltého peľu. maxima Mill. Veľmi hojný druh listnatých lesov a krovín. čomu by listy prekážali. 180.kou mazadiel proti reumatizmu. 12. Kultúrne formy — často hybridného pôvodu. samičie sú červené a púčikovité. Čs. Už vo februári sa na jej konárikoch tvoria dlhé visiace jahňady a červené piestikové kvety. Čajoviny č. Východoázijský druh (C. ako ochranný ker. Je jednodomý. na okraji dvojito pílkovité. ťažké drevo využíva160 LIESKA OBYČAJNÁ jú napr.hojne vraj rástla v okolí mesta Avelly či Abelly v Kampánii. tiež proti svrabu a veľmi často slúži na aromatizáciu farmaceutických i kozmetických prípravkov. 200. vznikali asi v južnej Európe už v staroveku. nie sú zatiaľ známe z kultúr. končisté. samčie kvety tvoria visiace zlatožlté jahňady. Lieska má osobitný význam ako drevina na vysádzanie opustených a zanedbaných miest. rezbári a výrobcovia palíc.roztok.5 7 11. napr. sa u nás pestujú v parkoch. druhový názov plynie zo starovekého Plíniovho názvu pre liesku — nux avellana . Plody sú oriešky v čiaške. Lieskovité — Corylaceae Nemecky: Gemeine Haselnuss. Pre včely je lieska veľmi užitočná. francúzsky: Noisetier. turecká — C. avellana var. ale aj na iných susedných drevinách. kým mäkké a pružné. ischiasu. silica tvorí zložku masti Rheumosin unguentum — derivans (prekrvujúce mazadlo) a aromatickej masti — Unguentum aromaticum Spofa. obsahuje extrakt a používa sa ako externé antireumatikum. 204. no ide o prekrútený grécky karyon — orech.

Oriešky sa po vylúpaní z obalu sušia rozostreté na vzdušnom mieste. španielsky: Levistico. citrónovo žltým drevom. Miestami sa pestuje v domácich záhradkách a dočasne splanieva. rusky: LIBEČEK LÉKAŘSKÝ LIGURČEK LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká až 200 cm. Rastlina pochádza z južnej Európy. kvety bledožlté. príp. lekárskeho dodáva archangelika lekárska. sacharidy a kôra obsahuje okrem silice aj triesloviny. technicky.treba ju preskúmať mikroskopicky. taliansky: Sedáno di monte. Orvosi levisztikum. Dioskorides opísal plody a korene a spomenul prekrvujúce. ako venotonikum a adstringens. Inak list možno použiť aj ako prísadu do mnohých čajovinových zmesí. Po usušení prirodzeným teplom na vzdušnom mieste poskytujú drogu Folium avellanae (coryli avellanae). Ojedinele sa v jarných mesiacoch zberá aj kôra — Cortex coryli avellanae. Pri dovoze sa často namiesto 1. Listy sú dvojito. má hrubý hlavovitý podzemok s dlhými koreňmi. ktoré možno zberať po úplnom dozretí semena. teplota nesmie prekročiť 40 °C. List liesky býva neprípustnou zámenou za severoamerický hamamelový list — Folium hamamelidis. Sekaná droga sa zvyčajne diferencuje ťažšie .až trojito strihané. usporiadané v okolíkoch okolíkov. kozmetike. Možno ich sušiť aj umelým teplom. zberajú sa len zdravé a zelené (v máji—auguste). Zelené alebo svetlohnedé oriešky nehodno trhať. Columella ho uviedol r. nedozreté semeno sa po usušení celkom zvraští.Apiaceae (Okolíkaté . Nevedno. pri hemoroidoch. hnisavých ranách a podobné terapeutické uplatnenie má aj kôra — náhradka za Cortex hamamelidis: na skrátenie času krvácania. menším množstvom korienkov. stomachické. Oriešky majú až 60 % oleja. Z farmaceutického a medicínskeho hľadiska sú dôležité lieskové listy. Koreň ligurčeka sa líši od archangelikového tenším podzemkom. keď oriešky vypadávajú z listencovitého obalu. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. 1. Podľa niektorých údajov majú vyššiu energetickú hodnotu ako tučné bravčové mäsa alebo sójové bôby.podľa chuti. či bola známa v antike. diuretické i emenagogické účinky a uplatnenie 161 . vo svojom diele De re rustica.dza sa. najmä na prípravu chutného a zdravého čaju s miernym močopudným pôsobením. obsahovými látkami podobná. pri kŕčových žilách. Podľa vysvetlenia „otca farmakognózie" A. nemá pach. Droga — list. kŕčových žilách. Podstatnú zložku účinných látok listov tvorí silica (0. periférnych obehových poruchách. má mierne zvieravú chuť. maďarsky: Lestyán. Oriešky sa používajú predovšetkým v potravinárstve. čo vylučuje zámenu. používa sa v potravinárstve. 2—5 % sacharózy. Olej jadier je jedlý. Tschircha Dioskoridovo ligystikon alebo Columellovo či Plíniovo ligusticum je totožné s našou rastlinou. pretože rastlina sa hojne vyskytovala v Ligurskom pohorí. Kôra sa užíva aj proti hnačkám. Staroveký predpis na miešanie roztlčených lieskovcov s medom pri kašli sa ľudovo traduje dodnes. U nás však koreňová droga pochádza iba z rastlín pestovaných. LIGURČEK LEKÁRSKY Levisticum officinale Koch Zelerovité . Možno nimi nahradiť mandle. Koreňová droga ligurčeka skôr pripomína korene bedrovníkov. voskovitou konzistenciou a pachom podobným polievkovému koreniu (maggi). flobafény a živicovité kyseliny.Umbelliferae) Ľudovo: ľúbočok Nemecky: Garten-Liebstóckel. flavonoidy. okolo 20 % bielkovín a pre svoju jemnú chuť sú vyhľadávanejšie ako väčšie vlašské orechy. zato má listový. Okrem praktického potravinárskeho využitia majú medicínsky a technický význam aj plody — lieskové oriešky — Nux coryli. dávkovanie je voľné . Lieska nemá kvetný nektár. ale možno ho použiť ako náhradku do čajovinových zmesí alebo do prípravkov proti rozličným krvácaniam. anglicky: Lovage. že peľ má až 30 % bielkovín. francúzsky: Liveche officinale. pri metrorágii a horúčke — dávkuje sa 1 g na zápar z pohára vody. Vedecké označenie ligurčeka pochádza z latinského ligusticum = ligurský. Plody sú vajcovité krídlaté dvojnažky.05 % ) . 35 — 65 n.

—3. Podobné použitie má aj silica — Oleum levistici. často aj v listnatých lesoch. Prímes plodov a hrdzavých kvetov zber znehodnocuje. 10 6 2 14 10 0. preto treba pri užívaní postupovať opatrne. a 17. Drogu treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelej hmoty). Pre množstvo kvetov a veľkú medovaciu schopnosť sú včelársky veľmi cenné. resp. Často ho uvádzali herbáre v 16. Vykopáva sa spolu s podzemkom v 2. ktoré majú tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I. čo možno sledovať spätne až do 16. p. 131. 60. francúzsky: Tilleul á grandes feuilles. Účinnú obsahovú látku predstavuje silica (0. Ostatné upotrebenia — stomachikum. lebo hrozí nebezpečenstvo úrazov. vyčerpanosti a pod. Kvety by mali zberať iba dospelí. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. menej kalorických. predovšetkým v noci. Pomenovanie lipy — tilia. Lipovité — Tiliaceae Nemecky: Winter-Línde. Ordinuje sa pri opuchoch (edémoch). Súkvetie zvyčajne pozostáva z 3 kvetov žltej farby s kožovitým listeňom. a-terpineolu a cineolu. Kôra a drevo sa používali na upevňovanie zlomenín. 104. u nás neprávom zanedbaná. veľkolistá sa niekedy pokladá za kultúrnu formu 1. 162 n-butylftalid a i. asi kríženec 1. Ján Kollár ospieval lipu ako symbol Slovanov. Strom starý 50—100 rokov (lipy sa dožívajú aj 600 rokov) dá okolo 10 kg medu.. . všeobecnej slabosti. Pri zbere treba stromy šetriť. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva predovšetkým koreň . tomentosa Moench).5 II. malolistej a spolu figurujú ako 1. veľkolistá je mohutný strom. nachádzame ho napr. zelenkastá s listami na rube bledými. Z ďalších obsahových látok hodno uviesť organické kyseliny a sacharidy. anglicky: Common Lime. no pôsobí slabšie ako koreň ihlice tŕnitej. nie však iné druhy. (ČsL 4) Ináč sfarbené časti koreňov ako na materskej rastline Nadzemné časti materskej rastliny Anorganické prímesi (organické) Vlhkosť Popol (nerozpustný v HC1) Obsah silice — najmenej 5(8) 3 1 (1) 14(12) 8(3) 0. pri ochorení pečene a sleziny.5-2. Droga má veľmi charakteristický korenistý pach a ostro horkú chuť. Častejšie tvorí zložku diuretických čajovín. s obsahom laktónových zlúčenín kyseliny ftalovej . Predmetom zberu býva aj list (júl-august) alebo plody (august—september). Homeopatia používa čerstvý podzemok i s koreňmi.3 proti pohryznutiu divou zverou. LIPA VEĽKOLISTÁ Tilia platyphyllos Scop. p. Zväzočky chlpov pri žilnatine sú skoro biele. L. Osobitné rozšírenie našiel vďaka Kapituláru Karola Veľkého. maďarsky: Nagylevelú hárs (hársfa). Plody sú guľaté kožovité nažky. na líci tmavozelenými a lesklými. Druh rastie v prírode a dáva prednosť hlbším a vlhším pôdam.7 % ) . Nedrobí sa. europaea L. Tieto účinky sa experimentálne dokázali aj jeho silici. Pri sušení korene strácajú asi 70 % hmotnosti (pomer zosušenia je asi 3 : 1) a list 80 % (zosušenie asi 5 : 1). ale ľahko sa zaparí. Nemecky: Sommer-Linde. Vergília a iných starovekých autorov. listy na opuchy v ústach. ani v stredoveku. Znášku podmieňuje najmä teplo a vlhko. Vo Švajčiarsku sa dodnes pijú teplé a sladené mlieka cez dutú stonku ligurčeka ako prostriedok proti bolestiam v hrdle. na spodnej strane pritlačené chlpaté až skoro lysé. Vo veterinárstve sa ľudovo používa na urýchlenie pôrodu. na nohách a šťava proti vypadávaniu vlasov. pri reumatizme a zahlienení dýchacích ciest. L. európska — T. Čajoviny č. Výhodnejšie sú drogové kombinácie. striebristá (T. Predmetom zberu sú celé súkvetia i s podporným listeňom. rusky: L. i anglosaská lekárska literatúra. Lipy kvitnú asi 12 — 14 dní (jún —júl). stor. Koreňová droga býva oficinálna v liekopisoch. emenagogum. pre kožovité listene súkvetí. Listy má srdcovité. Materiál ťažko schne. Kôra slúžila proti malomocenstvu. kaukazskej. zvaný aj Radix ligustici seu Laserpitii germanici. na okraji pílkovité. Kvety sa liečebne nepoužívali ani v staroveku. taliansky: Tiglío. rusky: LÍPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ LÍPA MALOLISTÁ Tilia cordata Mill. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Obe známe liečiteľky stredoveku — abatiša Hildegarda i Trotula ho ordinovali proti kŕčovým ochoreniam a ako emenagogum — prostriedok upravujúci menštruačný cyklus. euchlora Koch — 1. malolistej a 1. Pre zber sú prípustné aj krížence a T. keď rozkvitla asi polovica kvetov súkvetia. n-butylidenftalid = ligustikový laktón.Radix levistici. bez prímesí. Plínia. Droga je podľa literatury hlavne diuretikom a karminatívom. Plody sú päťhranné tvrdé nažky. preto sa silnejšie korene pozdĺžne rozrezávajú (nie na priečne plátky) a suší sa najlepšie v prievane (výška na lieske asi 6 cm). vňať. najmä 1. nadmernom potení. Ligurček bol veľmi obľúbený v stredoveku. Zberajú sa na začiatku kvitnutia (jún—júl). pri teplote 20-30 °C (maximálne do 45 °C). ktorá sa pestuje v parkoch a konáriky i mladé listy má striebristo ochlpené. 105. maďarsky: Kislevelú hárs (hársfa). Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) porovnával jeho karminatívny a diuretický účinok s archangelikou. stor. Rastie predovšetkým na plytkých kamenistých pôdach. Nazberaný materiál sa suší v tieni a v prievane. španielsky: Tilio común.Flos tiliae. u nás sa zavádza do ČsL 4.ftalidov (až 70 % ) . vhodná predovšetkým do diétnych jedál. Takisto sa vysádza do parkov i alejí. ktorá spolu s vňaťou sa používa viacej ako korenina v priemysle i v kuchyni. sú viac-menej iba ľudové. Silica však dráždi obličky.Na koreňovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 7025 a ČsL 4. roku (október). na čo treba dávať pozor (najskôr sa to zbadá na zmene farby kožovitého listeňa). pochádza vraj z gréckeho ptilon = krídlo. malolistá má listy takmer lysé (len na spodnej strane pri žilkách sú zväzočky chlpov sfarbených do hrdzavá). Ako koreninu možno použiť aj plody (pre octové pokrmy so zeleninou a s hubami). pije sa 2—3x denne — denná dávka je horúci zápar z 1-3 lyžíc drogy na 2 poháre vody. odtučňovacích. Súkvetie má 5 —10 kvetov. Drogu . 232. Vysádza sa aj do alejí a parkov. ligustilid. u Collumelu. potom kumarínov (hlavne bergaptén a umbeliferón). resp.

25 16 2 11 10 2 III. ktoré podľa neho pôsobia nepriamo dráždením príslušných nervov. 15 8 1 11 8 1 II.95. Odvar tvorí kozmetikum (vhodné najmä pre ľudí zamestnaných v prašnom prostredí — čistí pokožku a tvári dodáva jemný zlatistý nádych). Používa sa aj ako korigens v mnohých čajovinách. Lipový kvet tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 . 150. ďalej triesloviny. 5. Jednotlivá perorálna dávka na zápar podľa ČsL 3 je 1. pri chorobách z nachladenia.04-0. 128.LIPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ Inflorescentia tiliarum skladujeme chránenú pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených obaloch najdlhšie jeden rok.1 % s farnezolom). flavonoidy (hesperidín. Kedysi bolo zložkou pušného prachu a zasypali sa ním rany a kožné vyrážky. Čaj nesmie mať nepríjemný pach ani chuť (prímes kvetov iných líp). Komentár k DAB 7. 1926 experimentálne dokázal špecifické látky vyvolávajúce potenie. taktiež na kloktanie a do kúpeľov a ústnych vôd.Species laxantes. 192.5 cm. Čajoviny č. tvorí zložku čajovín používaných pri reumatizme. 6. 240. kašeľ. lyko na viazanie zeleniny či kvetov a uhlie (Carbo tiliae) má široké liečebné upotrebenie (proti nadúvaniu. Čaj sa pije aj pri neurasténii a chloróze. Moderné liekopisné komentáre sa o nich vyslovujú ako o nedokázateľných a diaforetický efekt sa pripisuje skôr horúcej vode (napr. čs.94.93. ako detoxikans. tilirozid). pri hyperacidite. slabo aromatický a chuť sladkasto slizovitá. 35 24 3 11 12 3 ČsL 4 15 8 1 11 8 1 ČSN 86 6210 uvádza pre lipový kvet tieto rozmery: priemer kvetov asi 1 cm. Na kvetnú drogu — Flos tiliae — sa vzťahuje ON 86 62 K) a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč. 1969). 213. Droga obsahuje značné množstvo slizu (číslo napúčania je podľa ČsL 4 najmenej 25 pre 1 g drogy). kvety sú svetložlté až žltožltohnedé. i. Wiechowski r. ako je uvedené v závere normy Iné časti materskej rastliny (listy. ako je chrípka. 193. užíva sa pri kataroch dýchacích ciest a horúčkovitých ochoreniach.84. angíny. 234. bronchitídy. šírka listeňov asi 1. glykozidy (o. NSR z r. kvercitrín a i. bežná dávka je 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 —5 x denne s prísadou medu a citrónovej šťavy. 163 .). 98. Pach drogy je charakteristický. metabolických i diuretických a pôsobí aj ako stomachikum a spazmolytikum. Reduktan — čajovina na odtučnenie a plní sa do záparových vrecák. hromadne vyrábaných čajovín Species laxantes Planta — preháňavá čajovina. 97. O obsahu špeciálnych potopudných glykozidov sa vedú dlhé spory.92. malé množstvo silice (0. laxatívnych. dĺžka listeňov asi 6 cm. 69. Droga je predovšetkým diaforetikum. Farba listeňov drogy je žltozelená.5 g drogy. Mäkké drevo líp je výborné na stolárske a rezbárske práce. plody) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. ľudové pri žlčníkových a pečeňových ochoreniach).

marunka májová. Lipkavec (marinka) bol liečivou rastlinou už v stredoveku. príp. V liečebných dávkach sa neodporúča dlhšie užívať ako 2—3 týždne. 1539 ho odporúčal do tzv. 164 Na vňaťovú drogu — Herba asperulae sa vzťahuje ČSN 86 6817: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. na hnisavé rany. Veľmi podobný je ešte lipkavec lesný — Galium sylvaticum L. miestami už v apríli alebo až v júni). Nápoj vraj otváral zapchatú pečeň a osviežoval srdce. Zber sa robí ručne. na Slovensku rastie ešte podobný 1. vredy a pod. vňaťou prasličky. podľa potreby obraciame. ktorý známy bylinkár Kneipp odporúčal najmä proti zápche a vodnatieľke. májového nápoja. že podobnosť s druhmi rodu Galium — lipkavec je veľká.syn. kumarín sa uvoľňuje pri sušení (enzýmove) a má slabé narkotické vlastnosti a je mierne toxický.) Scop. Schultesov . preto sa nesmie pchať do obalov alebo skladovať dlhší čas na vysokých kopách.. dezinfekčné. tabaky a niektoré liehoviny. rusky: Už z toho vidno. Nesmie sa sušiť v byte a na iných miestach. Marenovité — Rubiaceae Ľudovo: božcové korenie. Pomer zosušenia je asi 6—7:1. planá morena.LIPKAVEC MARINKOVÝ . Istý čas bol lipkavec taký hľadaný.. lebo zráža mlieko na tvaroh (najmä G. venotonické a antiflogistické vlastnosti. Z obsahových látok lipkavca treba menovať iridoidový glykozid asperulosid. ale aj marinka — Asperula. voňavý svízel Nemecky: Waldmeister. ako našu čajovinu Javorina (dietetikum. kde často pokrýva celé plochy.MARINKA VOŇAVÁ MARINKA VONNÁ LIPKAVEC MARINKOVY . Celkove rastie v ČSSR asi 35 druhov rodu Galium L. Je veľmi hľadaná a ako droga sa označuje Herba asperulae alebo Herba matrisylvae. valdmajster. náhradka pravého čaju). U nás sa tradične zberá vňať. žindava.: Asperula odorata L. že sa pestoval. kvetom agátu. celistvookrajové. keď sa zistilo. Rastie najmä v bučinách s kyslejšou pôdou. má sa kosiť kosákom. závrate. napr. Ehrend. taliansky: Stellina odorosa. Homeopatia používa lipkavec na liečebné účely čerstvý. do močopudnej s listom brezy. kúpele. s oblou byľou. kde sa dlhšie zdržujú ľudia (má silný pach). rastúca najmä v teplejších oblastiach. Uvedené čerstvé. flavonoidy. že nie je celkom neškodný. Lipkavec bol vtedy veľmi vychýrený a hľadaný. 1. pri sušení sa nedrobí. rýchlo. Sušíme ho na vetraných miestach. a preto kedysi ho sušili a pridávali do tabaku. Rastlina sa nesmie vytrhávať i s koreňom. Benediktínski mnísi začiatkom stredoveku z neho pripravovali voňavý nápoj a Hieronymus Bock vo svojom Herbári z r. pije sa 2—3 x denne po lyžičkách. maďarsky: Szagos muge. ktorý sa zvyčajne skladal ešte aj z iných bylín (veronika. spavosť až zastavenie dychu. s tenkými a drsnými listami v 6—8-početných praslenoch. napr. francúzsky: Aspérule odorante. listy kopijovité. Vyššie dávky spôsobujú úporné bolestí hlavy. nevonný. Pekne vonia. Častejšie sa vmiešava do čajovín. Plod je rozpadavý suchý dvojplodolistový plôdik. glaucum L. ako A. tinctoria L. iba aromatizuje čajoviny. Zo sušených listov sa oddávna varí čaj. sčiarkovitými listami v 8 — 10-početných praslenoch. španielsky: Asperilla odorosa. verum L. Užíva sa 1 kávová lyžička na pohár záparu. 5 2 1 12 14 II. vňať sa zberá pred kvitnutím a pripravená esencia (dil. 207. Ostal len zložkou denného čaju a používal sa v homeopatii. horčiny a triesloviny. Vzhľadom na protizápalové pôsobenie možno lipkavec používať aj zvonka na obklady.D 1) sa indikuje ako v alopatii. Pri častých zámenách prichodia do úvahy najmä iné druhy rodu lipkavec.MARINKA VOŇAVÁ Galium odoratum (L. kuklík a prietržník). Drobné biele kvety zoskupené vo vrcholíkových vidlicovitých metlinách. Zberá sa celá na začiatku kvitnutia rastliny (v máji. Lipkavec má diuretické. anglicky: Sweet Woodruff. dávenie. kvitne neskôr (júl—september). Byľ skoro priama. sivý — G. chránený pred svetlom. ešte nerozkvitnuté byliny sa namáčali v bielom víne. kumarín. Jeho sláva pomaly upadla najmä potom. schultesii Vest hlavne v Karpatoch. preto bol premenovaný. Latinské pomenovanie je odvodené od gréckeho gala = mlieko. 10 5 2 12 18 . štvorhranná. Duft-Labkraut. Materiál sa ľahko zaparí. Herba hepaticae stellatae. lebo niekde jej hrozí už vyhubenie. m. so 4-6-početnými praslenmi (horné listy má skoro čiarkovité a viac-menej protistojné). v tenkých nestlačených vrstvách. a 6 Asperula L. . spazmolytické.G. Trváca holá bylina vysoká do 30 (50) cm. Pre rastlinu sa v súčasnosti uplatňuje vedecký názov Galium odoratum. Čajovina č. farbiarska. D 2 . em. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. — lipkavec syridlový čiže pravý). drúbňava. v 6-9-početných praslenoch..

Zber sa robí ručne. Vzhľad a zloženie výťažku sú rozličné. Muscus arboreus alebo Lichen prunastri.VĚTVIČNÍK DUBOVÝ (SLÍVOVÝ) Evernia prunastri (L. krémov. Dá sa to robiť prakticky celý rok. na rozdiel od pľuzgierky islandskej. vždy plné a hladké. ďalej borneol. Zozberaný lišajník treba pred sušením prečistiť a zbaviť cudzích prímesí. pričom túto rôznorodosť nespôsobuje iba zmena vylúhovadlá alebo extrakčnej metódy. Zberá sa celá kríkovito rozkonárená stielka. púdrov a pod. ale v značnej miere pôvod a kvalita suroviny. Suší sa v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste prirodzeným teplom. Slúži jednak na udržiavanie vonnej zmesi (buketu) jemných voňaviek. ktorý nie je taký jemný ako výťažok získaný petroléterom. Ako droga má rozličné pomenovania. L.07 až 0. a preto sa táto kyselina dáva do zásypov alebo mastí na natieranie furunkulov (hnisavé stafylokokové zápaly).) Ach. Oficiálna medicína sa k tomu stavia skepticky. zväčša ho však vyvážame. citronelol. najmä v nižších polohách na listnatých stromoch (dub. liehom a pod. predovšetkým pri miestnom použití. Pri skladovaní ich treba dať na suché vzdušné miesto.3 9—10 165 . Spracúva sa čiastočne aj u nás. tujón. prípadne nepríjemným pachom).) alebo destiláciou s vodou či vodnou parou.5 3-4 0. Fúzatkovité — Usneaceae Nemecky: Eichenmoos. jednak tvorí zložku ich kompozície. V súčasnosti sa 1. Usušené stielky šuchocú. petroléterom. agát. Kyselina je v lišajníkoch hojne rozšírená. etylester kyseliny evernínovej = lichenol). aj v zástupcoch rodov Usnea. borovica. lebo lišajník neobsahuje veľa vody. Našla sa napr. po usušení má výraznú príjemnú vôňu. jedla). ktorá rastie vo vyšších polohách na zemi medzi trávou a machom. Zosychá v pomere asi 1. Možno ho odtrhávať v celých strapcoch. tá je pre príjemnú vôňu veľmi obľúbená a tvorí nevyhnutnú zložku niektorých známych kompozícií. V praxi sa rozlišuje hrubší druh — Evernia prunastri vulgaris a najmenší druh — Evernia prunastri gracilis. Cetraria. Lichen quercinus.1 %) a niektoré kyseliny. rusky: LIŠAJNÍK DUBOVÝ LIŠAJNÍK DUBOVÝ Lišajník s rozkonárenou kríčkovitou stielkou pripevnenou ku kôre stromov. farba od čiernej až po zelenú alebo hnedú. extrakciou benzénom sa získa viacej tmavo zafarbeného výťažku. no nikdy nie zoškrabávať. Na odosielanie vo väčšom množstve sa droga lisuje. abscesov (dutiny v tkanive vytvorené zápalovým rozpadom a vyplnené hnisom) a infikovaných rán. a to za suchého počasia. Druh rastie epifyticky na kôre rozličných stromov vo vlhkom ovzduší. zväčša sa však uvádzajú mesiace jún—október. gáfor. Lišajníky vzbudili pozornosť v lekárskych kruhoch svojimi vysokými antibiotickými vlastnosťami. Účinné spektrum kyseliny usnínovej sa blíži penicilínu.2—0. spracovaná a akostná droga má podľa poznatkov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv v Bratislave vyhovovať týmto základným požiadavkám: Znak Cudzie organické nečistoty Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Najviac v % 5—6 0. breza. Lišajník obsahuje hlavne vonné látky. najmä extrakciou organickými vylúhovadlami (benzénom. Foins Coupés. Konáriky stielky sú stužkovité. ako všetky lišajníky slúži proti kašľu. Drogu najlepšej akosti poskytuje lišajník rastúci na duboch. fixodors a i. dubový má uplatnenie aj v ľudovom liečiteľstve. Lichen quercinus viridis. na líci sivastozelenkasté. na rube slaboružovkasté alebo belavé. ako je Chypre. Mitsouku alebo sa používa na aromatizáciu lepších kozmetických prípravkov. napr. liehový výťažok má príjemnejšiu a lepšiu vôňu i akosť ako výťažok získaný zmesou lieh — benzén. kataroch žalúdka a čriev a pri parazitárnych ochoreniach.Odborne: konárnik slivkový LIŠEJNÍK DUBOVÝ . slivka. pleťových vôd. sú tuhé. s belavými zoskupeniami sorédií na okrajoch. Drogu netreba obracať. dubový pre obsah aromatických látok používa najmä ako surovina vo voňavkárstve a v kozmetike. trnka) i ihličnatých (smrek. napr. vanilín a rozličné terpény. Voňavkárstvo. Aromatické látky sa získavajú viacerými spôsobmi. hlavnú zložku silice tvorí orcín-monometyléter (resp. buk. Z lišajníkových kyselín sú najznámejšie kyselina usnínová a evernová (spolu tvoria hlavnú zložku látky nazývanej evozín) a kyselina evernínová. ale niektoré indikácie oprávňuje prítomnosť antibakteriálne pôsobiacich Správne usušená. Fougére. Cladonia a Ramalina. sušenie netrvá dlho. silicu (0. resinoides. takisto jeho konzistencia — od tekutej až po pevnú.5 : 1. geraniol. mydlárstvo a kozmetika spotrebúvajú aj silicu vydestilovanú z drogy. francúzsky: Mousse de chéne. aby droga nenavlhla (prejaví sa to zmenou farby. čaj sa pije pri tuberkulóze. Produkt má príjemnú vôňu a je známy pod rozličnými názvami: resinaromes.

Medzi príbuzné druhy. španielsky: Lobelia. lobelinium chloratum. Lobelka sa používa aj vo veterinárnej praxi — najmä pre kone. horné sediace.3 II. antiastmatikum. denná 0. červenkastá. flámskeho lekára a botanika Mathiasa de ĽObel (1538-1616). žiarivá — L. Výťažok z drogy pôsobí ako broncholytikum a antiastmatikum. modré.2-0. dolné so stopkou. maďarsky: Lobelia. anglicky: Indian Tobacco. patrí 1. Hlavný alkaloid je lobelín — derivát piperidínu. Po dávke lobelínu a následnom prívode nikotínu vzniká dráždenie na dávenie a pocit ošklivosti. Čerstvú vňať používa homeopatia. Americkí osadníci mali pre ňu aj ďalšie indikácie. maximálne pri teplote do 40 °C. 1741 ju kultivoval v Uppsale). + Lobelia inflata L. erinus L. Severoamerickí Indiáni ju Požiadavky podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Stonky s priemerom viac ako 2 mm Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 používali ako dávivý prostriedok a proti astme. ktorý dráždením žalúdočnej sliznice vyvoláva zosilnenú sekréciu bronchiálnej sliznice. potom tinktúra — Tinctura lobeliae a izolovaný alkaloid — chlorid lobelínia.6 % ) .5 14 12 5 0. Droga Herba lobeliae . Lobelín pôsobí povzbudzujúco na dychové centrum a pre vlastnosti podobné nikotínu môže sa používať na odvykacie kúry fajčiarov. Najvyššia jednotlivá dávka drogy je 0. V droge sa ich doposiaľ identifikovalo asi 20. chránenú pred svetlom v dobre zatvorených obaloch. Pôsobia ako dychové analeptikum. lobelanidín a ich norderiváty. Podstatnú obsahovú zložku drogy tvoria alkaloidy (0. Európu s ňou oboznámil slávny Linné (r.3 de a čiernom kašli. 166 . a tým posilňuje expektoráciu. byľ hranatá. čo asi vyvoláva izolobinín. podlhovasto vajcovité. taliansky: Lobelia (Tabacco indiano).). listy striedavé.lišajníkových kyselín. pazušné. v Európe sa aklimatizovala. s červenými kvetmi aj stonkami. Vo vyšších dávkach je emetikom. na krátkych stopkách. expektorans pri bronchiálnej astme. Pôvodne severoamerická rastlina. drobná — L. s bledomodrými kvetmi a parková 1. Lobelín sa uplatňuje aj ako prostriedok proti kŕčom a expektorans (čierny kašeľ. lobelanín. je oficinálna v mnohých svetových liekopisoch (u nás v ČsL 2). oddelene. Drogu skladujeme oddelene od ostatných (je toxická). 5 6 2 14 14 6 0. u nás pestované v záhradách i črepníkoch.3 g (v čajovinových zmesiach sa nepoužíva). podľa požiadavky väčšiny liekopisov minimálne množstvo je 0. fulgens Willd. Širšiemu upotrebeniu lišajníkov všeobecne bráni ich pomalý rast a nemožnosť pestovania. keď dozrievajú (hnednú) prvé plody.lobelková vňať. Kvety drobné. Celá rastlina je riedko chlpatá.1 g. Lobelka získala svoje meno od dvorného botanika anglického kráľa Jakuba L. rusky: LOBELKA NADMUTÁ LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Jednoročná bylina vysoká 50—70 cm. vtedy je v rastline najvyšší obsah účinných látok. veľké plantáže sú aj v ZSSR. bronchitídy a poď. francúzsky: Lobélie inflée. Druhové označenie inflata = nadutá má podľa tvaru bruchatých plodov — toboliek.3 %. Nadzemné orgány rastliny sa zberajú koncom kvitnutia. dôležité vedľajšie sú izolobinín (s dehydropiperidínovým skeletom). Lobelkovité — Lobeliaceae Nemecky: Aufgeblasene Lobelie. Hlavnými producentmi lobelky sú USA a Kanada. Plody sú tobolky. Materiál sa suší rýchlo. Farmaceutické upotrebenie má vňať — Herba lobeliae. bronchití- LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Podľa ČsL 2 najviac v % 4 10 12 5 Lobelková vňať — Herba lobeliae má podľa ČSN 86 6716 tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo alkaloidov — najmenej I. 2 4 0.

medziach a neobrábaných pozemkoch. naše: šťava zvonka pri bolestiach očí. či je aj v tomto druhu lomikameňa (Thoms). Droga: Herba saxifragae (granulatae). myším chvostom a pestrecom (silybom) mariánskym.). 2 1 12 8 II. Listy byle sú laločnaté. zrnitý iba 5—7). riedko trsnatá. 5 2 12 12 Droga sa používa ako močopudný prostriedok. príp. Vedecké pomenovanie rastliny vychádza z latinského saxum = skala a frangera = lámať. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. lastovičníkom. napr. Obdobie zberu je asi máj až jún. vňať pri žalúdočných kŕčoch a pri kameňových ťažkostiach (Madaus 1938). častejšie priama. 167 . že okrem „lámania kameňov" má aj močopudné účinky a uplatňuje sa aj proti zahlieneniu pľúc. Plody sú tobolky. smerom nahor sa zmenšujú. 1. že sa používajú proti kameňovitým ochoreniam). z ich pazúch vyrastajú výhonky s rozmnožovacími cibulkami. spomína sa živica. Listy v riedkej prízemnej ružici. Z 200 druhov lomikameňovitých rastlín sa u nás vyskytuje asi 40. j. Podobné použitie má rastlina aj v homeopatii. pri nedoslýchavosti. maďarské: pri kameňoch obličiek. účinkom blízky salicínu — pozri heslo vŕba biela).antiastmatikum a spolu s chloridom lobelínia je zložkou prášku Felsol — tiež antiastmatikum. uvádzala ho abatiša Hildegarda (12. L. Získava sa odrezávaním nad zemou (t. Obsahuje hlavne triesloviny a horčiny. Materiál je náchylný na zaparenie a suší sa zvyčajným spôsobom vo vrstvách hrubých asi 8 — 12 cm. cibuľkatý (S. LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Na vňaťovú drogu — Herba saxifragae sa vzťahuje ČSN 86 6815. Ľudovo sa traduje jej používanie na rozpúšťanie piesku a kameňov v obličkách a močovom mechúre. kde sa kombinovala vňať lomikameňa s mätou piepornou. vo vyšších celkom chýba.) a Paracelsus. maďarsky: Bibircses vajfu (kotor). používaná podobne ako alopatické prípravky.V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravuje esencia (dil. čepele okrúhlasté. V stredných stupňoch je vzácny. súkvetie koncové. Dávkujú sa 3 čajové lyžičky na šálku záparu — piť 2-3 razy denne. oficinálne koreň. Účinné obsahové látky drogy nie sú priveľmi známe. piť po dúškoch počas dňa. lúkach. močových kameňoch. Kvety sú biele. zrnitý. Druhový názov značí zrnitý — granu- latum. málo listnatá. LOMIKÁMEN ZRNATÝ LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Saxifraga granulata L. Von Halier (Medicinálny lexikón z r. Rastie hojne v nižších polohách na svetlých teplých stranách. ale aj pri hnačke a zvonka pri vypadávaní vlasov a uhryznutí hadom. Lomikameňovité — Saxifragaceae Ľudovo: lomkameň. vňať a kvet. bulbifera L. ktorý má cibuľkaté pupene pri koreni a spodné listy sú obličkovitého tvaru alebo okrúhle a vrúbkované a má žľaznato chlpatú a bohato olistenú stonku (12 i viacej listov. Poľské použitie: vňať ako diaforetikum. Lomikameň nebol antike známy a staroveké použitie nie je jasné. Droga a jej prípravky pre toxicitu podliehajú predpisom lekára. žltačke. rúpové korenie Nemecky: Knollchen-Steinbrech. Rastie na podobných stanovištiach ako 1. no v stredoveku ho už rátali k veľmi obľúbeným liečivým rastlinám. pre malé hluzky alebo pacibuľky pri koreňoch. riedke. Pri žlčníkových kameňoch sa zvyčajne ordinovala čajovina podľa Turka. Čs. Wittsteina (1882) boli v 19. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva nadzemná kvitnúca časť rastliny — vňať. Podľa prof. pretože niektoré druhy najradšej rastú na skalách (podľa niektorých vraj preto. Európske ľudové liečiteľstvo má pre lomikameň veľa zaujímavých indikácií. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku tabliet Antasthman . uší. stor. D 4-D 3). Nie je však isté. Aj homeopatia používa na prípravu esencie i rozotieraného prípravku „Teep" iba čerstvú kvitnúcu vňať. Neskôr sa zachovalo iba používanie vňate. stor. glykozid bergenín (zvyčajne prítomný v zástupcoch čeľade lomikameňovitých. Pomer zosušenia je asi 4. Zo starších receptov je známy čaj z vňate používaný pri kameňoch v močových cestách: 3 lyžičky usušenej vňate na 2 poháre vody ako zápar — nechať postáť 10 minút. okraj vrúbkovaný až laločnatý. v Dánsku sa používa pri slezinových a pečeňových ťažkostiach. vo zväzočkoch na povraze a na tienistých miestach.5—5 : 1. čo je však sporné. bez koreňov a pacibuliek). zrnitému je najbližší 1. rusky: - Trváca bylina vysoká až 50 cm. 1755) písal. pasienkoch.

Rastie na rumoviskách. maďarsky: Kis bojtorán. väčší: nemá pavučinaté zákrovy a všetky listene zákrovu majú odstávajúce háčiky. Ruderálny druh nížin až podhorského stupňa. L. maďarsky: Molyhos bojtorán. 3 1. Cordus (1515 — 1544). Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Nemecky: Filz-Klette. Predmetom zberu a nákupu sú dnes iba korene lopúchov . rusky: LOPUCH VĚTŠÍ LOPÚCH VÄČŠÍ LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH MENŠÍ Arctium minus (Hill) Bernh. Lopúchy už v staroveku patrili medzi rastliny opradené poverami. Rýchlo a dôkladne sa omyjú. Koreňovú drogu tvoria všetky uvedené druhy lopúchov. Materiál sa suší na dobre vetranom mieste v tieni. rusky: LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH PLSTNATÝ Arctium tomentosum Mill. Latinské meno drogy vzniklo z talianskeho barda = konská deka. maďarsky: Kozónséges bojtorán. neskôr lysý. ktorý má oveľa väčšie listy a rastie na zamokrených miestach. menší: zákrov má zamladi trochu pavučinatý. vnútorný rad zákrovných listeňov nemá háčikovitý hrot. dosahuje výšku 1—2 m. ktorý reakciu nedáva). Súvisí s učením o sig168 natúre. O používaní rastliny na podporu vzrastu vlasov písal už V. francúzsky: Bardane commune. z pomenovania starých keltských spevákov — bardov. pri cestách.5 2. Vykopávajú sa z nekvitnúcich rastlín v jeseni (september—október) alebo na jar (apríl -máj). listene zákrovu sú zakončené háčikmi. plstnatý: vajcovité úbory sú fialové. Nemecky: Kleine Klette. husto pavučinaté. hrubšie sa po dĺžke rozrežú. Ľudovo: lapún Nemecky: Grosse Klette. — 0. pre plstnaté ochlpenie listov. aby ich pri vystúpení nebolo poznať. duté alebo drevnaté sa vyradia. ktorí si zahaľovali tvár veľkými listami. Podľa ČSN 86 702 1 má droga tieto základné znaky: Znak Staršie zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. dorastá do výšky asi 1 m. anglicky: Great Burdock.5 1 12 9 1. L. španielsky: Bardana. lebo korene obsahujú škrob. na násypoch a v kroviskách od nížin po podhorský stupeň.Radix bardanae (Radix lappae). obľubuje čerstvé navážky. Dorastá do výšky asi 80-110 cm.. pre veľkosť listov. Rastie na rumoviskách. príp. no až v druhom roku. rúbaniskách. L. Podzemné časti sa nesmú zamieňať s koreňmi ľuľkovca. ktoré sú priečne brázdená a drevo zväčša nemajú lúčovité (jednoduchá chemická skúška: prierez sa roztokom jódu sfarbí na modro. pasienkoch a v kroviskách od nížin po horský stupeň.5 12 12 3 . taliansky: Bardana. Nezriedka si ľudia mýlia lopúchy s deväťsilom . najlepšie umelým teplom pri teplote 30—35 °C.5 II.Petasites Mill.LOPÚCH VÄČŠÍ Arctium lappa L. rusky: Lopuchy sú dvojročné byliny s veľkými stopkatými listami s okrúhlou čepeľou a guľatými úbormi s háčikovitými zákrovnými listeňmi. lopúchy rezervnú látku — fruktózan inulín.

rezervnú látku inulín (40-50 % ) . Zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička na pohár odvaru (pije sa 2—3 x denne). žlčníka. Je častý na vápencových skal- natých substrátoch od nížin až do horského stupňa. Niektoré druhy obsahujú pravdepodobne narkotický pôsobiace látky. Eurázijský druh. diaforetikum a cholagogum. a to pri furunkulóze a bolestiach obličiek (dávkovanie: 1 lyžička na pohár vody. Glejovkovité — Asclepiadaceae Nemecky: Weisse Schwalbenwurz. ktorý má mnohé žlté bočné korienky. slano.D 1). sa často primiešava do oficinálnej drogy Radix valerianae — valeriánový koreň (pozri heslo) a medzi prvosienkový (Radix primulae). Najbežnejšie sa droga používa na prípravu tzv. pripúšťa sa aj krátky var. Na masáže pokožky s cieľom podporiť rast vlasov sa 3—5 x týždenne používa 2 .Pomer zosušenia je asi 5 : 1 .2 % ) . kvety žltkastobiele až zelenkasté. V našich podmienkach je to teplomilný druh viazaný na suché lokality. zvončekovité. Niekedy sa čerstvý koreň upravuje ako bežná zelenina. Aplikuje sa zvonka pri nadmernom vytváraní suchého hustého mazu na koži hlavy (seborrhoea sicca). Z obsahových látok (nie celkom prebádaných) treba uviesť predovšetkým polysacharid fruktózan. za studena macerovať 8—10 h). Droga má slabý pach. Liečivosť bylín sa odjakživa vykladala z rozličných hľadísk. Luskáčový koreň (Radix vincetoxici). Drogu ľahko napádajú škodcovia. V záhradkách sa občas vysádza príbuzná glejovka americká — Asclepias syriaca L. 17. maďarsky: Kbzónséges méreggylok. — syn. suché trávnaté alebo skalnaté svahy. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov všetkých troch druhov esenciu (dil. D 3 . lekársky je u nás jediným zástupcom rodu. v plodoch 1. Za zvyčajnú dávku sa pokladajú vnútorne 2—3 lyžice drogy na šálku záparu. Rastliny majú aj výrazné antibakteriálne účinky. 72.Succus bardanae. aplikovanú vnútorne pri kožných chorobách a zvonka aj proti nadmernému poteniu pod pazuchami. so šupinatým podzemkom. oblá. dlhý asi 5 cm a hrubý 1 cm s nepravidelne sprehýbaným podzemkom. Jeho stanovišťami sú lesostepi. resp. Koreň tvorí zložku čs. chlpatá. depuratíyum a cholagogum. odlišuje sa chemickými skúškami. s červenofialovými kvetmi. triesloviny. výborne znáša aj dlhšie obdobie sucha. preto ju treba čím skôr priniesť do nákupne. Čaj sa pije 2—3 x denne. Možno užiť denne aj 6—12 g práškovanej drogy. byľ priama. horko a príkro. celistvookrajové. väčšieho lignanový glykozid horčinového charakteru. Čajoviny č. Plody sú blanité mechúriky. listy kopijovité. V terapii sa uplatňuje ako diuretikum. pri chorobách pečene. Poľská polooficiálna medicína propaguje šťavu z koreňa . 235. francúzsky: Dompte-venin officinale. jej pôvodné stanovištia sa vyznačujú hlbokými vlhkými pôdami. V semenách sa uvádza aj glykozid arkciín. ktoré sa kedysi používali na chytanie vtákov. hypoglykemikum.5 % odvar z koreňov. horné na krátkych stopkách.5 1 odvaru. L. Koreňová droga slúži ďalej na izoláciu inulínu používaného predovšetkým ako dietetikum a liečebné diagnostikum. priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan. horčinu a trochu oleja. silicu (asi 0. španielsky: Centosigo. jednoduchá. ekzémoch a mykózach. dolné až sediace. v mimopazušných zdanlivých okolíkoch.: Asclepias vincetoxicum L. Ľudove sa uplatňuje aj list a plod.. ďalej sliz. LUSKÁČ LEKÁRSKY TOLITA LÉKAŘSKÁ + Vincetoxicum hirundinaria Medic. zvonka 1 polievková lyžica na 0. anglicky: Asclepiad. rusky: LUSKÁČ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 20-100 (120) cm. a to ako diuretikum. Pôsobivé bolo predovšetkým meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa a veľ169 . Ide o výťažok z koreňovej drogy získaný pomocou kvalitného oleja. Ľudové použitie koreňovej drogy je veľmi široké: hlavne dermatikum. sacharidy. chutí odporne. semená. lopúchového oleja — Oleum bardanae. 63. taliansky: Vincetossico.

Brown. pílkovité.0—1. Sláva rastliny zapadla. diuretický a emetický účinok. nepríjemne páchnu (preto aj častá zámena s koreňmi valeriány).2 g. Potočnica je vitaminiferum (A a C). anglicky: Scurvy-grass. niektorých vitamínov a iných látok. ako metabolizujúci a preháňavý prostriedok a pri menštruačných ťažkostiach. na oboch koncoch zúžené šešuľky. stor.mi imponoval božský objaviteľ alebo vôbec mýtická postava. horné sediace až objímavé. Rastie pri prameňoch i na mokrých sutinách vo vysokých polohách. hormónov. možnosti nežiadúcej prímesi v nejedovatých drogách. Lyžičník bol odpradávna známy ako vynikajúci antiskorbutický prostriedok. 1882 konštatovať. U nás sa kedysi hojne pestoval. ktoré sú sústavne predmetom pozornosti výskumníkov. vo Francúzsku už od 14. na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier a v CHKO Slovenský raj na podobnom substráte ako glaciálny relikt.Herba cochlea- . je vytvorené z gréckeho kyón. ktoré má obdobu aj v niektorých slovanských jazykoch.. Inak droga pôsobí dávivo. Z obsahových látok 1. Aesculap dal vraj 1. Vzhľadom na liečivé účinky zaslúžil by si viacej pozornosti pestovateľov. spôsoboval totiž dávenie. Rastie na severských európskych pobrežiach. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. sliz a živica. že luskáč je v liečiteľstve zastaraný (má iba slabé použitie vo veterinárstve a jeho stonky sú vhodné na technické použitie vďaka odolnému lyku). slaných lúkách a močaristých miestach. Druhový názov officinalis = lekárenská. základ steroidov. droga má priveľmi špecifické pôsobenie. z čerstvých listov sa pripravuje ostrý šalát a listy sú pikantným korením do omáčok. napr. p. Valopatii sa skôr používajú podzemky s koreňmi. francúzsky: Cochléaria officinal. Už farmakognostik prof. Veľmi dobre ho poznali námorníci — nasolený v sudoch sa vozil na dlhých cestách. osobitne ju neuvádzame. hoci znovu prichodí do popredia vedeckého výskumu — dnes však pre novozistené obsahové látky. z ktorých vyteká biele mlieko. Ľudovo sa traduje okrem toho ako prostriedok pri ochoreniach obličiek. Pred aplikáciou drogy bez dozoru lekára varujeme. asclepias. utišovať. keď rastlinu volali lastovičou bylinou (hirundinaria — hirundo = latinsky lastovička) vzhľadom na plodové mechúriky. Známe sú aj otravy s podobným priebehom ako otravy prilbicou. srdcovité. škrtím. z ktorých sa pripravuje esencia (dil. listy má lyžicovitého tvaru. ktoré sa po dozretí rozčesnú ako chvost lastovičky. Droga má experimentálne overený potopudný. celistvookrajové. listy jednoduché. Chutia sprvu nepríjemne sladko. Liečebne sa používala bežne čerstvá vňať . potom z aucho = dávim. Rastlinu uvádzame pre obsah esterových glykozidov pregnanového typu. čo má vystihovať liečebné použitie. ozdobou studených mís a pod. Prechodne splanieva. v chorvátštine). diuretikum a metabolikum. sleziny) a metabolikum — predovšetkým pri cukrovke. že rastlina usmrcuje psov a niektoré šelmy. Stonky má hranaté. Ľudove sa užíva najmä ako cholagogum (pri chorobách žlčníka. Je to vysokohorská rastlina. pretože v staroveku sa domnievali. LYŽIČNÍK LEKÁRSKY LYŽIČNÍK LEKÁRSKY Cochlearia officinalis L. je nebezpečná. Voľne rastie chránený druh 1. To azda viedlo aj slovenských autorov k tomu. vzhľadom na tvar prízemných listov. Príbuzný druh lyžičníka je potočnica lekárska — Nasturtium officinale R.). kynos = pes. Dávka drogy na zápar (1 %) — nesmie prekročiť 0. Má ostrú chuť a štipľavý pach. Zvonka sa používa na staré udreniny. rusky: LŽIČNÍK LÉKAŘSKÝ Dvojročná až trváca bylina vysoká 20—30 cm. Predmetom zberu na homeopatické účely sú čerstvé listy. Droga: Radix (Rhizoma) vincetoxici (Radix hirundinanae seu Radix asclepiadis). ďalej silica. Podzemné časti sa vykopávajú najlepšie v októbri a sušia umelým teplom. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echtes Loffelkraut. saponíny 170 (kyselina asklepiadová). lekárskeho sa bežne uvádzajú steroidné glykozidy komplikovanej štruktúry (vincetoxín či asklepiadín = cynanchín — asi 1. Je nenáročný a znesie aj najkrutejšiu zimu. cedí sa po 30 minútach a pijú sa 1—3 šálky denne. Wittstein musel r. neskoršie palivo horko. Toto meno má pôvod v staroveku. tatranský — C. napr. Tak sa meno boha liečiteľstva Aesculapa (Asklepios) dostalo rastline označovanej ako asklepios. endemický druh Tatier. České meno tolita je odvodené od staroslovenského toliti = mierniť. Azda sa v budúcnosti luskáč zaradí medzi rastliny s kardiotonickým pôsobením. Synonymové vedecké pomenovanie rodu Cynanchum L. Homeopatia používa esenciu predovšetkým ako potopudný a močopudný prostriedok. španielsky: Coclearia. dvojročná až trvalá holá bylina vysoká 10-30 cm. p.5 % ) . aby pomenovali rastlinu luskáč. pečene. rastie roztrúsené i voľne pri potokoch i prameňoch a miestami sa pestuje ako šalátová zelenina (napr. t. Vedecké pomenovanie lyžičníka je odvodené z latinského cochlear = lyžica. liečivá. maďarsky: Orvosi kalánfú. taliansky: Coclearia. Biele až fialové kvety tvoria husté strapce a dozrievajú v okrúhle dlhostopkaté. rozkonárené nízko pri zemi. rastlina sa ľudovo nazýva aj lastovičník (pozri nemecké Schwalbenwurz. j. lekársky ľudstvu ako najlepší protijed a z toho možno odvodzovať aj jeho neskorší názov vincetoxicum — premáhajúci jedy. lebo je vlastne analógiou lyžičníka. dolné stopkaté. U nás sa pestuje v záhradkách. D 3). tiež pre príp. tatrae Borbás. mäsových polievok.

aby sa lístky nezamenili s listami blyskáča jarného (Ficaria verna Huds. Kvalita semena — Semen lini sa posudzuje podľa ČsL 4 takto: Znak Cudzie organické prímesi/anorganické Najviac v % 2/0. V Európe sa pestuje asi 6000 rokov. anglicky: Cultivated Flax. Semená sa nechajú na tienistých miestach dosušiť. Semená sa získavajú neskôr — v septembri až októbri. proteíny(25 %). Pije sa zvyčajne šťava (50—200 ml v aromatickom nápoji 3 x denne). Aj starí Slovania tkali plátno a liečebné použitie ľanových semien je mladšieho dáta. pôvodne glykozidicky viazanú ako glukozinolát — glukokochlearín. obsah oleja najmenej 35 %. resp. butylhorčičnú zlúčeninu. 1938). z ktorých približne polovica patrí k rodu Linum L. Farmaceutickú drogu — Semen lini tvoria zrelé semená šľachteného ľanu. list má ostrú. diuretikum. bez pachu a chutia príkro. jasnomodré alebo biele. Pri hydrolýze poskytuje najmä galaktózu. steríny a kyanogénne glykozidy (1. uložený iba v epiderme buniek osemenia. Droga nemá pach. musí sa sušiť rýchlo. minerálne látky a veľa kyseliny askorbovej (vitamín C). arabinózu. V kloktadle používanom pri paradentóze sa odporúča kombinovať rovnaký diel vňaťovej lyžičníkovej drogy s listom či vňaťou šalvie: večer naložiť 1 lyžičku čajoviny do šálky vody. niekedy dvojročná bylina vysoká aj 1 m. zúbkované.riae. na slnku alebo umelým teplom. Číslo napúčania podľa ČsL 4 by malo byt' najmenej 4. kyselinu galakturonovú a manurónovú. LEN SETÝ ĽAN ÚŽITKOVÝ Linum usitatissimum L. zväčša tzv. príp. dnes opäť propagovaných a právom. Na svetový trh sa ľanové semeno dostáva predovšetkým z Maroka a Argentíny. Plody sú guľaté tobolky s desiatimi semenami. pestovaná len v poľných kultúrach. — ľan. V prospech liečebného používania svedčí predovšetkým obsah kyseliny askorbovej (vitamín C). Z účinných obsahových látok možno uviesť prchavý izotiokyanát. Okrem vňate bob oficinálne aj semená — Semen cochleariae. usitatissimum L. zo ZSSR.linamarín a lotaustralín. Aby droga nezhnedla. Možno ich sušiť aj umelým teplom . j. Flachs. Z obsahových látok semien je lie- ĽAN ÚŽITKOVÝ čebne najdôležitejší sliz (3-6 %). Ľanovité — Linaceae Nemecky: Saat-Lein. 1938) odporúča z každého druhu 3 x denne po lyžici. príp. listov sa robí počas kvitnutia rastliny. Na jednoduchej. var. asi v máji až júni. keď semená v tobolkách zhnedli a šuchocú a listy z rastliny skoro celkom opadali. Stará kultúrna rastlina z Blízkeho východu.5 % . maďarsky: Házi len. Možno ju kombinovať so šťavou z potočnice lekárskej.).25 5 1 10 Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Ináč zafarbená/ poškodená droga 5/5 171 . Vzhľadom na mnohostrannú upotrebiteľnosť a osožnosť dal Linné ľanu pomenovanie najužitočnejší = usitatissimum. triesloviny. lekársky obsahuje aj enzýmy. olejnatého (L. macrospermum) zberané v čase. Uplatňuje sa aj ako stomachikum. príp. glukózu. bolesťami v krku a ústach.teplotou do 40 °C. môžeme ju používať čerstvú do šalátov od apríla až do zimy a chutí výborne aj posekaná na chlebe s maslom. podobne ako v iných kapustovitých rastlinách (pozri kapustu čiernu a horčicu bielu). semená obsahujú aj vysychavý olej (30-40 %). s citrónovou šťavou. uvoľňuje sa poranením pletiva enzýmovou činnosťou. taliansky: Lino. Často splanieva od nížin po horský stupeň. francúzsky: Lin. Ak pestujeme rastlinu v záhradke. Lisuje sa z nich šťava alebo sa listy upravujú ako šalát (s octom alebo s olejom). ešte raz preliať vodou a večer znovu kloktať (Madaus. za listy fialky voňavej (ich prísady však v šaláte nie sú na škodu). Prchavý izotiokyanát je podobný zlúčenine nachádzajúcej sa v kapucínke. Bežnejší je však jarný zber mladých lístkov. španielsky: Liňo. hore rozkonárenej stonke má striedavé čiarkovité celistvookrajové listy. Homeopatia využíva lyžičník hlavne pri kožných (najmä chronických) a pečeňových ochoreniach. ktoré sú viac vykrajované. Zber vňate. kývavosťou zubov. pri angíne i reumatizme. vňate. xylózu. derivans. chrenovitú chuť a pôsobí aj ako metabolikum — vhodná zložka jarných bylinných kúr. na obklady a zle sa hojace rany. usporiadané v riedkej závinkovej metline. Pri jarnom zbere treba dávať pozor. Portugalský liekopis (z r. pri žuvaní slizovatie a pri ochutnaní pripomína olej. Kvety sú dlhostopkaté. Vytrhaný či pokosený ľan sa po oschnutí zväzočkuje. resp. Droga sa uvádza ako oficinálna vo väčšine svetových liekopisov (opäť aj v ČsL 4). L. osoží pri chorobách spojených so zápalmi ďasien. Jednoročná. enzýmy. ráno po scedení použiť na kloktanie. Čeľaď ľanovitých rastlín zahrňuje asi 25 rodov s 500 druhmi. t. mláti a čistí. rusky: . niekedy aj v auguste. sušená sa pokladá za menejcennú.

