VYDAVATEĽSTVO OSVETA

Rukopis posúdili Prof. RNDr. PhMr. Vladimír Homola Prof. Ing. Peter Kovács, DrSc. Doc. RNDr. Karel Rada, CSc. Na diele spolupracovali MUDr. Ladislav Ježek (kontrola fytoterapeutických údajov) RNDr. PhMr. Fila Machovičová (kontrolné metódy)

© Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek, CSc, 1988 Illustrations © akad. maliar Jindřich Krejča, 1977

OBSAH
Predhovor VŠEOBECNÁ ČASŤ Liečivé rastliny v živote človeka . . Zber a sušenie liečivých rastlín . . Skladovanie, triedenie, balenie a preprava drog Obsahové látky liečivých rastlín a drog Jedovaté rastliny Použitie liečivých rastlín ŠPECIÁLNA ČASŤ Agát biely Alchemilka žltozelená Archangelika lekárska Arnika horská Asparágus lekársky — špargľa . . . Balota čierna Baza čierna Baza chabzdová - chabzda .... Bazalka pravá Bedrovník aníz Bedrovník lomikameňový Bedrovník väčší Benedikt lekársky Betonika lekárska Blen čierny Blyskáč jarný Bolehlav škvrnitý Borák lekársky Borievka obyčajná Borovica horská kosodrevinová — kosodrevina Borovica lesná — sosna Bôľhoj lekársky Brečtan popínavý Breza previsnutá Bršlen európsky Brusnica čučoriedková - čučoriedka Brusnica obyčajná Cesnak cibuľový - cibuľa kuchynská Cesnak kuchynský Cesnak medvedí Čakanka obyčajná Čiernohlávok obyčajný Deväťsil lekársky Divozel veľkokvetý Divozel sápovitý Drchnička roľná Dub letný Dub zimný Durman obyčajný Ďatelina lúčna Fazuľa záhradná Fenikel obyčajný Fialka trojfarebná Fialka roľná Fialka voňavá Graciola lekárska Gypsomilka metlinatá Hadomor (hadí mor) španielsky . . Hamamel virgínsky Hlaváčik jarný Hlaváčik letný Hlaváčik jesenný Hloh obyčajný Hloh jednosemenný 51 52 53 54 56 57 58 59 61 62 63 64 66 67 68 69 70 72 73 74 75 77 78 79 80 81 82 84 85 86 88 89 90 91 91 93 94 94 95 96 98 99 100 100 101 103 104 105 106 107 107 107 109 109 11 13 23 24 27 30 7 Hluchavka biela Horčinka horká Horec žltý Chmeľ obyčajný Chren dedinský Ibiš lekársky Ihlica tŕnitá Imelo biele Jablčník obyčajný Jahoda obyčajná Jarabina vtáčia Jaseň štíhly Jastrabina lekárska Jesienka obyčajná Kapsička pastierska - pastierska kapsička obyčajná Kapucínka väčšia Kapusta čierna Horčica biela Karbinec európsky Klukva močiarna Kocúrnik obyčajný Komonica lekárska Konopnica žltkastobiela Konvalinka voňavá Kopytník európsky Koriander siaty Kosatec nemecký Kosatec florentský Kosatec bledý Kostihoj lekársky Kotúč poľný Kôpor voňavý Krasovlas bezbyľový Krtičník hľuznatý Kručinka farbiarska Krušina jelšová Krvavec lekársky Kuklík mestský Kuklík potočný Kukurica siata Kýchavica biela Kyjanička purpurová Lastovičník väčší Levanduľa úzkolistá Lieska obyčajná Ligurček lekársky Lipa veľkolistá Lipa malolistá Lipkavec marinkový Lišajník dubový Lobelka tabaková Lomikameň zrnitý Lopúch väčší Lopúch menší Lopúch plstnatý Luskáč lekársky Lyžičník lekársky Ľan úžitkový Ľubovník bodkovaný Ľuľkovec zlomocný Ľuľok sladkohorký Majorán záhradný Mak siaty Mak vlčí Materina dúška - dúška materina . Materina dúška obyčajná - dúška tymianová Mäta kučeravá Mäta pieporná Medovka lekárska 111 112 113 115 116 117 119 120 121 122 124 125 126 127 129 130 131 131 132 134 134 136 137 138 139 141 142 142 142 143 144 145 147 148 149 150 151 152 152 153 155 156 157 158 160 161 162 162 164 165 166 167 168 168 168 169 170 171 172 173 174 176 177 178 179 180 182 183 184 Medvedica lekárska Moruša čierna Moruša biela Mrkva obyčajná Mrlik dobrý Mrlík voňavý Mydlica lekárska Náprstník červený Náprstník vlnatý Nátržník husí Nátržník vzpriamený Nechtík lekársky Nevädza poľná Očianka Rostkovova Oman pravý Orech vlašský Ostrôžka poľná Ostružina černicová — černica . . . Ostružina malinová — malina . . . Ovos siaty Pagaštan konský Pakost smradľavý Palina abrotská — p. božie drievko Palina dračia Palina obyčajná Palina pontická Palina pravá Pamajorán obyčajný Papraď samčia Paprika ročná Parasca väčšia Pestrec mariánsky — silybum mariánske Petržlen záhradný Pivonka lekárska Plavúň obyčajný Pľúcnik lekársky Pľuzgierka islandská Podbeľ liečivý Praslička roľná Prietržník holý Prietržník chlpatý Prilbica modrá Prútnatec metlovitý Prvosienka jarná Prvosienka vyššia Púpava lekárska Pupenec roľný Puškvorec obyčajný Pýr plazivý Pyštek obyčajný Rasca lúčna Rebarbora dlanitá Rebríček obyčajný (myší chvost obyčajný) Rebríčkovec (paruman) spanilý — rumanček rímsky Repík lekársky Rešetliak prečisťujúci Ríbezľa čierna Ricín obyčajný Rimbaba obyčajná Rozmarín lekársky Rumanček pravý Ruta voňavá Ruža galská Ruža šípová Saturejka záhradná Sedmokráska obyčajná Senovka grécka Skorocel (chmelík) blškový .... 186 187 187 188 190 190 192 193 194 195 196 198 199 200 201 203 204 205 206 208 209 210 211 212 213 214 215 216 217 219 220 221 222 223 225 226 227 228 230 231 231 232 233 234 234 236 237 238 240 241 242 243 244 246 247 248 250 251 252 253 255 256 258 259 260 261 263 264

Skorocel (chmelík) piesočný . . . . Skorocel kopijovitý Sladič obyčajný Sladovka hladkoplodá — sladké drievko hladkoplodé Slamiha piesočná Slez lesný Slez maurský Slez nebadaný Slnečnica ročná Smrekovec opadavý Srdcovník obyčajný Starček obyčajný Stavikrv pieprový - horčiak . . . . Stavikrv vtáčí Šalvia lekárska Šalvia muškátová Štiav lúčny Tekvica obyčajná Topoľ biely Topoľ čierny Topoľovka ružová — ibiš ružový . . Trnka obyčajná — slivka trnková .

264 265 266 267 269 270 270 270 272 273 274 276 277 278 279 280 282 283 284 284 285 286

Turanec kanadský Túžobník brestový Vachta trojlistá Valeriána lekárska Veronika lekárska Veronika potočná Vlkovec obyčajný Vratič obyčajný Vŕba biela Vres obyčajný Vresovec šrvorradý Yzop lekársky Zádušník brečtanovitý Zbehovec plazivý Zeler voňavý Zemedym lekársky Zemežlč menšia Zemiak — ľuľok zemiakový . . . . Zimoľub okolíkatý Zimozeleň menší Zlatobyľ obyčajná Železník lekársky Žihľava dvojdomá — pŕhľava dvoj-

288 289 290 291 293 293 294 295 296 298 298 299 300 301 302 303 304 305 307 308 309 310

domá Žihľava malá - pŕhľava malá ... Žindava európska Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Stručný slovník medicínskych výrazov Literatúra Slovenské odborné názvy liečivých rastlín Dôležitejšie cudzokrajné a živočíšne drogy Slovenské ľudové a hovorové názvy rastlín České odborné názvy liečivých rastlín Latinské názvy liečivých rastlín . . Latinské názvy drog Oficiálne a ľudové indikácie . . . . Škodlivé účinky drog a následky po ich požití Vecný register

311 311 313 315 337 368 369 371 372 376 378 382 386 391 393

v niektorých prípadoch uvádzame v zátvorke aj staršie. pri ktorých moderná veda potvrdila významné liečivé účinky.PREDHOVOR Tretie vydanie Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov prichádza do rúk čitateľa v prepracovanej podobe. Pribudlo i niekoľko nových rastlín. že vykonané úpravy pomôžu zvýšiť praktickú hodnotu a použiteľnosť nového Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov. české i latinské názvoslovie rastlín. Oproti predchádzajúcim vydaniam sme podstatne rozšírili receptár čajovín pripravovaných z liečivých rastlín. Keďže botanická terminológia zatiaľ nie je celkom ustálená. Z technických. prípadne nové. Bratislava 1988 7 . Pokroky vo farmakognózii a príbuzných vedných odboroch si vynútili úpravu a aktualizáciu všeobecnej aj špeciálnej časti tohto monografického diela. Preto pri hľadaní niektorých údajov bude záujemca musieť siahať i po starších vydaniach tohto Atlasu. Veríme. ale zmeny vo výrobnom programe československých HVPL sa už nedali dôsledne zachytiť. cudzokrajných a menej dôležitých liečivých rastlín. ešte nevžité odborné názvy rastlín. čiastočne aj praktických príčin sme však vyradili väčší počet chránených. ktorými prechádza slovenské. Hlavné požiadavky ČsL 4 sme zaregistrovali. V treťom vydaní tohto diela sa odrážajú aj zmeny.

.

Nespokojnosť s výsledkami alopatických liečebných postupov v minulom storočí viedla k založeniu homeopatie. pôvod mnohých domácich zvierat a kultúrnych druhov rastlín ostane azda navždy zahalený tajomstvom. ale nevedecké. čím bola táto bytosť váženejšia. Čínske lekárstvo. zeleniny. žeby k nim bola pridala niečo podstatné. silné brzdí a veľmi silné celkom ruší. ako dosvedčujú staré čínske letopisy. ktorá vychádzala zo zásady similia similibus curantur — rovnaké možno liečiť rovnakým. že rastliny s mečovitými listami hoja sečné a bodné rany. krmovín. Tieto liečebné postupy sa usilujú vyvolať v tele obranný proces liečivými látkami opačného účinku. v európskej oficiálnej medicíne vyše 300 (aj s cudzokrajnými) a v našej asi 150. Súborne sa nazývajú alopatia (z gréckeho allos — iný a pathos — choroba). V ľudovom liečiteľstve sa ich používa asi 800. že tieto vlastnosti sú darom nadprirodzeného ducha sídliaceho v rastline. Takmer každodenne sa v najrozličnejších podobách dostávajú na náš stôl ako potraviny. neraz aj vymiznutie niektorých rastlinných druhov. menej na látkach živočíšneho a minerálneho pôvodu. geologický podklad. lebo je v ňom i nános pavedeckých prvkov. ktorí mali hlbšie znalosti o rastlinách. lipový kvet. Vývoj botaniky oddávna išiel ruka v ruke s vývojom lekárstva. 11 . Preto nás nesmie zarážať ono magické šero sprevádzajúce starú medicínu hlboko do stredoveku. prípadne mu prospieť iným spôsobom. pretože najväčšie a najzákladnejšie objavy a vynálezy sa udiali pravdepodobne v neolite (v mladšej dobe kamennej). Liečivé rastliny tvoria v prírode ustálené spoločenstvá viazané na určité stanovište. Na úsvite historického obdobia už vidíme v rukách ľudstva všetky najdôležitejšie prostriedky obživy: kultúrne rastliny. Už starovek diferencoval terapiu: contraria contrariis (protichodné protichodným) a similia similibus (rovnaké rovnakým). To isté dokazujú staroindické pamiatky a archeologické doklady o mezopotámskej kultúre Babylončanov. Neskôr ich funkciu — vrátane liečiteľských úloh — nahradili kňazi. Každý výraznejší zásah do biologickej rovnováhy krajiny prináša podstatné zmeny v jestvujúcich rastlinných spoločenstvách. technické i liečivé rastliny. Dávnoveký človek si dobre všimol. Hoci ľudové liečiteľstvo dalo ľudstvu veľa cenných liečivých rastlín (rumanček. Preto vznikla osobitná kasta čarodejníkov. s úzkym vzťahom k náboženstvu a tradíciám. spravidla božskej alebo aspoň nižšej mýtickej bytosti. mnohé slúžia na technické účely a početná je aj skupina rastlín. ktoré vo vyšších dávkach u zdravého človeka vyvoláva príznaky podobné ochoreniu. ktoré vychádza zo zásady: slabé dráždenie (nízka dávka liečiva) povzbudzuje životnú činnosť. Na Blízkom i Ďalekom Východe jestvovala skutočná lekárska veda už dávno pred zrodom antickej vzdelanosti. Liečba rastlinami čiže fytoterapia môže byť kauzálna (zameraná na príčiny chorôb) alebo symptomatická (zameraná proti príznakom chorôb). Aj staroegyptská kultúra umožnila vznik dobre organizovaného lekárstva. že rastliny ho môžu živiť a liečiť. signatúra rerum — je síce historicky zaujímavé. Vo svojej prirodzenej poverčivosti predpokladal. mätu a mnohé iné). z ktorej. Medikamentózna liečba v minulosti spočívala predovšetkým na liečivých rastlinách. ktoré sa využívajú na liečbu. rastliny so žltými kvetmi sú vhodné proti žltačke atď. domáce zvieratá. Súbor starovekých vedomostí o liečivých rastlinách nebol malý. V Európe rastie asi 1 000 druhov liečivých rastlín. tým mocnejšie účinky sa pripisovali liečivej rastline nesúcej jej meno. malo vysokú úroveň už niekoľko tisícročí pred naším letopočtom.LIEČIVÉ RASTLINY V ŽIVOTE ČLOVEKA Rastliny sprevádzajú človeka od kolísky po hrob. stredné ju podporuje. treba ho veľmi kriticky prehodnocovať. antická civilizácia vyrástla z veľkých a základných predhistorických objavov kultúrnych rastlín. hlavné druhy obilia. nie sú nijaké písomné záznamy. Ich vzťahy k okolitému prostrediu sú pevné. pochopiteľne. Modernejšie sa uplatňuje preventívna liečba zameraná na predchádzanie chorobám. Ich pestovanie bolo miestami dokonca veľmi intenzívne a pokročilé. strukovín. Aj liečivosť bylín sa vykladala z rozličných hľadísk: predovšetkým pôsobilo meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa. Verilo sa. Pri výbere liečebného použitia sa ľudová logika opierala najmä o tvar rastliny alebo niektorej jej časti. nadmorskú výšku a iné faktory. Mnohé lieky prejavujú veľkú závislosť od dávkovania. rozličnými magickými spôsobmi sa uchádzali o priazeň ducha rastliny a prinášali mu dary a obete. dodnes zakorenené v ľudovom liečiteľstve. korenia. Podľa homeopatického chápania možno chorobu liečiť malými dávkami takého liečiva. Preto sa na podporu vedeckosti homeopatie koncom minulého storočia zaviedlo Ardtovo-Schulzeho pravidlo. Toto učenie — nazývané signatúra plantarum. Základy homeopatickej liečby (z gréckeho homoios — podobný) položil lipský lekár Samuel Hahnemann (1755 — 1843). Z rozsiahlych vedomostí Egypťanov čerpala Európa počas celého stredoveku bez toho.

Vo všeobecnosti sa však homeopatická liečba odmieta pre nedostatočnú vedeckú podloženosť. Vychádza totiž najmä z liečivých rastlín.Zmodernizovanú homeopatiu možno chápať ako formu podnetovej liečby. ktoré používa väčšinou v čerstvom stave na prípravu rozotieraných preparátov alebo výťažkov. V ľudovom liečiteľstve sa často zlučujú indikačné oblasti zo všetkých foriem terapie. Túto skutočnosť musí mať čitateľ stále na zreteli. Často sa nekryjú. prípadne sú vo výslovnom protiklade. Na homeopatii je sympatická zásada dôkladného lekárskeho vyšetrenia a presnej diagnózy. Vo fytoterapii sa možno seriózne oprieť spravidla len o indikácie založené na kritickom vedeckom výskume a overené modernou oficiálnou medicínou. Preto sa pokladajú za najprirodzenejšie liečivá. ktorá v tele podporuje tvorbu vlastných protilátok (na rozdiel od substitučnej liečby. . Liečivé rastliny a ich obsahové látky sú prírodného pôvodu. alopatie i homeopatie. učenia o signatúre. Vo fytoterapii tvorí akýsi spoj medzi ľudovým liečiteľstvom a vedeckou medicínou. pri ktorej sa do tela vpravujú hotové obranné látky). Vo fytoterapii sa uplatňujú názory ľudového liečiteľstva.

ale stále stúpa ich priemyselné upotrebenie. ergotamínu. farmaceutická chémia . ktoré sú zárukou jej akosti. aby každý zberač vedel určiť správny spracovateľský postup. Kvalitu drog určujú predovšetkým obsahové látky. ktorých celková syntéza by bola príliš nákladná (napr. Na území Slovenska sa v druhohorách utvorili vápencové substráty a vulkanická činnosť v treťohorách zasa zmiernila reliéf tektonických zlomov a pokryla ich svojimi vyvrelinami. než majú umelé (syntetické) látky. Ich prieskumom sa zaoberajú celé vedné odbory (farmakognózia — náuka o prírodných liečivách. Podľa kokaínu. že zvyšok tvoria rastliny dovážané z tropických alebo subtropických oblastí. ale napriek všetkému sa dostávame do nepríjemnej situácie: v exporte nás ohrozujú štáty. Niektoré nákupné ceny sa preto veľmi výhodne upravili. Z asi 300 druhov drog „každodennej potreby". pričom sú tu možnosti a predpoklady aj na export kvalitných rastlinných drog. tinktúr. Sušená liečivá rastlina. a tým nadmerné zrážky. alebo len v niektorých jej častiach. Preto nemá letné ani zimné tepelné extrémy. prípadne rozšíriť škálu ich priaznivých účinkov. podmienenou najmä spomínanými slovenskými prírodnými podmienkami. ergobazínu. Pri chemickom spracovaní možno izolované látky zbaviť niektorých vedľajších záporných účinkov. Z niektorých sa poloumelo vyrábajú ďalšie liečivá. Rastliny možno upotrebiť priamo čerstvé. na ktorých sa neskôr mohli utvoriť úrodné pôdy priemernej zrnitosti. príp. Slovensko je bohaté na vodné pramene. j. niektoré hormóny zo saponínov a rozličné farmaká z alkaloidov námeľa). hyoscyamínu. chránená pred vetrami prinášajúcimi od severu veľké mrazy. alebo preto. že ich výroba by bola nehospodárna. takže pri rozumnom zbere by sa nemali dať vyhubiť. od severovýchodu sucho a od severozápadu zasa priveľkú oblačnosť. čučoriedkové plody. Tieto izolované čisté obsahové látky rastlinných drog možno ďalej spracúvať na liečivá.ZBER A SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Slovensko je mierne hornatou krajinou s rozmanitým geologickým zložením.má veľmi vhodné podmienky. a tie podmieňujú aj ich terapeutické upotrebenie. Na Slovensku rastie asi 200-250 všeobecne uznávaných druhov liečivých rastlín od nížinných pásem až po alpínske hole a skaly. Juhoslávia. ktoré sú výslednicou zložitých životných (biochemických) pochodov a v istom štádiu vývoja sa ukladajú buď v celej rastline. extraktov a pod. kde je zber lepšie organizovaný (Bulharsko. a tým aj konštantného liečebného efektu. papaverín a efedrín sa môže izolovať z rastlín. Spotreba liečivých rastlín (najmä na priemyselné spracovanie) podstatne stúpla a stále stúpa. resp. Takmer celá krajina sa rozprestiera na južnom úbočí Karpát. ergotoxínu a srdcových glykozidov (strofantín. môže poskytnúť asi polovicu až dve tretiny. OD LIEČIVEJ RASTLINY K DROGE Podmienkou použiteľnosti rastliny na liečenie sú vhodné obsahové látky. droga. list čučoriedky. ktorá je určená obsahovými látkami. čo je však obvykle dosť ťažké. ON). nevyznačuje sa priveľkou vlhkosťou alebo suchom a vyhovujúca je i dĺžka slnečného svitu. že priame používanie liečivých rastlín je na ústupe. alebo po dôkladnom preskúmaní chemickej skladby slúžia ako modelové látky pri výrobe rovnako účinných syntetických látok (napr. ktoré priaznivo ovplyvňujú vegetáciu.normy (ČSN. podľa indiánskeho šípového jedu kurare lieky spôsobujúce svalové ochabnutie (svalové relaxanciá v chirurgii) atď. a to v produkčnom množstve. Je síce pravda. Množstvom a druhovou rozmanitosťou rastlín by sa teda Slovenská socialistická republika mohla stať výhodnou surovinovou základňou na zakrytie spotreby liečivých drog na domácom trhu. Egypt) a ktoré nám cenovo konkurujú. ktoré sú bezpodmienečnou zložkou európskych priemyselne vyrábaných farmaceutických prípravkov (hromadne vyrábaných liekov). alebo sa vyrába synteticky). Chýbali a chýbajú nám (i pre možný vývoz) bežné liečivé rastliny — drogy. digitoxín a i. kvet bazy čiernej a divozelu. ešte stále chýbalo asi 300 000 kg pre domácu potrebu (výroba liečivých čajovín. stáva sa stále viac priemyselnou surovinou. V niektorých druhoch dočasne obstojíme iba tradične dobrou kvalitou našich drog. prípadne celosvetovým nedostatkom. obsiahnutého v listoch koky. sa vyrobili mnohé syntetické látky vyvolávajúce miestne znecitlivenie (lokálne anestetiká). Pre každú drogu sú preto predpísané hodnoty jej kvality . Pre vegetáciu — liečivé rastliny nevynímajúc . podľa morfínu látky mierniace bolesť (centrálne analgetika). rumanček. no hoci sa napríklad r. chinínu. preto treba na ňu dnes hľadieť trochu inak ako kedysi a prísne dbať na jej požadovanú kvalitu. stavikrvu vtáčieho. t. Mnohé liečivé rastliny a drogy sú stálou surovinou na izoláciu obsahových látok s menšou jedovatosťou. v prípade morfínu. petržlenový koreň. 1969 u nás vykúpilo najviac liečivých rastlín za posledných 50 rokov. Maďarsko. žihľavy. kvalitné šípky. V tomto diele sa pri mnohých drogách uvádzajú i požiadavky platných noriem. a má aj priaznivé klimatické podmienky.).). repíková vňať. ako je to napr.). a to iba preto.náuka o syntetických liečivách a i. Zvyčajne sa 13 . podľa saligenínu mnohé látky s protireumatickým pôsobením. vňať materinej dúšky. ako je lipový kvet. zemežlče a ďalšie drogy.

j. Čerstvá biologická surovina sa musí čím skôr spracovať. prípadne látky s najvýraznejšími liečebnými účinkami možno izolovať a uplatniť ako čistú substanciu. Liečivá rastlina ako celok. osobitným spôsobom rozložiť obsahové látky. ako liečivo. Tie musia ostať zachované i v drogách. 2. kedy je v nich alebo v niektorom ich orgáne maximum účinných obsahových látok. pôsobenie pár alkoholu na zozberaný materiál. nepovoľuje sa bielenie ibišového koreňa kysličníkom síričitým. Jána" čosi bolo — ľudová múdrosť tušila vtedy maximum obsahových látok. tvorbu plodov atď. fermentované laxatívny. prípadne ešte presnejšie: vzhľadom na vytváranie. dá sa predpokladať. OBDOBIE ZBERU LIEČIVÝCH RASTLÍN Obdobie zberu liečivých rastlín záleží na tom. Napríklad náprstníkové listy (Folium digitalis) pri zbere za slnečného dňa a popoludní majú zaručene vyšší obsah srdcových glykozidov než zrána. spôsob skladovania drog (a ich preprava). ktorý dostane chorý. 4. najmä ak obsahujú rezervné látky (škrob. Orgány s obsahom silice zasa treba zberať neskoro popoludní. ak sa liečivé obsahové látky tvoria v listoch. ale priamo závisí od predchádzajúcich. v istom ročnom či mesačnom období. nasadenie kvetných púčikov. Čerstvo zozberané rastliny tvoria liečivú biologickú surovinu — sušením sa z nej stáva droga. z ktorých sa pripravujú lieky. lúpať. aby sa pri ňom príliš nezmenili práve tie látky. Problematika sa dá zosumovať do štyroch základných faktorov: 1. preto sa niekedy výslovne zakazuje. vňať mäty piepornej. pretože liečebne účinné obsahové látky sa v nich nijako nemenia. sliz či 14 . príp. samozrejme. Inokedy je zasa apretácia — fermentácia bezpodmienečne potrebná. napr. zmrazovanie pri nízkych teplotách čiže lyofilizácia a i. stabilizované sušením. po vytvorenie drogy. Anglicko). Preto sa často budujú továrne priamo pri pestovateľských plochách (oba nemecké štáty. jednotlivé izolované zložky sú oveľa menej účinné. Obdobie zberu liečivej rastliny nemožno voliť náhodne. Zber sa dá vytýčiť časové. je sušenie.). bieliť. tuhá zima atď. homeopatia používa na prípravu liečiv prevažne čerstvé rastliny. nerovnaké uplatnenie (napr. t. posledný faktor je síce prvoradý. jednotlivé obsahové látky sa izolujú a až potom sa používajú na prípravu liekov. Drogu možno zasa použiť v terapii priamo. alebo niektoré zo súboru obsahových látok samy osebe majú výhodnejšie liečebné uplatnenie. preto ho kladieme na záver. lebo jej pôvodné obsahové látky majú dávivý účinok. všetko ostatné boli povery. Nie je prípustná napr. Na zastavenie takýchto zmien sa vypracovali rozličné metódy. ktoré podmieňujú liečivosť. spôsob sušenia nazberaného materiálu (príprava drog). Skúsenosti ukázali. aj na zbere „za mesačnej noci na sv. pretože každé môže mať inú terapeutickú šírku. a preto sa miestami (v NDR. Mechanické časové zadelenie podľa kalendára nemusí vždy súhlasiť s vývojom rastlinných orgánov (neskorá jar. lesné plody a huby nakupované Jednotami. inulín. rozkrajovať. lebo v čase silného slnečného žiarenia sa silica stráca. že aj tvorba obsahových látok v nej prebieha normálne.. Čerstvé rastliny majú vedecky opodstatnené použitie v terapii. Lekár takisto posudzuje vhodnosť liečiva rastlinného či živočíšneho pôvodu alebo umelo vyrobeného. že najvýhodnejším spôsobom jednoduchého konzervovania. kvitne a pod.). pretože má svoje vedecky opodstatnené dôvody a napr.) nakupujú aj čerstvé rastliny.konzervujú takým spôsobom. chladné leto. Ak sa rastlina na stanovišti riadne vyvíja. je v priamej závislosti od obsahových látok. vápnom. rastie. napr. Keďže čerstvá rastlina ani droga obvykle nemávajú stále. Celý pochod úpravy materskej rastliny na drogu a napokon na liek. napr. obsahové látky liečivých rastlín (drog). obdobie zberu liečivých rastlín a sám zber. Takto možno pochopiť nevyhnutnosť zberu zásobných orgánov — koreňov a podzemkov v jeseni. Súbor týchto prác pomenúvame apretácia. začiatok kvitnutia. silica a mentol izolovaný zo silice). Sušená liečivá rastlina — droga má obsahové látky konzervované. pre korene horca. podľa citlivosti účinných látok voči teplote. Apretácia rozhodne nesmie ísť na úkor kvality drogy. vývoj niektorých jej orgánov. pri kôre krušiny. lebo inak v nej začnú prebiehať nežiadúce zmeny obsahových látok. NSR a i. Časová závislosť zberu je ešte užšia. kriedou a pod. O aplikácii vhodnej formy a spôsobe užívania rozhoduje lekár na základe diagnózy. U nás sú to napr. Sušenie je teda veľmi zodpovedná úloha a môže nám celkom znehodnotiť námahu spojenú so zberom. ktoré sa musí robiť odborne. ktorý možno vždy a všade uplatniť. značí celú fázu úpravy biologickej suroviny až do konečného komerčného štádia. Niekedy treba rastlinu pred sušením upraviť. Ako opačný prípad možno uviesť tymianovú vňať a jej uplatnenie pri liečení čierneho kašľa — efektívne pôsobí len celý komplex obsahových látok čerstvej drogy. konštantné množstvo obsahových látok. droga a obsahová látka izolovaná z nej často majú v liečiteľstve rozličné. čerstvé semená pagaštana konského (Aesculus hippocastanum). ktoré však nemožno uplatniť v bežnej domácej praxi (napr. Problematike preto venujeme osobitnú kapitolu. 3.

00 5: 1 Po overení faktov si vyberieme 2 — 3 dobre známe druhy. I keď je zber našou záľubou. do čoho sa robí zber. tým šetrnejšie musíme s ním zaobchádzať a negniaviť ho. odosielaní. Rentabilita zberu sa dá vyrátať na základe troch faktorov (ako správne radí skúsený zberač O. zdravé. kvety bez stopiek. nenapadnuté škodcami a v predpísanom období.— Kčs 10. Iba tak možno vždy získať z rastlín hodnotné drogy. Vo všetkých prípadoch je to za sucha. vňať režeme kosákom alebo nožom (iba bylinné časti) a podzemné časti vyrypujeme rýľom.5 : 1 2. ale nadzemné zásadne do košov alebo debničiek.15 Kčs 56. Všeobecne možno uviesť. zásadne sa nesmú súčasne zberať nejedovaté a jedovaté rastliny.00 4: 1 5. a tým aj finančný príjem. Mechanizácia zveľaďuje výsledky zberu. Ak ešte nemáme skúsenosti. ZBER LIEČIVÝCH RASTLÍN A LESNÝCH PLODOV Ak nám ide o zber liečivých rastlín na odpredaj. rozhodne však nie do igelitových vrecák. podzemky (rhizomata) alebo hľuzy (tubera) zvyčajne vykopávame v jeseni. Rátanie: množstvo nazberané za 1 h delíme zosychacím pomerom a podiel vynásobíme nákupnou cenou za 1 kg drogy. vyhýbajme sa preto znečisteným prašným miestam. kde by sa zaparili a znehodnotili.80 Kčs Podbeľ 5. Púpavový koreň s vňaťou. Pri každej rastline treba poznať charakter obsahových látok a zhruba i vplyvy. Nemožno zberať viac.—Kčs 4.— Kčs 14. pretože čím krehkejší je materiál. zber čerstvého materiálu v kg.— Kčs Hloh list s kvetom 1 kg 12. kde si vyžiadame platný nákupný cenník a poinformujeme sa o možnostiach odpredaja (možno dohodnúť aj iné druhy.— Kčs 22.00 6: 1 Zber v kg za 1 h (priemer) Zosychací pomer Rentabilita zberu 1 h v Kčs 4 h v Kčs 12. navštívime pred zberom niektorú z nákupní. pri slnečnom počasí. kvety (flores) pred ich úplným rozvinutím. Ako príklady možno uviesť prepočet za poldenný zber (4 hodiny): Zberaná časť Bylina Cena za 1 kg drogy (1977) list 1 kg 12. treba zvážiť jeho rentabilitu a vopred si pripraviť miesto na sušenie. b) hodinový výkon. Kvety a listy trháme väčšinou ručne. používame preto hrebene. ktoré sa vyskytujú hojne v okolí.— Kčs Ihlica tŕnitá koreň 1 kg 17. a na tie sa zameriame.—Kčs 40. kosáky a kosy a pod.silicu).50 3: 1 9.60 Kčs 13. v cenníku neuvedené). Zberáme rastliny čisté.—Kčs Púpava koreň s vňaťou 1 kg 12. dáme si vopred overiť a v nákupni ohodnotiť predbežnú vzorku drogy a jej kvalitu. ktoré na ne pôsobia. podzemné časti. že jednotlivé časti sa zberajú v čase plného rozvoja: plody (fructus) a semená (semina) v začínajúcej sa až dokonalej zrelosti.—Kčs 48. ktorý sa zberá pre obsah horčín. koreň s obsahom rezervného inulínu je zasa výhodné vykopávať v jeseni. ako korene (radices).70 Kčs 54. pretože vtedy je v ňom najviac horčín. j. ako je kapacita sušiacej plochy (o týchto problémoch hovorí ďalšia kapitola). Gottwald): a) cena za 1 kg sušenej drogy. treba vykopávať na jar. Veľmi dôležité a často rozhodujúce je. požičaní obalov atď. Pri zbere nesmieme nikdy zabúdať. priestorom zapadnutým popolčekom a pod. Podzemné časti možno dávať do vriec. že rastlinný materiál bude slúžiť ako liečivo. t. Výsledkom je odmena za 1 h práce v korunách. až potom sa pustíme do väčšieho zberu. Jednou 1S .— Kčs Ľubovník vňať 1 kg 10. Zber jedovatých rastlín je deťom do 14 rokov zakázaný. listy (fólia) a vňať (herbae) tesne pred plným rozkvitaním kvetov na rastline.00 3. c) zosychací pomer sušiaceho sa materiálu.50 Kčs 90. Starší a dospelí pri zbere nesmú jesť a piť (fajčiť).

patria k nim plody prudko jedovatého lykovca (Daphne mezereum). Branca sa pri sušení 1 kg čerstvého materiálu vyžadujú väčšmi odstupňované plochy (kvet vratiča 0. Baza červená (Sambucus racemosa).5 m2. uvedené údaje sú len orientačné. brusníc. konopnice alebo jablčníka. vresu. listy podbeľa 3 m2 a listy maliny alebo ostružiny 3.zaparujú sa. teda i na menej výhodných miestach. ale až po oschnutí rannej rosy alebo dažďovej vody. Aj keď sme z tejto stránky veľmocou. ktorá sa prejavuje krvavými hnačkami. Jeho polopriesvitné karmínové plody sa i veľkosťou podobajú ríbezľovým. tymianu. Slnkom rozohriate alebo mokré plody skôr podliehajú skaze. Pri zbere si počíname opatrne — neničíme porasty a dávame pozor na hady. spojené až po dve spolu. vína. ktorá má husté strapce červených bobuliek. ba i kalina obyčajná (Viburnum opulus). prvosienky. Na zber jahôd. ktorý rastie v záhradách i lesoch a kvitne skoro zjari. Podľa prepočtov lekárnika K. chuťou i vôňou. bobuľky má poukladané akoby na okrúhlom tanieriku. Pri zbere malín a černíc sú však nevhodné. Jedovaté plody má i konvalinka. lebo z nich vyteká cenná šťava (lepšie sú neopraskané smaltované nádoby).z prvých zásad zberača je: materiál sa nesmie zapariť! Veľmi citlivé sú napr. Špeciálne poznámky k jednotlivým lesným plodom sa uvádzajú pri ich materských rastlinách. Občas sa vyskytujú stredne ťažké otravy plodmi zemolezu čierneho (Lonicera nigra). agáta.5 m2. nie je síce jedovatá. často trvalým poškodením obličiek a krvavým močením.75 m2.5 m2). Vňať možno sušiť v neveľkých zväzkoch (snopčekoch). Proti zapareniu je odolný napr. ihličia. Slúžia ako výhodný vývozný artikel potravinárskeho priemyslu a umiestia sa v každom množstve i na domácom trhu. Obaly a nádoby nikdy nepreplňujeme. Domáci i zahraniční spotrebitelia si obľúbili ich nenapodobiteľnú chuť i vôňu. kališných lístkov. posed dvojdomý (Bryonia dioica). Ak ich necháme dlhší čas na kope. ľul'ok žltý (Solanum luteum). vitamínov. ČERVENÉ A ŽLTÉ JEDOVATÉ BOBUĽKY pripomínajú ríbezle a brusnice. kvasia i hnijú. ktorý rastie v podhorskom pásme. ibiša. Počas parných dní sa zber začína skôr. Pravdaže. Zberáme systematicky. závažným. šípok i borievok) vyrábame znamenité kompóty. nezrelých plodov a iných prímesí sa plody rozmliaždia. Jeho príbuzný je popínavý okrasný ker zemolez kozí (ľudové ruža z Jericha . kvety rumančeka.Lonicera caprifolium).50 kg čerstvých kvetov. s ktorými sa stretávame na detských klinikách. Pri sušení ostatného zozberaného materiálu sa na 1 m2 zmestí asi 0. preto ich treba čím skôr dodať do nákupne. Aj v nich — podobne ako v drogách — prebieha biologické znehodnocovanie. kvet myšieho chvosta 1 m2.50—1 kg čerstvých listov a 1—2 kg čerstvej kôry alebo koreňov. najmä za priaznivých poveternostných podmienok. ríbezle čiernej. hoci každý rok ostáva v našich lesoch tisíce ton nevyzberaných lesných plodov i húb. nezabúdajme však na menšie deti. kde môže niekto iný po nás o pár dní zberať ďalej. Preto sú vhodné na zácvik zberačov-začiatočníkov. čučoriedok. ani zďaleka nevieme uspokojiť konzumentov. divozelu či nevädze. vňať prasličky. kvet rumančeka 0. že sa nič nemôže stať. ale ani jedlá. 0. plesnejú. list jahody. džemy. lubkové koše) alebo prútené košíky — sú vzdušné a plody v nich dlho vydržia ako čerstvé. zimolez pýŕitý — Lonicera xylosteum) — bobuľky sú vždy na stopke. sirupy. Všetky lesné plody veľmi rýchlo podliehajú skaze . klesá obsah cukrov. než horúce slnko plody rozohreje. jahôd. Lesné plody zberáme zásadne do čistých nádob. listy vratiča 1. Šípky a borievky zberáme do lubkových alebo prútených košíkov. menia sa farebne. ZÁVEREČNÉ VAROVANIE PRI ZBERE LESNÝCH PLODOV Pri zbere lesných plodov a záhradného bobuľovitého ovocia sme si istí. čo je veľká strata a národohospodárska škoda. zmrazenú dreň i ďalšie výrobky. zaparia sa (podobne ako veľa iných druhov). hluchavky. Plody zbavujeme nečistôt už pri zbere. Naše varovanie vychádza zo skutočností. rôsoly.25—0. ktoré sa u nás stali v posledných rokoch veľmi hľadanými surovinami. černíc. Z lesných plodov (malín. Podobné bobuľky má zemolez obyčajný (čes. Osobitnú kapitolu pri zbere tvoria lesné plody a huby. lebo plody zvyčajne dozrievajú postupne. Otrava sa prejavuje 16 . prípadne za černice. ČIERNE A MODRAVÉ BOBUĽKY si možno zameniť najmä za čučoriedky či čierne ríbezle. kokorík. áron škvrnitý (Arum maculatum). tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). pastierskej kapsičky. Dodatočným vyberaním lístia. takže ich predaj z roka na rok stúpa. brusníc a čučoriedok sú najvhodnejšie prepravné obaly (tzv. plody netlačíme a nestriasame. Skúsený zberač môže na ploche veľa získať. Už 5 — 6 bobuliek spôsobuje u detí veľmi ťažkú otravu.

Z náradia používaného pri bežnom zbere liečivých rastlín (rozličné nože. Ak nemožno uplatniť zber kosákom „pod rukou". zber nožom „pod palec" je vlastne zber jednou rukou. na hornom okraji vystužené všitým drôtom (priemer 2 — 3 mm) a s metrovými pásikmi (popruhmi) našitými v každom hornom rohu. cez rameno a pod.). Nevyhnutné je aj pri zbere liečivých rastlín. ďalej vňať rebríčka. zvyčajne je vhodný zber hrotom kosáka. II uplatní výhodne v porastoch zarastených inými rastlinami. alchemilka. a to tiež v hustých porastoch. plátna. Častejšou príčinou otráv sú jedovaté plody posedu bieleho (Bryonia alba). Otrava sa prejavuje zúžením zreníc. kvetov (hloh. Pri zbere nízkych porastov (sedmokráska. rebríček a i. Zber „pod palec" sa Obr. slabšej kože alebo zo silonového tkaniva (hĺbka asi 50 cm. vratič a pod. obr. prvosienka. slamiha piesočná a i. pletie a pod. Skvalitníme tým zber a za rovnaké časové obdobie nazberáme viac ako rukou. Dobre sa uplatňuje ako príručný obal pri oberučnom zbere plodov (šípky. kapsár. k boku. prasličku. trnky a pod. zemedym. IV). no pridružujú sa i horúčky. Zriedka spôsobuje otravu aj samorastlík klasnatý (Actaea spicata). jablčníka. brusníc. II). Takisto zriedkavé sú otravy plodmi vranieho oka (Paris quadrifolia). napr. podbeľ. hnačkami a dráždením obličiek.) Pri zbere nikdy nesmieme zabudnúť na zberné obaly. listov (brusnica. najmä na suchých hrudách. osvedčujú sa chrániče na kolená z penovej gumy (hrubej asi 3 -4 cm) a miery podľa vlastných kolien (asi 20 x 15 cm). ľubovníka. nechtík. Zber kosákom „pod rukou" je vlastne prežínanie. dosť vysoká bylina so strapcom čiernych bobúľ. šírka 45 cm).. vracaním. Plody takisto pripomínajú čierne ríbezle. konvalinky. ktorý rastie v záhradných plotoch aj v lesných húštinách. (Pri opise špeciálneho zberačského náradia sa opierame o návody skúseného zberača O. sčervenenín kože a rozšírením zreničiek. modro oinovatenými bobuľami umiestenými medzi štyrmi veľkými listami. čučoriedok. prietržník a pod. zemežlč. pyšteka. týmto spôsobom sa dobre zberá najmä vňať v čistom a bohatom poraste.) je azda zbytočné robiť osobitné nákresy a opisy. v ktorých dopravujeme materiál domov. malina.). Tak zberáme napr. L). zlatobyľ. ktoré vyvolávajú otravu s podobným priebehom ako lykovec. V mnohých prípadoch je však výhodné mať pri zbere príslušné vrecko (tzv. s otvormi na zapnutie gombíkov na pracovných nohaviciach. pyštek a i. kosák.hnačkami. . s prišitými dvoma pásikmi z tenšej kože na hornej strane a s jedným na dolnej. Účelnejšie je vyobrazenie menej známych a osvedčených nástrojov. 17 . listy maliny. vlčí mak. VŠEOBECNE O ZBERAČSKOM NÁRADÍ Pri každej pracovnej činnosti spravidla potrebujeme vhodné náradie. trávou a pod. I zatváracími špendlíkmi (obr. kde niet miesta na postavenie košíka.jednoducho všetko a všade.). III). stavikrv vtáčí. vňatí menšieho vzrastu alebo iba vŕškov a pod. ktorý sa uplatňuje v nízkych a poliehavých porastoch. pamajoránu a tiež listy skorocelu. Zberá sa tak pupenec roľný. Vyššia racionalizácia zberu sa dá docieliť aj nacvičením určitého spôsobu zberania — napr. Otrava má podobný priebeh ako pri lykovci. Gottwalda. V). ušité z juty. vachta. Zámenou za čierne ríbezle vznikajú aj otravy bobuľami ľuľka čierneho (Solanum nigrum) a brečtana. ktoré často bývajú osobitnou špecialitou rutinovaného zberača. Uväzuje sa podľa potreby okolo pása. možno ich upevňovať aj Obr. kde sa nedá použiť kosák (obr.) a všade. nátržníka husieho. žihľavy. ostružina. jednoduchý hrebeň na rumanček a pod.). vŕšky vresu. materinej dúšky. č. marinky. srdcovníka. čučoriedka. Pri odrezávaní materiálu nožom odrezané rastliny berieme vo zväzkoch druhou rukou. stavikrv vtáčí. vachty a vratiča (obr. pľúcnika. jahody. (obr. kde treba pracovať kolenačky (vysadzovanie. III Obr. zlatobyle.

výška 6 cm. stavikrv vtáčí. VI). VIII Obr.Obr. V Hrebeň na prvosienku a bôľhoj: Na zber prvosienky sa najlepšie osvedčuje hrebeň s násadcom. Vyrypovač listových ruží: Šírka vidlice je asi 4—5 cm. podbeľa. pastiersku kapsičku. šírka 8 cm. dĺžka násadca asi 75-90 cm. Vyrypovačom zbierame napr. široký asi 1 — 1. Hrebeňom sa zberá napr. prietržníky a pod. Hroty sú prehnuté. IV Obr. kvet prvosienok. pupenec roľný. slamihy. arniky a rimbaby starčekobstej (obr. Obr. DÍžka hrebeňa je asi 20 cm. VII). Nástroj sa úspešne uplatňuje pri zbere šípok. VII Obr. bôľhoj a. (obr. sedmokrásky a parumanu spanilého (obr. Krajčírske alebo záhradnícke nožnice so zásobníkom: Zásobník je vyrobený zo slabšieho plechu a prinitovaný na pravé strihacie rameno nožníc. na vnútornej strane majú brúsený plechový pásik. Celková dĺžka nástroja je asi 30 — 35 cm. vnútorné hrany vidlice sú ostro nabrúsené. VI Obr.5 cm. IX 18 . úborov nevädze. list púpavy. VIII). Nity nesmú prekážať v strihu.

ihlicu tŕnistú. ibiša atď. DÍžka tyče je asi 1. Napr. na dobývanie koreňov kuklíka mestského alebo stavikrvu či nátržníkov je vhodná tzv. XII). terapeuticky cenné glykozidy. archangeliky. stavikrv (hadí koreň). celková dĺžka náradia je asi 30 — 40 cm (obr. hlohu. X Obr. (obr. na zber šípok. Aby sa 19 . oman. Sysľovkou sa dobývajú korene ľuľkovca zlomocného. prítomné enzýmy začínajú pôsobiť veľmi rýchlo. Úzky rýľ sa uplatňuje pri vykopávaní menších kolovitých koreňov. DÍžka rýľa je asi 25 cm. ligurček. valeriány. Zo živej sústavy hmoty sú ako prvé zasiahnuté najlabilnejšie látky. dĺžka násady asi 70—90 cm a šírka rýľa okolo 8 cm. XIII Na približovanie nedostupných konárov a ich pridŕžanie používame hák na tyči so slučkou. ktorého priebeh zasa určujú svojím charakterom obsahové látky rastliny. X). (obr. Štvorhrotové oceľové hrable (alebo hák) na podzemky puškvorca majú krajné nožovité háky s ostrím a obidva vnútorné majú kruhovitý profil. XIII). lopúchy. V okamihu oddelenia zberanej časti sa preruší spojenie orgánu s celým telom rastliny a začínajú sa rozkladné procesy — odumieranie a vädnutie. mrkvu.5 — 2 m (obr IX). čiernej bazy a pod.5 m (obr. moria nôžka (česky „muří nôžka").Obr. kde je práca veľmi namáhavá a normálnym rýľom nemožná. vyrobená z dobrej ocele (staré perá z nákladného auta) a s pevnou násadou. Úzkym rýľom vykopávame napr. spojených navzájom ľahko porušiteľnou väzbou. DÍžka násady je 1. medzi ktoré patria napr. Šírka hrablí je asi 30 cm a hroty merajú 10—12 cm. z aglykónu a cukru. XI Obr. vyhovuje im najmä vodné prostredie (a ono v rastline je a má pre činnosť enzýmov priaznivú kyslú reakciu) a určitá teplota. budované z dvoch zložiek. archangeliku a pod. Používa sa na vykopávame koreňov v tvrdej pôde. Sysľovka je pomerne ťažká motyka. je vhodný napr. Kopáč je dlhý asi 15—20 cm a má polovičnú šírku. SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN Sušenie je druhý faktor. Na vykopávame koreňov sa uplatňuje niekoľko typov nástrojov. XII Obr.5-2. Vzdialenosť hrotov je okolo 3—4 cm. XI).

Ak nemáme 20 . Samozrejme. Potrebujeme iba niekoľko líšt (latiek) a zopár metrov riedkeho nie chlpatého textilu. Obvyklé rozmery liesok bývajú 80-100 cm x 100-120 cm. lebo chlpy zachytávajú zvyšky drog a ďalšia droga sa nimi potom znečisťuje. Obyčajne už rozdiel medzi cenou I. začať čo najskôr so správnym a rýchlym sušením. Takýto usmernený rozklad obsahových látok. vhodná hrúbka líšt je 1.Flos malvae. akosti a ďalšími akosťami veľmi skoro uhradí náklady spojené so zariadením sušiarne. ako zvýšiť akosť drogy. Liečivé rastliny sa najlepšie sušia na tzv. rozrezané alebo rozdrvené drogy sa nenakupujú. aby sme ho využili na zariadenie lacnej sušiarne. na zakladanie a ošetrovanie kultúr. aby sa nedrobila. ktoré nesú krov (obr. že jednotlivé liesky možno zasúvať a vyberať bez toho. Vhodne sa dajú využiť aj zvislé stredné trámy na povale. ale aj so slizom. aby sa nestrapatil. kde je para). Napriek týmto úskaliam by sme si mali vytýčiť hlavnú zásadu: sušiť čím rýchlejšie. Rohy liesok možno spevniť kovovými uhlami. Pokojné zimné obdobie je priam určené na to. v miestnosti asi vo výške 50 cm (aby vzduch prúdil aj odspodu a aby materiál nevlhol). že sa latky. koľko môžeme ihneď po zbere usušiť. aby lieska bola riedko vypletená motúzom (silonom). odosielanie drog do nákupne. v kôlni a inde. napr. však nemôže bez ujmy prebehnúť pri horcovom koreni a sladkom drievku. lebo spôsobujú rozklad či denaturáciu liečivých obsahových látok. t. nie však pri vysokých teplotách. ZARIAĎME SI SUŠIAREŇ Od včasnej jari do neskorej jesene treba využiť každý pekný deň na zber a ďalšiu manipuláciu s materiálom — sušenie. vždy zmodrejú). Na prednú spodnú stranu krovového trámu pribijeme druhú latku a tá nám poslúži ako spodná opora liesky. tým lepšie rastliny schnú. kde sa práve takto rozložia obsahové látky s nežiadúcim dávivým účinkom. Vzdialenosti medzi nimi by mali byť aspoň 20 cm. napr. rastliny so silicou. Vo voľnej prírode treba sušiť asi 1 m nad zemou. neobracajme pri tom zbytočne drogu. a pribijeme klinčekmi so širokými hlavičkami. keď sa rastlina vo všetkých svojich častiach pri pokuse o ohnutie láme. pôvodne ružové. archangeliku (pri teplote do 30 — 35° C. Pridajme si k tomu spomínané skutočnosti a doplňme: zberajme len toľko. na ktorých sú zavesené škridlice. bezprašné a dobre vetrané. XV ich činnosť zastavila. neobídeme sa bez nej najmä pri zbere (pestovaní) drahších drog. Textil na okraji zahneme. Sušiareň v podstreší možno zariadiť lieskami tak. Sušíme v tieni. Všetky časti rastliny dodávame do nákupne celé. pričom sa predlžuje rozkladné. Miestnosti musia byť upravené. rýchlo treba sušiť horcový koreň. teda sušiť tak. Výnimky z tohto pravidla sú zriedkavé (slezové kvety . aby si sušený materiál (droga) zachoval pôvodnú farbu. Vo všeobecnosti sú vysoké teploty pri sušení nevhodné. S lieskami možno manipulovať priamo v prírode na mieste zberu alebo doma. XIV). pri dobrej výmene vzduchu (nie v miestnosti. papierovú tkaninu alebo organtín.Obr. Teplotu sušenia určuje charakter obsahových látok. na povale. Krušinová kôra sa môže užívať až po ročnom skladovaní alebo po hodinovom zahrievaní pri teplote 100° C. čím je povala vzdušnejšia. väčšinou škodlivé pôsobenie enzýmov. Jutovina nie je vhodná. j. lieskach (obr. Môžeme si ich ľahko urobiť sami. Pomalé sušenie — a to i na slnku — je možné pri krušinovej kôre (Cortex frangulae). XVI a XVII). treba čím rýchlejšie odpariť vodu. ibiš. Sušenie sa končí. výhodou je. XV). balenie. nazývaný fermentácia. čisté. Pri nízkych teplotách zasa sušenie trvá veľmi dlho. nie však na slnku). v obytných miestnostiach. aby sme museli manipulovať s ostatnými. XIV Obr. Na sušenie vňatí stačí. V prípade potreby nám v nákupni poradia. takže ťažko vysloviť všeobecné pravidlo: poznáme prípady nevyhnutnosti vysokých teplôt (sušenie čajovníkových listov na bežný čierny čaj — pozri cudzokrajné drogy). príp. využijú ako horná opora pre liesky (obr.2-2 cm x 2-4 cm.

Ak chceme získať tovar výbornej kvality. XVIII Obr. divozelu a i. kde sa pracuje s väčšími množstvami (napríklad na plantážach). XVI Obr. Liesky v nich vešiame buď opísanými spôsobmi. Pri sušení možno využiť i kôlne. Sušenie vňate si spravidla nevyžaduje liesky. hluchavky bielej. čo je dosť nevýhodné. Medzi drôtmi či latkami má byť odstup okolo 20 cm. Maximálna teplota pri tomto spôsobe sušenia sa zvyčajne pohybuje medzi 40-50° C.Obr. Doma sa niekedy musíme uspokojiť s dosúšaním na peci alebo na sporáku (keď sa prestalo kúriť.) Ak sme si zhotovili liesky. Pri sušení sa z rastlín odparuje voda. Stojan môže byť dvojitý (ako maliarsky rebrík) a potom možno sušiť z obidvoch strán. kde prirodzené teplo nestačí. Je výhodné tam. Sušenie pri umelom teple prebieha rýchlejšie a nezávisí od počasia. lebo váha liesok i so sušeným materiálom nepresahuje niekoľko kilogramov. alebo na kolíky (obr. alebo pomocou kovových závesov (obr. Medzi jednotlivými radmi výpletu sa odporúča medzera asi 40 cm. Pri jednotlivých častiach rastliny je po usušení takýto úbytok pôvodnej hmotnosti: semená 20 % vňať 75 % kôra 50 % listy 80 % korene 60 % kvety 85 % 21 . Pri použití kovových závesov však jednotlivé liesky nemožno vymieňať. Údaje o osobitných priemyslových a etážových sušiarňach uvádza príslušná odborná literatúra. Konštrukcia nemusí byť veľmi pevná. vystačíme s drôteným alebo silonovým výpletom. XVII Obr. urobíme si jednoduchý stojan na liesky. pivonky. alebo tam. XVIII). návody môžu byť iba rámcové. XIX). nerobí toto sušenie osobitný problém. možno sušiť niektoré časti rastlín kombinovane: najprv v prievane a potom dosúšať horúcim vzduchom. stodoly a iné vzdušné zastrešené priestory. XIX dosť dlhé latky. Manipulácia si však vyžaduje prax. pričom sa ich hmotnosť znižuje o 20 až 85 %. navyše sa dá regulovať. prípadne s latkovými podložkami. XXI). oprieme ho o stenu nad vykurovacím telesom a možno na ňom sušiť (obr. postavíme medzi trámy náhradné stĺpiky (drúčiky). Výhodný je najmä pre háklivé drogy s obsahom slizu alebo pre kvetový materiál. Tak sušíme napr. kvet bazy čiernej.

Strasieme z nich zvyšky hliny.Obr. Možno na to upotrebiť u nás vyrábané prípravky. Drogy často napádajú škodcovia. neprepadávali na seba cez liesky a pod. Pozor na nebezpečenstvo ohňa! . očistíme ich kefkou. XXI Rozdielny je aj čas sušenia jednotlivých rastlinných častí v prirodzených podmienkach (bez použitia umelého tepla): Dĺžka sušenia Počet dní v lete Počet dní na jar a v jeseni Kvety 3—8 8—14 Rýchlo schnúce listy a vňať 3—6 10—14 Pomaly schnúce listy a vňať 10—14 14—21 Korene 14 21 Najťažšie sa sušia podzemné časti — korene. a preto musíme dbať. XX Obr. aby sa navzájom nemiešali. rozostrieme na liesky alebo. a to každú podzemnú časť osobitne). preto pred začatím zberu musíme sušiace priestory a liesky asanovať.. ak sú hrubé. Nikdy nesmieme zabúdať. Sušiarne musíme udržiavať v úplnej čistote a dbáme. že drogy sú liečivá. aby nenabrali na seba cudzie pachy. podzemky a hľuzy. navlečieme na povrázky a v prievane sušíme. aby do nich nemali prístup domáce zvieratá. Počas sušenia možno na ten istý účel použiť dymiace tablety. podľa možnosti opláchneme (najlepšie prúdom tečúcej vody. pozdĺžne prerežeme.

čím ušetríme miesto a znemožníme prístup drobným domácim škodcom. Každú drogu treba pred odoslaním oprášiť — týka sa to najmä koreňov a vňate. Kto zberá podľa štátneho plánu. V prípade väčších množstiev sa odporúča suchú drogu ponechať na kope vysokej 30—50 cm aspoň tri dni a až potom baliť na odosielanie. prach a hmyz. alebo ju prechovávame v uzavretých obaloch. čo tam nepatrí. 23 . Drogy s osobitým príjemným či nepríjemným pachom ukladáme do sklených alebo plechových nádob. chybné. list náprstníka) sa nedarí uchovávať ani pri prísnych skladovacích podmienkach. aby nezvlhli. aby sa dalo zaviazať. Skontrolujeme. označovanie. Skladovanú drogu buď voľne vysýpame na vhodnú podložku. ďateliny. I keď existujú isté možnosti záchrany mierne poškodených a škodcami napadnutých drog. doprava. takže ich treba skladovať osobitne prísne. Všeobecne drogám škodí vlhko. Vrecia objednávame pred hlavnou sezónou. môžu obsahovať zárodky škodcov. ICH TRIEDENIE. preberanie a skladovanie). Voľné skladovanie však nie je veľmi výhodné — droga sa dá síce ľahko kontrolovať. Najpríhodnejšie obdobie je včas ráno. zhnednuté a inak sfarbené alebo farebne zmenené časti. Na tento účel možno prerobiť sýpku. starú zásobu nemiešajme s novou — radšej ju vysypme.SKLADOVANIE DROG. bazy čiernej. Každý druh a časť rastliny musí byť vcelku a v osobitnom vreci. ako je zašité dno vreca. má odbyt zabezpečený. ale na druhej strane sa ľahko zapráši alebo inak znehodnotí. rozličné druhy roztočov. Z bežného nákupného plánu medzi ne patrí napríklad kvet agáta. silné svetlo. Drogy zvyčajne neodosielame do nákupne hneď po usušení. neodporúčame ich skúšať — takúto drogu treba zničiť. časť povaly atď. Tovar skladovaný v nepriehľadných obaloch treba často kontrolovať a každú chybu okamžite odstrániť. Dnes je hospodárenie s liečivými rastlinami plánované a tovar sa predáva za pevné. v sparne sa niektoré druhy veľmi ľahko drobia). ktoré za rok spotrebujeme. vopred vyhlásené ceny. kvety divozelu veľmi ľahko vlhnú. Osobitné skladovacie predpisy uvádzame na patričnom mieste pri jednotlivých rastlinách. nepoužívame vlastné obaly. Tovar nebalíme do vriec alebo škatúľ z potravín. ináč by splesniveli. Tak napr. Tovar na odosielanie sa balí do vriec. Preto ju radšej skladujeme v dobre uzavretých obaloch. či je droga suchá. ríbezle čiernej a pestovaného ibiša lekárskeho. Existujú síce aj všeobecne platné predpisy. čím dostávajú nepeknú hnedú farbu a táto zmena prebieha na úkor obsahových látok. lipy. ktoré nám na požiadanie zašle nákupňa. treba ich vopred triediť. ako aj časti napadnuté hmyzom (škodcami). ale aj koreň lopúcha.ceny kolísali a často nebolo možné tovar predať. takže pre ne sú predpísané ročné výmenné lehoty (= exspiračná lehota). ak je jej menej. Zásadne nebalíme počas dažďa alebo sparných dní (pri daždi vlhnú. Stačia na to obyčajné sitá s rozmermi otvorov pre kvety asi 2 x 2 mm. Jutové vrecia zašívame navrchu v smere. komoru. zmes drog rozličnej kvality sa zasa hodnotí cenou najnižšej prítomnej akosti. iné drogy a pod. silné slnečné svetlo a priveľké kolísanie teploty. uvádzame ich pri každej rastline osobitne. Z uvedeného možno vyvodiť: každú drogu treba skladovať veľmi starostlivo (aspoň podľa návodu) a na domácu potrebu sa musia zbierať také množstvá. vrece zahneme dovnútra tak. Niektoré drogy veľmi často napáda hmyz. po nasypaní drogy zalepených leukoplastom. ktoré dobrú drogu počas prepravy znehodnotia. Ak chceme drogy odosielať. Z týchto príčin sa usilujeme drogy ihneď po zbere odoslať do nákupne a zbytočne ich doma neskladovať. Menšie množstvá sa preto najlepšie skladujú v nahriatych plechovkách. štátna norma týkajúca sa liečivých drog — ČSN 86 6002 (Úprava drog a ich balenie. pre korene 3 x 3 mm až 5 x 5 mm. vzdušnú a čistú miestnosť. Najväčším nepriateľom uskladneného usušeného materiálu je vlhko. ako sú jutové či papierové vrecia. púpavy lekárskej. preto oddeľujeme aj drogy rozličnej akosti. debny vyložené papierom či sudy. črvotočov a pod. BALENIE A PREPRAVA Skladovanie drog zasa podstatne ovplyvňujú obsahové látky. na koreň valeriány treba sitá s okami 2 x 2 mm. Odbyt a predaj drog býval prv ťažší . Drogu do vriec dobre natlačíme (asi 6—8 kg na vrece). rumančeka a trnky obyčajnej. ďalej list podbeľa. jedine mierne navlhnutie sa dá včasným presušením odstrániť. Nedosušené drogy počas prepravy splesnejú a nákupňa ich odmietne. maku vlčieho. K tejto problematike vyšla čs. Do vreca vložíme zoznam odosielaných drog (konsignáciu) a svoju adresu. ale pre niektoré drogy nie sú dostačujúce. Do nepriedušných nádob však možno dávať len dokonale usušené drogy. Aj tu musíme byť vrcholne svedomití — drogy sú liečivá. pre listy a vňať asi 3 x 3 mm. Na ich prechodné uskladnenie potrebujeme suchú. Drogy majú predpísané určité kvalitatívne normy. Každé vrece označíme adresou nákupne a odosielateľa. potom zbavíme prachu (pozri úvod kapitoly) a odstránime z nej všetko.). ako sú cudzie prímesi (iné časti materskej rastliny. Ľahšie vrecia vešiame pod strechu. Niektoré drogy (napr. čistá a bezprašná — vlhkú presušíme. Treba sa vyvarovať zbytočného znečistenia aj pomrvenia drog.

4. úprave alebo preprave. enzýmy) alebo pasívne (napr. Drogy druhej. rastlina si vytvára prepestrý súbor obsahových látok. Všeobecné predpisy na skúšanie drog a liečivých rastlín uvádza ČSN 86 6005. ktorými sa droga znečistí pri zbere. prvá akosť zodpovedá požiadavke ČsL 4. Môžu byť zložkou každého rastlinného tela (ubikvitárne). alkaloid strychnín iba v rode Strychnos). na izoláciu obsahových látok. príp. lebo sa používajú aj v tomto atlase: 1. j. alkaloidy. ktoré sa neodstránia pri zbere alebo úprave drogy. na vodu najchudobnejších. metabolity). kvety alebo byle v listovej droge). škrob a bielkoviny). buničina a lignín). 2. aminokyselina fenylalanín je prítomná v každom živom organizme). strata sušením — hmotnostný úbytok vznikajúci sušením drogy za predpísaných podmienok. prípadne pomáhajú plniť iné dôležité funkcie v rastline (enzýmy). kamienky. na technické účely a podobne. Patria medzi ne napr. Odborní pracovníci sú povinní poznať jeho obsah a riadiť sa ním. liehom alebo inými obyčajnými rozpúšťadlami. Tie. S ohľadom na chemickú štruktúru ide tu o nízkomolekulové látky. piesok atď. editio quarta (PhBs IV) z r.. iné časti materskej rastliny — všetky nepatričné časti materskej rastliny (napr. kvetné časti a dužinaté plody do 90 %. Zvyšok sušiny tvoria minerálne látky. Tie zvyčajne podľa určitých znakov drogového materiálu rozlišujú pri každej droge tri akostné triedy. Uvádza ich najmä platný československý liekopis — v súčasnosti je to Československý liekopis. ZÁKLADNÉ FYTOCHEMICKÉ ROZDELENIE OBSAHOVÝCH LÁTOK V RASTLINÁCH Ako teda vidno. ktoré v rastline vznikli hlavne druhotne ako výsledok jej životných prejavov. t. Z druhotne (sekundárne) utváraných špecializovaných obsahových látok sú najdôležitejšie tieto: 1. alebo tvoria bunkovú štruktúru (celulóza. medziprodukty (nemajú veľký význam z terapeutického hľadiska) a tzv. ktoré sa dajú liečebne uplatniť. Nachádzajú sa iba v obmedzenom okruhu rastlín (napr. Neúčinný zvyšok tvoria balastné látky. ktoré sa ukladajú ako zásobné látky (napr. Hlavný podiel bezvodého zvyšku — sušinu — tvoria potom chemicky zložité vysokomolekulové látky. 1987 (v čase edičnej prípravy tohto Atlasu sa chystalo už 4. chémia rastlín). Ak drogu uvádza aj ČsL 4. V kôre jej býva asi 50 % a v semenách. Ich účinnosť podporujú vedľajšie účinné obsahové látky.ČSN. rozpustné v organických rozpúšťadlách 24 . tuky. Produkty látkovej premeny (metabolizmu) rastlín i zvierat sa zvyčajne rozdeľujú na dve skupiny: primárne a sekundárne. Táto skupina tvorí premenlivý podiel v jednotlivých rastlinných druhoch čo do množstva i vzhľadom na svoju skladbu (uvádza sa v ČSN 86 6005 ako extrakt).OBSAHOVÉ LÁTKY LIEČIVÝCH RASTLÍN A DROG Ako sme už zdôrazňovali. ktoré z hľadiska funkcie v rastline vytvárajú buď jej kostru (napr. Ubikvitárne produkty sú rozšírené primerane tejto svojej funkcii (napr. 3. že sa skladá predovšetkým zo značného množstva vody. Ak skúmame rastlinné telo z hľadiska chemickej skladby v zmysle novšie uplatňovaného pojmu fytochémia (t. ktorý potrebuje pre svoj život. Primárne produkty sú dôležité pre udržanie života a v priebehu látkového metabolizmu môžu vystupovať aktívne (napr. ako hlina. Oveľa menej vody je v zásobných podzemných orgánoch. X. glykogén a i.). bielkoviny a pod. platná od 1. Okrem liekopisu sa u nás zaviedli ešte československé štátne normy pre liečivé drogy . asi 10 %. Šťavnaté a dužinaté časti obsahujú až 98 % vody. a tá sa žiada aj v prípade drog upotrebených priamo ako liečivo — liek. ktoré po spálení rastliny ostávajú ako popol. alebo sa vyskytujú len v úzko ohraničenom okruhu rastlín (špecializované). škrob. ktorá sa dá vyťažiť extrakciou vodou. Nás z nich osobitne zaujímajú tie. V jej názvoslovnej časti sa uvádzajú viaceré pojmy. cudzie organické prímesi — úlomky iných rastlín alebo iné organické látky. 4. ktoré sú nositeľmi liečebného účinku. alebo fungujú ako zásobné látky (napr. triesloviny a silice. vydanie (ČsL 4) — Pharmacopoea Bohemoslovaca. ktorý platí od 1. listy. je oficiálna. Ich fytoterapeutická hodnota nie je však rovnaká. alkaloidy — zásadité látky obsahujúce v molekule viazaný dusík. tretej akosti sú určené na priemyselné spracovanie. prebytky primárnej látkovej premeny. 1987. organické kyseliny. apríla 1965. Rátajú sa medzi ne funkčné súčiastky buniek (najmä enzýmy). Z celej sústavy rastlinnej živej hmoty možno vydeliť ešte jednu skupinu obsahových látok. vydanie nášho liekopisu — ČsL 4). vidíme. liečebný účinok drog podmieňuje ich akosť. j. preto sú u nás vytýčené štátne normy pre liečivé drogy. ON. Je vecou lekára.). aby počas liečby správne uplatňoval pôsobenie hlavných či vedľajších účinných obsahových látok. ktoré sa vytvorili z primárnych špeciálne prebiehajúcimi látkovými premenami. ktoré si treba vysvetliť. nazývame hlavné účinné obsahové látky. Sekundárne látky sú substancie. resp. anorganické prímesi — neorganické znečisteniny.

ich soli sú rozpustné vo vode. napr. g u m o ž i v i c e a b a l z a m y (občas sa v liečbe používa peruánsky balzam). bielkoviny — tvoria základnú zložku živej bunkovej hmoty. nevyhnutným pri dýchaní rastlín. 5. ktoré sa nachádzajú vo všetkých rastlinách.). Rastlinné oleje či tuky sú väčšinou tekuté (napr. ktoré sa ukladajú v rezervných orgánoch rastlín. predovšetkým škroby. používajú sa ako koreniny (majorán.). obsiahnutá najmä v kvasniciach (jej nedostatok spôsobuje kožné poruchy. 6. prvosienka. liečebne dôležité sú aj k y s e l i n y l i š a j n í k o v . v ľanovom oleji. prítomná hlavne v prasličke. Príznačné sú napr. Pre životné funkcie sú veľmi dôležité. palmitovej a stearovej).(éter. napr. Najznámejší z nich je rutín. súčasne podávaných liečiv. u nás tvoria zložku liečebnej kozmetiky (krémy Neridé a Perilacin na výživu citlivej a suchej pokožky). Na bielkoviny sú najbohatšie semená. známa skôr ako vitamín C. makovitých a ľaliovitých rastlín. ktoré sú zvyčajne netoxické. lebo sa nevstrebávajú sliznicami čriev a žalúdka (saponíny obsiahnuté v kúkoli sa však vstrebávajú sliznicami. Všetky silice pôsobia dezinfekčné a hojne sa upotrebúvajú v ľudovom liečiteľstve. Blízky vzťah k siliciam majú živice (liečebne sa uplatňuje napr. v ovocí sú prítomné p l o d o v é k y s e l i n y . najznámejšie z nich sú tuky a oleje. ktoré sú často zmesou viac než 50 rozličných vonných látok. vínna a citrónová). v zelenine. spazmolytických (rumanček a sladké drievko). flavonoidy — hojne rozšírené.takmer výlučne ide o nejedovaté. V súčasnosti majú najmä technické použitie (šelak atď. Sú priamym produktom fotosyntetickej asimilácie.). upravujú chuť a arómu (vanilka). chloroform atď. takmer napospol nejedovaté látky. Najviac lipidov je v semenách (plodoch). uvoľňujúcim energiu pre životné deje a činným aj pri tvorbe iných obsahových látok. Medzi najdôležitejšie patria srdcové glykozidy obsiahnuté v náprstníkoch a preháňavé antrachinónové glykozidy prítomné v krušinovej kôre. Ďalšie špecializované obsahové látky sa uvádzajú pri jednotlivých liečivých rastlinách. slúžia na dráždenie kože (borovicový balzam). preto sa nazývajú aj bioflavonoidy. chorobné zmeny na sliznici tráviacich ústrojov a poruchy nervovej činnosti). ale aj ako nervína a sedatíva (chmeľové šištice a valeriánový koreň). Ich liečebné použitie patrí výlučne do pôsobnosti lekára. v rute (potláča lámavosť krvných vlásočníc). 3. 2. koreň horca a list vachty trojlistej. niektoré aj ako stomachiká (palinová vňať). 4. teda na zlepšenie chuti do jedenia. sacharidy (predtým nazývané glycidy. a preto sú krvným jedom). glykozidy — ďalšia skupina so značným zastúpením jedovatých obsahových látok. Napríklad spálením 1 kg ľanového oleja sa uvoľní 38 970 joulov. divozel a fialka. inak aj cukry) — patria medzi najdôležitejšie látky zúčastňujúce sa na rastlinnom metabolizme. ktoré majú antibakteriálne účinky a nachádzajú sa napr. prevažne glykozidické látky (iridoidy). pre čeľade iskerníkovitých. škoricovník atď. vňať tymianu). ľuľkovitých. dodávajúce mu príslušnú osviežujúcu chuť (napr. kyselina nikotínová. lipidy — významné rezervné látky vznikajúce pri druhotnej látkovej premene. Skladajú sa z glycerolu a vyšších mastných kyselín (napr. obsiahnutý napr. resp. Majú vysokú energetickú hodnotu. Obsahuje ich napr. Niektoré liečebne dôležité glykozidy sa nesprávnym sušením ľahko rozkladajú. ale aj prípravkov používaných pri ochoreniach srdcového a obehového systému (hlohová droga). Tukom sa podobajú vosky. je hojne zastúpená k y s e l i n a a s k o r b o v á . napomáhajú odkašlávanie. šípkach atď. kyseliny — rozdeľujú sa na niekoľko skupín. v minulosti nazývané vitamín F. glukóza a fruktóza. Vlastnosti lipidov závisia predovšetkým od týchto kyselín. ľanový. Saponíny podporujú vstrebávanie iných. kyseliny olejovej. V liečiteľstve sa uplatňujú jednoduché cukry. horčiny . Prudkým spôsobom ovplyvňujú niektoré životné funkcie. kyselina jablčná. vhodné na povzbudenie tvorby žalúdočných štiav. ovplyvňujú látkovú premenu. ktoré sa ako zásobná látka nachádzajú v ovocí a mede. sú najdôležitejšie tieto: 1. močopudných (list brezy). významné sú i n e n a s ý t e n é m a s t n é kyseliny. Osobitnú skupinu glykozidov tvoria s a p o n í n y . Bohatý obsah flavonoidov majú kvety bazy i trnky a ihlica tŕnitá. éterické oleje (silice) — bezdusíkaté. Z ubikvitárnych obsahových látok. borovicová kolofónia). slnečnicový a konopný olej). pôsobia močopudne a mierne preháňavo. ide o vysokomolekulové zlúčeniny zložené z aminokyselín. Rezervnou látkou je aj inulín obsiahnutý v astrovitých a zvončekovitých 25 . repkový. 2. žlto sfarbené látky s glykozidickou stavbou. napr. Samovoľná manipulácia s týmito látkami je väčšinou nebezpečná. 3. zosilňujú však účinnok hlavných obsahových látok. pri cudzokrajných drogách. ale aj disacharidy (hlavne trstinový či repný cukor) a polysacharidy. prítomné napr. z m i n e r á l n y c h k y s e l í n je najvýznamnejšia kyselina kremičitá. vetropudne (rasca). ktoré slúžia väčšinou ako ochranné látky na povrchu rastlinných orgánov. teda 2. močopudne (petržlenový koreň). Pre živé organizmy sú vysoko toxické. v pľuzgierke islandskej a lišajníku dubovom. v rastlinnej ríši sa hojne vyskytujú aj iné k y s e l i n y v i t a m í n o v é h o c h a r a k t e r u. Flavonoidy väčšinou nemajú vyhranené pôsobenie na organizmus. ovocí. Pôsobia proti kašľu (napr. Obsahuje ich napr.5 x viac než z rovnakého množstva glukózy. Ich nedostatok vo výžive má za následok poruchy dôležitých biologických procesov.

rastlinách. Škroby sú pomocnými látkami pri príprave tabliet, zásypov atď., inulín zasa cenným diabetickým prostriedkom. Chemicky rovnaký základ má i celulóza (buničina), ktorá sa o. i. používa na výrobu vaty. V tesnej chemickej príbuznosti s cukrami sú slizy, gumy a pektíny. Slizy sa používajú najmä na utváranie ochranných povlakov niektorých liečiv, pri ktorých sú špecifické nároky na miesto a čas vstrebávania v tráviacom trakte. Podobné použitie majú aj ligníny a ďalšie zložky rastlinných organizmov. Okrem týchto skupín látok sa liečebne využívajú aj rastlinné farbivá, predovšetkým chlorofyly, ktoré sú súčasťou listovej zelene. Chlorofyly sa uplatňujú v prípravkoch na urýchlenie hojenia (napr. Chlorophyllum oleosum SPOFA) alebo v zubných dezinfekčných prípravkoch a pastách (napr. T 32 s chlorofylom), prípadne v liečebnej kozmetike. Izolujú sa napr. zo žihľavy alebo špenátu. Fytoterapeutické uplatnenie nachádzajú aj rastlinné biokatalyzátory čiže ergóny (pôsobky). Medzi ne sa zvyčajne začleňujú hormóny, enzýmy a vitamíny. Rastlín s hormonálnym účinkom na organizmus je málo. Niektoré však svojimi obsahovými látkami predsa len ovplyvňujú činnosť štítnej žľazy, ba struky fazule alebo jastrabinová vňať obsahujú aj glukokiníny znižujúce obsah cukru v krvi. Niektoré naše rastliny (napr. tulipány a cesnak) obsahujú i látky povzbudzujúce sexuálnu aktivitu. Bez prítomnosti enzýmov by ani v rastlinnom organizme nevznikla nijaká reakcia. Jestvuje veľké množstvo enzýmov s úzkym, špecifickým poslaním. Možno ich prirovnať ku kľúčom, kým látky, na ktoré majú pôsobiť, sú akýmisi zámkami: do každej zámky je dobrý iba jeden kľúč. Enzýmy majú mimoriadne vysokú účinnosť. Napríklad sacharáza štiepi až 200 000-násobné množstvo sacharózy na glukózu a fruktózu. Na využití enzýmových pochodov sú založené celé priemyselné odvetvia (kvasný priemysel, liehovarníctvo, pivovarníctvo, vinárstvo, výroba syrov, octu atď.). Inokedy však treba enzýmové pochody potlačiť a vylúčiť. Tak sa postupuje napr. vtedy, ak chceme zastaviť rozkladné procesy v liečivých rastlinách a zamedziť ničenie terapeuticky účinných obsahových látok. Obsobitnú, chemicky rôznorodú skupinu tvoria ochranné látky, nazývané aj fytoncídy alebo rastlinné antibiotiká. Niektoré z nich patria medzi silice, ďalšie medzi alkaloidy, triesloviny atď. Nachádzajú sa napr. v cesnaku, cibuli, repíku a v ľubovníku. Od pravých antibiotík, ktoré sú zväčša produktom plesní, sa však tzv. rastlinné antibiotiká odlišujú kvalitatívne i kvantitatívne. Súčasťou každého živého organizmu, teda i rastliny, je voda. V jednotlivých častiach rastlín sa nachádza 10 až 98 % vody. Je teda dôležitým stavebným aj zásobným materiálom. Bez prítomnosti vody by v rastlinách neprebiehali nijaké metabolické procesy. Rozborom sušiny alebo popola získame obraz o tom, ktoré látky či prvky prijala rastlina zo svojho prostredia. Po dokonalom spálení rastliny sa dá presne zistiť, aké minerálne látky obsahovala a aký bol ich podiel. Mnohé minerálne látky možno v určitých koncentráciách využívať liečebne. Napríklad draslík, hojne obsiahnutý v bliznách kukurice, pôsobí močopudne; dusičnan draselný, obsiahnutý napr. v listoch podbeľa, účinkuje zasa protiastmaticky. Podobne sa v pomocnej terapii využíva prítomnosť železa, vápnika, kremíka, jódu alebo iných prvkov či ich solí. Niektoré z nich sú však v rastlinách nežiadúce. Taký je napríklad šťaveľan vápenatý, nadmerne prítomný v rebarbore, štiave či v špenáte. Keďže sa šťaveľan vápenatý usadzuje v kĺbových puzdrách, reumatici by sa mali zriecť konzumu špenátu. To isté sa odporúča ľuďom náchylným na tvorbu močových kamienkov. Ani deťom by sa špenát nemal podávať častejšie ako raz týždenne (aj to vždy len s mliekom). Prirodzene, týmto sa nekončí ani hrubý výpočet látok obsiahnutých v rastlinách, a tobôž výpočet ich terapeutických alebo iných účinkov. (O niektorých sa podrobnejšie píše pri jednotlivých rastlinách v špeciálnej časti tohto diela a v stati Dôležitejšie cudzokrajné drogy.) V rastlinách ustavične vznikajú, menia sa a zanikajú nepredstaviteľné kvantá rozličných látok. Ani na liečivé látky nemožno hľadieť ako na uzavretý a nemenný súbor s ustálenými funkčnými vzťahmi. Istá látka rastlinného organizmu môže raz slúžiť ako medziprodukt, inokedy ako stavebná či rezervná látka, prípadne ako katalyzátor alebo výlučok z cyklu. Veľmi zložité väzby vznikajú pri liečebnom využívaní látok obsiahnutých v rastlinách. Preto rastlinná liečba nie je oblasťou, v ktorej by neodborníci mohli experimentovať bez rizika, že vážne ohrozia svoje či cudzie zdravie.

JEDOVATÉ RASTLINY
Už v staroveku sa poznala nielen liečivá sila, ale aj jedovatosť niektorých rastlín. Spočiatku sa rastlinné jedy používali na trávenie divej zveri. Napríklad prilbica žltá (Aconitum lycoctonum) sa pridávala do mäsa určeného na hubenie vlkov. Čoskoro sa však prišlo na to, že rastlinnými jedmi sa dajú odstraňovať aj nepohodlní ľudia. Vlastne už v mýtických časoch sa travičstvom zaoberala Medea z Kolchidy. Usudzuje sa, že používala jed z jesienky (Colchicum autumnale), ktorá hojne rástla v Kolchide na juhozápadných svahoch Kaukazu. V antických časoch sa na trávenie ľudí používal najmä bolehlav (Conium maculatum). Odvar z bolehlavu usmrtil aj slávneho Sokrata. V tom období sa poznali už aj jedovaté účinky tisu (Taxus baccata) a niektorých druhov húb. Kuriózny je prípad miernej otravy asi 10 000 vojakov Xenofonovej armády pri Trapezunte. Vyvolal ju včelí med znesený z okolitých rododendronov (Rhododendron ponticum a Rhododendron luteum). Dnešné poznatky o jedovatých rastlinách sú podstatne širšie a hlbšie. Aj v našom zemepisnom pásme rastú desiatky rastlinných druhov, ktoré môžu zapríčiniť nebezpečné otravy. Zberači liečivých rastlín nevyhnutne musia poznať aj všetky jedovaté rastliny. Príležitostní zberači by mali dôsledne rešpektovať aspoň zásadu, že na liečebné účely nikdy nezberajú rastliny, pri ktorých nemajú stopercentnú istotu o ich správnom druhovom určení. Veľa sa dá naučiť od skúsených zberačov, ale treba sa opierať i o spoľahlivé odborné príručky s výstižnými botanickými opismi a vernými vyobrazeniami liečivých rastlín. Otravy jedovatými rastlinami nie sú veľmi časté, pravda, ak odhliadneme od detských otráv zapríčinených plodmi, jadrami alebo kvetmi niektorých zelených rastlín. Takýchto detských otráv je pomerne veľa. Deti zo zvedavosti ochutnávajú aj plody jedovatých rastlín. Menšie deti treba dobre strážiť a vychovávať k tomu, aby nejedli plody neznámych rastlín. Na miestach, kde sa hrávajú, treba jedovaté rastliny vyplieť. Najúčinnejším spôsobom prevencie je však poznanie jedovatých rastlín. Deti majú výborné pozorovacie schopnosti a za pomoci rodičov či iných skúsených osôb sa dosť rýchlo naučia rozlišovať jedovaté rastliny. Len tak sa spoľahlivo môžu uchrániť pred otravami. Jedovatosť niektorých rastlín podmieňujú špecifické obsahové látky, ktoré môžu byť prítomné v celej rastline alebo len v niektorej jej časti, najmä v plodoch. V jedovatej rastline sa spravidla nachádza viacero jedov. Zvyčajne sú to alkaloidy (zásadité látky s obsahom dusíka) alebo glykozidy (organické zlúčeniny obsahujúce jedovatý aglykón, ktorý sa viaže na cukornú zložku), prípadne toxalbumíny (látky príbuzné bielkovinám, obsiahnuté v niektorých druhoch húb, ale aj v agáte a ďalších zelených rastlinách). Niektoré rastliny obsahujú jedovaté saponíny (napr. kúkoľ a vranie oko). Časť saponínov sa využíva i liečebne, no tie, ktoré sa po požití vstrebávajú do krvi, spôsobujú rozklad červených krviniek a sú veľmi nebezpečné. Len málo rastlín obsahuje jedovaté silice (napr. borievka netata) alebo jedovaté živice (napr. posed čierny, posed červený) či jedovaté horčiny (napr. zimozeleň, rododendron a šalát jedovatý). Najmenšiu skupinu tvoria rastliny s neznámym zložením jedov (napr. difenbachia a áron).
JARNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Už v čase, keď sa ešte len topí sneh, možno nájsť v prírode prvé jedovaté rastliny — snežienku jarnú (Galanthus nivalis) a bleduľu jarnú (Leucojum vernum). V cibuliach snežienok sa hromadia alkaloidy fenantridínovej skupiny, ktoré sú jedovaté, no po náležitej úprave slúžia i na výrobu liekov proti Parkinsonovej chorobe. Podobné látky sa nachádzajú aj v kvetoch klívie a amarylky, ktoré sa pestujú v domácnostiach ako dekoratívne rastliny. Nebezpečnejšie sú jedy obsiahnuté v kvetoch čemerice (Helleborus), iskerníkovitej rastliny pestovanej v záhradkách na ozdobu. Jed čemeríc vyvoláva prudké hnačky a obrny. Veľmi nebezpečný je lykovec jedovatý (Daphne mezereum), kríčkovitá rastlina rozšírená v záhradkách aj vo svetlejších lesoch. Kvety má sfarbené podobne ako orgován (Syringa). Už vdychovanie jeho omamnej vône môže zapríčiniť prudké bolesti hlavy. Pomerne veľké množstvo jedov obsahujú blizny šafranu (Crocus) a cibuľky narcisov (Narcissus). Otravy týmito rastlinami sú však u nás zriedkavé. Na jar deti často zbierajú iskerníkovité rastliny, ktoré v čerstvej šťave obsahujú jedovatý protoanemonín. Tento jed dráždi kožu a sliznice. Na koži vyvoláva pľuzgiere a ak sa dostane do očí, spôsobí prudký zápal spojiviek. Nachádza sa v šťave blyskáča (Ficaria verna), veterníc (Anemone), ponikleca (Pulsatilla) i záružlia (Caltha). Šťava týchto rastlín sa ľudovo odporúča proti reumatizmu. Toho sa rozhodne treba vyvarovať, lebo namiesto liečivého účinku privodí ťažké poškodenie kože.
27

Jedovaté sú i voňavé kvety chochlačky (Pistolochia, syn.: Corydalis), ktorá rastie v lesoch. V kvetoch chochlačky sa nachádza jedovatý alkaloid bulbokapnín, ktorý vyvoláva otravy s podobnými príznakmi, aké pozorujeme pri zápale mozgových blán. V ľudovom liečiteľstve sa táto rastlina odporúča proti závratom a nervovým poruchám. Pred akýmkoľvek liečebným použitím chochlačky však treba vystríhať. Prudko jedovatý je aj štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides), známejší pod názvom zlatý dážď. Obsahuje jedovatý alkaloid cytizín. Deti sa niekedy dajú zlákať zlatožltými kvetmi štedreca, no už päť rozžutých kvetov môže pre ne znamenať smrteľné nebezpečenstvo. Ešte toxickejšie sú nezrelé plody, ktoré sa veľmi podobajú na fazuľové struky. Po prvých príznakoch otravy (bledosť, potenie, nevoľnosť, vracanie a hnačky) treba ihneď vyhľadať lekára. Keďže štedrec sa často pestuje ako ozdobný ker v parkoch, na jeho jedovatosť by mal spravovateľ parku vhodnou formou upozorňovať (napr. na tabuľkách). Podobne by sa mali označovať aj iné jedovaté rastliny v parkoch. Koncom jari rozkvitá agát (Robinia pseudoacacia). Všetky časti tohto stromu — s výnimkou kvetov — obsahujú jedovaté látky. I vôňa kvetov vyvoláva u niektorých astmatikov záchvaty dusenia. V máji kvitne konvalinka (Convallaria majalis). V jej plodoch sú jedovaté látky, ktoré spôsobujú omámenosť, vracanie a nadmerné močenie. Podobné účinky má kokorík voňavý (Polygonatum odoratum), kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) i tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). Na rozhraní jari a leta kvitne niekoľko jedovatých druhov iskerníkov (Ranunculus), napr. iskerník prudký, iskerník jedovatý a iskerník plamenný. V čeľadi iskerníkovitých je veľmi veľa jedovatých druhov. Podobné vlastnosti majú aj viaceré druhy rodu plamienka (Clematis), žltohlav (Trollius) a orlíček (Aquilegia). Iná skupina jedov je prítomná v záhradnej ozdobnej rastline stračia nôžka (Delphinium). Jednou z našich naj jedovatejších rastlín je prilbica modrá (Aconitum napellus). Je to mohutná bylina rastúca vo voľnej prírode. Obsahuje jedovatý alkaloid akonitín. Človek postihnutý otravou cíti najprv veľmi silné mravčenie, potom sa mu zdá, akoby mu v cievach namiesto krvi kolovala ľadová voda, neskôr pociťuje nevoľnosť a úzkosť, ba niekedy sa mu celkom zastaví dych. Čerstvá rastlina môže vyvolať zápaly a pľuzgiere. Akákoľvek ľudovoliečiteľská manipulácia s prilbicou modrou je veľmi nebezpečná. Koncom jari alebo začiatkom leta začína na medziach i kamenistých stranách kvitnúť jedovatý rozchodník prudký (Sedum acre). Niekedy jeho kvety tvoria súvislé koberčeky. Obsahuje látky, ktoré dráždia sliznice aj kožu. Leptavý účinok má oranžové mlieko žlto kvitnúceho lastovičníka (Chelidonium majus). Ak sa dostane na rohovku oka, vyvoláva jej zvredovatenie. Jedovatá je i šťava mliečnika (Tithymalus, syn.: Euphorbia). Ľudovo sa šťava mliečnikov odporúča na bradavice, ale táto indikácia je nebezpečná. (S podobnou kritickosťou treba posudzovať aj mnohé ďalšie odporúčania ľudového liečiteľstva.)
LETNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

Kým v jarnom období sú najväčšou hrozbou jedovaté rastliny z čeľade iskerníkovitých, v letných mesiacoch sú to zasa najmä rastliny z čeľade zelerovitých (Apiaceae). Táto čeľaď so 140 rodmi a približne 1000 druhmi zahrnuje výlučne byliny s hrubými, znútra dutými byľami, s listami dosadajúcimi na byľ pošvovou stopkou; na výrazných súkvetiach zelerovitých rastlín sa tvoria malé vajcovité plody, ktoré sa rozpadávajú na mesiačikovité útvary (nažky). Mnohé zelerovité rastliny sa využívajú v liečiteľstve, ale aj v kuchyni (napr. rasca, kôpor, fenikel, petržlen a mrkva), no niektoré sú mierne až stredne jedovaté (vyvolávajú omámenie, závraty, celkovú nevoľnosť atď.). Najnebezpečnejšou letnou jedovatou rastlinou je rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). Rastie na mokrých miestach, má príjemnú mrkvovú vôňu a sladkastú chuť. Často sa vyskytuje pri lesných studničkách, pričom jed prechádza z koreňov do vody. Takto sa možno otráviť aj kontaminovanou vodou zo studničky. Najviac jedu obsahuje rozpuk v čase kvitnutia (sušením sa jed z rastliny stráca). Pri otravách sa podáva silná čierna káva alebo čaj, prípadne riedený ocot či iná neškodná kyselina, ďalej živočíšne uhlie a prostriedky na vracanie. Jedy rozpuku sa súborne nazývajú polyíny (patrí k nim napr. cikutoxín). Podobné jedovaté látky obsahuje tetucha kozia (Aethusa cynapium). Často rastie medzi petržlenom, na ktorý sa podobá. Vyskytuje sa i na poliach a rumoviskách. Má akoby ovoskovanú byľ a páchne myšinou. Otrava sa prejavuje pálčivými bolesťami hltana a ťažkou poruchou chôdze. Známe sú už aj smrteľné otravy. Rovnako nebezpečný je bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), ktorý rastie pri plotoch a na vlhkých miestach v blízkosti ľudských obydlí. Obsahuje päť jedov zo skupiny alkaloidov. V antickom Grécku ho používali ako jed pri súdnych popravách. Menej známou, no takisto nebezpečnou rastlinou je krkoška márnivá (Chaerophyllum temulum). Rastie hojne v krovinách a pri plotoch. Vyzerá ako petržlen, ale plody má podobné rasci. Občas zapríčiňuje otravy dobytka.
28

V lete kvitnú a dozrievajú viaceré prudko jedovaté rastliny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Vlastne všetky ľuľkovité rastliny sú viac či menej jedovaté, dokonca i zemiaky, pravda, okrem zdravých hľúz. Známe sú však otravy klíčkami zemiakov, a najmä zelenými hľúzami, ktoré prezrádzajú prítomnosť jedovatého alkaloidu solanínu. Jedy niektorých ľuľkovitých rastlín predstavujú smrteľné nebezpečenstvo. Medzi prvé príznaky otravy ľuľkovitými rastlinami patrí sucho v ústach a na hlasivkách, sipľavý hlas, rozšírené zreničky nereagujúce na svetlo, ochabnutosť a halucinácie. Otrava si vyžaduje rýchlu odbornú lekársku pomoc. Medzi najnebezpečnejšie ľuľkovité rastliny patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna). Prudkú otravu spôsobí už niekoľko bobúľ ľuľkovca. Na vrub tejto rastliny pripadá u nás asi toľko otráv ako na všetky ostatné rastliny dovedna. Postihnuté bývajú spravidla deti. Občas sa deti otrávia i semienkami blenu čierneho (Hyoscyamus niger). Semienka sú uložené v tobolkách krčiažkovitého tvaru a vyzerajú ako mak. Podobné jedy obsahuje durman obyčajný (Datura stramonium), ktorý má biele zvončekovité kvety, ale aj ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara) s jedovatými sladkohorkými bobuľami. Pravda, jedovaté rastliny nie sú len v čeľadi ľuľkovitých, iskerníkovitých či zelerovitých. Roztrúsené sa vyskytujú aj v iných čeľadiach. V lete dozrievajú jedovaté plody kúkoľa (Agrostemma githago). Obsahujú saponín gitagín. Otrava sa prejavuje najprv hnačkami a potom porušením červených krviniek. Liečba je veľmi náročná. Vysokým obsahom prudko jedovatého alkaloidu kolchicínu sa vyznačujú plody jesienky (Colchicum autumnale). Tento jed sa obrazne nazýva rastlinný arzenik. Známy je už od staroveku. Jesienka má najprv plody a až neskôr, v jeseni kvety. Vypadané semienka tejto rastliny sú veľkým nebezpečenstvom pre deti. Nebezpečné sú aj plesnivé šištice chmeľu (Humulus lupulus). Vyvolávajú alergiu spojenú s ospanlivosťou, očnými zápalmi, kožnými vyrážkami atď. Zberači chmeľu by sa mali vyvarovať kontaktu s plesnivejúcimi šišticami tejto rastliny. Veľmi jedovatá je kýchavica biela (Veratrum album), mohutná bylina rastúca na horských pasienkoch. Pastieri ju poznajú a ničia, lebo zapríčiňuje otravy dobytka. Aj medzi kríkmi a stromami je niekoľko jedovatých druhov. Okrem spomínanej borievky netaty a tisu obsahuje jedovaté látky aj tuja (Thuja) a viacero ďalších ozdobných parkových drevín. Osobitne treba upozorniť na sumachovec (Toxicodendron). Táto dekoratívna, často pestovaná rastlina už po dotyku poškodzuje kožu. Dráždivé sú dokonca i jej výpary. Veľmi zákernou rastlinou je ricín (Ricinus). Má ostnaté plody s fazuľovitými semenami, ktoré obsahujú prudký jed zo skupiny toxalbumínov. Smrteľná dávka jedu je už v 2 — 10,,fazuľkách" ricínu. Otrava sa prejaví až po 10—12 hodinách sčervenením, krvácaním zo spojoviek i kože, hnačkami a kŕčmi. Medzitým sa jed už vstrebal do krvi, takže liečenie je mimoriadne ťažké. Aj medzi populárnymi liečivými rastlinami z čeľade zelerovitých sú také, ktoré môžu vyvolať podráždenie kože, precitlivenosť voči slnečnému žiareniu, poruchy kožnej pigmentácie atď. Takéto prejavy niekedy pozorujeme pri liečivom využívaní archangeliky, ľubovníka aj iných rastlín. Zapríčiňujú ich najmä glykozidy furokumaríny, hojne obsiahnuté vo viacerých zelerovitých rastlinách.
JESENNÉ JEDOVATÉ RASTLINY

V jesenných mesiacoch dozrievajú v prírode plody mnohých druhov bylín, kríkov i stromov. Pre deti, ba i pre dospelých sú veľkým lákadlom červené plody kaliny (Viburnum). Po ich zjedení vznikajú prudké poruchy tráviacich ústrojov, ba známe sú i smrteľné otravy. Podobné tráviace poruchy vyvolávajú aj plody bazy čiernej, a najmä bazy chabzdovej. Na jedenie nie sú vhodné ani plody bršlenu, krušiny, rešetliaka a vtáčieho zobu. Posledným vážnym nebezpečenstvom v jesennom období je jesienka obyčajná (Colchicum autumnale). Prudko jedovaté sú plody aj bledofialové kvety tejto rastliny. Deti rozhodne nemožno bez dozoru nechať na lúke porastenej jesienkou. Po ochutnaní jej kvetov či plodov vzniká nebezpečná otrava, ktorá sa však prejaví oneskorene, až po vstrebaní jedu do krvi (podobne ako pri muchotrávke zelenej). Preto už pri podozrení, že sa dieťa otrávilo, treba urýchlene vyhľadať lekára. Ako sme už spomenuli, najviac otráv spôsobujú plody ľuľkovca. Druhou najčastejšou príčinou otráv zelenými rastlinami sú jadrá kôstkového ovocia, a to čerstvé i sušené. Obsahujú totiž kyanovodík, jed s horkomandľovou vôňou. Najviac kyanovodíka je v jadrách marhúľ a broskýň. Na jeho prítomnosť upozorňuje už horkastá chuť ovocných jadier. Ani jeden druh nášho kôstkového ovocia nemá jedlé jadrá. Cieľom state o jedovatých rastlinách nebolo vzbudzovať strach. Chceli sme len upozorniť na reálne nebezpečenstvo, ktoré hrozí najmä deťom ochutnávajúcim plody či iné časti neznámych rastlín. Kto si osvojí aspoň základy botaniky, nemusí sa takýchto otráv obávať. Ochrániť treba pred nimi hlavne deti. 29

POUŽITIE LIEČIVÝCH RASTLÍN
ČAJOVINOVÉ ZMESI Liečenie rastlinami siaha do predhistorických čias. Naši dávni predkovia konzumovali aj rastliny, pričom zistili, že niektoré z nich majú aj liečivé účinky. Pôvodne sa na liečenie používali čerstvé rastliny, neskôr rastlinné šťavy a odvary, v novšom období aj výťažky, tinktúry atď. Najväčšiu obľubu odpradávna až dodnes majú liečivé čajoviny. ' Najúčinnejšou terapeutickou formou je čerstvá rastlinná šťava. Zo šťavnatých plodov sa ľahko získava vylisovaním alebo rozotieraním. Málo šťavnaté rastlinné časti však treba rozomlieť na pocínovanom mäsovom strojčeku, uložiť na husté plátno a šťavu z nich pretlačiť do pripravenej nádoby. Postup je niekedy prácny, navyše sa musí každý deň opakovať, preto čerstvé bylinné šťavy nie sú v našom ľudovom liečiteľstve príliš obľúbené. Rozhodne by si zaslúžili väčšiu pozornosť. Užívajú sa buď v prirodzenom stave, alebo prisladené medom, prípadne sa zapíjajú čajom, neprevareným mliekom alebo hlienovými polievkami. Výborné uplatnenie nachádzajú v jarných liečebných kúrach, keď sa najviac prejavuje nedostatok vitamínov a prichádza jarná únava. Jarná kúra by mala trvať aspoň týždeň, radšej však dva týždne. Šťava sa vytláča z bylín, ktoré sú vhodné na šaláty. Ak je nechutná, mieša sa s malým množstvom šťavy z aromatických bylín. Medzi základné byliny pri vitamínových kúrach patrí alchemilka obyčajná, hluchavka biela, kapsička pastierska, ľubovník, nátržník husí, pamajorán obyčajný, pľúcnik lekársky, potočnica lekárska, praslička roľná, púpava lekárska, pýr plazivý, skorocel kopijovitý, štiav kyslý a veronika lekárska. Na prichutenie sú vhodné napr. archangelika lekárska, baza čierna, bedrovník lomikameňový, čakanka obyčajná, hadovník väčší, chmeľ obyčajný (výhonky), komonica lekárska, krvavec lekársky, kuklík mestský, lipkavec marinkový, materina dúška, stavikrv vtáčí, zádušník brečtanový, zemežlč menšia a žindava európska. Pri miešaní základných a aromatických bylín sa odporúča pomer 9 : 1 . Na jarné kúry — a na posilňovacie kúry vôbec — sa osvedčili napr. tieto čajoviny: (1) list šalvie, list rozmarínu a vňať paliny po 10 g, vňať myšieho chvosta a vňať ľubovníka po 20 g, list žihľavy 30 g (1 lyžica zmesi sa obarí štvrťlitrom vody a nechá sa prikryté 15 minút; podáva sa ráno, pred obedom a večer po 1 šálke); (2) list žihľavy, vňať myšieho chvosta a koreň púpavy po 20 g, vňať zemežlče 15 g, kvet trnky a kvet podbeľa po 10 g (príprava a podávanie ako pri prvej čajovine); (3) list mäty piepornej a podzemok puškvorca po 30 g, plod borievky 25 g, vňať pupenca plotného 15 g (príprava ako pri prvej čajovine, podáva sa 1 — 3 x denne po 1 šálke čaju). Obľúbené sú aj čajové nápoje pripravené z jednotlivých (nemiešaných) liečivých drog, napr. čaj z fenikla obyčajného proti nadúvaniu, čaj z kvetov lipy pri nachladnutí a na potenie, čaj z medovky lekárskej pri bolestiach hlavy a na povzbudenie trávenia, čaj z kvetov rumančeka pravého na kloktanie atď. Kto nemá možnosť presne naväzovať drogy, môže použiť orientačné mierky: do polievkovej lyžice sa zmestí 3 —5 g sušených kvetov alebo listov, asi 10 g sekanej vňate, 6—10 g sušených sekaných koreňov a 5 —10 g semien. Polievková lyžica má objem asi 15 ml, dezertná lyžička 10 ml a čajová alebo kávová lyžička 5 ml. Pojmom šálka alebo pohárik (česky pohárek) označujeme nádobku s objemom asi 100 ml (1 dl) a pojmom pohár (česky sklenice) zasa nádobku s objemom približne 150 ml (1,5 dl). Čajové nápoje sú vodnými výluhmi s nedostatočnou stálosťou. Preto by sa na každé použitie mali pripravovať čerstvé čaje. Rozhodne treba dodržať predpísaný spôsob prípravy. Len vtedy je totiž záruka, že do výluhu prejdú v požadovanom množstve a kvalite liečivé účinné látky a že sa zabráni vylúhovaniu nežiadúcich látok. Nápoje sa väčšinou pijú teplé alebo horúce (napr. pri nachladnutí, na vypotenie, takisto močopudné a žlčopudné čaje). Pri črevných ochoreniach sa neodporúča pridávať do nich cukor. Ak to povaha choroby nevylučuje, sladia sa medom alebo cukrom. V podstate rozoznávame tri spôsoby prípravy čajov: 1. macerát — výluh z drogy za studena; droga sa pre leje vodou, ktorá má teplotu 15—20 °C, nechá sa predpísaný čas stáť (0,5 — 12 hodín) a výluh sa precedí cez navlhčenú vatu alebo filtračný papier. Takto sa pripravuje výluh z drog obsahujúcich sliz (napr. z koreňa ibiša lekárskeho alebo z ľanového semena). 2. zapar (infúzum) - v domácich podmienkach sa pripravuje tak, že sa droga po navlhčení preleje predpísaným množstvom vriacej vody a nechá sa stáť 15 minút v prikrytej nádobe, pričom sa občas potriasa; po 30

vychladnutí sa precedí. Zapar sa robieva z mäkkých rastlinných častí, ako sú kvety, listy atď. Používajú sa naň silicové drogy (napr. mäta pieporná, medovka lekárska), ale aj lipový kvet, čínsky čaj atď. 3. odvar (dekoktum) - získava sa tak, že sa droga zaleje predpísaným množstvom vody a privedie sa do mierneho varu, ktorý trvá zvyčajne 10—15 minút; odstavený výluh sa nechá asi 15 minút chladnúť a potom sa odstaví. Na odvar sa používajú hlavne drogy z tvrdých rastlinných častí (z kôry, dreva atď.). Do mnohých čajovinových zmesí sa dávajú drogy s veľmi odlišnou konzistenciou a s rôznorodými obsahovými látkami. Preto sa uvedené tri spôsoby prípravy výluhu kombinujú. Napríklad pri maceračných záparoch alebo maceračných odvaroch sa čajovina najprv vylúhuje za studena polovičným množstvom vody, výluh sa zleje, čajovina sa preleje druhou polovicou horúcej vody a 15 minút sa nechá prikrytá stáť (pri odvare sa droga zavára). Obidva výluhy sa potom spoja. Maceračný zápar či odvar je veľmi kvalitný, lebo obsahuje maximálne množstvo všetkých účinných látok. Kombináciou macerátu a záparu sa pripravujú napr. prsné čajoviny obsahujúce silicové a slizové drogy. Príprava kombinovaných výluhov nie je náročná ani v domácich podmienkach. Väčšina rastlín nemá účinné obsahové látky lokalizované na povrchu, ale v bunkovej šťave či vnútorných pletivách. Voda ako rozpúšťadlo prenikne k nim ľahšie vtedy, ak sú rastlinné pletivá rozrušené, napr. posekané. Preto sa väčšina drog musí krájať na istú veľkosť, vyjadrenú veľkosťou ôk sita, ktorými musia kúsky drogy prepadať. Kvetová, listová a vňaťová droga spravidla musí prepadať sitom č. 1, ktoré má oká so svetlosťou 6 mm. Kôra a korene sa režú nadrobno, aby prepadali cez sito č. 2 (svetlosť ôk 3 mm). Roztlčené plody majú prepadať sitom č. 3, ktoré má oká so svetlosťou 2 mm. Plody anízu či fenikla sa pridávajú do čajoviny po miernom stlačení, ľanové semeno zasa bez osobitnej úpravy. Čajoviny na obklady sa pripravujú z hrubo práškovaných drog. Čajovinové zmesi sa pripravujú miešaním upravených drog na bielom papieri alebo vo vhodnej nádobe. Začína sa drogami s najvyšším hmotnostným podielom, postupne sa pridávajú menšie a menšie podiely (plody a semená na samý koniec). Čajovinová zmes sa preoseje na site č. 5 (oká so svetlosťou 0,25 mm) a znovu sa premieša. Čerstvá droga sa nesmie miešať so zvyškami starej zásoby. Pripravené drogy sa skladujú v dobre uzavretých obaloch, chránené pred svetlom a vlhkom (napr. v plechovkách alebo vo fľašiach so vzduchotesným uzáverom). Najneskôr po roku drogy strácajú účinnosť, a preto ich zásobu treba obnoviť. Informácie o príprave čaju z drogy nájdeme vo vhodných odborných príručkách, alebo nám ich poskytne lekáreň, kde drogy kúpime. Pravdaže, o druhu aj dĺžke užívania čajovín by mal rozhodnúť lekár. Pri niektorých chorobách — napr. obličkových a srdcových — nie je pitie čaju vhodné. Bez väčších obmedzení možno piť iba tzv. domáce čajoviny. Každá z nich okrem svojho základu (remedium cardinale) obsahuje i pomocné drogy (remedium adjuvans), ktoré podporujú a zosilňujú účinok hlavnej liečivej zložky. Často sa do nich pridávajú aj drogy na zlepšenie vône, chuti alebo vzhľadu (remedium corrigens). V domácich čajovinách sa uplatňujú najmä listy jahody, ostružiny a maliny, na aromatizáciu zasa listy medovky či mäty piepornej, vňať materinej dúšky alebo kvet lipy. Z čajoviny sa robí zápar (3—4 lyžice drogy na liter vody). Čaj sa sladí napr. medom. Pije sa teplý. Na prípravu 1 litra tzv. domáceho čaju možno použiť napr. tieto zmesi: (4) list jahody - 2 lyžice, list maliny a ostružiny - po 1 lyžici; (5) kvet lipy - 2 lyžice, kvet rumančeka, list jahody a sušené jablkové šupky - po pol lyžici; (6) kvet rumančeka a lipy — po 2 lyžice. Všetky zložky domácich čajovín si môžeme nazberať v prírode a nasušiť podľa návodov v špeciálnej časti. Kombinácie si urobíme podľa vlastnej potreby. Správne pripravený zápar musí byť zlatohnedý a číry. ŠPECIÁLNE ČAJOVINY PODĽA INDIKAČNÝCH SKUPÍN Anthelmintiká - proti črevným parazitom Základné drogy: cesnak, lúpané semeno tekvice. (7) Cesnak - 6-12 g Asi 2,5 dl teplého záparu na prípravu 2 klystírov. (8) Lúpané tekvicové semeno — 60 g, cukor — 20 g. Rozdrviť, rozmiešať a užiť priamo alebo v šálke kakaa, s marmeládou a podobne. (9) Lúpané tekvicové semeno — 30 g, vňať paliny pravej — 10 g. Stačí na tri šálky záparu. Vypiť počas dňa. (10) Vňať paliny pravej — 3 g, koreň sladkého drievka — 2 g, plody anízu — 0,5 g. Drogy rozpráškujeme, zmiešame s lekvárom. Užíva sa nalačno večer (5 dní po sebe). 31

Antiastmatiká — proti záduchu (astme) Základné drogy: list podbeľa a koreň prvosienky. (11) Vňať prvosienky s koreňom, list podbeľa a ľanové semeno — po 35 g. 3 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne šálku teplého čaju. (12) Vňať myšieho chvosta, list podbeľa, kvet slezu a levandule — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (13) Vňať tymianu a fialky trojfarebnej, list podbeľa, podzemok omanu, kvet arniky a plod anízu — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (14) List černice, maliny, ríbezle čiernej a brezy — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť denne 2 šálky (pri bronchiálnej astme). (15) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru, koreň púpavy lekárskej a čakanky — po 25 g. 1 lyžicu čajoviny máčať 30 minút v 2,5 dl vody, potom 5 minút variť. Piť 2 x denne 1 šálku. (16) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 35 g, vňať konopnice — 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a 15 minút nechať stáť. Piť 2 x denne 1 šálku. Antídiabetiká — pomocná liečba pri cukrovke Základné drogy: struky fazule bez semien, vňať jastrabiny, list čučoriedky, šištice chmeľu. (17) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan preliať 2,5 dl vriace j vody a po 15 minútach scediť. Čaj piť teplý 3 x denne. (18) Vňať jastrabiny a struky fazule bez semien — po 25 dielov, list čučoriedky a žihľavy — po 20 dielov, list šalvie a koreň púpavy — po 5 dielov (zloženie zhodné s poľskou čajovinou Diabetosan). 2 dezertné lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 2 — 3 šálky. (19) List medvedice a čučoriedky, koreň valeriány, vňať jastrabiny — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť denne 3—4 šálky. (20) Vňať jastrabiny a semeno jastrabiny — z každého rovnaký diel. Vrchovatú lyžičku čajoviny macerovať za studena v šálke vody, krátko povariť a 10 minút nechať stáť. Piť 3 x denne 1 šálku. (21) Vňať púpavy, list čučoriedky a brusnice — po 20 g, vňať jastrabiny — 40 g. Vrchovatú lyžicu čajoviny na 1 šálku odvaru. Piť 2 x denne pred jedením. (22) Fazuľové struky bez semien — 40 g, chmeľové šištice, list čučoriedky a šalvie — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku. (23) List čučoriedky - 60 g, list brezy - 20 g, list žihľavy a fazuľové struky bez semien - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne pred jedením. (24) Fazuľové struky bez semien — 60 g, list čučoriedky - 40 g. 2 lyžice čajoviny povariť v 5 dl vody a precediť. Piť 3 x denne 1 šálku (pred jedením). (25) Vňať jastrabiny, fazuľové struky bez semien, list čučoriedky a koreň púpavy s vňaťou — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Scediť do termosky a piť počas dňa (3—4 šálky). (26) Vňať jastrabiny a fazuľové struky bez semien — po 30 g, list čučoriedky, kvet púpavy a koreň púpavy - po 20 g. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. Piť 3 x denne 1 pohár. Antidiaroiká — proti hnačke Základné drogy: list a plod čučoriedky, koreň krvavca, koreň nátržníka vzpriameného, vňať nátržníka husieho a všeobecne drogy s obsahom trieslovín. (27) 1 lyžicu priemyselne vyrábanej čajoviny Tormentan preliať šálkou horúcej vody a po 15 minútach scediť. Piť vlažné 3 x denne. (28) Plod čučoriedky — 30 dielov, list mäty piepornej — 20 dielov, kvet parumanu spanilého a list šalvie — po 10 dielov (zloženie zhodné s poľskou priemyselne vyrábanou čajovinou Tannosan). 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 4x denne po pol šálke teplého čaju (vždy pred jedením). (29) Vňať nátržníka husieho, list medovky a vňať mäty — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (30) Vňať nátržníka husieho — 20 g, list skorocelu kopijovitého — 15 g, vňať stavikrvu vtáčieho — 10 g. 1 lyžicu čajoviny na šálku záparu. (31) Vňať krvavca a podzemok nátržníka vzpriameného — z každého rovnaký diel. 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. 32

100 g.po 45 g. (39) List skorocelu a čučoriedky.po 15 g. Piť ráno a večer po 1 šálke. lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného . (50) Semeno senovky gréckej . (34) Vňať nátržníka husieho . 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. 1 lyžica drogy na 5 dl odvaru. trieslovinových) drog a protizápalových (silicových či slízových) drog. Piť 2-3 x denne. plod jarabiny. list mäty piepornej a kvet rumančeka — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť po lyžici počas dňa. 1. pri chronických ťažkostiach najmä koreň kostihoja. (40) Kvet rumančeka. kvet pagaštana konského a vňať pyšteka obyčajného. kvet rumančeka. list šalvie .(32) Podzemok nátržníka vzpriameného — 30 g. kvet myšieho chvosta a plod rasce — po 5 dielov (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Rektosan). 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. (38) Podzemok nátržníka vzpriameného . list medovky.20 g. 2 lyžičky vňate na 2 poháre vody. 1 lyžicu plodov 8 hodín macerovať v pohári vody.po 20 g.10 g. Piť teplé. list mäty piepornej a list jahody . (46) Vňať pakostu smradľavého .10 g. plod čučoriedky a kôra duba — po 30 g. Slúži na vlažné kúpele konečníka. Pije sa horúce.15 g. plod a list čučoriedky — po 15 g. Piť 2—3 x denne. (43) Plod čučoriedky . Užívať po lyžici (maximálne 1 šálku denne).100 g. Vypiť po dúškoch počas dňa. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. 1-2 lyžičky drogy na šálku odvaru. vňať nátržníka husieho. podzemok nátržníka vzpriameného a kôra duba — po 10 g. podzemok kuklíka mestského a koreň horca — po 15 g.10 g.5 dl vody. podzemok hadieho koreňa väčšieho. kvet arniky . 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. vňať stavikrvu vtáčieho a kôra duba . 1 lyžičku čajoviny krátko povariť v pohári vody. koreň púpavy.15 g. 5 minút variť. Pije sa teplé po dúškoch počas dňa. vňať veroniky a list žihľavy — z každého po 20 g. (52) Kvet rumančeka a pagaštana . koreň kostihoja. (41) Podzemok nátržníka vzpriameného — 50 g. vňať stavikrvu vtáčieho . (49) Vňať pyšteka obyčajného — 20 g. Antihemoroidáliá — proti hemoroidom Základné drogy: Vhodná je kombinácia protikrvácavých (napr. (48) Dubová kôra . kvet arniky . 3 lyžice čajoviny zavariť v 2 dl vody a precediť do termosky. vňať fialky trojfarebnej — 10 dielov.po 10 g.20 dielov. 1 lyžicu čajoviny macerovať 2 h v šálke studenej vody. (44) Kvet rumančeka — 50 g. Pije sa v menších dávkach počas dňa. list čučoriedky . (45) Podzemok pýru.20 g. kvet trnky a myšieho chvosta . Prikladá sa ako kataplazma (cestovitý obklad) na bolestivé miesto. Vypiť 2 poháre denne.10 g. (36) Vňať nátržníka husieho — 50 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. 10 minút nechať stáť a scediť.30 g. 1 lyžicu čajoviny na 2.5 lyžičky drogy zavariť v pohári mlieka a scediť. 33 . list medovky . macerovať za studena 8 hodín. lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu.100 g. Vňať povariť v 5 dl mlieka. potom pol minúty povariť a pred odstavením pridať pol lyžičky listu mäty piepornej. Pri čerstvom zápale sa osvedčujú teplé obklady a kúpele z kvetu rumančeka a kôry duba. (33) Vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 25 g.po 30 g. 2 lyžice čajoviny obariť 5 dl vriacej vody. (37) Vňať nátržníka husieho .5 g. kôra krušiny a kvet pagaštana — po 15 dielov.50 g. Slúži na teplé kúpele konečníka. list mäty piepornej . plod čučoriedky a list mäty piepornej — po 20 g. (42) Vňať saturejky a podzemok nátržníka vzpriameného .po 30 g. 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky záparu. 3 lyžičky čajoviny na 2 šálky odvaru. (35) Vňať nátržníka husieho. (47) Kvet rumančeka . (51) Kôra krušiny .50 g. Piť 2 —3 x denne. Piť 2 —3 x denne po dúškoch.

list brezy a vňať srdcovníka . potom prerušiť na 3 . 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru.50 g. 34 .Celú dávku čajoviny (80 g) zavariť do litra vody. (63) Vňať ľubovníka a fialky trojfarebnej. Slúži na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. nechať 15 minút vylúhovať v zakrytej nádobe a zapar scediť. kvet túžobníka a vňať prasličky . (65) List brezy. (67) Kvet túžobníka — 25 g. koreň archangeliky. list šalvie . 3 lyžice čajoviny zaliať 5 dl vriacej vody.po 10 dielov (zloženie zhodné s poľským prípravkom Reumosan). Piť denne 3 — 5 šálok. kôra vŕby .10 g. (68) Pupene borovice — 1000 g. kôra krušiny . vňať yzopu a myšieho chvosta a list šalvie . .10 g. 1 lyžicu čajoviny na šálku odvaru. (66) Podzemok puškvorca a pýru. Kávovú lyžičku drogy zapariť 2. Piť 2 —3 x denne (na každé použitie pripraviť čerstvý čaj). vňať žihľavy a prasličky .5 litri vody a odstaviť na 15 minút. prípadne sa v ňom namáčajú vatové tampóny. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru.4 týždne a znovu zopakovať dlhodobú kúru. kôra vŕby a drogy pôsobiace diureticky či metabolický (hemokatarticky). (57) Krušinová kôra — 15 g. vňať myšieho chvosta — 5 g (zloženie podľa prípravku Hemoral). Povariť 5 minút v 1. vňať repíka a mäty piepornej — po 10 g. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 7 h v 2.5 g. vňať tymianu a semeno čiernej horčice — po 100 g. Zmes zavariť v litri vody a odstaviť na 10 — 15 minút. prípadne s obsahom salicylanov.po 20 g. Piť ráno a večer po 1 pohári.po 20 g.5 g. Antihidrotiká . koreň valeriány. kvet nechtíka (mesiačika) a nevädze — po 1. (61) Vňať prasličky a myšieho chvosta. podzemok pýru — po 15 g. Piť 3 x denne. kvet bazy čiernej — 8 g. Priaznivo ovplyvňuje stolicu pri zápaloch.17 g. Roztok slúži na omývanie alebo na sedací kúpeľ. (56) Podzemok nátržníka vzpriameného a list šalvie . (64) List brezy a žihľavy. Piť denne 3 šálky teplého čaju. vňať zlatobyle a prasličky. Používa sa na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady. vňať prasličky a koreň valeriány . Oba výluhy spojiť a nahradiť odparenú vodu (doliať na 1 liter). Piť 2 x denne 1 pohár 8-12 týždňov. Všetku čajovinu zavariť do litra vody. Po 15-minútovom pôsobení roztoku sa pokožka osuší a ošetrí vhodnou masťou.5 g.5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Pije sa nesladené (1 šálka pred spaním). Drogu ešte povariť 10 minút v ďalšom pollitri vody a nechať 10 minút vylúhovať. (53) Kôra duba . (54) Kvet rumančeka a dubová kôra — po 12. plod chabzdy a vňať stavikrvu vtáčieho — po 10 g. plod borievky — 2 g. (58) List šalvie . úbory rumančeka a koreň valeriány . 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. kvet trnky a vňať myšieho chvosta — po 10 g. Piť 3 x denne. Pije sa medzi jedlami 1 —2 poháre denne. list šalvie — z každého po 25 g. list šalvie — 10 g. Piť počas dňa.30 g. Antireumatiká — proti reumatizmu Základné drogy: list brezy. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu.z každého rovnaký diel.20 g. (59) List orecha . vňať stavikrvu vtáčieho a kôry vŕby — po 20 dielov. preto sa osvedčuje najmä pri hnisavom zápale potných žliaz. 1 lyžica drogy na šálku odvaru. (60) Koreň ligurčeka . ktorý sa pridá do kúpeľa.po 20 g. polovicu výluhu zliať a druhú polovicu s čajovinou krátko povariť.po 10 g. koreň lopúcha a plod šípky — po 20 g. (55) Kôra duba — 50 g. Podáva sa po 1 šálke 3 x denne. Pôsobí antibakteriálne i antihidroticky. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Čajovina zvyšuje odolnosť organizmu. Používa sa na obklady alebo kúpele.po 30 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Zo všetkej čajoviny pripraviť 5 1 odvaru. (62) Vňať prasličky a list brezy — po 25 g. vňať prasličky a koreň valeriány — po 20 g.5 dl vody. Po ochladnutí sa používa na obklady alebo na kúpele.50 g. kvet arniky . potom oba výluhy zliať dovedna. koreň mydlice. list (vňať) medovky.proti nadmernému neúčelnému poteniu Základné drogy: list šalvie a koreň valeriány. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu.

5 lyžíc vňate zaliať pohárom vriacej vody. (80) Ľanové semeno — 50 g. priviesť na 5 minút do varu. podzemok puškvorca. vňať rosičky. Piť počas dňa po dúškoch. zemežlče a myšieho chvosta . vňať konopnice a benediktu lekárskeho — po 30 g. konopnice a stavikrvu vtáčieho . Pije sa 3 x denne po 1 šálke. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. 4 lyžice plodov variť 20 minút v 1. obedom. list žihľavy — 15 g. (Odparenú vodu počas varu nahrádzať dolievaním vriacej vody. kôra krušiny — 15 dielov. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 — 8 hodín v 2. 1 lyžička čajoviny na 1 dl odvaru. kvet túžobníka a lipy . 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. Piť 3 x denne 1 pohár. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. Príprava a dávkovanie i liečebné použitie ako pri čajovine č. Piť po dúškoch počas dňa po ústupe reumatických bolestí (ochranná čajovina). list brezy a vňať benediktu lekárskeho . Vhodné pri užívaní liekov proti zápalom a bolestiam. (72) Koreň lopúcha . list brezy a ríbezle čiernej — po 40 g. ráno priviesť do varu a odstaviť na pol hodiny. čajovina. vňať prasličky a konopnice — po 30 g. Slúži na ochranu žalúdočnej sliznice. Čaj sa pije vlažný 3 x denne 30 minút pred jedením. (81) Vňať materinej dúšky . koreň ihlice . ráno priviesť do varu a po ochladnutí precediť. olovrantom i večerou. potom zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. Čajom sa ráno a večer zapíjajú dražé (obdukované cesnakové tablety vydávané v lekárni spolu s čajovinou). (70) Kvet rumančeka a bazy čiernej.5 dl odvaru. Užívať len po konzultácii s lekárom. (74) List medovky lekárskej . 3 lyžice čajoviny večer zaliať 5 dl studenej vody. drogu zavinúť do plátna a obklad priložiť na boľavé miesto. 35 . koreň púpavy — 15 g. 3 lyžice drogy zaliať 2 pohármi studenej vody.30 g. vňať medovky. (71) Koreň ihlice — 25 g. vňať prasličky.priemyselne vyrábaná čs. vňať majoránky. na 10 minút odstaviť a precediť. 83.40 g. zavinúť do plátna a vo forme obkladu priložiť na 2—4 hodiny na choré miesto.po 30 g. koreň púpavy — 20 g.5 dl vody. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. kvet bazy čiernej a list bazy čiernej — po 10 g. (79) Plod bazy čiernej — 50 g. (84) Droseran — priemyselne vyrábaná čs. (85) Sklerosan — poľský farmaceutický prípravok. 1 lyžicu rozdrvených semien zaliať pol pohárom vriacej vody.(69) Kôra vŕby.po 30 g. 77. vymiešať. vňať myšieho chvosta — 5 dielov. Piť po pohári pol hodiny pred raňajkami a obedom a 2 hodiny po večeri. koreň púpavy.50 g.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Antisklerotiká — proti skleróze Základné drogy: kvet. čajovina (výroba t. na 10 minút prikryť pokrievkou. (78) List medovky a brezy. (73) Vňať prasličky — 40 g. Podáva sa po konzultácii s lekárom pri užívaní liekov proti bolesti (nie však dlhší čas). desiatou. (76) Vňať jablčníka — 40 g. (82) List podbeľa . (77) List medovky. plod a list hlohu. list brezy a kvet túžobníka — po 20 g. Piť po pol pohári pred raňajkami. plod fenikla. druhú polovicu s čajovinou krátko povariť a obidva výluhy zliať dovedna.5 dl vody. Piť po dúškoch počas dňa. č.) Slúži na tlmenie bolestí. Kvet a plod hlohu — 30 dielov. zastavená).po 50 g. Piť 3 x denne po 1. Pripravuje sa ako čajovina č. vňať imela — 20 dielov. 1 lyžicu čajoviny zavariť 2 — 3 minúty v 2 dl vody a na 15 minút odstaviť. Piť počas dňa pri užívaní protireumatických liekov. vňať ruty.20 g.po 10 g. Slúži na vyplavovanie minerálnych solí z organizmu.100 g. 3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. 2 lyžice sekanej drogy macerovať cez noc v 3 pohároch vody. Pripraviť zápar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. Slúži na posilnenie žalúdočnej sliznice a povzbudenie chuti do jedenia. vňať imela a cesnak.po 30 g. vňať ľubovníka. potom polovicu výluhu zliať. vňať benediktu lekárskeho — 10 g. Piť počas dňa po dúškoch. vňať stavikrvu vtáčieho — 10 dielov. (75) Koreň ibiša a kostihoja . no iba po konzultácii s lekárom. (83) Alvisan . Piť 2—3 x denne.

10 g. 2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. koreň ihlice. kvet bazy čiernej. piť horúce.30 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2.po 25 g. čajovinu preliať ďalším decilitrom vriacej vody a krátko povariť. 1 lyžicu čajoviny nechať zovrieť v 1. list medvedice.po 20 g.40 g. vňať ruty a prasličky — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru.po 20 g. (94) List mäty piepornej.z každého rovnaký diel. (91) Vňať imela a kapsičky pastierskej . (92) Pyrosan — poľský farmaceutický prípravok. kvet hlohu.30 g. ľubovníka a myšieho chvosta . potom scediť. napokon oba výluhy scediť dokopy. (100) Kvet divozela a slezu.5 dl vody. Piť večer. 36 . koreň ibiša lekárskeho . po usadení osladiť. vňať prasličky a imela — po 25 g. koreň ihlice.po 25 g. (99) Vňať tymianu a materinej dúšky — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. list brusnice. vydania nemeckého liekopisu). (96) Vňať pamajoránu a kvet lipy . vňať imela . Piť horúce 3—4x denne.5 dl vody a na noc odstaviť. plod borievky. Piť 3 x denne po 1 dl. kvet hlohu — 20 g. Piť horúce 4 šálky denne.po 10 g. vňať rosičky a jahody — po 10 g.5 dl vriacej vody a precediť. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. kvet hlohu. (93) Species diaphoreticae (podľa 7. kvet lipy a bazy čiernej . Pije sa po dúškoch počas dňa. petržlenu a sladkého drievka — z každého rovnaký diel (diuretická čajovina podľa ČsL 3). kvet rumančeka a plod maliny — po 5 dielov.po 10 g. 3 lyžice čajoviny na 5 dl záparu. list brezy a pupene topoľa — po 10 dielov. Piť horúce (3 x denne po 1 šálke). Slúži aj proti vysokému tlaku krvi. (95) Kvet rumančeka . 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. potom polovicu výluhu zliať a druhú polovicu (s čajovinou) variť 2 minúty. oba výluhy zliať dovedna a pomiešať. kvet lipy a kvet túžobníka. Osladiť lyžičkou medu. list podbeľa a skorocelu — z každého po 25 g. list cudzokrajnej drogy buko. Čaj sa pije vlažný niekoľkokrát denne.močopudné čajoviny a močové dezinficienciá Základné drogy: list brezy. vňať ruty a nátržníka husieho . (90) Vňať prasličky a myšieho chvosta . vňať zemežlče. Vypiť večer na dva razy (s hodinovou prestávkou). vňať prietržníka. (88) Kvet hlohu — 50 g. (97) Kvet lipy. 1 lyžicu čajoviny macerovať 6 hodín v 2. Diaforetiká — na vypotenie Základné drogy: kôra vŕby. Vypiť horúce v rozpätí 3 hodín. Kôra vŕby a kvet bazy čiernej . 1 lyžica čajoviny na šálku záparu.20 g. plod rasce a list raty .(86) Vňať imela — 30 g. (89) Vňať imela a kvet hlohu — po 25 g. kôra krušiny — 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. divozela a bazy čiernej — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Diuretika . Večer vypiť 1 šálku.z každého rovnaký diel. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. koreň petržlenu (vo všeobecnosti drogy s vysokým obsahom saponínov. list jahody a černice (ostružiny černicovej) — z každého po 25 g. (101) Koreň sladkého drievka.po 30 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce 3 x denne. Čajovinu zapariť 2. Piť ráno a večer po 1 šálke.5 dl vriacej vody. koreň valeriány a list (vňať) medovky — po 15 g. divozela a bazy čiernej . kvet lipy a plod šípok . Kvet lipy a túžobníka — po 25 dielov. (98) Kvet lipy a bazy čiernej . koreň sladkého drievka. vňať kapsičky pastierskej — 10 g. kôra vŕby — 20 dielov. koreň sladkého drievka . nechať 10 minút stáť.5 dl vody. Piť horúce 3 x denne. (87) Cesnak.20 g. 1 lyžicu čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín. (Species antiscleroticae RF). Vypiť 2 šálky počas dňa (po dúškoch). 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. (102) Plod borievky. silíc alebo flavonoidov). Piť horúce 2—3 šálky denne. Piť horúce. kvet lipy.

(115) List ibiša — 45 g. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. 1 lyžička čajoviny na šálku studenej vody. vňať prasličky a list medvedice — po 15 g (zloženie podľa poľského farmaceutického prípravku Urosan). Léčivé rostliny. (105) Vňať prietržníka.z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny preliať 2.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. lenže vriacej. list brezy — 20 g. 2 — 3 lyžice čajoviny preliať 1. Léčivé rostliny. (117) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). koreň sladkého drievka). Má mierne močopudné účinky. semeno ľanu a koreň sladkého drievka .5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. veroniky a zádušníka . Piť 3 x denne teplý čerstvý čaj. plod fenikla) a silicové drogy podporujúce riedenie a vylučovanie hlienu. plod fenikla. Čaj sa pije vlažný 3 x denne.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. (114) List podbeľa. (111) List podbeľa — 60 g. (112) List podbeľa — 60 g. 115 (1. vňať ľubovníka a myšieho chvosta. 1 lyžica čajoviny na 2. osladiť medom. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Po 15 minútach scediť a oba výluhy spojiť.25 g.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť (čaj sa nesmie variť). vňať myšieho chvosta.5 dl sa vypije ráno a 1. Pije sa večer 1 šálka horúceho čaju. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. lišajník islandský.5 dl vriacej vody. list skorocelu — 20 g. p. saponínové drogy napomáhajúce vylučovanie riedkeho sekrétu a stimulačné expektoranciá (vňať materinej dúšky. Slúži aj na kloktanie. plod anízu. kvet trnky a fazuľové struky bez semien — po 15 g. potom zavariť. Piť vlažné. (108) Vňať ľubovníka a prasličky . Pije sa niekoľkokrát denne. (118) Pulmoran — produkt n.po 10 g. 1 lyžicu čajoviny preliať 2.5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať.5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Na kloktanie sa robí zápar z 2 lyžíc čajoviny a 2. (113) Kvet bazy čiernej.po 20 g.(103) Species diureticae Planta (produkt n.produkt n.produkt n. vňať prietržníka a koreň ligurčeka — po 20 dielov. kvet ibiša a maku vlčieho — po 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. p. Proti kašlú koreň a list (kvet) ibiša. Čaj pripraviť ako pri č. koreň valeriány . 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. p. kvet slezu a divozela — po 5 g. list mäty piepornej . drogy s obsahom slizu. Vypiť 2 šálky denne. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2. macerovať 3 hodiny.5 dl vody.1 5 g. Vypiť niekoľko šálok za deň. 113. vňať myšieho chvosta. piť teplé. List ibiša — 55 g. vňať tymianu alebo materinej dúšky. plod fenikla a semeno ľanu — po 10 g. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. 111. list a kvet slizu. Pije sa teplý 3 x denne. Piť 2 šálky denne. koreň sladkého drievka — 15 g a kvet slezu lesného — 5 g.po 20 g. koreň ibiša a sladkého drievka — po 15 g.5 dl odvaru. koreň ibiša — 25 g. list vachty trojlistej. (110) Vňať vresu . list čučoriedky.na uľahčenie vykašliavania Ántitusiká — na tlmenie kašľa Základné drogy: expektoranciá s miernym dávivým účinkom (koreň a kvet prvosienky. Expektoranciá . (104) List brezy — 30 dielov.5 dl večer). (107) Species urologicae Planta . vňať tymianu. Léčivé rostliny. list medvedice. 1 čajovú lyžičku drogy preliať 2. Čaj sa pije vlažný 3 x denne. nechať 15 minút vylúhovať a scediť. Léčivé rostliny). (109) List medvedice — 30 g. nechať 15 minút stáť a scediť.5 dl vriacej vody (použiteľný až po 20-minútovom vylúhovaní). Čaj na pitie sa pripraví z 2 lyžíc drogy ako pri čajovine č. koreň ligurčeka a semeno ľanu — zo všetkého po 25 g. koreň sladkého drievka. Piť po dúškoch. plod fenikla. 37 . Vylúhovanú čaj ovinú scediť a preliať ďalšími 1. p. 1 lyžicu čajoviny preliať 2. (116) Species pectorales Planta . (106) Betulan — produkt n. Slúži na pomocnú liečbu pri chorobách močových ciest. Čajom sa zapíja tableta salicylanu sodného pripojená k čajovine (30 minút pred jedením). Možno ho použiť aj na kloktanie. Léčivé rostliny. list podbeľa a skorocelu — po 20 g.5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť. p. Príprava a užívanie ako pri čajovine č. list šalvie a skorocelu — po 20 g.

