VYDAVATEĽSTVO OSVETA

Rukopis posúdili Prof. RNDr. PhMr. Vladimír Homola Prof. Ing. Peter Kovács, DrSc. Doc. RNDr. Karel Rada, CSc. Na diele spolupracovali MUDr. Ladislav Ježek (kontrola fytoterapeutických údajov) RNDr. PhMr. Fila Machovičová (kontrolné metódy)

© Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek, CSc, 1988 Illustrations © akad. maliar Jindřich Krejča, 1977

OBSAH
Predhovor VŠEOBECNÁ ČASŤ Liečivé rastliny v živote človeka . . Zber a sušenie liečivých rastlín . . Skladovanie, triedenie, balenie a preprava drog Obsahové látky liečivých rastlín a drog Jedovaté rastliny Použitie liečivých rastlín ŠPECIÁLNA ČASŤ Agát biely Alchemilka žltozelená Archangelika lekárska Arnika horská Asparágus lekársky — špargľa . . . Balota čierna Baza čierna Baza chabzdová - chabzda .... Bazalka pravá Bedrovník aníz Bedrovník lomikameňový Bedrovník väčší Benedikt lekársky Betonika lekárska Blen čierny Blyskáč jarný Bolehlav škvrnitý Borák lekársky Borievka obyčajná Borovica horská kosodrevinová — kosodrevina Borovica lesná — sosna Bôľhoj lekársky Brečtan popínavý Breza previsnutá Bršlen európsky Brusnica čučoriedková - čučoriedka Brusnica obyčajná Cesnak cibuľový - cibuľa kuchynská Cesnak kuchynský Cesnak medvedí Čakanka obyčajná Čiernohlávok obyčajný Deväťsil lekársky Divozel veľkokvetý Divozel sápovitý Drchnička roľná Dub letný Dub zimný Durman obyčajný Ďatelina lúčna Fazuľa záhradná Fenikel obyčajný Fialka trojfarebná Fialka roľná Fialka voňavá Graciola lekárska Gypsomilka metlinatá Hadomor (hadí mor) španielsky . . Hamamel virgínsky Hlaváčik jarný Hlaváčik letný Hlaváčik jesenný Hloh obyčajný Hloh jednosemenný 51 52 53 54 56 57 58 59 61 62 63 64 66 67 68 69 70 72 73 74 75 77 78 79 80 81 82 84 85 86 88 89 90 91 91 93 94 94 95 96 98 99 100 100 101 103 104 105 106 107 107 107 109 109 11 13 23 24 27 30 7 Hluchavka biela Horčinka horká Horec žltý Chmeľ obyčajný Chren dedinský Ibiš lekársky Ihlica tŕnitá Imelo biele Jablčník obyčajný Jahoda obyčajná Jarabina vtáčia Jaseň štíhly Jastrabina lekárska Jesienka obyčajná Kapsička pastierska - pastierska kapsička obyčajná Kapucínka väčšia Kapusta čierna Horčica biela Karbinec európsky Klukva močiarna Kocúrnik obyčajný Komonica lekárska Konopnica žltkastobiela Konvalinka voňavá Kopytník európsky Koriander siaty Kosatec nemecký Kosatec florentský Kosatec bledý Kostihoj lekársky Kotúč poľný Kôpor voňavý Krasovlas bezbyľový Krtičník hľuznatý Kručinka farbiarska Krušina jelšová Krvavec lekársky Kuklík mestský Kuklík potočný Kukurica siata Kýchavica biela Kyjanička purpurová Lastovičník väčší Levanduľa úzkolistá Lieska obyčajná Ligurček lekársky Lipa veľkolistá Lipa malolistá Lipkavec marinkový Lišajník dubový Lobelka tabaková Lomikameň zrnitý Lopúch väčší Lopúch menší Lopúch plstnatý Luskáč lekársky Lyžičník lekársky Ľan úžitkový Ľubovník bodkovaný Ľuľkovec zlomocný Ľuľok sladkohorký Majorán záhradný Mak siaty Mak vlčí Materina dúška - dúška materina . Materina dúška obyčajná - dúška tymianová Mäta kučeravá Mäta pieporná Medovka lekárska 111 112 113 115 116 117 119 120 121 122 124 125 126 127 129 130 131 131 132 134 134 136 137 138 139 141 142 142 142 143 144 145 147 148 149 150 151 152 152 153 155 156 157 158 160 161 162 162 164 165 166 167 168 168 168 169 170 171 172 173 174 176 177 178 179 180 182 183 184 Medvedica lekárska Moruša čierna Moruša biela Mrkva obyčajná Mrlik dobrý Mrlík voňavý Mydlica lekárska Náprstník červený Náprstník vlnatý Nátržník husí Nátržník vzpriamený Nechtík lekársky Nevädza poľná Očianka Rostkovova Oman pravý Orech vlašský Ostrôžka poľná Ostružina černicová — černica . . . Ostružina malinová — malina . . . Ovos siaty Pagaštan konský Pakost smradľavý Palina abrotská — p. božie drievko Palina dračia Palina obyčajná Palina pontická Palina pravá Pamajorán obyčajný Papraď samčia Paprika ročná Parasca väčšia Pestrec mariánsky — silybum mariánske Petržlen záhradný Pivonka lekárska Plavúň obyčajný Pľúcnik lekársky Pľuzgierka islandská Podbeľ liečivý Praslička roľná Prietržník holý Prietržník chlpatý Prilbica modrá Prútnatec metlovitý Prvosienka jarná Prvosienka vyššia Púpava lekárska Pupenec roľný Puškvorec obyčajný Pýr plazivý Pyštek obyčajný Rasca lúčna Rebarbora dlanitá Rebríček obyčajný (myší chvost obyčajný) Rebríčkovec (paruman) spanilý — rumanček rímsky Repík lekársky Rešetliak prečisťujúci Ríbezľa čierna Ricín obyčajný Rimbaba obyčajná Rozmarín lekársky Rumanček pravý Ruta voňavá Ruža galská Ruža šípová Saturejka záhradná Sedmokráska obyčajná Senovka grécka Skorocel (chmelík) blškový .... 186 187 187 188 190 190 192 193 194 195 196 198 199 200 201 203 204 205 206 208 209 210 211 212 213 214 215 216 217 219 220 221 222 223 225 226 227 228 230 231 231 232 233 234 234 236 237 238 240 241 242 243 244 246 247 248 250 251 252 253 255 256 258 259 260 261 263 264

Skorocel (chmelík) piesočný . . . . Skorocel kopijovitý Sladič obyčajný Sladovka hladkoplodá — sladké drievko hladkoplodé Slamiha piesočná Slez lesný Slez maurský Slez nebadaný Slnečnica ročná Smrekovec opadavý Srdcovník obyčajný Starček obyčajný Stavikrv pieprový - horčiak . . . . Stavikrv vtáčí Šalvia lekárska Šalvia muškátová Štiav lúčny Tekvica obyčajná Topoľ biely Topoľ čierny Topoľovka ružová — ibiš ružový . . Trnka obyčajná — slivka trnková .

264 265 266 267 269 270 270 270 272 273 274 276 277 278 279 280 282 283 284 284 285 286

Turanec kanadský Túžobník brestový Vachta trojlistá Valeriána lekárska Veronika lekárska Veronika potočná Vlkovec obyčajný Vratič obyčajný Vŕba biela Vres obyčajný Vresovec šrvorradý Yzop lekársky Zádušník brečtanovitý Zbehovec plazivý Zeler voňavý Zemedym lekársky Zemežlč menšia Zemiak — ľuľok zemiakový . . . . Zimoľub okolíkatý Zimozeleň menší Zlatobyľ obyčajná Železník lekársky Žihľava dvojdomá — pŕhľava dvoj-

288 289 290 291 293 293 294 295 296 298 298 299 300 301 302 303 304 305 307 308 309 310

domá Žihľava malá - pŕhľava malá ... Žindava európska Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Stručný slovník medicínskych výrazov Literatúra Slovenské odborné názvy liečivých rastlín Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Slovenské ľudové a hovorové názvy rastlín České odborné názvy liečivých rastlín Latinské názvy liečivých rastlín . . Latinské názvy drog Oficiálne a ľudové indikácie . . . . Škodlivé účinky drog a následky po ich požití Vecný register

311 311 313 315 337 368 369 371 372 376 378 382 386 391 393

Keďže botanická terminológia zatiaľ nie je celkom ustálená. Hlavné požiadavky ČsL 4 sme zaregistrovali. Preto pri hľadaní niektorých údajov bude záujemca musieť siahať i po starších vydaniach tohto Atlasu. v niektorých prípadoch uvádzame v zátvorke aj staršie. české i latinské názvoslovie rastlín. Bratislava 1988 7 . V treťom vydaní tohto diela sa odrážajú aj zmeny. cudzokrajných a menej dôležitých liečivých rastlín. pri ktorých moderná veda potvrdila významné liečivé účinky. Z technických.PREDHOVOR Tretie vydanie Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov prichádza do rúk čitateľa v prepracovanej podobe. Pribudlo i niekoľko nových rastlín. ešte nevžité odborné názvy rastlín. čiastočne aj praktických príčin sme však vyradili väčší počet chránených. Oproti predchádzajúcim vydaniam sme podstatne rozšírili receptár čajovín pripravovaných z liečivých rastlín. ktorými prechádza slovenské. Pokroky vo farmakognózii a príbuzných vedných odboroch si vynútili úpravu a aktualizáciu všeobecnej aj špeciálnej časti tohto monografického diela. že vykonané úpravy pomôžu zvýšiť praktickú hodnotu a použiteľnosť nového Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov. prípadne nové. ale zmeny vo výrobnom programe československých HVPL sa už nedali dôsledne zachytiť. Veríme.

.

Mnohé lieky prejavujú veľkú závislosť od dávkovania. Takmer každodenne sa v najrozličnejších podobách dostávajú na náš stôl ako potraviny. nadmorskú výšku a iné faktory. s úzkym vzťahom k náboženstvu a tradíciám. 11 . silné brzdí a veľmi silné celkom ruší. korenia. menej na látkach živočíšneho a minerálneho pôvodu. Na úsvite historického obdobia už vidíme v rukách ľudstva všetky najdôležitejšie prostriedky obživy: kultúrne rastliny. stredné ju podporuje. Ich pestovanie bolo miestami dokonca veľmi intenzívne a pokročilé. Každý výraznejší zásah do biologickej rovnováhy krajiny prináša podstatné zmeny v jestvujúcich rastlinných spoločenstvách. Základy homeopatickej liečby (z gréckeho homoios — podobný) položil lipský lekár Samuel Hahnemann (1755 — 1843). z ktorej. pretože najväčšie a najzákladnejšie objavy a vynálezy sa udiali pravdepodobne v neolite (v mladšej dobe kamennej). Vo svojej prirodzenej poverčivosti predpokladal. geologický podklad. že rastliny ho môžu živiť a liečiť. Liečivé rastliny tvoria v prírode ustálené spoločenstvá viazané na určité stanovište. Medikamentózna liečba v minulosti spočívala predovšetkým na liečivých rastlinách. Už starovek diferencoval terapiu: contraria contrariis (protichodné protichodným) a similia similibus (rovnaké rovnakým). To isté dokazujú staroindické pamiatky a archeologické doklady o mezopotámskej kultúre Babylončanov. Preto sa na podporu vedeckosti homeopatie koncom minulého storočia zaviedlo Ardtovo-Schulzeho pravidlo. ktorí mali hlbšie znalosti o rastlinách. v európskej oficiálnej medicíne vyše 300 (aj s cudzokrajnými) a v našej asi 150. technické i liečivé rastliny. spravidla božskej alebo aspoň nižšej mýtickej bytosti. Na Blízkom i Ďalekom Východe jestvovala skutočná lekárska veda už dávno pred zrodom antickej vzdelanosti. antická civilizácia vyrástla z veľkých a základných predhistorických objavov kultúrnych rastlín. malo vysokú úroveň už niekoľko tisícročí pred naším letopočtom. Súbor starovekých vedomostí o liečivých rastlinách nebol malý. ktoré vychádza zo zásady: slabé dráždenie (nízka dávka liečiva) povzbudzuje životnú činnosť. signatúra rerum — je síce historicky zaujímavé. Toto učenie — nazývané signatúra plantarum. Nespokojnosť s výsledkami alopatických liečebných postupov v minulom storočí viedla k založeniu homeopatie. pochopiteľne. lipový kvet. Aj liečivosť bylín sa vykladala z rozličných hľadísk: predovšetkým pôsobilo meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa. žeby k nim bola pridala niečo podstatné. mätu a mnohé iné). že tieto vlastnosti sú darom nadprirodzeného ducha sídliaceho v rastline. Vývoj botaniky oddávna išiel ruka v ruke s vývojom lekárstva. dodnes zakorenené v ľudovom liečiteľstve. ktorá vychádzala zo zásady similia similibus curantur — rovnaké možno liečiť rovnakým. Z rozsiahlych vedomostí Egypťanov čerpala Európa počas celého stredoveku bez toho. hlavné druhy obilia. Preto vznikla osobitná kasta čarodejníkov. prípadne mu prospieť iným spôsobom. tým mocnejšie účinky sa pripisovali liečivej rastline nesúcej jej meno. Podľa homeopatického chápania možno chorobu liečiť malými dávkami takého liečiva. Aj staroegyptská kultúra umožnila vznik dobre organizovaného lekárstva. nie sú nijaké písomné záznamy. Súborne sa nazývajú alopatia (z gréckeho allos — iný a pathos — choroba). rastliny so žltými kvetmi sú vhodné proti žltačke atď. ktoré vo vyšších dávkach u zdravého človeka vyvoláva príznaky podobné ochoreniu. lebo je v ňom i nános pavedeckých prvkov. Liečba rastlinami čiže fytoterapia môže byť kauzálna (zameraná na príčiny chorôb) alebo symptomatická (zameraná proti príznakom chorôb). Preto nás nesmie zarážať ono magické šero sprevádzajúce starú medicínu hlboko do stredoveku. V Európe rastie asi 1 000 druhov liečivých rastlín. Modernejšie sa uplatňuje preventívna liečba zameraná na predchádzanie chorobám. zeleniny. ale nevedecké. Verilo sa. Pri výbere liečebného použitia sa ľudová logika opierala najmä o tvar rastliny alebo niektorej jej časti. Hoci ľudové liečiteľstvo dalo ľudstvu veľa cenných liečivých rastlín (rumanček. mnohé slúžia na technické účely a početná je aj skupina rastlín. ktoré sa využívajú na liečbu. Tieto liečebné postupy sa usilujú vyvolať v tele obranný proces liečivými látkami opačného účinku. krmovín. treba ho veľmi kriticky prehodnocovať. domáce zvieratá. strukovín. Neskôr ich funkciu — vrátane liečiteľských úloh — nahradili kňazi. čím bola táto bytosť váženejšia. rozličnými magickými spôsobmi sa uchádzali o priazeň ducha rastliny a prinášali mu dary a obete. Čínske lekárstvo. Dávnoveký človek si dobre všimol. pôvod mnohých domácich zvierat a kultúrnych druhov rastlín ostane azda navždy zahalený tajomstvom. ako dosvedčujú staré čínske letopisy. V ľudovom liečiteľstve sa ich používa asi 800.LIEČIVÉ RASTLINY V ŽIVOTE ČLOVEKA Rastliny sprevádzajú človeka od kolísky po hrob. neraz aj vymiznutie niektorých rastlinných druhov. Ich vzťahy k okolitému prostrediu sú pevné. že rastliny s mečovitými listami hoja sečné a bodné rany.

Vychádza totiž najmä z liečivých rastlín. učenia o signatúre. .Zmodernizovanú homeopatiu možno chápať ako formu podnetovej liečby. ktorá v tele podporuje tvorbu vlastných protilátok (na rozdiel od substitučnej liečby. Vo fytoterapii tvorí akýsi spoj medzi ľudovým liečiteľstvom a vedeckou medicínou. Vo všeobecnosti sa však homeopatická liečba odmieta pre nedostatočnú vedeckú podloženosť. prípadne sú vo výslovnom protiklade. pri ktorej sa do tela vpravujú hotové obranné látky). Liečivé rastliny a ich obsahové látky sú prírodného pôvodu. Vo fytoterapii sa možno seriózne oprieť spravidla len o indikácie založené na kritickom vedeckom výskume a overené modernou oficiálnou medicínou. alopatie i homeopatie. Často sa nekryjú. Túto skutočnosť musí mať čitateľ stále na zreteli. Na homeopatii je sympatická zásada dôkladného lekárskeho vyšetrenia a presnej diagnózy. V ľudovom liečiteľstve sa často zlučujú indikačné oblasti zo všetkých foriem terapie. Vo fytoterapii sa uplatňujú názory ľudového liečiteľstva. ktoré používa väčšinou v čerstvom stave na prípravu rozotieraných preparátov alebo výťažkov. Preto sa pokladajú za najprirodzenejšie liečivá.

a to v produkčnom množstve. ON). Z niektorých sa poloumelo vyrábajú ďalšie liečivá. ktoré priaznivo ovplyvňujú vegetáciu. t. Tieto izolované čisté obsahové látky rastlinných drog možno ďalej spracúvať na liečivá. niektoré hormóny zo saponínov a rozličné farmaká z alkaloidov námeľa). repíková vňať. Podľa kokaínu. papaverín a efedrín sa môže izolovať z rastlín. že priame používanie liečivých rastlín je na ústupe. ako je lipový kvet. nevyznačuje sa priveľkou vlhkosťou alebo suchom a vyhovujúca je i dĺžka slnečného svitu. alebo preto. zemežlče a ďalšie drogy.). Maďarsko. a tým nadmerné zrážky. na ktorých sa neskôr mohli utvoriť úrodné pôdy priemernej zrnitosti. Na území Slovenska sa v druhohorách utvorili vápencové substráty a vulkanická činnosť v treťohorách zasa zmiernila reliéf tektonických zlomov a pokryla ich svojimi vyvrelinami. vňať materinej dúšky. V tomto diele sa pri mnohých drogách uvádzajú i požiadavky platných noriem.). podľa indiánskeho šípového jedu kurare lieky spôsobujúce svalové ochabnutie (svalové relaxanciá v chirurgii) atď. chinínu. podľa saligenínu mnohé látky s protireumatickým pôsobením. že ich výroba by bola nehospodárna. môže poskytnúť asi polovicu až dve tretiny. Ich prieskumom sa zaoberajú celé vedné odbory (farmakognózia — náuka o prírodných liečivách. prípadne celosvetovým nedostatkom. ktoré sú bezpodmienečnou zložkou európskych priemyselne vyrábaných farmaceutických prípravkov (hromadne vyrábaných liekov). a to iba preto.náuka o syntetických liečivách a i. ktorých celková syntéza by bola príliš nákladná (napr. Egypt) a ktoré nám cenovo konkurujú. a tie podmieňujú aj ich terapeutické upotrebenie. ergotoxínu a srdcových glykozidov (strofantín. Chýbali a chýbajú nám (i pre možný vývoz) bežné liečivé rastliny — drogy. ešte stále chýbalo asi 300 000 kg pre domácu potrebu (výroba liečivých čajovín. ale stále stúpa ich priemyselné upotrebenie. Pri chemickom spracovaní možno izolované látky zbaviť niektorých vedľajších záporných účinkov. chránená pred vetrami prinášajúcimi od severu veľké mrazy.). ergotamínu. podmienenou najmä spomínanými slovenskými prírodnými podmienkami. 1969 u nás vykúpilo najviac liečivých rastlín za posledných 50 rokov. od severovýchodu sucho a od severozápadu zasa priveľkú oblačnosť. Je síce pravda. Juhoslávia. tinktúr. alebo len v niektorých jej častiach. pričom sú tu možnosti a predpoklady aj na export kvalitných rastlinných drog. no hoci sa napríklad r. Z asi 300 druhov drog „každodennej potreby". digitoxín a i. Množstvom a druhovou rozmanitosťou rastlín by sa teda Slovenská socialistická republika mohla stať výhodnou surovinovou základňou na zakrytie spotreby liečivých drog na domácom trhu. rumanček. ktorá je určená obsahovými látkami. extraktov a pod. príp. a má aj priaznivé klimatické podmienky.normy (ČSN. ktoré sú zárukou jej akosti. že zvyšok tvoria rastliny dovážané z tropických alebo subtropických oblastí. ktoré sú výslednicou zložitých životných (biochemických) pochodov a v istom štádiu vývoja sa ukladajú buď v celej rastline. stáva sa stále viac priemyselnou surovinou. Na Slovensku rastie asi 200-250 všeobecne uznávaných druhov liečivých rastlín od nížinných pásem až po alpínske hole a skaly. než majú umelé (syntetické) látky. Zvyčajne sa 13 . OD LIEČIVEJ RASTLINY K DROGE Podmienkou použiteľnosti rastliny na liečenie sú vhodné obsahové látky. Kvalitu drog určujú predovšetkým obsahové látky. sa vyrobili mnohé syntetické látky vyvolávajúce miestne znecitlivenie (lokálne anestetiká). Rastliny možno upotrebiť priamo čerstvé. alebo po dôkladnom preskúmaní chemickej skladby slúžia ako modelové látky pri výrobe rovnako účinných syntetických látok (napr. Takmer celá krajina sa rozprestiera na južnom úbočí Karpát. list čučoriedky. kvalitné šípky. Spotreba liečivých rastlín (najmä na priemyselné spracovanie) podstatne stúpla a stále stúpa. kde je zber lepšie organizovaný (Bulharsko. farmaceutická chémia . podľa morfínu látky mierniace bolesť (centrálne analgetika). žihľavy. resp. hyoscyamínu. petržlenový koreň. v prípade morfínu. V niektorých druhoch dočasne obstojíme iba tradične dobrou kvalitou našich drog. čo je však obvykle dosť ťažké. prípadne rozšíriť škálu ich priaznivých účinkov.ZBER A SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Slovensko je mierne hornatou krajinou s rozmanitým geologickým zložením. kvet bazy čiernej a divozelu. alebo sa vyrába synteticky).má veľmi vhodné podmienky. aby každý zberač vedel určiť správny spracovateľský postup. Mnohé liečivé rastliny a drogy sú stálou surovinou na izoláciu obsahových látok s menšou jedovatosťou. čučoriedkové plody. preto treba na ňu dnes hľadieť trochu inak ako kedysi a prísne dbať na jej požadovanú kvalitu. Pre každú drogu sú preto predpísané hodnoty jej kvality . Niektoré nákupné ceny sa preto veľmi výhodne upravili. a tým aj konštantného liečebného efektu. Preto nemá letné ani zimné tepelné extrémy. ako je to napr. ale napriek všetkému sa dostávame do nepríjemnej situácie: v exporte nás ohrozujú štáty. ergobazínu. obsiahnutého v listoch koky. Slovensko je bohaté na vodné pramene. takže pri rozumnom zbere by sa nemali dať vyhubiť. Sušená liečivá rastlina. j. stavikrvu vtáčieho. droga. Pre vegetáciu — liečivé rastliny nevynímajúc .

konzervujú takým spôsobom. že najvýhodnejším spôsobom jednoduchého konzervovania. ktoré podmieňujú liečivosť. Zber sa dá vytýčiť časové. nasadenie kvetných púčikov. Anglicko). tuhá zima atď. lebo v čase silného slnečného žiarenia sa silica stráca. všetko ostatné boli povery. j. Problematike preto venujeme osobitnú kapitolu. OBDOBIE ZBERU LIEČIVÝCH RASTLÍN Obdobie zberu liečivých rastlín záleží na tom. nepovoľuje sa bielenie ibišového koreňa kysličníkom síričitým. lebo inak v nej začnú prebiehať nežiadúce zmeny obsahových látok. posledný faktor je síce prvoradý. kedy je v nich alebo v niektorom ich orgáne maximum účinných obsahových látok. jednotlivé obsahové látky sa izolujú a až potom sa používajú na prípravu liekov. Sušenie je teda veľmi zodpovedná úloha a môže nám celkom znehodnotiť námahu spojenú so zberom. alebo niektoré zo súboru obsahových látok samy osebe majú výhodnejšie liečebné uplatnenie.). preto sa niekedy výslovne zakazuje. 2. ktorý dostane chorý. napr. pretože liečebne účinné obsahové látky sa v nich nijako nemenia. podľa citlivosti účinných látok voči teplote. napr. Obdobie zberu liečivej rastliny nemožno voliť náhodne. Nie je prípustná napr. najmä ak obsahujú rezervné látky (škrob. silica a mentol izolovaný zo silice). Mechanické časové zadelenie podľa kalendára nemusí vždy súhlasiť s vývojom rastlinných orgánov (neskorá jar. Takto možno pochopiť nevyhnutnosť zberu zásobných orgánov — koreňov a podzemkov v jeseni. ale priamo závisí od predchádzajúcich. Orgány s obsahom silice zasa treba zberať neskoro popoludní. pri kôre krušiny. kriedou a pod. jednotlivé izolované zložky sú oveľa menej účinné. Problematika sa dá zosumovať do štyroch základných faktorov: 1. stabilizované sušením. preto ho kladieme na záver. Čerstvá biologická surovina sa musí čím skôr spracovať. Ak sa rastlina na stanovišti riadne vyvíja. Napríklad náprstníkové listy (Folium digitalis) pri zbere za slnečného dňa a popoludní majú zaručene vyšší obsah srdcových glykozidov než zrána. po vytvorenie drogy. Čerstvo zozberané rastliny tvoria liečivú biologickú surovinu — sušením sa z nej stáva droga. samozrejme. lebo jej pôvodné obsahové látky majú dávivý účinok. prípadne ešte presnejšie: vzhľadom na vytváranie. Sušená liečivá rastlina — droga má obsahové látky konzervované. Na zastavenie takýchto zmien sa vypracovali rozličné metódy. droga a obsahová látka izolovaná z nej často majú v liečiteľstve rozličné. čerstvé semená pagaštana konského (Aesculus hippocastanum). pretože každé môže mať inú terapeutickú šírku. ktoré sa musí robiť odborne. ktorý možno vždy a všade uplatniť. aj na zbere „za mesačnej noci na sv. aby sa pri ňom príliš nezmenili práve tie látky. Jána" čosi bolo — ľudová múdrosť tušila vtedy maximum obsahových látok. Niekedy treba rastlinu pred sušením upraviť.). je sušenie. U nás sú to napr. lúpať. z ktorých sa pripravujú lieky. obsahové látky liečivých rastlín (drog). fermentované laxatívny. Apretácia rozhodne nesmie ísť na úkor kvality drogy.. vápnom. osobitným spôsobom rozložiť obsahové látky. Celý pochod úpravy materskej rastliny na drogu a napokon na liek. chladné leto. je v priamej závislosti od obsahových látok.) nakupujú aj čerstvé rastliny. pretože má svoje vedecky opodstatnené dôvody a napr. dá sa predpokladať. homeopatia používa na prípravu liečiv prevažne čerstvé rastliny. rastie. 3. začiatok kvitnutia. inulín. Súbor týchto prác pomenúvame apretácia. značí celú fázu úpravy biologickej suroviny až do konečného komerčného štádia. spôsob sušenia nazberaného materiálu (príprava drog). kvitne a pod. rozkrajovať. Inokedy je zasa apretácia — fermentácia bezpodmienečne potrebná. obdobie zberu liečivých rastlín a sám zber. že aj tvorba obsahových látok v nej prebieha normálne. 4. vňať mäty piepornej. ktoré však nemožno uplatniť v bežnej domácej praxi (napr. vývoj niektorých jej orgánov. Drogu možno zasa použiť v terapii priamo. sliz či 14 . Časová závislosť zberu je ešte užšia. tvorbu plodov atď. Liečivá rastlina ako celok. Lekár takisto posudzuje vhodnosť liečiva rastlinného či živočíšneho pôvodu alebo umelo vyrobeného. napr. zmrazovanie pri nízkych teplotách čiže lyofilizácia a i. Čerstvé rastliny majú vedecky opodstatnené použitie v terapii. ako liečivo. t. Keďže čerstvá rastlina ani droga obvykle nemávajú stále. Tie musia ostať zachované i v drogách. lesné plody a huby nakupované Jednotami. Ako opačný prípad možno uviesť tymianovú vňať a jej uplatnenie pri liečení čierneho kašľa — efektívne pôsobí len celý komplex obsahových látok čerstvej drogy. v istom ročnom či mesačnom období. prípadne látky s najvýraznejšími liečebnými účinkami možno izolovať a uplatniť ako čistú substanciu. spôsob skladovania drog (a ich preprava). nerovnaké uplatnenie (napr. konštantné množstvo obsahových látok. príp. Skúsenosti ukázali. ak sa liečivé obsahové látky tvoria v listoch. pre korene horca. Preto sa často budujú továrne priamo pri pestovateľských plochách (oba nemecké štáty. pôsobenie pár alkoholu na zozberaný materiál. bieliť. a preto sa miestami (v NDR. NSR a i. O aplikácii vhodnej formy a spôsobe užívania rozhoduje lekár na základe diagnózy.

ZBER LIEČIVÝCH RASTLÍN A LESNÝCH PLODOV Ak nám ide o zber liečivých rastlín na odpredaj.00 3. Ak ešte nemáme skúsenosti. a na tie sa zameriame.— Kčs 10. treba vykopávať na jar.—Kčs 40. Jednou 1S .—Kčs 4. t. ktoré sa vyskytujú hojne v okolí. do čoho sa robí zber. odosielaní. kvety bez stopiek.15 Kčs 56. priestorom zapadnutým popolčekom a pod. nenapadnuté škodcami a v predpísanom období. zdravé. I keď je zber našou záľubou. listy (fólia) a vňať (herbae) tesne pred plným rozkvitaním kvetov na rastline. Výsledkom je odmena za 1 h práce v korunách. b) hodinový výkon.— Kčs Ľubovník vňať 1 kg 10. ale nadzemné zásadne do košov alebo debničiek.50 Kčs 90.— Kčs Hloh list s kvetom 1 kg 12.00 6: 1 Zber v kg za 1 h (priemer) Zosychací pomer Rentabilita zberu 1 h v Kčs 4 h v Kčs 12. Vo všetkých prípadoch je to za sucha. Rentabilita zberu sa dá vyrátať na základe troch faktorov (ako správne radí skúsený zberač O. podzemné časti.—Kčs 48. pri slnečnom počasí.50 3: 1 9.— Kčs 22. podzemky (rhizomata) alebo hľuzy (tubera) zvyčajne vykopávame v jeseni. vyhýbajme sa preto znečisteným prašným miestam. Ako príklady možno uviesť prepočet za poldenný zber (4 hodiny): Zberaná časť Bylina Cena za 1 kg drogy (1977) list 1 kg 12.— Kčs 14. navštívime pred zberom niektorú z nákupní. koreň s obsahom rezervného inulínu je zasa výhodné vykopávať v jeseni. že jednotlivé časti sa zberajú v čase plného rozvoja: plody (fructus) a semená (semina) v začínajúcej sa až dokonalej zrelosti. Rátanie: množstvo nazberané za 1 h delíme zosychacím pomerom a podiel vynásobíme nákupnou cenou za 1 kg drogy.— Kčs Ihlica tŕnitá koreň 1 kg 17. ako je kapacita sušiacej plochy (o týchto problémoch hovorí ďalšia kapitola). kosáky a kosy a pod. dáme si vopred overiť a v nákupni ohodnotiť predbežnú vzorku drogy a jej kvalitu. tým šetrnejšie musíme s ním zaobchádzať a negniaviť ho. Gottwald): a) cena za 1 kg sušenej drogy. Starší a dospelí pri zbere nesmú jesť a piť (fajčiť).00 4: 1 5. Podzemné časti možno dávať do vriec. Púpavový koreň s vňaťou.—Kčs Púpava koreň s vňaťou 1 kg 12. c) zosychací pomer sušiaceho sa materiálu. Pri zbere nesmieme nikdy zabúdať.70 Kčs 54. kde si vyžiadame platný nákupný cenník a poinformujeme sa o možnostiach odpredaja (možno dohodnúť aj iné druhy. Všeobecne možno uviesť. ktoré na ne pôsobia.00 5: 1 Po overení faktov si vyberieme 2 — 3 dobre známe druhy. a tým aj finančný príjem. zásadne sa nesmú súčasne zberať nejedovaté a jedovaté rastliny. Kvety a listy trháme väčšinou ručne.60 Kčs 13. Iba tak možno vždy získať z rastlín hodnotné drogy.80 Kčs Podbeľ 5. zber čerstvého materiálu v kg. ako korene (radices). že rastlinný materiál bude slúžiť ako liečivo. Zberáme rastliny čisté. kvety (flores) pred ich úplným rozvinutím.silicu). ktorý sa zberá pre obsah horčín. v cenníku neuvedené). vňať režeme kosákom alebo nožom (iba bylinné časti) a podzemné časti vyrypujeme rýľom. rozhodne však nie do igelitových vrecák. pretože vtedy je v ňom najviac horčín. pretože čím krehkejší je materiál.5 : 1 2. používame preto hrebene. Nemožno zberať viac. Veľmi dôležité a často rozhodujúce je. j. požičaní obalov atď. Pri každej rastline treba poznať charakter obsahových látok a zhruba i vplyvy. Mechanizácia zveľaďuje výsledky zberu. Zber jedovatých rastlín je deťom do 14 rokov zakázaný. až potom sa pustíme do väčšieho zberu. treba zvážiť jeho rentabilitu a vopred si pripraviť miesto na sušenie. kde by sa zaparili a znehodnotili.

lebo z nich vyteká cenná šťava (lepšie sú neopraskané smaltované nádoby). ZÁVEREČNÉ VAROVANIE PRI ZBERE LESNÝCH PLODOV Pri zbere lesných plodov a záhradného bobuľovitého ovocia sme si istí. Plody zbavujeme nečistôt už pri zbere. Osobitnú kapitolu pri zbere tvoria lesné plody a huby. Na zber jahôd. tymianu.5 m2). ale ani jedlá. bobuľky má poukladané akoby na okrúhlom tanieriku. kališných lístkov. nezabúdajme však na menšie deti. vína. tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). Slnkom rozohriate alebo mokré plody skôr podliehajú skaze. lebo plody zvyčajne dozrievajú postupne.75 m2. Preto sú vhodné na zácvik zberačov-začiatočníkov. rôsoly. Slúžia ako výhodný vývozný artikel potravinárskeho priemyslu a umiestia sa v každom množstve i na domácom trhu. zmrazenú dreň i ďalšie výrobky. Aj v nich — podobne ako v drogách — prebieha biologické znehodnocovanie. ČIERNE A MODRAVÉ BOBUĽKY si možno zameniť najmä za čučoriedky či čierne ríbezle. plody netlačíme a nestriasame. ktorá sa prejavuje krvavými hnačkami. 0. Pri sušení ostatného zozberaného materiálu sa na 1 m2 zmestí asi 0.5 m2. agáta. lubkové koše) alebo prútené košíky — sú vzdušné a plody v nich dlho vydržia ako čerstvé. ktorá má husté strapce červených bobuliek. menia sa farebne. spojené až po dve spolu. než horúce slnko plody rozohreje. džemy. ČERVENÉ A ŽLTÉ JEDOVATÉ BOBUĽKY pripomínajú ríbezle a brusnice. Lesné plody zberáme zásadne do čistých nádob. kokorík. teda i na menej výhodných miestach. kvet rumančeka 0. Už 5 — 6 bobuliek spôsobuje u detí veľmi ťažkú otravu. Jedovaté plody má i konvalinka. Podobné bobuľky má zemolez obyčajný (čes. hoci každý rok ostáva v našich lesoch tisíce ton nevyzberaných lesných plodov i húb. patria k nim plody prudko jedovatého lykovca (Daphne mezereum). Aj keď sme z tejto stránky veľmocou. plesnejú. Jeho príbuzný je popínavý okrasný ker zemolez kozí (ľudové ruža z Jericha .50—1 kg čerstvých listov a 1—2 kg čerstvej kôry alebo koreňov. ibiša. často trvalým poškodením obličiek a krvavým močením. šípok i borievok) vyrábame znamenité kompóty. ľul'ok žltý (Solanum luteum). ihličia. pastierskej kapsičky.Lonicera caprifolium). sirupy. Jeho polopriesvitné karmínové plody sa i veľkosťou podobajú ríbezľovým. konopnice alebo jablčníka. Obaly a nádoby nikdy nepreplňujeme. Skúsený zberač môže na ploche veľa získať. ale až po oschnutí rannej rosy alebo dažďovej vody. Pri zbere si počíname opatrne — neničíme porasty a dávame pozor na hady. Ak ich necháme dlhší čas na kope. ktorý rastie v podhorskom pásme. Občas sa vyskytujú stredne ťažké otravy plodmi zemolezu čierneho (Lonicera nigra). nezrelých plodov a iných prímesí sa plody rozmliaždia. jahôd. kde môže niekto iný po nás o pár dní zberať ďalej. Počas parných dní sa zber začína skôr. zaparia sa (podobne ako veľa iných druhov). Pri zbere malín a černíc sú však nevhodné. kvet myšieho chvosta 1 m2. divozelu či nevädze. černíc. s ktorými sa stretávame na detských klinikách. Dodatočným vyberaním lístia.zaparujú sa. čučoriedok. brusníc a čučoriedok sú najvhodnejšie prepravné obaly (tzv.5 m2. chuťou i vôňou. Vňať možno sušiť v neveľkých zväzkoch (snopčekoch). Proti zapareniu je odolný napr. vňať prasličky. nie je síce jedovatá. áron škvrnitý (Arum maculatum). Pravdaže. preto ich treba čím skôr dodať do nákupne. Branca sa pri sušení 1 kg čerstvého materiálu vyžadujú väčšmi odstupňované plochy (kvet vratiča 0. Šípky a borievky zberáme do lubkových alebo prútených košíkov. prvosienky.z prvých zásad zberača je: materiál sa nesmie zapariť! Veľmi citlivé sú napr. vitamínov. kvety rumančeka. listy vratiča 1. Otrava sa prejavuje 16 . listy podbeľa 3 m2 a listy maliny alebo ostružiny 3. Domáci i zahraniční spotrebitelia si obľúbili ich nenapodobiteľnú chuť i vôňu. Zberáme systematicky. ani zďaleka nevieme uspokojiť konzumentov. Naše varovanie vychádza zo skutočností.50 kg čerstvých kvetov. ríbezle čiernej. kvasia i hnijú. zimolez pýŕitý — Lonicera xylosteum) — bobuľky sú vždy na stopke. hluchavky. Baza červená (Sambucus racemosa). ba i kalina obyčajná (Viburnum opulus). Špeciálne poznámky k jednotlivým lesným plodom sa uvádzajú pri ich materských rastlinách. list jahody. vresu. ktorý rastie v záhradách i lesoch a kvitne skoro zjari. závažným. uvedené údaje sú len orientačné. že sa nič nemôže stať. brusníc. posed dvojdomý (Bryonia dioica). takže ich predaj z roka na rok stúpa. Všetky lesné plody veľmi rýchlo podliehajú skaze . čo je veľká strata a národohospodárska škoda.25—0. ktoré sa u nás stali v posledných rokoch veľmi hľadanými surovinami. klesá obsah cukrov. Z lesných plodov (malín. najmä za priaznivých poveternostných podmienok. prípadne za černice. Podľa prepočtov lekárnika K.

) je azda zbytočné robiť osobitné nákresy a opisy. kvetov (hloh. pyšteka. ľubovníka. týmto spôsobom sa dobre zberá najmä vňať v čistom a bohatom poraste. dosť vysoká bylina so strapcom čiernych bobúľ. zvyčajne je vhodný zber hrotom kosáka. podbeľ.). II uplatní výhodne v porastoch zarastených inými rastlinami. stavikrv vtáčí. ostružina. Pri zbere nízkych porastov (sedmokráska. (Pri opise špeciálneho zberačského náradia sa opierame o návody skúseného zberača O. VŠEOBECNE O ZBERAČSKOM NÁRADÍ Pri každej pracovnej činnosti spravidla potrebujeme vhodné náradie. sčervenenín kože a rozšírením zreničiek. zemežlč. zber nožom „pod palec" je vlastne zber jednou rukou. vňatí menšieho vzrastu alebo iba vŕškov a pod. napr. pamajoránu a tiež listy skorocelu. IV). Pri odrezávaní materiálu nožom odrezané rastliny berieme vo zväzkoch druhou rukou. Tak zberáme napr. marinky. Dobre sa uplatňuje ako príručný obal pri oberučnom zbere plodov (šípky. III Obr. no pridružujú sa i horúčky. Ak nemožno uplatniť zber kosákom „pod rukou". vracaním. Častejšou príčinou otráv sú jedovaté plody posedu bieleho (Bryonia alba).) Pri zbere nikdy nesmieme zabudnúť na zberné obaly. Uväzuje sa podľa potreby okolo pása. zemedym. kosák. slamiha piesočná a i. konvalinky. Skvalitníme tým zber a za rovnaké časové obdobie nazberáme viac ako rukou. listov (brusnica. Gottwalda. II). . 17 . alchemilka. prietržník a pod. Vyššia racionalizácia zberu sa dá docieliť aj nacvičením určitého spôsobu zberania — napr. ktoré vyvolávajú otravu s podobným priebehom ako lykovec. I zatváracími špendlíkmi (obr. materinej dúšky. ktorý rastie v záhradných plotoch aj v lesných húštinách. III). listy maliny. trnky a pod. nechtík. s prišitými dvoma pásikmi z tenšej kože na hornej strane a s jedným na dolnej. kde sa nedá použiť kosák (obr. stavikrv vtáčí. Nevyhnutné je aj pri zbere liečivých rastlín. ďalej vňať rebríčka. brusníc. možno ich upevňovať aj Obr. Zriedka spôsobuje otravu aj samorastlík klasnatý (Actaea spicata).). ušité z juty. hnačkami a dráždením obličiek. vratič a pod.jednoducho všetko a všade. kde niet miesta na postavenie košíka. šírka 45 cm). pletie a pod. malina. čučoriedok.hnačkami. jahody. kde treba pracovať kolenačky (vysadzovanie. pyštek a i. (obr. obr. srdcovníka. vŕšky vresu. rebríček a i. ktoré často bývajú osobitnou špecialitou rutinovaného zberača. zlatobyľ. vachty a vratiča (obr. V mnohých prípadoch je však výhodné mať pri zbere príslušné vrecko (tzv. zlatobyle.) a všade. a to tiež v hustých porastoch. jednoduchý hrebeň na rumanček a pod. Otrava sa prejavuje zúžením zreníc. Zber kosákom „pod rukou" je vlastne prežínanie. jablčníka. v ktorých dopravujeme materiál domov. prvosienka. s otvormi na zapnutie gombíkov na pracovných nohaviciach. osvedčujú sa chrániče na kolená z penovej gumy (hrubej asi 3 -4 cm) a miery podľa vlastných kolien (asi 20 x 15 cm). plátna.. na hornom okraji vystužené všitým drôtom (priemer 2 — 3 mm) a s metrovými pásikmi (popruhmi) našitými v každom hornom rohu. Plody takisto pripomínajú čierne ríbezle. prasličku. pľúcnika.).). č. Z náradia používaného pri bežnom zbere liečivých rastlín (rozličné nože. cez rameno a pod. žihľavy. V). trávou a pod. Zberá sa tak pupenec roľný. vachta. L). Účelnejšie je vyobrazenie menej známych a osvedčených nástrojov. nátržníka husieho. modro oinovatenými bobuľami umiestenými medzi štyrmi veľkými listami. Zber „pod palec" sa Obr. Otrava má podobný priebeh ako pri lykovci. Takisto zriedkavé sú otravy plodmi vranieho oka (Paris quadrifolia). ktorý sa uplatňuje v nízkych a poliehavých porastoch. Zámenou za čierne ríbezle vznikajú aj otravy bobuľami ľuľka čierneho (Solanum nigrum) a brečtana. najmä na suchých hrudách. kapsár. čučoriedka. k boku. slabšej kože alebo zo silonového tkaniva (hĺbka asi 50 cm. vlčí mak.

na vnútornej strane majú brúsený plechový pásik. DÍžka hrebeňa je asi 20 cm. IV Obr. Krajčírske alebo záhradnícke nožnice so zásobníkom: Zásobník je vyrobený zo slabšieho plechu a prinitovaný na pravé strihacie rameno nožníc. úborov nevädze. slamihy. VII). sedmokrásky a parumanu spanilého (obr. Nástroj sa úspešne uplatňuje pri zbere šípok. VI Obr. šírka 8 cm. arniky a rimbaby starčekobstej (obr.5 cm. podbeľa. dĺžka násadca asi 75-90 cm. široký asi 1 — 1. výška 6 cm. bôľhoj a. Hroty sú prehnuté. VI). stavikrv vtáčí. IX 18 . prietržníky a pod. Nity nesmú prekážať v strihu. Hrebeňom sa zberá napr. VIII). Celková dĺžka nástroja je asi 30 — 35 cm. Vyrypovačom zbierame napr.Obr. pupenec roľný. (obr. vnútorné hrany vidlice sú ostro nabrúsené. V Hrebeň na prvosienku a bôľhoj: Na zber prvosienky sa najlepšie osvedčuje hrebeň s násadcom. VIII Obr. Vyrypovač listových ruží: Šírka vidlice je asi 4—5 cm. pastiersku kapsičku. VII Obr. list púpavy. Obr. kvet prvosienok.

Sysľovkou sa dobývajú korene ľuľkovca zlomocného.5 — 2 m (obr IX). valeriány.Obr. na dobývanie koreňov kuklíka mestského alebo stavikrvu či nátržníkov je vhodná tzv. XIII). XIII Na približovanie nedostupných konárov a ich pridŕžanie používame hák na tyči so slučkou. SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Sušenie je druhý faktor. vyhovuje im najmä vodné prostredie (a ono v rastline je a má pre činnosť enzýmov priaznivú kyslú reakciu) a určitá teplota. Šírka hrablí je asi 30 cm a hroty merajú 10—12 cm. oman. lopúchy. DÍžka tyče je asi 1. budované z dvoch zložiek. ibiša atď. Aby sa 19 . vyrobená z dobrej ocele (staré perá z nákladného auta) a s pevnou násadou. hlohu. ktorého priebeh zasa určujú svojím charakterom obsahové látky rastliny. dĺžka násady asi 70—90 cm a šírka rýľa okolo 8 cm. Používa sa na vykopávame koreňov v tvrdej pôde. ligurček. Kopáč je dlhý asi 15—20 cm a má polovičnú šírku. stavikrv (hadí koreň). z aglykónu a cukru. celková dĺžka náradia je asi 30 — 40 cm (obr. archangeliku a pod. X Obr. spojených navzájom ľahko porušiteľnou väzbou. Úzkym rýľom vykopávame napr. Napr. je vhodný napr. XII Obr.5-2. (obr. ihlicu tŕnistú. archangeliky. DÍžka násady je 1. mrkvu. X). XI). na zber šípok. Štvorhrotové oceľové hrable (alebo hák) na podzemky puškvorca majú krajné nožovité háky s ostrím a obidva vnútorné majú kruhovitý profil. Zo živej sústavy hmoty sú ako prvé zasiahnuté najlabilnejšie látky. medzi ktoré patria napr. Vzdialenosť hrotov je okolo 3—4 cm. Sysľovka je pomerne ťažká motyka. Úzky rýľ sa uplatňuje pri vykopávaní menších kolovitých koreňov. XII). XI Obr. Na vykopávame koreňov sa uplatňuje niekoľko typov nástrojov.5 m (obr. V okamihu oddelenia zberanej časti sa preruší spojenie orgánu s celým telom rastliny a začínajú sa rozkladné procesy — odumieranie a vädnutie. DÍžka rýľa je asi 25 cm. kde je práca veľmi namáhavá a normálnym rýľom nemožná. prítomné enzýmy začínajú pôsobiť veľmi rýchlo. terapeuticky cenné glykozidy. čiernej bazy a pod. (obr. moria nôžka (česky „muří nôžka").

Vo všeobecnosti sú vysoké teploty pri sušení nevhodné. Pridajme si k tomu spomínané skutočnosti a doplňme: zberajme len toľko. neobídeme sa bez nej najmä pri zbere (pestovaní) drahších drog. vhodná hrúbka líšt je 1. výhodou je. Rohy liesok možno spevniť kovovými uhlami. V prípade potreby nám v nákupni poradia. XV). odosielanie drog do nákupne. koľko môžeme ihneď po zbere usušiť. Obyčajne už rozdiel medzi cenou I. a pribijeme klinčekmi so širokými hlavičkami. ktoré nesú krov (obr. však nemôže bez ujmy prebehnúť pri horcovom koreni a sladkom drievku. archangeliku (pri teplote do 30 — 35° C. Krušinová kôra sa môže užívať až po ročnom skladovaní alebo po hodinovom zahrievaní pri teplote 100° C. Samozrejme. na zakladanie a ošetrovanie kultúr. väčšinou škodlivé pôsobenie enzýmov.Flos malvae. aby sme museli manipulovať s ostatnými. Všetky časti rastliny dodávame do nákupne celé. aby sa nedrobila. teda sušiť tak.Obr. tým lepšie rastliny schnú. začať čo najskôr so správnym a rýchlym sušením. akosti a ďalšími akosťami veľmi skoro uhradí náklady spojené so zariadením sušiarne. balenie. napr. S lieskami možno manipulovať priamo v prírode na mieste zberu alebo doma. pričom sa predlžuje rozkladné. aby sme ho využili na zariadenie lacnej sušiarne. Teplotu sušenia určuje charakter obsahových látok. Vo voľnej prírode treba sušiť asi 1 m nad zemou. príp.2-2 cm x 2-4 cm. Miestnosti musia byť upravené. Takýto usmernený rozklad obsahových látok. Liečivé rastliny sa najlepšie sušia na tzv. Jutovina nie je vhodná. Ak nemáme 20 . Textil na okraji zahneme. XIV). lebo spôsobujú rozklad či denaturáciu liečivých obsahových látok. ale aj so slizom. Na prednú spodnú stranu krovového trámu pribijeme druhú latku a tá nám poslúži ako spodná opora liesky. Obvyklé rozmery liesok bývajú 80-100 cm x 100-120 cm. Môžeme si ich ľahko urobiť sami. napr. nie však pri vysokých teplotách. ako zvýšiť akosť drogy. Vzdialenosti medzi nimi by mali byť aspoň 20 cm. čisté. Sušenie sa končí. neobracajme pri tom zbytočne drogu. keď sa rastlina vo všetkých svojich častiach pri pokuse o ohnutie láme. takže ťažko vysloviť všeobecné pravidlo: poznáme prípady nevyhnutnosti vysokých teplôt (sušenie čajovníkových listov na bežný čierny čaj — pozri cudzokrajné drogy). ibiš. Pokojné zimné obdobie je priam určené na to. papierovú tkaninu alebo organtín. ZARIAĎME SI SUŠIAREŇ Od včasnej jari do neskorej jesene treba využiť každý pekný deň na zber a ďalšiu manipuláciu s materiálom — sušenie. t. XV ich činnosť zastavila. j. Výnimky z tohto pravidla sú zriedkavé (slezové kvety . že jednotlivé liesky možno zasúvať a vyberať bez toho. lieskach (obr. Sušíme v tieni. XVI a XVII). na povale. na ktorých sú zavesené škridlice. aby lieska bola riedko vypletená motúzom (silonom). rozrezané alebo rozdrvené drogy sa nenakupujú. kde sa práve takto rozložia obsahové látky s nežiadúcim dávivým účinkom. Potrebujeme iba niekoľko líšt (latiek) a zopár metrov riedkeho nie chlpatého textilu. Napriek týmto úskaliam by sme si mali vytýčiť hlavnú zásadu: sušiť čím rýchlejšie. pri dobrej výmene vzduchu (nie v miestnosti. rýchlo treba sušiť horcový koreň. rastliny so silicou. aby sa nestrapatil. Pomalé sušenie — a to i na slnku — je možné pri krušinovej kôre (Cortex frangulae). treba čím rýchlejšie odpariť vodu. Vhodne sa dajú využiť aj zvislé stredné trámy na povale. že sa latky. využijú ako horná opora pre liesky (obr. bezprašné a dobre vetrané. v obytných miestnostiach. nazývaný fermentácia. XIV Obr. v kôlni a inde. čím je povala vzdušnejšia. nie však na slnku). Pri nízkych teplotách zasa sušenie trvá veľmi dlho. Sušiareň v podstreší možno zariadiť lieskami tak. pôvodne ružové. lebo chlpy zachytávajú zvyšky drog a ďalšia droga sa nimi potom znečisťuje. v miestnosti asi vo výške 50 cm (aby vzduch prúdil aj odspodu a aby materiál nevlhol). vždy zmodrejú). aby si sušený materiál (droga) zachoval pôvodnú farbu. kde je para). Na sušenie vňatí stačí.

XIX dosť dlhé latky. XVI Obr. Sušenie pri umelom teple prebieha rýchlejšie a nezávisí od počasia. Pri sušení sa z rastlín odparuje voda. XIX). Ak chceme získať tovar výbornej kvality. vystačíme s drôteným alebo silonovým výpletom. Údaje o osobitných priemyslových a etážových sušiarňach uvádza príslušná odborná literatúra. alebo tam. XVIII). kde sa pracuje s väčšími množstvami (napríklad na plantážach). stodoly a iné vzdušné zastrešené priestory.) Ak sme si zhotovili liesky. hluchavky bielej. Je výhodné tam. alebo na kolíky (obr. XXI). divozelu a i. možno sušiť niektoré časti rastlín kombinovane: najprv v prievane a potom dosúšať horúcim vzduchom. Tak sušíme napr. pričom sa ich hmotnosť znižuje o 20 až 85 %. kvet bazy čiernej. Medzi jednotlivými radmi výpletu sa odporúča medzera asi 40 cm. Pri jednotlivých častiach rastliny je po usušení takýto úbytok pôvodnej hmotnosti: semená 20 % vňať 75 % kôra 50 % listy 80 % korene 60 % kvety 85 % 21 . Medzi drôtmi či latkami má byť odstup okolo 20 cm. postavíme medzi trámy náhradné stĺpiky (drúčiky). lebo váha liesok i so sušeným materiálom nepresahuje niekoľko kilogramov. prípadne s latkovými podložkami. Konštrukcia nemusí byť veľmi pevná. čo je dosť nevýhodné. návody môžu byť iba rámcové. Doma sa niekedy musíme uspokojiť s dosúšaním na peci alebo na sporáku (keď sa prestalo kúriť. alebo pomocou kovových závesov (obr. pivonky. Liesky v nich vešiame buď opísanými spôsobmi. navyše sa dá regulovať. Výhodný je najmä pre háklivé drogy s obsahom slizu alebo pre kvetový materiál. nerobí toto sušenie osobitný problém. XVIII Obr. urobíme si jednoduchý stojan na liesky. kde prirodzené teplo nestačí. Maximálna teplota pri tomto spôsobe sušenia sa zvyčajne pohybuje medzi 40-50° C. Pri sušení možno využiť i kôlne. Stojan môže byť dvojitý (ako maliarsky rebrík) a potom možno sušiť z obidvoch strán. oprieme ho o stenu nad vykurovacím telesom a možno na ňom sušiť (obr.Obr. Pri použití kovových závesov však jednotlivé liesky nemožno vymieňať. XVII Obr. Manipulácia si však vyžaduje prax. Sušenie vňate si spravidla nevyžaduje liesky.

podľa možnosti opláchneme (najlepšie prúdom tečúcej vody. Možno na to upotrebiť u nás vyrábané prípravky. Pozor na nebezpečenstvo ohňa! . Drogy často napádajú škodcovia. a preto musíme dbať.. aby do nich nemali prístup domáce zvieratá. Sušiarne musíme udržiavať v úplnej čistote a dbáme. aby nenabrali na seba cudzie pachy. neprepadávali na seba cez liesky a pod. navlečieme na povrázky a v prievane sušíme. Nikdy nesmieme zabúdať. XXI Rozdielny je aj čas sušenia jednotlivých rastlinných častí v prirodzených podmienkach (bez použitia umelého tepla): Dĺžka sušenia Počet dní v lete Počet dní na jar a v jeseni Kvety 3—8 8—14 Rýchlo schnúce listy a vňať 3—6 10—14 Pomaly schnúce listy a vňať 10—14 14—21 Korene 14 21 Najťažšie sa sušia podzemné časti — korene.Obr. že drogy sú liečivá. ak sú hrubé. rozostrieme na liesky alebo. a to každú podzemnú časť osobitne). Počas sušenia možno na ten istý účel použiť dymiace tablety. XX Obr. podzemky a hľuzy. aby sa navzájom nemiešali. preto pred začatím zberu musíme sušiace priestory a liesky asanovať. pozdĺžne prerežeme. Strasieme z nich zvyšky hliny. očistíme ich kefkou.

časť povaly atď. iné drogy a pod.SKLADOVANIE DROG. Treba sa vyvarovať zbytočného znečistenia aj pomrvenia drog. I keď existujú isté možnosti záchrany mierne poškodených a škodcami napadnutých drog. ďalej list podbeľa. nepoužívame vlastné obaly. Zásadne nebalíme počas dažďa alebo sparných dní (pri daždi vlhnú. Do nepriedušných nádob však možno dávať len dokonale usušené drogy. Existujú síce aj všeobecne platné predpisy. ako sú jutové či papierové vrecia. či je droga suchá. aby sa dalo zaviazať. pre korene 3 x 3 mm až 5 x 5 mm. zhnednuté a inak sfarbené alebo farebne zmenené časti. púpavy lekárskej. Tak napr. maku vlčieho. Z týchto príčin sa usilujeme drogy ihneď po zbere odoslať do nákupne a zbytočne ich doma neskladovať. jedine mierne navlhnutie sa dá včasným presušením odstrániť. črvotočov a pod. Voľné skladovanie však nie je veľmi výhodné — droga sa dá síce ľahko kontrolovať. vrece zahneme dovnútra tak. Do vreca vložíme zoznam odosielaných drog (konsignáciu) a svoju adresu. aby nezvlhli. Osobitné skladovacie predpisy uvádzame na patričnom mieste pri jednotlivých rastlinách. ako sú cudzie prímesi (iné časti materskej rastliny. V prípade väčších množstiev sa odporúča suchú drogu ponechať na kope vysokej 30—50 cm aspoň tri dni a až potom baliť na odosielanie. Preto ju radšej skladujeme v dobre uzavretých obaloch. silné svetlo. treba ich vopred triediť. Drogu do vriec dobre natlačíme (asi 6—8 kg na vrece). Všeobecne drogám škodí vlhko. Vrecia objednávame pred hlavnou sezónou. vopred vyhlásené ceny. debny vyložené papierom či sudy. neodporúčame ich skúšať — takúto drogu treba zničiť. K tejto problematike vyšla čs.ceny kolísali a často nebolo možné tovar predať. Drogy majú predpísané určité kvalitatívne normy. list náprstníka) sa nedarí uchovávať ani pri prísnych skladovacích podmienkach. ak je jej menej. ale na druhej strane sa ľahko zapráši alebo inak znehodnotí. Najpríhodnejšie obdobie je včas ráno.). čím ušetríme miesto a znemožníme prístup drobným domácim škodcom. rozličné druhy roztočov. preberanie a skladovanie). Niektoré drogy veľmi často napáda hmyz. prach a hmyz. Ľahšie vrecia vešiame pod strechu. čím dostávajú nepeknú hnedú farbu a táto zmena prebieha na úkor obsahových látok. Tovar nebalíme do vriec alebo škatúľ z potravín. Tovar skladovaný v nepriehľadných obaloch treba často kontrolovať a každú chybu okamžite odstrániť. ale pre niektoré drogy nie sú dostačujúce. ICH TRIEDENIE. môžu obsahovať zárodky škodcov. ktoré nám na požiadanie zašle nákupňa. Aj tu musíme byť vrcholne svedomití — drogy sú liečivá. takže pre ne sú predpísané ročné výmenné lehoty (= exspiračná lehota). Tovar na odosielanie sa balí do vriec. Nedosušené drogy počas prepravy splesnejú a nákupňa ich odmietne. Drogy zvyčajne neodosielame do nákupne hneď po usušení. Z bežného nákupného plánu medzi ne patrí napríklad kvet agáta. BALENIE A PREPRAVA Skladovanie drog zasa podstatne ovplyvňujú obsahové látky. ďateliny. alebo ju prechovávame v uzavretých obaloch. ako je zašité dno vreca. komoru. ako aj časti napadnuté hmyzom (škodcami). Skladovanú drogu buď voľne vysýpame na vhodnú podložku. Každú drogu treba pred odoslaním oprášiť — týka sa to najmä koreňov a vňate. ktoré za rok spotrebujeme. Dnes je hospodárenie s liečivými rastlinami plánované a tovar sa predáva za pevné. Stačia na to obyčajné sitá s rozmermi otvorov pre kvety asi 2 x 2 mm. doprava. 23 . Ak chceme drogy odosielať. silné slnečné svetlo a priveľké kolísanie teploty. Jutové vrecia zašívame navrchu v smere. čistá a bezprašná — vlhkú presušíme. Na tento účel možno prerobiť sýpku. preto oddeľujeme aj drogy rozličnej akosti. potom zbavíme prachu (pozri úvod kapitoly) a odstránime z nej všetko. bazy čiernej. uvádzame ich pri každej rastline osobitne. na koreň valeriány treba sitá s okami 2 x 2 mm. starú zásobu nemiešajme s novou — radšej ju vysypme. Každé vrece označíme adresou nákupne a odosielateľa. v sparne sa niektoré druhy veľmi ľahko drobia). zmes drog rozličnej kvality sa zasa hodnotí cenou najnižšej prítomnej akosti. štátna norma týkajúca sa liečivých drog — ČSN 86 6002 (Úprava drog a ich balenie. rumančeka a trnky obyčajnej. označovanie. čo tam nepatrí. Odbyt a predaj drog býval prv ťažší . kvety divozelu veľmi ľahko vlhnú. Niektoré drogy (napr. Drogy s osobitým príjemným či nepríjemným pachom ukladáme do sklených alebo plechových nádob. lipy. má odbyt zabezpečený. Kto zberá podľa štátneho plánu. takže ich treba skladovať osobitne prísne. ríbezle čiernej a pestovaného ibiša lekárskeho. vzdušnú a čistú miestnosť. Najväčším nepriateľom uskladneného usušeného materiálu je vlhko. Na ich prechodné uskladnenie potrebujeme suchú. ale aj koreň lopúcha. chybné. Skontrolujeme. po nasypaní drogy zalepených leukoplastom. Každý druh a časť rastliny musí byť vcelku a v osobitnom vreci. Z uvedeného možno vyvodiť: každú drogu treba skladovať veľmi starostlivo (aspoň podľa návodu) a na domácu potrebu sa musia zbierať také množstvá. pre listy a vňať asi 3 x 3 mm. ktoré dobrú drogu počas prepravy znehodnotia. Menšie množstvá sa preto najlepšie skladujú v nahriatych plechovkách. ináč by splesniveli.

alebo fungujú ako zásobné látky (napr. prípadne pomáhajú plniť iné dôležité funkcie v rastline (enzýmy). ktoré sú nositeľmi liečebného účinku. tretej akosti sú určené na priemyselné spracovanie.. rozpustné v organických rozpúšťadlách 24 . Z celej sústavy rastlinnej živej hmoty možno vydeliť ešte jednu skupinu obsahových látok. a tá sa žiada aj v prípade drog upotrebených priamo ako liečivo — liek. t. buničina a lignín). prvá akosť zodpovedá požiadavke ČsL 4. alebo sa vyskytujú len v úzko ohraničenom okruhu rastlín (špecializované). Sekundárne látky sú substancie. ktorými sa droga znečistí pri zbere. preto sú u nás vytýčené štátne normy pre liečivé drogy. Je vecou lekára. apríla 1965. ktoré sa dajú liečebne uplatniť. vidíme. iné časti materskej rastliny — všetky nepatričné časti materskej rastliny (napr. ktoré z hľadiska funkcie v rastline vytvárajú buď jej kostru (napr. glykogén a i. ktoré sa vytvorili z primárnych špeciálne prebiehajúcimi látkovými premenami. Ich fytoterapeutická hodnota nie je však rovnaká. ako hlina. na izoláciu obsahových látok. Primárne produkty sú dôležité pre udržanie života a v priebehu látkového metabolizmu môžu vystupovať aktívne (napr. j. Oveľa menej vody je v zásobných podzemných orgánoch. ktoré sa ukladajú ako zásobné látky (napr. príp. ON. Z druhotne (sekundárne) utváraných špecializovaných obsahových látok sú najdôležitejšie tieto: 1. 4. listy. platná od 1. Hlavný podiel bezvodého zvyšku — sušinu — tvoria potom chemicky zložité vysokomolekulové látky. Ak skúmame rastlinné telo z hľadiska chemickej skladby v zmysle novšie uplatňovaného pojmu fytochémia (t. V kôre jej býva asi 50 % a v semenách. alebo tvoria bunkovú štruktúru (celulóza. ktoré v rastline vznikli hlavne druhotne ako výsledok jej životných prejavov. vydanie (ČsL 4) — Pharmacopoea Bohemoslovaca. asi 10 %. Patria medzi ne napr. ktoré sa neodstránia pri zbere alebo úprave drogy. na vodu najchudobnejších.). V jej názvoslovnej časti sa uvádzajú viaceré pojmy. nazývame hlavné účinné obsahové látky. enzýmy) alebo pasívne (napr. rastlina si vytvára prepestrý súbor obsahových látok. 4. Nás z nich osobitne zaujímajú tie. Všeobecné predpisy na skúšanie drog a liečivých rastlín uvádza ČSN 86 6005. tuky. ktoré si treba vysvetliť. j. Nachádzajú sa iba v obmedzenom okruhu rastlín (napr. Odborní pracovníci sú povinní poznať jeho obsah a riadiť sa ním. Tie zvyčajne podľa určitých znakov drogového materiálu rozlišujú pri každej droge tri akostné triedy.ČSN. Okrem liekopisu sa u nás zaviedli ešte československé štátne normy pre liečivé drogy . Šťavnaté a dužinaté časti obsahujú až 98 % vody. medziprodukty (nemajú veľký význam z terapeutického hľadiska) a tzv. Táto skupina tvorí premenlivý podiel v jednotlivých rastlinných druhoch čo do množstva i vzhľadom na svoju skladbu (uvádza sa v ČSN 86 6005 ako extrakt). Drogy druhej. Uvádza ich najmä platný československý liekopis — v súčasnosti je to Československý liekopis. Môžu byť zložkou každého rastlinného tela (ubikvitárne). aminokyselina fenylalanín je prítomná v každom živom organizme). 2. prebytky primárnej látkovej premeny. ktorá sa dá vyťažiť extrakciou vodou. škrob. alkaloidy. vydanie nášho liekopisu — ČsL 4). na technické účely a podobne. aby počas liečby správne uplatňoval pôsobenie hlavných či vedľajších účinných obsahových látok. X. škrob a bielkoviny). Ak drogu uvádza aj ČsL 4. 3. triesloviny a silice. kvety alebo byle v listovej droge). Tie. že sa skladá predovšetkým zo značného množstva vody. Zvyšok sušiny tvoria minerálne látky. Produkty látkovej premeny (metabolizmu) rastlín i zvierat sa zvyčajne rozdeľujú na dve skupiny: primárne a sekundárne. Ubikvitárne produkty sú rozšírené primerane tejto svojej funkcii (napr. Ich účinnosť podporujú vedľajšie účinné obsahové látky.OBSAHOVÉ LÁTKY LIEČIVÝCH RASTLÍN A DROG Ako sme už zdôrazňovali. chémia rastlín). anorganické prímesi — neorganické znečisteniny. úprave alebo preprave. organické kyseliny. ktorý platí od 1. kvetné časti a dužinaté plody do 90 %. ZÁKLADNÉ FYTOCHEMICKÉ ROZDELENIE OBSAHOVÝCH LÁTOK V RASTLINÁCH Ako teda vidno. Rátajú sa medzi ne funkčné súčiastky buniek (najmä enzýmy). lebo sa používajú aj v tomto atlase: 1. resp.). bielkoviny a pod. alkaloidy — zásadité látky obsahujúce v molekule viazaný dusík. 1987 (v čase edičnej prípravy tohto Atlasu sa chystalo už 4. ktorý potrebuje pre svoj život. cudzie organické prímesi — úlomky iných rastlín alebo iné organické látky. liečebný účinok drog podmieňuje ich akosť. S ohľadom na chemickú štruktúru ide tu o nízkomolekulové látky. editio quarta (PhBs IV) z r. ktoré po spálení rastliny ostávajú ako popol. je oficiálna. 1987. Neúčinný zvyšok tvoria balastné látky. strata sušením — hmotnostný úbytok vznikajúci sušením drogy za predpísaných podmienok. liehom alebo inými obyčajnými rozpúšťadlami. metabolity). alkaloid strychnín iba v rode Strychnos). piesok atď. kamienky.

3. najznámejšie z nich sú tuky a oleje. prítomná hlavne v prasličke. ľanový. ktoré sa ako zásobná látka nachádzajú v ovocí a mede. obsiahnutá najmä v kvasniciach (jej nedostatok spôsobuje kožné poruchy. vetropudne (rasca). močopudných (list brezy). nevyhnutným pri dýchaní rastlín. a preto sú krvným jedom). ale aj disacharidy (hlavne trstinový či repný cukor) a polysacharidy. teda na zlepšenie chuti do jedenia. šípkach atď. ovplyvňujú látkovú premenu. Osobitnú skupinu glykozidov tvoria s a p o n í n y . Najznámejší z nich je rutín. Ďalšie špecializované obsahové látky sa uvádzajú pri jednotlivých liečivých rastlinách. preto sa nazývajú aj bioflavonoidy. používajú sa ako koreniny (majorán. významné sú i n e n a s ý t e n é m a s t n é kyseliny. glykozidy — ďalšia skupina so značným zastúpením jedovatých obsahových látok. niektoré aj ako stomachiká (palinová vňať). je hojne zastúpená k y s e l i n a a s k o r b o v á . Všetky silice pôsobia dezinfekčné a hojne sa upotrebúvajú v ľudovom liečiteľstve. 3. ktoré majú antibakteriálne účinky a nachádzajú sa napr. pôsobia močopudne a mierne preháňavo. obsiahnutý napr. ich soli sú rozpustné vo vode. chorobné zmeny na sliznici tráviacich ústrojov a poruchy nervovej činnosti). slúžia na dráždenie kože (borovicový balzam). Na bielkoviny sú najbohatšie semená. známa skôr ako vitamín C.). kyselina nikotínová. napr. koreň horca a list vachty trojlistej. Príznačné sú napr. Napríklad spálením 1 kg ľanového oleja sa uvoľní 38 970 joulov. napr.(éter. teda 2. Pôsobia proti kašľu (napr. éterické oleje (silice) — bezdusíkaté. v ľanovom oleji. Majú vysokú energetickú hodnotu. Vlastnosti lipidov závisia predovšetkým od týchto kyselín. z m i n e r á l n y c h k y s e l í n je najvýznamnejšia kyselina kremičitá. Blízky vzťah k siliciam majú živice (liečebne sa uplatňuje napr. ľuľkovitých. ktoré slúžia väčšinou ako ochranné látky na povrchu rastlinných orgánov. Rastlinné oleje či tuky sú väčšinou tekuté (napr. inak aj cukry) — patria medzi najdôležitejšie látky zúčastňujúce sa na rastlinnom metabolizme.). 2. flavonoidy — hojne rozšírené. V súčasnosti majú najmä technické použitie (šelak atď. lebo sa nevstrebávajú sliznicami čriev a žalúdka (saponíny obsiahnuté v kúkoli sa však vstrebávajú sliznicami. u nás tvoria zložku liečebnej kozmetiky (krémy Neridé a Perilacin na výživu citlivej a suchej pokožky). takmer napospol nejedovaté látky. 5.). Z ubikvitárnych obsahových látok. liečebne dôležité sú aj k y s e l i n y l i š a j n í k o v . prítomné napr. Sú priamym produktom fotosyntetickej asimilácie. prvosienka. Tukom sa podobajú vosky. predovšetkým škroby. žlto sfarbené látky s glykozidickou stavbou. pri cudzokrajných drogách. palmitovej a stearovej). ovocí. vínna a citrónová). divozel a fialka. kyselina jablčná. 2. v rastlinnej ríši sa hojne vyskytujú aj iné k y s e l i n y v i t a m í n o v é h o c h a r a k t e r u. Bohatý obsah flavonoidov majú kvety bazy i trnky a ihlica tŕnitá. Prudkým spôsobom ovplyvňujú niektoré životné funkcie. ide o vysokomolekulové zlúčeniny zložené z aminokyselín. kyseliny — rozdeľujú sa na niekoľko skupín. uvoľňujúcim energiu pre životné deje a činným aj pri tvorbe iných obsahových látok. zosilňujú však účinnok hlavných obsahových látok. Rezervnou látkou je aj inulín obsiahnutý v astrovitých a zvončekovitých 25 . upravujú chuť a arómu (vanilka). Skladajú sa z glycerolu a vyšších mastných kyselín (napr. Medzi najdôležitejšie patria srdcové glykozidy obsiahnuté v náprstníkoch a preháňavé antrachinónové glykozidy prítomné v krušinovej kôre. lipidy — významné rezervné látky vznikajúce pri druhotnej látkovej premene. bielkoviny — tvoria základnú zložku živej bunkovej hmoty.5 x viac než z rovnakého množstva glukózy.takmer výlučne ide o nejedovaté. ktoré sa nachádzajú vo všetkých rastlinách. dodávajúce mu príslušnú osviežujúcu chuť (napr. chloroform atď. ale aj ako nervína a sedatíva (chmeľové šištice a valeriánový koreň). ktoré sú zvyčajne netoxické. repkový. slnečnicový a konopný olej). močopudne (petržlenový koreň). V liečiteľstve sa uplatňujú jednoduché cukry. sacharidy (predtým nazývané glycidy. ktoré sú často zmesou viac než 50 rozličných vonných látok. v rute (potláča lámavosť krvných vlásočníc). Ich nedostatok vo výžive má za následok poruchy dôležitých biologických procesov. Flavonoidy väčšinou nemajú vyhranené pôsobenie na organizmus. resp. Ich liečebné použitie patrí výlučne do pôsobnosti lekára. Niektoré liečebne dôležité glykozidy sa nesprávnym sušením ľahko rozkladajú. Najviac lipidov je v semenách (plodoch). Saponíny podporujú vstrebávanie iných. Obsahuje ich napr. v ovocí sú prítomné p l o d o v é k y s e l i n y . borovicová kolofónia). kyseliny olejovej. Pre životné funkcie sú veľmi dôležité. makovitých a ľaliovitých rastlín. ale aj prípravkov používaných pri ochoreniach srdcového a obehového systému (hlohová droga). Obsahuje ich napr. v pľuzgierke islandskej a lišajníku dubovom. g u m o ž i v i c e a b a l z a m y (občas sa v liečbe používa peruánsky balzam). pre čeľade iskerníkovitých. vňať tymianu). súčasne podávaných liečiv. horčiny . ktoré sa ukladajú v rezervných orgánoch rastlín. v minulosti nazývané vitamín F. napr. vhodné na povzbudenie tvorby žalúdočných štiav. Pre živé organizmy sú vysoko toxické. glukóza a fruktóza. prevažne glykozidické látky (iridoidy). sú najdôležitejšie tieto: 1. napomáhajú odkašlávanie. 4. spazmolytických (rumanček a sladké drievko). 6. v zelenine. Samovoľná manipulácia s týmito látkami je väčšinou nebezpečná. škoricovník atď.

rastlinách. Škroby sú pomocnými látkami pri príprave tabliet, zásypov atď., inulín zasa cenným diabetickým prostriedkom. Chemicky rovnaký základ má i celulóza (buničina), ktorá sa o. i. používa na výrobu vaty. V tesnej chemickej príbuznosti s cukrami sú slizy, gumy a pektíny. Slizy sa používajú najmä na utváranie ochranných povlakov niektorých liečiv, pri ktorých sú špecifické nároky na miesto a čas vstrebávania v tráviacom trakte. Podobné použitie majú aj ligníny a ďalšie zložky rastlinných organizmov. Okrem týchto skupín látok sa liečebne využívajú aj rastlinné farbivá, predovšetkým chlorofyly, ktoré sú súčasťou listovej zelene. Chlorofyly sa uplatňujú v prípravkoch na urýchlenie hojenia (napr. Chlorophyllum oleosum SPOFA) alebo v zubných dezinfekčných prípravkoch a pastách (napr. T 32 s chlorofylom), prípadne v liečebnej kozmetike. Izolujú sa napr. zo žihľavy alebo špenátu. Fytoterapeutické uplatnenie nachádzajú aj rastlinné biokatalyzátory čiže ergóny (pôsobky). Medzi ne sa zvyčajne začleňujú hormóny, enzýmy a vitamíny. Rastlín s hormonálnym účinkom na organizmus je málo. Niektoré však svojimi obsahovými látkami predsa len ovplyvňujú činnosť štítnej žľazy, ba struky fazule alebo jastrabinová vňať obsahujú aj glukokiníny znižujúce obsah cukru v krvi. Niektoré naše rastliny (napr. tulipány a cesnak) obsahujú i látky povzbudzujúce sexuálnu aktivitu. Bez prítomnosti enzýmov by ani v rastlinnom organizme nevznikla nijaká reakcia. Jestvuje veľké množstvo enzýmov s úzkym, špecifickým poslaním. Možno ich prirovnať ku kľúčom, kým látky, na ktoré majú pôsobiť, sú akýmisi zámkami: do každej zámky je dobrý iba jeden kľúč. Enzýmy majú mimoriadne vysokú účinnosť. Napríklad sacharáza štiepi až 200 000-násobné množstvo sacharózy na glukózu a fruktózu. Na využití enzýmových pochodov sú založené celé priemyselné odvetvia (kvasný priemysel, liehovarníctvo, pivovarníctvo, vinárstvo, výroba syrov, octu atď.). Inokedy však treba enzýmové pochody potlačiť a vylúčiť. Tak sa postupuje napr. vtedy, ak chceme zastaviť rozkladné procesy v liečivých rastlinách a zamedziť ničenie terapeuticky účinných obsahových látok. Obsobitnú, chemicky rôznorodú skupinu tvoria ochranné látky, nazývané aj fytoncídy alebo rastlinné antibiotiká. Niektoré z nich patria medzi silice, ďalšie medzi alkaloidy, triesloviny atď. Nachádzajú sa napr. v cesnaku, cibuli, repíku a v ľubovníku. Od pravých antibiotík, ktoré sú zväčša produktom plesní, sa však tzv. rastlinné antibiotiká odlišujú kvalitatívne i kvantitatívne. Súčasťou každého živého organizmu, teda i rastliny, je voda. V jednotlivých častiach rastlín sa nachádza 10 až 98 % vody. Je teda dôležitým stavebným aj zásobným materiálom. Bez prítomnosti vody by v rastlinách neprebiehali nijaké metabolické procesy. Rozborom sušiny alebo popola získame obraz o tom, ktoré látky či prvky prijala rastlina zo svojho prostredia. Po dokonalom spálení rastliny sa dá presne zistiť, aké minerálne látky obsahovala a aký bol ich podiel. Mnohé minerálne látky možno v určitých koncentráciách využívať liečebne. Napríklad draslík, hojne obsiahnutý v bliznách kukurice, pôsobí močopudne; dusičnan draselný, obsiahnutý napr. v listoch podbeľa, účinkuje zasa protiastmaticky. Podobne sa v pomocnej terapii využíva prítomnosť železa, vápnika, kremíka, jódu alebo iných prvkov či ich solí. Niektoré z nich sú však v rastlinách nežiadúce. Taký je napríklad šťaveľan vápenatý, nadmerne prítomný v rebarbore, štiave či v špenáte. Keďže sa šťaveľan vápenatý usadzuje v kĺbových puzdrách, reumatici by sa mali zriecť konzumu špenátu. To isté sa odporúča ľuďom náchylným na tvorbu močových kamienkov. Ani deťom by sa špenát nemal podávať častejšie ako raz týždenne (aj to vždy len s mliekom). Prirodzene, týmto sa nekončí ani hrubý výpočet látok obsiahnutých v rastlinách, a tobôž výpočet ich terapeutických alebo iných účinkov. (O niektorých sa podrobnejšie píše pri jednotlivých rastlinách v špeciálnej časti tohto diela a v stati Dôležitejšie cudzokrajné drogy.) V rastlinách ustavične vznikajú, menia sa a zanikajú nepredstaviteľné kvantá rozličných látok. Ani na liečivé látky nemožno hľadieť ako na uzavretý a nemenný súbor s ustálenými funkčnými vzťahmi. Istá látka rastlinného organizmu môže raz slúžiť ako medziprodukt, inokedy ako stavebná či rezervná látka, prípadne ako katalyzátor alebo výlučok z cyklu. Veľmi zložité väzby vznikajú pri liečebnom využívaní látok obsiahnutých v rastlinách. Preto rastlinná liečba nie je oblasťou, v ktorej by neodborníci mohli experimentovať bez rizika, že vážne ohrozia svoje či cudzie zdravie.

JEDOVATÉ RASTLINY
Už v staroveku sa poznala nielen liečivá sila, ale aj jedovatosť niektorých rastlín. Spočiatku sa rastlinné jedy používali na trávenie divej zveri. Napríklad prilbica žltá (Aconitum lycoctonum) sa pridávala do mäsa určeného na hubenie vlkov. Čoskoro sa však prišlo na to, že rastlinnými jedmi sa dajú odstraňovať aj nepohodlní ľudia. Vlastne už v mýtických časoch sa travičstvom zaoberala Medea z Kolchidy. Usudzuje sa, že používala jed z jesienky (Colchicum autumnale), ktorá hojne rástla v Kolchide na juhozápadných svahoch Kaukazu. V antických časoch sa na trávenie ľudí používal najmä bolehlav (Conium maculatum). Odvar z bolehlavu usmrtil aj slávneho Sokrata. V tom období sa poznali už aj jedovaté účinky tisu (Taxus baccata) a niektorých druhov húb. Kuriózny je prípad miernej otravy asi 10 000 vojakov Xenofonovej armády pri Trapezunte. Vyvolal ju včelí med znesený z okolitých rododendronov (Rhododendron ponticum a Rhododendron luteum). Dnešné poznatky o jedovatých rastlinách sú podstatne širšie a hlbšie. Aj v našom zemepisnom pásme rastú desiatky rastlinných druhov, ktoré môžu zapríčiniť nebezpečné otravy. Zberači liečivých rastlín nevyhnutne musia poznať aj všetky jedovaté rastliny. Príležitostní zberači by mali dôsledne rešpektovať aspoň zásadu, že na liečebné účely nikdy nezberajú rastliny, pri ktorých nemajú stopercentnú istotu o ich správnom druhovom určení. Veľa sa dá naučiť od skúsených zberačov, ale treba sa opierať i o spoľahlivé odborné príručky s výstižnými botanickými opismi a vernými vyobrazeniami liečivých rastlín. Otravy jedovatými rastlinami nie sú veľmi časté, pravda, ak odhliadneme od detských otráv zapríčinených plodmi, jadrami alebo kvetmi niektorých zelených rastlín. Takýchto detských otráv je pomerne veľa. Deti zo zvedavosti ochutnávajú aj plody jedovatých rastlín. Menšie deti treba dobre strážiť a vychovávať k tomu, aby nejedli plody neznámych rastlín. Na miestach, kde sa hrávajú, treba jedovaté rastliny vyplieť. Najúčinnejším spôsobom prevencie je však poznanie jedovatých rastlín. Deti majú výborné pozorovacie schopnosti a za pomoci rodičov či iných skúsených osôb sa dosť rýchlo naučia rozlišovať jedovaté rastliny. Len tak sa spoľahlivo môžu uchrániť pred otravami. Jedovatosť niektorých rastlín podmieňujú špecifické obsahové látky, ktoré môžu byť prítomné v celej rastline alebo len v niektorej jej časti, najmä v plodoch. V jedovatej rastline sa spravidla nachádza viacero jedov. Zvyčajne sú to alkaloidy (zásadité látky s obsahom dusíka) alebo glykozidy (organické zlúčeniny obsahujúce jedovatý aglykón, ktorý sa viaže na cukornú zložku), prípadne toxalbumíny (látky príbuzné bielkovinám, obsiahnuté v niektorých druhoch húb, ale aj v agáte a ďalších zelených rastlinách). Niektoré rastliny obsahujú jedovaté saponíny (napr. kúkoľ a vranie oko). Časť saponínov sa využíva i liečebne, no tie, ktoré sa po požití vstrebávajú do krvi, spôsobujú rozklad červených krviniek a sú veľmi nebezpečné. Len málo rastlín obsahuje jedovaté silice (napr. borievka netata) alebo jedovaté živice (napr. posed čierny, posed červený) či jedovaté horčiny (napr. zimozeleň, rododendron a šalát jedovatý). Najmenšiu skupinu tvoria rastliny s neznámym zložením jedov (napr. difenbachia a áron).
JARNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Už v čase, keď sa ešte len topí sneh, možno nájsť v prírode prvé jedovaté rastliny — snežienku jarnú (Galanthus nivalis) a bleduľu jarnú (Leucojum vernum). V cibuliach snežienok sa hromadia alkaloidy fenantridínovej skupiny, ktoré sú jedovaté, no po náležitej úprave slúžia i na výrobu liekov proti Parkinsonovej chorobe. Podobné látky sa nachádzajú aj v kvetoch klívie a amarylky, ktoré sa pestujú v domácnostiach ako dekoratívne rastliny. Nebezpečnejšie sú jedy obsiahnuté v kvetoch čemerice (Helleborus), iskerníkovitej rastliny pestovanej v záhradkách na ozdobu. Jed čemeríc vyvoláva prudké hnačky a obrny. Veľmi nebezpečný je lykovec jedovatý (Daphne mezereum), kríčkovitá rastlina rozšírená v záhradkách aj vo svetlejších lesoch. Kvety má sfarbené podobne ako orgován (Syringa). Už vdychovanie jeho omamnej vône môže zapríčiniť prudké bolesti hlavy. Pomerne veľké množstvo jedov obsahujú blizny šafranu (Crocus) a cibuľky narcisov (Narcissus). Otravy týmito rastlinami sú však u nás zriedkavé. Na jar deti často zbierajú iskerníkovité rastliny, ktoré v čerstvej šťave obsahujú jedovatý protoanemonín. Tento jed dráždi kožu a sliznice. Na koži vyvoláva pľuzgiere a ak sa dostane do očí, spôsobí prudký zápal spojiviek. Nachádza sa v šťave blyskáča (Ficaria verna), veterníc (Anemone), ponikleca (Pulsatilla) i záružlia (Caltha). Šťava týchto rastlín sa ľudovo odporúča proti reumatizmu. Toho sa rozhodne treba vyvarovať, lebo namiesto liečivého účinku privodí ťažké poškodenie kože.
27

Jedovaté sú i voňavé kvety chochlačky (Pistolochia, syn.: Corydalis), ktorá rastie v lesoch. V kvetoch chochlačky sa nachádza jedovatý alkaloid bulbokapnín, ktorý vyvoláva otravy s podobnými príznakmi, aké pozorujeme pri zápale mozgových blán. V ľudovom liečiteľstve sa táto rastlina odporúča proti závratom a nervovým poruchám. Pred akýmkoľvek liečebným použitím chochlačky však treba vystríhať. Prudko jedovatý je aj štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides), známejší pod názvom zlatý dážď. Obsahuje jedovatý alkaloid cytizín. Deti sa niekedy dajú zlákať zlatožltými kvetmi štedreca, no už päť rozžutých kvetov môže pre ne znamenať smrteľné nebezpečenstvo. Ešte toxickejšie sú nezrelé plody, ktoré sa veľmi podobajú na fazuľové struky. Po prvých príznakoch otravy (bledosť, potenie, nevoľnosť, vracanie a hnačky) treba ihneď vyhľadať lekára. Keďže štedrec sa často pestuje ako ozdobný ker v parkoch, na jeho jedovatosť by mal spravovateľ parku vhodnou formou upozorňovať (napr. na tabuľkách). Podobne by sa mali označovať aj iné jedovaté rastliny v parkoch. Koncom jari rozkvitá agát (Robinia pseudoacacia). Všetky časti tohto stromu — s výnimkou kvetov — obsahujú jedovaté látky. I vôňa kvetov vyvoláva u niektorých astmatikov záchvaty dusenia. V máji kvitne konvalinka (Convallaria majalis). V jej plodoch sú jedovaté látky, ktoré spôsobujú omámenosť, vracanie a nadmerné močenie. Podobné účinky má kokorík voňavý (Polygonatum odoratum), kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) i tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). Na rozhraní jari a leta kvitne niekoľko jedovatých druhov iskerníkov (Ranunculus), napr. iskerník prudký, iskerník jedovatý a iskerník plamenný. V čeľadi iskerníkovitých je veľmi veľa jedovatých druhov. Podobné vlastnosti majú aj viaceré druhy rodu plamienka (Clematis), žltohlav (Trollius) a orlíček (Aquilegia). Iná skupina jedov je prítomná v záhradnej ozdobnej rastline stračia nôžka (Delphinium). Jednou z našich naj jedovatejších rastlín je prilbica modrá (Aconitum napellus). Je to mohutná bylina rastúca vo voľnej prírode. Obsahuje jedovatý alkaloid akonitín. Človek postihnutý otravou cíti najprv veľmi silné mravčenie, potom sa mu zdá, akoby mu v cievach namiesto krvi kolovala ľadová voda, neskôr pociťuje nevoľnosť a úzkosť, ba niekedy sa mu celkom zastaví dych. Čerstvá rastlina môže vyvolať zápaly a pľuzgiere. Akákoľvek ľudovoliečiteľská manipulácia s prilbicou modrou je veľmi nebezpečná. Koncom jari alebo začiatkom leta začína na medziach i kamenistých stranách kvitnúť jedovatý rozchodník prudký (Sedum acre). Niekedy jeho kvety tvoria súvislé koberčeky. Obsahuje látky, ktoré dráždia sliznice aj kožu. Leptavý účinok má oranžové mlieko žlto kvitnúceho lastovičníka (Chelidonium majus). Ak sa dostane na rohovku oka, vyvoláva jej zvredovatenie. Jedovatá je i šťava mliečnika (Tithymalus, syn.: Euphorbia). Ľudovo sa šťava mliečnikov odporúča na bradavice, ale táto indikácia je nebezpečná. (S podobnou kritickosťou treba posudzovať aj mnohé ďalšie odporúčania ľudového liečiteľstva.)
LETNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Kým v jarnom období sú najväčšou hrozbou jedovaté rastliny z čeľade iskerníkovitých, v letných mesiacoch sú to zasa najmä rastliny z čeľade zelerovitých (Apiaceae). Táto čeľaď so 140 rodmi a približne 1000 druhmi zahrnuje výlučne byliny s hrubými, znútra dutými byľami, s listami dosadajúcimi na byľ pošvovou stopkou; na výrazných súkvetiach zelerovitých rastlín sa tvoria malé vajcovité plody, ktoré sa rozpadávajú na mesiačikovité útvary (nažky). Mnohé zelerovité rastliny sa využívajú v liečiteľstve, ale aj v kuchyni (napr. rasca, kôpor, fenikel, petržlen a mrkva), no niektoré sú mierne až stredne jedovaté (vyvolávajú omámenie, závraty, celkovú nevoľnosť atď.). Najnebezpečnejšou letnou jedovatou rastlinou je rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). Rastie na mokrých miestach, má príjemnú mrkvovú vôňu a sladkastú chuť. Často sa vyskytuje pri lesných studničkách, pričom jed prechádza z koreňov do vody. Takto sa možno otráviť aj kontaminovanou vodou zo studničky. Najviac jedu obsahuje rozpuk v čase kvitnutia (sušením sa jed z rastliny stráca). Pri otravách sa podáva silná čierna káva alebo čaj, prípadne riedený ocot či iná neškodná kyselina, ďalej živočíšne uhlie a prostriedky na vracanie. Jedy rozpuku sa súborne nazývajú polyíny (patrí k nim napr. cikutoxín). Podobné jedovaté látky obsahuje tetucha kozia (Aethusa cynapium). Často rastie medzi petržlenom, na ktorý sa podobá. Vyskytuje sa i na poliach a rumoviskách. Má akoby ovoskovanú byľ a páchne myšinou. Otrava sa prejavuje pálčivými bolesťami hltana a ťažkou poruchou chôdze. Známe sú už aj smrteľné otravy. Rovnako nebezpečný je bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), ktorý rastie pri plotoch a na vlhkých miestach v blízkosti ľudských obydlí. Obsahuje päť jedov zo skupiny alkaloidov. V antickom Grécku ho používali ako jed pri súdnych popravách. Menej známou, no takisto nebezpečnou rastlinou je krkoška márnivá (Chaerophyllum temulum). Rastie hojne v krovinách a pri plotoch. Vyzerá ako petržlen, ale plody má podobné rasci. Občas zapríčiňuje otravy dobytka.
28

V lete kvitnú a dozrievajú viaceré prudko jedovaté rastliny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Vlastne všetky ľuľkovité rastliny sú viac či menej jedovaté, dokonca i zemiaky, pravda, okrem zdravých hľúz. Známe sú však otravy klíčkami zemiakov, a najmä zelenými hľúzami, ktoré prezrádzajú prítomnosť jedovatého alkaloidu solanínu. Jedy niektorých ľuľkovitých rastlín predstavujú smrteľné nebezpečenstvo. Medzi prvé príznaky otravy ľuľkovitými rastlinami patrí sucho v ústach a na hlasivkách, sipľavý hlas, rozšírené zreničky nereagujúce na svetlo, ochabnutosť a halucinácie. Otrava si vyžaduje rýchlu odbornú lekársku pomoc. Medzi najnebezpečnejšie ľuľkovité rastliny patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna). Prudkú otravu spôsobí už niekoľko bobúľ ľuľkovca. Na vrub tejto rastliny pripadá u nás asi toľko otráv ako na všetky ostatné rastliny dovedna. Postihnuté bývajú spravidla deti. Občas sa deti otrávia i semienkami blenu čierneho (Hyoscyamus niger). Semienka sú uložené v tobolkách krčiažkovitého tvaru a vyzerajú ako mak. Podobné jedy obsahuje durman obyčajný (Datura stramonium), ktorý má biele zvončekovité kvety, ale aj ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara) s jedovatými sladkohorkými bobuľami. Pravda, jedovaté rastliny nie sú len v čeľadi ľuľkovitých, iskerníkovitých či zelerovitých. Roztrúsené sa vyskytujú aj v iných čeľadiach. V lete dozrievajú jedovaté plody kúkoľa (Agrostemma githago). Obsahujú saponín gitagín. Otrava sa prejavuje najprv hnačkami a potom porušením červených krviniek. Liečba je veľmi náročná. Vysokým obsahom prudko jedovatého alkaloidu kolchicínu sa vyznačujú plody jesienky (Colchicum autumnale). Tento jed sa obrazne nazýva rastlinný arzenik. Známy je už od staroveku. Jesienka má najprv plody a až neskôr, v jeseni kvety. Vypadané semienka tejto rastliny sú veľkým nebezpečenstvom pre deti. Nebezpečné sú aj plesnivé šištice chmeľu (Humulus lupulus). Vyvolávajú alergiu spojenú s ospanlivosťou, očnými zápalmi, kožnými vyrážkami atď. Zberači chmeľu by sa mali vyvarovať kontaktu s plesnivejúcimi šišticami tejto rastliny. Veľmi jedovatá je kýchavica biela (Veratrum album), mohutná bylina rastúca na horských pasienkoch. Pastieri ju poznajú a ničia, lebo zapríčiňuje otravy dobytka. Aj medzi kríkmi a stromami je niekoľko jedovatých druhov. Okrem spomínanej borievky netaty a tisu obsahuje jedovaté látky aj tuja (Thuja) a viacero ďalších ozdobných parkových drevín. Osobitne treba upozorniť na sumachovec (Toxicodendron). Táto dekoratívna, často pestovaná rastlina už po dotyku poškodzuje kožu. Dráždivé sú dokonca i jej výpary. Veľmi zákernou rastlinou je ricín (Ricinus). Má ostnaté plody s fazuľovitými semenami, ktoré obsahujú prudký jed zo skupiny toxalbumínov. Smrteľná dávka jedu je už v 2 — 10,,fazuľkách" ricínu. Otrava sa prejaví až po 10—12 hodinách sčervenením, krvácaním zo spojoviek i kože, hnačkami a kŕčmi. Medzitým sa jed už vstrebal do krvi, takže liečenie je mimoriadne ťažké. Aj medzi populárnymi liečivými rastlinami z čeľade zelerovitých sú také, ktoré môžu vyvolať podráždenie kože, precitlivenosť voči slnečnému žiareniu, poruchy kožnej pigmentácie atď. Takéto prejavy niekedy pozorujeme pri liečivom využívaní archangeliky, ľubovníka aj iných rastlín. Zapríčiňujú ich najmä glykozidy furokumaríny, hojne obsiahnuté vo viacerých zelerovitých rastlinách.
JESENNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

V jesenných mesiacoch dozrievajú v prírode plody mnohých druhov bylín, kríkov i stromov. Pre deti, ba i pre dospelých sú veľkým lákadlom červené plody kaliny (Viburnum). Po ich zjedení vznikajú prudké poruchy tráviacich ústrojov, ba známe sú i smrteľné otravy. Podobné tráviace poruchy vyvolávajú aj plody bazy čiernej, a najmä bazy chabzdovej. Na jedenie nie sú vhodné ani plody bršlenu, krušiny, rešetliaka a vtáčieho zobu. Posledným vážnym nebezpečenstvom v jesennom období je jesienka obyčajná (Colchicum autumnale). Prudko jedovaté sú plody aj bledofialové kvety tejto rastliny. Deti rozhodne nemožno bez dozoru nechať na lúke porastenej jesienkou. Po ochutnaní jej kvetov či plodov vzniká nebezpečná otrava, ktorá sa však prejaví oneskorene, až po vstrebaní jedu do krvi (podobne ako pri muchotrávke zelenej). Preto už pri podozrení, že sa dieťa otrávilo, treba urýchlene vyhľadať lekára. Ako sme už spomenuli, najviac otráv spôsobujú plody ľuľkovca. Druhou najčastejšou príčinou otráv zelenými rastlinami sú jadrá kôstkového ovocia, a to čerstvé i sušené. Obsahujú totiž kyanovodík, jed s horkomandľovou vôňou. Najviac kyanovodíka je v jadrách marhúľ a broskýň. Na jeho prítomnosť upozorňuje už horkastá chuť ovocných jadier. Ani jeden druh nášho kôstkového ovocia nemá jedlé jadrá. Cieľom state o jedovatých rastlinách nebolo vzbudzovať strach. Chceli sme len upozorniť na reálne nebezpečenstvo, ktoré hrozí najmä deťom ochutnávajúcim plody či iné časti neznámych rastlín. Kto si osvojí aspoň základy botaniky, nemusí sa takýchto otráv obávať. Ochrániť treba pred nimi hlavne deti. 29

POUŽITIE LIEČIVÝCH RASTLÍN
ČAJOVINOVÉ ZMESI Liečenie rastlinami siaha do predhistorických čias. Naši dávni predkovia konzumovali aj rastliny, pričom zistili, že niektoré z nich majú aj liečivé účinky. Pôvodne sa na liečenie používali čerstvé rastliny, neskôr rastlinné šťavy a odvary, v novšom období aj výťažky, tinktúry atď. Najväčšiu obľubu odpradávna až dodnes majú liečivé čajoviny. ' Najúčinnejšou terapeutickou formou je čerstvá rastlinná šťava. Zo šťavnatých plodov sa ľahko získava vylisovaním alebo rozotieraním. Málo šťavnaté rastlinné časti však treba rozomlieť na pocínovanom mäsovom strojčeku, uložiť na husté plátno a šťavu z nich pretlačiť do pripravenej nádoby. Postup je niekedy prácny, navyše sa musí každý deň opakovať, preto čerstvé bylinné šťavy nie sú v našom ľudovom liečiteľstve príliš obľúbené. Rozhodne by si zaslúžili väčšiu pozornosť. Užívajú sa buď v prirodzenom stave, alebo prisladené medom, prípadne sa zapíjajú čajom, neprevareným mliekom alebo hlienovými polievkami. Výborné uplatnenie nachádzajú v jarných liečebných kúrach, keď sa najviac prejavuje nedostatok vitamínov a prichádza jarná únava. Jarná kúra by mala trvať aspoň týždeň, radšej však dva týždne. Šťava sa vytláča z bylín, ktoré sú vhodné na šaláty. Ak je nechutná, mieša sa s malým množstvom šťavy z aromatických bylín. Medzi základné byliny pri vitamínových kúrach patrí alchemilka obyčajná, hluchavka biela, kapsička pastierska, ľubovník, nátržník husí, pamajorán obyčajný, pľúcnik lekársky, potočnica lekárska, praslička roľná, púpava lekárska, pýr plazivý, skorocel kopijovitý, štiav kyslý a veronika lekárska. Na prichutenie sú vhodné napr. archangelika lekárska, baza čierna, bedrovník lomikameňový, čakanka obyčajná, hadovník väčší, chmeľ obyčajný (výhonky), komonica lekárska, krvavec lekársky, kuklík mestský, lipkavec marinkový, materina dúška, stavikrv vtáčí, zádušník brečtanový, zemežlč menšia a žindava európska. Pri miešaní základných a aromatických bylín sa odporúča pomer 9 : 1 . Na jarné kúry — a na posilňovacie kúry vôbec — sa osvedčili napr. tieto čajoviny: (1) list šalvie, list rozmarínu a vňať paliny po 10 g, vňať myšieho chvosta a vňať ľubovníka po 20 g, list žihľavy 30 g (1 lyžica zmesi sa obarí štvrťlitrom vody a nechá sa prikryté 15 minút; podáva sa ráno, pred obedom a večer po 1 šálke); (2) list žihľavy, vňať myšieho chvosta a koreň púpavy po 20 g, vňať zemežlče 15 g, kvet trnky a kvet podbeľa po 10 g (príprava a podávanie ako pri prvej čajovine); (3) list mäty piepornej a podzemok puškvorca po 30 g, plod borievky 25 g, vňať pupenca plotného 15 g (príprava ako pri prvej čajovine, podáva sa 1 — 3 x denne po 1 šálke čaju). Obľúbené sú aj čajové nápoje pripravené z jednotlivých (nemiešaných) liečivých drog, napr. čaj z fenikla obyčajného proti nadúvaniu, čaj z kvetov lipy pri nachladnutí a na potenie, čaj z medovky lekárskej pri bolestiach hlavy a na povzbudenie trávenia, čaj z kvetov rumančeka pravého na kloktanie atď. Kto nemá možnosť presne naväzovať drogy, môže použiť orientačné mierky: do polievkovej lyžice sa zmestí 3 —5 g sušených kvetov alebo listov, asi 10 g sekanej vňate, 6—10 g sušených sekaných koreňov a 5 —10 g semien. Polievková lyžica má objem asi 15 ml, dezertná lyžička 10 ml a čajová alebo kávová lyžička 5 ml. Pojmom šálka alebo pohárik (česky pohárek) označujeme nádobku s objemom asi 100 ml (1 dl) a pojmom pohár (česky sklenice) zasa nádobku s objemom približne 150 ml (1,5 dl). Čajové nápoje sú vodnými výluhmi s nedostatočnou stálosťou. Preto by sa na každé použitie mali pripravovať čerstvé čaje. Rozhodne treba dodržať predpísaný spôsob prípravy. Len vtedy je totiž záruka, že do výluhu prejdú v požadovanom množstve a kvalite liečivé účinné látky a že sa zabráni vylúhovaniu nežiadúcich látok. Nápoje sa väčšinou pijú teplé alebo horúce (napr. pri nachladnutí, na vypotenie, takisto močopudné a žlčopudné čaje). Pri črevných ochoreniach sa neodporúča pridávať do nich cukor. Ak to povaha choroby nevylučuje, sladia sa medom alebo cukrom. V podstate rozoznávame tri spôsoby prípravy čajov: 1. macerát — výluh z drogy za studena; droga sa pre leje vodou, ktorá má teplotu 15—20 °C, nechá sa predpísaný čas stáť (0,5 — 12 hodín) a výluh sa precedí cez navlhčenú vatu alebo filtračný papier. Takto sa pripravuje výluh z drog obsahujúcich sliz (napr. z koreňa ibiša lekárskeho alebo z ľanového semena). 2. zapar (infúzum) - v domácich podmienkach sa pripravuje tak, že sa droga po navlhčení preleje predpísaným množstvom vriacej vody a nechá sa stáť 15 minút v prikrytej nádobe, pričom sa občas potriasa; po 30

vychladnutí sa precedí. Zapar sa robieva z mäkkých rastlinných častí, ako sú kvety, listy atď. Používajú sa naň silicové drogy (napr. mäta pieporná, medovka lekárska), ale aj lipový kvet, čínsky čaj atď. 3. odvar (dekoktum) - získava sa tak, že sa droga zaleje predpísaným množstvom vody a privedie sa do mierneho varu, ktorý trvá zvyčajne 10—15 minút; odstavený výluh sa nechá asi 15 minút chladnúť a potom sa odstaví. Na odvar sa používajú hlavne drogy z tvrdých rastlinných častí (z kôry, dreva atď.). Do mnohých čajovinových zmesí sa dávajú drogy s veľmi odlišnou konzistenciou a s rôznorodými obsahovými látkami. Preto sa uvedené tri spôsoby prípravy výluhu kombinujú. Napríklad pri maceračných záparoch alebo maceračných odvaroch sa čajovina najprv vylúhuje za studena polovičným množstvom vody, výluh sa zleje, čajovina sa preleje druhou polovicou horúcej vody a 15 minút sa nechá prikrytá stáť (pri odvare sa droga zavára). Obidva výluhy sa potom spoja. Maceračný zápar či odvar je veľmi kvalitný, lebo obsahuje maximálne množstvo všetkých účinných látok. Kombináciou macerátu a záparu sa pripravujú napr. prsné čajoviny obsahujúce silicové a slizové drogy. Príprava kombinovaných výluhov nie je náročná ani v domácich podmienkach. Väčšina rastlín nemá účinné obsahové látky lokalizované na povrchu, ale v bunkovej šťave či vnútorných pletivách. Voda ako rozpúšťadlo prenikne k nim ľahšie vtedy, ak sú rastlinné pletivá rozrušené, napr. posekané. Preto sa väčšina drog musí krájať na istú veľkosť, vyjadrenú veľkosťou ôk sita, ktorými musia kúsky drogy prepadať. Kvetová, listová a vňaťová droga spravidla musí prepadať sitom č. 1, ktoré má oká so svetlosťou 6 mm. Kôra a korene sa režú nadrobno, aby prepadali cez sito č. 2 (svetlosť ôk 3 mm). Roztlčené plody majú prepadať sitom č. 3, ktoré má oká so svetlosťou 2 mm. Plody anízu či fenikla sa pridávajú do čajoviny po miernom stlačení, ľanové semeno zasa bez osobitnej úpravy. Čajoviny na obklady sa pripravujú z hrubo práškovaných drog. Čajovinové zmesi sa pripravujú miešaním upravených drog na bielom papieri alebo vo vhodnej nádobe. Začína sa drogami s najvyšším hmotnostným podielom, postupne sa pridávajú menšie a menšie podiely (plody a semená na samý koniec). Čajovinová zmes sa preoseje na site č. 5 (oká so svetlosťou 0,25 mm) a znovu sa premieša. Čerstvá droga sa nesmie miešať so zvyškami starej zásoby. Pripravené drogy sa skladujú v dobre uzavretých obaloch, chránené pred svetlom a vlhkom (napr. v plechovkách alebo vo fľašiach so vzduchotesným uzáverom). Najneskôr po roku drogy strácajú účinnosť, a preto ich zásobu treba obnoviť. Informácie o príprave čaju z drogy nájdeme vo vhodných odborných príručkách, alebo nám ich poskytne lekáreň, kde drogy kúpime. Pravdaže, o druhu aj dĺžke užívania čajovín by mal rozhodnúť lekár. Pri niektorých chorobách — napr. obličkových a srdcových — nie je pitie čaju vhodné. Bez väčších obmedzení možno piť iba tzv. domáce čajoviny. Každá z nich okrem svojho základu (remedium cardinale) obsahuje i pomocné drogy (remedium adjuvans), ktoré podporujú a zosilňujú účinok hlavnej liečivej zložky. Často sa do nich pridávajú aj drogy na zlepšenie vône, chuti alebo vzhľadu (remedium corrigens). V domácich čajovinách sa uplatňujú najmä listy jahody, ostružiny a maliny, na aromatizáciu zasa listy medovky či mäty piepornej, vňať materinej dúšky alebo kvet lipy. Z čajoviny sa robí zápar (3—4 lyžice drogy na liter vody). Čaj sa sladí napr. medom. Pije sa teplý. Na prípravu 1 litra tzv. domáceho čaju možno použiť napr. tieto zmesi: (4) list jahody - 2 lyžice, list maliny a ostružiny - po 1 lyžici; (5) kvet lipy - 2 lyžice, kvet rumančeka, list jahody a sušené jablkové šupky - po pol lyžici; (6) kvet rumančeka a lipy — po 2 lyžice. Všetky zložky domácich čajovín si môžeme nazberať v prírode a nasušiť podľa návodov v špeciálnej časti. Kombinácie si urobíme podľa vlastnej potreby. Správne pripravený zápar musí byť zlatohnedý a číry. ŠPECIÁLNE ČAJOVINY PODĽA INDIKAČNÝCH SKUPÍN Anthelmintiká - proti črevným parazitom Základné drogy: cesnak, lúpané semeno tekvice. (7) Cesnak - 6-12 g Asi 2,5 dl teplého záparu na prípravu 2 klystírov. (8) Lúpané tekvicové semeno — 60 g, cukor — 20 g. Rozdrviť, rozmiešať a užiť priamo alebo v šálke kakaa, s marmeládou a podobne. (9) Lúpané tekvicové semeno — 30 g, vňať paliny pravej — 10 g. Stačí na tri šálky záparu. Vypiť počas dňa. (10) Vňať paliny pravej — 3 g, koreň sladkého drievka — 2 g, plody anízu — 0,5 g. Drogy rozpráškujeme, zmiešame s lekvárom. Užíva sa nalačno večer (5 dní po sebe). 31

Antiastmatiká — proti záduchu (astme) Základné drogy: list podbeľa a koreň prvosienky. (11) Vňať prvosienky s koreňom, list podbeľa a ľanové semeno — po 35 g. 3 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne šálku teplého čaju. (12) Vňať myšieho chvosta, list podbeľa, kvet slezu a levandule — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (13) Vňať tymianu a fialky trojfarebnej, list podbeľa, podzemok omanu, kvet arniky a plod anízu — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (14) List černice, maliny, ríbezle čiernej a brezy — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť denne 2 šálky (pri bronchiálnej astme). (15) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru, koreň púpavy lekárskej a čakanky — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny máčať 30 minút v 2,5 dl vody, potom 5 minút variť. Piť 2 x denne 1 šálku. (16) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 35 g, vňať konopnice — 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a 15 minút nechať stáť. Piť 2 x denne 1 šálku. Antídiabetiká — pomocná liečba pri cukrovke Základné drogy: struky fazule bez semien, vňať jastrabiny, list čučoriedky, šištice chmeľu. (17) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan preliať 2,5 dl vriace j vody a po 15 minútach scediť. Čaj piť teplý 3 x denne. (18) Vňať jastrabiny a struky fazule bez semien — po 25 dielov, list čučoriedky a žihľavy — po 20 dielov, list šalvie a koreň púpavy — po 5 dielov (zloženie zhodné s poľskou čajovinou Diabetosan). 2 dezertné lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 2 — 3 šálky. (19) List medvedice a čučoriedky, koreň valeriány, vňať jastrabiny — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 3—4 šálky. (20) Vňať jastrabiny a semeno jastrabiny — z každého rovnaký diel. Vrchovatú lyžičku čajoviny macerovať za studena v šálke vody, krátko povariť a 10 minút nechať stáť. Piť 3 x denne 1 šálku. (21) Vňať púpavy, list čučoriedky a brusnice — po 20 g, vňať jastrabiny — 40 g. Vrchovatú lyžicu čajoviny na 1 šálku odvaru. Piť 2 x denne pred jedením. (22) Fazuľové struky bez semien — 40 g, chmeľové šištice, list čučoriedky a šalvie — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (23) List čučoriedky - 60 g, list brezy - 20 g, list žihľavy a fazuľové struky bez semien - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne pred jedením. (24) Fazuľové struky bez semien — 60 g, list čučoriedky - 40 g. 2 lyžice čajoviny povariť v 5 dl vody a precediť. Piť 3 x denne 1 šálku (pred jedením). (25) Vňať jastrabiny, fazuľové struky bez semien, list čučoriedky a koreň púpavy s vňaťou — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Scediť do termosky a piť počas dňa (3—4 šálky). (26) Vňať jastrabiny a fazuľové struky bez semien — po 30 g, list čučoriedky, kvet púpavy a koreň púpavy - po 20 g. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. Piť 3 x denne 1 pohár. Antidiaroiká — proti hnačke Základné drogy: list a plod čučoriedky, koreň krvavca, koreň nátržníka vzpriameného, vňať nátržníka husieho a všeobecne drogy s obsahom trieslovín. (27) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Tormentan preliať šálkou horúcej vody a po 15 minútach scediť. Piť vlažné 3 x denne. (28) Plod čučoriedky — 30 dielov, list mäty piepornej — 20 dielov, kvet parumanu spanilého a list šalvie — po 10 dielov (zloženie zhodné s poľskou priemyselne vyrábanou čajovinou Tannosan). 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 4x denne po pol šálke teplého čaju (vždy pred jedením). (29) Vňať nátržníka husieho, list medovky a vňať mäty — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (30) Vňať nátržníka husieho — 20 g, list skorocelu kopijovitého — 15 g, vňať stavikrvu vtáčieho — 10 g. 1 lyžicu čajoviny na šálku záparu. (31) Vňať krvavca a podzemok nátržníka vzpriameného — z každého rovnaký diel. 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. 32

Piť 2 —3 x denne. Piť 2-3 x denne. list mäty piepornej . (44) Kvet rumančeka — 50 g. (50) Semeno senovky gréckej . (48) Dubová kôra . list šalvie . kvet arniky . kvet pagaštana konského a vňať pyšteka obyčajného. lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného — po 10 g. list čučoriedky . (47) Kvet rumančeka .10 g. list medovky .po 30 g. plod čučoriedky a list mäty piepornej — po 20 g. Užívať po lyžici (maximálne 1 šálku denne). (34) Vňať nátržníka husieho .100 g. 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky odvaru. list mäty piepornej a kvet rumančeka — po 20 g. plod jarabiny.50 g. (41) Podzemok nátržníka vzpriameného — 50 g.15 g. kvet trnky a myšieho chvosta . koreň kostihoja. 33 . (46) Vňať pakostu smradľavého .100 g. list mäty piepornej a list jahody . Pije sa v menších dávkach počas dňa.20 g. Vypiť 2 poháre denne. (38) Podzemok nátržníka vzpriameného . 1.(32) Podzemok nátržníka vzpriameného — 30 g. Vňať povariť v 5 dl mlieka. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu.20 dielov. plod čučoriedky a kôra duba — po 30 g. 5 minút variť.5 g. kôra krušiny a kvet pagaštana — po 15 dielov. Pije sa horúce. Piť teplé. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru.po 30 g. Piť po lyžici počas dňa. (36) Vňať nátržníka husieho — 50 g.50 g. podzemok kuklíka mestského a koreň horca — po 15 g. 2 lyžičky vňate na 2 poháre vody. 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky záparu. Vypiť po dúškoch počas dňa. Prikladá sa ako kataplazma (cestovitý obklad) na bolestivé miesto. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru.po 15 g. Piť 2 —3 x denne po dúškoch.30 g. 2 lyžice čajoviny obariť 5 dl vriacej vody. (37) Vňať nátržníka husieho . 1 lyžičku čajoviny krátko povariť v pohári vody. (42) Vňať saturejky a podzemok nátržníka vzpriameného . lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného . vňať nátržníka husieho. vňať stavikrvu vtáčieho a kôra duba . podzemok nátržníka vzpriameného a kôra duba — po 10 g. (43) Plod čučoriedky .5 dl vody. (33) Vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 25 g. macerovať za studena 8 hodín. kvet rumančeka. 1 lyžicu čajoviny macerovať 2 h v šálke studenej vody. 1 lyžica drogy na 5 dl odvaru. vňať veroniky a list žihľavy — z každého po 20 g. list medovky. koreň púpavy. kvet arniky . 1 lyžicu čajoviny na 2. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. plod a list čučoriedky — po 15 g.15 g.po 10 g.10 g.po 45 g. Slúži na vlažné kúpele konečníka.10 g. vňať stavikrvu vtáčieho . (35) Vňať nátržníka husieho.po 20 g. (39) List skorocelu a čučoriedky. 1 lyžicu plodov 8 hodín macerovať v pohári vody. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru.5 lyžičky drogy zavariť v pohári mlieka a scediť. Pri čerstvom zápale sa osvedčujú teplé obklady a kúpele z kvetu rumančeka a kôry duba. podzemok hadieho koreňa väčšieho. kvet myšieho chvosta a plod rasce — po 5 dielov (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Rektosan). Piť 2—3 x denne. 3 lyžice čajoviny zavariť v 2 dl vody a precediť do termosky. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. 10 minút nechať stáť a scediť. (51) Kôra krušiny . potom pol minúty povariť a pred odstavením pridať pol lyžičky listu mäty piepornej. vňať fialky trojfarebnej — 10 dielov. (49) Vňať pyšteka obyčajného — 20 g. (40) Kvet rumančeka. Slúži na teplé kúpele konečníka.10 g. Piť ráno a večer po 1 šálke. Antihemoroidáliá — proti hemoroidom Základné drogy: Vhodná je kombinácia protikrvácavých (napr. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. (45) Podzemok pýru. Pije sa teplé po dúškoch počas dňa. (52) Kvet rumančeka a pagaštana . trieslovinových) drog a protizápalových (silicových či slízových) drog.20 g. pri chronických ťažkostiach najmä koreň kostihoja.100 g. 1-2 lyžičky drogy na šálku odvaru.

kvet túžobníka a vňať prasličky . potom prerušiť na 3 .z každého rovnaký diel.Celú dávku čajoviny (80 g) zavariť do litra vody. vňať yzopu a myšieho chvosta a list šalvie . Priaznivo ovplyvňuje stolicu pri zápaloch. úbory rumančeka a koreň valeriány .5 litri vody a odstaviť na 15 minút. preto sa osvedčuje najmä pri hnisavom zápale potných žliaz. kôra vŕby a drogy pôsobiace diureticky či metabolický (hemokatarticky). koreň archangeliky. Oba výluhy spojiť a nahradiť odparenú vodu (doliať na 1 liter). potom oba výluhy zliať dovedna. vňať myšieho chvosta — 5 g (zloženie podľa prípravku Hemoral). Piť 2 —3 x denne (na každé použitie pripraviť čerstvý čaj). (63) Vňať ľubovníka a fialky trojfarebnej.10 g. list šalvie . vňať prasličky a koreň valeriány . vňať repíka a mäty piepornej — po 10 g. 1 lyžica drogy na šálku odvaru. kvet trnky a vňať myšieho chvosta — po 10 g. kvet arniky . Používa sa na obklady alebo kúpele. 34 .5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť 3 x denne. koreň mydlice. Pije sa nesladené (1 šálka pred spaním). (65) List brezy. . Piť 3 x denne. polovicu výluhu zliať a druhú polovicu s čajovinou krátko povariť. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 7 h v 2. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. ktorý sa pridá do kúpeľa. kvet bazy čiernej — 8 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Antireumatiká — proti reumatizmu Základné drogy: list brezy.po 20 g.5 g. Roztok slúži na omývanie alebo na sedací kúpeľ. list šalvie — 10 g. Piť 2 x denne 1 pohár 8-12 týždňov. vňať zlatobyle a prasličky. Po ochladnutí sa používa na obklady alebo na kúpele. koreň lopúcha a plod šípky — po 20 g.po 20 g. Povariť 5 minút v 1. Čajovina zvyšuje odolnosť organizmu. Piť denne 3 šálky teplého čaju. Antihidrotiká . vňať tymianu a semeno čiernej horčice — po 100 g. kôra vŕby .30 g. Pije sa medzi jedlami 1 —2 poháre denne.po 20 g. (55) Kôra duba — 50 g.5 g. Kávovú lyžičku drogy zapariť 2.po 10 dielov (zloženie zhodné s poľským prípravkom Reumosan). (58) List šalvie . 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Drogu ešte povariť 10 minút v ďalšom pollitri vody a nechať 10 minút vylúhovať.po 10 g. koreň valeriány.50 g.10 g. kôra krušiny . kvet nechtíka (mesiačika) a nevädze — po 1. Piť počas dňa. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. (61) Vňať prasličky a myšieho chvosta. list (vňať) medovky. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu.proti nadmernému neúčelnému poteniu Základné drogy: list šalvie a koreň valeriány. (64) List brezy a žihľavy. Piť denne 3 — 5 šálok. 3 lyžice čajoviny zaliať 5 dl vriacej vody. Zo všetkej čajoviny pripraviť 5 1 odvaru. Piť ráno a večer po 1 pohári. Všetku čajovinu zavariť do litra vody. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru.4 týždne a znovu zopakovať dlhodobú kúru. 1 lyžicu čajoviny na šálku odvaru. (68) Pupene borovice — 1000 g.50 g. nechať 15 minút vylúhovať v zakrytej nádobe a zapar scediť. Pôsobí antibakteriálne i antihidroticky. (66) Podzemok puškvorca a pýru. Po 15-minútovom pôsobení roztoku sa pokožka osuší a ošetrí vhodnou masťou. podzemok pýru — po 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Používa sa na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. Slúži na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady.5 g. (59) List orecha .5 dl vody. plod chabzdy a vňať stavikrvu vtáčieho — po 10 g. prípadne sa v ňom namáčajú vatové tampóny.17 g. (54) Kvet rumančeka a dubová kôra — po 12. list šalvie — z každého po 25 g. (56) Podzemok nátržníka vzpriameného a list šalvie . (67) Kvet túžobníka — 25 g. plod borievky — 2 g. (57) Krušinová kôra — 15 g.20 g. (60) Koreň ligurčeka . list brezy a vňať srdcovníka . (53) Kôra duba . Zmes zavariť v litri vody a odstaviť na 10 — 15 minút.po 30 g. (62) Vňať prasličky a list brezy — po 25 g. prípadne s obsahom salicylanov. vňať stavikrvu vtáčieho a kôry vŕby — po 20 dielov. vňať prasličky a koreň valeriány — po 20 g. vňať žihľavy a prasličky . Podáva sa po 1 šálke 3 x denne.

po 30 g.po 30 g. olovrantom i večerou. kvet bazy čiernej a list bazy čiernej — po 10 g. 3 lyžice čajoviny večer zaliať 5 dl studenej vody. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 — 8 hodín v 2. Slúži na vyplavovanie minerálnych solí z organizmu.5 dl vody.20 g. 4 lyžice plodov variť 20 minút v 1. (Odparenú vodu počas varu nahrádzať dolievaním vriacej vody. konopnice a stavikrvu vtáčieho . (78) List medovky a brezy. (79) Plod bazy čiernej — 50 g. (84) Droseran — priemyselne vyrábaná čs. druhú polovicu s čajovinou krátko povariť a obidva výluhy zliať dovedna. ráno priviesť do varu a po ochladnutí precediť. (81) Vňať materinej dúšky . kôra krušiny — 15 dielov. čajovina (výroba t. 83. zastavená). Piť počas dňa po dúškoch. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. vňať konopnice a benediktu lekárskeho — po 30 g. kvet túžobníka a lipy .po 10 g. vňať imela — 20 dielov. priviesť na 5 minút do varu. zemežlče a myšieho chvosta .po 50 g. Pripravuje sa ako čajovina č. čajovina. 5 lyžíc vňate zaliať pohárom vriacej vody. Piť počas dňa po dúškoch. (72) Koreň lopúcha . Kvet a plod hlohu — 30 dielov. Slúži na ochranu žalúdočnej sliznice. na 10 minút prikryť pokrievkou. (83) Alvisan . drogu zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. Piť po dúškoch počas dňa. list brezy a vňať benediktu lekárskeho . (75) Koreň ibiša a kostihoja . 1 lyžicu rozdrvených semien zaliať pol pohárom vriacej vody. list brezy a ríbezle čiernej — po 40 g. (82) List podbeľa . (85) Sklerosan — poľský farmaceutický prípravok. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. vňať benediktu lekárskeho — 10 g.100 g.40 g. 1 lyžička čajoviny na 1 dl odvaru.5 dl odvaru. plod fenikla. Čajom sa ráno a večer zapíjajú dražé (obdukované cesnakové tablety vydávané v lekárni spolu s čajovinou). Piť po dúškoch počas dňa po ústupe reumatických bolestí (ochranná čajovina). (76) Vňať jablčníka — 40 g. 35 . vňať rosičky. koreň púpavy. list žihľavy — 15 g. Vhodné pri užívaní liekov proti zápalom a bolestiam. koreň ihlice . 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. (70) Kvet rumančeka a bazy čiernej. vňať ľubovníka. (74) List medovky lekárskej . Piť 2—3 x denne. koreň púpavy — 20 g. podzemok puškvorca. vňať prasličky. Piť 3 x denne 1 pohár. Pije sa 3 x denne po 1 šálke. (71) Koreň ihlice — 25 g. Antisklerotiká — proti skleróze Základné drogy: kvet. potom zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto.priemyselne vyrábaná čs.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. 2 lyžice sekanej drogy macerovať cez noc v 3 pohároch vody.(69) Kôra vŕby. Piť po pohári pol hodiny pred raňajkami a obedom a 2 hodiny po večeri. Piť 3 x denne po 1. Piť počas dňa pri užívaní protireumatických liekov. vňať majoránky. zavinúť do plátna a vo forme obkladu priložiť na 2—4 hodiny na choré miesto. vňať ruty. (73) Vňať prasličky — 40 g. obedom. Čaj sa pije vlažný 3 x denne 30 minút pred jedením. vymiešať. Podáva sa po konzultácii s lekárom pri užívaní liekov proti bolesti (nie však dlhší čas). Užívať len po konzultácii s lekárom. (80) Ľanové semeno — 50 g. vňať myšieho chvosta — 5 dielov. vňať imela a cesnak.) Slúži na tlmenie bolestí.30 g.50 g. č. 1 lyžicu čajoviny zavariť 2 — 3 minúty v 2 dl vody a na 15 minút odstaviť. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. Príprava a dávkovanie i liečebné použitie ako pri čajovine č. vňať stavikrvu vtáčieho — 10 dielov. desiatou. vňať medovky. ráno priviesť do varu a odstaviť na pol hodiny. vňať prasličky a konopnice — po 30 g.5 dl vody. Piť po pol pohári pred raňajkami. koreň púpavy — 15 g. 77. plod a list hlohu.po 30 g. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. na 10 minút odstaviť a precediť. list brezy a kvet túžobníka — po 20 g. (77) List medovky. Slúži na posilnenie žalúdočnej sliznice a povzbudenie chuti do jedenia. potom polovicu výluhu zliať. no iba po konzultácii s lekárom. 3 lyžice drogy zaliať 2 pohármi studenej vody.

1 lyžica čajoviny na šálku záparu. kvet lipy a plod šípok . 1 lyžicu čajoviny zapariť 2.5 dl vody a na noc odstaviť. vňať zemežlče. (95) Kvet rumančeka . kvet hlohu. vňať ruty a prasličky — po 20 g. koreň ibiša lekárskeho .30 g.po 25 g. vňať prietržníka. (101) Koreň sladkého drievka. Kôra vŕby a kvet bazy čiernej .po 30 g. kvet lipy a kvet túžobníka. potom scediť. vňať kapsičky pastierskej — 10 g. 1 lyžicu čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. oba výluhy zliať dovedna a pomiešať. (92) Pyrosan — poľský farmaceutický prípravok. petržlenu a sladkého drievka — z každého rovnaký diel (diuretická čajovina podľa ČsL 3). 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 hodín v 2.10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Večer vypiť 1 šálku. (89) Vňať imela a kvet hlohu — po 25 g. (100) Kvet divozela a slezu.po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (99) Vňať tymianu a materinej dúšky — po 10 g. koreň valeriány a list (vňať) medovky — po 15 g.5 dl vriacej vody a precediť. Piť večer. divozela a bazy čiernej — po 25 g. (97) Kvet lipy. Čajovinu zapariť 2. koreň petržlenu (vo všeobecnosti drogy s vysokým obsahom saponínov. Piť horúce 3—4x denne. napokon oba výluhy scediť dokopy. divozela a bazy čiernej . 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. list brusnice. kvet hlohu — 20 g. čajovinu preliať ďalším decilitrom vriacej vody a krátko povariť. Pije sa po dúškoch počas dňa. (93) Species diaphoreticae (podľa 7.močopudné čajoviny a močové dezinficienciá Základné drogy: list brezy. (Species antiscleroticae RF). list medvedice. Vypiť 2 šálky počas dňa (po dúškoch). Vypiť horúce v rozpätí 3 hodín. Piť horúce 3 x denne. Kvet lipy a túžobníka — po 25 dielov. list jahody a černice (ostružiny černicovej) — z každého po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. vydania nemeckého liekopisu).30 g. Piť horúce 3 x denne. silíc alebo flavonoidov). Diuretika .20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2.po 25 g.5 dl vody. Piť horúce 4 šálky denne.20 g.5 dl vody. Piť horúce (3 x denne po 1 šálke). Slúži aj proti vysokému tlaku krvi. nechať 10 minút stáť.40 g. list brezy a pupene topoľa — po 10 dielov. kvet hlohu. koreň sladkého drievka . vňať prasličky a imela — po 25 g. plod rasce a list raty . (88) Kvet hlohu — 50 g. kôra vŕby — 20 dielov.(86) Vňať imela — 30 g. vňať rosičky a jahody — po 10 g. (102) Plod borievky. (98) Kvet lipy a bazy čiernej . Diaforetiká — na vypotenie Základné drogy: kôra vŕby. list cudzokrajnej drogy buko. Osladiť lyžičkou medu. 3 lyžice čajoviny na 5 dl záparu. (90) Vňať prasličky a myšieho chvosta . po usadení osladiť. kvet lipy a bazy čiernej .5 dl vriacej vody. koreň sladkého drievka. Piť ráno a večer po 1 šálke. ľubovníka a myšieho chvosta . Piť 3 x denne po 1 dl. (94) List mäty piepornej.z každého rovnaký diel. koreň ihlice. kvet lipy.po 10 g. Vypiť večer na dva razy (s hodinovou prestávkou). list podbeľa a skorocelu — z každého po 25 g. kvet bazy čiernej. Piť horúce 2—3 šálky denne. koreň ihlice. (87) Cesnak.po 20 g.po 10 g. (91) Vňať imela a kapsičky pastierskej . Čaj sa pije vlažný niekoľkokrát denne. plod borievky. piť horúce. kvet rumančeka a plod maliny — po 5 dielov. potom polovicu výluhu zliať a druhú polovicu (s čajovinou) variť 2 minúty.z každého rovnaký diel. vňať imela . (96) Vňať pamajoránu a kvet lipy . 1 lyžicu čajoviny nechať zovrieť v 1. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce. vňať ruty a nátržníka husieho . kôra krušiny — 20 g. 36 . 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru.

(116) Species pectorales Planta . Piť 3 x denne teplý čerstvý čaj. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru.5 dl odvaru. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. Vylúhovanú čaj ovinú scediť a preliať ďalšími 1. (105) Vňať prietržníka. Čaj na pitie sa pripraví z 2 lyžíc drogy ako pri čajovine č. Léčivé rostliny. Léčivé rostliny).5 dl vriacej vody. list brezy — 20 g.5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať. vňať myšieho chvosta. p.5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. Čajom sa zapíja tableta salicylanu sodného pripojená k čajovine (30 minút pred jedením). piť teplé. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. (111) List podbeľa — 60 g. Piť 2 šálky denne. lenže vriacej.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. (110) Vňať vresu .po 20 g. saponínové drogy napomáhajúce vylučovanie riedkeho sekrétu a stimulačné expektoranciá (vňať materinej dúšky. kvet slezu a divozela — po 5 g. nechať 15 minút vylúhovať a scediť. (115) List ibiša — 45 g. list skorocelu — 20 g. list čučoriedky. koreň sladkého drievka. Pije sa večer 1 šálka horúceho čaju.5 dl sa vypije ráno a 1.na uľahčenie vykašliavania Ántitusiká — na tlmenie kašľa Základné drogy: expektoranciá s miernym dávivým účinkom (koreň a kvet prvosienky.po 10 g. kvet ibiša a maku vlčieho — po 10 g. drogy s obsahom slizu. p. Piť po dúškoch. vňať tymianu.produkt n. Expektoranciá . 1 lyžicu čajoviny preliať 2.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť (čaj sa nesmie variť). (113) Kvet bazy čiernej. koreň ibiša — 25 g. plod fenikla a semeno ľanu — po 10 g. Príprava a užívanie ako pri čajovine č. koreň ligurčeka a semeno ľanu — zo všetkého po 25 g. 2 — 3 lyžice čajoviny preliať 1. Proti kašlú koreň a list (kvet) ibiša. Po 15 minútach scediť a oba výluhy spojiť.(103) Species diureticae Planta (produkt n. (109) List medvedice — 30 g. Má mierne močopudné účinky. vňať tymianu alebo materinej dúšky. koreň valeriány . (112) List podbeľa — 60 g. lišajník islandský. veroniky a zádušníka . list a kvet slizu. vňať ľubovníka a myšieho chvosta. (117) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). list vachty trojlistej. plod fenikla. Piť vlažné. osladiť medom. Léčivé rostliny. (106) Betulan — produkt n. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. 113. list medvedice.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. koreň ibiša a sladkého drievka — po 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru.5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. 1 čajovú lyžičku drogy preliať 2. 115 (1. macerovať 3 hodiny. Na kloktanie sa robí zápar z 2 lyžíc čajoviny a 2. Slúži aj na kloktanie. (118) Pulmoran — produkt n. Slúži na pomocnú liečbu pri chorobách močových ciest. kvet trnky a fazuľové struky bez semien — po 15 g. 1 lyžica čajoviny na 2. Možno ho použiť aj na kloktanie. koreň sladkého drievka).produkt n. (114) List podbeľa. Léčivé rostliny. Léčivé rostliny. (107) Species urologicae Planta . list mäty piepornej . 111. plod fenikla. Vypiť 2 šálky denne. vňať prasličky a list medvedice — po 15 g (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Urosan). Čaj sa pije vlažný 3 x denne. nechať 15 minút stáť a scediť. (104) List brezy — 30 dielov. 1 lyžička čajoviny na šálku studenej vody.5 dl vody.po 20 g. list šalvie a skorocelu — po 20 g. p. 1 lyžicu čajoviny preliať 2.z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. List ibiša — 55 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. vňať myšieho chvosta. p. potom zavariť.1 5 g.25 g. p. (108) Vňať ľubovníka a prasličky . Pije sa teplý 3 x denne. Pije sa niekoľkokrát denne. list podbeľa a skorocelu — po 20 g. plod fenikla) a silicové drogy podporujúce riedenie a vylučovanie hlienu. 37 . koreň sladkého drievka — 15 g a kvet slezu lesného — 5 g.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. vňať prietržníka a koreň ligurčeka — po 20 dielov. Vypiť niekoľko šálok za deň. plod anízu.5 dl večer). Čaj pripraviť ako pri č.5 dl vriacej vody (použiteľný až po 20-minútovom vylúhovaní). semeno ľanu a koreň sladkého drievka .