Semená zvyčajne tvoria zložku zmäkčujúcich čajovín — Species emollientes a zmäkčujúcich čajovín na obklady — Species emollientes ad cataplasmata.H. anglicky: Common Saint John's Wort. na rašeliniskách a pri močiaroch. láskavec.109. príp. rusky: Trváca bylina vysoká 30—100 cm. rúbaniskách a medziach. antitusikum. maďarsky: Kozonségesorbáncfu. sediace. Voľných kyselín je asi 1 % a ich obsah stúpa počas skladovania. Farina lini (ľanová múka).112. v ovocnej šťave. prípravku Mucilogan granulky .). Podstatným odli- Na drogu — Herba hyperici sa vzťahuje ON 86 6713 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Zdrevnatené osi hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Látky extrahovateľné 60 % liehom — minimálne I. Ich zvyšok po lisovaní oleja a odtučnení sa odborne označuje ako Semen lini pulveratum desoleatum (ČsL 2) alebo jednoduchšie Placenta seminis lini.217. Mucilago (Decoctum) seminis lini .slúžil ako laxans. Semená sú spoľahlivé mierne laxans. svätojánska bylina. lebo ľanové semeno je stále veľmi hľadaným produktom na svetových trhoch. Johanniskraut. preto rastie i na suchých lúkach. Olej zo severských oblastí je v porovnaní s olejom južných krajov bohatší na nenasýtené mastné kyseliny. catharticum L. křížek.) Small . ľubeník. kivník. Jána. potom palmitová a stearová.80. Jeho technické uplatnenie je veľmi široké (mydlá. preto je častý aj v pobrežných húšťavách. estery kyseliny linolénovej a linolovej sa označujú ako vitamín F a tvoria zložku liečebnej kozmetiky (náš priemyselný prípravok Perilacin má formu regeneračného krému. dieravec. Zriedkavejšie slúžia ako adjuvačný prostriedok pri cukrovke. prestrielavec. Z príbuzných a podobných druhov treba vylúčiť najmä tie. 20 6 2 2 13 12 2 10 ČsL 4 10 3 1 1 13 10 1 20 . vajcovité. koreň matky božej. taliansky: Iperico. ČsL 4 povoľuje prímes ľ. Olej zo semien sa kedysi miešal s rovnakým dielom vápenatého mlieka a slúžil v domácnostiach na drobné spáleniny (dnes už zastaraný prostriedok). fermeže. potom mucilaginózum. Na vonkajšie použitie sa rozmiešajú najlepšie odtučnené rozdrvené semená s vodou na kašu a aplikujú ako teplé obklady. Oleum lini tvorí zložku oficinálneho draselného mydla — Sapo kalinus. škvrnitého . na izoláciu nenasýtených mastných kyselín a i. maculatum Crantz.123. čiernobodkované. Na vnútorné užívanie sa dáva 5-10 g drogy na šálku záparu. rozkonárená. Esencia používaná v homeopatii sa pripravuje z čerstvých kvitnúcich byli a tinktúra zo semien. 10 3 1 1 13 10 1 15 II. ktoré nemajú žľaznaté bodky — neobsahujú účinné látky. 213. Ľubovníkovité — Hypericaceae Ľudovo: bylina sv. Druh dobre znáša sucho. je bohatý na acylglyceroly nenasýtených kyselín. prečisťujúci — L. Plody sú tobolky. Ľanový olej — Oleum lini (oficinálny vo všetkých svetových liekopisoch) sa získava zo zrelých semien extrakciou alebo lisovaním. ale nekrídlatú stonku). ktorý ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ rastie dosť hojne v horských oblastiach a typickými stanovišťami sú mokré lúky a jelšiny (má štvorhrannú. trezalka.laxans. šampónu so sírou. 172 Spomedzi ostatných druhov ľanu sa kedysi ešte farmaceutický používal ľ. červený zvonček. dnes uvádzaný pod rodovým pomenovaním Catharolinum Reichenb. linolová (25 % ) .105. Domáca produkcia ľanového semena kryje iba 25 % spotreby nášho priemyslu. bez miešania sa nechá 30 min stáť a precedí. TŘEZALKA TEČKOVANÁ ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ Hypericum perforatum L. s priesvitnými bodkami. vo vode alebo s kompótom. Je častým druhom nížin až horských polôh a vyskytuje sa v rozličných typoch trávnatých i lesných porastov. žlté. byľ dvojkrídla.ľanček lúčny) . vitamínového krému a výživného krému). Uprednostňuje však vlhké podklady. zvyčajne sa sladí medom a užíva sa každé 2 h pol šálky. ako je linolénová (až 65 % ) . 11. olejová (15 % ) . Bolo by účelné zlepšiť technológiu výroby a zberu ľanu. Nemecky: Tupfel-Harnheu. semeno tvorí zložku čs. kvety v bohatých vidlicovitých metlinách.pomaly hydrolyzujúce najmä v drvených semenách). (C.slizový výťažok sa pripravuje za studena: 1 diel semien a 10 dielov studenej vody. francúzsky: Millepertius officinal. kvieťa panny Márie. španielsky: Hipericón. Na zmäkčenie stolice sa odporúča piť večer a ráno 1—6 lyžičiek celých alebo nahrubo drvených semien v mlieku. Čajoviny č. catharticum (L. čarovník. uplatňujú sa aj pri kataroch močových ciest a zvonka ako antiflogistikum a emoliens.. listy protistojné.

mozgovomiechová skleróza a i.108.2-0. fluoreskujúce. čím sa zvýši zber budúcim rokom.5 % . Stonka rozkonárená. treba ju skladovať preto v dobre uzatvorených obaloch a chránenú pred svetlom. toten Nemecky: Schwarze Tollkirsche.7 %). hypotenzívum). oficinálna aj v ČsL 4. 229.5 g vňate v zápare alebo v odvare. španielsky: Belladonna. že Talianky si z bobúľ pripravovali líčidlo. Stomaran — čajovina (stomachikum. Sušia sa rýchlo v tenkých vrstvách rozprestreté na vzdušných a tienistých miestach. mnohé sa ujmú. list ich obsahuje asi 1 %. Indikácie: adstringens. neprekročme teplotu 35 °C. Ak použijeme umelé teplo. aby dostali ohnivý výraz. Známy je vplyv obsahových látok ľubovníka na kožnú pigmentáciu — hypericizmus. W. krásavica. manipulácia je ako s listom. Sarabnicky pátrali po jeho pôvode a r. ktorá vraj prestrihovala niť života (prenesené na vysokú jedovatosť rastliny). francúzsky: Belladone. ktorá v juhoslovanskom tovare tvorí až 50 % prímesí. pseudohypericín a i. možno ich získať aj zdrhovaním. lulák. Odrezávaním či kosením sa zberajú olistené kvitnúce vrcholky rastlín v dobe. 83. poranenia.hypericum. Neporušené listy bez stopiek sa trhajú v čase kvitnutia rastliny (jún —august). V homeopatii sa používa esencia z čerstvej kvitnúcej vňate a jej indikácie sú podobné ako alopatické (dil. 129. varikóznych vredoch a tromboflebitídach. suchý výťažok roztoku Passit (sedatívum). 91. tak volali najstaršiu sudičku. z oboch strán stisnutá stonka a žľaznatobrvité kališné lístky. 214. anglicky: Belladonna. Hausmann a F. najmä v bučinách pahorkatín a podhorského stupňa.2 %). dimérne produkty antracénových derivátov — ČsL 4 žiada minimálne 0. bodkovaného je valcovitá. listy veľké. Zvonka sa prv používal ľubovníkový olej — Oleum hyperici. Ľulkovité — Solanaceae Ľudovo: čertov blázniček. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. Etymológia pomenovania je nejasná. 242. Slúži aj ako metabolikum a olej pri reumatizme.. kvety aj 12 %). keď rozkvitla asi polovica kvetov (asi 25—30 cm dlhé stonky. bez koreňových hlavíc a tenkých korienkov.). 232. rusky: - RULÍK ZLOMOCNÝ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. Liečivosť rastliny spoznala až stredoveká talianska lekárska škola. pre toxicitu oddelene od ostatných drog. ale plné.šovacím znakom ľ. vajcovité. cholagogum). taliansky: Belladonna. vlašské bella donna — krásna pani. 225. Odrezané krčky koreňov s fialovými pupeňmi sa po vykopaní zasa zahrabú do zeme. 181. ale iba z mladých a nekvitnúcich výhonkov. žlčníka. cholagogum. oficinálne v mnohých svetových liekopisoch .najmä pri ulcus cruris. Materiál sa po omytí suší na vzdušných miestach alebo umelým teplom. u niektorých citlivých osôb sa môže prejaviť ako nežiadúci účinok. zápaloch močových ciest a pri ženských ťažkostiach. koreň hrubý. 33. metabolikum. izolovaný z čerstvých kvetov. Listy sa veľmi ťažko odlišujú. pridávajú sa do kúpeľov na hemoroidy a používajú sa aj v kozmetike. ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ + Atropa bella-donna L. Droga sa ľudovo používa oveľa širšie — pri chorobách pečene.Herba belladonnae. Druhové pomenovanie je pre priesvitavo bodkované listy (perforatum = latinsky prevŕtaný). Rastlina je prudko jedovatá — vyžaduje osobitnú obozretnú manipuláciu. nie však zdrevnatené. 71. melanchólia. že kožná pigmentácia vyvolaná osvetlením (fotosenzibilizujúce pôsobenie) má pôvod v hypericínoch — farbivách ľubovníka. nočnom strachu a pod. čajoviny Eugastrin (stomachikum. taktiež rozkonárený. ktorý uvádzali už Dioskorides a Plínius: hyperikon . nadraguľa. maďarsky: Maszlagos nadragulya. 210. pije sa 2 x denne. farebné látky. Vňať sa zväzuje do snopčekov a suší v tienistom a dobre vetranom mieste. Na objednávku sa niekedy zberá vňať . 155. Rastie v listnatých lesoch. fotodynamicky účinné. Hnedočervené kvety dozrievajú v lesklé čierne mnohosemenné bobule. Predmetom zberu sú predovšetkým listy. Oficiálna alopatia okrem vňaťovej drogy uplatňuje aj výťažky vo forme štandardizovaných prípravkov. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu je vňať — Herba hyperici.05 % hypericínu). nemnica. 169. Ako droga sa nazývajú Folium belladonnae. Hrubšie sa pozdĺžne režú a dlhé sa skracujú. Obsahové látky rastliny tvoria jedovaté alkaloidy. Drogu skladujeme v dobre uzatvorených obaloch. migréna. aplikuje sa na velké plochy. Drogu treba čím skôr dodať do nákupne . teplotou do 30 °C. ČsL 4 uvádza ako perorálnu dávku 1. 63. kŕčové žily. Vedecké pomenovanie rastliny vzniklo podľa starého názvu. Olejové výťažky z rastliny sú v detských olejoch a emulzných mastiach na ochranu pokožky pred slnečným žiarením. 110. vredy predkolenia (ulcus cruris). — u nás iba na východnom Slovensku). ľulok. Droga tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum. flavónové glykozidy (hyperosid — 0. antiflogistikum. Korene sa vykopávajú v septembri —októbri z 3—4-ročných jedincov. vo voľnej prírode si treba včas označiť miesto výskytu rastliny. Rodové pomenovanie ľuľkovca vychádza z gréckeho atropos — neodvratiteľný. Zberá sa aj koreň — Radix belladonnae (oficinálny v ČsL 4). plne rozkvitnuté rastliny nedávajú dobrú drogu). nervínum (depresie.ľahko ju napádajú škodcovia a vlhne. neurovegetatívne poruchy). 1. silicu (0. Pomer zosušenia je asi 5 — 6 : 1.hlavný je 173 . Príslušné prípravky ordinuje lekár. 207. D 1 Prípravky z ľubovníka tvoria i súčasť kloktadiel. Obdobie zberu je dosť neskoro. zápaly lymfatických ciest a pod. celistvookrajové. výťažky tvoria zložku injekcií Floristen Spofa a Floristen forte Spofa (indikácie: chronické ženské zápaly. 1934 sa im podarilo dokázať. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. 240. Zvonka: antiflogistikum . Ľuľkovec sa pri zbere listov (vňate) často zamieňa za podobnú skopóliu kranskú (Scopolia carniolica Jacq. Rastlina obsahuje veľa trieslovín (10 %. Doba: júl -august. Možno ju použiť analogicky ako list. Dávkovanie: 1 kávová lyžička na pohár záparu. Droga sa osvedčuje aj v detskej praxi — pri nočnom pomočovaní. Čajoviny č. Ľubovník nemá síce sladkú šťavu. prípadne si vstrekovali trochu šťavy do očí. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. ale v kvetoch je v lete nadbytok peľu. Vzhľadom na vysokú spotrebu drog sa všeobecne podporuje jeho pestovanie. stomachikum. koreň až 1. pomer zosušenia asi 6 : 1 . pričom sa vychádza z klinicky a experimentálne overeného adstringentného a protizápalového účinku (zvonka i vnútorne) a silného sedatívneho pôsobenia. -0). pochádza z toho. preto má rastlina význam vo včelárstve. digestívum). diantróny (až 1 % — hypericíny: hypericín. dnes tvorí zložku najmä mastí. Hodnotí sa podľa ON 86 6748. toto nebezpečenstvo je však pri aplikácii priemyselne vyrábaných prípravkov značne znížené. Droga sa hodnotí podľa ON 86 7010 a ČsL 4.

bulharská kúra). denná 0. sedatívum atď. anglicky: Bittersweet. podobne ako izolovaný alkaloid atropín (tvorí zložku asi 30 čs. ČsL Základné požiadavky ON 86 6412 a ČsL na listovú drogu — Folium belladonnae: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustné v HC1 Vlhkosť Obsah alkaloidov — najmenej I. francúzsky: Morelle douceamere.3 II. čo môže ordinovať iba lekár. sladká-horká. Alkaloidy drog pôsobia povzbudivo na centrálny nervový systém. vystúpavé až ovíjavé. Koreň sa uplatňuje ako spazmolytikum. psie víno.032 % alkaloidov). Jeho maximálne dávky sú rovnaké ako listu a rovnako podlieha predpisom lekára.5 15 3 13 0. myšie drevo.3 % alkaloidov a pre koreň 0. Ľuľkovité . španielsky: Dulcamara. priemyselne vyrábaných prípravkov).siccum) a perkoláciou získaná tinktúra (Tinctura belladonnae — nastavená na množstvo 0. majú široké použitie v terapii. Oficinálne prípravky tvorí extrakt (suchý . miernia nutkanie na dávenie a nadmerné slinenie. sladká vŕbka Nemecky: Bittersusser Nachtschatten.5 15 3 13 0. antiparkinsonikum). titrovaný prášok už ČsL 4 neuvádza. zvyčajne 174 . Ľuľkovcové listy a koreň pre špecifickú účinnosť a toxicitu môže ordinovať iba lekár.Solanaceae Ľudovo: bokožnice. často dlhé aj 250 cm. podobne ako tablety Radobelin s ich obsahom (parasympatolytikum.028-0. podobne ako priemyselne vyrábané prípravky. Diagnosticky významná je flavonoid- ná zlúčenina β-metyleskuletin. V homeopatii sa z čerstvého koreňa a nadzemnej časti rastliny pripravuje esencia (Dil.6 g a používa sa iba v zmesiach s ďalšími drogami — liečivami. D 5—D 3) s podobným používaním. Bellaspon — dražé. analgetikum. ktorá sa nachádza iba v listoch. List je predovšetkým spazmolytikom a antiastmatikom. ako majú alopatické prípravky. polokríkovitá. priemyselne vyrábaných prípravkov (Asthmin prášok. Byle má poliehavé. 16 8 2 1 17 4 13 0. mydriatikum a antiparkinsonikum (tzv. na báze drevnatejúca bylina. List je zložkou tabliet Antasthman (bronchodilatans) a tinktúra kvapiek Contraspan — spazmolytikum.).15 ČsL 4 8 4 1 0. maďarsky: Kesernyés csucsor. taliansky: Dulcamara. Radobellinum substancia reprezentuje alkaloidový obsah koreňa a tvorí zložku celého radu čs. Listy sú rôznotvaré. červené psinky. potom opticky neaktívny jeho racemát atropín a z ďalších najmä skopolamín. V rastline sú prítomné aj triesloviny (do 10 %). POTMĚCHUŤ POPÍNAVÁ + Solanum dulcamara L.2 g. bronchodilatans.3 4 žiada pre list minimálne 0. kumaríny a organické kyseliny. jeho najvyššia jednotlivá dávka je 0. pôsobia proti zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy. 8 4 1 0. môže ich ordinovať iba lekár. rozširujú zreničky.4 %. využívajú sa predovšetkým ako parasympatolytiká (uvoľňujú kŕče hladkého svalstva a koliky).ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ tropanový alkaloid 1-hyoscyamín. rusky: - ĽUĽOK SLADKOHORKÝ Trváca.

).) používal ľuľok ako diaforetický prostriedok pri zápale pľúc a pohrudnice. špecificky účinné na kožné ochorenia (exantémy. V odbornom prívlastku dulcamara je skryté latinské dulcis = sladký a amarus = horký. Kvety majú fialovú korunu a dozrievajú vo visiace vajcovité sýtočervené bobule. intenzívne vedecky skúma. tigogenín.ĽUĽOK SLADKOHORKÝ jednoducho kopijovité. pričom ich výroba by bola pomerne ľahká a lacná. že obsah steroidných alkaloidov v plodoch klesá s ich dozrievaním (toxické sú nezrelé a veľké kvantá). n. ktoré sú založené na steránovom jadre (chemicky sú blízke srdcovým glykozidom obsiahnutým v náprstníkoch). Vedcov upútava i výrazný antibiotický účinok steroidných saponínov a glykoalkaloidov ľuľka. ako sú pobrežné kroviská. Ľ. Droga ďalej obsahuje 11 % trieslovín a v popole sa našlo relatívne dosť solí mangánu. Predmetom zberu sú v niektorých liekopisoch oficinálne konce konárikov — Caulis. Novšie prieskumy (Frohne a Pfänder 1983) ukazujú. Ako aglykóny sa izolovali spirosolany solasodín. sladkohorký nemožno zamieňať za príbuzný ľ. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Historicky zaznamenané nejednotné údaje o jedovatosti ľuľka možno dnes vysvetliť geneticky a vplyvom pôvodu drogy. Odrezávajú sa 2—3-ročné zdrevnatené konáriky dlhé asi 6 cm. lužné lesy a priekopy. S označením Solanum sa stretávame už v 1. Na alopatické účely sa materiál suší rozostretý v tenkých vrstvách prirodzeným alebo umelým teplom (40 °C). nápadný tmavočervenými bobuľami a protistojnými listami (u nás sa zriedka pestuje v parkoch). ďalej na rumoviskách.5-2 g prášku viacej ráz denne (Klemperer -Rošt). Holandský lekár Boerhave (18. mnohé tradované údaje bude potrebné dôkladne prehodnotiť. Droga i celá rastlina obsahuje kolísavé množstvá (okolo 1 %) osobitných glykoalkaloidov spirosolanového typu. Rastie v nižších nadmorských výškach na stanovištiach s veľmi vlhkou pôdou. Linné pri syfilise a reumatizme. čierny (S. Lonicerus mu vo svojom herbári venoval dlhú oslavnú pasáž. Vzájomné zastúpenie jednotlivých zložiek je podmienené biotopom rastliny a závisí od biologickej rasy. Pre svoje výnimočné obsahové látky sa v poslednom čase celý rod Solanum L. Stipes — Stipes dulcamarae. nigrum L. Ako vidno. ktoré ich sprevádzajú). Droga — Caulis (Caules) či Stipes (Stipites) dulcamarae sa kedysi terapeuticky veľmi cenila ako metabolikum. tomatidenol. Zberajú sa pred vyrastením listov (marec—apríl) alebo po opadaní listov (október). tíšiacich bolesti a kŕče). Poznali ho vtedy ako močopudný a laxatívny prostriedok. na báze uškaté.). kým holandský botanik Dodonaeus použil názov Dulcamara. diosgenín a yomogenín. Niektoré látky obsiahnuté v ľuľku možno premeniť na látky hormonálneho charakteru — kortikoidy a mužské pohlavné hormóny. že Theofrastovo a Dioskoridovo Smilax znamenalo ľuľok. ďalej ako antiastmatikum a prostriedok pri choro175 . ktorý je jednoročnou bylinou s inak tvarovanými listami a s čiernymi alebo zelenými či žltkastobielymi bobuľami. čo pripomína počiatočnú sladkosť a neskoršiu horkosť mladých konárikov. ekzémy. užíval sa aj pri žltačke a horúčkach. raz Amara dulcis.). tomatidenolová rasa ich má bez alkaloidov. potom ich hydroxyderiváty. Pravdepodobne je odvodené od solari = latinsky tešiť sa (podľa niektorých rastlín čeľade Solanaceae. rozličné dermatopatie a pod. ako aj spirostanoly (steroidné saponíny. Za zvyčajnú terapeutickú dávku sa pokladá 0. často nepresne označované ako stopky. ktoré podmieňujú rasy podobného označenia. popínavý ker vysoký až 5 m. hrubšie konáriky sa pred sušením režú po dĺžke. pri plotoch a v blízkosti hnojísk. stor. Homeopatia spracúva mladé konáriky s listami odtrhávané ešte pred rozkvitnutím rastliny. soladulcín. u Celsa. stor. 1. Nemožno s určitosťou tvrdiť. Stredovekí otcovia botaniky nazývali rastlinu raz Dulcisamarum. S ohľadom na možnú jedovatosť zber sa deťom neodporúča a nebezpečná je aj manipulácia s terapeutickým experimentovaním. prípadne za zemolez ovíjavý (Lonicera periclymenum L.

V kultúrach sa niekedy nachádza aj trváci Origanum majoranoides L. Naše gazdinky s obľubou používajú majorán pri príprave niektorých polievok (napr. V Becherovom Parnasii illustrati z r. gréckeho amarakos alebo arabského marjamie.. kŕčoch tváre. maryamych. Spracúvala sa s hovädzím lojom na masť používanú na prekrvenie i upokojenie nervov (Amaracinum alebo Sampsuchinum). pri bolestiach nervového pôvodu. Homeopatická medicína má oficinálnu esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate. Majorán sa pestuje po celej Európe. do plniek. kultivovali už starovekí Egypťania. Droga sa falšuje prímesou vňate tymianu (dúška tymianová). Listy sú obrátenovajcovité. taliansky: Maggiorana. ktorý má vlasť kdesi v severozápadnej Afrike alebo vo východnom Stredomorí či v Prednej Ázii.bach z nachladnutia a s tým spojené ťažkosti (o. saturejky záhradnej alebo pamajoránom obyčajným (pozri ako osobitné heslá). rusky: Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 10—40 cm. celistvookrajové. uplatňuje aj niektoré historické indikácie. Rastlina slúžila najmä ako liečivo. Zriedka splanieva a aj to iba prechodne. sústredené v pazuchách okrúhlych celistvookrajových listeňov. Z rastliny sa zberajú nadzemné časti bylinných stoniek v období kvitnutia (jún)-júl-august—(september). Celá je páperisto chlpatá a aromatická. Kvitne hlavne v júli až v auguste. pohryznutí škorpiónmi a na úpravu menštruačného cyklu. či z latinského amarus. aj reumatizmus).Labiatae) Ľudovo: majoránka Nemecky: Majorán. anglicky: Marjoram. kvety drobné. v Oriente i v Amerike.pozri cudzokrajné drogy). Homeopatická medicína používa esenciu (dil. ktorý má menšie huňaté listy a zdrevnatené stonky. ale aj pri zápaloch spojoviek. zimný. resp. maďarsky: Kerti majoranna. Gréci i Rimania. Stredovekí arabskí lekári ho odporúčali najmä pri migréne. nádche. príp. i. na uľahčenie prehĺtania a na vytriezvenie po opojení liehovinami. semená alebo polámané časti býľ a pod. čo sa pomerne ľahko odlíši už podľa pachu. no predovšetkým pri zakáľačkách. uplatňovala sa podobne ako koreň sarsaparily (Radix sarsaparillae . resp. vzhľadu drogových častí.Lamiaceae (Pyskaté . Pri posudzovaní kvality drogy sa uplatňujú znaky normy ČSN 58 0513 176 . Osobitne sa používala ako liek proti bolestiam hlavy. čo sú staré mená tejto rastliny. zemiakovej). m. K nám sa majorán dostal počas križiackych vojen z Jeruzalema. no oddávna bola i koreninou. na baraninu. Včelám poskytuje dosť nektáru i trochu peľu. Pri zbere a sušení sa uplatňujú všeobecné zásady pre silicové drogy: odrezáva sa 25—30 cm nadzemnej časti. gulášovej. MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁNKA ZAHRADNÍ Majorána hortensis Moench Hluchavkovité . Po usušení tvorí drogu Herba majoranae. Majorán je medonosná rastlina. Meno majorana sa odvodzuje z hebrejského mar = horký. Vňaťovú drogu dosť často znehodnocujú plody z materskej rastliny. Dnes sa používa iba príležitostne pri niektorých kožných ochoreniach a bronchiálnych ťažkostiach. Na lekárenské účely sa žiada droga získaná zdrhovaním listov i kvetov. Pestuje sa ako korenina — majorán. V neskorom stredoveku sa preslávil ako liek proti nádche.. Rastlina sa u nás oddávna udomácnila vo vidieckych záhradách. Aromatický majorán. francúzsky: Marjolaine. biele. U nás sú majoránové polia na južnej Morave a južnom Slovensku. ktorá sa môže zväzkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách v tieni a v prievane (umelým teplom pri teplote do 35-40 °C). čo znižuje jej kvalitu. 1662 sa jeho účinnosť porovnávala s materinou dúškou. do omáčok. D 2—D 4) v podobných prípadoch ako alopatia. epilepsii. Plody sú tvrdky. v Stredomorí rastie v kultúrach ako poloker. španielsky: Majorana.

Okrem toho ľudové liečiteľstvo má pre majorán celý rad ďalších indikácií — pôsobí pri ľahších nervových ochoreniach. karminatívum. maximálna vlhkosť môže byť 16 % a obsah popola najviacej 5 %. bolo názvom m. na mokvavé a hnisavé rany. Majorán má dokázaný slabý účinok na tvorbu žalúdočnej šťavy i karminatívny efekt. slepáky s tmavomodrými semenami).5 % ) . nie však medovinu. modrozelené. spodné perovito delené. silica však obsahuje hlavne terpineol. Silica pôsobí spočiatku povzbudzujúco. Všetky orgány maku (s výnimkou semien). V droge je ešte asi 10 % trieslovín. potom mierne narkotický. Pestuje sa na roliach a v záhradách. pri reumatizme a používa sa podobne ako pamajorán obyčajný (pozri osobitné heslo). Správy o ňom siahajú však aj do histórie iných orientálnych národov. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. 227. Druhový názov somniferum je z latinského somnus = spánok a farre = prinášať. bolestiach hlavy. ktorá je nositeľom pachu. ópiové maky s bohato vyvinutou sústavou mliečnic a s veľkým množstvom šťavy .(potravinárskej): vyžaduje sa minimálne 0. Včelám poskytuje hojnosť peľu. stonka priama. ktoré majú slabo vyvinutú sústavu článkovaných mliečnic (u nás tzv. horčiny. V ľudovom liečiteľstve sa pripravuje aj masť: 4—6 g čerstvo vylisovanej šťavy sa zmieša s asi 30 g masťového základu. Mak je náročná plodina. spazmolytikum. MAK SIATY Papaver somniferum L. V osevnom postupe figuruje ako okopanina. horné nedelené. zvonka na aromatické kúpele. enzýmy a kyselina askorbová (vitamín C). Čajoviny č. pri zahlienení pľúc. rusky: MÁK SETÝ MAK SIATY Jednoročná bylina vysoká až 150 cm. Po špeciálnom narezávaní vytekajúca šťava na vzduchu tuhne a hnedne. proti črevným parazitom a astme. Starí Gréci ho nazývali mékón. júca z Ázie. španielsky: Amapola.Papaver. obyčajne nerozkonárená.9 % silice. Praktici delia pestované maky podľa úžitku na dve skupiny: 1. toleruje však jej indikačné použitie ako stomachikum. 2. Listy sú sediace.7-3. Jeho produkcia podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam a dozoru. nie je známa. Osobitne bohaté sú nezrelé steny toboliek. siateho už u Rimanov. Dnešné vedecké označenie maku . Hlavnú terapeutickú zložku tvorí aromatická silica (0. Rastlina je prestúpená mliečnicami s bielou šťavou. Ópium začalo svoju svetobežnú cestu asi z Číny. proti kŕčom všetkého druhu (i menštruačným). taliansky: Papavero.latexu. anglicky: Opium Poppy. preto slúži ako mierny pomocný prostriedok pri meteorizme (nadúvaní). Plody sú tobolky — makovice. Makovice a maličké semienka v neolitických kolových stavbách poukazujú na kultúry maku v strednej Európe už pred vyše 2000 rokmi. olejnaté maky. diuretikum a diaforetikum. odkiaľ sa často dočasne šíri po okolí. obyčajne biele s čiernou škvrnou na báze. V prípade potreby možno užiť aj 2—5 kvapiek silice na cukor. žalúdočných ťažkostiach s nedostačujúcou tvorbou žalúdočnej šťavy a pod. 165.5—0. Mak je olejnatá plodina pochádza- Nevedno však. Surové ópium sa po prečistení nastavuje na určité množstvo 177 . Látka. či slúžil na liečebné účely alebo na získavanie oleja. čím sa vytvára surové ópium. Oficiálna medicína drogu zriedka používa. majú mliečnice. ktorej je najviacej pri prvom zbere. pri migréne. Veľké kvety majú dva opadavé kališné lístky a štyri veľké korunné lupienky. 76. Kvitne v júni-auguste (podľa výsevu). Makovité — Papaveraceae Nemecky: Schlafmohn. uhľovodíky terpinén a sabinén. z ktorých vyteká biela mliečna šťava — zdroj ópia. maďarsky: Álomhozó mák. ktorý sa pije 2 x denne. francúzsky: Pavot somnifére.

Predmetom farmaceutického zberu (nie však vždy nákupu) sú korunné lupienky zberané z rastlín v čase kvitnutia (máj—august). úrazoch.5%).7 % ) . španielsky: Ampola. Surové ópium ich obsahuje asi 20—30 %. lebo kedysi sa šťava primiešavala do jedla detí. M. maďarsky: Pipacs mák. ako ľahko sa zaparia.) Schur . živice.1-4. V ČsL 4 je oficinálne surové ópium. rusky: MAK VLČÍ Jednoročná bylina vysoká 20— 80 cm. preto zber robíme za sucha. ktoré sú u nás zložkou asi 30 priemyselne vyrábaných prípravkov. v dobrom prievane a bez obracania (umelým teplom najviacej do 35 °C). Z chemického hľadiska patria do rozličných skupín. ohníček. ale pre vysoké výrobné náklady a nižšiu kvalitu by to bolo neekonomické. nasleduje noskapín čiže narkotín (1. Na priamej stonke sedia perovito laločnaté až perovito delené listy. získaný lisovaním. vlčieho a poľného — P. divý mak. sčasti ako laktáty (na kyselinu mliečnu). dubium L. Alkaloidy sú sčasti viazané ako mekonáty. Druhové pomenovanie možno odvodiť od reo = tečiem. z ktorých sa semená vytriasli. paničky. ópia) možno uviesť kaučuk. 10 1 1 8 7 II. Niekedy sa zberajú makové listy — Folium papaveris. mačinec. ktorý sa pridáva do mastí.novšie rátaný ako poddruh. akosť tvorí maková drvina získaná strojovým výmlatom makovíc s dlhou stonkou). Ópium je prudko jedovaté. vlčí kvet Nemecky: Klatschmohn. Vo všetkých týchto drogách (okrem semien) sa nachádzajú toxické alkaloidy. dubium.účinných obsahových látok (alkaloidov) a ďalej sa spracúva na liečebné účely. roztrúsené rastúci v teplejších oblastiach. kokrhel. Zriedkavé farmaceutické použitie má koreň maku — Radix papaveris alebo semená — Semen papaveris. ktorú skonštruoval J. protopínové (protopín) a i. Buranovský (patentovaná aj vo Švajčiarsku. Droga má slabý pach a chutí mierne horko a slizovito. U nás by sa dalo získať z maku. Lupienky zberané za rosy alebo po daždi sa zlepujú.8 — 10. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. má pritisnuto ochlpené kvetné stonky. Z ďalších obsahových látok drog (resp. má aj potravinárske použitie. kodeín. Ako mimoriadne cenná surovina sa spracúvajú olamované a vytrasené makovice so stonkou kratšou ako 15 cm (II. Najlepšie sa odtŕhajú oboma rukami smerom hore. slepý mak.5%) a narceín ( 0. veľmi záleží na serióznosti zberača a na správnej botanickej identifikácii materskej rastliny. Posledná slabika je azda z latinského verum = pravý. napr.. ktorý vtedy neodlišovali od vlčieho maku. resp. Droga po usušení musí mať pôvodnú farbu. skutočný. Semená obsahujú predovšetkým olej (50-60 % ) . Jeho hlavný podiel tvoria acylglyceroly kyseliny linolovej. Izoluje sa z nich olej — Oleum papaveris. Droga: Flos papaveris rhoeas (Flos rhoeados). z ktorých poznáme asi 40 druhov. Makovité — Papaveraceae Ľudovo: bubovec. no taktiež druhu P.95-1. v poludňajších hodinách. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch a chránime pred svetlom. Uschne asi za 5 dní. argemone L. prchlík. francúzsky: Pavot coquelicot. červánky. Korunné lupienky sa ľudovo oddávna používali proti kašľu. Častý ako burina na poliach.5 — 13 %). pochybný — P. Zriedkavo sa u nás vyskytuje m. Olej i semená niekedy slúžia na prípravu emulzií. ktorý má na spodku korunných lupienkov vždy čiernu škvrnu. pleskanec. Tejto rastline.5-7. dobre našuchorený a rozložený. neklamný. j. 20 3 3 8 10 . v antických časoch pripisovali narkotické vlastnosti. miznem (pre výron bieleho mlieka alebo ľahko opadavú korunu).1—0. Na vrchole stonky je kvet s veľkými červenými korunnými lupienkami (často s čiernou skvrnou na báze). Pomer zosušenia je asi 9 : 1. burina polí. Nie sú ani také háklivé na stláčanie.2 % . soli kyseliny mekónovej (asi 3—5 % ) . hybridum L. Plod je tobolka . t. i lekár ich smie ordinovať iba za určitých podmienok. narceín). hybridný — P. Všetky prípravky podliehajú prísnej osobitnej kontrole.s obsahom 0.makovica. Najlepšie je ihneď ju odovzdať do nákupne. V súčasnosti sa u nás používa mláťačka na mak. viníc a rumovísk okolia Bratislavy. Najväčší podiel z nich pripadá na morfín (7—21 % ) . V semenách sa nachádzajú iba stopy spomínaných alkaloidov. Semená maku sa používajú prevažne v potravinárstve.aplikujú sa pri úporných bolestiach.prepočítaných na morfín). papaverín (0..3—6. štetinatý — Papaver strigosum (Boenn. tebaín). z ktorého sa pripravuje práškované ópium (Ópium pulveratum) s presne určeným obsahom alkaloidov (9. tumoroch a pod. taliansky: Rosolaccio. karafiát. Na kvalitu korunných lupienkov — Flos rhoeados sa vzťahuje ČSN 86 6218. medzi morfinanové (morfín. panáček. tuky. Slúži aj na izoláciu jednotlivých alkaloidov. pukovec. NSR. Ópiový prášok (Pulvis opii — s obsahom 10 % bezvodého morfínu) a ópiovú tinktúru (Tinctura opii . aby dobre spali. ba i olej — Oleum papaveris. takže i tobolky po dozretí tvoria drogu — Fructus papaveris maturus. MÁK VLČÍ Papaver rhoeas L. Vedecký názov maku vznikol z keltského papa — detská kasička.. slizovité látky. prípadne celé nezrelé tobolky — Fructus papaveris immaturus. anglicky: Fliedpoppy. panenka.05 % bezvodého morfínu) už ČsL 4 neuvádza. vyvoláva spánok a mierni úporné hnačky. ale aj dokonale zrelé. benzylizochinolínové (papaverín). je nižší ako m. Rakúsku a Holandsku). rumoviskách. vlčí a listové úkrojky má skoro čiarkovité. pri cestách v nížinách až horskom stupni. kohútiky. Samo ópium alebo jeho prípravky slúžia ako upokojujúci prostriedok. Európski producenti sú iba ZSSR a Juhoslávia. Korunné lupienky iných druhov sa v droge odlišujú veľmi ťažko. ktorý tíši bolesti. niekedy sa považuje za miešanca m. Zmes alkaloidov ako celok obsahujú injekcie No178 vopon (analgetikum anodynum) . ftalidizochinolínové (noskapín. tebaín (0. Z príbuzných zameniteľných druhov pri zbere korunných lupienkov možno uviesť m. tulipánky. kodeín (0. má guľovitú a bohato štetinatú makovicu. mazadiel. Lekár musí zvážiť jeho aplikáciu a vhodnosť.5 % ) . Materiál sa suší vo vrstve 2—4 cm. Manipulácia s ním podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam.

Pri dosúšaní rastlinu neobraciame. sa pripraví sirup. že je matkou premenenou na kvietok (K. byle sú obyčajne poliehavé a zakoreňujúce. anglicky: Wild Thyme. papraslenov. V potravinárstve slúži na farbenie esencií. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. T. orientálny sa často pestuje v zá- hrádkách ako okrasný. malého množstva alkaloidov (readínu a ďalších príbuzných alkaloidov) prítomného v korunných lupienkoch. taliansky: Pepolino. na lúkach i výslnných krovinatých stranách od nížin po horský stupeň. Ako však aj prv menované. francúzsky: Thym serpolet. Táto tradícia. 195. aj v gynekológii. emend. španielsky: Serpol. 113. Materina dúška je všeobecne známa. Thymus serpyllum L. aromatizačnou prísadou voňaviek a mydiel a i. poľný nie je po tejto stránke dostačujúco preskúmaný. Čajoviny č. materinka. olistené bylinné kvitnúce časti sa odstrihujú alebo kosia. Zo spomínaných druhov má m. Semená maku vlčieho obsahujú asi 40 % oleja. zber sa robí krátko pred úplným rozkvitaním alebo počas kvitnutia (júl-september). odstránia sa drevnaté časti a prímesi tráv a materiál sa suší v tenkých vrstvách na tienistých a vetraných miestach (umelým teplom do teploty 30—35 °C). Dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. okrajoch lesov. pochybný len veľmi nízky obsah alkaloidov a m.Lamiaceae (Pyskaté . bromoformového). čo dalo vznik poetickej českej povesti.MAK VLČÍ Z hradiska účinných obsahových látok ide pravdepodobne o spoločné pôsobenie antokyanového farbiva. Droga sa kedysi často používala v liečiteľstve na farbenie sirupov proti kašľu ( napr. M. Ich systematika je pre nebotanika ťažká a v mnohých prípadoch dá prácu aj odborníkovi (časté sú krížence). Farmaceutický sa môže použiť ktorákoľvek materina dúška z množstva príjemne voňajúcich taxónov. listy zvyčajne vajcovité a celistvookrajové.Labiatae) Ľudovo: dúška chodec. Vedecké pomenovanie materinej dúšky je odvodené z gréckeho thymos = sila. lebo by z nej opadali kvety i listy. kvalifikuje sa to ako falšovanie. do drogy Flos papaveris rhoeados nepatria. V Aténach sa vraj vysadzovala ako medonosná. je súborným pomenovaním via- cerých našich druhov a odrôd. m.60 % ) . najviac v kvitnúcej vňati (až 1 % ) .15-0. i. žadovník Nemecky: Sandthymian. (spec.) Hluchavkovité . rusky: ( ) MATEŘÍDOUŠKA ÚZKOLISTÁ MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) Materina dúška. L. prísadou likérov. Hegi ich uvádza 21. má pomerne vysoký obsah alkaloidov — až do 0. rozkonárené. hybridný dokonca zanedbateľný. V súčasnosti sa skorej uplatňuje ako vzhľadové korigens do čajovinových zmesí a niekedy ako antitusikum. ale aj polievok. Miller. v starom Grécku sa jej skutočne pripisovala sila. liečebne sa neuplatňuje. predsa sa do nej nesmie primiešavať. materonka. Najslávnejšia bola v stredoveku a používala sa aj vo veterinárstve. Hoci vňať rastliny ako droga je skoro taká hodnotná ako tymianová (Herba thymi). maďarsky: Mezei kakukfú. Erben). hoci majú niekedy aj korunné lupienky červené. slizu. Plody sú tvrdky. príp. nezamieňa sa a pre hojný výskyt sa ani nefalšuje. Byle sú zakončené fialovočervenými i bielymi kvetmi zoskupenými do hlávkovitých. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádza silica (0. ale aj osviežujúce účinky a odporúčala sa o. Považovala sa za rovnocennú s tymianom a vysádza sa dodnes na hroby. s obsahom hlavne p-cymolu a linalolu popri 179 .5 % (obsahuje hlavne tebaín). Okrem medicínskej oblasti bola koreninou vín. skalách. Tradične sa zberá a nakupuje vňať — Herba serpylli. priame. Druhy rastú vo veľmi rozdielnych prostrediach: na stepiach. ktorý má podobné zloženie ako olej maku siateho. mužnosť. Sú to trváce byliny až polokry vysoké do 30 cm. démutka. zasvätenie bohyni Frei a mariánsky kult v kresťanstve urobili z nej rastlinu opradenú mnohými ľudovými povesťami. s. novšie dúška materina. J. coll.