(119) Neopektosan — poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa - 35 dielov, koreň kostihoja — 15 dielov, vňať tymianu, plod fenikla, koreň ibiša, list ibiša a šalvie — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na pohár záparu. Čaj piť čerstvý 3 x denne. Pôsobí ako mucilaginózum, emoliens, dezinficiens a antiflogistikum. Použiteľný aj na kloktanie. (120) Pectosan — Species pectorales; poľský farmaceutický prípravok. List podbeľa — 35 dielov, koreň omanu - 25 dielov, koreň ibiša - 20 dielov, list šalvie a plod fenikla - po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár záparu. Piť 3 x denne čerstvé. Má rovnaké upotrebenie ako čajovina č. 119. (121) Kvet divozela a slezu, list podbeľa a skorocelu kopijovitého — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu (lepší je však maceračný zápar). Piť horúce 2-3 šálky denne. (122) Lišajník islandský a koreň ibiša — po 40 g, vňať jablčníka a list vachty — po 20 g, vňať kopytníka — 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4 x denne po 1 dl. Vhodné najmä na tíšenie kašľa pri zápale priedušiek. (123) Plod anízu a fenikla, semeno ľanu, vňať tymianu a materinej dúšky — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne (najmä pri kŕčovitom kašli). (124) Plod šípok, jarabiny a anízu — po 20 g, list podbeľa, kôra vŕby a kvet bazy čiernej — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne 1 pohár (vhodné hlavne pri zápale pľúc). (125) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 30 g, vňať konopnice — 20 g. 3 lyžice čajoviny na 5 dl odvaru. Dávku vypiť počas dňa. (126) Pulmosan — Species pulmonales (poľský farmaceutický prípravok). Vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho — po 30 dielov, koreň myšieho chvosta — 22,5 dielu, koreň púpavy — 12,5 dielu, kvet slnečnice — 5 dielov. 1 lyžička čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 x denne po 1 pohári (pomocný liek pri pľúcnych ochoreniach). (127) Vňať medovky a horčinky horkej, plod anízu a fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Piť 2 x denne po 1 pohári. (128) Kvet bazy čiernej, lipy, rumančeka, divozela a prvosienky — z každého po 20 g (upravené podľa belgického liekopisu). 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce 3 x denne po 1 šálke. (129) Koreň bedrovníka, vňať tymianu a ľubovníka, list žihľavy a skorocelu — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne po 1 šálke. (130) Koreň ibiša - 16 g, list podbeľa - 8 g, koreň sladkého drievka - 6 g, plod anízu a kvet divozela - po 4 g, podzemok kosatca — 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (131) Koreň ligurčeka — 50 g, koreň fialky voňavej — 25 g, koreň ibiša — 15 g, podzemok kosatca — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne. (132) Kvet divozela a slezu lesného — po 5 g. Zmes sa dá do 2,5 dl vody, nechá sa prejsť varom, potom sa odstaví a scedí. Pije sa po lyžiciach počas dňa. Slúži na uľahčenie odkašlávania. (133) Kvet divozela a slezu lesného — po 10 g, vňať prasličky, list a kvet podbeľa — po 5 g. Polovicu zmesi zavariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať 5—6 x denne po 1 polievkovej lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (134) Plod anízu - 25 g, koreň ibiša - 20 g. Drogu krátko povariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať každé 2 hodiny po lyžici. Uľahčuje odkašlávanie. (135) List skorocelu a pľúcnika lekárskeho - po 10 g. Zmes zapariť 5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť, potom scediť do termosky. Piť 3 x denne po pol šálky. (136) List podbeľa, vňať myšieho chvosta a pľúcnika lekárskeho — po 20 g (obľúbená poľská čajovina na odkašlávanie). 1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne po 1 pohári. Gargarizmatiká — na kloktanie Základné drogy: kôra duba, koreň (podzemok) nátržníka rovného, kvet rumančeka, list (vňať) šalvie, list (koreň) ibiša; pozri aj expektoranciá pri čajovinách č. 115, 116, 117, 119, 120 a i. 38

(137) Septosan - Species desinficientes (poľský farmaceutický prípravok). List mäty a šalvie, vňať tymianu a materinej dúšky - po 25 dielov. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Slúži na výplachy ústnej dutiny a na kloktanie pri zápaloch mandlí a hrdla. (138) Podzemok nátržníka vzpriameného a dubová kôra — po 30 g, list šalvie a kvet rumančeka — po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého doplnkového liekopisu EB 6). 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (139) List ibiša, kvet slezu lesného a bazy čiernej - po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého liekopisu EB 4). 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, 10 minút nechať postáť a zliať. (140) List podbeľa, plod fenikla, kvet rumančeka, vňať mäty, repíka a šalvie - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. (141) Vňať (list) šalvie a podzemok nátržníka vzpriameného — po 30 g, kvet rumančeka a koreň bedrovníka - po 20 g. 1 lyžica čajoviny na 2 šálky záparu. Kloktať teplým záparom. (142) List (vňať) šalvie - 30 g, list ibiša - 20 g, list medovky - 10 g. 2 lyžice čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, po 10 minútach zliať. Slúži na kloktanie. (143) List ibiša a podbeľa — po 30 g, koreň ibiša, kvet divozela a bazy čiernej — po 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (144) Kvet rumančeka a slezu lesného - po 25 g, vňať prasličky — 10 g. Pripravuje sa ako čajovina č. 142. (145) List šalvie, vňať prasličky a kvet rumančeka — po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľkokrát denne na kloktanie. (146) Kvet divozelu a kvet slezu lesného — 5 g. Zmes zahriať v 2,5 dl vody, hneď po zovretí odstaviť a precediť, napokon pridať neplnú kávovú lyžičku soli. Používa sa teplý na kloktanie. (147) Koreň bedrovníka, list šalvie, vňať repíka a kvet divozela — z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľko ráz denne na kloktanie. Hemokatartiká (metaboliká) - na tzv. čistenie krvi a pri odtučňovaní Základné drogy: diuretika, laxanciá, amará a toniká. (148) Krušinová kôra - 50 g, fazuľové struky a list mäty - po 20 g, koreň sladkého drievka - 10 g, list orecha a kvet bazy čiernej - po 5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť teplé večer pred spaním. (149) Kvet vresu a vňať paliny obyčajnej — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (150) Degrosan - Species metabolicae (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny a chaluha bublinatá (morská riasa) — po 20 dielov, koreň púpavy, podzemok pýru a vňať myšieho chvosta — po 15 dielov, kvet lipy a vňať fialky trojfarebnej — po 10 dielov. 1 lyžička čajoviny na pohár odvaru. Piť teplé 2 x denne. (151) Normosan — Species laxantes (poľský farmaceutický prípravok, vhodný aj pri tučnote). Kôra krušiny — 50 dielov, podzemok pýru — 20 dielov, vňať mäty piepornej, plod rasce a bazy čiernej — po 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na 2 dl záparu. Piť na noc alebo raz denne. (152) Reduktan — produkt n. p. Léčivé rostliny (vhodný pri odtučňovaní). Návod na obale. (153) Krušinová kôra - 60 g, kvet trnky a hluchavky bielej - po 20 g, blizny kukurice a vňať fialky trojfarebnej - po 15 g, plod rasce a fenikla — po 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 poháre denne. (154) Koreň valeriány, list mäty piepornej, kvet rumančeka a vresu - po 25 g, kôra krušiny a list brezy - po 7,5 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Vypiť 1 šálku pred spaním. (155) Vňať vresu — 25 g, koreň valeriány, vňať ľubovníka a myšieho chvosta - po 20 g, list mäty piepornej - 1 5 g. Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 154. (156) List maliny (ostružiny malinovej), černice (ostružiny černicovej), ríbezle čiernej a brezy — z každého po 25 g. 39

1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl horúcej vody a nechať 10 minút stáť. Piť denne 2 šálky. (157) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru plazivého, koreň púpavy a čakanky — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny macerovať 1 hodinu v 2,5 dl vody, potom povariť 5 minút. Piť 2x denne po 1 šálke. Hypotoniká — proti zvýšenému krvnému tlaku (pozri aj antisklerotiká) Základné drogy: cesnak (ďalšie drogy uvedené pri antisklerotikách), koreň valeriány, zrno ovsa, vňať komonice a šištice chmeľu. (158) Alvisan — pozri čajovinu č. 83. . - . (159) Droseran - pozri čajovinu č. 84. (160) Blizny kukurice, koreň valeriány, vňať nátržníka husieho a myšieho chvosta - z každého po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (161) Kvet a list hlohu - z každého po 100 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne po 1 šálke. (162) Vňať imela a kvet hlohu — z každého po 50 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Vypiť 2 x denne po 1 šálke. (163) Cesnak, kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (164) Kvet hlohu, vňať imela a prasličky — po 30 g, vňať lastovičníka - 15 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v pohári vriacej vody. Piť 3 x denne po 1 pohári. (165) Kvet levandule — 50 g, vňať majoránu a rosičky — po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. Cholagogá — žlčopudné čajoviny (pri ochoreniach žlčníka) Základné drogy: list boldo (pozri cudzokrajné drogy), list mäty piepornej, koreň (podzemok) rebarbory, koreň púpavy, vňať paliny pravej, vňať repíka, vňať jablčníka, plod pestreca (silyba) mariánskeho. (166) Species cholagogae Planta — žlčníková čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vody a po 15 minútach scediť. Piť teplé nalačno 2 x denne. (167) Salvat thé - produkt n. p. Léčivé rostliny. Príprava ako pri čajovine č. 166. Čajom sa zapíjajú tablety síranu sodného a horečnatého pripojené k čajovine. Čaj podľa možnosti nesladiť. Piť 3 x denne 15 minút pred jedením. Účinkuje aj ako mierne laxans a stomachikum. (168) Žlčníková čajovina - produkt nemeckého farmaceutického priemyslu (DRF 95). Plod pestreca (silyba) mariánskeho, list mäty piepornej, vňať paliny pravej a benedikta lekárskeho — po 20 g, koreň (podzemok) rebarbory a plod rasce - po 10 g. 1 lyžička čajoviny na 1 —2 šálky vody, nechať zovrieť, odstaviť a 20 minút macerovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (169) Cholagogá - poľská žlčníková čajovina (zároveň slúži ako choleretikum, laxans a digestívum). 1. (pri mäkkej stolici): plod borievky a vňať ľubovníka — po 20 dielov; 2. (pri normálnej stolici): koreň púpavy — 35 dielov, kvet slamihy piesočnej, list mäty piepornej, vňať myšieho chvosta a kôra krušiny — po 15 dielov, vňať lastovičníka — 5 dielov. 3. (pri zapečení): vňať stavikrvu vtáčieho - 55 dielov, kôra krušiny - 20 dielov, plod borievky - 15 dielov, vňať ľubovníka — 10 dielov. 1 lyžičku čajoviny nechať krátko vrieť, potom odstaviť a nechať 20 minút postáť. Piť 2 —3 x denne po 1 šálke. (170) List mäty piepornej - 30 g, vňať jablčníka a list maliny - 20 g,vňaťrepíka - 15 g,koreňomanu - 5 g. 1 lyžicu čajoviny zaliať vriacou vodou a nechať postáť 15 minút. Piť 2—3 x denne po 1 šálke. (171) List mäty piepornej — 25 g, vňať myšieho chvosta, koreň ihlice a horca — po 20 g, kôra krušiny — 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť pred jedením. (172) Kvet slamihy, list mäty piepornej, plod fenikla, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — po 20 g, kôra krušiny - 10 g. 1—2 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť pol hodiny pred jedením. (173) Vňať myšieho chvosta — 50 g, kvet slamihy - 30 g, podzemok rebarbory - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne pol hodiny pred jedením. (174) List mäty piepornej — 50 g, vňať repíka a jablčníka — po 20 g, podzemok rebarbory — 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne pol hodiny pred jedením. (175) Vňať repíka a jablčníka — po 50 g, podzemok rebarbory a koreň ihlice — po 25 g. 40

(176) (177) (178) (179)

(180) (181)

1 vrchovatá lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno nalačno a odpoludnia medzi olovrantom a večerou. List mäty piepornej, koreň púpavy, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — z každého po 25 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne najmenej pol hodiny pred jedením. List mäty piepornej a mäty kučeravej - po 100 g, koreň ihlice a horca - po 25 g, kôra krušiny - 15 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce viac ráz denne. Podzemok rebarbory, vňať repíka a jablčníka - po 25 g, koreň ihlice - 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne. List mäty piepornej a vňať materinej dúšky - po 50 g, list rozmarínu, šištice chmeľu, vňať zemedymu a paliny abrotskej (božieho drievka) — po 25 g. 1,5 lyžice čajoviny na 2 poháre záparu. Piť po 1 dl ráno nalačno a večer (žlčopudná čajovina s pomocným liečebným účinkom pri zápale podžalúdkovej žľazy). Koreň horca a vňať lastovičníka - po 50 g, koreň archangeliky lekárskej, list senný (dostať v lekárni), kvet nechtíka a levandule - po 25 g. Príprava, dávkovanie i uplatnenie ako pri čajovine č. 179. List mäty piepornej, vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 20 g, koreň ihlice a púpavy — po 15 g, list vachty trojlistej — 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a povariť 5 minút. Piť 1 šálku 3 x denne pol hodiny pred jedením.

Karminatíva - proti nadúvaniu (proti zastaveným vetrom) Základné drogy: kvet rumančeka, list mäty, plod anízu, plod fenikla, plod rasce. (182) Vňať zemežlče a list medovky - po 40 g, plod fenikla a rasce - po 10 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 —3 x denne 1 šálku. (183) Vetrová čajovina - Species carminativae (ČsL 3). Vňať mäty piepornej a kvet rumančeka — po 25 g, koreň sladkého drievka a ibiša — po 20 g, plod fenikla — 10 g. 3 lyžice čajoviny preliať šálkou studenej vody a nechať vylúhovať asi 8 hodín, potom scediť, čajovinu preliať vriacou vodou a krátko zavariť; po scedení odvar priliať do maceračného výluhu. Piť teplé po 1 šálke asi pol hodiny pred jedením. (184) Detský čaj s rumančekom Spofa (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Podľa potreby prisladiť umelým sladidlom. Piť 2-3x denne. (185) Florkamil (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou preliať 1,5 dl vriacej vody a aspoň 5 minút nechať vylúhovať (treba ním pohybovať). Používa sa pri žalúdočných a črevných ťažkostiach, na obklady, výplachy atď. (186) Koreň archangeliky, rozpučené plody anízu, fenikla a koriandra - z každého rovnaký diel (receptúra podľa nemeckého liekopisu). 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu. (187) Species deflatulentes - čajovina proti nadúvaniu (podľa nemeckého liekopisu DRF 291). Kvet rumančeka, list mäty piepornej, koreň valeriány, plod rasce a anízu — z každého rovnaký diel. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. (188) List vachty trojlistej a mäty piepornej, plod fenikla, vňať zemežlče a myšieho chvosta — z každého po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Piť 1 dl teplého záparu pol hodiny pred jedením. (189) Kvet rumančeka — 60 g, plod rasce — 20 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 10 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť 2 x denne po 1 šálke. (190) Plod rasce, anízu a fenikla — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2 šálkami vriacej vody, nechať stáť 20 minút, zliať a trochu osladiť. Vypiť počas dňa. (191) Plod anízu, vňať tymianu, prasličky a paliny pravej - z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. Laxatíva — preháňavé čajoviny Základné drogy: kôra krušiny, semeno ľanu, plod rešetliaka, koreň (podzemok) rebarbory, list senný (cudzokrajná droga). Pozri aj hemokatartiká. 41

(192) Species laxantes — preháňavá čajovina (ČsL 3). Kôra krušiny — 40 g (osobitne preparovaná), kvet lipy a bazy čiernej - po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť vlažné večer. (193) Species laxantes Planta - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Výluhom sa zapíja tableta pripojená k čajovine. Piť vlažné večer. (194) Normosan — pozri pod č. 151. (195) Kôra krušiny - 30 g, kvet bazy čiernej, maku vlčieho, hluchavky bielej, trnky a parumanu spanilého (rumančeka rímskeho) — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno a večer. (196) Plod rešetliaka a koreň sladkého drievka — po 30 g, kôra krušiny a plod fenikla — po 20 g. 1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (197) Podzemok pýru — 30 g, kôra krušiny — 25 g, vňať myšieho chvosta a list medovky — po 20 g, plod fenikla - 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku vody, macerovať 10 hodín. Vypiť každé ráno 1 pohár. (198) Kôra krušiny — 75 g, plod rasce a oplodie pomaranča — po 12,5 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v šálke vriacej vody a po 20 minútach zliať. Piť ráno a večer po 1 šálke. Nervína (sedatíva) — na upokojenie Základné drogy: kvet levandule, list medovky, šištice chmeľu, vňať majoránu a koreň valeriány. (199) Species valerianae — valeriánová čajovina (ČsL 2). Koreň valeriány, list mäty a medovky — po 30 g, popučený plod fenikla — 10 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody, nechať 8 hodín vylúhovať a scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť, odstaviť a nechať usadiť. Po scedení oba výluhy zliať dovedna a čaj rozdeliť na 2 dávky. Piť vlažné ráno i večer. Vhodný aj na upokojenie srdca (kardiosedatívum). (200) Valofyt — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Čajom sa zapíja tableta pripojená k čajovine (liečivé kvasnice s glukózou). Pije sa 3 x denne. Zmierňuje aj stavy predráždenosti a úzkosti (neurotonikum). (201) Nervosan — Species sedativae (poľský farmaceutický prípravok). Koreň valeriány — 40 dielov, vňať myšieho chvosta — 20 dielov, vňať mäty a medovky — po 15 dielov, kvet rumančeka - 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 2 x denne (ráno nalačno a večer pred spaním). Slúži aj proti kŕčom a nespavosti. (202) Koreň valeriány, podzemok pýru a puškvorca, list vachty a medovky — z každého po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť 2 x denne. (203) List medovky a kvet hlohu — po 15 g, vňať pyšteka a lišajník islandský — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 1 x denne. (204) Kvet levandule a prvosienky, list rozmarínu a medovky — z každého po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke. (205) Koreň valeriány a šištice chmeľu - po 25 g. 1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť večer 1 — 2 šálky. Čaj je vhodný najmä proti nespavosti. (206) Vňať brečtana, list mäty, medovky a kocúrnika obyčajného - z každého po 25 g. (207) Species nervinae (mnohozložková čajovina obrúbená v NSR). List maliny (ostružiny malinovej) - 20 g, vňať komonice - 12 g, list mäty piepornej, hlohu s kvetom a rozmarínu, vňať ľubovníka, marinky (lipkavca marinkového) a paliny obyčajnej — po 6 g, list medovky, koreň valeriány, plod fenikla a vňať materinej dúšky — po 4 g, list vachty trojlistej, šištice chmeľu, kvet arniky, nechtíka a bazy čiernej — po 2 g. 1 lyžica čajoviny na šálku záparu, nechať 10 minút vylúhovať. Piť 3 x denne po 1 šálke. (208) Horká čajovina - Species amaricantes (ČsL 2). Oplodie pomaranča — 250 g, vňať paliny a zemežlče — po 200 g, list vachty trojlistej — 150 g, podzemok puškvorca a koreň horca — po 100 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1 dl vriacej vody, krátko povariť a po usadení scediť. Oba výluhy zliať dovedna. Piť teplé 2 x denne po 1 šálke (pred jedením). (209) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (ČsL). Vňať zemežlče - 500 g, list mäty piepornej - 300 g, koreň archangeliky a bedrovníka - po 100 g.
42

Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 208. (210) Stomaran — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). 1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody, nechať 15 minút vylúhovať v prikrytej nádobe a scediť. Čaj sa pije teplý 2 —3 x denne nalačno (pred jedením). (211) Salvat thé - čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny). Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 167. Slúži aj ako cholagogum a mierne laxatívum. (212) Digestoran - Species stomachicae a Species amarae (vyrába poľský farmaceutický priemysel). List vachty, vňať benediktu lekárskeho a myšieho chvosta — po 20 dielov, koreň kostihoja a list mäty piepornej — po 15 dielov, plod rasce — 10 dielov. 1 lyžica čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť čerstvé 2x denne (30 minút pred jedením). (213) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri prekyslení žalúdka). Kvet lipy, semeno lanu, koreň sladkého drievka, podzemok puškvorca, list mäty piepornej a plod fenikla — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke. (214) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri anacidite, achýlii a nedostatočnej tvorbe žalúdočných štiav). Podzemok puškvorca, koreň archangeliky, plod rasce a koriandra, vňať ľubovníka a zemežlče - z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke. (215) Žalúdočná čajovina (vhodná hlavne pri zápale žalúdka). Plod fenikla, kvet rumančeka, podzemok pýru, koreň ibiša a sladkého drievka — z každého rovnaký diel. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť večer po 1 šálke. (216) Žalúdočná čajovina (vhodná pri zápale tenkého čreva, ale i pri zápale žalúdka). Vňať stavikrvu vtáčieho, list skorocelu kopijovitého, plod čučoriedky a kôra duba - po 15 g, lišajník islandský, podzemok nátržníka vzpriameného a kvet rumančeka — po 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 2-3 x denne po 1 šálke.
ZMÄKČUJÚCE ČAJOVINY

Základné drogy: kvet rumančeka, list a koreň ibiša, semeno ľanu. (217) Zmäkčujúca čajovina — Species emollientes (ČsL 2). Semeno ľanu nedrvené — 40 g, kvet rumančeka, list ibiša a slezu — po 20 g. 2 lyžice čajoviny preliať 1,5 dl studenej vody a nechať asi 8 hodín vylúhovať, potom scediť. Použitú čajovinu preliať ešte 1,5 dl vriacej vody a krátko povariť. Po ustatí scediť a oba výluhy zliať dovedna. Pije sa ráno a večer. Z rovnakých drog, ibaže hrubo práškovaných (sito č. 4), sa robí zmäkčujúca čajovina na obklady. Prikladá sa vo forme teplého kašovitého záparu. (218) Ibišová čajovina — Species althaeae (ČsL 2). Zloženie uvedené pri čajovine č. 117. Zmäkčujúce účinky má výluh pripravený podľa návodu odporúčaného pri čajovine č. 217. Čaj sa pije ráno a večer.
ČAJOVINY NA ŽENSKÉ CHOROBY

Základné drogy: vňať alchemilky, vňať kapsičky pastierskej, kvet hluchavky bielej, vňať nátržníka husieho. (219) Vagosan — Species vaginales (poľský farmaceutický prípravok na výplachy pošvy a iné hygienické účely). Kôra duba — 25 dielov, kvet rumančeka — 20 dielov, vňať stavikrvu vtáčieho, list šalvie a žihľavy — po 17,5 dielu, kvet nechtíka - 2,5 dielu. 3—4 lyžice čajoviny na 6 dl záparu. Slúži na výplachy. (220) Florkamil — tablety (produkt n. p. Léčivé rostliny). Vrecko s tabletou aspoň 5 minút namáčať v 1,5 dl vriacej vody (niekoľko ráz vybrať a opäť ponoriť). Výluh slúži na výplachy. (221) Proti bolestivej menštruácii (antidysmenoroikum). Koreň kuklíka a kvet hluchavky - po 30 g, list alchemilky a vňať nátržníka husieho — po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vriacej vody. Piť 2 x denne po 1 šálke (začať 3—4 dni pred očakávaným začiatkom menštruácie).
43

(222) Kvet rumančeka — 40 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 30 g. 1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť ako čajovinu č. 221 (takisto slúži proti bolestivej menštruácii). (223) Kvet rumančeka a vňať nátržníka husieho - po 20 g, kvet hluchavky bielej — 10 g. 1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke (má rovnaké použitie ako čajovina č. 221), (224) Vňať stavikrvu vtáčieho — 40 g, vňať prasličky a kapsičky pastierskej — po 30 g. 1 lyžicu čajoviny dlhšie povariť na miernom ohni v 5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1-2 šálky čaju. Vhodné hlavne na tlmenie menštruácie. (225) List alchemilky - 40 g, vňať ľubovníka, list medovky a myšieho chvosta - po 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1—2 šálky čaju. (226) Vňať alchemilky - 30 g, kvet hluchavky, vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho - po 20 g, koreň horca - 1 0 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a variť 5 minút. Piť po dúškoch počas dňa. Vhodné pri bielotoku (fluor albus). (227) Vňať majoránu, plod fenikla, anízu a kôpru — z každého po 25 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody. Vypiť 3 šálky denne. Podporuje tvorbu materinského mlieka (laktagogum). (228) List šalvie a šištice chmeľu - po 40 g, list orecha - 20 g. 1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody, priviesť do varu a odstaviť. Piť ráno a večer po 1 šálke. Tlmí tvorbu materinského mlieka. (229) Vňať myšieho chvosta - 40 g, vňať ľubovníka - 30 g, vňať kapsičky pastierskej, imela a nátržníka husieho — po 20 g, koreň valeriány — 15 g, podzemok puškvorca — 10 g. 1 lyžicu čajoviny máčať asi 6 hodín v 2,5 dl vlažnej vody, potom polovicu výluhu scediť a zvyšok po krátkom povarení priliať k macerátu. Denne vypiť 2 šálky.
INÉ ČAJOVINY

(230) Aromatická čajovina na kúpele (podľa ČsL 2). Vňať materinej dúšky, list šalvie a mäty piepornej — z každého rovnaký diel (napr. po 250 g). Na 1 vaňový kúpeľ pripraviť zapar z 500 g čajoviny a vliať ho do vody teplej 34—38 °C. Čajovinu z posekaných drog (sito č. 4) možno použiť aj na obklady. (231) Žlčopudná čajovina - Species cholagogae (nový článok ČsL 4) Vňať repíka a koreň púpavy s vňaťou — po 250 g, vňať jablčníka — 200 g, vňať mäty piepornej, podzemok rebarbory a kvet (úbor) rumančeka pravého — po 100 g. Čajovinu skladovať v dobre uzavretých obaloch (chrániť pred svetlom). Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (232) Žalúdková čajovina — Species stomachicae (nový článok ČsL 4) Vňať paliny pravej, myšieho chvosta a mäty piepornej — po 200 g, vňať ľubovníka, plod fenikla, koreň ligurčeka a sladkého drievka - po 100 g. Návod na prípravu a dávkovanie čaju uvedený na obale. (233) Gynastan — priemyselne vyrábaná gynekologická čajovina v ponorných vreckách Vňať hluchavky bielej — 8 g, vňať alchemilky — 6 g, vňať nátržníka husieho — 4 g, vňať mäty piepornej - 2 g. Čaj sa pripravuje podľa návodu na obale. Užíva sa pri ženských ochoreniach, napr. pri výtoku a na tíšenie menštruačných bolestí. (234) Nontusyl — priemyselne vyrábaná priedušková čajovina v ponorných vreckách Koreň ibiša - 8 g, vňať tymianu a kvet lipy - po 4 g, vňať repíka a medovky - po 2 g. Príprava podľa návodu na obale. Užíva sa pri chorobách horných dýchacích ciest. (235) Aldermon — priemyselne vyrábaný vlasový kozmetický prípravok v ponorných vrecúškach Obsahuje koreň lopúcha, vňať žihľavy a list brezy. Príprava a použitie podľa pripojeného návodu. (236) Cutisan species — priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach Obsahuje vňať myšieho chvosta, mäty piepornej, repíka a alchemilky a kvet bazy so stopkami. Príprava a použitie podľa návodu na obale. (237) Nephrosal — obličková čajovina v záparových vrecúškach Obsahuje plod fazule bez semien, vňať prasličky, koreň ihlice, list brezy a žihľavy. Návod na obale. (238) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (1) Obsahuje šípky, list ostružiny malinovej a žihľavy. Čaj sa pripravuje a užíva podľa pripojeného návodu.
44

výťažok zo sladkého drievka (tzv. Cutisan Vňať myšieho chvosta 20 g. aníz a podzemok rebarbory — po 5 g.2 g. mäty piepornej. Čaj sa pripravuje a užíva podľa návodu na obale. fenikel a podzemok zedoarie (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 4 g. (243) Švédska čajovinová zmes — Species ad vitam longam: Aloa (cudzokrajná droga) — 17 g. vňať repíka a kvet bazy čiernej po 7 g.5 g. koreň púpavy — 6 g. Betulan List brezy 30 g. (242) Eugastrin . sennové struky (cudzokrajná droga predávaná v lekárni). koreň petržlenu 4 g.priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach (v 1 vrecúšku 1. ZOZNAM ČS. hypotenzívum. koreň omanu 6 g.5 g. Bylinný čaj so šípkami Plod šípky 50 g. oplodie pomaranča a koreň angeliky — po 5 g. Vylúhovanie trvá 10 dní (občas treba fľašou potriasať). Indikácie: antisklerotikum. 243). plod hlohu 10 g.12 g. vňať medovky a mäty piepornej po 2 g.5 g). 45 . šalvie lekárskej a zemežlče). základ tvorí typická metabolizujúca čajovina. Dá sa využiť aj na liečivé liehové obklady. (241) Ungolen species — čajovina pri chorobách pečene a žlčníka Plod pestreca (silyba) mariánskeho a repíka — po 10 g. vňať mäty piepornej — 5 g. vňať prasličky 7. Indikácie: dermatologikum. Indikácie: diuretikum. antireumatikum. blizny šafranu — 2 g. medovky. list hlohu s kvetom 16. Isteže. repíka.9 g. Indikácie: dermatologikum. list ostružiny černicovej a kvet agátu. koreň rebarbory — 6 g. Rozdrvené byliny sa vsypú do dvojlitrovej fľaše a zalejú sa 1.4. trúdnatec lekársky (huba uvádzaná pri smrekovci opadavom). podzemok puškvorca . (240) Priemyselne vyrábané čajoviny v ponorných vrecúškach s obsahom rozličných drog (kvet lipy a bazy čiernej. kôra krušiny a koreň ihlice po 7 g. Alvisan Neo Vňať imela 40 g. úbory nechtíka a koreň horca — po 1 g. vňať mäty piepornej 10 g. úbory rumančeka. myrha (cudzokrajná droga) — 1 g. občas treba premiešať. koreň angeliky a myrha — po 10 g. HROMADNE VYRÁBANÝCH ČAJOVÍNOVÝCH ZMESÍ Aldennon Koreň lopúcha 18 g. vňať alchemilky 6 g. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 3 g. list čiernej ríbezle a maliny ostružiny po 15 g. náhradka za pravý čaj. Samsta Aloa — 20 g. Tablety Natrii salicylici po 0. Príprava a použitie čaju podľa návodu na obale.(239) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (2) Obsahuje šípky.8 g.5 1 ražnej pálenky alebo borovičky. Sfiltrovaný výluh sa pije po kalíškoch (podobne ako elixír č. podzemok puškvorca. paliny pravej.5 g čajoviny) Vňať ľubovníka . elixír nemá zázračné účinky. vňať benediktu a myšieho chvosta — 8 g. fľaša sa dobre uzavrie a odloží na miesto chránené pred svetlom. vňať ľubovníka 20 g. koreň horca a galganový podzemok (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 2 g.5 g. Pije sa pri žalúdočných ťažkostiach. list čiernej ríbezle. vlasové tonikum. list senný.5 1 ražnej pálenky (prípadne v borovičke alebo v 60-percentnom lekárenskom liehu). oplodie pomaranča 2. 40 g čajovinovej zmesi sa nechá 8 dní vylúhovať v 0. omývanie kožných defektov. vňať žihľavy a list brezy po 6 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. podzemok nátržníka vzpriameného a koreň sladkého drievka — po 3 g. Príprava a dávkovanie podľa návodu na obale. vňať medovky . vňať repíka .5 g. Indikácie: diabetikum. plod fenikla — 3 g.5 g. pelendrek) — 10 g. (244) Bylinkový elixír podľa Dr. má metabolizujúce pôsobenie.1. vňať paliny pravej . vňať ľubovníka. vňať myšieho chvosta 10 g. koreň sladkého drievka. Prefiltrovaný výluh (elixír) sa vo Švédsku ľudovo užíva ako prostriedok „na predĺženie života".3 g. vňať yzopu a medovky po 5 g. list jahody 17.

koreň sladkého drievka 2 g. dezinficiens močových ciest. Indikácia: antihemoroidová kúpeľová prísada. list senný a brezy.5 g. Pulmoran Koreň ibiša.5 g). žihľavy a stavikrvu vtáčieho po 15 g. Nephrosal Vňať prasličky 6 g. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. Indikácie: dietetikum. kvet bazy a podbeľa po 5 g. koreň puškvorca 1. plod fenikla a vňať mäty piepornej po 6 g. vňať paliny pravej 9 g. Záparové vrecká (20 ks po 1 g). list maliny 10 g. Pemisan Vňať pamajoránu a mäty piepornej po 20 g. list jahody 6 g. vňať čučoriedky a šalvie po 15 g. Eugastrin Vňať ľubovníka 12 g. kvet levandule 10 g. kvet lipy a list čiernej ríbezle po 12 g. kvet bazy so stopkami. kôra krušiny a kvet bazy po 15 g. Javorina List ostružiny 22.2 g. kvet bazy.5 g. metabolikum. vňať tymianu a materinej dúšky po 10 g. koreň sladkého drievka 7 g. Indikácia: čaj pre diabetikov. 46 . vňať mäty piepornej 2 g. Indikácie: diuretikum. Indikácia: diaforetikum.Defatigan Úbory rumanu rímskeho 20 g.8 g. náhradka pravého čaju. plod fenikla 10 g. koreň lopúcha 5 g. Fyterol Kvet bazy 15 g. list brezy. Detský čaj s rumančekom Úbory rumančeka 10 g. koreň ihlice a petržlenu po 25 g. cholagogum. koreň sladkého drievka. koreň sladkého drievka 5 g. Indikácie: diuretikum. Indikácia: karminatívum. koreň ihlice a plod fazule bez semena po 4 g. dezinfekcia močových ciest. list maliny 10 g. Species diureticae Planta List brezy. vňať medovky. Indikácia: prísada do kúpeľa. Diabetan Struky fazule bez semena 17 g. vňať repíka a mäty piepornej po 10 g. Indikácie: stomachikum. vňať medovky 4. plod fenikla a bazy. šištice chmeľu 3 g. Hemoral Kôra duba a úbory rumančeka po 12. kvet divozela 4 g. plod anízu a fenikla po 5 g. list maliny.5 g. vňať jastrabiny 12 g. koreň ibiša. list žihľavy 2 g. tymianu. vňať šalvie. vňať stavikrvu vtáčieho 10 g. vňať prasličky 15 g. Reduktan Chaluha bublinatá. kvet agátu 2. vňať repíka 3 g. koreň petržlenu po 10 g. Indikácia: expektorans. Záparové vrecká (20 ks po 1. koreň púpavy s vňaťou. vňať myšieho chvosta 5 g. vňať lipkavca (marinky) 7 g. list ostružiny a plod fenikla po 8 g. Indikácia: dietetikum pri redukčnej diéte.

Indikácie: cholagogum. Species urologicae P. vňať prietržníka 5g Indikácie: diuretikum. plod fenikla 3 g. šištice chmeľu. gastroenteritídy a kvasné dyspepsie. list boldo. Idikácia: laxans. plod fenikla 5 g. úbory rumančeka. choleretikum. list šalvie. list ostružiny 6 g. Species laxantes Planta Kôra krušiny 40 g. úbory rumančeka. Indikácie: diuretikum. vňať mäty piepornej 15 g. hepatoprotektívum. stavikrvu vtáčieho a myšieho chvosta po 5 g. Tablety Acidi tartarici cum Kalii-Natrii tartarici. Indikácia: expektorans. Indikácie: stomachikum. List brezy a medvedice po 30 g. koreň nátržníka a krvavca po 20 g. list žihľavy 3 g. dezinficiens močových ciest. kvet agátu 3 g. Indikácie: choleretikum. vňať benedikta a myšieho chvosta po 8 g. Indikácie: cholagogum. vňať mäty piepornej 5 g. Šípkový čaj ochutený II Plod šípky 21 g. vňať mäty piepornej a koreň sladkého drievka po 7 g. Tormentan Plod čučoriedky 32 g. Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa. plod fenikla 10 g. list ostružiny 6 g. koreň omanu 10 g. Thé Salvat Vňať repíka a jablčníka po 25 g. Thevalin Vňať materinej dúšky 20 g.Species cholagogae Planta Vňať repíka 40 g. ľubovníka. stomachikum. choleretikum. koreň ihlice 10 g. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. koreň ihlice a petržlenu po 10 g. list podbeľa a koreň ibiša po 22 g. list maliny 5 g. vňať žihľavy. vňať medovky a kvet levandule po 10 g.5 g). vňať zemežlče. kvet lipy a bazy po 20 g. list medvedice 20 g. koreň ihlice a rebarbory po 15 g. repíka a mäty piepornej po 10 g. vňať jablčníka. koreň puškvorca a angeliky po 15 g. antidiaroikum. koreň púpavy 6 g. dezinficiens močových ciest. vňať mäty piepornej a koreň púpavy s vňaťou po 10 g. Species urologicae Planta List brezy a koreň petržlenu po 25 g. plod fenikla 5 g. Záparové vrecká (20 ks po 1. kôra krušiny. 47 . kvet bazy. koreň sladkého drievka a vňať mäty piepornej po 10 g. list ostružiny. Záparové vrecká (20 ks po 1. laxans. Stomaran Úbory rumančeka.5 g). Indikácie: adstringens. digestívum. Species pectorales Planta List skorocelu 23 g. P. Ungolen Vňať repíka a plod pestreca (silyba) mariánskeho po 10 g. Indikácia: náhradka čínskeho čaju. Šípkový čaj ochutený I Plod šípky 21 g. kvet divozela a prvosienky po 4 g.

Šalvia lekárska (20 vreciek po 1. Yerba maté . Indikácia: nervínum. koreň angeliky a vňať mäty piepornej po 3. Matový čaj (20 vreciek po 1. plod hlohu 17 g.8 g). Kvet bazy čiernej (20 vreciek po 1 g).5 g. Zemežlč menšia (20 vreciek po 1 g). Záparové vrecká .čaj mate (20 vreciek po lg). Palina pravá (20 vreciek po 1 g). Medovka lekárska (20 vreciek po 1 g). Kvet lipy (20 vreciek po 1 g). Lipový čaj (20 vreciek po 2 g).Valofyt Neo Koreň valeriány 24 g.5 g). kôra vŕby 7 g. vňať levandule a medovky po 11 g. Ľubovník bodkovaný (20 vreciek po 1. Repík lekársky (20 vreciek po 1.5 g). plod ovsa.5 g). šištice chmeľu 12 g.

.

Pestuje sa najmä pre rýchly rast a tvrdé drevo. Zber sa robí v máji—júni odrezáváním celých súk- vetí alebo odtŕhaní m jednotlivých kvetov zo strapcov. norme ON 86 6235 pre zvyčajné dve akostné triedy: Akosť — najviac v % Znak Kvety s iným sfarbením ako začerstva Iné časti materskej rastliny ako kvety Cudzie organické prímesi (prímesi iných rastlín a pod. Agát k nám presídlil zo Severnej Ameriky. Bohato kvitne v druhej polovici mája.Papilíonaceae) Nemecky:Weisse Robinie. Omyl môže skôr vzniknúť pri výklade zastaraného názvu Flos acaciae nostratis. Agát má pomenovanie podľa záhradníka francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. 3 1 14 8 2 II. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. V uvedených oblastiach dokonca zaisťuje hlavnú znášku. Agát má veľmi voňavé a medujúce kvety. Z agáta sa u nás zberajú jednotlivé kvety . — Jeana Robina. Príbuzné druhy majú nevoňavé kvety s ružovým alebo fialovým sfarbením. bezpodmienečne v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. so zelenkavým reflexom. 10. U nás sa nerozvážne sadil asi pred 200 rokmi ako nenáročný strom na upevňovanie pieskov a zalesnenie chudobných pôd. rusky: . Bôbovité . lebo sa neznáša s mnohými rastlinami. usporiadané do visiacich strapcov.TRNOVNÍK BÍLÝ AGÁT BIELY (+) Robinia pseudo-acacia L. neopadaný po odkvitnutí. anglicky: Acacia. francúzsky: Robinier faux-acacia. rýchlo a opatrne. Kvety biele. AGÁT BIELY Trnitý ker alebo strom s nepárno perovitými listami. najmä v nížinách. ktorým sa kedysi označovala kvetná droga z trnky obyčajnej. ktorého otec priviezol agát zo severoamerickej Virgínie a vysadil v Jardin des Plants v Paríži. Pri zbere kvetnej drogy nemôže vzniknúť zámena. Vysádzal sa najmä v mestských parkoch na oživenie zelene. keď ostatné stromy už odkvitli. kde sa za ním chodí kočovat'. teda v čase. bez iných prímesí Požiadavky na kvetnú drogu (Flos robiniae) v čs. príp. z koreňov vylučuje jedovaté látky. Agátový med je vodojasný až žltkavý. Materiál sa ľahko zaparí a hnedne. maďarsky: Fehér ákácz. Kvet sa u nás nevykupuje každý rok. zlatožltým (v parkoch pestovaný štedrec — pozri jedovaté rastliny. Sušíme ihneď. rozširuje sa veľmi ľahko.Flos robiniae seu Flos acaciae (Flos pseudoacaciae). 20 6 2 14 10 3 51 . má výraznú chuť a pach po agátových kvetoch. taliansky: Robinia. ťažko kryštalizuje a dlhý čas ostáva tekutý. Svojou rozpínavosťou ohrozuje pôvodné porasty.Fabaceae (Motýľokveté .) Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne vyžíhanim drogy) Popol nerozpustný v kyseline chlorovodíkovej (stanoví sa laboratórne pri spomenutej skúške) I. miestami celkom zahubil vzácnu stepnú kvetenu a v jeho susedstve sa nedarí ovociu. voňavé. Je významnou medonosnou rastlinou najmä na južnej Morave a južnom Slovensku. z 1 ha agátového lesa sa získa 350-1 700 kg medu. žiada sa kvet s kalichom. Dnes by sme sa ho však radi zbavili. ktorými ich ničí. lebo nie je náročný na pôdu. Rýchle sa rozšíril. zato má nároky na teplo a svetlo. plodmi sú sploštené struky. súmerné. Laburnum anagyroides Medic). v chladnejších oblastiach až v júni.

ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ (len droga I. kontrihel obyčajný. pri kŕčoch rozličného pôvodu (spazmolytikum). francúzsky: Alchemille commune. a preto treba dodržať požiadavky na najlepšiu akosť. zúbkaté. Na dne jej lievikovitých listov (nad stopkou) sa dlho udržiavajú kvapky rosy. príčinou toxicity sú látky bielkovinovej povahy. lebo skladovaním sa znehodnocuje a veľmi rýchlo ju napádajú skladištní škodcovia. ale aj pri potokoch a prameniskách. toxické proteíny — lektíny. Droga má výrazné močopudné účinky a niekedy slúži na aromatizáciu čajovín. akostnej triedy. v homeopatii sa používa čerstvá kôra zmiešaná s mladými konárikmi. kondolík. linalol a i. Ľudové liečiteľstvo používa kvetnú drogu vo forme asi 5 % záparu — 2 až 3 šálky denne. dozrievajú v nažky. Celá rastlina okrem kvetov je dosť jedovatá — predovšetkým kôra a semená. taktiež biozidy (biokvercetín) a silicu s vonnými látkami (nerol. zoskupené do súkvetia. V minulosti mala rastlina veľmi dobrú povesť nielen v ľudovom liečiteľstve. hviezdoš. U nás nakupovaná droga sa vyváža. 1980). Rastie na mierne vlhkých lúkách a pasienkoch. rozšírené vo viacerých európskych jazykoch. Ich určovanie je veľmi náročné. rosička. rusky: Trváca mnohotvárna bylina so žltozelenou chlpatou byľou vysokou 15-70 cm. rakovie zelie. vo vlhkých svetlých lesoch. 7 — 11-laločné. žalúdočných a dvanástnikových vredoch. vychádza z formy listov. anglicky: Lady's mantle. ženský plášť Nemecky: Gelbgruner Frauenmantel. Vyskytuje sa od nížin až po vysokohorský stupeň. ak sa užije 2 x denne 1 dl odvaru z 2 lyžíc agátového kvetu na 4 dl vody. Čajoviny: Javorina čaj — bylinná zmes (volne predajná balená čajovina). droga sa preradí do II. Neskôr sa na jej starú slávu pozabudlo a dnes sa liečebne využíva menej. D 2 až D3). za mladi vejárovito poskladané. ktorá pripomína záhyby plášťa. ich aglykóny.Rosaceae Ľudovo: divý muškát. Kvety obsahujú hlavne flavonoidové glykozidy (robinín. Ak ustanoveniam normy v I. dil. Syn. Kvety drobné. Podľa ČSN musí droga obsahovať predovšetkým alchemilku žltozelenú. šípkový čaj ochutený II. droga sa zriedka užíva samotná. jeho toxicita per os vidí sa 52 v porovnaní s ricínom ricínových semien menšia. zberá sa lúpaním v marci—apríli. husia nôžka. Po riadnom usušení drogu treba ihneď odovzdať nákupni. akostnej triede nezodpovedá čo len jeden znak.). pri migréne žalúdočného pôvodu a i. Ľudové liečiteľstvo občas používa aj agátovú kôru . taliansky: Alchemilla. akacín). ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ KONTRYHEL ŽLUTOZELENÝ Alchemilla xanthochlora Rothm. Pomenovanie ženský plášť. akosti — je exportnou surovinou). Alchymisti ich zberali a používali pri hľadaní kameňa mudrcov. Ružovité . ale aj v oficiálnej medicíne. najmä robín (zmes ?). Latinské pomenovanie rodu je odvodené od alchema — alchymistka. Bekál.tické upotrebenie esencie z kôry a konárikov býva pri prekyslení žalúdka (hyperacidita).: Alchemilla vulgaris L. žltozelené. Starovekí alchymisti pripisovali tejto byline veľkú liečivú moc. Homeopa- . Má hemaglutinizujúce a mitogénne vlastnosti. pripravujú sa výťažky (esencia. Začiatočníci by mali prísť najprv so vzorkou nasušeného materiálu do nákupne.Cortex acaciae. preto sa navzájom často zamieňajú. U nás rastie asi 40 druhov rodu alchemilka. Typicky vyvinuté listy sú okrúhlasté. zvýši sa vylučovanie moču o 17 až 40 % (Oźarowski. väčšinou s lesklochlpatým povrchom. španielsky: Alquimilla. maďarsky: Közönséges palástfu. častejšie tvorí zložku močopudných čajovín. ako by si azda zaslúžila. farnezol.

: Angelica archangelica L. iné rastliny atď.5 12 9 II. Z toxikologického hradiska sa pri tejto droge nezistili nijaké vedľajšie účinky. maďarsky: Orvosi archangyélika. j. drobné zelenobiele kvety v okolíkoch hustých okolíčkov. Zberá sa na začiatku kvitnutia (máj—august). anglicky: Angelica. Čajoviny č. U nás do r. Droga sa ľahko zaparí. Do liečiteľstva sa dostala zo severských oblastí. 1970 tvorila zložku čajoviny Vulneran. Pomer zoschnutia je 5 : 1 . ekzémov. Najvýhodnejšie je sušenie umelou teplotou do 35—40 °C. Predmetom nákupu r.5 % (v štádiu kvitnutia a tvorby plodov je najnižšia). Často ju poškodzuje hmyz. Syn. mnísi ju pestovali ako prostriedok proti moru. 225. na nivách a lúkách od podhorského stupňa po alpín- sky. no poriadnom omytí sa korene sušia v tieni na vetranom mieste (hrubé sa pozdĺžne prekrajujú). porušených a zožltnutých listov alebo korienkov. Jej akosť znižuje nadmerná drobivosť. Stonka dutá. listy perovito zložené s nápadne nafúknutými pošvami. Novšie sa odporúča zber pred tvorbou kvetných výhonkov (marec— apríl). v Nemecku aj pri liečbe cukrovky. najmä pre farmaceutické účely a ako korenina. Korene vykopávané v jeseni (september—október) sa u nás nenakupujú. 5 8 1 12 12 dávky drogy až 3 x vyššie ako pri zápare. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej vňate (dil. malé množstvá v plechovkách. dozrievajú vo vajcovité.8 II. Zberači najradšej vyhľadávajú vyššie porasty na vlhkých lúkach. vybolen Nemecky: Echte Engelwurz. Po uschnutí sa veľmi drobí. ktoré možno kosiť kosákom. taliansky: Arcangelica. Po rýchlom. dávkujú sa 4 lyžičky posekanej drogy na pohár vriacej vody. v tme. bezlistých byli. Listová droga nemá pach. Zásluhou vysokého obsahu trieslovín pôsobí droga sťahujúco (adstringentne) pri ochoreniach žalúdka a čriev. Už pred začiatkom sušenia treba materiál zbaviť trávy. chutí trochu horko a sťahujúce Väčšina listovej drogy vykúpenej u nás sa vyváža do nesocialistických krajín.Apiaceae (Okolíkaté . janoklík. ARCHANGELIKA LEKÁRSKA ANDĚLÍKA LÉKAŘSKÁ Archangelica officinalis Hoffm. 221. po dokonalom usušení má droga výraznejšiu arómu a ostrú.priemer).5 . roku celé koreňové systémy. lebo výtažnosť silice je vtedy asi 1. Často sa pestuje. Možno ju použiť aj zvonku na rany. rusky: Dvojročná až trváca bylina s repovitým koreňom.5 12 10 0. 233. široko krídlaté dvojnažky. Okrem toho sa alchemilková droga ľudovo používa na posilňovanie maternice pred pôrodom (celé 4 týždne pred pôrodom sa užívajú 3 šálky čaju denne. francúzsky: Archangélique officinale. 1986 bola kvitnúca vňať alebo len prízemné listy sušené prirodzeným spôsobom. hlina. piesok atď. V oficinálnej medicíne niekedy tvorí zložku metabolických a odtučňovacích čajovín. V lete poskytuje mnoho jasnožltého medu. španielsky: Arcangelica. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách. 10 4 2 1 12 12 0. Ľudové liečiteľstvo pripisuje listovej droge všetky uvádzané účinky. Používa sa i pri silnej menštruácii a klimakterických ťažkostiach. Z účinných obsahových látok rastliny majú najväčší liečebný význam triesloviny tanínového a elagového typu (6—8 %). Vyžaduje si však opatrnú manipuláciu. kde rastie osobitná odroda. D 2 . Na vonkajšie použitie sú ČSN 86 6439 má na list alchemilky rovnaké požiadavky ako na vňaťovú drogu (ČSN 86 6725): Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené ako na materskej rastline (pôvodne sivozelené listy) Cudzie organické prímesi (iné časti materskej rastliny.) Anorganické prímesi (t.Umbelliferae) Ľudovo: angelika pravá. Keď sa naukladá do tenkých vrstiev a má dostatočný prívod vzduchu. čaj sa nesladí). Pre získanie koreňovej drogy — Radix angelicae sa vykopávajú v jeseni (september—október) 2. ktorá sa používala na omývanie rán. vyžadoval by si podrobnejší prieskum. svätodušný koreň. preto ju pri sušení treba obracať. Rastie pri potokoch. Má i mierny spazmolytický účinok (zmierňuje kŕče) a mierne podporuje aj vylučovanie moču. Zelerovité . Správne usušená listová alebo vňaťová droga má sivozelenú farbu. Najvýhodnejšie je ihneď ju odovzdať nákupni. schne rýchlo. 236. Brustwurz.Predmetom zberu z materskej rastliny je najčastejšie vňať. Popri kvitnúcich vrcholkoch sa zberajú aj prízemné listy bez stopiek (takáto zmiešaná droga sa označuje názvom Herba alchemillae). 5 2 1 0. U nás sa rozšírila v stredoveku. 226. Pre plod — Fructus angelicae platí ČSN 86 6613: Akosť — najviac v % Znak Tmavé plody Iné časti materskej rastliny Cudzie plody Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenej % I. Materiál sušíme prirodzeným teplom v tieni. lebo ľahko vlhne a ešte ľahšie ju napádajú škodcovia a hmyz. Charakter silice a kryštalických obsahových látok nie je dostatočne známy. 3 5 0. ďalej horčiny a stopové množstvo kyseliny salicylovej. anjelský koreň. dorastá až do výšky 2 m.) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. vredov predkolenia atď. korenistú chuť s horkastou príchuťou. a preto rastlinu hojne obletuje a navštevuje hmyz (včely).

Bergwohlverleih. organické kyseliny a sacharidy. Čs.5 g drogy viac ráz denne ako zápar. sa používa skoro výhradne ako korenina. ARNIKA HORSKÁ (+) Arnica montana L. slúži proti kŕčom a ako aromatikum. 200.Flos arnicae. Hlavnou obsahovou látkou drog je silica s obsahom felandrénu. plody sa zberajú pred dozretím (v septembri). nespavosť) a Valofyt Neo. Mountain Arnica. s ružicou prízemných listov a veľkým úborom s pomarančovými jazykovitými kvetmi. triesloviny. List sa zberá v máji—júni.3 II.214. pripúšťa sa aj z druhu A. spazmolytikum a sedatívum. anglicky: Arnica. francúzsky: Arnica montagnard. pinénu a kumarínov (furanokumaríny).1 Trváca bylina vysoká 30—60 cm. Plody sa užívajú podobne (1 g na maceračný odvar). 66. ďalej horké látky. 209. španielsky: Amica. Na farmaceutický trh prichádza droga z divorastúcich rastlín Bavorska.. najmä z výšok 1 000-1 500 m n. maďarsky: Hegyi Arnika. Archangelikový koreň má podobné účinky ako puškvorcový (Radix calami aromatici): podporuje trávenie. usky: PRHA HORSKÁ List — Folium angelicae alebo plod — Fructus angelicae. 54 . na kúpeľ 100—200 g sekanej drogy. Značné množstvá drogy sa spotrebujú pri výrobe likérov (benediktínka. pôsobí mierne močopudne. napomáha odkašlávanie. m. oficiálna medicína používa kvet . hlavné indikačné oblasti sú: stomachikum. koreňa. Pri zbere treba dávať pozor — čerstvá šťava predovšetkým podzemkov a plodov obsahuje pre Požiadavky ON 86 703 1 na koreňovú drogu — Radix angelicae: Znak Iné časti materskej rastliny Droga sfarbená ináč ako hnedosivo až červenkasto Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanovené laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovené v predošlom množstve) Obsah silice — najmenej % Akosť — najviac v % I. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: šlakové korenie Nemecky: Arnika.). V ČsL 2 sa uvádza aj podzemok s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae. Čajoviny č. 186. chamissonis Less. 180. Dávky sú 2—2. Na liečebné účely slúži celá rastlina. U nás sa uvádza iba v ČSR. chartreuse a i. severného Talianska a Balkánu. kde je úplne chránená. tiež v potravinárstve. dermatitídy však nevyžadujú osobitný spôsob liečby. Valofyt (stavy predráždenia a miernej úzkosti. 210. suší ako silicový. 10 10 4 14 13 6 0. Rastlina uprednostňuje vlhké horské lúky. priemyselne vyrábané prípravky s koreňom sú čajoviny Stomaran (dietetický čaj pri zažívacích ťažkostiach). so šikmým podzemkom. uspokojivo. taliansky: Arnica. povzbudzuje nervovú činnosť (je vhodný aj do kúpeľov). rúbaniská a všeobecné zárasty s rašelinníkmi. pri listovej 6 : 1 a pri plodoch je velmi malá. plody sú nažky s chocholcom. 5 5 2 14 12 4 0. Strata sušením koreňovej drogy je asi 4—5 : 1. V prípravkoch sa zvyčajne kombinuje.ARCHANGELIKA LEKÁRSKA rastlinu ochranné látky (fytoalexíny — furanokumaríny) a tie niekedy vyvolávajú na pokožke boľavé vyrážky a ekzémy.

Droga pôsobí na krvný obeh. Silné koncentrácie roztoku tvoria pľuzgiere. helenalín — ester sa novšie uvádza ako toxický princíp a niektoré sú kontaktné alergény). na natieranie zapálenej ústnej sliznice. fytomelany. Podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) arnicae sa vykopávajú v jeseni (september—október). okrem ARNIKA HORSKÁ ON 86 6212 (resp.. seskviterpénové laktóny (arnifolín. treba dávať pozor. vykĺbení. ďalej horčiny (hlavne arnicín). cholín a triesloviny. Otázka obsahových látok nie je celkom jasná.5 3 3. na podporu resorpcie krvácaní v hlbšie uloženom tkanive. Nazberaný materiál sa nesmie stláčať. trombózach. druhá so zákrovom) tieto kritériá: Akosť — najviac v % úbory bez zákrovu so zákrovom I. zeaxantín). do kloktadiel. karotinoidy (napr. tymol a metyléter tymolu (pre vysoký obsah parafínov má maslovitú konzistenciu). faradiol a i. Asi tu pôjde aj o prejavy nešpecifickej podnetovej terapie. ba vyvolávajú až rozpad (nekrózu) tkaniva. triterpénové alkoholy (arnidendiol. 40 1. polyíny. 60 23 3 2 10 13 5 4 20 13 10 3 2 10 13 10 5 4 20 13 12 8 2 2. aby neobsahovali čierne larvy muchy Trypeta arnicivora.5 55 . do 4 %). Arnikový extrakt je u nás zložkou pasty na ekzémy a rany Alysal a masti Calovat.Jednotlivé úbory sa odtrhávajú celé (jún—august). rýchlo sa sušia v tieni. tesne pod kvetným lôžkom (Flos arnicae cum calyce). proti zápalom. luteolínu a kempferolu). Vnútorné užívanie prípravkov smie odporučiť iba lekár. 40 II. Prípravky z arniky sú interne veľmi nebezpečné najmä deťom — sú vysoko toxické na ich organizmus. Znak Prekvitnuté kvety (s nažkami) Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Kvety sfarbené ináč ako pomarančovožlto Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne z predošlej hodnoty) II. ako vlasový a kozmetický prostriedok a i. Rovnaké obdobie zberu i manipulácia platí aj pre vňať — Herba arnicae. na urýchlenie granulácie. bronchiálnej astme a pri súčasnom zápale žalúdka a tenkého čreva (gastroenteritída) nie je farmakologicky celkom podložené. pri pomliaždeninách. resp. zvyšuje krvný tlak a vyvoláva kontrakcie maternice — účinkuje ako srdcové tonikum a stomachikum (tinktúra). umelou teplotou do 40 °C. suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na vzdušných miestach. reume (riedený roztok možno miešať aj s tekutým octanom hlinitým). silica obsahujúca azulén. Celkove tradované vnútorné upotrebenie pri obehových poruchách. Veľmi časté je vonkajšie upotrebenie — uplatňuje sa roztok (tinktúra 5 —10-násobne riedená vodou alebo 2 % zápar z drogy). aplikovanej pri mimokíbovom reumatizme a vertebrogénnych syndrómoch. po poraneniach ako ranové antiseptikum. sú to predovšetkým flavonoidy (glukozidy kvercetínu. po opuchoch (edémoch). 86 6237) má pre Flos arnicae (prvá pre kvet bez zákrovu.

žltozelené. Koreň ako droga prichádza do úvahy len zriedka. alebo 4. taliansky: Asparago. Predmetom zberu sú mladé výhonky . vňaťou zlatobyle a i. hustokvetý — A. zamladi majú sladkastú chuť. dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). sodík. edémy a dýchacie ťažkosti spojené s ochromením srdcového svalu. 7 2 1 12 10 4 II. Pravda. Platí to najmä o zeleri a petržlene. staršie sú bez chuti. Druh rastie od nížin do subalpínskych polôh na lúkach. s mäsitým podzemkom. o toxických obsahových látkach nie sú žiadne bližšie údaje. anglicky: Asparagus. vyvolávajú dávenie. listami brezy. 5 5 1 14 10 II.Turiones asparagi recentes. že sa jej pripisovali liečivé účinky. Inak špargľa ako zelenina je dietetikum s miernym močopudným pôsobením. Podzemky s koreňmi sa zberajú v marci—apríli a v októbri—novembri. Otravy detí i dospelých sú známe. obsahové látky sa menia podľa ročných období. Bočné konáriky sú sploštené a nahradzujú listy. na krovinatých úbočiach. Plíniova.Pre vňať — Herba arnicae platí ČSN 86 6722: Akosť — najviac v % Znak Prekvitnuté a ináč sfarbené úbory ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) I. perovitý z Kapska — A. U nás sa miestami pestuje pre dužna- té. najmä na južnej Morave. pôvodom tiež z Afriky. ktorá obsahuje tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predošlého zistenia) I. plumosus Bak. bez chlorofylu.). v lesostepných a suchomilných trávnych spoločenstvách. horčík a i. je však zložkou zahraničných farmaceutických prípravkov (najmä práškovaných čajovín v kombinácii s prasličkou. glykozid koniferín. Zberajú sa v apríli (máji) 3. Čajoviny č. ktoré vyrastajú z ich spodnej strany — Radix et Rhizoma asparagi. ktorý sa často pestuje v skleníkoch pre jemnú vňať s plochými listovými konárikmi. veľa draselných solí (spolu so saponínmi podmieňujú močopudný efekt a minerálne látky (vápnik. 41. na okrajoch dubín. dráždia sliznice. akoby obsahoval cukry. vanilín. Bola veľmi obľúbená a aj sa pestovala..). aphyllus). asi 3 % odvar z koreňa 2 -3 šálky denne). Kvety drobné. Ak sa sušia bežným spôsobom. Ak sa majú použiť ako zelenina. Všetky spomínané časti špargle majú experimentálne dokázaný silný močopudný účinok (užíva sa napr. vo svete je známych asi 150 druhov. kde sú aj početné továrne na konzervovanie tejto zeleniny. chutné mladé výhonky (pred ich vyrastením nad zem). ktorý dodáva špargli osobitnú chuť. 57. sacharidy. U nás sa pestu- je záhradnícky. 10 8 3 14 12 Podzemky (korene) majú ON 86 7032. krvácania. fosfor. ASPARAGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) Asparagus officinalis L. maďarsky: Spárga. o čom sú zaručené správy. V bytových podmienkach je najčastejší a. V bohatších antických kuchyniach sa väčšina dnešných obľúbených druhov zeleniny uplatňovala skôr ako prísada do jedál aj preto. preto sa nechávajú v tme. neskôr červené bobule. španielsky: Esparraguera. sitosterol. V žiarivo červených plodoch je karotinoidné farbivo fyzalín. Pri užívaní nadobúda moč osobitný pach (metylmerkaptánom) a reaguje tak. slizy. sú bez pachu. spomínané steroidné saponíny. hnačky. (steroidné) saponíny (glukozid sarsasapogenínu a štyri ďalšie). acutifolius alebo A. Z obsahových látok podzemkov i výhonkov možno spomenúť aminokyseliny. Nyúlárnyék. Jej úprava bola asi taká ako dnes: malé výhonky sa varili (nesmú sa prevariť) a polievali horúcim olejom. zmenia farbu z belasej na sivú. ktoré sú premenené na drobné šupinky. Pri predráždení obličiek nemá sa užívať. triesloviny (kyselina galová a tanín). Azda najviacej špargle v Európe sa dnes pestuje vo Francúzsku — v okolí Paríža pri Argenteuil a Saint Denis. Theofrastova a Dioskoridova pochádzala asi z iných druhov asparágusu ako naša (A. 51. Do obchodu sa dostávajú vo zväzkoch alebo sa konzervujú. výhonky musia byť biele. trochu i ostrou chuťou. 13.guľaté zrelé červené bobule s drobnými čiernymi semenami a odporne sladkou. plody zelené. Z cudzozemských druhov si zasluhuje zmienku a. Používajú sa čerstvé. podľa starších údajov sa aj pražili a boli náhradka — surogát kávy. v semenách neprebádaná horčina spargín a farbivo sparguarín. kde si zachovajú dužnatosť a nedrevnatejú. Zeleninou s jedlými koreňmi alebo podzemkami sa živili ľudia oddávna v čase núdze. 14 4 2 12 12 5 helenalínu sa uvádzajú ako toxické seskviterpénové laktóny tenulín a partenín. stigmasterol. francúzsky: Asperge officinale. zastúpený je aj komplex vitamínu B (B1 a B2). densiflorus Mayers. Ľaliovité — Liliaceae (Asparágovité — Asparagaceae) Ľudovo: hromové korenie Nemecky: Gemuse-Spargel. rusky: CHŘEST OBECNÝ Dvojdomá trváca bylina vysoká 30—150 cm. 207. Predmetom zberu sú zriedka aj krátke a hrubé podzemky s dlhými koreňmi. Liečebne sa kedysi používali aj plody . V mnohých kultivaroch sa pestuje ako zelenina. v húšťavách i hájoch. Známy bol aj ich močopudný účinok a využíval sa i liečebne. rok po vysadení rastliny. najmä asparagín (amid kyseliny jantárovej). A liečivú povesť mala aj špargľa. Ordinuje 56 . ďalej arginín.

vrúbkovano pílkovité listy. čistce (Stachys L. stachyóza a verbaskóza. že pomenovanie balloté vzniklo od ballein = hodiť späť. že jej pôvodné liečebné použitie je zastarané. pri cestách. lebo prítomné aminokyseliny hromadia v tele dusíkaté látky a bielkoviny. Azda jedna z prvých indikácií bola práve v očnom lekárstve. o toxických obsahových látkach nie sú však žiadne bližšie údaje a do úvahy prichodia najviacej saponíny. Wittsteina v jeho knižne vydanej farmakognózii z r. Krause ho odvodzuje od ballein a oys = ucho (genitív otos). plod je rozdelený na štyri tvrdky. tak do 30-35 °C.29 %). usudzuje sa. Rastlina obľubuje pôdy s vyšším obsahom dusíka. ďalej silica. pre odporný pach rozdrvenej rastliny. strkať. Bobule pestovanej špargle sa pokladajú za toxické. ohradách a na úhoroch od nížin do podhorského stupňa. nie sú však toxické. v prípade skladovania dávať do dobre zatvorených nádob a skladovať v tme. Hojná najmä v blízkosti ľudských sídlisk. rozkonárenú stonku a protistojné. pretože balota sa používala v očnom i ušnom lekárstve. ktoré ľahko prijímajú cudzie pachy. rusky: MĚRNICE ČERNÁ Trváca bylina vysoká 30—100 cm. Historické záznamy o balote sú dosť chudobné. Wittstein upozornil. obsahová látka nie je tiež známa. G. asi v júni až v auguste) je vňať — Herba ballotae (nigrae). že by od lekárov zasluhovala väčšiu pozornosť. Ako rastlina so silicou podlieha všetkým ustanoveniam o patričnej manipulácii: treba ju sušiť v tieni. Vo vňati baloty je veľa trieslovín (Madaus uvádza 9. 57 . Navyše treba brať zreteľ na jej osobitne prenikavý pach a nedávať ju blízko materiálov. pričom však už seriózne hodnotenie prof. trochu horčiny. balota sa však vraj znovu objavuje ako liečivo proti dne — pakostnici a v ľudovom liečiteľstve vtedy ako nervínum. sivo chlpatá až vlnatá. ak umelou teplotou. španielsky: Marrubio fetido. Vňaťová droga sa po usušení veľmi ponáša na vňaťovú drogu medovky lekárskej (Herba melissae). pôsobia ľahšie žalúdočné ťažkosti. lámku. Všestranný znalec staroveku Plínius nezaznamenal o nej nič podrobnejšie. taliansky: Marrobio fetido. Balotu čiernu možno ľahko zameniť za viacero podobných rastlín. Vyskytuje sa na rumoviskách. ale i tak varujeme pred nimi najmä deti. zriedka lysá. Schwarzer Gottvergess.2 %).). anglicky: Black Horehoud. Má štvorhrannú. rafinóza.). rýchle. kocúrnik obyčajný (Nepeta cataria L.. francúzsky: Ballote fétide. cholín. pri močovom piesku a pod. Nie je vhodná ani pre chorých na žlčník. BALOTA ČIERNA Ballota nigra L. Špargľa nie je vhodná ako hlavné jedlo (má priveľa minerálnych solí). Usušená vňať si svoj odporný pach ponecháva. cukrovku.36-12. chutí horko. v listoch kyselina kávová (0. Spomína ju Dioskorides ako liečivú a jej pomenovanie balloté sa vzťahovalo u starých Grékov na všetky hluchavkovité rastliny. kvety červenofialové alebo biele. Čerstvé výhonky sú oficinálne v homeopatickom liekopise. vajcovité. 1882 hovorí. v podzemných orgánoch o. mladé výhonky niekedy vyvolávajú alergické kožné prejavy — dermatitídy. Predmetom zberu z kvitnúcej rastliny (t. Kvitnúca balota je dobrou pastvou pre včely. zoskupené do nepravých praslenov. i. maďarsky: Fekete pesztercze. predovšetkým diterpén marubiín s číslom horkosti 65 000.ASPARÁGUS LEKÁRSKY (ŠPARGĽA) sa pri ochoreniach dolných partií močových ciest alebo ako pomocný liek pri obličkových kameňoch. so štetinovitými listencami. trochu drsne aromatický a trpkasto. najmä nie pre menšie deti. j. Terapeutické upotrebenie baloty zaznamenalo veľké skoky. ako je jablčník obyčajný (Marrubium vulgare L. nie sú jedlé. sacharóza.) a iné hluchavkovité rastliny. Prof. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: čierny jablčník Nemecky: Schwarznessel.

ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené kvety. Nitrátofilná drevina mierne vlhkých stanovíšť . Pri sušení smú kvety iba sčasti zožltnúť. ktorá však patrí medzi byliny. Sušenie si vyžaduje trocha rutiny: kvety treba rozložiť vedľa seba stopkami hore. Kvet poskytuje včelám iba peľ. pri stresoch a hypochondrických stavoch). anglicky: Common Elder. Ešte ten istý deň sa zdrhujú a preosejú cez hrubé sito. španielsky: nillero. kvety biele vo viacramennom chocholíkatom vrcholíku. je citlivá i na najmenšie V súčasnom ľudovom liečiteľstve sa droga používa ako sedatívum. 2—4 g prášku. príp. vzácnejšie strom s bielym stržňom v konároch. Zemolezovité — Caprifoliaoeae (Loniceraceae) Ľudovo: bieda. S krátkou stopkou sa odstrihujú čerstvo rozkvitnuté súkvetia (máj—jún). Z tinktúry sa užíva 1—3 g na deň. pričom sa dávkuje 1 lyžica na šálku záparu. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . prípadne sa uskladní v dobre uzatvorených nádobách. maďarsky: Fekete bodza. nervínum (proti hystérii. 58 Na kvetovú drogu (Flos samhuci) sa vzťahuje ON 86 6213. resp. 30 16 2 16 12 12 3 15 . sídlisk. rusky: BEZ ČERNÝ BALOTA ČIERNA Ker. operuje sa i sám. (ČsL 4) 15 8 1 8 12 10 2(1) 20 II. resp. spazmolytikum a choleretikum. 2—4 šálky denne. Pri zbere sa nesmú stláčať (ľahko sa zaparia). IV (hrubý prášok) Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Množstvo vodného výťažku najmenej I. taliansky: Sambuco. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky. Lepšie je sušiť umelým teplom do 45 °C nie na slnku. kým vyschnú aj hlavné stopky. preto ho hmyz málo navštevuje. alebo zavesiť za hlavnú stopku na špagát do tieňa. Ak sa balota prenesie s kompostom na pole. nemá medovinu. hojná od nížin po horský stupeň. nepárno perovité. parkov i rumovísk. 5 % zápar (asi 20 minút vylúhovať). psia baza Nemecky: Schwarzer Holunder. plody sú guľaté čiernofialové kôstkovice. Bežne sa zamieňa s bazou chabzdovou (Sambucus ebulus L. Sušíme dovtedy. ako je v opise Iné časti materskej rastliny a stopky hrubšie ako 1 mm Cudzie organické prímesi Preosiatie sitom č. Ako droga mimoriadnej dôležitosti nakupuje sa kvet — Flos sambuci. ischiasu a pod. listy protistojné. Balota čierna sa v súčasnosti u nás už dlhšie nevykupuje. Zvonka sa upotrebúva na obklady proti lámke.). na dobre vetrané miesto.BAZA ČIERNA Sambucus nigra L. ľahko sa rozmnoží a stane sa až húževnatou a nepríjemnou burinou. francúzsky: Sureau noir. Droga ľahko podlieha skaze. ktorá potláča rast kultúrnych rastlín.listnatých lesov. preto sa ihneď odosiela do nákupne.

Skladujeme ich v dobre uzavretých nádobách. V homeopatii sa používajú čerstvé kvety miešané rovnakým dielom s listami a čerstvá kôra (esencia D 3 . ružovkasté s červenými pernicami (tým sa líši od ostatných zástupcov rodu). Odstrihujeme ich i s hlavnou stopkou. 113. 15 5 1 0. Sušíme na slnku alebo umelým teplom do 50 °C.D 6). so stopkami i bez stopiek. Tíšia aj bolesti trojklaného nervu. Species urologicae. flavonoidy (hlavne rutín) — až 3 %. 184. 65. Dokonale suché plody čistíme vytriasaním na šikmej drôtenej ploche alebo na sitách. organické kyseliny a kyselinu askorbovú (vitamín C) asi 340 mg v 100 g. Plody sú čierne bobuľovité kôstkovičky. 97. ktorá je však ker alebo strom a kôstkovičky má čiernofialové s krvavočervenou šťavou. drogová norma ON 86 6238 sa týka kvetu bazy so stopkami (Flos sambuci cum stipite): Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zisťuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (zistí sa laboratórne) Akosť — najviac v % I.5 g na zápar alebo odvar.). listy nepárno perovité s prílistkami. 15-20 g šťavy. Attich. maďarsky: Földi bodza. 236. Detský čaj s rumančekom. výťažok je zložkou Passitu — roztoku (sedatívum). vysoká 100—200 cm. 143. amíny.navlhnutie. Čajoviny č. Nezrelé zelené plody môžu vyvolať zdravotné ťažkosti. uplatňovaným najmä v čajovinách na odtučňovanie. 240. 70. 124. Droga sa používa zvonka na obklady. 151. pomer zoschnutia je asi 8 : 1. Čs. Kvetnú drogu možno zameniť najmä s bazou čiernou. 128. 79. 71. tvoria chocholíkové mnohoramenné vrcholíky. sacharidy. francúzsky: Sureau yeble. majú nepríjemné vedľajšie účinky (dávenie. rusky: BEZ CHEBDÍ BAZA CHABZDOVA -CHABZDA Trváca bylina s plazivým podzemkom. Rastie na stranách a okrajoch lesov najmä v stredných a vyšších stupňoch. 95. Plody obsahujú aj niektoré vitamíny. Species laxantes Planta. keď sú tmavofialové až čierne (august—september). 193. vnútorne na potenie a ako korigens v preháňavých čajovinách. Zemolezovité — Caprifoliaceae (Loniceraceae) Nemecky: Zwerg-Holunder. španielsky: Sauco menor. Species urologicae Planta a Pulmoran. 195. Dávky drog nemožno zvyšovať. Kvety sa BAZA ČIERNA používajú aj v kuchyni a ako koreninová prísada. Predmetom nákupu sú aj plody — Fructus sambuci. Species laxantes (je oficinálna aj v ČsL 4). farmaceutický priemysel používa kvet do čajovín Reduktan (i plody). Kvet sa dávkuje 1. anglicky: Danewort. príp. ischiatické bolesti a migrénu. stáva sa bezcennou. drobné 59 . triesloviny. dobre znáša vápenaté podklady. Čs. sacharidy. 30 10 2 1 14 10 3 (+) Sambucus ebulus L. 152. 192. 93. Ak sa opätovne dosušuje. Dávkovanie: 1 lyžica na šálku záparu alebo odvaru. 148. 118. 94. Droga má charakteristický pach a škrabľavú chuť. antokyanové farbivá a sú mierne taxatívnym prostriedkom. hnačky a i.5 14 10 2 II. 98. Farebne podobné. taliansky: Ebbio. 139. Kvety obsahujú silicu. 207. Kvety drobné.

pokladali ju totiž za liek proti všetkým chorobám.5 g na šálku odvaru. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. Kvety a listy sa používajú iba ojedinele.) Maxim. Dávkujú sa opatrne — nemecký doplnkový liekopis uvádza jednorazovú dávku 2. príčinou je asi živicovitá látka nachádzajúca sa hlavne v semenách (Frohne. ľudové liečiteľstvo aj listy. Nerobil sa podstatný botanický ani terapeutický rozdiel medzi chabzdou a bazou čiernou. dnu belavé. D. Výťažok . sliz a farbivá. porézne. Kneipp pri nachladení.5 : 1.. slúžili ako purgans a emetikum. pri zápaloch močového mechúra a pod. že väčšie dávky čaju vyvolávajú závrate. Odtrhávajú sa celé strapce so stopkami. Korene. V súčasnosti je koreň ako droga zastaraný prostriedok.) treba brať s rezervou. treba ich pokladať za toxické — poznáme otravy detí i dospelých. triesloviny. Homeopatická medicína používa čerstvú kôru a zrelé bobule. Najprv sa zbavia zvyškov vňate a nečistôt a potom sa pozdĺžne rozrežú. pektín. Pfänder. Známa je močopudná zmes Hrušková: plody chabzdy — 5 g. musia byť zdravé a dosť hrubé. ktorý má postáť 12 minút (pijú sa 2—3 šálky denne). ostro chutiacu látku. jablčnú). Zber dokonale zrelých plodov sa robí asi v septembri — októbri. tvoria však oválnu metlinu a plody sú červené kôstkovičky (kvitne asi od mája do júna). Čerstvé korene voňajú ako syr. že bobule pôsobia močopudne. citrónovú. H. glykozidicky viazaný kyanovodík (sambunigrín). Predmetom zberu býva koreň — Radix ebuli. sušené majú podobné použitie ako koreň (Kneippova zložka čajovín): diuretické a potopudné. Homeopatia ich užíva čerstvé ako prostriedok proti kašľu. kvety na čaj a plody na výrobu lekváru (Roob ebuli). ovplyvňujú zvýšené vylučovanie žlče i potu a sú dobré pri vodnatielke. V Rumunsku plodmi farbili víno.). ako sa pokusne ukázalo. Na pohár studeného močopudného macerátu stačí pol čajovej lyžičky a pijú sa v priebehu dňa dve dávky. Pomer zosušenia je asi 3—3. majú močopudný účinok. koreňa ligurčeka a ihlice — z každého po 30 g. užívajú sa 3 lyžičky denne. preto treba pri zbere dávať ich pozorne do plochých nádob. a to v tenkých vrstvách (maximálne 15 cm). 1983). Plínius ju označoval ako ebulus (názov odvodený od gréckeho eú — dobre a boylé = rada).BAZA CHABZDOVÁ -CHABZDA a páchnuce kvety má aj ker či stromček baza červená (Sambucus racemosa L. Plody sa ľahko popučia a púšťajú šťavu.). Podobné sú ešte drobné kvety túžobníka brestového (Filipendula ulmaria (L. Pri sušení treba zvyčajne použiť umelé teplo — asi 50 °C. Používajú sa zväčša čerstvé. Enz odporúčal šťavu z kôstkovičiek na výrobu atramentu. dávenie a pod. Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal odvar z koreňov proti vodnatieľ60 ke. Niekedy sa odporúča 3 % odvar. saponín a silicu. S plodmi radšej neexperimentujme. Mierny močopudný prostriedok je aj lekvár (varí sa podobne ako slivkový). Ďalšie ľudové odporúčania (užívanie pri piesku v moci. Obsahové látky drogy nie sú celkom preskúmané a ani účinky. sušia v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach v tieni. preto sa vyvarujme samovoľného užívania. túžobník brestový je trváca bylina. J. Zvonka sú svetlohnedosivé. octovú. Možno ich sušiť aj umelým teplom do 50 °C. Sušenie si vyžaduje veľkú rutinu. Korene podobne ako celá rastlina obsahujú chemicky neprebádaný horčinový princíp. mierny laxatívny a pripisuje sa im potopudný. usušené sú bez pachu a chutia odporne horko a ostro. z čajoviny sa berie 1 čajová lyžička na zápar so 1/4 litrom vody a vypije sa polovica ráno a polovica večer. Plody a kvety majú navyše ešte aj iné organické kyseliny a sacharidy. V prípade potreby sa zberajú za zvyčajných podmienok a podobne sa materiál aj suší (kvet ako pri baze čiernej — pozor: ľahko sa zaparí). Chabzdu pokladali za liečivú už v staroveku.. rovnaký diel vňate prasličky. Korene sa vykopávajú rýľom v októbri. kvety majú voľné korunné lupienky a bielu farbu. Dioskorides vedel. Okrem spomínaných častí sa používali aj listy a byle. okrem toho organické kyseliny (valerovú. Vie sa.

bazilikum Nemecky: Basilienkraut. Chabzda — kôra a plody. V homeopatii sa uplatňuje čerstvá.).ako väčšina hlu- chavkovitých rastlín. 67. List sa používal ako aromatikum. Žltobiele až červené kvety v klasoch z nepravých praslenov. D 1 . konvalinkového listu a i. Z bazalky sa zberá vňať — Herba basilici (Herba ocimi citrati). do potravinárskych pást a údenín. vyššie pílkovité až zúbkaté. Dioskorides a iní. nervínum. či išlo práve o tento druh. stor. BAZALKA PRAVÁ BAZALKA PRAVÁ Ocimum basilicum L. na nakladanie uhoriek a inej zeleniny. francúzsky: Basilic commun. proti horúčke a ako regulátor stolice. horné listeňovité. že už vtedy bolo treba uvádzať na pravú mieru povery. alebo rastie v prírode v najteplejších oblastiach.). Spomínali ju Theofrastos. Hippokrates. bazilka. Zriedka sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. dolné celistvookrajové. rusky: BAZALKA PRAVÁ Jednoročná rozkonárená bylina vysoká 10—50 cm. lebo rastlina sa u nás buď pestuje v črepníkoch. v kombinácii s výťažkom z morskej cibule. ktoré opriadli túto typickú hluchavkovitú rastlinu. taliansky: Basilico. 4 — 1 1 13 13 0.sa v zahraničí uplatňuje ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov s diuretickým pôsobením (napr. Do kultúr v Nemecku sa dostala v 12. Bazalka pravá . šťava pri ušných zápaloch a proti uhryznutiu hadmi i škorpiónmi. Bežnejšie je vonkajšie použitie odvaru alebo liehového výťažku po macerácii . čiernohnedé tvrdky.z čerstvých častí rastliny). vôňou pripomínajúcu zmes hrebíčkov a ruží. príp.Lamiaeeae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bazalienka. je medonosná včelárska rastlina. Čajovina č. a to Droga má vyhovovať ČSN 86 6726 pre Herba hasilici: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti ako na materskej rastline Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice — najmenšie množstvo I. Jej kultúry a príbuzné druhy sa spomínajú už v sanskrtskej literatúre a v hippokratovských spisoch.3 II.slúži na natieranie pri ochoreniach kĺbov a pohybových ústrojov (reumatizmus a pod. maďarsky: Baszalykum. Éterický olej sa bežne upotrebúva asi od 16. Zámeny pri zbere neprichodia do úvahy. Basilikum. V časoch rímskeho cisárstva sa tešila pozornosti aj ako korenina a okrasná bylina. Liehový výťažok sa dobre uplatňuje ako prostriedok na vzrast vlasov a proti lupinám (masáže). Bazalka je teplomilný druh ázijského pôvodu. 8 10 2 2 13 15 0. Liečivosť bola taká velká. anglicky: Sweet Basil. V stredoveku sa používala podobne ako v klasickom staroveku. stor. španielsky: Albahace dulce. plody sú čierne. nie je však vždy isté. Oddávna je známe i použi- vanie vňate bazalky ako polievkového korenia. listy vajcovité. sa v súčasnosti prakticky používajú iba vo forme esencie v homeopatii (dil. Celsus aplikoval bazalku ako močopudnú a laxatívnu. Liečivosť bazalky bola známa veľmi dávno. Hluchavkovité .2 61 .

ale až do 6 % ) . Necháme ich 4—5 dní zrieť a pozorne sušíme v tieni (umelým teplom do 35-40 °C). Druh pochádza z juhu. Droga obsahuje predovšetkým silicu (až do 1. Najvyššie si cenil aníz z Kréty a z Egypta.8 . Niekedy splanieva. zápche. ktorá uvoľňuje aj kŕče.anízoviek. spazmolytikum (tieto účinky sú aj experimentálne potvrdené) a stomachikum. — dodával dychu vôňu. kyslý saponín. Patril aj do palety najslávnejšieho lekára staroveku Hippokrata (okolo r. lebo ľahko opadávajú. trochu chladivú a slanú chuť. Opatrným sušením sa aróma vňate stane jemnejšou a trvanlivejšou a nadobúda aromatickú. ale v kombináciách. II. Aníz je jednou z najstarších liečivých rastlín sveta. kyseliny (kávovú. Droga sa liečebne používa pre ob- Na drogu sú podľa československého liekopisu (ČsL 3) a ON 86 6620 tieto požiadavky: Znak Akosť — najviac v % ČsL 3 1 3 1 10 10 I. Homeopatické použitie rastliny a esencie je podobné ako alopatické (dávky: 3 x denne 10 kvapiek esencie. Iná kombinácia (spazmolytická a karminatívna) je napr. pinén a ocimén). s archangelikovým 62 koreňom. dnes zložka kvalitných francúzskych aromatických likérov . španielsky: Anis comun. Plínius vyhlasoval. Od začiatku 14. Pomer zoschnutia je asi 2 : 1. pekne voňajú a ich vôňa prechádza aj do medu.tetuchy kozej (Aethusa cynapium L.najmä list (pripravuje sa z nej homeopatická urtinktúra a esencia dil. sacharidy (3-5 %). pričom sa neužíva samotná. maďarsky: Illatos ánizs. D l ) . 500 pred n. Prv sa ordinovala pri vetroch. Užíval sa pri mnohých chorobách. Používa sa ako karminatívum. minerálne soli a bližšie neopísané glykozidy. 1. karminatívum a aromatické adjuvans v čajovinových zmesiach. okrem toho je v droge asi 5 % trieslovín. potom linalol. lysé. rusky: — Jednoročná bylina s vretenovitým koreňom vysoká 30-50 cm. Plody zberáme postupne. Odrezáva sa tesne pred rozkvitnutím (asi jún až september) a suší sa rýchlo v tieni ako bežná silicová rastlina. Nebezpečná zámena je s plodmi bolehlavu škvrnitého (Conium maculatum L.) BEDROVNIK ANÍZ ANÝZ VONNÝ Pimpinella anisum L. Droga má silný korenistý a príjemný pach a chutí sladko aromatický. v ktorej hlavnou zložkou a nositeľom vône je anetol (80-90 % ) . alebo možno užiť priamo 1—2 g prášku. Voňavkársky priemysel ju dáva ako prísadu do „ružovo-karafiátových" kompozícií. pretože všetky sa na seba veľmi podobajú (najmä plody — dvojnažky).) sú tiež lysé. výdatne medujú. Literatúra uvádza ešte prímes semien blenu čierneho (Hyoscyamus niger L.5 % ) . Kombinuje sa s rascou. stor. gáfor. Ľudové je predovšetkým zložkou bylinných aromatických kúpeľov na osvieženie. Pije sa 3 % zápar (po zaparení nechať stáť asi 15 minút — asi lyžica drogy na šálku horúcej vody. rumančekom. mätou piepornou a pod. ktoré sú menšie. najmä ako prísada do rybacích konzerv.5 2. najmä v tráviacom trakte a v prieduškách (preto sa droga užíva aj pri kašli i čiernom kašli a pri spazmoch nervového pôvodu).5 1. bolestiach žalúdka. Dioskorides pokladal aníz za vynikajúcu zložku proti jedových elekruárií. taliansky: Anice verde. osobitne ako jemné korenie. chlorogénovú) a iné látky. Pre obsah silice a trieslovín v droge sa niekedy pripravuje odvar (len krátko mierne povariť). kondurangovou kôrou a i. feniklom. pri drobných kožných trhlinkách — ragádach. V oficiálnom liečiteľstve je droga už zastaraná a v našom farmaceutickom priemysle sa nepoužíva. keď dostávajú sivozelenú farbu (august— september). 1550 sa dostal do Anglicka. Strata na hmotnosti je asi 80 %. francúzsky: Boucage anis. 1.). Drobné biele kvety v okolíkoch okolíkov. rastlina sa listami podobá petržlenu. Z obsahových látok je podstatná silica (priemerne 2-3 %. 2—3-krát denne). Anetol je na svetle nestály a mení sa na nie celkom neškodné kondenzované splodiny (dianetol a dianízoín).5 1. Droga sa hojne používa v potravinárstve. Nachádzame ju však ako zložku prípravkov vyrábaných na Západe (s karminatívnym a spazmolytickým pôsobením). Zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú bežné. chránenú pred škodcami. Zelerovité . tvári mladistvý výzor a uľahčoval ťažké sny. majú hnedozelené ostré brázdy a svetlé silné rebrá. Plody jedovatej zelerovitej rastliny . V poľskom liečiteľstve je obľúbená ako stomachikum. jej skladba kolíše podľa pôvodu rastliny (nemecká droga obsahuje v silici do 55 % metylchavikolu. 1980). kde sa uplatňuje silica.Apiaceae (Okolíkaté — Umbellife ) Ľudovo: bederník anižový Nemecky: Anis. skladujeme v dobre zatvorených tmavých nádobkách. mätou piepornou. 400 pred n. ktorý možno upotrebiť pri zaparení — intertrigu.). flavonoidy.5 3. v domácnosti do omáčok. anglicky: Anis. U nás sa pestuje pre plody na poliach alebo v záhradách. prostredné perovito zložené. sa pestoval v Nemecku a okolo r. zápaloch močového mechúra a plynnatosti a zvonka na zapálené rany a ako kloktadlo. dolné listy obličkovité.). najviac u južných Slovanov a v Taliansku. chronických zápaloch žalúdka (gastritíde). cineol. pentózany (5-7 %). teda pred dozretím. Prípravky sa ordinujú pri poruchách trávenia vyvolaných liekmi (predovšetkým sulfónamidmi) a pri ťažkostiach spojených s odlúčením pri dojčení. hlboko pílkovité. jeho prastaré označenie v arabčine bolo anysum (vedec- ký názov pimpinella dostal z latinského bipinella pre tvar perovito strihaných listov) a ako liečivý ho uvádzal už Pytagoras okolo r. Bohato kvitnúce okolíky slúžia ako výborná paša pre včely. zvyčajne v kombinácii s vňaťou pastierskej kapsičky. 1 6 2 10 12 Iné časti materskej rastliny ako plody 1 3 1 10 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej 2. s krídlatými vyčnievajúcimi rebrami. že aníz a kôpor rastú pre kuchyňu a pre lekárov. Plody ďalej obsahujú olej (8 až 23 %). furfurol (3 % ) . Dianetol sa novšie popiera (Kraus. ako korenina.5 0. horné trojnásobne perovito strihané. bielkoviny (18 % ) . všetky s pošvami. plody sú visiace päťrebrové sivo páperisté dvojnažky. Rovnako dávno je známy anízový éterický olej. Drogu — Fructus anisi vulgaris.

190.). Plody sú vajcovité stlačené visiace dvojnažky. bedrinec. Na lomikameňový sa veľmi podobá b. dobre znáša sucho. lomikameň. plná. Rovnako ako fenikel podporuje činnosť žliaz. stepných a polostepných stanovištiach a na výslnných miestach.Umbelliferae) Ľudovo: bedernica. francúzsky: Boucage saxifrage. suché lúky a lesy do výšky asi 800 m nad morom.123. z čeľade ciaceae.13.118. Sláva bedrovníka siaha veľmi ďaleko. oficinálnej prsnej čajoviny Species pectorales. s pošvami. mierni nepriaznivé pohyby žalúdka a čriev. vajcovité. priemyselne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom Spofa. Príbuzný smldník jelení (Peucedanum cervaria (L. pri črevných a žalúdočných kolikách pôsobí uvoľňujúco (spazmolyticky). Pokladali ho za výborný prostriedok pri srdcových a ženských chorobách. Preto sa vyskytuje aj na pieskoch.) má vyvinutejšie okolíky a listy dva razy perovité.124. že mnohé liekopisy povoľujú pod rovnakým označením aj silicu z plodov nazývaných hviezdicovitý aníz — Illicium verum Hooker fil. Koreňová droga bedrovníka sa často zamieňa s koreňmi paštrnáka siateho (Pastinaca sativa L. Všetkých bedrovníkov je asi 100 druhov. To už stačilo.Apíaceae (Okolíkaté . čo malo označovať 63 . 187. byľ jemne ryhovaná. čo značí perovito zložené listy. 10. Silica s jednorazovou dávkou 4 kvapky má podobné účinky ako plody. Zelerovité . Biele kvety v okolíkoch okolíkov. sirupu Latol (laxans). Veľká spotreba anízovej silice (Oleum anisi) viedla k tomu. kvapiek Guanar a Ipecarin (expektoranciá). aby sa mu zaistilo čestné miesto medzi liečivými rastlinami a veľký odbyt. Dávkuje sa 1 —2 g na zapar niekoľko ráz denne (ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku vo forme záparu 1. maďarsky: Haszos folditomjén. 184. názov sa v staroveku neobmedzoval iba na niektoré druhy.127. 191. trebník. Aníz je zložkou čs. čajoviny Pulmoran (expektorans).5 g). Rastlina obľubuje mierne kyslé ťažké pôdy. dolné sediace. 134. 186.sah silice. a preto je zložkou čajovin tohoto typu (Species pectorales). ale vzťahoval sa aj na mnohé zelerovité rastliny a prenášal na rastliny s podobne formovanými listami vôbec — napr. pastiliek Pleumolysin (expektorans) a roztoku Protosan solutio (stomatologikum). zber koreňov možno robiť iba na vopred označených miestach. ktorá má silné odhlieňovacie a odkašlávacie účinky. silica sa vylučuje pľúcami a pôsobí priaznivo na ich činnosť ako mierne expektorans. ktorý celý nepríjemne páchne a korene majú ostrohorkú chuť a rastlina je jedovatá. chuť. Pomenovanie pimpinella má podobne ako aníz od bipinella. 130. listy nepárno perovito zložené. bederníček. strihané. V mnohých prípadoch plní úlohu chuťového korigencia. Druhové pomenovanie saxifraga sa zložilo z latinského saxum + fragere. anglicky: Bumet saxifrage. na okraji hrubo pílkovité. rusky: BEDRNÍK OBECNÝ Trváca variabilná bylina vysoká 20—60 cm. ktoré sú spravidla rovné a majú petržlenový pach a chuť alebo s boľševníkom borščovým (Heracleum sphondylium L. Pri zbere koreňovej drogy treba všeobecne konštatovať. ktorá má podobné zloženie. najmä mliečnej u dojčiacich matiek. taliansky: Tragosellino becchino. pasienky. Bedrovník u Rimanov patril medzi pestované rastliny. sladká zelina Nemecky: Kleine Bibernelle. väčší (líši sa najmä výrazne ryhovanou ostrohrannou byľou a podstatne dlhšími listami). že zámeny medzi zelerovitými rastlinami sú veľmi časté. španielsky: Saxifraga menor.) Lap. Čajoviny č. horné až čiarkovité. BEDROVNÍK ANÍZ BEDROVNÍK LOMIKAMEŇQVÝ Pimpinella saxifraga L. Pre spazmolytické vlastnosti je aníz aj zložkou preháňavých čajovín. na krvavec (Sanguisorba). V homeopatii sa pripravuje tinktúra s podobnými indikáciami. hoci uprednostňuje medze. žiaľ. Droga má aj dobré vetropudné účinky. proti prílišnej polúcii a na účinnejšie oplodnenie. páperistá.).

Usušené korene sú hrubé asi ako brko. Z ostatných obsahových látok si zaslúži pozornosť živica. lomikameňového. lomikameňového netreba zberať oddelene od b. Zo starších rastlín sa v jeseni (október—november) alebo zjari (marec—apríl) vykopávajú podzemné časti — Radix pimpinellae (albae). treba menovať predovšetkým silicu (asi 0. Radix pimpinellae minoris. väčšieho. kozím). že v terapii sa nemusí robiť medzi nimi rozdiel. sacharidy. 8 3 13 9. Podľa Liebermanna sa v súčasnosti na farmaceutickom trhu nachádza jedine droga pochádzajúca z b. Požiadavky ČSN 86 7018 na koreň — Radix pimpinellae: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Cudzie anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Obsah silice — najmenej v % I. silica preniká do základného pletiva a rýchlo vyprchá. Rastliny charakterizujeme každú osobitne. väčšom. Grosse Bibernelle. anglicky: Greater burnet saxifrage. francúzsky: Grand boucage. Byľ je 64 . taliansky: Tragosellino maggjore. ktoré podmieňujú liečebné upotrebenie drogy. inak Radix saxifragae. umbeliferón. Chuť drogy je sladko aromatická. 4 1. zvonka špinavo svetložlté až sivožlté. spondínu a i. pričom tento pach ostáva droge veľmi dlho.05 II. Liečivé účinky bedrovníka lomi- kameňového vyzdvihol prakticky až Linné. dnu žltkastobiele. španielsky: Saxifraga mayor. mliečne. Zriedka žiadaná vňať sa zrezáva počas kvitnutia byliny (asi v júni až v septembri) a suší sa bežne ako silicová.4 % ) . rusky: Bedrovník väčší je trváca bylina. hlavicovité. Spolu s ním tvoria jednu drogu — Radix pimpinellae. pektíny a z minerálnych látok soli draslíka a vápnika. BEDROVNÍK VÄČŠÍ BEDRNÍK VĚTŠÍ Pimpinella major (L. mnohohlavé. ktorá obľubuje kamenisté miesta a láme kamene. nerozkonárené.BEDROVNÍK LOMIKAMEŇOVÝ rastlinu. hrubšie časti obyčajne po dĺžke rozrežú (aby sa urýchlilo sušenie) a rýchlo v tieni usušia. väčšom. Najlepšie je dávať ju do dobre tesniacich plechoviek. menšie množstvá izopimpinelínu. Z obsahových látok. krátko omyjú. miestami s trochu tmavšími bodmi. páchnu osobitne silno až odporne aromaticky. ľahko vlhne a napádajú ju škodcovia. Omytie musí byt' veľmi rýchle. Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1. bedrovníkový koreň. ČSN 86 6727 sa uvádza pri ďalšom druhu.Apiaceae (Okolíkaté . Zelerovité . ostrá a hrýzavá.) Huds. saponin.5 13 6. ktoré sa po vykopaní dobre očistia a príp. b. dosahuje výšky 60—100 cm. Drogu koreňového pôvodu treba veľmi starostlivo skladovať.Umbelliferae) Ľudovo: veľký bederník Nemecky.5 0. upotrebenie a dávkovanie uvádzame pri b. v nej sa našlo dosť kumarínov — horký pimpinelín. V zmysle učenia o signatúre bedrovník sa stal presláveným prostriedkom proti močovým a žlčníkovým kameňom. predmetom zberu je zväčša varieta s osobitným pachom (tzv. Koreň b. Väčšina starovekých a stredovekých pochvál sa však vzťahuje na bedrovník väčší. izobergapténu.5 0. maďarsky: Nagy fôlditomjén.03 Drogu tvorí podzemok i s koreňmi. lebo koreňová časť silne napúča. Ich obsahové látky sú také podobné. triesloviny. Radix tragoselini.

03—0. prstienkatý. starší tmavší. sacharidy. 8 8 12 10 5 5 12 Stonky hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 8 65 . plody sú dvojnažky. Radix saxifragae magnae. zápaloch hrdla a pod. v Nemecku). lomikameňovým. s obsahom kumarínov BEDROVNIK VÄČŠÍ (pimpinelín. jezme bedrník. lomikameňovom možno vo všetkom vzťahovať i na tento druh. najlepšie v plechovkách. Nový čs. Bedrovníkový koreň je starý a cenný prostriedok proti chrapotu a katarom.4 % ) . Historické údaje o b. Drogy obsahujú predovšetkým zlatožltú silicu (výťažnosť je asi 0. Drogu treba skladovať v tmavých. belavý. viachlavicovitý. lebo práve b. lomikameňovom. Z kvitnúcej rastliny sa niekedy zberá vňať (asi jún—september) — Herba pimpinallae. väčšieho i lomikameňového — Herba pimpinellae: Znak Inak sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Akosť — najviac v % I. Ako pri všetkých zelerovitých rastlinách. Droga vo farmácii pochádza skoro výlučne z divo rastúcich rastlín. Podzemné orgány sa vykopávajú zo starších rastlín na jar (marec—apríl). uvádza sa medzi cudzokrajnými drogami. Rastlina sa navyše preslávila i ako výborný prostriedok proti moru a na ňu sa zrejme vzťahuje známe české úslovie: „Pijme pivo s bobkem. lebo rýchlo vlhne a často ju napádajú škodcovia. dutá. vretenovitý. keď sa zberajú podzemné časti a z nadzemných sa zachová len málo. žalúdočnej čajoviny — Species stomachicae. ryhovaná. pričom obsahovou štruktúrou je takmer totožná s b. častejšie v jeseni (september—október).5—3 g (pol lyžice) viacej razy denne na zápar.ostrohranná. droga sa dávkuje 0. liekopis (ČsL 3) ju už ako oficinálnu neuviedol a do ČsL 2 sa zaradila ako paralelná (t. Ťažisko indikácií leží v oblasti expektoračnej a stomachickej. koncový lístok nepárno perovitých listov je jednoduchý i trojlaločnatý. má tvar ako malá žltá repa. hnedastý. droga — Radix pimpinellae (albae majoris). najmä v jeseni. j. Pre obsah horkých látok používa sa aj pri chorobách žalúdka. väčší bol slávnejší. niekedy je rozkonárený. tvorí spolu s predchádzajúcou súbornú drogu Radix pimpinellae. saponíny. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvý májový koreň (D1-D2). napr.). Druh rozšírený u nás na pôvodných a polokultúrnych až kultúrnych lúkach a vo svetlých lesoch s alkalickým až mierne kyslým substrátom od nížin po subalpínske stupne . narýchlo omyť a ako silicovú drogu sušiť rýchlo v tieni. Konkrétne omyly pozri pri b. plnohodnotná. dobre zatvorených nádobách. bergaptén. suší sa bežným spôsobom ako silicová.asi do výšky 1 800 m nad morom. Ako väčšina zelerovitých rastlín je ľudovo aj močo- pudným prostriedkom.5—3 : 1. ba ešte skôr. Chutí aromatický a hryzavo ostro. Silica so saponínmi podmieňujú použitie na uľahčenie odkašlávania. páchne osobitne balzamicky. Po vykopaní treba podzemné časti dokonale očistiť. živice. ktorú ČSN 86 6727 platí pre sušenú vňať b. inde sa však z oficiálnej liečebnej praxe vylúčila. kloktá sa pri angínach. Koreň je cylindrický. nebudeme stonat. zavádza sa do ČsL 4). nie náhradná) droga za známu myrhu (Gummiresina myrrha. holá. i tu je zámena veľmi ľahká. nebudeme mŕít!" Dodnes je v mnohých krajinách veľmi obľúbená (napr. Pomer zoschnutia je asi 2. II. triesloviny. umbeliferón a i. častejšie však tvorí zložku čajovín.

vnútorné listene majú často dlhé rozkonárené tŕne. Antický starovek rastlinu poznal a v liečení používal pod názvom étera knikos. Terminologické nejasnosti sa odrazili aj v tom. príp. benedicta L. maďarsky: Aldottbárcs (Benedekfu).). Pri zbere. Scop. uplatňuje sa pri výrobe chýrnych benediktínok a v potravinárskom priemysle ako korenina. U nás sa pestuje v záhradkách a niekedy splanieva. anglicky: Blessed-Thistle.). Bedrovník nemá nijaké vedľajšie nepriaznivé účinky. 6 12 4 2 10 15 . Čajoviny č. Pokusmi na zvieratách sa zistilo. napr. 147. Druh pochádza z južnej Európy a Prednej Ázie. Z rastliny zberáme tesne pred kvitnutím bylinné vrcholy a listy (asi jún-júl). Všeobecne rozšírené používanie b. kombinuje sa napr. listy podlhovasto kopijovité. a preto sa niekedy užíva v kombinovaných prípravkoch na upravenie menštruačného cyklu (emenagogum). lekárskeho v dnešnom zmysle sa začína asi od 16. oleraceum (L. že moderná systematika sa hneď nerozhodla na spoločnom pomenovaní benediktu a rastlina sa označovala ako druh rodu Centaurea (C. s pichliačom zelinovým — C. ostnato zúbkaté. pichľavé. Odřezáváme ich nožom alebo kosákom v dĺžke do 25-30 cm.) alebo Calcatrapa (C. s tinktúrou nátržníka. lekársky slúžil ako jeden z hlavných prostriedkov proti pľúcnym chorobám a moru (benedictus . 66 BENEDIKT LEKÁRSKY V súčasnosti sa rastlina dostáva viacej do likérnického priemyslu. a najmä sušení rastliny si treba vziať rukavice.). Materiál sušíme v tenkých vrstvách v tieni na vzdušných miestach. ktorý však má hladké listy a chutí jemne horko alebo s pestrecom (silybom) mariánskym (Silybum marianum (L. V stredoveku b. 141.. sa používa bedrovníková tinktúra kúpená v lekárni. Pre bodliakovitý výzor sa vňať pri zbere zamieňa s pichliačmi (Cirsium Mill.) Scop. na pohár vody. Vňať sa užíva aj ako stomachikum a diuretikum (pol lyžice na zápar.) Gaertn. a to aj viacej razy do roka.požehnaný). že bedrovník účinkuje na maternicu. BENEDIKT LEKÁRSKY BENEDIKT LÉKAŘSKÝ Cnicus benedictus L. 209. francúzsky: Chardon bénit. 30 kvapiek do pohára vody na kloktanie. španielsky: Cardo bendito. Na rok 1986 sa jeho pestovanie odporúčalo. Na vonkajšie účely sú jeho dávky dvojnásobné. stor. ostropes Nemecky: Echtes Benediktenkraut. 2—3-krát denne). taliansky: Cardo santo. aj po zaviazaní nosa a úst cítiť v hrdle a v hrtane bolestivé pichanie. lanuginosa Lam. 3 8 2 1 10 12 II.uvádza ČsL 2. Astrovité . emend. 120. lebo rastlina pichá a chlpy dráždia sliznice.) — vzhľadom na pichľavý kalich kvetov. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20—40 cm. ktorého listy a semená slúžili ako liek proti uhryznutiu škorpiónmi (v skutočnosti však išlo o požlt vlnatý — Carthamus lanatus L. byľ pavučinovito vlnatá. Rastlina sa dlho pokladala za starodávne atraktulis. žlté úbory s vonkajšími široko lupeňovitými listeňmi.Asteraceae Ľudovo: bodliak požehnaný. Sušenie na slnku ČSN 86 6730 má pre vňať benedikta (Herba cardui benedicti) tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Osi hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I.

stomachikum (podobne ako koreň horca — Radix gentianae). tvorbu tráviacich štiav a žlče. Už ľudový názov dáva tušiť okruh zámen — sú to druhy rodu čistec. ako močopudný prostriedok. francúzsky: Bétoine officinale. ďalšie zbery majú veľa byli. kvalita drogy sa znehodnocuje. j. a to vo forme odvaru (0.5 g drogy. orvosi bakfii. Protistojné listy sú podlhovasto vajcovité. hnedá alebo lesná betonika Nemecky: Heil-Batunge. maďarsky: Orvosi tisztesfii. príp. a preto treba pri ich zbere dávať dobrý pozor. Čajoviny č. lesný (Stachys sylvatica L. Všeobecne hluchavkovité rastliny sú si dosť podobné. slúži na posilnenie pri chorobách tráviacich ústrojov a pečene. Droga chutí silno a trvale horko.: Stachys officinalis (L. anglicky: Betony.168. 241. jej amid. byľ štvorhranná. lesostepi. potom triesloviny (asi 8 % ) . 67 . a často si všímať aj drobné identifikačné znaky. Pretože je začerstva lepkavá a má veľmi horkú chuť. Betonika má podľa Plínia názov od národa Vetonov. hepatoprotektívum) a s prísadou vo forme extraktu alebo tinktúry v dražé alebo v roztokoch ordinovaných pri chorobách žlčníka (cholecystopatia). Syn. taliansky: Betonica. pri reumatických ochoreniach.3 % ) . t. na Slovensku hojný. ako je Ungolen (cholagogum. ktoré priaznivo ovplyvňuje pôsobenie horkého seskviterpénového dihydrolaktónu knicínu (niekedy stotožňovaný s centaurínom a považovaný za azulénovú laktónovú horčinu) a ďalšie horčiny germakranového typu (cca 0. vyššie dávky pôsobia dráždivo na obličky. kvetov.4 . Terapeuticky účinné látky reprezentuje silica (asi 0. Droga . ako metabolikum pol pohára medzi jedlom). španielsky: Betonica. Spravidla sa užíva v zmesiach s inými drogami. červený čistec. Ľudové liečiteľstvo má pre benedikt veľmi široké uplatnenie: na povzbudenie nervovej činnosti. hojný v južnej Európe. Čerstvá šťava urýchľuje hojenie rán. ľahko vlhne a plesnie. Tehotným ženám sa nesmie podávať. ako antibiotikum ničiace grampozitívne baktérie a vírusy. 78.25 % ) . ktoré pri sušení dozrievajú.Herba cardui benedicti. celkove ako prostriedok ovplyvňujúci látkovú premenu a i. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 (uvádza sa od 3 .5—2. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: bukvica.nie je možné. uvádza sa aj vitamín B1 a kyselina nikotínová. resp. Podobné indikácie má aj homeopatia pre esenciu (dil. pece- BETONIKA LEKÁRSKA ne (hepatopatia) a poruchách trávenia (dyspepsia). lúky a relatívne suché stanovištia od nížin po horský stupeň.). magnézia a vápnika. 74. V oficiálnej medicíne sa s drogou najčastejšie stretneme ako so zložkou žlčníkových čajovín. 1 až 1 a 1/2 lyžice na pohár vody a piť denne po 1/4 pohára pred jedlom pol hodiny. ktorý čerstvý odporne páchne a vyvoláva dávenie. Obľubuje svetlé lesy. vňať paliny a mäty piepornej . Droga sa užíva predovšetkým ako amárum. BETONIKA LEKÁRSKA Betonica officinalis L. resp. Uplatňoval sa najmä koreň. 5 . alopecurus L. podporuje trávenie. v hornej polovici bezlistá.d o 5 : 1). Za najkvalitnejší sa pokladá prvý a druhý zber (listy a vrcholky pred kvitnutím — asi jún až august). na okraji tupo vrúbkované. V primeraných dávkach nemá nijaké vedľajšie účinky. podzemok rebarbory. choleretikum. napr. 73. zakončená hustým valcovitým klasom karmínových kvetov z papraslenov. rusky: BUKVICE LÉKAŘSKÁ Trváca bylina vysoká 30 — 90 cm. D 1). rastlina mení farbu. treba ju sušiť oddelene od ostatných. najmä č. a tým sa droga znehodnocuje. 219. Droga ďalej obsahuje sliz a veľa solí draslíka. ktorý žil kedysi na úpätí Pyrenejí v Španielsku a ktorý ju vraj prvý liečebne používal. Antickí Rimania používali druh B. Plody sú tvrdky. pri chorobách so zvýšenou teplotou..ako žlčníková čajovina. ktorý však má iné morfologické znaky a nepríjemne páchne. plod rasce.) Trev.

20 4 1 13 12 2 Betonika je dobrá včelárska rastlina. Príbuzné jednoročné odrody blenu majú inak sfarbené kvety a obsah alkaloidov je v nich nižší. jeho kvety so žltou. francúzsky: Jusquiame noire. rusky: Jedno. j. maďarsky: Beléndek. skorocelu. recta L. ten istý odvar sa používa aj zvonka. Expektoračný čaj sa sladieva medom. Ľudovo sa uplatňuje predovšetkým ako prostriedok proti hnačkám. plodov a pod.05 . lesného (S. Ďalej obsahuje neprebádané horké látky. chutí škrabľavo a horko. že má prudké účinky. odrezáva sa i s prízemnými listami (jún—august). V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. Sprevádza vidiecke sídliská a taktiež menej frekventované komunikácie s udupanou hlinou a rumoviska. Pripravuje sa z nej esencia. v obryse vajcovité až objímavé. 1/2 až lyžicu drogy na pohár vriacej vody a mierne variť 5 minút. Mal široký okruh upotrebenia ako zázračná bylina s opojnými účinkami lepšími ako ópium. 3 — 5 g). Suché kvety pichajú! Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Droga sa častejšie kombinuje. Obsahuje podobné látky ako čistec. kvety po- merne veľké. 1927 pripodobnil jeho účinky k ľuľkovcu zlomocnému. rovný (S. možno piť aj bylinnú šťavu s medom (3 x denne čajovú lyžičku). ktorá sa uplatňuje ako v alopatii. Ľudovo sa tiež pripravuje tinktúra a víno s betonikou (užíva sa 30—50 kvapiek tinktúry alebo 25—75 ml vína 2—3 x denne). vydávajícího výpovědi zvláště v léčení" a jemu bola vraj rastlina zasvätená. plod je viečkatá tobolka. BLÍN ČERNÝ BLEN ČIERNY + Hyoscyamus niger L. sedatívne. predovšetkým triesloviny (až do 19 %). Vňať sa u nás pokladala za „zázračný prostriedok" pri urieknutí. Herba stachydis officinalis.) je to č. Oficiálna medicína drogu používa zriedka ako adstringens. Krok o blene vyhlásil. obracať ho netreba. že človek stráca schopnosť ovládať svoje myšlienky a je schopný sa priznať aj k takým činom. malé množstvo silice a betaíny (asi 0. 1715 rastlina sa nepoužívala vnútorne. žlté. blen bol známy od najstarších čias ako liečivá a magická rastlina. boha slovanského (keltského). napr. že má „jméno od Bělena.Droga sa hodnotí podľa dočasnej internej normy farmaceutického závodu (IN 5/82): Akosť — najviac v % Znak pre Herba betonicae Droga sfarbená ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný' v HCl I. Druh je viazaný na suché a teplé polohy do 500 m nad morom. Bylina kvitne v júni—septembri a rastie najmä na slnečných a krovinatých stranách. Bylina tvorila nevyhnutnú zložku všetkých mastí čarodejníc a ľúbostných mastí milencov. taliansky: Guisquiamo. Vňaťovú drogu skladujeme na suchých miestach. má osobitný. t. Známy bol aj účinok blenu na mozog. antiseptikum (na obklady) a dermatikum (omývanie pri nadmernom potení). listy tupo laločnaté. pre deti a mladistvých pri hnačkách 1—3 lyžice odvaru. pestovali ho aj v kultúrach (Dioskorides opísal 4 druhy).až dvojročná bylina vysoká 30-80 cm. španielsky: Beleňo negro. Ľuľkovité — Solanaceae Ľudovo: čertova zelina Nemecky: Schwarzes Bilsenkraut.5 13 10 1 II. 10 2 0. sťahujúco. nátržníka husieho a s plodmi čiernej bazy. so žľaznatochlpatým kalichom zakončeným niekoľkými zubmi. V stredoveku nahradzoval pri lekárskych zákrokoch chloroform. pije sa 1/2 pohára 1—2x denne. Najbežnejšie sa aplikoval Oleum seminis hyoscyami — blenový olej zo semien. Po tomto období začal blen postupne prenikať do terapie. odvarom sa omývala tvár pri neuralgii. proti zápalom močových ciest a pri kataroch žalúdka a čriev. pri liečbe dýchacích ciest. čo je medzi hluchavkovitými rastlinami zriedkavé. anglicky: Henbane. Listová droga sa často znečisťuje prímesou bylí.). orecha. Časté uplatnenie v ľudovom liečiteľstve majú aj spomínané druhy rodu čistec (Stachys L. 68 Betonika nemá nepríjemné vedľajšie účinky. Materiál sa suší v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste prirodzeným teplom (do 35 °C). Zvyčajná forma je odvar (asi 5 %. Lekári sa ho však báli ordinovať. Preto pôsobí adstringentne. v oficiálnej medicíne ostávalo jeho použitie úzko ohraničené. dosť hojne v teplejších oblastiach. na dolnom pysku nachovo bodkovanou korunou sú usporiadané do pretrhávaného klasu hustých nepravých praslenov a sú bez medoviny. ktorý sa prejavuje tým. okrem č. Podobá sa niektorým konopniciam.1 %). Rastlina sa v staroveku volala aj apollinaris podľa boha Apolóna. Známy francúzsky fytoterapeut Leclerc r. myšieho chvosta. Požiadavky na akosť listovej drogy — Folium hyoscyami — riadia sa podľa československého liekopisu ČsL 2: Znak Polámané a sčerneté časti listov Iné časti materskej rastliny Rozdrobené časti (liekopisné sito č. ako píšu Plínius a Dioskorides. pri hnačkách s listom žihľavy. zlej cirkulácii krvi a ochromení pohyblivosti údov. Dnes je zastaraná. fialovo žilkované. V staroveku. nie príjemný pach. sylvatica L. Až do r. lebo vedeli.). pri kĺbových ochoreniach s vňaťou čiernohlávku. vňaťou myšieho chvosta a i. Predmetom zberu a nákupu u nás býva kvitnúca vňať — Herba betonicae. II) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Obsah alkaloidov — najmenej v % Akosť — najviac v % 3 5 10 1 14 20 10 0. ktoré vôbec nespáchal.

O iskerníku obličkolistovom (Ranunculus thora L. Syn. čočka. ostrú a horkú chuť (nesmie sa ochutnávať). celidon menší.BLEN ČIERNY veľkú jedovatosť môže drogu a prípravky predpisovať iba lekár. anglicky: Pilewort. Náš liekopis ČsL 3 ho už neuvádza. v tieni. alkaloidný obsah drogy je totiž v porovnaní s inými zdrojmi dosť nízky. dozrievajú v guľovité nažky so zobáčikom. Iskerníky. Pre ich Trváca bylina vysoká 10—30 cm. sa mu nie veľmi podobajú. Alkaloidy pôsobia silne na ústredné nervstvo. a to zvyčajne ako prostriedok proti astme.2: 1. smrečín aj kosodrevín. U nás sa vyskytujú dva poddruhy. v tenkých vrstvách. Korene sú sčasti niťovité. pravidelné. BLYSKÁČ JARNÝ Ficaria verna Huds. najmä vo vyšších polohách. kvôli tomu sa v septembri odrezávajú nie celkom zrelé tobolky. že jeho jedovatou šťavou napúšťali Galovia svoje šípy. Droga sa zberá osobitne. ordinovaná podobne ako v bežnej medicíne (alopatii) blen a podlieha tiež predpisu lekára (dil. manna. rýchle. uvádzané mnohými svetovými liekopismi ako oficinálne. podľa čoho dobre 69 . srdcovité až obličkovité. najmä v lužných lesoch a na tienistých miestach. do dobre zatvorených nádob. rozhodne nie súčasne s nejakou nejedovatou rastlinou. rúpník. a to za zachovávania všetkých bezpečnostných opatrení. lebo sa ľahko zaparí.). pri stareckej traslavosti (tremore) a rozličných kŕčoch. Nemecky: Fruhlings-Scharbockskraut. D 3-D 4). materiál nesmieme nechať dlho na kope. krvavník menší. Inak patrí na oddelené miesto. Blenový olej — Oleum hyoscyami. kvety žlté. Droga má omamný pach. Sušíme ho oddelene od ostatných rastlín. španielsky: Celidonia menor.: Ranunculus ficaria L. Droga je predovšetkým surovinou na izoláciu jednotlivých alkaloidov. Terapeuticky účinné látky oboch drog sú prudko jedovaté alkaloidy — hlavný je hyoscyamín. Celé konce byli odrezávame nožom alebo kosákom. krtičník menší. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia. po puknutí sa z nich vytriasajú semená. medzi ktoré ho niektorí botanici zaraďujú. na koreňoch nemá hľúzky a kvet obsahuje veľké okvetné lístky. ktoré sa nechávajú na slnku dozrieť. Iskerníkovité . Príbuzný a veľmi podobný druh . taliansky: Celidonia minore.Folium hyoscyami (prípadne celá vňať — Herba hyoscyami). Pomer zoschnutia je asi 6-7 : 1. Po usušení je najlepšie ihneď ju odoslať do zberne. neobracajme.) Plínius napísal. francúzsky: Ficaire renuncule. rusky: - ORSEJ JARNÍ Liečebne sa používajú predovšetkým listy . Je veľmi citlivá na skladovanie. je záružlie močiarne (Caltha palustris L. byle poliehavé až priame. Nachádzame ju aj na polokultúrnych a kultúrnych lúkach. teda do výšky asi 1800 m nad morom. Iskerníky a blyskáč dobre poznali už v antike. uvádzaný v ČsL 2. niekedy rozkonárené. Zber sa robí v čase kvitnutia rastlín (asi jún—august). rúpové korenie.kvitnúci tiež skoro z jari. potom atropín a skopolamín. jednotlivé. sčasti kyjačikovité a zhrubnuté. reumatických). Mate- riál sa najlepšie usuší pri umelej teplote (medzi 30-50 °C). zúbkaté alebo vrúbkované. Po odkvitnutí v pazuchách listov ostávajú rozmnožovacie pacibuľky. prípadne s hladinou spodnej vody aspoň 2 m pod povrchom. listy stopkaté. Niekedy treba zberať semená — Semen hyoscyami. slúžil po rozotieraní na miernenie bolestí (napr. je to však hrubšia bylina. maďarsky: Saláta szironták. Je bežná v stupňoch dubín. na potlačenie pohybového (motorického) nepokoja. blýskavé kvieťa. orzaj. Rastie na mierne kyslých až neutrálnych hlinitých pôdach s veľkou vodnou kapacitou alebo na stanovištiach občas a dočasne zaplavovaných. blyšťok. Ak nemáme rutinu. bučín. Zber listov (vňate) môžu vykonávať iba dospelí. Pomer zoschnutia je asi 1.Ranunculaceae Ľudovo: babí blysk.

Pomenovanie menší lastovičník mal blyskáč veľmi dlho — tak ho nazýval aj Matthiolus (česky celidona menší alebo soupové korení.až dvojročná bylina vysoká 100-200 cm. nie je natoľko jedovatý — zrejme preto. i. Zaujímavé je.Theofrastos i Dioskorides ho nazývali chelidonion to mikron (od chelidon . a preto Matthiolus v zmysle učenia o signatúre pripisoval blyskáču osobitnú moc pri liečbe hemoroidov. kde bezmála všetci zástupcovia obsahujú už spomínaný jedovatý laktón protoanemonín vznikajúci z glykozidového predstupňa a prechádzajúci ľahko do neúčinného dimeru anemonínu.). Používal sa zvonka na svrbivé svrabovité vyrážky. Vňať obsahuje na jar dosť kyseliny askorbovej (vitamín C). mäsitý. pôvod dnešného českého 70 názvu je nejasný).lastovička azda preto. zvyčajne sa nesuší. na zastavenie krvácaní. všivec Nemecky: Gefleckter Schierling. bez pachu. Koreň je hrubý asi ako brko. príležitostne na kožné vyrážky. ako sa spomínalo v historikkom úvode. ostanú v naplavenine a na budúcu jar z nich vyrastie nová rastlinka. Latinské označenie blyskáča (Ficaria verna) je historicky zdôvodnené. obohacovala vitamínové kúry (iba v malom množstve ako korenistá prísada) alebo slúžila ako metabolikum. všivák. intoxikácie sú zriedkavé — zväčša k nim dochádza u zvierat konzumujúcich krmovinu so značným podielom rastlín s jeho obsahom — seno už toxické nie je. že jeho prítomnosť vylučuje akumuláciu izochinolínových alkaloidov.BLYSKÁČ JARNÝ vedeli o jeho toxicite. Vykopáva sa v jeseni (september). Protoanemonín je látka iritujúca pokožku a jeho toxicita spočíva asi na inaktivácii SH-skupín enzýmov. Chutí slano a menej ostro ako koreň. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ BOLEHLAV PLAMATÝ + Conium maculatum L. španielsky: Cicuta mayor. zvonka sivý. tiež však iba mladá a čerstvá. rastúci aj u nás. Už Dioskorides porovnával hľúzky na koreňoch s pšeničnými zrnami — keď ich odplaví príval. že pred kvitnutím je ho vo vňati málo (nachádza sa v koreni). no v ľudovom liečiteľstve i v homeopatii väčšmi používaná časť rastliny je koreň s vňaťou. V lekárstve boh' vtedy oficinálne a uznával sa hlavne Hippokratov iskerník ázijský (Ranunculus asiaticus L. Vňať sa používa častejšie. Protoanemonín podmieňuje toxicitu mnohých z nich. samozrejme. kyselinu fikarovú a trieslovinu. že rozkvitá s príletom lastovičiek).extrakt a ten sa pridáva do masti (asi 15 % ) .skorbut. ficaria sa vytvorilo podľa podobnosti hľúzok na koreňoch s chorobnými výrastkami (bradavkovité kožné útvary . že práve blyskáč. rastlina čeľade iskerníkovitých. anglicky: Hemlock. rusky: - Jedno. Rastliny sa vtedy v gréčtine súborne nazývali batrachion.kondylómy). batrachos i rana značí žabu. Robilo sa to prikladaním rozdrveného čerstvého lístia a koreňov alebo zasypaním konečníka práškom. ktoré sú v zástupcoch čeľade inak časté. maďarsky: Foltos burók. Farmaceutický zriedka. potom príkru chuť. ojedinele sa suší bežným spôsobom (pomer zosušenia je asi 6 : 1). O najčastejšom — tradičnom ľudovom upotrebení najlepšie hovorí nemecký názov Scharbock . aplikuje pri kožných ochoreniach. červenkas- . Francúzsky liekopis aplikuje extrakt z drogy pri hemoroidoch a ťažkostiach podobného druhu a oživuje tým starú slávu jeho upotrebenia. pričom sa vidí. počas kvitnutia rastliny má veľmi ostrú. Ľudovo sa dodnes teší veľkej vážnosti. svinská voš. liečebne overenú. čo si Rimania zlatinizovali na ranunculus. byľ holá. inak ešte saponin (fikarín). S blyskáčom to bolo však komplikovanejšie: gréckym lekárom bol známy . taliansky: Cicuta maggiore. Čerstvá vňať oddávna slúžila ako zdroj vitamínu C na jar pri jeho nedostatku. trhá sa pred kvitnutím byliny (marec —máj). zmiernenie bolestí a pod. Podobne sa používa aj tekutý alebo suchý extrakt proti hemoroidom. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: rozpuk. šťava z koreňov zmiešaná s medom sa dávala na bradavice. Rastlina sa dávala do zmesí jarných šalátov. Jej výťažok sa o. Radix et herba ficariae (seu Chelidonii minoris). ale čerstvý sa spracúva na výťažok . francúzsky: Grande cigue. V homeopatii sa používa čerstvá vňať na prípravu esencie a má tie isté aplikácie.

sivozelené až hnedozelené dvojnažky. silicové kanáliky. Rastlina hojne rástla medzi Aténami a Megarou i na Peloponéze. horné sediace. najmä silicových rastlín. Príznaky otravy skoro s klinickou presnosťou opísal Platón. Drogy i alkaloidy bolehlavu slúžili 71 . spravidla na teplejších stanovištiach do 1 000 m nad morom. zápary zo zelerovitých plodov sa používajú najmä v detskom lekárstve a čaje sa pijú ako vetropudné. kde sa bolehlav už nevyskytuje. Smrť nastáva ochrnutím dychu (pri plnom vedomí). plody sú visiace dvojnažky (podrobný opis plodov v ďalšom texte). podobajú sa mu všetky krkošky — Chaerophyllum L. prvý raz ho použili za vlády tridsiatich tyranov v Aténach (r. ako aj jedovaté vlastnosti. biele. metylkoniceín a i. že na jed bolehlavu sa dá postupne navyknúť. BOLEHLAV ŠKVRNITÝ Na lepšie odlíšenie uvedieme opis plodov bolehlavu: sú to celkom lysé.. kde je osobitná koniínová vrstva). 1760 a neskôr sa do terapie zaviedli aj jeho plody. Ako liečivo sa často používala čerstvá šťava. bez stopiek (napr. Na farmaceutické účely sa niekedy zberá vňať — Herba conii.. Časté sú zámeny plodov — treba si všímať ich opisy. Treba dávať pozor najmä na zámeny nejedovatých druhov s jedovatými. okolíky zložené z 8 — 15 okolíčkov. Pre podobnosť možno bolehlav zameniť s čechricou voňavou — Myrrhis odorata (L. (majú celkom iný pach) a podobná halucha — Oenanthe L. Z farmaceutického hľadiska sú plody ako droga zriedkavou. bravy zasa opačne. hrubé byle sa odstraňujú a materiál sa rýchlo suší prirodzeným teplom. po dosušení v teple sa plody vytriasajú a nechajú bežne sušiť v tieni (čas zberu asi august—september). okrem neho sú tu jemu príbuzné látky (koniceín. potom rozpuk jedovatý — Cicuta virosa L.5 : 1. Kvety drobné. Alkaloidy sa výborne vstrebávajú sliznicami i kožou. Koniín má podobné účinky ako indiánske šípové jedy — kurare. rastie len na zamokrených miestach.. tetucha kozia — Aethusa cynapium L. v tomto prípade je situácia niekedy dosť ťažká a najlepšie sa dá riešiť pomocou mikroskopických preparátov. až priveľmi. 399 ním usmrtili Sokrata. cicuta). 1. Droga chutí odporne slano a horko.). kvitnúce časti a listy (jún—júl). a preto sa ľahko rozpadnú. na ktorej vyvolávajú svrbivé vyrážky. Druh rastie v húšťavách. aníz je spravidla stopkatý. Sú asi 3 mm dlhé a rovnako široké. pôsobí ochromujúco na pohybové nervové zakončenia. V staroveku poznali bolehlav aj ako popravný nástroj (Grécko a Perzia). Vlastné medicínske použitie bolehlavu sa datuje asi od r. sú krídlaté a na okraji jemne poprehýbané. Plod má na priereze nápadne žliabkovito vykrojený výživný bielok (endosperm). Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . dutá.) Scop. s pošvami. Zámeny medzi rastlinami z čeľade zelerovitých sú časté. resp. vôbec nemá (neobsahuje totiž vôbec silicu).toškvrnitá. a to rovnako jeho liečivé schopnosti. pomer zosušenia je asi 5. všetky sú na spodnej strane listov ochlpené. Listy trojito perovito zložené. Dobytok. Po dozretí stoja proti sebe takmer polmesiačikovito. Pri zbere plodov — Fructus conii. sa odrezávajú celé vrcholce rastlín. vajcovito-gulaté. ktoré zväčša patria do rovnakej čeľade (zriedkavou aj preto. živých plotoch. ale tým nebezpečnejšou prímesou iných. najznámejší alkaloid je koniín. kôprovníček — Mutellina Wolf zasa iba na vysokých horách. kozy a ovce sú menej citlivé. Najdôležitejšou obsahovou látkou bolehlavu sú jedovaté piperidínové alkaloidy — najviacej je ich v plodoch (vo vnútornom oplodí. celkove asi 3. 404-403 pred n. na rumoviskách pri osadách. do ktorej sa asi primiešavalo ópium. Už vtedy bolo známe. prv časté prímesi v aníze však už nie sú). kroviskách. rebrá im rovnomerne vynikajú.5 %.. Prežitie intoxikácie v gravidite má teratogénne účinky (vývin znetvorenín u mláďat). ktoré majú prakticky všetky zelerovité rastliny. Antickí lekári poznali bolehlav (koneion. ČsL 4 vylučuje jeho prímes v anízovom plode chemickou skúškou.) a r. že bolehlav netvorí súvislejšie porasty).

priama. Dnes sú však zastarané. niekdajšie použitie pri rakovine je celkom neopodstatnené. Naši zástupcovia čeľade borákovitých sú byliny. známy skôr pod menom Avicenna (žil Akosť — najviac v % Znak Ináč zafarbené časti drogy ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. Práve borák je z botanickej stránky vzorom. Gurkenkraut. že akékoľvek terapeutické experimenty s bolehlavom v ľudovom liečiteľstve sú zakázané a prípadné použitie je dôsledne vyhradené iba lekárovi. indikovaná ako kedysi koniín. Zámena medzi nimi je veľmi ľahká a častá. ako majú vyzerať všetky rastliny patriace do tejto čeľade. V homeopatii sa z rastliny pripravuje tinktúra a esencia (dil. francúzsky: Bourrache officinale. Ako ČSN sa týka iba vňate (ON 86 6828): však napísal v jednom zo svojich diel vynikajúci nemecký botanik C. borák poznali Arabi. taliansky: Borragine.v minulosti ako upokojujúce prostriedky — proti kašlu i astme. rastlina sa používa podobne ako v alopatii. BRUTNÁK LÉKAŘSKÝ Borago officinalis L. Netreba azda upozorňovať.). s pôvabnými modrými kvetmi. 8 2 1 12 15—20 3 II. radosť srdca Nemecky: Borretsch. Má nápadné modré alebo biele stopkaté kvety s krátkou korunnou rúrkou. majú na stonke i listoch tuhé drsné chlpy (preto sa označujú aj ako drsnolisté) a sú si navzájom podobné. Vyznačujú sa komplikovaným spôsobom dávkovania. listy prízemnej ružice stopkaté. D 4). na byli vajcovité. Zo všetkých borákovitých je najznámejšia nezábudka 72 (Myosotis L. Antika asi borák nepoznala. Dnes sa iba niekedy upotrebúva izolovaný koniín. čo vari nebude presné. španielsky: Borratza. Bolehlav uvádzame najmä pre možnosť nebezpečnej záměny s liečivými zelerovitými rastlinami. najmä ich najslávnejší lekár Ibn Sina. pri duševných chorobách a pod. Druh pochádza z južnej Európy. oharková zelina. ktoré sa hojne používajú v ľudovom liečiteľstve a z toxikologického hľadiska. 16 4 2 12 15—20 5 . kvety tvoria riedke závinky a sú s listeňmi. rusky: BORÁK LEKÁRSKY BORAK LEKÁRSKY Jednoročná bylina vysoká 3080 cm. z ktorej vyčnievajú tyčinky s neplodnou polovicou. anglicky: Borage. sediace. Sprengel (t 1833). lebo alkaloidy sú prchavé. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: atlacier. maďarsky: Kerti borágo. ich obsah v rastlinách značne kolíše a okrem toho majú nepríjemné vedľajšie účinky. byľ riedko štetinato ochlpená. plytko vykrajované až celistvookrajové. napríklad čapíkmi (supozitóriami) s obsahom koniínu sa lekári pokúšajú ovplyvniť inak neutišitelné bolesti pri ochoreniach predstojnice alebo niektorých chorobách nervového pôvodu (neuralgie). i keď jeho pôvod sa bežne kladie do južnej Európy. preto treba dať pozor na opisy a vyobrazenia. Veľmi zriedka sa v nížinách pestuje ako zelenina a vo voľnej prírode splanieva. burák.

prípadne kvet — Flos boraginis. jadlovec. kvety dvojdomé. Jeho mednatosť je vysoká. Okrem toho sú v plodoch sacharidy.v rokoch 980-1036). taliansky: Ginepro. keď Arabi zaviedli slávne liečivo: borievkový lekvár — Roob juniperi. kvety voňajú medom a chutia nevýrazne. Rastlina sa pestuje hlavne preto. nedozreté plody Časti konárikov.5 0. vrstvia sa maximálne do výšky 20 cm. pôvodný je asi iba v južnom Španielsku.). ktorá sa zúčastňuje na stekuťovaní sekrétov z rán a umožňuje tvorbu nového zdravého tkaniva. ktorý sa po krátkom zavarení (3-5 minút) nechá stáť prikrytý asi 12 minút a vhodným spôsobom prikladá (prípadne sa prikladajú priamo čisté rozdrvené listy). O pôvode pomenovania boráka jestvujú spory. a to v začiatočnom štádiu kvitnutia (máj-jún až september) alebo len listy — Folium boraginis. Najpravdepodobnejšie vyzerá zdôvodnenie talianskeho botanika L. sacharidy a stopy silice. odvarom sa niekedy prifarbujú zeleninové konzervy. drevo obsahuje i trochu živice. Juniperus communis L. listom ibiša. kvitnutie trvá približne mesiac. „Vykiadzali sa ňou obydlia a zaháňali hady". Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvých listov. Pomer zosušenia sa pohybuje v zvyčajnom rozpätí. Zber sa robí do vzdušných nádob. ďalej pri zápaloch močových ciest. Na poli sa ľahko zvrhne na divú formu a stáva sa z neho burina. Široké a významné použitie pre plody našiel až stredovek. Najlepší zber plodov je ručný. francúzsky: Genévier commun. minerálne látky (najmä dusičnan draselný a soli vápnika). niekedy viackmeňový.5 20 4 1 0. B. zložená prevažne z terpénov (pinén. hojná i v subalpínskom stupni.5 0. Zápar sa nechá stáť asi 15 minút a pijú sa 2-3 šálky denne. Z obsahových látok drog je liečebne najvýznamnejšia silica. Dnes plody tvoria surovinu na výrobu borovičky. Palmu. Kvitne asi v máji až v septembri. hlavne v ľudovom liečiteľstve a homeopatii. kožných vriedkov.5 0. jalovec Nemecky: Gemeiner Wacholder.5 II. ihlice dlhé až 2 cm. slnečnice a s vňaťou komonice. rusky: . plody jej obsahujú v množstve asi 0.Fructus (Bacca) juniperi a zriedka drevo — Lignum juniperi. derivát purínu. s rumančekom. chronických vyrážok a popálenín. usporiadané v trojpočetných praslenoch. Droga má aj vonkajšie použitie na hojenie rán. Drevo zberáme iba na výslovnú objednávku — suší sa bežným spôsobom. Významná je prítomnosť rozpustných kremičitanov (do 2. pretože ide o nesprávne prenesenie pomenovania boyhlosson na borák (Dioskorides ním označil borákovitú rastlinu smohlu modrú — Anchusa azurea Mill. že vzniklo z arabského abon a rach — otec potenia. horčiny.). Niekedy sa vyrába aj borákové víno (obyčajnou maceráciou). napísal Plínius. pri zápaloch sa kombinuje s koreňom kostihoja. kyselina askorbová. V staroveku sa občas používali červenoplodé a grécke druhy borievky a aj b. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah silice v % — najmenej Anorganické prímesi Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) I. reumatikkých ťažkostiach. Podstatnú časť účinných obsahových látok tvorí sliz (až 30 %). kvetom bielej hluchavky a so šípkami. kvetu pagaštana. Drevina so širokým ekologickým rozpätím. V terapii sa využíva dráždivé pôsobenie silice na obličky.5 73 . dozrievajú v treťom roku. ihličie a pod. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1 . borovička. maďarsky: Boróka.0 g ako mace- Požiadavky na plodovú drogu uvádza ON 86 6610 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté. 25 1 1 20 6 0. drevo iba v stopách. ktorý má príjemnú uhorkovú chuť. anglicky: Juniper. organické kyseliny a triesloviny. Plesnenia drogy sa netreba obávať. 15 0. Drogy sa dávkujú vo forme záparu v množstve 2 — 3 g kvetovej drogy alebo 8 —10 g vňaťovej (listovej) drogy (1 a 1/2 až dve lyžice) na pohár až dva vriacej vody. na potné kúry. na obklady s listom skorocelu. španielsky: Enebro. Je aj dobrým krmivom pre dobytok. Tvrdenie bude však asi tiež omylom. nechtíka. nenakupované — zberá sa vo februári—marci. najmä pri kašli a krčných chorobách.5 0. pretože sú citlivé na zaparenie.2 %) a azda i alantoínu — látky podobnej močovine. Liečebné upotrebenie rastliny nie je veľké. že jej listy poskytujú chutný korenistý šalát. Materiál sa opatrne suší v tenkých vrstvách v tieni (teplotou do 40 °C). obyčajná. na upokojenie a ako metabolizujúci prostriedok. obyčajná je v Čechách celkom chránená. Bratom borovičky je anglosaský gin a príbuzný je francúzsky geniévre alebo nemecký Steinhoger. V ZSSR ho používajú na rozhojnenie včelej paše okolo úľov. Predmetom zberu a nákupu je u nás stále oficinálny plod . Cyprusovité — Cupressacea Ľudovo: borovec. ihličie a pod. čo sa prejavuje diuretickým účinkom.5 20 5 1 0. Pri manipulácii so suchou drogou treba trochu opatrnosti — suché kvety pichajú. Z nazberaných plodov sa odstránia nezrelé a nevyvinuté. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chránenú pred svetlom a vlhkom. drevo v tomto smere pôsobí slabo (dávka je 0. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1. saponín. Borák sa u nás kedysi hojne pestoval v záhradkách ako korenina a zelenina. Zväčša sa používa ako protektívum. Zberá sa vňať — Herba boraginis. Vňať má osobitne príjemnú chuť — asi ako uhorky a podobný slabý pach. kyselina askorbová. v SSR nie. dosahuje až 200 kg/ha a kvitne už asi mesiac po výseve. Ako jej prvý výrobca sa uvádza Šebastián Laur zo Spišskej Belej. Tu sa pripravuje macerát (asi 8 %) alebo odvar. sabinén a i. potom triesloviny (asi 3 % ) . a to pre schopnosť vylučovania potu. živice.5-2. JALOVEC OBECNÝ BORIEVKA OBYČAJNÁ Úzko ihlancový ker. Plody modročierne galbulusy. musí sa olúpať. Uprednostňuje suchšie pôdy na výslnných miestach. Ľudové liečiteľstvo používa drogy pri ochorení dýchacích ciest. vňaťou repíka. robí sa v rukaviciach (september—november).2—2 %. Borievka má jemne aromatický pach a slabo korenistú chuť. Materiál sa najlepšie suší umelým teplom (do 35 °C).7 1 1 ČsL 4 15 0.