(119) Neopektosan — poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa - 35 dielov, koreň kostihoja — 15 dielov, vňať tymianu, plod fenikla, koreň ibiša, list ibiša a šalvie — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. Čaj piť čerstvý 3 x denne. Pôsobí ako mucilaginózum, emoliens, dezinficiens a antiflogistikum. Použiteľný aj na kloktanie. (120) Pectosan — Species pectorales; poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa — 35 dielov, koreň omanu - 25 dielov, koreň ibiša - 20 dielov, list šalvie a plod fenikla - po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár záparu. Piť 3 x denne čerstvé. Má rovnaké upotrebenie ako čajovina č. 119. (121) Kvet divozela a slezu, list podbeľa a skorocelu kopijovitého — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu (lepší je však maceračný zápar). Piť horúce 2-3 šálky denne. (122) Lišajník islandský a koreň ibiša — po 40 g, vňať jablčníka a list vachty — po 20 g, vňať kopytníka — 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4 x denne po 1 dl. Vhodné najmä na tíšenie kašľa pri zápale priedušiek. (123) Plod anízu a fenikla, semeno ľanu, vňať tymianu a materinej dúšky — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne (najmä pri kŕčovitom kašli). (124) Plod šípok, jarabiny a anízu — po 20 g, list podbeľa, kôra vŕby a kvet bazy čiernej — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne 1 pohár (vhodné hlavne pri zápale pľúc). (125) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 30 g, vňať konopnice — 20 g. 3 lyžice čajoviny na 5 dl odvaru. Dávku vypiť počas dňa. (126) Pulmosan — Species pulmonales (poľský farmaceutický prípravok). Vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho — po 30 dielov, koreň myšieho chvosta — 22,5 dielu, koreň púpavy — 12,5 dielu, kvet slnečnice — 5 dielov. 1 lyžička čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 x denne po 1 pohári (pomocný liek pri pľúcnych ochoreniach). (127) Vňať medovky a horčinky horkej, plod anízu a fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Piť 2 x denne po 1 pohári. (128) Kvet bazy čiernej, lipy, rumančeka, divozela a prvosienky — z každého po 20 g (upravené podľa belgického liekopisu). 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce 3 x denne po 1 šálke. (129) Koreň bedrovníka, vňať tymianu a ľubovníka, list žihľavy a skorocelu — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne po 1 šálke. (130) Koreň ibiša - 16 g, list podbeľa - 8 g, koreň sladkého drievka - 6 g, plod anízu a kvet divozela - po 4 g, podzemok kosatca — 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (131) Koreň ligurčeka — 50 g, koreň fialky voňavej — 25 g, koreň ibiša — 15 g, podzemok kosatca — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne. (132) Kvet divozela a slezu lesného — po 5 g. Zmes sa dá do 2,5 dl vody, nechá sa prejsť varom, potom sa odstaví a scedí. Pije sa po lyžiciach počas dňa. Slúži na uľahčenie odkašlávania. (133) Kvet divozela a slezu lesného — po 10 g, vňať prasličky, list a kvet podbeľa — po 5 g. Polovicu zmesi zavariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať 5—6 x denne po 1 polievkovej lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (134) Plod anízu - 25 g, koreň ibiša - 20 g. Drogu krátko povariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať každé 2 hodiny po lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (135) List skorocelu a pľúcnika lekárskeho - po 10 g. Zmes zapariť 5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť, potom scediť do termosky. Piť 3 x denne po pol šálky. (136) List podbeľa, vňať myšieho chvosta a pľúcnika lekárskeho — po 20 g (obľúbená poľská čajovina na odkašlávanie). 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne po 1 pohári. Gargarizmatiká — na kloktanie Základné drogy: kôra duba, koreň (podzemok) nátržníka rovného, kvet rumančeka, list (vňať) šalvie, list (koreň) ibiša; pozri aj expektoranciá pri čajovinách č. 115, 116, 117, 119, 120 a i. 38

(137) Septosan - Species desinficientes (poľský farmaceutický prípravok). List mäty a šalvie, vňať tymianu a materinej dúšky - po 25 dielov. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Slúži na výplachy ústnej dutiny a na kloktanie pri zápaloch mandlí a hrdla. (138) Podzemok nátržníka vzpriameného a dubová kôra — po 30 g, list šalvie a kvet rumančeka — po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého doplnkového liekopisu EB 6). 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (139) List ibiša, kvet slezu lesného a bazy čiernej - po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého liekopisu EB 4). 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, 10 minút nechať postáť a zliať. (140) List podbeľa, plod fenikla, kvet rumančeka, vňať mäty, repíka a šalvie - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (141) Vňať (list) šalvie a podzemok nátržníka vzpriameného — po 30 g, kvet rumančeka a koreň bedrovníka - po 20 g. 1 lyžica čajoviny na 2 šálky záparu. Kloktať teplým záparom. (142) List (vňať) šalvie - 30 g, list ibiša - 20 g, list medovky - 10 g. 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, po 10 minútach zliať. Slúži na kloktanie. (143) List ibiša a podbeľa — po 30 g, koreň ibiša, kvet divozela a bazy čiernej — po 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (144) Kvet rumančeka a slezu lesného - po 25 g, vňať prasličky — 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (145) List šalvie, vňať prasličky a kvet rumančeka — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľkokrát denne na kloktanie. (146) Kvet divozelu a kvet slezu lesného — 5 g. Zmes zahriať v 2,5 dl vody, hneď po zovretí odstaviť a precediť, napokon pridať neplnú kávovú lyžičku soli. Používa sa teplý na kloktanie. (147) Koreň bedrovníka, list šalvie, vňať repíka a kvet divozela — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľko ráz denne na kloktanie. Hemokatartiká (metaboliká) - na tzv. čistenie krvi a pri odtučňovaní Základné drogy: diuretika, laxanciá, amará a toniká. (148) Krušinová kôra - 50 g, fazuľové struky a list mäty - po 20 g, koreň sladkého drievka - 10 g, list orecha a kvet bazy čiernej - po 5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť teplé večer pred spaním. (149) Kvet vresu a vňať paliny obyčajnej — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (150) Degrosan - Species metabolicae (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny a chaluha bublinatá (morská riasa) — po 20 dielov, koreň púpavy, podzemok pýru a vňať myšieho chvosta — po 15 dielov, kvet lipy a vňať fialky trojfarebnej — po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár odvaru. Piť teplé 2 x denne. (151) Normosan — Species laxantes (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny — 50 dielov, podzemok pýru — 20 dielov, vňať mäty piepornej, plod rasce a bazy čiernej — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na 2 dl záparu. Piť na noc alebo raz denne. (152) Reduktan — produkt n. p. Léčivé rostliny (vhodný pri odtučňovaní). Návod na obale. (153) Krušinová kôra - 60 g, kvet trnky a hluchavky bielej - po 20 g, blizny kukurice a vňať fialky trojfarebnej - po 15 g, plod rasce a fenikla — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 poháre denne. (154) Koreň valeriány, list mäty piepornej, kvet rumančeka a vresu - po 25 g, kôra krušiny a list brezy - po 7,5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (155) Vňať vresu — 25 g, koreň valeriány, vňať ľubovníka a myšieho chvosta - po 20 g, list mäty piepornej - 1 5 g. Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 154. (156) List maliny (ostružiny malinovej), černice (ostružiny černicovej), ríbezle čiernej a brezy — z každého po 25 g. 39

1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl horúcej vody a nechať 10 minút stáť. Piť denne 2 šálky. (157) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru plazivého, koreň púpavy a čakanky — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 1 hodinu v 2,5 dl vody, potom povariť 5 minút. Piť 2x denne po 1 šálke. Hypotoniká — proti zvýšenému krvnému tlaku (pozri aj antisklerotiká) Základné drogy: cesnak (ďalšie drogy uvedené pri antisklerotikách), koreň valeriány, zrno ovsa, vňať komonice a šištice chmeľu. (158) Alvisan — pozri čajovinu č. 83. . - . (159) Droseran - pozri čajovinu č. 84. (160) Blizny kukurice, koreň valeriány, vňať nátržníka husieho a myšieho chvosta - z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (161) Kvet a list hlohu - z každého po 100 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne po 1 šálke. (162) Vňať imela a kvet hlohu — z každého po 50 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Vypiť 2 x denne po 1 šálke. (163) Cesnak, kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (164) Kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 30 g, vňať lastovičníka - 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v pohári vriacej vody. Piť 3 x denne po 1 pohári. (165) Kvet levandule — 50 g, vňať majoránu a rosičky — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. Cholagogá — žlčopudné čajoviny (pri ochoreniach žlčníka) Základné drogy: list boldo (pozri cudzokrajné drogy), list mäty piepornej, koreň (podzemok) rebarbory, koreň púpavy, vňať paliny pravej, vňať repíka, vňať jablčníka, plod pestreca (silyba) mariánskeho. (166) Species cholagogae Planta — žlčníková čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vody a po 15 minútach scediť. Piť teplé nalačno 2 x denne. (167) Salvat thé - produkt n. p. Léčivé rostliny. Príprava ako pri čajovine č. 166. Čajom sa zapíjajú tablety síranu sodného a horečnatého pripojené k čajovine. Čaj podľa možnosti nesladiť. Piť 3 x denne 15 minút pred jedením. Účinkuje aj ako mierne laxans a stomachikum. (168) Žlčníková čajovina - produkt nemeckého farmaceutického priemyslu (DRF 95). Plod pestreca (silyba) mariánskeho, list mäty piepornej, vňať paliny pravej a benedikta lekárskeho — po 20 g, koreň (podzemok) rebarbory a plod rasce - po 10 g. 1 lyžička čajoviny na 1 —2 šálky vody, nechať zovrieť, odstaviť a 20 minút macerovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (169) Cholagogá - poľská žlčníková čajovina (zároveň slúži ako choleretikum, laxans a digestívum). 1. (pri mäkkej stolici): plod borievky a vňať ľubovníka — po 20 dielov; 2. (pri normálnej stolici): koreň púpavy — 35 dielov, kvet slamihy piesočnej, list mäty piepornej, vňať myšieho chvosta a kôra krušiny — po 15 dielov, vňať lastovičníka — 5 dielov. 3. (pri zapečení): vňať stavikrvu vtáčieho - 55 dielov, kôra krušiny - 20 dielov, plod borievky - 15 dielov, vňať ľubovníka — 10 dielov. 1 lyžičku čajoviny nechať krátko vrieť, potom odstaviť a nechať 20 minút postáť. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (170) List mäty piepornej - 30 g, vňať jablčníka a list maliny - 20 g,vňaťrepíka - 15 g,koreňomanu - 5 g. 1 lyžicu čajoviny zaliať vriacou vodou a nechať postáť 15 minút. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. (171) List mäty piepornej — 25 g, vňať myšieho chvosta, koreň ihlice a horca — po 20 g, kôra krušiny — 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť pred jedením. (172) Kvet slamihy, list mäty piepornej, plod fenikla, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — po 20 g, kôra krušiny - 10 g. 1—2 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť pol hodiny pred jedením. (173) Vňať myšieho chvosta — 50 g, kvet slamihy - 30 g, podzemok rebarbory - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne pol hodiny pred jedením. (174) List mäty piepornej — 50 g, vňať repíka a jablčníka — po 20 g, podzemok rebarbory — 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne pol hodiny pred jedením. (175) Vňať repíka a jablčníka — po 50 g, podzemok rebarbory a koreň ihlice — po 25 g. 40

(176) (177) (178) (179)

(180) (181)

1 vrchovatá lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno nalačno a odpoludnia medzi olovrantom a večerou. List mäty piepornej, koreň púpavy, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — z každého po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne najmenej pol hodiny pred jedením. List mäty piepornej a mäty kučeravej - po 100 g, koreň ihlice a horca - po 25 g, kôra krušiny - 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce viac ráz denne. Podzemok rebarbory, vňať repíka a jablčníka - po 25 g, koreň ihlice - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne. List mäty piepornej a vňať materinej dúšky - po 50 g, list rozmarínu, šištice chmeľu, vňať zemedymu a paliny abrotskej (božieho drievka) — po 25 g. 1,5 lyžice čajoviny na 2 poháre záparu. Piť po 1 dl ráno nalačno a večer (žlčopudná čajovina s pomocným liečebným účinkom pri zápale podžalúdkovej žľazy). Koreň horca a vňať lastovičníka - po 50 g, koreň archangeliky lekárskej, list senný (dostať v lekárni), kvet nechtíka a levandule - po 25 g. Príprava, dávkovanie i uplatnenie ako pri čajovine č. 179. List mäty piepornej, vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 20 g, koreň ihlice a púpavy — po 15 g, list vachty trojlistej — 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a povariť 5 minút. Piť 1 šálku 3 x denne pol hodiny pred jedením.

Karminatíva - proti nadúvaniu (proti zastaveným vetrom) Základné drogy: kvet rumančeka, list mäty, plod anízu, plod fenikla, plod rasce. (182) Vňať zemežlče a list medovky - po 40 g, plod fenikla a rasce - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne 1 šálku. (183) Vetrová čajovina - Species carminativae (ČsL 3). Vňať mäty piepornej a kvet rumančeka — po 25 g, koreň sladkého drievka a ibiša — po 20 g, plod fenikla — 10 g. 3 lyžice čajoviny preliať šálkou studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín, potom scediť, čajovinu preliať vriacou vodou a krátko zavariť; po scedení odvar priliať do maceračného výluhu. Piť teplé po 1 šálke asi pol hodiny pred jedením. (184) Detský čaj s rumančekom Spofa (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Podľa potreby prisladiť umelým sladidlom. Piť 2-3x denne. (185) Florkamil (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou preliať 1,5 dl vriacej vody a aspoň 5 minút nechať vylúhovať (treba ním pohybovať). Používa sa pri žalúdočných a črevných ťažkostiach, na obklady, výplachy atď. (186) Koreň archangeliky, rozpučené plody anízu, fenikla a koriandra - z každého rovnaký diel (receptúra podľa nemeckého liekopisu). 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. (187) Species deflatulentes - čajovina proti nadúvaniu (podľa nemeckého liekopisu DRF 291). Kvet rumančeka, list mäty piepornej, koreň valeriány, plod rasce a anízu — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (188) List vachty trojlistej a mäty piepornej, plod fenikla, vňať zemežlče a myšieho chvosta — z každého po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Piť 1 dl teplého záparu pol hodiny pred jedením. (189) Kvet rumančeka — 60 g, plod rasce — 20 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť 2 x denne po 1 šálke. (190) Plod rasce, anízu a fenikla — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2 šálkami vriacej vody, nechať stáť 20 minút, zliať a trochu osladiť. Vypiť počas dňa. (191) Plod anízu, vňať tymianu, prasličky a paliny pravej - z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. Laxatíva — preháňavé čajoviny Základné drogy: kôra krušiny, semeno ľanu, plod rešetliaka, koreň (podzemok) rebarbory, list senný (cudzokrajná droga). Pozri aj hemokatartiká. 41

(192) Species laxantes — preháňavá čajovina (ČsL 3). Kôra krušiny — 40 g (osobitne preparovaná), kvet lipy a bazy čiernej - po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť vlažné večer. (193) Species laxantes Planta - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Výluhom sa zapíja tableta pripojená k čajovine. Piť vlažné večer. (194) Normosan — pozri pod č. 151. (195) Kôra krušiny - 30 g, kvet bazy čiernej, maku vlčieho, hluchavky bielej, trnky a parumanu spanilého (rumančeka rímskeho) — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno a večer. (196) Plod rešetliaka a koreň sladkého drievka — po 30 g, kôra krušiny a plod fenikla — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (197) Podzemok pýru — 30 g, kôra krušiny — 25 g, vňať myšieho chvosta a list medovky — po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku vody, macerovať 10 hodín. Vypiť každé ráno 1 pohár. (198) Kôra krušiny — 75 g, plod rasce a oplodie pomaranča — po 12,5 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v šálke vriacej vody a po 20 minútach zliať. Piť ráno a večer po 1 šálke. Nervína (sedatíva) — na upokojenie Základné drogy: kvet levandule, list medovky, šištice chmeľu, vňať majoránu a koreň valeriány. (199) Species valerianae — valeriánová čajovina (ČsL 2). Koreň valeriány, list mäty a medovky — po 30 g, popučený plod fenikla — 10 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody, nechať 8 hodín vylúhovať a scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť, odstaviť a nechať usadiť. Po scedení oba výluhy zliať dovedna a čaj rozdeliť na 2 dávky. Piť vlažné ráno i večer. Vhodný aj na upokojenie srdca (kardiosedatívum). (200) Valofyt — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Čajom sa zapíja tableta pripojená k čajovine (liečivé kvasnice s glukózou). Pije sa 3 x denne. Zmierňuje aj stavy predráždenosti a úzkosti (neurotonikum). (201) Nervosan — Species sedativae (poľský farmaceutický prípravok). Koreň valeriány — 40 dielov, vňať myšieho chvosta — 20 dielov, vňať mäty a medovky — po 15 dielov, kvet rumančeka - 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne (ráno nalačno a večer pred spaním). Slúži aj proti kŕčom a nespavosti. (202) Koreň valeriány, podzemok pýru a puškvorca, list vachty a medovky — z každého po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2 x denne. (203) List medovky a kvet hlohu — po 15 g, vňať pyšteka a lišajník islandský — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 1 x denne. (204) Kvet levandule a prvosienky, list rozmarínu a medovky — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (205) Koreň valeriány a šištice chmeľu - po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť večer 1 — 2 šálky. Čaj je vhodný najmä proti nespavosti. (206) Vňať brečtana, list mäty, medovky a kocúrnika obyčajného - z každého po 25 g. (207) Species nervinae (mnohozložková čajovina obrúbená v NSR). List maliny (ostružiny malinovej) - 20 g, vňať komonice - 12 g, list mäty piepornej, hlohu s kvetom a rozmarínu, vňať ľubovníka, marinky (lipkavca marinkového) a paliny obyčajnej — po 6 g, list medovky, koreň valeriány, plod fenikla a vňať materinej dúšky — po 4 g, list vachty trojlistej, šištice chmeľu, kvet arniky, nechtíka a bazy čiernej — po 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu, nechať 10 minút vylúhovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (208) Horká čajovina - Species amaricantes (ČsL 2). Oplodie pomaranča — 250 g, vňať paliny a zemežlče — po 200 g, list vachty trojlistej — 150 g, podzemok puškvorca a koreň horca — po 100 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť a po usadení scediť. Oba výluhy zliať dovedna. Piť teplé 2 x denne po 1 šálke (pred jedením). (209) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (ČsL). Vňať zemežlče - 500 g, list mäty piepornej - 300 g, koreň archangeliky a bedrovníka - po 100 g.
42

Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 208. (210) Stomaran — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody, nechať 15 minút vylúhovať v prikrytej nádobe a scediť. Čaj sa pije teplý 2 —3 x denne nalačno (pred jedením). (211) Salvat thé - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 167. Slúži aj ako cholagogum a mierne laxatívum. (212) Digestoran - Species stomachicae a Species amarae (vyrába poľský farmaceutický priemysel). List vachty, vňať benediktu lekárskeho a myšieho chvosta — po 20 dielov, koreň kostihoja a list mäty piepornej — po 15 dielov, plod rasce — 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť čerstvé 2x denne (30 minút pred jedením). (213) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri prekyslení žalúdka). Kvet lipy, semeno lanu, koreň sladkého drievka, podzemok puškvorca, list mäty piepornej a plod fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke. (214) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri anacidite, achýlii a nedostatočnej tvorbe žalúdočných štiav). Podzemok puškvorca, koreň archangeliky, plod rasce a koriandra, vňať ľubovníka a zemežlče - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (215) Žalúdočná čajovina (vhodná hlavne pri zápale žalúdka). Plod fenikla, kvet rumančeka, podzemok pýru, koreň ibiša a sladkého drievka — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť večer po 1 šálke. (216) Žalúdočná čajovina (vhodná pri zápale tenkého čreva, ale i pri zápale žalúdka). Vňať stavikrvu vtáčieho, list skorocelu kopijovitého, plod čučoriedky a kôra duba - po 15 g, lišajník islandský, podzemok nátržníka vzpriameného a kvet rumančeka — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 2-3 x denne po 1 šálke.
ZMÄKČUJÚCE ČAJOVINY

Základné drogy: kvet rumančeka, list a koreň ibiša, semeno ľanu. (217) Zmäkčujúca čajovina — Species emollientes (ČsL 2). Semeno ľanu nedrvené — 40 g, kvet rumančeka, list ibiša a slezu — po 20 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1,5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1,5 dl vriacej vody a krátko povariť. Po ustatí scediť a oba výluhy zliať dovedna. Pije sa ráno a večer. Z rovnakých drog, ibaže hrubo práškovaných (sito č. 4), sa robí zmäkčujúca čajovina na obklady. Prikladá sa vo forme teplého kašovitého záparu. (218) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). Zloženie uvedené pri čajovine č. 117. Zmäkčujúce účinky má výluh pripravený podľa návodu odporúčaného pri čajovine č. 217. Čaj sa pije ráno a večer.
ČAJOVINY NA ŽENSKÉ CHOROBY

Základné drogy: vňať alchemilky, vňať kapsičky pastierskej, kvet hluchavky bielej, vňať nátržníka husieho. (219) Vagosan — Species vaginales (poľský farmaceutický prípravok na výplachy pošvy a iné hygienické účely). Kôra duba — 25 dielov, kvet rumančeka — 20 dielov, vňať stavikrvu vtáčieho, list šalvie a žihľavy — po 17,5 dielu, kvet nechtíka - 2,5 dielu. 3—4 lyžice čajoviny na 6 dl záparu. Slúži na výplachy. (220) Florkamil — tablety (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou aspoň 5 minút namáčať v 1,5 dl vriacej vody (niekoľko ráz vybrať a opäť ponoriť). Výluh slúži na výplachy. (221) Proti bolestivej menštruácii (antidysmenoroikum). Koreň kuklíka a kvet hluchavky - po 30 g, list alchemilky a vňať nátržníka husieho — po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vriacej vody. Piť 2 x denne po 1 šálke (začať 3—4 dni pred očakávaným začiatkom menštruácie).
43

(222) Kvet rumančeka — 40 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 30 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť ako čajovinu č. 221 (takisto slúži proti bolestivej menštruácii). (223) Kvet rumančeka a vňať nátržníka husieho - po 20 g, kvet hluchavky bielej — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke (má rovnaké použitie ako čajovina č. 221), (224) Vňať stavikrvu vtáčieho — 40 g, vňať prasličky a kapsičky pastierskej — po 30 g. 1 lyžicu čajoviny dlhšie povariť na miernom ohni v 5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1-2 šálky čaju. Vhodné hlavne na tlmenie menštruácie. (225) List alchemilky - 40 g, vňať ľubovníka, list medovky a myšieho chvosta - po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1—2 šálky čaju. (226) Vňať alchemilky - 30 g, kvet hluchavky, vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho - po 20 g, koreň horca - 1 0 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a variť 5 minút. Piť po dúškoch počas dňa. Vhodné pri bielotoku (fluor albus). (227) Vňať majoránu, plod fenikla, anízu a kôpru — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Vypiť 3 šálky denne. Podporuje tvorbu materinského mlieka (laktagogum). (228) List šalvie a šištice chmeľu - po 40 g, list orecha - 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, priviesť do varu a odstaviť. Piť ráno a večer po 1 šálke. Tlmí tvorbu materinského mlieka. (229) Vňať myšieho chvosta - 40 g, vňať ľubovníka - 30 g, vňať kapsičky pastierskej, imela a nátržníka husieho — po 20 g, koreň valeriány — 15 g, podzemok puškvorca — 10 g. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 6 hodín v 2,5 dl vlažnej vody, potom polovicu výluhu scediť a zvyšok po krátkom povarení priliať k macerátu. Denne vypiť 2 šálky.
INÉ ČAJOVINY

(230) Aromatická čajovina na kúpele (podľa ČsL 2). Vňať materinej dúšky, list šalvie a mäty piepornej — z každého rovnaký diel (napr. po 250 g). Na 1 vaňový kúpeľ pripraviť zapar z 500 g čajoviny a vliať ho do vody teplej 34—38 °C. Čajovinu z posekaných drog (sito č. 4) možno použiť aj na obklady. (231) Žlčopudná čajovina - Species cholagogae (nový článok ČsL 4) Vňať repíka a koreň púpavy s vňaťou — po 250 g, vňať jablčníka — 200 g, vňať mäty piepornej, podzemok rebarbory a kvet (úbor) rumančeka pravého — po 100 g. Čajovinu skladovať v dobre uzavretých obaloch (chrániť pred svetlom). Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (232) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (nový článok ČsL 4) Vňať paliny pravej, myšieho chvosta a mäty piepornej — po 200 g, vňať ľubovníka, plod fenikla, koreň ligurčeka a sladkého drievka - po 100 g. Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (233) Gynastan — priemyselne vyrábaná gynekologická čajovina v ponorných vreckách Vňať hluchavky bielej — 8 g, vňať alchemilky — 6 g, vňať nátržníka husieho — 4 g, vňať mäty piepornej - 2 g. Čaj sa pripravuje podľa návodu na obale. Užíva sa pri ženských ochoreniach, napr. pri výtoku a na tíšenie menštruačných bolestí. (234) Nontusyl — priemyselne vyrábaná priedušková čajovina v ponorných vreckách Koreň ibiša - 8 g, vňať tymianu a kvet lipy - po 4 g, vňať repíka a medovky - po 2 g. Príprava podľa návodu na obale. Užíva sa pri chorobách horných dýchacích ciest. (235) Aldermon — priemyselne vyrábaný vlasový kozmetický prípravok v ponorných vrecúškach Obsahuje koreň lopúcha, vňať žihľavy a list brezy. Príprava a použitie podľa pripojeného návodu. (236) Cutisan species — priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach Obsahuje vňať myšieho chvosta, mäty piepornej, repíka a alchemilky a kvet bazy so stopkami. Príprava a použitie podľa návodu na obale. (237) Nephrosal — obličková čajovina v záparových vrecúškach Obsahuje plod fazule bez semien, vňať prasličky, koreň ihlice, list brezy a žihľavy. Návod na obale. (238) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (1) Obsahuje šípky, list ostružiny malinovej a žihľavy. Čaj sa pripravuje a užíva podľa pripojeného návodu.
44

12 g. (242) Eugastrin . paliny pravej. koreň angeliky a myrha — po 10 g. sennové struky (cudzokrajná droga predávaná v lekárni). antireumatikum. koreň omanu 6 g. Betulan List brezy 30 g. vňať repíka a kvet bazy čiernej po 7 g. Indikácie: diuretikum. list senný. pelendrek) — 10 g.5 g. podzemok puškvorca . Pije sa pri žalúdočných ťažkostiach.9 g. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 3 g. 243). náhradka za pravý čaj. ZOZNAM ČS.5 g čajoviny) Vňať ľubovníka . Sfiltrovaný výluh sa pije po kalíškoch (podobne ako elixír č. (244) Bylinkový elixír podľa Dr. vňať alchemilky 6 g.5 1 ražnej pálenky alebo borovičky. vňať paliny pravej . myrha (cudzokrajná droga) — 1 g. mäty piepornej. základ tvorí typická metabolizujúca čajovina. repíka. list jahody 17. Bylinný čaj so šípkami Plod šípky 50 g. oplodie pomaranča 2. omývanie kožných defektov. vňať mäty piepornej 10 g. Samsta Aloa — 20 g. Isteže.5 1 ražnej pálenky (prípadne v borovičke alebo v 60-percentnom lekárenskom liehu).5 g). úbory rumančeka. Príprava a dávkovanie podľa návodu na obale. vňať benediktu a myšieho chvosta — 8 g. Rozdrvené byliny sa vsypú do dvojlitrovej fľaše a zalejú sa 1. Indikácie: diabetikum. koreň púpavy — 6 g. podzemok puškvorca.(239) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (2) Obsahuje šípky. plod hlohu 10 g. vňať yzopu a medovky po 5 g. list čiernej ríbezle. 45 . blizny šafranu — 2 g.3 g. Prefiltrovaný výluh (elixír) sa vo Švédsku ľudovo užíva ako prostriedok „na predĺženie života". vňať myšieho chvosta 10 g. vňať medovky a mäty piepornej po 2 g. Indikácie: antisklerotikum. Tablety Natrii salicylici po 0. má metabolizujúce pôsobenie.5 g. koreň horca a galganový podzemok (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 2 g. podzemok nátržníka vzpriameného a koreň sladkého drievka — po 3 g. fľaša sa dobre uzavrie a odloží na miesto chránené pred svetlom. plod fenikla — 3 g. list ostružiny černicovej a kvet agátu. vlasové tonikum. Cutisan Vňať myšieho chvosta 20 g. list hlohu s kvetom 16. Príprava a použitie čaju podľa návodu na obale. (241) Ungolen species — čajovina pri chorobách pečene a žlčníka Plod pestreca (silyba) mariánskeho a repíka — po 10 g. Alvisan Neo Vňať imela 40 g. trúdnatec lekársky (huba uvádzaná pri smrekovci opadavom). (243) Švédska čajovinová zmes — Species ad vitam longam: Aloa (cudzokrajná droga) — 17 g. koreň petržlenu 4 g. občas treba premiešať.1. (240) Priemyselne vyrábané čajoviny v ponorných vrecúškach s obsahom rozličných drog (kvet lipy a bazy čiernej. vňať mäty piepornej — 5 g. medovky. Vylúhovanie trvá 10 dní (občas treba fľašou potriasať). HROMADNE VYRÁBANÝCH ČAJOVÍNOVÝCH ZMESÍ Aldennon Koreň lopúcha 18 g. kôra krušiny a koreň ihlice po 7 g.2 g. výťažok zo sladkého drievka (tzv. aníz a podzemok rebarbory — po 5 g. úbory nechtíka a koreň horca — po 1 g.8 g. Indikácie: dermatologikum.5 g. šalvie lekárskej a zemežlče). fenikel a podzemok zedoarie (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 4 g. vňať žihľavy a list brezy po 6 g. elixír nemá zázračné účinky. vňať repíka .5 g. Indikácie: dermatologikum. vňať prasličky 7. koreň sladkého drievka. vňať medovky . Čaj sa pripravuje a užíva podľa návodu na obale. Dá sa využiť aj na liečivé liehové obklady. 40 g čajovinovej zmesi sa nechá 8 dní vylúhovať v 0. list čiernej ríbezle a maliny ostružiny po 15 g. vňať ľubovníka 20 g.priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach (v 1 vrecúšku 1.5 g.4. hypotenzívum. koreň rebarbory — 6 g. oplodie pomaranča a koreň angeliky — po 5 g. vňať ľubovníka. Záparové vrecká (20 ks po 1.

plod anízu a fenikla po 5 g. Indikácie: stomachikum. koreň sladkého drievka. Diabetan Struky fazule bez semena 17 g.5 g). koreň lopúcha 5 g. kvet bazy so stopkami. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. kvet bazy. list žihľavy 2 g. list maliny 10 g. Indikácia: karminatívum. Reduktan Chaluha bublinatá.5 g.5 g. koreň sladkého drievka 7 g. vňať myšieho chvosta 5 g. Detský čaj s rumančekom Úbory rumančeka 10 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. Indikácie: dietetikum. vňať medovky.5 g. žihľavy a stavikrvu vtáčieho po 15 g. šištice chmeľu 3 g. metabolikum. plod fenikla 10 g. Indikácia: dietetikum pri redukčnej diéte. Indikácia: antihemoroidová kúpeľová prísada. list maliny 10 g.8 g. list jahody 6 g. vňať mäty piepornej 2 g. tymianu. vňať prasličky 15 g. vňať medovky 4. Eugastrin Vňať ľubovníka 12 g. kôra krušiny a kvet bazy po 15 g. plod fenikla a bazy. Indikácie: diuretikum. Nephrosal Vňať prasličky 6 g.2 g. vňať čučoriedky a šalvie po 15 g. dezinficiens močových ciest. Záparové vrecká (20 ks po 1 g). koreň sladkého drievka 2 g. list senný a brezy. dezinfekcia močových ciest. vňať stavikrvu vtáčieho 10 g. list brezy. Indikácia: prísada do kúpeľa. Javorina List ostružiny 22. koreň ihlice a petržlenu po 25 g. koreň ibiša. Pemisan Vňať pamajoránu a mäty piepornej po 20 g. Indikácia: expektorans. koreň ihlice a plod fazule bez semena po 4 g. vňať šalvie. kvet lipy a list čiernej ríbezle po 12 g. Hemoral Kôra duba a úbory rumančeka po 12. vňať repíka 3 g. kvet divozela 4 g. vňať paliny pravej 9 g. Indikácia: diaforetikum. Pulmoran Koreň ibiša. 46 . náhradka pravého čaju.Defatigan Úbory rumanu rímskeho 20 g. kvet agátu 2. kvet levandule 10 g. list maliny. Fyterol Kvet bazy 15 g. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 6 g. list ostružiny a plod fenikla po 8 g. Indikácia: čaj pre diabetikov. Indikácie: diuretikum. koreň púpavy s vňaťou. koreň puškvorca 1. cholagogum. kvet bazy a podbeľa po 5 g. Species diureticae Planta List brezy. vňať jastrabiny 12 g. vňať lipkavca (marinky) 7 g. koreň sladkého drievka 5 g. vňať tymianu a materinej dúšky po 10 g. vňať repíka a mäty piepornej po 10 g. koreň petržlenu po 10 g.

gastroenteritídy a kvasné dyspepsie. digestívum. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. Indikácie: diuretikum. koreň omanu 10 g. vňať mäty piepornej a koreň sladkého drievka po 7 g. hepatoprotektívum. vňať benedikta a myšieho chvosta po 8 g. koreň ihlice 10 g. laxans. koreň ihlice a petržlenu po 10 g. Thé Salvat Vňať repíka a jablčníka po 25 g. Indikácie: adstringens. list šalvie. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. vňať mäty piepornej 15 g. Indikácie: choleretikum. list ostružiny 6 g. koreň nátržníka a krvavca po 20 g.Species cholagogae Planta Vňať repíka 40 g. Indikácie: stomachikum. vňať žihľavy. list maliny 5 g. list ostružiny 6 g. antidiaroikum. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. Idikácia: laxans. List brezy a medvedice po 30 g. P. kvet lipy a bazy po 20 g. Indikácia: expektorans. list boldo. plod fenikla 5 g. plod fenikla 10 g. vňať mäty piepornej a koreň púpavy s vňaťou po 10 g.5 g). Thevalin Vňať materinej dúšky 20 g. Indikácie: cholagogum. Species laxantes Planta Kôra krušiny 40 g. Tablety Acidi tartarici cum Kalii-Natrii tartarici. Species pectorales Planta List skorocelu 23 g. Species urologicae P. list medvedice 20 g. dezinficiens močových ciest. dezinficiens močových ciest. choleretikum. Šípkový čaj ochutený I Plod šípky 21 g. stomachikum. Stomaran Úbory rumančeka. stavikrvu vtáčieho a myšieho chvosta po 5 g. list podbeľa a koreň ibiša po 22 g. vňať zemežlče. Ungolen Vňať repíka a plod pestreca (silyba) mariánskeho po 10 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. šištice chmeľu. Záparové vrecká (20 ks po 1. kvet bazy. Šípkový čaj ochutený II Plod šípky 21 g. plod fenikla 5 g. koreň púpavy 6 g. list ostružiny. ľubovníka. kvet divozela a prvosienky po 4 g. koreň sladkého drievka a vňať mäty piepornej po 10 g. vňať prietržníka 5g Indikácie: diuretikum. repíka a mäty piepornej po 10 g. Indikácie: cholagogum. úbory rumančeka. vňať mäty piepornej 5 g. list žihľavy 3 g. Species urologicae Planta List brezy a koreň petržlenu po 25 g.5 g). choleretikum. koreň puškvorca a angeliky po 15 g. kvet agátu 3 g. úbory rumančeka. Tormentan Plod čučoriedky 32 g. kôra krušiny. vňať jablčníka. plod fenikla 3 g. koreň ihlice a rebarbory po 15 g. vňať medovky a kvet levandule po 10 g. 47 .

Kvet lipy (20 vreciek po 1 g). Repík lekársky (20 vreciek po 1. koreň angeliky a vňať mäty piepornej po 3. Lipový čaj (20 vreciek po 2 g). kôra vŕby 7 g.8 g). Záparové vrecká . plod hlohu 17 g.5 g). vňať levandule a medovky po 11 g.5 g). Indikácia: nervínum. Palina pravá (20 vreciek po 1 g). Zemežlč menšia (20 vreciek po 1 g). šištice chmeľu 12 g. Šalvia lekárska (20 vreciek po 1.5 g.Valofyt Neo Koreň valeriány 24 g. Yerba maté . plod ovsa.5 g). Medovka lekárska (20 vreciek po 1 g).čaj mate (20 vreciek po lg). Kvet bazy čiernej (20 vreciek po 1 g). Matový čaj (20 vreciek po 1. Ľubovník bodkovaný (20 vreciek po 1.

.

teda v čase. so zelenkavým reflexom. ťažko kryštalizuje a dlhý čas ostáva tekutý. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. Agátový med je vodojasný až žltkavý. rozširuje sa veľmi ľahko. zlatožltým (v parkoch pestovaný štedrec — pozri jedovaté rastliny. neopadaný po odkvitnutí. lebo sa neznáša s mnohými rastlinami. Bôbovité .Flos robiniae seu Flos acaciae (Flos pseudoacaciae). Z agáta sa u nás zberajú jednotlivé kvety . žiada sa kvet s kalichom. súmerné. Omyl môže skôr vzniknúť pri výklade zastaraného názvu Flos acaciae nostratis.Papilíonaceae) Nemecky:Weisse Robinie. francúzsky: Robinier faux-acacia. v chladnejších oblastiach až v júni. Sušíme ihneď. ktorými ich ničí. Pestuje sa najmä pre rýchly rast a tvrdé drevo. Rýchle sa rozšíril. rýchlo a opatrne. Príbuzné druhy majú nevoňavé kvety s ružovým alebo fialovým sfarbením. norme ON 86 6235 pre zvyčajné dve akostné triedy: Akosť — najviac v % Znak Kvety s iným sfarbením ako začerstva Iné časti materskej rastliny ako kvety Cudzie organické prímesi (prímesi iných rastlín a pod. V uvedených oblastiach dokonca zaisťuje hlavnú znášku. zato má nároky na teplo a svetlo. Laburnum anagyroides Medic). Kvety biele. 10. Vysádzal sa najmä v mestských parkoch na oživenie zelene.) Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne vyžíhanim drogy) Popol nerozpustný v kyseline chlorovodíkovej (stanoví sa laboratórne pri spomenutej skúške) I. taliansky: Robinia. miestami celkom zahubil vzácnu stepnú kvetenu a v jeho susedstve sa nedarí ovociu. — Jeana Robina. 20 6 2 14 10 3 51 . 3 1 14 8 2 II. U nás sa nerozvážne sadil asi pred 200 rokmi ako nenáročný strom na upevňovanie pieskov a zalesnenie chudobných pôd. z koreňov vylučuje jedovaté látky. Dnes by sme sa ho však radi zbavili. Bohato kvitne v druhej polovici mája. Kvet sa u nás nevykupuje každý rok. Svojou rozpínavosťou ohrozuje pôvodné porasty. Je významnou medonosnou rastlinou najmä na južnej Morave a južnom Slovensku. ktorým sa kedysi označovala kvetná droga z trnky obyčajnej. plodmi sú sploštené struky. príp.TRNOVNÍK BÍLÝ AGÁT BIELY (+) Robinia pseudo-acacia L. keď ostatné stromy už odkvitli. rusky: . voňavé. anglicky: Acacia.Fabaceae (Motýľokveté . Zber sa robí v máji—júni odrezáváním celých súk- vetí alebo odtŕhaní m jednotlivých kvetov zo strapcov. bezpodmienečne v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. ktorého otec priviezol agát zo severoamerickej Virgínie a vysadil v Jardin des Plants v Paríži. maďarsky: Fehér ákácz. má výraznú chuť a pach po agátových kvetoch. Agát má pomenovanie podľa záhradníka francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. usporiadané do visiacich strapcov. kde sa za ním chodí kočovat'. najmä v nížinách. Materiál sa ľahko zaparí a hnedne. z 1 ha agátového lesa sa získa 350-1 700 kg medu. AGÁT BIELY Trnitý ker alebo strom s nepárno perovitými listami. Agát k nám presídlil zo Severnej Ameriky. bez iných prímesí Požiadavky na kvetnú drogu (Flos robiniae) v čs. lebo nie je náročný na pôdu. Agát má veľmi voňavé a medujúce kvety. Pri zbere kvetnej drogy nemôže vzniknúť zámena.

akacín). Bekál. francúzsky: Alchemille commune. v homeopatii sa používa čerstvá kôra zmiešaná s mladými konárikmi. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ (len droga I. zoskupené do súkvetia. dozrievajú v nažky. a preto treba dodržať požiadavky na najlepšiu akosť. U nás rastie asi 40 druhov rodu alchemilka. rosička. rusky: Trváca mnohotvárna bylina so žltozelenou chlpatou byľou vysokou 15-70 cm. väčšinou s lesklochlpatým povrchom. hviezdoš. ale aj pri potokoch a prameniskách. Celá rastlina okrem kvetov je dosť jedovatá — predovšetkým kôra a semená.tické upotrebenie esencie z kôry a konárikov býva pri prekyslení žalúdka (hyperacidita).Cortex acaciae. Kvety drobné. droga sa preradí do II. jeho toxicita per os vidí sa 52 v porovnaní s ricínom ricínových semien menšia. Starovekí alchymisti pripisovali tejto byline veľkú liečivú moc. akostnej triede nezodpovedá čo len jeden znak. D 2 až D3). Po riadnom usušení drogu treba ihneď odovzdať nákupni. vychádza z formy listov. ženský plášť Nemecky: Gelbgruner Frauenmantel. Vyskytuje sa od nížin až po vysokohorský stupeň. Podľa ČSN musí droga obsahovať predovšetkým alchemilku žltozelenú. maďarsky: Közönséges palástfu. ale aj v oficiálnej medicíne. akostnej triedy. Neskôr sa na jej starú slávu pozabudlo a dnes sa liečebne využíva menej. za mladi vejárovito poskladané. ktorá pripomína záhyby plášťa. vo vlhkých svetlých lesoch. Ich určovanie je veľmi náročné. žalúdočných a dvanástnikových vredoch. zúbkaté. Ľudové liečiteľstvo používa kvetnú drogu vo forme asi 5 % záparu — 2 až 3 šálky denne. častejšie tvorí zložku močopudných čajovín. akosti — je exportnou surovinou). taktiež biozidy (biokvercetín) a silicu s vonnými látkami (nerol. Droga má výrazné močopudné účinky a niekedy slúži na aromatizáciu čajovín. 7 — 11-laločné. Ružovité . Typicky vyvinuté listy sú okrúhlasté. V minulosti mala rastlina veľmi dobrú povesť nielen v ľudovom liečiteľstve. pripravujú sa výťažky (esencia. príčinou toxicity sú látky bielkovinovej povahy. kontrihel obyčajný. pri migréne žalúdočného pôvodu a i. kondolík. husia nôžka. rakovie zelie. lebo skladovaním sa znehodnocuje a veľmi rýchlo ju napádajú skladištní škodcovia. toxické proteíny — lektíny. farnezol. Kvety obsahujú hlavne flavonoidové glykozidy (robinín. preto sa navzájom často zamieňajú.: Alchemilla vulgaris L. taliansky: Alchemilla. zvýši sa vylučovanie moču o 17 až 40 % (Oźarowski. zberá sa lúpaním v marci—apríli. najmä robín (zmes ?). anglicky: Lady's mantle. linalol a i.). U nás nakupovaná droga sa vyváža. Ľudové liečiteľstvo občas používa aj agátovú kôru . 1980). Začiatočníci by mali prísť najprv so vzorkou nasušeného materiálu do nákupne. Má hemaglutinizujúce a mitogénne vlastnosti. šípkový čaj ochutený II. droga sa zriedka užíva samotná. Syn. Ak ustanoveniam normy v I. Na dne jej lievikovitých listov (nad stopkou) sa dlho udržiavajú kvapky rosy.Rosaceae Ľudovo: divý muškát. rozšírené vo viacerých európskych jazykoch. žltozelené. Latinské pomenovanie rodu je odvodené od alchema — alchymistka. ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ KONTRYHEL ŽLUTOZELENÝ Alchemilla xanthochlora Rothm. Pomenovanie ženský plášť. španielsky: Alquimilla. Rastie na mierne vlhkých lúkách a pasienkoch. ako by si azda zaslúžila. ak sa užije 2 x denne 1 dl odvaru z 2 lyžíc agátového kvetu na 4 dl vody. pri kŕčoch rozličného pôvodu (spazmolytikum). Homeopa- . Alchymisti ich zberali a používali pri hľadaní kameňa mudrcov. Čajoviny: Javorina čaj — bylinná zmes (volne predajná balená čajovina). dil. ich aglykóny.

1970 tvorila zložku čajoviny Vulneran. 3 5 0. Brustwurz. Syn. Používa sa i pri silnej menštruácii a klimakterických ťažkostiach. Jej akosť znižuje nadmerná drobivosť. Pomer zoschnutia je 5 : 1 . dávkujú sa 4 lyžičky posekanej drogy na pohár vriacej vody.5 . korenistú chuť s horkastou príchuťou. v tme. ďalej horčiny a stopové množstvo kyseliny salicylovej. kde rastie osobitná odroda. porušených a zožltnutých listov alebo korienkov. Pre získanie koreňovej drogy — Radix angelicae sa vykopávajú v jeseni (september—október) 2. mnísi ju pestovali ako prostriedok proti moru. Okrem toho sa alchemilková droga ľudovo používa na posilňovanie maternice pred pôrodom (celé 4 týždne pred pôrodom sa užívajú 3 šálky čaju denne. j. Zberači najradšej vyhľadávajú vyššie porasty na vlhkých lúkach. Novšie sa odporúča zber pred tvorbou kvetných výhonkov (marec— apríl). Zelerovité . no poriadnom omytí sa korene sušia v tieni na vetranom mieste (hrubé sa pozdĺžne prekrajujú). vyžadoval by si podrobnejší prieskum. Najvýhodnejšie je ihneď ju odovzdať nákupni. Rastie pri potokoch. Najvýhodnejšie je sušenie umelou teplotou do 35—40 °C. Možno ju použiť aj zvonku na rany. Do liečiteľstva sa dostala zo severských oblastí. V oficinálnej medicíne niekedy tvorí zložku metabolických a odtučňovacích čajovín. ekzémov.: Angelica archangelica L. Čajoviny č. rusky: Dvojročná až trváca bylina s repovitým koreňom. Keď sa naukladá do tenkých vrstiev a má dostatočný prívod vzduchu. v Nemecku aj pri liečbe cukrovky. piesok atď. bezlistých byli. maďarsky: Orvosi archangyélika. taliansky: Arcangelica. vredov predkolenia atď. Má i mierny spazmolytický účinok (zmierňuje kŕče) a mierne podporuje aj vylučovanie moču. Predmetom nákupu r. španielsky: Arcangelica. anglicky: Angelica.5 12 10 0. Z účinných obsahových látok rastliny majú najväčší liečebný význam triesloviny tanínového a elagového typu (6—8 %). 233.) Anorganické prímesi (t. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej vňate (dil. Po rýchlom.8 II.5 12 9 II. drobné zelenobiele kvety v okolíkoch hustých okolíčkov. listy perovito zložené s nápadne nafúknutými pošvami. široko krídlaté dvojnažky. malé množstvá v plechovkách. dozrievajú vo vajcovité. 226. 5 8 1 12 12 dávky drogy až 3 x vyššie ako pri zápare.priemer). 236. V lete poskytuje mnoho jasnožltého medu. ktoré možno kosiť kosákom. a preto rastlinu hojne obletuje a navštevuje hmyz (včely). schne rýchlo. Korene vykopávané v jeseni (september—október) sa u nás nenakupujú. chutí trochu horko a sťahujúce Väčšina listovej drogy vykúpenej u nás sa vyváža do nesocialistických krajín. Správne usušená listová alebo vňaťová droga má sivozelenú farbu. hlina. po dokonalom usušení má droga výraznejšiu arómu a ostrú. Listová droga nemá pach. anjelský koreň. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách.Apiaceae (Okolíkaté . Na vonkajšie použitie sú ČSN 86 6439 má na list alchemilky rovnaké požiadavky ako na vňaťovú drogu (ČSN 86 6725): Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené ako na materskej rastline (pôvodne sivozelené listy) Cudzie organické prímesi (iné časti materskej rastliny. Charakter silice a kryštalických obsahových látok nie je dostatočne známy. Zásluhou vysokého obsahu trieslovín pôsobí droga sťahujúco (adstringentne) pri ochoreniach žalúdka a čriev. 5 2 1 0. Často ju poškodzuje hmyz. svätodušný koreň. preto ju pri sušení treba obracať. 10 4 2 1 12 12 0. ktorá sa používala na omývanie rán. Ľudové liečiteľstvo pripisuje listovej droge všetky uvádzané účinky. dorastá až do výšky 2 m. Stonka dutá.) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. ARCHANGELIKA LEKÁRSKA ANDĚLÍKA LÉKAŘSKÁ Archangelica officinalis Hoffm. Materiál sušíme prirodzeným teplom v tieni. iné rastliny atď. Popri kvitnúcich vrcholkoch sa zberajú aj prízemné listy bez stopiek (takáto zmiešaná droga sa označuje názvom Herba alchemillae). Vyžaduje si však opatrnú manipuláciu. D 2 . Už pred začiatkom sušenia treba materiál zbaviť trávy. Pre plod — Fructus angelicae platí ČSN 86 6613: Akosť — najviac v % Znak Tmavé plody Iné časti materskej rastliny Cudzie plody Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenej % I. lebo výtažnosť silice je vtedy asi 1. lebo ľahko vlhne a ešte ľahšie ju napádajú škodcovia a hmyz.Umbelliferae) Ľudovo: angelika pravá. Po uschnutí sa veľmi drobí. Droga sa ľahko zaparí. na nivách a lúkách od podhorského stupňa po alpín- sky. čaj sa nesladí). U nás sa rozšírila v stredoveku. 221.5 % (v štádiu kvitnutia a tvorby plodov je najnižšia). Z toxikologického hradiska sa pri tejto droge nezistili nijaké vedľajšie účinky. janoklík. Často sa pestuje. najmä pre farmaceutické účely a ako korenina. francúzsky: Archangélique officinale. 1986 bola kvitnúca vňať alebo len prízemné listy sušené prirodzeným spôsobom. 225. vybolen Nemecky: Echte Engelwurz. roku celé koreňové systémy.Predmetom zberu z materskej rastliny je najčastejšie vňať. U nás do r. Zberá sa na začiatku kvitnutia (máj—august).

209. 180. ARNIKA HORSKÁ (+) Arnica montana L. Mountain Arnica. maďarsky: Hegyi Arnika. suší ako silicový. chartreuse a i. francúzsky: Arnica montagnard. Archangelikový koreň má podobné účinky ako puškvorcový (Radix calami aromatici): podporuje trávenie. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: šlakové korenie Nemecky: Arnika. Bergwohlverleih.Flos arnicae. tiež v potravinárstve. Plody sa užívajú podobne (1 g na maceračný odvar). Strata sušením koreňovej drogy je asi 4—5 : 1. Značné množstvá drogy sa spotrebujú pri výrobe likérov (benediktínka. Pri zbere treba dávať pozor — čerstvá šťava predovšetkým podzemkov a plodov obsahuje pre Požiadavky ON 86 703 1 na koreňovú drogu — Radix angelicae: Znak Iné časti materskej rastliny Droga sfarbená ináč ako hnedosivo až červenkasto Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanovené laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovené v predošlom množstve) Obsah silice — najmenej % Akosť — najviac v % I. sa používa skoro výhradne ako korenina. anglicky: Arnica. pripúšťa sa aj z druhu A. V ČsL 2 sa uvádza aj podzemok s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae. hlavné indikačné oblasti sú: stomachikum.1 Trváca bylina vysoká 30—60 cm.ARCHANGELIKA LEKÁRSKA rastlinu ochranné látky (fytoalexíny — furanokumaríny) a tie niekedy vyvolávajú na pokožke boľavé vyrážky a ekzémy. napomáha odkašlávanie. Valofyt (stavy predráždenia a miernej úzkosti. koreňa. Čs. 10 10 4 14 13 6 0. priemyselne vyrábané prípravky s koreňom sú čajoviny Stomaran (dietetický čaj pri zažívacích ťažkostiach). 66. pinénu a kumarínov (furanokumaríny). V prípravkoch sa zvyčajne kombinuje. ďalej horké látky. severného Talianska a Balkánu.5 g drogy viac ráz denne ako zápar. kde je úplne chránená. List sa zberá v máji—júni. Na farmaceutický trh prichádza droga z divorastúcich rastlín Bavorska. plody sa zberajú pred dozretím (v septembri). usky: PRHA HORSKÁ List — Folium angelicae alebo plod — Fructus angelicae. najmä z výšok 1 000-1 500 m n. Dávky sú 2—2. chamissonis Less. m.. s ružicou prízemných listov a veľkým úborom s pomarančovými jazykovitými kvetmi. Rastlina uprednostňuje vlhké horské lúky. rúbaniská a všeobecné zárasty s rašelinníkmi. na kúpeľ 100—200 g sekanej drogy. plody sú nažky s chocholcom. taliansky: Arnica.214. nespavosť) a Valofyt Neo. 186. oficiálna medicína používa kvet . 54 . 5 5 2 14 12 4 0.). 200. Čajoviny č. organické kyseliny a sacharidy. 210. slúži proti kŕčom a ako aromatikum. so šikmým podzemkom. pri listovej 6 : 1 a pri plodoch je velmi malá. Hlavnou obsahovou látkou drog je silica s obsahom felandrénu. spazmolytikum a sedatívum. povzbudzuje nervovú činnosť (je vhodný aj do kúpeľov). U nás sa uvádza iba v ČSR. uspokojivo. dermatitídy však nevyžadujú osobitný spôsob liečby. Na liečebné účely slúži celá rastlina. triesloviny. pôsobí mierne močopudne.3 II. španielsky: Amica.

ba vyvolávajú až rozpad (nekrózu) tkaniva. treba dávať pozor. proti zápalom. 60 23 3 2 10 13 5 4 20 13 10 3 2 10 13 10 5 4 20 13 12 8 2 2. Arnikový extrakt je u nás zložkou pasty na ekzémy a rany Alysal a masti Calovat. suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na vzdušných miestach. na natieranie zapálenej ústnej sliznice. aby neobsahovali čierne larvy muchy Trypeta arnicivora. polyíny.Jednotlivé úbory sa odtrhávajú celé (jún—august). druhá so zákrovom) tieto kritériá: Akosť — najviac v % úbory bez zákrovu so zákrovom I. 40 1. Prípravky z arniky sú interne veľmi nebezpečné najmä deťom — sú vysoko toxické na ich organizmus. silica obsahujúca azulén. Celkove tradované vnútorné upotrebenie pri obehových poruchách. sú to predovšetkým flavonoidy (glukozidy kvercetínu. Nazberaný materiál sa nesmie stláčať. do 4 %). helenalín — ester sa novšie uvádza ako toxický princíp a niektoré sú kontaktné alergény).5 3 3. Vnútorné užívanie prípravkov smie odporučiť iba lekár. Podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae sa vykopávajú v jeseni (september—október). Droga pôsobí na krvný obeh. ako vlasový a kozmetický prostriedok a i. po opuchoch (edémoch). reume (riedený roztok možno miešať aj s tekutým octanom hlinitým). 40 II. Rovnaké obdobie zberu i manipulácia platí aj pre vňať — Herba arnicae.. tesne pod kvetným lôžkom (Flos arnicae cum calyce). 86 6237) má pre Flos arnicae (prvá pre kvet bez zákrovu. ďalej horčiny (hlavne arnicín). faradiol a i. do kloktadiel. Silné koncentrácie roztoku tvoria pľuzgiere. cholín a triesloviny. fytomelany. po poraneniach ako ranové antiseptikum. na podporu resorpcie krvácaní v hlbšie uloženom tkanive. umelou teplotou do 40 °C. okrem ARNIKA HORSKÁ ON 86 6212 (resp. karotinoidy (napr.5 55 . zeaxantín). Veľmi časté je vonkajšie upotrebenie — uplatňuje sa roztok (tinktúra 5 —10-násobne riedená vodou alebo 2 % zápar z drogy). pri pomliaždeninách. zvyšuje krvný tlak a vyvoláva kontrakcie maternice — účinkuje ako srdcové tonikum a stomachikum (tinktúra). seskviterpénové laktóny (arnifolín. aplikovanej pri mimokíbovom reumatizme a vertebrogénnych syndrómoch. Otázka obsahových látok nie je celkom jasná. vykĺbení. rýchlo sa sušia v tieni. luteolínu a kempferolu). trombózach. Asi tu pôjde aj o prejavy nešpecifickej podnetovej terapie. na urýchlenie granulácie. triterpénové alkoholy (arnidendiol. tymol a metyléter tymolu (pre vysoký obsah parafínov má maslovitú konzistenciu). Znak Prekvitnuté kvety (s nažkami) Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Kvety sfarbené ináč ako pomarančovožlto Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne z predošlej hodnoty) II. bronchiálnej astme a pri súčasnom zápale žalúdka a tenkého čreva (gastroenteritída) nie je farmakologicky celkom podložené. resp.

V mnohých kultivaroch sa pestuje ako zelenina. že sa jej pripisovali liečivé účinky. preto sa nechávajú v tme. spomínané steroidné saponíny. hustokvetý — A. Azda najviacej špargle v Európe sa dnes pestuje vo Francúzsku — v okolí Paríža pri Argenteuil a Saint Denis. na okrajoch dubín. španielsky: Esparraguera. je však zložkou zahraničných farmaceutických prípravkov (najmä práškovaných čajovín v kombinácii s prasličkou. U nás sa miestami pestuje pre dužna- té. densiflorus Mayers. taliansky: Asparago. sitosterol. stigmasterol. výhonky musia byť biele. rusky: CHŘEST OBECNÝ Dvojdomá trváca bylina vysoká 30—150 cm. Používajú sa čerstvé. veľa draselných solí (spolu so saponínmi podmieňujú močopudný efekt a minerálne látky (vápnik. Ordinuje 56 . Podzemky s koreňmi sa zberajú v marci—apríli a v októbri—novembri. akoby obsahoval cukry. hnačky. Zberajú sa v apríli (máji) 3. perovitý z Kapska — A. 51. maďarsky: Spárga. trochu i ostrou chuťou. Pri užívaní nadobúda moč osobitný pach (metylmerkaptánom) a reaguje tak. kde si zachovajú dužnatosť a nedrevnatejú. sodík. podľa starších údajov sa aj pražili a boli náhradka — surogát kávy. 7 2 1 12 10 4 II. aphyllus). 5 5 1 14 10 II. Liečebne sa kedysi používali aj plody . staršie sú bez chuti. 41. Ak sa majú použiť ako zelenina. 10 8 3 14 12 Podzemky (korene) majú ON 86 7032. glykozid koniferín. sacharidy. francúzsky: Asperge officinale. Zeleninou s jedlými koreňmi alebo podzemkami sa živili ľudia oddávna v čase núdze. v semenách neprebádaná horčina spargín a farbivo sparguarín.Turiones asparagi recentes. ktorý sa často pestuje v skleníkoch pre jemnú vňať s plochými listovými konárikmi. ktoré sú premenené na drobné šupinky. alebo 4. ktoré vyrastajú z ich spodnej strany — Radix et Rhizoma asparagi. acutifolius alebo A. najmä na južnej Morave.). Ľaliovité — Liliaceae (Asparágovité — Asparagaceae) Ľudovo: hromové korenie Nemecky: Gemuse-Spargel. krvácania. U nás sa pestu- je záhradnícky. Kvety drobné. Jej úprava bola asi taká ako dnes: malé výhonky sa varili (nesmú sa prevariť) a polievali horúcim olejom. 57.. A liečivú povesť mala aj špargľa. Ak sa sušia bežným spôsobom. zastúpený je aj komplex vitamínu B (B1 a B2). Predmetom zberu sú zriedka aj krátke a hrubé podzemky s dlhými koreňmi. V bohatších antických kuchyniach sa väčšina dnešných obľúbených druhov zeleniny uplatňovala skôr ako prísada do jedál aj preto.). s mäsitým podzemkom. žltozelené. 13. Z obsahových látok podzemkov i výhonkov možno spomenúť aminokyseliny.Pre vňať — Herba arnicae platí ČSN 86 6722: Akosť — najviac v % Znak Prekvitnuté a ináč sfarbené úbory ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. o čom sú zaručené správy. ASPARAGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) Asparagus officinalis L. zamladi majú sladkastú chuť. ďalej arginín. vyvolávajú dávenie. Pri predráždení obličiek nemá sa užívať. V bytových podmienkach je najčastejší a. pôvodom tiež z Afriky. 207. o toxických obsahových látkach nie sú žiadne bližšie údaje. na krovinatých úbočiach. Z cudzozemských druhov si zasluhuje zmienku a. Theofrastova a Dioskoridova pochádzala asi z iných druhov asparágusu ako naša (A. zmenia farbu z belasej na sivú. horčík a i. Otravy detí i dospelých sú známe. ktorý dodáva špargli osobitnú chuť. vanilín. neskôr červené bobule. Bočné konáriky sú sploštené a nahradzujú listy. Bola veľmi obľúbená a aj sa pestovala. sú bez pachu. v lesostepných a suchomilných trávnych spoločenstvách. dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). v húšťavách i hájoch. plumosus Bak. anglicky: Asparagus. kde sú aj početné továrne na konzervovanie tejto zeleniny. obsahové látky sa menia podľa ročných období. chutné mladé výhonky (pred ich vyrastením nad zem). Pravda. asi 3 % odvar z koreňa 2 -3 šálky denne). vo svete je známych asi 150 druhov. ktorá obsahuje tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predošlého zistenia) I. Všetky spomínané časti špargle majú experimentálne dokázaný silný močopudný účinok (užíva sa napr. rok po vysadení rastliny. Predmetom zberu sú mladé výhonky . 14 4 2 12 12 5 helenalínu sa uvádzajú ako toxické seskviterpénové laktóny tenulín a partenín. fosfor. Do obchodu sa dostávajú vo zväzkoch alebo sa konzervujú. Známy bol aj ich močopudný účinok a využíval sa i liečebne.guľaté zrelé červené bobule s drobnými čiernymi semenami a odporne sladkou. najmä asparagín (amid kyseliny jantárovej). Inak špargľa ako zelenina je dietetikum s miernym močopudným pôsobením. Plíniova. triesloviny (kyselina galová a tanín). vňaťou zlatobyle a i. listami brezy. Platí to najmä o zeleri a petržlene. dráždia sliznice. (steroidné) saponíny (glukozid sarsasapogenínu a štyri ďalšie). Druh rastie od nížin do subalpínskych polôh na lúkach. slizy. Nyúlárnyék. plody zelené. Čajoviny č. bez chlorofylu. Koreň ako droga prichádza do úvahy len zriedka. V žiarivo červených plodoch je karotinoidné farbivo fyzalín. edémy a dýchacie ťažkosti spojené s ochromením srdcového svalu.

že jej pôvodné liečebné použitie je zastarané. mladé výhonky niekedy vyvolávajú alergické kožné prejavy — dermatitídy. obsahová látka nie je tiež známa.36-12. Wittstein upozornil. asi v júni až v auguste) je vňať — Herba ballotae (nigrae). j. zoskupené do nepravých praslenov. Vyskytuje sa na rumoviskách. trochu drsne aromatický a trpkasto. Wittsteina v jeho knižne vydanej farmakognózii z r. ohradách a na úhoroch od nížin do podhorského stupňa.). Špargľa nie je vhodná ako hlavné jedlo (má priveľa minerálnych solí). chutí horko. Hojná najmä v blízkosti ľudských sídlisk. cukrovku. Bobule pestovanej špargle sa pokladajú za toxické. vajcovité. o toxických obsahových látkach nie sú však žiadne bližšie údaje a do úvahy prichodia najviacej saponíny. ďalej silica. rusky: MĚRNICE ČERNÁ Trváca bylina vysoká 30—100 cm. nie sú jedlé. anglicky: Black Horehoud. Vňaťová droga sa po usušení veľmi ponáša na vňaťovú drogu medovky lekárskej (Herba melissae). BALOTA ČIERNA Ballota nigra L.. balota sa však vraj znovu objavuje ako liečivo proti dne — pakostnici a v ľudovom liečiteľstve vtedy ako nervínum. predovšetkým diterpén marubiín s číslom horkosti 65 000. že by od lekárov zasluhovala väčšiu pozornosť. Navyše treba brať zreteľ na jej osobitne prenikavý pach a nedávať ju blízko materiálov. Predmetom zberu z kvitnúcej rastliny (t. Balotu čiernu možno ľahko zameniť za viacero podobných rastlín. lámku. pri cestách. rýchle. tak do 30-35 °C. Schwarzer Gottvergess. Má štvorhrannú. Prof. Terapeutické upotrebenie baloty zaznamenalo veľké skoky. trochu horčiny.) a iné hluchavkovité rastliny. strkať. Krause ho odvodzuje od ballein a oys = ucho (genitív otos). španielsky: Marrubio fetido. pri močovom piesku a pod. ako je jablčník obyčajný (Marrubium vulgare L. rozkonárenú stonku a protistojné. Rastlina obľubuje pôdy s vyšším obsahom dusíka. sacharóza. lebo prítomné aminokyseliny hromadia v tele dusíkaté látky a bielkoviny. Kvitnúca balota je dobrou pastvou pre včely. Vo vňati baloty je veľa trieslovín (Madaus uvádza 9. sivo chlpatá až vlnatá. pretože balota sa používala v očnom i ušnom lekárstve. Všestranný znalec staroveku Plínius nezaznamenal o nej nič podrobnejšie. so štetinovitými listencami. Čerstvé výhonky sú oficinálne v homeopatickom liekopise. Nie je vhodná ani pre chorých na žlčník. nie sú však toxické. vrúbkovano pílkovité listy. Historické záznamy o balote sú dosť chudobné. pričom však už seriózne hodnotenie prof. usudzuje sa. Azda jedna z prvých indikácií bola práve v očnom lekárstve. ak umelou teplotou. čistce (Stachys L. Ako rastlina so silicou podlieha všetkým ustanoveniam o patričnej manipulácii: treba ju sušiť v tieni. G. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: čierny jablčník Nemecky: Schwarznessel. 1882 hovorí. stachyóza a verbaskóza. taliansky: Marrobio fetido. kocúrnik obyčajný (Nepeta cataria L. 57 . ktoré ľahko prijímajú cudzie pachy. zriedka lysá.ASPARÁGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) sa pri ochoreniach dolných partií močových ciest alebo ako pomocný liek pri obličkových kameňoch. Spomína ju Dioskorides ako liečivú a jej pomenovanie balloté sa vzťahovalo u starých Grékov na všetky hluchavkovité rastliny. francúzsky: Ballote fétide. pre odporný pach rozdrvenej rastliny. že pomenovanie balloté vzniklo od ballein = hodiť späť. pôsobia ľahšie žalúdočné ťažkosti.29 %). kvety červenofialové alebo biele. cholín.2 %).). Usušená vňať si svoj odporný pach ponecháva. v podzemných orgánoch o. v prípade skladovania dávať do dobre zatvorených nádob a skladovať v tme. maďarsky: Fekete pesztercze. v listoch kyselina kávová (0. najmä nie pre menšie deti. ale i tak varujeme pred nimi najmä deti. plod je rozdelený na štyri tvrdky. rafinóza. i.

resp. pri stresoch a hypochondrických stavoch). nepárno perovité. 2—4 šálky denne. Pri sušení smú kvety iba sčasti zožltnúť. maďarsky: Fekete bodza. operuje sa i sám. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . Pri zbere sa nesmú stláčať (ľahko sa zaparia). preto ho hmyz málo navštevuje. parkov i rumovísk. S krátkou stopkou sa odstrihujú čerstvo rozkvitnuté súkvetia (máj—jún). 5 % zápar (asi 20 minút vylúhovať). nemá medovinu. kým vyschnú aj hlavné stopky. španielsky: nillero. Nitrátofilná drevina mierne vlhkých stanovíšť . Ešte ten istý deň sa zdrhujú a preosejú cez hrubé sito. alebo zavesiť za hlavnú stopku na špagát do tieňa. pričom sa dávkuje 1 lyžica na šálku záparu. nervínum (proti hystérii. Sušenie si vyžaduje trocha rutiny: kvety treba rozložiť vedľa seba stopkami hore. ischiasu a pod. anglicky: Common Elder. (ČsL 4) 15 8 1 8 12 10 2(1) 20 II.). prípadne sa uskladní v dobre uzatvorených nádobách. listy protistojné. IV (hrubý prášok) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Množstvo vodného výťažku najmenej I. na dobre vetrané miesto. plody sú guľaté čiernofialové kôstkovice. sídlisk. ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené kvety. Droga ľahko podlieha skaze. preto sa ihneď odosiela do nákupne. ľahko sa rozmnoží a stane sa až húževnatou a nepríjemnou burinou. resp. Zvonka sa upotrebúva na obklady proti lámke. Ako droga mimoriadnej dôležitosti nakupuje sa kvet — Flos sambuci. Sušíme dovtedy. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky. Balota čierna sa v súčasnosti u nás už dlhšie nevykupuje. taliansky: Sambuco. je citlivá i na najmenšie V súčasnom ľudovom liečiteľstve sa droga používa ako sedatívum. 58 Na kvetovú drogu (Flos samhuci) sa vzťahuje ON 86 6213. ako je v opise Iné časti materskej rastliny a stopky hrubšie ako 1 mm Cudzie organické prímesi Preosiatie sitom č. 2—4 g prášku. Z tinktúry sa užíva 1—3 g na deň. kvety biele vo viacramennom chocholíkatom vrcholíku. spazmolytikum a choleretikum. Zemolezovité — Caprifoliaoeae (Loniceraceae) Ľudovo: bieda. hojná od nížin po horský stupeň. vzácnejšie strom s bielym stržňom v konároch. Kvet poskytuje včelám iba peľ. príp. ktorá potláča rast kultúrnych rastlín.BAZA ČIERNA Sambucus nigra L. Ak sa balota prenesie s kompostom na pole.listnatých lesov. Lepšie je sušiť umelým teplom do 45 °C nie na slnku. rusky: BEZ ČERNÝ BALOTA ČIERNA Ker. francúzsky: Sureau noir. 30 16 2 16 12 12 3 15 . ktorá však patrí medzi byliny. Bežne sa zamieňa s bazou chabzdovou (Sambucus ebulus L. psia baza Nemecky: Schwarzer Holunder.

139. farmaceutický priemysel používa kvet do čajovín Reduktan (i plody). výťažok je zložkou Passitu — roztoku (sedatívum). ktorá je však ker alebo strom a kôstkovičky má čiernofialové s krvavočervenou šťavou. Kvetnú drogu možno zameniť najmä s bazou čiernou. Dávky drog nemožno zvyšovať. Detský čaj s rumančekom. sacharidy. Kvet sa dávkuje 1. francúzsky: Sureau yeble. organické kyseliny a kyselinu askorbovú (vitamín C) asi 340 mg v 100 g. 148. 93. vnútorne na potenie a ako korigens v preháňavých čajovinách. drogová norma ON 86 6238 sa týka kvetu bazy so stopkami (Flos sambuci cum stipite): Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zisťuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (zistí sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. 195. 15 5 1 0. pomer zoschnutia je asi 8 : 1. 95. keď sú tmavofialové až čierne (august—september). rusky: BEZ CHEBDÍ BAZA CHABZDOVA -CHABZDA Trváca bylina s plazivým podzemkom. ružovkasté s červenými pernicami (tým sa líši od ostatných zástupcov rodu). hnačky a i. anglicky: Danewort. ischiatické bolesti a migrénu. 70. taliansky: Ebbio. majú nepríjemné vedľajšie účinky (dávenie. 113. 65.navlhnutie. antokyanové farbivá a sú mierne taxatívnym prostriedkom. 240. 193. 118. vysoká 100—200 cm. Sušíme na slnku alebo umelým teplom do 50 °C. 184. Ak sa opätovne dosušuje. dobre znáša vápenaté podklady. flavonoidy (hlavne rutín) — až 3 %. Droga sa používa zvonka na obklady. uplatňovaným najmä v čajovinách na odtučňovanie.D 6). Dokonale suché plody čistíme vytriasaním na šikmej drôtenej ploche alebo na sitách. Kvety sa BAZA ČIERNA používajú aj v kuchyni a ako koreninová prísada. Species urologicae. 71. 151. Zemolezovité — Caprifoliaceae (Loniceraceae) Nemecky: Zwerg-Holunder. Kvety obsahujú silicu. 152. tvoria chocholíkové mnohoramenné vrcholíky. sacharidy. triesloviny. Species laxantes Planta. 79. 143. 94. amíny. stáva sa bezcennou. Kvety drobné. Nezrelé zelené plody môžu vyvolať zdravotné ťažkosti. 124. 207. Droga má charakteristický pach a škrabľavú chuť.). Species laxantes (je oficinálna aj v ČsL 4). Attich. Odstrihujeme ich i s hlavnou stopkou. Predmetom nákupu sú aj plody — Fructus sambuci. listy nepárno perovité s prílistkami. 15-20 g šťavy. Plody obsahujú aj niektoré vitamíny. so stopkami i bez stopiek. Dávkovanie: 1 lyžica na šálku záparu alebo odvaru. Tíšia aj bolesti trojklaného nervu. Rastie na stranách a okrajoch lesov najmä v stredných a vyšších stupňoch. španielsky: Sauco menor. Čs. 192. Farebne podobné. 128. Čs. maďarsky: Földi bodza. príp. Skladujeme ich v dobre uzavretých nádobách. 97. drobné 59 . Plody sú čierne bobuľovité kôstkovičky.5 14 10 2 II. Čajoviny č. 236. 98. Species urologicae Planta a Pulmoran. V homeopatii sa používajú čerstvé kvety miešané rovnakým dielom s listami a čerstvá kôra (esencia D 3 . 30 10 2 1 14 10 3 (+) Sambucus ebulus L.5 g na zápar alebo odvar.

Odtrhávajú sa celé strapce so stopkami. Sušenie si vyžaduje veľkú rutinu. Pri sušení treba zvyčajne použiť umelé teplo — asi 50 °C. rovnaký diel vňate prasličky. glykozidicky viazaný kyanovodík (sambunigrín). ľudové liečiteľstvo aj listy.) treba brať s rezervou. pri zápaloch močového mechúra a pod.5 : 1. treba ich pokladať za toxické — poznáme otravy detí i dospelých. Plody a kvety majú navyše ešte aj iné organické kyseliny a sacharidy. Plínius ju označoval ako ebulus (názov odvodený od gréckeho eú — dobre a boylé = rada). slúžili ako purgans a emetikum. usušené sú bez pachu a chutia odporne horko a ostro. H. príčinou je asi živicovitá látka nachádzajúca sa hlavne v semenách (Frohne. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. triesloviny. Dioskorides vedel. Na pohár studeného močopudného macerátu stačí pol čajovej lyžičky a pijú sa v priebehu dňa dve dávky. Homeopatia ich užíva čerstvé ako prostriedok proti kašľu. Mierny močopudný prostriedok je aj lekvár (varí sa podobne ako slivkový). saponín a silicu. octovú. kvety majú voľné korunné lupienky a bielu farbu. sliz a farbivá. D. citrónovú. V Rumunsku plodmi farbili víno. pokladali ju totiž za liek proti všetkým chorobám. Najprv sa zbavia zvyškov vňate a nečistôt a potom sa pozdĺžne rozrežú. Dávkujú sa opatrne — nemecký doplnkový liekopis uvádza jednorazovú dávku 2.). sušené majú podobné použitie ako koreň (Kneippova zložka čajovín): diuretické a potopudné. Pomer zosušenia je asi 3—3. a to v tenkých vrstvách (maximálne 15 cm). z čajoviny sa berie 1 čajová lyžička na zápar so 1/4 litrom vody a vypije sa polovica ráno a polovica večer.).5 g na šálku odvaru. pektín. ako sa pokusne ukázalo. Nerobil sa podstatný botanický ani terapeutický rozdiel medzi chabzdou a bazou čiernou. dnu belavé. Zvonka sú svetlohnedosivé. Obsahové látky drogy nie sú celkom preskúmané a ani účinky. užívajú sa 3 lyžičky denne. Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal odvar z koreňov proti vodnatieľ60 ke.. tvoria však oválnu metlinu a plody sú červené kôstkovičky (kvitne asi od mája do júna). majú močopudný účinok. Podobné sú ešte drobné kvety túžobníka brestového (Filipendula ulmaria (L. dávenie a pod. J. Korene. Známa je močopudná zmes Hrušková: plody chabzdy — 5 g. Ďalšie ľudové odporúčania (užívanie pri piesku v moci. Chabzdu pokladali za liečivú už v staroveku. Enz odporúčal šťavu z kôstkovičiek na výrobu atramentu. jablčnú). Predmetom zberu býva koreň — Radix ebuli. Používajú sa zväčša čerstvé. Možno ich sušiť aj umelým teplom do 50 °C. túžobník brestový je trváca bylina. Homeopatická medicína používa čerstvú kôru a zrelé bobule. 1983). Vie sa. preto sa vyvarujme samovoľného užívania. Výťažok .BAZA CHABZDOVÁ -CHABZDA a páchnuce kvety má aj ker či stromček baza červená (Sambucus racemosa L. musia byť zdravé a dosť hrubé. Plody sa ľahko popučia a púšťajú šťavu. V prípade potreby sa zberajú za zvyčajných podmienok a podobne sa materiál aj suší (kvet ako pri baze čiernej — pozor: ľahko sa zaparí). že väčšie dávky čaju vyvolávajú závrate. ostro chutiacu látku. Čerstvé korene voňajú ako syr. kvety na čaj a plody na výrobu lekváru (Roob ebuli). ktorý má postáť 12 minút (pijú sa 2—3 šálky denne). koreňa ligurčeka a ihlice — z každého po 30 g. V súčasnosti je koreň ako droga zastaraný prostriedok. Korene podobne ako celá rastlina obsahujú chemicky neprebádaný horčinový princíp. Zber dokonale zrelých plodov sa robí asi v septembri — októbri. Kvety a listy sa používajú iba ojedinele. sušia v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach v tieni. Korene sa vykopávajú rýľom v októbri. Okrem spomínaných častí sa používali aj listy a byle. porézne. okrem toho organické kyseliny (valerovú. že bobule pôsobia močopudne. Kneipp pri nachladení.) Maxim. S plodmi radšej neexperimentujme. mierny laxatívny a pripisuje sa im potopudný. preto treba pri zbere dávať ich pozorne do plochých nádob. ovplyvňujú zvýšené vylučovanie žlče i potu a sú dobré pri vodnatielke.. Niekedy sa odporúča 3 % odvar. Pfänder.

V stredoveku sa používala podobne ako v klasickom staroveku.3 II. V časoch rímskeho cisárstva sa tešila pozornosti aj ako korenina a okrasná bylina. dolné celistvookrajové. nie je však vždy isté. Liehový výťažok sa dobre uplatňuje ako prostriedok na vzrast vlasov a proti lupinám (masáže). 67. na nakladanie uhoriek a inej zeleniny.). Jej kultúry a príbuzné druhy sa spomínajú už v sanskrtskej literatúre a v hippokratovských spisoch. Bežnejšie je vonkajšie použitie odvaru alebo liehového výťažku po macerácii . stor. Dioskorides a iní. Liečivosť bazalky bola známa veľmi dávno. francúzsky: Basilic commun. alebo rastie v prírode v najteplejších oblastiach. List sa používal ako aromatikum.slúži na natieranie pri ochoreniach kĺbov a pohybových ústrojov (reumatizmus a pod.z čerstvých častí rastliny). nervínum. BAZALKA PRAVÁ BAZALKA PRAVÁ Ocimum basilicum L.sa v zahraničí uplatňuje ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov s diuretickým pôsobením (napr. Bazalka pravá . španielsky: Albahace dulce. je medonosná včelárska rastlina. vôňou pripomínajúcu zmes hrebíčkov a ruží. Liečivosť bola taká velká. listy vajcovité. bazilikum Nemecky: Basilienkraut. vyššie pílkovité až zúbkaté. Čajovina č. stor. konvalinkového listu a i. do potravinárskych pást a údenín. Do kultúr v Nemecku sa dostala v 12.ako väčšina hlu- chavkovitých rastlín. rusky: BAZALKA PRAVÁ Jednoročná rozkonárená bylina vysoká 10—50 cm. maďarsky: Baszalykum. príp.). 8 10 2 2 13 15 0. Zriedka sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. a to Droga má vyhovovať ČSN 86 6726 pre Herba hasilici: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti ako na materskej rastline Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenšie množstvo I. ktoré opriadli túto typickú hluchavkovitú rastlinu. Hluchavkovité . Oddávna je známe i použi- vanie vňate bazalky ako polievkového korenia. Žltobiele až červené kvety v klasoch z nepravých praslenov.Lamiaeeae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bazalienka. že už vtedy bolo treba uvádzať na pravú mieru povery. V homeopatii sa uplatňuje čerstvá. Hippokrates. sa v súčasnosti prakticky používajú iba vo forme esencie v homeopatii (dil. či išlo práve o tento druh. Z bazalky sa zberá vňať — Herba basilici (Herba ocimi citrati). Spomínali ju Theofrastos. 4 — 1 1 13 13 0. čiernohnedé tvrdky. anglicky: Sweet Basil. Chabzda — kôra a plody. Éterický olej sa bežne upotrebúva asi od 16. bazilka. D 1 . proti horúčke a ako regulátor stolice. Bazalka je teplomilný druh ázijského pôvodu. taliansky: Basilico. lebo rastlina sa u nás buď pestuje v črepníkoch. plody sú čierne. horné listeňovité.2 61 . Basilikum. Zámeny pri zbere neprichodia do úvahy. šťava pri ušných zápaloch a proti uhryznutiu hadmi i škorpiónmi. v kombinácii s výťažkom z morskej cibule. Celsus aplikoval bazalku ako močopudnú a laxatívnu.

5 1. všetky s pošvami. rastlina sa listami podobá petržlenu. bolestiach žalúdka. Niekedy splanieva. osobitne ako jemné korenie. 1 6 2 10 12 Iné časti materskej rastliny ako plody 1 3 1 10 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej 2. V oficiálnom liečiteľstve je droga už zastaraná a v našom farmaceutickom priemysle sa nepoužíva. v domácnosti do omáčok. mätou piepornou a pod. mätou piepornou.). D l ) . v ktorej hlavnou zložkou a nositeľom vône je anetol (80-90 % ) . karminatívum a aromatické adjuvans v čajovinových zmesiach. ale až do 6 % ) . flavonoidy. Zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú bežné. potom linalol. Druh pochádza z juhu. — dodával dychu vôňu. cineol. zvyčajne v kombinácii s vňaťou pastierskej kapsičky. plody sú visiace päťrebrové sivo páperisté dvojnažky. Droga má silný korenistý a príjemný pach a chutí sladko aromatický. Plody zberáme postupne. najmä v tráviacom trakte a v prieduškách (preto sa droga užíva aj pri kašli i čiernom kašli a pri spazmoch nervového pôvodu).8 . Strata na hmotnosti je asi 80 %. Droga sa hojne používa v potravinárstve. že aníz a kôpor rastú pre kuchyňu a pre lekárov. kde sa uplatňuje silica. pinén a ocimén). tvári mladistvý výzor a uľahčoval ťažké sny. pričom sa neužíva samotná. ktorá uvoľňuje aj kŕče. kyseliny (kávovú. dolné listy obličkovité. španielsky: Anis comun. okrem toho je v droge asi 5 % trieslovín. ako korenina. V poľskom liečiteľstve je obľúbená ako stomachikum. 1. Používa sa ako karminatívum. kyslý saponín. Anetol je na svetle nestály a mení sa na nie celkom neškodné kondenzované splodiny (dianetol a dianízoín). Droga obsahuje predovšetkým silicu (až do 1. dnes zložka kvalitných francúzskych aromatických likérov . gáfor. Voňavkársky priemysel ju dáva ako prísadu do „ružovo-karafiátových" kompozícií. Plínius vyhlasoval. pretože všetky sa na seba veľmi podobajú (najmä plody — dvojnažky). spazmolytikum (tieto účinky sú aj experimentálne potvrdené) a stomachikum. lebo ľahko opadávajú. pekne voňajú a ich vôňa prechádza aj do medu.5 0. Drobné biele kvety v okolíkoch okolíkov.5 3. majú hnedozelené ostré brázdy a svetlé silné rebrá. chlorogénovú) a iné látky. minerálne soli a bližšie neopísané glykozidy. s archangelikovým 62 koreňom.). ktorý možno upotrebiť pri zaparení — intertrigu. taliansky: Anice verde. chronických zápaloch žalúdka (gastritíde). lysé. 1550 sa dostal do Anglicka. 1980). anglicky: Anis. skladujeme v dobre zatvorených tmavých nádobkách. alebo možno užiť priamo 1—2 g prášku. rusky: — Jednoročná bylina s vretenovitým koreňom vysoká 30-50 cm. Bohato kvitnúce okolíky slúžia ako výborná paša pre včely. chránenú pred škodcami.Apiaceae (Okolíkaté — Umbellife ) Ľudovo: bederník anižový Nemecky: Anis.) BEDROVNIK ANÍZ ANÝZ VONNÝ Pimpinella anisum L. Ľudové je predovšetkým zložkou bylinných aromatických kúpeľov na osvieženie.5 % ) . horné trojnásobne perovito strihané.) sú tiež lysé. najviac u južných Slovanov a v Taliansku. Užíval sa pri mnohých chorobách. jej skladba kolíše podľa pôvodu rastliny (nemecká droga obsahuje v silici do 55 % metylchavikolu. výdatne medujú. II.5 2. Plody ďalej obsahujú olej (8 až 23 %). Z obsahových látok je podstatná silica (priemerne 2-3 %. Odrezáva sa tesne pred rozkvitnutím (asi jún až september) a suší sa rýchlo v tieni ako bežná silicová rastlina. Kombinuje sa s rascou. Od začiatku 14.anízoviek. Rovnako dávno je známy anízový éterický olej. pri drobných kožných trhlinkách — ragádach. francúzsky: Boucage anis. rumančekom.). Nachádzame ju však ako zložku prípravkov vyrábaných na Západe (s karminatívnym a spazmolytickým pôsobením). stor. Necháme ich 4—5 dní zrieť a pozorne sušíme v tieni (umelým teplom do 35-40 °C). Iná kombinácia (spazmolytická a karminatívna) je napr. Nebezpečná zámena je s plodmi bolehlavu škvrnitého (Conium maculatum L. Dianetol sa novšie popiera (Kraus. sa pestoval v Nemecku a okolo r.tetuchy kozej (Aethusa cynapium L. zápche. Plody jedovatej zelerovitej rastliny . kondurangovou kôrou a i. 1. zápaloch močového mechúra a plynnatosti a zvonka na zapálené rany a ako kloktadlo. sacharidy (3-5 %). najmä ako prísada do rybacích konzerv. Prv sa ordinovala pri vetroch. maďarsky: Illatos ánizs. Patril aj do palety najslávnejšieho lekára staroveku Hippokrata (okolo r. Pije sa 3 % zápar (po zaparení nechať stáť asi 15 minút — asi lyžica drogy na šálku horúcej vody.najmä list (pripravuje sa z nej homeopatická urtinktúra a esencia dil. Najvyššie si cenil aníz z Kréty a z Egypta. 2—3-krát denne). trochu chladivú a slanú chuť. ale v kombináciách. Drogu — Fructus anisi vulgaris. pentózany (5-7 %). Zelerovité . Prípravky sa ordinujú pri poruchách trávenia vyvolaných liekmi (predovšetkým sulfónamidmi) a pri ťažkostiach spojených s odlúčením pri dojčení. Opatrným sušením sa aróma vňate stane jemnejšou a trvanlivejšou a nadobúda aromatickú. Pre obsah silice a trieslovín v droge sa niekedy pripravuje odvar (len krátko mierne povariť). bielkoviny (18 % ) . Pomer zoschnutia je asi 2 : 1. hlboko pílkovité. Homeopatické použitie rastliny a esencie je podobné ako alopatické (dávky: 3 x denne 10 kvapiek esencie. 500 pred n. keď dostávajú sivozelenú farbu (august— september). ktoré sú menšie. feniklom. U nás sa pestuje pre plody na poliach alebo v záhradách. Aníz je jednou z najstarších liečivých rastlín sveta. teda pred dozretím. Dioskorides pokladal aníz za vynikajúcu zložku proti jedových elekruárií. Literatúra uvádza ešte prímes semien blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. prostredné perovito zložené. 400 pred n. furfurol (3 % ) . jeho prastaré označenie v arabčine bolo anysum (vedec- ký názov pimpinella dostal z latinského bipinella pre tvar perovito strihaných listov) a ako liečivý ho uvádzal už Pytagoras okolo r. Droga sa liečebne používa pre ob- Na drogu sú podľa československého liekopisu (ČsL 3) a ON 86 6620 tieto požiadavky: Znak Akosť — najviac v % ČsL 3 1 3 1 10 10 I.5 1. s krídlatými vyčnievajúcimi rebrami.

taliansky: Tragosellino becchino. vajcovité. bedrinec. dolné sediace.123.) Lap. Biele kvety v okolíkoch okolíkov.). Čajoviny č. sladká zelina Nemecky: Kleine Bibernelle. Príbuzný smldník jelení (Peucedanum cervaria (L. lomikameň. ale vzťahoval sa aj na mnohé zelerovité rastliny a prenášal na rastliny s podobne formovanými listami vôbec — napr.124. Sláva bedrovníka siaha veľmi ďaleko. Koreňová droga bedrovníka sa často zamieňa s koreňmi paštrnáka siateho (Pastinaca sativa L. z čeľade ciaceae. na okraji hrubo pílkovité. Pokladali ho za výborný prostriedok pri srdcových a ženských chorobách. Rovnako ako fenikel podporuje činnosť žliaz. 190. maďarsky: Haszos folditomjén. Na lomikameňový sa veľmi podobá b. Aníz je zložkou čs. Pri zbere koreňovej drogy treba všeobecne konštatovať. 134. priemyselne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom Spofa. Pre spazmolytické vlastnosti je aníz aj zložkou preháňavých čajovín.Apíaceae (Okolíkaté . BEDROVNÍK ANÍZ BEDROVNÍK LOMIKAMEŇQVÝ Pimpinella saxifraga L. Zelerovité . aby sa mu zaistilo čestné miesto medzi liečivými rastlinami a veľký odbyt. ktorá má podobné zloženie. čo malo označovať 63 . stepných a polostepných stanovištiach a na výslnných miestach. suché lúky a lesy do výšky asi 800 m nad morom. ktorá má silné odhlieňovacie a odkašlávacie účinky.127. plná.13. To už stačilo. Silica s jednorazovou dávkou 4 kvapky má podobné účinky ako plody. dobre znáša sucho. kvapiek Guanar a Ipecarin (expektoranciá). na krvavec (Sanguisorba). Rastlina obľubuje mierne kyslé ťažké pôdy.Umbelliferae) Ľudovo: bedernica. byľ jemne ryhovaná. silica sa vylučuje pľúcami a pôsobí priaznivo na ich činnosť ako mierne expektorans.). 187. najmä mliečnej u dojčiacich matiek.) má vyvinutejšie okolíky a listy dva razy perovité. horné až čiarkovité. španielsky: Saxifraga menor. ktorý celý nepríjemne páchne a korene majú ostrohorkú chuť a rastlina je jedovatá. že mnohé liekopisy povoľujú pod rovnakým označením aj silicu z plodov nazývaných hviezdicovitý aníz — Illicium verum Hooker fil. ktoré sú spravidla rovné a majú petržlenový pach a chuť alebo s boľševníkom borščovým (Heracleum sphondylium L. Plody sú vajcovité stlačené visiace dvojnažky. sirupu Latol (laxans). Pomenovanie pimpinella má podobne ako aníz od bipinella. Droga má aj dobré vetropudné účinky. väčší (líši sa najmä výrazne ryhovanou ostrohrannou byľou a podstatne dlhšími listami). Preto sa vyskytuje aj na pieskoch. pasienky. zber koreňov možno robiť iba na vopred označených miestach. chuť. proti prílišnej polúcii a na účinnejšie oplodnenie. Druhové pomenovanie saxifraga sa zložilo z latinského saxum + fragere. 191. 10. čajoviny Pulmoran (expektorans). mierni nepriaznivé pohyby žalúdka a čriev. 186. pastiliek Pleumolysin (expektorans) a roztoku Protosan solutio (stomatologikum). bederníček. trebník. oficinálnej prsnej čajoviny Species pectorales. Všetkých bedrovníkov je asi 100 druhov. V homeopatii sa pripravuje tinktúra s podobnými indikáciami. anglicky: Bumet saxifrage. strihané. že zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú veľmi časté. 130.118. názov sa v staroveku neobmedzoval iba na niektoré druhy. Veľká spotreba anízovej silice (Oleum anisi) viedla k tomu. francúzsky: Boucage saxifrage. 184. páperistá. listy nepárno perovito zložené. s pošvami. V mnohých prípadoch plní úlohu chuťového korigencia. Dávkuje sa 1 —2 g na zapar niekoľko ráz denne (ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku vo forme záparu 1. a preto je zložkou čajovin tohoto typu (Species pectorales). čo značí perovito zložené listy. pri črevných a žalúdočných kolikách pôsobí uvoľňujúco (spazmolyticky). žiaľ. rusky: BEDRNÍK OBECNÝ Trváca variabilná bylina vysoká 20—60 cm.sah silice.5 g). Bedrovník u Rimanov patril medzi pestované rastliny. hoci uprednostňuje medze.

05 II. Z obsahových látok. krátko omyjú. umbeliferón. saponin.5 0.Apiaceae (Okolíkaté . ktoré sa po vykopaní dobre očistia a príp. Najlepšie je dávať ju do dobre tesniacich plechoviek. rusky: Bedrovník väčší je trváca bylina. v nej sa našlo dosť kumarínov — horký pimpinelín. ČSN 86 6727 sa uvádza pri ďalšom druhu. Grosse Bibernelle.) Huds. lomikameňového netreba zberať oddelene od b. kozím). 8 3 13 9. dnu žltkastobiele.5 13 6. Radix pimpinellae minoris. treba menovať predovšetkým silicu (asi 0. väčšieho. Radix tragoselini. Požiadavky ČSN 86 7018 na koreň — Radix pimpinellae: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Cudzie anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Obsah silice — najmenej v % I. Väčšina starovekých a stredovekých pochvál sa však vzťahuje na bedrovník väčší. Liečivé účinky bedrovníka lomi- kameňového vyzdvihol prakticky až Linné. b. francúzsky: Grand boucage. Drogu koreňového pôvodu treba veľmi starostlivo skladovať. že v terapii sa nemusí robiť medzi nimi rozdiel. ktoré podmieňujú liečebné upotrebenie drogy. Podľa Liebermanna sa v súčasnosti na farmaceutickom trhu nachádza jedine droga pochádzajúca z b. Koreň b. ľahko vlhne a napádajú ju škodcovia. mnohohlavé. Omytie musí byt' veľmi rýchle. hrubšie časti obyčajne po dĺžke rozrežú (aby sa urýchlilo sušenie) a rýchlo v tieni usušia. V zmysle učenia o signatúre bedrovník sa stal presláveným prostriedkom proti močovým a žlčníkovým kameňom. Z ostatných obsahových látok si zaslúži pozornosť živica. anglicky: Greater burnet saxifrage.5 0. triesloviny. ostrá a hrýzavá. lomikameňového. Rastliny charakterizujeme každú osobitne. miestami s trochu tmavšími bodmi. 4 1. mliečne. väčšom. spondínu a i. lebo koreňová časť silne napúča. nerozkonárené.4 % ) . hlavicovité. ktorá obľubuje kamenisté miesta a láme kamene. pektíny a z minerálnych látok soli draslíka a vápnika.Umbelliferae) Ľudovo: veľký bederník Nemecky. maďarsky: Nagy fôlditomjén. bedrovníkový koreň. páchnu osobitne silno až odporne aromaticky. silica preniká do základného pletiva a rýchlo vyprchá. Zelerovité . BEDROVNÍK VÄČŠÍ BEDRNÍK VĚTŠÍ Pimpinella major (L. Zriedka žiadaná vňať sa zrezáva počas kvitnutia byliny (asi v júni až v septembri) a suší sa bežne ako silicová. menšie množstvá izopimpinelínu. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1. upotrebenie a dávkovanie uvádzame pri b. Byľ je 64 .03 Drogu tvorí podzemok i s koreňmi. zvonka špinavo svetložlté až sivožlté. inak Radix saxifragae. Spolu s ním tvoria jednu drogu — Radix pimpinellae. Zo starších rastlín sa v jeseni (október—november) alebo zjari (marec—apríl) vykopávajú podzemné časti — Radix pimpinellae (albae). sacharidy. pričom tento pach ostáva droge veľmi dlho. predmetom zberu je zväčša varieta s osobitným pachom (tzv. taliansky: Tragosellino maggjore. Ich obsahové látky sú také podobné. Chuť drogy je sladko aromatická. izobergapténu. väčšom. španielsky: Saxifraga mayor.BEDROVNÍK LOMIKAMEŇOVÝ rastlinu. Usušené korene sú hrubé asi ako brko. dosahuje výšky 60—100 cm.

nebudeme mŕít!" Dodnes je v mnohých krajinách veľmi obľúbená (napr.5—3 g (pol lyžice) viacej razy denne na zápar. Pomer zoschnutia je asi 2. triesloviny. Po vykopaní treba podzemné časti dokonale očistiť. žalúdočnej čajoviny — Species stomachicae. vretenovitý. väčší bol slávnejší. páchne osobitne balzamicky. Konkrétne omyly pozri pri b. Ako väčšina zelerovitých rastlín je ľudovo aj močo- pudným prostriedkom. napr. starší tmavší. ryhovaná. Radix saxifragae magnae. častejšie však tvorí zložku čajovín. Droga vo farmácii pochádza skoro výlučne z divo rastúcich rastlín. sacharidy.ostrohranná. prstienkatý. i tu je zámena veľmi ľahká. Koreň je cylindrický. nebudeme stonat. plnohodnotná. Drogu treba skladovať v tmavých.03—0. Druh rozšírený u nás na pôvodných a polokultúrnych až kultúrnych lúkach a vo svetlých lesoch s alkalickým až mierne kyslým substrátom od nížin po subalpínske stupne . narýchlo omyť a ako silicovú drogu sušiť rýchlo v tieni. inde sa však z oficiálnej liečebnej praxe vylúčila. najmä v jeseni. Pre obsah horkých látok používa sa aj pri chorobách žalúdka. j. Drogy obsahujú predovšetkým zlatožltú silicu (výťažnosť je asi 0. zápaloch hrdla a pod. 8 8 12 10 5 5 12 Stonky hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 8 65 . holá. hnedastý. Z kvitnúcej rastliny sa niekedy zberá vňať (asi jún—september) — Herba pimpinallae. Ťažisko indikácií leží v oblasti expektoračnej a stomachickej. bergaptén. jezme bedrník. Nový čs. plody sú dvojnažky. ktorú ČSN 86 6727 platí pre sušenú vňať b. lomikameňovým. liekopis (ČsL 3) ju už ako oficinálnu neuviedol a do ČsL 2 sa zaradila ako paralelná (t. častejšie v jeseni (september—október). kloktá sa pri angínach. umbeliferón a i. s obsahom kumarínov BEDROVNIK VÄČŠÍ (pimpinelín. Bedrovníkový koreň je starý a cenný prostriedok proti chrapotu a katarom. lebo práve b. droga sa dávkuje 0.4 % ) . Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvý májový koreň (D1-D2). zavádza sa do ČsL 4). belavý. v Nemecku). koncový lístok nepárno perovitých listov je jednoduchý i trojlaločnatý. dutá. tvorí spolu s predchádzajúcou súbornú drogu Radix pimpinellae. má tvar ako malá žltá repa. droga — Radix pimpinellae (albae majoris). dobre zatvorených nádobách. lomikameňovom možno vo všetkom vzťahovať i na tento druh. pričom obsahovou štruktúrou je takmer totožná s b.). II. Historické údaje o b. Podzemné orgány sa vykopávajú zo starších rastlín na jar (marec—apríl). živice. niekedy je rozkonárený.asi do výšky 1 800 m nad morom. lomikameňovom. lebo rýchlo vlhne a často ju napádajú škodcovia. väčšieho i lomikameňového — Herba pimpinellae: Znak Inak sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Akosť — najviac v % I. viachlavicovitý. Rastlina sa navyše preslávila i ako výborný prostriedok proti moru a na ňu sa zrejme vzťahuje známe české úslovie: „Pijme pivo s bobkem. keď sa zberajú podzemné časti a z nadzemných sa zachová len málo.5—3 : 1. saponíny. suší sa bežným spôsobom ako silicová. ba ešte skôr. Chutí aromatický a hryzavo ostro. Silica so saponínmi podmieňujú použitie na uľahčenie odkašlávania. najlepšie v plechovkách. uvádza sa medzi cudzokrajnými drogami. Ako pri všetkých zelerovitých rastlinách. nie náhradná) droga za známu myrhu (Gummiresina myrrha.

). že bedrovník účinkuje na maternicu.) Gaertn. ostnato zúbkaté. lekársky slúžil ako jeden z hlavných prostriedkov proti pľúcnym chorobám a moru (benedictus . V stredoveku b. sa používa bedrovníková tinktúra kúpená v lekárni. 66 BENEDIKT LEKÁRSKY V súčasnosti sa rastlina dostáva viacej do likérnického priemyslu. Všeobecne rozšírené používanie b.uvádza ČsL 2. Druh pochádza z južnej Európy a Prednej Ázie. s pichliačom zelinovým — C. Na rok 1986 sa jeho pestovanie odporúčalo.Asteraceae Ľudovo: bodliak požehnaný. 141. Odřezáváme ich nožom alebo kosákom v dĺžke do 25-30 cm. s tinktúrou nátržníka. Terminologické nejasnosti sa odrazili aj v tom. vnútorné listene majú často dlhé rozkonárené tŕne. kombinuje sa napr.) alebo Calcatrapa (C. Pokusmi na zvieratách sa zistilo. lekárskeho v dnešnom zmysle sa začína asi od 16. stor. a najmä sušení rastliny si treba vziať rukavice. uplatňuje sa pri výrobe chýrnych benediktínok a v potravinárskom priemysle ako korenina.. ktorý však má hladké listy a chutí jemne horko alebo s pestrecom (silybom) mariánskym (Silybum marianum (L. emend. napr. španielsky: Cardo bendito. lanuginosa Lam. Antický starovek rastlinu poznal a v liečení používal pod názvom étera knikos. pichľavé. U nás sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. BENEDIKT LEKÁRSKY BENEDIKT LÉKAŘSKÝ Cnicus benedictus L. lebo rastlina pichá a chlpy dráždia sliznice. ktorého listy a semená slúžili ako liek proti uhryznutiu škorpiónmi (v skutočnosti však išlo o požlt vlnatý — Carthamus lanatus L. 6 12 4 2 10 15 . benedicta L. Na vonkajšie účely sú jeho dávky dvojnásobné. anglicky: Blessed-Thistle. Vňať sa užíva aj ako stomachikum a diuretikum (pol lyžice na zápar. aj po zaviazaní nosa a úst cítiť v hrdle a v hrtane bolestivé pichanie. Astrovité .požehnaný). maďarsky: Aldottbárcs (Benedekfu). Rastlina sa dlho pokladala za starodávne atraktulis.) — vzhľadom na pichľavý kalich kvetov. 120. príp. žlté úbory s vonkajšími široko lupeňovitými listeňmi.). listy podlhovasto kopijovité. oleraceum (L. Pri zbere. 147. Čajoviny č.). Materiál sušíme v tenkých vrstvách v tieni na vzdušných miestach. 2—3-krát denne). a preto sa niekedy užíva v kombinovaných prípravkoch na upravenie menštruačného cyklu (emenagogum). Bedrovník nemá nijaké vedľajšie nepriaznivé účinky. Sušenie na slnku ČSN 86 6730 má pre vňať benedikta (Herba cardui benedicti) tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Osi hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I. a to aj viacej razy do roka. Scop. na pohár vody.) Scop. 3 8 2 1 10 12 II. Z rastliny zberáme tesne pred kvitnutím bylinné vrcholy a listy (asi jún-júl). 209. 30 kvapiek do pohára vody na kloktanie. taliansky: Cardo santo. byľ pavučinovito vlnatá. Pre bodliakovitý výzor sa vňať pri zbere zamieňa s pichliačmi (Cirsium Mill. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20—40 cm. francúzsky: Chardon bénit. ostropes Nemecky: Echtes Benediktenkraut. že moderná systematika sa hneď nerozhodla na spoločnom pomenovaní benediktu a rastlina sa označovala ako druh rodu Centaurea (C.

stomachikum (podobne ako koreň horca — Radix gentianae). ktoré priaznivo ovplyvňuje pôsobenie horkého seskviterpénového dihydrolaktónu knicínu (niekedy stotožňovaný s centaurínom a považovaný za azulénovú laktónovú horčinu) a ďalšie horčiny germakranového typu (cca 0. hojný v južnej Európe. lúky a relatívne suché stanovištia od nížin po horský stupeň. plod rasce. podporuje trávenie. V oficiálnej medicíne sa s drogou najčastejšie stretneme ako so zložkou žlčníkových čajovín. červený čistec. V primeraných dávkach nemá nijaké vedľajšie účinky. choleretikum.5—2. Pretože je začerstva lepkavá a má veľmi horkú chuť. 1 až 1 a 1/2 lyžice na pohár vody a piť denne po 1/4 pohára pred jedlom pol hodiny. napr.5 g drogy. Droga chutí silno a trvale horko. t. Obľubuje svetlé lesy.3 % ) . 67 .nie je možné. a to vo forme odvaru (0. slúži na posilnenie pri chorobách tráviacich ústrojov a pečene. celkove ako prostriedok ovplyvňujúci látkovú premenu a i. ako je Ungolen (cholagogum. jej amid. Antickí Rimania používali druh B. treba ju sušiť oddelene od ostatných. Už ľudový názov dáva tušiť okruh zámen — sú to druhy rodu čistec.4 . hnedá alebo lesná betonika Nemecky: Heil-Batunge. 241. 78. na okraji tupo vrúbkované. Syn. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 (uvádza sa od 3 . zakončená hustým valcovitým klasom karmínových kvetov z papraslenov. a často si všímať aj drobné identifikačné znaky. Spravidla sa užíva v zmesiach s inými drogami. vňať paliny a mäty piepornej . lesostepi. Droga . Všeobecne hluchavkovité rastliny sú si dosť podobné. Za najkvalitnejší sa pokladá prvý a druhý zber (listy a vrcholky pred kvitnutím — asi jún až august). uvádza sa aj vitamín B1 a kyselina nikotínová. ako antibiotikum ničiace grampozitívne baktérie a vírusy. taliansky: Betonica. a tým sa droga znehodnocuje. Betonika má podľa Plínia názov od národa Vetonov. ľahko vlhne a plesnie. tvorbu tráviacich štiav a žlče. Plody sú tvrdky. D 1). maďarsky: Orvosi tisztesfii. 73. Ľudové liečiteľstvo má pre benedikt veľmi široké uplatnenie: na povzbudenie nervovej činnosti. kvalita drogy sa znehodnocuje. Tehotným ženám sa nesmie podávať. BETONIKA LEKÁRSKA Betonica officinalis L. ako močopudný prostriedok. anglicky: Betony. na Slovensku hojný. pri chorobách so zvýšenou teplotou. podzemok rebarbory. ktoré pri sušení dozrievajú. v hornej polovici bezlistá. rastlina mení farbu. príp. ktorý žil kedysi na úpätí Pyrenejí v Španielsku a ktorý ju vraj prvý liečebne používal.: Stachys officinalis (L. pri reumatických ochoreniach. hepatoprotektívum) a s prísadou vo forme extraktu alebo tinktúry v dražé alebo v roztokoch ordinovaných pri chorobách žlčníka (cholecystopatia). najmä č. resp. ktorý však má iné morfologické znaky a nepríjemne páchne.d o 5 : 1). vyššie dávky pôsobia dráždivo na obličky. francúzsky: Bétoine officinale. 5 .). Terapeuticky účinné látky reprezentuje silica (asi 0. a preto treba pri ich zbere dávať dobrý pozor. byľ štvorhranná.Herba cardui benedicti. ďalšie zbery majú veľa byli. resp. 219. kvetov. Čerstvá šťava urýchľuje hojenie rán.) Trev. Droga sa užíva predovšetkým ako amárum. španielsky: Betonica.25 % ) . ako metabolikum pol pohára medzi jedlom). ktorý čerstvý odporne páchne a vyvoláva dávenie. Droga ďalej obsahuje sliz a veľa solí draslíka. Uplatňoval sa najmä koreň. lesný (Stachys sylvatica L. pece- BETONIKA LEKÁRSKA ne (hepatopatia) a poruchách trávenia (dyspepsia). alopecurus L..ako žlčníková čajovina. orvosi bakfii. magnézia a vápnika. Podobné indikácie má aj homeopatia pre esenciu (dil. Čajoviny č. potom triesloviny (asi 8 % ) . rusky: BUKVICE LÉKAŘSKÁ Trváca bylina vysoká 30 — 90 cm. Protistojné listy sú podlhovasto vajcovité. 74. j. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bukvica.168.

pri liečbe dýchacích ciest. proti zápalom močových ciest a pri kataroch žalúdka a čriev. vňaťou myšieho chvosta a i. Listová droga sa často znečisťuje prímesou bylí. v oficiálnej medicíne ostávalo jeho použitie úzko ohraničené. sťahujúco. sedatívne. listy tupo laločnaté.Droga sa hodnotí podľa dočasnej internej normy farmaceutického závodu (IN 5/82): Akosť — najviac v % Znak pre Herba betonicae Droga sfarbená ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný' v HCl I. nátržníka husieho a s plodmi čiernej bazy. pri kĺbových ochoreniach s vňaťou čiernohlávku. taliansky: Guisquiamo. ktoré vôbec nespáchal. Časté uplatnenie v ľudovom liečiteľstve majú aj spomínané druhy rodu čistec (Stachys L. rusky: Jedno. Ľuľkovité — Solanaceae Ľudovo: čertova zelina Nemecky: Schwarzes Bilsenkraut. II) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Obsah alkaloidov — najmenej v % Akosť — najviac v % 3 5 10 1 14 20 10 0. Vňať sa u nás pokladala za „zázračný prostriedok" pri urieknutí. anglicky: Henbane. Herba stachydis officinalis. Známy francúzsky fytoterapeut Leclerc r. j. odrezáva sa i s prízemnými listami (jún—august). Lekári sa ho však báli ordinovať. 10 2 0. 68 Betonika nemá nepríjemné vedľajšie účinky. Materiál sa suší v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste prirodzeným teplom (do 35 °C). Bylina kvitne v júni—septembri a rastie najmä na slnečných a krovinatých stranách. lesného (S. Krok o blene vyhlásil. Najbežnejšie sa aplikoval Oleum seminis hyoscyami — blenový olej zo semien. že má „jméno od Bělena. Podobá sa niektorým konopniciam. čo je medzi hluchavkovitými rastlinami zriedkavé. Sprevádza vidiecke sídliská a taktiež menej frekventované komunikácie s udupanou hlinou a rumoviska. 1927 pripodobnil jeho účinky k ľuľkovcu zlomocnému. fialovo žilkované. Požiadavky na akosť listovej drogy — Folium hyoscyami — riadia sa podľa československého liekopisu ČsL 2: Znak Polámané a sčerneté časti listov Iné časti materskej rastliny Rozdrobené časti (liekopisné sito č.05 . Zvyčajná forma je odvar (asi 5 %. 1715 rastlina sa nepoužívala vnútorne. recta L. napr.). rovný (S. Pripravuje sa z nej esencia. Predmetom zberu a nákupu u nás býva kvitnúca vňať — Herba betonicae. skorocelu. pri hnačkách s listom žihľavy. Oficiálna medicína drogu používa zriedka ako adstringens. BLÍN ČERNÝ BLEN ČIERNY + Hyoscyamus niger L. V staroveku. že má prudké účinky. Obsahuje podobné látky ako čistec. so žľaznatochlpatým kalichom zakončeným niekoľkými zubmi. boha slovanského (keltského). v obryse vajcovité až objímavé. lebo vedeli. Príbuzné jednoročné odrody blenu majú inak sfarbené kvety a obsah alkaloidov je v nich nižší. vydávajícího výpovědi zvláště v léčení" a jemu bola vraj rastlina zasvätená. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať.1 %). pestovali ho aj v kultúrach (Dioskorides opísal 4 druhy). francúzsky: Jusquiame noire. plodov a pod. antiseptikum (na obklady) a dermatikum (omývanie pri nadmernom potení). Ľudovo sa uplatňuje predovšetkým ako prostriedok proti hnačkám. odvarom sa omývala tvár pri neuralgii. na dolnom pysku nachovo bodkovanou korunou sú usporiadané do pretrhávaného klasu hustých nepravých praslenov a sú bez medoviny. Suché kvety pichajú! Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Preto pôsobí adstringentne. jeho kvety so žltou. ako píšu Plínius a Dioskorides. žlté.až dvojročná bylina vysoká 30-80 cm. maďarsky: Beléndek. Ďalej obsahuje neprebádané horké látky. Bylina tvorila nevyhnutnú zložku všetkých mastí čarodejníc a ľúbostných mastí milencov. t. Druh je viazaný na suché a teplé polohy do 500 m nad morom. ten istý odvar sa používa aj zvonka. Mal široký okruh upotrebenia ako zázračná bylina s opojnými účinkami lepšími ako ópium. Rastlina sa v staroveku volala aj apollinaris podľa boha Apolóna. Dnes je zastaraná. možno piť aj bylinnú šťavu s medom (3 x denne čajovú lyžičku). V stredoveku nahradzoval pri lekárskych zákrokoch chloroform. že človek stráca schopnosť ovládať svoje myšlienky a je schopný sa priznať aj k takým činom. blen bol známy od najstarších čias ako liečivá a magická rastlina. 20 4 1 13 12 2 Betonika je dobrá včelárska rastlina. zlej cirkulácii krvi a ochromení pohyblivosti údov. pre deti a mladistvých pri hnačkách 1—3 lyžice odvaru. dosť hojne v teplejších oblastiach. Až do r.). obracať ho netreba. Expektoračný čaj sa sladieva medom. španielsky: Beleňo negro.) je to č. má osobitný. chutí škrabľavo a horko. Vňaťovú drogu skladujeme na suchých miestach. myšieho chvosta. kvety po- merne veľké. okrem č. sylvatica L. ktorá sa uplatňuje ako v alopatii. ktorý sa prejavuje tým. nie príjemný pach. orecha. predovšetkým triesloviny (až do 19 %). Po tomto období začal blen postupne prenikať do terapie. 1/2 až lyžicu drogy na pohár vriacej vody a mierne variť 5 minút. malé množstvo silice a betaíny (asi 0. Ľudovo sa tiež pripravuje tinktúra a víno s betonikou (užíva sa 30—50 kvapiek tinktúry alebo 25—75 ml vína 2—3 x denne). 3 — 5 g).5 13 10 1 II. Droga sa častejšie kombinuje. Známy bol aj účinok blenu na mozog. plod je viečkatá tobolka. pije sa 1/2 pohára 1—2x denne.

Sušíme ho oddelene od ostatných rastlín. neobracajme. prípadne s hladinou spodnej vody aspoň 2 m pod povrchom. Nachádzame ju aj na polokultúrnych a kultúrnych lúkach. sčasti kyjačikovité a zhrubnuté. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia. sa mu nie veľmi podobajú. Blenový olej — Oleum hyoscyami. lebo sa ľahko zaparí. uvádzaný v ČsL 2. Po usušení je najlepšie ihneď ju odoslať do zberne. zúbkaté alebo vrúbkované.: Ranunculus ficaria L. blýskavé kvieťa. Alkaloidy pôsobia silne na ústredné nervstvo. Niekedy treba zberať semená — Semen hyoscyami. Celé konce byli odrezávame nožom alebo kosákom. O iskerníku obličkolistovom (Ranunculus thora L. potom atropín a skopolamín. a to za zachovávania všetkých bezpečnostných opatrení. čočka. najmä vo vyšších polohách. celidon menší. rýchle. orzaj. D 3-D 4). Mate- riál sa najlepšie usuší pri umelej teplote (medzi 30-50 °C). Iskerníky. materiál nesmieme nechať dlho na kope. manna. Korene sú sčasti niťovité. Inak patrí na oddelené miesto. alkaloidný obsah drogy je totiž v porovnaní s inými zdrojmi dosť nízky. ordinovaná podobne ako v bežnej medicíne (alopatii) blen a podlieha tiež predpisu lekára (dil. francúzsky: Ficaire renuncule. niekedy rozkonárené. a to zvyčajne ako prostriedok proti astme. je to však hrubšia bylina. po puknutí sa z nich vytriasajú semená. blyšťok. ktoré sa nechávajú na slnku dozrieť. Rastie na mierne kyslých až neutrálnych hlinitých pôdach s veľkou vodnou kapacitou alebo na stanovištiach občas a dočasne zaplavovaných. Pre ich Trváca bylina vysoká 10—30 cm. Zber sa robí v čase kvitnutia rastlín (asi jún—august). kvôli tomu sa v septembri odrezávajú nie celkom zrelé tobolky. do dobre zatvorených nádob. Ak nemáme rutinu. v tenkých vrstvách. anglicky: Pilewort. teda do výšky asi 1800 m nad morom. Iskerníkovité . U nás sa vyskytujú dva poddruhy. maďarsky: Saláta szironták. Náš liekopis ČsL 3 ho už neuvádza. reumatických). kvety žlté. Terapeuticky účinné látky oboch drog sú prudko jedovaté alkaloidy — hlavný je hyoscyamín. v tieni. uvádzané mnohými svetovými liekopismi ako oficinálne. Droga je predovšetkým surovinou na izoláciu jednotlivých alkaloidov. srdcovité až obličkovité.Folium hyoscyami (prípadne celá vňať — Herba hyoscyami). ostrú a horkú chuť (nesmie sa ochutnávať). pri stareckej traslavosti (tremore) a rozličných kŕčoch. najmä v lužných lesoch a na tienistých miestach. Príbuzný a veľmi podobný druh . Je veľmi citlivá na skladovanie. na koreňoch nemá hľúzky a kvet obsahuje veľké okvetné lístky.) Plínius napísal. medzi ktoré ho niektorí botanici zaraďujú.kvitnúci tiež skoro z jari. taliansky: Celidonia minore. pravidelné.BLEN ČIERNY veľkú jedovatosť môže drogu a prípravky predpisovať iba lekár. smrečín aj kosodrevín. Zber listov (vňate) môžu vykonávať iba dospelí. podľa čoho dobre 69 . krvavník menší. slúžil po rozotieraní na miernenie bolestí (napr. Droga má omamný pach. Je bežná v stupňoch dubín.2: 1. bučín. krtičník menší. Pomer zoschnutia je asi 1. je záružlie močiarne (Caltha palustris L. byle poliehavé až priame. Pomer zoschnutia je asi 6-7 : 1. na potlačenie pohybového (motorického) nepokoja.). rúpové korenie.Ranunculaceae Ľudovo: babí blysk. jednotlivé. španielsky: Celidonia menor. Iskerníky a blyskáč dobre poznali už v antike. Po odkvitnutí v pazuchách listov ostávajú rozmnožovacie pacibuľky. rusky: - ORSEJ JARNÍ Liečebne sa používajú predovšetkým listy . Syn. že jeho jedovatou šťavou napúšťali Galovia svoje šípy. BLYSKÁČ JARNÝ Ficaria verna Huds. rúpník. dozrievajú v guľovité nažky so zobáčikom. listy stopkaté. Droga sa zberá osobitne. rozhodne nie súčasne s nejakou nejedovatou rastlinou. Nemecky: Fruhlings-Scharbockskraut.

Pomenovanie menší lastovičník mal blyskáč veľmi dlho — tak ho nazýval aj Matthiolus (česky celidona menší alebo soupové korení. červenkas- .Theofrastos i Dioskorides ho nazývali chelidonion to mikron (od chelidon . anglicky: Hemlock. i. no v ľudovom liečiteľstve i v homeopatii väčšmi používaná časť rastliny je koreň s vňaťou. Robilo sa to prikladaním rozdrveného čerstvého lístia a koreňov alebo zasypaním konečníka práškom. všivák. ako sa spomínalo v historikkom úvode. Vňať obsahuje na jar dosť kyseliny askorbovej (vitamín C).). Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: rozpuk. čo si Rimania zlatinizovali na ranunculus. trhá sa pred kvitnutím byliny (marec —máj). počas kvitnutia rastliny má veľmi ostrú. zvonka sivý. Francúzsky liekopis aplikuje extrakt z drogy pri hemoroidoch a ťažkostiach podobného druhu a oživuje tým starú slávu jeho upotrebenia. zmiernenie bolestí a pod. Rastlina sa dávala do zmesí jarných šalátov.až dvojročná bylina vysoká 100-200 cm. intoxikácie sú zriedkavé — zväčša k nim dochádza u zvierat konzumujúcich krmovinu so značným podielom rastlín s jeho obsahom — seno už toxické nie je. ojedinele sa suší bežným spôsobom (pomer zosušenia je asi 6 : 1). Čerstvá vňať oddávna slúžila ako zdroj vitamínu C na jar pri jeho nedostatku. pričom sa vidí. príležitostne na kožné vyrážky. že pred kvitnutím je ho vo vňati málo (nachádza sa v koreni). BOLEHLAV ŠKVRNITÝ BOLEHLAV PLAMATÝ + Conium maculatum L.BLYSKÁČ JARNÝ vedeli o jeho toxicite. ktoré sú v zástupcoch čeľade inak časté. inak ešte saponin (fikarín). Vňať sa používa častejšie. rusky: - Jedno. ale čerstvý sa spracúva na výťažok .kondylómy). tiež však iba mladá a čerstvá. Vykopáva sa v jeseni (september). Latinské označenie blyskáča (Ficaria verna) je historicky zdôvodnené. potom príkru chuť. že práve blyskáč. samozrejme. všivec Nemecky: Gefleckter Schierling. obohacovala vitamínové kúry (iba v malom množstve ako korenistá prísada) alebo slúžila ako metabolikum. a preto Matthiolus v zmysle učenia o signatúre pripisoval blyskáču osobitnú moc pri liečbe hemoroidov. Ľudovo sa dodnes teší veľkej vážnosti. O najčastejšom — tradičnom ľudovom upotrebení najlepšie hovorí nemecký názov Scharbock . rastlina čeľade iskerníkovitých.extrakt a ten sa pridáva do masti (asi 15 % ) . kde bezmála všetci zástupcovia obsahujú už spomínaný jedovatý laktón protoanemonín vznikajúci z glykozidového predstupňa a prechádzajúci ľahko do neúčinného dimeru anemonínu. zvyčajne sa nesuší. batrachos i rana značí žabu. mäsitý. šťava z koreňov zmiešaná s medom sa dávala na bradavice. bez pachu. Jej výťažok sa o. Používal sa zvonka na svrbivé svrabovité vyrážky. Podobne sa používa aj tekutý alebo suchý extrakt proti hemoroidom. Chutí slano a menej ostro ako koreň. že jeho prítomnosť vylučuje akumuláciu izochinolínových alkaloidov. Rastliny sa vtedy v gréčtine súborne nazývali batrachion. francúzsky: Grande cigue. ficaria sa vytvorilo podľa podobnosti hľúzok na koreňoch s chorobnými výrastkami (bradavkovité kožné útvary . maďarsky: Foltos burók. liečebne overenú. V lekárstve boh' vtedy oficinálne a uznával sa hlavne Hippokratov iskerník ázijský (Ranunculus asiaticus L. Zaujímavé je. kyselinu fikarovú a trieslovinu. S blyskáčom to bolo však komplikovanejšie: gréckym lekárom bol známy . že rozkvitá s príletom lastovičiek). Radix et herba ficariae (seu Chelidonii minoris). Protoanemonín podmieňuje toxicitu mnohých z nich. taliansky: Cicuta maggiore. španielsky: Cicuta mayor. rastúci aj u nás. ostanú v naplavenine a na budúcu jar z nich vyrastie nová rastlinka. Farmaceutický zriedka. nie je natoľko jedovatý — zrejme preto. V homeopatii sa používa čerstvá vňať na prípravu esencie a má tie isté aplikácie. na zastavenie krvácaní. Koreň je hrubý asi ako brko. svinská voš. Protoanemonín je látka iritujúca pokožku a jeho toxicita spočíva asi na inaktivácii SH-skupín enzýmov. aplikuje pri kožných ochoreniach. pôvod dnešného českého 70 názvu je nejasný).lastovička azda preto. Už Dioskorides porovnával hľúzky na koreňoch s pšeničnými zrnami — keď ich odplaví príval. byľ holá.skorbut.

potom rozpuk jedovatý — Cicuta virosa L. ČsL 4 vylučuje jeho prímes v anízovom plode chemickou skúškou. Pri zbere plodov — Fructus conii. Alkaloidy sa výborne vstrebávajú sliznicami i kožou. po dosušení v teple sa plody vytriasajú a nechajú bežne sušiť v tieni (čas zberu asi august—september). kozy a ovce sú menej citlivé. rastie len na zamokrených miestach. Prežitie intoxikácie v gravidite má teratogénne účinky (vývin znetvorenín u mláďat). kôprovníček — Mutellina Wolf zasa iba na vysokých horách. spravidla na teplejších stanovištiach do 1 000 m nad morom. Zámeny medzi rastlinami z čeľade zelerovitých sú časté.. na rumoviskách pri osadách. cicuta). Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . 1760 a neskôr sa do terapie zaviedli aj jeho plody. Droga chutí odporne slano a horko. v tomto prípade je situácia niekedy dosť ťažká a najlepšie sa dá riešiť pomocou mikroskopických preparátov. prv časté prímesi v aníze však už nie sú). Treba dávať pozor najmä na zámeny nejedovatých druhov s jedovatými. sivozelené až hnedozelené dvojnažky. a preto sa ľahko rozpadnú. Listy trojito perovito zložené. Pre podobnosť možno bolehlav zameniť s čechricou voňavou — Myrrhis odorata (L. ako aj jedovaté vlastnosti. V staroveku poznali bolehlav aj ako popravný nástroj (Grécko a Perzia). kvitnúce časti a listy (jún—júl). celkove asi 3..) Scop. aníz je spravidla stopkatý. Sú asi 3 mm dlhé a rovnako široké. Plod má na priereze nápadne žliabkovito vykrojený výživný bielok (endosperm). Na farmaceutické účely sa niekedy zberá vňať — Herba conii. s pošvami. pôsobí ochromujúco na pohybové nervové zakončenia. Už vtedy bolo známe. Ako liečivo sa často používala čerstvá šťava. Vlastné medicínske použitie bolehlavu sa datuje asi od r. biele. 399 ním usmrtili Sokrata. dutá. podobajú sa mu všetky krkošky — Chaerophyllum L. bez stopiek (napr. zápary zo zelerovitých plodov sa používajú najmä v detskom lekárstve a čaje sa pijú ako vetropudné.) a r. že bolehlav netvorí súvislejšie porasty). najznámejší alkaloid je koniín.. Z farmaceutického hľadiska sú plody ako droga zriedkavou. až priveľmi. Koniín má podobné účinky ako indiánske šípové jedy — kurare.). Smrť nastáva ochrnutím dychu (pri plnom vedomí). 404-403 pred n. živých plotoch. tetucha kozia — Aethusa cynapium L. okolíky zložené z 8 — 15 okolíčkov. prvý raz ho použili za vlády tridsiatich tyranov v Aténach (r. a to rovnako jeho liečivé schopnosti. rebrá im rovnomerne vynikajú.. (majú celkom iný pach) a podobná halucha — Oenanthe L. Dobytok. metylkoniceín a i. okrem neho sú tu jemu príbuzné látky (koniceín. sú krídlaté a na okraji jemne poprehýbané. horné sediace. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ Na lepšie odlíšenie uvedieme opis plodov bolehlavu: sú to celkom lysé.5 : 1. pomer zosušenia je asi 5. Najdôležitejšou obsahovou látkou bolehlavu sú jedovaté piperidínové alkaloidy — najviacej je ich v plodoch (vo vnútornom oplodí. ale tým nebezpečnejšou prímesou iných. na ktorej vyvolávajú svrbivé vyrážky. vôbec nemá (neobsahuje totiž vôbec silicu). Antickí lekári poznali bolehlav (koneion. resp.5 %. najmä silicových rastlín. Kvety drobné. sa odrezávajú celé vrcholce rastlín. Druh rastie v húšťavách.toškvrnitá. bravy zasa opačne. kde je osobitná koniínová vrstva). hrubé byle sa odstraňujú a materiál sa rýchlo suší prirodzeným teplom. 1. Drogy i alkaloidy bolehlavu slúžili 71 . Príznaky otravy skoro s klinickou presnosťou opísal Platón. kroviskách. všetky sú na spodnej strane listov ochlpené. ktoré zväčša patria do rovnakej čeľade (zriedkavou aj preto. Rastlina hojne rástla medzi Aténami a Megarou i na Peloponéze. kde sa bolehlav už nevyskytuje. Po dozretí stoja proti sebe takmer polmesiačikovito. silicové kanáliky. Časté sú zámeny plodov — treba si všímať ich opisy. do ktorej sa asi primiešavalo ópium. že na jed bolehlavu sa dá postupne navyknúť. ktoré majú prakticky všetky zelerovité rastliny. vajcovito-gulaté. plody sú visiace dvojnažky (podrobný opis plodov v ďalšom texte).

Veľmi zriedka sa v nížinách pestuje ako zelenina a vo voľnej prírode splanieva. preto treba dať pozor na opisy a vyobrazenia. na byli vajcovité. lebo alkaloidy sú prchavé. rusky: BORÁK LEKÁRSKY BORAK LEKÁRSKY Jednoročná bylina vysoká 3080 cm. BRUTNÁK LÉKAŘSKÝ Borago officinalis L. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: atlacier. Práve borák je z botanickej stránky vzorom. napríklad čapíkmi (supozitóriami) s obsahom koniínu sa lekári pokúšajú ovplyvniť inak neutišitelné bolesti pri ochoreniach predstojnice alebo niektorých chorobách nervového pôvodu (neuralgie). anglicky: Borage. Druh pochádza z južnej Európy. oharková zelina. Ako ČSN sa týka iba vňate (ON 86 6828): však napísal v jednom zo svojich diel vynikajúci nemecký botanik C.). francúzsky: Bourrache officinale. najmä ich najslávnejší lekár Ibn Sina. Dnes sú však zastarané. V homeopatii sa z rastliny pripravuje tinktúra a esencia (dil.v minulosti ako upokojujúce prostriedky — proti kašlu i astme. z ktorej vyčnievajú tyčinky s neplodnou polovicou. maďarsky: Kerti borágo. pri duševných chorobách a pod. Sprengel (t 1833). Zo všetkých borákovitých je najznámejšia nezábudka 72 (Myosotis L. Bolehlav uvádzame najmä pre možnosť nebezpečnej záměny s liečivými zelerovitými rastlinami. ich obsah v rastlinách značne kolíše a okrem toho majú nepríjemné vedľajšie účinky. majú na stonke i listoch tuhé drsné chlpy (preto sa označujú aj ako drsnolisté) a sú si navzájom podobné. borák poznali Arabi. známy skôr pod menom Avicenna (žil Akosť — najviac v % Znak Ináč zafarbené časti drogy ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. Vyznačujú sa komplikovaným spôsobom dávkovania. že akékoľvek terapeutické experimenty s bolehlavom v ľudovom liečiteľstve sú zakázané a prípadné použitie je dôsledne vyhradené iba lekárovi. čo vari nebude presné. priama. 8 2 1 12 15—20 3 II. plytko vykrajované až celistvookrajové. Dnes sa iba niekedy upotrebúva izolovaný koniín. taliansky: Borragine. D 4). španielsky: Borratza. radosť srdca Nemecky: Borretsch. 16 4 2 12 15—20 5 . s pôvabnými modrými kvetmi. Má nápadné modré alebo biele stopkaté kvety s krátkou korunnou rúrkou. Netreba azda upozorňovať. Gurkenkraut. burák. Naši zástupcovia čeľade borákovitých sú byliny. i keď jeho pôvod sa bežne kladie do južnej Európy. niekdajšie použitie pri rakovine je celkom neopodstatnené. rastlina sa používa podobne ako v alopatii. ako majú vyzerať všetky rastliny patriace do tejto čeľade. indikovaná ako kedysi koniín. sediace. byľ riedko štetinato ochlpená. kvety tvoria riedke závinky a sú s listeňmi. ktoré sa hojne používajú v ľudovom liečiteľstve a z toxikologického hľadiska. Zámena medzi nimi je veľmi ľahká a častá. Antika asi borák nepoznala. listy prízemnej ružice stopkaté.