Čs. Ako expektoračná zmes je známa čajovina z rovnakého dielu materinej dúšky s koreňom prvosienky a listom podbeľa (2 lyžičky na šálku). francúzsky: Thym commun. Species aromaticae ad cataplasma (aromatická čajovina a na obklady) a Species pectorales (prsná čajovina). štvorhrannými a drevnatejúcimi konármi. existencia mnohých taxónov a pod.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Thymian. aplikuje sa ako mazadlo. nervových slabostiach.137. Hluchavkovité .2 čajové lyžičky na šálku. Doposiaľ sú známe zhruba tri tzv. Droga je predovšetkým stomachikum. rusky: - Poloker vysoký až 30 cm. hnačkách. V ČsL 2 tvorila droga zložku čajovín Species aromaticae. Homeopatická esencia sa robí z čerstvej kvitnúcej vňate a slúži predovšetkým na posilňovanie nervov. Listy čiarkovito kopijovité a podvinuté. taliansky: Timo. droga obsahuje aj horčiny. kolikách. 207. Hegnauer) preto pripúšťajú ako materskú rastlinu iba druh Th. pulegioides L. Posilňuje žalúdok i nervy. pri nachladnutí a do mazadiel. s nižším obsahom tymolu alebo karvakrolu. pri kĺbovom reumatizme sa namáča do mentolového liehu (francovka) napr. Čajoviny č. kataroch. niektorí autori (napr. 5 5 5 13 12 0. bolestiach hlavy. karvakro- lová a citralová (tieto zložky prevládajú v ich silici).115. španielsky: Tomillo común. s listom rozmarínu a kvetom fialky. rovnako ako žalúdočný prostriedok. nechutí do jedenia i zvonka na obklady.123. pri meteorizme.99. s priamymi.. Rôznotvárnosť lokalít (rastie až do alpínskeho stupňa). Rastlina ani droga nie sú toxické. maďarsky: Orvosi kakukfu (démutka).129. veľmi rozkonárený. závratoch. anglicky: Garden Thyme. 179. dá sa spoľahlivo užívať pri čiernom kašli (s rosičkou sa uplatňuje v moderných prípravkoch). rany. chemické rasy materinej dúšky: tymolová. vajcovitú. Na vňaťovú drogu (Herba serpylli) sa vzťahuje ČSN 86 6720: Znak Inak sfarbená droga ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice najmenej 180 Akosť — najviac v % 1. — d. flavóny (luteolín a apigenín). minerálne zložky a uvádza sa i kyslý saponín. pri meteorizme a bolestiach žalúdka sa pije počas dňa zápar z dvoch lyžičiek drogy na 2 poháre vody (má postáť 10 minút). . pri reumatizme a na posilňujúce i aromatické kúpele. Podobne sa uplatňuje aj silica — tiež ako prostriedok proti katarom.2 II. amarum a antitusikum. užíva sa pri nespavosti. 230. vplýva na to. ktorej silica má vysoký obsah silne dezinfekčné účinných fenolov (až 50 % ) . 81. aromatikum. že hlavná obsahová látka — silica je v kvalitatívnom i kvantitatívnom zložení rozdielna.MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) terpénových esteroch. Užíva sa zápar . na natieranie a masírovanie. 3 3 2 13 10 0.1 MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TÝMIANOVÁ). farmaceutický priemysel používa silicu ako zložku prípravku Benephorin (kvapky — expektorans) a Thymomel (sirup — expektorans) obsahuje výťažok (extractum serpylli). s majoránom. triesloviny. Na kúpele sa kombinuje do čajovín napr. pije sa 2—3 x denne.TYMIAN TYMIÁN OBECNÝ Thymus vulgaris L.

pečienok. Droga je obľúbená ako expektorans. španielsky tymian. Oddávna sa používal ako korenina do polievok. Botanicky príbuzná materina dúška (Thymus serpyllum L. Nový nemecký liekopis žiada minimálne 1. v starom Egypte z neho izolovali silicu. bornylresp. Užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. kúpele. Pri čiernom kašli sa často ordinuje sirup s obsahom výťažku z tymianu (užíva sa 4—6x denne 1 lyžička). emend. borneol. Pre obklady sa pripravuje 5 % zápar. má iba vyšší karvakrolový podiel ako tymolový). kloktanie či výplachy úst a silica ako derivans. akosti je najmenej 0.6 0 % ) .2 % silice a v nej najmenej 0. omáčok. zvonka je vhodná na obklady.75—6. užíva sa pri bronchitis. zimný) obsahuje v silici asi 40—50 % tymolu a skoro nijaký karvakrol. je dnes už liekopisne prípustný (silicový obsah odpovedá tymianu i skladbou. t. rátaných ako tymol. zygis L.Th. Vo väčšine liekopisov je oficinálna vňať (i v ČsL 4) — Herba thymi. Mill. list — Folium thymi. laryngitis a pertusis.3 x denne. údenín i liehovín (najmä pravej francúzskej benediktínky)./CsL 4 5 5 1 2 13/10 12 II. potom málo 1.MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TYMIANOVÁ) -TYMIAN Chudobné paprasleny drobných červených kvietkov sú zoskupené vo vrcholové hlávky. Homeopatia používa hlavne zo silice izolovaný tymol (pri sexuálnych neurasténiách a pod. slúži najmä v zubnom lekárstve. je účinné antiseptikum. Strata na hmotnosti je asi 70 % — zosušenie 3—4 : 1. Obsah silice v droge podľa ČsL 4 a podľa normy I.8-cymolu. linalylacetát. Dodnes sa uplatňuje pri konzervovaní rýb v Stredozemí. Pozná sa pomerne ľahko — má inak formované listy. geraniol. v oblasti strednej Európy rastúci tymian (tzv. Prv pokladaný za nežia- ON 86 6719 a ČsL 4 majú tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Byle hrubšie ako 2 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. saponíny. Ťažšie sa odlíši tovar dodávaný zo zahraničia. ktorá bola zložkou mumifikačného balzamu. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie silice podmieňuje jej pôvod. resp. ako prostriedok odstraňujúci zápach. Tymol je však dosť toxický. Tymian poznali už v staroveku. j. ďalej ako stomachikum.6 % a pri II. zahraničná droga má často v prevahe cineol alebo linalol či karvakrol.5 % fenolov.. 10 10 2 4 13 14 5/'3 7 dúcu prímes .3 %. tymolmetyléter a α-pinen. karminatívum.) sa často vyskytuje ako nežiadúca prímes vňaťovej drogy tymianu. Poškodzuje štítnu žľazu — vyvoláva tyreotoxikózy 131 . pri výrobe pást a ústnych vôd. droga obsahuje aj triesloviny. drogu žiadajú získať zdrhovaním listov a kvetových zakončení v začiatočnom štádiu rozkvitania. flavonové glykozidy a horčiny. Pre značnú spotrebu sa tymian odporúča pestovať. Plody sú tvrdky. spazmolytikum. asi v júni -júli až v auguste 1—2 x do roka. pije sa 2 . s význačným obsahom najmä tymolu alebo karvakrolu ( 2 0 .3 % ) . Druh pochádza zo stredomorskej oblasti a pestuje sa v záhradkách ako trváca teplomilná rastlina vhodná aj pre suchšie stanovištia. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (0.). akosti 0. Materiál sa suší bežne ako silicový. linalol. Hlavná zložka silice — tymol.

m. lebo sa drobí. nebola to súčasná m. v súčasnosti ju obsahujú kvapky Benephorin (expektorans). Zámeny medzi mätami sú pre množstvo krížencov celkom bežné. m. pričom materiál nesmie ležať dlhšie na kopách alebo v košoch — ľahko sa zaparí. vyšľachtená postupne pestovaním. severnom Nemecku. m.vajcovito srdcovité. tinktúru roztok Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny) a tymol je v kobaltovej paste. 191.) Huds. v tenkých vrstvách. príp. plody tvrdky. loginfolia (L. Dosúšať sa smie i umelým teplom — teplotou medzi 20 — 30 °C. ČsL 3 i ČsL 4).5 II. Ipecarin (expektorans). Predmetom zberu je list — Folium menthae crispae. Sušením stratia 182 . prívlastok crispa je z latinského crispus = kučeravý. aj ďalších druhov. klasnatej — M. tekutý extrakt obsahujú kvapky a pastilky Pleumolysin (expektorans) a sirup Thymomel (expektorans). Kvety sú červenofialové. Vňať býva zložkou prsných čajovín — Species pectorales (ČsL 2. Určite však bola známa napr. Samozrejme.234. rusky: MÁTA KADEŘAVÁ Trváca bylina vysoká 50—100 cm. Čs. 137. Suší sa rýchlo prirodzeným teplom v tieni za dobrého vetrania. V ČsL 4 je oficinálny aj tekutý extrakt (Extractum thymi fluidum). MÄTA KUČERAVÁ Mentha crispa auct. 13. Je vyšľachtená z rozličných druhov.119. a to pre tvar listov. Listy takmer sediace. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. drogy: m.115. Výťažky sú zložkou mnohých galeník. Pri sušení sa smie aj obracať.a slabo sa vstrebáva aj pri vonkajšom používaní. priemyselne vyrábané prípravky obsahujúce silicu boli kvapky Apertuss (expektorans). prípadne vňať — Herba menthae crispae. Zber sa robí z kvitnúcich rastlín (júl—september). ktorá sa používa v zubnom lekárstve. Starí Gréci ju pridávali aj do posvätného nápoja. Rastlina je náročná na vlhko. dlholistej — M. Všetky druhy mäty okrem m. protiastmatických. ich variet i hybridov a príp. rozkonárené. nervových a aromatických čajovín.68. Tussilen (expektorans). anglicky: Spearmint. s vyčnievajúcou žilnatinou na rube a so zvlneným okrajom so zúbkami. ktorý pili pri eleuzínskych slávnostiach. podzemok plazivý.. dnes označovaná ako polej obyčajná — Pulegium vulgare Mill. Pre toxicitu sa dnes interne neužíva. kučeravá páchne ako rasca (kmín). vodnej — M. žalúdočných. maďarsky: Fodor menta.. žlčopudných. v Škandinávii. stonky priame.. Je charakteristická kučeravými listami a červenofialovými či bielofialovými kvetmi. Má veľkú ľudovú tradíciu aj u nás — ordinoval ju známy bylinkár Fraňo Madva. Kučeravá varieta rastie iba v kultúrach. špicatá L. Vňaťovú drogu obsahujú čajoviny Defatigan (kúpeľová prísada) a Pulmoran (expektorans). 123. Egypte a miestami aj u nás. Columella spomína vína korenené mätou. Anglicku. non Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Krauseminze. Históriu mäty kučeravej ťažko osobitne sledovať.99. najmä z m. kučeravá. sivá — Mentha pulegium L.5 0. 5 5 15 4 1 14 14 1. drsno chlpaté. usporiadané do klasov z papraslenov. kučeravej majú však ploché listové čepele a pri identifikácii pomáha aj pach rastliny. Pomenovanie Mentha je z gréckeho mintha = silný pach a podľa Ovídia ide vraj o premenenú nymfu Menthe či Minthe. Slúžia predovšetkým na izoláciu silice. Používala sa pri kašli. na vnútorné a nervové choroby i hadie uhryznutie. Čajoviny č.3 Rastlina je medonosná a kučeravé formy mäty sa pestujú najmä v USA. Guanar (expektorans). aquatica L. ktorý tvorí terapeutickú časť sirupu z materinej dúšky obyčajnej — Sirupus thymi compositus.118. francúzsky: Menthe crispée. úpornej nádche a pľúcnych chorobách. MÄTA KUČERAVÁ Na vňať (Herba menthae crispae) sa vzťahuje ČSN 86 6732: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky Časti drogy sfarbené inak ako na materskej rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah silice — najmenej I. Systematický botanický prieskum rodu mäta je mladého dáta a býva veľmi neprehľadný pre množstvo najrozličnejších systematických jednotiek a krížencov. ZSSR. nie vyššou ako 35 °C. no opatrne..

). Hlavnou obsahovou látkou drogy je silica (1—2 %). Druh M. Najvhodnejšia je teplota 20-30 °C (maximum 35 °C). Zber sa robí viac ráz do roka. prípadne list — Folium menthae piperitae. Rastlina je veľmi aromatická. pričom všetky zložky drogy sú v premenlivom množstve podľa jej pôvodu. tesne pred kvitnutím (júl-september). anglicky: Peppermint. V NSR a NDR je mäta najpoužívanejšou liečivou rastlinou. Droga i silica sa používa podobne ako m. (často sfarbená do červená). dihydrokumínalkoholu (nositelia vône).) Huds. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. 3 x denne šálka. limonén. fialovasté. kučeravej a rumančekových úborov. s fialovastými žilkami na rube. 177. Fialové kvety sú zoskupené v papraslenoch. Tieto druhy — najmä u nás najhojnejšia a voľne rastúca m.) Huds. Materiál sa ľahko zaparí. 1696 od Raya. zmes rovnakých dielov listov boldovníka (pozri Folium boldo medzi cudzokrajnými drogami). Stonky priame. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: promincľa. okrúhlolistej — M. nevyvoláva chladivý pocit pri ochutnávaní. MÁTA PEPRNÁ Mentha x piperita L. ostro pílkovité. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Droga chutí korenisto. Osobitný význam má forma rubescens Camus (s červenkastými stonkami — Mitcham) a pallescens Camus (zelenkasté stonky — tzv. Neprípustná je vňať napadnutá hrdzou. kde sa väčšina rastlín spotrebuje na izoláciu silice. Plody sú tvrdky. podobne ako rasca (i pach má podobný).. falcká mäta — white mint). rusky: MATA PIEPORNA MÁTA PIEPORNÁ Trváca bylina vysoká až 100 cm. vodná — nesmú byť prímesami oficinálnej vňaťovej či listovej drogy. Zvyšky mäty sa našli v starých egyptských hroboch z r. roľnej (M. vetrová zelina Nemecky: Pfefferminze: maďarsky: Borsos menta. Rastlina je veľmi medonosná. trochu chlpaté. felandrén). len zriedka tvoria semená. vňať 75—80 %. dlholistej — M. luteolín. no vždy za sucha a vtedy. tvoria klasy. Suší sa na dobre vetraných miestach v tieni. na plantážach a dočasne splanieva. s drevnatým podzemkom a s nadzemnými poplazmi (stolónmi). m. piepornej. Droga obsahuje aj triesloviny..neobsahuje mentol. listy stopkaté. Kosí sa kosákom alebo kosou (vo veľkom kosačkou na trávu). arvensis L. aquatica L. Prvé zaručené správy o dnešnej máte sú z r. vodnej — M. longifolia (L. (je husto sivochlpatá). pieporná — ľudove sa vraví. hore rozkonárené. ktorá obsahuje predovšetkým karvón (42-67 % ) . 1. Najväčšie kultúry sú v USA. Čajovina č. Predmetom zberu je vňať — Herba menthae piperitae. ktorá má zhruba okrúhle listy a m. v tenkých vrstvách. acetáty dihydrokarveolu. M. pre rovnaké účely sa kombinuje aj s ihlicovým a horcovým koreňom a kôrou krušiny. Rastliny vypestované zo semien degenerujú. hesperidín). horčiny. Oddávna sa pestuje v záhradkách. nie však mentol. karminatívum a pri ochoreniach žlčníka. francúzsky: Menthe poivrée. 1 200 až 600 pred n. resp. m. potom terpény (pinény. klasnatej — M. Osvedčená je napr. vajcovito kopijovité. v Karnaku. m. taliansky: Menta peprina. Väčšinou však býva zložkou čajovín. z ktorej sa získava mentol. Z obsahových látok je najdôležitej183 . keď vňať dorastie do výšky 25—30 cm. rotundifolia (L.listy na hmotnosti asi 83—88 %. že je „slabšia" . flavonoidy (diozmín. píeporná ako viacnásobný hybrid sa podobá všetkým zložkám kríženia: m. V Japonsku sa kultivuje najmä varieta m. Droga sa užíva predovšetkým ako stomachikum. Rastlina je kríženec iných druhov (pozri ďalej). piperita sa rozpadá na množstvo taxónov. Čajovina je žlčopudná a pije sa zápar z lyžice čajoviny na šálku vody. m. apigenín. španielsky: Menta piperita. špicatá L. non al.

luteolín. Droga i silica majú spazmolytické účinky. na inhaláciu pri bronchitídach a na ústne výplachy. Vyrába sa tiež synteticky (z tymolu alebo piperitonu či citronelalu alebo z pinénu.8 II. ale v zásade silica musí mať určité množstvo mentolu (50-78 % ) . granuliek Sennagran. žalúdočných. 3. limonén. 42. včelník Nemecky: Zitronen-Melisse. 32. 183. taliansky: Melissa. 140. ďalej hlavne nie veľa mentofuránu (2. pre obsah trieslovín aj antidiaroicky.mentole. maďarsky: Czitromszagú melisza (Cittromfú). Stomaran. 212. Matový čaj v záparových vreckách). 30 10 3 2 1 14 14 0. Čajoviny č. pre obsah mentolu je účinná antiseptický a protizápalovo. proti nadúvaniu.. 176. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: rojovník. 54. korigens.3 Vňať sa hodnotí podľa ON 86 6810 a ČsL 3 a základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % I. v rastlinách napadnutých hrdzou. P. karminatívnych. pre vňať je dávka 2 kávové lyžičky. Cholagol kvapky.8 Znak Zhnednutá droga Časti stoniek hrubšie ako 5 mm Vňať napadnutá hrdzou Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 Obsah silice najmenej šia silica (1-3 %).). 199. ktorý pôsobí zvonka ako prostriedok potlačujúci citlivosť nervových zakončení (vyvoláva pocit chladu). spazmolytikum. Detský čaj s rumančekom. Thé Salvat.5 mm Prítomné časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. izomentón. MEDUŇKA LÉKAŘSKÁ MEDOVKA LEKÁRSKA Melissa officinalis L. kloktadlá. Liečebný účinok drog spočíva 184 predovšetkým v silici a jej zložke . V silici je prítomný ešte celý rad zložiek (mentón. pretože u nich zapríčiňuje dusenie (známe sú aj otravy). Syntetické produkty však obsahujú viaceré stereoizoméry mentolu (napr. Rheumosin masť.1 %) — obsah mentolu. Inhalex solúcia. 236. V pazuchách horných listov sú paprasleny bielych kvetov. požitím mierne znehodnotenej stravy (1—2 g drogy na šálku — ČsL 4 uvádza jednotlivú dávku per os na zápar 1. Vnútorne sa jednorazovo dávkujú 2—4 kvapky. mentofurán je nežiadúci. Využívajú sa ako chuťové korigens (zubné pasty. 137. silicu aj Inahlol Pini roztok a Contraspan kvapky. cholagogum. 232. príp. horčiny. 148. anglicky: Balm.Na listovú drogu (Folium menthae piperitae) sa vzťahuje ČSN 86 6415: Akosť — najviac v % Znak Listý sfarbené ináč ako na materskej rastline Rozdrvené listy prechádzajúce na site okami s priemerom 2. neomentol s nepríjemným chuťovým vnemom). List i vňať mäty sú u nás zložkou mnohých oficinálnych čajovín (ČsL 3: vetrová — Species carminativae. Jednotlivá dávka je 0. pulegón a i. nesmie sa však ordinovať dojčatám a malým deťom. masti Borozan. 172. a to aromatických. 169. 83. Pernisan.5 g).5 III. Niektorými účinkami pripomínajú rumanček. Ungolen. 230. na obklady a i valeriánových. Hemoral. rusky: - Trváca bylina vysoká až 100 cm. ich glykozidy) a minerálne sob. 189. žalúdková — Species stomachicae) i priemyselne vyrábaných (Alvisan Neo. na okraji vrúbkovano pílkovité. ktorej zloženie sa počas vegetácie mení. Uplatňuje sa aj pri kolíkových a žlčníkových bolestiach.5 — 5 % ) . 28. apigenín.Species cholagogae. dražé Laxafel. 231. listy vajcovito srdcovité. Cutisan. 222. Stopangin solúcia i sprej. 177. ústne vody. 240.Tormentan. cineol. Species urologicae P. španielsky: Melisa común.5 14 12 0.05 g. 27. 3 2 1 1 0. Druh pochádza zo stredomorského pobrežia Blízkeho východu a z juho- . 201. francúzsky: Mélisse officinale. esterifikovaného mentolu a jasmonu zlepšuje čuchové (a chuťové) kvality drogy a naopak. 168. Zápary sú obľúbeným prostriedkom pri žalúdočných ťažkostiach vyvolaných napr. jeho estery (s kyselinou octovou alebo valérovou — nie menej ako 5 % ) . 41. Ga-Fo roztok. droga obsahuje ešte triesloviny (6 — 12 %). zvonka sa používa aj proti migréne. Species pectorales. 50 20 10 3 3 14 14 0. flavonoidy (o.7 II.4 ČsL4 10 5 3 4 1 12 12 2 0. Mäta tvorí zložku mnohých čajovín. 29. Hlavné indikácie drog sú: stomachikum. 210. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 x denne pred jedlom. i. karminatívum — koliky tráviaceho traktu a žlčových ciest. 188. 20 10 6 8 2 14 14 3 0.). ako aj masážneho roztoku Herbadent. 209. 213. 207. 151. 181. Silica sa uplatňuje podobne ako droga a tvorí ešte zložku ďalších prípravkov. 184. z iných monoterpénov). 233. jeho obsah je vysoký v drogách resp. mentol obsahujú dražé Boldochol I. Haemorisan masť. 206. 170. Plody sú tvrdky. Mentol má podobné použitie. na zvýšenie chuti do jedla a sú mierne antidiaroické — zastavujú hnačky. Mentol tvorí častú zložku protireumatických mazadiel i šnupacích mastí a používa sa proti svrbeniu. 154. 200. 241. Betulan. žuvačky a i. Javorina. 187. ČsL 4 aj žlčopudná . 174. 179. Osobitne dôležitý je účinok drogy na tvorbu a vylučovanie žlče. 10 5 3 4 1 14 12 2 0. (-)-mentón. 35. 110. potom jasmon (0. 94. rozkonárená. 155. stonka štvorhranná. Valofyt Neo.

pokrájané a dobre premiešané zložky necháme macerovať 7 dní. napr. ktorá je vyššia. denne 2 — 3 šálky. Pri zámene a falšovaní listovej. Mimoriadne dôležitú drogu tvorí vňať a list . tzv. Zámena je možná i za balotu čiernu — Ballota nigra L. karminatívum. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch.3 %. Zberajú sa takmer výhradne z pestovaných jedincov. chránená pred svetlom.010. D 1-0). turecká melisa. má obojstranne ochlpené listy. z terpénov ešte karyofylén. var. M. Užíva sa predovšetkým pri nervovo podmienených poruchách žalúdočného a črevného traktu. vňať: 1 polievková lyžica na šálku záparu) pôsobí ako sedatívum. Medovka kvitne v júni až auguste. husto chlpatá a podobná M. vždy na začiatku kvitnutia (jún—september).. jej zloženie závisí od pôvodu rastliny. Medovka je veľmi stará liečivá rastlina. Podobný kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. Karmelitánske kvapky možno pripraviť aj takto: medovkový list 50 g. Ďalšou vhodnou oblasťou sú choroby z nachladnutia a chrípkové ochorenia. cordifolia Pers.02 % ) . Materiál sa čo najrýchlejšie suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. Pestuje sa v záhradkách. kopijovitými a ostro pílkovitými. Ak sušíme umelým teplom. je drobivá a hnedne.Herba melissae (ČsL 4) a Folium melissae. Preslávila sa hlavne v tzv. S výrobou karmelitánského liehu sa začalo r. Možno ju preto uplatniť aj pri ľahších formách nespavosti. po 5 kvapiek citronelovej (medovkovej) a muškátovej silice. Droga sa ľahko zaparí. muškátový orech 10 g. Ďalšie druhy medov- ky . ktorá však má iný pach i tvar listov. Droga — Folium melissae podľa 185 . čistého liehu 100 g a vody 200 g. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé listy (dil. Včelám poskytuje hojnú pašu nektáru i peľu. najlepšie v plechovkách (najdlhšie 1 rok). Slúžila tiež ako korenina a prísada likérov. diaforetikum. citronelol a linalol.. citrónová kôra 20 g. vňať 0. Typické zložky tvorí aldehyd citronelal (cca 39 %) a citral (30 % ) . odlišuje sa zasa modrými kvetmi a dlhšími listami.05-0.Spiritus melissae compositus. Pri nedodržaní odporúčaného času zberu má droga nepríjemný (plošticový) pach. alkoholy geraniol. hirsuta Benth. plod koriandra 30 g. Pomer zosušenia vňate je asi 5 : 1.. stomachikum. ako v iných hluchavkovitých rastlinách. 1611 (parížski karmelitáni) a v uplynulých storočiach sa pokladal za univerzálny liek. pričom sa neobracia. potom horčiny. (takisto zväčša majú príjemnú vôňu. a to rovnakého typu. Najvýhodnejšie sa zberá v popoludňajších hodinách a za suchého počasia. Zápar z drogy (list: 1 kávová lyžička na šálku. vzrastu. po 2 kvapky škoricovej a klinčekovej silice.MEDOVKA LEKÁRSKA východnej Európy. sa pestujú len zriedkavo. ako nervínum a sedatívum.. má zvyčajne takýto pomer jednotlivých zložiek: 300 ml liehu. sliz a flavonoidy. potom sa tekutina scedí a uloží do menších dobre zatvorených fľaštičiek. Liečivý včelník moldavský — Dracocephalum moldavica L. kôra škorice 10 g. resp. alebo vhodne kombinovanú s inými drogami. v droge je aj do 5 % trieslovín. officinalis L. pri migréne a bolestivej menštruácii a pod. listu 6 : 1. Medovka obsahuje predovšetkým silicu (list 0. pri nespavosti a vegetatívnych dystóniách. Miestami aj splanieva. pestuje sa aj u nás. Medovkový lieh .. 100 ml vody.napr. vysokých 20—30 cm. z rodu čistec — Stachys L. ešte dnes propagovanom na Západe. ochlpenia a pod. a to buď samu. karmelitánskom liehu (Karmelitergeist). no pri mikroskopickom vyšetrení možno zistiť prítomnosť šťaveľanu vápenatého). nesmie teplota prekročiť 30-35 °C. Medovka spája v sebe účinky mäty a rumančeka so sedatívnym pôsobením. vňaťovej drogy prichádzajú do úvahy najmä zástupcovia čeľade hluchavkovitých rastlín.

242. medveszôlô. Podobný význam má aj druhové meno uvarursi. anglicky: Bearberry. — vôňovec z čeľade Poaceae. oficinálnu silicu ČsL 4. 77. s poliehavými a vystúpavými konárikmi. Rastie v horskom a vyššom stupni. 127.07 II. pestuje sa v parkoch. Silica sa niekedy získava z citrónového oplodia destiláciou cez medovkovú vňať a silica sa označuje ako Oleum melissae citrátům. prevažne s obsahom citronelalu (25-54 %) a geraniolu (16—45 % ) ./CsL 4 5 5 15/— 4 1 14/12 14/12 1. prenikla natrvalo do materia medica. rýchlo sa sušia na slnku. z Talianska.. winterianus Jowitt — tak ju označuje ČsL 4). 5 — 1 0. 74. maďarsky: Orvosi medvegerezd. chuť mierne zvieravá. lístky sa pri zložení velmi ľahko rozštiepia na dve polovice. poskytujúcu Oleum citronellae. Príbuzným druhom je brusnica obyčajná (Rhodococcus vitis-idaea (L. 57. (syn. 200.: C. stor. flexuosus (Nees et Steud. Má podobný pach ako citrónová silica — Oleum citri. . v mydlárstve a i. 142.) Avronin — syn.). Listy sa zdrhujú v apríli alebo v júni. nardus (L. Pach drogy je slabo aromatický.5 14 12 1 0. vňať tvorí tiež zložku koreninových zmesí. Vňať sa dáva do čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. talianski a francúzski lekári a v 18. rastliny obsahujú asi 186 0. Wats. Oleum citronellae tvorí u nás zložku oficinálnej vetrovej vody — Aqua carminativa. Vresovcovité — Ericaceae Ľudovo: hrôznik. Valofyt Neo (sedatívum. 234. Medvedica patrí v ČSSR k úplne chráneným rastlinám. Wats.05 MEDVEDICA LEKÁRSKA Arctostaphylos uva-ursi (L. tiež oficinálna v ČsL 4 (musí obsahovať najmenej 2. príp. balkánskych štátov alebo zo Škandinávie. 182. 8 3 3 2 14 14 1. Čajoviny č. V predaji je aj droga osobitne balená v 5 g záparových vreckách (označené ako medovka lekárska).2 % silice.3 % aldehydu citralu). Obchodná droga je z medvedice rastúcej divo v Španielsku (lepší druh).) Spreng. Eugastrin (stomachikum. V 13. Medovka obsahuje málo silice (Oleum melissae).: Vaccinium vitis-idaea L. 225.5 0. horká. francúzsky: Busserole. ale až v prvej polovici 17. 86. umelým teplom (pri 55 °C). Kvety sú ružové alebo biele.Na vňaťovú drogu (Herba melissae) sa vzťahuje ČSN 86 681 1 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky hrubšie ako 5 mm Časti drogy sfarbené ináč ako na rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej I. Striedavé listy sú kožovité. Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum.1 II.). a najmä na cintorínoch. 83. často destilovaných cez medovkovú vňať. hypotenzívum). 184. podobný brusnici. tropických tráv. Lemongrass-silicu poskytuje zasa C. 29. 199. 203. 204. cholagogum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). Ker vysoký 30—90 cm. 201. 51. mierne neurotonikum).) W. Vedecký názov rastliny pochádza z gréckeho arktos = medveď a stafylé = hrozno. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Konáriky sa často zakoreňujú. Ako cirkumpolárna rastlina bola medvedica na severe odjakživa ľudovým liečivom.) — jej listy nie sú celkom kožovité a na spodnej strane sú sivozelené. 206. Medvedicová droga sa niekedy falšuje listom krušpánu vždyzeleného — Buxus sempervirens L. Betulan (pomocná liečba pri ochoreniach močových ciest). Laponci radi konzumujú plody a listy používajú ako čierne farbivo.5 0. lebo múčnaté plody vraj s obľubou žerú medvede. silica sa podľa proveniencie označuje ako Oleum citronellae ceylanicae. tenké a na okraji drobnopílkovité. 202. zoskupené do riedkeho ovísajúceho strapca. 78. Listy čučoriedky obyčajnej sú väčšie. ktorá však nie je sieťovito pospájaná. Medovka má aj potravinárske a technické použitie (v likérnictve. ju uvádzajú anglické herbáre. s prevahou citralu (50-85 %). 240. Plod je červená kôstkovica. obrátenevajcovité. stále zelený. metabolikum. ktorá má vajcovité. stor. Najčastejšie ide o C. náhradka ruského čaju). španielsky: Uva de orso. preto sa používa silica s obsahom citrónelalu a geraniolu získaná z rôznych druhov rodu Cymbopogon Spreng. taliansky: Uva orsina. 35. toloknienka Nemecky: Echte Bärentraube. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. ju začali ordinovať španielski. 207. ktorý pochádza z južnej Európy.5 — 1. stor.) W.08 Listy sfarbené ináč ako na rastline a rozdrvené listy Zdrevnatené stonky Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej ČsL 2 tvorí zložku čajoviny Species Valerianae a výťažok z medovky je súčasťou priemyselne vyrábaného prípravku Passit (sedatívum). neskôr sladkastá. pri výrobe limonád. Podobná je i čučoriedka barinná (Vaccinium uliginosum L. Oleum citronellae javae. bledozelené. predovšetkým na horských lúkach a v riedkych kroviskách (najmä v zárastoch borievky). Má končisté vajcovité listy na hornej strane s vystúpenou žilnatinou. trochu širšie a väčšie listy na rube hnedobodkované.. rusky: MEDVĚDICE LÉKAŘSKÁ Listová droga — Folium melissae musí vyhovovať ČSN 86 6419: Znak Akosť — najviac v % I. 197.

105. Droga býva častou zložkou oficinálnych urologických. smú sa v lekárni vydávať a používať do čajovinových zmesí a na predpísané prípravky iba rezané listy (sito č. Droga nie je vhodná na dlhšie užívanie — môže dôjsť až k otravám hydrochinónom. taliansky: Moro nero. Morušovité — Moraceae Nemecky: Weisser Maulbeerbaum. Arbutín v organizme nie je neškodný. Pre docielenie alkalickej reakcie sa niekedy pridáva hydrogenuhličitan sodný (tzv. rusky: .5 10/12 4 1 7 II. MORUŠA ČIERNA M. M. niektorí autori pochybujú o jeho účinnosti.5 %) a v malom množstve iridoidnú substanciu monotropeín. Nemecky: Schwarzer Maulbeerbaum. flavonoidy (kvercitrín. I). Homeopatia pripravuje z čerstvých listov esenciu s podobnými účinkami a indikáciami ako alopatia. cholagogických. Listy striedavé. ďalej ester arbutínu s kyselinou galovou. 7/4 6 2 0. Aby sa glykozidy lepšie vylúhovali. maďarsky: Fekete (savanyú) eperfa. rusky: . španielsky: Moral camún. maďarsky: Fehér eperfa. 109. Droga je dezinficiens močových ciest — pôsobí iba pri alkalickej reakcii moču . Plody sú krátkostopkaté čiernofialové moruše. pomocná čajovina pri chorobách močových ciest. antireumatických alebo metabolických čajovín. čím sa zníži obsah trieslovín v prípravku. hyperosid pôsobí diureticky a flavonoidy dezinfekčné.nón. Pestujú ho na teplejších územiach v záhradách a pri komunikáciách. elagovú a chinovú). aj metylarbutín (až do 12 % . čierna: strom so sivým kmeňom a červenohnedými konármi. Podporuje napr. Samčie kvety majú zelenkasté okvetie. anglicky: Mulberrytree. 19. tvoria pazušné vajcovité nepravé klasy. biela: striedavé listy má nedele187 . MORUŠA BIELA ON 86 6414 a ČsL 4 stanovujú pre drogu tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah arbutínu — najmenej ČsL 4 a I. diuretických. Strom pochádza z Ázie. príp. mierne antiseptikum). samičie sú s voľnými brvitými okvetnými lístkami. myri- citrín. priemyselne vyrábaný prípravok s drogou je Species urologicae Planta (diuretikum. ich aglykón hydrochinón. francúzsky: Múrier noir. Čajoviny č. Kvety jednodomé alebo dvojdomé. MEDVEDICA LEKÁRSKA Medvedica obsahuje fenolový glykozid arbutín (hydrochinón-B-glukozid). Čs. vylučovanie cukru do moču (glykozúria) a poškodzuje pečeň.po resorpcii sa arbutín štiepi na antiseptický pôsobiaci hydrochi- MORUŠOVNÍK BÍLÝ Moms alba L. s nepočetnými lalokmi. 104. pridáva sa i do antidiabetických (pre predpokladaný obsah enkolínu).5 g (ČsL 4). 8 12 4 1 12 6 3 4 MORUŠOVNÍK ČERNÝ Moras nigra L. širokovajcovité. sóda bikarbóna). výhodnejší je však macerát za studena alebo zápar (1 kávová lyžička drogy na šálku). Zvyčajná dávka drogy na odvar je 1.ČsL 4 žiada minimálne 7 % ) . hyperosid — 1. triesloviny galového a elagového typu (15 — 20 % ) . galovú. tiež organické kyseliny (ursolovú. Droga sa používa aj vo veterinárstve.

dajú sa aj nakladať ako kompót). regulačné pôsobenie na hladinu krvného cukru a odporúčajú sa pri cukrovke i ochoreniach podžalúdkovej žľazy (pankreasu). stonky má ryhované a štetinaté. Antické Grécko pestovalo m. Ich zber sa robí v júli—auguste. rusky: MRKEV OBECNÁ Dvojročná bylina vysoká 30— 80 cm. ale nehojne. Druh bol importovaný z Ázie. 1923 je 1. ktorá sa pridávala do cesta. Palma. dlho pestovaná najmä v karpatskej oblasti (na Slovácku známa ako molperně).). MRKVA OBYČAJNÁ Daucus carota L. listy perovito zložené. severoamerického druhu. M. 800 g cukru a šťava z 1 citróna. biele až 22%). prípadne sa užíva 2—6 g prášku denne. triesloviny a prisudzuje sa im adstringentný účinok. Sú známe najmä z kultúrnej histórie starých Tadžikov. a to vo forme rozotieraného prípravku Teep.). ovocné kyseliny (citrónovú. Moruše sú známe od najstarších čias. dôležitá zložka nukleových kyselín). 1964). Sušia sa bežným spôsobom. ktorý má medovitú chuť. čiernej. Predmetom zberu na liečebné účely bývajú dnes iba plody — Fructus mori (júl—august). Na liečebné účely slúžia hlavne v južnej Európe (L. Častejšie sa listy využívajú v homeopatii. Šťava sa niekedy používa na farbenie vína a podľa Hagera (1930) pri bolestiach v krku.7-3. minerálne soli. dnes sa pestuje pre chutné plody. Oddávna sa používajú v liečiteľstve. jablčnú a i. rubra L. čiernej a červenej (M. francúzsky: Carotte commune. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Wilde Mohre. biela sa pestovala v Číne. Z listovej drogy sa pripravuje asi 5 % odvar (varí sa 3 minúty. Plody možno sušiť najlepšie umelým teplom. adenín (purínová báza. so zřetelnými pošvami. Obsahujú veľa uhličitanu vápenatého. Cod. ordinuje sa podobne ako alopatické prípravky. Biele plody sú vhodné na prípravu muštu. Pharm. z r. Farmaceutický možno moruše hodnotiť ako mierne laxans. gréckym meros = diel. V Strednej Ázii sa oddávna sušili a mleli na sladkú múku. Plody sú zelenkasté až biele alebo červenkasté moruše. glukózu. čiastka (vzhľadom na zložené plody). hoci nie sú náročné na pôdu. expektorans a zdroj na prípravu osviežujúceho sirupu bohatého na ovocné kyseliny (zvyčajná jednotlivá dávka podľa Brit. Moruše sa často pestujú v krovitom tvare a dlhoročným pestovaním sa vytvorili mnohé odrody. bielu i m. ktorý sa pripravuje z čerstvých listov. ktoré slúžili ako krmivo hodvábnika. Veľmi lahodný je morušový sirup — Sirupus mororum. pijú sa 2—3 šálky denne). Moruše sa u nás pestujú. Kvalitné je i morušové víno. pektíny a minerálne látky (do 1 % ) . horné skoro sediace.5 g sirupu). Dobre usušené sú trvanlivé a nahradzujú cukor. čiernu a plody boli v staroveku veľmi obľúbené. maďarsky: Sárgarépa murok. Pri chove húseníc listami čiernej moruše sa pradie hodváb prostrednej akosti. Pomenovanie moruše súvisí s latinským morus — príp. Možno z nich pripraviť šťavu (na liter šťavy asi 1/4 litra vody. Za surová je to chutné ovocie. Zriedkavejšie použitie majú listy (používajú sa najmä z m. Druhové označenie sa dáva podľa farby plodov. x tymaviensis Domin). čiernej). Plody obsahujú veľa sacharidov (9-10%. trnavská (M. asparagínovú aminokyselinu. taliansky: Carota. španielsky: Pastanaga. Pôvodne ho pestovali pre listy. anglicky: Wild Carrot. Pripisovali sa im narkotické i antitoxické účinky a slúžili aj na zlepšenie trávenia a na farbenie vína. Kvety . ktoré sa líšia najmä tvarom listov. je kríženec m. Moruše sa opeľujú vetrom.MORUŠA ČIERNA MORUŠA BIELA né až okrúhlastovajcovité alebo s niekoľkými nesúmernými lalokmi. Výhľadovou drevinou pre naše hospodárstvo by mohla byť m. ako potrava pre húsenice hodvábnika sú vhodnejšie listy bielej moruše. u nás kedysi 188 pestovaného alebo triploidná forma m.

na mokrých lúkách a rašelinách. počas kvitnutia rozostreté.MRKVA OBYČAJNÁ sú biele alebo žltkasté či ružovkasté. Variety s dlhým koreňom obsahujú v plodoch aj azarón. Mrkvu siali starí Rimania i Germáni. Na mnohých miestach rozsiahlej ríše tohto panovníka sa utvorili základy mrkvových kultúr.). Používanie dvojročných kultúrnych mrkiev možno odhadnúť asi na 5 000 rokov. v pobrežných kroviskách. ale i to. a to bez výškového obmedzenia. Osvedčuje sa vraj i pri zväčšených mandliach detí. napr. Korene sa vykopávajú z pestovaných variet vtedy. Mrkve i plodom sa experimentálne dokázal slabý protihlístový (vermifúgny) účinok.6 % silice s vysokým podielom seskviterpénov a terpénových alkoholov. na suchých pasienkoch. Plody majú korenistý pach a chutia horkasto a silno aromatický. Nektár sa roní z medových žliazok. aby sa ľahšie predalo. U nás rastie v lesnom plemene ako všeobecne rozšírená burina suchých stanovíšť so skalnatým i hlinitým substrátom. Významné množstvo sacharidov. Mrkvu zamieňali najmä s paštrnákom (Pastinaca sativa L. Aj naši slovanskí predkovia ju radi jedli. Pestuje sa v záhradách i na roliach. Polívka (Kvétena z r. provitamínu A i vitamínov B a C povýšili mrkvu na hodnotnú zeleninu. Koreň má ešte veľa pektínov (11 %) a minerálnych látok (najmä draslíka). Na liečebné účely sa nesušia. Droga: Radix dauci sativi. Mrkva kvitne asi v júni až septembri. Med z mrkvy má tmavožltú farbu. V liste je alkaloid pyrolidín. Cenil sa čo len trochu hrubší koreň. Mrkvová šťava i silica z nej pôsobia na svalovinu červov napred výslovne dráždivo a potom až ochromujúco. Na lepšie využitie provitamínu treba mrkvu čím jemnejšie postrúhať. V kultúrnom plemene má typický pomarančovočervený koreň. Materiál sa po vymlátení dosuší. ale sa spracúvajú čerstvé. pri dozrievaní plodov skrútené dovnútra. že na vidieku sa mrkvou farbí bledé maslo na žlto. Z prarodiča . aby ju hojne pestovali a nasledovali tak príklad kráľovských pestovateľov zeleniny. Z koreňa sa varí aj mrkvový cukrový sirup. brunšvícke alebo frankfurtské i ďalšie mrkvy a nám neveľmi známe obrovské zelenohlavé belgické či zlatožlté francúzske a iné. V Kapitulári Karola Velkeho sa odporúčalo poddaným. Pripravuje sa z nej aj liečivý karoténový výťažok. Podľa staršej anglickej literatúry údajne prináša úľavu aj pri rakovinových stavoch. Šťava — Succus dauci caroti recens expressus (zahustená: Roob dauci) je pomocným liekom pri rúpoch (oxyúriách) a škrkavkách (askaridoch) a výborným zdrojom provitamínu A. lúkach a vo svetlých lesoch. V Európe rastie divo a miestami je nenávidenou burinou. Až v kuchárskej knihe labužníka Apicia ju nachádzame medzi zeleninami. amsterdamské. kde sa pestuje vo väčšom množstve na semeno. bezkyslíkatý daucín a karotíny. Mrkva okrem toho obsahuje silicu neznámeho zloženia (koreň asi 0. keď sú dostatočne veľké a dužnaté (jún—október). Ako včelárska rastlina prichádza do úvahy všade. upraženú ako kávovú náhradku a šťavu ako anthelmintikum (najmä proti škŕkavkám). náklonnosti k polypom a ako adjuvačný prostriedok pri liečbe cukrovky (2 poháre šťavy denne).01 %). Kvet obsahuje veľa nektáru. Plody sú rebrovité a štetinaté nažky. Názvom daukos označovali grécki lekári rozličné zelerovité rastliny. usporiadané do okolíkov. ktoré ležia na dne kvetu. napr. ktorý osoží zraku (chráni pred šerosleposťou).slabého koreňa divej mrkvy — sa vypestovali známe karotky alebo dlhé. 189 . ktoré prispeli k ďalšiemu rozmachu pestovania mrkvy v neskoršom stredoveku a na začiatku novoveku. 1900) uvádza koreň mrkvy ako potravu pre ľudí i domáce zvieratá (v Anglicku ňou kŕmili najmä kone). Predmetom ojedinelého liečebného používania sú plody — Fructus dauci. zberané zrezávaním okolíkov krátko pred dozretím. no i na mokrých stanovištiach. V plodoch je do 1. vysoký obsah oranžového karoténu.

anglicky: Mexican Tea. alebo má odlíšiť rastlinu od blenu. Stonka priama. Pestovanie špenátu sa rozšírilo až v stredoveku (z Perzie). krajovo nazývaného zlý Henrich. lebo o jeho slávu sa postaral práve tento náboženský rád asi v 17. foliosum a Ch. Droga je obľúbená najmä v ľudovom liečiteľstve Talianska (L. listy striedavé. ktorý urobil veľa pre botaniku. jednoduchá. Plody niekedy tvoria zložku anthelmintických čajovín. Už v antike sa stretávame s konzumom zeleninovej stravy (podmieneným však iba pudové). celistvookrajové. Droga obsahuje saponíny. lebo sa navzájom veľmi podobajú. 1964). dobrom.ktorý s prídavkom sladového výťažku a pomarančovej alebo citrónovej šťavy je základom osviežujúcich a zdravých nápojov (u nás napr. francúzsky: Anserine ambroisie.Ch. Pomenovanie Chenopodium sme objasnili pri m. Na dedine rastie na ušliapanej pôde. Byľ priama. Dáva sa do súvislosti aj s „dobrým" francúzskym kráľom Henrichom IV. maďarsky: Paréj libatopp. botrys L. Koreň m.) je odvodené od gréckeho chén = hus a podion = nôžka. Jednoročná bylina vysoká 30— 60 cm. auricomum. Ojedinele sa ešte pestujú ako špenátové rastliny juhoeurópske mrlíky Ch. taliansky: Bono enrico. (Euphorbiaceae). kašli. rozkonárená. hemoroidoch ako emoliens. slizy. Heinrich. Mrlíky treba odlišovať od lobôd — druhov rodu Atriplex L. Pražené korene slúžia dodnes ako kávovina. ktorá sa jedávala zjari ako zelenina. taliansky: Té di Germania. druhové pomenovanie m. najmä dojčiat a rekonvalescentov. + Chenopodium ambrosioides L. Jej dietetické účinky sa využívajú pri črevných a žalúdočných poruchách. maďarsky: Jószagú libatopp (mirhafu). Oddávna sa ako liečivá rastlina pestuje vo vidieckych záhradách. a to pri bronchitídach.Chenopodiaceae Nemecky: Dorf-Gänsefuss. dobrý svojho času dokonca prenikol aj do zeleninárskych záhrad (Anglicko). rusky: Trváca bylina vysoká 80—110 cm. španielsky: Buen enrique. Listy podlhovasté až kopijovité. Mrlíkovité . Aromatický m.Ch. voňavého pochádza z gréčtiny: ambrossii + eides = podobný ambrózii (rastlina svojou vôňou pripomína ambróziu). Klbkaté súkvetia i listy sú husto pokryté žliazkami. Starí Gréci a Rimania jedávali mladé žihľavy a iné rastliny. Pochádza z tropickej Ameriky. Pre obsah pektínov mrkva slúži na úpravu stolice pri hnačke. Loboda záhradná — Atriplex hortensis L. Druh sa u nás aklimatizoval. stopkaté. Mladé listy nahrádzali špenát a mladé výhonky zasa špargľu. španielsky: Hierba hormiguera. ktoré majú vždy jednodomé rovnotvárne kvety a plody zatvorené do zveličených kroviek. dobrého. Pre obsah železa tam slúži aj ako liek pri anémii a niektorých krvných ochoreniach. hoci to nie je práve najlepšia náhradka za špenát. ako sa volali dobrí škriatkovia starých Germánov. na hornom Pohroní) zamieňala s mrlíkom dobrým pri zbere špenátových rastlín. Plody sú nažky. často červenkastá. Palma. Bylina je dôsledným sprievodcom ľudských sídlisk od nížin až po horské stupne. železo. Ich systematika je pre začiatočníka ťažká. Rozlišujú sa hlavne podľa výzoru listov. ešte i dnes miestami používané. plytkolaločnaté. vňať počas kvitnutia byliny (máj až august). Najväčšie množstvá mrkvy sa zužitkúvajú v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. Obe drogy sa označovali aj ako Radix seu Herba lapathi unctuosi. Z drog sa pripravuje asi 5 % zápar. rusky: MERLÍK VONNÝ MRLÍK VOŇAVÝ Vedecké pomenovanie mrlíkov (Chenopodium L. Mrlík doviezli do Európy z Mexika ako liečivú rastlinu pod názvom jezuitský čaj. či od neveľmi chutnej bažanky trvácej — Mercurialis perennis L. Výhľadovou špenátovou zeleninou u nás môže byť aj austrálsky mrlík zlatolistý . francúzsky: Bon-Henri. strapcový . niekedy sa nachádza ako nežiadúca prímes vo vňaťovej droge prietržníkov (Herba herniariae).. Do čeľade mrlíkovitých z najznámejších rastlín patrí špenát a cukrová repa. pôvodom z južnej Európy. riedko zúbkaté i celistvookrajové. (lebeda zahradní) sa u nás miestami (napr. anglicky: Good King Henry. Druhové pomenovanie odvodzuje Grimm z mena Henrich. Ľudové liečiteľstvo u nás dodnes nezabudlo na spomínané indikácie. Plody sú nažky. u nás roztrúsené splanený. Koreň sa zberá zjari alebo v jeseni. Mrlíkovité — Chenopodiaceae Nemecky: Tee-Gänsefuss. dobrého slúžil neskoršie proti tuberkulóze a vňať ako purgans a zvonka na rany.. odkiaľ prechodne preniká do okolitých porastov. capitatum. triesloviny a minerálne soli. Najbohatší z čeľade je práve rod mrlíkov (asi 40 druhov). Sušia sa za bežných podmienok (koreň možno sušiť aj na slnku). 190 medzi nimi aj mladé listy m. Užívajú sa 2—3 šálky denne. Minerálne látky (najmä draslík) pôsobia mierne močopudne. MERLÍK VŠEDOBR MRLÍK DOBRÝ MRLÍK DOBRÝ Chenopodium bonus-henricus L. Karotela). M. V ľudovom liečiteľstve sa uplatňuje mrlíkový koreň — Radix boni-henrici. Kvety v stopkovitej metline klbiek na konci byli.. ktoré sa podľa bobuľovitých červených plodstiev ľudovo nazývajú aj jahodový špenát (v ich kvetných klbkách dužnatie a červenie okvetie). Obsahové látky sú neveľmi preskúmané. . odporúča sa aj ako pomocný prostriedok pri tuberkulóze. vzhľadom na tvar listov niektorých druhov. Kedysi sa zriedka používala aj vňať — Herba boni-henrici.

V niektorých krajoch sa dokonca na liečebné účely pestoval.25 II. okrem toho napr. Strata na hmotnosti je asi 70 %. stimulans. V ťažších prípadoch môže dôjsť aj k ochrnutiu dýchacieho centra. j. ktorý sa pestuje hlavne v USA. Keďže rastlina vytvára rozličné chromozómové rasy. 1940 používaná ako oficinálny osviežujúci a žalúdočné stimulačný prostriedok.3 %). protihlístový. Mrlík je jedným z najstarších surogátov za čínsky či ruský čaj. ktoré sa morfologicky iba nepatrne líšia. silica európskeho pôvodu sa jej nevyrovná. Oproti iným vňatiam schne pomaly. Mrlík voňavý sa hojne pestuje v strednej Európe. t. aj p-cymén a α-terpinén.15 okrem použitia drogy proti črevným parazitom ju užíva na úpravu nepravidelnej menštruácie.stor. 3 2 0. paréza (čiastočná obrna). — m. voňavý obsahuje najmä silicu (až 0. Vňať sa užíva zriedka — je anthelmintikum. Silica obsahuje veľa askaridolu (60—65 %). dávka je pol kávovej lyžičky na šálku záparu. Ordinoval sa aj v prášku a robila sa z neho známa tinktúra (Tinctura Botryos mexicanae). astme. V terapii — predovšetkým v Amerike. hexaploidné i oktoploidné variety. 6 5 1 13 19 0. Výťažnosť býva asi 0. Droga i silica prichádza do obchodu skoro výhradne z USA. únava. potom cymol a ďalšie terpény. ktorý sa získava destiláciou vodnou parou z odkvitnutých plodových konárikov severoamerickej rastliny Ch.5 13 16 0. anthelminthicum L. gáfrovitú chuť. najmä silice. Materiál sa suší v tenkých vrstvách oddelene ako silicová rastlina.). Treba ho pokladať za jedovatý. Vo svojej mexickej a brazílskej domovine je známy aj ako vermifúgum (proti vnútorným črevným parazitom). závraty. po jej preskúmaní sa našli diploidné. 191 . kde sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať.0 %. a to dva-tri razy do roka (jún-september). v Rakúsku ešte r. hlavne v USA (Chenopodium anthelminthicum L. Príznaky otravy z predávkova- MRLÍK VOŇAVÝ nia. niekedy na podporu trávenia. sa uplatňuje buď silica. Odrezávajú sa len kvetonosné bylinné časti. Ľudové liečiteľstvo Južnej Ameriky Vňaťová droga (Herba chenopodii) sa kontroluje podľa ČSN 86 6820: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. teplotou do 35 °C v tieni. droga obsahuje aj saponíny. niekedy i kŕče a poruchy sluchu (hučanie v ušiach). Oktoploidná varieta sa ešte dnes terapeuticky hojne využíva. v ktorej sa nachádza peroxidický monocyklický monoterpén askaridol. zriedkavo používaná droga pochádza z kultivovaných rastlín.2-2. Zberá sa kvitnúca vňať — Herba chenopodii. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch — ľahko vlhne. tetraploidné. antiastmatikum a emenagogum (zneužíval sa i abortívne). Občas ho možno obracať a pritom vyradiť zle zafarbené listy. nauzea. M. aj ako tonikum. nervových slabostiach a pri ochrnutí po porážke. Ako plnohodnotné anthelmintikum sa užíva Oleum chenopodii anthelminthici. V Európe sa ešte cenila aj pri angine pectoris. príp. Je však prudko účinná a bez rady lekára sa nesmie užívať. sú motorický nepokoj. Ako oficinálna je v homeopatickom liekopise. Má príjemný korenistý pach a ostrú.

O mydle na umývanie hovoril až lekár Galenus. anglicky: Soapwort. Drogu Radix saponariae albae tvoria druhy rodu gypsomilka — Gypsophila L. piperazínového typu). smradľavého (Ch. Tvorí surovinu pre alkoholové výťažky a rozotierané prípravky Teep. Rastie aj v pobrežných húšťavách a na vlhkých pieskoch. najmä denných motý- Na koreňovú drogu — Radix saponariae sa vzťahuje ČSN 86 7027: Akosť — najviac v % Znak Zvyšky nadzemných častí rastlín Zle očistené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Hippokratovo strouthion možno chápať ako rozličné druhy južných gypsomiliek. Iné druhy klinčekovitých rastlín majú podzemky s korkom sivej. Kvety biele alebo ružové.). rusky: Trváca bylina vysoká až 80 cm. elipsovité. V homeopatii má širšie uplatnenie čerstvá kvitnúca vňať m. pre dávne používanie pri praní. sódu. že koreň rozmiešaný vo vode veľmi pení. piesok a z rastlinných surovín akési otruby z vlčieho bôbu. vulvaria L. kôra mimoriadne vláknitá a drevo biele. prípadne odtučňovali nespracovanú vlnu. len hore rozkonárené. MYDLICE LÉKAŘSKÁ MYDLICA LEKÁRSKA Saponaria officinalis L. proti kŕčom (spazmolytikum) a i. 4 3 1 1 13 7 II. (pozri gypsomilka metlinatá). a najmä preto. Druhový názov officinalis = latinsky lekárenský. stonky priame. ktorá obsahuje účinný. maďarsky: Tajtékzó szappanfú. keď ešte nebolo známe mydlo — prali nimi. Vedecké označenie mydlice vzniklo z latinského sapo = mydlo. ale tiež ako koreň mydlice. zoskupené vo vrcholíkových súkvetiach. výrazne páchnúci trimetylamín. Pri zámenách sa stretávame s prímesami mliečnika chvojkovitého (Tithymalus cyparissias (L. Gréci pokladali koreň MYDLICA LEKÁRSKA za oficinálny. Plnokveté formy mydlice vysádzané v záhradkách na okrasu do drogy nepatria. taliansky: Saponaria. Jeho korene sú však veľmi tenké. Mydlica sa opeľuje podobne ako väčšina zástupcov čeľade: prostredníctvom hmyzu. Gypsomilky i mydlica im robili dobré služby v dobe. V staroveku si mydlicu cenili skôr liečebne ako technicky. Obidva druhy sa za mladi veľmi podobajú.). hlístam a aj pásomniciam. Pre pomerne veľkú jedovatosť silice i askaridolu je uplatnenie zriedkavé. Plody sú vajcovité tobolky. španielsky: Saponaria. aplikované na podporu menštruácie (emenagogum).alebo čistý askaridol. Ordinovali ju pri lepre. keď sa z akýchkoľvek príčin nedajú ordinovať moderné syntetické liečivá (napr. lišajoch a vredoch. hnedastej alebo žltkastej farby. Používa sa iba vtedy. zvané lomentum. ktoré všeobecne vytlačili z používania rastlinné anthelmintiká. ale na umývanie používali po- taš. a to proti škrkavkám. na povrchu hnedé. mydlička Nemecky: Echtes Seifenkraut. Druh uprednostňuje mokré a vlhké lužné a lúčne pôdy. celistvookrajové. Rastlinu nachádzame už u starovekých arabských lekárov. Klinčekovité — Dianthaceae (Silenkovité — Silanaceae) Ľudovo: mačacie mydlo. francúzsky: Saponaire.) Scop. 8 6 2 2 13 10 192 . Listy protistojné. Antika mala síce už priam luxusné kúpele a ľudia sa kúpali veľmi často.