). vytvára samostatný kosodrevinový stupeň. samčie v zlatožltých vajcovitých klasoch. Názov pinus je známy od starovekých Rimanov. Zámeny sú veľmi nepravdepodobné . francúzsky: Pin nain. j. taliansky: Mugo. BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ . zamladi vzpriamené. ale v kombináciách. ktorá sa destiluje pomocou vodnej pary z ihličia a mladších konárikov. hlavne diuretické. ktorí ním označovali všetky ihličiny podobné borovici (Gréci ich rozlišovali lepšie). V ZSSR sa kedrové oriešky používajú v cukrárstve a konzervárenskom priemysle.živa silicu alebo jej liehový roztok. Obsahujú až 35 % výborného oleja. oddávna sa však z ihličia destiluje silica. vyvolávajú krvácanie. Dáva sa i do osviežujúcich kúpeľov (100 až 200 g na liter odvaru) a protireumatických aj iných prípravkov. ktorý sa po vylisovaní za studena používa predovšetkým v potravinárstve. Pino montano. Drogy sa neužívajú samotné. metabolických čajovín. vyrastajú po dve. pumilio (Haenke) Franco Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: kosodrevina Nemecky: Berg Kiefer. a to najmä v oblasti Tirolských Alp. 169. že semená b. 65. rusky: . Čajoviny č. ako ju tu nazývajú. Ich vyššie dávky a dlhšie užívanie poškodzuje obličky. 3. sestry našej tatranskej limby (Pinus cembra L. listy — ihlice sú dlhé 5—8 mm. t. kedrové mlieko alebo kedrová sladká smotana 74 . Rastie v subalpínskom stupni na rôznych substrátoch. Oficiálna medicína na tieto účely pou- Borievkové drevo — Lignum juniperi — sa hodnotí podľa požiadaviek ON 86 7210: Akosť — najviac v % Znak Kusy dreva so zvyškami kôry Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 1. maďarsky: Henye fenyo. aká je oficinálna napr. Pino pumilio.KOSODŘEVINA Pinus mugo Turra subsp. Plodová droga je často zložkou diuretických čajovín.KOSODREVINA BORIEVKA OBYČAJNÁ rát alebo zápar). že kosodrevina rastie vo vysokohorských oblastiach. 102. Homeopatia má podobné použitie pre esenciu pripravenú z čerstvých plodov. Názov kosodrevina je odvodený od kosých. 15 1 15 7 2 Ker alebo strom s poliehavým kmeňom i konármi. 10 1 15 7 2 II. Majú aj dezinfekčné účinky. sú olejnatým potravinárskym orieškom (aj olejnaté semená limby sú jedlé) a nazývajú sa kedrové oriešky. Dávky pre dokonale zdravých na obličky a negravidné ženy sú 1 kávová lyžička drogy na zápar dva razy denne (ČsL 4 uvádza perorálne na zápar 0.5 g drogy v jednej dávke). antireumatických a tzv. Stade pochádza väčšina materiálu na silicu. aj v ČsL 4 — Species diureticae. Borovice vtedy používali hlavne na stavbu lodí. španielsky: Pino negro. po dozretí v treťom roku ovisnuté. u nás Karpaty.). Je málo známe. krvčistiacich. horskej sa v histórii zle pátra. Plody šišky. sibírskej (Pinus sibirica L. samičie tmavočervené. denná dávka silice je 2—5 kvapiek. Už názov rastliny hovorí. ktorý slúži aj na masáže alebo ako žalúdočný a vetropudný prostriedok. KLEČ HORSKÁ . anglicky: Mountain Pine. ako sú Alpy. opadajú po 3—9 rokoch. krivých konárov. južné a severné Tirolsko a Horné Bavorsko. stomachické a aj ako cholagogum. Po b. Plody sa uplatňujú aj vo veterinárstve. Niekedy slúži aj ako diaforetikum a prísada do urologikkých. Používanie plodov je zhruba analogické. ktoré sú na konci vystúpavé. odkiaľ má aj pôvod jej meno Mugo alebo Mugus. Kvety jednodomé.

maďarsky: Erdei fenyo. borovíc). s rozpukanou kôrou. obyčajne v pásme dubín. taliansky: Pino di scozia.5 g eukalyptovej silice. Príbuzná je b. pri chorobách dýchacích ciest. znáša kyslé i zásadité substráty (pH 4—8). borka šupinovito odpadá. boleniu zubov a i. Kvety jednodomé. Súčasne sa jej dobre darí na vápencových bralách. čierna — P. 10 g liehu — na inhaláciu). nositeľom vône je predovšetkým bornylacetát. Všetky dráždia kožu. má však dlhšie ihlice. Jedia sa surové (chutia ako mandle) a zužitkúvajú sa aj v cukrárstve. olejnaté semená pínie (Pinus pinea L. reumatizme a pod. limonén. stor. Ihličie obsahuje aj triesloviny.5 g mentolu. Z kosodreviny možno celý rok zberať ihličie. silno voňajúce karbonylové zlúčeniny nie sú bližšie známe. Časté sú kombinácie silice s mentolom a i. na plytkých pôdach aj na skalách. Čs. po oboch stra- 75 . prípravok so silicou kosodreviny je Inhalol pini (kvapky používané na inhaláciu pri kataroch dýchacích ciest alebo riedené s teplou Vincentkou 1 : 20 až 1 : 40) a roztok Inhalex. 2 g kosodrevinovej.KOSODREVINA vonkajšie prekrvenie. Oleum pini pumilionis vyvoláva Pinus sylvestris L. pri kolike. sosna obyčajná Nemecky: Gemeine Kiefer. smrekovca. plody sú šišky a dozrievajú v druhom roku. organické soli a živice. i na mokrých rašeliniskách typu vrchovísk. ktorý vraj náhodou vynašiel slavkovský učiteľ Gašpar Donati r. V 17. rusky: . Sosna je nenáročná drevina. pijú sa 2—3 šálky denne. Silica sa uplatňuje predovšetkým na inhaláciu pri ochorení dýchacích ciest.). felandrén a rad ďalších — asi 25 významných zložiek. Najjednoduchší spôsob aplikácie je pol kávovej lyžičky v štvrť litri horúcej vody .3 na konci konárikov.inhalovať lievikom. jednotlivé alebo po 2 . Nachádzame ju na suchých pieskoch..BOROVICA HORSKÁ KOSODREVINOVÁ . opadávajú po 2 — 3 rokoch. proti závratom. slúžia na uľahčenie odkašlávania alebo do esencií na zlepšenie ovzdušia v uzatvorených miestnostiach a sálach. Ihlice vyrastajú na konároch po dve. Silica kosodreviny patrí do skupiny ihličinových silíc (destilátov z čerstvého ihličia. V stredomorskej oblasti sa podobne využívajú pinelky — pignolky čiže píniové oriešky. pŕs a pod. ktoré sa používajú na natierame chrbta. francúzsky: Pin sylvestre. ČsL 4 má silicu oficinálnu. - Strom vysoký až 40 m. Oficiálnym využívaním výluhov z kosodrevinového ihličia sa preslávili kúpele v Spišskej Belej (okres Poprad). samčie žlté. v dolnej časti kmeň hrubý. anglicky: Scots Pine. pri nachladení.je bezfarebná tekutina s príjemnou vôňou. dávajú sa do kúpeľov. ktorý sa po zaparení nechá stáť asi 20 minút prikrytý. samičie zelenkasté. Upevňuje viate piesky a bežne sa pestuje ako úžitkový lesný strom. (napr. hučaní v ušiach. Ostatné účinky má podobné ako silica z borovice lesnej alebo eukalyptová silica (pozri cudzokrajné drogy). 1640 kežmarský lekár Kristián Augustín de Hortis a vyrábal sa hojne všade na Spiši (Oleum seu Balsamum hungaricum). . sú lahodnou a výživnou pochúťkou. Pripravujú sa aj viaceré mazadlá či masti.SOSNA získané rozotieraním semien vo vode. nigra L. Oleje sa používali najmä proti „prsným ťažkostiam". Za účinné sa ešte rátajú silvestrén a kadinén. BOROVICE LESNÍ BOROVICA LESNÁ . okrem toho je prítomný pinén.. stretávame sa s kosodrevinovým olejom ako s nevyhnutnou súčasťou olejkárskej výbavy. zvonka na kúpele: 20 % zápar na 2 litre vody — vyliať celé do kúpeľa). Oleum pini pumilionis — silica kosodreviny . 1676. miestami zasahuje aj do pásma bučín až smrečín. ktoré je miestami ľudovým prostriedkom s podobným použitím ako silica destilovaná vodnou parou (užíva sa vnútorne: asi 5 % zápar z ihličia. 0. španielsky: Pino Silvestre. Borovicovité — Pinaceae Ľudovo: borovica. Výrobou týchto olejov u nás silne utrpeli porasty limby a kosodreviny. Vynašiel ho vraj okolo r. na vresoviskách. výhonkov alebo plodových šišiek smrekov. 0. Z limby sa vtedy pripravoval limbový olej. Oproti terpentínovéj silici má výhodu v menšom obsahu dráždivého pinénu. počas veľkého rozšírenia olejkárstva u nás.

keď sú konce konárikov pokryté striebornými obalmi. príp.). Gréci však lepšie rozlišovali ihličiny. Terpentínová silica sa používa predovšetkým ako známe rozpúšťadlo lakov či farieb.) Karsten). ktorý sa pokladal za dobrý liek proti rakovine a bol obľúbený pre svoj osobitý pach. vyvarené ihličie sa prikladalo na bolestivé miesta a obviazalo. ktorý ich má menšie. Predmetom zberu sú konce konárikov — jarné výhonky. z európskych je to najmä P. Zber sa robí iba za slnečného počasia. boli to jednoducho latinské abies alebo grécke elaté a pinus . Poskytuje im však tmel — propolis. a to v marci—apríli. Používajú sa na prípravu osviežujúceho a vitamínového nápoja. veľmi krátko sa zavarí 500 až 1 500 g mladých pupeňov na 2—3 litre vody a odvar sa vleje do kúpeľa teplého asi 34° C. ktorou sa plnili hlavnice pre chorých a obkladali údy postihnuté reumatizmom. pri lámke a pod. niektorých náplastí. Môže pochádzať z rozličných borovíc (je ich asi 80). lesná vlna vyrábala aj tak.3 % silice s obsahom dráždivého pinénu a horčiny s kyselinou askorbovou. ktorú tvorí najmä živicovitý zvyšok — kolofónia (Resina colophonium).BOROVICA LESNÁ . čo sa podobalo borovici. Liečebné použitie borovicových pupeňov je zriedkavé. vredových mastí. Pri prípadnom jarnom zbere výhonkov treba dávať pozor aj na smrek obyčajný (Picea abies (L. v nemeckom liekopise. Materiál sa môže aj sušiť — rýchlo. Používali ho preto chorí i zdraví a slúžil napr. ako píše Theofrastos. 6. Neskôr sa z čerstvých borovicových ihlíc vyvarením v lúhu pripravovala tzv. že sa asi pol kg čerstvého ihličia namáčalo deň v dvoch litroch studenej vody a potom asi hodinu sa povarilo. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. kedysi toto pomenovanie bolo vyhradené len pre produkt z ostrova Chios (cyperský balzam). Spracúva sa väčšinou pomocou destilácie na dve frakcie: prchavú — tvorí ju terpentínová silica (Oleum terebinthinae).. U nás je však ich zber zo živých stromov zakázaný. ktoré sú veľmi účinné (oficinálne sú napr. Sosna je dôležitá aj inak. sylvestris L. spadkového i listového pôvodu a množstvo medovice závisí od klimatických podmienok. Drevá sa prísne triedili a borovice ostali na stavby a na palivo. Surový produkt sa čistí. Podstatnú zložku všetkých tvorí živica. i keď podradnejšej akosti. Istejšie sú ako prísada do kúpeľov pri nervových a reumatických ťažkostiach. upravuje a používa sa najmä v technike. Skladovať sa môže iba v dokonale zatvorených nádobách. Zber sa robí zásadne iba z vyrúbaných stromov. príp.všetko. Niekedy tvorí súčasť tzv. Borovica meduje zriedka. je známy oddávna.SOSNA nách rovnako tmavozelené a väčšie šušky. Veľmi aromatický živicový pach a horkokorenistú chuť majú aj ľudové používané pupene zo smreka obyčajného (Picea abies) a z jedle bielej (Abies alba Mill. Najvýznamnejším produktom ihličín je oleoresina = silico-živica-terpentínový balzam — Balsamum terebinthina. Najlepšie drevo už vtedy poskytoval dub. najlepšie umelým teplom. V staroveku sa na ihličiny hľadelo prakticky: drevo tvorilo stavebný materiál a bralo sa to. vydanie). aj na parfumovanie dychu — rímske ženy ho pili ako univerzálne dezodorans. aby sa zachovala vôňa. Získava sa narezávaním dreva. hrubšie a vajcovitého tvaru. Výťažky sú vnútorne veľmi dráždivé a poškodzujú obličky. Názov terebinthina — dnešný terpentín. ďalej asi 0. lesná vlna. O mäkké stavebné drevo nebola v Grécku alebo v Itálii núdza. ktorý horlivo zbierajú. sosna bola u nich pitys agria. do vyvárky bieliz- 76 . Turio pini sylvestris. ale nie všetky sú vhodné na získavanie balzamu. Včely ho zbierajú iba pri nedostatku. med je tzv. ako bieliaci prostriedok (dáva sa napr. ktorá sa ešte ďalej čistí (Oleum terebinthinae rectificatum) a neprchavú. čo bolo poruke. Podľa starého ľudového receptu sa tzv. bez živice. rozvarené ihličie sa dávalo do kúpeľov. sa ním kŕmili kozy — ich mlieko potom pomáhalo proti tuberkulóze. Kvitne asi v máji a dáva veľké množstvo peľu.

drogová norma dosiaľ nevyšla. Droga skladovateľná — všeobecne platné zásady pre vysušenie na vzduchu do 5 % Pôvodná. mydiel a pod. preto sa pestovalo liečenie pomocou liekov: chladivé lístie malo mierniť zápalové procesy. do rany alebo o ničení choroboplodných zárodkov chemickými prostriedkami. Bôbovité — Fabaceae (Motýlokveté .ne. niekedy dvojfarebnými kvetmi. 68. dezinfikovať a hojiť. Napriek všetkej obratnosti. j. ktorý sa získava najmä z druhov rodu Pinus. chorvátskym ranocelna. Druh obľubuje suché stanovištia. lekársky. 11. Kolofónia má podobné vonkajšie použitie. bielymi. nevedeli sa zbaviť určitých chýb v liečiteľstve a väzeli aj v zajatí mágie a povier. preto je vhodná ako zložka mastí. neriedená silica spôsobuje až ťažko sa hojace rany. žltá ďatelina. ktoré sú až dodnes vážené právom či neprávom v ľudovom liečiteľstve. Pre obsah pinénu dráždi kožu.). ČsL 4 uvádza ako oficinálny čistený terpentínový olej — Oleum terebinthinae rectificatum. väčšinou však technické. málo rozkonárená. Zámena rastliny pri zbere nehrozí. riedke. sediace v pazuchách 3—7-laločnatých listeňov. úročka. vo vyratúvaní sa stretávame s mnohými bylinami. Pri chirurgických zákrokoch jestvovali iba slabé dohady o zábrane vniknutia infekcie napr. španielsky: Vulneraria. bylinné výťažky čistiť. preto možno uplatniť len všeobecné kritériá: Kvalita Znak Vlhkosť Prímesi (každého druhu) Farba a vzhľad Poškodenie škodcami a ich prítomnosť I. purpurovými. Znáša aj vápencový podklad. To sa zhoduje aj s latinským vulneraria (vulnus = rana). podlhovasto vajcovité. koncový najväčší. Dokopy je asi 30 druhov bôľhojov. všetky čelistvookrajové. Čajovina č. Vyskytuje sa v niekoľkých poddruhoch. taliansky: Vulneraria. anglicky: Kidney-Vetch. Nerozmrvené časti 5—10 % Mierne zmeny.Papilionaceae) Ľudovo: skalák. preslávený Čs. solník. žlťák Nemecky: Gemeiner Wundklee. Pestuje sa tiež ako krmovina („žltá ďatelina"). ktorou sa hoja bolestivé miesta. Sčasti rozmrvené Droga nepoškodená. Plody sú šikmo vajcovité struky. ktoré sa líšia okrem iného aj farbou kvetov. je veľmi nápadná a známa. Je jedným z druhov charakteristických pre sladké lúky. Súkvetie tvoria zdanlivo koncové hlávky so žltými. BOĽHOJ LEKÁRSKY BÔĽHOJ LEKÁRSKY ÚROČNÍK BOLHOJ Anthyllis vulneraria L. Ľudové „rady" na vnútorné upotrebenie pri niektorých chorobách vonkoncom neodporúčame — silne dráždi obličky. rastlina. rusky: - Trváca bylina vysoká 5—40 cm. Medzi ne patrí aj bôľhoj. na byli striedavé. Listy v prízemnej ružici. chlpatá. nepárno perovité. Pre silné dráždenie sa dnes nahrádza v inhalačných prostriedkoch kosodrevinovou silicou. byľ oblá. živo sa uplatňovalo najmä učenie o signatúre. u nás rastie iba spomínaný b. úročník. náplastí a mazadiel proti reumatizmu a pri neuralgických bolestiach. maďarsky: Nyúlszapuka. ktorú nemožno odoprieť antickým chirurgom. Už názov rastliny vraví o jej liečebnom poslaní. francúzsky: Anthyllide vulnéraire. najmä svahy a okraje lesov na plodných pieskoch a hnedozemiach. nemeckým Wundklee — t. prítomnosť škodcov vylúčená 77 .

zimolez Nemecky: Gemeiner Efeu. V homeopatii sa z čerstvých výhonkov pripravuje esencia (dil. dávky: 2 — 3 lyžice kvetov na 2 poháre vody — pije sa 1/2 až 2/3 pohára 2—3 x denne. Na juhu sa pne brečtana rozrastajú do značnej hrúbky a kedysi sa z nich vyrábali čaše. či Plíniov anthylis je náš bôľhoj. Treba však dávať pozor. napomáha vylučovanie bakteriálnych toxínov a škodlivých produktov látkovej premeny. Aralkovité . francúzsky: Lierre grimpant. antocyaníny. Trhajú sa ručne alebo špeciálnymi kovovými hrebeňmi. Ako kultúrna bylina sa bôľhoj často zaraďuje do osevných postupov najmä na suchej. 78 kvetom bazy čiernej. že brečtan je všade a ničí sochy. obľubuje tieň. s úbormi arniky. Vytvára tu dostatok zelenej hmoty. 5 minút na veľmi miernom ohni a prikryté. podľa možnosti čo najrýchlejšie.: Ajuga chamaepitys (L. Materiál sa suší v tenkej vrstve na vzdušnom mieste. Rastlina u nás reprezentuje iba nepatrný zvyšok treťohornej kriedovej kveteny. pomliaždeniny. saponíny. poskytuje monodezmozidický p-hederín.xantofyl. Z narezaných pňov vyteká gumoživica. skorocelu a i. Do čajovín sa vhodne kombinuje — interne s podzemkom pýru. Kvitne až od sedemdesiateho roku svojho života (v septembri až novembri). na omývanie či obklady. Sušia sa rýchlo. farbivá . na múroch. taliansky: Edera.. možno ich sušiť aj na slnku. pretože sa upevňuje korienkami o skaly. krmiva.druh Chamaepitys trifida Dumort (syn. rusky: Ker so stonkou dlhou aj 20 m. ktorá sa užívala ako liek. Dnes sa medicína — najmä na Západe — i liekopisy. resp.) Schreb. depuratívne pôsobenie. kempferol. Plody mali uplatnenie ako dáviaci alebo laxatívny prostriedok. myšieho chvosta. kde ho vysádzajú. Rovnaký odvar sa používa aj externe. Neskôr upadol do zabudnutia a potom prešiel do ľudového užívania ako prostriedok proti tuberkulóze. Z obsahových látok rastliny sú dôležité flavonoidy (kvercetín. napomáha vylučovanie moču a povzbudzuje črevnú peristaltiku. genín hederasaponínu C je tiež hederagenín. za účinnejšie sa pokladajú listy laločnaté. zberajú sa v čase kvitnutia rastliny (od mája do júna až júla). zápaloch mandlí a pod. repíka. Dakedy ho pestujú aj ako izbovú rastlinu. ľahko drevnatie. Plody sú čierne bobule dozrievajúce až na jar (marec—apríl). má celkový vplyv na látkovú premenu v organizme — metabolické. a podobný význam má aj helix od helissó = krútiť. BREČTAN POPÍNAVÝ BREČTAN POPÍNAVÝ + Hedera helix L. Známy je hederakosid hederasaponín A. vňaťou očianky. Ak rastlina prestarne. k nemu opäť vracajú.). po 15 minútach scediť a po prefiltrovaní piť). potom hederasaponínu B. anglicky: Ivy. Pomer zosušenia čerstvého materiálu je asi 4. pôsobí pritom sťahujúco a dezinfekčné. Druh rastie divo v tienistých lesoch a na skalách. Sušený bôľhoj sa oddávna pil ako náhradka za pravý ruský čaj (kvet i list) a často sa kvôli tomu kombinoval s listom jahody alebo maliny. ktorá sa používa podobne ako alopatické prípravky. Výluh slúži aj ako vlasové kozmetikum. Kvety zelenkasté. Genín hederasaponínu B je kyselina oleanolová — podobne ako tymianový saponín materinej dúšky a má rovnaké cukrové zložky ako hederasaponín C. ktorá neúčinkuje na každého človeka rovnako. Ľud si ho obľúbil aj ako náhradku za ruský čaj. vňať — Folium (Herba) hederae helicis. Rastlina obsahuje ešte horké glykozidy. Podľa predstáv starých Grékov sa vencami z brečtana zdobil boh Zeus s členmi svojej družiny. B. triesloviny. líček.Araliaceae Ľudovo: bľušť. Čo do množstva je najviacej bidezmozidického hederasaponínu C (asi 4 % ). Neskôr sa rastlina stala symbolom uznávaných básnikov a jej pomenovanie možno odvodiť z gréckeho aédón = spevák. pričom sa dožije aj 200 rokov. nehojace sa rany (vredy predkolenia a pod. . a preto dostal aj prívlastok lekársky. Droga — Flos anthylidis (Ros vulnerariae) sa skladuje v dobre zatvorených nádobách. Čaj zo sekanej drogy sa zvyčajne pripraví ako zápar alebo odvar (variť max. potom sacharidy a minerálne soli. aby sa vyberali iba svieže a nie celkom rozvinuté kvety — iné totiž pri sušení nadobúdajú nepekný hnedastý odtieň a rozpadávajú sa. Modročierne bobule brečtana dozrievajú na jar a sú prudko jedovaté. izoramnetín). častejšie sa spája však s keltským hedea = povraz (pre tvar stonky) či s gréckym hedra = sedlo. Z literatúry poznáme prípady otráv — predovšetkým detí. fytoncídne pôsobiace látky a čerstvé listy miestne dráždivú látku helixín. vždyzelené dlhostopkaté listy. Kvitne v máji—júni a poskytuje včelám veľmi dobrú nektárovú pašu. usporiadané v okolíkoch. skôr sa stretávame s dotykovou alergiou na hviezdicovité chlpy mladých výhonkov brečtana alebo s podráždením pokožky zapríčineným čerstvými mladými listami. s kvetmi trnky a pod. preto ju treba včas skosiť. španielsky: Herba. osobitne však v plodoch. Dávky drogy možno dvojnásobne zvýšiť. trhajú sa na jar alebo v lete (jún—júl). básnik. Ako dobré suché i zelené krmivo je veľmi vhodný najmä pre horské oblasti a hojne sa pestuje na Balkáne a v strednej Európe. na vymývanie mokvavých a páchnucich rán. aby si zachoval pôvodnú farbu a nestratil aromatický pach. náhrobky i domy a stromy. vinúť. omývanie. na plodných konárikoch celistvookrajové. steny. maďarsky: Repkény borostyán.). ktorý ľahko prechádza v monodezmozidický a-hederín s vysokým hemolytickým indexom (= 15 000). Je všeobecne známy a pri zbere jeho listov neprichádzajú do úvahy nijaké zámeny. súborne sa nazývajú hederakosidy (z chemickej stránky majú triterpénový charakter). Rastlina obsahuje predovšetkým saponíny (do 5 % — ich hemolytický index je asi 1 000-1 500 v 1 g listov). na pníčkoch laločnaté. listom brezy. túto vlastnosť brečtana už antika pokladala za nepríjemnú a Plínius si ťažkal. alebo ide o Anthyllis hermannie či dokonca podľa mienky nemeckého botanika Sprengela o celkom inú bylinu . obsahové látky nie sú celkom prebádané. V súčasnosti sa liečebne používajú listy. zbehovček trojklaný (zbehovec úzkolistý). vňate stavikrvu vtáčieho. pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. Liečebné použitie majú celé hlávky súkvetia bez stopiek. cintorínoch. D 1). kožné zápaly. sliz a triesloviny. čo podmieňuje predovšetkým obsah saponínov. V súčasnosti je bôľhoj skoro výhradne záležitosťou ľudového liečiteľstva.5-6 : 1. V súčasnosti má najvýznamnejšiu úlohu ako krmovina. Dosť často sa vyskytuje aj v parkoch. U nás sú priotrávenia bobuľkami veľmi zriedkavé. Nie je však celkom isté. úbormi nechtíka či rumančeka. z ktorých sa pili lieky pri rozličných zápaloch.v ránhojičstve. piesčitej i vápenatej pôde. ktorý má genín hederagenín a cukrové zložky tvoria po jednej molekule glukóza a arabinóza. zvonka napr. pri kožných poraneniach. Tieto obsahové látky sú rozložené v celej rastline. na kloktanie pri ochoreniach ďasien. popínavý je u nás jediným zástupcom čeľade aralkovitých rastlín. Väčšinou sa však používa zvonka: na obklady.

zvonka sa aplikoval ako prostriedok na rany a pri parazitárnych ochoreniach. ale aj pri reumatizme. španielsky: Abedul. Zberajú sa len svieže. Plody sú krídlaté nažky. pri spastických bronchitídach — liekové formy sú kvapky.5 až 6. rusky: - BŘÍZA BĚLOKORÁ BREZA PREVISNUTA Brečtan má dôležité miesto medzi saponínovými drogami — pôsobí expektoračne.) Pilát. Na severe sa šťava pije ako občerstvujúci nápoj a skvasená ako tzv. maďarsky: Közönséges nyír. plstnatej — Betula pubescens Ehrh. dávkovanie: plná kávová lyžička na šálku horúcej vody (3-krát denne). Z navŕtaného kmeňa brezy na jar pred nasadením listov vyteká sladká brezová šťava. previsnutej. dvojito pílkovité. na bočných konárikoch. s anízom.BREČTAN POPÍNAVÝ Betula pendula Roth Brezovité — Betulaceae Nemecky: Hängebirke. brečtan máva rozdielnu účinnosť podľa stanovišťa a sorty. ľahký sedatívny a protiedémový účinok. Wolff. feniklom i s koreňmi sladkého drievka). maceruje za studena asi 8 h v šálke vody — pije sa po dúškoch cez deň). taliansky: Betulla. Pôsobí na krvný obeh (podľa dávky rozširuje alebo zužuje cievy a súčasne spomaľuje srdcový tep). a ich krížencov. Druh dáva prednosť veľmi kyslým a kyslým pôdam (pH 3. v terapeutických dávkach nemá nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. Niekedy sa dávajú do čajovín (napr. Weissbirke. anglicky: Silver Birch. vyššie dávky môžu vyvolať veľmi nebezpečnú otravu. ex Fr. samičie kratšie. Breza veľmi rýchlo rastie a na pôdu nie je náročná. jej výťažky sa uplatňujú v priemyselne vyrábaných prípravkoch proti čiernemu kašľu. Zber listovej drogy možno robiť aj z príbuznej b.0). Ako sa zistilo. Vzhľadom na toxické pôsobenie je jeho upotrebenie bez lekárskeho dozoru nebezpečné a zakázané. Novšie sa jej začal pripisovať protirakovinový účinok v začiatočnom štádiu ochorenia. Celú rastlinu treba preto pokladať za jedovatú. zdrevnatených . Má výborné rezbárske drevo a je dobre známa aj včelárom. resp. Breza patrí do palety prastarých ľudových liečebných prostriedkov. asi 1 g. keď sa experimentálne potvrdil a dokázal silný močopudný účinok odvaru. francúzsky: Bouleau blane. Kvety v jahňadách — samčie po 2—3 na konci konárov. je nenáročný na ekologické podmienky.). Medzi mimoriadne dôležité a nakupované drogy patria listy. ktorý ocenila a preverila i oficiálna medicína. Čajovina č. brezové víno alebo „šampanské". Na kmeňoch starších briez sa často vo veľkom množstve vyskytuje huba ryšavec šikmý — Inonotus obliquus (Pers. je zdrojom jarnej paše. supozitóriá. U nás sa nesmie získavať . Sandbirke. 206. vňaťou pľúcnika.vážne sa tým poškodzujú stromy. Listy deloidné. j. Kedže kvitne v apríli až v máji a včelám poskytuje hnědavý peľ i tmel — propolis. Strom so vzpriameným kmeňom a bielou lúpavou borkou. ktorá je ľudovým prostriedkom na ošetrovanie vlasov. Dragendorff a i. Výťažok z nej účinkuje ako tonikum a antiflogistikum (prípravok Befungin — ZSSR). 1897. dne. tablety a používajú sa i v aerosólovej forme. Z liečebného hľadiska možno použiť všetky taxóny b. bez jahniad. starším zležaným navážkam a príležitostne osídluje piesky a kremičité horniny. ovisnuté konáre husto posiate žltými živicovými žliazkami. Vedecky podložené užívanie siaha do r. na povzbudenie činnosti pečene a žlčníka (pri žlčníkových bolestiach zapríčinených kamienkami sa pol čajovej lyžičky drogy — t. ale má i antispazmotický. ktorá už dávnejšie upútava záujem vedcov (Kriegel. Droga. List sa ľudovo používal nielen ako expektorans. Zavarená s vínom (2 polievkové lyžice na štvrť litra bieleho vína) je prostriedkom proti žalúdočným a črevným kolikám. spolu s listom podbeľa.

je typický štvorlaločnými tobolkami . pôsobenie čajoviny je potopudné. pre bunkový metabolizmus dôležitá kyselina nikotínová. maďarsky: Csikos kecskerágó. Bršlenovité — Celastraceae Ľudovo: kňazské čiapočky. 78. Bršlen je jediný zástupca čeľade u nás i v Európe. majú dosť podobné plody. najlepšie ručne (v pevných rukaviciach zdrhovaním). resp. hojný zástupca listnatých lesov a krovín od nížin po horský stupeň asi do 1 500 m nad morom. s kvetom lipy a čiernej bazy. bradavičnatý (E. taliansky: Fusaggine. potom sú Na listovú drogu — Folium betulae sa vzťahujú požiadavky ČSN 86 6416: Znak Listy sfarbené inak ako sviežozelene Iné časti materskej rastliny Stopy jahniad Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) 80 Akosť — najviac v % I. dozrievajú na karmínové štvorpuzdrové tobolky so semenami ukrytými v oranžovom miešku. 5 3 2 1 2 12 7 Ker.majú síce tiež liečebné použitie. ako je Species diureticae Planta (pomocný liek pri chorobách močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. antireumatických a dezinfekčných čajovín. 156. a to v apríli až v júni (auguste). Naše dva bežné druhy . triesloviny. európsky a b. aby bol bez prímesí. dezinficiens močových ciest).„kvadrátkami". Zber rezaním konárov musí povoliť lesná správa. Kvety s nenápadnou zelenkastou korunou. Čajoviny č. značné množstvo flavonoidov — hlavne hyperosid (2 % ) . Listy sa užívajú vo forme záparu (1—2 polievkové lyžice na šálku. Z terapeutických obsahových látok treba spomenúť silicu (asi 0.05 % ) . 152.). minerálne látky. 70. Zber je rýchly — treba iba dbať. diuretický efekt vyvoláva silica a flavonoidy (obličky sa pritom nedráždia). končisté. Species urologicae Planta a do odtučňovacej čajoviny Reduktan. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1 (v jeseni 3 : 1). 23. 103. celkom ukryté v oranžovom miešku. 64.5 12 5 II. 109. drobno pílkovité. Drogu po usušení možno vyčistiť na site s okami asi 6 x 6 mm. ČsL 4 žiada minimálne 30 hemolytických jednotiek saponínov v 1 g drogy. Väčšina zástupcov rastie v subtrópoch alebo v trópoch. no zatiaľ čo b. 235. saponíny (3 %). ČsL 4 má drogu ako oficinálnu. Ostatné časti rastliny — brezové pupene (Gemma betulae) alebo destiláciou získaný brezový decht (Pix betulae) . 62. bradavičnatý má čierne .b. Nedosušená droga sa však zlepuje a plesnivie. 104. 71. Listy sú u nás zvyčajnou zložkou močopudných (saluretických). rusky: BREZA PREVISNUTÁ BRŠLEN EURÓPSKY častí. Listy lysé. verrucosus Scop.prítomné rozličné kyseliny. 65. b. európsky má po dozretí jedovaté biele semienka upevnené v „kvadrátkach" na dlhých stopkách. Pridáva sa i do čajovín Betulan. kvadrátky Nemecky: Europäisches Pfaffenhiitein. 74. Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. Druh často nachádzame v kroviskách a v drevitých zárastoch. Častejšie sú kombinácie napr. BRSLEN EVROPSKÝ + Euonymus europaeus L. 92. kvôli lepšiemu vylúhovaniu sa odporúča pridať na hrot noža sódy bikarbóny — užíva sa 2-krát denne). francúzsky: Fusain d'Europe. ale lámanie konárov áno. vajcovité. Droga má slabý hemolytický účinok. zriedka strom s hladkou zelenosivou kôrou. 14. španielsky: Bonetero. kyselina askorbová (vitamín C). Rezanie stromom neškodí. 1 — — — 0. ale u nás nie sú podmienky na ich získavanie (zber pupeňov je priam nežiadúci). 154. anglicky: Spindle-Tree. živica. 66. 237. jej amid. Sú vďačným objektom na zácvik mladým zberačom — ťažko sa drvia a nezaparujú sa.

Pre tieto účinky sú niekedy v cudzine zložkou priemyselne vyrábaných prípravkov. drobné a jemnejšie výrobky i palice. drevo sa bežne používalo na rezbárske a sústružnícke práce. atropurpureus Jacquin. bradavičnatý má v koreni viacej gutaperče ako b. pôsobia insekticídne. Bršlen je možno ker budúcnosti.. v najväčšom množstve zastúpený evonín) a ešte neznáma látka. má ho napr. Zástupcovia čeľade majú podobné spektrum obsahových látok ako bršleny. Známa kata jedlá (Catha edulis Forsk. v Keni. Z nášho druhu sa niekedy zberajú plody — Fructus euonymi. príp. a tým možno vysvetliť niekdajšie používanie plodov bršlenu proti všiam a svrabu. Spolu s listami boldovníka. ktoré je skoro nepórovité a vhodné na kreslenie. B. Pestuje sa pre listy. Bylinožravce sa bršlenu vyhýbajú.gutaperča. ktorá znižuje krvný tlak. i. vyrábali naši predkovia úhor. Droga sa užíva ako psychoanaleptikum. najmä červienky. sú zložkou prípravkov indikovaných pri nešpecifických ochoreniach pečene. obsahuje aj gumy. látku podobnú oleuropeínu (pozri olivový list) a iridoidénu (pseudoindikán aukubínového typu). aglykón je digitoxigenín a cukrové zložky tvoria ramnózy a glukózy). a preto aj figuruje v súpiske liečivých rastlín. živicovité farbivá a dôležitá je aj koreňová kaučukovitá látka . Vtedy láka včely. aj rumunčina a i. Pre obsah príbuzného aukubínu takto pôsobia napr. špáradlá na zuby. Prítomné sú ešte horké látky. Navonok sa prejaví po 15 — 16 hodinách prudkými poruchami tráviacich ústrojov (koliky. sú tiež rovnako toxické. čo sa tu myslí skôr ironicky. žlčníka alebo pri poruchách trávenia. aj výťažky z očianky alebo z lipkavca. Extrakty sú 81 . lebo niektoré druhy páchnu a sú jedovaté. dnes máme už menej údajov. Otravy plodmi majú skrytý. Tanzánii a Somálsku. vhodné napr. evobiosid a evomonosid. Najpoužívanejší a najdôkladnejšie preskúmaný je bršlen rastúci najmä na Floride (USA) — E. že listy majú mierne preháňavé účinky a plody nevýrazne pôsobia na srdce (podobným spôsobom. Obsahové látky spomínaných drog nie sú veľmi známe. Pomenovanie rastliny (bršlen — brslen) sa nevyskytuje iba v slovanských jazykoch. z jeho odporne horkých semien sa prv lisoval olej. Rastlinu poznali už v staroveku. potom alkaloidy (v semenách asi 0. efedrín a katín). Poznáme aj nepríjemné stavy tokárov dreva. potom horúčkou a obehovými poruchami. hnačky). Dužinaté plody bršlenu rozširujú vtáci. Drogu z neho tvorí kôra — Cortex euonymi. niekedy oficiálna aj v alopatii.) je ker rastúci v horách južnej Etiópie. ktoré po celý deň odletujú s dosť veľkým množstvom sladiny a peľu. vychýrenosť. Ker kvitne v máji až júni.1 % — Polyestery C15-polyalkoholu. Plody európskeho druhu bršlenu (nazývané tiež Fructus tetragoniae) slúžili kedysi ako oficinálne proti nepríjemnému hmyzu a svrabu (za nositeľa účinku sa pokladá horká látka triacetín). latinský názov vychádza údajne z gréckeho eu — dobre a onoma = meno. verrucosus) obsahuje o. z tuhého a hustého dreva. B. Drevo je tvrdé a ťažké. Spomínané rastlinné časti ako drogy sú obsolútne (zastarané). ako náprstníky). Kôra má dokázané cholagogické a mierne laxatívne pôsobenie. Otravy zvierat i ľudí (aj dospelých) boli časté. kôra — Cortex euonymi. Nápadný oranžový miešok budí niekedy detskú zvedavosť. experimentálne sa dokázalo. dlhšie sa neprejavujúci (latentný) priebeh. účinkujúcich na srdce a alkaloidov. Niektorí včelári však popierajú jeho význam. ktorí spracúvajú bršleny na drobné výrobky. ktoré obsahujú viacero alkaloidov s povzbudivými účinkami (napr. bradavičnatý (E. európsky a je jedovatejší. za najdôležitejšie sa pokladajú digitaloidy (evonosid. na obuvnícke kolíčky (cvoky). ale aj do pušného prachu.semená ukryté len napoly v červenom miešku. Štruktúrne podobné alkaloidy sa izolovali aj z iných koreňov zástupcov čeľade (Trypterygium wilfordii). Liehové výťažky používa homeopatia pri kolikovitých hnačkách a pečeňových poruchách. preto sa v ZSSR pestuje a skúma sa aj u nás. Okrem glykozidov náprstníkového typu (digitaloidov). mäty a pod. ktoré rady žerú miešky a semená potom vyvrhujú v chuchvalcoch. ktoré asi reprezentujú súbor toxických BRŠLEN EURÓPSKY látok. listy — Folium euonymi.

toxické a ich dlhšie užívanie má za následok poruchy psychiky. 6 2 12 6 1 0. Osídluje ľahké aj ťažké pôdy. hafery. čičeretka. myrtové jahody. Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Látky extrahovateľné vodou — najmenej I. že chráni lesnú pôdu splavovaním a podporuje tvorbu humusu na nevápennom podklade. Pred sušením sa odstránia všetky nečistoty a materiál sa suší rýchlo. Čučoriedka je ešte dôležitá tým. Kvety s guľovito krčiažkovitou zelenoružovkastou korunou. v lesoch na veľmi kyslých až kyslých pôdach (pH 4. husto rozkonárený. taliansky: Mirtillo.25 1 17 3 0. Pre špecifickú účinnosť a toxicitu varujeme pred svojvoľným užívaním bršlenov v liečiteľstve. drobno pílkovité. Plody sú guľovité modročierne oinovatené bobule. Za zámenu treba rátať aj list brusnice pravej. myrtovky Nemecky: Heidelbeere.8 II.0).25 I 17 3 0. Čučoriedka kvitne asi v apríli — máji.5 2 17 5 1. Druh rastie na vresoviskách. rusky: — Kríček vysoký 30—50 cm. francúzsky: Airelle myrtille. čičoretka. ale neznáša hlinité.5 30 ČsL 3 1 0. 1 0.6 40 II.5 Pri zbere listovej drogy hrozí zámena s listom čučoriedky barinnej — Vaccinium uliginosum L. španielsky: Mirtilo. čiernice.. umiestnené v pazuchách listov. Listová droga — Folium myrtilli sa hodnotí podľa ČSN 86 6425 Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny alebo listy sfarbené inak ako na rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predchádzajúceho) Obsah arbutínu — najmenej v % Na plody sa vzťahuje ON 86 6615 a ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Listy z materskej rastliny a pod. rašeliniskách. BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . vajcovité. 2 0. listy opadavé. Obľubuje nevýživné piesky. Poznáme dokonca „čistý" čučoriedkový med. pomer zosušenia je asi 2—3 : 1 (zber: júl— august). Veľmi hľadanou surovinou sú tmavomodré oinovatené bobule.5-6.5 0.ČUČORIEDKA BORŮVKA ČERNÁ BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ . Listy sa v máji až v októbri zdrhujú z bezkvetých konárikov. anglicky: Bilberry. nelesklé. v tenkých vrstvách (3—5 cm). niekedy trochu končisté. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. maďarsky: Fekete áfonya. ktorá však rastie na horských lúkach a má celistvookrajové listy a väčšie i svetlejšie plody. ktoré dozrievajú podľa nadmorskej výšky 82 . Za priaznivých poveternostných podmienok poskytuje skorú výdatnú znášku medu. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: boruvnice.ČUČORIEDKA Vaccinium myrtillus L. srdcovej činnosti a trávenia. Blauneere. čierna jahoda. 12 4 12 9 1. vo vyšších polohách aj v júni.6 40 I. Vňať sa odstrihuje alebo odrezáva kosákom a suší podobne.

Čajoviny č.Vacciniaceae) Ľudovo: bruslinky.5 -3 g (pol lyžice) na zápar . 34. Pre obsah vitamínov slúžia aj na podporu rastu detí a zvyšujú odolnosť proti chorobám.8 6 3 1. 28. gastritídach.27. vitamíny (komplex B a C) a provitamín A.5-6. príp. 21.). mušty. kyselinky Nemecky: Preiselbeere. francúzsky: Airelle rouge. 17. sú vhodné na šťavy.možno použiť aj pri hnačkách. obyčajná je zameniteľná za čučoriedku obyčajnú .Vaccinium myrtillus L. 24. je zámerným falšovaním. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % I. 12 Iné časti materskej rastliny ako listy: zle sfarbené listy Cudzie organické prímesi (rastlinné a pod. Pre pomerne vysoký obsah trieslovín listy majú protizápalové účinky. kvety zvonkovité. Zberajú sa ručne alebo hrebeňmi. užívanej pri letných hnačkách. vína. 32. na kloktanie. 44.) Vlhkosť Obsah popola (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) Obsah arbutínu v droge — najmenej v % 6 2 1 13 4 2 13 Vždyzelený ker so vzpriamenými konármi. biele až ružovkasté. 23. Druh nie je náročný na živiny ani na vodu. vysoký 10—20 cm. Pomer zoschnutia je asi 8 : 1. Falšovanie sa ľahko pozná — listy sú iného tvaru.(júl . 25. vyberá si iba veľmi kyslé až kyslé 4 2 3. Pre deti sú vynikajúcim prostriedkom proti hnačke a dietetikum.najlepšie umelým teplom do 45 °C v rúre (pozor však. obyčajná je miestami vzácnejšia. najmä pri zbere listovej drogy. taliansky: Myrtillo rosso. Častejšie sa používajú pri cukrovke (kombinujú sa napr. 19. kyhančie. maďarsky: Voros áfonya. španielsky: Mirtillo rojo. chutia príkro sladkohorko a majú nepríjemný pach.43. 39. II. Kronsbeere. kým sa nevytvorili plody. listy obrátene vajcovité.0). Dávka: 0. pri dyspepsii a pod. kyhanka. flavonoidy pôsobia mierne močopudne. Čs. keď sa robí odvar (variť na miernom ohni celkom krátko). oplodím fazule. plody okrem cukrov a plodových kyselín farbivá.40. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Diabetan so spoľahlivým pôsobením. červené borievky. Listová droga obsahuje predovšetkým triesloviny.26. 216. nikdy nie čučoriedkovými kombajnami. Pripravuje sa studený macerát i zápar až odvar zo 7-10 g plodov. kožovité. B.) Avr. ani jedna čajovina však nenahradí inzulín! Plody patria medzi najzdravšie druhy ovocia. ba až vzácna. aby sa nepripiekli). ibaže b. Farbivá plodov slúžia na výrobu prípravkov na regeneráciu očného purpuru (zvyšujú aj ostrosť zraku). Steinbeere. Ich dávny názov vacci6432. rusky: - substráty (pH 4. 20.8 83 . Cowberry. vyskytuje sa ako lesný druh od nížin až do alpínskeho stupňa. teda vo výškovom rozpätí asi 2 000 metrov. 22. Zber lesných plodov sa na svete robil odpradávna.koniec augusta). Sú zložkou čajoviny Tormentan. Syn.Buxus sempervirens L. Plody sú červené bobule. tento okrasný ker rastie zväčša na cintorínoch a v záhradách. Plody možno sušiť . s listom orecha. Ich stanovištia sú rovnaké. červené jahody. kompóty a pod. BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSNICA OBYČAJNÁ BRUSINKA OBECNÁ Rhodococcus vitis-idaea (L.. nevýrazne podvinuté. prípravky dovážame. lebo sa ničia porasty. flavonoidy a glukokiníny znižujúce hladinu cukru v krvi. 108.) Anorganické prímesi (piesok a pod. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité . Vo veľkom sa zberali aj brusnice. koreňom čakanky a pod. brusnice. ČsL 3 má jednotlivú dávku na zápar 5 g. vňaťou jastrabiny. Na listovú drogu sa vzťahuje norma ČSN 86 Znak Zámena s krušpánom vždyzeleným . 18.: Vaccinium vitis-idaea L.

sú surovinou v konzervárenskom priemysle (výroba kompótov) a výhodným vývozným tovarom. pomer zoschnutia je asi 7 : 1.nium objasňuje Plínius. pretože plody obsahujú značné množstvá kyseliny šťaveľovej. sírny derivát. Materiál sa rýchlo suší v tenkej vrstve prirodzeným teplom. Zápary sa ľudové pijú pri reumatických ochoreniach. podľa normy sa zber robí v júni—auguste. zmierňujú hnačky. Perzii. Cibuľa je oddávna bežným kuchynským korením a zeleninou. Brusnica je významná aj pre včelárov.Liliaceae Nemecky: Kuchenzwiebel. Sýrii a Palestíne).5 %). taliansky: Cipolla. Slúžia ako urodezinficiens a protizápalový prostriedok a adstringens. pálčivou či trpkastou príchuťou.ako každá dlho pestovaná rastlina. Brusnicové kompóty by mali jesť ľudia s obličkovými kameňmi. Farmácia preto nerobí rozdiel medzi jednotlivými sortami. propylaliín. Zámeny za rastlinu neprichodia do úvahy. aby obsahovali čím menej trieslovín. Rímski vojaci verili. tmavohnedé a pravidelné pitie čajov z arbutínových drog nesmie trvať dlho. hyperosid (asi 0. perlovka. Cibuľa bola odjakživa vysoko cenená aj ako liečivo. kultúrna odroda cibule — cesnaku (Allium sativum L. Ojedinele sa zberá a suší aj brusnicový kvet — Flos vitis idaeae. obľúbený najmä Židmi. má mnoho sort a foriem. Štiepne produkty majú rovnako ako pri cesnaku silné antibakteriálne účinky. lebo obsahujú konzervujúcu látku — kyselinu benzoovú. j. subsp. používaná ako prísada do zeleninovej zmesi mixed-pickles alebo nakladaná samostatne (pokladá sa aj za odrodu póru). ale sú výhodnejšie než medvedicové. 21. salidrosid. Odvary z listov sú tmavé. Ukladáme ich do vedier a pod. lebo uvoľňujúci sa hydrochinón štiepením arbutínu môže poškodiť pečeň. napomáhajú tiež vylučovanie solí z organizmu (saluretikum). a sú preto zložkou pomocných čajovín. Plody brusnice sú veľmi žiadaným ovocím. t. poznáme však zámeny zeleniny — cibule cibuľami iných ľaliovitých rastlín a veľmi nepríjemné (s cibuľami tulipánov.). ale keďže sú trpko horkasté. obsahuje tiež arbutín. čisté a nezaschnuté plody. Listy možno označiť za rovnocennú drogu s medvedicovým listom. Droga z nej sa nazýva Bulbus cepae. Napríklad učený Arab Ibn Haukal vyčítal asi okolo r. pektíny. uplatňujú sa aj pri cukrovke. Obsahové látky sú v zásade rovnaké a rovnocenné. ascalonicum Strend et Mattfeld non L. Cibuľa .CIBUĽA Bylina s veľkou mnohošupinatou cibuľou a s oblými dutými listami. žiaľ je veľmi vzácna. okrem toho listy obsahujú acetylarbutín. Vykupovať možno len zdravé. Možno ju teda rátať medzi vďačné včelárske rastliny. Plody zberáme ručne — ak nám ide o kvalitu.). anglicky: Onion. lebo majú nižší obsah trieslovín. vo východnej Ázii i v oblasti Stredomoria. niektorí autori vôbec odporúčajú iba maceráty za studena. V našich končinách sa už začiatkom stredoveku používala ako najobvyklejšie kuchynské korenie a zelenina. V Egypte sa pestovala už vtedy. ibaže v iných množstvách. V cibuli je aj bližšie neznámy flavonoid — štiepením z neho vzniká kvercetín a dve chemicky neprebádané substancie (rozpustné v alkohole a účinné na srdce). Rastlina sa pestuje v záhradách a na roliach ako kuchynská zelenina. domáci v Ťan-šane a na Pamíre. Veľmi jemnou chuťou sa vyznačuje tzv. jeho predstupeň L-glutamyl-S-propenylcysteínsulfoxid a enzýmové štiepenie prebieha podobne ako pri aliíne cesnaku. Čajovina č. a to umelým teplom. francúzsky: Ail oignon. sú biologicky nevhodné. Zriedka sa sušia na farmaceutické účely. plody obsahujú podobné látky. jeho oslnenia a pod. Ľaliovité . 84 Sekané listy je lepšie macerovat' v studenej vode (15—30 minút) a potom zapariť ako zapar. voľný hydrochinón. či dokonca zelené plody. farbivá. A. tvoria výnimku medzi ovocím — sú kyselinotvorné. Jej štiepne produkty sú propiónaldehyd a síra. chutia lepšie zavárané. Indii. Zavárané brusnice sa nekazia. Sumeri a Akkádovia ju poznali asi 3 000 rokov pred n. Rovnako špeciálny je cesnak šalotkový — Allium salota Dostál (syn. Niektorí učenci ju však zatracovali podobne ako cesnak. triesloviny (3—5 %) a organické kyseliny. Ostrejšie sorty sú dnes skorej koreninou mierneho pásma a sladké cibule zo Stredomoria a Orientu slúžia ako lahôdka k bielemu chlebu. Drogu tvorí predovšetkým list — Folium vitis idaeae (oficinálny v ČsL 2). Ani v prípade cibule nepoznáme spoľahlivo jej vlasť: za najpríbuznejší divo rastúci druh sa pokladá Allium oschaninnii. kofeoylarbutín. napr. resp. Jej obľuba. Cibuľa podobne ako cesnak obsahuje vo všetkých svojich orgánoch (osobitne však v cibuli) horčičné glykozidy — glukozinolátového charakteru. flavonoidy. že mal niekoľko vývojových centier. Allium cepa L. medu i peľu. Cibuľa okrem toho obsahuje značné množstvo biokatalyzátorov . čo možno chápať ako baccinium — ker s bobuľami (bobuľa = bacca). Môžu sa jesť čerstvé. inak aj hrebeňmi. porušovať lámaním — ľahko potom černejú. španielsky: Cebolla. narcisov a pod. Dávkujú sa až do 10 g denne v krátko zavarenom odvare (mierny var maximálne 2 minúty) — jedna a pol lyžice na pohár vody. že jedia stále svoju obľúbenú cibuľu. rusky: CIBULE KUCHYNSKÁ CESNAK CIBUĽOVÝ . Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . najmä pri kataroch — nutkajú do močenia. Listy sa nesmú pri zbere stláčať. a tá im zastiera mozog a otupuje zmysly. Ovídius i Vergílius zo zmeneného gréckeho vakindos. Na špeciálne účely sa suší (umelým teplom). Vytvorená kyselina propenylsulfénová je však stabilnejšia. červené. neskôr vyrastá 30—100 cm vysoká rúrkovitá stonka s jednoduchými sivozelenými listami. navyše aj cukry a sacharidy. maďarsky: Veres hagyma. najmä pri chorobách mechúra (ak je moč zásaditý) a močových ciest. ktorý pri krájaní cibule dráždi na slzenie. keď aj jačmeň a pšenica. 1. že cibuľa im dodáva silu a odvahu. drobné belavé kvety tvoria mnohokvetový skrutcový okolík obalený krátkym blanitým tulcom. ophioscordon (Link) Holub in Dostál). Hlavná obsahová látka listov je glykozid arbutín (2 — 8 % ) . Obsah arbutínu je v nich síce nižší. ako jej cesnakový izomér a predstavuje princíp. Cibuľa sa pestovala v Mezopotámii. 960 obyvateľom Palerma. vytrhávaním v čase plného rozvoja (júl—september). Bolle-Zwiebel. vyznačuje sa znamenitou medovou znáškou. rozšírili jej pestovanie medzi germánskymi kmeňmi za Alpami. ak sa pestuje na semeno) a poskytuje včelám dosť nektáru. kyselinu askorbovú (vitamín C). Hlavnou zložkou cibuľových prchavých látok je n-propyldisulfid. so sladkou. Rastliny kvitnú asi v júni—júli. pije sa pol pohára 2—3 x denne. malé cibuľky pestované ako záhradková zelenina strednej a severnej Európy (v staroveku predovšetkým v Malej Ázii. Predpokladá sa. Biele. Dlhým a nevhodným skladovaním sa znehodnocujú. ponechané v pivnici na dozretie. metylaliín. čo závisí od polohy stanovišťa. množstvo sort a nenahraditeľnosť je výsledkom mnohotisícročného vývoja. Cibuľa kvitne v lete (v druhom roku. Cibuľa sa zberá podobne ako cesnak. predovšetkým však propenylaliín (S-propenyl-L-cysteínsulfoxid).

Pripravuje sa z 500 g rozkrájaných cibúľ. Rímski vojaci ho dostávali na povzbudenie bojového nadšenia . Z liečebného hľadiska sa nerobí rozdiel medzi kultúrnymi plemenami c. Skrutcový okolík belavých kvetov býva obalený dlhým blanitým tulcom. divo rastúci v Tan-šane a povodí rieky Syrdarja. Ako liečivo a profylaktický prostriedok mal znamenitú povesť aj u tzv. zvýšenej teplote a pod. najmä rozdrvených listov. pri črevných parazitoch sa nechá rozkrájaná cibuľa stáť cez noc v štvrťlitri vody a precedený výťažok sa pije 3—4 dni nalačno). najmä v Egypte. — užívajú sa rezy s cukrom. Zámeny s inou rastlinou pre všeobecne ľahkú identifikáciu neprichádzajú do úvahy. ďalej glukokiníny. V Starej Mezopotámii a v povodí Nílu sa takisto oddávna pestoval. predovšetkým však močopudné a žlčotvorné. osoží pri chorobách dýchacích ciest. Aj v Moravskom krase pri Adamove sa našli zvyšky strúčikov cesnaku pochádzajúce z obdobia hallštatskej kultúry (rozhranie doby železnej a bronzovej).CIBUĽA (najmä enzýmov). scedíme a nalejeme do menších fliaš. nachladení. Do Číny sa dostal azda s kočovnými Mongolmi a určite už r. zvyčajne sa prikladali na bradavice. žliabkovité. Sanskrt má pre cesnak dokonca tri mená. potom ju necháme vychladnúť. Cesnak spolu s cibuľou a rumančekom sa v minulosti rátali za najúčinnejšie liečivé byliny. Užíva sa lyžica sirupu viac ráz denne. fluór a železo). rusky: — ČESNEK KUCHYNSKÝ CESNAK CIBUĽOVÝ . kde ho vraj dávali robotníkom pri stavbe pyramíd (azda aj ako prevenciu proti epidémiám). z vitamínov resp. provitamínov hlavne kyselinu askorbovú (C-vitamín). hadí (A. bol domácim prostriedkom proti čarom a svojho nositeľa chránil proti rezným a bodným ranám. Všetky tieto indikácie sa uplatňujú predovšetkým v ľudovom liečiteľstve (pri kašli. francúzsky: Ail cultivé. sa pestoval vo veľkom. V ZSSR zistili. biblických národov. Za osobitne účinné sa pokladajú listy urgíney prímorskej — Urginea maritima (L. Stredná Ázia bola zrejme jeho prvotným vývojovým centrom. taliansky: Aglio.strúčikov.CESNAK KUCHYNSKY Allium sativum L. sodík. je riedky a zvyčajne má i rozmnožovacie cibuľky.) Baker (droga: + Bulbus scillae). cibuľa zložená z cibuliek . Známe je aj prikladanie cibule na vredy. sacharidy a cukry a minerálne látky (vápnik. victorialis L. Pestovaný cesnak sa pokladal za univerzálny liek a prostriedok podnecujúci vtip i bojovnosť. Za druhé vývojové centrum sa pokladá Stredomorie. vyskytuje sa táto choroba veľmi zriedka. španielsky: Ajo común. že tam. anglicky: Garlic. Ľaliovité — Líliaceae Nemecky: Knoblauch. 80 g medu a 400 g cukru. Nimbus liečebných možností okolo cesnaku 85 . V liečiteľstve sa uplatňuje aj cibuľový sirup. listnatá stonka vysoká asi 30-80 cm. Homeopatia pripravuje esenciu z čerstvej cibule a aplikuje ju najmä pri črevných a žalúdočných poruchách. Cibulovitá bylina pestovaná pre zeleninu. listy ploché. 1.) . Zmes varíme 3 hodiny v litri vody (vodu dolievanie). pôsobí proti parazitom — anthelminticky. kde ľudia denne jedia cesnak. Domovinou cesnaku je asi Sin-ťiang v Strednej Ázii a prarodičom Allium longicuspis. znižuje pritom hladinu krvného cukru. možno ich aj zavárať.divo rastúci aj u nás. maďarsky: Fog hagyma. draslík. Táto jeho „sila" bola známa oddávna. Odvarom zo šupiek cibule sa farbia veľkonočné vajíčka. Druh sa pestuje v záhradách i na roliach. kuchynského. Kuchynská cibuľa má asi podobné pôsobenie a účinky ako cesnak. 2 000 pred n. čo sú ojedinelé nálezy z predhistorickej rastlinnej produkcie. Pestovaný cesnak údajne chráni aj pred rakovinou.skôr sa v tom však skrývalo podvedomé hygienické opatrenie. Už klasické národy vedeli liečebne oceniť aj divo rastúce druhy a c. zvonka dráždi kožu — najmä čerstvá šťava.

CESNAK KUCHYNSKÝ vzrástol až do nezmyselných povier. Ani alicín však nie je stály a vytvára sírny prchavý produkt (dialyldisulfid). resp. D. Čajoviny č. Čerstvá a neporanená cibuľa cesnaku obsahuje nevonný. Obľúbený cesnakový sirup sa robí z drobno nakrájaného cesnaku podobne ako cibuľový (pozri rastlinu cesnak cibuľový. sa vytvárajú druhotne po poranení alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. nositeľ pachu — dialyldisulfid a dialyltrisulfid. ktorá sa hydrolýzou mení na kyselinu vínnu a amoniak. Strúčiky treba oddeľovať prstami. C. španielsky: Ajo de oso. látky s účinkom mužských i ženských sexuálnych hormónov. vhodnej najmä pri dyspepsii (poruchách trávenia). Podľa chemickej skladby alicínu sa pripravilo viacero prípravkov aplikovaných najmä pri hubových ochoreniach. metylaliín. cysteínsulfoxidov. Ľaliovíté — Liliaceae Ľudovo: medvědí lenek Nemecky: Bären Lauch. Očistia sa od hliny a nechávajú sa dobre oschnúť. Dnes sa cesnaku vracia vážnosť všestranného liečiva. Okrem aliínu sú v cesnaku prítomné aj menšie množstvá príbuzných zlúčenín. Aplikuje sa aj pri klimakterických ťažkostiach. B1. metionín. Užíva sa rovnako. dialylpolysulfidy. sacharidy a slizy i pektíny. francúzsky: Ail des ours. pri rozotieraní (drvení) strúčikov sa aliín pomocou enzýmu aliinázy mení na nestabilný medziprodukt — kyselinu alylsulfénovú a potom na alicín. jód. protikŕčovo. za zvyčajnú dávku sa považuje 2 g ako macerát — asi 3 %. slabo pôsobí na črevné parazity (anthelmintikum: podáva sa zvyčajne odvar cesnaku v mlieku).. Novšia čajovina Alvisan Neo ho už neobsahuje. s elipsovitými čepeľa- . resp. bronchitídach a tuberkulóze. cibuľa podlhovastá. ktoré sa analogicky štiepia pomocou enzýmov. hodno spomenúť vitamíny (A. anglicky: Ramson. Stonka trojhranná. Cesnak bol zložkou čs. 83. CESNAK MEDVĚDI ČESNEK MEDVĚDÍ Allium ursinum L. pri artérioskleróze . Dokázalo sa mu pôsobenie proti zvýšenému krvnému tlaku. ovplyvňuje tvorbu a vylučovanie žlče. Droga sa má skladovať v celofánovom obale. ktorý ju chráni pred vyprchaním silice až 6 mesiacov. antibiotický neúčinný sírny aliín (3-alyl-L-cysteínsulfoxid). antibakteriálnym pôsobením priaznivo ovplyvňuje črevnú flóru. Čerstvé strúčiky cesnaku používa homeopatia na príprvu esencie (dil. 87. deoxyaliín). cystín. 163. nie nožom. rusky: Trváca bylina vysoká 20-80 cm. Cesnak kvitne asi v júli až septembri a z včelárskeho hľadiska poskytuje rozdielne množstvá medu — závisia od klimatických podmienok. listy ploché. D 2—D 3). hypotonikum. 86 Účinnú obsahovú látku cesnaku predstavuje nepríjemne páchnúci komplex substancií s obsahom síry — horčičné glykozidy. taliansky: Aglio orsino. monosulfoxid dialyldisulfidu. Konzum čerstvého je najúčinnejší. proti paradentóze a na mokvavé rany. propylaliín a pod. Cibule cesnaku — Bulbus allii sativi sa zberajú vytrhávaním v čase plného rozvoja (asi júl—august). pôsobí proti jedovatým splodinám ako detoxikans. je podporným prostriedkom proti infekčným ochoreniam. Pri paralelnom štiepení aliínu pomocou enzýmu aliinázy vzniká aj kyselina aminoakrylová. priemyselne vyrábaného prípravku Alvisan — čajovina s tabletovaným cesnakom (indikácie: vysoký krvný tlak. maďarsky: Medve hagyma. 7. Z ďalších obsahových látok je to rad genuínne prítomných aminokyselín (cysteín. glukozinoláty. digestívum a metabolikum.pripisuje sa sexuálne účinným látkam a licínu. v žalúdočnom a črevnom trakte zvyšuje sekréciu žliaz. či minerálne soli. proti ktorým v súčasnosti máme málo účinných liečiv. amid kyseliny nikotínovej). ktorý má silný cesnakový pach a vysokú účinnosť proti chorobám zapríčineným baktériami a nižšími hubami. Cesnak má mnohostranné použitie: je antiseptikum. lebo porušené hnijú. Na farmaceutické účely sa nesušia. astme. antisklerotikum). B2. napr.

známa najvyšším obsahom sírnych derivátov (povzbudzuje činnosť pečene a žalúdočných žliaz. s obľubou v bučinách. Druhové meno ursinum mu Linné pridelil preto. Rastlina má podobné obsahové látky ako cesnak. victorialis L. jej listy obsahujú až 15 x viac kyseliny askorbovej (C-vitamínu) ako ostatné cibule. pach je však veľmi výrazný a cítiť ho ďaleko. nespavosť. Rodový názov cesnaku je odvodený od starého latinského pomenovania allium. Šťava tvorí chuťovú zložku jarných bylinných kúr.mi. cibuli v auguste-septembri. ampeloprasum L. napr. súvisí údajne so slovom česnúť. ktoré ho konzumovali vo väčšom množstve (aj po kultivovaných druhoch cesnaku — cibule. Prenáša sa i do mlieka a mäsa zvierat.. medvedieho sa po- 87 . Podobné pôsobenie sa pripisuje aj cesnaku perlovkovému . má i antibakteriálne vlastnosti. a preto sa mu väčšina bylinožravcov vyhýba. sativum L.3 suchoblanitých listeňov. zmierňuje nervové vzruchy a dobre pôsobí pri chorobách z nachladnutia). tulec pod okolíkom zložený z 2 . V lužných lesoch tvorí rozsiahle porasty. hlavne pestované zeleninové druhy rodu. kde ho bežné konzumujú aj ľudia).3 x denne po 10-20 kvapiek). pri zápaloch tenkého čreva a pod. Nepríjemne páchne. Čerstvá vňať c. artérioskleróza. bežne u nás pestovanej v črepníkoch (100 g listov obsahuje 50-100 mg kyseliny askorbovej). Z rastliny sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba allii ursini. prípravky sa indikujú pri hnilobných a kvasných žalúdočných ťažkostiach. V oficiálnej alopatickej medicíne sa šťava z čerstvej rastliny používa ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov (dražé) alebo tinktúra ( 2 . šalotka — Allium salota Dostál. Nazberané rastlinné časti sa zvyčajne nesušia. veľa slizov (až 15 %) a sacharidov. Zber vňate prebieha asi v máji—júni.3 x denne čajová lyžička. subs. odorum L. nepríjemne páchnuce alkylsulfidy.) Regel okrem aliínu obsahuje saponíny. ibaže oveľa slabšie. schoenoprasum L. chrípka. Cesnak medvedí sa ocitol v popredí CESNAK MEDVEDÍ vážneho liečebného záujmu až v čase. rastie na kyslých až neutrálnych stanovištiach. keď sa začali intenzívnejšie prieskumy rastlín s obsahom antibakteriálnych látok — fytoncídov. Plínius. Stvol je zakončený bielymi kvetmi v riedkom skrutcovom okolíku. pretože by stratili účinnosť. i nelesných spoločenstvách. — cesnak sa v ľudovom liečiteľstve používa ešte cesnak hadí — A. údajne má priaznivé vplyvy na srdcovú činnosť a na činnosť štítnej žľazy. ďalej čpavok. Známe sú prípady hemolytickej anémie zvierat. alkylpolysulfidy — predovšetkým divinylsulfid a divinylpolysulfid. ktoré uvádza napr. Pór pravý — A. ophioscordon (Link) Holub in Dostál. ale aj zvýšený krvný tlak. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachodí účinná zmes sírnych derivátov — sulfidov. rozčesnúť (má zložené. Z ostatných druhov rodu Allium L. často monocenózy. a cesnaku pažítky — A. V ľudovej liečiteľskej praxi sa výťažkami z rastliny liečia nielen uvedené ťažkosti. Na kyselinu askorbovú a fytoncídne látky je bohatý aj list cesnaku voňavého — A. dubohrabinách. ochoreli po cibuli aj psy). tiež je prítomná horká látka a organické soli. črevné parazitózy a i.. Na vitamíny je mimoriadne bohatá cibuľa zimná. závraty. vyrastajú z cibule. vertikálne rozšírený od nížin po subalpínsky stupeň. spravidla v tieni až polotieni.A. prakticky sa využíva celá rastlina. dávka: 2 . Zistili sa tiež látky s dosť výrazným pôsobením na maternicu. porrum (L. subsp. Vo farmácii sa používa ako žalúdočné a črevné dezinficiens. ale aj cibuľa — Bulbus allii ursini. akoby rozčesnuté cibule). Druh je vlhkomilný. Rastliny výrazne páchnu najmä v období kvitnutia. okrem toho aj stopy bližšie neznámeho merkaptánu a aldehydu. ktoré ho požierajú. Označenie cesnak — česnek je bežné vo väčšine slovanských jazykoch. a dobré meno majú aj ostatné. Svojimi dvoma listami je dosť podobný najbližším druhom rodu Allium L. že ho vraj s obľubou pojedajú medvede (rastie najmä na Sibíri.

Zichorie. treba ho iba opatrne dávkovať. nie menšiu povesť mala v lekárstve. Petra Nemecky: Gemeine Wegwarte. 5 4 12 8 2 II. Succory. ktorý je surovinou na výrobu cigórie. ČAKANKA OBYČAJNÁ ČAKANKA OBYČAJNÁ Cichorium intybus L. rastlina je veľmi dobre známa. maďarsky: Mezei katáng. Veľmi hľadaným skoro všeliekom boli najmä kvety a plody. taliansky: Cicoria.Alliaria petiolata (Bieb. 2 % organických prímesí. akostnej triede sa pripúšťa maximálne 10 % drogy s odlišným sfarbením. španielsky: Xicoira. obsah popola 15 % a podiel popola nerozpustného v HC1 2 %. Veľmi rozšírený druh na suchších lúkách. byľ má Na koreňovú drogu — Radix cichorii — sa vzťahuje. Zberá sa z nej kvitnúca vňať. anglicky: Chicory.jemne posekaný list je vhodný do studených omáčok. korenie sv. lebo je veľmi aromatický a mierne horkastý. Východní mágo- . Nebezpečná je zámena s nevýrazne chutiacim koreňom blenu čierneho (Hyoscyamus niger L. 10 8 12 10 3 Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené časti ako na rastline Osi hrubšie ako 5 mm Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) I. suší sa pri teplote do 35 °C.) Cavara et Grande. bylina z čeľade kapustovitých vysoká až 100 cm. medziach. ON 86 7033: Znak Zle sfarbená droga Droga so zvyškami nadzemných častí Vlhkost Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HCl (stanoví sa laboratórne) Na vňať sa vzťahuje ČSN 86 6728: Akosť — najviac v % I. mletého mäsa a rybích vývarov. 1 % anorganických prímesí. Miestami sa pestuje pre koreň.). Podobné obsahové látky má cesnačka lekárska . ktorý je prudko jedovatý. kde rastú rastliny s podobnými koreňmi. Vňať cesnačky — Herba alliariae sa hodnotí podľa internej normy IN 4/84. vlhkosť 14 %. 4 5 12 8 II. pri cestách ako burina od nížin po podhorský stupeň. francúzsky: Chicorée. rumoviskách. roliach. 8 10 12 10 listy kopijovité. Tinktúra z cesnačky je zložkou roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). Početné jednotlivé úbory s jazykovitými kvetmi jasnomodrej farby.užíva aj ako kuchynská korenina . Čakankovité — Cichoríaceae (Astrovité — Asteraceae) Ľudovo: cigória. Čakanku pestovali už starí Egypťania a vážili si ju ako šalátovú zeleninu. Skôr by mohlo ísť o zámenu pri jesennom vykopávaní koreňov na stanovišti. rusky: - ČEKANKA OBECNÁ Trváca bylina vysoká 20-120 cm. s takmer srdcovitými zúbkatými listami a so strapcom drobných bielych kvetov. plody sú nažky. Pri zbere vňate nehrozí zámena. zo žltkastobieleho vretenovitého koreňa vyrastá rozkonárená byľ s ružicou prízemných laločnatých listov. V I.

vňaťou ľubovníka. Vňať obsahuje pomerne dosť trieslovín (asi 7 % ) . svalník menší Nemecky: Kleine Braunelle. Krober 1937. zapekať s mäsom a pod.via z nej urobili čarodejnú bylinu: kto sa natrel jej šťavou zmiešanou s olejom. Dáva dobrú nektárovú i peľovú znášku. koreňom púpavy.dávka je 1 lyžička vňate (piť 3 x denne šálku) alebo 2—5 g koreňa na odvar (5 minút variť na slabom ohni. ktoré vyrástli v tmavých pivniciach na koreňoch čakanky zasypaných pieskom. arginín. Príbuznou zeleninou. vcelku potvrdili oprávnenosť používania pri krčných ochoreniach a zápaloch ústnej sliznice. Madaus (1938). ktorú zaviedli do liečiteľstva nemeckí lekári v 16. druhové pomenovanie vulgaris = obyčajný. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Ich pôvod vie určiť iba skúsený botanik. Rod čiernohlávkov je malý. francúzsky: Brunelle commune. zastrihovaný — P. fosfor. Mladé listy sa miestami upravujú na šalát alebo kašu a podávajú pri skorbute. Berger 1954). laciniata (L.a trans-kávovú). minerálne látky (draslík. Kvety sušením strácajú belasú farbu. čiernohlávková voda s ružovým olejom sa dávala na zvredovatené ústa alebo na rany. saponíny. Nadzemnú časť odstrihujeme ihneď. byľ slabo rozkonárená. mierne preháňavé. Šťava vo vode alebo vo víne sa odporúčala ako liek na vyplakovanie alebo premývanie hrdla. Koreň je už od r. 157. Čiernohlávok sa pre svoju mimoriadne liečivú moc nazýval aj božia spása (Gottheil). manitol. Gessner 1953. úbormi nechtíka a pod. cholín. pomer zoschnutia je asi 4 : 1 .). vlhkosť 14 % (14 %). V homeopatii sa používa čerstvý koreň vykopávaný na jeseň. v listoch je aj kumarínový glykozid cichoriín. veľkokvetý . ktorá pre I. arginín. Po prvej svetovej vojne sa korene stali náhradkou kávy. krvčistiace). Spodné kvety má už dávno odkvitnuté. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: brunelka. Pitie odvaru v medovej kaši miernilo chrlenie krvi a čistilo pľúca od krvavého kašľa a bylina utlčená s kaviárom a priložená ako obklad na vredy urýchľovala ich dozretie a otvárala i hojila rany. šťaveľan draselný a kyselinu octovú. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. Korene sa vyrypujú rýľom (september—október). D 2 — 0). triesloviny. sú hľadané ako zimná šalátová zelenina (dajú sa variť. brunellus = hnedastý (vzhľadom na listene a kalichy). keď horné iba začínajú rozkvitať. Materiál sušíme pozorne v tenkých vrstvách. List (1979) stanovil okrem toho aj triterpénové kyseliny (okrem ursolovej aj cis. je čakanka štrbákova. 15. Inak drogy slúžia na povzbudenie chuti (horčinové tonikum. čertohlav. častejšie sa kombinujú v zmesiach (napr. španielsky: Brunella. levulóza a kyselina dikafeyltartarová (cichóriová). 1 % (2 %) anorganických prímesí. čiernohlávka. Plody sú tvrdky. sodík. má iba päť členov. ktorá môže v zime spestriť chudobný jedálny lístok. vňaťou stavikrvu vtáčieho.) Scholler. Odvar sa používal aj pri horúčke a Matthiolus radil okrem toho zmes šťavy s octom a s ružovým olejom prikladať na spánky proti bolestiam hlavy. hlavuška. zvonka slúžia na obklady pri bolestivých zápaloch alebo vredoch. mladé listy a výhonky patria medzi šalátové a jarné polievkové byliny (dvojročná subsp. kôrou krušiny. najvyššie dva pod hlávkovitým súkvetím modrofialových kvetov. Droga nemá pach a chutí horko. Metanolové výluhy obsahovali rutín. májovník. maďarsky: Kozonséges békavár. rezervná látka úborovitých a čakankovitých rastlín sa ukladá v koreňoch namiesto škrobu. kňazská zelina. myšieho chvosta — do čajovín pri žlčníkových chorobách a s vňaťou žihľavy. Preslávil sa ako výborný prostriedok proti krčným zápalom. horčík a železo). spodné v ružici. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. endivia L. V Belgicku a inde na Západe sa v jeseni bežne predávajú jemné puky. chromatograficky dokázal. Čakanka kvitne v júni (júli) až v septembri (októbri). Vedecký názov rodu pochádza z latinského bruneus = hnedý. octovú. Č. gumu. pretože neskôr kvety opadávajú. rusky: - ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 5-25 cm. listy vajcovité. obsah popola 10 % (15 %) a popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . dosť flavonoidov. ide o horké látky terpénového charakteru . Čiernohlávok je jednou z rastlín. pripravuje sa z neho esencia (dil. Podrobnejšie fytochemické prieskumy rozličných druhov čiernohlávkov robil r.) Nath. dusiť.laktucín a laktupikrín. známejšia ako endívia — C. inulín. Inulín je oficinálny v ČsL 3 a izoluje sa aj z čakanky. 1963 Sandra. Droga sa hodnotí podľa internej normy IN 1/84. akosť (požiadavka II. pod týmto označením ho uvádzal aj Matthiolus. stopy silice. Bylina sa bežne vyskytuje na lúkách. Č. že aglykón tvorí kyselina oleanolová. piť 3 X denne). hyperosid a kyselinu kávovú. 89 . grandiflora (L. cholín. Hlavné obsahové látky sú v šťave. kyselinu stearovú. ten vraj nadobudol krásu a obľubu u každého a všetko sa mu darilo. obyčajný s obľubou vytvára miešance s oboma druhmi. anglicky: Self-heal. v lesoch a ako burina záhrad od nížin po horský stupeň. Čajoviny č. dva antokyanové glykozidy a horčiny. rastie roztrúsené v teplejších a suchších oblastiach. Skladujeme dobre uzatvorený a chránime najmä proti vlhkú. a to výhradne z divo rastúcich rastlín (pestované majú iné obsahové látky). aby sa nezaparil (pri teplote do 35 °C). ktorý izoloval saponíny. po omytí sa režú na približne 15 cm dlhé kusy a sušia na tienistom mieste (najlepšie je dosušiť umelým teplom pri 40—50 °C. Gessner (1953) a Losch (1933) uvádzali iba triesloviny (7 %). Predmetom zberu z rastliny v čase kvitnutia (jún—september) je vňať — Herba prunellae (Herba brunellae). taliansky: Brunella. vápnik. zbavujú nadzemných častí a sčernetých partií. inulín (10—15 %). sú močopudné. Japonci dokázali vo svojej droge aj kyselinu ursolovú. Kvitnúce vrcholky vňate sa odrezávajú v júli-auguste a sušia v tenkej vrstve bez prehrabovania na vzdušných a tienistých miestach. pasienkoch. stomachikum). ČERNOHLÁVEK OBECNÝ Prunella vulgaris L. 1690 známy ako náhradka kávy v Holandsku. okrem toho aj horčiny. Používal sa odvar aj čerstvá bylina. Šťava ďalej obsahuje triterpénové deriváty (a — a (3-laktucerol). inulín. stor. Samy sa užívajú zriedka.P. metabolizujúce (tzv. akosti v zátvorke) pripúšťa maximálne 10 % (20 %) drogy s iným sfarbením. glykozid aukubín (s vplyvom na krvný tlak) a doteraz ešte nie celkom preskúmané látky. ďalej živicu. s listom mäty. kvitne najčastejšie žltkastobielo a listy má perovito rozoklané. radicosus sa pestuje pre korene a subsp. Zápar má mierne účinky na vypudzovanie žlče . len čo začína kvitnúť. foliosus pre list). ktoré sa potom nepodobajú ani na jedného z rodičov. alebo hneď pri umelom teple). Najkrajší je č. kvety má veľké a fialové. Novšie prieskumy (Losch 1933. — do metabolizujúcich čajovín). Nakupuje sa koreň a vňať — Radix cichorii seu Herba cichorii. V koreni glykozidické horčiny. Čiernohlávky ako väčšina hluchavkovitých rastlín sú medonosné. u nás sú tri.

Jednotlivé časti sa sušia vzhľadom na obsah silice tak ako všetky silicové drogy — podzemky sa narýchlo omyjú (ostatné časti nie). má žltobiele kvety v polguľovitých úboroch. Astrovité — Asteraceae Ľudovo: devesel. V nemčine má podľa toho aj svoje pomenovanie — Pestwurz (Pest = mor). teda náš deväťsil.ČIERNOHLÁVOK OBYČAJNÝ Z drogy sa zvyčajne používa 6—10 % odvar (var na slabom ohni asi 5 minút). rusky: Trváca bylina s hluzovitým podzemkom. Palma uvádza asi 3 % zápar — nechať postáť asi 15 minút a piť 2-3 šálky denne). maďarsky: Kózonséges kalapfu. myšieho chvosta. Prenikavo páchnuce korene prešli iba neskôr do veterinárnej praxe a rozotreté listy sa prikladali na rany. Plody sú chocholaté nažky. veľké. s okrúhlou. podzemok sa vykopáva pred kvitnutím (rastlina spravidla kvitne vo februári—marci. anglicky: Butterbur. žalúdočným a črevným ťažkostiam. ktoré sú menšie. s listom alchemilky. lopušica. na jar vytvára šupinatú purpurovú byľ vysokú 50-100 cm. D 2 — 0). zriedka bielymi kvetmi. v liekopisoch však nie je oficinálny. Homeopatická esencia slúži na podobné účely. francúzsky: Petasite. levandule a pod. na rube plstnaté a majú 7-9 výrazných žíl. tu sa však častejšie kombinuje napr. list — Folium petasitidis (zoschýňa v pomere 5—6:1) a kvet — Flos petasitidis (zoschýňa v pomere 5 : 1). Predmetom zberu býva prakticky celá rastlina. kvetom bielej hluchavky. ale rátajú sa za rovnako účinné. Listy v bohatej prízemnej ružici vyrastajú neskoršie. sú stopkaté. albus (L. španielsky: Sombrerera. Medzi prirodzené patrilo žuvanie aromatických liečivých bylín. koňské kopyto. pre svoje obrovské listy. materiál sa kladie v tenkých vrstvách do tieňa — pri výdatnom vetraní dobre schne. podbel (!) Nemecky: Rote Pestwurz. DEVATSIL LEKÁRSKY DEVĚTSIL LÉKAŘSKÝ Petasites hybridus (L. Druh rastie na vlhkých tienistých miestach a v pobrežných porastoch od nížin do horského stupňa. a to ako prostriedok proti hnačkám. List bez stopky sa zberá v máji a kvet v začiatočnom štádiu kvitnutia (február—máj). ktorý o tom píše (Dioskorides). Jeho sláva sa obnovila v stredoveku. taliansky: Farfaraccio. spočiatku na rube sivoplstnaté. Listy deväťsilu nemožno zamieňať za listy podbeľa. menuje ešte jednu slávnu bylinu. biely — P. Príbuzný d. Ilýrsky kráľ Gentios nariadil pri more užívať horec čiže encián.. pri niektorých ženských chorobách a na omývanie. nazývaný po ňom Gentiana. Deväťsil má zo všetkých našich bylín najväčšie listy — nezameniť s lopúchmi. V súčasnosti má oficinálne použitie v homeopatii — z čerstvej rastliny zberanej v apríli sa pripravuje esencia (dil. dávkuje sa zvyčajne 1 lyžica na šálku záparu 1—2 x denne (taliansky autor L. na báze hlboko srdcovitou čepeľou. Obsahové látky podzemka tvorí asi . ani pri vykopávaní koreňov! Pri morových nákazách a epidémiách sa ľudstvo utiekalo k prirodzeným i nadprirodzeným prostriedkom. Oficiálna medicína sa k nemu stavia zhovievavo. s vňaťou ľubovníka. pomenovanie dostal od petasos = slnečný klobúk. Drogy: podzemok či koreň — Rhizoma seu Radix petasitidis (pomer zoschnutia 3 : 1). nesmie teplota presiahnuť 35—40 °C. acsalapu. ktorej v antike nesmierne dôverovali pri morových epidémiách — petasites. a to ako ústna voda alebo na očné výplachy a na kloktanie pri krčných a ústnych zápaloch a podobných ťažkostiach (pôsobí ako adstringens). Meyer et Scherb. K. Príbuzné druhy čiernohlávka sa používajú zriedkavejšie. ale miestami až v apríli—máji). Ak sa suší umelým teplom.) Gaertn. Droga sa však pre obsah trieslovín aplikuje aj vnútorne. keď sa stal hlavným liečivom proti moru. prasličky. Droga slúži v ľudovom liečiteľstve ako protizápalový prostriedok na vymývanie rán. zakončenú predĺženým strapcom úbo- rov s bledočervenými. a ten istý autor. nátržní90 ka husieho.) Gaertn.

kde ich rastie veľa. žľazy a pod. Divozel patrí k najstarším liečivým rastlinám sveta. reumatizme. V Nemecku sa užíva prášok z koreňa zavarený vo víne s medom alebo s ryžou a pšeničnými alebo ovsennými vločkami.: V. 91 . tam. S-petazín. sápovitý je vysoký iba 30—150 cm. opuchy. živica (petasit). V niektorých západných štátoch sa používa čistý. mierne súmerné citrónovožlté kvety. Na farmaceutické účely sa pestujú aj osobitne — najmä d. môžu včely naznášať naozaj dosť medu. líši sa hlavne krátko zbiehavými až nezbiehavými listami. lesných čistinkách. Antika opriadla divozel poverami o zázračných účinkoch. Ľudovo sa používal pri pľúcnych kataroch. Prieskum rastliny sa robil aj u nás (r. francúzsky: Bouillon blanc. rusky: - 0. O pôsobení obsahových látok z farmakologického hľadiska nie je veľa známe. dávka: 1 lyžica drogy na šálku záparu 3-krát denne). veľkokvetý. ktorý má podobné účinky ako alkaloid papaverín (pozri mak siaty). Ťažko sa vysloviť priazni- D. veľkokvetý je dvojročná bylina vysoká asi 100-200 cm. Neskôr sa izoloval z rastliny petazín. vo viniciach. kruželica. skalnaté stráne. inulín. oranka. ochoreniach dýchacích ciest a proti črevným parazitom.Scrophulariaceae Ľudovo: cisárska svieca. oficinálny v čs. izo-S-petazín. sliz. 1962 a ďalšie). Nemecky: Grossblumige Konigskerze. horčina petasitín. trieslovina a minerálne soli. Čerstvé listy sa prikladajú na rany. divizna. liekopise. maďarsky: Szóros farkkóró. Krtičníkovité . Príbuzné druhy rodu Verbascum L. Kvet tvoril oddávna zložku prsných čajovín. Rastie s optimom výskytu na teplých pahorkatinách. reumatizme a tinktúre sa pripisovali silné diuretické účinky. ktoré by oprávňovalo starodávne ľudové používanie ako prostriedku pri chorobách dýchacích ciest. štrkoviska a brehy vodných tokov. ďalej pri kašli. D. huniak. typické stanovištia sú výslnné pahorky. pri astme a pod. druh sa vyskytuje vo dvoch chemických chemovaroch. chrapote. volov chvost Nemecky: Windblumen-Kônigskerze. List deväťsilu obsahuje okrem toho izopetazín. Uplatňuje sa pri bolestivých menštruáciách. majú kvetné koruny zväčša menšie. plstnatá stonka nesie dokonale zbiehavé listy a veľké. (u nás asi 10). anglicky: Mullein.vo ku všetkým indikáciám. Rastie na kamenistých stranách. thapsiforme Schrad. prípadne fialovo ochlpené tyčinky. kráľovská svieca. pretože zväzočky ich kvetov sa rozvíjajú postupne. proti kašľu. ruderálnych stanovištiach a pri cestách. taliansky: Guaraguasco. DEVÄŤSIL LEKÁRSKY DIVOZEL VEĽKOKVETÝ Verbascum densifloram Bertol.06 g a podlieha lekárskemu predpisu). V droge sa nesmú nachádzať. Predmetom zberu ako droga mimoriadnej dôležitosti je kvet — Flos verbasci. Divozely poskytujú med bledožltej farby. Syn. aplikuje sa pri bronchiálnej astme. rusky: DIVIZNA VEĽKOKVĚTÁ DIVOZEL SÁPOVITÝ DIVIZNA SÁPOVITÁ Verbascum phlomoides L. nachladnutí a chrapote. na zapálené žily a vredy. devina. Vedecké pomenovanie pochádza zo skomoleného latinského barbascum (barba = fúzy) pre jeho plstnaté ochlpenie. monoterpénové i seskviterpénové uhľovodíky a petasitolidy. pri ischiatických ťažkostiach. Molene medicinale. alebo sa extrakt kombinuje s inými liečivami. predpokladá sa spomínané spazmolytické pôsobenie. sacharidy. asi 2 % pektínových látok. Ľudové liečiteľstvo používa list najmä ako močopudný a potopudný prostriedok (aj ako náhradný za list podbeľa. 20 minút nechať stáť prikrytý — 3 šálky denne).1 % silice. ba v protikŕčových účinkoch ho predstihne. plody sú tobolky. niektoré však sú asi oprávnené. maďarsky: Keskenylevelú okórfarkkóró. nekombinovaný výťažok z listov a z koreňa (jednotlivá dávka je 0. Kvitnú celé leto. ester izopetazolu je menej účinný. španielsky: Gordolobo. ľudovo sa užíva aj zápar z kvetov (2 %. prízemné listy sú zreteľne stopkaté. pánbožkova onučka.

Materiál je veľmi hákli- Kvet divozelu — Flos verbasci (Flos verbascorum) sa ako droga hodnotí podľa ON 86 6214 a podľa ČsL 4: Znak Droga farbená inak ako materská rastlina Nerozvinuté kvety a kvety s kališnými časťami Iné organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol z drogy (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Saponínový obsah v hemolytických jednotkách (h.115. Pomer zosušenia je asi 8 : 1. hodnotí osobitným spôsobom — v hemolytických jednotkách (h. Výnimočné uplatnenie v homeopatii majú čerstvé korene — Radix verbasci.5 g (ČsL 4). 4 20 30 . 146. zistená hodnota odpovedá počtu mililitrov suspenzie červených hovädzích krviniek. a to ručným otrháváním za suchého počasia.j.prsná čajovina. 130. Kvalita drogy sa o. ktoré sa hemolyzovali odvarom z 1 g saponínovej drogy. Vyrába sa aj priemyselne ako Species pectorales Planta.100. Zber pre nákup treba čo najskôr odovzdať.116.DIVOZEL VEĽKOKVETÝ DIVOZEL SÁPOVITÝ Zberajú sa iba kvetné koruny bez kalicha. Upotrebuje sa ako expektorans.) — najmenej 92 Akosť — najviac v % I. 147. 20 III. odvaru alebo macerátu) je 1. Droga obsahuje terapeuticky účinné saponíny. 133.94. Jednotlivá dávka drogy vo forme záparu (príp. 143.121. najlepšie v poludňajších hodinách. Kvet tvorí aj súčasť hromadne vyrábaného prípravku Detský čaj s rumančekom. 132. Čajoviny č. Práca s materiálom vyžaduje trochu rutiny a skúseností. Pri sušení umelým teplom neprekračovať teplotu 40 °C. pripravenú predpísaným spôsobom z hovädzej krvi. ktoré reflektoricky zvyšujú bronchiálnu sekréciu. pretože droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. Obdobie zberu: (jún) júl—september (október). Kvety možno po dôkladnom vysušení skladovať v nepriedušne uzavretých igelitových vreckách. Homeopatia používa na prípravu esencie celú čerstvú kvitnúcu vňať zbieranú na začiatku kvitnutia a známe sú aj homeopatické prípravky z čerstvého koreňa (TEEP . pričom účinnosť v tomto smere sčasti vyplýva aj zo slížového obsahu.97. je Species pectorales . Materiál by mal uschnúť za jeden deň. kde kvet tvorí zložku. Zisťuje sa laboratórne tak.). Sušíme ho rýchlo.5 10 8 2 1 10 3 1. 128. jednotlivo rozložený. 30 12 4 1 0.5 10 10 6 2 40 8 3 vý na stláčanie a zaparenie.Verbasci e radice). a to viac ráz denne. každý zber osobitne na prudkom slnku alebo umelým teplom. 184. vykopávané v júli až v auguste. že sa nechá odvar z drogy pôsobiť na suspenziu červených krviniek. ktorý sa uplatňuje ako čajovina s karminatívnym účinkom alebo náhradka za pravý ruský čierny čaj. Droga — Flos verbasci má medový pach a chutí sladkasto. j. v drobnom najlepšie v predhriatých plechovkách. ktorý mierni dráždenie horných dýchacích ciest a sčasti z obsahu flavonoidov a saponínov. i. ktoré dobre zatvoríme a okolo uzáveru ešte zalepíme leukoplastom. a ČsL 4 10 II. sliz a flavonoidy. čo je údaj pre účinnosť saponínov prítomných v 1 g drogy. Oficiálna čajovina ČsL 4.

poliehavou až vystúpavou byľou vysokou 10—30 cm. Samozrejme. maďarsky: Mezei tikszem. Dioskorides. kuracie oko. kurimor.DRCHNIČKA ROLNÍ DRCHNIČKA ROĽNÁ ( + ) Anagallis arvensis L. čo je dôležité pre vlastné opeľovanie. ktorá sa zberá celá. keď bola predmetom nákupu. Plínius. Liečiteľsky sa mimoriadne preslávila. taliansky: Anagallide. francúzsky: Mouron des champs. Historické osudy drchničky sú tiež zaujímavé. rusky: . Dioskorides odporúčal jej šťavu pri bolení zubov a s vínom sa píjavala najmä pri bolestiach. tenšie nebodkované listy a biele kvety (patrí do čeľade hviezdicovitých — Stellariaceae). Túto povesť si udržala až do stredoveku.5 12 12 6 1 12 15 2 3 pokratovych časoch slúžila ako liek na ťažké rany a vredy. španielsky: Murrons. i. 10 Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina začerstva Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) 5 3 0. Rastlina sa v súčasnosti využíva najmä homeopaticky. ba mala vraj čarovnú moc na vyvolanie ducha z podsvetia a zachraňovala ľudí pohryzených besným psom.Cerastium L. Spomínali ju už Hippokrates. v staroveku zaháňala melanchóliu. pomer zosušenia je asi 5 : 1. žiada sa čerstvá kvitnúca vňať. (v európskej časti ZSSR obidve variety) DRCHNIČKA ROĽNÁ Jednoročná bylina s lysou. štvorhrannou.+ Cyclamen europaeum L.). Podstatnú obsahovú zložku vňate a semien tvoria saponíny. ktoré sa u nás vyskytujú dosť hojne. je oveľa útlejšia. námožníček. Thefrastos. rastie od nížin po podhorský stupeň. žabie) mydlo. aj na zvýšenie odvahy. vznikali zámeny najmä s kuričkou (druhy rodu Minuartia L. žabinec. a pri hadom uhryznutí. Plody sú tobolky. Zaujímavé je jej rytmické ranné a odpoludňajšie zatváranie kvetov. a to vzhľadom na to. Najčastejším predmetom zberu býva kvitnúca vňať — Herba anagallidis (júl-august). Slúžila totiž o. z ktorých 93 . listy krížmo protistojné. bez korienkov a plodov. S týmto upotrebením prešla i do stredoveku. rátala sa medzi univerzálne protijedy. Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: kačacie (mačacie. Kvety na dlhých stopkách vyrastajú jednotlivo z pazúch listov a majú ohnivočervené koruny. bystrosti a veselosti. ktorá je nepomerne vzácnejšia a rastie iba v teplejších až najteplejších oblastiach. Častá burina polí a záhrad. najmä medzi zeleninou. (Stellariaceae). vajcovité. predovšetkým žlčníkových a pečeňových. že kvitne znovu v jeseni. Podobne sa odlišujú aj druhy rodu rožec . má zaguľatené a na jednej strane ochlpené stonky. V minulosti. Drchnička je prastarou liečivou rastlinou. Suší sa v jednej vrstve na tienistých a vzdušných miestach. Častejšie sa však uvádza spojenie gréckeho ana = opäť a agállo = zdobím. celistvookrajové. V Indii sa ešte aj dnes používa pri love rýb (má hemolytický účinok podobný ako cyklámen . Kvety totiž nemajú medovinu a hmyz ich zriedka navštevuje. II.). väčšinou sa nachádzajúce aj v koreni. anglicky: Scarlet Pimpernel. Dnešný latinský názov vznikol asi z gréckeho anagelao = smiať sa. Už v antickom Grécku Na drogu sa vzťahuje ON 86 6830: Znak bola známa ako bežná burina. Zatvára ich aj pred dažďom. žabí střevíc Nemecky: Roter Gauchheil. U nás sa vyskytujú variety odlišujúce sa najmä farbou kvetov. Už v hip- Akosť — najviac v % I.

Zvyčajne sa pijú 2—3 šálky asi 1 % záparu (po zaparení sa nechá asi 15 minút stáť) alebo zápar z pol čajovej lyžičky na pohár vody ako denná dávka. DUB LETNÝ Quercus robur L. takmer vo vode nehnije. D. zimný má vajcovitú korunu.priotrávenia s ním v minulosti boli známe). anglicky: Common Oak. Rastlina má hemolytický index asi 3 500. Duby si odjakživa vysoko cenili všetky národy ako symbol sily a krásy lesa. Staroveké národy dub zasväcovali svojmu najvyššiemu bohu. ktorý vyvoláva silné miestne dráždenie (vstrebáva sa sliznicami a pre ľudí i niektoré živočíchy je hemolytickým jedom ešte pri veľkom riedení . listy na stopkách dlhých 1—2 cm. zajace a králiky. najmä vo vlhku. rusky: ( ) D. zbavené osovej čiašky a po usušení aj šupky (strata na hmotnosti je nepatrná). Vnútorne sa užíva zriedka a nie Na kôru — Cortex quercus — sa vzťahuje ČSN 86 6110: Akosť — najviac v % Znak Kusy kôry tmavšie na vnútorne] strane Staršia kôra.5 %). v listoch sú aj flavonoidné glykozidy. pozri medzi cudzokrajné drogy). maďarsky: Kocsánytalan tolgy. španielsky: Roble albar. 94 . Ešte stále sa udržuje názor. letný je stredne vysoký strom.5 12 8 9 II. Sommereiche. Dianthaceae = Silenaceae). Nemecky: Stiel. Droga je predovšetkým močopudným prostriedkom (diuretikum). zrkadlová kôra bez zvyškov dreva. pri nervových a pečeňových poruchách. ťažké. Druhové meno robur = sila. Pomer zosušenia je asi 2 : 1. o čom však chýba spoľahlivý dôkaz. maďarsky: Kocsányos tolgy. Plody sú žalude na dlhých stopkách. 5 5 1 0. jedovatý saponin — sapotoxín cyklamín (totožný so saponínom cyklámenu). Podľa šumu starého duba sa veštilo v gréckej dodonskej veštiarni a starovekí básnici Ovídius a Vergílius uvádzali žalude ako prvú potravu človeka. močopudne a údajne drchničkou možno nahradiť kvasiové drevo . vtáky. Materiál sa môže sušiť na slnku alebo umelým teplom. zápaloch obličiek a hemoroidoch. Ľudovo droga slúži ako prostriedok mierniaci bolesti. opuchy.chuť má slabo horkastú a silne zvieravú. Dubová kôra ako tzv. Kmeň alebo konár smie byť maximálne hrubý 15 cm. Okrem týchto domácich druhov dubov rastú u nás a pestujú sa rozmanité cudzozemské druhy. pre vstrebávanie sa saponínov treba ju však považovať za toxickú.) Liebl. samčie vo visiacich riedkych jahňadách. francúzsky: Chéne rouvre. oleja (15 %). Zber sa robí zjari (marec—apríl). Pridáva sa do priemyselne vyrábanej čajoviny Hemoral (antihemoroidová kúpeľová prísada). známe dubové kúpele. Okrem toho obsahuje triesloviny. Veľmi zriedkavé použitie majú listy — Folium quercus. kde vytvára spolu s predchádzajúcim miešané dubiny. kone. Homeopatická esencia sa používa najmä pri svrbivých vyrážkach (dil.. Rastie v nižších polohách až do podhorských stupňov na mierne kyslých skalnatých pôdach. Bukovité — Fagaceae Nemecky: Wintereiche. sacharidov (7 %). D 3). čistá trieslovinová droga slúži v technickej praxi na spracúvanie koží. a to pri rúbaní alebo presvetľovaní porastov. hrubá asi 3-6 mm (zoschne asi na 3 mm). V semenách je veľa škrobu (asi 37 % ) . potopudne. na kúpele (omrzliny.5 12 10 6 DUB ZIMNÝ DUB ZIMNÍ (DRNÁK) Quercus petraea (Mattusch. Hecker ordinoval 1. že drchnička je účinná aj pri besnote. Od staroveku až dodnes sú napr.Cortex quercus. výrobu sudov a pod. podvaly.dubiny lužných lesov a nížin na sprašovom podklade. rusky: DUB LETNÍ (KŘEMELÁK) Druh vytvárajúci prirodzené lesné zárasty . pri dermatózach sa zavaria 3—4 lyžice kôry 5—7 minút vo 2 litroch vody a vlejú do vane dopoly plnej 37 °C teplej vody). zberaná z asi 10-ročných konárov alebo kmeňov (iba so súhlasom majiteľa lesa). Zápar pôsobí metabolický („čistí" krv).Lignum quassiae (pozri stať Cudzokrajné drogy). Používa sa preto na vodné stavby. pri hemoroidoch a na výplachy. Silica u ľudí vyvoláva bolenie hlavy a vracanie. zvonka asi 5 % zápar. Kôra má po navlhčení zapáchať trieslom . balvan. popraskaná a hrubšia ako 6 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Obsah trieslovín v % — najmenej I. Druh pôvodný len v podhorských oblastiach. listy perovito laločnaté. Homeopatický liekopis uvádza ako oficinálnu čerstvú kôru mladých konárov. variť na miernom ohni 5 minút). rastúci na skalnatých pôdach. skladovaním. lesklá. je veľmi trvanlivé. tzv. samičie jahňady po 2—7 na krátkych stopkách alebo sediace na koncoch konárov a samčie dlhé 3 — 5 cm. získal vzhľadom na drevo. Drevo je veľmi cenná surovina . kým iné druhy zasa podľa ďalších významných vlastností: petraea od petra = skala. Duby sa opeľujú vetrom. ďalej saponin podobný saponínu našej mydlice lekárskej (Saponaria officinalis L. Obsahovými látkami všetkých častí sú hlavne triesloviny (7—20 % ) . Žalude sú krátkostopkaté až sediace. 10 10 3 1. antiseptikum a antihemoragikum. tvoria drogu Glandes quercus. Upotrebúva sa predovšetkým zvonka vo forme odvarov (lyžica kôry na pohár vody. sa menia na neúčinné farbisté tmavohnedočervené látky — flobafény. horčiny a silicu s osobitným pachom. v liečiteľstve ako adstringentný prostriedok: antidiaroikum. Okrem kôry sa zberajú aj zrelé a zdravé žalude (október—november). poskytujú mnoho dobrého okrovožltého peľu a okrem toho majú aj voskový listový med. Vedecký názov duba pochádza z latinského quercus. Je jedovatá pre psov. bielkovín (asi 7.8 g prášku 4 x denne.je tvrdé. Duby mali vždy dobré meno aj v liečiteľstve. Oficinálnu drogu ČsL 4 tvorí kôra . na upokojenie. Odlupuje sa iba mladá. samičie po 2—5 v pazuchách listov. tiež pri lišajoch a na ťažko sa hoj rany. kvety jednodomé. kamienkoch. čo sa niekedy odvodzuje z keltského quer = krásny a cuez = strom. taliansky: Quercia.jeden je asi totožný s kyslým saponínom senegového koreňa (Radix senegae — typická americká droga. Dubové listy a žalude sa často uplatňovali v znaku lesníkov a poľovníkov. pevné a štiepateľné. s krátkou stopkou. Žalude dlho slúžili ako surovina na výrobu atramentu.

mašlák. miestami sa miešajú s kakaom a cukrom na výživný prostriedok a slúžia aj ako kávovina (Semen quercus tostum). taliansky: Stramonio. horné bez stopky. Podobný mrlík hybridný . listy vajcovité. 48. že grécke strychnos manikos predsa len bol durman. dubienky domácich dubov nie sú vhodné na liečbu a nezberajú sa (pozri ČsL 4). na odvary proti poteniu nôh alebo na výplachy 1 kg kôry na 2 . V detskej praxi sa dáva 1 kg kôry na kúpeľ. rozkonárená. Ľuľkovité . vlčie bodliačie Nemecky: Weisser Stechapfle. ho pokladajú za spomínaný strychnos manikos starovekých Grékov. 95 Jednoročná bylina vysoká 30-80 cm. ktorá pochádza z Etiópie. listy má však oveľa menšie. možno ich potom upotrebiť v detskej praxi ako prostriedok proti hnačkám. Schlechtendal a i. kravák.. Plody sú ježaté vajcovité tobolky. Listy sú vhodné proti hnačkám. prípadne macerovať za studena pri izbovej teplote 1 lyžicu kôry na 2 šálky vody a vypiť po dúškoch cez deň). Osudy d. 219. d. 54. vystupuje v rozličných typoch nitrátofilných spoločenstiev. bez chuti a zamladi je akoby pomúčený. keď sa rozšíril po Európe (domovinou sú južné časti Ruska). že antickí lekári dávali pomenovanie strychnos mnohým jedovatým rastlinám a odlišovali ich iba ďalšími prívlastkami. metel L. ježkova palica. spodné srdcovité. obyčajného možno spoľahlivo sledovať až od stredoveku. cigánske (svinské) jablko. 216. Liečebne sa používajú z duba hálkového (Q.Chenopodium hybridum L.3 litre vody. na bežné kúpele a obklady sa zavarí 500 g kôry na 3 -4 litre vody. Celkove má Datura L.DUB LETNÝ samotná. Predmetom zberu je list — Folium stramonii. Žalude sa niekedy pražia ako káva . pazušné alebo koncové.pražením klesá obsah trieslovín a škrob sa mení na dextríny. panenská uhorka. Ťažkosť spočíva v tom. úhorov. Fraas sa prikláňal k názoru. španielsky: Estramonio. rumovísk. D. tiež vňať (Herba stramonii) a semeno (Semen stramonii). Narkotické účinky rastliny poznali dávno predtým Arabi a užívali ho podobne ako ópium na lekárske účely.pozri Cudzokrajné drogy). Ako liečivo sa stal známym až zásluhou Storka (1762). francúzsky: Stramoine. asi 25 druhov. s bielou lievikovitou korunou. . 55. Dubienky sú guľaté nádory čiže patologické novotvary (Galia) spôsobené hmyzom. 39. Camerarius ho prvý zobrazil a jeho domovinu omylom kládol do Orientu. rusky: DURMAN OBECNÝ DURMAN OBYČAJNÝ jednotlivé. Pomenovanie Datura pochádza údajne z arabského datora. Bežná burina záhrad. Väčšina liekopisov uvádza oficinálnu vňať. Ľuľkovec zlomocný — Atropa bella-donna L. má listy vajcovité a celistvookrajové. maďarsky: Csattanó maszlag. 138. j. maslové semeno. + Datura stramonium L. obyčajný bol v staroveku asi neznámy. kvety . Príbuzný durman metel (D. Pri zámenách alebo falšovaní listovej drogy prichádza do úvahy najmä ľuľok čierny — Solanum nigrum L. zasa vajcovité.Solanaceae Ľudovo: bugačka. O rozšírenie durmanu po Európe sa údajne pričinili Cigáni. Čajoviny č. podľa iných je to zmenené perzské tatula z tat = pichať. streštený ľuľok. predovšetkým pri hnačkách. t. anglicky: Thorn-Apple. Polyploidizáciou a krížením sa vypestovali odrody bohatšie na účinné obsahové látky — alkaloidy. infectoria Oliv. ktorí ho vozili so sebou ako liečivú rastlinu.vyvolávajú ich hrčiarky . hrubo zúbkaté. ČsL 2 má oficinálny list.) je nepochybne najstaršia liečivá rastlina z rodu durmanov. Okrem spomínaných druhov sa na farmaceutické účely (hlavne izoláciu alkaloidov) hojne používa ešte Datura inermis Jacq. z ktorých u nás rastie 5. až bielo ochlpené a hrubo zubaté. blen čierny — Hyoscyamus niger L.. 40. byľ holá. 44. obyčajný má variety líšiace sa hlavne farbou kvetov a plodmi (biele alebo fialové kvety a plody ostnité alebo hladké). ČsL 4 uvádza na zápar aplikovaný externe 15 g. žalúdočných i črevných kataroch (1 lyžička kôry na šálku záparu 2—3 x denne alebo prášok 5 x denne na hrot noža. 53. rastlina s pichliačmi. nie končisté a hrubo zubaté. má listy menšie.

Pôvodne rastie na lúkách.4. Bôbovité . Rodové meno ďateliny (Trifolium) pochádza z latinského tres = tri + folium = list.poľské pramene). s trojpočetnými (zriedka 4—6-početnými) listami.indikuje svieže (mierne vlhké) pôdy. slúžia hlavne na izoláciu alkaloidov (atropínu) a ako antiastmatikum. Pozor. 5 2 5 0. Pomer zosušenia je asi 5—7 : 1.sení ich ešte presušíme. ktorých lístky majú zreteľné polmesiačikovité škvrny.Fabaceae (Motýľokveté . Pomer zosušenia je asi 1. Divo rastúcich druhov ďatelín je asi 300. Koreň obsahuje aj iné alkaloidy (tiež však deriváty tropánu). Oveľa viac sa rastlina používa v homeopatii. Dym z 1. anglicky: Red Clover.5 %).25 g listov obsahuje 0. ktorý sa s najväčšou mierou spolu s ďalšími látkami pričiňuje o terapeutické pôsobenie. j.5 : 1.5 mg atropínu. Účinné obsahové látky sú vysoko toxické alkaloidy (0. sýtozelené. najmä hyoscyamín. t.3-0. plody sú nepukavé struky.ČERVENÝ JETEL Trifolium pratense L. stopy silice. príp. len zdravé. U nás sa v minulosti tiež vyrábali z nich antiastmatické cigarety. DURMAN OBYČAJNÝ Listy odrezávame podľa možností ráno. v priemere 0.1—0. S drogami treba manipulovať veľmi obozretne. dosúšajú sa na slnku. dnes sa obsahové látky upravujú do sprejov. rastlina je prudko jedovatá! Zber drog je deťom prísne zakázaný. O liečivých účinkoch ďateliny sa . Po vytra- JETEL LUČNÍ .25 Trváca bylina všeobecne známa. trojlístok a pratense = rastúci na lúke. na okraji lesov i vo svetlých lesoch . Niekedy sa vykupujú aj semená. atropín a málo skopolamínu. Druh je variabilný. Použitie drog patrí výlučne do rúk lekára a podobne ako pri ľuľkovci zlomocnom — Atropa bella-donna L. Mnoho odrôd sa podarilo vyšľachtiť a ďalšie vznikli ich krížením. taliansky: Trifoglio dei prati. na začiatku kvitnutia rastlín (jún-august. francúzsky: Trefle des prés. vedľajšie obsahové látky sú triesloviny (4. rusky: ĎATELINA LÚČNA Na listovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6411 a požiadavky ČsL 2: Akosť — najviac v % Znak Sčerneté a zhnednuté listy Prímesi materskej rastliny Rozdrvené časti a stopky listov Cudzie organické časti — prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Vlhkosť Obsah alkaloidov v % — najmenej 1. španielsky: Trébol de prados.Papilionaceae) Ľudovo: štajerka. lebo ťažko znáša sucho i väčšie vlhko.35 %) tropánovej rady. ktoré sa získavajú zberom nie celkom zrelých toboliek (september—október). Červené kvety (zriedka biele . vytrvalá ďatelina Nemecky: Rot-Klee. Prípravky by sa nemali podávať pacientom so srdcovými ťažkosťami. i september). Prešľachtený sa často pestuje na poliach. derivát kumarínu umbeliferón a veľa dusičnanu draselného.5 20 12 neudané ČsL 2 5 2 10 0. uvádza sa aj možnosť do 60 °C . V ľudovom liečiteľstve je akákoľvek manipulácia s ňou zakázaná. s krátkou stopkou. ktoré však môžu i chýbať. jednotlivo. až sú semená v tobolkách čierne.5 — 20 12 0. Listová droga aj semená sú veľmi háklivé na skladovanie — ľahko vlhnú. potom načechrané do vrstvy 5—6 cm (maximálna teplota do 45 °C.5 0. Sušia sa rozložené vedľa seba.sú iba farebnou odchýlkou) vo vajcovitých hlávkach. maďarsky: Réti lóhere.

lucernu siatu (Medicago sativa L. roľná silicu. Ď. glukozid trifoliín. že to bol asi teplomilný južnejší druh Trifolium fragiferum L. plazivá obsahuje najmä triesloviny a ď. Homér spomínal medzi lotosmi akúsi znamenitú krmovinu pre kone a jestvuje dohad. v listoch sa nachádza asparagín a iné aminokyseliny. Prvé správy o ďateline z našich oblastí pochádzajú asi z 11. Drogu — Flos trifolii rubri neuskladňujeme. Ďatelina dáva z 1 ha až 100 kg medu. Ď. Ďateliny sú veľmi významné pre včelárov. adstringens) a bronchitídach. Celkom rozkvitnuté alebo odkvitajúce kvety pri sušení sa rozpadajú a hnednú. živicu. flavonoidy. si ju vysoko cenili. stor. zvonka ako kožné dezinficiens.ĎATELINA LÚČNA vedelo len veľmi málo. uvádzanej pod menom lagopus. izotrifoliín. plazivej a sušené kvetné hlávky bez stopiek. Lepšie je sušiť umelým teplom do 35 °C. Kvetné hlávky bez podporného listeňa sa zberajú v júni—septembri hneď po rozkvitnutí a rýchlo sa sušia (pomer zosušenia je asi 6 : 1). Účinnými obsahovými látkami ď. 20 10 4 1 14 10 3 Physica a herbáre 16. plazivá sa liečebne využíva najmä pri reumatizme. Predmetom zberu a nákupu u nás je kvet ď. jahodovitá). lúčnej sú triesloviny. Plínius uvádzal síce Trifolium. fenolové látky. 12 5 2 0. úsade a opuchoch žliaz. nemožno ho považovať za ďatelinu. Tvoria podstatnú zložku zmesiek. T. najmä dnes.5 14 8 3 II. stor. tiež nakupovanú drogu — Flos trifolii albi. Upotrebenie sa akosi prelínalo vždy s upotrebením ď. lúčnej — červený. keď sa včely usmerňujú hlavne na ňu.). Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať z ď. organické kyseliny. farbivá. Z národohospodárskeho hľadiska sú ďateliny naše najdôležitejšie krmoviny a obohacujú pôdu dusíkom. Ď. išlo o liečivú vachtu trojlistú (Menyanthes trifoliata L. ktorá po skosení veľmi rýchlo dorastá a čoskoro kvitne. Pri nešetrnom zbere sa takto znehodnocujú aj zaparené kvety. Namiesto ďateliny mali starovekí poľnohospodári veľmi cennú krmovinu . roľná pre svoje adstringentné pôsobenie zasa pri hnačkách. bielom výtoku. lúčnej i ď. Spomína ju abatiša Hildegarda vo svojom diele Na kvet — drogu Flos trifolii rubri sa vzťahuje ON 86 6240: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté kvetné hlávky Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. ale ihneď odpredáme nákupni. O nej sa vie. jún—september) otrhávame na začiatku kvitnutia mäsovočervené alebo jasnokarmínové hlávky bez podporných listeňov. že ju odporúčal už Dioskorides ako antidiaroikum. ď. riedko rozložený a na vzdušnom mieste. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 . — ďatelinovec). repens L. Ľahko totiž podlieha skaze a napáda ju hmyz. Červená ďatelina je rovnako dôležitým prínosom pre včelie hospodárstvo. hnedasté kvety vyradíme. rastúci u nás len v teplejších oblastiach i to roztrúsene (ď. aby sa využilo jej nektarové bohatstvo a zvýšila úroda semien.).).) Presl. najmä biela plazivá (Amoria repens (L. Materiál sušíme ihneď a rýchlo v tenkých vrstvách. najmä za vlhkého počasia. triesloviny a flavonoidy. roľnej (Trifolium arvense L. cuk97 . Uplatňuje sa ako chuťové a vôňové korigens. Je výbornou včelou pašou. lúčna sa používa hlavne pri hnačkách (antidiaroikum.. v máji až v auguste (príp. syn.

5 1 0. najmä na roliach. j. kvety v málokvetových strapcoch rozličnej farby (bielej. Prvé herbáre z druhej polovice už poznali rozdiely medzi egyptskými fazuľami a vtedajšou americkou novinkou. Národy starovekého Stredomoria pravé fazule nepoznali. perovito zložené listy tvoria velké vajcovité stopkaté lístky.Bohne.). Až začiatkom 16. Dáva sa prednosť strukom žltobielej farby. pestované dodnes v Egypte). Už starí Aztékovia v Mexiku vysievali fazule v zmesi s kukuricou. Bôbovité . maďarsky: Bab. aj druhy rodu Vigna. príp. loďka (pre tvar strukov). rusky: - Jednoročná bylina vysoká 35-50 cm s pravoovíjavou stonkou dlhou 100—200 cm. ružovej. druhové latinské označenie vulgaris = obyčajný. Homeopatická esencia z ď. Druh sa pestuje ako zelenina aj ako strukovina v domácich záhradkách a v kríčkovitej kultúrnej forme. t. Celkový počet sort je značný (zhruba 500). majú celé strapce kvetov poskytujú98 cich zlatožltý med aj dostatok peľu. FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZUĽA ZÁHRADNÁ FAZOL OBECNÝ Phaseolus vulgaris L. egyptské bôby (Faba vulgaris Moench alebo východoafrická strukovina Dolichos lablab L. Gréci sa s nimi oboznámili údajne počas ťaženia Alexandra Veľkého do Indie. Importovali ho k nám z Južnej Ameriky. francúzsky: Haricot. stor. Zosychajúce zožltnuté struky sa zberajú v čase úplnej zrelosti. lúčnej má podobné uplatnenie ako v alopatii. Americké fazule potom za niekoľko desaťročí vytlačili takmer načisto z kultúr tzv. sa zjavili prvé fazuľové semená v prístavoch španielskych moreplavcov. Dosúšajú sa umelým teplom pri mierne zvýšenej teplote (30 — nanajvýš 40 °C). Fazuľa sa u nás šľachtí ako strukovina a zelenina. Dávkovanie všetkých je prakticky rovnaké: ako čaj — 6 lyžičiek drogy nasypaných do 3 dl vriacej vody sa nechá 10 minút prikryté stáť a po prefiltrovaní sa pije počas dňa po dúškoch.Fabaceae (Motýľokveté . Fazule pochádzajú prevažne z trópov. španielsky: Fasol. čo však podľa opisu boli zrejme iné strukoviny ako fazule. Plody sú lysé. kde sú semená fazule národným pokrmom. Akosť medu sa však často preceňuje. taliansky: Fagiolo. asi 10—15 cm dlhé struky so semenami. nadmernej tvorbe slín s poruchami žalúdočnej sekrécie a pri ochoreniach dýchacích ciest. anglicky: Kidney-Bean. august —september a zbavujú sa semien. no súčasne ako Pericarpium phaseoli. červenej a i. Plocha kultúrnych fazúľ je dosť rovnomerne rozdelená medzi Starý a Nový svet. Na plod fazule bez semien — Fructus phaseoli sine semine — sa vzťahuje norma ON 86 6621: Znak Ináč sfarbená droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. Fazule kvitnú v júni až v auguste. Vedecké pomenovanie fazule vzniklo z gréckeho phaseolos = člnok.rovke.Papilionaceae) Nemecky: Garten . 10 2 1 10 10 3 .5 10 7 2 II. Oficinálna droga sa ešte dnes označuje v niektorých liekopisoch termínom Fructus phaseoli sine semine — fazuľový struk bez semena.

pravý). kým fenikel má iba jeden). Náš juhomoravský fenikel („Moravský") sa na trhu veľmi cení.) s menej valcovitými červenohnedými dvojnažkami podobnými pachom feniklu (pod lupou mu však vidno v každom údolí nažky 2—3 silicové kanáliky.). pije sa 2—3-krát denne pol pohára medzi jedlom (ako diuretikum). maďarsky: Kozonséges harmatkása. Hlavní dodávatelia na svetový trh sú západoeurópske štáty a južná Európa. priaznivo tiež ovplyvňujú látkovú premenu. niektorých dermatózach a tiež pri močových kameňoch (najmä fosfátových). Kvety drobné. ľahko splanieva. užívajú sa preto ako diuretikum. Rastlina má domov v oblasti Stredo- zemného mora a v západnej časti Ázie. 22. ďalej triterpény (o. organické kyseliny (pipekolovú. i. V súčasnosti sa šľachtí vo všetkých teplejších oblastiach sveta. Liekopisy majú oficinálny tzv. že vodné výťažky zo strukov zvyšujú vylučovanie moču a znižujú hladinu cukru v krvi. v rozomletom stave označované ako tzv. Drogu je vhodné kombinovať s inými (pozri zoznam čajovín). Semená v prášku slúžia na horúce obklady — kataplazmy pri mokvavých a svrbivých ekzémoch a na izoláciu škrobu (Amylum phaseoli). i. taliansky: Finocchio selvatico. 40—50 % hemicelulóz a glukokiníny (účinný glukokinín. antidiabetikum. Droga sa pridáva i do čajoviny Nephrosal (diuretikum a dezinficiens močových ciest). 237. listy s pošvami. takisto ako všetky semenné drogy. najmä v začiatočných štádiách cukrovky. inozitol. alantoín. francúzsky: Fenouil officinal. rozpustnú kyselinu kremičitú). fazuľová múka — Farina phaseoli. užíva sa odvar z 3—4 lyžíc sekanej drogy na 300 ml vody. Fenikel bol veľmi obľúbený už u sta99 . 25. Čs. 24. Semená obsahujú škrob (45-50 % ) . Čajoviny č. priemyselne vyrábaný prípravok s obsahom fazuľových strukov bez semena je čajovina Diabetan. perovito zložené do nitkovitých výčnelkov. metabolikum — pri reumatizme. Klinicky a pokusmi sa dokázalo.Liečebné použitie a význam pre potravinárstvo majú aj semená — Semen phaseoli. traumatínovú a i. pri ktorom poznáme viacej foriem. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Fenchel. cholín. o. vulgare — f. zabraňujúce proteínovú syntézu. španielsky: Hinojo común. 18. 23. tmavý fenikel (subsp. dextrín a predovšetkým toxické lektíny. Zo zámen a falšovaní prichádza do úvahy kôprovník (Meum athamanticum Jacq. Plody aromatické podlhovasté rebrovité dvojnažky. 26. fazeolozid D). bielkoviny (24 %). 148. aj u nás. slúži ako pomocný liek pri cukrovke s veľmi dobrými výsledkami (nenahradzuje však inzulín). trigonelín. Miestami sa na ten istý účel vysieva ako poľná plodina. fazín — účinný ako ricín (ricínového semena) a abrín. sa doposiaľ nepodarilo izolovať. Najviac treba dávať pozor na plody fenikla zbavené silice a umelo prifarbené. Sušia sa bežným spôsobom. rusky: Dvojročná bylina vysoká 100—200 cm. FENIKEL OBYČAJNÝ FENIKEL OBYČAJNÝ FENYKL OBECNÝ Foeniculum vulgare Mill. anglicky: Fennel. Zrelé oplodie obsahuje predovšetkým aminokyseliny (najmä gvanidínový derivát arginín). vyvolávajú ťažké krvácavé stavy a koliky. znižujúci hladinu cukru v krvi. 108. Druh sa u nás pestuje v zeleninárskych záhradách pre voňavé dvojnažky. v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. za príslušnej diéty ako antidiabetikum. variť 2 minúty. fazín sa varom denaturuje. Niekedy sa odporúča variť 15—20 g drogy s litrom vody asi 2 hodiny — denná dávka je 1/2 až 3/4 litra odvaru. minerálne soli (o. nevarené semená (i struky) sú jedovaté a otravy známe — postihujú najmä deti. žlté. odstaviť na 10 minút a scediť do termosky. V homeopatii sa používajú drogy z odkvitajúcich druhov kríčkovej alebo zákrpkovej fazule. 17.

5 g na zápar jednotlivo perorálne (ČsL 4). Feniklová voda (Aqua foeniculi) slúži zvonka na ošetrovanie zápalov očí a kloktanie. t. Meduje každý rok. španielsky: Flos de la Trinidad. 188. 192. F. Detský čaj s rumančekom Spofa (náhrada tzv. ďalej spazmolytikum a karminatívum. 215. Pomer zoschnutia je 5 — 6 : 1. najlepšie bez obracania. fenikulín. no korunné lupienky kvetov sú žltkasté či biele. korigens. j. 227. Homér. všiam i proti hmyzu sliepok. MACEŠKA ROLNÍ rých Číňanov.Herba violae tricoloris (seu trinitatis seu jacae). 199. Kvitne v júli až septembri. 184. F.112.118. trojfarebná. Do strednej Európy priniesli fenikel benediktíni v skorom stredoveku. karminatívum. medziach a opustených. Máva najvoňavejší med. 190. trojfarebná patrí medzi farebne najkrajšie fialky. úhoroch. 153. sirotky. Arabov. macoška. Fialky — trojfarebnú i roľnú . taliansky: Viola tricolore. Egypťanov. stomachikum 100 (najmä v detskej praxi). choleretikum. 196. Indov. maceška. 193.119. 232. mydlárstvo. potom fenchón (10-20 % ) . Druhové označenie tricolor je z latinského tres = tri a color = farba. Materiál sa suší v prievane prirodzeným alebo umelým teplom do 50 °C. 197. Moderné liekopisy žiadajú určitý obsah silice — minimálne 3—4 % (nezameriavajú sa iba na vonkajší výzor). Ľudovo: bylina psotníková. 127. netvorí poplazy. Plody sú oficinálne vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 4). 186. ostatné sú žlté alebo belavé. Zriedka sa ľudovo používa koreň — Radix foeniculi ako karminatívum. Plody sú tobolky. Antickí Gréci i Rimania označovali fialku výrazom flox. ostáva tekutý. i rozkonárená. Fenikel a silica má ešte široké priemyselné použitie (kozmetika. Ďalšie obsahové látky sú bielkoviny. Čajoviny č. Je to rozšírený a veľmi polymorfný druh.ČsL 4 a ON 86 6622 majú tieto požiadavky Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice najmenej I. Pomenovanie foeniculum pochádza zo zdrobneného foenum = seno (pre pach a výzor po usušení listov) a nachádzame ho už u Plínia. Diabetan (pomocná liečba cukrovky). teda i včely. arvensis (Murr. a tá je výborné spazmolytikum. Droga ďalej tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (choroby močových ciest). 2 2 1 10 11 2 1.Violaceae Fialka roľná sa bežne ráta iba za poddruh fialky trojfarebnej.5 10 10 1. Dobrá droga obsahuje 4 —6 % silice. Homeopatická tinktúra má analogické použitie ako droga v alopatii. anízový aldehyd a rozličné terpénové uhľovodíky. Druh rastie na rumoviskách. 123. 183. pri okrajoch lesov a ciest. Často rastie na roliach.5 FIALKA TROJFAREBNÁ MACEŠKA TROJBAREVNÁ Viola tricolor L. a to ako korenina i liečivo. hepatoprotektívum) a Pulmoran (expektoračná čajovina). koncový úkrojok väčší. Species pectorales Planta (prsná čajovina) a ústnej vody Herbadent. čo je zdrobnený výraz pre ion — tak nazýval fialky už napr. vrúbkovaný. 172. 140. trojičná. výroba cukríkov.opeľuje hmyz. Zahrňuje rozličné typy. nie však vždy rovnako. medziach. rusky: . Vedecký názov viola sa odvodzuje od iolon. sirôtka. 17. maďarsky: Háromszínú árvácska. subsp. preháňaciu — Species laxantes a žalúdkovú čajovinu — Species stomachicae. Oblasť používania je podobná ako pri aníze. laktagogum pre dojčiace matky (zvyšuje tvorbu mlieka). slamnatý čiže sekaný fenikel). sirotky. vysoká 10-30 cm. ktorej hlavnú zložku tvorí terpén anetol (60 %). b. plody po krátkom presušení sa dosúšajú pri teplote do 35 °č. tricolor L. trojfarebná je jednoročná až trváca bylina. prípravkov proti hmyzu a i. Drogu skladu- . 120. postupne ako dozrievajú (tzv. Dáva prednosť kyslej piesočnatej pôde. zanedbaných pozemkoch. Stonkové listy s perovito delenými prílistkami. 210. Fenikel ako väčšina zelerovitých rastlín je medonosný.5 3 II. ale osobitný význam z včelárskeho hľadiska nemajú. Silica je zložkou kvapiek Solutan (antiastmatikum) a masážneho roztoku Herbadent. Záhradné veľkokveté formy sú nežiadúcou prímesou v drogách a nezberajú sa. Najlepšie sa zberajú ručne odrezávaním vyvinutých a dokonale zrelých okolíkov (júl-september). metylchavikol. Dávky plodov sú 1. 152. najlepšie zberané v septembri druhého roku rastliny. anglicky: Wild Pansy. z drogy sa izoluje silica. často fialovo pásikované alebo modrasté. Listy má ako f. sacharidy a olej. likérov. V čajovinách sa fenikel s obľubou kombinuje s anízom a rascou. sladkého fenikla má menej fenchónu (5 %). Silica sa s obľubou používala proti blchám. Homeopatia žiada zrelé plody. vňať — Herba foeniculi zasa pri chorobách z nachladnutia a plody pri chrípkových stavoch a ochoreniach.) Gaud.113. F. Na farmaceutické účely sa zberá a nakupuje celá nadzemná časť kvitnúcich rastlín (máj—august) . úhoroch. medzi ktorými následkom hybridizácie existuje mnoho prechodných foriem. vajcovito kopijovitý. Kvety majú dva vrchné lupienky celé alebo sčasti fialové. francúzsky: Violette tricolore. Fenikel je výborné sekretolytikum a expektorans na báze silice. srdečné korenie. Fialkovité . Často sa uvádzal v herbároch ako zložka čajovín a iných prípravkov. česaný fenikel). Reduktan (pomocná liečba tučnoty). Drogu — Fructus foeniculi tvoria zväčša celé dvojnažky. netvorí poplazy. Ungolen (cholagogum. V. roľná je jednoročná bylina vysoká 10—20 cm. stonka jednoduchá. Zvyšok rastlín sa potom po dozretí skosí a krátko presuší a vymláti (tzv. FIALKA ROĽNÁ Viola arvensis Murr. Nemajú ani liečebné použitie. Stomaran (čajovina pri tráviacich ťažkostiach). 182. a aj keď je tento med tmavý.76. trojice Nemecky: Acker-Stiefmutterchen. Plody sú tobolky. a ČsL 4 1 1 0. 213. 241. expektorans. ČsL 4 má oficinálne čajoviny s feniklom: vetrovú — Species carminativae. ďalej granuliek Mucilogram a Sennagran (laxans). ruského čierneho čaju). 207.). fialičky. Grékov i Rimanov. ale viacej anetolu (až do 80 % ) . silica tzv.

Drogy sa pokladajú predovšetkým za expektoračné sekretolytiká. z krátkeho podzemka vyrastajú zakoreňujúce poplazy s ružicami stopkatých až obličkovitých listov so široko vajcovitými prílistkami. zriedka biela. 10 4 2 1 10 10 3 I. 50. pri ťažkostiach s močením. Dávky zbytočne nezvyšovať. na hornom okraji riasnaté. Nemá pach a chutí slabo sladkasto.5 10 8 2 II. triesloviny. koruna fialová. anglicky: Sweet Violet. uľahčujú odkašlávanie pri ochorení dýchacích ciest (príp. aj spojených s horúčkou).). sliz. Čajoviny č. Homeopatia pri podobných indikáciách ako alopatia používa esenciu pripravenú z čerstvých kvitnúcich rastlín (zberajú sa v auguste až v septembri). Pre obsah rutinu sú aj vazotonikum. adjuvans pri ekzémoch. pľúcnych ochoreniach a pod. ako slabé diaforetikum a pre metabolické pôsobenie pomáhajú aj pri reumatizme a niektorých kožných ochoreniach. zberajú sa v rovnakom údobí (máj až august) a sušia podobne ako vňať. 5 ´2 1 0. Predmetom nákupu sú k kvety — Flos violae tricoloris. Drogy sa aplikujú aj externe — zvonka na obklady alebo do kloktadiel (pri zápaloch a pod. 4 3 1 12 12 II. pri čiernom kašli. 13. emeticky pôsobiaci alkaloid violin. silica (okolo 0. vždy príjemne voňajúca. Majú diuretické pôsobenie — aplikujú sa pri kataroch močového mechúra. Vnútorne sa dávkujú 2 lyžice drogy na 300 ml vody. maďarsky: Illatos ibolya. impetigu. ďalej ako metabolický prostriedok (zvyšujú činnosť močových orgánov a potných žliaz). môže sa uplatniť emetické pôsobenie. Droga je pri skladovaní veľmi citlivá na vlhko. napr.01 %) a minerálne soli (do 11 % ) . 8 6 2 12 15 jeme v dobre uzatvorených nádobách v tme. Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbené kvety ako na čerstvej rastline Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 (stanovuje sa laboratórne) I. karotenoidy. antokyanidy. akné. Účinné obsahové látky sú hlavne saponíny. francúzsky: Violette odorante. Kvety s ostrohou. 152. drogová ON 86 6246 pre kvet (Flos violae tricoloris). FIALKA VOŇAVÁ Viola odorata L. pri oparoch a i. po krátkom zavarení na miernom ohni 10 minút postáť. potom flavonoidy (predovšetkým rutín). scediť do termosky a vypiť po dúškoch v priebehu dňa. Fialkovité — Violaceae Ľudovo: fialôčka Nemecky: März-Veilchen. rusky: VIOLKA VONNÁ Trváca bylina vysoká 10—20 cm. španielsky: Violeta odorosa. prítomný je aj glykozid gaulterín. Pomer zosušenia je 8 : 1. taliansky: Viola mammola. 150. Kvety po odkvitnutí 101 . 63.FIALKA TROJFAREBNÁ FIALKA ROĽNÁ ČSN 86 6822 stanovuje pre vňať tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanovuje sa laboratórne) Čs.

Dbáme pritom. ale aj z listov. že fialka stráca 102 pri prvej jarnej búrke vôňu. voňavej si novšie overovali viacerí autori (Linde 1919. chrániť pred svetlom. Sirup je pekne modrý. Názor. na uľavenie pri kašli a riedenie hlienu pri čiernom kašli. že koreň f. ktorú nemá takmer ani jeden príbuzný druh a vyrastanie listov priamo z podzemka. čerstvá je oficinálna v homeopatii. Podnet ku tomu dal Kroeber. Predmetom liečebného používania je celá rastlina. pre svoj nízky saponínový obsah však bez osobitného významu. Fialky u nás rastú asi v 30 druhoch (na svete celkove asi 400). V detskej praxi bol prv veľmi obľúbený sirup z fialkových kvetov bez kalicha. canina L.5 g drogy. a preto ich botanicky vie správne určiť niekedy len skúsený odborník. keď začínajú búrky. Opeľovanie kvetov fialiek obstarávajú včely. Viola L.FIALKA VOŇAVÁ sa skláňajú k zemi. nazýval Homér a Pindaros.) a potvrdili ho. z čoho si možno urobiť predstavu. voňavej sa podobá viac druhov — treba si všimnúť botanický opis. získava sa tzv. Schreck 1922. ktoré láka najmä príjemná vôňa. Drogu treba skladovať na suchých miestach. pripravoval sa zaparením 10 polievkových lyžíc kvetov bez kalicha v 100 ml vriacej vody. Obdobie zberu: marec-apríl. Slávny fytoterapeut Leclerc vo Francúzsku odporúčal koreň aj ako emetikum. Vedecké pomenovanie rodu pochádza z gréckeho ion — zdrobnené iolon. ktoré okrem toho majú veľa modrého farbiva (antokyan) a ketonické látky irón a jonón. Podzemok s koreňmi (Radix seu Rhizoma violae odoratae) sa získava vytrhávaním rastlín v septembri—októbri. aký je tento rod pestrý. Na zápar z koreňa sa berie 0. na chorý konečník. Kvety však obsahujú aj medovú šťavu. tento hydrolyzujúci glykozid je prítomný aj v kvetoch. Cennejšie sú kvety jedincov rastúcich v tieni (majú tmavšie kvety) a sú voňavejšie. po 24-hodinovom státí sa to prefiltrovalo a pomaly zahrievalo so 100—150 g cukru. ako ju napr. F. F. j. odpredáva sa na vývoz. Silica kvetov je jedným z najdrahších éterických olejov — nachádza sa v kvetoch v množstve 0. Pomer zoschnutia: 7 : 1. Silica sa extrahuje nielen z kvetov. za dobrého vetrania (umelým teplom. kvety podľa Dioskorida slúžili pri epilepsii chlapcov a na zapálené hrdlo. ľahko sa zaparuje a vlhne. listy sa používali zvonka pri zápaloch. bez prístupu slnka alebo umelým teplom do 50 °C.003 %. bronchiálnych kataroch. ktoré sú nositeľmi vône. Podobne ako vňať sa niekedy zberá a suší list — Folium violae odoratae. že kvitne od konca apríla do začiatku mája. Materiál treba sušiť veľmi rýchlo. voňavej môže nahradzovať koreň ipekakuány (pozri drogy cudzieho pôvodu). Celá rastlina. silnom zahlienení dýchacích ciest (ako čaj: 2 čajové lyžičky vňate na 300 ml vody macerovať za studena alebo 1-2 % odvar). Podľa Plínia bolo najlepšie voňať fialky. Používal ju už Hippokrates. Celá čeľaď fialkovitých rastlín má u nás iba jeden rod — fialku. ktorý je vraj chemickou skladbou a najmä účinnosťou blízky emetínu ipekakuánového koreňa. inak sa suší v tenkých vrstvách rozostretá na vzdušnom mieste. Obdobie zberu: asi marec—apríl. ak bolela hlava. Drogy sa u nás nenakupujú. možno vysvetliť tak. v dobre zavretých nádobách. Koreň sa zasa začína uplatňovať pri výrobe priemyselných liečiv a aj v receptúre (ako . ktorý stanovil saponínový obsah a skúšal drogu na obsah a účinnosť prítomného alkaloidu violínu (violaemetínu). pokladá sa novšie za pochybný. Výskyt alkaloidu violínu. Najčastejšie sa zberá celá kvitnúca vňať — Herba violae odoratae.). obsahuje značné množstvo saponínov. Po krátkom omytí sa suší rýchle na tienistom mieste. Všetky časti drogy pôsobia ako mierne expektorans — sekretolytikum. Starí lekári jej prisudzovali veľkú liečivú silu. Slovanské pomenovania fialky majú spoločný základ a Mathioli v herbári ju nazval fiola. zber: marec—apríl. dávky okolo 2 g pôsobia emeticky (dávivo). hlavne korene. maximálne do 35—40 °C). a v tom čase už kvitne podobná nevonná f. Niekedy sa zberá kvet — Flos violae odoratae. ďalej stopy silice s metylesterom kyseliny salicylovej. Grimme 1921 a i. pomádovým spôsobom (samovoľným vyprchaním do vrstvy tuku). psia (V. pomer zosušenia asi 6 : 1. t. aby sa zachovala pôvodná farba kvetov a ich vôňa. Expektoračné pôsobenie f. Jej vôňa vystúpi až po 5 —10 000-násobnom riedení. pomer zosušenia asi 4 : 1. hlavným znakom je vôňa. voňavá patrí u nás k najstarším liečivým rastlinám.3 —1. na medziach a vo svetlých lesoch. 1968). zoschnutie asi 5 : 1. pôsobenie drogy v tomto smere treba pripísať údajne prítomným saponínom (Braun. plody sú tobolky. Druh rastie v kroviskách.. Mnohé z nich majú ešte rozličné odrody. Plinius ju menoval na treťom mieste čo do obľúbenosti kvetov pri výzdobe (za ružou a ľaliou). Klinicky dokázal.