Materiál sa najlepšie suší umelým teplom (do 35 °C). Významná je prítomnosť rozpustných kremičitanov (do 2. Z nazberaných plodov sa odstránia nezrelé a nevyvinuté. a to v začiatočnom štádiu kvitnutia (máj-jún až september) alebo len listy — Folium boraginis. Palmu. „Vykiadzali sa ňou obydlia a zaháňali hady". Zväčša sa používa ako protektívum. Ľudové liečiteľstvo používa drogy pri ochorení dýchacích ciest. Jeho mednatosť je vysoká. drevo obsahuje i trochu živice. kvety dvojdomé. 25 1 1 20 6 0.2—2 %. JALOVEC OBECNÝ BORIEVKA OBYČAJNÁ Úzko ihlancový ker. ktorý má príjemnú uhorkovú chuť. Najpravdepodobnejšie vyzerá zdôvodnenie talianskeho botanika L. Borievka má jemne aromatický pach a slabo korenistú chuť. čo sa prejavuje diuretickým účinkom. Bratom borovičky je anglosaský gin a príbuzný je francúzsky geniévre alebo nemecký Steinhoger. Ako jej prvý výrobca sa uvádza Šebastián Laur zo Spišskej Belej. hojná i v subalpínskom stupni. Materiál sa opatrne suší v tenkých vrstvách v tieni (teplotou do 40 °C). Plesnenia drogy sa netreba obávať. a to pre schopnosť vylučovania potu.5 73 . derivát purínu. taliansky: Ginepro. 15 0. s rumančekom. minerálne látky (najmä dusičnan draselný a soli vápnika).5 0. Tu sa pripravuje macerát (asi 8 %) alebo odvar. prípadne kvet — Flos boraginis. kyselina askorbová. na potné kúry. horčiny. v SSR nie. odvarom sa niekedy prifarbujú zeleninové konzervy. Najlepší zber plodov je ručný.0 g ako mace- Požiadavky na plodovú drogu uvádza ON 86 6610 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté. pôvodný je asi iba v južnom Španielsku. Juniperus communis L.5 II.5 20 4 1 0. Plody modročierne galbulusy. Široké a významné použitie pre plody našiel až stredovek. slnečnice a s vňaťou komonice. Tvrdenie bude však asi tiež omylom. ktorá sa zúčastňuje na stekuťovaní sekrétov z rán a umožňuje tvorbu nového zdravého tkaniva. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 . Dnes plody tvoria surovinu na výrobu borovičky. Zberá sa vňať — Herba boraginis.5-2. organické kyseliny a triesloviny.5 20 5 1 0. Na poli sa ľahko zvrhne na divú formu a stáva sa z neho burina. Drevo zberáme iba na výslovnú objednávku — suší sa bežným spôsobom. pretože sú citlivé na zaparenie. B. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chránenú pred svetlom a vlhkom. Okrem toho sú v plodoch sacharidy. O pôvode pomenovania boráka jestvujú spory. kvety voňajú medom a chutia nevýrazne.5 0. plody jej obsahujú v množstve asi 0.5 0. V staroveku sa občas používali červenoplodé a grécke druhy borievky a aj b. zložená prevažne z terpénov (pinén. nechtíka. sacharidy a stopy silice. napísal Plínius. živice. Rastlina sa pestuje hlavne preto. Pri manipulácii so suchou drogou treba trochu opatrnosti — suché kvety pichajú. dosahuje až 200 kg/ha a kvitne už asi mesiac po výseve. niekedy viackmeňový. usporiadané v trojpočetných praslenoch. ihličie a pod. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1. Uprednostňuje suchšie pôdy na výslnných miestach.). Liečebné upotrebenie rastliny nie je veľké. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvých listov. kvetom bielej hluchavky a so šípkami. francúzsky: Genévier commun. hlavne v ľudovom liečiteľstve a homeopatii. na obklady s listom skorocelu. ihlice dlhé až 2 cm. chronických vyrážok a popálenín. ďalej pri zápaloch močových ciest. jalovec Nemecky: Gemeiner Wacholder. ktorý sa po krátkom zavarení (3-5 minút) nechá stáť prikrytý asi 12 minút a vhodným spôsobom prikladá (prípadne sa prikladajú priamo čisté rozdrvené listy). ihličie a pod. jadlovec. potom triesloviny (asi 3 % ) . na upokojenie a ako metabolizujúci prostriedok. dozrievajú v treťom roku. pretože ide o nesprávne prenesenie pomenovania boyhlosson na borák (Dioskorides ním označil borákovitú rastlinu smohlu modrú — Anchusa azurea Mill. nedozreté plody Časti konárikov. rusky: . musí sa olúpať. vňaťou repíka.5 0. kvetu pagaštana. drevo iba v stopách.7 1 1 ČsL 4 15 0. keď Arabi zaviedli slávne liečivo: borievkový lekvár — Roob juniperi. Pomer zosušenia sa pohybuje v zvyčajnom rozpätí. že jej listy poskytujú chutný korenistý šalát. Zber sa robí do vzdušných nádob. nenakupované — zberá sa vo februári—marci. drevo v tomto smere pôsobí slabo (dávka je 0. Drogy sa dávkujú vo forme záparu v množstve 2 — 3 g kvetovej drogy alebo 8 —10 g vňaťovej (listovej) drogy (1 a 1/2 až dve lyžice) na pohár až dva vriacej vody. sabinén a i. obyčajná je v Čechách celkom chránená. saponín. Predmetom zberu a nákupu je u nás stále oficinálny plod . V ZSSR ho používajú na rozhojnenie včelej paše okolo úľov. V terapii sa využíva dráždivé pôsobenie silice na obličky. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej Anorganické prímesi Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. kožných vriedkov. obyčajná. robí sa v rukaviciach (september—november). reumatikkých ťažkostiach. kvitnutie trvá približne mesiac. pri zápaloch sa kombinuje s koreňom kostihoja. najmä pri kašli a krčných chorobách. Borák sa u nás kedysi hojne pestoval v záhradkách ako korenina a zelenina. Drevina so širokým ekologickým rozpätím.). anglicky: Juniper.v rokoch 980-1036). Podstatnú časť účinných obsahových látok tvorí sliz (až 30 %).2 %) a azda i alantoínu — látky podobnej močovine. kyselina askorbová. Cyprusovité — Cupressacea Ľudovo: borovec. Je aj dobrým krmivom pre dobytok. Kvitne asi v máji až v septembri. maďarsky: Boróka. Droga má aj vonkajšie použitie na hojenie rán. španielsky: Enebro. borovička.Fructus (Bacca) juniperi a zriedka drevo — Lignum juniperi. listom ibiša. vrstvia sa maximálne do výšky 20 cm. Vňať má osobitne príjemnú chuť — asi ako uhorky a podobný slabý pach. Niekedy sa vyrába aj borákové víno (obyčajnou maceráciou). Zápar sa nechá stáť asi 15 minút a pijú sa 2-3 šálky denne. že vzniklo z arabského abon a rach — otec potenia. Z obsahových látok drog je liečebne najvýznamnejšia silica.

ktorí ním označovali všetky ihličiny podobné borovici (Gréci ich rozlišovali lepšie). listy — ihlice sú dlhé 5—8 mm. francúzsky: Pin nain. Borovice vtedy používali hlavne na stavbu lodí.KOSODREVINA BORIEVKA OBYČAJNÁ rát alebo zápar). maďarsky: Henye fenyo. a to najmä v oblasti Tirolských Alp. Pino pumilio. Rastie v subalpínskom stupni na rôznych substrátoch. Používanie plodov je zhruba analogické.). metabolických čajovín. taliansky: Mugo. Názov kosodrevina je odvodený od kosých. krvčistiacich. ale v kombináciách. kedrové mlieko alebo kedrová sladká smotana 74 . Zámeny sú veľmi nepravdepodobné . sú olejnatým potravinárskym orieškom (aj olejnaté semená limby sú jedlé) a nazývajú sa kedrové oriešky. ktorý slúži aj na masáže alebo ako žalúdočný a vetropudný prostriedok. aká je oficinálna napr. 65. opadajú po 3—9 rokoch. krivých konárov. Homeopatia má podobné použitie pre esenciu pripravenú z čerstvých plodov. ktorá sa destiluje pomocou vodnej pary z ihličia a mladších konárikov. denná dávka silice je 2—5 kvapiek. 3. rusky: . Už názov rastliny hovorí. horskej sa v histórii zle pátra. BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ .živa silicu alebo jej liehový roztok. hlavne diuretické. Drogy sa neužívajú samotné. samčie v zlatožltých vajcovitých klasoch. anglicky: Mountain Pine. j. 169. pumilio (Haenke) Franco Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: kosodrevina Nemecky: Berg Kiefer. Je málo známe. aj v ČsL 4 — Species diureticae. ako sú Alpy. u nás Karpaty. španielsky: Pino negro. 10 1 15 7 2 II. vytvára samostatný kosodrevinový stupeň. Plody šišky. Obsahujú až 35 % výborného oleja. stomachické a aj ako cholagogum. južné a severné Tirolsko a Horné Bavorsko. ako ju tu nazývajú. antireumatických a tzv. sestry našej tatranskej limby (Pinus cembra L. zamladi vzpriamené. 102. Oficiálna medicína na tieto účely pou- Borievkové drevo — Lignum juniperi — sa hodnotí podľa požiadaviek ON 86 7210: Akosť — najviac v % Znak Kusy dreva so zvyškami kôry Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 1. odkiaľ má aj pôvod jej meno Mugo alebo Mugus. Dáva sa i do osviežujúcich kúpeľov (100 až 200 g na liter odvaru) a protireumatických aj iných prípravkov. že semená b. že kosodrevina rastie vo vysokohorských oblastiach. Pino montano. Plody sa uplatňujú aj vo veterinárstve. Ich vyššie dávky a dlhšie užívanie poškodzuje obličky.).KOSODŘEVINA Pinus mugo Turra subsp. Dávky pre dokonale zdravých na obličky a negravidné ženy sú 1 kávová lyžička drogy na zápar dva razy denne (ČsL 4 uvádza perorálne na zápar 0. po dozretí v treťom roku ovisnuté. KLEČ HORSKÁ . Plodová droga je často zložkou diuretických čajovín.5 g drogy v jednej dávke). samičie tmavočervené. sibírskej (Pinus sibirica L. V ZSSR sa kedrové oriešky používajú v cukrárstve a konzervárenskom priemysle. vyvolávajú krvácanie. t. Názov pinus je známy od starovekých Rimanov. oddávna sa však z ihličia destiluje silica. Majú aj dezinfekčné účinky. vyrastajú po dve. Po b. ktorý sa po vylisovaní za studena používa predovšetkým v potravinárstve. Stade pochádza väčšina materiálu na silicu. Niekedy slúži aj ako diaforetikum a prísada do urologikkých. ktoré sú na konci vystúpavé. 15 1 15 7 2 Ker alebo strom s poliehavým kmeňom i konármi. Kvety jednodomé. Čajoviny č.

obyčajne v pásme dubín. anglicky: Scots Pine. ČsL 4 má silicu oficinálnu. slúžia na uľahčenie odkašlávania alebo do esencií na zlepšenie ovzdušia v uzatvorených miestnostiach a sálach. Oleum pini pumilionis — silica kosodreviny . nositeľom vône je predovšetkým bornylacetát. Oficiálnym využívaním výluhov z kosodrevinového ihličia sa preslávili kúpele v Spišskej Belej (okres Poprad). taliansky: Pino di scozia. Oleum pini pumilionis vyvoláva Pinus sylvestris L. ktorý vraj náhodou vynašiel slavkovský učiteľ Gašpar Donati r. prípravok so silicou kosodreviny je Inhalol pini (kvapky používané na inhaláciu pri kataroch dýchacích ciest alebo riedené s teplou Vincentkou 1 : 20 až 1 : 40) a roztok Inhalex. BOROVICE LESNÍ BOROVICA LESNÁ . zvonka na kúpele: 20 % zápar na 2 litre vody — vyliať celé do kúpeľa). i na mokrých rašeliniskách typu vrchovísk. maďarsky: Erdei fenyo. hučaní v ušiach.5 g eukalyptovej silice. 1640 kežmarský lekár Kristián Augustín de Hortis a vyrábal sa hojne všade na Spiši (Oleum seu Balsamum hungaricum). Silica kosodreviny patrí do skupiny ihličinových silíc (destilátov z čerstvého ihličia. (napr. Vynašiel ho vraj okolo r. jednotlivé alebo po 2 . pŕs a pod. 1676. 0. silno voňajúce karbonylové zlúčeniny nie sú bližšie známe. samičie zelenkasté. limonén. Oleje sa používali najmä proti „prsným ťažkostiam". 0. francúzsky: Pin sylvestre. španielsky: Pino Silvestre. čierna — P. Kvety jednodomé. proti závratom. ktoré sa používajú na natierame chrbta. Čs.BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ . ktorý sa po zaparení nechá stáť asi 20 minút prikrytý.. stretávame sa s kosodrevinovým olejom ako s nevyhnutnou súčasťou olejkárskej výbavy. 10 g liehu — na inhaláciu). Všetky dráždia kožu. s rozpukanou kôrou. borovíc). Pripravujú sa aj viaceré mazadlá či masti. sú lahodnou a výživnou pochúťkou. Príbuzná je b. smrekovca.KOSODREVINA vonkajšie prekrvenie. V 17. V stredomorskej oblasti sa podobne využívajú pinelky — pignolky čiže píniové oriešky. okrem toho je prítomný pinén. Sosna je nenáročná drevina. sosna obyčajná Nemecky: Gemeine Kiefer. počas veľkého rozšírenia olejkárstva u nás. Silica sa uplatňuje predovšetkým na inhaláciu pri ochorení dýchacích ciest. rusky: . Časté sú kombinácie silice s mentolom a i. Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: borovica.5 g mentolu. výhonkov alebo plodových šišiek smrekov. dávajú sa do kúpeľov. po oboch stra- 75 . Ihlice vyrastajú na konároch po dve.inhalovať lievikom. pri chorobách dýchacích ciest. plody sú šišky a dozrievajú v druhom roku. pri nachladení. 2 g kosodrevinovej. má však dlhšie ihlice. ktoré je miestami ľudovým prostriedkom s podobným použitím ako silica destilovaná vodnou parou (užíva sa vnútorne: asi 5 % zápar z ihličia. Za účinné sa ešte rátajú silvestrén a kadinén. boleniu zubov a i. pri kolike. Nachádzame ju na suchých pieskoch. Súčasne sa jej dobre darí na vápencových bralách. Oproti terpentínovéj silici má výhodu v menšom obsahu dráždivého pinénu. nigra L. samčie žlté. olejnaté semená pínie (Pinus pinea L. reumatizme a pod. opadávajú po 2 — 3 rokoch. - Strom vysoký až 40 m.3 na konci konárikov.SOSNA získané rozotieraním semien vo vode.). . organické soli a živice. borka šupinovito odpadá. na plytkých pôdach aj na skalách. na vresoviskách. v dolnej časti kmeň hrubý. Ostatné účinky má podobné ako silica z borovice lesnej alebo eukalyptová silica (pozri cudzokrajné drogy). Najjednoduchší spôsob aplikácie je pol kávovej lyžičky v štvrť litri horúcej vody . Upevňuje viate piesky a bežne sa pestuje ako úžitkový lesný strom. Ihličie obsahuje aj triesloviny.. felandrén a rad ďalších — asi 25 významných zložiek. stor. Z kosodreviny možno celý rok zberať ihličie. miestami zasahuje aj do pásma bučín až smrečín. Jedia sa surové (chutia ako mandle) a zužitkúvajú sa aj v cukrárstve. Z limby sa vtedy pripravoval limbový olej. znáša kyslé i zásadité substráty (pH 4—8). Výrobou týchto olejov u nás silne utrpeli porasty limby a kosodreviny. pijú sa 2—3 šálky denne.je bezfarebná tekutina s príjemnou vôňou.

všetko. Podľa starého ľudového receptu sa tzv. aj na parfumovanie dychu — rímske ženy ho pili ako univerzálne dezodorans. z európskych je to najmä P.). sosna bola u nich pitys agria. Istejšie sú ako prísada do kúpeľov pri nervových a reumatických ťažkostiach. ale nie všetky sú vhodné na získavanie balzamu. vydanie). Názov terebinthina — dnešný terpentín. Surový produkt sa čistí. Skladovať sa môže iba v dokonale zatvorených nádobách. spadkového i listového pôvodu a množstvo medovice závisí od klimatických podmienok. Včely ho zbierajú iba pri nedostatku. Zber sa robí zásadne iba z vyrúbaných stromov. O mäkké stavebné drevo nebola v Grécku alebo v Itálii núdza. veľmi krátko sa zavarí 500 až 1 500 g mladých pupeňov na 2—3 litre vody a odvar sa vleje do kúpeľa teplého asi 34° C. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. príp. je známy oddávna. že sa asi pol kg čerstvého ihličia namáčalo deň v dvoch litroch studenej vody a potom asi hodinu sa povarilo. najlepšie umelým teplom. ako píše Theofrastos. ktorá sa ešte ďalej čistí (Oleum terebinthinae rectificatum) a neprchavú.) Karsten). a to v marci—apríli. hrubšie a vajcovitého tvaru. ktorú tvorí najmä živicovitý zvyšok — kolofónia (Resina colophonium). sa ním kŕmili kozy — ich mlieko potom pomáhalo proti tuberkulóze. U nás je však ich zber zo živých stromov zakázaný. Najlepšie drevo už vtedy poskytoval dub. ďalej asi 0. Liečebné použitie borovicových pupeňov je zriedkavé. kedysi toto pomenovanie bolo vyhradené len pre produkt z ostrova Chios (cyperský balzam). Borovica meduje zriedka. upravuje a používa sa najmä v technike. Sosna je dôležitá aj inak. ktoré sú veľmi účinné (oficinálne sú napr. i keď podradnejšej akosti. ako bieliaci prostriedok (dáva sa napr. vyvarené ihličie sa prikladalo na bolestivé miesta a obviazalo. Drevá sa prísne triedili a borovice ostali na stavby a na palivo.SOSNA nách rovnako tmavozelené a väčšie šušky.BOROVICA LESNÁ . Niekedy tvorí súčasť tzv. príp. Terpentínová silica sa používa predovšetkým ako známe rozpúšťadlo lakov či farieb. lesná vlna. Veľmi aromatický živicový pach a horkokorenistú chuť majú aj ľudové používané pupene zo smreka obyčajného (Picea abies) a z jedle bielej (Abies alba Mill. niektorých náplastí. bez živice. aby sa zachovala vôňa. Podstatnú zložku všetkých tvorí živica. Gréci však lepšie rozlišovali ihličiny. Spracúva sa väčšinou pomocou destilácie na dve frakcie: prchavú — tvorí ju terpentínová silica (Oleum terebinthinae). Pri prípadnom jarnom zbere výhonkov treba dávať pozor aj na smrek obyčajný (Picea abies (L. v nemeckom liekopise. do vyvárky bieliz- 76 . rozvarené ihličie sa dávalo do kúpeľov. Materiál sa môže aj sušiť — rýchlo. Kvitne asi v máji a dáva veľké množstvo peľu. sylvestris L. Poskytuje im však tmel — propolis. Neskôr sa z čerstvých borovicových ihlíc vyvarením v lúhu pripravovala tzv. pri lámke a pod. Používali ho preto chorí i zdraví a slúžil napr. Môže pochádzať z rozličných borovíc (je ich asi 80). lesná vlna vyrábala aj tak. V staroveku sa na ihličiny hľadelo prakticky: drevo tvorilo stavebný materiál a bralo sa to.. Získava sa narezávaním dreva. vredových mastí. čo bolo poruke. ktorý horlivo zbierajú. čo sa podobalo borovici. boli to jednoducho latinské abies alebo grécke elaté a pinus . Výťažky sú vnútorne veľmi dráždivé a poškodzujú obličky.3 % silice s obsahom dráždivého pinénu a horčiny s kyselinou askorbovou. keď sú konce konárikov pokryté striebornými obalmi. Turio pini sylvestris. ktorý sa pokladal za dobrý liek proti rakovine a bol obľúbený pre svoj osobitý pach. Zber sa robí iba za slnečného počasia. 6. Používajú sa na prípravu osviežujúceho a vitamínového nápoja. Najvýznamnejším produktom ihličín je oleoresina = silico-živica-terpentínový balzam — Balsamum terebinthina. Predmetom zberu sú konce konárikov — jarné výhonky. ktorou sa plnili hlavnice pre chorých a obkladali údy postihnuté reumatizmom. med je tzv. ktorý ich má menšie.

byľ oblá. Zámena rastliny pri zbere nehrozí. Súkvetie tvoria zdanlivo koncové hlávky so žltými. preto možno uplatniť len všeobecné kritériá: Kvalita Znak Vlhkosť Prímesi (každého druhu) Farba a vzhľad Poškodenie škodcami a ich prítomnosť I. sediace v pazuchách 3—7-laločnatých listeňov. preslávený Čs. dezinfikovať a hojiť. preto sa pestovalo liečenie pomocou liekov: chladivé lístie malo mierniť zápalové procesy. lekársky. Nerozmrvené časti 5—10 % Mierne zmeny. preto je vhodná ako zložka mastí. Pre obsah pinénu dráždi kožu. podlhovasto vajcovité. prítomnosť škodcov vylúčená 77 . Ľudové „rady" na vnútorné upotrebenie pri niektorých chorobách vonkoncom neodporúčame — silne dráždi obličky. francúzsky: Anthyllide vulnéraire. Medzi ne patrí aj bôľhoj. anglicky: Kidney-Vetch. nepárno perovité. bielymi.Papilionaceae) Ľudovo: skalák. taliansky: Vulneraria. BOĽHOJ LEKÁRSKY BÔĽHOJ LEKÁRSKY ÚROČNÍK BOLHOJ Anthyllis vulneraria L. koncový najväčší. vo vyratúvaní sa stretávame s mnohými bylinami. Kolofónia má podobné vonkajšie použitie. Pestuje sa tiež ako krmovina („žltá ďatelina"). j. chlpatá. španielsky: Vulneraria. solník. chorvátskym ranocelna. úročník. maďarsky: Nyúlszapuka. do rany alebo o ničení choroboplodných zárodkov chemickými prostriedkami. úročka. Znáša aj vápencový podklad. Pre silné dráždenie sa dnes nahrádza v inhalačných prostriedkoch kosodrevinovou silicou. Vyskytuje sa v niekoľkých poddruhoch. na byli striedavé. živo sa uplatňovalo najmä učenie o signatúre. nemeckým Wundklee — t. najmä svahy a okraje lesov na plodných pieskoch a hnedozemiach. Listy v prízemnej ružici. drogová norma dosiaľ nevyšla. Dokopy je asi 30 druhov bôľhojov. málo rozkonárená. neriedená silica spôsobuje až ťažko sa hojace rany. niekedy dvojfarebnými kvetmi. ktorú nemožno odoprieť antickým chirurgom. väčšinou však technické. To sa zhoduje aj s latinským vulneraria (vulnus = rana).ne. purpurovými. je veľmi nápadná a známa.). Už názov rastliny vraví o jej liečebnom poslaní. náplastí a mazadiel proti reumatizmu a pri neuralgických bolestiach. u nás rastie iba spomínaný b. 11. mydiel a pod. bylinné výťažky čistiť. žltá ďatelina. Sčasti rozmrvené Droga nepoškodená. ktorou sa hoja bolestivé miesta. ktorý sa získava najmä z druhov rodu Pinus. všetky čelistvookrajové. rusky: - Trváca bylina vysoká 5—40 cm. Bôbovité — Fabaceae (Motýlokveté . riedke. Napriek všetkej obratnosti. Druh obľubuje suché stanovištia. Čajovina č. žlťák Nemecky: Gemeiner Wundklee. Plody sú šikmo vajcovité struky. 68. ktoré sa líšia okrem iného aj farbou kvetov. ktoré sú až dodnes vážené právom či neprávom v ľudovom liečiteľstve. rastlina. ČsL 4 uvádza ako oficinálny čistený terpentínový olej — Oleum terebinthinae rectificatum. nevedeli sa zbaviť určitých chýb v liečiteľstve a väzeli aj v zajatí mágie a povier. Je jedným z druhov charakteristických pre sladké lúky. Droga skladovateľná — všeobecne platné zásady pre vysušenie na vzduchu do 5 % Pôvodná. Pri chirurgických zákrokoch jestvovali iba slabé dohady o zábrane vniknutia infekcie napr.

pričom sa dožije aj 200 rokov. Trhajú sa ručne alebo špeciálnymi kovovými hrebeňmi. pomliaždeniny.: Ajuga chamaepitys (L. po 15 minútach scediť a po prefiltrovaní piť). Materiál sa suší v tenkej vrstve na vzdušnom mieste. Z narezaných pňov vyteká gumoživica. Do čajovín sa vhodne kombinuje — interne s podzemkom pýru. V súčasnosti je bôľhoj skoro výhradne záležitosťou ľudového liečiteľstva. aby si zachoval pôvodnú farbu a nestratil aromatický pach. 78 kvetom bazy čiernej. skorocelu a i. potom hederasaponínu B. B. Rovnaký odvar sa používa aj externe. Na juhu sa pne brečtana rozrastajú do značnej hrúbky a kedysi sa z nich vyrábali čaše. Neskôr upadol do zabudnutia a potom prešiel do ľudového užívania ako prostriedok proti tuberkulóze. na múroch. Modročierne bobule brečtana dozrievajú na jar a sú prudko jedovaté. vňate stavikrvu vtáčieho. Sušia sa rýchlo. nehojace sa rany (vredy predkolenia a pod. Známy je hederakosid hederasaponín A. má celkový vplyv na látkovú premenu v organizme — metabolické. V súčasnosti má najvýznamnejšiu úlohu ako krmovina. rusky: Ker so stonkou dlhou aj 20 m. V súčasnosti sa liečebne používajú listy. Dakedy ho pestujú aj ako izbovú rastlinu. saponíny. aby sa vyberali iba svieže a nie celkom rozvinuté kvety — iné totiž pri sušení nadobúdajú nepekný hnedastý odtieň a rozpadávajú sa. s kvetmi trnky a pod. básnik. depuratívne pôsobenie. zimolez Nemecky: Gemeiner Efeu. Dosť často sa vyskytuje aj v parkoch. za účinnejšie sa pokladajú listy laločnaté. izoramnetín).v ránhojičstve. sliz a triesloviny. Ak rastlina prestarne. čo podmieňuje predovšetkým obsah saponínov. napomáha vylučovanie bakteriálnych toxínov a škodlivých produktov látkovej premeny. Druh rastie divo v tienistých lesoch a na skalách. pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. preto ju treba včas skosiť. náhrobky i domy a stromy. španielsky: Herba.xantofyl. steny. usporiadané v okolíkoch. pôsobí pritom sťahujúco a dezinfekčné. krmiva.Araliaceae Ľudovo: bľušť. Liečebné použitie majú celé hlávky súkvetia bez stopiek. repíka. túto vlastnosť brečtana už antika pokladala za nepríjemnú a Plínius si ťažkal. trhajú sa na jar alebo v lete (jún—júl). kožné zápaly. piesčitej i vápenatej pôde. na kloktanie pri ochoreniach ďasien. pretože sa upevňuje korienkami o skaly. s úbormi arniky. zápaloch mandlí a pod. U nás sú priotrávenia bobuľkami veľmi zriedkavé. z ktorých sa pili lieky pri rozličných zápaloch. Plody mali uplatnenie ako dáviaci alebo laxatívny prostriedok. Droga — Flos anthylidis (Ros vulnerariae) sa skladuje v dobre zatvorených nádobách. Sušený bôľhoj sa oddávna pil ako náhradka za pravý ruský čaj (kvet i list) a často sa kvôli tomu kombinoval s listom jahody alebo maliny. obľubuje tieň. farbivá . ktorá sa užívala ako liek. genín hederasaponínu C je tiež hederagenín. Ako kultúrna bylina sa bôľhoj často zaraďuje do osevných postupov najmä na suchej.). Pomer zosušenia čerstvého materiálu je asi 4. cintorínoch. kempferol. či Plíniov anthylis je náš bôľhoj. zvonka napr. Ako dobré suché i zelené krmivo je veľmi vhodný najmä pre horské oblasti a hojne sa pestuje na Balkáne a v strednej Európe. Čaj zo sekanej drogy sa zvyčajne pripraví ako zápar alebo odvar (variť max. D 1). vždyzelené dlhostopkaté listy. listom brezy. napomáha vylučovanie moču a povzbudzuje črevnú peristaltiku. Z literatúry poznáme prípady otráv — predovšetkým detí. na pníčkoch laločnaté. Je všeobecne známy a pri zbere jeho listov neprichádzajú do úvahy nijaké zámeny. a podobný význam má aj helix od helissó = krútiť. BREČTAN POPÍNAVÝ BREČTAN POPÍNAVÝ + Hedera helix L. pri kožných poraneniach. Dnes sa medicína — najmä na Západe — i liekopisy. kde ho vysádzajú. Neskôr sa rastlina stala symbolom uznávaných básnikov a jej pomenovanie možno odvodiť z gréckeho aédón = spevák. vňať — Folium (Herba) hederae helicis. . resp. Treba však dávať pozor. Rastlina u nás reprezentuje iba nepatrný zvyšok treťohornej kriedovej kveteny. k nemu opäť vracajú. vinúť. ľahko drevnatie. ktorý ľahko prechádza v monodezmozidický a-hederín s vysokým hemolytickým indexom (= 15 000). fytoncídne pôsobiace látky a čerstvé listy miestne dráždivú látku helixín. Vytvára tu dostatok zelenej hmoty.5-6 : 1. zberajú sa v čase kvitnutia rastliny (od mája do júna až júla). Výluh slúži aj ako vlasové kozmetikum. na omývanie či obklady. Podľa predstáv starých Grékov sa vencami z brečtana zdobil boh Zeus s členmi svojej družiny. líček. Čo do množstva je najviacej bidezmozidického hederasaponínu C (asi 4 % ). Väčšinou sa však používa zvonka: na obklady. skôr sa stretávame s dotykovou alergiou na hviezdicovité chlpy mladých výhonkov brečtana alebo s podráždením pokožky zapríčineným čerstvými mladými listami. Kvitne v máji—júni a poskytuje včelám veľmi dobrú nektárovú pašu.. potom sacharidy a minerálne soli. obsahové látky nie sú celkom prebádané. Dávky drogy možno dvojnásobne zvýšiť. a preto dostal aj prívlastok lekársky. omývanie. Aralkovité . dávky: 2 — 3 lyžice kvetov na 2 poháre vody — pije sa 1/2 až 2/3 pohára 2—3 x denne. Ľud si ho obľúbil aj ako náhradku za ruský čaj. anglicky: Ivy. Rastlina obsahuje ešte horké glykozidy. popínavý je u nás jediným zástupcom čeľade aralkovitých rastlín. maďarsky: Repkény borostyán.) Schreb. alebo ide o Anthyllis hermannie či dokonca podľa mienky nemeckého botanika Sprengela o celkom inú bylinu . zbehovček trojklaný (zbehovec úzkolistý). možno ich sušiť aj na slnku. ktorá neúčinkuje na každého človeka rovnako. úbormi nechtíka či rumančeka. Plody sú čierne bobule dozrievajúce až na jar (marec—apríl). ktorý má genín hederagenín a cukrové zložky tvoria po jednej molekule glukóza a arabinóza. že brečtan je všade a ničí sochy. osobitne však v plodoch. poskytuje monodezmozidický p-hederín. antocyaníny. triesloviny. V homeopatii sa z čerstvých výhonkov pripravuje esencia (dil. podľa možnosti čo najrýchlejšie. francúzsky: Lierre grimpant. Genín hederasaponínu B je kyselina oleanolová — podobne ako tymianový saponín materinej dúšky a má rovnaké cukrové zložky ako hederasaponín C. taliansky: Edera. myšieho chvosta. Kvitne až od sedemdesiateho roku svojho života (v septembri až novembri).). na plodných konárikoch celistvookrajové. 5 minút na veľmi miernom ohni a prikryté. súborne sa nazývajú hederakosidy (z chemickej stránky majú triterpénový charakter). Tieto obsahové látky sú rozložené v celej rastline. na vymývanie mokvavých a páchnucich rán. vňaťou očianky.druh Chamaepitys trifida Dumort (syn. Kvety zelenkasté. ktorá sa používa podobne ako alopatické prípravky. Nie je však celkom isté. častejšie sa spája však s keltským hedea = povraz (pre tvar stonky) či s gréckym hedra = sedlo. Z obsahových látok rastliny sú dôležité flavonoidy (kvercetín. Rastlina obsahuje predovšetkým saponíny (do 5 % — ich hemolytický index je asi 1 000-1 500 v 1 g listov).

tablety a používajú sa i v aerosólovej forme. Medzi mimoriadne dôležité a nakupované drogy patria listy. Dragendorff a i. Kedže kvitne v apríli až v máji a včelám poskytuje hnědavý peľ i tmel — propolis. Kvety v jahňadách — samčie po 2—3 na konci konárov. zdrevnatených . Z navŕtaného kmeňa brezy na jar pred nasadením listov vyteká sladká brezová šťava. Vzhľadom na toxické pôsobenie je jeho upotrebenie bez lekárskeho dozoru nebezpečné a zakázané. anglicky: Silver Birch. U nás sa nesmie získavať . 206. ale má i antispazmotický. Celú rastlinu treba preto pokladať za jedovatú. francúzsky: Bouleau blane. Breza veľmi rýchlo rastie a na pôdu nie je náročná. Niekedy sa dávajú do čajovín (napr. Plody sú krídlaté nažky.0). zvonka sa aplikoval ako prostriedok na rany a pri parazitárnych ochoreniach. samičie kratšie. Listy deloidné. Výťažok z nej účinkuje ako tonikum a antiflogistikum (prípravok Befungin — ZSSR). rusky: - BŘÍZA BĚLOKORÁ BREZA PREVISNUTA Brečtan má dôležité miesto medzi saponínovými drogami — pôsobí expektoračne. starším zležaným navážkam a príležitostne osídluje piesky a kremičité horniny. Pôsobí na krvný obeh (podľa dávky rozširuje alebo zužuje cievy a súčasne spomaľuje srdcový tep). jej výťažky sa uplatňujú v priemyselne vyrábaných prípravkoch proti čiernemu kašľu. brezové víno alebo „šampanské". Čajovina č. ovisnuté konáre husto posiate žltými živicovými žliazkami. previsnutej. 1897. Zber listovej drogy možno robiť aj z príbuznej b. dvojito pílkovité. Z liečebného hľadiska možno použiť všetky taxóny b. Zberajú sa len svieže. Novšie sa jej začal pripisovať protirakovinový účinok v začiatočnom štádiu ochorenia. vyššie dávky môžu vyvolať veľmi nebezpečnú otravu. Zavarená s vínom (2 polievkové lyžice na štvrť litra bieleho vína) je prostriedkom proti žalúdočným a črevným kolikám. taliansky: Betulla. Vedecky podložené užívanie siaha do r. Sandbirke. ktorý ocenila a preverila i oficiálna medicína.vážne sa tým poškodzujú stromy.BREČTAN POPÍNAVÝ Betula pendula Roth Brezovité — Betulaceae Nemecky: Hängebirke. Na kmeňoch starších briez sa často vo veľkom množstve vyskytuje huba ryšavec šikmý — Inonotus obliquus (Pers. ktorá je ľudovým prostriedkom na ošetrovanie vlasov. dávkovanie: plná kávová lyžička na šálku horúcej vody (3-krát denne). na povzbudenie činnosti pečene a žlčníka (pri žlčníkových bolestiach zapríčinených kamienkami sa pol čajovej lyžičky drogy — t. Má výborné rezbárske drevo a je dobre známa aj včelárom.5 až 6. feniklom i s koreňmi sladkého drievka). maceruje za studena asi 8 h v šálke vody — pije sa po dúškoch cez deň). keď sa experimentálne potvrdil a dokázal silný močopudný účinok odvaru. a ich krížencov. maďarsky: Közönséges nyír. spolu s listom podbeľa. Druh dáva prednosť veľmi kyslým a kyslým pôdam (pH 3. List sa ľudovo používal nielen ako expektorans.). je nenáročný na ekologické podmienky. resp. Ako sa zistilo. je zdrojom jarnej paše. Strom so vzpriameným kmeňom a bielou lúpavou borkou. bez jahniad. supozitóriá. vňaťou pľúcnika. Breza patrí do palety prastarých ľudových liečebných prostriedkov. s anízom.) Pilát. Wolff. ktorá už dávnejšie upútava záujem vedcov (Kriegel. Droga. pri spastických bronchitídach — liekové formy sú kvapky. v terapeutických dávkach nemá nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. Na severe sa šťava pije ako občerstvujúci nápoj a skvasená ako tzv. ex Fr. dne. j. španielsky: Abedul. ale aj pri reumatizme. plstnatej — Betula pubescens Ehrh. Weissbirke. ľahký sedatívny a protiedémový účinok. asi 1 g. na bočných konárikoch. brečtan máva rozdielnu účinnosť podľa stanovišťa a sorty.

je typický štvorlaločnými tobolkami . 152. hojný zástupca listnatých lesov a krovín od nížin po horský stupeň asi do 1 500 m nad morom. triesloviny. 1 — — — 0. kyselina askorbová (vitamín C). Droga má slabý hemolytický účinok. rusky: BREZA PREVISNUTÁ BRŠLEN EURÓPSKY častí. Pridáva sa i do čajovín Betulan. 14. b. 62. bradavičnatý má čierne .05 % ) . Ostatné časti rastliny — brezové pupene (Gemma betulae) alebo destiláciou získaný brezový decht (Pix betulae) . ČsL 4 žiada minimálne 30 hemolytických jednotiek saponínov v 1 g drogy. 65. a to v apríli až v júni (auguste). s kvetom lipy a čiernej bazy. saponíny (3 %). Zber rezaním konárov musí povoliť lesná správa. Drogu po usušení možno vyčistiť na site s okami asi 6 x 6 mm. Väčšina zástupcov rastie v subtrópoch alebo v trópoch. minerálne látky. vajcovité. španielsky: Bonetero. 237. jej amid. Bršlen je jediný zástupca čeľade u nás i v Európe. Rezanie stromom neškodí. drobno pílkovité. majú dosť podobné plody. Čajoviny č. no zatiaľ čo b. 66. končisté. 103. 104. antireumatických a dezinfekčných čajovín. dezinficiens močových ciest). potom sú Na listovú drogu — Folium betulae sa vzťahujú požiadavky ČSN 86 6416: Znak Listy sfarbené inak ako sviežozelene Iné časti materskej rastliny Stopy jahniad Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 80 Akosť — najviac v % I. dozrievajú na karmínové štvorpuzdrové tobolky so semenami ukrytými v oranžovom miešku.). verrucosus Scop. francúzsky: Fusain d'Europe. Zber je rýchly — treba iba dbať. Naše dva bežné druhy . pôsobenie čajoviny je potopudné. ale u nás nie sú podmienky na ich získavanie (zber pupeňov je priam nežiadúci). bradavičnatý (E.prítomné rozličné kyseliny. maďarsky: Csikos kecskerágó. 23. celkom ukryté v oranžovom miešku. 71. diuretický efekt vyvoláva silica a flavonoidy (obličky sa pritom nedráždia). 92. kvadrátky Nemecky: Europäisches Pfaffenhiitein. Listy sú u nás zvyčajnou zložkou močopudných (saluretických).„kvadrátkami". zriedka strom s hladkou zelenosivou kôrou. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1 (v jeseni 3 : 1). Kvety s nenápadnou zelenkastou korunou. živica. ako je Species diureticae Planta (pomocný liek pri chorobách močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. kvôli lepšiemu vylúhovaniu sa odporúča pridať na hrot noža sódy bikarbóny — užíva sa 2-krát denne). európsky má po dozretí jedovaté biele semienka upevnené v „kvadrátkach" na dlhých stopkách. Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. BRSLEN EVROPSKÝ + Euonymus europaeus L. Species urologicae Planta a do odtučňovacej čajoviny Reduktan. 70. najlepšie ručne (v pevných rukaviciach zdrhovaním). Častejšie sú kombinácie napr. 78. taliansky: Fusaggine. 154. Z terapeutických obsahových látok treba spomenúť silicu (asi 0. európsky a b. 235. Druh často nachádzame v kroviskách a v drevitých zárastoch. 74. 5 3 2 1 2 12 7 Ker.5 12 5 II. 64. Nedosušená droga sa však zlepuje a plesnivie. anglicky: Spindle-Tree. pre bunkový metabolizmus dôležitá kyselina nikotínová. aby bol bez prímesí. Listy lysé. ČsL 4 má drogu ako oficinálnu. Listy sa užívajú vo forme záparu (1—2 polievkové lyžice na šálku. značné množstvo flavonoidov — hlavne hyperosid (2 % ) . ale lámanie konárov áno.b. Bršlenovité — Celastraceae Ľudovo: kňazské čiapočky. Sú vďačným objektom na zácvik mladým zberačom — ťažko sa drvia a nezaparujú sa. 109. 156.majú síce tiež liečebné použitie. resp.

Dužinaté plody bršlenu rozširujú vtáci. preto sa v ZSSR pestuje a skúma sa aj u nás. ktorá znižuje krvný tlak. Pestuje sa pre listy. Pre obsah príbuzného aukubínu takto pôsobia napr.. Spomínané rastlinné časti ako drogy sú obsolútne (zastarané). experimentálne sa dokázalo. Obsahové látky spomínaných drog nie sú veľmi známe. Známa kata jedlá (Catha edulis Forsk. efedrín a katín). na obuvnícke kolíčky (cvoky). verrucosus) obsahuje o. vyrábali naši predkovia úhor. drevo sa bežne používalo na rezbárske a sústružnícke práce. živicovité farbivá a dôležitá je aj koreňová kaučukovitá látka . čo sa tu myslí skôr ironicky. Extrakty sú 81 . Plody európskeho druhu bršlenu (nazývané tiež Fructus tetragoniae) slúžili kedysi ako oficinálne proti nepríjemnému hmyzu a svrabu (za nositeľa účinku sa pokladá horká látka triacetín). za najdôležitejšie sa pokladajú digitaloidy (evonosid. drobné a jemnejšie výrobky i palice. Vtedy láka včely. bradavičnatý (E. ktoré obsahujú viacero alkaloidov s povzbudivými účinkami (napr. dnes máme už menej údajov. sú zložkou prípravkov indikovaných pri nešpecifických ochoreniach pečene. a tým možno vysvetliť niekdajšie používanie plodov bršlenu proti všiam a svrabu. žlčníka alebo pri poruchách trávenia. Okrem glykozidov náprstníkového typu (digitaloidov). obsahuje aj gumy. Spolu s listami boldovníka. najmä červienky. ktoré asi reprezentujú súbor toxických BRŠLEN EURÓPSKY látok. potom horúčkou a obehovými poruchami. Drevo je tvrdé a ťažké. Niektorí včelári však popierajú jeho význam. lebo niektoré druhy páchnu a sú jedovaté. látku podobnú oleuropeínu (pozri olivový list) a iridoidénu (pseudoindikán aukubínového typu). v najväčšom množstve zastúpený evonín) a ešte neznáma látka.semená ukryté len napoly v červenom miešku. Liehové výťažky používa homeopatia pri kolikovitých hnačkách a pečeňových poruchách. Poznáme aj nepríjemné stavy tokárov dreva. európsky a je jedovatejší. Najpoužívanejší a najdôkladnejšie preskúmaný je bršlen rastúci najmä na Floride (USA) — E. i. aglykón je digitoxigenín a cukrové zložky tvoria ramnózy a glukózy). ktorí spracúvajú bršleny na drobné výrobky. Pomenovanie rastliny (bršlen — brslen) sa nevyskytuje iba v slovanských jazykoch. Bršlen je možno ker budúcnosti. Ker kvitne v máji až júni. Nápadný oranžový miešok budí niekedy detskú zvedavosť. kôra — Cortex euonymi. vychýrenosť.gutaperča. hnačky). má ho napr. Otravy plodmi majú skrytý. ako náprstníky). listy — Folium euonymi. Bylinožravce sa bršlenu vyhýbajú. dlhšie sa neprejavujúci (latentný) priebeh. vhodné napr. Prítomné sú ešte horké látky. ale aj do pušného prachu. Tanzánii a Somálsku. evobiosid a evomonosid. príp.) je ker rastúci v horách južnej Etiópie. aj rumunčina a i. Otravy zvierat i ľudí (aj dospelých) boli časté. pôsobia insekticídne. mäty a pod. účinkujúcich na srdce a alkaloidov. ktoré je skoro nepórovité a vhodné na kreslenie. Kôra má dokázané cholagogické a mierne laxatívne pôsobenie. Droga sa užíva ako psychoanaleptikum. z tuhého a hustého dreva. latinský názov vychádza údajne z gréckeho eu — dobre a onoma = meno. a preto aj figuruje v súpiske liečivých rastlín. špáradlá na zuby. ktoré po celý deň odletujú s dosť veľkým množstvom sladiny a peľu. že listy majú mierne preháňavé účinky a plody nevýrazne pôsobia na srdce (podobným spôsobom. Drogu z neho tvorí kôra — Cortex euonymi. Rastlinu poznali už v staroveku. B. Navonok sa prejaví po 15 — 16 hodinách prudkými poruchami tráviacich ústrojov (koliky. Z nášho druhu sa niekedy zberajú plody — Fructus euonymi.1 % — Polyestery C15-polyalkoholu. ktoré rady žerú miešky a semená potom vyvrhujú v chuchvalcoch. Štruktúrne podobné alkaloidy sa izolovali aj z iných koreňov zástupcov čeľade (Trypterygium wilfordii). v Keni. B. potom alkaloidy (v semenách asi 0. atropurpureus Jacquin. z jeho odporne horkých semien sa prv lisoval olej. aj výťažky z očianky alebo z lipkavca. Pre tieto účinky sú niekedy v cudzine zložkou priemyselne vyrábaných prípravkov. bradavičnatý má v koreni viacej gutaperče ako b. niekedy oficiálna aj v alopatii. sú tiež rovnako toxické. Zástupcovia čeľade majú podobné spektrum obsahových látok ako bršleny.

25 I 17 3 0. listy opadavé. čierna jahoda. že chráni lesnú pôdu splavovaním a podporuje tvorbu humusu na nevápennom podklade. rašeliniskách. Vňať sa odstrihuje alebo odrezáva kosákom a suší podobne. srdcovej činnosti a trávenia. čičeretka. 1 0.0). 12 4 12 9 1. 6 2 12 6 1 0. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1 (zber: júl— august). drobno pílkovité. maďarsky: Fekete áfonya. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Listy sa v máji až v októbri zdrhujú z bezkvetých konárikov. ale neznáša hlinité. nelesklé. taliansky: Mirtillo. 2 0.. vajcovité. Čučoriedka kvitne asi v apríli — máji. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Látky extrahovateľné vodou — najmenej I.ČUČORIEDKA Vaccinium myrtillus L. Poznáme dokonca „čistý" čučoriedkový med. španielsky: Mirtilo. Za zámenu treba rátať aj list brusnice pravej. vo vyšších polohách aj v júni. Druh rastie na vresoviskách. v lesoch na veľmi kyslých až kyslých pôdach (pH 4. rusky: — Kríček vysoký 30—50 cm.5 Pri zbere listovej drogy hrozí zámena s listom čučoriedky barinnej — Vaccinium uliginosum L. Obľubuje nevýživné piesky.ČUČORIEDKA BORŮVKA ČERNÁ BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ .5-6.5 2 17 5 1. myrtové jahody. ktoré dozrievajú podľa nadmorskej výšky 82 . Kvety s guľovito krčiažkovitou zelenoružovkastou korunou.8 II. hafery. Pre špecifickú účinnosť a toxicitu varujeme pred svojvoľným užívaním bršlenov v liečiteľstve. anglicky: Bilberry. Plody sú guľovité modročierne oinovatené bobule. myrtovky Nemecky: Heidelbeere. Listová droga — Folium myrtilli sa hodnotí podľa ČSN 86 6425 Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny alebo listy sfarbené inak ako na rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predchádzajúceho) Obsah arbutínu — najmenej v % Na plody sa vzťahuje ON 86 6615 a ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Listy z materskej rastliny a pod. v tenkých vrstvách (3—5 cm). francúzsky: Airelle myrtille. Osídluje ľahké aj ťažké pôdy. husto rozkonárený. niekedy trochu končisté. Veľmi hľadanou surovinou sú tmavomodré oinovatené bobule.toxické a ich dlhšie užívanie má za následok poruchy psychiky.6 40 II. BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . umiestnené v pazuchách listov.5 0.5 30 ČsL 3 1 0. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: boruvnice. Pred sušením sa odstránia všetky nečistoty a materiál sa suší rýchlo. Čučoriedka je ešte dôležitá tým. čičoretka. čiernice.25 1 17 3 0. Blauneere. ktorá však rastie na horských lúkach a má celistvookrajové listy a väčšie i svetlejšie plody.6 40 I. Za priaznivých poveternostných podmienok poskytuje skorú výdatnú znášku medu.

Listová droga obsahuje predovšetkým triesloviny. 20.) Anorganické prímesi (piesok a pod. maďarsky: Voros áfonya. kompóty a pod. Druh nie je náročný na živiny ani na vodu. gastritídach. ani jedna čajovina však nenahradí inzulín! Plody patria medzi najzdravšie druhy ovocia. Plody sú červené bobule. vitamíny (komplex B a C) a provitamín A. B.: Vaccinium vitis-idaea L. vyskytuje sa ako lesný druh od nížin až do alpínskeho stupňa. vňaťou jastrabiny. biele až ružovkasté. listy obrátene vajcovité.5-6.(júl . oplodím fazule. Kronsbeere. 18. Falšovanie sa ľahko pozná — listy sú iného tvaru.).40. Vo veľkom sa zberali aj brusnice.) Vlhkosť Obsah popola (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah arbutínu v droge — najmenej v % 6 2 1 13 4 2 13 Vždyzelený ker so vzpriamenými konármi. kyhanka. francúzsky: Airelle rouge. 21. vyberá si iba veľmi kyslé až kyslé 4 2 3. aby sa nepripiekli). flavonoidy pôsobia mierne močopudne. tento okrasný ker rastie zväčša na cintorínoch a v záhradách. 23. Dávka: 0. Zber lesných plodov sa na svete robil odpradávna. 25. brusnice. kožovité. je zámerným falšovaním. teda vo výškovom rozpätí asi 2 000 metrov.najlepšie umelým teplom do 45 °C v rúre (pozor však. Cowberry. nevýrazne podvinuté. rusky: - substráty (pH 4.možno použiť aj pri hnačkách. s listom orecha. Plody možno sušiť . chutia príkro sladkohorko a majú nepríjemný pach. II.8 6 3 1.Vacciniaceae) Ľudovo: bruslinky. kým sa nevytvorili plody.koniec augusta). na kloktanie. sú vhodné na šťavy. španielsky: Mirtillo rojo. príp.43. Syn. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % I.) Avr. 39. 44. prípravky dovážame. Sú zložkou čajoviny Tormentan. 216. obyčajná je miestami vzácnejšia. Steinbeere.Vaccinium myrtillus L. 32. Pripravuje sa studený macerát i zápar až odvar zo 7-10 g plodov.5 -3 g (pol lyžice) na zápar . Ich stanovištia sú rovnaké. Zberajú sa ručne alebo hrebeňmi. plody okrem cukrov a plodových kyselín farbivá.8 83 . BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSINKA OBECNÁ Rhodococcus vitis-idaea (L. 12 Iné časti materskej rastliny ako listy: zle sfarbené listy Cudzie organické prímesi (rastlinné a pod. Pomer zoschnutia je asi 8 : 1. červené jahody. vína. lebo sa ničia porasty.26. 28. kvety zvonkovité. ibaže b. 17. 22. červené borievky. 108.0). ČsL 3 má jednotlivú dávku na zápar 5 g.Buxus sempervirens L. kyselinky Nemecky: Preiselbeere. nikdy nie čučoriedkovými kombajnami. koreňom čakanky a pod. Čs.27. Pre deti sú vynikajúcim prostriedkom proti hnačke a dietetikum. mušty. pri dyspepsii a pod.. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Diabetan so spoľahlivým pôsobením. 24. 34. obyčajná je zameniteľná za čučoriedku obyčajnú . Čajoviny č. Pre obsah vitamínov slúžia aj na podporu rastu detí a zvyšujú odolnosť proti chorobám. Na listovú drogu sa vzťahuje norma ČSN 86 Znak Zámena s krušpánom vždyzeleným . vysoký 10—20 cm. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité . ba až vzácna. Častejšie sa používajú pri cukrovke (kombinujú sa napr. kyhančie. Farbivá plodov slúžia na výrobu prípravkov na regeneráciu očného purpuru (zvyšujú aj ostrosť zraku). užívanej pri letných hnačkách. najmä pri zbere listovej drogy. flavonoidy a glukokiníny znižujúce hladinu cukru v krvi. 19. Ich dávny názov vacci6432. Pre pomerne vysoký obsah trieslovín listy majú protizápalové účinky. taliansky: Myrtillo rosso. keď sa robí odvar (variť na miernom ohni celkom krátko).

Brusnicové kompóty by mali jesť ľudia s obličkovými kameňmi. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Materiál sa rýchlo suší v tenkej vrstve prirodzeným teplom.). Ojedinele sa zberá a suší aj brusnicový kvet — Flos vitis idaeae. Na špeciálne účely sa suší (umelým teplom). Biele. ak sa pestuje na semeno) a poskytuje včelám dosť nektáru. Sýrii a Palestíne). inak aj hrebeňmi. používaná ako prísada do zeleninovej zmesi mixed-pickles alebo nakladaná samostatne (pokladá sa aj za odrodu póru). ascalonicum Strend et Mattfeld non L. predovšetkým však propenylaliín (S-propenyl-L-cysteínsulfoxid). Odvary z listov sú tmavé. Obsahové látky sú v zásade rovnaké a rovnocenné. resp.5 %). napr. Allium cepa L. sú surovinou v konzervárenskom priemysle (výroba kompótov) a výhodným vývozným tovarom. Čajovina č. okrem toho listy obsahujú acetylarbutín. kyselinu askorbovú (vitamín C). A. Vykupovať možno len zdravé. domáci v Ťan-šane a na Pamíre. Obsah arbutínu je v nich síce nižší. medu i peľu. 21. flavonoidy. Hlavná obsahová látka listov je glykozid arbutín (2 — 8 % ) . 1. Brusnica je významná aj pre včelárov. vyznačuje sa znamenitou medovou znáškou. anglicky: Onion. Ľaliovité . vytrhávaním v čase plného rozvoja (júl—september). Rovnako špeciálny je cesnak šalotkový — Allium salota Dostál (syn. francúzsky: Ail oignon. uplatňujú sa aj pri cukrovke. kofeoylarbutín. Vytvorená kyselina propenylsulfénová je však stabilnejšia. červené. jeho predstupeň L-glutamyl-S-propenylcysteínsulfoxid a enzýmové štiepenie prebieha podobne ako pri aliíne cesnaku. sírny derivát. Rastliny kvitnú asi v júni—júli. že mal niekoľko vývojových centier. obľúbený najmä Židmi. tvoria výnimku medzi ovocím — sú kyselinotvorné. Zámeny za rastlinu neprichodia do úvahy. V Egypte sa pestovala už vtedy. najmä pri chorobách mechúra (ak je moč zásaditý) a močových ciest. ako jej cesnakový izomér a predstavuje princíp. Cibuľa sa zberá podobne ako cesnak. Zriedka sa sušia na farmaceutické účely. 84 Sekané listy je lepšie macerovat' v studenej vode (15—30 minút) a potom zapariť ako zapar. salidrosid. 960 obyvateľom Palerma. Dlhým a nevhodným skladovaním sa znehodnocujú. ophioscordon (Link) Holub in Dostál). Cibuľa bola odjakživa vysoko cenená aj ako liečivo. Ostrejšie sorty sú dnes skorej koreninou mierneho pásma a sladké cibule zo Stredomoria a Orientu slúžia ako lahôdka k bielemu chlebu. má mnoho sort a foriem. lebo obsahujú konzervujúcu látku — kyselinu benzoovú.CIBUĽA Bylina s veľkou mnohošupinatou cibuľou a s oblými dutými listami. jeho oslnenia a pod. kultúrna odroda cibule — cesnaku (Allium sativum L. sú biologicky nevhodné.ako každá dlho pestovaná rastlina. metylaliín. subsp. Droga z nej sa nazýva Bulbus cepae. Plody zberáme ručne — ak nám ide o kvalitu. Hlavnou zložkou cibuľových prchavých látok je n-propyldisulfid. čo možno chápať ako baccinium — ker s bobuľami (bobuľa = bacca). Cibuľa je oddávna bežným kuchynským korením a zeleninou. Cibuľa podobne ako cesnak obsahuje vo všetkých svojich orgánoch (osobitne však v cibuli) horčičné glykozidy — glukozinolátového charakteru. Farmácia preto nerobí rozdiel medzi jednotlivými sortami. zmierňujú hnačky. Môžu sa jesť čerstvé.). či dokonca zelené plody. Ukladáme ich do vedier a pod. taliansky: Cipolla. Bolle-Zwiebel. pálčivou či trpkastou príchuťou. pije sa pol pohára 2—3 x denne. Cibuľa sa pestovala v Mezopotámii. narcisov a pod. Predpokladá sa. podľa normy sa zber robí v júni—auguste. ibaže v iných množstvách. ktorý pri krájaní cibule dráždi na slzenie. španielsky: Cebolla. rozšírili jej pestovanie medzi germánskymi kmeňmi za Alpami. Sumeri a Akkádovia ju poznali asi 3 000 rokov pred n. že cibuľa im dodáva silu a odvahu. Možno ju teda rátať medzi vďačné včelárske rastliny. Cibuľa . čo závisí od polohy stanovišťa. Cibuľa okrem toho obsahuje značné množstvo biokatalyzátorov . drobné belavé kvety tvoria mnohokvetový skrutcový okolík obalený krátkym blanitým tulcom. ale sú výhodnejšie než medvedicové. j. lebo majú nižší obsah trieslovín. porušovať lámaním — ľahko potom černejú. Listy možno označiť za rovnocennú drogu s medvedicovým listom. Perzii. voľný hydrochinón. žiaľ je veľmi vzácna. Listy sa nesmú pri zbere stláčať. t. Jej štiepne produkty sú propiónaldehyd a síra. Rímski vojaci verili. niektorí autori vôbec odporúčajú iba maceráty za studena. perlovka. napomáhajú tiež vylučovanie solí z organizmu (saluretikum). množstvo sort a nenahraditeľnosť je výsledkom mnohotisícročného vývoja. najmä pri kataroch — nutkajú do močenia. malé cibuľky pestované ako záhradková zelenina strednej a severnej Európy (v staroveku predovšetkým v Malej Ázii. V našich končinách sa už začiatkom stredoveku používala ako najobvyklejšie kuchynské korenie a zelenina. so sladkou. Zápary sa ľudové pijú pri reumatických ochoreniach. keď aj jačmeň a pšenica.nium objasňuje Plínius. farbivá. Niektorí učenci ju však zatracovali podobne ako cesnak. lebo uvoľňujúci sa hydrochinón štiepením arbutínu môže poškodiť pečeň. poznáme však zámeny zeleniny — cibule cibuľami iných ľaliovitých rastlín a veľmi nepríjemné (s cibuľami tulipánov. Napríklad učený Arab Ibn Haukal vyčítal asi okolo r. Štiepne produkty majú rovnako ako pri cesnaku silné antibakteriálne účinky. obsahuje tiež arbutín. Indii. rusky: CIBULE KUCHYNSKÁ CESNAK CIBUĽOVÝ . že jedia stále svoju obľúbenú cibuľu. ale keďže sú trpko horkasté. ponechané v pivnici na dozretie. propylaliín. pektíny. aby obsahovali čím menej trieslovín. vo východnej Ázii i v oblasti Stredomoria. Veľmi jemnou chuťou sa vyznačuje tzv. Cibuľa kvitne v lete (v druhom roku. hyperosid (asi 0. a tá im zastiera mozog a otupuje zmysly. tmavohnedé a pravidelné pitie čajov z arbutínových drog nesmie trvať dlho. plody obsahujú podobné látky. Dávkujú sa až do 10 g denne v krátko zavarenom odvare (mierny var maximálne 2 minúty) — jedna a pol lyžice na pohár vody. Slúžia ako urodezinficiens a protizápalový prostriedok a adstringens. Ovídius i Vergílius zo zmeneného gréckeho vakindos. pretože plody obsahujú značné množstvá kyseliny šťaveľovej. Zavárané brusnice sa nekazia. maďarsky: Veres hagyma. V cibuli je aj bližšie neznámy flavonoid — štiepením z neho vzniká kvercetín a dve chemicky neprebádané substancie (rozpustné v alkohole a účinné na srdce). a to umelým teplom. chutia lepšie zavárané. Ani v prípade cibule nepoznáme spoľahlivo jej vlasť: za najpríbuznejší divo rastúci druh sa pokladá Allium oschaninnii. Plody brusnice sú veľmi žiadaným ovocím. čisté a nezaschnuté plody. Jej obľuba.Liliaceae Nemecky: Kuchenzwiebel. a sú preto zložkou pomocných čajovín. triesloviny (3—5 %) a organické kyseliny. neskôr vyrastá 30—100 cm vysoká rúrkovitá stonka s jednoduchými sivozelenými listami. Rastlina sa pestuje v záhradách a na roliach ako kuchynská zelenina. Drogu tvorí predovšetkým list — Folium vitis idaeae (oficinálny v ČsL 2). navyše aj cukry a sacharidy. pomer zoschnutia je asi 7 : 1.

zvyčajne sa prikladali na bradavice. taliansky: Aglio. Už klasické národy vedeli liečebne oceniť aj divo rastúce druhy a c. z vitamínov resp.CIBUĽA (najmä enzýmov).) .skôr sa v tom však skrývalo podvedomé hygienické opatrenie. sodík. kde ho vraj dávali robotníkom pri stavbe pyramíd (azda aj ako prevenciu proti epidémiám). fluór a železo). provitamínov hlavne kyselinu askorbovú (C-vitamín). sa pestoval vo veľkom. zvonka dráždi kožu — najmä čerstvá šťava. Skrutcový okolík belavých kvetov býva obalený dlhým blanitým tulcom. Rímski vojaci ho dostávali na povzbudenie bojového nadšenia . draslík. francúzsky: Ail cultivé. victorialis L. ďalej glukokiníny. pri črevných parazitoch sa nechá rozkrájaná cibuľa stáť cez noc v štvrťlitri vody a precedený výťažok sa pije 3—4 dni nalačno). scedíme a nalejeme do menších fliaš. biblických národov. Pestovaný cesnak údajne chráni aj pred rakovinou. — užívajú sa rezy s cukrom. Cibulovitá bylina pestovaná pre zeleninu. najmä v Egypte. čo sú ojedinelé nálezy z predhistorickej rastlinnej produkcie. Zámeny s inou rastlinou pre všeobecne ľahkú identifikáciu neprichádzajú do úvahy. sacharidy a cukry a minerálne látky (vápnik. Užíva sa lyžica sirupu viac ráz denne. Do Číny sa dostal azda s kočovnými Mongolmi a určite už r. znižuje pritom hladinu krvného cukru. rusky: — ČESNEK KUCHYNSKÝ CESNAK CIBUĽOVÝ . Aj v Moravskom krase pri Adamove sa našli zvyšky strúčikov cesnaku pochádzajúce z obdobia hallštatskej kultúry (rozhranie doby železnej a bronzovej). potom ju necháme vychladnúť. Známe je aj prikladanie cibule na vredy. je riedky a zvyčajne má i rozmnožovacie cibuľky. 80 g medu a 400 g cukru. že tam. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvej cibule a aplikuje ju najmä pri črevných a žalúdočných poruchách. Kuchynská cibuľa má asi podobné pôsobenie a účinky ako cesnak. Cesnak spolu s cibuľou a rumančekom sa v minulosti rátali za najúčinnejšie liečivé byliny. Zmes varíme 3 hodiny v litri vody (vodu dolievanie). žliabkovité. Druh sa pestuje v záhradách i na roliach. zvýšenej teplote a pod. Sanskrt má pre cesnak dokonca tri mená. španielsky: Ajo común. hadí (A. V ZSSR zistili. Ako liečivo a profylaktický prostriedok mal znamenitú povesť aj u tzv. Všetky tieto indikácie sa uplatňujú predovšetkým v ľudovom liečiteľstve (pri kašli. Nimbus liečebných možností okolo cesnaku 85 . anglicky: Garlic. osoží pri chorobách dýchacích ciest. listy ploché.strúčikov. predovšetkým však močopudné a žlčotvorné. Pestovaný cesnak sa pokladal za univerzálny liek a prostriedok podnecujúci vtip i bojovnosť. Za osobitne účinné sa pokladajú listy urgíney prímorskej — Urginea maritima (L. 1. Táto jeho „sila" bola známa oddávna. listnatá stonka vysoká asi 30-80 cm. najmä rozdrvených listov. možno ich aj zavárať.divo rastúci aj u nás. Pripravuje sa z 500 g rozkrájaných cibúľ. divo rastúci v Tan-šane a povodí rieky Syrdarja. Za druhé vývojové centrum sa pokladá Stredomorie.) Baker (droga: + Bulbus scillae). maďarsky: Fog hagyma. bol domácim prostriedkom proti čarom a svojho nositeľa chránil proti rezným a bodným ranám. Odvarom zo šupiek cibule sa farbia veľkonočné vajíčka. nachladení. kuchynského. 2 000 pred n. Stredná Ázia bola zrejme jeho prvotným vývojovým centrom. Ľaliovité — Líliaceae Nemecky: Knoblauch. Z liečebného hľadiska sa nerobí rozdiel medzi kultúrnymi plemenami c. cibuľa zložená z cibuliek . vyskytuje sa táto choroba veľmi zriedka. V liečiteľstve sa uplatňuje aj cibuľový sirup. pôsobí proti parazitom — anthelminticky. Domovinou cesnaku je asi Sin-ťiang v Strednej Ázii a prarodičom Allium longicuspis. kde ľudia denne jedia cesnak. V Starej Mezopotámii a v povodí Nílu sa takisto oddávna pestoval.CESNAK KUCHYNSKY Allium sativum L.

látky s účinkom mužských i ženských sexuálnych hormónov. proti paradentóze a na mokvavé rany. Užíva sa rovnako. resp. napr. monosulfoxid dialyldisulfidu. Cibule cesnaku — Bulbus allii sativi sa zberajú vytrhávaním v čase plného rozvoja (asi júl—august). C. D. Novšia čajovina Alvisan Neo ho už neobsahuje. pri rozotieraní (drvení) strúčikov sa aliín pomocou enzýmu aliinázy mení na nestabilný medziprodukt — kyselinu alylsulfénovú a potom na alicín. ktorý má silný cesnakový pach a vysokú účinnosť proti chorobám zapríčineným baktériami a nižšími hubami. sacharidy a slizy i pektíny. ktoré sa analogicky štiepia pomocou enzýmov. sa vytvárajú druhotne po poranení alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. Aplikuje sa aj pri klimakterických ťažkostiach. pri artérioskleróze . Podľa chemickej skladby alicínu sa pripravilo viacero prípravkov aplikovaných najmä pri hubových ochoreniach. Konzum čerstvého je najúčinnejší. cysteínsulfoxidov. hypotonikum. 7. proti ktorým v súčasnosti máme málo účinných liečiv. B2. 83. cibuľa podlhovastá. anglicky: Ramson. nie nožom. Strúčiky treba oddeľovať prstami. antisklerotikum). taliansky: Aglio orsino.CESNAK KUCHYNSKÝ vzrástol až do nezmyselných povier. v žalúdočnom a črevnom trakte zvyšuje sekréciu žliaz. Čajoviny č. metylaliín. vhodnej najmä pri dyspepsii (poruchách trávenia). CESNAK MEDVĚDI ČESNEK MEDVĚDÍ Allium ursinum L. Obľúbený cesnakový sirup sa robí z drobno nakrájaného cesnaku podobne ako cibuľový (pozri rastlinu cesnak cibuľový. 86 Účinnú obsahovú látku cesnaku predstavuje nepríjemne páchnúci komplex substancií s obsahom síry — horčičné glykozidy. Očistia sa od hliny a nechávajú sa dobre oschnúť. Pri paralelnom štiepení aliínu pomocou enzýmu aliinázy vzniká aj kyselina aminoakrylová. astme. ovplyvňuje tvorbu a vylučovanie žlče.pripisuje sa sexuálne účinným látkam a licínu. Dokázalo sa mu pôsobenie proti zvýšenému krvnému tlaku. cystín. za zvyčajnú dávku sa považuje 2 g ako macerát — asi 3 %. Z ďalších obsahových látok je to rad genuínne prítomných aminokyselín (cysteín. antibakteriálnym pôsobením priaznivo ovplyvňuje črevnú flóru. propylaliín a pod. španielsky: Ajo de oso. Dnes sa cesnaku vracia vážnosť všestranného liečiva. metionín. Ani alicín však nie je stály a vytvára sírny prchavý produkt (dialyldisulfid). Droga sa má skladovať v celofánovom obale. maďarsky: Medve hagyma. 87. protikŕčovo. Cesnak bol zložkou čs. lebo porušené hnijú. Ľaliovíté — Liliaceae Ľudovo: medvědí lenek Nemecky: Bären Lauch. D 2—D 3). resp. Na farmaceutické účely sa nesušia. slabo pôsobí na črevné parazity (anthelmintikum: podáva sa zvyčajne odvar cesnaku v mlieku).. ktorá sa hydrolýzou mení na kyselinu vínnu a amoniak. jód. deoxyaliín). je podporným prostriedkom proti infekčným ochoreniam. Stonka trojhranná. B1. Cesnak má mnohostranné použitie: je antiseptikum. amid kyseliny nikotínovej). francúzsky: Ail des ours. listy ploché. antibiotický neúčinný sírny aliín (3-alyl-L-cysteínsulfoxid). hodno spomenúť vitamíny (A. priemyselne vyrábaného prípravku Alvisan — čajovina s tabletovaným cesnakom (indikácie: vysoký krvný tlak. pôsobí proti jedovatým splodinám ako detoxikans. 163. nositeľ pachu — dialyldisulfid a dialyltrisulfid. či minerálne soli. Čerstvé strúčiky cesnaku používa homeopatia na príprvu esencie (dil. s elipsovitými čepeľa- . bronchitídach a tuberkulóze. rusky: Trváca bylina vysoká 20-80 cm. glukozinoláty. dialylpolysulfidy. ktorý ju chráni pred vyprchaním silice až 6 mesiacov. digestívum a metabolikum. Cesnak kvitne asi v júli až septembri a z včelárskeho hľadiska poskytuje rozdielne množstvá medu — závisia od klimatických podmienok. Okrem aliínu sú v cesnaku prítomné aj menšie množstvá príbuzných zlúčenín. Čerstvá a neporanená cibuľa cesnaku obsahuje nevonný.

ampeloprasum L. Zber vňate prebieha asi v máji—júni. — cesnak sa v ľudovom liečiteľstve používa ešte cesnak hadí — A. zmierňuje nervové vzruchy a dobre pôsobí pri chorobách z nachladnutia). okrem toho aj stopy bližšie neznámeho merkaptánu a aldehydu. vertikálne rozšírený od nížin po subalpínsky stupeň. údajne má priaznivé vplyvy na srdcovú činnosť a na činnosť štítnej žľazy. Zistili sa tiež látky s dosť výrazným pôsobením na maternicu. ale aj zvýšený krvný tlak. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachodí účinná zmes sírnych derivátov — sulfidov.3 suchoblanitých listeňov. alkylpolysulfidy — predovšetkým divinylsulfid a divinylpolysulfid.3 x denne čajová lyžička. hlavne pestované zeleninové druhy rodu. ktoré ho požierajú. spravidla v tieni až polotieni. jej listy obsahujú až 15 x viac kyseliny askorbovej (C-vitamínu) ako ostatné cibule. schoenoprasum L. nepríjemne páchnuce alkylsulfidy. artérioskleróza. Na vitamíny je mimoriadne bohatá cibuľa zimná. Svojimi dvoma listami je dosť podobný najbližším druhom rodu Allium L. pretože by stratili účinnosť.mi. prípravky sa indikujú pri hnilobných a kvasných žalúdočných ťažkostiach. rozčesnúť (má zložené.. V ľudovej liečiteľskej praxi sa výťažkami z rastliny liečia nielen uvedené ťažkosti. často monocenózy. Nazberané rastlinné časti sa zvyčajne nesušia. akoby rozčesnuté cibule). subsp. Čerstvá vňať c. ale aj cibuľa — Bulbus allii ursini. Nepríjemne páchne. Druh je vlhkomilný. victorialis L. ďalej čpavok. vyrastajú z cibule. Vo farmácii sa používa ako žalúdočné a črevné dezinficiens. Šťava tvorí chuťovú zložku jarných bylinných kúr. Druhové meno ursinum mu Linné pridelil preto. keď sa začali intenzívnejšie prieskumy rastlín s obsahom antibakteriálnych látok — fytoncídov. a dobré meno majú aj ostatné. črevné parazitózy a i. Plínius. Pór pravý — A. dávka: 2 . Na kyselinu askorbovú a fytoncídne látky je bohatý aj list cesnaku voňavého — A. i nelesných spoločenstvách. cibuli v auguste-septembri. Podobné pôsobenie sa pripisuje aj cesnaku perlovkovému . Z ostatných druhov rodu Allium L. sativum L. bežne u nás pestovanej v črepníkoch (100 g listov obsahuje 50-100 mg kyseliny askorbovej). Označenie cesnak — česnek je bežné vo väčšine slovanských jazykoch. pach je však veľmi výrazný a cítiť ho ďaleko. súvisí údajne so slovom česnúť. ibaže oveľa slabšie. Rodový názov cesnaku je odvodený od starého latinského pomenovania allium. tulec pod okolíkom zložený z 2 . že ho vraj s obľubou pojedajú medvede (rastie najmä na Sibíri. porrum (L. V lužných lesoch tvorí rozsiahle porasty. veľa slizov (až 15 %) a sacharidov. rastie na kyslých až neutrálnych stanovištiach. nespavosť. dubohrabinách. prakticky sa využíva celá rastlina. napr. známa najvyšším obsahom sírnych derivátov (povzbudzuje činnosť pečene a žalúdočných žliaz. odorum L. ktoré uvádza napr.A. závraty. šalotka — Allium salota Dostál. Cesnak medvedí sa ocitol v popredí CESNAK MEDVEDÍ vážneho liečebného záujmu až v čase. chrípka. a cesnaku pažítky — A. Rastliny výrazne páchnu najmä v období kvitnutia. ochoreli po cibuli aj psy). ophioscordon (Link) Holub in Dostál. medvedieho sa po- 87 . tiež je prítomná horká látka a organické soli..3 x denne po 10-20 kvapiek). má i antibakteriálne vlastnosti. Známe sú prípady hemolytickej anémie zvierat. a preto sa mu väčšina bylinožravcov vyhýba. Z rastliny sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba allii ursini. Prenáša sa i do mlieka a mäsa zvierat. pri zápaloch tenkého čreva a pod. Rastlina má podobné obsahové látky ako cesnak. s obľubou v bučinách. Stvol je zakončený bielymi kvetmi v riedkom skrutcovom okolíku. kde ho bežné konzumujú aj ľudia). V oficiálnej alopatickej medicíne sa šťava z čerstvej rastliny používa ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov (dražé) alebo tinktúra ( 2 .) Regel okrem aliínu obsahuje saponíny. subs. ktoré ho konzumovali vo väčšom množstve (aj po kultivovaných druhoch cesnaku — cibule.

anglicky: Chicory. Zberá sa z nej kvitnúca vňať. akostnej triede sa pripúšťa maximálne 10 % drogy s odlišným sfarbením. ČAKANKA OBYČAJNÁ ČAKANKA OBYČAJNÁ Cichorium intybus L. rumoviskách. Vňať cesnačky — Herba alliariae sa hodnotí podľa internej normy IN 4/84.užíva aj ako kuchynská korenina . 4 5 12 8 II. Východní mágo- . mletého mäsa a rybích vývarov. Tinktúra z cesnačky je zložkou roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). byľ má Na koreňovú drogu — Radix cichorii — sa vzťahuje. rusky: - ČEKANKA OBECNÁ Trváca bylina vysoká 20-120 cm. Veľmi rozšírený druh na suchších lúkách. plody sú nažky. ktorý je surovinou na výrobu cigórie. Pri zbere vňate nehrozí zámena. Petra Nemecky: Gemeine Wegwarte. Miestami sa pestuje pre koreň.jemne posekaný list je vhodný do studených omáčok.) Cavara et Grande. Početné jednotlivé úbory s jazykovitými kvetmi jasnomodrej farby. 10 8 12 10 3 Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené časti ako na rastline Osi hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) I.). lebo je veľmi aromatický a mierne horkastý. Podobné obsahové látky má cesnačka lekárska . 1 % anorganických prímesí. rastlina je veľmi dobre známa. Skôr by mohlo ísť o zámenu pri jesennom vykopávaní koreňov na stanovišti. španielsky: Xicoira. s takmer srdcovitými zúbkatými listami a so strapcom drobných bielych kvetov. francúzsky: Chicorée. pri cestách ako burina od nížin po podhorský stupeň. nie menšiu povesť mala v lekárstve. obsah popola 15 % a podiel popola nerozpustného v HC1 2 %. roliach. zo žltkastobieleho vretenovitého koreňa vyrastá rozkonárená byľ s ružicou prízemných laločnatých listov. bylina z čeľade kapustovitých vysoká až 100 cm. maďarsky: Mezei katáng. ON 86 7033: Znak Zle sfarbená droga Droga so zvyškami nadzemných častí Vlhkost Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Na vňať sa vzťahuje ČSN 86 6728: Akosť — najviac v % I. 5 4 12 8 2 II. Zichorie. Nebezpečná je zámena s nevýrazne chutiacim koreňom blenu čierneho (Hyoscyamus niger L.Alliaria petiolata (Bieb. Veľmi hľadaným skoro všeliekom boli najmä kvety a plody. medziach. 8 10 12 10 listy kopijovité. korenie sv. Succory. suší sa pri teplote do 35 °C. treba ho iba opatrne dávkovať. vlhkosť 14 %. Čakankovité — Cichoríaceae (Astrovité — Asteraceae) Ľudovo: cigória. taliansky: Cicoria. Čakanku pestovali už starí Egypťania a vážili si ju ako šalátovú zeleninu. 2 % organických prímesí. ktorý je prudko jedovatý. V I. kde rastú rastliny s podobnými koreňmi.

zbavujú nadzemných častí a sčernetých partií. kvety má veľké a fialové. Čakanka kvitne v júni (júli) až v septembri (októbri). Predmetom zberu z rastliny v čase kvitnutia (jún—september) je vňať — Herba prunellae (Herba brunellae). 1 % (2 %) anorganických prímesí. mierne preháňavé. inulín. Podrobnejšie fytochemické prieskumy rozličných druhov čiernohlávkov robil r. vápnik. Droga sa hodnotí podľa internej normy IN 1/84. kyselinu stearovú. chromatograficky dokázal. ktoré vyrástli v tmavých pivniciach na koreňoch čakanky zasypaných pieskom. fosfor. španielsky: Brunella. Inulín je oficinálny v ČsL 3 a izoluje sa aj z čakanky. zvonka slúžia na obklady pri bolestivých zápaloch alebo vredoch. rezervná látka úborovitých a čakankovitých rastlín sa ukladá v koreňoch namiesto škrobu. Gessner (1953) a Losch (1933) uvádzali iba triesloviny (7 %).a trans-kávovú). v listoch je aj kumarínový glykozid cichoriín. stopy silice. laciniata (L. Kvety sušením strácajú belasú farbu. kňazská zelina. Japonci dokázali vo svojej droge aj kyselinu ursolovú. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. Najkrajší je č. Dáva dobrú nektárovú i peľovú znášku. hyperosid a kyselinu kávovú. obyčajný s obľubou vytvára miešance s oboma druhmi. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: brunelka. Príbuznou zeleninou. levulóza a kyselina dikafeyltartarová (cichóriová).) Scholler. v lesoch a ako burina záhrad od nížin po horský stupeň. Č. gumu.laktucín a laktupikrín. myšieho chvosta — do čajovín pri žlčníkových chorobách a s vňaťou žihľavy. Bylina sa bežne vyskytuje na lúkách. ktorý izoloval saponíny. Skladujeme dobre uzatvorený a chránime najmä proti vlhkú. ďalej živicu. cholín. Vedecký názov rodu pochádza z latinského bruneus = hnedý. 1690 známy ako náhradka kávy v Holandsku. Plody sú tvrdky. zastrihovaný — P. ktorá pre I. dosť flavonoidov. čiernohlávka. je čakanka štrbákova. s listom mäty. keď horné iba začínajú rozkvitať. radicosus sa pestuje pre korene a subsp. 1963 Sandra. dusiť. ČERNOHLÁVEK OBECNÝ Prunella vulgaris L. zapekať s mäsom a pod. metabolizujúce (tzv. foliosus pre list). Nakupuje sa koreň a vňať — Radix cichorii seu Herba cichorii. dva antokyanové glykozidy a horčiny. grandiflora (L. Šťava ďalej obsahuje triterpénové deriváty (a — a (3-laktucerol). vňaťou ľubovníka. Inak drogy slúžia na povzbudenie chuti (horčinové tonikum. pasienkoch. Novšie prieskumy (Losch 1933. Čajoviny č. svalník menší Nemecky: Kleine Braunelle. Rod čiernohlávkov je malý. Berger 1954). Kvitnúce vrcholky vňate sa odrezávajú v júli-auguste a sušia v tenkej vrstve bez prehrabovania na vzdušných a tienistých miestach. že aglykón tvorí kyselina oleanolová. Koreň je už od r. Preslávil sa ako výborný prostriedok proti krčným zápalom. ktorá môže v zime spestriť chudobný jedálny lístok. veľkokvetý . arginín. maďarsky: Kozonséges békavár. pomer zoschnutia je asi 4 : 1 . akosti v zátvorke) pripúšťa maximálne 10 % (20 %) drogy s iným sfarbením. aby sa nezaparil (pri teplote do 35 °C). 89 . Droga nemá pach a chutí horko.). má iba päť členov. Čiernohlávok sa pre svoju mimoriadne liečivú moc nazýval aj božia spása (Gottheil). Metanolové výluhy obsahovali rutín. sodík. Vňať obsahuje pomerne dosť trieslovín (asi 7 % ) . vňaťou stavikrvu vtáčieho. Šťava vo vode alebo vo víne sa odporúčala ako liek na vyplakovanie alebo premývanie hrdla. piť 3 X denne).via z nej urobili čarodejnú bylinu: kto sa natrel jej šťavou zmiešanou s olejom. Č. mladé listy a výhonky patria medzi šalátové a jarné polievkové byliny (dvojročná subsp. V Belgicku a inde na Západe sa v jeseni bežne predávajú jemné puky. 157. manitol. čiernohlávková voda s ružovým olejom sa dávala na zvredovatené ústa alebo na rany. Madaus (1938). 15. pretože neskôr kvety opadávajú. rastie roztrúsené v teplejších a suchších oblastiach. Krober 1937. šťaveľan draselný a kyselinu octovú. len čo začína kvitnúť. minerálne látky (draslík. pripravuje sa z neho esencia (dil.) Nath. akosť (požiadavka II. anglicky: Self-heal. Zápar má mierne účinky na vypudzovanie žlče . koreňom púpavy. Hlavné obsahové látky sú v šťave. úbormi nechtíka a pod. — do metabolizujúcich čajovín). Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Odvar sa používal aj pri horúčke a Matthiolus radil okrem toho zmes šťavy s octom a s ružovým olejom prikladať na spánky proti bolestiam hlavy. byľ slabo rozkonárená. ktorú zaviedli do liečiteľstva nemeckí lekári v 16. Čiernohlávok je jednou z rastlín. List (1979) stanovil okrem toho aj triterpénové kyseliny (okrem ursolovej aj cis. glykozid aukubín (s vplyvom na krvný tlak) a doteraz ešte nie celkom preskúmané látky. D 2 — 0). ten vraj nadobudol krásu a obľubu u každého a všetko sa mu darilo. kvitne najčastejšie žltkastobielo a listy má perovito rozoklané. májovník. sú hľadané ako zimná šalátová zelenina (dajú sa variť. octovú. Nadzemnú časť odstrihujeme ihneď. častejšie sa kombinujú v zmesiach (napr. Ich pôvod vie určiť iba skúsený botanik. francúzsky: Brunelle commune. Pitie odvaru v medovej kaši miernilo chrlenie krvi a čistilo pľúca od krvavého kašľa a bylina utlčená s kaviárom a priložená ako obklad na vredy urýchľovala ich dozretie a otvárala i hojila rany. okrem toho aj horčiny. vlhkosť 14 % (14 %). ide o horké látky terpénového charakteru . V koreni glykozidické horčiny. Po prvej svetovej vojne sa korene stali náhradkou kávy. známejšia ako endívia — C. horčík a železo). Čiernohlávky ako väčšina hluchavkovitých rastlín sú medonosné. Materiál sušíme pozorne v tenkých vrstvách. krvčistiace). cholín. brunellus = hnedastý (vzhľadom na listene a kalichy). V homeopatii sa používa čerstvý koreň vykopávaný na jeseň. arginín. kôrou krušiny. Spodné kvety má už dávno odkvitnuté. najvyššie dva pod hlávkovitým súkvetím modrofialových kvetov. Používal sa odvar aj čerstvá bylina. a to výhradne z divo rastúcich rastlín (pestované majú iné obsahové látky). u nás sú tri. pod týmto označením ho uvádzal aj Matthiolus. listy vajcovité. hlavuška. triesloviny. stomachikum). endivia L. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. obsah popola 10 % (15 %) a popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . po omytí sa režú na približne 15 cm dlhé kusy a sušia na tienistom mieste (najlepšie je dosušiť umelým teplom pri 40—50 °C. Mladé listy sa miestami upravujú na šalát alebo kašu a podávajú pri skorbute. Korene sa vyrypujú rýľom (september—október). spodné v ružici. rusky: - ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 5-25 cm. Gessner 1953. stor. taliansky: Brunella. inulín.dávka je 1 lyžička vňate (piť 3 x denne šálku) alebo 2—5 g koreňa na odvar (5 minút variť na slabom ohni. čertohlav. Samy sa užívajú zriedka. saponíny. sú močopudné. druhové pomenovanie vulgaris = obyčajný. vcelku potvrdili oprávnenosť používania pri krčných ochoreniach a zápaloch ústnej sliznice. ktoré sa potom nepodobajú ani na jedného z rodičov. alebo hneď pri umelom teple). inulín (10—15 %).P.

Droga sa však pre obsah trieslovín aplikuje aj vnútorne.ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Z drogy sa zvyčajne používa 6—10 % odvar (var na slabom ohni asi 5 minút). Obsahové látky podzemka tvorí asi . anglicky: Butterbur. keď sa stal hlavným liečivom proti moru. zriedka bielymi kvetmi. Deväťsil má zo všetkých našich bylín najväčšie listy — nezameniť s lopúchmi. levandule a pod. s okrúhlou. Listy deväťsilu nemožno zamieňať za listy podbeľa. Príbuzné druhy čiernohlávka sa používajú zriedkavejšie. francúzsky: Petasite. na jar vytvára šupinatú purpurovú byľ vysokú 50-100 cm. List bez stopky sa zberá v máji a kvet v začiatočnom štádiu kvitnutia (február—máj). v liekopisoch však nie je oficinálny. prasličky. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: devesel. s listom alchemilky. Plody sú chocholaté nažky. koňské kopyto. zakončenú predĺženým strapcom úbo- rov s bledočervenými. a to ako ústna voda alebo na očné výplachy a na kloktanie pri krčných a ústnych zápaloch a podobných ťažkostiach (pôsobí ako adstringens). Príbuzný d. a ten istý autor.) Gaertn. ktorej v antike nesmierne dôverovali pri morových epidémiách — petasites. nesmie teplota presiahnuť 35—40 °C. ani pri vykopávaní koreňov! Pri morových nákazách a epidémiách sa ľudstvo utiekalo k prirodzeným i nadprirodzeným prostriedkom. pre svoje obrovské listy. Ilýrsky kráľ Gentios nariadil pri more užívať horec čiže encián. ktorý o tom píše (Dioskorides). kvetom bielej hluchavky. biely — P.. DEVATSIL LEKÁRSKY DEVĚTSIL LÉKAŘSKÝ Petasites hybridus (L. pri niektorých ženských chorobách a na omývanie. Predmetom zberu býva prakticky celá rastlina. s vňaťou ľubovníka. Jednotlivé časti sa sušia vzhľadom na obsah silice tak ako všetky silicové drogy — podzemky sa narýchlo omyjú (ostatné časti nie). menuje ešte jednu slávnu bylinu. acsalapu. V nemčine má podľa toho aj svoje pomenovanie — Pestwurz (Pest = mor). sú stopkaté. Ak sa suší umelým teplom. tu sa však častejšie kombinuje napr. na rube plstnaté a majú 7-9 výrazných žíl. lopušica. myšieho chvosta. rusky: Trváca bylina s hluzovitým podzemkom. ale rátajú sa za rovnako účinné.) Gaertn. Listy v bohatej prízemnej ružici vyrastajú neskoršie. maďarsky: Kózonséges kalapfu. K. ale miestami až v apríli—máji). žalúdočným a črevným ťažkostiam. Prenikavo páchnuce korene prešli iba neskôr do veterinárnej praxe a rozotreté listy sa prikladali na rany. albus (L. Druh rastie na vlhkých tienistých miestach a v pobrežných porastoch od nížin do horského stupňa. list — Folium petasitidis (zoschýňa v pomere 5—6:1) a kvet — Flos petasitidis (zoschýňa v pomere 5 : 1). Jeho sláva sa obnovila v stredoveku. nátržní90 ka husieho. podzemok sa vykopáva pred kvitnutím (rastlina spravidla kvitne vo februári—marci. na báze hlboko srdcovitou čepeľou. Homeopatická esencia slúži na podobné účely. materiál sa kladie v tenkých vrstvách do tieňa — pri výdatnom vetraní dobre schne. teda náš deväťsil. Medzi prirodzené patrilo žuvanie aromatických liečivých bylín. ktoré sú menšie. a to ako prostriedok proti hnačkám. podbel (!) Nemecky: Rote Pestwurz. španielsky: Sombrerera. má žltobiele kvety v polguľovitých úboroch. V súčasnosti má oficinálne použitie v homeopatii — z čerstvej rastliny zberanej v apríli sa pripravuje esencia (dil. pomenovanie dostal od petasos = slnečný klobúk. Droga slúži v ľudovom liečiteľstve ako protizápalový prostriedok na vymývanie rán. veľké. D 2 — 0). Oficiálna medicína sa k nemu stavia zhovievavo. Meyer et Scherb. spočiatku na rube sivoplstnaté. taliansky: Farfaraccio. nazývaný po ňom Gentiana. Palma uvádza asi 3 % zápar — nechať postáť asi 15 minút a piť 2-3 šálky denne). dávkuje sa zvyčajne 1 lyžica na šálku záparu 1—2 x denne (taliansky autor L. Drogy: podzemok či koreň — Rhizoma seu Radix petasitidis (pomer zoschnutia 3 : 1).

ktorý má podobné účinky ako alkaloid papaverín (pozri mak siaty). V Nemecku sa užíva prášok z koreňa zavarený vo víne s medom alebo s ryžou a pšeničnými alebo ovsennými vločkami. veľkokvetý je dvojročná bylina vysoká asi 100-200 cm. ester izopetazolu je menej účinný. oranka. Neskôr sa izoloval z rastliny petazín. reumatizme a tinktúre sa pripisovali silné diuretické účinky. nekombinovaný výťažok z listov a z koreňa (jednotlivá dávka je 0. thapsiforme Schrad.06 g a podlieha lekárskemu predpisu). Syn.1 % silice. ochoreniach dýchacích ciest a proti črevným parazitom. na zapálené žily a vredy. asi 2 % pektínových látok. niektoré však sú asi oprávnené. Rastie s optimom výskytu na teplých pahorkatinách. 91 . oficinálny v čs. opuchy. líši sa hlavne krátko zbiehavými až nezbiehavými listami. dávka: 1 lyžica drogy na šálku záparu 3-krát denne). Prieskum rastliny sa robil aj u nás (r. typické stanovištia sú výslnné pahorky. kruželica. 20 minút nechať stáť prikrytý — 3 šálky denne). Kvet tvoril oddávna zložku prsných čajovín. ďalej pri kašli. V niektorých západných štátoch sa používa čistý. S-petazín. tam. druh sa vyskytuje vo dvoch chemických chemovaroch. horčina petasitín. alebo sa extrakt kombinuje s inými liečivami. kráľovská svieca. divizna. inulín. pri ischiatických ťažkostiach. Rastie na kamenistých stranách. pretože zväzočky ich kvetov sa rozvíjajú postupne. majú kvetné koruny zväčša menšie. Nemecky: Grossblumige Konigskerze. monoterpénové i seskviterpénové uhľovodíky a petasitolidy. Ľudové liečiteľstvo používa list najmä ako močopudný a potopudný prostriedok (aj ako náhradný za list podbeľa. ktoré by oprávňovalo starodávne ľudové používanie ako prostriedku pri chorobách dýchacích ciest. huniak. anglicky: Mullein. Divozel patrí k najstarším liečivým rastlinám sveta. sápovitý je vysoký iba 30—150 cm. pánbožkova onučka. (u nás asi 10). Ťažko sa vysloviť priazni- D. ba v protikŕčových účinkoch ho predstihne. aplikuje sa pri bronchiálnej astme. Antika opriadla divozel poverami o zázračných účinkoch. plstnatá stonka nesie dokonale zbiehavé listy a veľké. nachladnutí a chrapote. vo viniciach. maďarsky: Szóros farkkóró.Scrophulariaceae Ľudovo: cisárska svieca. volov chvost Nemecky: Windblumen-Kônigskerze. trieslovina a minerálne soli. kde ich rastie veľa. Ľudovo sa používal pri pľúcnych kataroch. štrkoviska a brehy vodných tokov. Na farmaceutické účely sa pestujú aj osobitne — najmä d. Kvitnú celé leto. rusky: DIVIZNA VEĽKOKVĚTÁ DIVOZEL SÁPOVITÝ DIVIZNA SÁPOVITÁ Verbascum phlomoides L. lesných čistinkách. Čerstvé listy sa prikladajú na rany. Príbuzné druhy rodu Verbascum L. Divozely poskytujú med bledožltej farby. D. 1962 a ďalšie). sacharidy. devina. ľudovo sa užíva aj zápar z kvetov (2 %. predpokladá sa spomínané spazmolytické pôsobenie. prípadne fialovo ochlpené tyčinky. sliz. plody sú tobolky. veľkokvetý. DEVÄŤSIL LEKÁRSKY DIVOZEL VEĽKOKVETÝ Verbascum densifloram Bertol. V droge sa nesmú nachádzať. mierne súmerné citrónovožlté kvety. maďarsky: Keskenylevelú okórfarkkóró. španielsky: Gordolobo. taliansky: Guaraguasco. francúzsky: Bouillon blanc. proti kašľu. žľazy a pod. izo-S-petazín. prízemné listy sú zreteľne stopkaté. Predmetom zberu ako droga mimoriadnej dôležitosti je kvet — Flos verbasci. Vedecké pomenovanie pochádza zo skomoleného latinského barbascum (barba = fúzy) pre jeho plstnaté ochlpenie.vo ku všetkým indikáciám. reumatizme. liekopise. môžu včely naznášať naozaj dosť medu. List deväťsilu obsahuje okrem toho izopetazín. Uplatňuje sa pri bolestivých menštruáciách. Krtičníkovité . ruderálnych stanovištiach a pri cestách. skalnaté stráne. O pôsobení obsahových látok z farmakologického hľadiska nie je veľa známe. pri astme a pod. chrapote. Molene medicinale. živica (petasit). rusky: - 0.: V.

Kvety možno po dôkladnom vysušení skladovať v nepriedušne uzavretých igelitových vreckách. Práca s materiálom vyžaduje trochu rutiny a skúseností. ktoré reflektoricky zvyšujú bronchiálnu sekréciu. 147. je Species pectorales .5 10 10 6 2 40 8 3 vý na stláčanie a zaparenie. Výnimočné uplatnenie v homeopatii majú čerstvé korene — Radix verbasci. ktorý sa uplatňuje ako čajovina s karminatívnym účinkom alebo náhradka za pravý ruský čierny čaj. 30 12 4 1 0. najlepšie v poludňajších hodinách. Materiál je veľmi hákli- Kvet divozelu — Flos verbasci (Flos verbascorum) sa ako droga hodnotí podľa ON 86 6214 a podľa ČsL 4: Znak Droga farbená inak ako materská rastlina Nerozvinuté kvety a kvety s kališnými časťami Iné organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol z drogy (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Saponínový obsah v hemolytických jednotkách (h. hodnotí osobitným spôsobom — v hemolytických jednotkách (h. 20 III.Verbasci e radice). 128. Jednotlivá dávka drogy vo forme záparu (príp. Pri sušení umelým teplom neprekračovať teplotu 40 °C. Kvet tvorí aj súčasť hromadne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom. Zber pre nákup treba čo najskôr odovzdať. každý zber osobitne na prudkom slnku alebo umelým teplom. 133. i.5 10 8 2 1 10 3 1. odvaru alebo macerátu) je 1. vykopávané v júli až v auguste. Homeopatia používa na prípravu esencie celú čerstvú kvitnúcu vňať zbieranú na začiatku kvitnutia a známe sú aj homeopatické prípravky z čerstvého koreňa (TEEP . 184.j. ktoré dobre zatvoríme a okolo uzáveru ešte zalepíme leukoplastom.121.100. Pomer zosušenia je asi 8 : 1.prsná čajovina. 4 20 30 .DIVOZEL VEĽKOKVETÝ DIVOZEL SÁPOVITÝ Zberajú sa iba kvetné koruny bez kalicha. Materiál by mal uschnúť za jeden deň.). že sa nechá odvar z drogy pôsobiť na suspenziu červených krviniek. Zisťuje sa laboratórne tak. sliz a flavonoidy. Čajoviny č. Kvalita drogy sa o. kde kvet tvorí zložku. čo je údaj pre účinnosť saponínov prítomných v 1 g drogy. zistená hodnota odpovedá počtu mililitrov suspenzie červených hovädzích krviniek. 130.) — najmenej 92 Akosť — najviac v % I. pripravenú predpísaným spôsobom z hovädzej krvi.115. Droga obsahuje terapeuticky účinné saponíny. jednotlivo rozložený. Oficiálna čajovina ČsL 4. Vyrába sa aj priemyselne ako Species pectorales Planta. a to viac ráz denne. j. v drobnom najlepšie v predhriatých plechovkách. Upotrebuje sa ako expektorans. ktoré sa hemolyzovali odvarom z 1 g saponínovej drogy.97. Obdobie zberu: (jún) júl—september (október). 143.5 g (ČsL 4). pretože droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. ktorý mierni dráždenie horných dýchacích ciest a sčasti z obsahu flavonoidov a saponínov.116. a to ručným otrháváním za suchého počasia. 146. Sušíme ho rýchlo.94. Droga — Flos verbasci má medový pach a chutí sladkasto. pričom účinnosť v tomto smere sčasti vyplýva aj zo slížového obsahu. a ČsL 4 10 II. 132.

vznikali zámeny najmä s kuričkou (druhy rodu Minuartia L. Zatvára ich aj pred dažďom. štvorhrannou. aj na zvýšenie odvahy. anglicky: Scarlet Pimpernel. ba mala vraj čarovnú moc na vyvolanie ducha z podsvetia a zachraňovala ľudí pohryzených besným psom.Cerastium L.+ Cyclamen europaeum L. Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: kačacie (mačacie. predovšetkým žlčníkových a pečeňových. Podstatnú obsahovú zložku vňate a semien tvoria saponíny. vajcovité. celistvookrajové. Kvety na dlhých stopkách vyrastajú jednotlivo z pazúch listov a majú ohnivočervené koruny. ktoré sa u nás vyskytujú dosť hojne. poliehavou až vystúpavou byľou vysokou 10—30 cm. španielsky: Murrons. V minulosti. tenšie nebodkované listy a biele kvety (patrí do čeľade hviezdicovitých — Stellariaceae). bez korienkov a plodov. rusky: . Dioskorides. Častá burina polí a záhrad. keď bola predmetom nákupu. žabie) mydlo. 10 Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina začerstva Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) 5 3 0. žiada sa čerstvá kvitnúca vňať. (Stellariaceae).DRCHNIČKA ROLNÍ DRCHNIČKA ROĽNÁ ( + ) Anagallis arvensis L. z ktorých 93 .5 12 12 6 1 12 15 2 3 pokratovych časoch slúžila ako liek na ťažké rany a vredy. je oveľa útlejšia. a pri hadom uhryznutí. Zaujímavé je jej rytmické ranné a odpoludňajšie zatváranie kvetov. i. taliansky: Anagallide. Už v hip- Akosť — najviac v % I. že kvitne znovu v jeseni. pomer zosušenia je asi 5 : 1. Najčastejším predmetom zberu býva kvitnúca vňať — Herba anagallidis (júl-august). kuracie oko. čo je dôležité pre vlastné opeľovanie. II. Liečiteľsky sa mimoriadne preslávila. Dnešný latinský názov vznikol asi z gréckeho anagelao = smiať sa. v staroveku zaháňala melanchóliu. Túto povesť si udržala až do stredoveku. a to vzhľadom na to. U nás sa vyskytujú variety odlišujúce sa najmä farbou kvetov. rátala sa medzi univerzálne protijedy. Spomínali ju už Hippokrates. Samozrejme. Slúžila totiž o.). S týmto upotrebením prešla i do stredoveku. maďarsky: Mezei tikszem. Thefrastos. Rastlina sa v súčasnosti využíva najmä homeopaticky. má zaguľatené a na jednej strane ochlpené stonky. Plody sú tobolky. Dioskorides odporúčal jej šťavu pri bolení zubov a s vínom sa píjavala najmä pri bolestiach. listy krížmo protistojné. Už v antickom Grécku Na drogu sa vzťahuje ON 86 6830: Znak bola známa ako bežná burina. Podobne sa odlišujú aj druhy rodu rožec . Častejšie sa však uvádza spojenie gréckeho ana = opäť a agállo = zdobím.). Suší sa v jednej vrstve na tienistých a vzdušných miestach. Drchnička je prastarou liečivou rastlinou. námožníček. rastie od nížin po podhorský stupeň. kurimor. žabinec. ktorá sa zberá celá. (v európskej časti ZSSR obidve variety) DRCHNIČKA ROĽNÁ Jednoročná bylina s lysou. Plínius. francúzsky: Mouron des champs. Kvety totiž nemajú medovinu a hmyz ich zriedka navštevuje. žabí střevíc Nemecky: Roter Gauchheil. bystrosti a veselosti. V Indii sa ešte aj dnes používa pri love rýb (má hemolytický účinok podobný ako cyklámen . najmä medzi zeleninou. väčšinou sa nachádzajúce aj v koreni. ktorá je nepomerne vzácnejšia a rastie iba v teplejších až najteplejších oblastiach. Historické osudy drchničky sú tiež zaujímavé.

vtáky. zberaná z asi 10-ročných konárov alebo kmeňov (iba so súhlasom majiteľa lesa). Bukovité — Fagaceae Nemecky: Wintereiche. Oficinálnu drogu ČsL 4 tvorí kôra . Droga je predovšetkým močopudným prostriedkom (diuretikum). listy na stopkách dlhých 1—2 cm. Ľudovo droga slúži ako prostriedok mierniaci bolesti. Je jedovatá pre psov. Nemecky: Stiel. najmä vo vlhku. tiež pri lišajoch a na ťažko sa hoj rany. Veľmi zriedkavé použitie majú listy — Folium quercus. zrkadlová kôra bez zvyškov dreva. Drevo je veľmi cenná surovina . Obsahovými látkami všetkých častí sú hlavne triesloviny (7—20 % ) . kde vytvára spolu s predchádzajúcim miešané dubiny. Kôra má po navlhčení zapáchať trieslom . ťažké. Homeopatický liekopis uvádza ako oficinálnu čerstvú kôru mladých konárov. poskytujú mnoho dobrého okrovožltého peľu a okrem toho majú aj voskový listový med. pri nervových a pečeňových poruchách.5 12 8 9 II. Hecker ordinoval 1. kvety jednodomé. na kúpele (omrzliny. takmer vo vode nehnije. výrobu sudov a pod. Duby si odjakživa vysoko cenili všetky národy ako symbol sily a krásy lesa. Materiál sa môže sušiť na slnku alebo umelým teplom. pre vstrebávanie sa saponínov treba ju však považovať za toxickú. francúzsky: Chéne rouvre. maďarsky: Kocsánytalan tolgy. Používa sa preto na vodné stavby. Duby sa opeľujú vetrom.je tvrdé. Plody sú žalude na dlhých stopkách.5 %). maďarsky: Kocsányos tolgy. Pomer zosušenia je asi 2 : 1. hrubá asi 3-6 mm (zoschne asi na 3 mm). Rastie v nižších polohách až do podhorských stupňov na mierne kyslých skalnatých pôdach. Pridáva sa do priemyselne vyrábanej čajoviny Hemoral (antihemoroidová kúpeľová prísada). Zber sa robí zjari (marec—apríl). o čom však chýba spoľahlivý dôkaz. letný je stredne vysoký strom. v listoch sú aj flavonoidné glykozidy. pevné a štiepateľné. Podľa šumu starého duba sa veštilo v gréckej dodonskej veštiarni a starovekí básnici Ovídius a Vergílius uvádzali žalude ako prvú potravu človeka. čistá trieslovinová droga slúži v technickej praxi na spracúvanie koží. Zvyčajne sa pijú 2—3 šálky asi 1 % záparu (po zaparení sa nechá asi 15 minút stáť) alebo zápar z pol čajovej lyžičky na pohár vody ako denná dávka. Ešte stále sa udržuje názor.5 12 10 6 DUB ZIMNÝ DUB ZIMNÍ (DRNÁK) Quercus petraea (Mattusch. balvan. 10 10 3 1. samičie jahňady po 2—7 na krátkych stopkách alebo sediace na koncoch konárov a samčie dlhé 3 — 5 cm.8 g prášku 4 x denne. potopudne. horčiny a silicu s osobitným pachom. listy perovito laločnaté. Okrem kôry sa zberajú aj zrelé a zdravé žalude (október—november).dubiny lužných lesov a nížin na sprašovom podklade. získal vzhľadom na drevo. Homeopatická esencia sa používa najmä pri svrbivých vyrážkach (dil. kone. rusky: ( ) D. antiseptikum a antihemoragikum. zajace a králiky. pri dermatózach sa zavaria 3—4 lyžice kôry 5—7 minút vo 2 litroch vody a vlejú do vane dopoly plnej 37 °C teplej vody).jeden je asi totožný s kyslým saponínom senegového koreňa (Radix senegae — typická americká droga.. Zápar pôsobí metabolický („čistí" krv). sa menia na neúčinné farbisté tmavohnedočervené látky — flobafény. Od staroveku až dodnes sú napr. Upotrebúva sa predovšetkým zvonka vo forme odvarov (lyžica kôry na pohár vody. Okrem toho obsahuje triesloviny. že drchnička je účinná aj pri besnote. Sommereiche. opuchy. ďalej saponin podobný saponínu našej mydlice lekárskej (Saponaria officinalis L. Druh pôvodný len v podhorských oblastiach. je veľmi trvanlivé. tvoria drogu Glandes quercus. pozri medzi cudzokrajné drogy). tzv. Žalude sú krátkostopkaté až sediace. popraskaná a hrubšia ako 6 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah trieslovín v % — najmenej I. ktorý vyvoláva silné miestne dráždenie (vstrebáva sa sliznicami a pre ľudí i niektoré živočíchy je hemolytickým jedom ešte pri veľkom riedení . Dubová kôra ako tzv. zbavené osovej čiašky a po usušení aj šupky (strata na hmotnosti je nepatrná). Silica u ľudí vyvoláva bolenie hlavy a vracanie. rusky: DUB LETNÍ (KŘEMELÁK) Druh vytvárajúci prirodzené lesné zárasty . sacharidov (7 %). s krátkou stopkou. Kmeň alebo konár smie byť maximálne hrubý 15 cm. V semenách je veľa škrobu (asi 37 % ) . variť na miernom ohni 5 minút). 94 . a to pri rúbaní alebo presvetľovaní porastov. bielkovín (asi 7. čo sa niekedy odvodzuje z keltského quer = krásny a cuez = strom. Okrem týchto domácich druhov dubov rastú u nás a pestujú sa rozmanité cudzozemské druhy. anglicky: Common Oak. samčie vo visiacich riedkych jahňadách.priotrávenia s ním v minulosti boli známe). na upokojenie. pri hemoroidoch a na výplachy. Duby mali vždy dobré meno aj v liečiteľstve. taliansky: Quercia. zvonka asi 5 % zápar. zimný má vajcovitú korunu. rastúci na skalnatých pôdach. Odlupuje sa iba mladá.Cortex quercus. Vnútorne sa užíva zriedka a nie Na kôru — Cortex quercus — sa vzťahuje ČSN 86 6110: Akosť — najviac v % Znak Kusy kôry tmavšie na vnútorne] strane Staršia kôra. kamienkoch. 5 5 1 0. Dianthaceae = Silenaceae). v liečiteľstve ako adstringentný prostriedok: antidiaroikum.Lignum quassiae (pozri stať Cudzokrajné drogy). lesklá. jedovatý saponin — sapotoxín cyklamín (totožný so saponínom cyklámenu). známe dubové kúpele. D 3). Druhové meno robur = sila. podvaly.) Liebl. oleja (15 %). D. španielsky: Roble albar. močopudne a údajne drchničkou možno nahradiť kvasiové drevo . Rastlina má hemolytický index asi 3 500.chuť má slabo horkastú a silne zvieravú. samičie po 2—5 v pazuchách listov. Žalude dlho slúžili ako surovina na výrobu atramentu. Vedecký názov duba pochádza z latinského quercus. DUB LETNÝ Quercus robur L. skladovaním. kým iné druhy zasa podľa ďalších významných vlastností: petraea od petra = skala. Dubové listy a žalude sa často uplatňovali v znaku lesníkov a poľovníkov. Staroveké národy dub zasväcovali svojmu najvyššiemu bohu. zápaloch obličiek a hemoroidoch.

úhorov. maďarsky: Csattanó maszlag. V detskej praxi sa dáva 1 kg kôry na kúpeľ. má listy vajcovité a celistvookrajové. Listy sú vhodné proti hnačkám. byľ holá. pazušné alebo koncové. rusky: DURMAN OBECNÝ DURMAN OBYČAJNÝ jednotlivé. kvety . miestami sa miešajú s kakaom a cukrom na výživný prostriedok a slúžia aj ako kávovina (Semen quercus tostum). Väčšina liekopisov uvádza oficinálnu vňať. D. Camerarius ho prvý zobrazil a jeho domovinu omylom kládol do Orientu. vystupuje v rozličných typoch nitrátofilných spoločenstiev. nie končisté a hrubo zubaté. Podobný mrlík hybridný .pražením klesá obsah trieslovín a škrob sa mení na dextríny. Bežná burina záhrad. 40. predovšetkým pri hnačkách. j. Ľuľkovité . 39. 138. 219. . mašlák.Solanaceae Ľudovo: bugačka. z ktorých u nás rastie 5.3 litre vody. na bežné kúpele a obklady sa zavarí 500 g kôry na 3 -4 litre vody. O rozšírenie durmanu po Európe sa údajne pričinili Cigáni. s bielou lievikovitou korunou. anglicky: Thorn-Apple. Schlechtendal a i. asi 25 druhov. Pomenovanie Datura pochádza údajne z arabského datora. možno ich potom upotrebiť v detskej praxi ako prostriedok proti hnačkám. Pri zámenách alebo falšovaní listovej drogy prichádza do úvahy najmä ľuľok čierny — Solanum nigrum L. tiež vňať (Herba stramonii) a semeno (Semen stramonii). maslové semeno. zasa vajcovité. Predmetom zberu je list — Folium stramonii. Polyploidizáciou a krížením sa vypestovali odrody bohatšie na účinné obsahové látky — alkaloidy. Ako liečivo sa stal známym až zásluhou Storka (1762). 53. 216. Fraas sa prikláňal k názoru. ježkova palica. ČsL 2 má oficinálny list. d. na odvary proti poteniu nôh alebo na výplachy 1 kg kôry na 2 . hrubo zúbkaté. Liečebne sa používajú z duba hálkového (Q. rozkonárená. španielsky: Estramonio. vlčie bodliačie Nemecky: Weisser Stechapfle. t. taliansky: Stramonio.) je nepochybne najstaršia liečivá rastlina z rodu durmanov.vyvolávajú ich hrčiarky . listy vajcovité. obyčajný má variety líšiace sa hlavne farbou kvetov a plodmi (biele alebo fialové kvety a plody ostnité alebo hladké). 44.pozri Cudzokrajné drogy). francúzsky: Stramoine. 48. 95 Jednoročná bylina vysoká 30-80 cm. Príbuzný durman metel (D. horné bez stopky. metel L. cigánske (svinské) jablko. Celkove má Datura L. panenská uhorka. streštený ľuľok. Narkotické účinky rastliny poznali dávno predtým Arabi a užívali ho podobne ako ópium na lekárske účely.Chenopodium hybridum L. žalúdočných i črevných kataroch (1 lyžička kôry na šálku záparu 2—3 x denne alebo prášok 5 x denne na hrot noža. 54. ktorá pochádza z Etiópie.DUB LETNÝ samotná. Osudy d. Dubienky sú guľaté nádory čiže patologické novotvary (Galia) spôsobené hmyzom. listy má však oveľa menšie. podľa iných je to zmenené perzské tatula z tat = pichať. 55.. spodné srdcovité. že grécke strychnos manikos predsa len bol durman. Žalude sa niekedy pražia ako káva . ho pokladajú za spomínaný strychnos manikos starovekých Grékov. blen čierny — Hyoscyamus niger L. ČsL 4 uvádza na zápar aplikovaný externe 15 g. rumovísk. kravák. Ťažkosť spočíva v tom.. bez chuti a zamladi je akoby pomúčený. infectoria Oliv. má listy menšie. obyčajného možno spoľahlivo sledovať až od stredoveku. že antickí lekári dávali pomenovanie strychnos mnohým jedovatým rastlinám a odlišovali ich iba ďalšími prívlastkami. keď sa rozšíril po Európe (domovinou sú južné časti Ruska). + Datura stramonium L. dubienky domácich dubov nie sú vhodné na liečbu a nezberajú sa (pozri ČsL 4). Ľuľkovec zlomocný — Atropa bella-donna L. rastlina s pichliačmi. Plody sú ježaté vajcovité tobolky. Čajoviny č. obyčajný bol v staroveku asi neznámy. ktorí ho vozili so sebou ako liečivú rastlinu. až bielo ochlpené a hrubo zubaté. prípadne macerovať za studena pri izbovej teplote 1 lyžicu kôry na 2 šálky vody a vypiť po dúškoch cez deň). Okrem spomínaných druhov sa na farmaceutické účely (hlavne izoláciu alkaloidov) hojne používa ešte Datura inermis Jacq.

francúzsky: Trefle des prés. Mnoho odrôd sa podarilo vyšľachtiť a ďalšie vznikli ich krížením. t.35 %) tropánovej rady.indikuje svieže (mierne vlhké) pôdy. stopy silice. j. Prípravky by sa nemali podávať pacientom so srdcovými ťažkosťami.Papilionaceae) Ľudovo: štajerka. Pozor. lebo ťažko znáša sucho i väčšie vlhko.5 0. ktorý sa s najväčšou mierou spolu s ďalšími látkami pričiňuje o terapeutické pôsobenie. najmä hyoscyamín. Rodové meno ďateliny (Trifolium) pochádza z latinského tres = tri + folium = list.1—0. dosúšajú sa na slnku. ktorých lístky majú zreteľné polmesiačikovité škvrny. plody sú nepukavé struky. príp. V ľudovom liečiteľstve je akákoľvek manipulácia s ňou zakázaná. anglicky: Red Clover.5 — 20 12 0. až sú semená v tobolkách čierne.sení ich ešte presušíme. Použitie drog patrí výlučne do rúk lekára a podobne ako pri ľuľkovci zlomocnom — Atropa bella-donna L. jednotlivo. Účinné obsahové látky sú vysoko toxické alkaloidy (0. vytrvalá ďatelina Nemecky: Rot-Klee. španielsky: Trébol de prados.25 Trváca bylina všeobecne známa. DURMAN OBYČAJNÝ Listy odrezávame podľa možností ráno. na okraji lesov i vo svetlých lesoch . v priemere 0. Červené kvety (zriedka biele . s krátkou stopkou. s trojpočetnými (zriedka 4—6-početnými) listami. Niekedy sa vykupujú aj semená.ČERVENÝ JETEL Trifolium pratense L.25 g listov obsahuje 0. Druh je variabilný. Pomer zosušenia je asi 5—7 : 1. dnes sa obsahové látky upravujú do sprejov. len zdravé.5 20 12 neudané ČsL 2 5 2 10 0. O liečivých účinkoch ďateliny sa . sýtozelené.5 : 1. Po vytra- JETEL LUČNÍ . maďarsky: Réti lóhere. ktoré však môžu i chýbať. U nás sa v minulosti tiež vyrábali z nich antiastmatické cigarety. Listová droga aj semená sú veľmi háklivé na skladovanie — ľahko vlhnú.5 mg atropínu. Pôvodne rastie na lúkách.Fabaceae (Motýľokveté .poľské pramene). potom načechrané do vrstvy 5—6 cm (maximálna teplota do 45 °C. Koreň obsahuje aj iné alkaloidy (tiež však deriváty tropánu). atropín a málo skopolamínu. Divo rastúcich druhov ďatelín je asi 300.3-0. vedľajšie obsahové látky sú triesloviny (4. Pomer zosušenia je asi 1. Sušia sa rozložené vedľa seba. uvádza sa aj možnosť do 60 °C . na začiatku kvitnutia rastlín (jún-august. derivát kumarínu umbeliferón a veľa dusičnanu draselného. taliansky: Trifoglio dei prati. trojlístok a pratense = rastúci na lúke. Prešľachtený sa často pestuje na poliach. rusky: ĎATELINA LÚČNA Na listovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6411 a požiadavky ČsL 2: Akosť — najviac v % Znak Sčerneté a zhnednuté listy Prímesi materskej rastliny Rozdrvené časti a stopky listov Cudzie organické časti — prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Vlhkosť Obsah alkaloidov v % — najmenej 1. Dym z 1. Bôbovité . rastlina je prudko jedovatá! Zber drog je deťom prísne zakázaný. ktoré sa získavajú zberom nie celkom zrelých toboliek (september—október). 5 2 5 0.4. i september). Oveľa viac sa rastlina používa v homeopatii. S drogami treba manipulovať veľmi obozretne.5 %).sú iba farebnou odchýlkou) vo vajcovitých hlávkach. slúžia hlavne na izoláciu alkaloidov (atropínu) a ako antiastmatikum.

plazivej a sušené kvetné hlávky bez stopiek. Ďateliny sú veľmi významné pre včelárov. adstringens) a bronchitídach. plazivá sa liečebne využíva najmä pri reumatizme. bielom výtoku. Z národohospodárskeho hľadiska sú ďateliny naše najdôležitejšie krmoviny a obohacujú pôdu dusíkom. Účinnými obsahovými látkami ď. cuk97 . keď sa včely usmerňujú hlavne na ňu. si ju vysoko cenili. farbivá. rastúci u nás len v teplejších oblastiach i to roztrúsene (ď. najmä biela plazivá (Amoria repens (L. T. ale ihneď odpredáme nákupni.5 14 8 3 II. glukozid trifoliín. roľná pre svoje adstringentné pôsobenie zasa pri hnačkách. Ď.). v máji až v auguste (príp. v listoch sa nachádza asparagín a iné aminokyseliny. organické kyseliny. repens L. Ľahko totiž podlieha skaze a napáda ju hmyz. triesloviny a flavonoidy. Lepšie je sušiť umelým teplom do 35 °C. Homér spomínal medzi lotosmi akúsi znamenitú krmovinu pre kone a jestvuje dohad.lucernu siatu (Medicago sativa L. stor. jún—september) otrhávame na začiatku kvitnutia mäsovočervené alebo jasnokarmínové hlávky bez podporných listeňov. Celkom rozkvitnuté alebo odkvitajúce kvety pri sušení sa rozpadajú a hnednú. Tvoria podstatnú zložku zmesiek. lúčnej sú triesloviny. flavonoidy. Uplatňuje sa ako chuťové a vôňové korigens. O nej sa vie.). živicu. Ď. roľnej (Trifolium arvense L. ď. Materiál sušíme ihneď a rýchlo v tenkých vrstvách.) Presl. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . riedko rozložený a na vzdušnom mieste. Plínius uvádzal síce Trifolium. tiež nakupovanú drogu — Flos trifolii albi. najmä za vlhkého počasia. Drogu — Flos trifolii rubri neuskladňujeme. Ďatelina dáva z 1 ha až 100 kg medu. najmä dnes. Kvetné hlávky bez podporného listeňa sa zberajú v júni—septembri hneď po rozkvitnutí a rýchlo sa sušia (pomer zosušenia je asi 6 : 1). nemožno ho považovať za ďatelinu. 20 10 4 1 14 10 3 Physica a herbáre 16.). Prvé správy o ďateline z našich oblastí pochádzajú asi z 11. lúčnej i ď. Červená ďatelina je rovnako dôležitým prínosom pre včelie hospodárstvo. aby sa využilo jej nektarové bohatstvo a zvýšila úroda semien. roľná silicu. Spomína ju abatiša Hildegarda vo svojom diele Na kvet — drogu Flos trifolii rubri sa vzťahuje ON 86 6240: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté kvetné hlávky Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. Namiesto ďateliny mali starovekí poľnohospodári veľmi cennú krmovinu . uvádzanej pod menom lagopus. lúčna sa používa hlavne pri hnačkách (antidiaroikum. — ďatelinovec). Upotrebenie sa akosi prelínalo vždy s upotrebením ď. izotrifoliín.ĎATELINA LÚČNA vedelo len veľmi málo. išlo o liečivú vachtu trojlistú (Menyanthes trifoliata L. jahodovitá).. Je výbornou včelou pašou. že to bol asi teplomilný južnejší druh Trifolium fragiferum L. stor. že ju odporúčal už Dioskorides ako antidiaroikum. Ď. Pri nešetrnom zbere sa takto znehodnocujú aj zaparené kvety. úsade a opuchoch žliaz. Predmetom zberu a nákupu u nás je kvet ď. ktorá po skosení veľmi rýchlo dorastá a čoskoro kvitne. zvonka ako kožné dezinficiens. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať z ď. 12 5 2 0. plazivá obsahuje najmä triesloviny a ď. fenolové látky. lúčnej — červený. hnedasté kvety vyradíme. syn.

rusky: - Jednoročná bylina vysoká 35-50 cm s pravoovíjavou stonkou dlhou 100—200 cm. Fazule pochádzajú prevažne z trópov. Dosúšajú sa umelým teplom pri mierne zvýšenej teplote (30 — nanajvýš 40 °C). príp. FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZOL OBECNÝ Phaseolus vulgaris L. sa zjavili prvé fazuľové semená v prístavoch španielskych moreplavcov. egyptské bôby (Faba vulgaris Moench alebo východoafrická strukovina Dolichos lablab L. Zosychajúce zožltnuté struky sa zberajú v čase úplnej zrelosti. Fazule kvitnú v júni až v auguste.5 10 7 2 II. kvety v málokvetových strapcoch rozličnej farby (bielej. 10 2 1 10 10 3 . ružovej. j. pestované dodnes v Egypte). august —september a zbavujú sa semien. Na plod fazule bez semien — Fructus phaseoli sine semine — sa vzťahuje norma ON 86 6621: Znak Ináč sfarbená droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. no súčasne ako Pericarpium phaseoli. asi 10—15 cm dlhé struky so semenami. Gréci sa s nimi oboznámili údajne počas ťaženia Alexandra Veľkého do Indie. Až začiatkom 16. lúčnej má podobné uplatnenie ako v alopatii. španielsky: Fasol. perovito zložené listy tvoria velké vajcovité stopkaté lístky. Fazuľa sa u nás šľachtí ako strukovina a zelenina. Oficinálna droga sa ešte dnes označuje v niektorých liekopisoch termínom Fructus phaseoli sine semine — fazuľový struk bez semena. Akosť medu sa však často preceňuje. Už starí Aztékovia v Mexiku vysievali fazule v zmesi s kukuricou. Importovali ho k nám z Južnej Ameriky.rovke. Dávkovanie všetkých je prakticky rovnaké: ako čaj — 6 lyžičiek drogy nasypaných do 3 dl vriacej vody sa nechá 10 minút prikryté stáť a po prefiltrovaní sa pije počas dňa po dúškoch. čo však podľa opisu boli zrejme iné strukoviny ako fazule. anglicky: Kidney-Bean.Fabaceae (Motýľokveté .). Homeopatická esencia z ď. Dáva sa prednosť strukom žltobielej farby.Bohne. kde sú semená fazule národným pokrmom. majú celé strapce kvetov poskytujú98 cich zlatožltý med aj dostatok peľu. Vedecké pomenovanie fazule vzniklo z gréckeho phaseolos = člnok. červenej a i.Papilionaceae) Nemecky: Garten . druhové latinské označenie vulgaris = obyčajný. Prvé herbáre z druhej polovice už poznali rozdiely medzi egyptskými fazuľami a vtedajšou americkou novinkou. aj druhy rodu Vigna. Americké fazule potom za niekoľko desaťročí vytlačili takmer načisto z kultúr tzv. loďka (pre tvar strukov). Celkový počet sort je značný (zhruba 500). 5 1 0. Plocha kultúrnych fazúľ je dosť rovnomerne rozdelená medzi Starý a Nový svet. Plody sú lysé. t. Bôbovité . najmä na roliach. taliansky: Fagiolo. francúzsky: Haricot. stor. Národy starovekého Stredomoria pravé fazule nepoznali. nadmernej tvorbe slín s poruchami žalúdočnej sekrécie a pri ochoreniach dýchacích ciest. maďarsky: Bab. Druh sa pestuje ako zelenina aj ako strukovina v domácich záhradkách a v kríčkovitej kultúrnej forme.

Sušia sa bežným spôsobom. žlté. fazín sa varom denaturuje. listy s pošvami. 40—50 % hemicelulóz a glukokiníny (účinný glukokinín. alantoín. Semená obsahujú škrob (45-50 % ) . 23. znižujúci hladinu cukru v krvi. španielsky: Hinojo común. bielkoviny (24 %). užívajú sa preto ako diuretikum. užíva sa odvar z 3—4 lyžíc sekanej drogy na 300 ml vody. aj u nás. Niekedy sa odporúča variť 15—20 g drogy s litrom vody asi 2 hodiny — denná dávka je 1/2 až 3/4 litra odvaru.Liečebné použitie a význam pre potravinárstvo majú aj semená — Semen phaseoli. 25. v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. minerálne soli (o.) s menej valcovitými červenohnedými dvojnažkami podobnými pachom feniklu (pod lupou mu však vidno v každom údolí nažky 2—3 silicové kanáliky. Droga sa pridáva i do čajoviny Nephrosal (diuretikum a dezinficiens močových ciest). anglicky: Fennel. Fenikel bol veľmi obľúbený už u sta99 . Miestami sa na ten istý účel vysieva ako poľná plodina. 148. Druh sa u nás pestuje v zeleninárskych záhradách pre voňavé dvojnažky. Náš juhomoravský fenikel („Moravský") sa na trhu veľmi cení. inozitol. V homeopatii sa používajú drogy z odkvitajúcich druhov kríčkovej alebo zákrpkovej fazule. 26. taliansky: Finocchio selvatico. dextrín a predovšetkým toxické lektíny. cholín. Najviac treba dávať pozor na plody fenikla zbavené silice a umelo prifarbené. priemyselne vyrábaný prípravok s obsahom fazuľových strukov bez semena je čajovina Diabetan. takisto ako všetky semenné drogy. Klinicky a pokusmi sa dokázalo. francúzsky: Fenouil officinal. sa doposiaľ nepodarilo izolovať. kým fenikel má iba jeden). Semená v prášku slúžia na horúce obklady — kataplazmy pri mokvavých a svrbivých ekzémoch a na izoláciu škrobu (Amylum phaseoli). i. maďarsky: Kozonséges harmatkása. nevarené semená (i struky) sú jedovaté a otravy známe — postihujú najmä deti. trigonelín. niektorých dermatózach a tiež pri močových kameňoch (najmä fosfátových). 108. najmä v začiatočných štádiách cukrovky. Zo zámen a falšovaní prichádza do úvahy kôprovník (Meum athamanticum Jacq. za príslušnej diéty ako antidiabetikum. pri ktorom poznáme viacej foriem. organické kyseliny (pipekolovú. Čs. odstaviť na 10 minút a scediť do termosky. Kvety drobné. ľahko splanieva. priaznivo tiež ovplyvňujú látkovú premenu. Zrelé oplodie obsahuje predovšetkým aminokyseliny (najmä gvanidínový derivát arginín).). traumatínovú a i. Hlavní dodávatelia na svetový trh sú západoeurópske štáty a južná Európa. 24. zabraňujúce proteínovú syntézu. pije sa 2—3-krát denne pol pohára medzi jedlom (ako diuretikum). 17. fazuľová múka — Farina phaseoli. vulgare — f. Drogu je vhodné kombinovať s inými (pozri zoznam čajovín). o. Plody aromatické podlhovasté rebrovité dvojnažky. v rozomletom stave označované ako tzv. fazeolozid D). V súčasnosti sa šľachtí vo všetkých teplejších oblastiach sveta. FENIKEL OBYČAJNÝ FENIKEL OBYČAJNÝ FENYKL OBECNÝ Foeniculum vulgare Mill. rusky: Dvojročná bylina vysoká 100—200 cm. perovito zložené do nitkovitých výčnelkov. i. Čajoviny č. Liekopisy majú oficinálny tzv. tmavý fenikel (subsp. metabolikum — pri reumatizme. ďalej triterpény (o. vyvolávajú ťažké krvácavé stavy a koliky. variť 2 minúty. 18. 22. antidiabetikum. pravý). fazín — účinný ako ricín (ricínového semena) a abrín. 237. Rastlina má domov v oblasti Stredo- zemného mora a v západnej časti Ázie. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Fenchel. rozpustnú kyselinu kremičitú). slúži ako pomocný liek pri cukrovke s veľmi dobrými výsledkami (nenahradzuje však inzulín). že vodné výťažky zo strukov zvyšujú vylučovanie moču a znižujú hladinu cukru v krvi.

sirôtka. teda i včely. španielsky: Flos de la Trinidad. a ČsL 4 1 1 0. choleretikum. Zahrňuje rozličné typy. Je to rozšírený a veľmi polymorfný druh. často fialovo pásikované alebo modrasté.). arvensis (Murr. najlepšie zberané v septembri druhého roku rastliny. Fenikel a silica má ešte široké priemyselné použitie (kozmetika. Grékov i Rimanov. Listy má ako f. ČsL 4 má oficinálne čajoviny s feniklom: vetrovú — Species carminativae.113. sacharidy a olej. vajcovito kopijovitý. trojfarebná patrí medzi farebne najkrajšie fialky. anízový aldehyd a rozličné terpénové uhľovodíky. Pomenovanie foeniculum pochádza zo zdrobneného foenum = seno (pre pach a výzor po usušení listov) a nachádzame ho už u Plínia. 184. Ďalšie obsahové látky sú bielkoviny. všiam i proti hmyzu sliepok. Plody sú tobolky. Najlepšie sa zberajú ručne odrezávaním vyvinutých a dokonale zrelých okolíkov (júl-september). subsp. vrúbkovaný. Fenikel je výborné sekretolytikum a expektorans na báze silice.ČsL 4 a ON 86 6622 majú tieto požiadavky Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice najmenej I.5 g na zápar jednotlivo perorálne (ČsL 4). Plody sú oficinálne vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 4). 140. a tá je výborné spazmolytikum. medzi ktorými následkom hybridizácie existuje mnoho prechodných foriem. Droga ďalej tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (choroby močových ciest).Violaceae Fialka roľná sa bežne ráta iba za poddruh fialky trojfarebnej. Druh rastie na rumoviskách. Záhradné veľkokveté formy sú nežiadúcou prímesou v drogách a nezberajú sa. taliansky: Viola tricolore.119. maceška.5 10 10 1. korigens. F. stomachikum 100 (najmä v detskej praxi). Indov. 186. 193. t. čo je zdrobnený výraz pre ion — tak nazýval fialky už napr. trojfarebná je jednoročná až trváca bylina. 183. Ľudovo: bylina psotníková. ktorej hlavnú zložku tvorí terpén anetol (60 %).opeľuje hmyz. netvorí poplazy. ďalej granuliek Mucilogram a Sennagran (laxans). anglicky: Wild Pansy. rusky: . medziach a opustených. expektorans. Druhové označenie tricolor je z latinského tres = tri a color = farba. Čajoviny č.) Gaud. i rozkonárená. ostatné sú žlté alebo belavé. postupne ako dozrievajú (tzv. mydlárstvo. Ungolen (cholagogum. fenikulín. Stomaran (čajovina pri tráviacich ťažkostiach). 2 2 1 10 11 2 1. Silica sa s obľubou používala proti blchám. Arabov. F. F. vysoká 10-30 cm. hepatoprotektívum) a Pulmoran (expektoračná čajovina). Do strednej Európy priniesli fenikel benediktíni v skorom stredoveku. prípravkov proti hmyzu a i. Reduktan (pomocná liečba tučnoty). Dávky plodov sú 1. stonka jednoduchá. najlepšie bez obracania. slamnatý čiže sekaný fenikel). Feniklová voda (Aqua foeniculi) slúži zvonka na ošetrovanie zápalov očí a kloktanie. Meduje každý rok. metylchavikol. Často sa uvádzal v herbároch ako zložka čajovín a iných prípravkov. Stonkové listy s perovito delenými prílistkami. Zvyšok rastlín sa potom po dozretí skosí a krátko presuší a vymláti (tzv. výroba cukríkov. Egypťanov.112. 232. macoška. preháňaciu — Species laxantes a žalúdkovú čajovinu — Species stomachicae. zanedbaných pozemkoch. ale viacej anetolu (až do 80 % ) . medziach. Detský čaj s rumančekom Spofa (náhrada tzv. 207. j. česaný fenikel). Často rastie na roliach. sladkého fenikla má menej fenchónu (5 %). Plody sú tobolky. 123. Materiál sa suší v prievane prirodzeným alebo umelým teplom do 50 °C. roľná je jednoročná bylina vysoká 10—20 cm. Kvitne v júli až septembri. ale osobitný význam z včelárskeho hľadiska nemajú. karminatívum. 213.5 FIALKA TROJFAREBNÁ MACEŠKA TROJBAREVNÁ Viola tricolor L. 190. Máva najvoňavejší med. 152. 241. Homeopatia žiada zrelé plody.5 3 II. maďarsky: Háromszínú árvácska. Pomer zoschnutia je 5 — 6 : 1. 197. Kvety majú dva vrchné lupienky celé alebo sčasti fialové. Antickí Gréci i Rimania označovali fialku výrazom flox. 127. 196. Vedecký názov viola sa odvodzuje od iolon. plody po krátkom presušení sa dosúšajú pri teplote do 35 °č. 215. 210. 182. Fialkovité . Moderné liekopisy žiadajú určitý obsah silice — minimálne 3—4 % (nezameriavajú sa iba na vonkajší výzor). Homeopatická tinktúra má analogické použitie ako droga v alopatii. laktagogum pre dojčiace matky (zvyšuje tvorbu mlieka). Dobrá droga obsahuje 4 —6 % silice. Homér. ruského čierneho čaju). 199. silica tzv. sirotky. Fenikel ako väčšina zelerovitých rastlín je medonosný. Fialky — trojfarebnú i roľnú . vňať — Herba foeniculi zasa pri chorobách z nachladnutia a plody pri chrípkových stavoch a ochoreniach. z drogy sa izoluje silica. pri okrajoch lesov a ciest. MACEŠKA ROLNÍ rých Číňanov. ostáva tekutý. úhoroch. 120. b. koncový úkrojok väčší.118. francúzsky: Violette tricolore.Herba violae tricoloris (seu trinitatis seu jacae). ďalej spazmolytikum a karminatívum. Silica je zložkou kvapiek Solutan (antiastmatikum) a masážneho roztoku Herbadent. Species pectorales Planta (prsná čajovina) a ústnej vody Herbadent. 17. Oblasť používania je podobná ako pri aníze. Drogu skladu- . 192. Dáva prednosť kyslej piesočnatej pôde. no korunné lupienky kvetov sú žltkasté či biele. a aj keď je tento med tmavý.76. a to ako korenina i liečivo. FIALKA ROĽNÁ Viola arvensis Murr. úhoroch. likérov. tricolor L. 153. trojice Nemecky: Acker-Stiefmutterchen. Drogu — Fructus foeniculi tvoria zväčša celé dvojnažky. 227. trojfarebná. netvorí poplazy. V. 172. fialičky. Nemajú ani liečebné použitie. Diabetan (pomocná liečba cukrovky). srdečné korenie. nie však vždy rovnako. Na farmaceutické účely sa zberá a nakupuje celá nadzemná časť kvitnúcich rastlín (máj—august) . sirotky. trojičná. Zriedka sa ľudovo používa koreň — Radix foeniculi ako karminatívum. potom fenchón (10-20 % ) . 188. V čajovinách sa fenikel s obľubou kombinuje s anízom a rascou.

Homeopatia pri podobných indikáciách ako alopatia používa esenciu pripravenú z čerstvých kvitnúcich rastlín (zberajú sa v auguste až v septembri). FIALKA VOŇAVÁ Viola odorata L. 50. pri oparoch a i. Účinné obsahové látky sú hlavne saponíny. Drogy sa aplikujú aj externe — zvonka na obklady alebo do kloktadiel (pri zápaloch a pod. z krátkeho podzemka vyrastajú zakoreňujúce poplazy s ružicami stopkatých až obličkovitých listov so široko vajcovitými prílistkami. 8 6 2 12 15 jeme v dobre uzatvorených nádobách v tme. silica (okolo 0. maďarsky: Illatos ibolya. triesloviny. uľahčujú odkašlávanie pri ochorení dýchacích ciest (príp. aj spojených s horúčkou). 152. Kvety s ostrohou. koruna fialová. Fialkovité — Violaceae Ľudovo: fialôčka Nemecky: März-Veilchen. scediť do termosky a vypiť po dúškoch v priebehu dňa. po krátkom zavarení na miernom ohni 10 minút postáť. napr. ako slabé diaforetikum a pre metabolické pôsobenie pomáhajú aj pri reumatizme a niektorých kožných ochoreniach.). môže sa uplatniť emetické pôsobenie. 150. anglicky: Sweet Violet. Majú diuretické pôsobenie — aplikujú sa pri kataroch močového mechúra. Vnútorne sa dávkujú 2 lyžice drogy na 300 ml vody. pri ťažkostiach s močením. vždy príjemne voňajúca. Predmetom nákupu sú k kvety — Flos violae tricoloris. Čajoviny č. zberajú sa v rovnakom údobí (máj až august) a sušia podobne ako vňať. akné. francúzsky: Violette odorante. 13. Pomer zosušenia je 8 : 1. pri čiernom kašli. potom flavonoidy (predovšetkým rutín). impetigu. Kvety po odkvitnutí 101 . taliansky: Viola mammola. Nemá pach a chutí slabo sladkasto.01 %) a minerálne soli (do 11 % ) . Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené kvety ako na čerstvej rastline Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovuje sa laboratórne) I.FIALKA TROJFAREBNÁ FIALKA ROĽNÁ ČSN 86 6822 stanovuje pre vňať tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Čs. adjuvans pri ekzémoch. karotenoidy. Pre obsah rutinu sú aj vazotonikum. Droga je pri skladovaní veľmi citlivá na vlhko. prítomný je aj glykozid gaulterín. 5 ´2 1 0. pľúcnych ochoreniach a pod. rusky: VIOLKA VONNÁ Trváca bylina vysoká 10—20 cm. Dávky zbytočne nezvyšovať. španielsky: Violeta odorosa. na hornom okraji riasnaté. 63. emeticky pôsobiaci alkaloid violin. ďalej ako metabolický prostriedok (zvyšujú činnosť močových orgánov a potných žliaz). antokyanidy. 4 3 1 12 12 II.5 10 8 2 II. zriedka biela. Drogy sa pokladajú predovšetkým za expektoračné sekretolytiká. sliz. 10 4 2 1 10 10 3 I. drogová ON 86 6246 pre kvet (Flos violae tricoloris).

Po krátkom omytí sa suší rýchle na tienistom mieste. zber: marec—apríl. Niekedy sa zberá kvet — Flos violae odoratae. t. V detskej praxi bol prv veľmi obľúbený sirup z fialkových kvetov bez kalicha. že fialka stráca 102 pri prvej jarnej búrke vôňu. Koreň sa zasa začína uplatňovať pri výrobe priemyselných liečiv a aj v receptúre (ako . Expektoračné pôsobenie f. Pomer zoschnutia: 7 : 1. ktorú nemá takmer ani jeden príbuzný druh a vyrastanie listov priamo z podzemka.. Starí lekári jej prisudzovali veľkú liečivú silu. F. ktorý stanovil saponínový obsah a skúšal drogu na obsah a účinnosť prítomného alkaloidu violínu (violaemetínu). aký je tento rod pestrý. nazýval Homér a Pindaros. na uľavenie pri kašli a riedenie hlienu pri čiernom kašli. maximálne do 35—40 °C). Používal ju už Hippokrates. pomádovým spôsobom (samovoľným vyprchaním do vrstvy tuku). čerstvá je oficinálna v homeopatii. listy sa používali zvonka pri zápaloch. Podzemok s koreňmi (Radix seu Rhizoma violae odoratae) sa získava vytrhávaním rastlín v septembri—októbri. Podobne ako vňať sa niekedy zberá a suší list — Folium violae odoratae. Silica sa extrahuje nielen z kvetov. j. Opeľovanie kvetov fialiek obstarávajú včely. aby sa zachovala pôvodná farba kvetov a ich vôňa. Cennejšie sú kvety jedincov rastúcich v tieni (majú tmavšie kvety) a sú voňavejšie. ľahko sa zaparuje a vlhne. zoschnutie asi 5 : 1.3 —1. pokladá sa novšie za pochybný. pripravoval sa zaparením 10 polievkových lyžíc kvetov bez kalicha v 100 ml vriacej vody. Najčastejšie sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba violae odoratae. Plinius ju menoval na treťom mieste čo do obľúbenosti kvetov pri výzdobe (za ružou a ľaliou). F. voňavej si novšie overovali viacerí autori (Linde 1919. Drogu treba skladovať na suchých miestach. keď začínajú búrky. Podnet ku tomu dal Kroeber. canina L. psia (V. Na zápar z koreňa sa berie 0. Druh rastie v kroviskách. že koreň f. Materiál treba sušiť veľmi rýchlo. Sirup je pekne modrý. Silica kvetov je jedným z najdrahších éterických olejov — nachádza sa v kvetoch v množstve 0. na medziach a vo svetlých lesoch. ďalej stopy silice s metylesterom kyseliny salicylovej. možno vysvetliť tak. za dobrého vetrania (umelým teplom. hlavným znakom je vôňa. pre svoj nízky saponínový obsah však bez osobitného významu. ak bolela hlava. a v tom čase už kvitne podobná nevonná f. Výskyt alkaloidu violínu. Predmetom liečebného používania je celá rastlina. ktoré okrem toho majú veľa modrého farbiva (antokyan) a ketonické látky irón a jonón. chrániť pred svetlom. kvety podľa Dioskorida slúžili pri epilepsii chlapcov a na zapálené hrdlo.FIALKA VOŇAVÁ sa skláňajú k zemi. po 24-hodinovom státí sa to prefiltrovalo a pomaly zahrievalo so 100—150 g cukru. inak sa suší v tenkých vrstvách rozostretá na vzdušnom mieste. pomer zosušenia asi 4 : 1. v dobre zavretých nádobách. Grimme 1921 a i. Mnohé z nich majú ešte rozličné odrody. hlavne korene. ale aj z listov. ktorý je vraj chemickou skladbou a najmä účinnosťou blízky emetínu ipekakuánového koreňa. na chorý konečník. voňavej sa podobá viac druhov — treba si všimnúť botanický opis. z čoho si možno urobiť predstavu. ako ju napr. Slávny fytoterapeut Leclerc vo Francúzsku odporúčal koreň aj ako emetikum. Kvety však obsahujú aj medovú šťavu. ktoré sú nositeľmi vône. Obdobie zberu: asi marec—apríl. bronchiálnych kataroch. Celá rastlina. Schreck 1922. plody sú tobolky.) a potvrdili ho. Dbáme pritom. pôsobenie drogy v tomto smere treba pripísať údajne prítomným saponínom (Braun. voňavá patrí u nás k najstarším liečivým rastlinám. získava sa tzv. Všetky časti drogy pôsobia ako mierne expektorans — sekretolytikum. Vedecké pomenovanie rodu pochádza z gréckeho ion — zdrobnené iolon. tento hydrolyzujúci glykozid je prítomný aj v kvetoch. Slovanské pomenovania fialky majú spoločný základ a Mathioli v herbári ju nazval fiola.5 g drogy. Drogy sa u nás nenakupujú. bez prístupu slnka alebo umelým teplom do 50 °C. Celá čeľaď fialkovitých rastlín má u nás iba jeden rod — fialku. pomer zosušenia asi 6 : 1. dávky okolo 2 g pôsobia emeticky (dávivo). a preto ich botanicky vie správne určiť niekedy len skúsený odborník. odpredáva sa na vývoz. Obdobie zberu: marec-apríl. Fialky u nás rastú asi v 30 druhoch (na svete celkove asi 400). ktoré láka najmä príjemná vôňa. Podľa Plínia bolo najlepšie voňať fialky. že kvitne od konca apríla do začiatku mája. Názor. silnom zahlienení dýchacích ciest (ako čaj: 2 čajové lyžičky vňate na 300 ml vody macerovať za studena alebo 1-2 % odvar). Klinicky dokázal. 1968). voňavej môže nahradzovať koreň ipekakuány (pozri drogy cudzieho pôvodu). obsahuje značné množstvo saponínov. Jej vôňa vystúpi až po 5 —10 000-násobnom riedení. Viola L.).003 %.