Často sa pestuje pre okrasu. Po rýchlom a krátkom omytí (pozor: saponíny sa vodou vyplavujú!) a zbavení nadzemných častí sa suší na vzdušnom mieste. ale aj na liečebné účely — rozličné chemické rasy. Uprednostňuje pôdy s vysokým obsahom mangánu. na slnku. Rastie predovšetkým v západnej Európe. Pevné miesto získal v liečiteľstve po skúmaní anglickým lekárom Witheringom. kyslé bidesmozidy. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. francúzsky: Digitale pourpure. Oddávna bol známy v írskom liečiteľstve. čo sa robí odrezávaním nadzemných častí na začiatku kvitnutia (jún—júl). 1785 vydal spis o náprstníku a jeho uplatnení v terapii srdcových chorôb. ba aj reumatizme a kĺbových ťažkostiach. Koreň mydlice má široké technické uplatnenie. 67. napr. ktorý r. Pomenovanie náprstníka pochádza z latinského digitus = prst. Ordinoval sa od 5. a to z rastlín 2—3 ročných. vnútri s tmavými červenými skvrnami. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru a užíva sa po lyžiciach. Dávka na deň je odvar z 10 g drogy na 200 ml vody alebo 1 lyžička práškového koreňa na pohár studenej vody. Krtičníkovité . kostrou. V homeopatii sa z koreňa pripravuje tinktúra. jej listy sú sediace. bez obracania. pre vzhľad kvetnej koruny. kým neskrehnú všetky byle. kvety s rúrkovito zvonkovitou korunou bledočervenej farby. riedkych lesoch a na rúbaniskách vo výške 500-1 500 m n. sa vykopáva buď v jeseni (október — november). Suší sa jednotlivo rozložená. neskôr sladko-horko až nepríjemne škrabľavo. hemolytický index drogy je asi 1 200 až 1 800 (2 000). Slúži na pranie jemných tkanín (nerozkladá farby). krčných a kožných ochoreniach. potom aj ako metabolikum pri niektorých kožných ochoreniach. Vňať sa liečebne využíva zväčša ako expektorans. ktorá sa indikuje pri ochoreniach z nachladnutia a niektorých stavoch depresie. príp. pri rozličných komplikáciách v šestonedelí. španielsky: Digital. digitale = náprstok. s triterpénovým jadrom. druhové označenie vyjadruje farbu kvetu. prízemná ružica vajcovitých listov je zúžená na báze do krídlatej listovej stopky. Koreň . depuratívum a pre protizapalove pôsobenie sa uplatňuje príležitostne pri zápaloch mandlí. že saponínové drogy sú na dlhší čas užívania nevhodné.5 — 5 % ) . B. saponíny sa môžu vstrebávať. plynule prechádzajú do súkvetia — jednostranného strapca. Drogu možno použiť ako metabolikum. NÁPRSTNÍK ČERVENÝ NÁPRSTNÍK ČERVENÝ + Digitalis purpurea L. Zber listov — Folium digitalis pur193 . výťažok je dobré sekretolytikum. Droga nemá pach. alebo skoro zjari (marec). Druh rastie v kroviskách. ktoré majú spoločne sapogenín gypsogenín.Radix saponariae rubrae. Čajovina č. Stonka vyrastá v druhom roku. C a D. čím vyvolávajú nepríjemné vedľajšie účinky. Obsahovými látkami drogy sú predovšetkým saponíny (asi 2. Niekedy sa zberá vňať . maďarsky: Piros gyuszúvirág. rusky: NÁPRSTNÍK ČERVENÝ Dvojročná bylina vysoká 30— 120 cm. maceruje sa 8 h a po scedení počas dňa vypije. umelým teplom (do 70 °C). chutí sprvu sladkasto. Koreň rastliny má predovšetkým expektoračné účinky a slabšie diuretické. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Usušené korene sú krehké. na vzdušnom mieste. taliansky: Digitale.Herba saponariae rubrae. s prevahou kardenolidov A-skupiny a pod.Scrophulariaceae Nemecky: Roter Fingerhut. stor. resp.ľov. Plody sú tobolky. anglicky: Foxglove. furunkulóze. ktoré hľadajú na dne kvetov medovinu. m. kopijovité. pozostávajúce prevažne zo saponasidov A. Antické Grécko a Rím náprstník nepoznali. Izolované saponíny (predovšetkým však z gypsomiliek) tvoria niekedy zložku expektoračných prípravkov. ďalej do zubných pást i práškov a pod. Treba však upozorniť.

zlyhávanie) a odstraňovanie v tele nahromadenej vody touto nedostatočnou činnosťou (druhotné močopudné účinky). žltačke. Listy v prízemnej ružici i stonkové sú kopijovité. červeného (digitoxín. ktoré sa užívajú pri astme. Hromadne vyrábané prípravky s obsahom čistých glykozidov majú dnes významné miesto v terapii.Droga — Folium digitalis purpureae — podlieha požiadavkám ČSN 86 6410: Znak Zhnednuté listy Rozdrvené listy Iné časti materskej rastliny Minerálne prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCL Najviac v % 1 2 2 0. digipurpinín — (asi 1 %). Zrezávajú sa po oschnutí rosy. pričom niektoré sú špeciálne iba pre digitalisové glykozidy (digitoxóza. pri prvých príznakoch je nutné liečbu prerušiť. Odštiepením cukru (jednej molekuly glukózy) vznikajú sekundárne glykozidy. prítomné sú aj flavóny (luteolín. Krtičníkovité — Scrophulariaceae Nemecky: Wolliger Fingerhut. resp. ktoré ľahko odštepujú z glykozidovej väzby molekuly glukózy. digitalóza).5 10 4 pureae sa robí v prvom roku rastliny zvyčajne v auguste. Najčastejšie nežiadúce príznaky sú nevoľnosť. druhové meno je z latinského lanatus = vlnatý. rusky: (druh sa neuvádza v európskej časti ZSSR) NÁPRSTNÍK VLNATÝ Rastlina sa podobá na n. digoxigenín. V liečebnom použití musí mať droga biologicky presne stanovenú účinnosť (podľa ČsL 2 sa list označuje ako titrovaný). pomer zosušenia je asi4 — 5 : 1. aj molekulu kyseliny octovej viazanú na jeden z cukrov. gitaloxigenín a diginatigenín). že listy n.saponíny — spirostanolové glykozidy (digitonín. Rastlina našla liečebné uplatnenie iba v novšej dobe. červeného majú 3 — 5 x vyššiu účinnosť na insuficientné srdce a odvtedy jej význam stúpa. Listová droga sa dosť podobá listom skorocelu. i digoxín). maďarsky: Gypjas gyuszúvirág. Okrem iného majú silné diuretické účinky.5 % digitoxínu. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . gitonín. zápale dvanástnika. za suchého počasia a v poludňajších hodinách. Sekundárne glykozidy možno chemicky previesť na glykozidy n. Preto sa treba presne pridržiavať návodov na spracovanie: listy sa zberajú v septembri—októbri (podľa obdobia výsevu) z jednoročných rastlín (iba prízemná ružica). Hlavné obsahové látky sú srdcové glykozidy — lanatozidy A—E. nemá pach a chutí horkasto. taliansky: Digitale lanosa. Dafer a Lasch v 30-tych rokoch nášho storočia dokázali. v druhom roku počas kvitnutia (jún—august). ale aj injekčné (parenterálne). droga je teda kardiotonikum — užíva sa pri srdcovej insuficiencii všetkých druhov. vlnatého v porovnaní s listami n. červený. Pôvod vedeckého pomenovania sme uviedli pri n. lebo inak nastáva enzýmový alebo tepelný rozklad účinných glykozidov.40 % ) .3 % kardenolidov (Ph. Suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na tienistom mieste. Zber možno robiť aj viac ráz do roka. očných zápaloch a poruchách videnia. zoskupené v hustom klase. gitoxigenínom a gitaloxigenínom. Hlavné glykozidy sú purpureaglykozid A (aglykón digitoxigenín) a purpureaglykozid B (aglykón gitoxigenín). Používajú sa čisté látky a ich deriváty. Materiál sa suší umelým teplom (40—60 °C). teda ústami. Ďalšími obsahovými látkami drogy sú enzýmy. gitoxín. Pri všetkých náprstníkových prípravkoch je nebezpečenstvo kumulácie (hromadenia v organizme) a predávkovania. nákup pre potreby farmaceutického priemyslu pochádza výhradne z pestovaných druhov. List má obsahovať minimálne 0. U nás sa pestuje v kultúrach. List je tmavozelený. Digitoxín tvorí aj zložku práškov Felsol. vlnatý sa v súčasnosti používa podobne ako n. digitaloín. pôvodne ukladané v rastline ako prvotné glykozidy. pregnanové glykozidy. španielsky: Digital lanosa. má však holé stonky a rub listov. ale aj pri gastritíde. červeného 194 patrí aj menej dôležitý odorozid H. francúzsky: Digitale laineuse. naj- . ktoré na rozdiel od glykozidov n. nauzea a dyspesia. pričom sa menia na sekundárne glykozidy digitoxín a gitoxín. sprevádzajú ich glykozidy neúčinné na srdce (digitanolové a pregnanové glykozidy. digitalinum verum a strospezid. tigonín — zlepšujú resorpciu účinných glykozidov). anglicky: Woolly Foxglove. K terapeutickým glykozidom n. Vylúčením cukrov a kyseliny octovej sa vytvárajú už liečebne neúčinné aglykóny (geníny glykozidov . materiál treba urýchlene dodať nákupni. vlnatého. Keďže n. najlepšie pri umelom teple teplotou medzi 6070 °C. ktoré stimulujú (dávajú popud) bradykardiu (spomalenie srdcovej činnosti). gitoxigenín. ktoré sa nahradzujú účinnými princípmi n. Eur. Droga obsahuje vyše 30 druhov jedovatých a veľmi labilných srdcových glykozidov (v priemere asi 0. červeného obsahujú okrem špecifických cukrov (troch molekúl digitoxózy). počet cukrových jednotiek v glykozidovej väzbe je 1—5. cholín a acetylcholín. Kvety má hnedobiele. ak treba dosiahnuť rýchlejší účinok a keď sa nevyžaduje dlhšie pôsobenie. Listy obsahujú vyše 60 druhov mimoriadne nestálych srdcových glykozidov. napr. jeho zámeny pri zbere prakticky neprichádzajú do úvahy. Z čerstvých listov zberaných na začiatku kvitnutia sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. Pri aplikácii náprstníkových prípravkov treba sa vyhýbať podávaniu liekov s obsahom vápnika.digitoxigenín. kardenolidové digilanidy (cca 1 %). hlavne bradykardii (spomalená srdcová činnosť) a stenokardii (nedokrvenosť srdcového svalu). Hlavná indikačná oblasť je srdcová hypertrofia (zväčšenie) s insuficienciou (nedostatočná činnosť. červený. NÁPRSTNÍK VLNATY + Digitalis lanata Ehrh.15-0. Rastlina pochádza z Balkánu (podľa niektorých prameňov zo severného Maďarska). Látky účinkujúce na srdce tvorí glykozidová zmes s aglykónmi digitoxigenínom. D 4) s podobným použitím ako prípravky v alopatii. vlnatý je u nás vo voľnej prírode ojedinelý. indikujú sa per os. III). sliz (mierni dráždenie) a ďalšie látky (výskum ešte nie je uzatvorený). Dáva sa mu však prednosť vtedy. červenom. Ich štiepenie (hydrolýza) nastáva už pri zbere. saponínové glykozidy. V terapii sa používajú v súčasnosti iba čisté látky a ich deriváty. luteolín-7glukozid). Wokes. Nemecký liekopis žiada nastavenie normovaného listu na obsah 0. N.

Ružovité . Nátržníky dostali svoje meno Potentilla podľa toho. Listy nepárnoperovito zložené z hlboko pílkovitých. — n. strieborný — P. kde sedávajú husi). Z iných druhov náprstníka sa v zahraničí priemyselne spracúva aj n. Digoxin SPOFA (injekcie. najmä na pasienkoch pre husi. n. francúzsky: Anserine. s listami dlaňovito zloženými z 5 — 1 úzkych. kanársky (kultivuje sa v Polsku). husie kvietko.. Digitoxin SPOFA (dražé). taliansky: Anserina. pre účely veterinárne). Pre bohaté olistenie býľ bylín sa zber dá dobre robiť kosákom „pod rukou" i voľne 195 . Vyhľadávajú ho najmä včely a osy. rusky: MOCHNA HUSÍ („STŘÍBRNÍK") mä v skupine kardiotoník (lieky na posilnenie srdcového svalu) a v priemyselne vyrábaných prípravkoch sú srdcové glykozidy stabilizované v presne známom množstve. Digoxin SPOFA (tablety. grandiflora Mill. že niektorým druhom sa pripisovali znamenité liečivé vlastnosti (z latinského potens = mocný). Plody sú nažky. Príbuzný a veľmi podobný n. sediacich. pazušné. návesníček. žltý (D. micrantha L.1 35 % Trváca bylina s hrubým rozkonáreným podzemkom. kvapky). Ako všetky nátržníky. často aj na mierne slaných. anglicky: Silverweed. z našich prípravkov sú to: Acedigal (kvapky. veľkokvetý (D.Rosaceae Ľudovo: husia nôžka. Druhové anserina je z anser = hus (rastlina často rastie tam. Poskytuje im dostatok peľu i medoviny. námožníček. španielsky: Argentina.NÁPRSTNÍK VLNATÝ jekcie. in- Na listovu drogu — Folium digitalis lanatae — sa vztahuje ON 86 6434: Znak Ináč sfarbené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Celkový obsah lanatozidov — najmenej z toho lanatozidu C — najmenej Akosť — najviac v % I. Je to trváca trsovitá bylina vysoká 10— 40 cm. tak aj n. tablety. Do palety fytoterapeuticky účinných nátržníkov možno zaradiť aj n. husie mydlo. D. mochna lesklá. (rastie najmä v Taliansku) a D. ferruginea L. čiarkovitých. husí opeľuje hmyz. thapsi L. čapíky.) — obidva rastú aj u nás. Rastie v blízkosti sídlisk na mierne vlhkých pôdach s vysokým obsahom dusíka. obrátene vajcovitých až kopijovitých lístkov. maďarsky: Liba pimpó. na rube bieloplstnatých lístkov. na dlhých stopkách s priemerom 1-2 cm.) je rovnako hojný na podobných stanovištiach. D. kačičky.). 3 2 2 11 10 4 0. 6 4 4 11 12 6 0. injekcie). Lanatosid C SPOFA (dražé. označovaná aj ako Herba argentinae. strieborník Nemecky: Gänsefingerkraut. zakoreňujúca. injekcie). z menej známych je to napr.2 25 % II. argentea L. NÁTRŽNÍK HUSÍ Potentilla anserina L. s dlhostopkatými listami rozdelenými na päť lístkov predĺžené obrátene vajcovitého tvaru. lutea L. Ostatné nátržníky sa líšia hlavne zložením listov. plazivý (Potentilla reptans L. (španielske druhy). Kvety žlté. vysoká 15—50 cm. D. Felsol prášok (antiastmatikum). päťpočetné.Herba anserinae. canariensis L. Predmetom zberu i nákupu býva vňať . husičky. Byľ poliehavá.

aj cholín a mastné kyseliny. 223. na rúbaniskách atď. v lesných zárastoch. Vykopáva sa skoro zjari (marec) alebo neskôr v jeseni (október). Dávkuje sa 1 kávová lyžička na pohár záparu a pije sa 2—3 x denne. prietržník. 34. Mladá vňať slúži niekedy v domácnosti ako zelenina. 221. kým ostatné (neplazivé) druhy nátržníkov po päť. vzpriamený. Droga nemá chuť ani pach. N. rovný . Na vňaťovú drogu — Herba anserinae — sa vzťahuje ČSN 86 6818: Akosť — najviac v % Znak Iné a ináč sfarbené časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. D 1 až 0). 6 3 1 12 10 II. vystúpavá až vzpriamená. 32. francúzsky: Tormentille. Hlavná obsahová látka drog je termolabilná. Uplatňuje sa predovšetkým pri menštruačných kolikách. MOCHNA NÁTRŽNÍK ručne. maďarsky: Vérontó fú. 229. Kvety žlté. N. Sušenie trvá dlhšie.tiež vitamín C a minerálne látky. španielsky: Tormentila. Vňať je náchylná na zaparenie pri zbere i sušení. na dlhých a tenkých stopkách. Na kúpele a vonkajšie upotrebenie sa dávka drogy zvýši (1 lyžica na pohár). 36. 35. nátržník. Pomer zoschnutia 3 : 1 . 10 6 2 12 14 NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ Potentilla erecta (L. 3-5-početné. 37. robí sa tak na výslovnú objednávku. Plody sú nažky. že je Vysokohodnotný prostriedok tíšiaci kŕčovité bolesti bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. potom pol hodiny vylúhovať. 29. lebo podzemok je dosť hrubý. Byľ poliehavá. rusky: .. Druh nie je prieberčivý. bolestiach zubov. zvonka na kloktanie. mochna lesná. kolíkových bolestiach žalúdka i čriev a podobných poruchách (pri meteorizme). tormentol. taliansky: Tormentilla. Čajoviny č. Vedľajšie účinky sa nepozorovali ani po dlhšom užívaní. Zriedkakedy sa žiada zberať iba podzemok . strieborný sa užíva ináč: 1 polievková lyžica vňate sa namočí do pohára studenej vody. horčiny.P. Možnosť zámeny s inými druhmi rodu je však aj tak . chemicky nie celkom preskúmaná. Pre náchylnosť na zaparenie treba materiál vždy dobre našuchoriť. i. lístky hrubozúbkaté. na zapálené a krvácajúce rany a pod. nie vyše 40 °C). Viaže sa na kremičité pôdy. sedmílist. recta L. Dajú sa aplikovať ako adstringens. pri bolestiach v ústnej dutine. takže ju možno i obracať.NÁTRŽNÍK HUSÍ Užíva sa pri hnačkách. s nápadne hrubým uzlovitým podzemkom. anglicky: Common Tormentíl.) Räuschel Ružovité — Rosaceae Ľudovo: červienkový koreň. 30. Príbuzný n. Pri sušení sa však nedrobí. listy dlaňovito zložené. 159. má v kvetoch iba po štyri korunné lupienky. vyrastajú z pazúch listov. na omývanie i obklady. Vňať i podzemok sú trieslovinovou drogou s podobnými účinkami. žalúdočných a črevných kataroch. rozkonárená. Liečebný efekt sa prejaví po 4—5 dňoch užívania. Znáša nízku aj vysokú pôdnu vlhkosť. ako má n. Schne rýchlo. Suší sa v tieni prirodzeným teplom (ak umelým. zahreje sa a nechá vrieť 2 minúty. 233. v droge je najviacej katechínových trieslovín (6-10 %). Trváca bylina vysoká 10—30 cm. V homeopatii sa z kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. 90. vnútornom krvácaní. s priemerom iba 5-12 mm. Prieskumy dokázali. Možno ho dochutiť cukrom. Nachádzame ho vo všetkých pásmach našich zemepisných šírok na lúkach. flavonoidy a sliz. Vlastný zber vňate sa robí počas kvitnutia (máj-august) z nezašpinených jedincov. Vlažný odvar sa pije 2—3 x denne. Po očistení 196 sa umyje a suší podobne ako vňať. zápaloch v ústach. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . husí má výrazný spazmolytický účinok pri bolestivej a dlhotrvajúcej menštruácii. antiflogistikum a mierne spazmolytikum.Radix (Rhizoma) anserinae seu Radix (Rhizoma) argentinae. zelených. v podzemku o. sedmizámková zelina Nemecky: Hohes Fingerkraut.

drobné korienky (možno to robiť až doma).) a tmavá droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Akosť — najviac v % I. Dávkuje sa 1/2 kávovej lyžičky na šálku odvaru 2—4x denne. ďalej glykozid tormentilín i tormentol a stopy silice.5 12 Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej . Majú nenápadný pach a veľmi zvieravú chuť. Z včelárskeho hľadiska sa rastlina veľmi cení pre obsah medoviny a značné množstvá peľu. proti ktorým sa droga oddávna používala. na popraskané ruky alebo pery. ako kloktadlo pri zápaloch hrdla a pod. Prášok z podzemka sa niekedy dával aj do zubných práškov (a dáva sa opäť aj dnes). Zber je potrebné robiť po dohovore s nákupňou. ba potvrdilo sa. ktorá spolu s ČsL 4 má tieto základné znaky: Znak Iné časti materskej rastliny ako podzemok (korene a pod. výluh sa zleje a zvyšok drogy sa preleje vrelou vodou. Skladuje sa v uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. Trieslovinový komplex pôsobí antibakteriálne. vylúhuje sa 8 h. 8 2 3 14 ČsL 4 8 1 1. Vykopávajú sa opatrne (najlepšie špeciálnymi trojprstovými motyčkami. Pri silných hnačkách sa dá 1 čajová lyžička drogy do pol pohára studenej vody.NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ né koliky. pozri cudzokrajné drogy). Dodnes zachované pomenovanie Tormentilla v názve drogy (Radix tormentillae) vychádza z latinského tormentum = bolesť. krvácaniach každého druhu (napr. Zber sa robí buď v marci—apríli. či vyrážky. Vhodnosť jej uplatnenia v terapii hnačiek sa spoľahlivo dokázala i vedecky. II. pri silnej menštruácii a pod. Droga je silné adstringens. Podzemok (koreň) začerstva vonia podobne ako ruže a starý v tme svetielkuje. že droga sa celkom vyrovná americkému rataňovému koreňu (Radix ratanhiae — ČsL 4. Na homeopatické účely sa používa čerstvý podzemok. Účinné obsahové látky tvoria katechĺnové (tormentilové) triesloviny (17-25 % ) . alebo sa odvodzuje z latinského tormentina = črev- Na podzemok (Radix — Rhizoma tormentillae) sa vztahuje ČSN 86 7019. mandlí. Latinský názov Potentilla sa pôvodne používal v stredoveku iba pre n. Materiál sa nezaparuje a nedrobí. aj črevného a žalúdočného. Droga sa užíva pri hnačkách. husí. Suché podzemky sú veľmi tvrdé. Je oficinálna v ČsL 4 ako Radix tormentillae. umyjú sa. Droga má pomer zosušenia asi 3 : 1. antidiaroikum a antiflogistikum (na zápaly slizníc). vhodná je aj tinktúra — Tinctura tormentillae. na lome červenkasté až červenofialové. alebo v októbri. Predmetom zberu sú podzemky dokonale zbavené koreňov.5 14 6 3 9 9 5 6 4 1. niekedy aj v máji—júni a auguste—septembri. Technicky droga slúži ako farbiaci prostriedok (farbí kožu na červe197 veľká. nadzemné časti. Po 10 minútach sa obidva výluhy spoja a využíva sa počas dňa.5 11 4 1 1. ľudovo nazývanými múria noha). z ktorej 20—30 kvapiek vo vode poslúži na natieranie zapálených slizníc úst. hrubšie sa rozrežú a dajú sušiť na vzdušné miesta (lepšie je umelým teplom pri teplote 40 °C). Z vykopaných podzemkov sa odstránia zvyšky hliny. Odvary drogy sa používajú aj pri kĺbovom reumatizme na obklady alebo ako zložka mastí na mokvavé rany.). úplavici.

Predmetom zberu sú sýtooranžové korunné lupienky vytrhávané z plno- Na kvetnú drogu so zákrovom (Flos calendulae cum calyce) sa vzťahuje ČSN 86 6221 a bez zákrovu (Flos calendulae sine calyce) ČSN 86 6222. trieslo na kože. najmä vo viniciach. Čs. Vedecký názov nechtíka vychádza z latinského calendae = prvý deň v mesiaci (narážka na dlhé obdobie kvitnutia alebo na počet jazykovitých kvetov — „ako dní v mesiaci"). mesiačik.56. Astrovité . Táto rastlina sa dokázateľne ordinovala v 16. 141. Využíva sa aj vo veterinárnej medicíne (podobne ako v humánnej).41. úbory väčšinou oranžovožlté. Podľa Turcka sa dáva nátržníkový podzemok aj do čajovín proti cukrovke: rovnaký diel podzemka nátržníka. je prísada pri výrobe atramentov atď. pripravuje sa perkoláciou drogy. Čajoviny č. 28. listu čučoriedky a sušených fazuľových strukov bez fazule (biela sorta) — 2 lyžičky na macerozápar na 2 poháre vody (dávka čajoviny sa napred 8 h maceruje za studena v pohári vody. maďarsky: Korômvirág. Pochádza z južnej Európy. 2 3 12 11 II.Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: krusíček. Plody sú ohnuté nažky bez chocholca. Rastlinu pestujú v okrasných záhradkách.. extrakt je v masážnom roztoku Herbadent a v ústnej vode Herbadent (antiseptikum) a tinktúra v roztoku Stomatisan (antiseptikum ústnej dutiny). arvensis L. sú menšie. 31. francúzsky: Souci officinal. R. 27. po zliatí sa čajovina preleje pohárom vriacej vody. rusky: MĚSÍČEK LÉKAŘSKÝ NECHTÍK LEKÁRSKY Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 30-50 cm. 39. roľného . jeho klymenon je však určite nechtík roľný. neobstojí — išlo o chryzantémovku vencovitú (Chrysanthemum coronarium L.). Listy má striedavé. Identifikácia nechtíka v histórii je veľmi ťažká. tráviacich poruchách žalúdka). 38. ktorý rastie v teplejších oblastiach. 42. Úbory n. Iné časti rastliny ako kvet Droga sfarbená inak ako kvety Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 3 12 13 II. že Dioskoridovo chrysanthemon predstavuje nechtík. okrajové kvety majú väčšie.44. 5 6 12 15 bez zákrovu I. Zriedka splanieva. 10 minút sa nechá postáť a výluhy sa spoja). anglicky: Pot Marigold. Okrajové kvety slúžili oddávna na falšovanie šafranu. jednoduché.216. úbory po odkvitnutí ovisnú. 32. Tvrdenie starších i mladších farmakognostov. Základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % Znak so zákrovom I. 3 6 12 13 . slniečko Nemecky: Garten-Ringblume. stor. dlhostopkaté. Je všeobecne známa. nahotka liečivá. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku čajoviny Tormentan (užíva sa pri letných hnačkách. NECHTÍK LEKÁRSKY Calendula officinalis L. Nátržník býva veľmi častou zložkou mnohých čajovinových zmesí. 138. na úhoroch a rumoviskách. vňať na nakurovanie a šťava z rastliny pri bolení zubov. 1817 ju Westring odporúčal pri rakovine maternice. V ČsL 4 je okrem drogy oficinálna aj Tinctura tormentillae.no).C. taliansky: Calendola. pri vynechávajúcej menštruácii (kvet s vi198 nom). španielsky: Calendula.

kvetých úborov bez zvyškov zákrovov (kalichov), niekedy aj úbory s kalichom. Je to vhodný materiál pre zácvik zberačov. Droga — kvet nechtíka bez zákrovu, Flos calendulae sine calyce sa vytrháva v hlavnom období kvitnutia (júl — august) z plnokvetých odrôd pestovaných rastlín. Menejhodnotnú drogu dostaneme vytrhávaním kvetov z usušených úborov v celosti. Zberáme vždy iba toľko materiálu, koľko môžeme bez problémov sušiť. Sušíme čo najrýchlejšie a v tenkých vrstvách, bez prístupu slnka (kvety inak strácajú farbu). Pri sušení umelým teplom neprekračujeme 30-35 °C! Pomer zoschnutia asi 8 : 1 . Drogu v dobre uzatvorených obaloch chránime pred svetlom. Ak zberáme na odpredaj, ihneď po usušení ju expedujeme do nákupne, lebo ľahko podlieha skaze. Zber kvetov so zákrovom - Flos calendulae cum calyce, robíme iba so súhlasom nákupne. Sušenie a celková manipulácia sú rovnaké ako pri droge bez kalicha. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1. Na homeopatické účely sa pripravuje esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. D 2). Aplikuje sa interne i zvonka ako v alopatii. Kvet v čerstvom stave má balzamický pach a aromatickú chuť, ktorá sa sušením stráca. Účinné obsahové látky nechtíka tvoria predovšetkým flavonoidy, karotenoidy (farbivá), špeciálne polyénové zlúčeniny (polyíny), triterpénové saponíny a silica. Droga pôsobí ako cholagogum-choleretikum, mierne spazmolytikum a externé antiflogistikum. Priaznivé terapeutické prejavy sú zrejme spôsobené súčinnosťou flavonoidov, farbív a silice. Droga má v alopatii podobné uplatnenie ako arnika horská. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu; pije sa každé 3 h. Na omývanie a výplachy sa používa zápar z 2 polievkových lyžíc drogy na liter vody. Ľudovo sa používa hlavne tinktúra — 1 diel kvetnej drogy sa maceruje v 10 dieloch čistého liehu; čajová lyžička získanej tinktúry sa vleje do štvrť litra vody a aplikuje sa na rany, preležaniny, udreniny, pri zápaloch kože i jej poškodení zapríčinenom ožarovaním alebo slnením. Významne urýchľuje hojenie rán. Preto býva zložkou mastí, zásypov a pod. Ľudovo sa pripravuje masť z čerstvej šťavy (4—6 g šťavy na 30 g nesoleného masla), prípadne sa dávajú obklady. Odvar z nechtíka zjemňuje a zvláčňuje pokožku, preto sa používa v kozmetike ako krém Fyto s extraktom z arniky (robí sa 5 — 10 % odvar z kvetov; var

nesmie presiahnuť 2 minúty). Karotínové farbivo kvetov je neškodné. Dáva sa najmä do syrov a masla na zlepšenie farby. Vnútorné užívanie drogy je zriedkavé. Droga pôsobí priaznivo na žľazy s vnútorným vylučovaním a pri zápaloch, po interných chirurgických zákrokoch, operáciách novotvarov a aj pri novotvaroch žalúdka, čriev a pod. (tablety sa vyrábajú v ZSSR). Kvety niekedy tvoria zložku žlčníkových, žalúdočných, pečeňových a pod. čajovín. Tinktúra sa podáva v množstve asi 2—4 g denne, výťažok v dávke 0,3—0,5 g a vylisovanej šťavy stačia 1 — 2 lyžice (s cukrovou alebo aromatickú vodou). Kvetná droga sa často pridáva do čajovín na zlepšenie ich vzhľadu. Čajoviny č. 65, 180, 207, 219.

CHRPA POLNÍ („MODRÁK") Cyanus segetum Hill — syn.: Centaurea cyanus L. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: chrpa, modrák, sinokvet, svitlák, svetlák Nemecky: Kom-FIockenblume; maďarsky: Kék búzavirág; taliansky: Fiordaliso; francúzsky: Bluet des champs; anglicky: Corneflower; španielsky: Aciano; rusky:

NEVÄDZA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 30— 50 cm; stonka hranatá, rozkonárená, listy čiarkovité, koncové úbory s okrajovými modrými kvetmi. Plody sú nažky s dvojradovým chocholcom. Rastlina uprednostňuje piesočnaté podklady so slabo kyslou reakciou. Jej výskyt prezrádza, že pôda nemá pod povrchom spodnú vodu. Druh pochádza zo Stredomoria. U nás sa rozšíril v poľných kultúrach (najmä v obilí) a na slnečných stráňach. Podobných druhov je viac. Dajú sa však ľahko odlíšiť už tým, že n. poľná rastie prevažne iba medzi obilím. Príbuzné druhy a plemená rodu Cyanus Miller, príp. Jacea Miller (nevädzovec, česky chrpina) sa nezberajú.

Nevädza má vo svojom pomenovaní mnoho nejasného. Ani latinský názov sa nepoužíva jednotne. Donedávna sa uprednostňovalo označenie Centaurea cyanus podľa bájnych kentaurov, ktorí sa po zanechaní bojového a dobrodružného života venovali medicíne. Najslávnejší kentaur bol lekár Chiron, Eskulapov učiteľ. Chiron si vyliečil ranu od Heraklovho šípa liekom z byliny kentaureion, čo je naša zemežlč; tá sa delila o meno s južným druhom nevädze — Centaurea centaurium (u Dioskoridesa „veľké kentaureion", pričom zemežlč bola menšie kentaureion). Linné preniesol názov na nevädzu. Prívlastok cyanus je z gréckeho kyanos = modrý, pre farbu úborov. Dnešné vedecké meno je však odvodené z cyanus a segetum (latinsky seges = siatie, jarina, obilie), t. j. modrý kvet medzi obilím. Z príbuzných druhov a foriem alebo hybridov, zaradených zvyčajne do rodu Jacea Mill., z včelárskeho hľadiska prichádza do úvahy predovšetkým nevädzovec lúčny — J. pratensis Lam., príp. nevädzník hlaváčovitý — Colymbada scabiosa (L.) Holub; sú nenáročné, rastú v obilí, na lúkach, stráňach i na suchých pôdach. Kvitnú v júni až októbri; hromadný rozkvet sa končí zvyčajne v auguste. Výdatne medujú. Včelám na niektorých miestach zaisťujú hlavnú znášku a poskytujú aj dostatočné množstvo peľu. Med býva sfarbený tmavo až čierno. Med z n. poľnej je hnedastý, ostrej chuti, pričom peľ je žltobiely. Vyznačuje sa však tým, že ťažko cukornatie a pekne vonia. Nevýhodou je to, že nevädza rastie prevažne medzi obilím, kde včely nalietavaním na klasy si často porušujú krídelká. Nevädza je významná aj tým, že zaisťuje znášku aj v suchých rokoch. Hospodársky je takmer bezvýznamnou burinou (žerú ju iba ovce a kozy). Predmetom zberu sú sýtomodré hlavičky kvetov s kalichom bez stopiek — Flos cyani cum calyce, alebo len sýtomodré jazykovité kvety vytr-

Kvet bez kalicha (Flos cyani sine calyce) posudzuje ČSN 86 6222 a kvet s kalichom (Flos cyani cum calyce) ČSN 86 6221: Akosť — najviac v % Znak bez kalicha I. Iné časti materskej rastliny ako kvet (úbory) Kvety sfarbené inak ako na rastline Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 10 12 7 II. 5 20 12 10 s kalichom I. 3 10 12 10 II. 5 20 12 12

199

NEVÄDZA POĽNÁ

OČIANKA ROSTKOVOVA
SVĚTLÍK LÉKAŘSKÝ
Euphrasia rostkoviana Hayne Krtičníkovité - Scrophulariaceae Ľudovo: ambrožka, bradavník, potešenie očí, tešinka, zubová tráva Nemecky: Gemeiner Augentrost; maďarsky: Mirigyes szemviditó; taliansky: Eufrasia; francúzsky: Euphraise officinale; anglicky: Eyebright; španielsky: Eufrasia; rusky: -

hávané z úborov na začiatku kvitnutia rastliny (máj—júl, niekedy aj august) - Flos cyani sine calyce. Sušíme rýchlo v tieni, v tenkej vrstve (1—2 cm), nikdy nie na slnku (kvet vybledne). Lepšie je sušiť umelým teplom — teplotou do 35 °C, tak si kvet zachová pôvodnú farbu. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 (s kalichom), 6 : 1 (bez kalicha). Na skladovanie je droga veľmi citlivá, patrí do dobre zatvorených obalov (najlepšie z umelých hmôt) a treba ju chrániť pred svetlom (vybledne a plesnie). Podstatnú zložku obsahových látok drogy tvoria modré farbivá, princíp tvorí seskviterpén laktónového zloženia a azulogénneho charakteru (proazulén a antokyanosidy), potom glykozid cichoriín, triesloviny, flavonoidy, sliz a minerálne soli (o. i. dosť mangánových). V súčasnosti sa droga používa hlavne ako antiflogistikum 200

a diuretikum. Dávkuje sa jedna kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 x denne (používa sa hlavne v zmesi s ďalšími drogami); veľmi často tvorí iba skrášľovaciu prísadu čajovín. V 16. stor. i neskôr sa užíval zápar aj ako prostriedok proti „búchaniu srdca" (výťažok zmiešaný s pivom miernil bolesti v močových cestách), proti žltačke a do očných vôd ako mierne antiseptikum. Ľudovo sa ešte dnes droga uplatňuje v čajovinách na látkovú premenu, zvonka na omývanie rán a vredov a ako prísada do vodičiek na vlasy. Z nevädzových jazykovitých lupienkov sa izoluje azúrovomodré farbivo, ktorým sa prikrašľujú kozmetické prípravky. Novšie sa droga zavádza aj ako horčinový prostriedok pri žalúdočných ťažkostiach. Čajovina č. 65.

Jednoročná, niekoľkonásobne rozkonárená bylina vysoká 10 — 30 cm. Listy sediace, protistojné, vajcovité, pravidelne zúbkaté (zúbkov je 5 — 7). Z pazúch listeňov vyrastajú sediace kvety s bielou alebo svetlofialovou korunou. Plody sú tobolky. Rastie na vlhkých lúkach všetkých výškových stupňov, zriedkavejšie aj na pasienkoch a okrajoch lesov. Znáša i kremičité pôdy. Rod očianky je veľmi premenlivý; jednotlivé taxóny sa navzájom krížia veľmi ľahko (u nás asi 17 druhov a 13 krížencov). Pôvodný druh sa označoval ako Euphrasia officinalis L. Rozdelil sa na viacero samostatných druhov, ktoré sa navzájom veľmi podobajú a rozlíši ich iba skúsený botaniksystematik. Jednotlivé charakteristiky netreba uvádzať, pretože všetky sa môžu zberať a tvoria dôležitú nakupovanú drogu. Liečivosť očianky bola dobre známa už staroveku, o čom svedčí jej grécke pomenovanie eufrasia = radosť, spokojnosť (pre elegantný vzhľad a liečivosť). Používala sa najmä pri očných ochoreniach. Kneipp okrem vymývania boľavých očí odvarom z očianky odporúčal čaj z listov ako posilňujúci prostriedok na žalúdok. V ére bylinných vín sa v nich vyvárala okrem šalvie, ľubovníka a yzopu aj očianka. Očianky sú pre včelárov významné nektárovou znáškou. Peľu poskytujú málo. Kvitnú v lete. Predmetom zberu a nákupu je vňať — Herba euphrasiae. Zber sa robí na začiatku kvitnutia (jún —september). Odrezávajú sa olistené a kvitnúce časti byliny bez spodných zdrevnatených častí býľ. Treba dávať pozor na prímesi tráv, lebo rastlina sa najčastejšie vyskytuje v porastoch na nízkotrávnatých lúkach a pastvinách. Veľmi podobná hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys L.) je typická hluchavkovitá rastlina a obľubuje hlavne slnečné, vápencové, skalnaté stráne nížin a pahorkatín; je tiež liečivá (amarum, aromatikum, metabolikum, choleretikum). Materiál je trochu náchylný na zaparenie a veľmi ľahko opadávajú kvetné časti a listy; sušíme ho preto na

OČIANKA ROSTKOVOVA

napr. aj z lipkavcov, Galium L. alebo skorocelov — Plantago L.). Ďalšími obsahovými látkami očianky sú triesloviny (3-8 % ) , silica (0,15 % ) , horčina, modré farbivo, aromatická substancia podobná živici (údajne tvorí podstatnú zložku liečebného princípu očianky), minerálne látky a olej; droga nie je celkom preskúmaná. Očianka je adstringens — vhodné pri blefaritídach (zápal okrajových mazových žliaz mihalníc), konjunktivitídach (zápal spojovky) a hordeolu (tzv. jačmeň); robí sa odvar z 3 kávových lyžičiek na 2 šálky k teplým kúpeľom, príp. sa kombinuje s borovou vodou, rumančekom a feniklom, a používa sa aj ako obklad. Ľudovo slúži aj pri ochoreniach slizníc dýchacích ciest, spojených so zahlienením (bronchitída, astma), pri chrapote, ako stomachikum na tvorbu žalúdočných štiav, pri slabosti žalúdka, tráviacich ťažkostiach, nechuti do jedenia, pri žltačke (kombinuje sa s vňaťou paliny pravej, s koreňom čakanky, púpavy a pod.), pri zle sa hojacich ranách a na miernenie kŕčov a zvieravých bolestí hlavy, proti hystérii a nespavosti (tu sa zvykne kombinovať s vňaťou ruty) a pri duševnej únave. Tu sa odporúča dávkovanie: 2-3 g prášku z drogy denne alebo 3 lyžičky vňaťovej drogy na 2 šálky denne (2 % zápar), príp. 5 — 10 kvapiek tinktúry 2-3 x denne alebo 10 kvapiek tinktúry do pohára vody na omývanie. Homeopatická esencia z celej čerstvej a kvitnúcej rastliny sa upotrebúva v očnom lekárstve a pri ochoreniach pokožky i slizníc.
OMAN PRAVÝ

OMAN PRAVÝ

tienistých miestach v tenkých vrstvách a bez zbytočného prehŕňania, prípadne vo zväzočkoch nad bielym papierom, pričom čisté a bezchybné opadané kvety i listy dodatočne doložíme do drogy. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať.

Droga obsahuje flavonoidy, potom glykozid aukubín (= rinantín), ktorý patrí medzi iridoidy (pseudoindikány); experimentálne sa dokázalo, že na liečenie vysokého krvného tlaku sú vhodné práve rastliny so značným obsahom aukubínu — malo by sa to vzťahovať i na extrakty z očianky (ale

Inula helenium L. Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Compositae) Ľudovo: alant, ománek, voman Nemecky: Echter Alant; maďarsky: Ôrnénygyokér sertecsék; taliansky: Enula; francúzsky: Grande Aunée; anglicky: Elecampane; španielsky: Ala; rusky:

Na vňaťovú drogu — Herba euphrasiae sa vzťahuje ČSN 86 6819: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina a zdrevnatené časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 12 II. 10 6 2 14 12

Trváca bylina vysoká až 150 cm, s hrubým podzemkom a koreňmi, s priamou, ryhovanou, hore rozkonárenou byľou. Prízemné listy sú vajcovité, na báze srdcovité, stonkové široko kopijovité, sediace, na rube plstnaté. Úbory sú veľké, žlté, vnútorné zákrovné listene suché a kožovité. Plody sú nažky s dlhým chocholcom. Rastlina sa importovala k nám zo strednej Ázie. Tradične sa pestuje v záhradách; miestami splanieva. U nás rastie 8 druhov omanov (Dostál, 1982); o. britský - I. britannica L., ktorý sa niekedy zamieňa za arniku horskú, je hojný druh nížinného
201

OMAN PRAVÝ

a podhorského stupňa, je nižší ako o. pravý a listy má na rube pavučinato ochlpené a o. hodvábny — I. oculus-Christi L. má podobne ochlpené listy a je pomerne zriedkavý teplomilný druh. Keďže u nás podzemok o. pravého prichádza na farmaceutický trh iba

z pestovaných rastlín (o. Goliát), je zámena nepravdepodobná. Nebezpečná je prímes koreňa ľuľkovca. Rodové meno inula je odvodené z inaein = vyprázdňovať, čistiť (s ohľadom na účinky drogy) a druhové z helios = slnko (podľa formy úbo-

Na podzemok — koreň (Radix enulae) sa vzťahuje ČSN 86 7013:
Akosť — najviac v % Znak Nadzemné časti rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej
I.

II. 2 1 3
13 10

0,5 — 1
13

7 1.5

1

rov), prípadne z helenion = košíček. Nikandros opísal v bájke vznik kvetu zo sĺz prekrásnej Heleny plačúcej nad kormidelníkom Menelaom, ktorého uštipol had. Legenda dodala byline povesť protijedu. Oman je ako väčšina astrovitých rastlín medonosnou bylinou. Pestuje sa však aj ako okrasná kvetina v záhradkách. Podzemky omanu i s koreňmi sa ako droga označujú Radix (Rhizoma) helenii alebo Radix inulae či enulae; vykopávajú sa podzemné časti 2-ročných rastlín (august-október), pričom koreňové puky sa môžu použiť na výsadbu ďalšej kultúry. Materiál sa rýchlo omyje a dá sušiť na dobre vetraných miestach, najlepšie umelým teplom (do 40 °C); pre urýchlenie usušenia sa korene rozrezávajú. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na homeopatické účely sa používa čerstvá podzemná časť; pripravuje sa z nej esencia (dil. D 2 - D 1). Na vykopávanie podzemných častí sa najlepšie dajú použiť úzke a dlhé rýle. Korene sa nesmú poškodiť, malé korienky nechávame a hneď na jeseň vysádzame. Pri manipulácii s rastlinami i s drogou niekedy vznikajú opuchy a podráždenie slizníc. S ohľadom na veľkú spotrebu sa rastlina u nás pestuje (i súkromne na zmluvu s nákupňou). Omanový podzemok i korene obsahujú predovšetkým silicu (1—3 % ) , v ktorej hlavnú zložku tvoria alantolaktóny (seskviterpény); obsah azulénov je problematický. V podzemku je veľké množstvo inulínu (až 45 % ) , potom sacharidy a horčiny. Droga je expektorans, spazmolytikum, stomachikum, diuretikum a cholagogum; užíva sa pol kávovej lyžičky na šálku záparu; pije sa 3-krát denne po lyžiciach. Uvoľňuje zahlienené dýchacie cesty, pričom pôsobí aj antibakteriálne a mierne diureticky; vplýva i na tvorbu a uvoľňovanie žlče. Ľudovo sa uplatňuje interne aj ako anthelmintikum, na povzbudenie chuti do jedla, ako metabolikum (urýchľuje látkovú premenu), zvonka proti kožným vyrážkam, lišajom, na zle sa hojace rany, mokvavé lišaje, ako kloktadlo (zápaly hrdla, stomatitída a pod.). Omanový koreň je u nás zložkou priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (diuretikum, antireumatikum), Thé Salvat (choleretikum, stomachikum, laxans), Species cholagogae Planta (cholagogum, choleretikum). Droga má široké použitie v likérnic-

202

kom priemysle i ako surovina na izoláciu inulínu, významného ako dietetikum (oficinálny v ČsL 3). Niekedy destilovaná silica — Oleum inulae je veľmi účinná proti niektorým druhom hmyzu (usmrcuje napr. larvy moskytov). Zo známejších receptov možno uviesť: odvar z 5 g koreňa omanu a 10 g kostihoja na 250 ml vody, ktorý sa po precedení zmieša s 30 g pomarančového sirupu — pije sa 3 x denne 10 — 20 kvapiek pri bronchitíde. Ako prsná čajovina sa osvedčuje zmes poľského Pektosanu (č. 120) a Species pectorales - čajovinu možno uplatniť ako mucilaginózum, emoliens, expektorans, dezinficiens a antiflogistikum. Čajoviny č. 13, 120, 166, 167, 170, 211.

ORECH VLAŠSKÝ

OŘEŠÁK KRÁLOVSKÝ („VLAŠSKÝ OŘECH")

ORECH VLAŠSKÝ

Juglans regia L. Orechovité — Juglandaceae Nemecky: Echter Walnuss; maďarsky: Pompás diófa; taliansky: Noce; francúzsky: Noyer commun;"anglicky: Walnut; španielsky: Nogal; rusky:

Strom so silným kmeňom a mohutnou korunou. Listy striedavé, nepárno perovito zložené, 3—4-jarmové. Samčie kvety tvoria dlhé zelené jahňady, samičie sedia na konci mladých výhonkov. Plody sú zelené, potom černejúce kôstkovice (ľudovo orechy). Rastlina sa k nám dostala z juhozápadnej Európy. Pestuje sa v teplejších oblastiach. Dlhoročným pestovaním vzniklo niekoľko odrôd, napr. orechy s „papierovými" škrupinami (var. fragilis), s plodmi až ako slepačie vajce (var. maxima — ich jadro však veľmi Zosychá) a i. Odrody (i sorty) sa odlišujú podľa listov, obdobia rozkvitania, tvaru koruny stromu, stupňa mrazuvzdornosti atď., predovšetkým však podľa tvaru orechov. V kultúre poznáme asi 150 orechových sort. Listy možno zberať zo všetkých orechov, okrem o. čierneho - J. nigra L. a o. popolavého - J. cinerea L., ktoré majú listy na okraji viac-menej ostro zúbkaté. Latinské meno juglans vzniklo skrátením Jovis + glans, t. j. Jupiterov žaluď (preklad z gréckeho Dios Balanos, lebo v staroveku orechy pokladali za božské jedlo a strom zasvätili Jupiterovi). Druhové pomenovanie regia = kráľovský. Ako vlasť orecha sa väčšinou uvádza územie tiahnúce sa cez Malú Áziu až do západnej Číny. Antické Grécko

orechy nazývalo perzské alebo kráľovské, lebo podľa Plínia ich priniesli králi z Perzie. Drevo oddávna používali stolári. Opeľovanie stromov obstaráva vietor. Lekárenský najpoužívanejšie sú orechové listy — Folium juglandis; trhajú sa jednotlivo, no iba mladé, zelené a za suchého počasia (jún —júl). Treba dávať pozor, aby sa zbytočne nelámali a nezaparili; sušia sa rýchlo

v tenkých vrstvách. Po usušení si musia zachovať pôvodnú zelenú farbu. Nesprávnou manipuláciou a zlým sušením droga hnedne. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. Droga má slabo korenistý pach a slabo škrabľavú chuť. Zberá sa i zelené oplodie orechov — Pericarpium (Cortex) juglandis nucum (fructus), a to v čase dozrievania a oberania plodov, kým je ešte zelené (júl-august). Suší sa v tenkej vrstve na slnku alebo umelým teplom, lebo

Listová droga sa hodnotí podľa ČSN 86 6438: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 8 3 0.5 12 10 II. 16 6 1 0.5 12 12

203

obsahuje veľa vody a ľahko plesnie. Správne usušené oplodie dostáva čiernohnedú farbu a je hubovité; pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na iné ciele (cukrárstvo, likérnictvo, potravinárstvo) sa používajú nezrelé plody (zberajú sa v čase, keď ešte vnútornú škrupinu orecha možno prepichnúť špendlíkom) — Fructus juglandis immaturus a zrelé plody — Fructus juglandis maturus. Listy obsahujú ako účinné látky triesloviny (asi 2—5 %), prevažne galotanínového typu, potom silicu (má zelenohnedú farbu, pri obyčajnej teplote je tuhá a páchne príjemne dechtovito), ďalej kyselina askorbová (vitamín C) a horkú látku — v čerstvom materiáli hydrojuglónglukozid, ktorý po rozrušení pletiva prechádza v hydrojuglón a potom juglón (farbí kožu do hneda, preto sa i výťažky z oplodia nezrelých orechov používajú do krémov na opaľovanie, prípadne v jemnom oleji ako známe kozmetikum). Podobné látky obsahuje aj oplodie a plody — jadrá majú predovšetkým olej (asi 40-60 %). Drogy z orecha treba hodnotiť predovšetkým ako trieslovinové; sú adstringens, hemostatikum a antiseptikum. List sa dávkuje: pol kávovej lyžičky na šálku odvaru - pije sa 2—3x denne. Vnútorne sa užíva pri žalúdočných a črevných kataroch, ako metabolikum, zvonka ako adstringens pri kúpeľoch, osobitne proti nadmernému poteniu, na omrzliny a pod. Juglón má protikrvácavé účinky, lenže slabšie ako vitamín K (liečebne sa nedajú využiť). Výraznejšie sú spazmolytické, sedatívne a fungicídne (baktericídne) vlastnosti. List sa externe dávkuje na kúpeľ v množstve 0,5-1 kg. Ľudovo sa droga používa vnútorne i zvonka ako posilňujúci prostriedok, na opuchnuté žľazy, pri zlomeninách kostí, očných kataroch, všeobecnej slabosti, pri uvoľnených zuboch a kožných ochoreniach, ďalej pri ľahkej nechutí do jedla, menštruačných ťažkostiach, ako anthelmintický prostriedok a na kloktanie (zápaly hrdla a v ústach), s kvetom nevädze, myšieho chvosta, rumančekom a vňaťou očianky pri kožných ochoreniach (akné, neurodermatídy a i.). V homeopatii sa z rovnakého dielu čerstvého zeleného oplodia a listov pripravuje esencia (dil. D 2 —D 1), ktorá sa používa pri chronických očných kataroch a tráviacich poruchách. Čerstvé listy sú ľudovo známe ako insekticídum (napr. proti blchám). Čajoviny č. 59, 148, 228. 204

+ Consolida regalis S. F. Gray - syn.: Delphinium consolida L. Iskerníkovité — Ranunculaceae Ľudovo: kozia bríadka, ostruhy, rytierska ostruha, stračia nôžka, stračka poľná, svalník kráľovský, vtáčky Nemecky: Feld-Rittersporn; maďarsky: Szarbaláb sarkvirág; taliansky: Erba cornetta; francúzsky: Dauphinelle des champs; anglicky: Forking larkspur; španielsky: Consolda real; rusky: -

OSTRÔŽKA POLNÍ

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 10—50 (120) cm; byľ priama, hore rozkonárená. Listy stopkaté, trojpočetné, lístky v čiarkovitých úkrojkoch. Súkvetie tvorí jednoduchý strapec; kvety tmavomodré, modrofialové, zriedka ružové alebo biele; majú dlhú ostrohu. Plody sú mechúriky. Obyčajná burina obilných kultúr, najmä na hlinitých roliach od nížin do podhorských oblastí. Z príbuzných a podobných druhov rodu poznáme záhradné druhy, ktoré do drogy nepatria. Veľmi podobné kvety majú príbuzné stračonôžky (Delphinium L.) — líšia sa plochými, dlaňovitými a päťdielnymi listami. Vedecký názov rodu Consolida je odvodený z latinského consolidare = sceľovať, hojiť; druhové meno regalis = kráľovský, patriaci kráľovi, dôstojný (pre celkový výzor rastliny). Už z rastu medzi obilím možno usudzovať, že o. poľná nie je našou pôvodnou rastlinou. O tomto a príbuznom druhu o. záhradná — Consolida ajacis (L.) Schur, starí nemeckí botanici a lekári predpokladali, že

v nich opäť našli dve liečivé rastliny, ktoré spomínal vo svojich spisoch Dioskorides, a preto ich označili ako Delphinium a D. alterum. Podľa Frassa, výborného znalca antickej flóry, však Dioskoridovo delfinon znamená Delphinium peregrinum L. a možno aj Hippokratovo hyakinthos alebo kammaros. Pôvodné použitie tejto rastlinnej drogy ustúpilo do pozadia asi v polovici 18. stor. Potom sa opäť žiadala vňať, no zväčša iba ako prísada na skrášľovanie čajovín. Opeľovanie rastliny obstaráva hmyz, najmä čmeliaky, ktoré hľadajú v kvetnej ostrohe medovinu. Aby sa zabezpečilo opeľovanie rastliny cudzím peľom, prašníky dozrievajú omnoho skôr ako blizny. Najčastejšie sa zberajú a niekedy nakupujú kvety — Flos calcatrippae (consolidae). Zberajú sa v plnom rozkvete (jún—august) s krátkou stopkou, za sucha, bez kalicha. Neznášajú stláčanie a sušia sa v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste, v tieni, príp. umelo (do 35 °C). Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch, chránené pred svetlom; ľahko strácajú farbu a plesnejú. Pomer zosušenia je 8 : 1. Droga má medovitý pach a slizovitú chuť, trochu horkú. Zriedkavejšie sa zberá vňať — Herba calcatrippae (consolidae). Zber sa robí tiež v období plného kvetu a suší sa podobným spôsobom ako kvety. Strata zoschnutím je asi 80 %. V homeopatii sa žiada čerstvá kvitnúca vňať.

Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6220 s týmito základnými znakmi: Akosť — najviac v % Znak Časti kvetov sfarbené ináč ako na rastline Iné časti materskej rastliny cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 8 II. 10 5 2 10 10

Na vňaťovú drogu (Herba calcatrippae — consolidae) sa vzťahuje ČSN 86 6738: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina Cudzie anorganické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 2 1 13 8 II. 10 4 2 1š 10

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Droga má slabý medovitý pach, prakticky nijakú chuť. Chemizmus rastliny nie je celkom prebádaný; hoci všetky časti okrem kvetov obsahujú jedovaté diterpénové alkaloidy (podobné, ako má prilbica), otravy ľudí nie sú zatiaľ známe; občas sa vyskytnú u dobytka. Z alkaloidov sa uvádza hlavne napelín. Kvety obsahujú predovšetkým antokyanový glykozid delfinín (modrý) a žltý flavonol, potom kempferol. Vňať sa v minulosti používala v záparoch ako močopudný prostriedok a proti vnútorným parazitom. Dnes sa uplatňuje ako zložka expektoračných a diuretických čajovín — samostatne sa nepoužíva. Miestami má veterinárne použitie. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravujú alkoholické výťažky (dil. D 2 - D 1), ktoré pôsobia proti

vnútorným parazitom, laxatívne a močopudne.

Rubus fruticosus agg. Ružovité - Rosaceae Ľudovo: černica, čierna malina, ožina Nemecky: Brombeere; maďarsky Fekete szeder; taliansky: Rovo; francúzsky: Ronce; anglicky: Blackberry; španielsky: Zarzamora; rusky: -

OSTRUŽINÍK KROVITÝ

OSTRUŽINA ČERNICOVÁ - ČERNICA

Ker vysoký 30-80 (150) cm; konáre tŕnité, listy dlaňovito zložené, trojaž päťpočetné, na rube holé. Plody sú čierne ostružiny (plodstvo kôstkovičiek), ktoré po dozretí opadávajú. Taxón zahrňuje u nás asi 50 malých druhov. Ich špecifické ekologické znaky sú doposiaľ málo známe. Černice rastú na brehoch potokov,

ale aj na rúbaniskách a v kroviskách živých plotov, vyskytujú sa v lesoch v rozličných nadmorských výškach. Černica a malina patria spolu do botanického rodu Rubus L., ktorý robí botanikom problémy desiatkami svojich premenlivých druhov a aj neobyčajne pružným krížením. Na určovanie treba osobitné znalosti. Pri bežnom zbere určovanie nemá praktický význam, pretože všetky rastliny sa zberajú ako rovnocenné. Vedecký názov ostružiny vznikol asi z latinského ruber = červený (podľa farby plodov niektorých druhov); fruticosus je takisto z latinčiny (frutex = ker). Semená černice sa našli už v neolitických kolových stavbách. Plody i listy sa vychvaľovali v hippokratovských spisoch. Liečebne sa používali pri zapálených a ľahko krvácajúcich ranách. V ľudovom liečiteľstve sa osobitne cenili ako prostriedok proti hnačkám, pri bielom výtoku žien, pri veľmi silnom menštruačnom krvácaní. Listy s mladými výhonkami pomáhali pri kožných vyrážkach všetkých druhov. Podľa Leclerca (1927) možno listy použiť aj na kloktanie pri angíne a Madaus (1938) ich prvý raz spomenul aj proti cukrovke. Novšie sa začali fermentovať na chutný čaj ako náhradka za pravý čierny čínsky (návod podľa Peyera je pri malinovom liste). Ostružina je jednou z najlepších včelárskych rastlín čo do nektárovej i peľovej pastvy. Med je zlatožltý a príjemne vonia; peľ má zlatosivú farbu. Predmetom zberu sú mladé listy bez prímesí, svieže a zdravé, trhané jednotlivo v období kvitnutia (máj-jún až september). Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. Ak sa sušia umelým, najvýhodnejšia je teplota 40-50 °C. Sušenie sa urýchľuje častým obracaním. Zle zafarbené listy sa z drogy odstránia. Droga: Fructus rubi fruticosi. Droga nemá pach a chutí zvieravo. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Je vhodná na zber pre začiatočníkov. Predmetom zberu a nákupu v Jednote sú zrelé čierne plody — Fructus rubi fruticosi recens, ktoré sa zberajú v auguste až v októbri. Mali by byť zdravé, čerstvé, čisté, suché, bez prímesí (neoddeľujú sa od lôžka). Zberné nádoby musia byť z pevného materiálu. Černice sa spracúvajú priemyselne podobne ako maliny. Vyrába sa z nich nielen džem a pod., ale aj dezertné víno. Plody možno aj sušiť umelým teplom, čo si vyžaduje veľkú rutinu. 205

je vhodná na účely zubnej kozmetiky a na liečenie ústnej dutiny. Kvety biele. sliz. Často sa pestuje v záhradách a na plantážach. V plodoch sú predovšetkým antokyanové glykozidy . 210. Listy nepárno perovito zložené. pektín. farbív a pektín. španielsky: Frambueso. Plodstvo červených kôstkovičiek — malín po dozretí opadáva. francúzsky: Ronce framboisier. Javorina (dietetikum. droga obsahuje aj malé množstvo kyseliny askorbovej (vitamín C). Je premenli- 206 . trochu inozitolu. 15 5 1 12 11 Trváca bylina s drevnatými stonkami. Slúži aj na kloktanie a omývanie (vyrážky a pod. v riedkych lesoch i húšťavách nížin aj hôr. náhradka pravého čaju). anglicky: Raspberry. Ľudové použitie drogy je oveľa širšie: pri hnačkách každého druhu. v riedkych pazušných metlinách. 4. stonky pretrvávajú dva roky. najmä v oblastiach.5 12 8 II.MALINA Na liečebné účely sa využíva predovšetkým list. na tzv. 101. 239. maďarsky: Málna. Malina má na rube bieloplstnaté listy.farbivá. na raňajky a pod.Rosaceae Ľudovo: malina Nemecky: Himbeere. Bylinný čaj so šípkami (dietetikum. Pre príjemnú chuť možno list ostružiny uplatniť ako denný čaj (napr. pri akútnych i chronických žalúdočných ochoreniach. rusky: Základné znaky drogy stanovuje ČSN 86 6429: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako listy a časti sfarbené ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním drogy) I. Čajoviny č.).ČERNICA a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. strume. o. MALINÍK OBECNÝ OSTRUŽINA MALINOVÁ . List má aj baktericídne. Tým sa podstatne líši od príbuzných druhov a krížencov. resp. črevných kataroch. vysoká 60-120 cm. 14. pri chorobách z nachladnutia a ochoreniach dýchacích ciest. Dáva prednosť mierne vlhkým pôdam. List je významné antidiaroikum. sacharidy a v semenách asi 13 % oleja. ako prostriedok proti kašľu. 17. a to pre obsah trieslovín (5 -14 % ). 156. slabé fungicídne vlastnosti. digestívum). taliansky: Lampone.). pôsobí aj ako stomachikum. krvácaniach akéhokoľvek pôvodu (žalúdočného.). na rube bieloplstnaté. hromadne vyrábané prípravky sú čajoviny Diabetan (pomocná liečba cukrovky). 6 2 0. náhradka pravého čaju). Šťava z černíc sa odporúča pri zväčšenej štítnej žľaze. Z obsahových látok sú ešte významné organické kyseliny (jablčná. menštruačného a pod. Ako doplnková droga môže sa pridávať do väčšiny čajovín (chuťové korigens). jantárová a i. i. kde je chuťovo nie najpríjemnejšia voda. Stomaran (stomachikum. Listová droga sa používa predovšetkým pri katarálnych ochoreniach tráviaceho traktu. organické kyseliny. Rastie na rúbaniskách. čistenie krvi.OSTRUŽINA ČERNICOVÁ .). pri kožných vyrážkach a na kloktanie i omývame. adstringens Rubus idaeus L. Šípkový čaj ochutený I a Šípkový čaj ochutený II (náhradka pravého čaju). Ružovité . Čs.

Listy sa pri sušení nesmú rozdrviť. má výbornú chuť i akosť. aj černice alebo ich zmesi s prídavkom listov jahody) možno po fermentácii variť chutný čaj. Med je svetlý. Kultúrne maliny sa svojou kvalitou nikdy nevyrovnajú divo rastúcim. O prvé plantáže sa zaslúžili stredovekí mnísi. flavóny. Vrecko sa na noc vloží medzi dve dosky a na teplom mieste sa nechá cez noc fermentovať. Sušia sa podobne ako listy. Z listov maliny (príp. Niekedy sa zberá aj vňať — Herba rubi idaei. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. triesloviny. pokladá sa za lepší ako lipový. hromadné kvitnutie v júni asi 14 dní. V prípade potreby sa lístky opäť zrolujú a rýchlo sušia na lieskach v tenkej vrstve (na slnku alebo umelým teplom). zdravé. Malina poskytuje najistejšiu medovú znášku. farbivá. už v kolových stavbách z neolitu.OSTRUŽINA MALINOVÁ -MALINA vý druh s mnohými odrodami. Semená maliny sa našli — podobne ako černice. pektín. Obdobie kvitnutia malín trvá mesiac i dlhšie. Listy obsahujú hlavne triesloviny. Malina patrí medzi rastliny poskytujúce včelám množstvo nektárovej i peľovej paše. vitamíny C. dávkujú sa 1 lyžica na šálku záparu — pije sa 2—3 x 207 . zaparenie a fermentovanie sa ešte dva razy opakuje. 15 5 1 12 11 lín asi 50—100 kg medu. inak podobné látky ako černicové. zber: máj-jún. Zber oboch druhov drog je veľmi vhodný pre začiatočníkov. je to veľmi dôležitá a hľadaná droga. z čerstvých plodov sa získa 70-80 % šťavy. Zberá sa v lete (jún—júl-september). ktorá bola v Malej Ázii v staroveku chýrnym náleziskom malín. neprestarnuté a čisté maliny vykupuje Jednota. Najlepšie sa zberajú do smaltovaných nádob. Malinové listy sa používajú podobne ako černicové — sú zložkou hlavne čajovinových zmesí ako mierne cholagogum a diuretikum. Pomer zosušenia je asi 9 : 1.5 12 8 II. Podľa Peyera sa fermentujú takto: nazberaný materiál sa nechá 24-36 h na kope. umelé teplo nesmie prekročiť 40-50 °C. sacharidy. 6 2 0. Vhodné sú iba mladé. Známe sú aj krížence s černicami. po zvädnutí sa jednotlivé lístky na stole zrolujú a zviažu do šatky alebo do ľanového vrecka a vystavia sa asi na 30 minút teplým vodným parám. Predmetom zberu býva list — Folium rubi idaei. t. Plody obsahujú predovšetkým kyselinu citrónovú a jablčnú. Pri rýchlom sušení v tenkých vrstvách na teplom mieste treba dbať. B a A. V kultúrach sa získalo asi 500 sort. Nektárové žľazy sú vyvinuté v podobe žľaznatého krúžku okolo tyčiniek kvetu. Antickí lekári chválili mali- novú šťavu pri tráviacich ťažkostiach. podľa možnosti bez stopiek (rýchlejšie schnú). Neobsahujú kofeín ako bežný čaj. mladé nedrevnaté nadzemné olistené výhonky do 50 cm od vrcholku. Zrelé. Listy fermentáciou zhnednú a dostanú príjemnú arómu. Zber sa robí za suchého počasia v júli—auguste. Plody možno aj sušiť. Čerstvé zrelé plody sa upravujú s cukrom na sirup — Sirupus rubi idaei. potom vitamín C a flavonoidy. Rolovanie. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. pomer zosušenia je asi 5 : 1 . svieže listy. sušia sa umelým teplom — Fructus rubi idaei. Za vhodných klimatických podmienok dá 1 ha ma- Na kvalitu drogy (Folium rubi idaei) sa vzťahuje ČSN 86 6430: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny a listy s iným ako zeleným sfarbením Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Rýchlo sa kazia. Druhový názov idaeus je podľa Plínia odvodený od hory Idy. aby si zachovali pôvodnú farbu. j.

sa z neho varilo pivo (v Belgicku dodnes). ako antiseptikum škrobových a glejových roztokov a aromatikum niektorých amerických tabakov. korigens a súčasť osviežujúcich nápojov. 184. Ovsená slama — Stramentum avenae. cholín. no aj ako mucilaginózum (slizové polievky sú vhodné pre rekonvalescentov po ťažkých ochoreniach. triterpenoidné saponíny (napr. Lúpaný ovos — Fructus avenae decorticatum je hodnotný najmä ako výživný prostriedok.denne. španielsky: Avena. Species cholagogae Planta (cholagogum. 207. ale akýsi burinový druh. veľa vápnika a kyseliny kremičitej (v popole až 70 % kysličníka kremičitého). maďarsky: Abrak zab. taliansky: Avena. že kultúrne ovsy nemajú jednotný pôvod. prípravkov čajovín Detský čaj s rumančekom SPOFA (karminatívum). hlavne bielkoviny. Ďalej je prítomný glukozid avenín (uvádzaný aj ako alkaloid). Možno usudzovať. že ovos tak menovali antickí Rimania napr. 4. Ovos sa podistým kultivoval na severe. ovsená slama — Stramentum avenae a škrob — Amylum avenae. O pôvode odborného pomenovania avena existuje vela názorov. Plínius. potom usušených a olúpaných ovsených obiliek. vitamín A. Zásluha na rozšírení ovsa patrí najmä Slovanom. pri hnačkách a nechutí do jedenia a pri prsných a krčných bolestiach). 103. francúzsky: Avoine cultivée. aminokyseliny (leucín. 208 OVOS SIATY Predmetom farmaceutického používania sú plody . Plody sú zrná obalené plevicou a plievočkou. i keď to asi nebol kultivovaný ovos v našom zmysle. Koncová metlina je z visiacich kláskov. tyrozín). korigens.Fructus avenae. Čajoviny č. Ovsené vločky sú veľmi hodnotnou potravinou. že z ovsa sa dá pripraviť kaša stráviteľnejšia ako krúpy. Listy sú úzke. obsahuje pektíny. z ktorých najdôležitejší je fosfor viazaný do organických zlúčenín (fytín. Zápar z 2—3 lyžičiek drvených plodov na šálku sa pije 3 x denne pri stavoch vyčerpania a nervo- . sediace. 156.mení farbu a zráža sa.stor. pošvaté. 238.Gramineae) Nemecky: Saat-Hafer. steroidné saponíny (avena kosid A a B s aglykónom nuatigenínom). ktoré sa naparia a lisujú. 170. 14. Zo starovekých autorov ho ako prvý spomenul Dieuches. resp. tuky a minerálne látky. isté je. avenacín). OVOS SIATY Avena sativa L. ktorí ho pestovali asi už vo svojej pravlasti. choleretikum). Bylinný čaj so šípkami (náhradka pravého čaju) a Javorina (denný čaj). 84. Pripravujú sa zo zaparených. potom vitamíny (aj A). dezinficiens močových ciest). Po niekoľkých storočiach sa ovos v Európe celkom udomácnil. látka používaná pri výrobe umelých živíc i plastických látok. zberané pri dozretí (august—september). stonku — steblo má duté a kolienkaté. Z ovsených otrúb sa vyrába furfural. rusky: OVES SETÝ Jednoročná trávnatá bylina vysoká 40 — 70 cm. List (vňať) tvorí aj hlavnú zložku priemyselne vyrábaných -osviežujúcich nápojov.Poaceae (Trávy . na impregnáciu dreva. anglicky: Wild Oat. 166. taktiež glukóza a ramnóza (v pomere 3—4 : 1). Ovos má oddávna svoje miesto v dietetike a dnes aj v modernej diabetickej liečbe. Species diureticae Planta (diuretikum. Sirup pripravený zo šťavy malín sa používa ako diaforetikum. ktorý napísal. Sirup sa neznáša s alkalický reagujúcimi látkami . Ovsené zrno obsahuje veľa výživných látok. 92. V šťave mladých rastlín sú gonadotropne účinné látky (povzbudzujú činnosť pohlavných žliaz). Lipnicovité . List maliny tvorí zložku čs. lecitín). Ovos sa pestuje na poliach najmä vo vyšších polohách. ako prostriedok spomaľujúci starnutie kaučuku. Až do l6. V Škótsku sa z neho robieva suchárovitý chlieb a v Škandinávii sa jedáva ovsená kaša (európsky sever a severozápad používa dodnes ovsené pokrmy ako národné jedlá).

ekzémoch. Čs. svrabe a i. patrí do čeľaďe bukovitých rastlín (Fagaceae). lebo rozomleté semená boli liekom pre dýchavičné kone. 10 2 12 13 209 . ale aj pri pečeňových ochoreniach. vysoký aj 25 m. púdrov a na prípravu galeník. Kvet sa najlepšie suší umelým teplom do 35 °C. ľahko plesnejú. bronchitíde a i. pavia L. Z ľudového používania možno ešte menovať ovsený sliz ako prostriedok na posilňovanie žalúdka. Ak sa žiadajú sušiť. 1938). Celá čeľaď je u nás zastúpená iba druhmi rodu pagaštan. piluliek. Do predaja sa dostáva ovsená múka . Ovsené vločky sa pre obsah glukokinínov užívajú aj pri cukrovke. a to p. Prvé správy o tomto strome i jeho vyobrazenie priniesol až Matthioli (1565). zlom prekrvení. taliansky: Ippocastano. Homeopatia používa rozotierané prípravky (Teep) z čerstvej kvitnúcej rastliny a urtinktúru. Zriedkavým predmetom zberu býva kvet — Flos hippocastani seu Castaneae aequinae (zberá sa v máji bez stopiek) a mladý list . maďarsky: Gesztenye bokrétafa (Lógesztenye). Druhové meno je z gréckeho hippos = kôň. maďal Nemecky: Gemeine Rosskastanie. treba ich Listová droga — Folium hippocastani sa hodnotí podľa ČSN 86 6424: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I. sedatívum. ranách. ktoré treba zberať. čím chcel Linné vyjadriť podobnosť s jedlým gaštanom. v Rakúsku proti obstipácii a v Maďarsku zvonka pri svrabe (podľa Madausa. francúzsky: Marronier de Inde.Folium hippocastani (zberajú sa v apríli). Treba ich hneď dopraviť do zberne. aplikované dodnes. napr. list bežným spôsobom. okrem toho znižuje činnosť štítnej žľazy a zmierňuje predráždenosť. Pagaštanovité . sexuálnej predráždenosti. ktorý sa používa do zásypov. Biele kvety tvoria priamu kužeľovitú metlinu zloženú z vidlanov. Slamové kúpele (asi 1 kg na kúpeľ. PAGAŠTAN KONSKÝ PAGAŠTAN KONSKÝ JÍROVEC MAĎAL („KOŇSKÝ KAŠTAN") Aesculus hippocastanum L. pričom účinkuje aj ako dietetikum. sa v rokoch 1896-1909 zaslúžil de Vevey. nespavosti (najmä z duševného vyčerpania). Pestuje sa ako okrasný solitér a alejový strom. stopka dlhá až 20 cm. konským. potom červeno kvitnúcim p.Farina avenae. Čajovina č. Pomer zosušenia je pri kvete asi 6 : 1 a listu 4 : 1. Tinktúra je zasa vhodnejšia ako tonikum pri neurasténii. často vysadzovaným v parkoch a niekoľkými ďalšími druhmi „pávií". Listy dlaňovito strihané na 5 —7 dielov. Pagaštan sa u nás udomácnil v parkoch. španielsky: Castano de Indias. ďalej pri nechuti do jedenia. O jeho terapeutické využitie. omrzlinách. zriedka i čistý ovsený škrob . priemyselne vyrábaná čajovina s ovsenými zrnami je Valofyt Neo (nervínum. ochrnutiach. lišajoch. 200. rusky: - Strom so šupinatou sivohneďou borkou. prakticky po vypadnutí z plodov. anglicky: Horse-Chestnut. Plody sú ostnaté zelené tobolky s lesklými hnedými semenami. Hnedý jedlý gaštan — Castanea sativa Mill.. ischiase. lebo sú veľmi háklivé .vej slabosti. kašli. variť pol hodiny) sú užitočné pri reumatizme. neurotonikum). 5 1 12 11 II. Zrná varené v mede sa v Litovskej SSR používajú pri dyspepsii (poruchy trávenia). Predmetom široko organizovaného zberu sú v septembri až októbri známe „gaštany" — Semen hippocastani recens. múku s medom proti kašľu a zvonka na opuchy (Dánsko) i proti hemoroidom (Taliansko). 40—50 %. Vedecké označenie stromu je odvodené z latinského esca = jedlo. páviovým — Ae.Amylum avenae. zriedka pestovanými v parkoch. keď sú už dokonale zrelé.obsahujú veľa vody.Aesculaceae Ľudovo: gaštan (konský).

niekedy sa odporúča ako náhradka za saponin z gypsomiliek. Vrecia sa nesmú ukladať na seba vo viacerých vrstvách. 50. angínach. zväčšenej predstojnici a pri hemoroidoch. opuchoch pečene. čapí nos smrdutý. reu210 PAKOST SMRADĽAVÝ matizme. Najvýznamnejšie terapeutické uplatnenie v súčasnosti majú výťažky (Extractum hippocastani fluidum) alebo izolované zložky (azda najviacej escín). pri hemoroidoch a obehových poruchách. akosť: chybné semená maximálne 5 %. pri múroch. iné časti rastliny 1 %. Dávkuje sa 1 lyžička na šálku záparu. Listy sú expektoračným. a to pri kŕčoch v prsiach. Semená obsahujú aj flavonoidy (0. na rúbaniskách. Všetky druhy sú si veľmi podobné. rusky: Jednoročná bylina vysoká asi 40 cm. čapina. pazušné. D 1—D 2). absorbujú škodlivé účinky ultrafialových lúčov a ochranných mastí.15 % ) . chlpatú. proti zápalom i edémom a na spomalenie zrážania krvi. Kvety karmínovoružové. taliansky: Cícutarossa. Významné upotrebenie majú semená v priemysle (výťažky do hasiacich prístrojov. Semeno sa hodnotí internou normou IN 2/82 vypracovanou iba pre I. celkom ich je 8-28 %. Azda najrozšírenejší je p. Pre obsah kumarínov sú aj zložkou opaľovacích krémov. rozkonárenú. v oplodí o. anglicky: Herb Robert. chronickej gastritíde. 52. Semená sa skladujú v sieťovaných vreciach na chladných miestach. je málo toxický. ich zmes je escín (ako aglykóny sa označujú protoescigenín a baringtogenol C). adenozín. stopkaté. Rastlina rastie na vlhkých a tienistých miestach. V ľudovom liečiteľstve sa odporúča pri úporných hnačkách podať pol kávovej lyžičky postrúhaného sušeného semena s trochou liehoviny. na liečbu kŕčových žíl. kyselinu močovú. Čajoviny č. krvavý . kumarín eskulín. olej (7—8 % ) . škrob (50-60 % ) . V homeopatii sa uplatňuje esencia (dil.).. ružovú. cievnych poruchách.G. najmä v húšťavách. . kvitnúci červeno. hromadne vyrábaný prípravok je Anavenol (kvapky a dražé — venofarmakum) s obsahom eskulínu. rozpadá sa na zobákovité plôdiky. kataroch hrtana a hltana. milosť božia Nemecky: Ruprechts-Storchschnabel. PAKOST SMRADĽAVÝ KAKOST SMRDUTÝ Geranium robertianum L. pratense L. Pôsobia i spazmolyticky (účinok spočíva predovšetkým na saponíne escína a flavonoidoch). omrzliny. lúčny . Čs. sanguineum L. i. Podávajú sa vnútorne i zvonka. lišaje. Saponin prítomný v semenách má pomerne malú hemolytickú účinnosť ( 1 : 1 2 000). býčnik. Plod je zobákovitý.5 %. zvonka zasa odvary na rany. organické prímesi 0. pri hemoroidoch. henézszagú gólyaorr. bielkoviny a v osemení sa nachádza katechín a neglykozidová katechínová trieslovina. anorganické prímesi vôbec neprípustné.sušiť v tenkých vrstvách a dosúšať pri teplote asi 60 °C. pričom kumaríny zvyšujú aj odolnosť stien ciev a rozširujú vencovité cievy. opuchy. maďarsky: Bakbúzó gólyaorr (gerely). ktoré tvoria základ mnohých hromadne vyrábaných prípravkov používaných pri periférnych poruchách krvného obehu. na rumoviskách a medziach od nížin po horský stupeň. francúzsky: Geranium robertin.G. purínové deriváty. ktorý rastie na lúkach i medziach a kvitne modro. Rovnako hojný je p. okrem toho slúžia ako krmivo pre divú zver. tvoria dvojkvetové vidlice. sťahujúcim a protihemoroidným prostriedkom. Pakostovité — Geraniaceae Ľudovo: bocianí noštek. Byľ má priamu alebo polieha- vú. často aj v lesoch. výroba pracích prostriedkov a pod. z čoho u nás rastie 20. adenín. krehkú. Listy sú zložené z 3-5-stopkatých lístkov so zúbkatými úkrojkami. Rod pakostov má asi 170 druhov. španielsky: Hierba robertiana. Z obsahových látok sú najzaujímavejšie triterpenoidné saponíny.

Práškovaná vňať s rutou a palinou zajedaná chlebom posilňovala srdce. Súčasné používame drogy je slabé. dračia (u nás sa pestuje). Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: boží drevec. potom bližšie neprebádaná horčina geraniín. zoskupené v pazušných metlinách. storočia. okrem toho je veľmi horká.G. Všetky časti byliny príjemne voňajú a chutia korenisto aromatický. Esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. zvonka na rany a opuchy a podľa Schultza aj na chronické prieduškové katary. externe je dermatologikum. Paliny patria medzi najstaršie liečivé byliny vôbec.bociannik rozpukovitý (Erodium cicutarium L'Hér. Plody sú nažky bez chocholca. krvácaniach rozličného druhu. Kvitne asi v máji až septembri. reumatizme a cirhóze pečene. Vnútorne sa užíval vodný destilát z vňate (Tabernaemontanus-Bauhinus. Róbert). hnačkách. Stredovekí lekári. Pri zbere vňate treba postupovať opatrne — u citlivých zberačov môže vyvolať na koži slabé zápaly. husto rozkonárený. brotan. no iba čerstvý koreň — Radix Geranii maculati. ale málo peľu. a p. najmä p. citrónovú a i. smradľavom sa stočí ibadooblúka). tuberosum L.. najmä p. palina drevinka Nemecky: Stabwurz-Beifuss. lúčneho . Pestuje sa vo vidieckych záhradách. pontická a odlišný vzhľad má p. droga obsahuje aj kyseliny (jablčnú. pratense L. Jeho stonka i listy nepríjemne páchnu. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku studeného macerátu alebo záparu. sanguineum L. ťažko určiť. zhodovali sa na veľkej liečivosti pakostov. bolestiach močového mechúra a zvonka na zle sa hojace rany a opuchy. prípadne kolísavé množstvo silice. Po odstránení cudzích prímesí sa suší prirodzeným teplom bez prístupu slnka na vzdušnom mieste. rusky: (v európskej časti ZSSR nerastie) PELYNĚK BROTAN . Literatúra gréckeho staroveku síce spomína pakosty. Z domácich druhov sa liečebne využíva aj vňať kvitnúcich druhov p. Poskytuje včelám veľa medu. krvavého — G. prípadne od artemés = zdravý. V ľudovom liečiteľstve sa droga tradične využíva pri žalúdočných a črevných kataroch.P. španielsky: Abrotano macho. BOŽIE DRIEVKO Artemisia abrotanum L.P. Odborné druhové pomenovanie robertianum mu Linné vybral z histórie (na jeho liečebné vlastnosti údajne poukázal sv. Úbory drob- né.P. Pri zámene prichádza do úvahy najmä p. vo veterinárnej praxi pri hematúrii a dyzentérii. Pochádza z Ázie.) a antivirózne účinný fenol. Eberreis. Užíva sa pri hnačkách. brotaň. maculatum L.P. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. Droga: Herba geranii (robertiani) alebo Herba rupertii. resp. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. ktorí prenášali do herbárov hlavne liečebné poznatky antiky. smradľavého ako liečiva na všetky opuchy a rany. anglicky: Southerwood. smradľavého sa odrezáva v máji—júni až v septembri (prípadne sa pokosí). Spomedzi pakostov je včelársky významný najmä p. ktorý má zo všetkých druhov pakostu najvyššie množstvo trieslovín a kyseliny galovej (10-28 %). Eberraute. Terapeuticky účinná zložka drogy je trieslovina (asi 5 — 10 %). ktorý sa pokladal za dobrý posilňujúci prostriedok. pri kameňových poruchách. smradľavý sa od všetkých podobných druhov odlišuje najmä listami. ale zrejme to boli iné druhy. zvonka na omývanie. Listy striedavé. 1 lyžička na šálku záparu). Denná dávka na vnútorné užívanie sú 2 lyžičky sekanej vňate (za studena macerovať 8 h. PALINA ABROTSKÁ . Z príbuzných druhov sa v homeopatii používa G. na rube sivochlpaté. pálivých ranách. zápaloch kože a i. dvojito perovito strihané. Slúžil najmä na prečistenie močových ciest — zbavoval ich piesku a kameňov (podobne účinkoval na obličky) a tlmil bolesti pečene. prípadne na obklady pri fistulách.vzhľadom na dlhé zobákovité plody.). 46. hemostatikum a antidiaroikum. 0) sa v homeopatii používa ako adstringens a pri Basedowovej chorobe. Ako Herba Roberti alebo Herba Geranium Robertianum sa rastlina nachádzala už v herbároch 16. Nepríjemný plošticový zápach byliny sa sušením stráca. 1731). Indiáni v západnej časti Severnej Ameriky používali pakost proti syfilisu. umelým teplom do 35 °C. pije sa 1-2x denne. LATNATÝ Poloker vysoký 50—100 cm. segmentíky čiarkovité. veľmi zriedkavá je p. Druh neslobodno zamieňať s ostatnými palinami. Ľudovo sa pakost uplatňoval pri hnačkách. Vnútorne sa aplikuje ako adstringens. Najčastejšie sa odvodzuje od mena bohyne Artemis (Diany) alebo kráľovnej Artemisie (palinou liečila svojho manžela). resp. Všetky druhy sa lekársky uznávali ako 211 . Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) radil kloktať odvar z pakostu pri angínach. bolestiach v močových cestách a rozličných krvácaniach. taliansky: Abrotano. Pakost sa už u Dioskorida nazýval geranium (z gréckeho geranos = žeriav) . ako typické adstringens a trieslovinová droga. Čajovina č. Pôvod ich latinského mena artemisia. Kvitnúca vňať p. smradľavému sa veľmi podobá aj iný zástupca čeľade . kým pre vplyv na sťahovanie maternice ho Kobert odporúčal proti maternicovému krvácaniu. p. má zobákovité zakončenie plodov. BOŽIE DRIEVKO PALINA ABROTSKA-P. zo Severnej Ameriky. francúzsky: Aurone mále. maďarsky: Abrut uróm. pravá. hľuznatý — G. lúčny. obyčajná (má nepríjemný pach). ktoré sa za sucha skrutkovito stočí a pred dažďom rozvinie (na p. chuť však ostáva nepríjemne horká a príkra. ktorých je u nás asi 17. krvácaniach (najmä z nosa a pľúc).

abrotská obsahuje najmä silicu s aromatickými zložkami (asi 1. U nás miestami splanel. kapilín s dobrými fungistatickými vlastnosťami. Z p. Schne pomaly a treba ho oddeliť od iného materiálu. Od príbuzných druhov sa líši hlavne nedelenými listami. Slúžievala na aromatizáciu octu a horčice. V staroveku tento druh paliny veľmi nepoznali. tarkán Nemecky: Estragón. ju používa podobne ako p. lebo je veľmi aromatický. potopudný a anthelmintický prostriedok (zvyčajné dávky sú 2 kávové lyžičky na šálku záparu. pred n. D 3 a 0 ) . Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Stonky hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) II. bez zdrevnatených častí. a to kvitnúca vňať (doplňovaná listom) alebo len list — Herba dracunculi seu Folium dracunculi. Jej domovinu pravdepodobne ohraničuje areál brehov stredoruských riek cez Sibír až po Ochotské more a v Severnej Amerike od Aljašky až po Texas. P. na potenie. horúčave v prsiach. Druh pochádza z Ázie. Liečebné použitie drogy Herba abrotani je viac-menej iba ľudové. Vedecký názov abrotanum. v tenkých vrstvách (umele do 35 °C).5 % ) . majonézy a šaláty. Rastlinné časti majú veľmi prenikavý a príjemný pach. Zatiaľ čo pri „ruských" druhoch sú krycie trichómy zoskupené do hviezdice. Zmienku o ňom nachádzame v 2. Dnes sa všeobecne uplatňuje v konzervárenskom a potravinárskom priemysle. Ako korenina sa vysádzala najmä vo vidieckych a kláštorných záhradách. niektoré sa uctievali ako kultové byliny (p. Droga sa skladuje dobre uzatvorená. Rastlina sa najväčšmi používa v priemysle. a to najmä na výrobu likérov a vermútov. u slávneho lekára Galéna pod označením knikos. 212 II. triesloviny a bližšie neznáme alkaloidy abrotanín a abrotín s podobnými vlastnosťami ako chinín (pozri chinovníkovú kôru medzi cudzokrajnými drogami). ktoré Na vňaťovú drogu (Herba dracunculi) sa vzťahuje ČSN 86 6731: Akosť — najviac v % I. abrotskej sa zberá zvyčajne vňať s kvetmi — Herba cum floribus abrotani. Preto treba s rastlinou manipulovať opatrne. ale aj ako prostriedok proti moľom. horčinu. dračiu ako vynikajúci prostriedok proti moru. prípadne na obklady a rany. Používali sa najmä semená (proti zvieraniu. Chutia palivo aromatický a trochu horkasto. Čajovina č. Homeopatia používa čerstvé listy a pripravuje z nich esenciu (dil. nechutí do jedenia. oficiálne a v alopatii sa nepoužíva. účinkujú proti horúčke. Botanicky sa neskoršie zaraďovala medzi druhy rodu Pyrethrum — rimbaby. inak označovaná aj Summitas abrotani alebo list či vňať — Folium seu Herba abrotani. maďarsky: Tárkony urom.polyíny. taliansky: Dragontea. Zberá sa za suchého počasia. tvaroh. paldán. v tme. Veľmi aromatické sorty sa dnes pestujú predovšetkým vo Francúzsku. Materiál sa suší podobne ako každá silicová droga — v tieni. pri „nemeckých" druhoch sú vidličkovité. španielsky: Estragone. 1. Zber sa robí viac ráz do roka v júli až auguste (septembri). V koreňoch sa nachádzajú zaujímavé látky . použitý už Dioskoridom. stor. na dobre vetraných miestach. Pre príjemnú citrónovú arómu a horkastú chuť bola oddávna obľúbená v kuchyni. 2—3 x denne 1 šálku). od abrotos = božský (pre liečivé účinky). Astrovité .Compositae) Ľudovo: estragon. podobný ako citróny alebo medovka lekárska. ale aj ako močopudný. dračej podľa Linného vychádza zo zdrobneniny draco (grécky drakón) = had a vzťahuje sa na hadovito formovaný koreň rastliny. resp. francúzsky: Estragón.Na vňaťovú drogu — Herba abrotani — sa vzťahuje ON 86 6827. j. Rozlíšenie obchodných druhov („ruský" a „nemecký" tovar) sa robieva hlavne pomocou mikroskopu. 179. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. jednoduchými čiarkovitými listami a s malými guľatými úbormi usporiadanými v riedkych metlinách. Zvonka slúži na prípravu kúpeľov na omrzliny. V domácnostiach sa uplatňuje ako korenina na mastné mäso. PELYNĚK KOZALEC („ESTRAGÓN") Artemisia dracunculus L. podľa inak formovaných krycích trichómov (chlpov). málokrvnosti spojenej s poruchami trávenia. Plody sú nažky bez chocholca. sušení. Botanické označenie p. anglicky: Tarragon. Homeopatické použitie esencie je rovnaké ako v ľudovom liečiteľstve. Pri zbere. Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl prostriedky proti kŕčom. 1563 odporúčal p. možnosť jeho zámeny je malá. Ľudové liečiteľstvo — najmä v južných krajinách. dračia je stará korenina. pravdepodobne glykozid. hydinu. Iné údaje o rode Artemisia — palina uvádzame pri ostatných druhoch. ponechal i Linné ako odvodeninu z gréckeho abros = elegantný (pre vzhľad listov a príjemný pach). pri ťažkostiach s močením a vynechávaní menštruácie). t. slanomilná). Matthiolus r. rusky: PALINA DRAČIA Trváca bylina vysoká 60 — 120 cm s metlovitými stonkami. Zber sa robí v júni až v auguste. Keďže ide o pestovaný druh. Jej hlavné znaky: Akosť — najviac v % I.Asteraceae (Úborovité . 10 5 3 10 6 10 12 9 2 3 pravú: pri poruchách trávenia. Odrezávame kvetné bylinné vrcholky. ale aj antiseptický a na srdcový sval. skladovaní a inej manipulácii s drogou často vzniká podráždenie slizníc dýchacích ciest a hrtana spojené s kašľom. 10 5 3 2 1 14 10 6 4 2 14 12 . P.

asi dve tretiny v nej pripadá na metylchavikol čiže estragol (pre podobnosť so silicou anízu nazýva sa aj izoanetol). ktorá slúži na izoláciu silice . Plody sú nažky bez chocholca. užíva sa v oblátkach. Rastlina je obľúbenejšia a používanejšia v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. V domácnostiach sa ako pikantná korenina pridáva do omáčok. polievok. teplota nesmie byť vyššia ako 30-35 °C. ako emenagogum i choleretikum a na potenie. Spomedzi všetkých. V Starom Egypte sa tamojšia p. ľahko hnedne. ocimén a i. Matthiolus opísal. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . ľahko sa odlíši svojím nie príjemným pachom. metoxyškoricový). najvyššia a u nás najbežnejšia. triesloviny a živicu. pijú sa 2—3 šálky denne alebo prášok (1 —2 g denne). Starí Gréci a Rimania dávali prednosť iným. prípadne i vzhľadom a mikroskopickým obrazom. Listy má perovito delené. Iba ojedinele sa uvádza v liekopisoch. Podľa Hippokrata sa pridávala do vína posilňujúceho šestonedieľky. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. Koreň obsahuje asi 0. felandrén. Nachádza sa v ňom aj polyín kapilín (fungistatikum). šalátov a pod. Rastlina uprednostňuje uľahnuté staršie násypy. Pre metabolické vlastnosti sa niekedy používa aj pri kôrnatení tepien a iných cievnych poruchách (rozžutá čerstvá vňať alebo lístky. maďarsky: Fekete urom. K historickému používaniu paliny uvádzame poznámky aj pri ďalších druhoch. Artemisia vulgaris L.PALINA DRAČIA 2 % zápar (prikrytý nechať stáť asi 15 minút. potom sa precedí. na rumoviskách a neobrábaných pozemkoch. na líci lysé a tmavozelené. Vytvára dokonca typické spoločenstvá. Používala sa pri ženských ťažkostiach. Droga si udržiava príjemný aromatický pach a slabú horkú chuť. Pre hojnosť výskytu mal v našom liečiteľstve prevahu práve tento druh. domácim teplomilným druhom.Compositae) Ľudovo: Černobyl. užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Materiál treba pred zväzovaním dobre pretriediť. octu. schne pomaly. voňavkárske a praktické kuchynské upotrebenie. anglicky: Omugwort. aby neobsahoval nečistoty. Plínius odporúčal bylinu chorým i zdravým.2-1 % ) . je najlepšie identifikovateľná. Podobné použitie má izolovaná silica. Ak sušíme umelým teplom. Červenkasté vajcovité úbory sú v hustých metlinách na vrcholkoch stoniek. aldehydy (napr. Rastlina i droga má hlavne potravinárske. Preto sa vyskytujú skôr jej prímesi v iných druhoch palín. uhoriek.Oleum dracunculi aethereum. prípadne vo forme medicinálneho vína). v tieni. Pripisoval sa jej božský pôvod podľa bohyne Artemidy. francúzsky: Armoise. s rozkonárenou stonkou. rusky: . PELYNĚK ČERNOBÝL PALINA OBYČAJNÁ sa zvyčajne viažu do neveľkých snopčekov. asi troch stoviek druhov paliny. Podstatnú časť zvyšku tvoria linalylacetát.2 % silice slabého pachu a cel- kom iného zloženia. ale je bežná aj pri cestách. prímorská uctievala ako kultová rastlina bohyne Izis. Z ďalších obsahových látok rastliny možno spomenúť horčiny. za dobrého vetrania. Účinné látky predstavuje predovšetkým silica (0. ako sa ľudia večer pred sv. Palina patrí medzi najstaršie rastliny používané v liečiteľstve. Herba dracunculi sa v alopatickej liečbe využíva zriedka. na rube bieloplstnaté. korenistou chuťou so slabo horkou príchuťou. polynka obyčajná Nemecky: Gemeiner Beifuss. Suší sa rýchlo. Tento druh sa dnes uplatňuje prevažne v ľudovom liečiteľstve. taliansky: Artemisia. zvyčajná dávka je asi Trváca bylina vysoká 50-100 cm. pije sa niekoľkokrát denne po lyžiciach. španielsky: Artemisia. Farmaceutické použitie drogy je ako stomachikum a amarum. Jánom touto bylinou opásavali 213 . je prostriedkom na zvýšenie chuti do jedla. Častejšie sa používa čerstvá vňať. na posilnenie žalúdka pri tvorbe štiav i trávení. pri výrobe bylinného octu (estragónový ocot) a horčice alebo ako zložka koreninových extraktov.

Sušia sa v snopčekoch alebo rozostreté na tienistých a dobre vetraných miestach. polyín kapilín (fungistatikum) a iné látky. Vzhľadom na osobitne zriedkavý výskyt zámena s príbuznými druhmi prakticky neprichodí do úvahy. zvyčajne neveľký. horčiny (artemizín) a triesloviny. Externe ako antiflogistikum. bravčových alebo jahňacích pečienok a plniek. nešťastiam i chorobám. Obsahuje najmä cienol. najmä na stepných stranách a medziach. vykopáva sa zjari alebo na jeseň a suší sa bežným spôsobom. Slúži najmä na povzbudenie činnosti žalúdka a tvorbu šťavy pri jej nedostatku.PALINA OBYČAJNÁ teplota pri sušení nemá presiahnuť 30-35 °C. lebo rastlina. keď mu miesto vody dali žič s octom. anglicky: Roman Mugwort. Dopyt po droge je sezónny.Herba artenisiae (vulgaris). Osičková. ktorý má antiseptické a anthelmintické. 1984). Hlavnou zložkou rastliny je silica (asi 0.Compositae) Ľudovo: rímska palina Nemecky: Romischer Beifuss. D 3-D 2). 74. resp. so sivoplstnatou rozkonárenou stonkou. Malé úbory s rúrkovitými žltými kvetmi a so sivoplstnatým zákrovom tvoria v jednostranných strapcoch koncovú metlinu. Čerstvý sa používa v homeopatii (esencia dil. Predmetom zberu býva kvitnúca vňať (niekedy aj nákupu) . Pomer zoschnutia je asi 3—4 : 1. Zasluhuje si najvyššiu ochranu. Predmetom zberu býva niekedy aj koreň — Radix artemisiae (vulgaris). francúzsky: Armoise pontique. Pripravuje sa zápar z jednej kávovej lyžičky na šálku a pije sa 2-3 x denne po lyžiciach. maďarsky: Bárány urom. Čajovina č. Rastie na suchých vápencových pôdach. Striedavé listy sú dvojito perovito strihané. Základné požiadavky ČSN 86 6729 na drogu Herba artemisiae: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. O pôvode horkosti hovorí naša povesť. Gessner. španielsky: Tomillo pontico. dyspepsia). čarom. Plody sú nažky bez chocholca. tiež expektoračné účinky (pozri napr. kačacích. pri hemoroidoch (J. Pomer zosušenia je asi 3-3. Osičková.5 : 1. borovice). II. obsahuje jedovatý tujón (O. rusky: - PELYNĚK PONTICKÝ a venčili proti obludám. Pre osobitný pach sa používala aj ako korenina do husacích. pravá). Ako korenina sa najlepšie uplatňujú čerstvé listy (sušené sú bezcenné) a rozkvitajúce úbory (tie možno sušiť) (J. že palina vyrástla z potu Krista na kríži. 10 5 3 10 6 10 12 9 Trváca bylina vysoká 20 — 50 cm. ďalej nechuti do jedenia (acídna a subacídna gastritída. cholín. aj keď 214 . napr. U nás sa veľmi zriedka vyskytuje v oblastiach teplomilnej panónskej flóry. Ostatné ľudové indikácie uvádzané úvodom nie sú vždy bez rizika. ďalej proazulény a jedovatý tujón (pozri p. taliansky: Assenzio pontico. 1953). ako všetky paliny. 1984).2 % vo vňati). PALINA PONTICKÁ Artemisia pontica L. aj do rozpusteného sadla. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . Keďže ide o silicovú drogu. Odstrihujú sa na začiatku kvitnutia (júl—september) kvitnúce vrcholky bylín (ich stonka nemá presahovať priemer 5 mm). dolné stopkaté. V koreni je inulín.

Rastlinné časti obsahujú horký princíp artemizín. Rastlina je stomachikum — amarum. uplatňuje sa ako horčinový a sťahujúci prostriedok. rudnianskou masťou ju odporúčal neplodným ženám.Asteraceae (Úborovité . K. s trsom vzpriamených sivoplstnatých stoniek. na zvýšenie vypudzovania žlče zo žlčníka (cholagogum). najmä na staré násypy a navážky. abrotanová). Hippokrates ju odporúčal pri žltačke. Inak pozri a porovnaj všetky druhy paliny. pontická obsahuje aj triesloviny. list sa zberá v júni. zrejme sa jej dávala prednosť pred ostatnými. paliny slúžili ako koreniny a veľmi sa cenili pri zariekaní a veštení. Tento zvyk prevzali neskôr aj Európania. aj vo Fándlyho súpiske liečivých rastlín. ale ak bola možnosť výberu. peluň. so striedavými. Pri užívaní sa vyžaduje zvýšená opatrnosť. subsp. pretože sú vraj takto chránené pred myšami. Plínius uviedol aj prípravu palinového extraktu. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesí Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním rastliny) I. Užívala sa vnútorne asi ako dnes. že táto rastlina má osobitnú vlastnosť — chráni odev pred hmyzom. Šúr. Zber rastliny na liečebné účely vo voľnej prírode neprichodí do úvahy. P. ktorý je špecifickým prostriedkom proti škrkavkám a hlístam. Už Dioskorides poznamenal. Santonin sa nachádza v paline slanomilnej . Čierneho mora. v dolnej časti drevnatá. Používali ju už starí Egypťania. Patrí do skupiny palín s pradávnym liečebným používaním. druhové odborné meno dostala táto palina podľa hojného výskytu v oblasti Pontu. Vzhľadom na neširoký areál výskytu nenadobudla masové uplatnenie. ale aj v oblasti Juhoslovenského krasu (toto územie patrí medzi floristicky najbohatšie kraje strednej Európy). živicu a rozličné minerálne soli. t. polyňok Nemecky: Wermut. španielsky: Asenzio. ako močopudný a žalúdočný prostriedok. takisto plstnatými trojito perovito delenými listami s kopijovitými segmentmi. ojedinele rastúcej v rezerváciách na slaniskách južného Slovenska. viazaná na suché stanovištia. Typická rastlina suchých plôch a rumovísk. Ordinoval ju aj náš chýrny bylinkár F. Uvádza sa napr. Plody sú nažky bez chocholca.boli výborným liekom proti boleniu žalúdka. Astrovité . Palina je jedna z najstarších liečivých rastlín. prášok z drogy v dávkach 0. maďarsky: Fehér urom. P. pontickú spomínal aj Ovídius. PALINA PRAVÁ Artemisia absinthium L. Užíva sa aj čerstvá šťava (5 —10 g denne). v Alžírsku sa kedysi podával riedený absint vojakom proti malárii (účinkovať malo všetko horké). Oficiálna medicína ani homeopatia rastlinu osobitne nepoužíva. 215 . s tzv. dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Obľubuje pôdy s dostatkom dusíka. pije sa 3 x denne. aby sa knihy písali atramentom uvareným s palinou. Rastlina sa v oblastiach svojho výskytu používa skoro výhradne v ľudo- vom liečiteľstve. Často rastie pri cestách. U nás sa prv listy namáčali do pálenky . P. 3 2 14 10 II. Pritom navrhol. pontická rastie u nás napr. zoznámil sa s ňou vo svojom vyhnanstve pri Čiernom mori. chemicky príbuzný so santonínom (ČsL 2). francúzsky: Absinthe.Compositae) Ľudovo: absint. silicu (bližšie nepreskúmanú). lebo jej ochrana je daná lokalitami výskytu. Rodové vedecké označenie nadväzuje na grécke artemés = zdravý (vzhľadom na liečivosť druhov tohto rodu). obyčajnou — Artemisia vulgaris L. Pôvod rodového označenia Artemisia sme si už vysvetlili.) Gams. jej kvalita sa posudzuje podľa ČSN 86 6737. j.PALINA PONTICKÁ je ostatným vo všetkom podobná. 6 4 14 12 Trváca bylina vysoká 50—100 cm. V klasickom staroveku mala široké rozpätie používania. Ľudovo sa odporúča 1 % zápar. ale aj zvonka. resp.5-1 g 2-3x denne a tinktúra (denne 30—60 kvapiek). kvitnúce vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). na skalnatých stranách od nížin až po horský stupeň. palín. taktiež ako tonikum (na celkové posilnenie organizmu). rusky: PELYNĚK PRAVÝ Ak je vňať (Herba absinthii pontici) predmetom farmaceutického používania. ktorý pochádza z cudzieho druhu paliny. O santoníne sa píše aj medzi cudzokrajnými rastlinami pri droge cicvárový kvet (Flos cinae). ktorá sa líši nie celkom príjemným pachom.Artemisia santonicum L. V súpiske chránených rastlín sa neuvádza.. Predmetom zberu bývajú listy a kvitnúce vrcholky pestovaných bylín. potom oxysantonín. Na koncoch stoniek sú v riedkych metlinách zoskupené previsnuté úbory so žltými kvetmi. Najčastejšie sa zamieňa s p. Madva. 2 — 3 šálky denne. radosť. tiež na omývanie rán. v prírodných rezerváciách Devínska Kobyla. Najvýraznejšie sa odlišuje príjemným pachom (podobný má p. monogyna (W. Názov paliny je z gréckeho a = bez a psindos = zábava. anglicky: Wormwood. taliansky: Assenzio. na úpravu menštruácie.