Pre časté otravy sa však jej užívanie zanechalo.mierne sekretolytikum — najmä v sirupoch). ktoré ju spásali.5 : 1. líši sa i menej horkou chuťou.02 %). anglicky: Water-Hyssop. končisté až hrotité. byľ vystúpavá. Rastlinu treba rozhodne pokladať za toxickú. aj ten je pomerne zriedkavý. čoskoro dostali prudké hnačky. triterpénová zlúčenina graciolón a látky ešte bližšie neprebádané. na okraji riedko pílkovité. pomer zosušenia je asi 5. niekedy priama. Ďalšie látky sú horčiny. jej chuť je však výrazne horká a pálčivá. resp. odrezávajú sa kvitnúce nadzemné časti krátko pred kvitnutím. Graciolín má podobnú. potom soli vápnika. Droga nemá pach. Materiál sa suší prirodzeným teplom (umelé teplo nesmie presahovať 40-45 °C). (asi 0. taliansky: Graziola. lysá. rusky: KONITRUD LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 20—40 cm. rastliny s vysokým obsahom aukubínu majú hypertonický účinok — spôsobujú pokles krvného tlaku. horko chutiace zlúčeniny — kukurbitacíny. Antickí lekári neuvádzali graciolu vo svojich spisoch. Čajoviny č. lebo je začerstva i po usušení jedovatá. — veronika (rozrazil). francúzsky: Gratiole. fosforu. prípadne sa u nich prejavili aj poruchy zraku. Rod Gratiola L. GRACIOLA LEKÁRSKA GRACIOLA LEKÁRSKA + Gratiola officinalis L. Stopkaté kvety vyrastajúce z pazúch listov majú široko lievikovité. takže sa kedysi používala ako prečisťujúci prostriedok (najmä podzemok). silica. Tento účinok vyvoláva hlavne elateridín — glykozid približne rovnako silne účinný ako má jalapová hľúza — Tuber jalapae (pozri cudzokrajné drogy). D 2 .15 %). Celkove súbor glykozidov má účinnosť asi 1 000 žabích jednotiek v 1 g vňate a list asi 1 500. článkovaný. ktorý má inak formované listy i kvety a chutí slabo horkoslano). Listy sediace. vrúbkovaný. galericulata L. Podobná je i konopička (konopnica) širokolistá (Dalanum ladanum (L. plazivý. holé. je u nás zastúpený iba jedným druhom. ďalej Scutellaria L. vďaka. Sám aukubín má tlmivé účinky na centrálnu nervovú 103 . ale slabšiu účinnosť ako aukubín obsiahnutý napr. Plody sú tobolky. vzhľadom na povesti o všestrannom liečebnom význame rastliny. ktorú vraj bohovia udelili ľuďom ako osobitnú milosť (Gratia Dei). graciola sa vyznačuje pálčivou a horkou chuťou. Zámeny sú možné najmä s druhmi rodu Veronica L. U nás sa rastlina upotrebúvala v ľudovom liečiteľstve proti vodnatieľke a pečeňovým ochoreniam. kopijovité. aj v očianke Rostkovovej. podzemok tenký. Keď deti vypili mlieko od kráv. maďarsky: Orvosi csikorka. Druh má veľké nároky na vlhkosť. Manipulácia s rastlinou i drogou musí byť opatrná. Rastlina obsahuje vo všetkých svojich častiach — osobitne vo vňati — kryštalický glukozid graciolín (asi 0.) Dostál) — má však inakšie listy a inak usporiadané bledočervené kvety. draslíka. Na osobitné požiadanie sa zberá v júni až v auguste kvitnúca vňať — Herba gratiolae (florens). Vedecké pomenovanie vyšlo z predpokladu liečivosti a odvodilo sa z latinského gratia = milosť.Scrophulariaceae Nemecky: Gottes-Gnadenkraut. vyhýba sa pôdam s vyšším obsahom vápna. ktorého aglykón je gracioligenín (pri pokusoch na zvieratách sa ukázal neúčinný) a graciotoxín alkoholovej povahy. Krtičníkovité . Rastlina nezadržateľne nutká na stolicu. — šišak (najmä S. čierny kašel a reumatizmus. — š. Homeopatia pripravuje z ešte nekvitnúcej čerstvej vňate esenciu (dil. ktorý chutí škrabľavo a horko a na srdce účinkuje podobne ako náprstníkové srdcové glykozidy. jednoduchá alebo riedko konáristá. 131. rastie v teplejších oblastiach v nížinách až horskom stupni v húšťavách na brehoch vôd. očné ochorenia. španielsky: Graciola. V homoepatii sa pripravuje esencia aplikovaná na bolesti uší.D 3). vo vlhkých lesoch a na vlhkých lúkach. biele koruny s červenými žilkami.

niekedy má i vyše 1 000 kvetov. z viachlavého podzemka vyrastá vretenovitý koreň hlboko do pôdy. Plody sú tobolky. 1953. j. V homeopatii sa rastlina a prípravky používajú i naďalej. uplatňujú sa pri akútnych a chronických žalúdočných a črevných poruchách s kŕčmi. Drobné biele. t. chlpatá. a preto sa občas pestuje aj v záhradkách. fastigiata a iné. druhový názov to ďalej upresňuje (paniculata = z panicula — metlinaté súkvetie). Nevedno. G. vápencovú pôdu. zriedka ružové kvety v metlinovitom súkvetí z množstva vrcholíkov. sa používala a pôsobí anthelminticky. keďže strouthos je vrabec. levantský. najmä jemnejších. repens L. ešte dnes v týchto oblastiach používané na pranie látok. rusky: . struthium. Historický úvod k používaniu gypsomilky je zhruba rovnaký ako v prípade mydlice lekárskej. 1968). južná — G. bohato rozkonárená. Rodové označenie rastliny vychádza z gréckeho gypsos = sadra. v terapii sa zriedka uplatňovala pre svoje špeciálne účinky. G. Výslovne sa zakazuje používať rastlinu ženám pri menštruácii a počas gravidity. Podobná pieskovka stepná — Psammophiliella stepposa (Klokov) Ikonnikov sa zasa nachádza v rezervácii na juhozápadnom Slovensku v katastri obce Kamenín a g. Všetky u nás sú vo voľnej prírode mimoriadne zriedkavé. pri obličkových ochoreniach a kataroch močového mechúra a pri niektorých detských chorobách. Podľa opisu to bola nepochybne g. prípadne aj graciolón. (Gessner. z ktorých u nás rastie päť druhov s niekoľkými poddruhmi a tri cudzie. rastlina obľubujúca sadrovitú. G. Účinok na srdce sa pripisuje glykozidu graciotoxínu. plazivá (G. terapia s graciolou sa zanechala. súčasti Tatranského národného parku. stretávame sa s ňou ako s technickou rastlinou už od najstarších čias a jej význam sa nezmenil prakticky až dodnes. maďarský) mydlový či mydlicový koreň. a to na pieskoch spolu s inými teplomilnými a pieskomilnými panónskymi druhmi.) tvorí zložku nádherného koberca na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier. Používala sa hlavne ako prací prostriedok. že droga — vňať gracioly. ŠATER LATNATÝ Gypsophila paniculata L. dezinfekčné a miestne dráždivo.sústavu a po vnútornom podaní vyvoláva zápaly žalúdka a tenkého čreva na pokusných zvieratách. Englyos derczefu. okrem toho zapríčiňuje krvné výrony do mozgu a i. Pre obsah veľmi zaujímavých látok je rastlina v súčasnosti predmetom prieskumu. O rast- . metlinatá je jedna z materských rastlín koreňovej drogy zastarane označovanej ako Radix saponariae albae — biely (sivý. Drogu tvoria rozličné druhy rodu 104 Gypsophila L. osobitne hodvábnych. špecifických prípadoch. Keďže po užívaní drogy a prípravkov vznikajú u ľudí otravy a laxatívne pôsobenie sa prejavuje príliš drasticky. diureticky. krieda a filos = priateľ. Steinegger. ovplyvňuje i srdcovú činnosť. v akej súvislosti sa toto slovo vzťahuje na rastlinu. Esencie pripravené z nekvitnúcej rastliny — z čerstvej vňate. maďarsky: Fátyolvirág. Za nositeľa účinku sa pokladá predovšetkým graciolín a jeho štiepne produkty. Rimania struthium. Zbiera sa do kytíc. G. Z vypozorovaných účinkov a z ľudového liečiteľstva je známe. Pred ľudovo odporúčanými indikáciami varujeme. listy čiarkovito kopijovité. metlinatá rastie v Štátnej prírodnej rezervácii Čenkovská lesostep neďaleko Štúrova. Druh v prírode uprednostňuje stepné lokality s piesočnatým substrátom. Druhý obchodný druh koreňovej drogy je Radix saponariae rubrae (pozri mydlicu lekársku). drasticky laxatívne. hispanica. Klinčekovité . — GYPSOMILKA METLINATÁ GYPSOMILKA METLINATÁ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. Graciolu možno užívať iba na radu lekára a v osobitných.. Byľ rozložitá.Dianthaceae (Silenkovité — Silenaceae) Nemecky: Schleiergipskraut. Hippokrates nazýval rastlinu strouthion.

má hrubý. sediace a zvyčajne riedko zubaté. zápale hrtana a pod. U Plínia sa dozvedáme. ako liek proti hadiemu uhryznutiu alebo jedu ropuchy.). označovaných ako Saponinum album. španielsky: Escorzonera. anglicky: Scorzonera. ako droga označované Radix gypsophilae (paniculatae) — Radix saponariae albae. porrifolius).. inde sa pestuje. pomocný liek pri bronchitíde. listy na rozkonárenej byli podlhovasto elipsovité. elegans Bieb. 1882 aj u prof. Wittstein zaznamenal aj jej použitie: je vraj viac technické ako liečebné — nahrádza mydlo najmä pri praní vlny. ovosný koreň — kozobrada pórolistá (Tragopogon porrifolius L. Droga sa samostatne nepoužíva. napr. V technických odboroch slúži na izoláciu saponínov. v analytických prácach (pozri divozel — otázku stanovovania saponínov hemolytickým indexom alebo hemolytickými jednotkami). ktoré sa uplatňujú o. Predmetom zberu z gypsomiliek sú mnohohlavové podzemky (u nás možno vykopávať iba pestované druhy . že struthion čiže radicula = korienok rastie divo vraj iba na vyprahnutých miestach v Ázii a Sýrii. tvorí iba zložku liekových foriem. Ich nežné kvietky sú veľmi vhodné do kytíc. prevažuje glykozid (3-amyrínového typu — bidezmozidický oligosid gypsosid. maďarsky: Spanyol pozdor. naviazaním na povrazy. Droga obsahuje vysoké percento saponínov (6—30 %).kvapky. režú na kusy (príp. resedifolia). Plody sú nažky.). Môžu to byť aj iné rastliny. Druh rastie na trávnatých svahoch. Pleumolysin . rusky: HADOMOR (HADI MOR) ŠPANIELSKY Trváca bylina vysoká 40-110 cm. Sušia sa prirodzeným teplom. expektorans a Benephorin . Na Sicílii a v južnom Taliansku rastie hlavne druh G. Hadomor španielsky nebol v staroveku známy. po usušení aj do zimných. prípravkov Guanar .kvapky. lana = vlna. Zber sa robí od marca do septembra. najmä zušľachtený poddruh (subsp. Čakankovité — Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: čierny koreň Nemecky: Garten — Schwarzwurzel. expektorans. „Čierny koreň" sa prvý raz použil asi v Španielsku v prvej polovici 16. hemolytický index drogy je 2 600 až 3 900. známou pod názvom čierny koreň. Tussilen . vo svetlých lesoch. Wittsteina v jeho knižnej publikácii o Radix saponariae aegypticae (čiže hispanicae alebo levanticae). Dioskoridov ierakion mikron je h. ktorá je tiež bohatá na saponíny (Gréci ju poznali ako oficinálnu rastlinu).roztok. Strata na hmotnosti je asi 3 : 1. Názov pochá- 105 . i.vo voľnej prírode sú prísne chránené). Koncové žlté úbory s okrajovými jazykovými kvetmi s korunnými lupienkami dva razy dlhšími.line písali aj iní grécki autori. ako sú listene zákrovu. Nepochybne sa struthion týka aj mydlice lekárskej. ordinujú sa podobne. na suchších a aj vlhkých lúkach — s obľubou na vápencovom substráte od pahorkatín do podhorského stupňa. rezedokvetý (S. arrostii Guss. až čiarkovité. V tomto zmysle nachádzame zmienky z r. najmä ich korene. i lupu. Droga prichádzajúca na farmaceutický trh pochádza zvyčajne z Malej Ázie alebo z južnej Európy. Saponinum album tvorí zložku čs. prípadne umelou teplotou 40-50 °C. ako je čakanka obyčajná a ďalšie. podzemky sa krátko a rýchle omyjú. V našich záhradkách sa najčastejšie pestuje okrem gypsomilky metlinatej aj gypsomilka ozdobná (G. V Španielsku sa rastlina nazývala jabonera (od jabon = mydlo) a v Neapole lanaria. u nás neveľmi známy. HADOMOR (HADÍ MOR) ŠPANIELSKY HADÍ MORD ŠPANĚLSKÝ (ČERNÝ KOŘEN) Scorzonera hispanica L. taliansky: Scorzanera. podľa želania nákupcu). Rastlina je obľúbenou zeleninou milovníkov rastlinných pokrmov. dužinatý koreň. francúzsky: Scorzonere. stor. Jej vnútorné upotrebenie sa pre vstrebávanie saponínov neodporúča.kvapky. ako materskú rastlinu uvádza Gypsophila struthium L. Podobnú zeleninu môže poskytnúť stredomorský tzv.

Kvety žlté. majú štyri úzke korunné lupienky. Pred prípravou sa oškrabú ostrým nožom. ktorý ním označoval mišpuľu. Korene sa varia v osolenej. 1736. U nás sa pestuje ako dekoratívna drevina v parkoch a okrasných záhradách. arginín. hrubo vrúbkovano zubaté. púpava) môžu byť cennou zeleninou najmä pre diabetikov. Kvitne v jeseni alebo v zime.2 %). Podobne možno upotrebiť aj niektoré ďalšie rastliny. Silica je v čerstvých listoch asi 0. najmä v Brazílii.). nepatrne horkastú. glykozid rozpustný vo vode a saponín (ten je však predmetom sporov) a Madaus (r. Kôra sa zberá tradičným spôsobom a je oficinálna v niektorých starších liekopisoch. ako aj pri pohlavných chorobách. hojne minerálnych solí (vápnika. používali sa aj múčnaté semená. lebo namiesto škrobu obsahujú inulín (majú ho okrem úborovitých a čakankovitých rastlín aj zvončekovité a horcovité rastliny). zvonka 3 polievkové lyžice na liter záparu (na kúpele a omývanie). Hamamel je stará indiánska liečivá rastlina. Možno ho aj sušiť — bežným spôsobom ako korene iných úborovitých či čakankovitých rastlín — pozri napr. dlhý. čisté sa hneď kladú do vody okyslenej trochou octu alebo citrónom (inak dostanú čiernu farbu). dávkuje . V Amerike sa nachádza v každej holičskej oficíne. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2—3 razy denne). anglicky: Witch-Hazel. na severoamerickú drevinu ho preniesol Linné. močopudný a zmäkčovací prostriedok.dza z talianskeho scorza = kôra a nera = čierny (pre vonkajšie čierne zafarbenie). Druhové pomenovanie má podľa miesta pôvodného výskytu (Virgínia). Plod je tobolka s dvoma olejnatými čiernymi jedlými semenami. železa. U nás sa neprávom zanedbáva.5 %). Rastlina pochádza zo Severnej Ameriky. upravovať ako karbonátky. Býva hrubý ako prst. nazývané hamamelitaníny a silicu. Benígni. Menej sa používa kôra. V európskych kultúrach je asi 350 rokov. 2—3 šálky denne) ako potopudný. zvonček repkový. čriev. napr. Pomenovanie hamamelis je známe u Athaenea. HAMAMEL VIRGÍNSKY Hamamelis virginiana L.). 1962). Odvar z kôry a listov užívali severoamerickí Indiáni oddávna proti mnohým chorobám. Podobne ako špargľu možno upraviť podzemky z rastliny čistec Sieboldov (čistec hlíznatý . pupalku dvojročnú (Oenothera biennis L. u nás nedocenený. 1938) uvádza aj kyselinu askorbovú. guma a celulóza. na trh prichádza vo zväzkoch. ale dajú sa i dusiť. Listová droga slúži predovšetkým ako adstringens. Čierny koreň je výborná zeleninová lahôdka zimných a najmä jarných mesiacov. Ďalej je prítomný sliz. krátko končisté. s 10 % prísadou liehu sa expeduje do celého sveta ako „pánska kozmetika". na kŕčové žily. Majú celkom príjemnú chuť. kozia brada. v kôre 0. zapekať. potom veľa sacharidov. pražiť.Hamamelidaceae Nemecky: Virginischer Zauberstrauch. nezvädnuté a celé korene. Na farmaceutický trh prichádza spravidla z atlantickej oblasti Severnej Ameriky. preto slúžia aj ako požívatina. Možno z nich variť výbornú diétnu polievku. oškrabaných a uvarených čiernych koreňov. pľúc a pod. Pri kupovaní treba vyberať hladké. opuchy. glukozid podobný koniferínu. Kuchárske príručky bežne uvádzajú recepty na prípravu očistených. čakanka. Ako kuchynská zelenina prešiel do všeobecného používania až začiatkom 17. kombinovať s inou zeleninou (karotka. ktorých výživový a chuťový význam sa dosť často pre106 hliada.05 %. rastúcu najmä pri riečnych tokoch v nížinách a na piesočnatých presypoch. Pochádza z Číny. taliansky: Hamamelide. stor. Osobitnou koreňovou pochúťkou sú čierne korene vyprážané ako rezne a podávané s majonézovým zemiakovým šalátom. ďalej krkoška hľuznatá (krablice hlíznatá — Chaerophyllum bulbosum L. listy veľké. fosforu) a vitamíny. Odporúčal sa aj pri krvácaní z nosa.5 % a obsahuje hlavne eugenol a seskviterpény (R. žalúdka. Obsahové látky koreňa tvorí predovšetkým inulín (rezervný polysacharid. vo veľkom sa pestuje vo Francúzsku.) . Ker je rovnako dobre známy aj v Južnej Amerike. musia vrieť asi 1/2 až 3/4 hodiny. poskytuje chutný koreň na šaláty. Mäkké sa scedia a upravujú ako špargľa. manitol. kde sa stále pokladá za veľmi kvalitnú zeleninu. konáre lysavejúce. Destilát z čerstvých listov a konárikov je v USA veľmi obľúbený. keď ešte roní mlieko. keď ho do Európy priviezol Collinson. stopkaté. vo Francúzsku a odtiaľto sa rozšíril do Nemecka a k nám. je tu namiesto škrobu).pestuje sa ojedinele v Maďarsku a v Nemecku. ľahko stráviteľný. hemostyptikum a venotonikum.). Kuchynsky sa dá využiť aj kozia brada pórolistá. vhodný na diéty. Tretia zelerovitá rastlina je potočník sladký (sevlák zeleninový — Sium sisarum L. List sa zberá v jeseni a rýchle suší. trochu okyslenej vode. Tiež zvonček repkový (zvonek hlíznatý — Campanula rapunculus L. Anglicku i Švajčiarsku.) sa dá upotrebiť ako zelenina — v južnej Európe sa pripravuje z neho obľúbený šalát. hlavne elágového typu. bohaté na olej.). Tieto rastliny (hadí mor. ktorý za mlada. Drogu najčastejšie tvoria listy — Folium hamamelidis (oficinálne v ČsL 2 a vo väčšine svetových liekopisov). hoci môže nahradiť drahú špargľu. Koreň sa niekedy používa v liečiteľstve (10 % odvar — nechať mierne vrieť asi 20 minút. 1898) bol osvedčeným vonkajším i vnútorným prostriedkom proti hemoroidom (osobitne pri krvácajúcich). Kôra má podobné použitie. púpavu. Zo zelerovitých rastlín má podobné použitie buľka hľuznatá (bulvuška hlíznatá — Bunium bulbocastanum L. treba dať však pozor na príbuzné jedovaté druhy! Mladá vňať krkošky sa dá upraviť ako špenát. vždy ho pokladali za liečivú rastlinu. predovšetkým však ako protizápalový prostriedok. tiež na uľahčenie odkašlávania (expektorans). listy sa okrem toho líšia chemickými reakciami. Do európskej medicíny sa dostal po r. poskytuje chutnú a ľahko stráviteľnú zeleninu.. Podľa Pottera (r. väčšinou sa lisuje na kompaktnú hmotu. elipsovité. ďalšími obsahovými látkami sú cholín (asi 0. krátke tyčinky a štvorlistý kalich. pri cievnych ochoreniach a na miestne zápaly. pri hroziacom potrate a zvonka na podliatiny. vyrastajú z pazúch listov. Poskytuje dužnatý podzemok — Radix (Rhizoma) scorzonerae (hispanicae). vo Francúzsku pestovaná ako zelenina. Svojimi listami pripomína liesku. Listová droga — Folium hamamelidis i kôra — Cortex hamamelidis obsahujú predovšetkým triesloviny (3—9. inozitol. svrbivé ekzémy. Koreň je výživný. maďarsky: Hamamelisz. prípadne sa dávajú do zriedeného mlieka. čakanka obyčajná a púpava lekárska. asparagín. keď je citeľný nedostatok zeleniny. Jeho kultúry boli rozšírené niekedy aj u nás. Spoľahlivo sa dá odlíšiť mikroskopicky: lieska totiž má v mezofyle veľké drúzy šťaveľanu vápenatého a hama- mel idioblasty — kamenné bunky.Stachys sieboldii Miq. Hamamelovité . chuť má vtedy sladkú. Čierny koreň sa aj pestuje. pór) alebo s mäsom. rusky: v európskej časti ZSSR sa neuvádza VILÍN VIRGINSKÝ Ker alebo stromček vysoký až 7 m.

počet jeho prirodzených lokalít ubúda . v lesostepných porastoch.obsahuje 0. horká tráva. ľná ružička. miláčik. hlaváč. pripravovaná destiláciou z čerstvých listov. voda i extrakt sa používa aj na ošetrovanie podliatin. zlatúš Nemecky: Fruhlings-Adonisroschen. čierne (falošné) korenie. HLAVÁČKOVEC PODZIMNÍ Akosť — najviac v % Znak Červenohnedé časti materskej rastliny pochádzajúce z osí Cudzie organické prímesi Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej v % ČSL 2 5 2 6 2 3. súvislá. rusky: HLAVÁČKOVEC LETNÍ HAMAMEL VIRGÍNSKY sa 1 polievková lyžica na šálku odvaru. a prípravok liečebnej kozmetiky Neridé mlieko po opaľovaní . údajne sa osvedčil. maďarsky: Ószi hérics. lišajov. rusky: . Extraktom možno umývať i vlasy (proti lupinám). slepomak (jarný). ohníček.) Spach Syn. Výťažky. slepomak letný. HLAVÁČEK JARNÍ HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ + Adonis aestivalis L. V miernom adstringentnom účinku spočíva aj určitý spôsob ionizujúceho pôsobenia na pokožku.je zákonom v ČSR úplne chránený druh. Čs. anglicky: Spring Adonis. na zastavovanie krvi a na hojenie rán. vredoch predkolenia. plody sú chlpaté nažky.5 Hlaváčik jarný je trváca bylina s 20—35 cm vysokou listnatou stonkou so striedavými listami dvojito až mnohonásobne strihanými na čiarkovité až nitkovité segmenty. Druh rastie v teplomilných dúbravách. kôry a mladých konárikov. Ľudovo: český elebor. Homeopatia sa pokúsila za hamamelový list zaviesť ako náhradku list liesky. francúzsky: Adonide printaniere. prípadne extrakt — Extractum hamamelidis corticis seu Extractum hamamelidis fluidum (listov). zväčša koncové kvety majú 10—12 žltých korunných lupienkov. Preto sa niekedy zamieňa i pri alopatickom upotrebení. na výslnných trávnatých svahoch. proti miestnym zápalom kože i slizníc a pri hnačkách. taliansky: Adonide primaverile. análne trhliny a pod.2 % extraktu a mierni nepríjemné následky nadmerného opaľovania a urýchľuje regeneráciu. Jednotlivé. rusky: . kožná pigmentácia ostáva neporušená. Ľudovo: červánky. farmaceutický prípravok vyrábaný priemyselne z tekutého hamamelového extraktu je Aviril H unguentum — masť na hemoroidy. preto sa výťažky Požiadavky ČsL 2 sú takéto: z listov môžu zužitkúvať v kozmetike. letného Nemecky: Herbst-Adonisroschen. významný druh prí107 . maďarsky: Tavaszi hérics. poľný kohútik (kominárik). Podľa homeopatického liekopisu sa oficinalna urtinktúra pripravuje z kôry čerstvých výhonkov a koreňa. Drogy treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch. kačičky. väčší počet tyčiniek a drobných semenníkov na guľato vajcovitom lôžku.denne. na Slovensku len zásadne — povoľuje sa obmedzený zber na určitých lokalitách. Podľa niektorých botanikov je iba plemenom h. Tvorí napr. + Adonanthe vernalis (L. zápary alebo odvary či extrakty sa upotrebujú najmä v mastiach pri hemoroidoch alebo v čapíkoch pri kŕčových žilách. maďarsky: Nyári hérics. rozstrihaný mak.: Adonis vernalis L. volové očko Nemecky: Sommer-Adonisroschen. Na to slúži predovšetkým hamamelová voda — Aqua hamamelidis. hemoroidov a kôra i list sa niekedy aplikujú spolu vnútorne — extrakt 2—3-krát denne 1 čajová lyžička alebo 10-15 kvapiek výťažku 3—krát HLAVÁČIK JESENNÝ + Adonis autumnalis L.

Droga okrem toho pôsobí výrazne diureticky.strofantidíny (cymarín.HLAVÁČIK JARNÝ HLAVÁČIK LETNÝ rodnej rezervácie Devínska Kobyla pri Bratislave. Užíva sa preto ako kardiotonikum. čím sa začal prieskum hlaváčika v tomto smere. Srdcové glykozidy sa ľahko rozrušujú. kumulácia nenastáva. jednotlivé kvety majú korunné lupienky červenej farby a dozrievajú v holé nažky so zeleným zobáčikom. teplejšie polohy. rastie najmä v kultúrnych spoločenstvách obilnín a priemyselných rastlín. druhové pomenovania upresňujú niektoré vlastnosti (vernalis značí v latinčine kvitnúci na jar). kvety má z 5—8 karmínových. v núdzi možno sušiť v tieni. Viaže sa na pôdu s výrazným obsahom vápna a na nižšie. Botanicky sa dlho zamieňali za čemerice a najmä korene a semená sa používali pri najrozličnejších chorobách — dokonca aj pri rakovine. listy strihané až na čiarkovité segmen- Droga — Herba adonidis (vernalis) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Najviac v % 2 14 10 2 ty. plody sú holé nažky. tiež pri klimakterických ťažkostiach srdca 108 . nemajú však medovinu. Rastie na roliach. Druh je častou burinou poľných pôd. Pri prieskume tohoto účinku ruský vedec Bubnov r. jarného je kvitnúca vňať — Herba adonidis. Ľudove najčastejšie pri ťažkostiach s močením. Účinné obsahové látky sú kardioglykozidy . v tenkých vrstvách. poskytujú mu dostatok peľu. jesenného a h. Niektoré druhy hlaváčikov poznala už antika a opriadla ich mýtmi a povesťami. 1883 ako prvý zistil.30 cm vysokou. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. Srdcové glykozidy sa relatívne zle resorbujú a rýchle doznievajú. Strata sušením je asi 5 : 1 . v prievane. k-strofantín). zriedka sa pestuje v záhradkách na okrasu. aby sa zamedzilo rozkladnému pôsobeniu enzýmov. že hlaváčik má vlastne indikácie ako náprstník. letného. saponíny a 2. Hlaváčiky sa opeľujú hmyzom. a preto droga sa na liečebné účely stabilizuje a nastavuje na určitú účinnosť (Adonidis pulvis normatus — Iiekopisy zvyčajne žiadajú obsah 0. s listami mnohonásobne strihanými na čiarkovité segmenty. V porovnaní s inými rastlinami je v droge veľa lítia. odrezáva sa bez spodných bezlistových častí (apríl—máj) a suší oddelene (je jedovatá) pri teplote 55 — 60 °C v priebehu pol hodiny. stonku má vysokú 20—40 cm. potom flavonoidy. pri opatrnom obracaní. ČsL 2 výslovne zakazuje v droge prímes h. Hlaváčik jesenný je tiež jednoročná bylina. Predmetom zberu z h. adonitoxigeníny (adonitoxín). kam ju nechtiac vysievajú semenami z južnej Európy. diuretikum v ľahších a stredne ťažkých prípadoch dekompenzácie a funkčných srdcových ťažkostiach.6-dimetoxybenzochinón. Vedecké pomenovanie hlaváčikov je odvodené od krásneho gréckeho boha Adonisa — predobraz každoročne sa obnovujúcej vegetačnej sily. Hlaváčik letný je jednoročná bylina so stonkou 20 .2 % cymarínu. na spodnej strane zväčša čiernych lupienkov. účinnosť sa hodnotí na morčatách). Drogu treba skladovať v tme v dobre zatvorených nádobách a staršia ako dva roky by sa nemala používať.

: C. O liečebnom používam hlohov v antike sa vie málo. Listy majú na líci roztrúsené trichómy. vajcovité. listová čepeľ na báze klinovitá. s krátkou stopkou. zápaloch pľúc a reumatizme. maďarsky: Egybibeszárú galagonya. i po dozretí na nich ostávajú výrazne odstávajúce kališné listy. aj zubov. Kvety sú biele. HLOH OBECNÝ Crataegus oxyacantha L. V homeopatii sa rastlina používa od 19. Najvyššia jednotlivá dávka je 1. stor. letný je rovnako jedovatý. pri angina pectoris. listy stopkaté. j.(najčastejšia a najvhodnejšia forma je štandardizovaný extrakt). Kvety sú biele. Nemecky: Eingriffiger Weissdom. na medziach. Listy v dospelosti nemajú chlpy v pazuchách žilnatiny. rastie na stranách a niekedy sa pestuje v parkoch. účinnosť je veľmi slabá. Druhové označenie vyjadruje ďalšie vlastnosti (oxyacantha pochádza z gréckeho oxys = ostrý a akantha = tŕň. jarného. časť konárikov sa premieňa na tŕne dlhé asi 12 mm. Hloh spoľahlivo nachádzame až u Petrusa de Crescentiis. najvyššia denná dávka 6.0 g — užíva sa zvyčajne 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa 2—3-krát denne. napr. ktorý odporúčal kvety proti úsadu. usporiadané do priamych vrcholíkov. Nemecky: Zweigriffiger Weissdorn. Kroviskový a lesný druh hojný až po horský stupeň. Pri bežnom dávkovaní nie je nebezpečenstvo nežiadúcich účinkov. anglicky: Hawthorn. s jednou čnelkou). Homeopatická esencia sa používa podobne (dil.. troj-až päťlaločnaté. Plody sú guľovité červené malvičky. pri okraji svetlých lesov. Syn. francúzsky: Aubépine á style unique. azarolus) ako krataigos — zhotovovali sa z neho prípravky utišujúce bolesti. rusky: HLOH JEDNOSEMENNY Hloh obyčajný je tŕnitý ker alebo polostrom. Druh rastie na pasienkoch. španielsky: Espino. Okrem druhov u nás pôvodných rastú v ČSSR aj druhy cudzokrajné a pestované. dozrievajú v jednosemenné tmavočervené malvičky. laevigata (Poiret) DC. maďarsky: Csere galagonya. priemyselne vyrábané prípravky nie sú. D 4—D 2). Vedecké pomenovanie hlohu je odvodené od gréckeho krataigos = silný (pre ťažké a tvrdé drevo alebo pre tŕne používané prv ako zbraň). jarného. t. jesenný má tiež podobné digitaloidy . správy sú nespoľahli- vé a rastliny asi neboli obľúbené. španielsky: Espino blanco. H. droga teda nemôže byť náhradkou za Herba adonidis vernalis. monogyna z monos = jediný a gyne = žena. ku ktorým v zrelosti priliehajú kališné lístky. Podľa fytoterapeuta Leclerca (1927) sa dnešné používanie hlohu po prvý raz náznakovite spomína v rukopisných poznámkach neznámeho francúzskeho autora zo 17. často ho vysádzajú v parkoch ako solitéru. anglicky Midland Hawthorn. osobný lekár Henricha IV. Pre závažnosť indikácií môže drogu ordinovať iba lekár. zriedka sa zberá kvitnúca vňať — Herba adonidis aestivalis. Predávkovanie vyvoláva ťažkosti a prejavy ako intoxikácia — otrava digitaloidmi. Gréci nazývali kry oxyacantha a Theofrastos spomína ozdobný hloh (C. ostanú iba okolo žilnatiny. Quercetanus. Čs. mladé konáriky sú plstnato odeté.účinnosť je však iba 1/30 h. taliansky: Pappa di volpe. v ohradách. Hlaváčiky pre špecificky účinné obsahové látky a toxicitu môže predpísať iba lekár. H. sušiť by sa mala ako vňať h. hlavne pri nedostatočnej činnosti srdca (insuficiencii). Hloh jednosemenný je husto rozkonárený ker alebo malý strom. pripravoval z hlohu pre svojho monarchu dodnes osvedčený Sirupus senectorum. taliansky: Biancospino. francúzsky: Aubépine commune. rusky: HLOH OBYČAJNÝ HLOH OBYČAJNÝ HLOH JEDNOSEMENNY Crataegus monogyna Jacq. ale majú iba 1/90 účinnosti h. Najčastejšie liečebné použitie majú štyri drogy: kvet — Flos crataegi. Obsahuje tiež glykozidy digitaloidného charakteru. neopadnutými korunnými lupienkami bez prímesí listov 109 . ktorý sa zberá iba z bielokvitnúcich druhov na začiatku kvitnutia (máj—jún). ktoré v dospelosti opadávajú. letného.0 g. stor.

Účinné látky drog sú v podstate rovnaké. Po dohovore s nákupňou sa vykupujú aj surové — pri väčšej dodávke. bylinné konce konárov s kvetmi sa zdrhujú a manipuluje sa s nimi ako s kvetmi (apríl—jún). Zosychajú v pomere asi 5—6 : 1. Červené farbivá pôsobia sedatívne. Drogy sa v terapii používajú hlavne ako antisklerotikum. 20 4 2 0. Účinkujú ako srdcové tonikum — na povzbudenie srdcovej činnosti. kvety sa rozpadávajú. najmä v starobe. Drogu pri skladovaní treba často kontrolovať.5 12 9 ČSN 86 6617 — Fructus crataegi Znak Plody sfarbené inak ako červené (tmavé. 30 10 2 0. Celkom rozvinuté kvety sa pri sušení rozpadávajú a žitnú.6 : 1. ursolová.) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) Akosť — najviac v % I. 10 2 1 — 15 4 II. v rúre. Obchodne najžiadanejší a oficinálny podľa ČsL 4 je list s kvetom — Folium crataegi cum flore (niekedy označovaný ako Herba crataegi). rýchlo (umelým teplom do 35 °C). Nesmie sa obracať. potom dosúšajú umelo.a konárikov. katechínové triesloviny. potom je tu kyselina askorbová. suší sa rozostretý v tenkých vrstvách v tieni. Zosychá v pomere 4—6 : 1.) Iné časti materskej rastliny ako plody Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Akosť — najviac v % I. Materiál je náchylný na zaparenie. bez stopiek.5 10 11 ČSN 86 6417 — Folium crataegi Znak Časti kvetov Konáriky a ich časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkost Popol (tj zvyšok po spalovaní drog)) Akosť — najviac v % I 3 1 1 0 .októbri. spálené a pod. Sušia sa napred v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste. aby sa nepripiekli. resp. Pomer zoschnutia: 6-8 : 1. zdravé. musíme dať pozor. oleanolová). napr. Droga podľa požiadaviek ČsL 4 musí obsahovať najmenej 0. 15 5 1 — 12 7 II. no iba zrelé. ďalej koronárne a obehové účinné aminopuríny. Hojne žiadané sú i plody — Fructus crataegi. Drogy sa dávkujú: kvet — 1 polievková lyžica na šálku záparu. skupina vitamínov B (hlavne B1) a pektíny. 10 4 1 — 10 9 II. drogové normy majú štyri ustanovenia: ČSN 86 6229 — Flos crataegi Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Akosť — najviac v % I.7 % flavonoidov (počítané ako hyperosid). kardiotonikum a sedatívum. Najlepšie je dosušiť umelým teplom. 20 8 2 0. Zberá sa aj list — Folium crataegi (máj—júl). pomer zosušenia 5 . list s kvetom alebo plod: 1 kávová lyžička na šálku záparu.5 12 6 II 3 5 3 2 14 8 ČSN 86 6433 — Folium crataegi cum flore Znak Stmavnuté kvety. bohato zastúpené červené farbivá patria do skupiny antokyanov. či ne vlhne a neplesnie. hlohové farebné látky zo skupiny flavonoidov: flavónový glykozid hyperosid a vitexín-ramnosid. ako aj pri poruchách rytmu. zberajú sa v septembri . Homeopatia používa čerstvé plody z h. pije sa 2-krát denne až 3-krát (plod). saponín. nepoškodené.5 15 6 . tmavé kvety a inak zafarbené listy ako na rastline Iné časti materskej rastliny (konáriky a pod. obyčajného. na zníženie vysokého krvného tlaku a súčasné zlepšenie prietoku krvi v srdci (základný rozdiel od náprstníkovej terapie). aglykóny kvercetín a vitexín. hypotenzívum. 110 Čs. pije sa 2 razy denne. veľmi podobné — triterpénové kyseliny (krategolová. teplotou do 70 °C. materiál sa spracúva podobne.

suchý extrakt z h. sa rozširovala iba pomaly. na okraji výrazne pílkovité.. 87. španielsky: Lamio blanco. segetum (Necker) Dostál).). h. tinktúra). pomliaždeniny a na rany. hypotenzívum) s listami a kvetmi hlohu. 89. okrem C. jednosemenného). 162. pretože kvet má papuľkovitú zubatú korunu. Stopkaté protistojné listy sú vajcovito kopijovité. Známy liečiteľ Kneipp ordinoval kvet do zmesi so žihľavou o. migréne a pod. lamia = druh morského žraloka. 200. HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BIELA HLUCHAVKA BÍLÁ Lamium album L. Dávajú veľké množstvo citrónovožltého medu a málo peľu. Čs. Plody sú vajcovité tvrdky. žltkastobiela. Už Dioskorides a Plínius botanicky rozlišovali dva druhy žihľavy — jednak malú pálivú. Kvety sediace v pazuchách listov. Biele koruny 111 . mohla to byť aj konopnica (Dalanum Dostál — napr. Podľa Plínia hluchavka slúžila predovšetkým ako kataplazma na opuchy. plnokveté alebo pestované a zušľachťované príbuzné druhy hlohu sa pre farmaceutické účely nezberajú. 84. Niekedy sa výťažky z hlohu kombinujú s výťažkami z náprstníkových listov a strofantových semien (prípravky tohoto typu sa . resp. jasnota. Zber dovoľuje aj ČsL 4. v burinných nitrátofilných spoločenstvách. dvojdomú a jednak nepálivú. 1920) je kvet liečivom pri ženských chorobách. mŕtva pokriva Nemecky: Weisse Taubnessel. Druhové označenie vyjadruje farbu kvetu — album = latinsky biely.mŕtva žihľava. Ružokveté. v ohradách a živých plotoch. za najúčinnejšiu časť sa pokladá kvet. 1983 bola aj vňať — Herba lamii albi. Predmetom nákupu je kvet — Flos lamii albi a od r. Zberový materiál je vhodný na to. Hluchavky sú všeobecne nenáročné byliny. anglicky: White DeadNettle. príp. 207. stonka priama. malvičky tmavočervené. Homeopatická esencia (dil. O možnostiach užívania je potrebné poradiť sa s lekárom. rúbaniskách. 203. 161. 163. Dioskorides ju odporúčal aj proti uhryznutiu divou zverou. 86. 83. vtedy označovanej ako Urtica mortua . Sú dobrými včelárskymi rastlinami. taliansky: Lamio bianco. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20 — 50 cm.vyrábajú v zahraničí — za veľmi účinnú formu sa pokladá aj vodno-liehový výťažok. no iba jeden má bielo sfarbenú korunu. štvorhranná. aby sa na ňom mohla precvičiť precíznosť zberačskej práce a získala patričná rutina. ktorá obsahuje aj plody. dražé Sedobelin (spazmolytikum so sedatívnym účinkom). Odborné pomenovanie hluchavky je odvodené od gréckeho laimos alebo lamos = hltan. listu s kvetom tvorí zložku roztoku Passit (sedatívum). drogu tvoria biele kvetné koruny bez kalicha. D. rastú ako burina a kvitnú od jari do jesene. U nás rastie asi 7 druhov hluchaviek s niekoľkými poddruhmi. kvitne v máji až júni. hojná vo svetlých lesoch a krovinách (Karpaty až po úpätie Tatier — zvyčajne rátaná iba za poddruh h. proti ochoreniu dýchacích ciest a sám ako naparovací prostriedok pri ušných ochoreniach.Drogy sa častejšie miešajú s inými. curvisepala Lindm. maďarsky: Fehér árvacsalán (tátkanaf). Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: hluchá pŕhľava. lenže Dioskoridovo leukas nemožno s určitosťou vzťahovať na bielu hluchavku. 91. hluchá žihľava. Druh rastie najmä na lesných čistinách. D 1 — 0) má podobné indikácie ako alopatia. křivokališný). biele alebo žltkasté. 88. pri múroch a cestách. Stredoveké herbáre nevedeli k týmto indikáciám veľa dodať a aplikácia rastliny. drevina kvitnúca bielo. farmaceutický priemysel vyrába čajovinu Alvisan Neo (antisklerotikum. kvitnúca vňať. fialovastá. Čajoviny č. 164. roztoku Valosedan (sedatívum pri ľahších formách nespavosti. francúzsky: Lamierblane. krivokališný (h. i. Novšie (asi od r. plod je v čajovine Valofyt Neo (nervínum).

horčinková vňať s koreňom. menštruačných tažkostiach. — h. Rastlina rastie na suchých lúkach a pasienkoch od nížin do alpínskeho stupňa. i ďalšie látky bližšie nepreskúmané. Niektoré liekopisy okolo r. kyslý saponín. maďarsky: Keserú pacsirtafú. Súkvetie tvorí koncový hustý strapec modrých. ako saponíny americkej horčinky senegovej. 153. comosa Schkuhr — h. major Jacq. 233. Vňať sa zberá začiatkom kvitnutia. španielsky: Poligala amarga. pije sa 2-krát denne. 1970). Homeopatia pripravuje esenciu 0ažDil. pri výtoku (fluóru). Skutočný záujem o horčinky vznikol po dokázaní liečivých účinkov severoamerického druhu Polygala senega (Radix senegae — pozri cudzokrajné drogy). listy sú velmi horké. Polygala — polygalon bolo známe už v antike. Zápar z drogy alebo aj z čerstvých kvetov sa odporúča ako lahodný a voňavý bylinný čaj (Korbelář. Expektoračné pôsobenie drogy zrejme podporuje fenolový glykozid gaulterín (agly- . chochlatá (rastie na lesných okrajoch a suchých lúkach). 10 1 1 10 11 II. Drogu neskladujme — ihneď ju treba odniesť do nákupne. švédsky. Podobne sa manipuluje aj s vňaťou — zosušenie 6 : 1 . Horčinkovité — Polygalaceae Ľudovo: kostolíček. expektorans a pri poruchách trávenia. Folium urticae. ďalšie dva zadelil novšie Dostál do samostatného druhu Polygala amarella Crantz (horčinka horkastá). Dávky kvetovej drogy sú zvyčajne 112 1 kávová lyžička na šálku záparu.D la má zhruba použitie ako alopatia. portugalský a rumunský) mali oficinálnu vňať s koreňom — Polygalae herba cum radice (Herba polygalae amarae cum radice). doplnkový nemecký. akostnej triede (II. iba niekedy bez koreňa (zber: máj—jún). nesmieme ich však pri tom veľmi stlačiť! Materiál je veľmi náchylný na zaparenie a na to treba dbať už pri zbere a najmä pri sušení. istejšie je.Kvalita drogy podľa ČSN 86 6225 pre kvet — Flos lamii albi: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté kvety Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Droga sa nedrobí. triesloviny.). soli draslíka. 226. homeopatický liekopis na esenciu iba čerstvú kvitnúcu vňať. adstringens. čo vyvolalo hľadanie rovnako účinného domáceho druhu horčinky. 221. vítod horký Nemecky: Bitteres Kreuzblumchen. 195. dánsky. väčšia (dosť hojná na stepných lúkach a slnečných kamenistých stranách). Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch líšiacich sa najmä bohatosťou strapcov. hemoroidy. Pri identifikácii prakticky rozhoduje horká chuť. Ľahko podlieha skaze — je hygroskopická a citlivá na svetlo. obyčajná (dosť hojná na podobných miestach) a P. silicu. Fructus foeniculi.. vňať najmä triesloviny (až vyše 10 % ) . 1 % (2 %) anorganických prímesí. sliz. metabolizujúca s Herba glechomae. niekedy modrofialových i ružových alebo bielych kvetov. Čajoviny č. pri tzv. francúzsky: Polygala amer. Podobné a príbuzné druhy hojnejšie rastúce na Slovensku sú predovšetkým P. ľahko sa zaparí a treba ju sušiť riedko rozloženú (najlepšie umelým teplom). na miernom teple a v celkom tenkých vrstvách bez obracania. HORČINKA HORKÁ VÍTOD HOŘKÝ Polygala amara L. na horách iba vo vápencových oblastiach. zvonka na ekzémy. bez zdrevnatených častí. veľkosťou kvetov a stanovišťom. v koreni je až 1% neutrálneho saponínu senegínu. vlhkosť v oboch akostných triedach do 14 %. rast na barinatých miestach a neprítomnosť prízemnej listovej ružice. křížkové korenie. listy s prílistkami a drobné nevzhľadné kvety s bielym až ružovým lemovaním. ďalej proti nespavosti. že horčinku poznal Plínius a obaja autori jej prisudzovali laktačné pôsobenie a spomínali použitie aj pri pľúcnych a prsných ochoreniach. totožného s kyselinou polygalovou (americký koreň ho však má 6 — 10 % ). Predmetom zberu i dnes býva horčinková kvitnúca vňať s koreňom. Flos sambuci. taliansky: Poligala amara. 25 2 2 10 13 hluchaviek trháme iba ručne za suchého počasia (od mája do októbra). Drogy sa liečebne používajú ako mucilaginózum. Veľmi premenlivý druh. 1938 (z európskych napr. pomer zosušenia je asi 4 : 1. Droga sa preto zvyčajne zaraďuje do skupiny s nie celkom preskúmanými obsahovými látkami. anglicky: Bitter Milk Wort. Droga sa častejšie používa v kombináciách (expektoračná s Herba serpylli. Kvet obsahuje hlavne silicu. možno pri tom ohnúť byľ a vytrhnúť všetky kvety naraz z celého papraslenu. byľ jednoduchá. dokonca i verí. flavonoidy a bližšie nepreskúmané glykozidy. koreň sa očistí (najlepšie bez opláchnutia. prípadne s krátkym opláchnutím bez namočenia vňate) a materiál sa suší bežným spôsobom v tenkej vrstve na dobre vetranom mieste. Folium farfarae. popol 16% (18%) a popol nerozpustný v HC1 2 % (3 %). P. Herba violae tricoloris a pod. Homeopatia používa na špeciálne rozotieraný prípravok Teep celú rastlinu i s koreňom (zber: máj—júl). pomer zosušenia je asi 7 — 8 : 1. Mladé listy slúžia na jarné šaláty a polievky. V I. rusky: (nerastie v európskej časti ZSSR) Trváca bylina vysoká iba 10—15 cm. prízemná listová ružica z tuhých vajcovitých listov väčších ako na byli (bylové sa smerom hore zmenšujú). Vedecké pomenovanie horčinky je odvodené od gréckeho polys = veľa a gala = mlieko. análne trhliny a popáleniny. okrem toho hlavne ľudovo. ale aj ako celkové metabolikum. odporúča sa dosušiť umelým teplom (pri 30-40 °C). Stavikrv vtáčí treba rozhodne pokladať za falšovanie. 2 % (4 %) cudzích organických prímesí. že po nich kozy a kravy dobre doja. Dioskorides ho spomína veľmi krátko. vulgaris L. Hlavné účinné obsahové látky sú saponíny. Podobné údaje majú i stredoveké a novšie herbáre. sladí sa medom. akostná trieda v zátvorke) môže byť maximálne 10 % (20 %) drogy s iným zafarbením. Ich podstatným odlišovacím znakom je slabá alebo celkom mierna horká chuť. pretože o niektorých druhoch sa verilo. zvonka sa pripravuje asi 6 % zápar. vňať sa dávkuje o niečo vyššie. krížok. druh má kolienkovitú byľ. ženských ochoreniach. Majú asi taký charakter. — h. Folium menthae piperitae a pod. Jej kvalita sa hodnotí podľa internej normy IN 1/82. Suší sa rýchlo. pri chorobách močových ciest. 1 polievková lyžica kvetov na 1/4 litra vody. resp. 223. flavonoidy a sliz. Plody sú tobolky.

medovkový list — 1 lyžica čajoviny na zápar z 300 ml vody. malé množstvo silice (asi 0.05 %) a droga obsahuje aj horčiny (polygalín . Zo samej vňate sa spravidla pripravuje iba studený macerát (1 plná čajová lyžička drogy ako denná dávka). Používa sa aj ako metabolikum. Pri ochoreniach z nachladnutia je najznámejšia kombinácia: rovnaký diel vňate horčinky s koreňom. francúzsky: Gentiane jaune. Na základe prieskumov saponínových glykozidov (Glaser a Krauter) sa verilo. skoro čiernymi podzemkami kýchavice bielej (Radix — Rhizoma veratri albi).HORČINKA HORKÁ Pri droge nepoznáme žiadne nepríjemné vedľajšie účinky. Horce patria v ČSSR medzi úplne chránené druhy (v ČSR všetky.: 127. horné sediace. občas aj v zverolekárstve. možno trhať bez poškodenia podzemnej časti jeho nadzemnú časť). koreňom bedrovníka a mydlice. majú repovitý tvar a sú tmavé. ktoré sa dajú odlíšiť jednoduchými chemickými reakciami. sa s nimi stretávame ako s napúčacím prostriedkom na rozširovanie otvorov rán a na zavádzanie do pošvy. že droga má skutočne expektoračný účinok. V 15. Ďalej tu bývajú korene ľuľkovca zlomocného (Radix belladonnae). Španielska a Francúzska sú predmetom zberu staršie korene a podzemky divo rastúcich rastlín. V koreňovej droge sa treba vyvarovať najmä nežiadúcich prímesí iných. neodmieta sa však a v NSR ešte dnes tvorí zložku niektorých priemyselne vyrábaných liečivých expektoračných čajovín. Celsus ho odporúčal ako protijed. v ktorých sa kombinuje s tymianom. vňaťou rosičky. Druh sa vyskytuje na pôvodnom stanovišti v ukrajinských Poloninách. maďarsky: Sárga tárnics. t. Pre obsah horčín možno drogu ordinovať aj ako amarum — tonikum na tráviace orgány. V horských oblastiach Balkánu.polygamarín). j.). Prítomné bývajú aj hľuzy prilbice modrej. ktorá nemá listy krížno protistojné. Hojne sa užíval aj ako anthelmintikum (proti črevným parazitom). HOREC ŽLTÝ Gentiana lutea L. Klinicky a experimentálne sa dokázalo. ju úspešne ordinoval i pri pochrípkových bronchitídach na uvolnenie hlienov a pri čiernom kašli katarálneho pôvodu. Horcovité — Gentianaceae Ľudovo: encián Nemecky: Gelber Enzian. ale skrutkovito sa stáčajúce a tvoriace tak stonku. ktoré sú svetlej farby a obsahujú veľa škrobu. Prax ukazuje. Plody sú jednopuzdrové tobolky. Z nejedovatých koreňov sa najčastejšie nájdu korene štiavov (druhy rodu Rumex L. Leclerc — známy francúzsky fytoterapeut. anglicky: Yellow Gentian. široko elipsovité. aníz. Horec má pomenovanie podľa ilýrskeho kráľa Gentia. ktoré už odkvit113 . U nás rastie iba v kultúrach. stor. v SSR je horec luskáčovitý čiastočne chránený. byľ priama. kvetom prvosienky. Čajovina č. ktorý ním liečil mor. pijú sa 2-3 šálky denne. fialky trojfarebnej. zvyčajne sa dáva 1 kávová lyžička na šálku odvaru. podstatne ich charakterizuje vláknitý drevnatý lom. Pravda. Kvety na dlhých stopkách v pazušných zväzočkoch. Ako všetky drogy s horkou chuťou slúžil proti horúčke. že sa tu dosť často stretávame s tmavými. Ľudovo sa ešte i dnes užíva na podporu tvorby mlieka u dojčiacich matiek. jedovatých koreňov. častejšie sa však kombinujú ich výťažky. Droga Polygalae herba cum radice sa v súčasnej oficiálnej medicíne pokladá za obsolétnu — zastaranú. fenikel. dolné s krátkou stopkou. že horčinka môže byť náhradnou až plnohodnotnou (paralelnou) drogou za drahšiu severoamerickú senegu. Sú sírovožltej farby. celistvookrajové. zvyčajne sa dávkuje 1—3 g na odvar (čaj). španielsky: Genciana. Droga domáceho pôvodu pochádza iba z pestovaných rastlín. Trváca bylina vysoká 60 —100 cm. listy protistojné. treba ju vyššie dávkovať: 20-25 g na 200 ml vody ako odvar — jedna polievková lyžica každé 3 hodiny. taliansky: Genziana maggiore. horce veľmi preslávilo rímske cisárstvo. Zámeny preto neprichádzajú do úvahy. rusky: HOŘEC ŽLUTÝ kón tvorí metylester kyseliny salicylovej).

podľa ČsL 3 je aj zvyčajne súčasťou pilulkovej hmoty ako plnidlo.HOREC ŽLTÝ li. Koreň horca tvorí podľa ČsL 4 zložku horkých tinktúr . Má i široké priemyselné uplatnenie. 177. 180. purpurového (G. 114 . Horčiny horcov liečebne patria ku tzv. panónskeho (G. Na potravinárske a likérnické účely sa korene sušia pomaly na voľnom vzduchu. Je aj zložkou priemyselne vyrábaných dražé Boldochol I (užívajú sa ako žlčotvorné — choleretiká). Strata na hmotnosti pri sušení je asi 80 %. obsah 2 %. základom je amarogencín. U nás sa na tieto účely horec pestuje (má to byt' vo vyšších polohách). j. purpurea L.Radix gentianae. Droga dostane červenohnedú farbu a vytvoria sa v nej aromatické látky. koreňov s podzemkami bez bočných korienkov Požiadavky ON 86 7028: Znak Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Obsah vodného extraktu — najmenej Číslo horkosti — najmenej a zvyškov nadzemných častí . najmä v likérnictve. najlepšie pri zvýšenej teplote 45—60 °C (stačí aj 20—30 °C). roku kultúry v októbri—novembri alebo zjari (marec). Droga povzbudzuje aj činnosť pečene a žlčníka. sacharidy (gencianóza). droga je skoro celkom bez škrobu (obsahuje rezervný fruktózan inulín). amaroswerín a amaropagín. 208. 226. 171. Liekopisy (aj ČsL 4) a normy fermentáciu výslovne zakazujú. Droga je preto amarum-stomachikum. Materiál na liečebné účely treba Akosť — najviac v % 1. 2 10 6 3 33 10 000 II.). čistým horčinám (amara pura). potom sú prítomné farbivá — napr. sa robí v 6. sliz a pektín.—7. Liečebné použitie koreňov podmieňujú najmä glykozidne viazané iridoidy — horčiny.Tinctura amara a Tinctura gentianae (užíva sa 20-30 kvapiek pred jedlom). pije sa 2—3 x denne po lyžiciach vždy pol hodiny pred jedlom. užíva sa pri dyspepsiách a chronických gastritídach so subaciditou (s nedostatkom žalúdočnej kyseliny). liekopis dovoľuje použiť i podzemné časti h. Inak nastane fermentácia koreňa. ktorého číslo horkosti je asi 58 miliónov. ktorá by zmenila farbu drogy a znížila jej horkú chuť. ktorú zavŕši pomalé sušenie. 4 10 8 4 20 5000 hneď po očistení usušiť. pri hnačkách a na zvýšenie sekrécie žalúdočnej šťavy. potom genciopikrosid. žltý xantónový derivát gentizín. Okrem koreňovej drogy čs. amid kyseliny nikotínovej. s číslom horkosti asi 12 000. Zber podzemných častí t. príp. h.) — všetko druhy u nás prísne chránené a niektoré celkom vyhubené. h. pannonica Scop. Čajoviny č. punctata L. vyššie dávky vyvolávajú spravidla bolesti hlavy. Reflektoricky povzbudzujú tvorbu žalúdočnej šťavy. triesloviny. bodkovaného (G. Bežne sa užíva 1/2 kávovej lyžičky (ČsL 4 1 g) odvaru alebo záparu. nevoľnosť a dávenie.). po vykopaní sa materiál nechá na kopách alebo ešte slabo prikryje hlinou — tým vzniká fermentácia. 32.

1813 zaviedol ako sedatívum parížsky lekárnik Planche. piestikové kvety tvoria vajcovitú šišku so šupinami pokrytými žliazkami. Plody sú nažky. Náš chmeľ bol a je jedným z najlepších na svete. lianovite plazivé byle sú dlhé až 6 m. krvčistiaci prostriedok a na podporu menštruácie. Droga má silne korenistý pach a škrabľavú chuť. francúzsky: Houblon grimpant. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým silicu (1—3 %.CHMEL OBECNÝ CHMEĽ OBYČAJNÝ Humulus lupulus L. Pestoval sa už v antickej epoche.0 %. Tyčinkové kvety v koncových zložitých strapcoch alebo v listových pazuchách. ktoré obsahujú horčiny humulón a lupulón (tiež kohumulón a kolupulón) a ďalšie acylfloroglu- Na chmeľové šištice — Strobilus lupuli — sa vzťahuje drogová norma ON 86 7610: Akosť — najviac v % Znak Hnedé šištice Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah kysličníka síričitého I. pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Ako liana sprevádza poriečne lužné lesy. 10 20 2 1 13 12 3 0.a (B-karyofylén a rozličné kyslíkaté monoterpény). a. Novšie sa chmeľ pestuje aj na Slovensku. nesmie obsahovať hýfy plesní alebo dokonca hmyz a páchnut ako syr. Najčastejšie sa používal ako močopudný a tzv. Vlhkomilný druh. Pach ako valeriána smie byt' iba slabý. Lupulín ľahko podlieha skaze i pri prísnom spôsobe skladovania (v dobre uzatvorených obaloch a chránený pred svetlom). taliansky: Luppulo. Piestikové šištice sa zberajú v jeseni (august — október). tvorením klíčivých plodov strácajú šištice na akosti. pobrežné kroviská. 5 10 1 0. oficinálnu v niektorých liekopisoch. V klasických herbároch sa uvádzajú mnohé indikácie. Listy stopkaté. stor. maďarsky: Felfutó komló. lebo stráca účinnosť. Preosiatím a vyčistením usušených zrelých šištíc — hlávok získame práškovú drogu Glandulae lupuli — chmeľové žliazky (Lupulinum — lupulín). nesmie CHMEĽ OBYČAJNÝ mať žíhaním viacej popola ako 10. Silice má byť najmenej 0. okraj pílkovitý. Sušia sa v osobitných sušiarňach pri 40—50 °C. zárasty neošetrovaných kanálov a mokrých priekop s mierne eutrofnou vodou.9 %. rusky: Trváca dvojdomá rastlina.5 13 9 2 0. dlanito 3—5-laločnaté. Konopovité — Cannabaceae Nemecky: Gemeiner Hopfen. U nás rastie divo a zdivie aj v kultúrach. Pomer zosušenia je asi 2 : 1. 1803 Deroche a od r. Prášok sa po vytrasení ešte dosúša. anglicky: Hops.4 115 .4 II. Po roku treba drogu vymeniť. V kultúrach sú rastliny iba s piestikovými kvetmi. Tvoria drogu Strobilus lupuli (Ros humuli lupuli). Chmeľ slúžieval ako liečivo i korenina alebo horčinový prostriedok. V Čechách sa prvé chmeľnice založili asi začiatkom 11. Divý alebo zdivený chmel nemá pre farmáciu ani pivovarníctvo nijakú cenu. Prašníkové sa odstraňujú. hlavné zložky: myrcén. ČsL 2 a ČSN 46 2510 povoľuje v nej ojedinele pieskové zrná a v malej miere odlomky plodových šištíc. živice (asi 80 %). Chmeľové žliazky — lupulín pre medicínu objavil r. farnezén. španielsky: Lupulo.

Plínius mu napr. O pestovaní 116 . 205. taliansky: Armoracia. 179. Sú tiež mierne sedatívum. biele kvety dozrievajú v šešuľky. 228.0 ) .15% rovnakého zloženia ako lupulín). D 2 . Chmeľové žliazky sa dávkujú v množstve 0. 207. najlepší zvuk na svete má český chren z okolia Malina pri Kutnej Hore alebo od Čáslavi a nemecké chreny z Durínska. najmä ak ide o nespavosť a sexuálnu predráždenosť. Čs. Literatúra uvádza aj látky s hormonálnym estrogénnym účinkom. živice (asi 15 % ) . CHREN DEDINSKÝ Trváca bylina vysoká 100—150 cm. O liečebnom používaní chrenu v staroveku nie sú jednotné správy. označuje rastlinu vyskytujúcu sa neďaleko mora. Vedecké pomenovanie chrenu je keltského pôvodu. známe aj sedatívnym a antibakteriálnym pôsobením. Chmeľové šištice obsahujú predovšetkým lupulín. Listy veľké. aj r. anglicky: Horse Radish. ako močopudný a bolesti tíšiaci prostriedok a na dráždenie kože (aj pri reumatizme). Ako ukazuje rad synoným. Aj viacerí súčasní autori sa prikláňajú k jeho zaradeniu medzi druhy Rorippa. Významné použitie predstavuje aromatizácia piva (pre obsah silice a horčín) a jeho konzervovanie (vplyvom antibakteriálnych vlastností obsahových látok).cidy. no nie často. Používal sa síce v domácej i odbornej liečbe. francúzsky: Raifort. pri zbere nevznikajú zámeny. Rastlina je veľmi dobre známa. stopkaté. stomachikum a amarum. či k potočniciam (Nasturtium). prípadne medzi roripy (Rorippa). anafrodiziakum. prisudzoval krotenie pohlavných vášni a bystrenie umu. niektorí botanici-systematici zaraďujú chren do rodu lyžičníkov (Cochlearia) alebo medzi reďkev (Raphanus). usporiadané do prízemnej ružice. silicu (asi 0. 184. perovito strihané. kde je napr. Chmeľ sa v prípravkoch kombinuje s podobnými drogami. Valosedan (neurasténia. Stonka vo vrchnej časti rozkonárená. horné čiarkovité. pripravuje sa z čerstvých žliazok (dil. farmaceutický priemysel vyrába v kombinácii s chmeľovými šišticami Detský čaj s rumančekom Spofa (náhradka za tzv. čajovinu Valofyt Neo (sedatívum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). Chren oddávna pestovali najmä Slovania. 22. mierne uspávacie prostriedky (hypnotikum). ruský čaj). Meyer et Scherb. niekedy ako čaj v zápare alebo macerát (literatúra uvádza najvyššiu dennú dávku 15 g — rastlina vyvoláva určité toxické prejavy). Čo do množstva sú jednotlivé chmeľové horčiny rozdielne zastúpené — závisí to od pôvodu chmeľu. Kultúra chrenu do strednej Európy sa dostala z Východu asi začiatkom stredoveku. V homeopatii sa esencia používa ako diuretikum. má dlhý a hrubý koreň. hrubo pílkovité. pri vode. chrenovitá alebo medzi žerušnice (Cardamine). CHREN DEDINSKÝ KŘEN SELSKÝ Armoracia rusticana Gaertn. zvonka na zle sa hojace rany. V menšom množstve sa pestuje v záhradách.. jej listy menšie. najmä v blízkosti sídlisk. Extrakty zo žliazok i žliazky sa preto uplatňujú ako sedatívum. Druh rastie divo na vlhkých hlinách. na lúkach. Armorica bolo keltské pomenovanie pre dnešné Bretónsko. španielsky: Rabano rusticano. maďarsky: Torma. rusky: . Latinské druhové označenie rusticanus = dedinský. extrakt je zložkou roztoku Passit (sedatívum). zložené z ar = blízko a more = more + rich = kraj. proti pohlavnej predráždenosti (anafrodiziakum) a ako narkotikum. pri furunkulóze a do posilňujúcich kúpeľov. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu — pije sa na noc. 200.5 — 1 g 2—3 x denne. v húšťavách. Pričiňujú sa oň chmeľové horčiny. V ľudovom liečiteľstve sa chmeľ používa aj proti kŕčom. vo väčšom na plantážach. Čajoviny č. Bavorska alebo z okolia Hamburgu. migréna) a Calmonal (externé antireumatikum). Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echter Meerrettich. amarum a stomachikum.

niekedy rozkonárená. rusky: PROSKURNÍK LÉKAŘSKÝ IBIŠ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 60—150 cm. 1900 konštatoval. slúžia na zlepšenie prekrvenia pri reumatických bolestiach.a širokom používaní sú záznamy z 12. taliansky: Altea. Ide však o prchavú zložku pôvodne prítomnú v glukozidovej väzbe — glukozinolát. lajbiš. používané hojne v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. anglicky: Marsh Mallow. rozpúšťanie hlienov a močopudné pôsobenie. francúzsky: Guimauve officinal. Chren dobre poznajú aj kuchári. Polívka vo svojej „Názornej květeně" z r. Tvorí pikantnú prísadu k mäsám a do omáčok. Kvety biele alebo bledoružové. Koreň sa dôkladne umyje a očistí od drobných korienkov. ktorej prchavú zložku tvorí predovšetkým fenyletylhorčičný podiel. V homeopatii sa na prípravu esencie používa iba čerstvý koreň. nie silice. Jeho zber sa zvyčajne robí z kultúr v druhom roku vývoja (marec-máj alebo častejšie september-október). Právom sa zaraďuje medzi vitamínovú príchuťovú zeleninu a pikantné korenie. prosviemik. Liečebne sa užíva asi 3 % zapar. Pestuje sa na okrasu aj v záhradkách. kým tzv. šťava z čerstvých koreňov alebo liehové nápoje. 2-3 šálky denne. pri zápaloch močového mechúra a obličiek. stonka priama. Hojná je 117 . asparagín. no tam splanieva. že po rozstrúhaní čerstvého pletiva koreňa vzniká ľahko prchavá látka s vysokými antibakteriálnymi vlastnosťami. Pre podporu trávenia je osobitne vhodný ako príloha k ťažko stráviteľným a mastným jedlám. a preto sa označila za silicu. Nastáva tu podobný stav. v majonéze) domáceho alebo maďarského pôvodu. zvyšovanie sekrécie žalúdočných štiav. Slezovité — Malvaceae Ľudovo: ajbiš. Plody diskovité. v ktorých sa chren určitú dobu máčal. arginín a glutamín. Dala sa izolovať destiláciou s vodnou parou. celá rastlina husto plstnatá. pôvodnou látkou je tiež sinigrín — glukozinolát. stor. Listy trojuholníkovito alebo podlhovasto vajcovité. Na Spiši kedysi používali listy aj ako náhradku za tabak a na Horehroní ich v časoch zlej úrody pripravovali na jedenie alebo zakvasovali na spôsob kapusty. slez biely (liečivý) Nemecky: Echter Eibisch. Prítomné je i značné množstvo kyseliny askorbovej. Z bežných interných upotrebení koreňa (hlavne ľudových) možno vyzdvihnúť povzbudzovanie žalúdočnej a črevnej činnosti. sú dobrým liekom proti žalúdočným kŕčom a chren nastrúhaný s cukrom je domácim liekom proti zachrípnutiu. jarnej únave). Althaea officinalis L. Čerstvý koreň chrenu — Radix armoraciae rusticanae recens je dnes opäť oficinálny v niektorých liekopisoch. Spravidla sa používa v čerstvom stave. preskiernik. končisté. Veľmi zriedka sa suší prirodzeným teplom — pomer zosušenia je asi 3 : 1. španielsky: Altea común. Glukozinoláty sú horčičné glukozidy. chrenové placky sa používajú zvonka proti reumatizmu. Z koreňa sa v NSR priemyselne vyrábajú príprav- 1BIŠ LEKÁRSKY ky používané pri nešpecifických infekciách a podráždení močových ciest. rozpadavé. Značný obsah kyseliny askorbovej je odporučením pre konzum v predjarnom období a pri chrípkových infekciách. pri šťave je zvyčajná denná dávka asi 25—50 g. najčastejšie však zvonka ako prostriedok dráždiaci kožu. ale aj v lekárstve. samotná prchavosť nie je základnou vlastnosťou iba silíc. dokázali. pre dennú bežnú potrebu v domácnosti prichádza na trh aj strúhaný chren (príp. okraj vrúbkovano pílkovitý. odkiaľ sa dostáva i do voľnej prírody. že chren sa používa nielen v kuchyni. Ľudová liečba zostáva pri tradičných chrenových plackách aplikovaných zvonka vo forme náplastí (s múkou a masťou v pomere 1 : 5 : 1). Winter a spol. jednoduchá. ibišek. Rastlina upozorňuje svojou prítomnosťou v prirodzenom záraste na slané pôdy. sa užíva macerát v červenom víne v množstve 25 — 75 ml (odporúča sa pri tzv. sacharidy. maďarsky: Orvosi (mahola) ziliz. príp. koreň vetvovitý. ako pri semene kapusty čiernej. jednotlivé alebo v pazušných či koncových strapcoch. Aplikoval sa na rany vzdorujúce hojeniu. enzýmy.

vápnom alebo sadrou. hodinou ráno. Známy Kneipp (1935) ho neveľmi chválil.). najmä pri sušení vo veľkom. Z praxe sú známe zámeny — resp. hrvoľ i zápaly prsníkov. nezberáme list. kvetné lupienky majú ružovofialovú farbu a viac sa podobajú slezu lesnému. 8 10 12 6 4 2 13 19 v juhozápadnej časti Slovenska pozdĺž našich južných hraníc na vlhkejších pôdach bohatých na živiny. príp. zásadne dovtedy. Namiesto pravého ibišového koreňa prichádza na trh aj koreň topoľovky ružovej (ibiša ružo- vého — Alcea rosea L. omyly. norma pre vňať — Herha althaeae (ČSN 86 6740): Akosť — najviac v % Znak Byle hrubšie ako 5 mm Plody ibiša Ináč sfarbená droga Hrdzou napadnuté listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. althos = liečivo alebo althomai = uzdravovať. Ibiš bol veľmi dobre známy už v antickej dobe. hodnotil totiž odvar a dnes vieme.5 14 8 2 10 II. príp.5 12 16 2. Ako včelárska rastlina sa uvádza medzi peľonosnými bylinami. t.). Na oficinálne účely (ČsL 4) sa korene aj lúpu. nezberáme kvet a keď zberáme koreň. vtedajší botanici ho veľmi jasne odlišovali od slezu a pokladali za všemocný.5 12 12 18 3. že treba užívať macerát za studena. 16 4 2 1 14 10 3 5 ČsL 4 8 2 1 0. kým rastliny ešte plne nerozkvitli. Pomer zosušenia pre Radix althaeae je asi .5 14 10 3 10 II. inak podliehajú skaze. Ináč sfarbené.5 6 Nelúpaný koreň — Radix althaeae naturalis — sa hodnotí podľa ON 867015. 5 10 3 1 II. až 9. koreň t. zjari (marec—apríl). zásadne iba zdravý.Listová droga podľa ON 86 6442 a podľa ČsL 4 má tieto náležitosti: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy Iné časti materskej rastliny List napadnutý hrdzou (Puccinia malvacearum Mont. že kvety sa roztvárajú medzi 8. všetky tieto „skrášľovania" sú zakázané a liekopisy ich vylučujú chemickým dôkazom. List sa zberá postupne (júl— august). Zo zámen pre listovú a koreňovú drogu treba uviesť príbuzný slezovec durínsky (slezovec durynský — Lavatera thuringiaca L. druhový názov zdôrazňuje jeho liečivosť (officinalis = liečivý. Kvet sa získava v čase kvitnutia rastliny (júl—september). Odlíšenie je nevyhnutné — ľuľkovec je prudko jedovatý (obsahuje alkaloidy). lúpaný podľa ON 86 7016.5 12 7 2 10 Koreň nelúpaný I. ČsL 4 žiada lúpaný i nelúpaný koreň: Akosť — najviac v % I. lekársky). iní ním liečili mumps. ktorý rastie na 118 chránených miestach ako ibiš. Vedecké pomenovanie ibiša sa odvodilo z gréckeho althaino = podporovať. Predmetom zberu je vlastne celá rastlina: korene sa vykopávajú v jeseni (október—november). Nie je natoľko sivoplstnatý. Jeho nevýhodou však je. zle lúpané korene Zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania — najmenej 8 2 1 0. 10 20 5 1 ČsL4 5 10 3 1 0. lekársky kvitne asi v júli až auguste. Suší sa teplotou do 40-50 °C. I. nenapadnutý hrdzou. Voľne rastúce majú v celej ČSSR chránenú podzemnú časť. 16 4 2 1 14 12 5 5 Znak Čs. ktoré rady poškodzujú korene).) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 Číslo napúčania pre 1 g drogy najmenej (hodnotenie obsahu slizu) I. Nesprávne apretovaný koreň (najmä ak sušením dostal neprípustné tmavú farbu) sa niekedy posýpa kriedou. 4 5 6 3 2 1 13 16 II. aj to len asi na tri hodiny. zbavujú sa korku a časti kôry a bez umývania sa sušia na lieskach v dobre vetraných miestnostiach alebo nízkym umelým teplom navlečené na povrázky (pozor pri tom na myši. Keď zberáme list a koreň. j. Rastliny vyzerajú výrazne odlišne. Výborne sa osvedčoval aj v ránhojičstve.5 12 Nestanovuje sa 12 16 2. s koreňmi ľuľkovca zlomocného. nie však na slaných pôdach. na lome zdrevnatený a na priečnom priereze žltý. Hippokrates ho predpisoval astmatikom a pri dyzentérii. Podobne sa zberá ihneď po rozkvitnutí aj vňať (jún-júl). Všetky drogy treba chrániť pred vlhkom a svetlom v dobre uzatvorených obaloch. 8 2 1 0. ružovej je na povrchu sivší.

5 g koreňa ako macerát.) rastie väčšinou v nižších a teplej- Ononis spinosa L. anglicky: Restharrow. do kloktadiel pri zápaloch mandlí a ústnej dutiny. 119 . ktorá spôsobuje hrdzavé škvrny na listoch (Puccinia malvacearum Mont. 184. 130. dolné listy trojpočetné. arvensis L.) má vystúpavú zakoreňujúcu stonku.73. ružové. Macerát možno použiť aj na kloktanie a výplachy ústnej dutiny. zvonka do očných a ústnych vôd.117. Kvety súmerné.02 % ) . Pije sa 2 až 3 razy denne. antiflogistikum (pri zápaloch horných dýchacích ciest. Pulmoran (expektorans) a Species pectorales Planta (expektorans). V našej kvetene je ihlica zastúpená tromi podobnými druhmi. Koreň má podobné použitie aj v homeopatii a vo veterinárstve. 139. pri bolestiach obličiek (osobitne v detskej praxi). 234. ako mucilaginózum-protektívum. 143. 183. repens L. JEHLICE TRNITÁ IHLICA TŔNITÁ IHLICA TŔNITÁ Druh rastie najmä v pásme nížin a pahorkatín na suchých neobrábaných pôdach ílovitého a slieňového typu. vochlice. Jednotlivá perorálna dávka podľa ČsL 4 je 0. Niekedy sa pridáva ako kozmetická prísada do mydiel a vo farmácii sa používa aj pri príprave piluliek. Podľa ČsL 4 sa list s koreňom pridáva do Species pectorales. maďarsky: Tóvises iglicz. náhradka za čierny čaj). i. Folium althaeae 3—5 : 1. sacharóza. Čajovinyč. Dobre znáša aj extrémy vo vlhkosti pôdy. zväčša však tvoria zložku čajovín alebo iných galenických prípravkov (napr. 131. koreň do Species carminativae a do prípravkov Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum. v kvetoch aj silica (0. ihlič pichľavý.217. vysoký 30—50 cm. Hlavné účinné látky sú sliz. resp. na prípravu klystírov a kataplaziem. Drogy sa užívajú aj samostatne.). Herba althaeae 4 : 1 a Flos althaeae 5-8 : 1. Plod je vajcovitý struk. francúzsky: Bugrane commune. rusky: Požiadavky na koreňovú drogu (Radix ononidis) podľa ON 86 7011 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zle očistené korene (a na lome tmavé) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne) Popol nerozpustný v HC1 I. repík (!).215. Velmi obľubuje slnečné stanovištia.98. 134. elipsovité. pektíny a flavonoidy. asparagín. kataroch dýchacích i močových ciest.113.218. betaín a veľa minerálnych látok. 119. (ČsL 4) 2(2) 2 2 13(10) 7(6) 2 II. Rastliny bývajú často napadnuté hrdzou. 122.118. 4 4 4 13 9 3 Poloker s trnitými konármi. zúbkaté. Drogy pôsobia antitusicky. bodličia. pri faryngítídach. horné jednoduché. je bez tŕňov a trochu lepkavá. plazivá (O. 142. taliansky: Ononide. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: babský hnev. sirupov — Sirupus althaeae). roľná (O. Preto sa aplikujú pri čiernom kašli. španielsky: Anonis. tracheitídach a bronchitídach). zvyčajne sa dávajú 2 kávové lyžičky na pohár studenej vody.4 : 1 . v koreni ešte škrob.115. hluchý tŕň. mužská láska. v pazuchách listov (prevažne po jednom). z ktorých i. tíšia bolesť i zápaly. 120. zanovica Nemecky: Dornige Hauchel.

na zvýšenie plodnosti i ako mocný protijed proti otravám. Nemecky: Laubholz-Mistel. dezinficiens močových ciest) a Nephrosal (diuretikum. v dobre zatvorených obaloch a chránená pred svetlom. Botanickí systematikovia v súčasnosti delia rod na V.74. Veľmi drobné kvety imela (kvitne skoro . uplatňuje sa aj na zle sa hojace rany. Droga nemá vedľajšie účinky. Imelo odpradávna priťahovalo pozornosť človeka. . teda aj včely. listy kožovité. dobre vetraných a tienistých miestach. ale má iba mäkké. Korene oboch sú tenšie. et Reut. Opeľovanie ihlíc robí hmyz. diureticky účinný je totiž aj odvar z drogy — pre obsah silice by sa mal pripravovať zápar. Preto mu pripisovali zázračné účinky a v ságach a povestiach všetkých národov malo dôležitú úlohu. najmä na boroviciach. ako má glycyrizín sladkého drievka (Glycyrrhiza glabra L. JMELÍ LISTNÁČOVÉ IMELO BIELE Viscum album L. Skladuje sa na vzdušných a suchých miestach. 5 8 1 11 10 1. Species urologicae P. že mení obyčajné kovy na striebro. nemajú medovinu. plazivá. hrubšie režú po dĺžke a narežú približne na rovnako dlhé kusy.podľa cudzopasnosti buď na listnatých stromoch (okrem dubov). odstránia drobné korienky i vňať. Bolo to tým. kvety má väčšie ako obe predchádzajúce. Keďže schnú pomaly. rastie najmä na duboch.166. Bežný výklad vedeckého pomenovania ihlice vychádza z latinského onos = somár. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 1. že ho zoslali bohovia. Rastliny kvitnú v lete. Vo väčšine liekopisov je oficinálny koreň . nedráždi ani obličky. rusky: Poloparazitický stromovitý ker vysoký 30-50 cm.5 g perorálne. takže sa zdalo. a Kaelin (1930. I. žltozelené. Imelovcovité — Loranthaceae Ľudovo: jemelo. saponíny však neobsahuje. dezinficiens močových ciest). Korene sa nedrobia a nezaparujú. visco. Drogu je vhodné pozväzovať do menších otiepok.ších polohách. Species urologicae Planta (urologická. pri chronických kožných ochoreniach. poskytujú iba peľ. pomer zosušenia je asi 3 : 1.asi v marci-apríli) opeľujú hlavne muchy a včely. Voči ich oficiálnemu liečebnému uplatneniu niet námietok a ČsL 4 rozšíril paletu materských rastlín. taliansky: Vischio.103.). alebo — zväčša na ihličnatých lesných drevinách. O jeho vážne zaradenie do terapie sa zaslúžil Gaulthiers (1907). Viacročné rastliny sa vykopávajú na jar (marec—apríl). Na drogu sa vzťahuje ON 86 6718 a požiadavky ČsL 3: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Množstvo liehového extraktu (45 % lieh) — najmenej I. laxum Boiss. miernenie bolesti zubov). Získané korene sa dobre očistia. dobre premyjú. imelo však ostávalo zelené. omelí.5 20 . že rástlo v korunách stromov. V homeopatii sa čerstvé bylinné časti a korene zberané počas kvitnutia používajú na prípravu esencie. druhové meno upresňuje — spinosa v latinčine značí tŕnitý. Za neprípustný (falšovanie) sa pokladá príbuzný imelovec európsky (Loranthus europaeus Jacq. odrežú sa im „krčky" — podzemky. maďarsky: Fehér fagyôngy. 175. 10 16 2 11 12 2 13 ČsL 3 5 8 1 11 10 1. ba i pri vysokom krvnom tlaku (má metabolizujúce pôsobenie) a pre prítomnosť silice a flavonoidov ako dezinficiens. Drobné kvety žltkasté. Species cholagogae Planta (žlčníková čajovina). vischia. je menej rozkonárená a nemá tŕne. bobule žlté a konáriky hnedé. 181. mala však aj špeciálne indikácie (napr. Vedecké označenie imela je odvodené z latinského viscum = lep (vzťahuje sa na plody. Pri zbere na farmaceutické účely sa nerobí rozdiel. francúzsky: Gui commun. farmaceutický priemysel ju uplatňuje v čajovinách Betulan (pomocný liek pri chorobách močových ciest). vidlicovite sa rozkonáruje. Obsahuje asi 0. — imelo listnáčové a V. španielsky: Muerdago. Používalo sa proti mnohým chorobám. Usušené korene by sa pri ohnutí mali lámať. druhový názov album = biele má vzťah k farbe plodov. prípadne už od augusta. kvety v riedkych klasovitých strapcoch. Visco. 1933).171. Tabernaemontanus veril. opadavé listy. mierne močopudná a antiseptická). Zriedkavejšie sa zberá kvitnúca vňať — Herba ononidis (jún—september). (diuretikum. za špecificky účinné sa považuje cudzopasiace na smrekovci opadavom (modrín opadavý — Larix decidua Miller). podlhovasto vajcovité. Vo Francúzsku sa viacej používa i. ktoré zvyčajne v jeseni opŕchali. V ČsL 4 tvorí droga zložku močopudnej čajoviny Species diureticae a čs. Antická ononis slúžila Rimanom i Grékom v liečiteľstve podobne ako dnešná. najmä močových ciest.5 20 II. čo značilo krmovinu pre somárov. ktorú odporúčal aj známy fytoterapeut Leclerc (1927). Vňať má podobné použitie i dávkovanie. hemoroidoch. anglicky: Mistletoe. omelo a pod.237. ktoré láka nektár a príjemná ovocná vôňa. S ohľadom na močopudné pôsobenie droga sa používa aj proti 120 reumatizmu. no neodporúča sa užívať vo vyšších dávkach a pridlho alebo pričasto. Močopudné pôsobenie sa pripisuje predovšetkým silici a hlavne flavonoidom a ononidu.Radix ononidis (aj v ČsL 4). Zo zeme sa vyberajú špeciálnymi hákovito ohnutými vidlami alebo úzkym rýľom. Podľa starých povier chránila dobytok. P. 177.2 % silice nie celkom známej skladby.). ktorá sa užíva najmä pri piesku v obličkách. ktorý dokázal vplyv imela na zníženie krvného tlaku. Plody sú biele lepkavé bobule. umiestnené v rázsochách a na koncoch ko- nárikov. biele lepivé bobule). flavonoidné glykozidy a triterpén onocerín (= onokol). roľná sa pestuje a korene vykupujú. Koreň je spoľahlivé diuretikum. odrezávajú sa bylinné vrcholce a bežne sa sušia. stonky rozkonárené.102. mali by sa sušiť pri teplote 50 °C v sušiarni. látke podobnej chemickej štruktúry. celistvookrajové a neopadavé. častejšie v jeseni (október—november).imelo ihličnanové . 178. ktorý robil pokusy s aplikovaním pri neoperovateľných karcinómoch (liečil ich extraktami podávanými vo forme injekcií). 71. Čajoviny č. ba ani samostatne. droga má slabé hemolytické účinky. album L. Sušia sa na teplých.

JABLČNÍK OBYČAJNÝ JABLEČNÍK OBECNÝ Marrubium vulgare L. ktoré znižujú krvný tlak a pôsobia sedatívne na srdcovú činnosť.zmesi rozličných peptidov viskotoxínu. Imelová vňať sa indikuje pri hypertónii a artérioskleróze. ktorá však nemá listy sivo plstnaté a líši sa i červenými kvetmi. Zo zástupcov čeľade hluchavkovitých rastlín sú podobné najmä kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. taliansky: Marrubio. stenčenými v stopku a jemne bielo plstnatými. acetylcholínu a kyseline oleanolovej.. maďarsky: Orvosi (Lozonséges) pemetefu. cudzím — M. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Gemeiner Andorn. nie príjemný pach rastliny.. 1965. sušením zmizne osobitný. teplota (ani umelé teplo) nemá prestúpiť 40 °C. 89. Plody sú tvrdky. čo označuje horkú šťavu. obyčajne v zimných mesiacoch (december—február). Drobné biele kvety sú sediace a tvoria pazušné paprasleny. Pri zbere vňate sú časté zámeny s príbuzným j. Vedecké pomenovanie sa odvodzuje od hebrejského mar + rob. Čajoviny č. ČsL 3 v droge výslovne zakazuje prímes imelovca. popri cestách a na rozličných ruderálnych stanovištiach. Zatiaľ nie sú celkom objasnené látky.z 1 kávovej lyžičky na šálku a pijú sa 2—3 šálky denne. bohato rozkonárený. Mediteránny druh rozšírený od nížin po horský stupeň. a balota čierna — Ballota nigra L. francúzsky: Marrube commun. Jablčník po rozotretí páchne ako jablká a je veľmi horký. 229. Jablčník patrí medzi najstaršie liečivé rastliny. Viskotoxín sa pokladá za vhodný na protirakovinovú terapiu. 162. rastúcim najmä na južnom Slovensku. Novšie (Vester a kol. Dávky sa nesmú zvyšovať a o použití imela a vhodnej liekovej forme sa treba poradiť s lekárom. účinné obsahové látky sa varom čiastočne rozkladajú. anglicky: White Horehound. rusky: - IMELO BIELE Predmetom zberu je vňať — Herba visci albi. Účinnosť možno pripisovať sčasti zistenému cholínu. vyžaduje si iba teplo a svetlo. 86. hrubo vrúbkované. s listami kopijovitými. 90. Starovekí lekári ho používali proti tuberkulóze a získal si meno ako univerzálny liek. 83. oficinálna v mnohých liekopisoch (aj v ČsL 3). Lekár Castor Antonius ordinoval šťavu s medom pri tuberkulóze a Celsus prípravok zahusťoval a predpisoval ako linktus (prostriedok na lízanie). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. pretože jeho domovinou je južná Európa. prípadne dvom živicovým alkoholom.0 g. 85. je vyšší. 84. bielo plstnatá. Kvitne v júni až sep121 . Herba visci albi tvorí zložku čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum a hypotenzívum). Sušia sa vo zväzočkoch na vzdušných a suchých miestach prirodzeným teplom. kde sa vyskytoval v hojnej miere. vyskytuje sa roztrúsené na suchých pasienkoch. 91. Antonius Musa kombinoval jablčník s myrhou pri vnútorných hnisavých procesoch. obsahuje asi 17 % bázických aminokyselín. ktorá sa dá izolovať extrakciou s vodou. Pre bežnú potrebu sa pripravuje zápar Trváca. flavonoidom a glykozidovej substancii bielkovinovej povahy . U nás je jablčník burinou bez veľkých nárokov. chránená pred svetlom. byl štvorhranná. slabo aromatická bylina vysoká 30—60 cm. Teuscher. španielsky: Mamibio. 87. denná dávka 5. čo sa v južnej Európe traduje dodnes. 164. Droga sa dávkuje perorálne ako macerát jednotlivo 1. Na homeopatické účely sa zberajú rovnakým dielom čerstvé plody a listy (homeopatia žiada radšej imelo z listnatých stromov). hlavne arginín.0 g (ČsL 3). 163. Hovorí sa. 1970) kancerostatické pôsobenie pripisujú proteínovej zložke histónového charakteru. peregrinum L. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. zber však možno robiť prakticky po celý rok. ktorý má miestne dráždivé účinky a nekrotizujúce vlastnosti (pôsobí miestne odumieranie tkaniva). Droga má horkú chuť. že slávny Linné odvodil názov jablčníka od mesta Maria-Urb v bývalom Latiu pri jazere Fucinus.. listy vajcovité. zberajú sa olistené mladé konce konárikov (do hrúbky 5 mm).

umelé teplo pri sušení nemá prekročiť Ľudové liečiteľstvo má pre jablčníko35-40 °C. Listy sú troj početné. prípadne sa ešte pridávajú s vňaťou jablčníka sú Species cholagolisty. Bežne sa užíva zápar z dvoch čajových lyžičiek na šálku a pije sa denne jedna šálka. s bielymi kvetmi v okolíkovitom vrcholíku.(ČsL4) 3 3 2 1 12(10) 5(12) II. 167. podzemok. 174. zato však dosť mi). gae Planta a Thé Salvat. 76. Rozprášené čiastočky dro. koreňom púpavy a s malinoJABLČNÍK vým listom alebo s repíkovou vňaťou. Droga sa užíva ako antidiaroikum. podzemská jahoda. Peľu dáva málo. a keďže horčiny podporujú vylučovanie žlče. na odrezáva sa na začiatku rozkvetu. V homeopatii sa z čerstvých listov renie. španielsky: Fraulera. Jahody sa zberali už v antike ako lesné ovocie a používali aj liečebne.vú vňať ešte ďalšie široké uplatnenie gy dráždia dýchacie cesty a vysušujú (napr. Z prízemnej listovej ružice vyrastajú zakoreňujúce sa poplazy. V ČsL 4 SpeMateriál je mierne náchylný na zapa. Obľúbenejšie však boli čučoriedky. na zapálené rany a aj pri bolessliznice. taliansky: Fragola. Bežnou čajovinou je vňať jablčníka zmiešaná rovnakým dielom s vňaťou mäty piepornej. Droga sa skladuje v dobre tivej menštruácii a i.zlúčenina sekopimaranového typu v množstve asi 0. Listy sa oddávna používali na prípravu denného čaju. vtáčeníčka. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: jahodník. kg cukru. ktoré sa odsekávajú kosákom. je oficinálny v ČsL 4 pripravuje sirup alebo cukríky zo ako nová liečivá rastlina. choleretikum a expektorans . OBYČAJNÝ pre žlčotvorný účinok prípadne ešte kombinovaná s podzemkom kurkumy tembri. madarsky: Erdei (Fóldi) szamócza. pokiaľ nie je ešte zdrevnatená byl. na mierne vlhkých. Správna droga sa skladá z mladých. druhové vescus = malý (v porovnaní s ostatnými druhmi . smokvica. Liečivé účinky majú aj saponíny a silica (asi 0. dávka čajoviny: zápar z dvoch čajových lyžičiek na 300 ml vody.má expektoračné sekretolytické pôsobenie. Najčastejšie sa používa pri ochoreniach dýchacích ciest. zvyšuje sekréciu bronchov dýchacích ciest. nie je však drobivý. zatvorených obaloch chránená pred Čajoviny č. zvyšuje funkciu pečene a v primeraných dávkach priaznivo pôsobí pri nepravidelnom tepe srdca (pri arytmii) ako kardiosedatívum. pritom nedráždi na vracanie. Rastie v lesoch a na lesných rúbaniskách. Na liečebné účely sa môžu zberať aj listy a plody ostatných našich divorastúcich druhov jahôd. . 166. Na sirup sa zmes povarí. svetlom. Ako medu žltej farby. Predmetom 100 g drogy.jahody s mnohými vtlačenými nažkami. Na farmaceutické účely sa jablčník domáci prostriedok proti kašľu sa osobitne pestuje.inak značí aj jedlý). býva zložkou žlčníkových čajovín. 178.cies cholagogae. 122. silne meduje i za najväčšieho (pozri medzi cudzokrajnými drogasucha. predpisovaného osobám so slabými pľúcami. priemyselne vyrábané čajoviny jún—august.3 — 1 %). použitie ako vňaťová droga v alopatii. zemnica Nemecky: Wald-Erdbeere.Vňať — Herha marrubii albi — má ČSN 86 67 10 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (nerozpustný v HCl : 3) l. u Nikolausa Alexandria — tvorili zložku prípravku Potio sacra tussientibus. trištvrte litra vody a pol zberu je vňať — Herba marrubii. Plody sú červené opadavé plodstvá . rusky: Trváca bylina vysoká 10—40 cm. francúzsky: Fraisier des bois. výživných a hlinitých pôdach. no účinnou terapeutickou zložkou sú glykozidové horčiny. Známe je aj ich ľudové použitie pri pakostnici a na rýchlejšie vylučovanie moču. stor. Osobitnú kúru predstavovali v 13. 170. hlavne marubiín (diterpénový kryštalický laktón . Byle chudobne rozkonárené.). Do zberu nepatria listy a stonky pestovaných druhov. cukríky sa varí až do stuhnutia. 8 5 5 3 13 10 6—7 %). Podáva sa aj vo forme macerátu viac ráz denne alebo priamo v prášku (znížená účinnosť trieslovín). Pomer zosušenia je asi 4-5 : 1.211. Známy ľudový liečiteľ Kneipp odporúčal jesť jahody najmä na „čistenie krvi a pri chorobách pečene". Jahodové listy do denného nápoja (nie však na sušenie) možno fermentovať podobne ako malinové alebo sa dávajú do zmesi s fermentovanými ostružinovými listami. zúbkaté. ktorá má podobné v tenkých vrstvách bez obracania. z hladiska obsahových látok sú bezcenné. Suší sa v tieni pripravuje esencia. anglicky: Wild Strawberry.231. Čs. Vedecké pomenovanie jahody je asi odvodené od latinského fragrans = voňavý (vzhľadom na plody). Obsahové látky sú triesloviny (asi 122 JAHODA OBYČAJNÁ JAHODNÍK OBECNÝ Fragaria vesca L. 175.05 % ) .

mierne diuretikum a náhradka pravého čaju. aby sa aj spodné vrstvy prevetrávali. ako protizápalový prostriedok. List je mierne náchylný na zaparenie a je aj trochu drobivý. Listy obsahujú predovšetkým triesloviny. V homeopatii sa z čerstvých zrelých plodov pripravuje esencia. ale aj pri chorobách obličiek. 88. Materiál sa dá kosiť kosákom v čistých porastoch. 4. v domácnostiach sa používajú na prípravu osviežujúceho nápoja — zápar z jednej polievkovej lyžice listov na 2 poháre vody. Listy sa oddávna užívajú ako adstringens. 6 2 0. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. 5. Zrelé čerstvé jahody sú oficinálne v homeopatickom liekopise (Fructus fragariae) a možno ich sušiť aj na slnku alebo umelým teplom . pri astme a ochoreniach močových ciest. plody zasa sacharidy.pomer zosušenia je asi 8 : 1. Dozrievajú asi v júni —júli. v zarastených je výkonnejší zber rukou. flavonoidy a kyselinu askorbovú. Zberajú sa ručne do menších nádob alebo do košíkov. ktorá sa aplikuje na omrzliny a pri opuchoch jazyka. zaparia a plesnejú. kyseliny a aromatické látky. pije sa 2—3-krát denne. Treba ju chrániť pred vlhkom. pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 50 °C. 4 2 1 12 10 II. List u nás tvorí súčasť čajovín Bylinný čaj so šípkami a Javorina (dietetikum a náhradka pravého čaju). Droga — Folium fragariae sa skladuje v dobre zatvorených obaloch. Plody sú výživnou a zdravou pochúťkou (so smotanou sú však ťažko stráviteľné a u niektorých osôb vyvolávajú žihľavku). Čajoviny č. Suší sa v nevysokých vrstvách na dobre vetraných miestach. krvavých hemoroidoch (i na klystíry). 35. Sušené sú zložkou niektorých čajovinových zmesí a používajú sa v likérnictve. na prípravu kloktadiel alebo pri páchnucom dychu. Slúžia oddávna na prípravu záparu — 1 kávová lyžička na šálku. pri obličkových kameňoch. zbavených prímesí. V ľudovom liečiteľstve sa čaj pije ako metabolizujúci prostriedok — na napomáhanie látkovej premeny. 8 4 2 12 13 ČSN 86 6427 sa týka listovej drogy — Folium fragariae: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I. 15 5 1 12 12 ešte nezhorknutých listov divo rastúcich druhov jahôd s krátkymi stopkami zberanými v čase kvitnutia. ako obklady na mokvavé a krvácajúce rany. teda v máji až auguste.JAHODA OBYČAJNÁ ČSN 86 6745 sa vzťahuje na dve akosti jahodovej vňate — Herba fragariae — a má tieto základné ustanovenia: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol I.5 12 9 II. podáva sa nervóznym a málokrvným osobám. pektín. 101. 123 . Pre obsah trieslovín sa užívajú pri hnačkách. odtrhávaním. inak sa ľahko rozmliaždia. Sú veľmi vyhľadávaným tovarom v potravinárskom priemysle.

J. skoruše Nemecky: Wilde Vogelbeere. U nás rastie asi 10 druhov jarabín. vtáčia kvitne asi v máji-júni. Mičurin zaradil do svojej ovocinárskej praxe štúdium jarabín a podarilo sa mu získať medzidruhovým a dokonca medzirodovým krížením s mišpuľou (Mespilus germanica L. prípadne aj sušili na slnku. 5 5 1 20 4 2 II.Rosaceae Ľudovo: divá breskyňa. oskorušu i brekyňu. napr.). Plody sa v staroveku nakladali. mukyňovej čiže mukyne (S. Na Slovensku sa kedysi z plodov pálila silná pálenka. Vedecké pomenovanie sorbus je veľmi staré. Listy sú nepárno perovito zložené. torminalis (L. lístky kopijovité. najmä stopky plodov Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. a to ľudí i dobytka. vtáčia a oskoruša (Sorbus domestica L. že miluje drsnejšiu polohu. anglicky: Rowan. Upotrebenie j. Ružovité . jeráb. emend. 10 10 2 20 6 3 . sŕkať. Menej chutné plody. suchých a slnečných stanovíšť na vápenatej pôde). Jarabinové výlisky sú veľmi hodnotným vitaminóznym krmivom. brekyňová čiže brekyňa (S. V germánskej mytológii bola jarabina zasvätená bohu hromu Donarovi a stala sa predmetom mnohých povier a ság. Plody sú guľaté červené alebo žlté malvice. taliansky: Sorbo degli uccellatori. Čerstvé plody sa odjakživa jedli ako laxans a vyrábal sa z nich ocot a pálenka. Á. častejšie strom vysoký 16—18 m s guľatou korunou a svetlosivou kôrou.JARABINA VTÁČIA JARABINA VTÁČIA Sorbus aucuparia L. jarabina. jarabok. ale cenné drevo pre rezbárstvo má j.) Crantz — břek obecný. kyslý. Eberesche. Vo vyšších polohách ju často vysadzujú do alejí a parkov. Azda práve o nej písal Plínius. či keltského sor = trpký. v čase kvetu poskytuje včelám med i peľ. maďarsky: Veres berkenye. aria (L. španielsky: Serbal de cazadores. rusky: JEŘÁB PTAČÍ často pochádzajú z pestovaných druhov.) Crantz — muk obecný. francúzsky: Sorbier des oissieurs. Najlepšia je vraj z jarabín moravského druhu (subsp. aucuparia = aucupium. na okraji pílkovité. Predmetom zberu sú zrelé červené Ker. Miestami sa odvaru z nich ešte dnes prisudzujú významné liečivé vlastnosti pri pľúcnych ochoreniach. alebo z arabského sorbet — jarabina. Nie všetky sú však domáce a nie všetky majú jedlé plody. Väčšinou ich zrelé plody — červené okrúhle malvice — možno rátať za lesné ovocie.) výhodné formy pre potravinárstvo a likérnictvo. strom v lesoch teplejších polôh) a až po omrznutí sa dajú jesť plody j. drevo je výborným materiálom na sústružnícke práce. listy sú krmovinou pre kozy a ovce. Pochádza buď z latinského sorbere = jesť. jarab obyčajný. drevina listnatých strání. moravica (Zengerl. pila sa po lyžiciach pri dyzentérii. Love). hoci 124 Droga — plod sa hodnotí podľa ON 86 6623: Akosť — najviac v % Znak Nedozreté a spálené plody Iné časti materských rastlín. vyskytovalo sa už v staroveku ako starorímsky výraz pre jarabinu. s plodmi dlhými až 15 mm. et D. chytanie vtákov — jarabiny sa oddávna používali ako vnadidlo pri odchyte vtákov. vtáčej zrejme súvisí s používaním oskoruše. Hedl. Najvýznamnejším zástupcom je práve j. usporiadané v chocholíkovitých metlinách. Med je červenožltý a po vykryštalizovaní hrubo zrnitý a má silnú arómu. Druhové pomenovanie upresňuje. Rastie v horských lesoch. Kvety biele.

Listy nepárno perovité. 124. ktorá je netoxická a používa sa ako konzervans v potravinárstve. sú v konečných zložitých strapcoch a majú korunu. Plody j. karotenoidy. listové čepele 4. Rastie hojne v lužných lesoch.najlepšie umelým teplom. Drevina patrí k rastlinám. kyselina askorbová (0. Účinné látky v plodoch tvoria hlavne organické kyseliny . aby sa nezaparili. čo spôsobuje slinotok až dávenie a gastroenteritídy. je zdrojom kyseliny askorbovej a antiflogistikom. ktoré obľubujú vlhké pôdy. Obsahová látka sorbit slúži ako výživný prostriedok pre diabetikov a základná surovina na výrobu sorbózy. Plody sú nažky s krídlatým vrcholom. Dávkovanie: jedna kávová lyžička plodov na šálku macerátu. 1 lyžica na šálku záparu (užíva sa 3 x denne jedna lyžica).). triesloviny. Plody boli presláveným diu125 . Má šedivú bradavičkatú kôru. Pod menom fraxinus strom poznali už antickí Rimania. kvety sa zjavujú súčasne s listami. Skladované plody treba občas presúšať. sorbitol a i. Štiepením sa vytvára kyselina sorbová (sorbínová). Divo u nás rastie veľmi vzácne iba na južnom Slovensku (je chránený). Ľudovo sa užívajú aj proti reumatizmu a obličkovým kameňom. Sušia sa rýchlo . čo sa dokázalo pokusmi na zvieratách vyššími dávkami. podľa iného výkladu je odvodené od fraxis = štiepateľný. na zosuvoch a starších navážkách v stredných stupňoch aj v hrebeňových lesoch hôr. odkiaľ sa vyváža a často býva oficinálna (u nás v ČsL 1). resp.2 % ) . jablčná.kyselina sorbová (v nezrelých plodoch parasorbová). vínna. francúzsky: Fréne élevé. pretože sa z neho robili koly a tyče do plotov. Čajoviny č. taliansky: Frassino. Produkujú ju hlavne stromy rastúce na Sicílii. španielsky: Fresno. Všeobecne sa jasene oddávna uplatňovali v liečiteľstve. Droga má mierny preháňavý účinok. vylúhovať asi 8 h pri obyčajnej teplote (užíva sa každý druhý deň). JASEŇ ŠTÍHLY JASAN ZTEPILÝ Fraxinus excelsior L. metliny kvetov sa vyvíjajú skôr ako listy. Gréci ho označovali názvom melia. ktorý sa užíva po lyžičkách 3 —5 x denne. Oddávna sú známym prostriedkom proti skorbutu. po zaschnutí známa ako manna. preto je vhodná na prípravu štiav. Olivovité — Oleaceae Nemecky: Gemeiner Esche. mannový (Fraxinus ornus L.1-0. najmä na juhu Európy. Meno fraxinus sa odvodzuje z gréckeho fraxis = oplotenie. Príčinou je obsah kyseliny parasorbovej. anglicky: Ash. na kôre konárov nemá nijaké šošovičky (lenticely). Niekedy zapríčiňujú ľahké otravy. Častejšie sa vysádza na neúrodných stranách. Vo farmácii a v kozmetike sú náhradkou za glycerín. Pružné jaseňové drevo oddávna slúžilo na výrobu ohybného náradia. najmä oštepov. Príbuzný a podobný je j. pektín.a nepoškodené plody (október—november). aby si zachovali pôvodnú farbu. kým umelý sorbitol sa používa na výrobu moderných polykondenzačných živíc (Tween). Pomer zosušenia je asi 6 : 1. likéru a pod. ktorá má veľký význam pri tvorbe kyseliny askorbovej. 50.až 7-jarmové. na vlhkých lúkach a naplaveninách v nížinách a teplých polohách. rutín a kvercetín (flavonoidy). Sušením plodov a varom sa rozruší a vyprchá. kompótov.). Strom často nachádzame v parkoch. vtáčej (najmä čerstvé) nie sú celkom neškodné. pôsobia mierne preháňavo a protizápalovo. keďže jeho drevo sa dá ľahko štiepať. Oranžovočervené plody majú trpkojablkový pach a horkastotrpkú chuť. Šťavu z čerstvých plodov možno zavariť s polovičným množstvom cukru na sirup. sacharidy (glukóza. rusky: JASEŇ ŠTÍHLY Strom vysoký až 30 m. silica. 85. Droga má názov: Fructus sorbi (aucupariae) — Bacca sorbi. citrónová. Plody sa užívajú predovšetkým ako črevné regulans a močopudný prostriedok. sorbóza. maďarsky: Magas kórisfa. Pestovaná jarabina vtáčia moravská je veľmi bohatá na cukor (asi 13 %) a pektín. nie perorálne. ale iba subkutánnymi injekciami. Dobre znáša kyslé i vápenaté neutrálne pôdy. ktorá dráždi sliznice žalúdočného a črevného traktu. Koncentrované roztoky sorbit majú vzhľad glycerínu. Narezávaním sa získava laxatívne pôsobiaca cukornatá šťava. Pripisujú sa jej aj karcinogénne vlastnosti.

14 3 1 12 14 126 . ľadník. 1914 objavil v rastline „alkaloid" galegín a spolu so Simonnetom (r. znižovanie obsahu cukru v krvi. Okolo r. Kedysi sa vo Švajčiarsku a aj inde pestovala na krmivo. po zovretí sa odstaví a nechá postáť prikrytá 5 minút. dne. kvety biele alebo fialovomodrasté. Alopatia sa k používaniu listov i kôry stavia dosť zhovievavo. používanú vo veterinárstve (na humánne účely je vysoko toxická a nebezpečná. aj pri reumatizme a dne (zvyšoval vyplavovanie solí z organizmu — saluretikum). Rozsiahle skúmanie galegínu urobil Reinwein (1927). eskulín). zber sa robí viac ráz do roka (jul—august). triterpénové zlúčeniny (kyselinu ursolovú). na zber sa využíva iba pestovaná. najmä v pobrežných húštinách a vlhkých lesoch. kolárske a sústružnícke práce. ba aj na vypudenie črevných parazitov. zberajú sa jednotlivé lístky bez stopiek (jún až september. Jastrabina je hojná najmä v južnej Európe a v západnej Ázii. dlhé asi 10-20 cm. taliansky: Galega. Mladá kôra z konárov sa zberá na jar a bežne suší. Sú to najmä niektoré druhy rodu Vicia L. Kôra slúžila na izoláciu triesla v garbiarstve. Známy však bol zápar z 3 lyžičiek listov na 300 ml vody užívaný po dúškoch cez deň pri chorobách obličiek a zadržiavaní tekutiny v organizme. Z ďalších neskorších indikácií bolo významné ešte jej potopudné a diuretické pôsobenie. Pri ušnom ochorení (otoskleróze) sa ako adjuvans podáva odvar z čajoviny. Plody sú kostrbaté struky. podľa neho má galegín také vlastnosti. u nás majú iba zriedkavé ľudové použitie. Rastlina má pomerne veľa peľu. listom brezy. Podobnosť jastrabiny s inými zástupcami v rámci čeľade je značná. má rada humóznu pôdu — vysieva sa na jar. trieslovinu. príp.5 12 10 II. Kôra obsahuje dosť podobné látky. v súčasnosti v NDR a NSR. 1600 ju však už nachádzame v mnohých nemeckých záhradách ako liečivú. kôra sa v Poľsku používa ako depuratívum v kombinácii napr. Jaseň je známy aj tým. Pre obsah silice a glykozidov možno použiť umelé teplo iba v teplote do 40 °C. maďarsky: Kecskeruta. francúzsky: Galega officinal. podobne účinnými ako zložky čajovinových zmesí. lenže sa v horúcej vode krátko povarí. Použitie na zvýšenie laktácie asi prišlo z Ameriky. Listy i kôra majú experimentálne dokázaný mierny laxatívny účinok (depuratívum). kvercetín). triesloviny. silicu s obsahom terpénov a vitamín K2. Droga je ľahko lomivá. Droga Herba galegae je v niektorých liekopisoch oficinálna. kozia ruta.retikom. Majú listy párno pe- rovité a ich hlavná stopka vybieha v hrotoch alebo v úponoch. tak teplotou do 50 °C). Používajú sa na priemyselnú izoláciu obsahových látok. Kecskere galga. Používanie drog na väčšinu týchto ochorení je skutočne zastarané a neúspešné. len z času na čas sa stávajú módnymi (napr. dáva sa ako obklad na zle sa hojace rany. novšie sa spomína grécke gala = mlieko a ago = ženiem. list čiernej ríbezle a kvet túžobníka. kvitne v lete. pri vredoch predkolenia a pod. najmä galegínu. rusky: Trváca bylina vysoká 40-110 cm. Výklad o odbornom pomenovaní rastliny nie je jednoznačný a celkom istý. Pri zapečení sa niekoľko ráz denne dávkuje 1 lyžička listov na šálku horúcej vody. ktorá poskytuje drogu + Cantharis (uvádza ju ČsL 2). Kvitne v pazušných strapcovitých súkvetiach. Ako prostriedok proti horúčke sú drogy zastarané. U nás zriedkavo rastie voľne.). ryhované a duté.5 0. Predmetom zberu pre farmaceutické účely býva list — Folium fraxini a kôra — Cortex fraxini. príp. že sa na ňom zdržuje chrobák španielska mucha . Tauret r. fraxidín. Predmetom zberu bývajú aj semená — Semen galegae. anglicky: Goat's Rue. — vika. Listy obsahujú predovšetkým horkú látku — oxykumarínový glukozid fraxín s aglykónom fraxetínom a fraxanolglukozid. Používa sa na výrobu lyží. Vraj zaháňala mor. 1927/28) mu dokázal slabšie hypoglykemické účinky — t. Biele jaseňové drevo je vhodné na stolárske. ktoré sa hodnotia podľa ČSN 86 6813: Akosť — najviac v % Znak 1. Kôra sa dávkuje rovnako. flavonoidy (kvercitrín. sacharidy (aj tetrasacharid stachyózu). ako glukokiníny. zakončené osťou. príp. s kvetom bazy. iba do augusta). Materiál sa suší zvyčajným spôsobom. listy sú dobrým krmivom pre niektoré domáce zvieratá. U nás sa vyskytuje najviacej na južnom Slovensku. bez pachu a chuť má zvieravú a horkú. j. najmä kozy a ovce. liečila mnohé detské choroby a slúžila proti uhryznutiu hadmi a divou zverou. Stromy kvitnú v apríli—máji a včely ich veľmi obletujú. listy nepárno perovito zložené. Nožom alebo kosákom sa odrezávajú kvitnúce a hojne olistené vrcholky bylín. Známe je aj externé použitie listovej drogy (kúpele. lístky kopijovité alebo elipsovité. ursolovú. na rany. dýh i nábytku. poukazujúce na zvyšovanie dojivosti. vňaťou prietržníka). V súčasnosti je Herba galegae — vňať jastrabiny má dve akosti. byle priame. Kvety sa rozvíjajú skôr ako listy. najmä kumaríny (fraxín. Ináč sfarbené časti drogy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol 6 1. List i kôra sa využíva pri reumatizme. ťažko poškodzuje pečeň). ktorá má tri zložky: kôra jaseňa. lebo dosiaľ spomínané indikácie sa neukazovali uspokojivé (okrem diaforetickej a diuretickej). medovina jej však chýba. Ľudové liečiteľstvo južných krajov uplatňuje aj lyko stromov. kyselinu jablčnú. Z oficiálnej alopatie sa pomaly vytrácajú. manitol a minerálne soli. Drogy sa častejšie kombinujú s inými. Sušia sa na dobre vetraných tienistých miestach v tenkých vrstvách. Pomer zosušenia je asi 4 — 5 : 1. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: jastrabí hrach. pretože poskytujú hojnosť peľu (opeľujú sa vetrom). potom manitol (za čerstvá horký). kôra zasa najstarším surogátom za chinínovníkovú kôru. jednoduché. v snôpkoch (ak umelým teplom. horúčku. Preto si ju včelári osobitne necenia. pružné i pevné. Občas sa pestuje na okrasu v záhradkách.kantarída. 5 — 9-jarmové. JESTŘABINA LÉKAŘSKÁ JASTRABINA LEKÁRSKA Galega officinalis L. Drevo je veľmi tvrdé a ťažké. príp. parkiet. pri ochorení obličiek a močových kamienkoch. španielsky: Galega. štedrevec liečivý Nemecky: Echte Geissraute. ktoré je bohaté na sliz. Druh rastie v nížinách i pahorkatinách. Jastrabina sa dokázateľne spomína až v skorom stredoveku. atónii (ochabnutosti) močového mechúra. náradia.

s ktorými ju však pri zbere nemožno nijako zameniť. že Medea používala jed z jesienky. reumatizmu. proti astme. Jesienka tvorila napr. Hneď sa však nepresadila. Rastlina vo všetkých orgánoch.čajoviny Diabetan — pomocná liečba cukrovky. vodnatieľke. napr. účinok je však pochybný. anglicky: Meadon Saffron. pokladali ho za veratrín. proti epilepsii a pri horúčkovitých detských ochoreniach s vyrážkami (osýpky. JESIENKA OBYČAJNÁ + Colchicum autumnale L. j. rusky: OCÚN JESENNÍ JASTRABINA LEKÁRSKA o ne veľký záujem. Pred interným užívaním svorne varovali všetky herbáre. Rod zahrňuje podľa užšieho alebo širšieho chápania 30 až 60 druhov. Čajoviny č. dávkujú sa 2 lyžičky drogy na pohár vody. ocún. U nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej Trváca bylina so šupinatou hľúzou. najmä však v semenách obsahuje izoamyléngvanidín galegín. ktorá sa aj vykupuje. Vzhľadom sa jesienka ponáša na šafrány (Crocus L. francúzsky: Colchique ďautomne. 1820 lekárnik Peletier a Caventou. Anglický lekár Williams r. 26. má rada mierne vlhké pôdy s výživnou a trochu alkalickou hlinou. šafranica. Cibuľky mali aj vedľajšie toxické príznaky a nedali sa presne dávkovať. sirotka. Vedecké pomenovanie jesienky vychádza z gréckeho kolchikon. taliansky: Colchico. liehovine alebo v octe ako tinktúra. sa jesienka opäť dostala do európskej medicíny.).). šarlach a pod. tak nazýval Dioskorides prudko jedovatú rastlinu rastúcu v Kolchide na pobreží Čierneho mora. Macerovala sa vo víne. druhové meno autumnale značí jesenný. t. 21. jeseňka. Ako obsahové látky sa uvádzajú aj niektoré aminokyseliny . mala kolísavú účinnosť. Druhy Colchicum sa v antike liečebne používali málo. orálny inzulín. a preto sa priemyslová výroba takýchto prípravkov v mnohých štátoch zastavila (aj u nás prípravku Galegolu). ktoré lievikovito obklopujú zelený semenník s množstvom semien. divá cibuľa. Obsahovú látku kolchicín prvý zistil r. Semená sa používajú podobne a pokladajú sa hlavne za pomocné a účinné antidiabetikum. Spoľahlivejšie použitie je na podpornú liečbu pri cukrovke — diabetes mellitus. 1820 namiesto nespoľahli127 . Usudzuje sa. hoci boli dobre známe a známa bola aj ich jedovatosť. lúčny matečník. 18. zimovít Nemecky: Herbstzeitlose. Bylina rastie často na lúkach pahorkatín až horského stupňa. kvitnúci druh v jeseni. príp. horké látky. ďalej saponín. naháč.stvol. stor. 25. sacharidy a trieslovina. Operuje sa v jeseni a na jar vyrastá prízemná ružica čiarkovitých listov. Vňať má staré ľudové použitie ako prostriedok podporujúci tvorbu mlieka cicavcov. 17. V ľudovom liečiteľstve sa vňať jastra- biny užíva aj ako močupudný a potopudný prostriedok. Potom jesienka upadla do zabudnutia a ujal sa jej až stredovek na základe odporúčania arabských lekárov. ak sa užíva ako adjuvans pri cukrovke. 19. vo vňati hlavne flavónový glukozid galuteolín (štiepi sa na luteolín a glukózu). vysoká 10—30 cm. rastlina sa označuje aj ako orálne antidiabetikum. dozrievajúci v máji až júni vkyjakovité tobolky dlhé 30-50 mm. Ľaliovité — Lilíaceae Ľudovo: bujačina. vyrastá v jeseni a je zakončená fialovými kvetmi s lievikovitým okvetím. Droga sa zriedka užíva samotná . no iba na vonkajšie upotrebenie. Najhojnejšie sú rozšírené v stredomorskej oblasti.arginín a gvanidín.jej dávka je 1 -2 kávové lyžičky na šálku vody v zápare. 20. španielsky: Colchico común. V Nemecku sa jastrabina pridáva do antidiabetických čajovín a do tabliet s metabolickým pôsobením (NSR). Asi v polovici 16. podobne ako o vňaťovú drogu. zložku mnohých tajných prostriedkov. maďarsky: Ószi kikerics. Novšie sa používa výťažok — extrakt v masti aplikovaný zvonka na zacelenie kožných defektov po neoplastických operáciách a na zosilnenie pôsobenia rontgenových ožarovaní. Správne ho určil Geifer a Hesse. nadzemná časť . teda vo vlasti miešačky jedov — Medey.

JESIENKA OBYČAJNÁ vej hrúzy s kolísavým obsahom kolchicínu začal používať semená. Kvety jesienky sa trhajú a sušia iba Ukazovateľom kvality sú požiadavky ČsL 2 pre + Semen colchici: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Popol Obsah kolchicínu — najmenej ČsL 2 2 5 0. t. Jeho roztoky sa uplatňujú aj v praxi pri pestovaní polyploidných rastlín so zvýšeným počtom chromozómov (vyznačujú sa obyčajne rýchlym rastom a nadmernou tvorbou zelenej hmoty). 1826 ocitli v anglickom liekopise. Po očistení sa zvyčajne pokrájajú na lupienky — koláčiky a rýchlo sa sušia. Podstatnými obsahovými látkami sú vysokojedovaté alkaloidy. Náš farmaceutický priemysel vyrába dražé Colchicin Spofa. z ktorých najdôležitejší je kolchicín (0. Predmetom zberu je celá rastlina. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 .5 ojedinele. čo možno urobiť aj na slnku. ktorá má silný antimitotický účinok. Všetky prípravky s colchicínom alebo jesienkou podliehajú predpisom lekára.6 % — nachádza sa predovšetkým v najvnútornejších vrstvách osemenia). Najčatejšie sa vo svetových liekopisoch uvádzajú semená . Rastlina je významná ako prostriedok na liečenie dny a reumatizmu — antiuretikum a cytostatikum. Med má tmavú farbu. Droga + Tuber colchici. užívané pri akútnych záchvatoch dny (samozrejme. Peľ je oranžovožltý a býva ho veľké množstvo. odrezávaných v čase hnednutia. Pôsobí už v nepatrných dávkach. je však menej jedovatá ako kolchicín a stala sa účinným liekom pri niektorých krvných ochoreniach. Strata na hmotnosti je malá. i. teplotou okolo 40 °C. izolovaný z hľúz alebo zo semien jesienky. u nás sú v ČsL 2. pôsobí močopudne. častejšie však v jeseni. Ako Colchicum e seminibus sa používajú v homeopatii. j. Pri skladovaní ich treba dobre chrániť pred vlhkom a svetlom. Jesienke venoval veľkú pozornosť náš vedec Šantavý. resp. V ľudovom liečiteľstve sa v nijakom prípade nesmú používať. o. najlepšie sa dosúšajú pri umelom teple. a tak sa ako droga r.+ Semen colchici. pre- chádzajúcu až do zelena. hrajúce sa so semenami (5 g je smrteľná dávka). Pred kvitnutím — na jar.2—0. Skladujú sa v dobre uzatvorených sklených nádobách. Poskytuje včelám neskorú peľovú i nektárovú pašu. chránené pred vlhkom i svetlom. Je nebezpečná pre dobytok i pre deti. iba na lekársky predpis). semená sa z nich vytrasú a dosušia.kolchicín. Kolchicín je silný kapilárny jed (rozširuje kapiláry a nivočí cievy). Hoci je jesienka jedovatá. Droga je bez pachu a má veľmi horkú a ostrú chuť. Jesienka je inak nepríjemnou jedovatou burinou v sene. 128 . nedokázala sa jedovatosť medu. ktoré sú uložené hlboko v zemi. Používajú sa na to osobitné vypichovacie nástroje. asi jún—júl. ČsL 4 uvádza ako oficinálny jedovatý alkaloid + + Colchicinum . Tobolky sa presušia. Možno ich sušiť aj na slnku. izoloval látku označenú F — demekolcín. Vyberajú sa po dozretí z plodov — toboliek. Pre prudkú jedovatosť zber ani akákoľvek manipulácia sa nesmie zveriť deťom. v lete (hlavne v auguste až septembri) sa vykopávajú hľuzy. kvety ostávajú dlho otvorené. Čerstvé hľuzy sa používajú v homeopatii.

Materiál sa očistí od prímesí a dá rýchlo sušiť. kokoška. Treba sušiť prirodzeným teplom. V prípade masového výskytu dá sa získať pokosením. Na homeopatické účely a niektoré špeciálne prípravky sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. maďarsky: Pásztortáska.) O. O skutočne účinných obsahových látkach pastierskej kapsičky sa dodnes Vňaťová droga — Herha bursae pastoris sa posudzuje podľa ČSN 86 6741: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. anglicky: Shepherd's purse. Materiál sa nezaparuje. takže rastlina vyzerá ako pomúčená. možno zber robiť viac ráz. chudobka.peniazok. Vzhľadom na to. Pieseň sa kedysi dávala do súvislosti s účinkom byliny. pri okrajoch ciest a v dedinách. keď bol nedostatok zahraničných drog. Zber možno odporúčať aj začiatočníkom — ľahko sa identifikuje. Kunze). 2 2 1 13 10 II. Napadnuté exempláre nezberáme. úhoroch. Je prispôsobená na opeľovanie vlastným peľom. Sušenie netrvá dlho. na byli šípovito objímavých. srdiečka Nemecky: Gemeines Hirtentäschel. Rastlina je veľmi známa. gracovito perovito strihaných listov. Pri sušení musíme dbať na to. lopata. Odrezáva sa na začiatku kvitnutia (apríl—máj—október). Druh patrí medzi najbežnejšie buriny rolí a záhrad. Biele kvety v strapci. čo však vyvrátil ĽHarste r. je však mierne drobivý. rusky: - KAPSIČKA PASTIERSKA . Rastlinu liečebne používal už Hippokrates. 4 4 2 13 13 129 . a to ako prostriedok účinkujúci na maternicu. zvaná aj Thlaspi Bursa pastoris. ktorá znetvoruje stonku i šešule a pokrýva ich bielym práškom. taliansky: Borsa pastore. rumoviskách. schne rýchlo. preto ju hmyz navštevuje zriedka. resp. s prízemnou ružicou stopkatých. Cenila sa ako náhradka za vtedy drahý námeľ (Secale cornutum — pozri kyjanička purpurová). ale bez koreňov a cudzích prímesí. mošna. Rastie aj na medziach. španielsky: Bolsas de pastor. Plody sú typické obrátene trojboké šešuľky. aby sa usušili aj plody.) Medic. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: babie kapsy.. že do roka vyrastá niekoľko generácií. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. Latinské vedecké meno capsella je zdrobnenina od capsa = tobolka (bursa pastoris = pastierska kapsa). 1938. slabo ostrú chuť a je horkastá.PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ KOKOŠKA PASTUŠÍ TOBOLKA Capsella bursa-pastoris (L. Rastlina má veľmi malé kvety. bez väčšieho množstva plodov. holá kača. betuška. Vo vlhkom lete rastlinu napáda parazitická pieseň (Cystopus candidus (Pers. bieda. kolduška. Vyskytuje sa hromadne. Droga má slabý nepríjemný pach. Z rastliny sa zberá a nakupuje kvitnúca vňať — Herba bursae pastoris.KAPSIČKA PASTIERSKA . betašná zelina.PASTIERSKA KAPSIČKA OBYČAJNÁ Jednoročná až dvojročná bylina vysoká 10—35 cm. Drogu tvorí nadzemná časť i s prízemnou ružicou listov. Opäť sa dostala do popredia záujmu počas prvej svetovej vojny. byľ rozkonárená. francúzsky: Bourse á pasteur. dobre sa zberá i suší. za hydrastisový koreň či podzemok (pozri cudzokrajné drogy).

taliansky: Cappuccina. všetky pochádzajú z Južnej Ameriky. Miestami sa takto konzervujú dodnes. Okrem alkoholických výťažkov (tinktúra a extrakt) sa z drogy pripravuje aj teplý zápar (1 lyžica drogy — postáť 15—20 minút. 224. Homeopatické prípravky sa používajú hlavne pri rozličných krvácaniach. španielsky: Capuchina. 91. pričom sa vhodne kombinuje s inými drogami. 1684 Bevernong. maďarsky: Nagy sarkantyúka. Na celom svete sa pestujú ako okrasné rastliny. Druh pochádza z Južnej Ameriky a kultivuje sa po celom svete na okrasu. ako diuretikum a zvonka dermatologikum pri dermatitídach a ekzémoch. Listy i kvety pre svoju ostrú. a to tyramín. najčastejšie oranžovožlté. Celý rod má asi 80 druhov. Jej použitie je predovšetkým v ľudovom liečiteľstve. piť 2—4x denne) — najmä ako diuretikum. a to maternicovému (pokusy ňou nahradiť námeľovú terapiu neboli úspešné). chrasty. acetylcholín. 10 10 9 2 14 mg II. že Plod — Fructus tropaeoli — sa posudzuje podľa ON 86 6625: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené a nezrelé plody Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah benzylizotiokyanatanu alylnatého v 1 g plodov — najmenej I. francúzsky: Capucine ä grande fleur. Macerát sa za studena aplikuje aj externe na omývanie (vyrážky. štítovité. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na macerát (pripravuje sa za studena) a pije sa 2—4x denne.vedú spory. Je antihemoragikum proti vnútornému krvácaniu. cholín. farmaceutický priemysel používal extrakt z pastierskej kapsičky ako zložku prípravku Alysal — pasta aplikovaná na chronické ekzémy (dermatologikum). potom pri krvácaniach zo žalúdka alebo z pľúc a z močových ciest.intertrigo a na obklady pri krvácavých poraneniach. potom látky s obsahom síry. 1580 Dodonaeus. Má nerovnakú a nie vždy spoľahlivú účinnosť. KAPUCÍNKA VÄČŠIA KAPUCÍNKA VÄČŠIA LICHOŘEŘIŠNICE VĚTŠÍ Tropaeolum majus L. Malé tropaeolum opísal r. Leclerc (1916) dospel k názoru. Droga sa uplatňuje ako slabé hemostatikum pri metrorágiách a menorágiách. V latinčine tropaeum označuje strom ovešaný zbraňami — znak víťazstva. prípadne na zaparenia . Čajoviny č. ako podporný prostriedok pri žalúdočných a črevných ochoreniach. kapucínkovitých rastlín. trochu trieslovín a saponíny. ale vcelku príjemnú chuť sa jedli ako šalát. 229. Plody sú tobolky s obličkovitými semenami dlhými asi 1 cm. rusky: . Sprvoti nevyvolalo veľa pozornosti ako liečivo. okrem toho flavonoidy (diosmín). U nás je jediným zástupcom čeľade 130 . Literatúra však zhodne uvádza biogénne aminy. tropaeolum je zdrobneninou tohoto slova. približne okrúhle. Kvetné pupene a nezrelé plody sa nakladali do octu a konzumovali ako kapary. Veľké tropaeolum privie- zol do Európy r. betaín a niektoré ich estery. dlhostopkaté. kvety nápadné. najmä proti skorbutu. ostrohovité. Kapucínkovité — Tropaeolaceae Ľudovo: vytrčpán Nemecky: Grosse Kapuzinkresse. ekzémy). Čs. 20 12 12 4 10 mg Poliehavá trváca bylina so stonkou dlhou 30-200 cm. ale aj pri ochoreniach obličiek. Semená obsahujú až 20 % oleja. anglicky: Indian Cress. 89. listy stopkaté. ale skorej ako okrasný kvet.

anglicky: Black Mustard. guľaté. maďarsky: Fehér mustár. chrípkových ochoreniach. má výrazné antibakteriálne účinky . jemnejšie jamkovito bodkované a chutia mierne. Nedávno vznikli spory o liečivej účinnosti semien dopestovaných u nás a dovážaných. polievok. bielej sú neprípustné. môžu sa semená. horčica a potočnica). Semeno zberané zmetaním sa oddelí od hliny a iných nečistôt plavením vo vode. Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Weisser Senf. ani látka pripravená umelo. semená malé. destiláciou nerozdrveného materiálu sa získava skoro výhradne nitryl kyseliny fenyloctovej. resp. Kve- ty žlté. ale šešule má odstávajúce a semená sú žltkasté alebo červenkastožlté. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. čiernej. ktorých nepriaznivé pôsobenie sa najväčšmi prejavuje pri infekcii močových ciest. súčasť miešaniek. zmiesť metličkou a ostatné pozberať ručne (jún—október). bylinných kúr. na rumoviskách a v húšťavách. Sú však skoro dvakrát väčšie. bronchitídach. mala by sa používať predovšetkým proti vypadávaniu vlasov a na podporu ich rastu. Vzájomné prímesi k. pre tvar zatvorenej hlávky. caputium = kapucňa. príp. za sucha . Na rovnakom poli rastie niekedy aj veľmi podobná horčica roľná (Sinapis arvensis L. podobný ako pri kapuste čiernej (Brassica nigra (L. t. sa vyrábajú prípravky. maďarsky: Fekete mustár. červenohnedé. v koncových strapcoch. ktoré vypadávajú. Za vlhkého počasia sa zberá postupne tak. ktoré sa užívajú pri infekciách močových ciest. ako chren. francúzsky: Moutarde noir. sa používa ako rastlinné dezinficiens močových ciest.aj v najmenšej koncentrácii účinkuje na 46 kmeňov baktérií Staphylococcus (Micrococcus) pyogenes aureus. pri komunikáciách. čierna. V minulosti bola rastlina obrúbená ako zložka tinktúry proti vypadávaniu vlasov a na ich vzrast (do 90 % liehu sa na 15 dní naložili rovnakým dielom . omáčok a pod. Horčice patria k najstarším liečebným a dietetickým prostriedkom. izotiocyanát. Rastie na úhoroch. Pupene a nezrelé plody tiež niekedy nahradzujú známe kapary — zelené oká očiek z rýb (po naložení do octu). chren.7 131 .napr. Horčica biela je jednoročná bylina podobná k. rusky: HOŘČICE BÍLÁ HORČICA BIELA Sinapis alba L. obsahujú asi 0. Takéto semená však treba potom rýchlo a opatrne sušiť na slnku alebo umelým teplom pri 35-40 °C. na rozdiel od bielej horčice. Prieskum antibakteriálneho účinku a prešetrenie obsahových látok v tomto smere je novšieho dáta. semeno kapusty čiernej. resp. aj kvet i nezrelé plody alebo kvetné púčiky) používajú ako prísada do šalátov. Droga má charakteristický zemitý a zemiakový pach.). španielsky: Mostaza bianca. ale aj pri skorbute a meteorizme (dávka šťavy je 30—50 g). rusky: Kapusta čierna je jednoročná. „Horčice" (aj h. j. plod. Fructus tropaeoli majoris. Túto vlastnosť nemá glykozid. v skleníkoch) a ak je pekné počasie. čiernej a h.) Koch Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Ľudovo: čierna horčica Nemecky: Senf-Kohl. listy žihľavy a zimozeleňa. ktoré obsahujú glukozinoláty. aby nevznikli omyly. anglicky: White Mustard. Plody sú zobáčikovité šešule priklonené ku stonke. až 100 cm vysoká bylina s rozkonárenou bylou. zápaloch obličiek a močového mechúra. sa zastavila. uplatňujú sa podobne ako potočnica alebo lyžičník. španielsky: Mostaza negra. V tomto prípade je lepšie a istejšie pridržiavať sa ľudového názvu pre obidve rastliny — horčica. taliansky: Senape bianca. väčšej — príp. nevaria sa a ani nesušia.hoci šťava koná dobré služby pri chronickej bronchitíde a pľúcnych zápaloch i emfyzémoch (rozdutí pľúc).) Koch). látky s obsahom síry v glykozidovej väzbe (zastúpené najmä rastlinami z čeľade kapustovitých rastlín — Brassicaceae. Slovenské pomenovanie kapusty vychádza asi z latinského caput = hlava. medziach. čo však vyplýva iba zo slovenského prekladu označenia pre rod (Brassica). pestovaný na roliach. spodnými lýrovitými a predĺžené kopijovitými hornými listami. francúzsky: Sénevé blane. Kapucínka patrí medzi rastliny. t. Už v staroveku poskytovali podobne ako dnes korenistú prísadu k jedlám a preslávili sa ako účinný a silný protijed. Po navlhčení páchne ostro. Semeno k. Semeno kapucínky dozrieva postupne.03 % prchavých látok. roľná — Sinapis Pre Semen sinapis (nigrae). plody a vňať. má ČsL 2 tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ostatné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi (hlavne semená iných kapustovitých rastlín) Popol (zvyšok po spálení drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah izotiokyanatanu alylnatého — najmenej ČsL 2 1 2 5 2 0. Droga: Semen tropaeoli majoris. ako dozrieva.ak je povrch pôdy uváľaný. — vždy čerstvé. Okrem toho ťažko uviesť do súladu všetky staroveké i novšie názvy kapusty a horčice. hlavne podľa miesta pestovania rastlín a výroba prípravku Urogran — granulovaných semien. ktorá sa pozná podľa bledožltých lupienkov s fialovastými žilkami. chutia tiež mierne. guľatejšie a hladké. až sivohnedé. najmä však v nížinách. j. resp. Je tu zjavný glykozidový predstupeň — glukotropeolín. aj vonku na slnku. po chvíli ostro pálčivú. čiernej. (BRUKEV ČERNOHOŘČICE) ČERNOHOŘČICE SETÁ KAPUSTA ČIERNA Brassica nigra (L. Semená sa sušia v tenkých vrstvách na lieskach alebo na čistých papieroch (napr. kým semená horčice roľnej sú zvyčajne väčšie. Benzylhorčičná prchavá látka z nej vznikajúca. Chuť má spočiatku nevýraznú. napr. Schwarzer Senf. Pre ostrú chuť sa list (hlavne mladý. Príbuzná a veľmi podobná je žlto kvitnúca ohnica (reďkev ohnicová — Raphanus raphanistrum L. taliansky: Senape. Všetky časti kapucínky — najmä semená. Pôvodne kultúrny stredomorský druh. zrelé má svetlú žltohnedú farbu. Po precedení a pridaní trošky aromatickej gerániovej silice — Oleum geranii slúžila tinktúra na natieranie (Leclercov recept).). ktoré sa po vydestilovaní z rozdrobeného materiálu skladajú skoro výhradne z benzylhorčičnej zlúčeniny. Ich semená sa často nájdu ako prímes v semenách k. Druhové meno niger = čierny (podľa farby semena). Rastie na podobných miestach ako k. po 100 g — čerstvé listy a semená kapucínky.