Podobná je i konopička (konopnica) širokolistá (Dalanum ladanum (L. Na osobitné požiadanie sa zberá v júni až v auguste kvitnúca vňať — Herba gratiolae (florens). V homoepatii sa pripravuje esencia aplikovaná na bolesti uší.) Dostál) — má však inakšie listy a inak usporiadané bledočervené kvety. lysá. Celkove súbor glykozidov má účinnosť asi 1 000 žabích jednotiek v 1 g vňate a list asi 1 500. Rastlina nezadržateľne nutká na stolicu. jej chuť je však výrazne horká a pálčivá. líši sa i menej horkou chuťou. (asi 0. rusky: KONITRUD LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 20—40 cm. lebo je začerstva i po usušení jedovatá.Scrophulariaceae Nemecky: Gottes-Gnadenkraut. takže sa kedysi používala ako prečisťujúci prostriedok (najmä podzemok). Manipulácia s rastlinou i drogou musí byť opatrná. Krtičníkovité . čoskoro dostali prudké hnačky. kopijovité. aj ten je pomerne zriedkavý. odrezávajú sa kvitnúce nadzemné časti krátko pred kvitnutím. vyhýba sa pôdam s vyšším obsahom vápna. 131. resp. Zámeny sú možné najmä s druhmi rodu Veronica L. U nás sa rastlina upotrebúvala v ľudovom liečiteľstve proti vodnatieľke a pečeňovým ochoreniam. maďarsky: Orvosi csikorka. holé. draslíka. francúzsky: Gratiole. ktorú vraj bohovia udelili ľuďom ako osobitnú milosť (Gratia Dei). na okraji riedko pílkovité. Keď deti vypili mlieko od kráv. ktorý má inak formované listy i kvety a chutí slabo horkoslano). silica. Droga nemá pach. Druh má veľké nároky na vlhkosť.5 : 1. Tento účinok vyvoláva hlavne elateridín — glykozid približne rovnako silne účinný ako má jalapová hľúza — Tuber jalapae (pozri cudzokrajné drogy). Čajoviny č. vrúbkovaný. ktorého aglykón je gracioligenín (pri pokusoch na zvieratách sa ukázal neúčinný) a graciotoxín alkoholovej povahy. Materiál sa suší prirodzeným teplom (umelé teplo nesmie presahovať 40-45 °C). horko chutiace zlúčeniny — kukurbitacíny. — veronika (rozrazil). Listy sediace. aj v očianke Rostkovovej. Vedecké pomenovanie vyšlo z predpokladu liečivosti a odvodilo sa z latinského gratia = milosť. Homeopatia pripravuje z ešte nekvitnúcej čerstvej vňate esenciu (dil. biele koruny s červenými žilkami. rastie v teplejších oblastiach v nížinách až horskom stupni v húšťavách na brehoch vôd. fosforu. čierny kašel a reumatizmus. rastliny s vysokým obsahom aukubínu majú hypertonický účinok — spôsobujú pokles krvného tlaku. španielsky: Graciola. Rastlina obsahuje vo všetkých svojich častiach — osobitne vo vňati — kryštalický glukozid graciolín (asi 0.mierne sekretolytikum — najmä v sirupoch). Ďalšie látky sú horčiny. vo vlhkých lesoch a na vlhkých lúkach. triterpénová zlúčenina graciolón a látky ešte bližšie neprebádané.02 %). pomer zosušenia je asi 5. Antickí lekári neuvádzali graciolu vo svojich spisoch. GRACIOLA LEKÁRSKA GRACIOLA LEKÁRSKA + Gratiola officinalis L. Stopkaté kvety vyrastajúce z pazúch listov majú široko lievikovité. galericulata L. graciola sa vyznačuje pálčivou a horkou chuťou. — š. — šišak (najmä S. jednoduchá alebo riedko konáristá. ktoré ju spásali. byľ vystúpavá. podzemok tenký. plazivý. Pre časté otravy sa však jej užívanie zanechalo. očné ochorenia. ktorý chutí škrabľavo a horko a na srdce účinkuje podobne ako náprstníkové srdcové glykozidy. Graciolín má podobnú. anglicky: Water-Hyssop. ale slabšiu účinnosť ako aukubín obsiahnutý napr. taliansky: Graziola. D 2 . niekedy priama. ďalej Scutellaria L. Rod Gratiola L. Rastlinu treba rozhodne pokladať za toxickú. Plody sú tobolky. prípadne sa u nich prejavili aj poruchy zraku. Sám aukubín má tlmivé účinky na centrálnu nervovú 103 . vďaka. končisté až hrotité. vzhľadom na povesti o všestrannom liečebnom význame rastliny. je u nás zastúpený iba jedným druhom. článkovaný.15 %). potom soli vápnika.D 3).

Drogu tvoria rozličné druhy rodu 104 Gypsophila L. ŠATER LATNATÝ Gypsophila paniculata L. V homeopatii sa rastlina a prípravky používajú i naďalej. keďže strouthos je vrabec. prípadne aj graciolón. G. pri obličkových ochoreniach a kataroch močového mechúra a pri niektorých detských chorobách. 1968). druhový názov to ďalej upresňuje (paniculata = z panicula — metlinaté súkvetie). repens L. levantský. Rodové označenie rastliny vychádza z gréckeho gypsos = sadra. Englyos derczefu.Dianthaceae (Silenkovité — Silenaceae) Nemecky: Schleiergipskraut. Z vypozorovaných účinkov a z ľudového liečiteľstva je známe. Druhý obchodný druh koreňovej drogy je Radix saponariae rubrae (pozri mydlicu lekársku). ešte dnes v týchto oblastiach používané na pranie látok. Historický úvod k používaniu gypsomilky je zhruba rovnaký ako v prípade mydlice lekárskej. Druh v prírode uprednostňuje stepné lokality s piesočnatým substrátom. drasticky laxatívne.) tvorí zložku nádherného koberca na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier. dezinfekčné a miestne dráždivo. sa používala a pôsobí anthelminticky. bohato rozkonárená. listy čiarkovito kopijovité. osobitne hodvábnych. stretávame sa s ňou ako s technickou rastlinou už od najstarších čias a jej význam sa nezmenil prakticky až dodnes. struthium. rusky: . Rimania struthium. súčasti Tatranského národného parku. Za nositeľa účinku sa pokladá predovšetkým graciolín a jeho štiepne produkty. Výslovne sa zakazuje používať rastlinu ženám pri menštruácii a počas gravidity. okrem toho zapríčiňuje krvné výrony do mozgu a i. uplatňujú sa pri akútnych a chronických žalúdočných a črevných poruchách s kŕčmi. G. rastlina obľubujúca sadrovitú. metlinatá je jedna z materských rastlín koreňovej drogy zastarane označovanej ako Radix saponariae albae — biely (sivý. maďarský) mydlový či mydlicový koreň. plazivá (G. terapia s graciolou sa zanechala. Byľ rozložitá. Účinok na srdce sa pripisuje glykozidu graciotoxínu. Drobné biele. Používala sa hlavne ako prací prostriedok. Nevedno. južná — G. O rast- . Pre obsah veľmi zaujímavých látok je rastlina v súčasnosti predmetom prieskumu. v akej súvislosti sa toto slovo vzťahuje na rastlinu. Zbiera sa do kytíc. krieda a filos = priateľ. Hippokrates nazýval rastlinu strouthion. špecifických prípadoch. vápencovú pôdu. 1953. G. — GYPSOMILKA METLINATÁ GYPSOMILKA METLINATÁ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. zriedka ružové kvety v metlinovitom súkvetí z množstva vrcholíkov. fastigiata a iné. Všetky u nás sú vo voľnej prírode mimoriadne zriedkavé. z ktorých u nás rastie päť druhov s niekoľkými poddruhmi a tri cudzie. a to na pieskoch spolu s inými teplomilnými a pieskomilnými panónskymi druhmi. Podľa opisu to bola nepochybne g. niekedy má i vyše 1 000 kvetov. a preto sa občas pestuje aj v záhradkách. Podobná pieskovka stepná — Psammophiliella stepposa (Klokov) Ikonnikov sa zasa nachádza v rezervácii na juhozápadnom Slovensku v katastri obce Kamenín a g. že droga — vňať gracioly. maďarsky: Fátyolvirág..sústavu a po vnútornom podaní vyvoláva zápaly žalúdka a tenkého čreva na pokusných zvieratách. Plody sú tobolky. hispanica. ovplyvňuje i srdcovú činnosť. v terapii sa zriedka uplatňovala pre svoje špeciálne účinky. j. z viachlavého podzemka vyrastá vretenovitý koreň hlboko do pôdy. Graciolu možno užívať iba na radu lekára a v osobitných. Steinegger. chlpatá. t. diureticky. najmä jemnejších. Pred ľudovo odporúčanými indikáciami varujeme. (Gessner. metlinatá rastie v Štátnej prírodnej rezervácii Čenkovská lesostep neďaleko Štúrova. G. Keďže po užívaní drogy a prípravkov vznikajú u ľudí otravy a laxatívne pôsobenie sa prejavuje príliš drasticky. Esencie pripravené z nekvitnúcej rastliny — z čerstvej vňate. Klinčekovité .

HADOMOR (HADÍ MOR) ŠPANIELSKY HADÍ MORD ŠPANĚLSKÝ (ČERNÝ KOŘEN) Scorzonera hispanica L. označovaných ako Saponinum album. podľa želania nákupcu). Droga obsahuje vysoké percento saponínov (6—30 %). vo svetlých lesoch.roztok.. najmä zušľachtený poddruh (subsp. i. Rastlina je obľúbenou zeleninou milovníkov rastlinných pokrmov. Wittstein zaznamenal aj jej použitie: je vraj viac technické ako liečebné — nahrádza mydlo najmä pri praní vlny. dužinatý koreň.line písali aj iní grécki autori. Saponinum album tvorí zložku čs. podzemky sa krátko a rýchle omyjú. Názov pochá- 105 . Wittsteina v jeho knižnej publikácii o Radix saponariae aegypticae (čiže hispanicae alebo levanticae). listy na rozkonárenej byli podlhovasto elipsovité. ovosný koreň — kozobrada pórolistá (Tragopogon porrifolius L. ako je čakanka obyčajná a ďalšie. Dioskoridov ierakion mikron je h. V našich záhradkách sa najčastejšie pestuje okrem gypsomilky metlinatej aj gypsomilka ozdobná (G. prevažuje glykozid (3-amyrínového typu — bidezmozidický oligosid gypsosid. 1882 aj u prof. Na Sicílii a v južnom Taliansku rastie hlavne druh G. Môžu to byť aj iné rastliny. lana = vlna. naviazaním na povrazy. tvorí iba zložku liekových foriem. známou pod názvom čierny koreň. pomocný liek pri bronchitíde. ako liek proti hadiemu uhryznutiu alebo jedu ropuchy. ako sú listene zákrovu. Plody sú nažky. ako droga označované Radix gypsophilae (paniculatae) — Radix saponariae albae. maďarsky: Spanyol pozdor. má hrubý. anglicky: Scorzonera. rezedokvetý (S. expektorans a Benephorin . v analytických prácach (pozri divozel — otázku stanovovania saponínov hemolytickým indexom alebo hemolytickými jednotkami). Nepochybne sa struthion týka aj mydlice lekárskej. Zber sa robí od marca do septembra. taliansky: Scorzanera.kvapky. prípadne umelou teplotou 40-50 °C. u nás neveľmi známy. rusky: HADOMOR (HADI MOR) ŠPANIELSKY Trváca bylina vysoká 40-110 cm. inde sa pestuje. najmä ich korene.vo voľnej prírode sú prísne chránené). Sušia sa prirodzeným teplom. Predmetom zberu z gypsomiliek sú mnohohlavové podzemky (u nás možno vykopávať iba pestované druhy . na suchších a aj vlhkých lúkach — s obľubou na vápencovom substráte od pahorkatín do podhorského stupňa.kvapky. V Španielsku sa rastlina nazývala jabonera (od jabon = mydlo) a v Neapole lanaria. ktoré sa uplatňujú o. Droga sa samostatne nepoužíva. porrifolius). ako materskú rastlinu uvádza Gypsophila struthium L. režú na kusy (príp. Hadomor španielsky nebol v staroveku známy. resedifolia). i lupu. až čiarkovité. Koncové žlté úbory s okrajovými jazykovými kvetmi s korunnými lupienkami dva razy dlhšími.). arrostii Guss. V technických odboroch slúži na izoláciu saponínov. Čakankovité — Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: čierny koreň Nemecky: Garten — Schwarzwurzel. španielsky: Escorzonera. „Čierny koreň" sa prvý raz použil asi v Španielsku v prvej polovici 16. sediace a zvyčajne riedko zubaté. elegans Bieb. Pleumolysin . Droga prichádzajúca na farmaceutický trh pochádza zvyčajne z Malej Ázie alebo z južnej Európy. Jej vnútorné upotrebenie sa pre vstrebávanie saponínov neodporúča. Druh rastie na trávnatých svahoch. zápale hrtana a pod. prípravkov Guanar . napr.). po usušení aj do zimných. Ich nežné kvietky sú veľmi vhodné do kytíc. ordinujú sa podobne. Strata na hmotnosti je asi 3 : 1. francúzsky: Scorzonere. U Plínia sa dozvedáme. ktorá je tiež bohatá na saponíny (Gréci ju poznali ako oficinálnu rastlinu). hemolytický index drogy je 2 600 až 3 900. že struthion čiže radicula = korienok rastie divo vraj iba na vyprahnutých miestach v Ázii a Sýrii. expektorans. Tussilen . V tomto zmysle nachádzame zmienky z r. stor. Podobnú zeleninu môže poskytnúť stredomorský tzv.kvapky.

kombinovať s inou zeleninou (karotka. Kvitne v jeseni alebo v zime. 1962). na kŕčové žily. Na farmaceutický trh prichádza spravidla z atlantickej oblasti Severnej Ameriky. v kôre 0. Čierny koreň je výborná zeleninová lahôdka zimných a najmä jarných mesiacov. 1898) bol osvedčeným vonkajším i vnútorným prostriedkom proti hemoroidom (osobitne pri krvácajúcich). čakanka. zvonček repkový. Zo zelerovitých rastlín má podobné použitie buľka hľuznatá (bulvuška hlíznatá — Bunium bulbocastanum L. asparagín. oškrabaných a uvarených čiernych koreňov. s 10 % prísadou liehu sa expeduje do celého sveta ako „pánska kozmetika". tiež na uľahčenie odkašlávania (expektorans). Ďalej je prítomný sliz. púpavu. žalúdka. glukozid podobný koniferínu. stor. Jeho kultúry boli rozšírené niekedy aj u nás. Kôra sa zberá tradičným spôsobom a je oficinálna v niektorých starších liekopisoch. Listová droga — Folium hamamelidis i kôra — Cortex hamamelidis obsahujú predovšetkým triesloviny (3—9. U nás sa pestuje ako dekoratívna drevina v parkoch a okrasných záhradách.Stachys sieboldii Miq. na trh prichádza vo zväzkoch.) . dávkuje . Pri kupovaní treba vyberať hladké. V európskych kultúrach je asi 350 rokov. Pomenovanie hamamelis je známe u Athaenea. guma a celulóza. pupalku dvojročnú (Oenothera biennis L. hlavne elágového typu. Rastlina pochádza zo Severnej Ameriky. taliansky: Hamamelide. upravovať ako karbonátky. vhodný na diéty. čakanka obyčajná a púpava lekárska. Podobne ako špargľu možno upraviť podzemky z rastliny čistec Sieboldov (čistec hlíznatý . dlhý. Tiež zvonček repkový (zvonek hlíznatý — Campanula rapunculus L.dza z talianskeho scorza = kôra a nera = čierny (pre vonkajšie čierne zafarbenie). Silica je v čerstvých listoch asi 0. Mäkké sa scedia a upravujú ako špargľa. V Amerike sa nachádza v každej holičskej oficíne. ľahko stráviteľný. glykozid rozpustný vo vode a saponín (ten je však predmetom sporov) a Madaus (r. trochu okyslenej vode. Tieto rastliny (hadí mor. manitol. čisté sa hneď kladú do vody okyslenej trochou octu alebo citrónom (inak dostanú čiernu farbu). konáre lysavejúce. väčšinou sa lisuje na kompaktnú hmotu. Možno z nich variť výbornú diétnu polievku. Druhové pomenovanie má podľa miesta pôvodného výskytu (Virgínia). musia vrieť asi 1/2 až 3/4 hodiny. Kuchynsky sa dá využiť aj kozia brada pórolistá.05 %. ako aj pri pohlavných chorobách.pestuje sa ojedinele v Maďarsku a v Nemecku.). kozia brada. nazývané hamamelitaníny a silicu. Obsahové látky koreňa tvorí predovšetkým inulín (rezervný polysacharid. ktorých výživový a chuťový význam sa dosť často pre106 hliada. vo veľkom sa pestuje vo Francúzsku. rastúcu najmä pri riečnych tokoch v nížinách a na piesočnatých presypoch. čriev. Býva hrubý ako prst. nezvädnuté a celé korene. pri hroziacom potrate a zvonka na podliatiny. Menej sa používa kôra. preto slúžia aj ako požívatina. lebo namiesto škrobu obsahujú inulín (majú ho okrem úborovitých a čakankovitých rastlín aj zvončekovité a horcovité rastliny). chuť má vtedy sladkú. listy veľké. Ako kuchynská zelenina prešiel do všeobecného používania až začiatkom 17. Koreň je výživný. Podobne možno upotrebiť aj niektoré ďalšie rastliny. železa. pľúc a pod.). bohaté na olej. treba dať však pozor na príbuzné jedovaté druhy! Mladá vňať krkošky sa dá upraviť ako špenát. Odporúčal sa aj pri krvácaní z nosa. vždy ho pokladali za liečivú rastlinu. púpava) môžu byť cennou zeleninou najmä pre diabetikov. zapekať. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2—3 razy denne). Spoľahlivo sa dá odlíšiť mikroskopicky: lieska totiž má v mezofyle veľké drúzy šťaveľanu vápenatého a hama- mel idioblasty — kamenné bunky. najmä v Brazílii.2 %). poskytuje chutný koreň na šaláty. 1938) uvádza aj kyselinu askorbovú. poskytuje chutnú a ľahko stráviteľnú zeleninu. 1736. U nás sa neprávom zanedbáva. inozitol. Kuchárske príručky bežne uvádzajú recepty na prípravu očistených. Majú celkom príjemnú chuť. keď ešte roní mlieko. ďalšími obsahovými látkami sú cholín (asi 0. Svojimi listami pripomína liesku.. arginín. svrbivé ekzémy. majú štyri úzke korunné lupienky. List sa zberá v jeseni a rýchle suší.). maďarsky: Hamamelisz. Do európskej medicíny sa dostal po r. Kvety žlté. Hamamel je stará indiánska liečivá rastlina. Kôra má podobné použitie. Podľa Pottera (r. používali sa aj múčnaté semená. hoci môže nahradiť drahú špargľu. Ker je rovnako dobre známy aj v Južnej Amerike. opuchy. fosforu) a vitamíny. pražiť. Plod je tobolka s dvoma olejnatými čiernymi jedlými semenami. elipsovité. napr. Čierny koreň sa aj pestuje. Listová droga slúži predovšetkým ako adstringens. vo Francúzsku a odtiaľto sa rozšíril do Nemecka a k nám. hemostyptikum a venotonikum.5 %).). Koreň sa niekedy používa v liečiteľstve (10 % odvar — nechať mierne vrieť asi 20 minút. Hamamelovité . listy sa okrem toho líšia chemickými reakciami. krátko končisté. krátke tyčinky a štvorlistý kalich. Pochádza z Číny. Tretia zelerovitá rastlina je potočník sladký (sevlák zeleninový — Sium sisarum L. Benígni. 2—3 šálky denne) ako potopudný. zvonka 3 polievkové lyžice na liter záparu (na kúpele a omývanie). hrubo vrúbkovano zubaté. Korene sa varia v osolenej. Osobitnou koreňovou pochúťkou sú čierne korene vyprážané ako rezne a podávané s majonézovým zemiakovým šalátom. na severoamerickú drevinu ho preniesol Linné. Drogu najčastejšie tvoria listy — Folium hamamelidis (oficinálne v ČsL 2 a vo väčšine svetových liekopisov). stopkaté.5 % a obsahuje hlavne eugenol a seskviterpény (R. predovšetkým však ako protizápalový prostriedok. keď ho do Európy priviezol Collinson. hojne minerálnych solí (vápnika. HAMAMEL VIRGÍNSKY Hamamelis virginiana L. vyrastajú z pazúch listov. kde sa stále pokladá za veľmi kvalitnú zeleninu. keď je citeľný nedostatok zeleniny. Možno ho aj sušiť — bežným spôsobom ako korene iných úborovitých či čakankovitých rastlín — pozri napr. pór) alebo s mäsom. prípadne sa dávajú do zriedeného mlieka. močopudný a zmäkčovací prostriedok.Hamamelidaceae Nemecky: Virginischer Zauberstrauch. rusky: v európskej časti ZSSR sa neuvádza VILÍN VIRGINSKÝ Ker alebo stromček vysoký až 7 m. nepatrne horkastú. ktorý za mlada.) sa dá upotrebiť ako zelenina — v južnej Európe sa pripravuje z neho obľúbený šalát. potom veľa sacharidov. Pred prípravou sa oškrabú ostrým nožom. ktorý ním označoval mišpuľu. je tu namiesto škrobu). Anglicku i Švajčiarsku. Destilát z čerstvých listov a konárikov je v USA veľmi obľúbený. u nás nedocenený. anglicky: Witch-Hazel. ale dajú sa i dusiť. vo Francúzsku pestovaná ako zelenina. Odvar z kôry a listov užívali severoamerickí Indiáni oddávna proti mnohým chorobám. Poskytuje dužnatý podzemok — Radix (Rhizoma) scorzonerae (hispanicae). ďalej krkoška hľuznatá (krablice hlíznatá — Chaerophyllum bulbosum L. pri cievnych ochoreniach a na miestne zápaly.

maďarsky: Ószi hérics. hlaváč. análne trhliny a pod. preto sa výťažky Požiadavky ČsL 2 sú takéto: z listov môžu zužitkúvať v kozmetike. pripravovaná destiláciou z čerstvých listov. ľná ružička. počet jeho prirodzených lokalít ubúda . Tvorí napr. údajne sa osvedčil. Ľudovo: červánky. čierne (falošné) korenie.je zákonom v ČSR úplne chránený druh. HLAVÁČKOVEC PODZIMNÍ Akosť — najviac v % Znak Červenohnedé časti materskej rastliny pochádzajúce z osí Cudzie organické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej v % ČSL 2 5 2 6 2 3. ohníček. rusky: . a prípravok liečebnej kozmetiky Neridé mlieko po opaľovaní . volové očko Nemecky: Sommer-Adonisroschen. Homeopatia sa pokúsila za hamamelový list zaviesť ako náhradku list liesky. maďarsky: Nyári hérics. slepomak (jarný). miláčik. francúzsky: Adonide printaniere. na zastavovanie krvi a na hojenie rán. rusky: HLAVÁČKOVEC LETNÍ HAMAMEL VIRGÍNSKY sa 1 polievková lyžica na šálku odvaru. kožná pigmentácia ostáva neporušená. väčší počet tyčiniek a drobných semenníkov na guľato vajcovitom lôžku. + Adonanthe vernalis (L. proti miestnym zápalom kože i slizníc a pri hnačkách.5 Hlaváčik jarný je trváca bylina s 20—35 cm vysokou listnatou stonkou so striedavými listami dvojito až mnohonásobne strihanými na čiarkovité až nitkovité segmenty. kačičky. Ľudovo: český elebor. horká tráva.: Adonis vernalis L. v lesostepných porastoch. plody sú chlpaté nažky. lišajov. Na to slúži predovšetkým hamamelová voda — Aqua hamamelidis. prípadne extrakt — Extractum hamamelidis corticis seu Extractum hamamelidis fluidum (listov). Drogy treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch. maďarsky: Tavaszi hérics. Čs. anglicky: Spring Adonis.) Spach Syn.denne. Podľa homeopatického liekopisu sa oficinalna urtinktúra pripravuje z kôry čerstvých výhonkov a koreňa. voda i extrakt sa používa aj na ošetrovanie podliatin. rusky: . taliansky: Adonide primaverile. významný druh prí107 . poľný kohútik (kominárik). V miernom adstringentnom účinku spočíva aj určitý spôsob ionizujúceho pôsobenia na pokožku. kôry a mladých konárikov. Jednotlivé. zlatúš Nemecky: Fruhlings-Adonisroschen. HLAVÁČEK JARNÍ HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ + Adonis aestivalis L. Výťažky. zápary alebo odvary či extrakty sa upotrebujú najmä v mastiach pri hemoroidoch alebo v čapíkoch pri kŕčových žilách.2 % extraktu a mierni nepríjemné následky nadmerného opaľovania a urýchľuje regeneráciu. zväčša koncové kvety majú 10—12 žltých korunných lupienkov. na výslnných trávnatých svahoch. hemoroidov a kôra i list sa niekedy aplikujú spolu vnútorne — extrakt 2—3-krát denne 1 čajová lyžička alebo 10-15 kvapiek výťažku 3—krát HLAVÁČIK JESENNÝ + Adonis autumnalis L. Druh rastie v teplomilných dúbravách. letného Nemecky: Herbst-Adonisroschen. farmaceutický prípravok vyrábaný priemyselne z tekutého hamamelového extraktu je Aviril H unguentum — masť na hemoroidy.obsahuje 0. na Slovensku len zásadne — povoľuje sa obmedzený zber na určitých lokalitách. súvislá. rozstrihaný mak. Extraktom možno umývať i vlasy (proti lupinám). vredoch predkolenia. Podľa niektorých botanikov je iba plemenom h. Preto sa niekedy zamieňa i pri alopatickom upotrebení. slepomak letný.

Účinné obsahové látky sú kardioglykozidy . listy strihané až na čiarkovité segmen- Droga — Herba adonidis (vernalis) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Najviac v % 2 14 10 2 ty.HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ rodnej rezervácie Devínska Kobyla pri Bratislave. Druh je častou burinou poľných pôd. zriedka sa pestuje v záhradkách na okrasu. teplejšie polohy. Ľudove najčastejšie pri ťažkostiach s močením. Hlaváčiky sa opeľujú hmyzom. Drogu treba skladovať v tme v dobre zatvorených nádobách a staršia ako dva roky by sa nemala používať. v prievane. kam ju nechtiac vysievajú semenami z južnej Európy. plody sú holé nažky. ČsL 2 výslovne zakazuje v droge prímes h. že hlaváčik má vlastne indikácie ako náprstník. jarného je kvitnúca vňať — Herba adonidis.strofantidíny (cymarín. aby sa zamedzilo rozkladnému pôsobeniu enzýmov. Srdcové glykozidy sa relatívne zle resorbujú a rýchle doznievajú. jesenného a h. 1883 ako prvý zistil. adonitoxigeníny (adonitoxín). s listami mnohonásobne strihanými na čiarkovité segmenty. a preto droga sa na liečebné účely stabilizuje a nastavuje na určitú účinnosť (Adonidis pulvis normatus — Iiekopisy zvyčajne žiadajú obsah 0. v núdzi možno sušiť v tieni. pri opatrnom obracaní. Srdcové glykozidy sa ľahko rozrušujú. poskytujú mu dostatok peľu. Strata sušením je asi 5 : 1 . druhové pomenovania upresňujú niektoré vlastnosti (vernalis značí v latinčine kvitnúci na jar). Vedecké pomenovanie hlaváčikov je odvodené od krásneho gréckeho boha Adonisa — predobraz každoročne sa obnovujúcej vegetačnej sily. na spodnej strane zväčša čiernych lupienkov. Droga okrem toho pôsobí výrazne diureticky. rastie najmä v kultúrnych spoločenstvách obilnín a priemyselných rastlín. letného.30 cm vysokou. Viaže sa na pôdu s výrazným obsahom vápna a na nižšie.6-dimetoxybenzochinón. Predmetom zberu z h. tiež pri klimakterických ťažkostiach srdca 108 . čím sa začal prieskum hlaváčika v tomto smere. k-strofantín). Botanicky sa dlho zamieňali za čemerice a najmä korene a semená sa používali pri najrozličnejších chorobách — dokonca aj pri rakovine. Hlaváčik jesenný je tiež jednoročná bylina. kvety má z 5—8 karmínových. účinnosť sa hodnotí na morčatách). stonku má vysokú 20—40 cm. V porovnaní s inými rastlinami je v droge veľa lítia. Hlaváčik letný je jednoročná bylina so stonkou 20 . kumulácia nenastáva. v tenkých vrstvách. jednotlivé kvety majú korunné lupienky červenej farby a dozrievajú v holé nažky so zeleným zobáčikom.2 % cymarínu. diuretikum v ľahších a stredne ťažkých prípadoch dekompenzácie a funkčných srdcových ťažkostiach. Pri prieskume tohoto účinku ruský vedec Bubnov r. Rastie na roliach. saponíny a 2. odrezáva sa bez spodných bezlistových častí (apríl—máj) a suší oddelene (je jedovatá) pri teplote 55 — 60 °C v priebehu pol hodiny. nemajú však medovinu. Niektoré druhy hlaváčikov poznala už antika a opriadla ich mýtmi a povesťami. Užíva sa preto ako kardiotonikum. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. potom flavonoidy.

0 g. monogyna z monos = jediný a gyne = žena. HLOH OBECNÝ Crataegus oxyacantha L. V homeopatii sa rastlina používa od 19. Druh rastie na pasienkoch. maďarsky: Egybibeszárú galagonya. ktorý odporúčal kvety proti úsadu.: C. s krátkou stopkou. ktorý sa zberá iba z bielokvitnúcich druhov na začiatku kvitnutia (máj—jún). aj zubov. troj-až päťlaločnaté. Hloh spoľahlivo nachádzame až u Petrusa de Crescentiis. zriedka sa zberá kvitnúca vňať — Herba adonidis aestivalis. usporiadané do priamych vrcholíkov. jarného. D 4—D 2). rusky: HLOH JEDNOSEMENNY Hloh obyčajný je tŕnitý ker alebo polostrom. ku ktorým v zrelosti priliehajú kališné lístky. Kroviskový a lesný druh hojný až po horský stupeň. Homeopatická esencia sa používa podobne (dil. napr. Syn. j. jarného. mladé konáriky sú plstnato odeté.. osobný lekár Henricha IV. Kvety sú biele.0 g — užíva sa zvyčajne 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa 2—3-krát denne. vajcovité. rastie na stranách a niekedy sa pestuje v parkoch. Predávkovanie vyvoláva ťažkosti a prejavy ako intoxikácia — otrava digitaloidmi. anglicky Midland Hawthorn. H. Obsahuje tiež glykozidy digitaloidného charakteru. anglicky: Hawthorn. ostanú iba okolo žilnatiny. letného. t. priemyselne vyrábané prípravky nie sú. španielsky: Espino blanco. listová čepeľ na báze klinovitá. stor. Najčastejšie liečebné použitie majú štyri drogy: kvet — Flos crataegi. droga teda nemôže byť náhradkou za Herba adonidis vernalis. španielsky: Espino. Gréci nazývali kry oxyacantha a Theofrastos spomína ozdobný hloh (C. i po dozretí na nich ostávajú výrazne odstávajúce kališné listy. časť konárikov sa premieňa na tŕne dlhé asi 12 mm. taliansky: Biancospino.účinnosť je však iba 1/30 h. v ohradách. taliansky: Pappa di volpe. Pri bežnom dávkovaní nie je nebezpečenstvo nežiadúcich účinkov.(najčastejšia a najvhodnejšia forma je štandardizovaný extrakt). Listy majú na líci roztrúsené trichómy. H. Čs. Kvety sú biele. ale majú iba 1/90 účinnosti h. Hloh jednosemenný je husto rozkonárený ker alebo malý strom. maďarsky: Csere galagonya. jesenný má tiež podobné digitaloidy . francúzsky: Aubépine á style unique. Hlaváčiky pre špecificky účinné obsahové látky a toxicitu môže predpísať iba lekár. Plody sú guľovité červené malvičky. Pre závažnosť indikácií môže drogu ordinovať iba lekár. laevigata (Poiret) DC. pripravoval z hlohu pre svojho monarchu dodnes osvedčený Sirupus senectorum. stor. Nemecky: Zweigriffiger Weissdorn. pri okraji svetlých lesov. Nemecky: Eingriffiger Weissdom. hlavne pri nedostatočnej činnosti srdca (insuficiencii). najvyššia denná dávka 6. Najvyššia jednotlivá dávka je 1. ktoré v dospelosti opadávajú. dozrievajú v jednosemenné tmavočervené malvičky. Okrem druhov u nás pôvodných rastú v ČSSR aj druhy cudzokrajné a pestované. Quercetanus. francúzsky: Aubépine commune. letný je rovnako jedovatý. O liečebnom používam hlohov v antike sa vie málo. sušiť by sa mala ako vňať h. často ho vysádzajú v parkoch ako solitéru. Druhové označenie vyjadruje ďalšie vlastnosti (oxyacantha pochádza z gréckeho oxys = ostrý a akantha = tŕň. pri angina pectoris. Vedecké pomenovanie hlohu je odvodené od gréckeho krataigos = silný (pre ťažké a tvrdé drevo alebo pre tŕne používané prv ako zbraň). rusky: HLOH OBYČAJNÝ HLOH OBYČAJNÝ HLOH JEDNOSEMENNY Crataegus monogyna Jacq. Listy v dospelosti nemajú chlpy v pazuchách žilnatiny. neopadnutými korunnými lupienkami bez prímesí listov 109 . s jednou čnelkou). Podľa fytoterapeuta Leclerca (1927) sa dnešné používanie hlohu po prvý raz náznakovite spomína v rukopisných poznámkach neznámeho francúzskeho autora zo 17. azarolus) ako krataigos — zhotovovali sa z neho prípravky utišujúce bolesti. správy sú nespoľahli- vé a rastliny asi neboli obľúbené. na medziach. listy stopkaté. účinnosť je veľmi slabá. zápaloch pľúc a reumatizme.

kvety sa rozpadávajú. Drogu pri skladovaní treba často kontrolovať. Nesmie sa obracať. Najlepšie je dosušiť umelým teplom. Sušia sa napred v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste.5 15 6 . rýchlo (umelým teplom do 35 °C). ako aj pri poruchách rytmu. pije sa 2 razy denne. drogové normy majú štyri ustanovenia: ČSN 86 6229 — Flos crataegi Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Akosť — najviac v % I. napr. v rúre. 30 10 2 0. musíme dať pozor. 20 8 2 0. 10 4 1 — 10 9 II.5 12 6 II 3 5 3 2 14 8 ČSN 86 6433 — Folium crataegi cum flore Znak Stmavnuté kvety. pije sa 2-krát denne až 3-krát (plod).7 % flavonoidov (počítané ako hyperosid). Zosychajú v pomere asi 5—6 : 1.a konárikov. pomer zosušenia 5 . Droga podľa požiadaviek ČsL 4 musí obsahovať najmenej 0. ďalej koronárne a obehové účinné aminopuríny. veľmi podobné — triterpénové kyseliny (krategolová. potom je tu kyselina askorbová. hypotenzívum. Drogy sa v terapii používajú hlavne ako antisklerotikum. 20 4 2 0. kardiotonikum a sedatívum. aby sa nepripiekli. nepoškodené. skupina vitamínov B (hlavne B1) a pektíny. Po dohovore s nákupňou sa vykupujú aj surové — pri väčšej dodávke.5 10 11 ČSN 86 6417 — Folium crataegi Znak Časti kvetov Konáriky a ich časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkost Popol (tj zvyšok po spalovaní drog)) Akosť — najviac v % I 3 1 1 0 . Zosychá v pomere 4—6 : 1. list s kvetom alebo plod: 1 kávová lyžička na šálku záparu. Pomer zoschnutia: 6-8 : 1. no iba zrelé. 10 2 1 — 15 4 II. bylinné konce konárov s kvetmi sa zdrhujú a manipuluje sa s nimi ako s kvetmi (apríl—jún). suší sa rozostretý v tenkých vrstvách v tieni. obyčajného. bohato zastúpené červené farbivá patria do skupiny antokyanov. Zberá sa aj list — Folium crataegi (máj—júl). teplotou do 70 °C.) Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Akosť — najviac v % I.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Akosť — najviac v % I. tmavé kvety a inak zafarbené listy ako na rastline Iné časti materskej rastliny (konáriky a pod. Obchodne najžiadanejší a oficinálny podľa ČsL 4 je list s kvetom — Folium crataegi cum flore (niekedy označovaný ako Herba crataegi).6 : 1.5 12 9 ČSN 86 6617 — Fructus crataegi Znak Plody sfarbené inak ako červené (tmavé. aglykóny kvercetín a vitexín. bez stopiek. najmä v starobe. na zníženie vysokého krvného tlaku a súčasné zlepšenie prietoku krvi v srdci (základný rozdiel od náprstníkovej terapie). Drogy sa dávkujú: kvet — 1 polievková lyžica na šálku záparu. či ne vlhne a neplesnie. hlohové farebné látky zo skupiny flavonoidov: flavónový glykozid hyperosid a vitexín-ramnosid. Účinkujú ako srdcové tonikum — na povzbudenie srdcovej činnosti. 15 5 1 — 12 7 II. zdravé. potom dosúšajú umelo. Celkom rozvinuté kvety sa pri sušení rozpadávajú a žitnú. zberajú sa v septembri . Materiál je náchylný na zaparenie. Homeopatia používa čerstvé plody z h. Červené farbivá pôsobia sedatívne. katechínové triesloviny. saponín. materiál sa spracúva podobne. spálené a pod. Účinné látky drog sú v podstate rovnaké. oleanolová). Hojne žiadané sú i plody — Fructus crataegi. ursolová. 110 Čs. resp.októbri.

jednosemenného). Predmetom nákupu je kvet — Flos lamii albi a od r. kvitnúca vňať. Druh rastie najmä na lesných čistinách. 1920) je kvet liečivom pri ženských chorobách. proti ochoreniu dýchacích ciest a sám ako naparovací prostriedok pri ušných ochoreniach. Homeopatická esencia (dil. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Alvisan Neo (antisklerotikum. Čajoviny č. rúbaniskách. Stopkaté protistojné listy sú vajcovito kopijovité. D. Zberový materiál je vhodný na to. 161. 163. U nás rastie asi 7 druhov hluchaviek s niekoľkými poddruhmi. jasnota. D 1 — 0) má podobné indikácie ako alopatia. 86. v burinných nitrátofilných spoločenstvách. fialovastá. krivokališný (h. tinktúra). mŕtva pokriva Nemecky: Weisse Taubnessel. Niekedy sa výťažky z hlohu kombinujú s výťažkami z náprstníkových listov a strofantových semien (prípravky tohoto typu sa . lamia = druh morského žraloka. drevina kvitnúca bielo. i. 84. kvitne v máji až júni. Ružokveté. hluchá žihľava. 91. 200. Hluchavky sú všeobecne nenáročné byliny. dražé Sedobelin (spazmolytikum so sedatívnym účinkom). maďarsky: Fehér árvacsalán (tátkanaf). plnokveté alebo pestované a zušľachťované príbuzné druhy hlohu sa pre farmaceutické účely nezberajú. 88. malvičky tmavočervené. Čs. Sú dobrými včelárskymi rastlinami. 162. Druhové označenie vyjadruje farbu kvetu — album = latinsky biely.Drogy sa častejšie miešajú s inými. okrem C. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20 — 50 cm. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: hluchá pŕhľava. HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BÍLÁ Lamium album L. za najúčinnejšiu časť sa pokladá kvet.mŕtva žihľava. príp. 164. 1983 bola aj vňať — Herba lamii albi. Zber dovoľuje aj ČsL 4. Plody sú vajcovité tvrdky. Odborné pomenovanie hluchavky je odvodené od gréckeho laimos alebo lamos = hltan. roztoku Valosedan (sedatívum pri ľahších formách nespavosti. 207. Už Dioskorides a Plínius botanicky rozlišovali dva druhy žihľavy — jednak malú pálivú. španielsky: Lamio blanco. hypotenzívum) s listami a kvetmi hlohu. no iba jeden má bielo sfarbenú korunu. dvojdomú a jednak nepálivú. v ohradách a živých plotoch.. na okraji výrazne pílkovité. Biele koruny 111 . 203. drogu tvoria biele kvetné koruny bez kalicha. žltkastobiela. 89. segetum (Necker) Dostál). aby sa na ňom mohla precvičiť precíznosť zberačskej práce a získala patričná rutina.vyrábajú v zahraničí — za veľmi účinnú formu sa pokladá aj vodno-liehový výťažok. sa rozširovala iba pomaly. biele alebo žltkasté. h. 87. 83. migréne a pod. rastú ako burina a kvitnú od jari do jesene. Stredoveké herbáre nevedeli k týmto indikáciám veľa dodať a aplikácia rastliny. pri múroch a cestách. francúzsky: Lamierblane. štvorhranná. Dávajú veľké množstvo citrónovožltého medu a málo peľu. O možnostiach užívania je potrebné poradiť sa s lekárom.). lenže Dioskoridovo leukas nemožno s určitosťou vzťahovať na bielu hluchavku. ktorá obsahuje aj plody. pomliaždeniny a na rany. křivokališný). Podľa Plínia hluchavka slúžila predovšetkým ako kataplazma na opuchy. Kvety sediace v pazuchách listov. taliansky: Lamio bianco. Novšie (asi od r. pretože kvet má papuľkovitú zubatú korunu. listu s kvetom tvorí zložku roztoku Passit (sedatívum). suchý extrakt z h. Dioskorides ju odporúčal aj proti uhryznutiu divou zverou. resp. mohla to byť aj konopnica (Dalanum Dostál — napr. Známy liečiteľ Kneipp ordinoval kvet do zmesi so žihľavou o. plod je v čajovine Valofyt Neo (nervínum). vtedy označovanej ako Urtica mortua . anglicky: White DeadNettle. stonka priama. hojná vo svetlých lesoch a krovinách (Karpaty až po úpätie Tatier — zvyčajne rátaná iba za poddruh h. curvisepala Lindm.

silicu. P. pije sa 2-krát denne. Drogu neskladujme — ihneď ju treba odniesť do nákupne. sliz. doplnkový nemecký. dokonca i verí. Vňať sa zberá začiatkom kvitnutia. Skutočný záujem o horčinky vznikol po dokázaní liečivých účinkov severoamerického druhu Polygala senega (Radix senegae — pozri cudzokrajné drogy). Droga sa nedrobí. comosa Schkuhr — h. horčinková vňať s koreňom. možno pri tom ohnúť byľ a vytrhnúť všetky kvety naraz z celého papraslenu. rast na barinatých miestach a neprítomnosť prízemnej listovej ružice. 223. Homeopatia pripravuje esenciu 0ažDil. koreň sa očistí (najlepšie bez opláchnutia. že po nich kozy a kravy dobre doja. Flos sambuci. 1938 (z európskych napr. iba niekedy bez koreňa (zber: máj—jún). niekedy modrofialových i ružových alebo bielych kvetov. francúzsky: Polygala amer. Veľmi premenlivý druh. flavonoidy a sliz. expektorans a pri poruchách trávenia. Expektoračné pôsobenie drogy zrejme podporuje fenolový glykozid gaulterín (agly- . Drogy sa liečebne používajú ako mucilaginózum. 233. čo vyvolalo hľadanie rovnako účinného domáceho druhu horčinky. Folium urticae. soli draslíka. hemoroidy. V I. major Jacq. chochlatá (rastie na lesných okrajoch a suchých lúkach). Herba violae tricoloris a pod. i ďalšie látky bližšie nepreskúmané. bez zdrevnatených častí. pri chorobách močových ciest. pretože o niektorých druhoch sa verilo. Jej kvalita sa hodnotí podľa internej normy IN 1/82. Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch líšiacich sa najmä bohatosťou strapcov. nesmieme ich však pri tom veľmi stlačiť! Materiál je veľmi náchylný na zaparenie a na to treba dbať už pri zbere a najmä pri sušení. Suší sa rýchlo. Vedecké pomenovanie horčinky je odvodené od gréckeho polys = veľa a gala = mlieko. ale aj ako celkové metabolikum.Kvalita drogy podľa ČSN 86 6225 pre kvet — Flos lamii albi: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. adstringens. španielsky: Poligala amarga. rusky: (nerastie v európskej časti ZSSR) Trváca bylina vysoká iba 10—15 cm. veľkosťou kvetov a stanovišťom. křížkové korenie. pomer zosušenia je asi 7 — 8 : 1. okrem toho hlavne ľudovo. obyčajná (dosť hojná na podobných miestach) a P. byľ jednoduchá.). Horčinkovité — Polygalaceae Ľudovo: kostolíček. švédsky. druh má kolienkovitú byľ. istejšie je. vulgaris L. 25 2 2 10 13 hluchaviek trháme iba ručne za suchého počasia (od mája do októbra). Plody sú tobolky. popol 16% (18%) a popol nerozpustný v HC1 2 % (3 %). na horách iba vo vápencových oblastiach. zvonka sa pripravuje asi 6 % zápar. Hlavné účinné obsahové látky sú saponíny. Dávky kvetovej drogy sú zvyčajne 112 1 kávová lyžička na šálku záparu. v koreni je až 1% neutrálneho saponínu senegínu. Podobné a príbuzné druhy hojnejšie rastúce na Slovensku sú predovšetkým P.. zvonka na ekzémy. taliansky: Poligala amara. totožného s kyselinou polygalovou (americký koreň ho však má 6 — 10 % ). análne trhliny a popáleniny. — h. Majú asi taký charakter. listy s prílistkami a drobné nevzhľadné kvety s bielym až ružovým lemovaním. prípadne s krátkym opláchnutím bez namočenia vňate) a materiál sa suší bežným spôsobom v tenkej vrstve na dobre vetranom mieste. triesloviny. Podobne sa manipuluje aj s vňaťou — zosušenie 6 : 1 . Predmetom zberu i dnes býva horčinková kvitnúca vňať s koreňom. 153. Pri identifikácii prakticky rozhoduje horká chuť. na miernom teple a v celkom tenkých vrstvách bez obracania. HORČINKA HORKÁ VÍTOD HOŘKÝ Polygala amara L. ženských ochoreniach. sladí sa medom. dánsky. Ich podstatným odlišovacím znakom je slabá alebo celkom mierna horká chuť. pri výtoku (fluóru). Folium farfarae. 1 % (2 %) anorganických prímesí. Fructus foeniculi. ako saponíny americkej horčinky senegovej.D la má zhruba použitie ako alopatia. resp. akostná trieda v zátvorke) môže byť maximálne 10 % (20 %) drogy s iným zafarbením. Podobné údaje majú i stredoveké a novšie herbáre. 10 1 1 10 11 II. maďarsky: Keserú pacsirtafú. — h. 195. Polygala — polygalon bolo známe už v antike. Droga sa častejšie používa v kombináciách (expektoračná s Herba serpylli. vlhkosť v oboch akostných triedach do 14 %. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. 221. ďalej proti nespavosti. Dioskorides ho spomína veľmi krátko. krížok. anglicky: Bitter Milk Wort. Rastlina rastie na suchých lúkach a pasienkoch od nížin do alpínskeho stupňa. 226. že horčinku poznal Plínius a obaja autori jej prisudzovali laktačné pôsobenie a spomínali použitie aj pri pľúcnych a prsných ochoreniach. homeopatický liekopis na esenciu iba čerstvú kvitnúcu vňať. kyslý saponín. Čajoviny č. portugalský a rumunský) mali oficinálnu vňať s koreňom — Polygalae herba cum radice (Herba polygalae amarae cum radice). Droga sa preto zvyčajne zaraďuje do skupiny s nie celkom preskúmanými obsahovými látkami. Stavikrv vtáčí treba rozhodne pokladať za falšovanie. ľahko sa zaparí a treba ju sušiť riedko rozloženú (najlepšie umelým teplom). Mladé listy slúžia na jarné šaláty a polievky. Folium menthae piperitae a pod. akostnej triede (II. Súkvetie tvorí koncový hustý strapec modrých. menštruačných tažkostiach. Zápar z drogy alebo aj z čerstvých kvetov sa odporúča ako lahodný a voňavý bylinný čaj (Korbelář. Niektoré liekopisy okolo r. ďalšie dva zadelil novšie Dostál do samostatného druhu Polygala amarella Crantz (horčinka horkastá). odporúča sa dosušiť umelým teplom (pri 30-40 °C). vňať najmä triesloviny (až vyše 10 % ) . 1970). väčšia (dosť hojná na stepných lúkach a slnečných kamenistých stranách). Homeopatia používa na špeciálne rozotieraný prípravok Teep celú rastlinu i s koreňom (zber: máj—júl). vítod horký Nemecky: Bitteres Kreuzblumchen. 1 polievková lyžica kvetov na 1/4 litra vody. flavonoidy a bližšie nepreskúmané glykozidy. prízemná listová ružica z tuhých vajcovitých listov väčších ako na byli (bylové sa smerom hore zmenšujú). pomer zosušenia je asi 4 : 1. metabolizujúca s Herba glechomae. listy sú velmi horké. Kvet obsahuje hlavne silicu. pri tzv. vňať sa dávkuje o niečo vyššie. Ľahko podlieha skaze — je hygroskopická a citlivá na svetlo.

Používa sa aj ako metabolikum. rusky: HOŘEC ŽLUTÝ kón tvorí metylester kyseliny salicylovej). Ľudovo sa ešte i dnes užíva na podporu tvorby mlieka u dojčiacich matiek. V koreňovej droge sa treba vyvarovať najmä nežiadúcich prímesí iných. Horec má pomenovanie podľa ilýrskeho kráľa Gentia. stor. V 15. v SSR je horec luskáčovitý čiastočne chránený. že droga má skutočne expektoračný účinok. Zo samej vňate sa spravidla pripravuje iba studený macerát (1 plná čajová lyžička drogy ako denná dávka). Klinicky a experimentálne sa dokázalo.HORČINKA HORKÁ Pri droge nepoznáme žiadne nepríjemné vedľajšie účinky. častejšie sa však kombinujú ich výťažky. Plody sú jednopuzdrové tobolky. treba ju vyššie dávkovať: 20-25 g na 200 ml vody ako odvar — jedna polievková lyžica každé 3 hodiny. Horce patria v ČSSR medzi úplne chránené druhy (v ČSR všetky.polygamarín). Pre obsah horčín možno drogu ordinovať aj ako amarum — tonikum na tráviace orgány. majú repovitý tvar a sú tmavé. koreňom bedrovníka a mydlice. ktoré sú svetlej farby a obsahujú veľa škrobu. že sa tu dosť často stretávame s tmavými. možno trhať bez poškodenia podzemnej časti jeho nadzemnú časť). ale skrutkovito sa stáčajúce a tvoriace tak stonku. vňaťou rosičky. skoro čiernymi podzemkami kýchavice bielej (Radix — Rhizoma veratri albi). aníz. neodmieta sa však a v NSR ešte dnes tvorí zložku niektorých priemyselne vyrábaných liečivých expektoračných čajovín. Ako všetky drogy s horkou chuťou slúžil proti horúčke. t. Druh sa vyskytuje na pôvodnom stanovišti v ukrajinských Poloninách. Ďalej tu bývajú korene ľuľkovca zlomocného (Radix belladonnae). široko elipsovité. Prítomné bývajú aj hľuzy prilbice modrej. sa s nimi stretávame ako s napúčacím prostriedkom na rozširovanie otvorov rán a na zavádzanie do pošvy. Droga Polygalae herba cum radice sa v súčasnej oficiálnej medicíne pokladá za obsolétnu — zastaranú. občas aj v zverolekárstve. Horcovité — Gentianaceae Ľudovo: encián Nemecky: Gelber Enzian. malé množstvo silice (asi 0. španielsky: Genciana. jedovatých koreňov. ktoré sa dajú odlíšiť jednoduchými chemickými reakciami. Sú sírovožltej farby. listy protistojné. pijú sa 2-3 šálky denne. HOREC ŽLTÝ Gentiana lutea L. zvyčajne sa dávkuje 1—3 g na odvar (čaj). zvyčajne sa dáva 1 kávová lyžička na šálku odvaru. medovkový list — 1 lyžica čajoviny na zápar z 300 ml vody. anglicky: Yellow Gentian. ju úspešne ordinoval i pri pochrípkových bronchitídach na uvolnenie hlienov a pri čiernom kašli katarálneho pôvodu. Leclerc — známy francúzsky fytoterapeut. j. horce veľmi preslávilo rímske cisárstvo.). byľ priama. podstatne ich charakterizuje vláknitý drevnatý lom. fialky trojfarebnej. ktorý ním liečil mor. Z nejedovatých koreňov sa najčastejšie nájdu korene štiavov (druhy rodu Rumex L. Čajovina č. francúzsky: Gentiane jaune. V horských oblastiach Balkánu. maďarsky: Sárga tárnics. dolné s krátkou stopkou. Kvety na dlhých stopkách v pazušných zväzočkoch. ktoré už odkvit113 . celistvookrajové. ktorá nemá listy krížno protistojné. horné sediace. Pri ochoreniach z nachladnutia je najznámejšia kombinácia: rovnaký diel vňate horčinky s koreňom. Na základe prieskumov saponínových glykozidov (Glaser a Krauter) sa verilo. Trváca bylina vysoká 60 —100 cm. U nás rastie iba v kultúrach. Zámeny preto neprichádzajú do úvahy. kvetom prvosienky. že horčinka môže byť náhradnou až plnohodnotnou (paralelnou) drogou za drahšiu severoamerickú senegu.: 127. Pravda. Droga domáceho pôvodu pochádza iba z pestovaných rastlín. v ktorých sa kombinuje s tymianom. Prax ukazuje. Španielska a Francúzska sú predmetom zberu staršie korene a podzemky divo rastúcich rastlín. Hojne sa užíval aj ako anthelmintikum (proti črevným parazitom).05 %) a droga obsahuje aj horčiny (polygalín . Celsus ho odporúčal ako protijed. taliansky: Genziana maggiore. fenikel.

punctata L. Horčiny horcov liečebne patria ku tzv. sliz a pektín. Liekopisy (aj ČsL 4) a normy fermentáciu výslovne zakazujú. liekopis dovoľuje použiť i podzemné časti h.). pije sa 2—3 x denne po lyžiciach vždy pol hodiny pred jedlom. roku kultúry v októbri—novembri alebo zjari (marec).—7. Bežne sa užíva 1/2 kávovej lyžičky (ČsL 4 1 g) odvaru alebo záparu. Koreň horca tvorí podľa ČsL 4 zložku horkých tinktúr . najmä v likérnictve. pannonica Scop. základom je amarogencín. droga je skoro celkom bez škrobu (obsahuje rezervný fruktózan inulín). pri hnačkách a na zvýšenie sekrécie žalúdočnej šťavy. panónskeho (G. s číslom horkosti asi 12 000. sa robí v 6. triesloviny.) — všetko druhy u nás prísne chránené a niektoré celkom vyhubené. ktorého číslo horkosti je asi 58 miliónov. 226. Droga dostane červenohnedú farbu a vytvoria sa v nej aromatické látky. obsah 2 %. Má i široké priemyselné uplatnenie. Čajoviny č. Strata na hmotnosti pri sušení je asi 80 %. ktorá by zmenila farbu drogy a znížila jej horkú chuť. bodkovaného (G. Je aj zložkou priemyselne vyrábaných dražé Boldochol I (užívajú sa ako žlčotvorné — choleretiká). žltý xantónový derivát gentizín.Radix gentianae. Droga povzbudzuje aj činnosť pečene a žlčníka. Okrem koreňovej drogy čs. čistým horčinám (amara pura). amid kyseliny nikotínovej. koreňov s podzemkami bez bočných korienkov Požiadavky ON 86 7028: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah vodného extraktu — najmenej Číslo horkosti — najmenej a zvyškov nadzemných častí . 171. nevoľnosť a dávenie. h. užíva sa pri dyspepsiách a chronických gastritídach so subaciditou (s nedostatkom žalúdočnej kyseliny). podľa ČsL 3 je aj zvyčajne súčasťou pilulkovej hmoty ako plnidlo. 2 10 6 3 33 10 000 II.HOREC ŽLTÝ li. 114 . po vykopaní sa materiál nechá na kopách alebo ešte slabo prikryje hlinou — tým vzniká fermentácia. 180. Reflektoricky povzbudzujú tvorbu žalúdočnej šťavy. vyššie dávky vyvolávajú spravidla bolesti hlavy. Droga je preto amarum-stomachikum. Na potravinárske a likérnické účely sa korene sušia pomaly na voľnom vzduchu. Inak nastane fermentácia koreňa. 32. potom sú prítomné farbivá — napr. príp. 4 10 8 4 20 5000 hneď po očistení usušiť. Zber podzemných častí t. purpurea L. amaroswerín a amaropagín. h.Tinctura amara a Tinctura gentianae (užíva sa 20-30 kvapiek pred jedlom). purpurového (G. ktorú zavŕši pomalé sušenie. j.). 208. Liečebné použitie koreňov podmieňujú najmä glykozidne viazané iridoidy — horčiny. najlepšie pri zvýšenej teplote 45—60 °C (stačí aj 20—30 °C). 177. potom genciopikrosid. U nás sa na tieto účely horec pestuje (má to byt' vo vyšších polohách). sacharidy (gencianóza). Materiál na liečebné účely treba Akosť — najviac v % 1.

Tvoria drogu Strobilus lupuli (Ros humuli lupuli). farnezén. Plody sú nažky. Po roku treba drogu vymeniť. taliansky: Luppulo. maďarsky: Felfutó komló. Sušia sa v osobitných sušiarňach pri 40—50 °C. V kultúrach sú rastliny iba s piestikovými kvetmi. a. ktoré obsahujú horčiny humulón a lupulón (tiež kohumulón a kolupulón) a ďalšie acylfloroglu- Na chmeľové šištice — Strobilus lupuli — sa vzťahuje drogová norma ON 86 7610: Akosť — najviac v % Znak Hnedé šištice Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah kysličníka síričitého I. 10 20 2 1 13 12 3 0. hlavné zložky: myrcén. V klasických herbároch sa uvádzajú mnohé indikácie. Droga má silne korenistý pach a škrabľavú chuť. Lupulín ľahko podlieha skaze i pri prísnom spôsobe skladovania (v dobre uzatvorených obaloch a chránený pred svetlom). Chmeľové žliazky — lupulín pre medicínu objavil r. zárasty neošetrovaných kanálov a mokrých priekop s mierne eutrofnou vodou.4 115 . španielsky: Lupulo. Prášok sa po vytrasení ešte dosúša. lianovite plazivé byle sú dlhé až 6 m. anglicky: Hops. Novšie sa chmeľ pestuje aj na Slovensku. lebo stráca účinnosť.9 %. nesmie CHMEĽ OBYČAJNÝ mať žíhaním viacej popola ako 10. Pestoval sa už v antickej epoche. Tyčinkové kvety v koncových zložitých strapcoch alebo v listových pazuchách. nesmie obsahovať hýfy plesní alebo dokonca hmyz a páchnut ako syr. oficinálnu v niektorých liekopisoch. 5 10 1 0. Piestikové šištice sa zberajú v jeseni (august — október). okraj pílkovitý. Ako liana sprevádza poriečne lužné lesy. Prašníkové sa odstraňujú. 1813 zaviedol ako sedatívum parížsky lekárnik Planche. U nás rastie divo a zdivie aj v kultúrach. rusky: Trváca dvojdomá rastlina. dlanito 3—5-laločnaté. Pomer zosušenia je asi 2 : 1. pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Preosiatím a vyčistením usušených zrelých šištíc — hlávok získame práškovú drogu Glandulae lupuli — chmeľové žliazky (Lupulinum — lupulín). ČsL 2 a ČSN 46 2510 povoľuje v nej ojedinele pieskové zrná a v malej miere odlomky plodových šištíc. francúzsky: Houblon grimpant. živice (asi 80 %). tvorením klíčivých plodov strácajú šištice na akosti. Konopovité — Cannabaceae Nemecky: Gemeiner Hopfen. Chmeľ slúžieval ako liečivo i korenina alebo horčinový prostriedok.5 13 9 2 0. Vlhkomilný druh. krvčistiaci prostriedok a na podporu menštruácie.0 %. Divý alebo zdivený chmel nemá pre farmáciu ani pivovarníctvo nijakú cenu. stor. pobrežné kroviská.4 II. Listy stopkaté.a (B-karyofylén a rozličné kyslíkaté monoterpény). Najčastejšie sa používal ako močopudný a tzv. Silice má byť najmenej 0.CHMEL OBECNÝ CHMEĽ OBYČAJNÝ Humulus lupulus L. piestikové kvety tvoria vajcovitú šišku so šupinami pokrytými žliazkami. Náš chmeľ bol a je jedným z najlepších na svete. Pach ako valeriána smie byt' iba slabý. V Čechách sa prvé chmeľnice založili asi začiatkom 11. 1803 Deroche a od r. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým silicu (1—3 %.

228. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echter Meerrettich. 200. V menšom množstve sa pestuje v záhradách. horné čiarkovité. Významné použitie predstavuje aromatizácia piva (pre obsah silice a horčín) a jeho konzervovanie (vplyvom antibakteriálnych vlastností obsahových látok). Stonka vo vrchnej časti rozkonárená. maďarsky: Torma. francúzsky: Raifort. na lúkach. perovito strihané. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa na noc. Pričiňujú sa oň chmeľové horčiny. usporiadané do prízemnej ružice. stomachikum a amarum. Aj viacerí súčasní autori sa prikláňajú k jeho zaradeniu medzi druhy Rorippa. D 2 . Latinské druhové označenie rusticanus = dedinský. hrubo pílkovité. extrakt je zložkou roztoku Passit (sedatívum). stopkaté. Čajoviny č. 207. proti pohlavnej predráždenosti (anafrodiziakum) a ako narkotikum. Čs. kde je napr.cidy. V homeopatii sa esencia používa ako diuretikum. Sú tiež mierne sedatívum. rusky: .. O liečebnom používaní chrenu v staroveku nie sú jednotné správy. jej listy menšie. migréna) a Calmonal (externé antireumatikum). Meyer et Scherb. pri zbere nevznikajú zámeny. anafrodiziakum. silicu (asi 0. prisudzoval krotenie pohlavných vášni a bystrenie umu. Kultúra chrenu do strednej Európy sa dostala z Východu asi začiatkom stredoveku. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým lupulín. ruský čaj). Čo do množstva sú jednotlivé chmeľové horčiny rozdielne zastúpené — závisí to od pôvodu chmeľu. má dlhý a hrubý koreň. zvonka na zle sa hojace rany. Rastlina je veľmi dobre známa. Listy veľké. Plínius mu napr. O pestovaní 116 . známe aj sedatívnym a antibakteriálnym pôsobením. niektorí botanici-systematici zaraďujú chren do rodu lyžičníkov (Cochlearia) alebo medzi reďkev (Raphanus). chrenovitá alebo medzi žerušnice (Cardamine).0 ) .5 — 1 g 2—3 x denne.15% rovnakého zloženia ako lupulín). zložené z ar = blízko a more = more + rich = kraj. V ľudovom liečiteľstve sa chmeľ používa aj proti kŕčom. mierne uspávacie prostriedky (hypnotikum). 184. aj r. Valosedan (neurasténia. Bavorska alebo z okolia Hamburgu. vo väčšom na plantážach. najmä ak ide o nespavosť a sexuálnu predráždenosť. 22. pripravuje sa z čerstvých žliazok (dil. Chren oddávna pestovali najmä Slovania. amarum a stomachikum. Armorica bolo keltské pomenovanie pre dnešné Bretónsko. Druh rastie divo na vlhkých hlinách. anglicky: Horse Radish. prípadne medzi roripy (Rorippa). Používal sa síce v domácej i odbornej liečbe. CHREN DEDINSKÝ Trváca bylina vysoká 100—150 cm. biele kvety dozrievajú v šešuľky. španielsky: Rabano rusticano. Vedecké pomenovanie chrenu je keltského pôvodu. najlepší zvuk na svete má český chren z okolia Malina pri Kutnej Hore alebo od Čáslavi a nemecké chreny z Durínska. Extrakty zo žliazok i žliazky sa preto uplatňujú ako sedatívum. Ako ukazuje rad synoným. no nie často. ako močopudný a bolesti tíšiaci prostriedok a na dráždenie kože (aj pri reumatizme). farmaceutický priemysel vyrába v kombinácii s chmeľovými šišticami Detský čaj s rumančekom Spofa (náhradka za tzv. najmä v blízkosti sídlisk. živice (asi 15 % ) . pri vode. 205. Chmeľ sa v prípravkoch kombinuje s podobnými drogami. čajovinu Valofyt Neo (sedatívum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). 179. pri furunkulóze a do posilňujúcich kúpeľov. či k potočniciam (Nasturtium). CHREN DEDINSKÝ KŘEN SELSKÝ Armoracia rusticana Gaertn. v húšťavách. taliansky: Armoracia. niekedy ako čaj v zápare alebo macerát (literatúra uvádza najvyššiu dennú dávku 15 g — rastlina vyvoláva určité toxické prejavy). označuje rastlinu vyskytujúcu sa neďaleko mora. Chmeľové žliazky sa dávkujú v množstve 0. Literatúra uvádza aj látky s hormonálnym estrogénnym účinkom.

Z bežných interných upotrebení koreňa (hlavne ľudových) možno vyzdvihnúť povzbudzovanie žalúdočnej a črevnej činnosti. Pestuje sa na okrasu aj v záhradkách. stor. Ľudová liečba zostáva pri tradičných chrenových plackách aplikovaných zvonka vo forme náplastí (s múkou a masťou v pomere 1 : 5 : 1). dokázali. anglicky: Marsh Mallow. Koreň sa dôkladne umyje a očistí od drobných korienkov. taliansky: Altea. Veľmi zriedka sa suší prirodzeným teplom — pomer zosušenia je asi 3 : 1.a širokom používaní sú záznamy z 12. sa užíva macerát v červenom víne v množstve 25 — 75 ml (odporúča sa pri tzv. prosviemik. ktorej prchavú zložku tvorí predovšetkým fenyletylhorčičný podiel. nie silice. slez biely (liečivý) Nemecky: Echter Eibisch. celá rastlina husto plstnatá. najčastejšie však zvonka ako prostriedok dráždiaci kožu. samotná prchavosť nie je základnou vlastnosťou iba silíc. pre dennú bežnú potrebu v domácnosti prichádza na trh aj strúhaný chren (príp. v ktorých sa chren určitú dobu máčal. asparagín. Chren dobre poznajú aj kuchári. v majonéze) domáceho alebo maďarského pôvodu. V homeopatii sa na prípravu esencie používa iba čerstvý koreň. Althaea officinalis L. Značný obsah kyseliny askorbovej je odporučením pre konzum v predjarnom období a pri chrípkových infekciách. arginín a glutamín. Slezovité — Malvaceae Ľudovo: ajbiš. Právom sa zaraďuje medzi vitamínovú príchuťovú zeleninu a pikantné korenie. Hojná je 117 . jednoduchá. Jeho zber sa zvyčajne robí z kultúr v druhom roku vývoja (marec-máj alebo častejšie september-október). Glukozinoláty sú horčičné glukozidy. Dala sa izolovať destiláciou s vodnou parou. Čerstvý koreň chrenu — Radix armoraciae rusticanae recens je dnes opäť oficinálny v niektorých liekopisoch. Liečebne sa užíva asi 3 % zapar. Ide však o prchavú zložku pôvodne prítomnú v glukozidovej väzbe — glukozinolát. 1900 konštatoval. že chren sa používa nielen v kuchyni. koreň vetvovitý. slúžia na zlepšenie prekrvenia pri reumatických bolestiach. Listy trojuholníkovito alebo podlhovasto vajcovité. Nastáva tu podobný stav. Pre podporu trávenia je osobitne vhodný ako príloha k ťažko stráviteľným a mastným jedlám. 2-3 šálky denne. Kvety biele alebo bledoružové. pri šťave je zvyčajná denná dávka asi 25—50 g. jednotlivé alebo v pazušných či koncových strapcoch. že po rozstrúhaní čerstvého pletiva koreňa vzniká ľahko prchavá látka s vysokými antibakteriálnymi vlastnosťami. a preto sa označila za silicu. okraj vrúbkovano pílkovitý. rozpadavé. odkiaľ sa dostáva i do voľnej prírody. ibišek. používané hojne v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. enzýmy. Polívka vo svojej „Názornej květeně" z r. končisté. kým tzv. Winter a spol. jarnej únave). príp. preskiernik. ale aj v lekárstve. Z koreňa sa v NSR priemyselne vyrábajú príprav- 1BIŠ LEKÁRSKY ky používané pri nešpecifických infekciách a podráždení močových ciest. maďarsky: Orvosi (mahola) ziliz. francúzsky: Guimauve officinal. rusky: PROSKURNÍK LÉKAŘSKÝ IBIŠ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 60—150 cm. zvyšovanie sekrécie žalúdočných štiav. pôvodnou látkou je tiež sinigrín — glukozinolát. sú dobrým liekom proti žalúdočným kŕčom a chren nastrúhaný s cukrom je domácim liekom proti zachrípnutiu. Plody diskovité. Na Spiši kedysi používali listy aj ako náhradku za tabak a na Horehroní ich v časoch zlej úrody pripravovali na jedenie alebo zakvasovali na spôsob kapusty. šťava z čerstvých koreňov alebo liehové nápoje. chrenové placky sa používajú zvonka proti reumatizmu. lajbiš. španielsky: Altea común. Tvorí pikantnú prísadu k mäsám a do omáčok. niekedy rozkonárená. stonka priama. pri zápaloch močového mechúra a obličiek. ako pri semene kapusty čiernej. no tam splanieva. Aplikoval sa na rany vzdorujúce hojeniu. sacharidy. Prítomné je i značné množstvo kyseliny askorbovej. Spravidla sa používa v čerstvom stave. rozpúšťanie hlienov a močopudné pôsobenie. Rastlina upozorňuje svojou prítomnosťou v prirodzenom záraste na slané pôdy.

). všetky tieto „skrášľovania" sú zakázané a liekopisy ich vylučujú chemickým dôkazom. 16 4 2 1 14 10 3 5 ČsL 4 8 2 1 0. zbavujú sa korku a časti kôry a bez umývania sa sušia na lieskach v dobre vetraných miestnostiach alebo nízkym umelým teplom navlečené na povrázky (pozor pri tom na myši. Pomer zosušenia pre Radix althaeae je asi .5 12 Nestanovuje sa 12 16 2. Voľne rastúce majú v celej ČSSR chránenú podzemnú časť. ČsL 4 žiada lúpaný i nelúpaný koreň: Akosť — najviac v % I. druhový názov zdôrazňuje jeho liečivosť (officinalis = liečivý. Keď zberáme list a koreň. najmä pri sušení vo veľkom.5 14 10 3 10 II. 10 20 5 1 ČsL4 5 10 3 1 0. kým rastliny ešte plne nerozkvitli. Ibiš bol veľmi dobre známy už v antickej dobe. Ako včelárska rastlina sa uvádza medzi peľonosnými bylinami. Z praxe sú známe zámeny — resp. s koreňmi ľuľkovca zlomocného. 5 10 3 1 II. Rastliny vyzerajú výrazne odlišne. I. Zo zámen pre listovú a koreňovú drogu treba uviesť príbuzný slezovec durínsky (slezovec durynský — Lavatera thuringiaca L. althos = liečivo alebo althomai = uzdravovať. 8 2 1 0.5 12 12 18 3. vápnom alebo sadrou. Vedecké pomenovanie ibiša sa odvodilo z gréckeho althaino = podporovať.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania pre 1 g drogy najmenej (hodnotenie obsahu slizu) I. Podobne sa zberá ihneď po rozkvitnutí aj vňať (jún-júl). aj to len asi na tri hodiny. Nie je natoľko sivoplstnatý. ktorý rastie na 118 chránených miestach ako ibiš. 4 5 6 3 2 1 13 16 II. t. nezberáme list. norma pre vňať — Herha althaeae (ČSN 86 6740): Akosť — najviac v % Znak Byle hrubšie ako 5 mm Plody ibiša Ináč sfarbená droga Hrdzou napadnuté listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. iní ním liečili mumps. omyly. Suší sa teplotou do 40-50 °C. príp. Namiesto pravého ibišového koreňa prichádza na trh aj koreň topoľovky ružovej (ibiša ružo- vého — Alcea rosea L. inak podliehajú skaze. ružovej je na povrchu sivší. zjari (marec—apríl). lúpaný podľa ON 86 7016.5 6 Nelúpaný koreň — Radix althaeae naturalis — sa hodnotí podľa ON 867015. že kvety sa roztvárajú medzi 8. List sa zberá postupne (júl— august). Predmetom zberu je vlastne celá rastlina: korene sa vykopávajú v jeseni (október—november). Nesprávne apretovaný koreň (najmä ak sušením dostal neprípustné tmavú farbu) sa niekedy posýpa kriedou.). kvetné lupienky majú ružovofialovú farbu a viac sa podobajú slezu lesnému. Kvet sa získava v čase kvitnutia rastliny (júl—september). koreň t. až 9.5 12 16 2. že treba užívať macerát za studena. zle lúpané korene Zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania — najmenej 8 2 1 0. vtedajší botanici ho veľmi jasne odlišovali od slezu a pokladali za všemocný. Jeho nevýhodou však je. hrvoľ i zápaly prsníkov. na lome zdrevnatený a na priečnom priereze žltý. j. príp. ktoré rady poškodzujú korene). lekársky). Známy Kneipp (1935) ho neveľmi chválil. 16 4 2 1 14 12 5 5 Znak Čs. zásadne dovtedy. Odlíšenie je nevyhnutné — ľuľkovec je prudko jedovatý (obsahuje alkaloidy). Ináč sfarbené.5 12 7 2 10 Koreň nelúpaný I. hodnotil totiž odvar a dnes vieme. Výborne sa osvedčoval aj v ránhojičstve. Hippokrates ho predpisoval astmatikom a pri dyzentérii. nezberáme kvet a keď zberáme koreň. nie však na slaných pôdach. zásadne iba zdravý. Na oficinálne účely (ČsL 4) sa korene aj lúpu. nenapadnutý hrdzou. hodinou ráno.Listová droga podľa ON 86 6442 a podľa ČsL 4 má tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy Iné časti materskej rastliny List napadnutý hrdzou (Puccinia malvacearum Mont. Všetky drogy treba chrániť pred vlhkom a svetlom v dobre uzatvorených obaloch. lekársky kvitne asi v júli až auguste. 8 10 12 6 4 2 13 19 v juhozápadnej časti Slovenska pozdĺž našich južných hraníc na vlhkejších pôdach bohatých na živiny.5 14 8 2 10 II.

120. betaín a veľa minerálnych látok. 119 . Koreň má podobné použitie aj v homeopatii a vo veterinárstve. roľná (O. 183. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: babský hnev. Velmi obľubuje slnečné stanovištia. Folium althaeae 3—5 : 1. 122. Pulmoran (expektorans) a Species pectorales Planta (expektorans). zvonka do očných a ústnych vôd.215. 130. Herba althaeae 4 : 1 a Flos althaeae 5-8 : 1. arvensis L. ružové. JEHLICE TRNITÁ IHLICA TŔNITÁ IHLICA TŔNITÁ Druh rastie najmä v pásme nížin a pahorkatín na suchých neobrábaných pôdach ílovitého a slieňového typu. rusky: Požiadavky na koreňovú drogu (Radix ononidis) podľa ON 86 7011 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zle očistené korene (a na lome tmavé) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. Drogy sa užívajú aj samostatne. vysoký 30—50 cm. horné jednoduché.73. Macerát možno použiť aj na kloktanie a výplachy ústnej dutiny.218. i.4 : 1 . ihlič pichľavý. Dobre znáša aj extrémy vo vlhkosti pôdy. V našej kvetene je ihlica zastúpená tromi podobnými druhmi. zúbkaté. anglicky: Restharrow. repík (!). pri bolestiach obličiek (osobitne v detskej praxi). Hlavné účinné látky sú sliz. zanovica Nemecky: Dornige Hauchel. maďarsky: Tóvises iglicz. sirupov — Sirupus althaeae).117. kataroch dýchacích i močových ciest. Čajovinyč. Niekedy sa pridáva ako kozmetická prísada do mydiel a vo farmácii sa používa aj pri príprave piluliek. vochlice. 4 4 4 13 9 3 Poloker s trnitými konármi. je bez tŕňov a trochu lepkavá. Plod je vajcovitý struk. pri faryngítídach. Jednotlivá perorálna dávka podľa ČsL 4 je 0. 143. Kvety súmerné. hluchý tŕň. mužská láska.). (ČsL 4) 2(2) 2 2 13(10) 7(6) 2 II. v koreni ešte škrob. bodličia. tracheitídach a bronchitídach). elipsovité. do kloktadiel pri zápaloch mandlí a ústnej dutiny. antiflogistikum (pri zápaloch horných dýchacích ciest. repens L. ktorá spôsobuje hrdzavé škvrny na listoch (Puccinia malvacearum Mont. v kvetoch aj silica (0. 131.217.02 % ) .) rastie väčšinou v nižších a teplej- Ononis spinosa L. taliansky: Ononide. pektíny a flavonoidy. Drogy pôsobia antitusicky. resp. 119. Pije sa 2 až 3 razy denne. ako mucilaginózum-protektívum. 184. francúzsky: Bugrane commune. plazivá (O. dolné listy trojpočetné. Podľa ČsL 4 sa list s koreňom pridáva do Species pectorales. 234. v pazuchách listov (prevažne po jednom).5 g koreňa ako macerát. sacharóza. zväčša však tvoria zložku čajovín alebo iných galenických prípravkov (napr. 134. tíšia bolesť i zápaly. koreň do Species carminativae a do prípravkov Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum. Rastliny bývajú často napadnuté hrdzou.) má vystúpavú zakoreňujúcu stonku. zvyčajne sa dávajú 2 kávové lyžičky na pohár studenej vody. na prípravu klystírov a kataplaziem.113. asparagín.115. náhradka za čierny čaj). 139. španielsky: Anonis. Preto sa aplikujú pri čiernom kašli.98. z ktorých i.118. 142.

Rastliny kvitnú v lete. O jeho vážne zaradenie do terapie sa zaslúžil Gaulthiers (1907). V ČsL 4 tvorí droga zložku močopudnej čajoviny Species diureticae a čs. Zo zeme sa vyberajú špeciálnymi hákovito ohnutými vidlami alebo úzkym rýľom. laxum Boiss. je menej rozkonárená a nemá tŕne. Korene oboch sú tenšie. Skladuje sa na vzdušných a suchých miestach. že rástlo v korunách stromov. najmä na boroviciach.5 g perorálne. ba i pri vysokom krvnom tlaku (má metabolizujúce pôsobenie) a pre prítomnosť silice a flavonoidov ako dezinficiens. odrežú sa im „krčky" — podzemky. Za neprípustný (falšovanie) sa pokladá príbuzný imelovec európsky (Loranthus europaeus Jacq. ktoré zvyčajne v jeseni opŕchali. umiestnené v rázsochách a na koncoch ko- nárikov. ale má iba mäkké. uplatňuje sa aj na zle sa hojace rany.2 % silice nie celkom známej skladby. 1933). dezinficiens močových ciest). saponíny však neobsahuje. ba ani samostatne. látke podobnej chemickej štruktúry. takže sa zdalo. nemajú medovinu. že ho zoslali bohovia. Plody sú biele lepkavé bobule. odstránia drobné korienky i vňať.74. I. čo značilo krmovinu pre somárov. ktorá sa užíva najmä pri piesku v obličkách. Drobné kvety žltkasté. častejšie v jeseni (október—november). Nemecky: Laubholz-Mistel. Botanickí systematikovia v súčasnosti delia rod na V. Veľmi drobné kvety imela (kvitne skoro . ako má glycyrizín sladkého drievka (Glycyrrhiza glabra L. Bolo to tým. mala však aj špeciálne indikácie (napr.). dobre premyjú. miernenie bolesti zubov). stonky rozkonárené. no neodporúča sa užívať vo vyšších dávkach a pridlho alebo pričasto. 71. Tabernaemontanus veril. pomer zosušenia je asi 3 : 1. P. ktorý robil pokusy s aplikovaním pri neoperovateľných karcinómoch (liečil ich extraktami podávanými vo forme injekcií). listy kožovité. flavonoidné glykozidy a triterpén onocerín (= onokol). pri chronických kožných ochoreniach. JMELÍ LISTNÁČOVÉ IMELO BIELE Viscum album L. (diuretikum. omelí. kvety má väčšie ako obe predchádzajúce. et Reut. roľná sa pestuje a korene vykupujú. že mení obyčajné kovy na striebro. 178. hrubšie režú po dĺžke a narežú približne na rovnako dlhé kusy. S ohľadom na močopudné pôsobenie droga sa používa aj proti 120 reumatizmu. omelo a pod. Podľa starých povier chránila dobytok. opadavé listy. droga má slabé hemolytické účinky. 177.5 20 II. prípadne už od augusta. hemoroidoch. Species urologicae P. ktorý dokázal vplyv imela na zníženie krvného tlaku. 10 16 2 11 12 2 13 ČsL 3 5 8 1 11 10 1. Získané korene sa dobre očistia. diureticky účinný je totiž aj odvar z drogy — pre obsah silice by sa mal pripravovať zápar.5 20 . Používalo sa proti mnohým chorobám. Čajoviny č. biele lepivé bobule). Visco. Drogu je vhodné pozväzovať do menších otiepok. celistvookrajové a neopadavé. podlhovasto vajcovité. bobule žlté a konáriky hnedé. Obsahuje asi 0. Koreň je spoľahlivé diuretikum. a Kaelin (1930. Močopudné pôsobenie sa pripisuje predovšetkým silici a hlavne flavonoidom a ononidu. Imelovcovité — Loranthaceae Ľudovo: jemelo. Species cholagogae Planta (žlčníková čajovina). kvety v riedkych klasovitých strapcoch. Bežný výklad vedeckého pomenovania ihlice vychádza z latinského onos = somár.103. Voči ich oficiálnemu liečebnému uplatneniu niet námietok a ČsL 4 rozšíril paletu materských rastlín. 175.102. druhové meno upresňuje — spinosa v latinčine značí tŕnitý. Viacročné rastliny sa vykopávajú na jar (marec—apríl). Vňať má podobné použitie i dávkovanie. rusky: Poloparazitický stromovitý ker vysoký 30-50 cm. rastie najmä na duboch. Pri zbere na farmaceutické účely sa nerobí rozdiel. 181. francúzsky: Gui commun.166. . Vo Francúzsku sa viacej používa i. maďarsky: Fehér fagyôngy. vidlicovite sa rozkonáruje. dobre vetraných a tienistých miestach. teda aj včely. Species urologicae Planta (urologická. na zvýšenie plodnosti i ako mocný protijed proti otravám. poskytujú iba peľ. nedráždi ani obličky. Preto mu pripisovali zázračné účinky a v ságach a povestiach všetkých národov malo dôležitú úlohu. najmä močových ciest. španielsky: Muerdago.). Sušia sa na teplých. Korene sa nedrobia a nezaparujú. Imelo odpradávna priťahovalo pozornosť človeka.Radix ononidis (aj v ČsL 4). alebo — zväčša na ihličnatých lesných drevinách. Droga nemá vedľajšie účinky. album L. Usušené korene by sa pri ohnutí mali lámať. odrezávajú sa bylinné vrcholce a bežne sa sušia. farmaceutický priemysel ju uplatňuje v čajovinách Betulan (pomocný liek pri chorobách močových ciest). 5 8 1 11 10 1. vischia. anglicky: Mistletoe. taliansky: Vischio. žltozelené.171. v dobre zatvorených obaloch a chránená pred svetlom. Keďže schnú pomaly. ktoré láka nektár a príjemná ovocná vôňa. Zriedkavejšie sa zberá kvitnúca vňať — Herba ononidis (jún—september).podľa cudzopasnosti buď na listnatých stromoch (okrem dubov). Vo väčšine liekopisov je oficinálny koreň . Na drogu sa vzťahuje ON 86 6718 a požiadavky ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Množstvo liehového extraktu (45 % lieh) — najmenej I. ktorú odporúčal aj známy fytoterapeut Leclerc (1927). imelo však ostávalo zelené. — imelo listnáčové a V. mierne močopudná a antiseptická). mali by sa sušiť pri teplote 50 °C v sušiarni. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 1. V homeopatii sa čerstvé bylinné časti a korene zberané počas kvitnutia používajú na prípravu esencie.ších polohách. Opeľovanie ihlíc robí hmyz. Vedecké označenie imela je odvodené z latinského viscum = lep (vzťahuje sa na plody.imelo ihličnanové .237. dezinficiens močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. plazivá. Antická ononis slúžila Rimanom i Grékom v liečiteľstve podobne ako dnešná.asi v marci-apríli) opeľujú hlavne muchy a včely. visco. za špecificky účinné sa považuje cudzopasiace na smrekovci opadavom (modrín opadavý — Larix decidua Miller). druhový názov album = biele má vzťah k farbe plodov.

Jablčník po rozotretí páchne ako jablká a je veľmi horký. U nás je jablčník burinou bez veľkých nárokov. Antonius Musa kombinoval jablčník s myrhou pri vnútorných hnisavých procesoch. Čajoviny č. hrubo vrúbkované. a balota čierna — Ballota nigra L. obsahuje asi 17 % bázických aminokyselín. flavonoidom a glykozidovej substancii bielkovinovej povahy . čo označuje horkú šťavu. kde sa vyskytoval v hojnej miere. bielo plstnatá. Teuscher. 90. peregrinum L. maďarsky: Orvosi (Lozonséges) pemetefu. vyskytuje sa roztrúsené na suchých pasienkoch. vyžaduje si iba teplo a svetlo. hlavne arginín. Jablčník patrí medzi najstaršie liečivé rastliny. 91. chránená pred svetlom. 84. byl štvorhranná. Viskotoxín sa pokladá za vhodný na protirakovinovú terapiu. ktorá sa dá izolovať extrakciou s vodou. 164. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. 85. Herba visci albi tvorí zložku čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum a hypotenzívum). 162. cudzím — M. oficinálna v mnohých liekopisoch (aj v ČsL 3). obyčajne v zimných mesiacoch (december—február). že slávny Linné odvodil názov jablčníka od mesta Maria-Urb v bývalom Latiu pri jazere Fucinus.0 g (ČsL 3). Účinnosť možno pripisovať sčasti zistenému cholínu. Pri zbere vňate sú časté zámeny s príbuzným j. Na homeopatické účely sa zberajú rovnakým dielom čerstvé plody a listy (homeopatia žiada radšej imelo z listnatých stromov). ktorá však nemá listy sivo plstnaté a líši sa i červenými kvetmi. Droga má horkú chuť. 1965. JABLČNÍK OBYČAJNÝ JABLEČNÍK OBECNÝ Marrubium vulgare L. anglicky: White Horehound. bohato rozkonárený. 89.0 g. 1970) kancerostatické pôsobenie pripisujú proteínovej zložke histónového charakteru. je vyšší. prípadne dvom živicovým alkoholom. Hovorí sa. Kvitne v júni až sep121 . čo sa v južnej Európe traduje dodnes.. stenčenými v stopku a jemne bielo plstnatými. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Gemeiner Andorn.zmesi rozličných peptidov viskotoxínu. Droga sa dávkuje perorálne ako macerát jednotlivo 1. rusky: - IMELO BIELE Predmetom zberu je vňať — Herba visci albi. 86. taliansky: Marrubio. s listami kopijovitými. sušením zmizne osobitný. Vedecké pomenovanie sa odvodzuje od hebrejského mar + rob. Sušia sa vo zväzočkoch na vzdušných a suchých miestach prirodzeným teplom. ktorý má miestne dráždivé účinky a nekrotizujúce vlastnosti (pôsobí miestne odumieranie tkaniva). Mediteránny druh rozšírený od nížin po horský stupeň. Plody sú tvrdky. účinné obsahové látky sa varom čiastočne rozkladajú. denná dávka 5. zber však možno robiť prakticky po celý rok.. Lekár Castor Antonius ordinoval šťavu s medom pri tuberkulóze a Celsus prípravok zahusťoval a predpisoval ako linktus (prostriedok na lízanie). Pre bežnú potrebu sa pripravuje zápar Trváca.. 163. Novšie (Vester a kol. Zatiaľ nie sú celkom objasnené látky. zberajú sa olistené mladé konce konárikov (do hrúbky 5 mm). acetylcholínu a kyseline oleanolovej. 87.z 1 kávovej lyžičky na šálku a pijú sa 2—3 šálky denne. listy vajcovité. pretože jeho domovinou je južná Európa. ktoré znižujú krvný tlak a pôsobia sedatívne na srdcovú činnosť. 229. španielsky: Mamibio. nie príjemný pach rastliny. popri cestách a na rozličných ruderálnych stanovištiach. Zo zástupcov čeľade hluchavkovitých rastlín sú podobné najmä kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. 83. Starovekí lekári ho používali proti tuberkulóze a získal si meno ako univerzálny liek. rastúcim najmä na južnom Slovensku. francúzsky: Marrube commun. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. Imelová vňať sa indikuje pri hypertónii a artérioskleróze. slabo aromatická bylina vysoká 30—60 cm. Drobné biele kvety sú sediace a tvoria pazušné paprasleny. teplota (ani umelé teplo) nemá prestúpiť 40 °C. Dávky sa nesmú zvyšovať a o použití imela a vhodnej liekovej forme sa treba poradiť s lekárom. ČsL 3 v droge výslovne zakazuje prímes imelovca.

stor. umelé teplo pri sušení nemá prekročiť Ľudové liečiteľstvo má pre jablčníko35-40 °C. Bežne sa užíva zápar z dvoch čajových lyžičiek na šálku a pije sa denne jedna šálka. zato však dosť mi). 166. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1. OBYČAJNÝ pre žlčotvorný účinok prípadne ešte kombinovaná s podzemkom kurkumy tembri. Obľúbenejšie však boli čučoriedky. zatvorených obaloch chránená pred Čajoviny č. Z prízemnej listovej ružice vyrastajú zakoreňujúce sa poplazy. podzemok.211. Na sirup sa zmes povarí. 178. Známe je aj ich ľudové použitie pri pakostnici a na rýchlejšie vylučovanie moču. na mierne vlhkých. Vedecké pomenovanie jahody je asi odvodené od latinského fragrans = voňavý (vzhľadom na plody). smokvica. 167. svetlom. pritom nedráždi na vracanie. Ako medu žltej farby. Listy sa oddávna používali na prípravu denného čaju. V ČsL 4 SpeMateriál je mierne náchylný na zapa. Droga sa užíva ako antidiaroikum.05 % ) . Liečivé účinky majú aj saponíny a silica (asi 0. z hladiska obsahových látok sú bezcenné. 170. druhové vescus = malý (v porovnaní s ostatnými druhmi . trištvrte litra vody a pol zberu je vňať — Herba marrubii. dávka čajoviny: zápar z dvoch čajových lyžičiek na 300 ml vody. Plody sú červené opadavé plodstvá . V homeopatii sa z čerstvých listov renie. zemnica Nemecky: Wald-Erdbeere. s bielymi kvetmi v okolíkovitom vrcholíku. Peľu dáva málo. zvyšuje sekréciu bronchov dýchacích ciest. pokiaľ nie je ešte zdrevnatená byl.). ktoré sa odsekávajú kosákom. Podáva sa aj vo forme macerátu viac ráz denne alebo priamo v prášku (znížená účinnosť trieslovín). Osobitnú kúru predstavovali v 13.3 — 1 %). 76. výživných a hlinitých pôdach. cukríky sa varí až do stuhnutia.vú vňať ešte ďalšie široké uplatnenie gy dráždia dýchacie cesty a vysušujú (napr. silne meduje i za najväčšieho (pozri medzi cudzokrajnými drogasucha. Na farmaceutické účely sa jablčník domáci prostriedok proti kašľu sa osobitne pestuje. no účinnou terapeutickou zložkou sú glykozidové horčiny. Najčastejšie sa používa pri ochoreniach dýchacích ciest. anglicky: Wild Strawberry. podzemská jahoda. kg cukru. na odrezáva sa na začiatku rozkvetu. Rozprášené čiastočky dro. u Nikolausa Alexandria — tvorili zložku prípravku Potio sacra tussientibus. gae Planta a Thé Salvat. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: jahodník. zvyšuje funkciu pečene a v primeraných dávkach priaznivo pôsobí pri nepravidelnom tepe srdca (pri arytmii) ako kardiosedatívum. nie je však drobivý. Do zberu nepatria listy a stonky pestovaných druhov.cies cholagogae. predpisovaného osobám so slabými pľúcami.zlúčenina sekopimaranového typu v množstve asi 0. choleretikum a expektorans . a keďže horčiny podporujú vylučovanie žlče. vtáčeníčka. Rastie v lesoch a na lesných rúbaniskách. Jahody sa zberali už v antike ako lesné ovocie a používali aj liečebne.má expektoračné sekretolytické pôsobenie. ktorá má podobné v tenkých vrstvách bez obracania. Suší sa v tieni pripravuje esencia.231. koreňom púpavy a s malinoJABLČNÍK vým listom alebo s repíkovou vňaťou. použitie ako vňaťová droga v alopatii. 122. Droga sa skladuje v dobre tivej menštruácii a i.inak značí aj jedlý). Na liečebné účely sa môžu zberať aj listy a plody ostatných našich divorastúcich druhov jahôd. prípadne sa ešte pridávajú s vňaťou jablčníka sú Species cholagolisty.(ČsL4) 3 3 2 1 12(10) 5(12) II. Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal jesť jahody najmä na „čistenie krvi a pri chorobách pečene". francúzsky: Fraisier des bois. Listy sú troj početné. Byle chudobne rozkonárené. zúbkaté. Čs. 175. rusky: Trváca bylina vysoká 10—40 cm. Správna droga sa skladá z mladých. 8 5 5 3 13 10 6—7 %).jahody s mnohými vtlačenými nažkami. . býva zložkou žlčníkových čajovín. hlavne marubiín (diterpénový kryštalický laktón . Obsahové látky sú triesloviny (asi 122 JAHODA OBYČAJNÁ JAHODNÍK OBECNÝ Fragaria vesca L. je oficinálny v ČsL 4 pripravuje sirup alebo cukríky zo ako nová liečivá rastlina. španielsky: Fraulera. taliansky: Fragola. Jahodové listy do denného nápoja (nie však na sušenie) možno fermentovať podobne ako malinové alebo sa dávajú do zmesi s fermentovanými ostružinovými listami. na zapálené rany a aj pri bolessliznice. priemyselne vyrábané čajoviny jún—august. madarsky: Erdei (Fóldi) szamócza. 174. Predmetom 100 g drogy.Vňať — Herha marrubii albi — má ČSN 86 67 10 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (nerozpustný v HCl : 3) l. Bežnou čajovinou je vňať jablčníka zmiešaná rovnakým dielom s vňaťou mäty piepornej.

flavonoidy a kyselinu askorbovú. aby sa aj spodné vrstvy prevetrávali. Droga — Folium fragariae sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. V ľudovom liečiteľstve sa čaj pije ako metabolizujúci prostriedok — na napomáhanie látkovej premeny.5 12 9 II. 6 2 0. 4 2 1 12 10 II. 4. Čajoviny č. Zrelé čerstvé jahody sú oficinálne v homeopatickom liekopise (Fructus fragariae) a možno ich sušiť aj na slnku alebo umelým teplom . Sušené sú zložkou niektorých čajovinových zmesí a používajú sa v likérnictve. ako protizápalový prostriedok. inak sa ľahko rozmliaždia. teda v máji až auguste. 123 . mierne diuretikum a náhradka pravého čaju. ako obklady na mokvavé a krvácajúce rany. Slúžia oddávna na prípravu záparu — 1 kávová lyžička na šálku. v domácnostiach sa používajú na prípravu osviežujúceho nápoja — zápar z jednej polievkovej lyžice listov na 2 poháre vody. v zarastených je výkonnejší zber rukou. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. pektín. Plody sú výživnou a zdravou pochúťkou (so smotanou sú však ťažko stráviteľné a u niektorých osôb vyvolávajú žihľavku). pije sa 2—3-krát denne. Listy sa oddávna užívajú ako adstringens. Treba ju chrániť pred vlhkom. Listy obsahujú predovšetkým triesloviny. Sú veľmi vyhľadávaným tovarom v potravinárskom priemysle. pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 50 °C. plody zasa sacharidy. podáva sa nervóznym a málokrvným osobám. kyseliny a aromatické látky. 101. ktorá sa aplikuje na omrzliny a pri opuchoch jazyka.pomer zosušenia je asi 8 : 1. Pre obsah trieslovín sa užívajú pri hnačkách. Zberajú sa ručne do menších nádob alebo do košíkov. krvavých hemoroidoch (i na klystíry). 5. pri obličkových kameňoch. odtrhávaním.JAHODA OBYČAJNÁ ČSN 86 6745 sa vzťahuje na dve akosti jahodovej vňate — Herba fragariae — a má tieto základné ustanovenia: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. Suší sa v nevysokých vrstvách na dobre vetraných miestach. 15 5 1 12 12 ešte nezhorknutých listov divo rastúcich druhov jahôd s krátkymi stopkami zberanými v čase kvitnutia. 35. 8 4 2 12 13 ČSN 86 6427 sa týka listovej drogy — Folium fragariae: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. 88. zaparia a plesnejú. pri astme a ochoreniach močových ciest. List u nás tvorí súčasť čajovín Bylinný čaj so šípkami a Javorina (dietetikum a náhradka pravého čaju). ale aj pri chorobách obličiek. zbavených prímesí. Materiál sa dá kosiť kosákom v čistých porastoch. Dozrievajú asi v júni —júli. V homeopatii sa z čerstvých zrelých plodov pripravuje esencia. na prípravu kloktadiel alebo pri páchnucom dychu. List je mierne náchylný na zaparenie a je aj trochu drobivý.

usporiadané v chocholíkovitých metlinách. Nie všetky sú však domáce a nie všetky majú jedlé plody. Na Slovensku sa kedysi z plodov pálila silná pálenka. v čase kvetu poskytuje včelám med i peľ. Upotrebenie j. že miluje drsnejšiu polohu. et D. prípadne aj sušili na slnku. napr. Plody sú guľaté červené alebo žlté malvice. Azda práve o nej písal Plínius. vyskytovalo sa už v staroveku ako starorímsky výraz pre jarabinu. emend. 10 10 2 20 6 3 . aucuparia = aucupium. Predmetom zberu sú zrelé červené Ker.) výhodné formy pre potravinárstvo a likérnictvo. vtáčia kvitne asi v máji-júni. jarabina. Vo vyšších polohách ju často vysadzujú do alejí a parkov. oskorušu i brekyňu. rusky: JEŘÁB PTAČÍ často pochádzajú z pestovaných druhov.) Crantz — muk obecný. najmä stopky plodov Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. maďarsky: Veres berkenye. mukyňovej čiže mukyne (S. moravica (Zengerl. Miestami sa odvaru z nich ešte dnes prisudzujú významné liečivé vlastnosti pri pľúcnych ochoreniach. kyslý.). Najlepšia je vraj z jarabín moravského druhu (subsp. Eberesche. hoci 124 Droga — plod sa hodnotí podľa ON 86 6623: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Iné časti materských rastlín. jeráb. Mičurin zaradil do svojej ovocinárskej praxe štúdium jarabín a podarilo sa mu získať medzidruhovým a dokonca medzirodovým krížením s mišpuľou (Mespilus germanica L. vtáčia a oskoruša (Sorbus domestica L. suchých a slnečných stanovíšť na vápenatej pôde).) Crantz — břek obecný. drevo je výborným materiálom na sústružnícke práce. V germánskej mytológii bola jarabina zasvätená bohu hromu Donarovi a stala sa predmetom mnohých povier a ság. Menej chutné plody. anglicky: Rowan. lístky kopijovité. taliansky: Sorbo degli uccellatori. častejšie strom vysoký 16—18 m s guľatou korunou a svetlosivou kôrou. Ružovité . Love). alebo z arabského sorbet — jarabina. pila sa po lyžiciach pri dyzentérii. Kvety biele. a to ľudí i dobytka. jarabok. chytanie vtákov — jarabiny sa oddávna používali ako vnadidlo pri odchyte vtákov. či keltského sor = trpký. španielsky: Serbal de cazadores. U nás rastie asi 10 druhov jarabín. Hedl. Väčšinou ich zrelé plody — červené okrúhle malvice — možno rátať za lesné ovocie. jarab obyčajný. Med je červenožltý a po vykryštalizovaní hrubo zrnitý a má silnú arómu. Pochádza buď z latinského sorbere = jesť. torminalis (L. brekyňová čiže brekyňa (S. ale cenné drevo pre rezbárstvo má j. Vedecké pomenovanie sorbus je veľmi staré. drevina listnatých strání. strom v lesoch teplejších polôh) a až po omrznutí sa dajú jesť plody j. J.JARABINA VTÁČIA JARABINA VTÁČIA Sorbus aucuparia L. aria (L. Á. 5 5 1 20 4 2 II. Čerstvé plody sa odjakživa jedli ako laxans a vyrábal sa z nich ocot a pálenka. Plody sa v staroveku nakladali. Jarabinové výlisky sú veľmi hodnotným vitaminóznym krmivom. skoruše Nemecky: Wilde Vogelbeere. Rastie v horských lesoch. Listy sú nepárno perovito zložené. na okraji pílkovité. s plodmi dlhými až 15 mm. vtáčej zrejme súvisí s používaním oskoruše.Rosaceae Ľudovo: divá breskyňa. listy sú krmovinou pre kozy a ovce. francúzsky: Sorbier des oissieurs. Najvýznamnejším zástupcom je práve j. sŕkať. Druhové pomenovanie upresňuje.

Účinné látky v plodoch tvoria hlavne organické kyseliny . Droga má názov: Fructus sorbi (aucupariae) — Bacca sorbi. listové čepele 4. aby si zachovali pôvodnú farbu. Sušia sa rýchlo . 1 lyžica na šálku záparu (užíva sa 3 x denne jedna lyžica). Produkujú ju hlavne stromy rastúce na Sicílii. ktorá má veľký význam pri tvorbe kyseliny askorbovej. ktorá dráždi sliznice žalúdočného a črevného traktu.1-0. francúzsky: Fréne élevé. metliny kvetov sa vyvíjajú skôr ako listy. ale iba subkutánnymi injekciami. Ľudovo sa užívajú aj proti reumatizmu a obličkovým kameňom. Plody sú nažky s krídlatým vrcholom. Dávkovanie: jedna kávová lyžička plodov na šálku macerátu. Droga má mierny preháňavý účinok. Skladované plody treba občas presúšať. Šťavu z čerstvých plodov možno zavariť s polovičným množstvom cukru na sirup. Divo u nás rastie veľmi vzácne iba na južnom Slovensku (je chránený). sú v konečných zložitých strapcoch a majú korunu. pôsobia mierne preháňavo a protizápalovo. najmä oštepov. čo sa dokázalo pokusmi na zvieratách vyššími dávkami. ktorá je netoxická a používa sa ako konzervans v potravinárstve. Oddávna sú známym prostriedkom proti skorbutu. po zaschnutí známa ako manna. keďže jeho drevo sa dá ľahko štiepať. Niekedy zapríčiňujú ľahké otravy. Pružné jaseňové drevo oddávna slúžilo na výrobu ohybného náradia. najmä na juhu Európy. nie perorálne.). Gréci ho označovali názvom melia. kyselina askorbová (0. preto je vhodná na prípravu štiav. likéru a pod. španielsky: Fresno. Listy nepárno perovité. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. Má šedivú bradavičkatú kôru. Plody j. karotenoidy. kým umelý sorbitol sa používa na výrobu moderných polykondenzačných živíc (Tween). resp. Častejšie sa vysádza na neúrodných stranách. na kôre konárov nemá nijaké šošovičky (lenticely). vínna. kvety sa zjavujú súčasne s listami. podľa iného výkladu je odvodené od fraxis = štiepateľný. citrónová. Strom často nachádzame v parkoch. Obsahová látka sorbit slúži ako výživný prostriedok pre diabetikov a základná surovina na výrobu sorbózy. rutín a kvercetín (flavonoidy). 124. čo spôsobuje slinotok až dávenie a gastroenteritídy. jablčná. rusky: JASEŇ ŠTÍHLY Strom vysoký až 30 m. Príbuzný a podobný je j. Pestovaná jarabina vtáčia moravská je veľmi bohatá na cukor (asi 13 %) a pektín. maďarsky: Magas kórisfa. Meno fraxinus sa odvodzuje z gréckeho fraxis = oplotenie. Drevina patrí k rastlinám.až 7-jarmové. silica. ktorý sa užíva po lyžičkách 3 —5 x denne. odkiaľ sa vyváža a často býva oficinálna (u nás v ČsL 1). Štiepením sa vytvára kyselina sorbová (sorbínová). Plody sa užívajú predovšetkým ako črevné regulans a močopudný prostriedok. Rastie hojne v lužných lesoch. Koncentrované roztoky sorbit majú vzhľad glycerínu. pretože sa z neho robili koly a tyče do plotov. taliansky: Frassino. JASEŇ ŠTÍHLY JASAN ZTEPILÝ Fraxinus excelsior L. Vo farmácii a v kozmetike sú náhradkou za glycerín. Olivovité — Oleaceae Nemecky: Gemeiner Esche. Čajoviny č. sacharidy (glukóza. mannový (Fraxinus ornus L. na zosuvoch a starších navážkách v stredných stupňoch aj v hrebeňových lesoch hôr. je zdrojom kyseliny askorbovej a antiflogistikom. Príčinou je obsah kyseliny parasorbovej. 85. anglicky: Ash.a nepoškodené plody (október—november). Pripisujú sa jej aj karcinogénne vlastnosti. sorbóza. sorbitol a i. na vlhkých lúkach a naplaveninách v nížinách a teplých polohách. pektín. Dobre znáša kyslé i vápenaté neutrálne pôdy. Oranžovočervené plody majú trpkojablkový pach a horkastotrpkú chuť. Sušením plodov a varom sa rozruší a vyprchá. triesloviny. aby sa nezaparili. Narezávaním sa získava laxatívne pôsobiaca cukornatá šťava. kompótov. Všeobecne sa jasene oddávna uplatňovali v liečiteľstve. vtáčej (najmä čerstvé) nie sú celkom neškodné. ktoré obľubujú vlhké pôdy. 50.najlepšie umelým teplom. vylúhovať asi 8 h pri obyčajnej teplote (užíva sa každý druhý deň).kyselina sorbová (v nezrelých plodoch parasorbová). Pod menom fraxinus strom poznali už antickí Rimania.).2 % ) . Plody boli presláveným diu125 .

zberajú sa jednotlivé lístky bez stopiek (jún až september. Výklad o odbornom pomenovaní rastliny nie je jednoznačný a celkom istý. zakončené osťou. listy nepárno perovito zložené. bez pachu a chuť má zvieravú a horkú. náradia. najmä galegínu. kozia ruta. kvercetín). príp. j. španielsky: Galega. maďarsky: Kecskeruta. Materiál sa suší zvyčajným spôsobom. triesloviny. Predmetom zberu bývajú aj semená — Semen galegae.5 0. príp. najmä kumaríny (fraxín. Pomer zosušenia je asi 4 — 5 : 1. na zber sa využíva iba pestovaná. medovina jej však chýba. dáva sa ako obklad na zle sa hojace rany. len z času na čas sa stávajú módnymi (napr. Ako prostriedok proti horúčke sú drogy zastarané. dlhé asi 10-20 cm. flavonoidy (kvercitrín. Mladá kôra z konárov sa zberá na jar a bežne suší. Droga je ľahko lomivá. Predmetom zberu pre farmaceutické účely býva list — Folium fraxini a kôra — Cortex fraxini. Nožom alebo kosákom sa odrezávajú kvitnúce a hojne olistené vrcholky bylín. Sú to najmä niektoré druhy rodu Vicia L. Kvitne v pazušných strapcovitých súkvetiach. pretože poskytujú hojnosť peľu (opeľujú sa vetrom). iba do augusta). Biele jaseňové drevo je vhodné na stolárske. aj pri reumatizme a dne (zvyšoval vyplavovanie solí z organizmu — saluretikum). že sa na ňom zdržuje chrobák španielska mucha . Kvety sa rozvíjajú skôr ako listy. ľadník. silicu s obsahom terpénov a vitamín K2. poukazujúce na zvyšovanie dojivosti. príp. 14 3 1 12 14 126 . dne. lebo dosiaľ spomínané indikácie sa neukazovali uspokojivé (okrem diaforetickej a diuretickej). ktoré je bohaté na sliz. Rastlina má pomerne veľa peľu. Drevo je veľmi tvrdé a ťažké. ryhované a duté. Pri zapečení sa niekoľko ráz denne dávkuje 1 lyžička listov na šálku horúcej vody. sacharidy (aj tetrasacharid stachyózu). francúzsky: Galega officinal.retikom. 1927/28) mu dokázal slabšie hypoglykemické účinky — t. byle priame. Ináč sfarbené časti drogy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol 6 1. Použitie na zvýšenie laktácie asi prišlo z Ameriky.). Jastrabina sa dokázateľne spomína až v skorom stredoveku. s kvetom bazy. ktorá má tri zložky: kôra jaseňa. Rozsiahle skúmanie galegínu urobil Reinwein (1927).5 12 10 II. U nás zriedkavo rastie voľne. potom manitol (za čerstvá horký). kyselinu jablčnú. v súčasnosti v NDR a NSR. Kôra obsahuje dosť podobné látky. Ľudové liečiteľstvo južných krajov uplatňuje aj lyko stromov. Kecskere galga. atónii (ochabnutosti) močového mechúra. Jaseň je známy aj tým. 1914 objavil v rastline „alkaloid" galegín a spolu so Simonnetom (r. V súčasnosti je Herba galegae — vňať jastrabiny má dve akosti. štedrevec liečivý Nemecky: Echte Geissraute. Druh rastie v nížinách i pahorkatinách. znižovanie obsahu cukru v krvi. tak teplotou do 50 °C). Občas sa pestuje na okrasu v záhradkách. Listy i kôra majú experimentálne dokázaný mierny laxatívny účinok (depuratívum). Z ďalších neskorších indikácií bolo významné ešte jej potopudné a diuretické pôsobenie. pružné i pevné. ba aj na vypudenie črevných parazitov. list čiernej ríbezle a kvet túžobníka. ktorá poskytuje drogu + Cantharis (uvádza ju ČsL 2). dýh i nábytku. najmä v pobrežných húštinách a vlhkých lesoch. pri ochorení obličiek a močových kamienkoch. lenže sa v horúcej vode krátko povarí. Kôra sa dávkuje rovnako. Jastrabina je hojná najmä v južnej Európe a v západnej Ázii. Kôra slúžila na izoláciu triesla v garbiarstve. ťažko poškodzuje pečeň). listy sú dobrým krmivom pre niektoré domáce zvieratá. kôra sa v Poľsku používa ako depuratívum v kombinácii napr. pri vredoch predkolenia a pod. má rada humóznu pôdu — vysieva sa na jar. Známy však bol zápar z 3 lyžičiek listov na 300 ml vody užívaný po dúškoch cez deň pri chorobách obličiek a zadržiavaní tekutiny v organizme. Majú listy párno pe- rovité a ich hlavná stopka vybieha v hrotoch alebo v úponoch. parkiet. JESTŘABINA LÉKAŘSKÁ JASTRABINA LEKÁRSKA Galega officinalis L. lístky kopijovité alebo elipsovité. Používajú sa na priemyselnú izoláciu obsahových látok. Drogy sa častejšie kombinujú s inými. Z oficiálnej alopatie sa pomaly vytrácajú. manitol a minerálne soli. podobne účinnými ako zložky čajovinových zmesí. Používa sa na výrobu lyží. Pre obsah silice a glykozidov možno použiť umelé teplo iba v teplote do 40 °C. Pri ušnom ochorení (otoskleróze) sa ako adjuvans podáva odvar z čajoviny. horúčku. anglicky: Goat's Rue. ktoré sa hodnotia podľa ČSN 86 6813: Akosť — najviac v % Znak 1. Používanie drog na väčšinu týchto ochorení je skutočne zastarané a neúspešné. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: jastrabí hrach. najmä kozy a ovce. Kedysi sa vo Švajčiarsku a aj inde pestovala na krmivo. kvitne v lete. Okolo r. po zovretí sa odstaví a nechá postáť prikrytá 5 minút. Stromy kvitnú v apríli—máji a včely ich veľmi obletujú. — vika. Listy obsahujú predovšetkým horkú látku — oxykumarínový glukozid fraxín s aglykónom fraxetínom a fraxanolglukozid. u nás majú iba zriedkavé ľudové použitie. ursolovú. Plody sú kostrbaté struky. taliansky: Galega. fraxidín. rusky: Trváca bylina vysoká 40-110 cm. Podobnosť jastrabiny s inými zástupcami v rámci čeľade je značná. List i kôra sa využíva pri reumatizme. 5 — 9-jarmové. Preto si ju včelári osobitne necenia. novšie sa spomína grécke gala = mlieko a ago = ženiem.kantarída. kôra zasa najstarším surogátom za chinínovníkovú kôru. jednoduché. Vraj zaháňala mor. trieslovinu. triterpénové zlúčeniny (kyselinu ursolovú). kvety biele alebo fialovomodrasté. Sušia sa na dobre vetraných tienistých miestach v tenkých vrstvách. v snôpkoch (ak umelým teplom. Alopatia sa k používaniu listov i kôry stavia dosť zhovievavo. na rany. príp. U nás sa vyskytuje najviacej na južnom Slovensku. používanú vo veterinárstve (na humánne účely je vysoko toxická a nebezpečná. vňaťou prietržníka). eskulín). Známe je aj externé použitie listovej drogy (kúpele. listom brezy. 1600 ju však už nachádzame v mnohých nemeckých záhradách ako liečivú. Tauret r. liečila mnohé detské choroby a slúžila proti uhryznutiu hadmi a divou zverou. ako glukokiníny. zber sa robí viac ráz do roka (jul—august). kolárske a sústružnícke práce. podľa neho má galegín také vlastnosti. Droga Herba galegae je v niektorých liekopisoch oficinálna.

zimovít Nemecky: Herbstzeitlose. ktoré lievikovito obklopujú zelený semenník s množstvom semien. Droga sa zriedka užíva samotná . Operuje sa v jeseni a na jar vyrastá prízemná ružica čiarkovitých listov. sa jesienka opäť dostala do európskej medicíny. taliansky: Colchico.arginín a gvanidín. Pred interným užívaním svorne varovali všetky herbáre. šarlach a pod.). účinok je však pochybný. šafranica. 21. 17. lúčny matečník. mala kolísavú účinnosť. proti epilepsii a pri horúčkovitých detských ochoreniach s vyrážkami (osýpky. zložku mnohých tajných prostriedkov. Macerovala sa vo víne.čajoviny Diabetan — pomocná liečba cukrovky. proti astme. 25. 1820 lekárnik Peletier a Caventou. že Medea používala jed z jesienky. rastlina sa označuje aj ako orálne antidiabetikum. Asi v polovici 16. príp. ocún. španielsky: Colchico común. t. 20. druhové meno autumnale značí jesenný. vyrastá v jeseni a je zakončená fialovými kvetmi s lievikovitým okvetím. V Nemecku sa jastrabina pridáva do antidiabetických čajovín a do tabliet s metabolickým pôsobením (NSR). napr. hoci boli dobre známe a známa bola aj ich jedovatosť. reumatizmu. Hneď sa však nepresadila. Obsahovú látku kolchicín prvý zistil r. najmä však v semenách obsahuje izoamyléngvanidín galegín. nadzemná časť . no iba na vonkajšie upotrebenie. vysoká 10—30 cm. Vňať má staré ľudové použitie ako prostriedok podporujúci tvorbu mlieka cicavcov. sacharidy a trieslovina. V ľudovom liečiteľstve sa vňať jastra- biny užíva aj ako močupudný a potopudný prostriedok. dozrievajúci v máji až júni vkyjakovité tobolky dlhé 30-50 mm.). sirotka. 18. naháč. Jesienka tvorila napr. 1820 namiesto nespoľahli127 . Rastlina vo všetkých orgánoch. orálny inzulín. 19. divá cibuľa. Vzhľadom sa jesienka ponáša na šafrány (Crocus L. Vedecké pomenovanie jesienky vychádza z gréckeho kolchikon. pokladali ho za veratrín. horké látky. má rada mierne vlhké pôdy s výživnou a trochu alkalickou hlinou. s ktorými ju však pri zbere nemožno nijako zameniť. j. ak sa užíva ako adjuvans pri cukrovke.jej dávka je 1 -2 kávové lyžičky na šálku vody v zápare. 26. teda vo vlasti miešačky jedov — Medey. dávkujú sa 2 lyžičky drogy na pohár vody. Semená sa používajú podobne a pokladajú sa hlavne za pomocné a účinné antidiabetikum. U nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej Trváca bylina so šupinatou hľúzou. tak nazýval Dioskorides prudko jedovatú rastlinu rastúcu v Kolchide na pobreží Čierneho mora. rusky: OCÚN JESENNÍ JASTRABINA LEKÁRSKA o ne veľký záujem. Správne ho určil Geifer a Hesse. podobne ako o vňaťovú drogu. Cibuľky mali aj vedľajšie toxické príznaky a nedali sa presne dávkovať. maďarsky: Ószi kikerics. Potom jesienka upadla do zabudnutia a ujal sa jej až stredovek na základe odporúčania arabských lekárov. a preto sa priemyslová výroba takýchto prípravkov v mnohých štátoch zastavila (aj u nás prípravku Galegolu). ďalej saponín. Ľaliovité — Lilíaceae Ľudovo: bujačina. Najhojnejšie sú rozšírené v stredomorskej oblasti. Druhy Colchicum sa v antike liečebne používali málo. kvitnúci druh v jeseni. jeseňka. Anglický lekár Williams r. Usudzuje sa. Ako obsahové látky sa uvádzajú aj niektoré aminokyseliny . ktorá sa aj vykupuje.stvol. Spoľahlivejšie použitie je na podpornú liečbu pri cukrovke — diabetes mellitus. Bylina rastie často na lúkach pahorkatín až horského stupňa. liehovine alebo v octe ako tinktúra. anglicky: Meadon Saffron. francúzsky: Colchique ďautomne. vodnatieľke. Rod zahrňuje podľa užšieho alebo širšieho chápania 30 až 60 druhov. vo vňati hlavne flavónový glukozid galuteolín (štiepi sa na luteolín a glukózu). stor. Čajoviny č. JESIENKA OBYČAJNÁ + Colchicum autumnale L. Novšie sa používa výťažok — extrakt v masti aplikovaný zvonka na zacelenie kožných defektov po neoplastických operáciách a na zosilnenie pôsobenia rontgenových ožarovaní.

pre- chádzajúcu až do zelena. čo možno urobiť aj na slnku. Kvety jesienky sa trhajú a sušia iba Ukazovateľom kvality sú požiadavky ČsL 2 pre + Semen colchici: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Popol Obsah kolchicínu — najmenej ČsL 2 2 5 0.kolchicín. chránené pred vlhkom i svetlom. Pri skladovaní ich treba dobre chrániť pred vlhkom a svetlom. teplotou okolo 40 °C. Strata na hmotnosti je malá.+ Semen colchici. Predmetom zberu je celá rastlina. Jesienke venoval veľkú pozornosť náš vedec Šantavý. Hoci je jesienka jedovatá. izoloval látku označenú F — demekolcín. Náš farmaceutický priemysel vyrába dražé Colchicin Spofa. t. j. Med má tmavú farbu. Ako Colchicum e seminibus sa používajú v homeopatii. Rastlina je významná ako prostriedok na liečenie dny a reumatizmu — antiuretikum a cytostatikum. Po očistení sa zvyčajne pokrájajú na lupienky — koláčiky a rýchlo sa sušia. Podstatnými obsahovými látkami sú vysokojedovaté alkaloidy. Pôsobí už v nepatrných dávkach. Je nebezpečná pre dobytok i pre deti. Poskytuje včelám neskorú peľovú i nektárovú pašu. i. v lete (hlavne v auguste až septembri) sa vykopávajú hľuzy. hrajúce sa so semenami (5 g je smrteľná dávka). 128 . semená sa z nich vytrasú a dosušia. Vyberajú sa po dozretí z plodov — toboliek.5 ojedinele. najlepšie sa dosúšajú pri umelom teple. je však menej jedovatá ako kolchicín a stala sa účinným liekom pri niektorých krvných ochoreniach. ktorá má silný antimitotický účinok. Droga je bez pachu a má veľmi horkú a ostrú chuť.2—0. Pre prudkú jedovatosť zber ani akákoľvek manipulácia sa nesmie zveriť deťom. 1826 ocitli v anglickom liekopise. Čerstvé hľuzy sa používajú v homeopatii. Droga + Tuber colchici. Možno ich sušiť aj na slnku. iba na lekársky predpis). nedokázala sa jedovatosť medu. odrezávaných v čase hnednutia. Všetky prípravky s colchicínom alebo jesienkou podliehajú predpisom lekára. Peľ je oranžovožltý a býva ho veľké množstvo. z ktorých najdôležitejší je kolchicín (0. ktoré sú uložené hlboko v zemi. kvety ostávajú dlho otvorené. V ľudovom liečiteľstve sa v nijakom prípade nesmú používať. o. Jeho roztoky sa uplatňujú aj v praxi pri pestovaní polyploidných rastlín so zvýšeným počtom chromozómov (vyznačujú sa obyčajne rýchlym rastom a nadmernou tvorbou zelenej hmoty). asi jún—júl. pôsobí močopudne. Najčatejšie sa vo svetových liekopisoch uvádzajú semená . častejšie však v jeseni.6 % — nachádza sa predovšetkým v najvnútornejších vrstvách osemenia). Tobolky sa presušia.JESIENKA OBYČAJNÁ vej hrúzy s kolísavým obsahom kolchicínu začal používať semená. ČsL 4 uvádza ako oficinálny jedovatý alkaloid + + Colchicinum . Skladujú sa v dobre uzatvorených sklených nádobách. Kolchicín je silný kapilárny jed (rozširuje kapiláry a nivočí cievy). Jesienka je inak nepríjemnou jedovatou burinou v sene. u nás sú v ČsL 2. Používajú sa na to osobitné vypichovacie nástroje. izolovaný z hľúz alebo zo semien jesienky. Pred kvitnutím — na jar. resp. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . užívané pri akútnych záchvatoch dny (samozrejme. a tak sa ako droga r.

1938.KAPSIČKA PASTIERSKA . 4 4 2 13 13 129 . Sušenie netrvá dlho. schne rýchlo. V prípade masového výskytu dá sa získať pokosením. aby sa usušili aj plody. Vzhľadom na to. Rastie aj na medziach. a to ako prostriedok účinkujúci na maternicu. Materiál sa nezaparuje. Latinské vedecké meno capsella je zdrobnenina od capsa = tobolka (bursa pastoris = pastierska kapsa). holá kača. bez väčšieho množstva plodov. bieda. Zber možno odporúčať aj začiatočníkom — ľahko sa identifikuje. na byli šípovito objímavých. Drogu tvorí nadzemná časť i s prízemnou ružicou listov. rusky: - KAPSIČKA PASTIERSKA . maďarsky: Pásztortáska. úhoroch. Z rastliny sa zberá a nakupuje kvitnúca vňať — Herba bursae pastoris. zvaná aj Thlaspi Bursa pastoris. preto ju hmyz navštevuje zriedka.. Opäť sa dostala do popredia záujmu počas prvej svetovej vojny. kolduška. resp. betuška. byľ rozkonárená. Je prispôsobená na opeľovanie vlastným peľom.) O. španielsky: Bolsas de pastor. 2 2 1 13 10 II. Vo vlhkom lete rastlinu napáda parazitická pieseň (Cystopus candidus (Pers. ale bez koreňov a cudzích prímesí. mošna. Droga má slabý nepríjemný pach.PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ KOKOŠKA PASTUŠÍ TOBOLKA Capsella bursa-pastoris (L. Treba sušiť prirodzeným teplom. Rastlina má veľmi malé kvety. anglicky: Shepherd's purse. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: babie kapsy. dobre sa zberá i suší. ktorá znetvoruje stonku i šešule a pokrýva ich bielym práškom. takže rastlina vyzerá ako pomúčená. kokoška. Odrezáva sa na začiatku kvitnutia (apríl—máj—október). možno zber robiť viac ráz. Vyskytuje sa hromadne. Plody sú typické obrátene trojboké šešuľky. čo však vyvrátil ĽHarste r. srdiečka Nemecky: Gemeines Hirtentäschel. gracovito perovito strihaných listov. chudobka. betašná zelina. s prízemnou ružicou stopkatých.) Medic. Rastlina je veľmi známa. O skutočne účinných obsahových látkach pastierskej kapsičky sa dodnes Vňaťová droga — Herha bursae pastoris sa posudzuje podľa ČSN 86 6741: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I.PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ Jednoročná až dvojročná bylina vysoká 10—35 cm. Napadnuté exempláre nezberáme. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. francúzsky: Bourse á pasteur. Biele kvety v strapci. Cenila sa ako náhradka za vtedy drahý námeľ (Secale cornutum — pozri kyjanička purpurová). taliansky: Borsa pastore. rumoviskách. za hydrastisový koreň či podzemok (pozri cudzokrajné drogy). Pieseň sa kedysi dávala do súvislosti s účinkom byliny. Rastlinu liečebne používal už Hippokrates. že do roka vyrastá niekoľko generácií. Materiál sa očistí od prímesí a dá rýchlo sušiť. Druh patrí medzi najbežnejšie buriny rolí a záhrad. Na homeopatické účely a niektoré špeciálne prípravky sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. keď bol nedostatok zahraničných drog. pri okrajoch ciest a v dedinách. je však mierne drobivý. lopata. Kunze). Pri sušení musíme dbať na to. slabo ostrú chuť a je horkastá.peniazok.

španielsky: Capuchina. betaín a niektoré ich estery. listy stopkaté. Listy i kvety pre svoju ostrú. kapucínkovitých rastlín. KAPUCÍNKA VÄČŠIA KAPUCÍNKA VÄČŠIA LICHOŘEŘIŠNICE VĚTŠÍ Tropaeolum majus L. maďarsky: Nagy sarkantyúka. a to maternicovému (pokusy ňou nahradiť námeľovú terapiu neboli úspešné). tropaeolum je zdrobneninou tohoto slova. potom látky s obsahom síry. všetky pochádzajú z Južnej Ameriky. 91. štítovité. 10 10 9 2 14 mg II. Macerát sa za studena aplikuje aj externe na omývanie (vyrážky. piť 2—4x denne) — najmä ako diuretikum. Čajoviny č. 89. ale vcelku príjemnú chuť sa jedli ako šalát. okrem toho flavonoidy (diosmín). Semená obsahujú až 20 % oleja. Čs. Malé tropaeolum opísal r. Veľké tropaeolum privie- zol do Európy r. a to tyramín. Je antihemoragikum proti vnútornému krvácaniu. kvety nápadné. Na celom svete sa pestujú ako okrasné rastliny. Kapucínkovité — Tropaeolaceae Ľudovo: vytrčpán Nemecky: Grosse Kapuzinkresse. cholín. 20 12 12 4 10 mg Poliehavá trváca bylina so stonkou dlhou 30-200 cm. Celý rod má asi 80 druhov. Má nerovnakú a nie vždy spoľahlivú účinnosť. rusky: . Druh pochádza z Južnej Ameriky a kultivuje sa po celom svete na okrasu. Sprvoti nevyvolalo veľa pozornosti ako liečivo. ekzémy). Jej použitie je predovšetkým v ľudovom liečiteľstve. Homeopatické prípravky sa používajú hlavne pri rozličných krvácaniach. 1684 Bevernong. acetylcholín.intertrigo a na obklady pri krvácavých poraneniach. taliansky: Cappuccina. najčastejšie oranžovožlté. ale aj pri ochoreniach obličiek. U nás je jediným zástupcom čeľade 130 . približne okrúhle. prípadne na zaparenia . ostrohovité. 1580 Dodonaeus. Miestami sa takto konzervujú dodnes. Literatúra však zhodne uvádza biogénne aminy.vedú spory. ale skorej ako okrasný kvet. Leclerc (1916) dospel k názoru. francúzsky: Capucine ä grande fleur. Plody sú tobolky s obličkovitými semenami dlhými asi 1 cm. farmaceutický priemysel používal extrakt z pastierskej kapsičky ako zložku prípravku Alysal — pasta aplikovaná na chronické ekzémy (dermatologikum). chrasty. dlhostopkaté. trochu trieslovín a saponíny. 224. Droga sa uplatňuje ako slabé hemostatikum pri metrorágiách a menorágiách. najmä proti skorbutu. 229. potom pri krvácaniach zo žalúdka alebo z pľúc a z močových ciest. ako diuretikum a zvonka dermatologikum pri dermatitídach a ekzémoch. pričom sa vhodne kombinuje s inými drogami. ako podporný prostriedok pri žalúdočných a črevných ochoreniach. Okrem alkoholických výťažkov (tinktúra a extrakt) sa z drogy pripravuje aj teplý zápar (1 lyžica drogy — postáť 15—20 minút. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na macerát (pripravuje sa za studena) a pije sa 2—4x denne. že Plod — Fructus tropaeoli — sa posudzuje podľa ON 86 6625: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené a nezrelé plody Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah benzylizotiokyanatanu alylnatého v 1 g plodov — najmenej I. Kvetné pupene a nezrelé plody sa nakladali do octu a konzumovali ako kapary. V latinčine tropaeum označuje strom ovešaný zbraňami — znak víťazstva. anglicky: Indian Cress.

medziach. Prieskum antibakteriálneho účinku a prešetrenie obsahových látok v tomto smere je novšieho dáta.). maďarsky: Fekete mustár. t. sa vyrábajú prípravky. plody a vňať. Plody sú zobáčikovité šešule priklonené ku stonke. čiernej. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. ani látka pripravená umelo. ktoré obsahujú glukozinoláty. čiernej.napr. ktoré sa po vydestilovaní z rozdrobeného materiálu skladajú skoro výhradne z benzylhorčičnej zlúčeniny. — vždy čerstvé. anglicky: White Mustard. na rumoviskách a v húšťavách. pestovaný na roliach.hoci šťava koná dobré služby pri chronickej bronchitíde a pľúcnych zápaloch i emfyzémoch (rozdutí pľúc). plod. destiláciou nerozdrveného materiálu sa získava skoro výhradne nitryl kyseliny fenyloctovej. resp. Vzájomné prímesi k. Okrem toho ťažko uviesť do súladu všetky staroveké i novšie názvy kapusty a horčice. (BRUKEV ČERNOHOŘČICE) ČERNOHOŘČICE SETÁ KAPUSTA ČIERNA Brassica nigra (L. Benzylhorčičná prchavá látka z nej vznikajúca. za sucha . Schwarzer Senf. taliansky: Senape. Po navlhčení páchne ostro. kým semená horčice roľnej sú zvyčajne väčšie. mala by sa používať predovšetkým proti vypadávaniu vlasov a na podporu ich rastu.). ktorých nepriaznivé pôsobenie sa najväčšmi prejavuje pri infekcii močových ciest. Rastie na podobných miestach ako k. španielsky: Mostaza negra. Je tu zjavný glykozidový predstupeň — glukotropeolín. španielsky: Mostaza bianca.03 % prchavých látok. hlavne podľa miesta pestovania rastlín a výroba prípravku Urogran — granulovaných semien. napr. v koncových strapcoch. Po precedení a pridaní trošky aromatickej gerániovej silice — Oleum geranii slúžila tinktúra na natieranie (Leclercov recept). Nedávno vznikli spory o liečivej účinnosti semien dopestovaných u nás a dovážaných. súčasť miešaniek. po 100 g — čerstvé listy a semená kapucínky. Za vlhkého počasia sa zberá postupne tak. Fructus tropaeoli majoris. ktorá sa pozná podľa bledožltých lupienkov s fialovastými žilkami. čiernej a h. resp. sa zastavila. uplatňujú sa podobne ako potočnica alebo lyžičník. izotiocyanát. caputium = kapucňa. chutia tiež mierne. „Horčice" (aj h. bronchitídach. Všetky časti kapucínky — najmä semená. obsahujú asi 0. taliansky: Senape bianca. Sú však skoro dvakrát väčšie. anglicky: Black Mustard. pre tvar zatvorenej hlávky. aj kvet i nezrelé plody alebo kvetné púčiky) používajú ako prísada do šalátov. aj vonku na slnku. ale šešule má odstávajúce a semená sú žltkasté alebo červenkastožlté.ak je povrch pôdy uváľaný. listy žihľavy a zimozeleňa. Semeno kapucínky dozrieva postupne. ale aj pri skorbute a meteorizme (dávka šťavy je 30—50 g). čo však vyplýva iba zo slovenského prekladu označenia pre rod (Brassica).) Koch). guľaté. jemnejšie jamkovito bodkované a chutia mierne. ktoré sa užívajú pri infekciách močových ciest. Na rovnakom poli rastie niekedy aj veľmi podobná horčica roľná (Sinapis arvensis L. pri komunikáciách. Semeno k. bylinných kúr. spodnými lýrovitými a predĺžené kopijovitými hornými listami. červenohnedé. bielej sú neprípustné. Slovenské pomenovanie kapusty vychádza asi z latinského caput = hlava.aj v najmenšej koncentrácii účinkuje na 46 kmeňov baktérií Staphylococcus (Micrococcus) pyogenes aureus. guľatejšie a hladké. j. Chuť má spočiatku nevýraznú. po chvíli ostro pálčivú. Horčica biela je jednoročná bylina podobná k. Už v staroveku poskytovali podobne ako dnes korenistú prísadu k jedlám a preslávili sa ako účinný a silný protijed. omáčok a pod. Takéto semená však treba potom rýchlo a opatrne sušiť na slnku alebo umelým teplom pri 35-40 °C. najmä však v nížinách. Semená sa sušia v tenkých vrstvách na lieskach alebo na čistých papieroch (napr. resp. roľná — Sinapis Pre Semen sinapis (nigrae). na rozdiel od bielej horčice. Túto vlastnosť nemá glykozid. Horčice patria k najstarším liečebným a dietetickým prostriedkom. až sivohnedé. má ČsL 2 tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ostatné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi (hlavne semená iných kapustovitých rastlín) Popol (zvyšok po spálení drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah izotiokyanatanu alylnatého — najmenej ČsL 2 1 2 5 2 0. môžu sa semená. semená malé. Príbuzná a veľmi podobná je žlto kvitnúca ohnica (reďkev ohnicová — Raphanus raphanistrum L. Kve- ty žlté. má výrazné antibakteriálne účinky . ako chren. v skleníkoch) a ak je pekné počasie. Ich semená sa často nájdu ako prímes v semenách k.) Koch Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: čierna horčica Nemecky: Senf-Kohl. maďarsky: Fehér mustár. príp. zápaloch obličiek a močového mechúra. chren. aby nevznikli omyly. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. Semeno zberané zmetaním sa oddelí od hliny a iných nečistôt plavením vo vode. rusky: Kapusta čierna je jednoročná. francúzsky: Moutarde noir. Pupene a nezrelé plody tiež niekedy nahradzujú známe kapary — zelené oká očiek z rýb (po naložení do octu). ktoré vypadávajú. semeno kapusty čiernej. chrípkových ochoreniach. až 100 cm vysoká bylina s rozkonárenou bylou. látky s obsahom síry v glykozidovej väzbe (zastúpené najmä rastlinami z čeľade kapustovitých rastlín — Brassicaceae. t. j. Druhové meno niger = čierny (podľa farby semena). zrelé má svetlú žltohnedú farbu. podobný ako pri kapuste čiernej (Brassica nigra (L. sa používa ako rastlinné dezinficiens močových ciest. Droga: Semen tropaeoli majoris. Pre ostrú chuť sa list (hlavne mladý. zmiesť metličkou a ostatné pozberať ručne (jún—október). Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Weisser Senf. ako dozrieva. polievok. Rastie na úhoroch. čierna. V tomto prípade je lepšie a istejšie pridržiavať sa ľudového názvu pre obidve rastliny — horčica. horčica a potočnica).7 131 . francúzsky: Sénevé blane. nevaria sa a ani nesušia. V minulosti bola rastlina obrúbená ako zložka tinktúry proti vypadávaniu vlasov a na ich vzrast (do 90 % liehu sa na 15 dní naložili rovnakým dielom . rusky: HOŘČICE BÍLÁ HORČICA BIELA Sinapis alba L. väčšej — príp. Droga má charakteristický zemitý a zemiakový pach. Kapucínka patrí medzi rastliny.

dolný čisto biely. rusky: KARBINEC EURÓPSKY Trváca bylina vysoká 20—110 cm. lebo zničí enzýmy). „Silica" — prchavá zložka k. látky s dráždivými a prekrvujúcimi vlastnosťami. Čím sú plody zrelšie. Ich chuť je sprvu mierna. Podobné použitie má aj izolovaný izotiokyanát. glukozid a v h. čiernej slúži na dráždenie kože vo forme kúpeľov. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté . potom sliz. mastný olej je pre ostrú príchuť vhodný iba na technické účely — výroba mydiel. 68. potom sa mlátia a získané semená sa 132 ešte presušia na hromadách a potom sa čistia. Semená slúžia predovšetkým ako korenina a na výrobu pokrmovej horčice. V obidvoch prípadoch zberáme z pestovaných rastlín semená — Semen sinapis nigrae. Biela horčica má podobné použitie.. čiernej. horčičného papiera (Charta sinapisata — horčičná múka nalepená bezvodým lepidlom na vhodný podklad papiera — oficinálny prípravok v ČsL 2). resp. Obklad sa smie ponechať len do ľahkého sčervenania pokožky. naj- . alylizo- KARBINEC EVROPSKÝ Lycopus europaeus L. najmä horčicu bielu. neskôr slabo kyselkavá a až po chvíli pálčivá. Rastliny sa nechajú oschnúť. slabo červeno bodkovaný. jej glukozinolát však nehydrolyzuje na prchavé zložky. Účinnú zložku semien predstavujú glukosinolaty . označovaný ako Oleum sinapis. maďarsky: Európai peszércze. tým ľahšie vypadávajú. byľ priama. alebo sa z čerstvej horčičnej múky a vody pripravuje kašovitý obklad (voda nesmie mať viacej ako 40—45 °C. lebo inak môže spôsobiť ťažké zápaly kože. sediace kvety tvoria pazušné paprasleny.KAPUSTA ČIERNA HORČICA BIELA tiokyanát a sinalbín na p-hydroxybenzylizotiokyanát. Drogám silne škodí vlhko. nie je však terapeuticky dôležitý. mazacie oleje a pod. Neprchavý tzv. sinigrín na alylhorčičnú látku. ale aj neskôr ako strniskovú rastlinu. Plody sú hladké tvrdky. Poskytujú med i veľa peľu. horčičný glykozid. sidenirch zelina. listy elipsovité. Rastie preto hlavne pri otvorených stokách so znečistenou vodou. má preto vhodnejšie interné uplatnenie. Semeno k. horčičnej múky. Rozprášené semená vyvolávajú zápaly slizníc. ostrá (lebo nastal rozklad glukozinolátu porušením pletiva). kaša sa nanesie na látku a prikladá pri akútnych zápaloch a reumatických bolestiach. Kým sa tieto prchavé zlúčeniny neuvoľnia. Čajovina č. vlčia noha Nemecky: Ufer-Wohlstrapp. Obsahové látky v obidvoch prípadoch tvorí olej (asi 25—35 %). Nektárovosť sa zastavuje chladom. najmä burina jarín).sinigrín v k. väčšinou jednoduchá. Robí sa to zvyčajne pokosením rastlín v čase začiatočnej zrelosti (šešule sa farbia do žltohnedá). Strata na hmotnosti je malá. bielej glukozinolát sinalbín (a príslušné enzýmy. ktorej je práve v tom čase nedostatok. teda asi koncom júla. V lete dá 1 ha horčice asi 40 kg medu. Sú preto významné pre včelárov. anglicky: Bugle Weed. arvensis L. na sústavne spásaných mokrých pasienkoch a v priekopách. myrozináza. sú drogy bez pachu. do rozličných nakladačov (na uhorky a pod. čiernej (syntetická) tvorí zložku priemyselne vyrábaných mastí Calovat a Rheumosin unguentum uplatňovaných ako derivans. že ich možno vysievať zavčasu zjari. páperistá.). prípadne Semen sinapis albae (inak aj Semen erucae). vždy rozširujú včeliu pašu. treba zber robiť ručne. Sú dôležité nielen tým.Labiatae) Ľudovo: heraklia. ktoré po poranení pletiva alebo pri destilácii štiepia glukozinoláty). Upotrebenie podmieňuje dráždivý izotiokyanát. ktorá patrí medzi B-tioglukozidázy. príp. bielkovinové látky. Ak sú prezreté. príp. za určitých podmienok glukozinoláty sa štiepia na prchavé izotiokyanáty — látky s obsahom dusíka a síry. Druh obrubuje stanovištia s nadbytkom dusíka. V jeseni medujú menej ako v lete. zúbkaté. španielsky: Bugula. horný pysk majú biely. končisté. kvitnú už krátko po zasiatí (do 6 týždňov) a dlho (asi 20 dní).