Papierové podložky sa po usušení zahodia.A a B). maďarsky: Szurokszagú murvapikk. cholagogum). 172. Pre tieto obsahové látky je silica. Hluchavkovité . dážď ich zmýva a droga sa znehodnocuje. vňať je v čajovine Eugastrin (stomachikum. 191. lebo sú velmi horké. absintín a artabsín. Zložky silice chamazulény a horčiny (seskviterpénové laktóny — gvajanolidy) stoja voči sebe v biogenetickej závislosti. francúzsky: Origan. znecitlivením až bezvedomím. Zber sa robí za pekného počasia (jún-september). Zvyčajne sa nakupuje iba I. 10 6 4 1 13 12 3 0. (ČsL 4) 5 3 2 0.Palina pravá SPOFA. Ako horčinový prostriedok slúži na zvýšenie chuti do jedenia.5 13(11) 10(9) 2 0. 168.Palina pravá — záparové vrecká a balenie paliny vo vreckách . dlhé do 30 cm a so stonkou hrubou do 5 mm. spazmolytikum a digestívum. Najdôležitejšími obsahovými látkami je silica (až 0. 176. Ich pitie spôsobuje degeneráciu centrálneho nervového systému a poruchy intelektu. ktorá je v kvapkách Contraspan (spazmolytikum). španielsky: Oregano. metabolikum. Zber materiálu sa môže robiť len za suchého počasia. U nás tvorí súčasť žalúdkovej čajoviny a tinktúry. a najmä do liehovín (absint).05 5 000 Vrcholky vňate sa uložia na čistú podložku v tieni na dobre vetranom mieste (vo vrstve hrubej do 10—15 cm). rusky: PAMAJORÁN OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 20-50 (80) cm s priamou jednoduchou byľou 216 . 207. DOBROMYSL OBECNÁ Origanum vulgare L. Zvyčajne sa kombinuje s inými drogami. Čajoviny č. Táto choroba sa prejavuje kŕčmi. 240. 208. lebo v droge sa najväčšmi cenia prítomné horčiny (pozri normu ČsL 4). Väčšina štátov preto zakazuje pridávanie paliny do vín. užíva sa 3 x denne.1 10 000 11. anglicky: Marjoram. V predaji sú aj záparové vrecká . Jej dávky sú 1 kávová lyžička drogy na pohár záparu. pretože je nebezpečná. Pre výrazný pach sa sušia oddelene od ostatných rastlín. akosť. 232. príčinou absintinizmu.PALINA PRAVÁ Najčastejším predmetom zberu a nákupu sú listnaté vrcholy byliny — Herba absinthii. 242. 10. Najvýraznejšou zložkou silice je tujón (asi 10 % . Na vňaťovú drogu — Herba absinthii — sa vztahuje ON 86 6832 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga s iným sfarbením ako čerstvá vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Číslo horkosti — najmenej I. na tvorbu žalúdočnej šťavy a býva zložkou žlčopudných čajovín.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: divý majorán Nemecky: Wilder Dost. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. Oficiálna medicína zanechala všetky ľudové liečebné odporúčania použitia paliny. taliansky: Origano. tujól (70 %) a ich estery. Pomer zosušenia je asi 3 — 5 : 1. najmä pri dlhšom užívaní a vo vyšších dávkach. Droga sa používa už len ako stomachikum-amárum.5 %) a horčiny. Szurokfú.

j. Príbuzný majorán záhradný je pomerne drobná pestovaná bylina s bielymi kvetmi a dúška tymianová (tymian) zasa poloker s fialovými kvetmi. 1564 odporúčal aj proti zápalom a nočnému poteniu.5 % niekedy). Predmetom zberu a nákupu je vňať na začiatku kvitnutia — Herba origani. používa sa aj na posilnenie nervov. Droga je expektorans a choleretikum. najmä na slnečných krovinatých stráňach. Hippokrates pokladal pamajorán za prostriedok proti hemoroidom. španielsky: Helecho macho. francúzsky: Fougére mále. reumatizme. striedavo zložené z 20—30 pílkovitých lístkov (jariem). že pamajorán pokladali za zázračnú bylinu. Po prechodnom ústupe do úzadia sa zasa zjavuje v palete liečivých rastlín. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvú kvitnúcu vňať. v stredných bučiny so spodnou vodou vo väčšej hĺbke a pôdy so značnou vodnou kapacitou. PAPRAĎ SAMČIA + Dryopteris filix-mas (L. pri sexuálnych poruchách. tiež flavonoidy (glykozidy luteolínu. kapradie.). maďarsky: Férfías (erdei) paizsika. Častejšie sa kombinuje s inými drogami. hrdzavochlpatého podzemka vyrastajú listy dlhé až 140 cm. 217 . Nemožno sa preto čudovať. hadie rebro. Droga obsahuje predovšetkým silicu (0. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2 x denne).1 II. proti kašľu. šuštkovičník Nemecky: Gemeiner Wurmfarn. Plody sú tvrdky. peračina. zberá sa na začiatku kvitnutia do dĺžky 30 cm a hrúbky byle 3 mm. z krátkeho. 6 10 3 2 13 10 0. anglicky: Male Fern.) Schott Papraďovité — Aspidiaceae (Sladíčovité . taliansky: Felce maschia. Suší sa riedko rozložený. aromatická čajovina. Rodové vedecké meno pamajoránu je odvodené z gréckeho origanon alebo origanos (oros = hora a ganos = lesk. Treba dbať.PAMAJORÁN OBYČAJNÝ a vajcovitými celistvookrajovými listami. ktoré zosilňujú jej pôsobenie v základnej indikácii. pri astme. častejšie v neveľkých zväzočkoch. aromatická čajovina na obklady a vňať tu tvorí zložku. 2 5 1 1 13 8 0. Rastie od nížin až po subalpínsky stupeň. Kvitne asi od júla až do jesene. 96. okrajoch lesov a rúbaniskách. Pri hromadnom zbere sa zožína kosákom. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. Rastie v tienistých lesoch od nížin až po alpínsky stupeň. karvakrol a iné terpény (droga s vyšším obsahom tymolu sa považuje za cennejšiu). ktorá sa najčastejšie aplikuje pri hystérii a sexuálnych poruchách. Rastlina je medonosná. na tienistých a dobre vetraných miestach (pri umelom teple do 35 °C). Matthiolus ho ordinoval aj proti kŕčom. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a ľahko sa mrví.až 1. potom triesloviny a horčiny.Polypodiaceae) Ľudovo: cicvár.15-0. proti všetkým druhom kŕčov (i pri menštruácii). papruška. Na spodnej strane listu pozdĺž strednej žilky sú kôpkovité hrdzavohnedé výtrusnice. okrasa). odporúčal ho aj pri pľúcnych ochoreniach a na posilnenie nervov. kde podstatné zložky tvorí tymol (10 %). čertovo rebro. Lonicerus ho r. Okrem toho sa ešte používal ako korenina. 230. papradie. Čajoviny č.5 % . t. reumatizme a ochorení dýchacích ciest. V starých nemeckých herbároch vystupuje pamajorán ako dôležité liečivo.08 Trváca statná bylina. Med i peľ sú žltej farby. vodnatieľke. Poskytuje aj peľ. rusky: KAPRAĎ SAMEC Na vňaťovú drogu — Herba origani sa vzťahuje ČSN 86 6723: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Hrubšie časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. kropadlie. združených do bohatej metliny. pri ženských ochoreniach. kašli a proti bolestiam v krku. Drobné fialové kvety v pazuchách elipsovitých červenofialových listeňov sú zoskupené do malých kláskov. hlavy a zubov. črevných parazitoch a angíne. Podľa ČsL 2 sú oficinálne aromatické čajoviny — Species aromaticae a Species aromaticae ad cataplasma. Dioskorides používal listy a kvety s vínom proti uhryznutiu divou zverou a Scribonius Largo vo väčších dávkach ako emetikum. Podľa abatiše Hildegardy liečil aj malomocenstvo. na tvorbu žlče a úpravu menštruácie. Spodné bezlisté a drevnaté byle do zberu nepatria. bolestiam pečene a obličiek. Všeobecne slúžil na urýchlenie trávenia. apigenínu a i. V nižších polohách uprednostňuje hrabové dubiny. V ľudovom liečiteľstve sa považuje za špecifikum pri zápale pohrudnice (alebo v stavoch po zápaloch). Druh osídľuje suché a teplé alkalické stanovištia. prechladnutiu. aby dobre uschol aj vnútri zväzočkov. na povzbudenie chuti do jedenia a ako aromatikum do posilňovacích kúpeľov. proti zápche. chebdie.

Pri zámene najčastejšie prichodí do úvahy p. staršia droga sa nesmie používať. prípadne o starej. skoro lysé stopky (listová báza má iba 2 cievne zväzky). Nelúpané. Druhové označenie sa skladá z filix = latinsky papraď a mas = mužský. má tmavošupinatý podzemok. kŕče a poruchy zraku). surový floroglucín je zmesou dimerných.0 g (dávka pre dospelého je 6—10 g. osobitne proti pásomniciam (tenifúgum). Účinné obsahové látky drogy sú uložené v osobitných žliazkach hubovitého pletiva listových báz a podzemka. Používa sa extrakt v tobolkách alebo v želatínových kapsliach davkovaných po 1. ktorá je súčasne trpká a neskôr ostrá. Ich základom je bezdusíkatá látka fenolového charakteru patriaca do skupiny polyketidov — floroglucín (viazaná na kyselinu maslovú — butanolfloroglucidy). čím sa vyjadruje veľký rozdiel vo vzraste v porovnaní s nižšou „ženskou" rastlinou. bolesti hlavy.D. Obsahové látky sú veľmi dobre rozpustné v éteri. Zdravé podzemky sa očistia. Hoffm. Gray. Druh poznala a používala už antika. Lis- tové bázy majú 5 — 11 cievnych zväzkov. ak zlyhali ostatné anthelmintiká.) Roth. stor. rozložená . trimerných a tetramerných floroglucínových derivátov — butanónov. Ľudovo sa odvar z podzemka používa na zle sa hojace rany a aj ako 218 . F. Príbuzné druhy sa pestujú aj v záhradách a sú rovnako jedovaté a nie sú predmetom zberu. Od najstarších čias je známa ako čarovná rastlina. odrežú sa z nich listy a ponechajú iba bázy.PAPRAĎ SAMČIA Rastlina má viacej podobných druhov. dyspnoe. samčia a jej prípravky sa zriedka uplatňujú ako prostriedky proti vnútorným parazitom. Floroglucínové deriváty sú veľmi labilné. po 1 — 2 h treba podať laxatívne účinný prostriedok. Proti škrkavkám a mrliam sú neúčinné. jedovatej droge — nesmie sa používať). P. ktorá má listy na obryse až trojboko vajcovité. príp. Prípravky sú veľmi toxické a aplikujú sa iba vtedy. udrží si svoje obsahové látky až rok. Athyriaceae). pre deti do 15 rokov 4—6 g a pre deti do 4 rokov nie je vhodné užívanie prípravkov. Všeobecné používanie podzemku (éterového extraktu) sa však presadilo až v 18. zásluhou ženevského lekárnika a Peschiera. Droga má osobitný pach a sladkastú chuť. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. usporiadané v hustých zväzkoch. Predmetom zberu z p. vykopávaný v júli až septembri. kondenzáciou butanónov vznikajú veľmi komplikované zlúčeniny. Vedecký názov vznikol z gréckeho drys = dub a pteris = papraď (pre Podzemková droga (+ Radix — Rhizoma filicis maris) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Ináč sfarbené a zle očistené podzemky Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo éterového extraktu — najmenej (obsahuje najmenej 25 % surového filicínu) Najviac v % 5 2 13 4 3 8 častý výskyt v dubinách). závraty.) A. dilatata (G. vo veterinárstve proti motoliciam. samčej je podzemná časť — Rhizoma filicis maris — Radix filicis maris. nerozrezané sa sušia pri miernej teplote (umelé teplo do 35 °C) — správna droga musí byť na lome zelenkavá (hnedočervená farba svedčí o chybnom sušení. a preto sa extrakt pripravuje s ním. Majú nepríjemné vedľajšie účinky (nauzea. dlhé 30—100 cm. Papradka samičia (Athyrium filix-femina (L. Ak sa skladuje v tme a v dobre zatvorených obaloch. pomerne málo listov a vyššie.

Pazušné kvety s bielou korunou dozrievajú v duté červené bobule. Prvé overené správy o nej sú z r. frutescens (cayenský piepor.04-1. ale dosť peľu. Kvitne v júni —septembri.P. a. maďarsky: Egynyári paprika.externé antireumatikum. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20— 50 cm. španielsky: Pimiento. Ich hlavnú zložku tvorí kapsaicín (asi 70 %). kde sa pestovala už koncom 16. treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chrániť pred svetlom Ľahko ju napádajú živočíšni škodcovia. Všeobecne sa rozšírila po Európe až po objavení Ameriky. ktorou je alkaloid kapsaicín. resp. Zber plodov pre farmaceutické ciele sa robí v období zrelosti (červenenia) bobúľ. dnes pestovaná najmä v tropických oblastiach Afriky. anglicky: Pod Pepper.Curry. fenylalkamínov benzylamínového typu s ostrou chuťou.Fructus capsici.) Terpó s 0. Drogu . Plody zberané i s krátkou stopkou sa nechajú trochu zvädnúť a sušia sa na lieskach. Podstatná časť svetovej produkcie papriky pochádza v súčasnosti z Maďarska. Ostatné papriky sa vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 2) pokladajú za zámeny. Špeciálne ostré druhy papriky sú C. taliansky: Peperone. PAPRIKA ROČNÍ PAPRIKA ROČNÁ Capsicum annuum L. celistvookrajové. že juhoamerickí a stredoamerickí Indiáni používali paprikové bobule ako korenie alebo čerstvú zeleninu dávno pred príchodom Európanov. PAPRIKA ROČNÁ Naša slovenská paprika má vo svete dobrý zvuk a úspešne sa uplatňuje na zahraničných trhoch. ktorý sa sústreďuje predovšetkým v priehradkách papri- ČsL 2 má pre plod tieto základné požiadavky: Znak Prímesi byli a cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Množstvo liehového extraktu — najmenej Najviac v % 3 13 6. ktorý sprevádzal Kolumba na jeho druhej objavnej plavbe do Západnej Indie. Rod paprika — Capsicum L. listy kopijovito-vajcovité. ktorá má podobné použitie ako alopatické prípravky. stor. Pestuje sa na plantážach v najteplejších častiach krajiny. falšovanie. Paprikové plody obsahujú asi 0. Do Európy sa dostala zásluhou Španielov. chillies). longum (DC. convar. farbou i chuťou (štipľavosťou) a mäsitosťou oplodia. Z čerstvého podzemka sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. teda v júli až septembri. Ľuľkovité — Solanaceae Nemecky: Paprika. Paprika bola už vtedy kulúrnou bylinou. stonka vzpriamená. neskoršie z podobných príčin turecké alebo uhorské. resp.D 3 — zberá sa v júli až auguste). častejšie však navlečené na povrázkoch. Pri zbere a najmä pri práškovaní treba postupovať obozretne — paprika silne dráždi sliznice a pokožku.4 % štipľavej látky. V ČsL 2 sa obsah kapsaicínu posudzuje chuťovou skúškou (liehová zmes ešte v riedení 1 : 25 000 musí mať zreteľne štipľavú chuť). Ameriky a Indie. má asi 50 druhov pochádzajúcich z tropickej Ameriky. Isté je.5 25 219 . veľkosťou. 1494 od španielskeho lekára Chanca. Dnes sa pestuje vo vyše 50 varietach a formách v teplých oblastiach Starého i Nového sveta odlišných tvarom. z Východnej Indie. Preto sa kedysi nazývala španielske korenie.Capsicum frutescens L. D 4 .5 % alkaloidov.. V niektorých liekopisoch sa pripúšťa i cayenská paprika . Včelám dáva málo nektárovej znášky. fastigiatum a C. Liekopisy (aj ČsL 2) bežne požadujú dlhoplodú a štipľavú formu papriky . súčasť známeho korenia karí . francúzsky: Piment annuel.

Predmetom zberu a priemyselného spracovania sú predovšetkým plody alebo vňať — Fructus (Herba) ammi majoris. Na miestach hojného rastu (napr. maďarsky: Hamana zizon. Tzv. Plody parasce majú slabý aromatický pach.až päťnásobne a na výplachy úst až 100-násobne. Ich aromatické plody sa nazývali cuminum aethiopicum . Slúžia na to mnohé prípravky. Plody sú dvojnažky.. pri hemoroidoch. väčšej neobsahujú chromóny (pozri aj cudzozemské drogy — plod parasce špáradlovej). egyptská rasca (ammi. V dávkovaní treba byt' opatrným interne aj externe. potom flavónové glykozidy. francúzsky: Ammi majeur.7 mm). tinktúry. biele. vitamíny (B2. Hlavnou obsahovou látkou je silica. astme a pod. zvonka na inhalácie po zápaloch. lysé. chutia ostro a horko.0 g v perorálnej liekovej forme. pľuzgiere a dokonca až vredy. Z drogy 220 . Naisto ich možno odlíšiť chemickými metódami (chromatograficky). Jeho ostrá chuť sa dá rozoznať ešte v riedení 1 : 10 miliónov. Mazadlá obsahujú tinktúru riedenú asi štvor. stonka ryhovaná. Nažky obsahujú predovšetkým furochromón kelín. horné až sediace. je bežne známe. v Maďarsku a Taliansku). v každom rebierku majú schizogénny silicový kanálik a nad osemením prstenec zhrubnutých buniek (dobre viditeľný pod mikroskopom). rubefaciens. droge z parasce špáradlovej — A. hladké. Náš priemysel ho spracúval do tabliet (Khellin Spofa). C). Pomenovanie ammi je odvodené od miesta výskytu rastliny (grécke ammos = piesok). visnaga (L. daukos) pochádzala zo zelerovitých aromatických rastlín.kových bobúľ.) Lam. taliansky: Ammi. Vnútorne paprika zvyšuje chuť do jedenia a podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy. Často sú nežiadúcou prímesou vo Fructus ammi visnagae. Liečebne sa uplatňovala pri kolikách. V homeopatii sa zo zrelých plodov pripravuje tinktúra (dil. ktorý pôsobí na vencové cievy a bronchy ako spazmolytikum. listy dvojaž trojnásobne perovito strihané. Parasca je juhoeurópska poľná burina. hojne používanej v medicíne. Dvojnažky parasce sa podobajú rasci. D 4 . po vymlátení sa suší a čistí. plody p. dolné stopkaté. Paprika je vnútorné stomachikum a externé derivans. rusky: Jednoročná bylina vysoká 30100 cm. Parasca bola kedysi veľmi obľúbená ako korenina. zberá sa v období zrelosti plodov (júl—október). že vitamín C sa prvý raz objavil a izoloval v paprike maďarskými vedcami. Čs. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Grosse Knorrpelmohre. farmaceutické prípravky sú Capsicolle Emplastrum — derivans a Pain-Expeller roztok — derivans. MORAČ VĚTŠÍ PARASCA VÄČŠIA PARASCA VÄČŠIA Fructus ammi visnagae sa izolujú obsahové látky aplikované pri angine pectoris. Materiál sa nechá preschnúť.3 — 1. Paprika sa používa na prekrvenie pokožky a slizníc. ktorá sa k nám dostáva zväčša so semenami poľnohospodárskych plodín. a to zrezávaním okolíkov za rosy.D 2). užíva sa interne 0. bolestiach močových ciest a žalúdka. teda pri reumatických ťažkostiach. zoskupené v okolíkoch okolíkov. náplasti a mazadlá. po dlhodobej externej aplikácii môžu vzniknúť dermatitídy. sacharidy. silice a v semenách aj olej (10—15 % ) . Pre pomerne zriedkavý výskyt sa u nás nezberá. španielsky: Ami. ktoré sa užívali ako vazodilatans vencovitých ciev a spazmolytikum. aplikuje sa najmä v klimaktériu a pri hemoroidoch. zápaloch pohrudnice a hrdla. Kvety na dlhých stopkách sú drobné. napr. špáradlovej sú širšie (asi 1. anglicky: Bishop's Weed.etiópska rasca. U niektorých chorých môžu sa po perorálnej aplikácii prejaviť pri vyšších dávkach gastroenteritídy. Občas splanieva. Ďalšie obsahové látky sú karotenoidy (ich obsah je dôležitý pre posúdenie kvality predávaného druhu papriky). Nažky p. najmä v priemyselnej výrobe špeciálnych liečivých prípravkov. neuralgiách a pod. ( + ) Ammi majus L. Plody sa užívali aj ako žalúdočný prostriedok proti nadúvaniu.

Plody sú nažky s chocholcom. maďarsky: Máriatóvis. väčšej sa užívajú aj pri poruchách trávenia a pri nadúvaní. väčšej bol v Egypte známy už v minulom storočí. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mariánsky bodliak.až dvojročná bylina vysoká 50—200 cm. ktoré sa postupne zväčšujú a splývajú. izopimpinelín. Na ich okraji býva pigment zmnožený. Druh pochádza zo Stredomoria. Uplatňovali sa najmä olejnaté nažky.ktorá neobsahuje chromóny. ale terapeuticky najzaujímavejší xantotoxín. xantotoxín. perovitolaločnaté. Liečba vitiliga však ostáva i naďalej istým problémom. volčec Nemecky: Gemeine Mariendistel. Príčina vzniku ochorenia nie je zatiaľ známa (niekedy sa zistí rodinný výskyt). Známa je napr. pri ležaní na lúke). Furokumaríny obsahujú predovšetkým rastliny z čeľade zelerovitých rastlín. H. ktoré sa dostali do styku s rastlinami obsahujúcimi furokumaríny (napr. PESTREC MARIÁNSKY . Povrch kože je inak celkom normálny. Roku 1916 ho spozoroval Freund pri aplikácii kolínskej vody s vyšším obsahom bergamotovej silice a po následnom ožiarení slnkom. Synonymový názov silyba Carduus marianus L. ale aj pohánke. Nápadné bíeloškvrnité listy sú elipsovité. Ide vlastne o stratu hnedého kožného farbiva (pigmentu) na ohraničených plochách. pretože je hlavným nositeľom repigmentácie kože. Druhové označenie sa spája so starou legendou. pretože amoidín a amidín — súborne nazývané psoralény. Veľmi pripomína i benedikt lekársky. používaná pri liečbe vitiliga. Fotosenzibilizujúci účinok extraktov p. užíva sa 1-3 lyžičky na šálku vody 3—4x denne. imperatorín. Zistilo sa. zápalov po ožiarení slnkom na tých partiách kože. majú fotosenzibilizujúce účinky. Rastlina sa zvyčajne odrezávala pred rozkvitnutím kvetov a sušila sa v dekoratívnych kyticiach. že tieto úkazy zapríčiňujú furokumaríny.SILYBUM MARIÁNSKE PESTREC MARIÁNSKY . ale furokumaríny (0. Ľudové a homeopatické používanie — predovšetkým v Nemecku. Rademachera (1772-1850). nadväzuje a využíva tzv. Jednotlivé koncové úbory majú červenofialové alebo purpurovokarmínové rúrkovité kvety. taliansky: Cardo mariano. Furokumaríny — citlivé na svetlo.tvorba erytémov. Extrakty z parasce vyvolali veľké nádeje. Novšie sa zistilo. napr.5-1. Ochorenie sa zvyčajne začína jednou alebo niekoľkými bielymi škvrnami. Japonec Kusuke dokázal. tzv. adsorbujú ultrafialové svetlo a vyvolávajú fotodermatózne prejavy na koži. Z furokumarínov je relatívne najjedovatejší. čím tvoria presne ohraničené biele plochy. stonka priama. Vystavením plôch slnečnému alebo inému žiareniu sa táto kozmetická chyba nedá napraviť. olej a bielkovinové látky.0 % ) . Dioskorides nazýval rastlinu silybon. francúzsky: Chardon marie. Splanené formy rastú i vo voľnej prírode. ukazovali sa ako veľmi sľubné. rusky: OSTROPESTŘEC MARIÁNSKÝ Jedno. skôr naopak — kontrast postihnutej a normálnej kože sa iba zvyšuje. ďalej flavonoidy. Zápary z plodovej drogy p.SILYBUM MARIÁNSKÉ Silybum marianum (L. Názov silybum je údajne odvodený z egyptského sobil. ľubovník a iné. Prípravky indikované pri vitiligu poďliehajú lekárskemu predpisu a kontrole. že silybum má 221 . pri leukodermatózach čiže bielych škvrnách označovaných ako vitiligo. dokonca vznikajú pľuzgieriky. bergaptén. hore rozkonárená. upozorňuje na veľkú podobnosť s bodliakmi.) Gaertn. Pod názvom meladíny jestvuje v klinickej praxi zmes xantotoxínu a imperatorínu. listnatá. Pestujú ho v záhradách v teplejších oblastiach. že doterajšími liečebnými metódami sa dá pomôcť iba na obmedzených a menej rozsiahlych plochách. anglicky: Milk Thistle. lúčna dermatitída . ostrozúbkaté. Rastlinu poznali už v antike. Používala sa predovšetkým pri ochoreniach pečene a pri žltačke. Užíva sa v tabletách a súčasne sa postihnuté miesta natierajú tinktúrou z týchto látok. španielsky: Cardo mariano. so žltými ostňami. skúsenostnú terapiu lekára J.

hnedočierne. 241.) vo forme dražé alebo kvapiek. strychnínovou a i. pri Petroselinum crispum (Mill.5 — 3 mm. púpavy a i.) A.Kvalita drogy sa hodnotí podľa ČSN 86 6626: Akosť — najviac v % Znak Anorganické prímesi Organické prímesi Iné časti materskej rastliny Popol Vlhkosť I. 12 1 1 1 12 8 2 0. priemyselne vyrábaných granuliek Boldogran (choleretikum a cholekinetikum) a čajoviny Ungolen (cholagogum. histamín). Druh pochádza zo Stredomoria. náš prípravok Flavobion dražé. hepatoprotektívum). Obsahové látky tvorí najmä olej s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín. ako taxifolín. silica a asi 0. Oplodie chutí horkasto a semená olejovito. choleretikum.0 II. Ochranne účinkuje na pečeň. byľ vysoká 70—100 cm.0 5. Zelenožlté kvety v okolíkoch okolíkov. ill Zelerovité . španielsky: Prixei. silydianínu a silychristínu).8 mm. rusky: PETRŽEL ZAHRADNÍ PETRŽLEN ZÁHRADNÝ Jednoročná alebo dvojročná bylina s mäsitým mrkvovitým koreňom. až vyvrie polovica vody. vlastnosti choleretické (zvyšuje tvorbu žlče) a cholagogické (podporuje vylučovanie žlče). Jeho účinnosť však ani zďaleka nedosahuje. Prípravky sa užívajú pri chronickej cholecystopatii (porucha žlčníka). (ČsL 4) 6(5) 0. 1. dlhé 6 . W. Môže sa užívať aj prášok z plodov (4—5 x denne zarovnaná čajová lyžička) či tinktúra z nedrvených plodov (2 x denne 15 kvapiek). Plodová droga — Fructus petroselini — sa hodnotí podľa ČSN 86 6618: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie nejedovaté plody Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. jemne ryhovaná. Strata sušením je malá. ďalej iné flavomoidy.Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Petrsilie. spodné perovito zložené z drobných segmentov. pije sa 2 x denne. Nemajú nijaký pach. Najnovšie pečeňové terapeutiká už obsahujú čistý silymarín.5 0.1 II. Plody sa nechajú dozrieť na suchých a vzdušných miestach. najmä silymarín (zmes zložená hlavne zo silybínu. prípadne tvorí zložku nemeckej oficinálnej Tinctura cholagogae fortis. komplex aminokyselín so značným obsahom síry a sacharidov. niekedy svetlejšie. posthepatickom syndróme (stav po pečeňových ochoreniach).5 2. 0.05 . V súčasnosti sú oficinálne v nemeckom liekopise (DAB 8). kvercetín a kempferol. Ľudovo sa odporúča užívať asi 2 % odvar (8 minút nechať slabo vrieť). Čajoviny č. pozdĺžne takmer čierno ryhované. hrubé asi 1. 168. 4 4 2 10 10 1 Na koreňovú drogu — Radix petroselini sa vztahuje ON 86 7014 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zhnednutá droga Nadzemné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HO Obsah silice — najmenej I. francúzsky: Persil cultivé.5 12 5(6) 1 0. pije sa každú hodinu 1 lyžica.5 2. Flavoligany majú antihepatotoxický účinok. horčina. anglicky: Parsley. označované aj nesprávne ako Semen cardui Mariae. variť na slabom ohni tak dlho. mierne sploštené.5 5.5(2) 0. Po dozretí sa zbavujú lietacieho aparátu. Predmetom zberu sú plody — Fructus cardui mariae. V súčasnosti sa vyrába už dosť lepších priemyselných prípravkov s kombinovanými výťažkami (napr. iný návod (Bässler) uvádza: 30 g plodov na pol litra vody.. ako napr. Plody sú oválne. Pre obsah biogénnych amínov (tyramín. na okraji svetložlté. V Taliansku sa aj varí asi 3 % odvar z koreňa (10 minút variť.0 12. maďarsky: Kertí petrezselyem. Zber sa robí zvyčajne odrezávaním celých úborov i so zákrovom krátko pred dozretím plodov (september—október). z ľubovníka. Plody sú vajcovité dvojnažky. Plodom sa na základe pokusov so zvieratami dokázal aj protihorúčkový účinok. sa droga kedysi odporúčala ako náhradka za námeľ — Secale cornutum (pozri kyjaničku purpurovú). predovšetkým poškodenú tetranitrotoluolom a trinitrotoluolom (je hepatoprotektívum). Plody sú zložkou čs.0 7. 222 Pre ostatné indikácie a spazmolytické pôsobenie sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu.0 12. horné listy obyčajne troj početné.7—3 % flavolignanov. 2 2 1 10 7 2 11. Spoľahlivejšie účinky má tinktúra z nedrvených plodov (Tinctura cardui mariae „Rademacher") v receptúre kombinovaná s lastovičníkovou. lesklé. Ani po dlhšom užívaní nepôsobia toxicky a nesprevádzajú ich nepríjemné vedľajšie účinky. Ochranne pôsobia na pečeň a zlepšujú jej činnosť pri príznakoch zápalov i chronických ochoreniach.0 otravách hubami a i. taliansky: Prezzemolo.0 5. 3 šálky denne).

vulgare (Nois. zberané v čase začiatočnej zrelosti (august). Latinské petroselinum (grécky: petroselinon) je odvodené od petra = kameň (rástol na kamenistých miestach) a selinon (názov viacerých zelerovitých rastlín) — rastliny s lesklými listami.1 %. koreňa dve kávové lyžičky na šálku záparu. Kultúrne sorty sa líšia jej hlavnou zložkou. taliansky: Peonia. tzv. Pôvodcami dráždivosti sú najmä apiol a myristicín. Obsahujú ho čs. Na lekárenské ciele 223 . Predmetom zberu a nákupu býva oficinálny koreň — Radix petroselini.listy 0. francúzsky: Pivoine officinale. a tak možno rozlišovať sortu apiolovú. francúzsky. D 3-D 1). kde sa vysádza petržlen). holá. Pochádza z južnej a juhovýchodnej Európy. Silica získaná z plodov destiláciou býva tiež oficinálna. Radix levistici a Folium betulae.3 % a korene okolo 0. 102. Dráždi aj maternicu (neužívať v gravidite!).PETRŽLEN ZÁHRADNÝ vú alebo alyltetrametoxybenzénovú. ústrednú nervovú sústavu a tráviacu sústavu. ktorá je jednou z najjedovatejších zelerovitých rastlín (rastie práve na hriadkách. anglicky: Peony. koncové. Hmotnostná strata je asi 75-80 %. Plody sú mechúriky. Listy viacpočetné. Rod Paeonia . HVLP — čajovina Betulan (diuretikum. antireumatikum). nerozkonárená. Niekedy bývajú oficinálne aj plody — Fructus petroselini. kvôli rýchlejšiemu sušeniu sa pozdĺžne krája. Species urologicae Planta (dezinficiens močových ciest). 152. Pivonkovité — Paeoniaceae Nemecky: Garten-Pfingstrose. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . radicosum (Alef. s 5 — 10 purpurovými.Aeethusa cynapium L. Najvýhodnejšia teplota na sušenie je 30-40 °C.plody 2-7 %. Ako zelenina sa pestuje v záhradách a na roliach. slúži aj ako kozmetikum proti pehám. Dôkladne sa očistí a umyje. Dvojnažky slúžia aj na izoláciu silice — Oleum petroselini. Je to jednoročná bylina. Všetky časti petržlenu obsahujú silicu . zriedka ružovými alebo žltkastými korunnými lupienkami. Drogy sa oddávna používajú ako diuretikum. Silne dráždi obličky. olistená. so široko kopijovitými úkrojkami.) Danert) alebo s kučeravými (convar. sú zriedkavé. myristicíno- PIVONKA LEKÁRSKA PIVOŇKA LÉKAŘSKÁ + Paeonia officinalis L. t. Možno ho sušiť aj na motúzoch. Plody i korene obsahujú ešte flavonoidy (najmä apiín). Vykopáva sa na jar (marec) alebo v jeseni (október—november) z dvojročných rastlín nezbavených listov. Kvety veľké. iné. Najbežnejšie variety petržlenu sú s dužnatým vretenovitým koreňom (convar. Užíva sa tiež čerstvá šťava koreňov — 100-150 g. prípadne na miesta poštípané hmyzom. Bežnou dávkou plodov je pol kávovej lyžičky na šálku záparu niekoľkokrát denne. Má však i antiprotozoárne a baktericídne vlastnosti. Vňať je jedovatá pre papagáje a niektoré drobné zvieratá. j. maďarsky: Piros bazsarózsa. Homeopatia používa čerstvé plody a esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. Reduktan (odtučňovacia čajovina) a Species urologicae P. španielsky: Peonia hembra. (diuretikum dezinficiens). a tým vyvoláva močopudné pôsobenie. Pri zámenách vňate petržlenu prichádza do úvahy najmä tetucha kozí pysk .pivonka je jediným zástupcom čeľade. U nás sa pestuje v záhradách (plnokvetá) na okrasu. ktorá kvitne už prvý rok a chýba jej typický petržlenový pach. Koreň je zložkou oficinálnej močopudnej čajoviny ČsL 3 — Species diureticae. 103. podávanú najmä pri zápaloch močových ciest. crispum).) Danert) — koreňový petržlen a listový s plochými listami (convar. plody olej a vňať vitamín C.. Suší sa opatrne a bez nadzemných častí (ľahko sa kazí a napáda ho hmyz a hnedne). Čerstvá šťava z rastlín sa ľudovo prikladá na rany a opuchliny. Čajoviny č. v čajovine ČsL 4 je nahradený ligurčekovým koreňom a listom brezy. aj ludové indikácie. P. Species diureticae Planta (diuretikum). rusky: (v európskej časti ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká 35—60 cm s vretenovitými hľúzami. Stonka priama.

na napätie hladkého svalstva. medovosladkastý pach a trpko zvieravú chuť. Suší sa bežným spôsobom. ktorá pochádza z Číny. Droga má tmavočervené zafarbenie. z dôležitejších látok sa v kvetoch uvádza antokyanový glykozid paeonín. aby nestratili pôvodnú farbu. ktorá láka mravce. 10 1 1 14 5 2 II. Botanickí klasici 16. taktiež p. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. aby sa peľ uchránil pred vlhkom. červená .PIVOŇKA LEKÁRSKA slúžia iba korunné lupienky pivoniek s červenými alebo s tmavočervenými kvetmi. Opeľovanie pivonky obstaráva hmyz. čínska — bielokvetá — P. Čerstvý sa používa v homeopatii. Rôznofarebné alebo vyblednuté lupienky do drogy nepatria. údajne miernia aj bolesti.). Z príbuzných druhov by vyhovovala aj p. Večer a za dažďa sa koruna kvetov zatvára. ktorý vraj objavil liečivú silu tejto rastliny). venovali pivonkám rozdielnu pozornosť. ktorá sa uplatňuje proti reumatizmu.: P.P. Droga: Flos paeoniae (aj Flos rosae benedictae). Sú citlivé na svetlo a vlhko. Ktorým obsahovým látkam treba pripisovať terapeutický efekt. krovitá . preto ich treba dobre uzatvoriť a chrániť pred svetlom. Patrí do rúk lekára . corallina Retz. Ojedinele sa zberajú aj semená — Semen paeoniae. Droga sa užíva ako spazmolytikum — dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Vedecké pomenovanie pivonky vychádza z antického názvu paionia (podľa boha lekárstva Paiona. stor. 224 . zatiaľ nevedno. Súčasná medicína jej v celosvetovom meradle neprisudzuje veľké použitie. a p. v našich záhradách však spravidla rastú nečervené formy tohto druhu. obyčajne plnokvetých. lactiflora Pallas. suffruticosa Andrz. a to v septembri.: P. z východnej Ázie. Druhové meno officinalis = lat. U nás sa pestuje aj p. cyanín a triesloviny. Príbuzný druh našej p.) Miller (syn. mascula (L. Všetky jej drogy majú údajne tlmiace účinky na črevnú peristaltiku (rytmické sťahovanie svalstva tráviacej rúry).P. v ktorých sa tyčinky väčšinou premenili na korunné lupienky. je nervínum a antispazmodikum. lekárskej používali hojne Arabi a Číňania ako antidiabetikum. Na liečebné účely sa používajú korunné lupienky iba červenokvitnúcich rastlín (lupienky inak sfarbených rastlín sa nezberajú). najmä pri skladovaní. resp. tenkolistá — P. Zberajú sa z plne rozvinutých kvetov (máj—jún) a sušia sa opatrne. Jej užívanie nie je celkom neškodné. Ľudovo sa používa odvar z koreňa (3—4 g na šálku). liečivý. D 2).treba ju pokladať za jedovatú. dne i pri hemoroidoch. Veľmi zriedka sa používa koreň — Radix paeoniae. Kvety pred rozvinutím vylučujú z kališných lístkov medovú šťavu. arborea Donn (syn. V homeopatii sa z čerstvého koreňa zberaného na jar pripravuje esencia (dil.) s listami rozstrihanými na čiarkovité úkrojky a s krásnymi kvetmi. ktorý sa vykopáva na jar (marec—apríl). 20 2 2 14 8 3 tenuifolia L. oficiálny. Na kvetnú drogu — Flos paeoniae — sa vzťahuje ON 86 6241: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl I.

koltunová zelina. pričom spóry sa z nich vytriasajú priamo do vrecúška z hustého plátna. 1828). obyčajného bola v herbári H. Opatrným preosievaním sa získa jemný. jelení rožok.predmetom zberu sú spóry . mach. Prvá kresba p. Dnes sa odporúčajú proti kŕčom čriev a žalúdka s dávením a pri hnačkách. kyjak (pre tvar stopka tých výtrusných klasov). Zberať možno iba ich výtrusné klasy. Je indikátorom kyslých podkladov (pH 4-6). Dnešné druhy plavúňov sú iba drobné byliny so šupinovitými listami. 6 S 0. najčastejšie zoskupené po dva. machovina. ktoré majú o. Spóruje od konca júna do konca augusta. ktorý má podobné vlastnosti ako ľanový. maďarsky: Kapcsos korpafú. Stonka dlhá až 120 cm. po zapálení aj na inhaláciu dymu a okrem toho podobne ako koreň. Často sa uvádzaj ú v botanicko-medicínskej literatúre 16.2 II. Semená boli kedysi zložkou prípravkov proti epilepsii. Výtrusnicové klasy sú na dlhých nepravých stopkách. Pomer zosušenia je asi 1. Vytriasaním kláskov sa získajú spóry — Lycopodium. U nás nakupovaná kvetná droga slúži predovšetkým na export do nesocialistických krajín. anglicky: Stag's — Horn moss. 6 3 0. klavatín. Listy veľmi husté. taliansky: Licopodio. vidlicovito rozkonárená a vystúpavá. Klasy sa odstrihujú buď celkom zrelé (júl—august).výtrusy všetkých našich druhov a ich taxónov. Vedecké pomenovanie je zložené z gréckeho lykos = vlk a podion = nôžka (vzhľadom na husto olistené stonky). Rastlina hrala veľkú úlohu najmä v kultoch východných národov. medvedia tlapa. Pri zbere musíme dávať pozor. Plavúne sa od začiatku novoveku rátali medzi machy. Plavúne dosiahli najväčšie rozšírenie koncom prvohôr. tiež pri nepravidelnej menštruácii a obličkových kolikách (1 lyžička na šálku odvaru).Kvet zväčša slúži ako skrášľujúci prostriedok do čajovín. vlčie chvosty Nemecky: Keulen-Bärlapp.2 : 1. Muszyňski dokázal vo vňati piatich druhov alkaloidy (lykopodín. Droga má svetložltú farbu. veľa polysacharidu Kvalita drogy (Lycopodium — Sporae Lycopodiorum) sa posudzuje podľa ON 86 7630 aj podľa liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. rusky: - PLAVÚŇ OBYČAJNÝ Nízka trváca bylina. svätojánsky pás. Bocka. aby sme nevytrhli celú rastlinu. Vodou sa ťažko zmáčajú a po vhodení do plameňa rýchlo a prskajúc zhoria („bleskový prášok"). antipyretický účinok. morčia (vlčia) noha. plavúňové výtrusy. Spóry obsahujú veľké množstvo tuku (asi 50 %). plazivá. Sporae lycopodii. i. Pre pomerne zriedkavý výskyt sú na celom území ČSSR celkom chránené. najmä kysličník hlinitý. Prieskum homeopatického používania rastliny začal asi Hahnemann (r. Obľubuje kremičité pôdy. Ich opis podrobne netreba uvádzať . Názov plavúň vraj súvisí so slovom plávať — vzhľadom na nezmáčateľné a na vode plávajúce výtrusy. Zo semien možno izolovať aj olej. vidlačky. na vresoviskách a v zárastoch slamihovky od nížin až po pásmo kosodreviny v horskom stupni. alebo sa zberajú skorej a nechávajú sa dozrieť na slnku (najlepšie v sklenených nádobách — uhorkových fľašiach) a potom sa vytriasajú. Rastie vo svetlejších suchých lesoch. PLAVÚŇ OBYČAJNÝ PLAVÚŇ VIDLAČKA Lycopodium clavatum L. veľmi pohyblivý prášok svetložltej farby. miestami zakoreňuje. čiarkovité až kopijovité. Telá vymretých permokarbónskych stromovitých druhov vytvorili sloje čierneho uhlia. stor. Výrazne viaže alumínium. Indikácie sa značne prekrývajú s alopatickými. ani zápach. Plavúňovité — Lycopodiaceae Ľudovo: čertov spár. španielsky: Licopodio. klavatoxín a najmä nikotín). nemá chuť. ktorý sa prípadne ešte presuší. clavatum je z latinského clava = palica.2 225 . francúzsky: Lycopode ä massue. Ľudovo bolo lykopódium (spóry) oddávna známe.3 ČsL 4 6 3 0.

na báze uťaté. vajcovité až kopijovité. pečene. Listy takmer sediace. celistvookrajové. urbánek. Plavúne dokazatelné vytvárajú tzv. mäkko chlpatý. stor. najlepšie však ručne. PĽUCNIK LEKÁRSKY PĽÚCNIK LEKÁRSKY Pulmonaria officinalis L. napred ružové.) s tmavopurpurovou až čiernou korunou. Podľa ČsL 3 slúži lykopodium ako oficinálne konspergens (posýpacia látka) na pilulky. Ľudovo sa používa aj celá sušená vňať. zimičie korálky Nemecky: Echtes Lungenkraut. španielsky: Pulmonaria. modrý kľúč. Prízemné listy stopkaté. Z iných druhov čeľade je podobný najmä ostreň počerný (Nonea pulla (L.) DC. niekedy sa aj pestuje. čmelík. hore rozkonárená. chlpaté. tmavý — P. Materiál sa suší v jednej . 2 presné lyžičky spór na 2 poháre vody ako studený macerát. anglicky: LungWort. Vo forme zásypov sa uplatňuje samotné alebo sa mieša s kysličníkom zinočnatým a pod.2 g zabíja žabu v odvare. potom ako pomocná látka v lekárenskej praxi — na zasypanie piluliek. močového mechúra či obličiek. tiež sacharózu. u nás sa vyskytuje hlavne v lesoch. vajcovito predĺžené. Pod pomenovaním pulmonaria sa zvyčajne chápal lišajník Lobaria pulmonaria Lk. najmä v bučinách. sčasti vlnito vykrajované. vypiť v priebehu dňa po dúškoch). Ďalšie použitie lykopódia je technické — v zmesi s karmínom na zisťovanie odtlačkov prstov.. ktorý zapríčiňuje ťažkú zmáčateľnosť. taliansky: Pulmonaria. maďarsky: Pettyegetett turdófu. pľúcna zelina. Plody sú tvrdky. bez bielych škvŕn. potom rozličné kyseliny napr. Typická hájová rastlina nížin až horského stupňa. V spisoch starovekých gréckych a rímskych lekárov nie je zreteľná zmienka o pľúcniku. pri kožných chorobách. Kvety sú v trojzávinkoch. ďalej neuralgii a melanchólii. čriev. žalúdka. súčasť bunkových stien výtrusov). 226 Pri zbere treba postupovať opatrne pre vzájomnú podobnosť zástupcov čeľade borákovitých rastlín. čeľaď Cichoriaceae — čakankovitých. hydroxykávovú) a stopy alkaloidov. predovšetkým podľa lokality výskytu. odtrhávaním jednotlivých mladých listov aj s krátkou stopkou (máj —august). j. potom fialové a po oplodnení modré. Ruellius asi prvý odporúčal pľúcnik ako prostriedok proti pľúcnym chorobám. Lykopodium slúži ako zasýpací prášok na menšie poranenia a pri kožných ochoreniach. niekedy hnedoškvrnité. na svetelné efekty v divadelníctve a pod. Včelám poskytuje bohatú nektárovú pašu a trochu peľu. včielka. listy má zväčša menšie. medunica. V homeopatii sa uplatňuje predovšetkým pri niektorých chronických ochoreniach pľúc. Ľudovo sa ojedinele užíva pri ochoreniach močových ciest a pečene (1 —2 g v oblátkach 3 x denne alebo v čaji. krátkosrstnatá. na vysýpanie foriem v zlievačskej technike.. najbližší príbuzný je p. s belavými okrúhlastými škvrnami.. na skalách i v krovinách. Vňať pre svoj alkaloidný obsah je toxická (0. rastie s obľubou vo svetlých lesoch. s plazivým.sporonínu (asi 20 % — podobný celulóze. francúzsky: Pulmonaire officinale. zber v čistých porastoch možno robiť kosákom. botanik 16. Zaznamenané sú aj hojné zámeny s nekvitnúcim jastrabníkom lesným — Hieracium murorum L. a to s príznakmi účinku kurare — šípového jedu Indiánov). červené kľúče. spomínaný už Plíniom. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: cicalka. Vedecký názov pľúcnika sa odvodzuje z latinského pulmo = pľúca (s ohľadom na používanie rastliny pri liečení pľúcnych ochorení). Pľúcnik je veľmi nenáročná rastlina. celá rastlina je sivochlpatá a hojne rastie najmä na suchých lúkach a pastvinách teplejších oblastí. hvezdoš. rozkonáreným čiernym koreňom. dlhostopkaté. Predmetom zberu a nákupu je list . chemické rasy (s rozdielnym obsahom alkaloidov a iných látok). rusky: PLICNÍK LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 10—30 cm. Byľ priama. kuroslep.Folium pulmonariae a iba po dohovore s nákupňou aj vňať — Herba pulmonariae. Kvitne už od marca a veľmi dlho. obscura Dumort. t. ako dermatologikum a konspergens.

ktorý nefarbí roztok jódu. sivozelenej až zelenohnedej farby. triesloviny (do 10 %). pretože sa nemrví. tenuifolia (Retz) Howe. 135. Na piesočnatých morských pôdach ukladá sa do stielky relatívne veľa jódu. Niektoré novšie liekopisy (napr. ktorý je však slabší ako pri bežných saponínových drogách. na vrchoviskách a v horských polohách. uplatňuje sa pri kataroch dýchacích ciest. Z obsahových látok lišajníka vyniká predovšetkým membránový sliz . pôsobí aj mucilaginózne a adstringentne. taliansky: Lichene islandico. zvyšuje krvnú zrážanlivosť. Čajoviny č. a preto sa z drogy aj izolujú (tiež z iných lišajníkov) a tvoria zložku antibiotických mastí a zásypov. Lišajníkové kyseliny sú antibiotický účinné. 16 10 4 1 12 10—12 Na vňaťovú drogu (Herba pulmonariae) sa vztahuje ČSN 6739: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. rozpúšťa sa už v studenej vode a farbí sa roztokom jódu. Všeobecné uplatnenie v medicíne dosiahla koncom 18. zemský pľúcnik Nemecky: Isländisches Moos. Zber a apretácia vňate je podobná. lichesterová. usnínová a i.5 12 12—15 II.Listová droga (Folium puimonariae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6436: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 1. pastierskou kapsičkou a s koreňom kostihoja). B1). ako pomocný prostriedok pri liečbe tuberkulózy a vredov a jej zvyčajná dávka je 2 kávové lyžičky na šálku záparu.polysacharid lichenín. draselných a vápenatých) a alantoín (1 % — derivát močoviny). — spolu asi 2 %). Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Treba ju dávať do dobre uzatvorených obalov.5 lyžice vňate na 1 a pol pohára teplej vody. tiež antiflogisticky . potom sú prítomné vitamíny (A.proti zápalom a navyše mierne močopudne. kyslé. 136. prasličky. tymian. myším chvostom. francúzsky: Cetraire d'Islande. islandská je typickým liečivom severských národov. Do čajovín sa zvyčajne kombinuje najmä s bylinami pôsobiacimi na dýchacie orgány (skorocel. pije sa 3-krát denne šálka. napr. so zmäkčujúcimi drogami (kostihoj). Mladé exempláre sú mäkké. ktorý sa rozpúšťa v horúcej vode.súborne sa nazývajú kyseliny lišajníkové (napr. připravuje sa 10 % odvar (krátko zavariť — tento možno použiť aj ako remineralizujúci prostriedok i na vykašlávanie. macerát možno pridávať po lyžici k čajovému nápoju pripravenému zo zmesi ďalších drog. V našich šírkach uprednostňuje suché kremičité pôdy. Usušená stielka je pevná a tuhá. Pľúcnik obsahuje veľa kyseliny kremičitej (v rozpustnej i nerozpustnej forme). pri hemoroidoch. Pôsobí aj protizápalovo. rusky: - Rastlina má plochokríčkovitú stielku vysokú asi 10-15 cm. Odvtedy je oficiálnym článkom všetkých svetových liekopisov. vydanie z r. saponíny. predovšetkým v borinách s porastom vresu. Známa je čajovina pri ulkusovej chorobe žalúdka a čriev (kombinácia s vňaťou stavikrvu vtáčieho. Vedecké označenie lišajníka vzniklo z latinského cetra = malý kožovitý štítok (vzhľad plodníc) a islandica = islandský. žihľavy. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku — pije sa 3 —5 x denne. zložený zo 60-200 B . 8 5 2 0. lebo droga neobsahuje veľa vody (zosýcha v pomere 1. prvý raz sa liečebne použil na Islande. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PUKLÉŘKA ISLANDSKÁ Cetraria islandica (L. anglicky: Icelandic Lichen. minerálne soli (veľa sodných. 8. resp. precediť do termosky a pije sa 1/3-1/2 pohára 2-3x denne). Materiál je mierne náchylný na zaparenie a veľmi sa mrví.) Ach. úzkolistú — C. gastroenteritídach a má antibiotické pôsobenie. Droge sa klinicky dokázal expektoračný efekt. Sprevádza ho izolichenín. praslička. stavaný z a-glukózových jednotiek.5 : 1). potom dosušiť v tieni a v prievane. protocetrarová. 8 2 1 12 12-15 II. Nazberanú pľuzgierku možno ihneď na mieste presúšať ako seno. Diskovkovité — Parmeliaceae Ľudovo: eskimácky chlieb. Droga obsahuje aj pektíny a sliz. pľúcny lišajník. špongiovité. islandský mach.najlepšie sa zberá v lete po daždi. samotná sa uplatňuje zriedka. Ďalšie obsahové látky majú prevažne horkú chuť . staré tvrdé a lámavé. 227 . prvosienka a pod. podbeľ. Možno ju zberať prakticky po celý rok . chuť horká. španielsky: Liquen de Islandia. Droga sa užíva predovšetkým pri kataroch priedušiek. Predmetom zberu je celá stielka — Thallus lichenis islandici. Chemicky je to lineárny glukan podobný celulóze. stor. ale pri zlom skladovaní prijíma vzdušnú vlhkosť. cetrarová. dávka je 1 — 1. Hojne sa využíva aj v homoepatii (vo forme tinktúry). tiež amarum. konopnice. Droga je predovšetkým mucilaginózum a antitusikum. ktoré majú rub olivovozelenej farby — poskytujú kvalitnejšiu drogu. maďarsky: Izlandi zuzmó. Usilujeme sa vyberať stielky. polysacharid podobnej stavby ako škrob. 1978) popri p. NSR. islandskej uvádzajú aj materskú rastlinu p. piesočnaté. Sušenie netrvá dlho. sliz. 16 4 2 12 10-12 vrstve na vzdušnom a tienistom mieste. Homeopatie používa esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate zberanej v apríli až v máji. na obklady a oplachovanie.). bohato rozkonárenú.D-glukózových jednotiek (B-glukopyranozy). P. Droga sa niekedy používa aj zvonka ako adstringentný a zmäkčujúci prostriedok. Pach drogy je slabý. dáva modrú farbu.