Drogám silne škodí vlhko. ktorá patrí medzi B-tioglukozidázy. ostrá (lebo nastal rozklad glukozinolátu porušením pletiva). väčšinou jednoduchá. treba zber robiť ručne. naj- . Poskytujú med i veľa peľu. Semená slúžia predovšetkým ako korenina a na výrobu pokrmovej horčice. sinigrín na alylhorčičnú látku. príp. Čím sú plody zrelšie. Sú preto významné pre včelárov. Ak sú prezreté. prípadne Semen sinapis albae (inak aj Semen erucae). za určitých podmienok glukozinoláty sa štiepia na prchavé izotiokyanáty — látky s obsahom dusíka a síry. má preto vhodnejšie interné uplatnenie.sinigrín v k. príp. dolný čisto biely. Obklad sa smie ponechať len do ľahkého sčervenania pokožky. ktoré po poranení pletiva alebo pri destilácii štiepia glukozinoláty). Kým sa tieto prchavé zlúčeniny neuvoľnia. španielsky: Bugula. mazacie oleje a pod. alebo sa z čerstvej horčičnej múky a vody pripravuje kašovitý obklad (voda nesmie mať viacej ako 40—45 °C. byľ priama. ale aj neskôr ako strniskovú rastlinu. že ich možno vysievať zavčasu zjari. do rozličných nakladačov (na uhorky a pod. Plody sú hladké tvrdky. označovaný ako Oleum sinapis. sú drogy bez pachu. Strata na hmotnosti je malá. čiernej slúži na dráždenie kože vo forme kúpeľov. rusky: KARBINEC EURÓPSKY Trváca bylina vysoká 20—110 cm. V obidvoch prípadoch zberáme z pestovaných rastlín semená — Semen sinapis nigrae. na sústavne spásaných mokrých pasienkoch a v priekopách.). Semeno k. neskôr slabo kyselkavá a až po chvíli pálčivá. teda asi koncom júla. glukozid a v h. Rozprášené semená vyvolávajú zápaly slizníc. páperistá. lebo inak môže spôsobiť ťažké zápaly kože.KAPUSTA ČIERNA HORČICA BIELA tiokyanát a sinalbín na p-hydroxybenzylizotiokyanát. Ich chuť je sprvu mierna. sidenirch zelina. vlčia noha Nemecky: Ufer-Wohlstrapp.. čiernej. čiernej (syntetická) tvorí zložku priemyselne vyrábaných mastí Calovat a Rheumosin unguentum uplatňovaných ako derivans. lebo zničí enzýmy). arvensis L. 68. Obsahové látky v obidvoch prípadoch tvorí olej (asi 25—35 %). zúbkaté. maďarsky: Európai peszércze. Rastie preto hlavne pri otvorených stokách so znečistenou vodou. vždy rozširujú včeliu pašu. alylizo- KARBINEC EVROPSKÝ Lycopus europaeus L. látky s dráždivými a prekrvujúcimi vlastnosťami. jej glukozinolát však nehydrolyzuje na prchavé zložky. Nektárovosť sa zastavuje chladom. najmä burina jarín). myrozináza. ktorej je práve v tom čase nedostatok. Upotrebenie podmieňuje dráždivý izotiokyanát. „Silica" — prchavá zložka k. potom sliz. V jeseni medujú menej ako v lete. mastný olej je pre ostrú príchuť vhodný iba na technické účely — výroba mydiel. potom sa mlátia a získané semená sa 132 ešte presušia na hromadách a potom sa čistia. Neprchavý tzv. horčičného papiera (Charta sinapisata — horčičná múka nalepená bezvodým lepidlom na vhodný podklad papiera — oficinálny prípravok v ČsL 2). najmä horčicu bielu. Druh obrubuje stanovištia s nadbytkom dusíka. kvitnú už krátko po zasiatí (do 6 týždňov) a dlho (asi 20 dní). horčičnej múky.Labiatae) Ľudovo: heraklia. sediace kvety tvoria pazušné paprasleny. slabo červeno bodkovaný. V lete dá 1 ha horčice asi 40 kg medu. Podobné použitie má aj izolovaný izotiokyanát. nie je však terapeuticky dôležitý. Rastliny sa nechajú oschnúť. Biela horčica má podobné použitie. Účinnú zložku semien predstavujú glukosinolaty . tým ľahšie vypadávajú. bielej glukozinolát sinalbín (a príslušné enzýmy. resp. horčičný glykozid. horný pysk majú biely. Sú dôležité nielen tým. bielkovinové látky. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté . Robí sa to zvyčajne pokosením rastlín v čase začiatočnej zrelosti (šešule sa farbia do žltohnedá). anglicky: Bugle Weed. kaša sa nanesie na látku a prikladá pri akútnych zápaloch a reumatických bolestiach. končisté. listy elipsovité. Čajovina č.

predpokladá sa. 1855 sa začal uplatňovať v homeopatii americký k. litospermová a i. ktoré však majú inak tvarované listy a inú farbu kvetov. vlhké priekopy. Typické stanovištia sú napr. v ktorých sa výťažky z karbinca kombinujú napr.). j. exaltatus L. saponiny a bližšie nepreskúmané látky fenolového charakteru. vysoký (L. organické kyseliny (kávová. najmä ak je spojená s tachykardiou (zrýchlenie srdcovej činnosti nad 90 tepov za minútu). Pri umelom teple nemožno prekročiť teplotu 35 °C. ktorý má dodnes svoje významné miesto v terapii. Ak sa suší. že ich užívanie a vhodnosť vie posúdiť iba lekár a predpísať. že je v rastline obsiahnutý vo fenolových látkach a fluóre. Účinok sa prejavuje až po dlhšom užívaní — asi po 3—4 týždňoch. 2—3 razy denne). so srdcovníkovými extraktmi. búchaní srdca. pri basedowovskom srdci s veľkou dráždivosťou a slabosťou. dobre vetrané miesta. Dodonaeus. je však prirodzené. virginicus Mchx. Predmetom zberu je vňať — Herba lycopi europaei. Karbinec — hlavne americký. Značná podobnosť je ešte s druhmi rodu jablčník . Ďalej je v nej do 10 % trieslovín. až stredne ťažkých formách hypertyreózy (t.). virgínskemu (L.). farba kvetov a obdobie kvitnutia sa stotožňujú s k..Marrubium L.05-0. predovšetkým list. ursolová. Samoliečiteľskú manipuláciu s rastlinou vonkoncom neodporúčame a varujeme pred ňou. pri ktorých je ovplyvnený pulz. silica. európskym (niektorí botanici ho rátajú iba za varietu k. častejšie sa užívajú štandardizované hotové prípravky. Droga sa zriedka dávkuje vo forme čaju (zápar z 1-2 lyžičiek na šálku vody. Mal veľmi časté použitie proti horúčke a na zastavenie krvácania. pretože o mnohých fenoloch je známe. Opísal ho až v 16. pobrežné kriačiny. Vňať. Karbinec sa používa aj pri vegetatívnych dystonických poruchách (porucha napätia svalstva). s chinínom a i. Účinný princíp tohoto pôsobenia sa nepodarilo doposiaľ izolovať v čistej forme. virgínsky (L. Používanie potom upadlo do zabudnutia a od r. Napriek novému vývoju terapie vo svete pri Basedowovej chorobe udržali si prípravky s karbincom svoje miesto. Morfologickými znakmi je karbinec príbuzný so zástupcami rodu srdcovník — Leonurus L. ktorý bol prv liekom proti malárii.KARBINEC EURÓPSKY va čerstvá. európskeho). listy má chobotnato rozdelené na kopijovité úkrojky. najmä nemeckých lekárov. obsahuje hlavne horčinu nie celkom známej skladby. virginicus Mchx. pri iných srdcových funkčných poruchách. Droga má slabý aromatický pach a chutí veľmi horko (najmä semená). Tak sa dostal do drogového pokladu renesančných. Druhové pomenovanie má označovať jeho domovinu. pri chorobnom stave vyvolanom zvýšenou činnosťou štítnej žľazy). ktorý sa pokladá za účinnejší. živicovitej konzistencie. flavonoidy. pričom prípravky možno užívať bez nebezpečenstva aj niekoľko mesiacov. Okrem uvádzaného k. asi júl—september) a zvyčajne sa spracú- 133 . Nie je isté. Vedecké označenie karbinca je zložené z gréckeho lykos = vlk a pous = noha. a to pre podobnosť kvetov alebo listov s odtlačkom vlčej laby. roztie- mä v blízkosti hnojísk. sa uplatňuje aj v homeopatii: robí sa z neho tinktúra (z čerstvej kvitnúcej rastliny). Zástupcov oboch rodov uvádzame osobitne. príp. vysoký obsah fluóru (0. fil. Sušenie nesmie byť zdĺhavé.) a krížence oboch druhov. ďalej pri poruchách srdcových chlopní a srdcovej slabosti s pocitom strachu. pri ľahších. či antickí lekári poznali tento karbinec. vysoký je mohutnejší. ostricové lúky a jelšiny od nížin po horské polohy. stor. (u nás sa nevyrábajú). Karbinec je špecifickým liekom proti Basedowovej chorobe. V terapii sa zvyčajne dáva prednosť americkému karbincu — k. Využívala sa aj farbiaca schopnosť šťavy — sama alebo s modrou skalicou slúžila na farbenie na čierno. označovanú aj ako glykozid lykopín. Jej šťavnatá časť sa odrezáva v čase kvitnutia (t. j. k. európskeho rastie u nás k.1 % ) . že majú tyreostatickú aktivitu. treba na to tienisté.

pazušné. preto aj staršie označenie vychádzalo zo spoločného rodového pomenovania Vaccinium. Odlišujú sa konzistenciou (sú hrubé ako papier) a silne vystúpavou žilnatinou na spodnej strane listov. Indikácie sú analogické ako v alopatii. pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Okrem toho sa liečebne využíva v spojení tuberkulózy s dýchavičnosťou. Šťava sa používa predovšetkým v terapii chorôb z nachladnutia a pri horúčkovitých ochoreniach (podobne ako malinová alebo černicová šťava). mačacia mäta. často sú jednostranne červené. neopadavé. alebo sa z nich šťava priamo lisuje. pomer zosušenia je asi 7 : 1. Listy sa niekedy nechávajú fermentovať spolu s malinovými. maďarsky: Foltosáfonya. Kvety koncové. neznáša vápno v pôde. Suší sa prirodzeným teplom na vzdušných miestach. chínová a benzoová. rusky: KĽUKVA MOČIARNA KĽUKVA MOČIARNA Poliehavý krík s tenkými kmienkami dlhými až 80 cm a s vystúpavými. taliansky: Nepitella. Záhorská nížina) a v podhorských oblastiach. mäkké (v auguste —septembri) a upravujú sa čerstvé. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ ŠANTA KOČIČÍ Nepeta cataria L. Bylina rastie na podobných stanovištiach ako brusnica barinná (Vaccinium uliginosum L. Nebeda. kyselina benzoová sa uvoľňuje aj hydrolýzou glykozidu vakciínu. riedko listnatými konárikmi. Listy kožovité. Kľukvové i brusnicové plody v cukre sa nekazia. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: mačacia madra. pretože obsahujú konzervujúce látky. Veľmi zriedka sa plody sušia. List — Folium oxycocci — sa používa zriedka. — vlochyně bahenní). hlavne stagnujúcej. aro- . Potrebuje horniny a zeminy s extrémne kyslou pôdnou reakciou a s dostatkom až prebytkom vody. Podobne sa uplatňujú aj plody (čerstvé i sušené).Fructus oxycocci . dlhostopkaté. v plodoch je glykozid vakciín a erikolín. Plody sú guľovité červené bobule. od ktorej sa líši podstatne mohutnosťou svojho vzrastu. hlavne brusnice. Ďalej sú v listoch triesloviny. že v starších dobách cárskeho Ruska. píjavali každé ráno zápar z malinových a kľukvových listov. čerstvé sa najčastejšie upravujú na šťavu (recept ako pri brusnicovej šťave). — syn. machové brusnice Nemecky: Moosbeere. podvinuté. najmä kyselinu benzoovú. kde rastie skutočne v produkčnom množstve. Konzervované plody sa občas zjavia v potravinárskych predajniach. Plody kľukvy . ale aj v nížinách (napr. melisa Nemecky: Echte Katzenminze. organické kyseliny — najmä kyselina citrónová (2-3 %).) Avronin). Kľukva sa uvádza v našej oblasti až v novších dobách. O lis134 toch je známe. celistvookrajové. objasňuje výskyt. plstnatá. List kľukvy obsahuje ako účinnú látku glukozid arbutín. V našej farmácii sa však kľukva ani jej šťava nepoužívajú. maďarsky: Macska csipkepity. od bázy rozkonárená. ale aj ako metabolikum pri reumatizme a dne. bodkované a v čase dozrievania sa ukrývajú zvyčajne v machu. Vresovcovité — Ericaceae (Brusnicovité — Vacciniaceae) Ľudovo: blatnice. Listovú drogu z kľukvy nemožno primiešavať medzi brusnicovú alebo medvedicovú. napr. rusky: Trváca bylina vysoká 50—100 cm. pri žltačke s opuchmi a hnačkami. Plody slúžia na rovnaké účely ako brusnicové. Predmetom zberu z kľukvy sú listy a plody: list sa zberá jednotlivo v mesiacoch jún—august. možno ich zavárať do cukru podobne ako iné lesné ovocie.raný prípravok TEEP a esencia dil. Staršie upotrebenie je známe iba z ľudového liečiteľstva tých krajov. španielsky: Nepeta. ale zvyčajne sa odporúča nechať ich pred jedením alebo spracovaním namrznúť. Rašelinový druh rozšírený nielen vo vysokohorských polohách. druhové pomenovanie palustris = močiarny.: Vaccinium oxycoccos L. ako antidiaroikum a pri rozličných krvácaniach. pri ochoreniach močových a žlčových ciest. pektíny. vajcovité. Kľukva je významnou rastlinou pre včelárov a mohla by poskytovať znamenitú medovú znášku.sa zberajú zrelé. aby sa materiál priveľmi nestláčal a neprelamoval. zrno. KLIKVA B A H E N N Í Oxycoccus palustris Pers. blizny sa oplodnia vlastným peľom (pod tyčinkami sa ukrýva sladká šťava). anglicky: Lesser Calamint. kým nepoznali pravý čaj. Listy sa ľudovo používajú na prípravu záparu používaného ako adstringens. francúzsky: Népéta (calament). Vedecký názov sa skladá z gréckeho oxys = kyslý a kokkos = bobuľa. D 2 — 0. ak ich dovtedy nenavštívi hmyz. Tento útly a poliehavý kríček patrí medzi čučoriedkovité rastliny (podčeľaď Vaccinioideae). Bobule sú väčšie ako brusnice. kyselina askorbová a farbivá (antokyány). Macskamenta. Cípy ružových častí kvetnej koruny sa čoskoro po rozvinutí ohnú dozadu a kvety vädnú až asi 18 dní. keby sa vyskytovala v dostatočnom množstve. má veľa spoločného s brusnicou pravou (Rhodococcus vitis-idaea (L. pri hemoroidálnych krvácaniach a ochorení obličiek. v niektorých oblastiach ZSSR. príp. majú priemer 10—15 mm. Pri zbere treba dávať pozor. sýto ružové.

Kvety biele. pílkovité. poskytuje včelám dobrú neskoršiu znášku. v ktorej je veľa karvakrolu (monocyklický monoterpénový alkohol). nerol. ďalej bližšie neurčený alkohol nepetol. Túto drogu možno hodnotiť zhruba ako medovku lekársku — poslúži ako nervínum. KOCÚRNIK OBYČAJNÝ podobný mate a ostro aromatickú horkú chuť podobnú gáfru. Podobná je hlavne medovka lekárska — Melissa officinalis L. dúšky — Thymus L. rady sa váľajú mačky. Materiál sa ľahko zaparí a je drobivý. Kocúrnik nepoužíva ani homeopatia. Ľudovo sa dodnes pokladá za prostriedok proti bolestiam žalúdka.. vulgare L. zväčša však len preto. a mäty — Mentha L. Oficiálna medicína sa k droge stavia skorej odmietavo ako zhovievavo. — jarva (klinopád).2-0. základ má ako nepetový laktón gerániolového radu). bežne 3 % zápar. do ktorého rodu ju zaradiť. Droga sa dávkuje v množstve 4—8 g na zápar. pri komunikáciách a v kroviskách. niekedy až do októbra. nápadná podobnosť a možnosť zámeny je napr. Latinské vedecké pomenovanie rastliny vychádza z názvu etruského mesta Nepete (dnes Nepi). Ako všetky hluchavkovité rastliny je medonosný. citronelol. Identifikácia kocúrnika v drogovom materiáli je niekedy veľmi ťažká. čo ukazuje na názorovú rozdielnosť systematikov. Vyskytuje sa v teplomilných a nitrátofilných spoločenstvách. inak aj Herba catariae. a existuje dokonca kocúrniková varieta s citrónovým pachom (var. Kocúrnik — prenikavo voňajúca bylina. odporný. žlčopudne. V stredoveku a začiatkom novoveku sa používal ako prostriedok proti vynechávaniu menštruácie.. na podporu menštruácie (emenagogum) i trávenia. Rastlina obsahuje silicu (0. Rastlina má po botanickej systematickej stránke mnohé synonymá. limonén a prítomný je dokonca aj mentol a mentón. kde sa vraj kocúrnik hojne vyskytoval a prívlastok cataria = mačací je z latinského catus = kocúr. ale je aj toxický) a pulegón (monoterpén neznámej konštitúcie. nahor sa zmenšujú. trochu nepríjemný. Ľudovo sa cení ako prostriedok proti hnačkám a pri chronickej bronchitíde. obyčajný je u nás dosť hojný. obyčajná. Plody sú tvrdky.najmä po koreňoch. na rumoviskách. pretože vraj po ňom . ktorá má však inak formované listy a husté červené kvety združené do papraslenov. lebo býva nepríjemnou a znehodnocujúcou prímesou podrobnejšie preskúmanej a výrazne účinnej drogy medovky lekárskej.. možno ju však približne hodnotiť ako medovku lekársku. Čajovina č. v ktorej prevláda citrónovovoňajúci citral. Cennejšia je citrónovo páchnuca odroda — var. Uvádzajú sa tiež rozličné kyseliny a ich estery (octová.matická. j. 135 . Odrezáva sa v čase kvitnutia rastliny a suší bežným spôsobom ako silicová rastlina. citriodora Beck. K. resp. Miestami sa pestuje v záhradkách (po čase splanieva). aromatické. 3 šálky denne. Listy dlhostopkaté.7 % ) . najmä jej citrónovo voňajúcu odrodu. citriodora Beck). postáť 20 minút. žlčotvorne (choleretikum i cholekinetikum) a expektoračne (pri kataroch dýchacích ciest). ďalej triesloviny a horčiny. Vňať má i po usušení silný aromatický pach. karmínovo fŕkané. Keďže kvitne od júna do jesene. Význam drogy je malý. pri hystérii a proti iným rozličným ťažkostiam. vajcovité. katarom dýchacích ciest a často sa omylom pestuje ako medovka. potom horčiny a triesloviny. 206. maslová a valérová). končisté. aromatikum. najmä s druhom C. s rodom Calamintha Miller — marulka. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba nepetae. je účinná aj antibakteriálne. gerániol. čo sa odráža aj v nárečových pomenovaniach. paprasleny v strapcoch. Podobné sú i druhy saturejky — Satureja L.4 % silice. neunikol pozornosti klasických národov. hlavy. Vňať obsahuje asi 0. rodom Clinopodium L. stopy tymolu (má silné dezinfekčné účinky. Ostrým pachom zaháňal hady a ako kloktadlo slúžil pri angíne.

KOMONICA LEKÁRSKA

KOMONICA LEKÁRSKA
Melilotus officinalis (L.) Pallas Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté - Papilionaceae) Ľudovo: blúd, kadere sv. Jána, kameníček, kamenná ďatelina (ďatelinka), komínok, lucerna (lucernica žltá), žltý kvietok Nemecky: Echter Steinklee; maďarsky: Orvosi somkóró, Somkóró mézkerep; taliansky: Meliloto; francúzsky: Mélilot officinal; anglicky: Common melilot; rusky:

KOMONICE LÉKAŘSKÁ

Rastlina má viaceré príbuzné druhy - najmä k. zubatú, M. dentatus (Waldst. et Kit.) Pers., rastúcu roztrúsené na slaniskách, so svetložltými kvetmi bez pachu. Veľmi podobná a v zbere tolerovaná je k. najvyššia

— M. altissimus Thuill., so živožltými kvetmi, ktorých všetky korunné lupienky sú rovnako dlhé (stonky sú málo rozkonárené a štíhlejšie). Pôvod vedeckého pomenovania rastliny je z gréckeho meli = med a lotos = kvet, t. j. medová rastlina. V antike označovali názvom melilotus viaceré byliny podobných vlastností, ako majú komonice. Ich účinky chválili hippokratovskí lekári a Theofrastos. Z včelárskeho hradiska sú všetky komonice výborné medonosné rastliny, poskytujú dobrú znášku a hojnosť peľu. Ako krmovina majú podradnejší význam, vhodné sú pre kone (Anglicko) a na zelené hnojenie. Často sa nimi osievajú železničné násypy, kde sa im veľmi dobre darí. Predmetom zberu a nákupu roku 1986 boli kvetonosné vrcholky žltokvitnúcich rastlín. Odrezávajú sa kosákom alebo nožom na začiatku rozkvetu (jún—august). Stonky môžu byť 20—40 cm dlhé; materiál sa suší na tienistých a dobre vetraných miestach v tenkých vrstvách alebo na natiahnutých povrazoch v malých zväzočkoch. Pomer zosušenia je 4—5 : 1. Teplota pri sušení umelým teplom nesmie prestúpiť 35 °C. Droga - Herba meliloti — veľmi páchne za kumarínom a má horkoslanú chuť. Účinné obsahové látky tvoria najmä kumarínový glykozid melilotín a voľný kumarín, asi 0,9 %, ktorý sa v čerstvej rastline nachádza v nevoňavom predstupni (kumarigén melilotozid), z ďalších látok sú to purínové deriváty (alantoín, kyselina alantoínová a močová), cholín, triesloviny, flavonoidy a sliz. Pri pokusoch pestovať komonicu ako krmovinu sa v nej objavil dikumarol (derivát z dvoch mol. kumarínu) — bakteriálnym pôsobením v sene skladovanom vo vlhkú a pri kŕmení senom s komonicou trpel dobytok zvláštnou chorobou — zníženou zrážanlivosťou krvi a vznikali rozsiahle podkožné krvácania (hemorágie). Prieskumom sa zistilo, že dikumarol brzdí v pečeni tvorbu protrombínu

Na vňaťovú drogu — Herba meliloti — sa vzťahuje ČSN 86 6717): Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Stonky hrubšie ako 3 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 4 2 3 0.5 13 12 II. 8 4 5 1 13 14

Dvojročná bylina vysoká 30-150 cm; byľ hranatá, listy trojpočetné, na dlhých stopkách, zúbkaté, prílistky celistvookrajové. Malé stopkaté kvety žlté, v dlhých pazušných strapcoch. Plody sú malé holé struky. Rastie v teplejších oblastiach, v porastoch ruderálnych rastlín, napr. na železničných násypoch, na medziach, vo viniciach, na riečnych štrkoch od nížin až do podhorského stupňa.
136

(látka, ktorá spôsobuje krvnú zrážanlivosť) a vo väčších dávkach poškodzuje pečeň. Substancia sa krátko po objavení zaviedla do terapie namiesto heparínu proti trombózam (dnes sa vyrába prevažne synteticky). Podľa dikumarolu sa neskoršie syntetizovali mnohé antikoagulanciá s rýchlejším účinkom. Pretože dikumarol a jeho deriváty pôsobia opačne ako vitamín K, označujú sa ako antivitamíny. Oficinálne sa komonicová vňať používa ako diuretikum, korigens vône a zvonka na obklady a ku kúpeľom na zapálené rany a vredy. Zvyčajne tvorí zložku Species emolientes - zmäkčujúcich čajovín pri opuchoch kĺbov, žliaz, na zmiernenie reumatických bolestí a do kúpeľov na vredy — hlavne predkolenia, kde pôsobí svojou schopnosťou znižovať zrážanlivosť krvi a rozširovať cievy. Vňať interne pôsobí ako angiotonikum — upevňuje krvné cievy a aj ako lymfotonikum - upevňuje miazgové cievy. Vnútorná aplikácia (aj pri bronchiálnych kataroch a ako diuretikum) je zriedkavejšia — treba pri nej zvýšenú opatrnosť, pre premenlivý obsah kumarínu sa neodporúča a kumarín vo vyšších dávkach vyvoláva bolesti hlavy a závrate s ospalosťou. Zvyčajné dávky drogy sú 1 kávová lyžička na šálku macerátu — denne najviacej 2 šálky. Na obklady a umývanie sa dávajú 2 lyžice drogy na pol litra vody. Komonice majú aj technické použitie — kvetmi sa niekedy aromatizuje tabak alebo sa používajú proti moľom. Čs. priemyselne vyrábané tablety Pelentan a Pelentanettae obsahujú derivát bikumarolu a slúžia na prevenciu a liečenie trombóz. V homeopatii sa z čerstvých listov a kvetov pripravuje esencia a zo sušených kvetov tinktúra (dil. D 1 a 0). Užíva sa hlavne pri úporných bolestiach hlavy a pri migréne. Čajovina č. 207.

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

ná, listy vajcovité, končisté, hrubo zúbkované, kvety sírovožlté, usporiadané do 4—8-pazušných papraslenov. Plody sú tvrdky. Druh pochádza zo západnej Európy. Zriedkavo ho nachádzame ako burinu na roliach, úhoroch, rumoviskách, spravidla v nížinách.

Často sa pestuje a jeho pestovanie sa u nás odporúča. Rastlina nie je náročná, znáša polotieň a vysieva sa priamo na pole neskoro v jeseni. Botanicky — systematicky sa novšie rod Galeopsis L. rozdelil na druhy rodu Dalanum Dostál - konopnička, so zástupcami D. segetum (Neck.)

KONOPIČKA BLEDOŽLUTÁ Dalanum segetum (Necker) Dostál (syn.: Galeopsis segetum Necker) Hluchavkovité - Lamiaceae (Pyskaté - Labiatae) Nemecky: Saat-Hohlzahn; maďarsky: Vajszínu vajfú; taliansky: Galeopside; francúzsky: Galeopsis velouée; anglicky: Downy Hemp-Nettle; španielsky: Galeopsis aterciopelado; rusky: (druh v európskej časti ZSSR nerastie)

KONOPNICA (KONOPNIČKA) ŽLTKASTOBIELA

Na drogu vňate — Herba galeopsidis sa vzťahuje ČSN 86 6715: Akosť — najviac v % Znak Tmavšie časti drogy Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) I. 2 3 5 1 14 12 II. 5 6 8 3 14 15

Jednoročná bylina vysoká 10—40 cm; byľ páperistá, štvorhran-

137

Dostál, D. ladanum (L.) Dostál - k. širokolistá, D. angustifolium (Ehrh.) Dostál — k. úzkolistá a rod Galeopsis L. — konopnica (konopice), z ktorého možno zberať najmä dosť hojnú G. tetrahit L. — k. napuchnutú, s ružovými až ružovočervenými, zriedka bielymi kvetmi, ďalej G. pubescens Bess. — k. páperistú — má kvety v ústí svetlofialové, horný pysk svetločervený a dolný vzadu žltý, na okraji červený alebo žltý, roztrúsené rastúcu G. speciosa Mill. — k. úhľadnú, má korunu sírovožltú, v ústí modrastú, dolný pysk s fialovou kresbou; rastie na čistinách, v lesoch a kroviskách. Z hľadiska základných terapeuticky účinných látok sú všetky konopničky a konopnice približne rovnocenné, a preto môžu spoločne tvoriť vňaťovú drogu. Konopnicu (konopničku) rátali v antike do okruhu žihliav a Plínius, Dioskorides i Theofrastos ju odporúčali na opuchy, pomliaždeniny a rany (to jej priznával i stredovek), ale okrem toho i pri pľúcnych ochoreniach, najmä pri tuberkulóze. Posledná indikácia je známa i z ľudového liečiteľstva. Ako väčšina hluchavkovitých rastlín aj konopničky a konopnice sú medonosné. Vňať sa zberá na začiatku rozkvetu — Herba galeopsidis (seu Herba galeopsidum — vňať konopníc) — (júl— august, príp. aj september). Byle nesmú mať väčší priemer ako 5 mm; zberajú sa väčšinou bočné výhonky. Materiál sa suší v silnom prievane alebo — lepšie, umelým teplom do 35—40 °C, vždy v tenkej vrstve tak dlho, až sa pri pokuse o zohnutie láme. Nezaparuje sa, droga je však mierne drobivá. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. Droga sa nesmie baliť vlhká, lebo pri doprave ľahko splesnie. Spotreba konopnice je značná, preto sa u nás pestuje. K terapeuticky dôležitým látkam patria triesloviny (5-10 %), hlavne však tzv. rozpustná kyselina kremičitá, resp. kremičitany (asi 0,2 %), potom neutrálny a kyslý saponín, horký glykozid, silica a substancie podobné pektínom. Uvádza sa, že obsah kremičitanov je najvyšší koncom októbra (resp. kyseliny kremičitej). Konopnicu treba hodnotiť na základe obsahu kremičitanov, teda podobne ako prasličku alebo stavikrv vtáčí. Oficiálna medicína ju uznáva ako expektorans pri bronchitídach a diuretikum (predovšetkým pre obsah saponínov). Vo viacerých liekopisoch je v súčasnosti oficinálna a býva zložkou priemyselne vyrábaných čajovinových zmesí, najmä prsných, kremičitano138

vých, antiastmatických alebo močopudných; u nás tvorila dlho zložku dôležitej farmaceuticky významnej Species pectorales Planta — prsnej čajoviny. Najznámejšia kompozícia silikátovej čajoviny je tzv. Kobertova — Kuhnscheho silikátová čajovina, skladajúca sa z troch drog s obsahom kremičitanov: rovnaký diel vňate konopnice, prasličky a stavikrvu vtáčieho; jej dávkovanie: 2 čajové lyžičky na šálku vody. Pri bronchitídach, čiernom kašli, zápale priedušiek a pod. sa často kombinuje s pľúcnikom, podbeľom, skorocelom, prípadne sa pridáva kyselina askorbová na užívanie. Výťažky z konopníc sa niekedy dávajú do štiav proti kašľu, do dražé alebo kvapiek či balzamov. Ľudové liečiteľstvo používa konopnice veľmi široko. Okrem uvedených indikácií ju používa aj pri málokrvnosti, v rekonvalescencii na povzbudenie chuti do jedenia, zvonka pri furunkulóze, na zle sa hojace rany a pod. Ako zvyčajná dávka sa uvádza 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—3 razy denne; pri špeciálnych kúrach nie sú ojedinelé denné dávky drogy až do 30 g. Z toxikologického hľadiska sa pri užívam konopnice nepozorovali nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. Esenciu pripravovanú z čerstvej kvitnúcej vňate upotrebúva homeopatia, a to pri ochorení sleziny a v podobných prípadoch ako alopatia. Čajoviny č. 16, 73, 77, 78, 125.

KONVALINKA VOŇAVÁ
KONVALINKA VONNÁ + Convallaria majalis L. Ľaliovité — Liliaceae Ľudovo: bimbonka, bíser, gombália, husie víno, kokorič, kokorík, kukučka voňavá, májové zvončeky, perliček, perlokvet Nemecky: Maiglockchen; maďarsky: Májusi gyóngyvirág; taliansky: Mughetto; francúzsky: Muguet; anglicky: Lily of the Valley; španielsky: Lirio de los valles; rusky:

Trváca bylina vysoká do 30 cm; má tenký podzemok, dva elipsovito kopijovité listy vyrastajúce na jar a jednostranný strapec bielych až ružovkastých voňavých kvetov. Plod je červená bobuľa. Druh patrí k slabo vlhkomilným rastlinám, dáva prednosť kyslým pôdam. Je rastlinou listnatých lesov, ale aj horských smrečín. Vyhľadáva polotieň. Na celom svete rastú tri druhy konvalinky s množstvom záhradníckych odrôd. S ohľadom na barbarský zber ju treba vo voľnej prírode starostlivo chrániť. Zo zámen a falšovaní treba spomenúť častú prímes listov kokoríka (Polygonatum Miller), ktoré majú

striedavé listy, ale menšie a inak formované biele mliečne kvety. Vedecké i národné pomenovanie konvalinky má zväčša spoločný latinský základ — convallis = údolie; prv sa rastlina označovala ako lilium convallium = ľalia údolí. Druhové pomenovanie majalis = májový sa vzťahuje na obdobie kvitnutia. Konvalinka je stará liečivá rastlina. Hojne sa používala v 15. stor. proti slabosti a jedom, no taktiež na posilnenie srdca, mozgu a zmyslov. List a kvet zberaný v čase kvitnutia tvorí drogu Folium convallariae seu Herba convallariae, ktorá má mimoriadnu dôležitosť a nie je náročná na manipuláciu pre zberača. Čerstvé kvety sú oficinálne v homeopatickom liekopise. Zber vňate sa robí odrezávaním (apríl, máj až jún). Listy musia byť dobre vyvinuté, nezožltnuté, tmavozelené, bez stopiek, nepoškodené, kvety mliečnobiele. Materiál možno sušiť vo zväzočkoch alebo v tenkých vrstvách (najviacej 3-5 cm) za veľmi dobrého vetrania. Ľahko sa totiž zaparuje — nie je však drobivý. Veľmi peknú drogu získame pri sušení umelým teplom (maximálne teplotou 40-60 °C). Pomer zoschnutia je asi 6 : 1 , pre kvet 7 : 1 . Droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. Pri nedosušení pri nevhodnom transporte ľahko plesnivie. Skladuje sa po dokonalom usušení v dobre uzatvoriteľných obaloch (najlepšie z umelej hmoty) ako separandum - oddelene od ostatných drog. Rastlina je jedovatá. Preto pri zbere a minupulácii s ňou treba postupovať opatrne. Droga je skoro bez pachu, chuť má sprvu sladkú, potom horkú a ostrú. Hlavné účinné obsahové látky sú kardiotonické glykozidy, t. j. glykozidy pôsobiace na srdce. Majú podobné vlastnosti ako strofantové semená (Semen strophanthi — pozri cudzokrajné drogy). Glykozidov je asi 20, pričom hlavný sa odlišuje podľa pôvodu drogy; v západnej a severozápadnej Európe sa nachádza prevažne konvalatoxol, vo východnej Európe konvalozid a lokundjosid a v strednej Európe asi rovnaké množstvá všetkých troch menovaných glykozidov. Okrem toho sa v droge vyskytuje konvalatoxín, ktorý vzniká pri sušení z konvalosidu. Konvalatoxín sa účinnosťou vyrovná digitoxínu (pozri náprstníky); droga sa preto novšie štandardizuje na obsah konvalatoxínu (0,20 % — tak žiada napr. nemecký liekopis DAB 8). Konvalinkové glykozidy sa rátajú medzi srdcové glykozidy. Majú výrazný vplyv na sťahovanie srdcového

KONVALINKA VOŇAVÁ

svalu, pričom sa nehromadia v organizme. Preto sa používajú pri niektorých srdcových ťažkostiach, najmä v prípadoch, keď nie je vhodné používať náprstník; účinkujú ako srdcové tonikum. Denná dávka listu je 1,5 g vo forme prášku alebo v zápare na šálku vody a užíva sa po lyžiciach niekoľkokrát denne; podobné dávky má aj vňať. Drogu a jej prípravky nemožno užívať bez nariadenia lekára a kontroly. Z rastliny sa izolujú jej účinné obsahové látky a upravujú do rozličných liekových foriem. Sušené kvety bývajú zložkou šnupavých tabakov, resp. prípravkov na šnupanie pri silnej nádche a bolesti hlavy. Používajú sa aj vo voňavkárstve. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. D 4 — D 3). Používa sa podobne ako v alopatii pri srdcových ťažkostiach. Jedovatosť konvalinky sa nesmie podceňovať; všetky orgány obsahujú kardenolidové glykozidy a steroidné saponíny. Kardenolidy sú najmä v kvetoch (do 0,4 % — 2 — 3-krát viacej ako v listoch) a v semenách. Saponíny — silne hemolyticky účinné sú najmä v pokožke bobulí, a preto treba pri ich požití rátať s hemolytickou účinnosťou; požitie plodov láka najmä deti, a preto ich treba pred nimi prísne vystríhať. Ťažké intoxikácie sú dnes už vzácne, ale existujú stále.

Na drogu (Herba convallariae) sa vzťahuje predpis ČsL 2: Akosť — najviac v % ČsL 2 2 10

Znak (+ Herba convallariae) Cudzie organické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy)

KOPYTNÍK EVROPSKÝ + Asarum europaeum L. Vlkovcovité — Aristolochiaceae Ľudovo: baraní jazyk, hôrny nardus, kopydlen, lesná šípka, lesný nardus, myšie uško, omylník Nemecky: Braune Haselwurz; madarsky: Kapotnyák; taliansky: Asaro; francúzsky: Asaretd'Europe; anglicky: Asarabacca; španielsky: Asaro; rusky:

KOPYTNÍK EURÓPSKY

Na listovú drogu (Folium convallariae) sa vzťahuje ON 86 6441: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč. ako je uvedené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 I. 8 2 0.5 12 10 2 II. 16 4 1 12 12 3

Nízka trváca bylina vysoká asi 10 cm; podzemok tenký, plazivý, rozkonárený, šupinovitý. Byľ vystúpavá, huňatá, listy kožovité, prezimujúce, v obryse majú tvar konského kopyta; odtiaľ pochádza aj názov rastliny. Kvety sú jednotlivé, tmavohnedé, vo vnútri fialové až červenohnedé, sotva vyčnievajúce zo zeme. Plod je chlpatá vajcovitá tobolka. Rastie na ťažších hlinitých pôdach, vyhľadáva tieň a mierne vlhko; najlepšie sa mu darí v tieni listnatých lesov, najmä bučín , niekedy znáša aj vápnité pôdy. Vo vyšších stupňoch sa viaže na bázické horniny s vyšším obsahom vápnika alebo horčíka. Z 28 druhov kopytníka rastie v Európe iba tento jeden. U nás je miestami veľmi hojný. Pri jarnom alebo jesennom zbere
139

KOPYTNÍK EURÓPSKY

koreňovej drogy vznikajú niekedy zámeny (príp. úmyselné falšovanie) s cudzími druhmi rastúcimi na rovnakých lokalitách; je to predovšetkým jahoda obyčajná, kuklíky, valeriána lekárska, fialka voňavá a luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria Medic. — tolita lékařská), ktoré nemajú vôbec článkované rozkonárené podzemky, pričom sa líšia i pachom a chuťou. Podzemok kopytníka páchne ako gáfor, má palivo ostrú, korenistú chuť a otupuje jazyk (pôsobí znecitlivejúco - anesteticky). Vedecké meno kopytníka sa vysvetľuje dosť rozdielne; grécke antické pomenovanie napr. odvodil Dioskorides z aseron = nevoľnosť, odpor (rastlina totiž vyvoláva dávenie). Ďalší výklad je z asaron = bezkonárový, čím sa mieni vzrast rastliny; uvádza ho vo
140

svojej kvetene Polívka. Wittstein odvodil názov od asaros = koberec, lebo rastlina pokrýva pôdu ako koberec. Tento výklad sa pokladá za najpriliehavejší. Kopytník patril k najslávnejším liekom gréckej antiky. Používali sa aj jeho semená a z rastliny sa vyrábalo víno; preslávil sa ako emetikum a tiež liek pri pečeňových chorobách. Kopytník má protogynické kvety — najskôr dozrievajú blizny a až potom sa otvárajú prašníky s peľom. Ich opeľovanie obstaráva drobný hmyz, najmä malé a mladé mušky, ktoré vyhľadávajú v kvetoch prístrešie. Inak nenápadné kvety hmyz neveľmi lákajú. Celá rastlina je mierne jedovatá. Zberá sa buď vňať s koreňmi — Radix asari cum herba, a to v auguste, alebo len podzemok s koreňmi — Rhi-

zoma (Radix) asari, a to v auguste až septembri (októbri) po dozretí plodov. Po krátkom omytí sa podzemky sušia teplotou do 35 °C. Pomer zosušenia vňate s koreňmi je asi 4,5 : 1, podzemku s koreňmi asi 3,5—4,5 : 1. V homeopatii sa používajú čerstvé podzemky s koreňmi. Charakteristická zložka kopytníka je azarón — nazývaný aj kopytníkový gáfor. Vylučuje sa zo silice (jej obsah je asi 1 %) a pomaly kryštalizuje. Keďže je ľahko prchavou substanciou, z drogy rýchlo mizne. V droge sú ďalej prítomné triesloviny, živica, sliz a antibakteriálne pôsobiace látky i minerálne soli (najmä draslíka a kremíka). Sláva kopytníka ako emetika pretrváva od staroveku cez stredovek dodnes; podľa učenia o signatúre bol vhodným prostriedkom na liečenie chorôb pečene (pre tvar listov) a pri vodnatieľke. Bežné dávky boli 0,2-1 g prášku koreňa denne alebo v odvare z 8 g drogy na 200 ml vody (3 x denne 1 lyžicu). Rastlina sa dnes vo svetovej alopatickej medicíne málo používa, lebo ju možno nahradiť lepšími emetikami. Kopytník je občas pre svoje zaujímavé obsahové látky opätovne predmetom skúmania, a z času na čas sa propaguje, ako napr. v súčasnosti v Poľsku, kde je aj oficinálny ako koreň s vňaťou — Herba asari cum radicibus. Uplatňuje sa zápar ako expektorans, sekretolytikum, diuretikum a emetikum (dávky: pol polievkovej lyžice vňaťovej drogy na pohár horúcej vody, zabárať 15 minút a piť 2—3 x denne 1 lyžicu). Oficinálna tinktúra (Tinctura asari) slúži ako expektorans a diuretikum (15—20 kvapiek 3 x denne). Azarón má lokálne dráždivé pôsobenie. Emetický účinok drogy vzniká reflektoricky podráždením žalúdočnej sliznice a diuretický podráždením obličiek. Homeopatia užíva esenciu z čerstvých koreňov (dil. D 2 - D 3 ) , predovšetkým pri horúčkovitých ochoreniach s návalmi krvi, pri nervovej precitlivelosti, hystérii, svetloplachosti, predráždení, nervových bolestiach, dávení, hnačkách, reumatizme a kolikách. Ľudovo sa užíva aj pri pečeňových ochoreniach (podľa tradície), pri žltačke a je i „tajným" prostriedkom proti túžbe po alkohole a šnupavým prostriedkom pri nádche, ojedinele tiež jedom na myši a potkanov, resp. krysy.
Čajoviny č. 122.

KORIANDER SIATY
Coriandrum sativum L. Zelerovité - Apiaceae (Okotíkaté - Umbelliferae) Nemecky: Garten-Koriander; maďarsky: Kerti koriandrum; taliansky: Coriandolo; francúzsky: Coriandre; anglicky: Coriander; španielsky: Culantrillo, Cilantro; rusky:

KORIANDR SETÝ

Jednoročná bylina vysoká 25 — 100 cm; byľ jemne ryhovaná. Dolné listy jednoduché alebo perovito zárezové, stonkové dvakrát až trikrát perovito zložené; tvoria čiarkovité segmenty. Kvety v okolíkoch bez obalov, biele alebo ružové; okolíčky majú čiarkovité obalčeky. Plody sú guľaté žltkasté dvojnažky. Druh pochádza z Blízkeho východu a Stredomoria. U nás zdomácnel v zeleninových záhradkách. Po čase splanieva. Farmaceuticky používaný plod je dvojnažka, ktorá sa líši od ostatných plodov zelerovitých rastlín tým, že je okrúhlastá, guľatá a semenný bielok na vnútornej strane je lyžicovito vybraný (dutosemenná dvojnažka); podobne stavaných dvojnažiek je v našej kvetené veľmi málo. Droga používaná v Európe pochádza zväčša z oblastí Stredomoria, z balkánskych krajín alebo z južnej časti Ukrajiny. U nás sa pestuje spolu s feniklom najmä na južnej Morave a vyšľachtený tzv. Hrubčický koriander sa dáva do octových nálevov a do konzerv. Koriander je prastará kultúrna rastlina. Našiel sa už v egyptských hroboch faraónov z čias okolo r. 1000 pred n. 1. ako obetná rastlina. Zmieňuje sa o ňom aj Starý zákon. Jeho zrelé dvojnažky boli odjakživa známe skôr ako liečivo než ako korenina; korenili za antiky víno. Starí Gréci ho nazývali koriannon, čo je zložené z koris = ploštica a annon = aníz, pretože čerstvé zelené plody podobné anízu páchnu plošticami. Podľa veľkosti plodov sa zvyčajne rozlišujú dve variety: var. vulgare Alef. — býva oficinálna vliekopisoch; plody majú priemer asi 3—5 mm, častejšia však je var. microcarpum D. C, ktorá má priemer iba 1,5—3 mm. Nadzemná časť rastliny za čerstva páchne nepríjemne, sušením sa však tento pach stráca a droga i bylinná časť dostáva príjemnú korenistú arómu. Čerstvá vňať, resp. list sa v Stredomorí používa ako korenina — korení podobne ako u nás petržlenová vňať: miešané šaláty, bylinné omáčky, maslový chlieb, bylinkové masla, syry, tvaroh, majonézy a vajcové jedlá. Pach kvitnúcich rastlín môže vyvo-

KORIANDER SIATY

lať nevoľnosť až príznaky omámenia. Opeľujú sa cudzím peľom, ktorý preniesol hmyz z mladších kvetov a až neskôr vlastným, keď sa nezúrodnili pomocou hmyzu. Plody sa pre farmaceutické účely zberajú vtedy, keď začínajú žltnúť (júl-august). Odrezávajú sa celé okolíky, alebo sa rastliny zrána pokosia či vytrhajú, zväzkujú do snopčekov a nechajú dozrieť a dosušiť. Po vymlátení sa triedia a dosušia podobne ako všetky drogy s obsahom silice, teda v tenkých vrstvách na suchých a vzdušných miestach (maximálna teplota 35 °C). Pomer zosušenia je asi 1,5 : 1. Droga má korenistý pach i chuť. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch (nie z umelej hmoty), chránená pred

svetlom, vlhkom, hmyzom a najmä myšami, ktoré niekedy škodia aj čerstvým plodom. Droga: Fructus coriandri. Koriandrový plod sa hodnotí podľa potravinárskej normy ČSN 58 0515 a v droge I. akosti môžu byť maximálne 2 % cudzích prímesí, 5 % polámaných plodov, vlhkosť 13 %, obsah popola 9 %, anorganických prímesí 2,5 % a silice najmenej 0,1 %. Podstatnú zložku koriandra tvorí silica, ktorej výťažnosť kolíše podľa pôvodu medzi 0,2 — 1,0 %; plod je o. i. oficinálny v 8. vydaní sovietskeho liekopisu, kde sa žiada minimálne 0,5 % silice. Najvyšší obsah má tzv. ruský koriander. Pre výťažnosť sú vhodnejšie malé plody. Hlavnou zlož141

kou silice je príjemne páchnúci d(+)linalol (60—70 %), potom geraniol, jeho acetát a príp. plošticovo páchnúci trans-tri-decén-(2)al(l). V oleji endospermu (13—20 %) obsahuje droga po zmydelnení najmä kyselinu petroselínovú, kým proteínov je asi 17 %. Z ostatných látok sú to ešte triesloviny, pektín, kyselina askorbová a sacharidy. Napriek odlišnému zloženiu obsahových látok silice používa sa koriander podobne ako rasca, teda ako stomachikum, karminatívum, mierne spazmolytikum pri dyspepsiách. Linalol pôsobí baktericídne. Silica zvyšuje chuť do jedla — podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy, čím podporuje trávenie, mierni kŕče a zastavuje vetry. Má tiež priaznivé pôsobenie na nervovú sústavu. Podobné použitie ako rasca má aj externe: v tzv. karmelitskom liehu pri reumatizme a bolestiach v kĺboch. Koriander je aj korigens vône a chuti. Bežné dávky sú pol kávovej lyžičky na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. Niekedy sa podáva aj vo forme prášku. Sama droga sa predpisuje zriedka, častejšie tvorí zložku čajovín, najmä karminatívnych. ČsL 4 uvádza ako oficinálnu silicu (Oleum coriandri) vydestilovanú vodnou parou zo zrelých plodov. Silica tvorí zložku oficinálnej aromatickej vetrovej vody — Aqua carminativa a podľa ČsL 4 musí obsahovať aspoň 60 % voľných i viazaných alkoholov, ktoré sa hodnotia takisto ako linalol. Plody koriandra sa dnes hojnejšie používajú ako korenina v kuchyni — korenia podobne ako šalvia a pomarančové oplodie strukoviny, rozličné mäsá, najmä ryby a divinu, baraninu, kapustu, repu, dôležité sú pri nakladaní kapusty, uhoriek, hríbov (ako aróma i konzervačné činidlo), v údenárstve, pri výrobe cukroviniek alebo v likérnictve; rozomleté sú zložkou predovšetkým ázijských a latinskoamerických koreninových zmesí, tvoria tiež zložku známeho karí korenia, ktoré si možno namiešať podľa tohto predpisu: koriander 24 g, čierne korenie 6 g, fenikel 6 g, podzemok kurkumy 12 g (pozri cudzokrajné drogy), papričky chilli 6 g a rasca 6 g. Iný recept: papričky chilli 3 g, koriander 26 g, kurkumový podzemok 14 g, rasca 7 g, semeno bielej horčice 3 g, fenikel 7 g. Jednotlivé druhy korenín sa spolu utlčú, preosejú jemným sitom a skladujú v dobre zatvorených nádobách. Čajoviny č. 186, 214.
142

KOSATEC NĚMECKÝ Iris germanica L. Nemecky: Deutscher Schwertlilie; maďarsky; Német nószirom; taliansky: Giaggiolo (Ireos o Giaggiolo); francúzsky: Iris germanique; anglicky: German Iris; španielsky: Lirio cardeno; rusky:

KOSATEC NEMECKY

KOSATEC FLORENTSKÝ

KOSATEC FLORENTSKÝ

Iris florentina L. Nemecky: Florentinische Schwertlilie; maďarsky: Flórenczi nószirom; taliansky: Iride florentina; francúzsky: Iris de Florence; anglicky: Fiorentine Iris; španielsky: Lirio blanco; rusky:

KOSATEC BLEDÝ
Iris pallida Lam. Kosatcovité — Iridaceae Nemecky: Blasse Schwertlilie; maďarsky: Halvány nószirom; rusky:

KOSATEC BLEDÝ

Kosatec nemecký je trváca bylina vysoká 30 —100 cm; podzemok je hrubý, krátko plazivý, listy široko mečovité. Veľké charakteristické kvety sú modré až fialové, voňavé, takmer sediace. Plody sú tobolky. Druh oblasti Stredozemného mora. U nás sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Často splanieva. Kosatec florentský je trváca bylina vysoká 30—60 cm; velké kvety sú biele alebo bledomodré. Plod je tobolka. Pochádza z Mezopotámie alebo zo Stredomoria. Pestuje sa na ozdobu. Kosatec bledý je trváca bylina vysoká 30—90 cm; listy majú nápadnú žilnatinu. Kvety sú voňavé, biele alebo fialkasté, plod je viacsemenná tobolka. Pochádza z Orientu. K nám sa dostal zo Stredomoria. Dosť často sa pestuje na ozdobu v záhradkách. Kosatcov u nás rastie asi 10 druhov. Väčšina z nich je vo volnej prírode vzácna, a preto sú chránené. Najhojnejší je k. žltý (I. pseudacorus L.), ktorý ako jediný nie je v SSR úplne chránený. Podzemky má znútra červenkasté a zo všetkých strán vyháňajú

korienky. Nemožno ho primiešavať do drogy. Vedecké pomenovanie kosatcov pochádza asi z gréckeho iris = dúha, čím sa mala vyjadriť pestrosť kvetov. Druhové pomenovania poukazujú na niektorú charakteristiku. Kosatce sa používali od najstarších čias ako liečivá. Americká medicína si viac cení tamojší domáci druh strakatého kosatca, I. versicolor L., oddávna známy ako liečivo Indiánov, ktorí ho používajú pri vodnatieľke; v Severnej Amerike celkom vytlačil z terapie k. nemecký. Používa sa ako emetikum, cholagogum a mierne, no účinné laxans a diuretikum. Kosatce väčšinou opeľuje hmyz. Hoci kvety nevoňajú, obsahujú veľa medoviny v okvetnej rúrke. Navštevujú ich najmä čmeliaky a niektoré muchy. Majú aj dostatok žltého peľu. Zberajú sa najmä podzemky druhov I. germanica L. - k. nemeckého, I. florentina L. — k. florentského a I. pallida Lam. — k. bledého; vykopávajú sa v jeseni (október) alebo na jar (marec) a to z 3—4-ročných rastlín. Materiál sa zbavuje nadzemných častí a drobných korienkov a po očistení sa omyje a podzemky sa dôkladne olúpu. Po opätovnom opláchnutí sa sušia v tenkých vrstvách alebo na povrázkoch v dobrom prievane a na bezprašných miestach. Sušením sa stráca 7 5 - 8 0 % hmotnosti čerstvých podzemkov. Pri použití umelého tepla by sa nemalo prekročiť 35 °C (silicová droga). Podzemky sušením strácajú nepríjemný príkry pach a dostávajú výrazne príjemnú fialkovú vôňu, vďaka čomu dostali aj pomenovanie „fialkový koreň". Droga sa označuje ako Radix (Rhizoma) iridis seu Radix (Rhizoma) iridum (koreň — podzemok kosatcov). V homeopatii sa používa čerstvý podzemok. Pre zachovanie vône a preto, že ju ľahko napádajú rozliční škodcovia, treba drogu skladovať v dobre zatvo-

Podzemok kosatca — Radix (Rhizoma) iridis sa posudzuje podľa ČSN 86 7024: Akosť — najviac v % Znak I. Časti stoniek a koreňov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (zvyšok po spálení drogy) Vlhkosť Obsah silice najmenej — — 0.5 3.5 13 0.1 II. 3 1 1 5 13 0.06

ischiase.5 % ) . versicolor L. Podzemok má aj priemyselné uplatnenie — kozmetické. Trváca bylina vysoká 60—100 cm. kazival. medunica. Zriedka sa zberá vňať resp. Med má jasnú farbu. materiál sa suší v tenkých vrstvách v tieni. potom sliz. podlhovasto kopijovité. španielsky: Consuelda mayor. Dobre sa očistia od hliny. krídlato hranatá. celistvookrajové. Drogy: Herba seu Folium symphyti. usporiadanie kvetov a pod. Dobre sa sušia alebo dosúšajú umelým teplom do 45 °C. pozdĺž tokov. vo voňavkárstve. olej a slizy. väčšinou purpurové. Peľu dáva málo. pretože zástupcovia čeľade borákovitých rastlín sa medzi sebou ľahko zamieňajú. likérnictve.I. francúzsky: Consoude officinale. taliansky: Consolida maggiore. ich rozpadové produkty a významný je purínový 143 . Kosatcový podzemok sa používa predovšetkým ako čuchové korigens. vo vlhčinách svetlých lesov. či to bol iba kostihoj lekársky. pestrofarebný . Destiláciou sa z neho získava silica — Oleum iridis. potom glykozid iridín. po- travinárstve a i. v priekopách. Podzemok kedysi slúžil ako prostriedok na prerezávanie zúbkov deťom (Rhizoma iridis pro infantibus).). Predmetom zberu a nákupu ako dôležitá droga je koreň — Radix symphyti (Radix consolidae majoris). 130. mnohohlavý. ostatné zbiehavé. korene 5 %). Ak sa ako droga užíva interne. V staroveku bol dobre známy a užíval sa pri vykašlávaní krvi. Druh sa vyskytuje na mokrých lúkách. V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov uplatňuje predovšetkým pri migréne. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. symfytín.KOSTIHOJ LEKÁRSKY + Symphytum officinale L. má pomerne veľké kvety a hojne meduje. prikladal sa na rany. Treba si všimnúť opis rastliny (farbu. pre vysoký obsah škrobu a slizu aj ako mucilaginózum pri kataroch horných dýchacích ciest (v niektorých liekopisoch tvorí zložku prsnej čajoviny — Species pectorales).externého dermatologika. Droga ľahko podlieha skaze. svalník. strieborník. až november). echimidín). udreniny a zlomeniny. trudovník Nemecky: Gemeiner Beinwell. anglicky: Comfrey. dobrý koreň. zdravé listy trhané počas kvitnutia (asi máj-júl). hnačkách so silnými kolikami a podobne ako v alopatii. pokryté drsnými chlpmi.). U nás tvorí zložku hromadne vyrábaného Aviril zásypu . Drogy obsahujú značné množstvo trieslovín (vňať asi 8—9 %. Byľ vzpriamená. podmieňujúci fialkový pach). Rastlina kvitne v máji až septembri. Vnútorná dužina koreňov musí byť pri tom biela. 131. Nie je však celkom isté. rusky: KOSTIVAL LÉKAŘSKÝ KOSATEC NEMECKÝ KOSATEC FLORENTSKÝ rených nádobách (nie z umelých hmôt) a chrániť pred svetlom. ktorým sa označovali viaceré byliny používané na zrastanie kostných zlomenín. Hlavnú obsahovú látku drogy predstavuje silica (až 0. Koreň sa používa aj čerstvý. vznikajúci pri sušení. ale aj ako expektorans a tiež pri chorobách žlčníka (najmä americký k. Kvety v hustých dvojzávinkoch. maďarsky: Fekete nadálytô. končisté. Plody sú tvrdky. štetinatá. podzemok zhrubnutý. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. rozkonárená. asi 50 % škrobu (označuje sa ako irizín). čo je však nehygienický ľudový prostriedok. listy striedavé. sacharidy. zvyčajne sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 —3 razy denne. korene sa vykopávajú v jeseni (september—október. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: čierny koreň. Kostihoj má vedecký názov odvodený od gréckeho symfyein = zrastať spolu. ktoré sa používa na zasypanie detskej pokožky. v ktorej je asi 10 % irónu (ketón. dolné zúžené do krídlatej stopky. alkaloidy tlmiace ústrednú nervovú sústavu (konzolicín. Čajoviny č. príp. zbavia listov a rýchle sa sušia na slnku (hrubšie sa pozdĺžne režú). od nížin po horský stupeň.

II. Výroba čs. aminokyseliny (asparagín). náplastí. v niektorých štátoch (Poľsko) sa prestali vyrábať prípravky na interné užívanie. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Ľudovo: kotačka. pri chronických zápaloch dýchacích ciest. vysoká 30-50 cm. Bežnejšie a častejšie upotrebenie je (aj v oficiálnej medicíne) vonkajšie. Teraz kostihoj tvorí zložku granuliek Mucilogran (laxans). zradca Nemecky: Feld-Mannstreu. španielsky: Cardicuca. francúzsky: Panicaut campétre. nepríjemná burina suchých pasienkov. pri pľúcnych a vredových ochoreniach (zmier- Eryngium campestre L. maďarsky: Mezei íringó (Eryngium). kvety biele alebo zelenkasté. v súkvetí prechádzajú do listeňov. čajovinových zmesí a iných prostriedkov na podporu hojenia hnisavých a hlbokých rán a na vytváranie náhradných tkanív. jednoduchšie. najčastejšie na trávnatých a kamenistých svahoch. resp. dvojito perovito strihané. flavonoidy. artritíde. byľ priama. mačka poľná. vredoch predkolenia. 10 5 — 0. menšie. mastí. že jej alkaloidy sú kancerogénne. Rastlinu by laici skôr zaradili medzi bodliaky ako do čeľade zeleroví- . 119. mierni bolesti pri kŕčových žilách a zlomeninách. a to vo forme horúcich bylinných obkladov. toito. vyskytuje sa roztrúsené až hojne v nížinách až podhorských oblastiach. Alantoín je zložkou liečebnej kozmetiky (Neridé vitamínový krém. Slúži i na omývanie. kloktanie. faryngitíde. Vrcholíkové súkvetia z hlávok. scediť. zvonka na zle sa hojace rany. Tinktúra z kvitnúcej vňate sa aplikuje hlavne na rany. pri vredovej chorobe. horné skoro sediace. pije sa 2-razy denne po 1 dl). Čajoviny č. anglicky: Field Holly. adstringens pri paradentóze. ráno priviesť do varu. taliansky: Calcatereppolo. Neridé výživný krém) a roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). mužská viera (láska).5 12 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po spálení drogy) 144 1 1. Kedže sa zistilo. Droga veľmi účinne napomáha hojenie pri zlomeninách a vstrebávanie opuchlín i krvných podliatin. potom cholín. Plody sú dvojnažky. dolné starších rastlín dlhostopkaté. Prízemné listy jednoduché. 50. královské zelí. silica a steroidné látky.5 %. proti hnačke (1 lyžica drogy na 300 ml vody — maceračný odvar: 6 hodín macerovať. ktorá sa užíva o. pri ekzémoch. KOSTIHOJ LEKÁRSKY derivát alantoín (derivát kyseliny močovej).5 12 7 9 Trváca bylina bohato rozkonárená. i. najmä pri silnom zahlienení. 75. celistvé. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov esenciu. ihneď odstaviť. zápaloch svalov. rusky: - MÁČKA LADNÍ KOTÚČ POĽNÝ ČSN 86 7020 má pre koreňovú drogu tieto základné požiadavky: Znak Staršie zdrevnatené korene Akosť — najviac v % I. 212. ale aj pri poruchách trávenia. ako podpora tvor- by kalusu. čajoviny Vulneran (na hnisavé rany) sa už dávnejšie zastavila. Druh je teplomilný. jemne ryhovaná. na hematómy.ňuje bolesti pri žalúdkových vredoch). pri ťažkostiach s močením. angínach. v koreni do 1. pri trombózach. na okrajoch pichľavo zúbkaté. Droga sa užíva pri poruchách okostice a zlomeninách. Kostihoj je v súčasnosti u nás predmetom širšieho prieskumu. vetrník.

Ide o k. Predmetom zberu býva vňať zberaná v júli až v septembri a koreň vykopávaný v septembri-októbri. pretože . Možno však s ním rátať vo včelárstve. ďalej ako prostriedok na tzv. ktorá znehodnocuje a zaplieňuje pasienky.). U nás však rastú iba dva. liečili nadúvanie. V odbornom binomickom názvosloví sa potom jednotlivé druhy bližšie označili väčšinou podľa miesta výskytu (napr. maritimum = morský. poľného. Tretí je doposiaľ dosť sporný — údajne rastie na alpínskych holiach (Vysoké Tatry). jemne ryhovaná. campestre = poľný). účinkuje proti kŕčom. lebo na dne kvietkov vylučuje hojne medoviny a dáva veľa nektárovej paše. KÔPOR VOŇAVÝ Anethum graveolens L. čistenie krvi. s modrými kvetmi. pri ochoreniach pohlavných orgánov a i. lebo listy sú pichľavo zubaté. materinou dúškou. bez koreňa. čo je vraj odvodené od erygein = grgať. a to na „čistenie krvi" a ako stimulans (na podporu činnosti viacerých orgánov). naopak . Niekedy však tvorí zložku rozličných galenických prípravkov proti kašľu (kombinovaná s tymianom. Kotúč kvitne asi v júli—auguste (septembri) a nemá hospodársky význam. silica (asi 0. novšie nazývaný k. dutá. srdcovito vajcovité. keďže niekde rastie vo veľkom množstve. Na stepných lúkach a medziach a na suchých pastvinách južného Slovenska alebo v teplejších oblastiach Čiech a Moravy je zriedkavý k. Viac autorov (Madaus.ako uvádzal Dioskorides. denne 3 šálky). Zvyčajne sa robí 3 % odvar (varí sa asi 10 minút na slabom ohni. alpinum L. pri močových a iných kameňoch. b ľ lysá. triesloviny (asi 1. najmä prítomnosťou a obsahom saponinov v koreni. Drogy chránime pred vlhkom a škodcami.125 %). pri edémoch nôh. lebo „úbory" tvoria pichľavé gule. Koreňová droga má vďaka obsahu saponinov a silice slabý expektoračný a spazmolytický účinok. Pomer zosušenia vňate je asi 4 : 1 (Herba eryngii) a koreňa 3 : 1 (Radix eryngii). koreň sa zvyčajne dosuší umelým teplom. Protikŕčové pôsobenie šťavy sa ľudové využíva aj pri čiernom kašli a pri bolesti v prsiach. ochorení predstojnice. horký princíp a veľa rozličných solí. ťialovastý. modrastý má skutočne belasú byľ. overený a dokázaný aj klinicky. stopkaté. sa užíva prášok (1 —5 g v oblátkach) alebo tinktúra (60-180 kvapiek denne). Vňať sa trhá v rukaviciach. taliansky: Aneto. na úpravu menštruácie (emenagogum) a na niektoré kožné ochorenia. čkať. V homeopatii sa spracúva čerstvá kvitnúca vňať Eryngium maritimum L. príp. alpínsky (E. dolné listy nedelené. Jednotlivé druhy sú si chemickým zložením dosť podobné. ďalej slizy. španielsky: Anat.). Rastliny sa už v staroveku označovali názvom eryngium. podbeľom. zriedka sa ordinuje vo forme sirupov alebo kvapiek.5 %). Kotúč je prastará liečivá rastlina a medzi jeho druhmi sa nerobieva rozdiel. planum L. kvety v okolíkoch bez obalov. anglicky: Anet. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten Dill.je burina. rusky: KOPR VONNÝ Jednoročná bylina vysoká 30—100 cm. zbaviť nadzem- ných častí i bočných korienkov a materiál sa suší na tienistých a vzdušných miestach. Koreň (podzemok) treba dobre očistiť. Bässler a i. V súčasnej oficiálnej medicíne je obsolétna. Kotúč sa v ľudovom liečiteľstve uplatňuje hlavne ako diuretikum.KOTÚČ POĽNÝ tých rastlín. nitkovité. sacharidy. francúzsky: Anethodorant. plocholistý (E. skorocelom a podobne účinkujúcimi drogami). 145 . Kotúč má asi 180 druhov. Účinné látky tvoria predovšetkým saponíny (asi 0.) odporúčajú užívanie čerstvej šťavy (1 lyžica s medom a kandizovaným cukrom na šálku vody). nie natoľko ako stonka k.5 %). Podporuje aj menštruáciu. listy perovito strihané. pri kameňových ochoreniach. belasé súkvetia majú belasé korunné lupienky a stonka sa rozkonáruje až v hornej časti. maďarsky: Nehézsargú kapor.

likérnictve i vo farmácii. plod rasce — z každého po 5 g.Dl (3x denne 10 kvapiek) a indikačné oblasti sú rovnaké ako má alopatia. na dlhých stopkách. Sám kôpor sa denne dávkuje v množstve asi 6 g. pridáva sa do zmesí zeleniny. úbory rumančeka 10 g — 2 lyžičky čajoviny na šálku záparu.KÔPOR VOŇAVÝ malé. Plody sú stlačené nažky v dvojnažkách. príp. Plody sú olejnaté. Rimania si pri slávnos146 tiach venčili hlavy kvitnúcimi byľami a gladiátori si silicou z kvetov natierali údy. Vedecké pomenovanie kôpru je z gréckeho anethon. j. Rovnaký zápar sa odporúča aj ako karminatívum. Silica z plodov sa používa v kozmetike (v mydlárstve). Plody a silica sa v lekárňach žiadali najmä proti kašľu. Pestuje sa ako zelenina v záhradkách.) alebo s feniklom (Foeniculum vulgare Mill. Predmetom zberu sú plody (nesprávne označované ako semená) — Fructus (semen) anethi. Podľa ľudových povier kôpor zaháňal démonov podobne ako iné aromatické rastliny (spájali sa s ním najmä povery okolo svadobných obradov). Kôpor je prastará liečivá i kuchynská rastlina . bielkoviny a amínové bázy. Kôpor sa dával jesť i do kúpeľov hysterickým ženám a vyrábala sa z neho i povestná masť anethine na vredy a proti kolikám. preto ich treba starostlivo skladovať. Má experimentálne dokázaný a klinicky overený karminatívny účinok. Zberá sa i vňať — Herba anethi. dve lyžičky drogy na šálku horúceho záparu (deťom podľa veku štvrť až pol lyžičky). ktorých tretina je už zrelá. Zriedka splanieva. V homeopatii sa používa dil.) odporúčal sa používať pri bolení hlavy a na rozširovanie ciev. 1. K nám sa dostala z južnej Európy. feniklom. odrezávaná pred kvitnutím (jún—júl). V plodoch je ešte olej. žltohnedá (júl—august). Pije sa aj pri nespavosti (večer 1 pohár) a ako diuretikum. Prisudzuje sa mu aj účinok na tvorbu mlieka a tíšenie kašľa. Tradičné použitie pri hemoroidoch nie je dostatočne dokázané. čo je vraj odvodené z aemi = dýcham (pre silný pach). získavané vytriasaním z odrezaných okolíkov. uplatňuje sa preto ako žalúdočné a črevné karminatívum. vňať však až 85 % (7 : 1). napr. anízom (Pimpinella anisum L. Najdôležitejšou zložkou rastliny je silica (2—4 % ) . sa už hromadne pestoval v Anglicku. Čajovina č. Vňať slúži na kuchynské a potravinárske (konzervárenské) účely. obsahujúca hlavne karvón (40 — 60 %).používa sa do omáčok. Pre všeobecnú znalosť kôpru a jeho pestovanie sa zámeny a falšovania nevyskytujú.5 %. i viacej. do pečiva i na konzervovanie zeleniny. uplatňuje sa však aj čerstvá. žlté. Na pozoruhodnom Ebersovom papyruse (asi z r. laktagogum a stomachikum. najlepšie pri teplote 30—35 °C. polievok. Do strednej Európy sa dostal zásluhou Rimanov. t. j. . aby si posilnili svalstvo pred zápasom. spazmolytikum i ako mierne stomachikum. Pri bežných skúškach plodovej akosti sa vyžaduje. suší sa rýchlo v tieni. Rastlina pochádza z Ázie. t.). stor. I profesionálnym atlétom ho pridávali do všetkých jedál (prvý známy doping). 0 . Kôpor sa svojím účinkom úzko spája s rascou (Carum carvi L. Ľudovo sa aplikuje aj externe — na udreniny sa prikladá až horúci odvar z plodov v oleji. Propagoval ho v Kapitulári Karol Veľký a v 10. aby droga nebola znečistená. na mäso. Ako korenina je dnes svetoznámy. potom limonén a felandrén. ako mierne stomachikum a pri plynatosti (meteorizme) je známa čajovina: plod kôpru. 1550 pred n. podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy (Braun 1977).). rovnaké použitie uvádza aj Nový zákon. z iných častí materskej rastliny môže obsahovať najviacej 1 %. Plody sušením strácajú na hmotnosti len málo. 227. V uvedených indikačných oblastiach sa plody kôpru zvyknú kombinovať s mätou. z cudzích organických prímesí takisto 1 % a z anorganických maximálne 0.

Uprostred ružice vyrastá úbor s priemerom až 120 mm. maďarsky: Szárnélkuli kórfény. Podľa legendy mu vo sne oznámil anjel. aby vystrelil šíp a pozoroval. Jeho koreňmi bez aromatického pachu sa zamieňa koreňová droga k. Starí lekári ho cenili ako prostriedok na prípravu odvarov. Polievková lyžica čajoviny sa zaparí štvrťlitrom horúcej vody a nechá sa 10 minút stáť prikryté. Spravidla sa kombinuje do čajovinových zmesí na zníženie horúčky (napr. 1543. byľ je rozkonárená a viacúborová.PUPAVA BEZLODYŽNÁ Carlina acaulis L. nesušia sa umelým teplom. svetlohnedý až sivohnedý s rohovitým lomom (nie s vláknitým). krasovlas sa preto pestoval KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ najmä pri kláštoroch. obyčajný (C. na bravy krasovlas údajne pôsobí toxicky. Koreň začerstva silno páchne. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kančí koreň. Predmetom zberu býva koreň — Radix carlinae. rastie hojne na trávnatých pasienkoch. chutí pálčivo horko a bol presláveným liekom. pripomínajú jazykovité koruny. lišajov alebo iných kožných neduhov. plesní. Východoeurópsky druh. zakrpatenou. anglicky: Carline Thistle. Sama koreňová droga sa dávkuje v zápare (jedna kávová lyžička na šálku. rusky: KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ Trváca bylina s velmi krátkou. Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch. Droga má menšie oficiálne alopatické upotrebenie. hrubý 1—2. Nazýva sa aj divá či nepravá artičoka. kvetom bazy čiernej a vňaťou myšieho chvosta po 20 g. Pozdĺžne sa prekrajujú na polovice alebo štvrtiny a sušia sa ako silicová droga (za dobrého vetrania v tieni. taliansky: Carlina.5 cm. a preto sa niekedy u nás zberá na vývoz. s lipovým kvetom. zasluhoval by si viacej pozornosti. s listom vachty trojlistej a koreňom krasovlasu po 15 g). že krasovlas spomínal už Theofrastos.). V našich oblastiach je liečebne známy už velmi dlho. Korene sa vykopávajú v jeseni (september-október až november). a to maximálne pri teplote do 30-35 °C). a preto ho miestami ľudovo prezývajú kančí koreň. V alopatii sa dnes málo používa a azda neprávom. ktorými sa omývali úporné kožné vyrážky. krehký. a to ako diuretikum. kde sa zabodne. potom svetlohnedá až tmavohnedá silica s omamným pachom (až 2 %. Rastlina má značné antibakteriálne účinky (podmieňuje ich asi karlínový oxid). palivo aromatický. Používa sa na kúpele a omývanie vyrážok. Listy sú podlhovasté. ktoré sú vo vnútri prázdne a korene rozštiepené treba vyradiť. diaforetikum a dermatologikum. zabodol sa do dužnatého lôžka krasovlasu — a mor bol zažehnaný. pijú sa dve šálky čaju denne. s vlnatým odením na celom povrchu. lomivý. Na vonkajšie omývanie sa používa zápar pripravený z 2 lyžíc drogy na šálku vody a 1 lyžice octu. kvety všetky rúrkovité. V Pyrenejách sa koreň ešte dodnes jedáva ako zelenina (šalát). s hlavnou obsahovou látkou karlínovým oxidom a so seskviterpénom karlínom). priemer maximálne do 50 mm. V Nemecku je krasovlas chránený. čo však Tournefort pokladá za omyl. Koreň je dlhý okolo 30 cm. vnútorné zákrovné listene sú biele. Používa sa prevažne v ľudovom liečiteľstve. prípadne v prášku (3-4 x denne po 2 g). má osobitný trochu nepríjemný pach a chutí horko-sladko. Linného vedecké pomenovanie rodu Carlina je asi skomolenina talianskeho cardina. aromatickej a mandľovej chuti. lišaje a pod. francúzsky: Carline acaulate. Doplnkový nemecký liekopis (EB 6) žiadal pre drogu minimálne 1 % silice. Z významnejších liekopisov ho donedávna uvádzal ako oficinálny doplnkový zväzok nemeckého liekopisu DAB 6. španielsky: Carlina. niektorí autori uvádzajú. Má bodliakovité stonky vysoké 20-30 (až do 80) cm. Silberdistel. pije sa 4 x denne). saponín a živica. lebo ľahko vlhne. Spolu s dužnatým úborovým lôžkom sa na vrchnej strane vytvára dosť hrubý a mäsitý terč horkastej. Vykopané korene sa rýchlo omyjú a zbavia nadzemných častí. perovito strihané. krasovlások bezbyľový (biely) Nemecky: Grosse Eberwurz. ktorý sa dá jesť. Cardopathiae alebo aj Chamaeleontis albae. Szártalan bábakalács. má slabší preháňavý účinok. vypudzuje hlísty a povzbudzuje chuť do jedenia. Obsahové látky koreňa tvorí najmä rezervný fruktózaninulín (18-22 % ) . svahoch. bezbyľového. vnútorné zákrovné listene sú žlté. Z príbuzných druhov rastie u nás k. pretože krasovlas sa v Grécku nevyskytuje. že rastlina sa pomenovala na počesť Karola Veľkého. nerovnomerne ostnaté. 147 . Staré korene.. Šťavu z koreňa úspešne použil proti pásomnici Leonard Fisch r. ďalej triesloviny. na lúkach s hlbším hlinitým profilom. pri tom ho možno iba dosúšať. vulgaris L. úbory oveľa menšie. obyčajne nečlenenou stonkou. Droga sa označovala ako Radix carlinae seu Apri. suchoblanité. pokrytou bohatou prízemnou ružicou listov. Uprednostňuje slnečné miesta a kremičité (kyslejšie) pôdy. V literatúre sa uvádza. ktorý ju vraj odporúčal jesť svojim vojakom počas moru. cardo = bodliak. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Plody sú chlpaté nažky s opadavým chocholcom.

hnedočervené. svinský koreň. že odstraňujú opuchy). — u nás je pomerne vzácny. pre obsah saponínov a iných glykozidov (bioflavonoidov) má farmakologicky dokázaný močopudný a slabo preháňavý efekt. okrem toho pálivú živicu. ktorý má asi 140 druhov. dvojito pílkovité. ktorý sa tvorí v podobe veľkých kvapiek na báze semenníkov. Záparom z vňate sa omývali hnisavé rany a hemoroidy a slúžil aj na teplé obklady (na opuchy. Kvety bankovité. Celá čeľaď krtičníkovitých dostala meno podľa rodu Scrophularia L. Čoskoro po vysatí nektáru sa tvoria nové a nové kvapôčky.). a preto v zahraničí jej extrakt slúži ako zložka priemyselne vyrábaných prípravkov uplatňova- . Vnútorne sa užíval 3 % zápar (20 minút postáť. Rozkonárený a hľuznatý podzemok je po usušení svetlosivý. maďarsky: Gôcsos tákajak (gorvélyfú). krvné podliatiny. ale vo včelárstve má veľký význam. hľuznatý je výrazný lysou stonkou a hľuzovito napuchnutým podzemkom. Denná dávka koreňovej drogy v prášku bola 2—4 g. trudovník Nemecky: Knotige Braunwurz. jarný (S. m. nepríjemne páchne a má príkru. tuberkulóza krčných žliaz.Scrophulariaceae Ľudovo: hľuzové korenie. Homeopatia spracúva čerstvú celú rastlinu zberanú na začiatku kvitnutia. Krtičníkovité . jablčnú. maslovú a škoricovú). zdivený rastie napr. lecitín. Je to burina. hemoroidy a pri bolestiach uší a očí. ekzémy. ktorých účinnosť je však veľmi slabá (pozri náprstníky). hesperidín a i. Podľa druhu choroby dostal vedecké i ľudové pomenovanie. citrónovú. valcovitého tvaru. horkú a trochu ostrú bylinnú chuť. Z podobných príčin sa miestami (hlavne v západnej Európe) pestuje k. vajcovito podlhovasté. Vňať — Herba scrophulariae. pri srdcovej arytmii a ako prostriedok na rany. organické kyseliny (vínnu. Krtičník obsahuje predovšetkým saponíny (niektorí autori tvrdia. vernalis L. prípadne len sám podzemok — Rhizoma (Radix) scrophulariae. Za liečivý sa pokladal predovšetkým podzemok. Názov má odvodený od latinského scrophula = škrofulóza. soli mangánu a aj iných prvkov. Koreň i vňať sa kedysi používali najmä na opuchnuté žľazy (verilo sa.KRTIČNÍK HĽUZNATÝ KRTIČNÍK HĽUZNATÝ Scrophularia nodosa L. byľ priama. španielsky: Escrofularia. štvorhranná. francúzsky: Scrophulaire noueuse. t. Predmetom ľudového zberu je vňať — Herba scrophulariae. rusky: KRTIČNÍK HLÍZNATÝ Trváca bylina vysoká 40—120 cm. glykozidy náprstníkového charakteru. Rastlina kvitne v lete. kyselinu kávovú viazanú na triesloviny. stopkaté. ochvatná zelina. zvonka 8 %. u nás rastie 5. hľuzovník. Podzemok uzlovitý. j. a to proti črevným parazitom. na vredy a pod. 2-3 šálky denne). Homeopaticky pripravená esencia slúži predovšetkým pri škrofulóze na opuchy. hubatá žihľava. nekrídlatá. vňať nepríjemne páchne a má slanú. včely nav- števujú kvety po celý deň. K. zberá sa v máji až septembri. ktorý je veľmi vhodnou jarnou včelárskou rastlinou. flavonoidné glykozidy a ich aglykóny (diosmín. vitamín D.. ale aj listy. pazušné. Drogy sa ešte dnes takto používajú v talianskom a nemeckom ľudovom liečiteľstve najmä pri opuchoch (diuretikum). že v podzemku je ich málo). usporiadané do riedkych chocholíkov tvoria koncovú metlinu. pripravuje sa z nej esencia. niekedy aj pred kvitnutím. pri bolesti v ušiach a i. Rastlina je lužný a lúčny typ s vysokými nárokmi na mokré až vlhké pôdy. Plody sú tvrdky. horký glukozid skrofularín a potom pektíny. Listy krátkostopkaté. hľuznatý je starým liečebným prostriedkom. Táto choroba sa ním kedysi liečila. Uplatňovali sa aj semená. taliansky: Scrophularia maggiore. krtičné korenie.). vňať s podzemkom. Nazberaný materiál sa suší zvyčajným spôsobom. horkú chuť. anglicky: Figwort. tumory. zvyčajne jednoduchá. v dedinských záhradkách tešínskeho Sliezska). Vo vňati sa novšie zistili horčiny — iridoidy (hlavný je harpagozid). Poskytuje bohatú znášku nektáru. K. vyskytuje sa hojne v lesoch a kriačinách až do výšky 1000 m n.

ktorý má sediace kvety. Z byli namáčaných vo vode možno získať vlákna podobné ľanovým. taliansky: Ginestrina. či išlo iba o druh k. asi 1 cm. stor. farbiarskej. ktoré by mali byt' osobitnými druhmi. sediace. 1626) ju okrem toho pokladal za diuretikum a purgans a odporúčal ju aj proti dne. 1882 uvádza ako oficinálnu (Herba et Flos genistae tinctoriae). Podľa výsledkov doterajšieho prieskumu sa u nás chápe priširoko. Richard Mead (1673-1745) kručinkou liečil vodnatieľku a podobne ju ordinoval aj v 19. Predmetom občasného zberu býva kvitnúca vňať . Táto látka slúži proti zápalom kĺbov a znižuje obsah cholesterolu v krvi i kyseliny močovej v organizme. husto metlovito rozkonárený. B. Kručinka obsahuje v listoch i kvetoch žlté farbivo. — kručinka nie je celkom jednoznačné. Väčšie dávky však môžu najmä pre saponínový obsah pôsobiť nepriaznivo (močenie krvi — hematuria). končisté. nemecká — G. Presl. okrajov dubín. lebo obsahové látky sa pravdepodobne vstrebávajú. Ku k.Herba genistae tin149 . dlhé listy a hodvábne ochlpené horné korunné lupienky kvetu a struky. používala sa však hlavne na farbenie. v silnom odvare ju odporúčal pri besnote psov a semená ako purgans.) alebo poliehavosť a plazivosť bylí (k. Stonky pozdĺžne ryhované. Rastlina je toxická najmä pre ovce a kravy (hematuria). ex Meissen — Pedaliaceae). chlpatá — G. francúzsky: Genet bátard. náhradka za Tuber (Radix) harpagophyti (droga z juhoafrickej sezamovitej rastliny). kým druhové pomenovanie z latinského tinctorius = farbiarsky (k. V súčasnosti ako odlišovacie znaky sa berú do úvahy tŕne na stonkách (k. 1935 chválil k. KRUČINKA FARBIARSKA Latinské rodové označenie kručinky vychádza najskôr z keltského gen = ker. ktorý sa vysýpa už z kvetových pupeňov. et Kit. nemeckú a odporúčal pri močovom piesku. Frerichs z Berlína. Kvety majú množstvo peľu. Matthiolus (Nový herbár z r. 1565 chválil ako rastlinu zastavujúcu krvácanie a podporujúcu potenie. Bock ju v herbári z r. Plody sú stlačené struky. Kvety žlté. bez tŕňov. v minulosti nazývaný zanoväť ležatá). Tieto technické údaje poznali už v antike. bolestiam v krížoch a v panvovej oblasti. Pomenovanie genista nachádzame spoľahlivo až v 16. Pred domácim užívaním teda treba varovať. Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: žltá ihlička Nemecky: Färberginster. kameňoch a na zosilnenie v rekonvalescencii (čaj vraj ovplyvňuje vylučovanie hlienov). KRUČINKA FARBIARSKA Genista tinctoria L. Známy ľudový liečiteľ Kneipp r. Plíniova genista značila aj iné druhy a aj prútnatec — Sarothamnus Wimmer. Systematické triedenie druhov rodu Genista L. farbiarskej sa priraďujú aj niektoré jednotky. hore pritlačeno chlpaté. rastie hlavne na stredne kyslých pôdach (pH 5-6) a patrí k typickým bylinám suchých kyslejších lúk. poslednej sa veľmi podobá kručinkovec položený (Corothamnus procumbens (Waldst. in Willd. stor. Liečebné a technické používanie rastliny je v súčasnosti zriedkavé. germanica L. usporiadané v strapcoch. hľuznatý v terapeutických dávkach nemá vedľajšie jedovaté účinky. maďarsky: Nyul rekettye. H.ných pri zápche. Niekedy sa pestuje aj v záhradách na okrasu. Obsahuje účinný iridoid harpagosid asi v polovičnom množstve ako hľuzy harpagofytu (pozri medzi cudzokrajnými rastlinami — Harpagophytum procumbens (Bruch) DC. Nevedno však.. listy striedavé. Wittstein ju vo svojej farmakognózii z r. Druh dobre znáša sucho. K. ktorý má príbuzné obsahové látky. pasienkov a svahov. prof. na vypudzovanie črevného obsahu pri niektorých vnútorných ochoreniach a novšie aj ako antireumatikum. Opeľovanie kručinky obstarávajú najmä včely a čmeliaky. anglicky: Greenweed. pilosa L. rusky: - KRUČINKA BARVÍŘSKÁ Poloker vysoký asi 30—60 cm.) C. ktoré sa oddávna používalo na farbenie plátna a vlny. je klasická farbiarska rastlina). stopkaté. s pritisnutým ochlpením). elipsovité.

).5 1 2 15 ČsL 4 3 1 2 0. v čajovine sa kombinuje napr. nie priečne predĺžené. Esencia z čerstvých výhonkov.Rhamnaceae Ľudovo: psí drieň.5 20 0. Pazušné kvety drobné. Okrem toho účinkuje aj mierne preháňavo. Rešetliakovité . Osvedčila sa aj pri ochoreniach močových ciest.6 3. Vedecký názov krušiny . lesklú kôru bez bradavičiek. francúzsky: Neprun bourdaine. bielo bodkovanou a lesklou kôrou. Pri zbere kôry často vzniká zámena s jelšami. napr.: Rhamnus frangula L. ovplyvňuje látkovú premenu a cievny systém (upevňuje cievne steny. Podobná čremcha obyčajná — Padus avium Miller (syn. rešetliak korošina. s rovnakým dielom vňate stavikrvu vtáčieho (2 lyžičky čajoviny na 2 poháre vody ako macerozápar). KRUŠINA JELŠOVÁ Frangula alnus Mill. Alkaloidy mierne prehlbujú dýchanie. celistvookrajové.3 %). Primus padus L. Inak sa zber robí počas kvitnutia (jún—august).ctoriae. zelenkasté. Listy obrátene vajcovité. čím sa zvyšuje krvný tlak a priechod krvi obličkami).6 3. cytizín a metylcytizín. droga však obsahuje prevažne bioflavonoidy a za podpory silice má výrazný močopudný účinok (kedysi sa používala najmä na opuchy pri srdcových ochoreniach). jelše a topole v lužných zárastoch. španielsky: Frangula.).) Vlhkosť Obsah popola (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah popola nerozpustného v HC1 Obsah všetkých antrachinónov — najmenej Obsah látok extrahovatelných vodou — najmenej I. Ako porast často sprevádza vŕby. Rastlina je častým druhom slatinných jelšín a iných listnatých lesov s hlbokými podmáčanými pôdami. je odvodený od latinského frangere Ker až menší strom sčiernohnedou. Vo všetkých častiach rastliny sa nachádzajú alkaloidy (asi 0.Frangula. cudzie kôry a i.5 15 5 0. pravdepodobne aj glykozid genisteín. maďarsky: Kutyabenge. taliansky: Frangola. Najčastejšie sa zamieňa s rešetliakom prečisťujúcim (Rhamnus catharticus L. najmä s j. ktorého konáre sa končia tŕním. odřezávaná na začiatku rozkvitania asi do polovice rastlinných byli. potom silica a triesloviny. rusky: KRUŠINA JELŠOVÁ KRUŠINA OLŠOVÁ biele korkové bradavičky sú guľaté. 6 2 4 1 15 7. listov a kvetov sa v homeopatii používa podobne ako alopatické prípravky. ktorá má oranžovožltý podklad a roztrúsené 150 Kôrová droga podlieha ON 86 6112 a ustanoveniam ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Kôra hrubšia ako 2 mm Kôra so zvyškami dreva Kôra s lišajníkmi Cudzie organické prímesi (napr. ďalej žltý flavónový glykozid luteolín (najmä v kvetoch). Plody sú červené kôstkovice (po dozretí čierne). tvorbe kamienkov a pri nedostačujúcej srdcovej činnosti.5 — . anglicky: Alder Buckthorn. lepkavou (Alnus glutinosa (L. — syn.) má inak uspo- nadané kvety a hladkú. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. 3 1 2 II. V ľudovom liečiteľstve sa vňať používa pre dobré močopudné účinky aj pri reumatizme. zvyčajne vo zväzočkoch. svíba Nemecky: Faulbaum.) Gaertn. V homeopatii sa používa čerstvá. rastie aj na čistých íloch. materiál sa suší v tieni.5 15 5 0. Droga sa dávkuje v množstve 2-3 g (1 lyžička) v zápare alebo v čaji 1—2 x denne.

najlepšie po daždi a čím je získaná kôra tenšia. čo vyplýva z ich podobnosti. Prvý na ne poukázal Petrus de Crescentiis (okolo r. 10 4 1 14 12 4 4 151 . Podáva sa pri zlyhaní drastických laxatívnych prípravkov. nesmie noperovité. zúbkaté. ale v malom množstve. prvý raz urobilo r. Plody obsahujú tiež antrachinónové glykozidy. Vedecké rodové pomenovanie krvavca pochádza z latinského sanguis = krv a sorbere = sať. triesloviny a horčiny. Ružovité — Rosaceae sanguisorbae. Na liečebné účely sa musí fermentovať. Thé Salvat (čajovina . lístky dlhostopkaté. anglicky: kvitnúca vňať. U nás sa vykupujú Great Bumet. Cortex frangulae je zložkou oficinálne preháňavej čajoviny . Hlavné obsahové látky — antrachinónové glykozidy (5 — 8 %) sú zväčša odvodené od emodínu. Pomer zosušenia je asi covité. čo sa docieli pomalým sušením alebo zahrievaním. V homeopatii sa používa čerstvá kôra. vlašský teriál sa suší zvyčajným spôsobom. najmä nezrelé. pri pečeňových a žlčníkových i slezinových ťažkostiach. Hofštat). Skladovanú kôru treba chrániť pred vlhkom a svetlom.Species laxantes ČsL 4 a čs. slabej peristaltike hrubého čreva a pri hemoroidoch. pije sa po dúškoch najlepšie na noc. Sennagran (granulky . toten lekársky. vykopáTrváca bylina vysoká 60—150 cm. 1927. bedrovník Pomer zosušenia je asi 5 : 1. zosýchací pomer je asi 3 : 1. rusky: a zberajú podzemky s koreňmi — Radix (Rhizoma) sanguisorbae. Denná dávka nesmie prekročiť 15 g. inak 2-3 x denne (najčastejšie v zmesi s inými drogami). Reduktan (čajovina . hrubšie ON 86 7038 pre koreňovú drogu — Radix sanguisorbae — má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HCl Obsah trieslovín — najmenej I. rozkonárený podzemok očistení a krátkom omytí sa materiál s koreňmi. V našich končinách prvé zaručené správy o jeho aplikácii pochádzajú z čias Karola V. 169. Listy riedke. Podľa ČsL 4 droga musí obsahovať najmenej 3. v dnešnom ZSSR alebo v Číne). Zber sa robí na jar (marec —máj). Species laxantes Planta (čajovina — pomocná liečba pri návykových zapečeniach a laxans). Sanguisorba minor Scop. ojedinele aj sušené plody. vaj.a veľmi trpkú. španielsky: Sanguisorba. 1305). Dávkuje sa 1/2 až 1 kávová lyžička na šálku záparu. syn. robí sa v júni—júli. kognostického hľadiska robil aj autor textu (Kresánek. Predmetom zberu a drogou mimoriadnej dôležitosti je kôra . 193. Kôra sa suší buď na slnku. priamu. stonku. S možnosťami zavedenia do terapie však boli problémy.pomocná liečba pri tučnote). 195. 171. Krušina sa dostala do liečiteľstva ako náhradka za drahú rebarboru. granuliek Mucilogran a dražé Properistol (laxans). 192. Je častou zložkou metabolických a odtučňovacích čajovinových zmesí a má aj slabé anthelmintické pôsobenie. lebo sa kedysi používal na zastavovanie krvi. V čerstvej kôre sú prítomné iba diantróny glukofrangulínu.Cortex frangulae. Často sa zamieňa s krvavníkom menším (Poterium sanguisorba L. strebať.65. Kvety v tmavopurpu. striedavé. Krušina sa ordinuje ako laxans — osobitne pri chronických obstipáciách (zapečení). 154. pričom predovšetkým antróny silne dráždia sliznice. 1959. vajú sa na jeseň (august—október). kologické vyhodnotenie rastliny sa 150.). Prieskum koreňovej drogy z farma198. Droga nemá pach.mi bohaté na triesloviny (vo výchobou pôdnej vlahy. menšieho je liečebne menej účinná.účinné látky sa vylučujú do materinského mlieka.Možno ho sušiť aj na slnku.však zmoknúť. Na hoNemecky: Grosser Wiesenkopf. KRVAVEC LEKÁRSKY V európskych oblastiach je rozšíreTOTEN LÉKAŘSKÝ nejší zber kvitnúcej vňate — Herba Sanguisorba officinalis L. kde ho poznali a liečebne využívali od najstarších čias (napr. F.57. Vyššie dávky sú nebezpečné (známe sú priotrávenia detí kôrou alebo plodmi). droga z k. Korene i podzemky krvavca sú veľnách. MaĽudovo: krvavé korenie. francúzsky: Sanguisorbe officinale. 196. 5 2 0. Plod je nažka. keď korene použil jeho kováč pri zahmyzení koni. priemyselne vyrábaných prípravkov Betulan (čajovina — pomocný liek pri ochorení močových ciest). 1939 na Tomskom 172.= lámať (pre lomivé drevo) a druhové označenie alnus je rodové označenie jelše. Krvavec nebol v antike veľmi známy.laxans). hlavne glukofrangulín a jeho aglykón frangula-emodín. alebo umelým teplom (do 40 °C). Nemá sa užívať v čase dojčenia . orezávajú sa mladé konáriky. ďalej kyselinu chryzofánolovú. tým je hodnotnejšia (má byť hrubá 1. lekárskom inštitúte (N. chuť má zvieravú rových hlávkach.51. Jej jednotlivá terapeutická perorálna dávka vo forme záparu podľa ČsL 4 je 1 g. Oblasť jeho masovejšieho výskytu je na východe. ale s hranicou doázijskej droge až 20 %. sirupu Latol (laxans). Novšie prieskumy robil francúzsky fytoterapeut Leclerc r. musia sa získať monomérne látky a prítomné látky oxidovať na menej dráždivé. Podrobné farmaČajoviny č. Po má hrubý..148. 177.. 1961). aby sa zabránilo dráždeniu.88. maďarsky: meopatické účely sa používa čerstvá Orvosi vérfú.5 14 10 3 7 II. 50. lebo čerstvá kôra pôsobí inak ako droga (emeticky).85. hore rozkonárenú reže na kusy asi 10—15 cm dlhé. spodnej vody asi v dvojmetrovej hĺbke. 153.choroby žlčníka). nepár. Druh rastie najmä na naplaveni.5 % voľných a viazaných antrachinónov a z toho najviac 1 % redukovaných. 152.4 : 1.5 mm a najmenej 20 cm dlhá). rastie od nížin po horský stupeň. Oszi vérfú. ktorý je nižší a kvetné hlávky má aj v zrelosti zelenožlté. Častejšie ako kôra sa používajú jej prípravky či výťažky (Extractum frangulae fluidum — Extractum frangulae siccum .Elixir frangulae). Izolovaný antrachinónový aglykón frangula-emodín tvorí zložku kvapiek Cholagol (choleretikum a cholekinetikum). Dáva prednosť mierne vlhkým polokultúrnym lúkam so stálou záso. 151. Droga potom obsahuje voľné alebo glykozidovo viazané oxidované i redukované antracénové deriváty. 197. taliansky: Sanguisorba.

Terapeutické pôsobenie a použitie vňate je podobné ako pri väčšine drog s obsahom trieslovín a saponínov: slúži ako protikrvácavý prostriedok pri krvácaniach rozličného pôvodu (napr. Aplikuje sa v kloktadlách (pri angíne). kvasných dyspepsiách a zápaloch žalúdka (gastritídy). Niektoré kuklíky cudzieho pôvodu sa u nás pestujú v záhradách. Uplatnili sa hlavne ako rovnocenná náhradka za tanalbín (upravené do tabliet). čriev a i. maďarsky: Kózonséges gyombérgyókér. anthelmintické a veľmi dobré protibakteriálne a proti- Trváca bylina vysoká 30—60 cm. Plínius opísal druh . zázvorový koreň Nemecky: Echte Nelkenwurz.). karafiátový kořeň. Dáva prednosť rumoviskám. hrebíčkové (kravské) korenie. španielsky: Cariofilata officinal. malé. Všeobecne majú výrazné vonkajšie i vnútorné sťahujúce. žalúdka. rastie na vlhkých lúkach. na okraji ktorých rastie. predovšetkým ako adstringens. potočný je príbuzný druh (G. pretrhovane nepárnoperovitých listov. čepele pokrývajú chĺpky a žliazky. 27. je menej hojný. Listy byle sú trojpočetné. ktorá sa uplatňuje ako adstringens. rašelinách. farmaceutický priemysel používa koreňovú drogu ako zložku čajoviny Tormentan. Výťažky sa dávajú do rozličných galenických foriem alebo sa aplikuje priamo prášok (na šnupanie). ďasien. nie je náročný na dusík a pôdnu vlhkosť. kravský rebríček. Droga nemá nepríjemné vedľajšie účinky ani vo vyšších dávkach. Charakteristický druh dubovo-bukových lesov. Plody sú nažky. Koreň sa dávkuje 1 lyžica na šálku odvaru. zadržiavanom močení a zápaloch ciev. Pri zbere sa medzi nimi zvyčajne nerobí rozdiel. KUKLÍK POTOČNÝ časti majú vyšší obsah). ale ešte širšie použitie. Ružovité — Rosaceae Ľudovo: benedykt. pri vredoch a pod. flavonoidy a antibakteriálne pôsobiace látky (vo veľkej miere viazané na triesloviny. jasnožlté. Podzemok hrubý. piť cez deň po dúškoch 152 alebo vo forme tinktúry (30—50 kvapiek po jedle). kubičkové korenie. maternice. antidiaroikum. brehoch vôd a lesných prameníšť od nížin až po alpínsky stupeň. s ktorými sa robili rozsiahle klinické pokusy a výskumy najmä za druhej svetovej vojny.prvokové pôsobenie. zajačie oko. z ktorej sa pijú 4 — 6 čajových lyžičiek denne. Pomenovanie Geum možno nájsť už u Plínia. Niekedy sa z čerstvej vňate lisovaním získava šťava. taliansky: Cariofillata. rivale L. vzniklo asi z gréckeho geuo = ochutnávam (vzhľadom na voňavý koreň). rastie však často aj v iných rastlinných spoločenstvách. dlhostopkaté. vyšší. s ktorým sa často kríži. obsahujú ďalej triterpénové saponíny (sangvizorbín a waremokonín — aj vo vňati. Kvety sú koncové. Kuklíky sa používajú v liečiteľstve už od staroveku. francúzsky: Benoite officinale. zakončený prízemnou ružicou dlhostopkatých.5—5 %). zriedka rozkonárený. Rozšírený od nížin do subalpínskeho stupňa. šikmý. na omývanie rán. pri letných hnačkách. eutrofným vodám. anglicky: Herb Bennet. ktoré asi tvoria aktivátor pôsobenia). rusky: KUKLIK MESTSKY KRVAVEC LEKÁRSKY KUKLÍK POTOČNÍ Geum rivale L. Vňať má dobré antibakteriálne a skôr antistocídne účinky (proti prvokom). s väčšími sivočervenými alebo svetločervenými kvetmi. Druhové označenie vystihuje výskyt. Pôsobí aj antiseptický. až 2. protizápalové. macerovať za studena 8 — 10 hodín. 31. Čs. z nosa. črevných kataroch. K. KUKLÍK MĚSTSKÝ Geum urbanum L. Preskúmané sú najmä drogy sovietskej proveniencie. Dávkovanie: 2—3 čajové lyžičky na pohár vody. hrebíčkový kopček. močaristým terénom. Čajoviny č. pri hnačkách.). užíva sa každé 2 h 1 lyžica alebo vo forme riedkeho liehového výťažku (30-50 kvapiek 3—4x denne). Podzemné časti majú podobné. V čerstvej vňati je dosť kyseliny askorbovej. na hemoroidy a proti hnačke. horné trojlaločnaté. dezinfekčné.

Koreňová droga podlieha internej norme IN 4/82. Rastlina sa kedysi užívala aj ako expektorans a pri vracaní. no pre relatívne nízky obsah trieslovín má pri liečbe hnačiek len slabý účinok. Vňaťová droga sa hodnotí podľa IN 3/84. Drogy treba pri skladovaní chrániť pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených nádobách. Koreň sa používa v domácnosti ako náhradka za klinčeky a škoricu. Aj použitie drogy k. omývanie kože). september až november) alebo zjari (február—marec). Podzemok k. hromadne vyrábaný prípravok s tinktúrou z kuklíka je Stomatosan — antiseptikum ústnej dutiny. anglicky: Indian Corn. vykopávaný v jeseni (október. Pre obsah horčín je aj posilňujúcim prostriedkom pri ochoreniach žalúdočno-črevného traktu.Gramineae) Ľudovo: turecká pšenica Nemecky: Getreide-Mais. Podzemky sa vykopávajú na jar alebo na jeseň a sušia na vzdušnom mieste teplotou do 35 °C. vykašlávanie krvi. na omývanie alebo obklady pri niektorých kožných ochoreniach a na kúpele pri hemoroidoch. zvonka 2 polievkové lyžice na 1/2 litra záparu (kúpele. maďarsky: Csoveskukoricza. K. Lipnicovité — Poaceae (Trávy . tlmí črevné koliky. Mais cultivé. ktorý vzniká pri enzýmovom rozklade glykozidu geínu. Čs. španielsky: Maiz común. Mladé byle sa dávajú do omáčok. Droga pre obsah trieslovín je adstringens a antidiaroíkum: zastavuje krvácanie. 221. vlhkosť 13 % (13 %). francúzsky: Mais. až 300 cm vysoká bylina s plnými steblami. mestský obsahuje popri trieslovinách a horčine aj geín (geozid-glykozid). Pri vonkajšom použití slúži na výplachy ústnej dutiny pri uvoľňovaní zubov. ako dezinfekčné kloktadlo (odstraňuje nepríjemný pach z úst). akosť v zátvorke) pripúšťa maximálne 3 % (5 %) nadzemných častí. resp. popola nerozpustného v HC1 5 % (8 %). ktorá pre I. vlhkosť 14 % (14 % ) . Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . Listy 153 . potočného má ako droga označenie Radix (Rhizoma) caryophyllatae aquaticae seu gei rivularis. anorganických 8 % (10 %). Na homeopatické účely sa používa celá čerstvá kvitnúca rastlina. 32. akosť (II. potočný . V homeopatii sa používa esencia z celej čerstvej rastliny i tinktúra zo sušeného podzemka bohatá na triesloviny. krváca- nie z ďasien. z ktorého sa pri hydrolýze uvoľňuje silica s eugenolom. obaloch. obsah popola 15 % (18 %). KUKUŘICE SETÁ Zea mays L.podobne ako k. Vňať sa užíva v horúcom zápare (2 lyžičky na pohár vody) a vo forme tinktúry (10-15 kvapiek 2-3 razy denne). Najčastejším predmetom zberu a nákupu je podzemok s koreňmi . Ľudovo sa cení ako stomachikum.KUKLIK MESTSKÝ KUKLÍK POTOČNÝ ako geum a vychvaľoval ho ako prostriedok proti prsným ťažkostiam. popola nerozpustného v HC1 2 % (4 % ) . Dávkovanie: interne 1-2 g prášku viac ráz denne alebo 1 kávová lyžička koreňovej drogy na šálku záparu (pije sa 1 — 2 x denne). organických prímesí 2 % (4 %).Radix (Rhizoma) caryophyllatae seu gei urbani. taliansky: Mais. výplachy. Vňať zberaná na začiatku kvitnutia sa suší pri teplote do 35 °C a obsahuje predovšetkým silicu a triesloviny. podstatnou obsahovou látkou je však silica s eugenolom. horčina a flavón. Čajoviny č. organických prímesí 1 % (2 %). potočného je podobné. Nadzemná časť sa odstráni a po očistení od hliny sa podzemky sušia na vzdušnom mieste (aj umelo pri teplote do 35 °C). popol 10 % (12 % ) . rusky: KUKURICA SIATA Kultúrna jednoročná. Z obsahových látok sú najhojnejšie zastúpené triesloviny (až 30 %). anorganických 1 % (2 %). polievok a prívarkov. Predmetom zberu je niekedy aj vňať — Herba caryophyllatae alebo celá rastlina. Pre horkú chuť i obsah silice s príjemným klinčekovým pachom sa používa aj v likérnictve. resp. hnačky a dávenie. hemoroidy. Miesto rastu si včas zistíme (ešte v čase kvitnutia byliny). inak sfarbená droga maximálne 10 % (20 %).

silicu (asi 0. Samčie kvety v priamej koncovej metline. Prvé zrná kukurice priviezol do Starého Sveta r. takisto neopadáva z rastliny. Zrelé šúľky sú dlhé okolo 30 cm. no rýchlo sušiť v tieni. z obalu vyčnievajú nitkovité čnelky dlhé až 20 cm. Do stredoeurópskych oblastí sa dostala pravdepodobne z Balkánu. pri močovom piesku. 1937). Stržeň byle obsahuje až 9 % sacharózy.do Strednej Ameriky. Odtučnená kukuričná múka je veľmi výživná a ľahko stráviteľná. Blizny obsahujú saponíny (asi 3 %). Treba ich opatrne. odporúča sa chorým a rekonvalescentom (je to v podstate Maizena). farbivá. kde je rastlina dôležitou krmovinou i chlebovinou. Okázalé slávnosti s kultom kukurice pozná Čína rovnako ako americkí Indiáni. Zrná sa spracúvajú aj v liehovarníctve. živicu (asi 2 %). Osevne plochy kuku- rice sa v minulých desaťročiach podstatne zvýšili predovšetkým v ZSSR. Rastie iba v kultúre a je odkázaná na sústavné ošetrovanie človekom.KUKURICA SIATA veľmi dlhé. olej a alantoín (pozri kostihoj). Darí sa jej na výživných. urtinktúry alebo tabliet „Teep". Vo farmácii sa ešte dnes používajú čnelky (blizny) samičích kvetov. cukrovej kukurice. sacharidy. ktoré vyčnievajú na vrcholkoch šúľkov. s dlhými pošvami. ktoré sú príčinou pachuti. Pražila sa z nich tzv. Za prvotné nálezisko kukurice sa najčastejšie pokladá Peru a Bolívia. Zachovali sa prastaré ságy a bájky o jej význame pri náboženských obradoch. Používanie blizien vošlo do histórie od druhej polovice minulého storočia. minerálne látky (hlavne draslík). Palice i obilky sa našli v pohrebiskách i katakombách Peru. že poskytuje „denný chlieb" a dru154 hové označenie mays je peruánskeho pôvodu — ich pomenovanie kukurice. Vedecký názov kukurice vznikol z gréckeho zaein = žiť. amíny. aj v mohylách okolo Mississippi. Známe je pestovanie tzv. Bežné dávky sú 4 —8 g drogy na jednu šálku záparu (denná dávka 40 g). Zrná kukurice slúžili ako náhradka za kávu. Castan (1879) ich dávno poznal ako sedatívum a diuretikum. Dnes sa už predáva múka i krupica z kukurice získaná zomletím až po odstránení olejnatých klíčkov. pije sa každé 3 h za polievkovú lyžicu. Portugalskí moreplavci ju zaviezli ešte v 16. Jej múka nemá lepkové zlúčeniny. takže pečivo má osobitnú príchuť. Ako droga sa odborne nazývajú Stigmata maydis (maidis) alebo Stylus maydis. Saladinova káva. takže kukurica nesplanieva. do Afriky. Rastlina je príležitostným ľudovým prostriedkom používaným pri ťažkostiach s močením (diuretikum). V homeopatii sa používajú čerstvé blizny na prípravu tzv. dostatočne vlhkých pôdach južných častí štátu. dodávajú špeciálnu príchuť anglosaskej whisky. O jej rozšírenie sa údajne najviac zaslúžili Cigáni. samičie v šúľkoch vyrastajúcich z pazúch listov strednej časti stebla. Pôvod kukurice dodnes zahaľuje tajomstvo.2 %). 1493 Kolumbus. ale aj účinným a neškodným odtučňovacím prostriedkom a antidiabetikum (s dosť problematickým pôsobením). V produkčných kukuričných oblastiach sa spomínajú ako liek proti bolestiam mechúra. Jej zrno nevypadáva. 1630. kde vegetuje od mája do prvého prízemného mrazu. triesloviny (11-13 %). pokrývajú ich žltkasté až žemľovožlté hranato-guľaté zrná. Zberajú sa v júli—auguste (pri dozrievaní kukurice). Dôležitú farmaceutickú surovinu tvorí olej lisovaný z kukuričných klíč- . šúľok ostáva trvale obalený pošvami. ktorá sa používala ako sladidlo. podľa sovietskych bádateľov má aj žlčopudné účinky. Doviezli ju k nám z Ameriky. najmä kŕčovitým. flavonoidy. keď jej semená dozrievajú. pri piesku a ťažkostiach s močením (Peyer. vzhľadom na to. okolo r. horčiny (okolo 1 %). a to vraj už v pobielohorskej dobe. Blizny sú známe aj ako prostriedok na falšovanie šafranu. Kukurica sa od najstarších čias používala aj v liečiteľstve. široké do 10 cm. stor. a preto sa pri výrobe pečiva mieša s pšeničnou alebo s ražnou. Niektorí autori kladú jej vlasť na územie starých Navajov a Mayov . chemicky nie celkom prebádaný alkaloid.

zelenej — V. Rastie na lesných lúkach. premieňa ich na hrčovité zdureniny plné čierneho výtrusného prachu. 1 3 15 12 4 1 11. Na Slovensku rastie iba poddruh kýchavice bielej Lobelovej (novšie označovaný ako k. určený pre farmaceutický priemysel.ssp. Ľaliovité — Liliaceae Nemecky: Weisser Germer. Lobelova — V. lobelianum (Bernh. používa sa na prípravu dietetík a iných výživných prostriedkov a prípravkov... everta) zvané pukance . technicky sa používa na apretúry a na prípravu špeciálnych škrobov. Široké použitie má aj kukuričný škrob . Bratislava)..). vyrába sa z neho glukóza. 153. ktorá má hnedopurpurové kvety na pomerne dlhých stopkách. 2 6 15 15 6 0. elipsovité. Prevažnú časť oleja (80 %) tvoria nenasýtené mastné kyseliny (acylglyceroly najmä kyseliny linolovej a olejovej). v Čechách vzácne aj prísne chránená k. francúzsky: Hellebore blane. maltóza.7 ČsL 4 1 3 15 12 4 1 155 . s nápadne vyčnievajúcou žilnatinou a objímavými pošvami. Ustilago maydis.doplnok každej ľudovej zábavy. tvoria nepravú stonku. molekulovou destiláciou sa z oleja lisuje vitamín E. novšie rátaná za samostatný druh: V. zväčša v chránených oblastiach. dodávaný aj na spotrebiteľský trh. nigrum L. Šťava z mladých plodov kukurice sa zahusťuje na sirup a slúži ako sladidlo do konzerv. rusky: KÝCHAVICE BÍLÁ lohách. lobelianum Bernh. Podzemok valcovitý. olej má široké potravinárske (predovšetkým surový) a technické upotrebenie. čierna — V. striedavé. Liečivé zložky sú súčasťou čs. Obsahuje alkaloidy (ustilagín a amíny). ryžových kukuríc (Zea mays var. prípravku Protosan — roztok (stomatologikum). hojný najmä v Karpatoch.Amylum maydis. 160. anglicky: White Hellebore. listy veľké. sirupy. uplatňuje sa v galenike (výroba tabliet a piluliek). sa ľudové pokladajú za účinné antacidum (znižujú nadmernú kyslosť žalúdočnej šťavy). Čajoviny č. Pražené končisté zrná tzv. praskavých.) Arcang. viride Ait. Kvetonosná stonka nesie drobnejšie listy a vrcholovú metlinu drobných zelenkastých kvetov . Plody sú tobolky s mnohými semenami. Liečebne sa používajú aj podzemky k. tvorí zložku púdrov a zásypov. okolo salašov a na slatinách vo vyšších po- Kvalita drogy sa posudzuje podľa ON 86 7035 a československého liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Zle sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HC1 Obsah alkaloidov — najmenej I. lobelianum Bernh. ktorý je toxický. ktorá je oficinálna v USA.kov (lacnejší ako olej z pšeničných). ktoré majú podobný účinok ako námeľ (pozri heslo kyjanička purpurová). španielsky: Elleboro (Eléboro) blanco. znetvoruje klasy. Eurázijský druh. Rafináciou oleja sa u nás vyrába Palmol E (Palma. KYCHAVICA BIELA KYCHAVICA BIELA + Veratrum album L. maďarsky: Fehér zázspa. Povestný a obávaný cudzopasník — sneť kukuričná. Vedecký názov kýchavice je z latin- Trváca bylina vysoká 50—150 cm. taliansky: Ellebro bianco.

KYJANIČKA PURPUROVÁ + Claviceps purpurea (FR. ovce a teľce. a tak sa dostával ako nebezpečná prímes do múky a vyvolával najmä v stredoveku ťažké a dlho prebiehajúce otravy. vyvíja fialový. octová. Preto by sa mal zberať 1—2 týždne pred žatvou (vtedy obsahuje najvyššie percento účinných látok).). pokladané za morové nákazy. Alkaloidy — predovšetkým jervín a jeho deriváty — vyvolávajú abnormality plodov. Kyjaničkovité . angeliková. Vývojový cyklus huby opísal r.Clavicipitaceae Ľudovo: čierne (svätojánske) žito.5 : 1. Kýchavice — najmä biela a zelená — sú predmetom rozsiahleho prieskumu.11 % alkaloidov. Droga a jej prípravky sa vnútorne uplatňujú vo veterinárstve ako žalú156 dočné prostriedky a zvonka ako šnupacie prášky i proti hmyzu. Výberom možno dopestovať skleróciá s vyšším obsahom a druhovo špecifikovaným. Všetky časti rastliny. že je to iba znetvorené zrno. Droga nepáchne. námeľ. oficinálny vo väčšine svetových liekopisov (aj v ČsL 4). maslová a veratrová. nesmie teplota presahovať 50 °C. resp.2 % alkaloidov. alebo esterovo či glykozidicky viazané. Veratrové alkaloidy znižujú krvný tlak a spomaľujú srdcovú činnosť. Jestvuje veľa biologických rás týchto húb (námeľov). najmä raži. ražná hubka. Námeľ treba zberať dokonale zrelý. Výskyt námeľa je zriedkavý a nestačí kryť spotrebu.1 . zväčša však len okolo 0.5 0. aplikovaná pri kolapse (náhle zlyhanie krvného obehu). Menej kvalitný tovar sa spracúva priemyselne. Po presušení teplotou do 35 °C treba drogu prísne chrániť pred vlhkom v dobre uzatvorených obaloch a pred svetlom. melanchólii. Droga obsahuje aj organické kyseliny. Vedecké pomenovanie huby je z latinského clava = palica. Po krátkom omytí a prípadnom pozdĺžnom prerezaní sa opatrne a rýchlo suší. triterpény a flavonoidy. Sú účinným liekom iba v rukách lekára. Pomenovanie sa môže vzťahovať aj na čemericu (dnes Helleborus L. Materiál sa zbavuje hliny i nadzemných častí. prášok veľmi dráždi sliznice a núti na kýchanie.). podobne ako alkaloid akonitín obsiahnutý v prilbici. 1929 v Írsku. 1853 Tulasne. kyjak a caput = hlava.) Tul. D 4). Neskôr vypadáva z klasu a v pôde prezimuje.3 : 1. dáva však prednosť obilninám. pri stavoch ochrnutia. španielsky: Cornezuelo de centeno. Oficinálna droga . Alkaloidy sú buď voľné. mimoriadne nebezpečné (1—2 g drogy alebo 10—30 mg alkaloidov môže usmrtiť človeka).0 — 1.Secale cornutum. kŕčoch.09-0. ktoré prenášajú muchy na ďalšie semenníky (letná nákaza). Vykopávajú sa v jeseni (september—október). Škodca napáda divorastúce trávy. Na jar na ňom vyrastú stopkaté fialovočervené paličky a v nich sa vyvíjajú výtrusy. Zber sa robí v júni -júli. anglicky: Ergot. rubijervín). antipyretikum. matka Nemecky: Mutterkorn. lebo vraj ak sa kýchne. Skleróciá sú vý- značné formou. obsahujú 1. astme i čiernom kašli a úplavicových hnačkách. hlavne však rozdielnosťou v skladbe obsahových látok — alkaloidov. Možno ju skladovať maximálne jeden rok. bielu — Helleborus leukos. rožtekovitý útvar dlhý 2—3 cm — námeľ. veľkosťou. má trvale horkú a ostrú chuť. Perkoláciou sa z drogy pripravuje tinktúra (Tinctura veratri). Droga z voľne vytváraného skleróciá obsahuje do 1 %. hlavne kozy. V homeopatii sa z usušených podzemkov pripravuje esencia (dil. Pre nepresný botanický opis nemožno potvrdiť. ľahko sa uvoľňujúci z klasov. Základ ich esterových. rusky: PALIČKOVICE NACHOVÁ Namiesto zrna sa v klase raži. purgans a diaforetikum) sa pre vysokú toxicitu už dávno zanechalo. glykozidových i volných alkaloidov spočíva na steroidnom jadre (chemicky podobnú štruktúru majú náprstníkové čiže srdcové glykozidy).5 1 7 5 0. nerozdrobenú. novšie sa začína pestovať aj umele na špeciálnych živných pôdach. Hlavné účinné látky sú estery (cevadín. V esterových alkaloidoch sa viažu viaceré kyseliny (napr. Otravy postihujú i dobytok. V homeopatii sa používa i čerstvý podzemok. Niekedy sa používajú výťažky ako zložka mazadiel pri neuralgii a reumatizme. glukoalkaloidy (pseudojervín). Obsah alkaloidov v skleróciách je podmienený geneticky a závisí od ekologických faktorov rovnako ako alkaloidové spektrum. pretože znecitlivujú nervové zakončenia. Opeľovanie kvetov kýchavice obstarávajú hlavne niektoré muchy. Predmetom farmaceutického zberu sú podzemné časti: podzemok i s koreňmi. Obilie sa prv nečistilo a o námeli sa myslelo.ského verare = hovoriť pravdu. Pomer zosušenia je asi 1. či liečivý druh často spomínaný v antickej literatúre predstavuje k. Huba po tomto štádiu svojho života opäť vytvára iný druh výtrusov — konídie. Domácke vnútorné užívanie drogy a izolátov z nej (ako emetikum. benzoová). Vývojový cyklus sa končí zároveň s obilím. germerín a i. potvrdí sa pravdivosť povedaného. farbou. preto sa droga produkuje umele infikovaním raže na osobitných poliach. a to iba vcelku. pochádza iba z raže. maďarsky: Anyarosz. ktorá má podľa ČsL 3 obsahovať 0. zvonka najmä na svrbivé pluzgierovité vyrážky. zriedka pšenice alebo jačmeňa. ktoré infikujú niektoré semenníky hostiteľa (jarná nákaza). ktoré lížu medovinu vylučujúcu sa na spodných zhrubnutých častiach okvetných lístkov. taliansky: Segala cornuta. Pomer zosušenia je asi 3. alkamíny (jervín. Znovu zdôrazňujeme: droga a jej prípravky sú toxické. claviceps = kyjakovitý. nelepiaci sa na prsty. Epidémie zapríčinené námeľom sú známe aj v novších dobách — dokonca r. francúzsky: Ergot de seigle. z ktorých každá napáda inú rastlinu. veratridín. Ak sa použije umelé teplo. resp. Robí sa to strojové pomocou špeciálnej očkovacej látky.5 % prudko jedovatých alkaloidov steroidného typu (cholestanového alebo C-nor-D-homocholestanového radu). podľa stavby huby. najmä podzemné orgány. Doposiaľ po- ČsL 2 má na námeľovu drogu tieto požiadavky (zhodné s ČSN 86 7310): Znak Zlomky sklerócií Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Skleróciá napadnuté hmyzom Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah alkaloidov — najmenej Najviac v % 7 1.

maďarsky: Vérehulló fecskefú. alkaloidy lastovičníka (chelidonín a i. iba jej izolované alkaloidy. farmaceutický priemysel vyrába asi 20 druhov prípravkov. L. klimakterických ťažkostiach a poruchách neurovegetatívneho systému. krkavec. ktoré sa zvyčajne delia na dve kategórie: alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej a klavínové alkaloidy. dajú sa však na ne syntézou previesť. Ergometrín vyvoláva na maternici rytmické sťahy. hydroxyvalín a kyselina hydroxyamínomaslová. celadona. zámeny neprichádzajú do úvahy. periférne (vazokonstriktívne — sťahujú cievy a uterokontrakčné . krvavník. i teraz sa stáva predmetom výskumu. dravnícovina. listy nepárnoperovito zložené. Stonka rozkonárená. kvety žlté. Ostatné obsahové látky námeľa tvoria amíny (histamín. ako celá rástli157 LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ KYJANIČKA PURPUROVÁ známe asi 30 alkaloidov námeľa. Čs. tyramín. francúzsky: Chelidoine. Robinson 1896 a Stickl 1929). hydroxyalanín. odporúčaná najmä pri žltačke a očných chorobách. v mliečniciach má oranžový latex. ale pre silný sympatolytický a centrálne sedatívny účinok väčšmi pri migréne a v neurológii. Crystepin dražé a iné. bradavičník. Skúmala sa i pri hľadaní protirakovinových liečiv (napr.) sú sčasti založené na báze benzofenantridínu. Osobitne zaujímavé vlastnosti ho z času na čas vracajú do terapie. Makovíté — Papaveraceae Ľudovo: bolák. španielsky: Celidonia. ergotamínovej a ergotoxínovej a sú v nich viazané aminokyseliny prolín. rusky: Trváca bylina vysoká 30—80 cm. Droga sa v terapii nepoužíva. napr. lišajník. krkavičník. celodej. Veľký terapeutický význam z alkaloidov má najmä ergobazín (označovaný aj ako ergometrín alebo ergovín) a ergotamín. všetky podliehajú lekárskemu predpisu. niekedy sa odvodzujú od latinského coeli donum = dar nebies.sťahujú maternicu). tiež pri Basedowovej chorobe. pričom sa často kombinuje s výťažkami z ľuľkovca alebo s barbiturátmi. leucín.usporiadané do okolíkov. napr. takže majú určité cytostatické pôsobenie (zastavujú rast nádorových buniek — predpoklad aplikácie na bradavice). metylkarbaminolamid kyseliny lyzergovej) a peptidové alkaloidy skupiny ergometrínovej. Druh patrí k dusíkomilným a vlhkomilným bylinám. vytvárajú farmakologicky neúčinné stereoizoméry — deriváty kyseliny izolyzergovej. tolita Nemecky: Grosses Schóllkraut. Lastovičník je velmi stará liečivá rastlina. taliansky: Celidonia. ergobazín. celistoň. hypoglykémia — zníženie množstva cukru v krvi). Ergotamín sa uplatňuje aj pri popôrodných krvácaniach. vo vlhkú. valín. hlohový mlieč. olej (asi 30 % ) . ktoré obsahujú námeľové alkaloidy. Alkaloidy odvodené od kyseliny lyzergovej sa zvyčajne delia na dve skupiny: jednoduché amidy (napr. Vedecké i národné pomenovania rastliny sú odvodené z gréckeho chelidón = lastovička. cholín. Pred návodom na zber upozorňujeme: oranžové mlieko (šťava lastovičníka) sa dosť nekriticky síce preceňuje v dráždivosti a toxicite. preto sa . opačné ako adrenalín). Bellaspon dražé. Rastie hlavne v rôznych spoločenstvách burín blízko ľudských obydlí. častejšie však na zvládnutie krvácaní (hlavne po pôrode). Plody sú tobolky. klavínové alkaloidy nie sú terapeuticky dôležité. neurohumorálne (na nervový a miechový systém. šelvoro. fenylalanín. Anavenol dražé a kvapky. napr. lenže sú priveľmi toxické. VLAŠTOVIČNÍK VĚTŠÍ + Chelidonium majus L. anglicky: Greater Celandine. ktoré majú špeciálne účinky. cendelín. väčší je u nás jediným druhom rodu. centrálne na predĺženú miechu (znižujú krvný tlak aj frekvenciu srdcového tepu) a na medzimozog (vzniká mydriáza — rozšírenie zreničiek. krvavý starček. nebeský dar. xantónové farbivá a steríny. betaín). hadí mlieč. Šťava v stredoveku slúžila na výrobu kameňa mudrcov.používa v gynekológii ako pomocný prostriedok pri pôrode. Alkaloidy sa chemicky ľahko menia. ergín.

0 g na šálku záparu. apríl až júl). 169. Listy podvihnú- 158 .5-1. mierne sedatívne. lebo splesnie. protoberberínovému (berberín) a protopínovému (protopín. 4 2 1 13 15 II. bez hrubších častí a zožltnutých listov. 8 4 2 13 18 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Lavandula angustifolia Miller Hluchavkovité . farmaceutický priemysel používa výťažok ako zložku pasty Alysal — aplikuje sa na chronické ekzémy a drogu v granulkách Boldogran — choleretikum a cholekinetikum. koreň dokonale očistíme a sušíme v celosti. Ak sme zberali vňať i s koreňom. maďarsky: Levendula.3-1 % (platné nemecké liekopisy žiadajú 0. možno ho viac ráz pri tom obracať. 180. Skladujeme ju v dobre uzatvorených obaloch (najlepšie z umelých hmôt). ale je individuálne dráždivá a môže vyvolať ťažkosti. sangvinarín má podobné vlastnosti ako strychnin (pozri Semen strychni — cudzokrajné drogy). anglicky: Common Lavender. ako extrakt alebo tinktúra. Doposiaľ sa izolovalo viac ako 20 alkaloidov. chelerytrín. D 3 — 0) má v podstate podobnú indikačnú oblasť ako alopatia. Zberá sa mimoriadne dôležitá mladá vňať — Herba chelidonii. chelerytrín — je jedovatý. francúzsky: Lavande. taliansky: Lavanda. až narkotický pach a ostrú horkú chuť. cholagogické (pri cholecystopatiách). Čajoviny č. Materiál sušíme v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach (teplotou do 35 °C). čo sa niekedy žiada. rusky: LEVANDULE LÉKAŘSKÁ Trsovitý poloker s priamymi konármi.príp. na doliečenie posthepatitických stavov. Pomer zoschnutia je asi 5—6:1. tiež spazmolyticky. Kvalita drogy Herba chelidonii sa posudzuje podľa ČSN 86 6821. vo vňati 0. Chelidonín pôsobí podobne ako morfín — centrálne sedatívne a analgeticky. nerozrezávame. Homeopatická esencia (dil. Droga sa po dosušení musí dobre zabaliť. španielsky: Lavandula. má tlmivé účinky (v nadzemnej časti je ho však málo). v koreni je ich aj do 2 %.4-0. po vytiahnutí rastliny zo zeme odstránime zvädnuté a zožltnuté časti. Čerstvá droga má po rozdrvení odporný. sangvinarín). na začiatku kvitnutia (máj . berberín okrem dráždivého pôsobenia na hladké svalstvo má aj cholekinetické vlastnosti (podporuje tvorbu žlče). ľahko vlhne a do nákupne sa nesmie odosielať nedosušená. sušením rastlina veľa stráca na účinnosti i toxicite. Dávky drogy sú 0. ktoré z chemického hľadiska patria k typu benzofenantridínovému (chelidonín.8 %). Jej celkové pôsobenie je spazmolytické. príbuzných opiovým. a to celá.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Lavendel. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. droga sa však užíva v kombináciách. radšej ho preto robme v rukaviciach a nenechajme zberať rastlinu deťom. Čs. vysoký až 50 cm. novšie sa úspešne aplikoval pri glaukóme do očí. aβ-allokryptopin).LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ na.: 164. droga obsahuje aj silicu a flavonoidy. resp. Mliečna šťava obsahuje kolísavé množstvá celého radu alkaloidov. Homeopatia vyžaduje čerstvý koreň zberaný pred kvitnutím rastliny. Všetky alkaloidy majú baktericídne vlastnosti.

V droge je veľa trieslovín (asi 12 %). Vhodná teplota na sušenie je asi 20—30 °C. Liekopisne neprípustná silica z príbuzného druhu L. na samom začiatku kvitnutia (júl-august). čiarkovité. kvetná i vňaťová časť má osobitne charakteristický výzor.2 II. Plody sú lesklé tvrdky. Zvyčajné dávky kvetnej drogy sú 1 kávová lyžička na šálku záparu. pije sa 2 x denne. sedatívum. oddávna sa pestuje v záhradkách. Predmetom zberu na farmaceutické a kozmetické účely býva vňať. pretože kvety sa rozvíjajú postupne. Kvet obsahuje 1—3 % silice. sivomodré až fialové. L. mierni bolesti a koliky. latifolia Med. valeriánou a pod. 10 10 1 1 té. zoskupené v chudobných papraslenoch. — tzv. angustifolia) obsahujú hlavne linalylacetát (20-24 %. Kvet i vňať levandule sa uplatňuje predovšetkým ako nervínum. Hlavnými dodávateľmi drogy na farmaceutický trh sú Španielsko. Ak sa žiadajú iba kvety.Na kvetnú drogu — Flos lavandulae sa vzťahuje ČSN 86 6228: Akosť — najviac v % Znak Neúplné rozvinuté kvety a iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 10 2 3 14 10 0.v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). geraniolu a iných terpénov. rozmarínom. príp.5 14 8 1 II. Drobné kvety takmer sediace. priaznivo pôsobí pri neurasténii. ktoré na vrchole stonky tvoria klas. častejšie sa užíva v zmesi s inými drogami. hystérii. obsahuje minimálne 35 % esterov. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená droga ako materská rastlina Byle hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. Skladá sa asi z 30 doposiaľ známych zložiek. Francúzsko a Maďarsko. V zmesiach je levanduľa obľúbená najmä s medovkou.7 LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (LEKÁRSKA) Obsah silice — najmenej Vňaťová droga — Herba lavandulae sa hodnotí podľa ON 6831. Rastliny možno zberať aj viacej razy do roka. odrezavajú sa kosákom iba koncové klasy papraslenov a dávajú sa sušiť v tenkých vrstvách. Po usušení sa jednotlivé kvety i s kalichom obtŕhajú. teplota nesmie prekročiť 30-35 °C (silica). cholagogum a externé derivans. Bylinné vrcholce sa odrezavajú alebo žnú krátko pred kvitnutím.5 0.).5 12 13 0. angustifolia. Ak sa suší umelým teplom. hlavnou zložkou je linalylacetát (30-50 % ) . Zámeny a falšovania drog prakticky neprichádzajú do úvahy — materská rastlina sa výhradne pestuje. Spik-olej. Externe sa používajú 3 lyžice drogy na liter záparu na kúpele. vňať s kvetom — Herba lavandulae a kvet — Flos lavandulae. Pomenovanie levandule je odvodené od latinského lavare = umývať (oddávna tvorila prísadu do kúpeľov). Vňať: 2 kávové lyžičky na šálku záparu. sa vňať suší v prievane vo zväzočkoch. škodí jej vlhko i svetlo. linalol (10—15 %). na rube srstnaté. pije sa 2 x denne. oficinálnu vo väčšine svetových liekopisoch. linaol a terpénové alkoholy ako L. 5 5 0. nespavosti (podobne ako medovka — Melissa officinalis L. s obľubou sa užíva pri migréne. potom málo nerolu. externe: 6 polievkových lyžíc na liter záparu na kúpele. resp. je chudobná. máspazmoľytické účinky pri kŕčoch. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé kvety. 5 1 1. strata na hmotnosti býva asi 75-80 %. podporuje trávenie a zvyšuje tvorbu žlče. srdcových ťažkostiach.5 12 12 0. až bez esterov (s linalolom a cineolom ako hlavnými zložkami) a lavandínové silice pochádzajú z hybridov (napr. prvosienkou. Levanduľa ako väčšina hluchavkovitých rastlín je medonosná a možno ju úspešne pestovať ako okrasnú. Kvetnú drogu treba veľmi starostlivo skladovať . resp. Importovaná rastlina. latifolia x L. Silica (Oleum lavandulae) je zlož159 . borneolu. 30-32 % ) .

Plody sú oriešky v čiaške. Corylus avellana L. Kultúrne formy — často hybridného pôvodu. napr. Veľmi hojný druh listnatých lesov a krovín. Uvá- Na listovú drogu — Folium avellanae sa vzťahuje Č S N 86 6 4 2 3 : Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené listy ako na rastline Cudzie organické prímesi A n o r g a n i c k é prímesi Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Vlhkosť I. 165. užitočný vďaka plodom. krvavá — C. ťažké drevo využíva160 LIESKA OBYČAJNÁ jú napr. heterophylla) je veľmi odolný voči suchu i mrazom a má dobré vyhliadky. turecká — C.hojne vraj rástla v okolí mesta Avelly či Abelly v Kampánii. ale aj na iných susedných drevinách. s tmavonachovými listami. 12. rusky: LÍSKA OBECNÁ LIESKA OBYČAJNÁ Ker alebo menší strom. 230. pri neuralgiách. Lieska má osobitný význam ako drevina na vysádzanie opustených a zanedbaných miest. Je jednodomý.roztok.5 7 11. Lieskovité — Corylaceae Nemecky: Gemeine Haselnuss. Poskytuje mnoho skorej a bohatej paše s množstvom sírovožltého peľu.. 200. zvaná aj lombardská. ktorý včely potrebujú ako bielkovinovú stravu pre rozvoj svojich plodov. aby vietor mohol sprostredkovať opeľovanie ešte pred vyrastaním listov nielen na lieskach. končisté. francúzsky: Noisetier. Východoázijský druh (C. samičie sú červené a púčikovité. sa u nás pestujú v parkoch. 1. na okraji dvojito pílkovité. má dlhé oriešky a stromovitá 1. 204. obsahuje extrakt a používa sa ako externé antireumatikum. Calmonal liquidum . priemyselne vyrábaný prípravok s vňaťou levandule je čajovina Valofyt Neo — nervínum. najväčšia — C. kým mäkké a pružné. no ide o prekrútený grécky karyon — orech. niektoré však rastú iba na Kaukaze. Lieska sa u nás pestuje aj v niekoľkých zušľachtených sortách — na ozdobu. avellana var. Pre včely je lieska veľmi užitočná. tiež proti svrabu a veľmi často slúži na aromatizáciu farmaceutických i kozmetických prípravkov. silica tvorí zložku masti Rheumosin unguentum — derivans (prekrvujúce mazadlo) a aromatickej masti — Unguentum aromaticum Spofa. maďarsky: Kozônséges mogyoró. atropurpurea. 1 1 0. 2 2 1 9 13 13 . druhový názov plynie zo starovekého Plíniovho názvu pre liesku — nux avellana . Vedecké označenie rodu Corylus je z latinčiny. vznikali asi v južnej Európe už v staroveku. listy má široko vajcovité. ako ochranný ker. ischiasu. Čs. že sa bude pestovať ako partner na kríženie. Kvitne zavčasu. Na našich stráňach a na okraji lesov je lieska prvým kvitnúcim jarným stromom. 180. Už vo februári sa na jej konárikoch tvoria dlhé visiace jahňady a červené piestikové kvety. košov i dreveného uhlia. colurna L. Ostatné druhy liesok (je ich asi 15). čomu by listy prekážali. Veľmi premenlivý druh. pochádzajú z východnej Ázie a Severnej Ameriky.. Obľubuje mierne vlhké stanovištia a vápencové pôdy.kou mazadiel proti reumatizmu. maxima Mill. anglicky: Hazel. nie sú zatiaľ známe z kultúr. Príbuzná 1. samčie kvety tvoria visiace zlatožlté jahňady. Čajoviny č. rezbári a výrobcovia palíc.

až trojito strihané. zberajú sa len zdravé a zelené (v máji—auguste). U nás však koreňová droga pochádza iba z rastlín pestovaných. voskovitou konzistenciou a pachom podobným polievkovému koreniu (maggi). Z farmaceutického a medicínskeho hľadiska sú dôležité lieskové listy. Oriešky sa používajú predovšetkým v potravinárstve. technicky. Oriešky majú až 60 % oleja. má hrubý hlavovitý podzemok s dlhými koreňmi.dza sa. okolo 20 % bielkovín a pre svoju jemnú chuť sú vyhľadávanejšie ako väčšie vlašské orechy. Staroveký predpis na miešanie roztlčených lieskovcov s medom pri kašli sa ľudovo traduje dodnes. Ojedinele sa v jarných mesiacoch zberá aj kôra — Cortex coryli avellanae. Dioskorides opísal plody a korene a spomenul prekrvujúce. ale možno ho použiť ako náhradku do čajovinových zmesí alebo do prípravkov proti rozličným krvácaniam.05 % ) . najmä na prípravu chutného a zdravého čaju s miernym močopudným pôsobením. Tschircha Dioskoridovo ligystikon alebo Columellovo či Plíniovo ligusticum je totožné s našou rastlinou. Možno nimi nahradiť mandle. stomachické. Koreňová droga ligurčeka skôr pripomína korene bedrovníkov. Možno ich sušiť aj umelým teplom. keď oriešky vypadávajú z listencovitého obalu. dávkovanie je voľné . citrónovo žltým drevom. teplota nesmie prekročiť 40 °C. Droga — list. Nevedno. Koreň ligurčeka sa líši od archangelikového tenším podzemkom. diuretické i emenagogické účinky a uplatnenie 161 . Podľa vysvetlenia „otca farmakognózie" A.podľa chuti. Plody sú vajcovité krídlaté dvojnažky. Podstatnú zložku účinných látok listov tvorí silica (0. zato má listový. taliansky: Sedáno di monte. pri hemoroidoch. kvety bledožlté. Oriešky sa po vylúpaní z obalu sušia rozostreté na vzdušnom mieste. pri metrorágii a horúčke — dávkuje sa 1 g na zápar z pohára vody. periférnych obehových poruchách. Orvosi levisztikum. Kôra sa užíva aj proti hnačkám. Po usušení prirodzeným teplom na vzdušnom mieste poskytujú drogu Folium avellanae (coryli avellanae). Miestami sa pestuje v domácich záhradkách a dočasne splanieva. menším množstvom korienkov. List liesky býva neprípustnou zámenou za severoamerický hamamelový list — Folium hamamelidis. španielsky: Levistico. maďarsky: Lestyán. LIGURČEK LEKÁRSKY Levisticum officinale Koch Zelerovité . vo svojom diele De re rustica. čo vylučuje zámenu. Inak list možno použiť aj ako prísadu do mnohých čajovinových zmesí. nemá pach. lekárskeho dodáva archangelika lekárska. nedozreté semeno sa po usušení celkom zvraští. 35 — 65 n. Zelené alebo svetlohnedé oriešky nehodno trhať. či bola známa v antike. hnisavých ranách a podobné terapeutické uplatnenie má aj kôra — náhradka za Cortex hamamelidis: na skrátenie času krvácania. usporiadané v okolíkoch okolíkov. kozmetike. flavonoidy. že peľ má až 30 % bielkovín. ako venotonikum a adstringens. pri kŕčových žilách. sacharidy a kôra obsahuje okrem silice aj triesloviny. 2—5 % sacharózy. pretože rastlina sa hojne vyskytovala v Ligurskom pohorí. kŕčových žilách. francúzsky: Liveche officinale. Okrem praktického potravinárskeho využitia majú medicínsky a technický význam aj plody — lieskové oriešky — Nux coryli. Vedecké označenie ligurčeka pochádza z latinského ligusticum = ligurský. Rastlina pochádza z južnej Európy. anglicky: Lovage. Podľa niektorých údajov majú vyššiu energetickú hodnotu ako tučné bravčové mäsa alebo sójové bôby. Pri dovoze sa často namiesto 1. Olej jadier je jedlý. ktoré možno zberať po úplnom dozretí semena.treba ju preskúmať mikroskopicky. príp. flobafény a živicovité kyseliny. rusky: LIBEČEK LÉKAŘSKÝ LIGURČEK LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká až 200 cm. má mierne zvieravú chuť. Columella ho uviedol r. Lieska nemá kvetný nektár. Listy sú dvojito. 1.Umbelliferae) Ľudovo: ľúbočok Nemecky: Garten-Liebstóckel. Pomer zosušenia je asi 5 : 1.Apiaceae (Okolíkaté . obsahovými látkami podobná. používa sa v potravinárstve. Sekaná droga sa zvyčajne diferencuje ťažšie .