). Účinný princíp tohoto pôsobenia sa nepodarilo doposiaľ izolovať v čistej forme. Mal veľmi časté použitie proti horúčke a na zastavenie krvácania. ktoré však majú inak tvarované listy a inú farbu kvetov. pobrežné kriačiny. predovšetkým list. najmä nemeckých lekárov. Značná podobnosť je ešte s druhmi rodu jablčník . ktorý má dodnes svoje významné miesto v terapii. najmä ak je spojená s tachykardiou (zrýchlenie srdcovej činnosti nad 90 tepov za minútu). Droga má slabý aromatický pach a chutí veľmi horko (najmä semená). či antickí lekári poznali tento karbinec.05-0. Opísal ho až v 16. Dodonaeus. že majú tyreostatickú aktivitu. roztie- mä v blízkosti hnojísk. pričom prípravky možno užívať bez nebezpečenstva aj niekoľko mesiacov. virgínskemu (L. Karbinec — hlavne americký. Sušenie nesmie byť zdĺhavé.1 % ) . vysoký je mohutnejší. ktorý sa pokladá za účinnejší. sa uplatňuje aj v homeopatii: robí sa z neho tinktúra (z čerstvej kvitnúcej rastliny). európskeho).). ďalej pri poruchách srdcových chlopní a srdcovej slabosti s pocitom strachu. Používanie potom upadlo do zabudnutia a od r. Karbinec sa používa aj pri vegetatívnych dystonických poruchách (porucha napätia svalstva). predpokladá sa. silica. asi júl—september) a zvyčajne sa spracú- 133 . Nie je isté. živicovitej konzistencie. a to pre podobnosť kvetov alebo listov s odtlačkom vlčej laby. Napriek novému vývoju terapie vo svete pri Basedowovej chorobe udržali si prípravky s karbincom svoje miesto. pri chorobnom stave vyvolanom zvýšenou činnosťou štítnej žľazy). Droga sa zriedka dávkuje vo forme čaju (zápar z 1-2 lyžičiek na šálku vody. Vedecké označenie karbinca je zložené z gréckeho lykos = vlk a pous = noha. Karbinec je špecifickým liekom proti Basedowovej chorobe. až stredne ťažkých formách hypertyreózy (t. Okrem uvádzaného k. V terapii sa zvyčajne dáva prednosť americkému karbincu — k.KARBINEC EURÓPSKY va čerstvá. virginicus Mchx. európskym (niektorí botanici ho rátajú iba za varietu k. 1855 sa začal uplatňovať v homeopatii americký k. farba kvetov a obdobie kvitnutia sa stotožňujú s k. obsahuje hlavne horčinu nie celkom známej skladby. európskeho rastie u nás k. príp. že je v rastline obsiahnutý vo fenolových látkach a fluóre. Zástupcov oboch rodov uvádzame osobitne. Typické stanovištia sú napr. s chinínom a i. v ktorých sa výťažky z karbinca kombinujú napr. Tak sa dostal do drogového pokladu renesančných. organické kyseliny (kávová. 2—3 razy denne).). vysoký obsah fluóru (0. častejšie sa užívajú štandardizované hotové prípravky. litospermová a i. j. saponiny a bližšie nepreskúmané látky fenolového charakteru. stor. Morfologickými znakmi je karbinec príbuzný so zástupcami rodu srdcovník — Leonurus L. dobre vetrané miesta. Účinok sa prejavuje až po dlhšom užívaní — asi po 3—4 týždňoch. Druhové pomenovanie má označovať jeho domovinu. Ďalej je v nej do 10 % trieslovín. listy má chobotnato rozdelené na kopijovité úkrojky. pri iných srdcových funkčných poruchách. pri basedowovskom srdci s veľkou dráždivosťou a slabosťou. že ich užívanie a vhodnosť vie posúdiť iba lekár a predpísať. je však prirodzené.. k. (u nás sa nevyrábajú).) a krížence oboch druhov. fil. búchaní srdca. virginicus Mchx. ostricové lúky a jelšiny od nížin po horské polohy. Využívala sa aj farbiaca schopnosť šťavy — sama alebo s modrou skalicou slúžila na farbenie na čierno. ursolová.Marrubium L. označovanú aj ako glykozid lykopín. pretože o mnohých fenoloch je známe. virgínsky (L. Samoliečiteľskú manipuláciu s rastlinou vonkoncom neodporúčame a varujeme pred ňou. j. flavonoidy. vysoký (L. Ak sa suší. Predmetom zberu je vňať — Herba lycopi europaei. vlhké priekopy. so srdcovníkovými extraktmi. treba na to tienisté. Jej šťavnatá časť sa odrezáva v čase kvitnutia (t. ktorý bol prv liekom proti malárii. Vňať. exaltatus L. pri ktorých je ovplyvnený pulz. Pri umelom teple nemožno prekročiť teplotu 35 °C. pri ľahších.

neopadavé. Listovú drogu z kľukvy nemožno primiešavať medzi brusnicovú alebo medvedicovú. pri žltačke s opuchmi a hnačkami. hlavne brusnice. bodkované a v čase dozrievania sa ukrývajú zvyčajne v machu. vajcovité. Pri zbere treba dávať pozor. sýto ružové.Fructus oxycocci . Kľukvové i brusnicové plody v cukre sa nekazia. napr. Ďalej sú v listoch triesloviny. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: blatnice. Podobne sa uplatňujú aj plody (čerstvé i sušené). od ktorej sa líši podstatne mohutnosťou svojho vzrastu. podvinuté. Bobule sú väčšie ako brusnice. možno ich zavárať do cukru podobne ako iné lesné ovocie. Listy sa niekedy nechávajú fermentovať spolu s malinovými. Vedecký názov sa skladá z gréckeho oxys = kyslý a kokkos = bobuľa. List — Folium oxycocci — sa používa zriedka. pri ochoreniach močových a žlčových ciest. Macskamenta. čerstvé sa najčastejšie upravujú na šťavu (recept ako pri brusnicovej šťave). Konzervované plody sa občas zjavia v potravinárskych predajniach. Plody slúžia na rovnaké účely ako brusnicové. Bylina rastie na podobných stanovištiach ako brusnica barinná (Vaccinium uliginosum L. Tento útly a poliehavý kríček patrí medzi čučoriedkovité rastliny (podčeľaď Vaccinioideae). často sú jednostranne červené. celistvookrajové. Kľukva je významnou rastlinou pre včelárov a mohla by poskytovať znamenitú medovú znášku. v niektorých oblastiach ZSSR. pretože obsahujú konzervujúce látky. ak ich dovtedy nenavštívi hmyz. neznáša vápno v pôde. rusky: Trváca bylina vysoká 50—100 cm. List kľukvy obsahuje ako účinnú látku glukozid arbutín. melisa Nemecky: Echte Katzenminze. Rašelinový druh rozšírený nielen vo vysokohorských polohách. maďarsky: Foltosáfonya. keby sa vyskytovala v dostatočnom množstve. majú priemer 10—15 mm. Suší sa prirodzeným teplom na vzdušných miestach. príp. píjavali každé ráno zápar z malinových a kľukvových listov. najmä kyselinu benzoovú. organické kyseliny — najmä kyselina citrónová (2-3 %). ako antidiaroikum a pri rozličných krvácaniach. Nebeda. riedko listnatými konárikmi. ale aj ako metabolikum pri reumatizme a dne. Listy sa ľudovo používajú na prípravu záparu používaného ako adstringens. pazušné. ale aj v nížinách (napr. Odlišujú sa konzistenciou (sú hrubé ako papier) a silne vystúpavou žilnatinou na spodnej strane listov.sa zberajú zrelé. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: mačacia madra. maďarsky: Macska csipkepity. Predmetom zberu z kľukvy sú listy a plody: list sa zberá jednotlivo v mesiacoch jún—august. rusky: KĽUKVA MOČIARNA KĽUKVA MOČIARNA Poliehavý krík s tenkými kmienkami dlhými až 80 cm a s vystúpavými. alebo sa z nich šťava priamo lisuje.) Avronin). španielsky: Nepeta. Plody kľukvy . — syn. v plodoch je glykozid vakciín a erikolín. druhové pomenovanie palustris = močiarny. O lis134 toch je známe. Plody sú guľovité červené bobule. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ ŠANTA KOČIČÍ Nepeta cataria L. francúzsky: Népéta (calament).: Vaccinium oxycoccos L. chínová a benzoová. Záhorská nížina) a v podhorských oblastiach. kyselina askorbová a farbivá (antokyány). KLIKVA B A H E N N Í Oxycoccus palustris Pers. anglicky: Lesser Calamint. Šťava sa používa predovšetkým v terapii chorôb z nachladnutia a pri horúčkovitých ochoreniach (podobne ako malinová alebo černicová šťava). objasňuje výskyt. kým nepoznali pravý čaj. Listy kožovité. blizny sa oplodnia vlastným peľom (pod tyčinkami sa ukrýva sladká šťava). Potrebuje horniny a zeminy s extrémne kyslou pôdnou reakciou a s dostatkom až prebytkom vody. Kvety koncové. že v starších dobách cárskeho Ruska. taliansky: Nepitella. preto aj staršie označenie vychádzalo zo spoločného rodového pomenovania Vaccinium. od bázy rozkonárená. pri hemoroidálnych krvácaniach a ochorení obličiek. zrno. V našej farmácii sa však kľukva ani jej šťava nepoužívajú. pektíny. dlhostopkaté. Indikácie sú analogické ako v alopatii. mačacia mäta. Cípy ružových častí kvetnej koruny sa čoskoro po rozvinutí ohnú dozadu a kvety vädnú až asi 18 dní. má veľa spoločného s brusnicou pravou (Rhodococcus vitis-idaea (L. D 2 — 0. — vlochyně bahenní). Veľmi zriedka sa plody sušia. kyselina benzoová sa uvoľňuje aj hydrolýzou glykozidu vakciínu. Okrem toho sa liečebne využíva v spojení tuberkulózy s dýchavičnosťou. kde rastie skutočne v produkčnom množstve. pomer zosušenia je asi 3 : 1 . machové brusnice Nemecky: Moosbeere. Staršie upotrebenie je známe iba z ľudového liečiteľstva tých krajov. mäkké (v auguste —septembri) a upravujú sa čerstvé. aby sa materiál priveľmi nestláčal a neprelamoval. hlavne stagnujúcej. pomer zosušenia je asi 7 : 1. Kľukva sa uvádza v našej oblasti až v novších dobách. plstnatá. ale zvyčajne sa odporúča nechať ich pred jedením alebo spracovaním namrznúť.raný prípravok TEEP a esencia dil. aro- .

postáť 20 minút. limonén a prítomný je dokonca aj mentol a mentón. hlavy. paprasleny v strapcoch. žlčotvorne (choleretikum i cholekinetikum) a expektoračne (pri kataroch dýchacích ciest). Odrezáva sa v čase kvitnutia rastliny a suší bežným spôsobom ako silicová rastlina. Ako všetky hluchavkovité rastliny je medonosný. pri hystérii a proti iným rozličným ťažkostiam. a mäty — Mentha L. čo sa odráža aj v nárečových pomenovaniach. žlčopudne. Ľudovo sa dodnes pokladá za prostriedok proti bolestiam žalúdka. Čajovina č. ďalej bližšie neurčený alkohol nepetol. nápadná podobnosť a možnosť zámeny je napr. Identifikácia kocúrnika v drogovom materiáli je niekedy veľmi ťažká. stopy tymolu (má silné dezinfekčné účinky. pri komunikáciách a v kroviskách. 206. Podobná je hlavne medovka lekárska — Melissa officinalis L. Droga sa dávkuje v množstve 4—8 g na zápar. katarom dýchacích ciest a často sa omylom pestuje ako medovka. Kocúrnik nepoužíva ani homeopatia. a existuje dokonca kocúrniková varieta s citrónovým pachom (var. Vňať má i po usušení silný aromatický pach. pílkovité.najmä po koreňoch. ďalej triesloviny a horčiny. ale je aj toxický) a pulegón (monoterpén neznámej konštitúcie.4 % silice. K. Rastlina má po botanickej systematickej stránke mnohé synonymá. V stredoveku a začiatkom novoveku sa používal ako prostriedok proti vynechávaniu menštruácie. základ má ako nepetový laktón gerániolového radu). kde sa vraj kocúrnik hojne vyskytoval a prívlastok cataria = mačací je z latinského catus = kocúr. do ktorého rodu ju zaradiť. je účinná aj antibakteriálne. neunikol pozornosti klasických národov. vulgare L. Uvádzajú sa tiež rozličné kyseliny a ich estery (octová. lebo býva nepríjemnou a znehodnocujúcou prímesou podrobnejšie preskúmanej a výrazne účinnej drogy medovky lekárskej. aromatikum. karmínovo fŕkané. Miestami sa pestuje v záhradkách (po čase splanieva). odporný.2-0. citriodora Beck. 135 . vajcovité. inak aj Herba catariae. končisté. nahor sa zmenšujú. citronelol. obyčajná. Kocúrnik — prenikavo voňajúca bylina. j. maslová a valérová). Ľudovo sa cení ako prostriedok proti hnačkám a pri chronickej bronchitíde. Cennejšia je citrónovo páchnuca odroda — var. potom horčiny a triesloviny. gerániol. v ktorej prevláda citrónovovoňajúci citral. trochu nepríjemný. Podobné sú i druhy saturejky — Satureja L..matická. na rumoviskách. v ktorej je veľa karvakrolu (monocyklický monoterpénový alkohol). najmä jej citrónovo voňajúcu odrodu. bežne 3 % zápar.. Kvety biele. 3 šálky denne. Vňať obsahuje asi 0. dúšky — Thymus L. pretože vraj po ňom . KOCÚRNIK OBYČAJNÝ podobný mate a ostro aromatickú horkú chuť podobnú gáfru. možno ju však približne hodnotiť ako medovku lekársku. Keďže kvitne od júna do jesene. rady sa váľajú mačky. Vyskytuje sa v teplomilných a nitrátofilných spoločenstvách. Rastlina obsahuje silicu (0. zväčša však len preto.. Listy dlhostopkaté. Plody sú tvrdky. na podporu menštruácie (emenagogum) i trávenia. resp. čo ukazuje na názorovú rozdielnosť systematikov. s rodom Calamintha Miller — marulka. Materiál sa ľahko zaparí a je drobivý. poskytuje včelám dobrú neskoršiu znášku.7 % ) . — jarva (klinopád). najmä s druhom C. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba nepetae. Túto drogu možno hodnotiť zhruba ako medovku lekársku — poslúži ako nervínum. Význam drogy je malý. citriodora Beck). aromatické. Latinské vedecké pomenovanie rastliny vychádza z názvu etruského mesta Nepete (dnes Nepi). Oficiálna medicína sa k droge stavia skorej odmietavo ako zhovievavo. ktorá má však inak formované listy a husté červené kvety združené do papraslenov. obyčajný je u nás dosť hojný. Ostrým pachom zaháňal hady a ako kloktadlo slúžil pri angíne. nerol. rodom Clinopodium L. niekedy až do októbra.

KOMONICA LEKÁRSKA

KOMONICA LEKÁRSKA
Melilotus officinalis (L.) Pallas Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté - Papilionaceae) Ľudovo: blúd, kadere sv. Jána, kameníček, kamenná ďatelina (ďatelinka), komínok, lucerna (lucernica žltá), žltý kvietok Nemecky: Echter Steinklee; maďarsky: Orvosi somkóró, Somkóró mézkerep; taliansky: Meliloto; francúzsky: Mélilot officinal; anglicky: Common melilot; rusky:

KOMONICE LÉKAŘSKÁ

Rastlina má viaceré príbuzné druhy - najmä k. zubatú, M. dentatus (Waldst. et Kit.) Pers., rastúcu roztrúsené na slaniskách, so svetložltými kvetmi bez pachu. Veľmi podobná a v zbere tolerovaná je k. najvyššia

— M. altissimus Thuill., so živožltými kvetmi, ktorých všetky korunné lupienky sú rovnako dlhé (stonky sú málo rozkonárené a štíhlejšie). Pôvod vedeckého pomenovania rastliny je z gréckeho meli = med a lotos = kvet, t. j. medová rastlina. V antike označovali názvom melilotus viaceré byliny podobných vlastností, ako majú komonice. Ich účinky chválili hippokratovskí lekári a Theofrastos. Z včelárskeho hradiska sú všetky komonice výborné medonosné rastliny, poskytujú dobrú znášku a hojnosť peľu. Ako krmovina majú podradnejší význam, vhodné sú pre kone (Anglicko) a na zelené hnojenie. Často sa nimi osievajú železničné násypy, kde sa im veľmi dobre darí. Predmetom zberu a nákupu roku 1986 boli kvetonosné vrcholky žltokvitnúcich rastlín. Odrezávajú sa kosákom alebo nožom na začiatku rozkvetu (jún—august). Stonky môžu byť 20—40 cm dlhé; materiál sa suší na tienistých a dobre vetraných miestach v tenkých vrstvách alebo na natiahnutých povrazoch v malých zväzočkoch. Pomer zosušenia je 4—5 : 1. Teplota pri sušení umelým teplom nesmie prestúpiť 35 °C. Droga - Herba meliloti — veľmi páchne za kumarínom a má horkoslanú chuť. Účinné obsahové látky tvoria najmä kumarínový glykozid melilotín a voľný kumarín, asi 0,9 %, ktorý sa v čerstvej rastline nachádza v nevoňavom predstupni (kumarigén melilotozid), z ďalších látok sú to purínové deriváty (alantoín, kyselina alantoínová a močová), cholín, triesloviny, flavonoidy a sliz. Pri pokusoch pestovať komonicu ako krmovinu sa v nej objavil dikumarol (derivát z dvoch mol. kumarínu) — bakteriálnym pôsobením v sene skladovanom vo vlhkú a pri kŕmení senom s komonicou trpel dobytok zvláštnou chorobou — zníženou zrážanlivosťou krvi a vznikali rozsiahle podkožné krvácania (hemorágie). Prieskumom sa zistilo, že dikumarol brzdí v pečeni tvorbu protrombínu

Na vňaťovú drogu — Herba meliloti — sa vzťahuje ČSN 86 6717): Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Stonky hrubšie ako 3 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 4 2 3 0.5 13 12 II. 8 4 5 1 13 14

Dvojročná bylina vysoká 30-150 cm; byľ hranatá, listy trojpočetné, na dlhých stopkách, zúbkaté, prílistky celistvookrajové. Malé stopkaté kvety žlté, v dlhých pazušných strapcoch. Plody sú malé holé struky. Rastie v teplejších oblastiach, v porastoch ruderálnych rastlín, napr. na železničných násypoch, na medziach, vo viniciach, na riečnych štrkoch od nížin až do podhorského stupňa.
136

(látka, ktorá spôsobuje krvnú zrážanlivosť) a vo väčších dávkach poškodzuje pečeň. Substancia sa krátko po objavení zaviedla do terapie namiesto heparínu proti trombózam (dnes sa vyrába prevažne synteticky). Podľa dikumarolu sa neskoršie syntetizovali mnohé antikoagulanciá s rýchlejším účinkom. Pretože dikumarol a jeho deriváty pôsobia opačne ako vitamín K, označujú sa ako antivitamíny. Oficinálne sa komonicová vňať používa ako diuretikum, korigens vône a zvonka na obklady a ku kúpeľom na zapálené rany a vredy. Zvyčajne tvorí zložku Species emolientes - zmäkčujúcich čajovín pri opuchoch kĺbov, žliaz, na zmiernenie reumatických bolestí a do kúpeľov na vredy — hlavne predkolenia, kde pôsobí svojou schopnosťou znižovať zrážanlivosť krvi a rozširovať cievy. Vňať interne pôsobí ako angiotonikum — upevňuje krvné cievy a aj ako lymfotonikum - upevňuje miazgové cievy. Vnútorná aplikácia (aj pri bronchiálnych kataroch a ako diuretikum) je zriedkavejšia — treba pri nej zvýšenú opatrnosť, pre premenlivý obsah kumarínu sa neodporúča a kumarín vo vyšších dávkach vyvoláva bolesti hlavy a závrate s ospalosťou. Zvyčajné dávky drogy sú 1 kávová lyžička na šálku macerátu — denne najviacej 2 šálky. Na obklady a umývanie sa dávajú 2 lyžice drogy na pol litra vody. Komonice majú aj technické použitie — kvetmi sa niekedy aromatizuje tabak alebo sa používajú proti moľom. Čs. priemyselne vyrábané tablety Pelentan a Pelentanettae obsahujú derivát bikumarolu a slúžia na prevenciu a liečenie trombóz. V homeopatii sa z čerstvých listov a kvetov pripravuje esencia a zo sušených kvetov tinktúra (dil. D 1 a 0). Užíva sa hlavne pri úporných bolestiach hlavy a pri migréne. Čajovina č. 207.

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

ná, listy vajcovité, končisté, hrubo zúbkované, kvety sírovožlté, usporiadané do 4—8-pazušných papraslenov. Plody sú tvrdky. Druh pochádza zo západnej Európy. Zriedkavo ho nachádzame ako burinu na roliach, úhoroch, rumoviskách, spravidla v nížinách.

Často sa pestuje a jeho pestovanie sa u nás odporúča. Rastlina nie je náročná, znáša polotieň a vysieva sa priamo na pole neskoro v jeseni. Botanicky — systematicky sa novšie rod Galeopsis L. rozdelil na druhy rodu Dalanum Dostál - konopnička, so zástupcami D. segetum (Neck.)

KONOPIČKA BLEDOŽLUTÁ Dalanum segetum (Necker) Dostál (syn.: Galeopsis segetum Necker) Hluchavkovité - Lamiaceae (Pyskaté - Labiatae) Nemecky: Saat-Hohlzahn; maďarsky: Vajszínu vajfú; taliansky: Galeopside; francúzsky: Galeopsis velouée; anglicky: Downy Hemp-Nettle; španielsky: Galeopsis aterciopelado; rusky: (druh v európskej časti ZSSR nerastie)

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

Na drogu vňate — Herba galeopsidis sa vzťahuje ČSN 86 6715: Akosť — najviac v % Znak Tmavšie časti drogy Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 2 3 5 1 14 12 II. 5 6 8 3 14 15

Jednoročná bylina vysoká 10—40 cm; byľ páperistá, štvorhran-

137

Dostál, D. ladanum (L.) Dostál - k. širokolistá, D. angustifolium (Ehrh.) Dostál — k. úzkolistá a rod Galeopsis L. — konopnica (konopice), z ktorého možno zberať najmä dosť hojnú G. tetrahit L. — k. napuchnutú, s ružovými až ružovočervenými, zriedka bielymi kvetmi, ďalej G. pubescens Bess. — k. páperistú — má kvety v ústí svetlofialové, horný pysk svetločervený a dolný vzadu žltý, na okraji červený alebo žltý, roztrúsené rastúcu G. speciosa Mill. — k. úhľadnú, má korunu sírovožltú, v ústí modrastú, dolný pysk s fialovou kresbou; rastie na čistinách, v lesoch a kroviskách. Z hľadiska základných terapeuticky účinných látok sú všetky konopničky a konopnice približne rovnocenné, a preto môžu spoločne tvoriť vňaťovú drogu. Konopnicu (konopničku) rátali v antike do okruhu žihliav a Plínius, Dioskorides i Theofrastos ju odporúčali na opuchy, pomliaždeniny a rany (to jej priznával i stredovek), ale okrem toho i pri pľúcnych ochoreniach, najmä pri tuberkulóze. Posledná indikácia je známa i z ľudového liečiteľstva. Ako väčšina hluchavkovitých rastlín aj konopničky a konopnice sú medonosné. Vňať sa zberá na začiatku rozkvetu — Herba galeopsidis (seu Herba galeopsidum — vňať konopníc) — (júl— august, príp. aj september). Byle nesmú mať väčší priemer ako 5 mm; zberajú sa väčšinou bočné výhonky. Materiál sa suší v silnom prievane alebo — lepšie, umelým teplom do 35—40 °C, vždy v tenkej vrstve tak dlho, až sa pri pokuse o zohnutie láme. Nezaparuje sa, droga je však mierne drobivá. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. Droga sa nesmie baliť vlhká, lebo pri doprave ľahko splesnie. Spotreba konopnice je značná, preto sa u nás pestuje. K terapeuticky dôležitým látkam patria triesloviny (5-10 %), hlavne však tzv. rozpustná kyselina kremičitá, resp. kremičitany (asi 0,2 %), potom neutrálny a kyslý saponín, horký glykozid, silica a substancie podobné pektínom. Uvádza sa, že obsah kremičitanov je najvyšší koncom októbra (resp. kyseliny kremičitej). Konopnicu treba hodnotiť na základe obsahu kremičitanov, teda podobne ako prasličku alebo stavikrv vtáčí. Oficiálna medicína ju uznáva ako expektorans pri bronchitídach a diuretikum (predovšetkým pre obsah saponínov). Vo viacerých liekopisoch je v súčasnosti oficinálna a býva zložkou priemyselne vyrábaných čajovinových zmesí, najmä prsných, kremičitano138

vých, antiastmatických alebo močopudných; u nás tvorila dlho zložku dôležitej farmaceuticky významnej Species pectorales Planta — prsnej čajoviny. Najznámejšia kompozícia silikátovej čajoviny je tzv. Kobertova — Kuhnscheho silikátová čajovina, skladajúca sa z troch drog s obsahom kremičitanov: rovnaký diel vňate konopnice, prasličky a stavikrvu vtáčieho; jej dávkovanie: 2 čajové lyžičky na šálku vody. Pri bronchitídach, čiernom kašli, zápale priedušiek a pod. sa často kombinuje s pľúcnikom, podbeľom, skorocelom, prípadne sa pridáva kyselina askorbová na užívanie. Výťažky z konopníc sa niekedy dávajú do štiav proti kašľu, do dražé alebo kvapiek či balzamov. Ľudové liečiteľstvo používa konopnice veľmi široko. Okrem uvedených indikácií ju používa aj pri málokrvnosti, v rekonvalescencii na povzbudenie chuti do jedenia, zvonka pri furunkulóze, na zle sa hojace rany a pod. Ako zvyčajná dávka sa uvádza 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—3 razy denne; pri špeciálnych kúrach nie sú ojedinelé denné dávky drogy až do 30 g. Z toxikologického hľadiska sa pri užívam konopnice nepozorovali nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. Esenciu pripravovanú z čerstvej kvitnúcej vňate upotrebúva homeopatia, a to pri ochorení sleziny a v podobných prípadoch ako alopatia. Čajoviny č. 16, 73, 77, 78, 125.

KONVALINKA VOŇAVÁ
KONVALINKA VONNÁ + Convallaria majalis L. Ľaliovité — Liliaceae Ľudovo: bimbonka, bíser, gombália, husie víno, kokorič, kokorík, kukučka voňavá, májové zvončeky, perliček, perlokvet Nemecky: Maiglockchen; maďarsky: Májusi gyóngyvirág; taliansky: Mughetto; francúzsky: Muguet; anglicky: Lily of the Valley; španielsky: Lirio de los valles; rusky:

Trváca bylina vysoká do 30 cm; má tenký podzemok, dva elipsovito kopijovité listy vyrastajúce na jar a jednostranný strapec bielych až ružovkastých voňavých kvetov. Plod je červená bobuľa. Druh patrí k slabo vlhkomilným rastlinám, dáva prednosť kyslým pôdam. Je rastlinou listnatých lesov, ale aj horských smrečín. Vyhľadáva polotieň. Na celom svete rastú tri druhy konvalinky s množstvom záhradníckych odrôd. S ohľadom na barbarský zber ju treba vo voľnej prírode starostlivo chrániť. Zo zámen a falšovaní treba spomenúť častú prímes listov kokoríka (Polygonatum Miller), ktoré majú

striedavé listy, ale menšie a inak formované biele mliečne kvety. Vedecké i národné pomenovanie konvalinky má zväčša spoločný latinský základ — convallis = údolie; prv sa rastlina označovala ako lilium convallium = ľalia údolí. Druhové pomenovanie majalis = májový sa vzťahuje na obdobie kvitnutia. Konvalinka je stará liečivá rastlina. Hojne sa používala v 15. stor. proti slabosti a jedom, no taktiež na posilnenie srdca, mozgu a zmyslov. List a kvet zberaný v čase kvitnutia tvorí drogu Folium convallariae seu Herba convallariae, ktorá má mimoriadnu dôležitosť a nie je náročná na manipuláciu pre zberača. Čerstvé kvety sú oficinálne v homeopatickom liekopise. Zber vňate sa robí odrezávaním (apríl, máj až jún). Listy musia byť dobre vyvinuté, nezožltnuté, tmavozelené, bez stopiek, nepoškodené, kvety mliečnobiele. Materiál možno sušiť vo zväzočkoch alebo v tenkých vrstvách (najviacej 3-5 cm) za veľmi dobrého vetrania. Ľahko sa totiž zaparuje — nie je však drobivý. Veľmi peknú drogu získame pri sušení umelým teplom (maximálne teplotou 40-60 °C). Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 , pre kvet 7 : 1 . Droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. Pri nedosušení pri nevhodnom transporte ľahko plesnivie. Skladuje sa po dokonalom usušení v dobre uzatvoriteľných obaloch (najlepšie z umelej hmoty) ako separandum - oddelene od ostatných drog. Rastlina je jedovatá. Preto pri zbere a minupulácii s ňou treba postupovať opatrne. Droga je skoro bez pachu, chuť má sprvu sladkú, potom horkú a ostrú. Hlavné účinné obsahové látky sú kardiotonické glykozidy, t. j. glykozidy pôsobiace na srdce. Majú podobné vlastnosti ako strofantové semená (Semen strophanthi — pozri cudzokrajné drogy). Glykozidov je asi 20, pričom hlavný sa odlišuje podľa pôvodu drogy; v západnej a severozápadnej Európe sa nachádza prevažne konvalatoxol, vo východnej Európe konvalozid a lokundjosid a v strednej Európe asi rovnaké množstvá všetkých troch menovaných glykozidov. Okrem toho sa v droge vyskytuje konvalatoxín, ktorý vzniká pri sušení z konvalosidu. Konvalatoxín sa účinnosťou vyrovná digitoxínu (pozri náprstníky); droga sa preto novšie štandardizuje na obsah konvalatoxínu (0,20 % — tak žiada napr. nemecký liekopis DAB 8). Konvalinkové glykozidy sa rátajú medzi srdcové glykozidy. Majú výrazný vplyv na sťahovanie srdcového

KONVALINKA VOŇAVÁ

svalu, pričom sa nehromadia v organizme. Preto sa používajú pri niektorých srdcových ťažkostiach, najmä v prípadoch, keď nie je vhodné používať náprstník; účinkujú ako srdcové tonikum. Denná dávka listu je 1,5 g vo forme prášku alebo v zápare na šálku vody a užíva sa po lyžiciach niekoľkokrát denne; podobné dávky má aj vňať. Drogu a jej prípravky nemožno užívať bez nariadenia lekára a kontroly. Z rastliny sa izolujú jej účinné obsahové látky a upravujú do rozličných liekových foriem. Sušené kvety bývajú zložkou šnupavých tabakov, resp. prípravkov na šnupanie pri silnej nádche a bolesti hlavy. Používajú sa aj vo voňavkárstve. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. D 4 — D 3). Používa sa podobne ako v alopatii pri srdcových ťažkostiach. Jedovatosť konvalinky sa nesmie podceňovať; všetky orgány obsahujú kardenolidové glykozidy a steroidné saponíny. Kardenolidy sú najmä v kvetoch (do 0,4 % — 2 — 3-krát viacej ako v listoch) a v semenách. Saponíny — silne hemolyticky účinné sú najmä v pokožke bobulí, a preto treba pri ich požití rátať s hemolytickou účinnosťou; požitie plodov láka najmä deti, a preto ich treba pred nimi prísne vystríhať. Ťažké intoxikácie sú dnes už vzácne, ale existujú stále.

Na drogu (Herba convallariae) sa vzťahuje predpis ČsL 2: Akosť — najviac v % ČsL 2 2 10

Znak (+ Herba convallariae) Cudzie organické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy)

KOPYTNÍK EVROPSKÝ + Asarum europaeum L. Vlkovcovité — Aristolochiaceae Ľudovo: baraní jazyk, hôrny nardus, kopydlen, lesná šípka, lesný nardus, myšie uško, omylník Nemecky: Braune Haselwurz; madarsky: Kapotnyák; taliansky: Asaro; francúzsky: Asaretd'Europe; anglicky: Asarabacca; španielsky: Asaro; rusky:

KOPYTNÍK EURÓPSKY

Na listovú drogu (Folium convallariae) sa vzťahuje ON 86 6441: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč. ako je uvedené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. 8 2 0.5 12 10 2 II. 16 4 1 12 12 3

Nízka trváca bylina vysoká asi 10 cm; podzemok tenký, plazivý, rozkonárený, šupinovitý. Byľ vystúpavá, huňatá, listy kožovité, prezimujúce, v obryse majú tvar konského kopyta; odtiaľ pochádza aj názov rastliny. Kvety sú jednotlivé, tmavohnedé, vo vnútri fialové až červenohnedé, sotva vyčnievajúce zo zeme. Plod je chlpatá vajcovitá tobolka. Rastie na ťažších hlinitých pôdach, vyhľadáva tieň a mierne vlhko; najlepšie sa mu darí v tieni listnatých lesov, najmä bučín , niekedy znáša aj vápnité pôdy. Vo vyšších stupňoch sa viaže na bázické horniny s vyšším obsahom vápnika alebo horčíka. Z 28 druhov kopytníka rastie v Európe iba tento jeden. U nás je miestami veľmi hojný. Pri jarnom alebo jesennom zbere
139

KOPYTNÍK EURÓPSKY

koreňovej drogy vznikajú niekedy zámeny (príp. úmyselné falšovanie) s cudzími druhmi rastúcimi na rovnakých lokalitách; je to predovšetkým jahoda obyčajná, kuklíky, valeriána lekárska, fialka voňavá a luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria Medic. — tolita lékařská), ktoré nemajú vôbec článkované rozkonárené podzemky, pričom sa líšia i pachom a chuťou. Podzemok kopytníka páchne ako gáfor, má palivo ostrú, korenistú chuť a otupuje jazyk (pôsobí znecitlivejúco - anesteticky). Vedecké meno kopytníka sa vysvetľuje dosť rozdielne; grécke antické pomenovanie napr. odvodil Dioskorides z aseron = nevoľnosť, odpor (rastlina totiž vyvoláva dávenie). Ďalší výklad je z asaron = bezkonárový, čím sa mieni vzrast rastliny; uvádza ho vo
140

svojej kvetene Polívka. Wittstein odvodil názov od asaros = koberec, lebo rastlina pokrýva pôdu ako koberec. Tento výklad sa pokladá za najpriliehavejší. Kopytník patril k najslávnejším liekom gréckej antiky. Používali sa aj jeho semená a z rastliny sa vyrábalo víno; preslávil sa ako emetikum a tiež liek pri pečeňových chorobách. Kopytník má protogynické kvety — najskôr dozrievajú blizny a až potom sa otvárajú prašníky s peľom. Ich opeľovanie obstaráva drobný hmyz, najmä malé a mladé mušky, ktoré vyhľadávajú v kvetoch prístrešie. Inak nenápadné kvety hmyz neveľmi lákajú. Celá rastlina je mierne jedovatá. Zberá sa buď vňať s koreňmi — Radix asari cum herba, a to v auguste, alebo len podzemok s koreňmi — Rhi-

zoma (Radix) asari, a to v auguste až septembri (októbri) po dozretí plodov. Po krátkom omytí sa podzemky sušia teplotou do 35 °C. Pomer zosušenia vňate s koreňmi je asi 4,5 : 1, podzemku s koreňmi asi 3,5—4,5 : 1. V homeopatii sa používajú čerstvé podzemky s koreňmi. Charakteristická zložka kopytníka je azarón — nazývaný aj kopytníkový gáfor. Vylučuje sa zo silice (jej obsah je asi 1 %) a pomaly kryštalizuje. Keďže je ľahko prchavou substanciou, z drogy rýchlo mizne. V droge sú ďalej prítomné triesloviny, živica, sliz a antibakteriálne pôsobiace látky i minerálne soli (najmä draslíka a kremíka). Sláva kopytníka ako emetika pretrváva od staroveku cez stredovek dodnes; podľa učenia o signatúre bol vhodným prostriedkom na liečenie chorôb pečene (pre tvar listov) a pri vodnatieľke. Bežné dávky boli 0,2-1 g prášku koreňa denne alebo v odvare z 8 g drogy na 200 ml vody (3 x denne 1 lyžicu). Rastlina sa dnes vo svetovej alopatickej medicíne málo používa, lebo ju možno nahradiť lepšími emetikami. Kopytník je občas pre svoje zaujímavé obsahové látky opätovne predmetom skúmania, a z času na čas sa propaguje, ako napr. v súčasnosti v Poľsku, kde je aj oficinálny ako koreň s vňaťou — Herba asari cum radicibus. Uplatňuje sa zápar ako expektorans, sekretolytikum, diuretikum a emetikum (dávky: pol polievkovej lyžice vňaťovej drogy na pohár horúcej vody, zabárať 15 minút a piť 2—3 x denne 1 lyžicu). Oficinálna tinktúra (Tinctura asari) slúži ako expektorans a diuretikum (15—20 kvapiek 3 x denne). Azarón má lokálne dráždivé pôsobenie. Emetický účinok drogy vzniká reflektoricky podráždením žalúdočnej sliznice a diuretický podráždením obličiek. Homeopatia užíva esenciu z čerstvých koreňov (dil. D 2 - D 3 ) , predovšetkým pri horúčkovitých ochoreniach s návalmi krvi, pri nervovej precitlivelosti, hystérii, svetloplachosti, predráždení, nervových bolestiach, dávení, hnačkách, reumatizme a kolikách. Ľudovo sa užíva aj pri pečeňových ochoreniach (podľa tradície), pri žltačke a je i „tajným" prostriedkom proti túžbe po alkohole a šnupavým prostriedkom pri nádche, ojedinele tiež jedom na myši a potkanov, resp. krysy.
Čajoviny č. 122.

KORIANDER SIATY
Coriandrum sativum L. Zelerovité - Apiaceae (Okotíkaté - Umbelliferae) Nemecky: Garten-Koriander; maďarsky: Kerti koriandrum; taliansky: Coriandolo; francúzsky: Coriandre; anglicky: Coriander; španielsky: Culantrillo, Cilantro; rusky:

KORIANDR SETÝ

Jednoročná bylina vysoká 25 — 100 cm; byľ jemne ryhovaná. Dolné listy jednoduché alebo perovito zárezové, stonkové dvakrát až trikrát perovito zložené; tvoria čiarkovité segmenty. Kvety v okolíkoch bez obalov, biele alebo ružové; okolíčky majú čiarkovité obalčeky. Plody sú guľaté žltkasté dvojnažky. Druh pochádza z Blízkeho východu a Stredomoria. U nás zdomácnel v zeleninových záhradkách. Po čase splanieva. Farmaceuticky používaný plod je dvojnažka, ktorá sa líši od ostatných plodov zelerovitých rastlín tým, že je okrúhlastá, guľatá a semenný bielok na vnútornej strane je lyžicovito vybraný (dutosemenná dvojnažka); podobne stavaných dvojnažiek je v našej kvetené veľmi málo. Droga používaná v Európe pochádza zväčša z oblastí Stredomoria, z balkánskych krajín alebo z južnej časti Ukrajiny. U nás sa pestuje spolu s feniklom najmä na južnej Morave a vyšľachtený tzv. Hrubčický koriander sa dáva do octových nálevov a do konzerv. Koriander je prastará kultúrna rastlina. Našiel sa už v egyptských hroboch faraónov z čias okolo r. 1000 pred n. 1. ako obetná rastlina. Zmieňuje sa o ňom aj Starý zákon. Jeho zrelé dvojnažky boli odjakživa známe skôr ako liečivo než ako korenina; korenili za antiky víno. Starí Gréci ho nazývali koriannon, čo je zložené z koris = ploštica a annon = aníz, pretože čerstvé zelené plody podobné anízu páchnu plošticami. Podľa veľkosti plodov sa zvyčajne rozlišujú dve variety: var. vulgare Alef. — býva oficinálna vliekopisoch; plody majú priemer asi 3—5 mm, častejšia však je var. microcarpum D. C, ktorá má priemer iba 1,5—3 mm. Nadzemná časť rastliny za čerstva páchne nepríjemne, sušením sa však tento pach stráca a droga i bylinná časť dostáva príjemnú korenistú arómu. Čerstvá vňať, resp. list sa v Stredomorí používa ako korenina — korení podobne ako u nás petržlenová vňať: miešané šaláty, bylinné omáčky, maslový chlieb, bylinkové masla, syry, tvaroh, majonézy a vajcové jedlá. Pach kvitnúcich rastlín môže vyvo-

KORIANDER SIATY

lať nevoľnosť až príznaky omámenia. Opeľujú sa cudzím peľom, ktorý preniesol hmyz z mladších kvetov a až neskôr vlastným, keď sa nezúrodnili pomocou hmyzu. Plody sa pre farmaceutické účely zberajú vtedy, keď začínajú žltnúť (júl-august). Odrezávajú sa celé okolíky, alebo sa rastliny zrána pokosia či vytrhajú, zväzkujú do snopčekov a nechajú dozrieť a dosušiť. Po vymlátení sa triedia a dosušia podobne ako všetky drogy s obsahom silice, teda v tenkých vrstvách na suchých a vzdušných miestach (maximálna teplota 35 °C). Pomer zosušenia je asi 1,5 : 1. Droga má korenistý pach i chuť. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch (nie z umelej hmoty), chránená pred

svetlom, vlhkom, hmyzom a najmä myšami, ktoré niekedy škodia aj čerstvým plodom. Droga: Fructus coriandri. Koriandrový plod sa hodnotí podľa potravinárskej normy ČSN 58 0515 a v droge I. akosti môžu byť maximálne 2 % cudzích prímesí, 5 % polámaných plodov, vlhkosť 13 %, obsah popola 9 %, anorganických prímesí 2,5 % a silice najmenej 0,1 %. Podstatnú zložku koriandra tvorí silica, ktorej výťažnosť kolíše podľa pôvodu medzi 0,2 — 1,0 %; plod je o. i. oficinálny v 8. vydaní sovietskeho liekopisu, kde sa žiada minimálne 0,5 % silice. Najvyšší obsah má tzv. ruský koriander. Pre výťažnosť sú vhodnejšie malé plody. Hlavnou zlož141

kou silice je príjemne páchnúci d(+)linalol (60—70 %), potom geraniol, jeho acetát a príp. plošticovo páchnúci trans-tri-decén-(2)al(l). V oleji endospermu (13—20 %) obsahuje droga po zmydelnení najmä kyselinu petroselínovú, kým proteínov je asi 17 %. Z ostatných látok sú to ešte triesloviny, pektín, kyselina askorbová a sacharidy. Napriek odlišnému zloženiu obsahových látok silice používa sa koriander podobne ako rasca, teda ako stomachikum, karminatívum, mierne spazmolytikum pri dyspepsiách. Linalol pôsobí baktericídne. Silica zvyšuje chuť do jedla — podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy, čím podporuje trávenie, mierni kŕče a zastavuje vetry. Má tiež priaznivé pôsobenie na nervovú sústavu. Podobné použitie ako rasca má aj externe: v tzv. karmelitskom liehu pri reumatizme a bolestiach v kĺboch. Koriander je aj korigens vône a chuti. Bežné dávky sú pol kávovej lyžičky na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. Niekedy sa podáva aj vo forme prášku. Sama droga sa predpisuje zriedka, častejšie tvorí zložku čajovín, najmä karminatívnych. ČsL 4 uvádza ako oficinálnu silicu (Oleum coriandri) vydestilovanú vodnou parou zo zrelých plodov. Silica tvorí zložku oficinálnej aromatickej vetrovej vody — Aqua carminativa a podľa ČsL 4 musí obsahovať aspoň 60 % voľných i viazaných alkoholov, ktoré sa hodnotia takisto ako linalol. Plody koriandra sa dnes hojnejšie používajú ako korenina v kuchyni — korenia podobne ako šalvia a pomarančové oplodie strukoviny, rozličné mäsá, najmä ryby a divinu, baraninu, kapustu, repu, dôležité sú pri nakladaní kapusty, uhoriek, hríbov (ako aróma i konzervačné činidlo), v údenárstve, pri výrobe cukroviniek alebo v likérnictve; rozomleté sú zložkou predovšetkým ázijských a latinskoamerických koreninových zmesí, tvoria tiež zložku známeho karí korenia, ktoré si možno namiešať podľa tohto predpisu: koriander 24 g, čierne korenie 6 g, fenikel 6 g, podzemok kurkumy 12 g (pozri cudzokrajné drogy), papričky chilli 6 g a rasca 6 g. Iný recept: papričky chilli 3 g, koriander 26 g, kurkumový podzemok 14 g, rasca 7 g, semeno bielej horčice 3 g, fenikel 7 g. Jednotlivé druhy korenín sa spolu utlčú, preosejú jemným sitom a skladujú v dobre zatvorených nádobách. Čajoviny č. 186, 214.
142

KOSATEC NĚMECKÝ Iris germanica L. Nemecky: Deutscher Schwertlilie; maďarsky; Német nószirom; taliansky: Giaggiolo (Ireos o Giaggiolo); francúzsky: Iris germanique; anglicky: German Iris; španielsky: Lirio cardeno; rusky:

KOSATEC NEMECKY

KOSATEC FLORENTSKÝ

KOSATEC FLORENTSKÝ

Iris florentina L. Nemecky: Florentinische Schwertlilie; maďarsky: Flórenczi nószirom; taliansky: Iride florentina; francúzsky: Iris de Florence; anglicky: Fiorentine Iris; španielsky: Lirio blanco; rusky:

KOSATEC BLEDÝ
Iris pallida Lam. Kosatcovité — Iridaceae Nemecky: Blasse Schwertlilie; maďarsky: Halvány nószirom; rusky:

KOSATEC BLEDÝ

Kosatec nemecký je trváca bylina vysoká 30 —100 cm; podzemok je hrubý, krátko plazivý, listy široko mečovité. Veľké charakteristické kvety sú modré až fialové, voňavé, takmer sediace. Plody sú tobolky. Druh oblasti Stredozemného mora. U nás sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Často splanieva. Kosatec florentský je trváca bylina vysoká 30—60 cm; velké kvety sú biele alebo bledomodré. Plod je tobolka. Pochádza z Mezopotámie alebo zo Stredomoria. Pestuje sa na ozdobu. Kosatec bledý je trváca bylina vysoká 30—90 cm; listy majú nápadnú žilnatinu. Kvety sú voňavé, biele alebo fialkasté, plod je viacsemenná tobolka. Pochádza z Orientu. K nám sa dostal zo Stredomoria. Dosť často sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Kosatcov u nás rastie asi 10 druhov. Väčšina z nich je vo volnej prírode vzácna, a preto sú chránené. Najhojnejší je k. žltý (I. pseudacorus L.), ktorý ako jediný nie je v SSR úplne chránený. Podzemky má znútra červenkasté a zo všetkých strán vyháňajú

korienky. Nemožno ho primiešavať do drogy. Vedecké pomenovanie kosatcov pochádza asi z gréckeho iris = dúha, čím sa mala vyjadriť pestrosť kvetov. Druhové pomenovania poukazujú na niektorú charakteristiku. Kosatce sa používali od najstarších čias ako liečivá. Americká medicína si viac cení tamojší domáci druh strakatého kosatca, I. versicolor L., oddávna známy ako liečivo Indiánov, ktorí ho používajú pri vodnatieľke; v Severnej Amerike celkom vytlačil z terapie k. nemecký. Používa sa ako emetikum, cholagogum a mierne, no účinné laxans a diuretikum. Kosatce väčšinou opeľuje hmyz. Hoci kvety nevoňajú, obsahujú veľa medoviny v okvetnej rúrke. Navštevujú ich najmä čmeliaky a niektoré muchy. Majú aj dostatok žltého peľu. Zberajú sa najmä podzemky druhov I. germanica L. - k. nemeckého, I. florentina L. — k. florentského a I. pallida Lam. — k. bledého; vykopávajú sa v jeseni (október) alebo na jar (marec) a to z 3—4-ročných rastlín. Materiál sa zbavuje nadzemných častí a drobných korienkov a po očistení sa omyje a podzemky sa dôkladne olúpu. Po opätovnom opláchnutí sa sušia v tenkých vrstvách alebo na povrázkoch v dobrom prievane a na bezprašných miestach. Sušením sa stráca 7 5 - 8 0 % hmotnosti čerstvých podzemkov. Pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 35 °C (silicová droga). Podzemky sušením strácajú nepríjemný príkry pach a dostávajú výrazne príjemnú fialkovú vôňu, vďaka čomu dostali aj pomenovanie „fialkový koreň". Droga sa označuje ako Radix (Rhizoma) iridis seu Radix (Rhizoma) iridum (koreň — podzemok kosatcov). V homeopatii sa používa čerstvý podzemok. Pre zachovanie vône a preto, že ju ľahko napádajú rozliční škodcovia, treba drogu skladovať v dobre zatvo-

Podzemok kosatca — Radix (Rhizoma) iridis sa posudzuje podľa ČSN 86 7024: Akosť — najviac v % Znak I. Časti stoniek a koreňov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy) Vlhkosť Obsah silice najmenej — — 0.5 3.5 13 0.1 II. 3 1 1 5 13 0.06

príp. potom sliz. medunica. krídlato hranatá. zvyčajne sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne.KOSTIHOJ LEKÁRSKY + Symphytum officinale L. prikladal sa na rany.). Vnútorná dužina koreňov musí byť pri tom biela. Peľu dáva málo. mnohohlavý. Med má jasnú farbu. vo voňavkárstve. Predmetom zberu a nákupu ako dôležitá droga je koreň — Radix symphyti (Radix consolidae majoris). listy striedavé. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: čierny koreň.I. likérnictve. potom glykozid iridín. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. Trváca bylina vysoká 60—100 cm. čo je však nehygienický ľudový prostriedok. Dobre sa očistia od hliny. Treba si všimnúť opis rastliny (farbu. usporiadanie kvetov a pod. ktoré sa používa na zasypanie detskej pokožky. Dobre sa sušia alebo dosúšajú umelým teplom do 45 °C. 130. Destiláciou sa z neho získava silica — Oleum iridis. od nížin po horský stupeň. podzemok zhrubnutý. versicolor L. ale aj ako expektorans a tiež pri chorobách žlčníka (najmä americký k. Podzemok kedysi slúžil ako prostriedok na prerezávanie zúbkov deťom (Rhizoma iridis pro infantibus). španielsky: Consuelda mayor. sacharidy. po- travinárstve a i. trudovník Nemecky: Gemeiner Beinwell. pozdĺž tokov. dobrý koreň. Byľ vzpriamená. či to bol iba kostihoj lekársky. Hlavnú obsahovú látku drogy predstavuje silica (až 0. strieborník. asi 50 % škrobu (označuje sa ako irizín). väčšinou purpurové. korene sa vykopávajú v jeseni (september—október. alkaloidy tlmiace ústrednú nervovú sústavu (konzolicín. francúzsky: Consoude officinale. ostatné zbiehavé. Druh sa vyskytuje na mokrých lúkách. Kvety v hustých dvojzávinkoch. v ktorej je asi 10 % irónu (ketón. kazival. podlhovasto kopijovité. Podzemok má aj priemyselné uplatnenie — kozmetické. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov uplatňuje predovšetkým pri migréne. olej a slizy. Kosatcový podzemok sa používa predovšetkým ako čuchové korigens. hnačkách so silnými kolikami a podobne ako v alopatii. Koreň sa používa aj čerstvý. Droga ľahko podlieha skaze. Drogy: Herba seu Folium symphyti. ischiase. Zriedka sa zberá vňať resp. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. 131. taliansky: Consolida maggiore. až november). pestrofarebný . V staroveku bol dobre známy a užíval sa pri vykašlávaní krvi. v priekopách. materiál sa suší v tenkých vrstvách v tieni. vznikajúci pri sušení. zdravé listy trhané počas kvitnutia (asi máj-júl). celistvookrajové. echimidín). štetinatá. pre vysoký obsah škrobu a slizu aj ako mucilaginózum pri kataroch horných dýchacích ciest (v niektorých liekopisoch tvorí zložku prsnej čajoviny — Species pectorales). ich rozpadové produkty a významný je purínový 143 . maďarsky: Fekete nadálytô.5 % ) . anglicky: Comfrey. symfytín.). rusky: KOSTIVAL LÉKAŘSKÝ KOSATEC NEMECKÝ KOSATEC FLORENTSKÝ rených nádobách (nie z umelých hmôt) a chrániť pred svetlom. Plody sú tvrdky. ktorým sa označovali viaceré byliny používané na zrastanie kostných zlomenín. zbavia listov a rýchle sa sušia na slnku (hrubšie sa pozdĺžne režú). podmieňujúci fialkový pach). Kostihoj má vedecký názov odvodený od gréckeho symfyein = zrastať spolu. Nie je však celkom isté. pokryté drsnými chlpmi. Čajoviny č. svalník. udreniny a zlomeniny. korene 5 %). končisté. dolné zúžené do krídlatej stopky. U nás tvorí zložku hromadne vyrábaného Aviril zásypu . pretože zástupcovia čeľade borákovitých rastlín sa medzi sebou ľahko zamieňajú. Ak sa ako droga užíva interne. Rastlina kvitne v máji až septembri. Drogy obsahujú značné množstvo trieslovín (vňať asi 8—9 %. rozkonárená.externého dermatologika. vo vlhčinách svetlých lesov. má pomerne veľké kvety a hojne meduje.

5 12 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) 144 1 1. 212. Kedže sa zistilo. najmä pri silnom zahlienení. resp. KOSTIHOJ LEKÁRSKY derivát alantoín (derivát kyseliny močovej). v koreni do 1. pri trombózach. dvojito perovito strihané. dolné starších rastlín dlhostopkaté. aminokyseliny (asparagín). v niektorých štátoch (Poľsko) sa prestali vyrábať prípravky na interné užívanie. královské zelí. kloktanie. 10 5 — 0. II. na okrajoch pichľavo zúbkaté. potom cholín. menšie. anglicky: Field Holly. 119. pri chronických zápaloch dýchacích ciest. mastí. Tinktúra z kvitnúcej vňate sa aplikuje hlavne na rany. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov esenciu. i. zvonka na zle sa hojace rany. zápaloch svalov. mužská viera (láska). jednoduchšie. silica a steroidné látky. francúzsky: Panicaut campétre. zradca Nemecky: Feld-Mannstreu. mierni bolesti pri kŕčových žilách a zlomeninách. vetrník. náplastí. angínach. Rastlinu by laici skôr zaradili medzi bodliaky ako do čeľade zeleroví- . mačka poľná. čajoviny Vulneran (na hnisavé rany) sa už dávnejšie zastavila. Prízemné listy jednoduché. taliansky: Calcatereppolo.ňuje bolesti pri žalúdkových vredoch). Droga sa užíva pri poruchách okostice a zlomeninách. artritíde. vysoká 30-50 cm. Slúži i na omývanie. byľ priama. čajovinových zmesí a iných prostriedkov na podporu hojenia hnisavých a hlbokých rán a na vytváranie náhradných tkanív. ráno priviesť do varu. najčastejšie na trávnatých a kamenistých svahoch. pri ťažkostiach s močením. 50. Čajoviny č. ako podpora tvor- by kalusu. pri vredovej chorobe. že jej alkaloidy sú kancerogénne. flavonoidy. faryngitíde. pri pľúcnych a vredových ochoreniach (zmier- Eryngium campestre L. španielsky: Cardicuca. Bežnejšie a častejšie upotrebenie je (aj v oficiálnej medicíne) vonkajšie. jemne ryhovaná. celistvé. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: kotačka. Neridé výživný krém) a roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). proti hnačke (1 lyžica drogy na 300 ml vody — maceračný odvar: 6 hodín macerovať. Teraz kostihoj tvorí zložku granuliek Mucilogran (laxans). na hematómy. v súkvetí prechádzajú do listeňov.5 12 7 9 Trváca bylina bohato rozkonárená. pije sa 2-razy denne po 1 dl). 75. scediť. Druh je teplomilný. ihneď odstaviť. Kostihoj je v súčasnosti u nás predmetom širšieho prieskumu. adstringens pri paradentóze. vyskytuje sa roztrúsené až hojne v nížinách až podhorských oblastiach. a to vo forme horúcich bylinných obkladov. horné skoro sediace. Výroba čs. toito. maďarsky: Mezei íringó (Eryngium). ale aj pri poruchách trávenia. Alantoín je zložkou liečebnej kozmetiky (Neridé vitamínový krém. rusky: - MÁČKA LADNÍ KOTÚČ POĽNÝ ČSN 86 7020 má pre koreňovú drogu tieto základné požiadavky: Znak Staršie zdrevnatené korene Akosť — najviac v % I. Plody sú dvojnažky. Vrcholíkové súkvetia z hlávok. Droga veľmi účinne napomáha hojenie pri zlomeninách a vstrebávanie opuchlín i krvných podliatin. kvety biele alebo zelenkasté. nepríjemná burina suchých pasienkov. vredoch predkolenia. ktorá sa užíva o.5 %. pri ekzémoch.

lebo na dne kvietkov vylučuje hojne medoviny a dáva veľa nektárovej paše. zbaviť nadzem- ných častí i bočných korienkov a materiál sa suší na tienistých a vzdušných miestach. čistenie krvi. francúzsky: Anethodorant.ako uvádzal Dioskorides. Zvyčajne sa robí 3 % odvar (varí sa asi 10 minút na slabom ohni. b ľ lysá. modrastý má skutočne belasú byľ. listy perovito strihané. Účinné látky tvoria predovšetkým saponíny (asi 0. KÔPOR VOŇAVÝ Anethum graveolens L. čo je vraj odvodené od erygein = grgať. 145 . Ide o k. Kotúč je prastará liečivá rastlina a medzi jeho druhmi sa nerobieva rozdiel. na úpravu menštruácie (emenagogum) a na niektoré kožné ochorenia. pri močových a iných kameňoch. pretože . campestre = poľný). a to na „čistenie krvi" a ako stimulans (na podporu činnosti viacerých orgánov). Jednotlivé druhy sú si chemickým zložením dosť podobné. Kotúč má asi 180 druhov. anglicky: Anet. ďalej ako prostriedok na tzv. Na stepných lúkach a medziach a na suchých pastvinách južného Slovenska alebo v teplejších oblastiach Čiech a Moravy je zriedkavý k.) odporúčajú užívanie čerstvej šťavy (1 lyžica s medom a kandizovaným cukrom na šálku vody). čkať. nie natoľko ako stonka k. stopkaté. jemne ryhovaná.125 %).5 %). kvety v okolíkoch bez obalov. s modrými kvetmi. alpínsky (E. plocholistý (E. belasé súkvetia majú belasé korunné lupienky a stonka sa rozkonáruje až v hornej časti. podbeľom. materinou dúškou. pri ochoreniach pohlavných orgánov a i. príp. Viac autorov (Madaus. denne 3 šálky). maritimum = morský. keďže niekde rastie vo veľkom množstve.5 %). poľného. Koreňová droga má vďaka obsahu saponinov a silice slabý expektoračný a spazmolytický účinok. Kotúč kvitne asi v júli—auguste (septembri) a nemá hospodársky význam. Pomer zosušenia vňate je asi 4 : 1 (Herba eryngii) a koreňa 3 : 1 (Radix eryngii). lebo listy sú pichľavo zubaté.je burina. pri edémoch nôh. novšie nazývaný k. najmä prítomnosťou a obsahom saponinov v koreni. V odbornom binomickom názvosloví sa potom jednotlivé druhy bližšie označili väčšinou podľa miesta výskytu (napr. Protikŕčové pôsobenie šťavy sa ľudové využíva aj pri čiernom kašli a pri bolesti v prsiach. skorocelom a podobne účinkujúcimi drogami). nitkovité. bez koreňa. U nás však rastú iba dva. V homeopatii sa spracúva čerstvá kvitnúca vňať Eryngium maritimum L.KOTÚČ POĽNÝ tých rastlín. Vňať sa trhá v rukaviciach. horký princíp a veľa rozličných solí.). zriedka sa ordinuje vo forme sirupov alebo kvapiek. Bässler a i. sacharidy. španielsky: Anat. Kotúč sa v ľudovom liečiteľstve uplatňuje hlavne ako diuretikum. triesloviny (asi 1. pri kameňových ochoreniach. sa užíva prášok (1 —5 g v oblátkach) alebo tinktúra (60-180 kvapiek denne). rusky: KOPR VONNÝ Jednoročná bylina vysoká 30—100 cm. ochorení predstojnice. planum L. účinkuje proti kŕčom. ťialovastý. Podporuje aj menštruáciu. Drogy chránime pred vlhkom a škodcami. liečili nadúvanie. koreň sa zvyčajne dosuší umelým teplom. ďalej slizy. Možno však s ním rátať vo včelárstve. dolné listy nedelené. silica (asi 0. Tretí je doposiaľ dosť sporný — údajne rastie na alpínskych holiach (Vysoké Tatry). ktorá znehodnocuje a zaplieňuje pasienky. Rastliny sa už v staroveku označovali názvom eryngium. naopak . maďarsky: Nehézsargú kapor.). lebo „úbory" tvoria pichľavé gule. V súčasnej oficiálnej medicíne je obsolétna. srdcovito vajcovité. Predmetom zberu býva vňať zberaná v júli až v septembri a koreň vykopávaný v septembri-októbri. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten Dill. taliansky: Aneto. Koreň (podzemok) treba dobre očistiť. alpinum L. overený a dokázaný aj klinicky. Niekedy však tvorí zložku rozličných galenických prípravkov proti kašľu (kombinovaná s tymianom. dutá.

na dlhých stopkách. Kôpor je prastará liečivá i kuchynská rastlina . Zriedka splanieva. V homeopatii sa používa dil. na mäso. spazmolytikum i ako mierne stomachikum.KÔPOR VOŇAVÝ malé. podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy (Braun 1977). uplatňuje sa preto ako žalúdočné a črevné karminatívum. Do strednej Európy sa dostal zásluhou Rimanov. Vňať slúži na kuchynské a potravinárske (konzervárenské) účely. do pečiva i na konzervovanie zeleniny. Pestuje sa ako zelenina v záhradkách. Zberá sa i vňať — Herba anethi. Na pozoruhodnom Ebersovom papyruse (asi z r. V plodoch je ešte olej. j. Pri bežných skúškach plodovej akosti sa vyžaduje. Ako korenina je dnes svetoznámy. Plody a silica sa v lekárňach žiadali najmä proti kašľu. dve lyžičky drogy na šálku horúceho záparu (deťom podľa veku štvrť až pol lyžičky). Kôpor sa dával jesť i do kúpeľov hysterickým ženám a vyrábala sa z neho i povestná masť anethine na vredy a proti kolikám. odrezávaná pred kvitnutím (jún—júl). ktorých tretina je už zrelá.). príp. K nám sa dostala z južnej Európy. 0 . Kôpor sa svojím účinkom úzko spája s rascou (Carum carvi L. Čajovina č. ako mierne stomachikum a pri plynatosti (meteorizme) je známa čajovina: plod kôpru. vňať však až 85 % (7 : 1). Plody sušením strácajú na hmotnosti len málo. preto ich treba starostlivo skladovať. Rovnaký zápar sa odporúča aj ako karminatívum. z cudzích organických prímesí takisto 1 % a z anorganických maximálne 0. čo je vraj odvodené z aemi = dýcham (pre silný pach). suší sa rýchlo v tieni. j. polievok. najlepšie pri teplote 30—35 °C. bielkoviny a amínové bázy. Prisudzuje sa mu aj účinok na tvorbu mlieka a tíšenie kašľa. potom limonén a felandrén. pridáva sa do zmesí zeleniny. i viacej. Ľudovo sa aplikuje aj externe — na udreniny sa prikladá až horúci odvar z plodov v oleji.) alebo s feniklom (Foeniculum vulgare Mill. rovnaké použitie uvádza aj Nový zákon. . t. laktagogum a stomachikum. z iných častí materskej rastliny môže obsahovať najviacej 1 %. t. 1550 pred n. Rastlina pochádza z Ázie. Podľa ľudových povier kôpor zaháňal démonov podobne ako iné aromatické rastliny (spájali sa s ním najmä povery okolo svadobných obradov). uplatňuje sa však aj čerstvá. stor. aby si posilnili svalstvo pred zápasom. 227. anízom (Pimpinella anisum L. Rimania si pri slávnos146 tiach venčili hlavy kvitnúcimi byľami a gladiátori si silicou z kvetov natierali údy. napr. Má experimentálne dokázaný a klinicky overený karminatívny účinok. Sám kôpor sa denne dávkuje v množstve asi 6 g. Predmetom zberu sú plody (nesprávne označované ako semená) — Fructus (semen) anethi. obsahujúca hlavne karvón (40 — 60 %). plod rasce — z každého po 5 g. Tradičné použitie pri hemoroidoch nie je dostatočne dokázané. sa už hromadne pestoval v Anglicku. Plody sú olejnaté. Pre všeobecnú znalosť kôpru a jeho pestovanie sa zámeny a falšovania nevyskytujú.).5 %. Plody sú stlačené nažky v dvojnažkách. I profesionálnym atlétom ho pridávali do všetkých jedál (prvý známy doping). žltohnedá (júl—august). Silica z plodov sa používa v kozmetike (v mydlárstve). likérnictve i vo farmácii.Dl (3x denne 10 kvapiek) a indikačné oblasti sú rovnaké ako má alopatia. Propagoval ho v Kapitulári Karol Veľký a v 10. žlté. Pije sa aj pri nespavosti (večer 1 pohár) a ako diuretikum. Najdôležitejšou zložkou rastliny je silica (2—4 % ) . aby droga nebola znečistená. V uvedených indikačných oblastiach sa plody kôpru zvyknú kombinovať s mätou.používa sa do omáčok. 1. Vedecké pomenovanie kôpru je z gréckeho anethon. feniklom.) odporúčal sa používať pri bolení hlavy a na rozširovanie ciev. úbory rumančeka 10 g — 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. získavané vytriasaním z odrezaných okolíkov.

Cardopathiae alebo aj Chamaeleontis albae. krasovlások bezbyľový (biely) Nemecky: Grosse Eberwurz. Nazýva sa aj divá či nepravá artičoka. hrubý 1—2. na bravy krasovlas údajne pôsobí toxicky. prípadne v prášku (3-4 x denne po 2 g). Droga sa označovala ako Radix carlinae seu Apri. V Pyrenejách sa koreň ešte dodnes jedáva ako zelenina (šalát). V Nemecku je krasovlas chránený. že rastlina sa pomenovala na počesť Karola Veľkého. rastie hojne na trávnatých pasienkoch. aby vystrelil šíp a pozoroval. Na vonkajšie omývanie sa používa zápar pripravený z 2 lyžíc drogy na šálku vody a 1 lyžice octu. Koreň začerstva silno páchne. kvetom bazy čiernej a vňaťou myšieho chvosta po 20 g. Starí lekári ho cenili ako prostriedok na prípravu odvarov. na lúkach s hlbším hlinitým profilom. svahoch. Z príbuzných druhov rastie u nás k. má osobitný trochu nepríjemný pach a chutí horko-sladko. anglicky: Carline Thistle. kvety všetky rúrkovité. V našich oblastiach je liečebne známy už velmi dlho. nesušia sa umelým teplom. suchoblanité. perovito strihané. zasluhoval by si viacej pozornosti. Z významnejších liekopisov ho donedávna uvádzal ako oficinálny doplnkový zväzok nemeckého liekopisu DAB 6. svetlohnedý až sivohnedý s rohovitým lomom (nie s vláknitým). 1543. lišajov alebo iných kožných neduhov. a preto sa niekedy u nás zberá na vývoz. Jeho koreňmi bez aromatického pachu sa zamieňa koreňová droga k.). pijú sa dve šálky čaju denne. Uprostred ružice vyrastá úbor s priemerom až 120 mm. Plody sú chlpaté nažky s opadavým chocholcom. pokrytou bohatou prízemnou ružicou listov. saponín a živica. španielsky: Carlina. Používa sa prevažne v ľudovom liečiteľstve. Szártalan bábakalács. Korene sa vykopávajú v jeseni (september-október až november). s lipovým kvetom.PUPAVA BEZLODYŽNÁ Carlina acaulis L. Staré korene. s hlavnou obsahovou látkou karlínovým oxidom a so seskviterpénom karlínom). pije sa 4 x denne). diaforetikum a dermatologikum. Pozdĺžne sa prekrajujú na polovice alebo štvrtiny a sušia sa ako silicová droga (za dobrého vetrania v tieni. Doplnkový nemecký liekopis (EB 6) žiadal pre drogu minimálne 1 % silice. cardo = bodliak. a preto ho miestami ľudovo prezývajú kančí koreň. plesní. Obsahové látky koreňa tvorí najmä rezervný fruktózaninulín (18-22 % ) . Východoeurópsky druh. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . a to ako diuretikum. chutí pálčivo horko a bol presláveným liekom. a to maximálne pri teplote do 30-35 °C). krasovlas sa preto pestoval KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ najmä pri kláštoroch. zabodol sa do dužnatého lôžka krasovlasu — a mor bol zažehnaný. Rastlina má značné antibakteriálne účinky (podmieňuje ich asi karlínový oxid).5 cm. zakrpatenou. krehký. obyčajne nečlenenou stonkou. potom svetlohnedá až tmavohnedá silica s omamným pachom (až 2 %. Polievková lyžica čajoviny sa zaparí štvrťlitrom horúcej vody a nechá sa 10 minút stáť prikryté. pripomínajú jazykovité koruny. 147 . má slabší preháňavý účinok. Vykopané korene sa rýchlo omyjú a zbavia nadzemných častí. V alopatii sa dnes málo používa a azda neprávom. Listy sú podlhovasté. ktorý ju vraj odporúčal jesť svojim vojakom počas moru. Silberdistel. taliansky: Carlina. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch. kde sa zabodne. Koreň je dlhý okolo 30 cm. pretože krasovlas sa v Grécku nevyskytuje. úbory oveľa menšie. aromatickej a mandľovej chuti. Sama koreňová droga sa dávkuje v zápare (jedna kávová lyžička na šálku. s vlnatým odením na celom povrchu. vypudzuje hlísty a povzbudzuje chuť do jedenia. obyčajný (C. V literatúre sa uvádza.. niektorí autori uvádzajú. rusky: KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ Trváca bylina s velmi krátkou. Droga má menšie oficiálne alopatické upotrebenie. maďarsky: Szárnélkuli kórfény. vnútorné zákrovné listene sú žlté. ktoré sú vo vnútri prázdne a korene rozštiepené treba vyradiť. s listom vachty trojlistej a koreňom krasovlasu po 15 g). francúzsky: Carline acaulate. lišaje a pod. priemer maximálne do 50 mm. ktorý sa dá jesť. lomivý. pri tom ho možno iba dosúšať. Šťavu z koreňa úspešne použil proti pásomnici Leonard Fisch r. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kančí koreň. Má bodliakovité stonky vysoké 20-30 (až do 80) cm. ktorými sa omývali úporné kožné vyrážky. čo však Tournefort pokladá za omyl. Podľa legendy mu vo sne oznámil anjel. vnútorné zákrovné listene sú biele. Spolu s dužnatým úborovým lôžkom sa na vrchnej strane vytvára dosť hrubý a mäsitý terč horkastej. Linného vedecké pomenovanie rodu Carlina je asi skomolenina talianskeho cardina. ďalej triesloviny. vulgaris L. nerovnomerne ostnaté. Spravidla sa kombinuje do čajovinových zmesí na zníženie horúčky (napr. byľ je rozkonárená a viacúborová. Predmetom zberu býva koreň — Radix carlinae. palivo aromatický. Používa sa na kúpele a omývanie vyrážok. Uprednostňuje slnečné miesta a kremičité (kyslejšie) pôdy. že krasovlas spomínal už Theofrastos. lebo ľahko vlhne. bezbyľového.

hemoroidy a pri bolestiach uší a očí. hnedočervené. pre obsah saponínov a iných glykozidov (bioflavonoidov) má farmakologicky dokázaný močopudný a slabo preháňavý efekt. Táto choroba sa ním kedysi liečila. Čoskoro po vysatí nektáru sa tvoria nové a nové kvapôčky. španielsky: Escrofularia. K. tumory. okrem toho pálivú živicu. m. nepríjemne páchne a má príkru. taliansky: Scrophularia maggiore. horkú chuť. hľuznatý je starým liečebným prostriedkom.. Krtičníkovité . vňať s podzemkom. hesperidín a i. Rastlina kvitne v lete. jarný (S. Rozkonárený a hľuznatý podzemok je po usušení svetlosivý. Je to burina. Nazberaný materiál sa suší zvyčajným spôsobom. včely nav- števujú kvety po celý deň. Vňať — Herba scrophulariae. flavonoidné glykozidy a ich aglykóny (diosmín. soli mangánu a aj iných prvkov.Scrophulariaceae Ľudovo: hľuzové korenie. že v podzemku je ich málo). Uplatňovali sa aj semená. Podzemok uzlovitý. Homeopatia spracúva čerstvú celú rastlinu zberanú na začiatku kvitnutia. Podľa druhu choroby dostal vedecké i ľudové pomenovanie. Homeopaticky pripravená esencia slúži predovšetkým pri škrofulóze na opuchy. valcovitého tvaru. maďarsky: Gôcsos tákajak (gorvélyfú). horkú a trochu ostrú bylinnú chuť. glykozidy náprstníkového charakteru. ktorý má asi 140 druhov. byľ priama. Listy krátkostopkaté. maslovú a škoricovú). ochvatná zelina. štvorhranná. zdivený rastie napr. vajcovito podlhovasté. Názov má odvodený od latinského scrophula = škrofulóza.KRTIČNÍK HĽUZNATÝ KRTIČNÍK HĽUZNATÝ Scrophularia nodosa L. prípadne len sám podzemok — Rhizoma (Radix) scrophulariae. že odstraňujú opuchy). rusky: KRTIČNÍK HLÍZNATÝ Trváca bylina vysoká 40—120 cm. Rastlina je lužný a lúčny typ s vysokými nárokmi na mokré až vlhké pôdy. pri srdcovej arytmii a ako prostriedok na rany. K. usporiadané do riedkych chocholíkov tvoria koncovú metlinu. Vnútorne sa užíval 3 % zápar (20 minút postáť. ale vo včelárstve má veľký význam. vyskytuje sa hojne v lesoch a kriačinách až do výšky 1000 m n. a preto v zahraničí jej extrakt slúži ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov uplatňova- . ale aj listy. zvonka 8 %. horký glukozid skrofularín a potom pektíny. dvojito pílkovité. t. hubatá žihľava. Koreň i vňať sa kedysi používali najmä na opuchnuté žľazy (verilo sa. a to proti črevným parazitom. citrónovú. kyselinu kávovú viazanú na triesloviny. Kvety bankovité. 2-3 šálky denne). stopkaté. Krtičník obsahuje predovšetkým saponíny (niektorí autori tvrdia. Vo vňati sa novšie zistili horčiny — iridoidy (hlavný je harpagozid).). Celá čeľaď krtičníkovitých dostala meno podľa rodu Scrophularia L. hľuzovník. Z podobných príčin sa miestami (hlavne v západnej Európe) pestuje k. Drogy sa ešte dnes takto používajú v talianskom a nemeckom ľudovom liečiteľstve najmä pri opuchoch (diuretikum). na vredy a pod. v dedinských záhradkách tešínskeho Sliezska). Denná dávka koreňovej drogy v prášku bola 2—4 g. vitamín D. tuberkulóza krčných žliaz. Poskytuje bohatú znášku nektáru. j. nekrídlatá. Za liečivý sa pokladal predovšetkým podzemok. hľuznatý je výrazný lysou stonkou a hľuzovito napuchnutým podzemkom. niekedy aj pred kvitnutím.). u nás rastie 5. pripravuje sa z nej esencia. lecitín. — u nás je pomerne vzácny. ekzémy. francúzsky: Scrophulaire noueuse. pri bolesti v ušiach a i. trudovník Nemecky: Knotige Braunwurz. ktorý je veľmi vhodnou jarnou včelárskou rastlinou. zvyčajne jednoduchá. krvné podliatiny. vňať nepríjemne páchne a má slanú. ktorý sa tvorí v podobe veľkých kvapiek na báze semenníkov. svinský koreň. ktorých účinnosť je však veľmi slabá (pozri náprstníky). vernalis L. krtičné korenie. jablčnú. Plody sú tvrdky. pazušné. anglicky: Figwort. Záparom z vňate sa omývali hnisavé rany a hemoroidy a slúžil aj na teplé obklady (na opuchy. organické kyseliny (vínnu. zberá sa v máji až septembri. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba scrophulariae.

Bock ju v herbári z r. ktorý má príbuzné obsahové látky. v minulosti nazývaný zanoväť ležatá). používala sa však hlavne na farbenie. — kručinka nie je celkom jednoznačné. Pomenovanie genista nachádzame spoľahlivo až v 16. s pritisnutým ochlpením). Známy ľudový liečiteľ Kneipp r. Richard Mead (1673-1745) kručinkou liečil vodnatieľku a podobne ju ordinoval aj v 19. anglicky: Greenweed. Stonky pozdĺžne ryhované. et Kit. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: žltá ihlička Nemecky: Färberginster. K. farbiarskej sa priraďujú aj niektoré jednotky. či išlo iba o druh k. ktorý sa vysýpa už z kvetových pupeňov. Kvety majú množstvo peľu. H. taliansky: Ginestrina. Frerichs z Berlína. chlpatá — G. Presl. náhradka za Tuber (Radix) harpagophyti (droga z juhoafrickej sezamovitej rastliny). elipsovité. V súčasnosti ako odlišovacie znaky sa berú do úvahy tŕne na stonkách (k. dlhé listy a hodvábne ochlpené horné korunné lupienky kvetu a struky. Plody sú stlačené struky. Liečebné a technické používanie rastliny je v súčasnosti zriedkavé. prof. na vypudzovanie črevného obsahu pri niektorých vnútorných ochoreniach a novšie aj ako antireumatikum.Herba genistae tin149 . B. pasienkov a svahov. asi 1 cm. nemeckú a odporúčal pri močovom piesku. bolestiam v krížoch a v panvovej oblasti. Rastlina je toxická najmä pre ovce a kravy (hematuria). Z byli namáčaných vo vode možno získať vlákna podobné ľanovým. 1882 uvádza ako oficinálnu (Herba et Flos genistae tinctoriae). 1935 chválil k. maďarsky: Nyul rekettye.ných pri zápche. rusky: - KRUČINKA BARVÍŘSKÁ Poloker vysoký asi 30—60 cm. Kručinka obsahuje v listoch i kvetoch žlté farbivo. Nevedno však. v silnom odvare ju odporúčal pri besnote psov a semená ako purgans. usporiadané v strapcoch.. Pred domácim užívaním teda treba varovať.) C. okrajov dubín. stopkaté. ktoré sa oddávna používalo na farbenie plátna a vlny. husto metlovito rozkonárený. Systematické triedenie druhov rodu Genista L. francúzsky: Genet bátard. hľuznatý v terapeutických dávkach nemá vedľajšie jedovaté účinky. ktoré by mali byt' osobitnými druhmi. lebo obsahové látky sa pravdepodobne vstrebávajú. Niekedy sa pestuje aj v záhradách na okrasu. listy striedavé. Plíniova genista značila aj iné druhy a aj prútnatec — Sarothamnus Wimmer. končisté. hore pritlačeno chlpaté. pilosa L. bez tŕňov. Táto látka slúži proti zápalom kĺbov a znižuje obsah cholesterolu v krvi i kyseliny močovej v organizme. stor. kým druhové pomenovanie z latinského tinctorius = farbiarsky (k. Väčšie dávky však môžu najmä pre saponínový obsah pôsobiť nepriaznivo (močenie krvi — hematuria). nemecká — G. Matthiolus (Nový herbár z r. KRUČINKA FARBIARSKA Genista tinctoria L. in Willd. je klasická farbiarska rastlina). Tieto technické údaje poznali už v antike. Kvety žlté. Opeľovanie kručinky obstarávajú najmä včely a čmeliaky. Obsahuje účinný iridoid harpagosid asi v polovičnom množstve ako hľuzy harpagofytu (pozri medzi cudzokrajnými rastlinami — Harpagophytum procumbens (Bruch) DC. ex Meissen — Pedaliaceae). Druh dobre znáša sucho. farbiarskej. kameňoch a na zosilnenie v rekonvalescencii (čaj vraj ovplyvňuje vylučovanie hlienov). stor. rastie hlavne na stredne kyslých pôdach (pH 5-6) a patrí k typickým bylinám suchých kyslejších lúk. KRUČINKA FARBIARSKA Latinské rodové označenie kručinky vychádza najskôr z keltského gen = ker. poslednej sa veľmi podobá kručinkovec položený (Corothamnus procumbens (Waldst. 1565 chválil ako rastlinu zastavujúcu krvácanie a podporujúcu potenie. 1626) ju okrem toho pokladal za diuretikum a purgans a odporúčal ju aj proti dne. germanica L. sediace. ktorý má sediace kvety. Wittstein ju vo svojej farmakognózii z r.) alebo poliehavosť a plazivosť bylí (k. Ku k. Podľa výsledkov doterajšieho prieskumu sa u nás chápe priširoko. Predmetom občasného zberu býva kvitnúca vňať .

ktorého konáre sa končia tŕním. zvyčajne vo zväzočkoch.6 3.) Vlhkosť Obsah popola (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah popola nerozpustného v HC1 Obsah všetkých antrachinónov — najmenej Obsah látok extrahovatelných vodou — najmenej I. najmä s j. — syn. Rastlina je častým druhom slatinných jelšín a iných listnatých lesov s hlbokými podmáčanými pôdami. s rovnakým dielom vňate stavikrvu vtáčieho (2 lyžičky čajoviny na 2 poháre vody ako macerozápar). čím sa zvyšuje krvný tlak a priechod krvi obličkami). jelše a topole v lužných zárastoch. listov a kvetov sa v homeopatii používa podobne ako alopatické prípravky. odřezávaná na začiatku rozkvitania asi do polovice rastlinných byli. taliansky: Frangola. cudzie kôry a i. tvorbe kamienkov a pri nedostačujúcej srdcovej činnosti. Podobná čremcha obyčajná — Padus avium Miller (syn. cytizín a metylcytizín. Droga sa dávkuje v množstve 2-3 g (1 lyžička) v zápare alebo v čaji 1—2 x denne. Rešetliakovité . svíba Nemecky: Faulbaum. Alkaloidy mierne prehlbujú dýchanie.5 — . Najčastejšie sa zamieňa s rešetliakom prečisťujúcim (Rhamnus catharticus L. francúzsky: Neprun bourdaine. V homeopatii sa používa čerstvá. maďarsky: Kutyabenge. KRUŠINA JELŠOVÁ Frangula alnus Mill.).) Gaertn. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Plody sú červené kôstkovice (po dozretí čierne). ktorá má oranžovožltý podklad a roztrúsené 150 Kôrová droga podlieha ON 86 6112 a ustanoveniam ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Kôra hrubšia ako 2 mm Kôra so zvyškami dreva Kôra s lišajníkmi Cudzie organické prímesi (napr. španielsky: Frangula. Okrem toho účinkuje aj mierne preháňavo.5 15 5 0. potom silica a triesloviny.5 20 0. materiál sa suší v tieni.6 3. V ľudovom liečiteľstve sa vňať používa pre dobré močopudné účinky aj pri reumatizme.ctoriae. v čajovine sa kombinuje napr.5 15 5 0. napr. lesklú kôru bez bradavičiek.: Rhamnus frangula L. Osvedčila sa aj pri ochoreniach močových ciest.Rhamnaceae Ľudovo: psí drieň. ďalej žltý flavónový glykozid luteolín (najmä v kvetoch).). Listy obrátene vajcovité.) má inak uspo- nadané kvety a hladkú. bielo bodkovanou a lesklou kôrou. pravdepodobne aj glykozid genisteín. je odvodený od latinského frangere Ker až menší strom sčiernohnedou.3 %). 3 1 2 II. celistvookrajové. anglicky: Alder Buckthorn. Esencia z čerstvých výhonkov. rešetliak korošina. Pri zbere kôry často vzniká zámena s jelšami. Ako porast často sprevádza vŕby. ovplyvňuje látkovú premenu a cievny systém (upevňuje cievne steny. 6 2 4 1 15 7. rusky: KRUŠINA JELŠOVÁ KRUŠINA OLŠOVÁ biele korkové bradavičky sú guľaté. lepkavou (Alnus glutinosa (L. Vedecký názov krušiny .Frangula.5 1 2 15 ČsL 4 3 1 2 0. Inak sa zber robí počas kvitnutia (jún—august). nie priečne predĺžené. Primus padus L. rastie aj na čistých íloch. zelenkasté. droga však obsahuje prevažne bioflavonoidy a za podpory silice má výrazný močopudný účinok (kedysi sa používala najmä na opuchy pri srdcových ochoreniach). Vo všetkých častiach rastliny sa nachádzajú alkaloidy (asi 0. Pazušné kvety drobné.

148. Jej jednotlivá terapeutická perorálna dávka vo forme záparu podľa ČsL 4 je 1 g. KRVAVEC LEKÁRSKY V európskych oblastiach je rozšíreTOTEN LÉKAŘSKÝ nejší zber kvitnúcej vňate — Herba Sanguisorba officinalis L. orezávajú sa mladé konáriky. slabej peristaltike hrubého čreva a pri hemoroidoch.4 : 1. Novšie prieskumy robil francúzsky fytoterapeut Leclerc r. tým je hodnotnejšia (má byť hrubá 1. zúbkaté. Predmetom zberu a drogou mimoriadnej dôležitosti je kôra .a veľmi trpkú. Vedecké rodové pomenovanie krvavca pochádza z latinského sanguis = krv a sorbere = sať. 195. kognostického hľadiska robil aj autor textu (Kresánek. hlavne glukofrangulín a jeho aglykón frangula-emodín. Droga potom obsahuje voľné alebo glykozidovo viazané oxidované i redukované antracénové deriváty. vajú sa na jeseň (august—október).pomocná liečba pri tučnote). Krvavec nebol v antike veľmi známy. ojedinele aj sušené plody. Thé Salvat (čajovina . 5 2 0. 1927. Na hoNemecky: Grosser Wiesenkopf. strebať.65. triesloviny a horčiny. kde ho poznali a liečebne využívali od najstarších čias (napr. keď korene použil jeho kováč pri zahmyzení koni. Je častou zložkou metabolických a odtučňovacích čajovinových zmesí a má aj slabé anthelmintické pôsobenie. Plody obsahujú tiež antrachinónové glykozidy. vlašský teriál sa suší zvyčajným spôsobom. zosýchací pomer je asi 3 : 1. Dáva prednosť mierne vlhkým polokultúrnym lúkam so stálou záso. Hofštat). Často sa zamieňa s krvavníkom menším (Poterium sanguisorba L. Species laxantes Planta (čajovina — pomocná liečba pri návykových zapečeniach a laxans). Cortex frangulae je zložkou oficinálne preháňavej čajoviny . aby sa zabránilo dráždeniu. Sennagran (granulky . musia sa získať monomérne látky a prítomné látky oxidovať na menej dráždivé. Korene i podzemky krvavca sú veľnách. rozkonárený podzemok očistení a krátkom omytí sa materiál s koreňmi. francúzsky: Sanguisorbe officinale. inak 2-3 x denne (najčastejšie v zmesi s inými drogami). Druh rastie najmä na naplaveni. Na liečebné účely sa musí fermentovať. Krušina sa ordinuje ako laxans — osobitne pri chronických obstipáciách (zapečení). chuť má zvieravú rových hlávkach. Zber sa robí na jar (marec —máj). 1959. hore rozkonárenú reže na kusy asi 10—15 cm dlhé. Izolovaný antrachinónový aglykón frangula-emodín tvorí zložku kvapiek Cholagol (choleretikum a cholekinetikum). anglicky: kvitnúca vňať. Reduktan (čajovina . pije sa po dúškoch najlepšie na noc. Krušina sa dostala do liečiteľstva ako náhradka za drahú rebarboru.. 193. Oblasť jeho masovejšieho výskytu je na východe.Species laxantes ČsL 4 a čs.choroby žlčníka). lístky dlhostopkaté. ale v malom množstve. maďarsky: meopatické účely sa používa čerstvá Orvosi vérfú. lebo čerstvá kôra pôsobí inak ako droga (emeticky). 171. menšieho je liečebne menej účinná. 1305). prvý raz urobilo r. lekárskom inštitúte (N. 192. ale s hranicou doázijskej droge až 20 %. Podrobné farmaČajoviny č. rastie od nížin po horský stupeň. nesmie noperovité. Listy riedke.však zmoknúť. F. kologické vyhodnotenie rastliny sa 150. Podáva sa pri zlyhaní drastických laxatívnych prípravkov. droga z k. lebo sa kedysi používal na zastavovanie krvi. najmä nezrelé. Kvety v tmavopurpu.. 10 4 1 14 12 4 4 151 .5 mm a najmenej 20 cm dlhá). v dnešnom ZSSR alebo v Číne). rusky: a zberajú podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) sanguisorbae. V našich končinách prvé zaručené správy o jeho aplikácii pochádzajú z čias Karola V. alebo umelým teplom (do 40 °C).5 % voľných a viazaných antrachinónov a z toho najviac 1 % redukovaných. Oszi vérfú. 1961). 196. Pomer zosušenia je asi covité. španielsky: Sanguisorba.51. vaj. hrubšie ON 86 7038 pre koreňovú drogu — Radix sanguisorbae — má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HCl Obsah trieslovín — najmenej I. robí sa v júni—júli. vykopáTrváca bylina vysoká 60—150 cm. taliansky: Sanguisorba.laxans). najlepšie po daždi a čím je získaná kôra tenšia. MaĽudovo: krvavé korenie. Dávkuje sa 1/2 až 1 kávová lyžička na šálku záparu.88. Skladovanú kôru treba chrániť pred vlhkom a svetlom. priemyselne vyrábaných prípravkov Betulan (čajovina — pomocný liek pri ochorení močových ciest). Sanguisorba minor Scop. V homeopatii sa používa čerstvá kôra. syn.5 14 10 3 7 II.účinné látky sa vylučujú do materinského mlieka. Hlavné obsahové látky — antrachinónové glykozidy (5 — 8 %) sú zväčša odvodené od emodínu. 169. čo sa docieli pomalým sušením alebo zahrievaním. U nás sa vykupujú Great Bumet.mi bohaté na triesloviny (vo výchobou pôdnej vlahy. Nemá sa užívať v čase dojčenia .= lámať (pre lomivé drevo) a druhové označenie alnus je rodové označenie jelše. V čerstvej kôre sú prítomné iba diantróny glukofrangulínu.). 1939 na Tomskom 172. 153. sirupu Latol (laxans). granuliek Mucilogran a dražé Properistol (laxans). nepár. Podľa ČsL 4 droga musí obsahovať najmenej 3. 177. stonku.57. Denná dávka nesmie prekročiť 15 g. Prieskum koreňovej drogy z farma198. bedrovník Pomer zosušenia je asi 5 : 1.Cortex frangulae. spodnej vody asi v dvojmetrovej hĺbke. 154.Elixir frangulae). pričom predovšetkým antróny silne dráždia sliznice. S možnosťami zavedenia do terapie však boli problémy. Prvý na ne poukázal Petrus de Crescentiis (okolo r. pri pečeňových a žlčníkových i slezinových ťažkostiach.Možno ho sušiť aj na slnku. 50. priamu. 197. ktorý je nižší a kvetné hlávky má aj v zrelosti zelenožlté. Kôra sa suší buď na slnku. ďalej kyselinu chryzofánolovú. Vyššie dávky sú nebezpečné (známe sú priotrávenia detí kôrou alebo plodmi). toten lekársky. 152.85. striedavé. Droga nemá pach. Častejšie ako kôra sa používajú jej prípravky či výťažky (Extractum frangulae fluidum — Extractum frangulae siccum . Po má hrubý. čo vyplýva z ich podobnosti. Ružovité — Rosaceae sanguisorbae. 151. Plod je nažka.

hrebíčkový kopček. Uplatnili sa hlavne ako rovnocenná náhradka za tanalbín (upravené do tabliet). taliansky: Cariofillata. maternice. anthelmintické a veľmi dobré protibakteriálne a proti- Trváca bylina vysoká 30—60 cm. zakončený prízemnou ružicou dlhostopkatých. Pomenovanie Geum možno nájsť už u Plínia. Dávkovanie: 2—3 čajové lyžičky na pohár vody. pri hnačkách. ktoré asi tvoria aktivátor pôsobenia).). užíva sa každé 2 h 1 lyžica alebo vo forme riedkeho liehového výťažku (30-50 kvapiek 3—4x denne). Aplikuje sa v kloktadlách (pri angíne). karafiátový kořeň. Niektoré kuklíky cudzieho pôvodu sa u nás pestujú v záhradách. francúzsky: Benoite officinale. Vňať má dobré antibakteriálne a skôr antistocídne účinky (proti prvokom). až 2. Druhové označenie vystihuje výskyt. pri vredoch a pod. Dáva prednosť rumoviskám. s ktorým sa často kríži. jasnožlté. rastie však často aj v iných rastlinných spoločenstvách. brehoch vôd a lesných prameníšť od nížin až po alpínsky stupeň. na hemoroidy a proti hnačke. Kuklíky sa používajú v liečiteľstve už od staroveku. nie je náročný na dusík a pôdnu vlhkosť. dlhostopkaté. Plody sú nažky. Pôsobí aj antiseptický. Pri zbere sa medzi nimi zvyčajne nerobí rozdiel. Plínius opísal druh . dezinfekčné. s väčšími sivočervenými alebo svetločervenými kvetmi. rastie na vlhkých lúkach. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky ani vo vyšších dávkach. malé. vyšší.). rašelinách. pretrhovane nepárnoperovitých listov. kravský rebríček. pri letných hnačkách. čriev a i. hrebíčkové (kravské) korenie. horné trojlaločnaté. 31. Charakteristický druh dubovo-bukových lesov. KUKLÍK POTOČNÝ časti majú vyšší obsah). ktorá sa uplatňuje ako adstringens. Podzemné časti majú podobné. macerovať za studena 8 — 10 hodín. čepele pokrývajú chĺpky a žliazky. vzniklo asi z gréckeho geuo = ochutnávam (vzhľadom na voňavý koreň). Ružovité — Rosaceae Ľudovo: benedykt. ale ešte širšie použitie. farmaceutický priemysel používa koreňovú drogu ako zložku čajoviny Tormentan. s ktorými sa robili rozsiahle klinické pokusy a výskumy najmä za druhej svetovej vojny. z ktorej sa pijú 4 — 6 čajových lyžičiek denne. rivale L. Koreň sa dávkuje 1 lyžica na šálku odvaru. z nosa. piť cez deň po dúškoch 152 alebo vo forme tinktúry (30—50 kvapiek po jedle). Kvety sú koncové. zadržiavanom močení a zápaloch ciev. KUKLÍK MĚSTSKÝ Geum urbanum L. zriedka rozkonárený. španielsky: Cariofilata officinal. Čs.5—5 %). obsahujú ďalej triterpénové saponíny (sangvizorbín a waremokonín — aj vo vňati. predovšetkým ako adstringens. je menej hojný. Čajoviny č. kvasných dyspepsiách a zápaloch žalúdka (gastritídy). močaristým terénom. potočný je príbuzný druh (G. eutrofným vodám. črevných kataroch. na okraji ktorých rastie. Preskúmané sú najmä drogy sovietskej proveniencie. rusky: KUKLIK MESTSKY KRVAVEC LEKÁRSKY KUKLÍK POTOČNÍ Geum rivale L. žalúdka. protizápalové. Rozšírený od nížin do subalpínskeho stupňa. maďarsky: Kózonséges gyombérgyókér. Listy byle sú trojpočetné. na omývanie rán. Všeobecne majú výrazné vonkajšie i vnútorné sťahujúce. Výťažky sa dávajú do rozličných galenických foriem alebo sa aplikuje priamo prášok (na šnupanie).prvokové pôsobenie. kubičkové korenie. antidiaroikum. V čerstvej vňati je dosť kyseliny askorbovej. zajačie oko. šikmý. anglicky: Herb Bennet. K. zázvorový koreň Nemecky: Echte Nelkenwurz. ďasien. Podzemok hrubý. Niekedy sa z čerstvej vňate lisovaním získava šťava. Terapeutické pôsobenie a použitie vňate je podobné ako pri väčšine drog s obsahom trieslovín a saponínov: slúži ako protikrvácavý prostriedok pri krvácaniach rozličného pôvodu (napr. 27. flavonoidy a antibakteriálne pôsobiace látky (vo veľkej miere viazané na triesloviny.

Mladé byle sa dávajú do omáčok.KUKLIK MESTSKÝ KUKLÍK POTOČNÝ ako geum a vychvaľoval ho ako prostriedok proti prsným ťažkostiam. Vňať zberaná na začiatku kvitnutia sa suší pri teplote do 35 °C a obsahuje predovšetkým silicu a triesloviny. 32. Koreň sa používa v domácnosti ako náhradka za klinčeky a škoricu. Najčastejším predmetom zberu a nákupu je podzemok s koreňmi . Na homeopatické účely sa používa celá čerstvá kvitnúca rastlina. vykašlávanie krvi. polievok a prívarkov. až 300 cm vysoká bylina s plnými steblami. potočného je podobné. anorganických 1 % (2 %). 221. Drogy treba pri skladovaní chrániť pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených nádobách. Ľudovo sa cení ako stomachikum. Lipnicovité — Poaceae (Trávy . Droga pre obsah trieslovín je adstringens a antidiaroíkum: zastavuje krvácanie. Čajoviny č. Vňaťová droga sa hodnotí podľa IN 3/84. španielsky: Maiz común. akosť v zátvorke) pripúšťa maximálne 3 % (5 %) nadzemných častí. Podzemok k. hromadne vyrábaný prípravok s tinktúrou z kuklíka je Stomatosan — antiseptikum ústnej dutiny. potočného má ako droga označenie Radix (Rhizoma) caryophyllatae aquaticae seu gei rivularis. Pre obsah horčín je aj posilňujúcim prostriedkom pri ochoreniach žalúdočno-črevného traktu. ako dezinfekčné kloktadlo (odstraňuje nepríjemný pach z úst). Rastlina sa kedysi užívala aj ako expektorans a pri vracaní. francúzsky: Mais. na omývanie alebo obklady pri niektorých kožných ochoreniach a na kúpele pri hemoroidoch. resp. no pre relatívne nízky obsah trieslovín má pri liečbe hnačiek len slabý účinok. Pre horkú chuť i obsah silice s príjemným klinčekovým pachom sa používa aj v likérnictve. Aj použitie drogy k.podobne ako k. potočný . Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . inak sfarbená droga maximálne 10 % (20 %). obsah popola 15 % (18 %). hemoroidy. vlhkosť 14 % (14 % ) . Čs. ktorá pre I. akosť (II. popol 10 % (12 % ) . Nadzemná časť sa odstráni a po očistení od hliny sa podzemky sušia na vzdušnom mieste (aj umelo pri teplote do 35 °C). Predmetom zberu je niekedy aj vňať — Herba caryophyllatae alebo celá rastlina. V homeopatii sa používa esencia z celej čerstvej rastliny i tinktúra zo sušeného podzemka bohatá na triesloviny.Gramineae) Ľudovo: turecká pšenica Nemecky: Getreide-Mais. resp. Listy 153 . podstatnou obsahovou látkou je však silica s eugenolom. anglicky: Indian Corn. ktorý vzniká pri enzýmovom rozklade glykozidu geínu. Miesto rastu si včas zistíme (ešte v čase kvitnutia byliny). vlhkosť 13 % (13 %). KUKUŘICE SETÁ Zea mays L. mestský obsahuje popri trieslovinách a horčine aj geín (geozid-glykozid). K. Dávkovanie: interne 1-2 g prášku viac ráz denne alebo 1 kávová lyžička koreňovej drogy na šálku záparu (pije sa 1 — 2 x denne). z ktorého sa pri hydrolýze uvoľňuje silica s eugenolom. Mais cultivé. výplachy.Radix (Rhizoma) caryophyllatae seu gei urbani. tlmí črevné koliky. organických prímesí 1 % (2 %). popola nerozpustného v HC1 5 % (8 %). horčina a flavón. Vňať sa užíva v horúcom zápare (2 lyžičky na pohár vody) a vo forme tinktúry (10-15 kvapiek 2-3 razy denne). maďarsky: Csoveskukoricza. popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . organických prímesí 2 % (4 %). taliansky: Mais. zvonka 2 polievkové lyžice na 1/2 litra záparu (kúpele. Pri vonkajšom použití slúži na výplachy ústnej dutiny pri uvoľňovaní zubov. Podzemky sa vykopávajú na jar alebo na jeseň a sušia na vzdušnom mieste teplotou do 35 °C. obaloch. Koreňová droga podlieha internej norme IN 4/82. krváca- nie z ďasien. vykopávaný v jeseni (október. Z obsahových látok sú najhojnejšie zastúpené triesloviny (až 30 %). hnačky a dávenie. september až november) alebo zjari (február—marec). omývanie kože). rusky: KUKURICA SIATA Kultúrna jednoročná. anorganických 8 % (10 %).

minerálne látky (hlavne draslík). Saladinova káva. Castan (1879) ich dávno poznal ako sedatívum a diuretikum. O jej rozšírenie sa údajne najviac zaslúžili Cigáni. amíny. Bežné dávky sú 4 —8 g drogy na jednu šálku záparu (denná dávka 40 g). Zachovali sa prastaré ságy a bájky o jej význame pri náboženských obradoch. Portugalskí moreplavci ju zaviezli ešte v 16. aj v mohylách okolo Mississippi. Za prvotné nálezisko kukurice sa najčastejšie pokladá Peru a Bolívia. Zberajú sa v júli—auguste (pri dozrievaní kukurice). no rýchlo sušiť v tieni. ktoré sú príčinou pachuti. podľa sovietskych bádateľov má aj žlčopudné účinky. Ako droga sa odborne nazývajú Stigmata maydis (maidis) alebo Stylus maydis. Známe je pestovanie tzv. Blizny obsahujú saponíny (asi 3 %). takže kukurica nesplanieva. horčiny (okolo 1 %). do Afriky. 1937). takisto neopadáva z rastliny. Doviezli ju k nám z Ameriky. Prvé zrná kukurice priviezol do Starého Sveta r. olej a alantoín (pozri kostihoj). Používanie blizien vošlo do histórie od druhej polovice minulého storočia. Pôvod kukurice dodnes zahaľuje tajomstvo. Rastie iba v kultúre a je odkázaná na sústavné ošetrovanie človekom. kde je rastlina dôležitou krmovinou i chlebovinou. silicu (asi 0. Blizny sú známe aj ako prostriedok na falšovanie šafranu. s dlhými pošvami. Samčie kvety v priamej koncovej metline.2 %). Okázalé slávnosti s kultom kukurice pozná Čína rovnako ako americkí Indiáni. Jej zrno nevypadáva. 1493 Kolumbus.KUKURICA SIATA veľmi dlhé. dostatočne vlhkých pôdach južných častí štátu. sacharidy. ktorá sa používala ako sladidlo. Do stredoeurópskych oblastí sa dostala pravdepodobne z Balkánu. a preto sa pri výrobe pečiva mieša s pšeničnou alebo s ražnou. Jej múka nemá lepkové zlúčeniny. Stržeň byle obsahuje až 9 % sacharózy. pri močovom piesku. Zrelé šúľky sú dlhé okolo 30 cm. najmä kŕčovitým. šúľok ostáva trvale obalený pošvami. pokrývajú ich žltkasté až žemľovožlté hranato-guľaté zrná. Treba ich opatrne. V homeopatii sa používajú čerstvé blizny na prípravu tzv. pri piesku a ťažkostiach s močením (Peyer. chemicky nie celkom prebádaný alkaloid. Osevne plochy kuku- rice sa v minulých desaťročiach podstatne zvýšili predovšetkým v ZSSR. samičie v šúľkoch vyrastajúcich z pazúch listov strednej časti stebla. živicu (asi 2 %).do Strednej Ameriky. stor. ale aj účinným a neškodným odtučňovacím prostriedkom a antidiabetikum (s dosť problematickým pôsobením). Darí sa jej na výživných. a to vraj už v pobielohorskej dobe. Zrná sa spracúvajú aj v liehovarníctve. farbivá. Niektorí autori kladú jej vlasť na územie starých Navajov a Mayov . Zrná kukurice slúžili ako náhradka za kávu. široké do 10 cm. keď jej semená dozrievajú. pije sa každé 3 h za polievkovú lyžicu. Palice i obilky sa našli v pohrebiskách i katakombách Peru. okolo r. cukrovej kukurice. takže pečivo má osobitnú príchuť. že poskytuje „denný chlieb" a dru154 hové označenie mays je peruánskeho pôvodu — ich pomenovanie kukurice. odporúča sa chorým a rekonvalescentom (je to v podstate Maizena). vzhľadom na to. kde vegetuje od mája do prvého prízemného mrazu. flavonoidy. ktoré vyčnievajú na vrcholkoch šúľkov. Vo farmácii sa ešte dnes používajú čnelky (blizny) samičích kvetov. V produkčných kukuričných oblastiach sa spomínajú ako liek proti bolestiam mechúra. Vedecký názov kukurice vznikol z gréckeho zaein = žiť. Pražila sa z nich tzv. Dnes sa už predáva múka i krupica z kukurice získaná zomletím až po odstránení olejnatých klíčkov. z obalu vyčnievajú nitkovité čnelky dlhé až 20 cm. 1630. dodávajú špeciálnu príchuť anglosaskej whisky. Rastlina je príležitostným ľudovým prostriedkom používaným pri ťažkostiach s močením (diuretikum). triesloviny (11-13 %). Dôležitú farmaceutickú surovinu tvorí olej lisovaný z kukuričných klíč- . Kukurica sa od najstarších čias používala aj v liečiteľstve. urtinktúry alebo tabliet „Teep". Odtučnená kukuričná múka je veľmi výživná a ľahko stráviteľná.

) Arcang. anglicky: White Hellebore.7 ČsL 4 1 3 15 12 4 1 155 . zelenej — V. Prevažnú časť oleja (80 %) tvoria nenasýtené mastné kyseliny (acylglyceroly najmä kyseliny linolovej a olejovej). technicky sa používa na apretúry a na prípravu špeciálnych škrobov. Široké použitie má aj kukuričný škrob . tvoria nepravú stonku. Podzemok valcovitý. ktorá má hnedopurpurové kvety na pomerne dlhých stopkách. 153. uplatňuje sa v galenike (výroba tabliet a piluliek).doplnok každej ľudovej zábavy. čierna — V. Rafináciou oleja sa u nás vyrába Palmol E (Palma. maďarsky: Fehér zázspa. elipsovité. Ľaliovité — Liliaceae Nemecky: Weisser Germer. praskavých. 160. Šťava z mladých plodov kukurice sa zahusťuje na sirup a slúži ako sladidlo do konzerv. ktorá je oficinálna v USA. vyrába sa z neho glukóza. KYCHAVICA BIELA KYCHAVICA BIELA + Veratrum album L.kov (lacnejší ako olej z pšeničných). Plody sú tobolky s mnohými semenami. maltóza. premieňa ich na hrčovité zdureniny plné čierneho výtrusného prachu. molekulovou destiláciou sa z oleja lisuje vitamín E. Obsahuje alkaloidy (ustilagín a amíny). 1 3 15 12 4 1 11.Amylum maydis. Eurázijský druh.). lobelianum (Bernh.. Kvetonosná stonka nesie drobnejšie listy a vrcholovú metlinu drobných zelenkastých kvetov . Rastie na lesných lúkach. Na Slovensku rastie iba poddruh kýchavice bielej Lobelovej (novšie označovaný ako k. tvorí zložku púdrov a zásypov. španielsky: Elleboro (Eléboro) blanco. lobelianum Bernh. dodávaný aj na spotrebiteľský trh. znetvoruje klasy. v Čechách vzácne aj prísne chránená k. listy veľké. zväčša v chránených oblastiach. Povestný a obávaný cudzopasník — sneť kukuričná. Čajoviny č. sa ľudové pokladajú za účinné antacidum (znižujú nadmernú kyslosť žalúdočnej šťavy). Ustilago maydis. určený pre farmaceutický priemysel. viride Ait. novšie rátaná za samostatný druh: V. nigrum L.. s nápadne vyčnievajúcou žilnatinou a objímavými pošvami. striedavé. používa sa na prípravu dietetík a iných výživných prostriedkov a prípravkov. sirupy. everta) zvané pukance . francúzsky: Hellebore blane. rusky: KÝCHAVICE BÍLÁ lohách. ktoré majú podobný účinok ako námeľ (pozri heslo kyjanička purpurová). ryžových kukuríc (Zea mays var. prípravku Protosan — roztok (stomatologikum). hojný najmä v Karpatoch.. okolo salašov a na slatinách vo vyšších po- Kvalita drogy sa posudzuje podľa ON 86 7035 a československého liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Zle sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah alkaloidov — najmenej I. taliansky: Ellebro bianco. olej má široké potravinárske (predovšetkým surový) a technické upotrebenie. lobelianum Bernh. ktorý je toxický. Bratislava).ssp. Lobelova — V. Liečebne sa používajú aj podzemky k. 2 6 15 15 6 0. Vedecký názov kýchavice je z latin- Trváca bylina vysoká 50—150 cm. Pražené končisté zrná tzv. Liečivé zložky sú súčasťou čs.

). Menej kvalitný tovar sa spracúva priemyselne. pretože znecitlivujú nervové zakončenia. Preto by sa mal zberať 1—2 týždne pred žatvou (vtedy obsahuje najvyššie percento účinných látok).1 . Pomer zosušenia je asi 3. alebo esterovo či glykozidicky viazané. Vývojový cyklus sa končí zároveň s obilím. triterpény a flavonoidy. a to iba vcelku.5 % prudko jedovatých alkaloidov steroidného typu (cholestanového alebo C-nor-D-homocholestanového radu). V homeopatii sa používa i čerstvý podzemok.11 % alkaloidov. ktoré lížu medovinu vylučujúcu sa na spodných zhrubnutých častiach okvetných lístkov. Robí sa to strojové pomocou špeciálnej očkovacej látky. námeľ. 1853 Tulasne. Oficinálna droga . Po krátkom omytí a prípadnom pozdĺžnom prerezaní sa opatrne a rýchlo suší. antipyretikum. Vývojový cyklus huby opísal r. ražná hubka.Secale cornutum. nelepiaci sa na prsty. matka Nemecky: Mutterkorn. Vykopávajú sa v jeseni (september—október). D 4). bielu — Helleborus leukos.ského verare = hovoriť pravdu.5 1 7 5 0. Námeľ treba zberať dokonale zrelý.0 — 1. rubijervín). prášok veľmi dráždi sliznice a núti na kýchanie. KYJANIČKA PURPUROVÁ + Claviceps purpurea (FR.3 : 1. astme i čiernom kašli a úplavicových hnačkách. anglicky: Ergot. ktoré prenášajú muchy na ďalšie semenníky (letná nákaza). Výberom možno dopestovať skleróciá s vyšším obsahom a druhovo špecifikovaným. Všetky časti rastliny. Predmetom farmaceutického zberu sú podzemné časti: podzemok i s koreňmi. podľa stavby huby. Droga obsahuje aj organické kyseliny. Obsah alkaloidov v skleróciách je podmienený geneticky a závisí od ekologických faktorov rovnako ako alkaloidové spektrum. Sú účinným liekom iba v rukách lekára.5 0. Perkoláciou sa z drogy pripravuje tinktúra (Tinctura veratri). pokladané za morové nákazy. ktorá má podľa ČsL 3 obsahovať 0. Hlavné účinné látky sú estery (cevadín. Základ ich esterových. potvrdí sa pravdivosť povedaného. či liečivý druh často spomínaný v antickej literatúre predstavuje k. preto sa droga produkuje umele infikovaním raže na osobitných poliach. Huba po tomto štádiu svojho života opäť vytvára iný druh výtrusov — konídie. nesmie teplota presahovať 50 °C. glykozidových i volných alkaloidov spočíva na steroidnom jadre (chemicky podobnú štruktúru majú náprstníkové čiže srdcové glykozidy). Výskyt námeľa je zriedkavý a nestačí kryť spotrebu. kyjak a caput = hlava. Pre nepresný botanický opis nemožno potvrdiť. Niekedy sa používajú výťažky ako zložka mazadiel pri neuralgii a reumatizme. hlavne však rozdielnosťou v skladbe obsahových látok — alkaloidov. že je to iba znetvorené zrno. octová. mimoriadne nebezpečné (1—2 g drogy alebo 10—30 mg alkaloidov môže usmrtiť človeka). najmä podzemné orgány. claviceps = kyjakovitý. Droga a jej prípravky sa vnútorne uplatňujú vo veterinárstve ako žalú156 dočné prostriedky a zvonka ako šnupacie prášky i proti hmyzu. má trvale horkú a ostrú chuť. podobne ako alkaloid akonitín obsiahnutý v prilbici. Materiál sa zbavuje hliny i nadzemných častí. zriedka pšenice alebo jačmeňa.2 % alkaloidov. Pomer zosušenia je asi 1. francúzsky: Ergot de seigle. Domácke vnútorné užívanie drogy a izolátov z nej (ako emetikum. V esterových alkaloidoch sa viažu viaceré kyseliny (napr.). ktoré infikujú niektoré semenníky hostiteľa (jarná nákaza). novšie sa začína pestovať aj umele na špeciálnych živných pôdach.5 : 1. Po presušení teplotou do 35 °C treba drogu prísne chrániť pred vlhkom v dobre uzatvorených obaloch a pred svetlom. Epidémie zapríčinené námeľom sú známe aj v novších dobách — dokonca r.09-0. zväčša však len okolo 0. rusky: PALIČKOVICE NACHOVÁ Namiesto zrna sa v klase raži. lebo vraj ak sa kýchne. Doposiaľ po- ČsL 2 má na námeľovu drogu tieto požiadavky (zhodné s ČSN 86 7310): Znak Zlomky sklerócií Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Skleróciá napadnuté hmyzom Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah alkaloidov — najmenej Najviac v % 7 1. maďarsky: Anyarosz. resp. Alkaloidy — predovšetkým jervín a jeho deriváty — vyvolávajú abnormality plodov. Škodca napáda divorastúce trávy. alkamíny (jervín. Obilie sa prv nečistilo a o námeli sa myslelo. Vedecké pomenovanie huby je z latinského clava = palica. veratridín. V homeopatii sa z usušených podzemkov pripravuje esencia (dil. obsahujú 1. vyvíja fialový. benzoová). farbou.Clavicipitaceae Ľudovo: čierne (svätojánske) žito. najmä raži. Zber sa robí v júni -júli. Otravy postihujú i dobytok. Alkaloidy sú buď voľné. Skleróciá sú vý- značné formou. resp. Droga nepáchne. Jestvuje veľa biologických rás týchto húb (námeľov). angeliková. Na jar na ňom vyrastú stopkaté fialovočervené paličky a v nich sa vyvíjajú výtrusy. pri stavoch ochrnutia. 1929 v Írsku. Veratrové alkaloidy znižujú krvný tlak a spomaľujú srdcovú činnosť. Pomenovanie sa môže vzťahovať aj na čemericu (dnes Helleborus L.) Tul. a tak sa dostával ako nebezpečná prímes do múky a vyvolával najmä v stredoveku ťažké a dlho prebiehajúce otravy. dáva však prednosť obilninám. hlavne kozy. Znovu zdôrazňujeme: droga a jej prípravky sú toxické. glukoalkaloidy (pseudojervín). Droga z voľne vytváraného skleróciá obsahuje do 1 %. pochádza iba z raže. Neskôr vypadáva z klasu a v pôde prezimuje. maslová a veratrová. kŕčoch. purgans a diaforetikum) sa pre vysokú toxicitu už dávno zanechalo. Ak sa použije umelé teplo. aplikovaná pri kolapse (náhle zlyhanie krvného obehu). oficinálny vo väčšine svetových liekopisov (aj v ČsL 4). taliansky: Segala cornuta. z ktorých každá napáda inú rastlinu. zvonka najmä na svrbivé pluzgierovité vyrážky. rožtekovitý útvar dlhý 2—3 cm — námeľ. Opeľovanie kvetov kýchavice obstarávajú hlavne niektoré muchy. ľahko sa uvoľňujúci z klasov. španielsky: Cornezuelo de centeno. Kýchavice — najmä biela a zelená — sú predmetom rozsiahleho prieskumu. ovce a teľce. Kyjaničkovité . germerín a i. veľkosťou. nerozdrobenú. melanchólii. Možno ju skladovať maximálne jeden rok.

vo vlhkú. hydroxyalanín. dajú sa však na ne syntézou previesť. ako celá rástli157 LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ KYJANIČKA PURPUROVÁ známe asi 30 alkaloidov námeľa. hlohový mlieč. Veľký terapeutický význam z alkaloidov má najmä ergobazín (označovaný aj ako ergometrín alebo ergovín) a ergotamín. hypoglykémia — zníženie množstva cukru v krvi). Šťava v stredoveku slúžila na výrobu kameňa mudrcov. ergotamínovej a ergotoxínovej a sú v nich viazané aminokyseliny prolín. kvety žlté. ergín. v mliečniciach má oranžový latex. L. hadí mlieč.sťahujú maternicu). neurohumorálne (na nervový a miechový systém. centrálne na predĺženú miechu (znižujú krvný tlak aj frekvenciu srdcového tepu) a na medzimozog (vzniká mydriáza — rozšírenie zreničiek. dravnícovina. Lastovičník je velmi stará liečivá rastlina. Čs. ktoré sa zvyčajne delia na dve kategórie: alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej a klavínové alkaloidy. xantónové farbivá a steríny. Robinson 1896 a Stickl 1929). ergobazín. hydroxyvalín a kyselina hydroxyamínomaslová. Alkaloidy sa chemicky ľahko menia. vytvárajú farmakologicky neúčinné stereoizoméry — deriváty kyseliny izolyzergovej. ale pre silný sympatolytický a centrálne sedatívny účinok väčšmi pri migréne a v neurológii. celistoň. Makovíté — Papaveraceae Ľudovo: bolák. Crystepin dražé a iné. Osobitne zaujímavé vlastnosti ho z času na čas vracajú do terapie. iba jej izolované alkaloidy. VLAŠTOVIČNÍK VĚTŠÍ + Chelidonium majus L. leucín. španielsky: Celidonia. olej (asi 30 % ) . metylkarbaminolamid kyseliny lyzergovej) a peptidové alkaloidy skupiny ergometrínovej. Plody sú tobolky. rusky: Trváca bylina vysoká 30—80 cm. Droga sa v terapii nepoužíva. častejšie však na zvládnutie krvácaní (hlavne po pôrode). francúzsky: Chelidoine. betaín). Alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej sa zvyčajne delia na dve skupiny: jednoduché amidy (napr. všetky podliehajú lekárskemu predpisu. lišajník. ktoré obsahujú námeľové alkaloidy. maďarsky: Vérehulló fecskefú. i teraz sa stáva predmetom výskumu. Druh patrí k dusíkomilným a vlhkomilným bylinám.) sú sčasti založené na báze benzofenantridínu. Stonka rozkonárená. Anavenol dražé a kvapky. Bellaspon dražé. nebeský dar. niekedy sa odvodzujú od latinského coeli donum = dar nebies. opačné ako adrenalín). fenylalanín. takže majú určité cytostatické pôsobenie (zastavujú rast nádorových buniek — predpoklad aplikácie na bradavice). cholín. farmaceutický priemysel vyrába asi 20 druhov prípravkov. listy nepárnoperovito zložené. krvavník. taliansky: Celidonia. preto sa . ktoré majú špeciálne účinky. krkavičník. Skúmala sa i pri hľadaní protirakovinových liečiv (napr. napr.používa v gynekológii ako pomocný prostriedok pri pôrode. klavínové alkaloidy nie sú terapeuticky dôležité. cendelín. šelvoro. anglicky: Greater Celandine. väčší je u nás jediným druhom rodu. valín. periférne (vazokonstriktívne — sťahujú cievy a uterokontrakčné . tolita Nemecky: Grosses Schóllkraut. Vedecké i národné pomenovania rastliny sú odvodené z gréckeho chelidón = lastovička. napr. Rastie hlavne v rôznych spoločenstvách burín blízko ľudských obydlí. pričom sa často kombinuje s výťažkami z ľuľkovca alebo s barbiturátmi. Ergotamín sa uplatňuje aj pri popôrodných krvácaniach. tyramín. celodej. odporúčaná najmä pri žltačke a očných chorobách. klimakterických ťažkostiach a poruchách neurovegetatívneho systému.usporiadané do okolíkov. krvavý starček. alkaloidy lastovičníka (chelidonín a i. Ergometrín vyvoláva na maternici rytmické sťahy. tiež pri Basedowovej chorobe. krkavec. zámeny neprichádzajú do úvahy. lenže sú priveľmi toxické. bradavičník. celadona. Pred návodom na zber upozorňujeme: oranžové mlieko (šťava lastovičníka) sa dosť nekriticky síce preceňuje v dráždivosti a toxicite. Ostatné obsahové látky námeľa tvoria amíny (histamín. napr.

Chelidonín pôsobí podobne ako morfín — centrálne sedatívne a analgeticky. D 3 — 0) má v podstate podobnú indikačnú oblasť ako alopatia. Zberá sa mimoriadne dôležitá mladá vňať — Herba chelidonii. farmaceutický priemysel používa výťažok ako zložku pasty Alysal — aplikuje sa na chronické ekzémy a drogu v granulkách Boldogran — choleretikum a cholekinetikum. ako extrakt alebo tinktúra. a to celá. čo sa niekedy žiada.5-1.0 g na šálku záparu. droga obsahuje aj silicu a flavonoidy.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Lavendel. ale je individuálne dráždivá a môže vyvolať ťažkosti. novšie sa úspešne aplikoval pri glaukóme do očí. Dávky drogy sú 0. ľahko vlhne a do nákupne sa nesmie odosielať nedosušená. bez hrubších častí a zožltnutých listov. sangvinarín má podobné vlastnosti ako strychnin (pozri Semen strychni — cudzokrajné drogy).príp. tiež spazmolyticky.: 164. droga sa však užíva v kombináciách. cholagogické (pri cholecystopatiách). ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Čerstvá droga má po rozdrvení odporný. berberín okrem dráždivého pôsobenia na hladké svalstvo má aj cholekinetické vlastnosti (podporuje tvorbu žlče). sangvinarín). Jej celkové pôsobenie je spazmolytické. resp. taliansky: Lavanda. Materiál sušíme v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach (teplotou do 35 °C). na začiatku kvitnutia (máj . aβ-allokryptopin). má tlmivé účinky (v nadzemnej časti je ho však málo). po vytiahnutí rastliny zo zeme odstránime zvädnuté a zožltnuté časti. lebo splesnie.4-0. možno ho viac ráz pri tom obracať. apríl až júl). príbuzných opiovým. španielsky: Lavandula. na doliečenie posthepatitických stavov. ktoré z chemického hľadiska patria k typu benzofenantridínovému (chelidonín.3-1 % (platné nemecké liekopisy žiadajú 0. 169. nerozrezávame. Doposiaľ sa izolovalo viac ako 20 alkaloidov. vysoký až 50 cm. 180. 8 4 2 13 18 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Lavandula angustifolia Miller Hluchavkovité . chelerytrín — je jedovatý. Ak sme zberali vňať i s koreňom. až narkotický pach a ostrú horkú chuť. Pomer zoschnutia je asi 5—6:1. Homeopatická esencia (dil. 4 2 1 13 15 II. protoberberínovému (berberín) a protopínovému (protopín. mierne sedatívne. Skladujeme ju v dobre uzatvorených obaloch (najlepšie z umelých hmôt). Všetky alkaloidy majú baktericídne vlastnosti. Kvalita drogy Herba chelidonii sa posudzuje podľa ČSN 86 6821. Čajoviny č. francúzsky: Lavande. maďarsky: Levendula. sušením rastlina veľa stráca na účinnosti i toxicite. Homeopatia vyžaduje čerstvý koreň zberaný pred kvitnutím rastliny. Listy podvihnú- 158 . radšej ho preto robme v rukaviciach a nenechajme zberať rastlinu deťom. v koreni je ich aj do 2 %. chelerytrín. Droga sa po dosušení musí dobre zabaliť. rusky: LEVANDULE LÉKAŘSKÁ Trsovitý poloker s priamymi konármi. koreň dokonale očistíme a sušíme v celosti. Mliečna šťava obsahuje kolísavé množstvá celého radu alkaloidov. vo vňati 0.8 %).LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ na. Čs. anglicky: Common Lavender.

Vhodná teplota na sušenie je asi 20—30 °C. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé kvety. linalol (10—15 %). Vňať: 2 kávové lyžičky na šálku záparu. resp. latifolia Med. Silica (Oleum lavandulae) je zlož159 . latifolia x L. odrezavajú sa kosákom iba koncové klasy papraslenov a dávajú sa sušiť v tenkých vrstvách. Liekopisne neprípustná silica z príbuzného druhu L. Externe sa používajú 3 lyžice drogy na liter záparu na kúpele. cholagogum a externé derivans. Kvet obsahuje 1—3 % silice.5 14 8 1 II. máspazmoľytické účinky pri kŕčoch. škodí jej vlhko i svetlo. vňať s kvetom — Herba lavandulae a kvet — Flos lavandulae. s obľubou sa užíva pri migréne. 10 2 3 14 10 0. priaznivo pôsobí pri neurasténii. — tzv.v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). častejšie sa užíva v zmesi s inými drogami. V droge je veľa trieslovín (asi 12 %). prvosienkou. geraniolu a iných terpénov. Hlavnými dodávateľmi drogy na farmaceutický trh sú Španielsko. príp. pije sa 2 x denne. Skladá sa asi z 30 doposiaľ známych zložiek. angustifolia. Zvyčajné dávky kvetnej drogy sú 1 kávová lyžička na šálku záparu. valeriánou a pod. oddávna sa pestuje v záhradkách. Zámeny a falšovania drog prakticky neprichádzajú do úvahy — materská rastlina sa výhradne pestuje. na samom začiatku kvitnutia (júl-august).). pretože kvety sa rozvíjajú postupne. hystérii. Plody sú lesklé tvrdky. čiarkovité. až bez esterov (s linalolom a cineolom ako hlavnými zložkami) a lavandínové silice pochádzajú z hybridov (napr. potom málo nerolu.5 0. Predmetom zberu na farmaceutické a kozmetické účely býva vňať. Po usušení sa jednotlivé kvety i s kalichom obtŕhajú. Drobné kvety takmer sediace. L. Kvetnú drogu treba veľmi starostlivo skladovať . sa vňať suší v prievane vo zväzočkoch. rozmarínom.2 II. teplota nesmie prekročiť 30-35 °C (silica). ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená droga ako materská rastlina Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I.5 12 13 0. obsahuje minimálne 35 % esterov. 10 10 1 1 té. 5 5 0. linaol a terpénové alkoholy ako L. 30-32 % ) . na rube srstnaté. borneolu. Spik-olej. sedatívum. externe: 6 polievkových lyžíc na liter záparu na kúpele. Ak sa suší umelým teplom. Rastliny možno zberať aj viacej razy do roka.5 12 12 0. kvetná i vňaťová časť má osobitne charakteristický výzor. resp.7 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Obsah silice — najmenej Vňaťová droga — Herba lavandulae sa hodnotí podľa ON 6831. Bylinné vrcholce sa odrezavajú alebo žnú krátko pred kvitnutím. Levanduľa ako väčšina hluchavkovitých rastlín je medonosná a možno ju úspešne pestovať ako okrasnú. sivomodré až fialové. pije sa 2 x denne. Importovaná rastlina. hlavnou zložkou je linalylacetát (30-50 % ) . Ak sa žiadajú iba kvety. oficinálnu vo väčšine svetových liekopisoch. zoskupené v chudobných papraslenoch. strata na hmotnosti býva asi 75-80 %. podporuje trávenie a zvyšuje tvorbu žlče. ktoré na vrchole stonky tvoria klas. je chudobná. angustifolia) obsahujú hlavne linalylacetát (20-24 %.Na kvetnú drogu — Flos lavandulae sa vzťahuje ČSN 86 6228: Akosť — najviac v % Znak Neúplné rozvinuté kvety a iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. V zmesiach je levanduľa obľúbená najmä s medovkou. Kvet i vňať levandule sa uplatňuje predovšetkým ako nervínum. Pomenovanie levandule je odvodené od latinského lavare = umývať (oddávna tvorila prísadu do kúpeľov). mierni bolesti a koliky. nespavosti (podobne ako medovka — Melissa officinalis L. Francúzsko a Maďarsko. srdcových ťažkostiach. 5 1 1.

užitočný vďaka plodom.roztok. no ide o prekrútený grécky karyon — orech. pri neuralgiách. Je jednodomý. Vedecké označenie rodu Corylus je z latinčiny. rezbári a výrobcovia palíc. zvaná aj lombardská. ktorý včely potrebujú ako bielkovinovú stravu pre rozvoj svojich plodov. anglicky: Hazel. Čajoviny č. Už vo februári sa na jej konárikoch tvoria dlhé visiace jahňady a červené piestikové kvety.hojne vraj rástla v okolí mesta Avelly či Abelly v Kampánii. druhový názov plynie zo starovekého Plíniovho názvu pre liesku — nux avellana . Calmonal liquidum . ako ochranný ker. obsahuje extrakt a používa sa ako externé antireumatikum. ischiasu. pochádzajú z východnej Ázie a Severnej Ameriky. turecká — C. maxima Mill. 1 1 0. kým mäkké a pružné. Pre včely je lieska veľmi užitočná. 180. krvavá — C.. Kvitne zavčasu. Uvá- Na listovú drogu — Folium avellanae sa vzťahuje Č S N 86 6 4 2 3 : Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy ako na rastline Cudzie organické prímesi A n o r g a n i c k é prímesi Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Vlhkosť I. Lieska má osobitný význam ako drevina na vysádzanie opustených a zanedbaných miest. heterophylla) je veľmi odolný voči suchu i mrazom a má dobré vyhliadky. samičie sú červené a púčikovité. Príbuzná 1. Východoázijský druh (C. tiež proti svrabu a veľmi často slúži na aromatizáciu farmaceutických i kozmetických prípravkov. nie sú zatiaľ známe z kultúr. čomu by listy prekážali. samčie kvety tvoria visiace zlatožlté jahňady. niektoré však rastú iba na Kaukaze. Veľmi hojný druh listnatých lesov a krovín. listy má široko vajcovité. ale aj na iných susedných drevinách. vznikali asi v južnej Európe už v staroveku. colurna L. končisté. ťažké drevo využíva160 LIESKA OBYČAJNÁ jú napr. Čs. 12. na okraji dvojito pílkovité. Poskytuje mnoho skorej a bohatej paše s množstvom sírovožltého peľu. 204. s tmavonachovými listami.. priemyselne vyrábaný prípravok s vňaťou levandule je čajovina Valofyt Neo — nervínum. napr. Ostatné druhy liesok (je ich asi 15). sa u nás pestujú v parkoch. Obľubuje mierne vlhké stanovištia a vápencové pôdy. Kultúrne formy — často hybridného pôvodu. má dlhé oriešky a stromovitá 1. Corylus avellana L. že sa bude pestovať ako partner na kríženie. košov i dreveného uhlia.5 7 11. Lieskovité — Corylaceae Nemecky: Gemeine Haselnuss. rusky: LÍSKA OBECNÁ LIESKA OBYČAJNÁ Ker alebo menší strom. Na našich stráňach a na okraji lesov je lieska prvým kvitnúcim jarným stromom. najväčšia — C. maďarsky: Kozônséges mogyoró. francúzsky: Noisetier. aby vietor mohol sprostredkovať opeľovanie ešte pred vyrastaním listov nielen na lieskach. 2 2 1 9 13 13 .kou mazadiel proti reumatizmu. atropurpurea. 165. silica tvorí zložku masti Rheumosin unguentum — derivans (prekrvujúce mazadlo) a aromatickej masti — Unguentum aromaticum Spofa. 1. Lieska sa u nás pestuje aj v niekoľkých zušľachtených sortách — na ozdobu. Plody sú oriešky v čiaške. 230. Veľmi premenlivý druh. 200. avellana var.

dávkovanie je voľné .dza sa. okolo 20 % bielkovín a pre svoju jemnú chuť sú vyhľadávanejšie ako väčšie vlašské orechy. pri hemoroidoch. sacharidy a kôra obsahuje okrem silice aj triesloviny. diuretické i emenagogické účinky a uplatnenie 161 . Oriešky sa používajú predovšetkým v potravinárstve. francúzsky: Liveche officinale. Rastlina pochádza z južnej Európy. usporiadané v okolíkoch okolíkov. periférnych obehových poruchách. Koreň ligurčeka sa líši od archangelikového tenším podzemkom. má hrubý hlavovitý podzemok s dlhými koreňmi. Kôra sa užíva aj proti hnačkám. U nás však koreňová droga pochádza iba z rastlín pestovaných. Olej jadier je jedlý. 2—5 % sacharózy. Vedecké označenie ligurčeka pochádza z latinského ligusticum = ligurský. Ojedinele sa v jarných mesiacoch zberá aj kôra — Cortex coryli avellanae. má mierne zvieravú chuť. že peľ má až 30 % bielkovín. Dioskorides opísal plody a korene a spomenul prekrvujúce. Zelené alebo svetlohnedé oriešky nehodno trhať. Droga — list. Lieska nemá kvetný nektár. ktoré možno zberať po úplnom dozretí semena. Koreňová droga ligurčeka skôr pripomína korene bedrovníkov. Možno ich sušiť aj umelým teplom. Tschircha Dioskoridovo ligystikon alebo Columellovo či Plíniovo ligusticum je totožné s našou rastlinou. kozmetike. kvety bledožlté. Miestami sa pestuje v domácich záhradkách a dočasne splanieva. Sekaná droga sa zvyčajne diferencuje ťažšie . taliansky: Sedáno di monte. Oriešky majú až 60 % oleja. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. rusky: LIBEČEK LÉKAŘSKÝ LIGURČEK LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká až 200 cm. nemá pach. pri metrorágii a horúčke — dávkuje sa 1 g na zápar z pohára vody. pri kŕčových žilách. LIGURČEK LEKÁRSKY Levisticum officinale Koch Zelerovité . príp. Po usušení prirodzeným teplom na vzdušnom mieste poskytujú drogu Folium avellanae (coryli avellanae). teplota nesmie prekročiť 40 °C. Staroveký predpis na miešanie roztlčených lieskovcov s medom pri kašli sa ľudovo traduje dodnes. pretože rastlina sa hojne vyskytovala v Ligurskom pohorí. voskovitou konzistenciou a pachom podobným polievkovému koreniu (maggi). lekárskeho dodáva archangelika lekárska. Columella ho uviedol r. anglicky: Lovage. Z farmaceutického a medicínskeho hľadiska sú dôležité lieskové listy. používa sa v potravinárstve. Podstatnú zložku účinných látok listov tvorí silica (0. menším množstvom korienkov.05 % ) .treba ju preskúmať mikroskopicky. Pri dovoze sa často namiesto 1. Podľa vysvetlenia „otca farmakognózie" A. Orvosi levisztikum. technicky. ako venotonikum a adstringens. ale možno ho použiť ako náhradku do čajovinových zmesí alebo do prípravkov proti rozličným krvácaniam. kŕčových žilách. Oriešky sa po vylúpaní z obalu sušia rozostreté na vzdušnom mieste. Listy sú dvojito. flobafény a živicovité kyseliny. španielsky: Levistico. obsahovými látkami podobná. nedozreté semeno sa po usušení celkom zvraští. zato má listový. 1.Umbelliferae) Ľudovo: ľúbočok Nemecky: Garten-Liebstóckel. zberajú sa len zdravé a zelené (v máji—auguste). vo svojom diele De re rustica. keď oriešky vypadávajú z listencovitého obalu. Okrem praktického potravinárskeho využitia majú medicínsky a technický význam aj plody — lieskové oriešky — Nux coryli. hnisavých ranách a podobné terapeutické uplatnenie má aj kôra — náhradka za Cortex hamamelidis: na skrátenie času krvácania. či bola známa v antike. List liesky býva neprípustnou zámenou za severoamerický hamamelový list — Folium hamamelidis. Nevedno. Inak list možno použiť aj ako prísadu do mnohých čajovinových zmesí.Apiaceae (Okolíkaté . flavonoidy. čo vylučuje zámenu. Podľa niektorých údajov majú vyššiu energetickú hodnotu ako tučné bravčové mäsa alebo sójové bôby. 35 — 65 n. maďarsky: Lestyán.podľa chuti. najmä na prípravu chutného a zdravého čaju s miernym močopudným pôsobením. citrónovo žltým drevom.až trojito strihané. Plody sú vajcovité krídlaté dvojnažky. Možno nimi nahradiť mandle. stomachické.