širšiemu uplatneniu bráni omedzený výskyt a nemožnosť pestovania. bielym .. na vážkach a iných vlhkých substrátoch. Podbeľ bol známy už v časoch Hippokrata ako prostriedok na tíšenie suchého kašľa. Pri zbere listov vznikajú zámeny napr. Užíva sa najmä pri zahlienení horných dýchacích ciest. pre obsah horkých látok aj ako horčinový prostriedok pri nechutí do jedenia — zmnožuje tvorbu žalúdočných štiav a pôsobí ionizujúco. Podbeľ je stále veľmi váženou liečivou rastlinou. väčšie a na rube holé listy. Zvonka sa používa aj na zasýpanie zle sa hojacich rán. islandská zložku prsnej čajoviny — Species pectorales a je v čajovine aj podľa ČsL 4. Na podzemkoch sú dvojaké púčiky — z jedných zjari vyrastajú šupinaté stonky s vrcholovými žltými úbormi a z druhých neskôr dlhostopkaté listy so srdcovitou čepeľou a zúbkatým okrajom. ktoré neobsahujú veľa organických látok. s druhmi rodu deväťsil .216. pričom v polguľovitých súkvetiach majú byliny žltobiele úbory.toch sa používa ako surovina na výrobu dietetickej múky a liehu. Názov tussilago je z latinského tussis = kašeľ a z ago = ženiem. francúzsky: Tussilage pas ďáne. anglicky: Coltsfoot. Plody sú nažky s chocholcom. s plazivými podzemnými výbežkami. žalúdočných a črevných kataroch. ktorý má síce listy na rube plstnaté. prípadne macerát.203. hnačkách. hybridus (L. Ľudovo sa droga vysoko cení ako prostriedok proti astme. na rube bieloplstnaté. močového mechúra a v severských štá- Stielka lišajníka — Lichen islandicus — sa hodnotí podľa ČsL 4 a ON 86 7626: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 ČsL 4 a 1. Druhové meno súvisí s latinským far = múka (pre múčny prášok na rube listov). ktoré sa prejavujú vo vodných výťažkoch z drogy). maďarsky: Martilapu. lókórmu szattyú. príp. ale aj s d. zato však väčšie. List i kvet sú oficinálne v mnohých liekopisoch.) Gaertn. ako mucilaginózum druhý. D 2 — 0). Meyer et Scherb. ktorý má strapcovité úbory purpurových kvetov.5 Trváca bylina vysoká 10 — 20 cm.Petasites Miller. 228 . 10 2 11 3 1. Podľa ČsL 3 tvorí p. preto ju možno uplatniť aj pri poruchách trávenia. taliansky: Farfaro. albus (L. ako posilňujúci prostriedok pri vyčerpa- nosti a po ťažkých infekčných ochoreniach. podzemok hrubý.115. 39. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PODBEĽ LIEČIVÝ Tussilago farfara L.122. lekárskym — P.. predovšetkým s d..- PODBĚL LÉKAŘSKÝ externe sa aplikuje na zle sa hojace rany. Rastlina kvitne už v marci. Dávne používanie pri pľúcnej tuberkulóze sa po objavení lišajníkových kyselín v droge zdá aspoň čiastočne opodstatnené (majú veľké antibiotické účinky. žlté pierka Nemecky: Gemeiner Huflattich. rusky: . 5 1 11 2 1 II. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Ľudovo: veľký podbeľ. ich ošetrenia odvarom z drogy.) Gaertn. Čajoviny č.P.. V homeopatii sa zo sušených stielok pripravuje tinktúra (dil. španielsky: Tussilago. pľúcnej tuberkulóze.40. Druh rastie na ílovitých podkladoch. Poskytuje dostatok žltého nektáru a čiernožltého peľu. pri ochorení obličiek. Ako stomachikum sa pije zvyčajne ako prvý odvar z drogy (obsahuje hlavne horké látky).

lebo sú náchylné na zaparenie. 5 3 3 14 20 229 . Droga je mierne drobi- Prekvitnuté úhory Tmavé úbory Úbory so stopkou dlhšou ako 1 cm Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČSN 86 6422 a ČsL 4 stanovuje pre listovú drogu (Folium farfarae) základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Listy inej ako zelenej farby Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Pije sa zápar — úbory: 1 kávová lyžička na šálku 2 x denne. Drogu radšej doma neskladujme .expektorans) a list čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a oficinálnej čajoviny ČsL 4 Species pectorales . no pre liečebné upotrebenie je rozhodujúci obsah slizu.prsnej čajoviny. 24 12 10 6 4 2 13 13 Predmetom zberu bývajú celé úbory . astme. lebo sa veľmi ľahko zaparí.patrí čím skôr do nákupne. V homeopatii sa z čerstvých listov zberaných v júni až júli pripravuje esencia (tzv. Úbory obsahujú trochu silice. kašli. HVLP Pulmoranu (čajovina . 12 6 5 3 2 1 13 10 II. Pomer zosušenia je asi 5 -6 : 1. stopkami hore. Treba zberať iba úbory len na začiatku rozkvetu. ČsL 4 žiada aj hodnotenie číslom napúčania (najmenej 10 na 1 g drogy a s obsahom nerozpustného popola v HC1 maximálne 4 %). Častejšie sa však kombinujú s inými drogami. flavonoidov a trieslovín.PODBEĽ LIEČIVÝ vá a ľahko podlieha skaze. Úbory nestláčame. urtinktúra) a rozotieraný preparát Teep. inak pri sušení dozrievajú. sú bohaté na žlté farbivo (xantofyl). Musia si zachovať pôvodnú žltú farbu. Drogy sa v oficiálnej medicíne používajú predovšetkým ako mucilaginóza a expektoranciá. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. (ČsL 4) 2 1 1 14(12) 18(19) II. Podľa ČSN 86 6226 má kvetná droga (Flos farfarae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I. Zberá sa i zelený list — Folium farfarae (ČsL 4). Trhajú sa ručne alebo sa odstrihujú s krátkou stopkou nožničkami so zásobníkom. list: 1 kávová lyžička na šálku 3—4x denne. možno ho skosiť kosákom (máj—júl).Flos farfarae (marec-apríl). Úbory tvoria zložku čs. Suší sa v jednej vrstve. potom glykozidovú horčinu tusilagín. List obsahuje predovšetkým sliz. triesloviny a steroly. patrí do dobre zatvorených obalov. prítomné sú aj horčiny. Najlepšie je sušiť umelým teplom. Sušíme ich rýchlo na tienistých miestach v tenkých vrstvách za dobrého vetrania. Možno ich trhať aj hrebeňom na zber rumančeka — výkon sa tým zvýši asi 4-násobne. stopy silice a v popole je vysoký obsah zinku a draslíka. List musí mať čím kratšiu stopku. Sú ochranné prostriedky pre horné dýchacie cesty — pri kataroch. nesmie byť napadnutý hrdzou alebo škodcami.

Je známa tým. Prasličkovité — Equisetaceae Ľudovo: divé proso. z ktorej asi 10 % sa rozpúšťa vo vode a prechá230 PRASLIČKA ROĽNÁ dza do liečebných záparov (odvarov). akonitovú. Zber sa robí zrezávaním v máji-septembri. napr. 120. Rastie na piesočnatých a hlinitých substrátoch ako vlhkomilná burina slabo obrábaných rolí. riečna . (jej tenké konáriky sa dvojito rozkonárujú). Jej dávka je 2 g na šálku záparu či odvaru. španielsky: Coda de caballo.5 12 12 20 II. 136. 119. fluviatile L. na zber lekárenskej vňaťovej drogy nie sú vhodné iné druhy okrem p. Predmetom zberu sú jalové letné byle zelenej farby. 121. 130. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. Praslička bola obľúbená už v antickom liečiteľstve. 140. Droga obsahuje aj kyseliny — napr.100. 5 7 3 12 15 20 ČsL 4 5 3 0. horčina. 118. (je vysoká až 150 cm). lesná — E. mokrých okrajov lesov. 2 5 0.13. p. potom tuk a v popole je väčšie množstvo hliníka a draslíka. zakončený výtrusným klasom. ktoré sú praslenovito rozkonárené a drsné. p. sylvaticum L. PRASLIČKA ROĽNÁ Equisetum arvense L. V sušenej vňati sa nachádza veľa kyseliny kremičitej (6 — 8 % ) . Rodové meno prasličky je odvodené od latinského equus = kôň a seta — chvost. Kvôli zachovaniu zelenej farby sa suší rýchlo. trochu silice a stopy alkaloidov (o. jablčnú. Čajoviny č. 133.11. Nedosušená droga ľahko plesnie. chvost. 2.E. označované ako Herba equiseti (ČsL 4). nikotín). na vzdušných a tienistých miestach. Ďalšími látkami sú flavonoidné glykozidy (aglykóny sú napr. odvodňovacích kanálov. cestných priekop i železničných násypov. oxalovú. maďarsky: Mezei zsurló. taliansky: Coda di cavallo. Druhové pomenovanie je z latinského arvum — oráčina (miesto častého výskytu).Ľudové použitie drog je veľmi široké. 113. z podzemka na jar vyrastá napred žltý až červenohnedý výhonok vysoký asi 20 cm. močiarna . plivačka. roľnej.82. prasličková vňať. anglicky: Common horsetail. s blanitou pošvou na každom článku. so slabou hemolytickou účinnosťou. hneď po zbere a v tenkých vrstvách. Prasličková vňať sa používa predovšetkým ako diuretikum. pije sa 2-3-krát denne. že na zlatonosných substrátoch koncentruje zlato (až 0.5 % popola). francúzsky: Préle des champs. palustre L.12.E. 112. šmirglová (vechťová) zelina (tráva) Nemecky: Ackerschlachtelhalm. Po odumretí výhonku vyrastajú v lete zelené asimilačné stonky. Pred sušením sa materiál vytriedi. rusky: PŘESLIČKA ROĽNÍ Trváca bylina vysoká až 60 cm. 124. luteolín a kempferol). Primiešaniny iných druhov sú neprípustné.111. bez čiernych spodných častí. saponin ekvisetonín. (má na byli nápadne vystupujúce rebrá a široké bielolemované pošvy). p. praslica. kvercetín. 143. Slúži však aj ako antisklerotikum (zápar maximálne Na drogu (Herba equiseti) sa vzťahujú ustanovenia ČSN 86 6711 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné sfarbenie rastlinných častí ako zelené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol — najmenej — najviac nerozpustný v HCl I. 114. Droga nemá pach a chuť.5 10 15 4 20 9 . i. praska. stolička. Prasličky sú si veľmi podobné.

64. II. 108. zberá sa celá plazivá stonka v čase kvitnutia rastliny (asi od júna do septembra). 126. vhodná pri ochorení močových orgánov i proti tuberkulóze.aplikovaných externe. stor. 90. Plody sú guľaté tobolky. rozchodníček. PRIETRŽNÍK HOLÝ PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria glabra L. úplavičník. rusky: PRŮTRŽNÍK LYSÝ PRIETRŽNÍK HOLY Je veľmi riedko ochlpená až holá. francúzsky: Hemiaire glabre. Často býva zložkou adjuvačných čajovín pri tuberkulóznych ochoreniach. 5 40 7 20 5 40 231 . špecifické účinky však na baktérie nemá. 87. na kloktanie pri zápaloch mandlí a na výplachy nosa pri krvácaní. rozchodník. taliansky: Emiaria. s takmer sediacimi protistojnými listami. kejlová bylina. dezinficiens močových ciest). potom ako prostriedok obmedzujúci potenie pri tuberkulóze (tu sú zvyčajné denné dávky 4 plné čajové lyžičky na odvar). Čajoviny č. Druhové meno glabra = lysý. Nemecky: Kahles Bruchkraut. 103. Species diureticae Planta (diuretikum. 10 10 ČsL 3 5 5 3 2 12 10 PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria hirsuta L. 237. hypotenzívum). pri plúcnej tuberkulóze). husie mydlo. Zatiaľ nemožno nájsť spoľahlivé dôkazy o tom. čo poukazuje na niekdajšie použitie. Predmetom zberu je vňať oboch druhov. označuje vzhľad rastliny. na čistenie kuchynského riadu a nefarbeného nábytku. Nephrosal (diuretikum. 104. ktorá však nemá pach a líši sa i sťahujúcou chuťou. 77. Droga z p. 55. stozrno. Dobre znáša sucho i vlhko. španielsky: Hemiaria. Ľudovo sa často odporúča čerstvá lisovaná šťava (najmä pri pľúcnych ochoreniach). kýla. 53. 224. jej kalich má štetinovité hrotité zuby. 125. husto rozkonárenými byľami dlhými 5-10 cm. 191. Upadla však do zabudnutia a do terapie sa dostala až v novšej dobe. V homeopatii sa z čerstvých neplodných jarných výhonkov pripravuje esencia (dil. Na drogu sa vzťahujú ustanovenia ON 86 672 I a ČsL 3: Znak Inak sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah saponínov vyjadrený hemolytickými jednotkami v 1 g drogy — najmenej Akosť — najviac v % I. Rastie na piesočnatých miestach v nížinách i pahorkatinách. 145. zrniečko Nemecky: Behaartes Bruchkraut. Vňaťová droga prietržníkov sa kedysi zamieňala s vňaťou stavikrvu vtáčieho. na zastavenie rozličných krvácaní. Slúžila i ako diuretikum. Striebrenkovité — Paronychiaceae (Klinčekovité — Caryophyllaceae) Ľudovo: bolševník. 62. 16. uľahčuje rozpúšťanie hlienov. teplota nesmie prestúpiť 35 °C. lenže celá chlpatá. D 2 — 0 ) . Kvety má pazušné. Obsahom kyseliny kremičitej môže droga podporovať pri infekčných ochoreniach (predovšetkým pri cirhotickom procese. Ak sa suší umelým teplom. 67. 226. 73. anglicky: Glabrous RuptureWort. Pridáva sa i do urologických a pľúcnych čajovín. Vedecké pomenovanie je odvodené z latinského hernia = prietrž. 133. a to odrezávaním nad zemou. 89. maďarsky: Kopasz porczika. chlpatého začne pri vädnutí voňať kumarínom. maďarsky: Borzas porczika. 65. U nás je vňať zložkou čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. Rastie na pieskoch a piesočnatých pôdach od nížin po podhorský stupeň. postupe) — liečebné procesy (napr. Dôkladne očistená sa rýchlo suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. 164. dezinficiens močových ciest). veľmi drobné. Oddávna je známe jej technické použitie — napr.presne 30 sekúnd). 163. Prietržník chlpatý: bylina podobná predchádzajúcej. 78. 83. že by sa rastlina používala skôr ako v 16. do antisklerotických čajovín a do čajovín pri hemoroidoch . Zvonka sa používa do kúpeľov a na bylinné obklady na zle sa hojace rany či vredy. na kloktanie pri zápaloch. piesočník. 61. ako diuretikum. rusky: 5 5 3 2 12 10 PRŮTRŽNÍK CHLUPATÝ 6 4 12 12 Prietržník holý: drobná trváca bylina s rozprestrenými.

silice a herniarín. najmä na pasienkoch a lúkach. Záhradná rastlina. Chuť drogy je slabo horkastá a škrabľavá. 104.5 PRILBICA MODRÁ OMĚJ ŠALAMOUNEK + Aconitum napellus L. resp.kým z p. uretritídy. (zvyčajne sa dávkuje: 2 lyžičky drogy na šálku vody. španielsky: Aconito. Prítomné sú aj flavonoidy (asi 1.4 %). tenezmy močového mechúra) a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. ale aj nepríjemne páchnúci alkaloid paronychín. 105. Príčinou príjemného pachu drogy sú kumaríny . holého nepáchne. Pôvodne rástla divo v horskom a subalpínskom stupni na výživných a vlhkých pôdach. francúzsky: Aconit napel. plody s 3 mechúrikmi.5 % — hyperozid. Pre lepšie využitie kyslého saponínu sa odporúča pridať do záparu z drogy trochu jedlej sódy (natrium hydrogencarbonicum). kumaríny pôsobia asi na sťahy močového mechúra a alkaloid paronychín tlmí centrálnu nervovú sústavu. spazmolytikum. petržlenu a pod. maďarsky: Havasi (katika) sisakvirág. nechať krátko prevrieť a 10 minút prikryté postáť). Drogu možno použiť aj pri chronickom zápale močových ciest (močového mechúra. glykozid kyseliny kvilajovej (asi 0. potom glykozidy kvercetínu a izoramnetínu).herniarín (metyléter umbeliferónu) a umbeliferón. močovej rúry) a pri sťahoch močového mechúra a pod. Obidva majú veľkú hemolytickú účinnosť. x variegatum Iskemíkovité — Ranunculaceae Ľudovo: gebuľa Nemecky: Blauer Eisenhut. kvety modré. PRILBICA MODRÁ delené. triesloviny a silica (0. pije sa 2 — 3 x denne. Na spazmolytickom.5 g. Býva zložkou urologických čajovín — Species urologicae. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu: Znak skúšky na čistotu Sčerneté časti koreňov — maximum Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HCl % 5 5 1 2 10 7 2. Už Däbler (r. 1916) zistil. dezinfekčnom a diuretickom účinku sa zrejme podieľajú saponíny. Podľa ČsL 3 jednotlivá dávka na perorálne použitie v odvare je 1. anglicky: Monkshood. obličiek. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . dezinfikuje močové cesty a uvoľňuje kŕče močového mechúra. Droga je diuretikum.06 %). s repovitou hľúzou. Skladovanú drogu treba chrániť v dobre zatvorených obaloch. taliansky: Aconito. žlčníka a pri zápalových ochoreniach sa s obľubou kombinuje s listom medvedice alebo sa ešte pridáva ľanové semeno a ligurčekový koreň. dezinficiens močových ciest (chronické cystitídy. rusky: (zo ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká okolo 1 m.kombinuje sa s koreňom ihlice tŕnitej. Droga tvorí častú zložku diuretických čajovín . Čajoviny č. Dnes je častejšia ako okrasná rastlina. prilbicovité. Listy má dlaňovito 232 . Všetky druhy prilbice sú v ČSR Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. že v rastline je prítomný neutrálny saponin (asi 3 %). tiež kyslý saponin — kyselina herniarová.

zbavené korienkov — Radix aconiti (Tuber aconiti napelli). V niektorých liekopisoch boli oficinálne mladé výhonky s kvetmi zberané vo februári alebo v októbri (s plodmi) . rastlina sa pre vysokú toxicitu hovorovo nazýva rastlinný arzenik. pre možnosť otráv však nebezpečné.úplne chránené . vítečník. 1885 vyzdvihol jeho priaznivé účinky na srdce (sprvoti sa pokladali za podobné účinku náprstníka. je oficinálna (ČsL 4). Pri manipulácii s rastlinou i drogou si treba uvedomiť.8 % ) .Folium aconiti. Dnes sa používajú iba prípravky s presne nastaveným množstvom obsahových látok (najmä akonitínu — štandardizované prípravky. niekedy až v októbri). Hlavnými účinnými obsahovými látkami sú alkaloidy (celkove 0. na zníženie horúčky pri chorobách z nachladenia. Po rýchlom usušení poskytujú drogu — Flos sarothamni (Flos spartii scoparii. Na lekársky predpis sú viazané aj homeopatické prípravky od riedenia dil. 1. Akonitín alebo tinktúra z koreňov sa používa predovšetkým ako analgetikum a antipyretikum. Celá rastlina je jedovatá.8 % alkaloidov rozpustných v éteri. častejšie sa uplatňujú izolované obsahové látky.3-1.) Wimm. neskôr zelenohnedé. alkaloidy súborne označované ako akonitíny a alkamínestery). najmä sparteín. kyslých a nevýživných substrátoch. Kvetmi sa farbilo na žlto a výhonky sa používali na metly. resp. zvíťaziť. Formu aplikácie a dávky musí stanoviť výlučne lekár. pre ohybnosť byli). Flos genistae scoparii). JANOVEC METLATÝ + Sarothamnus scoparius (L. aj zubov). v SSR patria k čiastočne chráneným — povoľuje sa zber nadzemných častí. n.Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: janofit. Z konárov možno vyhotovovať jemné metly — iný hospodársky význam nemá. droga obsahuje aj triesloviny a škrob. na rúbaniskách atď. janovec.) — odporúčal prútnatec pri poruchách močového mechúra. rusky: Capo- PRÚTNATEC METLOVITÝ Ker vysoký 50—200 cm. Kvety nemajú nektár.8-1. Preto sa uplatňuje aj v gynekologickej praxi (najmä vo Francúzsku). V minulosti sa celá rastlina používala i pri pohryzení besným psom a semená slúžili ako laxans. čisté látky). scopa = metla. Obsah účinných látok v drogách veľmi kolíše. Treba varovať i pred nebezpečenstvom ťažkých detských otráv po vysávaní nektáru z kvetov. efedrín a sparteín) a hydrolytické štiepne produkty. j. Vyskytuje sa od nížin po podhorský stupeň v teplejších oblastiach na suchších až suchých. a tak sparteín i celá vňať dostali významné miesto v modernej terapii srdcových chorôb). Radix sarothamni. stor. španielsky: Hiniesta de escobas. Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. Arabskí lekári = najmä slávny Mesué (10. potom príbuzné alkaloidy. U nás rastie ako jediný zástupca rodu. na konci konárov jednoduché. ktoré sú zamladi zelené. anglicky: Broom. Vedľajšími obsahovými látkami sú ďalšie alkaloidy (napr.5 %). Prútnatec treba v staroveku hľadať medzi rastlinami označovanými ako Genista (keltské gen = ker alebo skôr z lat. lupanín a ich izoméry. francúzsky: Genét á balais. horčina a stopy silice.: Spartium scoparium L. Hrubšie sa pozdĺžne režú a materiál sa rýchlo suší (najlepšie pri teplote 30-40 °C a dosuší sa 1 hodinu pri 50 °C). jetelica. a preto sa pre farmaceutické účely pestuje. že je to jedna z najjedovatejších rastlín — u citlivých osôb už dotyk môže vyvolať kožné zápaly a pľuzgiere. zberajú sa v júni . používajú sa aj čerstvé hľuzy. t. Predmetom zriedkavého liečebného uplatnenia je celá rastlina. Obrat v terapii nastal r. Na homeopatické ciele sa vykopáva zrána celá rastlina v čase začínajúceho kvitnutia.5 %). zajačie chvošče Nemecky: Gemeiner Besenginster. Číňania ju však stáročia používali v zmesi s áronom. listy 5 : 1.Herba sarothamni (Summitates sarothamni scoparii). reumatických ťažkostiach a migréne. triesloviny. Pri zbere treba zachovávať všetky predpisy o zaobchádzaní s jedovatými látkami. Vedecké rodové meno rastliny vychádza z gréckeho saron = metla a thamnos = ker. D 4. Korene sa zosúšajú v pomere asi 3-4 : 1.Semen sarothamni. Kvety niekedy slúžili ako močopud233 . blenom a durmanom ako narkotikum. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu. s kmienkom hrubým do 10 cm a s metlovitými konármi. Hľuzová (koreňová) droga musí obsahovať minimálne 0. hlavne semená. užíva sa predovšetkým pri neuralgii. je ľudové použitie prilbice zvonka proti parazitom dobytka i všiam. inak trojpočetné. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádzajú kolísavé množstvá diterpénových alkaloidov (0.). V staroveku i stredoveku vedeli o prilbici iba ako o smrtiacom jede. plod je čierny struk (na švíkoch chlpatý). See r. taliansky: Ginestra. ako benzoylakonín a akonín. izosparteín (= genisteín).nesmú sa zberať ani nadzemné. najmä na piesočnatých a kamenistých pasienkoch. Na homeopatické ciele sa používajú čerstvé kvety. a to najmä tzv. Zaujímavé. Rozličné botanické označenia svedčia o podobnosti s inými rodmi. z ktorých najvýznamnejší je akonitín (0. genu = koleno. ktoré sa vykopávajú koncom kvitnutia rastliny (júl—september. jednotlivé alebo po dva na skrátených brachyblastoch. dne. G. Zberajú sa hľuzy s koreňom. a preto sa drogy používajú veľmi zriedkavo. Celkom výnimočne sú predmetom zberu listy . Ďalšie obsahové látky sú flavonoidy (skoparín a vitexín). najmä napelín (resp. pantofličky. Zriedkavejšie sa používal koreň. stopkaté. druhový názov je z lat. D 6—D 4) sa uplatňuje najmä pri začiatočných horúčkovitých stavoch zapríčinených chrípkou a pod. kým druhové označenie pochádza zo zdrobneniny latinského napus = repa (pre tvar podzemných častí rastliny). vedľajší alkaloid je sarotamnín.auguste a sušia bežným spôsobom. na uľahčenie vykašlávania a miernenie bolestí (napr. zajačia kapusta (zelí). Kvety žlté. najmä sparteín (tetracyklický chinolizidínový alkaloid). častejšie semená . Bôbovité . a pri nervových bolestiach. usmrtiť bez prachu arény. Zber nikdy nesmú robiť deti. Akonitová tinktúra (Tinctura aconiti) tvorí zložku čs. a to v podobe prípravku ako je sabadilový ocot (pozri cudzokrajnú drogu sabadilu alebo domácu kýchavicu). bez boja (vzhľadom na vysokú toxicitu). Rodové vedecké pomenovanie prilbice sa odvodzuje z gréckeho akonití = bez prachu. ani podzemné časti. Tento nenáročný ker kvitne najmä v máji až júni. Listy striedavé. stor. priemyselne vyrábaných prípravkov kvapiek Pleumolysin (antitusikum) a bromoformového sirupu — Sirupus bromoformii (antitusikum). ale veľké množstvo peľu. maďarsky: Kozónséges seprózanót. v boroch. Európski lekári sa ju báli ordinovať pre vysokú toxicitu (známe sú slávne pokusy Matthioliho s odsúdencami v Ríme a Prahe v 16. ex Koch — syn. Homeopatická esencia (dil. 1850 po objavení tekutého alkaloidu spareínu vo vňati prútnatca. dcérske (vytvorené počas posledného roku). Prilbica je vo svete zväčša chránená. Sparteín pôsobí i na gravidnú maternicu.

PRÚTNATEC METLOVITÝ vie posúdiť iba lekár. zvyšuje krvný tlak. ale celkove prevláda budivé pôsobenie . Nie sú náhradkou za náprstník pri srdcovej insuficiencii. V homeopatii sa z čerstvých pripravuje esencia (dil. kľúč. mŕtvičná bylina Nemecky: Wald-Primel. Máriin kľúč. Prejavmi pôsobenia sa podobá nikotínu. kadrela.t. D 2—D 1). Chemicky príbuzný sparteínu je alkaloid cytizín. Alkaloidy zvyšujú krvný tlak a zvyšujú tonus hladkého svalstva a maternice. 30 2 10 8 II. primulka. Listy sú v mladosti podvinuté. prvosna. Pestuje sa aj u nás na okrasu a kvitne veľmi skoro — v apríli až v máji. pre plody sa nazýva aj fazulkový strom. maďarsky: Sugar kankalin. Na kvetnú drogu (Flos primulae) sa vzťahuje ČSN 86 6217: Akosť — najviac v % Znak Zozelenené kvety Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Obsah saponínov v hemolytických jednotkách (h. rozširuje koronárne cievy. PRVOSENKA („PETRKLÍČ") JARNÍ PRVOSIENKA JARNÁ Primula veris L. pričom strednú jednotlivú dávku predstavuje 1. mäkkochlpaté. kropáček.preto sa používa aj ako prostriedok na vyvolanie 234 pôrodu. ktorý musí sledovať priebeh liečby. kozí drist. rusky: PRVOSIENKA VYŠŠIA ný prostriedok. Indikácie sú: poruchy krvného obehu pri srdcovej nedostatočnosti a diuretikum.) Hill Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: biela bukvica. Nemecky: Wiesen-Schlusselblume. 50 5 10 10 35 25 .) v 1 g drogy — najmenej I. j. kaška. kankalín. Je vysoko toxická . predovšetkým tlmí sympatické ganglia. pri srdcovej slabosti so spomaleným tepom a pod. šlaková bylina. Stvol ukončený okolíkom žĺtkovožltých (na báze oranžových) kvetov. Plody sú tobolky. Sparteín samotný brzdí dráždivé podnety srdcového svalu. P R V O S E N K A VYŠŠÍ Primula elatior (L. s vráskovanou čepeľou a vrúbkovaným okrajom. Wald-Schlusselblume. podlienka. dnová bylina. Droga je prudko účinná. na ich zosilnenie. a preto sa nesmie používať v čajovinových zmesiach. nebezpečné sú aj kvety — pozor na možnosti otráv! Terapeuticky sa štedrec nezužitkúva. Je bohatá na flavonoidy a slúži pri hepertonii. maďarsky: Tavaszi kankalin. V zemi má krátky podzemok s mnohými žltými koreňmi. Dávkovanie a vhodnosť upotrebenia Prvosienka jarná: trváca bylina vysoká 15—25 cm. prvnička. francúzsky: Primevére officinale. V praxi sú v popredí detské otravy hlavne plodmi a semenami. taliansky: Primavera odorosa. ochoreniach srdcového svalu a pod. Vňať i koreň a semená majú aj močopudné účinky. pôrodných sťahov.0 g drogy. Petrov kľúč. U nás rastie v troch poddruhoch a v celom rade záhradných krížencov. Varujme sa pred akýmkoľvek používaním drog alebo rastliny. anglicky: Cowslip. Vhodné sú pri poruchách dráždenia srdca. Hojne sa nachádza v semenách známeho kra zlatý dážď. ale iba na zápar alebo extrakt. povzbudzuje hladké svalstvo čriev i maternice a na maternici vyvoláva silné sťahy . príp. kozia brada. preto ho osobitne neuvádzame. rusky: .j. Drogy majú špecifické pôsobenie. čo je štedrec ovisnutý (štědřenec odvislý — Laburnum anagyroides Medic).otravy sú podobné koniínovým (pozri bolehlav škvrnitý). španielsky: Primavera común. pôsobí na centrá riadiace činnosť vnútorných orgánov alebo hladkého svalstva útrob.

Z terapeutického hľadiska sa pokladá za výhodnejšiu p.PRVOSIENKA JARNÁ PRVOSIENKA VYŠŠIA V prírode sa vyskytuje na suchších stanovištiach.časť dostane zelenkastú farbu. po hydrolýze poskytujú vonné látky. Musia byť žlté a s krátkou stopkou (do 1 cm). v p. má väčší podzemok s hnedými koreňmi. metylester kyseliny metoxysalicylovej). Pomer zosušenia je asi 6 : 1. dobre Podzemné časti — Radix (Rhizoma) primulae — hodnotí ON 86 7017 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah saponínov vyjadrený v hemolytických jednotkách (h. pasienkoch a v lesoch nižších polôh. 2—3 šálky denne po dúškoch vypiť. jarná obsahuje aj fenolové glykozidy (primverín a primulaverín. bez oranžových škvŕn. 10 4 4 10 12 100 5 ČsL 4 5 2 2 10 9 150 3 prevzdušnené a stredne vlhké pôdy. no pri sušení sa nedrobia. Kvet u nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a koreň poskytuje saponíny pre kvapky Solutan 235 . i. cípy ploché a hlbšie. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Aglykón hlavného saponínu je primulagenín A (spoločná pre obidva druhy je primárne kyselina primulová A . Kvetná droga je súca na zácvik začínajúcich zberačov. Z obsahových látok rastlín sú najdôležitejšie pentacyklické triterpénové saponíny (5 — 10% v podzemkoch a asi 2 % v kvetoch. najmä v kalichoch). P. Kvety sa ľahko zaparia. vyššej je v zmesi prítomná asi na 90%. jarnej 50%. takéto smú byť prítomné iba v malom množstve. v p. Vedecké pomenovanie prvosienky vzniklo z lat. 5 2 2 10 9 150 3 II. Drogy sú predovšetkým expektoransom — dávkujú sa: kvet — 1 lyžica na šálku záparu. Druh uprednostňuje kypré.B-amarinovy typ saponínu. Nenakupujú sa a ani záhradné krížence nie sú predmetom zberu. Väčšina ostatných druhov rodu je chránená úplne a celoštátne. Podzemné časti prvosienok sa vykopávajú v marci alebo v októbri. Rastie na lúkách vyšších polôh a vo svetlých lesoch. ďalej sú v drogách flavonoidy a málo silice. jarná. j. Obidva druhy majú v ČSR chránenú podzemnú časť.) na 1 g drogy — najmenej Popol nerozpustný v HC1 I. Prvosienka vyššia: meria 15- 30 cm. vykašlávací a je slabo diuretický. Po očistení a krátkom omytí sa sušia prirodzeným teplom (umelým do 35—40 °C). Zber sa robí v období plného vývoja rastliny (marec-apríl—máj). Zápar sa pije predovšetkým ako odhlieňovací prostriedok. výhodne sa zberajú za sucha osobitným hrebeňom s riedkymi hrotmi obrátenými nahor (príp. lúkach. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 0. primus = prvý a ver = jar (teda prvá medzi jarnými kvetmi). začiatočníkov. o. Rýchlo sa sušia v jednej tenkej vrstve na miernom teple (teplých kachliach) . koruny kvetov sírovožlté. rumančekovým hrebeňom).2 g koreňovej drogy. najmä na vápenci. Vo vyšších dávkach môžu byť hnačky a dávenie. Predmetom zberu a nákupu sú kvety i s kalichom — Flos primulae cum calyce — Flos primulae. denne 2 šálky — koreň: 1 kávová lyžička na šálku záparu.

ktoré sa užívajú o. pretože namiesto škrobu obsahujú rezervný polysacharid inulín (oficinálny aj v ČsL 4). cennou zeleninou diabetikov. popovňak. rusky: Trváca bylina vysoká 5—30 cm. anglicky: Common dandelion. I.Radix taraxaci. tiež list — Folium taraxaci. Čajoviny č. smotánka Nemecky: Lowenzahn. neuralgii a závratoch. bronchodilatans). Korene — najmä z pestovaných púpav. s listom podbeľa. suchý. španielsky: Taraxacón. známejšieho ako Avicenna (980-1036). Chutí horkejšie. Odvodený je od gréckeho taraxis = zápal očí (mlieko púpavy sa vtedy používalo na tieto účely) a akeomai = liečiť. a tu sa aj pestovala. pri ochoreniach obličiek. Predmetom zberu sú korene . Francúzsku. U nás rastie asi 70 malých druhov (mikrospecies) od nížin po alpínske stupne. s vretenovitým mliečnatým koreňom a s prízemnou ružicou kopijovitých gracovitých listov. Ľudové použitie drog je veľmi široké a rôznorodé. Homeopatia pripravuje z kvitnúcich rastlín tzv. pri cestách a pod. taliansky: Tarassaco. urtinktúru a esenciu (dil. preto zámeny nevznikajú. V celej rastline sa nachádzajú mliečnice. Tussilen (expektorans).Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mlieč. maďarsky: Pongyola pitypang. úhoroch. Korene jemných pestovaných druhov púpavy možno kuchynsky použiť ako špargľu alebo čierny koreň.(expektorans. ďalej koreň s vňaťou .5(2) 11 10(12) II. Pre hromadný výskyt púpav je veľmi dôležitou včelárskou rastlinou.Radix taraxaci cum herba (ČsL 4). Pri zbere netreba rozlišovať jednotlivé taxóny — ako drogy sú prípustné všetky. i. Pleumolysin pastiliek (expektorans) a tinktura je zložkou roztoku Stomatosan (dezinficiens ústnej dutiny). Obľúbili si ju najmä v Nemecku. Jej jemné listové 236 srdiečka sú pri raste na tmavých miestach belšie a krehkejšie. D 2). Latinský názov púpavy pochádza od najslávnejšieho arabského lekára Ibn Sinu. Púpava kvitne od apríla—mája do septembra—októbra. zvonka svetlejší. pasienkoch. Tie sú .). Najrozšírenejšia je na suchých miestach s hlbokým profilom hlín. chmeľom. 14 5 4 11 15 . Volí si mierne kyslé substráty. Plody sú nažky s chocholcom. s valeriánovým koreňom. 128. Púpava je všeobecne známa. levanduľovým kvetom. Úbory na konci dutého stvola a na lysom lôžku majú len žlté jazykovité kvety. zato veľmi cenný peľ s vysokým obsahom bielkovín. Len pri jesennom vykopávaní koreňov na rovnakom stanovišti hrozí zámena za iné druhy. pampeliška. PÚPAVA LEKÁRSKA PÚPAVA LEKÁRSKA PAMPELIŠKA LÉKAŘSKÁ („SMETANKA") Taraxacum officinale Weber in Wiggers Čakankovité . vňaťou betoniky a i. ľanovým semenom. skoro biely na priereze a nemá v ňom sústredené kruhy mliečnic. Kvet poskytuje neveľké množstvo nektáru. 204. Púpava patrila k najbežnejším druhom jarnej šalátovej zeleniny. Taliansku. na medziach. 2 % popola nerozpustného v HC1. 11. slúžia aj ako surovina pri výrobe cigórie. Ani jej kŕmna hodnota nie je zanedbateľná. Kuhlblume. Drogy sa zväčša kombinujú (napr. príp. ktorý je zriedka viachlavý. Korene sa najlepšie získavajú v je- Na koreň s vňaťou (Radix taraxici cum herba) sa vzťahuje ČSN 86 7023 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Listy a korene sfarbené ináč ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČsL 4 dovoľuje max. Ide najmä o koreň čakanky. (ČsL 4) 6(8) 2 1.podobne ako korene čakanky. francúzsky: Pissenlit. lúkách. Med z neho rýchlo kryštalizuje aj vo veľkých nádobách.

slák. najlepšie umelým teplom do 50 °C.). Po očistení a krátkom omytí (zbavené nadzemných častí) sa čo najrýchlejšie sušia.). Listy má podobné ako pupenec. cholekinetikum). tak iba pozdĺžne!). Terapeuticky cenné látky tvoria však aj horčiny. PUPENEC ROĽNÝ SVLAČEC ROLNÍ (+) Convolvulus arvensis L. Zberajú sa mladé rastlinky bez kvitnúcich byli. dosúšajú umelým (do 50 °C). zber: máj-október. Homeopatia pripravuje z čerstvej nekvitnúcej rastliny esenciu (dil. najmä sprašových pôdach.5 12 14 II. užívané pri chorobách z nachladnutia a pri kašli. triesloviny. cholagogum (najmä koreň s vňaťou). choleretikum. Thé Salvat (choleretikum. potom sliz. 45. B2. 73. 18. maďarsky: Kis hajnalika. kvety však oveľa väčšie a vždy biele. Listy holé. povoja sa pokladala iba za akýsi druh pupenca (Convovulus sepium L. dne. 77. obličiek. 169. Väčšina pochádza z trópov (náš pupenec asi zo strednej Afriky). púpavová vňať s koreňom tvorí zložku čajoviny Diabetan (dietetický čaj pre diabetikov). Druh je bežnou burinou poľných kultúr na hlinitých. 21. Marec až máj je vhodný na zber celých. 150.241. na násypoch. kopijovité. stomachikum. hojnou v pobrežných krovinách a v mestských plotoch. Brown. 2. 5 10 4 1 12 16 seni. živica z orientálneho pupenca prečisťujúceho (C. Laxatívnym pôsobením sa už v hippokratovských časoch preslávilo scammonium. má sivohnedý až červenohnedý povrch a biely lom. V čeľadi pupencovitých rastlín je asi 1 000 druhov. Byľ poliehavá. aj náš fytoterapeut Fraňo Madva ako drastikum . na spodnom okraji s dvoma ostrými lalokmi. sú kozmopolitne rozšírené po svete.menej silné ako jalapa (pozri tropické rastliny). suší v tieni v tenkých vrstvách. nadzemné časti obsahujú vitamín C. taliansky: Vilucchio. je horkastá. Prisudzovali sa jej aj dráždivé sexuálne účinky (afrodiziakum). D 1 a 0 ) . no nie je celkom jasné. Suchá droga sa po ohnutí láme. Na jar sa pije púpavová šťava (odporúča sa miešať so žihľavovou). zvinúť (pre poskladané listy v mladom štádiu).Koreň — Radix taraxaci — sa posudzuje podľa ČSN 86 7026: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga Korene napadnuté hmyzom Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Aorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. 12 12 6 2 2 11 10 5 laxans) a je zložkou granuliek Boldogran (choleretikum. Pomenovanie bolo známe už v staroveku. 78. sú dlhostopkaté. reumatizme a chronických ekzémoch. Čs. Prítomné sú aj cenné minerálne soli. ktorej rastliny sa týkalo. španielsky: Campanilla Silvestře. 3 5 2 0. indikujú sa pri chorobách sleziny. obtáčka. 26. až 5 : 1. Trváca bylina vyrastajúca z plazivého rozkonáreného podzemka. z ktorých je najvýznamnejší taraxacín. neuralgii. scammonia L. Vedecké meno pupenca sa dá odvodiť z lat. 181. laktucerol.) R. plazivá. Jej byľ je ľavotočivá. Pomer zosušenia je asi 3—5 : 1. pri poruchách trávenia. hepatoprotektívum). Treba dbať. resp. lebo z rezu vyteká veľa „mlieka" (ak ich treba rozrezávať. Veľmi ľahko ju napáda hmyz a myši. j. 167. čajovina s koreňom je Ungolen (cholagogum. Veľmi obľúbený tzv. niekedy dlhá až 70-100 cm. Až donedávna sa totiž nerobil rozdiel medzi pupencom a povojou v botanickej systematike. Pupencovité . biele alebo ružovkasté. terpénové alkoholy.211. Dávkuje sa 2 g (až polievková lyžica) na šálku odvaru či záparu. Kvety vyrastajú z pazúch listov. šlatec Nemecky: Ackerwinde. jedno z najlepších purgatív starovekej medicíny. vnútornú časť (drevo) citrónovožltú. Sušia sa v jednej vrstve prirodzeným teplom. aby sme ho nepretrhli. mladé listy tvoria zložku jarných bylinných kúr. reumatizme a poruchách trávenia (inak rovnako ako v alopatii). Plody sú guľovité tobolky s bodkovanými semenami. rusky: Na listy — Folium taraxaci — sa vztahuje ČSN 86 6437: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I.Calystegia sepium (L. xantofyly a karotenoidy. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. 15. v mliečnej šťave cerylalkohol. plazivý kúkoľ. lievikovité. Droga nesmie páchnuť. Rastie aj pozdĺž ciest. kaučuk. 157. anglicky: Bindweed. Drogy sú predovšetkým amarum. Ordinoval ho napr. potom diuretikum. Korene obsahujú predovšetkým inulín — najmä zberané osobitne ako droga. 126. povojník. pečene.Convolvulaceae Ľudovo. t. Čajoviny č. ktorá sa užíva pri bolestiach hlavy. ešte nerozkvitnutých rastlín. púpavový med — úbory zavarené v cukre. Dosť časté sú zámeny s povojou plotnou . koreňov s listami a s kvetnými pupeňmi. Predmetom zberu býva niekedy aj list (aj nákupu). francúzsky: Liseron des champs. od augusta do októbra alebo zjari (marec). vystúpavá. pri plotoch.231. 6 8 3 1 1 11 8 3 II. pasienkoch a pod. V homeopatii sa pripravoval vyťa237 . Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. convolvere = skrútiť. trhá sa jednotlivo. pritom povoja bola známa v antike. 176.

získavanú zberom z p. Korene sa vykopávajú v jeseni (september—október). Naša triploidná populácia je neplodná a množí sa vegetatívne. Vňať sa trhá počas kvitnutia rastliny (jún—september). z hrubého plazivého podzemka vyrastajú mečovité listy dlhé až 100 cm a trojhranné stvoly s bočnými šúľkami drobných zelenkastých kvetov podopretých tulcom. Podstatné obsahové látky tvoria glykozidove viazané živice (2-3 % ) . roľného a povoje plotnej. ktoré sa súborne nazývajú glukoretíny. taliansky: Calamo aromatico. Rastie na trvale zaplavovaných pôdach. Vňať pupenca rady požierajú ovce. t. ľanu a pod. v močiaroch. V niektorých štátoch (NSR) sa priemyselne vyrábajú čajoviny a dražé. rusky: - PUŠKVOREC OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 50-120 cm. Ludwig vysvetľoval neplodnosť puškvorca tým. napr. roľného (zber: jún—júl). anglicky: Sweet Flag. že všetky jedince u nás pochádzajú z príbuzenstva rastliny. Väčšie škody narobí na povrchu.. Veľké množstvo pupenca môže v krajnom prípade zabrániť strojovému zberu. Okrem laxatívneho pôsobenia sa drogám pripisuje aj metabolický účinok. Ako purgatívum alebo žlčopudná čajovina sa pije asi 5 % zápar vňate (1—2 lyžičky na šálku. s kôrou krušiny. Občas bývajú predmetom zberu a výskumov.Radix convolvuli arvensis (minoris) alebo častejšie vňať — Herba convolvuli (arvensis — minoris). Koreň sa užíva ojedinele. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . tatáraka tráva (koreň) Nemecky: Echter Kalmus.prieskum ešte nie je uzavretý). napr. nejedlík. protihorúčkové a močopudné pôsobenie. kam korene úžitkových plodín obyčajne nesiahajú. Prof. Tvorí rozličné cytotypy. Predmetom zberu z pupenca býva koreň .. kalmus. Častejšie sa však uplatňuje tinktúra — 5 až 15 g v slizovom macerate alebo priamo prášok (jednorazovo 1—2 g). Pri liečebnom využívaní koreňa treba však postupovať veľmi obozretne. ich základom sú 12 —16-uhlíkaté mastné kyseliny. potom žlčopudné. Pupencové drogy sa v čajovinách kombinujú s inými. j. 3. ktoré sa líšia počtom chromozómov a aj množstvom silice a jej skladby. Druhé vydanie ČsL 2 malo uviesť ako oficinálnu vňať s koreňom pupenca (+ Herba convolvuli cum radice). Drogy chutia horko. takže rastliny často poliehajú. 1574 vysadil Clusius v bo- . resp. maďarsky: Orvosi kálmos. používa sa približne ako alopatické prípravky. Množí sa iba vegetatívne. Áronovité — Araceae Ľudovo: brustvorec. má postáť asi 15 minút prikrytý). Sušia sa bežným spôsobom. Z ostatných obsahových látok sú zastúpené triesloviny (1 — 10 % ) . najmä za daždivého počasia. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . kde vytvára celé zárasty. pretože živiny čerpá zväčša z hlbších vrstiev. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej kvitnúcej vňate p. pľúcny koreň. V terapeutických dávkach nemajú drogy nepríjemné vedľajšie účinky. alkaloidy ergolínového typu (podobné má námeľ) a flavonoidy. ktorú r. slano a horkasto. listom senny a pod. oplieta stebla obilia. Pochádza z južnej Číny a Prednej Indie. Prítomné sú i jalapíny rozpustné v éteri a nerozpustné konvolvuliny (ich podrobnejší Puškvorec obecný Acorus calamus L. Suší sa prirodzeným teplom. PUPENEC ROĽNÝ žok z čerstvej kvitnúcej vňate p. Čajovina č. francúzsky: Roseau odorant. šišvorec. stimulácia celkovej látkovej premeny. roľného (zber: jún—júl). 238 Droga s označením „majoris" pochádza z povoje. španielsky: verdadero. Drogy uvádzame ako možné a uplatňované náhradky za cudzokrajné drogy Tuber alebo Resina jalapae (jalapová hľúza — jalapová živica). prípadne sa uplatňujú výťažky (extrakty). zaujímavá substancia podporujúca zrážanie krvi (nemá však charakter vitamínu K). Pupenec nenarobí veľa škôd na porastoch. Tým sa znižuje výnos a sťažuje zber.