60. potom kumarínov (hlavne bergaptén a umbeliferón). Kôra a drevo sa používali na upevňovanie zlomenín. Vykopáva sa spolu s podzemkom v 2. Prímes plodov a hrdzavých kvetov zber znehodnocuje. odtučňovacích. Plody sú guľaté kožovité nažky. Zväzočky chlpov pri žilnatine sú skoro biele. euchlora Koch — 1. s obsahom laktónových zlúčenín kyseliny ftalovej . najmä 1. Znášku podmieňuje najmä teplo a vlhko. na spodnej strane pritlačené chlpaté až skoro lysé. Čajoviny č. europaea L. rusky: LÍPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ LÍPA MALOLISTÁ Tilia cordata Mill. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. vňať. Takisto sa vysádza do parkov i alejí. ktorá sa pestuje v parkoch a konáriky i mladé listy má striebristo ochlpené. Pre množstvo kvetov a veľkú medovaciu schopnosť sú včelársky veľmi cenné. Nedrobí sa. maďarsky: Nagylevelú hárs (hársfa). Pre zber sú prípustné aj krížence a T. stor. všeobecnej slabosti. a-terpineolu a cineolu. Predmetom zberu býva aj list (júl-august) alebo plody (august—september). 131. Plody sú päťhranné tvrdé nažky. u Collumelu. Kvety sa liečebne nepoužívali ani v staroveku. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. lebo hrozí nebezpečenstvo úrazov. Pomenovanie lipy — tilia. španielsky: Tilio común. malolistá má listy takmer lysé (len na spodnej strane pri žilkách sú zväzočky chlpov sfarbených do hrdzavá). u nás sa zavádza do ČsL 4. pije sa 2—3x denne — denná dávka je horúci zápar z 1-3 lyžíc drogy na 2 poháre vody. Ostatné upotrebenia — stomachikum. bez prímesí. 10 6 2 14 10 0. pochádza vraj z gréckeho ptilon = krídlo. Súkvetie má 5 —10 kvetov. predovšetkým v noci. 105. Vysádza sa aj do alejí a parkov. . Listy má srdcovité.Na koreňovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 7025 a ČsL 4. kaukazskej. u nás neprávom zanedbaná. L.Flos tiliae. Predmetom zberu sú celé súkvetia i s podporným listeňom. Pri sušení korene strácajú asi 70 % hmotnosti (pomer zosušenia je asi 3 : 1) a list 80 % (zosušenie asi 5 : 1). Účinnú obsahovú látku predstavuje silica (0. 162 n-butylftalid a i. preto sa silnejšie korene pozdĺžne rozrezávajú (nie na priečne plátky) a suší sa najlepšie v prievane (výška na lieske asi 6 cm). Plínia. resp. preto treba pri užívaní postupovať opatrne. Rastie predovšetkým na plytkých kamenistých pôdach. listy na opuchy v ústach. Lipovité — Tiliaceae Nemecky: Winter-Línde. pri teplote 20-30 °C (maximálne do 45 °C). pri reumatizme a zahlienení dýchacích ciest. malolistej a 1. Ligurček bol veľmi obľúbený v stredoveku. Výhodnejšie sú drogové kombinácie. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva predovšetkým koreň . 232. Obe známe liečiteľky stredoveku — abatiša Hildegarda i Trotula ho ordinovali proti kŕčovým ochoreniam a ako emenagogum — prostriedok upravujúci menštruačný cyklus. zvaný aj Radix ligustici seu Laserpitii germanici. Drogu treba skladovať v dobre uzatvorených obaloch (nie z umelej hmoty). Kôra slúžila proti malomocenstvu. ani v stredoveku. Súkvetie zvyčajne pozostáva z 3 kvetov žltej farby s kožovitým listeňom. Osobitné rozšírenie našiel vďaka Kapituláru Karola Veľkého. Častejšie tvorí zložku diuretických čajovín. Druh rastie v prírode a dáva prednosť hlbším a vlhším pôdam. zelenkastá s listami na rube bledými. i anglosaská lekárska literatúra. francúzsky: Tilleul á grandes feuilles. Homeopatia používa čerstvý podzemok i s koreňmi. Nemecky: Sommer-Linde. na nohách a šťava proti vypadávaniu vlasov. asi kríženec 1.5-2. pre kožovité listene súkvetí. keď rozkvitla asi polovica kvetov súkvetia. Strom starý 50—100 rokov (lipy sa dožívajú aj 600 rokov) dá okolo 10 kg medu.—3. Zberajú sa na začiatku kvitnutia (jún—júl). veľkolistá je mohutný strom. a 17. Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) porovnával jeho karminatívny a diuretický účinok s archangelikou. (ČsL 4) Ináč sfarbené časti koreňov ako na materskej rastline Nadzemné časti materskej rastliny Anorganické prímesi (organické) Vlhkosť Popol (nerozpustný v HC1) Obsah silice — najmenej 5(8) 3 1 (1) 14(12) 8(3) 0. Vergília a iných starovekých autorov. no pôsobí slabšie ako koreň ihlice tŕnitej. Drogu . menej kalorických. rusky: L.3 proti pohryznutiu divou zverou. Kvety by mali zberať iba dospelí. Silica však dráždi obličky. európska — T. na líci tmavozelenými a lesklými.Radix levistici. Ordinuje sa pri opuchoch (edémoch). sú viac-menej iba ľudové. LIPA VEĽKOLISTÁ Tilia platyphyllos Scop. tomentosa Moench). Podobné použitie má aj silica — Oleum levistici. ligustilid. Droga je podľa literatury hlavne diuretikom a karminatívom. Droga má veľmi charakteristický korenistý pach a ostro horkú chuť. na čo treba dávať pozor (najskôr sa to zbadá na zmene farby kožovitého listeňa).5 II. často aj v listnatých lesoch. Nazberaný materiál sa suší v tieni a v prievane. roku (október). Tieto účinky sa experimentálne dokázali aj jeho silici. L. Ako koreninu možno použiť aj plody (pre octové pokrmy so zeleninou a s hubami). nadmernom potení. veľkolistá sa niekedy pokladá za kultúrnu formu 1. nachádzame ho napr. n-butylidenftalid = ligustikový laktón. pri ochorení pečene a sleziny. p. maďarsky: Kislevelú hárs (hársfa). nie však iné druhy.ftalidov (až 70 % ) . 104. anglicky: Common Lime. malolistej a spolu figurujú ako 1. Pri zbere treba stromy šetriť. ktorá spolu s vňaťou sa používa viacej ako korenina v priemysle i v kuchyni. Materiál ťažko schne. Často ho uvádzali herbáre v 16. striebristá (T. emenagogum. Vo Švajčiarsku sa dodnes pijú teplé a sladené mlieka cez dutú stonku ligurčeka ako prostriedok proti bolestiam v hrdle. ktoré majú tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I. resp. ale ľahko sa zaparí. p. vhodná predovšetkým do diétnych jedál. Vo veterinárstve sa ľudovo používa na urýchlenie pôrodu. Ján Kollár ospieval lipu ako symbol Slovanov. stor. čo možno sledovať spätne až do 16. Lipy kvitnú asi 12 — 14 dní (jún —júl). taliansky: Tiglío. Koreňová droga býva oficinálna v liekopisoch.7 % ) . Z ďalších obsahových látok hodno uviesť organické kyseliny a sacharidy. vyčerpanosti a pod. na okraji pílkovité..

). Farba listeňov drogy je žltozelená. 234. malé množstvo silice (0. užíva sa pri kataroch dýchacích ciest a horúčkovitých ochoreniach. Mäkké drevo líp je výborné na stolárske a rezbárske práce. Čaj sa pije aj pri neurasténii a chloróze.5 cm. lyko na viazanie zeleniny či kvetov a uhlie (Carbo tiliae) má široké liečebné upotrebenie (proti nadúvaniu. slabo aromatický a chuť sladkasto slizovitá. Reduktan — čajovina na odtučnenie a plní sa do záparových vrecák. 69.92. kvercitrín a i. taktiež na kloktanie a do kúpeľov a ústnych vôd.94. ďalej triesloviny. 128.95. O obsahu špeciálnych potopudných glykozidov sa vedú dlhé spory. Komentár k DAB 7. laxatívnych.Species laxantes. bronchitídy. NSR z r. 98.5 g drogy. 193. ľudové pri žlčníkových a pečeňových ochoreniach). 240. pri hyperacidite. Droga obsahuje značné množstvo slizu (číslo napúčania je podľa ČsL 4 najmenej 25 pre 1 g drogy). ako je chrípka. Používa sa aj ako korigens v mnohých čajovinách. 150. glykozidy (o. Čaj nesmie mať nepríjemný pach ani chuť (prímes kvetov iných líp). dĺžka listeňov asi 6 cm. 15 8 1 11 8 1 II. Čajoviny č. kvety sú svetložlté až žltožltohnedé. Odvar tvorí kozmetikum (vhodné najmä pre ľudí zamestnaných v prašnom prostredí — čistí pokožku a tvári dodáva jemný zlatistý nádych). čs. 1926 experimentálne dokázal špecifické látky vyvolávajúce potenie. Wiechowski r. tvorí zložku čajovín používaných pri reumatizme. plody) Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. Kedysi bolo zložkou pušného prachu a zasypali sa ním rany a kožné vyrážky.84. Moderné liekopisné komentáre sa o nich vyslovujú ako o nedokázateľných a diaforetický efekt sa pripisuje skôr horúcej vode (napr. 25 16 2 11 10 2 III.93.LIPA VEĽKOLISTÁ LIPA MALOLISTÁ Inflorescentia tiliarum skladujeme chránenú pred svetlom a vlhkom v dobre zatvorených obaloch najdlhšie jeden rok. kašeľ. 1969).1 % s farnezolom). pri chorobách z nachladenia. Lipový kvet tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 . 163 . Jednotlivá perorálna dávka na zápar podľa ČsL 3 je 1. Pach drogy je charakteristický. 5. Droga je predovšetkým diaforetikum. Na kvetnú drogu — Flos tiliae — sa vzťahuje ON 86 62 K) a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč. hromadne vyrábaných čajovín Species laxantes Planta — preháňavá čajovina. bežná dávka je 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 —5 x denne s prísadou medu a citrónovej šťavy. ktoré podľa neho pôsobia nepriamo dráždením príslušných nervov. angíny. metabolických i diuretických a pôsobí aj ako stomachikum a spazmolytikum. ako detoxikans. ako je uvedené v závere normy Iné časti materskej rastliny (listy. 97. 6. i. 192. šírka listeňov asi 1.04-0. 213. 35 24 3 11 12 3 ČsL 4 15 8 1 11 8 1 ČSN 86 6210 uvádza pre lipový kvet tieto rozmery: priemer kvetov asi 1 cm. flavonoidy (hesperidín. tilirozid).

pije sa 2—3 x denne po lyžičkách. schultesii Vest hlavne v Karpatoch. ako A.: Asperula odorata L. planá morena. španielsky: Asperilla odorosa.G. lebo niekde jej hrozí už vyhubenie. Herba hepaticae stellatae.. farbiarska. Lipkavec má diuretické. V liečebných dávkach sa neodporúča dlhšie užívať ako 2—3 týždne. ale aj marinka — Asperula. Rastie najmä v bučinách s kyslejšou pôdou. ktorý sa zvyčajne skladal ešte aj z iných bylín (veronika.D 1) sa indikuje ako v alopatii. Užíva sa 1 kávová lyžička na pohár záparu. tabaky a niektoré liehoviny. valdmajster.MARINKA VOŇAVÁ MARINKA VONNÁ LIPKAVEC MARINKOVY . sivý — G. horčiny a triesloviny. Čajovina č. Duft-Labkraut. Vyššie dávky spôsobujú úporné bolestí hlavy. príp. Nesmie sa sušiť v byte a na iných miestach.. podľa potreby obraciame. vredy a pod. spavosť až zastavenie dychu.LIPKAVEC MARINKOVÝ . keď sa zistilo. má sa kosiť kosákom. kumarín sa uvoľňuje pri sušení (enzýmove) a má slabé narkotické vlastnosti a je mierne toxický. venotonické a antiflogistické vlastnosti. maďarsky: Szagos muge. ako našu čajovinu Javorina (dietetikum. Latinské pomenovanie je odvodené od gréckeho gala = mlieko. Marenovité — Rubiaceae Ľudovo: božcové korenie. napr. Nápoj vraj otváral zapchatú pečeň a osviežoval srdce. Vzhľadom na protizápalové pôsobenie možno lipkavec používať aj zvonka na obklady. tinctoria L. Je veľmi hľadaná a ako droga sa označuje Herba asperulae alebo Herba matrisylvae. rusky: Už z toho vidno. na hnisavé rany. Pri častých zámenách prichodia do úvahy najmä iné druhy rodu lipkavec. Pre rastlinu sa v súčasnosti uplatňuje vedecký názov Galium odoratum. Veľmi podobný je ešte lipkavec lesný — Galium sylvaticum L. 5 2 1 12 14 II. Lipkavec bol vtedy veľmi vychýrený a hľadaný. vňaťou prasličky. listy kopijovité. Zberá sa celá na začiatku kvitnutia rastliny (v máji. že podobnosť s druhmi rodu Galium — lipkavec je veľká. Rastlina sa nesmie vytrhávať i s koreňom. chránený pred svetlom. Pekne vonia. 164 Na vňaťovú drogu — Herba asperulae sa vzťahuje ČSN 86 6817: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga ako materská rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Ehrend. preto bol premenovaný. marunka májová. spazmolytické. preto sa nesmie pchať do obalov alebo skladovať dlhší čas na vysokých kopách. v tenkých nestlačených vrstvách. em. Pomer zosušenia je asi 6—7:1. verum L. žindava. Trváca holá bylina vysoká do 30 (50) cm. pri sušení sa nedrobí. so 4-6-početnými praslenmi (horné listy má skoro čiarkovité a viac-menej protistojné). rýchlo. náhradka pravého čaju).syn. Byľ skoro priama. a preto kedysi ho sušili a pridávali do tabaku. Ostal len zložkou denného čaju a používal sa v homeopatii. Zber sa robí ručne. Uvedené čerstvé.) Scop. Materiál sa ľahko zaparí. Celkove rastie v ČSSR asi 35 druhov rodu Galium L. lebo zráža mlieko na tvaroh (najmä G. Častejšie sa vmiešava do čajovín. kvetom agátu. celistvookrajové. na Slovensku rastie ešte podobný 1. 207. anglicky: Sweet Woodruff. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. sčiarkovitými listami v 8 — 10-početných praslenoch. Homeopatia používa lipkavec na liečebné účely čerstvý. dezinfekčné. ktorý známy bylinkár Kneipp odporúčal najmä proti zápche a vodnatieľke. — lipkavec syridlový čiže pravý). francúzsky: Aspérule odorante. že nie je celkom neškodný. Lipkavec (marinka) bol liečivou rastlinou už v stredoveku. s tenkými a drsnými listami v 6—8-početných praslenoch. m. miestami už v apríli alebo až v júni). nevonný. U nás sa tradične zberá vňať. iba aromatizuje čajoviny. rastúca najmä v teplejších oblastiach. kde sa dlhšie zdržujú ľudia (má silný pach). Jeho sláva pomaly upadla najmä potom. 1539 ho odporúčal do tzv. v 6-9-početných praslenoch. Istý čas bol lipkavec taký hľadaný. Z obsahových látok lipkavca treba menovať iridoidový glykozid asperulosid. že sa pestoval. drúbňava.MARINKA VOŇAVÁ Galium odoratum (L. kde často pokrýva celé plochy. štvorhranná. závrate. kumarín. kuklík a prietržník). kúpele. taliansky: Stellina odorosa. Zo sušených listov sa oddávna varí čaj. . ešte nerozkvitnuté byliny sa namáčali v bielom víne. s oblou byľou. dávenie. Schultesov . flavonoidy. vňať sa zberá pred kvitnutím a pripravená esencia (dil. Drobné biele kvety zoskupené vo vrcholíkových vidlicovitých metlinách. 10 5 2 12 18 . D 2 . napr. Sušíme ho na vetraných miestach. májového nápoja. a 6 Asperula L. kvitne neskôr (júl—september).. do močopudnej s listom brezy. Benediktínski mnísi začiatkom stredoveku z neho pripravovali voňavý nápoj a Hieronymus Bock vo svojom Herbári z r. Plod je rozpadavý suchý dvojplodolistový plôdik. 1. voňavý svízel Nemecky: Waldmeister. glaucum L.

pleťových vôd. sušenie netrvá dlho. no nikdy nie zoškrabávať. najmä extrakciou organickými vylúhovadlami (benzénom. francúzsky: Mousse de chéne. Slúži jednak na udržiavanie vonnej zmesi (buketu) jemných voňaviek. na líci sivastozelenkasté. Aromatické látky sa získavajú viacerými spôsobmi. krémov. hlavnú zložku silice tvorí orcín-monometyléter (resp. Na odosielanie vo väčšom množstve sa droga lisuje.Odborne: konárnik slivkový LIŠEJNÍK DUBOVÝ . borovica. lebo lišajník neobsahuje veľa vody. Spracúva sa čiastočne aj u nás. Oficiálna medicína sa k tomu stavia skepticky. Ako droga má rozličné pomenovania. Vzhľad a zloženie výťažku sú rozličné. Lichen quercinus viridis. ako je Chypre. jednak tvorí zložku ich kompozície. sú tuhé. buk. Cladonia a Ramalina. prípadne nepríjemným pachom).) Ach. a to za suchého počasia. kataroch žalúdka a čriev a pri parazitárnych ochoreniach. Našla sa napr. čaj sa pije pri tuberkulóze. Kyselina je v lišajníkoch hojne rozšírená. Fougére. Mitsouku alebo sa používa na aromatizáciu lepších kozmetických prípravkov.5 : 1. silicu (0.1 %) a niektoré kyseliny. ďalej borneol. zväčša sa však uvádzajú mesiace jún—október. Drogu najlepšej akosti poskytuje lišajník rastúci na duboch.VĚTVIČNÍK DUBOVÝ (SLÍVOVÝ) Evernia prunastri (L. Zber sa robí ručne. gáfor.2—0. dubový pre obsah aromatických látok používa najmä ako surovina vo voňavkárstve a v kozmetike. Fúzatkovité — Usneaceae Nemecky: Eichenmoos. predovšetkým pri miestnom použití.5 3-4 0. ktorý nie je taký jemný ako výťažok získaný petroléterom. breza. Zosychá v pomere asi 1. V súčasnosti sa 1. liehom a pod. ako všetky lišajníky slúži proti kašľu. Zozberaný lišajník treba pred sušením prečistiť a zbaviť cudzích prímesí. fixodors a i. aj v zástupcoch rodov Usnea. Produkt má príjemnú vôňu a je známy pod rozličnými názvami: resinaromes. takisto jeho konzistencia — od tekutej až po pevnú. geraniol. Lichen quercinus. na rube slaboružovkasté alebo belavé. aby droga nenavlhla (prejaví sa to zmenou farby. rusky: LIŠAJNÍK DUBOVÝ LIŠAJNÍK DUBOVÝ Lišajník s rozkonárenou kríčkovitou stielkou pripevnenou ku kôre stromov. zväčša ho však vyvážame. s belavými zoskupeniami sorédií na okrajoch. L. Pri skladovaní ich treba dať na suché vzdušné miesto. Suší sa v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste prirodzeným teplom. Drogu netreba obracať.3 9—10 165 . agát. dubový má uplatnenie aj v ľudovom liečiteľstve. abscesov (dutiny v tkanive vytvorené zápalovým rozpadom a vyplnené hnisom) a infikovaných rán. vždy plné a hladké. pričom túto rôznorodosť nespôsobuje iba zmena vylúhovadlá alebo extrakčnej metódy. ale v značnej miere pôvod a kvalita suroviny. etylester kyseliny evernínovej = lichenol). Usušené stielky šuchocú. Cetraria. Konáriky stielky sú stužkovité. Lišajníky vzbudili pozornosť v lekárskych kruhoch svojimi vysokými antibiotickými vlastnosťami. mydlárstvo a kozmetika spotrebúvajú aj silicu vydestilovanú z drogy. slivka. petroléterom. ale niektoré indikácie oprávňuje prítomnosť antibakteriálne pôsobiacich Správne usušená. Druh rastie epifyticky na kôre rozličných stromov vo vlhkom ovzduší. napr. V praxi sa rozlišuje hrubší druh — Evernia prunastri vulgaris a najmenší druh — Evernia prunastri gracilis. na rozdiel od pľuzgierky islandskej. Zberá sa celá kríkovito rozkonárená stielka. extrakciou benzénom sa získa viacej tmavo zafarbeného výťažku. Z lišajníkových kyselín sú najznámejšie kyselina usnínová a evernová (spolu tvoria hlavnú zložku látky nazývanej evozín) a kyselina evernínová. Voňavkárstvo.07 až 0. tujón. Účinné spektrum kyseliny usnínovej sa blíži penicilínu. Muscus arboreus alebo Lichen prunastri. Možno ho odtrhávať v celých strapcoch. púdrov a pod. Dá sa to robiť prakticky celý rok. vanilín a rozličné terpény. jedla). napr. Lišajník obsahuje hlavne vonné látky. ktorá rastie vo vyšších polohách na zemi medzi trávou a machom. najmä v nižších polohách na listnatých stromoch (dub. po usušení má výraznú príjemnú vôňu. citronelol. trnka) i ihličnatých (smrek. Foins Coupés. farba od čiernej až po zelenú alebo hnedú. spracovaná a akostná droga má podľa poznatkov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv v Bratislave vyhovovať týmto základným požiadavkám: Znak Cudzie organické nečistoty Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Najviac v % 5—6 0. liehový výťažok má príjemnejšiu a lepšiu vôňu i akosť ako výťažok získaný zmesou lieh — benzén. resinoides. tá je pre príjemnú vôňu veľmi obľúbená a tvorí nevyhnutnú zložku niektorých známych kompozícií.) alebo destiláciou s vodou či vodnou parou. a preto sa táto kyselina dáva do zásypov alebo mastí na natieranie furunkulov (hnisavé stafylokokové zápaly).

francúzsky: Lobélie inflée. s červenými kvetmi aj stonkami. veľké plantáže sú aj v ZSSR. modré. žiarivá — L. flámskeho lekára a botanika Mathiasa de ĽObel (1538-1616). Lobelka získala svoje meno od dvorného botanika anglického kráľa Jakuba L.lišajníkových kyselín. španielsky: Lobelia. Severoamerickí Indiáni ju Požiadavky podľa ČsL 2: Znak Cudzie organické prímesi Stonky s priemerom viac ako 2 mm Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 používali ako dávivý prostriedok a proti astme. 2 4 0. Druhové označenie inflata = nadutá má podľa tvaru bruchatých plodov — toboliek. v Európe sa aklimatizovala. Nadzemné orgány rastliny sa zberajú koncom kvitnutia.2-0. Lobelkovité — Lobeliaceae Nemecky: Aufgeblasene Lobelie. lobelanín. fulgens Willd. Čerstvú vňať používa homeopatia.3 II. 5 6 2 14 14 6 0. na krátkych stopkách. pazušné. Najvyššia jednotlivá dávka drogy je 0. drobná — L. bronchitídy a poď. taliansky: Lobelia (Tabacco indiano). horné sediace. podlhovasto vajcovité.1 g. 166 . patrí 1. Lobelín sa uplatňuje aj ako prostriedok proti kŕčom a expektorans (čierny kašeľ.3 %. Pôvodne severoamerická rastlina. vtedy je v rastline najvyšší obsah účinných látok. podľa požiadavky väčšiny liekopisov minimálne množstvo je 0. bronchití- LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Podľa ČsL 2 najviac v % 4 10 12 5 Lobelková vňať — Herba lobeliae má podľa ČSN 86 6716 tieto znaky: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo alkaloidov — najmenej I. lobelinium chloratum. Lobelín pôsobí povzbudzujúco na dychové centrum a pre vlastnosti podobné nikotínu môže sa používať na odvykacie kúry fajčiarov. byľ hranatá. Celá rastlina je riedko chlpatá.). dolné so stopkou. rusky: LOBELKA NADMUTÁ LOBELKA TABAKOVÁ (NADUTÁ) Jednoročná bylina vysoká 50—70 cm. + Lobelia inflata L. červenkastá. Vo vyšších dávkach je emetikom. u nás pestované v záhradách i črepníkoch. Pôsobia ako dychové analeptikum.3 de a čiernom kašli. čo asi vyvoláva izolobinín.lobelková vňať. a tým posilňuje expektoráciu. anglicky: Indian Tobacco.6 % ) . Výťažok z drogy pôsobí ako broncholytikum a antiastmatikum. 1741 ju kultivoval v Uppsale). Droga Herba lobeliae . listy striedavé. Medzi príbuzné druhy. Po dávke lobelínu a následnom prívode nikotínu vzniká dráždenie na dávenie a pocit ošklivosti. Širšiemu upotrebeniu lišajníkov všeobecne bráni ich pomalý rast a nemožnosť pestovania.3 g (v čajovinových zmesiach sa nepoužíva). s bledomodrými kvetmi a parková 1. maximálne pri teplote do 40 °C. expektorans pri bronchiálnej astme. lobelanidín a ich norderiváty. erinus L. chránenú pred svetlom v dobre zatvorených obaloch. Drogu skladujeme oddelene od ostatných (je toxická). V droge sa ich doposiaľ identifikovalo asi 20. maďarsky: Lobelia. dôležité vedľajšie sú izolobinín (s dehydropiperidínovým skeletom). Materiál sa suší rýchlo. antiastmatikum. Hlavný alkaloid je lobelín — derivát piperidínu. Farmaceutické upotrebenie má vňať — Herba lobeliae. Lobelka sa používa aj vo veterinárnej praxi — najmä pre kone. je oficinálna v mnohých svetových liekopisoch (u nás v ČsL 2). ktorý dráždením žalúdočnej sliznice vyvoláva zosilnenú sekréciu bronchiálnej sliznice. denná 0. Hlavnými producentmi lobelky sú USA a Kanada. keď dozrievajú (hnednú) prvé plody.5 14 12 5 0. potom tinktúra — Tinctura lobeliae a izolovaný alkaloid — chlorid lobelínia. Kvety drobné. Americkí osadníci mali pre ňu aj ďalšie indikácie. Európu s ňou oboznámil slávny Linné (r. oddelene. Plody sú tobolky. Podstatnú obsahovú zložku drogy tvoria alkaloidy (0.

piť po dúškoch počas dňa. čepele okrúhlasté. rusky: - Trváca bylina vysoká až 50 cm.). Poľské použitie: vňať ako diaforetikum. v Dánsku sa používa pri slezinových a pečeňových ťažkostiach. bulbifera L. vňať pri žalúdočných kŕčoch a pri kameňových ťažkostiach (Madaus 1938). Účinné obsahové látky drogy nie sú priveľmi známe. smerom nahor sa zmenšujú. Európske ľudové liečiteľstvo má pre lomikameň veľa zaujímavých indikácií. 2 1 12 8 II. LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Na vňaťovú drogu — Herba saxifragae sa vzťahuje ČSN 86 6815. D 4-D 3). Dávkujú sa 3 čajové lyžičky na šálku záparu — piť 2-3 razy denne. Obdobie zberu je asi máj až jún. močových kameňoch. ktorý má cibuľkaté pupene pri koreni a spodné listy sú obličkovitého tvaru alebo okrúhle a vrúbkované a má žľaznato chlpatú a bohato olistenú stonku (12 i viacej listov. vo zväzočkoch na povraze a na tienistých miestach. rúpové korenie Nemecky: Knollchen-Steinbrech. zrnitý. Čs. pre malé hluzky alebo pacibuľky pri koreňoch. uší. Lomikameň nebol antike známy a staroveké použitie nie je jasné. naše: šťava zvonka pri bolestiach očí. Pri žlčníkových kameňoch sa zvyčajne ordinovala čajovina podľa Turka. Wittsteina (1882) boli v 19. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku tabliet Antasthman . riedke. Z 200 druhov lomikameňovitých rastlín sa u nás vyskytuje asi 40. málo listnatá. L. Zo starších receptov je známy čaj z vňate používaný pri kameňoch v močových cestách: 3 lyžičky usušenej vňate na 2 poháre vody ako zápar — nechať postáť 10 minút. z ich pazúch vyrastajú výhonky s rozmnožovacími cibulkami. Listy byle sú laločnaté. pretože niektoré druhy najradšej rastú na skalách (podľa niektorých vraj preto. myším chvostom a pestrecom (silybom) mariánskym. pasienkoch. Droga: Herba saxifragae (granulatae). pri nedoslýchavosti. či je aj v tomto druhu lomikameňa (Thoms). V stredných stupňoch je vzácny. ale aj pri hnačke a zvonka pri vypadávaní vlasov a uhryznutí hadom. maďarské: pri kameňoch obličiek. Plody sú tobolky. uvádzala ho abatiša Hildegarda (12. že okrem „lámania kameňov" má aj močopudné účinky a uplatňuje sa aj proti zahlieneniu pľúc. používaná podobne ako alopatické prípravky. glykozid bergenín (zvyčajne prítomný v zástupcoch čeľade lomikameňovitých. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Získava sa odrezávaním nad zemou (t. zrnitému je najbližší 1. Rastie hojne v nižších polohách na svetlých teplých stranách. Pomer zosušenia je asi 4. lastovičníkom.) a Paracelsus. maďarsky: Bibircses vajfu (kotor). 1755) písal. Kvety sú biele. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva nadzemná kvitnúca časť rastliny — vňať. no v stredoveku ho už rátali k veľmi obľúbeným liečivým rastlinám. Druhový názov značí zrnitý — granu- latum.V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravuje esencia (dil. častejšie priama. 167 . Ľudovo sa traduje jej používanie na rozpúšťanie piesku a kameňov v obličkách a močovom mechúre. súkvetie koncové. Podľa prof.5—5 : 1. Droga a jej prípravky pre toxicitu podliehajú predpisom lekára. lúkach. Aj homeopatia používa na prípravu esencie i rozotieraného prípravku „Teep" iba čerstvú kvitnúcu vňať. LOMIKÁMEN ZRNATÝ LOMIKAMEŇ ZRNITÝ Saxifraga granulata L. čo je však sporné. Obsahuje hlavne triesloviny a horčiny. príp. Von Halier (Medicinálny lexikón z r. okraj vrúbkovaný až laločnatý. 5 2 12 12 Droga sa používa ako močopudný prostriedok. j.antiastmatikum a spolu s chloridom lobelínia je zložkou prášku Felsol — tiež antiastmatikum. Materiál je náchylný na zaparenie a suší sa zvyčajným spôsobom vo vrstvách hrubých asi 8 — 12 cm. 1. napr. žltačke. cibuľkatý (S. Podobné použitie má rastlina aj v homeopatii. stor. Nie je však isté. oficinálne koreň. že sa používajú proti kameňovitým ochoreniam). bez koreňov a pacibuliek). Neskôr sa zachovalo iba používanie vňate. riedko trsnatá. vňať a kvet. Rastie na podobných stanovištiach ako 1. medziach a neobrábaných pozemkoch. zrnitý iba 5—7). účinkom blízky salicínu — pozri heslo vŕba biela). Vedecké pomenovanie rastliny vychádza z latinského saxum = skala a frangera = lámať. kde sa kombinovala vňať lomikameňa s mätou piepornou. Lomikameňovité — Saxifragaceae Ľudovo: lomkameň. Listy v riedkej prízemnej ružici. stor. spomína sa živica. vo vyšších celkom chýba.

Dorastá do výšky asi 80-110 cm. lopúchy rezervnú látku — fruktózan inulín. rusky: LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH PLSTNATÝ Arctium tomentosum Mill. L. pasienkoch a v kroviskách od nížin po horský stupeň. ktorý má oveľa väčšie listy a rastie na zamokrených miestach. Rýchlo a dôkladne sa omyjú. z pomenovania starých keltských spevákov — bardov. Nezriedka si ľudia mýlia lopúchy s deväťsilom . maďarsky: Kozónséges bojtorán. väčší: nemá pavučinaté zákrovy a všetky listene zákrovu majú odstávajúce háčiky. pre veľkosť listov. Rastie na rumoviskách. Ruderálny druh nížin až podhorského stupňa. anglicky: Great Burdock. francúzsky: Bardane commune. Nemecky: Kleine Klette. ktoré sú priečne brázdená a drevo zväčša nemajú lúčovité (jednoduchá chemická skúška: prierez sa roztokom jódu sfarbí na modro. ktorí si zahaľovali tvár veľkými listami.Petasites Mill. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Nemecky: Filz-Klette. no až v druhom roku. Lopúchy už v staroveku patrili medzi rastliny opradené poverami. pre plstnaté ochlpenie listov. ktorý reakciu nedáva).5 12 12 3 . Predmetom zberu a nákupu sú dnes iba korene lopúchov . lebo korene obsahujú škrob. aby ich pri vystúpení nebolo poznať.5 II. príp.. Latinské meno drogy vzniklo z talianskeho barda = konská deka.Radix bardanae (Radix lappae). Súvisí s učením o sig168 natúre. neskôr lysý.LOPÚCH VÄČŠÍ Arctium lappa L. rusky: Lopuchy sú dvojročné byliny s veľkými stopkatými listami s okrúhlou čepeľou a guľatými úbormi s háčikovitými zákrovnými listeňmi. na násypoch a v kroviskách od nížin po podhorský stupeň. L. maďarsky: Kis bojtorán. L. dosahuje výšku 1—2 m. rusky: LOPUCH VĚTŠÍ LOPÚCH VÄČŠÍ LOPÚCH MENŠÍ LOPÚCH PLSTNATÝ LOPUCH MENŠÍ Arctium minus (Hill) Bernh. španielsky: Bardana. vnútorný rad zákrovných listeňov nemá háčikovitý hrot. duté alebo drevnaté sa vyradia. obľubuje čerstvé navážky. Podľa ČSN 86 702 1 má droga tieto základné znaky: Znak Staršie zdrevnatené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Akosť — najviac v % I. dorastá do výšky asi 1 m. maďarsky: Molyhos bojtorán. Vykopávajú sa z nekvitnúcich rastlín v jeseni (september—október) alebo na jar (apríl -máj). Ľudovo: lapún Nemecky: Grosse Klette. hrubšie sa po dĺžke rozrežú. husto pavučinaté. Koreňovú drogu tvoria všetky uvedené druhy lopúchov. pri cestách. Materiál sa suší na dobre vetranom mieste v tieni. — 0. Podzemné časti sa nesmú zamieňať s koreňmi ľuľkovca. 3 1.5 2. Rastie na rumoviskách.5 1 12 9 1. Cordus (1515 — 1544). listene zákrovu sú zakončené háčikmi. taliansky: Bardana. najlepšie umelým teplom pri teplote 30—35 °C. O používaní rastliny na podporu vzrastu vlasov písal už V. plstnatý: vajcovité úbory sú fialové. menší: zákrov má zamladi trochu pavučinatý. rúbaniskách.

Koreňová droga slúži ďalej na izoláciu inulínu používaného predovšetkým ako dietetikum a liečebné diagnostikum.Succus bardanae. chlpatá. aplikovanú vnútorne pri kožných chorobách a zvonka aj proti nadmernému poteniu pod pazuchami. dlhý asi 5 cm a hrubý 1 cm s nepravidelne sprehýbaným podzemkom. zvonka 1 polievková lyžica na 0. taliansky: Vincetossico. Ľudové použitie koreňovej drogy je veľmi široké: hlavne dermatikum. Luskáčový koreň (Radix vincetoxici). ďalej sliz. Čaj sa pije 2—3 x denne. Liečivosť bylín sa odjakživa vykladala z rozličných hľadísk. Z obsahových látok (nie celkom prebádaných) treba uviesť predovšetkým polysacharid fruktózan. jednoduchá. Na masáže pokožky s cieľom podporiť rast vlasov sa 3—5 x týždenne používa 2 . Najbežnejšie sa droga používa na prípravu tzv. V záhradkách sa občas vysádza príbuzná glejovka americká — Asclepias syriaca L. Rastliny majú aj výrazné antibakteriálne účinky. francúzsky: Dompte-venin officinale. Plody sú blanité mechúriky. Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov všetkých troch druhov esenciu (dil. väčšieho lignanový glykozid horčinového charakteru. hypoglykemikum.5 1 odvaru. LUSKÁČ LEKÁRSKY TOLITA LÉKAŘSKÁ + Vincetoxicum hirundinaria Medic. maďarsky: Kbzónséges méreggylok. a to ako diuretikum. rezervnú látku inulín (40-50 % ) . suché trávnaté alebo skalnaté svahy. ekzémoch a mykózach. resp. Eurázijský druh. byľ priama. žlčníka. s červenofialovými kvetmi.2 % ) . španielsky: Centosigo. celistvookrajové. silicu (asi 0. Drogu ľahko napádajú škodcovia. v plodoch 1. V semenách sa uvádza aj glykozid arkciín. Aplikuje sa zvonka pri nadmernom vytváraní suchého hustého mazu na koži hlavy (seborrhoea sicca). Pôsobivé bolo predovšetkým meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa a veľ169 . Droga má slabý pach. 72. Zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička na pohár odvaru (pije sa 2—3 x denne). ktorý má mnohé žlté bočné korienky. preto ju treba čím skôr priniesť do nákupne. ktoré sa kedysi používali na chytanie vtákov. oblá. anglicky: Asclepiad. semená. výborne znáša aj dlhšie obdobie sucha.D 1). slano. sacharidy.5 % odvar z koreňov. horko a príkro. Ľudove sa uplatňuje aj list a plod. so šupinatým podzemkom. lekársky je u nás jediným zástupcom rodu. 17. Glejovkovité — Asclepiadaceae Nemecky: Weisse Schwalbenwurz.: Asclepias vincetoxicum L. Za zvyčajnú dávku sa pokladajú vnútorne 2—3 lyžice drogy na šálku záparu. Čajoviny č. pripúšťa sa aj krátky var. sa často primiešava do oficinálnej drogy Radix valerianae — valeriánový koreň (pozri heslo) a medzi prvosienkový (Radix primulae). D 3 .. Jeho stanovišťami sú lesostepi. listy kopijovité. Koreň tvorí zložku čs. Poľská polooficiálna medicína propaguje šťavu z koreňa . Možno užiť denne aj 6—12 g práškovanej drogy. horné na krátkych stopkách. — syn. lopúchového oleja — Oleum bardanae. Niekedy sa čerstvý koreň upravuje ako bežná zelenina. V terapii sa uplatňuje ako diuretikum. odlišuje sa chemickými skúškami. horčinu a trochu oleja. pri chorobách pečene. chutí odporne. rusky: LUSKÁČ LEKÁRSKY Trváca bylina vysoká 20-100 (120) cm. dolné až sediace. 235. triesloviny. Je častý na vápencových skal- natých substrátoch od nížin až do horského stupňa. zvončekovité. v mimopazušných zdanlivých okolíkoch. za studena macerovať 8—10 h). priemyselne vyrábanej čajoviny Diabetan. jej pôvodné stanovištia sa vyznačujú hlbokými vlhkými pôdami. L. kvety žltkastobiele až zelenkasté. depuratíyum a cholagogum.Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . diaforetikum a cholagogum. a to pri furunkulóze a bolestiach obličiek (dávkovanie: 1 lyžička na pohár vody. V našich podmienkach je to teplomilný druh viazaný na suché lokality. Ide o výťažok z koreňovej drogy získaný pomocou kvalitného oleja. 63. Niektoré druhy obsahujú pravdepodobne narkotický pôsobiace látky.

škrtím. ozdobou studených mís a pod. na oboch koncoch zúžené šešuľky. České meno tolita je odvodené od staroslovenského toliti = mierniť. Prechodne splanieva. Zvonka sa používa na staré udreniny. rastlina sa ľudovo nazýva aj lastovičník (pozri nemecké Schwalbenwurz. Už farmakognostik prof.). potom z aucho = dávim. je vytvorené z gréckeho kyón. Valopatii sa skôr používajú podzemky s koreňmi. vzhľadom na tvar prízemných listov. Droga: Radix (Rhizoma) vincetoxici (Radix hirundinanae seu Radix asclepiadis). z ktorých sa pripravuje esencia (dil.2 g. Toto meno má pôvod v staroveku. Potočnica je vitaminiferum (A a C). Liečebne sa používala bežne čerstvá vňať . aby pomenovali rastlinu luskáč.0—1. Príbuzný druh lyžičníka je potočnica lekárska — Nasturtium officinale R. ďalej silica. možnosti nežiadúcej prímesi v nejedovatých drogách. Rastlinu uvádzame pre obsah esterových glykozidov pregnanového typu. slaných lúkách a močaristých miestach. liečivá. napr. Veľmi dobre ho poznali námorníci — nasolený v sudoch sa vozil na dlhých cestách. dvojročná až trvalá holá bylina vysoká 10-30 cm. niektorých vitamínov a iných látok. ktoré sa po dozretí rozčesnú ako chvost lastovičky. Biele až fialové kvety tvoria husté strapce a dozrievajú v okrúhle dlhostopkaté. maďarsky: Orvosi kalánfú. Chutia sprvu nepríjemne sladko. Aesculap dal vraj 1. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. rusky: LŽIČNÍK LÉKAŘSKÝ Dvojročná až trváca bylina vysoká 20—30 cm. Má ostrú chuť a štipľavý pach. srdcovité. hoci znovu prichodí do popredia vedeckého výskumu — dnes však pre novozistené obsahové látky. tiež pre príp. ako metabolizujúci a preháňavý prostriedok a pri menštruačných ťažkostiach. na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier a v CHKO Slovenský raj na podobnom substráte ako glaciálny relikt. lebo je vlastne analógiou lyžičníka. tatrae Borbás. Rastie na severských európskych pobrežiach. z ktorých vyteká biele mlieko. Wittstein musel r. tatranský — C. p. Stonky má hranaté. v chorvátštine). Droga má experimentálne overený potopudný. spôsoboval totiž dávenie. je nebezpečná. Z obsahových látok 1. napr. Pred aplikáciou drogy bez dozoru lekára varujeme. lekársky ľudstvu ako najlepší protijed a z toho možno odvodzovať aj jeho neskorší názov vincetoxicum — premáhajúci jedy. osobitne ju neuvádzame. horné sediace až objímavé. neskoršie palivo horko. listy jednoduché. Brown. Tak sa meno boha liečiteľstva Aesculapa (Asklepios) dostalo rastline označovanej ako asklepios. listy má lyžicovitého tvaru. Inak droga pôsobí dávivo. z čerstvých listov sa pripravuje ostrý šalát a listy sú pikantným korením do omáčok. pretože v staroveku sa domnievali. Je nenáročný a znesie aj najkrutejšiu zimu. p. nepríjemne páchnu (preto aj častá zámena s koreňmi valeriány). Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté — Cruciferae) Nemecky: Echtes Loffelkraut. Synonymové vedecké pomenovanie rodu Cynanchum L. Lyžičník bol odpradávna známy ako vynikajúci antiskorbutický prostriedok. mäsových polievok. anglicky: Scurvy-grass. keď rastlinu volali lastovičou bylinou (hirundinaria — hirundo = latinsky lastovička) vzhľadom na plodové mechúriky.. Dávka drogy na zápar (1 %) — nesmie prekročiť 0. U nás sa pestuje v záhradkách. utišovať. Sláva rastliny zapadla. Ľudovo sa traduje okrem toho ako prostriedok pri ochoreniach obličiek. stor. endemický druh Tatier. dolné stopkaté. celistvookrajové. čo má vystihovať liečebné použitie. pílkovité. Azda sa v budúcnosti luskáč zaradí medzi rastliny s kardiotonickým pôsobením. U nás sa kedysi hojne pestoval. droga má priveľmi špecifické pôsobenie. Predmetom zberu na homeopatické účely sú čerstvé listy. t. že rastlina usmrcuje psov a niektoré šelmy. LYŽIČNÍK LEKÁRSKY LYŽIČNÍK LEKÁRSKY Cochlearia officinalis L. lekárskeho sa bežne uvádzajú steroidné glykozidy komplikovanej štruktúry (vincetoxín či asklepiadín = cynanchín — asi 1. rozkonárené nízko pri zemi. španielsky: Coclearia. diuretický a emetický účinok. francúzsky: Cochléaria officinal. pečene. rastie roztrúsené i voľne pri potokoch i prameňoch a miestami sa pestuje ako šalátová zelenina (napr. 1882 konštatovať. To azda viedlo aj slovenských autorov k tomu. Je to vysokohorská rastlina. saponíny 170 (kyselina asklepiadová). taliansky: Coclearia. vo Francúzsku už od 14. kynos = pes. sleziny) a metabolikum — predovšetkým pri cukrovke.mi imponoval božský objaviteľ alebo vôbec mýtická postava. Podzemné časti sa vykopávajú najlepšie v októbri a sušia umelým teplom. ktoré má obdobu aj v niektorých slovanských jazykoch. hormónov. Ľudove sa užíva najmä ako cholagogum (pri chorobách žlčníka.Herba cochlea- . Voľne rastie chránený druh 1. Známe sú aj otravy s podobným priebehom ako otravy prilbicou. Druhový názov officinalis = lekárenská. ktoré sú sústavne predmetom pozornosti výskumníkov. sliz a živica. že luskáč je v liečiteľstve zastaraný (má iba slabé použitie vo veterinárstve a jeho stonky sú vhodné na technické použitie vďaka odolnému lyku). D 3). Vzhľadom na liečivé účinky zaslúžil by si viacej pozornosti pestovateľov. Homeopatia používa esenciu predovšetkým ako potopudný a močopudný prostriedok. Rastie pri prameňoch i na mokrých sutinách vo vysokých polohách. cedí sa po 30 minútach a pijú sa 1—3 šálky denne. základ steroidov.5 % ) . diuretikum a metabolikum. Vedecké pomenovanie lyžičníka je odvodené z latinského cochlear = lyžica. asclepias. j.

L. podobne ako v iných kapustovitých rastlinách (pozri kapustu čiernu a horčicu bielu). Zber vňate. Ak pestujeme rastlinu v záhradke. Flachs. Z obsahových látok semien je lie- ĽAN ÚŽITKOVÝ čebne najdôležitejší sliz (3-6 %). taliansky: Lino. vňate. 1938). rusky: . Číslo napúčania podľa ČsL 4 by malo byt' najmenej 4. niekedy aj v auguste. enzýmy. maďarsky: Házi len. musí sa sušiť rýchlo. za listy fialky voňavej (ich prísady však v šaláte nie sú na škodu). bez pachu a chutia príkro. lekársky obsahuje aj enzýmy. Pije sa zvyčajne šťava (50—200 ml v aromatickom nápoji 3 x denne). Prchavý izotiokyanát je podobný zlúčenine nachádzajúcej sa v kapucínke. Často splanieva od nížin po horský stupeň. na obklady a zle sa hojace rany. xylózu. kyselinu galakturonovú a manurónovú. Aby droga nezhnedla. asi v máji až júni. na slnku alebo umelým teplom. j. Pri hydrolýze poskytuje najmä galaktózu. Stará kultúrna rastlina z Blízkeho východu.riae. Okrem vňate bob oficinálne aj semená — Semen cochleariae. španielsky: Liňo. chrenovitú chuť a pôsobí aj ako metabolikum — vhodná zložka jarných bylinných kúr. Bežnejší je však jarný zber mladých lístkov. Vytrhaný či pokosený ľan sa po oschnutí zväzočkuje. triesloviny. olejnatého (L. Droga sa uvádza ako oficinálna vo väčšine svetových liekopisov (opäť aj v ČsL 4). hore rozkonárenej stonke má striedavé čiarkovité celistvookrajové listy. keď semená v tobolkách zhnedli a šuchocú a listy z rastliny skoro celkom opadali. sušená sa pokladá za menejcennú. jasnomodré alebo biele. listov sa robí počas kvitnutia rastliny. Na jednoduchej. arabinózu. niekedy dvojročná bylina vysoká aj 1 m. Semená sa získavajú neskôr — v septembri až októbri. Semená sa nechajú na tienistých miestach dosušiť. derivans. Kvalita semena — Semen lini sa posudzuje podľa ČsL 4 takto: Znak Cudzie organické prímesi/anorganické Najviac v % 2/0. resp. var. t.). resp. francúzsky: Lin. Z účinných obsahových látok možno uviesť prchavý izotiokyanát. pri angíne i reumatizme. Droga nemá pach. glukózu. Uplatňuje sa aj ako stomachikum. Aj starí Slovania tkali plátno a liečebné použitie ľanových semien je mladšieho dáta. macrospermum) zberané v čase. uvoľňuje sa poranením pletiva enzýmovou činnosťou.5 % . Možno ich sušiť aj umelým teplom . z ktorých približne polovica patrí k rodu Linum L. zúbkované. osoží pri chorobách spojených so zápalmi ďasien. list má ostrú. usitatissimum L.25 5 1 10 Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Ináč zafarbená/ poškodená droga 5/5 171 . aby sa lístky nezamenili s listami blyskáča jarného (Ficaria verna Huds. Kvety sú dlhostopkaté. usporiadané v riedkej závinkovej metline.teplotou do 40 °C. pri žuvaní slizovatie a pri ochutnaní pripomína olej. 1938) odporúča z každého druhu 3 x denne po lyžici. pôvodne glykozidicky viazanú ako glukozinolát — glukokochlearín. dnes opäť propagovaných a právom. anglicky: Cultivated Flax. príp. butylhorčičnú zlúčeninu. Farmaceutickú drogu — Semen lini tvoria zrelé semená šľachteného ľanu. s citrónovou šťavou. obsah oleja najmenej 35 %. minerálne látky a veľa kyseliny askorbovej (vitamín C). Homeopatia využíva lyžičník hlavne pri kožných (najmä chronických) a pečeňových ochoreniach. môžeme ju používať čerstvú do šalátov od apríla až do zimy a chutí výborne aj posekaná na chlebe s maslom. Na svetový trh sa ľanové semeno dostáva predovšetkým z Maroka a Argentíny. uložený iba v epiderme buniek osemenia. zo ZSSR. diuretikum. Pri jarnom zbere treba dávať pozor. proteíny(25 %). LEN SETÝ ĽAN ÚŽITKOVÝ Linum usitatissimum L. príp. Lisuje sa z nich šťava alebo sa listy upravujú ako šalát (s octom alebo s olejom). ešte raz preliať vodou a večer znovu kloktať (Madaus. Plody sú guľaté tobolky s desiatimi semenami. príp. V Európe sa pestuje asi 6000 rokov. pestovaná len v poľných kultúrach. V prospech liečebného používania svedčí predovšetkým obsah kyseliny askorbovej (vitamín C). kývavosťou zubov. — ľan. steríny a kyanogénne glykozidy (1. V kloktadle používanom pri paradentóze sa odporúča kombinovať rovnaký diel vňaťovej lyžičníkovej drogy s listom či vňaťou šalvie: večer naložiť 1 lyžičku čajoviny do šálky vody. zväčša tzv. semená obsahujú aj vysychavý olej (30-40 %). ktoré sú viac vykrajované. Portugalský liekopis (z r. Jednoročná. Vzhľadom na mnohostrannú upotrebiteľnosť a osožnosť dal Linné ľanu pomenovanie najužitočnejší = usitatissimum. Možno ju kombinovať so šťavou z potočnice lekárskej.linamarín a lotaustralín. bolesťami v krku a ústach. ráno po scedení použiť na kloktanie. Čeľaď ľanovitých rastlín zahrňuje asi 25 rodov s 500 druhmi. Ľanovité — Linaceae Nemecky: Saat-Lein. mláti a čistí.

preto je častý aj v pobrežných húšťavách. láskavec. rozkonárená. anglicky: Common Saint John's Wort. koreň matky božej.pomaly hydrolyzujúce najmä v drvených semenách). vajcovité. Podstatným odli- Na drogu — Herba hyperici sa vzťahuje ON 86 6713 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Zdrevnatené osi hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Látky extrahovateľné 60 % liehom — minimálne I. Uprednostňuje však vlhké podklady.112. ktoré nemajú žľaznaté bodky — neobsahujú účinné látky. ktorý ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ rastie dosť hojne v horských oblastiach a typickými stanovišťami sú mokré lúky a jelšiny (má štvorhrannú. fermeže. antitusikum. ČsL 4 povoľuje prímes ľ. dieravec. semeno tvorí zložku čs. Ľubovníkovité — Hypericaceae Ľudovo: bylina sv. 172 Spomedzi ostatných druhov ľanu sa kedysi ešte farmaceutický používal ľ. maculatum Crantz.105. trezalka. lebo ľanové semeno je stále veľmi hľadaným produktom na svetových trhoch. vitamínového krému a výživného krému). kvety v bohatých vidlicovitých metlinách. rúbaniskách a medziach..123. kvieťa panny Márie. (C. Semená sú spoľahlivé mierne laxans. uplatňujú sa aj pri kataroch močových ciest a zvonka ako antiflogistikum a emoliens. potom palmitová a stearová. zvyčajne sa sladí medom a užíva sa každé 2 h pol šálky. Olej zo severských oblastí je v porovnaní s olejom južných krajov bohatší na nenasýtené mastné kyseliny. dnes uvádzaný pod rodovým pomenovaním Catharolinum Reichenb. Esencia používaná v homeopatii sa pripravuje z čerstvých kvitnúcich byli a tinktúra zo semien. prečisťujúci — L. catharticum (L. šampónu so sírou. Na vonkajšie použitie sa rozmiešajú najlepšie odtučnené rozdrvené semená s vodou na kašu a aplikujú ako teplé obklady. Oleum lini tvorí zložku oficinálneho draselného mydla — Sapo kalinus. prestrielavec. Voľných kyselín je asi 1 % a ich obsah stúpa počas skladovania. Bolo by účelné zlepšiť technológiu výroby a zberu ľanu. ľubeník. príp. svätojánska bylina. Domáca produkcia ľanového semena kryje iba 25 % spotreby nášho priemyslu. Olej zo semien sa kedysi miešal s rovnakým dielom vápenatého mlieka a slúžil v domácnostiach na drobné spáleniny (dnes už zastaraný prostriedok).laxans. maďarsky: Kozonségesorbáncfu. křížek. ako je linolénová (až 65 % ) . Semená zvyčajne tvoria zložku zmäkčujúcich čajovín — Species emollientes a zmäkčujúcich čajovín na obklady — Species emollientes ad cataplasmata. ale nekrídlatú stonku). škvrnitého . žlté. potom mucilaginózum. s priesvitnými bodkami. Jána. Ľanový olej — Oleum lini (oficinálny vo všetkých svetových liekopisoch) sa získava zo zrelých semien extrakciou alebo lisovaním. červený zvonček. byľ dvojkrídla. Zriedkavejšie slúžia ako adjuvačný prostriedok pri cukrovke. rusky: Trváca bylina vysoká 30—100 cm. estery kyseliny linolénovej a linolovej sa označujú ako vitamín F a tvoria zložku liečebnej kozmetiky (náš priemyselný prípravok Perilacin má formu regeneračného krému.) Small . kivník. prípravku Mucilogan granulky . Z príbuzných a podobných druhov treba vylúčiť najmä tie. čarovník. Johanniskraut. 10 3 1 1 13 10 1 15 II.ľanček lúčny) . na izoláciu nenasýtených mastných kyselín a i. Na vnútorné užívanie sa dáva 5-10 g drogy na šálku záparu.H. 20 6 2 2 13 12 2 10 ČsL 4 10 3 1 1 13 10 1 20 . bez miešania sa nechá 30 min stáť a precedí. linolová (25 % ) .80.slizový výťažok sa pripravuje za studena: 1 diel semien a 10 dielov studenej vody. Je častým druhom nížin až horských polôh a vyskytuje sa v rozličných typoch trávnatých i lesných porastov. listy protistojné. v ovocnej šťave. Mucilago (Decoctum) seminis lini . Na zmäkčenie stolice sa odporúča piť večer a ráno 1—6 lyžičiek celých alebo nahrubo drvených semien v mlieku.217. Nemecky: Tupfel-Harnheu. čiernobodkované. 11. Ich zvyšok po lisovaní oleja a odtučnení sa odborne označuje ako Semen lini pulveratum desoleatum (ČsL 2) alebo jednoduchšie Placenta seminis lini.slúžil ako laxans. Jeho technické uplatnenie je veľmi široké (mydlá. na rašeliniskách a pri močiaroch. olejová (15 % ) . Čajoviny č. vo vode alebo s kompótom. 213. Plody sú tobolky. Farina lini (ľanová múka). preto rastie i na suchých lúkach. francúzsky: Millepertius officinal. catharticum L. sediace. je bohatý na acylglyceroly nenasýtených kyselín. španielsky: Hipericón. TŘEZALKA TEČKOVANÁ ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ Hypericum perforatum L. taliansky: Iperico. Druh dobre znáša sucho.).109.

ale plné. Korene sa vykopávajú v septembri —októbri z 3—4-ročných jedincov. koreň hrubý. Doba: júl -august. -0). ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ + Atropa bella-donna L. 207. oficinálne v mnohých svetových liekopisoch . manipulácia je ako s listom. španielsky: Belladonna. Zvonka sa prv používal ľubovníkový olej — Oleum hyperici.hlavný je 173 . Rastie v listnatých lesoch. pochádza z toho. melanchólia. celistvookrajové. že kožná pigmentácia vyvolaná osvetlením (fotosenzibilizujúce pôsobenie) má pôvod v hypericínoch — farbivách ľubovníka. Známy je vplyv obsahových látok ľubovníka na kožnú pigmentáciu — hypericizmus. vredy predkolenia (ulcus cruris). pomer zosušenia asi 6 : 1 . izolovaný z čerstvých kvetov. varikóznych vredoch a tromboflebitídach. cholagogum). taliansky: Belladonna. neprekročme teplotu 35 °C. Obsahové látky rastliny tvoria jedovaté alkaloidy.šovacím znakom ľ. ktorý uvádzali už Dioskorides a Plínius: hyperikon . Čajoviny č. najmä v bučinách pahorkatín a podhorského stupňa. 229. 169. výťažky tvoria zložku injekcií Floristen Spofa a Floristen forte Spofa (indikácie: chronické ženské zápaly. — u nás iba na východnom Slovensku). Drogu skladujeme v dobre uzatvorených obaloch. Hnedočervené kvety dozrievajú v lesklé čierne mnohosemenné bobule. Slúži aj ako metabolikum a olej pri reumatizme. keď rozkvitla asi polovica kvetov (asi 25—30 cm dlhé stonky. Predmetom farmaceutického zberu a nákupu je vňať — Herba hyperici. Možno ju použiť analogicky ako list. pre toxicitu oddelene od ostatných drog. digestívum). zápaly lymfatických ciest a pod. fluoreskujúce. Sušia sa rýchlo v tenkých vrstvách rozprestreté na vzdušných a tienistých miestach. mnohé sa ujmú. hypotenzívum). Indikácie: adstringens. Obdobie zberu je dosť neskoro. 71. plne rozkvitnuté rastliny nedávajú dobrú drogu). že Talianky si z bobúľ pripravovali líčidlo.ľahko ju napádajú škodcovia a vlhne. Vzhľadom na vysokú spotrebu drog sa všeobecne podporuje jeho pestovanie. mozgovomiechová skleróza a i. Oficiálna alopatia okrem vňaťovej drogy uplatňuje aj výťažky vo forme štandardizovaných prípravkov. 181. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. aplikuje sa na velké plochy. cholagogum. nervínum (depresie.5 g vňate v zápare alebo v odvare. Stomaran — čajovina (stomachikum. bodkovaného je valcovitá. 1934 sa im podarilo dokázať. Rastlina obsahuje veľa trieslovín (10 %. Predmetom zberu sú predovšetkým listy. ale v kvetoch je v lete nadbytok peľu. Druhové pomenovanie je pre priesvitavo bodkované listy (perforatum = latinsky prevŕtaný). možno ich získať aj zdrhovaním. Ľuľkovec sa pri zbere listov (vňate) často zamieňa za podobnú skopóliu kranskú (Scopolia carniolica Jacq. rusky: - RULÍK ZLOMOCNÝ Trváca bylina vysoká 30—120 cm. Zvonka: antiflogistikum . Droga sa hodnotí podľa ON 86 7010 a ČsL 4. vo voľnej prírode si treba včas označiť miesto výskytu rastliny. 1. toten Nemecky: Schwarze Tollkirsche.2 %). Listy sa veľmi ťažko odlišujú. 214. francúzsky: Belladone. listy veľké.). nadraguľa. Hodnotí sa podľa ON 86 6748. nemnica. lulák. Rastlina je prudko jedovatá — vyžaduje osobitnú obozretnú manipuláciu. 110. Droga tvorí súčasť priemyselne vyrábanej čajoviny Alvisan Neo (antisklerotikum. u niektorých citlivých osôb sa môže prejaviť ako nežiadúci účinok. dimérne produkty antracénových derivátov — ČsL 4 žiada minimálne 0. pridávajú sa do kúpeľov na hemoroidy a používajú sa aj v kozmetike. dnes tvorí zložku najmä mastí.2-0. Liečivosť rastliny spoznala až stredoveká talianska lekárska škola. V homeopatii sa používa esencia z čerstvej kvitnúcej vňate a jej indikácie sú podobné ako alopatické (dil. ktorá v juhoslovanskom tovare tvorí až 50 % prímesí. Hrubšie sa pozdĺžne režú a dlhé sa skracujú. vlašské bella donna — krásna pani. stomachikum. koreň až 1. Etymológia pomenovania je nejasná. neurovegetatívne poruchy). pričom sa vychádza z klinicky a experimentálne overeného adstringentného a protizápalového účinku (zvonka i vnútorne) a silného sedatívneho pôsobenia. Neporušené listy bez stopiek sa trhajú v čase kvitnutia rastliny (jún —august).108. fotodynamicky účinné. vajcovité. Ľulkovité — Solanaceae Ľudovo: čertov blázniček. Odrezávaním či kosením sa zberajú olistené kvitnúce vrcholky rastlín v dobe. bez koreňových hlavíc a tenkých korienkov. Príslušné prípravky ordinuje lekár. farebné látky. 232. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať. flavónové glykozidy (hyperosid — 0. anglicky: Belladonna. Hausmann a F. 240. toto nebezpečenstvo je však pri aplikácii priemyselne vyrábaných prípravkov značne znížené. nie však zdrevnatené. ktorá vraj prestrihovala niť života (prenesené na vysokú jedovatosť rastliny). Droga sa osvedčuje aj v detskej praxi — pri nočnom pomočovaní.najmä pri ulcus cruris.7 %). krásavica. 83. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. poranenia.. diantróny (až 1 % — hypericíny: hypericín. suchý výťažok roztoku Passit (sedatívum).hypericum. 33. maďarsky: Maszlagos nadragulya. W. prípadne si vstrekovali trochu šťavy do očí. ale iba z mladých a nekvitnúcich výhonkov. silicu (0. Zberá sa aj koreň — Radix belladonnae (oficinálny v ČsL 4). Odrezané krčky koreňov s fialovými pupeňmi sa po vykopaní zasa zahrabú do zeme. 210. metabolikum. pseudohypericín a i. Olejové výťažky z rastliny sú v detských olejoch a emulzných mastiach na ochranu pokožky pred slnečným žiarením. list ich obsahuje asi 1 %.Herba belladonnae. kvety aj 12 %). nočnom strachu a pod. teplotou do 30 °C. Ľubovník nemá síce sladkú šťavu. Pomer zosušenia je asi 5 — 6 : 1. Sarabnicky pátrali po jeho pôvode a r. Droga sa ľudovo používa oveľa širšie — pri chorobách pečene. ČsL 4 uvádza ako perorálnu dávku 1. aby dostali ohnivý výraz. Drogu treba čím skôr dodať do nákupne . žlčníka.5 % . 155. 63. zápaloch močových ciest a pri ženských ťažkostiach. 91. D 1 Prípravky z ľubovníka tvoria i súčasť kloktadiel. preto má rastlina význam vo včelárstve. 242. 225. treba ju skladovať preto v dobre uzatvorených obaloch a chránenú pred svetlom. čím sa zvýši zber budúcim rokom. čajoviny Eugastrin (stomachikum. oficinálna aj v ČsL 4. z oboch strán stisnutá stonka a žľaznatobrvité kališné lístky. taktiež rozkonárený. Materiál sa po omytí suší na vzdušných miestach alebo umelým teplom. Stonka rozkonárená. Vedecké pomenovanie rastliny vzniklo podľa starého názvu. Ak použijeme umelé teplo. Na objednávku sa niekedy zberá vňať .05 % hypericínu). Ako droga sa nazývajú Folium belladonnae. antiflogistikum. Vňať sa zväzuje do snopčekov a suší v tienistom a dobre vetranom mieste. kŕčové žily. tak volali najstaršiu sudičku. 129. Dávkovanie: 1 kávová lyžička na pohár záparu. Rodové pomenovanie ľuľkovca vychádza z gréckeho atropos — neodvratiteľný. migréna. ľulok. pije sa 2 x denne.

sedatívum atď. rozširujú zreničky. ČsL Základné požiadavky ON 86 6412 a ČsL na listovú drogu — Folium belladonnae: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustné v HC1 Vlhkosť Obsah alkaloidov — najmenej I. Listy sú rôznotvaré. podobne ako izolovaný alkaloid atropín (tvorí zložku asi 30 čs.5 15 3 13 0.5 15 3 13 0. Jeho maximálne dávky sú rovnaké ako listu a rovnako podlieha predpisom lekára. ako majú alopatické prípravky. priemyselne vyrábaných prípravkov (Asthmin prášok. V rastline sú prítomné aj triesloviny (do 10 %). List je zložkou tabliet Antasthman (bronchodilatans) a tinktúra kvapiek Contraspan — spazmolytikum. maďarsky: Kesernyés csucsor. mydriatikum a antiparkinsonikum (tzv. bulharská kúra).6 g a používa sa iba v zmesiach s ďalšími drogami — liečivami. vystúpavé až ovíjavé. na báze drevnatejúca bylina.15 ČsL 4 8 4 1 0. List je predovšetkým spazmolytikom a antiastmatikom. myšie drevo. sladká-horká.028-0. sladká vŕbka Nemecky: Bittersusser Nachtschatten.3 II. kumaríny a organické kyseliny. využívajú sa predovšetkým ako parasympatolytiká (uvoľňujú kŕče hladkého svalstva a koliky). Diagnosticky významná je flavonoid- ná zlúčenina β-metyleskuletin. často dlhé aj 250 cm.4 %. 8 4 1 0. denná 0. miernia nutkanie na dávenie a nadmerné slinenie. anglicky: Bittersweet. polokríkovitá. červené psinky. môže ich ordinovať iba lekár. podobne ako tablety Radobelin s ich obsahom (parasympatolytikum. V homeopatii sa z čerstvého koreňa a nadzemnej časti rastliny pripravuje esencia (Dil.3 4 žiada pre list minimálne 0. jeho najvyššia jednotlivá dávka je 0. francúzsky: Morelle douceamere. španielsky: Dulcamara. zvyčajne 174 . titrovaný prášok už ČsL 4 neuvádza.2 g. Oficinálne prípravky tvorí extrakt (suchý . psie víno. rusky: - ĽUĽOK SLADKOHORKÝ Trváca.). Alkaloidy drog pôsobia povzbudivo na centrálny nervový systém. Byle má poliehavé. bronchodilatans. potom opticky neaktívny jeho racemát atropín a z ďalších najmä skopolamín. D 5—D 3) s podobným používaním. analgetikum. ktorá sa nachádza iba v listoch. podobne ako priemyselne vyrábané prípravky. Bellaspon — dražé. antiparkinsonikum).ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ tropanový alkaloid 1-hyoscyamín. Ľuľkovcové listy a koreň pre špecifickú účinnosť a toxicitu môže ordinovať iba lekár. priemyselne vyrábaných prípravkov).siccum) a perkoláciou získaná tinktúra (Tinctura belladonnae — nastavená na množstvo 0.3 % alkaloidov a pre koreň 0. taliansky: Dulcamara. čo môže ordinovať iba lekár. pôsobia proti zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy. Ľuľkovité . 16 8 2 1 17 4 13 0.Solanaceae Ľudovo: bokožnice. majú široké použitie v terapii. Koreň sa uplatňuje ako spazmolytikum. Radobellinum substancia reprezentuje alkaloidový obsah koreňa a tvorí zložku celého radu čs. POTMĚCHUŤ POPÍNAVÁ + Solanum dulcamara L.032 % alkaloidov).

Kvety majú fialovú korunu a dozrievajú vo visiace vajcovité sýtočervené bobule.ĽUĽOK SLADKOHORKÝ jednoducho kopijovité. sladkohorký nemožno zamieňať za príbuzný ľ. S označením Solanum sa stretávame už v 1. Vedcov upútava i výrazný antibiotický účinok steroidných saponínov a glykoalkaloidov ľuľka. stor. že Theofrastovo a Dioskoridovo Smilax znamenalo ľuľok.).) používal ľuľok ako diaforetický prostriedok pri zápale pľúc a pohrudnice. užíval sa aj pri žltačke a horúčkach. pri plotoch a v blízkosti hnojísk. Droga — Caulis (Caules) či Stipes (Stipites) dulcamarae sa kedysi terapeuticky veľmi cenila ako metabolikum. n. 1. Rastie v nižších nadmorských výškach na stanovištiach s veľmi vlhkou pôdou. ktorý je jednoročnou bylinou s inak tvarovanými listami a s čiernymi alebo zelenými či žltkastobielymi bobuľami. Niektoré látky obsiahnuté v ľuľku možno premeniť na látky hormonálneho charakteru — kortikoidy a mužské pohlavné hormóny. čierny (S. Pre svoje výnimočné obsahové látky sa v poslednom čase celý rod Solanum L. tomatidenol. soladulcín. Nemožno s určitosťou tvrdiť.5-2 g prášku viacej ráz denne (Klemperer -Rošt). že obsah steroidných alkaloidov v plodoch klesá s ich dozrievaním (toxické sú nezrelé a veľké kvantá). Pravdepodobne je odvodené od solari = latinsky tešiť sa (podľa niektorých rastlín čeľade Solanaceae. u Celsa. Lonicerus mu vo svojom herbári venoval dlhú oslavnú pasáž.). ako sú pobrežné kroviská. špecificky účinné na kožné ochorenia (exantémy. Ako vidno. Droga i celá rastlina obsahuje kolísavé množstvá (okolo 1 %) osobitných glykoalkaloidov spirosolanového typu. ďalej ako antiastmatikum a prostriedok pri choro175 . tíšiacich bolesti a kŕče). Poznali ho vtedy ako močopudný a laxatívny prostriedok. intenzívne vedecky skúma. Homeopatia spracúva mladé konáriky s listami odtrhávané ešte pred rozkvitnutím rastliny. rozličné dermatopatie a pod. diosgenín a yomogenín. kým holandský botanik Dodonaeus použil názov Dulcamara. Zberajú sa pred vyrastením listov (marec—apríl) alebo po opadaní listov (október). tomatidenolová rasa ich má bez alkaloidov. čo pripomína počiatočnú sladkosť a neskoršiu horkosť mladých konárikov. hrubšie konáriky sa pred sušením režú po dĺžke. ktoré ich sprevádzajú). Odrezávajú sa 2—3-ročné zdrevnatené konáriky dlhé asi 6 cm. ako aj spirostanoly (steroidné saponíny. Predmetom zberu sú v niektorých liekopisoch oficinálne konce konárikov — Caulis.). ktoré sú založené na steránovom jadre (chemicky sú blízke srdcovým glykozidom obsiahnutým v náprstníkoch). Novšie prieskumy (Frohne a Pfänder 1983) ukazujú. V odbornom prívlastku dulcamara je skryté latinské dulcis = sladký a amarus = horký. Droga ďalej obsahuje 11 % trieslovín a v popole sa našlo relatívne dosť solí mangánu. Za zvyčajnú terapeutickú dávku sa pokladá 0. lužné lesy a priekopy. stor. nigrum L. ekzémy. Na alopatické účely sa materiál suší rozostretý v tenkých vrstvách prirodzeným alebo umelým teplom (40 °C). prípadne za zemolez ovíjavý (Lonicera periclymenum L. Holandský lekár Boerhave (18. ďalej na rumoviskách. Ako aglykóny sa izolovali spirosolany solasodín. pričom ich výroba by bola pomerne ľahká a lacná. raz Amara dulcis. Linné pri syfilise a reumatizme. Historicky zaznamenané nejednotné údaje o jedovatosti ľuľka možno dnes vysvetliť geneticky a vplyvom pôvodu drogy. často nepresne označované ako stopky. ktoré podmieňujú rasy podobného označenia. mnohé tradované údaje bude potrebné dôkladne prehodnotiť. Vzájomné zastúpenie jednotlivých zložiek je podmienené biotopom rastliny a závisí od biologickej rasy. Stredovekí otcovia botaniky nazývali rastlinu raz Dulcisamarum. tigogenín. potom ich hydroxyderiváty. S ohľadom na možnú jedovatosť zber sa deťom neodporúča a nebezpečná je aj manipulácia s terapeutickým experimentovaním. nápadný tmavočervenými bobuľami a protistojnými listami (u nás sa zriedka pestuje v parkoch). Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Stipes — Stipes dulcamarae. na báze uškaté. popínavý ker vysoký až 5 m. Ľ.

m. uplatňovala sa podobne ako koreň sarsaparily (Radix sarsaparillae . sústredené v pazuchách okrúhlych celistvookrajových listeňov. či z latinského amarus. kultivovali už starovekí Egypťania. ktorá sa môže zväzkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách v tieni a v prievane (umelým teplom pri teplote do 35-40 °C). resp. v Oriente i v Amerike. francúzsky: Marjolaine. U nás sú majoránové polia na južnej Morave a južnom Slovensku. Zriedka splanieva a aj to iba prechodne. Z rastliny sa zberajú nadzemné časti bylinných stoniek v období kvitnutia (jún)-júl-august—(september). do plniek. saturejky záhradnej alebo pamajoránom obyčajným (pozri ako osobitné heslá). MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁN ZÁHRADNÝ MAJORÁNKA ZAHRADNÍ Majorána hortensis Moench Hluchavkovité . Stredovekí arabskí lekári ho odporúčali najmä pri migréne. na uľahčenie prehĺtania a na vytriezvenie po opojení liehovinami. Majorán je medonosná rastlina. Vňaťovú drogu dosť často znehodnocujú plody z materskej rastliny. v Stredomorí rastie v kultúrach ako poloker.bach z nachladnutia a s tým spojené ťažkosti (o. biele. semená alebo polámané časti býľ a pod. čo sú staré mená tejto rastliny. Naše gazdinky s obľubou používajú majorán pri príprave niektorých polievok (napr. gréckeho amarakos alebo arabského marjamie. ale aj pri zápaloch spojoviek. anglicky: Marjoram. do omáčok. Majorán sa pestuje po celej Európe. Osobitne sa používala ako liek proti bolestiam hlavy. Listy sú obrátenovajcovité. na baraninu. no predovšetkým pri zakáľačkách. celistvookrajové. zimný. kvety drobné. pri bolestiach nervového pôvodu. čo znižuje jej kvalitu. Plody sú tvrdky. taliansky: Maggiorana. pohryznutí škorpiónmi a na úpravu menštruačného cyklu. gulášovej. príp. V neskorom stredoveku sa preslávil ako liek proti nádche. Po usušení tvorí drogu Herba majoranae. Meno majorana sa odvodzuje z hebrejského mar = horký. Včelám poskytuje dosť nektáru i trochu peľu. čo sa pomerne ľahko odlíši už podľa pachu. i. no oddávna bola i koreninou. Aromatický majorán. zemiakovej). Dnes sa používa iba príležitostne pri niektorých kožných ochoreniach a bronchiálnych ťažkostiach. španielsky: Majorana. rusky: Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 10—40 cm. Droga sa falšuje prímesou vňate tymianu (dúška tymianová).. Gréci i Rimania. maďarsky: Kerti majoranna. Homeopatická medicína používa esenciu (dil. nádche. Rastlina sa u nás oddávna udomácnila vo vidieckych záhradách. aj reumatizmus). Pri posudzovaní kvality drogy sa uplatňujú znaky normy ČSN 58 0513 176 . K nám sa majorán dostal počas križiackych vojen z Jeruzalema. epilepsii.Lamiaceae (Pyskaté . Kvitne hlavne v júli až v auguste. vzhľadu drogových častí. 1662 sa jeho účinnosť porovnávala s materinou dúškou. kŕčoch tváre. maryamych. uplatňuje aj niektoré historické indikácie. Pestuje sa ako korenina — majorán. V kultúrach sa niekedy nachádza aj trváci Origanum majoranoides L. D 2—D 4) v podobných prípadoch ako alopatia. Pri zbere a sušení sa uplatňujú všeobecné zásady pre silicové drogy: odrezáva sa 25—30 cm nadzemnej časti. V Becherovom Parnasii illustrati z r.pozri cudzokrajné drogy). ktorý má menšie huňaté listy a zdrevnatené stonky. Spracúvala sa s hovädzím lojom na masť používanú na prekrvenie i upokojenie nervov (Amaracinum alebo Sampsuchinum). resp.. Na lekárenské účely sa žiada droga získaná zdrhovaním listov i kvetov. ktorý má vlasť kdesi v severozápadnej Afrike alebo vo východnom Stredomorí či v Prednej Ázii. Celá je páperisto chlpatá a aromatická.Labiatae) Ľudovo: majoránka Nemecky: Majorán. Homeopatická medicína má oficinálnu esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate. Rastlina slúžila najmä ako liečivo.

Druhový názov somniferum je z latinského somnus = spánok a farre = prinášať. V prípade potreby možno užiť aj 2—5 kvapiek silice na cukor. Makovité — Papaveraceae Nemecky: Schlafmohn. V droge je ešte asi 10 % trieslovín. stonka priama.7-3.latexu. bolestiach hlavy. slepáky s tmavomodrými semenami). 2. zvonka na aromatické kúpele. Praktici delia pestované maky podľa úžitku na dve skupiny: 1. ktorá je nositeľom pachu. Mak je olejnatá plodina pochádza- Nevedno však. anglicky: Opium Poppy.9 % silice. karminatívum. Surové ópium sa po prečistení nastavuje na určité množstvo 177 . Oficiálna medicína drogu zriedka používa. maximálna vlhkosť môže byť 16 % a obsah popola najviacej 5 %. Správy o ňom siahajú však aj do histórie iných orientálnych národov. 227. Okrem toho ľudové liečiteľstvo má pre majorán celý rad ďalších indikácií — pôsobí pri ľahších nervových ochoreniach. enzýmy a kyselina askorbová (vitamín C). Makovice a maličké semienka v neolitických kolových stavbách poukazujú na kultúry maku v strednej Európe už pred vyše 2000 rokmi. ktoré majú slabo vyvinutú sústavu článkovaných mliečnic (u nás tzv.Papaver. uhľovodíky terpinén a sabinén. Dnešné vedecké označenie maku . Kvitne v júni-auguste (podľa výsevu). obyčajne nerozkonárená. preto slúži ako mierny pomocný prostriedok pri meteorizme (nadúvaní). Silica pôsobí spočiatku povzbudzujúco. Hlavnú terapeutickú zložku tvorí aromatická silica (0. Osobitne bohaté sú nezrelé steny toboliek. toleruje však jej indikačné použitie ako stomachikum. pri zahlienení pľúc.(potravinárskej): vyžaduje sa minimálne 0. nie je známa. Po špeciálnom narezávaní vytekajúca šťava na vzduchu tuhne a hnedne. Ópium začalo svoju svetobežnú cestu asi z Číny. silica však obsahuje hlavne terpineol.5—0. diuretikum a diaforetikum. siateho už u Rimanov. Jeho produkcia podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam a dozoru. horčiny. Čajoviny č. Rastlina je prestúpená mliečnicami s bielou šťavou. spazmolytikum. ópiové maky s bohato vyvinutou sústavou mliečnic a s veľkým množstvom šťavy . dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. maďarsky: Álomhozó mák. júca z Ázie. Včelám poskytuje hojnosť peľu. Pestuje sa na roliach a v záhradách. ktorej je najviacej pri prvom zbere. Starí Gréci ho nazývali mékón. či slúžil na liečebné účely alebo na získavanie oleja. majú mliečnice. z ktorých vyteká biela mliečna šťava — zdroj ópia. Veľké kvety majú dva opadavé kališné lístky a štyri veľké korunné lupienky. Všetky orgány maku (s výnimkou semien). 76. Mak je náročná plodina. modrozelené. Látka. francúzsky: Pavot somnifére. pri reumatizme a používa sa podobne ako pamajorán obyčajný (pozri osobitné heslo). nie však medovinu. španielsky: Amapola. Plody sú tobolky — makovice. pri migréne. Majorán má dokázaný slabý účinok na tvorbu žalúdočnej šťavy i karminatívny efekt.5 % ) . bolo názvom m. V ľudovom liečiteľstve sa pripravuje aj masť: 4—6 g čerstvo vylisovanej šťavy sa zmieša s asi 30 g masťového základu. horné nedelené. rusky: MÁK SETÝ MAK SIATY Jednoročná bylina vysoká až 150 cm. proti kŕčom všetkého druhu (i menštruačným). na mokvavé a hnisavé rany. 165. proti črevným parazitom a astme. obyčajne biele s čiernou škvrnou na báze. olejnaté maky. spodné perovito delené. ktorý sa pije 2 x denne. čím sa vytvára surové ópium. žalúdočných ťažkostiach s nedostačujúcou tvorbou žalúdočnej šťavy a pod. potom mierne narkotický. MAK SIATY Papaver somniferum L. Listy sú sediace. taliansky: Papavero. odkiaľ sa často dočasne šíri po okolí. V osevnom postupe figuruje ako okopanina.

aby dobre spali. Častý ako burina na poliach. mačinec. burina polí. je nižší ako m. Droga má slabý pach a chutí mierne horko a slizovito. papaverín (0. Izoluje sa z nich olej — Oleum papaveris. mazadiel. Manipulácia s ním podlieha prísnym medzinárodným ustanoveniam. Surové ópium ich obsahuje asi 20—30 %. slizovité látky. ohníček. Plod je tobolka . Alkaloidy sú sčasti viazané ako mekonáty. pukovec. ktorý vtedy neodlišovali od vlčieho maku. Buranovský (patentovaná aj vo Švajčiarsku. pleskanec. Semená maku sa používajú prevažne v potravinárstve. z ktorého sa pripravuje práškované ópium (Ópium pulveratum) s presne určeným obsahom alkaloidov (9. Ako mimoriadne cenná surovina sa spracúvajú olamované a vytrasené makovice so stonkou kratšou ako 15 cm (II. slepý mak. Lupienky zberané za rosy alebo po daždi sa zlepujú. vlčieho a poľného — P. niekedy sa považuje za miešanca m.1—0. divý mak.8 — 10. i lekár ich smie ordinovať iba za určitých podmienok.05 % bezvodého morfínu) už ČsL 4 neuvádza. Predmetom farmaceutického zberu (nie však vždy nákupu) sú korunné lupienky zberané z rastlín v čase kvitnutia (máj—august). ktorý tíši bolesti.prepočítaných na morfín). kodeín. Droga po usušení musí mať pôvodnú farbu.5 — 13 %). francúzsky: Pavot coquelicot. dubium. španielsky: Ampola. resp.účinných obsahových látok (alkaloidov) a ďalej sa spracúva na liečebné účely. Slúži aj na izoláciu jednotlivých alkaloidov. hybridný — P. Nie sú ani také háklivé na stláčanie. v antických časoch pripisovali narkotické vlastnosti. Ópium je prudko jedovaté. pochybný — P. ópia) možno uviesť kaučuk. prchlík. V súčasnosti sa u nás používa mláťačka na mak. tuky.. Niekedy sa zberajú makové listy — Folium papaveris.s obsahom 0. M. veľmi záleží na serióznosti zberača a na správnej botanickej identifikácii materskej rastliny. Materiál sa suší vo vrstve 2—4 cm.1-4. vlčí a listové úkrojky má skoro čiarkovité. má guľovitú a bohato štetinatú makovicu. takže i tobolky po dozretí tvoria drogu — Fructus papaveris maturus. kohútiky. Európski producenti sú iba ZSSR a Juhoslávia. Vo všetkých týchto drogách (okrem semien) sa nachádzajú toxické alkaloidy. tulipánky. tebaín). Z ďalších obsahových látok drog (resp.5%). no taktiež druhu P. ako ľahko sa zaparia. Semená obsahujú predovšetkým olej (50-60 % ) .makovica. panenka. soli kyseliny mekónovej (asi 3—5 % ) . Vedecký názov maku vznikol z keltského papa — detská kasička. ale pre vysoké výrobné náklady a nižšiu kvalitu by to bolo neekonomické. Makovité — Papaveraceae Ľudovo: bubovec. Na kvalitu korunných lupienkov — Flos rhoeados sa vzťahuje ČSN 86 6218. Na vrchole stonky je kvet s veľkými červenými korunnými lupienkami (často s čiernou skvrnou na báze). vlčí kvet Nemecky: Klatschmohn. červánky. Druhové pomenovanie možno odvodiť od reo = tečiem. ale aj dokonale zrelé. kokrhel. tumoroch a pod. Samo ópium alebo jeho prípravky slúžia ako upokojujúci prostriedok. ftalidizochinolínové (noskapín. Najlepšie sa odtŕhajú oboma rukami smerom hore. Lekár musí zvážiť jeho aplikáciu a vhodnosť. protopínové (protopín) a i.5%) a narceín ( 0.) Schur . hybridum L. napr. argemone L. ktorý sa pridáva do mastí. Všetky prípravky podliehajú prísnej osobitnej kontrole. medzi morfinanové (morfín. miznem (pre výron bieleho mlieka alebo ľahko opadavú korunu). neklamný. Rakúsku a Holandsku).95-1. Posledná slabika je azda z latinského verum = pravý. v poludňajších hodinách. Na priamej stonke sedia perovito laločnaté až perovito delené listy. ba i olej — Oleum papaveris. MÁK VLČÍ Papaver rhoeas L. Droga: Flos papaveris rhoeas (Flos rhoeados). Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch a chránime pred svetlom. roztrúsené rastúci v teplejších oblastiach. taliansky: Rosolaccio. Zmes alkaloidov ako celok obsahujú injekcie No178 vopon (analgetikum anodynum) .. pri cestách v nížinách až horskom stupni. ktorá má tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Korunné lupienky sa ľudovo oddávna používali proti kašľu.. 10 1 1 8 7 II. ktorú skonštruoval J. U nás by sa dalo získať z maku. Ópiový prášok (Pulvis opii — s obsahom 10 % bezvodého morfínu) a ópiovú tinktúru (Tinctura opii . sčasti ako laktáty (na kyselinu mliečnu). ktorý má na spodku korunných lupienkov vždy čiernu škvrnu. Zriedkavé farmaceutické použitie má koreň maku — Radix papaveris alebo semená — Semen papaveris. karafiát. Z chemického hľadiska patria do rozličných skupín. dubium L. z ktorých sa semená vytriasli. vyvoláva spánok a mierni úporné hnačky. z ktorých poznáme asi 40 druhov.7 % ) . Z príbuzných zameniteľných druhov pri zbere korunných lupienkov možno uviesť m. NSR. Zriedkavo sa u nás vyskytuje m. má aj potravinárske použitie. maďarsky: Pipacs mák. akosť tvorí maková drvina získaná strojovým výmlatom makovíc s dlhou stonkou). viníc a rumovísk okolia Bratislavy. V ČsL 4 je oficinálne surové ópium. živice. Korunné lupienky iných druhov sa v droge odlišujú veľmi ťažko. j. tebaín (0. rumoviskách.3—6. kodeín (0. v dobrom prievane a bez obracania (umelým teplom najviacej do 35 °C). Olej i semená niekedy slúžia na prípravu emulzií. Tejto rastline. dobre našuchorený a rozložený. ktoré sú u nás zložkou asi 30 priemyselne vyrábaných prípravkov. nasleduje noskapín čiže narkotín (1.novšie rátaný ako poddruh. t. narceín). preto zber robíme za sucha. úrazoch. anglicky: Fliedpoppy. benzylizochinolínové (papaverín). získaný lisovaním. prípadne celé nezrelé tobolky — Fructus papaveris immaturus. V semenách sa nachádzajú iba stopy spomínaných alkaloidov.2 % . rusky: MAK VLČÍ Jednoročná bylina vysoká 20— 80 cm. panáček. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. Najväčší podiel z nich pripadá na morfín (7—21 % ) . paničky.5-7. lebo kedysi sa šťava primiešavala do jedla detí. Jeho hlavný podiel tvoria acylglyceroly kyseliny linolovej. skutočný.aplikujú sa pri úporných bolestiach. Uschne asi za 5 dní. 20 3 3 8 10 . Najlepšie je ihneď ju odovzdať do nákupne. štetinatý — Papaver strigosum (Boenn.5 % ) . má pritisnuto ochlpené kvetné stonky.

do drogy Flos papaveris rhoeados nepatria.60 % ) . lebo by z nej opadali kvety i listy. Druhy rastú vo veľmi rozdielnych prostrediach: na stepiach. Erben). J. Táto tradícia. (spec. emend. T.) Hluchavkovité . Farmaceutický sa môže použiť ktorákoľvek materina dúška z množstva príjemne voňajúcich taxónov. v starom Grécku sa jej skutočne pripisovala sila. slizu. ale aj osviežujúce účinky a odporúčala sa o. aromatizačnou prísadou voňaviek a mydiel a i. s obsahom hlavne p-cymolu a linalolu popri 179 . materonka. príp. Vedecké pomenovanie materinej dúšky je odvodené z gréckeho thymos = sila. Pri dosúšaní rastlinu neobraciame. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. Hoci vňať rastliny ako droga je skoro taká hodnotná ako tymianová (Herba thymi). 113. m. prísadou likérov. že je matkou premenenou na kvietok (K. Miller. Materina dúška je všeobecne známa. sa pripraví sirup. kvalifikuje sa to ako falšovanie. má pomerne vysoký obsah alkaloidov — až do 0. olistené bylinné kvitnúce časti sa odstrihujú alebo kosia. Sú to trváce byliny až polokry vysoké do 30 cm. zasvätenie bohyni Frei a mariánsky kult v kresťanstve urobili z nej rastlinu opradenú mnohými ľudovými povesťami. Thymus serpyllum L.Labiatae) Ľudovo: dúška chodec.MAK VLČÍ Z hradiska účinných obsahových látok ide pravdepodobne o spoločné pôsobenie antokyanového farbiva. je súborným pomenovaním via- cerých našich druhov a odrôd. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádza silica (0. Čajoviny č. i. Byle sú zakončené fialovočervenými i bielymi kvetmi zoskupenými do hlávkovitých. žadovník Nemecky: Sandthymian. Plody sú tvrdky. Droga sa kedysi často používala v liečiteľstve na farbenie sirupov proti kašľu ( napr. odstránia sa drevnaté časti a prímesi tráv a materiál sa suší v tenkých vrstvách na tienistých a vetraných miestach (umelým teplom do teploty 30—35 °C). V potravinárstve slúži na farbenie esencií. rozkonárené. Okrem medicínskej oblasti bola koreninou vín. démutka.5 % (obsahuje hlavne tebaín). bromoformového). papraslenov. anglicky: Wild Thyme. rusky: ( ) MATEŘÍDOUŠKA ÚZKOLISTÁ MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) Materina dúška. L. 195. najviac v kvitnúcej vňati (až 1 % ) . maďarsky: Mezei kakukfú. okrajoch lesov. hoci majú niekedy aj korunné lupienky červené. Dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. pochybný len veľmi nízky obsah alkaloidov a m. V súčasnosti sa skorej uplatňuje ako vzhľadové korigens do čajovinových zmesí a niekedy ako antitusikum. Ich systematika je pre nebotanika ťažká a v mnohých prípadoch dá prácu aj odborníkovi (časté sú krížence). na lúkach i výslnných krovinatých stranách od nížin po horský stupeň. zber sa robí krátko pred úplným rozkvitaním alebo počas kvitnutia (júl-september). poľný nie je po tejto stránke dostačujúco preskúmaný. ale aj polievok. Považovala sa za rovnocennú s tymianom a vysádza sa dodnes na hroby. liečebne sa neuplatňuje. čo dalo vznik poetickej českej povesti. predsa sa do nej nesmie primiešavať. nezamieňa sa a pre hojný výskyt sa ani nefalšuje. malého množstva alkaloidov (readínu a ďalších príbuzných alkaloidov) prítomného v korunných lupienkoch. Semená maku vlčieho obsahujú asi 40 % oleja. V Aténach sa vraj vysadzovala ako medonosná.15-0.Lamiaceae (Pyskaté . byle sú obyčajne poliehavé a zakoreňujúce. Hegi ich uvádza 21. Najslávnejšia bola v stredoveku a používala sa aj vo veterinárstve. coll. hybridný dokonca zanedbateľný. priame. španielsky: Serpol. Tradične sa zberá a nakupuje vňať — Herba serpylli. francúzsky: Thym serpolet. orientálny sa často pestuje v zá- hrádkách ako okrasný. Zo spomínaných druhov má m. M. novšie dúška materina. taliansky: Pepolino. aj v gynekológii. Ako však aj prv menované. skalách. s. listy zvyčajne vajcovité a celistvookrajové. mužnosť. materinka. ktorý má podobné zloženie ako olej maku siateho.

Čajoviny č. s priamymi. maďarsky: Orvosi kakukfu (démutka). Rastlina ani droga nie sú toxické. pri nachladnutí a do mazadiel. 179. pri meteorizme a bolestiach žalúdka sa pije počas dňa zápar z dvoch lyžičiek drogy na 2 poháre vody (má postáť 10 minút). španielsky: Tomillo común.2 čajové lyžičky na šálku. pri reumatizme a na posilňujúce i aromatické kúpele. karvakro- lová a citralová (tieto zložky prevládajú v ich silici). hnačkách. Na kúpele sa kombinuje do čajovín napr. s listom rozmarínu a kvetom fialky. na natieranie a masírovanie. Čs. závratoch. 3 3 2 13 10 0. flavóny (luteolín a apigenín).TYMIAN TYMIÁN OBECNÝ Thymus vulgaris L. Užíva sa zápar . Listy čiarkovito kopijovité a podvinuté. 230. veľmi rozkonárený. ktorej silica má vysoký obsah silne dezinfekčné účinných fenolov (až 50 % ) . pri meteorizme.123.Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Echter Thymian. že hlavná obsahová látka — silica je v kvalitatívnom i kvantitatívnom zložení rozdielna. Na vňaťovú drogu (Herba serpylli) sa vzťahuje ČSN 86 6720: Znak Inak sfarbená droga ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice najmenej 180 Akosť — najviac v % 1.115. Doposiaľ sú známe zhruba tri tzv. Posilňuje žalúdok i nervy. Podobne sa uplatňuje aj silica — tiež ako prostriedok proti katarom. Species aromaticae ad cataplasma (aromatická čajovina a na obklady) a Species pectorales (prsná čajovina). francúzsky: Thym commun. amarum a antitusikum. užíva sa pri nespavosti. Ako expektoračná zmes je známa čajovina z rovnakého dielu materinej dúšky s koreňom prvosienky a listom podbeľa (2 lyžičky na šálku). nechutí do jedenia i zvonka na obklady. niektorí autori (napr. 81. 207. bolestiach hlavy.99. farmaceutický priemysel používa silicu ako zložku prípravku Benephorin (kvapky — expektorans) a Thymomel (sirup — expektorans) obsahuje výťažok (extractum serpylli). V ČsL 2 tvorila droga zložku čajovín Species aromaticae. rany. aromatikum.MATERINA DÚŠKA (DÚŠKA MATERINA) terpénových esteroch. rovnako ako žalúdočný prostriedok. vajcovitú. Homeopatická esencia sa robí z čerstvej kvitnúcej vňate a slúži predovšetkým na posilňovanie nervov. pulegioides L. minerálne zložky a uvádza sa i kyslý saponín. taliansky: Timo.2 II. štvorhrannými a drevnatejúcimi konármi. Rôznotvárnosť lokalít (rastie až do alpínskeho stupňa). triesloviny. dá sa spoľahlivo užívať pri čiernom kašli (s rosičkou sa uplatňuje v moderných prípravkoch). s nižším obsahom tymolu alebo karvakrolu. Hegnauer) preto pripúšťajú ako materskú rastlinu iba druh Th. droga obsahuje aj horčiny. . anglicky: Garden Thyme. 5 5 5 13 12 0. existencia mnohých taxónov a pod. aplikuje sa ako mazadlo. — d. vplýva na to..137. pije sa 2—3 x denne. chemické rasy materinej dúšky: tymolová. s majoránom.1 MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TÝMIANOVÁ). Droga je predovšetkým stomachikum. kataroch. rusky: - Poloker vysoký až 30 cm. Hluchavkovité . kolikách. nervových slabostiach. pri kĺbovom reumatizme sa namáča do mentolového liehu (francovka) napr.129.

10 10 2 4 13 14 5/'3 7 dúcu prímes . zimný) obsahuje v silici asi 40—50 % tymolu a skoro nijaký karvakrol. Materiál sa suší bežne ako silicový.) sa často vyskytuje ako nežiadúca prímes vňaťovej drogy tymianu. Hlavná zložka silice — tymol. Strata na hmotnosti je asi 70 % — zosušenie 3—4 : 1. španielsky tymian. Pri čiernom kašli sa často ordinuje sirup s obsahom výťažku z tymianu (užíva sa 4—6x denne 1 lyžička). akosti 0. Mill. Poškodzuje štítnu žľazu — vyvoláva tyreotoxikózy 131 .). Prv pokladaný za nežia- ON 86 6719 a ČsL 4 majú tieto základné požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina Byle hrubšie ako 2 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie silice podmieňuje jej pôvod. akosti je najmenej 0.2 % silice a v nej najmenej 0. údenín i liehovín (najmä pravej francúzskej benediktínky).MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ (DÚŠKA TYMIANOVÁ) -TYMIAN Chudobné paprasleny drobných červených kvietkov sú zoskupené vo vrcholové hlávky. užíva sa pri bronchitis. omáčok. pije sa 2 . Botanicky príbuzná materina dúška (Thymus serpyllum L.6 % a pri II. pri výrobe pást a ústnych vôd. borneol.Th. slúži najmä v zubnom lekárstve. pečienok. je dnes už liekopisne prípustný (silicový obsah odpovedá tymianu i skladbou. linalol. Tymian poznali už v staroveku. Pre obklady sa pripravuje 5 % zápar. droga obsahuje aj triesloviny. list — Folium thymi. asi v júni -júli až v auguste 1—2 x do roka. linalylacetát.3 % ) . Droga je obľúbená ako expektorans. Tymol je však dosť toxický. spazmolytikum. potom málo 1. Oddávna sa používal ako korenina do polievok. s význačným obsahom najmä tymolu alebo karvakrolu ( 2 0 . Obsah silice v droge podľa ČsL 4 a podľa normy I. ďalej ako stomachikum. resp. Druh pochádza zo stredomorskej oblasti a pestuje sa v záhradkách ako trváca teplomilná rastlina vhodná aj pre suchšie stanovištia. Homeopatia používa hlavne zo silice izolovaný tymol (pri sexuálnych neurasténiách a pod. ktorá bola zložkou mumifikačného balzamu. karminatívum. bornylresp. je účinné antiseptikum. kloktanie či výplachy úst a silica ako derivans. tymolmetyléter a α-pinen. Plody sú tvrdky.6 0 % ) . flavonové glykozidy a horčiny. Dodnes sa uplatňuje pri konzervovaní rýb v Stredozemí. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (0. zygis L.75—6. má iba vyšší karvakrolový podiel ako tymolový). Ťažšie sa odlíši tovar dodávaný zo zahraničia.5 % fenolov. Užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. t. Pozná sa pomerne ľahko — má inak formované listy.8-cymolu. Vo väčšine liekopisov je oficinálna vňať (i v ČsL 4) — Herba thymi.3 x denne. drogu žiadajú získať zdrhovaním listov a kvetových zakončení v začiatočnom štádiu rozkvitania. ako prostriedok odstraňujúci zápach. v starom Egypte z neho izolovali silicu.3 %. j. rátaných ako tymol./CsL 4 5 5 1 2 13/10 12 II. saponíny.. Nový nemecký liekopis žiada minimálne 1. v oblasti strednej Európy rastúci tymian (tzv. emend. Pre značnú spotrebu sa tymian odporúča pestovať. zvonka je vhodná na obklady. zahraničná droga má často v prevahe cineol alebo linalol či karvakrol. laryngitis a pertusis. kúpele. geraniol.

Starí Gréci ju pridávali aj do posvätného nápoja. Tussilen (expektorans). MÄTA KUČERAVÁ Na vňať (Herba menthae crispae) sa vzťahuje ČSN 86 6732: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky Časti drogy sfarbené inak ako na materskej rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah silice — najmenej I. rozkonárené. Sušením stratia 182 . Systematický botanický prieskum rodu mäta je mladého dáta a býva veľmi neprehľadný pre množstvo najrozličnejších systematických jednotiek a krížencov. Dosúšať sa smie i umelým teplom — teplotou medzi 20 — 30 °C. Rastlina je náročná na vlhko. 13. Pomenovanie Mentha je z gréckeho mintha = silný pach a podľa Ovídia ide vraj o premenenú nymfu Menthe či Minthe. Je vyšľachtená z rozličných druhov. ktorý pili pri eleuzínskych slávnostiach. V ČsL 4 je oficinálny aj tekutý extrakt (Extractum thymi fluidum). anglicky: Spearmint.118.99. rusky: MÁTA KADEŘAVÁ Trváca bylina vysoká 50—100 cm. Ipecarin (expektorans). Zber sa robí z kvitnúcich rastlín (júl—september). Históriu mäty kučeravej ťažko osobitne sledovať. Pri sušení sa smie aj obracať. severnom Nemecku. tinktúru roztok Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny) a tymol je v kobaltovej paste. Zámeny medzi mätami sú pre množstvo krížencov celkom bežné. 137. úpornej nádche a pľúcnych chorobách. s vyčnievajúcou žilnatinou na rube a so zvlneným okrajom so zúbkami. ktorý tvorí terapeutickú časť sirupu z materinej dúšky obyčajnej — Sirupus thymi compositus. plody tvrdky. ČsL 3 i ČsL 4). nebola to súčasná m. Egypte a miestami aj u nás. francúzsky: Menthe crispée. dlholistej — M. Predmetom zberu je list — Folium menthae crispae.. žlčopudných.) Huds. 191. Používala sa pri kašli. najmä z m. Samozrejme. vyšľachtená postupne pestovaním. ZSSR. protiastmatických. priemyselne vyrábané prípravky obsahujúce silicu boli kvapky Apertuss (expektorans).. m. Listy takmer sediace. nervových a aromatických čajovín. Suší sa rýchlo prirodzeným teplom v tieni za dobrého vetrania. prívlastok crispa je z latinského crispus = kučeravý. non Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Nemecky: Krauseminze. na vnútorné a nervové choroby i hadie uhryznutie. Kvety sú červenofialové. Kučeravá varieta rastie iba v kultúrach. kučeravej majú však ploché listové čepele a pri identifikácii pomáha aj pach rastliny.5 II. Columella spomína vína korenené mätou. podzemok plazivý. usporiadané do klasov z papraslenov. dnes označovaná ako polej obyčajná — Pulegium vulgare Mill.a slabo sa vstrebáva aj pri vonkajšom používaní. 5 5 15 4 1 14 14 1. ktorá sa používa v zubnom lekárstve. v Škandinávii. stonky priame.68.3 Rastlina je medonosná a kučeravé formy mäty sa pestujú najmä v USA. MÄTA KUČERAVÁ Mentha crispa auct. Anglicku. pričom materiál nesmie ležať dlhšie na kopách alebo v košoch — ľahko sa zaparí.. kučeravá páchne ako rasca (kmín). Čajoviny č. lebo sa drobí. m. 123. maďarsky: Fodor menta.. a to pre tvar listov. aquatica L. vodnej — M.vajcovito srdcovité. aj ďalších druhov.115. no opatrne. Všetky druhy mäty okrem m.234. Je charakteristická kučeravými listami a červenofialovými či bielofialovými kvetmi. Vňaťovú drogu obsahujú čajoviny Defatigan (kúpeľová prísada) a Pulmoran (expektorans). žalúdočných. nie vyššou ako 35 °C. sivá — Mentha pulegium L. v súčasnosti ju obsahujú kvapky Benephorin (expektorans). v tenkých vrstvách. tekutý extrakt obsahujú kvapky a pastilky Pleumolysin (expektorans) a sirup Thymomel (expektorans). drogy: m. m. Slúžia predovšetkým na izoláciu silice. klasnatej — M.5 0. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. príp. Určite však bola známa napr. drsno chlpaté. Výťažky sú zložkou mnohých galeník. Vňať býva zložkou prsných čajovín — Species pectorales (ČsL 2. kučeravá. prípadne vňať — Herba menthae crispae. Čs. ich variet i hybridov a príp. špicatá L.119. loginfolia (L. Pre toxicitu sa dnes interne neužíva. Guanar (expektorans). Má veľkú ľudovú tradíciu aj u nás — ordinoval ju známy bylinkár Fraňo Madva.

limonén. Zvyšky mäty sa našli v starých egyptských hroboch z r. Rastlina je veľmi medonosná. Hlavnou obsahovou látkou drogy je silica (1—2 %). Materiál sa ľahko zaparí. apigenín. aquatica L. Najvhodnejšia je teplota 20-30 °C (maximum 35 °C). resp. flavonoidy (diozmín.. piperita sa rozpadá na množstvo taxónov. Stonky priame. rusky: MATA PIEPORNA MÁTA PIEPORNÁ Trváca bylina vysoká až 100 cm. Droga chutí korenisto. Čajovina č. arvensis L. Väčšinou však býva zložkou čajovín.listy na hmotnosti asi 83—88 %. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. m. Neprípustná je vňať napadnutá hrdzou. anglicky: Peppermint. ktorá má zhruba okrúhle listy a m. 1 200 až 600 pred n. taliansky: Menta peprina. vodná — nesmú byť prímesami oficinálnej vňaťovej či listovej drogy. no vždy za sucha a vtedy. (často sfarbená do červená). Osobitný význam má forma rubescens Camus (s červenkastými stonkami — Mitcham) a pallescens Camus (zelenkasté stonky — tzv. MÁTA PEPRNÁ Mentha x piperita L. piepornej. non al. trochu chlpaté. prípadne list — Folium menthae piperitae. pieporná — ľudove sa vraví. z ktorej sa získava mentol. nie však mentol. Kosí sa kosákom alebo kosou (vo veľkom kosačkou na trávu). Najväčšie kultúry sú v USA. m. 177. okrúhlolistej — M. falcká mäta — white mint). že je „slabšia" . rotundifolia (L. Droga obsahuje aj triesloviny.neobsahuje mentol.. keď vňať dorastie do výšky 25—30 cm. Zber sa robí viac ráz do roka. dlholistej — M. acetáty dihydrokarveolu. vodnej — M. longifolia (L. potom terpény (pinény. Rastlina je kríženec iných druhov (pozri ďalej). m. vetrová zelina Nemecky: Pfefferminze: maďarsky: Borsos menta. s fialovastými žilkami na rube. vňať 75—80 %. Oddávna sa pestuje v záhradkách. píeporná ako viacnásobný hybrid sa podobá všetkým zložkám kríženia: m. v Karnaku. len zriedka tvoria semená. podobne ako rasca (i pach má podobný). Z obsahových látok je najdôležitej183 . (je husto sivochlpatá). V NSR a NDR je mäta najpoužívanejšou liečivou rastlinou.). 1. Plody sú tvrdky. Droga i silica sa používa podobne ako m. dihydrokumínalkoholu (nositelia vône). zmes rovnakých dielov listov boldovníka (pozri Folium boldo medzi cudzokrajnými drogami). m. nevyvoláva chladivý pocit pri ochutnávaní. vajcovito kopijovité. listy stopkaté. Osvedčená je napr. Prvé zaručené správy o dnešnej máte sú z r. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Predmetom zberu je vňať — Herba menthae piperitae. Rastlina je veľmi aromatická. tesne pred kvitnutím (júl-september). 3 x denne šálka. pričom všetky zložky drogy sú v premenlivom množstve podľa jej pôvodu. ktorá obsahuje predovšetkým karvón (42-67 % ) . Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: promincľa. hesperidín). Druh M. fialovasté. M. Čajovina je žlčopudná a pije sa zápar z lyžice čajoviny na šálku vody. 1696 od Raya. horčiny.) Huds. karminatívum a pri ochoreniach žlčníka. V Japonsku sa kultivuje najmä varieta m. Tieto druhy — najmä u nás najhojnejšia a voľne rastúca m. špicatá L. felandrén). na plantážach a dočasne splanieva. francúzsky: Menthe poivrée. roľnej (M.) Huds. Fialové kvety sú zoskupené v papraslenoch. klasnatej — M. Droga sa užíva predovšetkým ako stomachikum. ostro pílkovité. v tenkých vrstvách. Rastliny vypestované zo semien degenerujú. kučeravej a rumančekových úborov. Suší sa na dobre vetraných miestach v tieni. s drevnatým podzemkom a s nadzemnými poplazmi (stolónmi). kde sa väčšina rastlín spotrebuje na izoláciu silice. hore rozkonárené. tvoria klasy. španielsky: Menta piperita. luteolín. pre rovnaké účely sa kombinuje aj s ihlicovým a horcovým koreňom a kôrou krušiny.

a to aromatických. karminatívnych. pretože u nich zapríčiňuje dusenie (známe sú aj otravy). dražé Laxafel. Species urologicae P. flavonoidy (o. ústne vody.8 Znak Zhnednutá droga Časti stoniek hrubšie ako 5 mm Vňať napadnutá hrdzou Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v roztoku HC1 Obsah silice najmenej šia silica (1-3 %). i. z iných monoterpénov). droga obsahuje ešte triesloviny (6 — 12 %). v rastlinách napadnutých hrdzou. 209. Plody sú tvrdky. 54. 172. horčiny. Rheumosin masť. 20 10 6 8 2 14 14 3 0. 176. Mäta tvorí zložku mnohých čajovín. silicu aj Inahlol Pini roztok a Contraspan kvapky.). 207. (-)-mentón. 183. Stopangin solúcia i sprej. 181. pulegón a i. Betulan. nesmie sa však ordinovať dojčatám a malým deťom. ako aj masážneho roztoku Herbadent. ďalej hlavne nie veľa mentofuránu (2. 170. taliansky: Melissa. 233. karminatívum — koliky tráviaceho traktu a žlčových ciest.5 mm Prítomné časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. 230. Droga i silica majú spazmolytické účinky. 29. 35. 28. 94. Pernisan. 201.Na listovú drogu (Folium menthae piperitae) sa vzťahuje ČSN 86 6415: Akosť — najviac v % Znak Listý sfarbené ináč ako na materskej rastline Rozdrvené listy prechádzajúce na site okami s priemerom 2. 148. jeho estery (s kyselinou octovou alebo valérovou — nie menej ako 5 % ) . 30 10 3 2 1 14 14 0. na obklady a i valeriánových. mentol obsahujú dražé Boldochol I. Cholagol kvapky. MEDUŇKA LÉKAŘSKÁ MEDOVKA LEKÁRSKA Melissa officinalis L. cholagogum. 151. ale v zásade silica musí mať určité množstvo mentolu (50-78 % ) .05 g. 27. francúzsky: Mélisse officinale. príp. Ungolen. Mentol má podobné použitie. 154. Vnútorne sa jednorazovo dávkujú 2—4 kvapky. 177. Jednotlivá dávka je 0. Zápary sú obľúbeným prostriedkom pri žalúdočných ťažkostiach vyvolaných napr. rozkonárená. 222. 41. žalúdková — Species stomachicae) i priemyselne vyrábaných (Alvisan Neo.mentole. 140. 110. Inhalex solúcia.). žalúdočných. pre obsah mentolu je účinná antiseptický a protizápalovo. 169. Haemorisan masť. Detský čaj s rumančekom. ktorý pôsobí zvonka ako prostriedok potlačujúci citlivosť nervových zakončení (vyvoláva pocit chladu).7 II. ČsL 4 aj žlčopudná . Liečebný účinok drog spočíva 184 predovšetkým v silici a jej zložke . Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: rojovník. granuliek Sennagran. Javorina. 184.5 14 12 0.8 II. Thé Salvat. maďarsky: Czitromszagú melisza (Cittromfú).4 ČsL4 10 5 3 4 1 12 12 2 0. luteolín. 32. Valofyt Neo. Silica sa uplatňuje podobne ako droga a tvorí ešte zložku ďalších prípravkov. 212. Čajoviny č. na inhaláciu pri bronchitídach a na ústne výplachy. 231.5 III. ktorej zloženie sa počas vegetácie mení.5 g). limonén. ich glykozidy) a minerálne sob. P. V silici je prítomný ešte celý rad zložiek (mentón. 137. Stomaran. 50 20 10 3 3 14 14 0. Hlavné indikácie drog sú: stomachikum.. 240. včelník Nemecky: Zitronen-Melisse. 189. 155. Mentol tvorí častú zložku protireumatických mazadiel i šnupacích mastí a používa sa proti svrbeniu. Niektorými účinkami pripomínajú rumanček. izomentón. požitím mierne znehodnotenej stravy (1—2 g drogy na šálku — ČsL 4 uvádza jednotlivú dávku per os na zápar 1. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 3 x denne pred jedlom. 232. na zvýšenie chuti do jedla a sú mierne antidiaroické — zastavujú hnačky. potom jasmon (0. 3. listy vajcovito srdcovité. Osobitne dôležitý je účinok drogy na tvorbu a vylučovanie žlče. 42. 179. 3 2 1 1 0. cineol. Syntetické produkty však obsahujú viaceré stereoizoméry mentolu (napr. List i vňať mäty sú u nás zložkou mnohých oficinálnych čajovín (ČsL 3: vetrová — Species carminativae. Species pectorales. V pazuchách horných listov sú paprasleny bielych kvetov. proti nadúvaniu.5 — 5 % ) . pre vňať je dávka 2 kávové lyžičky. zvonka sa používa aj proti migréne.Tormentan. Využívajú sa ako chuťové korigens (zubné pasty. kloktadlá. 174. 241. španielsky: Melisa común. rusky: - Trváca bylina vysoká až 100 cm. Hemoral. Cutisan. 213. 187. 83.3 Vňať sa hodnotí podľa ON 86 6810 a ČsL 3 a základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % I. neomentol s nepríjemným chuťovým vnemom). Druh pochádza zo stredomorského pobrežia Blízkeho východu a z juho- . Matový čaj v záparových vreckách). Ga-Fo roztok. apigenín. anglicky: Balm. 206. masti Borozan. mentofurán je nežiadúci. korigens. Vyrába sa tiež synteticky (z tymolu alebo piperitonu či citronelalu alebo z pinénu. na okraji vrúbkovano pílkovité. 210. 236. 199. stonka štvorhranná. pre obsah trieslovín aj antidiaroicky. 168. 188. žuvačky a i.1 %) — obsah mentolu. esterifikovaného mentolu a jasmonu zlepšuje čuchové (a chuťové) kvality drogy a naopak. jeho obsah je vysoký v drogách resp. 200.Species cholagogae. spazmolytikum. Uplatňuje sa aj pri kolíkových a žlčníkových bolestiach. 10 5 3 4 1 14 12 2 0.

100 ml vody. Možno ju preto uplatniť aj pri ľahších formách nespavosti. a to buď samu. karmelitánskom liehu (Karmelitergeist). (takisto zväčša majú príjemnú vôňu. Zberajú sa takmer výhradne z pestovaných jedincov... chránená pred svetlom. Pri zámene a falšovaní listovej. diaforetikum. alkoholy geraniol. má obojstranne ochlpené listy.3 %. citronelol a linalol. husto chlpatá a podobná M. var. Skladuje sa v dobre zatvorených obaloch. Medovka je veľmi stará liečivá rastlina. Droga — Folium melissae podľa 185 . čistého liehu 100 g a vody 200 g.napr..Spiritus melissae compositus.05-0. sliz a flavonoidy. pri nespavosti a vegetatívnych dystóniách. Najvýhodnejšie sa zberá v popoludňajších hodinách a za suchého počasia. ochlpenia a pod. v droge je aj do 5 % trieslovín. sa pestujú len zriedkavo. 1611 (parížski karmelitáni) a v uplynulých storočiach sa pokladal za univerzálny liek. Preslávila sa hlavne v tzv. vňať 0. potom sa tekutina scedí a uloží do menších dobre zatvorených fľaštičiek. vňať: 1 polievková lyžica na šálku záparu) pôsobí ako sedatívum. Medovkový lieh . ktorá však má iný pach i tvar listov. napr. cordifolia Pers. vzrastu. pokrájané a dobre premiešané zložky necháme macerovať 7 dní. karminatívum. citrónová kôra 20 g. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvé listy (dil. Užíva sa predovšetkým pri nervovo podmienených poruchách žalúdočného a črevného traktu. Slúžila tiež ako korenina a prísada likérov.MEDOVKA LEKÁRSKA východnej Európy. Včelám poskytuje hojnú pašu nektáru i peľu. kôra škorice 10 g. Pestuje sa v záhradkách. Droga sa ľahko zaparí. vždy na začiatku kvitnutia (jún—september). Ďalšou vhodnou oblasťou sú choroby z nachladnutia a chrípkové ochorenia. Ďalšie druhy medov- ky . no pri mikroskopickom vyšetrení možno zistiť prítomnosť šťaveľanu vápenatého). Miestami aj splanieva. officinalis L. stomachikum. Zámena je možná i za balotu čiernu — Ballota nigra L. S výrobou karmelitánského liehu sa začalo r. a to rovnakého typu. z terpénov ešte karyofylén. po 5 kvapiek citronelovej (medovkovej) a muškátovej silice. je drobivá a hnedne. Materiál sa čo najrýchlejšie suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. Mimoriadne dôležitú drogu tvorí vňať a list . potom horčiny. Liečivý včelník moldavský — Dracocephalum moldavica L. Ak sušíme umelým teplom. ktorá je vyššia. pričom sa neobracia. po 2 kvapky škoricovej a klinčekovej silice. Zápar z drogy (list: 1 kávová lyžička na šálku. Pomer zosušenia vňate je asi 5 : 1. plod koriandra 30 g. muškátový orech 10 g.. D 1-0).Herba melissae (ČsL 4) a Folium melissae. Pri nedodržaní odporúčaného času zberu má droga nepríjemný (plošticový) pach. jej zloženie závisí od pôvodu rastliny. pri migréne a bolestivej menštruácii a pod. alebo vhodne kombinovanú s inými drogami. Medovka spája v sebe účinky mäty a rumančeka so sedatívnym pôsobením. ako nervínum a sedatívum. nesmie teplota prekročiť 30-35 °C. ešte dnes propagovanom na Západe. najlepšie v plechovkách (najdlhšie 1 rok).. Medovka kvitne v júni až auguste. M. z rodu čistec — Stachys L. listu 6 : 1. má zvyčajne takýto pomer jednotlivých zložiek: 300 ml liehu. vňaťovej drogy prichádzajú do úvahy najmä zástupcovia čeľade hluchavkovitých rastlín. pestuje sa aj u nás. turecká melisa. denne 2 — 3 šálky. vysokých 20—30 cm. Typické zložky tvorí aldehyd citronelal (cca 39 %) a citral (30 % ) .010. Karmelitánske kvapky možno pripraviť aj takto: medovkový list 50 g. ako v iných hluchavkovitých rastlinách. resp. kopijovitými a ostro pílkovitými. odlišuje sa zasa modrými kvetmi a dlhšími listami. Podobný kocúrnik obyčajný — Nepeta cataria L. hirsuta Benth. tzv.02 % ) . Medovka obsahuje predovšetkým silicu (list 0.

240. stor. často destilovaných cez medovkovú vňať. maďarsky: Orvosi medvegerezd. stor. preto sa používa silica s obsahom citrónelalu a geraniolu získaná z rôznych druhov rodu Cymbopogon Spreng. chuť mierne zvieravá.2 % silice. trochu širšie a väčšie listy na rube hnedobodkované.) — jej listy nie sú celkom kožovité a na spodnej strane sú sivozelené. ktorý pochádza z južnej Európy. prevažne s obsahom citronelalu (25-54 %) a geraniolu (16—45 % ) . lístky sa pri zložení velmi ľahko rozštiepia na dve polovice.. 202. rusky: MEDVĚDICE LÉKAŘSKÁ Listová droga — Folium melissae musí vyhovovať ČSN 86 6419: Znak Akosť — najviac v % I. tropických tráv. Rastie v horskom a vyššom stupni. Čajoviny č. stále zelený. 206. pestuje sa v parkoch. anglicky: Bearberry. tiež oficinálna v ČsL 4 (musí obsahovať najmenej 2. 225. Ker vysoký 30—90 cm. oficinálnu silicu ČsL 4. Medovka má aj potravinárske a technické použitie (v likérnictve. tenké a na okraji drobnopílkovité. 242. Príbuzným druhom je brusnica obyčajná (Rhodococcus vitis-idaea (L. Vresovcovité — Ericaceae Ľudovo: hrôznik. metabolikum. 8 3 3 2 14 14 1. horká.5 — 1. Wats.5 14 12 1 0. 86. taliansky: Uva orsina. Wats.1 II. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. príp. 29.). (syn. zoskupené do riedkeho ovísajúceho strapca. Medvedicová droga sa niekedy falšuje listom krušpánu vždyzeleného — Buxus sempervirens L. Plod je červená kôstkovica. Podobný význam má aj druhové meno uvarursi. Vňať sa dáva do čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. talianski a francúzski lekári a v 18.5 0. balkánskych štátov alebo zo Škandinávie. mierne neurotonikum). pri výrobe limonád. 201. 83. a najmä na cintorínoch. umelým teplom (pri 55 °C). 74. cholagogum) a Thevalin (prísada do kúpeľa). V predaji je aj droga osobitne balená v 5 g záparových vreckách (označené ako medovka lekárska). Kvety sú ružové alebo biele. španielsky: Uva de orso. winterianus Jowitt — tak ju označuje ČsL 4). Laponci radi konzumujú plody a listy používajú ako čierne farbivo. hypotenzívum). Striedavé listy sú kožovité. nardus (L.: C. rýchlo sa sušia na slnku. 142. 57. Najčastejšie ide o C. podobný brusnici.05 MEDVEDICA LEKÁRSKA Arctostaphylos uva-ursi (L.) Avronin — syn. Medvedica patrí v ČSSR k úplne chráneným rastlinám. lebo múčnaté plody vraj s obľubou žerú medvede. Detský čaj s rumančekom Spofa (karminatívum. ju uvádzajú anglické herbáre. silica sa podľa proveniencie označuje ako Oleum citronellae ceylanicae. 51. Oleum citronellae tvorí u nás zložku oficinálnej vetrovej vody — Aqua carminativa. Podobná je i čučoriedka barinná (Vaccinium uliginosum L. Listy čučoriedky obyčajnej sú väčšie./CsL 4 5 5 15/— 4 1 14/12 14/12 1. 199. Betulan (pomocná liečba pri ochoreniach močových ciest).5 0. Silica sa niekedy získava z citrónového oplodia destiláciou cez medovkovú vňať a silica sa označuje ako Oleum melissae citrátům. s poliehavými a vystúpavými konárikmi. rastliny obsahujú asi 186 0. Ako cirkumpolárna rastlina bola medvedica na severe odjakživa ľudovým liečivom.3 % aldehydu citralu). poskytujúcu Oleum citronellae. Oleum citronellae javae. Valofyt Neo (sedatívum.08 Listy sfarbené ináč ako na rastline a rozdrvené listy Zdrevnatené stonky Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej ČsL 2 tvorí zložku čajoviny Species Valerianae a výťažok z medovky je súčasťou priemyselne vyrábaného prípravku Passit (sedatívum). ju začali ordinovať španielski. 207. 184. francúzsky: Busserole.).: Vaccinium vitis-idaea L. 127. 77. z Talianska. 234.. ktorá má vajcovité. Medovka obsahuje málo silice (Oleum melissae).) W. 10 10 25 8 2 14 16 2 0. v mydlárstve a i. Eugastrin (stomachikum. Lemongrass-silicu poskytuje zasa C. Vedecký názov rastliny pochádza z gréckeho arktos = medveď a stafylé = hrozno.) W. . Listy sa zdrhujú v apríli alebo v júni.07 II. stor. 200. medveszôlô. 182. ktorá však nie je sieťovito pospájaná. 197. s prevahou citralu (50-85 %). 78. ale až v prvej polovici 17. obrátenevajcovité. toloknienka Nemecky: Echte Bärentraube. — vôňovec z čeľade Poaceae.) Spreng. 35. Konáriky sa často zakoreňujú. V 13. náhradka ruského čaju). Má končisté vajcovité listy na hornej strane s vystúpenou žilnatinou. vňať tvorí tiež zložku koreninových zmesí. prenikla natrvalo do materia medica. neskôr sladkastá. 5 — 1 0. 204. flexuosus (Nees et Steud. predovšetkým na horských lúkach a v riedkych kroviskách (najmä v zárastoch borievky). Má podobný pach ako citrónová silica — Oleum citri.Na vňaťovú drogu (Herba melissae) sa vzťahuje ČSN 86 681 1 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zdrevnatené stonky hrubšie ako 5 mm Časti drogy sfarbené ináč ako na rastline Rozdrvené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej I. bledozelené. Obchodná droga je z medvedice rastúcej divo v Španielsku (lepší druh). 203. Pach drogy je slabo aromatický.

triesloviny galového a elagového typu (15 — 20 % ) .ČsL 4 žiada minimálne 7 % ) .nón. Zvyčajná dávka drogy na odvar je 1. Arbutín v organizme nie je neškodný. 8 12 4 1 12 6 3 4 MORUŠOVNÍK ČERNÝ Moras nigra L.po resorpcii sa arbutín štiepi na antiseptický pôsobiaci hydrochi- MORUŠOVNÍK BÍLÝ Moms alba L. flavonoidy (kvercitrín. Pre docielenie alkalickej reakcie sa niekedy pridáva hydrogenuhličitan sodný (tzv. rusky: . 109. antireumatických alebo metabolických čajovín. širokovajcovité. čím sa zníži obsah trieslovín v prípravku. Homeopatia pripravuje z čerstvých listov esenciu s podobnými účinkami a indikáciami ako alopatia. Droga je dezinficiens močových ciest — pôsobí iba pri alkalickej reakcii moču . anglicky: Mulberrytree. Droga nie je vhodná na dlhšie užívanie — môže dôjsť až k otravám hydrochinónom. maďarsky: Fehér eperfa. I). pomocná čajovina pri chorobách močových ciest. Nemecky: Schwarzer Maulbeerbaum. Podporuje napr. tiež organické kyseliny (ursolovú. francúzsky: Múrier noir. Samčie kvety majú zelenkasté okvetie. s nepočetnými lalokmi. Kvety jednodomé alebo dvojdomé. diuretických. Čs. tvoria pazušné vajcovité nepravé klasy. sóda bikarbóna). priemyselne vyrábaný prípravok s drogou je Species urologicae Planta (diuretikum. Droga sa používa aj vo veterinárstve. M. biela: striedavé listy má nedele187 . elagovú a chinovú). taliansky: Moro nero. cholagogických.5 10/12 4 1 7 II. samičie sú s voľnými brvitými okvetnými lístkami. hyperosid — 1. niektorí autori pochybujú o jeho účinnosti. myri- citrín. hyperosid pôsobí diureticky a flavonoidy dezinfekčné. galovú. príp.5 g (ČsL 4). Droga býva častou zložkou oficinálnych urologických. maďarsky: Fekete (savanyú) eperfa. MEDVEDICA LEKÁRSKA Medvedica obsahuje fenolový glykozid arbutín (hydrochinón-B-glukozid). 105. 7/4 6 2 0. čierna: strom so sivým kmeňom a červenohnedými konármi. Plody sú krátkostopkaté čiernofialové moruše. rusky: . Morušovité — Moraceae Nemecky: Weisser Maulbeerbaum. ich aglykón hydrochinón. Listy striedavé. 104. španielsky: Moral camún. aj metylarbutín (až do 12 % . Pestujú ho na teplejších územiach v záhradách a pri komunikáciách. vylučovanie cukru do moču (glykozúria) a poškodzuje pečeň. výhodnejší je však macerát za studena alebo zápar (1 kávová lyžička drogy na šálku). 19. Čajoviny č. mierne antiseptikum). Strom pochádza z Ázie. Aby sa glykozidy lepšie vylúhovali. ďalej ester arbutínu s kyselinou galovou. MORUŠA BIELA ON 86 6414 a ČsL 4 stanovujú pre drogu tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny ako list Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah arbutínu — najmenej ČsL 4 a I. smú sa v lekárni vydávať a používať do čajovinových zmesí a na predpísané prípravky iba rezané listy (sito č.5 %) a v malom množstve iridoidnú substanciu monotropeín. pridáva sa i do antidiabetických (pre predpokladaný obsah enkolínu). MORUŠA ČIERNA M.

dlho pestovaná najmä v karpatskej oblasti (na Slovácku známa ako molperně). Veľmi lahodný je morušový sirup — Sirupus mororum. Z listovej drogy sa pripravuje asi 5 % odvar (varí sa 3 minúty. Na liečebné účely slúžia hlavne v južnej Európe (L. Biele plody sú vhodné na prípravu muštu. Kvalitné je i morušové víno. triesloviny a prisudzuje sa im adstringentný účinok. Predmetom zberu na liečebné účely bývajú dnes iba plody — Fructus mori (júl—august). Palma. pijú sa 2—3 šálky denne). čiernej. Pri chove húseníc listami čiernej moruše sa pradie hodváb prostrednej akosti. taliansky: Carota. Pharm. Oddávna sa používajú v liečiteľstve. Druh bol importovaný z Ázie. Plody možno sušiť najlepšie umelým teplom. regulačné pôsobenie na hladinu krvného cukru a odporúčajú sa pri cukrovke i ochoreniach podžalúdkovej žľazy (pankreasu). ordinuje sa podobne ako alopatické prípravky. je kríženec m. ale nehojne.). z r. Moruše sa u nás pestujú. minerálne soli. asparagínovú aminokyselinu. Častejšie sa listy využívajú v homeopatii. Antické Grécko pestovalo m. čiernu a plody boli v staroveku veľmi obľúbené. rusky: MRKEV OBECNÁ Dvojročná bylina vysoká 30— 80 cm. čiernej a červenej (M. expektorans a zdroj na prípravu osviežujúceho sirupu bohatého na ovocné kyseliny (zvyčajná jednotlivá dávka podľa Brit. ktoré sa líšia najmä tvarom listov. Moruše sú známe od najstarších čias. Pomenovanie moruše súvisí s latinským morus — príp. Sú známe najmä z kultúrnej histórie starých Tadžikov. biela sa pestovala v Číne. V Strednej Ázii sa oddávna sušili a mleli na sladkú múku. u nás kedysi 188 pestovaného alebo triploidná forma m. 1964). Pripisovali sa im narkotické i antitoxické účinky a slúžili aj na zlepšenie trávenia a na farbenie vína. prípadne sa užíva 2—6 g prášku denne. anglicky: Wild Carrot. gréckym meros = diel. Obsahujú veľa uhličitanu vápenatého. MRKVA OBYČAJNÁ Daucus carota L. Ich zber sa robí v júli—auguste. dôležitá zložka nukleových kyselín). ako potrava pre húsenice hodvábnika sú vhodnejšie listy bielej moruše. severoamerického druhu. pektíny a minerálne látky (do 1 % ) . bielu i m. Sušia sa bežným spôsobom.MORUŠA ČIERNA MORUŠA BIELA né až okrúhlastovajcovité alebo s niekoľkými nesúmernými lalokmi. Možno z nich pripraviť šťavu (na liter šťavy asi 1/4 litra vody. stonky má ryhované a štetinaté. Cod. Farmaceutický možno moruše hodnotiť ako mierne laxans. ktorý sa pripravuje z čerstvých listov. Plody sú zelenkasté až biele alebo červenkasté moruše. 1923 je 1. ktorý má medovitú chuť. čiastka (vzhľadom na zložené plody). dajú sa aj nakladať ako kompót). hoci nie sú náročné na pôdu. dnes sa pestuje pre chutné plody. jablčnú a i. so zřetelnými pošvami. trnavská (M. x tymaviensis Domin). Zriedkavejšie použitie majú listy (používajú sa najmä z m. Výhľadovou drevinou pre naše hospodárstvo by mohla byť m. Plody obsahujú veľa sacharidov (9-10%. Moruše sa často pestujú v krovitom tvare a dlhoročným pestovaním sa vytvorili mnohé odrody. biele až 22%). španielsky: Pastanaga.7-3. Kvety . Druhové označenie sa dáva podľa farby plodov. ktorá sa pridávala do cesta. francúzsky: Carotte commune. horné skoro sediace. Dobre usušené sú trvanlivé a nahradzujú cukor. 800 g cukru a šťava z 1 citróna. Pôvodne ho pestovali pre listy.5 g sirupu). listy perovito zložené. Moruše sa opeľujú vetrom. rubra L. adenín (purínová báza. maďarsky: Sárgarépa murok. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Wilde Mohre. glukózu. M.). a to vo forme rozotieraného prípravku Teep. ktoré slúžili ako krmivo hodvábnika. Šťava sa niekedy používa na farbenie vína a podľa Hagera (1930) pri bolestiach v krku. Za surová je to chutné ovocie. čiernej). ovocné kyseliny (citrónovú.

brunšvícke alebo frankfurtské i ďalšie mrkvy a nám neveľmi známe obrovské zelenohlavé belgické či zlatožlté francúzske a iné. V Kapitulári Karola Velkeho sa odporúčalo poddaným. Koreň má ešte veľa pektínov (11 %) a minerálnych látok (najmä draslíka). upraženú ako kávovú náhradku a šťavu ako anthelmintikum (najmä proti škŕkavkám). Korene sa vykopávajú z pestovaných variet vtedy. Mrkva okrem toho obsahuje silicu neznámeho zloženia (koreň asi 0. bezkyslíkatý daucín a karotíny. 189 . ktoré prispeli k ďalšiemu rozmachu pestovania mrkvy v neskoršom stredoveku a na začiatku novoveku. Polívka (Kvétena z r. ale sa spracúvajú čerstvé. Mrkva kvitne asi v júni až septembri. amsterdamské. Pripravuje sa z nej aj liečivý karoténový výťažok. Plody majú korenistý pach a chutia horkasto a silno aromatický. keď sú dostatočne veľké a dužnaté (jún—október). Variety s dlhým koreňom obsahujú v plodoch aj azarón. na suchých pasienkoch.6 % silice s vysokým podielom seskviterpénov a terpénových alkoholov. napr. Predmetom ojedinelého liečebného používania sú plody — Fructus dauci. Mrkvu siali starí Rimania i Germáni. Nektár sa roní z medových žliazok. Až v kuchárskej knihe labužníka Apicia ju nachádzame medzi zeleninami. Z koreňa sa varí aj mrkvový cukrový sirup. Ako včelárska rastlina prichádza do úvahy všade. Názvom daukos označovali grécki lekári rozličné zelerovité rastliny. Pestuje sa v záhradách i na roliach. usporiadané do okolíkov. ale i to. Materiál sa po vymlátení dosuší. ktorý osoží zraku (chráni pred šerosleposťou). V Európe rastie divo a miestami je nenávidenou burinou. Aj naši slovanskí predkovia ju radi jedli.). V plodoch je do 1. lúkach a vo svetlých lesoch. 1900) uvádza koreň mrkvy ako potravu pre ľudí i domáce zvieratá (v Anglicku ňou kŕmili najmä kone). V liste je alkaloid pyrolidín. počas kvitnutia rozostreté. Na lepšie využitie provitamínu treba mrkvu čím jemnejšie postrúhať. že na vidieku sa mrkvou farbí bledé maslo na žlto. Mrkve i plodom sa experimentálne dokázal slabý protihlístový (vermifúgny) účinok. pri dozrievaní plodov skrútené dovnútra. na mokrých lúkách a rašelinách. v pobrežných kroviskách. provitamínu A i vitamínov B a C povýšili mrkvu na hodnotnú zeleninu. Osvedčuje sa vraj i pri zväčšených mandliach detí. V kultúrnom plemene má typický pomarančovočervený koreň. Mrkvová šťava i silica z nej pôsobia na svalovinu červov napred výslovne dráždivo a potom až ochromujúco. napr. Med z mrkvy má tmavožltú farbu. no i na mokrých stanovištiach.MRKVA OBYČAJNÁ sú biele alebo žltkasté či ružovkasté. Na liečebné účely sa nesušia. zberané zrezávaním okolíkov krátko pred dozretím. ktoré ležia na dne kvetu.01 %). Šťava — Succus dauci caroti recens expressus (zahustená: Roob dauci) je pomocným liekom pri rúpoch (oxyúriách) a škrkavkách (askaridoch) a výborným zdrojom provitamínu A. Kvet obsahuje veľa nektáru. U nás rastie v lesnom plemene ako všeobecne rozšírená burina suchých stanovíšť so skalnatým i hlinitým substrátom. kde sa pestuje vo väčšom množstve na semeno. aby sa ľahšie predalo. Z prarodiča . Významné množstvo sacharidov. Cenil sa čo len trochu hrubší koreň. Na mnohých miestach rozsiahlej ríše tohto panovníka sa utvorili základy mrkvových kultúr. Mrkvu zamieňali najmä s paštrnákom (Pastinaca sativa L. vysoký obsah oranžového karoténu. Plody sú rebrovité a štetinaté nažky. Podľa staršej anglickej literatúry údajne prináša úľavu aj pri rakovinových stavoch. Droga: Radix dauci sativi. Používanie dvojročných kultúrnych mrkiev možno odhadnúť asi na 5 000 rokov. náklonnosti k polypom a ako adjuvačný prostriedok pri liečbe cukrovky (2 poháre šťavy denne). a to bez výškového obmedzenia.slabého koreňa divej mrkvy — sa vypestovali známe karotky alebo dlhé. aby ju hojne pestovali a nasledovali tak príklad kráľovských pestovateľov zeleniny.