Prímes plodov a hrdzavých kvetov zber znehodnocuje.7 % ) . Kvety sa liečebne nepoužívali ani v staroveku. L. Častejšie tvorí zložku diuretických čajovín. Pre zber sú prípustné aj krížence a T. Pri sušení korene strácajú asi 70 % hmotnosti (pomer zosušenia je asi 3 : 1) a list 80 % (zosušenie asi 5 : 1). Predmetom zberu býva aj list (júl-august) alebo plody (august—september). vňať. najmä 1.5-2. potom kumarínov (hlavne bergaptén a umbeliferón). Nedrobí sa. na okraji pílkovité. Lipovité — Tiliaceae Nemecky: Winter-Línde. Pomenovanie lipy — tilia. pri reumatizme a zahlienení dýchacích ciest. na líci tmavozelenými a lesklými. veľkolistá je mohutný strom. Súkvetie má 5 —10 kvetov. Pre množstvo kvetov a veľkú medovaciu schopnosť sú včelársky veľmi cenné. Z ďalších obsahových látok hodno uviesť organické kyseliny a sacharidy. Vo veterinárstve sa ľudovo používa na urýchlenie pôrodu. 105. francúzsky: Tilleul á grandes feuilles. 162 n-butylftalid a i. Homeopatia používa čerstvý podzemok i s koreňmi. i anglosaská lekárska literatúra.3 proti pohryznutiu divou zverou. všeobecnej slabosti.ftalidov (až 70 % ) . maďarsky: Kislevelú hárs (hársfa). preto treba pri užívaní postupovať opatrne. Listy má srdcovité. Pri zbere treba stromy šetriť. Tieto účinky sa experimentálne dokázali aj jeho silici. pri teplote 20-30 °C (maximálne do 45 °C). listy na opuchy v ústach. Materiál ťažko schne. no pôsobí slabšie ako koreň ihlice tŕnitej. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. (ČsL 4) Ináč sfarbené časti koreňov ako na materskej rastline Nadzemné časti materskej rastliny Anorganické prímesi (organické) Vlhkosť Popol (nerozpustný v HC1) Obsah silice — najmenej 5(8) 3 1 (1) 14(12) 8(3) 0. tomentosa Moench).—3. často aj v listnatých lesoch. Čajoviny č. Účinnú obsahovú látku predstavuje silica (0. anglicky: Common Lime. Predmetom zberu sú celé súkvetia i s podporným listeňom. zvaný aj Radix ligustici seu Laserpitii germanici. Kôra a drevo sa používali na upevňovanie zlomenín. zelenkastá s listami na rube bledými. L. na nohách a šťava proti vypadávaniu vlasov. 60. Kôra slúžila proti malomocenstvu. roku (október). Osobitné rozšírenie našiel vďaka Kapituláru Karola Veľkého. lebo hrozí nebezpečenstvo úrazov. resp. p. s obsahom laktónových zlúčenín kyseliny ftalovej .Radix levistici. u nás sa zavádza do ČsL 4. na spodnej strane pritlačené chlpaté až skoro lysé. asi kríženec 1. na čo treba dávať pozor (najskôr sa to zbadá na zmene farby kožovitého listeňa). malolistej a 1. Nemecky: Sommer-Linde. odtučňovacích. preto sa silnejšie korene pozdĺžne rozrezávajú (nie na priečne plátky) a suší sa najlepšie v prievane (výška na lieske asi 6 cm). emenagogum. ktoré majú tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I. 232. keď rozkvitla asi polovica kvetov súkvetia. bez prímesí. Ostatné upotrebenia — stomachikum. u nás neprávom zanedbaná. španielsky: Tilio común. Silica však dráždi obličky. Nazberaný materiál sa suší v tieni a v prievane. Vo Švajčiarsku sa dodnes pijú teplé a sladené mlieka cez dutú stonku ligurčeka ako prostriedok proti bolestiam v hrdle. resp. a-terpineolu a cineolu. LIPA VEĽKOLISTÁ Tilia platyphyllos Scop. malolistá má listy takmer lysé (len na spodnej strane pri žilkách sú zväzočky chlpov sfarbených do hrdzavá). ale ľahko sa zaparí. Takisto sa vysádza do parkov i alejí.5 II. euchlora Koch — 1. ktorá sa pestuje v parkoch a konáriky i mladé listy má striebristo ochlpené. pije sa 2—3x denne — denná dávka je horúci zápar z 1-3 lyžíc drogy na 2 poháre vody. kaukazskej.Flos tiliae. stor. europaea L. menej kalorických. 104. rusky: LÍPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ LÍPA MALOLISTÁ Tilia cordata Mill. Kvety by mali zberať iba dospelí. Súkvetie zvyčajne pozostáva z 3 kvetov žltej farby s kožovitým listeňom. Podobné použitie má aj silica — Oleum levistici. ktorá spolu s vňaťou sa používa viacej ako korenina v priemysle i v kuchyni. čo možno sledovať spätne až do 16. 10 6 2 14 10 0. Vergília a iných starovekých autorov. u Collumelu. sú viac-menej iba ľudové. nie však iné druhy. vhodná predovšetkým do diétnych jedál. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva predovšetkým koreň . maďarsky: Nagylevelú hárs (hársfa). taliansky: Tiglío. Drogu treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelej hmoty). ani v stredoveku. Zväzočky chlpov pri žilnatine sú skoro biele. ligustilid. Ján Kollár ospieval lipu ako symbol Slovanov. Drogu . . Ligurček bol veľmi obľúbený v stredoveku. Vykopáva sa spolu s podzemkom v 2. Ako koreninu možno použiť aj plody (pre octové pokrmy so zeleninou a s hubami). Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. stor. Vysádza sa aj do alejí a parkov. Zberajú sa na začiatku kvitnutia (jún—júl). Výhodnejšie sú drogové kombinácie. Lipy kvitnú asi 12 — 14 dní (jún —júl). Ordinuje sa pri opuchoch (edémoch). Plody sú guľaté kožovité nažky. nachádzame ho napr. pri ochorení pečene a sleziny. európska — T. striebristá (T. Droga má veľmi charakteristický korenistý pach a ostro horkú chuť. p. Rastie predovšetkým na plytkých kamenistých pôdach. predovšetkým v noci. veľkolistá sa niekedy pokladá za kultúrnu formu 1. Obe známe liečiteľky stredoveku — abatiša Hildegarda i Trotula ho ordinovali proti kŕčovým ochoreniam a ako emenagogum — prostriedok upravujúci menštruačný cyklus. pre kožovité listene súkvetí. Často ho uvádzali herbáre v 16.Na koreňovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 7025 a ČsL 4. Plody sú päťhranné tvrdé nažky. Droga je podľa literatury hlavne diuretikom a karminatívom. malolistej a spolu figurujú ako 1. n-butylidenftalid = ligustikový laktón. Druh rastie v prírode a dáva prednosť hlbším a vlhším pôdam. pochádza vraj z gréckeho ptilon = krídlo. Plínia.. Koreňová droga býva oficinálna v liekopisoch. Znášku podmieňuje najmä teplo a vlhko. vyčerpanosti a pod. rusky: L. Strom starý 50—100 rokov (lipy sa dožívajú aj 600 rokov) dá okolo 10 kg medu. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) porovnával jeho karminatívny a diuretický účinok s archangelikou. a 17. 131. nadmernom potení.

tilirozid). bežná dávka je 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 —5 x denne s prísadou medu a citrónovej šťavy. Pach drogy je charakteristický.93. angíny. 234.94. Komentár k DAB 7. flavonoidy (hesperidín. užíva sa pri kataroch dýchacích ciest a horúčkovitých ochoreniach. plody) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. pri chorobách z nachladenia. Jednotlivá perorálna dávka na zápar podľa ČsL 3 je 1. ako je chrípka. pri hyperacidite. 1969). 15 8 1 11 8 1 II. Odvar tvorí kozmetikum (vhodné najmä pre ľudí zamestnaných v prašnom prostredí — čistí pokožku a tvári dodáva jemný zlatistý nádych). O obsahu špeciálnych potopudných glykozidov sa vedú dlhé spory. malé množstvo silice (0. Moderné liekopisné komentáre sa o nich vyslovujú ako o nedokázateľných a diaforetický efekt sa pripisuje skôr horúcej vode (napr.LIPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ Inflorescentia tiliarum skladujeme chránenú pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených obaloch najdlhšie jeden rok. i. 150. ďalej triesloviny. 97. 1926 experimentálne dokázal špecifické látky vyvolávajúce potenie.5 cm. kvety sú svetložlté až žltožltohnedé. Čajoviny č. NSR z r. hromadne vyrábaných čajovín Species laxantes Planta — preháňavá čajovina. 213.04-0. Používa sa aj ako korigens v mnohých čajovinách. kvercitrín a i. 35 24 3 11 12 3 ČsL 4 15 8 1 11 8 1 ČSN 86 6210 uvádza pre lipový kvet tieto rozmery: priemer kvetov asi 1 cm. 5. bronchitídy. ako je uvedené v závere normy Iné časti materskej rastliny (listy. 128. Reduktan — čajovina na odtučnenie a plní sa do záparových vrecák. 240. glykozidy (o. Čaj nesmie mať nepríjemný pach ani chuť (prímes kvetov iných líp). laxatívnych. Lipový kvet tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 .Species laxantes.). metabolických i diuretických a pôsobí aj ako stomachikum a spazmolytikum. Droga je predovšetkým diaforetikum. 192. kašeľ.84.95. Droga obsahuje značné množstvo slizu (číslo napúčania je podľa ČsL 4 najmenej 25 pre 1 g drogy). lyko na viazanie zeleniny či kvetov a uhlie (Carbo tiliae) má široké liečebné upotrebenie (proti nadúvaniu. 25 16 2 11 10 2 III. Wiechowski r.1 % s farnezolom). tvorí zložku čajovín používaných pri reumatizme. slabo aromatický a chuť sladkasto slizovitá. Mäkké drevo líp je výborné na stolárske a rezbárske práce. Čaj sa pije aj pri neurasténii a chloróze. dĺžka listeňov asi 6 cm. 193. čs. 6. Kedysi bolo zložkou pušného prachu a zasypali sa ním rany a kožné vyrážky. Farba listeňov drogy je žltozelená. 163 .5 g drogy. ako detoxikans. 98.92. ľudové pri žlčníkových a pečeňových ochoreniach). Na kvetnú drogu — Flos tiliae — sa vzťahuje ON 86 62 K) a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč. ktoré podľa neho pôsobia nepriamo dráždením príslušných nervov. taktiež na kloktanie a do kúpeľov a ústnych vôd. 69. šírka listeňov asi 1.

nevonný. horčiny a triesloviny. tabaky a niektoré liehoviny. drúbňava.) Scop. napr. Schultesov . Zo sušených listov sa oddávna varí čaj.syn. kde sa dlhšie zdržujú ľudia (má silný pach). Materiál sa ľahko zaparí. kvitne neskôr (júl—september). anglicky: Sweet Woodruff. Duft-Labkraut. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. iba aromatizuje čajoviny. kvetom agátu. žindava. U nás sa tradične zberá vňať. ako našu čajovinu Javorina (dietetikum. sčiarkovitými listami v 8 — 10-početných praslenoch. glaucum L. Vzhľadom na protizápalové pôsobenie možno lipkavec používať aj zvonka na obklady. rastúca najmä v teplejších oblastiach. závrate. Jeho sláva pomaly upadla najmä potom. 1539 ho odporúčal do tzv. maďarsky: Szagos muge. rusky: Už z toho vidno. že nie je celkom neškodný. Drobné biele kvety zoskupené vo vrcholíkových vidlicovitých metlinách. Zber sa robí ručne. má sa kosiť kosákom. Celkove rastie v ČSSR asi 35 druhov rodu Galium L. D 2 . — lipkavec syridlový čiže pravý). francúzsky: Aspérule odorante. m. ešte nerozkvitnuté byliny sa namáčali v bielom víne. v 6-9-početných praslenoch. marunka májová. ako A. listy kopijovité. ale aj marinka — Asperula. s tenkými a drsnými listami v 6—8-početných praslenoch. štvorhranná. Nesmie sa sušiť v byte a na iných miestach. a preto kedysi ho sušili a pridávali do tabaku. Byľ skoro priama. voňavý svízel Nemecky: Waldmeister. planá morena. kuklík a prietržník).. kde často pokrýva celé plochy. Uvedené čerstvé. sivý — G. pije sa 2—3 x denne po lyžičkách. Herba hepaticae stellatae. spavosť až zastavenie dychu.G. dezinfekčné. lebo zráža mlieko na tvaroh (najmä G. pri sušení sa nedrobí. celistvookrajové. Veľmi podobný je ešte lipkavec lesný — Galium sylvaticum L. Lipkavec má diuretické. Častejšie sa vmiešava do čajovín. V liečebných dávkach sa neodporúča dlhšie užívať ako 2—3 týždne. lebo niekde jej hrozí už vyhubenie. ktorý sa zvyčajne skladal ešte aj z iných bylín (veronika. Ostal len zložkou denného čaju a používal sa v homeopatii. vňať sa zberá pred kvitnutím a pripravená esencia (dil. em. Rastlina sa nesmie vytrhávať i s koreňom. Pre rastlinu sa v súčasnosti uplatňuje vedecký názov Galium odoratum. schultesii Vest hlavne v Karpatoch. na Slovensku rastie ešte podobný 1. Plod je rozpadavý suchý dvojplodolistový plôdik. vredy a pod. . verum L. v tenkých nestlačených vrstvách. Homeopatia používa lipkavec na liečebné účely čerstvý. valdmajster. kúpele.. taliansky: Stellina odorosa. napr. kumarín sa uvoľňuje pri sušení (enzýmove) a má slabé narkotické vlastnosti a je mierne toxický. keď sa zistilo. kumarín. Vyššie dávky spôsobujú úporné bolestí hlavy. španielsky: Asperilla odorosa. 164 Na vňaťovú drogu — Herba asperulae sa vzťahuje ČSN 86 6817: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. s oblou byľou.LIPKAVEC MARINKOVÝ . Užíva sa 1 kávová lyžička na pohár záparu. spazmolytické. Benediktínski mnísi začiatkom stredoveku z neho pripravovali voňavý nápoj a Hieronymus Bock vo svojom Herbári z r. rýchlo. so 4-6-početnými praslenmi (horné listy má skoro čiarkovité a viac-menej protistojné). náhradka pravého čaju). že sa pestoval. dávenie. Nápoj vraj otváral zapchatú pečeň a osviežoval srdce. podľa potreby obraciame. Pri častých zámenách prichodia do úvahy najmä iné druhy rodu lipkavec. príp. Rastie najmä v bučinách s kyslejšou pôdou. farbiarska. Latinské pomenovanie je odvodené od gréckeho gala = mlieko. Sušíme ho na vetraných miestach. vňaťou prasličky. Istý čas bol lipkavec taký hľadaný.MARINKA VOŇAVÁ Galium odoratum (L. Ehrend. že podobnosť s druhmi rodu Galium — lipkavec je veľká. preto bol premenovaný. Z obsahových látok lipkavca treba menovať iridoidový glykozid asperulosid.D 1) sa indikuje ako v alopatii. do močopudnej s listom brezy. Trváca holá bylina vysoká do 30 (50) cm. miestami už v apríli alebo až v júni). tinctoria L.MARINKA VOŇAVÁ MARINKA VONNÁ LIPKAVEC MARINKOVY . Lipkavec bol vtedy veľmi vychýrený a hľadaný. 1. 5 2 1 12 14 II. Čajovina č. venotonické a antiflogistické vlastnosti. chránený pred svetlom.: Asperula odorata L. Zberá sa celá na začiatku kvitnutia rastliny (v máji. Je veľmi hľadaná a ako droga sa označuje Herba asperulae alebo Herba matrisylvae. 207. Pomer zosušenia je asi 6—7:1. flavonoidy. Pekne vonia. Marenovité — Rubiaceae Ľudovo: božcové korenie. Lipkavec (marinka) bol liečivou rastlinou už v stredoveku. a 6 Asperula L. na hnisavé rany. preto sa nesmie pchať do obalov alebo skladovať dlhší čas na vysokých kopách.. ktorý známy bylinkár Kneipp odporúčal najmä proti zápche a vodnatieľke. májového nápoja. 10 5 2 12 18 .

Zber sa robí ručne. L. Z lišajníkových kyselín sú najznámejšie kyselina usnínová a evernová (spolu tvoria hlavnú zložku látky nazývanej evozín) a kyselina evernínová. citronelol. Zberá sa celá kríkovito rozkonárená stielka. farba od čiernej až po zelenú alebo hnedú. ale niektoré indikácie oprávňuje prítomnosť antibakteriálne pôsobiacich Správne usušená. ako je Chypre.5 3-4 0. Zozberaný lišajník treba pred sušením prečistiť a zbaviť cudzích prímesí. Drogu netreba obracať. borovica. Spracúva sa čiastočne aj u nás. Pri skladovaní ich treba dať na suché vzdušné miesto. kataroch žalúdka a čriev a pri parazitárnych ochoreniach. trnka) i ihličnatých (smrek. vanilín a rozličné terpény. Muscus arboreus alebo Lichen prunastri. krémov. vždy plné a hladké. pleťových vôd. Suší sa v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste prirodzeným teplom. Foins Coupés. najmä extrakciou organickými vylúhovadlami (benzénom. Konáriky stielky sú stužkovité. Druh rastie epifyticky na kôre rozličných stromov vo vlhkom ovzduší. na líci sivastozelenkasté. Kyselina je v lišajníkoch hojne rozšírená. aby droga nenavlhla (prejaví sa to zmenou farby. Na odosielanie vo väčšom množstve sa droga lisuje. sú tuhé. liehom a pod. Voňavkárstvo. breza.Odborne: konárnik slivkový LIŠEJNÍK DUBOVÝ . na rube slaboružovkasté alebo belavé. predovšetkým pri miestnom použití. napr. a preto sa táto kyselina dáva do zásypov alebo mastí na natieranie furunkulov (hnisavé stafylokokové zápaly). Usušené stielky šuchocú. Vzhľad a zloženie výťažku sú rozličné. napr. pričom túto rôznorodosť nespôsobuje iba zmena vylúhovadlá alebo extrakčnej metódy. rusky: LIŠAJNÍK DUBOVÝ LIŠAJNÍK DUBOVÝ Lišajník s rozkonárenou kríčkovitou stielkou pripevnenou ku kôre stromov.3 9—10 165 . Cladonia a Ramalina. slivka. jednak tvorí zložku ich kompozície. Cetraria. V súčasnosti sa 1. zväčša sa však uvádzajú mesiace jún—október. na rozdiel od pľuzgierky islandskej. jedla). Zosychá v pomere asi 1. extrakciou benzénom sa získa viacej tmavo zafarbeného výťažku. tá je pre príjemnú vôňu veľmi obľúbená a tvorí nevyhnutnú zložku niektorých známych kompozícií. mydlárstvo a kozmetika spotrebúvajú aj silicu vydestilovanú z drogy. ale v značnej miere pôvod a kvalita suroviny. Mitsouku alebo sa používa na aromatizáciu lepších kozmetických prípravkov. no nikdy nie zoškrabávať. buk. abscesov (dutiny v tkanive vytvorené zápalovým rozpadom a vyplnené hnisom) a infikovaných rán. ako všetky lišajníky slúži proti kašľu. fixodors a i. gáfor. dubový pre obsah aromatických látok používa najmä ako surovina vo voňavkárstve a v kozmetike. etylester kyseliny evernínovej = lichenol).1 %) a niektoré kyseliny. Oficiálna medicína sa k tomu stavia skepticky. lebo lišajník neobsahuje veľa vody. Lišajníky vzbudili pozornosť v lekárskych kruhoch svojimi vysokými antibiotickými vlastnosťami. dubový má uplatnenie aj v ľudovom liečiteľstve. liehový výťažok má príjemnejšiu a lepšiu vôňu i akosť ako výťažok získaný zmesou lieh — benzén. hlavnú zložku silice tvorí orcín-monometyléter (resp.) Ach. francúzsky: Mousse de chéne. prípadne nepríjemným pachom). ďalej borneol. Fúzatkovité — Usneaceae Nemecky: Eichenmoos. najmä v nižších polohách na listnatých stromoch (dub. Lichen quercinus viridis. Produkt má príjemnú vôňu a je známy pod rozličnými názvami: resinaromes. Drogu najlepšej akosti poskytuje lišajník rastúci na duboch. aj v zástupcoch rodov Usnea. zväčša ho však vyvážame. púdrov a pod.07 až 0. tujón. ktorý nie je taký jemný ako výťažok získaný petroléterom.VĚTVIČNÍK DUBOVÝ (SLÍVOVÝ) Evernia prunastri (L. Lichen quercinus.) alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. Možno ho odtrhávať v celých strapcoch. spracovaná a akostná droga má podľa poznatkov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv v Bratislave vyhovovať týmto základným požiadavkám: Znak Cudzie organické nečistoty Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Najviac v % 5—6 0. po usušení má výraznú príjemnú vôňu.5 : 1. ktorá rastie vo vyšších polohách na zemi medzi trávou a machom. Lišajník obsahuje hlavne vonné látky. Aromatické látky sa získavajú viacerými spôsobmi. sušenie netrvá dlho. Ako droga má rozličné pomenovania. V praxi sa rozlišuje hrubší druh — Evernia prunastri vulgaris a najmenší druh — Evernia prunastri gracilis. agát.2—0. Slúži jednak na udržiavanie vonnej zmesi (buketu) jemných voňaviek. silicu (0. s belavými zoskupeniami sorédií na okrajoch. Našla sa napr. resinoides. geraniol. Dá sa to robiť prakticky celý rok. a to za suchého počasia. čaj sa pije pri tuberkulóze. petroléterom. Účinné spektrum kyseliny usnínovej sa blíži penicilínu. takisto jeho konzistencia — od tekutej až po pevnú. Fougére.

Lobelkovité — Lobeliaceae Nemecky: Aufgeblasene Lobelie. francúzsky: Lobélie inflée. potom tinktúra — Tinctura lobeliae a izolovaný alkaloid — chlorid lobelínia. ktorý dráždením žalúdočnej sliznice vyvoláva zosilnenú sekréciu bronchiálnej sliznice. lobelinium chloratum.3 %. flámskeho lekára a botanika Mathiasa de ĽObel (1538-1616). žiarivá — L. oddelene. dôležité vedľajšie sú izolobinín (s dehydropiperidínovým skeletom). čo asi vyvoláva izolobinín.3 g (v čajovinových zmesiach sa nepoužíva). modré. Drogu skladujeme oddelene od ostatných (je toxická). Lobelín sa uplatňuje aj ako prostriedok proti kŕčom a expektorans (čierny kašeľ. Druhové označenie inflata = nadutá má podľa tvaru bruchatých plodov — toboliek. 2 4 0. Vo vyšších dávkach je emetikom. byľ hranatá. pazušné. s červenými kvetmi aj stonkami.2-0.6 % ) .lišajníkových kyselín. bronchitídy a poď. v Európe sa aklimatizovala. Najvyššia jednotlivá dávka drogy je 0.3 de a čiernom kašli. Podstatnú obsahovú zložku drogy tvoria alkaloidy (0. patrí 1. chránenú pred svetlom v dobre zatvorených obaloch. bronchití- LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Podľa ČsL 2 najviac v % 4 10 12 5 Lobelková vňať — Herba lobeliae má podľa ČSN 86 6716 tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo alkaloidov — najmenej I. + Lobelia inflata L. na krátkych stopkách. Droga Herba lobeliae . dolné so stopkou. listy striedavé. Plody sú tobolky.). 166 . keď dozrievajú (hnednú) prvé plody. 5 6 2 14 14 6 0. Výťažok z drogy pôsobí ako broncholytikum a antiastmatikum. rusky: LOBELKA NADMUTÁ LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Jednoročná bylina vysoká 50—70 cm. Nadzemné orgány rastliny sa zberajú koncom kvitnutia. horné sediace.lobelková vňať. podľa požiadavky väčšiny liekopisov minimálne množstvo je 0. expektorans pri bronchiálnej astme. Americkí osadníci mali pre ňu aj ďalšie indikácie. 1741 ju kultivoval v Uppsale). Medzi príbuzné druhy. drobná — L. taliansky: Lobelia (Tabacco indiano). vtedy je v rastline najvyšší obsah účinných látok. Materiál sa suší rýchlo. V droge sa ich doposiaľ identifikovalo asi 20. Lobelka získala svoje meno od dvorného botanika anglického kráľa Jakuba L. a tým posilňuje expektoráciu. antiastmatikum. Celá rastlina je riedko chlpatá. fulgens Willd. španielsky: Lobelia. Európu s ňou oboznámil slávny Linné (r. Pôvodne severoamerická rastlina. červenkastá. lobelanidín a ich norderiváty. je oficinálna v mnohých svetových liekopisoch (u nás v ČsL 2). Širšiemu upotrebeniu lišajníkov všeobecne bráni ich pomalý rast a nemožnosť pestovania.3 II. Pôsobia ako dychové analeptikum. u nás pestované v záhradách i črepníkoch. lobelanín. veľké plantáže sú aj v ZSSR. denná 0. podlhovasto vajcovité. maximálne pri teplote do 40 °C. Čerstvú vňať používa homeopatia. s bledomodrými kvetmi a parková 1. anglicky: Indian Tobacco. Farmaceutické upotrebenie má vňať — Herba lobeliae.5 14 12 5 0. Lobelín pôsobí povzbudzujúco na dychové centrum a pre vlastnosti podobné nikotínu môže sa používať na odvykacie kúry fajčiarov. Severoamerickí Indiáni ju Požiadavky podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Stonky s priemerom viac ako 2 mm Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 používali ako dávivý prostriedok a proti astme. erinus L. Kvety drobné. Po dávke lobelínu a následnom prívode nikotínu vzniká dráždenie na dávenie a pocit ošklivosti. Lobelka sa používa aj vo veterinárnej praxi — najmä pre kone. Hlavný alkaloid je lobelín — derivát piperidínu.1 g. maďarsky: Lobelia. Hlavnými producentmi lobelky sú USA a Kanada.

či je aj v tomto druhu lomikameňa (Thoms). okraj vrúbkovaný až laločnatý. ale aj pri hnačke a zvonka pri vypadávaní vlasov a uhryznutí hadom. Lomikameňovité — Saxifragaceae Ľudovo: lomkameň. málo listnatá. Podobné použitie má rastlina aj v homeopatii.). napr. Droga a jej prípravky pre toxicitu podliehajú predpisom lekára. Účinné obsahové látky drogy nie sú priveľmi známe. Kvety sú biele. kde sa kombinovala vňať lomikameňa s mätou piepornou. myším chvostom a pestrecom (silybom) mariánskym. Nie je však isté. bez koreňov a pacibuliek). Rastie hojne v nižších polohách na svetlých teplých stranách. častejšie priama. príp.5—5 : 1. D 4-D 3). lúkach. Z 200 druhov lomikameňovitých rastlín sa u nás vyskytuje asi 40. smerom nahor sa zmenšujú. Rastie na podobných stanovištiach ako 1. Vedecké pomenovanie rastliny vychádza z latinského saxum = skala a frangera = lámať. vňať pri žalúdočných kŕčoch a pri kameňových ťažkostiach (Madaus 1938). Plody sú tobolky.antiastmatikum a spolu s chloridom lobelínia je zložkou prášku Felsol — tiež antiastmatikum. Poľské použitie: vňať ako diaforetikum. pasienkoch. medziach a neobrábaných pozemkoch. Listy v riedkej prízemnej ružici. 1. V stredných stupňoch je vzácny. bulbifera L. používaná podobne ako alopatické prípravky. lastovičníkom. rusky: - Trváca bylina vysoká až 50 cm. Von Halier (Medicinálny lexikón z r. L. maďarsky: Bibircses vajfu (kotor). Druhový názov značí zrnitý — granu- latum. cibuľkatý (S. Európske ľudové liečiteľstvo má pre lomikameň veľa zaujímavých indikácií. glykozid bergenín (zvyčajne prítomný v zástupcoch čeľade lomikameňovitých. Neskôr sa zachovalo iba používanie vňate. maďarské: pri kameňoch obličiek. LOMIKÁMEN ZRNATÝ LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Saxifraga granulata L. 1755) písal. Lomikameň nebol antike známy a staroveké použitie nie je jasné. pretože niektoré druhy najradšej rastú na skalách (podľa niektorých vraj preto. žltačke.) a Paracelsus. zrnitý. že okrem „lámania kameňov" má aj močopudné účinky a uplatňuje sa aj proti zahlieneniu pľúc. Obdobie zberu je asi máj až jún. zrnitý iba 5—7). močových kameňoch. účinkom blízky salicínu — pozri heslo vŕba biela). že sa používajú proti kameňovitým ochoreniam). uvádzala ho abatiša Hildegarda (12. Pri žlčníkových kameňoch sa zvyčajne ordinovala čajovina podľa Turka. čepele okrúhlasté. no v stredoveku ho už rátali k veľmi obľúbeným liečivým rastlinám. naše: šťava zvonka pri bolestiach očí. Ľudovo sa traduje jej používanie na rozpúšťanie piesku a kameňov v obličkách a močovom mechúre. Materiál je náchylný na zaparenie a suší sa zvyčajným spôsobom vo vrstvách hrubých asi 8 — 12 cm. vo vyšších celkom chýba. spomína sa živica. uší. čo je však sporné. v Dánsku sa používa pri slezinových a pečeňových ťažkostiach. 167 . piť po dúškoch počas dňa. ktorý má cibuľkaté pupene pri koreni a spodné listy sú obličkovitého tvaru alebo okrúhle a vrúbkované a má žľaznato chlpatú a bohato olistenú stonku (12 i viacej listov. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva nadzemná kvitnúca časť rastliny — vňať. 5 2 12 12 Droga sa používa ako močopudný prostriedok.V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravuje esencia (dil. pri nedoslýchavosti. LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Na vňaťovú drogu — Herba saxifragae sa vzťahuje ČSN 86 6815. zrnitému je najbližší 1. pre malé hluzky alebo pacibuľky pri koreňoch. z ich pazúch vyrastajú výhonky s rozmnožovacími cibulkami. rúpové korenie Nemecky: Knollchen-Steinbrech. oficinálne koreň. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku tabliet Antasthman . riedke. Zo starších receptov je známy čaj z vňate používaný pri kameňoch v močových cestách: 3 lyžičky usušenej vňate na 2 poháre vody ako zápar — nechať postáť 10 minút. 2 1 12 8 II. súkvetie koncové. Aj homeopatia používa na prípravu esencie i rozotieraného prípravku „Teep" iba čerstvú kvitnúcu vňať. vňať a kvet. Droga: Herba saxifragae (granulatae). Čs. Obsahuje hlavne triesloviny a horčiny. stor. riedko trsnatá. Listy byle sú laločnaté. stor. Pomer zosušenia je asi 4. Dávkujú sa 3 čajové lyžičky na šálku záparu — piť 2-3 razy denne. Podľa prof. j. vo zväzočkoch na povraze a na tienistých miestach. Získava sa odrezávaním nad zemou (t. Wittsteina (1882) boli v 19.

3 1. anglicky: Great Burdock. Materiál sa suší na dobre vetranom mieste v tieni. Latinské meno drogy vzniklo z talianskeho barda = konská deka. L. pri cestách. väčší: nemá pavučinaté zákrovy a všetky listene zákrovu majú odstávajúce háčiky. maďarsky: Kis bojtorán. obľubuje čerstvé navážky. rúbaniskách. Rastie na rumoviskách. ktorí si zahaľovali tvár veľkými listami. maďarsky: Molyhos bojtorán. pre veľkosť listov.5 12 12 3 .5 2.LOPÚCH VÄČŠÍ Arctium lappa L. listene zákrovu sú zakončené háčikmi. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Nemecky: Filz-Klette. lopúchy rezervnú látku — fruktózan inulín.Radix bardanae (Radix lappae). Podľa ČSN 86 702 1 má droga tieto základné znaky: Znak Staršie zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. taliansky: Bardana. neskôr lysý. Nemecky: Kleine Klette. Cordus (1515 — 1544).5 II. dosahuje výšku 1—2 m. duté alebo drevnaté sa vyradia. menší: zákrov má zamladi trochu pavučinatý. rusky: LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH PLSTNATÝ Arctium tomentosum Mill. ktorý má oveľa väčšie listy a rastie na zamokrených miestach.. O používaní rastliny na podporu vzrastu vlasov písal už V. Dorastá do výšky asi 80-110 cm. pre plstnaté ochlpenie listov. husto pavučinaté. plstnatý: vajcovité úbory sú fialové. rusky: LOPUCH VĚTŠÍ LOPÚCH VÄČŠÍ LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH MENŠÍ Arctium minus (Hill) Bernh. maďarsky: Kozónséges bojtorán. rusky: Lopuchy sú dvojročné byliny s veľkými stopkatými listami s okrúhlou čepeľou a guľatými úbormi s háčikovitými zákrovnými listeňmi. ktoré sú priečne brázdená a drevo zväčša nemajú lúčovité (jednoduchá chemická skúška: prierez sa roztokom jódu sfarbí na modro. Súvisí s učením o sig168 natúre. Rastie na rumoviskách. L. najlepšie umelým teplom pri teplote 30—35 °C.Petasites Mill. francúzsky: Bardane commune. španielsky: Bardana. aby ich pri vystúpení nebolo poznať. Vykopávajú sa z nekvitnúcich rastlín v jeseni (september—október) alebo na jar (apríl -máj). Nezriedka si ľudia mýlia lopúchy s deväťsilom . Ruderálny druh nížin až podhorského stupňa. no až v druhom roku. pasienkoch a v kroviskách od nížin po horský stupeň. Lopúchy už v staroveku patrili medzi rastliny opradené poverami. lebo korene obsahujú škrob. Podzemné časti sa nesmú zamieňať s koreňmi ľuľkovca. — 0. príp. ktorý reakciu nedáva). na násypoch a v kroviskách od nížin po podhorský stupeň. L. Predmetom zberu a nákupu sú dnes iba korene lopúchov .5 1 12 9 1. dorastá do výšky asi 1 m. Koreňovú drogu tvoria všetky uvedené druhy lopúchov. z pomenovania starých keltských spevákov — bardov. hrubšie sa po dĺžke rozrežú. vnútorný rad zákrovných listeňov nemá háčikovitý hrot. Ľudovo: lapún Nemecky: Grosse Klette. Rýchlo a dôkladne sa omyjú.

Pôsobivé bolo predovšetkým meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa a veľ169 . Plody sú blanité mechúriky. horné na krátkych stopkách. 17.. sa často primiešava do oficinálnej drogy Radix valerianae — valeriánový koreň (pozri heslo) a medzi prvosienkový (Radix primulae). ktoré sa kedysi používali na chytanie vtákov. a to ako diuretikum.5 % odvar z koreňov. výborne znáša aj dlhšie obdobie sucha. listy kopijovité. Čajoviny č. a to pri furunkulóze a bolestiach obličiek (dávkovanie: 1 lyžička na pohár vody. semená. preto ju treba čím skôr priniesť do nákupne. s červenofialovými kvetmi. silicu (asi 0. 63. Možno užiť denne aj 6—12 g práškovanej drogy. Aplikuje sa zvonka pri nadmernom vytváraní suchého hustého mazu na koži hlavy (seborrhoea sicca). španielsky: Centosigo. Je častý na vápencových skal- natých substrátoch od nížin až do horského stupňa. L. anglicky: Asclepiad. triesloviny. Glejovkovité — Asclepiadaceae Nemecky: Weisse Schwalbenwurz. — syn. Koreň tvorí zložku čs. diaforetikum a cholagogum. sacharidy. rusky: LUSKÁČ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 20-100 (120) cm. LUSKÁČ LEKÁRSKY TOLITA LÉKAŘSKÁ + Vincetoxicum hirundinaria Medic. chutí odporne. pripúšťa sa aj krátky var. ďalej sliz. chlpatá. horčinu a trochu oleja. Niektoré druhy obsahujú pravdepodobne narkotický pôsobiace látky.5 1 odvaru. Jeho stanovišťami sú lesostepi. Čaj sa pije 2—3 x denne. Ide o výťažok z koreňovej drogy získaný pomocou kvalitného oleja. jej pôvodné stanovištia sa vyznačujú hlbokými vlhkými pôdami. hypoglykemikum.Succus bardanae. depuratíyum a cholagogum. slano. 235. Droga má slabý pach. Eurázijský druh. v plodoch 1.Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . D 3 . rezervnú látku inulín (40-50 % ) . ekzémoch a mykózach. Koreňová droga slúži ďalej na izoláciu inulínu používaného predovšetkým ako dietetikum a liečebné diagnostikum. priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan. žlčníka. dolné až sediace. maďarsky: Kbzónséges méreggylok. zvončekovité.: Asclepias vincetoxicum L. taliansky: Vincetossico. Niekedy sa čerstvý koreň upravuje ako bežná zelenina. V semenách sa uvádza aj glykozid arkciín. francúzsky: Dompte-venin officinale. V terapii sa uplatňuje ako diuretikum. horko a príkro. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov všetkých troch druhov esenciu (dil. dlhý asi 5 cm a hrubý 1 cm s nepravidelne sprehýbaným podzemkom. Za zvyčajnú dávku sa pokladajú vnútorne 2—3 lyžice drogy na šálku záparu. Poľská polooficiálna medicína propaguje šťavu z koreňa . Z obsahových látok (nie celkom prebádaných) treba uviesť predovšetkým polysacharid fruktózan. Liečivosť bylín sa odjakživa vykladala z rozličných hľadísk. celistvookrajové. ktorý má mnohé žlté bočné korienky. v mimopazušných zdanlivých okolíkoch. suché trávnaté alebo skalnaté svahy. Ľudové použitie koreňovej drogy je veľmi široké: hlavne dermatikum.D 1).2 % ) . V našich podmienkach je to teplomilný druh viazaný na suché lokality. Ľudove sa uplatňuje aj list a plod. Drogu ľahko napádajú škodcovia. Zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička na pohár odvaru (pije sa 2—3 x denne). Na masáže pokožky s cieľom podporiť rast vlasov sa 3—5 x týždenne používa 2 . lopúchového oleja — Oleum bardanae. so šupinatým podzemkom. lekársky je u nás jediným zástupcom rodu. aplikovanú vnútorne pri kožných chorobách a zvonka aj proti nadmernému poteniu pod pazuchami. odlišuje sa chemickými skúškami. väčšieho lignanový glykozid horčinového charakteru. jednoduchá. byľ priama. Najbežnejšie sa droga používa na prípravu tzv. Rastliny majú aj výrazné antibakteriálne účinky. Luskáčový koreň (Radix vincetoxici). 72. kvety žltkastobiele až zelenkasté. za studena macerovať 8—10 h). pri chorobách pečene. resp. zvonka 1 polievková lyžica na 0. V záhradkách sa občas vysádza príbuzná glejovka americká — Asclepias syriaca L. oblá.

0—1. cedí sa po 30 minútach a pijú sa 1—3 šálky denne. škrtím. U nás sa kedysi hojne pestoval. horné sediace až objímavé. Veľmi dobre ho poznali námorníci — nasolený v sudoch sa vozil na dlhých cestách.). osobitne ju neuvádzame. slaných lúkách a močaristých miestach. Už farmakognostik prof. ktoré sú sústavne predmetom pozornosti výskumníkov. vo Francúzsku už od 14. napr. z čerstvých listov sa pripravuje ostrý šalát a listy sú pikantným korením do omáčok. Aesculap dal vraj 1. možnosti nežiadúcej prímesi v nejedovatých drogách. Pred aplikáciou drogy bez dozoru lekára varujeme. pretože v staroveku sa domnievali. rusky: LŽIČNÍK LÉKAŘSKÝ Dvojročná až trváca bylina vysoká 20—30 cm. ozdobou studených mís a pod. rozkonárené nízko pri zemi. Tak sa meno boha liečiteľstva Aesculapa (Asklepios) dostalo rastline označovanej ako asklepios. dolné stopkaté. kynos = pes. Azda sa v budúcnosti luskáč zaradí medzi rastliny s kardiotonickým pôsobením. p. p. je vytvorené z gréckeho kyón. Homeopatia používa esenciu predovšetkým ako potopudný a močopudný prostriedok. Voľne rastie chránený druh 1. Toto meno má pôvod v staroveku. je nebezpečná. základ steroidov. na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier a v CHKO Slovenský raj na podobnom substráte ako glaciálny relikt. Podzemné časti sa vykopávajú najlepšie v októbri a sušia umelým teplom. Droga má experimentálne overený potopudný. j. spôsoboval totiž dávenie. Rastlinu uvádzame pre obsah esterových glykozidov pregnanového typu. Z obsahových látok 1. droga má priveľmi špecifické pôsobenie. dvojročná až trvalá holá bylina vysoká 10-30 cm. asclepias. Valopatii sa skôr používajú podzemky s koreňmi. pílkovité. diuretický a emetický účinok. Chutia sprvu nepríjemne sladko. Predmetom zberu na homeopatické účely sú čerstvé listy. neskoršie palivo horko. že luskáč je v liečiteľstve zastaraný (má iba slabé použitie vo veterinárstve a jeho stonky sú vhodné na technické použitie vďaka odolnému lyku). liečivá. Droga: Radix (Rhizoma) vincetoxici (Radix hirundinanae seu Radix asclepiadis). Je nenáročný a znesie aj najkrutejšiu zimu. keď rastlinu volali lastovičou bylinou (hirundinaria — hirundo = latinsky lastovička) vzhľadom na plodové mechúriky. tiež pre príp.2 g. Je to vysokohorská rastlina. sliz a živica. čo má vystihovať liečebné použitie. lekársky ľudstvu ako najlepší protijed a z toho možno odvodzovať aj jeho neskorší názov vincetoxicum — premáhajúci jedy. maďarsky: Orvosi kalánfú. ako metabolizujúci a preháňavý prostriedok a pri menštruačných ťažkostiach. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echtes Loffelkraut. niektorých vitamínov a iných látok. Ľudovo sa traduje okrem toho ako prostriedok pri ochoreniach obličiek. celistvookrajové. Zvonka sa používa na staré udreniny. Potočnica je vitaminiferum (A a C). aby pomenovali rastlinu luskáč.. 1882 konštatovať. D 3). lekárskeho sa bežne uvádzajú steroidné glykozidy komplikovanej štruktúry (vincetoxín či asklepiadín = cynanchín — asi 1. Wittstein musel r. listy jednoduché. rastlina sa ľudovo nazýva aj lastovičník (pozri nemecké Schwalbenwurz. Vedecké pomenovanie lyžičníka je odvodené z latinského cochlear = lyžica. To azda viedlo aj slovenských autorov k tomu. rastie roztrúsené i voľne pri potokoch i prameňoch a miestami sa pestuje ako šalátová zelenina (napr. ktoré sa po dozretí rozčesnú ako chvost lastovičky. ktoré má obdobu aj v niektorých slovanských jazykoch. španielsky: Coclearia.Herba cochlea- . z ktorých vyteká biele mlieko. U nás sa pestuje v záhradkách. utišovať. hoci znovu prichodí do popredia vedeckého výskumu — dnes však pre novozistené obsahové látky. České meno tolita je odvodené od staroslovenského toliti = mierniť. Prechodne splanieva. hormónov. diuretikum a metabolikum. z ktorých sa pripravuje esencia (dil. endemický druh Tatier. Synonymové vedecké pomenovanie rodu Cynanchum L. t. Vzhľadom na liečivé účinky zaslúžil by si viacej pozornosti pestovateľov. sleziny) a metabolikum — predovšetkým pri cukrovke. Má ostrú chuť a štipľavý pach. nepríjemne páchnu (preto aj častá zámena s koreňmi valeriány). listy má lyžicovitého tvaru. mäsových polievok. Stonky má hranaté. potom z aucho = dávim. lebo je vlastne analógiou lyžičníka. taliansky: Coclearia. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. ďalej silica.mi imponoval božský objaviteľ alebo vôbec mýtická postava. na oboch koncoch zúžené šešuľky. Sláva rastliny zapadla.5 % ) . v chorvátštine). tatranský — C. že rastlina usmrcuje psov a niektoré šelmy. francúzsky: Cochléaria officinal. LYŽIČNÍK LEKÁRSKY LYŽIČNÍK LEKÁRSKY Cochlearia officinalis L. Biele až fialové kvety tvoria husté strapce a dozrievajú v okrúhle dlhostopkaté. Rastie na severských európskych pobrežiach. Známe sú aj otravy s podobným priebehom ako otravy prilbicou. tatrae Borbás. Dávka drogy na zápar (1 %) — nesmie prekročiť 0. Príbuzný druh lyžičníka je potočnica lekárska — Nasturtium officinale R. anglicky: Scurvy-grass. vzhľadom na tvar prízemných listov. napr. Brown. Druhový názov officinalis = lekárenská. Rastie pri prameňoch i na mokrých sutinách vo vysokých polohách. Ľudove sa užíva najmä ako cholagogum (pri chorobách žlčníka. Lyžičník bol odpradávna známy ako vynikajúci antiskorbutický prostriedok. srdcovité. Inak droga pôsobí dávivo. stor. saponíny 170 (kyselina asklepiadová). Liečebne sa používala bežne čerstvá vňať . pečene.

niekedy aj v auguste. zúbkované. list má ostrú. arabinózu. Možno ju kombinovať so šťavou z potočnice lekárskej. listov sa robí počas kvitnutia rastliny. francúzsky: Lin. Čeľaď ľanovitých rastlín zahrňuje asi 25 rodov s 500 druhmi. Pri jarnom zbere treba dávať pozor. Z účinných obsahových látok možno uviesť prchavý izotiokyanát. Okrem vňate bob oficinálne aj semená — Semen cochleariae. butylhorčičnú zlúčeninu. môžeme ju používať čerstvú do šalátov od apríla až do zimy a chutí výborne aj posekaná na chlebe s maslom. resp. maďarsky: Házi len. s citrónovou šťavou. osoží pri chorobách spojených so zápalmi ďasien. uložený iba v epiderme buniek osemenia.linamarín a lotaustralín. ktoré sú viac vykrajované. V prospech liečebného používania svedčí predovšetkým obsah kyseliny askorbovej (vitamín C). príp. Na jednoduchej. chrenovitú chuť a pôsobí aj ako metabolikum — vhodná zložka jarných bylinných kúr.riae. proteíny(25 %). uvoľňuje sa poranením pletiva enzýmovou činnosťou. lekársky obsahuje aj enzýmy. aby sa lístky nezamenili s listami blyskáča jarného (Ficaria verna Huds. Jednoročná. resp. mláti a čistí. príp. Možno ich sušiť aj umelým teplom . semená obsahujú aj vysychavý olej (30-40 %). zo ZSSR. macrospermum) zberané v čase. Kvety sú dlhostopkaté. Droga sa uvádza ako oficinálna vo väčšine svetových liekopisov (opäť aj v ČsL 4). 1938). Stará kultúrna rastlina z Blízkeho východu. diuretikum. keď semená v tobolkách zhnedli a šuchocú a listy z rastliny skoro celkom opadali.teplotou do 40 °C. Semená sa získavajú neskôr — v septembri až októbri. steríny a kyanogénne glykozidy (1. Bežnejší je však jarný zber mladých lístkov. LEN SETÝ ĽAN ÚŽITKOVÝ Linum usitatissimum L. Aby droga nezhnedla. jasnomodré alebo biele. L. podobne ako v iných kapustovitých rastlinách (pozri kapustu čiernu a horčicu bielu). Farmaceutickú drogu — Semen lini tvoria zrelé semená šľachteného ľanu. pri žuvaní slizovatie a pri ochutnaní pripomína olej. V Európe sa pestuje asi 6000 rokov.5 % . xylózu. Z obsahových látok semien je lie- ĽAN ÚŽITKOVÝ čebne najdôležitejší sliz (3-6 %). anglicky: Cultivated Flax. dnes opäť propagovaných a právom. Na svetový trh sa ľanové semeno dostáva predovšetkým z Maroka a Argentíny. — ľan. enzýmy. Plody sú guľaté tobolky s desiatimi semenami. pestovaná len v poľných kultúrach. minerálne látky a veľa kyseliny askorbovej (vitamín C). z ktorých približne polovica patrí k rodu Linum L. kývavosťou zubov. kyselinu galakturonovú a manurónovú. zväčša tzv. 1938) odporúča z každého druhu 3 x denne po lyžici. Ak pestujeme rastlinu v záhradke. bez pachu a chutia príkro. Portugalský liekopis (z r. Pije sa zvyčajne šťava (50—200 ml v aromatickom nápoji 3 x denne). musí sa sušiť rýchlo. derivans. Lisuje sa z nich šťava alebo sa listy upravujú ako šalát (s octom alebo s olejom). vňate. olejnatého (L.). ešte raz preliať vodou a večer znovu kloktať (Madaus. usporiadané v riedkej závinkovej metline. Uplatňuje sa aj ako stomachikum. niekedy dvojročná bylina vysoká aj 1 m. t. na obklady a zle sa hojace rany. za listy fialky voňavej (ich prísady však v šaláte nie sú na škodu). asi v máji až júni. sušená sa pokladá za menejcennú. triesloviny. Často splanieva od nížin po horský stupeň. taliansky: Lino.25 5 1 10 Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Ináč zafarbená/ poškodená droga 5/5 171 . var. Prchavý izotiokyanát je podobný zlúčenine nachádzajúcej sa v kapucínke. Zber vňate. obsah oleja najmenej 35 %. ráno po scedení použiť na kloktanie. španielsky: Liňo. Pri hydrolýze poskytuje najmä galaktózu. pôvodne glykozidicky viazanú ako glukozinolát — glukokochlearín. glukózu. usitatissimum L. Vytrhaný či pokosený ľan sa po oschnutí zväzočkuje. Kvalita semena — Semen lini sa posudzuje podľa ČsL 4 takto: Znak Cudzie organické prímesi/anorganické Najviac v % 2/0. na slnku alebo umelým teplom. Semená sa nechajú na tienistých miestach dosušiť. Vzhľadom na mnohostrannú upotrebiteľnosť a osožnosť dal Linné ľanu pomenovanie najužitočnejší = usitatissimum. j. Aj starí Slovania tkali plátno a liečebné použitie ľanových semien je mladšieho dáta. pri angíne i reumatizme. Ľanovité — Linaceae Nemecky: Saat-Lein. Homeopatia využíva lyžičník hlavne pri kožných (najmä chronických) a pečeňových ochoreniach. Droga nemá pach. V kloktadle používanom pri paradentóze sa odporúča kombinovať rovnaký diel vňaťovej lyžičníkovej drogy s listom či vňaťou šalvie: večer naložiť 1 lyžičku čajoviny do šálky vody. rusky: . príp. bolesťami v krku a ústach. Flachs. Číslo napúčania podľa ČsL 4 by malo byt' najmenej 4. hore rozkonárenej stonke má striedavé čiarkovité celistvookrajové listy.

213. koreň matky božej. anglicky: Common Saint John's Wort. Semená sú spoľahlivé mierne laxans. prípravku Mucilogan granulky . Esencia používaná v homeopatii sa pripravuje z čerstvých kvitnúcich byli a tinktúra zo semien. antitusikum. uplatňujú sa aj pri kataroch močových ciest a zvonka ako antiflogistikum a emoliens. Ľubovníkovité — Hypericaceae Ľudovo: bylina sv. Bolo by účelné zlepšiť technológiu výroby a zberu ľanu. čarovník. maculatum Crantz. Olej zo semien sa kedysi miešal s rovnakým dielom vápenatého mlieka a slúžil v domácnostiach na drobné spáleniny (dnes už zastaraný prostriedok). olejová (15 % ) . kivník.217. na izoláciu nenasýtených mastných kyselín a i.105. Jeho technické uplatnenie je veľmi široké (mydlá. trezalka. červený zvonček. listy protistojné. maďarsky: Kozonségesorbáncfu. dieravec. Čajoviny č. lebo ľanové semeno je stále veľmi hľadaným produktom na svetových trhoch. kvety v bohatých vidlicovitých metlinách. křížek. vo vode alebo s kompótom. čiernobodkované. príp. potom mucilaginózum. Na vnútorné užívanie sa dáva 5-10 g drogy na šálku záparu. Podstatným odli- Na drogu — Herba hyperici sa vzťahuje ON 86 6713 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Zdrevnatené osi hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Látky extrahovateľné 60 % liehom — minimálne I. 10 3 1 1 13 10 1 15 II. byľ dvojkrídla. kvieťa panny Márie. Oleum lini tvorí zložku oficinálneho draselného mydla — Sapo kalinus. Na vonkajšie použitie sa rozmiešajú najlepšie odtučnené rozdrvené semená s vodou na kašu a aplikujú ako teplé obklady. rúbaniskách a medziach.slúžil ako laxans. linolová (25 % ) .). na rašeliniskách a pri močiaroch. preto je častý aj v pobrežných húšťavách. ktoré nemajú žľaznaté bodky — neobsahujú účinné látky. fermeže. Zriedkavejšie slúžia ako adjuvačný prostriedok pri cukrovke. Olej zo severských oblastí je v porovnaní s olejom južných krajov bohatší na nenasýtené mastné kyseliny. ktorý ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ rastie dosť hojne v horských oblastiach a typickými stanovišťami sú mokré lúky a jelšiny (má štvorhrannú. dnes uvádzaný pod rodovým pomenovaním Catharolinum Reichenb. Uprednostňuje však vlhké podklady.80. Je častým druhom nížin až horských polôh a vyskytuje sa v rozličných typoch trávnatých i lesných porastov. Johanniskraut. Plody sú tobolky. ako je linolénová (až 65 % ) . ČsL 4 povoľuje prímes ľ. 172 Spomedzi ostatných druhov ľanu sa kedysi ešte farmaceutický používal ľ. 11. zvyčajne sa sladí medom a užíva sa každé 2 h pol šálky. Domáca produkcia ľanového semena kryje iba 25 % spotreby nášho priemyslu. vitamínového krému a výživného krému). (C. ale nekrídlatú stonku).pomaly hydrolyzujúce najmä v drvených semenách). vajcovité. rozkonárená. Nemecky: Tupfel-Harnheu.ľanček lúčny) . sediace. láskavec.H. ľubeník. Ľanový olej — Oleum lini (oficinálny vo všetkých svetových liekopisoch) sa získava zo zrelých semien extrakciou alebo lisovaním. žlté. Na zmäkčenie stolice sa odporúča piť večer a ráno 1—6 lyžičiek celých alebo nahrubo drvených semien v mlieku. Voľných kyselín je asi 1 % a ich obsah stúpa počas skladovania. s priesvitnými bodkami. šampónu so sírou. Semená zvyčajne tvoria zložku zmäkčujúcich čajovín — Species emollientes a zmäkčujúcich čajovín na obklady — Species emollientes ad cataplasmata. je bohatý na acylglyceroly nenasýtených kyselín. potom palmitová a stearová. škvrnitého . rusky: Trváca bylina vysoká 30—100 cm. francúzsky: Millepertius officinal. Mucilago (Decoctum) seminis lini . v ovocnej šťave. prestrielavec. 20 6 2 2 13 12 2 10 ČsL 4 10 3 1 1 13 10 1 20 .) Small . preto rastie i na suchých lúkach. estery kyseliny linolénovej a linolovej sa označujú ako vitamín F a tvoria zložku liečebnej kozmetiky (náš priemyselný prípravok Perilacin má formu regeneračného krému. taliansky: Iperico.112.. Ich zvyšok po lisovaní oleja a odtučnení sa odborne označuje ako Semen lini pulveratum desoleatum (ČsL 2) alebo jednoduchšie Placenta seminis lini. catharticum L. španielsky: Hipericón.laxans. Jána. prečisťujúci — L.109. Z príbuzných a podobných druhov treba vylúčiť najmä tie. svätojánska bylina. Farina lini (ľanová múka). bez miešania sa nechá 30 min stáť a precedí. catharticum (L.123. semeno tvorí zložku čs. TŘEZALKA TEČKOVANÁ ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ Hypericum perforatum L. Druh dobre znáša sucho.slizový výťažok sa pripravuje za studena: 1 diel semien a 10 dielov studenej vody.

migréna. Sarabnicky pátrali po jeho pôvode a r. kŕčové žily. Ako droga sa nazývajú Folium belladonnae. Pomer zosušenia je asi 5 — 6 : 1. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. prípadne si vstrekovali trochu šťavy do očí. čajoviny Eugastrin (stomachikum. Sušia sa rýchlo v tenkých vrstvách rozprestreté na vzdušných a tienistých miestach. diantróny (až 1 % — hypericíny: hypericín.najmä pri ulcus cruris. Drogu skladujeme v dobre uzatvorených obaloch. Materiál sa po omytí suší na vzdušných miestach alebo umelým teplom. poranenia. Možno ju použiť analogicky ako list. Zvonka sa prv používal ľubovníkový olej — Oleum hyperici. ktorá v juhoslovanskom tovare tvorí až 50 % prímesí. žlčníka. anglicky: Belladonna. Slúži aj ako metabolikum a olej pri reumatizme. taktiež rozkonárený. španielsky: Belladonna. 214. Rastie v listnatých lesoch.šovacím znakom ľ. metabolikum. 207. keď rozkvitla asi polovica kvetov (asi 25—30 cm dlhé stonky. stomachikum. ľulok. Rodové pomenovanie ľuľkovca vychádza z gréckeho atropos — neodvratiteľný. 240. lulák. krásavica. preto má rastlina význam vo včelárstve. hypotenzívum). nie však zdrevnatené. z oboch strán stisnutá stonka a žľaznatobrvité kališné lístky.5 g vňate v zápare alebo v odvare. 33. 71. Hrubšie sa pozdĺžne režú a dlhé sa skracujú. Známy je vplyv obsahových látok ľubovníka na kožnú pigmentáciu — hypericizmus. Dávkovanie: 1 kávová lyžička na pohár záparu. Zvonka: antiflogistikum . vajcovité. pseudohypericín a i. treba ju skladovať preto v dobre uzatvorených obaloch a chránenú pred svetlom. 169. koreň až 1. Príslušné prípravky ordinuje lekár. 210. francúzsky: Belladone. -0). Odrezané krčky koreňov s fialovými pupeňmi sa po vykopaní zasa zahrabú do zeme.5 % . nemnica. že Talianky si z bobúľ pripravovali líčidlo. melanchólia. vo voľnej prírode si treba včas označiť miesto výskytu rastliny. — u nás iba na východnom Slovensku). vredy predkolenia (ulcus cruris). 129. vlašské bella donna — krásna pani. pridávajú sa do kúpeľov na hemoroidy a používajú sa aj v kozmetike. Ľulkovité — Solanaceae Ľudovo: čertov blázniček. Odrezávaním či kosením sa zberajú olistené kvitnúce vrcholky rastlín v dobe. cholagogum. ktorá vraj prestrihovala niť života (prenesené na vysokú jedovatosť rastliny). tak volali najstaršiu sudičku. ale iba z mladých a nekvitnúcich výhonkov. Obdobie zberu je dosť neskoro. manipulácia je ako s listom.. 91. pochádza z toho. u niektorých citlivých osôb sa môže prejaviť ako nežiadúci účinok. koreň hrubý.2-0. ale v kvetoch je v lete nadbytok peľu.). celistvookrajové. 181. 110. Neporušené listy bez stopiek sa trhajú v čase kvitnutia rastliny (jún —august). 242. Stonka rozkonárená. Doba: júl -august. 232. ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ + Atropa bella-donna L. varikóznych vredoch a tromboflebitídach. oficinálna aj v ČsL 4. mozgovomiechová skleróza a i. Ľuľkovec sa pri zbere listov (vňate) často zamieňa za podobnú skopóliu kranskú (Scopolia carniolica Jacq. flavónové glykozidy (hyperosid — 0. Hodnotí sa podľa ON 86 6748. izolovaný z čerstvých kvetov. oficinálne v mnohých svetových liekopisoch . Etymológia pomenovania je nejasná. zápaly lymfatických ciest a pod. W. V homeopatii sa používa esencia z čerstvej kvitnúcej vňate a jej indikácie sú podobné ako alopatické (dil. D 1 Prípravky z ľubovníka tvoria i súčasť kloktadiel. Rastlina je prudko jedovatá — vyžaduje osobitnú obozretnú manipuláciu. fotodynamicky účinné. Vedecké pomenovanie rastliny vzniklo podľa starého názvu. maďarsky: Maszlagos nadragulya. dnes tvorí zložku najmä mastí. rusky: - RULÍK ZLOMOCNÝ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. Druhové pomenovanie je pre priesvitavo bodkované listy (perforatum = latinsky prevŕtaný). Rastlina obsahuje veľa trieslovín (10 %. výťažky tvoria zložku injekcií Floristen Spofa a Floristen forte Spofa (indikácie: chronické ženské zápaly. bodkovaného je valcovitá. toto nebezpečenstvo je však pri aplikácii priemyselne vyrábaných prípravkov značne znížené. čím sa zvýši zber budúcim rokom. Droga sa ľudovo používa oveľa širšie — pri chorobách pečene. toten Nemecky: Schwarze Tollkirsche. listy veľké.hlavný je 173 . Čajoviny č. list ich obsahuje asi 1 %. možno ich získať aj zdrhovaním. Droga sa osvedčuje aj v detskej praxi — pri nočnom pomočovaní. 83. Korene sa vykopávajú v septembri —októbri z 3—4-ročných jedincov. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu je vňať — Herba hyperici. 155. kvety aj 12 %). aplikuje sa na velké plochy. nervínum (depresie. pre toxicitu oddelene od ostatných drog. Stomaran — čajovina (stomachikum. Predmetom zberu sú predovšetkým listy. Ak použijeme umelé teplo. Indikácie: adstringens. farebné látky. aby dostali ohnivý výraz. zápaloch močových ciest a pri ženských ťažkostiach. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. Drogu treba čím skôr dodať do nákupne . nočnom strachu a pod. 1934 sa im podarilo dokázať. pomer zosušenia asi 6 : 1 . Ľubovník nemá síce sladkú šťavu. digestívum). Vňať sa zväzuje do snopčekov a suší v tienistom a dobre vetranom mieste. najmä v bučinách pahorkatín a podhorského stupňa. Vzhľadom na vysokú spotrebu drog sa všeobecne podporuje jeho pestovanie. fluoreskujúce. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. suchý výťažok roztoku Passit (sedatívum). ČsL 4 uvádza ako perorálnu dávku 1. pričom sa vychádza z klinicky a experimentálne overeného adstringentného a protizápalového účinku (zvonka i vnútorne) a silného sedatívneho pôsobenia. Listy sa veľmi ťažko odlišujú. plne rozkvitnuté rastliny nedávajú dobrú drogu). Hnedočervené kvety dozrievajú v lesklé čierne mnohosemenné bobule. Na objednávku sa niekedy zberá vňať . silicu (0.108.Herba belladonnae. 63. že kožná pigmentácia vyvolaná osvetlením (fotosenzibilizujúce pôsobenie) má pôvod v hypericínoch — farbivách ľubovníka. neurovegetatívne poruchy). Obsahové látky rastliny tvoria jedovaté alkaloidy. Oficiálna alopatia okrem vňaťovej drogy uplatňuje aj výťažky vo forme štandardizovaných prípravkov.hypericum. Zberá sa aj koreň — Radix belladonnae (oficinálny v ČsL 4). bez koreňových hlavíc a tenkých korienkov. Liečivosť rastliny spoznala až stredoveká talianska lekárska škola. nadraguľa. ale plné. Droga tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum. ktorý uvádzali už Dioskorides a Plínius: hyperikon .05 % hypericínu). pije sa 2 x denne. taliansky: Belladonna. 229. cholagogum). dimérne produkty antracénových derivátov — ČsL 4 žiada minimálne 0. Hausmann a F. Olejové výťažky z rastliny sú v detských olejoch a emulzných mastiach na ochranu pokožky pred slnečným žiarením. neprekročme teplotu 35 °C.ľahko ju napádajú škodcovia a vlhne. 1. antiflogistikum. mnohé sa ujmú. Droga sa hodnotí podľa ON 86 7010 a ČsL 4.7 %). teplotou do 30 °C. 225.2 %).

vystúpavé až ovíjavé. Alkaloidy drog pôsobia povzbudivo na centrálny nervový systém.Solanaceae Ľudovo: bokožnice. zvyčajne 174 .3 II. D 5—D 3) s podobným používaním. Listy sú rôznotvaré. V homeopatii sa z čerstvého koreňa a nadzemnej časti rastliny pripravuje esencia (Dil. anglicky: Bittersweet. psie víno. Byle má poliehavé. myšie drevo. kumaríny a organické kyseliny. List je zložkou tabliet Antasthman (bronchodilatans) a tinktúra kvapiek Contraspan — spazmolytikum.032 % alkaloidov). na báze drevnatejúca bylina. bronchodilatans. majú široké použitie v terapii. miernia nutkanie na dávenie a nadmerné slinenie.6 g a používa sa iba v zmesiach s ďalšími drogami — liečivami. využívajú sa predovšetkým ako parasympatolytiká (uvoľňujú kŕče hladkého svalstva a koliky). Oficinálne prípravky tvorí extrakt (suchý . 16 8 2 1 17 4 13 0. podobne ako tablety Radobelin s ich obsahom (parasympatolytikum. podobne ako priemyselne vyrábané prípravky. môže ich ordinovať iba lekár. ČsL Základné požiadavky ON 86 6412 a ČsL na listovú drogu — Folium belladonnae: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustné v HC1 Vlhkosť Obsah alkaloidov — najmenej I. sladká-horká. Koreň sa uplatňuje ako spazmolytikum. Jeho maximálne dávky sú rovnaké ako listu a rovnako podlieha predpisom lekára. červené psinky. rusky: - ĽUĽOK SLADKOHORKÝ Trváca.15 ČsL 4 8 4 1 0. polokríkovitá. 8 4 1 0. taliansky: Dulcamara. ako majú alopatické prípravky. analgetikum. podobne ako izolovaný alkaloid atropín (tvorí zložku asi 30 čs. čo môže ordinovať iba lekár.2 g. List je predovšetkým spazmolytikom a antiastmatikom.5 15 3 13 0. titrovaný prášok už ČsL 4 neuvádza. priemyselne vyrábaných prípravkov (Asthmin prášok. antiparkinsonikum). Bellaspon — dražé.ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ tropanový alkaloid 1-hyoscyamín. mydriatikum a antiparkinsonikum (tzv.3 % alkaloidov a pre koreň 0. jeho najvyššia jednotlivá dávka je 0. priemyselne vyrábaných prípravkov). potom opticky neaktívny jeho racemát atropín a z ďalších najmä skopolamín. V rastline sú prítomné aj triesloviny (do 10 %). Radobellinum substancia reprezentuje alkaloidový obsah koreňa a tvorí zložku celého radu čs. rozširujú zreničky. bulharská kúra). pôsobia proti zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy. ktorá sa nachádza iba v listoch. maďarsky: Kesernyés csucsor. Ľuľkovcové listy a koreň pre špecifickú účinnosť a toxicitu môže ordinovať iba lekár.3 4 žiada pre list minimálne 0. francúzsky: Morelle douceamere.4 %. sladká vŕbka Nemecky: Bittersusser Nachtschatten. denná 0. sedatívum atď. POTMĚCHUŤ POPÍNAVÁ + Solanum dulcamara L. Ľuľkovité . často dlhé aj 250 cm.).5 15 3 13 0.siccum) a perkoláciou získaná tinktúra (Tinctura belladonnae — nastavená na množstvo 0. španielsky: Dulcamara. Diagnosticky významná je flavonoid- ná zlúčenina β-metyleskuletin.028-0.

) používal ľuľok ako diaforetický prostriedok pri zápale pľúc a pohrudnice. V odbornom prívlastku dulcamara je skryté latinské dulcis = sladký a amarus = horký. tigogenín. hrubšie konáriky sa pred sušením režú po dĺžke. Novšie prieskumy (Frohne a Pfänder 1983) ukazujú. stor. ako aj spirostanoly (steroidné saponíny. čo pripomína počiatočnú sladkosť a neskoršiu horkosť mladých konárikov. Za zvyčajnú terapeutickú dávku sa pokladá 0. pri plotoch a v blízkosti hnojísk. stor. Holandský lekár Boerhave (18. čierny (S. Poznali ho vtedy ako močopudný a laxatívny prostriedok. ktoré ich sprevádzajú). intenzívne vedecky skúma. Odrezávajú sa 2—3-ročné zdrevnatené konáriky dlhé asi 6 cm. soladulcín. Zberajú sa pred vyrastením listov (marec—apríl) alebo po opadaní listov (október). že obsah steroidných alkaloidov v plodoch klesá s ich dozrievaním (toxické sú nezrelé a veľké kvantá). Linné pri syfilise a reumatizme. ďalej ako antiastmatikum a prostriedok pri choro175 . 1. ako sú pobrežné kroviská. ďalej na rumoviskách. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . ktorý je jednoročnou bylinou s inak tvarovanými listami a s čiernymi alebo zelenými či žltkastobielymi bobuľami. kým holandský botanik Dodonaeus použil názov Dulcamara. ekzémy. Lonicerus mu vo svojom herbári venoval dlhú oslavnú pasáž. prípadne za zemolez ovíjavý (Lonicera periclymenum L. Rastie v nižších nadmorských výškach na stanovištiach s veľmi vlhkou pôdou. ktoré podmieňujú rasy podobného označenia. Niektoré látky obsiahnuté v ľuľku možno premeniť na látky hormonálneho charakteru — kortikoidy a mužské pohlavné hormóny. Droga — Caulis (Caules) či Stipes (Stipites) dulcamarae sa kedysi terapeuticky veľmi cenila ako metabolikum. lužné lesy a priekopy. Droga ďalej obsahuje 11 % trieslovín a v popole sa našlo relatívne dosť solí mangánu. Ako aglykóny sa izolovali spirosolany solasodín. Na alopatické účely sa materiál suší rozostretý v tenkých vrstvách prirodzeným alebo umelým teplom (40 °C). Pre svoje výnimočné obsahové látky sa v poslednom čase celý rod Solanum L. že Theofrastovo a Dioskoridovo Smilax znamenalo ľuľok. diosgenín a yomogenín. Stredovekí otcovia botaniky nazývali rastlinu raz Dulcisamarum. sladkohorký nemožno zamieňať za príbuzný ľ. Ako vidno. špecificky účinné na kožné ochorenia (exantémy. ktoré sú založené na steránovom jadre (chemicky sú blízke srdcovým glykozidom obsiahnutým v náprstníkoch). Nemožno s určitosťou tvrdiť. Homeopatia spracúva mladé konáriky s listami odtrhávané ešte pred rozkvitnutím rastliny. nápadný tmavočervenými bobuľami a protistojnými listami (u nás sa zriedka pestuje v parkoch). Stipes — Stipes dulcamarae. Vedcov upútava i výrazný antibiotický účinok steroidných saponínov a glykoalkaloidov ľuľka. často nepresne označované ako stopky. tíšiacich bolesti a kŕče). Vzájomné zastúpenie jednotlivých zložiek je podmienené biotopom rastliny a závisí od biologickej rasy.ĽUĽOK SLADKOHORKÝ jednoducho kopijovité. Ľ.). Droga i celá rastlina obsahuje kolísavé množstvá (okolo 1 %) osobitných glykoalkaloidov spirosolanového typu. S označením Solanum sa stretávame už v 1. mnohé tradované údaje bude potrebné dôkladne prehodnotiť. Predmetom zberu sú v niektorých liekopisoch oficinálne konce konárikov — Caulis. rozličné dermatopatie a pod. tomatidenol. tomatidenolová rasa ich má bez alkaloidov. pričom ich výroba by bola pomerne ľahká a lacná. potom ich hydroxyderiváty. na báze uškaté.5-2 g prášku viacej ráz denne (Klemperer -Rošt). n. S ohľadom na možnú jedovatosť zber sa deťom neodporúča a nebezpečná je aj manipulácia s terapeutickým experimentovaním.). Historicky zaznamenané nejednotné údaje o jedovatosti ľuľka možno dnes vysvetliť geneticky a vplyvom pôvodu drogy. užíval sa aj pri žltačke a horúčkach. popínavý ker vysoký až 5 m. raz Amara dulcis. Kvety majú fialovú korunu a dozrievajú vo visiace vajcovité sýtočervené bobule. nigrum L. Pravdepodobne je odvodené od solari = latinsky tešiť sa (podľa niektorých rastlín čeľade Solanaceae.). u Celsa.

Homeopatická medicína používa esenciu (dil. uplatňuje aj niektoré historické indikácie. Z rastliny sa zberajú nadzemné časti bylinných stoniek v období kvitnutia (jún)-júl-august—(september). semená alebo polámané časti býľ a pod. ale aj pri zápaloch spojoviek. Po usušení tvorí drogu Herba majoranae. Rastlina sa u nás oddávna udomácnila vo vidieckych záhradách. Majorán je medonosná rastlina. kvety drobné. rusky: Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 10—40 cm. biele.Lamiaceae (Pyskaté . Meno majorana sa odvodzuje z hebrejského mar = horký.Labiatae) Ľudovo: majoránka Nemecky: Majorán. Zriedka splanieva a aj to iba prechodne. Aromatický majorán. v Stredomorí rastie v kultúrach ako poloker. Spracúvala sa s hovädzím lojom na masť používanú na prekrvenie i upokojenie nervov (Amaracinum alebo Sampsuchinum). Dnes sa používa iba príležitostne pri niektorých kožných ochoreniach a bronchiálnych ťažkostiach. no predovšetkým pri zakáľačkách. ktorý má menšie huňaté listy a zdrevnatené stonky. Celá je páperisto chlpatá a aromatická.bach z nachladnutia a s tým spojené ťažkosti (o. Rastlina slúžila najmä ako liečivo. Majorán sa pestuje po celej Európe. no oddávna bola i koreninou. sústredené v pazuchách okrúhlych celistvookrajových listeňov. pri bolestiach nervového pôvodu. Pestuje sa ako korenina — majorán. zemiakovej). Pri zbere a sušení sa uplatňujú všeobecné zásady pre silicové drogy: odrezáva sa 25—30 cm nadzemnej časti. ktorý má vlasť kdesi v severozápadnej Afrike alebo vo východnom Stredomorí či v Prednej Ázii. Listy sú obrátenovajcovité. celistvookrajové. na uľahčenie prehĺtania a na vytriezvenie po opojení liehovinami. Vňaťovú drogu dosť často znehodnocujú plody z materskej rastliny. taliansky: Maggiorana. v Oriente i v Amerike. resp. anglicky: Marjoram. ktorá sa môže zväzkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách v tieni a v prievane (umelým teplom pri teplote do 35-40 °C). francúzsky: Marjolaine. čo znižuje jej kvalitu. Na lekárenské účely sa žiada droga získaná zdrhovaním listov i kvetov. zimný. Osobitne sa používala ako liek proti bolestiam hlavy. vzhľadu drogových častí. Gréci i Rimania. čo sa pomerne ľahko odlíši už podľa pachu. D 2—D 4) v podobných prípadoch ako alopatia. gréckeho amarakos alebo arabského marjamie. Pri posudzovaní kvality drogy sa uplatňujú znaky normy ČSN 58 0513 176 . aj reumatizmus). gulášovej.. saturejky záhradnej alebo pamajoránom obyčajným (pozri ako osobitné heslá). V neskorom stredoveku sa preslávil ako liek proti nádche.. K nám sa majorán dostal počas križiackych vojen z Jeruzalema. V kultúrach sa niekedy nachádza aj trváci Origanum majoranoides L. U nás sú majoránové polia na južnej Morave a južnom Slovensku. Homeopatická medicína má oficinálnu esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate. epilepsii. maryamych. resp. Droga sa falšuje prímesou vňate tymianu (dúška tymianová). nádche. Stredovekí arabskí lekári ho odporúčali najmä pri migréne. i. na baraninu.pozri cudzokrajné drogy). MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁNKA ZAHRADNÍ Majorána hortensis Moench Hluchavkovité . či z latinského amarus. pohryznutí škorpiónmi a na úpravu menštruačného cyklu. Kvitne hlavne v júli až v auguste. 1662 sa jeho účinnosť porovnávala s materinou dúškou. do plniek. do omáčok. Naše gazdinky s obľubou používajú majorán pri príprave niektorých polievok (napr. čo sú staré mená tejto rastliny. kŕčoch tváre. V Becherovom Parnasii illustrati z r. Plody sú tvrdky. Včelám poskytuje dosť nektáru i trochu peľu. maďarsky: Kerti majoranna. kultivovali už starovekí Egypťania. príp. španielsky: Majorana. uplatňovala sa podobne ako koreň sarsaparily (Radix sarsaparillae . m.

Plody sú tobolky — makovice. uhľovodíky terpinén a sabinén. francúzsky: Pavot somnifére. Kvitne v júni-auguste (podľa výsevu). obyčajne biele s čiernou škvrnou na báze. toleruje však jej indikačné použitie ako stomachikum. nie však medovinu. ktorý sa pije 2 x denne. horné nedelené. horčiny. Jeho produkcia podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam a dozoru. 76.7-3. maximálna vlhkosť môže byť 16 % a obsah popola najviacej 5 %. 165. Všetky orgány maku (s výnimkou semien). spodné perovito delené. pri migréne. zvonka na aromatické kúpele. Správy o ňom siahajú však aj do histórie iných orientálnych národov. Po špeciálnom narezávaní vytekajúca šťava na vzduchu tuhne a hnedne. ktoré majú slabo vyvinutú sústavu článkovaných mliečnic (u nás tzv. pri reumatizme a používa sa podobne ako pamajorán obyčajný (pozri osobitné heslo). spazmolytikum. V ľudovom liečiteľstve sa pripravuje aj masť: 4—6 g čerstvo vylisovanej šťavy sa zmieša s asi 30 g masťového základu. Ópium začalo svoju svetobežnú cestu asi z Číny. na mokvavé a hnisavé rany. z ktorých vyteká biela mliečna šťava — zdroj ópia. majú mliečnice. ktorá je nositeľom pachu. ópiové maky s bohato vyvinutou sústavou mliečnic a s veľkým množstvom šťavy . odkiaľ sa často dočasne šíri po okolí. enzýmy a kyselina askorbová (vitamín C). Makovité — Papaveraceae Nemecky: Schlafmohn.9 % silice. Čajoviny č. 227. 2. Dnešné vedecké označenie maku . siateho už u Rimanov. V droge je ešte asi 10 % trieslovín. preto slúži ako mierny pomocný prostriedok pri meteorizme (nadúvaní). maďarsky: Álomhozó mák. Mak je náročná plodina. Makovice a maličké semienka v neolitických kolových stavbách poukazujú na kultúry maku v strednej Európe už pred vyše 2000 rokmi. Okrem toho ľudové liečiteľstvo má pre majorán celý rad ďalších indikácií — pôsobí pri ľahších nervových ochoreniach. žalúdočných ťažkostiach s nedostačujúcou tvorbou žalúdočnej šťavy a pod. španielsky: Amapola. potom mierne narkotický. stonka priama. bolo názvom m. Mak je olejnatá plodina pochádza- Nevedno však. či slúžil na liečebné účely alebo na získavanie oleja. Majorán má dokázaný slabý účinok na tvorbu žalúdočnej šťavy i karminatívny efekt. pri zahlienení pľúc. Rastlina je prestúpená mliečnicami s bielou šťavou.5 % ) . Látka. olejnaté maky. proti kŕčom všetkého druhu (i menštruačným). Pestuje sa na roliach a v záhradách. obyčajne nerozkonárená. nie je známa. Hlavnú terapeutickú zložku tvorí aromatická silica (0.latexu. slepáky s tmavomodrými semenami). Listy sú sediace.Papaver. Surové ópium sa po prečistení nastavuje na určité množstvo 177 .(potravinárskej): vyžaduje sa minimálne 0. rusky: MÁK SETÝ MAK SIATY Jednoročná bylina vysoká až 150 cm. ktorej je najviacej pri prvom zbere. Veľké kvety majú dva opadavé kališné lístky a štyri veľké korunné lupienky. diuretikum a diaforetikum. Starí Gréci ho nazývali mékón. júca z Ázie. karminatívum. Oficiálna medicína drogu zriedka používa. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. V osevnom postupe figuruje ako okopanina. Druhový názov somniferum je z latinského somnus = spánok a farre = prinášať. silica však obsahuje hlavne terpineol. V prípade potreby možno užiť aj 2—5 kvapiek silice na cukor. modrozelené.5—0. Včelám poskytuje hojnosť peľu. proti črevným parazitom a astme. Osobitne bohaté sú nezrelé steny toboliek. taliansky: Papavero. Silica pôsobí spočiatku povzbudzujúco. Praktici delia pestované maky podľa úžitku na dve skupiny: 1. bolestiach hlavy. MAK SIATY Papaver somniferum L. anglicky: Opium Poppy. čím sa vytvára surové ópium.

5%) a narceín ( 0. Zmes alkaloidov ako celok obsahujú injekcie No178 vopon (analgetikum anodynum) . slizovité látky. Najväčší podiel z nich pripadá na morfín (7—21 % ) . Lekár musí zvážiť jeho aplikáciu a vhodnosť. francúzsky: Pavot coquelicot. Vedecký názov maku vznikol z keltského papa — detská kasička. vlčieho a poľného — P. Semená obsahujú predovšetkým olej (50-60 % ) . prípadne celé nezrelé tobolky — Fructus papaveris immaturus. hybridum L. 10 1 1 8 7 II. napr. veľmi záleží na serióznosti zberača a na správnej botanickej identifikácii materskej rastliny. vlčí kvet Nemecky: Klatschmohn. tuky. narceín).novšie rátaný ako poddruh. pleskanec. kodeín (0. z ktorých sa semená vytriasli. benzylizochinolínové (papaverín). ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. tumoroch a pod. Predmetom farmaceutického zberu (nie však vždy nákupu) sú korunné lupienky zberané z rastlín v čase kvitnutia (máj—august). Korunné lupienky iných druhov sa v droge odlišujú veľmi ťažko. 20 3 3 8 10 . M. Z ďalších obsahových látok drog (resp. medzi morfinanové (morfín. získaný lisovaním. viníc a rumovísk okolia Bratislavy. divý mak. má aj potravinárske použitie. ktorý má na spodku korunných lupienkov vždy čiernu škvrnu. burina polí. živice. štetinatý — Papaver strigosum (Boenn. Makovité — Papaveraceae Ľudovo: bubovec. dubium. i lekár ich smie ordinovať iba za určitých podmienok. maďarsky: Pipacs mák. pukovec.5 — 13 %). Najlepšie sa odtŕhajú oboma rukami smerom hore. akosť tvorí maková drvina získaná strojovým výmlatom makovíc s dlhou stonkou).. prchlík. karafiát. Droga má slabý pach a chutí mierne horko a slizovito. Rakúsku a Holandsku). lebo kedysi sa šťava primiešavala do jedla detí. resp.prepočítaných na morfín). ale pre vysoké výrobné náklady a nižšiu kvalitu by to bolo neekonomické. Nie sú ani také háklivé na stláčanie. má guľovitú a bohato štetinatú makovicu. Tejto rastline.) Schur . Buranovský (patentovaná aj vo Švajčiarsku.7 % ) . nasleduje noskapín čiže narkotín (1. argemone L. Z príbuzných zameniteľných druhov pri zbere korunných lupienkov možno uviesť m. protopínové (protopín) a i. Plod je tobolka . V ČsL 4 je oficinálne surové ópium. roztrúsené rastúci v teplejších oblastiach. v poludňajších hodinách. tebaín). ktoré sú u nás zložkou asi 30 priemyselne vyrábaných prípravkov. Druhové pomenovanie možno odvodiť od reo = tečiem. sčasti ako laktáty (na kyselinu mliečnu).s obsahom 0. z ktorého sa pripravuje práškované ópium (Ópium pulveratum) s presne určeným obsahom alkaloidov (9. ako ľahko sa zaparia. ópia) možno uviesť kaučuk. Surové ópium ich obsahuje asi 20—30 %. Niekedy sa zberajú makové listy — Folium papaveris. mačinec. vlčí a listové úkrojky má skoro čiarkovité. panenka. Ako mimoriadne cenná surovina sa spracúvajú olamované a vytrasené makovice so stonkou kratšou ako 15 cm (II.aplikujú sa pri úporných bolestiach. anglicky: Fliedpoppy. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch a chránime pred svetlom. papaverín (0.8 — 10. v dobrom prievane a bez obracania (umelým teplom najviacej do 35 °C). ba i olej — Oleum papaveris. Ópium je prudko jedovaté.5 % ) . NSR. Jeho hlavný podiel tvoria acylglyceroly kyseliny linolovej. Samo ópium alebo jeho prípravky slúžia ako upokojujúci prostriedok. panáček. ale aj dokonale zrelé. no taktiež druhu P. Droga po usušení musí mať pôvodnú farbu. Častý ako burina na poliach.2 % . Uschne asi za 5 dní. MÁK VLČÍ Papaver rhoeas L. Ópiový prášok (Pulvis opii — s obsahom 10 % bezvodého morfínu) a ópiovú tinktúru (Tinctura opii . slepý mak. skutočný. Materiál sa suší vo vrstve 2—4 cm. tulipánky. rumoviskách. dubium L. taliansky: Rosolaccio. V súčasnosti sa u nás používa mláťačka na mak. pri cestách v nížinách až horskom stupni. Všetky prípravky podliehajú prísnej osobitnej kontrole. Vo všetkých týchto drogách (okrem semien) sa nachádzajú toxické alkaloidy. aby dobre spali. t. španielsky: Ampola. preto zber robíme za sucha. paničky. má pritisnuto ochlpené kvetné stonky. Izoluje sa z nich olej — Oleum papaveris.95-1. j. rusky: MAK VLČÍ Jednoročná bylina vysoká 20— 80 cm.makovica. Alkaloidy sú sčasti viazané ako mekonáty.5%). úrazoch. ktorý vtedy neodlišovali od vlčieho maku. hybridný — P. Slúži aj na izoláciu jednotlivých alkaloidov. z ktorých poznáme asi 40 druhov. U nás by sa dalo získať z maku. miznem (pre výron bieleho mlieka alebo ľahko opadavú korunu). vyvoláva spánok a mierni úporné hnačky. ktorý sa pridáva do mastí. Európski producenti sú iba ZSSR a Juhoslávia. Zriedkavé farmaceutické použitie má koreň maku — Radix papaveris alebo semená — Semen papaveris.3—6. soli kyseliny mekónovej (asi 3—5 % ) .. V semenách sa nachádzajú iba stopy spomínaných alkaloidov. takže i tobolky po dozretí tvoria drogu — Fructus papaveris maturus. ktorú skonštruoval J. Zriedkavo sa u nás vyskytuje m. ftalidizochinolínové (noskapín.. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. dobre našuchorený a rozložený. ohníček. pochybný — P.5-7. Droga: Flos papaveris rhoeas (Flos rhoeados).1-4. neklamný.účinných obsahových látok (alkaloidov) a ďalej sa spracúva na liečebné účely. Na vrchole stonky je kvet s veľkými červenými korunnými lupienkami (často s čiernou skvrnou na báze).05 % bezvodého morfínu) už ČsL 4 neuvádza. v antických časoch pripisovali narkotické vlastnosti. Semená maku sa používajú prevažne v potravinárstve. kokrhel. Posledná slabika je azda z latinského verum = pravý. Najlepšie je ihneď ju odovzdať do nákupne. Manipulácia s ním podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam. mazadiel. tebaín (0. niekedy sa považuje za miešanca m. je nižší ako m. Na kvalitu korunných lupienkov — Flos rhoeados sa vzťahuje ČSN 86 6218. Z chemického hľadiska patria do rozličných skupín. kodeín. kohútiky. ktorý tíši bolesti. červánky. Na priamej stonke sedia perovito laločnaté až perovito delené listy.1—0. Korunné lupienky sa ľudovo oddávna používali proti kašľu. Olej i semená niekedy slúžia na prípravu emulzií. Lupienky zberané za rosy alebo po daždi sa zlepujú.

ale aj osviežujúce účinky a odporúčala sa o. španielsky: Serpol. Čajoviny č. mužnosť. odstránia sa drevnaté časti a prímesi tráv a materiál sa suší v tenkých vrstvách na tienistých a vetraných miestach (umelým teplom do teploty 30—35 °C). orientálny sa často pestuje v zá- hrádkách ako okrasný. zasvätenie bohyni Frei a mariánsky kult v kresťanstve urobili z nej rastlinu opradenú mnohými ľudovými povesťami. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádza silica (0. rozkonárené. L. Semená maku vlčieho obsahujú asi 40 % oleja. hoci majú niekedy aj korunné lupienky červené. pochybný len veľmi nízky obsah alkaloidov a m. zber sa robí krátko pred úplným rozkvitaním alebo počas kvitnutia (júl-september). materonka. Vedecké pomenovanie materinej dúšky je odvodené z gréckeho thymos = sila. (spec. T. m. Hoci vňať rastliny ako droga je skoro taká hodnotná ako tymianová (Herba thymi). M. maďarsky: Mezei kakukfú. aj v gynekológii.60 % ) . najviac v kvitnúcej vňati (až 1 % ) . Druhy rastú vo veľmi rozdielnych prostrediach: na stepiach. Ich systematika je pre nebotanika ťažká a v mnohých prípadoch dá prácu aj odborníkovi (časté sú krížence).Lamiaceae (Pyskaté . Droga sa kedysi často používala v liečiteľstve na farbenie sirupov proti kašľu ( napr. coll. ktorý má podobné zloženie ako olej maku siateho. na lúkach i výslnných krovinatých stranách od nížin po horský stupeň. sa pripraví sirup. V Aténach sa vraj vysadzovala ako medonosná. do drogy Flos papaveris rhoeados nepatria. Erben). s. slizu. V súčasnosti sa skorej uplatňuje ako vzhľadové korigens do čajovinových zmesí a niekedy ako antitusikum. papraslenov. liečebne sa neuplatňuje. s obsahom hlavne p-cymolu a linalolu popri 179 . taliansky: Pepolino. poľný nie je po tejto stránke dostačujúco preskúmaný. Ako však aj prv menované.15-0.5 % (obsahuje hlavne tebaín). Pri dosúšaní rastlinu neobraciame. skalách. Okrem medicínskej oblasti bola koreninou vín. olistené bylinné kvitnúce časti sa odstrihujú alebo kosia. Sú to trváce byliny až polokry vysoké do 30 cm. Byle sú zakončené fialovočervenými i bielymi kvetmi zoskupenými do hlávkovitých. bromoformového). Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. Miller. Považovala sa za rovnocennú s tymianom a vysádza sa dodnes na hroby.Labiatae) Ľudovo: dúška chodec. V potravinárstve slúži na farbenie esencií. prísadou likérov. Plody sú tvrdky. malého množstva alkaloidov (readínu a ďalších príbuzných alkaloidov) prítomného v korunných lupienkoch. má pomerne vysoký obsah alkaloidov — až do 0. rusky: ( ) MATEŘÍDOUŠKA ÚZKOLISTÁ MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) Materina dúška. Dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. aromatizačnou prísadou voňaviek a mydiel a i. hybridný dokonca zanedbateľný. Hegi ich uvádza 21. novšie dúška materina. Zo spomínaných druhov má m. listy zvyčajne vajcovité a celistvookrajové. anglicky: Wild Thyme. žadovník Nemecky: Sandthymian. nezamieňa sa a pre hojný výskyt sa ani nefalšuje. J.) Hluchavkovité . predsa sa do nej nesmie primiešavať. 113. Materina dúška je všeobecne známa. čo dalo vznik poetickej českej povesti. priame. Farmaceutický sa môže použiť ktorákoľvek materina dúška z množstva príjemne voňajúcich taxónov. i. emend. kvalifikuje sa to ako falšovanie. Tradične sa zberá a nakupuje vňať — Herba serpylli. 195. príp. materinka. Táto tradícia. lebo by z nej opadali kvety i listy. Najslávnejšia bola v stredoveku a používala sa aj vo veterinárstve.MAK VLČÍ Z hradiska účinných obsahových látok ide pravdepodobne o spoločné pôsobenie antokyanového farbiva. francúzsky: Thym serpolet. okrajoch lesov. je súborným pomenovaním via- cerých našich druhov a odrôd. ale aj polievok. byle sú obyčajne poliehavé a zakoreňujúce. v starom Grécku sa jej skutočne pripisovala sila. démutka. Thymus serpyllum L. že je matkou premenenou na kvietok (K.

taliansky: Timo. Doposiaľ sú známe zhruba tri tzv. ktorej silica má vysoký obsah silne dezinfekčné účinných fenolov (až 50 % ) . s nižším obsahom tymolu alebo karvakrolu.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Thymian. dá sa spoľahlivo užívať pri čiernom kašli (s rosičkou sa uplatňuje v moderných prípravkoch). Čajoviny č. V ČsL 2 tvorila droga zložku čajovín Species aromaticae. 179. niektorí autori (napr. pri meteorizme a bolestiach žalúdka sa pije počas dňa zápar z dvoch lyžičiek drogy na 2 poháre vody (má postáť 10 minút). vajcovitú. minerálne zložky a uvádza sa i kyslý saponín. závratoch. Užíva sa zápar .MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) terpénových esteroch.. užíva sa pri nespavosti. amarum a antitusikum. Na kúpele sa kombinuje do čajovín napr. pri kĺbovom reumatizme sa namáča do mentolového liehu (francovka) napr. Hluchavkovité . rusky: - Poloker vysoký až 30 cm. Rôznotvárnosť lokalít (rastie až do alpínskeho stupňa). flavóny (luteolín a apigenín).129. 81. Rastlina ani droga nie sú toxické. s priamymi. veľmi rozkonárený. 230. aromatikum. hnačkách. kataroch. rany. pri reumatizme a na posilňujúce i aromatické kúpele. Hegnauer) preto pripúšťajú ako materskú rastlinu iba druh Th.2 II. rovnako ako žalúdočný prostriedok.2 čajové lyžičky na šálku. 207.TYMIAN TYMIÁN OBECNÝ Thymus vulgaris L.115.1 MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TÝMIANOVÁ). Posilňuje žalúdok i nervy. bolestiach hlavy. chemické rasy materinej dúšky: tymolová. 3 3 2 13 10 0. Podobne sa uplatňuje aj silica — tiež ako prostriedok proti katarom. pulegioides L. vplýva na to. karvakro- lová a citralová (tieto zložky prevládajú v ich silici). nervových slabostiach. aplikuje sa ako mazadlo.137. . španielsky: Tomillo común. Species aromaticae ad cataplasma (aromatická čajovina a na obklady) a Species pectorales (prsná čajovina). Čs. s listom rozmarínu a kvetom fialky. nechutí do jedenia i zvonka na obklady. francúzsky: Thym commun. Ako expektoračná zmes je známa čajovina z rovnakého dielu materinej dúšky s koreňom prvosienky a listom podbeľa (2 lyžičky na šálku). pije sa 2—3 x denne. 5 5 5 13 12 0. Homeopatická esencia sa robí z čerstvej kvitnúcej vňate a slúži predovšetkým na posilňovanie nervov. anglicky: Garden Thyme. — d. že hlavná obsahová látka — silica je v kvalitatívnom i kvantitatívnom zložení rozdielna. kolikách.99. droga obsahuje aj horčiny. Listy čiarkovito kopijovité a podvinuté. farmaceutický priemysel používa silicu ako zložku prípravku Benephorin (kvapky — expektorans) a Thymomel (sirup — expektorans) obsahuje výťažok (extractum serpylli). pri meteorizme. Droga je predovšetkým stomachikum. štvorhrannými a drevnatejúcimi konármi. triesloviny.123. na natieranie a masírovanie. existencia mnohých taxónov a pod. s majoránom. Na vňaťovú drogu (Herba serpylli) sa vzťahuje ČSN 86 6720: Znak Inak sfarbená droga ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice najmenej 180 Akosť — najviac v % 1. pri nachladnutí a do mazadiel. maďarsky: Orvosi kakukfu (démutka).

Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (0. je účinné antiseptikum.MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TYMIANOVÁ) -TYMIAN Chudobné paprasleny drobných červených kvietkov sú zoskupené vo vrcholové hlávky. spazmolytikum. borneol. ktorá bola zložkou mumifikačného balzamu. s význačným obsahom najmä tymolu alebo karvakrolu ( 2 0 . Nový nemecký liekopis žiada minimálne 1. Hlavná zložka silice — tymol.3 x denne. tymolmetyléter a α-pinen. potom málo 1. má iba vyšší karvakrolový podiel ako tymolový).6 0 % ) . slúži najmä v zubnom lekárstve.). pije sa 2 . laryngitis a pertusis. Pre značnú spotrebu sa tymian odporúča pestovať. Pozná sa pomerne ľahko — má inak formované listy. kúpele. Dodnes sa uplatňuje pri konzervovaní rýb v Stredozemí. saponíny. drogu žiadajú získať zdrhovaním listov a kvetových zakončení v začiatočnom štádiu rozkvitania. užíva sa pri bronchitis. Tymian poznali už v staroveku. ako prostriedok odstraňujúci zápach.3 % ) .. zvonka je vhodná na obklady. je dnes už liekopisne prípustný (silicový obsah odpovedá tymianu i skladbou. Plody sú tvrdky. Homeopatia používa hlavne zo silice izolovaný tymol (pri sexuálnych neurasténiách a pod. Oddávna sa používal ako korenina do polievok. Druh pochádza zo stredomorskej oblasti a pestuje sa v záhradkách ako trváca teplomilná rastlina vhodná aj pre suchšie stanovištia. ďalej ako stomachikum. Užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. Poškodzuje štítnu žľazu — vyvoláva tyreotoxikózy 131 . j. Mill. v starom Egypte z neho izolovali silicu.2 % silice a v nej najmenej 0. asi v júni -júli až v auguste 1—2 x do roka. Tymol je však dosť toxický. pri výrobe pást a ústnych vôd. emend.Th. list — Folium thymi. Obsah silice v droge podľa ČsL 4 a podľa normy I. kloktanie či výplachy úst a silica ako derivans.75—6./CsL 4 5 5 1 2 13/10 12 II. linalylacetát. akosti 0.3 %. geraniol. Strata na hmotnosti je asi 70 % — zosušenie 3—4 : 1. flavonové glykozidy a horčiny. Prv pokladaný za nežia- ON 86 6719 a ČsL 4 majú tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Byle hrubšie ako 2 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I.6 % a pri II. droga obsahuje aj triesloviny. španielsky tymian. v oblasti strednej Európy rastúci tymian (tzv. resp. akosti je najmenej 0. zimný) obsahuje v silici asi 40—50 % tymolu a skoro nijaký karvakrol.5 % fenolov. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie silice podmieňuje jej pôvod. rátaných ako tymol. Botanicky príbuzná materina dúška (Thymus serpyllum L. 10 10 2 4 13 14 5/'3 7 dúcu prímes . Vo väčšine liekopisov je oficinálna vňať (i v ČsL 4) — Herba thymi. Droga je obľúbená ako expektorans. zahraničná droga má často v prevahe cineol alebo linalol či karvakrol. linalol. Ťažšie sa odlíši tovar dodávaný zo zahraničia. údenín i liehovín (najmä pravej francúzskej benediktínky). karminatívum.8-cymolu. Pre obklady sa pripravuje 5 % zápar. omáčok. Pri čiernom kašli sa často ordinuje sirup s obsahom výťažku z tymianu (užíva sa 4—6x denne 1 lyžička). Materiál sa suší bežne ako silicový. bornylresp.) sa často vyskytuje ako nežiadúca prímes vňaťovej drogy tymianu. pečienok. t. zygis L.

Systematický botanický prieskum rodu mäta je mladého dáta a býva veľmi neprehľadný pre množstvo najrozličnejších systematických jednotiek a krížencov. aquatica L. Má veľkú ľudovú tradíciu aj u nás — ordinoval ju známy bylinkár Fraňo Madva.. Určite však bola známa napr. príp.3 Rastlina je medonosná a kučeravé formy mäty sa pestujú najmä v USA. Čajoviny č. drsno chlpaté. sivá — Mentha pulegium L. kučeravá páchne ako rasca (kmín).68. Tussilen (expektorans).5 II. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. m. 13.. v tenkých vrstvách. Listy takmer sediace. Čs. prípadne vňať — Herba menthae crispae. Egypte a miestami aj u nás. maďarsky: Fodor menta. m. nie vyššou ako 35 °C. Pri sušení sa smie aj obracať.5 0. non Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Krauseminze. ktorá sa používa v zubnom lekárstve. Vňať býva zložkou prsných čajovín — Species pectorales (ČsL 2. ktorý tvorí terapeutickú časť sirupu z materinej dúšky obyčajnej — Sirupus thymi compositus. v Škandinávii. severnom Nemecku. v súčasnosti ju obsahujú kvapky Benephorin (expektorans). V ČsL 4 je oficinálny aj tekutý extrakt (Extractum thymi fluidum). tinktúru roztok Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny) a tymol je v kobaltovej paste. klasnatej — M. anglicky: Spearmint.115. Dosúšať sa smie i umelým teplom — teplotou medzi 20 — 30 °C. dnes označovaná ako polej obyčajná — Pulegium vulgare Mill. vodnej — M. úpornej nádche a pľúcnych chorobách. pričom materiál nesmie ležať dlhšie na kopách alebo v košoch — ľahko sa zaparí.. Je vyšľachtená z rozličných druhov.vajcovito srdcovité. dlholistej — M. Starí Gréci ju pridávali aj do posvätného nápoja. MÄTA KUČERAVÁ Mentha crispa auct. 191. 123. Zámeny medzi mätami sú pre množstvo krížencov celkom bežné. Samozrejme. Ipecarin (expektorans). MÄTA KUČERAVÁ Na vňať (Herba menthae crispae) sa vzťahuje ČSN 86 6732: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky Časti drogy sfarbené inak ako na materskej rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah silice — najmenej I. na vnútorné a nervové choroby i hadie uhryznutie. nervových a aromatických čajovín. ktorý pili pri eleuzínskych slávnostiach. kučeravej majú však ploché listové čepele a pri identifikácii pomáha aj pach rastliny. ZSSR. rozkonárené. m. a to pre tvar listov. lebo sa drobí. aj ďalších druhov. Kučeravá varieta rastie iba v kultúrach. kučeravá. žlčopudných. Všetky druhy mäty okrem m.99. nebola to súčasná m.234. priemyselne vyrábané prípravky obsahujúce silicu boli kvapky Apertuss (expektorans). Sušením stratia 182 . Kvety sú červenofialové. Zber sa robí z kvitnúcich rastlín (júl—september). Predmetom zberu je list — Folium menthae crispae. Výťažky sú zložkou mnohých galeník. plody tvrdky. Anglicku. prívlastok crispa je z latinského crispus = kučeravý. Históriu mäty kučeravej ťažko osobitne sledovať. francúzsky: Menthe crispée. vyšľachtená postupne pestovaním. ich variet i hybridov a príp. 137. Columella spomína vína korenené mätou. Rastlina je náročná na vlhko. najmä z m. ČsL 3 i ČsL 4). Suší sa rýchlo prirodzeným teplom v tieni za dobrého vetrania. usporiadané do klasov z papraslenov. tekutý extrakt obsahujú kvapky a pastilky Pleumolysin (expektorans) a sirup Thymomel (expektorans). Pre toxicitu sa dnes interne neužíva. Je charakteristická kučeravými listami a červenofialovými či bielofialovými kvetmi. stonky priame.119. protiastmatických.118. s vyčnievajúcou žilnatinou na rube a so zvlneným okrajom so zúbkami. 5 5 15 4 1 14 14 1.) Huds. Slúžia predovšetkým na izoláciu silice. no opatrne.. Guanar (expektorans).a slabo sa vstrebáva aj pri vonkajšom používaní. drogy: m. žalúdočných. Pomenovanie Mentha je z gréckeho mintha = silný pach a podľa Ovídia ide vraj o premenenú nymfu Menthe či Minthe. loginfolia (L. Vňaťovú drogu obsahujú čajoviny Defatigan (kúpeľová prísada) a Pulmoran (expektorans). rusky: MÁTA KADEŘAVÁ Trváca bylina vysoká 50—100 cm. podzemok plazivý. Používala sa pri kašli. špicatá L.

. m. klasnatej — M. ktorá obsahuje predovšetkým karvón (42-67 % ) . 1 200 až 600 pred n. pieporná — ľudove sa vraví. tesne pred kvitnutím (júl-september). Plody sú tvrdky.neobsahuje mentol.. Tieto druhy — najmä u nás najhojnejšia a voľne rastúca m. vetrová zelina Nemecky: Pfefferminze: maďarsky: Borsos menta. že je „slabšia" . Rastlina je veľmi aromatická. arvensis L. Materiál sa ľahko zaparí. m. Droga obsahuje aj triesloviny. M. flavonoidy (diozmín. podobne ako rasca (i pach má podobný). Neprípustná je vňať napadnutá hrdzou. Zber sa robí viac ráz do roka. longifolia (L. s fialovastými žilkami na rube. Najvhodnejšia je teplota 20-30 °C (maximum 35 °C). Čajovina č.listy na hmotnosti asi 83—88 %. v tenkých vrstvách. dlholistej — M. 3 x denne šálka. Rastlina je kríženec iných druhov (pozri ďalej). Väčšinou však býva zložkou čajovín. Rastlina je veľmi medonosná. vodná — nesmú byť prímesami oficinálnej vňaťovej či listovej drogy. felandrén). Suší sa na dobre vetraných miestach v tieni. dihydrokumínalkoholu (nositelia vône). potom terpény (pinény. ktorá má zhruba okrúhle listy a m. kde sa väčšina rastlín spotrebuje na izoláciu silice. vňať 75—80 %. apigenín. non al. m.). aquatica L. trochu chlpaté. španielsky: Menta piperita. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . zmes rovnakých dielov listov boldovníka (pozri Folium boldo medzi cudzokrajnými drogami). 1696 od Raya. kučeravej a rumančekových úborov. Droga i silica sa používa podobne ako m. Kosí sa kosákom alebo kosou (vo veľkom kosačkou na trávu). v Karnaku. Prvé zaručené správy o dnešnej máte sú z r. rotundifolia (L. listy stopkaté. Čajovina je žlčopudná a pije sa zápar z lyžice čajoviny na šálku vody. luteolín. Droga sa užíva predovšetkým ako stomachikum. okrúhlolistej — M. Osvedčená je napr. francúzsky: Menthe poivrée. pre rovnaké účely sa kombinuje aj s ihlicovým a horcovým koreňom a kôrou krušiny. Najväčšie kultúry sú v USA. Oddávna sa pestuje v záhradkách. z ktorej sa získava mentol. resp. Rastliny vypestované zo semien degenerujú. hesperidín). Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: promincľa. piepornej. horčiny. vodnej — M. acetáty dihydrokarveolu. falcká mäta — white mint). pričom všetky zložky drogy sú v premenlivom množstve podľa jej pôvodu.) Huds. Fialové kvety sú zoskupené v papraslenoch. taliansky: Menta peprina. (často sfarbená do červená). piperita sa rozpadá na množstvo taxónov. rusky: MATA PIEPORNA MÁTA PIEPORNÁ Trváca bylina vysoká až 100 cm. Droga chutí korenisto. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. anglicky: Peppermint. Druh M. 177. Z obsahových látok je najdôležitej183 . prípadne list — Folium menthae piperitae. no vždy za sucha a vtedy. nie však mentol. 1. s drevnatým podzemkom a s nadzemnými poplazmi (stolónmi). Hlavnou obsahovou látkou drogy je silica (1—2 %). m. vajcovito kopijovité. fialovasté. V NSR a NDR je mäta najpoužívanejšou liečivou rastlinou. hore rozkonárené. píeporná ako viacnásobný hybrid sa podobá všetkým zložkám kríženia: m. V Japonsku sa kultivuje najmä varieta m. keď vňať dorastie do výšky 25—30 cm. ostro pílkovité. MÁTA PEPRNÁ Mentha x piperita L. Osobitný význam má forma rubescens Camus (s červenkastými stonkami — Mitcham) a pallescens Camus (zelenkasté stonky — tzv. (je husto sivochlpatá). Zvyšky mäty sa našli v starých egyptských hroboch z r. špicatá L.) Huds. tvoria klasy. Predmetom zberu je vňať — Herba menthae piperitae. Stonky priame. nevyvoláva chladivý pocit pri ochutnávaní. len zriedka tvoria semená. roľnej (M. limonén. na plantážach a dočasne splanieva. karminatívum a pri ochoreniach žlčníka.

Thé Salvat. 184. 41. pulegón a i. v rastlinách napadnutých hrdzou. 199.). 29. kloktadlá.Species cholagogae.5 III. španielsky: Melisa común. Zápary sú obľúbeným prostriedkom pri žalúdočných ťažkostiach vyvolaných napr. korigens. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 x denne pred jedlom.3 Vňať sa hodnotí podľa ON 86 6810 a ČsL 3 a základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % I. granuliek Sennagran. ako aj masážneho roztoku Herbadent. 209. Valofyt Neo. Haemorisan masť. 201. ktorý pôsobí zvonka ako prostriedok potlačujúci citlivosť nervových zakončení (vyvoláva pocit chladu). maďarsky: Czitromszagú melisza (Cittromfú). esterifikovaného mentolu a jasmonu zlepšuje čuchové (a chuťové) kvality drogy a naopak.05 g. Matový čaj v záparových vreckách). i. flavonoidy (o. Osobitne dôležitý je účinok drogy na tvorbu a vylučovanie žlče. Syntetické produkty však obsahujú viaceré stereoizoméry mentolu (napr. 169. 177. požitím mierne znehodnotenej stravy (1—2 g drogy na šálku — ČsL 4 uvádza jednotlivú dávku per os na zápar 1. limonén. Využívajú sa ako chuťové korigens (zubné pasty. 170. Droga i silica majú spazmolytické účinky. 3. proti nadúvaniu. 20 10 6 8 2 14 14 3 0. stonka štvorhranná. 155.mentole. 187.). Inhalex solúcia. silicu aj Inahlol Pini roztok a Contraspan kvapky. 28. 240. V pazuchách horných listov sú paprasleny bielych kvetov. pretože u nich zapríčiňuje dusenie (známe sú aj otravy). Pernisan.7 II. 233. Niektorými účinkami pripomínajú rumanček. Javorina. 241. žuvačky a i. nesmie sa však ordinovať dojčatám a malým deťom. pre vňať je dávka 2 kávové lyžičky. rozkonárená. z iných monoterpénov). 222. MEDUŇKA LÉKAŘSKÁ MEDOVKA LEKÁRSKA Melissa officinalis L. 42. Hemoral. na obklady a i valeriánových. 231. 183. Jednotlivá dávka je 0. Ungolen. jeho obsah je vysoký v drogách resp. Hlavné indikácie drog sú: stomachikum. pre obsah trieslovín aj antidiaroicky. 148. karminatívum — koliky tráviaceho traktu a žlčových ciest. na inhaláciu pri bronchitídach a na ústne výplachy. jeho estery (s kyselinou octovou alebo valérovou — nie menej ako 5 % ) . ale v zásade silica musí mať určité množstvo mentolu (50-78 % ) . ktorej zloženie sa počas vegetácie mení. Liečebný účinok drog spočíva 184 predovšetkým v silici a jej zložke . žalúdočných.1 %) — obsah mentolu. List i vňať mäty sú u nás zložkou mnohých oficinálnych čajovín (ČsL 3: vetrová — Species carminativae.Tormentan. 35. Rheumosin masť. 32. Stomaran. 140. ČsL 4 aj žlčopudná . Čajoviny č. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: rojovník. 207. Mentol tvorí častú zložku protireumatických mazadiel i šnupacích mastí a používa sa proti svrbeniu. 206. žalúdková — Species stomachicae) i priemyselne vyrábaných (Alvisan Neo. príp. Cholagol kvapky.4 ČsL4 10 5 3 4 1 12 12 2 0. Vyrába sa tiež synteticky (z tymolu alebo piperitonu či citronelalu alebo z pinénu. listy vajcovito srdcovité. droga obsahuje ešte triesloviny (6 — 12 %).5 — 5 % ) . 176. izomentón. apigenín. na zvýšenie chuti do jedla a sú mierne antidiaroické — zastavujú hnačky. 110.8 II. 179. 168. Ga-Fo roztok. Betulan. cholagogum. (-)-mentón. Species urologicae P. a to aromatických. pre obsah mentolu je účinná antiseptický a protizápalovo. 137. francúzsky: Mélisse officinale.Na listovú drogu (Folium menthae piperitae) sa vzťahuje ČSN 86 6415: Akosť — najviac v % Znak Listý sfarbené ináč ako na materskej rastline Rozdrvené listy prechádzajúce na site okami s priemerom 2. rusky: - Trváca bylina vysoká až 100 cm. 27. masti Borozan. luteolín. Mäta tvorí zložku mnohých čajovín. 94.. cineol. 154. Uplatňuje sa aj pri kolíkových a žlčníkových bolestiach. 236. 213.5 g).5 14 12 0. na okraji vrúbkovano pílkovité. spazmolytikum. dražé Laxafel. Druh pochádza zo stredomorského pobrežia Blízkeho východu a z juho- . 210. 189. 232. 3 2 1 1 0. Stopangin solúcia i sprej. horčiny. Detský čaj s rumančekom.5 mm Prítomné časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. Vnútorne sa jednorazovo dávkujú 2—4 kvapky. 174. potom jasmon (0. V silici je prítomný ešte celý rad zložiek (mentón. Cutisan.8 Znak Zhnednutá droga Časti stoniek hrubšie ako 5 mm Vňať napadnutá hrdzou Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 Obsah silice najmenej šia silica (1-3 %). 83. mentol obsahujú dražé Boldochol I. karminatívnych. zvonka sa používa aj proti migréne. 10 5 3 4 1 14 12 2 0. Plody sú tvrdky. neomentol s nepríjemným chuťovým vnemom). taliansky: Melissa. anglicky: Balm. 200. 30 10 3 2 1 14 14 0. Mentol má podobné použitie. 212. ich glykozidy) a minerálne sob. 230. 188. mentofurán je nežiadúci. 172. 54. 151. P. 181. včelník Nemecky: Zitronen-Melisse. ďalej hlavne nie veľa mentofuránu (2. 50 20 10 3 3 14 14 0. Species pectorales. ústne vody. Silica sa uplatňuje podobne ako droga a tvorí ešte zložku ďalších prípravkov.

citronelol a linalol. Droga — Folium melissae podľa 185 . listu 6 : 1.010. ktorá však má iný pach i tvar listov. čistého liehu 100 g a vody 200 g.05-0. Preslávila sa hlavne v tzv.3 %. ešte dnes propagovanom na Západe. var. karmelitánskom liehu (Karmelitergeist). 100 ml vody. S výrobou karmelitánského liehu sa začalo r. officinalis L. citrónová kôra 20 g. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé listy (dil. Medovka kvitne v júni až auguste. Zápar z drogy (list: 1 kávová lyžička na šálku. a to buď samu.MEDOVKA LEKÁRSKA východnej Európy. po 2 kvapky škoricovej a klinčekovej silice. odlišuje sa zasa modrými kvetmi a dlhšími listami.. Typické zložky tvorí aldehyd citronelal (cca 39 %) a citral (30 % ) .. z rodu čistec — Stachys L. sliz a flavonoidy. Medovka je veľmi stará liečivá rastlina.Herba melissae (ČsL 4) a Folium melissae. sa pestujú len zriedkavo. Pri zámene a falšovaní listovej. husto chlpatá a podobná M. má obojstranne ochlpené listy. po 5 kvapiek citronelovej (medovkovej) a muškátovej silice. Slúžila tiež ako korenina a prísada likérov. vňať 0. Karmelitánske kvapky možno pripraviť aj takto: medovkový list 50 g. vysokých 20—30 cm. ktorá je vyššia.. v droge je aj do 5 % trieslovín. najlepšie v plechovkách (najdlhšie 1 rok). Mimoriadne dôležitú drogu tvorí vňať a list . kopijovitými a ostro pílkovitými. Možno ju preto uplatniť aj pri ľahších formách nespavosti. karminatívum. potom horčiny. plod koriandra 30 g. pestuje sa aj u nás. Medovka obsahuje predovšetkým silicu (list 0. z terpénov ešte karyofylén. turecká melisa. Pri nedodržaní odporúčaného času zberu má droga nepríjemný (plošticový) pach. Najvýhodnejšie sa zberá v popoludňajších hodinách a za suchého počasia. pokrájané a dobre premiešané zložky necháme macerovať 7 dní. ako v iných hluchavkovitých rastlinách. Miestami aj splanieva.02 % ) . Ďalšou vhodnou oblasťou sú choroby z nachladnutia a chrípkové ochorenia. Pestuje sa v záhradkách. vždy na začiatku kvitnutia (jún—september). Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. má zvyčajne takýto pomer jednotlivých zložiek: 300 ml liehu. vzrastu. resp. tzv. hirsuta Benth.Spiritus melissae compositus. D 1-0). pri migréne a bolestivej menštruácii a pod. je drobivá a hnedne. kôra škorice 10 g. muškátový orech 10 g. Materiál sa čo najrýchlejšie suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. vňaťovej drogy prichádzajú do úvahy najmä zástupcovia čeľade hluchavkovitých rastlín. pri nespavosti a vegetatívnych dystóniách. potom sa tekutina scedí a uloží do menších dobre zatvorených fľaštičiek. stomachikum. Podobný kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. Liečivý včelník moldavský — Dracocephalum moldavica L. (takisto zväčša majú príjemnú vôňu.. cordifolia Pers. Ďalšie druhy medov- ky . Zámena je možná i za balotu čiernu — Ballota nigra L. alkoholy geraniol. napr. Včelám poskytuje hojnú pašu nektáru i peľu. M. denne 2 — 3 šálky. Medovkový lieh . chránená pred svetlom. pričom sa neobracia. Droga sa ľahko zaparí. Zberajú sa takmer výhradne z pestovaných jedincov. Pomer zosušenia vňate je asi 5 : 1.. ako nervínum a sedatívum. 1611 (parížski karmelitáni) a v uplynulých storočiach sa pokladal za univerzálny liek.napr. nesmie teplota prekročiť 30-35 °C. Užíva sa predovšetkým pri nervovo podmienených poruchách žalúdočného a črevného traktu. Medovka spája v sebe účinky mäty a rumančeka so sedatívnym pôsobením. ochlpenia a pod. alebo vhodne kombinovanú s inými drogami. jej zloženie závisí od pôvodu rastliny. diaforetikum. no pri mikroskopickom vyšetrení možno zistiť prítomnosť šťaveľanu vápenatého). vňať: 1 polievková lyžica na šálku záparu) pôsobí ako sedatívum. a to rovnakého typu. Ak sušíme umelým teplom.

s poliehavými a vystúpavými konárikmi. umelým teplom (pri 55 °C). Vedecký názov rastliny pochádza z gréckeho arktos = medveď a stafylé = hrozno. V predaji je aj droga osobitne balená v 5 g záparových vreckách (označené ako medovka lekárska). s prevahou citralu (50-85 %). preto sa používa silica s obsahom citrónelalu a geraniolu získaná z rôznych druhov rodu Cymbopogon Spreng. 78.2 % silice. mierne neurotonikum). 86. Betulan (pomocná liečba pri ochoreniach močových ciest).05 MEDVEDICA LEKÁRSKA Arctostaphylos uva-ursi (L. 206. stor.) — jej listy nie sú celkom kožovité a na spodnej strane sú sivozelené. ktorý pochádza z južnej Európy. v mydlárstve a i. rastliny obsahujú asi 186 0. zoskupené do riedkeho ovísajúceho strapca.07 II. Kvety sú ružové alebo biele. 197. bledozelené. 199.5 0. 57. 234. francúzsky: Busserole. Oleum citronellae tvorí u nás zložku oficinálnej vetrovej vody — Aqua carminativa.08 Listy sfarbené ináč ako na rastline a rozdrvené listy Zdrevnatené stonky Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej ČsL 2 tvorí zložku čajoviny Species Valerianae a výťažok z medovky je súčasťou priemyselne vyrábaného prípravku Passit (sedatívum). 201. stále zelený. 200. prevažne s obsahom citronelalu (25-54 %) a geraniolu (16—45 % ) . . Podobná je i čučoriedka barinná (Vaccinium uliginosum L. hypotenzívum). 10 10 25 8 2 14 16 2 0. 83. Laponci radi konzumujú plody a listy používajú ako čierne farbivo. ale až v prvej polovici 17. rusky: MEDVĚDICE LÉKAŘSKÁ Listová droga — Folium melissae musí vyhovovať ČSN 86 6419: Znak Akosť — najviac v % I. stor. vňať tvorí tiež zložku koreninových zmesí. winterianus Jowitt — tak ju označuje ČsL 4). tropických tráv. Wats. španielsky: Uva de orso. ju začali ordinovať španielski. Lemongrass-silicu poskytuje zasa C. V 13. Čajoviny č. pri výrobe limonád. 202. Eugastrin (stomachikum. Podobný význam má aj druhové meno uvarursi. 184.5 — 1.3 % aldehydu citralu). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. 242. 127.) W.) Spreng. tenké a na okraji drobnopílkovité. toloknienka Nemecky: Echte Bärentraube. prenikla natrvalo do materia medica. ktorá však nie je sieťovito pospájaná. 225. (syn.) Avronin — syn. 207. 203. Pach drogy je slabo aromatický. z Talianska.5 14 12 1 0. silica sa podľa proveniencie označuje ako Oleum citronellae ceylanicae. Vňať sa dáva do čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. lebo múčnaté plody vraj s obľubou žerú medvede. Príbuzným druhom je brusnica obyčajná (Rhodococcus vitis-idaea (L. Medovka obsahuje málo silice (Oleum melissae). často destilovaných cez medovkovú vňať.)./CsL 4 5 5 15/— 4 1 14/12 14/12 1. flexuosus (Nees et Steud.: Vaccinium vitis-idaea L. 240. Rastie v horskom a vyššom stupni.. stor. taliansky: Uva orsina. rýchlo sa sušia na slnku. Vresovcovité — Ericaceae Ľudovo: hrôznik. Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum. metabolikum. pestuje sa v parkoch. Ker vysoký 30—90 cm.Na vňaťovú drogu (Herba melissae) sa vzťahuje ČSN 86 681 1 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky hrubšie ako 5 mm Časti drogy sfarbené ináč ako na rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej I. horká. neskôr sladkastá. Medvedicová droga sa niekedy falšuje listom krušpánu vždyzeleného — Buxus sempervirens L. príp. chuť mierne zvieravá. — vôňovec z čeľade Poaceae. Konáriky sa často zakoreňujú. 182.). Silica sa niekedy získava z citrónového oplodia destiláciou cez medovkovú vňať a silica sa označuje ako Oleum melissae citrátům. 204. Medovka má aj potravinárske a technické použitie (v likérnictve. Striedavé listy sú kožovité. nardus (L. Listy čučoriedky obyčajnej sú väčšie. Listy sa zdrhujú v apríli alebo v júni. anglicky: Bearberry. Valofyt Neo (sedatívum. náhradka ruského čaju). 77. maďarsky: Orvosi medvegerezd.: C. cholagogum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). talianski a francúzski lekári a v 18. tiež oficinálna v ČsL 4 (musí obsahovať najmenej 2. balkánskych štátov alebo zo Škandinávie. oficinálnu silicu ČsL 4. obrátenevajcovité. trochu širšie a väčšie listy na rube hnedobodkované. a najmä na cintorínoch.5 0. lístky sa pri zložení velmi ľahko rozštiepia na dve polovice. Oleum citronellae javae. Obchodná droga je z medvedice rastúcej divo v Španielsku (lepší druh). 35. 29. Má podobný pach ako citrónová silica — Oleum citri. 74. Plod je červená kôstkovica. poskytujúcu Oleum citronellae. ktorá má vajcovité. Najčastejšie ide o C. 8 3 3 2 14 14 1. predovšetkým na horských lúkach a v riedkych kroviskách (najmä v zárastoch borievky). podobný brusnici. medveszôlô. Má končisté vajcovité listy na hornej strane s vystúpenou žilnatinou. ju uvádzajú anglické herbáre. Wats. 142.) W. Ako cirkumpolárna rastlina bola medvedica na severe odjakživa ľudovým liečivom. 51. Medvedica patrí v ČSSR k úplne chráneným rastlinám.. 5 — 1 0.1 II.

sóda bikarbóna). triesloviny galového a elagového typu (15 — 20 % ) . cholagogických. elagovú a chinovú). Strom pochádza z Ázie. Homeopatia pripravuje z čerstvých listov esenciu s podobnými účinkami a indikáciami ako alopatia. 8 12 4 1 12 6 3 4 MORUŠOVNÍK ČERNÝ Moras nigra L. Nemecky: Schwarzer Maulbeerbaum. s nepočetnými lalokmi. ďalej ester arbutínu s kyselinou galovou. Listy striedavé. Morušovité — Moraceae Nemecky: Weisser Maulbeerbaum. priemyselne vyrábaný prípravok s drogou je Species urologicae Planta (diuretikum. MEDVEDICA LEKÁRSKA Medvedica obsahuje fenolový glykozid arbutín (hydrochinón-B-glukozid). hyperosid pôsobí diureticky a flavonoidy dezinfekčné. tiež organické kyseliny (ursolovú. francúzsky: Múrier noir. Droga býva častou zložkou oficinálnych urologických. I). Droga sa používa aj vo veterinárstve. pridáva sa i do antidiabetických (pre predpokladaný obsah enkolínu). španielsky: Moral camún. samičie sú s voľnými brvitými okvetnými lístkami. maďarsky: Fehér eperfa. flavonoidy (kvercitrín. myri- citrín. MORUŠA BIELA ON 86 6414 a ČsL 4 stanovujú pre drogu tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah arbutínu — najmenej ČsL 4 a I. 104. galovú. smú sa v lekárni vydávať a používať do čajovinových zmesí a na predpísané prípravky iba rezané listy (sito č. čím sa zníži obsah trieslovín v prípravku. hyperosid — 1. príp. aj metylarbutín (až do 12 % . MORUŠA ČIERNA M. mierne antiseptikum).5 %) a v malom množstve iridoidnú substanciu monotropeín. výhodnejší je však macerát za studena alebo zápar (1 kávová lyžička drogy na šálku). M.5 g (ČsL 4). Čajoviny č.ČsL 4 žiada minimálne 7 % ) . čierna: strom so sivým kmeňom a červenohnedými konármi. 109. anglicky: Mulberrytree. 7/4 6 2 0. rusky: . Droga je dezinficiens močových ciest — pôsobí iba pri alkalickej reakcii moču .po resorpcii sa arbutín štiepi na antiseptický pôsobiaci hydrochi- MORUŠOVNÍK BÍLÝ Moms alba L. Arbutín v organizme nie je neškodný. Zvyčajná dávka drogy na odvar je 1. Samčie kvety majú zelenkasté okvetie. Pre docielenie alkalickej reakcie sa niekedy pridáva hydrogenuhličitan sodný (tzv. biela: striedavé listy má nedele187 . taliansky: Moro nero. Kvety jednodomé alebo dvojdomé.nón. ich aglykón hydrochinón. 19. Čs. diuretických. Podporuje napr. tvoria pazušné vajcovité nepravé klasy. niektorí autori pochybujú o jeho účinnosti. vylučovanie cukru do moču (glykozúria) a poškodzuje pečeň. Aby sa glykozidy lepšie vylúhovali. 105. pomocná čajovina pri chorobách močových ciest. maďarsky: Fekete (savanyú) eperfa. Pestujú ho na teplejších územiach v záhradách a pri komunikáciách. Plody sú krátkostopkaté čiernofialové moruše. antireumatických alebo metabolických čajovín. rusky: . širokovajcovité. Droga nie je vhodná na dlhšie užívanie — môže dôjsť až k otravám hydrochinónom.5 10/12 4 1 7 II.

Farmaceutický možno moruše hodnotiť ako mierne laxans. Šťava sa niekedy používa na farbenie vína a podľa Hagera (1930) pri bolestiach v krku. francúzsky: Carotte commune. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Wilde Mohre. rubra L. anglicky: Wild Carrot. listy perovito zložené. prípadne sa užíva 2—6 g prášku denne. Moruše sa opeľujú vetrom. pektíny a minerálne látky (do 1 % ) . Pomenovanie moruše súvisí s latinským morus — príp. Sušia sa bežným spôsobom. pijú sa 2—3 šálky denne). Cod. regulačné pôsobenie na hladinu krvného cukru a odporúčajú sa pri cukrovke i ochoreniach podžalúdkovej žľazy (pankreasu). Predmetom zberu na liečebné účely bývajú dnes iba plody — Fructus mori (júl—august). bielu i m. Výhľadovou drevinou pre naše hospodárstvo by mohla byť m. je kríženec m.). Kvety .). Druhové označenie sa dáva podľa farby plodov. Kvalitné je i morušové víno. 1964).5 g sirupu).MORUŠA ČIERNA MORUŠA BIELA né až okrúhlastovajcovité alebo s niekoľkými nesúmernými lalokmi. ale nehojne. čiernu a plody boli v staroveku veľmi obľúbené. asparagínovú aminokyselinu.7-3. Sú známe najmä z kultúrnej histórie starých Tadžikov. španielsky: Pastanaga. expektorans a zdroj na prípravu osviežujúceho sirupu bohatého na ovocné kyseliny (zvyčajná jednotlivá dávka podľa Brit. u nás kedysi 188 pestovaného alebo triploidná forma m. horné skoro sediace. maďarsky: Sárgarépa murok. ktorý má medovitú chuť. dajú sa aj nakladať ako kompót). Za surová je to chutné ovocie. minerálne soli. taliansky: Carota. Dobre usušené sú trvanlivé a nahradzujú cukor. Zriedkavejšie použitie majú listy (používajú sa najmä z m. Druh bol importovaný z Ázie. Pôvodne ho pestovali pre listy. ktorá sa pridávala do cesta. x tymaviensis Domin). z r. triesloviny a prisudzuje sa im adstringentný účinok. Z listovej drogy sa pripravuje asi 5 % odvar (varí sa 3 minúty. Častejšie sa listy využívajú v homeopatii. 800 g cukru a šťava z 1 citróna. čiastka (vzhľadom na zložené plody). glukózu. Antické Grécko pestovalo m. biela sa pestovala v Číne. M. stonky má ryhované a štetinaté. ako potrava pre húsenice hodvábnika sú vhodnejšie listy bielej moruše. Možno z nich pripraviť šťavu (na liter šťavy asi 1/4 litra vody. Oddávna sa používajú v liečiteľstve. dlho pestovaná najmä v karpatskej oblasti (na Slovácku známa ako molperně). Ich zber sa robí v júli—auguste. Palma. adenín (purínová báza. Moruše sa u nás pestujú. čiernej a červenej (M. jablčnú a i. Na liečebné účely slúžia hlavne v južnej Európe (L. MRKVA OBYČAJNÁ Daucus carota L. gréckym meros = diel. biele až 22%). Moruše sú známe od najstarších čias. ktoré sa líšia najmä tvarom listov. Plody sú zelenkasté až biele alebo červenkasté moruše. Plody obsahujú veľa sacharidov (9-10%. trnavská (M. hoci nie sú náročné na pôdu. ovocné kyseliny (citrónovú. ordinuje sa podobne ako alopatické prípravky. Pri chove húseníc listami čiernej moruše sa pradie hodváb prostrednej akosti. Veľmi lahodný je morušový sirup — Sirupus mororum. Moruše sa často pestujú v krovitom tvare a dlhoročným pestovaním sa vytvorili mnohé odrody. a to vo forme rozotieraného prípravku Teep. Biele plody sú vhodné na prípravu muštu. so zřetelnými pošvami. čiernej. V Strednej Ázii sa oddávna sušili a mleli na sladkú múku. čiernej). dnes sa pestuje pre chutné plody. severoamerického druhu. ktorý sa pripravuje z čerstvých listov. dôležitá zložka nukleových kyselín). Pharm. Obsahujú veľa uhličitanu vápenatého. ktoré slúžili ako krmivo hodvábnika. Pripisovali sa im narkotické i antitoxické účinky a slúžili aj na zlepšenie trávenia a na farbenie vína. rusky: MRKEV OBECNÁ Dvojročná bylina vysoká 30— 80 cm. 1923 je 1. Plody možno sušiť najlepšie umelým teplom.