Drogu sušíme oddelene od ostatných — je priveľmi aromatická. Nositeľom pachu je predovšetkým azarylový aldehyd. sacharidy a bázické látky (cholín. Druhové pomenovanie calamus = rákos. 5 ČsL 2 0 5 — 1 0. pri ulkusovej chorobe a ako spazmolytikum. preperú sa vo vode a zbavia korienkov. mnohé indikácie sa 239 . Dobre usušený podzemok je na lome špinavobiely a pri lámaní sa neohne. Už v antike bol puškvorec známy ako acorus . Droga má silný. Dávka: pol kávovej lyžičky na šálku záparu. pije sa najmenej pol hodiny pred jedením. Zber sa robí v novembri — apríli. diaforetikum — užíva sa hlavne pri dyspepsiách rozličného pôvodu. na kloktanie pri zápaloch hrdla. diuretikum. karminatívum pri kolikách. Obsahuje najmä B-azaron (5 — 10 % ) . terpény a seskviterpény. rozpadové produkty).PUŠKVOREC OBYČAJNÝ tanickej záhrade vo Viedni. chránený pred svetlom. Puškvorec sa už v predvekých do- Podzemok — Rhizoma (Radix) calami aromatici hodnotí ČSN 86 7153 a ČsL 2: Znak Časti stvolov a korene Časti drogy sfarbené ináč ako uvádza opis Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1.5 12 12 12 2 1. Zvonka sa používa zápar z práškovanej drogy.5 2 bách používal ako korenina a liek. Potom sa vegetatívne rozšírila po celej Európe a zdomácněla. v tetraploidných aj 7 % ) . Zber si vyžaduje primeranú výstroj. Ako stomachikum je obľúbená aj tinktúra — 15—30 kvapiek na cukor alebo do vody. Patrí k terapeuticky hodnotným aromatickým horčinovým prostriedkom. Materiál sa nedrobí. meteorizme a hnačkách. zápale žalúdka (gastritída). Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (až 3 % . súčasne horkú. ani nezaparuje. Okrem stomachického upotrebenia nachádza uplatnenie pri poruchách trávenia. Ľahko ho napáda hmyz. Predmetom zberu a nákupu bývajú podzemky — Rhizoma (Radix) calami (aromatici). príp. osobitý pach a ostrú. krvotvorný a antirachitický účinok. pije sa 2—3x denne. horčina akorín a živica akoretín. Ľudovo sa droge pripisuje sedatívny. Jeho podzemok i listy u nás ordinoval známy fytoterapeut Fraňo Madva na posilnenie žalúdka a varený vo víne so škoricou zasa na zvýšenie mužskej potencie. zvýšenej kyslosti žalúdočných štiav.akoron.5 6 0. Z ďalších látok sú v droge triesloviny. trstina.v diploidných druhoch asi 2 %. lebo sa pracuje v bahne. nie práve vhodného na sušenie prirodzeným teplom. ale láme. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . za chladného počasia. II. liekopisy ich požadujú zvyčajne lúpané. Vytiahnuté podzemky sa otriasaním zbavia bahna. analgetický. keď ju dostal z Východu. anorexii a subacidite. resp.5 6 3 2 8 1 0. Puškvorec je predovšetkým amarum-aromatikum. Dôkladne očistené sa sušia vo vrstve vysokej maximálne 5 cm — najlepšie umelým teplom do 35 °C. stomachikum. do kúpeľov a na obklady sa pridáva ako prostriedok dráždiaci kožu. aromatickú chuť.

chybné.) Beauv. Eugastrin (stomachikum. bez bočných korienkov.október).229. Silica — Oleum calami. hladké. ktorý má koncový zdanlivý okolík nepravých klasov a podzemok je oveľa hrubší.) L. 66. maďarsky: Taracbúza.5 6 13 240 .syn. len vrcholový klások má dve plevy). Zber podzemkov sa robí na jar (marec—apríl). cholagogum) a veterinárny prípravok Medicinálne lízadlo (liz). Podzemok ako droga sa zjavil až koncom stredoveku v severnej Európe. Čs. 213.: Agropyron repens (L. Možno ho Podzemková droga podlieha ČSN 86 6850.214. s redším kláskom a trsnatým podzemkom bez výbežkov a mätonoh trváci . 30 5 1 0. žiaľ. pýrava. samozrejme. pýr poznala už antika ako burinu.mechanicky prenášajú z cudzokrajných polyploidných druhov. Časté sú zámeny drogy s podzemkom prstnatca obyčajného — Cynodon dactylon (L. pejr. 202. V homeopatii sa z lúpanej drogy pripravuje tinktúra používaná ako alopatické prípravky. ale aj ako liečivo. drsné. Radix agropyri repentis). s kláskami zostavenými do dvoj radových klasov (k osi sú obrátené úzkym bokom a podopreté iba jedinou plevou. Burina rastúca na roliach. prípravky s drogou sú čajovina Stomaran (digestívum. Plod je zrno. pasienkoch. preto roztokom jódu sa farbí do modra. Kvety v koncovom dvojradovom klase v troj. ktoré sú článkované a duté. anglicky: Couch-Grass. rusky: PÝR PLAZIVÝ Trváca tráva vysoká až 150 cm. okrem toho obsahuje škrob. Rodový názov Elytrigia má zrejme koreň v lat. španielsky: Grama oficinal. kolienkaté. listy čiarkovité. väčšinou však v jeseni (september . Droga sa široko uplatňuje v cukrárstve i likérnictve. Čajoviny č. Pýru sa najviac podobá pýrovník psí — Elymus caninus (L.) Pers. . so žltými plazivými. pýrnica Nemecky: Gemeine Quecke. PÝR PLAZIVÝ PÝR PLAZIVÝ Elytrigia repens (L. plazivý. narušila sa melioráciami. ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté časti drogy Časti podzemkov so zvyškami korienkov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Vlhkosť I. široké asi 1 cm. francúzsky: Chiendent. v křoviskách a pri cestách. 3. 76.Lolium perenne L. Sú si podobné. tritus = obyčajný. bežný i v súvise s obilím — drvený a druhový názov repens = lat. iba v kolienkach plné. čo je. metabolikum. taliansky: Gramigna.i viackvetných kláskoch. Stebla priame. sa využíva najmä ako stomachikum a zvonka do mazadiel. niekoľko metrov dlhými podzemkami. Pýr sa opeľuje najčastejšie pomocou vetra. 208. Predmetom zberu je podzemok — Rhizoma graminis (Radix graminis. suchých lúkach. medziach.5 — 5 13 II. 210.) Desv. stomachikum).. pejrovka. 10 — 0. Najvýznamnejšia sloven- ská produkčná oblasť sa niekedy nachádzala pri Borskom Mikuláši. ale mäkké. Lipnicovité rastliny sa všeobecne určujú veľmi ťažko. Lipnicovité — Poaceae (Trávy — Gramineae) Ľudovo: divé žito..

Uplatňuje sa pri miernych obstipačných ťažkostiach. Naproti tomu je skoro vo všetkých herbároch 15. saponíny. Odvar z kvetov sa pil pri vyrážkach. genistifolia (L. Prihrubé kytice sa rozdelia. krvavica. s tuhšími sivozelenými listami. pre podobnosť listov. 5 5 1 10 10 3 2 — 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhanim drogy) Trváca bylina vysoká 20—50 cm. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . rusky: mi. T. tiež m. V ľudovej mágii sa rastlina používala proti čarám a urieknutiu. Zväzky sa sušia na tienistých a vzdušných miestach. prípadne falšovanie za niektoré druhy rodu Tithymalus Gaetn. chutí sladkasto. sleziny a pečene. anglicky: Toadflax. francúzsky: Linaire commune. Predmetom zberu býva vňať . Sušia sa na dobre vetraných miestach v tenkej vrstve pri teplote 40 °C. 197. . najmä nekvitnúce.) Miller.215. potom aj iné sacharidy. 151. linaracín a i. zväčínec Nemecky: Gemeines Leinkraut. sleziny. skalnatých miestach. kvety žlté. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov používa pri ochoreniach močových ciest. a 16. Materiál sa pred sušením zvyčajne viaže do neveľkých kytíc. rastie v nižších polohách stredného i južného Slovenska na suchých a slnečných stranách. pasienkoch. 45. Droga si musí zachovať farbu čerstvej rastliny. i proti tuberkulóze a zvonka pri rakovine. — mliečnik. stopkaté. ktoré sa mu nebezpečne podobajú.05 %). V zmesiach s inými zvyšuje vylučovanie moču pri reumatických ochoreniach. bočných korienkov a zhnednutých častí a vyberajú sa iba žlté. Je to napr. škľabivé. pri zadržiavaní moču. aby nesplesnel. fan Matky božej. cyparissias (L. s priamymi nerozkonárenými stonka- 8 241 . obyčajný — T. nie odumierajúce a hnedasté podzemky.. maďarsky: Kózonséges gyujtoványfu. Ľudovo sa droga uplatňuje aj pri kataroch priedušiek a na odhlieňovanie dýchacích ciest. medziach a na roliach od nížin po hory. na úpravu stolice.Herba linariae (Herba anthirrhini linariae).1 0 g v odvare. Podzemok má diuretické. 67. diaforetických a metabolických čajovín.) Scop. Príbuzným. pektolinarín. ohnica. v hustých koncových strapcoch.Scrophulariaceae Ľudovo: bradavičník. tvorí zložku diuretických. Rastie pospolito na skalách. ktorý má kopijovité listy s 3—5 nervami. Slúžila proti „zlatej žile". dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru. Jednorazová dávka drogy j e 3 . Pri sušení ich možno obracať. Dáva sa aj do antidiabetických zmesí. Rodové vedecké pomenovanie rastliny je z latinského linum = ľan.získať pri oraní alebo pri bránení polí. koncentrované PYŠTEK OBYČAJNÝ ČSN 86 6724 stanovuje pre vňaťovú drogu (Herba linariae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % I. rozmarinka. Po usušení sa znovu vytriedia zdravé a jasnožlté kusy (najmä ak sa tak neurobilo dostatočne prv). celistvookrajové. ktorá sa skladá z antibakteriálne účinného agropyrénu (95 %). sliz. hubička. Základné obsahové látky tvorí rozpustný polysacharid.) Scop. Droga je aj muciloginózum. zvyšok tvorí karvón. 66. Droga sa všeobecne považuje za vhodnú náhradku za cudzokrajnú sarsaparilu — Radix sarsaparillae — pozri cudzie drogy. Materiál sa zbaví hliny. pije sa 2—3 x denne. taliansky: Linaria. 15. metabolické a depurgatívne účinky. fruktózan triticín (3 — 18 %). Droga nemá pach. spolupôsobí pri dne. denná dosahuje aj 100 g. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. zameniteľným druhom je p. ktorú zostavil hessenský lekár Johann Wolpius. chorobách močového mechúra. ktorý má modrosivé listy a po poranení roní biele mlieko. inozitol. slnečných polostepných stranách. aby sa umožnilo lepšie presušenie. 157. V spisoch antických autorov nemožno pyštek s určitosťou nájsť. Vnút- PYŠTEK OBYČAJNÝ rajšok zväzku treba dôkladne vysušiť. Ordinoval sa najmä proti chorobám pečene. Známe sú aj zámeny. Plody sú tobolky. Hlavné účinné látky pyšteka sú horké flavónové glykozidy linarín.m. chvojkový. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. Čajoviny č. úhoroch. hledík. škrob nie je prítomný. preslávená bola masť — Unguentum linariae. stor. sivo oinovatené riedke menšie kvety v redšom strapci. Slúžila tiež na farbenie. španielsky: Linaria común. Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline II. LNICE OBECNÁ („KVĚTEL") Linaria vulgaris Miller Krtičníkovité . odrezáva sa v čase kvitnutia — jún až august.01-0. Zastúpená je aj kyselina kremičitá a silica (0. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. 150. Extrakt je pomocnou látkou pri príprave piluliek v galenickej farmácii a v dietetických výrobkoch (pre velké množstvo viazanej fruktózy). esula (L. pri piesku v močových cestách a pri poruchách činnosti žlčníka. prípadne aj v septembri.202. pantoflíček. Listy čiarkovité. kručinkolistý — L. Zle sfarbené časti sa vopred odstránia.

203. Vňať je predovšetkým diuretikum a laxans. organické kyseliny (mravčiu. pri hnačkách (dil. 49. prípadne na oplachovanie (3—4 % odvar. Folium plantaginis — listom skorocela a i. RASCA LÚČNA medziach a úhoroch. nočnom pomočovaní a inak ako v alopatii. V homoepatii sa tzv. anglicky: Caraway. s delenými segmentmi. ale aj potopudný. Vňať vo forme kašovitého odvaru z 20 g drogy na pol litra mlieka sa aplikuje zvonka ako emoliens a antiflogistikum pri kožných vyrážkach. Zamieňajú sa najmä 242 . vriedkoch. Zelerovité . preháňavý.. maďarsky: Konyha komény. triesloviny. fistulách. U nás tvoril donedávna zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Vulneran — odvar z nej slúžil na omývanie a obklady pri kožných chorobách alebo vredoch predkolenia či na vymývanie hnisavých rán. usporiadané v okolíkoch okolíkov. napr. Plody rasce sú rozpadavé dvojnažky s výrazným pachom. Preto treba dávať pozor na ich opis a opis materskej rastliny. D 2). s Radix bardanae — koreňom lopúcha. ktorý sa nechá stáť prikrytý asi 18 minút a pijú sa 2—4 šálky denne.5 2 3 Väčšinou dvojročná bylina vysoká asi 50 cm. taliansky: Carvi. kvety biele alebo ružovočervené. U nás sa šľachtí ako korenina (okolie Pŕerova — skorý druh vhodný aj na mechanizovaný zber). Listy má perovito zložené. Okrem nich rastlina obsahuje alkaloid peganín. pasienkoch. rusky: Na plodovú drogu — Fructus carvi — sa vzťahuje ČSN 58 0515: Znak Nezrelé plody Cudzie organické prímesi Polámané plody Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1 1 1 13 7. ktorý je najlepším identifi- RASCA LÚČNA KMÍN KOŘENNÝ Carum carvi L.najmä v kvetoch. Silnejšie odvary sa používajú proti hmyzu (tu účinkuje zatiaľ neznáma látka). Tinktúra sa užíva pri zväčšenej predstojnici a pri ťažkostiach s močením (10—30 kvapiek 2—3 x denne). octovú. resp. pektín a vitamín C. kačným znakom. jablčnú a i. cholagogický a protizápalový prostriedok. Ľudové liečiteľstvo oddávna používa rastlinu ako močopudný. na obklady pri zápale spojoviek s vňaťou očianky. španielsky: Caró. Plody zelerovitých rastlín (dvoj naž- ky) sa navzájom veľmi ľahko zamenia. Rastie divo na lúkach. urtinktúra riedi a používa napr. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—4x denne. lyžica drogy na pohár vody). minerálne látky..). Čajoviny č. V čajovinách sa pyštek takmer vždy kombinuje s inými drogami. hemoroidoch a pod. zberanej v júni až septembri.Umbelliferae) Nemecky: Wiesen-Kummel. úbormi rumančeka a kvetom nevädze. Pripravuje sa zvyčajne 3—4 % zápar.Apiaceae (Okolíkaté . sacharidy. francúzsky: Carvi. Plody sú oblúkovito zakrivené nažky v rozpadavej dvojnažke. Prípravky sa robia z čerstvej kvitnúcej vňate bez koreňa.

že išlo o cudzie korenie z Malej Ázie. francúzsky: Rhubarbe. maďarsky: Rebarbara.153. veľa pektínu. Hlavnou zložkou obsahových látok je silica (3—7 %). čiernohnedé. Strata hmotnosti býva 65—80 %.50.5 10 10 1 243 . Je tiež výborným spazmolytikom.182.5 10 10 1 II. Predmetom zberu sú plody dozreté a rozpadnuté dvojnažky (Fructus carvi). chutí korenisto a horko. niekedy aj pred kvitnutím. rhabarbarum L. Je oficinálna v ČsL 4 (dávkujú sa 2—3 kvapky).. pôsobiace obstipačne. pri reumatizme a pod. dlanitej i r. 10 2 1 10 13 2 ČsL 4 10 1 0.) Hoffm. Droga má silný charakteristický pach. a to v jeseni po dozretí semien (september—október).168. 5 1 0. Druhový názov palmatum má podľa dlaňovitého tvaru listov. pôvodom z Egypta.5 % voľných i viazaných antroachinónov. lekárskej (R. stor. Čajovinyč. Všetkými druhmi rasce sa korenilo i liečilo (najviacej však rímskou). pontickej a v 10. aloe-emodín. Stavikrvovité — Polygonaceae Nemecky: Arznei-Rhabarber. 212. sennidíny a palmidíny. Bola veľmi obľúbená v liečiteľstve a pripisovali sa jej aj čarovné účinky. Strata na hmotnosti je malá. Rheum palmatum L. ktoré sa u nás pestujú ako zelenina. Často sa uplatňuje aj v karminatívnych a taxatívnych čajovinách. sacharidy a veľa šťaveľanu vápenatého (preto sa nesmie užívať pri močovom piesku. Má vynikajúce upokojujúce vlastnosti a priaznivé účinky na žalúdočnú mobilitu (pohyblivosť).podľa ČsL 4 neprípustné. podobne ako silica fenikla (Oleum foeniculi) alebo anízu (Oleum anisí). Po vymlátení a vyčistení sa presúšajú na vzdušných miestach za občasného presypania. Pôvodne sa zberala iba z divorastúcich jedincov. Najväčšie dodávky obchodného tovaru poskytujú divorastúce druhy rebarbory z Tibetu a niektorých iných čínskych provincií. hrubšie sa prerežú a sušia na povrazoch pri teplote do 50 °C (v Číne aj nad ohňom). pred n. Kvalita drogy sa hodnotí podľa ON 86 7152 a podľa ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. Vedecké označenie rebarbory súvisí s latinským reum. Čínsky tovar pochádza z jedincov starých aj 30 rokov. kareon). Pri žuvaní vŕzga. 189. Podobná trebuľa lesná — Anthriscus sylvestris (L. anglicky: Thubarbar. Hlavnú oblasť uplatnenia tvoria koliky tráviaceho traktu. Rebarboru poznali v Číne už veľmi dávno. dnešná Volga. V stredoveku a na začiatku novoveku sa jej sláva ešte znásobila. Ďalej sú v droge bielkoviny. officinale majú svoj domov vo vysokých pohoriach západnej Číny. 190. V posledných desaťročiach však stúpol medicinálny význam európskej rebarbory (zo ZSSR a z oboch nemeckých štátov). Od pomeru týchto zložiek v silici závisí ich kvalita a pach.. používali starí Gréci a Rimania koreň r. keď začínajú okolíky hnednúť a väčšina plodov je už zrelá. je aj zložkou čs. Rastlina sa u nás môže pestovať. Podobné použitie má aj silica — Oleum carvi. 187. r. pôsobí aj dezinfekčné (bakteriostatic- ky) a proti vnútorným parazitom. tmavšie nažky bez silicových kanálikov (dobre ich vidno na priečnom priereze pod mikroskopom). Droga obsahuje 3—12% antracénových derivátov.Rh. Okrem antracénových derivátov obsahuje droga aj triesloviny (tanoglykozidy a ich štiepne produkty. pochádzajúce až od hraníc čínskej ríše. hlavne reín. ich zber sa robí v júli—auguste. Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch. vlnitá — Rh. Podľa nemeckého botanika Sprengela (+ 1833). obsahujúca najmä karvón (50-60 %) a limonén. adstringentne). ktorú možno pokladať za náš druh (meno však zviedlo Plínia k výkladu. parascu väčšiu — Ammi majus L. a ich krížence. živice. potom egyptskú rascu. V antike ju takto nazývali podľa rieky Rha. pochádzajúcu z Afriky (preto ju Plínius nazýval aj cuminum aethiopicum).s nažkami kozonohy hostcovej — Aegopodium podagraria L. španielsky: Ruibarbo. prichádzajú do úvahy kultúrne pestované druhy r. palmatum a Rh. sa zaužívali aj iné druhy rebarbory. HVLP Contraspan kvapky (spazmolytikum) a Latol sirupu (laxans). pontická .. rusky: REBARBORA DLANITÁ REBARBORA DLANITA Trváca bylina vysoká až 200 cm s repovitým podzemkom a s veľkými dlhostopkatými dlaňovito delenými listami zoskupenými v prízemnej ružici. získaná destiláciou zo zrelých plodov. Liekopisnú koreňovú drogu tvoria podzemné orgány r. 198. pričom všetky tieto látky sú významné svojím špecifickým laxatívnym pôsobením. najmä pri kolikovitých ochoreniach gastrointestinálneho traktu. 214. Droga sa označuje ako Radix rhei (chinensis) a podľa ČsL 4 musí obsahovať minimálne 3. potom karskú (karon. Spomína sa v herbári z 27. 1. ďalej flavónové glykozidy (rutín). V antickom Ríme poznali tri druhy rasce: rímsku — Cuminum odorum. z poriečia ktorej sa dostávala do obchodu. plody dlhé 4 — 6 mm. reum-emodín. Plody sú nažky. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa až 4 x denne). Pozväzujú sa do snopčekov a nechajú dozrieť (na plachtách). Pre vysoký obsah karvónu je rasca spoľahlivým karminatívom. z Karie). aby nažky neopadali. Listnatá stonka má na vrchole bohaté metliny malých bielych kvetov. Obyčajne sa lúpu až po kambium. fysion a ich glykozidy. tvoriacim asi štvrtinu nažky. lesklé. a digestívom. Rastliny sa kosia alebo vytrhávajú v raňajších hodinách za rosy.. Rh. ktorá má širšie listy. Zvyšky rasce sa našli v kolových neolitických stavbách. niekedy iba na ozdobu. Vrchol slávy dosiahla až v stredoveku. chryzofanol.86. rhaponticum L. s brázdeným zobákom. Podľa Rittera prekvital obchod s rebarborou od najstarších čias.). ČsL 3 uvádza silicu ako zložku aromatickej vetrovej vody (Aqua carminativa). Ako prímesi . Zberajú sa podzemné časti 6 — 10ročných rastlín. stor. taliansky: Rubarbaru. officinale Baillon) a ich hybridov. má veľké listy a ryhovanú stonku.151. tuk. obličkových kamienkoch. diantróny reidíny. kumaríny a flavonoidy. V homeopatii sa používajú čerstvé korene.

anglicky: Milfoil. a to na začiatku rozkvitania (júl—september). stolistník. Trváca bylina vysoká 10—80 cm. mačací chvost. extraktov a pod. Antracénové deriváty sa vylučujú čiastočne obličkami a farbia moč oranžovo až hnedo. rezné rany. Laxatívny účinok sa dostaví za 8-10 hodín. na rumoviskách a pri okrajoch komunikácií. a to v tieni. Druh u nás rastie vo dvoch poddruhoch (Dostál. Vňať sa najlepšie odrezáva kosákom. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. preháňavý účinok sa vyvoláva špecifickým dráždením hrubého čreva.211. piesčinách a suchých skalách v teplejších oblastiach štátu. ako laxans 1. Čs. choleretikum). Čajoviny č. reumatizme a pod. 168.kvety (Flos millefolii) a vňať (Herba millefolii . Prechádzajú do mlieka dojčiacich matiek. farmaceutický priemysel vyrába s rebarborou čajovinu Species cholagogae Planta (cholagogum. Už odpradávna slúžil na liečenie rán. byľ veľmi premenlivá v tvare i odení. Boldogran granulky (rovnaká indikácia) a extrakt je v Properistol dražé (laxans). Na stonkách musí byť väčšina úborov v štádiu pupeňov. Vnútorné užívanie je známe len od 18. Drobné biele. tinktúr. 173. Materiál tvoria len rastlinné vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). maďarsky: Kozonséges cickafark. delené na čiarkovité segmenty. dlhé najviacej 25 cm. Droga tvorí zložku žalúdočných práškov (pri zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy). V malých dávkach sa uplatňuje adstringentný účinok trieslovín. na zastavenie krvácania (drevorubači si prikladali na rany listy) a tiež na umývanie vlasov. je súčasťou mnohých — často oficinálnych galenických prípravkov (napr. rusky: - Droga je laxans a stomachikum. a preto sú vhodné na začiatočný zácvik zberačov. rebríček. —17. Rebríček patrí k najstarším liečivým rastlinám.REBARBORA DLANITÁ REBRÍČEK OBECNÝ REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Achillea millefolium L.). ružovkasté alebo červenkasté vajcovité úbory sú na vrchole priamej stonky v chocholíkových metlinách. Vňať je mierne náchyl- . keď nepadá rosa). Rebarbora je tiež zložkou veterinárneho prípravku Pulvis ruminatorius (stomachikum). Suší sa bežným spôsobom. 244 v kozmetike ako prostriedok na farbenie vlasov.2 g.231. taliansky: Millefoglio. Listové stopky domácich druhov sa používajú na prípravu kompótov a marmelád. pannonica Scheele). 166. 175. Pre spomínaný vysoký obsah šťaveľanu vápenatého ich nemožno dávať deťom a takisto sa neodporúča jesť ich vo väčších množstvách pri chorobách močových ústrojov. 1982). r. Jednotlivá dávka v prášku alebo vo forme odvaru je ako stomachikum 0. (môžu zhoršiť stav).0 g (pol kávovej lyžičky). stor. Rastie na výslnných kamenistých svahoch. Plody sú úzko krídlaté nažky bez chocholca. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kunica. 167. Naše ľudové liečiteľstvo ho tiež pozná ako prostriedok na pomliaždeniny. lebo inak tvoria vňaťovú drogu). Úbory sa najlepšie odstrihujú nožnicami so zásobníkom (nesmú mať stopky — iba do 1 cm. Sušia sa rozložené v tenkých vrstvách za dobrého vetrania (možno sušiť aj na slnku medzi 9. a to na suchých trávnatých stepných lokalitách s kamenistým alebo piesočnatým podkladom. prípadne zväzočkovaním. všekorenie Nemecky: Gemeine Scharfgarbe. španielsky: Abrofia. Nie sú veľmi citlivé.ČsL4). h. Listy dvakrát perovitostrihané. zberať treba len úbory biele. Pomer zosušenia materiálu je asi 4 : 1. sirupov. Na liečebnom uplatnení rebríčka sa odvtedy prakticky nič nezmenilo. francúzsky: Mille-feuilles. uplatňuje sa v likérnictve pri výrobe horkých liehovín. za dobrého vetrania a čo najrýchlejšie. 178. panónsky sa ráta ako osobitný druh (A. Zberajú a vykupujú sa kvetné úbory .

nedostatočnom alebo porušenom trávení. Úbory sa dávkujú 1 kávová lyžička na šálku záparu.51. 5 4 3 13 10 zapálených ďasnách. závisia od biotopu. 136. aj trochu drobivá. Obsah modrých azulénogénnych látok. 150. 6 2 1 Na kvalitu vňaťovej drogy (Herba millefolii) sa vzťahuje ČSN 86 6712 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline (resp. nie bielokveté) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (t. 85. 108. 171. poraneniach a na opuchy (edémy). dezinficiens močových ciest). ktoré sú horké. 160. 153. 176.ná na zaparenie. 12.15. Čajoviny č. j. pôsobia proti kŕčom i ako účinné dezinficiens (aj zvonka) a navyše majú dobrý močopudný vplyv. choleretikum a hepatoprotektívum). 1. 157. Množstvo silice dosť kolíše (0. slabé spazmolytikum. rovnako aj zloženie. 110. Drogy skladujeme v uzatvorených obaloch a chránené pred svetlom. V zásade sa podobá silici rumančeka kamilkového — Chamomilla recutita (L. 245 . tujón. Užívajú sa pri nešpecifických žalúdočných problémoch. 173. Pri vonkajšom upotrebení (kloktadlá pri Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6224: REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Akosť — najviac v % Znak Úbory sfarbené ináč ako na rastline (resp. 197. 212. odrody a pod. (ČsL 4) 3 3(1) 1(0. 229. 126.1 II. Species urologicae Planta (diuretikum. priemyselne pripravovanej čajoviny Ungolen (cholagogum. 61. žlčových. karminatívum. Cutisan (dermatologikum). cholagogum. 57. 181. hlavný je chamazulén.5 %). 155. pri skleróze. 232. 59. flavonoidy. triesloviny a kumaríny. Silica obsahuje aj seskviterpény (napr.5) 12(10) 8(2) 0.50. Hemoral (antihemoroidálna kúpeľová prísada). cineol. karyofylén) a i. protireumatických.2 13 10 0. ako vyššie) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (a popol nerozpustný v HCl) Obsah silice — najmenej I. na kožné vyrážky a pod.) Rauschert. 90. na omývanie popraskaných rúk. vňať čajoviny Betulan (diuretikum. 241. kolíše od 0 do 40 %. 174. vňať 2 kávové lyžičky. 201. antireumatikum). Úbory sú zložkou čs. 76. terpénové zložky.54. V droge sú prítomné aj horčiny. 2. 114. 169. Preto bývajú zložkou metabolických. 3 1 0. Drogy sa najčastejšie uplatňujú ako aromatické amárum. oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species stomachicae — žalúdková čajovina.33.15 II. zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice — najmenej I.5 13 8 0. tinktúra roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny).05-0. 225. Obsahové látky nie sú celkom jednoznačne prebádané. 172.) dáva sa dvakrát toľko drogy ako na vnútorné užívanie. antisklerotických a aj sedatívnych a diuretických čajovín. 91.

matfarsky: Római montika. Úbory. ktorý sa pri falšovaní primiešava do drogy aj s druhom rebríček bertrámový — Achillea ptarmica L.6 II. Paruman je podobný druhu rimbaba obyčajná — Pyrethrum parthenium (L. Na triedenie sa používajú sitá s priemerom 20 mm (najvyššia kvalita) a 16 mm (druhá trieda). s jednoduchými alebo až trojdielnymi segmentmi.(syn.4 Znak Úbory so stopkami dlhšími ako 2 cm a zle sfarbené úbory Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Trváca bylina vysoká 15 — 30 cm s ryhovanou stonkou.Asteraceae (Úborovité — Compositae) Nemecky: Rómische Kamille. Listy má dvakrát perovito strihané.: Anthemis nobilis L. 20 4 1 14 10 3 0. flore pleno). Podľa C. Pestovanie parumanu má u nás dobré podmienky. Obsah terapeuticky účinnej silice je najvyšší pred plným rozkvitnutím (počas ďalšieho kvitnutia klesá až na jednu tretinu). Materiál je veľmi háklivý. (ten však má úbory bez pachu). Dôležitými producentmi drogy sú Belgicko. Gesnera pochádzal zo Španielska a už predtým sa používal v Anglicku.) All. . V ich strede je pri plnokvetej forme len málo rúrkovitých žltých kvetov. ktorá sa každoročne vykupuje. Zber úborov sa robí za suchého počasia v období kvitnutia (máj—júl až august). Pri výslovných falšovaniach sa do drogy primiešavajú predovšetkým úbory iných astrovitých rastlín. pochádzajú spravidla z vypestovanej plnokvetej formy (var. Pri použití umelého tepla nemož- Kvalita drogy (Flos chamomillae romanae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6230: Akosť — najviac v % I. Zberajú sa úbory bez stopiek. francúzsky: Camomille. Ľahko sa zaparí a treba ho po zbere čím skôr dať sušiť. 10 2 0. V antických spisoch ho možno však veľmi ťažko identifikovať. anglicky: Chamomille. druhá ako „obchodná". Nerozvinuté úbory obsahujú veľa vody a zle sa sušia. Droga sa hodnotí predovšetkým podľa vonkajšieho vzhľadu.REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ . Paruman spanilý ako liečivá rastlina je známy už dávno. Trajanus považoval rastlinu za pravé Dioskoridovo parthenion. Plody sú nažky.RUMANČEK RÍMSKY REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ -RUMANČEK RÍMSKY RMENEC SLIČNÝ („ŘÍMSKÝ HEŘMÁNEK") Chamaemelum nobile (L. Z ekonomického hľadiska ide o vhodnú liečivú rastlinu. H. ktoré sa dostávajú na trh. taliansky: Camomilla romana. Francúzsko a Anglicko. čo je však Pyrethrum parthenium. Preto 246 .) Astrovité . Rozostiera sa v tenkých vrstvách na tienistých a dobre vetraných miestach (pozri návod pre rumanček pravý).5 14 8 2 0. španielsky: Manzanilla. sa s ním ojedinele stretávame v nemeckých lekárňach. Druh sa zvyčajne pestuje. stor. V 16.) Smith. Novšie sa tovar bežne triedi podľa veľkosti úborov — prvá trieda sa označuje „prima". rusky: - jeho zámeny sotva prichádzajú do úvahy. Hundskamille. Koncové úbory majú biele jazykovité samčie kvety.

kumaríny (totožné s rumančekom). Galenos. slúži droga aj ako kozmetikum.. hlavnú zložku tvoria estery kyseliny angelikovej (až 2. maďarsky: Kozonséges párlófú. resp. Serapion. Vysoko si ju cenili v antickom Grécku. metakrylovej. Plody sú nažky hore ovenčené štetinovitými ostňami. ktorý má visiace plody a čiašku asi len do polovice plytko ryhovanú — pre príjemnú vôňu sa niekedy pestuje vo vidieckych záhradkách. španielsky: Agrimonia.7 %). prítomné sú aj alkoholy (napr.6—2. Spodné listy obyčajne husté. ktorý údajne prvý použil túto bylinu pri pečeňových chorobách.no prekročiť teplotu 30-35 °C. Vo Francúzsku sa droga používa ako prísada pri výrobe špeciálnych vín (Vermouth — sec). Platearius aj Avicenna vychvaľovali jej liečivú silu. traňk sv. . horčiny a cholín.kúpeľová prísada). Na vňať repíka (Herba agrimoniae) sa vzťahuje ON 86 6834. izomaslovej a tiglínovej.6 % (Európsky liekopis žiada minimálne 0. akosti ON sú trochu rozdielne: Znak Inak sfarbená droga ČsL 4 — najviac v % 8 6 5 2 12 10 2 8 3. Kunhuty. v hornej časti stonky v riedkom strapcovítom alebo klasovitom súkvetí. zúbkaté. Na kúpele 3 polievkové lyžice na 5 1 vody. proti krvácaniam a pri pečeňových a kožných chorobách.r. 8 5 6 2 1 12 10 3 10 II. v menšej miere aj spazmolytické. Droga — Flos chamomillae romanae sa najlepšie skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. na vonkajšie použitie sa pripraví 10—15 % zápar (scedí sa po 20 minútach). pri zastaraných pľúcnych kataroch. Farmakologické pôsobenie drogy je antiflogistické a karminatívne. starček. Druhový názov sa odvodzuje od starovekého pontického kráľa Mitridata Eupatora. Plínius i Dioskorides nazývali rastlinu eupatorion. Okrem ľudového uplatnenia drogy pri bolestivej menštruácii. Po zvyčajnom dôkladnom umytí a prepláchnutí sa vlasy premyjú teplým (vlažným) záparom (jeho príprava: asi 15 g drogy preliať 2 1 vriacej vody. francúzsky: Aigremoine eupatoire: anglicky: Common Agrimony. Repík má rodové meno pravdepodobne z gréckeho agros = pole a moné = bydlisko (podľa častého miesta výskytu). získaná obyčajne destiláciou s vodnou parou v množstve asi 0. farmaceutický tovar však podlieha požiadavkám ČsL 4 a jeho základné požiadavky oproti I. príbuzné A.5 % ) . vysoká 247 . varkočky Panny Márie Nemecky: Kleiner Odermennig. útrobník. 195. Rastie na sprašových a vápencových hlinách. hřebíček. kde ju zasvätili Pallas Athene. lúkach.subsp. Plínius. striedavo jarmové. grandis — väčší. stonček. kráľovský traňk. repíček. rusky: Pe- Iné časti materskej rastliny Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo extraktu s 95 % liehom — najmenej Množstvo trieslovín — najmenej Trváca chlpatá bylina s jednoduchou priamou stonkou. perovito zložené. prípravok Defatigan (čajovina . 28. takmer v prízemnej ružici. po 15 minútach scediť). subsp. pasienkoch. Obsahuje menšie množstvá azulénov ako rumanček. Z vedľajších obsahových látok možno spomenúť flavonoidy (apigenín — inak podobné.5 REPÍK LEKÁRSKY ŘEPÍK LÉKAŘSKÝ Agrimonia eupatoria L. rebríček. Predmetom zberu môžu byť všetky naše poddruhy . Droga je absolútne netoxická a nemá nijaké vedľajšie účinky. taliansky: Agrimonia. ako má rumanček). V ľudovom liečiteľstve sa repík oddávna uplatňuje hlavne pri pľúcnych ochoreniach (i tuberkulóze). procera Wallr. ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Prímes plodov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol (nerozpustný v HC1) Množstvo extraktu získaného 95 % liehom — najmenej I. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. Z mladých stoniek. 30—100 cm. eupatoria — pravý a subsp. Kvety skoro sediace. 15 10 12 4 2 12 13 5 6 Podľa tejto ON sa droga hodnotí pri preberaní v nákupni. Čajoviny č. Podstatnou obsahovou látkou je modrozelená silica — Oleum chamomillae romanae. ochabnutí čriev i mechúra. rúbaniskách a vo svetlých lesoch. žlté. listov a kvetov sa pripravovalo trvanlivé žlté farbivo (prakticky išlo o izoláciu flavonoidu kvercitrínu). na oplachovanie pleti. Pre tieto účely sa vyrába čs. voňavý. konopenec.. Pije sa čaj zo záparu — 1 kávová lyžička na šálku. niekoľkokrát denne. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: arček. izoamylalkohol). Usušenú drogu triedime na sitách podľa veľkosti úborov. ktoré odfarbuje a dodáva im prirodzený lesk. V materiáli sa niekedy nachádzajú rastlinné časti divozelu čierneho — Verbascum nigrum L. osvieženie vlasovej pokožky a odporúča sa najmä pri ošetrovaní svetlých vlasov. sú omnoho hrubšie a výraznejšie vlnato ochlpené.

Trochu sa mrví. 240. 54. relatívne veľa amidu kyseliny nikotínovej (PP-faktor. 178. maďarsky: Varjútóvis benge. pri kožných vyrážkach. Materiál je mierne náchylný na zaparenie. Vňať možno zväzočkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste. rusky: . glykozidove viazanú horčinu. špecificky pri žalúdočných. anglicky: Buckthorn. silicu (0. španielsky: Espina cervina. 170. Zberá sa celá nadzemná časť krátko pred kvitnutím a počas neho (máj—júl. Hemoral čajoviny (antihemoroidová kúpeľová prísada). všeobecne dôležitý pre metabolizmus v živých bunkách) a flavonoidy. Na kúpele a obklady sa používa teplý odvar niekoľko ráz denne. svieže a zdravé listy. 211. Rešetliakovité . s riedkou. cholagogum. laxans). taliansky: Spin cervino. Zberá sa v začiatkoch kvitnutia (jún—august). na výplachy ústnej i nosovej dutiny. choleretikum. ako prísada do kúpeľov pri únave a vo veterinárnej medicíne pri niektorých ochoreniach zvierat. Zvonku sa používa na kloktanie pri zápaloch v ústnej dutine. 234. 248 Rhamnus catharticus L. nepravidelnou korunou. Obdobie kvitnutia jednotlivých kvetov trvá však iba 1—2 dni. Droga sa najčastejšie používa ako zvieravý a sťahujúci prostriedok pri kataroch žalúdka a čriev spojených s hnačkami. francúzsky: Nerprun purgatif. pričom sa z rastliny odstraňujú prízemné listy ružice. HVLP Species cholagogae Planta (cholagogum. 210. ktoré drogu znehodnocujú. antipelagrický. 167. Repík sa opeľuje cudzím peľom.5 g. choleretikum). Vňať obsahuje katechínové triesloviny (asi 5 % ) . 231. alebo aj pečeňových i žlčníkových poruchách a pri piesku či kamienkoch v žlčníku i obličkách. Boldogran granuliek (choleretikum. Pomer zosušenia je 3—4 : 1. cholagogum). Stomaran (stomachikum. . cholekinetikum). Predmetom zberu býva niekedy iba list — Folium agrimoniae. Na vonkajšie upotrebenie sa zvyčajne pripravuje odvar (2 lyžičky na pohár vody. kyselinu kremičitú (až 12 %). kvitnúce a hojne olistené. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku na odvar alebo zápar 1. 241. so stonkami do hrúbky 5 mm a s malým množstvom plodov. Droga tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species cholagogae — žlčopudná čajovina. resp. Voňavé kvety so zelenkastými korunami sú usporiadané do riedkych vrcholíkov. chránené pred svetlom a pri skladovaní častejšie kontrolovať. na obklady. Dobré sú iba mladšie. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. ďalej na úpravu činnosti žalúdka. čs. droga sa balí aj do záparových vrecák. Thé Salvat (choleretikum. digestívum). užíva sa 1 kávová lyžička na pohár vody v odvare alebo v zápare — pije sa 2—3 x Čajoviny č. 166. Zvonka sa dávkujú 1—2 polievkové lyžice na 2 poháre odvaru. organické kyseliny.treba ich skladovať v dobre zatvorených obaloch. až september). ale i vlastným.REPÍK LEKÁRSKY denne. Sušia sa v tenkých vrstvách rozostreté v tieni. Cutisan čajoviny (dermatologikum — omývanie kožných defektov). čepele okrúhle až elipsovité.Rhamnaceae Nemecky: Purgier-Kreuzdorn. hepatoprotektívum). Rastlina je nedokonale dvojdomá. 242. na okraji drobno pílkovité. variť 5 — 6 minút a precediť). metabolikum. stomachikum a externe antiflogistikum. Eugastrin čajoviny (stomachikum. ako kloktadlo pre spevákov aj rečníkov. Zrelé plody sú čierne kôstkovice. odrezávajú sa iba mladé. 175. predovšetkým koni. Vňať repíka je predovšetkým adstringens.2 %). ŘEŠETLÁK POČISTIVÝ REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Ker vysoký do 200 cm. stomachikum. Ungolen (cholagogum. 174. Listy má protistojné. Obe drogy ľahko vlhnú . 140. Je medonosný. pri umelom teple sa nesmie prekročiť 35 °C. extrakt masážneho roztoku Herbadent (antiseptikum ústnej dutiny) a Herbadent ústnej vody. V ČsL 4 je oficinálna repíková vňať — Herba agrimoniae. 147. 236.

no teplota nesmie prekročiť 45 °C. Kôra obsahuje aj antrachinónové deriváty. jej plody sú takmer štandardnou prímesou medzi rešetliakovými. V slávnom receptári južného Walesu z 13. dnes označovaný ako Paliurius australis. oleoides . Theofrastos a Dioskorides ním označovali rozličné druhy dnešných rešetliakov alebo krušiny. voľné emodíny. Zber zrelých plodov sa robí ručným odtrhávaním v septembri až októbri. Meddygon Myddvai možno sa dočítať o varení sirupu z bobuľovej šťavy a medu ako o „otváracom" sirupe. Pri žuvaní rešetliakových plodov sa sliny farbia modrasto až modrohnedo (nie zelen- kastohnedo ako pri krušinových).Ligustrum vulgare L. ale vďaka prispôsobivosti aj na neutrálnych a mierne kyslých horninách od nížin po podhorský stupeň. s tmavou čiernomodrou šťavou a sladkastohorkou chuťou. Možnosť návyku na drogu je pomerne malá. ako obsahuje krušina jelšová. ktoré veľmi dráždia sliznice a pokožku). Zberá sa na jar a suší sa bežným spôsobom. potom sčernejú . Vedecký názov rastliny vychádza z gréckeho rhamnos. ktorý rastie na podobných stanovištiach. glukofrangulín. Lepšie sa suší umelým teplom. Upozorňoval však. úplavicové hnačky a lokálne silné dráždenie. frangulín. Šťava sa využívala aj pri liečbe podagry. do výšky 1000 m.. Všetky rastlinné časti môžu slúžiť ako purgans. tiež však ramnokatartín. v riedkych kroviskách a svetlých lesoch. prečisťovať.krušinové napred sčervenejú potom černejú. Celá rastlina obsahuje účinné antrachinóny a antranoly (voľné i glykozidove viazané). Ďalej sú prítomné flavóny a flavónové glykozidy (kvercetín. že môže vyvolať zúrivosť. jantárová a jej vápenná soľ). sčasti aj diantróny. Preto sa májové konáriky dávali nad dvere stajne.5 : 1. saponínové glykozidy. sacharidy a vitamín C. Príbuzným druhom. sa používali vo veterinárnej medicíne. je krušina jelšová — Frangula alnus Miller. pretože sa pokladal za druh opisovaný Dioskoridom. Thoms). Druhový prívlastok catharticus je z gréckeho kathairein = čistiť. V staršom liečiteľstve sa najčastejšie uplatňovali zrelé čerstvé alebo sušené bobule (v mnohých liekopisoch boli v minulosti oficinálne). R. V ľudových poverách sa rešetliak pokladal za prostriedok proti démonom a čarám. teda takmer tie isté látky. čo sa však neskôr ukázalo omylom.REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Rastie ako typický xerofyt na suchých a teplých svahoch. Suší sa v tenkých vrstvách na tienistom a dobre vetranom mieste. Už v 9. Nie je však vhodná ako náhradka za krušinovú.). lebo antrachinóny pôsobia priamo na peristaltiku (pohyby) hrubého čreva. Preto je 249 . aby sa nepočarilo dobytku. organické kyseliny (napr. Vyskytuje sa na vápencoch. ostnitý. čím vznikajú mierne laxatívne prejavy. Čerstvé bobule dodnes využíva homeopatia. Staroveký rhamnos bol asi Rh. stor.r. zriedka kôra (Geiger. pôsobí dávivo a zapríčiňuje aj črevné koliky (prevládajú v nej redukované antróly a antranoly. Čerstvá kôra je však veľmi silné laxans. Pomer zosušenia je asi 3. Recept na taxatívny sirup spomínal aj Matthiolus. kempferol). ktorý vo vyšších dávkach spôsobuje poruchy trávenia. Podľa Fluckigera primát v liečebnom využití kôstkovíc patrí Severanom. Plody — Fructus rhamni cathartici seu Spinae cervinae u nás nie sú oficinálne. emodínové glykozidy. Kôstkovičky rešetliaka bývajú najprv zelené. Ľahšie odlíšiteľnou prímesou sú bobule zobu vtáčieho . stor. Rešetliakové majú aj inú anatomickú stavbu (napr. prečisťujúci sa zaviedol do medicíny. preháňať (pre laxatívne vlastnosti kôstkovíc). lebo jej laxatívne účinky sú asi päťnásobne slabšie. materiál sa vopred očistí od zvyškov listov i konárikov. Zriedka je predmetom zberu kôra — Cortex rhamni cathartici (Spinae cervinae). Droga pochádzajúca z plodov napadnutých plesňou (Puccinia coronata) je jedovatá. embryo je priame a majú viacej hroznovito usporiadaných exkrečných buniek v oplodí a i.

Prvý. Mohli však byť známe.majú hodnotnú medovinu. 196. Čajovina č. skalná. kto poukázal na liečivosť čiernych ríbezlí. V niektorých liekopisoch je oficinálny sirup pripravený z čerstvých plodov. taliansky: Cassis. lebo iný hmyz s krátkym sosákom nedosiahne na dno čiašky. dlaňovité. španielsky: Casis.a tobôž čierne . maďarsky: Fekete ribiszke (egreš). a i. bol lekár Peter Forestus (+l579). 8 10 4 2 13 12 . ktorej kalichy a listy nemajú žľazy a do zberaného materiálu nepatria ani divorastúce r. 5 5 2 1 13 10 II. V pohári studenej vody sa 8 hodín maceruje zvyčajne 10 g (2 lyžičky) plodov. Listy má stopkaté. Obdobie kvitnutia trvá 8—10 dní. že výťažky z plodov pripravené za studena sú účinnejšie ako výluhy pripravené za tepla. Stanovené dávky sa však nesmú zvyšovať. že stopky a listy sa kedysi používali ako náhradka za čierny čaj a plody na prípravu sirupu. Výluh sa pije nalačno večer alebo ráno.vhodná aj na dlhšie užívanie. s 3—5 lalokmi. Roku 1882 konštatoval.pijú sa 2 šálky denne. ktorú využívajú najmä včely. anglicky: Black Currant. Spomedzi všetkých ríbezlí je včelársky najcennejšia práve r. čierna. V ľudovom liečiteľstve plody slúžia aj ako diuretikum alebo metabolikum. pobrežné kroviská a vlhké lesy do nadmorskej výšky 1000 m. Ríbezľa čierna je jednou z hlavných ovocných kultúr ZSSR. Tvrdé drevo slúži na jemné rezbárske výrobky a bobule na prípravu sýtej maliarskej zelene (Succus viridis) alebo krycej žltej farby. na okraji pílkovité. Ríbezľa Listová droga (Folium ribis nigri) podlieha ČSN 86 6435: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté listy Listy napadnuté hrdzou Iné časti rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. ráno a večer pred jedlom. pochádza vraj z arabského ribaš 250 (označenie pre kyslé plody niektorých ríbezlí). V antike sa nespomínajú ríbezle ani egreše. Používa sa najmä v detskej praxi (dávka: 1—3 lyžičky). v prírode si volí vlhké až mokré stanovištia. Včajovinách proti tučnote tvoria častú zložku napr. s chaluhou bublinatou. pretože majú domovinu v Ázii a Európe. s chlpatými konármi. Rešetliak má i technický význam. krušinovou kôrou a s vňaťou ligurčeka a benedikta lekárskeho. francúzsky: Cassis. Žltozelené kvety tvoria riedke ovisnuté strapce. Z 1 lyžičky čajoviny na pohár vody sa pripravuje macerodekoktum (pije sa cez deň po dúškoch). lebo môžu vyvolať dávenie alebo dráždiť črevnú sliznicu a zapríčiniť jej krvácanie. RÍBEZĽA ČIERNA Ribes nigrum L. Wittstein si ich tiež vysoko cenil. Ríbezle všeobecne . Pokusne sa zistilo. Ribes rubrum L. Plody sú šťavnaté čierne bobule. Menšie kultúry sú v severozápadnej Európe. červená. Podobné druhy sú pestované ríbezle — r. Prof. kvitne v apríli až júni. rusky: RYBÍZ ČERNÝ RÍBEZĽA ČIERNA Ker vysoký až 200 cm. — r.. kvetom bazy čiernej. striedavé. Egrešovité — Grossulariaceae (Lomíkameňovité — Saxifragaceae) Ľudovo: ríbezle. petraeum Wulf. R. Vedecké pomenovanie druhu Ribes L. smradľavý rybíz Nemecky: Schwarze Johannisbeere. rašeliniská. Pestuje sa v záhradách ako ovocina. Inak zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička plodov na šálku záparu .

je skôr možné. Pri zbere možno upotrebiť aj tzv. Ľudovo sa používa najmä ako močopudný prostriedok. zaváranín. Zber sa robí ručne. R. Nesmie sa získavať extrakciou alebo dodatočnou rafináciou. pijú sa 2—3 šálky denne. hrdzou nenapadnuté listy — Folium ribis nigri. preto býva súčasťou jarných bylinných kúr. Olej mal u gréckych lekárov najčastejšie externé použitie. chránenú pred svetlom.8 milióna ton.75 % silice (hlavnou zložkou je asi cymol). Napomáha tiež látkovú premenu v organizme. Droga má výrazný osobitný pach a chutí nevýrazne. červené farbivo. 1. a to od začínajúcej až do úplnej zrelosti. Čerstvé i sušené listy sa v domácnostiach tiež dávajú do konzervovanej zeleniny — kapusty a uhoriek. Robí sa z neho aj kloktadlo. kozmetikum (na vlasové prípravky. Pestuje sa v mnohých formách a odrodách (aj forma s tobolkami bez ostňov). lebo doma ju ľahko napádajú škodcovia. Frakcia mastných kyselín oleja obsahuje acylglyceroly kyseliny ricinole251 . slizy. jednotlivo. Ako purgans sa v Európe zaužíval v 18. vitamín C a minerálne soli bóru. antireumatikum) a Fyterol (diaforetikum) Čajoviny č. Bežne sa zberajú plody — Fructus (baccae) ribis nigri. ale nemá ešte plody (máj-september. čo treba urobiť ihneď po zbere. S ricínom sa stretávame od najstarších čias ako s kultivovaným stromom. 4000 pred n. Pradávne upotrebenie mal aj v Indii. preto by si zaslúžila viac pozornosti zo strany pestovateľov. Dnes sa všeobecne používa ako mierne laxans (najmä v Taliansku). španielsky: Ricino. na vypotenie pri chorobách z nachladnutia. Listy št