) je odvodené od gréckeho chén = hus a podion = nôžka. riedko zúbkaté i celistvookrajové. 1964). . foliosum a Ch. Heinrich. Koreň m. Kvety v stopkovitej metline klbiek na konci byli. vzhľadom na tvar listov niektorých druhov. taliansky: Té di Germania. odporúča sa aj ako pomocný prostriedok pri tuberkulóze. celistvookrajové. Klbkaté súkvetia i listy sú husto pokryté žliazkami. dobrý svojho času dokonca prenikol aj do zeleninárskych záhrad (Anglicko). hemoroidoch ako emoliens. Byľ priama. Pre obsah železa tam slúži aj ako liek pri anémii a niektorých krvných ochoreniach. Pestovanie špenátu sa rozšírilo až v stredoveku (z Perzie). španielsky: Hierba hormiguera. capitatum. Loboda záhradná — Atriplex hortensis L. Obe drogy sa označovali aj ako Radix seu Herba lapathi unctuosi. MERLÍK VŠEDOBR MRLÍK DOBRÝ MRLÍK DOBRÝ Chenopodium bonus-henricus L. kašli. Plody sú nažky. Do čeľade mrlíkovitých z najznámejších rastlín patrí špenát a cukrová repa. Dáva sa do súvislosti aj s „dobrým" francúzskym kráľom Henrichom IV. dobrého. najmä dojčiat a rekonvalescentov. strapcový . francúzsky: Anserine ambroisie. ešte i dnes miestami používané. Ojedinele sa ešte pestujú ako špenátové rastliny juhoeurópske mrlíky Ch. Ich systematika je pre začiatočníka ťažká. niekedy sa nachádza ako nežiadúca prímes vo vňaťovej droge prietržníkov (Herba herniariae). Listy podlhovasté až kopijovité. u nás roztrúsené splanený.Ch. Pre obsah pektínov mrkva slúži na úpravu stolice pri hnačke. Výhľadovou špenátovou zeleninou u nás môže byť aj austrálsky mrlík zlatolistý . Bylina je dôsledným sprievodcom ľudských sídlisk od nížin až po horské stupne. vňať počas kvitnutia byliny (máj až august). Jej dietetické účinky sa využívajú pri črevných a žalúdočných poruchách. Pražené korene slúžia dodnes ako kávovina. Stonka priama.Ch. Užívajú sa 2—3 šálky denne. V ľudovom liečiteľstve sa uplatňuje mrlíkový koreň — Radix boni-henrici. lebo o jeho slávu sa postaral práve tento náboženský rád asi v 17. francúzsky: Bon-Henri. hoci to nie je práve najlepšia náhradka za špenát. Na dedine rastie na ušliapanej pôde. rusky: Trváca bylina vysoká 80—110 cm. Droga je obľúbená najmä v ľudovom liečiteľstve Talianska (L. Mrlíkovité . voňavého pochádza z gréčtiny: ambrossii + eides = podobný ambrózii (rastlina svojou vôňou pripomína ambróziu). ktoré sa podľa bobuľovitých červených plodstiev ľudovo nazývajú aj jahodový špenát (v ich kvetných klbkách dužnatie a červenie okvetie). Plody sú nažky. jednoduchá. Z drog sa pripravuje asi 5 % zápar. plytkolaločnaté.Chenopodiaceae Nemecky: Dorf-Gänsefuss. Jednoročná bylina vysoká 30— 60 cm. odkiaľ prechodne preniká do okolitých porastov. Mladé listy nahrádzali špenát a mladé výhonky zasa špargľu. na hornom Pohroní) zamieňala s mrlíkom dobrým pri zbere špenátových rastlín. M. botrys L. Pomenovanie Chenopodium sme objasnili pri m. ako sa volali dobrí škriatkovia starých Germánov. rusky: MERLÍK VONNÝ MRLÍK VOŇAVÝ Vedecké pomenovanie mrlíkov (Chenopodium L. anglicky: Good King Henry. Už v antike sa stretávame s konzumom zeleninovej stravy (podmieneným však iba pudové). lebo sa navzájom veľmi podobajú. Mrlíkovité — Chenopodiaceae Nemecky: Tee-Gänsefuss. dobrom. Aromatický m.. alebo má odlíšiť rastlinu od blenu. Mrlíky treba odlišovať od lobôd — druhov rodu Atriplex L. Sušia sa za bežných podmienok (koreň možno sušiť aj na slnku). Rozlišujú sa hlavne podľa výzoru listov. maďarsky: Jószagú libatopp (mirhafu).ktorý s prídavkom sladového výťažku a pomarančovej alebo citrónovej šťavy je základom osviežujúcich a zdravých nápojov (u nás napr. (Euphorbiaceae). Karotela). rozkonárená. stopkaté. španielsky: Buen enrique. Ľudové liečiteľstvo u nás dodnes nezabudlo na spomínané indikácie. Plody niekedy tvoria zložku anthelmintických čajovín. Minerálne látky (najmä draslík) pôsobia mierne močopudne. Palma. (lebeda zahradní) sa u nás miestami (napr. listy striedavé. ktorý urobil veľa pre botaniku. Koreň sa zberá zjari alebo v jeseni. ktorá sa jedávala zjari ako zelenina. druhové pomenovanie m. triesloviny a minerálne soli. maďarsky: Paréj libatopp. Druh sa u nás aklimatizoval. dobrého slúžil neskoršie proti tuberkulóze a vňať ako purgans a zvonka na rany. krajovo nazývaného zlý Henrich. anglicky: Mexican Tea. Najväčšie množstvá mrkvy sa zužitkúvajú v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. Najbohatší z čeľade je práve rod mrlíkov (asi 40 druhov). Oddávna sa ako liečivá rastlina pestuje vo vidieckych záhradách. slizy. Druhové pomenovanie odvodzuje Grimm z mena Henrich. či od neveľmi chutnej bažanky trvácej — Mercurialis perennis L. Mrlík doviezli do Európy z Mexika ako liečivú rastlinu pod názvom jezuitský čaj. auricomum. 190 medzi nimi aj mladé listy m. často červenkastá. Pochádza z tropickej Ameriky. a to pri bronchitídach. + Chenopodium ambrosioides L.. Starí Gréci a Rimania jedávali mladé žihľavy a iné rastliny. ktoré majú vždy jednodomé rovnotvárne kvety a plody zatvorené do zveličených kroviek. Droga obsahuje saponíny. železo. taliansky: Bono enrico. pôvodom z južnej Európy. Obsahové látky sú neveľmi preskúmané. Kedysi sa zriedka používala aj vňať — Herba boni-henrici..

Mrlík je jedným z najstarších surogátov za čínsky či ruský čaj. hexaploidné i oktoploidné variety. Vňať sa užíva zriedka — je anthelmintikum. ktorý sa pestuje hlavne v USA. a to dva-tri razy do roka (jún-september). 1940 používaná ako oficinálny osviežujúci a žalúdočné stimulačný prostriedok. okrem toho napr. Strata na hmotnosti je asi 70 %. dávka je pol kávovej lyžičky na šálku záparu. Výťažnosť býva asi 0. stimulans. aj ako tonikum. Oktoploidná varieta sa ešte dnes terapeuticky hojne využíva. 191 . paréza (čiastočná obrna). Droga i silica prichádza do obchodu skoro výhradne z USA.2-2. nervových slabostiach a pri ochrnutí po porážke. Silica obsahuje veľa askaridolu (60—65 %). protihlístový. V ťažších prípadoch môže dôjsť aj k ochrnutiu dýchacieho centra. 6 5 1 13 19 0. antiastmatikum a emenagogum (zneužíval sa i abortívne).25 II. Ako oficinálna je v homeopatickom liekopise.0 %. Oproti iným vňatiam schne pomaly. ktorý sa získava destiláciou vodnou parou z odkvitnutých plodových konárikov severoamerickej rastliny Ch. 3 2 0. kde sa vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať. najmä silice. závraty. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch — ľahko vlhne. nauzea. sú motorický nepokoj. Materiál sa suší v tenkých vrstvách oddelene ako silicová rastlina. príp. V terapii — predovšetkým v Amerike. sa uplatňuje buď silica. Zberá sa kvitnúca vňať — Herba chenopodii.stor. Keďže rastlina vytvára rozličné chromozómové rasy. astme. niekedy i kŕče a poruchy sluchu (hučanie v ušiach).5 13 16 0. silica európskeho pôvodu sa jej nevyrovná. potom cymol a ďalšie terpény. V Európe sa ešte cenila aj pri angine pectoris. hlavne v USA (Chenopodium anthelminthicum L. Občas ho možno obracať a pritom vyradiť zle zafarbené listy.). niekedy na podporu trávenia. Príznaky otravy z predávkova- MRLÍK VOŇAVÝ nia. gáfrovitú chuť. — m. V niektorých krajoch sa dokonca na liečebné účely pestoval. Je však prudko účinná a bez rady lekára sa nesmie užívať. v ktorej sa nachádza peroxidický monocyklický monoterpén askaridol. droga obsahuje aj saponíny. ktoré sa morfologicky iba nepatrne líšia. anthelminthicum L. Ľudové liečiteľstvo Južnej Ameriky Vňaťová droga (Herba chenopodii) sa kontroluje podľa ČSN 86 6820: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. teplotou do 35 °C v tieni. Ordinoval sa aj v prášku a robila sa z neho známa tinktúra (Tinctura Botryos mexicanae). po jej preskúmaní sa našli diploidné. Odrezávajú sa len kvetonosné bylinné časti. v Rakúsku ešte r. voňavý obsahuje najmä silicu (až 0.3 %). Ako plnohodnotné anthelmintikum sa užíva Oleum chenopodii anthelminthici. Mrlík voňavý sa hojne pestuje v strednej Európe. zriedkavo používaná droga pochádza z kultivovaných rastlín.15 okrem použitia drogy proti črevným parazitom ju užíva na úpravu nepravidelnej menštruácie. Treba ho pokladať za jedovatý. Má príjemný korenistý pach a ostrú. aj p-cymén a α-terpinén. M. j. Vo svojej mexickej a brazílskej domovine je známy aj ako vermifúgum (proti vnútorným črevným parazitom). tetraploidné. t. únava.

len hore rozkonárené. najmä denných motý- Na koreňovú drogu — Radix saponariae sa vzťahuje ČSN 86 7027: Akosť — najviac v % Znak Zvyšky nadzemných častí rastlín Zle očistené korene Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. ale na umývanie používali po- taš. Hippokratovo strouthion možno chápať ako rozličné druhy južných gypsomiliek.alebo čistý askaridol. prípadne odtučňovali nespracovanú vlnu. vulvaria L. Používa sa iba vtedy. aplikované na podporu menštruácie (emenagogum).) Scop. a to proti škrkavkám. Rastie aj v pobrežných húšťavách a na vlhkých pieskoch. 8 6 2 2 13 10 192 . hnedastej alebo žltkastej farby. keď sa z akýchkoľvek príčin nedajú ordinovať moderné syntetické liečivá (napr. mydlička Nemecky: Echtes Seifenkraut. Iné druhy klinčekovitých rastlín majú podzemky s korkom sivej. piesok a z rastlinných surovín akési otruby z vlčieho bôbu. Mydlica sa opeľuje podobne ako väčšina zástupcov čeľade: prostredníctvom hmyzu. zvané lomentum. Jeho korene sú však veľmi tenké. Rastlinu nachádzame už u starovekých arabských lekárov.). kôra mimoriadne vláknitá a drevo biele. proti kŕčom (spazmolytikum) a i. Klinčekovité — Dianthaceae (Silenkovité — Silanaceae) Ľudovo: mačacie mydlo. O mydle na umývanie hovoril až lekár Galenus. Pre pomerne veľkú jedovatosť silice i askaridolu je uplatnenie zriedkavé. Drogu Radix saponariae albae tvoria druhy rodu gypsomilka — Gypsophila L. Kvety biele alebo ružové. výrazne páchnúci trimetylamín. ktorá obsahuje účinný. Antika mala síce už priam luxusné kúpele a ľudia sa kúpali veľmi často. Druh uprednostňuje mokré a vlhké lužné a lúčne pôdy. Druhový názov officinalis = latinsky lekárenský. smradľavého (Ch. ale tiež ako koreň mydlice. Ordinovali ju pri lepre. a najmä preto. celistvookrajové. francúzsky: Saponaire. stonky priame. piperazínového typu). Plody sú vajcovité tobolky. Tvorí surovinu pre alkoholové výťažky a rozotierané prípravky Teep. zoskupené vo vrcholíkových súkvetiach. Pri zámenách sa stretávame s prímesami mliečnika chvojkovitého (Tithymalus cyparissias (L. Listy protistojné. V staroveku si mydlicu cenili skôr liečebne ako technicky. anglicky: Soapwort. ktoré všeobecne vytlačili z používania rastlinné anthelmintiká. (pozri gypsomilka metlinatá). 4 3 1 1 13 7 II. lišajoch a vredoch.). hlístam a aj pásomniciam. Plnokveté formy mydlice vysádzané v záhradkách na okrasu do drogy nepatria. MYDLICE LÉKAŘSKÁ MYDLICA LEKÁRSKA Saponaria officinalis L. sódu. maďarsky: Tajtékzó szappanfú. španielsky: Saponaria. keď ešte nebolo známe mydlo — prali nimi. Gypsomilky i mydlica im robili dobré služby v dobe. Gréci pokladali koreň MYDLICA LEKÁRSKA za oficinálny. že koreň rozmiešaný vo vode veľmi pení. elipsovité. pre dávne používanie pri praní. taliansky: Saponaria. Obidva druhy sa za mladi veľmi podobajú. Vedecké označenie mydlice vzniklo z latinského sapo = mydlo. rusky: Trváca bylina vysoká až 80 cm. na povrchu hnedé. V homeopatii má širšie uplatnenie čerstvá kvitnúca vňať m.

ktorý r. Treba však upozorniť. stor. a to z rastlín 2—3 ročných. NÁPRSTNÍK ČERVENÝ NÁPRSTNÍK ČERVENÝ + Digitalis purpurea L. ale aj na liečebné účely — rozličné chemické rasy. Po rýchlom a krátkom omytí (pozor: saponíny sa vodou vyplavujú!) a zbavení nadzemných častí sa suší na vzdušnom mieste. Druh rastie v kroviskách. jej listy sú sediace. ktoré majú spoločne sapogenín gypsogenín. ďalej do zubných pást i práškov a pod. rusky: NÁPRSTNÍK ČERVENÝ Dvojročná bylina vysoká 30— 120 cm. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. kým neskrehnú všetky byle. Dávka na deň je odvar z 10 g drogy na 200 ml vody alebo 1 lyžička práškového koreňa na pohár studenej vody. Niekedy sa zberá vňať . kyslé bidesmozidy. prízemná ružica vajcovitých listov je zúžená na báze do krídlatej listovej stopky. že saponínové drogy sú na dlhší čas užívania nevhodné. bez obracania.Herba saponariae rubrae. pre vzhľad kvetnej koruny. Zber listov — Folium digitalis pur193 . čím vyvolávajú nepríjemné vedľajšie účinky. pri rozličných komplikáciách v šestonedelí. resp. Oddávna bol známy v írskom liečiteľstve. Rastie predovšetkým v západnej Európe. ktorá sa indikuje pri ochoreniach z nachladnutia a niektorých stavoch depresie. Krtičníkovité . saponíny sa môžu vstrebávať. anglicky: Foxglove. umelým teplom (do 70 °C). na slnku. maďarsky: Piros gyuszúvirág. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Koreň . m. Antické Grécko a Rím náprstník nepoznali. digitale = náprstok. taliansky: Digitale. 1785 vydal spis o náprstníku a jeho uplatnení v terapii srdcových chorôb. maceruje sa 8 h a po scedení počas dňa vypije. Plody sú tobolky. Drogu možno použiť ako metabolikum. Vňať sa liečebne využíva zväčša ako expektorans. kostrou. vnútri s tmavými červenými skvrnami. Slúži na pranie jemných tkanín (nerozkladá farby). Čajovina č. príp. plynule prechádzajú do súkvetia — jednostranného strapca. druhové označenie vyjadruje farbu kvetu. Koreň rastliny má predovšetkým expektoračné účinky a slabšie diuretické. s prevahou kardenolidov A-skupiny a pod. 67. Koreň mydlice má široké technické uplatnenie. potom aj ako metabolikum pri niektorých kožných ochoreniach.5 — 5 % ) . Uprednostňuje pôdy s vysokým obsahom mangánu. Droga nemá pach. pozostávajúce prevažne zo saponasidov A. Často sa pestuje pre okrasu. napr. ktoré hľadajú na dne kvetov medovinu. neskôr sladko-horko až nepríjemne škrabľavo. čo sa robí odrezávaním nadzemných častí na začiatku kvitnutia (jún—júl). depuratívum a pre protizapalove pôsobenie sa uplatňuje príležitostne pri zápaloch mandlí. B. výťažok je dobré sekretolytikum. francúzsky: Digitale pourpure. Pevné miesto získal v liečiteľstve po skúmaní anglickým lekárom Witheringom. kvety s rúrkovito zvonkovitou korunou bledočervenej farby. s triterpénovým jadrom. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru a užíva sa po lyžiciach.Radix saponariae rubrae. V homeopatii sa z koreňa pripravuje tinktúra. Obsahovými látkami drogy sú predovšetkým saponíny (asi 2. sa vykopáva buď v jeseni (október — november). Stonka vyrastá v druhom roku. Suší sa jednotlivo rozložená. riedkych lesoch a na rúbaniskách vo výške 500-1 500 m n. kopijovité. na vzdušnom mieste. Usušené korene sú krehké. Ordinoval sa od 5. Pomenovanie náprstníka pochádza z latinského digitus = prst. ba aj reumatizme a kĺbových ťažkostiach. krčných a kožných ochoreniach. hemolytický index drogy je asi 1 200 až 1 800 (2 000). chutí sprvu sladkasto. španielsky: Digital. Izolované saponíny (predovšetkým však z gypsomiliek) tvoria niekedy zložku expektoračných prípravkov.ľov. C a D. alebo skoro zjari (marec).Scrophulariaceae Nemecky: Roter Fingerhut. furunkulóze.

K terapeutickým glykozidom n. Hlavné glykozidy sú purpureaglykozid A (aglykón digitoxigenín) a purpureaglykozid B (aglykón gitoxigenín). počet cukrových jednotiek v glykozidovej väzbe je 1—5. digitaloín. kardenolidové digilanidy (cca 1 %). Zrezávajú sa po oschnutí rosy. NÁPRSTNÍK VLNATY + Digitalis lanata Ehrh. sliz (mierni dráždenie) a ďalšie látky (výskum ešte nie je uzatvorený). Hlavné obsahové látky sú srdcové glykozidy — lanatozidy A—E. má však holé stonky a rub listov.saponíny — spirostanolové glykozidy (digitonín. Zber možno robiť aj viac ráz do roka. V liečebnom použití musí mať droga biologicky presne stanovenú účinnosť (podľa ČsL 2 sa list označuje ako titrovaný). Sekundárne glykozidy možno chemicky previesť na glykozidy n. V terapii sa používajú v súčasnosti iba čisté látky a ich deriváty. ak treba dosiahnuť rýchlejší účinok a keď sa nevyžaduje dlhšie pôsobenie. za suchého počasia a v poludňajších hodinách. pričom sa menia na sekundárne glykozidy digitoxín a gitoxín. Krtičníkovité — Scrophulariaceae Nemecky: Wolliger Fingerhut. ktoré na rozdiel od glykozidov n. ktoré sa nahradzujú účinnými princípmi n. Používajú sa čisté látky a ich deriváty. Pri aplikácii náprstníkových prípravkov treba sa vyhýbať podávaniu liekov s obsahom vápnika. i digoxín). digitalóza). Eur.digitoxigenín. španielsky: Digital lanosa. Kvety má hnedobiele. gitonín. aj molekulu kyseliny octovej viazanú na jeden z cukrov. Okrem iného majú silné diuretické účinky. hlavne bradykardii (spomalená srdcová činnosť) a stenokardii (nedokrvenosť srdcového svalu). List je tmavozelený.40 % ) . rusky: (druh sa neuvádza v európskej časti ZSSR) NÁPRSTNÍK VLNATÝ Rastlina sa podobá na n. tigonín — zlepšujú resorpciu účinných glykozidov). červený. Hlavná indikačná oblasť je srdcová hypertrofia (zväčšenie) s insuficienciou (nedostatočná činnosť. vlnatý je u nás vo voľnej prírode ojedinelý. pôvodne ukladané v rastline ako prvotné glykozidy. Vylúčením cukrov a kyseliny octovej sa vytvárajú už liečebne neúčinné aglykóny (geníny glykozidov . digoxigenín. maďarsky: Gypjas gyuszúvirág. nákup pre potreby farmaceutického priemyslu pochádza výhradne z pestovaných druhov. ktoré ľahko odštepujú z glykozidovej väzby molekuly glukózy. že listy n. vlnatého v porovnaní s listami n. pričom niektoré sú špeciálne iba pre digitalisové glykozidy (digitoxóza. napr. sprevádzajú ich glykozidy neúčinné na srdce (digitanolové a pregnanové glykozidy. D 4) s podobným použitím ako prípravky v alopatii. prítomné sú aj flavóny (luteolín. najlepšie pri umelom teple teplotou medzi 6070 °C. Digitoxín tvorí aj zložku práškov Felsol. nemá pach a chutí horkasto. gitoxín. droga je teda kardiotonikum — užíva sa pri srdcovej insuficiencii všetkých druhov. Nemecký liekopis žiada nastavenie normovaného listu na obsah 0. červenom. Ďalšími obsahovými látkami drogy sú enzýmy.5 % digitoxínu. indikujú sa per os. Listová droga sa dosť podobá listom skorocelu.15-0. taliansky: Digitale lanosa. N. v druhom roku počas kvitnutia (jún—august). Hromadne vyrábané prípravky s obsahom čistých glykozidov majú dnes významné miesto v terapii. Pri všetkých náprstníkových prípravkoch je nebezpečenstvo kumulácie (hromadenia v organizme) a predávkovania. Suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na tienistom mieste. pri prvých príznakoch je nutné liečbu prerušiť. ktoré stimulujú (dávajú popud) bradykardiu (spomalenie srdcovej činnosti).3 % kardenolidov (Ph. Droga obsahuje vyše 30 druhov jedovatých a veľmi labilných srdcových glykozidov (v priemere asi 0. lebo inak nastáva enzýmový alebo tepelný rozklad účinných glykozidov. Listy obsahujú vyše 60 druhov mimoriadne nestálych srdcových glykozidov. pomer zosušenia je asi4 — 5 : 1. ktoré sa užívajú pri astme. červeného (digitoxín. zápale dvanástnika. červeného obsahujú okrem špecifických cukrov (troch molekúl digitoxózy). anglicky: Woolly Foxglove. III). saponínové glykozidy. Wokes. digitalinum verum a strospezid. Látky účinkujúce na srdce tvorí glykozidová zmes s aglykónmi digitoxigenínom. zoskupené v hustom klase. pregnanové glykozidy. Materiál sa suší umelým teplom (40—60 °C). druhové meno je z latinského lanatus = vlnatý. červeného 194 patrí aj menej dôležitý odorozid H. francúzsky: Digitale laineuse. U nás sa pestuje v kultúrach. Odštiepením cukru (jednej molekuly glukózy) vznikajú sekundárne glykozidy. digipurpinín — (asi 1 %). gitoxigenínom a gitaloxigenínom. Keďže n. Z čerstvých listov zberaných na začiatku kvitnutia sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. gitoxigenín. nauzea a dyspesia. Preto sa treba presne pridržiavať návodov na spracovanie: listy sa zberajú v septembri—októbri (podľa obdobia výsevu) z jednoročných rastlín (iba prízemná ružica). červeného majú 3 — 5 x vyššiu účinnosť na insuficientné srdce a odvtedy jej význam stúpa. vlnatý sa v súčasnosti používa podobne ako n.Droga — Folium digitalis purpureae — podlieha požiadavkám ČSN 86 6410: Znak Zhnednuté listy Rozdrvené listy Iné časti materskej rastliny Minerálne prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCL Najviac v % 1 2 2 0. ale aj injekčné (parenterálne). Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . vlnatého. ale aj pri gastritíde. Listy v prízemnej ružici i stonkové sú kopijovité. luteolín-7glukozid). žltačke. Dafer a Lasch v 30-tych rokoch nášho storočia dokázali. teda ústami. Ich štiepenie (hydrolýza) nastáva už pri zbere. červený. resp. Rastlina našla liečebné uplatnenie iba v novšej dobe. List má obsahovať minimálne 0. zlyhávanie) a odstraňovanie v tele nahromadenej vody touto nedostatočnou činnosťou (druhotné močopudné účinky). jeho zámeny pri zbere prakticky neprichádzajú do úvahy. Rastlina pochádza z Balkánu (podľa niektorých prameňov zo severného Maďarska). materiál treba urýchlene dodať nákupni. naj- . gitaloxigenín a diginatigenín). Pôvod vedeckého pomenovania sme uviedli pri n. očných zápaloch a poruchách videnia. Najčastejšie nežiadúce príznaky sú nevoľnosť. cholín a acetylcholín. Dáva sa mu však prednosť vtedy.5 10 4 pureae sa robí v prvom roku rastliny zvyčajne v auguste.

že niektorým druhom sa pripisovali znamenité liečivé vlastnosti (z latinského potens = mocný). zakoreňujúca. Ružovité . Felsol prášok (antiastmatikum). čapíky. ferruginea L. Príbuzný a veľmi podobný n. tablety. vysoká 15—50 cm. často aj na mierne slaných. husie kvietko. in- Na listovu drogu — Folium digitalis lanatae — sa vztahuje ON 86 6434: Znak Ináč sfarbené listy Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Celkový obsah lanatozidov — najmenej z toho lanatozidu C — najmenej Akosť — najviac v % I. injekcie). žltý (D. husí opeľuje hmyz. sediacich.NÁPRSTNÍK VLNATÝ jekcie. pre účely veterinárne).Herba anserinae. Plody sú nažky. anglicky: Silverweed. rusky: MOCHNA HUSÍ („STŘÍBRNÍK") mä v skupine kardiotoník (lieky na posilnenie srdcového svalu) a v priemyselne vyrábaných prípravkoch sú srdcové glykozidy stabilizované v presne známom množstve. Digoxin SPOFA (injekcie. španielsky: Argentina. veľkokvetý (D. kde sedávajú husi). kvapky). husie mydlo. francúzsky: Anserine.. s dlhostopkatými listami rozdelenými na päť lístkov predĺžené obrátene vajcovitého tvaru.) — obidva rastú aj u nás. Lanatosid C SPOFA (dražé. D. z menej známych je to napr. 6 4 4 11 12 6 0. D. na dlhých stopkách s priemerom 1-2 cm. pazušné. najmä na pasienkoch pre husi. maďarsky: Liba pimpó. mochna lesklá. označovaná aj ako Herba argentinae. Rastie v blízkosti sídlisk na mierne vlhkých pôdach s vysokým obsahom dusíka. námožníček. Digoxin SPOFA (tablety.2 25 % II. Do palety fytoterapeuticky účinných nátržníkov možno zaradiť aj n. kanársky (kultivuje sa v Polsku). thapsi L.Rosaceae Ľudovo: husia nôžka. taliansky: Anserina. strieborný — P. Poskytuje im dostatok peľu i medoviny. Druhové anserina je z anser = hus (rastlina často rastie tam. Nátržníky dostali svoje meno Potentilla podľa toho. na rube bieloplstnatých lístkov. — n. päťpočetné. tak aj n. Digitoxin SPOFA (dražé). lutea L. n. Byľ poliehavá. Ostatné nátržníky sa líšia hlavne zložením listov. kačičky. čiarkovitých. 3 2 2 11 10 4 0. husičky. canariensis L. argentea L.1 35 % Trváca bylina s hrubým rozkonáreným podzemkom. s listami dlaňovito zloženými z 5 — 1 úzkych. strieborník Nemecky: Gänsefingerkraut. obrátene vajcovitých až kopijovitých lístkov. D. plazivý (Potentilla reptans L. (rastie najmä v Taliansku) a D. z našich prípravkov sú to: Acedigal (kvapky. Je to trváca trsovitá bylina vysoká 10— 40 cm. Z iných druhov náprstníka sa v zahraničí priemyselne spracúva aj n.) je rovnako hojný na podobných stanovištiach. (španielske druhy). NÁTRŽNÍK HUSÍ Potentilla anserina L. injekcie). Pre bohaté olistenie býľ bylín sa zber dá dobre robiť kosákom „pod rukou" i voľne 195 . Kvety žlté. micrantha L. Predmetom zberu i nákupu býva vňať . Ako všetky nátržníky. Listy nepárnoperovito zložené z hlboko pílkovitých. návesníček. Vyhľadávajú ho najmä včely a osy. grandiflora Mill.).

aj cholín a mastné kyseliny. Na vňaťovú drogu — Herba anserinae — sa vzťahuje ČSN 86 6818: Akosť — najviac v % Znak Iné a ináč sfarbené časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. nie vyše 40 °C). Pomer zoschnutia 3 : 1 . v lesných zárastoch. bolestiach zubov. tormentol. nátržník. Vňať je náchylná na zaparenie pri zbere i sušení. Prieskumy dokázali. 233. Vlažný odvar sa pije 2—3 x denne. 35. Nachádzame ho vo všetkých pásmach našich zemepisných šírok na lúkach. má v kvetoch iba po štyri korunné lupienky. N. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Trváca bylina vysoká 10—30 cm. s priemerom iba 5-12 mm. zahreje sa a nechá vrieť 2 minúty. kým ostatné (neplazivé) druhy nátržníkov po päť. anglicky: Common Tormentíl. Vňať i podzemok sú trieslovinovou drogou s podobnými účinkami. Mladá vňať slúži niekedy v domácnosti ako zelenina. rusky: . ako má n. Liečebný efekt sa prejaví po 4—5 dňoch užívania. maďarsky: Vérontó fú. taliansky: Tormentilla. robí sa tak na výslovnú objednávku. Vlastný zber vňate sa robí počas kvitnutia (máj-august) z nezašpinených jedincov. v podzemku o. listy dlaňovito zložené. Znáša nízku aj vysokú pôdnu vlhkosť. že je Vysokohodnotný prostriedok tíšiaci kŕčovité bolesti bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. Zriedkakedy sa žiada zberať iba podzemok . prietržník. recta L. V homeopatii sa z kvitnúcej vňate pripravuje esencia (dil. kolíkových bolestiach žalúdka i čriev a podobných poruchách (pri meteorizme). vyrastajú z pazúch listov. i. francúzsky: Tormentille. na omývanie i obklady. Sušenie trvá dlhšie. 29.NÁTRŽNÍK HUSÍ Užíva sa pri hnačkách. vnútornom krvácaní. strieborný sa užíva ináč: 1 polievková lyžica vňate sa namočí do pohára studenej vody. na zapálené a krvácajúce rany a pod. Viaže sa na kremičité pôdy. 32. antiflogistikum a mierne spazmolytikum. horčiny. 223. flavonoidy a sliz. na rúbaniskách atď. žalúdočných a črevných kataroch. Suší sa v tieni prirodzeným teplom (ak umelým. husí má výrazný spazmolytický účinok pri bolestivej a dlhotrvajúcej menštruácii. MOCHNA NÁTRŽNÍK ručne. sedmílist. Uplatňuje sa predovšetkým pri menštruačných kolikách. rozkonárená. Dajú sa aplikovať ako adstringens. Vykopáva sa skoro zjari (marec) alebo neskôr v jeseni (október). Možno ho dochutiť cukrom.tiež vitamín C a minerálne látky. 10 6 2 12 14 NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ Potentilla erecta (L. vystúpavá až vzpriamená.P. rovný .Radix (Rhizoma) anserinae seu Radix (Rhizoma) argentinae. chemicky nie celkom preskúmaná. Čajoviny č. Hlavná obsahová látka drog je termolabilná. španielsky: Tormentila. lebo podzemok je dosť hrubý. Schne rýchlo. 221. Pri sušení sa však nedrobí. Druh nie je prieberčivý. Vedľajšie účinky sa nepozorovali ani po dlhšom užívaní. Byľ poliehavá.. Po očistení 196 sa umyje a suší podobne ako vňať. v droge je najviacej katechínových trieslovín (6-10 %). lístky hrubozúbkaté. Droga nemá chuť ani pach. takže ju možno i obracať. s nápadne hrubým uzlovitým podzemkom. 90. 229. zápaloch v ústach. Pre náchylnosť na zaparenie treba materiál vždy dobre našuchoriť. zvonka na kloktanie. potom pol hodiny vylúhovať. 36. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na pohár záparu a pije sa 2—3 x denne. 3-5-početné. D 1 až 0). Plody sú nažky. Kvety žlté. vzpriamený. 30. zelených. na dlhých a tenkých stopkách. 34. pri bolestiach v ústnej dutine. N. Na kúpele a vonkajšie upotrebenie sa dávka drogy zvýši (1 lyžica na pohár). 159.) Räuschel Ružovité — Rosaceae Ľudovo: červienkový koreň. mochna lesná. Možnosť zámeny s inými druhmi rodu je však aj tak . 37. Príbuzný n. sedmizámková zelina Nemecky: Hohes Fingerkraut. 6 3 1 12 10 II.

NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ né koliky. alebo v októbri. proti ktorým sa droga oddávna používala. Na homeopatické účely sa používa čerstvý podzemok. Predmetom zberu sú podzemky dokonale zbavené koreňov. výluh sa zleje a zvyšok drogy sa preleje vrelou vodou. Podzemok (koreň) začerstva vonia podobne ako ruže a starý v tme svetielkuje. Dodnes zachované pomenovanie Tormentilla v názve drogy (Radix tormentillae) vychádza z latinského tormentum = bolesť. ktorá spolu s ČsL 4 má tieto základné znaky: Znak Iné časti materskej rastliny ako podzemok (korene a pod. ako kloktadlo pri zápaloch hrdla a pod. krvácaniach každého druhu (napr. Účinné obsahové látky tvoria katechĺnové (tormentilové) triesloviny (17-25 % ) . Materiál sa nezaparuje a nedrobí. nadzemné časti. vhodná je aj tinktúra — Tinctura tormentillae. aj črevného a žalúdočného. úplavici. alebo sa odvodzuje z latinského tormentina = črev- Na podzemok (Radix — Rhizoma tormentillae) sa vztahuje ČSN 86 7019. Technicky droga slúži ako farbiaci prostriedok (farbí kožu na červe197 veľká. Trieslovinový komplex pôsobí antibakteriálne. hrubšie sa rozrežú a dajú sušiť na vzdušné miesta (lepšie je umelým teplom pri teplote 40 °C). Zber je potrebné robiť po dohovore s nákupňou. Majú nenápadný pach a veľmi zvieravú chuť. z ktorej 20—30 kvapiek vo vode poslúži na natieranie zapálených slizníc úst. Po 10 minútach sa obidva výluhy spoja a využíva sa počas dňa. Odvary drogy sa používajú aj pri kĺbovom reumatizme na obklady alebo ako zložka mastí na mokvavé rany. Latinský názov Potentilla sa pôvodne používal v stredoveku iba pre n. Zber sa robí buď v marci—apríli.5 11 4 1 1. vylúhuje sa 8 h. antidiaroikum a antiflogistikum (na zápaly slizníc). ľudovo nazývanými múria noha). Droga sa užíva pri hnačkách. Z včelárskeho hľadiska sa rastlina veľmi cení pre obsah medoviny a značné množstvá peľu.5 14 6 3 9 9 5 6 4 1. na lome červenkasté až červenofialové. Droga je silné adstringens. na popraskané ruky alebo pery. pozri cudzokrajné drogy). umyjú sa. Z vykopaných podzemkov sa odstránia zvyšky hliny. Suché podzemky sú veľmi tvrdé. II. 8 2 3 14 ČsL 4 8 1 1.). mandlí. Skladuje sa v uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. že droga sa celkom vyrovná americkému rataňovému koreňu (Radix ratanhiae — ČsL 4. ba potvrdilo sa. Je oficinálna v ČsL 4 ako Radix tormentillae. niekedy aj v máji—júni a auguste—septembri. Pri silných hnačkách sa dá 1 čajová lyžička drogy do pol pohára studenej vody. Vykopávajú sa opatrne (najlepšie špeciálnymi trojprstovými motyčkami. drobné korienky (možno to robiť až doma). Dávkuje sa 1/2 kávovej lyžičky na šálku odvaru 2—4x denne. ďalej glykozid tormentilín i tormentol a stopy silice. Prášok z podzemka sa niekedy dával aj do zubných práškov (a dáva sa opäť aj dnes). pri silnej menštruácii a pod.5 12 Popol nerozpustný v HC1 Obsah trieslovín — najmenej . Vhodnosť jej uplatnenia v terapii hnačiek sa spoľahlivo dokázala i vedecky.) a tmavá droga Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) Akosť — najviac v % I. či vyrážky. husí. Droga má pomer zosušenia asi 3 : 1.

V ČsL 4 je okrem drogy oficinálna aj Tinctura tormentillae. Predmetom zberu sú sýtooranžové korunné lupienky vytrhávané z plno- Na kvetnú drogu so zákrovom (Flos calendulae cum calyce) sa vzťahuje ČSN 86 6221 a bez zákrovu (Flos calendulae sine calyce) ČSN 86 6222. nahotka liečivá. Plody sú ohnuté nažky bez chocholca. Okrajové kvety slúžili oddávna na falšovanie šafranu. 42. Tvrdenie starších i mladších farmakognostov. Základné znaky sú takéto: Akosť — najviac v % Znak so zákrovom I. NECHTÍK LEKÁRSKY Calendula officinalis L. úbory väčšinou oranžovožlté. farmaceutický priemysel používa drogu ako zložku čajoviny Tormentan (užíva sa pri letných hnačkách. úbory po odkvitnutí ovisnú. listu čučoriedky a sušených fazuľových strukov bez fazule (biela sorta) — 2 lyžičky na macerozápar na 2 poháre vody (dávka čajoviny sa napred 8 h maceruje za studena v pohári vody. trieslo na kože.Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: krusíček. rusky: MĚSÍČEK LÉKAŘSKÝ NECHTÍK LEKÁRSKY Jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 30-50 cm. Vedecký názov nechtíka vychádza z latinského calendae = prvý deň v mesiaci (narážka na dlhé obdobie kvitnutia alebo na počet jazykovitých kvetov — „ako dní v mesiaci"). 2 3 12 11 II. španielsky: Calendula. Čajoviny č. že Dioskoridovo chrysanthemon predstavuje nechtík. mesiačik. Úbory n. maďarsky: Korômvirág. Nátržník býva veľmi častou zložkou mnohých čajovinových zmesí. vňať na nakurovanie a šťava z rastliny pri bolení zubov. Táto rastlina sa dokázateľne ordinovala v 16. taliansky: Calendola. arvensis L. extrakt je v masážnom roztoku Herbadent a v ústnej vode Herbadent (antiseptikum) a tinktúra v roztoku Stomatisan (antiseptikum ústnej dutiny). 39. 141. jeho klymenon je však určite nechtík roľný. najmä vo viniciach. 27. 31. pripravuje sa perkoláciou drogy. Pochádza z južnej Európy. Rastlinu pestujú v okrasných záhradkách.).C. Iné časti rastliny ako kvet Droga sfarbená inak ako kvety Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 3 12 13 II. Zriedka splanieva. je prísada pri výrobe atramentov atď.44.. Podľa Turcka sa dáva nátržníkový podzemok aj do čajovín proti cukrovke: rovnaký diel podzemka nátržníka.56. 138.216.41. 28. Využíva sa aj vo veterinárnej medicíne (podobne ako v humánnej). pri vynechávajúcej menštruácii (kvet s vi198 nom). 5 6 12 15 bez zákrovu I. tráviacich poruchách žalúdka). neobstojí — išlo o chryzantémovku vencovitú (Chrysanthemum coronarium L. na úhoroch a rumoviskách. francúzsky: Souci officinal. slniečko Nemecky: Garten-Ringblume. 1817 ju Westring odporúčal pri rakovine maternice. 38. sú menšie. Čs.no). jednoduché. 3 6 12 13 . stor. ktorý rastie v teplejších oblastiach. R. po zliatí sa čajovina preleje pohárom vriacej vody. Identifikácia nechtíka v histórii je veľmi ťažká. roľného . Listy má striedavé. dlhostopkaté. 32. Astrovité . Je všeobecne známa. okrajové kvety majú väčšie. anglicky: Pot Marigold. 10 minút sa nechá postáť a výluhy sa spoja).

kvetých úborov bez zvyškov zákrovov (kalichov), niekedy aj úbory s kalichom. Je to vhodný materiál pre zácvik zberačov. Droga — kvet nechtíka bez zákrovu, Flos calendulae sine calyce sa vytrháva v hlavnom období kvitnutia (júl — august) z plnokvetých odrôd pestovaných rastlín. Menejhodnotnú drogu dostaneme vytrhávaním kvetov z usušených úborov v celosti. Zberáme vždy iba toľko materiálu, koľko môžeme bez problémov sušiť. Sušíme čo najrýchlejšie a v tenkých vrstvách, bez prístupu slnka (kvety inak strácajú farbu). Pri sušení umelým teplom neprekračujeme 30-35 °C! Pomer zoschnutia asi 8 : 1 . Drogu v dobre uzatvorených obaloch chránime pred svetlom. Ak zberáme na odpredaj, ihneď po usušení ju expedujeme do nákupne, lebo ľahko podlieha skaze. Zber kvetov so zákrovom - Flos calendulae cum calyce, robíme iba so súhlasom nákupne. Sušenie a celková manipulácia sú rovnaké ako pri droge bez kalicha. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1. Na homeopatické účely sa pripravuje esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. D 2). Aplikuje sa interne i zvonka ako v alopatii. Kvet v čerstvom stave má balzamický pach a aromatickú chuť, ktorá sa sušením stráca. Účinné obsahové látky nechtíka tvoria predovšetkým flavonoidy, karotenoidy (farbivá), špeciálne polyénové zlúčeniny (polyíny), triterpénové saponíny a silica. Droga pôsobí ako cholagogum-choleretikum, mierne spazmolytikum a externé antiflogistikum. Priaznivé terapeutické prejavy sú zrejme spôsobené súčinnosťou flavonoidov, farbív a silice. Droga má v alopatii podobné uplatnenie ako arnika horská. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu; pije sa každé 3 h. Na omývanie a výplachy sa používa zápar z 2 polievkových lyžíc drogy na liter vody. Ľudovo sa používa hlavne tinktúra — 1 diel kvetnej drogy sa maceruje v 10 dieloch čistého liehu; čajová lyžička získanej tinktúry sa vleje do štvrť litra vody a aplikuje sa na rany, preležaniny, udreniny, pri zápaloch kože i jej poškodení zapríčinenom ožarovaním alebo slnením. Významne urýchľuje hojenie rán. Preto býva zložkou mastí, zásypov a pod. Ľudovo sa pripravuje masť z čerstvej šťavy (4—6 g šťavy na 30 g nesoleného masla), prípadne sa dávajú obklady. Odvar z nechtíka zjemňuje a zvláčňuje pokožku, preto sa používa v kozmetike ako krém Fyto s extraktom z arniky (robí sa 5 — 10 % odvar z kvetov; var

nesmie presiahnuť 2 minúty). Karotínové farbivo kvetov je neškodné. Dáva sa najmä do syrov a masla na zlepšenie farby. Vnútorné užívanie drogy je zriedkavé. Droga pôsobí priaznivo na žľazy s vnútorným vylučovaním a pri zápaloch, po interných chirurgických zákrokoch, operáciách novotvarov a aj pri novotvaroch žalúdka, čriev a pod. (tablety sa vyrábajú v ZSSR). Kvety niekedy tvoria zložku žlčníkových, žalúdočných, pečeňových a pod. čajovín. Tinktúra sa podáva v množstve asi 2—4 g denne, výťažok v dávke 0,3—0,5 g a vylisovanej šťavy stačia 1 — 2 lyžice (s cukrovou alebo aromatickú vodou). Kvetná droga sa často pridáva do čajovín na zlepšenie ich vzhľadu. Čajoviny č. 65, 180, 207, 219.

CHRPA POLNÍ („MODRÁK") Cyanus segetum Hill — syn.: Centaurea cyanus L. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: chrpa, modrák, sinokvet, svitlák, svetlák Nemecky: Kom-FIockenblume; maďarsky: Kék búzavirág; taliansky: Fiordaliso; francúzsky: Bluet des champs; anglicky: Corneflower; španielsky: Aciano; rusky:

NEVÄDZA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 30— 50 cm; stonka hranatá, rozkonárená, listy čiarkovité, koncové úbory s okrajovými modrými kvetmi. Plody sú nažky s dvojradovým chocholcom. Rastlina uprednostňuje piesočnaté podklady so slabo kyslou reakciou. Jej výskyt prezrádza, že pôda nemá pod povrchom spodnú vodu. Druh pochádza zo Stredomoria. U nás sa rozšíril v poľných kultúrach (najmä v obilí) a na slnečných stráňach. Podobných druhov je viac. Dajú sa však ľahko odlíšiť už tým, že n. poľná rastie prevažne iba medzi obilím. Príbuzné druhy a plemená rodu Cyanus Miller, príp. Jacea Miller (nevädzovec, česky chrpina) sa nezberajú.

Nevädza má vo svojom pomenovaní mnoho nejasného. Ani latinský názov sa nepoužíva jednotne. Donedávna sa uprednostňovalo označenie Centaurea cyanus podľa bájnych kentaurov, ktorí sa po zanechaní bojového a dobrodružného života venovali medicíne. Najslávnejší kentaur bol lekár Chiron, Eskulapov učiteľ. Chiron si vyliečil ranu od Heraklovho šípa liekom z byliny kentaureion, čo je naša zemežlč; tá sa delila o meno s južným druhom nevädze — Centaurea centaurium (u Dioskoridesa „veľké kentaureion", pričom zemežlč bola menšie kentaureion). Linné preniesol názov na nevädzu. Prívlastok cyanus je z gréckeho kyanos = modrý, pre farbu úborov. Dnešné vedecké meno je však odvodené z cyanus a segetum (latinsky seges = siatie, jarina, obilie), t. j. modrý kvet medzi obilím. Z príbuzných druhov a foriem alebo hybridov, zaradených zvyčajne do rodu Jacea Mill., z včelárskeho hľadiska prichádza do úvahy predovšetkým nevädzovec lúčny — J. pratensis Lam., príp. nevädzník hlaváčovitý — Colymbada scabiosa (L.) Holub; sú nenáročné, rastú v obilí, na lúkach, stráňach i na suchých pôdach. Kvitnú v júni až októbri; hromadný rozkvet sa končí zvyčajne v auguste. Výdatne medujú. Včelám na niektorých miestach zaisťujú hlavnú znášku a poskytujú aj dostatočné množstvo peľu. Med býva sfarbený tmavo až čierno. Med z n. poľnej je hnedastý, ostrej chuti, pričom peľ je žltobiely. Vyznačuje sa však tým, že ťažko cukornatie a pekne vonia. Nevýhodou je to, že nevädza rastie prevažne medzi obilím, kde včely nalietavaním na klasy si často porušujú krídelká. Nevädza je významná aj tým, že zaisťuje znášku aj v suchých rokoch. Hospodársky je takmer bezvýznamnou burinou (žerú ju iba ovce a kozy). Predmetom zberu sú sýtomodré hlavičky kvetov s kalichom bez stopiek — Flos cyani cum calyce, alebo len sýtomodré jazykovité kvety vytr-

Kvet bez kalicha (Flos cyani sine calyce) posudzuje ČSN 86 6222 a kvet s kalichom (Flos cyani cum calyce) ČSN 86 6221: Akosť — najviac v % Znak bez kalicha I. Iné časti materskej rastliny ako kvet (úbory) Kvety sfarbené inak ako na rastline Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 3 10 12 7 II. 5 20 12 10 s kalichom I. 3 10 12 10 II. 5 20 12 12

199

NEVÄDZA POĽNÁ

OČIANKA ROSTKOVOVA
SVĚTLÍK LÉKAŘSKÝ
Euphrasia rostkoviana Hayne Krtičníkovité - Scrophulariaceae Ľudovo: ambrožka, bradavník, potešenie očí, tešinka, zubová tráva Nemecky: Gemeiner Augentrost; maďarsky: Mirigyes szemviditó; taliansky: Eufrasia; francúzsky: Euphraise officinale; anglicky: Eyebright; španielsky: Eufrasia; rusky: -

hávané z úborov na začiatku kvitnutia rastliny (máj—júl, niekedy aj august) - Flos cyani sine calyce. Sušíme rýchlo v tieni, v tenkej vrstve (1—2 cm), nikdy nie na slnku (kvet vybledne). Lepšie je sušiť umelým teplom — teplotou do 35 °C, tak si kvet zachová pôvodnú farbu. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 (s kalichom), 6 : 1 (bez kalicha). Na skladovanie je droga veľmi citlivá, patrí do dobre zatvorených obalov (najlepšie z umelých hmôt) a treba ju chrániť pred svetlom (vybledne a plesnie). Podstatnú zložku obsahových látok drogy tvoria modré farbivá, princíp tvorí seskviterpén laktónového zloženia a azulogénneho charakteru (proazulén a antokyanosidy), potom glykozid cichoriín, triesloviny, flavonoidy, sliz a minerálne soli (o. i. dosť mangánových). V súčasnosti sa droga používa hlavne ako antiflogistikum 200

a diuretikum. Dávkuje sa jedna kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 x denne (používa sa hlavne v zmesi s ďalšími drogami); veľmi často tvorí iba skrášľovaciu prísadu čajovín. V 16. stor. i neskôr sa užíval zápar aj ako prostriedok proti „búchaniu srdca" (výťažok zmiešaný s pivom miernil bolesti v močových cestách), proti žltačke a do očných vôd ako mierne antiseptikum. Ľudovo sa ešte dnes droga uplatňuje v čajovinách na látkovú premenu, zvonka na omývanie rán a vredov a ako prísada do vodičiek na vlasy. Z nevädzových jazykovitých lupienkov sa izoluje azúrovomodré farbivo, ktorým sa prikrašľujú kozmetické prípravky. Novšie sa droga zavádza aj ako horčinový prostriedok pri žalúdočných ťažkostiach. Čajovina č. 65.

Jednoročná, niekoľkonásobne rozkonárená bylina vysoká 10 — 30 cm. Listy sediace, protistojné, vajcovité, pravidelne zúbkaté (zúbkov je 5 — 7). Z pazúch listeňov vyrastajú sediace kvety s bielou alebo svetlofialovou korunou. Plody sú tobolky. Rastie na vlhkých lúkach všetkých výškových stupňov, zriedkavejšie aj na pasienkoch a okrajoch lesov. Znáša i kremičité pôdy. Rod očianky je veľmi premenlivý; jednotlivé taxóny sa navzájom krížia veľmi ľahko (u nás asi 17 druhov a 13 krížencov). Pôvodný druh sa označoval ako Euphrasia officinalis L. Rozdelil sa na viacero samostatných druhov, ktoré sa navzájom veľmi podobajú a rozlíši ich iba skúsený botaniksystematik. Jednotlivé charakteristiky netreba uvádzať, pretože všetky sa môžu zberať a tvoria dôležitú nakupovanú drogu. Liečivosť očianky bola dobre známa už staroveku, o čom svedčí jej grécke pomenovanie eufrasia = radosť, spokojnosť (pre elegantný vzhľad a liečivosť). Používala sa najmä pri očných ochoreniach. Kneipp okrem vymývania boľavých očí odvarom z očianky odporúčal čaj z listov ako posilňujúci prostriedok na žalúdok. V ére bylinných vín sa v nich vyvárala okrem šalvie, ľubovníka a yzopu aj očianka. Očianky sú pre včelárov významné nektárovou znáškou. Peľu poskytujú málo. Kvitnú v lete. Predmetom zberu a nákupu je vňať — Herba euphrasiae. Zber sa robí na začiatku kvitnutia (jún —september). Odrezávajú sa olistené a kvitnúce časti byliny bez spodných zdrevnatených častí býľ. Treba dávať pozor na prímesi tráv, lebo rastlina sa najčastejšie vyskytuje v porastoch na nízkotrávnatých lúkach a pastvinách. Veľmi podobná hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys L.) je typická hluchavkovitá rastlina a obľubuje hlavne slnečné, vápencové, skalnaté stráne nížin a pahorkatín; je tiež liečivá (amarum, aromatikum, metabolikum, choleretikum). Materiál je trochu náchylný na zaparenie a veľmi ľahko opadávajú kvetné časti a listy; sušíme ho preto na

OČIANKA ROSTKOVOVA

napr. aj z lipkavcov, Galium L. alebo skorocelov — Plantago L.). Ďalšími obsahovými látkami očianky sú triesloviny (3-8 % ) , silica (0,15 % ) , horčina, modré farbivo, aromatická substancia podobná živici (údajne tvorí podstatnú zložku liečebného princípu očianky), minerálne látky a olej; droga nie je celkom preskúmaná. Očianka je adstringens — vhodné pri blefaritídach (zápal okrajových mazových žliaz mihalníc), konjunktivitídach (zápal spojovky) a hordeolu (tzv. jačmeň); robí sa odvar z 3 kávových lyžičiek na 2 šálky k teplým kúpeľom, príp. sa kombinuje s borovou vodou, rumančekom a feniklom, a používa sa aj ako obklad. Ľudovo slúži aj pri ochoreniach slizníc dýchacích ciest, spojených so zahlienením (bronchitída, astma), pri chrapote, ako stomachikum na tvorbu žalúdočných štiav, pri slabosti žalúdka, tráviacich ťažkostiach, nechuti do jedenia, pri žltačke (kombinuje sa s vňaťou paliny pravej, s koreňom čakanky, púpavy a pod.), pri zle sa hojacich ranách a na miernenie kŕčov a zvieravých bolestí hlavy, proti hystérii a nespavosti (tu sa zvykne kombinovať s vňaťou ruty) a pri duševnej únave. Tu sa odporúča dávkovanie: 2-3 g prášku z drogy denne alebo 3 lyžičky vňaťovej drogy na 2 šálky denne (2 % zápar), príp. 5 — 10 kvapiek tinktúry 2-3 x denne alebo 10 kvapiek tinktúry do pohára vody na omývanie. Homeopatická esencia z celej čerstvej a kvitnúcej rastliny sa upotrebúva v očnom lekárstve a pri ochoreniach pokožky i slizníc.
OMAN PRAVÝ

OMAN PRAVÝ

tienistých miestach v tenkých vrstvách a bez zbytočného prehŕňania, prípadne vo zväzočkoch nad bielym papierom, pričom čisté a bezchybné opadané kvety i listy dodatočne doložíme do drogy. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať.

Droga obsahuje flavonoidy, potom glykozid aukubín (= rinantín), ktorý patrí medzi iridoidy (pseudoindikány); experimentálne sa dokázalo, že na liečenie vysokého krvného tlaku sú vhodné práve rastliny so značným obsahom aukubínu — malo by sa to vzťahovať i na extrakty z očianky (ale

Inula helenium L. Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Compositae) Ľudovo: alant, ománek, voman Nemecky: Echter Alant; maďarsky: Ôrnénygyokér sertecsék; taliansky: Enula; francúzsky: Grande Aunée; anglicky: Elecampane; španielsky: Ala; rusky:

Na vňaťovú drogu — Herba euphrasiae sa vzťahuje ČSN 86 6819: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako materská rastlina a zdrevnatené časti Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 12 II. 10 6 2 14 12

Trváca bylina vysoká až 150 cm, s hrubým podzemkom a koreňmi, s priamou, ryhovanou, hore rozkonárenou byľou. Prízemné listy sú vajcovité, na báze srdcovité, stonkové široko kopijovité, sediace, na rube plstnaté. Úbory sú veľké, žlté, vnútorné zákrovné listene suché a kožovité. Plody sú nažky s dlhým chocholcom. Rastlina sa importovala k nám zo strednej Ázie. Tradične sa pestuje v záhradách; miestami splanieva. U nás rastie 8 druhov omanov (Dostál, 1982); o. britský - I. britannica L., ktorý sa niekedy zamieňa za arniku horskú, je hojný druh nížinného
201

OMAN PRAVÝ

a podhorského stupňa, je nižší ako o. pravý a listy má na rube pavučinato ochlpené a o. hodvábny — I. oculus-Christi L. má podobne ochlpené listy a je pomerne zriedkavý teplomilný druh. Keďže u nás podzemok o. pravého prichádza na farmaceutický trh iba

z pestovaných rastlín (o. Goliát), je zámena nepravdepodobná. Nebezpečná je prímes koreňa ľuľkovca. Rodové meno inula je odvodené z inaein = vyprázdňovať, čistiť (s ohľadom na účinky drogy) a druhové z helios = slnko (podľa formy úbo-

Na podzemok — koreň (Radix enulae) sa vzťahuje ČSN 86 7013:
Akosť — najviac v % Znak Nadzemné časti rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej
I.

II. 2 1 3
13 10

0,5 — 1
13

7 1.5

1

rov), prípadne z helenion = košíček. Nikandros opísal v bájke vznik kvetu zo sĺz prekrásnej Heleny plačúcej nad kormidelníkom Menelaom, ktorého uštipol had. Legenda dodala byline povesť protijedu. Oman je ako väčšina astrovitých rastlín medonosnou bylinou. Pestuje sa však aj ako okrasná kvetina v záhradkách. Podzemky omanu i s koreňmi sa ako droga označujú Radix (Rhizoma) helenii alebo Radix inulae či enulae; vykopávajú sa podzemné časti 2-ročných rastlín (august-október), pričom koreňové puky sa môžu použiť na výsadbu ďalšej kultúry. Materiál sa rýchlo omyje a dá sušiť na dobre vetraných miestach, najlepšie umelým teplom (do 40 °C); pre urýchlenie usušenia sa korene rozrezávajú. Drogu treba skladovať v dobre zatvorených obaloch (nie z umelých hmôt). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na homeopatické účely sa používa čerstvá podzemná časť; pripravuje sa z nej esencia (dil. D 2 - D 1). Na vykopávanie podzemných častí sa najlepšie dajú použiť úzke a dlhé rýle. Korene sa nesmú poškodiť, malé korienky nechávame a hneď na jeseň vysádzame. Pri manipulácii s rastlinami i s drogou niekedy vznikajú opuchy a podráždenie slizníc. S ohľadom na veľkú spotrebu sa rastlina u nás pestuje (i súkromne na zmluvu s nákupňou). Omanový podzemok i korene obsahujú predovšetkým silicu (1—3 % ) , v ktorej hlavnú zložku tvoria alantolaktóny (seskviterpény); obsah azulénov je problematický. V podzemku je veľké množstvo inulínu (až 45 % ) , potom sacharidy a horčiny. Droga je expektorans, spazmolytikum, stomachikum, diuretikum a cholagogum; užíva sa pol kávovej lyžičky na šálku záparu; pije sa 3-krát denne po lyžiciach. Uvoľňuje zahlienené dýchacie cesty, pričom pôsobí aj antibakteriálne a mierne diureticky; vplýva i na tvorbu a uvoľňovanie žlče. Ľudovo sa uplatňuje interne aj ako anthelmintikum, na povzbudenie chuti do jedla, ako metabolikum (urýchľuje látkovú premenu), zvonka proti kožným vyrážkam, lišajom, na zle sa hojace rany, mokvavé lišaje, ako kloktadlo (zápaly hrdla, stomatitída a pod.). Omanový koreň je u nás zložkou priemyselne vyrábanej čajoviny Betulan (diuretikum, antireumatikum), Thé Salvat (choleretikum, stomachikum, laxans), Species cholagogae Planta (cholagogum, choleretikum). Droga má široké použitie v likérnic-

202

kom priemysle i ako surovina na izoláciu inulínu, významného ako dietetikum (oficinálny v ČsL 3). Niekedy destilovaná silica — Oleum inulae je veľmi účinná proti niektorým druhom hmyzu (usmrcuje napr. larvy moskytov). Zo známejších receptov možno uviesť: odvar z 5 g koreňa omanu a 10 g kostihoja na 250 ml vody, ktorý sa po precedení zmieša s 30 g pomarančového sirupu — pije sa 3 x denne 10 — 20 kvapiek pri bronchitíde. Ako prsná čajovina sa osvedčuje zmes poľského Pektosanu (č. 120) a Species pectorales - čajovinu možno uplatniť ako mucilaginózum, emoliens, expektorans, dezinficiens a antiflogistikum. Čajoviny č. 13, 120, 166, 167, 170, 211.

ORECH VLAŠSKÝ

OŘEŠÁK KRÁLOVSKÝ („VLAŠSKÝ OŘECH")

ORECH VLAŠSKÝ

Juglans regia L. Orechovité — Juglandaceae Nemecky: Echter Walnuss; maďarsky: Pompás diófa; taliansky: Noce; francúzsky: Noyer commun;"anglicky: Walnut; španielsky: Nogal; rusky:

Strom so silným kmeňom a mohutnou korunou. Listy striedavé, nepárno perovito zložené, 3—4-jarmové. Samčie kvety tvoria dlhé zelené jahňady, samičie sedia na konci mladých výhonkov. Plody sú zelené, potom černejúce kôstkovice (ľudovo orechy). Rastlina sa k nám dostala z juhozápadnej Európy. Pestuje sa v teplejších oblastiach. Dlhoročným pestovaním vzniklo niekoľko odrôd, napr. orechy s „papierovými" škrupinami (var. fragilis), s plodmi až ako slepačie vajce (var. maxima — ich jadro však veľmi Zosychá) a i. Odrody (i sorty) sa odlišujú podľa listov, obdobia rozkvitania, tvaru koruny stromu, stupňa mrazuvzdornosti atď., predovšetkým však podľa tvaru orechov. V kultúre poznáme asi 150 orechových sort. Listy možno zberať zo všetkých orechov, okrem o. čierneho - J. nigra L. a o. popolavého - J. cinerea L., ktoré majú listy na okraji viac-menej ostro zúbkaté. Latinské meno juglans vzniklo skrátením Jovis + glans, t. j. Jupiterov žaluď (preklad z gréckeho Dios Balanos, lebo v staroveku orechy pokladali za božské jedlo a strom zasvätili Jupiterovi). Druhové pomenovanie regia = kráľovský. Ako vlasť orecha sa väčšinou uvádza územie tiahnúce sa cez Malú Áziu až do západnej Číny. Antické Grécko

orechy nazývalo perzské alebo kráľovské, lebo podľa Plínia ich priniesli králi z Perzie. Drevo oddávna používali stolári. Opeľovanie stromov obstaráva vietor. Lekárenský najpoužívanejšie sú orechové listy — Folium juglandis; trhajú sa jednotlivo, no iba mladé, zelené a za suchého počasia (jún —júl). Treba dávať pozor, aby sa zbytočne nelámali a nezaparili; sušia sa rýchlo

v tenkých vrstvách. Po usušení si musia zachovať pôvodnú zelenú farbu. Nesprávnou manipuláciou a zlým sušením droga hnedne. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. Droga má slabo korenistý pach a slabo škrabľavú chuť. Zberá sa i zelené oplodie orechov — Pericarpium (Cortex) juglandis nucum (fructus), a to v čase dozrievania a oberania plodov, kým je ešte zelené (júl-august). Suší sa v tenkej vrstve na slnku alebo umelým teplom, lebo

Listová droga sa hodnotí podľa ČSN 86 6438: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 8 3 0.5 12 10 II. 16 6 1 0.5 12 12

203

obsahuje veľa vody a ľahko plesnie. Správne usušené oplodie dostáva čiernohnedú farbu a je hubovité; pomer zosušenia je asi 3 : 1. Na iné ciele (cukrárstvo, likérnictvo, potravinárstvo) sa používajú nezrelé plody (zberajú sa v čase, keď ešte vnútornú škrupinu orecha možno prepichnúť špendlíkom) — Fructus juglandis immaturus a zrelé plody — Fructus juglandis maturus. Listy obsahujú ako účinné látky triesloviny (asi 2—5 %), prevažne galotanínového typu, potom silicu (má zelenohnedú farbu, pri obyčajnej teplote je tuhá a páchne príjemne dechtovito), ďalej kyselina askorbová (vitamín C) a horkú látku — v čerstvom materiáli hydrojuglónglukozid, ktorý po rozrušení pletiva prechádza v hydrojuglón a potom juglón (farbí kožu do hneda, preto sa i výťažky z oplodia nezrelých orechov používajú do krémov na opaľovanie, prípadne v jemnom oleji ako známe kozmetikum). Podobné látky obsahuje aj oplodie a plody — jadrá majú predovšetkým olej (asi 40-60 %). Drogy z orecha treba hodnotiť predovšetkým ako trieslovinové; sú adstringens, hemostatikum a antiseptikum. List sa dávkuje: pol kávovej lyžičky na šálku odvaru - pije sa 2—3x denne. Vnútorne sa užíva pri žalúdočných a črevných kataroch, ako metabolikum, zvonka ako adstringens pri kúpeľoch, osobitne proti nadmernému poteniu, na omrzliny a pod. Juglón má protikrvácavé účinky, lenže slabšie ako vitamín K (liečebne sa nedajú využiť). Výraznejšie sú spazmolytické, sedatívne a fungicídne (baktericídne) vlastnosti. List sa externe dávkuje na kúpeľ v množstve 0,5-1 kg. Ľudovo sa droga používa vnútorne i zvonka ako posilňujúci prostriedok, na opuchnuté žľazy, pri zlomeninách kostí, očných kataroch, všeobecnej slabosti, pri uvoľnených zuboch a kožných ochoreniach, ďalej pri ľahkej nechutí do jedla, menštruačných ťažkostiach, ako anthelmintický prostriedok a na kloktanie (zápaly hrdla a v ústach), s kvetom nevädze, myšieho chvosta, rumančekom a vňaťou očianky pri kožných ochoreniach (akné, neurodermatídy a i.). V homeopatii sa z rovnakého dielu čerstvého zeleného oplodia a listov pripravuje esencia (dil. D 2 —D 1), ktorá sa používa pri chronických očných kataroch a tráviacich poruchách. Čerstvé listy sú ľudovo známe ako insekticídum (napr. proti blchám). Čajoviny č. 59, 148, 228. 204

+ Consolida regalis S. F. Gray - syn.: Delphinium consolida L. Iskerníkovité — Ranunculaceae Ľudovo: kozia bríadka, ostruhy, rytierska ostruha, stračia nôžka, stračka poľná, svalník kráľovský, vtáčky Nemecky: Feld-Rittersporn; maďarsky: Szarbaláb sarkvirág; taliansky: Erba cornetta; francúzsky: Dauphinelle des champs; anglicky: Forking larkspur; španielsky: Consolda real; rusky: -

OSTRÔŽKA POLNÍ

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Jednoročná bylina vysoká 10—50 (120) cm; byľ priama, hore rozkonárená. Listy stopkaté, trojpočetné, lístky v čiarkovitých úkrojkoch. Súkvetie tvorí jednoduchý strapec; kvety tmavomodré, modrofialové, zriedka ružové alebo biele; majú dlhú ostrohu. Plody sú mechúriky. Obyčajná burina obilných kultúr, najmä na hlinitých roliach od nížin do podhorských oblastí. Z príbuzných a podobných druhov rodu poznáme záhradné druhy, ktoré do drogy nepatria. Veľmi podobné kvety majú príbuzné stračonôžky (Delphinium L.) — líšia sa plochými, dlaňovitými a päťdielnymi listami. Vedecký názov rodu Consolida je odvodený z latinského consolidare = sceľovať, hojiť; druhové meno regalis = kráľovský, patriaci kráľovi, dôstojný (pre celkový výzor rastliny). Už z rastu medzi obilím možno usudzovať, že o. poľná nie je našou pôvodnou rastlinou. O tomto a príbuznom druhu o. záhradná — Consolida ajacis (L.) Schur, starí nemeckí botanici a lekári predpokladali, že

v nich opäť našli dve liečivé rastliny, ktoré spomínal vo svojich spisoch Dioskorides, a preto ich označili ako Delphinium a D. alterum. Podľa Frassa, výborného znalca antickej flóry, však Dioskoridovo delfinon znamená Delphinium peregrinum L. a možno aj Hippokratovo hyakinthos alebo kammaros. Pôvodné použitie tejto rastlinnej drogy ustúpilo do pozadia asi v polovici 18. stor. Potom sa opäť žiadala vňať, no zväčša iba ako prísada na skrášľovanie čajovín. Opeľovanie rastliny obstaráva hmyz, najmä čmeliaky, ktoré hľadajú v kvetnej ostrohe medovinu. Aby sa zabezpečilo opeľovanie rastliny cudzím peľom, prašníky dozrievajú omnoho skôr ako blizny. Najčastejšie sa zberajú a niekedy nakupujú kvety — Flos calcatrippae (consolidae). Zberajú sa v plnom rozkvete (jún—august) s krátkou stopkou, za sucha, bez kalicha. Neznášajú stláčanie a sušia sa v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste, v tieni, príp. umelo (do 35 °C). Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch, chránené pred svetlom; ľahko strácajú farbu a plesnejú. Pomer zosušenia je 8 : 1. Droga má medovitý pach a slizovitú chuť, trochu horkú. Zriedkavejšie sa zberá vňať — Herba calcatrippae (consolidae). Zber sa robí tiež v období plného kvetu a suší sa podobným spôsobom ako kvety. Strata zoschnutím je asi 80 %. V homeopatii sa žiada čerstvá kvitnúca vňať.

Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6220 s týmito základnými znakmi: Akosť — najviac v % Znak Časti kvetov sfarbené ináč ako na rastline Iné časti materskej rastliny cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 3 1 10 8 II. 10 5 2 10 10

Na vňaťovú drogu (Herba calcatrippae — consolidae) sa vzťahuje ČSN 86 6738: Akosť — najviac v % Znak Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina Cudzie anorganické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. 5 2 1 13 8 II. 10 4 2 1š 10

OSTRÔŽKA POĽNÁ

Droga má slabý medovitý pach, prakticky nijakú chuť. Chemizmus rastliny nie je celkom prebádaný; hoci všetky časti okrem kvetov obsahujú jedovaté diterpénové alkaloidy (podobné, ako má prilbica), otravy ľudí nie sú zatiaľ známe; občas sa vyskytnú u dobytka. Z alkaloidov sa uvádza hlavne napelín. Kvety obsahujú predovšetkým antokyanový glykozid delfinín (modrý) a žltý flavonol, potom kempferol. Vňať sa v minulosti používala v záparoch ako močopudný prostriedok a proti vnútorným parazitom. Dnes sa uplatňuje ako zložka expektoračných a diuretických čajovín — samostatne sa nepoužíva. Miestami má veterinárne použitie. V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej rastliny pripravujú alkoholické výťažky (dil. D 2 - D 1), ktoré pôsobia proti

vnútorným parazitom, laxatívne a močopudne.

Rubus fruticosus agg. Ružovité - Rosaceae Ľudovo: černica, čierna malina, ožina Nemecky: Brombeere; maďarsky Fekete szeder; taliansky: Rovo; francúzsky: Ronce; anglicky: Blackberry; španielsky: Zarzamora; rusky: -

OSTRUŽINÍK KROVITÝ

OSTRUŽINA ČERNICOVÁ - ČERNICA

Ker vysoký 30-80 (150) cm; konáre tŕnité, listy dlaňovito zložené, trojaž päťpočetné, na rube holé. Plody sú čierne ostružiny (plodstvo kôstkovičiek), ktoré po dozretí opadávajú. Taxón zahrňuje u nás asi 50 malých druhov. Ich špecifické ekologické znaky sú doposiaľ málo známe. Černice rastú na brehoch potokov,

ale aj na rúbaniskách a v kroviskách živých plotov, vyskytujú sa v lesoch v rozličných nadmorských výškach. Černica a malina patria spolu do botanického rodu Rubus L., ktorý robí botanikom problémy desiatkami svojich premenlivých druhov a aj neobyčajne pružným krížením. Na určovanie treba osobitné znalosti. Pri bežnom zbere určovanie nemá praktický význam, pretože všetky rastliny sa zberajú ako rovnocenné. Vedecký názov ostružiny vznikol asi z latinského ruber = červený (podľa farby plodov niektorých druhov); fruticosus je takisto z latinčiny (frutex = ker). Semená černice sa našli už v neolitických kolových stavbách. Plody i listy sa vychvaľovali v hippokratovských spisoch. Liečebne sa používali pri zapálených a ľahko krvácajúcich ranách. V ľudovom liečiteľstve sa osobitne cenili ako prostriedok proti hnačkám, pri bielom výtoku žien, pri veľmi silnom menštruačnom krvácaní. Listy s mladými výhonkami pomáhali pri kožných vyrážkach všetkých druhov. Podľa Leclerca (1927) možno listy použiť aj na kloktanie pri angíne a Madaus (1938) ich prvý raz spomenul aj proti cukrovke. Novšie sa začali fermentovať na chutný čaj ako náhradka za pravý čierny čínsky (návod podľa Peyera je pri malinovom liste). Ostružina je jednou z najlepších včelárskych rastlín čo do nektárovej i peľovej pastvy. Med je zlatožltý a príjemne vonia; peľ má zlatosivú farbu. Predmetom zberu sú mladé listy bez prímesí, svieže a zdravé, trhané jednotlivo v období kvitnutia (máj-jún až september). Sušia sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom. Ak sa sušia umelým, najvýhodnejšia je teplota 40-50 °C. Sušenie sa urýchľuje častým obracaním. Zle zafarbené listy sa z drogy odstránia. Droga: Fructus rubi fruticosi. Droga nemá pach a chutí zvieravo. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Je vhodná na zber pre začiatočníkov. Predmetom zberu a nákupu v Jednote sú zrelé čierne plody — Fructus rubi fruticosi recens, ktoré sa zberajú v auguste až v októbri. Mali by byť zdravé, čerstvé, čisté, suché, bez prímesí (neoddeľujú sa od lôžka). Zberné nádoby musia byť z pevného materiálu. Černice sa spracúvajú priemyselne podobne ako maliny. Vyrába sa z nich nielen džem a pod., ale aj dezertné víno. Plody možno aj sušiť umelým teplom, čo si vyžaduje veľkú rutinu. 205

kde je chuťovo nie najpríjemnejšia voda. Ľudové použitie drogy je oveľa širšie: pri hnačkách každého druhu. digestívum). 210. anglicky: Raspberry. i. je vhodná na účely zubnej kozmetiky a na liečenie ústnej dutiny.). Kvety biele.). Z obsahových látok sú ešte významné organické kyseliny (jablčná. pri chorobách z nachladnutia a ochoreniach dýchacích ciest. 14. Tým sa podstatne líši od príbuzných druhov a krížencov. 239. Čs. stonky pretrvávajú dva roky. resp. francúzsky: Ronce framboisier. trochu inozitolu.ČERNICA a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. sacharidy a v semenách asi 13 % oleja. adstringens Rubus idaeus L. na tzv. Malina má na rube bieloplstnaté listy. menštruačného a pod. na rube bieloplstnaté. hromadne vyrábané prípravky sú čajoviny Diabetan (pomocná liečba cukrovky). slabé fungicídne vlastnosti. náhradka pravého čaju). rusky: Základné znaky drogy stanovuje ČSN 86 6429: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny ako listy a časti sfarbené ináč ako rastlina Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa žíhaním drogy) I.). Dáva prednosť mierne vlhkým pôdam. pektín. Ružovité . Ako doplnková droga môže sa pridávať do väčšiny čajovín (chuťové korigens). List je významné antidiaroikum. 4. najmä v oblastiach. pri akútnych i chronických žalúdočných ochoreniach. List má aj baktericídne. Čajoviny č. 15 5 1 12 11 Trváca bylina s drevnatými stonkami. Listová droga sa používa predovšetkým pri katarálnych ochoreniach tráviaceho traktu. Šípkový čaj ochutený I a Šípkový čaj ochutený II (náhradka pravého čaju). Javorina (dietetikum. MALINÍK OBECNÝ OSTRUŽINA MALINOVÁ .). krvácaniach akéhokoľvek pôvodu (žalúdočného. Listy nepárno perovito zložené. čistenie krvi. a to pre obsah trieslovín (5 -14 % ). 101. Šťava z černíc sa odporúča pri zväčšenej štítnej žľaze. Plodstvo červených kôstkovičiek — malín po dozretí opadáva. v riedkych lesoch i húšťavách nížin aj hôr. 6 2 0. 17.OSTRUŽINA ČERNICOVÁ . taliansky: Lampone. Je premenli- 206 . Stomaran (stomachikum. náhradka pravého čaju).farbivá. Rastie na rúbaniskách. na raňajky a pod. Často sa pestuje v záhradách a na plantážach. španielsky: Frambueso. v riedkych pazušných metlinách. črevných kataroch. droga obsahuje aj malé množstvo kyseliny askorbovej (vitamín C). sliz. strume. maďarsky: Málna.5 12 8 II. V plodoch sú predovšetkým antokyanové glykozidy .MALINA Na liečebné účely sa využíva predovšetkým list.Rosaceae Ľudovo: malina Nemecky: Himbeere. vysoká 60-120 cm. farbív a pektín. pôsobí aj ako stomachikum. pri kožných vyrážkach a na kloktanie i omývame. o. Bylinný čaj so šípkami (dietetikum. Pre príjemnú chuť možno list ostružiny uplatniť ako denný čaj (napr. organické kyseliny. ako prostriedok proti kašľu. 156. jantárová a i. Slúži aj na kloktanie a omývanie (vyrážky a pod.

Neobsahujú kofeín ako bežný čaj.OSTRUŽINA MALINOVÁ -MALINA vý druh s mnohými odrodami. Predmetom zberu býva list — Folium rubi idaei. Nektárové žľazy sú vyvinuté v podobe žľaznatého krúžku okolo tyčiniek kvetu. Zber sa robí za suchého počasia v júli—auguste. B a A. hromadné kvitnutie v júni asi 14 dní. Plody obsahujú predovšetkým kyselinu citrónovú a jablčnú. mladé nedrevnaté nadzemné olistené výhonky do 50 cm od vrcholku. Obdobie kvitnutia malín trvá mesiac i dlhšie. neprestarnuté a čisté maliny vykupuje Jednota. Semená maliny sa našli — podobne ako černice. V prípade potreby sa lístky opäť zrolujú a rýchlo sušia na lieskach v tenkej vrstve (na slnku alebo umelým teplom). Druhový názov idaeus je podľa Plínia odvodený od hory Idy. t. Sušia sa podobne ako listy. Med je svetlý. 15 5 1 12 11 lín asi 50—100 kg medu. Vrecko sa na noc vloží medzi dve dosky a na teplom mieste sa nechá cez noc fermentovať. Zber oboch druhov drog je veľmi vhodný pre začiatočníkov. Malinové listy sa používajú podobne ako černicové — sú zložkou hlavne čajovinových zmesí ako mierne cholagogum a diuretikum. Pri rýchlom sušení v tenkých vrstvách na teplom mieste treba dbať. j. Za vhodných klimatických podmienok dá 1 ha ma- Na kvalitu drogy (Folium rubi idaei) sa vzťahuje ČSN 86 6430: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny a listy s iným ako zeleným sfarbením Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Malina poskytuje najistejšiu medovú znášku. pomer zosušenia je asi 5 : 1 . Listy fermentáciou zhnednú a dostanú príjemnú arómu. Antickí lekári chválili mali- novú šťavu pri tráviacich ťažkostiach. zaparenie a fermentovanie sa ešte dva razy opakuje. Plody možno aj sušiť. Malina patrí medzi rastliny poskytujúce včelám množstvo nektárovej i peľovej paše. už v kolových stavbách z neolitu. po zvädnutí sa jednotlivé lístky na stole zrolujú a zviažu do šatky alebo do ľanového vrecka a vystavia sa asi na 30 minút teplým vodným parám. O prvé plantáže sa zaslúžili stredovekí mnísi. Niekedy sa zberá aj vňať — Herba rubi idaei. sušia sa umelým teplom — Fructus rubi idaei. farbivá. Zrelé. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. 6 2 0. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch chránená pred svetlom. ktorá bola v Malej Ázii v staroveku chýrnym náleziskom malín. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. Rolovanie. flavóny. Podľa Peyera sa fermentujú takto: nazberaný materiál sa nechá 24-36 h na kope. Rýchlo sa kazia. zber: máj-jún. pektín. sacharidy. inak podobné látky ako černicové. V kultúrach sa získalo asi 500 sort. svieže listy. Zberá sa v lete (jún—júl-september). potom vitamín C a flavonoidy. Najlepšie sa zberajú do smaltovaných nádob. Listy obsahujú hlavne triesloviny.5 12 8 II. Čerstvé zrelé plody sa upravujú s cukrom na sirup — Sirupus rubi idaei. triesloviny. aj černice alebo ich zmesi s prídavkom listov jahody) možno po fermentácii variť chutný čaj. je to veľmi dôležitá a hľadaná droga. z čerstvých plodov sa získa 70-80 % šťavy. Kultúrne maliny sa svojou kvalitou nikdy nevyrovnajú divo rastúcim. pokladá sa za lepší ako lipový. Listy sa pri sušení nesmú rozdrviť. Vhodné sú iba mladé. dávkujú sa 1 lyžica na šálku záparu — pije sa 2—3 x 207 . podľa možnosti bez stopiek (rýchlejšie schnú). Z listov maliny (príp. aby si zachovali pôvodnú farbu. vitamíny C. umelé teplo nesmie prekročiť 40-50 °C. zdravé. Známe sú aj krížence s černicami. má výbornú chuť i akosť.

238. Bylinný čaj so šípkami (náhradka pravého čaju) a Javorina (denný čaj). z ktorých najdôležitejší je fosfor viazaný do organických zlúčenín (fytín. cholín. veľa vápnika a kyseliny kremičitej (v popole až 70 % kysličníka kremičitého). V Škótsku sa z neho robieva suchárovitý chlieb a v Škandinávii sa jedáva ovsená kaša (európsky sever a severozápad používa dodnes ovsené pokrmy ako národné jedlá). Species diureticae Planta (diuretikum. zberané pri dozretí (august—september). OVOS SIATY Avena sativa L.stor. ako antiseptikum škrobových a glejových roztokov a aromatikum niektorých amerických tabakov. 207.mení farbu a zráža sa. 208 OVOS SIATY Predmetom farmaceutického používania sú plody . ktorí ho pestovali asi už vo svojej pravlasti. Ovos sa podistým kultivoval na severe. Z ovsených otrúb sa vyrába furfural. 166. lecitín). isté je. ktorý napísal. Až do l6. triterpenoidné saponíny (napr. Plody sú zrná obalené plevicou a plievočkou.Fructus avenae. Ďalej je prítomný glukozid avenín (uvádzaný aj ako alkaloid). pošvaté. Species cholagogae Planta (cholagogum. Zo starovekých autorov ho ako prvý spomenul Dieuches. Ovsené zrno obsahuje veľa výživných látok. sa z neho varilo pivo (v Belgicku dodnes). V šťave mladých rastlín sú gonadotropne účinné látky (povzbudzujú činnosť pohlavných žliaz). ako prostriedok spomaľujúci starnutie kaučuku. resp. List maliny tvorí zložku čs. na impregnáciu dreva. Ovos má oddávna svoje miesto v dietetike a dnes aj v modernej diabetickej liečbe. 4. stonku — steblo má duté a kolienkaté. látka používaná pri výrobe umelých živíc i plastických látok. O pôvode odborného pomenovania avena existuje vela názorov. avenacín). prípravkov čajovín Detský čaj s rumančekom SPOFA (karminatívum). 170. tuky a minerálne látky. Zásluha na rozšírení ovsa patrí najmä Slovanom. Ovsená slama — Stramentum avenae. 103. no aj ako mucilaginózum (slizové polievky sú vhodné pre rekonvalescentov po ťažkých ochoreniach. Lipnicovité . Zápar z 2—3 lyžičiek drvených plodov na šálku sa pije 3 x denne pri stavoch vyčerpania a nervo- . anglicky: Wild Oat. 92.Poaceae (Trávy . 14.denne. Ovos sa pestuje na poliach najmä vo vyšších polohách. 156. obsahuje pektíny. Listy sú úzke. Pripravujú sa zo zaparených. vitamín A. Možno usudzovať. 184. steroidné saponíny (avena kosid A a B s aglykónom nuatigenínom). maďarsky: Abrak zab. ovsená slama — Stramentum avenae a škrob — Amylum avenae. že z ovsa sa dá pripraviť kaša stráviteľnejšia ako krúpy. francúzsky: Avoine cultivée. Sirup sa neznáša s alkalický reagujúcimi látkami . že kultúrne ovsy nemajú jednotný pôvod. ale akýsi burinový druh. aminokyseliny (leucín. Ovsené vločky sú veľmi hodnotnou potravinou. Lúpaný ovos — Fructus avenae decorticatum je hodnotný najmä ako výživný prostriedok. Plínius. rusky: OVES SETÝ Jednoročná trávnatá bylina vysoká 40 — 70 cm. List (vňať) tvorí aj hlavnú zložku priemyselne vyrábaných -osviežujúcich nápojov. Koncová metlina je z visiacich kláskov. potom usušených a olúpaných ovsených obiliek. tyrozín).Gramineae) Nemecky: Saat-Hafer. taktiež glukóza a ramnóza (v pomere 3—4 : 1). hlavne bielkoviny. Čajoviny č. 84. Sirup pripravený zo šťavy malín sa používa ako diaforetikum. pri hnačkách a nechutí do jedenia a pri prsných a krčných bolestiach). ktoré sa naparia a lisujú. sediace. Po niekoľkých storočiach sa ovos v Európe celkom udomácnil. španielsky: Avena. korigens a súčasť osviežujúcich nápojov. dezinficiens močových ciest). taliansky: Avena. i keď to asi nebol kultivovaný ovos v našom zmysle. potom vitamíny (aj A). choleretikum). korigens. že ovos tak menovali antickí Rimania napr.

nespavosti (najmä z duševného vyčerpania). Celá čeľaď je u nás zastúpená iba druhmi rodu pagaštan. piluliek. zriedka i čistý ovsený škrob . list bežným spôsobom.. rusky: - Strom so šupinatou sivohneďou borkou. španielsky: Castano de Indias. Plody sú ostnaté zelené tobolky s lesklými hnedými semenami. Pomer zosušenia je pri kvete asi 6 : 1 a listu 4 : 1. sexuálnej predráždenosti. Ak sa žiadajú sušiť. taliansky: Ippocastano. čím chcel Linné vyjadriť podobnosť s jedlým gaštanom. 1938). pričom účinkuje aj ako dietetikum. patrí do čeľaďe bukovitých rastlín (Fagaceae). púdrov a na prípravu galeník. francúzsky: Marronier de Inde. maďal Nemecky: Gemeine Rosskastanie. O jeho terapeutické využitie. napr. Homeopatia používa rozotierané prípravky (Teep) z čerstvej kvitnúcej rastliny a urtinktúru. priemyselne vyrábaná čajovina s ovsenými zrnami je Valofyt Neo (nervínum. Z ľudového používania možno ešte menovať ovsený sliz ako prostriedok na posilňovanie žalúdka. Biele kvety tvoria priamu kužeľovitú metlinu zloženú z vidlanov. treba ich Listová droga — Folium hippocastani sa hodnotí podľa ČSN 86 6424: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) I. stopka dlhá až 20 cm. prakticky po vypadnutí z plodov. lebo sú veľmi háklivé . ďalej pri nechuti do jedenia. bronchitíde a i. Zriedkavým predmetom zberu býva kvet — Flos hippocastani seu Castaneae aequinae (zberá sa v máji bez stopiek) a mladý list . 40—50 %. pavia L. zlom prekrvení. páviovým — Ae. v Rakúsku proti obstipácii a v Maďarsku zvonka pri svrabe (podľa Madausa. Predmetom široko organizovaného zberu sú v septembri až októbri známe „gaštany" — Semen hippocastani recens. zriedka pestovanými v parkoch. 5 1 12 11 II.Amylum avenae. ale aj pri pečeňových ochoreniach. svrabe a i. ktoré treba zberať. Prvé správy o tomto strome i jeho vyobrazenie priniesol až Matthioli (1565). lišajoch.Aesculaceae Ľudovo: gaštan (konský). Slamové kúpele (asi 1 kg na kúpeľ. múku s medom proti kašľu a zvonka na opuchy (Dánsko) i proti hemoroidom (Taliansko). PAGAŠTAN KONSKÝ PAGAŠTAN KONSKÝ JÍROVEC MAĎAL („KOŇSKÝ KAŠTAN") Aesculus hippocastanum L. Tinktúra je zasa vhodnejšia ako tonikum pri neurasténii. Ovsené vločky sa pre obsah glukokinínov užívajú aj pri cukrovke. Pestuje sa ako okrasný solitér a alejový strom. variť pol hodiny) sú užitočné pri reumatizme. Pagaštanovité . Kvet sa najlepšie suší umelým teplom do 35 °C. kašli. ľahko plesnejú. aplikované dodnes. sa v rokoch 1896-1909 zaslúžil de Vevey. maďarsky: Gesztenye bokrétafa (Lógesztenye). keď sú už dokonale zrelé.vej slabosti. ekzémoch. často vysadzovaným v parkoch a niekoľkými ďalšími druhmi „pávií". neurotonikum). lebo rozomleté semená boli liekom pre dýchavičné kone. vysoký aj 25 m. Čs. Do predaja sa dostáva ovsená múka . ischiase. 10 2 12 13 209 .obsahujú veľa vody. Hnedý jedlý gaštan — Castanea sativa Mill. konským. 200. omrzlinách.Farina avenae. anglicky: Horse-Chestnut. potom červeno kvitnúcim p. Druhové meno je z gréckeho hippos = kôň. okrem toho znižuje činnosť štítnej žľazy a zmierňuje predráždenosť. sedatívum. ranách. Vedecké označenie stromu je odvodené z latinského esca = jedlo. ktorý sa používa do zásypov. Čajovina č. Pagaštan sa u nás udomácnil v parkoch. Listy dlaňovito strihané na 5 —7 dielov.Folium hippocastani (zberajú sa v apríli). Treba ich hneď dopraviť do zberne. a to p. Zrná varené v mede sa v Litovskej SSR používajú pri dyspepsii (poruchy trávenia). ochrnutiach.

Pre obsah kumarínov sú aj zložkou opaľovacích krémov. cievnych poruchách. okrem toho slúžia ako krmivo pre divú zver. iné časti rastliny 1 %. Významné upotrebenie majú semená v priemysle (výťažky do hasiacich prístrojov. organické prímesi 0. rusky: Jednoročná bylina vysoká asi 40 cm. tvoria dvojkvetové vidlice. chlpatú. pri hemoroidoch a obehových poruchách. kumarín eskulín. PAKOST SMRADĽAVÝ KAKOST SMRDUTÝ Geranium robertianum L. a to pri kŕčoch v prsiach. krvavý . lišaje. absorbujú škodlivé účinky ultrafialových lúčov a ochranných mastí. opuchy. pričom kumaríny zvyšujú aj odolnosť stien ciev a rozširujú vencovité cievy. je málo toxický. opuchoch pečene. adenozín. pratense L. často aj v lesoch. 52. Byľ má priamu alebo polieha- vú. bielkoviny a v osemení sa nachádza katechín a neglykozidová katechínová trieslovina. Vrecia sa nesmú ukladať na seba vo viacerých vrstvách. . Všetky druhy sú si veľmi podobné. V homeopatii sa uplatňuje esencia (dil. zvonka zasa odvary na rany. na rumoviskách a medziach od nížin po horský stupeň. olej (7—8 % ) . ktoré tvoria základ mnohých hromadne vyrábaných prípravkov používaných pri periférnych poruchách krvného obehu. čapí nos smrdutý.15 % ) . rozpadá sa na zobákovité plôdiky. Rod pakostov má asi 170 druhov. kyselinu močovú. i. škrob (50-60 % ) . Čs. čapina.5 %.G. španielsky: Hierba robertiana. anglicky: Herb Robert. milosť božia Nemecky: Ruprechts-Storchschnabel. najmä v húšťavách. Rovnako hojný je p. francúzsky: Geranium robertin. niekedy sa odporúča ako náhradka za saponin z gypsomiliek.sušiť v tenkých vrstvách a dosúšať pri teplote asi 60 °C. sťahujúcim a protihemoroidným prostriedkom. pazušné. kataroch hrtana a hltana.. chronickej gastritíde. taliansky: Cícutarossa. 50. Čajoviny č. v oplodí o. zväčšenej predstojnici a pri hemoroidoch. Pakostovité — Geraniaceae Ľudovo: bocianí noštek. purínové deriváty. reu210 PAKOST SMRADĽAVÝ matizme. Saponin prítomný v semenách má pomerne malú hemolytickú účinnosť ( 1 : 1 2 000). pri múroch. Kvety karmínovoružové. na liečbu kŕčových žíl. Rastlina rastie na vlhkých a tienistých miestach. Plod je zobákovitý. lúčny . Semená sa skladujú v sieťovaných vreciach na chladných miestach. henézszagú gólyaorr. angínach. Semená obsahujú aj flavonoidy (0. D 1—D 2). ich zmes je escín (ako aglykóny sa označujú protoescigenín a baringtogenol C). sanguineum L. Listy sú expektoračným. omrzliny. Semeno sa hodnotí internou normou IN 2/82 vypracovanou iba pre I. Dávkuje sa 1 lyžička na šálku záparu. krehkú.). kvitnúci červeno. Listy sú zložené z 3-5-stopkatých lístkov so zúbkatými úkrojkami. rozkonárenú. Najvýznamnejšie terapeutické uplatnenie v súčasnosti majú výťažky (Extractum hippocastani fluidum) alebo izolované zložky (azda najviacej escín). stopkaté. na rúbaniskách. ružovú. ktorý rastie na lúkach i medziach a kvitne modro. proti zápalom i edémom a na spomalenie zrážania krvi. býčnik. celkom ich je 8-28 %. V ľudovom liečiteľstve sa odporúča pri úporných hnačkách podať pol kávovej lyžičky postrúhaného sušeného semena s trochou liehoviny.G. pri hemoroidoch. adenín. Z obsahových látok sú najzaujímavejšie triterpenoidné saponíny. Podávajú sa vnútorne i zvonka. maďarsky: Bakbúzó gólyaorr (gerely). výroba pracích prostriedkov a pod. hromadne vyrábaný prípravok je Anavenol (kvapky a dražé — venofarmakum) s obsahom eskulínu. Azda najrozšírenejší je p. akosť: chybné semená maximálne 5 %. Pôsobia i spazmolyticky (účinok spočíva predovšetkým na saponíne escína a flavonoidoch). z čoho u nás rastie 20. anorganické prímesi vôbec neprípustné.

pri kameňových poruchách. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. ktoré sa za sucha skrutkovito stočí a pred dažďom rozvinie (na p. tuberosum L. obyčajná (má nepríjemný pach). pontická a odlišný vzhľad má p. lúčny. prípadne na obklady pri fistulách. smradľavý sa od všetkých podobných druhov odlišuje najmä listami. Práškovaná vňať s rutou a palinou zajedaná chlebom posilňovala srdce. ktorý sa pokladal za dobrý posilňujúci prostriedok. Spomedzi pakostov je včelársky významný najmä p. prípadne od artemés = zdravý.G. storočia. smradľavom sa stočí ibadooblúka). Eberraute. bolestiach v močových cestách a rozličných krvácaniach. zvonka na omývanie. Najčastejšie sa odvodzuje od mena bohyne Artemis (Diany) alebo kráľovnej Artemisie (palinou liečila svojho manžela). bolestiach močového mechúra a zvonka na zle sa hojace rany a opuchy. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: boží drevec. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku studeného macerátu alebo záparu. Čajovina č. Indiáni v západnej časti Severnej Ameriky používali pakost proti syfilisu. prípadne kolísavé množstvo silice. Z domácich druhov sa liečebne využíva aj vňať kvitnúcich druhov p. 0) sa v homeopatii používa ako adstringens a pri Basedowovej chorobe. Plody sú nažky bez chocholca. zhodovali sa na veľkej liečivosti pakostov. hľuznatý — G.) a antivirózne účinný fenol. pije sa 1-2x denne. Pakost sa už u Dioskorida nazýval geranium (z gréckeho geranos = žeriav) . Stredovekí lekári. Listy striedavé. pravá. Pochádza z Ázie. okrem toho je veľmi horká. husto rozkonárený. sanguineum L. španielsky: Abrotano macho. 46. 1731). Francúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) radil kloktať odvar z pakostu pri angínach. krvácaniach rozličného druhu. má zobákovité zakončenie plodov. smradľavého sa odrezáva v máji—júni až v septembri (prípadne sa pokosí).vzhľadom na dlhé zobákovité plody. Kvitne asi v máji až septembri. Ľudovo sa pakost uplatňoval pri hnačkách. Pri zbere vňate treba postupovať opatrne — u citlivých zberačov môže vyvolať na koži slabé zápaly. brotaň. resp. BOŽIE DRIEVKO Artemisia abrotanum L. Róbert). veľmi zriedkavá je p. no iba čerstvý koreň — Radix Geranii maculati. Pestuje sa vo vidieckych záhradách. Všetky časti byliny príjemne voňajú a chutia korenisto aromatický. krvácaniach (najmä z nosa a pľúc).P. Slúžil najmä na prečistenie močových ciest — zbavoval ich piesku a kameňov (podobne účinkoval na obličky) a tlmil bolesti pečene. najmä p. ale zrejme to boli iné druhy. maďarsky: Abrut uróm. dračia (u nás sa pestuje).bociannik rozpukovitý (Erodium cicutarium L'Hér. Jeho stonka i listy nepríjemne páchnu. Eberreis. Esencia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. Paliny patria medzi najstaršie liečivé byliny vôbec. Vnútorne sa aplikuje ako adstringens. chuť však ostáva nepríjemne horká a príkra. pratense L. 1 lyžička na šálku záparu). Súčasné používame drogy je slabé. zápaloch kože a i. lúčneho . droga obsahuje aj kyseliny (jablčnú. Pôvod ich latinského mena artemisia. Všetky druhy sa lekársky uznávali ako 211 . PALINA ABROTSKÁ . BOŽIE DRIEVKO PALINA ABROTSKA-P. anglicky: Southerwood. Odborné druhové pomenovanie robertianum mu Linné vybral z histórie (na jeho liečebné vlastnosti údajne poukázal sv.. potom bližšie neprebádaná horčina geraniín. externe je dermatologikum. kým pre vplyv na sťahovanie maternice ho Kobert odporúčal proti maternicovému krvácaniu. a p. Vnútorne sa užíval vodný destilát z vňate (Tabernaemontanus-Bauhinus. smradľavého ako liečiva na všetky opuchy a rany. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. p. zo Severnej Ameriky. Nepríjemný plošticový zápach byliny sa sušením stráca. hnačkách. Úbory drob- né. Druh neslobodno zamieňať s ostatnými palinami. Poskytuje včelám veľa medu. Ako Herba Roberti alebo Herba Geranium Robertianum sa rastlina nachádzala už v herbároch 16. brotan. Kvitnúca vňať p. Denná dávka na vnútorné užívanie sú 2 lyžičky sekanej vňate (za studena macerovať 8 h. Užíva sa pri hnačkách. palina drevinka Nemecky: Stabwurz-Beifuss. zvonka na rany a opuchy a podľa Schultza aj na chronické prieduškové katary. krvavého — G. najmä p. ktorý má zo všetkých druhov pakostu najvyššie množstvo trieslovín a kyseliny galovej (10-28 %). ale málo peľu. hemostatikum a antidiaroikum.P. Literatúra gréckeho staroveku síce spomína pakosty. taliansky: Abrotano. V ľudovom liečiteľstve sa droga tradične využíva pri žalúdočných a črevných kataroch. umelým teplom do 35 °C. na rube sivochlpaté. zoskupené v pazušných metlinách. LATNATÝ Poloker vysoký 50—100 cm. maculatum L. vo veterinárnej praxi pri hematúrii a dyzentérii. resp. ktorých je u nás asi 17. citrónovú a i. rusky: (v európskej časti ZSSR nerastie) PELYNĚK BROTAN . ťažko určiť. pálivých ranách. smradľavému sa veľmi podobá aj iný zástupca čeľade .P. Terapeuticky účinná zložka drogy je trieslovina (asi 5 — 10 %). dvojito perovito strihané. ktorí prenášali do herbárov hlavne liečebné poznatky antiky. Po odstránení cudzích prímesí sa suší prirodzeným teplom bez prístupu slnka na vzdušnom mieste. segmentíky čiarkovité. reumatizme a cirhóze pečene.). Z príbuzných druhov sa v homeopatii používa G. Droga: Herba geranii (robertiani) alebo Herba rupertii.P. ako typické adstringens a trieslovinová droga. Pri zámene prichádza do úvahy najmä p. francúzsky: Aurone mále.

skladovaní a inej manipulácii s drogou často vzniká podráždenie slizníc dýchacích ciest a hrtana spojené s kašľom. Schne pomaly a treba ho oddeliť od iného materiálu. Zmienku o ňom nachádzame v 2. sušení. francúzsky: Estragón. možnosť jeho zámeny je malá. u slávneho lekára Galéna pod označením knikos. anglicky: Tarragon. Pri zbere. nechutí do jedenia. Ako korenina sa vysádzala najmä vo vidieckych a kláštorných záhradách. Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl prostriedky proti kŕčom. a to najmä na výrobu likérov a vermútov. bez zdrevnatených častí. Plody sú nažky bez chocholca. použitý už Dioskoridom. stor. 10 5 3 2 1 14 10 6 4 2 14 12 . triesloviny a bližšie neznáme alkaloidy abrotanín a abrotín s podobnými vlastnosťami ako chinín (pozri chinovníkovú kôru medzi cudzokrajnými drogami). Rastlinné časti majú veľmi prenikavý a príjemný pach. pred n. V staroveku tento druh paliny veľmi nepoznali. maďarsky: Tárkony urom. v tme. 10 5 3 10 6 10 12 9 2 3 pravú: pri poruchách trávenia. lebo je veľmi aromatický.Asteraceae (Úborovité . oficiálne a v alopatii sa nepoužíva. horčinu. j. účinkujú proti horúčke. majonézy a šaláty. Astrovité . dračia je stará korenina. španielsky: Estragone. od abrotos = božský (pre liečivé účinky). ale aj ako prostriedok proti moľom. V domácnostiach sa uplatňuje ako korenina na mastné mäso. Keďže ide o pestovaný druh. horúčave v prsiach. 2—3 x denne 1 šálku). resp. Odrezávame kvetné bylinné vrcholky. Vedecký názov abrotanum. ju používa podobne ako p. potopudný a anthelmintický prostriedok (zvyčajné dávky sú 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Slúžievala na aromatizáciu octu a horčice. Preto treba s rastlinou manipulovať opatrne. Od príbuzných druhov sa líši hlavne nedelenými listami. Matthiolus r. U nás miestami splanel. Iné údaje o rode Artemisia — palina uvádzame pri ostatných druhoch. Materiál sa suší podobne ako každá silicová droga — v tieni. 1. inak označovaná aj Summitas abrotani alebo list či vňať — Folium seu Herba abrotani. D 3 a 0 ) . dračiu ako vynikajúci prostriedok proti moru. Z p. Zber sa robí v júni až v auguste. Droga sa skladuje dobre uzatvorená. Pre príjemnú citrónovú arómu a horkastú chuť bola oddávna obľúbená v kuchyni. jednoduchými čiarkovitými listami a s malými guľatými úbormi usporiadanými v riedkych metlinách. kapilín s dobrými fungistatickými vlastnosťami. ale aj antiseptický a na srdcový sval. prípadne na obklady a rany. paldán. Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Stonky hrubšie ako 8 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) II. Čajovina č. hydinu.Na vňaťovú drogu — Herba abrotani — sa vzťahuje ON 86 6827. Zatiaľ čo pri „ruských" druhoch sú krycie trichómy zoskupené do hviezdice. Zberá sa za suchého počasia. Ľudové liečiteľstvo — najmä v južných krajinách. Zber sa robí viac ráz do roka v júli až auguste (septembri). Botanické označenie p. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. Homeopatické použitie esencie je rovnaké ako v ľudovom liečiteľstve. podľa inak formovaných krycích trichómov (chlpov). Homeopatia používa čerstvé listy a pripravuje z nich esenciu (dil. Zvonka slúži na prípravu kúpeľov na omrzliny. ale aj ako močopudný. dračej podľa Linného vychádza zo zdrobneniny draco (grécky drakón) = had a vzťahuje sa na hadovito formovaný koreň rastliny. Botanicky sa neskoršie zaraďovala medzi druhy rodu Pyrethrum — rimbaby. pravdepodobne glykozid. Jej hlavné znaky: Akosť — najviac v % I. t. rusky: PALINA DRAČIA Trváca bylina vysoká 60 — 120 cm s metlovitými stonkami. ponechal i Linné ako odvodeninu z gréckeho abros = elegantný (pre vzhľad listov a príjemný pach). Chutia palivo aromatický a trochu horkasto. slanomilná).polyíny. Rastlina sa najväčšmi používa v priemysle. tarkán Nemecky: Estragón. Druh pochádza z Ázie. v tenkých vrstvách (umele do 35 °C). tvaroh. Jej domovinu pravdepodobne ohraničuje areál brehov stredoruských riek cez Sibír až po Ochotské more a v Severnej Amerike od Aljašky až po Texas. ktoré Na vňaťovú drogu (Herba dracunculi) sa vzťahuje ČSN 86 6731: Akosť — najviac v % I. na dobre vetraných miestach. P.5 % ) . V koreňoch sa nachádzajú zaujímavé látky . abrotská obsahuje najmä silicu s aromatickými zložkami (asi 1. na potenie.Compositae) Ľudovo: estragon. 179. a to kvitnúca vňať (doplňovaná listom) alebo len list — Herba dracunculi seu Folium dracunculi. pri ťažkostiach s močením a vynechávaní menštruácie). P. Rozlíšenie obchodných druhov („ruský" a „nemecký" tovar) sa robieva hlavne pomocou mikroskopu. 1563 odporúčal p. abrotskej sa zberá zvyčajne vňať s kvetmi — Herba cum floribus abrotani. pri „nemeckých" druhoch sú vidličkovité. málokrvnosti spojenej s poruchami trávenia. niektoré sa uctievali ako kultové byliny (p. Používali sa najmä semená (proti zvieraniu. Veľmi aromatické sorty sa dnes pestujú predovšetkým vo Francúzsku. podobný ako citróny alebo medovka lekárska. Dnes sa všeobecne uplatňuje v konzervárenskom a potravinárskom priemysle. taliansky: Dragontea. PELYNĚK KOZALEC („ESTRAGÓN") Artemisia dracunculus L. 212 II. Liečebné použitie drogy Herba abrotani je viac-menej iba ľudové.

v tieni. Plínius odporúčal bylinu chorým i zdravým. Suší sa rýchlo. Červenkasté vajcovité úbory sú v hustých metlinách na vrcholkoch stoniek. Pre hojnosť výskytu mal v našom liečiteľstve prevahu práve tento druh. Starí Gréci a Rimania dávali prednosť iným. Vytvára dokonca typické spoločenstvá. aldehydy (napr. K historickému používaniu paliny uvádzame poznámky aj pri ďalších druhoch. Pre metabolické vlastnosti sa niekedy používa aj pri kôrnatení tepien a iných cievnych poruchách (rozžutá čerstvá vňať alebo lístky. Pomer zoschnutia je asi 4—5 : 1. polievok. Rastlina uprednostňuje uľahnuté staršie násypy. je najlepšie identifikovateľná. zvyčajná dávka je asi Trváca bylina vysoká 50-100 cm. potom sa precedí.2 % silice slabého pachu a cel- kom iného zloženia. ako emenagogum i choleretikum a na potenie. Podstatnú časť zvyšku tvoria linalylacetát. PELYNĚK ČERNOBÝL PALINA OBYČAJNÁ sa zvyčajne viažu do neveľkých snopčekov. asi dve tretiny v nej pripadá na metylchavikol čiže estragol (pre podobnosť so silicou anízu nazýva sa aj izoanetol). Z ďalších obsahových látok rastliny možno spomenúť horčiny. najvyššia a u nás najbežnejšia. aby neobsahoval nečistoty. na rube bieloplstnaté. V Starom Egypte sa tamojšia p.Oleum dracunculi aethereum. V domácnostiach sa ako pikantná korenina pridáva do omáčok. Materiál treba pred zväzovaním dobre pretriediť. uhoriek. taliansky: Artemisia. Koreň obsahuje asi 0. polynka obyčajná Nemecky: Gemeiner Beifuss. domácim teplomilným druhom. Podľa Hippokrata sa pridávala do vína posilňujúceho šestonedieľky. ocimén a i. Nachádza sa v ňom aj polyín kapilín (fungistatikum). Plody sú nažky bez chocholca. Listy má perovito delené. Rastlina je obľúbenejšia a používanejšia v potravinárskom a konzervárenskom priemysle. metoxyškoricový). pije sa niekoľkokrát denne po lyžiciach. schne pomaly. Tento druh sa dnes uplatňuje prevažne v ľudovom liečiteľstve. užíva sa v oblátkach. Pripisoval sa jej božský pôvod podľa bohyne Artemidy. na posilnenie žalúdka pri tvorbe štiav i trávení. anglicky: Omugwort. francúzsky: Armoise. prípadne i vzhľadom a mikroskopickým obrazom. Častejšie sa používa čerstvá vňať. ľahko sa odlíši svojím nie príjemným pachom. Artemisia vulgaris L. Spomedzi všetkých. Jánom touto bylinou opásavali 213 . maďarsky: Fekete urom.Compositae) Ľudovo: Černobyl. Preto sa vyskytujú skôr jej prímesi v iných druhoch palín. ale je bežná aj pri cestách. triesloviny a živicu. korenistou chuťou so slabo horkou príchuťou. rusky: . Astrovité — Asteraceae (Úborovité . Podobné použitie má izolovaná silica. Farmaceutické použitie drogy je ako stomachikum a amarum. na rumoviskách a neobrábaných pozemkoch. užíva sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. felandrén. s rozkonárenou stonkou. Iba ojedinele sa uvádza v liekopisoch. za dobrého vetrania. octu. šalátov a pod. voňavkárske a praktické kuchynské upotrebenie. prípadne vo forme medicinálneho vína). Ak sušíme umelým teplom. prímorská uctievala ako kultová rastlina bohyne Izis. ako sa ľudia večer pred sv. španielsky: Artemisia. Rastlina i droga má hlavne potravinárske. ľahko hnedne. Matthiolus opísal.2-1 % ) . Herba dracunculi sa v alopatickej liečbe využíva zriedka. Droga si udržiava príjemný aromatický pach a slabú horkú chuť.PALINA DRAČIA 2 % zápar (prikrytý nechať stáť asi 15 minút. je prostriedkom na zvýšenie chuti do jedla. pijú sa 2—3 šálky denne alebo prášok (1 —2 g denne). Používala sa pri ženských ťažkostiach. Palina patrí medzi najstaršie rastliny používané v liečiteľstve. teplota nesmie byť vyššia ako 30-35 °C. asi troch stoviek druhov paliny. ktorá slúži na izoláciu silice . na líci lysé a tmavozelené. pri výrobe bylinného octu (estragónový ocot) a horčice alebo ako zložka koreninových extraktov. Účinné látky predstavuje predovšetkým silica (0.

zvyčajne neveľký. Obsahuje najmä cienol. horčiny (artemizín) a triesloviny. Pripravuje sa zápar z jednej kávovej lyžičky na šálku a pije sa 2-3 x denne po lyžiciach. Gessner. Predmetom zberu býva niekedy aj koreň — Radix artemisiae (vulgaris). aj do rozpusteného sadla. ktorý má antiseptické a anthelmintické. Slúži najmä na povzbudenie činnosti žalúdka a tvorbu šťavy pri jej nedostatku.PALINA OBYČAJNÁ teplota pri sušení nemá presiahnuť 30-35 °C. 1984). Rastie na suchých vápencových pôdach. najmä na stepných stranách a medziach. obsahuje jedovatý tujón (O. polyín kapilín (fungistatikum) a iné látky. ďalej proazulény a jedovatý tujón (pozri p. rusky: - PELYNĚK PONTICKÝ a venčili proti obludám. V koreni je inulín. Dopyt po droge je sezónny. čarom. Pre osobitný pach sa používala aj ako korenina do husacích. Ostatné ľudové indikácie uvádzané úvodom nie sú vždy bez rizika. aj keď 214 . Striedavé listy sú dvojito perovito strihané.5 : 1. U nás sa veľmi zriedka vyskytuje v oblastiach teplomilnej panónskej flóry. nešťastiam i chorobám. 74. 10 5 3 10 6 10 12 9 Trváca bylina vysoká 20 — 50 cm. Čajovina č. II. Plody sú nažky bez chocholca. Predmetom zberu býva kvitnúca vňať (niekedy aj nákupu) . francúzsky: Armoise pontique. Pomer zoschnutia je asi 3—4 : 1. Ako korenina sa najlepšie uplatňujú čerstvé listy (sušené sú bezcenné) a rozkvitajúce úbory (tie možno sušiť) (J. Malé úbory s rúrkovitými žltými kvetmi a so sivoplstnatým zákrovom tvoria v jednostranných strapcoch koncovú metlinu. 1953). anglicky: Roman Mugwort.Herba artenisiae (vulgaris). Vzhľadom na osobitne zriedkavý výskyt zámena s príbuznými druhmi prakticky neprichodí do úvahy. vykopáva sa zjari alebo na jeseň a suší sa bežným spôsobom. Astrovité — Asteraceae (Úborovité . Odstrihujú sa na začiatku kvitnutia (júl—september) kvitnúce vrcholky bylín (ich stonka nemá presahovať priemer 5 mm). cholín. ako všetky paliny. španielsky: Tomillo pontico. dolné stopkaté. pravá). keď mu miesto vody dali žič s octom. O pôvode horkosti hovorí naša povesť. Čerstvý sa používa v homeopatii (esencia dil. pri hemoroidoch (J. 1984). Základné požiadavky ČSN 86 6729 na drogu Herba artemisiae: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. maďarsky: Bárány urom. Hlavnou zložkou rastliny je silica (asi 0. Externe ako antiflogistikum. Osičková. borovice).Compositae) Ľudovo: rímska palina Nemecky: Romischer Beifuss.2 % vo vňati). resp. kačacích. tiež expektoračné účinky (pozri napr. ďalej nechuti do jedenia (acídna a subacídna gastritída. bravčových alebo jahňacích pečienok a plniek. D 3-D 2). Osičková. PALINA PONTICKÁ Artemisia pontica L. že palina vyrástla z potu Krista na kríži. Sušia sa v snopčekoch alebo rozostreté na tienistých a dobre vetraných miestach. Pomer zosušenia je asi 3-3. lebo rastlina. Zasluhuje si najvyššiu ochranu. Keďže ide o silicovú drogu. dyspepsia). taliansky: Assenzio pontico. so sivoplstnatou rozkonárenou stonkou. napr.

silicu (bližšie nepreskúmanú). 3 2 14 10 II. v dolnej časti drevnatá. Rastlina je stomachikum — amarum. j. taktiež ako tonikum (na celkové posilnenie organizmu). 6 4 14 12 Trváca bylina vysoká 50—100 cm.PALINA PONTICKÁ je ostatným vo všetkom podobná. španielsky: Asenzio. Šúr. monogyna (W. na skalnatých stranách od nížin až po horský stupeň.. druhové odborné meno dostala táto palina podľa hojného výskytu v oblasti Pontu. viazaná na suché stanovištia. Najvýraznejšie sa odlišuje príjemným pachom (podobný má p. lebo jej ochrana je daná lokalitami výskytu. ale ak bola možnosť výberu. že táto rastlina má osobitnú vlastnosť — chráni odev pred hmyzom. 2 — 3 šálky denne. v Alžírsku sa kedysi podával riedený absint vojakom proti malárii (účinkovať malo všetko horké). živicu a rozličné minerálne soli. V súpiske chránených rastlín sa neuvádza. Tento zvyk prevzali neskôr aj Európania. v prírodných rezerváciách Devínska Kobyla. O santoníne sa píše aj medzi cudzokrajnými rastlinami pri droge cicvárový kvet (Flos cinae). Obľubuje pôdy s dostatkom dusíka. subsp. takisto plstnatými trojito perovito delenými listami s kopijovitými segmentmi. pontická obsahuje aj triesloviny. Rastlina sa v oblastiach svojho výskytu používa skoro výhradne v ľudo- vom liečiteľstve.boli výborným liekom proti boleniu žalúdka. Typická rastlina suchých plôch a rumovísk. pontická rastie u nás napr. Názov paliny je z gréckeho a = bez a psindos = zábava. Na koncoch stoniek sú v riedkych metlinách zoskupené previsnuté úbory so žltými kvetmi. zrejme sa jej dávala prednosť pred ostatnými. Madva. P. kvitnúce vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). 215 . U nás sa prv listy namáčali do pálenky . pije sa 3 x denne. ale aj v oblasti Juhoslovenského krasu (toto územie patrí medzi floristicky najbohatšie kraje strednej Európy). Rodové vedecké označenie nadväzuje na grécke artemés = zdravý (vzhľadom na liečivosť druhov tohto rodu). Pôvod rodového označenia Artemisia sme si už vysvetlili. ktorá má tieto požiadavky: Akosť — najviac v % Znak Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesí Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním rastliny) I. ktorá sa líši nie celkom príjemným pachom. Čierneho mora. Používali ju už starí Egypťania. K. Palina je jedna z najstarších liečivých rastlín. Už Dioskorides poznamenal. Santonin sa nachádza v paline slanomilnej . Často rastie pri cestách.Compositae) Ľudovo: absint. aj vo Fándlyho súpiske liečivých rastlín. francúzsky: Absinthe. Ľudovo sa odporúča 1 % zápar. rusky: PELYNĚK PRAVÝ Ak je vňať (Herba absinthii pontici) predmetom farmaceutického používania. jej kvalita sa posudzuje podľa ČSN 86 6737. obyčajnou — Artemisia vulgaris L. s trsom vzpriamených sivoplstnatých stoniek. Plody sú nažky bez chocholca. Plínius uviedol aj prípravu palinového extraktu. s tzv. taliansky: Assenzio. Pritom navrhol. Predmetom zberu bývajú listy a kvitnúce vrcholky pestovaných bylín. P. Hippokrates ju odporúčal pri žltačke. so striedavými. polyňok Nemecky: Wermut. ale aj zvonka. Inak pozri a porovnaj všetky druhy paliny. Vzhľadom na neširoký areál výskytu nenadobudla masové uplatnenie. peluň. prášok z drogy v dávkach 0. pretože sú vraj takto chránené pred myšami. abrotanová). ktorý je špecifickým prostriedkom proti škrkavkám a hlístam. uplatňuje sa ako horčinový a sťahujúci prostriedok. V klasickom staroveku mala široké rozpätie používania. Astrovité . PALINA PRAVÁ Artemisia absinthium L. resp. aby sa knihy písali atramentom uvareným s palinou. Zber rastliny na liečebné účely vo voľnej prírode neprichodí do úvahy. ktorý pochádza z cudzieho druhu paliny.Asteraceae (Úborovité . dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. radosť. t. list sa zberá v júni. rudnianskou masťou ju odporúčal neplodným ženám. Oficiálna medicína ani homeopatia rastlinu osobitne nepoužíva. zoznámil sa s ňou vo svojom vyhnanstve pri Čiernom mori. Rastlinné časti obsahujú horký princíp artemizín. palín.5-1 g 2-3x denne a tinktúra (denne 30—60 kvapiek). chemicky príbuzný so santonínom (ČsL 2). Najčastejšie sa zamieňa s p. paliny slúžili ako koreniny a veľmi sa cenili pri zariekaní a veštení.Artemisia santonicum L. Ordinoval ju aj náš chýrny bylinkár F. anglicky: Wormwood. Užíva sa aj čerstvá šťava (5 —10 g denne). na úpravu menštruácie. potom oxysantonín. P.) Gams. tiež na omývanie rán. Pri užívaní sa vyžaduje zvýšená opatrnosť. najmä na staré násypy a navážky. Patrí do skupiny palín s pradávnym liečebným používaním. Uvádza sa napr. maďarsky: Fehér urom. ako močopudný a žalúdočný prostriedok. pontickú spomínal aj Ovídius. Užívala sa vnútorne asi ako dnes. ojedinele rastúcej v rezerváciách na slaniskách južného Slovenska. na zvýšenie vypudzovania žlče zo žlčníka (cholagogum).

cholagogum). 168. 10 6 4 1 13 12 3 0. 232. DOBROMYSL OBECNÁ Origanum vulgare L. absintín a artabsín. Väčšina štátov preto zakazuje pridávanie paliny do vín.1 10 000 11.A a B). Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. lebo sú velmi horké. 207. ktorá je v kvapkách Contraspan (spazmolytikum). spazmolytikum a digestívum. Zvyčajne sa kombinuje s inými drogami. príčinou absintinizmu. znecitlivením až bezvedomím. Pomer zosušenia je asi 3 — 5 : 1.Palina pravá SPOFA. Najdôležitejšími obsahovými látkami je silica (až 0. užíva sa 3 x denne. Zložky silice chamazulény a horčiny (seskviterpénové laktóny — gvajanolidy) stoja voči sebe v biogenetickej závislosti. anglicky: Marjoram. Ich pitie spôsobuje degeneráciu centrálneho nervového systému a poruchy intelektu.Palina pravá — záparové vrecká a balenie paliny vo vreckách . Droga sa používa už len ako stomachikum-amárum. Jej dávky sú 1 kávová lyžička drogy na pohár záparu. 242. taliansky: Origano. Szurokfú. tujól (70 %) a ich estery. Najvýraznejšou zložkou silice je tujón (asi 10 % . akosť. pretože je nebezpečná. Zber materiálu sa môže robiť len za suchého počasia. francúzsky: Origan. V predaji sú aj záparové vrecká . Pre výrazný pach sa sušia oddelene od ostatných rastlín. najmä pri dlhšom užívaní a vo vyšších dávkach. dlhé do 30 cm a so stonkou hrubou do 5 mm. Táto choroba sa prejavuje kŕčmi. a najmä do liehovín (absint). Čajoviny č.5 13(11) 10(9) 2 0. vňať je v čajovine Eugastrin (stomachikum. (ČsL 4) 5 3 2 0. 172. na tvorbu žalúdočnej šťavy a býva zložkou žlčopudných čajovín. 191. Na vňaťovú drogu — Herba absinthii — sa vztahuje ON 86 6832 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga s iným sfarbením ako čerstvá vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Číslo horkosti — najmenej I. Hluchavkovité . 176. Zvyčajne sa nakupuje iba I. Ako horčinový prostriedok slúži na zvýšenie chuti do jedenia. Papierové podložky sa po usušení zahodia. 240.5 %) a horčiny. lebo v droge sa najväčšmi cenia prítomné horčiny (pozri normu ČsL 4). 10. metabolikum. španielsky: Oregano. dážď ich zmýva a droga sa znehodnocuje. U nás tvorí súčasť žalúdkovej čajoviny a tinktúry. maďarsky: Szurokszagú murvapikk.PALINA PRAVÁ Najčastejším predmetom zberu a nákupu sú listnaté vrcholy byliny — Herba absinthii. 208. rusky: PAMAJORÁN OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 20-50 (80) cm s priamou jednoduchou byľou 216 .Lamiaceae (Pyskaté — Labiatae) Ľudovo: divý majorán Nemecky: Wilder Dost. Oficiálna medicína zanechala všetky ľudové liečebné odporúčania použitia paliny. Zber sa robí za pekného počasia (jún-september). Pre tieto obsahové látky je silica.05 5 000 Vrcholky vňate sa uložia na čistú podložku v tieni na dobre vetranom mieste (vo vrstve hrubej do 10—15 cm).

Príbuzný majorán záhradný je pomerne drobná pestovaná bylina s bielymi kvetmi a dúška tymianová (tymian) zasa poloker s fialovými kvetmi. črevných parazitoch a angíne. peračina. Hippokrates pokladal pamajorán za prostriedok proti hemoroidom. hrdzavochlpatého podzemka vyrastajú listy dlhé až 140 cm. rusky: KAPRAĎ SAMEC Na vňaťovú drogu — Herba origani sa vzťahuje ČSN 86 6723: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená ináč ako materská rastlina Hrubšie časti stoniek Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I. reumatizme a ochorení dýchacích ciest. okrasa).PAMAJORÁN OBYČAJNÝ a vajcovitými celistvookrajovými listami. papruška. Kvitne asi od júla až do jesene. tiež flavonoidy (glykozidy luteolínu. Nemožno sa preto čudovať. karvakrol a iné terpény (droga s vyšším obsahom tymolu sa považuje za cennejšiu). t. 1564 odporúčal aj proti zápalom a nočnému poteniu. Med i peľ sú žltej farby. pri astme. 2 5 1 1 13 8 0. V starých nemeckých herbároch vystupuje pamajorán ako dôležité liečivo. ktoré zosilňujú jej pôsobenie v základnej indikácii. kašli a proti bolestiam v krku. proti zápche.Polypodiaceae) Ľudovo: cicvár. čertovo rebro. kde podstatné zložky tvorí tymol (10 %).1 II. Treba dbať. prechladnutiu. Suší sa riedko rozložený. Po prechodnom ústupe do úzadia sa zasa zjavuje v palete liečivých rastlín. Rastlina je medonosná. anglicky: Male Fern. Matthiolus ho ordinoval aj proti kŕčom. Dioskorides používal listy a kvety s vínom proti uhryznutiu divou zverou a Scribonius Largo vo väčších dávkach ako emetikum. na tienistých a dobre vetraných miestach (pri umelom teple do 35 °C). Druh osídľuje suché a teplé alkalické stanovištia. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a ľahko sa mrví. aby dobre uschol aj vnútri zväzočkov. odporúčal ho aj pri pľúcnych ochoreniach a na posilnenie nervov. Pri hromadnom zbere sa zožína kosákom. proti kašľu. Rastie od nížin až po subalpínsky stupeň. Predmetom zberu a nákupu je vňať na začiatku kvitnutia — Herba origani. Plody sú tvrdky. ktorá sa najčastejšie aplikuje pri hystérii a sexuálnych poruchách. Droga je expektorans a choleretikum. častejšie v neveľkých zväzočkoch. že pamajorán pokladali za zázračnú bylinu. taliansky: Felce maschia. papradie.5 % . apigenínu a i. francúzsky: Fougére mále.až 1. okrajoch lesov a rúbaniskách.). V ľudovom liečiteľstve sa považuje za špecifikum pri zápale pohrudnice (alebo v stavoch po zápaloch). Okrem toho sa ešte používal ako korenina. zberá sa na začiatku kvitnutia do dĺžky 30 cm a hrúbky byle 3 mm. Podľa abatiše Hildegardy liečil aj malomocenstvo. 230. kropadlie. reumatizme. 217 . dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa 2 x denne). pri ženských ochoreniach. vodnatieľke. Čajoviny č. j. v stredných bučiny so spodnou vodou vo väčšej hĺbke a pôdy so značnou vodnou kapacitou. PAPRAĎ SAMČIA + Dryopteris filix-mas (L. proti všetkým druhom kŕčov (i pri menštruácii). na povzbudenie chuti do jedenia a ako aromatikum do posilňovacích kúpeľov. Rodové vedecké meno pamajoránu je odvodené z gréckeho origanon alebo origanos (oros = hora a ganos = lesk. 6 10 3 2 13 10 0. Drobné fialové kvety v pazuchách elipsovitých červenofialových listeňov sú zoskupené do malých kláskov. maďarsky: Férfías (erdei) paizsika. bolestiam pečene a obličiek. Droga obsahuje predovšetkým silicu (0.5 % niekedy).) Schott Papraďovité — Aspidiaceae (Sladíčovité . používa sa aj na posilnenie nervov. aromatická čajovina na obklady a vňať tu tvorí zložku. Spodné bezlisté a drevnaté byle do zberu nepatria. striedavo zložené z 20—30 pílkovitých lístkov (jariem). V nižších polohách uprednostňuje hrabové dubiny. na tvorbu žlče a úpravu menštruácie.15-0. Častejšie sa kombinuje s inými drogami. združených do bohatej metliny. najmä na slnečných krovinatých stráňach. šuštkovičník Nemecky: Gemeiner Wurmfarn. španielsky: Helecho macho. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. Homeopatia používa na prípravu esencie čerstvú kvitnúcu vňať. Poskytuje aj peľ.08 Trváca statná bylina. pri sexuálnych poruchách. hlavy a zubov. 96. Všeobecne slúžil na urýchlenie trávenia. Podľa ČsL 2 sú oficinálne aromatické čajoviny — Species aromaticae a Species aromaticae ad cataplasma. Rastie v tienistých lesoch od nížin až po alpínsky stupeň. aromatická čajovina. hadie rebro. z krátkeho. Na spodnej strane listu pozdĺž strednej žilky sú kôpkovité hrdzavohnedé výtrusnice. kapradie. potom triesloviny a horčiny. Lonicerus ho r. chebdie.

Droga má osobitný pach a sladkastú chuť. samčia a jej prípravky sa zriedka uplatňujú ako prostriedky proti vnútorným parazitom. udrží si svoje obsahové látky až rok. zásluhou ženevského lekárnika a Peschiera. bolesti hlavy. odrežú sa z nich listy a ponechajú iba bázy. vo veterinárstve proti motoliciam. má tmavošupinatý podzemok. pomerne málo listov a vyššie. Nelúpané. Vedecký názov vznikol z gréckeho drys = dub a pteris = papraď (pre Podzemková droga (+ Radix — Rhizoma filicis maris) sa hodnotí podľa ČsL 2: Znak Ináč sfarbené a zle očistené podzemky Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo éterového extraktu — najmenej (obsahuje najmenej 25 % surového filicínu) Najviac v % 5 2 13 4 3 8 častý výskyt v dubinách). Všeobecné používanie podzemku (éterového extraktu) sa však presadilo až v 18. Pomer zosušenia je asi 3—4 : 1. nerozrezané sa sušia pri miernej teplote (umelé teplo do 35 °C) — správna droga musí byť na lome zelenkavá (hnedočervená farba svedčí o chybnom sušení. Druhové označenie sa skladá z filix = latinsky papraď a mas = mužský.) Roth. staršia droga sa nesmie používať. ktorá má listy na obryse až trojboko vajcovité. Papradka samičia (Athyrium filix-femina (L. usporiadané v hustých zväzkoch. Hoffm. Druh poznala a používala už antika. Používa sa extrakt v tobolkách alebo v želatínových kapsliach davkovaných po 1. osobitne proti pásomniciam (tenifúgum). pre deti do 15 rokov 4—6 g a pre deti do 4 rokov nie je vhodné užívanie prípravkov. príp. P. dilatata (G. čím sa vyjadruje veľký rozdiel vo vzraste v porovnaní s nižšou „ženskou" rastlinou. Ak sa skladuje v tme a v dobre zatvorených obaloch. stor. Athyriaceae). Proti škrkavkám a mrliam sú neúčinné. a preto sa extrakt pripravuje s ním. Gray. Prípravky sú veľmi toxické a aplikujú sa iba vtedy. Lis- tové bázy majú 5 — 11 cievnych zväzkov. Obsahové látky sú veľmi dobre rozpustné v éteri. F. Ľudovo sa odvar z podzemka používa na zle sa hojace rany a aj ako 218 . vykopávaný v júli až septembri. jedovatej droge — nesmie sa používať). Pri zámene najčastejšie prichodí do úvahy p. kondenzáciou butanónov vznikajú veľmi komplikované zlúčeniny.PAPRAĎ SAMČIA Rastlina má viacej podobných druhov. dyspnoe. ak zlyhali ostatné anthelmintiká. samčej je podzemná časť — Rhizoma filicis maris — Radix filicis maris. rozložená . Ich základom je bezdusíkatá látka fenolového charakteru patriaca do skupiny polyketidov — floroglucín (viazaná na kyselinu maslovú — butanolfloroglucidy). dlhé 30—100 cm. Zdravé podzemky sa očistia. surový floroglucín je zmesou dimerných. Predmetom zberu z p. trimerných a tetramerných floroglucínových derivátov — butanónov. kŕče a poruchy zraku). Príbuzné druhy sa pestujú aj v záhradách a sú rovnako jedovaté a nie sú predmetom zberu. prípadne o starej. po 1 — 2 h treba podať laxatívne účinný prostriedok.D. Floroglucínové deriváty sú veľmi labilné. ktorá je súčasne trpká a neskôr ostrá.) A. Účinné obsahové látky drogy sú uložené v osobitných žliazkach hubovitého pletiva listových báz a podzemka. závraty. Majú nepríjemné vedľajšie účinky (nauzea. skoro lysé stopky (listová báza má iba 2 cievne zväzky).0 g (dávka pre dospelého je 6—10 g. Od najstarších čias je známa ako čarovná rastlina.

Preto sa kedysi nazývala španielske korenie. Pazušné kvety s bielou korunou dozrievajú v duté červené bobule. Plody zberané i s krátkou stopkou sa nechajú trochu zvädnúť a sušia sa na lieskach. rusky: Jednoročná bylina vysoká 20— 50 cm.) Terpó s 0. francúzsky: Piment annuel..P. Ostatné papriky sa vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 2) pokladajú za zámeny. Špeciálne ostré druhy papriky sú C.4 % štipľavej látky. Kvitne v júni —septembri. longum (DC. veľkosťou. má asi 50 druhov pochádzajúcich z tropickej Ameriky. Pestuje sa na plantážach v najteplejších častiach krajiny. resp. stor. Drogu . Prvé overené správy o nej sú z r. Pri zbere a najmä pri práškovaní treba postupovať obozretne — paprika silne dráždi sliznice a pokožku. stonka vzpriamená. dnes pestovaná najmä v tropických oblastiach Afriky. ktorý sprevádzal Kolumba na jeho druhej objavnej plavbe do Západnej Indie. Všeobecne sa rozšírila po Európe až po objavení Ameriky. V ČsL 2 sa obsah kapsaicínu posudzuje chuťovou skúškou (liehová zmes ešte v riedení 1 : 25 000 musí mať zreteľne štipľavú chuť). PAPRIKA ROČNÍ PAPRIKA ROČNÁ Capsicum annuum L.externé antireumatikum. farbou i chuťou (štipľavosťou) a mäsitosťou oplodia. Včelám dáva málo nektárovej znášky. falšovanie. D 4 . frutescens (cayenský piepor. Dnes sa pestuje vo vyše 50 varietach a formách v teplých oblastiach Starého i Nového sveta odlišných tvarom. 1494 od španielskeho lekára Chanca.D 3 — zberá sa v júli až auguste). Paprika bola už vtedy kulúrnou bylinou. že juhoamerickí a stredoamerickí Indiáni používali paprikové bobule ako korenie alebo čerstvú zeleninu dávno pred príchodom Európanov. taliansky: Peperone.04-1. Z čerstvého podzemka sa v homeopatii pripravuje esencia (dil. chillies). listy kopijovito-vajcovité. anglicky: Pod Pepper. Ameriky a Indie. ktorou je alkaloid kapsaicín. z Východnej Indie. fenylalkamínov benzylamínového typu s ostrou chuťou. Isté je. Ľuľkovité — Solanaceae Nemecky: Paprika. PAPRIKA ROČNÁ Naša slovenská paprika má vo svete dobrý zvuk a úspešne sa uplatňuje na zahraničných trhoch. Do Európy sa dostala zásluhou Španielov.5 25 219 . Liekopisy (aj ČsL 2) bežne požadujú dlhoplodú a štipľavú formu papriky . ktorá má podobné použitie ako alopatické prípravky.5 % alkaloidov. fastigiatum a C. treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chrániť pred svetlom Ľahko ju napádajú živočíšni škodcovia. celistvookrajové. V niektorých liekopisoch sa pripúšťa i cayenská paprika . ale dosť peľu. neskoršie z podobných príčin turecké alebo uhorské. maďarsky: Egynyári paprika. častejšie však navlečené na povrázkoch. Ich hlavnú zložku tvorí kapsaicín (asi 70 %). teda v júli až septembri. Rod paprika — Capsicum L. Podstatná časť svetovej produkcie papriky pochádza v súčasnosti z Maďarska.Fructus capsici. Paprikové plody obsahujú asi 0. španielsky: Pimiento. resp. súčasť známeho korenia karí . convar.Capsicum frutescens L. a.Curry. ktorý sa sústreďuje predovšetkým v priehradkách papri- ČsL 2 má pre plod tieto základné požiadavky: Znak Prímesi byli a cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Množstvo liehového extraktu — najmenej Najviac v % 3 13 6. Zber plodov pre farmaceutické ciele sa robí v období zrelosti (červenenia) bobúľ. kde sa pestovala už koncom 16.

lysé. D 4 . daukos) pochádzala zo zelerovitých aromatických rastlín. Náš priemysel ho spracúval do tabliet (Khellin Spofa). visnaga (L. Na miestach hojného rastu (napr. C). U niektorých chorých môžu sa po perorálnej aplikácii prejaviť pri vyšších dávkach gastroenteritídy. Jeho ostrá chuť sa dá rozoznať ešte v riedení 1 : 10 miliónov. Často sú nežiadúcou prímesou vo Fructus ammi visnagae. zvonka na inhalácie po zápaloch.etiópska rasca. pri hemoroidoch. chutia ostro a horko. Kvety na dlhých stopkách sú drobné. Liečebne sa uplatňovala pri kolikách. Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Grosse Knorrpelmohre.) Lam. astme a pod. silice a v semenách aj olej (10—15 % ) . rusky: Jednoročná bylina vysoká 30100 cm. Tzv. egyptská rasca (ammi. aplikuje sa najmä v klimaktériu a pri hemoroidoch. po dlhodobej externej aplikácii môžu vzniknúť dermatitídy. Pomenovanie ammi je odvodené od miesta výskytu rastliny (grécke ammos = piesok). najmä v priemyselnej výrobe špeciálnych liečivých prípravkov. zoskupené v okolíkoch okolíkov. väčšej neobsahujú chromóny (pozri aj cudzozemské drogy — plod parasce špáradlovej).3 — 1. farmaceutické prípravky sú Capsicolle Emplastrum — derivans a Pain-Expeller roztok — derivans.0 g v perorálnej liekovej forme. hladké. hojne používanej v medicíne. V homeopatii sa zo zrelých plodov pripravuje tinktúra (dil. ktorá sa k nám dostáva zväčša so semenami poľnohospodárskych plodín.až päťnásobne a na výplachy úst až 100-násobne. ktorý pôsobí na vencové cievy a bronchy ako spazmolytikum. potom flavónové glykozidy. Paprika je vnútorné stomachikum a externé derivans. MORAČ VĚTŠÍ PARASCA VÄČŠIA PARASCA VÄČŠIA Fructus ammi visnagae sa izolujú obsahové látky aplikované pri angine pectoris. Hlavnou obsahovou látkou je silica. Plody sa užívali aj ako žalúdočný prostriedok proti nadúvaniu. anglicky: Bishop's Weed. napr. maďarsky: Hamana zizon. droge z parasce špáradlovej — A. ( + ) Ammi majus L. v každom rebierku majú schizogénny silicový kanálik a nad osemením prstenec zhrubnutých buniek (dobre viditeľný pod mikroskopom). a to zrezávaním okolíkov za rosy. taliansky: Ammi. vitamíny (B2. Parasca je juhoeurópska poľná burina. biele. bolestiach močových ciest a žalúdka. Paprika sa používa na prekrvenie pokožky a slizníc. rubefaciens. je bežne známe. Parasca bola kedysi veľmi obľúbená ako korenina.D 2).. užíva sa interne 0. Dvojnažky parasce sa podobajú rasci. Plody parasce majú slabý aromatický pach. náplasti a mazadlá. Občas splanieva. V dávkovaní treba byt' opatrným interne aj externe.kových bobúľ.7 mm). Slúžia na to mnohé prípravky. po vymlátení sa suší a čistí. dolné stopkaté. pľuzgiere a dokonca až vredy. Predmetom zberu a priemyselného spracovania sú predovšetkým plody alebo vňať — Fructus (Herba) ammi majoris. sacharidy. Pre pomerne zriedkavý výskyt sa u nás nezberá. ktoré sa užívali ako vazodilatans vencovitých ciev a spazmolytikum. neuralgiách a pod. tinktúry. zápaloch pohrudnice a hrdla. Ich aromatické plody sa nazývali cuminum aethiopicum . španielsky: Ami. horné až sediace. v Maďarsku a Taliansku). Naisto ich možno odlíšiť chemickými metódami (chromatograficky). Nažky p. špáradlovej sú širšie (asi 1. teda pri reumatických ťažkostiach. Materiál sa nechá preschnúť. Z drogy 220 . francúzsky: Ammi majeur. listy dvojaž trojnásobne perovito strihané. Nažky obsahujú predovšetkým furochromón kelín. Ďalšie obsahové látky sú karotenoidy (ich obsah je dôležitý pre posúdenie kvality predávaného druhu papriky). zberá sa v období zrelosti plodov (júl—október). Plody sú dvojnažky. stonka ryhovaná. Vnútorne paprika zvyšuje chuť do jedenia a podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy. Čs. že vitamín C sa prvý raz objavil a izoloval v paprike maďarskými vedcami. plody p. Mazadlá obsahujú tinktúru riedenú asi štvor.