Pestuje sa v záhradách i na roliach. Mrkva okrem toho obsahuje silicu neznámeho zloženia (koreň asi 0. počas kvitnutia rozostreté. Z prarodiča . Polívka (Kvétena z r. Z koreňa sa varí aj mrkvový cukrový sirup. ktoré ležia na dne kvetu. provitamínu A i vitamínov B a C povýšili mrkvu na hodnotnú zeleninu. Mrkvová šťava i silica z nej pôsobia na svalovinu červov napred výslovne dráždivo a potom až ochromujúco. V kultúrnom plemene má typický pomarančovočervený koreň. náklonnosti k polypom a ako adjuvačný prostriedok pri liečbe cukrovky (2 poháre šťavy denne). a to bez výškového obmedzenia. Používanie dvojročných kultúrnych mrkiev možno odhadnúť asi na 5 000 rokov. V liste je alkaloid pyrolidín. Podľa staršej anglickej literatúry údajne prináša úľavu aj pri rakovinových stavoch. Mrkvu zamieňali najmä s paštrnákom (Pastinaca sativa L. aby sa ľahšie predalo. vysoký obsah oranžového karoténu.01 %).6 % silice s vysokým podielom seskviterpénov a terpénových alkoholov. 189 . Nektár sa roní z medových žliazok. bezkyslíkatý daucín a karotíny. Materiál sa po vymlátení dosuší. Aj naši slovanskí predkovia ju radi jedli.slabého koreňa divej mrkvy — sa vypestovali známe karotky alebo dlhé. usporiadané do okolíkov. lúkach a vo svetlých lesoch. U nás rastie v lesnom plemene ako všeobecne rozšírená burina suchých stanovíšť so skalnatým i hlinitým substrátom. keď sú dostatočne veľké a dužnaté (jún—október). 1900) uvádza koreň mrkvy ako potravu pre ľudí i domáce zvieratá (v Anglicku ňou kŕmili najmä kone). Variety s dlhým koreňom obsahujú v plodoch aj azarón. amsterdamské. zberané zrezávaním okolíkov krátko pred dozretím. Šťava — Succus dauci caroti recens expressus (zahustená: Roob dauci) je pomocným liekom pri rúpoch (oxyúriách) a škrkavkách (askaridoch) a výborným zdrojom provitamínu A. Ako včelárska rastlina prichádza do úvahy všade.MRKVA OBYČAJNÁ sú biele alebo žltkasté či ružovkasté. Mrkva kvitne asi v júni až septembri. ale i to. ale sa spracúvajú čerstvé. Korene sa vykopávajú z pestovaných variet vtedy. ktorý osoží zraku (chráni pred šerosleposťou). Na liečebné účely sa nesušia. upraženú ako kávovú náhradku a šťavu ako anthelmintikum (najmä proti škŕkavkám). Plody majú korenistý pach a chutia horkasto a silno aromatický. Kvet obsahuje veľa nektáru. no i na mokrých stanovištiach. aby ju hojne pestovali a nasledovali tak príklad kráľovských pestovateľov zeleniny. Na lepšie využitie provitamínu treba mrkvu čím jemnejšie postrúhať. Až v kuchárskej knihe labužníka Apicia ju nachádzame medzi zeleninami. Významné množstvo sacharidov. Cenil sa čo len trochu hrubší koreň. Na mnohých miestach rozsiahlej ríše tohto panovníka sa utvorili základy mrkvových kultúr. ktoré prispeli k ďalšiemu rozmachu pestovania mrkvy v neskoršom stredoveku a na začiatku novoveku. Pripravuje sa z nej aj liečivý karoténový výťažok. že na vidieku sa mrkvou farbí bledé maslo na žlto. napr. Plody sú rebrovité a štetinaté nažky. Osvedčuje sa vraj i pri zväčšených mandliach detí. v pobrežných kroviskách. Mrkve i plodom sa experimentálne dokázal slabý protihlístový (vermifúgny) účinok.). Názvom daukos označovali grécki lekári rozličné zelerovité rastliny. na mokrých lúkách a rašelinách. Predmetom ojedinelého liečebného používania sú plody — Fructus dauci. brunšvícke alebo frankfurtské i ďalšie mrkvy a nám neveľmi známe obrovské zelenohlavé belgické či zlatožlté francúzske a iné. Droga: Radix dauci sativi. Koreň má ešte veľa pektínov (11 %) a minerálnych látok (najmä draslíka). V Európe rastie divo a miestami je nenávidenou burinou. Mrkvu siali starí Rimania i Germáni. V plodoch je do 1. napr. na suchých pasienkoch. pri dozrievaní plodov skrútené dovnútra. Med z mrkvy má tmavožltú farbu. kde sa pestuje vo väčšom množstve na semeno. V Kapitulári Karola Velkeho sa odporúčalo poddaným.

ktoré majú vždy jednodomé rovnotvárne kvety a plody zatvorené do zveličených kroviek.Ch. a to pri bronchitídach. Výhľadovou špenátovou zeleninou u nás môže byť aj austrálsky mrlík zlatolistý . MERLÍK VŠEDOBR MRLÍK DOBRÝ MRLÍK DOBRÝ Chenopodium bonus-henricus L. či od neveľmi chutnej bažanky trvácej — Mercurialis perennis L. celistvookrajové. ktorý urobil veľa pre botaniku. Plody sú nažky. Dáva sa do súvislosti aj s „dobrým" francúzskym kráľom Henrichom IV. Druh sa u nás aklimatizoval. Koreň m. Starí Gréci a Rimania jedávali mladé žihľavy a iné rastliny. Jednoročná bylina vysoká 30— 60 cm. (Euphorbiaceae). Na dedine rastie na ušliapanej pôde. plytkolaločnaté. Mrlíkovité — Chenopodiaceae Nemecky: Tee-Gänsefuss. foliosum a Ch. najmä dojčiat a rekonvalescentov. Droga obsahuje saponíny. francúzsky: Bon-Henri. Ľudové liečiteľstvo u nás dodnes nezabudlo na spomínané indikácie. Z drog sa pripravuje asi 5 % zápar. Najbohatší z čeľade je práve rod mrlíkov (asi 40 druhov). Užívajú sa 2—3 šálky denne. rozkonárená. odporúča sa aj ako pomocný prostriedok pri tuberkulóze. + Chenopodium ambrosioides L.. Mladé listy nahrádzali špenát a mladé výhonky zasa špargľu. Bylina je dôsledným sprievodcom ľudských sídlisk od nížin až po horské stupne. Obe drogy sa označovali aj ako Radix seu Herba lapathi unctuosi. niekedy sa nachádza ako nežiadúca prímes vo vňaťovej droge prietržníkov (Herba herniariae).. železo. rusky: Trváca bylina vysoká 80—110 cm. Droga je obľúbená najmä v ľudovom liečiteľstve Talianska (L. francúzsky: Anserine ambroisie. Najväčšie množstvá mrkvy sa zužitkúvajú v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. capitatum. voňavého pochádza z gréčtiny: ambrossii + eides = podobný ambrózii (rastlina svojou vôňou pripomína ambróziu). Minerálne látky (najmä draslík) pôsobia mierne močopudne. Pomenovanie Chenopodium sme objasnili pri m. riedko zúbkaté i celistvookrajové. stopkaté. maďarsky: Paréj libatopp. španielsky: Hierba hormiguera. Pestovanie špenátu sa rozšírilo až v stredoveku (z Perzie). dobrý svojho času dokonca prenikol aj do zeleninárskych záhrad (Anglicko). 1964). rusky: MERLÍK VONNÝ MRLÍK VOŇAVÝ Vedecké pomenovanie mrlíkov (Chenopodium L. Koreň sa zberá zjari alebo v jeseni. Mrlíky treba odlišovať od lobôd — druhov rodu Atriplex L. dobrého. jednoduchá.Chenopodiaceae Nemecky: Dorf-Gänsefuss. Mrlíkovité . kašli. často červenkastá. Karotela). Pre obsah pektínov mrkva slúži na úpravu stolice pri hnačke. anglicky: Good King Henry.. triesloviny a minerálne soli. Heinrich.Ch. Kvety v stopkovitej metline klbiek na konci byli. Obsahové látky sú neveľmi preskúmané. hemoroidoch ako emoliens. hoci to nie je práve najlepšia náhradka za špenát. španielsky: Buen enrique. Klbkaté súkvetia i listy sú husto pokryté žliazkami. Plody sú nažky. u nás roztrúsené splanený. lebo o jeho slávu sa postaral práve tento náboženský rád asi v 17. auricomum. V ľudovom liečiteľstve sa uplatňuje mrlíkový koreň — Radix boni-henrici. maďarsky: Jószagú libatopp (mirhafu). Mrlík doviezli do Európy z Mexika ako liečivú rastlinu pod názvom jezuitský čaj. krajovo nazývaného zlý Henrich. ktorá sa jedávala zjari ako zelenina.) je odvodené od gréckeho chén = hus a podion = nôžka. Byľ priama. Sušia sa za bežných podmienok (koreň možno sušiť aj na slnku). (lebeda zahradní) sa u nás miestami (napr. Plody niekedy tvoria zložku anthelmintických čajovín. Palma. Ojedinele sa ešte pestujú ako špenátové rastliny juhoeurópske mrlíky Ch. ešte i dnes miestami používané. Stonka priama. na hornom Pohroní) zamieňala s mrlíkom dobrým pri zbere špenátových rastlín. dobrého slúžil neskoršie proti tuberkulóze a vňať ako purgans a zvonka na rany. alebo má odlíšiť rastlinu od blenu. odkiaľ prechodne preniká do okolitých porastov. Aromatický m. Oddávna sa ako liečivá rastlina pestuje vo vidieckych záhradách. . slizy. anglicky: Mexican Tea. ktoré sa podľa bobuľovitých červených plodstiev ľudovo nazývajú aj jahodový špenát (v ich kvetných klbkách dužnatie a červenie okvetie). lebo sa navzájom veľmi podobajú. Druhové pomenovanie odvodzuje Grimm z mena Henrich. listy striedavé. strapcový . botrys L. druhové pomenovanie m. taliansky: Té di Germania. Loboda záhradná — Atriplex hortensis L. Do čeľade mrlíkovitých z najznámejších rastlín patrí špenát a cukrová repa. Listy podlhovasté až kopijovité. 190 medzi nimi aj mladé listy m. pôvodom z južnej Európy.ktorý s prídavkom sladového výťažku a pomarančovej alebo citrónovej šťavy je základom osviežujúcich a zdravých nápojov (u nás napr. dobrom. Pochádza z tropickej Ameriky. Rozlišujú sa hlavne podľa výzoru listov. vňať počas kvitnutia byliny (máj až august). Kedysi sa zriedka používala aj vňať — Herba boni-henrici. ako sa volali dobrí škriatkovia starých Germánov. Už v antike sa stretávame s konzumom zeleninovej stravy (podmieneným však iba pudové). Jej dietetické účinky sa využívajú pri črevných a žalúdočných poruchách. taliansky: Bono enrico. Pre obsah železa tam slúži aj ako liek pri anémii a niektorých krvných ochoreniach. Pražené korene slúžia dodnes ako kávovina. vzhľadom na tvar listov niektorých druhov. M. Ich systematika je pre začiatočníka ťažká.

kde sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. Materiál sa suší v tenkých vrstvách oddelene ako silicová rastlina. 1940 používaná ako oficinálny osviežujúci a žalúdočné stimulačný prostriedok.). astme.stor. Ako plnohodnotné anthelmintikum sa užíva Oleum chenopodii anthelminthici. t. sa uplatňuje buď silica.2-2. Vňať sa užíva zriedka — je anthelmintikum. hlavne v USA (Chenopodium anthelminthicum L. aj ako tonikum. tetraploidné. príp. V niektorých krajoch sa dokonca na liečebné účely pestoval.5 13 16 0. Vo svojej mexickej a brazílskej domovine je známy aj ako vermifúgum (proti vnútorným črevným parazitom). závraty.15 okrem použitia drogy proti črevným parazitom ju užíva na úpravu nepravidelnej menštruácie. sú motorický nepokoj. Ordinoval sa aj v prášku a robila sa z neho známa tinktúra (Tinctura Botryos mexicanae). Mrlík voňavý sa hojne pestuje v strednej Európe. Silica obsahuje veľa askaridolu (60—65 %). ktorý sa získava destiláciou vodnou parou z odkvitnutých plodových konárikov severoamerickej rastliny Ch.0 %. paréza (čiastočná obrna). Je však prudko účinná a bez rady lekára sa nesmie užívať. Mrlík je jedným z najstarších surogátov za čínsky či ruský čaj. okrem toho napr. potom cymol a ďalšie terpény. niekedy i kŕče a poruchy sluchu (hučanie v ušiach). Ľudové liečiteľstvo Južnej Ameriky Vňaťová droga (Herba chenopodii) sa kontroluje podľa ČSN 86 6820: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. voňavý obsahuje najmä silicu (až 0. ktorý sa pestuje hlavne v USA. V ťažších prípadoch môže dôjsť aj k ochrnutiu dýchacieho centra. gáfrovitú chuť. Príznaky otravy z predávkova- MRLÍK VOŇAVÝ nia. 191 . protihlístový. stimulans. V terapii — predovšetkým v Amerike. po jej preskúmaní sa našli diploidné. v ktorej sa nachádza peroxidický monocyklický monoterpén askaridol. Droga i silica prichádza do obchodu skoro výhradne z USA. Občas ho možno obracať a pritom vyradiť zle zafarbené listy. teplotou do 35 °C v tieni. najmä silice. 6 5 1 13 19 0. anthelminthicum L. — m. Strata na hmotnosti je asi 70 %. únava. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch — ľahko vlhne. zriedkavo používaná droga pochádza z kultivovaných rastlín. V Európe sa ešte cenila aj pri angine pectoris. M. Odrezávajú sa len kvetonosné bylinné časti.25 II. droga obsahuje aj saponíny. dávka je pol kávovej lyžičky na šálku záparu. nervových slabostiach a pri ochrnutí po porážke. a to dva-tri razy do roka (jún-september). hexaploidné i oktoploidné variety. silica európskeho pôvodu sa jej nevyrovná. niekedy na podporu trávenia. Oktoploidná varieta sa ešte dnes terapeuticky hojne využíva. Treba ho pokladať za jedovatý. Má príjemný korenistý pach a ostrú. Keďže rastlina vytvára rozličné chromozómové rasy. Ako oficinálna je v homeopatickom liekopise. ktoré sa morfologicky iba nepatrne líšia.3 %). 3 2 0. nauzea. antiastmatikum a emenagogum (zneužíval sa i abortívne). aj p-cymén a α-terpinén. Zberá sa kvitnúca vňať — Herba chenopodii. v Rakúsku ešte r. j. Oproti iným vňatiam schne pomaly. Výťažnosť býva asi 0.

Plnokveté formy mydlice vysádzané v záhradkách na okrasu do drogy nepatria. Gréci pokladali koreň MYDLICA LEKÁRSKA za oficinálny. Tvorí surovinu pre alkoholové výťažky a rozotierané prípravky Teep. kôra mimoriadne vláknitá a drevo biele. pre dávne používanie pri praní. Iné druhy klinčekovitých rastlín majú podzemky s korkom sivej. O mydle na umývanie hovoril až lekár Galenus.). Ordinovali ju pri lepre. Druh uprednostňuje mokré a vlhké lužné a lúčne pôdy. ktorá obsahuje účinný. vulvaria L. Vedecké označenie mydlice vzniklo z latinského sapo = mydlo. Mydlica sa opeľuje podobne ako väčšina zástupcov čeľade: prostredníctvom hmyzu. taliansky: Saponaria. maďarsky: Tajtékzó szappanfú. prípadne odtučňovali nespracovanú vlnu. Používa sa iba vtedy. Pre pomerne veľkú jedovatosť silice i askaridolu je uplatnenie zriedkavé. aplikované na podporu menštruácie (emenagogum). Jeho korene sú však veľmi tenké. Obidva druhy sa za mladi veľmi podobajú. ale na umývanie používali po- taš.). stonky priame. španielsky: Saponaria. smradľavého (Ch. Rastie aj v pobrežných húšťavách a na vlhkých pieskoch. V homeopatii má širšie uplatnenie čerstvá kvitnúca vňať m. rusky: Trváca bylina vysoká až 80 cm. celistvookrajové. zvané lomentum. výrazne páchnúci trimetylamín. proti kŕčom (spazmolytikum) a i. lišajoch a vredoch. mydlička Nemecky: Echtes Seifenkraut. Rastlinu nachádzame už u starovekých arabských lekárov.alebo čistý askaridol. len hore rozkonárené. keď sa z akýchkoľvek príčin nedajú ordinovať moderné syntetické liečivá (napr. sódu. piesok a z rastlinných surovín akési otruby z vlčieho bôbu. francúzsky: Saponaire. Kvety biele alebo ružové. 8 6 2 2 13 10 192 . ale tiež ako koreň mydlice. Listy protistojné.) Scop. piperazínového typu). keď ešte nebolo známe mydlo — prali nimi. Druhový názov officinalis = latinsky lekárenský. V staroveku si mydlicu cenili skôr liečebne ako technicky. najmä denných motý- Na koreňovú drogu — Radix saponariae sa vzťahuje ČSN 86 7027: Akosť — najviac v % Znak Zvyšky nadzemných častí rastlín Zle očistené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Antika mala síce už priam luxusné kúpele a ľudia sa kúpali veľmi často. Plody sú vajcovité tobolky. hnedastej alebo žltkastej farby. elipsovité. zoskupené vo vrcholíkových súkvetiach. že koreň rozmiešaný vo vode veľmi pení. (pozri gypsomilka metlinatá). Hippokratovo strouthion možno chápať ako rozličné druhy južných gypsomiliek. a to proti škrkavkám. Gypsomilky i mydlica im robili dobré služby v dobe. ktoré všeobecne vytlačili z používania rastlinné anthelmintiká. hlístam a aj pásomniciam. Pri zámenách sa stretávame s prímesami mliečnika chvojkovitého (Tithymalus cyparissias (L. a najmä preto. 4 3 1 1 13 7 II. MYDLICE LÉKAŘSKÁ MYDLICA LEKÁRSKA Saponaria officinalis L. anglicky: Soapwort. Drogu Radix saponariae albae tvoria druhy rodu gypsomilka — Gypsophila L. na povrchu hnedé. Klinčekovité — Dianthaceae (Silenkovité — Silanaceae) Ľudovo: mačacie mydlo.

francúzsky: Digitale pourpure. Usušené korene sú krehké. Často sa pestuje pre okrasu. Zber listov — Folium digitalis pur193 .Radix saponariae rubrae. jej listy sú sediace. stor. pozostávajúce prevažne zo saponasidov A. Pevné miesto získal v liečiteľstve po skúmaní anglickým lekárom Witheringom. maceruje sa 8 h a po scedení počas dňa vypije. umelým teplom (do 70 °C). Koreň rastliny má predovšetkým expektoračné účinky a slabšie diuretické. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru a užíva sa po lyžiciach. maďarsky: Piros gyuszúvirág. Krtičníkovité . Oddávna bol známy v írskom liečiteľstve. s prevahou kardenolidov A-skupiny a pod. resp. ba aj reumatizme a kĺbových ťažkostiach.5 — 5 % ) . Ordinoval sa od 5.ľov. Vňať sa liečebne využíva zväčša ako expektorans. Stonka vyrastá v druhom roku. ďalej do zubných pást i práškov a pod. hemolytický index drogy je asi 1 200 až 1 800 (2 000). Čajovina č. čo sa robí odrezávaním nadzemných častí na začiatku kvitnutia (jún—júl). anglicky: Foxglove. C a D. Niekedy sa zberá vňať . Pomer zosušenia je asi 5 : 1. plynule prechádzajú do súkvetia — jednostranného strapca. krčných a kožných ochoreniach. ale aj na liečebné účely — rozličné chemické rasy. kostrou. Dávka na deň je odvar z 10 g drogy na 200 ml vody alebo 1 lyžička práškového koreňa na pohár studenej vody. Pomenovanie náprstníka pochádza z latinského digitus = prst.Scrophulariaceae Nemecky: Roter Fingerhut. Koreň . pre vzhľad kvetnej koruny. napr. kyslé bidesmozidy. druhové označenie vyjadruje farbu kvetu. digitale = náprstok. riedkych lesoch a na rúbaniskách vo výške 500-1 500 m n. 67. furunkulóze. 1785 vydal spis o náprstníku a jeho uplatnení v terapii srdcových chorôb. taliansky: Digitale. Druh rastie v kroviskách.Herba saponariae rubrae. vnútri s tmavými červenými skvrnami. potom aj ako metabolikum pri niektorých kožných ochoreniach. kým neskrehnú všetky byle. príp. výťažok je dobré sekretolytikum. Suší sa jednotlivo rozložená. chutí sprvu sladkasto. Slúži na pranie jemných tkanín (nerozkladá farby). saponíny sa môžu vstrebávať. Obsahovými látkami drogy sú predovšetkým saponíny (asi 2. alebo skoro zjari (marec). depuratívum a pre protizapalove pôsobenie sa uplatňuje príležitostne pri zápaloch mandlí. Plody sú tobolky. V homeopatii sa z koreňa pripravuje tinktúra. rusky: NÁPRSTNÍK ČERVENÝ Dvojročná bylina vysoká 30— 120 cm. na slnku. Antické Grécko a Rím náprstník nepoznali. sa vykopáva buď v jeseni (október — november). Rastie predovšetkým v západnej Európe. NÁPRSTNÍK ČERVENÝ NÁPRSTNÍK ČERVENÝ + Digitalis purpurea L. a to z rastlín 2—3 ročných. pri rozličných komplikáciách v šestonedelí. Uprednostňuje pôdy s vysokým obsahom mangánu. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . kvety s rúrkovito zvonkovitou korunou bledočervenej farby. Treba však upozorniť. ktorý r. prízemná ružica vajcovitých listov je zúžená na báze do krídlatej listovej stopky. čím vyvolávajú nepríjemné vedľajšie účinky. s triterpénovým jadrom. B. španielsky: Digital. Drogu možno použiť ako metabolikum. m. Koreň mydlice má široké technické uplatnenie. kopijovité. bez obracania. neskôr sladko-horko až nepríjemne škrabľavo. že saponínové drogy sú na dlhší čas užívania nevhodné. Po rýchlom a krátkom omytí (pozor: saponíny sa vodou vyplavujú!) a zbavení nadzemných častí sa suší na vzdušnom mieste. na vzdušnom mieste. ktorá sa indikuje pri ochoreniach z nachladnutia a niektorých stavoch depresie. Droga nemá pach. ktoré hľadajú na dne kvetov medovinu. ktoré majú spoločne sapogenín gypsogenín. Izolované saponíny (predovšetkým však z gypsomiliek) tvoria niekedy zložku expektoračných prípravkov.

K terapeutickým glykozidom n.5 % digitoxínu. Ich štiepenie (hydrolýza) nastáva už pri zbere. prítomné sú aj flavóny (luteolín. ale aj injekčné (parenterálne). jeho zámeny pri zbere prakticky neprichádzajú do úvahy. indikujú sa per os. saponínové glykozidy. digitalinum verum a strospezid. Droga obsahuje vyše 30 druhov jedovatých a veľmi labilných srdcových glykozidov (v priemere asi 0. digoxigenín. v druhom roku počas kvitnutia (jún—august). Ďalšími obsahovými látkami drogy sú enzýmy. digipurpinín — (asi 1 %). ale aj pri gastritíde. lebo inak nastáva enzýmový alebo tepelný rozklad účinných glykozidov. Digitoxín tvorí aj zložku práškov Felsol. Listy obsahujú vyše 60 druhov mimoriadne nestálych srdcových glykozidov. Listová droga sa dosť podobá listom skorocelu. anglicky: Woolly Foxglove. vlnatý sa v súčasnosti používa podobne ako n. Preto sa treba presne pridržiavať návodov na spracovanie: listy sa zberajú v septembri—októbri (podľa obdobia výsevu) z jednoročných rastlín (iba prízemná ružica). Pôvod vedeckého pomenovania sme uviedli pri n.15-0. i digoxín). droga je teda kardiotonikum — užíva sa pri srdcovej insuficiencii všetkých druhov. francúzsky: Digitale laineuse. zápale dvanástnika. luteolín-7glukozid). gitonín. cholín a acetylcholín. sprevádzajú ich glykozidy neúčinné na srdce (digitanolové a pregnanové glykozidy. Suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na tienistom mieste. V liečebnom použití musí mať droga biologicky presne stanovenú účinnosť (podľa ČsL 2 sa list označuje ako titrovaný). pričom sa menia na sekundárne glykozidy digitoxín a gitoxín. Hromadne vyrábané prípravky s obsahom čistých glykozidov majú dnes významné miesto v terapii. má však holé stonky a rub listov. očných zápaloch a poruchách videnia.digitoxigenín. maďarsky: Gypjas gyuszúvirág. digitaloín. pomer zosušenia je asi4 — 5 : 1. červeného (digitoxín. gitoxigenínom a gitaloxigenínom. zlyhávanie) a odstraňovanie v tele nahromadenej vody touto nedostatočnou činnosťou (druhotné močopudné účinky). červeného 194 patrí aj menej dôležitý odorozid H. najlepšie pri umelom teple teplotou medzi 6070 °C. Z čerstvých listov zberaných na začiatku kvitnutia sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. III). Pri aplikácii náprstníkových prípravkov treba sa vyhýbať podávaniu liekov s obsahom vápnika. Kvety má hnedobiele. Rastlina našla liečebné uplatnenie iba v novšej dobe. gitaloxigenín a diginatigenín). sliz (mierni dráždenie) a ďalšie látky (výskum ešte nie je uzatvorený). Najčastejšie nežiadúce príznaky sú nevoľnosť.saponíny — spirostanolové glykozidy (digitonín. V terapii sa používajú v súčasnosti iba čisté látky a ich deriváty. pregnanové glykozidy. pri prvých príznakoch je nutné liečbu prerušiť. digitalóza). Hlavné glykozidy sú purpureaglykozid A (aglykón digitoxigenín) a purpureaglykozid B (aglykón gitoxigenín). Listy v prízemnej ružici i stonkové sú kopijovité. za suchého počasia a v poludňajších hodinách. U nás sa pestuje v kultúrach.3 % kardenolidov (Ph. ak treba dosiahnuť rýchlejší účinok a keď sa nevyžaduje dlhšie pôsobenie. Rastlina pochádza z Balkánu (podľa niektorých prameňov zo severného Maďarska). druhové meno je z latinského lanatus = vlnatý.5 10 4 pureae sa robí v prvom roku rastliny zvyčajne v auguste. pričom niektoré sú špeciálne iba pre digitalisové glykozidy (digitoxóza. D 4) s podobným použitím ako prípravky v alopatii. ktoré na rozdiel od glykozidov n. zoskupené v hustom klase. Zrezávajú sa po oschnutí rosy. teda ústami. Odštiepením cukru (jednej molekuly glukózy) vznikajú sekundárne glykozidy. naj- . ktoré sa nahradzujú účinnými princípmi n. Pri všetkých náprstníkových prípravkoch je nebezpečenstvo kumulácie (hromadenia v organizme) a predávkovania. nákup pre potreby farmaceutického priemyslu pochádza výhradne z pestovaných druhov. Dáva sa mu však prednosť vtedy. gitoxigenín. pôvodne ukladané v rastline ako prvotné glykozidy. Hlavné obsahové látky sú srdcové glykozidy — lanatozidy A—E. Používajú sa čisté látky a ich deriváty. materiál treba urýchlene dodať nákupni. počet cukrových jednotiek v glykozidovej väzbe je 1—5. List má obsahovať minimálne 0. že listy n. vlnatý je u nás vo voľnej prírode ojedinelý.40 % ) . hlavne bradykardii (spomalená srdcová činnosť) a stenokardii (nedokrvenosť srdcového svalu). resp. Dafer a Lasch v 30-tych rokoch nášho storočia dokázali. Keďže n. Krtičníkovité — Scrophulariaceae Nemecky: Wolliger Fingerhut. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . ktoré ľahko odštepujú z glykozidovej väzby molekuly glukózy. Nemecký liekopis žiada nastavenie normovaného listu na obsah 0. ktoré stimulujú (dávajú popud) bradykardiu (spomalenie srdcovej činnosti). nemá pach a chutí horkasto. červeného majú 3 — 5 x vyššiu účinnosť na insuficientné srdce a odvtedy jej význam stúpa. napr. nauzea a dyspesia. tigonín — zlepšujú resorpciu účinných glykozidov). List je tmavozelený. Zber možno robiť aj viac ráz do roka. Hlavná indikačná oblasť je srdcová hypertrofia (zväčšenie) s insuficienciou (nedostatočná činnosť. taliansky: Digitale lanosa. Wokes. N. aj molekulu kyseliny octovej viazanú na jeden z cukrov. žltačke. NÁPRSTNÍK VLNATY + Digitalis lanata Ehrh. Sekundárne glykozidy možno chemicky previesť na glykozidy n. červený. gitoxín.Droga — Folium digitalis purpureae — podlieha požiadavkám ČSN 86 6410: Znak Zhnednuté listy Rozdrvené listy Iné časti materskej rastliny Minerálne prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCL Najviac v % 1 2 2 0. červený. Látky účinkujúce na srdce tvorí glykozidová zmes s aglykónmi digitoxigenínom. červenom. Eur. španielsky: Digital lanosa. Vylúčením cukrov a kyseliny octovej sa vytvárajú už liečebne neúčinné aglykóny (geníny glykozidov . vlnatého. vlnatého v porovnaní s listami n. kardenolidové digilanidy (cca 1 %). Materiál sa suší umelým teplom (40—60 °C). Okrem iného majú silné diuretické účinky. ktoré sa užívajú pri astme. červeného obsahujú okrem špecifických cukrov (troch molekúl digitoxózy). rusky: (druh sa neuvádza v európskej časti ZSSR) NÁPRSTNÍK VLNATÝ Rastlina sa podobá na n.

kde sedávajú husi). strieborný — P. Predmetom zberu i nákupu býva vňať . Druhové anserina je z anser = hus (rastlina často rastie tam. husie kvietko. čiarkovitých. Je to trváca trsovitá bylina vysoká 10— 40 cm. zakoreňujúca. z našich prípravkov sú to: Acedigal (kvapky. mochna lesklá. veľkokvetý (D. Plody sú nažky. canariensis L. maďarsky: Liba pimpó. ferruginea L. na dlhých stopkách s priemerom 1-2 cm. D. Pre bohaté olistenie býľ bylín sa zber dá dobre robiť kosákom „pod rukou" i voľne 195 .) — obidva rastú aj u nás. čapíky. Digoxin SPOFA (injekcie. rusky: MOCHNA HUSÍ („STŘÍBRNÍK") mä v skupine kardiotoník (lieky na posilnenie srdcového svalu) a v priemyselne vyrábaných prípravkoch sú srdcové glykozidy stabilizované v presne známom množstve. z menej známych je to napr. strieborník Nemecky: Gänsefingerkraut.1 35 % Trváca bylina s hrubým rozkonáreným podzemkom. Ako všetky nátržníky. námožníček. tablety. návesníček. kačičky. husičky. husie mydlo. Byľ poliehavá. Vyhľadávajú ho najmä včely a osy. kanársky (kultivuje sa v Polsku). 6 4 4 11 12 6 0. injekcie). päťpočetné. thapsi L. často aj na mierne slaných. Príbuzný a veľmi podobný n. anglicky: Silverweed. Listy nepárnoperovito zložené z hlboko pílkovitých. argentea L. injekcie).) je rovnako hojný na podobných stanovištiach. že niektorým druhom sa pripisovali znamenité liečivé vlastnosti (z latinského potens = mocný).. n. sediacich. Rastie v blízkosti sídlisk na mierne vlhkých pôdach s vysokým obsahom dusíka. španielsky: Argentina. (španielske druhy). plazivý (Potentilla reptans L. Nátržníky dostali svoje meno Potentilla podľa toho. Kvety žlté. s listami dlaňovito zloženými z 5 — 1 úzkych. Poskytuje im dostatok peľu i medoviny. pazušné. kvapky). Ružovité . Lanatosid C SPOFA (dražé.2 25 % II. na rube bieloplstnatých lístkov. vysoká 15—50 cm.). Ostatné nátržníky sa líšia hlavne zložením listov.Rosaceae Ľudovo: husia nôžka. D. označovaná aj ako Herba argentinae.Herba anserinae. 3 2 2 11 10 4 0. lutea L. Felsol prášok (antiastmatikum). pre účely veterinárne). husí opeľuje hmyz. francúzsky: Anserine. micrantha L. in- Na listovu drogu — Folium digitalis lanatae — sa vztahuje ON 86 6434: Znak Ináč sfarbené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Celkový obsah lanatozidov — najmenej z toho lanatozidu C — najmenej Akosť — najviac v % I. tak aj n. Digoxin SPOFA (tablety. obrátene vajcovitých až kopijovitých lístkov.NÁPRSTNÍK VLNATÝ jekcie. taliansky: Anserina. — n. Z iných druhov náprstníka sa v zahraničí priemyselne spracúva aj n. s dlhostopkatými listami rozdelenými na päť lístkov predĺžené obrátene vajcovitého tvaru. (rastie najmä v Taliansku) a D. grandiflora Mill. najmä na pasienkoch pre husi. žltý (D. Do palety fytoterapeuticky účinných nátržníkov možno zaradiť aj n. NÁTRŽNÍK HUSÍ Potentilla anserina L. Digitoxin SPOFA (dražé). D.

Kvety žlté. že je Vysokohodnotný prostriedok tíšiaci kŕčovité bolesti bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. tormentol. Nachádzame ho vo všetkých pásmach našich zemepisných šírok na lúkach. Príbuzný n. v lesných zárastoch. na zapálené a krvácajúce rany a pod. 229. lístky hrubozúbkaté. zahreje sa a nechá vrieť 2 minúty. rozkonárená.P. D 1 až 0). vnútornom krvácaní. na dlhých a tenkých stopkách. husí má výrazný spazmolytický účinok pri bolestivej a dlhotrvajúcej menštruácii. lebo podzemok je dosť hrubý. Trváca bylina vysoká 10—30 cm. 3-5-početné. Liečebný efekt sa prejaví po 4—5 dňoch užívania. s nápadne hrubým uzlovitým podzemkom. taliansky: Tormentilla. Uplatňuje sa predovšetkým pri menštruačných kolikách. nie vyše 40 °C). 10 6 2 12 14 NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ Potentilla erecta (L. 36. zvonka na kloktanie. 233. i. ako má n. antiflogistikum a mierne spazmolytikum.) Räuschel Ružovité — Rosaceae Ľudovo: červienkový koreň. recta L. na rúbaniskách atď. horčiny. má v kvetoch iba po štyri korunné lupienky. Vedľajšie účinky sa nepozorovali ani po dlhšom užívaní. kolíkových bolestiach žalúdka i čriev a podobných poruchách (pri meteorizme). rusky: . aj cholín a mastné kyseliny. Čajoviny č. Vňať i podzemok sú trieslovinovou drogou s podobnými účinkami. Prieskumy dokázali. mochna lesná. pri bolestiach v ústnej dutine. 30. v droge je najviacej katechínových trieslovín (6-10 %). Dajú sa aplikovať ako adstringens. Vlažný odvar sa pije 2—3 x denne. strieborný sa užíva ináč: 1 polievková lyžica vňate sa namočí do pohára studenej vody. na omývanie i obklady. Hlavná obsahová látka drog je termolabilná. Možnosť zámeny s inými druhmi rodu je však aj tak . anglicky: Common Tormentíl. Zriedkakedy sa žiada zberať iba podzemok . prietržník. 221. MOCHNA NÁTRŽNÍK ručne. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na pohár záparu a pije sa 2—3 x denne. Viaže sa na kremičité pôdy. 32.NÁTRŽNÍK HUSÍ Užíva sa pri hnačkách. potom pol hodiny vylúhovať. Pre náchylnosť na zaparenie treba materiál vždy dobre našuchoriť. kým ostatné (neplazivé) druhy nátržníkov po päť. Vlastný zber vňate sa robí počas kvitnutia (máj-august) z nezašpinených jedincov. maďarsky: Vérontó fú. Pomer zoschnutia 3 : 1 . bolestiach zubov. vzpriamený. listy dlaňovito zložené. Na kúpele a vonkajšie upotrebenie sa dávka drogy zvýši (1 lyžica na pohár). zápaloch v ústach. s priemerom iba 5-12 mm. 29. v podzemku o. 37. Plody sú nažky. 34. Po očistení 196 sa umyje a suší podobne ako vňať. V homeopatii sa z kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. Druh nie je prieberčivý. Znáša nízku aj vysokú pôdnu vlhkosť. 159. nátržník. chemicky nie celkom preskúmaná..Radix (Rhizoma) anserinae seu Radix (Rhizoma) argentinae. zelených. flavonoidy a sliz. robí sa tak na výslovnú objednávku. Suší sa v tieni prirodzeným teplom (ak umelým. 90. Mladá vňať slúži niekedy v domácnosti ako zelenina.tiež vitamín C a minerálne látky. Na vňaťovú drogu — Herba anserinae — sa vzťahuje ČSN 86 6818: Akosť — najviac v % Znak Iné a ináč sfarbené časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. N. španielsky: Tormentila. rovný . 35. Schne rýchlo. žalúdočných a črevných kataroch. Vňať je náchylná na zaparenie pri zbere i sušení. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Možno ho dochutiť cukrom. vyrastajú z pazúch listov. 223. 6 3 1 12 10 II. Vykopáva sa skoro zjari (marec) alebo neskôr v jeseni (október). Byľ poliehavá. Pri sušení sa však nedrobí. sedmizámková zelina Nemecky: Hohes Fingerkraut. francúzsky: Tormentille. N. takže ju možno i obracať. Droga nemá chuť ani pach. Sušenie trvá dlhšie. sedmílist. vystúpavá až vzpriamená.

5 14 6 3 9 9 5 6 4 1.) a tmavá droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Akosť — najviac v % I. Prášok z podzemka sa niekedy dával aj do zubných práškov (a dáva sa opäť aj dnes). husí. Latinský názov Potentilla sa pôvodne používal v stredoveku iba pre n. Zber sa robí buď v marci—apríli. ba potvrdilo sa. Droga sa užíva pri hnačkách. II. na popraskané ruky alebo pery. ktorá spolu s ČsL 4 má tieto základné znaky: Znak Iné časti materskej rastliny ako podzemok (korene a pod. hrubšie sa rozrežú a dajú sušiť na vzdušné miesta (lepšie je umelým teplom pri teplote 40 °C). Pri silných hnačkách sa dá 1 čajová lyžička drogy do pol pohára studenej vody. aj črevného a žalúdočného. Je oficinálna v ČsL 4 ako Radix tormentillae. Technicky droga slúži ako farbiaci prostriedok (farbí kožu na červe197 veľká. 8 2 3 14 ČsL 4 8 1 1.5 12 Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej .NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ né koliky. či vyrážky. mandlí. proti ktorým sa droga oddávna používala. vhodná je aj tinktúra — Tinctura tormentillae. Vykopávajú sa opatrne (najlepšie špeciálnymi trojprstovými motyčkami. Vhodnosť jej uplatnenia v terapii hnačiek sa spoľahlivo dokázala i vedecky. Po 10 minútach sa obidva výluhy spoja a využíva sa počas dňa. pri silnej menštruácii a pod. Z včelárskeho hľadiska sa rastlina veľmi cení pre obsah medoviny a značné množstvá peľu. nadzemné časti. vylúhuje sa 8 h.5 11 4 1 1. alebo sa odvodzuje z latinského tormentina = črev- Na podzemok (Radix — Rhizoma tormentillae) sa vztahuje ČSN 86 7019. Suché podzemky sú veľmi tvrdé. Droga má pomer zosušenia asi 3 : 1.). niekedy aj v máji—júni a auguste—septembri. Predmetom zberu sú podzemky dokonale zbavené koreňov. z ktorej 20—30 kvapiek vo vode poslúži na natieranie zapálených slizníc úst. Dodnes zachované pomenovanie Tormentilla v názve drogy (Radix tormentillae) vychádza z latinského tormentum = bolesť. alebo v októbri. Účinné obsahové látky tvoria katechĺnové (tormentilové) triesloviny (17-25 % ) . Trieslovinový komplex pôsobí antibakteriálne. ľudovo nazývanými múria noha). pozri cudzokrajné drogy). výluh sa zleje a zvyšok drogy sa preleje vrelou vodou. Zber je potrebné robiť po dohovore s nákupňou. antidiaroikum a antiflogistikum (na zápaly slizníc). Majú nenápadný pach a veľmi zvieravú chuť. Podzemok (koreň) začerstva vonia podobne ako ruže a starý v tme svetielkuje. Materiál sa nezaparuje a nedrobí. drobné korienky (možno to robiť až doma). ako kloktadlo pri zápaloch hrdla a pod. na lome červenkasté až červenofialové. Z vykopaných podzemkov sa odstránia zvyšky hliny. krvácaniach každého druhu (napr. ďalej glykozid tormentilín i tormentol a stopy silice. že droga sa celkom vyrovná americkému rataňovému koreňu (Radix ratanhiae — ČsL 4. úplavici. umyjú sa. Odvary drogy sa používajú aj pri kĺbovom reumatizme na obklady alebo ako zložka mastí na mokvavé rany. Droga je silné adstringens. Skladuje sa v uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. Na homeopatické účely sa používa čerstvý podzemok. Dávkuje sa 1/2 kávovej lyžičky na šálku odvaru 2—4x denne.

3 6 12 13 . Čajoviny č.. po zliatí sa čajovina preleje pohárom vriacej vody. 39. arvensis L. úbory po odkvitnutí ovisnú. trieslo na kože. 5 6 12 15 bez zákrovu I. roľného . 1817 ju Westring odporúčal pri rakovine maternice. jeho klymenon je však určite nechtík roľný. Táto rastlina sa dokázateľne ordinovala v 16. V ČsL 4 je okrem drogy oficinálna aj Tinctura tormentillae.no). Podľa Turcka sa dáva nátržníkový podzemok aj do čajovín proti cukrovke: rovnaký diel podzemka nátržníka. Je všeobecne známa. maďarsky: Korômvirág. Pochádza z južnej Európy. neobstojí — išlo o chryzantémovku vencovitú (Chrysanthemum coronarium L.216. dlhostopkaté. 28. jednoduché. najmä vo viniciach.44. je prísada pri výrobe atramentov atď. pripravuje sa perkoláciou drogy. slniečko Nemecky: Garten-Ringblume. listu čučoriedky a sušených fazuľových strukov bez fazule (biela sorta) — 2 lyžičky na macerozápar na 2 poháre vody (dávka čajoviny sa napred 8 h maceruje za studena v pohári vody. anglicky: Pot Marigold. 2 3 12 11 II. 32. Iné časti rastliny ako kvet Droga sfarbená inak ako kvety Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 3 12 13 II. rusky: MĚSÍČEK LÉKAŘSKÝ NECHTÍK LEKÁRSKY Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 30-50 cm. Identifikácia nechtíka v histórii je veľmi ťažká.C. španielsky: Calendula. Rastlinu pestujú v okrasných záhradkách. francúzsky: Souci officinal. Listy má striedavé. 31. Tvrdenie starších i mladších farmakognostov. 38.Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: krusíček. okrajové kvety majú väčšie. pri vynechávajúcej menštruácii (kvet s vi198 nom). Plody sú ohnuté nažky bez chocholca. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku čajoviny Tormentan (užíva sa pri letných hnačkách. NECHTÍK LEKÁRSKY Calendula officinalis L. Čs. Predmetom zberu sú sýtooranžové korunné lupienky vytrhávané z plno- Na kvetnú drogu so zákrovom (Flos calendulae cum calyce) sa vzťahuje ČSN 86 6221 a bez zákrovu (Flos calendulae sine calyce) ČSN 86 6222. Okrajové kvety slúžili oddávna na falšovanie šafranu. na úhoroch a rumoviskách. úbory väčšinou oranžovožlté. Vedecký názov nechtíka vychádza z latinského calendae = prvý deň v mesiaci (narážka na dlhé obdobie kvitnutia alebo na počet jazykovitých kvetov — „ako dní v mesiaci"). extrakt je v masážnom roztoku Herbadent a v ústnej vode Herbadent (antiseptikum) a tinktúra v roztoku Stomatisan (antiseptikum ústnej dutiny). nahotka liečivá. Základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % Znak so zákrovom I. Astrovité . že Dioskoridovo chrysanthemon predstavuje nechtík.). R. Zriedka splanieva. 141. sú menšie. Využíva sa aj vo veterinárnej medicíne (podobne ako v humánnej). 10 minút sa nechá postáť a výluhy sa spoja).56. 138. Úbory n. vňať na nakurovanie a šťava z rastliny pri bolení zubov. tráviacich poruchách žalúdka). ktorý rastie v teplejších oblastiach. taliansky: Calendola. 42. stor. mesiačik. Nátržník býva veľmi častou zložkou mnohých čajovinových zmesí.41. 27.

kvetých úborov bez zvyškov zákrovov (kalichov), niekedy aj úbory s kalichom. Je to vhodný materiál pre zácvik zberačov. Droga — kvet nechtíka bez zákrovu, Flos calendulae sine calyce sa vytrháva v hlavnom období kvitnutia (júl — august) z plnokvetých odrôd pestovaných rastlín. Menejhodnotnú drogu dostaneme vytrhávaním kvetov z usušených úborov v celosti. Zberáme vždy iba toľko materiálu, koľko môžeme bez problémov sušiť. Sušíme čo najrýchlejšie a v tenkých vrstvách, bez prístupu slnka (kvety inak strácajú farbu). Pri sušení umelým teplom neprekračujeme 30-35 °C! Pomer zoschnutia asi 8 : 1 . Drogu v dobre uzatvorených obaloch chránime pred svetlom. Ak zberáme na odpredaj, ihneď po usušení ju expedujeme do nákupne, lebo ľahko podlieha skaze. Zber kvetov so zákrovom - Flos calendulae cum calyce, robíme iba so súhlasom nákupne. Sušenie a celková manipulácia sú rovnaké ako pri droge bez kalicha. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1. Na homeopatické účely sa pripravuje esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. D 2). Aplikuje sa interne i zvonka ako v alopatii. Kvet v čerstvom stave má balzamický pach a aromatickú chuť, ktorá sa sušením stráca. Účinné obsahové látky nechtíka tvoria predovšetkým flavonoidy, karotenoidy (farbivá), špeciálne polyénové zlúčeniny (polyíny), triterpénové saponíny a silica. Droga pôsobí ako cholagogum-choleretikum, mierne spazmolytikum a externé antiflogistikum. Priaznivé terapeutické prejavy sú zrejme spôsobené súčinnosťou flavonoidov, farbív a silice. Droga má v alopatii podobné uplatnenie ako arnika horská. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu; pije sa každé 3 h. Na omývanie a výplachy sa používa zápar z 2 polievkových lyžíc drogy na liter vody. Ľudovo sa používa hlavne tinktúra — 1 diel kvetnej drogy sa maceruje v 10 dieloch čistého liehu; čajová lyžička získanej tinktúry sa vleje do štvrť litra vody a aplikuje sa na rany, preležaniny, udreniny, pri zápaloch kože i jej poškodení zapríčinenom ožarovaním alebo slnením. Významne urýchľuje hojenie rán. Preto býva zložkou mastí, zásypov a pod. Ľudovo sa pripravuje masť z čerstvej šťavy (4—6 g šťavy na 30 g nesoleného masla), prípadne sa dávajú obklady. Odvar z nechtíka zjemňuje a zvláčňuje pokožku, preto sa používa v kozmetike ako krém Fyto s extraktom z arniky (robí sa 5 — 10 % odvar z kvetov; var

nesmie presiahnuť 2 minúty). Karotínové farbivo kvetov je neškodné. Dáva sa najmä do syrov a masla na zlepšenie farby. Vnútorné užívanie drogy je zriedkavé. Droga pôsobí priaznivo na žľazy s vnútorným vylučovaním a pri zápaloch, po interných chirurgických zákrokoch, operáciách novotvarov a aj pri novotvaroch žalúdka, čriev a pod. (tablety sa vyrábajú v ZSSR). Kvety niekedy tvoria zložku žlčníkových, žalúdočných, pečeňových a pod. čajovín. Tinktúra sa podáva v množstve asi 2—4 g denne, výťažok v dávke 0,3—0,5 g a vylisovanej šťavy stačia 1 — 2 lyžice (s cukrovou alebo aromatickú vodou). Kvetná droga sa často pridáva do čajovín na zlepšenie ich vzhľadu. Čajoviny č. 65, 180, 207, 219.

CHRPA POLNÍ („MODRÁK") Cyanus segetum Hill — syn.: Centaurea cyanus L. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: chrpa, modrák, sinokvet, svitlák, svetlák Nemecky: Kom-FIockenblume; maďarsky: Kék búzavirág; taliansky: Fiordaliso; francúzsky: Bluet des champs; anglicky: Corneflower; španielsky: Aciano; rusky:

NEVÄDZA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 30— 50 cm; stonka hranatá, rozkonárená, listy čiarkovité, koncové úbory s okrajovými modrými kvetmi. Plody sú nažky s dvojradovým chocholcom. Rastlina uprednostňuje piesočnaté podklady so slabo kyslou reakciou. Jej výskyt prezrádza, že pôda nemá pod povrchom spodnú vodu. Druh pochádza zo Stredomoria. U nás sa rozšíril v poľných kultúrach (najmä v obilí) a na slnečných stráňach. Podobných druhov je viac. Dajú sa však ľahko odlíšiť už tým, že n. poľná rastie prevažne iba medzi obilím. Príbuzné druhy a plemená rodu Cyanus Miller, príp. Jacea Miller (nevädzovec, česky chrpina) sa nezberajú.

Nevädza má vo svojom pomenovaní mnoho nejasného. Ani latinský názov sa nepoužíva jednotne. Donedávna sa uprednostňovalo označenie Centaurea cyanus podľa bájnych kentaurov, ktorí sa po zanechaní bojového a dobrodružného života venovali medicíne. Najslávnejší kentaur bol lekár Chiron, Eskulapov učiteľ. Chiron si vyliečil ranu od Heraklovho šípa liekom z byliny kentaureion, čo je naša zemežlč; tá sa delila o meno s južným druhom nevädze — Centaurea centaurium (u Dioskoridesa „veľké kentaureion", pričom zemežlč bola menšie kentaureion). Linné preniesol názov na nevädzu. Prívlastok cyanus je z gréckeho kyanos = modrý, pre farbu úborov. Dnešné vedecké meno je však odvodené z cyanus a segetum (latinsky seges = siatie, jarina, obilie), t. j. modrý kvet medzi obilím. Z príbuzných druhov a foriem alebo hybridov, zaradených zvyčajne do rodu Jacea Mill., z včelárskeho hľadiska prichádza do úvahy predovšetkým nevädzovec lúčny — J. pratensis Lam., príp. nevädzník hlaváčovitý — Colymbada scabiosa (L.) Holub; sú nenáročné, rastú v obilí, na lúkach, stráňach i na suchých pôdach. Kvitnú v júni až októbri; hromadný rozkvet sa končí zvyčajne v auguste. Výdatne medujú. Včelám na niektorých miestach zaisťujú hlavnú znášku a poskytujú aj dostatočné množstvo peľu. Med býva sfarbený tmavo až čierno. Med z n. poľnej je hnedastý, ostrej chuti, pričom peľ je žltobiely. Vyznačuje sa však tým, že ťažko cukornatie a pekne vonia. Nevýhodou je to, že nevädza rastie prevažne medzi obilím, kde včely nalietavaním na klasy si často porušujú krídelká. Nevädza je významná aj tým, že zaisťuje znášku aj v suchých rokoch. Hospodársky je takmer bezvýznamnou burinou (žerú ju iba ovce a kozy). Predmetom zberu sú sýtomodré hlavičky kvetov s kalichom bez stopiek — Flos cyani cum calyce, alebo len sýtomodré jazykovité kvety vytr-

Kvet bez kalicha (Flos cyani sine calyce) posudzuje ČSN 86 6222 a kvet s kalichom (Flos cyani cum calyce) ČSN 86 6221: Akosť — najviac v % Znak bez kalicha I. Iné časti materskej rastliny ako kvet (úbory) Kvety sfarbené inak ako na rastline Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 10 12 7 II. 5 20 12 10 s kalichom I. 3 10 12 10 II. 5 20 12 12

199

NEVÄDZA POĽNÁ

OČIANKA ROSTKOVOVA
SVĚTLÍK LÉKAŘSKÝ
Euphrasia rostkoviana Hayne Krtičníkovité - Scrophulariaceae Ľudovo: ambrožka, bradavník, potešenie očí, tešinka, zubová tráva Nemecky: Gemeiner Augentrost; maďarsky: Mirigyes szemviditó; taliansky: Eufrasia; francúzsky: Euphraise officinale; anglicky: Eyebright; španielsky: Eufrasia; rusky: -

hávané z úborov na začiatku kvitnutia rastliny (máj—júl, niekedy aj august) - Flos cyani sine calyce. Sušíme rýchlo v tieni, v tenkej vrstve (1—2 cm), nikdy nie na slnku (kvet vybledne). Lepšie je sušiť umelým teplom — teplotou do 35 °C, tak si kvet zachová pôvodnú farbu. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 (s kalichom), 6 : 1 (bez kalicha). Na skladovanie je droga veľmi citlivá, patrí do dobre zatvorených obalov (najlepšie z umelých hmôt) a treba ju chrániť pred svetlom (vybledne a plesnie). Podstatnú zložku obsahových látok drogy tvoria modré farbivá, princíp tvorí seskviterpén laktónového zloženia a azulogénneho charakteru (proazulén a antokyanosidy), potom glykozid cichoriín, triesloviny, flavonoidy, sliz a minerálne soli (o. i. dosť mangánových). V súčasnosti sa droga používa hlavne ako antiflogistikum 200

a diuretikum. Dávkuje sa jedna kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 x denne (používa sa hlavne v zmesi s ďalšími drogami); veľmi často tvorí iba skrášľovaciu prísadu čajovín. V 16. stor. i neskôr sa užíval zápar aj ako prostriedok proti „búchaniu srdca" (výťažok zmiešaný s pivom miernil bolesti v močových cestách), proti žltačke a do očných vôd ako mierne antiseptikum. Ľudovo sa ešte dnes droga uplatňuje v čajovinách na látkovú premenu, zvonka na omývanie rán a vredov a ako prísada do vodičiek na vlasy. Z nevädzových jazykovitých lupienkov sa izoluje azúrovomodré farbivo, ktorým sa prikrašľujú kozmetické prípravky. Novšie sa droga zavádza aj ako horčinový prostriedok pri žalúdočných ťažkostiach. Čajovina č. 65.

Jednoročná, niekoľkonásobne rozkonárená bylina vysoká 10 — 30 cm. Listy sediace, protistojné, vajcovité, pravidelne zúbkaté (zúbkov je 5 — 7). Z pazúch listeňov vyrastajú sediace kvety s bielou alebo svetlofialovou korunou. Plody sú tobolky. Rastie na vlhkých lúkach všetkých výškových stupňov, zriedkavejšie aj na pasienkoch a okrajoch lesov. Znáša i kremičité pôdy. Rod očianky je veľmi premenlivý; jednotlivé taxóny sa navzájom krížia veľmi ľahko (u nás asi 17 druhov a 13 krížencov). Pôvodný druh sa označoval ako Euphrasia officinalis L. Rozdelil sa na viacero samostatných druhov, ktoré sa navzájom veľmi podobajú a rozlíši ich iba skúsený botaniksystematik. Jednotlivé charakteristiky netreba uvádzať, pretože všetky sa môžu zberať a tvoria dôležitú nakupovanú drogu. Liečivosť očianky bola dobre známa už staroveku, o čom svedčí jej grécke pomenovanie eufrasia = radosť, spokojnosť (pre elegantný vzhľad a liečivosť). Používala sa najmä pri očných ochoreniach. Kneipp okrem vymývania boľavých očí odvarom z očianky odporúčal čaj z listov ako posilňujúci prostriedok na žalúdok. V ére bylinných vín sa v nich vyvárala okrem šalvie, ľubovníka a yzopu aj očianka. Očianky sú pre včelárov významné nektárovou znáškou. Peľu poskytujú málo. Kvitnú v lete. Predmetom zberu a nákupu je vňať — Herba euphrasiae. Zber sa robí na začiatku kvitnutia (jún —september). Odrezávajú sa olistené a kvitnúce časti byliny bez spodných zdrevnatených častí býľ. Treba dávať pozor na prímesi tráv, lebo rastlina sa najčastejšie vyskytuje v porastoch na nízkotrávnatých lúkach a pastvinách. Veľmi podobná hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys L.) je typická hluchavkovitá rastlina a obľubuje hlavne slnečné, vápencové, skalnaté stráne nížin a pahorkatín; je tiež liečivá (amarum, aromatikum, metabolikum, choleretikum). Materiál je trochu náchylný na zaparenie a veľmi ľahko opadávajú kvetné časti a listy; sušíme ho preto na

OČIANKA ROSTKOVOVA

napr. aj z lipkavcov, Galium L. alebo skorocelov — Plantago L.). Ďalšími obsahovými látkami očianky sú triesloviny (3-8 % ) , silica (0,15 % ) , horčina, modré farbivo, aromatická substancia podobná živici (údajne tvorí podstatnú zložku liečebného princípu očianky), minerálne látky a olej; droga nie je celkom preskúmaná. Očianka je adstringens — vhodné pri blefaritídach (zápal okrajových mazových žliaz mihalníc), konjunktivitídach (zápal spojovky) a hordeolu (tzv. jačmeň); robí sa odvar z 3 kávových lyžičiek na 2 šálky k teplým kúpeľom, príp. sa kombinuje s borovou vodou, rumančekom a feniklom, a používa sa aj ako obklad. Ľudovo slúži aj pri ochoreniach slizníc dýchacích ciest, spojených so zahlienením (bronchitída, astma), pri chrapote, ako stomachikum na tvorbu žalúdočných štiav, pri slabosti žalúdka, tráviacich ťažkostiach, nechuti do jedenia, pri žltačke (kombinuje sa s vňaťou paliny pravej, s koreňom čakanky, púpavy a pod.), pri zle sa hojacich ranách a na miernenie kŕčov a zvieravých bolestí hlavy, proti hystérii a nespavosti (tu sa zvykne kombinovať s vňaťou ruty) a pri duševnej únave. Tu sa odporúča dávkovanie: 2-3 g prášku z drogy denne alebo 3 lyžičky vňaťovej drogy na 2 šálky denne (2 % zápar), príp. 5 — 10 kvapiek tinktúry 2-3 x denne alebo 10 kvapiek tinktúry do pohára vody na omývanie. Homeopatická esencia z celej čerstvej a kvitnúcej rastliny sa upotrebúva v očnom lekárstve a pri ochoreniach pokožky i slizníc.
OMAN PRAVÝ

OMAN PRAVÝ

tienistých miestach v tenkých vrstvách a bez zbytočného prehŕňania, prípadne vo zväzočkoch nad bielym papierom, pričom čisté a bezchybné opadané kvety i listy dodatočne doložíme do drogy. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať.

Droga obsahuje flavonoidy, potom glykozid aukubín (= rinantín), ktorý patrí medzi iridoidy (pseudoindikány); experimentálne sa dokázalo, že na liečenie vysokého krvného tlaku sú vhodné práve rastliny so značným obsahom aukubínu — malo by sa to vzťahovať i na extrakty z očianky (ale

Inula helenium L. Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Compositae) Ľudovo: alant, ománek, voman Nemecky: Echter Alant; maďarsky: Ôrnénygyokér sertecsék; taliansky: Enula; francúzsky: Grande Aunée; anglicky: Elecampane; španielsky: Ala; rusky:

Na vňaťovú drogu — Herba euphrasiae sa vzťahuje ČSN 86 6819: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina a zdrevnatené časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 12 II. 10 6 2 14 12

Trváca bylina vysoká až 150 cm, s hrubým podzemkom a koreňmi, s priamou, ryhovanou, hore rozkonárenou byľou. Prízemné listy sú vajcovité, na báze srdcovité, stonkové široko kopijovité, sediace, na rube plstnaté. Úbory sú veľké, žlté, vnútorné zákrovné listene suché a kožovité. Plody sú nažky s dlhým chocholcom. Rastlina sa importovala k nám zo strednej Ázie. Tradične sa pestuje v záhradách; miestami splanieva. U nás rastie 8 druhov omanov (Dostál, 1982); o. britský - I. britannica L., ktorý sa niekedy zamieňa za arniku horskú, je hojný druh nížinného
201

OMAN PRAVÝ

a podhorského stupňa, je nižší ako o. pravý a listy má na rube pavučinato ochlpené a o. hodvábny — I. oculus-Christi L. má podobne ochlpené listy a je pomerne zriedkavý teplomilný druh. Keďže u nás podzemok o. pravého prichádza na farmaceutický trh iba

z pestovaných rastlín (o. Goliát), je zámena nepravdepodobná. Nebezpečná je prímes koreňa ľuľkovca. Rodové meno inula je odvodené z inaein = vyprázdňovať, čistiť (s ohľadom na účinky drogy) a druhové z helios = slnko (podľa formy úbo-

Na podzemok — koreň (Radix enulae) sa vzťahuje ČSN 86 7013:
Akosť — najviac v % Znak Nadzemné časti rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej
I.

II. 2 1 3
13 10

0,5 — 1
13

7 1.5

1

rov), prípadne z helenion = košíček. Nikandros opísal v bájke vznik kvetu zo sĺz prekrásnej Heleny plačúcej nad kormidelníkom Menelaom, ktorého uštipol had. Legenda dodala byline povesť protijedu. Oman je ako väčšina astrovitých rastlín medonosnou bylinou. Pestuje sa však aj ako okrasná kvetina v záhradkách. Podzemky omanu i s koreňmi sa ako droga označujú Radix (Rhizoma) helenii alebo Radix inulae či enulae; vykopávajú sa podzemné časti 2-ročných rastlín (august-október), pričom koreňové puky sa môžu použiť na výsadbu ďalšej kultúry. Materiál sa rýchlo omyje a dá sušiť na dobre vetraných miestach, najlepšie umelým teplom (do 40 °C); pre urýchlenie usušenia sa korene rozrezávajú. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na homeopatické účely sa používa čerstvá podzemná časť; pripravuje sa z nej esencia (dil. D 2 - D 1). Na vykopávanie podzemných častí sa najlepšie dajú použiť úzke a dlhé rýle. Korene sa nesmú poškodiť, malé korienky nechávame a hneď na jeseň vysádzame. Pri manipulácii s rastlinami i s drogou niekedy vznikajú opuchy a podráždenie slizníc. S ohľadom na veľkú spotrebu sa rastlina u nás pestuje (i súkromne na zmluvu s nákupňou). Omanový podzemok i korene obsahujú predovšetkým silicu (1—3 % ) , v ktorej hlavnú zložku tvoria alantolaktóny (seskviterpény); obsah azulénov je problematický. V podzemku je veľké množstvo inulínu (až 45 % ) , potom sacharidy a horčiny. Droga je expektorans, spazmolytikum, stomachikum, diuretikum a cholagogum; užíva sa pol kávovej lyžičky na šálku záparu; pije sa 3-krát denne po lyžiciach. Uvoľňuje zahlienené dýchacie cesty, pričom pôsobí aj antibakteriálne a mierne diureticky; vplýva i na tvorbu a uvoľňovanie žlče. Ľudovo sa uplatňuje interne aj ako anthelmintikum, na povzbudenie chuti do jedla, ako metabolikum (urýchľuje látkovú premenu), zvonka proti kožným vyrážkam, lišajom, na zle sa hojace rany, mokvavé lišaje, ako kloktadlo (zápaly hrdla, stomatitída a pod.). Omanový koreň je u nás zložkou priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (diuretikum, antireumatikum), Thé Salvat (choleretikum, stomachikum, laxans), Species cholagogae Planta (cholagogum, choleretikum). Droga má široké použitie v likérnic-

202

kom priemysle i ako surovina na izoláciu inulínu, významného ako dietetikum (oficinálny v ČsL 3). Niekedy destilovaná silica — Oleum inulae je veľmi účinná proti niektorým druhom hmyzu (usmrcuje napr. larvy moskytov). Zo známejších receptov možno uviesť: odvar z 5 g koreňa omanu a 10 g kostihoja na 250 ml vody, ktorý sa po precedení zmieša s 30 g pomarančového sirupu — pije sa 3 x denne 10 — 20 kvapiek pri bronchitíde. Ako prsná čajovina sa osvedčuje zmes poľského Pektosanu (č. 120) a Species pectorales - čajovinu možno uplatniť ako mucilaginózum, emoliens, expektorans, dezinficiens a antiflogistikum. Čajoviny č. 13, 120, 166, 167, 170, 211.

ORECH VLAŠSKÝ

OŘEŠÁK KRÁLOVSKÝ („VLAŠSKÝ OŘECH")

ORECH VLAŠSKÝ

Juglans regia L. Orechovité — Juglandaceae Nemecky: Echter Walnuss; maďarsky: Pompás diófa; taliansky: Noce; francúzsky: Noyer commun;"anglicky: Walnut; španielsky: Nogal; rusky:

Strom so silným kmeňom a mohutnou korunou. Listy striedavé, nepárno perovito zložené, 3—4-jarmové. Samčie kvety tvoria dlhé zelené jahňady, samičie sedia na konci mladých výhonkov. Plody sú zelené, potom černejúce kôstkovice (ľudovo orechy). Rastlina sa k nám dostala z juhozápadnej Európy. Pestuje sa v teplejších oblastiach. Dlhoročným pestovaním vzniklo niekoľko odrôd, napr. orechy s „papierovými" škrupinami (var. fragilis), s plodmi až ako slepačie vajce (var. maxima — ich jadro však veľmi Zosychá) a i. Odrody (i sorty) sa odlišujú podľa listov, obdobia rozkvitania, tvaru koruny stromu, stupňa mrazuvzdornosti atď., predovšetkým však podľa tvaru orechov. V kultúre poznáme asi 150 orechových sort. Listy možno zberať zo všetkých orechov, okrem o. čierneho - J. nigra L. a o. popolavého - J. cinerea L., ktoré majú listy na okraji viac-menej ostro zúbkaté. Latinské meno juglans vzniklo skrátením Jovis + glans, t. j. Jupiterov žaluď (preklad z gréckeho Dios Balanos, lebo v staroveku orechy pokladali za božské jedlo a strom zasvätili Jupiterovi). Druhové pomenovanie regia = kráľovský. Ako vlasť orecha sa väčšinou uvádza územie tiahnúce sa cez Malú Áziu až do západnej Číny. Antické Grécko

orechy nazývalo perzské alebo kráľovské, lebo podľa Plínia ich priniesli králi z Perzie. Drevo oddávna používali stolári. Opeľovanie stromov obstaráva vietor. Lekárenský najpoužívanejšie sú orechové listy — Folium juglandis; trhajú sa jednotlivo, no iba mladé, zelené a za suchého počasia (jún —júl). Treba dávať pozor, aby sa zbytočne nelámali a nezaparili; sušia sa rýchlo

v tenkých vrstvách. Po usušení si musia zachovať pôvodnú zelenú farbu. Nesprávnou manipuláciou a zlým sušením droga hnedne. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. Droga má slabo korenistý pach a slabo škrabľavú chuť. Zberá sa i zelené oplodie orechov — Pericarpium (Cortex) juglandis nucum (fructus), a to v čase dozrievania a oberania plodov, kým je ešte zelené (júl-august). Suší sa v tenkej vrstve na slnku alebo umelým teplom, lebo

Listová droga sa hodnotí podľa ČSN 86 6438: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 8 3 0.5 12 10 II. 16 6 1 0.5 12 12

203

obsahuje veľa vody a ľahko plesnie. Správne usušené oplodie dostáva čiernohnedú farbu a je hubovité; pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na iné ciele (cukrárstvo, likérnictvo, potravinárstvo) sa používajú nezrelé plody (zberajú sa v čase, keď ešte vnútornú škrupinu orecha možno prepichnúť špendlíkom) — Fructus juglandis immaturus a zrelé plody — Fructus juglandis maturus. Listy obsahujú ako účinné látky triesloviny (asi 2—5 %), prevažne galotanínového typu, potom silicu (má zelenohnedú farbu, pri obyčajnej teplote je tuhá a páchne príjemne dechtovito), ďalej kyselina askorbová (vitamín C) a horkú látku — v čerstvom materiáli hydrojuglónglukozid, ktorý po rozrušení pletiva prechádza v hydrojuglón a potom juglón (farbí kožu do hneda, preto sa i výťažky z oplodia nezrelých orechov používajú do krémov na opaľovanie, prípadne v jemnom oleji ako známe kozmetikum). Podobné látky obsahuje aj oplodie a plody — jadrá majú predovšetkým olej (asi 40-60 %). Drogy z orecha treba hodnotiť predovšetkým ako trieslovinové; sú adstringens, hemostatikum a antiseptikum. List sa dávkuje: pol kávovej lyžičky na šálku odvaru - pije sa 2—3x denne. Vnútorne sa užíva pri žalúdočných a črevných kataroch, ako metabolikum, zvonka ako adstringens pri kúpeľoch, osobitne proti nadmernému poteniu, na omrzliny a pod. Juglón má protikrvácavé účinky, lenže slabšie ako vitamín K (liečebne sa nedajú využiť). Výraznejšie sú spazmolytické, sedatívne a fungicídne (baktericídne) vlastnosti. List sa externe dávkuje na kúpeľ v množstve 0,5-1 kg. Ľudovo sa droga používa vnútorne i zvonka ako posilňujúci prostriedok, na opuchnuté žľazy, pri zlomeninách kostí, očných kataroch, všeobecnej slabosti, pri uvoľnených zuboch a kožných ochoreniach, ďalej pri ľahkej nechutí do jedla, menštruačných ťažkostiach, ako anthelmintický prostriedok a na kloktanie (zápaly hrdla a v ústach), s kvetom nevädze, myšieho chvosta, rumančekom a vňaťou očianky pri kožných ochoreniach (akné, neurodermatídy a i.). V homeopatii sa z rovnakého dielu čerstvého zeleného oplodia a listov pripravuje esencia (dil. D 2 —D 1), ktorá sa používa pri chronických očných kataroch a tráviacich poruchách. Čerstvé listy sú ľudovo známe ako insekticídum (napr. proti blchám). Čajoviny č. 59, 148, 228. 204

+ Consolida regalis S. F. Gray - syn.: Delphinium consolida L. Iskerníkovité — Ranunculaceae Ľudovo: kozia bríadka, ostruhy, rytierska ostruha, stračia nôžka, stračka poľná, svalník kráľovský, vtáčky Nemecky: Feld-Rittersporn; maďarsky: Szarbaláb sarkvirág; taliansky: Erba cornetta; francúzsky: Dauphinelle des champs; anglicky: Forking larkspur; španielsky: Consolda real; rusky: -

OSTRÔŽKA POLNÍ

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 10—50 (120) cm; byľ priama, hore rozkonárená. Listy stopkaté, trojpočetné, lístky v čiarkovitých úkrojkoch. Súkvetie tvorí jednoduchý strapec; kvety tmavomodré, modrofialové, zriedka ružové alebo biele; majú dlhú ostrohu. Plody sú mechúriky. Obyčajná burina obilných kultúr, najmä na hlinitých roliach od nížin do podhorských oblastí. Z príbuzných a podobných druhov rodu poznáme záhradné druhy, ktoré do drogy nepatria. Veľmi podobné kvety majú príbuzné stračonôžky (Delphinium L.) — líšia sa plochými, dlaňovitými a päťdielnymi listami. Vedecký názov rodu Consolida je odvodený z latinského consolidare = sceľovať, hojiť; druhové meno regalis = kráľovský, patriaci kráľovi, dôstojný (pre celkový výzor rastliny). Už z rastu medzi obilím možno usudzovať, že o. poľná nie je našou pôvodnou rastlinou. O tomto a príbuznom druhu o. záhradná — Consolida ajacis (L.) Schur, starí nemeckí botanici a lekári predpokladali, že

v nich opäť našli dve liečivé rastliny, ktoré spomínal vo svojich spisoch Dioskorides, a preto ich označili ako Delphinium a D. alterum. Podľa Frassa, výborného znalca antickej flóry, však Dioskoridovo delfinon znamená Delphinium peregrinum L. a možno aj Hippokratovo hyakinthos alebo kammaros. Pôvodné použitie tejto rastlinnej drogy ustúpilo do pozadia asi v polovici 18. stor. Potom sa opäť žiadala vňať, no zväčša iba ako prísada na skrášľovanie čajovín. Opeľovanie rastliny obstaráva hmyz, najmä čmeliaky, ktoré hľadajú v kvetnej ostrohe medovinu. Aby sa zabezpečilo opeľovanie rastliny cudzím peľom, prašníky dozrievajú omnoho skôr ako blizny. Najčastejšie sa zberajú a niekedy nakupujú kvety — Flos calcatrippae (consolidae). Zberajú sa v plnom rozkvete (jún—august) s krátkou stopkou, za sucha, bez kalicha. Neznášajú stláčanie a sušia sa v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste, v tieni, príp. umelo (do 35 °C). Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch, chránené pred svetlom; ľahko strácajú farbu a plesnejú. Pomer zosušenia je 8 : 1. Droga má medovitý pach a slizovitú chuť, trochu horkú. Zriedkavejšie sa zberá vňať — Herba calcatrippae (consolidae). Zber sa robí tiež v období plného kvetu a suší sa podobným spôsobom ako kvety. Strata zoschnutím je asi 80 %. V homeopatii sa žiada čerstvá kvitnúca vňať.

Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6220 s týmito základnými znakmi: Akosť — najviac v % Znak Časti kvetov sfarbené ináč ako na rastline Iné časti materskej rastliny cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 8 II. 10 5 2 10 10

Na vňaťovú drogu (Herba calcatrippae — consolidae) sa vzťahuje ČSN 86 6738: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina Cudzie anorganické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 2 1 13 8 II. 10 4 2 1š 10

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Droga má slabý medovitý pach, prakticky nijakú chuť. Chemizmus rastliny nie je celkom prebádaný; hoci všetky časti okrem kvetov obsahujú jedovaté diterpénové alkaloidy (podobné, ako má prilbica), otravy ľudí nie sú zatiaľ známe; občas sa vyskytnú u dobytka. Z alkaloidov sa uvádza hlavne napelín. Kvety obsahujú predovšetkým antokyanový glykozid delfinín (modrý) a žltý flavonol, potom kempferol. Vňať sa v minulosti používala v záparoch ako močopudný prostriedok a proti vnútorným parazitom. Dnes sa uplatňuje ako zložka expektoračných a diuretických čajovín — samostatne sa nepoužíva. Miestami má veterinárne použitie. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravujú alkoholické výťažky (dil. D 2 - D 1), ktoré pôsobia proti

vnútorným parazitom, laxatívne a močopudne.

Rubus fruticosus agg. Ružovité - Rosaceae Ľudovo: černica, čierna malina, ožina Nemecky: Brombeere; maďarsky Fekete szeder; taliansky: Rovo; francúzsky: Ronce; anglicky: Blackberry; španielsky: Zarzamora; rusky: -

OSTRUŽINÍK KROVITÝ

OSTRUŽINA ČERNICOVÁ - ČERNICA

Ker vysoký 30-80 (150) cm; konáre tŕnité, listy dlaňovito zložené, trojaž päťpočetné, na rube holé. Plody sú čierne ostružiny (plodstvo kôstkovičiek), ktoré po dozretí opadávajú. Taxón zahrňuje u nás asi 50 malých druhov. Ich špecifické ekologické znaky sú doposiaľ málo známe. Černice rastú na brehoch potokov,

ale aj na rúbaniskách a v kroviskách živých plotov, vyskytujú sa v lesoch v rozličných nadmorských výškach. Černica a malina patria spolu do botanického rodu Rubus L., ktorý robí botanikom problémy desiatkami svojich premenlivých druhov a aj neobyčajne pružným krížením. Na určovanie treba osobitné znalosti. Pri bežnom zbere určovanie nemá praktický význam, pretože všetky rastliny sa zberajú ako rovnocenné. Vedecký názov ostružiny vznikol asi z latinského ruber = červený (podľa farby plodov niektorých druhov); fruticosus je takisto z latinčiny (frutex = ker). Semená černice sa našli už v neolitických kolových stavbách. Plody i listy sa vychvaľovali v hippokratovských spisoch. Liečebne sa používali pri zapálených a ľahko krvácajúcich ranách. V ľudovom liečiteľstve sa osobitne cenili ako prostriedok proti hnačkám, pri bielom výtoku žien, pri veľmi silnom menštruačnom krvácaní. Listy s mladými výhonkami pomáhali pri kožných vyrážkach všetkých druhov. Podľa Leclerca (1927) možno listy použiť aj na kloktanie pri angíne a Madaus (1938) ich prvý raz spomenul aj proti cukrovke. Novšie sa začali fermentovať na chutný čaj ako náhradka za pravý čierny čínsky (návod podľa Peyera je pri malinovom liste). Ostružina je jednou z najlepších včelárskych rastlín čo do nektárovej i peľovej pastvy. Med je zlatožltý a príjemne vonia; peľ má zlatosivú farbu. Predmetom zberu sú mladé listy bez prímesí, svieže a zdravé, trhané jednotlivo v období kvitnutia (máj-jún až september). Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. Ak sa sušia umelým, najvýhodnejšia je teplota 40-50 °C. Sušenie sa urýchľuje častým obracaním. Zle zafarbené listy sa z drogy odstránia. Droga: Fructus rubi fruticosi. Droga nemá pach a chutí zvieravo. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Je vhodná na zber pre začiatočníkov. Predmetom zberu a nákupu v Jednote sú zrelé čierne plody — Fructus rubi fruticosi recens, ktoré sa zberajú v auguste až v októbri. Mali by byť zdravé, čerstvé, čisté, suché, bez prímesí (neoddeľujú sa od lôžka). Zberné nádoby musia byť z pevného materiálu. Černice sa spracúvajú priemyselne podobne ako maliny. Vyrába sa z nich nielen džem a pod., ale aj dezertné víno. Plody možno aj sušiť umelým teplom, čo si vyžaduje veľkú rutinu. 205

MALINÍK OBECNÝ OSTRUŽINA MALINOVÁ . Často sa pestuje v záhradách a na plantážach. sacharidy a v semenách asi 13 % oleja. 210.ČERNICA a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. v riedkych lesoch i húšťavách nížin aj hôr. digestívum). krvácaniach akéhokoľvek pôvodu (žalúdočného. Ľudové použitie drogy je oveľa širšie: pri hnačkách každého druhu. náhradka pravého čaju). pri chorobách z nachladnutia a ochoreniach dýchacích ciest. 15 5 1 12 11 Trváca bylina s drevnatými stonkami. pôsobí aj ako stomachikum. jantárová a i. najmä v oblastiach. Tým sa podstatne líši od príbuzných druhov a krížencov. Javorina (dietetikum. španielsky: Frambueso. Bylinný čaj so šípkami (dietetikum.). rusky: Základné znaky drogy stanovuje ČSN 86 6429: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako listy a časti sfarbené ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním drogy) I. adstringens Rubus idaeus L.5 12 8 II. 239.Rosaceae Ľudovo: malina Nemecky: Himbeere. je vhodná na účely zubnej kozmetiky a na liečenie ústnej dutiny. v riedkych pazušných metlinách.). Kvety biele. vysoká 60-120 cm. taliansky: Lampone. droga obsahuje aj malé množstvo kyseliny askorbovej (vitamín C). o. Slúži aj na kloktanie a omývanie (vyrážky a pod. 14. organické kyseliny. 6 2 0. Čs. Šípkový čaj ochutený I a Šípkový čaj ochutený II (náhradka pravého čaju). náhradka pravého čaju). sliz. List je významné antidiaroikum. 17.MALINA Na liečebné účely sa využíva predovšetkým list. na raňajky a pod.farbivá. Listy nepárno perovito zložené. črevných kataroch. maďarsky: Málna. Ako doplnková droga môže sa pridávať do väčšiny čajovín (chuťové korigens). Z obsahových látok sú ešte významné organické kyseliny (jablčná. Malina má na rube bieloplstnaté listy. Stomaran (stomachikum. Listová droga sa používa predovšetkým pri katarálnych ochoreniach tráviaceho traktu. pri akútnych i chronických žalúdočných ochoreniach. Čajoviny č. 156. Pre príjemnú chuť možno list ostružiny uplatniť ako denný čaj (napr. Plodstvo červených kôstkovičiek — malín po dozretí opadáva. Je premenli- 206 . ako prostriedok proti kašľu. stonky pretrvávajú dva roky. anglicky: Raspberry. resp. pektín. trochu inozitolu. Šťava z černíc sa odporúča pri zväčšenej štítnej žľaze. francúzsky: Ronce framboisier.).). farbív a pektín. 4. slabé fungicídne vlastnosti. V plodoch sú predovšetkým antokyanové glykozidy . hromadne vyrábané prípravky sú čajoviny Diabetan (pomocná liečba cukrovky). pri kožných vyrážkach a na kloktanie i omývame. Ružovité . List má aj baktericídne. 101. menštruačného a pod. čistenie krvi. i. na tzv. Rastie na rúbaniskách.OSTRUŽINA ČERNICOVÁ . na rube bieloplstnaté. Dáva prednosť mierne vlhkým pôdam. strume. a to pre obsah trieslovín (5 -14 % ). kde je chuťovo nie najpríjemnejšia voda.

po zvädnutí sa jednotlivé lístky na stole zrolujú a zviažu do šatky alebo do ľanového vrecka a vystavia sa asi na 30 minút teplým vodným parám.OSTRUŽINA MALINOVÁ -MALINA vý druh s mnohými odrodami. Zberá sa v lete (jún—júl-september). inak podobné látky ako černicové. Med je svetlý. Malina poskytuje najistejšiu medovú znášku. neprestarnuté a čisté maliny vykupuje Jednota. hromadné kvitnutie v júni asi 14 dní. Najlepšie sa zberajú do smaltovaných nádob. Listy sa pri sušení nesmú rozdrviť. aj černice alebo ich zmesi s prídavkom listov jahody) možno po fermentácii variť chutný čaj. Listy obsahujú hlavne triesloviny. Zrelé. Nektárové žľazy sú vyvinuté v podobe žľaznatého krúžku okolo tyčiniek kvetu. Kultúrne maliny sa svojou kvalitou nikdy nevyrovnajú divo rastúcim. Zber sa robí za suchého počasia v júli—auguste. V kultúrach sa získalo asi 500 sort. Neobsahujú kofeín ako bežný čaj. 6 2 0. Niekedy sa zberá aj vňať — Herba rubi idaei. V prípade potreby sa lístky opäť zrolujú a rýchlo sušia na lieskach v tenkej vrstve (na slnku alebo umelým teplom). Z listov maliny (príp. z čerstvých plodov sa získa 70-80 % šťavy. Podľa Peyera sa fermentujú takto: nazberaný materiál sa nechá 24-36 h na kope. Vrecko sa na noc vloží medzi dve dosky a na teplom mieste sa nechá cez noc fermentovať.5 12 8 II. Za vhodných klimatických podmienok dá 1 ha ma- Na kvalitu drogy (Folium rubi idaei) sa vzťahuje ČSN 86 6430: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny a listy s iným ako zeleným sfarbením Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Zber oboch druhov drog je veľmi vhodný pre začiatočníkov. Pri rýchlom sušení v tenkých vrstvách na teplom mieste treba dbať. sušia sa umelým teplom — Fructus rubi idaei. flavóny. podľa možnosti bez stopiek (rýchlejšie schnú). Malina patrí medzi rastliny poskytujúce včelám množstvo nektárovej i peľovej paše. Známe sú aj krížence s černicami. sacharidy. pektín. potom vitamín C a flavonoidy. zdravé. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. Plody možno aj sušiť. vitamíny C. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. umelé teplo nesmie prekročiť 40-50 °C. Druhový názov idaeus je podľa Plínia odvodený od hory Idy. B a A. zber: máj-jún. svieže listy. Vhodné sú iba mladé. pomer zosušenia je asi 5 : 1 . mladé nedrevnaté nadzemné olistené výhonky do 50 cm od vrcholku. ktorá bola v Malej Ázii v staroveku chýrnym náleziskom malín. Sušia sa podobne ako listy. aby si zachovali pôvodnú farbu. triesloviny. t. Malinové listy sa používajú podobne ako černicové — sú zložkou hlavne čajovinových zmesí ako mierne cholagogum a diuretikum. zaparenie a fermentovanie sa ešte dva razy opakuje. Rýchlo sa kazia. pokladá sa za lepší ako lipový. je to veľmi dôležitá a hľadaná droga. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. už v kolových stavbách z neolitu. O prvé plantáže sa zaslúžili stredovekí mnísi. Rolovanie. dávkujú sa 1 lyžica na šálku záparu — pije sa 2—3 x 207 . Čerstvé zrelé plody sa upravujú s cukrom na sirup — Sirupus rubi idaei. Predmetom zberu býva list — Folium rubi idaei. Plody obsahujú predovšetkým kyselinu citrónovú a jablčnú. j. Listy fermentáciou zhnednú a dostanú príjemnú arómu. má výbornú chuť i akosť. farbivá. 15 5 1 12 11 lín asi 50—100 kg medu. Antickí lekári chválili mali- novú šťavu pri tráviacich ťažkostiach. Semená maliny sa našli — podobne ako černice. Obdobie kvitnutia malín trvá mesiac i dlhšie.

207. List (vňať) tvorí aj hlavnú zložku priemyselne vyrábaných -osviežujúcich nápojov. sediace. steroidné saponíny (avena kosid A a B s aglykónom nuatigenínom). 103. Ovos sa pestuje na poliach najmä vo vyšších polohách. Ovos má oddávna svoje miesto v dietetike a dnes aj v modernej diabetickej liečbe.stor. Plody sú zrná obalené plevicou a plievočkou. ktorý napísal. 84. že kultúrne ovsy nemajú jednotný pôvod. na impregnáciu dreva. Species cholagogae Planta (cholagogum. avenacín). tuky a minerálne látky. Zápar z 2—3 lyžičiek drvených plodov na šálku sa pije 3 x denne pri stavoch vyčerpania a nervo- . španielsky: Avena. Ovsené vločky sú veľmi hodnotnou potravinou. 238. ktorí ho pestovali asi už vo svojej pravlasti. no aj ako mucilaginózum (slizové polievky sú vhodné pre rekonvalescentov po ťažkých ochoreniach. látka používaná pri výrobe umelých živíc i plastických látok. ale akýsi burinový druh. lecitín). maďarsky: Abrak zab. Ďalej je prítomný glukozid avenín (uvádzaný aj ako alkaloid). 184. O pôvode odborného pomenovania avena existuje vela názorov. obsahuje pektíny. vitamín A. Ovos sa podistým kultivoval na severe. anglicky: Wild Oat.mení farbu a zráža sa. tyrozín). Lúpaný ovos — Fructus avenae decorticatum je hodnotný najmä ako výživný prostriedok. Pripravujú sa zo zaparených. dezinficiens močových ciest). že z ovsa sa dá pripraviť kaša stráviteľnejšia ako krúpy. ktoré sa naparia a lisujú. List maliny tvorí zložku čs. triterpenoidné saponíny (napr. korigens a súčasť osviežujúcich nápojov. Species diureticae Planta (diuretikum. aminokyseliny (leucín. V Škótsku sa z neho robieva suchárovitý chlieb a v Škandinávii sa jedáva ovsená kaša (európsky sever a severozápad používa dodnes ovsené pokrmy ako národné jedlá). cholín.Gramineae) Nemecky: Saat-Hafer. Z ovsených otrúb sa vyrába furfural.Fructus avenae.denne. Možno usudzovať. Ovsená slama — Stramentum avenae. hlavne bielkoviny. ako prostriedok spomaľujúci starnutie kaučuku. Sirup sa neznáša s alkalický reagujúcimi látkami . potom usušených a olúpaných ovsených obiliek.Poaceae (Trávy . 92. OVOS SIATY Avena sativa L. Lipnicovité . 4. Ovsené zrno obsahuje veľa výživných látok. taktiež glukóza a ramnóza (v pomere 3—4 : 1). rusky: OVES SETÝ Jednoročná trávnatá bylina vysoká 40 — 70 cm. 170. taliansky: Avena. korigens. Plínius. isté je. Sirup pripravený zo šťavy malín sa používa ako diaforetikum. 156. Bylinný čaj so šípkami (náhradka pravého čaju) a Javorina (denný čaj). sa z neho varilo pivo (v Belgicku dodnes). ovsená slama — Stramentum avenae a škrob — Amylum avenae. V šťave mladých rastlín sú gonadotropne účinné látky (povzbudzujú činnosť pohlavných žliaz). stonku — steblo má duté a kolienkaté. 208 OVOS SIATY Predmetom farmaceutického používania sú plody . choleretikum). zberané pri dozretí (august—september). pri hnačkách a nechutí do jedenia a pri prsných a krčných bolestiach). že ovos tak menovali antickí Rimania napr. Zásluha na rozšírení ovsa patrí najmä Slovanom. potom vitamíny (aj A). prípravkov čajovín Detský čaj s rumančekom SPOFA (karminatívum). 14. pošvaté. Listy sú úzke. Zo starovekých autorov ho ako prvý spomenul Dieuches. Koncová metlina je z visiacich kláskov. francúzsky: Avoine cultivée. Až do l6. resp. 166. z ktorých najdôležitejší je fosfor viazaný do organických zlúčenín (fytín. veľa vápnika a kyseliny kremičitej (v popole až 70 % kysličníka kremičitého). ako antiseptikum škrobových a glejových roztokov a aromatikum niektorých amerických tabakov. Čajoviny č. i keď to asi nebol kultivovaný ovos v našom zmysle. Po niekoľkých storočiach sa ovos v Európe celkom udomácnil.

Zriedkavým predmetom zberu býva kvet — Flos hippocastani seu Castaneae aequinae (zberá sa v máji bez stopiek) a mladý list . Slamové kúpele (asi 1 kg na kúpeľ. patrí do čeľaďe bukovitých rastlín (Fagaceae). treba ich Listová droga — Folium hippocastani sa hodnotí podľa ČSN 86 6424: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I. Do predaja sa dostáva ovsená múka . 1938).. Z ľudového používania možno ešte menovať ovsený sliz ako prostriedok na posilňovanie žalúdka. ale aj pri pečeňových ochoreniach. 5 1 12 11 II. maďal Nemecky: Gemeine Rosskastanie. 200. sa v rokoch 1896-1909 zaslúžil de Vevey. Čs. 40—50 %. múku s medom proti kašľu a zvonka na opuchy (Dánsko) i proti hemoroidom (Taliansko). ktorý sa používa do zásypov. Pagaštanovité . prakticky po vypadnutí z plodov. Hnedý jedlý gaštan — Castanea sativa Mill. často vysadzovaným v parkoch a niekoľkými ďalšími druhmi „pávií". v Rakúsku proti obstipácii a v Maďarsku zvonka pri svrabe (podľa Madausa. maďarsky: Gesztenye bokrétafa (Lógesztenye). Ovsené vločky sa pre obsah glukokinínov užívajú aj pri cukrovke. napr. vysoký aj 25 m. keď sú už dokonale zrelé.Folium hippocastani (zberajú sa v apríli).Amylum avenae. čím chcel Linné vyjadriť podobnosť s jedlým gaštanom. španielsky: Castano de Indias. pričom účinkuje aj ako dietetikum. Treba ich hneď dopraviť do zberne. Listy dlaňovito strihané na 5 —7 dielov. okrem toho znižuje činnosť štítnej žľazy a zmierňuje predráždenosť. páviovým — Ae. piluliek.obsahujú veľa vody. Čajovina č. zriedka i čistý ovsený škrob . Ak sa žiadajú sušiť.Aesculaceae Ľudovo: gaštan (konský). zriedka pestovanými v parkoch. neurotonikum). lebo sú veľmi háklivé . sexuálnej predráždenosti.Farina avenae. svrabe a i. a to p. konským. Predmetom široko organizovaného zberu sú v septembri až októbri známe „gaštany" — Semen hippocastani recens. nespavosti (najmä z duševného vyčerpania). lišajoch. PAGAŠTAN KONSKÝ PAGAŠTAN KONSKÝ JÍROVEC MAĎAL („KOŇSKÝ KAŠTAN") Aesculus hippocastanum L. potom červeno kvitnúcim p. omrzlinách. kašli. ďalej pri nechuti do jedenia. priemyselne vyrábaná čajovina s ovsenými zrnami je Valofyt Neo (nervínum. púdrov a na prípravu galeník. Tinktúra je zasa vhodnejšia ako tonikum pri neurasténii. zlom prekrvení. Biele kvety tvoria priamu kužeľovitú metlinu zloženú z vidlanov. Pagaštan sa u nás udomácnil v parkoch. Pestuje sa ako okrasný solitér a alejový strom. lebo rozomleté semená boli liekom pre dýchavičné kone. variť pol hodiny) sú užitočné pri reumatizme. Celá čeľaď je u nás zastúpená iba druhmi rodu pagaštan. ekzémoch. ľahko plesnejú. Zrná varené v mede sa v Litovskej SSR používajú pri dyspepsii (poruchy trávenia). ranách. ktoré treba zberať. francúzsky: Marronier de Inde. bronchitíde a i.vej slabosti. Plody sú ostnaté zelené tobolky s lesklými hnedými semenami. anglicky: Horse-Chestnut. rusky: - Strom so šupinatou sivohneďou borkou. Kvet sa najlepšie suší umelým teplom do 35 °C. list bežným spôsobom. Prvé správy o tomto strome i jeho vyobrazenie priniesol až Matthioli (1565). taliansky: Ippocastano. aplikované dodnes. 10 2 12 13 209 . pavia L. ischiase. Vedecké označenie stromu je odvodené z latinského esca = jedlo. Homeopatia používa rozotierané prípravky (Teep) z čerstvej kvitnúcej rastliny a urtinktúru. stopka dlhá až 20 cm. ochrnutiach. O jeho terapeutické využitie. Pomer zosušenia je pri kvete asi 6 : 1 a listu 4 : 1. Druhové meno je z gréckeho hippos = kôň. sedatívum.

anglicky: Herb Robert. krehkú.G. cievnych poruchách. Byľ má priamu alebo polieha- vú. Saponin prítomný v semenách má pomerne malú hemolytickú účinnosť ( 1 : 1 2 000). bielkoviny a v osemení sa nachádza katechín a neglykozidová katechínová trieslovina.5 %. PAKOST SMRADĽAVÝ KAKOST SMRDUTÝ Geranium robertianum L. Rod pakostov má asi 170 druhov. v oplodí o. Čs. proti zápalom i edémom a na spomalenie zrážania krvi. pričom kumaríny zvyšujú aj odolnosť stien ciev a rozširujú vencovité cievy. Pôsobia i spazmolyticky (účinok spočíva predovšetkým na saponíne escína a flavonoidoch). často aj v lesoch. Dávkuje sa 1 lyžička na šálku záparu. Z obsahových látok sú najzaujímavejšie triterpenoidné saponíny. tvoria dvojkvetové vidlice. Podávajú sa vnútorne i zvonka. pri hemoroidoch a obehových poruchách. z čoho u nás rastie 20. kataroch hrtana a hltana. francúzsky: Geranium robertin. je málo toxický. ktorý rastie na lúkach i medziach a kvitne modro. Plod je zobákovitý. pazušné. sanguineum L. adenín. sťahujúcim a protihemoroidným prostriedkom. Čajoviny č. maďarsky: Bakbúzó gólyaorr (gerely). Rastlina rastie na vlhkých a tienistých miestach. najmä v húšťavách. henézszagú gólyaorr. býčnik. ich zmes je escín (ako aglykóny sa označujú protoescigenín a baringtogenol C). celkom ich je 8-28 %. chronickej gastritíde. Semená obsahujú aj flavonoidy (0. na liečbu kŕčových žíl. adenozín. anorganické prímesi vôbec neprípustné. pri múroch. výroba pracích prostriedkov a pod.15 % ) .sušiť v tenkých vrstvách a dosúšať pri teplote asi 60 °C. španielsky: Hierba robertiana. na rumoviskách a medziach od nížin po horský stupeň. Pakostovité — Geraniaceae Ľudovo: bocianí noštek. pratense L. opuchoch pečene. na rúbaniskách. olej (7—8 % ) . lišaje. V homeopatii sa uplatňuje esencia (dil. Pre obsah kumarínov sú aj zložkou opaľovacích krémov.. iné časti rastliny 1 %. Semená sa skladujú v sieťovaných vreciach na chladných miestach. rozpadá sa na zobákovité plôdiky. milosť božia Nemecky: Ruprechts-Storchschnabel. kvitnúci červeno. okrem toho slúžia ako krmivo pre divú zver. hromadne vyrábaný prípravok je Anavenol (kvapky a dražé — venofarmakum) s obsahom eskulínu. Semeno sa hodnotí internou normou IN 2/82 vypracovanou iba pre I. akosť: chybné semená maximálne 5 %. reu210 PAKOST SMRADĽAVÝ matizme. angínach. 50. taliansky: Cícutarossa. Všetky druhy sú si veľmi podobné. rozkonárenú. organické prímesi 0. Listy sú zložené z 3-5-stopkatých lístkov so zúbkatými úkrojkami. stopkaté. niekedy sa odporúča ako náhradka za saponin z gypsomiliek. Azda najrozšírenejší je p. Významné upotrebenie majú semená v priemysle (výťažky do hasiacich prístrojov. kyselinu močovú. purínové deriváty. absorbujú škodlivé účinky ultrafialových lúčov a ochranných mastí. i. kumarín eskulín. zvonka zasa odvary na rany. 52. ktoré tvoria základ mnohých hromadne vyrábaných prípravkov používaných pri periférnych poruchách krvného obehu.G. . Rovnako hojný je p. krvavý . čapina. lúčny . opuchy. Vrecia sa nesmú ukladať na seba vo viacerých vrstvách. V ľudovom liečiteľstve sa odporúča pri úporných hnačkách podať pol kávovej lyžičky postrúhaného sušeného semena s trochou liehoviny. D 1—D 2). Kvety karmínovoružové. rusky: Jednoročná bylina vysoká asi 40 cm. Listy sú expektoračným. chlpatú. ružovú. pri hemoroidoch. a to pri kŕčoch v prsiach. Najvýznamnejšie terapeutické uplatnenie v súčasnosti majú výťažky (Extractum hippocastani fluidum) alebo izolované zložky (azda najviacej escín). škrob (50-60 % ) . čapí nos smrdutý. zväčšenej predstojnici a pri hemoroidoch. omrzliny.).

storočia. anglicky: Southerwood. maculatum L. resp. Súčasné používame drogy je slabé. zo Severnej Ameriky. Spomedzi pakostov je včelársky významný najmä p. a p.P. Plody sú nažky bez chocholca. prípadne od artemés = zdravý. Stredovekí lekári. 0) sa v homeopatii používa ako adstringens a pri Basedowovej chorobe. citrónovú a i. PALINA ABROTSKÁ . ktorých je u nás asi 17. na rube sivochlpaté. okrem toho je veľmi horká.P. 46. Druh neslobodno zamieňať s ostatnými palinami. ktorý má zo všetkých druhov pakostu najvyššie množstvo trieslovín a kyseliny galovej (10-28 %). zvonka na omývanie. pravá. Vnútorne sa aplikuje ako adstringens. Pri zámene prichádza do úvahy najmä p. Kvitnúca vňať p. Esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. Ako Herba Roberti alebo Herba Geranium Robertianum sa rastlina nachádzala už v herbároch 16.vzhľadom na dlhé zobákovité plody. najmä p. hemostatikum a antidiaroikum. Vnútorne sa užíval vodný destilát z vňate (Tabernaemontanus-Bauhinus. lúčneho . Pôvod ich latinského mena artemisia. LATNATÝ Poloker vysoký 50—100 cm. lúčny. najmä p. pratense L. Pestuje sa vo vidieckych záhradách. Z domácich druhov sa liečebne využíva aj vňať kvitnúcich druhov p.bociannik rozpukovitý (Erodium cicutarium L'Hér. Ľudovo sa pakost uplatňoval pri hnačkách. smradľavom sa stočí ibadooblúka). Slúžil najmä na prečistenie močových ciest — zbavoval ich piesku a kameňov (podobne účinkoval na obličky) a tlmil bolesti pečene. Odborné druhové pomenovanie robertianum mu Linné vybral z histórie (na jeho liečebné vlastnosti údajne poukázal sv. Indiáni v západnej časti Severnej Ameriky používali pakost proti syfilisu. droga obsahuje aj kyseliny (jablčnú. ktoré sa za sucha skrutkovito stočí a pred dažďom rozvinie (na p. Denná dávka na vnútorné užívanie sú 2 lyžičky sekanej vňate (za studena macerovať 8 h. zhodovali sa na veľkej liečivosti pakostov. externe je dermatologikum. Po odstránení cudzích prímesí sa suší prirodzeným teplom bez prístupu slnka na vzdušnom mieste. bolestiach v močových cestách a rozličných krvácaniach. bolestiach močového mechúra a zvonka na zle sa hojace rany a opuchy. Najčastejšie sa odvodzuje od mena bohyne Artemis (Diany) alebo kráľovnej Artemisie (palinou liečila svojho manžela). Pochádza z Ázie. Róbert). umelým teplom do 35 °C. segmentíky čiarkovité. no iba čerstvý koreň — Radix Geranii maculati.. Čajovina č. Jeho stonka i listy nepríjemne páchnu. Eberreis. Pri zbere vňate treba postupovať opatrne — u citlivých zberačov môže vyvolať na koži slabé zápaly. Nepríjemný plošticový zápach byliny sa sušením stráca. obyčajná (má nepríjemný pach). smradľavému sa veľmi podobá aj iný zástupca čeľade . hnačkách. Eberraute. Užíva sa pri hnačkách. kým pre vplyv na sťahovanie maternice ho Kobert odporúčal proti maternicovému krvácaniu. reumatizme a cirhóze pečene. ale zrejme to boli iné druhy. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: boží drevec. potom bližšie neprebádaná horčina geraniín. hľuznatý — G. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku studeného macerátu alebo záparu. palina drevinka Nemecky: Stabwurz-Beifuss. sanguineum L. ktorí prenášali do herbárov hlavne liečebné poznatky antiky. Všetky časti byliny príjemne voňajú a chutia korenisto aromatický. španielsky: Abrotano macho. V ľudovom liečiteľstve sa droga tradične využíva pri žalúdočných a črevných kataroch. vo veterinárnej praxi pri hematúrii a dyzentérii. ktorý sa pokladal za dobrý posilňujúci prostriedok. krvácaniach (najmä z nosa a pľúc). Práškovaná vňať s rutou a palinou zajedaná chlebom posilňovala srdce. smradľavý sa od všetkých podobných druhov odlišuje najmä listami. pontická a odlišný vzhľad má p. ako typické adstringens a trieslovinová droga.P. krvavého — G.P. BOŽIE DRIEVKO Artemisia abrotanum L. francúzsky: Aurone mále. maďarsky: Abrut uróm. tuberosum L. BOŽIE DRIEVKO PALINA ABROTSKA-P. pálivých ranách. chuť však ostáva nepríjemne horká a príkra. zvonka na rany a opuchy a podľa Schultza aj na chronické prieduškové katary. 1731). brotaň. rusky: (v európskej časti ZSSR nerastie) PELYNĚK BROTAN . Listy striedavé. dvojito perovito strihané. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) radil kloktať odvar z pakostu pri angínach. smradľavého sa odrezáva v máji—júni až v septembri (prípadne sa pokosí). Poskytuje včelám veľa medu. ťažko určiť. Paliny patria medzi najstaršie liečivé byliny vôbec. 1 lyžička na šálku záparu). krvácaniach rozličného druhu. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. veľmi zriedkavá je p. dračia (u nás sa pestuje). Úbory drob- né. husto rozkonárený.) a antivirózne účinný fenol. ale málo peľu. smradľavého ako liečiva na všetky opuchy a rany. taliansky: Abrotano. zoskupené v pazušných metlinách. brotan. Droga: Herba geranii (robertiani) alebo Herba rupertii. Z príbuzných druhov sa v homeopatii používa G. prípadne kolísavé množstvo silice. Terapeuticky účinná zložka drogy je trieslovina (asi 5 — 10 %). Literatúra gréckeho staroveku síce spomína pakosty. Všetky druhy sa lekársky uznávali ako 211 . pri kameňových poruchách. má zobákovité zakončenie plodov. zápaloch kože a i.G.). prípadne na obklady pri fistulách. Pakost sa už u Dioskorida nazýval geranium (z gréckeho geranos = žeriav) . Kvitne asi v máji až septembri. resp. pije sa 1-2x denne. p. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1.

hydinu. Droga sa skladuje dobre uzatvorená. Homeopatické použitie esencie je rovnaké ako v ľudovom liečiteľstve. dračia je stará korenina. Homeopatia používa čerstvé listy a pripravuje z nich esenciu (dil. abrotskej sa zberá zvyčajne vňať s kvetmi — Herba cum floribus abrotani. oficiálne a v alopatii sa nepoužíva. V koreňoch sa nachádzajú zaujímavé látky . Astrovité . Rastlinné časti majú veľmi prenikavý a príjemný pach. 10 5 3 2 1 14 10 6 4 2 14 12 . Odrezávame kvetné bylinné vrcholky. Preto treba s rastlinou manipulovať opatrne. Keďže ide o pestovaný druh. pravdepodobne glykozid. použitý už Dioskoridom.Compositae) Ľudovo: estragon. Ľudové liečiteľstvo — najmä v južných krajinách. P. sušení. Rozlíšenie obchodných druhov („ruský" a „nemecký" tovar) sa robieva hlavne pomocou mikroskopu. Čajovina č. možnosť jeho zámeny je malá. Zber sa robí v júni až v auguste. Botanicky sa neskoršie zaraďovala medzi druhy rodu Pyrethrum — rimbaby. Jej hlavné znaky: Akosť — najviac v % I. P. U nás miestami splanel. španielsky: Estragone. niektoré sa uctievali ako kultové byliny (p. stor. t. Z p. Veľmi aromatické sorty sa dnes pestujú predovšetkým vo Francúzsku. tvaroh. Dnes sa všeobecne uplatňuje v konzervárenskom a potravinárskom priemysle. majonézy a šaláty. Botanické označenie p.polyíny. resp. Iné údaje o rode Artemisia — palina uvádzame pri ostatných druhoch. triesloviny a bližšie neznáme alkaloidy abrotanín a abrotín s podobnými vlastnosťami ako chinín (pozri chinovníkovú kôru medzi cudzokrajnými drogami). tarkán Nemecky: Estragón. Slúžievala na aromatizáciu octu a horčice. 1. podľa inak formovaných krycích trichómov (chlpov). francúzsky: Estragón. dračiu ako vynikajúci prostriedok proti moru. Pre príjemnú citrónovú arómu a horkastú chuť bola oddávna obľúbená v kuchyni. 212 II. pri ťažkostiach s močením a vynechávaní menštruácie). podobný ako citróny alebo medovka lekárska. Od príbuzných druhov sa líši hlavne nedelenými listami. a to najmä na výrobu likérov a vermútov. od abrotos = božský (pre liečivé účinky). maďarsky: Tárkony urom. Vedecký názov abrotanum. Zvonka slúži na prípravu kúpeľov na omrzliny. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. ale aj ako prostriedok proti moľom. skladovaní a inej manipulácii s drogou často vzniká podráždenie slizníc dýchacích ciest a hrtana spojené s kašľom. Zber sa robí viac ráz do roka v júli až auguste (septembri). účinkujú proti horúčke. v tme. 179. na potenie. lebo je veľmi aromatický. Chutia palivo aromatický a trochu horkasto. prípadne na obklady a rany. u slávneho lekára Galéna pod označením knikos. ktoré Na vňaťovú drogu (Herba dracunculi) sa vzťahuje ČSN 86 6731: Akosť — najviac v % I. abrotská obsahuje najmä silicu s aromatickými zložkami (asi 1. ponechal i Linné ako odvodeninu z gréckeho abros = elegantný (pre vzhľad listov a príjemný pach). j. potopudný a anthelmintický prostriedok (zvyčajné dávky sú 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Rastlina sa najväčšmi používa v priemysle. horúčave v prsiach. Plody sú nažky bez chocholca.Na vňaťovú drogu — Herba abrotani — sa vzťahuje ON 86 6827. ale aj ako močopudný. jednoduchými čiarkovitými listami a s malými guľatými úbormi usporiadanými v riedkych metlinách. paldán. PELYNĚK KOZALEC („ESTRAGÓN") Artemisia dracunculus L. Liečebné použitie drogy Herba abrotani je viac-menej iba ľudové. ale aj antiseptický a na srdcový sval. Používali sa najmä semená (proti zvieraniu. 2—3 x denne 1 šálku). 1563 odporúčal p. na dobre vetraných miestach. bez zdrevnatených častí. v tenkých vrstvách (umele do 35 °C). Pri zbere. Ako korenina sa vysádzala najmä vo vidieckych a kláštorných záhradách. horčinu. ju používa podobne ako p. D 3 a 0 ) . Materiál sa suší podobne ako každá silicová droga — v tieni. Zatiaľ čo pri „ruských" druhoch sú krycie trichómy zoskupené do hviezdice. V staroveku tento druh paliny veľmi nepoznali. málokrvnosti spojenej s poruchami trávenia. V domácnostiach sa uplatňuje ako korenina na mastné mäso. Zmienku o ňom nachádzame v 2. pri „nemeckých" druhoch sú vidličkovité. taliansky: Dragontea. Matthiolus r. Schne pomaly a treba ho oddeliť od iného materiálu. slanomilná). Druh pochádza z Ázie.5 % ) .Asteraceae (Úborovité . Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Stonky hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) II. kapilín s dobrými fungistatickými vlastnosťami. nechutí do jedenia. pred n. rusky: PALINA DRAČIA Trváca bylina vysoká 60 — 120 cm s metlovitými stonkami. 10 5 3 10 6 10 12 9 2 3 pravú: pri poruchách trávenia. inak označovaná aj Summitas abrotani alebo list či vňať — Folium seu Herba abrotani. Zberá sa za suchého počasia. a to kvitnúca vňať (doplňovaná listom) alebo len list — Herba dracunculi seu Folium dracunculi. Jej domovinu pravdepodobne ohraničuje areál brehov stredoruských riek cez Sibír až po Ochotské more a v Severnej Amerike od Aljašky až po Texas. dračej podľa Linného vychádza zo zdrobneniny draco (grécky drakón) = had a vzťahuje sa na hadovito formovaný koreň rastliny. Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl prostriedky proti kŕčom. anglicky: Tarragon.

Artemisia vulgaris L. Ak sušíme umelým teplom. V domácnostiach sa ako pikantná korenina pridáva do omáčok. asi dve tretiny v nej pripadá na metylchavikol čiže estragol (pre podobnosť so silicou anízu nazýva sa aj izoanetol). Spomedzi všetkých. na rube bieloplstnaté. Pre hojnosť výskytu mal v našom liečiteľstve prevahu práve tento druh. v tieni. pijú sa 2—3 šálky denne alebo prášok (1 —2 g denne). K historickému používaniu paliny uvádzame poznámky aj pri ďalších druhoch. ako emenagogum i choleretikum a na potenie. anglicky: Omugwort. felandrén. Rastlina uprednostňuje uľahnuté staršie násypy.2 % silice slabého pachu a cel- kom iného zloženia. na líci lysé a tmavozelené. metoxyškoricový). užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. asi troch stoviek druhov paliny.Compositae) Ľudovo: Černobyl. Droga si udržiava príjemný aromatický pach a slabú horkú chuť. uhoriek. ocimén a i. Podľa Hippokrata sa pridávala do vína posilňujúceho šestonedieľky. je najlepšie identifikovateľná. Plody sú nažky bez chocholca. Rastlina i droga má hlavne potravinárske. voňavkárske a praktické kuchynské upotrebenie. Preto sa vyskytujú skôr jej prímesi v iných druhoch palín.Oleum dracunculi aethereum. zvyčajná dávka je asi Trváca bylina vysoká 50-100 cm. potom sa precedí. Suší sa rýchlo. ľahko sa odlíši svojím nie príjemným pachom. ale je bežná aj pri cestách. PELYNĚK ČERNOBÝL PALINA OBYČAJNÁ sa zvyčajne viažu do neveľkých snopčekov. Jánom touto bylinou opásavali 213 . triesloviny a živicu.2-1 % ) . Častejšie sa používa čerstvá vňať. Podstatnú časť zvyšku tvoria linalylacetát. na posilnenie žalúdka pri tvorbe štiav i trávení. na rumoviskách a neobrábaných pozemkoch. španielsky: Artemisia. je prostriedkom na zvýšenie chuti do jedla. korenistou chuťou so slabo horkou príchuťou. Farmaceutické použitie drogy je ako stomachikum a amarum. za dobrého vetrania. Starí Gréci a Rimania dávali prednosť iným.PALINA DRAČIA 2 % zápar (prikrytý nechať stáť asi 15 minút. taliansky: Artemisia. Matthiolus opísal. Plínius odporúčal bylinu chorým i zdravým. Podobné použitie má izolovaná silica. užíva sa v oblátkach. Koreň obsahuje asi 0. Herba dracunculi sa v alopatickej liečbe využíva zriedka. Listy má perovito delené. V Starom Egypte sa tamojšia p. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . Tento druh sa dnes uplatňuje prevažne v ľudovom liečiteľstve. Rastlina je obľúbenejšia a používanejšia v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. prípadne vo forme medicinálneho vína). Červenkasté vajcovité úbory sú v hustých metlinách na vrcholkoch stoniek. ako sa ľudia večer pred sv. pije sa niekoľkokrát denne po lyžiciach. Palina patrí medzi najstaršie rastliny používané v liečiteľstve. Z ďalších obsahových látok rastliny možno spomenúť horčiny. pri výrobe bylinného octu (estragónový ocot) a horčice alebo ako zložka koreninových extraktov. prímorská uctievala ako kultová rastlina bohyne Izis. domácim teplomilným druhom. Pripisoval sa jej božský pôvod podľa bohyne Artemidy. maďarsky: Fekete urom. schne pomaly. octu. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. aby neobsahoval nečistoty. ktorá slúži na izoláciu silice . šalátov a pod. Iba ojedinele sa uvádza v liekopisoch. Používala sa pri ženských ťažkostiach. aldehydy (napr. teplota nesmie byť vyššia ako 30-35 °C. rusky: . s rozkonárenou stonkou. najvyššia a u nás najbežnejšia. Nachádza sa v ňom aj polyín kapilín (fungistatikum). Pre metabolické vlastnosti sa niekedy používa aj pri kôrnatení tepien a iných cievnych poruchách (rozžutá čerstvá vňať alebo lístky. polievok. Materiál treba pred zväzovaním dobre pretriediť. Vytvára dokonca typické spoločenstvá. polynka obyčajná Nemecky: Gemeiner Beifuss. ľahko hnedne. Účinné látky predstavuje predovšetkým silica (0. francúzsky: Armoise. prípadne i vzhľadom a mikroskopickým obrazom.

Čerstvý sa používa v homeopatii (esencia dil. Rastie na suchých vápencových pôdach. rusky: - PELYNĚK PONTICKÝ a venčili proti obludám. PALINA PONTICKÁ Artemisia pontica L. Sušia sa v snopčekoch alebo rozostreté na tienistých a dobre vetraných miestach. 1984).PALINA OBYČAJNÁ teplota pri sušení nemá presiahnuť 30-35 °C. U nás sa veľmi zriedka vyskytuje v oblastiach teplomilnej panónskej flóry. kačacích. Ostatné ľudové indikácie uvádzané úvodom nie sú vždy bez rizika. Pripravuje sa zápar z jednej kávovej lyžičky na šálku a pije sa 2-3 x denne po lyžiciach.Herba artenisiae (vulgaris). dyspepsia). resp. Osičková. aj keď 214 . lebo rastlina. maďarsky: Bárány urom. Plody sú nažky bez chocholca. tiež expektoračné účinky (pozri napr. borovice). napr. D 3-D 2). Slúži najmä na povzbudenie činnosti žalúdka a tvorbu šťavy pri jej nedostatku. Externe ako antiflogistikum. 1953). Striedavé listy sú dvojito perovito strihané.Compositae) Ľudovo: rímska palina Nemecky: Romischer Beifuss. vykopáva sa zjari alebo na jeseň a suší sa bežným spôsobom.5 : 1. nešťastiam i chorobám. zvyčajne neveľký. O pôvode horkosti hovorí naša povesť. ako všetky paliny. že palina vyrástla z potu Krista na kríži. keď mu miesto vody dali žič s octom. obsahuje jedovatý tujón (O. Hlavnou zložkou rastliny je silica (asi 0. Malé úbory s rúrkovitými žltými kvetmi a so sivoplstnatým zákrovom tvoria v jednostranných strapcoch koncovú metlinu. V koreni je inulín. pri hemoroidoch (J. Pomer zosušenia je asi 3-3. Predmetom zberu býva kvitnúca vňať (niekedy aj nákupu) . cholín.2 % vo vňati). Základné požiadavky ČSN 86 6729 na drogu Herba artemisiae: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Ako korenina sa najlepšie uplatňujú čerstvé listy (sušené sú bezcenné) a rozkvitajúce úbory (tie možno sušiť) (J. 1984). ďalej nechuti do jedenia (acídna a subacídna gastritída. Zasluhuje si najvyššiu ochranu. čarom. 74. Predmetom zberu býva niekedy aj koreň — Radix artemisiae (vulgaris). Obsahuje najmä cienol. Osičková. polyín kapilín (fungistatikum) a iné látky. španielsky: Tomillo pontico. so sivoplstnatou rozkonárenou stonkou. Keďže ide o silicovú drogu. II. 10 5 3 10 6 10 12 9 Trváca bylina vysoká 20 — 50 cm. najmä na stepných stranách a medziach. Pre osobitný pach sa používala aj ako korenina do husacích. Čajovina č. ďalej proazulény a jedovatý tujón (pozri p. anglicky: Roman Mugwort. Dopyt po droge je sezónny. dolné stopkaté. pravá). Odstrihujú sa na začiatku kvitnutia (júl—september) kvitnúce vrcholky bylín (ich stonka nemá presahovať priemer 5 mm). bravčových alebo jahňacích pečienok a plniek. aj do rozpusteného sadla. Pomer zoschnutia je asi 3—4 : 1. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . Gessner. ktorý má antiseptické a anthelmintické. horčiny (artemizín) a triesloviny. francúzsky: Armoise pontique. Vzhľadom na osobitne zriedkavý výskyt zámena s príbuznými druhmi prakticky neprichodí do úvahy. taliansky: Assenzio pontico.

Hippokrates ju odporúčal pri žltačke. ale ak bola možnosť výberu. Obľubuje pôdy s dostatkom dusíka. radosť. Oficiálna medicína ani homeopatia rastlinu osobitne nepoužíva. PALINA PRAVÁ Artemisia absinthium L. viazaná na suché stanovištia. t. Názov paliny je z gréckeho a = bez a psindos = zábava. Vzhľadom na neširoký areál výskytu nenadobudla masové uplatnenie. Na koncoch stoniek sú v riedkych metlinách zoskupené previsnuté úbory so žltými kvetmi. Rastlina sa v oblastiach svojho výskytu používa skoro výhradne v ľudo- vom liečiteľstve. obyčajnou — Artemisia vulgaris L. aby sa knihy písali atramentom uvareným s palinou. na úpravu menštruácie. pontická obsahuje aj triesloviny.Asteraceae (Úborovité . P. Plody sú nažky bez chocholca. anglicky: Wormwood. že táto rastlina má osobitnú vlastnosť — chráni odev pred hmyzom. živicu a rozličné minerálne soli.PALINA PONTICKÁ je ostatným vo všetkom podobná. 2 — 3 šálky denne. Inak pozri a porovnaj všetky druhy paliny. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesí Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním rastliny) I. chemicky príbuzný so santonínom (ČsL 2). tiež na omývanie rán. Patrí do skupiny palín s pradávnym liečebným používaním. abrotanová). v Alžírsku sa kedysi podával riedený absint vojakom proti malárii (účinkovať malo všetko horké). Rastlinné časti obsahujú horký princíp artemizín. rudnianskou masťou ju odporúčal neplodným ženám. 3 2 14 10 II. ale aj zvonka. s trsom vzpriamených sivoplstnatých stoniek. lebo jej ochrana je daná lokalitami výskytu. 6 4 14 12 Trváca bylina vysoká 50—100 cm. Typická rastlina suchých plôch a rumovísk. Predmetom zberu bývajú listy a kvitnúce vrcholky pestovaných bylín. takisto plstnatými trojito perovito delenými listami s kopijovitými segmentmi. peluň. potom oxysantonín. Rastlina je stomachikum — amarum. U nás sa prv listy namáčali do pálenky . zrejme sa jej dávala prednosť pred ostatnými. monogyna (W. Najčastejšie sa zamieňa s p. rusky: PELYNĚK PRAVÝ Ak je vňať (Herba absinthii pontici) predmetom farmaceutického používania. paliny slúžili ako koreniny a veľmi sa cenili pri zariekaní a veštení. V súpiske chránených rastlín sa neuvádza. Šúr. Rodové vedecké označenie nadväzuje na grécke artemés = zdravý (vzhľadom na liečivosť druhov tohto rodu). Madva. v dolnej časti drevnatá.Artemisia santonicum L.. Uvádza sa napr. Pri užívaní sa vyžaduje zvýšená opatrnosť. Astrovité . Pôvod rodového označenia Artemisia sme si už vysvetlili. španielsky: Asenzio. palín. Užívala sa vnútorne asi ako dnes. Plínius uviedol aj prípravu palinového extraktu. Čierneho mora. K. na skalnatých stranách od nížin až po horský stupeň. taliansky: Assenzio.boli výborným liekom proti boleniu žalúdka. ktorý je špecifickým prostriedkom proti škrkavkám a hlístam. pontickú spomínal aj Ovídius. jej kvalita sa posudzuje podľa ČSN 86 6737. Palina je jedna z najstarších liečivých rastlín.) Gams. ktorá sa líši nie celkom príjemným pachom. najmä na staré násypy a navážky. Ordinoval ju aj náš chýrny bylinkár F. s tzv. Ľudovo sa odporúča 1 % zápar. P. taktiež ako tonikum (na celkové posilnenie organizmu). zoznámil sa s ňou vo svojom vyhnanstve pri Čiernom mori. P. ako močopudný a žalúdočný prostriedok. pije sa 3 x denne. kvitnúce vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). ojedinele rastúcej v rezerváciách na slaniskách južného Slovenska. dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Už Dioskorides poznamenal. ale aj v oblasti Juhoslovenského krasu (toto územie patrí medzi floristicky najbohatšie kraje strednej Európy). francúzsky: Absinthe. pontická rastie u nás napr. aj vo Fándlyho súpiske liečivých rastlín. prášok z drogy v dávkach 0.5-1 g 2-3x denne a tinktúra (denne 30—60 kvapiek). na zvýšenie vypudzovania žlče zo žlčníka (cholagogum). silicu (bližšie nepreskúmanú). v prírodných rezerváciách Devínska Kobyla. subsp.Compositae) Ľudovo: absint. so striedavými. Používali ju už starí Egypťania. O santoníne sa píše aj medzi cudzokrajnými rastlinami pri droge cicvárový kvet (Flos cinae). Santonin sa nachádza v paline slanomilnej . pretože sú vraj takto chránené pred myšami. maďarsky: Fehér urom. list sa zberá v júni. ktorý pochádza z cudzieho druhu paliny. Zber rastliny na liečebné účely vo voľnej prírode neprichodí do úvahy. Užíva sa aj čerstvá šťava (5 —10 g denne). j. Často rastie pri cestách. druhové odborné meno dostala táto palina podľa hojného výskytu v oblasti Pontu. uplatňuje sa ako horčinový a sťahujúci prostriedok. 215 . resp. Pritom navrhol. Najvýraznejšie sa odlišuje príjemným pachom (podobný má p. polyňok Nemecky: Wermut. Tento zvyk prevzali neskôr aj Európania. V klasickom staroveku mala široké rozpätie používania.

dlhé do 30 cm a so stonkou hrubou do 5 mm. užíva sa 3 x denne.5 13(11) 10(9) 2 0. Pre tieto obsahové látky je silica. 208. a najmä do liehovín (absint). akosť. Väčšina štátov preto zakazuje pridávanie paliny do vín. U nás tvorí súčasť žalúdkovej čajoviny a tinktúry. Zber sa robí za pekného počasia (jún-september).Palina pravá SPOFA. Droga sa používa už len ako stomachikum-amárum. Najvýraznejšou zložkou silice je tujón (asi 10 % . Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. Papierové podložky sa po usušení zahodia. spazmolytikum a digestívum. Pre výrazný pach sa sušia oddelene od ostatných rastlín.5 %) a horčiny. Zvyčajne sa nakupuje iba I. absintín a artabsín. dážď ich zmýva a droga sa znehodnocuje. pretože je nebezpečná. 191.1 10 000 11. Szurokfú. cholagogum).05 5 000 Vrcholky vňate sa uložia na čistú podložku v tieni na dobre vetranom mieste (vo vrstve hrubej do 10—15 cm). 172. metabolikum. Na vňaťovú drogu — Herba absinthii — sa vztahuje ON 86 6832 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga s iným sfarbením ako čerstvá vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Číslo horkosti — najmenej I. 10 6 4 1 13 12 3 0. 240. 10. španielsky: Oregano. 242. taliansky: Origano. lebo v droge sa najväčšmi cenia prítomné horčiny (pozri normu ČsL 4). 232. Najdôležitejšími obsahovými látkami je silica (až 0. Jej dávky sú 1 kávová lyžička drogy na pohár záparu. ktorá je v kvapkách Contraspan (spazmolytikum). maďarsky: Szurokszagú murvapikk. Pomer zosušenia je asi 3 — 5 : 1. najmä pri dlhšom užívaní a vo vyšších dávkach.PALINA PRAVÁ Najčastejším predmetom zberu a nákupu sú listnaté vrcholy byliny — Herba absinthii. Zber materiálu sa môže robiť len za suchého počasia. rusky: PAMAJORÁN OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 20-50 (80) cm s priamou jednoduchou byľou 216 . V predaji sú aj záparové vrecká . 207.A a B). francúzsky: Origan. Čajoviny č. Zvyčajne sa kombinuje s inými drogami. vňať je v čajovine Eugastrin (stomachikum. Ich pitie spôsobuje degeneráciu centrálneho nervového systému a poruchy intelektu. DOBROMYSL OBECNÁ Origanum vulgare L. (ČsL 4) 5 3 2 0. 168. príčinou absintinizmu. Zložky silice chamazulény a horčiny (seskviterpénové laktóny — gvajanolidy) stoja voči sebe v biogenetickej závislosti.Palina pravá — záparové vrecká a balenie paliny vo vreckách . Táto choroba sa prejavuje kŕčmi. 176. lebo sú velmi horké. tujól (70 %) a ich estery. Oficiálna medicína zanechala všetky ľudové liečebné odporúčania použitia paliny. Hluchavkovité . Ako horčinový prostriedok slúži na zvýšenie chuti do jedenia.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: divý majorán Nemecky: Wilder Dost. anglicky: Marjoram. na tvorbu žalúdočnej šťavy a býva zložkou žlčopudných čajovín. znecitlivením až bezvedomím.

V starých nemeckých herbároch vystupuje pamajorán ako dôležité liečivo. ktoré zosilňujú jej pôsobenie v základnej indikácii. združených do bohatej metliny. t.až 1. Čajoviny č. Kvitne asi od júla až do jesene. proti kašľu. 230. Dioskorides používal listy a kvety s vínom proti uhryznutiu divou zverou a Scribonius Largo vo väčších dávkach ako emetikum. Matthiolus ho ordinoval aj proti kŕčom. Drobné fialové kvety v pazuchách elipsovitých červenofialových listeňov sú zoskupené do malých kláskov.). vodnatieľke. kde podstatné zložky tvorí tymol (10 %). Všeobecne slúžil na urýchlenie trávenia. 1564 odporúčal aj proti zápalom a nočnému poteniu. anglicky: Male Fern.5 % niekedy). francúzsky: Fougére mále. karvakrol a iné terpény (droga s vyšším obsahom tymolu sa považuje za cennejšiu). bolestiam pečene a obličiek. Hippokrates pokladal pamajorán za prostriedok proti hemoroidom. Plody sú tvrdky. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. okrasa).1 II. V ľudovom liečiteľstve sa považuje za špecifikum pri zápale pohrudnice (alebo v stavoch po zápaloch). pri ženských ochoreniach. Suší sa riedko rozložený. maďarsky: Férfías (erdei) paizsika. z krátkeho.) Schott Papraďovité — Aspidiaceae (Sladíčovité .5 % . reumatizme. rusky: KAPRAĎ SAMEC Na vňaťovú drogu — Herba origani sa vzťahuje ČSN 86 6723: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Hrubšie časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. Droga je expektorans a choleretikum. Po prechodnom ústupe do úzadia sa zasa zjavuje v palete liečivých rastlín. ktorá sa najčastejšie aplikuje pri hystérii a sexuálnych poruchách. 2 5 1 1 13 8 0. Podľa abatiše Hildegardy liečil aj malomocenstvo. Med i peľ sú žltej farby. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a ľahko sa mrví. Treba dbať. Okrem toho sa ešte používal ako korenina. Spodné bezlisté a drevnaté byle do zberu nepatria. na tienistých a dobre vetraných miestach (pri umelom teple do 35 °C). j. Rastie v tienistých lesoch od nížin až po alpínsky stupeň. kašli a proti bolestiam v krku. prechladnutiu. potom triesloviny a horčiny. na tvorbu žlče a úpravu menštruácie. peračina.PAMAJORÁN OBYČAJNÝ a vajcovitými celistvookrajovými listami. hadie rebro. PAPRAĎ SAMČIA + Dryopteris filix-mas (L. chebdie. Druh osídľuje suché a teplé alkalické stanovištia. používa sa aj na posilnenie nervov. papruška. apigenínu a i. Nemožno sa preto čudovať. že pamajorán pokladali za zázračnú bylinu. Lonicerus ho r. kapradie. Poskytuje aj peľ. pri astme. Rastlina je medonosná. aromatická čajovina na obklady a vňať tu tvorí zložku. Rodové vedecké meno pamajoránu je odvodené z gréckeho origanon alebo origanos (oros = hora a ganos = lesk. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2 x denne). aby dobre uschol aj vnútri zväzočkov. papradie. Pri hromadnom zbere sa zožína kosákom. aromatická čajovina. Rastie od nížin až po subalpínsky stupeň. na povzbudenie chuti do jedenia a ako aromatikum do posilňovacích kúpeľov. črevných parazitoch a angíne. Podľa ČsL 2 sú oficinálne aromatické čajoviny — Species aromaticae a Species aromaticae ad cataplasma. odporúčal ho aj pri pľúcnych ochoreniach a na posilnenie nervov. tiež flavonoidy (glykozidy luteolínu. Droga obsahuje predovšetkým silicu (0.Polypodiaceae) Ľudovo: cicvár. Na spodnej strane listu pozdĺž strednej žilky sú kôpkovité hrdzavohnedé výtrusnice. hrdzavochlpatého podzemka vyrastajú listy dlhé až 140 cm. 96. šuštkovičník Nemecky: Gemeiner Wurmfarn. najmä na slnečných krovinatých stráňach. okrajoch lesov a rúbaniskách.15-0. taliansky: Felce maschia. častejšie v neveľkých zväzočkoch. striedavo zložené z 20—30 pílkovitých lístkov (jariem). proti všetkým druhom kŕčov (i pri menštruácii). Príbuzný majorán záhradný je pomerne drobná pestovaná bylina s bielymi kvetmi a dúška tymianová (tymian) zasa poloker s fialovými kvetmi. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvú kvitnúcu vňať. čertovo rebro. Častejšie sa kombinuje s inými drogami. reumatizme a ochorení dýchacích ciest. kropadlie. proti zápche. Predmetom zberu a nákupu je vňať na začiatku kvitnutia — Herba origani. v stredných bučiny so spodnou vodou vo väčšej hĺbke a pôdy so značnou vodnou kapacitou. španielsky: Helecho macho. zberá sa na začiatku kvitnutia do dĺžky 30 cm a hrúbky byle 3 mm. hlavy a zubov. 217 . 6 10 3 2 13 10 0. V nižších polohách uprednostňuje hrabové dubiny.08 Trváca statná bylina. pri sexuálnych poruchách.

Floroglucínové deriváty sú veľmi labilné. Príbuzné druhy sa pestujú aj v záhradách a sú rovnako jedovaté a nie sú predmetom zberu. ak zlyhali ostatné anthelmintiká. Prípravky sú veľmi toxické a aplikujú sa iba vtedy. vo veterinárstve proti motoliciam. surový floroglucín je zmesou dimerných. kondenzáciou butanónov vznikajú veľmi komplikované zlúčeniny. P. po 1 — 2 h treba podať laxatívne účinný prostriedok. Gray. staršia droga sa nesmie používať. trimerných a tetramerných floroglucínových derivátov — butanónov. Majú nepríjemné vedľajšie účinky (nauzea. prípadne o starej. pomerne málo listov a vyššie. Proti škrkavkám a mrliam sú neúčinné. Ich základom je bezdusíkatá látka fenolového charakteru patriaca do skupiny polyketidov — floroglucín (viazaná na kyselinu maslovú — butanolfloroglucidy). udrží si svoje obsahové látky až rok. Používa sa extrakt v tobolkách alebo v želatínových kapsliach davkovaných po 1. dyspnoe. ktorá má listy na obryse až trojboko vajcovité. bolesti hlavy. Ak sa skladuje v tme a v dobre zatvorených obaloch. dilatata (G. Athyriaceae). F. Od najstarších čias je známa ako čarovná rastlina. Ľudovo sa odvar z podzemka používa na zle sa hojace rany a aj ako 218 . pre deti do 15 rokov 4—6 g a pre deti do 4 rokov nie je vhodné užívanie prípravkov. Druhové označenie sa skladá z filix = latinsky papraď a mas = mužský. samčia a jej prípravky sa zriedka uplatňujú ako prostriedky proti vnútorným parazitom. vykopávaný v júli až septembri. Obsahové látky sú veľmi dobre rozpustné v éteri. zásluhou ženevského lekárnika a Peschiera. osobitne proti pásomniciam (tenifúgum).) A. dlhé 30—100 cm. Všeobecné používanie podzemku (éterového extraktu) sa však presadilo až v 18. samčej je podzemná časť — Rhizoma filicis maris — Radix filicis maris. Lis- tové bázy majú 5 — 11 cievnych zväzkov. čím sa vyjadruje veľký rozdiel vo vzraste v porovnaní s nižšou „ženskou" rastlinou. usporiadané v hustých zväzkoch. Hoffm.) Roth.D. závraty.0 g (dávka pre dospelého je 6—10 g. kŕče a poruchy zraku). Predmetom zberu z p. Pri zámene najčastejšie prichodí do úvahy p. Droga má osobitný pach a sladkastú chuť. Vedecký názov vznikol z gréckeho drys = dub a pteris = papraď (pre Podzemková droga (+ Radix — Rhizoma filicis maris) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Ináč sfarbené a zle očistené podzemky Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo éterového extraktu — najmenej (obsahuje najmenej 25 % surového filicínu) Najviac v % 5 2 13 4 3 8 častý výskyt v dubinách). a preto sa extrakt pripravuje s ním. stor. skoro lysé stopky (listová báza má iba 2 cievne zväzky). jedovatej droge — nesmie sa používať). Papradka samičia (Athyrium filix-femina (L. Nelúpané. príp. nerozrezané sa sušia pri miernej teplote (umelé teplo do 35 °C) — správna droga musí byť na lome zelenkavá (hnedočervená farba svedčí o chybnom sušení. má tmavošupinatý podzemok. ktorá je súčasne trpká a neskôr ostrá.PAPRAĎ SAMČIA Rastlina má viacej podobných druhov. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. Účinné obsahové látky drogy sú uložené v osobitných žliazkach hubovitého pletiva listových báz a podzemka. odrežú sa z nich listy a ponechajú iba bázy. Zdravé podzemky sa očistia. Druh poznala a používala už antika. rozložená .

má asi 50 druhov pochádzajúcich z tropickej Ameriky. ktorý sa sústreďuje predovšetkým v priehradkách papri- ČsL 2 má pre plod tieto základné požiadavky: Znak Prímesi byli a cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Množstvo liehového extraktu — najmenej Najviac v % 3 13 6. francúzsky: Piment annuel. 1494 od španielskeho lekára Chanca.5 25 219 . Ostatné papriky sa vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 2) pokladajú za zámeny. Prvé overené správy o nej sú z r.Capsicum frutescens L. celistvookrajové. Plody zberané i s krátkou stopkou sa nechajú trochu zvädnúť a sušia sa na lieskach. Do Európy sa dostala zásluhou Španielov. Všeobecne sa rozšírila po Európe až po objavení Ameriky. Ľuľkovité — Solanaceae Nemecky: Paprika. chillies). maďarsky: Egynyári paprika. fenylalkamínov benzylamínového typu s ostrou chuťou. stonka vzpriamená. fastigiatum a C. teda v júli až septembri. frutescens (cayenský piepor. dnes pestovaná najmä v tropických oblastiach Afriky. treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chrániť pred svetlom Ľahko ju napádajú živočíšni škodcovia.) Terpó s 0. Ich hlavnú zložku tvorí kapsaicín (asi 70 %). longum (DC. Liekopisy (aj ČsL 2) bežne požadujú dlhoplodú a štipľavú formu papriky . falšovanie. Kvitne v júni —septembri. anglicky: Pod Pepper. Z čerstvého podzemka sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. taliansky: Peperone. Pazušné kvety s bielou korunou dozrievajú v duté červené bobule. V ČsL 2 sa obsah kapsaicínu posudzuje chuťovou skúškou (liehová zmes ešte v riedení 1 : 25 000 musí mať zreteľne štipľavú chuť).P. resp. súčasť známeho korenia karí . Paprika bola už vtedy kulúrnou bylinou.externé antireumatikum. ktorý sprevádzal Kolumba na jeho druhej objavnej plavbe do Západnej Indie. listy kopijovito-vajcovité.5 % alkaloidov. Včelám dáva málo nektárovej znášky. že juhoamerickí a stredoamerickí Indiáni používali paprikové bobule ako korenie alebo čerstvú zeleninu dávno pred príchodom Európanov. Pri zbere a najmä pri práškovaní treba postupovať obozretne — paprika silne dráždi sliznice a pokožku. resp. Drogu .04-1. PAPRIKA ROČNÍ PAPRIKA ROČNÁ Capsicum annuum L.Curry. častejšie však navlečené na povrázkoch.4 % štipľavej látky. D 4 . stor. ale dosť peľu.Fructus capsici. Preto sa kedysi nazývala španielske korenie. ktorou je alkaloid kapsaicín. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20— 50 cm. convar. Rod paprika — Capsicum L. farbou i chuťou (štipľavosťou) a mäsitosťou oplodia. z Východnej Indie. Špeciálne ostré druhy papriky sú C. PAPRIKA ROČNÁ Naša slovenská paprika má vo svete dobrý zvuk a úspešne sa uplatňuje na zahraničných trhoch. Dnes sa pestuje vo vyše 50 varietach a formách v teplých oblastiach Starého i Nového sveta odlišných tvarom. Podstatná časť svetovej produkcie papriky pochádza v súčasnosti z Maďarska. kde sa pestovala už koncom 16. Isté je. neskoršie z podobných príčin turecké alebo uhorské. Pestuje sa na plantážach v najteplejších častiach krajiny. a. španielsky: Pimiento. Ameriky a Indie..D 3 — zberá sa v júli až auguste). V niektorých liekopisoch sa pripúšťa i cayenská paprika . veľkosťou. Zber plodov pre farmaceutické ciele sa robí v období zrelosti (červenenia) bobúľ. Paprikové plody obsahujú asi 0. ktorá má podobné použitie ako alopatické prípravky.

neuralgiách a pod. astme a pod. francúzsky: Ammi majeur. D 4 . zápaloch pohrudnice a hrdla. aplikuje sa najmä v klimaktériu a pri hemoroidoch. Paprika je vnútorné stomachikum a externé derivans. Materiál sa nechá preschnúť. Naisto ich možno odlíšiť chemickými metódami (chromatograficky). Liečebne sa uplatňovala pri kolikách. ktorý pôsobí na vencové cievy a bronchy ako spazmolytikum. španielsky: Ami. Plody sú dvojnažky. Paprika sa používa na prekrvenie pokožky a slizníc. Pomenovanie ammi je odvodené od miesta výskytu rastliny (grécke ammos = piesok). je bežne známe. Vnútorne paprika zvyšuje chuť do jedenia a podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy. horné až sediace. teda pri reumatických ťažkostiach. lysé. Čs.kových bobúľ. Tzv. väčšej neobsahujú chromóny (pozri aj cudzozemské drogy — plod parasce špáradlovej).0 g v perorálnej liekovej forme. bolestiach močových ciest a žalúdka. pľuzgiere a dokonca až vredy. Nažky p. C). chutia ostro a horko. Ďalšie obsahové látky sú karotenoidy (ich obsah je dôležitý pre posúdenie kvality predávaného druhu papriky). a to zrezávaním okolíkov za rosy. ktoré sa užívali ako vazodilatans vencovitých ciev a spazmolytikum.3 — 1. Predmetom zberu a priemyselného spracovania sú predovšetkým plody alebo vňať — Fructus (Herba) ammi majoris.až päťnásobne a na výplachy úst až 100-násobne. Náš priemysel ho spracúval do tabliet (Khellin Spofa). po vymlátení sa suší a čistí. stonka ryhovaná. ktorá sa k nám dostáva zväčša so semenami poľnohospodárskych plodín. taliansky: Ammi. visnaga (L. potom flavónové glykozidy. Na miestach hojného rastu (napr. Pre pomerne zriedkavý výskyt sa u nás nezberá. náplasti a mazadlá. Často sú nežiadúcou prímesou vo Fructus ammi visnagae. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Grosse Knorrpelmohre. silice a v semenách aj olej (10—15 % ) . listy dvojaž trojnásobne perovito strihané. špáradlovej sú širšie (asi 1. Dvojnažky parasce sa podobajú rasci. V dávkovaní treba byt' opatrným interne aj externe. droge z parasce špáradlovej — A. najmä v priemyselnej výrobe špeciálnych liečivých prípravkov. farmaceutické prípravky sú Capsicolle Emplastrum — derivans a Pain-Expeller roztok — derivans. V homeopatii sa zo zrelých plodov pripravuje tinktúra (dil. Z drogy 220 . dolné stopkaté. v každom rebierku majú schizogénny silicový kanálik a nad osemením prstenec zhrubnutých buniek (dobre viditeľný pod mikroskopom). biele. Parasca bola kedysi veľmi obľúbená ako korenina. v Maďarsku a Taliansku).D 2). pri hemoroidoch. anglicky: Bishop's Weed.etiópska rasca. Slúžia na to mnohé prípravky. Ich aromatické plody sa nazývali cuminum aethiopicum . U niektorých chorých môžu sa po perorálnej aplikácii prejaviť pri vyšších dávkach gastroenteritídy. daukos) pochádzala zo zelerovitých aromatických rastlín. rubefaciens. egyptská rasca (ammi. po dlhodobej externej aplikácii môžu vzniknúť dermatitídy. rusky: Jednoročná bylina vysoká 30100 cm. MORAČ VĚTŠÍ PARASCA VÄČŠIA PARASCA VÄČŠIA Fructus ammi visnagae sa izolujú obsahové látky aplikované pri angine pectoris. Parasca je juhoeurópska poľná burina. ( + ) Ammi majus L. Hlavnou obsahovou látkou je silica. Nažky obsahujú predovšetkým furochromón kelín. zoskupené v okolíkoch okolíkov. Občas splanieva. zberá sa v období zrelosti plodov (júl—október). napr. sacharidy.) Lam. Mazadlá obsahujú tinktúru riedenú asi štvor. vitamíny (B2.7 mm). Kvety na dlhých stopkách sú drobné. hladké. Jeho ostrá chuť sa dá rozoznať ešte v riedení 1 : 10 miliónov. zvonka na inhalácie po zápaloch. plody p. Plody sa užívali aj ako žalúdočný prostriedok proti nadúvaniu. tinktúry. maďarsky: Hamana zizon. že vitamín C sa prvý raz objavil a izoloval v paprike maďarskými vedcami.. hojne používanej v medicíne. Plody parasce majú slabý aromatický pach. užíva sa interne 0.