Rademachera (1772-1850). ľubovník a iné. Roku 1916 ho spozoroval Freund pri aplikácii kolínskej vody s vyšším obsahom bergamotovej silice a po následnom ožiarení slnkom. Druh pochádza zo Stredomoria. Novšie sa zistilo. napr. Používala sa predovšetkým pri ochoreniach pečene a pri žltačke. ďalej flavonoidy. Synonymový názov silyba Carduus marianus L. Ochorenie sa zvyčajne začína jednou alebo niekoľkými bielymi škvrnami. užíva sa 1-3 lyžičky na šálku vody 3—4x denne. listnatá. ale terapeuticky najzaujímavejší xantotoxín. Ľudové a homeopatické používanie — predovšetkým v Nemecku. španielsky: Cardo mariano. Rastlinu poznali už v antike. Plody sú nažky s chocholcom. Splanené formy rastú i vo voľnej prírode. pri ležaní na lúke). Rastlina sa zvyčajne odrezávala pred rozkvitnutím kvetov a sušila sa v dekoratívnych kyticiach.) Gaertn.tvorba erytémov. Pestujú ho v záhradách v teplejších oblastiach. Fotosenzibilizujúci účinok extraktov p. Príčina vzniku ochorenia nie je zatiaľ známa (niekedy sa zistí rodinný výskyt). ktoré sa postupne zväčšujú a splývajú. pretože je hlavným nositeľom repigmentácie kože. používaná pri liečbe vitiliga. rusky: OSTROPESTŘEC MARIÁNSKÝ Jedno. maďarsky: Máriatóvis. že tieto úkazy zapríčiňujú furokumaríny. so žltými ostňami. čím tvoria presne ohraničené biele plochy.ktorá neobsahuje chromóny. Dioskorides nazýval rastlinu silybon. Furokumaríny obsahujú predovšetkým rastliny z čeľade zelerovitých rastlín. volčec Nemecky: Gemeine Mariendistel. Japonec Kusuke dokázal. zápalov po ožiarení slnkom na tých partiách kože. Z furokumarínov je relatívne najjedovatejší.SILYBUM MARIÁNSKE PESTREC MARIÁNSKY . majú fotosenzibilizujúce účinky. Užíva sa v tabletách a súčasne sa postihnuté miesta natierajú tinktúrou z týchto látok. izopimpinelín. skôr naopak — kontrast postihnutej a normálnej kože sa iba zvyšuje. H. pri leukodermatózach čiže bielych škvrnách označovaných ako vitiligo. lúčna dermatitída . Názov silybum je údajne odvodený z egyptského sobil. Povrch kože je inak celkom normálny. nadväzuje a využíva tzv. Zistilo sa. Prípravky indikované pri vitiligu poďliehajú lekárskemu predpisu a kontrole. Na ich okraji býva pigment zmnožený. Jednotlivé koncové úbory majú červenofialové alebo purpurovokarmínové rúrkovité kvety. anglicky: Milk Thistle. tzv. Uplatňovali sa najmä olejnaté nažky. Druhové označenie sa spája so starou legendou. Liečba vitiliga však ostáva i naďalej istým problémom. Veľmi pripomína i benedikt lekársky. adsorbujú ultrafialové svetlo a vyvolávajú fotodermatózne prejavy na koži. stonka priama. skúsenostnú terapiu lekára J. upozorňuje na veľkú podobnosť s bodliakmi. pretože amoidín a amidín — súborne nazývané psoralény. väčšej bol v Egypte známy už v minulom storočí. ktoré sa dostali do styku s rastlinami obsahujúcimi furokumaríny (napr. olej a bielkovinové látky.5-1. imperatorín. perovitolaločnaté. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mariánsky bodliak.SILYBUM MARIÁNSKÉ Silybum marianum (L. že doterajšími liečebnými metódami sa dá pomôcť iba na obmedzených a menej rozsiahlych plochách.0 % ) . PESTREC MARIÁNSKY . hore rozkonárená. dokonca vznikajú pľuzgieriky. ale aj pohánke. Pod názvom meladíny jestvuje v klinickej praxi zmes xantotoxínu a imperatorínu. bergaptén. ostrozúbkaté. Extrakty z parasce vyvolali veľké nádeje. ukazovali sa ako veľmi sľubné. xantotoxín. Furokumaríny — citlivé na svetlo. Nápadné bíeloškvrnité listy sú elipsovité. väčšej sa užívajú aj pri poruchách trávenia a pri nadúvaní. Známa je napr.až dvojročná bylina vysoká 50—200 cm. Ide vlastne o stratu hnedého kožného farbiva (pigmentu) na ohraničených plochách. Vystavením plôch slnečnému alebo inému žiareniu sa táto kozmetická chyba nedá napraviť. ale furokumaríny (0. Zápary z plodovej drogy p. taliansky: Cardo mariano. že silybum má 221 . francúzsky: Chardon marie.

1 II. 0. ako taxifolín. sa droga kedysi odporúčala ako náhradka za námeľ — Secale cornutum (pozri kyjaničku purpurovú). Nemajú nijaký pach. hepatoprotektívum). 12 1 1 1 12 8 2 0. mierne sploštené. (ČsL 4) 6(5) 0. Plodom sa na základe pokusov so zvieratami dokázal aj protihorúčkový účinok. Oplodie chutí horkasto a semená olejovito. Jeho účinnosť však ani zďaleka nedosahuje. Pre obsah biogénnych amínov (tyramín. posthepatickom syndróme (stav po pečeňových ochoreniach). 3 šálky denne). spodné perovito zložené z drobných segmentov. Ochranne pôsobia na pečeň a zlepšujú jej činnosť pri príznakoch zápalov i chronických ochoreniach.) A. variť na slabom ohni tak dlho. Predmetom zberu sú plody — Fructus cardui mariae. byľ vysoká 70—100 cm. silica a asi 0. kvercetín a kempferol. histamín). Plodová droga — Fructus petroselini — sa hodnotí podľa ČSN 86 6618: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie nejedovaté plody Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah silice — najmenej I.0 5. V Taliansku sa aj varí asi 3 % odvar z koreňa (10 minút variť.Kvalita drogy sa hodnotí podľa ČSN 86 6626: Akosť — najviac v % Znak Anorganické prímesi Organické prímesi Iné časti materskej rastliny Popol Vlhkosť I. označované aj nesprávne ako Semen cardui Mariae. V súčasnosti sú oficinálne v nemeckom liekopise (DAB 8). 4 4 2 10 10 1 Na koreňovú drogu — Radix petroselini sa vztahuje ON 86 7014 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Zhnednutá droga Nadzemné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HO Obsah silice — najmenej I.0 II. Čajoviny č. Zber sa robí zvyčajne odrezávaním celých úborov i so zákrovom krátko pred dozretím plodov (september—október). Po dozretí sa zbavujú lietacieho aparátu. Strata sušením je malá. 222 Pre ostatné indikácie a spazmolytické pôsobenie sa dávkuje 1 kávová lyžička na šálku záparu. Spoľahlivejšie účinky má tinktúra z nedrvených plodov (Tinctura cardui mariae „Rademacher") v receptúre kombinovaná s lastovičníkovou. Ľudovo sa odporúča užívať asi 2 % odvar (8 minút nechať slabo vrieť). ďalej iné flavomoidy. pri Petroselinum crispum (Mill. silydianínu a silychristínu).5 2. V súčasnosti sa vyrába už dosť lepších priemyselných prípravkov s kombinovanými výťažkami (napr.Apiaceae (Okolíkaté — Umbelliferae) Nemecky: Garten-Petrsilie.0 otravách hubami a i.0 5.5 5. Zelenožlté kvety v okolíkoch okolíkov. pije sa 2 x denne.7—3 % flavolignanov. Najnovšie pečeňové terapeutiká už obsahujú čistý silymarín. priemyselne vyrábaných granuliek Boldogran (choleretikum a cholekinetikum) a čajoviny Ungolen (cholagogum. W. lesklé.0 7. Ochranne účinkuje na pečeň.5 12 5(6) 1 0. pije sa každú hodinu 1 lyžica. 2 2 1 10 7 2 11. Druh pochádza zo Stredomoria. hnedočierne. horčina. náš prípravok Flavobion dražé. španielsky: Prixei. Prípravky sa užívajú pri chronickej cholecystopatii (porucha žlčníka). choleretikum. najmä silymarín (zmes zložená hlavne zo silybínu. z ľubovníka. horné listy obyčajne troj početné. jemne ryhovaná. ill Zelerovité . púpavy a i. na okraji svetložlté. Plody sú zložkou čs.05 . ako napr.) vo forme dražé alebo kvapiek. anglicky: Parsley. Plody sú vajcovité dvojnažky.5 — 3 mm. komplex aminokyselín so značným obsahom síry a sacharidov.5(2) 0.5 0. Ani po dlhšom užívaní nepôsobia toxicky a nesprevádzajú ich nepríjemné vedľajšie účinky.5 2. hrubé asi 1. 1. strychnínovou a i. francúzsky: Persil cultivé. maďarsky: Kertí petrezselyem. vlastnosti choleretické (zvyšuje tvorbu žlče) a cholagogické (podporuje vylučovanie žlče).. Plody sú oválne. Môže sa užívať aj prášok z plodov (4—5 x denne zarovnaná čajová lyžička) či tinktúra z nedrvených plodov (2 x denne 15 kvapiek).8 mm.0 12. prípadne tvorí zložku nemeckej oficinálnej Tinctura cholagogae fortis. Obsahové látky tvorí najmä olej s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín. až vyvrie polovica vody. iný návod (Bässler) uvádza: 30 g plodov na pol litra vody. pozdĺžne takmer čierno ryhované. Flavoligany majú antihepatotoxický účinok. dlhé 6 . Plody sa nechajú dozrieť na suchých a vzdušných miestach. taliansky: Prezzemolo. niekedy svetlejšie. rusky: PETRŽEL ZAHRADNÍ PETRŽLEN ZÁHRADNÝ Jednoročná alebo dvojročná bylina s mäsitým mrkvovitým koreňom. predovšetkým poškodenú tetranitrotoluolom a trinitrotoluolom (je hepatoprotektívum). 168.0 12. 241.

Vykopáva sa na jar (marec) alebo v jeseni (október—november) z dvojročných rastlín nezbavených listov.Aeethusa cynapium L. Predmetom zberu a nákupu býva oficinálny koreň — Radix petroselini. Species diureticae Planta (diuretikum). zriedka ružovými alebo žltkastými korunnými lupienkami. Kultúrne sorty sa líšia jej hlavnou zložkou. j. holá. kvôli rýchlejšiemu sušeniu sa pozdĺžne krája. Možno ho sušiť aj na motúzoch. olistená. Najbežnejšie variety petržlenu sú s dužnatým vretenovitým koreňom (convar. španielsky: Peonia hembra. Dôkladne sa očistí a umyje. sú zriedkavé. Niekedy bývajú oficinálne aj plody — Fructus petroselini.plody 2-7 %. Všetky časti petržlenu obsahujú silicu . Homeopatia používa čerstvé plody a esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. Silne dráždi obličky. U nás sa pestuje v záhradách (plnokvetá) na okrasu. Koreň je zložkou oficinálnej močopudnej čajoviny ČsL 3 — Species diureticae. Dráždi aj maternicu (neužívať v gravidite!). ústrednú nervovú sústavu a tráviacu sústavu. tzv. Čerstvá šťava z rastlín sa ľudovo prikladá na rany a opuchliny. kde sa vysádza petržlen). rusky: (v európskej časti ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká 35—60 cm s vretenovitými hľúzami. taliansky: Peonia. aj ludové indikácie. Rod Paeonia . Stonka priama.) Danert) alebo s kučeravými (convar. Na lekárenské ciele 223 . Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . zberané v čase začiatočnej zrelosti (august). plody olej a vňať vitamín C.1 %. Obsahujú ho čs. t. Plody i korene obsahujú ešte flavonoidy (najmä apiín). Kvety veľké. Plody sú mechúriky. radicosum (Alef.) Danert) — koreňový petržlen a listový s plochými listami (convar. nerozkonárená. Najvýhodnejšia teplota na sušenie je 30-40 °C. Species urologicae Planta (dezinficiens močových ciest). maďarsky: Piros bazsarózsa.. anglicky: Peony. P. ktorá je jednou z najjedovatejších zelerovitých rastlín (rastie práve na hriadkách. francúzsky: Pivoine officinale. Pivonkovité — Paeoniaceae Nemecky: Garten-Pfingstrose. a tým vyvoláva močopudné pôsobenie. Drogy sa oddávna používajú ako diuretikum.listy 0. 103. Pochádza z južnej a juhovýchodnej Európy. (diuretikum dezinficiens). Dvojnažky slúžia aj na izoláciu silice — Oleum petroselini.PETRŽLEN ZÁHRADNÝ vú alebo alyltetrametoxybenzénovú. Čajoviny č. HVLP — čajovina Betulan (diuretikum. v čajovine ČsL 4 je nahradený ligurčekovým koreňom a listom brezy. koncové. Suší sa opatrne a bez nadzemných častí (ľahko sa kazí a napáda ho hmyz a hnedne). crispum). francúzsky. Radix levistici a Folium betulae. Pri zámenách vňate petržlenu prichádza do úvahy najmä tetucha kozí pysk . koreňa dve kávové lyžičky na šálku záparu. 102. Listy viacpočetné. antireumatikum). vulgare (Nois. prípadne na miesta poštípané hmyzom. iné. Reduktan (odtučňovacia čajovina) a Species urologicae P.3 % a korene okolo 0. Má však i antiprotozoárne a baktericídne vlastnosti. Je to jednoročná bylina. D 3-D 1). Latinské petroselinum (grécky: petroselinon) je odvodené od petra = kameň (rástol na kamenistých miestach) a selinon (názov viacerých zelerovitých rastlín) — rastliny s lesklými listami. s 5 — 10 purpurovými. 152. Vňať je jedovatá pre papagáje a niektoré drobné zvieratá. ktorá kvitne už prvý rok a chýba jej typický petržlenový pach. so široko kopijovitými úkrojkami. a tak možno rozlišovať sortu apiolovú. Silica získaná z plodov destiláciou býva tiež oficinálna. slúži aj ako kozmetikum proti pehám. Pôvodcami dráždivosti sú najmä apiol a myristicín. Ako zelenina sa pestuje v záhradách a na roliach.pivonka je jediným zástupcom čeľade. Bežnou dávkou plodov je pol kávovej lyžičky na šálku záparu niekoľkokrát denne. Hmotnostná strata je asi 75-80 %. podávanú najmä pri zápaloch močových ciest. myristicíno- PIVONKA LEKÁRSKA PIVOŇKA LÉKAŘSKÁ + Paeonia officinalis L. Užíva sa tiež čerstvá šťava koreňov — 100-150 g.

v ktorých sa tyčinky väčšinou premenili na korunné lupienky. Patrí do rúk lekára . Opeľovanie pivonky obstaráva hmyz. aby sa peľ uchránil pred vlhkom. Čerstvý sa používa v homeopatii. arborea Donn (syn.PIVOŇKA LEKÁRSKA slúžia iba korunné lupienky pivoniek s červenými alebo s tmavočervenými kvetmi. preto ich treba dobre uzatvoriť a chrániť pred svetlom. údajne miernia aj bolesti. je nervínum a antispazmodikum. 10 1 1 14 5 2 II. Sú citlivé na svetlo a vlhko. Všetky jej drogy majú údajne tlmiace účinky na črevnú peristaltiku (rytmické sťahovanie svalstva tráviacej rúry). venovali pivonkám rozdielnu pozornosť. a p. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. dne i pri hemoroidoch. obyčajne plnokvetých. Večer a za dažďa sa koruna kvetov zatvára. liečivý.) s listami rozstrihanými na čiarkovité úkrojky a s krásnymi kvetmi.treba ju pokladať za jedovatú. ktorá láka mravce. Ojedinele sa zberajú aj semená — Semen paeoniae. medovosladkastý pach a trpko zvieravú chuť. v našich záhradách však spravidla rastú nečervené formy tohto druhu. oficiálny. červená . ktorý sa vykopáva na jar (marec—apríl).P. suffruticosa Andrz. Suší sa bežným spôsobom. resp. mascula (L. krovitá . čínska — bielokvetá — P. stor. ktorá pochádza z Číny. lekárskej používali hojne Arabi a Číňania ako antidiabetikum. Droga sa užíva ako spazmolytikum — dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu. najmä pri skladovaní. Jej užívanie nie je celkom neškodné. z východnej Ázie. Vedecké pomenovanie pivonky vychádza z antického názvu paionia (podľa boha lekárstva Paiona. D 2). a to v septembri. aby nestratili pôvodnú farbu.: P. na napätie hladkého svalstva. Zberajú sa z plne rozvinutých kvetov (máj—jún) a sušia sa opatrne. Ľudovo sa používa odvar z koreňa (3—4 g na šálku). Na kvetnú drogu — Flos paeoniae — sa vzťahuje ON 86 6241: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbené časti kvetov Iné časti materskej rastliny ako kvet Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl I. ktorá sa uplatňuje proti reumatizmu. 20 2 2 14 8 3 tenuifolia L. Veľmi zriedka sa používa koreň — Radix paeoniae. Droga: Flos paeoniae (aj Flos rosae benedictae). U nás sa pestuje aj p. Rôznofarebné alebo vyblednuté lupienky do drogy nepatria. Droga má tmavočervené zafarbenie. tenkolistá — P. z dôležitejších látok sa v kvetoch uvádza antokyanový glykozid paeonín. 224 . corallina Retz. V homeopatii sa z čerstvého koreňa zberaného na jar pripravuje esencia (dil. Ktorým obsahovým látkam treba pripisovať terapeutický efekt. Príbuzný druh našej p.) Miller (syn. Kvety pred rozvinutím vylučujú z kališných lístkov medovú šťavu. zatiaľ nevedno.P. taktiež p. Botanickí klasici 16. Z príbuzných druhov by vyhovovala aj p.: P.). Na liečebné účely sa používajú korunné lupienky iba červenokvitnúcich rastlín (lupienky inak sfarbených rastlín sa nezberajú). ktorý vraj objavil liečivú silu tejto rastliny). Druhové meno officinalis = lat. lactiflora Pallas. cyanín a triesloviny. Súčasná medicína jej v celosvetovom meradle neprisudzuje veľké použitie.

ktorý má podobné vlastnosti ako ľanový. 6 3 0. Opatrným preosievaním sa získa jemný. Je indikátorom kyslých podkladov (pH 4-6). Plavúne dosiahli najväčšie rozšírenie koncom prvohôr. Listy veľmi husté. Sporae lycopodii. Zo semien možno izolovať aj olej. Indikácie sa značne prekrývajú s alopatickými. aby sme nevytrhli celú rastlinu. plavúňové výtrusy. francúzsky: Lycopode ä massue. Muszyňski dokázal vo vňati piatich druhov alkaloidy (lykopodín. ani zápach. Pri zbere musíme dávať pozor. vlčie chvosty Nemecky: Keulen-Bärlapp. najmä kysličník hlinitý.2 : 1. 1828). Pre pomerne zriedkavý výskyt sú na celom území ČSSR celkom chránené. vidlicovito rozkonárená a vystúpavá. Rastie vo svetlejších suchých lesoch.2 225 . Spóruje od konca júna do konca augusta. medvedia tlapa. Zberať možno iba ich výtrusné klasy. machovina. anglicky: Stag's — Horn moss. Výtrusnicové klasy sú na dlhých nepravých stopkách. koltunová zelina. maďarsky: Kapcsos korpafú. alebo sa zberajú skorej a nechávajú sa dozrieť na slnku (najlepšie v sklenených nádobách — uhorkových fľašiach) a potom sa vytriasajú. Vedecké pomenovanie je zložené z gréckeho lykos = vlk a podion = nôžka (vzhľadom na husto olistené stonky).Kvet zväčša slúži ako skrášľujúci prostriedok do čajovín. Prieskum homeopatického používania rastliny začal asi Hahnemann (r.výtrusy všetkých našich druhov a ich taxónov. antipyretický účinok. Ľudovo bolo lykopódium (spóry) oddávna známe. Klasy sa odstrihujú buď celkom zrelé (júl—august). Semená boli kedysi zložkou prípravkov proti epilepsii. i. Dnes sa odporúčajú proti kŕčom čriev a žalúdka s dávením a pri hnačkách. Telá vymretých permokarbónskych stromovitých druhov vytvorili sloje čierneho uhlia. nemá chuť. ktorý sa prípadne ešte presuší. mach. Dnešné druhy plavúňov sú iba drobné byliny so šupinovitými listami. rusky: - PLAVÚŇ OBYČAJNÝ Nízka trváca bylina. Droga má svetložltú farbu. svätojánsky pás. kyjak (pre tvar stopka tých výtrusných klasov). klavatoxín a najmä nikotín). veľmi pohyblivý prášok svetložltej farby. Často sa uvádzaj ú v botanicko-medicínskej literatúre 16. Rastlina hrala veľkú úlohu najmä v kultoch východných národov. španielsky: Licopodio. Obľubuje kremičité pôdy. Prvá kresba p. Plavúne sa od začiatku novoveku rátali medzi machy. veľa polysacharidu Kvalita drogy (Lycopodium — Sporae Lycopodiorum) sa posudzuje podľa ON 86 7630 aj podľa liekopisu (ČsL 4): Akosť — najviac v % Znak Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. po zapálení aj na inhaláciu dymu a okrem toho podobne ako koreň. PLAVÚŇ OBYČAJNÝ PLAVÚŇ VIDLAČKA Lycopodium clavatum L. jelení rožok. morčia (vlčia) noha. vidlačky. Vodou sa ťažko zmáčajú a po vhodení do plameňa rýchlo a prskajúc zhoria („bleskový prášok"). tiež pri nepravidelnej menštruácii a obličkových kolikách (1 lyžička na šálku odvaru).3 ČsL 4 6 3 0. U nás nakupovaná kvetná droga slúži predovšetkým na export do nesocialistických krajín. clavatum je z latinského clava = palica. plazivá. Pomer zosušenia je asi 1. Ich opis podrobne netreba uvádzať . taliansky: Licopodio. miestami zakoreňuje. Spóry obsahujú veľké množstvo tuku (asi 50 %). Plavúňovité — Lycopodiaceae Ľudovo: čertov spár. Bocka. pričom spóry sa z nich vytriasajú priamo do vrecúška z hustého plátna. Stonka dlhá až 120 cm. najčastejšie zoskupené po dva. stor.predmetom zberu sú spóry . Názov plavúň vraj súvisí so slovom plávať — vzhľadom na nezmáčateľné a na vode plávajúce výtrusy.2 II. 6 S 0. čiarkovité až kopijovité. obyčajného bola v herbári H. Výrazne viaže alumínium. klavatín. na vresoviskách a v zárastoch slamihovky od nížin až po pásmo kosodreviny v horskom stupni. Vytriasaním kláskov sa získajú spóry — Lycopodium. ktoré majú o.

vajcovité až kopijovité. s plazivým. V homeopatii sa uplatňuje predovšetkým pri niektorých chronických ochoreniach pľúc. urbánek.sporonínu (asi 20 % — podobný celulóze. botanik 16. najmä v bučinách. sčasti vlnito vykrajované. močového mechúra či obličiek. kuroslep. medunica. vypiť v priebehu dňa po dúškoch). Listy takmer sediace. Kvitne už od marca a veľmi dlho. pri kožných chorobách. t. chemické rasy (s rozdielnym obsahom alkaloidov a iných látok). ktorý zapríčiňuje ťažkú zmáčateľnosť. modrý kľúč. Byľ priama. na svetelné efekty v divadelníctve a pod.Folium pulmonariae a iba po dohovore s nákupňou aj vňať — Herba pulmonariae. Prízemné listy stopkaté. tmavý — P. francúzsky: Pulmonaire officinale. čmelík. včielka. Včelám poskytuje bohatú nektárovú pašu a trochu peľu. pečene. s belavými okrúhlastými škvrnami. hvezdoš. V spisoch starovekých gréckych a rímskych lekárov nie je zreteľná zmienka o pľúcniku. niekedy hnedoškvrnité. Plavúne dokazatelné vytvárajú tzv. červené kľúče. celá rastlina je sivochlpatá a hojne rastie najmä na suchých lúkach a pastvinách teplejších oblastí. bez bielych škvŕn. 2 presné lyžičky spór na 2 poháre vody ako studený macerát. anglicky: LungWort. ďalej neuralgii a melanchólii. 226 Pri zbere treba postupovať opatrne pre vzájomnú podobnosť zástupcov čeľade borákovitých rastlín. Lykopodium slúži ako zasýpací prášok na menšie poranenia a pri kožných ochoreniach. Materiál sa suší v jednej . Ďalšie použitie lykopódia je technické — v zmesi s karmínom na zisťovanie odtlačkov prstov. potom rozličné kyseliny napr. Borákovité — Boraginaceae Ľudovo: cicalka. mäkko chlpatý. rastie s obľubou vo svetlých lesoch. pľúcna zelina. tiež sacharózu. listy má zväčša menšie. dlhostopkaté. potom ako pomocná látka v lekárenskej praxi — na zasypanie piluliek.. zber v čistých porastoch možno robiť kosákom. krátkosrstnatá. PĽUCNIK LEKÁRSKY PĽÚCNIK LEKÁRSKY Pulmonaria officinalis L. spomínaný už Plíniom.2 g zabíja žabu v odvare. Ľudovo sa používa aj celá sušená vňať. Zaznamenané sú aj hojné zámeny s nekvitnúcim jastrabníkom lesným — Hieracium murorum L.. hore rozkonárená. ako dermatologikum a konspergens. najlepšie však ručne. Z iných druhov čeľade je podobný najmä ostreň počerný (Nonea pulla (L. rozkonáreným čiernym koreňom. Predmetom zberu a nákupu je list . odtrhávaním jednotlivých mladých listov aj s krátkou stopkou (máj —august).) s tmavopurpurovou až čiernou korunou. Ľudovo sa ojedinele užíva pri ochoreniach močových ciest a pečene (1 —2 g v oblátkach 3 x denne alebo v čaji. na vysýpanie foriem v zlievačskej technike. Pod pomenovaním pulmonaria sa zvyčajne chápal lišajník Lobaria pulmonaria Lk. a to s príznakmi účinku kurare — šípového jedu Indiánov). najbližší príbuzný je p. celistvookrajové. Typická hájová rastlina nížin až horského stupňa. obscura Dumort.) DC. Pľúcnik je veľmi nenáročná rastlina. taliansky: Pulmonaria. na skalách i v krovinách.. u nás sa vyskytuje hlavne v lesoch. predovšetkým podľa lokality výskytu. čeľaď Cichoriaceae — čakankovitých. rusky: PLICNÍK LÉKAŘSKÝ Trváca bylina vysoká 10—30 cm. Ruellius asi prvý odporúčal pľúcnik ako prostriedok proti pľúcnym chorobám. stor. na báze uťaté. španielsky: Pulmonaria. Vedecký názov pľúcnika sa odvodzuje z latinského pulmo = pľúca (s ohľadom na používanie rastliny pri liečení pľúcnych ochorení). hydroxykávovú) a stopy alkaloidov. Vňať pre svoj alkaloidný obsah je toxická (0. potom fialové a po oplodnení modré. Vo forme zásypov sa uplatňuje samotné alebo sa mieša s kysličníkom zinočnatým a pod. napred ružové. niekedy sa aj pestuje. maďarsky: Pettyegetett turdófu. zimičie korálky Nemecky: Echtes Lungenkraut. žalúdka. Kvety sú v trojzávinkoch. vajcovito predĺžené. čriev. chlpaté. súčasť bunkových stien výtrusov). Plody sú tvrdky. Podľa ČsL 3 slúži lykopodium ako oficinálne konspergens (posýpacia látka) na pilulky. j.

Sušenie netrvá dlho. prvosienka a pod. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PUKLÉŘKA ISLANDSKÁ Cetraria islandica (L. a preto sa z drogy aj izolujú (tiež z iných lišajníkov) a tvoria zložku antibiotických mastí a zásypov. islandská je typickým liečivom severských národov. vydanie z r. ktorý sa rozpúšťa v horúcej vode. 16 10 4 1 12 10—12 Na vňaťovú drogu (Herba pulmonariae) sa vztahuje ČSN 6739: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. lichesterová. 1978) popri p.najlepšie sa zberá v lete po daždi. 136. 8 2 1 12 12-15 II. podbeľ. konopnice. zvyšuje krvnú zrážanlivosť. praslička. Predmetom zberu je celá stielka — Thallus lichenis islandici. Do čajovín sa zvyčajne kombinuje najmä s bylinami pôsobiacimi na dýchacie orgány (skorocel.5 12 12—15 II. pôsobí aj mucilaginózne a adstringentne. Diskovkovité — Parmeliaceae Ľudovo: eskimácky chlieb. Hojne sa využíva aj v homoepatii (vo forme tinktúry). Droga obsahuje aj pektíny a sliz. Z obsahových látok lišajníka vyniká predovšetkým membránový sliz .). B1). 227 . tiež antiflogisticky . zemský pľúcnik Nemecky: Isländisches Moos. Pach drogy je slabý.proti zápalom a navyše mierne močopudne. Niektoré novšie liekopisy (napr. žihľavy. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. pri hemoroidoch. gastroenteritídach a má antibiotické pôsobenie. na vrchoviskách a v horských polohách. resp. lebo droga neobsahuje veľa vody (zosýcha v pomere 1. Ďalšie obsahové látky majú prevažne horkú chuť . Na piesočnatých morských pôdach ukladá sa do stielky relatívne veľa jódu. maďarsky: Izlandi zuzmó.) Ach. prvý raz sa liečebne použil na Islande. stavaný z a-glukózových jednotiek.Listová droga (Folium puimonariae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6436: Akosť — najviac v % Znak Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 1. myším chvostom. špongiovité. ktorý nefarbí roztok jódu. minerálne soli (veľa sodných. Droga sa niekedy používa aj zvonka ako adstringentný a zmäkčujúci prostriedok. dáva modrú farbu. dávka je 1 — 1. rusky: - Rastlina má plochokríčkovitú stielku vysokú asi 10-15 cm. Mladé exempláre sú mäkké. 8. precediť do termosky a pije sa 1/3-1/2 pohára 2-3x denne).D-glukózových jednotiek (B-glukopyranozy). 135. potom dosušiť v tieni a v prievane. staré tvrdé a lámavé. — spolu asi 2 %). bohato rozkonárenú. sivozelenej až zelenohnedej farby. Zber a apretácia vňate je podobná. zložený zo 60-200 B . so zmäkčujúcimi drogami (kostihoj). španielsky: Liquen de Islandia. Pľúcnik obsahuje veľa kyseliny kremičitej (v rozpustnej i nerozpustnej forme). taliansky: Lichene islandico. Všeobecné uplatnenie v medicíne dosiahla koncom 18. Známa je čajovina pri ulkusovej chorobe žalúdka a čriev (kombinácia s vňaťou stavikrvu vtáčieho. sliz. Usilujeme sa vyberať stielky. úzkolistú — C. Materiál je mierne náchylný na zaparenie a veľmi sa mrví. francúzsky: Cetraire d'Islande. ktorý je však slabší ako pri bežných saponínových drogách. Nazberanú pľuzgierku možno ihneď na mieste presúšať ako seno. pije sa 3-krát denne šálka. ale pri zlom skladovaní prijíma vzdušnú vlhkosť. anglicky: Icelandic Lichen. připravuje sa 10 % odvar (krátko zavariť — tento možno použiť aj ako remineralizujúci prostriedok i na vykašlávanie. Homeopatie používa esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate zberanej v apríli až v máji. 8 5 2 0. Treba ju dávať do dobre uzatvorených obalov. samotná sa uplatňuje zriedka.5 : 1). prasličky. tiež amarum. P. piesočnaté. Možno ju zberať prakticky po celý rok . rozpúšťa sa už v studenej vode a farbí sa roztokom jódu. Usušená stielka je pevná a tuhá. Čajoviny č. triesloviny (do 10 %).5 lyžice vňate na 1 a pol pohára teplej vody. Sprevádza ho izolichenín. Vedecké označenie lišajníka vzniklo z latinského cetra = malý kožovitý štítok (vzhľad plodníc) a islandica = islandský. kyslé. Chemicky je to lineárny glukan podobný celulóze. potom sú prítomné vitamíny (A. islandskej uvádzajú aj materskú rastlinu p. V našich šírkach uprednostňuje suché kremičité pôdy. pastierskou kapsičkou a s koreňom kostihoja). ako pomocný prostriedok pri liečbe tuberkulózy a vredov a jej zvyčajná dávka je 2 kávové lyžičky na šálku záparu. cetrarová. Odvtedy je oficiálnym článkom všetkých svetových liekopisov. islandský mach. na obklady a oplachovanie. draselných a vápenatých) a alantoín (1 % — derivát močoviny). Droga je predovšetkým mucilaginózum a antitusikum. ktoré majú rub olivovozelenej farby — poskytujú kvalitnejšiu drogu. polysacharid podobnej stavby ako škrob. NSR. tenuifolia (Retz) Howe. Pôsobí aj protizápalovo. macerát možno pridávať po lyžici k čajovému nápoju pripravenému zo zmesi ďalších drog. protocetrarová. pľúcny lišajník.súborne sa nazývajú kyseliny lišajníkové (napr. Lišajníkové kyseliny sú antibiotický účinné. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku — pije sa 3 —5 x denne. usnínová a i. stor. 16 4 2 12 10-12 vrstve na vzdušnom a tienistom mieste. pretože sa nemrví. napr. tymian. uplatňuje sa pri kataroch dýchacích ciest. predovšetkým v borinách s porastom vresu. chuť horká.polysacharid lichenín. Droge sa klinicky dokázal expektoračný efekt. saponíny. Droga sa užíva predovšetkým pri kataroch priedušiek.

115. pričom v polguľovitých súkvetiach majú byliny žltobiele úbory. podzemok hrubý. taliansky: Farfaro. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ PODBEĽ LIEČIVÝ Tussilago farfara L.) Gaertn. Ako stomachikum sa pije zvyčajne ako prvý odvar z drogy (obsahuje hlavne horké látky). Názov tussilago je z latinského tussis = kašeľ a z ago = ženiem. albus (L. pri ochorení obličiek. zato však väčšie. väčšie a na rube holé listy. prípadne macerát. Na podzemkoch sú dvojaké púčiky — z jedných zjari vyrastajú šupinaté stonky s vrcholovými žltými úbormi a z druhých neskôr dlhostopkaté listy so srdcovitou čepeľou a zúbkatým okrajom. ale aj s d. močového mechúra a v severských štá- Stielka lišajníka — Lichen islandicus — sa hodnotí podľa ČsL 4 a ON 86 7626: Akosť — najviac v % Znak Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 ČsL 4 a 1. Druhové meno súvisí s latinským far = múka (pre múčny prášok na rube listov). hybridus (L. ich ošetrenia odvarom z drogy. lókórmu szattyú. Meyer et Scherb. ako mucilaginózum druhý. ktoré sa prejavujú vo vodných výťažkoch z drogy)..toch sa používa ako surovina na výrobu dietetickej múky a liehu. pľúcnej tuberkulóze. D 2 — 0). preto ju možno uplatniť aj pri poruchách trávenia.40. anglicky: Coltsfoot. bielym . Poskytuje dostatok žltého nektáru a čiernožltého peľu.- PODBĚL LÉKAŘSKÝ externe sa aplikuje na zle sa hojace rany.216. List i kvet sú oficinálne v mnohých liekopisoch. Čajoviny č. Ľudovo sa droga vysoko cení ako prostriedok proti astme. Podľa ČsL 3 tvorí p. ktoré neobsahujú veľa organických látok. Pri zbere listov vznikajú zámeny napr. španielsky: Tussilago.Petasites Miller. predovšetkým s d. s druhmi rodu deväťsil . maďarsky: Martilapu. 39. žalúdočných a črevných kataroch. Druh rastie na ílovitých podkladoch. ako posilňujúci prostriedok pri vyčerpa- nosti a po ťažkých infekčných ochoreniach. hnačkách. Rastlina kvitne už v marci. 5 1 11 2 1 II.122. s plazivými podzemnými výbežkami. 228 . Dávne používanie pri pľúcnej tuberkulóze sa po objavení lišajníkových kyselín v droge zdá aspoň čiastočne opodstatnené (majú veľké antibiotické účinky... Plody sú nažky s chocholcom. Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Compositae) Ľudovo: veľký podbeľ. na rube bieloplstnaté. Podbeľ je stále veľmi váženou liečivou rastlinou. islandská zložku prsnej čajoviny — Species pectorales a je v čajovine aj podľa ČsL 4.) Gaertn. širšiemu uplatneniu bráni omedzený výskyt a nemožnosť pestovania.203. pre obsah horkých látok aj ako horčinový prostriedok pri nechutí do jedenia — zmnožuje tvorbu žalúdočných štiav a pôsobí ionizujúco. V homeopatii sa zo sušených stielok pripravuje tinktúra (dil. lekárskym — P. ktorý má síce listy na rube plstnaté.. Zvonka sa používa aj na zasýpanie zle sa hojacich rán. Podbeľ bol známy už v časoch Hippokrata ako prostriedok na tíšenie suchého kašľa. na vážkach a iných vlhkých substrátoch. francúzsky: Tussilage pas ďáne. ktorý má strapcovité úbory purpurových kvetov. Užíva sa najmä pri zahlienení horných dýchacích ciest. žlté pierka Nemecky: Gemeiner Huflattich.P. rusky: . 10 2 11 3 1.5 Trváca bylina vysoká 10 — 20 cm. príp.

Zberá sa i zelený list — Folium farfarae (ČsL 4). 5 3 3 14 20 229 . Pomer zosušenia je asi 5 -6 : 1. Sú ochranné prostriedky pre horné dýchacie cesty — pri kataroch. lebo sa veľmi ľahko zaparí. Pije sa zápar — úbory: 1 kávová lyžička na šálku 2 x denne. Úbory nestláčame.expektorans) a list čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a oficinálnej čajoviny ČsL 4 Species pectorales . stopkami hore. stopy silice a v popole je vysoký obsah zinku a draslíka. Úbory obsahujú trochu silice. lebo sú náchylné na zaparenie. 24 12 10 6 4 2 13 13 Predmetom zberu bývajú celé úbory . Droga je mierne drobi- Prekvitnuté úhory Tmavé úbory Úbory so stopkou dlhšou ako 1 cm Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČSN 86 6422 a ČsL 4 stanovuje pre listovú drogu (Folium farfarae) základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Listy inej ako zelenej farby Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Trhajú sa ručne alebo sa odstrihujú s krátkou stopkou nožničkami so zásobníkom.prsnej čajoviny. Suší sa v jednej vrstve. prítomné sú aj horčiny. možno ho skosiť kosákom (máj—júl). HVLP Pulmoranu (čajovina . List obsahuje predovšetkým sliz. List musí mať čím kratšiu stopku. Drogu radšej doma neskladujme . kašli. astme. patrí do dobre zatvorených obalov. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1. flavonoidov a trieslovín. no pre liečebné upotrebenie je rozhodujúci obsah slizu. Najlepšie je sušiť umelým teplom. potom glykozidovú horčinu tusilagín. inak pri sušení dozrievajú.patrí čím skôr do nákupne. Úbory tvoria zložku čs. nesmie byť napadnutý hrdzou alebo škodcami. 12 6 5 3 2 1 13 10 II. V homeopatii sa z čerstvých listov zberaných v júni až júli pripravuje esencia (tzv. Sušíme ich rýchlo na tienistých miestach v tenkých vrstvách za dobrého vetrania. urtinktúra) a rozotieraný preparát Teep. Drogy sa v oficiálnej medicíne používajú predovšetkým ako mucilaginóza a expektoranciá. Častejšie sa však kombinujú s inými drogami. ČsL 4 žiada aj hodnotenie číslom napúčania (najmenej 10 na 1 g drogy a s obsahom nerozpustného popola v HC1 maximálne 4 %).PODBEĽ LIEČIVÝ vá a ľahko podlieha skaze.Flos farfarae (marec-apríl). sú bohaté na žlté farbivo (xantofyl). Možno ich trhať aj hrebeňom na zber rumančeka — výkon sa tým zvýši asi 4-násobne. Treba zberať iba úbory len na začiatku rozkvetu. Podľa ČSN 86 6226 má kvetná droga (Flos farfarae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak I. (ČsL 4) 2 1 1 14(12) 18(19) II. triesloviny a steroly. Musia si zachovať pôvodnú žltú farbu. list: 1 kávová lyžička na šálku 3—4x denne.

plivačka. so slabou hemolytickou účinnosťou. 136. 124. chvost. anglicky: Common horsetail.5 12 12 20 II.11. španielsky: Coda de caballo. Nedosušená droga ľahko plesnie. Je známa tým. 120. praska. napr. s blanitou pošvou na každom článku. bez čiernych spodných častí. pije sa 2-3-krát denne. 5 7 3 12 15 20 ČsL 4 5 3 0. na zber lekárenskej vňaťovej drogy nie sú vhodné iné druhy okrem p. potom tuk a v popole je väčšie množstvo hliníka a draslíka. p. 121.13. roľnej. prasličková vňať. praslica. Droga nemá pach a chuť. cestných priekop i železničných násypov.82. ktoré sú praslenovito rozkonárené a drsné. 114. Praslička bola obľúbená už v antickom liečiteľstve. Predmetom zberu sú jalové letné byle zelenej farby. saponin ekvisetonín. kvercetín. Pred sušením sa materiál vytriedi.Ľudové použitie drog je veľmi široké. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. Prasličková vňať sa používa predovšetkým ako diuretikum. na vzdušných a tienistých miestach.5 10 15 4 20 9 .100. palustre L. Prasličkovité — Equisetaceae Ľudovo: divé proso. Zber sa robí zrezávaním v máji-septembri.111. i. odvodňovacích kanálov. z podzemka na jar vyrastá napred žltý až červenohnedý výhonok vysoký asi 20 cm. Kvôli zachovaniu zelenej farby sa suší rýchlo. 133. Rastie na piesočnatých a hlinitých substrátoch ako vlhkomilná burina slabo obrábaných rolí. zakončený výtrusným klasom. fluviatile L. z ktorej asi 10 % sa rozpúšťa vo vode a prechá230 PRASLIČKA ROĽNÁ dza do liečebných záparov (odvarov). Po odumretí výhonku vyrastajú v lete zelené asimilačné stonky. označované ako Herba equiseti (ČsL 4). hneď po zbere a v tenkých vrstvách. sylvaticum L. oxalovú. jablčnú.E. (je vysoká až 150 cm). močiarna . 119. 113. horčina. (jej tenké konáriky sa dvojito rozkonárujú). 112. že na zlatonosných substrátoch koncentruje zlato (až 0.5 % popola). 143.12. rusky: PŘESLIČKA ROĽNÍ Trváca bylina vysoká až 60 cm. Slúži však aj ako antisklerotikum (zápar maximálne Na drogu (Herba equiseti) sa vzťahujú ustanovenia ČSN 86 6711 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné sfarbenie rastlinných častí ako zelené Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol — najmenej — najviac nerozpustný v HCl I. šmirglová (vechťová) zelina (tráva) Nemecky: Ackerschlachtelhalm. Rodové meno prasličky je odvodené od latinského equus = kôň a seta — chvost. Čajoviny č. francúzsky: Préle des champs. Druhové pomenovanie je z latinského arvum — oráčina (miesto častého výskytu).E. 2. 118. 140. Droga obsahuje aj kyseliny — napr. p. trochu silice a stopy alkaloidov (o. Primiešaniny iných druhov sú neprípustné. Prasličky sú si veľmi podobné. V sušenej vňati sa nachádza veľa kyseliny kremičitej (6 — 8 % ) . PRASLIČKA ROĽNÁ Equisetum arvense L. 2 5 0. nikotín). maďarsky: Mezei zsurló. (má na byli nápadne vystupujúce rebrá a široké bielolemované pošvy). taliansky: Coda di cavallo. p. mokrých okrajov lesov. riečna . stolička. luteolín a kempferol). 130. lesná — E. Ďalšími látkami sú flavonoidné glykozidy (aglykóny sú napr. Jej dávka je 2 g na šálku záparu či odvaru. akonitovú.

úplavičník. anglicky: Glabrous RuptureWort. 64. Čajoviny č. do antisklerotických čajovín a do čajovín pri hemoroidoch . Kvety má pazušné. uľahčuje rozpúšťanie hlienov. 224. rusky: 5 5 3 2 12 10 PRŮTRŽNÍK CHLUPATÝ 6 4 12 12 Prietržník holý: drobná trváca bylina s rozprestrenými. 89. francúzsky: Hemiaire glabre. 226. husie mydlo. Species diureticae Planta (diuretikum. španielsky: Hemiaria. 10 10 ČsL 3 5 5 3 2 12 10 PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria hirsuta L. 87. 90. PRIETRŽNÍK HOLÝ PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Herniaria glabra L. 53.presne 30 sekúnd). kejlová bylina. 104. 65. Prietržník chlpatý: bylina podobná predchádzajúcej. 55. ako diuretikum. na kloktanie pri zápaloch mandlí a na výplachy nosa pri krvácaní. Upadla však do zabudnutia a do terapie sa dostala až v novšej dobe. 133. potom ako prostriedok obmedzujúci potenie pri tuberkulóze (tu sú zvyčajné denné dávky 4 plné čajové lyžičky na odvar). rozchodník. Rastie na pieskoch a piesočnatých pôdach od nížin po podhorský stupeň. stozrno. lenže celá chlpatá. Rastie na piesočnatých miestach v nížinách i pahorkatinách. špecifické účinky však na baktérie nemá. II. stor. Pridáva sa i do urologických a pľúcnych čajovín. Vedecké pomenovanie je odvodené z latinského hernia = prietrž. rusky: PRŮTRŽNÍK LYSÝ PRIETRŽNÍK HOLY Je veľmi riedko ochlpená až holá. Striebrenkovité — Paronychiaceae (Klinčekovité — Caryophyllaceae) Ľudovo: bolševník. dezinficiens močových ciest). zberá sa celá plazivá stonka v čase kvitnutia rastliny (asi od júna do septembra). že by sa rastlina používala skôr ako v 16. Plody sú guľaté tobolky. 16. hypotenzívum). Zatiaľ nemožno nájsť spoľahlivé dôkazy o tom. zrniečko Nemecky: Behaartes Bruchkraut. pri plúcnej tuberkulóze). chlpatého začne pri vädnutí voňať kumarínom. Oddávna je známe jej technické použitie — napr. 163. 62. Ľudovo sa často odporúča čerstvá lisovaná šťava (najmä pri pľúcnych ochoreniach). 125. 237. na kloktanie pri zápaloch. veľmi drobné. s takmer sediacimi protistojnými listami. a to odrezávaním nad zemou. 73. 5 40 7 20 5 40 231 . Dobre znáša sucho i vlhko. rozchodníček. V homeopatii sa z čerstvých neplodných jarných výhonkov pripravuje esencia (dil. Nemecky: Kahles Bruchkraut. 77. čo poukazuje na niekdajšie použitie. Droga z p. 67. D 2 — 0 ) . postupe) — liečebné procesy (napr. označuje vzhľad rastliny. 83. na zastavenie rozličných krvácaní. Druhové meno glabra = lysý. teplota nesmie prestúpiť 35 °C. Predmetom zberu je vňať oboch druhov. kýla. Ak sa suší umelým teplom. vhodná pri ochorení močových orgánov i proti tuberkulóze. Vňaťová droga prietržníkov sa kedysi zamieňala s vňaťou stavikrvu vtáčieho. Často býva zložkou adjuvačných čajovín pri tuberkulóznych ochoreniach. 191. ktorá však nemá pach a líši sa i sťahujúcou chuťou. 126. maďarsky: Borzas porczika. maďarsky: Kopasz porczika.aplikovaných externe. 78. Na drogu sa vzťahujú ustanovenia ON 86 672 I a ČsL 3: Znak Inak sfarbená droga Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HCl Obsah saponínov vyjadrený hemolytickými jednotkami v 1 g drogy — najmenej Akosť — najviac v % I. Slúžila i ako diuretikum. 145. taliansky: Emiaria. 108. U nás je vňať zložkou čajovín Alvisan Neo (antisklerotikum. Zvonka sa používa do kúpeľov a na bylinné obklady na zle sa hojace rany či vredy. dezinficiens močových ciest). husto rozkonárenými byľami dlhými 5-10 cm. jej kalich má štetinovité hrotité zuby. Obsahom kyseliny kremičitej môže droga podporovať pri infekčných ochoreniach (predovšetkým pri cirhotickom procese. Dôkladne očistená sa rýchlo suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. 61. 164. na čistenie kuchynského riadu a nefarbeného nábytku. piesočník. Nephrosal (diuretikum. 103.

Listy má dlaňovito 232 . taliansky: Aconito. dezinfikuje močové cesty a uvoľňuje kŕče močového mechúra. 105. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . triesloviny a silica (0. holého nepáchne. anglicky: Monkshood. (zvyčajne sa dávkuje: 2 lyžičky drogy na šálku vody.kombinuje sa s koreňom ihlice tŕnitej. Skladovanú drogu treba chrániť v dobre zatvorených obaloch. španielsky: Aconito.4 %). kumaríny pôsobia asi na sťahy močového mechúra a alkaloid paronychín tlmí centrálnu nervovú sústavu. 1916) zistil.5 PRILBICA MODRÁ OMĚJ ŠALAMOUNEK + Aconitum napellus L. Obidva majú veľkú hemolytickú účinnosť. Príčinou príjemného pachu drogy sú kumaríny . spazmolytikum. že v rastline je prítomný neutrálny saponin (asi 3 %). nechať krátko prevrieť a 10 minút prikryté postáť). francúzsky: Aconit napel. Podľa ČsL 3 jednotlivá dávka na perorálne použitie v odvare je 1. ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu: Znak skúšky na čistotu Sčerneté časti koreňov — maximum Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol Popol nerozpustný v HCl % 5 5 1 2 10 7 2.06 %). Čajoviny č. Pre lepšie využitie kyslého saponínu sa odporúča pridať do záparu z drogy trochu jedlej sódy (natrium hydrogencarbonicum). uretritídy.5 g. Chuť drogy je slabo horkastá a škrabľavá. s repovitou hľúzou. maďarsky: Havasi (katika) sisakvirág. dezinfekčnom a diuretickom účinku sa zrejme podieľajú saponíny. petržlenu a pod. Všetky druhy prilbice sú v ČSR Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. Záhradná rastlina. potom glykozidy kvercetínu a izoramnetínu). najmä na pasienkoch a lúkach. Na spazmolytickom. močovej rúry) a pri sťahoch močového mechúra a pod.herniarín (metyléter umbeliferónu) a umbeliferón. Pôvodne rástla divo v horskom a subalpínskom stupni na výživných a vlhkých pôdach. pije sa 2 — 3 x denne. prilbicovité. obličiek. ale aj nepríjemne páchnúci alkaloid paronychín. Býva zložkou urologických čajovín — Species urologicae. resp. dezinficiens močových ciest (chronické cystitídy. žlčníka a pri zápalových ochoreniach sa s obľubou kombinuje s listom medvedice alebo sa ešte pridáva ľanové semeno a ligurčekový koreň. PRILBICA MODRÁ delené. silice a herniarín. rusky: (zo ZSSR sa neuvádza) Trváca bylina vysoká okolo 1 m. tiež kyslý saponin — kyselina herniarová. Droga tvorí častú zložku diuretických čajovín . 104.kým z p. Droga je diuretikum. Prítomné sú aj flavonoidy (asi 1. x variegatum Iskemíkovité — Ranunculaceae Ľudovo: gebuľa Nemecky: Blauer Eisenhut. plody s 3 mechúrikmi. Dnes je častejšia ako okrasná rastlina. tenezmy močového mechúra) a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu. Drogu možno použiť aj pri chronickom zápale močových ciest (močového mechúra. Už Däbler (r.5 % — hyperozid. kvety modré. glykozid kyseliny kvilajovej (asi 0.

8 % alkaloidov rozpustných v éteri. Vedecké rodové meno rastliny vychádza z gréckeho saron = metla a thamnos = ker. reumatických ťažkostiach a migréne. a to najmä tzv. V minulosti sa celá rastlina používala i pri pohryzení besným psom a semená slúžili ako laxans. kým druhové označenie pochádza zo zdrobneniny latinského napus = repa (pre tvar podzemných častí rastliny). hlavne semená. stor.5 %). ktoré sa vykopávajú koncom kvitnutia rastliny (júl—september. maďarsky: Kozónséges seprózanót. Európski lekári sa ju báli ordinovať pre vysokú toxicitu (známe sú slávne pokusy Matthioliho s odsúdencami v Ríme a Prahe v 16. horčina a stopy silice. Obsah účinných látok v drogách veľmi kolíše. niekedy až v októbri). taliansky: Ginestra.Folium aconiti. jetelica. používajú sa aj čerstvé hľuzy. Ďalšie obsahové látky sú flavonoidy (skoparín a vitexín). ktoré musia vyhovovať skúškam na čistotu. Zaujímavé. aj zubov). priemyselne vyrábaných prípravkov kvapiek Pleumolysin (antitusikum) a bromoformového sirupu — Sirupus bromoformii (antitusikum). Na homeopatické ciele sa vykopáva zrána celá rastlina v čase začínajúceho kvitnutia. izosparteín (= genisteín). Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádzajú kolísavé množstvá diterpénových alkaloidov (0.nesmú sa zberať ani nadzemné. Korene sa zosúšajú v pomere asi 3-4 : 1. n. Vyskytuje sa od nížin po podhorský stupeň v teplejších oblastiach na suchších až suchých. Kvety žlté.3-1. kyslých a nevýživných substrátoch. vítečník. triesloviny. stor.) Wimm. Formu aplikácie a dávky musí stanoviť výlučne lekár. na zníženie horúčky pri chorobách z nachladenia. Flos genistae scoparii). že je to jedna z najjedovatejších rastlín — u citlivých osôb už dotyk môže vyvolať kožné zápaly a pľuzgiere. Radix sarothamni. Preto sa uplatňuje aj v gynekologickej praxi (najmä vo Francúzsku). v SSR patria k čiastočne chráneným — povoľuje sa zber nadzemných častí. Hlavnými účinnými obsahovými látkami sú alkaloidy (celkove 0. Listy striedavé. Kvetmi sa farbilo na žlto a výhonky sa používali na metly. Na homeopatické ciele sa používajú čerstvé kvety. Akonitín alebo tinktúra z koreňov sa používa predovšetkým ako analgetikum a antipyretikum. užíva sa predovšetkým pri neuralgii. Dnes sa používajú iba prípravky s presne nastaveným množstvom obsahových látok (najmä akonitínu — štandardizované prípravky. Kvety nemajú nektár. JANOVEC METLATÝ + Sarothamnus scoparius (L. V niektorých liekopisoch boli oficinálne mladé výhonky s kvetmi zberané vo februári alebo v októbri (s plodmi) . najmä sparteín. Hrubšie sa pozdĺžne režú a materiál sa rýchlo suší (najlepšie pri teplote 30-40 °C a dosuší sa 1 hodinu pri 50 °C). neskôr zelenohnedé. v boroch. Rodové vedecké pomenovanie prilbice sa odvodzuje z gréckeho akonití = bez prachu. Vedľajšími obsahovými látkami sú ďalšie alkaloidy (napr. Z konárov možno vyhotovovať jemné metly — iný hospodársky význam nemá.Herba sarothamni (Summitates sarothamni scoparii). blenom a durmanom ako narkotikum. Prilbica je vo svete zväčša chránená. listy 5 : 1. s kmienkom hrubým do 10 cm a s metlovitými konármi. Rozličné botanické označenia svedčia o podobnosti s inými rodmi. D 6—D 4) sa uplatňuje najmä pri začiatočných horúčkovitých stavoch zapríčinených chrípkou a pod. častejšie sa uplatňujú izolované obsahové látky. rastlina sa pre vysokú toxicitu hovorovo nazýva rastlinný arzenik. ani podzemné časti. najmä napelín (resp. Celkom výnimočne sú predmetom zberu listy . druhový názov je z lat. pre ohybnosť byli). častejšie semená . Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi. zvíťaziť. Zriedkavejšie sa používal koreň. j. Homeopatická esencia (dil. dne. je oficinálna (ČsL 4). G. na rúbaniskách atď.úplne chránené . zajačia kapusta (zelí). 1885 vyzdvihol jeho priaznivé účinky na srdce (sprvoti sa pokladali za podobné účinku náprstníka.8-1. zajačie chvošče Nemecky: Gemeiner Besenginster. Zber nikdy nesmú robiť deti. španielsky: Hiniesta de escobas. See r. Akonitová tinktúra (Tinctura aconiti) tvorí zložku čs. vedľajší alkaloid je sarotamnín. droga obsahuje aj triesloviny a škrob. Tento nenáročný ker kvitne najmä v máji až júni. Hľuzová (koreňová) droga musí obsahovať minimálne 0. plod je čierny struk (na švíkoch chlpatý). alkaloidy súborne označované ako akonitíny a alkamínestery). inak trojpočetné. Po rýchlom usušení poskytujú drogu — Flos sarothamni (Flos spartii scoparii. na uľahčenie vykašlávania a miernenie bolestí (napr. a tak sparteín i celá vňať dostali významné miesto v modernej terapii srdcových chorôb). najmä na piesočnatých a kamenistých pasienkoch. zberajú sa v júni . Pri zbere treba zachovávať všetky predpisy o zaobchádzaní s jedovatými látkami. 1.: Spartium scoparium L. pre možnosť otráv však nebezpečné. 1850 po objavení tekutého alkaloidu spareínu vo vňati prútnatca. Bôbovité . potom príbuzné alkaloidy. Arabskí lekári = najmä slávny Mesué (10. Zberajú sa hľuzy s koreňom.).Semen sarothamni.5 %). je ľudové použitie prilbice zvonka proti parazitom dobytka i všiam. Pri manipulácii s rastlinou i drogou si treba uvedomiť. ale veľké množstvo peľu. z ktorých najvýznamnejší je akonitín (0. U nás rastie ako jediný zástupca rodu. a to v podobe prípravku ako je sabadilový ocot (pozri cudzokrajnú drogu sabadilu alebo domácu kýchavicu). resp.) — odporúčal prútnatec pri poruchách močového mechúra. anglicky: Broom. pantofličky. zbavené korienkov — Radix aconiti (Tuber aconiti napelli). ako benzoylakonín a akonín. Prútnatec treba v staroveku hľadať medzi rastlinami označovanými ako Genista (keltské gen = ker alebo skôr z lat. usmrtiť bez prachu arény. genu = koleno. bez boja (vzhľadom na vysokú toxicitu). dcérske (vytvorené počas posledného roku). rusky: Capo- PRÚTNATEC METLOVITÝ Ker vysoký 50—200 cm. jednotlivé alebo po dva na skrátených brachyblastoch. francúzsky: Genét á balais. ktoré sú zamladi zelené. a preto sa pre farmaceutické účely pestuje. D 4.Fabaceae (Motýľokveté — Papilionaceae) Ľudovo: janofit. Predmetom zriedkavého liečebného uplatnenia je celá rastlina. Na lekársky predpis sú viazané aj homeopatické prípravky od riedenia dil. Obrat v terapii nastal r. Celá rastlina je jedovatá. Číňania ju však stáročia používali v zmesi s áronom. najmä sparteín (tetracyklický chinolizidínový alkaloid). a pri nervových bolestiach.8 % ) . Kvety niekedy slúžili ako močopud233 . stopkaté. a preto sa drogy používajú veľmi zriedkavo. V staroveku i stredoveku vedeli o prilbici iba ako o smrtiacom jede. Sparteín pôsobí i na gravidnú maternicu. čisté látky).auguste a sušia bežným spôsobom. Treba varovať i pred nebezpečenstvom ťažkých detských otráv po vysávaní nektáru z kvetov. scopa = metla. na konci konárov jednoduché. janovec. ex Koch — syn. efedrín a sparteín) a hydrolytické štiepne produkty. t. lupanín a ich izoméry.

Indikácie sú: poruchy krvného obehu pri srdcovej nedostatočnosti a diuretikum. podlienka. španielsky: Primavera común.preto sa používa aj ako prostriedok na vyvolanie 234 pôrodu. šlaková bylina. preto ho osobitne neuvádzame. kľúč. na ich zosilnenie. nebezpečné sú aj kvety — pozor na možnosti otráv! Terapeuticky sa štedrec nezužitkúva. j. kadrela.otravy sú podobné koniínovým (pozri bolehlav škvrnitý). D 2—D 1). a preto sa nesmie používať v čajovinových zmesiach. Droga je prudko účinná. dnová bylina.t. pôsobí na centrá riadiace činnosť vnútorných orgánov alebo hladkého svalstva útrob. francúzsky: Primevére officinale. PRVOSENKA („PETRKLÍČ") JARNÍ PRVOSIENKA JARNÁ Primula veris L. Listy sú v mladosti podvinuté. primulka. mäkkochlpaté. rusky: . Nemecky: Wiesen-Schlusselblume. V praxi sú v popredí detské otravy hlavne plodmi a semenami. ochoreniach srdcového svalu a pod. taliansky: Primavera odorosa. Dávkovanie a vhodnosť upotrebenia Prvosienka jarná: trváca bylina vysoká 15—25 cm.j. U nás rastie v troch poddruhoch a v celom rade záhradných krížencov. anglicky: Cowslip. ktorý musí sledovať priebeh liečby. P R V O S E N K A VYŠŠÍ Primula elatior (L. rusky: PRVOSIENKA VYŠŠIA ný prostriedok.0 g drogy. 30 2 10 8 II. Máriin kľúč. Petrov kľúč. pôrodných sťahov. zvyšuje krvný tlak. kaška. príp. kropáček. kankalín. 50 5 10 10 35 25 . s vráskovanou čepeľou a vrúbkovaným okrajom. Chemicky príbuzný sparteínu je alkaloid cytizín.PRÚTNATEC METLOVITÝ vie posúdiť iba lekár. Vňať i koreň a semená majú aj močopudné účinky. ale iba na zápar alebo extrakt. Prejavmi pôsobenia sa podobá nikotínu. Stvol ukončený okolíkom žĺtkovožltých (na báze oranžových) kvetov. Plody sú tobolky. Hojne sa nachádza v semenách známeho kra zlatý dážď. Drogy majú špecifické pôsobenie. predovšetkým tlmí sympatické ganglia. kozí drist. Pestuje sa aj u nás na okrasu a kvitne veľmi skoro — v apríli až v máji. V zemi má krátky podzemok s mnohými žltými koreňmi. ale celkove prevláda budivé pôsobenie . čo je štedrec ovisnutý (štědřenec odvislý — Laburnum anagyroides Medic). Nie sú náhradkou za náprstník pri srdcovej insuficiencii. maďarsky: Tavaszi kankalin. Na kvetnú drogu (Flos primulae) sa vzťahuje ČSN 86 6217: Akosť — najviac v % Znak Zozelenené kvety Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) Obsah saponínov v hemolytických jednotkách (h. rozširuje koronárne cievy. V homeopatii sa z čerstvých pripravuje esencia (dil. pričom strednú jednotlivú dávku predstavuje 1. mŕtvičná bylina Nemecky: Wald-Primel. Je bohatá na flavonoidy a slúži pri hepertonii. Wald-Schlusselblume. Vhodné sú pri poruchách dráždenia srdca. pri srdcovej slabosti so spomaleným tepom a pod. kozia brada. prvnička.) Hill Prvosienkovité — Primulaceae Ľudovo: biela bukvica.) v 1 g drogy — najmenej I. pre plody sa nazýva aj fazulkový strom. Alkaloidy zvyšujú krvný tlak a zvyšujú tonus hladkého svalstva a maternice. Je vysoko toxická . maďarsky: Sugar kankalin. Varujme sa pred akýmkoľvek používaním drog alebo rastliny. Sparteín samotný brzdí dráždivé podnety srdcového svalu. povzbudzuje hladké svalstvo čriev i maternice a na maternici vyvoláva silné sťahy . prvosna.

vykašlávací a je slabo diuretický. jarná. v p. Z obsahových látok rastlín sú najdôležitejšie pentacyklické triterpénové saponíny (5 — 10% v podzemkoch a asi 2 % v kvetoch. takéto smú byť prítomné iba v malom množstve. v p. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na odvar 0. Z terapeutického hľadiska sa pokladá za výhodnejšiu p. jarnej 50%. Vo vyšších dávkach môžu byť hnačky a dávenie. Musia byť žlté a s krátkou stopkou (do 1 cm). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. o. začiatočníkov. Nenakupujú sa a ani záhradné krížence nie sú predmetom zberu. lúkach. Kvety sa ľahko zaparia. Vedecké pomenovanie prvosienky vzniklo z lat. Kvetná droga je súca na zácvik začínajúcich zberačov. Obidva druhy majú v ČSR chránenú podzemnú časť. ďalej sú v drogách flavonoidy a málo silice.2 g koreňovej drogy. 2—3 šálky denne po dúškoch vypiť. metylester kyseliny metoxysalicylovej). Kvet u nás tvorí zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Species pectorales Planta (expektorans) a koreň poskytuje saponíny pre kvapky Solutan 235 . vyššej je v zmesi prítomná asi na 90%. Druh uprednostňuje kypré.časť dostane zelenkastú farbu.) na 1 g drogy — najmenej Popol nerozpustný v HC1 I. primus = prvý a ver = jar (teda prvá medzi jarnými kvetmi). Aglykón hlavného saponínu je primulagenín A (spoločná pre obidva druhy je primárne kyselina primulová A . má väčší podzemok s hnedými koreňmi.PRVOSIENKA JARNÁ PRVOSIENKA VYŠŠIA V prírode sa vyskytuje na suchších stanovištiach. 10 4 4 10 12 100 5 ČsL 4 5 2 2 10 9 150 3 prevzdušnené a stredne vlhké pôdy.B-amarinovy typ saponínu. Predmetom zberu a nákupu sú kvety i s kalichom — Flos primulae cum calyce — Flos primulae. Po očistení a krátkom omytí sa sušia prirodzeným teplom (umelým do 35—40 °C). najmä v kalichoch). denne 2 šálky — koreň: 1 kávová lyžička na šálku záparu. koruny kvetov sírovožlté. 5 2 2 10 9 150 3 II. rumančekovým hrebeňom). Drogy sú predovšetkým expektoransom — dávkujú sa: kvet — 1 lyžica na šálku záparu. P. Rastie na lúkách vyšších polôh a vo svetlých lesoch. Zápar sa pije predovšetkým ako odhlieňovací prostriedok. Podzemné časti prvosienok sa vykopávajú v marci alebo v októbri. po hydrolýze poskytujú vonné látky. výhodne sa zberajú za sucha osobitným hrebeňom s riedkymi hrotmi obrátenými nahor (príp. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. pasienkoch a v lesoch nižších polôh. i. jarná obsahuje aj fenolové glykozidy (primverín a primulaverín. Prvosienka vyššia: meria 15- 30 cm. dobre Podzemné časti — Radix (Rhizoma) primulae — hodnotí ON 86 7017 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Obsah saponínov vyjadrený v hemolytických jednotkách (h. cípy ploché a hlbšie. Zber sa robí v období plného vývoja rastliny (marec-apríl—máj). Rýchlo sa sušia v jednej tenkej vrstve na miernom teple (teplých kachliach) . najmä na vápenci. bez oranžových škvŕn. no pri sušení sa nedrobia. j. Väčšina ostatných druhov rodu je chránená úplne a celoštátne.

Cichoriaceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: mlieč. Odvodený je od gréckeho taraxis = zápal očí (mlieko púpavy sa vtedy používalo na tieto účely) a akeomai = liečiť.podobne ako korene čakanky. Volí si mierne kyslé substráty. pri cestách a pod. s listom podbeľa. 204. urtinktúru a esenciu (dil. ktorý je zriedka viachlavý. preto zámeny nevznikajú. Kvet poskytuje neveľké množstvo nektáru. francúzsky: Pissenlit.). ľanovým semenom. Kuhlblume. chmeľom. Homeopatia pripravuje z kvitnúcich rastlín tzv. Čajoviny č. 14 5 4 11 15 . Tie sú . maďarsky: Pongyola pitypang. U nás rastie asi 70 malých druhov (mikrospecies) od nížin po alpínske stupne.Radix taraxaci. Obľúbili si ju najmä v Nemecku. I. taliansky: Tarassaco. neuralgii a závratoch. smotánka Nemecky: Lowenzahn. suchý. zato veľmi cenný peľ s vysokým obsahom bielkovín. levanduľovým kvetom. (ČsL 4) 6(8) 2 1. 128. príp. a tu sa aj pestovala. s valeriánovým koreňom. pasienkoch. slúžia aj ako surovina pri výrobe cigórie. lúkách. pri ochoreniach obličiek. úhoroch. PÚPAVA LEKÁRSKA PÚPAVA LEKÁRSKA PAMPELIŠKA LÉKAŘSKÁ („SMETANKA") Taraxacum officinale Weber in Wiggers Čakankovité . Pri zbere netreba rozlišovať jednotlivé taxóny — ako drogy sú prípustné všetky. anglicky: Common dandelion. Len pri jesennom vykopávaní koreňov na rovnakom stanovišti hrozí zámena za iné druhy. Tussilen (expektorans).(expektorans. Ide najmä o koreň čakanky. rusky: Trváca bylina vysoká 5—30 cm. na medziach. Ľudové použitie drog je veľmi široké a rôznorodé. Predmetom zberu sú korene .5(2) 11 10(12) II. V celej rastline sa nachádzajú mliečnice. s vretenovitým mliečnatým koreňom a s prízemnou ružicou kopijovitých gracovitých listov. skoro biely na priereze a nemá v ňom sústredené kruhy mliečnic. ďalej koreň s vňaťou . Korene — najmä z pestovaných púpav.Radix taraxaci cum herba (ČsL 4). 2 % popola nerozpustného v HC1. pampeliška. pretože namiesto škrobu obsahujú rezervný polysacharid inulín (oficinálny aj v ČsL 4). Ani jej kŕmna hodnota nie je zanedbateľná. vňaťou betoniky a i. Drogy sa zväčša kombinujú (napr. D 2). zvonka svetlejší. španielsky: Taraxacón. známejšieho ako Avicenna (980-1036). i. 11. Plody sú nažky s chocholcom. popovňak. Francúzsku. Med z neho rýchlo kryštalizuje aj vo veľkých nádobách. Korene sa najlepšie získavajú v je- Na koreň s vňaťou (Radix taraxici cum herba) sa vzťahuje ČSN 86 7023 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Listy a korene sfarbené ináč ako na rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) ČsL 4 dovoľuje max. Púpava je všeobecne známa. tiež list — Folium taraxaci. Latinský názov púpavy pochádza od najslávnejšieho arabského lekára Ibn Sinu. Pre hromadný výskyt púpav je veľmi dôležitou včelárskou rastlinou. ktoré sa užívajú o. Pleumolysin pastiliek (expektorans) a tinktura je zložkou roztoku Stomatosan (dezinficiens ústnej dutiny). bronchodilatans). Korene jemných pestovaných druhov púpavy možno kuchynsky použiť ako špargľu alebo čierny koreň. Taliansku. cennou zeleninou diabetikov. Púpava patrila k najbežnejším druhom jarnej šalátovej zeleniny. Najrozšírenejšia je na suchých miestach s hlbokým profilom hlín. Úbory na konci dutého stvola a na lysom lôžku majú len žlté jazykovité kvety. Púpava kvitne od apríla—mája do septembra—októbra. Chutí horkejšie. Jej jemné listové 236 srdiečka sú pri raste na tmavých miestach belšie a krehkejšie.

). V homeopatii sa pripravoval vyťa237 . anglicky: Bindweed. Byľ poliehavá. 21. laktucerol. 3 5 2 0. ktorá sa užíva pri bolestiach hlavy. Homeopatia pripravuje z čerstvej nekvitnúcej rastliny esenciu (dil. Vedecké meno pupenca sa dá odvodiť z lat. Brown. najmä sprašových pôdach. 26. suší v tieni v tenkých vrstvách. pri poruchách trávenia. 78. kaučuk. biele alebo ružovkasté. Laxatívnym pôsobením sa už v hippokratovských časoch preslávilo scammonium. B2. púpavový med — úbory zavarené v cukre. Jej byľ je ľavotočivá. živica z orientálneho pupenca prečisťujúceho (C. terpénové alkoholy. Prisudzovali sa jej aj dráždivé sexuálne účinky (afrodiziakum). dosúšajú umelým (do 50 °C). ktorej rastliny sa týkalo. niekedy dlhá až 70-100 cm. trhá sa jednotlivo.231. 181. potom diuretikum. šlatec Nemecky: Ackerwinde. scammonia L. Čajoviny č. hepatoprotektívum). aby sme ho nepretrhli. Predmetom zberu býva niekedy aj list (aj nákupu). francúzsky: Liseron des champs. jedno z najlepších purgatív starovekej medicíny.). Na jar sa pije púpavová šťava (odporúča sa miešať so žihľavovou). dne.241. 45.) R. j. reumatizme a chronických ekzémoch. vnútornú časť (drevo) citrónovožltú. Veľmi obľúbený tzv. má sivohnedý až červenohnedý povrch a biely lom. lievikovité. Až donedávna sa totiž nerobil rozdiel medzi pupencom a povojou v botanickej systematike. Dosť časté sú zámeny s povojou plotnou . ešte nerozkvitnutých rastlín. 2.5 12 14 II. Čs. Väčšina pochádza z trópov (náš pupenec asi zo strednej Afriky). 176. Marec až máj je vhodný na zber celých. kvety však oveľa väčšie a vždy biele. mladé listy tvoria zložku jarných bylinných kúr. povojník. obtáčka. lebo z rezu vyteká veľa „mlieka" (ak ich treba rozrezávať. Treba dbať. 5 10 4 1 12 16 seni. Pomer zosušenia je asi 3—5 : 1. Terapeuticky cenné látky tvoria však aj horčiny. Zberajú sa mladé rastlinky bez kvitnúcich byli. povoja sa pokladala iba za akýsi druh pupenca (Convovulus sepium L.211. pečene. najlepšie umelým teplom do 50 °C. Droga nesmie páchnuť. Veľmi ľahko ju napáda hmyz a myši. španielsky: Campanilla Silvestře. Po očistení a krátkom omytí (zbavené nadzemných častí) sa čo najrýchlejšie sušia. Trváca bylina vyrastajúca z plazivého rozkonáreného podzemka. kopijovité. Thé Salvat (choleretikum. 77. no nie je celkom jasné. neuralgii. reumatizme a poruchách trávenia (inak rovnako ako v alopatii). rusky: Na listy — Folium taraxaci — sa vztahuje ČSN 86 6437: Akosť — najviac v % Znak Listy s iným ako zeleným sfarbením Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. tak iba pozdĺžne!). čajovina s koreňom je Ungolen (cholagogum. Plody sú guľovité tobolky s bodkovanými semenami. zber: máj-október. púpavová vňať s koreňom tvorí zložku čajoviny Diabetan (dietetický čaj pre diabetikov). 15. Druh je bežnou burinou poľných kultúr na hlinitých. plazivý kúkoľ. choleretikum. taliansky: Vilucchio. potom sliz. 12 12 6 2 2 11 10 5 laxans) a je zložkou granuliek Boldogran (choleretikum. plazivá. 169. od augusta do októbra alebo zjari (marec). Prítomné sú aj cenné minerálne soli.Convolvulaceae Ľudovo. Dávkuje sa 2 g (až polievková lyžica) na šálku odvaru či záparu. 157. Korene obsahujú predovšetkým inulín — najmä zberané osobitne ako droga. aj náš fytoterapeut Fraňo Madva ako drastikum . Kvety vyrastajú z pazúch listov. 6 8 3 1 1 11 8 3 II. triesloviny. Drogy sú predovšetkým amarum. cholekinetikum). xantofyly a karotenoidy. je horkastá. t. cholagogum (najmä koreň s vňaťou). Rastie aj pozdĺž ciest. z ktorých je najvýznamnejší taraxacín. PUPENEC ROĽNÝ SVLAČEC ROLNÍ (+) Convolvulus arvensis L. V čeľadi pupencovitých rastlín je asi 1 000 druhov. resp. 73. až 5 : 1. 18. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. slák. vystúpavá. Suchá droga sa po ohnutí láme. Pupencovité . convolvere = skrútiť. sú dlhostopkaté. 150. D 1 a 0 ) . sú kozmopolitne rozšírené po svete. indikujú sa pri chorobách sleziny.Calystegia sepium (L. Ordinoval ho napr. 167. 126. pri plotoch. Sušia sa v jednej vrstve prirodzeným teplom. zvinúť (pre poskladané listy v mladom štádiu). v mliečnej šťave cerylalkohol. nadzemné časti obsahujú vitamín C. Listy holé. na násypoch. maďarsky: Kis hajnalika. na spodnom okraji s dvoma ostrými lalokmi.menej silné ako jalapa (pozri tropické rastliny). stomachikum. obličiek. hojnou v pobrežných krovinách a v mestských plotoch. pritom povoja bola známa v antike. Listy má podobné ako pupenec.Koreň — Radix taraxaci — sa posudzuje podľa ČSN 86 7026: Akosť — najviac v % Znak Inak sfarbená droga Korene napadnuté hmyzom Iné časti materskej rastliny Cudzie organické prímesi Aorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. pasienkoch a pod. koreňov s listami a s kvetnými pupeňmi. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. užívané pri chorobách z nachladnutia a pri kašli. Pomenovanie bolo známe už v staroveku.

t. Korene sa vykopávajú v jeseni (september—október). V niektorých štátoch (NSR) sa priemyselne vyrábajú čajoviny a dražé. Okrem laxatívneho pôsobenia sa drogám pripisuje aj metabolický účinok. Naša triploidná populácia je neplodná a množí sa vegetatívne. 1574 vysadil Clusius v bo- . ktoré sa líšia počtom chromozómov a aj množstvom silice a jej skladby. j. nejedlík. Prof. takže rastliny často poliehajú. Pri liečebnom využívaní koreňa treba však postupovať veľmi obozretne. Ako purgatívum alebo žlčopudná čajovina sa pije asi 5 % zápar vňate (1—2 lyžičky na šálku. tatáraka tráva (koreň) Nemecky: Echter Kalmus. Drogy chutia horko. potom žlčopudné. napr. Z ostatných obsahových látok sú zastúpené triesloviny (1 — 10 % ) . šišvorec. slano a horkasto. Koreň sa užíva ojedinele. ktoré sa súborne nazývajú glukoretíny. Pupencové drogy sa v čajovinách kombinujú s inými. zaujímavá substancia podporujúca zrážanie krvi (nemá však charakter vitamínu K). protihorúčkové a močopudné pôsobenie. kde vytvára celé zárasty. Podstatné obsahové látky tvoria glykozidove viazané živice (2-3 % ) . Tým sa znižuje výnos a sťažuje zber. stimulácia celkovej látkovej premeny. kalmus. kam korene úžitkových plodín obyčajne nesiahajú. maďarsky: Orvosi kálmos. Veľké množstvo pupenca môže v krajnom prípade zabrániť strojovému zberu. Ludwig vysvetľoval neplodnosť puškvorca tým. Vňať sa trhá počas kvitnutia rastliny (jún—september). má postáť asi 15 minút prikrytý). ľanu a pod.Radix convolvuli arvensis (minoris) alebo častejšie vňať — Herba convolvuli (arvensis — minoris). rusky: - PUŠKVOREC OBYČAJNÝ Trváca bylina vysoká 50-120 cm. prípadne sa uplatňujú výťažky (extrakty).prieskum ešte nie je uzavretý). roľného a povoje plotnej. Občas bývajú predmetom zberu a výskumov. používa sa približne ako alopatické prípravky. Prítomné sú i jalapíny rozpustné v éteri a nerozpustné konvolvuliny (ich podrobnejší Puškvorec obecný Acorus calamus L.. Sušia sa bežným spôsobom. resp. Tvorí rozličné cytotypy. ich základom sú 12 —16-uhlíkaté mastné kyseliny.. Suší sa prirodzeným teplom. najmä za daždivého počasia. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . v močiaroch. anglicky: Sweet Flag. PUPENEC ROĽNÝ žok z čerstvej kvitnúcej vňate p. pretože živiny čerpá zväčša z hlbších vrstiev. Množí sa iba vegetatívne. roľného (zber: jún—júl). oplieta stebla obilia. Vňať pupenca rady požierajú ovce. Pupenec nenarobí veľa škôd na porastoch. z hrubého plazivého podzemka vyrastajú mečovité listy dlhé až 100 cm a trojhranné stvoly s bočnými šúľkami drobných zelenkastých kvetov podopretých tulcom. Druhé vydanie ČsL 2 malo uviesť ako oficinálnu vňať s koreňom pupenca (+ Herba convolvuli cum radice). 3. pľúcny koreň. Pochádza z južnej Číny a Prednej Indie. V terapeutických dávkach nemajú drogy nepríjemné vedľajšie účinky. Rastie na trvale zaplavovaných pôdach. Väčšie škody narobí na povrchu. napr. V homeopatii sa pripravuje výťažok z čerstvej kvitnúcej vňate p. listom senny a pod. 238 Droga s označením „majoris" pochádza z povoje. alkaloidy ergolínového typu (podobné má námeľ) a flavonoidy. španielsky: verdadero. získavanú zberom z p. Predmetom zberu z pupenca býva koreň . Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . ktorú r. že všetky jedince u nás pochádzajú z príbuzenstva rastliny. Častejšie sa však uplatňuje tinktúra — 5 až 15 g v slizovom macerate alebo priamo prášok (jednorazovo 1—2 g). Čajovina č. taliansky: Calamo aromatico. Drogy uvádzame ako možné a uplatňované náhradky za cudzokrajné drogy Tuber alebo Resina jalapae (jalapová hľúza — jalapová živica). s kôrou krušiny. Áronovité — Araceae Ľudovo: brustvorec. francúzsky: Roseau odorant. roľného (zber: jún—júl).

terpény a seskviterpény. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 . preperú sa vo vode a zbavia korienkov. osobitý pach a ostrú. v tetraploidných aj 7 % ) . Zvonka sa používa zápar z práškovanej drogy. Dávka: pol kávovej lyžičky na šálku záparu. nie práve vhodného na sušenie prirodzeným teplom.v diploidných druhoch asi 2 %. Druhové pomenovanie calamus = rákos. Patrí k terapeuticky hodnotným aromatickým horčinovým prostriedkom.5 2 bách používal ako korenina a liek. Zber si vyžaduje primeranú výstroj. zvýšenej kyslosti žalúdočných štiav. Potom sa vegetatívne rozšírila po celej Európe a zdomácněla. mnohé indikácie sa 239 . liekopisy ich požadujú zvyčajne lúpané.5 6 0. Ľudovo sa droge pripisuje sedatívny. Predmetom zberu a nákupu bývajú podzemky — Rhizoma (Radix) calami (aromatici). Obsahuje najmä B-azaron (5 — 10 % ) . na kloktanie pri zápaloch hrdla. Okrem stomachického upotrebenia nachádza uplatnenie pri poruchách trávenia. chránený pred svetlom. pije sa 2—3x denne. Puškvorec sa už v predvekých do- Podzemok — Rhizoma (Radix) calami aromatici hodnotí ČSN 86 7153 a ČsL 2: Znak Časti stvolov a korene Časti drogy sfarbené ináč ako uvádza opis Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Vlhkosť Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1. Zber sa robí v novembri — apríli. resp.akoron. Z ďalších látok sú v droge triesloviny. analgetický. ale láme.5 12 12 12 2 1. do kúpeľov a na obklady sa pridáva ako prostriedok dráždiaci kožu. súčasne horkú.5 6 3 2 8 1 0. pri ulkusovej chorobe a ako spazmolytikum.PUŠKVOREC OBYČAJNÝ tanickej záhrade vo Viedni. Drogu sušíme oddelene od ostatných — je priveľmi aromatická. anorexii a subacidite. sacharidy a bázické látky (cholín. trstina. pije sa najmenej pol hodiny pred jedením. diuretikum. Puškvorec je predovšetkým amarum-aromatikum. stomachikum. lebo sa pracuje v bahne. Nositeľom pachu je predovšetkým azarylový aldehyd. Dobre usušený podzemok je na lome špinavobiely a pri lámaní sa neohne. karminatívum pri kolikách. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. príp. aromatickú chuť. meteorizme a hnačkách. Jeho podzemok i listy u nás ordinoval známy fytoterapeut Fraňo Madva na posilnenie žalúdka a varený vo víne so škoricou zasa na zvýšenie mužskej potencie. Vytiahnuté podzemky sa otriasaním zbavia bahna. II. Ako stomachikum je obľúbená aj tinktúra — 15—30 kvapiek na cukor alebo do vody. diaforetikum — užíva sa hlavne pri dyspepsiách rozličného pôvodu. Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí silica (až 3 % . zápale žalúdka (gastritída). 5 ČsL 2 0 5 — 1 0. rozpadové produkty). Materiál sa nedrobí. horčina akorín a živica akoretín. Dôkladne očistené sa sušia vo vrstve vysokej maximálne 5 cm — najlepšie umelým teplom do 35 °C. Droga má silný. za chladného počasia. ani nezaparuje. Už v antike bol puškvorec známy ako acorus . keď ju dostal z Východu. krvotvorný a antirachitický účinok. Ľahko ho napáda hmyz.

Časté sú zámeny drogy s podzemkom prstnatca obyčajného — Cynodon dactylon (L.) L.Lolium perenne L.) Beauv. listy čiarkovité. s redším kláskom a trsnatým podzemkom bez výbežkov a mätonoh trváci . Stebla priame. 66. 208. Kvety v koncovom dvojradovom klase v troj. rusky: PÝR PLAZIVÝ Trváca tráva vysoká až 150 cm. metabolikum.syn. cholagogum) a veterinárny prípravok Medicinálne lízadlo (liz). španielsky: Grama oficinal. Lipnicovité — Poaceae (Trávy — Gramineae) Ľudovo: divé žito. suchých lúkach.5 — 5 13 II. 76. Možno ho Podzemková droga podlieha ČSN 86 6850. iba v kolienkach plné. Plod je zrno. pasienkoch. pýrnica Nemecky: Gemeine Quecke. niekoľko metrov dlhými podzemkami.) Desv.: Agropyron repens (L. anglicky: Couch-Grass. medziach. v křoviskách a pri cestách. Lipnicovité rastliny sa všeobecne určujú veľmi ťažko. maďarsky: Taracbúza. Čajoviny č. pýrava.5 6 13 240 . ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Hnedasté časti drogy Časti podzemkov so zvyškami korienkov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Vlhkosť I. hladké. pejr. . 30 5 1 0. s kláskami zostavenými do dvoj radových klasov (k osi sú obrátené úzkym bokom a podopreté iba jedinou plevou. 213. tritus = obyčajný. 202. sa využíva najmä ako stomachikum a zvonka do mazadiel. Pýr sa opeľuje najčastejšie pomocou vetra.) Pers. 3. preto roztokom jódu sa farbí do modra. Silica — Oleum calami. ale mäkké.. ktorý má koncový zdanlivý okolík nepravých klasov a podzemok je oveľa hrubší. kolienkaté. len vrcholový klások má dve plevy). 210. okrem toho obsahuje škrob. Burina rastúca na roliach.229. plazivý. Droga sa široko uplatňuje v cukrárstve i likérnictve. V homeopatii sa z lúpanej drogy pripravuje tinktúra používaná ako alopatické prípravky. so žltými plazivými. široké asi 1 cm. narušila sa melioráciami. taliansky: Gramigna. samozrejme.mechanicky prenášajú z cudzokrajných polyploidných druhov.október). Čs. Sú si podobné. bežný i v súvise s obilím — drvený a druhový názov repens = lat. pejrovka. chybné. Podzemok ako droga sa zjavil až koncom stredoveku v severnej Európe. žiaľ. 10 — 0. stomachikum).. PÝR PLAZIVÝ PÝR PLAZIVÝ Elytrigia repens (L. väčšinou však v jeseni (september . ktoré sú článkované a duté. Eugastrin (stomachikum. Najvýznamnejšia sloven- ská produkčná oblasť sa niekedy nachádzala pri Borskom Mikuláši. pýr poznala už antika ako burinu. ale aj ako liečivo. prípravky s drogou sú čajovina Stomaran (digestívum. Pýru sa najviac podobá pýrovník psí — Elymus caninus (L. Predmetom zberu je podzemok — Rhizoma graminis (Radix graminis. Zber podzemkov sa robí na jar (marec—apríl). čo je.i viackvetných kláskoch. bez bočných korienkov. Radix agropyri repentis). drsné. Rodový názov Elytrigia má zrejme koreň v lat.214. francúzsky: Chiendent.

202. esula (L. aby nesplesnel. 157. Po usušení sa znovu vytriedia zdravé a jasnožlté kusy (najmä ak sa tak neurobilo dostatočne prv). pasienkoch. V spisoch antických autorov nemožno pyštek s určitosťou nájsť. úhoroch. Uplatňuje sa pri miernych obstipačných ťažkostiach. 45. Podzemok má diuretické. Naproti tomu je skoro vo všetkých herbároch 15. aby sa umožnilo lepšie presušenie. Sušia sa na dobre vetraných miestach v tenkej vrstve pri teplote 40 °C. cyparissias (L. tvorí zložku diuretických.m. celistvookrajové. ktorý má modrosivé listy a po poranení roní biele mlieko. fruktózan triticín (3 — 18 %). ohnica. španielsky: Linaria común. sleziny a pečene. Slúžila proti „zlatej žile". metabolické a depurgatívne účinky. chvojkový. zameniteľným druhom je p. pektolinarín. francúzsky: Linaire commune. Zväzky sa sušia na tienistých a vzdušných miestach. fan Matky božej. genistifolia (L. taliansky: Linaria. s priamymi nerozkonárenými stonka- 8 241 . sivo oinovatené riedke menšie kvety v redšom strapci. linaracín a i. sleziny. nie odumierajúce a hnedasté podzemky.) Miller. prípadne falšovanie za niektoré druhy rodu Tithymalus Gaetn. koncentrované PYŠTEK OBYČAJNÝ ČSN 86 6724 stanovuje pre vňaťovú drogu (Herba linariae) tieto základné znaky: Akosť — najviac v % I. inozitol. hledík. Extrakt je pomocnou látkou pri príprave piluliek v galenickej farmácii a v dietetických výrobkoch (pre velké množstvo viazanej fruktózy). Predmetom zberu býva vňať . kvety žlté. Pri sušení ich možno obracať. Materiál sa zbaví hliny. škrob nie je prítomný. bočných korienkov a zhnednutých častí a vyberajú sa iba žlté. ktorá sa skladá z antibakteriálne účinného agropyrénu (95 %). s tuhšími sivozelenými listami.05 %). zväčínec Nemecky: Gemeines Leinkraut.01-0. prípadne aj v septembri. ktoré sa mu nebezpečne podobajú. denná dosahuje aj 100 g. obyčajný — T. pri zadržiavaní moču. Ľudovo sa droga uplatňuje aj pri kataroch priedušiek a na odhlieňovanie dýchacích ciest. pije sa 2—3 x denne. Známe sú aj zámeny. Droga nemá pach.. Čajoviny č. rusky: mi. Droga si musí zachovať farbu čerstvej rastliny. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku odvaru. Príbuzným. Vnút- PYŠTEK OBYČAJNÝ rajšok zväzku treba dôkladne vysušiť. kručinkolistý — L. pre podobnosť listov. saponíny. spolupôsobí pri dne. T. Droga je aj muciloginózum. na úpravu stolice.1 0 g v odvare. preslávená bola masť — Unguentum linariae. Droga sa všeobecne považuje za vhodnú náhradku za cudzokrajnú sarsaparilu — Radix sarsaparillae — pozri cudzie drogy. Listy čiarkovité. anglicky: Toadflax. Slúžila tiež na farbenie. skalnatých miestach. ktorý má kopijovité listy s 3—5 nervami. chutí sladkasto. slnečných polostepných stranách. Odvar z kvetov sa pil pri vyrážkach. Základné obsahové látky tvorí rozpustný polysacharid. Zastúpená je aj kyselina kremičitá a silica (0. Je to napr. v hustých koncových strapcoch.získať pri oraní alebo pri bránení polí. zvyšok tvorí karvón.) Scop. stopkaté. tiež m. medziach a na roliach od nížin po hory.Herba linariae (Herba anthirrhini linariae). rastie v nižších polohách stredného i južného Slovenska na suchých a slnečných stranách. Pomer zosušenia je asi 4 : 1 . krvavica. V ľudovej mágii sa rastlina používala proti čarám a urieknutiu. 66. 150. Skladuje sa v dobre uzatvorených obaloch. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Ordinoval sa najmä proti chorobám pečene. 15. Rodové vedecké pomenovanie rastliny je z latinského linum = ľan. odrezáva sa v čase kvitnutia — jún až august. 5 5 1 10 10 3 2 — 10 Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhanim drogy) Trváca bylina vysoká 20—50 cm. Jednorazová dávka drogy j e 3 .Scrophulariaceae Ľudovo: bradavičník. hubička. Zle sfarbené časti sa vopred odstránia. Rastie pospolito na skalách.) Scop. Dáva sa aj do antidiabetických zmesí. sliz. pantoflíček. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať. Hlavné účinné látky pyšteka sú horké flavónové glykozidy linarín. škľabivé. rozmarinka. V zmesiach s inými zvyšuje vylučovanie moču pri reumatických ochoreniach. 151. Plody sú tobolky. potom aj iné sacharidy. stor. ktorú zostavil hessenský lekár Johann Wolpius. Materiál sa pred sušením zvyčajne viaže do neveľkých kytíc. Prihrubé kytice sa rozdelia. maďarsky: Kózonséges gyujtoványfu. Znak Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline II. diaforetických a metabolických čajovín. — mliečnik. najmä nekvitnúce. LNICE OBECNÁ („KVĚTEL") Linaria vulgaris Miller Krtičníkovité .215. . V homeopatii sa esencia z čerstvých podzemkov používa pri ochoreniach močových ciest. a 16. chorobách močového mechúra. 67. 197. i proti tuberkulóze a zvonka pri rakovine. pri piesku v močových cestách a pri poruchách činnosti žlčníka.

triesloviny. španielsky: Caró. Plody rasce sú rozpadavé dvojnažky s výrazným pachom. maďarsky: Konyha komény.. pektín a vitamín C. octovú. s Radix bardanae — koreňom lopúcha. resp. U nás tvoril donedávna zložku priemyselne vyrábanej čajoviny Vulneran — odvar z nej slúžil na omývanie a obklady pri kožných chorobách alebo vredoch predkolenia či na vymývanie hnisavých rán. vriedkoch. Ľudové liečiteľstvo oddávna používa rastlinu ako močopudný. cholagogický a protizápalový prostriedok. 49. Okrem nich rastlina obsahuje alkaloid peganín. zberanej v júni až septembri.Apiaceae (Okolíkaté . urtinktúra riedi a používa napr. Tinktúra sa užíva pri zväčšenej predstojnici a pri ťažkostiach s močením (10—30 kvapiek 2—3 x denne). Plody zelerovitých rastlín (dvoj naž- ky) sa navzájom veľmi ľahko zamenia.Umbelliferae) Nemecky: Wiesen-Kummel. Vňať vo forme kašovitého odvaru z 20 g drogy na pol litra mlieka sa aplikuje zvonka ako emoliens a antiflogistikum pri kožných vyrážkach. Listy má perovito zložené. RASCA LÚČNA medziach a úhoroch. 203. Rastie divo na lúkach. rusky: Na plodovú drogu — Fructus carvi — sa vzťahuje ČSN 58 0515: Znak Nezrelé plody Cudzie organické prímesi Polámané plody Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Akosť — najviac v % 1 1 1 13 7.). ktorý sa nechá stáť prikrytý asi 18 minút a pijú sa 2—4 šálky denne. na obklady pri zápale spojoviek s vňaťou očianky. V homoepatii sa tzv.5 2 3 Väčšinou dvojročná bylina vysoká asi 50 cm. taliansky: Carvi. minerálne látky. Plody sú oblúkovito zakrivené nažky v rozpadavej dvojnažke. usporiadané v okolíkoch okolíkov. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2—4x denne. preháňavý. D 2). kvety biele alebo ružovočervené. fistulách. úbormi rumančeka a kvetom nevädze. Čajoviny č. anglicky: Caraway. kačným znakom. Folium plantaginis — listom skorocela a i. ktorý je najlepším identifi- RASCA LÚČNA KMÍN KOŘENNÝ Carum carvi L. pasienkoch. sacharidy. Zamieňajú sa najmä 242 .. organické kyseliny (mravčiu. Prípravky sa robia z čerstvej kvitnúcej vňate bez koreňa. lyžica drogy na pohár vody). ale aj potopudný. V čajovinách sa pyštek takmer vždy kombinuje s inými drogami. s delenými segmentmi. napr. Vňať je predovšetkým diuretikum a laxans. pri hnačkách (dil. prípadne na oplachovanie (3—4 % odvar. Silnejšie odvary sa používajú proti hmyzu (tu účinkuje zatiaľ neznáma látka). Preto treba dávať pozor na ich opis a opis materskej rastliny. U nás sa šľachtí ako korenina (okolie Pŕerova — skorý druh vhodný aj na mechanizovaný zber). Pripravuje sa zvyčajne 3—4 % zápar.najmä v kvetoch. francúzsky: Carvi. Zelerovité . nočnom pomočovaní a inak ako v alopatii. jablčnú a i. hemoroidoch a pod.

V stredoveku a na začiatku novoveku sa jej sláva ešte znásobila. aloe-emodín. Najväčšie dodávky obchodného tovaru poskytujú divorastúce druhy rebarbory z Tibetu a niektorých iných čínskych provincií. Pozväzujú sa do snopčekov a nechajú dozrieť (na plachtách). Čajovinyč. ktorú možno pokladať za náš druh (meno však zviedlo Plínia k výkladu. Obyčajne sa lúpu až po kambium. V antickom Ríme poznali tri druhy rasce: rímsku — Cuminum odorum. že išlo o cudzie korenie z Malej Ázie. pôvodom z Egypta. Je oficinálna v ČsL 4 (dávkujú sa 2—3 kvapky). Rebarboru poznali v Číne už veľmi dávno. pochádzajúcu z Afriky (preto ju Plínius nazýval aj cuminum aethiopicum). 187. hrubšie sa prerežú a sušia na povrazoch pri teplote do 50 °C (v Číne aj nad ohňom). Všetkými druhmi rasce sa korenilo i liečilo (najviacej však rímskou). má veľké listy a ryhovanú stonku. 190. živice. obsahujúca najmä karvón (50-60 %) a limonén. Rheum palmatum L. tmavšie nažky bez silicových kanálikov (dobre ich vidno na priečnom priereze pod mikroskopom). officinale majú svoj domov vo vysokých pohoriach západnej Číny. Podľa Rittera prekvital obchod s rebarborou od najstarších čias. niekedy iba na ozdobu. pochádzajúce až od hraníc čínskej ríše. parascu väčšiu — Ammi majus L. získaná destiláciou zo zrelých plodov..5 10 10 1 243 . sacharidy a veľa šťaveľanu vápenatého (preto sa nesmie užívať pri močovom piesku. rhabarbarum L.s nažkami kozonohy hostcovej — Aegopodium podagraria L..podľa ČsL 4 neprípustné. palmatum a Rh. Droga má silný charakteristický pach. potom egyptskú rascu. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa až 4 x denne). stor. Zvyšky rasce sa našli v kolových neolitických stavbách. niekedy aj pred kvitnutím. Droga sa označuje ako Radix rhei (chinensis) a podľa ČsL 4 musí obsahovať minimálne 3. obličkových kamienkoch. Rastlina sa u nás môže pestovať. 5 1 0. anglicky: Thubarbar. stor. francúzsky: Rhubarbe. chutí korenisto a horko. lesklé. ich zber sa robí v júli—auguste.5 10 10 1 II. plody dlhé 4 — 6 mm. pontickej a v 10. sa zaužívali aj iné druhy rebarbory. Ako prímesi . španielsky: Ruibarbo. kareon). Druhový názov palmatum má podľa dlaňovitého tvaru listov. 10 2 1 10 13 2 ČsL 4 10 1 0. pri reumatizme a pod. rusky: REBARBORA DLANITÁ REBARBORA DLANITA Trváca bylina vysoká až 200 cm s repovitým podzemkom a s veľkými dlhostopkatými dlaňovito delenými listami zoskupenými v prízemnej ružici.151. 189. veľa pektínu. z Karie). ďalej flavónové glykozidy (rutín).182. Ďalej sú v droge bielkoviny.. vlnitá — Rh. čiernohnedé. Listnatá stonka má na vrchole bohaté metliny malých bielych kvetov. V antike ju takto nazývali podľa rieky Rha. Často sa uplatňuje aj v karminatívnych a taxatívnych čajovinách. V posledných desaťročiach však stúpol medicinálny význam európskej rebarbory (zo ZSSR a z oboch nemeckých štátov). potom karskú (karon. aby nažky neopadali. r. Pre vysoký obsah karvónu je rasca spoľahlivým karminatívom. fysion a ich glykozidy. adstringentne). HVLP Contraspan kvapky (spazmolytikum) a Latol sirupu (laxans). Podľa nemeckého botanika Sprengela (+ 1833). sennidíny a palmidíny. tuk. pričom všetky tieto látky sú významné svojím špecifickým laxatívnym pôsobením. Kvalita drogy sa hodnotí podľa ON 86 7152 a podľa ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 I. 212.5 % voľných i viazaných antroachinónov. je aj zložkou čs. pred n. hlavne reín. Okrem antracénových derivátov obsahuje droga aj triesloviny (tanoglykozidy a ich štiepne produkty. Vrchol slávy dosiahla až v stredoveku. Strata hmotnosti býva 65—80 %. Strata na hmotnosti je malá. ČsL 3 uvádza silicu ako zložku aromatickej vetrovej vody (Aqua carminativa). pontická . Od pomeru týchto zložiek v silici závisí ich kvalita a pach. Čínsky tovar pochádza z jedincov starých aj 30 rokov. Bola veľmi obľúbená v liečiteľstve a pripisovali sa jej aj čarovné účinky. najmä pri kolikovitých ochoreniach gastrointestinálneho traktu. pôsobí aj dezinfekčné (bakteriostatic- ky) a proti vnútorným parazitom.153.) Hoffm. Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch. Podobná trebuľa lesná — Anthriscus sylvestris (L. Zberajú sa podzemné časti 6 — 10ročných rastlín. podobne ako silica fenikla (Oleum foeniculi) alebo anízu (Oleum anisí). kumaríny a flavonoidy. z poriečia ktorej sa dostávala do obchodu. Plody sú nažky. Je tiež výborným spazmolytikom. ktoré sa u nás pestujú ako zelenina. 198.86. Pôvodne sa zberala iba z divorastúcich jedincov. Pri žuvaní vŕzga. Hlavnú oblasť uplatnenia tvoria koliky tráviaceho traktu. Po vymlátení a vyčistení sa presúšajú na vzdušných miestach za občasného presypania. ktorá má širšie listy. a digestívom. Spomína sa v herbári z 27. Liekopisnú koreňovú drogu tvoria podzemné orgány r. a to v jeseni po dozretí semien (september—október). používali starí Gréci a Rimania koreň r. Rastliny sa kosia alebo vytrhávajú v raňajších hodinách za rosy. a ich krížence. pôsobiace obstipačne. s brázdeným zobákom.. Droga obsahuje 3—12% antracénových derivátov. prichádzajú do úvahy kultúrne pestované druhy r. Rh. reum-emodín. lekárskej (R. maďarsky: Rebarbara. Vedecké označenie rebarbory súvisí s latinským reum. 1. dlanitej i r. rhaponticum L.Rh. V homeopatii sa používajú čerstvé korene.168. Má vynikajúce upokojujúce vlastnosti a priaznivé účinky na žalúdočnú mobilitu (pohyblivosť). Predmetom zberu sú plody dozreté a rozpadnuté dvojnažky (Fructus carvi). diantróny reidíny. officinale Baillon) a ich hybridov. Podobné použitie má aj silica — Oleum carvi. keď začínajú okolíky hnednúť a väčšina plodov je už zrelá. chryzofanol.50. Hlavnou zložkou obsahových látok je silica (3—7 %). dnešná Volga. 214. tvoriacim asi štvrtinu nažky.). Stavikrvovité — Polygonaceae Nemecky: Arznei-Rhabarber. taliansky: Rubarbaru.

španielsky: Abrofia. Pomer zosušenia materiálu je asi 4 : 1. piesčinách a suchých skalách v teplejších oblastiach štátu.REBARBORA DLANITÁ REBRÍČEK OBECNÝ REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Achillea millefolium L. Prechádzajú do mlieka dojčiacich matiek. je súčasťou mnohých — často oficinálnych galenických prípravkov (napr. 166. Už odpradávna slúžil na liečenie rán. a to na začiatku rozkvitania (júl—september). Rastie na výslnných kamenistých svahoch. 168. Boldogran granulky (rovnaká indikácia) a extrakt je v Properistol dražé (laxans). rebríček. mačací chvost. delené na čiarkovité segmenty. Zberajú a vykupujú sa kvetné úbory . Rebríček patrí k najstarším liečivým rastlinám. 173. ružovkasté alebo červenkasté vajcovité úbory sú na vrchole priamej stonky v chocholíkových metlinách. extraktov a pod. Pre spomínaný vysoký obsah šťaveľanu vápenatého ich nemožno dávať deťom a takisto sa neodporúča jesť ich vo väčších množstvách pri chorobách močových ústrojov. preháňavý účinok sa vyvoláva špecifickým dráždením hrubého čreva.kvety (Flos millefolii) a vňať (Herba millefolii . V malých dávkach sa uplatňuje adstringentný účinok trieslovín. Droga tvorí zložku žalúdočných práškov (pri zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy). Na stonkách musí byť väčšina úborov v štádiu pupeňov.2 g. francúzsky: Mille-feuilles. a preto sú vhodné na začiatočný zácvik zberačov. stor. Úbory sa najlepšie odstrihujú nožnicami so zásobníkom (nesmú mať stopky — iba do 1 cm. choleretikum). ako laxans 1. Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae) Ľudovo: kunica. a to na suchých trávnatých stepných lokalitách s kamenistým alebo piesočnatým podkladom. Jednotlivá dávka v prášku alebo vo forme odvaru je ako stomachikum 0. 178.231. a to v tieni. uplatňuje sa v likérnictve pri výrobe horkých liehovín. reumatizme a pod. panónsky sa ráta ako osobitný druh (A.0 g (pol kávovej lyžičky). Drobné biele. dlhé najviacej 25 cm. sirupov. stolistník. Listy dvakrát perovitostrihané. —17. 175. keď nepadá rosa). lebo inak tvoria vňaťovú drogu). maďarsky: Kozonséges cickafark. byľ veľmi premenlivá v tvare i odení. za dobrého vetrania a čo najrýchlejšie. tinktúr. Antracénové deriváty sa vylučujú čiastočne obličkami a farbia moč oranžovo až hnedo. na zastavenie krvácania (drevorubači si prikladali na rany listy) a tiež na umývanie vlasov. (môžu zhoršiť stav). anglicky: Milfoil. Čajoviny č. Čs. rezné rany. na rumoviskách a pri okrajoch komunikácií.211. zberať treba len úbory biele. taliansky: Millefoglio. Naše ľudové liečiteľstvo ho tiež pozná ako prostriedok na pomliaždeniny. Nie sú veľmi citlivé. Suší sa bežným spôsobom. 167. Rebarbora je tiež zložkou veterinárneho prípravku Pulvis ruminatorius (stomachikum). Plody sú úzko krídlaté nažky bez chocholca. Laxatívny účinok sa dostaví za 8-10 hodín. h. Vňať sa najlepšie odrezáva kosákom. farmaceutický priemysel vyrába s rebarborou čajovinu Species cholagogae Planta (cholagogum. Listové stopky domácich druhov sa používajú na prípravu kompótov a marmelád. všekorenie Nemecky: Gemeine Scharfgarbe. 244 v kozmetike ako prostriedok na farbenie vlasov. Druh u nás rastie vo dvoch poddruhoch (Dostál.ČsL4). Materiál tvoria len rastlinné vrcholky na začiatku rozkvitania (júl —september). Vnútorné užívanie je známe len od 18. 1982). rusky: - Droga je laxans a stomachikum. Sušia sa rozložené v tenkých vrstvách za dobrého vetrania (možno sušiť aj na slnku medzi 9. prípadne zväzočkovaním. Na liečebnom uplatnení rebríčka sa odvtedy prakticky nič nezmenilo. Vňať je mierne náchyl- . Trváca bylina vysoká 10—80 cm. pannonica Scheele). r. Pomer zosušenia je asi 5—6 : 1.).

50. tujón. zvyšok po vyžíhaní drogy) Obsah silice — najmenej I. 5 4 3 13 10 zapálených ďasnách. vňať čajoviny Betulan (diuretikum. Užívajú sa pri nešpecifických žalúdočných problémoch. Obsahové látky nie sú celkom jednoznačne prebádané. aj trochu drobivá.05-0. pôsobia proti kŕčom i ako účinné dezinficiens (aj zvonka) a navyše majú dobrý močopudný vplyv. 157. 12.54. (ČsL 4) 3 3(1) 1(0. 201. 76.) dáva sa dvakrát toľko drogy ako na vnútorné užívanie. žlčových.2 13 10 0. Preto bývajú zložkou metabolických. 241. Species urologicae Planta (diuretikum. Drogy sa najčastejšie uplatňujú ako aromatické amárum. 61. 181.5) 12(10) 8(2) 0. 110. 225. triesloviny a kumaríny. hlavný je chamazulén. 155.51. 6 2 1 Na kvalitu vňaťovej drogy (Herba millefolii) sa vzťahuje ČSN 86 6712 a ČsL 4: Akosť — najviac v % Znak Droga sfarbená inak ako na materskej rastline (resp. protireumatických. 108. 126. cholagogum. vňať 2 kávové lyžičky. Množstvo silice dosť kolíše (0. flavonoidy. 150.) Rauschert. 212. Drogy skladujeme v uzatvorených obaloch a chránené pred svetlom. 232. ktoré sú horké. 245 . choleretikum a hepatoprotektívum). cineol.1 II. nedostatočnom alebo porušenom trávení. karminatívum. kolíše od 0 do 40 %. pri skleróze. Cutisan (dermatologikum). 91.ná na zaparenie. Pri vonkajšom upotrebení (kloktadlá pri Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6224: REBRÍČEK OBYČAJNÝ (MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ) Akosť — najviac v % Znak Úbory sfarbené ináč ako na rastline (resp. 176. 59. dezinficiens močových ciest). 174. 90. antisklerotických a aj sedatívnych a diuretických čajovín.15 II.5 %). Úbory sú zložkou čs. terpénové zložky. poraneniach a na opuchy (edémy). oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species stomachicae — žalúdková čajovina. slabé spazmolytikum. rovnako aj zloženie. 3 1 0. Silica obsahuje aj seskviterpény (napr. ako vyššie) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (a popol nerozpustný v HCl) Obsah silice — najmenej I.5 13 8 0. Čajoviny č. nie bielokveté) Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (t. 160. 229. V droge sú prítomné aj horčiny.33. V zásade sa podobá silici rumančeka kamilkového — Chamomilla recutita (L. 173. 197. 114. priemyselne pripravovanej čajoviny Ungolen (cholagogum. 2. 85. závisia od biotopu. na kožné vyrážky a pod. 153. Úbory sa dávkujú 1 kávová lyžička na šálku záparu. antireumatikum). Obsah modrých azulénogénnych látok.15. tinktúra roztoku Stomatosan (antiseptikum ústnej dutiny). odrody a pod. 169. 1. Hemoral (antihemoroidálna kúpeľová prísada). j. 171. 57. na omývanie popraskaných rúk. 136. 172. karyofylén) a i.

RUMANČEK RÍMSKY REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ -RUMANČEK RÍMSKY RMENEC SLIČNÝ („ŘÍMSKÝ HEŘMÁNEK") Chamaemelum nobile (L. (ten však má úbory bez pachu). Hundskamille. pochádzajú spravidla z vypestovanej plnokvetej formy (var. s jednoduchými alebo až trojdielnymi segmentmi. francúzsky: Camomille. Preto 246 . H. Zberajú sa úbory bez stopiek.REBRÍČKOVEC (PARUMAN) SPANILÝ . rusky: - jeho zámeny sotva prichádzajú do úvahy. sa s ním ojedinele stretávame v nemeckých lekárňach. anglicky: Chamomille. Droga sa hodnotí predovšetkým podľa vonkajšieho vzhľadu.5 14 8 2 0. Novšie sa tovar bežne triedi podľa veľkosti úborov — prvá trieda sa označuje „prima". Pestovanie parumanu má u nás dobré podmienky. Z ekonomického hľadiska ide o vhodnú liečivú rastlinu. Podľa C. ktoré sa dostávajú na trh.Asteraceae (Úborovité — Compositae) Nemecky: Rómische Kamille. Trajanus považoval rastlinu za pravé Dioskoridovo parthenion. Zber úborov sa robí za suchého počasia v období kvitnutia (máj—júl až august). druhá ako „obchodná". Na triedenie sa používajú sitá s priemerom 20 mm (najvyššia kvalita) a 16 mm (druhá trieda).: Anthemis nobilis L. Koncové úbory majú biele jazykovité samčie kvety. Francúzsko a Anglicko. taliansky: Camomilla romana. Plody sú nažky. V ich strede je pri plnokvetej forme len málo rúrkovitých žltých kvetov. Nerozvinuté úbory obsahujú veľa vody a zle sa sušia. 10 2 0.) Smith. flore pleno). V 16. Gesnera pochádzal zo Španielska a už predtým sa používal v Anglicku. 20 4 1 14 10 3 0. Rozostiera sa v tenkých vrstvách na tienistých a dobre vetraných miestach (pozri návod pre rumanček pravý). V antických spisoch ho možno však veľmi ťažko identifikovať. stor.) All.) Astrovité . Paruman spanilý ako liečivá rastlina je známy už dávno. čo je však Pyrethrum parthenium. Listy má dvakrát perovito strihané. Úbory. španielsky: Manzanilla.6 II. Obsah terapeuticky účinnej silice je najvyšší pred plným rozkvitnutím (počas ďalšieho kvitnutia klesá až na jednu tretinu). Pri výslovných falšovaniach sa do drogy primiešavajú predovšetkým úbory iných astrovitých rastlín.(syn. matfarsky: Római montika. ktorý sa pri falšovaní primiešava do drogy aj s druhom rebríček bertrámový — Achillea ptarmica L. . Materiál je veľmi háklivý. ktorá sa každoročne vykupuje. Ľahko sa zaparí a treba ho po zbere čím skôr dať sušiť. Paruman je podobný druhu rimbaba obyčajná — Pyrethrum parthenium (L. Pri použití umelého tepla nemož- Kvalita drogy (Flos chamomillae romanae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6230: Akosť — najviac v % I. Dôležitými producentmi drogy sú Belgicko.4 Znak Úbory so stopkami dlhšími ako 2 cm a zle sfarbené úbory Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Obsah silice — najmenej Trváca bylina vysoká 15 — 30 cm s ryhovanou stonkou. Druh sa zvyčajne pestuje.

subsp. Kvety skoro sediace. Plínius. perovito zložené.. traňk sv. Repík má rodové meno pravdepodobne z gréckeho agros = pole a moné = bydlisko (podľa častého miesta výskytu). francúzsky: Aigremoine eupatoire: anglicky: Common Agrimony.kúpeľová prísada). ochabnutí čriev i mechúra. ktorý má visiace plody a čiašku asi len do polovice plytko ryhovanú — pre príjemnú vôňu sa niekedy pestuje vo vidieckych záhradkách. pasienkoch. proti krvácaniam a pri pečeňových a kožných chorobách. Pomer zosušenia je asi 4 (5) : 1. Čajoviny č.5 % ) . Plínius i Dioskorides nazývali rastlinu eupatorion. hlavnú zložku tvoria estery kyseliny angelikovej (až 2. Rastie na sprašových a vápencových hlinách. Serapion. listov a kvetov sa pripravovalo trvanlivé žlté farbivo (prakticky išlo o izoláciu flavonoidu kvercitrínu). žlté. príbuzné A. Farmakologické pôsobenie drogy je antiflogistické a karminatívne. rúbaniskách a vo svetlých lesoch. Na vňať repíka (Herba agrimoniae) sa vzťahuje ON 86 6834. takmer v prízemnej ružici. Po zvyčajnom dôkladnom umytí a prepláchnutí sa vlasy premyjú teplým (vlažným) záparom (jeho príprava: asi 15 g drogy preliať 2 1 vriacej vody. grandis — väčší. na oplachovanie pleti. kráľovský traňk. 195. Z vedľajších obsahových látok možno spomenúť flavonoidy (apigenín — inak podobné.7 %). kumaríny (totožné s rumančekom). na vonkajšie použitie sa pripraví 10—15 % zápar (scedí sa po 20 minútach). ktorá má tieto základné znaky: Akosť — najviac v % Znak Ináč sfarbená vňať Stonky hrubšie ako 5 mm Prímes plodov Cudzie organické prímesi Anorganické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol (nerozpustný v HC1) Množstvo extraktu získaného 95 % liehom — najmenej I. eupatoria — pravý a subsp. hřebíček. repíček. Kunhuty. rebríček. resp. rusky: Pe- Iné časti materskej rastliny Stonky hrubšie ako 5 mm Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) Popol nerozpustný v HC1 Množstvo extraktu s 95 % liehom — najmenej Množstvo trieslovín — najmenej Trváca chlpatá bylina s jednoduchou priamou stonkou.6 % (Európsky liekopis žiada minimálne 0. horčiny a cholín. niekoľkokrát denne. V ľudovom liečiteľstve sa repík oddávna uplatňuje hlavne pri pľúcnych ochoreniach (i tuberkulóze). po 15 minútach scediť). osvieženie vlasovej pokožky a odporúča sa najmä pri ošetrovaní svetlých vlasov. v menšej miere aj spazmolytické. ktoré odfarbuje a dodáva im prirodzený lesk. Druhový názov sa odvodzuje od starovekého pontického kráľa Mitridata Eupatora. vysoká 247 . Obsahuje menšie množstvá azulénov ako rumanček. Na kúpele 3 polievkové lyžice na 5 1 vody. konopenec. Podstatnou obsahovou látkou je modrozelená silica — Oleum chamomillae romanae. Usušenú drogu triedime na sitách podľa veľkosti úborov.. Vo Francúzsku sa droga používa ako prísada pri výrobe špeciálnych vín (Vermouth — sec). Ružovité — Rosaceae Ľudovo: arček. Platearius aj Avicenna vychvaľovali jej liečivú silu. pri zastaraných pľúcnych kataroch. izomaslovej a tiglínovej. Vysoko si ju cenili v antickom Grécku. Galenos. farmaceutický tovar však podlieha požiadavkám ČsL 4 a jeho základné požiadavky oproti I.r. Predmetom zberu môžu byť všetky naše poddruhy . procera Wallr. ktorý údajne prvý použil túto bylinu pri pečeňových chorobách. Pre tieto účely sa vyrába čs. útrobník. starček. . kde ju zasvätili Pallas Athene. sú omnoho hrubšie a výraznejšie vlnato ochlpené. stonček. prítomné sú aj alkoholy (napr. Droga — Flos chamomillae romanae sa najlepšie skladuje v dobre uzatvorených obaloch a chránená pred svetlom. akosti ON sú trochu rozdielne: Znak Inak sfarbená droga ČsL 4 — najviac v % 8 6 5 2 12 10 2 8 3. 30—100 cm. striedavo jarmové. taliansky: Agrimonia. Plody sú nažky hore ovenčené štetinovitými ostňami. 28. metakrylovej. prípravok Defatigan (čajovina . voňavý. Z mladých stoniek. Droga je absolútne netoxická a nemá nijaké vedľajšie účinky.subsp.no prekročiť teplotu 30-35 °C. lúkach. izoamylalkohol). v hornej časti stonky v riedkom strapcovítom alebo klasovitom súkvetí. získaná obyčajne destiláciou s vodnou parou v množstve asi 0. 15 10 12 4 2 12 13 5 6 Podľa tejto ON sa droga hodnotí pri preberaní v nákupni. 8 5 6 2 1 12 10 3 10 II.6—2. Okrem ľudového uplatnenia drogy pri bolestivej menštruácii. slúži droga aj ako kozmetikum. zúbkaté. Pije sa čaj zo záparu — 1 kávová lyžička na šálku.5 REPÍK LEKÁRSKY ŘEPÍK LÉKAŘSKÝ Agrimonia eupatoria L. maďarsky: Kozonséges párlófú. Spodné listy obyčajne husté. varkočky Panny Márie Nemecky: Kleiner Odermennig. španielsky: Agrimonia. ako má rumanček). V materiáli sa niekedy nachádzajú rastlinné časti divozelu čierneho — Verbascum nigrum L.

210. . anglicky: Buckthorn. Rešetliakovité . Droga tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL 4 — Species cholagogae — žlčopudná čajovina. Hemoral čajoviny (antihemoroidová kúpeľová prísada). cholagogum). 174. 211. Eugastrin čajoviny (stomachikum. Vňať obsahuje katechínové triesloviny (asi 5 % ) . 140. ďalej na úpravu činnosti žalúdka. 240. Obdobie kvitnutia jednotlivých kvetov trvá však iba 1—2 dni. maďarsky: Varjútóvis benge. Obe drogy ľahko vlhnú . 178. relatívne veľa amidu kyseliny nikotínovej (PP-faktor. Na kúpele a obklady sa používa teplý odvar niekoľko ráz denne. s riedkou. Vňať možno zväzočkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste. laxans). Vňať repíka je predovšetkým adstringens. stomachikum a externe antiflogistikum. na výplachy ústnej i nosovej dutiny. pričom sa z rastliny odstraňujú prízemné listy ružice. pri umelom teple sa nesmie prekročiť 35 °C. Sušia sa v tenkých vrstvách rozostreté v tieni. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorálnu dávku na odvar alebo zápar 1. extrakt masážneho roztoku Herbadent (antiseptikum ústnej dutiny) a Herbadent ústnej vody. metabolikum. so stonkami do hrúbky 5 mm a s malým množstvom plodov. Trochu sa mrví. ktoré drogu znehodnocujú. chránené pred svetlom a pri skladovaní častejšie kontrolovať. V ČsL 4 je oficinálna repíková vňať — Herba agrimoniae. 241. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. Cutisan čajoviny (dermatologikum — omývanie kožných defektov). organické kyseliny. choleretikum). na obklady. čs. ako kloktadlo pre spevákov aj rečníkov. až september). všeobecne dôležitý pre metabolizmus v živých bunkách) a flavonoidy. Droga sa najčastejšie používa ako zvieravý a sťahujúci prostriedok pri kataroch žalúdka a čriev spojených s hnačkami. 231. nepravidelnou korunou. antipelagrický. taliansky: Spin cervino. glykozidove viazanú horčinu. 167. francúzsky: Nerprun purgatif. variť 5 — 6 minút a precediť). Repík sa opeľuje cudzím peľom. Je medonosný. resp. Na vonkajšie upotrebenie sa zvyčajne pripravuje odvar (2 lyžičky na pohár vody. odrezávajú sa iba mladé. Thé Salvat (choleretikum. špecificky pri žalúdočných. 234. 54.REPÍK LEKÁRSKY denne. pri kožných vyrážkach. 175. rusky: . Rastlina je nedokonale dvojdomá. HVLP Species cholagogae Planta (cholagogum. silicu (0. Materiál je mierne náchylný na zaparenie. na okraji drobno pílkovité.Rhamnaceae Nemecky: Purgier-Kreuzdorn. cholekinetikum). Zvonka sa dávkujú 1—2 polievkové lyžice na 2 poháre odvaru. 170. kyselinu kremičitú (až 12 %). Dobré sú iba mladšie. užíva sa 1 kávová lyžička na pohár vody v odvare alebo v zápare — pije sa 2—3 x Čajoviny č. Listy má protistojné. hepatoprotektívum). 242. Voňavé kvety so zelenkastými korunami sú usporiadané do riedkych vrcholíkov. Zrelé plody sú čierne kôstkovice.treba ich skladovať v dobre zatvorených obaloch. Boldogran granuliek (choleretikum. stomachikum. 248 Rhamnus catharticus L. alebo aj pečeňových i žlčníkových poruchách a pri piesku či kamienkoch v žlčníku i obličkách. Stomaran (stomachikum. kvitnúce a hojne olistené. čepele okrúhle až elipsovité.2 %). Zvonku sa používa na kloktanie pri zápaloch v ústnej dutine. 166. Pomer zosušenia je 3—4 : 1.5 g. Predmetom zberu býva niekedy iba list — Folium agrimoniae. predovšetkým koni. ŘEŠETLÁK POČISTIVÝ REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Ker vysoký do 200 cm. choleretikum. Zberá sa celá nadzemná časť krátko pred kvitnutím a počas neho (máj—júl. ako prísada do kúpeľov pri únave a vo veterinárnej medicíne pri niektorých ochoreniach zvierat. droga sa balí aj do záparových vrecák. Ungolen (cholagogum. ale i vlastným. digestívum). španielsky: Espina cervina. 147. svieže a zdravé listy. Zberá sa v začiatkoch kvitnutia (jún—august). cholagogum. 236.

Nie je však vhodná ako náhradka za krušinovú. organické kyseliny (napr. Ľahšie odlíšiteľnou prímesou sú bobule zobu vtáčieho . ale vďaka prispôsobivosti aj na neutrálnych a mierne kyslých horninách od nížin po podhorský stupeň. Suší sa v tenkých vrstvách na tienistom a dobre vetranom mieste. ako obsahuje krušina jelšová. Podľa Fluckigera primát v liečebnom využití kôstkovíc patrí Severanom. materiál sa vopred očistí od zvyškov listov i konárikov. teda takmer tie isté látky. Príbuzným druhom. Pomer zosušenia je asi 3. úplavicové hnačky a lokálne silné dráždenie. prečisťovať. čím vznikajú mierne laxatívne prejavy. stor. Vyskytuje sa na vápencoch.krušinové napred sčervenejú potom černejú. aby sa nepočarilo dobytku. Ďalej sú prítomné flavóny a flavónové glykozidy (kvercetín. jantárová a jej vápenná soľ). oleoides . lebo antrachinóny pôsobia priamo na peristaltiku (pohyby) hrubého čreva. Thoms). sčasti aj diantróny. Plody — Fructus rhamni cathartici seu Spinae cervinae u nás nie sú oficinálne. sa používali vo veterinárnej medicíne..REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI Rastie ako typický xerofyt na suchých a teplých svahoch. Preto sa májové konáriky dávali nad dvere stajne. V ľudových poverách sa rešetliak pokladal za prostriedok proti démonom a čarám. Rešetliakové majú aj inú anatomickú stavbu (napr. ktorý vo vyšších dávkach spôsobuje poruchy trávenia. Zberá sa na jar a suší sa bežným spôsobom. dnes označovaný ako Paliurius australis. embryo je priame a majú viacej hroznovito usporiadaných exkrečných buniek v oplodí a i. prečisťujúci sa zaviedol do medicíny. ktorý rastie na podobných stanovištiach. jej plody sú takmer štandardnou prímesou medzi rešetliakovými. čo sa však neskôr ukázalo omylom. Vedecký názov rastliny vychádza z gréckeho rhamnos. kempferol).). emodínové glykozidy. Lepšie sa suší umelým teplom. potom sčernejú . sacharidy a vitamín C. Šťava sa využívala aj pri liečbe podagry. Preto je 249 . Možnosť návyku na drogu je pomerne malá. Theofrastos a Dioskorides ním označovali rozličné druhy dnešných rešetliakov alebo krušiny. tiež však ramnokatartín. Čerstvá kôra je však veľmi silné laxans. v riedkych kroviskách a svetlých lesoch. je krušina jelšová — Frangula alnus Miller. Celá rastlina obsahuje účinné antrachinóny a antranoly (voľné i glykozidove viazané). V staršom liečiteľstve sa najčastejšie uplatňovali zrelé čerstvé alebo sušené bobule (v mnohých liekopisoch boli v minulosti oficinálne). pôsobí dávivo a zapríčiňuje aj črevné koliky (prevládajú v nej redukované antróly a antranoly. Zber zrelých plodov sa robí ručným odtrhávaním v septembri až októbri. Všetky rastlinné časti môžu slúžiť ako purgans. stor. voľné emodíny. lebo jej laxatívne účinky sú asi päťnásobne slabšie. že môže vyvolať zúrivosť. s tmavou čiernomodrou šťavou a sladkastohorkou chuťou. ostnitý. ktoré veľmi dráždia sliznice a pokožku). Druhový prívlastok catharticus je z gréckeho kathairein = čistiť. preháňať (pre laxatívne vlastnosti kôstkovíc).r. frangulín. pretože sa pokladal za druh opisovaný Dioskoridom. Meddygon Myddvai možno sa dočítať o varení sirupu z bobuľovej šťavy a medu ako o „otváracom" sirupe. Čerstvé bobule dodnes využíva homeopatia. Zriedka je predmetom zberu kôra — Cortex rhamni cathartici (Spinae cervinae). do výšky 1000 m. R. Pri žuvaní rešetliakových plodov sa sliny farbia modrasto až modrohnedo (nie zelen- kastohnedo ako pri krušinových). Recept na taxatívny sirup spomínal aj Matthiolus.Ligustrum vulgare L. Už v 9. zriedka kôra (Geiger. Upozorňoval však. glukofrangulín. Droga pochádzajúca z plodov napadnutých plesňou (Puccinia coronata) je jedovatá.5 : 1. saponínové glykozidy. Kôstkovičky rešetliaka bývajú najprv zelené. no teplota nesmie prekročiť 45 °C. Staroveký rhamnos bol asi Rh. V slávnom receptári južného Walesu z 13. Kôra obsahuje aj antrachinónové deriváty.

Mohli však byť známe. bol lekár Peter Forestus (+l579). R. kto poukázal na liečivosť čiernych ríbezlí. Podobné druhy sú pestované ríbezle — r. Tvrdé drevo slúži na jemné rezbárske výrobky a bobule na prípravu sýtej maliarskej zelene (Succus viridis) alebo krycej žltej farby. rusky: RYBÍZ ČERNÝ RÍBEZĽA ČIERNA Ker vysoký až 200 cm. 5 5 2 1 13 10 II. Z 1 lyžičky čajoviny na pohár vody sa pripravuje macerodekoktum (pije sa cez deň po dúškoch). dlaňovité. 196. na okraji pílkovité. anglicky: Black Currant. Ríbezľa Listová droga (Folium ribis nigri) podlieha ČSN 86 6435: Akosť — najviac v % Znak Zhnednuté listy Listy napadnuté hrdzou Iné časti rastliny Cudzie organické prímesi Vlhkosť Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) I. Pokusne sa zistilo. Plody sú šťavnaté čierne bobule. Menšie kultúry sú v severozápadnej Európe. — r. V ľudovom liečiteľstve plody slúžia aj ako diuretikum alebo metabolikum. lebo môžu vyvolať dávenie alebo dráždiť črevnú sliznicu a zapríčiniť jej krvácanie. Čajovina č. ktorej kalichy a listy nemajú žľazy a do zberaného materiálu nepatria ani divorastúce r. Spomedzi všetkých ríbezlí je včelársky najcennejšia práve r. Inak zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička plodov na šálku záparu . taliansky: Cassis. Wittstein si ich tiež vysoko cenil. Roku 1882 konštatoval. Žltozelené kvety tvoria riedke ovisnuté strapce.pijú sa 2 šálky denne. s chaluhou bublinatou. čierna. Pestuje sa v záhradách ako ovocina. striedavé. 8 10 4 2 13 12 . že stopky a listy sa kedysi používali ako náhradka za čierny čaj a plody na prípravu sirupu. Prvý. pobrežné kroviská a vlhké lesy do nadmorskej výšky 1000 m. V antike sa nespomínajú ríbezle ani egreše. s 3—5 lalokmi.majú hodnotnú medovinu.vhodná aj na dlhšie užívanie. francúzsky: Cassis. Výluh sa pije nalačno večer alebo ráno. španielsky: Casis. že výťažky z plodov pripravené za studena sú účinnejšie ako výluhy pripravené za tepla. v prírode si volí vlhké až mokré stanovištia. rašeliniská.a tobôž čierne . Egrešovité — Grossulariaceae (Lomíkameňovité — Saxifragaceae) Ľudovo: ríbezle. ráno a večer pred jedlom. Ribes rubrum L. petraeum Wulf. Stanovené dávky sa však nesmú zvyšovať.. Ríbezle všeobecne . Včajovinách proti tučnote tvoria častú zložku napr. pochádza vraj z arabského ribaš 250 (označenie pre kyslé plody niektorých ríbezlí). krušinovou kôrou a s vňaťou ligurčeka a benedikta lekárskeho. Prof. červená. V pohári studenej vody sa 8 hodín maceruje zvyčajne 10 g (2 lyžičky) plodov. V niektorých liekopisoch je oficinálny sirup pripravený z čerstvých plodov. pretože majú domovinu v Ázii a Európe. s chlpatými konármi. smradľavý rybíz Nemecky: Schwarze Johannisbeere. kvitne v apríli až júni. a i. ktorú využívajú najmä včely. lebo iný hmyz s krátkym sosákom nedosiahne na dno čiašky. kvetom bazy čiernej. Ríbezľa čierna je jednou z hlavných ovocných kultúr ZSSR. Listy má stopkaté. Používa sa najmä v detskej praxi (dávka: 1—3 lyžičky). Obdobie kvitnutia trvá 8—10 dní. skalná. maďarsky: Fekete ribiszke (egreš). Vedecké pomenovanie druhu Ribes L. RÍBEZĽA ČIERNA Ribes nigrum L. Rešetliak má i technický význam.

olejom starí Egypťania mastili páchnuce rany. čo treba urobiť ihneď po zbere. Bežne sa zberajú plody — Fructus (baccae) ribis nigri.dáva aj dostatok peľu. hrebene. chránenú pred svetlom. Druhové označenie communis = latinsky spoločný. Vylisovaný surový olej sa musí ešte prevariť s vodou. vitamín C a minerálne soli bóru. U nás však dozrievajúce semená často zamŕzajú. sušenie vyžaduje značnú rutinu. plody zasa kyselinu askorbovú a niektoré vitamíny z komplexu B (až 120 mg v 100 g). Droga má výrazný osobitný pach a chutí nevýrazne. červené farbivo.Gemma ribis nigri. v subtropickej klíme rastie ako trváca stromovitá alebo krovitá rastlina vysoká 10-12 m. pri angíne a podobných ochoreniach.75 % silice (hlavnou zložkou je asi cymol). pretlakov. Výklad vedeckého pomenovania rastliny je neistý. Plody sú ostnaté tobolky s vajcovitými mramorovo škvrnitými semenami. rusky: Jednoročná mohutná rastlina vyššia ako 2 m. HVLP s prísadou listov sú čajoviny Betulan (diuretikum. preto by si zaslúžila viac pozornosti zo strany pestovateľov. Čím skôr sa má odovzdať nákupni. prípadne na plechu vo vyhriatej rúre. keď už ker odkvitol. taliansky: Ricino. 1. triesloviny. je skôr možné. Plínius a Dioskorides. U nás sa vysádza ako okrasná rastlina v záhradkách a črepníkoch. V liečiteľstve sa dávkujú podobne ako listy. s hrubou. Dávkuje sa: 1 ká