Rademachera (1772-1850). upozorňuje na veľkú podobnosť s bodliakmi. Novšie sa zistilo. tzv. Názov silybum je údajne odvodený z egyptského sobil. Ide vlastne o stratu hnedého kožného farbiva (pigmentu) na ohraničených plochách. Pod názvom meladíny jestvuje v klinickej praxi zmes xantotoxínu a imperatorínu. hore rozkonárená.SILYBUM MARIÁNSKÉ Silybum marianum (L. väčšej bol v Egypte známy už v minulom storočí. ďalej flavonoidy. Veľmi pripomína i benedikt lekársky. Druh pochádza zo Stredomoria.až dvojročná bylina vysoká 50—200 cm. Užíva sa v tabletách a súčasne sa postihnuté miesta natierajú tinktúrou z týchto látok. väčšej sa užívajú aj pri poruchách trávenia a pri nadúvaní. taliansky: Cardo mariano. Povrch kože je inak celkom normálny. španielsky: Cardo mariano. Ľudové a homeopatické používanie — predovšetkým v Nemecku. Furokumaríny — citlivé na svetlo. adsorbujú ultrafialové svetlo a vyvolávajú fotodermatózne prejavy na koži. Príčina vzniku ochorenia nie je zatiaľ známa (niekedy sa zistí rodinný výskyt). Rastlina sa zvyčajne odrezávala pred rozkvitnutím kvetov a sušila sa v dekoratívnych kyticiach. francúzsky: Chardon marie.0 % ) . že tieto úkazy zapríčiňujú furokumaríny. rusky: OSTROPESTŘEC MARIÁNSKÝ Jedno. anglicky: Milk Thistle. Plody sú nažky s chocholcom. ktoré sa postupne zväčšujú a splývajú. napr. H. Zistilo sa. Liečba vitiliga však ostáva i naďalej istým problémom. Známa je napr. ktoré sa dostali do styku s rastlinami obsahujúcimi furokumaríny (napr. stonka priama. perovitolaločnaté. olej a bielkovinové látky. Zápary z plodovej drogy p. Používala sa predovšetkým pri ochoreniach pečene a pri žltačke. Na ich okraji býva pigment zmnožený. Pestujú ho v záhradách v teplejších oblastiach.) Gaertn. pretože je hlavným nositeľom repigmentácie kože. Jednotlivé koncové úbory majú červenofialové alebo purpurovokarmínové rúrkovité kvety. skôr naopak — kontrast postihnutej a normálnej kože sa iba zvyšuje. skúsenostnú terapiu lekára J. Synonymový názov silyba Carduus marianus L. pri ležaní na lúke). užíva sa 1-3 lyžičky na šálku vody 3—4x denne. PESTREC MARIÁNSKY . pretože amoidín a amidín — súborne nazývané psoralény. Ochorenie sa zvyčajne začína jednou alebo niekoľkými bielymi škvrnami. Z furokumarínov je relatívne najjedovatejší. Fotosenzibilizujúci účinok extraktov p. izopimpinelín. Prípravky indikované pri vitiligu poďliehajú lekárskemu predpisu a kontrole. ľubovník a iné. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mariánsky bodliak. lúčna dermatitída . Dioskorides nazýval rastlinu silybon. ostrozúbkaté. Nápadné bíeloškvrnité listy sú elipsovité. nadväzuje a využíva tzv. zápalov po ožiarení slnkom na tých partiách kože. čím tvoria presne ohraničené biele plochy. pri leukodermatózach čiže bielych škvrnách označovaných ako vitiligo. Uplatňovali sa najmä olejnaté nažky. že silybum má 221 . volčec Nemecky: Gemeine Mariendistel. Japonec Kusuke dokázal. Druhové označenie sa spája so starou legendou. Vystavením plôch slnečnému alebo inému žiareniu sa táto kozmetická chyba nedá napraviť.SILYBUM MARIÁNSKE PESTREC MARIÁNSKY . majú fotosenzibilizujúce účinky. dokonca vznikajú pľuzgieriky. Roku 1916 ho spozoroval Freund pri aplikácii kolínskej vody s vyšším obsahom bergamotovej silice a po následnom ožiarení slnkom. Extrakty z parasce vyvolali veľké nádeje. Splanené formy rastú i vo voľnej prírode.5-1. používaná pri liečbe vitiliga. imperatorín. ale terapeuticky najzaujímavejší xantotoxín. Furokumaríny obsahujú predovšetkým rastliny z čeľade zelerovitých rastlín.ktorá neobsahuje chromóny. bergaptén. že doterajšími liečebnými metódami sa dá pomôcť iba na obmedzených a menej rozsiahlych plochách. so žltými ostňami. listnatá. Rastlinu poznali už v antike. ukazovali sa ako veľmi sľubné. maďarsky: Máriatóvis. xantotoxín. ale furokumaríny (0.tvorba erytémov. ale aj pohánke.

rusky: PETRŽEL ZAHRADNÍ PETRŽLEN ZÁHRADNÝ Jednoročná alebo dvojročná bylina s mäsitým mrkvovitým koreňom. horné listy obyčajne troj početné. 1.0 otravách hubami a i. 168.8 mm. Strata sušením je malá. sa droga kedysi odporúčala ako náhradka za námeľ — Secale cornutum (pozri kyjaničku purpurovú). Druh pochádza zo Stredomoria.5 5. Zber sa robí zvyčajne odrezávaním celých úborov i so zákrovom krátko pred dozretím plodov (september—október). najmä silymarín (zmes zložená hlavne zo silybínu. Ochranne účinkuje na pečeň.5 — 3 mm.5 0. Plody sú oválne. V súčasnosti sú oficinálne v nemeckom liekopise (DAB 8). prípadne tvorí zložku nemeckej oficinálnej Tinctura cholagogae fortis. ill Zelerovité . ďalej iné flavomoidy. 3 šálky denne).0 5.5 2. označované aj nesprávne ako Semen cardui Mariae. Po dozretí sa zbavujú lietacieho aparátu. až vyvrie polovica vody. dlhé 6 . na okraji svetložlté. Ani po dlhšom užívaní nepôsobia toxicky a nesprevádzajú ich nepríjemné vedľajšie účinky. W. Zelenožlté kvety v okolíkoch okolíkov. 222 Pre ostatné indikácie a spazmolytické pôsobenie sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu. Jeho účinnosť však ani zďaleka nedosahuje.5 12 5(6) 1 0. kvercetín a kempferol. 12 1 1 1 12 8 2 0. pri Petroselinum crispum (Mill. maďarsky: Kertí petrezselyem.0 II. iný návod (Bässler) uvádza: 30 g plodov na pol litra vody. silica a asi 0.0 12.5(2) 0. 4 4 2 10 10 1 Na koreňovú drogu — Radix petroselini sa vztahuje ON 86 7014 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zhnednutá droga Nadzemné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HO Obsah silice — najmenej I. hrubé asi 1. spodné perovito zložené z drobných segmentov.) vo forme dražé alebo kvapiek.Kvalita drogy sa hodnotí podľa ČSN 86 6626: Akosť — najviac v % Znak Anorganické prímesi Organické prímesi Iné časti materskej rastliny Popol Vlhkosť I. náš prípravok Flavobion dražé.05 . priemyselne vyrábaných granuliek Boldogran (choleretikum a cholekinetikum) a čajoviny Ungolen (cholagogum. Prípravky sa užívajú pri chronickej cholecystopatii (porucha žlčníka). Najnovšie pečeňové terapeutiká už obsahujú čistý silymarín. Flavoligany majú antihepatotoxický účinok. 2 2 1 10 7 2 11. niekedy svetlejšie. silydianínu a silychristínu). Plody sú vajcovité dvojnažky. francúzsky: Persil cultivé.0 12. taliansky: Prezzemolo..0 5. Čajoviny č. hepatoprotektívum). pije sa každú hodinu 1 lyžica. V Taliansku sa aj varí asi 3 % odvar z koreňa (10 minút variť.7—3 % flavolignanov. vlastnosti choleretické (zvyšuje tvorbu žlče) a cholagogické (podporuje vylučovanie žlče). komplex aminokyselín so značným obsahom síry a sacharidov. 0. posthepatickom syndróme (stav po pečeňových ochoreniach). V súčasnosti sa vyrába už dosť lepších priemyselných prípravkov s kombinovanými výťažkami (napr. Ľudovo sa odporúča užívať asi 2 % odvar (8 minút nechať slabo vrieť). histamín). Oplodie chutí horkasto a semená olejovito. anglicky: Parsley. 241. Ochranne pôsobia na pečeň a zlepšujú jej činnosť pri príznakoch zápalov i chronických ochoreniach. horčina. variť na slabom ohni tak dlho. Plody sú zložkou čs. Plody sa nechajú dozrieť na suchých a vzdušných miestach. predovšetkým poškodenú tetranitrotoluolom a trinitrotoluolom (je hepatoprotektívum).5 2.Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Petrsilie.0 7. Môže sa užívať aj prášok z plodov (4—5 x denne zarovnaná čajová lyžička) či tinktúra z nedrvených plodov (2 x denne 15 kvapiek). lesklé.1 II. mierne sploštené. ako napr. Pre obsah biogénnych amínov (tyramín. hnedočierne.) A. ako taxifolín. Plodom sa na základe pokusov so zvieratami dokázal aj protihorúčkový účinok. púpavy a i. Spoľahlivejšie účinky má tinktúra z nedrvených plodov (Tinctura cardui mariae „Rademacher") v receptúre kombinovaná s lastovičníkovou. strychnínovou a i. Obsahové látky tvorí najmä olej s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín. Nemajú nijaký pach. pije sa 2 x denne. choleretikum. pozdĺžne takmer čierno ryhované. jemne ryhovaná. byľ vysoká 70—100 cm. z ľubovníka. (ČsL 4) 6(5) 0. španielsky: Prixei. Plodová droga — Fructus petroselini — sa hodnotí podľa ČSN 86 6618: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie nejedovaté plody Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. Predmetom zberu sú plody — Fructus cardui mariae.

Species diureticae Planta (diuretikum). aj ludové indikácie. Všetky časti petržlenu obsahujú silicu . Latinské petroselinum (grécky: petroselinon) je odvodené od petra = kameň (rástol na kamenistých miestach) a selinon (názov viacerých zelerovitých rastlín) — rastliny s lesklými listami. Koreň je zložkou oficinálnej močopudnej čajoviny ČsL 3 — Species diureticae. v čajovine ČsL 4 je nahradený ligurčekovým koreňom a listom brezy. Silica získaná z plodov destiláciou býva tiež oficinálna. kvôli rýchlejšiemu sušeniu sa pozdĺžne krája. Pochádza z južnej a juhovýchodnej Európy. j. sú zriedkavé. Čajoviny č.1 %. Silne dráždi obličky.pivonka je jediným zástupcom čeľade. (diuretikum dezinficiens). t. D 3-D 1). Pri zámenách vňate petržlenu prichádza do úvahy najmä tetucha kozí pysk . Stonka priama. Bežnou dávkou plodov je pol kávovej lyžičky na šálku záparu niekoľkokrát denne. rusky: (v európskej časti ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká 35—60 cm s vretenovitými hľúzami. Možno ho sušiť aj na motúzoch. španielsky: Peonia hembra. Má však i antiprotozoárne a baktericídne vlastnosti. Radix levistici a Folium betulae. Obsahujú ho čs. Je to jednoročná bylina. Pôvodcami dráždivosti sú najmä apiol a myristicín. Plody sú mechúriky. Reduktan (odtučňovacia čajovina) a Species urologicae P. Hmotnostná strata je asi 75-80 %. Drogy sa oddávna používajú ako diuretikum. Dvojnažky slúžia aj na izoláciu silice — Oleum petroselini. Niekedy bývajú oficinálne aj plody — Fructus petroselini. zberané v čase začiatočnej zrelosti (august). 103. Suší sa opatrne a bez nadzemných častí (ľahko sa kazí a napáda ho hmyz a hnedne). a tým vyvoláva močopudné pôsobenie. HVLP — čajovina Betulan (diuretikum. Homeopatia používa čerstvé plody a esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate (dil.) Danert) — koreňový petržlen a listový s plochými listami (convar. Ako zelenina sa pestuje v záhradách a na roliach. antireumatikum). crispum). so široko kopijovitými úkrojkami. anglicky: Peony. P. myristicíno- PIVONKA LEKÁRSKA PIVOŇKA LÉKAŘSKÁ + Paeonia officinalis L. Rod Paeonia . Na lekárenské ciele 223 . a tak možno rozlišovať sortu apiolovú.PETRŽLEN ZÁHRADNÝ vú alebo alyltetrametoxybenzénovú. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 .. olistená. Kvety veľké. Pivonkovité — Paeoniaceae Nemecky: Garten-Pfingstrose. koncové. radicosum (Alef.plody 2-7 %. tzv. Užíva sa tiež čerstvá šťava koreňov — 100-150 g. Najvýhodnejšia teplota na sušenie je 30-40 °C. Najbežnejšie variety petržlenu sú s dužnatým vretenovitým koreňom (convar.) Danert) alebo s kučeravými (convar. iné. 102.Aeethusa cynapium L. Dôkladne sa očistí a umyje. francúzsky. vulgare (Nois. plody olej a vňať vitamín C. 152. podávanú najmä pri zápaloch močových ciest. holá. Plody i korene obsahujú ešte flavonoidy (najmä apiín). Čerstvá šťava z rastlín sa ľudovo prikladá na rany a opuchliny. s 5 — 10 purpurovými. Vykopáva sa na jar (marec) alebo v jeseni (október—november) z dvojročných rastlín nezbavených listov. Predmetom zberu a nákupu býva oficinálny koreň — Radix petroselini. Kultúrne sorty sa líšia jej hlavnou zložkou. maďarsky: Piros bazsarózsa. Species urologicae Planta (dezinficiens močových ciest). U nás sa pestuje v záhradách (plnokvetá) na okrasu.listy 0. nerozkonárená. kde sa vysádza petržlen). taliansky: Peonia. ktorá kvitne už prvý rok a chýba jej typický petržlenový pach. francúzsky: Pivoine officinale. zriedka ružovými alebo žltkastými korunnými lupienkami. slúži aj ako kozmetikum proti pehám. prípadne na miesta poštípané hmyzom. Listy viacpočetné. ústrednú nervovú sústavu a tráviacu sústavu. koreňa dve kávové lyžičky na šálku záparu.3 % a korene okolo 0. Vňať je jedovatá pre papagáje a niektoré drobné zvieratá. ktorá je jednou z najjedovatejších zelerovitých rastlín (rastie práve na hriadkách. Dráždi aj maternicu (neužívať v gravidite!).

arborea Donn (syn. údajne miernia aj bolesti. ktorý vraj objavil liečivú silu tejto rastliny). v ktorých sa tyčinky väčšinou premenili na korunné lupienky. aby nestratili pôvodnú farbu. Na kvetnú drogu — Flos paeoniae — sa vzťahuje ON 86 6241: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl I. Veľmi zriedka sa používa koreň — Radix paeoniae. resp. aby sa peľ uchránil pred vlhkom. Zberajú sa z plne rozvinutých kvetov (máj—jún) a sušia sa opatrne. krovitá .: P. a p. oficiálny. ktorá sa uplatňuje proti reumatizmu. Jej užívanie nie je celkom neškodné. suffruticosa Andrz. Opeľovanie pivonky obstaráva hmyz. čínska — bielokvetá — P. Suší sa bežným spôsobom. Večer a za dažďa sa koruna kvetov zatvára. tenkolistá — P. Droga má tmavočervené zafarbenie. V homeopatii sa z čerstvého koreňa zberaného na jar pripravuje esencia (dil. obyčajne plnokvetých. z východnej Ázie.). Z príbuzných druhov by vyhovovala aj p.P.treba ju pokladať za jedovatú. corallina Retz. stor. preto ich treba dobre uzatvoriť a chrániť pred svetlom. Kvety pred rozvinutím vylučujú z kališných lístkov medovú šťavu. Botanickí klasici 16. cyanín a triesloviny. v našich záhradách však spravidla rastú nečervené formy tohto druhu. mascula (L.PIVOŇKA LEKÁRSKA slúžia iba korunné lupienky pivoniek s červenými alebo s tmavočervenými kvetmi. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. je nervínum a antispazmodikum. taktiež p. Na liečebné účely sa používajú korunné lupienky iba červenokvitnúcich rastlín (lupienky inak sfarbených rastlín sa nezberajú). z dôležitejších látok sa v kvetoch uvádza antokyanový glykozid paeonín.: P. a to v septembri. lactiflora Pallas. zatiaľ nevedno. D 2).) s listami rozstrihanými na čiarkovité úkrojky a s krásnymi kvetmi. 20 2 2 14 8 3 tenuifolia L. Patrí do rúk lekára . Rôznofarebné alebo vyblednuté lupienky do drogy nepatria. liečivý. najmä pri skladovaní. 10 1 1 14 5 2 II. Droga: Flos paeoniae (aj Flos rosae benedictae). ktorá pochádza z Číny. U nás sa pestuje aj p. Príbuzný druh našej p. medovosladkastý pach a trpko zvieravú chuť. na napätie hladkého svalstva. lekárskej používali hojne Arabi a Číňania ako antidiabetikum. ktorá láka mravce. Všetky jej drogy majú údajne tlmiace účinky na črevnú peristaltiku (rytmické sťahovanie svalstva tráviacej rúry).P.) Miller (syn. Vedecké pomenovanie pivonky vychádza z antického názvu paionia (podľa boha lekárstva Paiona. Droga sa užíva ako spazmolytikum — dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. dne i pri hemoroidoch. venovali pivonkám rozdielnu pozornosť. Ojedinele sa zberajú aj semená — Semen paeoniae. Čerstvý sa používa v homeopatii. Ľudovo sa používa odvar z koreňa (3—4 g na šálku). červená . Sú citlivé na svetlo a vlhko. Ktorým obsahovým látkam treba pripisovať terapeutický efekt. Súčasná medicína jej v celosvetovom meradle neprisudzuje veľké použitie. Druhové meno officinalis = lat. ktorý sa vykopáva na jar (marec—apríl). 224 .

plavúňové výtrusy. Plavúňovité — Lycopodiaceae Ľudovo: čertov spár.2 225 . čiarkovité až kopijovité. Ľudovo bolo lykopódium (spóry) oddávna známe. najčastejšie zoskupené po dva. Dnešné druhy plavúňov sú iba drobné byliny so šupinovitými listami.predmetom zberu sú spóry . alebo sa zberajú skorej a nechávajú sa dozrieť na slnku (najlepšie v sklenených nádobách — uhorkových fľašiach) a potom sa vytriasajú. Často sa uvádzaj ú v botanicko-medicínskej literatúre 16. veľa polysacharidu Kvalita drogy (Lycopodium — Sporae Lycopodiorum) sa posudzuje podľa ON 86 7630 aj podľa liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I.2 II. Spóry obsahujú veľké množstvo tuku (asi 50 %). Klasy sa odstrihujú buď celkom zrelé (júl—august). Je indikátorom kyslých podkladov (pH 4-6). Dnes sa odporúčajú proti kŕčom čriev a žalúdka s dávením a pri hnačkách. Pomer zosušenia je asi 1. clavatum je z latinského clava = palica. Opatrným preosievaním sa získa jemný. Ich opis podrobne netreba uvádzať . anglicky: Stag's — Horn moss. ktoré majú o. machovina. Výrazne viaže alumínium. Obľubuje kremičité pôdy. i.výtrusy všetkých našich druhov a ich taxónov. Indikácie sa značne prekrývajú s alopatickými. nemá chuť. PLAVÚŇ OBYČAJNÝ PLAVÚŇ VIDLAČKA Lycopodium clavatum L. Muszyňski dokázal vo vňati piatich druhov alkaloidy (lykopodín. Vedecké pomenovanie je zložené z gréckeho lykos = vlk a podion = nôžka (vzhľadom na husto olistené stonky). svätojánsky pás.Kvet zväčša slúži ako skrášľujúci prostriedok do čajovín. miestami zakoreňuje. Výtrusnicové klasy sú na dlhých nepravých stopkách. Prvá kresba p. U nás nakupovaná kvetná droga slúži predovšetkým na export do nesocialistických krajín. Spóruje od konca júna do konca augusta. medvedia tlapa. klavatoxín a najmä nikotín). jelení rožok. Vytriasaním kláskov sa získajú spóry — Lycopodium. kyjak (pre tvar stopka tých výtrusných klasov).3 ČsL 4 6 3 0. na vresoviskách a v zárastoch slamihovky od nížin až po pásmo kosodreviny v horskom stupni. ani zápach. klavatín. Názov plavúň vraj súvisí so slovom plávať — vzhľadom na nezmáčateľné a na vode plávajúce výtrusy.2 : 1. Plavúne dosiahli najväčšie rozšírenie koncom prvohôr. Plavúne sa od začiatku novoveku rátali medzi machy. po zapálení aj na inhaláciu dymu a okrem toho podobne ako koreň. vlčie chvosty Nemecky: Keulen-Bärlapp. Zberať možno iba ich výtrusné klasy. najmä kysličník hlinitý. Vodou sa ťažko zmáčajú a po vhodení do plameňa rýchlo a prskajúc zhoria („bleskový prášok"). tiež pri nepravidelnej menštruácii a obličkových kolikách (1 lyžička na šálku odvaru). mach. rusky: - PLAVÚŇ OBYČAJNÝ Nízka trváca bylina. španielsky: Licopodio. Sporae lycopodii. Listy veľmi husté. Rastie vo svetlejších suchých lesoch. ktorý má podobné vlastnosti ako ľanový. maďarsky: Kapcsos korpafú. Telá vymretých permokarbónskych stromovitých druhov vytvorili sloje čierneho uhlia. 1828). taliansky: Licopodio. veľmi pohyblivý prášok svetložltej farby. Prieskum homeopatického používania rastliny začal asi Hahnemann (r. obyčajného bola v herbári H. francúzsky: Lycopode ä massue. koltunová zelina. morčia (vlčia) noha. stor. vidlačky. Zo semien možno izolovať aj olej. Pre pomerne zriedkavý výskyt sú na celom území ČSSR celkom chránené. ktorý sa prípadne ešte presuší. Pri zbere musíme dávať pozor. Semená boli kedysi zložkou prípravkov proti epilepsii. 6 3 0. vidlicovito rozkonárená a vystúpavá. Droga má svetložltú farbu. plazivá. Bocka. pričom spóry sa z nich vytriasajú priamo do vrecúška z hustého plátna. Stonka dlhá až 120 cm. Rastlina hrala veľkú úlohu najmä v kultoch východných národov. aby sme nevytrhli celú rastlinu. antipyretický účinok. 6 S 0.

rozkonáreným čiernym koreňom. kuroslep.. najbližší príbuzný je p.Folium pulmonariae a iba po dohovore s nákupňou aj vňať — Herba pulmonariae. čriev. najlepšie však ručne. PĽUCNIK LEKÁRSKY PĽÚCNIK LEKÁRSKY Pulmonaria officinalis L. Pod pomenovaním pulmonaria sa zvyčajne chápal lišajník Lobaria pulmonaria Lk. žalúdka. Ruellius asi prvý odporúčal pľúcnik ako prostriedok proti pľúcnym chorobám. ktorý zapríčiňuje ťažkú zmáčateľnosť. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: cicalka. 226 Pri zbere treba postupovať opatrne pre vzájomnú podobnosť zástupcov čeľade borákovitých rastlín. bez bielych škvŕn. čeľaď Cichoriaceae — čakankovitých. j. rastie s obľubou vo svetlých lesoch. Kvety sú v trojzávinkoch. odtrhávaním jednotlivých mladých listov aj s krátkou stopkou (máj —august). na báze uťaté. Byľ priama. Listy takmer sediace.. Zaznamenané sú aj hojné zámeny s nekvitnúcim jastrabníkom lesným — Hieracium murorum L. niekedy sa aj pestuje. s plazivým. potom rozličné kyseliny napr. potom ako pomocná látka v lekárenskej praxi — na zasypanie piluliek. pľúcna zelina. Z iných druhov čeľade je podobný najmä ostreň počerný (Nonea pulla (L. Predmetom zberu a nákupu je list . chemické rasy (s rozdielnym obsahom alkaloidov a iných látok).) DC. hvezdoš. hore rozkonárená. medunica. na svetelné efekty v divadelníctve a pod. Materiál sa suší v jednej . rusky: PLICNÍK LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 10—30 cm. stor. s belavými okrúhlastými škvrnami. sčasti vlnito vykrajované. predovšetkým podľa lokality výskytu. listy má zväčša menšie. V spisoch starovekých gréckych a rímskych lekárov nie je zreteľná zmienka o pľúcniku. francúzsky: Pulmonaire officinale. na skalách i v krovinách. súčasť bunkových stien výtrusov). t. potom fialové a po oplodnení modré. hydroxykávovú) a stopy alkaloidov. pri kožných chorobách. Typická hájová rastlina nížin až horského stupňa. najmä v bučinách. niekedy hnedoškvrnité. na vysýpanie foriem v zlievačskej technike. Ďalšie použitie lykopódia je technické — v zmesi s karmínom na zisťovanie odtlačkov prstov. botanik 16. krátkosrstnatá. Kvitne už od marca a veľmi dlho. vajcovité až kopijovité. Plody sú tvrdky. obscura Dumort. celá rastlina je sivochlpatá a hojne rastie najmä na suchých lúkach a pastvinách teplejších oblastí. modrý kľúč. napred ružové. ako dermatologikum a konspergens. Pľúcnik je veľmi nenáročná rastlina. Podľa ČsL 3 slúži lykopodium ako oficinálne konspergens (posýpacia látka) na pilulky.) s tmavopurpurovou až čiernou korunou. včielka. 2 presné lyžičky spór na 2 poháre vody ako studený macerát. pečene. ďalej neuralgii a melanchólii. u nás sa vyskytuje hlavne v lesoch. Ľudovo sa ojedinele užíva pri ochoreniach močových ciest a pečene (1 —2 g v oblátkach 3 x denne alebo v čaji. červené kľúče. anglicky: LungWort. urbánek. močového mechúra či obličiek. Vedecký názov pľúcnika sa odvodzuje z latinského pulmo = pľúca (s ohľadom na používanie rastliny pri liečení pľúcnych ochorení). spomínaný už Plíniom. čmelík. Vňať pre svoj alkaloidný obsah je toxická (0. taliansky: Pulmonaria. chlpaté. Lykopodium slúži ako zasýpací prášok na menšie poranenia a pri kožných ochoreniach..sporonínu (asi 20 % — podobný celulóze. dlhostopkaté. tiež sacharózu. mäkko chlpatý. vypiť v priebehu dňa po dúškoch). zber v čistých porastoch možno robiť kosákom. Plavúne dokazatelné vytvárajú tzv. Vo forme zásypov sa uplatňuje samotné alebo sa mieša s kysličníkom zinočnatým a pod. maďarsky: Pettyegetett turdófu. Včelám poskytuje bohatú nektárovú pašu a trochu peľu. Ľudovo sa používa aj celá sušená vňať. Prízemné listy stopkaté. tmavý — P. V homeopatii sa uplatňuje predovšetkým pri niektorých chronických ochoreniach pľúc. celistvookrajové. španielsky: Pulmonaria. vajcovito predĺžené. a to s príznakmi účinku kurare — šípového jedu Indiánov). zimičie korálky Nemecky: Echtes Lungenkraut.2 g zabíja žabu v odvare.

polysacharid podobnej stavby ako škrob. Čajoviny č. Droge sa klinicky dokázal expektoračný efekt. potom sú prítomné vitamíny (A. Pach drogy je slabý. P. B1). PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PUKLÉŘKA ISLANDSKÁ Cetraria islandica (L. V našich šírkach uprednostňuje suché kremičité pôdy. zložený zo 60-200 B . uplatňuje sa pri kataroch dýchacích ciest. rozpúšťa sa už v studenej vode a farbí sa roztokom jódu. Odvtedy je oficiálnym článkom všetkých svetových liekopisov. tymian. NSR. samotná sa uplatňuje zriedka. 8 5 2 0. staré tvrdé a lámavé. ktoré majú rub olivovozelenej farby — poskytujú kvalitnejšiu drogu. rusky: - Rastlina má plochokríčkovitú stielku vysokú asi 10-15 cm. Hojne sa využíva aj v homoepatii (vo forme tinktúry). ale pri zlom skladovaní prijíma vzdušnú vlhkosť. saponíny.5 : 1). prvý raz sa liečebne použil na Islande. Chemicky je to lineárny glukan podobný celulóze. praslička. potom dosušiť v tieni a v prievane. predovšetkým v borinách s porastom vresu. anglicky: Icelandic Lichen. špongiovité. pôsobí aj mucilaginózne a adstringentne. prvosienka a pod. zemský pľúcnik Nemecky: Isländisches Moos. resp. ktorý sa rozpúšťa v horúcej vode. Droga je predovšetkým mucilaginózum a antitusikum. dáva modrú farbu.5 12 12—15 II. sliz. stavaný z a-glukózových jednotiek. 8. připravuje sa 10 % odvar (krátko zavariť — tento možno použiť aj ako remineralizujúci prostriedok i na vykašlávanie. lichesterová. 16 4 2 12 10-12 vrstve na vzdušnom a tienistom mieste. Diskovkovité — Parmeliaceae Ľudovo: eskimácky chlieb. chuť horká. Lišajníkové kyseliny sú antibiotický účinné. 8 2 1 12 12-15 II. 136. islandský mach. islandská je typickým liečivom severských národov. Mladé exempláre sú mäkké. prasličky. na vrchoviskách a v horských polohách. maďarsky: Izlandi zuzmó. Predmetom zberu je celá stielka — Thallus lichenis islandici. Droga sa niekedy používa aj zvonka ako adstringentný a zmäkčujúci prostriedok. a preto sa z drogy aj izolujú (tiež z iných lišajníkov) a tvoria zložku antibiotických mastí a zásypov.5 lyžice vňate na 1 a pol pohára teplej vody. protocetrarová.proti zápalom a navyše mierne močopudne. 16 10 4 1 12 10—12 Na vňaťovú drogu (Herba pulmonariae) sa vztahuje ČSN 6739: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. tiež amarum. Niektoré novšie liekopisy (napr. žihľavy. Zber a apretácia vňate je podobná. podbeľ.najlepšie sa zberá v lete po daždi.súborne sa nazývajú kyseliny lišajníkové (napr. cetrarová. Usilujeme sa vyberať stielky. úzkolistú — C. gastroenteritídach a má antibiotické pôsobenie. Homeopatie používa esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate zberanej v apríli až v máji. Z obsahových látok lišajníka vyniká predovšetkým membránový sliz . ktorý je však slabší ako pri bežných saponínových drogách. so zmäkčujúcimi drogami (kostihoj). ktorý nefarbí roztok jódu. Všeobecné uplatnenie v medicíne dosiahla koncom 18. precediť do termosky a pije sa 1/3-1/2 pohára 2-3x denne). Na piesočnatých morských pôdach ukladá sa do stielky relatívne veľa jódu. Treba ju dávať do dobre uzatvorených obalov. taliansky: Lichene islandico. tenuifolia (Retz) Howe. minerálne soli (veľa sodných. ako pomocný prostriedok pri liečbe tuberkulózy a vredov a jej zvyčajná dávka je 2 kávové lyžičky na šálku záparu. 135. stor. draselných a vápenatých) a alantoín (1 % — derivát močoviny). Pľúcnik obsahuje veľa kyseliny kremičitej (v rozpustnej i nerozpustnej forme).polysacharid lichenín. piesočnaté. pretože sa nemrví. triesloviny (do 10 %). Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku — pije sa 3 —5 x denne. Droga sa užíva predovšetkým pri kataroch priedušiek. tiež antiflogisticky . francúzsky: Cetraire d'Islande. Do čajovín sa zvyčajne kombinuje najmä s bylinami pôsobiacimi na dýchacie orgány (skorocel.Listová droga (Folium puimonariae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6436: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 1. 227 . dávka je 1 — 1. Droga obsahuje aj pektíny a sliz. Sušenie netrvá dlho. Pôsobí aj protizápalovo. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a veľmi sa mrví. Sprevádza ho izolichenín. sivozelenej až zelenohnedej farby. kyslé.). zvyšuje krvnú zrážanlivosť. Možno ju zberať prakticky po celý rok . Nazberanú pľuzgierku možno ihneď na mieste presúšať ako seno. Ďalšie obsahové látky majú prevažne horkú chuť . Pomer zosušenia je asi 5 : 1. 1978) popri p. usnínová a i. macerát možno pridávať po lyžici k čajovému nápoju pripravenému zo zmesi ďalších drog. napr.) Ach. pastierskou kapsičkou a s koreňom kostihoja). — spolu asi 2 %). islandskej uvádzajú aj materskú rastlinu p. na obklady a oplachovanie. pľúcny lišajník. Vedecké označenie lišajníka vzniklo z latinského cetra = malý kožovitý štítok (vzhľad plodníc) a islandica = islandský. bohato rozkonárenú. pri hemoroidoch. lebo droga neobsahuje veľa vody (zosýcha v pomere 1. vydanie z r. Známa je čajovina pri ulkusovej chorobe žalúdka a čriev (kombinácia s vňaťou stavikrvu vtáčieho. španielsky: Liquen de Islandia. Usušená stielka je pevná a tuhá. pije sa 3-krát denne šálka. myším chvostom.D-glukózových jednotiek (B-glukopyranozy). konopnice.

List i kvet sú oficinálne v mnohých liekopisoch. francúzsky: Tussilage pas ďáne.P.115. žlté pierka Nemecky: Gemeiner Huflattich.) Gaertn. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PODBEĽ LIEČIVÝ Tussilago farfara L. taliansky: Farfaro. lekárskym — P.203. s plazivými podzemnými výbežkami. Plody sú nažky s chocholcom. predovšetkým s d. Druhové meno súvisí s latinským far = múka (pre múčny prášok na rube listov). Podbeľ bol známy už v časoch Hippokrata ako prostriedok na tíšenie suchého kašľa.- PODBĚL LÉKAŘSKÝ externe sa aplikuje na zle sa hojace rany. hybridus (L. preto ju možno uplatniť aj pri poruchách trávenia. albus (L. Užíva sa najmä pri zahlienení horných dýchacích ciest. D 2 — 0). ktorý má strapcovité úbory purpurových kvetov. anglicky: Coltsfoot. islandská zložku prsnej čajoviny — Species pectorales a je v čajovine aj podľa ČsL 4. Na podzemkoch sú dvojaké púčiky — z jedných zjari vyrastajú šupinaté stonky s vrcholovými žltými úbormi a z druhých neskôr dlhostopkaté listy so srdcovitou čepeľou a zúbkatým okrajom. maďarsky: Martilapu. pre obsah horkých látok aj ako horčinový prostriedok pri nechutí do jedenia — zmnožuje tvorbu žalúdočných štiav a pôsobí ionizujúco. V homeopatii sa zo sušených stielok pripravuje tinktúra (dil.. pričom v polguľovitých súkvetiach majú byliny žltobiele úbory. ako posilňujúci prostriedok pri vyčerpa- nosti a po ťažkých infekčných ochoreniach. bielym . ktoré sa prejavujú vo vodných výťažkoch z drogy). ktorý má síce listy na rube plstnaté. 228 . španielsky: Tussilago. na rube bieloplstnaté. Podľa ČsL 3 tvorí p. zato však väčšie. močového mechúra a v severských štá- Stielka lišajníka — Lichen islandicus — sa hodnotí podľa ČsL 4 a ON 86 7626: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 ČsL 4 a 1. pľúcnej tuberkulóze. Ľudovo sa droga vysoko cení ako prostriedok proti astme. podzemok hrubý.40. Zvonka sa používa aj na zasýpanie zle sa hojacich rán. Druh rastie na ílovitých podkladoch. Poskytuje dostatok žltého nektáru a čiernožltého peľu. Dávne používanie pri pľúcnej tuberkulóze sa po objavení lišajníkových kyselín v droge zdá aspoň čiastočne opodstatnené (majú veľké antibiotické účinky. ale aj s d. 39. rusky: . ktoré neobsahujú veľa organických látok.5 Trváca bylina vysoká 10 — 20 cm. Podbeľ je stále veľmi váženou liečivou rastlinou.216. Názov tussilago je z latinského tussis = kašeľ a z ago = ženiem. na vážkach a iných vlhkých substrátoch.. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Ľudovo: veľký podbeľ. väčšie a na rube holé listy.) Gaertn. prípadne macerát. Ako stomachikum sa pije zvyčajne ako prvý odvar z drogy (obsahuje hlavne horké látky). ich ošetrenia odvarom z drogy.. 5 1 11 2 1 II. Rastlina kvitne už v marci. Pri zbere listov vznikajú zámeny napr. žalúdočných a črevných kataroch. ako mucilaginózum druhý. Čajoviny č. Meyer et Scherb. príp. širšiemu uplatneniu bráni omedzený výskyt a nemožnosť pestovania.Petasites Miller. s druhmi rodu deväťsil .. pri ochorení obličiek. hnačkách. 10 2 11 3 1.122.toch sa používa ako surovina na výrobu dietetickej múky a liehu. lókórmu szattyú.

ČsL 4 žiada aj hodnotenie číslom napúčania (najmenej 10 na 1 g drogy a s obsahom nerozpustného popola v HC1 maximálne 4 %). nesmie byť napadnutý hrdzou alebo škodcami. Pomer zosušenia je asi 5 -6 : 1. no pre liečebné upotrebenie je rozhodujúci obsah slizu. (ČsL 4) 2 1 1 14(12) 18(19) II.prsnej čajoviny. stopy silice a v popole je vysoký obsah zinku a draslíka. Najlepšie je sušiť umelým teplom. List obsahuje predovšetkým sliz. sú bohaté na žlté farbivo (xantofyl). Podľa ČSN 86 6226 má kvetná droga (Flos farfarae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I. Drogy sa v oficiálnej medicíne používajú predovšetkým ako mucilaginóza a expektoranciá. HVLP Pulmoranu (čajovina .PODBEĽ LIEČIVÝ vá a ľahko podlieha skaze. lebo sa veľmi ľahko zaparí. Suší sa v jednej vrstve. 5 3 3 14 20 229 . Treba zberať iba úbory len na začiatku rozkvetu. list: 1 kávová lyžička na šálku 3—4x denne. Častejšie sa však kombinujú s inými drogami. 12 6 5 3 2 1 13 10 II. urtinktúra) a rozotieraný preparát Teep. Možno ich trhať aj hrebeňom na zber rumančeka — výkon sa tým zvýši asi 4-násobne. astme. flavonoidov a trieslovín. 24 12 10 6 4 2 13 13 Predmetom zberu bývajú celé úbory . V homeopatii sa z čerstvých listov zberaných v júni až júli pripravuje esencia (tzv. Sušíme ich rýchlo na tienistých miestach v tenkých vrstvách za dobrého vetrania. patrí do dobre zatvorených obalov. lebo sú náchylné na zaparenie. Musia si zachovať pôvodnú žltú farbu. Droga je mierne drobi- Prekvitnuté úhory Tmavé úbory Úbory so stopkou dlhšou ako 1 cm Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČSN 86 6422 a ČsL 4 stanovuje pre listovú drogu (Folium farfarae) základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Listy inej ako zelenej farby Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. možno ho skosiť kosákom (máj—júl). Úbory nestláčame. inak pri sušení dozrievajú. List musí mať čím kratšiu stopku. Sú ochranné prostriedky pre horné dýchacie cesty — pri kataroch. potom glykozidovú horčinu tusilagín.Flos farfarae (marec-apríl). Zberá sa i zelený list — Folium farfarae (ČsL 4). kašli. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. Drogu radšej doma neskladujme .patrí čím skôr do nákupne. Úbory tvoria zložku čs. triesloviny a steroly. prítomné sú aj horčiny.expektorans) a list čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a oficinálnej čajoviny ČsL 4 Species pectorales . Trhajú sa ručne alebo sa odstrihujú s krátkou stopkou nožničkami so zásobníkom. Pije sa zápar — úbory: 1 kávová lyžička na šálku 2 x denne. stopkami hore. Úbory obsahujú trochu silice.

Primiešaniny iných druhov sú neprípustné. 112. ktoré sú praslenovito rozkonárené a drsné.13. z podzemka na jar vyrastá napred žltý až červenohnedý výhonok vysoký asi 20 cm. Droga obsahuje aj kyseliny — napr. rusky: PŘESLIČKA ROĽNÍ Trváca bylina vysoká až 60 cm. praslica. Rastie na piesočnatých a hlinitých substrátoch ako vlhkomilná burina slabo obrábaných rolí. prasličková vňať.E. napr. Po odumretí výhonku vyrastajú v lete zelené asimilačné stonky. že na zlatonosných substrátoch koncentruje zlato (až 0. s blanitou pošvou na každom článku. Droga nemá pach a chuť. 5 7 3 12 15 20 ČsL 4 5 3 0. Jej dávka je 2 g na šálku záparu či odvaru. stolička.5 12 12 20 II. (jej tenké konáriky sa dvojito rozkonárujú). bez čiernych spodných častí. močiarna .12. šmirglová (vechťová) zelina (tráva) Nemecky: Ackerschlachtelhalm. 2 5 0. riečna . p. saponin ekvisetonín. praska. roľnej. na vzdušných a tienistých miestach. pije sa 2-3-krát denne. oxalovú. lesná — E. Prasličková vňať sa používa predovšetkým ako diuretikum. Prasličky sú si veľmi podobné. sylvaticum L.5 % popola). cestných priekop i železničných násypov. Je známa tým.E.Ľudové použitie drog je veľmi široké. taliansky: Coda di cavallo. Pred sušením sa materiál vytriedi. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. p. akonitovú. horčina. zakončený výtrusným klasom. Predmetom zberu sú jalové letné byle zelenej farby. 114. i. 130.82. palustre L. Ďalšími látkami sú flavonoidné glykozidy (aglykóny sú napr. francúzsky: Préle des champs. plivačka. Prasličkovité — Equisetaceae Ľudovo: divé proso. potom tuk a v popole je väčšie množstvo hliníka a draslíka. p. 2. fluviatile L.100. 143. Nedosušená droga ľahko plesnie. 120. jablčnú. (je vysoká až 150 cm).111. z ktorej asi 10 % sa rozpúšťa vo vode a prechá230 PRASLIČKA ROĽNÁ dza do liečebných záparov (odvarov).11. Zber sa robí zrezávaním v máji-septembri. V sušenej vňati sa nachádza veľa kyseliny kremičitej (6 — 8 % ) . so slabou hemolytickou účinnosťou. Slúži však aj ako antisklerotikum (zápar maximálne Na drogu (Herba equiseti) sa vzťahujú ustanovenia ČSN 86 6711 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné sfarbenie rastlinných častí ako zelené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol — najmenej — najviac nerozpustný v HCl I. španielsky: Coda de caballo. Praslička bola obľúbená už v antickom liečiteľstve. Čajoviny č. PRASLIČKA ROĽNÁ Equisetum arvense L.5 10 15 4 20 9 . luteolín a kempferol). maďarsky: Mezei zsurló. anglicky: Common horsetail. 136. (má na byli nápadne vystupujúce rebrá a široké bielolemované pošvy). hneď po zbere a v tenkých vrstvách. označované ako Herba equiseti (ČsL 4). chvost. nikotín). 118. na zber lekárenskej vňaťovej drogy nie sú vhodné iné druhy okrem p. odvodňovacích kanálov. 133. 124. 113. 119. trochu silice a stopy alkaloidov (o. mokrých okrajov lesov. Rodové meno prasličky je odvodené od latinského equus = kôň a seta — chvost. 121. 140. Druhové pomenovanie je z latinského arvum — oráčina (miesto častého výskytu). Kvôli zachovaniu zelenej farby sa suší rýchlo. kvercetín.

stozrno. D 2 — 0 ) . rusky: 5 5 3 2 12 10 PRŮTRŽNÍK CHLUPATÝ 6 4 12 12 Prietržník holý: drobná trváca bylina s rozprestrenými. kejlová bylina. 191. rusky: PRŮTRŽNÍK LYSÝ PRIETRŽNÍK HOLY Je veľmi riedko ochlpená až holá. stor. 77. 78. teplota nesmie prestúpiť 35 °C. Species diureticae Planta (diuretikum. 67. anglicky: Glabrous RuptureWort. Nephrosal (diuretikum. jej kalich má štetinovité hrotité zuby. rozchodníček. dezinficiens močových ciest). postupe) — liečebné procesy (napr. 10 10 ČsL 3 5 5 3 2 12 10 PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria hirsuta L. Plody sú guľaté tobolky. rozchodník. Oddávna je známe jej technické použitie — napr. maďarsky: Borzas porczika. 224. 87. dezinficiens močových ciest). Zatiaľ nemožno nájsť spoľahlivé dôkazy o tom. Ľudovo sa často odporúča čerstvá lisovaná šťava (najmä pri pľúcnych ochoreniach). Upadla však do zabudnutia a do terapie sa dostala až v novšej dobe. zrniečko Nemecky: Behaartes Bruchkraut. 125. Čajoviny č. Kvety má pazušné. 164. na kloktanie pri zápaloch. Obsahom kyseliny kremičitej môže droga podporovať pri infekčných ochoreniach (predovšetkým pri cirhotickom procese. piesočník. 108. husie mydlo. že by sa rastlina používala skôr ako v 16. 104.presne 30 sekúnd). 133. špecifické účinky však na baktérie nemá. 53. Nemecky: Kahles Bruchkraut. U nás je vňať zložkou čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. hypotenzívum). 126. 62. Druhové meno glabra = lysý. a to odrezávaním nad zemou. Droga z p. označuje vzhľad rastliny. 73. Slúžila i ako diuretikum. 163. 237. na zastavenie rozličných krvácaní. španielsky: Hemiaria. na kloktanie pri zápaloch mandlí a na výplachy nosa pri krvácaní.aplikovaných externe. 5 40 7 20 5 40 231 . V homeopatii sa z čerstvých neplodných jarných výhonkov pripravuje esencia (dil. s takmer sediacimi protistojnými listami. Prietržník chlpatý: bylina podobná predchádzajúcej. chlpatého začne pri vädnutí voňať kumarínom. 103. 16. II. Pridáva sa i do urologických a pľúcnych čajovín. Vedecké pomenovanie je odvodené z latinského hernia = prietrž. lenže celá chlpatá. veľmi drobné. Ak sa suší umelým teplom. potom ako prostriedok obmedzujúci potenie pri tuberkulóze (tu sú zvyčajné denné dávky 4 plné čajové lyžičky na odvar). francúzsky: Hemiaire glabre. ako diuretikum. zberá sa celá plazivá stonka v čase kvitnutia rastliny (asi od júna do septembra). čo poukazuje na niekdajšie použitie. do antisklerotických čajovín a do čajovín pri hemoroidoch . 89. Predmetom zberu je vňať oboch druhov. Rastie na piesočnatých miestach v nížinách i pahorkatinách. taliansky: Emiaria. 226. pri plúcnej tuberkulóze). Striebrenkovité — Paronychiaceae (Klinčekovité — Caryophyllaceae) Ľudovo: bolševník. 83. Často býva zložkou adjuvačných čajovín pri tuberkulóznych ochoreniach. Na drogu sa vzťahujú ustanovenia ON 86 672 I a ČsL 3: Znak Inak sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah saponínov vyjadrený hemolytickými jednotkami v 1 g drogy — najmenej Akosť — najviac v % I. ktorá však nemá pach a líši sa i sťahujúcou chuťou. kýla. Zvonka sa používa do kúpeľov a na bylinné obklady na zle sa hojace rany či vredy. 55. Rastie na pieskoch a piesočnatých pôdach od nížin po podhorský stupeň. 145. Dobre znáša sucho i vlhko. 90. husto rozkonárenými byľami dlhými 5-10 cm. 65. Vňaťová droga prietržníkov sa kedysi zamieňala s vňaťou stavikrvu vtáčieho. na čistenie kuchynského riadu a nefarbeného nábytku. úplavičník. maďarsky: Kopasz porczika. 64. 61. Dôkladne očistená sa rýchlo suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. PRIETRŽNÍK HOLÝ PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria glabra L. vhodná pri ochorení močových orgánov i proti tuberkulóze. uľahčuje rozpúšťanie hlienov.

06 %). francúzsky: Aconit napel.5 PRILBICA MODRÁ OMĚJ ŠALAMOUNEK + Aconitum napellus L.kým z p.herniarín (metyléter umbeliferónu) a umbeliferón. španielsky: Aconito. Chuť drogy je slabo horkastá a škrabľavá. triesloviny a silica (0. Listy má dlaňovito 232 . s repovitou hľúzou. PRILBICA MODRÁ delené. Prítomné sú aj flavonoidy (asi 1. rusky: (zo ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká okolo 1 m. dezinficiens močových ciest (chronické cystitídy. kvety modré. Dnes je častejšia ako okrasná rastlina. močovej rúry) a pri sťahoch močového mechúra a pod. Obidva majú veľkú hemolytickú účinnosť. Záhradná rastlina. taliansky: Aconito. Droga je diuretikum. Príčinou príjemného pachu drogy sú kumaríny . Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . holého nepáchne. resp. Droga tvorí častú zložku diuretických čajovín .4 %). najmä na pasienkoch a lúkach. x variegatum Iskemíkovité — Ranunculaceae Ľudovo: gebuľa Nemecky: Blauer Eisenhut. nechať krátko prevrieť a 10 minút prikryté postáť). Skladovanú drogu treba chrániť v dobre zatvorených obaloch. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu: Znak skúšky na čistotu Sčerneté časti koreňov — maximum Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HCl % 5 5 1 2 10 7 2. potom glykozidy kvercetínu a izoramnetínu). (zvyčajne sa dávkuje: 2 lyžičky drogy na šálku vody. tiež kyslý saponin — kyselina herniarová. petržlenu a pod.kombinuje sa s koreňom ihlice tŕnitej. maďarsky: Havasi (katika) sisakvirág.5 % — hyperozid. že v rastline je prítomný neutrálny saponin (asi 3 %). 1916) zistil. dezinfekčnom a diuretickom účinku sa zrejme podieľajú saponíny. Všetky druhy prilbice sú v ČSR Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. 105. Pôvodne rástla divo v horskom a subalpínskom stupni na výživných a vlhkých pôdach. glykozid kyseliny kvilajovej (asi 0. plody s 3 mechúrikmi. Čajoviny č. silice a herniarín. anglicky: Monkshood. Na spazmolytickom. uretritídy. Podľa ČsL 3 jednotlivá dávka na perorálne použitie v odvare je 1. Drogu možno použiť aj pri chronickom zápale močových ciest (močového mechúra. Už Däbler (r. dezinfikuje močové cesty a uvoľňuje kŕče močového mechúra. tenezmy močového mechúra) a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. kumaríny pôsobia asi na sťahy močového mechúra a alkaloid paronychín tlmí centrálnu nervovú sústavu. ale aj nepríjemne páchnúci alkaloid paronychín. 104. Pre lepšie využitie kyslého saponínu sa odporúča pridať do záparu z drogy trochu jedlej sódy (natrium hydrogencarbonicum). Býva zložkou urologických čajovín — Species urologicae. pije sa 2 — 3 x denne. obličiek. spazmolytikum. žlčníka a pri zápalových ochoreniach sa s obľubou kombinuje s listom medvedice alebo sa ešte pridáva ľanové semeno a ligurčekový koreň.5 g. prilbicovité.

Semen sarothamni. zvíťaziť. pre možnosť otráv však nebezpečné. D 4. efedrín a sparteín) a hydrolytické štiepne produkty. plod je čierny struk (na švíkoch chlpatý). Preto sa uplatňuje aj v gynekologickej praxi (najmä vo Francúzsku). G. Radix sarothamni. na konci konárov jednoduché.8-1.) Wimm. Treba varovať i pred nebezpečenstvom ťažkých detských otráv po vysávaní nektáru z kvetov. a to najmä tzv. zajačia kapusta (zelí). priemyselne vyrábaných prípravkov kvapiek Pleumolysin (antitusikum) a bromoformového sirupu — Sirupus bromoformii (antitusikum). že je to jedna z najjedovatejších rastlín — u citlivých osôb už dotyk môže vyvolať kožné zápaly a pľuzgiere. Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. pantofličky. 1885 vyzdvihol jeho priaznivé účinky na srdce (sprvoti sa pokladali za podobné účinku náprstníka.Herba sarothamni (Summitates sarothamni scoparii). a preto sa drogy používajú veľmi zriedkavo. ako benzoylakonín a akonín. Akonitín alebo tinktúra z koreňov sa používa predovšetkým ako analgetikum a antipyretikum. Listy striedavé. stor.5 %). užíva sa predovšetkým pri neuralgii. 1.auguste a sušia bežným spôsobom. JANOVEC METLATÝ + Sarothamnus scoparius (L. na uľahčenie vykašlávania a miernenie bolestí (napr.5 %). reumatických ťažkostiach a migréne. Vyskytuje sa od nížin po podhorský stupeň v teplejších oblastiach na suchších až suchých. v SSR patria k čiastočne chráneným — povoľuje sa zber nadzemných častí. Korene sa zosúšajú v pomere asi 3-4 : 1. Rozličné botanické označenia svedčia o podobnosti s inými rodmi. Hrubšie sa pozdĺžne režú a materiál sa rýchlo suší (najlepšie pri teplote 30-40 °C a dosuší sa 1 hodinu pri 50 °C). najmä napelín (resp. Zaujímavé. dne. a preto sa pre farmaceutické účely pestuje. t. Zriedkavejšie sa používal koreň. Číňania ju však stáročia používali v zmesi s áronom.úplne chránené . taliansky: Ginestra. Hlavnými účinnými obsahovými látkami sú alkaloidy (celkove 0. 1850 po objavení tekutého alkaloidu spareínu vo vňati prútnatca. n. Prilbica je vo svete zväčša chránená. Obsah účinných látok v drogách veľmi kolíše. na rúbaniskách atď. stopkaté. V minulosti sa celá rastlina používala i pri pohryzení besným psom a semená slúžili ako laxans. a pri nervových bolestiach. jetelica. kyslých a nevýživných substrátoch. alkaloidy súborne označované ako akonitíny a alkamínestery). čisté látky). jednotlivé alebo po dva na skrátených brachyblastoch. lupanín a ich izoméry. francúzsky: Genét á balais. Kvety niekedy slúžili ako močopud233 . Na homeopatické ciele sa vykopáva zrána celá rastlina v čase začínajúceho kvitnutia. častejšie semená . hlavne semená. ani podzemné časti. Európski lekári sa ju báli ordinovať pre vysokú toxicitu (známe sú slávne pokusy Matthioliho s odsúdencami v Ríme a Prahe v 16.3-1. zberajú sa v júni .8 % ) . v boroch. stor.8 % alkaloidov rozpustných v éteri. ex Koch — syn.Folium aconiti. Pri manipulácii s rastlinou i drogou si treba uvedomiť. Celá rastlina je jedovatá. Homeopatická esencia (dil. anglicky: Broom. Akonitová tinktúra (Tinctura aconiti) tvorí zložku čs. Kvety nemajú nektár. častejšie sa uplatňujú izolované obsahové látky. Hľuzová (koreňová) droga musí obsahovať minimálne 0. Prútnatec treba v staroveku hľadať medzi rastlinami označovanými ako Genista (keltské gen = ker alebo skôr z lat. Po rýchlom usušení poskytujú drogu — Flos sarothamni (Flos spartii scoparii. potom príbuzné alkaloidy. genu = koleno. j. a to v podobe prípravku ako je sabadilový ocot (pozri cudzokrajnú drogu sabadilu alebo domácu kýchavicu). zbavené korienkov — Radix aconiti (Tuber aconiti napelli). U nás rastie ako jediný zástupca rodu. Rodové vedecké pomenovanie prilbice sa odvodzuje z gréckeho akonití = bez prachu. Ďalšie obsahové látky sú flavonoidy (skoparín a vitexín). maďarsky: Kozónséges seprózanót. Predmetom zriedkavého liečebného uplatnenia je celá rastlina. španielsky: Hiniesta de escobas. pre ohybnosť byli). ale veľké množstvo peľu. z ktorých najvýznamnejší je akonitín (0. najmä sparteín. Celkom výnimočne sú predmetom zberu listy . ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu. Na lekársky predpis sú viazané aj homeopatické prípravky od riedenia dil. inak trojpočetné. triesloviny. Vedľajšími obsahovými látkami sú ďalšie alkaloidy (napr. niekedy až v októbri). zajačie chvošče Nemecky: Gemeiner Besenginster. najmä sparteín (tetracyklický chinolizidínový alkaloid). listy 5 : 1. je oficinálna (ČsL 4).: Spartium scoparium L. aj zubov). droga obsahuje aj triesloviny a škrob. najmä na piesočnatých a kamenistých pasienkoch. V staroveku i stredoveku vedeli o prilbici iba ako o smrtiacom jede. Kvetmi sa farbilo na žlto a výhonky sa používali na metly. horčina a stopy silice. dcérske (vytvorené počas posledného roku). Bôbovité . Zberajú sa hľuzy s koreňom. a tak sparteín i celá vňať dostali významné miesto v modernej terapii srdcových chorôb).nesmú sa zberať ani nadzemné. bez boja (vzhľadom na vysokú toxicitu). Kvety žlté. Zber nikdy nesmú robiť deti. neskôr zelenohnedé. kým druhové označenie pochádza zo zdrobneniny latinského napus = repa (pre tvar podzemných častí rastliny). Dnes sa používajú iba prípravky s presne nastaveným množstvom obsahových látok (najmä akonitínu — štandardizované prípravky. D 6—D 4) sa uplatňuje najmä pri začiatočných horúčkovitých stavoch zapríčinených chrípkou a pod. usmrtiť bez prachu arény. používajú sa aj čerstvé hľuzy. druhový názov je z lat. Formu aplikácie a dávky musí stanoviť výlučne lekár. Vedecké rodové meno rastliny vychádza z gréckeho saron = metla a thamnos = ker. vedľajší alkaloid je sarotamnín. Pri zbere treba zachovávať všetky predpisy o zaobchádzaní s jedovatými látkami. Tento nenáročný ker kvitne najmä v máji až júni. scopa = metla. Na homeopatické ciele sa používajú čerstvé kvety. Sparteín pôsobí i na gravidnú maternicu. rusky: Capo- PRÚTNATEC METLOVITÝ Ker vysoký 50—200 cm.) — odporúčal prútnatec pri poruchách močového mechúra. vítečník. Z konárov možno vyhotovovať jemné metly — iný hospodársky význam nemá. na zníženie horúčky pri chorobách z nachladenia. ktoré sú zamladi zelené. janovec. Arabskí lekári = najmä slávny Mesué (10. je ľudové použitie prilbice zvonka proti parazitom dobytka i všiam. Obrat v terapii nastal r. blenom a durmanom ako narkotikum.Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: janofit. Flos genistae scoparii). Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádzajú kolísavé množstvá diterpénových alkaloidov (0. See r. rastlina sa pre vysokú toxicitu hovorovo nazýva rastlinný arzenik. izosparteín (= genisteín). ktoré sa vykopávajú koncom kvitnutia rastliny (júl—september.). resp. s kmienkom hrubým do 10 cm a s metlovitými konármi. V niektorých liekopisoch boli oficinálne mladé výhonky s kvetmi zberané vo februári alebo v októbri (s plodmi) .

Máriin kľúč. a preto sa nesmie používať v čajovinových zmesiach. pričom strednú jednotlivú dávku predstavuje 1. Prejavmi pôsobenia sa podobá nikotínu. 50 5 10 10 35 25 . pôsobí na centrá riadiace činnosť vnútorných orgánov alebo hladkého svalstva útrob. U nás rastie v troch poddruhoch a v celom rade záhradných krížencov. ale iba na zápar alebo extrakt. čo je štedrec ovisnutý (štědřenec odvislý — Laburnum anagyroides Medic). Je bohatá na flavonoidy a slúži pri hepertonii. Stvol ukončený okolíkom žĺtkovožltých (na báze oranžových) kvetov. ale celkove prevláda budivé pôsobenie . pôrodných sťahov. Alkaloidy zvyšujú krvný tlak a zvyšujú tonus hladkého svalstva a maternice. Dávkovanie a vhodnosť upotrebenia Prvosienka jarná: trváca bylina vysoká 15—25 cm. PRVOSENKA („PETRKLÍČ") JARNÍ PRVOSIENKA JARNÁ Primula veris L. V praxi sú v popredí detské otravy hlavne plodmi a semenami. Na kvetnú drogu (Flos primulae) sa vzťahuje ČSN 86 6217: Akosť — najviac v % Znak Zozelenené kvety Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Obsah saponínov v hemolytických jednotkách (h. V zemi má krátky podzemok s mnohými žltými koreňmi. Drogy majú špecifické pôsobenie. maďarsky: Tavaszi kankalin. pre plody sa nazýva aj fazulkový strom. šlaková bylina. rozširuje koronárne cievy. Wald-Schlusselblume. anglicky: Cowslip. primulka. podlienka.0 g drogy. 30 2 10 8 II. pri srdcovej slabosti so spomaleným tepom a pod. D 2—D 1). Petrov kľúč. Vhodné sú pri poruchách dráždenia srdca. Sparteín samotný brzdí dráždivé podnety srdcového svalu. kozí drist. Chemicky príbuzný sparteínu je alkaloid cytizín. Vňať i koreň a semená majú aj močopudné účinky. kozia brada. kaška. Plody sú tobolky. Indikácie sú: poruchy krvného obehu pri srdcovej nedostatočnosti a diuretikum.t. Listy sú v mladosti podvinuté.PRÚTNATEC METLOVITÝ vie posúdiť iba lekár. španielsky: Primavera común. kľúč. P R V O S E N K A VYŠŠÍ Primula elatior (L.preto sa používa aj ako prostriedok na vyvolanie 234 pôrodu. francúzsky: Primevére officinale. predovšetkým tlmí sympatické ganglia. prvnička.otravy sú podobné koniínovým (pozri bolehlav škvrnitý).j. Varujme sa pred akýmkoľvek používaním drog alebo rastliny. Nie sú náhradkou za náprstník pri srdcovej insuficiencii. s vráskovanou čepeľou a vrúbkovaným okrajom. prvosna. mäkkochlpaté. rusky: PRVOSIENKA VYŠŠIA ný prostriedok. mŕtvičná bylina Nemecky: Wald-Primel. zvyšuje krvný tlak. ktorý musí sledovať priebeh liečby. Nemecky: Wiesen-Schlusselblume. príp. V homeopatii sa z čerstvých pripravuje esencia (dil. Hojne sa nachádza v semenách známeho kra zlatý dážď. maďarsky: Sugar kankalin. preto ho osobitne neuvádzame. dnová bylina. nebezpečné sú aj kvety — pozor na možnosti otráv! Terapeuticky sa štedrec nezužitkúva. Pestuje sa aj u nás na okrasu a kvitne veľmi skoro — v apríli až v máji.) Hill Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: biela bukvica. taliansky: Primavera odorosa. rusky: . povzbudzuje hladké svalstvo čriev i maternice a na maternici vyvoláva silné sťahy . na ich zosilnenie. kadrela. kropáček.) v 1 g drogy — najmenej I. kankalín. ochoreniach srdcového svalu a pod. Droga je prudko účinná. Je vysoko toxická . j.

Prvosienka vyššia: meria 15- 30 cm. i. no pri sušení sa nedrobia. v p. Kvetná droga je súca na zácvik začínajúcich zberačov. cípy ploché a hlbšie. pasienkoch a v lesoch nižších polôh. takéto smú byť prítomné iba v malom množstve. má väčší podzemok s hnedými koreňmi.PRVOSIENKA JARNÁ PRVOSIENKA VYŠŠIA V prírode sa vyskytuje na suchších stanovištiach. Pomer zosušenia je asi 3 : 1.2 g koreňovej drogy. Rýchlo sa sušia v jednej tenkej vrstve na miernom teple (teplých kachliach) . po hydrolýze poskytujú vonné látky. ďalej sú v drogách flavonoidy a málo silice. Pomer zosušenia je asi 6 : 1.) na 1 g drogy — najmenej Popol nerozpustný v HC1 I. lúkach. vykašlávací a je slabo diuretický. Rastie na lúkách vyšších polôh a vo svetlých lesoch. denne 2 šálky — koreň: 1 kávová lyžička na šálku záparu. vyššej je v zmesi prítomná asi na 90%. Drogy sú predovšetkým expektoransom — dávkujú sa: kvet — 1 lyžica na šálku záparu. v p. najmä v kalichoch). Predmetom zberu a nákupu sú kvety i s kalichom — Flos primulae cum calyce — Flos primulae. 2—3 šálky denne po dúškoch vypiť. 5 2 2 10 9 150 3 II. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 0. najmä na vápenci. Z terapeutického hľadiska sa pokladá za výhodnejšiu p. primus = prvý a ver = jar (teda prvá medzi jarnými kvetmi). Aglykón hlavného saponínu je primulagenín A (spoločná pre obidva druhy je primárne kyselina primulová A . dobre Podzemné časti — Radix (Rhizoma) primulae — hodnotí ON 86 7017 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah saponínov vyjadrený v hemolytických jednotkách (h. Podzemné časti prvosienok sa vykopávajú v marci alebo v októbri. Kvet u nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a koreň poskytuje saponíny pre kvapky Solutan 235 . Kvety sa ľahko zaparia. Druh uprednostňuje kypré. Vo vyšších dávkach môžu byť hnačky a dávenie. Vedecké pomenovanie prvosienky vzniklo z lat. j. Obidva druhy majú v ČSR chránenú podzemnú časť. bez oranžových škvŕn.B-amarinovy typ saponínu. jarnej 50%. 10 4 4 10 12 100 5 ČsL 4 5 2 2 10 9 150 3 prevzdušnené a stredne vlhké pôdy. Väčšina ostatných druhov rodu je chránená úplne a celoštátne.časť dostane zelenkastú farbu. výhodne sa zberajú za sucha osobitným hrebeňom s riedkymi hrotmi obrátenými nahor (príp. metylester kyseliny metoxysalicylovej). začiatočníkov. Musia byť žlté a s krátkou stopkou (do 1 cm). Po očistení a krátkom omytí sa sušia prirodzeným teplom (umelým do 35—40 °C). Z obsahových látok rastlín sú najdôležitejšie pentacyklické triterpénové saponíny (5 — 10% v podzemkoch a asi 2 % v kvetoch. Zber sa robí v období plného vývoja rastliny (marec-apríl—máj). jarná obsahuje aj fenolové glykozidy (primverín a primulaverín. Zápar sa pije predovšetkým ako odhlieňovací prostriedok. koruny kvetov sírovožlté. P. o. jarná. rumančekovým hrebeňom). Nenakupujú sa a ani záhradné krížence nie sú predmetom zberu.

Len pri jesennom vykopávaní koreňov na rovnakom stanovišti hrozí zámena za iné druhy. Pleumolysin pastiliek (expektorans) a tinktura je zložkou roztoku Stomatosan (dezinficiens ústnej dutiny). smotánka Nemecky: Lowenzahn. Čajoviny č. preto zámeny nevznikajú. Púpava kvitne od apríla—mája do septembra—októbra. tiež list — Folium taraxaci. popovňak. pretože namiesto škrobu obsahujú rezervný polysacharid inulín (oficinálny aj v ČsL 4). pri cestách a pod. slúžia aj ako surovina pri výrobe cigórie. V celej rastline sa nachádzajú mliečnice. 128. španielsky: Taraxacón. Plody sú nažky s chocholcom. francúzsky: Pissenlit. Tie sú . Volí si mierne kyslé substráty. PÚPAVA LEKÁRSKA PÚPAVA LEKÁRSKA PAMPELIŠKA LÉKAŘSKÁ („SMETANKA") Taraxacum officinale Weber in Wiggers Čakankovité . Púpava je všeobecne známa. Pri zbere netreba rozlišovať jednotlivé taxóny — ako drogy sú prípustné všetky. rusky: Trváca bylina vysoká 5—30 cm.Radix taraxaci. i.Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mlieč. Homeopatia pripravuje z kvitnúcich rastlín tzv. Najrozšírenejšia je na suchých miestach s hlbokým profilom hlín. s vretenovitým mliečnatým koreňom a s prízemnou ružicou kopijovitých gracovitých listov. Korene — najmä z pestovaných púpav. anglicky: Common dandelion. D 2). Korene jemných pestovaných druhov púpavy možno kuchynsky použiť ako špargľu alebo čierny koreň.podobne ako korene čakanky. úhoroch. s listom podbeľa.Radix taraxaci cum herba (ČsL 4). Med z neho rýchlo kryštalizuje aj vo veľkých nádobách. Ľudové použitie drog je veľmi široké a rôznorodé. Kvet poskytuje neveľké množstvo nektáru. urtinktúru a esenciu (dil. bronchodilatans). pasienkoch. maďarsky: Pongyola pitypang. Úbory na konci dutého stvola a na lysom lôžku majú len žlté jazykovité kvety. chmeľom. Jej jemné listové 236 srdiečka sú pri raste na tmavých miestach belšie a krehkejšie. levanduľovým kvetom. pampeliška. s valeriánovým koreňom. ďalej koreň s vňaťou . neuralgii a závratoch. Tussilen (expektorans). (ČsL 4) 6(8) 2 1. ktorý je zriedka viachlavý. na medziach. Latinský názov púpavy pochádza od najslávnejšieho arabského lekára Ibn Sinu. 2 % popola nerozpustného v HC1.(expektorans. Francúzsku. 204. ktoré sa užívajú o. Chutí horkejšie.). a tu sa aj pestovala. U nás rastie asi 70 malých druhov (mikrospecies) od nížin po alpínske stupne. I. Obľúbili si ju najmä v Nemecku. ľanovým semenom. suchý. Ide najmä o koreň čakanky. príp. známejšieho ako Avicenna (980-1036). 11. Predmetom zberu sú korene . skoro biely na priereze a nemá v ňom sústredené kruhy mliečnic. zvonka svetlejší. Pre hromadný výskyt púpav je veľmi dôležitou včelárskou rastlinou.5(2) 11 10(12) II. Taliansku. Ani jej kŕmna hodnota nie je zanedbateľná. 14 5 4 11 15 . vňaťou betoniky a i. lúkách. cennou zeleninou diabetikov. Korene sa najlepšie získavajú v je- Na koreň s vňaťou (Radix taraxici cum herba) sa vzťahuje ČSN 86 7023 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Listy a korene sfarbené ináč ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČsL 4 dovoľuje max. zato veľmi cenný peľ s vysokým obsahom bielkovín. Púpava patrila k najbežnejším druhom jarnej šalátovej zeleniny. Drogy sa zväčša kombinujú (napr. Odvodený je od gréckeho taraxis = zápal očí (mlieko púpavy sa vtedy používalo na tieto účely) a akeomai = liečiť. pri ochoreniach obličiek. Kuhlblume. taliansky: Tarassaco.

Jej byľ je ľavotočivá. Rastie aj pozdĺž ciest. PUPENEC ROĽNÝ SVLAČEC ROLNÍ (+) Convolvulus arvensis L. Droga nesmie páchnuť. 12 12 6 2 2 11 10 5 laxans) a je zložkou granuliek Boldogran (choleretikum. Homeopatia pripravuje z čerstvej nekvitnúcej rastliny esenciu (dil. na násypoch. sú dlhostopkaté. Na jar sa pije púpavová šťava (odporúča sa miešať so žihľavovou).Calystegia sepium (L. 5 10 4 1 12 16 seni. v mliečnej šťave cerylalkohol. hepatoprotektívum). Čajoviny č. scammonia L. Korene obsahujú predovšetkým inulín — najmä zberané osobitne ako droga. cholekinetikum).Convolvulaceae Ľudovo.). púpavová vňať s koreňom tvorí zložku čajoviny Diabetan (dietetický čaj pre diabetikov). obtáčka. Ordinoval ho napr. 6 8 3 1 1 11 8 3 II.5 12 14 II. ešte nerozkvitnutých rastlín. Pupencovité . t. nadzemné časti obsahujú vitamín C. plazivá. vystúpavá. Marec až máj je vhodný na zber celých.211. až 5 : 1. 167. 15. 26. živica z orientálneho pupenca prečisťujúceho (C. zber: máj-október. z ktorých je najvýznamnejší taraxacín. pasienkoch a pod. pritom povoja bola známa v antike. je horkastá. francúzsky: Liseron des champs. j. Veľmi ľahko ju napáda hmyz a myši. 21. Kvety vyrastajú z pazúch listov. Väčšina pochádza z trópov (náš pupenec asi zo strednej Afriky). Prítomné sú aj cenné minerálne soli. Zberajú sa mladé rastlinky bez kvitnúcich byli. Listy má podobné ako pupenec. trhá sa jednotlivo.). laktucerol. užívané pri chorobách z nachladnutia a pri kašli. Listy holé. tak iba pozdĺžne!). V homeopatii sa pripravoval vyťa237 . najmä sprašových pôdach. 176. 169. Pomenovanie bolo známe už v staroveku. dne. 73. od augusta do októbra alebo zjari (marec).) R. 126. Dosť časté sú zámeny s povojou plotnou .231. španielsky: Campanilla Silvestře. púpavový med — úbory zavarené v cukre. Vedecké meno pupenca sa dá odvodiť z lat. obličiek. zvinúť (pre poskladané listy v mladom štádiu). aby sme ho nepretrhli. D 1 a 0 ) . taliansky: Vilucchio. pri poruchách trávenia. lebo z rezu vyteká veľa „mlieka" (ak ich treba rozrezávať. Druh je bežnou burinou poľných kultúr na hlinitých. šlatec Nemecky: Ackerwinde. vnútornú časť (drevo) citrónovožltú. 45. pečene. niekedy dlhá až 70-100 cm. plazivý kúkoľ. anglicky: Bindweed. maďarsky: Kis hajnalika. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. biele alebo ružovkasté. Treba dbať. povoja sa pokladala iba za akýsi druh pupenca (Convovulus sepium L. Sušia sa v jednej vrstve prirodzeným teplom. pri plotoch. resp. indikujú sa pri chorobách sleziny. rusky: Na listy — Folium taraxaci — sa vztahuje ČSN 86 6437: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. koreňov s listami a s kvetnými pupeňmi. na spodnom okraji s dvoma ostrými lalokmi. kopijovité. triesloviny. lievikovité. 18. Po očistení a krátkom omytí (zbavené nadzemných častí) sa čo najrýchlejšie sušia. no nie je celkom jasné. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. 181. choleretikum. B2. sú kozmopolitne rozšírené po svete. povojník. V čeľadi pupencovitých rastlín je asi 1 000 druhov. Veľmi obľúbený tzv. Drogy sú predovšetkým amarum. má sivohnedý až červenohnedý povrch a biely lom. 3 5 2 0. Suchá droga sa po ohnutí láme. Až donedávna sa totiž nerobil rozdiel medzi pupencom a povojou v botanickej systematike. kvety však oveľa väčšie a vždy biele. reumatizme a poruchách trávenia (inak rovnako ako v alopatii). reumatizme a chronických ekzémoch. Dávkuje sa 2 g (až polievková lyžica) na šálku odvaru či záparu. Brown. Pomer zosušenia je asi 3—5 : 1. Terapeuticky cenné látky tvoria však aj horčiny. Prisudzovali sa jej aj dráždivé sexuálne účinky (afrodiziakum). suší v tieni v tenkých vrstvách. Čs. neuralgii. Plody sú guľovité tobolky s bodkovanými semenami. hojnou v pobrežných krovinách a v mestských plotoch. čajovina s koreňom je Ungolen (cholagogum. terpénové alkoholy. aj náš fytoterapeut Fraňo Madva ako drastikum . ktorej rastliny sa týkalo.Koreň — Radix taraxaci — sa posudzuje podľa ČSN 86 7026: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga Korene napadnuté hmyzom Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Aorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. 77. mladé listy tvoria zložku jarných bylinných kúr. Laxatívnym pôsobením sa už v hippokratovských časoch preslávilo scammonium. najlepšie umelým teplom do 50 °C. jedno z najlepších purgatív starovekej medicíny. 150. ktorá sa užíva pri bolestiach hlavy. Byľ poliehavá. kaučuk.241. dosúšajú umelým (do 50 °C). slák. potom sliz. stomachikum. potom diuretikum. convolvere = skrútiť. 2. Thé Salvat (choleretikum. cholagogum (najmä koreň s vňaťou). 157. xantofyly a karotenoidy.menej silné ako jalapa (pozri tropické rastliny). Trváca bylina vyrastajúca z plazivého rozkonáreného podzemka. Predmetom zberu býva niekedy aj list (aj nákupu). 78.

získavanú zberom z p. ľanu a pod. j. Väčšie škody narobí na povrchu. Pri liečebnom využívaní koreňa treba však postupovať veľmi obozretne. Áronovité — Araceae Ľudovo: brustvorec. kalmus. používa sa približne ako alopatické prípravky. Sušia sa bežným spôsobom. francúzsky: Roseau odorant. má postáť asi 15 minút prikrytý). napr.. prípadne sa uplatňujú výťažky (extrakty). Množí sa iba vegetatívne. kde vytvára celé zárasty. šišvorec. ktoré sa líšia počtom chromozómov a aj množstvom silice a jej skladby. resp. tatáraka tráva (koreň) Nemecky: Echter Kalmus. že všetky jedince u nás pochádzajú z príbuzenstva rastliny. Korene sa vykopávajú v jeseni (september—október). Drogy uvádzame ako možné a uplatňované náhradky za cudzokrajné drogy Tuber alebo Resina jalapae (jalapová hľúza — jalapová živica). s kôrou krušiny. Drogy chutia horko. roľného (zber: jún—júl). PUPENEC ROĽNÝ žok z čerstvej kvitnúcej vňate p. Koreň sa užíva ojedinele. Z ostatných obsahových látok sú zastúpené triesloviny (1 — 10 % ) . Suší sa prirodzeným teplom. z hrubého plazivého podzemka vyrastajú mečovité listy dlhé až 100 cm a trojhranné stvoly s bočnými šúľkami drobných zelenkastých kvetov podopretých tulcom. najmä za daždivého počasia. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej kvitnúcej vňate p. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . roľného (zber: jún—júl). Vňať sa trhá počas kvitnutia rastliny (jún—september). slano a horkasto.prieskum ešte nie je uzavretý).. Tým sa znižuje výnos a sťažuje zber. roľného a povoje plotnej. Rastie na trvale zaplavovaných pôdach. ktorú r. pretože živiny čerpá zväčša z hlbších vrstiev. Prof. španielsky: verdadero. Vňať pupenca rady požierajú ovce. kam korene úžitkových plodín obyčajne nesiahajú. Občas bývajú predmetom zberu a výskumov. takže rastliny často poliehajú. stimulácia celkovej látkovej premeny. Častejšie sa však uplatňuje tinktúra — 5 až 15 g v slizovom macerate alebo priamo prášok (jednorazovo 1—2 g). oplieta stebla obilia. zaujímavá substancia podporujúca zrážanie krvi (nemá však charakter vitamínu K). Druhé vydanie ČsL 2 malo uviesť ako oficinálnu vňať s koreňom pupenca (+ Herba convolvuli cum radice). Ako purgatívum alebo žlčopudná čajovina sa pije asi 5 % zápar vňate (1—2 lyžičky na šálku.Radix convolvuli arvensis (minoris) alebo častejšie vňať — Herba convolvuli (arvensis — minoris). listom senny a pod. Pupencové drogy sa v čajovinách kombinujú s inými. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Okrem laxatívneho pôsobenia sa drogám pripisuje aj metabolický účinok. t. taliansky: Calamo aromatico. Pupenec nenarobí veľa škôd na porastoch. v močiaroch. maďarsky: Orvosi kálmos. V terapeutických dávkach nemajú drogy nepríjemné vedľajšie účinky. alkaloidy ergolínového typu (podobné má námeľ) a flavonoidy. pľúcny koreň. Tvorí rozličné cytotypy. Predmetom zberu z pupenca býva koreň . ktoré sa súborne nazývajú glukoretíny. 1574 vysadil Clusius v bo- . 238 Droga s označením „majoris" pochádza z povoje. anglicky: Sweet Flag. 3. V niektorých štátoch (NSR) sa priemyselne vyrábajú čajoviny a dražé. Naša triploidná populácia je neplodná a množí sa vegetatívne. rusky: - PUŠKVOREC OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 50-120 cm. Prítomné sú i jalapíny rozpustné v éteri a nerozpustné konvolvuliny (ich podrobnejší Puškvorec obecný Acorus calamus L. potom žlčopudné. Čajovina č. Pochádza z južnej Číny a Prednej Indie. Podstatné obsahové látky tvoria glykozidove viazané živice (2-3 % ) . Veľké množstvo pupenca môže v krajnom prípade zabrániť strojovému zberu. nejedlík. Ludwig vysvetľoval neplodnosť puškvorca tým. ich základom sú 12 —16-uhlíkaté mastné kyseliny. napr. protihorúčkové a močopudné pôsobenie.

akoron. na kloktanie pri zápaloch hrdla. v tetraploidných aj 7 % ) . zvýšenej kyslosti žalúdočných štiav. II. Jeho podzemok i listy u nás ordinoval známy fytoterapeut Fraňo Madva na posilnenie žalúdka a varený vo víne so škoricou zasa na zvýšenie mužskej potencie. sacharidy a bázické látky (cholín. do kúpeľov a na obklady sa pridáva ako prostriedok dráždiaci kožu. resp. horčina akorín a živica akoretín. Z ďalších látok sú v droge triesloviny. Zber sa robí v novembri — apríli. meteorizme a hnačkách. Predmetom zberu a nákupu bývajú podzemky — Rhizoma (Radix) calami (aromatici). rozpadové produkty). Zber si vyžaduje primeranú výstroj. Okrem stomachického upotrebenia nachádza uplatnenie pri poruchách trávenia. keď ju dostal z Východu. Puškvorec sa už v predvekých do- Podzemok — Rhizoma (Radix) calami aromatici hodnotí ČSN 86 7153 a ČsL 2: Znak Časti stvolov a korene Časti drogy sfarbené ináč ako uvádza opis Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1. anorexii a subacidite. Drogu sušíme oddelene od ostatných — je priveľmi aromatická. Ako stomachikum je obľúbená aj tinktúra — 15—30 kvapiek na cukor alebo do vody. pije sa najmenej pol hodiny pred jedením. mnohé indikácie sa 239 . diuretikum.5 6 3 2 8 1 0. Druhové pomenovanie calamus = rákos. za chladného počasia.v diploidných druhoch asi 2 %. karminatívum pri kolikách. analgetický. Vytiahnuté podzemky sa otriasaním zbavia bahna. pri ulkusovej chorobe a ako spazmolytikum. lebo sa pracuje v bahne.PUŠKVOREC OBYČAJNÝ tanickej záhrade vo Viedni. Potom sa vegetatívne rozšírila po celej Európe a zdomácněla. Dobre usušený podzemok je na lome špinavobiely a pri lámaní sa neohne. osobitý pach a ostrú. Nositeľom pachu je predovšetkým azarylový aldehyd. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Už v antike bol puškvorec známy ako acorus . preperú sa vo vode a zbavia korienkov. Ľahko ho napáda hmyz.5 2 bách používal ako korenina a liek. ani nezaparuje. stomachikum.5 12 12 12 2 1. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. ale láme. Patrí k terapeuticky hodnotným aromatickým horčinovým prostriedkom. Zvonka sa používa zápar z práškovanej drogy. krvotvorný a antirachitický účinok.5 6 0. Obsahuje najmä B-azaron (5 — 10 % ) . chránený pred svetlom. 5 ČsL 2 0 5 — 1 0. diaforetikum — užíva sa hlavne pri dyspepsiách rozličného pôvodu. zápale žalúdka (gastritída). aromatickú chuť. terpény a seskviterpény. nie práve vhodného na sušenie prirodzeným teplom. Ľudovo sa droge pripisuje sedatívny. trstina. liekopisy ich požadujú zvyčajne lúpané. Dôkladne očistené sa sušia vo vrstve vysokej maximálne 5 cm — najlepšie umelým teplom do 35 °C. Puškvorec je predovšetkým amarum-aromatikum. príp. Droga má silný. Materiál sa nedrobí. súčasne horkú. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (až 3 % . Dávka: pol kávovej lyžičky na šálku záparu. pije sa 2—3x denne.

cholagogum) a veterinárny prípravok Medicinálne lízadlo (liz). ktorý má koncový zdanlivý okolík nepravých klasov a podzemok je oveľa hrubší. Plod je zrno..) Pers. pejrovka. Burina rastúca na roliach. Radix agropyri repentis). PÝR PLAZIVÝ PÝR PLAZIVÝ Elytrigia repens (L. s redším kláskom a trsnatým podzemkom bez výbežkov a mätonoh trváci . ktoré sú článkované a duté. bežný i v súvise s obilím — drvený a druhový názov repens = lat. 10 — 0. suchých lúkach.5 6 13 240 . pýr poznala už antika ako burinu.syn. 202. stomachikum).október). Najvýznamnejšia sloven- ská produkčná oblasť sa niekedy nachádzala pri Borskom Mikuláši.i viackvetných kláskoch. Droga sa široko uplatňuje v cukrárstve i likérnictve.214. španielsky: Grama oficinal. prípravky s drogou sú čajovina Stomaran (digestívum. ale aj ako liečivo.: Agropyron repens (L. s kláskami zostavenými do dvoj radových klasov (k osi sú obrátené úzkym bokom a podopreté iba jedinou plevou. metabolikum. okrem toho obsahuje škrob.Lolium perenne L. Predmetom zberu je podzemok — Rhizoma graminis (Radix graminis. ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté časti drogy Časti podzemkov so zvyškami korienkov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Vlhkosť I. väčšinou však v jeseni (september . Silica — Oleum calami. len vrcholový klások má dve plevy). plazivý. pýrnica Nemecky: Gemeine Quecke. Časté sú zámeny drogy s podzemkom prstnatca obyčajného — Cynodon dactylon (L.) L. Pýr sa opeľuje najčastejšie pomocou vetra. chybné. narušila sa melioráciami. pýrava. Kvety v koncovom dvojradovom klase v troj. . samozrejme. 213. drsné. bez bočných korienkov. 76. Stebla priame. sa využíva najmä ako stomachikum a zvonka do mazadiel. francúzsky: Chiendent. tritus = obyčajný. listy čiarkovité. pasienkoch. 66. čo je. preto roztokom jódu sa farbí do modra.5 — 5 13 II. 210. Sú si podobné.229. niekoľko metrov dlhými podzemkami. Rodový názov Elytrigia má zrejme koreň v lat. pejr. maďarsky: Taracbúza.) Desv. široké asi 1 cm. 30 5 1 0. Lipnicovité rastliny sa všeobecne určujú veľmi ťažko. Čajoviny č. Eugastrin (stomachikum. taliansky: Gramigna. Podzemok ako droga sa zjavil až koncom stredoveku v severnej Európe. anglicky: Couch-Grass. Pýru sa najviac podobá pýrovník psí — Elymus caninus (L.. hladké. 208. medziach. v křoviskách a pri cestách.mechanicky prenášajú z cudzokrajných polyploidných druhov. Zber podzemkov sa robí na jar (marec—apríl). kolienkaté.) Beauv. iba v kolienkach plné. 3. Čs. so žltými plazivými. Možno ho Podzemková droga podlieha ČSN 86 6850. rusky: PÝR PLAZIVÝ Trváca tráva vysoká až 150 cm. ale mäkké. Lipnicovité — Poaceae (Trávy — Gramineae) Ľudovo: divé žito. V homeopatii sa z lúpanej drogy pripravuje tinktúra používaná ako alopatické prípravky. žiaľ.

Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. chorobách močového mechúra. ktorá sa skladá z antibakteriálne účinného agropyrénu (95 %). medziach a na roliach od nížin po hory. spolupôsobí pri dne. — mliečnik. genistifolia (L. inozitol. v hustých koncových strapcoch.Scrophulariaceae Ľudovo: bradavičník.) Scop. sleziny. s tuhšími sivozelenými listami. Zastúpená je aj kyselina kremičitá a silica (0. 150. odrezáva sa v čase kvitnutia — jún až august. pri zadržiavaní moču. 66. slnečných polostepných stranách. 151. ktorú zostavil hessenský lekár Johann Wolpius. úhoroch. maďarsky: Kózonséges gyujtoványfu. 157. prípadne falšovanie za niektoré druhy rodu Tithymalus Gaetn.202. Droga sa všeobecne považuje za vhodnú náhradku za cudzokrajnú sarsaparilu — Radix sarsaparillae — pozri cudzie drogy. V zmesiach s inými zvyšuje vylučovanie moču pri reumatických ochoreniach. pije sa 2—3 x denne. ktoré sa mu nebezpečne podobajú. Pri sušení ich možno obracať. rozmarinka. Zle sfarbené časti sa vopred odstránia. rusky: mi. metabolické a depurgatívne účinky. zameniteľným druhom je p. rastie v nižších polohách stredného i južného Slovenska na suchých a slnečných stranách. Vnút- PYŠTEK OBYČAJNÝ rajšok zväzku treba dôkladne vysušiť. pasienkoch. pri piesku v močových cestách a pri poruchách činnosti žlčníka. Rodové vedecké pomenovanie rastliny je z latinského linum = ľan. Naproti tomu je skoro vo všetkých herbároch 15. tvorí zložku diuretických. stor. Extrakt je pomocnou látkou pri príprave piluliek v galenickej farmácii a v dietetických výrobkoch (pre velké množstvo viazanej fruktózy). aby nesplesnel. Materiál sa zbaví hliny. Prihrubé kytice sa rozdelia. Odvar z kvetov sa pil pri vyrážkach. Dáva sa aj do antidiabetických zmesí..) Scop. Je to napr. Rastie pospolito na skalách. Droga nemá pach. sleziny a pečene. anglicky: Toadflax. Zväzky sa sušia na tienistých a vzdušných miestach. Základné obsahové látky tvorí rozpustný polysacharid. nie odumierajúce a hnedasté podzemky. Uplatňuje sa pri miernych obstipačných ťažkostiach. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov používa pri ochoreniach močových ciest. Droga si musí zachovať farbu čerstvej rastliny.získať pri oraní alebo pri bránení polí. Čajoviny č. s priamymi nerozkonárenými stonka- 8 241 . V ľudovej mágii sa rastlina používala proti čarám a urieknutiu. hubička. Ordinoval sa najmä proti chorobám pečene. sivo oinovatené riedke menšie kvety v redšom strapci. Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline II. zvyšok tvorí karvón.01-0. diaforetických a metabolických čajovín. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . hledík. cyparissias (L. prípadne aj v septembri. španielsky: Linaria común. linaracín a i. Droga je aj muciloginózum. Po usušení sa znovu vytriedia zdravé a jasnožlté kusy (najmä ak sa tak neurobilo dostatočne prv). preslávená bola masť — Unguentum linariae. a 16. kručinkolistý — L. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru. ohnica. na úpravu stolice. . LNICE OBECNÁ („KVĚTEL") Linaria vulgaris Miller Krtičníkovité .) Miller. zväčínec Nemecky: Gemeines Leinkraut. Slúžila tiež na farbenie. Príbuzným. T. Listy čiarkovité. Ľudovo sa droga uplatňuje aj pri kataroch priedušiek a na odhlieňovanie dýchacích ciest.05 %). 15. Materiál sa pred sušením zvyčajne viaže do neveľkých kytíc. kvety žlté. ktorý má modrosivé listy a po poranení roní biele mlieko. Známe sú aj zámeny. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. obyčajný — T. tiež m. ktorý má kopijovité listy s 3—5 nervami. celistvookrajové. 67. Predmetom zberu býva vňať . fan Matky božej. chvojkový. Podzemok má diuretické. koncentrované PYŠTEK OBYČAJNÝ ČSN 86 6724 stanovuje pre vňaťovú drogu (Herba linariae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % I. pre podobnosť listov. potom aj iné sacharidy. stopkaté. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. Slúžila proti „zlatej žile". Jednorazová dávka drogy j e 3 . krvavica. škľabivé.Herba linariae (Herba anthirrhini linariae). taliansky: Linaria. Sušia sa na dobre vetraných miestach v tenkej vrstve pri teplote 40 °C. 5 5 1 10 10 3 2 — 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhanim drogy) Trváca bylina vysoká 20—50 cm.m. Hlavné účinné látky pyšteka sú horké flavónové glykozidy linarín. i proti tuberkulóze a zvonka pri rakovine. skalnatých miestach.1 0 g v odvare. denná dosahuje aj 100 g. fruktózan triticín (3 — 18 %). sliz. 197. chutí sladkasto.215. pantoflíček. bočných korienkov a zhnednutých častí a vyberajú sa iba žlté. francúzsky: Linaire commune. najmä nekvitnúce. pektolinarín. 45. V spisoch antických autorov nemožno pyštek s určitosťou nájsť. Plody sú tobolky. saponíny. aby sa umožnilo lepšie presušenie. esula (L. škrob nie je prítomný.

vriedkoch. resp. V homoepatii sa tzv. V čajovinách sa pyštek takmer vždy kombinuje s inými drogami. rusky: Na plodovú drogu — Fructus carvi — sa vzťahuje ČSN 58 0515: Znak Nezrelé plody Cudzie organické prímesi Polámané plody Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1 1 1 13 7. úbormi rumančeka a kvetom nevädze. triesloviny. kačným znakom. Ľudové liečiteľstvo oddávna používa rastlinu ako močopudný. Čajoviny č. Plody zelerovitých rastlín (dvoj naž- ky) sa navzájom veľmi ľahko zamenia. 49. fistulách. urtinktúra riedi a používa napr.. Plody rasce sú rozpadavé dvojnažky s výrazným pachom. octovú. jablčnú a i. ale aj potopudný. napr. Preto treba dávať pozor na ich opis a opis materskej rastliny. Silnejšie odvary sa používajú proti hmyzu (tu účinkuje zatiaľ neznáma látka). Vňať je predovšetkým diuretikum a laxans. ktorý sa nechá stáť prikrytý asi 18 minút a pijú sa 2—4 šálky denne. Prípravky sa robia z čerstvej kvitnúcej vňate bez koreňa. nočnom pomočovaní a inak ako v alopatii.5 2 3 Väčšinou dvojročná bylina vysoká asi 50 cm. maďarsky: Konyha komény. lyžica drogy na pohár vody). pasienkoch. Zelerovité . španielsky: Caró.Apiaceae (Okolíkaté . Folium plantaginis — listom skorocela a i. U nás tvoril donedávna zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Vulneran — odvar z nej slúžil na omývanie a obklady pri kožných chorobách alebo vredoch predkolenia či na vymývanie hnisavých rán. Vňať vo forme kašovitého odvaru z 20 g drogy na pol litra mlieka sa aplikuje zvonka ako emoliens a antiflogistikum pri kožných vyrážkach. kvety biele alebo ružovočervené. cholagogický a protizápalový prostriedok. Okrem nich rastlina obsahuje alkaloid peganín. preháňavý. pektín a vitamín C. RASCA LÚČNA medziach a úhoroch. pri hnačkách (dil. U nás sa šľachtí ako korenina (okolie Pŕerova — skorý druh vhodný aj na mechanizovaný zber). minerálne látky.najmä v kvetoch. Plody sú oblúkovito zakrivené nažky v rozpadavej dvojnažke. s Radix bardanae — koreňom lopúcha. usporiadané v okolíkoch okolíkov. anglicky: Caraway.Umbelliferae) Nemecky: Wiesen-Kummel.). taliansky: Carvi. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—4x denne. na obklady pri zápale spojoviek s vňaťou očianky. hemoroidoch a pod. sacharidy. zberanej v júni až septembri. francúzsky: Carvi. ktorý je najlepším identifi- RASCA LÚČNA KMÍN KOŘENNÝ Carum carvi L. organické kyseliny (mravčiu. 203. prípadne na oplachovanie (3—4 % odvar.. s delenými segmentmi. Pripravuje sa zvyčajne 3—4 % zápar. Listy má perovito zložené. Zamieňajú sa najmä 242 . Rastie divo na lúkach. D 2). Tinktúra sa užíva pri zväčšenej predstojnici a pri ťažkostiach s močením (10—30 kvapiek 2—3 x denne).

HVLP Contraspan kvapky (spazmolytikum) a Latol sirupu (laxans). Vrchol slávy dosiahla až v stredoveku. Zberajú sa podzemné časti 6 — 10ročných rastlín. ČsL 3 uvádza silicu ako zložku aromatickej vetrovej vody (Aqua carminativa). Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch. aloe-emodín. V homeopatii sa používajú čerstvé korene. V posledných desaťročiach však stúpol medicinálny význam európskej rebarbory (zo ZSSR a z oboch nemeckých štátov).86. obličkových kamienkoch. Predmetom zberu sú plody dozreté a rozpadnuté dvojnažky (Fructus carvi). stor. pontickej a v 10. Čínsky tovar pochádza z jedincov starých aj 30 rokov. fysion a ich glykozidy. palmatum a Rh. V antickom Ríme poznali tri druhy rasce: rímsku — Cuminum odorum. kareon). 1. lekárskej (R. Rastlina sa u nás môže pestovať. officinale Baillon) a ich hybridov. tuk. španielsky: Ruibarbo.151. Podľa Rittera prekvital obchod s rebarborou od najstarších čias. Po vymlátení a vyčistení sa presúšajú na vzdušných miestach za občasného presypania. V stredoveku a na začiatku novoveku sa jej sláva ešte znásobila. Druhový názov palmatum má podľa dlaňovitého tvaru listov. prichádzajú do úvahy kultúrne pestované druhy r. Pozväzujú sa do snopčekov a nechajú dozrieť (na plachtách). Liekopisnú koreňovú drogu tvoria podzemné orgány r.. dnešná Volga.5 10 10 1 243 . Droga sa označuje ako Radix rhei (chinensis) a podľa ČsL 4 musí obsahovať minimálne 3. rhaponticum L. Podobná trebuľa lesná — Anthriscus sylvestris (L. pred n. veľa pektínu. tmavšie nažky bez silicových kanálikov (dobre ich vidno na priečnom priereze pod mikroskopom). Spomína sa v herbári z 27.. Často sa uplatňuje aj v karminatívnych a taxatívnych čajovinách. a digestívom. živice. pôsobí aj dezinfekčné (bakteriostatic- ky) a proti vnútorným parazitom. sa zaužívali aj iné druhy rebarbory.. pôsobiace obstipačne. ktorá má širšie listy. anglicky: Thubarbar. rusky: REBARBORA DLANITÁ REBARBORA DLANITA Trváca bylina vysoká až 200 cm s repovitým podzemkom a s veľkými dlhostopkatými dlaňovito delenými listami zoskupenými v prízemnej ružici. hlavne reín. Plody sú nažky. Je tiež výborným spazmolytikom. pochádzajúce až od hraníc čínskej ríše. vlnitá — Rh.5 % voľných i viazaných antroachinónov. z poriečia ktorej sa dostávala do obchodu. hrubšie sa prerežú a sušia na povrazoch pri teplote do 50 °C (v Číne aj nad ohňom). Strata hmotnosti býva 65—80 %. Všetkými druhmi rasce sa korenilo i liečilo (najviacej však rímskou). Rheum palmatum L. 10 2 1 10 13 2 ČsL 4 10 1 0. stor. Okrem antracénových derivátov obsahuje droga aj triesloviny (tanoglykozidy a ich štiepne produkty. je aj zložkou čs. ktorú možno pokladať za náš druh (meno však zviedlo Plínia k výkladu. maďarsky: Rebarbara.). získaná destiláciou zo zrelých plodov. 198. že išlo o cudzie korenie z Malej Ázie. Od pomeru týchto zložiek v silici závisí ich kvalita a pach. čiernohnedé. a ich krížence. ich zber sa robí v júli—auguste. Droga obsahuje 3—12% antracénových derivátov. Obyčajne sa lúpu až po kambium. 212. sacharidy a veľa šťaveľanu vápenatého (preto sa nesmie užívať pri močovom piesku. parascu väčšiu — Ammi majus L. keď začínajú okolíky hnednúť a väčšina plodov je už zrelá. potom egyptskú rascu. Má vynikajúce upokojujúce vlastnosti a priaznivé účinky na žalúdočnú mobilitu (pohyblivosť). Ďalej sú v droge bielkoviny. 189. adstringentne). 187.Rh. Zvyšky rasce sa našli v kolových neolitických stavbách. Rh. Droga má silný charakteristický pach.s nažkami kozonohy hostcovej — Aegopodium podagraria L. ďalej flavónové glykozidy (rutín). chryzofanol. chutí korenisto a horko. najmä pri kolikovitých ochoreniach gastrointestinálneho traktu. francúzsky: Rhubarbe. Najväčšie dodávky obchodného tovaru poskytujú divorastúce druhy rebarbory z Tibetu a niektorých iných čínskych provincií. sennidíny a palmidíny. rhabarbarum L. Ako prímesi . officinale majú svoj domov vo vysokých pohoriach západnej Číny. ktoré sa u nás pestujú ako zelenina. kumaríny a flavonoidy.) Hoffm. Hlavnú oblasť uplatnenia tvoria koliky tráviaceho traktu.153. pričom všetky tieto látky sú významné svojím špecifickým laxatívnym pôsobením. Čajovinyč. Podľa nemeckého botanika Sprengela (+ 1833). aby nažky neopadali. niekedy iba na ozdobu. taliansky: Rubarbaru. má veľké listy a ryhovanú stonku. pri reumatizme a pod. Podobné použitie má aj silica — Oleum carvi. r. tvoriacim asi štvrtinu nažky. Kvalita drogy sa hodnotí podľa ON 86 7152 a podľa ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I.168. pochádzajúcu z Afriky (preto ju Plínius nazýval aj cuminum aethiopicum). diantróny reidíny. s brázdeným zobákom. Hlavnou zložkou obsahových látok je silica (3—7 %). Rastliny sa kosia alebo vytrhávajú v raňajších hodinách za rosy. V antike ju takto nazývali podľa rieky Rha. potom karskú (karon.182. Pri žuvaní vŕzga.. niekedy aj pred kvitnutím. Pre vysoký obsah karvónu je rasca spoľahlivým karminatívom.50. pontická . plody dlhé 4 — 6 mm. 214. dlanitej i r. Listnatá stonka má na vrchole bohaté metliny malých bielych kvetov. pôvodom z Egypta.5 10 10 1 II. Je oficinálna v ČsL 4 (dávkujú sa 2—3 kvapky). Vedecké označenie rebarbory súvisí s latinským reum. reum-emodín. obsahujúca najmä karvón (50-60 %) a limonén. Strata na hmotnosti je malá. Pôvodne sa zberala iba z divorastúcich jedincov. 5 1 0. z Karie). 190. Bola veľmi obľúbená v liečiteľstve a pripisovali sa jej aj čarovné účinky.podľa ČsL 4 neprípustné. lesklé. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa až 4 x denne). Rebarboru poznali v Číne už veľmi dávno. používali starí Gréci a Rimania koreň r. Stavikrvovité — Polygonaceae Nemecky: Arznei-Rhabarber. podobne ako silica fenikla (Oleum foeniculi) alebo anízu (Oleum anisí). a to v jeseni po dozretí semien (september—október).

keď nepadá rosa).0 g (pol kávovej lyžičky). mačací chvost. 168. zberať treba len úbory biele. a to na suchých trávnatých stepných lokalitách s kamenistým alebo piesočnatým podkladom. byľ veľmi premenlivá v tvare i odení. tinktúr.ČsL4). anglicky: Milfoil. je súčasťou mnohých — často oficinálnych galenických prípravkov (napr. rebríček. rezné rany. 173. Listy dvakrát perovitostrihané. Vnútorné užívanie je známe len od 18. Na stonkách musí byť väčšina úborov v štádiu pupeňov. 244 v kozmetike ako prostriedok na farbenie vlasov. Drobné biele. za dobrého vetrania a čo najrýchlejšie. ružovkasté alebo červenkasté vajcovité úbory sú na vrchole priamej stonky v chocholíkových metlinách. extraktov a pod.2 g. maďarsky: Kozonséges cickafark. 167. preháňavý účinok sa vyvoláva špecifickým dráždením hrubého čreva. Vňať sa najlepšie odrezáva kosákom. ako laxans 1. choleretikum). všekorenie Nemecky: Gemeine Scharfgarbe.231. 166.REBARBORA DLANITÁ REBRÍČEK OBECNÝ REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Achillea millefolium L. stor. pannonica Scheele). r. Zberajú a vykupujú sa kvetné úbory . francúzsky: Mille-feuilles. Plody sú úzko krídlaté nažky bez chocholca. Trváca bylina vysoká 10—80 cm. sirupov. Pomer zosušenia materiálu je asi 4 : 1. Nie sú veľmi citlivé. Vňať je mierne náchyl- . Materiál tvoria len rastlinné vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). Čajoviny č. Laxatívny účinok sa dostaví za 8-10 hodín. španielsky: Abrofia. a to na začiatku rozkvitania (júl—september). na rumoviskách a pri okrajoch komunikácií. Rastie na výslnných kamenistých svahoch.211. Pre spomínaný vysoký obsah šťaveľanu vápenatého ich nemožno dávať deťom a takisto sa neodporúča jesť ich vo väčších množstvách pri chorobách močových ústrojov. lebo inak tvoria vňaťovú drogu). Droga tvorí zložku žalúdočných práškov (pri zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy). Druh u nás rastie vo dvoch poddruhoch (Dostál. reumatizme a pod. a to v tieni. a preto sú vhodné na začiatočný zácvik zberačov. Jednotlivá dávka v prášku alebo vo forme odvaru je ako stomachikum 0. 178. Listové stopky domácich druhov sa používajú na prípravu kompótov a marmelád. 1982). Už odpradávna slúžil na liečenie rán. stolistník. Rebarbora je tiež zložkou veterinárneho prípravku Pulvis ruminatorius (stomachikum). Na liečebnom uplatnení rebríčka sa odvtedy prakticky nič nezmenilo. uplatňuje sa v likérnictve pri výrobe horkých liehovín. na zastavenie krvácania (drevorubači si prikladali na rany listy) a tiež na umývanie vlasov. prípadne zväzočkovaním. Čs. piesčinách a suchých skalách v teplejších oblastiach štátu.kvety (Flos millefolii) a vňať (Herba millefolii .). Boldogran granulky (rovnaká indikácia) a extrakt je v Properistol dražé (laxans). 175. Sušia sa rozložené v tenkých vrstvách za dobrého vetrania (možno sušiť aj na slnku medzi 9. h. taliansky: Millefoglio. Antracénové deriváty sa vylučujú čiastočne obličkami a farbia moč oranžovo až hnedo. delené na čiarkovité segmenty. —17. dlhé najviacej 25 cm. Rebríček patrí k najstarším liečivým rastlinám. Suší sa bežným spôsobom. panónsky sa ráta ako osobitný druh (A. Naše ľudové liečiteľstvo ho tiež pozná ako prostriedok na pomliaždeniny. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kunica. Úbory sa najlepšie odstrihujú nožnicami so zásobníkom (nesmú mať stopky — iba do 1 cm. V malých dávkach sa uplatňuje adstringentný účinok trieslovín. (môžu zhoršiť stav). Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. farmaceutický priemysel vyrába s rebarborou čajovinu Species cholagogae Planta (cholagogum. rusky: - Droga je laxans a stomachikum. Prechádzajú do mlieka dojčiacich matiek.

91. (ČsL 4) 3 3(1) 1(0. aj trochu drobivá. 157. choleretikum a hepatoprotektívum). tujón. vňať 2 kávové lyžičky. Cutisan (dermatologikum). tinktúra roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice — najmenej I. Species urologicae Planta (diuretikum. na kožné vyrážky a pod. 241.5) 12(10) 8(2) 0. 59. triesloviny a kumaríny. 126. Pri vonkajšom upotrebení (kloktadlá pri Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6224: REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Akosť — najviac v % Znak Úbory sfarbené ináč ako na rastline (resp. Drogy sa najčastejšie uplatňujú ako aromatické amárum. 114. 6 2 1 Na kvalitu vňaťovej drogy (Herba millefolii) sa vzťahuje ČSN 86 6712 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline (resp.05-0. 57. 169. V droge sú prítomné aj horčiny. antireumatikum). 229. 176. kolíše od 0 do 40 %. 61.5 13 8 0. flavonoidy. priemyselne pripravovanej čajoviny Ungolen (cholagogum. vňať čajoviny Betulan (diuretikum. protireumatických. 12. cholagogum. 155. 181. 85. Preto bývajú zložkou metabolických. žlčových. závisia od biotopu. 245 . oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species stomachicae — žalúdková čajovina. odrody a pod.5 %). 172. 171. 90. 5 4 3 13 10 zapálených ďasnách. Silica obsahuje aj seskviterpény (napr. 160. nedostatočnom alebo porušenom trávení. 225. 153.33.15. nie bielokveté) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (t. hlavný je chamazulén. 1. Množstvo silice dosť kolíše (0. karminatívum. cineol. dezinficiens močových ciest). pôsobia proti kŕčom i ako účinné dezinficiens (aj zvonka) a navyše majú dobrý močopudný vplyv. 136.54.2 13 10 0. Úbory sa dávkujú 1 kávová lyžička na šálku záparu. 108. ako vyššie) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (a popol nerozpustný v HCl) Obsah silice — najmenej I. Užívajú sa pri nešpecifických žalúdočných problémoch.) Rauschert. Hemoral (antihemoroidálna kúpeľová prísada).) dáva sa dvakrát toľko drogy ako na vnútorné užívanie. rovnako aj zloženie. Úbory sú zložkou čs. Obsah modrých azulénogénnych látok. 212. V zásade sa podobá silici rumančeka kamilkového — Chamomilla recutita (L. 232. 2.1 II. j. 201.51. na omývanie popraskaných rúk.ná na zaparenie. 197. terpénové zložky. karyofylén) a i. 110. 173. ktoré sú horké. 76. Drogy skladujeme v uzatvorených obaloch a chránené pred svetlom. 150. antisklerotických a aj sedatívnych a diuretických čajovín. 3 1 0. Obsahové látky nie sú celkom jednoznačne prebádané. 174. poraneniach a na opuchy (edémy).50. slabé spazmolytikum. Čajoviny č.15 II. pri skleróze.

stor. Pri použití umelého tepla nemož- Kvalita drogy (Flos chamomillae romanae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6230: Akosť — najviac v % I. Podľa C.) Astrovité .4 Znak Úbory so stopkami dlhšími ako 2 cm a zle sfarbené úbory Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Trváca bylina vysoká 15 — 30 cm s ryhovanou stonkou. Z ekonomického hľadiska ide o vhodnú liečivú rastlinu.REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ . francúzsky: Camomille.5 14 8 2 0. V 16.) Smith. Materiál je veľmi háklivý. Paruman spanilý ako liečivá rastlina je známy už dávno. ktoré sa dostávajú na trh. Droga sa hodnotí predovšetkým podľa vonkajšieho vzhľadu. Rozostiera sa v tenkých vrstvách na tienistých a dobre vetraných miestach (pozri návod pre rumanček pravý). ktorá sa každoročne vykupuje.Asteraceae (Úborovité — Compositae) Nemecky: Rómische Kamille. ktorý sa pri falšovaní primiešava do drogy aj s druhom rebríček bertrámový — Achillea ptarmica L. Pestovanie parumanu má u nás dobré podmienky. s jednoduchými alebo až trojdielnymi segmentmi. Pri výslovných falšovaniach sa do drogy primiešavajú predovšetkým úbory iných astrovitých rastlín. anglicky: Chamomille. H.6 II. Paruman je podobný druhu rimbaba obyčajná — Pyrethrum parthenium (L. Nerozvinuté úbory obsahujú veľa vody a zle sa sušia. Listy má dvakrát perovito strihané. Koncové úbory majú biele jazykovité samčie kvety. taliansky: Camomilla romana. sa s ním ojedinele stretávame v nemeckých lekárňach.) All. Gesnera pochádzal zo Španielska a už predtým sa používal v Anglicku. flore pleno). čo je však Pyrethrum parthenium. Zber úborov sa robí za suchého počasia v období kvitnutia (máj—júl až august). Obsah terapeuticky účinnej silice je najvyšší pred plným rozkvitnutím (počas ďalšieho kvitnutia klesá až na jednu tretinu). V ich strede je pri plnokvetej forme len málo rúrkovitých žltých kvetov. 10 2 0. španielsky: Manzanilla. Novšie sa tovar bežne triedi podľa veľkosti úborov — prvá trieda sa označuje „prima". Zberajú sa úbory bez stopiek. Hundskamille. Ľahko sa zaparí a treba ho po zbere čím skôr dať sušiť. Francúzsko a Anglicko. Úbory. matfarsky: Római montika. V antických spisoch ho možno však veľmi ťažko identifikovať. .: Anthemis nobilis L. druhá ako „obchodná". Plody sú nažky. (ten však má úbory bez pachu).(syn. 20 4 1 14 10 3 0. Trajanus považoval rastlinu za pravé Dioskoridovo parthenion.RUMANČEK RÍMSKY REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ -RUMANČEK RÍMSKY RMENEC SLIČNÝ („ŘÍMSKÝ HEŘMÁNEK") Chamaemelum nobile (L. Druh sa zvyčajne pestuje. Na triedenie sa používajú sitá s priemerom 20 mm (najvyššia kvalita) a 16 mm (druhá trieda). pochádzajú spravidla z vypestovanej plnokvetej formy (var. rusky: - jeho zámeny sotva prichádzajú do úvahy. Preto 246 . Dôležitými producentmi drogy sú Belgicko.

Droga je absolútne netoxická a nemá nijaké vedľajšie účinky. Plínius. maďarsky: Kozonséges párlófú. po 15 minútach scediť). hřebíček. vysoká 247 .5 REPÍK LEKÁRSKY ŘEPÍK LÉKAŘSKÝ Agrimonia eupatoria L. Z vedľajších obsahových látok možno spomenúť flavonoidy (apigenín — inak podobné. 15 10 12 4 2 12 13 5 6 Podľa tejto ON sa droga hodnotí pri preberaní v nákupni. V materiáli sa niekedy nachádzajú rastlinné časti divozelu čierneho — Verbascum nigrum L.no prekročiť teplotu 30-35 °C.. Platearius aj Avicenna vychvaľovali jej liečivú silu. kde ju zasvätili Pallas Athene. subsp. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. Vysoko si ju cenili v antickom Grécku. rúbaniskách a vo svetlých lesoch. rebríček. metakrylovej. perovito zložené. konopenec. takmer v prízemnej ružici.. príbuzné A. hlavnú zložku tvoria estery kyseliny angelikovej (až 2. izomaslovej a tiglínovej. ktorý údajne prvý použil túto bylinu pri pečeňových chorobách. niekoľkokrát denne. stonček. Okrem ľudového uplatnenia drogy pri bolestivej menštruácii. striedavo jarmové. Kunhuty.kúpeľová prísada). Vo Francúzsku sa droga používa ako prísada pri výrobe špeciálnych vín (Vermouth — sec). Serapion. grandis — väčší. akosti ON sú trochu rozdielne: Znak Inak sfarbená droga ČsL 4 — najviac v % 8 6 5 2 12 10 2 8 3. ochabnutí čriev i mechúra. Po zvyčajnom dôkladnom umytí a prepláchnutí sa vlasy premyjú teplým (vlažným) záparom (jeho príprava: asi 15 g drogy preliať 2 1 vriacej vody. na vonkajšie použitie sa pripraví 10—15 % zápar (scedí sa po 20 minútach). 30—100 cm. taliansky: Agrimonia. pasienkoch. Farmakologické pôsobenie drogy je antiflogistické a karminatívne. ako má rumanček). pri zastaraných pľúcnych kataroch. izoamylalkohol). ktorý má visiace plody a čiašku asi len do polovice plytko ryhovanú — pre príjemnú vôňu sa niekedy pestuje vo vidieckych záhradkách. žlté. Z mladých stoniek. Plody sú nažky hore ovenčené štetinovitými ostňami. Galenos. v menšej miere aj spazmolytické. repíček. Pije sa čaj zo záparu — 1 kávová lyžička na šálku.6—2. Kvety skoro sediace. Rastie na sprašových a vápencových hlinách.subsp. útrobník. ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Prímes plodov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol (nerozpustný v HC1) Množstvo extraktu získaného 95 % liehom — najmenej I. varkočky Panny Márie Nemecky: Kleiner Odermennig. proti krvácaniam a pri pečeňových a kožných chorobách. eupatoria — pravý a subsp. Repík má rodové meno pravdepodobne z gréckeho agros = pole a moné = bydlisko (podľa častého miesta výskytu). voňavý. osvieženie vlasovej pokožky a odporúča sa najmä pri ošetrovaní svetlých vlasov. Na kúpele 3 polievkové lyžice na 5 1 vody. 28. Čajoviny č. Obsahuje menšie množstvá azulénov ako rumanček. horčiny a cholín. Usušenú drogu triedime na sitách podľa veľkosti úborov. V ľudovom liečiteľstve sa repík oddávna uplatňuje hlavne pri pľúcnych ochoreniach (i tuberkulóze). španielsky: Agrimonia. farmaceutický tovar však podlieha požiadavkám ČsL 4 a jeho základné požiadavky oproti I. procera Wallr. Droga — Flos chamomillae romanae sa najlepšie skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. . získaná obyčajne destiláciou s vodnou parou v množstve asi 0. Pre tieto účely sa vyrába čs. Na vňať repíka (Herba agrimoniae) sa vzťahuje ON 86 6834. Plínius i Dioskorides nazývali rastlinu eupatorion. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: arček. Podstatnou obsahovou látkou je modrozelená silica — Oleum chamomillae romanae.6 % (Európsky liekopis žiada minimálne 0. Spodné listy obyčajne husté. 8 5 6 2 1 12 10 3 10 II. rusky: Pe- Iné časti materskej rastliny Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo extraktu s 95 % liehom — najmenej Množstvo trieslovín — najmenej Trváca chlpatá bylina s jednoduchou priamou stonkou.r. prípravok Defatigan (čajovina . sú omnoho hrubšie a výraznejšie vlnato ochlpené. slúži droga aj ako kozmetikum. Druhový názov sa odvodzuje od starovekého pontického kráľa Mitridata Eupatora. zúbkaté. v hornej časti stonky v riedkom strapcovítom alebo klasovitom súkvetí. kumaríny (totožné s rumančekom). lúkach. Predmetom zberu môžu byť všetky naše poddruhy . listov a kvetov sa pripravovalo trvanlivé žlté farbivo (prakticky išlo o izoláciu flavonoidu kvercitrínu). francúzsky: Aigremoine eupatoire: anglicky: Common Agrimony. traňk sv. kráľovský traňk.5 % ) . ktoré odfarbuje a dodáva im prirodzený lesk. starček. prítomné sú aj alkoholy (napr. resp. na oplachovanie pleti. 195.7 %).

až september). 234.REPÍK LEKÁRSKY denne. Je medonosný. cholagogum. Thé Salvat (choleretikum. 167.5 g. taliansky: Spin cervino. Pomer zosušenia je 3—4 : 1. Sušia sa v tenkých vrstvách rozostreté v tieni. Droga tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species cholagogae — žlčopudná čajovina. na obklady.Rhamnaceae Nemecky: Purgier-Kreuzdorn. španielsky: Espina cervina. Vňať repíka je predovšetkým adstringens. cholagogum). ako prísada do kúpeľov pri únave a vo veterinárnej medicíne pri niektorých ochoreniach zvierat. variť 5 — 6 minút a precediť). Trochu sa mrví. 174. čs. Zberá sa v začiatkoch kvitnutia (jún—august).2 %). 240. cholekinetikum). kyselinu kremičitú (až 12 %). francúzsky: Nerprun purgatif. Predmetom zberu býva niekedy iba list — Folium agrimoniae.treba ich skladovať v dobre zatvorených obaloch. HVLP Species cholagogae Planta (cholagogum. relatívne veľa amidu kyseliny nikotínovej (PP-faktor. 166. stomachikum. všeobecne dôležitý pre metabolizmus v živých bunkách) a flavonoidy. 231. maďarsky: Varjútóvis benge. pri kožných vyrážkach. ŘEŠETLÁK POČISTIVÝ REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Ker vysoký do 200 cm. Obe drogy ľahko vlhnú . ako kloktadlo pre spevákov aj rečníkov. pričom sa z rastliny odstraňujú prízemné listy ružice. Ungolen (cholagogum. Zvonku sa používa na kloktanie pri zápaloch v ústnej dutine. 140. organické kyseliny. Droga sa najčastejšie používa ako zvieravý a sťahujúci prostriedok pri kataroch žalúdka a čriev spojených s hnačkami. Vňať možno zväzočkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste. 147. Eugastrin čajoviny (stomachikum. Repík sa opeľuje cudzím peľom. so stonkami do hrúbky 5 mm a s malým množstvom plodov. Obdobie kvitnutia jednotlivých kvetov trvá však iba 1—2 dni. Boldogran granuliek (choleretikum. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku na odvar alebo zápar 1. užíva sa 1 kávová lyžička na pohár vody v odvare alebo v zápare — pije sa 2—3 x Čajoviny č. nepravidelnou korunou. metabolikum. resp. Cutisan čajoviny (dermatologikum — omývanie kožných defektov). V ČsL 4 je oficinálna repíková vňať — Herba agrimoniae. 170. čepele okrúhle až elipsovité. kvitnúce a hojne olistené. na okraji drobno pílkovité. Na vonkajšie upotrebenie sa zvyčajne pripravuje odvar (2 lyžičky na pohár vody. chránené pred svetlom a pri skladovaní častejšie kontrolovať. extrakt masážneho roztoku Herbadent (antiseptikum ústnej dutiny) a Herbadent ústnej vody. ďalej na úpravu činnosti žalúdka. . Vňať obsahuje katechínové triesloviny (asi 5 % ) . s riedkou. droga sa balí aj do záparových vrecák. 54. 211. 236. 175. na výplachy ústnej i nosovej dutiny. Rastlina je nedokonale dvojdomá. Stomaran (stomachikum. Hemoral čajoviny (antihemoroidová kúpeľová prísada). 248 Rhamnus catharticus L. Zrelé plody sú čierne kôstkovice. Dobré sú iba mladšie. laxans). stomachikum a externe antiflogistikum. Zberá sa celá nadzemná časť krátko pred kvitnutím a počas neho (máj—júl. špecificky pri žalúdočných. digestívum). anglicky: Buckthorn. svieže a zdravé listy. ktoré drogu znehodnocujú. hepatoprotektívum). Zvonka sa dávkujú 1—2 polievkové lyžice na 2 poháre odvaru. Materiál je mierne náchylný na zaparenie. 210. alebo aj pečeňových i žlčníkových poruchách a pri piesku či kamienkoch v žlčníku i obličkách. ale i vlastným. predovšetkým koni. silicu (0. 241. Listy má protistojné. 242. Voňavé kvety so zelenkastými korunami sú usporiadané do riedkych vrcholíkov. Na kúpele a obklady sa používa teplý odvar niekoľko ráz denne. rusky: . 178. choleretikum. Rešetliakovité . antipelagrický. glykozidove viazanú horčinu. choleretikum). odrezávajú sa iba mladé. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. pri umelom teple sa nesmie prekročiť 35 °C.

s tmavou čiernomodrou šťavou a sladkastohorkou chuťou. Všetky rastlinné časti môžu slúžiť ako purgans..5 : 1. materiál sa vopred očistí od zvyškov listov i konárikov. Recept na taxatívny sirup spomínal aj Matthiolus. do výšky 1000 m. čo sa však neskôr ukázalo omylom. organické kyseliny (napr. Droga pochádzajúca z plodov napadnutých plesňou (Puccinia coronata) je jedovatá. v riedkych kroviskách a svetlých lesoch. Príbuzným druhom.krušinové napred sčervenejú potom černejú. preháňať (pre laxatívne vlastnosti kôstkovíc). stor. sa používali vo veterinárnej medicíne.r. sčasti aj diantróny. ktorý vo vyšších dávkach spôsobuje poruchy trávenia. Kôra obsahuje aj antrachinónové deriváty. V ľudových poverách sa rešetliak pokladal za prostriedok proti démonom a čarám. Preto sa májové konáriky dávali nad dvere stajne. Čerstvé bobule dodnes využíva homeopatia. Suší sa v tenkých vrstvách na tienistom a dobre vetranom mieste. jej plody sú takmer štandardnou prímesou medzi rešetliakovými. prečisťujúci sa zaviedol do medicíny. Zriedka je predmetom zberu kôra — Cortex rhamni cathartici (Spinae cervinae). Pri žuvaní rešetliakových plodov sa sliny farbia modrasto až modrohnedo (nie zelen- kastohnedo ako pri krušinových). oleoides . Thoms). zriedka kôra (Geiger. V slávnom receptári južného Walesu z 13.REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Rastie ako typický xerofyt na suchých a teplých svahoch. Meddygon Myddvai možno sa dočítať o varení sirupu z bobuľovej šťavy a medu ako o „otváracom" sirupe. prečisťovať. je krušina jelšová — Frangula alnus Miller. ale vďaka prispôsobivosti aj na neutrálnych a mierne kyslých horninách od nížin po podhorský stupeň. jantárová a jej vápenná soľ). Šťava sa využívala aj pri liečbe podagry. pôsobí dávivo a zapríčiňuje aj črevné koliky (prevládajú v nej redukované antróly a antranoly. Čerstvá kôra je však veľmi silné laxans. frangulín. saponínové glykozidy. Možnosť návyku na drogu je pomerne malá. Vyskytuje sa na vápencoch. Pomer zosušenia je asi 3. Už v 9. Nie je však vhodná ako náhradka za krušinovú. R. teda takmer tie isté látky. potom sčernejú . pretože sa pokladal za druh opisovaný Dioskoridom. stor. Zber zrelých plodov sa robí ručným odtrhávaním v septembri až októbri. lebo jej laxatívne účinky sú asi päťnásobne slabšie. ostnitý. Lepšie sa suší umelým teplom. aby sa nepočarilo dobytku. Rešetliakové majú aj inú anatomickú stavbu (napr. čím vznikajú mierne laxatívne prejavy. tiež však ramnokatartín. lebo antrachinóny pôsobia priamo na peristaltiku (pohyby) hrubého čreva. kempferol). sacharidy a vitamín C. Podľa Fluckigera primát v liečebnom využití kôstkovíc patrí Severanom. ktorý rastie na podobných stanovištiach. Vedecký názov rastliny vychádza z gréckeho rhamnos. Zberá sa na jar a suší sa bežným spôsobom. Ľahšie odlíšiteľnou prímesou sú bobule zobu vtáčieho . Preto je 249 . ktoré veľmi dráždia sliznice a pokožku). glukofrangulín. Druhový prívlastok catharticus je z gréckeho kathairein = čistiť. ako obsahuje krušina jelšová. V staršom liečiteľstve sa najčastejšie uplatňovali zrelé čerstvé alebo sušené bobule (v mnohých liekopisoch boli v minulosti oficinálne). Theofrastos a Dioskorides ním označovali rozličné druhy dnešných rešetliakov alebo krušiny. úplavicové hnačky a lokálne silné dráždenie. Celá rastlina obsahuje účinné antrachinóny a antranoly (voľné i glykozidove viazané). embryo je priame a majú viacej hroznovito usporiadaných exkrečných buniek v oplodí a i.Ligustrum vulgare L.). no teplota nesmie prekročiť 45 °C. Plody — Fructus rhamni cathartici seu Spinae cervinae u nás nie sú oficinálne. dnes označovaný ako Paliurius australis. Staroveký rhamnos bol asi Rh. že môže vyvolať zúrivosť. voľné emodíny. Ďalej sú prítomné flavóny a flavónové glykozidy (kvercetín. Kôstkovičky rešetliaka bývajú najprv zelené. emodínové glykozidy. Upozorňoval však.

196.pijú sa 2 šálky denne. V niektorých liekopisoch je oficinálny sirup pripravený z čerstvých plodov. rusky: RYBÍZ ČERNÝ RÍBEZĽA ČIERNA Ker vysoký až 200 cm. bol lekár Peter Forestus (+l579). V antike sa nespomínajú ríbezle ani egreše. Obdobie kvitnutia trvá 8—10 dní. Žltozelené kvety tvoria riedke ovisnuté strapce. Wittstein si ich tiež vysoko cenil. RÍBEZĽA ČIERNA Ribes nigrum L. s 3—5 lalokmi. Plody sú šťavnaté čierne bobule. petraeum Wulf. pobrežné kroviská a vlhké lesy do nadmorskej výšky 1000 m. Prof. a i. kvitne v apríli až júni. Spomedzi všetkých ríbezlí je včelársky najcennejšia práve r. Stanovené dávky sa však nesmú zvyšovať. dlaňovité. Inak zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička plodov na šálku záparu . skalná. pretože majú domovinu v Ázii a Európe.vhodná aj na dlhšie užívanie. — r. krušinovou kôrou a s vňaťou ligurčeka a benedikta lekárskeho. Roku 1882 konštatoval. Prvý. 5 5 2 1 13 10 II. Tvrdé drevo slúži na jemné rezbárske výrobky a bobule na prípravu sýtej maliarskej zelene (Succus viridis) alebo krycej žltej farby. s chaluhou bublinatou. francúzsky: Cassis. ktorej kalichy a listy nemajú žľazy a do zberaného materiálu nepatria ani divorastúce r. Ríbezle všeobecne . ráno a večer pred jedlom. v prírode si volí vlhké až mokré stanovištia. Listy má stopkaté. Ríbezľa Listová droga (Folium ribis nigri) podlieha ČSN 86 6435: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté listy Listy napadnuté hrdzou Iné časti rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I.. V pohári studenej vody sa 8 hodín maceruje zvyčajne 10 g (2 lyžičky) plodov. rašeliniská. Pokusne sa zistilo. striedavé. Menšie kultúry sú v severozápadnej Európe. lebo môžu vyvolať dávenie alebo dráždiť črevnú sliznicu a zapríčiniť jej krvácanie. čierna. s chlpatými konármi. Mohli však byť známe. Vedecké pomenovanie druhu Ribes L.a tobôž čierne . Podobné druhy sú pestované ríbezle — r. Egrešovité — Grossulariaceae (Lomíkameňovité — Saxifragaceae) Ľudovo: ríbezle. červená. Z 1 lyžičky čajoviny na pohár vody sa pripravuje macerodekoktum (pije sa cez deň po dúškoch). Rešetliak má i technický význam. ktorú využívajú najmä včely. anglicky: Black Currant. španielsky: Casis. Ribes rubrum L. R. Pestuje sa v záhradách ako ovocina.majú hodnotnú medovinu. Včajovinách proti tučnote tvoria častú zložku napr. na okraji pílkovité. 8 10 4 2 13 12 . kvetom bazy čiernej. Čajovina č. smradľavý rybíz Nemecky: Schwarze Johannisbeere. Výluh sa pije nalačno večer alebo ráno. pochádza vraj z arabského ribaš 250 (označenie pre kyslé plody niektorých ríbezlí). že výťažky z plodov pripravené za studena sú účinnejšie ako výluhy pripravené za tepla. maďarsky: Fekete ribiszke (egreš). lebo iný hmyz s krátkym sosákom nedosiahne na dno čiašky. taliansky: Cassis. Používa sa najmä v detskej praxi (dávka: 1—3 lyžičky). Ríbezľa čierna je jednou z hlavných ovocných kultúr ZSSR. V ľudovom liečiteľstve plody slúžia aj ako diuretikum alebo metabolikum. kto poukázal na liečivosť čiernych ríbezlí. že stopky a listy sa kedysi používali ako náhradka za čierny čaj a plody na prípravu sirupu.

Keďže však už Egypťania mali preň názov kiki. Treba však dávať pozor. Domovinou ricínu je India alebo Afrika. plody zasa kyselinu askorbovú a niektoré vitamíny z komplexu B (až 120 mg v 100 g). Nesmie sa získavať extrakciou alebo dodatočnou rafináciou. Pupene obsahujú až 1 % silice. čo treba urobiť ihneď po zbere. v subtropickej klíme rastie ako trváca stromovitá alebo krovitá rastlina vysoká 10-12 m. španielsky: Ricino. Tschirch ho odvodzuje z gréckeho kikinos = zázračný strom. Kvety v metlinách. ktoré sa uplatňuje pri silnom zápale hrdla a ústnej dutiny. pretlakov. pri reumatizme i hnačkách. Pri zbere možno upotrebiť aj tzv. pri starostlivosti o riasy a pri výrobe mydiel). taliansky: Ricino. po publikovaní dizertačnej práce dr. východoázijské či brazílske semená ho obsahujú asi 50 %. Ak sa spracúvajú dokonal